Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál

SYSTEMATICKÁ BOTANIKA

2001

Názov : SYSTEMATICKÁ BOTANIKA Autori : RNDr. Tibor Baranec, CSc. RNDr. Mária Poláčiková Mgr. Jaroslav Košťál Lektori: DOC. RNDr. Viera Stolárová, CSc. RNDr. František Mercel, CSc. Technický redaktor: RNDr. Ivan Ikrényi, CSc. © Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál, ISBN

OBSAH

1. Úvod
Rastlinná ríša ako najdôležitejšia biotická zložka našej planéty je stredobodom záujmu človeka od historických čias, ale len necelých 500 rokov sa rastliny stali objektom podrobného (vedeckého) bádania botaniky (fytológia). Systematická botanika je jednou z najstarších vedných disciplín v rámci botaniky, ktorá sa rozvíjala v úzkej spojitosti s antickou filozofiou. Už v tom období intenzívneho kultúrneho a vedomostného rozvoja ľudstva, (pred 2500 rokmi), sa poznalo viac než 200 druhov rastlín (Hippokrates, Theophrastos), ktoré sa triedili podľa ich využiteľnosti (jedlé, liečivé, jedovaté, okrasné). V histórii poznávania rastlinnej ríše postupne boli jednoduché praktické kritériá triedenia (klasifikácie) rastlín nahradené kritériami, ktoré zohľadňujú prirodzený vývoj druhov na našej planéte (fylogenéza). Na základe veľmi jednoduchého princípu príbuzenských vzťahov rastlín sa podarilo generáciám vedcov botanikov vytvoriť systém rastlinnej ríše, ktorá dáva obraz vývoja rastlín od počiatku vzniku života na Zemi (asi pred 3,7 miliardami rokov) až po súčasnosť. Rozmanitosť rastlinnej ríše (biodiverzita) sa odhaduje na viac než 1 milión druhov nižších i vyšších rastlín. Reálne poznanie nedosahuje ani 500 tis. druhov v dôsledku obmedzených možností ľudstva, a dokonca veľa druhov vyhynie skôr, ako by boli poznané. Človek z tohto množstva druhov prakticky nevyužíva ani 2 % (12 000 druhov), ale zároveň aktívne vstupuje do biologických (genetických) procesov druhov vytváraním nových foriem, alebo dokonca nových druhov. Zároveň negatívne ovplyvňuje biologické procesy alebo životné prostredie mnohých druhov, čím ohrozuje ich ďalšiu existenciu a dokonca zapríčiňuje ich čiastočné alebo úplné vyhynutie. Dokonalé poznanie diverzity rastlinnej ríše umožňuje systematická botanika pomocou svojich špecifických metód využitím hierarchie systematických kategórií, resp. systematických (taxonomických) jednotiek. V konečnom dôsledku to umožňuje človeku lepšie využitie rastlinných zdrojov a zároveň možnosť ich ochrany. Predkladaný systém rastlinnej ríše nevystihuje reálny fylogenetický systém, ale je prispôsobený požiadavkám výučby študentov dištančného vzdelávania, pričom približuje schématicky jednotlivé vývojové skupiny rastlín od siníc (Cyanophyta) po krytosemenné (Magnoliophytina,=Angiospermae). Z didaktického hľadiska sú krytosemenné rastliny členené v zmysle fylogenézy na vývojovo najdôležitejšie čeľade.

2. Fylogenéza a evolúcia rastlín
Rastlinnú ríšu našej planéty predstavujú dnes druhy rastlín tvoriace veľmi rôznorodé skupiny vývojové oddelenia. Rozmanitosť rastlinstva vyjadrená prostredníctvom druhov (biodiverzita) je výsledkom špecifického procesu, ktorý prebiehal milióny rokov a prebieha doteraz, kontinuitne a vo vzájomnom vzťahu s ostatnými organizmami (vírusy, baktérie, huby, živočíchy), a ktorý označujeme ako evolúcia, čiže vývoj. Základnou vlastnosťou živých organizmov na Zemi je ich sebazdokonaľovanie, ktorého výsledkom je vznik dokonalejších foriem. Tento proces prebieha kontinuitne v určitom čase a na konkrétnom mieste našej planéty. Vývoj sa realizuje jedine prostredníctvom adaptability genómu jedincov druhu na podmienky prostredia a čiastočne ho môže aj ovplyvňovať. Z časového hľadiska evolúcia druhu môže trvať aj tisíce až milióny rokov, kým vznikne nová kvalita, ktorú môžeme označiť ako nový druh. Je to veľmi zložitý proces označovaný ako mikroevolúcia (speciácia). Čas a prostredie neustále pôsobili na druhy milióny až desiatky miliónov rokov (dlhodobý vývoj), ktorého výsledkom je vznik nových progresívnejších vlastností (znakov) pre veľké skupiny druhov, čo nazývame makroevolúciou = fylogenéza. Zo systematického hľadiska hodnotíme takto vzniknuté znaky ako fylogenetické (napr. cievne zväzky a listy pri vyšších rastlinách - Telomophyta, kvet pri krytosemenných rastlinách). Využitím následne vzniknutých znakov druhov v procese vývoja sa vytvárajú prirodzené fylogenetické systémy organizmov jednotlivých ríš. (CRONQUIST 1981, TACHTAJAN 1997). Vznikom a vývojom života (organizmov) na Zemi sa zaoberá veľa teórií a hypotéz, ktoré sa delia na kreačné a evolučné, avšak podstatu vzniku života sa nepodarilo jednoznačne dokázať. Len dlhodobý vývoj organizmov (fylogenézu) je možné mozaikovo poskladať do neúplného obrazu pomocou paleontologických nálezov taxónov najvyšších taxonomických kategórií. Všeobecnú fylogenetickú schému organizmov, zvlášť rastlín, môžeme znázorniť len zjednodušenou a neúplnou schémou (obr.1), nakoľko nemáme dostatok dokladového materiálu.

Vývojová schéma organizmov a rastlinnej ríše na Zemi

4

Začiatok evolúcie a fylogenézy všetkých organizmov sa odvíja od prabunkových organizmov - eobiontov - ktoré žili pred 3,7 miliardami rokov. Eobionty boli jednobunkové autotrofné praorganizmy podobné archiplastom siníc, z ktorých sa vyvinuli postupne mixotrofné organizmy - baktérie, fotoautotrofné organizmy (sinice, riasy a telómové rastliny) a heterotrofné organizmy (huby a živočíchy). Regresným vývojom eobiontov vznikli vírusy a baktériofágy.

5

Prvé fotosyntetizujúce organizmy - rastliny vznikli pred 2 miliardami rokov a nazývajú sa sinice a prvozelené riasy (Prochlorophyta). Zdokonalením bunkovej stavby a asimilačného systému vznikajú riasy, z ktorých najdokonalejšie zelené riasy (Chlorophyta) dali základ pre vznik dokonalejších rastlín telómových, čiže vyšších rastlín. Z geohistorického hľadiska sa tento revolučný proces fylogenézy datuje len spred 450 mil. rokov, kedy tieto rastliny (Rhyniophyta) z vodného prostredia praoceánu prenikli na suchú pevninu. Názorný prehľad chorológie vývoja fylogenetických skupín uvádzame v priloženej schéme. Osídľovanie pevniny prostredníctvom prispôsobenia sa telómu meniacim sa ekologickým podmienkam, sa prejavilo v obrovskej anatomicko-morfologickej zmene rastlinného tela a jeho častí. Podstatný význam v tomto období zohráva metagenéza (rodozmena) ako prvok adaptácie rastlín na podmienky prostredia. Zdokonalením vodivých pletív a asimilačných orgánov cievnaté rastliny (pred 350 mil. rokmi) - papraďorasty (Pteridophyta) dokonale obsadili povrch kontinentu. Striedanie suchších a vlhších periód v tomto období znamenal prispôsobenie sa pohlavného reprodukčného systému rastlín vznikom zvláštneho zariadenia - vajíčka, nevyhnutného pre ďalší adaptačný proces. Vznikli takto semenné rastliny -nahosemenné (Gymnospermae), ktoré na pevnine prevládli nad papraďorastami v stredných druhohorách (150 mil. rokmi). Vznikom kvetu krytosemenných rastlín (Angiospermae) pred 135 mil. rokmi a dokonalou ochranou vyvíjajúcich sa semien v plodoliste nastala kontinuitná evolúcia na vysokej kvalitatívnej úrovni, ktorá sa začala koncom druhohôr a trvá doteraz. Jej výsledkom je obrovská rozmanitosť rastlín (biodiverzita), ktorú hodnotíme pomocou hierarchie taxonomických kategórií vo fylogenetickej chronológii.

Ranunculus macranthus - zástupca druhohornej flóry (130 miliónov rokov)

6

3. Triedenie (klasifikácia) rastlinnej ríše - taxomické kategórie
Druhy rastlinnej ríše, ktoré môžeme v súčasnosti pozorovať na našej planéte, vznikali v priebehu evolúcie v rôznom geohistorickom čase. Z toho vyplýva, že majú rôzne štrukturálne a morfologické vlastnosti (znaky) na rôznej vývojovej úrovni. Usporiadaním druhov od najjednoduchších po najzložitejšie, čiže od najstarších po najmladšie (fylogeneticky), pomocou špecifických metód a kategórií (systematickej botaniky) do systému, sa zaoberá taxonómia (systematika). Vytvorenie prirodzeného systému rastlinnej ríše na základe horeuvedených skutočností, umožňuje lepšie pochopenie, rýchlejšiu a spoľahlivejšiu orientáciu v obrovskej rozmanitosti druhov - biodiverzite. Špecifickým termínom systematickej botaniky je taxón a taxonomická kategória (alebo taxonomická jednotka) v hierarchickom usporiadaní. Pomocou taxonomických kategórií sa vytvára hierarchia taxónov, ktorými charakterizujeme rastlinnú ríšu v celej jej rozmanitosti. Vychádzame pritom zo základnej taxonomickej kategórie resp. taxónu, ktorým je druh ako konkrétna objektívna realita v geohistorickom čase i súčasnosti na Zemi. Rozlišujeme taxonomické kategórie hlavné a vedľajšie, pričom vedľajšie sú podradené alebo nadradené hlavným kategóriam (napr. čeľaď - podčeľaď, rad - nadrad, a pod.). Vo vzťahu k druhu rozlišujeme vyššie kategórie a nižšie kategórie, taktiež z toho vyplýva, že rozdeľujeme taxóny na vyššie a nižšie ako druh. Prehľad hlavných taxonomických kategórií : 1. vyššie (ako druh) : Divisio - oddelenie : Spermatophyta (semenné rastliny) Classis - trieda : Magnoliopsida (magnóliokveté) Ordo - rad : Rosales (ružotvaré) Familia - čeľaď : Rosaceae (ružovité) Genus - rod : Rosa (ruža) 2. základná : Species - druh : Rosa canina (ruža šípová) 3. nižšie : Subspecies - poddruh : Rosa canina subsp. canina (ruža šípová šípová) Varietas - varieta : Rosa canina var. latifolia (ruža šípová širokolistá) Forma - forma : Rosa canina f. alba ( ruža šípová biela) Všeobecná definícia druhu je zložitá, pričom niekoľko desiatok biológov sa ju pokúsilo čo najvýstižnejšie formulovať. Z praktického hľadiska uvádzame nasledovnú definíciu druhu ako : • súbor populácií jedincov s rovnakým pôvodom, rovnakými genetickými vlastnosťami (genotyp), s voľným tokom génov v pohlavnom procese, rovnakými morfologickými znakmi (fenotyp) a fyziologickými procesmi i ekologickými nárokmi, ktoré rastú na určitom geograficky vymedzenom území (areál). Všetky jedince populácie nemusia byť úplne identické, ale môžu sa čiastočne odlišovať v niektorých znakoch, čo označujeme ako vnútrodruhová premenlivosť (diverzita, variabilita). Hodnotíme ju pomocou nižších taxonomických kategórií (subsp., var., f.). Vedecké pomenovanie taxónov (nomeklatúra - názvoslovie) sa riadi pomocou Pravidiel medzinárodného kódu botanickej nomeklatúry, ktoré presne túto činnosť vymedzujú. Pravidlá sa zakladajú na historickom diele najvýznamnejšieho botanika, švédskeho vedca Karla Linného - Species plantarum (1753), ktorý stanovil dvojslovné (binomické) pomenúvanie druhov (napr. Rosa canina, Ginkgo biloba). Národné (slovenské) názvoslovie sa zakladá na vedeckom názvosloví (ruža šípová, ginko dvojlaločné).

7

Trieda : Bacillariophyceae .machorasty 1. Čeľaď : Calycanthaceae -kalykantovité 3.4.červenoočká 5.plavúnky 3. Trieda : Anthocerotopsida . Trieda : Lycopodiopsida .machy 1. Trieda : Chlorophyceae .Dicotyledonae) .zlatisté riasy 1. Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) .tisy 5.borovicovité 3.rožteky 3.zelené riasy 1.lišajníky B.leknotvaré 8 .cykasy 2.Nahosemenné 1.plavúne 2. Trieda : Ephedropsida .araukariovité 2.Regnum vegetabile (Plantae) A. Cormobionta) .Krytosemenné 1. Rad : Nymphaeales .červené riasy 4. Oddelenie : Euglenophyta .rozsievky 4. Modifikovaný prehľad systému rastlinnej ríše Ríša rastlín . Oddelenie : Chlorophyta .žltozelené riasy 3. Rad : Laurales .papraďorasty 1.Magnóliokveté 1. Trieda : Phaeophyceae .magnóliovité 2. Podríša : Thallophyta (Thallobionta) .rýniorasty 3. Podríša : Telomophyta (Cormophyta. Čeľaď : Piperaceae . Čeľaď : Taxodiaceae .cyprusovité 2. Trieda : Pinopsida . Čeľaď : Pinaceae . Čeľaď : Annonaceae . Pododdelenie : Gymnospermatophytina (Gymnospermae) .tisovcovité 4.Telómové rastliny (Vyššie rastliny) 1. Trieda : Conjugatophyceae . Rad : Piperales .ginká 3. Trieda : Charophyceae . Trieda : Xanthophyceae . Trieda : Bryopsida . Čeľaď : Magnoliaceae .vavrínotvaré 1. Rad : Aristolochiales .hnedé riasy 3. Čeľaď : Araucariaceae .pieprovité 4. Oddelenie : Rhodophyta . Oddelenie: Cyanophyta . Oddelenie : Pteridophyta . Podtrieda : Bryideae 2. Trieda : Ginkgopsida . Čeľaď : Aristolochiaceae .magnóliotvaré 1.chvojníky 4. Oddelenie : Lichenophyta . Trieda : Chrysophyceae .zlatohnedé riasy 2. Čeľaď : Lauraceae . Oddelenie : Bryophyta .ihličnany 1.chary 6. Trieda : Selaginellopsida . Oddelenie: Chromophyta (Chrysophyta) .pečeňovky 2.rastliny semenné 1. Trieda : Equisetopsida .vlkovcovité 5.vavrínovité 2. Trieda : Hepaticopsida .paprade 4.Nižšie rastliny (Stielkaté rastliny) 1.vlkovcotvaré 1. Oddelenie : Rhyniophyta . Podtrieda : Sphagnideae 2. Čeľaď : Cupressaceae .prasličky 4. Trieda : Magnoliopsida (dvojklíčnolistové . Oddelenie : Spermatophyta .spájavky 3. Trieda : Taxopsida .vlastné zelené riasy 2. Trieda : Cycadopsida .pieprotvaré 1. Rad : Magnoliales .anonovité 2.sinice 2. Trieda : Polypodiopsida .

bavlníkovité 4. Čeľaď : Tiliaceae . Čeľaď : Fagaceae .bukovité 14.leknovité 2.čajovníkovité 2.brezotvaré 1. Rad : Hamamelidales .dráčovité 7.mrlíkovité 17. Čeľaď : Sterculiaceae .kaparovité 2. Čeľaď : Theaceae .1. Čeľaď : Nelumbaceae .vŕbotvaré 1. Čeľaď : Cannabaceae . Rad : Ranunculales .stavikrvovité 19. Čeľaď : Caryophyllaceae . Čeľaď : Platanaceae . Rad : Papaverales . Rad : Caryophyllales . Čeľaď : Juglandaceae . Rad : Polygonales . Čeľaď : Violaceae . Čeľaď : Opuntiaceae .ľubovníkovité 22. Čeľaď : Chenopodiaceae .stavikrvotvaré 1.hamamelovité 2.pivonkotvaré 1.prvosienkovité 20.brestovité 2. Čeľaď : Polygonaceae . Čeľaď : Brassicaceae . Čeľaď : Amaranthaceae .žihľavovité 12.prvosienkotvaré 1. Čeľaď : Salicaceae .žihľavotvaré 1.kaparotvaré 1. Čeľaď : Nymphaeaceae . Čeľaď : Urticaceae .opunciotvaré 1. Rad : Urticales . Rad : Capparales . Čeľaď : Moraceae . Rad : Fagales .orechovité 13. Čeľaď : Resedaceae .kapustovité 3.vŕbovité 16.slezotvaré 1. Rad : Betulales .hamamelotvaré 1.orechotvaré 1. Čeľaď : Betulaceae .brezovité 15. Čeľaď : Hamamelidaceae .platanovité 11. Rad : Berberidales .makotvaré 1. Rad : Primulales .pivonkovité 21. Čeľaď : Passifloraceae .opunciovité 18.morušovité 3. Rad : Salicales . Čeľaď : Paeoniaceae .fialkovité 2. Rad : Paeoniales . Čeľaď : Ranunculaceae .bukotvaré 1.dráčotvaré 1. Čeľaď : Bombacaceae . Rad : Theales . Čeľaď : Papaveraceae .iskerníkovité 8.zemedymovité 9. Rad : Juglandales .láskavcovité 3.konopovité 4. Čeľaď : Cucurbitaceae .klinčekovité 2. Čeľaď : Ulmaceae . Čeľaď : Malvaceae .rezedovité 10.líčidlovité 4. Čeľaď : Caricaceae .lipovité 23.mučenkovité 3.čajovníkotvaré 1. Rad : Opuntiales .lotosovité 6.fialkotvaré 1.kakaovníkovité 3.tekvicovité 5.makovité 2. Čeľaď : Primulaceae .papajovité 4. Čeľaď : Phytolaccaceae . Rad : Violales . Čeľaď : Capparaceae . Čeľaď : Fumariaceae . Rad : Malvales .slezovité 2.iskerníkotvaré 1. Čeľaď : Begoniaceae . Čeľaď : Berberidaceae .begóniovité 9 .klinčekotvaré 1. Čeľaď : Hypericaceae .

Rad : Loganiales . Čeľaď : Apocynaceae .bršlenotvaré 1.vrabcovníkovité 29.pakostovité 4.mliečnikovité 30.loganiovité 2.pupaľkovité 3. Čeľaď : Araliaceae .lomikameňotvaré 1.mrkvovité 38. Čeľaď : Vacciniaceae . Čeľaď : Celastraceae .bršlencovité 2.rašetliakotvaré 1. Čeľaď : Caesalpiniaceae .lomikameňovité 2. Čeľaď : Oenotheraceae . Čeľaď : Crassulaceae .krtičníkotvaré 10 . Rad : Euphorbiales . Čeľaď : Vitaceae .šuchovité 25. Čeľaď : Grossulariaceae . Čeľaď : Saxifragaceae . Čeľaď : Asclepiadaceae . Rad : Saxifragales .krušpánovité 2.brusnicovité 3. Čeľaď : Hydrangeaceae . Čeľaď : Styracaceae .aralkovité 2.24.kysličkovité 2.myrtovité 2.viničovité 2.meliovité 3.bôbotvaré 1. Čeľaď : Buxaceae .simarubovité 2.ružovité 27. Rad : Ebenales . Čeľaď : Ebenaceae . Čeľaď : Sapotaceae . Rad : Cornales .cezmínovité 3. Čeľaď : Cornaceae . Čeľaď : Aquifoliaceae .mliečnikotvaré 1.drieňotvaré 1. Čeľaď : Gentianaceae .tučnolisté 4. Čeľaď : Oxalidaceae .bôbovité 28. Rad : Scrophulariales . Rad : Sapindales . Čeľaď : Thymelaeaceae . Rad : Ericales .horcovité 3.vresovcovité 2.sapotovité 3.obličkovcovité 34.klokočovité 32.ľanovité 3. Rad : Celastrales . Čeľaď : Myrtaceae . Rad : Rhamnales . Čeľaď : Fabaceae . Čeľaď : Linaceae . Čeľaď : Balsaminaceae . Rad : Geraniales .pakostotvaré 1. Čeľaď : Simaroubaceae . Čeľaď : Hippocastanaceae .aralkotvaré 1.zimozeleňovité 4.ružotvaré 1.drieňovité 31.rutotvaré 1.pagaštanovité 3.ebenovité 2.hortenziovité 37. Čeľaď : Meliaceae .glejovkovité 39. Čeľaď : Geraniaceae .styraxovité 26.rešetliakovité 33. Čeľaď : Ericaceae .mydlovníkotvaré 1. Čeľaď : Apiaceae .mydlovníkovité 2.vresovcotvaré 1. Čeľaď : Mimosaceae . Čeľaď : Staphyleaceae .loganiotvaré 1.myrtotvaré 1. Čeľaď : Rutaceae . Rad : Araliales . Rad : Rutales . Rad : Rosales . Rad : Fabales . Rad : Myrtales . Čeľaď : Euphorbiaceae .ebenotvaré 1. Čeľaď : Empetraceae . Čeľaď : Loganiaceae .rutovité 35.netýkavkovité 36.cezalpíniovité 3.egrešovité 3. Čeľaď : Rhamnaceae .mimózovité 2. Čeľaď : Rosaceae . Čeľaď : Anacardiaceae . Čeľaď : Sapindaceae .

okrasotvaré 1.žaburinkovité 4.štetkovité 46. Čeľaď : Oleaceae .vojnovkovité 2.áronovité 2.lobelkovité 45. Čeľaď : Lemnaceae .kanovité 6.vstavačotvaré 1. Čeľaď : Iridaceae . Rad : Butomales . Rad : Arecales . Čeľaď : Caprifoliaceae .skorocelotvaré 1. Čeľaď : Zinngiberaceae .zárazovité 3.valeriánovité 4.zvončekotvaré 1. Čeľaď : Polemoniaceae . Čeľaď : Alismataceae . Čeľaď : Commelinaceae . Čeľaď : Musaceae . Čeľaď : Cichoriaceae .astrovité 2. Rad : Campanulales .sitinotvaré 1. Čeľaď : Juncaceae .marenovité 2. Čeľaď : Cuscutaceae . Čeľaď : Dipsacaceae . Čeľaď : Arecaceae .astrotvaré 1.ďumbierovité 2.ľuľkotvaré 1. Čeľaď : Scrophulariaceae . Čeľaď : Plantaginaceae . Čeľaď : Lobeliaceae . Čeľaď : Convolvulaceae .skorocelovité 44. Čeľaď : Rubiaceae .banánovníkovité 3. Čeľaď : Amaryllidaceae .sitinovité 9.ľaliovité 2. Čeľaď : Liliaceae . Rad : Arales . Rad : Zinngiberales .pupencovité 3. Čeľaď : Valerianaceae . Čeľaď : Cannaceae .okrasovité 2.podenkotvaré 1. Rad : Solanales . Čeľaď : Solanaceae . Rad : Cyperales . Čeľaď : Lamiaceae .áronotvaré 1. Čeľaď : Orobanchaceae . Rad : Asterales .olivovité 40. Čeľaď : Pandanaceae . Rad : Lamiales . Rad : Commelinales . Rad : Juncales .podenkovité 2.železníkovité 2. Rad : Liliales .marenotvaré 1.žabníkovité 2. Rad : Rubiales . Čeľaď : Campanulaceae .ľuľkovité 41. Trieda : Liliopsida .ďumbierotvaré 1.bublinatkovité 4.zemolezovité 3.broméliovité 8.arekotvaré (palmy) 1. Čeľaď : Asteraceae . Rad : Plantaginales .pandánovité 2.krtičníkovité 2.vstavačovité 7. Rad : Orchidales . Čeľaď : Araceae .borákovité 43. Čeľaď : Agavaceae . Čeľaď : Orchidaceae .arekovité 3.1. Rad : Boraginales -borákovité 1.zvončekovité 2.kosatcovité 5.agávovité 4. Čeľaď : Bromeliaceae .jednoklíčnolistové) 1. Čeľaď : Butomaceae .hluchavkotvaré 1.hluchavkovité 42.ľaliotvaré 1. Čeľaď : Verbenaceae .amarylkovité 3.šachorotvaré 11 .kukučinovité 4. Čeľaď : Boraginaceae . Čeľaď : Utriculariaceae .čakankovité 2.ľaliokveté (Monocotyledonae .

lipnicotvaré 1.kúkoľ poľný Caryophyllaceae .1. Čeľaď : Cyperaceae .lipnicovité Agrostemma githago .klinčekovité Caryophyllales .klinčekotvaré 12 . Rad : Poales .šachorovité 10. Čeľaď : Poaceae .

Fotosyntetizujúce sinice obsahujú chlorofyl a (chlorofyl b chýba). a to oddelením jednotlivých buniek z vlákna (planokoky). autotrofné rastliny podobajúce sa riasam. sa nazýva nukleoplazma (jadrový ekvivalent. závisí od dedičných faktorov a podmienok výživy.kokálne sinice 2. Bentosové sinice v dôsledku tvorby kyslíka alebo iných plynov sa odtŕhajú od substrátu a plávajú na hladine ako slizovité chumáče. zeaxantín. Slizový obal býva zafarbený špecifickými farbivami (karotenoidmi) do žlta. V podmienkach mierneho pásma sa objavuje v letnom a jesennom období a môže podľa stupňa eutrofizácie vôd vytvárať veľa biomasy. pri hromadnom rozvoji spôsobujú modré zafarbenie snehu tzv. Tieto látky umožňujú siniciam masovú reprodukciu aj vo vodách. V termálnych žriedlach niektoré druhy znášajú teplotu vody až +73 oC. alebo v povrchovej vrstve pôdy. „modrý sneh“. Rad : Oscillatoriales . scytonemín). Patria do skupiny prokaryotických organizmov.modrý fykocyán a červený fykoerytrín (ktoré sa priamo nezúčastňujú na fotosyntéze). Bunkové steny siníc obaľujú vrstvy slizu. Charakteristika systematických skupín a kategórií A. Sinice sú všeobecne rozšírené v rôznych biotopoch. v pôde . ako to je pri eukaryotických fotosyntetizujúcich rastlinách. Najznámejšia je symbióza s hýfami húb. Niekedy sa v ňom ukladá uhličitan vápenatý alebo hydroxid železa. trhavý pohyb majú jednobunkové sinice. do hneda. Najdôležitejšou zásobnou látkou je sinicový škrob.vláknité sinice Jednobunkové alebo mnohobunkové. ale i v moriach a oceánoch. Chroococcus. kedy dochádza k vyčerpaniu kyslíka a k úhynu rýb. kde je sústredená DNA. Fotosynteticky aktívne farbivá sú na tylakoidoch. s ktorými sinice (alebo riasy) tvoria stielku lišajníkov (rody: Gloeocapsa. rožtekmi (Anthoceros). vláknité. Prevažná časť siníc je nepohyblivá. kým vláknité druhy (napr. nukleoid. Vstupujú do symbiózy aj s niektorými pečeňovkami (Blasia). alebo vegetatívne. Červené more) zapríčiňuje „vodný kvet“ rozvoj druhov rodu Trichodesmium. mitochondrie a iné obligátne membránové organely (Golgiho aparát. ktoré tvoria zhluky do červena zafarbených vlákien.nanocytmi. Bunky obsahujú aj veľa polyfosfátových zrniek (volutínové zrnká). kde sa fosfáty a nitráty odčerpali vegetáciou okolitých rias. β-karotén. Oddelenie : Cyanophyta . voľne uložených v protoplaste. Nápadné sú hrubou bunkovou stenou. nemá jadrovú membránu ako jadro eukaryotických rastlín. Bunky siníc sú najčastejšie modrozelené a hnedozelené. V planktóne tropických morí (napr.nižšie rastliny ( stielkaté ) 1. či uvoľnenými vláknami alebo časťami vlákna (hormogónie). Nepravidelný. prípadne rozdelením kolónie a tzv. Sinice sa rozmnožujú iba nepohlavne . Heterocysty majú význam pri sporulácii a pri fixácii atmosférického dusíka. Osídľujú aj teplotne extrémne stanovištia. prokaryon). Rad : Chroococcales . odlišujúce sa tvarom.delením buniek na dve časti.5. echinenón. endoplazmatické retikulum). V povrchových vrstvách snehu sú pomerne zriedkavé. Akinety tiež vznikajú z vegetatívnych buniek na konci vegetačného obdobia. do modra alebo červena (gloeokapsín. trpasličími bunkami . kĺzavého alebo rotačného pohybu. „vodný kvet“. V stojatých a mierne tečúcich vodách tvoria významnú zložku fytoplanktónu a fytobentosu. Stigonema). Špecifickými bunkami niektorých vláknitých siníc sú heterocysty a akinety (spóry). z rodu Oscillatoria) vykonávajú pravidelný pohyb. Časť centroplazmy. chýbajú im plastidy. Podríša : Thallophyta ( Thallobionta ) . akými sú horúce termálne pramene a povrchové vrstvy snehu a ľadu. prezimujú a za priaznivých podmienok vyklíčia na nové vlákno. Chladnomilné druhy z arktických vôd vegetujú pri teplote bodu mrazu. resp. viditeľný voľným okom v podobe drobných zrnkovitých zhlukov. Nostoc. Tylakoidy tvoria primitívny fotosyntetický aparát a nie sú zabudované do chloroplastov. na vlhkom dreve. od čoho je voda červená. 13 . Takýto typ jadra sa označuje ako difúzne jadro. Ich farba je dosť premenlivá. od ktorých sa líšia primitívnejšou stavbou bunky. stielkaté. myxoxantofyl a dva vo vode rozpustné pigmenty . alebo aj farbou od ostatných vegetatívnych buniek. Podobne ako baktérie nemajú morfologicky diferencované jadro. najčastejšie v stojatých vodách. ale niektoré sú schopné plazivého. Terestrické sinice žijú na povrchu.sinice 1. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom výskyte tzv. Niektoré druhy siníc žijú symbioticky s inými druhmi rastlín.

pre vysoký obsah proteínov (50 % váhy sušiny). 2.H: heterocysta. 2: Vláknité sinice : 1. napr. Cyanocystis versicolor. 6. Netvoria jednotnú a ucelenú systematickú skupinu ale je to niekoľko samostatných oddelení. 3. ježovkami. alergie) a pre drobné živočíchy. že vývoj siníc sa ukončil v dávnych geologických dobách. pôdy a aerických stanovíšť sa opísalo viac ako 1000 druhov. niekedy viacradové (Hapalosiphon hibernicus. V Číne a Japonsku sa oddávna používajú ako lahôdka (Nostoc. Vlákno (filament) tvorí rad buniek s heterocystami a slizová pošva (u niektorých chýba). Sú to jednobunkové alebo mnohobunkové. Tvoria slepú vývojovú líniu. Tolypothrix tenuis. Zúčastňujú sa na tvorbe liečivých bahien. 5. circinalis. Zo sladkých vôd. 1: Kokálne sinice : 1. Microcystis aeruginosa. Oscillatoria princeps. alebo rozkonárené. 5. rozmnožujúce sa delením buniek na dve časti a nanocytmi (Cyanocystis versicolor). Stigonema minutum 14 . Podobne sa využívajú na zúrodňovanie niektorých pôd. Synechococcus leopoliensis. rozdiely v organizačných znakoch stielky: Phormidium autumnale. tvarovo rozmanitých. Preto sa usudzuje. Fosílne druhy sú známe z prekambria (3. Nodularia harveyana). Nostoc commune. Merismopedia elegans  Sinice s vláknitou stielkou. Cyanothece aeruginosa. 2. hubkami. pokusne sú používané v lekárstve (hojenie rán a zápalov). Chroococcus turgidus). Sinice žijú symbioticky aj s niektorými vodnými živočíchmi. hibernicus . ale vývojovo málo progresívnych druhoch. ktorá sa udržala dodnes v početných.riasy (Algae) Zo stielkatých rastlín sa medzi eukaryotické organizmy zaraďujú aj riasy. Významné môžu byť sinice ako zdroj bielkovín vo výžive ľudí i hospodárskych zvierat. Gloeocapsa sanguinea. s prvokmi. 4. Anabaena v kombinácii fotosyntetických pigmentov. Synechococcus leopoliensis) alebo v kolóniách (Merismopedia elegans. 4. Gloeocapsa sanguinea. Pri štúdiu vývoja rias ako významnej etapy v evolúcii rastlín sa zistili Obr. Hapalosiphon v chemickom zložení bunkových stien. hospodársky významné pre ich schopnosť fixovať plynný dusík a tým sa uplatňujú na ryžových poliach. nahosemennými rastlinami (Cycas). nerozkonárené (Nostoc commune. mäkkýšmi. Oscillatoria princeps. Sinice považujeme za najstaršie a najprimitívnejšie autotrofné organizmy. medzi ktorými sa nedokázali priame vývojové vzťahy. Sinice sa považujú za perspektívne rastliny. Cylindrospermum muscicola A: akineta. Chroococcus turgidus. ktoré sa začleňujú do 250 rodov. 7. stielkaté autotrofné (vzácne heterotrofné) rastliny. Anabaena circinalis. Vývojová skupina . Microcystis aeruginosa. Niektoré sú toxické pre človeka (zápaly pokožky. 7. 8.2 miliardy rokov) a stavba ich stielky je podobná recentným druhom. Vlákna sú jednoduché. 3. Obr.vodnými papraďami (Azolla). Phormidium autumnale.  Do tohoto rodu patria jednobunkové sinice žijúce jednotlivo (Cyanothece aeruginosa. Nodularia harveyana. 6. Aphanothece). Tolypothrix tenuis. Stigonema minutum). 9.

2. Trieda : Xanthophyceae .s mnohobunkovou vláknitou stielkou. zabezpečuje pohyb a druhý je pasívny. Trieda : Chrysophyceae .jednobunkový. s pevnou bunkovou stenou. Trieda : Bacillariophyceae .rozsievky 4. 2. so stigmou. hlavné vlákno sa odlišuje od bočných konárov. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. 3. 8. Všetky skupiny však nemali vhodné podmienky na progresívny vývoj a na vznik vysokodiferencovaných stielok. chlorofyl c. v prednej časti bunky je spravidla bičík. 15 .hnedé riasy Je to je prirodzená skupina rias zahŕňajúca viac tried. Monádoidný . stigmu ani pulzujúcu vakuolu. vakovitá alebo vláknitá a tvorí ju jediná makroskopická bunka.zlatohnedé riasy 2. Tieto fakty sťažili stanovenie príbuzenských vzťahov a viedli k formulácii hypotézy o paralelnom a nezávislom vývoji jednotlivých oddelení rias. Vývojovo najpokročilejšie majú aj osobitné rozmnožovacie orgány . 4. (bunky sa delia v 2-3 na seba kolmých rovinách).stielka z parenchymatického pletiva je zreteľne trojrozmerná. Pletivový . Kokálny . Živý obsah bunky obaľuje periplast (vzácne bunková stena). Anizogamia je pohlavný proces. Ich detailnejším štúdiom sa zaoberá vedný odbor algológia.má vláknitú alebo vakovitú mnohobunkovú stielku z viacjadrových buniek.submikroskopickej štruktúre buniek atď. protoplast s bunkovou stenou obklopenou slizovým obalom. Ich rozmnožovanie je rôzne.monádoidného štádia vo vývinovom cykle červených rias). ale i terestrickom prostredí. Žijú najmä vo vodnom. Bičíkaté riasy z tohto oddelenia majú vyvinuté dva bičíky. ďalej delením buniek a fragmentáciou stielky. vlákna nie sú rozkonárené (alebo vidlicovite rozkonárené na ramená rovnakého tvaru). s jedným jadrom.jednobunkový. Trieda : Phaeophyceae . Škrob sa však netvorí. Nepohlavne sa rozmnožujú pohyblivými výtrusmi (zoospórami) i nepohyblivými (aplanospórami).gametangiá a rozmnožujú sa pohlavným spôsobom. Farba chromatofórov je hnedá alebo žltozelená. 7. chryzolaminarín) niekedy i olej. jednojadrový. Len v rámci oddelenia zelených rias (Chlorophyta) sa vyskytujú všetky organizačné stupne.stielka je rúrkovitá. Pri izogamii splývajú dve gaméty rovnakého tvaru aj veľkosti.zlatisté riasy 1. nemajú bičík. Sifonálny . Oddelenie : Chromophyta ( Chrysophyta ) . Rizopodiálny . Pri oogamii je nepohyblivá samičia pohlavná bunka (oosféra) oplodnená samčou pohyblivou gamétou (spermatozoidom). Trichálny . s veľkou vakuolou a chloroplastom sieťovitej štruktúry. absencia bičíkatého . β-karotén.jednobunkový. Tieto organizačné stupne nie sú pri všetkých oddeleniach rovnako zastúpené. pulzujúce vakuoly a v plastide stigma. 6. Rezervnými látkami sú polysacharidy (napr. fukoxantín a xantofyly.jednobunkový. kratší. často s bičíkom alebo pseudocíliami. Riasy nemajú vodivé pletivá.mnohobunková vláknitá stielka je rozkonárená. Sifonokládiový . Kapsálny . Jednotlivé vývojové etapy rias dnes nazývame organizačné stupne: 1. Jeden je dlhý (plávací). jednojadrový.žltozelené riasy 3. 5. ktorých zástupcovia majú niektoré spoločné znaky. niektoré i chýbajú (napr. Heterotrichálny . neustálené a v rámci životného cyklu sa rozlične strieda. V bunke je obyčajne veľká stredová vakuola a veľa jadier. jednojadrový i mnohojadrový. zvyčajne dozadu ohnutý. pri ktorom splývajú gaméty nerovnakého tvaru alebo nerovnakej veľkosti. rozlíšená na bazálne rizoidy bez plastidov a na apikálnu časť so zelenými plastidmi. pohybujú sa prelievaním cytoplazmy do panôžok (pseudopódií). 9.

Chrysidiastrum catenatum. 2. ktoré sú uložené vo vakuole. Stigma (červená očná škvrna) má funkciu svetelného receptora a preto sú tieto bičíkovce pozitívne fototaktické (pohybujú sa smerom k svetlu).bičíkovec a cysta. Chromulina rosanoffii a nepohyblivá bunka na povrchu vodnej blanky 1. Myxochrysis paradoxa Obr. teda pohlavné rozmnožovanie. Sphaerodiothrix compressa.. 3. 3. Druhy rodu Ochromonas obal ani schránku netvoria. 3. 2. Uroglena americana. Na pôde sa vyskytujú iba zriedka. 4: Amébovité zlatohnedé riasy : 1. Monas elongata. iba niekoľko zástupcov má jednoduchú vláknitú stielku. iba niektoré druhy v mori. Nepriaznivé obdobie Obr. niektoré majú rizopodiálnu. Slúžia najmä na osmoreguláciu. pri ktorom kopulujú izogaméty alebo dva vegetatívne bičíkovce vo funkcií gamét. Ochromonas ludibunda. kapsálnu a kokálnu stielku. Tento úkaz je sprevádzaný aj zápachom vody (po rybacom tuku). pretrvávajú v cystách. Väčšina druhov sú jednobunkové alebo kolóniové bičíkovce (s 1-2 bičíkmi). 5: Rôzne druhy zlatohnedých rias : 1. 4. Phaeothamnion confervicola. Bičíkaté zlatohnedé riasy sa nazývajú aj chryzomonády. 5.celkový vzhľad stielky. 8. ktoré vyprázdňujú svoj obsah pravidelným pulzovaním. Chrysocapsa planctonica. Rhizochrysis scherffelii. Trieda : Chrysophyceae .Obr. lebo chlorofyl a a c sú prekryté fukoxantínom. Gloeochrysis turfosa . U niektorých druhov týchto rias bola pozorovaná izogamia. 6. detail slizového vlákna. rašelinových vodách. 4. 2. 5. viditeľné v svetelnom mikroskope aj bez zafarbenia. Jeden dlhý a druhý zakrpatený bičík má Chromulina. Vyskytujú sa v sladkých vodách. V blízkosti bičíkov sú 1-2 vakuoly. Chrysostephanosphaera globulifera. Kolónie tvorí Uroglena. 9. Zlatohnedé riasy sa vyživujú autotrofne i mixotrofne. R. jazierkach. Bunky niektorých zlatohnedých rias bývajú pokryté kremitými šupinami alebo je celulózová bunková stena inkrustovaná SiO2. Hydrurus foetidus . Pterosperma moebiusii. Podobný je rod Monas. 7. O.zlatohnedé riasy Jeden až dva chromatofóry týchto rias sú zlatožlté až hnedé. 56. fragilis . Chrysamoeba sp. Najrozšírenejšie sú druhy s monadoidnou stielkou. Ich zásobnou látkou je polysacharid chryzolaminarín a kvapky oleja. Má 16 Chrysosphaera paludosa. Pri premnožení vo vodárenských nádržiach spôsobia žltohnedé sfarbenie vody. Stichogloea olivacea. dofleinii. Majú jedno jadro. Spolu s rozsievkami sú zložkou jarného planktónu v kalužiach. Rozmnožujú sa nepohlavne delením. 6. Majú maximum rozvoja koncom zimy a na jar. 4. 3: Bičíkaté zlatohnedé riasy : 1.

Rozmnožujú sa delením.schránka (frustula). β. autospórami). Môžu mať hladkú bunkovú stenu alebo s tŕňovitými výrastkami. Vyskytuje sa na obnažených dnách rybníkov. Vaucheria sessilis (2-oogamia. Niekoľko druhov žije v brakických a slaných vodách. Pre rozsievky je charakteristická bunková stena . Pohlavné rozmnožovanie . Tento druh sa okrem nepohlavného spôsobu rozmnožuje aj spomínanou oogamiou. zoospórami alebo nepohyblivými výtrusmi (aplanospórami. bičíkaté žltozelené riasy sú pohyblivé. niekedy rozkonárenú stielku. Táto výrazne vyhranená skupina rias vo svojom vývoji ustrnula na jednobunkovosti. Botrydium granulatum. v tvare Obr. Jednoradové nerozkonárené vlákna má napr. podobne aj amébovité. Monadoidné. Väčšina penátnych rozsievok má v stene misky pozdĺžnu štrbinu (rafe). 17 . majú 2 nerovnako dlhé bičíky. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olej. c.rozsievky Rozsievky sú mikroskopické riasy žijúce jednotlivo alebo usporiadané do kolónií. Pomocou rizopódiových výbežkov sa pohybujú ale aj pohlcujú potravu. v zhlukoch či kolóniach. zoospóra a skupinka buniek na pôde. najmä v sladkovodných biotopoch. 6: Myxochloris štvorstena. Najväčšou skupinou žltozelených rias sú nepohyblivé a jednobunkové kokálne typy. často ornamentálnu štruktúru (v podobe pásikov. Makroskopickú rúrkovitú stielku vo vnútri nerozdelenú bunkovými priehradkami majú dva rody: Vaucheria a Botrydium. či mnohostena alebo sa stopkou prichytávajú o podklad. Fukoxantín chýba (je u zlatohnedých a hnedých rias a u rozsievok). Vaucheria). Bičíkaté druhy majú červenú stigmu.oogamia je známe iba pri rode Vaucheria. kokálnu a vláknitú stielku. rod Heterothrix a Tribonema. Podľa súmernosti delíme rozsievky na lúčovité (centrálne) a perovité (penátne). Schránka je tvorená prevažne oxidom kremičitým. Rizopodiálnu stielku s menlivým tvarom bunky majú amébovité zlatohnedé riasy. Zaujímavá amébovitá riasa Myxochloris sphagnicola žije v palístkoch machu . 2-3. Stielka riasy vačkovky (Botrydium) má Obr. 3. rizopodiálne žltozelené a kapsálne riasy. Rozlišujú sa podľa organizácie stielky. Žltozelené riasy sú súčasťou rôznych riasových spoločenstiev. dorastená bunka s rozkonárenými rizoidmi. bunky vretenovitého tvaru. Malá skupina rias má nepohyblivú kapsálnu.karotén a xantofyly. Pri pohľade na schránku zhora vidno jemnú.žltozelené riasy Žltozelené riasy sú mikroskopické. pórov). Vaucheria má dlhú rúrkovitú. 3 tvorba synzoospóry) diferencovaný rizoid a guľovitú časť. 2. obyčajne prichytené na vláknitých riasach a kameňoch. Žijú jednotlivo. sphagnicola : Vláknité žltozelené riasy sa vyskytujú v podobe chumáčov najhojnejšie na jar plazmódium žijúce v hyalocystách rašelinníka v chladných stojatých vodách. 7: Rúrkovité žltozelené riasy : 1. Skladá sa z dvoch častí (misiek). komôrok. ktorá má význam pre pohyb takýchto rozsievok. Cysty tvoria len ojedinele.schopnosť tvoriť nepohyblivé protoplasty sediace na povrchu vodnej blanky. Trieda : Bacillariophyceae ( Diatomae ) . pravidelnú. Centrálne sú lúčovito súmerné podľa stredového bodu. ojedinele makroskopické (Botrydium. Väčšia (epitéka) prekrýva menšiu (hypotéku) ako veko na krabici. Trieda : Xantophyceae .rašelinníka. Žijú jednotlivo. Sú zriedkavejšie. Penátne sú predĺžené v jednom smere.

5. 3. Rozsievky sa rozmnožujú delením buniek na dve. Tvorba auxospór je výsledkom pohlavného Obr. Meridion circulare . 2. Pri istej minimálnej veľkosti (ktorú dosiahnu za niekoľko mesiacov až rokov) sa začnú rozmnožovať pomocou auxospór. 2. Potom si nové bunky vytvoria chýbajúcu misku (vždy hypotéku). Synedra acus. sú súčasťou fytoplanktónu a fytobentosu. Melosira arenaria. 4. 8: Lúčovité rozsievky : 1. 6. ktorými sa v populácií obnoví pôvodná veľkosť. Okrem neho však obsahujú aj xantofyly a chlorofyl a a c. Mnoho druhov žije epifyticky na 18 viridis. Auxospóra. Attheya zachariasi. Eunotia lunaris. Diatoma vulgare. Hnedá farba rozsievok pochádza od farbiva fukoxantínu. Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olejové kvapky. Biddulfia aurita. Pinnularia rozmnožovania. Triceratium distinctum Obr. môže prečkávať nepriaznivé obdobie a vo vhodnom prostredí si vytvorí schránku. Týmto spôsobom sa polovica populácie postupným delením neustále zmenšuje. Rozsievky patria v prírode medzi najrozšírenejšie riasy vôbec a v morskej i sladkej vode tvoria značnú časť biomasy. Pred delením sa epitéka a hypotéka od seba oddialia. 3. 4. ktorá vznikne zo zygoty. Navicula radiosa.Predpokladá sa. Redukcia veľkosti má však svoje medze. 9: Perovité rozsievky : 1. dôjde k mitóze a k deleniu protoplastu. že pohyb je spôsobený prúdením cytoplazmy v štrbine a jej priamym kontaktom so substrátom.

Chorda filum. Fucus vesiculosus. Trieda : Phaeophyceae .vodných rastlinách. do rovných. Navicula. Stielky niektorých chalúh majú vzhľad stromovitej „palmy“. Najdokonalejšie sú pletivové stielky. Bystrici a pri Devíne. Systémom rizoidov sa takáto riasa prichytáva o podklad. 10: Rôzne druhy hnedých rias : 1.hnedé riasy. Oddávna sa používali ako hnojivo. alebo sa od seba odlišujú. Zvápenatené stielky sú zriedkavé. Bunkové steny hnedých rias sú z celulózy a z alginových kyselín. ktoré uľahčujú premiestňovanie asimilátov a pripomínajú sitkovice cievnatých rastlín. Diatoma. čistiace.karotén a xantofyly (odtiaľ aj názov triedy). či polygonálne. Patria sem väčšinou morské druhy. c. na výrobu vstrebateľných chirurgických vlákien. Pohlavné orgány sa tvoria na koncoch stielky. chaluhy Stielky týchto morských rias sú mnohobunkové. 7. 5. Pri premnožení spôsobujú nepríjemný zápach vody. Bunky týchto rozsievok môžu byť aj pospájané do pásikovitých kolónií. Sargassum linifolium. Na ňom sú rozmanito utvárané fyloidy s funkciou asimilačnou. po vysušení ako palivo. Toto farbivo prevláda. Attheya. Zástupcovia rodu Fucus majú pásikovitú dichotomicky rozkonárenú stielku s plávacími mechúrikmi. Laminaria saccharina. Väčšina recentných druhov žije v pobrežnej zóne morí a oceánov. 3. Iba z odtlačkov vieme. Diatomit je cenná surovina so širokým praktickým použitím (filtračné. oblúkovito stočených pásov alebo sú jednotlivé: Synedra. Na Slovensku sú známe ložiská v Dúbraviciach pri B. Macrocystis pyrifera . Penátne rozsievky sú najčastejšie sladkovodné druhy. Undaria). pretože hnedé riasy sa po odumretí rýchlo rozkladajú. Medzi najväčšie riasy vôbec patrí Macrocystis pyrifera so stielkou dlhou až 60 m. Na skalnatom pobreží Čierneho a Jadranského mora rastú hojne druhy rodu Cystoseira s malou kríčkovitou stielkou. Rozsievky s lúčovitou symetriou sa považujú za vývojovo staršie. Niektoré druhy obsahujú v bunkách jód (Laminaria). lineárne. Kauloid obsahuje rúrkovité bunky. Postelsia palmaeformis. V Škandinávií a na Islande ich pri odlive spásajú ovce. V čistých vodách morí sa vyskytujú aj v hĺbke 50 m. Bičíkatý ani kokálny organizačný stupeň u týchto rias nie je známy. Mohutné usadeniny kremičitých schránok sú dobre zachované a známe z celého sveta. Pre väčšinu je charakteristická rodozmena. Ďalej sa uplatňujú pri výrobe papiera. výroba dynamitu. že pochádzajú z prvohôr. 4. ohnuté. prípadne sa spájajú do jednoradového vlákna: Melosira. ale najmä nepohlavne obrvenými zoospórami i pohlavne. Pinnularia. Laminaria má stielky dlhé niekoľko metrov. zastiera iné prítomné farbivá . pričom gametofyt je mikroskopický a sporofyt makroskopický. dosahujúce rozmery aj niekoľko metrov a s veľmi zložitou stavbou. niektoré na otvorenom mori. striedanie haploidnej a diploidnej generácie. Niektoré majú kruhovitý tvar. Tieto fosílne sedimenty z rozsievkových schránok (rozsievková zemina) nazývame diatomit. Systematika rozsievok sa zakladá na súmernosti schránok. esovite ohnuté. Bohato rozkonárené obojpohlavné stielky 19 Obr. izolačné a brúsiace materiály.chlorofyl a. či kľukatých reťazcov. Japonsku a v Rusku majú aj potravinárske využitie (druhy rodu Laminaria. Valcovitý alebo plochý kauloid je podobný stonke vyšších rastlín. Chorda filum má tvar dlhej dutej rúrky. 2. oválny až vajcovitý s dlhými ostňami alebo sú trojrohé.j. Fosílie sa nezachovali. na impregnovanie textílií. väčšinou makroskopické. Lessonia flavicans. Vegetatívne sa rozmnožujú fragmentáciou stielky. na výrobu sódy a jódu. v sklárstve). Triceratium. Najvýznamnejšou zásobnou látkou je tiež chryzolaminarín a okrem neho alkoholový cukor manitol a tukové látky. Môžu byť podlhovasté. Podobne ako rozsievky aj hnedé riasy majú farbivo fukoxantín. t. Pobrežné druhy chráni pred vyschnutím počas odlivu hrubá slizová vrstva. Obe tieto generácie gametofyt a sporofyt sú u niektorých druhov morfologicky rovnaké. 6. β. Biddulphia. Meridion. V Číne. Iba 5 rodov je sladkovodných. Hnedé riasy s najjednoduchšou stielkou majú tvar nerozkonáreného alebo rozkonáreného vlákna (heterotrichálna stielka). Rozsievky sa objavili až v druhohorách a najväčší rozvoj dosiahli v treťohorách. 4. Maximum rozvoja hnedých rias je však v chladných vodách. gleju. oválne.

Sladkovodné druhy sa vyskytujú v čistých vodách. 3. ale u niektorých až po vyschnutí. karotenoidy a vodorozpustné fykobiliproteíny: modrý fykocyanín a červený fykoerytrín. Agar sa používa na prípravu živých pôd v mikrobiológii a algológii. nepohlavnými spórami alebo zložitým pohlavným procesom . prameniskách. V prímorských krajinách sa červené riasy od nepamäti používali ako potravina. Majú určité vývojové vzťahy k siniciam. Väčšina zástupcov má červenú stielku ako výsledok dominancie fykoerytrínu nad ostatnými farbivami. Porphyra leucosticta Podľa organizácie stielky a spôsobu rozmnožovania sa rozdeľuje trieda Rhodophyceae na dve podtriedy : 20 . Možno ich nájsť aj v hĺbkach do 100 m.oogamiou. Rhodophyta predstavujú vo vývoji rias izolovanú skupinu. Tradíciu má aj používanie červených rias na lekárske účely (na zmiernenie zápalov. Karagén je látka podobná agaru. vláknité nerozkonárené alebo rozkonárené. Kombináciu farbív v chloroplastoch tvorí chlorofyl a. 3. Niektoré sú prichytené na ulitách morských živočíchov alebo na morských rastlinách. Bunková stena červených rias je vzhľadom na vysoký obsah slizu často hrubá. Uplatňuje sa aj pri výrobe textilu a papiera. voľne sa vznášajúcich porastoch (preto aj pomenovanie Sargassove more). Získava sa Obr. zastavenie krvácania). Okrem niekoľkých druhov zo Sargassovho mora sa S. pri ktorej nedošlo k vytvoreniu bičíkov. Zo zásobných látok červených rias je najdôležitejší florideový škrob (paramylon). 2. z toho asi 50 druhov je sladkovodných alebo žijúcich na pôde. Spermácia je ku karpogónu (samičí orgán) zanášaná pasívne. Oddelenie : Rhodophyta . Rizoidy nie sú vyvinuté. Väčšina zástupcov má stielky mnohobunkové. V Japonsku sa balíčky spracovaných suchých stielok rodu Porphyra dodávajú na trh pod názvom hošinori.s plávacími mechúrikmi má Sargassum. Prichytávajú sa na podklad rizoidmi. pri konzervovaní rýb. Doteraz je známych približne 4 500 druhov. pretože majú schopnosť pre fotosyntézu využívať aj nepatrné množstvo svetla. extrakciou z rias rodov Chondrus a Asterocystis smaragdina. Obe tieto látky sa vylúhujú z hrubých stien stielok červených rias pôsobením horúcej vody. Gigartina. Sliz tvoria dôležité látky agar a karagén. v horských potokoch. Väčšina druhov rastie v litorálnej zóne morí. Chýba im akékoľvek bičíkaté štádium. Bangia fuscopurpurea. 11: Zástupcovia podtriedy Bangiophycidae : 1. jednobunkové. lupeňovité a pod. pudingov. pri niektorých druhoch sa utvárajú kauloidy a fyloidy zodpovedajúce stonke a listom vyšších rastlín. Pri červených riasach je častá rodozmena zo striedaním haploidnej a diploidnej generácie. listovité. Pletivové sú makroskopické. čím sa líšia od všetkých ostatných oddelení rias. chlorofyl d (chlorofyl b chýba). Používa sa aj v potravinárskom priemysle pri príprave rozličných ovocných a mäsových rôsolov. Vyskytuje sa na otvorenej hladine Atlantického oceána medzi Azorskými ostrovmi a karibskou oblasťou v obrovských.červené riasy 1 Trieda : Rhodophyceae 1. mäsa a pod. Podtrieda : Bangiophycidae 2. Bunkové steny niektorých červených rias tropických morí sú inkrustované CaCO3 a podieľajú sa na tvorbe koralových útesov. Agar sa získava najmä zo stielok rodov Gelidium a Gracilaria. Pri odlive obnažené pobrežie je často pokryté hustým kobercom viacerých druhov červených rias. Podtrieda : Florideophycidae Najjednoduchšie červené riasy sú mikroskopické. pretože sa táto riasa prispôsobila životu vo voľnej morskej vode. Jednobunkové červené riasy sa rozmnožujú vegetatívne delením bunky. zložitejšie. Hospodársky najvýznamnejšie produkty morských rias sú agar a karagén. linifolium vyskytuje v Jadranskom mori. ktoré ho obsahujú až 40 % v sušine.

podtrieda : Bangiophycidae Zástupcovia majú jednoduchú stavbu stielky. Medzi bunkami nie je cytoplazmatické spojenie. Euglena gracilis. 4. rozlíšené na rizoidy. 13: Červenoočká : 1.chromatofór. Rozmnožujú sa nepohlavne pomocou spór.ampuly. uložená Obr. tortus . Lemanea annulata. oogamia pri jednobunkových druhoch nie je známa. V bezprostrednej blízkosti ampuly sa nachádza samostatná bunková štruktúra . Batrachospermum moniliforme. 2. Gracilaria confervoides. 5. Geneticky príbuzné bunky stielky sú spojené plazmatickými môstikmi. listnatá alebo lupeňovitá.fuscopurpurea má makroskopickú stielku. E. Ph. Obr. podtrieda : Florideophycidae Stielky sú makroskopické. 12: Zástupcovia podtriedy 4. jednobunkové bičíkaté riasy. kauloidy a fyloidy. mikroskopická až makroskopická. niekedy aj menlivým pohybom tela.pulzujúca vakuola. Morský druh B. ktorá je jednobunková. vláknitá. s . 5. vyskytujúce sa v pramenistých vodách v podobe slizovitých modrozelených až olivovozelených praslenovitých stielok. Bičíky rovnako alebo nerovnako dlhé vyrastajú z osobitého fľaškovitého útvaru . Niektoré ďalšie rody sa vyskytujú v teplých moriach (Gelidium. Chondrus crispus.červenoočká Florideophycidae : 1. Trachelomonas volvocina. Medzi najznámejšie sladkovodné červené riasy patrí žabie semä (Batrachospermum moniliforme). ktorým sa stigma vyvíja ako 21 3. Chondrus). v . Zriedkavo niektoré druhy žijú prichytené na telách vodných kôrovcov alebo planktónových rias. Delesseria. Oddelenie : Euglenophyta . 2. p paramylonové zrná. 6. ktorá sa nachádza na prednom konci tela. heterotrichálne alebo pletivové. Gracilaria.1. Jednobunkové červené riasy žijú jednotlivo alebo v zhlukoch. 4. Druhy rodu Lemanea majú stielku trsovitú z tuhých vláken s uzlami po celej dĺžke. Rozmnožujú sa delením buniek na dve časti.stigma. Delesseria sanguinea. Tým sa červenoočká líšia od ostatných bičíkovcov. 3. viridis : ch . voľne v cytoplazme. 2. Bunky usporiadané do vláknitých útvarov má druh Asterocystis smaragdina. kolóniová. Pohlavné rozmnožovanie je známe pri rode Bangia. Gelidium Sú to mikroskopické. Phacus longicauda. ale i pohlavne oogamiou. Listovú makroskopickú stielku má Porphyra leucosticta. U niektorých týchto červených rias je známa izomorfná alebo heteromorfná rodozmena.červená stigma . pohybujúce sa jedným alebo dvomi bičíkmi.

cytologickej a genetickej rôznorodosti ich spája niekoľko spoločných znakov. 5. Niektoré sa prispôsobili parazitickému spôsobu života v tráviacej sústave živočíchov. v kyslých rašelinových alebo železitých vodách. t. anizogamiou alebo oogamiou . Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a.chary Sú to druhovo najbohatšie a v prírode hojne rozšírené riasy. typom životného cyklu ai.vlastné zelené riasy 2. Vegetatívne bunky vlastných zelených rias sú spravidla jednojadrové. napr. vakovitými a sifonokládiové zelené riasy. Bičíkaté zelené riasy majú zvyčajne 2 alebo 4 rovnako dlhé bičíky. Z akcesorických pigmentov je to luteín. Väčšina druhov zelených rias má iba primárnu celulóznu bunkovú stenu. Trieda : Conjugatophyceae . prvoky. ktoré vytvárajú slizovitý obal okolo buniek. Rod Eudorina má cenóbiá 22 .zelené riasy 1. 1. Druhy s chloroplastami sa živia fototrofne. Typickým predstaviteľom je rod eugléna. chlorofyl b. ktoré prijímajú pevnú potravu.j. Kolónie sú súbory buniek jednej alebo niekoľkých generácií v slizovom obale.pyrenoid. že zelené chlorofyly nie sú prekryté akcesorickými (prídavnými) farbivami. Tiež sem patria druhy so stielkami rúrkovitými (sifonálnymi).vlastné zelené riasy Sú konglomerátom riasových skupín odlišujúcich sa ultraštruktúrou. Rod Chlamydomonas je bežný v planktóne našich stojatých vôd. Najčastejšie sa vyskytujú v menších stojatých nádržiach. V čistých vodách sa vyskytujú len ojedinele. bezfarebné červenoočká sú heterotrofné. alebo pletivovou.akinet. violaxantín a i. Vlastné zelené riasy sú jednobunkové (monádoidné s bičíkmi. Haematococcus sa často vyskytuje v betónových nádržiach a na kúpaliskách. Žijú prevažne v sladkých a brakických vodách. Eutreptia. napr. guľovité. Svoje meno dostali podľa toho. Rod Pandorina má 8-16 bunkové guľaté cenóbiá. Napriek známej morfologickej. Trieda : Chlorophyceae .súčasť chloroplastu. Zrnká škrobu sú prítomné v chloroplastoch. Bunky niektorých červenoočiek si vytvoria schránky (Trachelomonas). Trieda : Charophyceae . vakovité. žijúce jednotlivo. v slaných morských vodách sú zriedkavé Hojné sú v planktóne vôd. kalužiach. Chlorofyl v chloroplastoch nie je prekrytý akcesorickými pigmentami a preto sú zelené. Červenoočká žijú v sladkých a brakických vodách. rozmnožujú sa delením buniek alebo tvorbou nepohlavných výtrusov.paramylon. Žijú jednotlivo alebo v kolóniách. niekedy nesúmerné alebo aj sploštené. červenoočko (Euglena). drobné riasy. Chloroplasty obsahujú okrúhle bielkovinové teliesko . rybníkoch znečistených organickými látkami. Nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v podobe hrubostenných odpočívajúcich buniek . Rezervnou látkou červenoočiek je polysacharid . Bezprostredne pod pelikulou sa nachádzajú slizotvorné telieska. zachováva sa jadrová membrána. Červenoočká sa rozmnožujú pozdĺžnym delením po predchádzajúcej mitóze jadra. mokradiach i v pôde. Medzi bičíkaté typy zoskupené do cenóbií patrí rod Gonium. kokálne typy) aj mnohobunkové so stielkou vláknitou. Na jeho povrchu bývajú škrobové zrná. iba niektoré druhy boli pozorované aj v mori. ktorý tvorí 4 -16 bunkové ploché cenóbiá v planktóne rybníkov. valcovité. Ich povrch je pokrytý pelikulou z bielkovinových pásikov. Cenóbiá sú vývojovo vyšším typom bunkových súborov. 2-4 bičíkatých zoospór alebo nepohyblivých aplanospór. kapsálne. Phacus. ale aj v kolóniách alebo cenóbiách. Mitóza má niektoré osobitosti. ktoré dali vznik vývojovo vyšším zeleným rastlinám. baktérie. bičíky smerujú lúčovite von. biochemicky. ktorej obsah sa vyprázdňuje do ampuly. Delenie buniek a nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v slizovitých kolóniách alebo cystách. Pohlavne sa rozmnožujú izogamiou. Pri bičíkatých zelených riasach je súčasťou chloroplastu aj jedna alebo viac stigiem. Chloroplasty červenoočiek obsahujú podobne ako zelené riasy chlorofyl a aj b. uložený v plazme v podobe oválnych zŕn. Oddelenie : Chlorophyta . vretenovité.spájavky 3. zeaxantín. V prednej časti bunky je veľká pulzujúca vakuola. v kalužiach. βkarotén a rôzne xantofyly. v ktorých bunky sú rôzne spojené alebo zrastené a všetky patria k jednej generácii a v rôznej miere sa u nich prejavuje funkčná špecializácia buniek. Bičíkaté typy sú jednobunkové. či cenóbiách. Trieda : Chlorophyceae . Najvyššiu špecializáciu dosiahli tie. Červenoočká majú rôzne tvary bunky: skrutkovite stočené. Od spájaviek sa odlišujú spôsobom pohlavného rozmnožovania a od chár inou stavbou stielky. Bunky sú nahlúčené vo vnútri cenóbia. Rozmnožujú sa nepohlavne delením buniek. Stigma sa skladá z väčšieho počtu samostatných olejových kvapiek s obsahom oranžovočervených karotenoidov. Pohlavné rozmnožovanie sa nepozorovalo.

na lekárske a farmaceutické využitie. Niekoľko druhov nachádza vhodné životné prostredie v povrchových vrstvách letného snehu vo vysokohorských oblastiach. Niektoré žijú endosymbioticky v telách živočíchov (nezmary. Žijú v pôde aj vo vodnom prostredí. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vznikajú v zoosporangiách bičíkaté zoospóry. Pohlavné rozmnožovanie je rozmanité: izogamia. Scenedesmus) za účelom produkcie bielkovinových a biologicky hodnotných látok ako krmív. Tetraspora lemmermannii. Bunky sú umiestnené v jednej vrstve po obvode cenóbia ponorené do slizu tak. V posledných desaťročiach sa venuje veľa pozornosti hromadnej kultivácii chlorokokálnych rias (Chlorella. nálevníky). Do rodu Chlorella patria drobné kokálne druhy rias.váľač. „morský šalát“. v zarastenom litorále rôznych typov vôd. Tvoria prechodnú skupinu medzi zelenými bičíkatými a zelenými kokálnymi riasami. tanierovité cenóbiá Obr. tečúcich i stojatých. Tetraspora. Gloeochaete witrockiana v pôde alebo na jej povrchu. Pandorina morum. Schizochlamys. 23 .spravidla zložené z 32 buniek. Asterococcus superbus. Žijú v mori i v sladkých vodách. Cenóbiá sú jednodomé alebo dvojdomé. že bičíky smerujú von. niektoré s nepohyblivými bičíkmi (pseudocílie). 2. ploskavce. 4. čo sa prejavuje zafarbením vody do zelena až zelenohneda. Sú spravidla jednobunkové. 15: Zelené kapsálne riasy : 1. pluvialis. Vyskytujú sa aj v pôde. V moriach a oceánoch sú ojedinelé. 14: Zelené bičíkaté riasy : 1. a . Tvorí ho niekoľko sto až tisíc buniek v guľatom cenóbiu o priemere do 1 mm. Ulva lactuca má plochú. až 20 cm vysokú listovú stielku. Volvox aureus: železitými soľami. často prichytené na rozličnom podklade. Rozmnožujú sa rozpadom vlákien alebo ich úlomkami. Najznámejšie rody kapsálnych zelených rias sú: Asterococcus. Na kôre stromov tvorí zelené povlaky drobnozrnko (Pleurococcus vulgaris). 5. Pohlavne sa rozmnožuje izogamiou. Hydrodictyon. Vyskytujú sa aj Obr. alebo sa podieľajú na stavbe stielky lišajníkov (Myrmecia. uložených voľne po obvode. anizogamia i oogamia. Schizochlamys gelatinosa. Eudorina elegans. Najvyššiu dokonalosť v organizácii cenóbia má rod Volvox . Dobre známe sú aj druhy rodov Scenedesmus. Rod zelenozrnko (Chlorococcum)je najbežnejšia pôdna kokálna riasa.časť cenóbia s bunkami pospájanými povrazcovitými plazmodezmami makroskopické.jednotlivá bunka na povrchu guľovitého Vláknité alebo pletivové typy sú väčšinou cenóbia. Ploché. 3. ale i kolóniové riasy v slizovom púzdre. V eutrofizovaných vodách sa často hromadne rozmnožia. b . Gonium Bunková stena je inkrustovaná kremičitanmi. na zmáčaných skalách a v povrchových vrstvách snehu. 4. V prírode sú najviac rozšírené. Chlamydomonas debaryana. Haematococcus s okrajovými laločnatými bunkami má rod Pediastrum. V niektorých krajinách ju zbierajú ako tzv. 2. alebo sociale. Trebouxia). 3. Jednoradové vlákna prichytené na podklad bazálnou bunkou má rod kaderavka (Ulothrix). Chlorokokálne riasy žijú zväčša v planktóne. 6. Gloeochaete a i. s hladkou bunkovou stenou.

čiže konjugácia. že vo dvoch tesne susediacich vláknach vzniknú medzi bunkami rozličných vláken kopulačné kanáliky (rebríčkovitá konjugácia). sú v podobe plochej doštičky. Caulerpa prolifera Obr. pri ktorej splývajú protoplasty dvoch susedných buniek toho istého vlákna (bočná konjugácia). Každá bunka má jedno jadro a jeden alebo viac chloroplastov s pyrenoidmi. 3. Ulva lactuca. je najrozšírenejšia spájavka s 1 alebo viacerými chloroplastami v podobe závitnicovej stužky. 2. 4. Spájavky sú druhovo bohatou skupinou.spájanie. kosákovka (Closterium) a Cosmarium. 5. 4. a jeden z protoplastov prejde amébovitými pohybmi cez kopulačný kanálik do susednej bunky a splynie s protoplastom druhého vlákna. chumáče. 2. Zo stolónov vyrastajú vzpriamené. Scenedesmus qvadricauda. Charakteristickým predstaviteľom sifonokládiových rias je rod žabí vlas (Cladophora). Trieda : Conjugatophyceae . Mougeotia genuflexa . Stielka rodu Caulerpa pozostáva z trubicovitých plazivých stolónov. Podľa niektorých autorov riasy so sifonálnou a sifonokládiovou stielkou tvoria samostatnú triedu (Bryopsidophyceae) charakteristickú prítomnosťou špecifických farbív. 2. Cladophora glomerata. prichytených o podklad početnými rizoidmi. ktorej zvápenatelá stielka má tvar drobnej bielej huby. Zriedkavejša je konjugácia. ktorá prebieha tak. 5. 2. Acetabularia mediterranea. rastúci v slaných aj sladkých vodách. hviezdicovité a pod. 3. členené fyloidy. kopulujú v ňom a vznikne zygospóra. kolóniové alebo nerozkonárené vláknité zelené riasy. Pediastrum duplex. Je to osobitný typ izogamie. 16: Jednobunkové kokálne a cenóbiové zelené riasy : 1. Hydrodictyon reticulatum Obr. Vyskytuje sa v Stredozemnom mori. ch chloroplast 24 .bočná konjugácia. Rod závitnicovka (Spirogyra). 17: Rôzne druhy zelených rias : 1. 18: Spájavky - konjugácia : 1.Obr. Patrí sem asi 50 rodov a 4-6 tisíc druhov. Chlorococcum multinucleatum. trsy. Zygota (zygospóra) s hrubou bunkovou stenou má schopnosť prečkávať nepriaznivé obdobie. Častejšie sa vyskytujú druhy rodov jarmovka (Zygnema). väčšinou sladkovodných. Pleurococcus vulgaris. zväčša stredové. Alebo obidva protoplasty (gaméty) vstúpia do kopulačného kanálika.spájavky Spájavky sú jednobunkové. skrutkovito stočeného pásika. Charakteristickým znakom je osobitný priebeh pohlavného rozmnožovania . Morské druhy tvoria vlákna. 6. zásobných látok a zložením hrubých stien. Chlorella ellipsoidea. Zygnema pectinatum rebríčkovitá konjugácia. Chloroplasty sú pomerne veľké. Ulothrix zonata. podobne aj Acetabularia.

Closterium Obr. Mykobiont a fykobiont tvoria spolu fyziologicky i morfologicky vysokoorganizovaný celok. Sú to makroskopické až jeden meter veľké zelené riasy. Majú zložitú vzpriamenú stielku. Trieda : Charophyceae . Pohlavné rozmnožovanie je oogamia osobitného typu. Chara vulgaris. Fosílne poznáme už z prvohôr (silúr). preto sú na povrchu drsné. Nitella mucronata 3. Hubovú zložku nazývame mykobiont a zložku siníc alebo rias zasa fykobiont. Bunkové steny niektorých druhov chár sú preniknuté uhličitanom vápenatým. komplexné organizmy. praslen palístkov s vajcovitým oogóniom a guľovitým anterídiom. Pabyľka je delená na dlhé články internódiá. 5.nódy.Mougeotia : pohľad z plochy. ktorých stielku tvoria vlákna húb žijúce v symbióze so sinicami alebo zelenými riasami. 20: Chary : 1.lišajníky Lišajníky tvoria osobitnú skupinu výtrusných stielkatých rastlín.Mougeotia : pohľad zboku. 2a . alebo rozmnožovacími hľúzkami . ktoré vznikajú v praslene rizoidov alebo premenou nadzemného praslenu pabyľky. prameniskách. Vzhľadom sa podobajú na prasličky. 2b . celkový vzhľad stielky. 25 . 4. Recentné chary žijú iba v sladkej a brakickej vode. Oddelenie : Lichenophyta .chary Predstavujú najvyšší stupeň zelených rias.palístkov. Zygnema. Chary sú veľmi starou skupinou rias. 3. 19: Spájavky : 1. V dôsledku eutrofizácie vôd a melioračných zásahov sú zriedkavé. na ktorých vyrastá praslen konárikov . Niektorí systematici ich považujú za samostatné oddelenie Charophyta . Najrozšírenejším rodom je chara (Chara). Chary sa vegetatívne rozmnožujú fragmentáciou stielky. Sú to podvojné. pripojenú k podkladu pakorienkami. Z tejto triedy je známych 6 rodov a 315 druhov. Rod Nitella má palístky vidlicovito delené.telieskami. 2. Spirogyra. odvodňovacích jarkoch. Pohlavné orgány (samčie anterídiá a samičie oogóniá) sú umiestnené v pazuchách palístkov. Cosmarium. v rybníkoch. v mori chýbajú. zložené z jednej bunky a uzly. 3. 6.Obr.

Vonkajší tvar zväčša určuje mykobiont. preto sa ľahko odtrhnú od podkladu. múry). vláknité . vrstva fykobiontov. 3 . Obr.stielka stranou a nedá sa od neho oddeliť bez dutohlávkovitých. rody: Peltigera. na okrajoch lalokovitá. 2) heteromérická stielka . Zaraďujú sa sem napr. Vrchná kôrová vrstva. Vo väčšine prípadov hubové hýfy obaľujú bunky siníc a rias. 2) lupeňovitá stielka . 4) slizovitá stielka . bazídiové huby (u tropických lišajníkov).je tiež plochá. Kríčkovitú stielku majú napr. Z hľadiska vnútornej stavby stielok.Trebouxia.prierez Osobitými rozmnožovacími homeomérickou stielkou (Collema).sorédium pri Xanthoria parietina vnútri stielky a uvoľňujú sa von 26 . konzorcium ai). Umbilicaria.vzhľadom sa podobá malému kríčku.kôrovitá (Diploschistes pevne prirastená k substrátu celou spodnou scruposus). nej vzpriamené podécium ukončené niekoľkými apotéciami (Cladonia symphycarpia) rody : Diploschistes. (husté hubové pletivo). Lišajníky s rúrkovitou stavbou stielky majú na vonkajšej strane kôrovú vrstvu. parasymbióza. Cetraria. v menšej miere sú to sinice (Gloeocapsa. Evernia ai. sú krehké a lámavé. Patria sem napr. na poškodenia stielky. odlíšené vrstvy. Takéto stielky nemajú spravidla ani ochrannú kôrovú vrstvu. ale Obr. 2 .prierez heteromérickou izolaterálnou stielkou (Usnea). Mykobiontom sú v prevažnej miere vreckaté huby. Lecanora.Trentepohlia). kožovitej konzistencie. stržňová vrstva a spodná kôrová vrstva prichytená o podklad rizínmi. stielka kríčkovitá (Cladonia furcata). Parmelia. kôra stromov. Lišajníky sa vyznačujú rozmanitosťou a bohatosťou tvarov. Leptagium. ktorá je v období sucha krehká a lámavá. Preto neznášajú konkurenciu väčších rastlín a nájdeme ich zvyčajne na miestach neprístupných pre iné rastliny (skaly. Fykobiontom sú prevažne zelené riasy (jednobunkové . Medzi týmito typmi je veľa prechodných foriem. 21: Morfologické typy stielok lišajníkov : 1 vzhľadom a konzistenciou podobná kôre.býva rozprestretá do plochy. Lemmopsis ai.ktorej bunky fykobiontov a mykobiontov sú rozložené rovnomerne a v stielke netvoria osobitné. Ľahko vysychajú. Myrmecia.je huspeninovitej alebo slizovitej konzistencie v podobe beztvarých zhlukov alebo povlakov. prijímajú od nich časť asimilátov. pod ňou vrstvu fykobiontov a v strede stržeň.slizovitá (Collemma cristatum). Patria sem napr. najmä podľa vzájomného usporiadania oboch symbiontov možno odlíšiť 2 základné typy : 1) homeomérická stielka . rody : Collema. 2 .Hodnotenie a označenie ich vzájomného vzťahu býva odlišné (symbióza. 22: Základné anatomické typy stielok lišajníkov : 1 . primárna stielka. Lobaria ai. rody: Cladonia. valcovité i stužkovité útvary. Nostoc a Stygonema). spravidla rozkonárené a dolu upevnené len v jednom bode. prípadne je stred rúrky prázdny. 4 . ploty.má na priečnom priereze rozlíšených niekoľko vrstiev. Tvoria ju rúrkovité. 5. A naopak poskytujú im ochranu pred rozličnými vonkajšími vplyvmi a zásobujú ich vodnými roztokmi solí. dolu šupinkovitá. ojedinele zygomycéty. Rhizocarpon ai. Podľa tvaru stielky a jej konzistencie rozoznávame 4 základné typy stielok : 1) kríčkovitá stielka . Najvšeobecnejšie ho vyjadruje názov "lichenizmus". 4 . 3 .lupeňovitá (Peltigera canina). zvlnená a k substrátu pripevnená mnohými rizinami. Najjednoduchším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je fragmentácia stielky.prierez heteromérickou útvarmi sú sorédie. 3) kôrovitá stielka . Vznikajú vo stielkou (Parmelia). Rast lišajníkov je veľmi pomalý. zvyčajne len niekoľko milimetrov ročne.

voňavé látky (napr. Rod pupkovka (Umbilicaria) má lupeňovitú šedú až čiernohnedú stielku prichytenú o podklad v strede umiestneným „pupkom“. kde tvoria závesy podobné dlhým pavučinám.Cetraria islandica. nadol visiacou stielkou. lipidy). Fykobiont sa však môže v stielke lišajníka rozmnožovať aj osobitne. Tvorí prechod medzi lupeňovitými a kríčkovitými stielkami. Pre lišajníky je charakteristická prítomnosť veľkého počtu produktov spoločného látkového metabolizmu. Masovo rastie na severe v tundrách. Sú to drobné šupinkovité výrastky na vrchnej strane stielky. Druhy rodu bradatec (Usnea) sú väčšinou epifyty s bohato rozkonárenou. V súčasnosti je známych asi 16 000 druhov. jej stielka je potravou sobov. Najrozšírenejší druh rastúci aj u nás je pľuzgierka islandská (C. Predáva sa ako oficinálna droga. Na primárnej. najmä sobov (pľuzgierka a dutohlávka). Vyskytujú sa najmä na borke stromov. Zo stielok lišajníkov sa získava aj cukor. prevláda rozmnožovanie askospórami. 6 . pretože ich stielky sa po odumretí ľahko rozkladajú a sú pomerne mladou fylogenetickou skupinou. čierne. Sú to rôzne primárne produkty (monosacharidy. sú schopné chemicky rozrušovať skalný substrát. 2 . Pretože väčšinou sa jedná o huby vreckaté. alebo sú kriticky ohrozené. Rastú najmä na ihličnatých stromoch.apotéciá alebo peritéciá. 27 . Na podéciu hubová zložka lišajníka vytvára aj plodničky . Jedným z najčastejších lišajníkov je diskovník múrový (Xanthoria parientina). ktorý má nápadnú lupeňovitú žltopomarančovú stielku. V prírode sú teda jednými z prvých priekopníkov života a pôdotvorným činiteľom.islandica). V dôsledku rôznych antropických zásahov do prírodného prostredia však viaceré druhy vymizli. Ich stielka je šupinatá. lupeňovitá až kríčkovitá. obyčajne delením bunky na dve časti. Viaceré druhy používal v čase núdze i človek (Lecanora esculenta). Možno ich využiť aj ako idikátorov čistoty ovzdušia. Pri týchto spôsoboch rozmnožovania sa huba i riasa množia a šíria spoločne. Zaujímavú dvojtvárnu stielku majú dutohlávky (Cladonia). šupinkovitej stielke vyrastie neskôr sekundárna.po rozrušení kôrovej vrstvy ako jemný prach. Sú rozšírené na celom zemskom povrchu. z toho na Slovensku asi 1 700 druhov. na borke a konároch stromov (epifytické).Usnea dasypoga. 3 niektorých autorov vznikli Xanthoria parietina. hnedé). na skalách (epilitické). Niektoré druhy sa prísne viažu len na určité horniny. ale aj sekundárne. v podobe rúrkovitých alebo pohárikovitých útvarov . Iným význačným rodom je pľuzgierka (Cetraria). Tieto huby vytvárajú na stielke lišajníka aj plodničky (peritéciá a apotéciá) podobne ako pri voľne žijúcich vreckatých hubách. Podľa mienky Obr. z konárnika slivkového) a farbivá. choroby pečene). Nájdeme ju na silikátovom podklade v horských polohách. Niektoré lišajníkové látky majú antibiotické účinky. cukrovka. usnová. Sú rôznej farby (červené. polyporová ai). Rastie na skalách. 4 . podľa toho ku ktorej triede húb patrí a síce pomocou výtrusov.Parmelia physodes. Mnohé druhy sú liečivé (pľúcne choroby.Evernia pravdepodobne až začiatkom prunastri treťohôr. Keďže produkujú špeciálne kyseliny. pretože väčšina je citlivá na exhaláty. V severských tundrách sú súčasťou potravy zvierat. Bohatým na druhy je rod Parmelia. ktoré voláme lišajníkové kyseliny (kyselina protolichesterínová. enzýmy. Lišajníky rastú na pôde (terestrické). 5 . 23: Rôzne druhy lišajníkov : 1 . alkohol. Hubová zložka sa môže rozmnožovať tiež osobitne.podécií. Fosílne nálezy lišajníkov sú veľmi zriedkavé. Iný spôsob vegetatívneho rozmnožovania je pomocou izídií.Cladonia rangiferina. vitamíny. Našim častým druhom lišajníka je štítnatec psí (Peltigera canina) zo sivou stielkou. špecifické pre lišajníky.

machy rašelinníkové 2. začnú klíčiť . prameňovka) dosahujú 40-50 cm. Asimilačným produktom je škrob. zelený útvar. aké majú pečeňovky a rožteky.machorasty 1. Pohlavné orgány machorastov sú dobre odlíšené. Trieda : Bryopsida (Muscopsida) . Umiestnenie (frondózna) stielka pečeňovky Riccardia latifrons.rožteky 3.diferencovaná (foliózna) stielka pečeňovky pohlavných orgánov býva rozdielne. prípadne milimetrov.diferencovaná (foliózna) stielka machu Mnium punctatum 28 . Na prvoklíku sa zakladajú drobné púčiky. stužkovitú stielku. v ktorých vznikajú pohlavné bunky (gaméty). Machorasty sú väčšinou suchozemské rastliny a tomuto spôsobu života je prispôsobená aj celá stavba ich tela.pečeňovky 2. ktorý môže mať buď jednoduchý lupeňovitý alebo stužkovitý tvar (pečeňovky a rožteky). Rožteky majú v bunkách gametofytu iba jediný zelený chloroplast s pyrenoidom. Ich význačným spoločným znakom je antitetická rodozmena (metagenéza). Cormobionta ) . ale ich gametofyt je ploský. Bunky majú celulózovú bunkovú stenu. 24: Morfológia gametofytu : 1 . Iné druhy z rodu lekanora (Lecanora) sa vyskytujú aj u nás na skalách a múroch . Ontogenéza machorastov a antitetická rodozmena. Charakteristické kôrovité povlaky na skalách tvoria druhy rodu zemepisník (Rhizocarpon). Jadrá buniek gametofytu sú haploidné. Súčasťou gametofytu sú aj pohlavné orgány (gametangiá). Trieda : Anthocerotopsida. Podríša : Telomophyta ( Cormophyta. výnimočne niektoré rody (ploník.machy 1. dutohlávka pohárikovitá (C.pyxidata). Ak sa výtrusy po vypadnutí z výtrusnice dostanú do vhodných podmienok. Má jedlé stielky. Podtrieda : Sphagnidae . Nevápenaté skalné balvany sú často pokryté zelenými.machy prútnikové Sú to autotrofné. Konárnik slivkový (Evernia prunastri) má sivozelenú.a najvyššie organizované stielkaté (gametofyt) rastliny. alebo podobu pabyliek s palístkami (machy a niektoré pečeňovky). mnohobunkové výtrusné. Je zreteľne rozlíšený na vrchnú (dorzálnu) a spodnú (ventrálnu) stranu. V tejto súvislosti je známa ako povestná tzv. Takýto typ stielky sa nazýva foliózny.telómové ( vyššie rastliny ) 1. pripomínajúci vlákno zelenej riasy. nie je gametofyt členený na tieto tri vegetatívne orgány. Stielky majú rozmery len niekoľko centimetrov. haploidným výtrusom (spórou.biblická manna Židov.rangiferina). Ich pabyľky a palístky nemajú nikdy pravé cievne zväzky. Podtrieda : Bryidae .lupeňovitá (dvojdomé druhy). Ontogenetický vývinový cyklus rastlinky (gametofytu) začína nepohlavným jednobunkovým. Extrahujú sa z nej voňavé látky. Oddelenie : Bryophyta . bryospórou). Táto skutočnosť bola podkladom úvah mnohých autorov o príbuzenských vzťahoch machorastov a zelených rias práve prostredníctvom triedy rožtekov. z ktorých vyrastie vlastný gametofyt.U nás rastie asi 60 druhov. jedincoch 2 . z ktorých najznámejšie sú: dutohlávka sobia (C. zriedkavejšie i kvapky oleja. striedanie gametofytu a sporofytu.geographicum). V bunkách gametofytu je u väčšiny zástupcov viac drobných chloroplastov (hlavne s obsahom chlorofylu a a b).lekanora múrová (L. stužkovitý alebo lupeňovitý.vzniká prvoklík (protonéma). najprimitívnejšie telómové (sporofyt) . alebo osobitne na oddelených Obr.muralis). Vznikajú buď spoločne na tom istom jedinci (jednodomé druhy). Trieda : Hepaticopsida (Marchantiopsida) . Teda okrem vegetatívnej a trofickej funkcie má gametofyt aj úlohu generatívnu. 3 . Pri frondóznych lupeňovitých typoch stielok. Lekanora jedlá (Lecanora esculenta) rastie na skalách arabských púští. Tvoria ho pabyľky (kauloidy) s palístkami (fyloidmi) a smerom do pôdy sa diferencujú pakorienky (rizoidy). ktorý je základom nového jedinca. jadrá buniek sporofytu sú diploidné. Prevažnú časť svojho vegetatívneho života prežívajú v stave gametofytu (pohlavná generácia). Prvoklík je zvyčajne vláknitý. čiernolemovanými kôrovitými stielkami druhu zemepisník mapovitý (R. Pri Calypogeia trichomanis s amfigastriami (pohľad lupeňovitom gametofyte sa tvoria na vrchnej strane zdola). B.

funkčné . Zo zygoty sa teda diferencuje diploidný sporofyt (sporogón). sporofyt je naň výživou odkázaný . dolu rozšírený tvar. 5. pn . 4."kvety" machov. 26: Schéma rodozmeny : A . 3 . 2 . kyjačikovitého tvaru. asimilujúci. stopky (seta) a výtrusnice. Vo výtrusnici z materského výtrusorodého pletiva (archespór) redukčným delením meiózou vznikajú výtrusy.telieska na Spojením oboch haploidných gamét špičke 2 . Popri pohlavnom rozmnožovaní (oogamiou) a nepohlavnom rozmnožovaní Obr.anterídiá so spermatozoidmi. ar . sporangium).j. nepohlavnej erythrocarpum generácie . ale z pokožkou) Vegetatívne rozmnožovanie. Machy sa môžu rozmnožovať vegetatívne aj vytvorením rozmnožovacích púčikov.redukčné delenie typmi vegetatívnych rozmnožovacích teliesok. 5 . Má zvyčajne bankovitý. 3 . ktorá predstavuje hornum. R .archegóniá s vajcovou bunkou.dvojdomý mach : s . podstatne odlišnú stavbu ako sporofyt . Tieto sú tvarom aj farbou (žlté. Odtrhnuté od materského jedinca sú schopné regenerovať a dávajú základ novému jedincovi.archegónium pečeňoviek. červené) odlišné od ostatných fyloidov a tvoria nápadný útvar . 27: Vegetatívne machorastov : .hlavnou úlohou gametofytu je priniesť gaméty a zabezpečiť pohlavné rozmnožovanie. aktívne pohyblivé samčie pohlavné bunky spermatozoidy. Po vypadnutí haploidných výtrusov z výtrusnice sa celý cyklus začína odznova. Oplodnenie je viazané na vodné prostredie (dážď. v ktorej sa tvoria výtrusy (spóry). oranžové ružové. 5 . pôvod a systematika machorastov 29 . sebestačný. (výtrusmi. an . fyloidu Ulota phyllantha.telieska na okraji priečny pečeňoviek.pečeňovka Metzgeria furcata s bočnými diploidná zygota.gametofyt je vždy zelený. 25: Pohlavné orgány rozmnožovanie1machorastov : 1 .jednodomá foliózna pečeňovka.anterídium machov. rosa). veľkosť a skulptúry sú dôležitými taxonomickými znakmi. B spórami) sa machorasty . morfologické . V ňom vznikajú početné dvojbičíkovité.spermatozoid. 4 . Na zdôraznenie nápadných kontrastov obidvoch striedajúcich sa generácií gametofytu a sporofytu sa používa názov antitetická rodozmena (metagenéza). p . Preto sú vždy haploidné. Obr. Foliózne machorasty majú tieto orgány väčšinou na konci hlavnej pabyľky.anteriídium Obr. Ich tvar. hore vybieha do kŕčika. theca. Zvyčajne sú chránené v osobitnom obale (perichécium).periant. úlohou sporofytu je zase utvoriť spóry a zabezpečiť nepohlavné rozmnožovanie . ktorý vznikol premenou horných fyloidov.stielky. Samičí pohlavý orgán je zárodočník (archegónium). 2. ktoré vznikajú na rozličných častiach ich gametofytu. Samčí pohlavný orgán je plemeníček (anterídium). ktoré sa tvoria na stielke exogénne alebo endogénne.protonéma s púčikmi. 4 . sporofyt diploidný .gametofyt. G .archegónium machov vegetatívnymi konárikmi.sporofytu. sporofyt = telóm (bez cievneho zväzku. fyziologické . Vo vnútri na dne je umiestnená jediná samičia gaméta vajcová bunka (oosféra). špirálovito stočené.sporofyt. Výskyt.gametofyt má celkom inú.misky s talídiami na stielke Marchantia prierez perichéciom s anterídiami a parafýzami druhu Mnium polymorpha.spóra. 6 . rozmnožujú aj vegetatívne rozličnými S . 3.klbko teliesok v pazuche fyloidu Bryum zárodok druhej t. karyologické . Najdôležitejšou časťou sporofytu je výtrusnica (capsula. oválneho. valcovitého.gametofyt = stielka. ktorý sa skladá z nôžky (bulbus).fyloidov (oosféry a spermatozoidu) vzniká Lophocolea minor. Kritéria. ktorými sa tieto dve generácie odlišujú sú : 1. fylogenetické .gametofyt je vždy haploidný.

Po otvorení výtrusnice rozhadzujú výtrusy do okolia. Vyskytujú sa vo všetkých vegetačných pásmach a výškových stupňoch zemegule a nechýbajú ani v oblastiach s extrémnymi životnými podmienkami. stielka so samičím receptákulom. mesiacovka krížovitá (Lunularia cruciata) a druhy z rodu mrvka (Riccia).rožteky Marchantia polymorpha. Niektoré druhy folióznych pečeňoviek sa vyskytujú na vlhkých miestach. Archegónium je u týchto typov umiestnené na konci kauloidu. ale súčasne vyparovaním regulujú vzdušnú vlhkosť. ktorých odumreté stielky poskytujú cennú organickú hmotu všestranného použitia . Rastú na najrozmanitejších stanovištiach. ktorá v celosvetovom meradle zahŕňa spolu asi 25 000 druhov.Obr. stielka so samčím receptákulom. prípadne i vodné (hydrofilné). Zo systematického hľadiska rozdeľujeme oddelenie machorastov na tri samostatné triedy. Pohlavné orgány sú umiestnené na stopkatých nosičoch (receptákulum): samičie sú hviezdicovité a samčie zasa diskovité. na hnijúcom dreve. Machorasty sú bohatá a mnohotvárna skupina výtrusných rastlín. v ktorých sa udržuje veľké množstvo vody. Gametofyt je buď foliózny alebo frondózny. Sú nenáročné. ako i na skalách (epilitické). takisto na holej zemi (terestrické).Marchantia polymorpha.Conocephalum conicum.pečeňovky Sú najnižšie organizovanou triedou machorastov. 1. ktorá neviedla k dokonalejším formám ani k vzniku progresívnych prvkov vývoja rastlín. dichotomicky rozkonárená a má dorziventrálnu stavbu. Na povrchu stielky vznikajú vegetatívne telieska . Trieda : Anthocerotopsida . 5 Riccia fluitans 30 Obr. vyrovnávajú teplotné rozdiely ovzdušia a ovplyvňujú tak klímu územia. Sú to rastliny väčšinou vlhkomilné (hygrofilné). čím jednak chránia pôdu pred vyschnutím. Praktický význam pre človeka majú najmä rašelinníky (Sphagnum L.rozhadzovačmi. iné zasa v hydrológii ako indikátory čistoty vody a pod. nepriamo majú veľký význam v hospodárstve prírody. Trieda : Hepaticopsida . Na rozdiel od triedy machov ich palístky nemajú strednú žilku. na skalách. 3 . Porastnica mnohotvárna. rastie na gametofyte. Tvoria väčšinou husté vankúšovité zárasty. Výtrusy vo výtrusnici sú premiešané zo sterilnými hygroskopickými vláknami . Hoci ich priamy úžitok je pre človeka skromný. Najstaršie fosílne nálezy machorastov sú známe z obdobia prvohôr (paleozoikum). Z fylogenetického hľadiska tvoria slepú vývojovú líniu. na lesnej pôde. 2 - Machorasty sú dôležitou zložkou dnešného rastlinného krytu. Niektoré druhy machorastov možno v lesníctve použiť ako indikátory bonity lesnej pôdy.). v prameniskách a potokoch. Ich prvoklík (protonéma) je veľmi redukovaný. 28: Zástupcovia pečeňoviek : 1 . menej je typov suchomilných (xerofilných).rašelinu.Lunularia cruciata. Typickým predstaviteľom je porastnica mnohotvárna (Marchantia polymorpha). Frondózne stielky pečeňoviek sa považujú za vývojovo mladšie. na borke stromov ( epifytické) a na rozličných iných substrátoch. Stielka je stužkovitá. 4 . Spolu s lišajníkmi a inými nižšími rastlinami sú medzi prvými priekopníkmi života na skalách a medzi prvými osídľovateľmi obnažených pôd. Veľmi časté je vegetatívne rozmnožovanie rozličnými telieskami. Sporofyt je nezelený. rastie na vlhkých miestach. 29: Anthoceros punctatus . Z fylogenetického hľadiska za pôvodnejšie a teda aj staršie sa považujú foliózne pečeňovky. 2. Vzhľadom podobnú stielku má lupeňovec kuželovitý (Conocephalum conicum).gemy. ako sú púšte a arktické oblasti.

zelené bunky . prázdne. Je ponorený do gametofytu zhrubnutou nôžkou.priečny prierez palístkom býva rozlíšený na nôžku. Vo vnútri výtrusnice je stredný sterilný stĺpik. Vyhýbajú sa vápenatým horninám (kalcifóbne). alebo na vlhkých či zaplavovaných miestach. alebo v niekoľkých súbežných radoch. Je to zelený. strniskách i na pasienkoch rožtek bodkovaný (Anthoceros punctatus). len čiastočne závislý od gametofytu. Výtrusnica sa otvára viečkom. Rastie na vlhších stanovištiach. guľatá výtrusnica sedí na nepravej stopke (pastopka pseudopódium). 30: Rašelinník (Sphagnum sp. 2 .pórus. Je zelená. stopku a výtrusnicu. ktoré sú zásobarňou vody. Tvoria osobitné biotopy . Typickým rodom triedy je rožtek (Anthoceros). ktorý má žltozelené až žlté výtrusy. napr. Sporofyt má značne skrátenú nôžku aj stopku. môže asimilovať a na povrchu má pravé prieduchy schopné autoregulácie. Sporogón (iný názov pre sporofyt machorastov) je tvaru dlhého. Z vláknitého rozkonáreného prvoklíka vyrastie vlastný gametofyt.tvoriace husté vankúšiky až veľké porasty. Je pokrytá zväzočkami krátkych bočných pabyliek s palístkami. Rašelinníky rastú zvyčajne v súvislých hustých vankúšoch v terénnych zníženinách. udržujú a zvyšujú zamokrenosť. V každom palístku sú dvojaké bunky: veľké. vrcholoch kauloidov. Bunky ktoré ho tvoria majú iba po jednom chloroplaste. Machy rastú spravidla pospolito .rašeliniská s charakteristickou flórou. Časté je aj vegetatívne rozmnožovanie. Medzi nimi sú vklinené drobné. lupeňovitý útvar na okraji lalokovitý. Podtrieda : Sphagnidae . Spodná časť stielky odumiera a preto nemajú vyvinuté rizoidy. Gametangiá machov sú uložené v Obr. ktorá má aj čiapočku.chlorocysty. Gametofyt rožtekov má veľmi jednoduchú stavbu. Zo zvyškov odumretých rašelinníkov v anaeróbnych podmienkach a za trvalej prítomnosti vody vznikli za 31 . bezfarebné .gametofyt s dvoma ochranných obaloch (perichécium) na sporofytmi. p . Pabyľka postupne na vrchole dorastá. 3. 3 . ktorý zadržiava zrážkovú vodu. Výtrusy tohto rožteka sú tmavohnedé až čierne. rašeliniskách. tenkého valca. splsťujú prízemnú vrstvu. pod ním je kruh hygroskopických zúbkov. Čierne bodky na zelenej lupeňovitej stielke sú kolónie symbiotickej sinice Nostoc. 1. Sporofyt (sporogón) h . Z poľnohospodárskeho hľadiska sú dôležité lúčne machy. Do istej miery je teda sporogón samostatný. ktorý u zástupcov tejto triedy nikdy nie je lupeňovitý. kde je dostatok vlahy alebo vody. ktoré majú zasa asimilačnú funkciu. najmä na nepriepustnom geologickom poklade. čím sa najmä odlišuje od podobného druhu čertík karolínsky (Phaeoceros carolinianus).anatomická stavba palístka. Fyloidy sú na kauloide usporiadané v špirále.chlorocysta. Potláčajú kvalitnejšie zložky porastu najmä trávy. predstavuje jednu súvislú výtrusnicu.) : 1 .Je to neveľká trieda machorastov. ktoré niekedy vytvárajú prízemnú vrstvu lúčnych porastov. ale vždy s folióznou stielkou. obklopený výtrusorodým pletivom (archespór).hyalocysty. Pabyľky rašelinníka rastú neobmedzene dlho.machy rašelinníkové Sú najnižšie organizované machy.hyalocysta. Význačný je výskyt strednej žilky vo fyloidoch väčšiny zástupcov. Výtrusnica sa otvára viečkom. Rastú buď priamo vo vode. U nás rastie najmä na jeseň na vlhkých poliach. V strede kauloidu sa nachádza primitívny zväzok vodivých elementov. chl . Trieda : Bryopsida (Muscopsida) machy Sú najdokonalejšou triedou machorastov. pričom vrchné časti dorastajú a spodné odumierajú.

rastie v lesoch. chudobným na živiny. Osobitným vzhľadom sa vyznačuje asi 15 cm vysoký. rastúci hojne okolo potokov a pramenísk. v záhradníctve. modrozelený rašelinník kostrbatý (S.cuspidatum). Má končisté fyloidy. Je to hygrofilný druh. múroch a skalách. odvodnením a rekultiváciou rašelinísk a rašeliniskových lúk dochádza k výraznému narušeniu vodného režimu a tým aj ekologickej rovnováhy v krajine. Špecifickým rašeliniskovým biotopom je vrchovisko s kyslým rašelinným substrátom. Kozmopolitný rohozub purpurový (Ceratodon purpureus) je nápadný už z ďaleka červenými stopkami výtrusníc. nápadné. Vyskytuje sa v podmáčaných lesoch i močaristých jelšinách. kauloidy a fyloidy so strednou žilkou. V nich sa zachovávajú zvyšky aj iných rastlín (časti stromov. Jeho vzpriamené pabyľky dosahujú výšku až 50 cm. peľové zrná). Do podtriedy patrí len jeden rod rašelinník (Sphagnum) s viacerými druhmi. Ich gametofyt je rozlíšený na rizoidy. Rašelina má aj široké praktické využitie. Okrem výtrusov sa tieto machy rozmnožujú aj vegetatívne. Podobne husté koberce žltozelenej farby s odtieňom do ružova tvorí rašelinník ostrolistý (S. Ťažbou rašeliny. v lesoch. Výtrusnica je prikrytá čiapočkou a otvára sa viečkom.dlhé geologické obdobia ložiská rašeliny hrubé aj niekoľko metrov. Najkrajšie vyvinuté rašeliniská na Slovensku sú na Orave. merík hrotitý (M. 32 . bochníkovité vankúše sivozelenej farby bielomach sivý (Leucobryum glaucum) i drobivka vankúšikovitá (Grimmia pulvinata) rastúca na strechách. ktoré majú veľký vedecký význam pre štúdium vývoja vegetačného krytu. Z praktických dôvodov uvádzame len niekoľko významných. Na chudobných kyslých lesných pôdach. Vzpriamený mach s rozkonárenými pabyľkami je merík vlnkatý (Mnium undulatum) s dlhými vlnkatými fyloidmi.machy prútnikové Táto podtrieda zahŕňa druhy najvyššie organizované v rámci celého oddelenia machorastov. Používa sa ako stelivo. Plemeníčky a zárodočníky sú na vrchole hlavnej pabyľky. Katarínka vlnkatá (Atrichum undulatum) je hojne rozšírená v lesoch na hlinitej pôde. má využitie v kúpeľnej liečbe a tiež ako palivo. u nás rastúcich druhov. stopku a výtrusnicu. podobne aj iné druhy rodu Mnium: merík bodkovaný (M. na lúkach i na hnijúcom dreve. 2. na rýchle kompostovanie. Do podtriedy patrí asi 14 000 druhov. Vzniklo nad hladinou podzemnej alebo pramenistej vody s nízkym obsahom minerálnych látok. na vresoviskách i na humuse skál tvorí kompaktné. V prírode majú vrchoviská hydrologický a ekologický význam ako obrovské prírodné rezervoáre vody.squarrosum). na mokrých rašeliniskových lúkach i vrchoviskách. v Európe na území Škandinávie a severe Ruska. Podtrieda : Bryidae .nemoreum). Sporofyt (sporogón) má vyvinuté tri časti: nôžku. Medzi najznámejšie patrí rašelinník močiarny (Sphagnum palustre) tvoriaci husté vankúšovité zárasty v lesoch i na vrchoviskách. V mokrých lesoch a na rašeliniskách masovo rastie ploník obyčajný (Polytrichum communae).punctatum).

Funaria hygrometrica. Ozdobný. U nás rastie niekoľko desiatok druhov. rokmi. Diploidný genóm buniek pletív umožnil ich väčšiu plasticitu a adaptáciu na vzdušné prostredie (koncové časti rastlín vyčnievali z vody) a neskôr čiastočne suchozemské . 6 . pričom všetky sú si veľmi podobné. ich význam je najmä fylogenetický. ( A-celá rastlina. 3 . enafylmi emergenčného pôvodu. tvorí prútnik striebristý (Bryum argenteum). periu podobný mach je tujovička tamarišková (Thuidium tamariscifolium).Psilotum . polí.Polytrichum commune. Stromčekovitého vzrastu je rebríčkovec stromkovitý (Climatium dendroides). Oddelenie : Rhyniophyta .Mnium punctatum. Pravé listy v oddelení rýniorastov ešte neboli vyvinuté.Rhytidiadelphus triquetrus 2. Spórangiá boli terminálne. alebo pokrytá drobnými bezžilovými útvarmi. Z podzemku vyrástla zväčša dichotomicky rozkonárená stonka . ktoré rástli v bahnitých plytkých vodách.telóm. Rýniorasty prekonávali rodozmenu. čiže vyššie rastliny. pri potokoch.Climatium dendroides. typická pre močaristé miesta a prameniská. močariskách. častý na lúkach.Thuidium tamariscifolium. 7 . . Rýniorasty boli najstaršie cievnaté rastliny. 2 Asteroxylon sp. Stonka bola celkom holá. B-koncový telóm so sporangiami) Atrichum undulatum. kde indikuje dobré pôdne pomery. ktorý tvorí živozelené a riedke vankúše na trávnatých svahoch a v lesoch. Rastie na spáleniskách. Masovo rastúci na rozličných stanovištiach je rakyt cyprusovitý (Hypnum cupressiforme). Tento druh bol kedysi používaný v ľudovom liečiteľstve proti horúčke (antipyretický). 2 . odkiaľ sa dostali na brehy pevniny a predstavujú najdôležitejší prvotný fylogenetický uzol. rokov a zanikli pred 340 mil.rýniorasty Rýniorasty patria medzi vyhynuté rastliny. 31: Zástupcovia3machov : 1 sp. Rozvoj rýnií trval len asi 100 mil. Rýniorasty boli menšie. 5 .. Odlišujú sa v mikroznakoch výtrusnice. až 1 m vysoké trváce byliny. rokov na pobrežných plytčinách silúrskeho praoceánu. Vznikli z progresívnej skupiny zelených rias (Chlorophyta) niekedy pred 400 mil. 32: Vyhynutí zástupcovia rýniorastov: 1. starých múroch a piesočnatých pôdach. na trávnatých svahoch a na zemitých skalách. tzv.rizomoid s rizoidmi. Obr. Sporofyt bol na rozdiel od gametofytu dobre vyvinutý. Rastliny asimilovali celým povrchom tela a v epiderme stonky boli vyvinuté prieduchy.. v ktorom sa stretávajú začiatočné 33 . podľa ktorého má názov celé oddelenie Bryophyta je rod Bryum.Rhynia sp. Nízke striebrobiele porasty na okrajoch ciest. Rakytník lesklý (Hylocomium splendens) má perovitý gametofyt tvoriaci väčšie riedke koberce v lesoch. Porasty na kameňoch v potokoch tvorí prameňovka obyčajná (Fontinalis antipyretica). 4 Obr. V priebehu evolúcie rastlín to boli prvé dokonalejšie.Fyloidy uložené v prízemnej listovej ružici má skrutok vlahojavný (Funaria hygrometrica) s hruškovitou ovisnutou výtrusnicou. na rumoviskách a pod. V zemi mali nerozkonárený podzemok . Najbohatším rodom.vytvorili sa vodivé pletivá a pokožka (epidermis). Medzi naše najmohutnejšie machy patrí kostrbatec trojrohý (Rhytidiadelphus triquetrus).

Na rozdiel od machorastov prevažuje morfologicky i funkčne sporofyt nad gametofytom.sórus.všetky výtrusy sú rovnaké. Trieda : Selaginellopsida .výtrusnice. majú asimilačnú funkciu a nie sú na ne viazané rozmnožovacie útvary .antherídium patria medzi cievnaté rastliny (Telomophyta pred otvorením. Heterospórické majú výtrusy rozlíšené na samčie mikrospóry a samičie megaspóry. plavúnky.prasličky 4.zygota (O! 34 .články evolúcie všetkých oddelení vyšších rastlín.plavúnky 3. Sú to prvé telómové rastliny. Obr. Sú to prvé mikrofylné typy listov. stonka. napr. Aj tento jav súvisí s fylogenetickým prechodom papraďorastov na súš. Na rastline vznikali tŕňovité výrastky pokožky emergenčného charakteru bez cievnych zväzkov (enafyly) alebo s cievnymi zväzkami (psilofyly). Majú vyvinuté prieduchy i cievne zväzky. Stavba tela papraďorastov nie je jednotná. čo viedlo k vzniku cievnatých rastlín .archegónium pred otvorením. čiže zelené listy nesú výtrusnice. pretože sporofyt je od vodného prostredia prakticky nezávislý.dospelý sporofyt. aj makrofylné typy listov (paprade). (R! redukčné delenie).zrelé antherídium so spermatozoidmi resp. Cormophyta).otvorené sporangium stupeň. salvinia).mladý línií. J . K . vodné paprade . Sú to tzv. C . 3. Papraďorasty majú tri typy listov. Sú zriedkavejšie (napr. čo viedlo ku vzniku oddelenia machorastov (Bryophyta)bezcievnaté rastliny a jej redukciou a zosilnením sporofytu. plavúnky. Pre evolúciu vyšších rastlín bolo dôležité objavenie sa listov telómového pôvodu. M . V obidvoch evolučných smeroch sú určité výnimky. list). Sporofyly nie sú zelené a nachádzajú sa na nich výtrusnice. Trieda : Polypodiopsida . Papraďorasty rastú na súši.paprade Zo systematického hľadiska netvoria jednotnú skupinu. Každá trieda je značne odlišnej stavby. Z hľadiska fylogenetického pôvodu listov poznáme u papraďorastov mikrofylné typy (plavúne. L . ktoré čerpajú vodu a živiny celým povrchom tela. vyvíjajúce sa embryo sporofytu. Nazývajú sa trofosporofyly.plavúne 2. Vznik listov nastal dvojakou cestou.marsilea.dospelé organizované výtrusné rastliny a zároveň prothálium.zrelé archegónium. E . ktoré dosiahli rovnaký fylogenetický sporofyt. F sporangium. prasličky). G . Fylogenetický vývoj vyšších rastlín išiel dvomi smermi. Znamená to. Môžu sa od trofofylov značne líšiť. Papraďorasty sú najvyššie so spórami. z papradí tzv. Tretí typ listov je kombinovaný. Sú teda jalové (sterilné). Trieda : Lycopodiopsida . Trieda : Equisetopsida . Pre ďalšiu úspešnú evolúciu a pre zväčšenie rozmerov tela bolo nevyhnutné zväčšiť asimilačnú plochu týchto primitívnych bezlistých telómových rastlín (Rhyniaceae).papraďorastov a semenných rastlín.vznik cormusu (stonky s plochými veľkými listami) papraďorastov.vyvíjajúce sa prothálium. ale najčastejšie na vlhkých miestach. V ontogenéze môžeme pozorovať výraznú rodozmenu. čo súvisí s prispôsobením sa suchozemskému prostrediu a čerpaniu živín z pôdneho roztoku na rozdiel od stielkatých. Trofofyly sú listy zelené. ale pravými orgánmi (koreň. pretože proces oplodnenia a vývinu gametofytu je viazaný ešte na vodné prostredie. 33: Vývojový cyklus papraďorastov: A . Oddelenie : Pteridophyta papraďorasty 1. nie sú morfologicky rozlíšené na samčie a samičie. makrofylné typy listov. ale niekoľko vývojových oplodnenie). D . a to zosilnením gametofytickej generácie. koncových dichotomicky rozkonárených častí stonky. že ich telo nie je tvorené stielkou. Tie vznikli splošťovaním (kladodifikáciou) sterilných telómov alebo ich bočným zrastaním (syntelomizáciou) . Svoje pomenovanie dostali od telómov. I . Väčšina papraďorastov sú izospórické . H . u plavúňov sa zoskupujú do výtrusných klasov.

ktoré mali stromovitý habitus. dážď).plavúne Vždyzelené byliny s plazivou. Fosílne nálezy skamenelín predstavujú väčšinu druhov. že nemá strobily. 35: Plavúň obyčajný (Lycopodium aktívne pohybujú. sploštený (Diphasiastrum alpinum. je gametofyt. Plavúne majú jednodomý prvorast (protalium) hľuzovitého alebo červovitého tvaru asi 2 cm veľký.Životný cyklus začína haploidnou spórou (výtrusom). preto plavúne patria medzi izospórické papraďorasty. Dospelý papraďorast je trváca rastlina tvorená koreňmi (adventívnymi). Je nezelený a žije v endotrofnej mykoríze. napr. ktorá začína výtrusom a končí vznikom pohlavných buniek. ale redukované sporofyly s výtrusnicami sú v pazuchách zelených listov trofofylov. iné ako okrasné i liečivé. v ktorej sa pomocou bičíkov Obr. Zriedkavo sa u nás vyskytujú aj chránené a ohrozené druhy papraďorastov. stonkou alebo podzemkom a listami. ktorými sa opäť začína gametofytická fáza nasledujúcej generácie. Chvostník jedľovitý (Huperzia selago) sa odlišuje od ostatných plavúňov tým.oosféry. Niektoré druhy sa uplatňujú na poliach ako buriny. ktorý má strobily dlhostopkaté. ktoré sa vyvinú v pohlavných orgánoch. Časť rodozmeny. Na rozdiel od plavúniek nemajú listy na báze pajazýček (lingula). Na prvoraste sa vytvárajú pohlavné orgány . V našej flóre sa môžeme stretnúť so zástupcami všetkých uvedených tried papraďorastov. Môže mať rozličný tvar. Tá predstavuje sporofytickú generáciu. Adventívne korene žijú v symbióze s hubami (mykoríza). Výtrusy plavúňov sa v minulosti používali ako ľudový prostriedok proti cudzopasnému hmyzu. Ich využitie dnes je menej bežné. 35 . ktoré sú málo odlišné od trofofylov. complanatum). sú usporiadané do výtrusných klasov strobilov (okrem chvostníka). Znamená to. Niektoré plavúne sa rozmnožujú aj pomocou opadavých púčikov v pazuchách listov. Najväčší rozvoj papraďorastov bol na konci prvohôr a v druhohorách. Vo vysokých horách sa vzácne vyskytujú aj druhy rodu plavúnik (Diphasiastrum) s druhmi: plavúnik alpínsky.zygota.samčie anterídiá (plemeníčky) a samičie archegóniá (zárodočníky). Nachádza sa na zemi alebo v zemi a preto je veľmi nenápadný. z ktorej vyrastá protálium (prvorast). že hubové vlákna vnikajú do prvorastu. Prvorast je iba niekoľko mm . hľuzovitý.cm veľký a má charakter stielky. pretože obsahujú veľa ľahkozápalného oleja. Trieda : Lycopodiopsida . Najznámejší zástupca u nás je plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum). lebo všetky druhy sú u nás zákonom chránené. z ktorej sa vyvíja embryo (zárodok) a z neho dospelá rastlina. Plavúne žijú väčšinou v horských polohách na kyslých pôdach. Oplodnením oosféry vzniká diploidný útvar . Praktický význam papraďorastov nie je veľký. vláknitý. Tak sa môžu dostať k oosfére a clavatum) oplodniť ju. 1. iba u prasličiek sú dvojdomé. Životný cyklus ďalej pokračuje vznikom samčích pohlavných buniek spermatozoidov a samičej pohlavnej bunky . p. Spermatozoidy sú viazané na vodu (rosa. Výtrusy sú morfologicky nerozlíšené. lupeňovitý. Prvorasty sú Obr. D. 34: Prvorast plavúňa väčšinou jednodomé. v lekárstve do zásypov a v pyrotechnike do ohňostrojov. Plavúň pučivý (Lycopodium annotinum) typický pre horské smrečiny má strobily sediace. ktorá je husto pokrytá špirálovite postavenými drobnými listami mikrofylného typu s jedným cievnym zväzkom (enafyly psilofyly). dichotomicky rozkonárenou stonkou. Môžu byť autotrofné i heterotrofné. Sporofyly s výtrusnicami. Na listoch alebo vo výtrusných klasoch (strobiloch) na stonkách vznikajú vo výtrusniciach meiózou haploidné výtrusy.

Niektoré tropické druhy sa pestujú ako izbové a skleníkové rastliny (S.praslička lesná Znamená to. Pozostáva z uzlov a internódií. Na báze listov sa nachádza pajazýček (lingula)* .lepidophylla). čo je spôsobené inkrustáciou bunkových stien pokožky kremičitanmi. 36: Vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) 36 . Počet a tvar zubov pošvy a jej dĺžka býva u niektorých zástupcov dôležitým určovacím znakom. Niektoré druhy. A Plavúnky sú heterospórické. (napr. že na rozdiel od Obr.2.bezlistá byľ. Z neho vyrastajú adventívne korene. 3. V zemi majú prasličky článkovaný podzemok (rizóm). Spočíva v heterospórii a v tom. Bočné stonky vyrastajú v praslenoch a sú zelené. že gametofyt je aj oproti ostatným papraďorastom redukovaný. S. rizofor . Pajazýček je dôležitý znak plavúnok. takže preberajú asimilačnú funkciu listov. Telo prasličiek býva na dotyk tuhé. 38: Prierezy stonkami prasličiek. V mieste rozdvojenia byle vyrastá pozitívne geotropicky tzv.prasličky Habitus prasličiek je nápadne odlišný od ostatných papraďorastov. Výtrusnice sa nachádzajú na báze výtrusných listov (sporofylov) a tie sú zoskupené do výtrusného klasu na konci stonky. ktorá je husto pokrytá drobnými listami mikrofylného typu ako u plavúňov. Rovnako počet megaspór (v sporangiu) je redukovaný na 1 a zárodok (proembryo) sa vyvíja priamo na megasporofyle. ktorý ich odlišuje od plavúňov. Preto sa stávajú na poliach ťažko ničiteľnými burinami. Plavúnka brvitá (Selaginella selaginoides) je vysokohorským druhom a vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) je vzácnym druhom pasienkov. Oba druhy sú chránené. Plavúnky majú najmä fylogenetický význam. Trieda : Equisetopsida . čo predstavuje náznak vzniku semena. V spodnej časti výtrusného klasu sa nachádzajú samičie výtrusné listy (megasporofyly) a hore samčie výtrusné listy (mikrosporofyly).plavúnky Drobné trváce byliny podobné machom. U nás rastú iba dva druhy plavúnok. ktoré sú pozdĺžne ryhované. Majú väčšinou plazivú. ktorá môže zakoreniť a je oporou stonky. Tie vznikajú v mega . ktorý sa vyskytuje na listoch tráv. B . chrupavčité. ktorá v každom uzle obopína stonku. praslička roľná) majú systém podzemkov vyvinutý veľmi mohutne. dutá a článkovaná. Stonka je praslenovite vetvená. * pozor na zámenu s jazýčkom (ligula). dichotomicky rozkonárenú stonku. nezelené a zrastajú do zubatej pošvy. Obr. praslička roľná.trichómovitý útvar slúžiaci na prijímanie vody. Trieda : Selaginellopsida . 37: Výtrusy ostatných tried papraďorastov majú spóry rozlíšené fyziologicky aj morfologicky na prasličiek s hapterami mikrospóry (samčie) a megaspóry (samičie).a mikrosporangiách (samičích a samčích výtrusniciach).dendroides. Obr. Listy sú drobné.

4. napr.salvíniotvaré Obr. ktorá je zelená. takže pravdepodobnosť oplodnenia je vyššia ako keby sa spóry rozširovali samostatne. 40: Praslička lesná (Equisetum sylvaticum). napr. obrovská (E. 39: Praslička roľná (Equisetum arvense). Rad : Salviniales . praslička močiarna. Po dozretí a vypadaní výtrusov usychá a na jej mieste z toho istého podzemku vyrastá tzv.hyemalis) má byľ nerozkonárenú a vždyzelenú. Praslenovite usporiadané sporangiofory skladajú výtrusný klas prasličiek.sylvaticum).letná byľ Ophioglossales .jarná byľ. ktoré im oplodnenie naopak uľahčujú. Majú viacero typov stoniek. Niektorým druhom vyrastá na jar z podzemku tzv. jarná byľ.telmateia). ktorý je zelený. Rad : Polypodiales . praslička lesná. praslička obrovská.fluviatile) . Chýbajú sporofyly (výtrusné listy) a výtrusnice (sporangiá) vyrastajú na spodnej strane štítkovitých sporangioforov . Preto majú zariadenia. že samčie a samičie protáliá sú oddelené. Rad : Obr. ktorá má jemné dvakrát rozkonárené bočné stonky. pričom samčie prvorasty sú menšie. z ktorých vyklíčia protáliá s pohlavnými orgánmi oboch pohlaví. V chumáči výtrusov sú blízko seba spóry. Tretia skupina prasličiek má iba jeden typ byle.nosičov výtrusníc. Výtrusné klasy (strobily) prasličiek sú inej stavby ako u plavúňov. praslička roľná. V tônistých lesoch nájdeme prasličku lesnú (E. ktorá dorastá až do výšky 1. autotrofný. Je nezelená.Prvorast prasličiek je zelený. možno ju teda nájsť aj v zime. len s praslenmi listových pošiev. nerozkonárená.paprade 1. Našou najväčšou prasličkou je p. Tým. z ktorých u nás rastie len 9 druhov.s niekoľko 100 druhmi. Ich výtrusy majú 4 krídlaté výrastky (haptery).jarná byľ sa postupne rozkonáruje a ozelenie. ktorá je známa svojou jedovatosťou.hadivkotvaré 2.. ktoré sú telómového (stonkového) pôvodu. A jarná byľ. Iným druhom po uschnutí výtrusného klasu jarná byľ ozelenie a mení sa priamo na sterilnú letnú byľ. ktoré sa zmenou vzdušnej vlhkosti zmršťujú a tým sa spóry spletajú do chumáčov. Rad : Marsileales . Trieda : Polypodiopsida . Najznámejšia praslička roľná (Equisetum arvense) je burinou vlhších polí i liečivou rastlinou.palustre). B . Tropické druhy sú stromovitého vzrastu s druhotným hrubnutím stonky. A .sladičotvaré 3. V recentnej (dnešnej) flóre je zastúpený len rod praslička (Equisetum) . na konci s výtrusným klasom. Na vrchole nesie výtrusný klas. B . rozkonárená a sterilná (bez výtrusného klasu). Praslička zimná (E. i praslička riečna (E. Na močaristých stanovištiach rastú praslička močiarna (E. rozkonárený.marsileotvaré 4. C . letná byľ.jalová rozkonárená letná byľ 37 . býva sťažené oplodnenie. Naše prasličky sú trváce rastliny bez druhotného hrubnutia. napr.5 až 2 m. plochého tvaru a na rozdiel od ostatných papraďorastov je dvojdomý.

z ktorého vyrastajú veľké listy makrofylného pôvodu.trofofyly vyrastajú v tvare lievika. Dorastá liste.sporofyloch (perovník pštrosí). 41: Špirálovitá (circinátna) vernácia  Obr.prierez sórusom. Výtrusnice sa u papradí nachádzajú priamo na listoch a to na ich spodnej strane alebo na okraji. resp. Vratička mesiačikovitá (Botrychium lunaria) má perovito zložené obe časti listu. teda dva typy listov . sterilnú časť. 44: A . plodnú časť. ktorá je zelená. najmä na východnom Slovensku. výtrusníc sú rohlíčkovitého tvaru ktoré sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. ale listy má jemnejšie delené a sórusy sú podlhovasté až podkovovité. Je liečivou rastlinou.trofofyly i sporofyly. B . Častejšie býva nadzemný. hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum) má list nedelený s celistvým okrajom. Takéto druhy majú heterofýliu. zelený.umiestnenie sórusov na struthiopteris) je jednou z našich najväčších papradí. veľkosť a umiestnenie výtrusníc. že pokožkové bunky obsahujú chloroplasty.mas) rastie v tienistých lesoch. druhotne nehrubnúca. Ich čepeľ môže byť jednoduchá. Listy . Je to vzácna a chránená papraď. Sporofyly ale nie sú zoskupené do výtrusných klasov. Tvar.  Do tejto skupiny patrí väčšina našich najznámejších papradí. vodných papradí . kryté plachtičkou (indusium) v strede ktorého sa nachádzajú sporofyly. Rastie v pobrežných porastoch potokov. salvinia). niektorým zástupcom sa vytvárajú výtrusy len na jednej polovici čepele listu (napr. že nebývajú zelené. menej často podzemný. niekedy pestovaná v záhradkách. Zvláštnosťou je. výtrusnice sú do výšky 1. Na rube listov má sórusy okrúhleho tvaru. väčšinou premenená na podzemok. alebo na celkom osobitných listoch . ako u plavúňov a okrem toho. Rastie najmä v bukových lesoch.5 m . A . Paprade sú byliny (v trópoch aj dreviny).marsilea. Obe rastliny rastú na horských lúkach a patria medzi vzácne druhy. Stonka býva krátka. Prvorast je veľmi rozdielne vyvinutý. vratička). B usporiadnie sórusov  Obr. ktorá nesie výtrusnice a vyživovaciu. sórusov (kôpok výtrusníc) je dôležitým taxonomickým znakom papradí.Veľmi rozmanitá a druhovo bohatá trieda papraďorastov. Perovník pštrosí (Matteuccia Obr. 42: Prvorast papradí (slezinník)  Listovú čepeľ majú rozdelenú na tzv.kôpky druhy a cudzokrajné. Prevažná časť papradí je izospórická (okrem tzv. ale najčastejšie viacnásobne perovito zložená.papraď samčia (Dryopteris filix-mas). Papradka samičia (Athyrium filixfemina) sa podobá na papraď samčiu. Papraď samčia (Dryopteris filix. Praktický význam majú Obr. hľuzovitý a saprofytický .nezelený. 43: Sórusy. sú len málo odlišné od trofofylov. nedelená alebo delená. 38 . Prevažná väčšina druhov má trofosporofyly. lupeňovitého tvaru. 45: Papradka samičia najmä niektoré liečivé (Athyrium filix-femina) . Mladé listy sú špirálovite zvinuté (circinátna vernácia) s otvorenou žilnatinou. Obr. Odvar z podzemkov sa používa proti črevným parazitom.

sladič obyčajný (Polypodium vulgare). Kôpky výtrusníc má umiestnené na okraji podvinutých lístkov.sporokarpov. Obr. 48: Salvínia plávajúca (Salvinia natans) rastlinou trópov. tretí sa premenil na niťovité úkrojky . ale vyvíja sa vyklíčením výtrusov priamo v sporangiách. Naša marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia) má dlhý. výtrusných plôdikov . Gametofyt je redukovaný. Jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium) je chránenou papraďou s nedelenými listami a čiarkovitými sórusmi. V našej flóre je zastúpený jediný druh . plazivý podzemok. Napr. oválne s konduplikatívnou vernáciou (listy zložené podľa hlavnej žily). Z ďalších bytových papradí sú známe nefrolepka vznešená (Nephrolepis exaltata)a parohovec obyčajný (Platycerium alcicorne). sa vzácne vyskytuje v stojatých vodách našich nížin. Listy sú malé. známou u nás ako bytová okrasná rastlina. Má listy na stonke v trojpočetných praslenoch. z ktorého vyrastajú adventívne korene a dlhostopkaté štvorpočetné listy.   Sú to vodné paprade. Zaujímavosťou je.Najmohutnejšou našou papraďou (až 2 m) je orličník obyčajný (Pteridium aquilinum). tzv. Marsileotvaré sú heterospórické. že podzemok je škrobnatý a môže sa používať na výrobu škrobu alebo kŕmenie ošípaných.rizofylum a preberal funkciu chýbajúceho koreňa. Tento chránený a ohrozený druh. Slezinník hniezdový (A. netvorí už samostatnú fázu rodozmeny. 47: Parohovec obyčajný (Plathycerium alcicorne) 39 . 46: Perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris) Obr. Mikro i megasporangiá sú zoskupené do sórusov na báze listov. Má preto sladkastú chuť.  Paprade rastúce v stojatých vodách. Rastie takmer po celom svete. Sú heterospórické a majú rozlíšené sórusy na mikro a megasórusy. kde sa udrží vlaha. Marsilea štvorlistá rastie vzácne v plytkých stojatých vodách nížin. Vzhľadom k adaptáciám na vodné prostredie sa značne odlišujú od ostatných papradí. Veľa druhov papradí rastie v štrbinách skál. Sú jednoročné na vode plávajúce (natantné) a čiastočne bezkoreňové rastliny. z ktorých dva sú plávajúce.salvínia plávajúca (Salvinia natans). Tiež druhy rodu slezinník (Asplenium) sú drobné paprade skalných štrbín.nidus ) je naopak mohutnou Obr. ktorý je liečivou rastlinou pre obsah glykozidov v podzemku. ktoré splývajú na vodnej hladine.

Trieda : Ginkgopsida . Nahosemenné rastliny na listoch majú dvojaké prieduchy a to haplocheilické alebo syndetocheilické. rozoznávame teda mikrosporangiofory (tyčinky).ihličnany Nahosemenné rastliny sú dreviny (stromy a kry) s monopodiálnym.4.chvojníky 4. Vajíčka nie sú chránené (obalené) listovými časťami . preto všetky druhy rastlín. sporofylmi. na ktorých vznikajú na okraji (marginálne) alebo na ich čepeli (laminálne) sporangiá. ktoré majú túto vlastnosť sa nazývajú nahosemennými rastlinami (vajíčka po oplodnení sa menia na semená !). borievka). ktoré v sekundárnom dreve majú len tracheidy s dvorčekovitými stenčeninami. Obr.ginká 3. samčie a samičie výtrusnice (mikrosporangiá a megasporangiá) sa tvoria na sporangioforoch. 49: Metagenéza nahosemenných rastlín ( Pinus silvestris) 40 . Trieda : Pinopsida . ktoré majú dve alebo niekoľko vzájomne nezrastených mikrospórangií (peľové komôrky) s veľkým počtom mikrospór (peľové zrná) a megasporangiofory s terminálnymi vajíčkami s jedným vajíčkovým obalom. tis. Trieda : Taxopsida . útvaroch stonkového pôvodu.nahosemenné 1. Vývoj orgánov s výtrusnicami na makrofyloch je viazaný na pravé listy (syntelómy). Trieda : Ephedropsida . Listy makrofylového typu sú pri druhoch na nižšom vývojovom stupni ešte papraďového vejárového typu (cykas) a majú špirálovitú vernáciu. kým listy druhov na vyššom vývojovom stupni sú nedelené a nemajú špirálovú vernáciu (gnetum). kruhovito usporiadané a vytvárajú kambiálny kruh. ktoré nazývame výtrusnými listami.sú holé (nahé). sekvojovec) alebo dvojdomé (ginko. Tyčinky tvoria jednoduchú šišku (mikrostrobil) a samičie megasporangiofory.cykasy 2.rastliny semenné 1. Tyčinky sú mikrosporofyly a plodolisty (semenné listy) megasporofyly. Samostatne a nezávisle od listov. Pri mikrofylovom type sú listy ihlicového (borovica) alebo šupinovitého tvaru (tuja). čo je dôležité pre systematiku nahosemenných rastlín. zriedkavejšie sympodiálnym rozkonárením stonky.Trieda : Cycadopsida . Kolaterálne cievne zväzky sú otvorené. Vývoj reprodukčných orgánov prebiehal 2 smermi. ktorým nahosemenné rastliny druhotne hrubnú. resp. Oddelenie : Spermatophyta . Väčšina druhov má vždyzelené listy (sempervirenty) mikrofylového alebo makrofylového pôvodu. V pletivách orgánov sú živicové alebo slizové kanáliky. Pododdelenie : Gymnospermatophytina ( Gymnospermae ) . megasporofyly tvoria jednoduchú alebo zloženú šišku (megastrobil).tisy 5. Dnešné nahosemenné rastliny sú jednodomé (borovica.

Sú ploché a na dolnom okraji je napr. Bowenia). ktorým kmeň druhotne hrubne. c-receptakulum Samčie šišky sú zložené z veľkého (kupula). ktoré na rube majú veľa mikrosporangií. ale dnes žije len 9 rodov (napr. Obidva druhy sa často pestujú v skleníkoch ako ozdobné rastliny. tvoriacimi na vrchole kmeňa chochol listov. Na bezlistnej časti kmeňa sú podobne v závitnici usporiadané stopy po opadnutých listoch. ale u niektorých druhov iba 2 (cykas indický). 1. z ktorých jeden oplodní vajcovú bunku archegónia. ságo. Plodom je semenná kôstkovica (nepravý plod). preto stonka samičích rastlín je monopódium (rastový vrchol nezastaví svoju činnosť). rokmi a rozšírili sa po celej súši (veľa rodov). vajíčkom : a-mikropyla. ktorú reprezentuje len jeden recentný druh ginko 41 . Listy majú špirálovitú vernáciu tak ako paprade. Vajíčka sú pokryté 3 obalmi. Vnútri je mnohobunkový nucelus (megaspórangium) a mnohobunkový samičí prvorast (megaprotálium) s niekoľkými archegóniami. Niektoré druhy majú v stržni veľa škrobu a vymýva sa z neho tzv. Cycas.cykasy Sú najstaršou fylogenetickou skupinou semenných rastlín. B-schematický prierez slizové kanáliky. Samičie výtrusné listy (megasporofyly) sú premenené listy. Cykasy majú v kmeni mohutný stržeň. vývojove zodpovedajúcich kôpkam výtrusníc (sórusom) papradí. Trieda : Ginkgopsida . Ceratozamia.dozreté semená a vajíčka) závitnicovito postavenými veľkými kožovitými perovito zloženými. Triedu cykasov tvoria druhy drevín s krátkym alebo s vysokým kmeňom Obr. 2. ktoré sa dožili súčasnosti. Vznikli na konci prvohôr (karbón) približne pred 250 mil. Zamia. Trieda : Cycadopsida . používané ako múka. lebo je vždy zakončená šiškou mikrosporofylov. Preparované listy cykasu japonského sa používajú na aranžovanie pod menom „palmové listy“.ginká Táto vývojová skupina je monotypická. 50: Semenné paprade (Liginodendropsida) : A-semeno obklopené receptákulom so žliazkami. Vo všetkých častiach rastliny majú rozkonárené Obr. b-integument. okolo ktorého sú kolaterálne cievne zväzky a kambiálny kruh. 51: Megasporofyl (cykas (Macrozamia až 20 m vysoká) so japonský .circinalis) z Indie.Nahosemenné rastliny sa vyvinuli zo semenných papradí a dosiahli vrchol svojho vývoja už v karbóne a v perme. Sú dvojdomé. niekedy až 3 m dlhými listami. vnútri archegónia je jedna veľká (až 6 mm v priemere) vajcová bunka (oosféra). V peľovom vrecúšku neskôr vznikajú 2 až 3 mm veľké obrvené spermatozoidy. ktorá sa vytláča mikropylou ako opeľovacia čiže polinačná kvapka. iné sa rozvinuli v druhohorách alebo až v treťohorách. Stonka samčích rastlín je sympódium. C-dospelý sporofyt počtu mikrosporofylov (tyčiniek). Cykasy sa vyznačujú striedaním asimilačných listov a megasporofylov na vrchole kmeňa. Niektoré vo vrchnej kriede vyhynuli a iné prežili až doteraz. pri druhu cykas japonský až 10 vajíčok. Najrozšírenejšie sú cykas japonský (Cycas revoluta) z Japonska a cykas indický (C. Na rastovom vrchole vyrastajú namiesto asimilačných listov v hustej závitnici nad asimilačnými listami. Pod peľovým vchodom je klíčna komôrka naplnená tekutinou.

rokov) a v treťohorách zasa väčšinou vyhynuli. Samičie šištice začínajú niekoľkými pármi listeňov a medzi najvrchnejšími je jedno alebo dve terminálne vajíčka. Žilnatina listov je vidlicovitá a otvorená. Je to dvojdomý rozkonárený strom s význačnými dvojlaločnými opadavými listami. ktorá ho napokon zatlačila do juhových. Vznikli na začiatku treťohôr asi pred 45 mil. Vývin zárodku sa zakončuje po opadnutí plodu. podobná žilnatine listov papraďorastov (syntelóm). zriedkavejšie jednodomé. Opelenie nastane vetrom a oplodňovací proces pomocou spermatozoidov až po niekoľkých mesiacoch. guľatá semenná kôstkovica. rokmi. Prirodzené porasty ginka sa našli v severozápadnej časti Číny (Sečuan) a z Číny ho už v stredoveku preniesli do Japonska. rastúcimi v Strednej Amerike. 42 . Plodom (nepravým) je žltá. Sú dvojdomé. Obr. dvorčekové tracheidy) však poukazuje na príbuznosť s nahosemennými rastlinami. ale prevažne od Strednej Ázie až po Stredomorie a ojedinele aj v Strednej Európe. Preto ich niektorí systematici zadeľujú aj ku krytosemenným rastlinám. svojím vzhľadom podobné jahňadovitému klasu. 3. veľkosti čerešne so sladkastou chuťou na dlhej stopke.megasporangioforoch. Severná hranica areálu chvojníka dvojklasého (Ephedra distachya) je na Slovensku pri obci Štúrovo. Väčšina znakov (nekryté vajíčka. Ázie. Trieda : Ephedropsida . ale niektoré druhy sú hmyzoopelivé. 52: Ginko dvojlaločné : A-brachyblast s mikrostrobilmi. ktoré tvoria zväzočky. Do tejto triedy patrí len jeden rad (Ephedrales) s jedinou čeľaďou (Ephedraceae) a s jedným rodom chvojník (Ephedra) asi so 40 druhmi. Ginko dvojlaločné rástlo po celej Euroázii od kriedy až po ľadovú dobu. B-brachyblast s vajíčkami Chvojníky sú zaujímavou skupinou. Samčia šištica pozostáva z listeňov 2-8 zrastených mikrosporangií. vyrastajúcimi na tohoročných dlhých výhonkoch (makroblastoch) jednotlivo alebo sú nakopené na krátkych a hrubých brachyblastoch. než zanikli archegóniá. Sú to malé metlovité kry so zelenými konárikmi a nepatrnými krížmo protistojnými šupinkovitými listami (podobné prasličkám). Na svojom vretene majú v závitnici mikrosporangiofory (tyčinky). na konci s 2 terminálnymi vajíčkami. v ktorej došlo skôr k dvojitému oplodneniu. Prvé ginká sa objavili na našej Zemi v dobe permskej (210 mil. Od 18. Z dvoch vajíčok na spoločnej stopke sa vyvinie len jedna semenná kôstkovica. Pre chvojníky je charakteristické primitívne dvojité oplodnenie. Na samičom strome vyrastajú v pazuche listov na brachyblaste redukované samičie šištice (megastrobily) na dlhých stopkách . storočia sa často pestuje ako zvláštnosť aj v parkoch po celej zemeguli. Viacerí taxonómovia ich zaraďujú do priamej vývojovej príbuznosti s triedou Gnetopsida a Welwitschiopsida.dvojlaločné (Ginkgo biloba). ale obsahujú alkaloid efedrín. Plodom je nepravá červená semenná bobuľa. Na samčom strome v pazuchách listov brachyblastov vyrastajú samčie šištice (mikrostrobily).chvojníky Z fylogenetického hľadiska je to najmladšia skupina nahosemenných rastlín. V pletivách nemajú nijaké živicové kanáliky. Sú vetroopelivé. Považuje sa tam za posvätnú rastlinu a všade sa pestuje okolo chrámov.

borovicovité 3.čím prispievajú k rozmnožovaniu tisu. ktorý je hybridom T. vyrastajúceho naspodku konárikov. Tis obyčajný je rozšírený po celej Európe. V strednej Európe je však takmer na vyhynutie. Jedine červený miešok nie je jedovatý a požierajú ho vtáky. Triedu Taxopsida v súčasnosti reprezentujú dva rody: tis (Taxus). ktoré sa po oplodnení mení na semeno obalené čiastočne dužinatým mieškom (arilus) a vytvára nepravý plod .canadensis). V Európe je domáci len tis obyčajný (Taxus baccata). 5. Čeľaď : Pinaceae . Tis obsahuje vo svojich pletivách prudko jedovatý alkaloid . na konárikoch hrebeňovito rozložené. Trieda : Pinopsida (Coniferopsida) . pôsobiaci ochrnutie dýchacieho centra. V parkoch sa často pestuje tis prostredný (T. Tisy sú dvojdomé vždyzelené kry a stromy s ihlicovitými listami dvojradovo usporiadané na výhonkoch (konárikoch). Rastie veľmi pomaly. Vo východnej časti areálu rodu rastie tis japonský (T.cuspidata) a v Amerike tis kanadský (T. Samčie šišky vznikajú naspodku minuloročných konárikov a majú štítkovité mikrospórangiofory. Čeľaď : Araucariaceae . na rube svetlejšie striedavé ihlice.semenná bobuľa (spermobacca). lebo dobre znáša strihanie a znečistený vzduch miest. končisté. v Ázii až po Amur a v Afrike v pohorí Atlas.cuspidata. Semenná bobuľa má neúplný miešok (arilus .taxín. Čeľaď : Taxodiaceae .tisy Zástupcovia tejto triedy predstavujú samostatnú vývojovú skupinu nahosemenných rastlín. patis (Cephalotaxus). Samičie šišky pozostávajú len z jediného terminálneho vajíčka. ktoré sa oddelili od triedy ihličnanov už začiatkom druhohôr (trias). Trieda : Taxopsida . ktorý len čiastočne kryje semeno a nezrastá s ním. Samčie pohlavné orgány (tyčinky) sú usporiadané v málopočetných šišticiach (5-10). Druhy tisu sú rozšírené cirkumpolárne.tisovcovité 43 .araukáriovité 2.epimácium). x media). s habitusom nízkeho stromu alebo kra. používané v rezbárstve a pri výrobe lukov.ihličnany 1. na líci tmavozelené. Najdôležitejším rozlišovacím znakom pre triedu tisov je terminálny telóm s jedným vajíčkom ponoreným čiastočne v kupule a neprítomnosť živicových kanálikov v dreve a listoch. má veľmi tvrdé a pružné drevo. Má ploché. Megastrobil tvorí len jedno vajíčko.4.baccata a T. Je obľúbenou drevinou našich parkov.

Listy ihličnanov sú malé (mikrofyly). ch . Súčasne vreteno a podporné šupiny šištíc drevnatejú (borovica.šišky ihličnanov. Niektorým druhom semenná šupina abortuje (borovica limbová). celkove asi 50 rodov a 600 druhov. o . l až r . g. ihlicovité alebo šupinovité. Anatomická stavba listov je význačne xeromorfná. .kosodrevina. prevažne stromy. m .jedľa (Abies). Ihličnany sú dreviny. V kmeni je veľký stržeň (starý vývojový znak). 53: Nahosemenné (Gymnospermae): a až h .araukáriovité Do čeľade araukáriovitých patria mohutné stromy s pravidelným. tuja). ktorá má aj veľký význam v rastlinnom kryte . jedľa.smrek. Samičia šiška (megastrobil) má na vretene šišky niekoľko podporných listeňov postavených striedavo. semenné šupiny vyschnú a tvoria lietacie zariadenie (krídelko) .tis. zriedka sympodiálne (tisovec) rozkonáruje.vegetácii našej planéty. Po oplodňovacom procese sa vajíčka premieňajú na semená. Drevnatá stonka druhotne hrubne a v pletivách sú živicové kanáliky. v pazuche ktorých sú megasporofyly (semenné šupiny) na báze s 2 vajíčkami. ktorých stonka sa takmer výlučne monopodiálne. ch. l . borovica). a. zdanlivo praslenovitým rozkonárovaním stonky. zriedkavejšie sú širšie.tyčinkový konárik s 3 kvetmi.semená a klíčiace rastliny. j semeno obalené mieškom. rozložených okolo listovej žily. c.b .jedľa.obligátna anemochória. 44 . Mikrosporangiofory (tyčinky) tvoria (samčie šišky) mikrostrobily a na báze šišky sú obalené šupinami. Ihličnany majú jednopohlavné šišky. zriedkavejšie kry. s jednou žilou. s hrubou pokožkou a s hrubou kutikulou.cyprusovité Trieda ihličnanov predstavuje dnes počtom druhov a významom najdôležitejšiu triedu nahosemenných rastlín. kde vyklíčia. céder. Vznik a vývoj ihličnanov datujeme od karbónu (250 mil.borovica vejmutovka (Pinus strobus). p . k . brachyblasty. Niekedy na konároch sú bočné konáriky veľmi skrátené a vznikajú tzv.borovica lesná (Pinus sylvestris).i . alebo dužinatejú (borievka obyčajná). r smrekovec (Larix) 4. Prieduchy sú hlboko ponorené do pokožky a okolo nich na kutikule sa vylučuje vosk (na rube listov). rokov) a najväčší rozvoj dosiahli v druhohorách. i . čiarkovité. zriedkavejšie praslenovité (borievka obyčajná).f borovica. na ktorých vyrastajú listy (smrekovec.plodný konárik s 2 semenami.d. Peľové zrná sa zachytia elektrostaticky v polinačnej kvapke mikropyle. sú jednodomé (borovica) alebo dvojdomé (borievka). Ihličnany sú vetroopelivé. Teraz sú rozšírené na všetkých kontinentoch. Listy majú určitý počet živicových kanálikov. Živicové kanáliky sú len v kôre. n .prierez semenom a mieškom. Čeľaď : Araucariaceae .smrek (Picea).smrekovec. Čeľaď : Cupressaceae . peľové zrná majú vzduchové mechúriky pre nadľahčovanie a vzdušný prenos. Ich postavenie na stonke je striedavé alebo protistojné. e.Obr.h .

Listy sú striedavé a sú buď široké a ploché, kopijovité až vajcovité s mnohými rovnobežnými žilami (damarovník), alebo sú úzke, ihlicovité až šidlovité s jednou žilou (araukária). Sú to dvojdomé rastliny. Samčie šišky sú veľké a pozostávajú z veľmi početných mikrosporangioforov (tyčiniek). Samičie šišky sa vyznačujú tým, že vznikli zrastením podporného listeňa so semennou šupinou, ktorá niekedy je vyvinutá na vrchnej strane šupín ako ligulárna šupina. Na každej šupine je jedno obrátené vajíčko. Dozreté šišky sú veľké, drevnaté a rozpadavé. Recentné araukáriovité s 2 rodmi a 35 druhmi rastú na južnej pologuli (Amerika, Austrália, N. Zéland). Pravidelným rastom, podobným našim smrekom je araukária štíhla (Araucaria excelsa), pochádzajúca z Norfolkských ostrovov. U nás sa často pestuje pre svoje pravidelné rozkonárovanie ako známa "izbová jedlička". Vo svojej vlasti, ako aj príbuzný druh araukária brazílska (A.brasiliana) poskytuje výborné drevo na stavbu lodí. Araukária čílska (Araucaria araucana) rastie v juž. Chile, má kmeň až 60 m vysoký, jej semená a šištice predtým boli hlavnou potravou tamojších indiánov (Araukáni). Druhy rodu damarovník (Agathis) sa vyznačujú plodnými lupeňovitými listami a veľkým množstvom živice v kôre. Najznámejším druhom je damarovník južný (Agathis australis) z Nového Zélandu, ktorý okrem výborného dreva na stavbu lodí poskytuje dôležitý kopálový lak (Kauri-Kopal), ktorý sa podobá jantáru. Čeľaď : Pinaceae - borovicovité Zástupcovia čeľade sú prevažne stromy, zriedkavejšie kry severnej pologule. Kmeň sa rozkonáruje monopodiálne a bočné konáre sa zakladajú tesne pod rastovým vrcholom, takže konáre stoja v zdanlivých praslenoch. Podľa ich počtu možno zistiť vek mladších stromov. Korene sa vyznačujú mykorízou. Listy sú ihlicovitého tvaru a sú postavené v závitnici. Vyrastajú na dlhých výhonkoch - na makroblastoch, alebo na krátkych brachyblastoch (smrekovec, borovica) a prisadajú na konárik vankúšikmi napr. na smreku, preto jeho konáriky sú po opadaní listov drsné, alebo bez vankúšikov, ako je to na jedli a preto sú jej konáriky po opadaní listov hladké. Väčšinou sú vždyzelené a na rastline vytrvávajú asi 4-12 rokov, zriedkavejšie sú listy mäkké a opadavé (smrekovec). Borovicovité sú jednodomé. Samčie šištice majú vzhľad jahňady a na svojej báze sú obalené šupinami. Peľové zrná majú 2 vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z listeňov postavených v závitnici a semenných šupín, s dvoma obrátenými vajíčkami. Podporné listene (šupiny) neskôr zdrevnatejú vo

Obr. 54: Nahosemenné (Gymnospermae): a až e - anatómia listov ihličnanov (vpravo vrchná, vľavo spodná

strana); a - smrek (Picea), b - borovica lesná (Pinus sylvestris), c - okraj listu borovice čiernej (P.nigra), jedľa biela (Abies alba), e - tis (Taxus); f až j - semenné šupiny šišiek ihličnanov; f,g - smrek (brušná a chrbtová strana), h - borovica čierna, ch - smrekovec (Larix), i,j - jedľa (brušná a chrbtová strana), k - nepravá bobuľa borievky obyčajnej (Juniperus communis) a jej priečny prierez

45

vzpriamené alebo visiace šišky (conus). Semená majú zvyčajne jedno jednostranné krídlo, slúžiace na rozširovanie. V semene je embryo s 3 alebo viacerými klíčnymi listami. Nominátnym rodom čeľade je borovica (Pinus). Ihlice niektorých druhov vyrastajú na brachyblaste v počte 2 a 3 (podrod Diploxylon) a u iných s 5 ihlicami (podrod Haploxylon). Pre druhy podrodu Diploxylon sú charakteristické kuželovito-vajcovité šišky s výrazným štítkom na drevnatej šupine. Na Slovensku z tejto skupiny autochtónne (pôvodne) rastie borovica lesná (Pinus sylvestris) a borovica horská - kosodrevina (P.mugo), ktorá v Karpatoch rastie v nadmorskej výške 1400-1800 m. Na rašeliniskách (vrchoviskách) sa vyskytuje borovica bahenná (P. x rhaetica = P. rotundata) ako kríženec predchádzajúcich druhov. V lesoch sa vysádza borovica čierna (P.nigra subsp. austriaca). V parkoch sa často vyskytuje borovica ťažká (P.ponderosa) a borovica Banksova (P.banksiana). Z borovíc s 5 ihlicami (v ihliciach je jednoduchý cievny zväzok) sú zaujímavé tieto druhy: U nás domáca borovica limbová (Pinus cembra), stromovitého habitusu, rastie na hranici smrekového a kosodrevinného pásma. Hnedé šišky opadávajú neotvorené a bezkrídle semená sú jedlé ako tzv. "limbové oriešky". Rastie vo východných Alpách a Karpatoch. Podobná borovica sibírska (P.sibirica) rastie na Sibíri. Borovica hladká (b.Wejmouthova-vejmutovka - Pinus strobus) pochádza zo Severnej Ameriky. Má 6-12 cm dlhé mäkké ihlice, kôra je hladká. Má dlhé šišky s tenkými drevnatými podpornými šupinami. Borovica štíhla (P.excelsa) pochádza z Himalájí, podobá sa predošlému druhu, ale má dlhšie ihlice a väčšie šišky. Tieto druhy sú často vysádzané v našich parkoch ako solitérne stromy. Rod jedľa (Abies) má na Slovensku len druh jedľu bielu (A.alba), ktorý je významný lesotvorný druh, rastie v zmiešaných lesoch s bukom - jedľobučiny. V Európe rastie ešte jedľa španielska (A.pinsapo), jedľa grécka (A.cephalonica) a jedľa cára Borisa (A.borisii-regis). V parkoch je častá jedľa srienistá (A.concolor) zo Sev. Ameriky. V Európe je významným lesotvorným druhom smrek obyčajný (Picea abies). V parkoch sa vysádza severoamerický smrek pichľavý (P.pungens) so striebristými ihlicami, ktoré bolestivo bodajú. Dekoratívny úzko ihlancovitý až stĺpkovitý habitus má smrek omorikový (P.omorica), ktorý je endemický balkánsky druh, nazývaný dendrológmi ako smrek Pančičov. Veľmi dekoratívne stromy so zväzočkami neopadavých ihlíc na brachyblaste vytvárajú druhy rodu céder (Cedrus). Céder libanonský (C.libani) rastie prirodzene v Malej Ázii (najviac v Turecku), céder atlaský (C.atlantica) rastie na severozápade Afriky v horských oblastiach. Céder himalájsky (C.deodara) je vysokohorský druh pohoria Himaláje. Všetky druhy sú u nás vysádzané v parkoch. Duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii) pochádza zo Sev. Ameriky a na Slovensku sa často vysádza v parkoch a lesoch, nakoľko je rýchlorastúci druh. Jej šišky sú charakteristické podpornými šupinami, ktoré sú dlhšie ako semenné šupiny a vyčnievajú zo šišky. Jediný opadavý ihličnan u nás je smrekovec opadavý (Larix decidua), ktorá má zväzoček ihlíc na trvácich brachyblastoch. Poskytuje veľmi kvalitné drevo - "červený smrek". Čeľaď : Taxodiaceae - tisovcovité Tisovcovité sú zvyčajne vysoké stromy, často obrovských rozmerov a dlhého veku. Majú ihlicovité alebo šupinovité listy, takmer vždy striedavého postavenia (okrem rodu metasekvoja). Sú jednodomé. Samčie šišky sa skladajú z tyčiniek s peľovými zrnami bez vzdušných mechúrikov. Samičie šišky sa vyznačujú nedokonalým zrastením podporných šupín so semennou šupinou. Semenné šupiny neskôr zdrevnatejú, semená sú bez krídla alebo majú len úzku obrubu. Do čeľade patrí 8 rodov so špecifickými znakmi a bez bližších príbuzenských vzťahov. Predstavujú reliktné druhy s pomerne malým areálom a malým počtom druhov. Rastú prevažne vo vých. Ázii a v Sev. Amerike a ani jeden ich zástupca nie je v Európe pôvodný. Tisovec dvojradový (Taxodium distichum) tvorí lesy v močaristých krajoch na juhovýchode Sev. Ameriky. Význačný je plochými svetlozelenými listami v dvoch radoch na konárikoch, ktoré v zime v celosti opadávajú. Má kolovité dýchacie korene - pneumatofory, ktorými prevetráva koreňový systém. Sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens) rastie vo vlhkých lesoch a na brehoch riek v Kalifornii a dorastá do výšky až 110 m. Jej príbuzným druhom je sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), ktorý rastie na svahoch Sierry Nevady v Kalifornii. Hrúbka jeho kmeňa dosahuje až 12 m a výška vyše 100 m. Recentný vek niektorých jedincov sa odhaduje až na 4000 rokov. Obidva druhy sú na svojich pôvodných náleziskách v Sev. Amerike prísne chránené. Žili v treťohorách aj v Európe a zúčastnili sa na tvorbe hnedého uhlia. Dnes sa obidva druhy s obľubou sadia v parkoch ako ozdobné stromy. Zaujímavý druh metasekvoja dvojradová (Metasequoia glyptostroboides) je zo strednej Číny. Je to jediná recentná rastlina, ktorá sa skôr poznala ako fosílna z obdobia druhohôr. Kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica) je domácim druhom (stromom) v Japonsku. Kuninghamia čínska (Cunninghamia lanceolata) pochádza z vých. Ázie, má tmavozelené a tvrdé ihlice s pichľavým vrcholom. Dáždnikovec japonský
46

(Sciadopitys verticillata) rastie v južnom Japonsku. Je to dvojdomý, až 50 m vysoký strom, s takmer v praslene postavenými brachyblastami s jedným listom. Všetky uvedené druhy sú introdukované na Slovensku a zriedkavo sú vysádzané v parkoch. Čeľaď : Cupressaceae - cyprusovité Sú to mohutné vždyzelené stromy až plazivé kríčky. Listy majú ihlicovité alebo šupinovité a to krížmo protistojné alebo v trojpočetných praslenoch. Rastliny sú jednodomé alebo dvojdomé. Samčie šišky sú malé a väčšinou jednotlivo na vrchole krátkych konárikov. Pozostávajú zo štítkovitých mikrosporangioforov (tyčiniek). Peľové zrná nemajú vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z niekoľkých krížmo protistojných semenných šupín s 1 alebo viacerými priamymi vajíčkami. Semenné šupiny buď zdrevnatejú, čím vznikne šiška (tuja), alebo zdužnatejú a zrastajú, čím vznikne šišková bobuľa - galbulus (borievka). Semená sú bez krídiel. Často pestovaným rodom je tuja (Thuja), s krížmo protistojnými šupinovitými listami. V parkoch a na cintorínoch sa vysádza tuja západná (Thuja occidentalis). Je to až 20 m vysoký strom. Úzku kužeľovitú až stĺpovitú korunu má odroda vyšľachtená na Slovensku T. occidentalis cv. Malonyana. Rozotreté listy príjemne voňajú. Pochádza zo Sev. Ameriky podobne ako tuja riasnatá (T.plicata). Je to až 70 m vysoký strom. Jej listy sú na rube bielo škvrnité. Príbuzným druhom je tuja východná (T.orientalis), až 10 m vysoký strom pochádzajúci z východnej Ázie. Rozotreté listy nepríjemne zapáchajú a sú jedovaté. Tujovka japonská (Thujopsis dolabrata) pochádza z Japonska. Na vodorovne odstávajúcich konárikoch má široké, na líci lesklozelené a na rube biele, šupinovité listy. Z Kalifornie pochádza libocéder zbiehavý (Libocedrus decurrens) so stlačenými hranatými konárikmi a ostrými listami. Je dekoratívny až 20 m vysoký strom, na ekologické podmienky prostredia nenáročný. Z rodu cyprus (Cupressus) najznámejší je cyprus vždyzelený (C.sempervirens). Neveľký strom s vretenovitou až ihlancovitou korunou je ozdobou Stredomoria, kde ho vysádzajú na cintorínoch a v parkoch. Jeho drevnaté šišky sú veľkosti orecha, naše podnebie neznáša (mráz poškodzuje listy). V parkoch sa často vysádzajú druhy rodu cypruštek (Chamaecyparis) a to severoamerický cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana) a cypruštek hrachonosný (Ch.pisifera), okrasný strom pochádzajúci z Japonska. Vyznačuje sa vodorovnými konárikmi a malými šiškami. Tieto druhy sú veľmi variabilné, čo sa využíva na selekciu rôznych odrôd. V okrasnom záhradníctve je známy Cupressocyparis x leylandii, ktorý vznikol krížením druhov rodu Cupressus a Chamaecyparis. Najväčším rodom čeľade je borievka (Juniperus), do ktorého patrí viac než 20 druhov. Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú 3 druhy. Borievka obyčajná (Juniperus communis) je hojne rozšírená od nížinného vegetačného stupňa až po horský, najmä na opustených pasienkoch. Má trojpočetné tuhé ihlice a dužinaté šišky so silicovými (schizogénnymi) nádržkami. Borievka sibírska (J.sibirica) rastie na Slovensku len v oblasti hornej hranice lesa. Borievka kláštorná (netatová) (J.sabina) rastie len na severe Slovenska v pohorí Pieniny, celá rastlina je veľmi jedovatá.

47

2. Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) - krytosemenné rastliny

Obr. 55: Cyprusovité (Cupressaceae): 1a - borievka kláštorná (Juniperus sabina) konárik s ihlicovými listami,

1b - detail konárika s ihlicovými listami, 1c - konárik so šupinovitými listami, 1d - detail konárika so šupinovitými listami; 2a - borievka viržínska (Juniperus virginiana) konárik, 2b - detail konárika; 3a - borievka obyčajná (Juniperus communis var. communis) konárik s plodmi, 3b - ihlica; 4a - borievka sibírska (Juniperus sibirica) konárik, 4b - ihlice zo spodnej a vrchnek strany; 5a - cypruštek Lavsonov (Chamaecyparis lawsoniana) konárik so šiškami, 5b - detail konárika; 6a - cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa) konárik, 6b - detail konárika, 6c šišky; 7a - cypruštek nutkanský (Chamaecyparis nootkatensis) konárik, 7b - detail konárika, 7c - šišky; 8a chvojník dvojklasý (Ephedra distachya) habitus, 8b - samičí kvet, 8c - samčí kvet

1. Trieda : Magnoliopsida - magnóliokveté

48

Od nahosemenných rastlín líšia sa najmä tým. menej monopodiálne. alebo uzavreté a v stonke rozptýlené (ataktostéla) . alebo hlavný koreň zakrpatie alebo zanikne a jeho úlohu preberú adventívne korene (homorízia).ľaliokveté Táto vývojová skupina rastlín je najdokonalejšou v rámci rastlinnej ríše. Dokonalé embryo je dobre chránené v semene a v oplodí. Okrem kolaterálnych cievnych 49 . Viacročné rastliny s otvorenými kolaterálnymi cievnymi zväzkami druhotne hrubnú pomocou kambiálneho kruhu. Trieda : Liliopsida . Cievne zväzky sú prevažne kolaterálne. s čím súvisí väčšia redukcia gametofytu. Bylinný charakter niektorých krytosemenných Obr. S týmto javom súvisí aj ich pomenovanie .2. 56: Metagenéza u krytosemenných rastlín rastlín je druhotne získaným znakom a súvisí s prispôsobením sa rastlín k zhoršeným klimatickým podmienkam. Z korienka embrya sa vyvinie dobre vyvinutý hlavný koreň s bočnými koreňmi (alorízia).krytosemenné. Stonka sa rozkonáruje sympodiálne. ako pri nahosemenných rastlinách. Ich evolúcia súvisí s dokonalým prispôsobením sa sporofytu suchozemskému životu.jednoklíčnolistové. a to otvorené a usporiadané do kruhu (eustéla) . Medzi krytosemenné rastliny patria dreviny a byliny. zriedkavo dichotomicky. že ich plodolisty svojimi okrajmi zrastajú a vytvárajú dutý semenník. So vznikom semenníka súvisí aj vznik pravých plodov.dvojklíčnolistové. v ktorom sú vajíčka (a po oplodnení semená) dokonalejšie chránené.

zväzkov sa vyskytujú aj bikolaterálne (napr. zriedka jednožilová. Kvety sú zvyčajne päťpočetné (pentamerické) alebo štvorpočetné (tetramerické). ktoré zabezpečuje generatívnu reprodukciu. resp. Výsledkom oplodňovacieho procesu je vznik embrya a semena v gynéceu. pretože najvýznamnejšou časťou je kvet (flos) . často s veľkým počtom malých kvetov. Prvé skupiny krytosemenných rastlín predstavujú druhy čeľade magnóliovitých. Krytosemenné rastliny vo svojom individuálnom vývoji taktiež prekonávajú rodozmenu (metagenézu).cca 135 mil. napr. Synonymom pre krytosemenné rastliny je názov kvitnúce rastliny. Listová žilnatina je sieťovitá. K5. A4+4. Kvety trojpočetné. Koreňová sústava má hlavný koreň a bočné korene (alorhízia). Rastlinu reprezentuje diploidný sporofyt. G5 alebo K4.  Kvetný vzorec : . dá sa vždy odvodiť od čísla 5 alebo 4. rokov (vrchná krieda). geneticky prísne podmienenú. Rozvíjali sa súbežne s dvojklíčnolistovými. ⊕. Stavba kvetu všeobecne je veľmi rozmanitá.megasporangia a mikrosporangia a efektívny prenos peľových zŕn). a samičí gametofyt je zastúpený len niekoľkobunkovým zárodočným mieškom bez typických archegónií. Vo vrchnom triase a jure väčšina pôvodných skupín vyhynula. C5. Vo vývojove mladších čeľadiach je už časť kvetných častí usporiadaná do kruhov. sú zriedkavé.∞. V čeľadiach vývojovo starších nájdeme kvety s veľkým a neustáleným počtom kvetných častí. . Peľové zrná prejavujú veľkú tvarovú rozmanitosť u jednotlivých rodov. Do triedy Magnoliopsida patrí viac než 1000 rodov s takmer 50 tisíc druhmi rozšírenými na všetkých kontinentoch a ostrovoch Zeme. prípadne aj na menší počet (až 1). Listy majú zvyčajne listovú stopku. Ak majú kvety iný počet kvetných častí alebo iný počet kruhov. Listový okraj je celistvý. Kvet pôvodne podľa kvetného obalu je pravidelný a len neskoršie sa stal súmerným alebo nesúmerným. pretože takmer každý druh má iný kvet. Predchodcovia krytosemenných rastlín (Proangiospermae) mohli rásť už v triase v horských oblastiach tropického pásma. Predstava o pôvode krytosemenných rastlín dosiaľ nie je ujasnená. Paleontologické nálezy ukazujú. Za najpôvodnejšiu treba považovať vidlicu (dicházium) zo skupiny cymóznych súkvetí. rokov. Jednoklíčnolistové rastliny fylogeneticky (aj morfologicky) nadväzujú na rad dvojklíčnolistových rastlín Nymphaeales (leknokveté) a objavili sa pred 65 mil.dvojklíčnolistové Zástupcovia triedy sú dreviny alebo byliny s typicky druhotne hrubnúcou stonkou a koreňom. ale v podstate majú rovnakú morfologickú a anatomickú stavbu. Variabilita kvetu je obrovská.trieda Magnoliopsida. niektoré v nezmenenej podobe (morfotype) sa dožili doteraz. magnólia). väčšina rastlín má cyklické kvety (všetky kvetné časti sú v kruhoch). ktoré sú typické pre jednoklíčnolistové rastliny. 1. Pritom dochádza k redukcii počtu vnútorných kvetných častí pohlavných orgánov na 5 alebo na 4. A5+5. čím vzniknú kvety spirocyklické (hemicyklické). iskerníkovité). Zárodok má 2 klíčne listy (cotyledonae). kým listová pošva a prílistky často chýbajú. Redukciou súkvetí sa môžu zase vyvinúť druhotne jednotlivé kvety. výnimočne len vo vývojove najstarších čeľadiach (vlkovcovité). a to terminálne na vrchole výhonku (napr. G ∞ 50 . že vznik krytosemenných rastlín siaha do nedávnej minulosti Zeme . P 6 . Listová čepeľ je rozlíšená na líce a rub . Pôvodne boli kvety na rastline jednotlivé.rozmnožovacie zariadenie. kým gametofyt už nie je samostatný a je len mikroskopickou súčasťou nepohlavnej sporofytickej generácie. ktoré sú na kvetnom lôžku v závitnici (acyklické kvety. A ∞. Neskôr sa vyvinulo pazušné postavenie jednotlivých kvetov. a to perovitá alebo dlaňovitá. Odtiaľto nastalo osídlenie nižšie položených miest.bifaciálny list. ale aj telómu (kvetné lôžko a čiaška). V cievnych zväzkoch v pravidelne usporiadaných kruhoch sú trachey. ľuľkovité) a koncentrické cievne zväzky (napr. Kvet vznikol účelovou modifikáciou fylómov: kvetný obal a plodolist (ochrana pohlavných reprodukčných orgánov . Samčí gametofyt je redukovaný na jedinú vegetatívnu bunku v peľovom zrnku. v podzemkoch kosatcov). alebo rôzne členený a časté sú delené a zložené listy. C4. napr. ktoré reprezentujú dvoklíčnolistové rastliny . Z nej sa vyvinuli všetky ostatné typy súkvetia. Trieda : Magnoliopsida (Dicotyledonae) . ktorý sa premieňa na plod (fructus). v peľovom vrecúšku. Napokon sa vyvinuli súkvetia.

ktorých peľové zrná sa našli v usadeninách jurskej doby (135 mil. Do čeľade patrí 10 rodov a asi 220 druhov. Majú jednoduché spirocyklické kvety. ktoré zrastajú a chránia púčiky. kry a liany). Kvety sú jednotlivé. Vnútri semenníkov sú 2 alebo viac vajíčok. veľké zelenkasté kvety a dlhostopkaté nažky tvoriace šiškovité plodstvo. často s rovnakými kališnými (K) lístkami a korunnými (C) lupienkami. ktorých heterochlamydeický kvet je v trojpočetných kruhoch. ktoré z vývojového hľadiska stoja veľmi blízko k čeľadi magnóliovitých. Koncom druhohôr boli veľmi rozšírené a v treťohorách rástli takmer po celej vtedajšej suchej zemi i na území Slovenska. predĺženým kvetným lôžkom.Sú najstaršou čeľaďou krytosemenných rastlín. má veľké biele. kvitnúci pred vypučaním listov. ozdobný ker pochádzajúci z Číny. veľké.denudata). Počet tyčiniek je veľký a sú v závitnici. Príbuzenské vzťahy sú jednak k čeľadiam vnútri radu magnóliotvarých. voňavé látky a drogy. K 3. ľaliovník) vždyzelenými alebo opadavými listami. 57: Magnoliovité (Magnoliaceae). ľalii podobné kvety. Anonovité sú veľmi starou čeľaďou a z ich Obr. V záhradách sa pestuje hybrid uvedených druhov magnólia Soulangeova (M. k radu Dilleniales a k čeľadi pivonkovitých (Paeoniaceae). C 3-12. A 3 . obojpohlavné. Môžu byť acyklické alebo spirocyklické. 51 . Tyčiniek je veľa a často sú ploché. Známym stromom našich parkov je ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) pochádzajúci zo Sev. Poskytujú drevo. Okraje plodolistov nedokonale zrastajú. Ameriky. Má výrazne štvorlaločné lýrovité listy. a juž. alebo nažka. pravidelné. Z Číny pochádza aj ozdobný strom magnólia ľaliokvetá (M. B .magnóolia Campbellova (M. Gyneceum je apokarpné. Dnes sú na ústupe a na ich dlhý fylogenetický vývoj poukazuje veľké množstvo látok špecializovaného metabolizmu (alkaloidy a glykozidy). Na Slovensku sa pestujú len druhy rodu magnólia a ľaliovník. zvyčajne opadavými prílistkami. Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými nedelenými alebo delenými (napr. Vo svojej vlasti poskytuje hodnotné drevo. ktoré sa u niektorých druhov otvárajú ešte pred vypučaním listov.∞.semenník. Gyneceum je zvyčajne apokarpné z veľkého počtu semenníkov. Ázia a Sev. Plodom sú bobule. C .až veľa. Z rodu magnólia (Magnolia) je známa magnólia holá (M. Počet kvetných lístkov kolíše medzi 6 . A . korenie.liliiflora) s červenými kvetmi. Sú pantropické (120 kvetnom lôžku. D . a Juž.semeno rodov s vyše 2000 druhmi) a mnohé druhy sú dôležité úžitkové rastliny.tyčinka. Magnóliovité sú entomofilné druhy a ich plodom je mechúrik. ⊕. ovocie. x soulangeana). G ∞ -1 Sú to tropické dreviny (stromy. Amerika. vých. ktorých centrum rozšírenia tvoria pohoria Indomalajzie.špirálovité usporiadanie pohlavných orgánov na krytosemenné rastliny. rokov). Plody tvoria šiškovité plodstvo mechúrikov alebo nažiek. Opadavé prílistky zanechávajú na konáriku kruhovitú jazvu. predkov sa vyvinuli mnohé ďalšie cambellii).  Kvetný vzorec : .

⊕.h . severových. Významným ovocným druhom je asimína trojlaločná (Asimina triloba).vetvička s kvetmi a plodmi.c detail kvetu.pozdĺžny rez s piestikom s vajíčkami. ktorý sa pestuje na veľkých plantážach na juhu USA pod názvom „poopoo“ . Asimina trojlaločná (Asimina triloba). i . Kananga voňavá (Cananga odoratum) poskytuje zo svojich korunných lupienkov voňavý olej ilang-ilang (Indomalajzia.Obr. 58: Anonovité (Annonaceae). G 1 . ⊕. a. P 3+3. b.pawpaw. K 3. G (3) 52 .  Kvetný vzorec : . A 3+3+3. A 3+3+3. C 3.„černošské korenie“. Austrália) a xylópia etiopská (Xylopia aethiopica) poskytuje korenie .semeno Známym stromom trópov je anona šupinatá (Annona squamosa). d .

C. čiastočne alebo úplne obalená mäsitou alebo zdrevnatenou zväčšenou kupulou. Z gáfrovníka lekárskeho (Camphora officinarum. Semená nemajú endosperm. Cinnamomum camphora) pochádzajúceho z vých. alebo po opadnutí kupuly sú plody úplne voľné. Do čeľade patrí 31 rodov a asi 2250 druhov rozšírených prevažne v trópoch.∞. nažiek. Ich olúpaná kôra je známa v našich domácnostiach pod menom škorica (škoricovník cejlónsky . pravidelné. najmä Strednej a Južnej Ameriky a len ojedinele v subtrópoch alebo v miernom pásme. zeylanicum. 3. gynéceum z 3 zrastených plodolistov a semenník s jediným anatropným vajíčkom je čiastočne ponorený do tanierovitej kvetnej stopky (kupula). 5 druhov) zo Sev. Plodnými konárikmi sa v minulosti ovenčili učenci na univerzitách (bacca laureatus) a s tým súvisí aj dnešné naše pomenovanie „laureát“.semeno a . Čeľaď zreteľne príbuzensky nadväzuje a má serologickú podobnosť s radom ružotvarých (Rosales). zvyčajne so striedavými jednoduchými listami s celistvým okrajom. Kalykant floridský(Calycanthus floridus). pochádzajúce z juhovýchodnej Ázie.plodstvo   Kvetný vzorec : . Andréceum pozostáva zvyčajne z 9 tyčiniek. . V ich pletivách sú rozličné silice a alkaloidy. Plodom je jednosemenná bobuľa alebo kôstkovica.C. Ázie sa získava liečivý gáfor. prílistky 53 . G ∞ Sú kry a stromy s protistojnými listami bez prílistkov. trojpočetné. zvyčajne so striedavými jednoduchými kožovitými listami bez prílistkov. ktorých kvetná stopka je zvonka pokrytá listencami.Sú to vždyzelené stromy a kry. často s oblúkovitou žilnatinou. Obr. G (3) (1-6) Sú to priame alebo ovíjavé byliny alebo kry. c. Ďalej veľmi známe sú škoricovníky (Cinnamomum). Ameriky a Austrálie. A 2.i . z ktorého sa u nás pestuje zimovec včasný (Ch. Zriedkavo sa u nás v parkoch pestuje kalykant floridský (C. Jeho listy (bobkové listy . V Európe (mediterán) rastie len rod vavrín (Laurus). zoskupené do strapcovitých súkvetí. A 5 . cassia). Plody sú nažky. P 0.kvitnúca vetvička. . škoricovník čínsky . u nás často pestovaný v skleníkoch. Je symbolom slávy a z jeho konárikov sa vijú vence. Najznámejším druhom je vavrín pravý (Laurus nobilis). b . Kvety sú malé belavé alebo zelenkasté.Folia Lauri) sú známym korením. praecox). V strednej a severnej časti Južnej Ameriky sa hojne pestuje hruškovec americký (Persea americana) pre jedlé plody (avokádo). kvitne už v januári pred vyrašením listov.floridus).  Kvetný vzorec : . zriedka dvojpočetné alebo päťpočetné a heterochlamydeické. m . Do čeľade patrí rod kalykant (Calycanthus. Ďalší rod je zimovec (Chimonanthus) z Číny.kvet. ktoré prechádzajú v početné kvetné lístky acyklického kvetu. ktoré uzaviera zdužnatená kvetná stopka. ⊕. . charakteristický menší strom Stredomoria. P ∞. Sú zvyčajne homochlamydeické. 59: Kalykantovité (Calycanthaceae).

Listy sú dlho stopkaté. Najväčším rodom čeľade je rod piepor (Piper). Oba druhy sú vzácne a chránené.  Vodné rastliny príbuzné leknovitým s nádhernými veľkými kvetmi. Má listy veľké v priemere až 2 metre.  Do tejto čeľade patria väčšinou tropické byliny a dreviny. U nás sa niekedy pestujú v skleníkoch. ktorý rastie Obr. Polynézii a Austrálii a lotos žltý (N. Súkvetie je predĺžený klas. obsahuje alkaloid aristolochín. Vzácne rastie v stojatých vodách mŕtvych ramien riek a vodných kanálov. Jedovatý. Obr. Používa sa v ľudovom lekárstve. V trópoch sa pestuje piepor čierny (Piper nigrum).speciosum). Najznámejším druhom je lekno biele (Nymphaea alba). kvety obojpohlavné. Viktória kráľovská (Victoria regia) sa pestuje ako okrasná. čo je vlastne celé súplodie. Jeho nedozreté bobule poskytujú „čierne korenie“ a dozreté bobule bez oplodia zasa „biele korenie“. pochádzajúci z Indomalajska. Kvety sú veľké. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica a semená majú endosperm a perisperm. obtusifolia). Kopytník európsky (Asarum europaeum) je rastlinou listnatých lesov s nenápadným purpurovohnedým pravidelným kvetom. Leknica žltá (Nuphar lutea) má kvety menšie. V našej flóre sú zastúpené len 2 rody. Kvitne skoro na jar. ktoré obsahujú alkaloid piperín a iné glykozidy.“ dlhé korenie“. Vyskytuje sa v podobných biotopoch ako lekno. je jedovatá. semenník spodný.luteum) pochádza z oblasti Strednej Ameriky. súmerné (vlkovec) i pravidelné (kopytník). Pochádza z povodia Amazonky. Mnohé druhy sa pestujú pre peknú kresbu svojich listov ako obľúbené ozdobné rastliny skleníkov a bytov (P.lotos (Nelumbium) má dva druhy: lotos orechonosný (N. Vonia gáfrom alebo čiernym korením a má ostrú štipľavú chuť. ovíjavý ker. Kvety sú bez kvetného obalu. Rastlina má žlté zrastenolupienkové súmerné kvety. čím sa vysvetľuje fylogenetický vznik tyčiniek z C lupienkov. Andreceum pozostáva z 110 tyčiniek a cenokarpné gyneceum z 1-6 zrastených plodolistov. mnohopočetné. 1400 druhov). P. Je obľúbenou skleníkovou rastlinou.chýbajú (pieprovec). Plodom je veľká dužinatá tobolka. 54 . Na hrotoch C lupienkov sú zakrpatené peľnice. Rod pieprovec (Peperomia) tvoria druhy rastúce v trópoch. Jediný rod . na okraji nadvinuté. V pletivách sú nádržky s pálivými silicami. obojpohlavné alebo jednopohlavné. hederifolia.  Rastliny vodné alebo bahenné so zhrubnutým podzemkom. tyčiniek 6 alebo 12. nápadné. Piepor dlhý (Piper longum) z Indomalajska dáva tzv. 61: Lekno biele (Nymphaea alba) v južnej Ázii. žlté. Často sa pestuje ako okrasná vodná rastlina v jazierkach parkov. Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) je burinou viníc a záhrad teplejších oblastí. zakoreňujúce sa na dne vodných nádrží. 60: Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) ich okrúhle čepele splývajú na hladine vody. plodom je tobolka. Pieprovité rastú najmä v trópoch Ameriky a Malajzie (12 rodov. Okvetie trojpočetné. Listy majú jednoduché s odnoženou žilnatinou. zapácha.

C .poniklec. poniklec). Do čeľade patria druhy s kvetmi pravidelnými (väčšina) i súmernými. ostrôžka i stračonôžka). 62: Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) A . 63: Kvety iskerníkovitých : A . Plodolistov resp. K preto preberá funkciu C. Veľa druhov tejto čeľade obsahuje glykozidy (napr. Tyčiniek býva väčšinou veľké množstvo. piestikov je taktiež veľa. ktorý napomáha šíreniu plodu pomocou vetra (plamienok. Je nízkeho vzrastu s pichľavými kožovitými a neopadavými listami. Charakteristickým znakom čeľade je ešte predĺžené kvetné lôžko (napr. hlaváčik). Plodom je červená podlhovastá bobuľa kyslej chuti. B . počet kvetných častí je rôzny. blyskáč. so zobáčikom (veternica). Jeho biotopom sú suché krovinaté stráne. päťpočetné (čemerica). S tým súvisí aj entomofília.kališné lístky korunovité s nektáriami. prilbica) majú C premenenú na nektáriá. prilbica) alebo nažka (iskerník. alebo s dlhým páperistým chvostíkom.prilbica). Kvety sú pravidelné.kvitnúci konárik. koruna-C). Niektoré druhy (napr. druhy trváce i jednoročné.okvetie štvorpočetné (plamienok). julianae) sa vysádzajú ako okrasné kry. anemonín . Výrazne žltej farby je drevo. u niektorých iskerníkov) a na ňom navzájom nezrastené plodolisty (apokarpné G). Kôra a koreň obsahujú alkaloid berberín.kvet s predĺženým kvetným lôžkom (myší chvostík). Niektoré kultivary a iné cudzokrajné druhy (Berberis thunbergii. Sú to kry s jednoduchými listami opadavými i neopadavými. Obr. Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) je divorastúci ker s listami vyrastajúcimi na brachyblastoch. zriedkavejšie tobolka.veternica) alebo alkaloidy (akonitín . Táto čeľaď na rozdiel od mnohých iných je morfologicky rôznorodá. modrými jedovatými bobuľami.okvetie s tromi podkvetnými listeňmi (poniklec). D . Okrasným druhom je aj mahónia cezmínolistá (Mahonia aquifolium).kvet s ostrohami (orlíček) 55 . Rôznorodosť je zjavná najmä v stavbe kvetov. Takže medzi iskerníkovité patria jedovaté i niektoré liečivé druhy. žlté. ktorá obsahuje veľa vitamínu C. často v strapcoch. E . B.kvet súmerný (prilbica). ostrôžka. výnimočne bobuľa. Dráč je známy medzihostiteľ hrdze trávnej (Puccinia graminis). F . 2-4 početné. je rôznofarebný a na prvý pohľad teda pripomína C. veternica). Trojpočetné žlté kvety sú v strapcoch a majú dráždivé tyčinky. z ktorého sa kedysi získavalo farbivo. Obr. ktoré sa pri dotyku skláňajú na bliznu. U niektorých druhov je nažka s ostňami (iskerník roľný). záružlie. najčastejšie sú kvety mnohopočetné alebo 5-početné (4-početné plamienok). Niektoré listy sú premenené na tŕne. Bplodný konárik  Do čeľade patria najmä byliny ale i liany (plamienok). ktoré produkujú nektár. niekedy s ostrohou (prilbica. i nerozlíšené (okvetie-P . Kvetné obaly okrem rôzneho počtu jednotlivých častí môžu byť rozlíšené (kalich-K. Plodmi sú mechúrik (napr. Plodom je bobuľa. G . ostrôžka.okvetie mnohopočetné (pečeňovník).

Je mierne jedovatá.podstvo nažiek s páperistými výrastkami lesoch. B . ako buriny na poliach. Má čierny koreň . i v alpínskom stupni vysokých hôr. čo sa prejavuje podráždením Obr. D . výnimočne vegetatívne hľúzkami (blyskáč) alebo poplazmi (iskerník plazivý). najmä lesných lúk i svetlých lesov. kvitne v zime.riekach i stojatých plodstvo zrastených mechúrikov (černuška) vodách. ak seno alebo čerstvé krmivo obsahuje záružlie. 64: Plody iskerníkovitých: A . Veľké žlté kvety polguľovitého tvaru predstavujú sfarbené K. K (fialový) s ostrohami dodáva orlíčku ozdobný vzhľad. v Obr. pri potokoch a (poniklec). Jedovatý. niektoré sú zároveň aj okrasnými (hlaváčik. Iskerníkovité osídľujú rôzne biotopy. Orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) je takisto chránená i dekoratívna rastlina horských polôh. Plody sú mechúriky. 65 : Záružlie močiarne (Caltha palustris) Obr. u nás je pestovaná v záhradách. poniklec. kvitnúce skoro na jar alebo dokonca ešte v zime. K otravám dochádza aj u hospodárskych zvierat. Čemerica čierna (H. Preto sa často pestuje i v rôznofarebných i plnokvetých formách. 66 : Žltohlav európsky (Trollius europaeus) tráviacich orgánov a obličiek. odnoženo strihané.plodstvo nažiek s krátkym zobáčikom (veternica). Druhy čemerice sú okrasné rastliny. C . Plody sú mechúriky. chránené a zároveň veľmi dekoratívne druhy horských vlhkých lúk.) Záružlie močiarne (Caltha palustris) je jedna z prvých jarných rastlín rastúcich pri potokoch. pasienkoch.Rozmnožujú sa väčšinou semenami.purpurascens) rastie vzácne v listnatých lesoch východného Slovenska. Žltohlav európsky (Trollius europaeus) patrí medzi vzácne.plodstvo otnitých nažiek (iskerník roľný). Listy sú veľké. Vyskytujú sa na lúkach. Patrí sem veľa chránených a vzácnych druhov.od toho dostala meno.plodstvo mechúrikov (záružlie). kvety s purpurovočerveným (čemerica purpurová) alebo bielo (čemerica čierna) sfarbeným 5-početným kalichom. Žiarivo žlté kvety majú 5-početné P. sušením sa jedovatosť znižuje. Čemerica purpurová (H. Čemerica (Helleborus). pričom C sú premenené na nektáriá. 56 . plodmi sú mechúriky. atď. E .niger) pochádza z Álp. stračonôžka.

Stračonôžka (Delphinium).oxysepalum) sú chránené Obr.regalis) je typickým sprievodným druhom obilnín (tzv. Rastie v krovinách. Plamienok (Clematis) má 4-početné P. Počet P častí je premenlivý. Černuška damascénska (N. Pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis) má 3-laločnaté listy a azúrovomodré viacpočetné P. prilbica žltá . Stračonôžka tatranská je tatranským endemitom. Plodom je mechúrik.alba). Ostrôžka (Consolida). Okrem Tatier nerastie nikde na Zemi.anthora.slavica). Ázie.damascena) pochádza zo Stredozemia a M. ktorá rastie na stepných lúkach a veternica narcisokvetá (A. Na kvetnej stonke má typický 3-početný praslen listeňov. podľa čoho dostala rastlina názov. segetálny druh). 67: Ostrôžka poľná (Consolida regalis): A kvitnúca rastlina.grandis) a poniklec slovenský (P. Ostrôžka poľná (C. kvôli čomu sa pestuje ako okrasná jarná rastlina. Sú jedovaté.firmum. Plodom černušky sú mechúriky. Veternica (Anemone).elatum) i stračonôžka tatranská (D. B .Prilbica (Aconitum).narcissiflora). Podobá sa na ostrôžku. V listnatých lesoch rastie veternica hájna (A.A. Oba druhy sa pestujú v záhradách ako okrasné. Plamienok plotný (Clematis vitalba) je drevnatou lianou s bielymi drobnými kvetmi.sylvestris). Majú nápadne veľké modrofialové P a kvitnú skoro na jar. obsahujú alkaloid akonitín. K je modrý (prilbica tuhá . 68: Pečeňovník trojlaločný (Hepatica vysokohorské druhy. Ostrôžka východná (C. Poniklece sú preto veľmi dekoratívne i v plodnom stave. u nás sa pestuje ako okrasná. čo je pre čeľaď iskerníkovité výnimočné. obsahujú glykozid anemonín. Má súmerné kvety s korunovitým K. fialový (prilbica moldavská . prilbica pestrá A. Chránené sú u nás 2 druhy : veternica lesná (A.lycoctonum). Väčšia rastlina s dlaňovito delenými listami.A. Veternice sú jedovaté.moldavicum). Na suchých lúkach južného i stredného Slovenska rastie poniklec veľkokvetý (P.variegatum). ktoré čiastočne zrastajú a vytvárajú mechúrikovitú tobolku. Oba naše druhy . Jednoročná teplomilná a pomerne zriedkavá burina okrajov polí. 69: Iskerník plazivý (Ranunculus repens) Obr. Poniklec (Pulsatilla). pretože kvitnú v lesoch na jar pred olistením stromov a po odkvitnutí pretrvávajú podzemnými hľuzami. Všetky druhy sú u nás chránené. pri cestách i na 57 . Pestujú sa aj ako okrasné. Prilbice sú väčšinou druhy rastúce na horských prameniskách a v lesoch. od ktorej sa odlišuje dvoma nektáriami v kvetoch. Korunovité K majú nápadnú ostrohu.plod (mechúrik) nobilis) Obr. Označujú sa aj ako jarné efeméry. Černuška roľná (Nigella arvensis). ktorá skrášľuje v máji a júni horské lúky. žltý (prilbica jedhojová .orientalis) je pôvodná v južnej Európe a u nás sa pestuje ako okrasná letnička. Sú to zároveň chránené druhy. Prirodzene rastie v listnatých lesoch Slovenska.stračonôžka vysoká (D. Plodmi poniklecov sú nažky s dlhými páperistými výrastkami v plodstvách.A.nemorosa) s bielym P a veternica iskerníkovitá (A. Vysokohorským druhom je i poniklec biely (P. ktorého horný lístok je zväčšený v tvare prilby.A.ranunculoides) so žltým P.

⊕. ktorý sa ľahko pozná podľa ostňov na plodoch. Je typickou lúčnou rastlinou. napr. Iskerník prudký (R. Listy sú až na výnimky dlaňovito delené. A i G sú mnohopočetné.acris) je veľmi jedovatý pre človeka i zvieratá. A ∞. Plamienok celistvolistý (C. dnes už zriedkavejším.). najčastejšie cudzokrajný popínavý plamienok vlašský (C. liečivé i divorastúce buriny. Niektoré druhy sa pestujú ako okrasné. Na suchších lúkach rastie iskerník hľúznatý (R.plotoch. Močiarka (Batrachium) je rod blízky iskerníku. polí a záhrad). napr. zaplavené priekopy a iné mokradné biotopy osídľujú iskerník plamenný (R. Plodom plamienkov sú nažky s páperistými výrastkami ako pri poniklecoch. C lupienky v púčiku sú zhúžvané. K pri rozkvitaní opadáva (prchavý).integrifolia) je na rozdiel od predošlých druhov bylinou zriedkavo rastúcou na vlhkých alúviálnych lúkach. močiarka vodná (B. Brehy vôd. Iskerník plazivý (R. Jednoročnou burinou polí je dnes už vzácnejší iskerník roľný (R.platanifolius) alebo iskerník alpínsky (R.repens) má plazivú stonku a je burinou vlhších pôd (okraje ciest. papaverín ai.flammula) a iskerník jedovatý (R. 70: Iskerník prudký (Ranunculus acris) Hlaváčik letný (A. odpudivým pre zvieratá. K 2.sceleratus). Iskerník (Ranunculus) . kodeín. Je jedovatý.bulbosus). najmä protoanemonín s ostrým zápachom. Z anatomickej stránky je významná prítomnosť článkovaných mliečnic v pletivách. iskerník platanolistý (R. C 2+2. Početné drobné semená obsahujú olejnatý endosperm (asi 50% oleja). Medzi horskými druhmi sú aj bielokveté druhy.alpestris) nízkeho vzrastu. Sú to vodné rastliny s bielymi kvetmi a listami splývajúcimi na hladine vody. C).aquatile). Pravidelné kvety sú jednotlivé. Lianou je aj chránený plamienok alpínsky (Clematis alpina) s modrými kvetmi. najmä v čerstvom stave. 71: Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) 58 . ktorý má stonku na báze hľuzovito zhrubnutú. Všetky druhy iskerníka obsahujú glykozidy. ktorá skrášľuje veľkými žltými kvetmi skoro na jar stepné lúky. Makovité sú rastliny prevažne mierneho a subtropického pásma severnej pologule. Obr. Oba sú jedovaté (i pre dobytok). výnimočne je tobolka šešuľovitá s dvoma chlopňami (lastovičník väčší). Plodmi sú nažky v plodstvách s krátkym zobáčikom. latex) obsahujúcou početné alkaloidy (morfín. Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) je známou chránenou rastlinou.viticella) a plamienok Jackmanov (C. ktorý rastie v horských lesoch.aestivalis) má kvety menšie. veľké alebo v okolíku. Patria sem rastliny pestované. tebaín. V suchom sene stráca svoju jedovatosť. červené a je typickým segetálnym druhom. Sú vyplnené mliečnou tekutou emulziou (mlieko. Tyčinky sú mnohopočetné.arvensis).jacqmanii).väčšina druhov má 5-početné kvety (K. Obr. žltej. heterochlamydeické. Plodom je guľatá alebo vajcovitá tobolka pukajúca drobnými otvorčekmi (mak). ktorý je chránený. zriedkavo bielej farby (horské druhy). Výraznú heterofýliu má iskerník zlatožltý (R. G (2 -∞ ) Sú to jednoročné byliny s jednoduchými alebo delenými listami bez prílistkov.auricomus).  Kvetný vzorec : .

mak záhradný (P. Fajčenie alebo žuvanie tohto narkotika zhubne pôsobí na celý organizmus človeka a spôsobuje predčasnú smrť. Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trváca ruderálna rastlina s perovito zloženými listami. Rastie v blízkosti ľudských obydlí. ktoré srdcovitou bázou objímajú stonku.makovica má vo vnútri neúplné priehradky a vyrastá na asi 1 cm dlhej stopke . V ázijských krajinách sa Obr. l .pseudo-orientale). 30 .makovicami. Ópium je prudko jedovaté. s . 2 . Burinnými druhmi sú aj mak pochybný (P. Oba majú červené C a podobajú sa maku vlčiemu. Od ostatných. 72: Papaveraceae: 1 .  Obr. s tmavou škvrnou na báze. Početné drobné semená sú podľa odrôd čierne alebo biele (zriedka červené).caruncula).argemone). C je červenej farby na báze s čiernou škvrnou. Menšie žlté kvety sú v riedkom okolíku. najmä na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt). Semená majú mäsitý výrastok (mäsko . mak východný (P. tzv.semeno vytekajúcej z narezaných. divorastúcich druhov sa odlišuje holými. ktorý vzniká tuhnutím mliečnej šťavy tobolka.mak pochybný (Papaver dubium). napr. nezrelých makovíc.zrelá pestuje mak hlavne pre omamný prostriedok -ópium. sediacimi listami. na ktorých blizna zostáva. t . preto ich rozširujú najmä mravce. ktorého horká chuť a zápach celej rastliny odpudzujú zvieratá. ktoré zmierňujú bolesť a vyvolávajú spánok (analgetiká). Na dlhých kvetných stopkách sú jednotlivé veľké kvety (v priemere až 10 cm) s C lupienkami bielej. t . svetlofialovej alebo červenej farby.150 cm vysoká. 73: Lastovičník väčší (Chelidonium majus). Vysokohorským druhom nižšieho vzrastu s bielymi kvetmi je mak tatranský (P. V Európe sa pestuje od praveku ako pochutina. K poľným burinám patrí mak vlčí (Papaver rhoeas). Stonky sú priame. Mak siaty je prastará kultúrna (aj kultová) rastlina neznámeho pôvodu. Tobolka . sivozelenými (oinovatenými). Obsahujú najmä olej. „kalifornský mak“ s kvetmi červenej alebo oranžovej farby.mak vlčí (Papaver rhoeas). Okrasnou letničkou je aj severoamerická slncovka kalifornská (Eschscholtzia californica). podobná šešuli. Z dvojplodolistového piestika sa vyvinie úzka valcovitá tobolka.gynofore.tatricum). Niektoré druhy makov. Farmaceutický priemysel využíva prázdne tobolky na získavanie dôležitých alkaloidov. Mak siaty (Papaver somniferum) je jednoročná.tobolka 59 . pestovaná olejnina. pre olej a aj ako liečivá.list.dubium) a mak poľný (P. V mliečniciach sa nachádza oranžové mlieko. bielkoviny. Stonka aj listy sú porastené odstávajúcimi štetinami.Mak (Papaver) sa vyznačuje lúčovitou (tanierovitou) bliznou sediacou priamo na semenníku (bez čnelky) a charakteristickými tobolkami . glycidy a sliz.orientale) sa pestujú ako okrasné záhradné rastliny (trvalky alebo plnokveté letničky).

v lesoch a na lúkach.chochlačka dutá (Corydalis cava). G (2) Patrí sem asi 3000 druhov jednoročných i viacročných bylín.  Obr.pozdĺžny rez plnou hľuzou.) Niektoré rastú na skalách. 2 . trojpočetný praslen (zubačka). Patria sem aj druhy okrasné (letničky aj trvalky). 74: Fumariaceae: 1 . Chochlačky (Corydalis) vytvárajú podzemnú hľuzu (trvalky). Listy sú jemne delené a drobné červené. zemedym) alebo bisymetrické (srdcovka). olejniny. C 4. Kvetné púčiky srdcovitého tvaru veľké asi ako hrach sa konzervujú v soli alebo oleji pod názvom „kapara“ a používajú ako pikantná korenina. že kvety majú súmerné (chochlačka. Tento xerofilný ker má tŕne prílistkového pôvodu a listy okrúhleho až vajcovitého tvaru. Plodom je nažka. mnohé vytvárajú prízemnú listovú ružicu. Pôvodná je v Číne a Japonsku. Plodom je tobolka. 75: Fumariaceae: 1 . Medzi kapustovitými je veľa vyšľachtených hospodársky dôležitých druhov a odrôd (zeleniny. resp. ⊕. zemedym Vaillantov) patria k bežným poľným i záhradným burinám. Zemedym lekársky (F.C. Kvitnú na jar v dubovohrabových lesoch. Niektoré druhy sa prispôsobili aj podmienkam púští. s tŕňmi alebo drevnatejú (polokry. pl .Zemedým lekársky (Fumaria officinalis).C. K 2+2. Niektoré cudzokrajné druhy chochlačiek sa pestujú v záhradkách ako skalničky (chochlačka žltá .lutea. Majú perovito zložené listy a fialové. Sú heterochlamydeické. Čeľaď je rozšírená najmä v miernom pásme severnej pologule a v Stredomorí. U nás sú najbežnejšie 2 druhy: chochlačka dutá (Corydalis cava). Na suchých stráňach v Stredomorí je rozšírený druh kapara tŕnitá (Capparis spinosa). alebo je vakovite vydutý. Tvar listov je 60 . dh . štvorpočetné. podzemné hľuzy. Len výnimočne tvoria napr. usporiadané v strapci. Kapustovité majú listy striedavé bez prílistkov. s dutou hľuzou a chochlačka plná (C. iné sú burinami a ruderálnymi rastlinami. 2 .chochlačka plná (Corydalis solida).solida) má plnú hľuzu. s semená na rámčeku. Plod je podlhovastá.officinalis) i ďalšie podobné druhy (zemedym zobáčikatý. A 2+4. Ako okrasná trvalka sa pestuje srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis). dužinatá bobuľa. Zemedym (Fumaria) nemá. Ružové kvety má bisymetricné.Sú to byliny.ochroleuca). sú bez listov. mnohosemenná. malé kry). chochlačka bledožltá . Ich obrys je srdcovitý. Listy sú zložené a plodom je tobolka (chochlačka) alebo nažka (zemedym). Od makovitých sa odlišujú predovšetkým tým. biele ostrohaté kvety v listenatých strapcoch. v previsnutých jednostranných strapcoch. na rozdiel od chochlačiek.  Patria sem najmä tropické alebo subtropické byliny i dreviny. ružové alebo biele kvety sú súmerné s ostrohou. Veľké bielofialové kvety majú množstvo fialových tyčiniek. Tyčinky sú tiež 4. Jeden zo štyroch korunných lupienkov vybieha do ostrohy.Srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis) Kvetný vzorec : .prierez jej dutou hľuzou Obr. ale aj kry.

Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) rastie divo na skalnatom pobreží Stredozemného mora a západnej Európy.krídlatá šešuľka s úzkou priehradkou (Thlaspi). ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých kultúrnych konvariet: • kapusta obyčajná hlávková. Odpradávna sa pestuje v mnohých kultivaroch. Kvitne v druhom roku. otvárajúca sa šešuľa. 5 . repča).o. na ktorej vyrastajú oinovatelé (s voskovým povlakom) hladké listy. convar. ktoré dookola husto pokrývajú byľ až po vrcholové voľné listy.variabilný. keď zo stredu hlávky vyrastie predĺžená kvetonosná byľ so strapcom žltých kvetov.diafragma. farbovník) niektorí autori nesprávne považujú za nažky. Používa sa ako zelenina. na rámiku 3 • kapusta obyčajná kalerábová semená (Lunaria). ktorá sa rozpadáva na jednosemenné časti. U niektorých druhov je plodom pašešuľa. Charakteristickým plodom kapustovitých je podlhovastá šešuľa. 2 • kapusta obyčajná kučeravá . Pestuje sa ako biela hlávková kapusta (forma alba) a červená hlávková kapusta (forma rubra). hviezdovitými). hlávková kapusta (B. najmä k zdužnateniu a skracovaniu stonky. Konzumujú sa čerstvé hlávky alebo ako kvasená kapusta. convar. v listoch) enzým myrozináza štiepi tioglykozidy na horčičné silice. Listy netvoria (Raphanus). kel). iberka).krídlatá kučeravý (B. 76: Kvet a plody kapustovitých : 1 . sú jednoduché alebo delené. Vhodná je na kŕmenie.j. oleracea convar. niekedy so zobáčikom. Stonky u pestovaných bývajú modifikované. Tyčinky sú štvormocné (dve s kratšími a štyri s dlhšími nitkami). čím sa listy zhlukujú a vytvárajú pevné listové hlávky (kapusta.o. ktorá rozdeľuje semenník na dve semenné púzdra. Plodom je dlhá šešula s krátkym zobáčikom. Viaceré zimné a letné odrody sa používajú ako bežná zelenina. Jednosemenné šešuľky (katran.prierez šešuľkou so širokou priehradkou (Draba). tvoriace kompaktnú. forma violacea má hľuzu modrofialovej farby). 13 . 3 . ktoré sedí na vrchole skrátenej stonky medzi vencom širokých listov. Rod kapusta (Brassica) zahŕňa 1-2 ročné a trváce druhy. 6 listy perovito laločnaté. Niektoré druhy čeľade prejavujú sklon k modifikácii jednotlivých orgánov: stonky. convar. 10 . C lupienky usporiadané do kríža (starší názov Cruciferae . convar. 7 . 12 . medzi nimi je blanitá priehradka .o. • kapusta obyčajná karfiolová . modifikovanú stonku (hlúb). viridis) má nažka (Isatis). buniek s obsahom enzýmu myrozinázy a buniek s obsahom tioglykozidov (sinigrín. Obr. vidlicovitými. 11 hlávku.capitata) má skrátenú. Po poranení pletiva (v koreni. Šešule aj šešuľky pukajú dvoma chlopňami zdola nahor.kel štvormocné tyčinky (Sinapis). 61 . pričom semená sedia na okraji diafragmy. convar. sabauda) vytvára na skrátenej stonke hlávku s bublinato-kučeravými listami. gemmifera) tvorí na jeseň v pazuchách stonkových listov púčiky v podobe miniatúrnych hlávok.karfiol (B. kel hlávkový (B. u niektorých druhov s krídlatým lemom ( peniažtek.o. Piestik zrástol z dvoch plodolistov.o.šešuľa po opadnutí chlopní. 9 . • kapusta obyčajná kelová. biele. Vegetatívne orgány bývajú pokryté trichómami (jednoduchými. Pre kapustovité je z histologickej stránky charakteristická aj prítomnosť idioblastov t.nepukavá šešuľka (Neslia). (ohnica.pašešuľa nedelené. horné prierez šešuľkou s úzkou priehradkou (Capsella). Kvety sú žlté až belavé.kel ružičkový (B. často lýrovitými listami. botrytis) má zdužinatené zväčšené súkvetie. alebo širšia šešuľka. ktoré sú dôležitým rozlišovacím znakom.otvorená krídlatá šešuľka (Lepidium) kaleráb (B.kvet (Capsella). Sú to obvykle oinovatené byliny s premenlivými. na báze s nektáriami. gongylodes) sa pestuje pre bazálnu stonkovú hľuzu. na ktorej vyrastajú dlho stopkaté. 8 . sinalbín) v pletivách rôznych orgánov.veľká šešuľka po opadnutí chlopní. pevne zvinutú hlávku.šešuľa so špirálovito odstávajúcimi chlopňami. Štvorpočetné kvety majú jednotnú charakteristickú stavbu. nedelenými i delenými. Typickým súkvetím kapustovitých je strapec bez listeňov spočiatku podobný chocholíku. ružové alebo fialové.krížokveté) sú žlté. repinka. hypokotylu a koreňa. Tým sa vysvetľuje význačná chuť a čpavkový zápach mnohých kapustovitých. 4 . Konzumujú sa ako zelenina. • kapusta obyčajná ružičková . prevláda tvar listu lýrovitý (perovito delený s veľkým koncovým úkrojkom). kučeravé. väčšinou pestované. voľné listy (forma alboviridis má hľuzu na povrchu zelenkastú.

podlhovastý. Jej dolné listy sú chlpaté. konzumuje sa ako lahôdková zelenina.kvaka (B. Pestuje sa aj v podhorských pdmienkach. • kapusta obyčajná špargľová . štipľavej chuti (var. ktoré sú sformované do podlhovastej hlávky. Reďkev ohnicová.nigra. subsp. čím sa líši od podobnej ohnice. repovitým. semená červenohnedé.okrúhlica (B. keď kvetné púčiky sú ešte uzavreté. U nás sa pestuje vo dvoch odrodách : • kapusta repková pravá .n.kapusta repková pravá (Brassica napus convar. priekop. Najhojnejšia je najmä v chladnejších oblastiach. ktoré sú v hornej časti stonky objímavé. italica). Kapusta pekinská (B. 2 . Šešule sú krátke. poskytuje množstvo peľu a nektáru. Kvitne dlhšie ako mesiac.rapa subsp. 3 . vlhké polia a pod. Šešule s dlhým.chinensis) sú prastarou kultúrnou zeleninou východnej Ázie.repka olejka (B. Rastie aj divo. Pestuje sa po celej Európe pre semená. K je vzpriamený. rapa) má tiež koreň repovito až guľovito zhrubnutý.plôdiky.arvensis) má sírovožltú korunu podopretú rovnovážne odstávajúcim K. Má hladké ružencovito zaškrcované šešule s krátkym zobáčikom. napus) 62 . Horčica (Sinapis) je rod blízky kapuste. Vylisovaný olej sa využíva ako technický (s obsahom kyseliny erukovej) pri výrobe kaučuku a mydla. Používa sa na kŕmenie. s ktorou sa veľmi často zamieňa. napus) je jednoročná alebo dvojročná (ozimná) bylina s belaso oinovatenými holými listami.pekinensis) má jasnozelené listy s výrazným. po celej dĺžke rovnomerne olistenú. vitreus má hypokotyl biely. má však odstávajúce kališné lístky. Pašešule sú ružencovite zaškrcované a rozpadávajú sa na jednosemenné časti. Dolné sú lýrovité.horčica biela (Sinapis arvensis). na povrchu čiernym koreňom.s. Pašešule (rozpadavý plod) sú valcovité. Má podobné využitie ako karfiol. od stonky rovnovážne odstávajú. chocholíkovitým súkvetím na dlhých zdužinatelých stopkách. Olej podobných vlastností ako z repky olejky poskytuje kapusta poľná olejnatá . Je aj medonosnou rastlinou.reďkvička (R. červený. ohnica (Raphanus raphanistrum) je naša bežná jednoročná burina so svetložltými až bielymi kvetmi. oleifera).rapa subsp. sú štetinato chlpaté. Horčica biela (Sinapis alba) je jednoročná bylina so strapcom jasnožltých kvetov. C je živožltá.kŕmna kapusta (B. starší názov Melanosinapis communis) je jednoročná bylina s neoinovatenými listami. • kapusta repková kvaková .repka (B. sa od predchádzajúcej odlišuje Obr. convar. horné kopijovité. • kapusta obyčajná kŕmna . Reďkev siata (Raphanus sativus) je starou kultúrnou rastlinou. albus má koreň biely). z ktorých sa vyrába horčica. Po rafinácii sa olej používa ako stolový. Var. s tmavým žilkovaním. pôvodnou v Prednej Ázii. napus) sa pestuje pre olejnaté semená ako olejnina.brokolica (B. Pestuje sa ako krmivo. Je tiež mierne štipľavej chuti. 77: Kapustovité : 1 . kosákovite prehnutým zobáčikom.s. mäsitú. Pestuje sa v dvoch poddruhoch : • reďkev siata čierna (R. rozkonárenú. sativus) má hypokotyl guľovito zhrubnutý. Má tiež lýrovité listy. štetinovité. obyčajne biely. Spolu s kapustou čínskou (B. Kvety sú fialové až biele a tmavo žilkované. štvorhranné.repica olejnatá (B. zavlečená na brehy riek. subsp.voľnejším. napobrassica) má koreň a bázu stonky repovito zhrubnutú. Kapusta repková . niger) s veľkým. ramosa) má vysokú byľ na báze drevnatú. Pestuje sa pre čiernohnedé semená na výrobu pochutiny horčice (kremžskej). • reďkev siata pravá . Buľva sa využíva ako krmivo.n. dužinaté. Patrí medzi najobyčajnejšie buriny našich polí. širokým stredným rebrom. Horčica roľná (S. Kapusta poľná pravá . convar.reďkev ohnicová (Raphanus raphanistrum).o. Dolné listy sú lýrovito perovito strihané. convar. Kapusta čierna (B. convar. Ich pestovanie sa aj u nás postupne udomácňuje.o.

jednosemenný. šešule sú čiarkovité. pričom spodný diel plodu je valcovitý. Zrelé šešule sú citlivé na dotyk. vyskytujúce sa najmä pozdĺž železničných tratí. Má bledofialové alebo biele kvety. napr.densiflorum) zamieňa sa za L. Kvety má biele.campestre) alebo žerucha zborenisková (L. Do veľkého rodu žerušnica (Cardamine) patria Obr. náhle pukajú a vymršťujú semená (odtiaľ názov). 80: Žerušnica lúčna Eruka siata (Eruca sativa) sa v južných krajinách pestuje pre (Cardamine pratensis) olejnaté semená. Rastie pozdĺž potokov.impatiens) má veľmi drobné biele kvety. tiež jednosemenný. Má drobné biele alebo ružové kvety. patrí žerucha hustokvetá (L. sivozelená bylina. Je to jednoročná. Repča trváce (R. U nás rastie zriedkavo ako splanená. Šešuľky obsahujú olejnaté semená. Obr. žerucha poľná (L. ktorých spodné listy tvoria listovú ružicu a sú u väčšiny druhov perovito zložené. Rastie na prameniskách a pri potokoch. Po namočení slizovatejú. vajcovitý. Pašešule sú dvojdielne. Mladé rastliny sa konzumujú ako šalát. okrúhle šešuľky obsahujú 4-6 semien. Pre olejnaté semená bol ojedinele pestovaný aj ľaničník siaty (Camelina sativa). ale aj vitamín C. Odpradávna bol pestovaný pre modré farbivo na farbenie látok. Rastie na úhoroch a poliach. Medzi karanténne druhy.amara) netvorí listovú ružicu. Prízemné listy majú dlhú čepeľ. Žerušnica lúčna (Cardamine pratensis) rastie najmä na vlhkých lúkach. Žerušnica nedotklivá (C. ojedinele splaňuje. biele. Ako veľmi stará zelenina má význam žerucha siata (Lepidium sativum). holá. Obr. Odpradávna sa konzumuje valcovitý koreň ako pochutina.ruderale). 79: Žerucha poľná (Lepidium campestre) 63 . oinovatená. ktorý obsahuje ostro štipľavé silice. Žerušnica horká (C.ruderale.perenne) má bohato rozkonárenú stonku. so zhrubnutým kolovitým a zvislým koreňom. Bola k nám zavlečená z Ameriky. ktoré sa získavalo najmä z listov. aj na vate) po celý rok a týždeň od výsevu sa môžu konzumovať mladé klíčne rastlinky štiplavej chuti. Chuť a celková kvalita chrenu závisí od pôdy. na vlhkých výživných dusíkatých stanovištiach. Listy majú horkú štipľavú chuť a vysoký obsah vitamínu C. Chren dedinský (Armoracia rusticana) je väčšia trvalka. Tento druh možno pestovať v domácich podmienkach (napr. 78: Repča trváce (Rapistrum perenne) rastliny.Pašešule zaujímavého tvaru má rod repča (Rapistrum). Iné divorastúce druhy žerúch rastú na ruderálnych stanovištiach. Kvety sú drobné. Pôvodný vo východoeurópskych stepiach je farbovník obyčajný (Isatis tinctoria). Bol kedysi u nás pestovaný pre etiolované výhonky. Malé. Katran prímorský (Crambe maritima) je halofytnou rastlinou. horný je širší.

Na stráňach a na výslnných skalách v teplejších oblastiach sa vyskytuje tarica horská (A. Rastie na vápencových skalách a suchých kamenistých lúkach.glandulosa) majú tri byľové trojpočetné listy v praslene (nie striedavé) . ktoré pripomínajú okuliare. Dvojštítok hladkoplodý (Biscutella laevigata) má nápadné šešuľky z dvoch okrúhlych štítkov. t. Vyskytuje sa na vápencových a dolomitových skalách horských polôh. Bledožlto kvitnúca zubačka deväťlistá (D. nízka rastlina tvoriaca trsy alebo vankúše s drobnými listami v prízemnej ružici a bezlistým stvolom. napr. rastliny s krátkym vegetačným cyklom. K lístky sú fialové.hirsuta) na výslnných stráňach. Z vysokohorských druhov Obr. Zubačky (Dentaria) sú charakteristické druhy bukových alebo dubovohrabových lesov. Tarice (Alyssum) sú nižšie rastliny s okrúhlymi šešuľkami.C. žerušničník skalný (C. ktoré slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Na ruderálnych stanovištiach rastie horčičník cheirantovitý (E. Kvitne žltými kvetmi. m . Rastú na vápencových a dolomitových skalách a sutinách. Vysokohorským druhom je žeruška alpínska (Hutchinsia alpina) a lyžičník tatranský (Cochlearia 81: Kapustovité : tatrae).montanum).odoratum) a horčičník konáristý (E. ale aj na nevápenatých pôdach (žerušničník Hallerov . alebo zubaté. stepných stráňach teplejších oblastí. Po odkvitnutí bielych kvietkov sa vyvíjajú elipsovité šešuľky na dlhých stopkách. chudôbok (Draba) je hojnejšia .diffusum) sa vyskytujú na výslnných.mladé rastlinky vyrastajúce z pacibuliek žltokvitnúca chudôbka vždyzelená (D. Jednotlivé druhy mávajú farbu kvetov bielu.-zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyllos). Horčičník Wittmanov (E. Niekedy splanieva.podzemok.arenosa). sú porastené 2-4 ramennými trichómami. ktorými sú porastené celé rastliny. Z rodu arábka (Arabis) rastie bielokvetá arábka alpínska (Arabis alpina) na tônistých skalách a sutinách horských polôh.wittmannii) je západokarpatským endemitom.petrogena).matronalis) pestuje v záhradách ako okrasná trvalka. Kvitne zavčasu na jar a patrí medzi efeméry. arábka chlpatá (A.bulbifera) kvitne ružovo a má v pazuchách horných listov pacibuľky (bulbilus). Z niekoľkých druhov rodu večernica (Hesperis) rastúcich vo voľnej prírode sa večernica voňavá (H. Zubačka cibuľkonosná (D. ružovú alebo fialovú.šupinatý podzemok.aizoides). Je to vysoká rastlina s mnohokvetými strapcami fialovopurpurových (zriedka bielych) večer voňajúcich kvetov. Horčičník (Erysimum) má listy nedelené. p šp zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera).j.cheiranthoides).Rod žerušničník (Cardaminopsis) tiež tvorí z prízemných listov ružicu. 64 . celistvo krajové. Rastie na suchých trávnatých miestach. Charakteristické sú aj hviezdicovité trichómy. Vzrastom je chudôbke podobná útla jednoročná bylina jarmila jarná (Erophila verna).enneaphyllos) a fialovo kvitnúca zubačka žliazkatá (D. Horčičník voňavý (E. žerušničník piesočný (C.12.halleri).

listová srdcovitou bázou. lr . násypoch a iných narušených miestach. pretože sa pestuje ako okrasná skalnička . Majú kratšie valcovité šešule alebo šešuľky. alebo lýrovité). ktorý na jar skrášľuje vápencové skaly. popri cestách a pod. 83: Kapustovité : 1 . Rod huľavník (Sysimbrium) má viac druhov. Vzácnym druhom stepných lúk ružica. Často sa vyskytuje roripa lesná (R. Jeho veľké. ovplyvnených činnosťou človeka: na poliach. okrúhle šešuľky sú na obvode krídlaté. Častou burinou je vesnovka obyčajná (Cardaria draba). na opustených miestach.zrelá šešuľka je peniažtek slovenský (T. huľavník východný (S. Vyskytuje sa na brehoch vôd. Nedelené listy má roripa rakúska peniažtek roľný (Thlaspi arvense) (R. na okraji sú zubaté. Listy sú na hlavnej žilke prehnuté (steká po nich voda ku koreňom).amphibia) má veľmi premenlivé listy (vajcovité.austriaca). násypoch. drobné žlté kvety. v okolí ľudských sídiel. Huľavníkovec lekársky (Chamaeplium officinale) má gracovité listy. podobne aj u iných druhoch peniažtekov. Jej dolné listy sú obličkovité.palustris). rastie na okrajoch ciest.sylvestris) s úzkymi úkrojkami perovitých listov. napr. Od početných hviezdicovitých trichómov je sivozelená šedivka sivá (Berteroa incana).altissimum).jarmilka jarná (Erophila verna). Je ruderálnym druhom. alebo ruderálne rastliny na rôznych stanovištiach. Najznámejšou a hojne rozšírenou burinou je kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris). Tarice majú žlté kvety. huľavník Loeselov (S. Úhorník liečivý (Descurainia sophia) má listy 2-3 krát perovito strihané až na čiarkovité úkrojky a drobné žlté kvietky. Vyznačuje sa obrátene trojuholníkovitými šešuľkami. 65 . v priekopách a vlhkých lúkach. 2 .orientale) a i. Obr. laločnaté. horné perovito strihané alebo hrubo zubaté. Cesnačka lekárska (Alliaria officinalis) čerstvo rozdrvená zapácha cesnakom. Mnohé ďalšie druhy rastú ako buriny.Neopadavý K (na rozdiel od všetkých ostatných taríc) má tarica kališná (A. Je hojnou burinou v teplejších oblastiach. byľové trojuholníkové. 82: Kapustovité : 1 . Nápadný je šešulami pritlačenými k vretenu strapca. pretože sa u nás vyskytuje len na dvoch lokalitách (v Zoborských vrchoch pri Nitre a v Slovenskom krase). kopijovité. so srdcovitou bázou.jankae). 3 (R. Podobný je taričník skalný (Aurinia saxatilis). Kvety má zlatožltej farby.korunný lupienok. Roripy (Rorippa) sú žltokvitnúce rastliny vlhších stanovíšť i buriny vlhkých polí.allyssoides). ktorá má drobné biele kvety v hustých strapcoch. väčšinou osídľujú ruderálne stanovištia. Rastie na suchých stráňach. Je to burina ruderálnych stanovíšť. š . v krovinatých a listnatých lesoch. K burinám patrí aj peniažtek roľný (Thlaspi arvense). huľavník najvyšší (S.dvojštítok hladkoplodý (Biscutella (T. 2 .perfoliatum) má sediace listy s objímavou laevigata). ale takisto aj záhrady.iberka vždyzelená (Iberis semprevirens). zboreniskách.loesellii). Peniažtek prerastenolistý Obr. C .cesnačka lekárska (Alliaria Vlhkomilným druhom je aj roripa močiarna officinalis). Roripa obojživelná (R. Kvety má biele. Barborka obyčajná (Barbarea vulgaris) má dolné listy lýrovité.

Má názov podľa striebristo bielej diafragmy veľkých oválnych šešúľ. ⊕. často s hviezdicovitými chlpami a takmer vždy s prílistkami. dorastá až do výšky 150 cm. A 4. Podobne ako kapustovité v pletivách Obr. Rezeda farbiarska (R.lutea).odorata). Podobná je aj iberka vždyživá (Iberis semperflorens). Takisto voňavé bledoružové kvety má mesačnica trváca (L. Rezedovité sú rastlinami saván.   Sú to byliny aj kry so striedavými listami. U nás sa z tejto čeľade vyskytuje len rod rezeda (Reseda) s niekoľkými druhmi. Kvety však šešuľka majú súmerné a zoskupené do strapcov s listeňmi. 66 . pre ktoré bol kedysi pestovaný ako farbiarska rastlina.V záhra-dách ako skalnička sa pestuje drobná trvalka tarička deltoidovitá (Aubrietia deltoidea). ktorá rastie na suchých Obr. K 4. Plodom je mnohosemenná tobolka. Má nedelené listy a riedke strapce fialovopurpurových kvetov. Žltozelené kvety v strapcoch má rezeda žltá (R. stonka v spodnej časti drevnatie. Podobá sa predchádzajúcemu druhu. Pestovaným druhom (niekedy zplanieva) je mesačnica ročná (Lunaria annua). Iberka vždyzelená (Iberis sempervirens) je poloker s neopadavými listami a chocholíkovitým strapcom bielych kvetov. G (2) Zástupcovia čeľade sú dreviny (stromy a kry) s jednoduchými listami. Zo severnej Afriky pochádza rezeda voňavá (R.luteola). „Judášove groše“). C 4. Vo všetkých častiach tento druh obsahuje žlté farbivo luteolín. Pestuje sa v záhradách ako letnička. časté sú plnokveté formy. 84: Kapustovité : 1 .rediviva). Kvety sú fialové. ktorá však nie je na vrchole uzavretá. Je sivo chlpatá s fialovými kvetmi. Na rozdiel od predošlej je trvácim druhom a rastie prirodzene v bučinách. šešule sú sivo plstnaté. 2 idioblasty s myrozinázou a mesačnica ročná (Lunaria annua) tioglykozidmi. Pochádza z južnej Európy.Niektoré druhy z tejto čeľade sa pestujú ako okrasné : Fiala sivá (Mathiola incana) je od rozkonárených trichómov sivo plstnatá.mesačnica obsahujú trváca (Lunaria rediviva).  Kvetný vzorec: . Po odpadnutí chlopní šešúľ sa súplodie používa do suchých kytíc (tzv. stepí a púští. voňavé. pestovaný ako skalnička. Má veľké žlté až žltohnedé korunné lupienky a u nás je pestovaný ako okrasná trvalka. 85: Rezeda žltá (Reseda lutea) lúkach i v okolí polí i na iných miestach ako burina. Cheirant voňavý (Cheiranthus cheiri) je poloker s drevnatým podzemkom. líšiaca sa širšími lopatkovitými listami a nekrídlatými šešuľkami.

Ameriky. Semenník (synkarpný) je vrchný. Obr.occidentalis) pochádzajúci zo Sev. vysádza sa v parkoch a záhradkách. Stromy druhu likvidambar . ktorá v jarnom období pred rašením listov vytvára veľké žlté jahňady. x acerifolia). ktoré sa otvárajú niekedy vo februári. h so 6 druhmi rozšírenými na severnej piestik pologuli. Často sa vysádza v parkoch kríženec uvedených druhov. Hamamelovité sú veľmi starou čeľaďou. Kvety sú zoskupené do klbiek. dvojplodolistový a dvojpúzdrový s jedným alebo viacerými vajíčkami.Majú pravidelné štvorpočetné (zriedka päťpočetné) obojpohlavné alebo niekedy jednopohlavné kvety často bez koruny alebo s redukovaným kvetným obalom alebo aj bez neho. Podobný druh hamamel mäkký (H. ktorý sa občas sadí aj u nás. Listy striedavé.semeno. jednopohlavné s apokarpným gynéceom. Dnes sú rastlinami východnej Ázie a Sev. Na rube listov so stopkatými rozkonárenými trichómami. K 3. Amerika a Malá Ázia) poskytujú voňavý balzam zvaný styrax.detail kvetu. borka sa odlupuje vo veľkých (ako dlaň) tenkých šupinách. ich peľové zrnká sa našli už vo vrstvách kriedovej doby Európy. 4 A 3. Z dnešných druhov najznámejší je hamamel virgínsky (Hamamelis virginiana) zo Sev.mollis). so žltými obojpohlavnými a štvorpočetnými kvetmi. Je to ker s listami podobnými lieske. Plodom je tobolka s jedným semenom v púzdre. Ameriky (26 rodov a asi 110 druhov). d . g .ambrovník (Liquidambar) s jednopohlavnými nahými kvetmi a s listami podobnými javorovým listom (Sev. Veľmi dekoratívny ker je palieska klasnatá (Corylopsis spicata). Kvety drobné 3-4 početné. 67 . Je liečivý. dlaňovitolaločnaté. Niekedy sa vysádza aj v našich parkoch.plody. 4 C 3. . Ameriky a v teplejších oblastiach platan východný (P. f . ktoré sa vyvinú na súplodie nažiek alebo orieškov. 86: Hamamelovité (Hamamelidaceae): hamamel viržínsky Do čeľade patrí len rod platan (Platanus) (Hamamelis virginiana). stopkaté s prílistkami. ktorý je autochtónny v Malej Ázii.orientalis).  Kvetný vzorec: ⊕. Tyčinky sú 4 (5) a často taký istý počet staminódií. ktorý má meno platan javorolistý (P. V parkoch Európy sa pestuje platan západný (P. Súkvetie tvorí hlávku z niekoľko sto kvetov samčích a samičích. . ktorý sa vyskytuje v Japonsku. ktoré tvoria klasy alebo strapce. G 5-9 Sú to jednodomé mohutné stromy s nízkonasadenou košatou korunou.

pochádza zo Sev. Plodom je krídlatá nažka alebo kôstkovica. Zriedka sa u nás sadí aj brestovec južný (Celtis australis) zo Stredomoria. k až n brestovec hladký (Celtis laevigata). má čierne kôstkovice. S listami viac menej hladkými a asymetrickými krídlatými nažkami je význačný brest hrabolistý (U. ktorý rastie v nížinách.brest americký (Ulmus americana).m .báza listovej stopky. Na Slovensku s krídlatými nažkami je autochtónny rod brest (Ulmus).detail kvetu. a .platan javorolistý (Plantanus acerifolia).plod  Sú to stromy so striedavými.axilárny púčik.piestik. Mäkké chlpaté listy a dlho stopkaté nažky má brest väz (U. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v trópoch Ázie a Ameriky (15 rodov a 150 druhov). h. b súkvetia. Zelkova krétska (Zelkova cretica) je préglaciálnym reliktom v Európe.carpinifolia).samčie a samičie súkvetie.laevis). c .samičí a samčí kvet Obr. e až m platan západný (Plantanus occidentalis). Bresty majú drevo vhodné na rezbárske práce a z ich kôry sa vyrábajú lieky. e . Kvety sú obojpohlavné so 4-6 P. 68 . Rastie v podhorskom pásme. patria sem: brest horský (Ulmus montana) s drsnými listami a s krídlatými nažkami. ktorý sa vyskytuje od nížiny až do podhorského pásma. 87: Platanovité (Plantanaceae): a až d . Ako ozdobný strom sa vysádza u nás popri cestách a v parkoch brestovec západný (Celtis occidentalis) s hnedočervenými kôstkovicami. d -prílistky. 88: Brestovité (Ulmaceae): a až i . Kvety sú v zväzočkoch a otvárajú sa zvyčajne pred vypučaním listov.detail kvetu. Ameriky.vetvička s plodmi. Prílistky po vypučaní listov opadávajú.i . dvojito pílkovitými a nesúmernými listami. Počet A je rovnaký s počtom P a len zriedka je počet tyčiniek dvojnásobný. e. k .k . c . k. b .Obr. Vo vrchnom dvojplodolistovom a jednopuzdrovom semenníku je len jediné vajíčko.

c . Ameriky a u nás sa vysádza v teplejších krajoch. vo vlasti však poskytuje materiál na výrobu papiera. m . ktorého dužinatá časť vznikla zdužnatením okvetia. samčie kvety majú 5 voľných P a 5 A. 89: Morušovité (Moraceae): moruša biela (Morus alba). Moruša biela (Morus alba) je strom pochádzajúci z Číny.communis). súkvetný koláč s kvetmi na vrchnej strane (dorsténia). chlebovník obyčajný (A.bengalensis) sa vyznačuje početnými stĺpovitými vzdušnými koreňmi a rozložitou korunou (škrtič stromov). Poskytuje pevné drevo. alebo vreteno súkvetia sa miskovito rozšíri.súplodie vretena súkvetia. ktorými sa živia húsenice priadky morušovej. až obrastie celé súkvetie a utvorí guľatý alebo hruškovitý obal s drobnými kvietkami vnútri (figovník). Východoindický figovník kaučukový (F. Moruša čierna (M.religiosa) roní na miestach pichnutia hmyzom šelak (Gummi Laccae).g . Jeho sladké súplodia sa dovážajú k nám sušené alebo kandizované. čím vznikne tzv. Jednopohlavné kvety sú zoskupené do bohatých vrcholíkových súkvetí.banyan (F. alebo napokon vreteno súkvetia sa pohárikovito prehĺbi. napr. Morušiam je príbuzná maklura oranžová (Maclura pomifera) so Obr. a žltým pomaranču podobným vetvička s listami a plodmi. Dorsténia (Dorstenia) je americkou liečivou rastlinou. Európskym druhom je figovník obyčajný (F. je jednopuzdrový. f.elastica) obsahuje vo svojich mliečniciach veľa kaučuku. Brusonécia papierovitá (Broussonetia papyrifera) pochádza z Japonska. Zvláštnosťou je. Pochádza zo Sev.  Sú to dvojdomé byliny so striedavými alebo protistojnými (chmeľ) listami a neopadavými prílistkami. Plodom je nažka. Kvety sú jednopohlavné s okvetím alebo bez neho (homochlamydeické alebo achlamydeické kvety). málo sladké súplodie. V tyčinkových kvetoch je toľko A koľko je P a v piestikových kvetoch je jeden vrchný semenník z dvoch plodolistov. Figovník bengálsky .nigra) pochádza z Iránu.samčie súkvetie a kvet. Má biele.carica). Je dvojdomá. Figovník posvätný (F.samičie súplodím. vyznačujúca sa laločnatým „súkvetným koláčom“. vnútri s jediným vajíčkom. Kvety sú päťpočetné. Vo svojich pletivách majú nečlánkované mliečnice. 69 . Morušovité rastú prevažne v trópoch (72 rodov a 1100 druhov). Sú to dreviny jedno-až dvojdomé so striedavými listami premenlivého tvaru (heterofýlia) s prílistkami. samičí kvet má zrastenolupienkové P a jeden vrchný jednopuzdrový dvojplodolistový semenník. b. vzniknutým zdužnatením súkvetie a kvet. Najrozšírenejším rodom je moruša (Morus). V Indomalajsku rastú chlebovníky (Artocarpus) s veľkým dužnatým a na škrob bohatým súplodím. jej kyslasté súplodie je čierne. Má rôznotvaré listy. Kvety sú vetroopelivé. Plodom je nažka alebo bobuľa. Sú zoskupené do vrcholíkovitých súkvetí tvaru „jahňady“. Ich príbuznými rastlinami sú figovníky (Ficus).elastica a F. Veľmi rozšírené izbové rastliny sú druhy figovníka F. ktorý sa z neho ako aj z iných druhov tropickej Afriky a Ázie získava. u nás ozdobná drevina. pochádzajúci zo Stredomoria.benjamina. že oplodnenie obstaráva jeden druh blanokrídlovca hrčiarka figová (Blastophaga grossorum). Na rozdiel od predošlej čeľade v pletivách nemajú mliečnice.

Z histologickej stránky treba uviesť lykové vlákna a neprítomnosť mliečnic. Sú rozšírené po celom zemskom povrchu.samčí kvet. ktoré je podobné vajcovitým šištičkám. Spolu s konopovitými predstavujú pŕhľavovité fylogeneticky najpokročilejšiu čeľaď. f . tzv. lupulín s antibiotickými a sedatívnymi účinkami. d. Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) je pravoovíjavá dvojdomá bylinná liana.Do čeľade patria dva rody : konopa (Cannabis) a chmeľ (Humulus). Samčie rastliny majú tyčinkovité kvety v metlinách v pazuchách listov. U nás sú domáce len 2 rody. Je to jednoročná vysoká bylina s dlaňovito zloženými listami. Je liečivý. a to pŕhľava .pŕhľavovité Sú to zvyčajne jednoročné alebo trváce jedno a dvojdomé byliny. 90: Konopovité (Cannabaceae): chmeľ obyčajný (Humulus Po opelení tieto listence sa značne lupulus). zriedkavejšie dreviny so striedavými alebo protistojnými jednoduchými listami s prílistkami. e . Význačné sú časté pŕhlivé chlpy. Čeľaď : Urticaceae . vylučujúce horké látky humulín. Obr. Pestujú sa samičie jedince pre súkvetie. zriedka 5. z ktorých sa zhotovujú hrubé tkaniny ako povrazy. V tyčinkovom kvete sú 4 tyčinky.žihľava Obr.e . so zelenkastým P 2+2. 91: Pŕhľavovité (Urticaceae): žihlavovec -kanadský (Laportea canadensis). hašiš. ktoré sa pri rozkvitnutí prudko vymrštia a peľ vysypú. Z jej nažiek sa lisuje technický olej. Šištičky sa pre uvedené látky používajú pri výrobe piva. kvet. Konopa indická (C. V piestikovom kvete je jeden vrchný semenník z jediného plodolistu. a . d samičí (Urtica) a múrovník (Parietaria). samičí kvet.indica) dáva nebezpečnú omamnú látku. Má dlaňovito delené listy. h zväčšia a škridlicovito kryjú kvety. c . Samičie kvety vyrastajú v pazuche listeňov súkvetia a obaľuje ich ešte listenec. Pravidelné kvety sú jednopohlavné. f . Konopa siata (Cannabis sativa) pochádza z Ázie. Kvety sú zoskupené do hustých vrcholíkových súkvetí. a . najmä však v trópoch (42 rodov a 700 druhov). ktorému dodávajú horkastú chuť. od ktorých je aj ich pomenovanie. Ako divorastúca rastlina rastie v lužných lesoch a pobrežných krovinách. Stonka i listy sú drsné od háčikovitých trichómov.nažka 70 . s jedným vajíčkom. Konopa siata často splanie. Je liečivá.súkvetie. vrecia a plachty.ruderalis). Plodom je nažka.samčí kvet.plody Na listencoch sú žlté pohárikovité žliazky.kvitnúca rastlina.stonka s listami. Pestuje sa u nás pre pevné lykové vlákna. Na južnom Slovensku sa vyskytuje aj burina konopa rumovisková (C.

Tu pestujú i hikóriu pekanovú (C.Laportea gigans. Silne pŕhlivé chlpy má tropický rod žihľavec (Laportea) (napr. Tyčiniek je zvyčajne veľa. nemá pŕhlivé chlpy a prílistky. Na vrchu semenníka sú dve veľké blizny. Ameriky pochádzajú druhy orech čierny a orech popolavý (J. G (2) Dreviny. g . P 4+0. Plodom je pukavá kôstkovica so zeleným mäsitým exokarpom a tvrdým endokarpom (škrupina). Poskytuje tiež kvalitné drevo. z jej vlákien (ramia) sa zhotovuje silné a pevné plátno (plachty plachetníc. Jednodomá pŕhľava malá (U.samčí a Najznámejším zástupcom čeľade je orech samičí kvet. .cinerea). Spodný semenník je dvojplodolistový s jediným vajíčkom. Ameriky.urens) rastie najmä na dedinských dvoroch.nigra a J.Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) rastie v lužných lesoch. austrálsky strom). P 4+0. pestované u nás ako okrasné. na rumoviskách a stanovištiach obohatených o dusík. Spolu s pŕhľavou dvojdomou je liečivou rastlinou. obsahujú veľa oleja. na lyže. pekanové oriešky. Je dôležitou liečivou rastlinou i zeleninou. nábytok). Z plodov orecha čierneho sa vyrábajú ozdoby. pochádzajúci z Prednej Ázie a z Balkánu. Zárodok má hrubé poprehýbané klíčne listy. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v severnom miernom pásme. A 40-3 ⊕. Pŕhľava konopovitá (U. napr. 92: Orechovité (Juglandaceae): hikoria plstnatá (Carya tomentosa).d . Zo Sev. V parkoch sa často vysadzuje orechovec jaseňolistý (Pterocarya fraxinifolia). Rastliny sú jednodomé. žihľavec obrovský . Obr.pecan) pre tzv. Samčie sú drobné v dlhých previsnutých jahňadách. Múrovník lekársky (Parietaria officinalis) rastie na rumoviskách a vlhkých krovinách.konárik so samčím a samičím súkvetím.cannabina) z Iránu poskytuje textilné vlákna. Kvety sú vetroopelivé. mohutný strom.pozdĺžny rez plodom vlašský (Juglans regia). ktoré na vzduchu červenejú a farbia kožu a drevo. pochádza z Kaukazu. so striedavými nepárnoperovito zloženými listami bez prílistkov. Zelené oplodie obsahuje zasa trieslovinu (nucitanín) a kyseliny. Pochádza zo Sev. v piestikových kvetoch zasa 2 listence a okvetie (4) prirastajú k semenníku.   Kvetný vzorec : . Tropickou textilnou rastlinou je bömeria snežná (Boehmeria nivea). v západnej časti Severnej Ameriky a vo Východnej Ázii (8 rodov a 58 druhov). že nemá priehradkovaný stržeň v konárikoch. líšiaci sa od rodu orech tým. V kvetoch sú 4 P a tieto zrastajú s listeňom a dvomi listeňcami. b. väčšinou mohutné stromy. Jeho semená sú výživné. Vnútri je jediné veľké semeno bez endospermu a s blanitým osemením. Všetky druhy tejto čeľade sú na Slovensku introdukované. Ďalej je to rod hikória (Carya). vyrastajúcich na jednoročných konárikoch. poskytuje výborné tvrdé a pružné drevo. Piestikové kvety sú vo zväzočkoch na tohtoročných konárikoch. 71 . Obsahuje veľa vitamínu C a chlorofylu. a .

Kvety sedia čiastočne alebo celkom obalené v stonkovej čiaške (kupula). plod (žaľuď). V nadmorských výškach od 600 Obr. Sú jednodomé. 94: Bukovité (Fagaceae): a . Sú to najdôležitejšie dreviny našich lesov popri ihličnanoch. e . klíčia hypogeicky a len buk epigeicky. c . Tyčinkový kvet má P zo 4-7 zrastených lístkov. f .plody  Kvetný vzorec : . ktorý sedí voľne v čiaške. ale na semeno sa vyvinie len jedno vajíčko semenníka. P 3+3. Orechovité (Juglandaceae): d kvet orecha (Juglans regia). Tyčinkovité kvety tvoria zložené jahňady alebo hlávku (buk). plody (bukvice). a kvet. a kvet.prierez plodom . a kvet. c samčí kvet. b . ktorá sa potom chlopňovito otvára (buk). alebo po dvoch (buk).diagram kvetu. Každý kvietok má okvetie so 6 P a spodný semenník. P 4-7. ktorá neskoršie chlopňovito puká na 4 časti a z puknutej stonkovej čiašky sa uvoľnia 2 oriešky . pozostávajúci z (3) alebo zo (6) plodolistov.buk (Fagus).konárik so samčím súkvetím.gaštan jedlý (Castanea sativa). alebo je úplne uzavretý v čiaške. G (3-6) Do čeľade patria stromovité druhy s jednoduchými nedelenými alebo delenými striedavými listami s opadavými prílistkami.dub (Quercus). nažka. V každom puzdre bývajú 2 vajíčka. 93: Bukovité (Fagaceae): dub biely (Quercus alba). Buk je pomaly 72 . a . vnútri s rovnakým počtom alebo zvyčajne s dvojnásobným počtom A. Buk lesný (Fagus silvatica) je mohutný strom so sivou hladkou kôrou. Piestikové kvety sú v dicháziách jednotlivé (dub). ako je to pri dube. Tyčinkové kvety tvoria hlávky na previsnutých stopkách a piestikové kvety sú v dicháziu po dvoch.1100 m tvorí u nás súvislé bukové lesy.bukvice.diagram kvetu. e . A 4-20 .samičie súkvetie. V semene nemajú endosperm. plody v stonkovej čiaške (gaštany).Obr. Plodom je jednosemenný oriešok resp. Plod je celkom obalený stonkovou čiaškou. g . f .

Do podčeľade patria 2 rody : breza (Betula) a jelša (Alnus).papyrifera). dub cezmínolistý (Q. Na lieske sa premenia na mäkký pohárik (čiaška) a na hrabe na lietacie zariadenie. Málokveté samičie súkvetia na kratších vretenách. Piestikové kvety sú nahé alebo majú okvetie šupinkovité.Betuloideae . Samčie a samičie jahňady sa zakladajú už v predošlom roku.pubescens). Bukvice sú dobrým krmivom a zo semien sa lisuje olej. 0. špuľky na cvernu a kresliarske uhlie. Niektoré introdukované druhy zo Severnej Ameriky sa vysádzajú v parkoch pre dekoratívne na červeno sfarbené listy na jeseň .sa rozpadnú a drobné. Rastie na chudobných skalných pôdach. Brezovité sú prevažne rozšírené v severnom miernom pásme (6 rodov a vyše 100 druhov). Dlho ostnatá stonková čiaška celkom obaľuje 3 oriešky a otvára sa 4 chlopňami. Žalude sú dobrým krmivom pre lesnú zver.petraea).m. dub zimný (Q. Z cudzozemských druhov sa v parkoch pestujú breza cukrová (B. Sprievodcom 73 . význačný glaciálny relikt. Čeľaď rozdeľujeme na dve podčeľade: 1.rubra). dĺžka vretena súplodia. resp. Najdôležitejšie druhy sú dub letný (Q. 2. pozostávajúcej z trojkvetých dicházií za listeňom.  Kvetný vzorec: .osídľuje pusté miesta (napr. Jeho drevo je preto tvrdé a veľmi kvalitné. A 2.) dubové. Duby poskytujú kvalitné tvrdé drevo s vysokým obsahom trieslovín a tanínov s využitím ako u buku. ktoré môže aj chýbať. Samčie kvety sú zoskupené do zloženej jahňady. štruktúra čiašky (kupula). z ktorého sa vyrábajú drevené cvoky. 4. Previsnuté samčie jahňady vyrastajú na vlaňajších dlhých výhonkoch. Na Slovensku je zastúpený 9 pôvodnými druhmi. Tieto druhy vytvárajú v nižších polohách ako buk (do 500m n.lenta) a breza papierovitá (B. G (2).žaluď v čiaške.Coryloideae . Dub (Quercus) je strom s typickými perovito delenými listami. dub plstnatý (Q. Samčie jahňady majú dlhé pevné vreteno. Tvoria skrátené alebo šištičkovité (jelša). niekedy aj púčikovité jahňady s listeňmi a listencami. Kvety brezovitých sú vetroopelivé. na nábytok. kým stojace piestikové jahňady na tohoročných krátkych výhonkoch. Čeľaď brezovitých je na vyššom vývojovom stupni než čeľaď bukovitých. Odlišujú sa týmito znakmi : tvar listovej čepele a odenie. ktoré sú si morfologicky veľmi podobné. Plstnato chlpatými mladými konárikmi sa vyznačuje breza plstnatá (B. Má pomerne mäkké drevo. Listene a listence po odkvitnutí na jelši sa premenia na drevnaté šupiny a vzniká súplodie šištice. lomy). 0. a preto aj surové horí. dokonca aj chýba.dub korkový (Q. Dub červený sa vysádza aj do lesných porastov pre produkciu drevnej hmoty.pubescens).cerris). 6 .ilex) je dominantným druhom krovinatých spoločenstiev.dub močiarny (Q. Dozreté jahňady . po odkvitnutí sa menia na súplodie nažiek (oriešok) . počet plodov v súplodí. Má podlhovasté listy s pílkatým okrajom.brezovaté Táto podčeľaď je charakterizovaná tým. 5. Na jednopohlavných kvetoch je jednoduché štvorpočetné alebo dvojpočetné okvetie. Jelša lepkavá (Alnus glutinosa) je drevinou rastúcou najmä pri potokoch a riekach nižších polôh. Drevo sa hodí na vodné stavby a ako palivo.šištice . že tyčinkové kvety majú okvetie a piestikové sú bez okvetia (nahé).nana).brezovaté 2. Drevo obsahuje živicu.lieskovaté Podčeľaď : Betuloideae . stromovitého habitusu. Veľkoplodé variety sa nazývajú „maroni“ a pestujú sa na gaštanových plantážach a sadoch.robur). ku ktorému sa zvyčajne pripájajú aj listence. P 4. Piestikové šištice neskoršie zdrevnatejú a ostávajú až do budúcej jari na strome. G (2) Sú to stromy alebo kry (jednodomé) s jednoduchými striedavými listami s opadavými prílistkami.palustris) a dub červený (Q. Je pionierskou drevinou . Je vhodné na rezbárske práce. Pôvodný je v Stredomorí a poskytuje jedlé výživné škrobnaté (až 40% škrobu) semená. dubovo-hrabové lesy. Okvetie je viac redukované. Semenník je spodný.rastúcou drevinou.pendula) je dekoratívnym stromom s význačnou bielou borkou a trojuholníkovitými listami. krídlaté nažky (oriešky) sa rozširujú vetrom. V Stredomorí sú rozšírené a najznámejšie dva druhy s tuhými vždyzelenými listami . dub cerový (Q. P 2+2. Na južnom Slovensku sa vysádza gaštan jedlý (Castanea sativa). na palivové drevo a novšie aj na výrobu papiera. Samičie kvety sú jednotlivé alebo po 3 v púčikovitých zväzočkoch alebo na báze samčích jahniad. obsahujú veľa sacharidov. Typická rastlina tundry (rastie i na Šumave) je breza trpasličia (B. Breza bradavičnatá = breza previsnutá (Betula verrucosa = B. štruktúra borky. Samčie kvety sú v dlhých ovisnutých riedkokvetých jahňadách. Náročná je na svetlo.suber) poskytuje korok na výrobu zátok a podlahoviny. ktoré po odkvitnutí opadávajú. Plodom je nažka alebo oriešok.

samčie súkvetie (jahňady). Na sutinách a kamenistých stráňach Álp rastie jelša zelená (A. V tyčinkovom kvete sú 4 dvojdielne tyčinky a v piestikovom kvete 2 piestiky vždy s 2 červenými bliznami. Podčeľaď : Coryloideae . c . Hrab obyčajný (Carpinus betulus) má tyčinkové aj piestikové kvety v jahňadách na tohtoročných výhonkoch.konáriky. Tyčinkové kvety sú v jahňade a piestikové súkvetie je púčikovité. a.čiaška. z ktorého sa zhotovuje náradie. a . Listy sa podobajú bukovým. 96: Vŕbovité (Salicaceae): vŕba sivá (Salix sericea). Obr.samčí a samičí kvet.k . d . V parkoch a stromoradiach sa vysádza lieska turecká (C.horských potokov je jelša sivá (A. h.viridis).konárik s listami. Zakladá tyčinkové a piestikové súkvetia už v predošlom roku.samičia a samčia jahňada.samičia jahňada.incana). i.samčie kvety  Druhy čeľade sú dvojdomé kry a stromy so striedavými jednoduchými listami a prílistkami. d.lieskovaté Vyznačujú sa tým. U nás bola vysadená ako protierózna drevina do lavinóznych žľabov (napr. Listeň a listence zrastajú a vytvárajú trojlaločný lietací aparát. sú však dvojito pílkaté.f . o.k . ktoré kvitnú už v prejarí. Lieska obyčajná (Corylus avellana) je ker rastúci v podraste listnatých lesov. kvety majú červené blizny. Pre veľké semená s chutným endospermom sa vysádzajú odrody liesky obrovskej (C.maxima). e. Hrab tvorí lesy s dubom a bukom a má výborné drevo. U nás poznáme len dva rody. Z listeňov okolo orieška vznikne mäkký pohárik . že tyčinkové kvety sú vždy bez okvetia a piestikové kvety majú okvetie. v Tatrách).colurna).p . a to vŕba (Salix) a topoľ (Populus).b . Obr.samičie kvety.e . 95: Brezovité (Betulaceae): breza cukrová (Betula lenta).tobolka so semenom 74 .

l vŕba odrodou vŕby bielej (S. l . b . Jednotlivé kvety v jahňadách vyrastajú v pazuchách zúbkatých (topoľ) alebo celistvookrajových chĺpkatých listeňov. V parkoch a kvetu.listy vŕb: vŕba biela (Salix vŕba biela (S. tristis). ch kvet. Je našou najmenšou drevinou.vŕba päťtyčinková (S. Z biochemickej stránky treba uviesť prítomnosť trieslovín. Erythroflexuosa) s ovisnutými a pokrútenými konármi. ďalej topoľ čierny (P.triandra). Sú rýchlorastúce dreviny. s .fragilis).alba var. i . a preto v ostatnom čase sa s obľubou vysádzajú na zaplavované a na piesočnaté miesta (Veľký Žitný ostrov). Kmeň vŕb je často bútľavý. diagram kvetu.fragilis).repens). Vŕbovité sú rozšírené po celej zemeguli najmä v miernom pásme severnej pologule (3 rody. pretože sa lámu. rakytová (S. k Len zriedka sa pestuje u nás smutná vŕba. Používajú sa aj na výrobu papiera. p .vŕba plazivá (S. používaný v lekárstve (kyselina salicilová . Majú vysokú regeneračnú schopnosť a neobyčajnú náchylnosť tvoriť krížence. ch až s . Dobrými vlastnosťami sa prejavujú najmä mnohé krížence. Kvetný obal vŕb sa premenil na žliazkovité nektárium (sú hmyzoopelivé) u topoľov na pohárikovitý útvar .alba). mäkké. Jej konáriky s kvitnúcimi jahňadami sú známe ako „bahniatka“. ktorá tvorí niekedy celé zárasty. vŕba babylónska (S.caprea).babylonica). korýt a iné. Z dreva vŕby rakytovej (S.vŕba trojtyčinková (S.diagram kvetu. Veľa mladých prútov poskytuje Obr.diagram pretože u nás vymŕza. Konáre vŕby krehkej (S. d . Vŕba plazivá (S.vŕba košikárska často sadí tzv. rašeliniskách a na mokrých lúkach. Tortuosa a cv. Niektoré druhy vŕb tvoria zložku arktickej tundrovej vegetácie (vŕba laponská. tremula): m kvet. ktoré majú chĺpky podobné vate na roznášanie vetrom. h . Semenník je jednopuzdrový z 2 plodolistov (v ktorom na nástennej placente je veľký počet anatropných vajíčok).Tyčinkové i piestikové kvety sú v jahňade. o . r .caprea).repens) rastie na slatinách. plody a diagramy vŕbovitých: ch . c . Poskytujú mäkké drevo na výrobu zápaliek.caprea). no niekedy aj cenné drevo. často sa však pestuje.herbacea).retusa) a vŕbu bylinnú (S. Topoľ (Populus) je na rozdiel od vŕb vetroopelivý mohutný a vysoký strom. 350 druhov). vyrastajúce pred vypučaním listov. Vyskytujú sa od nížinného vegetačného stupňa až po subniválny (najmä vŕby).viminalis). g .aurita). j kvet. vŕba bylinná). e . V parkoch sa (S. Z nich treba uviesť napr. Niektoré druhy veľmi rýchlo rastú.viminalis) sa používajú v košikárstve na pletenie košov a nábytku. Ohybné prúty vŕby košikárskej (S. sa vyrábajú sitá a krabice. nemožno použiť na pletenie.antipyreticum).diskus.pentandra). m až s . 97: Vŕbovité (Salicaceae): a až h .nigra) s veľkými kosoštvorcovými listami. Rastie na brehoch vôd. n kvet. Mnohé vŕby rastúce vo vysokých horách a v tundre severských oblastí sú nízkeho a plazivého vzrastu vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky. vŕbu tupolistú (S. f . ktorá spolu rastie s vŕbou bielou. silíc a glykozidov v kôre. Oba 75 .kvety. vŕba japonská (S. zriedka 3 alebo 5.tobolka.osika (Populus tzv. v kvetoch topoľov 8-30. smutná vŕba.semeno.prierez kvetom. z nich najmä salicín. ktorý objíma ostatné časti kvetu (topole). bežne sa vyskytujúcej vŕby horských polôh. Vŕby sú hmyzoopelivé a zvyčajne majú kopijovité listy. ktorá je (S.vŕba krehká (S.vŕba ušatá (S.matsudana cv. Tyčinky v kvete vŕb sú zvyčajne 2.diagram kvetu záhradkách sa často vysádza tzv. ktorý dozrieva na dvojchlopňovú tobolku s veľkým počtom semien.vŕba rakytová brehov vôd a lužných lesov. Známy je topoľ biely (Populus alba) s bieloplstnatými listami na rube. najčastejšia vŕba alba).

Sklerant ročný (Scleranthus annunus) je drobná rastlina s nenápadnými zelenkastými kvetmi rastúca ako burina na kyslých pôdach. C 5. Semená obsahujú jedovatý alkaloid githagín a saponíny.graminea) je lúčnym druhom a hviezdica veľkokvetá (S. Kukučka vencová (L. preto sa listy neprestajne chvejú aj pri najslabšom závane vetra. A 5+5. 76 . Hviezdica trávovitá (S. Kúkoľ poľný (Agrostemma githago) má ružové kvety s dlhými K lístkami. okrasné druhy (klinček). Má veľmi dekoratívne červené kvety a pestuje sa aj v záhradkách. Je typickým segetálnym druhom. Pochádza z Malej Ázie. Kukučka (Lychnis) je zastúpená u nás druhmi kukučka lúčna (L. ktorá je lúčnym druhom a má typicky rozstrapkané C lupienky ružovej farby. x euramericana. Burinou polí je knôtovkovec nočný (Elisanthe noctiflora). liečivé (mydlica). nechtíka. Silenka (Silene).coronaria) je chráneným druhom našej flóry. vyskytuje sa najmä v raži alebo pšenici a Obr. zväzoček).inflata). Niektoré druhy obsahujú saponíny alebo glykozidy (mydlica.vulgare. zúžená do tzv. Italica) s význačne štíhlou kuželovitou korunou.holostea) druhom dubohrabových lesov s veľkými kvetmi. 100: Klinčeky: A-C .  Kvetný vzorec : . 98 južnej Európy.arvense). Mydlica lekárska (Saponaria officinalis) je liečivou rastlinou. ⊕.osika (P. Topoľ osikový .tremula) s vajcovitými listami má z boku stlačenú listovú stopku.klinček záhradný (Dianthus caryphyllus). Často sa v parkoch vysádza introdukovaný druh topoľ balzamový (P. 99). Pochádza z Obr. Plodom je najčastejšie tobolka otvárajúca sa cípmi na vrchole (obr. Hviezdica prostredná (Stellaria media) je častou burinou v záhradkách a viniciach. V skalkách sa často pestuje okrasný rožec biebersteinov (C. G (5) Typickými znakmi čeľade sú celistvookrajové listy postavené na stonke protistojne.flos-cuculi). Tie vytvárajú aj jednopohlavné kvety. Má vankúšovitý vzrast a sivo plstnaté listy.biebersteinii).plnokvetá forma. niekedy hlboko dvojlaločnatá (obr. ktorá obsahuje saponíny. vylučujúci živicovité látky príjemnej vône. Kvety sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. napr. 99 trávnikoch. C . Kvitne po celý rok. Často býva vyvinutá pakorunka. kúkoľ). Z viacerých druhov tohto rodu je najbežnejšia silenka nadutá (S. často na poľných cestách. 98) až rozstrapkaná (klinčeky). väčšinou rastúce na poliach alebo v trávnikoch ako buriny (rožec obyčajný .canescens). ale aj v intraviláne obcí z rýchlorastúcich topoľov. knotovka biela (M. Silenkám sú veľmi podobné knotovky. 5-početné. K 5. ktoré sú krížence väčšinou topoľa kanadského (P. praecox) osiva jeho výskyt poklesol a dnes je veľmi vzácny. Popri cestách sa vysádza topoľ vlašský (P. V predchádzajúcom období sa v Strednej a Západnej Európe intenzívne vysádzali vetrolamy v poľnohospodárskej krajine. C na okraji vykrajovaná. Čistením klinček včasný (D. Má drobné kvety a poliehavú stonku. rožec roľný C.album). Významné sú niektoré buriny polí a záhrad (hviezdica prostredná). ktorá rastie na lúkach.druhy spolu s vŕbami tvoria mäkké lužné lesy pri väčších riekach. Rožce (Cerastium) sú nenápadné rastliny. D dozrieva súčasne s týmito obilninami.canadensis) a topoľa čierneho pod názvom P. aj v zime.balsamifera).nigra cv.C. ktorá má nafúknutý zrastený K a rastie na lúkach a Obr. Zriedkavo sa vyskytuje na podobných stanovištiach aj topoľ popolavý (P.

Kvety vyrastajú v pazuchách štetinovitých listeňov. pretože má strapec modročiernych bobúľ. Ako okrasné veľkokveté druhy sa pestujú aj klinček čínsky (D. 101: Mydlica lekárska hybridy začínajú využívať ako (Saponaria officinalis) alternatívne plodiny . Klinček pyšný (D. V Južnej Amerike tieto rastliny využívali už Aztékovia Obr. 103: Láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus) (P.carthusianorum).  Čeľaď je významná fylogeneticky a z praktického hľadiska je známejšou rastlinou americký druh líčidlo americké (Phytolacca americana). ich Obr. resp. ktorý má metlinové súkvetie predĺžené akoby do chvosta a sfarbené do červena. 102 a Inkovia a dodnes majú v ich strave dôležité postavenie. Jedna rastlina je schopná vyprodukovať obrovské množstvo drobných semien s dobrou klíčivosťou. Stonky sú zhrubnuté a pozdĺžne ryhované. Má štíhlejšie súkvetie. nažka. čím vzniká v pôde ich zásoba (pôdna banka semien).blitoides).hybridus). ktoré nevytvárajú vrcholové metliny.barbatus). Veľmi podobným druhom je láskavec zelenoklasý (A. láskavec hybridný (A. láskavec metlinatý (Amarathus cruentus).chinensis) a klinček bradatý (D.superbus) je horským chráneným druhom. 102).Klinček (Dianthus) má mnoho druhov. Preto sa niektoré druhy. Preto sú láskavcovité nepríjemné buriny a rastú takmer všade. U nás sa stretneme s láskavcovitými väčšinou na miestach narušených alebo ovplyvnených človekom (rumoviská. že celé súkvetie je potom na dotyk nepríjemne pichľavé. suchoblanité. záhrady a pod. Medzi láskavce. čo spôsobuje. Súkvetie je zelené.chlorostachys). ktorej súkvetia majú ozdobný tvar hrebienka. Plodom je drobná jednosemenná tobolka pukajúca viečkom ( obr. patrí láskavec blitovitý (A. resp. ale kvety sú v pazuchách listov.albus).deltoides). Nápadná je najmä v plodnom stave. okraje polí. 77 .esulenta) pre jedlé plody. Vyrábajú sa z nich rôzne pekárenské výrobky. Z našich divorastúcich klinčekov sú najbežnejšie lúčne druhy : klinček kartuziánsky (D. Láskavcovité obsahujú väčšie množstvo bielkovín a minerálnych látok v semenách. V subtropickej Amerike sa pestuje líčidlo jedlé Obr.caudatus).  Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v trópoch južnej Ameriky. listy jednoduché striedavo postavené. Z burinných druhov je najbežnejší láskavec ohnutý (A. klinček slzičkový (D. kde je narušený vegetačný kryt. Je nižšieho vrastu s poliehavými byľami. Rastliny z tejto čeľade sú jednoročné a ľahko sa poznajú podľa mnohokvetých metlinových súkvetí drobných kvetov. na prifarbovanie vína. ktoré sa môžu používať ako farbivo. ale i v listoch. staveniská. V teplejších oblastiach u nás zdomácnel.caryophyllus). napr. Pochádza z Južnej Európy. Zakrpatené P je 5-početné. Ako okrasný druh sa pestuje láskavec chvostnatý (A. Karanténnou burinou je láskavec biely (A. Najznámejší je veľkokvetý klinček záhradný (D.). napr. často pestovaných v plnokvetých a rôznofarebných formách ( karafiát ).retroflexus). ktorý je materským druhom známych rezaných kvetov. Okrasnou rastlinou je aj plamenník hrebenistý (Celosia cristata).

Dnes sa pestuje skôr ako okrasná rastlina v červenými listami (var.opulifolium). Má úzke kosoštvorcovité listy a veľmi rozkonárenú stonku. 104: Mrlík biely (Chenopodium album). Napríklad niektoré druhy rastú prednostne na pôdach s vysokým obsahom dusíka. Má červené zdužnatené klbká v pazuchách listov. ktorý je celý lepkavo žliazkatý. odkiaľ pochádza. ale na rastline vo veľkom počte. mrlík čílsky (Ch. B . na hnojiskách. ktoré rastú na podobných stanovištiach.vulvaria). kompostoch. Praktický význam majú pestované úžitkové druhy (repa. Takéto druhy sa nazývajú nitrofyty a rastú napr. Mrlík (Chenopodium) zahrňuje množstvo druhov. dedinských dvoroch. V južnej Amerike.hybridum) a mrlík smradľavý (Ch. tiež ako buriny obrábaných pôd a človekom narušených stanovíšť. Podobá sa na mrlík. Nájdeme ho v každej záhrade. pretože semená sú dlho klíčivé a je ich v pôde veľká zásoba. Je to loboda záhradná (A. Loboda rozložitá (A. Rastliny z tejto čeľade poznáme. Na mrlík biely sa podobajú aj mrlík figolistý (Ch. obojpohlavné (napr. v našej flóre takmer výlučne rumoviskových. loboda) alebo dvojročné (repa) so zhrubnutými a pozdĺžne ryhovanými stonkami.krovkami. ho využívali už v minulosti Indiáni. Niektoré druhy mrlíkov sú charakteristické nepríjemným zápachom.botrys).polyspermum) má ako jeden z mála mrlíkov celokrajné listy. A . Na láskavcovité sa podobajú aj vzhľadom. Rovnako ako mrlíky. Medzi lobodami poznáme aj úžitkový pestovaný druh. hnojiská a pod. Plodom sú nažky malých rozmerov. Niektoré druhy majú až sukulentnú stavbu stonky. Hustými súkvetiami sa podobajú láskavcom.nitens) je mohutná rastlina s veľkými lesklými listami na rube pomúčenými. Mrlík mnohosemenný (Ch.glaucum) osídľujú najnitrofilnejšie kvitnúca rastlina. plody . má jednopohlavné kvety.bonushenricus) je typickou rastlinou dedinských dvorov. Veľmi významnou burinou je mrlík mnoholistý (Ch. loboda) a združujú sa do súkvetí . z ktorých pozostáva bohato rozvetvená metlina. Kvety sú obojpohlavné. Sú jednoročné (mrlík. Loboda (Atriplex). Loboda lesklá (A. najmä v horských polohách.nažky. lobody rastú prevažne na ruderálnych stanovištiach. Naopak aromatický je mrlík strapcový (Ch. Spolu s mrlíkom Obr. Niektoré druhy napr. ale na rozdiel od nich nemajú v nich štetinovité listene (pri dotyku nepichajú). Rastie na rôznych výsypkách a piesočnatých brehoch.foliosum).slanobyľ (halofyty). mrlík hybridný (Ch. ukryté medzi dvoma zväčšenými listeňmi .premenlivosť listov stanovištia (močoviská. 105: Krovky lobôd 78 . špenát). Morfologicky je veľmi premenlivý. pretože semená sa nutričnou hodnotou približujú zrnám raži.rubrum) sa ľahko pozná podľa červeného zafarbenia. ktorý má vlastnosti a využitie ako špenát. napr. Vyhovuje mu tu väčší obsah dusíka. ktorý sa do pôdy dostáva trusom hydiny. mrlík) alebo jednopohlavné (napr. vetroopelivé. Tvar kroviek je rozlišovacím znakom lobôd. Kvety sú drobné.patula) patrí k najbežnejším. Najčastejšie sa vyskytuje mrlík biely (Chenopodium album).hortensis). Mrlík dobrý (Ch.quinoa) sa pokusne pestujú ako obilnina.). Mrlík červený (Ch. rubra).sivým (Ch. Rastliny sa výraznejšie špecializujú na určité typy stanovišťa. Iné druhy znášajú slané pôdy . archeofyt našej flóry. Obr. silážne jamy. podobne ako láskavcovité.ficifolium) a mrlík kalinolistý (Ch.klbiek.

vulgaris convar. vulgaris) je listová zelenina pestovaná pre zhrubnuté stopky kučeravých listov.detail kvetu.vulgaris convar. V druhom roku kvetonosná stonka s metlinou klbkovitých súkvetí.cvikla (B. C .buľva s prízemnými listami. sfarbenú od antokyánov. crassa) má buľvu s väčším podielom stonkovej časti. 108: Kvety repy. Listy obsahujú bielkoviny a minerálne látky.kvitnúca rastlina. ktoré drevnatejú.stonky. ktorá vzniká zhrubnutím a zdužinatením 3 častí . hopokotylu a koreňa. Európy. „letný Obr. gáfrovka ročná (Camphorosma annua). netvorí buľvu. Z čeľade sa najčastejšie pestuje repa obyčajná (Beta vulgaris). Pestuje sa na kŕmne účely. preto pri klíčení vyrastajú rastliny v skupinách. U nás sa pestuje repa v 4 konvarietách : • repa obyčajná cukrová (Beta vulgaris convar. Medzi slanomilné rastliny patria napr. • repa obyčajná zeleninová . 107: Špenát siaty (Spinacia oleracea) Kochia rozprestretá (Kochia scoparia) sa vyskytuje najčastejšie ako burina šíriaca sa pozdĺž železničných tratí. A . slanobyľ obyčajná (Salsola kali). 106: Repa obyčajná (Beta vulgaris). • repa obyčajná kŕmna (B. B . ktoré bývajú sfarbené do červena. var. V prvom roku sa vytvorí listová ružica vyrastajúca z buľvy. altissima) s bielou buľvou a väčším obsahom sacharózy.Obr. • repa obyčajná cviklová .klbko 79 . trichophylla sa pestuje ako tzv. Tieto druhy vzhľadom na zriedkavý výskyt zachovalých slanísk a piesčitých biotov patria medzi vzácne. pôvodom z prímorských oblastí záp. Pestuje sa ako zelenina. B .plodná rastlina cypruštek“. Podobné využitie ako špenát môžu mať aj mnohé druhy divorastúcich ruderálnych mrlíkov a lobôd (okrem druhov s nepríjemným zápachom). Osivom repy je zdrevnatené klbko s viacerými plodmi. Špenát siaty (Spinacia oleracea) je známa listová zelenina s oštepovitými listami.   Obr. A .mangold (B. Je to dvojročná rastlina. pieskomilné druhy predstavuje plošticosemä lesklé (Corispermum nitidum).vulgaris convar. conditiva) má buľvu červenú.

zvyčajne na báze zrastené do rúrky. C ∞. Mamily sú jednotlivé (Mamillaria). ku ktorej sú prirastené tyčinky. V pazuche listov (Pereskia) alebo šupín (Opuntia) sa vyvinuli tzv. ktorý sa celkom udomácnil v Stredomorí a používa sa na vytvorenie nepreniknuteľných živých plotov.areola s tŕňmi. a až g . Druhy rodu Cephalocactus majú tiež stĺpovitú stonku. so sploštenými bočnými konárikmi a pravidelnými kvetmi. h . A ∞. alebo pri niektorých druhoch tvoria rebrá (Cereus) až krídlovité útvary . stonkovými článkami alebo aj osobitnými telieskami. Areoly sa vysunú na podárium a na vrchole ich často pokrývajú husté a krátke chlpy s naspäť zahnutými háčikmi. kužeľa (mamily) alebo až úzkych ihlancovitých útvarov. Najznámejším druhom je opuncia figová (Opuntia ficus-indica). predtým sa často používal na pestovanie košenilových červcov. Opunciovité sú pomerne mladou čeľaďou a ich samostatný vývoj nastal až po odtrhnutí Ameriky od euroázijského kontinentu. Rebrovce (Echinocactus) majú guľatú alebo Obr. K ∞. zvyčajne jedlá bobuľa alebo tobolka. Kvety sa často otvárajú v noci.karmín). Opunciovité predstavujú prirodzenú a vyvíjajúcu sa čeľaď blízko príbuznú najmä čeľadi Phytolaccaceae a Silenaceae. Listy celkom chýbajú. alebo krátke a dlhé tŕne a ostne. c. (z nich farbivo . zriedka súmerné. Veľmi známe sú druhy rodu fylokaktus (Phyllocactus) so zaokrúhlenou hranatou stonkou. metamorfovanými alebo až celkom zaniknutými listami. niekedy aj netopiere. Dnes sa rozoznáva v čeľadi asi 200 rodov a asi 2500 druhov. b . podarium.d . . jednopúzdrový. Len druhy rodu Pereskia majú tenké drevnaté stonky a na nich dužinaté. ktoré majú tvar bradavky. Kvetný obal je zo závitnicovo postavených lupienkov. z ktorých vonkajšie sú kalichovité (K) a vnútorné korunovité (C). alebo je sploštená a článkovaná. tzv. zelené a ploché listy. pologule. valcovitého alebo až stĺpovitého tvaru. ktoré treba považovať za skrátený konárik. na ktorom sa listy premenili na tŕne. Nopál košenilový (Nopalea cochenillifera). alebo sa premenili na malé šupiny (Opuntia). so šticou dlhých chlpov na vrchole. zrastený z viacerých plodolistov (4-8). a . pretože má ešte drevnatú stonku. Na areolách sediace kvety sú veľké a nápadné. Sú pravidelné.Kvetný vzorec : .kvet. Zdužnatenú článkovanú stonku bez listov majú druhy opuncie (Opuntia). Stonka ostatných rodov je dužinatá a to guľatého. Vyšľachtené opuncie bez tŕňov sa dnes vo veľkom pestujú ako krmovina. alebo ich horná časť zanikla a dolná časť listov sa premenila na tzv. Najväčším kaktusom je fakľovec obrovský (Cereus giganteus). Plod je mäsitá. glochídiá.bradavkovec mnohobradavkový (Mammilaria polythele). pazušný orgán.rastlina. Takmer všetky opunciovité sa veľmi ľahko rozmnožujú vegetatívne.pereskia veľkokvetá (Pereskia grandiflora) konárik s listami 80 . s mnohými vajíčkami. vtáky. . ploché a zelené asimilačné listy a najpôvodnejšiu stavbu kvetov. G (8-4) Sú to sukulenty (byliny i dreviny) s dužinatou stonkou rozličného tvaru s redukovanými. obojpohlavné. Opelenie protandrických kvetov vykonáva hmyz. ⊕. pochádza z Mexika. 109: Opunciovité (Opuntiaceae). najmä časťami stonky. areoly. Sú to rastliny púšťových krajov najmä Mexika a USA a len rod ripsalka (Rhipsalis) rastie aj v tropickej Afrike a na Cejlóne.lišty (Phyllocactus). ktorého stĺpovitá stonka dosahuje až 20-25 m výšky a tvorí typický obraz mexickej krajiny. Semenník je spodný. Za najpôvodnejší treba považovať rod Pereskia.

Redšie klasy bielych ružových kvetov má horčiak štipľavý (P. Kompaktnejšie paklasy a širšie listy má horčiak broskyňolistý (P. Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) je jednoročný druh pôvodne zo strednej Ázie (Himaláje). niekedy s trvácim kalichom v podobe blanitých lemov . B2. Kvety môžu byť obojpohlavné i jednopohlavné. 111: Ochrea dlhšími.vulgaris) a horčiak štiavolistý (P. Pestuje sa zriedkavejšie ako liečivka i ako krmovina a medonosná rastlina.tataricum) má sediace listy (pohánka jedlá má listy stopkaté) a tupé hrany nažiek. Pohánkovec čínsky (F. ktorý vyvoláva u niektorách ľudí alergické reakcie. ktoré sú v pazušných metlinovitých paklasoch. Významné sú druhy burinné (horčiak. Viacero druhov má rod horčiak (Persicaria). Ázie. hrubé priame Obr. Okrasnými rastlinami sú aj krídlatky (Reynoutria) pôvodom z vých. múka). stavikrv) i úžitkové (pohánka. ktorý dobre znáša striedavé vysýchanie stanovíšť a vytvára suchozemskú formu so vzpriamenými stonkami a vodnú formu s listami plávajúcimi na hladine vody. ktorého listy sú pálivej chuti a horčiak riedkokvetý (P. v klbkách. 81 . akými sú vlhšie polia. Pestuje sa aj ako krmovina i medonosná rastlina (účinné nektáriá). s ktorým sa kedysi spájal do jedného rodu (Polygonum). krupica. ktoré sa používajú ako zrnovina (krúpy. Plodom je trojboká nažka. Podobná pohánka tatárska (F. 110: Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) stonky a paklasy bielych kvetov. Majú nápadne veľké srdcovité listy. hadovník) i medonosné (pohánka). Burina polí a úhorov je pohánkovec ovíjavý (F.mitis). Pohánkam sú podobné burinné druhy rodu pohánkovec (Fallopia). preto kvety s kratšími čnelkami sa opeľujú peľom kvetov s čnelkami Obr. Pochádza z Číny. Niektoré sú liečivé (stavikrv.kroviek (napr. obnažené dná rybníkov a pod. Často splanievajú. vodné priekopy pri cestách. Obsahujú škrob. Plodom sú ostro trojhranné hnedé nažky. čím sa stávajú nebezpečnými burinami (invázne). vitamín B1.amphibia). Všetky tieto druhy rastú na podobných vlhších stanovištiach. Listy má väčšinou kopijovité.hydropiper). Ich pestovanie je nenáročné a preto aj značne rozšírené. Kvety majú heterostýliu. Pohánka je vhodná na bezlepkovú diétu. rôznej šírky. rebarbora). Je veľmi blízky stavikrvu (Polygonum). štiav). lebo neobsahuje bielkovinu lepok (glutén).lapathifolia). rutín (dôležitý pre pružnosť ciev). Často sa sadí popri plotoch. Patrí k mladším kultúrnym rastlinám. Mamilárie (Mamillaria) majú guľatú stonku pokrytú početnými kužeľovitými hrboľkami.aubertii) je okrasnou trvácou rastlinou s drevnatejúcou stonkou a veľmi rozkonárenými metlinami bielych kvetov. ktoré sa skladajú do paklasu alebo metliny. Má trojuholníkovito srdcovité listy a drobné kvety so zelenobielym alebo ružovým P. Ďaľším znakom výnimočným v rámci dvojklíčnolistých sú 3-početné kvety s okvetím (P).  Byliny s jednoduchými listami striedavo postavenými na stonke.kyjakovitú stonku s ryhami. Majú ovíjavé stonky. málokveté paklasy a krídlaté nažky. Sú drobné. ktorá objíma byľ nad každým uzlom. Kaktusy možno ľahko pestovať v črepníkoch. Charakteristickým znakom čeľade sú prílistky zrastené do blanitej rúrky (ochrea).convolvulus). vytvárajú rozsiahle porasty a rýchle sa šíria. Zaujímavým druhom je horčiak obojživelný (P.

114: Horčiak broskyňolistý zelenina. 112: Krídlatka japonská (Reynoutria japonica) Najbežnejším druhom stavikrvov (Polygonum) je stavikrv vtáčí (P. vyskytujúcim sa na vlhších rumoviskách. Má priamu. je druhom vlhších lúk.aviculare). Na suchších kyslých a piesčitých pôdach (Persicaria vulgaris) rastie drobná štiavička obyčajná (Acetosella vulgaris syn. Má poliehavé rozkonárené byle. štiavec (Rumex) a štiavička (Acetosella).sanguineus) a štiavec klbkatý (R. A-plodná rastlina a spodný dostali od väčšieho obsahu list. Štiavce sú druhovo najpočetnejšie. Štiavec špenátový (R. Na trojbokých nažkách mávajú krídlaté krovky.crispus). u ktorého napr. 113: Štiavec špenátový (Rumex patientia). Hadovník väčší (B.krovka kyseliny šťavelovej. Útlejšie štiavce sú napr. hadovito stočený (odtiaľ názov).major) je dominantnou bylinou vysokohorských alpínskych holí a rašelinných lúk. kedysi pestovaný ako zelenina (názov). B. Sú väčšinou mohutného vzrastu s bohatou metlinou vetroopelivých kvetov.alpinus). preto rastie v okolí ľudských sídiel. úzke listy a drobné kvety v ich pazuchách. Rumex acetosa) má využitie ako listová Obr. šírka listov závisí od stanovišťa (na výživnejšom sú širšie). K bežným buriným druhom. Podzemok je hrubý. Ďalšiu skupinu navzájom príbuzných rodov tvoria : štiav (Acetosa).Obr. ktorý má kučeravé okraje listov. Je liečivým druhom. Na miestach opustených košiarov vytvára husté a rozsiahle porasty. ktoré menia celkový charakter horskej krajiny. V horských polohách je veľmi dobrým indikátorom zvýšeného obsahu dusíka v pôde štiavec alpínsky (R. Splanelý zo zvyškov kultúr sa v súčasnosti intenzívne šíri a bol preto zaradený medzi karanténne buriny. nerozkonárenú stonku a hustý paklas ružových kvetov. Dobre znáša zošľapávanie. Štiav lúčny (Acetosa pratensis syn. 82 . ktorej metlina neskôr sčervenie. štiavec krvavý (R. v štrbinách dlažby a obrubníkov ciest. Hadovník. dedinských priekopách a iných stanovištiach s vysokým obsahom dusíka patrí štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius) a štiavec kučeravý (R.conglomeratus). Je veľmi premenlivým druhom.patientia) je mohutná bylina. Je liečivou rastlinou (podzemok). Názov Obr. hadí koreň (Bistorta) je tiež príbuzným rodom stavikrvu. Rumex acetosella). na poľných cestách.

Žĺtkovo žlté kvety voňajú. Má dužinaté byle a listové stopky a veľké listy na okraji kučeravé. šťavelovú).auricula). K (5).elatior) má nevoňavé bledožlté kvety a K k rúrke C tesne priliehajúci. Plodom je tobolka otvárajúca sa zúbkami alebo viečkom. krovinách a na stepných stráňach. Pôvodná je vo východnej Ázii. Plodom je tobolka pukajúca zúbkami.prvosienka holá (Primula auricula) 83 . marmelády. Prvosienka holá je typická rastlina dolomitových a vápencových skalných štrbín v horských polohách.vulgaris) nemá vyvinutú stonku. často s dlhou rúrkou. Prvosienka jarná (P. C . 115: Heterostýlia prvosienky : K . Obr. Podobná prvosienka vyššia (P.koruna. 3 .prvosienka bezbyľová (Primula vulgaris). ⊕.sedmokvietok). napr. A . na povrchu hladké. G (5) Sú to byliny s pravidelnými päťpočetnými kvetmi zoskupenými do okolíkov. Rastie na lúkach vo vyšších polohách. 2 .prvosienka pomúčená (Primula farinosa).farinosa) má opak listov bielo Obr. Z krátkeho podzemku vyrastá ružica listov a medzi nimi žlté kvety na stopkách (asi 5 cm).kalich. slatinných a rašelinných lúkach horských a podhorských oblastí.veris) má vráskavé listy.  Kvetný vzorec : . Využívajú sa dužinaté listové stopky (kompóty. Žlté kvety má aj prvosienka holá (P. Stonka je listnatá alebo listy tvoria prízemnú listovú ružicu. K je nafúknutý.tyčinky. Je chráneným druhom. mäsité (dužinaté) listy. zvonkovitá alebo tanierovitá. č . od C rúrky odstávajúci. C (5). Tyčinky sú prirastené ku korune. Ako črepníková rastlina sa pestuje červenokvetá prvosienka čínska (P.čnelka Rastie na močaristých.Rebarbora vlnitá (Rheum rhabarbarum) je mohutná bylina až 2m vysoká. Prvosienka pomúčená (P. 4 . Častá je rôznočnelkovosť (heterostýlia). Podzemky sa využívajú v lekárstve. Niektoré rody obsahujú glykozidy (primín) a saponíny. V našej flóre je táto čeľaď zastúpená nasledovnými rodmi : Prvosienky (Primula) sú trváce byliny s listami v prízemnej ružici. Jej listovú ružicu tvoria hrubé. Kvety majú rúrkovitý K a C lievikovitú alebo svietnikovitú. Nájdeme ju rásť na jar v svetlých listanatých lesoch. koláče) kyslej chuti (obsahujú kys. A 5. pomúčený (odtiaľ názov) a ružovofialové kvety v okolíku.soldanelka karpatská (Soldanella carpatica). u rodu prvosienka. Zrastenolupienková C je rúrkovitá. strapcov alebo metlín (zriedka jednotlivé . 116 : Prvosienkovité : 1 . 5 .sinensis).prvosienka jarná (Primula veris). Prvosienka bezbyľová (P. Stvoly sú zakončené okolíkom.

Chránený je aj cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense). nápadné častým prechodom od listeňov ku Obr. Jednotlivé pravidelné kvety sú veľké. fgyneceum 84 . ktorých okraje nedokonale zrastajú. polokry a trváce byliny s delenými až zloženými listami bez prílistkov. Rastie len na vápenci v lesoch. 5početné kvety sú veľké. ako pivonkou červenou (P. Vyskytujú sa v lesoch. Plodmi sú hrubostenné mechúriky. obojpohlavné.   Sú to stromy alebo kry trópov a subtrópov s jednoduchými nedelenými listami.Vzhľadom podobná fialovokvitnúcim prvosienkám je chránená kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli). Polokožovité obličkovité listy a rozstrapkané koruny má chránená soldanelka karpatská (Soldanella carpatica). Do rodu čerkáč (Lysimachia) patrí čerkáč peniažtekový (L. Francúzska po Albánsko. ktoré po odkvitnutí tvoria plodstvo mechúrikov. U nás sa pestuje ako ozdobná rastlina (s príjemnou vôňou) spolu s inými druhmi. pôvodná v stredomorí od juž. Drobnou burinou polí a záhrad je drchnička roľná (Anagallis arvensis).   Sú to kry.drchnička roľná (Anagallis arvensis). Plod je tobolka alebo bobuľa. Do čeľade patrí 40 rodov s viac než 600 druhmi. 3 .sedmokvietok európsky Obr. Korunné lupienky a korene sú liečivé. 33 druhov).foemina). Sedempočetné. ale modrokvitnúca je drchnička belasá (A.suffruticosa).corallina) a pivonkou polokrovitou (P.semeno. Pestujú sa najmä plnokveté formy. 118: Pivonka lekárska (Paeonia officinalis): a. s veľkým počtom tyčiniek. jednotlivé kvety má sedmokvietok európsky (Trientalis europaea). 119: Čajovník čínsky (Thea sinensis) korunným lupienkom. Má dlhostopkaté tehlovočervené kvety s priamymi stonkami. d. Najznámejším druhom je pivonka lekárska (Paeonia officinalis). Rastie zriedkavo na vápenci v bukových lesoch. Vodnou rastlinou je perutník močiarny (Hottonia palustris). 2 kališným lístkom a čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia).vulgaris). Podobná. (Trientalis europaea) Semenníky apokarpného gynécea majú hrubé steny. vlhkých lúkach. krovinách.kvitnúca rastlina. 117: Prvosienkovité : 1 . Zástupcovia čeľade sú rozšírení v severnom miernom pásme (1 rod. Len rody Obr.nummularia) s plazivými stonkami a čerkáč obyčajný (L. Piestik zrastá z 2-5 plodolistov. pre ktoré je charakteristický v bunkách parenchýmu listov vysoký obsah trieslovín.

dokonca na Kaukaze (Azerbajdžan.maculatum) a ľubovník štvorkrídly (H. Z mladých kožovitých listov sa získava sušením droga . známa liečivá rastlina. obsahujú slizy. Kvety slezovitých produkujú veľa nektáru. Kvitnúca stonka (vňať) sa zbiera ako droga. kultúrna rastlina známa niekoľko tisíc rokov. ibiš). Najdôležitejším druhom je čajovník čínsky (T. Najznámejšia okrasná rastlina čeľade je kamélia japonská (C. Na okraji ciest. Podobne sa využívajú listy kamélie čínskej (C. Plody patria medzi rozpadavé. pasienkoch a iných trávnatých spoločenstvách. ktorá sa pestuje v mnohých kultivaroch. Na Slovensku rastie 6 druhov tohoto rodu na suchších lúkach.hypericín. Najznámejší rod je ľubovník (Hypericum) rozšírený od trópov až po arktickú klimazónu.tetrapterum). Niektoré druhy s veľkými a farebnými kvetmi sa pestujú ako okrasné a pre vlákna v stonkách ako textilné rastliny. 120: Ľubovník bodkovaný (Hypericum druhov je liečivých. C lupienky vykrajované.sinensis). v arabčine teja).neglecta) má kvety menšie a bledoružové. sú diskovitého tvaru a rozpadajú sa radiálne na jednotlivé časti (slez. Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh. čím priaznivo pôsobia na podráždené perforatum) sliznice dýchacích ciest i žalúdka.japonica). sú zrastené do 5-tich zväzočkov a vytvárajú rúrku. Veľa Obr. Vylúhovaním v horúcej vode sa pripravuje osviežujúci nápoj . teobromín. 121: Slez lesný (Malva sylvestris) Kvety sú veľké.alatamaha).  U nás sú známe byliny s typickými dlaňovito delenými listami. Ako súčasť liečivých čajov sa používajú kvety i listy. Má ružovofialové kvety. Slez nebadaný (M. Tyčiniek je veľa. ktorý spôsobuje hovädziemu dobytku precitlivelosť na slnečné žiarenie (fotosenzibilita) a sfarbenie mlieka do žlta.čaj (čínsky ca-i. Kvety sú veľké. V listoch sa vytvárajú schizogénne olejové nádržky a v korunných lupienkoch je červené farbivo . Najrozšírenejší druh je ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum).zelený čaj a fermentáciou čierny čaj. piestik zrastá z 3-5 plodolistov. Slez (Malva). tyčiniek veľa. 5 početné.kamélia (Camellia) a čajovník (Thea) obsahujú alkaloidy teín. Morfologicky podobný druh je ľubovník škvrnitý (H.    Sú to byliny (alebo dreviny) s jednoduchými nedelenými listami. 5 početné so žltými korunnými lupienkami. Ako okrasné rastliny sú známe druhy rodu Franklinia (F. Plodom môže byť aj tobolka (ibištek). v trávnikoch a na pasienkoch rastie slez lesný (M.sinensis). Gruzínsko). Je to vždyzelený ker pochádzajúci z Malajzie a pestuje sa v subtrópoch Ázie a Afriky.sylvestris). Plodom je tobolka. Obr. Do čeľade patria 3 rody s viac než 700 druhmi. okrem K majú aj kalištek. Poskytuje kvalitné 85 .

Zo známych úžitkových druhov patrí do tejto čeľade kakaovník pravý (Theobroma cacao).mauritiana) je vysoká bylina s purpurovými kvetmi.  86 Obr.rosa-chinensis) je známy okrasný ker s veľkými červenými kvetmi. 123 . ale aj na ochucovanie čajov (ibištekový čaj). Pestuje sa pre Obr. Majú kyslú chuť a používajú sa na spracovanie na džemy. Pestuje sa podobne ako kola končistá (C. technické vlákno na výrobu tkanín. že kvety vyrastajú priamo na kmeni a starých konároch (kaulifloria) Obr. Majú povzbudivé účinky a používajú sa na výrobu osviežujúcich nápojov (coca-cola). Je chránenou rastlinou a vyskytuje sa na brehoch vôd i na zasolených pôdach. Plodom sú veľké tobolky so semenami (kakaové bôby). B. Kola lesklá (Cola nitida) pochádza z tropickej Afriky. V nížinách Slovenska rastie ibištek trojdielny (Hibiscus trionum). 123.    Dreviny Obr. Semená obsahujú glykozid kolanín a alkaloidy kofeín. ktoré po úprave poskytujú kakaový prášok a maslo. kvitne do neskorej jesene. väčšinou na poliach ako burina. Brozšírené v trópoch semeno s vláknami celého sveta. ktoré sa vyvíjajú v 5-cípych hviezdicovitých tobolkách.krmivo. z ktorého sa okrem toho využívajú aj dužinaté kalichy s obsahom kyseliny jablčnej. u nás pestovaný pre veľké ružové alebo biele kvety s C lupienkami. Slez maurský (M. Pochádza zo Stredozemia a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina.acuminata) pre semená. Zvláštnosťou tohto druhu je.diskovitý rohoží a povrazov. napr. Ibištek jedlý (H. Stonky a listy má plstnaté a kvety bledoružové.zrastené tyčinky. Vlákna sa rozpadavý plod spracovávajú aj z iných druhov ibištekov. C. Okrasný ibištek sýrsky (H. lebo ich semená obsahujú značné množstvo oleja. ale aj škrob. ale aj na výrobu liečív.cannabinus) je jednoročná rastlina pochádzajúca z Indie. Ibišteky majú význam aj ako olejnaté rastliny.syriacus) je ker pôvodný v Číne a Malej Ázii.prierez kvetom. Ibištek čínsky (H. z ibišteka krvavého (H. Sú to cudzokrajné druhy. Ibištek konopný (H. preto sú obľúbenou potravou domorodcov. Kakaovník pochádza z tropickej Ameriky a pestuje sa na plantážach v trópoch. Ich plodom je tobolka. Zbierajú sa nezrelé slizovité tobolky. pestovaný u nás ako izbová rastlina pod ľudovým názvom "čínska ruža". Ibištek (Hibiscus).esculentus) sa pestuje ako zelenina. Ibiš lekársky (Althaea officinalis) sa podobá slezu. Rozkvitá v lete. darí sa mu aj v mestskom prostredí. najmä kry. teobromín. 124: Bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum) : A.konárik. ktoré majú na báze purpurovú škvrnu.sabdariffa). 122: Slezovité: A. Liečivá rastlina.

ktorého lykové vlákna (juta) sa spracúvajú na výrobu hrubých tkanín.cordata) sú podobné druhy rastúce v našich lesoch. polia. Vlákna sú celulózové. Pochádza z Mexika. Bavlník (Gossypium) je najdôležitejšia textilná rastlina. Lipy poskytujú kvalitné rezbárske drevo. 5početnými voňavými kvetmi bledožltej farby a 5zväzkovitými tyčinkami. Kvety sú veľmi chutnou čajovinou s liečivými účinkami a poskytujú včelám kvalitný nektár a peľ. Na savanách tropickej Afriky rastie zvláštny strom baobab dlaňovitý (Adansonia digitata). Bavlník bylinný (G. Okrem jarných modrých kvetov má aj tzv. pri lipe malolistej hnedé. Semená bavlníkov obsahujú olej využiteľný pre potravinárske i technické účely. celulózy a pod. Dožíva sa vysokého veku (až 5 000 rokov) a jeho plody sú jedlé. Semenník dozrieva na oriešok. Fialka voňavá (V. Má krémovožlté kvety a tobolku zelenej alebo načervenalej farby. Textilnou rastlinou je jutovník pravý (Corchorus capsularis). Rozpoznávacími znakmi sú chĺpky medzi žilkami na rube listov. lint (12-60 mm) a krátke tzv. Kvety intenzívne voňajú. Dlhé vlákno je surovinou pre textílie. 125: Kvet lipy Fialka srstnatá (V. Kvety sú usporiadané do vrcholíkov. Najviac je pestovaný bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum). ktoré nekvitnú a k oplodneniu tu dochádza v uzavretých kvetoch. U nás rastú pôvodne iba dva druhy lipy (Tilia). Sú to kry alebo byliny.  Prevažne dreviny.hirta) a fialka psia (V. Jedlé plody má aj durian zapáchavý (Durio zibethinus). papieru. vysokohorské polohy). Obr. vrecoviny. 127: Fialka sirôtková (Viola wittrockiana) x . ktoré osídlili rôzne biotopy (lesy.Dreviny i byliny trópov. krátke na výrobu vaty. Zo 40 druhov sa pestujú len 4. Bavlník stromovitý (G. semená olejnaté. Zdužnatený miešok semien v ostnitých tobolkách má lahodnú chuť.reichenbachiana) zasa k lesným 87 Obr. Listy (u bežných druhov typické srdcovité) s prílistkami. Obsahuje alkaloid violín. Do čeľade lipovitých patrí izbová rastlina lipka africká (Sparmannia africana) s veľkými chlpatými listami. Sú to stromy so srdcovitými listami. Bavlník je tiež aj medonosnou a liečivou rastlinou. kleistogamické kvety. Čeľaď je u nás zastúpená len rodom fialka (Viola) s mnohými druhmi. Pochádza z južnej Afriky. Materiál pre textilné vlákna predstavujú dlhé biele trichómy vyrastajúce zo semien tobolky. 126: Fialka voňavá (Viola odorata) ľahké. Plodom je 3-5 púzdrová tobolka. saponíny a preto sa využíva ako liečivá rastlina.barbadense) pochádza z Južnej Ameriky.canina) patria k lúčnym. dvojakého typu : dlhšie tzv.odorata) je druhom krovín a lesných okrajov najmä v blízkosti ľudských sídlisk. jednobunkové. ale veľmi hrubý kmeň obsahujúci vodné pletivá. Okrem týchto dvoch druhov sa často pestuje aj cudzokrajná lipa striebristá (Tilia tomentosa). fialka lesná (V. ale odpudivý zápach. lúky. známa pod ľudovým názvom "izbová lipka". G 3-plodolistové dozrieva na tobolku. Rastie v juhovýchodnej Ázii. ktorá má listy na rube husto bielo plstnaté a znáša dobre mestské prostredie.  Naše druhy sú byliny. s ostrohou u niektorých druhov voňavé. linter (2-5 mm). Vlákna sú kratšie a nižšej akosti. Kvety 5-početné. Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a lipa malolistá (T.arboreum) pôvodom z Indie má tiež menší význam. súmerné. Má spravidla len dlhé vlákna.herbaceum) pochádza pravdepodobne z Afriky. Bavlník barbadoský (G. ktoré je mäkké a Obr. Má nízky. motúzov a kobercov. ktoré sú pri lipe veľkolistej biele. ktorých stopka je zrastená s veľkým blanitým listeňom. Sú príbuzné slezovitým s podobnou stavbou kvetu. Lipa veľkolistá rozkvitá asi o 2 týždne skôr a má menej kvetov vo vrcholíku ako lipa malolistá. Vydlabaný kmeň baobabov slúži domorodcom ako rezervoár vody v období sucha.

U nás sa vysádzajú zo sadeníc alebo vysievajú až po skončení jarných mrazov. na technické účely i ako olejnaté rastliny. kompótov a pod. pepo) je plodová zelenina s vodnatou dužinou.časť rastliny s plodom a kvetom. patissoniana) má plody diskovitého tvaru. C má lievikovitý alebo zvonkovitý tvar a väčšinou žltú farbu.arvensis). Má bledožlté kvety. 128: Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): A.  Tropické lianovité druhy známe u nás niektorými skleníkovými druhmi s atraktívnymi modrofialovými kvetmi. Prirodzene sa vyskytujú v trópoch a subtrópoch. sirôtky sa od ostatných fialiek odlišujú postavením C lupienkov. Táto pochutina je veľmi zdravá. Stonka tekvicovitých je veľmi typickej stavby: poliehavá. Na okrasné účely sa často používa veľkokvetá a rôznofarebná fialka sirôtková (Viola x wittrockiana). 88 . napr. C. Anatomickou zvláštnosťou sú bikolaterálne cievne zväzky. Najbežnejšie pestovaným druhom je tekvica obyčajná (C. Kvety sú veľké. K tejto skupine fialiek patrí fialka roľná (V.lutea). najmä v čerstvom stave (nepražená). Celé rastliny sú drsné od štetinatých trichómov.pepo) vo viacerých konvarietách. Plodom je veľká bobuľa. Väčšie žlté kvety má fialka žltá (V.prierez samičím kvetom  Do čeľade patria väčšinou známe pestované druhy zeleniny. Vznikla krížením iných druhov. ovíjavá.pepo convar. Bobule niektorých druhov tekvíc (napr. ojedinele v Afrike. Tekvica obyčajná patizónová .pepo convar. Tekvica obyčajná olejnatá (C. zrastenolupienkové 5početné. najmä v nezrelých plodoch. ktorý obsahuje proteolytický enzým papaín.pepo convar. oleifera) sa pestuje najmä kvôli semenám. A 5. ale aj pre textilný priemysel. Použitie tekvicovitých je rôzne. ktorá sa vyskytuje na poliach ako burina. Listy dlaňovito delené. ktoré obsahujú väčšie množstvo rastlinných olejov. zrastených do valcovitého útvaru. osídľuje alpínske lúky vo vysokých horách. V samičích kvetoch dozrieva 3-5-puzdrový spodný semenník na mnohosemennú bobuľu veľkých rozmerov.druhom. alebo pomocou stonkových úponkov popínavá. tekvica obrovská) majú najväčšie plody medzi rastlinami. Tekvica (Cucurbita). Žltokvitnúce alebo viacfarebné fialky. Využíva sa aj latex z mliečnic. Mučenka jedlá (P. Pochádza z Ameriky. tzv.patizón (C. najmä ako zelenina alebo ovocie.prierez samčím kvetom.  Dreviny s mliečnicami rozšírené najmä v tropickej Amerike. Tekvica obyčajná pravá (C. Obr.edulis) má jedlé plody. ktorá je u druhu papája melónová (Carica papaya) jedlá a používa sa aj na výrobu džúsov. jednopohlavné. B. ktoré sa konzumujú rôzne upravené alebo sa nakladajú do sladkokyslého nálevu. veľké. mučenka modrastá (Passiflora coerulea).

Zaujímavým druhom je fľaškovec valcovitý (Lagenaria cylindrica). Používa sa ako podpník pre uhorky. Výplňové pletivo sa využíva po spracovaní ako umývacie huby. Dyňa červená (Citrullus lanatus) nazývaná aj melón vodný. vložky a pod. Tekvica čiernosemenná. C. krížence označované ako B. Ako zelenina sa používajú mladé plody. resp. Má tiež podlhovasté plody.Obr. technické filtre. Pestuje sa v dvoch konvarietách: uhorka siata šalátová (Cucumis sativus convar. x tuberhybrida.prierez samčím kvetom. Uhorka siata (Cucumis sativus) pochádza z Indie. Z divorastúcich druhov u nás rastie posed biely (Bryonia alba). u nás v skleníkoch. niekedy plnokveté a rôznofarebné. preto ich konzumácia má veľký dietetický význam. Má dužinaté šťavnaté stonky a nesúmerné listy. rôzne nádoby.prierez samičím kvetom Tekvica obrovská (C.  Zástupcovia tejto čeľade sú u nás známi ako okrasné izbové rastliny pôvodom z trópov a subtrópov. na povrchu zkorkovatená. Bobuľa je guľatá.časť rastliny. napr. kde rastie na úpätí Himalájí.argentea). C. podobne ako uhorky. Pestuje sa v trópoch. Je jednodomá. dužina je žltej alebo oranžovej farby. tekvica figolistá (C. 89 . Najznámejší je rod begónia (Begonia). Jednoročná rastlina podobná tekvici obyčajnej. ktorá sa konzumuje v nezrelom stave ako zelenina.viridis). Je rastlinou textilnou. avšak má menšie kvety i listy a nerozkonárené úponky.melanosperma. K ovocným tekvicovitým rastlinám patrí melón cukrový (Melo sativus. B. Využitie je rôzne. Na rozdiel od pestovaných druhov tekvicovitých má malé kvety i plody čiernej farby (jedovaté). ktorý sa po vysušení a odstránení dužiny používa na rôzne účely (nástroj na nasávanie vína. Uhorka patrí aj medzi medonosné rastliny. Plodom je podlhovastá bobuľa. ktoré sú v zrelom stave vyplnené sieťovitým sklerenchymatickým pletivom. Väčšina begónií sa množí vegetatívne (odrezkami).longus) a uhorka siata nakladačka (Cucumis sativus convar. begónia hľuznatá (Begonia tuberosa). Pochádza z Afriky. najmä pri ochorení obličiek.ficifolia) má typické zelenobielo škvrnito mramorované plody a listy podobné figovým. aromatická a sladká. Listami je okrasná begónia kráľovská (B. ktorý možno nájsť na plotoch ako popínavú rastlinu. ale plody sú takisto jedlé a vydržia veľmi dlho uskladnené. Rôzne hydridy sa pestujú ako dekoratívne rastliny. Má valcovitý alebo kyjovitý plod. olejninou i liečivou. Cucumis melo). Pestuje sa pre plod ako okrasná alebo sa môže používať ako tekvica obyčajná. Dužina dyne a melónu obsahuje veľké množstvo fyziologicky viazanej vody. Podobným druhom je tiež tropická lufa valcovitá (Luffa cylindrica).rex) a begónia striebristá (B. 129: Uhorka siata (Cucumis sativus): A. Mladé plody sa konzumujú ako zelenina. hudobné nástroje).maxima) má plody veľkých rozmerov a môžu dosiahnuť hmotnosť až 100 kg. má veľké zelené bobule s červenou dužinou a čiernymi olejnatými semenami. prípadne ako krmivo pre zvieratá.

. ale aj veľkými a kožovitými. Rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (56 rodov a 1400 druhov). 130 : Rojovník močiarny (Ledum palustre) Obr. G (4-5) A 5+5 Sú to polokry a kríčky so šupinovitými alebo ihlicovitými. 4-Vaccinium myrtillus. Vresovcovité rastú najmä na chudobných a kyslých pôdach vyšších polôh. zriedkavejšie voľnolupienkové. Často tvoria rozsiahle porasty (vresoviská. K je zvonkovitého. väčšinou vždyzelenými listami. 5-Oxycoccus microcarpus. 10Andromeda polifolia 90 . 8Arctostaphylos uva-ursi. 131: Brusnicovité a vresovcovité: 1-Vaccinium uliginosum. bobuľa. ďalej na piesčinách a rašeliniskách. 9-Arctostaphylos alpina. pravidelné. 2-Vaccinium gaultherioides. A 4+4. C (4-5). ale po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice bez príveskov majú Obr. alebo kôstkovica. 3-Vaccinium vitisidaea. lievikovitého alebo guľovitého tvaru. zrastenolupienkové. Vrchný semenník zrastá zo 4-5 plodolistov. Kvetný vzorec : . K (4-5). Plodom je tobolka. Tyčinky sú v dvoch kruhoch. Voľnolupienkovú alebo zrastenolupienkovú. a na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky. ⊕. výživu im umožňuje endotrofná mykoríza. 6Oxycoccus palustris. Kvety sú 4-5 početné. 7-Loiseleuria procumbens. rašeliniská).

slabo súmerné kvety so zrastenými lupienkami. Brusnicovité majú zreteľné vzťahy k čeľadi vresovcovitých. Má malé ihlicovité striedavé listy so silne podvinutým okrajom a ružové štvorpočetné kvety v strapcoch. K (4-5). ale aj po odkvitnutí vytrvávajúcou korunou sa vyznačuje vres obyčajný (Calluna vulgaris). V Alpách na vápenci rastie rododendron chlpatý (R. Bielu voľnolupienkovú korunu má náš domáci rojovník močiarny (Ledum palustre). Niekedy sa v parkoch u nás pestuje rododendron žltý (R. Jej druhy rastú na podobných miestach ako druhy vresovcovitých. areál zasahuje do južných Čiech (bory. Medvedica lekárska (Arctostaphylos uva-ursi) s tmavočervenou kôstkovicou..ferrugineum). ktorý je vždyzelený a pestuje sa v stovkách rôznych odrôd (cv. A 4-5.indicum) pod menom azalka.rododendrony (Rhododendron). V črepníkoch sa pestuje rododendron indický (R. Baden Baden. Tatier rastie veľmi vzácne pôvodný arktický druh medvedík alpínsky (Arctous alpina). ružovými alebo fialovými kvetmi (nevoňajú). so zrastenolupienkovou korunou. rastie na krovinatých miestach horského až subalpínskeho stupňa. Azalea lutea) so žltými a voňavými kvetmi a veľa krížencov amerických a ázijských druhov s veľkými bielymi. s peknými ružovými alebo červenými kvetmi.arborea) rastie v Stredomorí a z jeho koreňových hlavíc sa vyrábajú fajky.hirsutum) a na nevápenitom podklade rododendron hrdzavý (R. Plodom je bobuľa. líšiace sa od kvetov predošlej čeľade spodným semenníkom zrasteným s kalichom. Vresovec stromkovitý (E. V Alpách rastie vresovec mäsový (E. Vo Vysokých Tatrách rastie veľmi vzácne kobercovito rozložený kríček skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens). Rododendrony majú rôznofarebné veľké..luteum. s ktorou sa často aj spájajú do jednej čeľade. Pochádza z Číny a Japonska. ⊕. rojovník (Ledum) a skalienka (Loiseleuria). Rastie na rašeliniskách (Orava). 91 . Veľmi variabilným druhom rododendronu je kultúrny druh rododendron hybridný (R. . Vo Východných Karpatoch rastie vo výške 1600 až 2000 m rododendron Kotschyho (Rhododendron kotschii) s červenými kvetmi. Obidva sú červenokveté a sú dobrým príkladom vikarizácie. Druhy rodu vresovca (Erica) sú pekné vápnomilné kríčky. Zo zrastenolupienkovou. C (4-5). Med z rododendronov je jedovatý. Cunningham White.  Kvetný vzorec : .). skaly). Zrastenolupienkovú. syn. rastúca na rašeliniskách. Mnohé cudzokrajné druhy sa pestujú v črepníkoch. Na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky a na semenníku je žľaznatý diskus. poskytuje drogu Folia Uvae ursi obsahujúcu arbutín. G (4-5) Sú to kry aj stromy so striedavými listami a 4-5 početnými kvetmi. po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice s 2 príveskami má androméda sivolistá (Andromeda polifolia) s fialovými kvetmi. x hybridum). Vždylezelený ker arbutus pravý (Arbutus unedo) je typickou rastlinou stredomorských macchií. Sú to kry so vždyzelenými alebo opadavými listami. rastúci od nížiny až do alpínskeho stupňa na kyslých pôdach a niekedy tvorí obrovské porasty (vresoviská). rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (24 rodov a 450 druhov). ktorý ale na územie Slovenska nezasahuje.carnea). zrúcaniny. V alpínskom stupni V. Je silne voňavý a jedovatý.

V subtrópoch sa pestujú aj ďalšie druhy ebenovníkov. Má zrastenolupienkovú. C 5.samčí kvet.e .konárik s listami. guľatú 5-početnú korunu.vitis-idaea) má vždyzelené kožovité listy a červené bobule. Brusnica drobnolistá (V. A 3. Najväčším rodom je šucha (Empetrum) s dvoma druhmi rastúcimi v horských polohách a rašeliniskách : šucha čierna a šucha obojpohlavná (Empetrum nigrum a E. ale aj na rašeliniskách. ebenovník datlový (D. . Nedostatočne zrelé plody sú však zvieravo trpké (obsahujú triesloviny). f. voľnolupienkové a zoskupené do koncových alebo pazušných hlávok. Brusnica čučoriedková .∞. G (2-9) Sú to kríčky vzhľadu vresovcovitých rastlín so striedavými čiarkovitými a na spodku hlboko ryhovanými listami.quadripetalus) s intenzívne ružovou naspäť ohnutou štvorpočetnou korunou a sýto červenou bobuľou. Rastie na chudobných a suchých pôdach. Majú malé čierne kôstkovičky.Rod brusnica (Vaccinium) má u nás 4 druhy. Dužina je mazľavej konzistencie a sladkej chuti s obsahom cukrov. Brusnica pravá (V.samičí kvet. Rastie len na vrchoviskách.bobuľou. Plodom je kôstkovica. A 5 .gaultherioides) je vysokohorským druhom podobným predchádzajúcemu druhu. karoténov a vitamínu C.list. tmavej farby a veľmi cenné v nábytkárstve (eben). K 5. Pestuje Obr. Plody týchto druhov patria medzi najzdravšie ovocie. Napokon sem patrí kľukva močiarna (Oxycoccus palustris = O.uliginosum) má sivobelasé jedlé bobule. C 3. Brusnica barinná (V.myrtillus) je nízky poloker s opadavými listami. Čučoriedka rastie na kyslom humuse naších horských. Obojpohlavné alebo dvojdomé kvety sú zvyčajne trojpočetné. b. Takéto vlastnosti má najmä tropický ebenovník čierny (Diospyros ebenum).čučoriedka (V. ktorých plody sa občas vyskytujú aj u nás v predaji patrí ebenovník rajčiakový (D. K 3. . d. pevné.n Plodom je oranžová semeno a plod bobuľa pripomínajúca rajčiak s trvácim 4-početným kalichom. G ∞ -1 92 . ale rastie v subalpínskom stupni. a sa aj v južnej Európe. napr. Pochádza z Číny.  Kvetný vzorec : . m.lotus) s fialovými plodmi veľkosti čerešne a zriedkavo sa pestuje aj na Slovensku. Rastie na rašeliniskách.c . najmä ihličnatých lesov. z ktorej sa vyvinie čierna bobuľa.hermafroditum).   Sú to tropické a subtropické stromy s kožovitými listami a plodom . K ovocným druhom. ⊕. Drevo mnohých druhov je trvanlivé.kaki). . Ich plody a listy obsahujú triesloviny a rôzne glykozidy.  Kvetný vzorec : .g . pravidelné. ⊕. 132: ): Šuchovité (Empetraceae): Šucha čierna (Empetrum nigrum).

s plochou miskovitou kvetnou čiaškou. x vanhouttei). hloh sú morfologicky veľmi premenlivé. Tyčinky v púčiku sú oblúkovito ohnuté dovnútra. k cenokarpnému (4. podčeľaď). e .ruža (Rosa). okrasných i liečivých rastlín. Niektoré rody ako ostružina. Introdukované druhy sa často pestujú ako ozdobné kry a z nich sú najznámejšie tavoľník van-Houtteho (S. F . b . a to buď plochá (túžobník). alebo fľaškovitá a celkom uzatvárajúca piestiky (ruža). g .jahoda (Fragaria). na okraji ktorej sú tyčinky a uprostred zvyčajne 5 voľných cyklických apokarpných semenníkov. ktorých počet môže redukovať až na 1.trnka (Prunus). zriedka stromy alebo trváce byliny a polokry. zvyčajne bez prílistkov. Plodom je mechúrik alebo nažka.krvavec (Sanguisorba) 93 .ružovaté 3. Typickým znakom v kvete je veľmi často vyvinutá kvetná čiaška (receptákulum). šípka. a tým vznikne monokarpné G (slivka). ruža. jarabina. x bumalda.hruška (Pyrus).čremcha (Padus). C . kry alebo byliny.plody ružovitých: a hruška (Pyrus).tavoľník (Spiraea). alchemilka. Z bielokvetých ozdobných krov našich parkov do čeľade patrí tavoľa kalinolistá (Physocarpus opulifolia).jahoda (Fragaria). Podčeľaď : Rosoideae . B . zvyčajne však v strapcovitých súkvetiach (strapec.kvety ružovitých: a . Podčeľaď : Spiraeoideae .. Prevláda vývoj od apokarpného G (1. trilobata a tavoľník vŕbolistý (S. 133: A . ⊕.ruža (Rosa). salicifolia). alebo ich je veľa. Z apokarpného gynecea vznikajú charakteristické plodstvá : jahoda.krvavec (Sanguisorba). podčeľaď) k monokarpnému (3. Uprostred čiašky je apokarpné alebo cenokarpné gyneceum.čerešňa (Cerasus). c . Kvety majú drobné.1. ktoré sú rozšírené takmer po celom zemskom povrchu. G 5 .d . obojpohlavné a len druhotne jednopohlavné (napr. A 10+10+10. f . d . malina. z ktorých dozrievajú mechúriky s dvoma až viacerými semenami. Jediným autochtónnym druhom je tavoľník prostredný (Spiraea media). d . c. 2. e . Kvety sú jednotlivé. K 5.čerešňa (Cerasus). Apokarpné G tvorí 5 až veľa piestikov. čo súvisí s hybridizáciou. tavoľníkovec jarabinolistý (Sorbaria sorbifolia) a exochorda veľkokvetá (Exochorda grandiflora). nátržník. g . podčeľaď). C 5. kôstkovica alebo malvica. krvavec). Majú listy s prílistkami. Postavenie G je vrchné. Obr.alchemilka (Alchemilla). podčeľaď) resp. Tyčiniek je 2-3 (-4)krát viac než korunných lupienkov. V cenokarpnom G zrastá 2-5 plodolistov. pohárikovitá (slivka).mišpuľa (Mespilus). c .hloh (Crataegus).čerešňa (Cerasus). plodstvo nažiek v kvetnej čiaške. polyploidiou a apomiktickým rozmnožovaním. malých druhoch (mikrospecies). okolík). zriedka vetrom (krvavec). pričom však čnelky často ostávajú ešte voľné. Opelenie nastane hmyzom.jabloňovaté Predstavitelia čeľade sú stromy.slivkovaté 4. b . b .tavoľníkovaté 2. Heterochlamydeické kvety (niekedy bez koruny) sú päťpočetné. Podčeľaď : Spiraeoideae .kvetné diagramy ružovitých: a . Do čeľade patrí asi 100 rodov a 3000 druhov.∞ Sú to kry. e . najmä však v severnom miernom pásme. rastúci na výslnných stráňach podhorského a horského pásma Karpát. Jednotlivé druhy preto možno od seba len ťažko rozlíšiť a hovoríme o tzv. ale vývojom kvetnej čiašky postavenie G sa stane spodným (4. S.ostružina (Rubus fruticosus). S. Podčeľaď : Maloideae . Podčeľaď : Prunoideae .tavoľníkovaté Kvetný vzorec : . Do čeľade ružovitých patrí mnoho známych ovocných druhov.

Je liečivý.moschata) a jahoda trávnicová (F. že kužeľovité kvetné lôžko pri dozretí zdužnatie na známe plodstvo jahoda (fragum). K 5.anserina) plazivú byľ a často striebristé listy. Niekedy kužeľovité kvetné lôžko zdužnatie a na ňom sú umiestnené jednotlivé nažky: plodstvo jahoda. Niekedy sa však počet tyčiniek a semenníkov zredukuje až na 1 alebo na 2 (napr.fruticosus) rastú mnohé v lesoch. z ktorých dozrievajú nažky. Zo žltokvetých druhov má nátržník husí (P.). V rode ruží kvetné lôžko je bankovité. Podobne ako aj nasledujúci druh má stonky poliehavé a plazivé. Najznámejším druhom je ostružina malinová . alchemilka A 1. 94 . Je liečivá. tvoriace plodstvá. Rastie na dedinských dvoroch s vysokým obsahom dusíka.arenaria) a nátržník strieborný (P. A zvyčajne pozostáva z veľkého množstva tyčiniek a apokarpné gynéceum takisto z veľkého množstva piestikov umiestených na plochom. Jahoda (Fragaria) sa od predošlého rodu líši tým. s veľkým počtom druhov. Listy sú vždy s prílistkami. V našich záhradách sa pestuje kríženec jahody virgínskej a jahody čílskej (F. Plochým alebo miskovitým kvetným lôžkom sa vyznačujú túžobníky (Filipendula).erecta) so štvorpočetným kvetným obalom obsahuje veľa trieslovín.Podčeľaď : Rosoideae .ružovaté Kvetný vzorec : . zo semenníkov sa vyvinú nažky. početnými piestikmi v závitnici. na povrchu s drobnými nažkami. Túžobník brestový a obyčajný (F. V jednotlivých semenníkoch je jedno alebo dve vajíčka. F. Význačnou rastlinou lužných lesov je ostružina ožinová (R. asi s 300 druhmi. repík G 2. Introdukované ozdobné kry. Nátržník vzpriamený (P.viridis). z ktorých dozrievajú kôstkovičky (plodstvo malina) sa vyznačuje ostružina (Rubus). Kužeľovitým kvetným lôžkom. alchemilka) a pod K niektorých rodov (jahoda. Divorastúce druhy sú: jahoda obyčajná (F. V kvete niekedy koruna zanikne (krvavec.caesius) s čiernym oinovateným plodstvom. ktoré obaľuje zdužnatené kvetné lôžko: šípka.ulmaria. Na stonkách má typické ostne pokožkového pôvodu.argentea).idaeus) s červeným plodstvom a priamou stonkou. kužeľovitom alebo v bankovitom kvetnom lôžku. z Číny a Japonska sa pestujú v záhradách a parkoch.virginiana x F. Je to veľmi premenlivý rod. C 5. z nich dozrievajú nažky alebo kôstkovičky. ale namiesto nažiek sa vyvinuli kôstkovičky: plodstvo malina. Na suchých lúkach a pasienkoch rastú nátržník piesočný (P.vesca). G ∞ Zástupcovia sú kry alebo trváce byliny. je liečivý.chiloensis) jahoda ananásová (F. na rúbaniskách a pod. A ∞. Podobné je plodstvo ostružín.alba) rastie v dubových lesoch. Nátržníky (Potentilla) majú nezdužnetené kvetné lôžko. Bielokvetý nátržník biely (P.malina (R. a kalištekom sa vyznačujú nátržníky (Potentilla) a jahody (Fragaria).vulgaris) majú bohaté súkvetia bielych kvetov. Rod je veľmi premenlivý. ako žltokvetá kéria japonská (Kerria japonica) a bielkokvetý šípkovec kériovitý (Rhodotypos kerrioides). nátržník) je vonkajší kalich čiže kalištek prílistkového pôvodu. x ananassa) s veľmi chutnými a veľkými jahodami. ⊕. jahoda drúzgavicová (F. S kužeľovitým kvetným lôžkom a početnými piestikmi v závitnici. Z agregátneho druhu (skupina malých druhov) ostružiny krovitej (R.

G (1) Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými listami a opadavými prílistkami. Virgo.čremcha neskorá (Padus serotina) hybrida. Dryádka osemlístková (Dryas octopetala). so 6-10 početnými bielymi kvetmi rastie na vápencoch v horskom stupni Karpát. Slivka domáca (P.vulgaris). Gloria Dei.d . Je vyšľachtených mnoho odrôd: convar. sliva (P. e až h .villosa). uzavierajúcim veľké množstvo piestikov. Poznáme celkom asi 200 druhov. Kôstkovice sú oválne. Do podčeľade patrí asi 10 rodov s 200 druhmi.damascena). A 5n. italica (slivka ringlotová. vznikla asi krížením P.Od predošlých druhov sa líšia trvácou čnelkou na nažkách kuklíky (Geum) a kuklice (Parageum). bohato bielo kvitnúci s čiernomodrými oinovatenými kôstkovicami. Na listovej stopke alebo na okraji listovej čepele majú často žliazky. Alchemilka obyčajná (A. ktoré vytvárajú veľké množstvo krížencov. Liečivý repík lekársky (Agrimonia eupatoria) a vetroopelivé krvavce (Sanguisorba) majú jednopohlavné kvety. Jej konáriky nemajú ostne.nátržník priamy (Potentilla rôznych druhov pod označením Rosa recta). 95 .rugosa) alebo ruža jabĺčková (R. ktorý nezrastá s čiaškou. ktoré sa predtým spájali do jedného rodu slivka (Prunus). ktoré po vytvorení niekoľkých listov svoj rast zastavia a premenia sa na stonkové tŕne (napr. ktorá sa pre voňavé kvety pestuje od antickej doby. tmavomodré s voľnou kôstkou neprirastenou k dužine.domestica) pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie a bežne sa u nás pestuje ako ovocný strom. obsahujú veľa vitamínu C. Najrozšírenejším druhom u nás je ruža šípová (R.kvitnúca rastlina. „Plody“ (šípky) sa zbierajú na lekvár a čaj. Slivka guľatoplodá. ruža vráskavá (R.centifolia).hybrida cv. ⊕. V horských krajoch rastie ruža ovisnutá (R. k až n . Najpestovanejšie kultivary sú : R. i nažka. Najlepší olej poskytuje ruža damascénska (R. Charakteristické je partenogenetické rozmnožovanie.slivkovaté Kvetný vzorec : . prunazín a i. napr. Kvety rozkvitajú pred rašením (vypučaním) listov.canina). poskytuje liečivú drogu Herba Alchemillae. K 5. Plodom je kôstkovica. Bankovitým kvetným lôžkom. C 5. Na Slovensku rastie 7 rodov (divorastúce i pestované).spinosa x P. Niektoré druhy majú krátke konáriky. Qeen Elisabeth. ktoré sa enzymaticky štiepia a uvoľňujú jedovatý kyanovodík.pendulina). Plochým kvetným lôžkom sa vyznačujú alchemilky (Alchemilla) so štvorpočetnými kvetmi. Najrozšírenejším divorastúcim druhom na Slovensku je slivka trnková (Prunus spinosa). Super Star. Niektoré druhy ruží s veľkými šípkami sa pestujú aj ako ovocné druhy. Na okraji kvetnej čiašky sú početné tyčinky a na dne čiašky je jediný vrchný jednoplodolistový semenník. Poskytuje z korunných lupienkov vzácny ružový olej (Oleum Rosae). Pravidelný kvet s bankovitou kvetnou čiaškou je päťpočetný.kvet. ktoré v čase zrelosti zdužnatie na známu šípku (cynarrhodum) sa vyznačuje rod ruža (Rosa). 134: Ružovité (Rosaceae).tyčinky a piestik. slivka trnková). a až i .). c. a .cerasifera. V záhradách sa veľmi často už od stredoveku pestujú veľmi dekoratívne a niektoré voňavé hybridy Obr.insititia) má krátko stopkaté guľovité kôstkovice rozličnej farby. Tŕnitý ker so stonkovými tŕňmi. Podčeľaď : Prunoideae (Amygdaloideae) . Slivkovaté zvyčajne obsahujú vo svojich pletivách rôzne glykozidy (amygdalín. Z pestovaných ruží je známa ruža stolistá (R.

Plodom je malvica.communis) [hrušku domácu (P.avium) je pôvodný strom. convar. dula) alebo len jedno vajíčko (napr. zriedka viac (napr. jednotlivé alebo sediace po dvoch. pomariorum (slivka belicová). Vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis) je vždyzelený ker s drobnými bielymi kvetmi v priamych strapcoch. Pre jedlé malvičky hnedej farby sa pestuje jarabina 96 . V surovom stave sú nejedlé.vulgaris) má kyslé kôstkovice.jabloňovaté Kvetný vzorec : .ringlota). Jabloň a hruška sú proterogynické a sú cudzoopelivé.cerasifera). Pomoideae) . juliana (čerešňa vtáčia srdcovková. semená obsahujú broskyňový olej.fruticosa) v juhovýchodnej Európe a pestuje sa v mnohých kultivaroch s kyslastými plodmi. hloh). niekedy aj samoopelivé. višňa (C. convar. Je to ker alebo strom s červenohnedými konármi a pílkovitými krátko stopkatými kopijovitými listami. Čnelky sú často ešte voľné. u nás rastie v lužných lesoch. Vznikla asi ako kríženec čerešne vtáčej a čerešne krovitej (C. Kvety sú ružové. pektínové a dusíkaté látky). Šťavnaté oplodie obsahuje kyselinu citrónovú. rastie v Stredozemí a z listov sa pripravujú liečivá. Patrí k prvým na jar kvitnúcim ovocným stromom. Je chráneným druhom. dula) alebo tvrdé „kamenné jadrá“ (mišpuľa. má dlhostopkaté červené (zriedka žlté alebo čiernočervené) kôstkovice. pôvodná v Ázii. Pomaceae. zrastajú s ňou a vytvárajú tak polospodný alebo spodný semenník.communis) sa pestuje v najteplejších oblastiach južného Slovenska pre jedlé semená.serotina). Čerešňa pílkatá. Má vysýchavé kôstkovice s jedlými semenami. Pestuje sa pre chutné malvice bez sklereidov. V teplejších oblastiach Európy sa pestuje ako ovocný ker alebo strom. G (5-1) Zástupcovia sú stromy a kry so striedavými. Jej príbuzný druh dulovec japonský (Chaenomeles japonica) pochádza z vých. Pestuje sa pre chlpaté a voňavé malvice žltej farby. Vzácne sa vyskytuje na Slovensku hruška snežná (P. Ázie a u nás sa často pestuje pre ohnivočervené kvety. z ktorej sa vypestovala jabloň sladká (M. syriaca (slivka mirabelková. spracovávajú sa na zaváraniny a rôsoly. Jej semená pre slizový obsah osemenia sa používajú v lekárstve (Semen Cydoniae). čo je synonymom jablone domácej (M. „Pissardii“ má karmínové listy („nepravá sakura“).domestica)] s jedlými plodmi. nižší strom s okrúhlo vajcovitými listami. Zo západoázijských foriem boli vyšľachtené subsp. Semenník je stredouhlový a v každom puzdre sú 2. : Malaceae.plánka (Malus sylvestris). Na skalnatých stráňach od nížin až do alpínskeho stupňa sa prirodzene vyskytuje a často sa vysádza popri cestách jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). Marhuľa obyčajná (Armeniaca vulgaris) pochádza zo severnej Číny. Čremcha obyčajná (Padus racemosa) má biele kvety v strapcoch a čierne nechutné kôstkovice. oranžové (obsahujú provitamín A. patrí medzi najlepšie a najchutnejšie ovocie vôbec. Mandľa nízka (A. kališné lístky sú naspäť ohnuté. Plod jablone. Rod mandľa (Amygdalus) sa u nás vyskytuje v 2 druhoch. Čerešňa vtáčia (C. ktoré sa len po dlhšom skladovaní stanú požívateľnými. Malvice hrušiek obsahujú zhluky sklerenchymatických pletív (sklereidy). s metlinovitým súkvetím a ohnivočervenými malvičkami. sakura ozdobná (C. mišpuľa. ⊕. hloh).mahaleb). Podčeľaď : Maloideae ( syn. Je to nízky ker s intenzívne ružovo červenými kvetmi. Zriedkavo sa v parkoch vysádza severoamerický druh čremcha neskorá (P. zvyčajne jednoduchými listami s opadavými prílistkami. Semená sú nejedlé . Kvety sú ružové. niektoré rody sú dôležité ovocné stromy a iné zasa ozdobné dreviny. Čerešňa višňová. Endokarp (jadrovník) vznikol z plodolistov. používa sa ako podpník.nana) rastie prirodzene na niekoľkých lokalitách južného Slovenska v oblasti Panónskej flóry.toxické (kyanogénne alkaloidy). sylvestris subsp. K 5. Mandľa obyčajná (A. Čerešňa (Cerasus) je strom s bielymi až ružovými kvetmi. s vysokou dietetickou hodnotou.nivalis). Z nej a z iných druhov hrušiek vypestovali krížením hrušku obyčajnú (P. zamatovo plstnaté. mitis). s trpkými malvicami. Má cenné drevo. myrobalán (P. Broskyňa obyčajná (Persica vulgaris) pochádza taktiež z Číny a cez prednú Áziu (niekdajšiu Perziu) sa rozšírilo jej pestovanie do Stredozemia a do teplejších oblastí Európy. Semenníky v kvetoch sú ponorené do kvetnej čiašky. mirabelka). Na výslnných stráňach rastie hruška planá (Pirus pyraster). Pestuje sa v parkoch ako okrasný strom a v cv.jadrovník (jabloň. plody sú guľovité.serrulata) pochádza z Východnej Ázie a sadí sa v parkoch ako okrasný strom. Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) pochádza z Prednej Ázie. Slivka čerešňoplodá. má biele kvety v okolíkatých súkvetiach. V dužinatej malvici jednotlivé plodolisty tvoria pergamenové priehrady . Jabloňovaté rastú najmä v miernom pásme severnej pologule. A 5n. s drobnými kvetmi a s čiernymi trpkými kôstkovicami. C 5. Na krovinatých stráňach od nížiny až do predhoria rastie jabloň planá .domestica). exokarp a mezokarp zasa z kvetnej čiašky. Listy sú nepárno perovito zložené. chrupka) a ich kríženec polochrupka. („jablko“). na jednej strane žliabkovité. obsahujú veľa pektínov. Kôstkovice sú guľaté. Na výhrevných stanovištiach rastie čerešňa mahalebková (C.

A. ale je horským druhom.niger) sú nízke kry s malými okrúhlymi listami. sú svetlomilné tŕnité kry. často delený na jednosemenné časti.horizontalis) a skalník Dammerov (C. Nitky tyčiniek sú dlhé a tenké.aria) s podlhovastými elipsovitými nedelenými listami. ktoré po dotyku sklopia lístky. Hlohy (Crataegus). Iné obsahujú v kôre triesloviny (A. skalník plstnatý (C.laevigata) s plytšie vykrajovanými listami. ktoré majú trváci kalich.alaunicus) a skalník čiernoplodý (C. Zvyčajne majú dvojito perovitozložené listy s prílistkami. ktoré sú u niektorých premenené na tŕne. Niekedy nahrádzajú korunu (ak táto chýba). listy a struky niektorých druhov sú potravou pre zvieratá. Ich malvice nie sú jedlé.mukyňa (S.catechu.  Táto čeľaď predstavuje najprimitívnejšiu a najpôvodnejšiu čeľaď radu. Ozdobná je okolíkom drobných kvetov s dlhými ružovými nitkami tyčiniek. Patria sem prevažne tropické a subtropické dreviny. s perovito zárezovými listami. Má dekoratívne oranžové malvičky. Niektoré druhy produkujú glej. A. Funkciu listovej čepele často preberajú lupeňovito sploštené listové stopky . Majú v kvetoch mnoho tyčiniek.senegal). Pestuje sa zriedkavo pre malvice hnedej farby. Mišpuľa nemecká (Mespilus germanica) pochádza z Prednej Ázie a juhovýchodnej Európy.curvisepala) je podobný hlohu jednosemennému.suma). a jarabina mukyňová . Mladé vetvičky.torminalis). Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) sa pestuje v parkoch (je vždyzelená). Pestuje sa v kvetináčoch a v skleníkoch. skalník čiernočervený (C. Majú malé červené malvice. Ázie a pestujú sa v parkoch ako okrasné pôdopokryvné dreviny („bodendecker“). z ktorých najznámejší je hloh jednosemenný (C.monogyna) s listami hlbšie vykrajovanými a hloh obyčajný (C. Pochádza z Brazílie. ozdobné.fylódiá. V najteplejších oblastiach južného Slovenska sa miestami vysádza Albizia julibrissi. Poskytujú oficinálne drogy Flos Crataegi a Fructus Crataegi. Skalník rozprestretý (C. Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis) je nízkym krom kamenistých strání s vápencovým podkladom. Hloh krivokališný (C. Akácie (Acacia) sú stromy s dáždnikovitým tvarom koruny.domestica). arabskú gumu (akácia senegalská . tzv.pudica). Semenník dozrieva na struk.oskoruša (S. Vyznačuje sa seizmonastickými pohybmi listov.tomentosus). Skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus). Z iných druhov v teplejších dubových lesoch rastie jarabina brekyňová .brekyňa (S. Má štvorpočetné kvety v drobných guľatých hlávkach. Veľmi dekoratívna menšia subtropická drevina je albízia (Albizia). rastú na kamenistých biotopoch.oskorušová .dammeri) pochádzajú z Vých. 97 . Kvety sú usporiadané do malých guľatých hlávok alebo valcovitých klasov. Z rodu citliviek (Mimosa) je najznámejším druhom citlivka obyčajná (M.

135: Mimózovité (Mimosaceae): 1 . rozkonárenými tŕňmi. s listami 1-2 krát perovito zloženými. ktorému fialovoružové kvety vo zväzočkoch vyrastajú priamo na kmeni (kauliflória).kvitnúca vetvička. u niektorých druhov dužinatý a nepukavý. Je známy skôr pod názvom svätojánsky chlieb. 136: Cezalpíniovité: 1. 3 . Z ďalších cudzokrajných druhov treba spomenúť rohovník obyčajný (Ceratonia siliqua). Beztŕňovec dvojdomý (Gymnocladus dioica) je strom s krivoľakými konármi a veľkými listami. Listy sú srdcovito okrúhle. Struky má červenohnedé.kvitnúca vetvička. konzumujú Tamarindus indica.Acacia albida . Päťpočetné kvety sú súmerné (zriedka pravidelné). strom rastúci v Stredozemí. 2 . 2 . 98 . Dužina mäsitých strukov je Obr. Haematoxylon campechianum . Z tejto čeľade sa u nás v sadoch a parkoch vysádza severoamerická gledíčia trojtŕňová (Gleditsia triacanthos). Viaceré cudzokrajné druhy sú hospodársky dôležité.Albízia. Plodom je struk.sladká.struk  Sú väčšinou tropické a subtropické dreviny.Obr. s . Je to strom s hrubými. Judášovec strukový (Cercis siliquastrum) je zaujímavým stromom.Bauhinia sp. podobné kvetom bôbovitých. mäsité.

v stredoveku sa používali ako váhové jednotky (karát) na drahé kovy a ako závažie v lekárňach. dolné dva lupienky sú často zrastené a tvoria člnok (carina). Charakteristickým súkvetím bôbovitých je strapec (vika vtáčia) alebo hlávka (ďatelina).ľadenec sa otvára viečkom majú rožkatý (Lotus corniculatus). agát ich má Obr. zriedkavo jednoduché (kručinka). 3 . 9 . Do čeľade patrí asi 350 rodov a približne 10000 druhov. G (1) A 10 A (10) Bôbovité sú jednou z najrozsiahlejších a najrozšírenejších čeľadí na Zemi.motýľokveté ) Kvetný vzorec: . zriedka nepukavý (podzemnica olejná).šošovica jedlá (Lens esculenta). 11 . používané v mikrotechnike na farbenie preparátov.ďatelina lúčna (Trifolium pratense). Iné druhy poskytujú drevo. 2 . 4 (ranostaj). 7 . A (9).mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens). . kvôli nádherným súkvetiam. ktorý lucerna kosákovitá (Medicago falcata). liany a kry.bôb obyčajný (Faba vulgaris). Z upražených semien a rozomletých strukov sa vyrába kávovina. 137: Kvety bôbovitých: 1 . Niektoré poskytujú nábytkárske drevo. kopál (po kmeňoch stekajúca a stvrdnutá živica amerického druhu Hymenaea courbaril).  ( Viciaceae . hrach).bôb obyčajný (Faba vulgaris). V našom podnebnom pásme sú to väčšinou byliny. Bauhínie (Bauhinia) sú stromy. Modifikovaný lucerna siata (Medicago sativa).vikovité. Papilionaceae . 4 . iné sa pestujú pre okrasu. alebo dlaňovito zložené (ďatelina). balzamy (americké a africké druhy z rodu Copaifera). Listy východoafrickej kasie sennovej (Cassia senna) poskytujú tzv.fazuľa (Phaseolus) premenené na tŕne. 10 . 6 .sa sušené alebo sa z nich vyrábajú likéry. Semená sú rovnako ťažké. zriedka vyrastajú v pazuchách horných listov kvety jednotlivo (vika siata).komonica lekárska (Melilotus officinalis) 99 . K (5). Dva bočné sú voľné a tvoria krídla (alae). 5 . Plod je struk (rôzne tvarovaný). 5 . 8 . Charakteristické je utváranie C lupienkov. 138: Plody bôbovitých: 1 . C 5. Horný C lupienok strieška (vexillum) býva väčší. Prílistky sú trváce (veľké a nápadné má napr. 3 . Listy majú najčastejšie perovito zložené (vika). Perovito zložené listy môžu byť zakončené aj úponkou (hrach. Súmerné kvety pripomínajú motýľa (odtiaľ starší názov) a majú typickú stavbu. sennové listy s prečisťujúcimi účinkami. alebo priečne pastruk Obr. v ktorom sú ukryté tyčinky a jednoplodolistý piestik.podzemnica olejná (Arachis hypogaea). 6 1-4 semenný struk. 2 . vika) alebo hrotom (hrachor). vína a sirupy.sekernica tmavá zaškrcovaný (Hedysarum hedysaroides).lucerna siata (Medicago sativa).hrach siaty (Pisum sativum). Z dreva tropického stromu Haematoxylum campechianum sa vyrába farbivo hematoxylín. naspäť ohnutý alebo smeruje dopredu.lucerna ďatelinová (Medicago lupulina). niekedy je odlišne sfarbený.1. zriedkavejšie dreviny (mechúrnik).vika siata (Vicia sativa). Jedlé struky má tamarind indický (Tamarindus indica).vika siata (Vicia sativa).

Patria sem mnohé druhy.tinctoria). 139: Bôbovité: 1 . bielych kvetov produkujú veľa nektáru. olejniny (sója). Dôležitou vlastnosťou semien je tvrdosemennosť. Má zložené trojpočetné listy a bohaté.ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus). Jedovaté sú najmä semená v strukoch. ktoré majú schopnosť viazať atmosferický dusík a premieňať ho na dusičňany.germanica) alebo bez tŕňov (kručinka farbiarska . najmä indigovník obyčajný (I. pri besiedkach. Je dôležitou medonosnou rastlinou. Okrasnou parkovou drevinou je aj sofora japonská (Sophora japonica). Chránenou drevinou výslnných krovinatých strání a suchých dubín južného Slovenska je mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens). Má tvrdé drevo. štedrec. s tŕňmi (kručinka nemecká -G. Párno perovité listy má drevina karagana stromovitá (Caragana arborescens). Struky sú ružencovite zaškrcované. ktoré sú potravou človeka (strukoviny). Typickou vlastnosťou bôbovitých je symbióza ich koreňov s nitrogénnymi (hľúzkotvornými) baktériami (Rhizobium). Lesníci ho často vysievali Obr. 2 .G. Pôvodom severoamerický druh agát biely (Robinia pseudoacacia) je rozšírený najmä na južnom Slovensku. Početný je rod zanoväť (Chamaecytisus). Z trópov a subtrópov sú známe indigovníky (Indigofera). s trojpočetnými listami. Neplatí to však pre pestované druhy. lupína). Niektoré druhy agátov s fialovoružovými kvetmi sa pestujú ako okrasné (agát lepkavý R. agát srstnatý . Dreviny bôbovitých sa u nás uplatňujú najmä ako okrasné. Previsnuté strapce voňavých. Rýchlo sa udomácňuje a rozširuje koreňovými výhonkami. Jej žlté kvety vyrastajú jednotlivo.tinctoria). Niekedy sa vysádza v parkoch. záhradách. Má nepárno perovito zložené listy s prílistkami premenenými na tŕne. previsnuté strapce žltých kvetov. Pochádza z východnej Ázie. dôležité krmoviny (ďatelina.sladkovka hladkoplodná (Glycirrhiza glabra). väčšinou jednotlivé kvety. 3 lupína úzkolistá (Lupinus angustifolius) 100 . listy sa podobajú agátovým. medonosné (agát. lucerna). Semená obsahujú menšie alebo väčšie množstvo oleja. iné sú burinami. Na vždyzelených konárikoch vyrastajú drobné trojpočetné listy a žlté. Zelenožlté kvety rozkvitajú v neskoršom lete.indigo používané najmä na farbenie tkanín. komonica) i liečivé rastliny (agát. z ktorého listov sa vyrábalo modré farbivo . väčšinou chlpaté. múroch a plotoch. Niektoré druhy sú jedovaté (napr.viscosa. Patria sem nízke kry. bôľhoj). Pôvodom odtiaľ je aj popínavý ker (liana) vistéria čínska (Wisteria sinensis) so strapcami modrých kvetov. ale najmä bielkoviny. Čeľaď bôbovitých je po hospodárskej stránke veľmi dôležitá. Bohato rozkonáraný ker je prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius). Jedovatou okrasnou drevinou pôvodom z južnej Európy je štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides). Vyznačuje sa polopriesvitnými nafúknutými strukmi. Kručinka (Genista) je ker alebo poloker s jednoduchými listami.hispida).R. Sadí sa v parkoch.ďateliny.

ako pokrm pre zver. Je liečivý. Rôzne druhy z rodu lupína, vlčí bôb (Lupinus) pochádzajú zo severnej Ameriky alebo zo Stredomoria. Majú typicky viacpočetné dlaňovito zložené listy a kvety rôznych farieb vo vrcholových priamych strapcoch. Struky sú zvyčajne kožovité a chlpaté. Jednotlivé druhy obsahujú v semenách v rôznej miere jedovatý alkaloid lupinín. Mnohé sú okrasné trvalky alebo na poliach a lesných lúkach vysádzané ako krmivo pre zver či zelené hnojenie (lupína mnoholistá -L.polyphyllus, lupína žltá - L.luteus, lupína úzkolistá - L.angustifolius). Z xerofytných kozincov (Astragalus) sa získava slizovitá látka tragant (použitie v cukrárstve a na apretúry). Náš najznámejší kozinec sladkolistý (A.glycyphyllos) má poliehavé byle a sladké listy, preto ho dobytok rád obžiera. Rastie najmä na okraji lesov a krovín. Vysokohorské druhy kozincov sú chránené. Farmaceutické využitie má aj sladkovka hladkoplodá (Glycyrrhiza glabra), ľudový názov sladké drievko. Drevnaté podzemky sú sladké, obsahujú sladkohorké glykozidy glycyrizín a likviricín, asparagín, triesloviny a i. Ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus) je trváca bylina s nepárnoperovito zloženými listami a kvetmi v okolíkoch. Žltá koruna je niekedy červenkastá. Úzke valcovité struky po dozretí pukajú tak, že ich chlopne sa špirálovite stáčajú a vymršťujú semená. Je lúčnym kozmopolitom. Paľadenec prímorský (Tetragonolobus maritimus) sa podobá na ľadenec, ale má jednotlivé a väčšie žltkasté kvety. Rastie zriedkavejšie na zasolených lúkach. Bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria) má žlté kvety s bielochlpatými kalichmi usporiadané do hlávok, je veľmi premenlivý s viacerými poddruhmi. Vo voľnej prírode rastie na lúkach a pasienkoch i na holiach vo vyšších polohách. Pestovaný bôľhoj lekársky obyčajný (A.v. subsp. vulgaris) má koncový lístok nepárnoperovitých listov nápadne väčší. Využíva sa ako krmovina. Na výslnných stráňach a lesostepiach rastie ďatelinovec bylinný (Dorycnium pentaphyllum). Jeho struky sú veľmi malé (3-5 mm) a 1-2 semenné. Medzi zástupcov bôbovitých so zaškrcovanými rozpadavými pastrukmi patrí ranostaj pestrý (Coronilla varia), ktorý má hlávky bielo-fialovo-ružových kvetov. Ranostaj ľúby (C.emerus) je poloker vysoký asi 1 m, so zelenými konármi. Má žlté kvety v chudobných hlávkach. Vysokohorským druhom skalnatých a trávnatých holí je sekernica tmavá (Hedysarum hedysaroides). Má červenofialové kvety v mnohokvetých strapcoch. Stlačené zaškrcované pastruky sa rozpadávajú.

101

Obr. 141: Ďateliny: 1 - ďatelina lúčna (Trifolium pratense), 2 - ďatelina purpurová, inkarnát (Trifolium incarnatum),

Pôvodná v tropickej Amerike a u nás pokusne pestovaná pre jedlé olejnaté semená je podzemnica olejná (Arachis hypogaea). Listy má párno perovito zložené, kvety sú žlté. Piestik je v kvetoch umiestnený na gynofóre. Po opelení a oplodnení sa gynofór predlžuje, zavrtáva do zeme a plody- nepukavé struky sa vyvíjajú pod zemou (geokarpia). V hrubom sieťovanom oplodí je 1-5 olejnatých semien (tzv. búrske oriešky, arašidy). Do rodu ihlica (Ononis) patria chlpaté polokry s dlhým koreňom (zbiera sa ako liečivý). Majú trojpočetné, na okraji zubaté listy. Niektoré druhy sú bez tŕňov. Ihlica tŕnitá (O.spinosa) má vyvinuté tŕne. Vičenec vikolistý (Onobrychis viciifolia) je u nás pestovaná krmovina, ale bežne rastie aj na lúkach a pasienkoch. Má dlhý koreň a ružové kvety zoskupené do dlhostopkatých strapcov. Rod ďatelina (Trifolium) má v našej flóre mnoho druhov. Majú trojpočetné listy s prílistkami. Kvety zoskupené do hlávky sú rôznej farby: biele, červené, fialové i. C lupienky na báze zrastajú do rúrky. Malé struky sú podobné tobolke, otvárajú sa viečkom. Žltokveté druhy s drobnými hlávkami sa oddeľujú do rodu ďatelinka (Chrysaspis). Bežným a všeobecne známym druhom je ďatelina lúčna (Trifolium pratense). Je to dvojročná až viacročná rastlina s prízemnými dlhostopkatými listami. Trojpočetné listy majú polmesiacovitú belavú Obr. 140: Podzemnica olejná (Arachis hypogaea) alebo červenkastú škvrnu. Kvety opeľujú prevažne čmeliaky. Je veľmi premenlivá tak v plano rastúcich populáciách ako i v oblastných odrodách. Má širokú ekologickú amplitúdu, častá je na suchších i mezofilných lúkach a pasienkoch, zriedkavejšie i na rašelinových lúkach a nivách (ďatelina lúčna pravá - T.pratense subsp. pratense). Odpradávna sa
102

3 - ďatelinka poľná (Chrysaspis campestris), 4 - ďatelina hybridná (Trifolium hybridum)

Obr. 142: 1 - komonica lekárska (Melilotus officinalis), 2 - lucerna siata (Medicago sativa), 3 - lucerna ďatelinová
(Medicago lupulina)

pestuje ako najdôležitejšia krmovina (ďatelina lúčna siata - T.pratense subsp. sativum). V praxi sa rozlišujú jednokosné ďateliny (f.serotinum) s mohutnejšími trsmi, hrubšími byľami, väčším počtom internódií, po kosbe už znovu nekvitnú. Pestujú sa vo vyšších polohách. Dvojkosné ďateliny (f.praecox) majú slabšie trsy, jemnejšie byle a kvitnú aj po prvej kosbe. Dávajú vyššiu úrodu ako jednokosné. Ďatelina plazivá (T.repens) vyháňa z podzemku plazivé zakoreňujúce byle. Listy aj hlávky bielych kvetov majú dlhé stopky. Rastie na pasienkoch a v trávnikoch, znáša zošľapávanie. Ďatelina hybridná (T.hybridum) sa volá aj tzv. švédska ďatelina. Pestuje sa v miešankách i v čistej kultúre. Kvety má ružovkasté, po odkvitnutí červenohnedé. Ďatelina purpurová - inkarnát (T.incarnatum) je jednoročná krmovina, s husto chlpatou byľou aj listami. Krvavočervené kvietky sú vo valcovitých hlávkach. Ďatelina alpínska (T.alpestre) i ďatelina červená (T.rubens) sú podobné ďateline lúčnej. Ďatelina horská (T.montanum) je bielokvitnúca. Rastie od pahorkatín až po subalpínske pásmo. Ďatelinky (Chrysaspis) majú drobné žlté hlávky z kvetov, ktoré po odkvitnutí neopadávajú. V lúčnych porastoch sa vyskytujú ďatelinka poľná (Ch. campestris), ďatelinka pochybná (Ch.dubia) a ďatelinka zlatožltá (Ch.aurea). Lucerna (Medicago) má trojpočetné listy ako ďatelina. Struky sú podľa jednotlivých druhov rôzneho tvaru, často ostnaté a slimákovito zvinuté. Lucerna siata (M.sativa) je stará krmovinová plodina, u nás bežne pestovaná v rôznych kultivaroch. Často splanieva. Je to trváci druh s hlbokou koreňovou sústavou (aj 10 m). Trsy sú bohato olistené. Modrofialové kvety sú v strapcoch, struky špirálovite skrútené. Lucerna kosákovitá (M.falcata) má žlté kvety v strapcoch a kosákovite zahnuté struky. Dobre znáša mrazy, sucho i obsah solí v pôde. Rastie v trávnatých porastoch nížin. Lucerna menlivá (Medicago x varia = M.falcata x sativa) je kríženec, ktorý vzniká všade, kde sa vyskytujú blízko seba rodičovské druhy, má kvety žlto fialové, bledo fialové alebo hnedé. Lucerna ďatelinová (M.lupulina) má malé hlávkovité strapce žltých kvetov, struky obličkovito stočené. Divo rastie na lúkach, medziach, poliach. Komonica (Melilotus) má tiež trojpočetné zubaté listy a drobné kvety v dlhých strapcoch. Žlté kvety má komonica lekárska (M.officinalis), bielokvitnúcim druhom je komonica biela (M.albus). Nájdeme ich
103

na úhoroch, násypoch a okrajoch ciest. Obidve komonice sú aromatické, obsahujú kumarín a voňajú najmä pri vädnutí a sušení. Rod vika (Vicia) je bohatý na druhy (asi 120, u nás 21). Niektoré sú divorastúce, iné sa pestujú ako krmoviny, najmä v miešankách. Viky sú jednoročné a trváce rastliny, často s tenkými, chabými byľami, rozkonárenými úponkami párnoperovito zložených listov sa prichytávajú o susedné rastliny. Kvety sú v strapcoch. Vika vtáčia (V.cracca) je popínavá trvalka, vysoká až 150 cm. Podobná, ale mäkko chlpatá je vika huňatá (V.villosa). Vika chlpatá (V.hirsuta) a vika štvorsemenná (V.tetrasperma) sú jednoročné druhy s drobnými belavými kvetmi v chudobných strapcoch hojné na celom území. Vika plotná (V.sepium) sa popína pomocou rozkonárených úponkov. Pevné, priame byle má vika tenkolistá (V.tenuifolia). Vika panónska (V.pannonica) je podobná vike plotnej, ale je celá bielohuňatá a má žlté alebo špinavofialové kvety (podľa poddruhu). Rastie v teplých pahorkatinách. Vika siata (V.sativa) ako jednoročný druh a je známa v troch poddruhoch : Vika siata pravá (V.sativa subsp. sativa) sa seje do miešaniek na kŕmenie. Často splanieva. Má širšie listy ako vika siata úzkolistá (V.sativa subsp. angustifolia). Kvety im vyrastajú jednotlivo v pazuchách listov. Vika siata poľná (V.sativa subsp. segetalis), ktorá je slabo chlpatá, rastie ako poľná burina. Medzi bôbovité patria viaceré významné druhy pestované ako strukoviny. Z hľadiska ľudskej výživy sú hodnotné pre obsah škrobu, bielkovín (2-3 x viac ako obilniny), esenciálnych aminokyselín, vitamínov a vlákniny. Bôb obyčajný (Faba vulgaris) je jednoročná rastlina s hrubou štvorhrannou byľou, listy sú mäsité, sivozelené. V pazuchách listov vyrastajú biele kvety s čiernofialovou škvrnou na krídlach. Struky sú veľké, s viacerými semenami. U nás sú známe tri poddruhy, líšiace sa hlavne veľkosťou semien : bôb obyčajný konský (F.vulgaris subsp. equina) má hranaté sploštené semená. Bôb obyčajný holubí (F.vulgaris subsp. minor) má semená menšie, guľaté. Bôb obyčajný svinský (F.vulgaris subsp. major) má veľké sploštené semená. Pestujú sa ako zelenina alebo krmovina. Zelené rastliny sa silážujú. Hrach siaty (Pisum sativum) je pestovaná, jednoročná rastlina s poliehavou alebo popínavou byľou. Prílistky párno perovito zložených listov sú nápadne veľké. Listy sú zakončené rozkonárenou úponkou. Pôvodný je vo východnom Stredomorí a v Prednej Ázii. Hrach siaty pravý (P.sativum subsp. sativum) je pestovaný pre jedlé semená. Hrach siaty roľný, peluška (P.sativum subsp. arvense) má modrasto červenofialové kvety, je pestovaný v miešankách ako krmovina.

104

105 .

s .vulgaris) je jednoročná rastlina pôvodom z tropickej Ameriky s rôznofarebnými kvetmi.struk. -kalich Obr. má až 50 cm dlhé struky. k . c . č . A . K Fazuľa (Phaseolus) je rozšírená hlavne v trópoch. 144: 1 .struk.strieška.bôb obyčajný (Faba Niektoré druhy sú dekoratívne: fazuľa šarlátová (P.aureus) a drobnými zelenými semenami.hrach siaty (Pisum sativum) .vika plotná (Vicia sepium).s nízkou. 2 .Obr. a . s .tyčinky. 143: 1 . fazuľa zlatá (P. V trópoch a subtrópoch sa pestujú druhy so žltými kvetmi fazuľa mungová (P. Vo všetkých tropických krajinách sa pestuje ako dôležitá strukovina vigna čínska (Vigna sinensis). 2 .člnok.coccineus).vika srstnatá (Vicia hirsuta). ktorý sa varom denaturuje.sója fazuľová (Glycine max). ktoré sú vhodné na konzum za surova v naklíčenom stave. 3 .lunatus).vika vtáčia (Vicia cracca). Veľké množstvo kultivarov môžeme rozdeliť na 2 taxóny: var.semeno 106 . vulgaris . 3 . fazuľa mesiacová (P. Fazuľa obyčajná (P. nanus . vulgaris). Semená sú za surova jedovaté s obsahom fazínu. kríčkovitou byľou. b .mungo). V miernom pásme je známa len ako pestovaná.krídla.kvet.s ľavoobjímavou byľou a var.

mlieko. Jej semená majú vysokú výživnú hodnotu.tyčinky 107 . plazivý Obr. Má malé. Pochádza z východnej Ázie. s . C Z rodu hrachor (Lathyrus) sa pestuje hrachor siaty (L.hrachor jarný (Lathyrus vernus). Semená sa používajú varené.struk. 2 .Strukovina s rôznym využitím je sója fazuľová (Glycine max).tuberosus) má dlhý. ktoré sa podobajú listom fazule (odtiaľ názov).semenník. č . pestuje sa aj u (Eucalyptus globulus): A .šošovica jedlá (Lens esculenta). 3 . Semená sú za surova mierne toxické (obsahujú lathyrogén). pražené.čnelka. 147: Eukalyptus guľatoplodý suchých oblastí juhozápadnej Ázie a Stredomoria. Struky sú v porovnaní s ostatnými strukovinami veľmi malé. K . 3 . heterofýlia listov Tento jednoročný druh sa využíva ako strukovina i krmovina. Šošovica jedlá (Lens esculenta) je stará pestovaná strukovina.fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris).tobolka. typicky nafúknuté a žliazkaté struky. sú zo všetkých strukovín najhodnotnejšie.pratensis) má poliehavú alebo popínavú hranatú byľ a strapce žltých kvetov. hrdzavohnedo chlpatá rastlina s trojpočetnými listami. Hrachor hľuznatý (L. s . Hrachor lúčny (L. 2 . Obr. 145: 1 . B . syr. tzv.hrachor lesný (Lathyrus sylvestris). Je to jednoročná. h . vločky.konárik nás.cícer baraní (Cicer arietinum). Ďalšie jednoročné i trváce druhy rastú vo voľnej prírode. A . Má listy s úponkami. alebo sa z nich získava olej. Cícer baraní (Cicer arietinum) je dôležitou strukovinou Obr. rôznym spôsobom upravené ako sójová múka. vitamíny (B. E) a lecitín. lebo obsahujú bielkoviny podobné živočíšnym.hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus). s . s listami a plodmi.podzemná hľuza. len s 1-2 sploštenými semenami.sativus).struk. sójové mäso. 146: 1 .kalich Bledomodré kvety sú jednotlivé.

Rod vŕbovka (Epilobium) má niekoľko autochtónnych druhov.odoratus) má voňavé. kožovitými. pretože sa dá strihať do rôznych tvarov. Obsahujú aromatické silice. B . Plodom je 4-púzdrová drevnatá tobolka. Pimentovník pravý (Pimenta officinalis) je vždyzelený tropický strom.súkvetie. Vysoký strom pochádzajúci z Austrálie. Úžitkovou časťou rastliny sú sušené kvetné púčiky s obsahom silice (eugenol). Aj korenie známe ako klinčeky (hrebíčky) patrí medzi rastliny tejto čeľade. pôvodom zo strednej Ameriky s obsahom silíc v plodoch (bobuľa). iné ako koreniny. U nás je najznámejší krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens).  Byliny väčšinou so 4-početnými kvetmi a plodom tobolkou. Na južnom Slovensku sa zriedkavo pestuje v záhradkách fuksia čílska (F. Je to ker s drobnými svetlozelenými tuhými listami. používa sa v kozmetike (voňavky. Má aj kvalitné tvrdé drevo. rôznofarebné kvety. C pukajúca tobolka 108 .kvet. Z praktického hľadiska sú málo významné. 149: Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)  Dreviny rozšírené v trópoch a subtrópoch. Má listy rôzneho tvaru (heterofýlia). ktoré sa používajú ako tzv. 148: Vŕbka úzkolistá (Chamaerion angustifolium): A . Kvitne v lete karmínočervenými kvetmi. ale je to vyššia bylina s dlhým vrcholovým strapcom červených kvetov. Hrachor jarný (L. zubné pasty. ktoré obsahujú aromatické silice. protistojnými listami a jednopohlavnými kvetmi. ktorý sa šíri pozdĺž ciest.sylvestris) je rastlina s nápadne krídlatou stonkou i listovými stopkami.pisiformis) sú lesné druhy. ale často vysádzaný v Stredozemí. Pochádza zo Stredozemia.parviflorum) je liečivá. veľmi príjemnej vône. Madagaskar). „nové korenie“ s príjemnou pálivou a korenistou chuťou. Obr.  Dreviny so vždyzelenými. Plodom je tobolka.magellanica). kde rastie ako súčasť krovitých pichľavých porastov (macchie). Z okrasných druhov sa u nás pestujú fuksie (Fuchsia) ako izbové rastliny. Pupalka dvojročná (Oenothera biennis) je tiež vyššia rastlina s veľkými žltými kvetmi. Pochádza z Indonézie a pestuje sa aj inde v trópoch (Zanzibar. Pestujú sa ako okrasné. pri cestách a pod.niger) a hrachor hrachovitý (L. pestuje sa ako ozdobná letnička. dezodoranty). Vŕbovka malokvetá (E. Rastie najmä na lesných rúbaniskách. pre ktoré sa z nich získava eukalyptový olej. ktoré majú ružové kvety a rastú v rôznych biotopoch. Ide o druh klinčekovec voňavý (Syzygium aromaticum). Eukalyptus guľatoplodý (Eucalyptus globulus). u nás je zavlečeným druhom.podzemok a korene hľúzkovito zhrubnuté. hrachor čierny (L. Kyprina úzkolistá (Chamaerion augustifolium) je podobná vŕbovkám. Drobnolisté formy sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. kúpeľové prísady. Hrachor lesný (L. Veľmi obľúbený v živých plotoch. od Obr. Pochádza zo severnej Ameriky. Hrachor voňavý (L. Myrta obyčajná (Myrtus communis) je ker s drobnými a vždyzelenými listami. Hľúzky sú jedlé a slúžia na vegetetívne rozmnožovanie.vernus). Pôvodne sa vyskytuje v Stredozemí.

stonky sú dužinaté a preberajú asimilačnú funkciu listov. 1 piestik (samičí kvet). Sukulentné druhy sú podobné kaktusom.Španielska po Malú Áziu a Kaukaz. niektoré so sukulentnou stavbou. Zriedkavo v parkoch sa vysádza krušpán drobnolistý (B. sú podopreté 2 listeňmi sfarbenými do žlta alebo červena (imitácia kvetných obalov). takže pri poranení ronia biely latex. Rastie na suchých lúkach. Niekoľko druhov mliečnikov rastie na poliach a v záhradách ako buriny. ktoré im slúžia ako zásobárne vody v období sucha. Bažanka ročná (M. polopúštnych oblastiach. u cudzokrajných druhov bobuľa. Vidlice aj zložený okolík sú takisto podoprené listeňmi. mliečnik kolovratcový (T. V krovinách teplejších oblastí rastie mliečnik mnohofarebný (T. Mliečnik preháňavý (T.lathyris) je Obr. napr. Bežným druhom listnatých lesov je zasa mliečnik mandľovitý (T. Plodom je tobolka. 150: Cyathium väčšia rastlina s protistojnými listami (výnimočný znak mliečnikov).rastlina napadnutá hrdzovcom hrachovým 109 . Napadnutá rastlina má odlišný habitus a je pokrytá žltými až oranžovými ložiskami výtrusov (éciami) tejto hrdze. Týmto nepriaznivým životným podmienkam sa prispôsobili tým.helioscopius). Bažanka trváca (M. Tieto kvety sa združujú spoločne do zložitých súkvetí. listy sú premenené na tŕne. Obr. B . bez sukulentnej stavby. Najčastejším rodom je mliečnik (Tithymalus) s mnohými druhmi. pestovaná ako okrasná v záhradách. Naše druhy sú bylinné.annua) je jednoročná burina záhrad a polí. Cyathiá sa združujú do vidlíc a tie do okolíka. ktorý deformuje listy. V pletivách majú mliečnice s obsahom kaučuku. 151: Mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias): A . ktorý má podporné listene sfarbené do žlta až červena a je dekoratívnym druhom pestovaným aj v záhradkách.peplus). Veľké množstvo sukulentných druhov mliečnikovitých má centrum rozšírenia v Afrike v suchých.epithymoides). Pôvodná je v Stredozemí. takže celé cyathium napodobňuje jednoduchý obojpohlavný kvet. Zakrpatené sú kvetné obaly a pohlavné orgány redukované len na 1 tyčinku (samčí kvet).zdravá rastlina.amygdaloides). Bažanka (Mercurialis) je u nás zastúpená dvoma druhmi.perennis) tvorí miestami bohaté porasty v listnatých lesoch. najmä bučinách. Tieto čiastkové súkvetia (tzv. Praktické využitie majú okrem sukulentných okrasných druhov aj druhy s väčším obsahom kaučuku (kaučukovník brazílsky) alebo druhy so škrobnatými hľuzami (maniok). že v zdužnatelých stonkách majú vodné pletivá. kde okolo samičieho kvetu je 5 závinkov samčích kvetov a celok je podopretý 4 oválnymi alebo polmesiačikovitými žliazkami (určovací znak mliečnikov). Ich kvety sú jednopohlavné a značne redukované. mliečnik drobný (T. len u niektorých druhov majú typickú stavbu.cyparissias) s úzkymi listami. mliečnik okrúhlolistý (T. ktorý je jedovatý a na vzduchu tuhne. Je dvojdomá.exiguus). Listy sú metamorfované na tŕne vyrastajúce na rebrách dužinatej stonky. Tento druh často napáda hrdzovec hrachový (Uromyces pisi). cyathiá) majú čiaškovitý tvar.microphylla). resp.  Do čeľade patria väčšinou tropické druhy (stromy a kry). Najrozšírenejším druhom je mliečnik chvojkový (T.

K úžitkovým druhom trópov. V listnatých lesoch je hojný svíb krvavý (Swida sanguinea) a svíb južný (S. Maniok jedlý (Manihot esculenta) sa v trópoch pestuje b. Ameriky a u nás sa vysádza ako ozdobný ker. d. ktoré sú podopreté štyrmi veľkými petaloidnými listeňmi. Jednopohlavné kvety má v metlinách. K 4. Aureovariegata). Štvorpočetné kvety sú v okolíkoch. Do čeľade patrí 14 rodov s viac než 110 druhmi.plod pre jedlé škrobovité hľuzy. Svíb pochádza z Brazílie. Výrazne zhrubnutú stonku až súdkovitého tvaru má napr. Je to strom pestovaný na plantážach a Obr. ale zároveň aj jedovatými.kvet. Vzhľadom na obsah kaučuku v pletivách mliečnikovitých sa tento produkt využíva najmä z tropických kaučukodarných rastlín ako hevea parakaučuková. žltými kvetmi v okolíku. syn.milii) má sukulentnú stonku a listene cyathia sú červené. Podlhovasté červené kôstkovice (drienky) sú jedlé.e . kry s bielymi kvetmi v chocholíku a čiernymi nejedlými kôstkovicami. ⊕. Plodom je 3-púzdrová tobolka. v trópoch viacročná. 154: Drieňovité (Cornaceae). a to ešte pred vypučaním listov. Prýštec ohnivý (E. podobne ako zemiaky. niekedy obalené petaloidnými listami. A 4. Veľmi obľúbený vždyzelený ker našich parkov je aukuba japonská (Aucuba japonica). 153: Ricín obyčajný (Ricinus communis) vrchlíkoch.horrida) alebo prýštec tučný (E. ale aj vo farmaceutickom a textilnom priemysle. V kvete je spodný dvojplodolistový semenník. sfarbenými často do fialova. na jar kvitnúci ker alebo malý strom. jednoročná bylina. a . predovšetkým jeho žlto panašovaná varieta (cv. Olej sa používa na technické účely. výbežkatý (Swida stolonifera). so semenami bohatými na olej.pulcherrima. s drevnatejúcou stonkou a veľkými dlaňovito delenými listami. 110 . V čerstvom stave sú ale hľuzy jedovaté.kvitnúci konárik. prýštec hrozný (E. kyslotrpkej chuti. Pochádza z Madagaskaru.  Kvetný vzorec: .australis). U nás rastie drieň obyčajný (Cornus mas). Pochádza zo Sev. Poinsettia pulcherrima). obsahujú kyanogénne glykozidy. pochádajúci z Mexika. Nemá sukulentnú stavbu a listy sú sfarbené do červena. U nás sa častejšie pestujú ako okrasné izbové rastliny prýštec najkrajší (E.obesa). hlávkach a Obr. kaučukovník brazílsky (Hevea brasiliensis). subtrópov a čiastočne mierneho pásma patrí ricín Obr.Najpočetnejší je rod prýštec (Euphorbia). Plodom je bobuľa alebo kôstkovica. G (1-2) Sú to stromy a kry s jednoduchými listami bez prílistkov. Svíbovec floridský (Cynoxylon florida) má guľovité súkvetie drobných kvetov. Ricín sa pestuje u nás ako okrasná rastlina letnička. 152: Mliečnik obyčajný (Ricinus kolovratcový (Tithymalus helioscopius) communis).c . C 4. ktorý má niekoľko sto druhov sukulentných.

vždyzelený ker až menší strom s ostnatolaločnatými lesklými listami.K 4. a. Na Slovensku rastú 2 druhy: bršlen európsky (E. 155: Bršlencovité (Celastraceae): bršlen americký (Euonymus americanus). Tu rastie v dubových lesoch. kôstkovica a bobuľa. vzniknutým z vonkajšieho osemenia. g . ktoré sa vyvinú na korálovočervené plody pretrvávajúce do jari.paraguaiensis). pre listy obsahujúce kofeín.plod. i až n .konárik s kvetmi a plodmi. Do čeľade patria 4 rody s viac než 400 druhmi s kozmopolitným rozšírením. len zriedka sú jednotlivé v pazuche listov.semeno  Sú to dreviny viacmenej krovitého vzrastu s opadavými nepárnoperovito zloženými listami s prílistkami. V Južnej Amerike sa pestuje na veľkých plantážach cezmína paraguajská (I.europaeus) a bršlen bradavičnatý (E.5. h . Kvety sú malé a zoskupené do pazušných súkvetí. Niektoré druhy majú v pletivách tracheidy s latexovým mliekom. V rámci čeľade sa rozlišuje 50 rodov s 800 druhmi.b . V južnej Európe rastie klokoč perovitý (Staphylea pinnata). Do čeľade patrí 5 rodov (asi 50 druhov) rozšírených v temperátnej zóne severnej pologule. a . h . Obr.c .priečny rez semenníkom. Plod je tobolka. b.aquifolium). Je chránený. A 4. C 4. Najväčší rod cezmína (Ilex) má viac než 300 druhov. kry a liany s jednoduchými listami. Obr.japonica) a panašované formy bršlena Fortuneho (E. červenej farby.dozretý plod (tobolka). Využívajú sa na prípravu osviežujúceho zeleného čaju pod názvom „máté“. Je obľúbeným vianočným stromčekom v Sev. Má drobné biele kvety. Plody sú tobolky alebo nažky s veľmi tvrdým osemením.fortunei). so štvorpočetnými alebo päťpočetnými kvetmi s veľkým žľaznatým diskusom. Pre tento druh sú charakteristické nafúknuté tobolky s veľkými hnedými semenami s tvrdým osemením.kvet.  Sú to menšie vždyzelené stromy alebo kry s jednoduchými striedavými listami.verrucosus) ako kry v lesných spoločenstvách dubín a dubohrabín.kvet 111 . Amerike. Ako ozdobné kry sa vysádzajú ázijské druhy bršlen japonský (E. Kvetný vzorec : . i až k . 156: Cezmínovité (Aquifoliaceae): cezmína tmavá (Ilex opaca). Na Slovensku sa pestuje juhoeurópsky druh cezmína ostrolistá (I. ktorého areál zasahuje aj na Slovensko. Semená po dozretí tobolky visia na dlhých vajíčkových šnúrach.⊕. Semená sú často obalené mäsitým mieškom (arillus).5.orbiculatus).scandens) a ázijský bršlenec kruhovitý (C.kvitnúci konárik. Kvety sú menšie 4početné. severoamerický bršlenec popínavý (C. plod je kôstkovica.5. G(2-5) Sú to stromy. Zriedkavo sa vysádzajú v parkoch aj bršlence (Celastrus). Najväčším rodom je bršlen (Euonymus) s viac než 200 druhmi.

5. pochádzajúci zo Sev. a . c. Striedavé listy sú dlaňovito delené alebo dlaňovito zložené. . Paviniče sú veľmi dekoratívne na jeseň. Z nich najznámejší kultúrny druh je vinič hroznorodý (Vitis vinifera). Často sa na južnom Slovensku splanieva vinič pobrežný (V. lebo vytvára dokonalú kulisu z mozaiky listov. vždyzelená liana. Ameriky.  Kvetný vzorec : . vyrastajúca v pazuche listu (sympódium). Listy má dlaňovito zložené z 5 úzko vajcovitých lístkov. s 2 vajíčkami v každom púzdre. prichytávajúce sa úponkami. C 4.antarctica). zoskupené do metlín. obojpohlavné alebo jednopohlavné (dvojdomé alebo polygamické). G (2) Sú to dreviny.samčí kvet. Entomofilné rastliny. g. . Vrchný semenník je dvojplodolistový a dvojpuzdrový. G (2-5) Obr. liany.kvitnúca rastlina. Sukulentné druhy rastú v juhozápadnej Afrike. Viničovité sú prevažne tropické rastliny s niekoľkými rodmi s areálom aj v temperátnej zóne severnej pologule (12 rodov a 700 druhov). . K 4. Úponky sa na konci rozširujú na prichytávacie platničky. čoskoro opadávajú a na kvete ostáva len krpatý drobný kalich. ale poskytuje horšie víno a preto sa používa ako podpník pre vinič hroznorodý.5. ⊕. Pravdepodobne vznikol z divorastúcich druhov viniča lesného (V. pestovaný v mnohých odrodách. 4-5 početné kvety sú pravidelné.d . Podobný druh pavinič trojlaločný (P. A 4.5.riparia). Korunné lupienky čiapočkovito zrastajú.5.tricuspidata) s lesklými trojlaločnatými listami sa využíva na zakrytie budov. 157: Viničovité (Vitaceae): vinič letný (Vitis aestivalis).5. ⊕.caucasica). s 300 druhmi. Na zakrytie múrov a pergol sa pestuje pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia) a pavinič popínavý (P.h piestik 112 . až so 4 m vysokým a hrubým kmeňom.labrusca) odolnejší druh. Šťavu druhu Cissus jattae používajú domorodci ako šípový jed. pretože sa krásne vyfarbujú. K 4. Z amerických druhov sa u nás často pestuje vinič líščí (V.obojpohlavný kvet. Plodom je bobuľa. C 4. Najväčším rodom je cisus (Cissus). . A 4.sylvestris) a viniča kaukazského (V. Hlavná stonka končí ako úponka a ďalší rast preberá bočná stonka.5. f .inserta). Kvetný vzorec : . Veľmi obľúbená nenáročná izbová rastlina je cisus antarktický (C. so 4 semenami.

plod  Kvetný vzorec : . Z plodov a z kôry sa pripravuje prečisťujúci liek. Jaseňovec na semene.kvet. 113 . Rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica) je dvojdomý tŕnitý ker s protistojnými listami a so súkvetím štvorpočetných zelenkastých kvetov. ktorý sa lúpe a kompotuje metlinatý (Koelreuteria paniculata).piestik. 158: Rešetliakovité (Rhamnaceae).kvet. G (3) Sú to dreviny temperátneho (mierneho) a subtropického pásma. Plodom je kôstkovica. v krovinách a vo svetlých lesoch. ktorý v Stredomorí rastie ako súčasť macchie. 159: Mydlovníkovité (Sapindaceae). najmä však v subtropickom a tropickom pásme (58 rodov a 900 druhov).jujuba var.Sú to dreviny.K5. prevažne kry. C5.rez plodom (Vietnam a Malajzia). šikmo súmerné alebo pravidelné päťpočetné kvety a rozmanité plody. h . f. V pletivách sú mliekovité alebo živicovité. z ktorých dozrievajú čierne kôstkovice. čínske datle. Rastie na výslnných kamenistých stráňach. Dvojslivka čínska (Litchi chinensis) sa pestuje pre lahodný miešok Obr. Rastie na kyslých substrátoch. Niektoré druhy rodu jujuba zizyfus (Zizyphus) majú jedlé plody.kvitnúci konárik. Rešetliak karolínsky (Rhamnus carolinianus). Jeho kôru používajú tiež na výrobu prečisťujúcich liekov. často jedovaté tekutiny s obsahom saponínu.10. obsahujúca kofeín .c .piestik.⊕. Jujuba holá .inermis) poskytuje tzv. Malé kvety tvoria vrcholíkovité súkvetie.g . Krušina jelšová (Frangula alnus) je ker s lámavými beztŕňovými konárikmi so striedavými listami a 5-početnými kvetmi. d tyčinka.slúži na výrobu osviežujúceho nápoja. Z cudzozemských treba uviesť paliurus tŕnitý (Paliurus spina-christi). Majú striedavé perovito zložené alebo jednoduché listy. b. neskoršie fialovočervená kôstkovica. s kvetmi v metline a s nafúknutými tobolkami. Druhy čeľade sú rozšírené v miernom. i . ∞. Zo semien amazónskej paulínie nápojovej (Paullinia cupana) sa pripravuje pasta guarana. f až h . a . Semená obaľuje dužinatý miešok. b. tŕnistý ker (tŕne premenné prílistky). A 8. Obr.kvitnúce vetvičky. Mydlovník pravý (Sapindus saponaria) zo Strednej a Južnej Ameriky má plody s obsahom saponínu a ich oplodie sa používa ako mydlo. Majú tŕnité brachyblasty s jednoduchými listami s malými prílistkami. U nás rastú autochtónne len 2 rody. a .e . Sú štvorpočetné alebo päťpočetné. z ktorých dozrieva spočiatku červená. morfologicky podobné pravým datliam (Phoenix dactylifera). U nás sa často vysádza ako ozdobný strom z Číny jaseňovec metlinatý (Koelreuteria paniculata) s nepárno perovito zloženými listami.zizyfus jujubový (Z.

Do čeľade patria 2 rody a 20 druhov.e . niektoré poskytujú technické a liečivé suroviny. Má veľké šťavnaté kôstkovice oranžovej farby.l. G (3) Sú to dreviny s protistojnými. A5-8. Obličkovcovité predstavujú primitívnu čeľaď. s rôznorodým kvetným obalom. Stopka plodu hruškovito zdužinatie a na nej je obličkovitá nažka.kvitnúci konárik.hippocastanum). n . veľmi dekoratívny v období kvitnutia.samčí kvet. a .konáriky so súkvetím.c kvet. Najznámejší rod pagaštan (Aesculus) je na Slovensku zastúpený dvoma introdukovanými druhmi: pagaštan konský (A.samičí kvet. ktorý sa nazýva pagaštan pleťový (A. dlaňovito zloženými listami. Súkvetím je vzpriamený strapec závinkov. ktorý je rozšírený na Balkáne a pagaštan paviový (A.pavia) zo Sev. iné sa cenia ako ozdobné rastliny a mnohé obsahujú jedovaté sekréty. vnútri zvyčajne len s jedným veľkým semenom a hnedým lesklým osemením s veľkou belavou jazvou (hilum). Ameriky.piestik. Vhodný je na výsadbu stromoradí alebo solitérov. 161: Obličkovcovité (Anacardiaceae): sumach hladký jedlé (oriešky kešu). c.5. b.   Sú to dreviny. Čeľaď prejavuje príbuzenské vzťahy k radu Rutales a k čeľadi Sapindaceae. Čeľaď má značne veľký praktický význam.K(5).Obr. m . Príbuzný mangovník (Rhus glabra). pukajúca tromi chlopňami.plod. načo poukazuje aj ojedinelé apokarpné gynéceum. Zdužinatená plodná stopka a semeno sú Obr. tobolka alebo nažka. Obličkovcovité rastú väčšinou v subtrópoch a trópoch (79 rodov a 600 druhov). 114 . f. V parkoch sa vysádza hybrid týchto druhov. Plodom je ostnatá tobolka. Plody sú rozmanité a môže to byť kôstkovica. Pochádza z Indie. so zloženými striedavými listami. Terminálne púčiky sú veľké (obrovské) až 3 cm s lesklými hnedými živicovými šupinami a so šikmo súmernými päťpočetnými kvetmi. a . 160: Pagaštanovité (Hippocastanaceae): pagaštan osemmužný (Aesculus octandra). C4.g n . k.semeno   Kvetný vzorec : . Mnohé druhy sú ovocné rastliny trópov. x carnea) s bledoružovými kvetmi.m . ovocnou rastlinou všetkých trópov. menšie stromy a kry.súplodie indický (Mangifera indica) je najdôležitejšou .d. Kvety sú menšie päťpočetné. Obličkovec západný (Anacardium occidentale) pochádza z tropickej Ameriky. Pagaštan konský je veľký košatý strom (až 20 m).

15862: Javorovité (Aceraceae): a . Ázie poskytuje výborný čierny japonský lak.5. A 4+4. Škumpe sú príbuzné rody sumach (Rhus) a sumachovec (Toxicodendron). používaný v garbiarstve. Sumachovce sú jedovaté. Sumachovec fermežový (T. päťpočetné. Podobný lak poskytuje aj sumachovec voskový (T. preglejok a pod. b .platanoides).vera) tiež zo Stredomoria poskytuje pistácie. heterochlamydeické. Kvety sú pravidelné. d . K 4.Škumpa vlasatá (Cotinus coggygria) je na Slovensku vzácnym a chráneným teplomilným krom.sú to semená v sklerifikovaných tobolkách. G (2) A 5+5 Do čeľade patria dreviny s typickými dlaňovitými listami postavenými protistojne a obojpohlavnými alebo jednopohlavnými (javorovec jaseňolistý) kvetmi. Na Slovensku sú pôvodné 4 druhy javorov.radicans). Javor mliečny (A. ⊕. Kvety tvoria bohaté metliny a Obr. Rozšírené kvetné lôžko vytvára v kvete žľaznatý terč. U nás v záhradách sa niekedy pestuje zo Sev. ktoré sú u nás introdukované. čiže zelené mandle . Často sa sadí v parkoch pre dekoratívne chlpaté súplodia.verniciflua) z vých.javor horský (Acer pseudoplatanus). Pistácia mastixová (Pistacia lentiscus) rastie v Stredomorí. Najviac druhov javorovitých rastie vo vých. V našich parkoch sa často sadí sumach pálkový (Rhus typhina) pre pekne zafarbené listy na jeseň. Jeho drevo sa používa v nábytkárstve na výrobu hudobných nástrojov. jej listy obsahujú tanín. .  Kvetný vzorec : .0. uhorské žlté drevo. . Ameriky pochádzajúci a tiež jedovatý sumachovec koreňujúci (T.succedaneum).javor mliečny (A. Ázii a v Severnej Amerike (2 rody. spôsobujú pri dotyku prudké zápaly kože. je súčasťou macchií a poskytuje mastixovú živicu. c . Kvety tvoria ovisnuté strapce a krídla dvojnažky zvierajú ostrý uhol. 150 druhov).javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) 115 . Poskytuje tzv. Pistácia pravá (P.5. C 4.campestre). Z dvojplodolistového semenníka sa vyvinie krídlatá dvojnažka. niekedy chýba koruna. Je tiež obľúbenou parkovou drevinou. Javor horský (Acer pseudoplatanus) je častý strom horských bučín.platanoides) má listy s 5-7 končistými lalokmi.javor poľný (A.

Dvojnažky sú v previsnutých strapcoch a dovnútra ohnutými krídlami. Vzhľadom na ľahké rozmnožovanie a rýchly rast splanieva a vyskytuje sa ako cudzorodý prvok v lužných lesoch a popri riekach (napr. Rýchlo rastie.tataricum).plod. f. Obr. Často sa sadí pri cestách a v parkoch (znáša strihanie).campestre) je ker alebo strom našich lesov v teplejších oblastiach. Je nebezpečný invázny druh.saccharinum).c . Pajaseň pochádza z Číny. a konárik s plodmi. strom s veľkými nepárnoperovito zloženými listami a drobnými žltozelenými kvetmi v bohatých súkvetiach. Z cudzokrajných druhov sa u nás pestujú najčastejšie druhy: kvetmi s krvavou korunou sa vyznačuje severoamerický javor červený (A. Dunaj).samčie kvety.monspessulanum) s dlhostopkatými malými trojlaločnatými listami. ktorý sa často pestuje v mestách. Javor poľný (A. často sa u nás pestuje v parkoch. Ameriky. na zboreniskách a pod. Pozná sa podľa striebristého rubu listov. Má menšie päťlaločnaté listy s celistvookrajovými lalokmi. Podobný je javor cukrodarný (A.krídla dvojnažky zvierajú tupý uhol. 116 .g . Z východoázijských druhov sa vysádza v parkoch a záhradkách javor dlaňovitolistý (A. Plody sú tobolky. Javor červený (Acer rubrum). je dôležitou medonosnou drevinou. Vzhľadom na ľahké odnožovanie z koreňov sa vegetatívne šíri a splaňuje najmä pri plotoch. Plodom je nažka s vrtuľovito ohnutými krídlami. päťpočetné. Americkým druhom je aj javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) s nepárno perovito zloženými listami (výnimočný znak čeľade). niekedy v panašovaných formách. Listy sú striedavé.  Sú to prevažne tropické a subtropické dreviny s vysokým obsahom terpenoidov a taxínov v dreve a éterických olejov v listoch. Krídla drobnejších dvojnažiek ležia v jednej rovine. b.saccharum = A. k . Zriedkavejšie sa u nás vysádza javor montpeliérsky (A. najmä dubín. ktorý na jeseň prefarbuje listy do karmínovočervena. bobule alebo kôstkovice. Kvety menšie. podobne ako z javora cukrového (A. 163: Javorovité (Aceraceae). perovito zložené. kde sa z jeho miazgy získava cukor (javorový sirup).dasycarpum) pochádzajúci tiež zo Sev. ktoré napomáhajú šíreniu plodu vetrom. m semeno   Z tejto prevažne tropickej čeľade je u nás známy pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima). Je dvojdomý (takisto výnimočný znak) a často sa sadí v parkoch.samičie kvety.rubrum).palmatum). So srdcovito vajcovitými a na okraji pílkovitými listami s takmer rovnobežnými krídlami dvojnažiek sa vyznačuje teplomilný javor tatársky (A.

Kvety sú pravidelné.sinensis) . ktorého aromatické plody sa využívajú v potravinárskom priemysle. trifoliata) pochádza zo severnej Číny. Sladené albedo plodu je známy citronát. Semená majú viac zárodkov (polyembryónia). ∞ ) A 5+5 Sú to dreviny (stromy a kry). sa používajú na výrobu marmelád a likérov a jeho listy sú liečivé ( Folia Aurantii ).poskytuje plody cedrato. bergamia) sa získava bergamotový olej. rozšírené kvetné lôžko.pôvodom pravdepodobne z Číny. u ktorého sa pri šľachtených kultivaroch nevytvárajú semená (partenokarpia). Plody citrónovníka čínskeho (C.a. veľmi aromatické. Plody sú veľké so žltým flavedom . Je liečivá. tmavožilkovanými kvetmi a silnou vôňou. Plodom je tobolka (jasenec) alebo bobuľovitý citrusový plod (hesperídium). Z tropických a subtropických vždyzelených rutovitých najznámejší je rod citrónovník (Citrus). aurantium) . Tŕnitý ker . V Stredomorí rastie krovitý druh. Medzi tyčinkami a semenníkom je nápadný žľaznatý terč t. Pestuje sa ako okrasný ker. konzumované pre ich sladkú šťavu.vlhé trópy. obsahuje glykozid maringin. Rastie na vápenitých pôdach teplejších polôh.Do čeľade patria mohutné tropické dreviny. často na Slovensku splanie.poskytuje veľmi kyslú limetovú šťavu (limet juice). Z južnej Európy pochádza ruta voňavá (Ruta graveolens). Plod je hesperídium. Kvety sú biele alebo ružové. Z jeho kvetov. čiže malé grapefruity.limon) . poskytuje plody zvané pompelmus. Francúzsko) melia japonská (Melia azederach) ako ozdobný ker.aurantium) má dva poddruhy: plody poddruhu citrónovníka horkého pravého (C. subsp. ekumarínov a terpenoidov v lyzigénnych nádržkách. rastlina so zelenkastožltými kvetmi. silíc. ktorá sa používa na výrobu limonád. Citrónovník limetový (C. subsp.aurantiifolia. listov a mladých výhonkov sa získava éterický olej.maxima). voňavé. Citrónovník obrovský (C. ⊕. A 4+4. poskytuje plody .grapefruity. ktorých šťavnatá dužina je nahorklá.medica) .paradisi) je mohutnejšieho vzrastu.5. Je odolný voči zime a preto sa používa ako podpník pre kultúrne citrónovníky a na získavanie zimuvzdorných hybridov. Citrónovník rajský (C. Plody sú len 2-3 cm veľké. Obľúbená izbová rastlina a tiež rastlina japonských cisárov je citrónovník japonský (Fortunella japonica). najmä Západná India . listové stopky majú výrazné krídla. Mnohé druhy citrónovníka sa pestujú a ich taxonomické hodnotenie je veľmi ťažké pre tisíce rokov trvajúce kríženie. Plody nie sú jedlé. niekedy z väčšieho počtu plodolistov (citrónovník). ktoré sa ťažia pre kvalitné drevo mahagón (Swietenia mahagoni. Citrónovník horký (C.India. Stredomorie . C 4.India a Stredomorie. Sú prevažne päťpočetné. ktorý sa zriedkavo pestuje aj v teplejších oblastiach Európy (Maďarsko.4. Citrónovník pravý (C. Je chránený. Všetkých zástupcov však možno veľmi dobre poznať podľa typickej arómy.citrónovec trojlistý (Poncitrus trifoliata. alebo "cédrové drevo" (Cedrela odorata). Citrónovník mandarinkový (C. z ktorých šťava sa používa prevažne na výrobu limonády (šťava obsahuje vitamín C a B1 a kyselinu citrónovú). používané v podobe džúsov. má listové stopky bez krídel. pomarančovej farby. známy pod menom kumkvát. Vrchný semenník je z 5. poskytuje menšie plody s oranžovým flavedom a albedom oddeliteľným od dužiny mandarinky.5. zriedkavejšie štvorpočetné. Stredomorie. Khaya senegalensis). prípadne krovitý druh z východnej Ázie fagara jaseňolistá (Fagara schinifolia) = zantoxyl jaseňolistý (Zanthoxylum schinifolium). G (2. mahagónovníky.a. Typické sú najmä sploštené až krídlaté listové stopky.pochádza z južnej Ázie. C. 117 .známe citróny. Z kôry plodov poddruhu citrónovníka horkého bergamotového (C. Jediným našim pôvodným druhom z rutovitých je jasenec biely (Dictamnus albus) s veľkými ružovými. používané na výrobu marmelády a na získavanie šťavy.j. K 4.5.Predná India. veľké a prenikavo voňavé.acida) . Pochádza z juhovýchodnej Číny a kvitne celý rok príjemne voňavými kvetmi.reticulata) . zriedkavejšie súmerné (jasenec). Čeľaď rutovitých je morfologicky veľmi rozmanitá. sú známe pomaranče. C. kompótov a pod.  Kvetný vzorec : . zriedkavejšie byliny známe ako aromatické rastliny s obsahom éterických olejov. Listy sú perovito zložené alebo jednoduché (citrónovník). Zo známejších kultúrnych druhov a krížencov treba uviesť tieto : Citrónovník médsky (C. V parkoch sa zriedkavo pestujú ako nízke stromy krídlatec trojlistý (Ptelea trifoliata) a korkovník amurský (Phellodendron amurense).

pomocou ktorých sa aj vegetatívne rozmnožujú a vytvárajú tak celé polykormóny (kolónie) (napr. Z divorastúcich druhov ľanu sa vyskytuje na lúkach nenápadný ľan prečisťujúci (L. Na poliach a záhradách teplejších oblastí rastie ako burina žltokvitnúci kysličkovec európsky (Xanthoxalis fontana). ľan tenkolistý (L. U nás rastie len niekoľko druhov ľanu (Linum). kyslička jedlá (Oxalis deppei). Tobolky sú guľaté. alebo ľan žltý (L. koreňové hľuzy alebo šupinaté podzemky. ktorý má na podzemkoch škrobnaté hľuzy. Pomenovanie čeľade je podľa obsahu kyseliny šťavelovej. Olej má využitie aj vo farmaceutickom priemysle. V tônistých lesoch. Niektoré ďalšie cudzokrajné druhy sa pestujú ako črepníkové okrasné rastliny. syntetického kaučuku a pod. Pestuje sa jednak ako olejnina (L. Kvety sú 5-početné. ktoré sú dlaňovito zložené. napr. väčšinou s úzkymi listami.usitatissimum). K jedlým druhom patrí u nás málo známy kysličkovec hľuznatý (X. jednak ako textilná rastlina (L. kde pred 5-6 tisíc rokmi vznikla jeho kultúrna forma. z ktorého dozrieva tobolka. 164: Kyslička obyčajná bežnou potravou juhoamerických Indiánov. Kvety má modrej. vrátane semenníka.  Sú to byliny s jednoduchými. Na stepných lúkach rastú vzácnejšie ľan rakúsky (L. Pre textilné vlákna je dôležitá stonka obsahujúca sklerenchymatické povrazce okolo cievnych zväzkov. Ten je veľmi vysýchavý a preto sa využíva pri výrobe fermeží. Vytvárajú tak typické troj alebo štvorlístky. bielej alebo ružovej farby. 3 alebo 4-početné. Malá čeľaď príbuzná pakostovitým. napr. 165: Ľan siaty (Linum usitatissimum) 118 . rýchloschnúcich farieb a lakov. Plodom je 5-púzdrová tobolka. mydla. najmä na kyslých pôdach rastie kyslička obyčajná (Oxalis acetosella). Tobolka obsahuje 10 semien. V našej flóre je zastúpená kyslička (Oxalis). pričom každé púzdro je ešte rozdelené nepravou priehradkou. Niektoré druhy vytvárajú rôzne podzemné zásobné orgány. Najznámejším druhom je pestovaný ľan siaty (Linum usitatissimum).  Obr. Pochádza pravdepodobne z juhozápadnej Ázie a severnej Afriky. Má biele kvety červenofialovo žilkované. Rastliny sú preto kyslej chuti a môžu sa používať do šalátov a pod.tuberosa).usitatissimum subsp. Líši sa však najmä listami. Výlisky sú krmivom. (Oxalis acetosella) Ako ovocie sa zriedkavo objavujú v obchodoch plody egrešovca oblého (Averrhoa carambola) pod názvom karambola.tenuifolium) s bledomodrými kvetmi. Je Obr.usitatissimum subsp.austriacum). Kvety sú 5-početné v chudobných závinkoch.catharticum) s drobnými bielymi kvetmi. kyslička obyčajná). linolea.flavum). Je to jednoročná bylina s čiarkovitými listami. Ľan siaty je aj liečivou rastlinou. Sú to voskovo žlté bobule s piatimi výraznými rebrami kyslej chuti s vysokým obsahom vitamínu C. Okrem oleja obsahuje aj sliz. Endosperm semien obsahuje až 35 % oleja. ktoré sú zákonom chránené. crepitans).

Známe okrasné muškáty (Pelargonium) pochádzajú najmä z južnej Afriky. drevnatejúcou stonkou a krvavočervenými kvetmi v nepravých okolíkoch a Obr. ale hojný je aj pakost nízky (G. nachádzajúce sa v žľaznatých trichómoch najmä na listoch.sanguineum). (Impatiens parviflora) 119 .j. pozdĺž ktorých sa naďalej šíri. ich krížence a kultivary sú snáď najčastejšími okrasnými rastlinami okien a balkónov.noli-tangere) má veľké sýtožlté kvety a rastie v tônistých listnatých i lužných lesoch. Od kysličkovitých. Kvety sú súmerné.tobolky. Obr. Rastie ako burina. 167: Pakost lúčny (Geranium pratense) muškát štítovitolistový (P.pakost smradľavý). ktorý má kvety červenofialovej farby a rastie na vlhkých lúkach a pri potokoch. na ktoré sa podobajú. kde vytláča pôvodnú vegetáciu. ktoré pri dozrievaní vystreľujú semená podobne ako u pakostovitých. Jediným zástupcom s perovito zloženými listami je bocianik rozpukovitý (Erodium cicutarium).pelargónie . sa líšia najmä plodmi. Podobá sa na Obr. pochádza zo severovýchodnej Ázie. Mohutná bylina s veľkými ružovopurpurovými kvetmi.palustre). Nenápadný. Tieto druhy. 168: Netýkavka malokvetá Okrem toho sa aj pestuje ako okrasná letnička. K lúčnym druhom patrí pakost lúčny (Geranium pratense) s veľkými bledomodrými kvetmi. V našej flóre rastie niekoľko druhov pakostov (Geranium).parviflora) má menšie bledožlté kvety. pri ktorom sa chlopne tobolky náhle skrútia a vystrelia semená (seizmotaxia). rastúcim na rozhraní lesa a lúky je teplomilný pakost krvavý (G. Pochádza z Himalájí a u nás sa udomácnila najmä v priekopách a pri potokoch. 166). Zaujímavosťou sú plody . Dolný K lístok je sfarbený a predĺžený do ostrohy. t. Najobľúbenejšími druhmi sú muškát krúžkovaný (Pelargonium zonale) s hrubou. Plody patria medzi rozpadavé. ktorý spôsobujú aromatické látky terpény. uzavreté v trvácom kalichu a pri dozrievaní (vysychaní) dochádza k náhlemu vymršteniu 5 plodov s oblúkovito zahnutými zobáčikmi (Obr.Najmä byliny (prípadne polokry . ktorý nepríjemne zapácha a rastie na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt). Netýkavka (Impatiens) má zvláštnu stavbu kvetu. Pakostovité sú charakteristické vôňou (muškát) resp. 166 pakost močiarny (G.peltatum) s poliehavou stonkou a lesklými listami. Typickým lemovým druhom. K jednoročným až dvojročným zväčša burinným druhom s drobnými kvetmi patria: pakost smradľavý (G. Netýkavka malokvetá (I.  Byliny s dužinatou stonkou a jednoduchými listami.muškáty) s typickými dlaňovitými listami a 5početnými kvetmi. najmä lesných biotopoch. robertianum). Netýkavka nedotklivá (I. aj dažďová kvapka). Takisto neofytným druhom je netýkavka žliazkatá (I. ale na rozdiel od nich k vystreleniu dochádza u šťavnatých plodov a impulzom býva dotyk (napr.pusillum). sú zobákovitého tvaru. zápachom (napr.glandulifera). neofyt) a udomácnila sa v rôznych. K nám bola zavlečená ako burina (tzv.

rubrum) majú červené alebo biele plody. je mimoriadne otužilý a vydrží aj mráz -40 oC. Z našich divorastúcich druhov sa v horských polohách vyskytuje ríbezľa alpínska (R.aizoides).Ako črepníkové okrasné rastliny sa pestujú rôzne hybridy netýkavky sultánskej (I. 171: Kvety egrešovitých: A . ale kyslej chuti. cibuľkami. Kvety sú drobné v strapcovitých súkvetiach. lomikameň pižmový (Saxifraga protistojnolistý (S. Mnoho druhov rodu patrí pre svoj drobný vzrast k obľúbeným skalničkám. ktoré obsahujú pektín a preto sú vhodné na prípravu džemov a sirupov. na arktických ostrovoch 83 o severnej zemepisnej šírky).rubrum) je známy ovocný ker. odráža ich veľkú životaschopnosť v sťažených podmienkach. lomikameň cibuľkatý (S.alpinum). Z bežnejších sú známe lomikameň vždyzelený (S. výhonkami a pod. väčšinou 5-početné. ktorý je vyššieho vzrastu a rozmnožuje sa pacibuľkami v pazuchách listov.Vo vysokých horách rastie u nás ďalších 15 druhov.bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia).pozdĺžny rez kvetom egreša.bulbifera). aj plnokvetými. Mnohé z nich sú Obr.  Sú to známe ovocné i okrasné kry s dlaňovito zúbkatými až laločnatými listami. Preto dokáže žiť na hranici možnosti existencie rastlinstva (napr. D . Ríbezľa červená (R. Obr. lomikameň metlinatý (S. 5 početné. najčastejšie s ružovými alebo červenými kvetmi.ríbezľa červená 120 . s menšími C lupienkami ako K. C .petraeum) má tiež strapce červených bobúľ. Má červené bobule mdlej chuti a ríbezľa skalná (R. Názvy týchto druhov ako aj samotný názov . pestované odrody (var. 170: Bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia) lomikameň. Piestik je z 2 plodolistov. Plodom je mnohosemenná bobuľa so zaschnutým K.  Byliny väčšinou drobného a trsnatého až vankúšikovitého vzrastu. ktorý moschata) kvitne skoro na jar. Na prameniskách nájdeme porasty slezinovky striedavolistej (Chrysosplenium alternifolium). Kvety drobné.egreš. Časti kvetu zrastajú do kvetnej čiašky (receptakulum) so spodným semenníkom. B . Tieto druhy rastú vo voľnej prírode väčšinou v štrbinách skál horských až vysokohorských oblastí. ktorá kvitne na žlto a zvláštnosťou je opeľovanie kvetov drobnými slimákmi. 169: Lomikameň aj chránené. napr. Pôvodná je v severozápadnej Európe. z ktorého sa vyvíja tobolka.paniculata). Lomikameň (Saxifraga).Obr.oppositifolia). V nižších polohách na lúkach rastie napr.walleriana). K zrastá na báze s C aj s A a vytvára kvetnú čiašku. alebo netýkavka balzamínová (I. Z okrasných rastlín sa v záhradách bežne pestuje rastlina s mäsitými veľkými lesklými listami a ružovými kvetmi . Typické je vegetatívne rozmnožovanie prídavnými púčikmi.ríbezľa zlatá.balsamina). s listami nahlúčenými do prízemnej ružice. Ríbezľa (Ribes).

Rastie takisto na skalnatých miestach od nížin až po horské polohy. Rastliny sú prispôsobené pre život v suchých oblastiach a extrémnych vysokohorských stanovištiach. ktoré na rozdiel od ríbezlí nevyrastajú v strapcoch. Trojpuk drsný (Deutzia scabra) je podobný dekoratívny ker.Ríbezľa čierna (R. Z okrasných druhov sa pestujú . Tučnolist stromovitý (Crassula arborescens) pochádza z južnej Afriky a u nás sa pestuje ako izbová sukulentná rastlina vhodná aj na bonsaje.maximum).montanum) s ružovými C lupienkami. Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) je ker s bielymi. u pestovaných odrôd lysé. Kvety vo vrcholíkovitých súkvetiach majú rozmanitú stavbu a neustálený počet kvetných častí. ale jednotlivo alebo v pároch. na skalách (petrofyty) tým. intenzívne a sladko voňavými kvetmi. v ktorých udržujú vodu a sú tak schopné prežiť aj obdobie sucha. K pestovaným druhom najmä na cintrorínoch a záhradách patria ešte rozchodník pochybný (S.sanguineum) so strapcami červených kvetov.(stepné lúky s kamenistými pôdami) rastú rozchodník prudký (S. Egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa) je ostnitý ker so zelenkastými alebo červenkastými drobnými kvetmi. chlpaté. V našich horách na skalných substrátoch rastie skalnica horská (S.acre) a rozchodník kvet šesťradový (S. že majú vodné pletivá. Na suchých stanovištiach Obr. zato majú zväčšený a rôznofarebný K.  Byliny alebo polokry sukulentného typu s tučnými listami. Obr. 173: Skalnica strechová protistojnými listami a plodmi . Rozchodník (Sedum). ktorý má menej početné kvety a žlté C lupienky. ale ploché listy má rozchodník najväčší (S. alebo ríbezľa krvavá (R.spurium). Vyniká vysokým obsahom vitamínu C. Skalnica (Sempervivum) má tučné listy v hustej prízemnej ružici a kvetonosná byľ vyrastá iba 1-krát za život (monokarpická rastlina). Obidva druhy majú žlté kvety a drobné striedavo postavené tučné listy. Plody sú jedlé oválne bobule.  Byliny alebo kry so 4-5 početnými kvetmi.ríbezľa zlatá (R. s nevoňavými kvetmi v strapcoch so strihanými C lupienkami.nigrum). ľudový názov . Má čierne plody s typickou arómou a kyslou chuťou. Plodom je mechúrik. Podobným rodom je skalničník (Jovibarba). Známe sú (Sempervivum tectorum) najmä okrasné druhy rodu hortenzia (Hydrangea). Divo rastie veľmi zriedkavo v lužných lesoch.jazmín.reflexum) so sivozelenými tenkými listami a žltými kvetmi.habitus. Rozmnožuje sa aj vegetatívne mladými ružicami vyrastajúcimi na poplazoch. ktorá má kvety v bohatých chocholíkoch a okrajové kvety sú neplodné. pôvodom z Kaukazu s ružovými kvetmi a rozchodník skalný (S. Dužinaté.tobolkami.aureum) s lesklými listami a žltými kvetmi. Podobným druhom s bielymi kvetmi je rozchodník biely (S.  121 . B . 172: Rozchodník prudký (Sedum acre): A .album).sexangulare).

Na jeho tropický povôd poukazujú tieto znaky: drevnatá popínavá liana (v tropických lesoch sa takto dostal k svetlu). Ich stonka je dutá. Aralkovité rastú v trópoch a subtrópoch (70 rodov a 700 druhov). A 5.  ( syn.okolíkaté ) Kvetný vzorec: . Čepeľ listu je najčastejšie perovito delená až niekoľkokrát perovito zložená. rozšírené najmä v miernom pásme sa vyvinuli z drevinných a tropických aralkovitých. G (2) Sú to väčšinou byliny s kolovitým koreňom. často nesprávne pod menom Aralia sieboldii. 174: Aralkovité (Araliaceae). ⊕. C 5. zoskupené do okolíkov alebo klasov. kvôli priaznivému účinku na Obr. O podklad sa prichytáva krátkymi vzdušnými korienkami. na kvitnúcich a plodných konárikoch vajcovité s celistvým okrajom (heterofýlia). so striedavými listami. ktoré majú veľkú. Plody sú čierne bobule. „zázračne“ liečivú rastlinu Číňanov poznajú na celom svete. Kvety sú 5 početné. Je to stará čeľaď blízko príbuzná čeľadi mrkvovitých. a vyrastanie mladých listov až v lete v čase najväčšieho tepla u nás. Pochádza z Japonska. fenikel) a len zriedka je čepeľ nedelená s celistvým okrajom (prerastlík). d-súkvetie. Obľúbenými izbovými rastlinami sú: fatsia japonská (Fatsia japonica ). V naších parkoch sa zriedka vyskytuje kalopanax (Kalopanax picta) a aralka tŕnistá (Aralia spinosa). K 5. Umbelliferae . s dlaňovito dielnymi lesklými listami. Všehoj ázijský (Panax gingseng) známy ženšen. 122 . ktoré dozrievajú na budúcu jar. a. Šeflera dlaňovitolistá (Schefflera actinophylla) má dlaňovitozložené listy a pestuje sa aj v panašovaných formách.Kvetný vzorec: .organizmus človeka dvojito zložený list. nahé púčiky. niekedy sa vytvára buľva (zeler). článkovaná a na povrchu ryhovaná. nijaký odpočinok semien (nerušený rast v trópoch). niekedy s niťovými úkrojkami (kôpor. K 5. Bylinné mrkvovité. A 5.mrkvovité. Kožovité neopadavé zelené listy sú dvojaké. Plodom je kôstkovica alebo bobuľa. drevnatá liana brečtan popínavý (Hedera helix). G (5) Sú to dreviny alebo liany s jednoduchými až dlaňovito zloženými listami (šeflera). aralka tŕnistá (Aralia spinosa). U nás rastie len jediný druh. u niektorých druhov až nafúknutú listovú pošvu. na neplodných konárikoch sú 3-5 laločné. ktoré vyrastajú na stonkách. ⊕. Rastie v lesoch a často sa pestuje v záhradách na múroch a cintorínoch. ktoré pochádzajú z východnej Ázie. koriander. i-plod (bobula) (afrodiziakum). petržlen). Brečtan je zaujímavým pozostatkom treťohornej flóry u nás. Spodný semenník má na vrchu žľaznatý terč (stylopódium). Daucaceae . posunutie času kvitnutia na jeseň (tropická krátkodenná rastlina). Niekedy je vyvinutá heterofýlia (bedrovník. Kvitne až na jeseň zelenkastými kvetmi v okolíkoch. vždyzelené listy. C 5-10.

list. ktoré sa javí ako biologický celok . dvojnažka a plôdik.mrkva (Daucus carota). 175: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých: c . Plodom je dvojnažka. čiže na báze čnelky. vtedy je kvet súmerný. plod a prierez plodom rozpoznať 5 hlavných rebier a 123 . g . prierez (nažiek). Korunné lupienky sú biele alebo žlté.koriander (Coriandrum sativum). ktorá sa po dozretí rozpadne na dva plôdiky (nažky). Obsahujú silice a aromatické oleje.rasca (Carum). 176 : Mrkvovité (Apiaceae): a . obojpohlavné a len kvety na okraji okolíka sú niekedy súmerné a jednopohlavné . Možno na nich dvojnažkou. zložený okolík a kvet Kvety sú drobné a tvoria jednoduchý alebo zložený okolík podopretý listeňmi (obal) a listeňcami (obalček). s dlhým nechtíkom.tyčinkové alebo sú sterilné. Tyčiniek je 5. visiace na plodonose karpofore.jednoduchý kvet (druhy podčeľade žindavovaté). b . ale aj chrobáky a muchy).mrkva (Daucus). často sotva badateľný. koreň kultúrnej formy. Kvety sú hmyzoopelivé (opeľovačmi sú včely. Spodný semenník je zložený z 2 plodolistov. C lupienky sú smerom k okraju okolíka zväčšené. listoch a oplodí. Pre taxonómiu mrkvovitých sú dôležité morfologické a anatomické znaky plôdikov Obr. Okraj lupienkov je laločnatý s prostredným lalôčikom ohnutým smerom do stredu kvetu. Niekedy kvety tvoria hlávku alebo aj iné strapcovité súkvetie.fenikel (Foeniculum). f . d . kvet. Z anatomických znakov treba uviesť schizogénne sekrečné kanáliky v koreni. je žľaznatý terč (stylopódium) a 2 blizny. Kalich je malý. e .kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria). ktoré však môžu aj chýbať. stonke. kvet. Pravidelné kvety sú päťpočetné.aníz (Pimpinella anisum). Na vrchole semenníka.Obr.

koreniny) a liečivé rastliny. dvojročná bylina s guľovitým habitusom (stepný bežec) so súkvetím podopretým dlhými ostitými obalmi.dvojročná bylina s lesklými listami so širokými úkrojkami. Pestuje sa ako zelenina pre vňať a zhrubnutú buľvu (tvorí ju zdužinatený koreň. preto semená mrkvovitých nepožierajú živočíchy. 2. Z vývojovej stránky mrkvovité predstavujú paralelnú čeľaď s aralkovitými a sú v skutočnosti ich zjednodušeným bylinným typom. Kvety sú biele. Obsahuje apiín a silice. Podčeľaď : Apioideae . Medzi úžitkové rastliny tejto čeľade patrí zeler voňavý (Apium graveolens) . V pletivách väčšiny druhov sú schizogénne kanáliky s obsahom terpenoidov. d . Rozdeľujeme ich na 2 podčeľade: 1. Podobný výskyt má hviezdnatec čemericovitý (Hacquetia epipactis). bohatý na bielkoviny a tuky. dulce) sa pestuje pre zdužnatené stopky listov a pošvy ako zelenina.žindavovaté Sú to byliny s jednoduchými listami. hviezdicovito rozložených listeňov. terpénov i silíc. Hlavné rebrá sú niekedy krídlaté (anemochória) alebo s ostňami a háčikmi (zoochória) a vo vedľajších rebrách. Z pôvodnej flóry Slovenska sem patrí kotúč poľný (Eryngium campestre). Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) sa od praveku pestuje pre aromatické listy (prísada do pokrmov) a pre zhrubnuté 124 . od morského pobrežia až do vysokých hôr.4 vedľajšie rebrá. Žindava európska (Sanicula europaea) a jarmanka väčšia (Astrantia major) sú lesné druhy (bučiny) s dlaňovito dielnymi listami. Zeler voňavý sladký (A.rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). a . b . resp.zelerovaté Druhy tejto podčeľade sú tiež byliny so zloženými alebo viackrát delenými listami. 177: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých.graveolens var.bolševník (Heracleum zelerovaté sphondylium). kvety v zložených okolíkoch. Mnohé z nich sú úžitkové (zeleniny. Čeľaď je rozšírená najmä v severnom temperátnom pásme (300 rodov a 3000 druhov).paštrnák (Pastinaca sativa) Podčeľaď : Saniculoideae . súkvetie hlávka alebo jednoduchý stiahnutý okolík. Rastie na poľných medziach a pasienkoch. hypokotyl i epikotyl). Semená majú endosperm. Drobné okolíky sú podopreté nápadným obalom zo žltozelených.aníz (Pimpinella anisum). v bunkách niektorých druhov sú alkaloidy a kyanidy s toxickými účinkami (bolehlav).angelika lesná (Angelica sylvestris). Podčeľaď : Saniculoideae – žindavovaté. c . brázdach sa tiahnu olejové kanáliky. Podčeľaď : Apioideae Obr. e .

Z tohto druhu vznikla v Prednej Ázii krížením s D. pasienkoch.petržlen (Petroselinum). Plôdiky sa používajú ako korenina do sladkého pečiva v cukrárstve. nie je však známa divo rastúca. Miestami sa pestuje ako liečivá rastlina. f . koreň biely. aromatické. Boli vyšľachtené početné odrody. Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare) je statná sladko aromatická bylina podobná kôpru. Pochádza z Prednej Ázie. Pochádza z Prednej Ázie a kedysi sa hojne (dnes zriedka) pestoval ako liečivá a koreňová rastlina.plody: a . lúk a v priekopách. priečne rezy plodom: j . sativa) sa pestuje ako koreňová zelenina. Bedrovník anízový. dvojročná bylina s priamou chlpatou ryhovanou byľou. Koriander siaty (Coriandrum sativum) je jednoročná bylina s výraznou heterofýliou. U nás rastie hojne na suchých lúkach. Je to významná medonosná rastlina (dlho kvitne). 125 . aníz .petržlen. Mrkva obyčajná (Daucus carota) je divorastúci druh. obsahujú koriandrovú silicu. Paštrnák siaty pravý (P. Rasca lúčna (Carum carvi) je naša pôvodná dvojročná lúčna rastlina. Kôpor voňavý (Anethum graveolens) má listy troj až štvornásobne strihané na niťové úkrojky. Zložené okolíky bielych kvetov sú na spodku kryté obalom z veľkých perovito strihaných listeňov.fenikel (Foeniculum). okolíky sú polguľovité. zelenkastobiele. Bazálne a dolné stonkové listy sú dlho stopkaté.bolševník (Heracleum páperistá bylina s výraznou sphondylium). Byľ je hladká. dolné stonkové listy perovito strihané a horné stonkové listy dvojito až trojito perovito strihané s nitkovitými úkrojkami.i . heterofýliou.korene (zelenina). b (korenina). Bazálne listy sú celistvé. 178: Mrkvovité (Apiaceae) .archangelika (Archangelica). Listová čepeľ je dvojite až trojite perovito strihaná.paštrnák (Pastinaca sativa). Pre obsah cukru a karoténu vo valcovitom koreni s hrubým sladkým kôrovým pletivom sa pestuje oddávna pod menom karotka. Má typickú vôňu „Maggi“. Stredný kvet v okolíku je často hnedofialový. Nažky sú páperisté. medziach a ako burina na okrajoch polí a v trvácich krmovinách. pochádza pravdepodobne z východného Stredozemia. m fenikel.sativa subsp. Kvety sú biele alebo ružové. sú guľovité. chlpaté. Archangelika lekárska (Archangelica officinalis) je mohutná trváca bylina s malým podzemkom. d .bolehlav (Conium maculatum).maximus mrkva siata (D. ch. pri výrobe likérov. Ligurček lekársky (Levisticum officinale) je mohutná bylina s veľkými 2-3 krát perovito zloženými listami a žltými kvetmi. Listy sú 2-4 krát perovito dielne s úzkymi úkrojkami. Skučeravené listy má forma crispum. sivo oinovatená. Rastie na medziach a výslných stráňach i ako burina vo vinohradoch a pod. e (Pimpinella anisum. Anisum koriander (Coriandrum). Žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov.bolehlav. Paštrnák siaty (Pastinaca sativa) je dvojročná rastlina s perovito zloženými listami. Olšovník rascolistý (Selinum carvifolia) a smldníky (Peucedanum) sú častou zložkou vlhších lúk a pasienkov. Zrelé dvojnažky sa nerozpadávajú. Pôvodný je v Stredozemí. l .sativa).zeler (Apium vulgare) je jednoročná. k -mrkva. ktoré obsahujú kôprovú silicu (zeleninová korenina). Vajcovité dvojnažky majú zreteľné hlavné rebrá. horné stonkové listy sú na veľkých bruchato nafúknutých pošvách sediace. Rastie na okrajoch ciest. sušené listy sa pridávajú do koreninových zmesí. Vo všetkých častiach obsahuje silice. rasca (Carum carvi). Kŕmne odrody majú biely až žltkastý koreň. okolík bez obalov. Drobné žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Oddávna sa pestuje pre voňavé listy. Z ostatných u nás divo rastúcich druhov sú najhojnejšie: kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris) je väčšia trváca zelenosivá bylina s delenými listami. Odpradávna sa pestuje v Prednej Ázii a v južnej Európe pre aromatické plody (korenina) a liečivo. Pochádza zo Stredomoria a pestuje sa pre aromatické plody Obr. h . Pestuje sa v niekoľkých kultivaroch pre aromatické plody (korenina). Pochádza pravdepodobne z južnej Európy. jemne graveolens). g . nezhrubnutý. v lekárstve. Nažky sú štetinaté s háčikmi.

Pri potokoch rastú 2 podobné druhy . Plody sú jedovaté. Rozpuk jedovatý (Cicuta virosa) rastie na brehoch vôd. horcovka (Comastoma). ktoré používajú najmä Indiáni v povodí Amazonky do hrotov šípov na lov zveri i proti nepriateľom. Z oblasti Venezuely a Kolumbie pochádza strychnínovník jedovatý (Strychnos toxifera). Pri dotyku spôsobuje kožné i sliznicové ekzémy. Rastú najmä v horských až vysokohorských polohách. Niekedy sa v parkoch pestuje boľševník obrovský (H. napr. Nebezpečný invázny druh. U nás dosahuje výšky až 4 m a priemer stonky majú až 10 cm.  Byliny s jednoduchými sediacimi listami postavenými protistojne a zrastenolupienkovými kvetmi s rúrkovitou C.mantegazzianum). objímavé až prerastené listy. zložkou tzv. Plody sú veľmi toxické pre obsah koniínu. horcovník (Calathiana).horčiny a glykozidy.angelika lesná (Angelica sylvestris) a kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria). Z jeho kôry sa vyrábajú šípové jedy. veľmi dekoratívny horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea). Pôsobia ako prudké nervové jedy. ktorý má veľmi jedovaté plody i semená (tzv. Rastie na lúkach od nížin do hôr. Listy sú 2-3 krát perovito zložené. strychnínovník tŕnitý (Strychnos spinosa) pochádzajúci z Madagaskaru. resp. Horec (Gentiana) má niekoľko druhov s veľkými modrými alebo žltými kvetmi. vomocin). "kurare" jedov. Kvitne koncom leta. prípravkov na dočasné ochrnutie pri odchyte zveri alebo veterinárnych zákrokoch. ktorý je pôvodný na Kaukaze. Celá rastlina je prudko jedovatá (obsahuje cikutoxín). Sú napr. Plod je dvojplodolistová tobolka pukajúca chlopňami. Horce sú chránené rastliny pre ich vzácny výskyt. Celá rastlina je štetinatá.cerefolium) je jednoročná nitrofilná rastlina s aromatickými listami (vonia ako hašlerky). súčasťou rôznych anestetík. dávivé orechy). najmä pozdĺž potokov splaňuje. Alkaloidy sa však používajú aj v lekárstve. Pre horcovité sú typické obsahové látky .bobule. K vzácnym horcom dnes už patrí horec pľúcny (G. brucin. Tieto látky podporujú tvorbu žalúdočných tráviacich štiav a preto sa niektoré horcovité využívajú ako liečivé rastliny i v likérnictve ako prísada do destilátov. ktorá sa na vlhších miestach stáva burinou (vegetatívne rozmnožovanie podzemkovými poplazmi).Prerastlík (Bupleurum) ako jediný rod z čeľade má jednoduché. Taxonómia horcov je zložitejšia. Sú napr. V Indii je pôvodný strychnínovník indický (S. Trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris) je hojnou rastlinou rastúcou popri cestách a v lesoch.nux-vomica). Miestami v okolí parkov. Z rodu horec (Gentiana) boli vyčlenené jednokveté druhy do rodov: horcokvet (Ciminalis). Trebuľka voňavá (A. Niektoré druhy afrického pôvodu majú aj jedlé plody . Obr. 4-5-početnou. 179: Horec žltý (Gentiana lutea) 126 . kry i liany vyznačujúce sa obsahom indolových alkaloidov strychnínového typu (strychnín. Z niekoľkých druhov je v teplejších oblastiach najčastejší prerastlík kosákovitý (B. ktoré spôsobujú horkú chuť.falcatum). Na jeseň zasa rozkvitá v horách ďalší. Boľševník borščový (Heracleum sphondylium) je mohutná trváca bylina s nepárno perovito delenými listami rozmanitého tvaru. Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum) je dvojročná rastlina s hladkou oinovatenou červenkastohnedo škvrnitou byľou. Pestuje sa aj v záhradkách. loganin.  Tropické stromy. Mladé rastliny sa skrmujú. celistvookrajové. pri vädnutí páchnu myšinou.pneumonanthe) vyskytujúci sa zriedkavo na vlhkých slatinných a rašelinných lúkach nižších polôh.

Vyskytuje sa v teplejších oblastiach na suchých stráňach a stepných lúkach i riedkych dubových lesoch. väčšina druhov rastie v trópoch. Je tiež chránený a podzemky sa získavajú z pestovaných rastlín. Má Obr. Listy sú jednoduché. najčastejšie protistojné. 181: Zemežlč menšia (Centaurium erytraea) drobné ružové kvety vo vidlici s dlhou C rúrkou.  Čeľaď zastúpená drevinami. Vytvára rozsiahle porasty a preto sa aj využíva v záhradách a cintorínoch na zakrytie pôdy. Známejší zástupcovia sa využívajú ako okrasné rastliny.punctata). podobne ako na horských lúkach horcovník Obr. pochádza z južnej Afriky a Madagaskaru (napr. Kedysi pestovaná ako medonosná rastlina. Kvety sú 5-početné zvláštnej stavby.major) s väčšími kvetmi. Páperisté semená sú ľahko roznášané vetrom. V našej flóre rastie jediný domáci druh luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria). Zimozeleň menšia (Vinca minor) je rastlina dubovohrabových lesov. Niekoľko druhov má sukulentnú stavbu. v ktorej sú semená s páperistými výrastkami. Pestovaná i splanelá glejovka americká (Asclepias syriaca) je mohutná rastlina s ružovými kvetmi v okolíkoch a veľkými tobolkami. lianami i bylinami. Peľové zrná sa zlepujú do hrudky (polinárium). V krajinách južnej Európy je veľmi častou okrasnou drevinou parkov a mestskej zelene. Je to ker s kožovitými kopijovitými listami a veľkými červenými. K liečivým rastlinám patrí zemežlč menšia (Centaurium erytraea). 182: Oleander obyčajný Pochádza z južnej Európy. Rastie na lúkach a pasienkoch. Liečivá rastlina. plod tobolka. pretože nevydrží mráz. ružovými alebo bielymi kvetmi. Rastú najmä v horských polohách. mechúrik. Podobne sa pestuje aj zimozeleň väčšia (V. pretože tyčinky sú prirastené k piestiku a vytvárajú stĺpik (gynostémium). Známy horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii) skrášľuje skalnaté vápencové biotopy a vytvára v horách jarný aspekt. U nás sa pestuje zriedkavo. Plodom je tobolka. 183: Luskáč jarný (Calathiana verna).  Sú to dreviny i byliny so vždyzelenými. ktoré podobne ako horce povzbudzujú trávenie. Tobolka kopijovitého tvaru. resp. Domáca v severnej Amerike. 180: Horcokvet lekársky Obr. Semená sú prudko jedovaté. niektoré druhy so sukulentnou stavbou. na pasienkoch. Horec bodkovaný rastie hojnejšie v žulovej časti Tatier a vyšších hôr. (Nerium oleander) Typickou stredozemskou rastlinou je oleander obyčajný (Nerium oleander).lutea) a horca bodkovaného (G. Používa sa vňať s obsahom horčinových glykozidov. lúkach a pod.Podzemky s obsahom horkých látok sa využívajú najmä so žltokvitnúcich druhov mohutného horca žltého (G. Má menšie kvety žltkastej až bielej farby. Pachypodium). Obr. Kvety sú 45-početné. kožovitými listami. 127 . Clusiov (Ciminalis clusii) (Vincetoxicum hirundinaria) Horček (Gentianella) má niekoľko druhov podobných horcom. ale kvety sú menšie.

Plodom je tobolka. tj. listy v podobe šupín). od takmer radiálnej (divozel) až po súmernú s C rúrkou (náprstník).lanata) s hnedofialovými kvetmi a belavým dolným C pyskom. Kvitne však zriedkavo. Niektoré sú jedovaté. Obsahujú kardiotonické glykozidy. A 5-2. C (5-4).očianka. čermeľ). alebo poľné a záhradné buriny. Zvláštnosťou býva u viacerých zástupcov tzv. Majú hranaté dužinaté stonky. stromy sú výnimočné (paulovnia).veronika 128 .grandiflora). . Mnohé druhy krtičníkovitých majú typický nepríjemný zápach (napr. obsahujú glykozidy alebo saponíny. Niektoré pripomínajú morské hviezdice. V našich lesoch rastie žltokvitnúci náprstník veľkokvetý (D. Kvety sú hmyzoopelivé. C náprstník. pričom ostatné kvety sú súmerné (divozel. Kvety majú C veľmi rôznorode utváranú. ktoré vyrastajú na visiacich vláknitých stonkách. G (2) Prevažujú byliny. ktorých centrom rozšírenia je najmä južná Afrika.Veľmi známa je izbová liana hoja vosková (Hoya carnosa). Liečivým druhom je tiež náprstník vlnatý (D. Má jednoduché tuhé voskové listy a malé kvety v guľovitých vrcholíkoch. pyštek). divozel). G . látky využívané v lekárstve (náprstník.purpurea). Význam majú liečivé rastliny.  Kvetný vzorec : . Najviac druhov rastie v miernom pásme.krtičník. Náprstníky sú jedovaté. Listy majú najčastejšie jednoduché a veľmi rôznorodé. Pochádza z Číny. alebo iných i vrcholíkatých súkvetiach. ale aj okrasné. U sukulentných druhov. terminálny kvet je pravidelný. 184: Kvety krtičníkovitých: A . Parazity majú pozmenenú stavbu tela (chýba chlorofyl. Pochádza z Balkánu a obsahuje podobné látky ako predošlý druh. Prirodzene rastie v lesoch západnej Európy. klasoch. listy sú zakrpatené. Najväčší význam má náprstník červený (D. stapélie (Stapelia). došlo k zdužnateniu stonky. Obr. B . Druhy náprstníka (Digitalis) sú dvojročné.pyštek. Najčastešie sú kvety v súkvetiach a to v strapcoch. E . F .všivec. K (5). Takými sú napr. pelorický kvet.divozel. Pestuje sa ako bytová rastlina. aj ako okrasný pre dekoratívne veľké červené kvety. pyskovitú (papuľka) alebo s ostrohou (pyštek). Poloparazity sú na nerozoznanie od iných druhov a sú to väčšinou lúčne druhy (očianka. ktorý sa pestuje ako liečivý. Do čeľade patria aj parazity alebo poloparazity. Význačné sú najmä kvety. ktoré sa využívajú v lekárstve na podporu srdcovej činnosti. kvetonosná byľ s jednostranným strapcom veľkých kvetov s lievikovitou C vyrastá až v druhom roku. Ceropégia woodová (Ceropegia woodii) má podzemnú hľuzu a sukulentné listy srdcovitého tvaru. D . krtičník). ktorých veľké päťcípe koruny sú hladké akoby z vosku. Tento jav sa využíva aj pri šľachtení okrasných foriem.

Pyštek obyčajný (Linaria vulgaris) je známou rastlinou so žltými kvetmi s ostrohou. štrkáč (Rhinanthus) alebo čermeľ (Melampyrum). napr. veronika lesklá (V. 5-početné kvety majú tanierovitú C. Iné druhy patria medzi vysokohorské veronika kríčkovitá (V. 188: Pyštek obyčajný Obr.arvensis) alebo veronika brečtanolistá (V. (Rhinanthus minor) (Linaria vulgaris) 129 . Majú mäkkoplstnaté listy a rastú na výslnných stráňach. zdravienok). Veroniky sa poznajú podľa 4.chamaedrys). slizy a flavonoidy. Mnoho druhov je poľných a záhradných burín.polita). pomocou ktorých sa korene rozrastajú. K lúčnym druhom patrí veronika obyčajná (V. Preto je pyštek častou burinou polí a záhrad. Niekoľko druhov nájdeme pri potokoch a na vlhkých stanovištiach. okrajoch ciest. Liečivými druhmi sú divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum) a divozel sápovitý (V. ktoré majú normálne vyvinuté zelené listy. Rozsiahlym rodom je veronika (Veronica). ktoré sú buď tiež v pazuchách listov alebo tvoria terminálne súkvetie. väčšinou so žtými kvetmi. Zvláštnu skupinu krtičníkovitých tvoria poloparazitické druhy. Na koreňoch má vegetatívne pupene. očianka (Euphrasia).officinalis) je liečivá. Rastie vo svetlých listnatých lesoch i na pasienkoch. Medzi poľné jednoročné buriny patria veronika perzská (V. Sú to väčšinou lúčne druhy. veronika potočná (V.hederifolia). alebo v strapcoch. zdravienok (Odontites). ktorými čerpajú živiny z hostiteľskej rastliny.beccabunga). Kvety sú jednotlivé v pazuchách listov. 187: Štrkáč menší liečivé (očianka. Obsahovými látkami sú saponíny. 185: Náprstník červený (Digitalis početnej C modrej farby a v kvete (Verbascum phlomoides) purpurea) sú len 2 tyčinky. úhoroch a pod. ale pod zemou vyrastajú z koreňov haustóriá.fruticans). iné patria medzi lúčne rastliny.Obr. veronika roľná (V. napr. Niektoré sú aj Obr.persica). Veronika lekárska (V. ktoré sa navzájom veľmi podobajú. 186: Divozel sápovitý Obr.phlomoides). Je zároveň aj indikátorom kyslých pôd. sú takmer lúčovito súmerné a usporiadané do štíhlych paklasov.Podobné využitie ako náprstníky majú aj niektoré druhy divozelu (Verbascum). Sú to dvojročné rastliny s prízemnou ružicou listov. mohutného vzrastu. Niekoľko ďalších druhov rastie na suchých a výslnných lúkach v teplejších oblastiach.

Obr. šupinovitými listami a súmernými pyskovitými kvetmi v strapci alebo klase.cumana) parazitujúca najmä na slnečnici ročnej. Medzi karanténne buriny sa zaraďujú záraza kumánska (O. ďalej záraza konáristá (O. Rastie v listnatých lesoch na jar. ľuľku a slnečnici. (Pinguicula vulgaris) hluchavkovité. tabak. U vodných rastlín aj z iných čeľadí je to pomerne častý jav. ale o to nápadnejší je svojim typickým zápachom. 190: Záraza konáristá  Mäsožravé rastliny žijúce na vlhkých stanovištiach. napr. červenkasté. z ktorého vyrastajú haustóriá ku koreňom hostiteľskej rastliny. Tieto rastliny parazitujú na Obr.paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa). prameniskách alebo priamo vo vode. Niektoré ďalšie druhy rastú na suchých lúkach a pasienkoch a ich Obr. Okrem toho sú na listoch ponorených pod vodou tzv. V záhradách sa často pestuje papuľka väčšia (Antirrhinum majus). rajčiak). 189: Krtičník hľúznatý koreňoch iných rastlín. nevädza a pod. u nás sa pestuje často v mestách a parkoch (niekedy vymŕza). Plodom je tobolka s veľkým množstvom veľmi drobných. Dreviny sú v tejto čeľadi výnimočné. žltkasté alebo hnedé. niekedy aj (Scrophularia nodosa) hospodársky významných (slnečnica. Je to bezchlorofylová rastlina žltkastej až ružovej farby s hrubou dužinatou stonkou a šupinovitými listami. krtičník hľúznatý (Scrophularia nodosa). Do čeľade patrí jeden rod . Pôvodná je v Japonsku.  Nezelené bezchlorofylové parazitické rastliny s dužinatými. takmer mikroskopických semien. Patrí medzi ne strom s modrofialovými kvetmi s príjemnou prenikavou vôňou a veľkými srdcovito vajcovitými listami . lipkavec. ktorými sa vegetatívne rozmnožujú. U nás rastú len 2 rody.K lesným druhom patrí napr. vodné mechúriky v (Orobanche ramosa) 130 . Pod zemou majú hľuzovito zhrubnutý útvar. Má veľké pyskovité kvety rôznych farieb. 191: Tučnica obyčajná hostiteľmi sú napr. na ktorých sa zakladajú adventívne pupene. Kvety sú rôznych farieb: fialové. podobná zárazám.záraza (Orobanche) s niekoľkými navzájom ťažko rozlíšiteľnými druhmi. Úplne parazitickou rastlinou na koreňoch drevín je zubovník šupinatý (Lathraea squamaria). palina. ďatelina. Kompenzujú tým zníženú pravdepodobnosť kontaktu vyklíčeného semena s koreňom hostiteľskej rastliny. Má nenápadné hnedočervené kvety.ramosa) na konope. Bublinatky (Utricularia) sú vzácne vodné rastliny s niťovitými listami. tabaku.

suťových lesoch spolu s javormi a lipami. ktoré majú iný spôsob chytania hmyzu.excelsior). Kvety bublinatiek sú súmerné.angustifolia). U nás pôvodne rastú 3 druhy.vulgaris) má fialový a tučnica alpínska (P.podobe nafúknutých bubliniek (odtiaľ názov rastliny). napr. Plodom je kôstkovica oválneho tvaru veľkosti drobnej slivky. kde často tvorí typický obraz krajiny.americana) alebo jaseň červený Obr. Oliva je pravdepodobne známa len v kultúre v rôznych odrodách a formách a vyskytuje sa i pestuje v oblasti Stredozemného mora. V parkoch sa niekedy pestujú aj cudzokrajné jasene. Rastie v teplých obastiach. ktoré slúžia na chytanie drobných vodných živočíchov (dafnie. Naše jasene sa dobre rozlišujú aj podľa púčikov. ktorý sa podobá vzrastom na jaseň štíhly. Naopak vlhkomilným druhom je jaseň úzkolistý (F. Plody sú veľmi rozdielne: tobolka (orgován). najmä v stupni listnatých lesov. hudobných nástrojov a pod. jaseň americký (F. Majú tučné. žltej farby. alebo perovito zloženými (jaseň). 131 . Rastie v lužných lesoch pri väčších riekach juž. zob vtáčí). 192: Oliva európska (Olea europaea) Slúžia ako pochutina obľúbená v juhoeurópskych štátoch. cyklopy). kôstkovica (oliva).ornus). obojpohlavné i jednopohlavné. Kvety sú štvorpočetné. jaseň mannový sivé a jaseň úzkolistý hnedé. v lesostepiach a teplomilných dubinách. Využívajú sa najmä ako okrasné dreviny. Z jej oplodia sa získava potravinársky najhodnotnejší olivový olej (15-40%). Tučnice (Pinguicula) sú mäsožravé rastliny. Dosahuje nižší až krovitý vzrast. Je strom so vždyzelenými kožovitými kopijovitými listami a drobnými kvetmi. Jaseň (Fraxinus). Jeho kvety sú nahé. pomocou ktorej dochádza k rozkladu tela uloveného živočícha. Oliva európska (Olea europaea). Kultivary určené na konzervárenské spracovanie plodov majú menej oleja (8%). Na vnútorných stenách mechúrikov sú žliazky obsahujúce tekutinu. väčšinou pôvodom z amerického kontinentu. listové úkrojky sú širšie a kvety sú na rozdiel od iných jaseňov hmyzoopelivé. Jaseň štíhly má púčiky čierne. ale listové úkrojky sú užšie. vytvárajú bohaté a voňavé metliny. Tučnica obyčajná (P. Je to vysoký strom rastúci v tzv. na ktoré sa hmyz prilepí a tráviace enzýmy telo rozložia.pennsylvanica).  Sú dreviny. stromy alebo kry s protistojnými listami buď jednoduchými (napr. bobuľa (zob vtáčí). Oba druhy patria medzi vzácne rastliny a rastú na vlhkých miestach horských polôh. Na povrchu listov sú lepkavé žliazky (tentakuly). nažka (jaseň). Kvety bez kvetných obalov sú v metlinách. Najbežnejším je jaseň štíhly (F. prípadne sa pestujú kvôli plodom ako pochutina a olejnina (oliva). mäsité listy (odtiaľ názov) v prízemnej ružici. forzítia. Obr. ktoré je pružné a ohybné a používa sa na výrobu nábytku. Stromy s nepárno perovito zloženými listami. Slovenska. Plodom jaseňov je nažka s krídlom. Praktický význam má jeho kvalitné drevo.alpina) biely kvet. 193: Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) (F. Na bezlistej stonke sa nachádza jediný kvet s ostrohou. Vzácnejším i chráneným druhom je jaseň mannový (F.

 Prevažne byliny s protistojnými listami. Nápadný je v zime čiernymi bobuľami. Ázii. Kvety 5-početné. V záhradách a parkoch sa najčastejšie pestuje kríženec zlatovky previsnutej (F. 195) je rastlina s perovito zloženými listami a belasými kvetmi. pretože znáša strihanie. ktorý kvitne na jar a vytvára nízke vankúšovité porasty. Používa sa aj na živé ploty. Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) je známy okrasný ker so srdcovitými listami a metlinou drobných voňavých kvetov fialovej alebo bielej farby. Flox (Phlox) pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestujú niektoré okrasné druhy vo veľkom počte rôznofarebných foriem.suspensa) a zlatovky zelenkastej (F. Poliehavé stonky s ihlicovitými prezimujúcimi listami má flox šidlolistý (P. Kvitne skoro na jar pred vyrašením listov. Jeho plodom sú tobolky. Kvitne v máji. Plodom sú tobolky. Najnápadnejším Obr.subulata). Ľudový názov tohto kra „zlatý dážď “ je nesprávny. že kvitne aj v „teplejších“ zimách už v decembri. Obr. Pestuje sa najmä ako skalnička. Zlatovka (Forsythia) je ker so žltými kvetmi vyrastajúcimi z brachyblastov na prútovitých konárikoch. ktoré neopádavajú a sú potravou vtákov. často v kultivaroch panašované listy.  Sú byliny. 196: Povoja plotná (Calystegia Pochádza z Balkánu a u nás sa sepium) udomácnil najmä pri potokoch. Pre človeka sú jeho plody mierne jedovaté. Pochádza z Japonska. ktorý má širšie vždyzelené.paniculata). Z vysokých druhov kvitnúcich v lete sú to flox metlinatý (P.drummondii). Význam majú najmä niektoré okrasné rastliny. 195 132 . Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum) je okrasný ker so žltými kvetmi. lúčovito súmerné až takmer súmerné vo vrcholíkoch. Niektoré vytvárajú koreňové hľuzy (povojník). 194: Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) najmä tým.viridissima) pod názvom zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia). nakoľko sa používa pre štedrec ovisnutý z čeľade bôbovitých. orgován perzský (Syringa persica) pôvodná v juž. Rastie na vlhších horských lúkach a pestuje sa ako okrasná i medonosná. striedavo postavené. Menej často sa pestuje napr. Zob vtáčí rastie prirodzene v krovitom podraste dubohrabových lesov. často s poliehavými alebo popínavými stonkami. Materské druhy pochádzajú z Číny. Listy sú jednoduché. cestách. Vojnovka belasá (Polemonium coeruleum) (Obr. známy Obr. 3-plodolistový semenník sa mení na tobolku. Nižšieho vzrastu je flox Drummondov (P.Zob vtáčí (Ligustrum vulgare) je ker s jednoduchými listami a bielymi voňavými kvetmi v metlinách. podobne ako zob vajcovitolistý (L. okrajoch lesov aj vďaka vegetatívnemu šíreniu.ovalifolium). a juhových.

Je nepríjemnou burinou pretože má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. konopa. zemiaky).ovíjavosť stonky.  Parazitické bezchlorofylové rastliny s príbuzenskými vzťahmi k pupencovitým. Je bylinou vlhších stanovíšť. pobrežných krovín a lužných lesov. z Ameriky a udomácnili sa.trifolii) cudzopasí na bôbovitých. napr. okrajoch ciest a pri plotoch. Kukučina ďatelinová sa môže tiež rozmnožovať časťami stonky. Iné druhy povojníkov. 197: Klbko kvetov kukučiny 5]. Pupenec je jedovatý a najmä v koreni obsahuje glykozidové živice. S pupencovitými majú spoločnú vlastnosť . napr. Rozmnožuje sa semenami. Hostiteľskými rastlinami sú rôzne druhy vyšších rastlín. Používajú sa podobne ako zemiaky. Povoja plotná (Calystegia sepium) sa podobá na pupenec. najmä ďatelinách a lucerne. Rozmnožuje sa vegetatívne a jeho ovíjavé byle opletajú stonky iných rastlín (spôsobujú napr. ktoré zostávajú dlho klíčivé a sú veľmi odolné.znakom čeľade je veľká zrastenolupienková C lievikovitého tvaru. Kvety sú 4-5-početné. Parazitickým spôsobom výživy sa značne zmenila stavba ich tela. Bataty sú dôležitou plodinou aj pre škrobárenský a liehovarnícky priemysel. Kukučina ľanová (C. Vňať a hľuzy sa skrmujú. povojník purpurový (Ipomaea purpurea) sa pestuje ako okrasná popínavá letnička s veľkými lievikovitými kvetmi purpurovočervenej farby. Pochádza zo Stredozemia. keďže neplnia asimilačnú funkciu. [C (5) + A Obr. Nové taxonomické členenie rozlišuje viac rodov s odlišnými znakmi v kvetoch.epilinum) cudzopasí na ľane. Kukučina európska (C. U nás sa vyskytujúce druhy kukučiny (Cuscuta) sú naše pôvodné. ale kvety a listy sú väčšie. Kukučina ďatelinová (C. Vzhľadom na charakter šírenia a prispôsobovania sa druhu novým podmienkam bol tento druh zaradený medzi karanténne buriny. Sú hmyzoopelivé a niektoré druhy majú nektáriá. poliehanie obilia). Tyčinky prirastajú ku korune a semenník dozrieva na dvojpúzdrovú tobolku.europaea) má hrubšie byle a početné klbká kvetov. napr. usporiadané v bezstopkatých klbkách. Listy. kde sa často vyskytuje. povoja). Nevyhýba sa ani kultúrnym rastlinám (tabak. K (5). Úžitkový druh trópov a subtrópov povojník batatový (Ipomaea batatas) sa v týchto oblastiach pestuje pre jedlé škrobnaté hľuzy koreňového pôvodu. ružové alebo biele.  Kvetný vzorec : . ⊕. G (2) 133 . Cievne zväzky sú bikolaterálne a niektoré druhy čeľade majú mliečnice alebo sekréčne nádržky so živicami. chmeľ. Rastie na poliach. Podobných hostiteľov pobrežných krovín napáda aj kukučinka chmeľová (Monogynella lupuliformis). Stonky sú niťovité. ktoré sa využívajú aj v lekárstve. Je parazitom pŕhľavy a iných rastlín lužných lesov (vŕba. alebo boli v minulosti zavlečené. Najbežnejší zástupca čeľade u nás je pupenec roľný (Convolvulus arvensis). dnes však ustupuje v súvislosti s úbytkom pestovania ľanu a modernou agrotechnikou. Plodom je tobolka. na ktoré sa jednotlivé druhy kukučín špecializujú. Parazitizmus sa prejavuje čerpaním živín z hostiteľskej rastliny pomocou haustórií (metamorfovaných adventívnych koreňov). načervenalé alebo žltkasté. aj voči tráviacim šťavám zvierat. Semená sa šíria spolu s osivom ďatelín. sú ale sladšej chuti ("sladké zemiaky") a majú až o 50 % vyššiu nutričnú hodnotu. sú zakrpatené v podobe drobných šupín.

beladonín. Kvety sú jednotlivé alebo vo vrcholíkovitých súkvetiach. Dôkazom sú púčiky Obr.Jedna z poľnohospodárskych najdôležitejších čeľadí. K pestovaným druhom patrí ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum). Najnápadnejším znakom kvetov je zrastenosť K i C a tvar C (tanierovitá. z ktorých mnohé sú prudké jedy (atropín.). Listy má striedavojarmovo nepárno perovito zložené. Pre ľuľkovité sú charakteristické obsahové látky .alkaloidy.ľuľkovec . Pochádza z južnej Ameriky. v závinkoch (blen). napr. E . ale napr. durmanu).zemiak (C tanierovitá). F . ktoré vytvárajú kužeľ. aj rastliny pre tabakový priemysel (tabak). kedy aj machovka (C zvonkovitá až tanierovitá). D tabak (C rúrkovitá).ľuľkovec (C zvonkovitá). z ktorých s kalichmi. Plody sú drobné bobule zelenofialovej farby (jedovaté). machovka. 5 tyčiniek je k sebe sklonených a vytvára kužeľ. D . paprika. majú teda stonkový pôvod (nie koreňový !). Niektoré druhy vytvárajú podzemné stonkové hľuzy (zemiak). C . Vytvárajú sa na konci stolónov. Využívajú sa v lekárstve (napr. 199: Plody ľuľkovitých: A .durman tobolka. najviac na americkom kontinente. vzhľadom na niektoré bežne pestované úžitkové rastliny (zemiak. B otvárajú v noci. a sú opeľované nočnými motýľmi (petúnie. niekedy vysychavá s nepravými priehradkami (paprika). C . i buriny lesov. F .tabak . 198: Kvety ľuľkovitých: A . ktoré vyrastajú z podzemnej stonky (z podzemku). nikandra). Význam majú nielen druhy pestované ako zelenina. Hľuzami sa 134 .durman (C rúrkovito lievikovitá). buriny polí (durman. okrasné (petúnia. nikadra. B .semeno. Kvety sú hmyzoopelivé s nektáriami.zemiak . Najpočetnejším rodom je ľuľok (Solanum). v očnom. scopolamín. Jeho plodom je bobuľa.tabak . vzácnejšie dreviny.bobuľa. v stonkách s bikolaterálnymi cievnymi zväzkami. lesných ciest (ľuľkovec zlomocný). E . tabak). hyoscyamín. len u niektorých druhov perovito zložené (rajčiak. Často sa vyvíja aj bobuľa. na uvoľňovanie hladkého svalstva). nikotín ap.toboľky. Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v tropickom a subtropickom pásme. Podzemné časti stonky sú niekedy metamorfované na hľuzy (zemiak). Listy sú jednoduché. rajčiak. zvonkovitá a lievikovitá). niekedy sa Obr. Ľuľkovité sú prevažne byliny. zemiak). rúbanísk. na stonke postavené striedavo.blen . Plodom je tobolka pukajúca 2 alebo 4 chlopňami alebo viečkom (blen). alebo bobuľa obalená zväčšeným trvácim a sfarbeným kalichom (machovka).blen (C lievikovitá) najviac voňajú. okrasné druhy tabaku.bobuľa („očká“) v jamkách hľuzy. U mnohých druhov sú nápadným znakom aj k sebe sklonené tyčinky. blen). Kvety s tanierovitou C sú bledofialové až biele. Úžitkovou časťou rastliny sú hľuzy.tobolka vyrastajú mladé stonky.

Pochádza z južnej Ameriky. preto dlhšie vydrží a neuvädne. Ľuľok sladkohorký (S. Obsahuje aj iné dôležité látky.melongena) (Obr.rodivý konárik. Kvety sú biele a plody tvoria netypickú bobuľu vysýchavú.annuum subsp. Pre obsah pektínu sa dužina dá spracovať na pretlak alebo kečup. farbivá antokyány. microcarpum) s úzkymi a dlhými plodmi. zostáva aj na zrelom plode Obr. Zrelé plody sa po zomletí používajú ako korenina s obsahom provitamínu A a vitamínu C. vitamín C. Táto jednoročná burina okopanín. Je to jednoročný druh s jednoduchými listami. 200: Ľuľok zemiakový (Solanum miest má biele kvety a čierne jedovaté tuberosum) Obr.bobuli. pálivú chuť plodov spôsobuje kapsicín. Využitie je mnohostranné. vitamín C.muricatum). Má veľa semien a nepravé priehradky. Bobuľa má žltooranžovú farbu. K je trváci. V nezrelom stave sa konzumuje ako zelenina s vysokým obsahom vitamínu C. záhrad. Najväčšie plody má ľuľok baklažánový . fialovej farby a veľkosti až do 30 cm. vrátane klíčkov a zelených častí hľúz okrem zrelých hľúz. ktorého bunky sú vyplnené škrobom. Odrody s červeno sfarbenými plodmi obsahujú farbivá . úhorov a pustých Obr. Zrelá pozdĺžny prierez plodom. sladkastú dužinu vôňou pripomínajúcu melón cukrový. Hľuza má na povrchu vrstvy korkového parenchýmu. Rajčiak jedlý (Lycopersicon esculentum = Solanum lycopersicum). organické kyseliny a cukry. 201). D . Ich spoločnou vlastnosťou je silná pálivá chuť. Rajčiak pochádza z južnej Ameriky podobne ako zemiak. 135 .nigrum). Zemiak obsahuje jedovatý solanín vo všetkých častiach rastliny. B . Pochádza z tropickej Ameriky a u nás sa preto pestuje len v teplých oblastiach. Dužina má hubovitú konzistenciu a používa sa ako zelenina. ktorá je úžitkovou časťou. obsahuje karotény. B1. 201 bobule. K známym úžitkovým druhom čeľade ľuľkovitých patrí paprika ročná (Capsicum annuum). Jeho bobule sú vajcovitého tvaru. Kvety sú žlté. Hľuzu tvorí zásobné parenchymatické pletivo.antokyán a kapsantín.baklažán (S. Baklažán pochádza z Indie a u nás sa zriedkavejšie pestuje v teplejších oblastiach. 202: Paprika ročná (Capsicum annuum): A . Známe feferónky možno botanicky zhrnúť do poddruhu paprika ročná maloplodá (C. napr. Dužina je šťavnatá. Veľkú bobuľu má aj ľuľok mäkkoostnatý pepino (S..plod bobuľa neobsahuje jedovatý solanín a je červenej farby (niektoré kultivary majú žlté plody). Z divorastúcich druhov ľuľkov u nás najčastejšie rastie ľuľok čierny (S.zemiaky vegetatívne rozmnožujú. Aromatická jednoročná rastlina má podobne ako zemiak striedavo jarmové listy. Je to popínavý poloker s fialovými kvetmi a červenými bobuľami s obsahom solanínu a dulkamarínu. ale aj guľovitými (podľa odrody).dulcamara) nájdeme najmä na brehoch riek a rybníkov v pobrežných kroviskách.

Tabak je teplomilná rastlina.alata). Ameriky. Niektoré druhy tabaku sa pestujú v záhradách ako okrasné. Je to i liečivá rastlina. s veľkými oválnymi listami. Táto mohutná rastlina rastie na lesných rúbaniskách a popri lesných cestách.franchettii). stopkaté listy a nižší vzrast. Machovka židovská (Physalis alkekengii) patrí k dekoratívnym Obr. V listoch sa nachádza alkaloid nikotín. pukajucími 4 chlopňami. Do čeľade patria aj poľné buriny. Tento druh rastie aj v listnatých lesoch a v záhradách sa pestuje častejšie podobná. Ružové kvety majú C zrastenú do rúrky a tvoria metliny. K jedlým druhom patrí machovka peruánska (Ph. scopolamín. Má žltozelené kvety. Vyvarením tabakových listov vzniká vodný roztok používaný na ničenie živočíšnych škodcov rastlín. Plodom oboch druhov sú tobolky. ktorá sa pestuje v rôznych kultivaroch a vznikla krížením juhoamerických druhov.bobuľa. 204: Ľuľkovec zlomocný (Atropa druhom kvôli oranžovo bella-donna) sfarbenému nafúknutemu K pripomínajúcemu lampiónik. ale statnejšia machovka Franchettova (Ph.tabak sedliacky K známym kultúrnym úžitkovým rastlinám čeľade patrí aj tabak (Nicotiana). hyoscyamím a daturín .peruviana).Obr. 205: Petúnia hybridná zapríčiniť aj smrť človeka. Plodom je tobolka pukajúca viečkom. napr. Okrem tabakových výrobkov sa priemyselne získavajú z týchto rastlín aj organické kyseliny. ako väčšina kultúrnych druhov tejto čeľade. Hojne rozšírený (Petunia hybrida) 136 . Pochádza z Juž. Niektoré druhy durmanov sa pestujú ako okrasné. tabak krídlatý (N. K získavaniu suroviny pre tabakové výrobky sa pestujú najmä 2 druhy . v ktorom je plod . Tabak virgínsky je mohutná. pôvodom z južnej Ameriky. Okrem nikotínu obsahuje tabak aj glykozidy. organické kyseliny a iné látky. napr. Nikandra machovkovitá (Nicandra physaloides) má bledomodré kvety s lievikovitou C a nafúknutým K.môžu Obr. durman obyčajný (Datura stramonium).rustica). Je jedovatý. napr. B . Kvety sa otvárajú najmä v noci a opeľované sú nočnými motýľmi. Podobným druhom je tabak sedliacky. ktorý je nápadný veľkou bielou lievikovitou C a veľkými ostnitými tobolkami. 203: A . kyselina citrónová.tabak virgínsky (N. Blen čierny (Hyoscyamus niger) je jedovatá burina so žtkastou C.suaveolens). K najjedovatejším druhom ľuľkovitých patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Kvety má v závinkoch. ktorej bobuľa je sladkastej chuti a používa sa zaváraná alebo kandizovaná ako náhrada hrozienok. Jej čierne bobule obsahujú alkaloidy atropín. vysoká jednoročná rastlina.tabak virgínsky.tabacum) a tabak sedliacky (N. K okrasným ľuľkovitým môžeme zaradiť aj petúniu hybridnú (Petunia hybrida) s veľkými lievikovitými C. tabak voňavý (N.

Je to menšia trvalka s priamou. U nás je čeľaď zastúpená len jediným rodom železník (Verbena). Druh železník lekársky (V. 206: Verbenaceae: železník lekársky (Verbena officinalis).hybrida hort. Protistojné listy sa vyznačujú heterofýliou: dolné sú perovito strihané. Svetloružové kvety sú súmerné. sa pestujú krížence mnohých amerických druhov s rôznofarebnými voňavými kvetmi. pôvodom z Brazílie. Najskôr sú žlté alebo belavé. Železník peruánsky (V. Sú to byliny zriedka polokry so štvorhrannými byľami a protistojnými (krížmoprotistojnými) listami. Morfológiou pripomína druhy z čeľade hluchavkovitých. .officinalis). súkvetie klas. U nás sa pestuje v záhradách ako trvalka. Z mangrovej flóry sem patrí rod Avicennia s vivipariou. Obr. K (5). červené až fialové. medziach i poliach. ktorý farebne kontrastuje s päťdielnou bordovočervenou korunou. t . [C (2/3) + A 4] G (2) Druhy tejto čeľade sa dajú výstižne morfologicky charakterizovať. Jeho drevo obsahuje množstvo kyseliny kremičitej. Z iných cudzích zástupcov patrí do čeľade okrasná lantana menlivá (Lantana camara). ktorý rastie pozdĺž železničných násypov a cestných priekop.  Železníkovité sú prevažne subtropické a tropické rastliny. Je okrasný. Domáci v Indonézii je strom Tectoma grandis poskytujúci najlepší materiál na stavbu lodí. Veľmi dekoratívne kvety má klerodendron Thomasonovej (Clerodendron thomasoniae) s ovíjavou byľou. Majú početné žliazkaté trichómy a epidermálne žliazky s éterickými olejmi (silicami) rôzneho zloženia.ker na južnom Slovensku je kustovnica cudzia (Lycium barbarum).peruviana) má kvety fialové až rumelkovo červené. Rastie najmä v teplejších oblastiach na zašliapavaných miestach. Plody má tvrdky. Ameriky. neskôr oranžové.zrelé tvrdky 137 . horné úzko kopijovité. ktorej kvety menia farbu. Kvety majú päťkrídly biely kalich. ryhovanou byľou. je rozšírený takmer kozmopolitne. Pod menom V.  Kvetný vzorec : . Pochádza zo sev. prostredné trojsegmentové. Preto je väčšina druhov výrazne aromatická.

Známy je modrokvitnúci zbehovec plazivý (A. 3 . Štyri tyčinky sú dvojmocné (2 s kratšími a 2 s dlhšími nitkami). ktorý vyháňa z podzemku okrem jednoduchých šišak obecný (Scutellaria galericulata). iné okrasné. Koruna je súmerná.zbehovec plazivý (Ajuga reptans). 207: Kvety hluchavkovitých: 1 . päťzubý alebo dvojpyskový. Niektoré druhy sú medonosné. mäta). Dvojplodolistový piestik je rozdelený nepravou priehradkou na 4 jednosemenné púzdra.kalich s dozretými tvrdkami a vydutým výrastkom -v na hornom pysku. 2 . ruderálne alebo burinové. voňavkárstve.černohlávok obyčajný (Prunella cípu (karbinec.hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys). 2 . Horný pysk môže aj chýbať (hrdobarka) alebo je zakrpatený (zbehovec).hluchavka biela (Lamium album). Mnohé druhy majú význam najmä pre obsah silíc. s horným dvojdielnym a dolným trojdielnym pyskom C (2/3). Výnimočne niektoré druhy majú korunu len slabo súmernú temer pravidelnú 4- Obr. K1 .zbehovec plazivý (Ajuga reptans). najmä vulgaris). Kvety majú zoskupené do papraslenov a tie do zložených súkvetí.dúška materina (Thymus serpyllum) Obr.Kalich je päťdielny. K najprimitívnejším hluchavkovitým patrí rod zbehovec (Ajuga). 208: Lamiaceae: 1 . 5 . Sú rozšírené takmer po celom svete. V každom dozrieva 1 tvrdka. dvojpysková. so zakrpateným horným pyskom. likérnictve i ako koreniny. K2 . 3 - však v Stredomorí.zatvorený kalich 138 .reptans).šalvia lúčna (Salvia pratensis). 4 . Hluchavkovité predstavujú prirodzenú skupinu s nejasnými hranicami oproti čeľadi železníkovitých. Aromatické silice sa využívajú v lekárstve.

že na hornom pysku kalicha má vydutý výrastok. Konopnica (Galeopsis) zahŕňa jednoročné druhy. Rod hrdobarka (Teucrium) má kvety. za sucha voňajúce kumarínom. Tvorí množstvo olejnatých semien s dlhou klíčivosťou.chamaedrys).tetrahit). Zo zvonkovitého kalicha vyrastá biela alebo ružová voňavá koruna. Vzácnym teplomilným druhom stepných stanovíšť je sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa). Z niekoľkých druhov je najčastejšia hrdobarka obyčajná (T.medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum): K . Má príjemnú jablčnú vôňu a horkú chuť. Zbehovec ženevský (A. Rozšírenou poľnou burinou je konopnica napuchnutá (G.angustifolia) i konopnica širokolistá (G. Šišak vrúbkovaný (Scutellaria galericulata) s modrofialovými kvetmi sa vyznačuje tým. červené alebo škvrnité kvety majú na dolnom pysku dva kužeľovité hrbolčeky. Miestami rastie konopnica úzkolistá (G. Rastie však aj na ruderálnych stanovištiach.betonika lekárska (Betonica officinalis) a široko vajcovité listy.vulgare) rastie najmä na južnom Slovensku. Kvety má červenofialové. Žlté. Zuby kalicha sú ostnité. 3 . Vyskytuje sa v dubinách a svetlých krovinách v teplejších oblastiach. Stonky pod uzlami sú zhrubnuté.priamych bylí aj plazivé.ladanum). Jablčníky (Marrubium) sú vlnaté až bielo plstnaté trvalky s bielymi kvetmi v bohatých papraslenoch. štetinato chlpaté. listnaté výbežky. ktorej byle v spodnej časti drevnatejú . Medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum) patrí k najkrajším rastlinám čeľade.pubescens). C . Obľubuje vlhšie stanovištia pobrežných krovín a mokrých lúk. Purpurovočervené kvety má konopnica páperistá (G.horný pysk koruny s tyčinkami. a preto je niekde pestovaný. Jablčník obyčajný (M. čím sa tento rod odlišuje od všetkých ostatných hluchavkovitých. používa sa aj ľudovom lekárstve. 209: Lamiaceae: 1 . Je medonosnou rastlinou.genevensis) tieto plazivé výbežky netvorí.sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa). podobne aj listence sú zakončené pichľavou štetinou. Má priamu byľ Obr. 139 . Rastie na suchších slnečných stráňach. ktorým horný pysk úplne chýba.kalich. ktorej dolný pysk je škvrnitý. 2 .

rumoviskách.amplexicaule).hederacea) s modrými kvetmi. Jej srdcovito vajcovité listy sú často bielo škvrnité. Čistec lesný (S. Nepríjemne páchne. 3 . Od hluchaviek sa líši farbou koruny. Je všeobecne rozšírená na poliach. Čistec (Stachys) sa u nás vyskytuje v niekoľkých druhoch. Vyskytuje sa na vápenatých pôdach vo vinohradoch. tienistých listnatých a lužných lesoch. na okrajoch lesov.hirsuta). Všeobecne rastie v priekopách. Má dva druhy: zádušník brečtanovitý (G. ktoré sú zblížené do koncových paklasov. Z podzemku vyrastajú podzemné výbežky na konci hľuzovito zhrubnuté (jedlé). Listy majú hrubo vrúbkovaný okraj.annua) je bledožlto kvitnúci. kde sa rozmnožuje úlomkami podzemných častí. ktorej kvety sú ružovočervené. Hluchavka biela (L. Podobná je hluchavka škvrnitá (L. plazivé výhonky. Rastie na vlhkých miestach . vlhkých lúkach a pod.rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) . Betonika lekárska (Betonica officinalis) je trvalka s karmínovočervenými kvetmi. Vyskytuje sa hojne v krovinách.palustris) má paprasleny fialových kvetov. krovinách i v lesoch. Je hojný na vlhších lúkach.album) je páperistá trvalka s bielymi alebo žltkastými kvetmi a chlpatými tmavohnedými peľnicami. Rastie na teplých a suchých stanovištiach. Celá rastlina je mäkko chlpatá. Horné listene majú červenofialový odtieň. ktoré sa neotvárajú a opeľujú vlastným peľom (kleistogamia).luteum. predtým Lamium galeobdolon).germanica) je celý bielo plstnatý. v celom štáte hojná.sylvatica) tvorí tiež podzemné výbežky. krovinách a lúkach. Je liečivá. ktoré vyrastajú z pazúch listov. Podobný. Je to druh listnatých lesov. Je liečivý. V nekvitnúcom stave sa podobá na žihľavu. Jednoročným druhom je hluchavka purpurová (L.konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit) : h . ružovej alebo purpurovej farby. Na podobných miestach rastie jednoročná hluchavka objímavá (L.byzantina). 210: Lamiaceae: 1 . Rastie v lesoch. Okrem ružových kvetov.maculatum). ale husto chlpatý je zádušník chlpatý (G. Zádušník (Glechoma) je poliehavá alebo vzpriamená trvalka so srdcovitými alebo obličkovitými listami. ktoré sa otvárajú. Čistec močiarny (S. Je typickou rastlinou okolia ľudských príbytkov.purpureum). Žltokveté hluchavky sa dnes zatrieďujú do rodu hluchavník (Galeobdolon). 140 hluchavka objímavá (Lamium amplexicaule). Kvety sú tmavo červenofialové. Po odkvitnutí vytvára listnaté. Kvety sú najčastejšie ružovopurpurové (zriedka i biele). Je to druh dubín a bučín. Čistec nemecký (S.Obr. Má listy okrúhle a dlho stopkaté. Listene pod papraslenmi sú obličkovité. Najznámejším žltokvitnúcim druhom z rodu hluchavník (Galeobdolon) je hluchavník žltý (G. má tento druh aj kvety. Vyskytuje sa v listnatých lesoch. v záhradách a viniciach ako burina.duté hrbolčeky na dolnom pysku. Balota čierna (Ballota nigra) je podobná hluchavkám. 2 - Do rodu hluchavka (Lamium) patrí niekoľko druhov s korunami bielej. Čistec ročný (S. ktorá je ešte aj hnedo škvrnitá a ďalej holými peľnicami. poloobjímavé. na poliach a stráňach v teplejších oblastiach. Jemu podobný druh tiež bielo plstnatý je v záhradkách pestovaný čistec vlnatý (S. krovinách.

Uvedené druhy sa často medzi sebou krížia. Bazalka pravá (Ocimum basilicum) má listy so širšou vajcovitou čepeľou výrazne aromatické a preto sa využíva ako koreninová i liečivá jednoročná rastlina. Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) je tiež výrazne aromatický poloker s úzkymi listami.grandiflora) má horné sediace listy od súkvetia oddialené. 141 . Pôvodná je v juhovýchodnej Európe. Kvety sú farby červenej alebo žltobielej. Vnať sa používa ako obľúbené korenie (obsahuje silice s kalvakrolom a cymolom).levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) modrofialové. U nás sa pestuje iba v kvetináčoch. Drobné bledofialové kvety sú v riedkych papraslenoch.Černohlávok (Prunella) je trvalka. Darí sa jej na chránených slnečných miestach.yzop lekársky (Hyssopus officinalis). Jej listy majú citrónovú vôňu (obsahujú silicu s obsahom citralu. Medovka lekárska (Melissa officinalis) je pomerne vysoká. V celom štáte je hojný černohlávok obyčajný (P. niekedy vymŕza. U nás sa pestuje v záhradách ako liečivá aromatická trvalka. Paprasleny bledomodrých kvetov sú riedke. kožovitými listami. 3 . ktoré sú na rube bielo plstnaté.laciniata). citronelalu. Aromatickou rastlinou používanou ako korenina a liečivá rastlina je yzop lekársky (Hyssopus officinalis).saturejka záhradná (Satureja hortensis) : k kvet spredu.vulgaris). Jednoročná saturejka záhradná (Satureja hortensis) má bohato rozkonárenú byľ s čiarkovito kopijovitými listami. žliazkatá rastlina. Pestuje sa oddávna v záhradách. Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) je sempervirentný. Na teplo je náročná. ktorej paprasleny tvoria vrcholové husté paklasy. Tiež pochádza zo Stredomoria. Má podobne úzke listy ako saturejka. Kvety sú najčastejšie Obr. podobne ako aj dva nasledovné druhy. voňavý poloker s čiarkovitými. Známe sú tri druhy. 211: Lamiaceae: 1 . Najvyšší pár listov má tesne pod súkvetím modrofialových kvetov. 2 . pôvodom z východného Stredomoria. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina i ako liečivá a korenina. lebo zimu neznáša. trieslovín a živíc). Paprasleny fialových kvetov utvárajú vrcholový hustý klas. Černohlávok veľkokvetý (P. Pochádza z južnej Ázie. Od pradávna sa používa ako slávnostná ozdoba svadobčanov. Perovito zárezové listy a žltobiele kvety má černohlávok zastrihovaný (P. Kvitne modrofialovo. geraniolu. Využíva sa aj vo voňavkárstve a pri výrobe mydla.

pamajorán obyčajný (Origanum vulgare). Byľ aj listy sú sivo alebo bielo vlnaté či plstnaté. Listy a byle sa 142 . Mäta vodná (M. Je taxonomicky zložitý. Je koreninou aj liečivou rastlinou. dúška včasná (T. Tyčinky vyčnievajú z kvetov. Rastie na podobných stanovištiach. brehy vôd). tymián (Thymus vulgaris) Korenina a liečivá rastlina je majorán záhradný (Majorana hortensis). Vytvára vankúšikovité porasty. drobná sivozelená rastlina. „tymián“ (T.mentolu. Občas sa pestuje ako liečivá. Je obľúbenou liečivou a koreninovou rastlinou. Pestovaná vyžaduje dostatok vlahy a výživnu pôdu. Dúška materina (T. Častá je hybridizácia. ktorá je lysá. vajcovité celistvookrajové listy.majorán záhradný (Majorana hortensis). Rastie na okrajoch lesov a krovinatých stráňach. Používa sa aj na aromatizovanie rôznych drogistických výrobkov. najmä vo var. Je odpradávna pestovaná ako ľudová liečivá rastlina. lúky. Pri potokoch na vlhkých až mokrých stanovištiach často rastie mohutnejšia mäta dlholistá (M. živice. Taxonomická hodnota niektorých vyžaduje ďalšie štúdium.crispa). Krížia sa medzi sebou a tvoria plodné krížence. Usušené listy a kvety sa používajú najmä ako kuchynské korenie.arvensis) obľubuje vlhké miesta (polia. Má malé. Rozmnožujú sa iba vegetatívne. polokrovité alebo vankúšovité byliny s celistvookrajovými listami s obsahom voňavých silíc.serpyllum) rastie na suchých piesčitých substrátoch. okrem mentolu obsahujú aj triesloviny a horčiny. crispata (M. dúška alpská (T.pulegium) je chlpatá aromatická trvalka.longifolia). Mäta pieporná (M. Mäta roľná (M. Paprasleny drobných bielych alebo ružových kvetov sú stopkaté. Iné druhy divorastúcich dúšok sú napr.praecox). 2 . Rod mäta má na rozdiel od ostatných rodov temer pravidelnú štvocípu korunu.pulegioides). saponín a iné. Pôvodom je tiež zo Stredomoria. x piperita) je krížencom dvoch predchádzajúcich druhov: mäty vodnej a mäty klasnatej. Príjemne voňavé listy má mäta klasnatá (M. ktoré sú purpurovofialové a zoskupené v hlávkovito stiahnutých papraslenoch. 212: Lamiaceae: 1 .alpestris) a iné. Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) má fialovasté kvety v pazuchách vajcovitých listeňov. Rod dúška (Thymus) zahŕňa plazivé.Obr.aquatica) je plstnatá. Je tiež výrazne aromatická.vulgaris) je nízky voňavý poloker s podvinutými čiarkovitými až elipsovitými listami. 3 .spicata). Krížence majú sterilný peľ a sú neplodné. Kvety sú svetločervené. priekopy. Rod mäta (Mentha) je známy najmä obsahom silice . dúška vajcovitá (T. aromatická a rastie na mokrých zaplavovaných miestach. Mnohé druhy sú výrazne aromatické.dúška tymiánová. Mäta sivá (M. Paprasleny vytvárajú koncový dlhý paklas. Paprasleny fialových kvetov tvoria podlhovasté husté koncové paklasy. Dúška tymiánová. triesloviny. Z nášho územia sa uvádza viacero druhov. Možno ich použiť ako čajovinu. Obsahuje voňavé silice (najmä baktericídny tymol).

Ako okrasné sa pestujú niektoré juhoeurópske druhy (šalvia muškátová .S. K (5). salviol. cukrárstve (žuvačky. pinén a iné).verticillata) s červenofialovými kvetmi. Plodom borákovitých sú tvrdky. Šalvie (Salvia) majú pyskovité koruny s horným pyskom prilbicovitým. Pôvodom je zo Stredomoria. Používajú sa v lekárstve (ako kloktadlo).sú iba 2. alebo šupinky či chlpaté hrbolčeky tvoriace tzv. Najznámejším a hojne rozšíreným druhom suchých lúk a pasienkov je šalvia lúčna (S.Obr. Sú okrasné najmä svojimi červeno. smohla) bývajú vyvinuté výrastky.mäta roľná (Mentha arvensis) pre obsah mentolu využívajú vo farmácii. Kvety sú červenofialové. cukríky a iné) likérnictve. 143 . v každom je po jednom vajíčku.glutinosa) je druhom vlhkých lesov a húštin.pratensis). Paprasleny sú vo vrcholových paklasoch. Čeľaď je rozšírená najmä vo východnom Stredomorí. vo voňavkárstve i ako korenina. Byle aj listy sú až na malé výnimky (voskovka) drsno chlpaté (preto sa predtým nazývali drsnolisté). nezábudka).aethiopis).splendens. Je to poloker so sivozelenými listami. Má tmavo modrofialové kvety s oblúkovite prehnutým horným pyskom. šalvia hájna (S.officinalis). s jasnočervenými kvetmi). Kvety sú usporiadané v závinkoch (dvojzávinkoch). [C (5) + A 5]. Po odkvitnutí sú podobné jednostrannému strapcu (napr. 3 . Má svetlo žlté kvety. pakorunu.nemorosa) s modrofialovými kvetmi. Pravidelné kvety majú korunu rúrkovitú až tanierovitú.žlto.šalvia lúčna (Salvia pratensis). Tyčinky prirastajú ku korune. Dvojpuzdrový semenník je rozdelený nepravou priehradkou na 4 puzdrá. Aromatickou pestovanou trvalkou je šalvia lekárska (S. západnej Ázii a v Amerike. borneol. zriedkavo súmerné (hadinec). ⊕. 2 . v likérnictve. V kvetináčoch alebo aj v parkoch sa s obľubou pestujú niektoré druhy z rodu koleus (Coleus). Tento rod sa od iných odlišuje aj počtom tyčiniek v kvetoch . Medzi sucho a teplomilné druhy patria aj bieloplstnatá šalvia abesínska (S.zeleno strakatými listami. šalvia praslenatá (S. Listy obsahujú šalviovú silicu (tujón.mäta pieporná (Mentha x piperita). V ústí rúrkovitej koruny niektorých druhov (kostihoj.sclarea) alebo juhoamerické (šalvia ohnivá . Šalvia lepkavá (S. Päťpočetné kvety sú pravidelné. kozmetike a ľudovom lekárstve.  Kvetný vzorec : . G (2) Borákovité sú byliny s celistvookrajovými sediacimi alebo zbiehavými listami.S. do čajových zmesí. 213: Lamiaceae: 1 .

Prízemné letné listy majú dlhú stopku. Koreň sa zbiera ako liečivý s protizápalovými účinkami. vajcovitú čepeľ s bielymi škvrnami.kvet. niektoré sa považujú za jedovaté.V našej flóre majú jednotlivé druhy význam ako buriny. Borák lekársky (Borago officinalis) je jednoročná rastlina. ktorých kvety majú chlpaté kalichy. z ktorého vyrastajú nerozkonárené srstnaté byle. jasnomodrá. V homeopatickej liečbe sa používa na obklady zlomenín a pomliaždeniny asi pre veľký obsah organicky viazaného vápna. Nezábudka močiarna (M. krovinatých stráňach a lesostepiach rastie jednoročná nezábudka drobnokvetá (M. M. krehké a lámavé.officinale) má podzemok a hrubé valcovité korene. Rod nezábudka (Myosotis) zahŕňa viac druhov. ktoré sú na povrchu čierne.kalich. 2 . Podobný je lesný druh kostihoj hľuznatý (S. neskôr červené až modrofialové (v závislosti od pH bunkovej Obr. medonosné rastliny alebo používané v ľudovom lekárstve (mnoho druhov má v názve officinalis .h1 heterostýlia. V záhradách a parkoch sa pestuje ako okrasná trvalka nezábudka alpínska (M. menšie modré koruny (zriedka ružové) s krátkymi rúrkami. Na iných typoch stanovíšť sa roztrúsene vyskytujú ešte ďalšie druhy nezábudok. Kostihoj (Symphytum) je statná. Na vlhkých poliach je nepríjemnou burinou. svetlomodrými kvetmi.pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) : h. K . Závinky sú vrcholové.mollis) je mäkko chlpatý.officinalis).stricta.tuberosum). syn.micrantha) s malými (asi 1 mm). určené pre budúci rok. 3 .palustris) je hojná na brehoch vôd a mokrých lúkach. šupinky tvoriace pakorunu sú biele. Kalich je až po bázu delený na čiarkovité zuby. Šupiny pakoruny sú oranžové. Miestami sa listy konzumujú (omáčky a šaláty s uhorkovou príchuťou). Kvitne hneď na jar najmä v dubových lesoch.arvensis) je poľnou burinou na nevápenatých pôdach.alpestris) s väčšími kvetmi. Prirodzene sa vyskytuje vo vysokohorských polohách. Na výslnných pasienkoch. Koruna je lievikovitá v ústí s venčekom chĺpkov. V svetlých humóznych lesoch a vlhších lúkach rastie nezábudka lesná (M. Rastie v svetlých a na krovinatých stráňach.koruna. neškvrnité. výrastky (fornices) v ústí zrastenolupienkového kvetu.tyčinka s príveskom -p 144 .kostihoj lekársky (Symphytum officinale) : kv . Päťcípa koruna je tanierovitá. Má nerovnomerne hľuzovito zhrubnutý podzemok. prízemné listy sú vajcovito kopijovité. zúžené do listovej stopky. Nezábudka roľná (M. Rastie na vlhkých miestach. C . kvety žlté.kalich. Z úlomkov vyrastajú nové jedince. Z podzemku vyrastajú okrem kvetonosných bylí aj jalové. Kvety majú rúrkovité koruny s pakorunou. Kvety sú fialovočervené. v - šťavy). Podobný pľúcnik mäkký (P. Z nadzemných častí sa pripravujú liečivé odvary a čaje (s odhlieňovacím účinkom). Najznámejší je pľúcnik lekársky (P. 214: Boraginaceae : 1 . medonosná i liečivá rastlina.borák lekársky (Borago officinalis) s .lekársky). Kostihoj lekársky (S. Pľúcnik (Pulmonaria) má plazivý podzemok. s krídlatými stonkami. Pochádza zo Stredomoria a niekedy sa u nás pestuje ako okrasná. Zo záhrad splaňuje na polia a rumoviská. K . Kvety v závinkoch sú najskôr ružové. srstnato chlpatá bylina. ružové i biele.sylvatica). trváca. Pre drsné byle a listy ich dobytok nežerie.

216: Boraginaceae : 1 .pozdĺžny rez korunou.nezábudka lesná (Myosotis sylvatica) : K kalich.listeň.koruna.arvensis). Smohla lekárska (Anchusa officinalis) rastie na suchších. Rastie v krovinách. 2 .kamienkovec roľný (Buglossoides arvensis).koruna. Často sa vyskytuje na piesčitých pôdach.kalich.blizna.koruna. po opelení modré.kalich s piestikom. Obr. Aj tvrdky tohoto druhu sú biele a lesklé.tyčinka.ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) : C . l . Kamienka má závinky aj vrcholové aj pazušné. C1 .tvrdka.kamienka roľná (Lithospermum arvense) Kamienka lekárska (Lithospermum officinale) má srstnatú byľ s kopijovitými listami. Podobné stanovištia obľubuje ostreň počerný (Nonea pulla). 215: Boraginaceae : 1 . Obsahujú v oplodí CaCO3 a kyselinu kremičitú. K1 . výslnných miestach. Súmernými modrými kvetmi v zložených súkvetiach (strapec závinkov) sa vyznačuje hadinec obyčajný (Echium vulgare). preto sú tvrdé ako drobné kamienky (odkiaľ názov). 145 . Od množstva štetiniek je celá byľ drsná až pichľavá. ktoré sú vždy len vrcholové. je husto chlpatá s červenofialovými alebo modrými kvetmi. C1 rozložená koruna s tyčinkami a s hrbolčekmi -h.trváci kalich s tvrdkami. 2 .Obr. Má tiež biele lesklé tvrdky. biele a lesklé.rozložená koruna s tyčinkami.hadinec obyčajný (Echium vulgare) : kv . Odlišuje sa závinkami. K . Ako poľná burina najmä v teplejších oblastiach je známy kamienkovec roľný (B. s . t . C1 - rozložená koruna.kalich. Po odkvitnutí bielych kvetov sa vyvíjajú tvrdky.kvet. Kamienkovec modropurpurový (B. 3 . ktoré sú drobné. Je liečivá. C . b . viniciach. Nájdeme ho rásť na lesostepiach a krovinatých stráňach v teplejších oblastiach. Rod kamienkovec (Buglossoides) je podobný predchádzajúcemu.purpurocaerulea) má zo začiatku červenofialové kvety. t tvrdka Má tmavé hnedofialové kvety. C . 3 voskovka menšia (Cerinthe minor) : C . K . lužných lesoch. K .

Do čeľade ešte patria aj ďaľšie rody: rumenica (Onosma).  Kvetný vzorec: .major) sa niekedy pestuje ako okrasná letnička.minor) má spodné listy bielo škvrnité. jednoduchými listami. V kvete je päť väčšinou voľných tyčiniek a spodný trojplodolistový semenník. Z anatomických znakov treba uviesť prítomnosť mliečnic. Klas je krátky a koruna hnedastá. Obr. Liečivým druhom je skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata). Bezlistý stvol je zakončený hustým klasom drobných 4-početných kvetov so suchoblanitými kalichmi. štíhly klas.  Byliny s listami v prízemnej ružici. pupkovec (Omphalodes). Plodom je tobolka. Byľ má väčšinou poliehavú. pasienkoch. G (2-5) Patria sem prevažne byliny. Rod skorocel (Plantago) má niekoľko druhov rastúcich na lúkach. A 5. Listy sú kopijovité s oblúkovitou žilnatinou. C(5). Jej farba je belasá. ale o to väčšími zubatými kalichmi. porastenú háčikovitými chlpmi. zväzočky. namiesto trichómov má drobné drsné bradavičky. Plodom je tobolka s množstvom drobných semien. Je lúčnym druhom. že je holá. Je sivozelená pretože ju pokrýva jemná vrstva vosku. ktorá je zvonkovitá. lievikovitá alebo rúrkovitá. so zrasteným (trvácim) kalichom a korunou. Sú hmyzom opelivé. 217: Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) 146 . so striedavými.Do čeľade patrí aj ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) s drobnými modrými kvetmi. Voskovka väčšia (C. Rastie na miestach s udupávanou pôdou (poľné cesty. Skorocel väčší (P. Voskovka menšia (C. Voskovka (Cerinthe) sa od ostatných borákovitých líši tým. väčšinou tvoria strapce. fialová. ale vyskytuje sa aj ako burina v porastoch ďateliny. Skorocel prostredný (P. Zriedkavo sú kvety jednotlivé. pravidelné päťpočetné kvety. psojazyk (Cynoglossum). Rozšírené sú hlavne v miernom pásme severnej pologule. lopúšik (Lappula). niekedy bikolaterálne cievne zväzky a inulín ako zásobnú látku namiesto škrobu. K (5). Majú obojpohlavné. ⊕. Je to burina polí a úhorov. Zo žltých kvetov sa vyvíjajú na rozdiel od ostatných iba 2 dvojsemenné tvrdky. zriedka biela alebo žltkastá.major) má listy široko elipsovité a dlhý. hlávky. dedinské dvory). poľných cestách a pod. ktoré sa za plodu ešte zväčšujú.media) má listy širšie ako predošlý druh a listová ružica je pritisnutá k zemi.

Z množstva druhov uvádzame aspoň niektoré. 218: Campanulaceae: 1 . pričom byľové sú úzke.otvárajúci klbkatý (C.tyčinka.otvorený kvet: C .jednoročné i trváce.koruna. päťcípa.Obr. jednotlivými kvetmi a úzkymi listami.) majú väčšie kvety. belasofialovej.koruna.patula) je častý druh lúk. 2 .rez kvetom.kalich. Zvonček broskyňolistý (C. t .kalich. s . Často sa v záhradách 147 . Zvonček konáristý (C.zvonček konáristý (Campanula patula) : kv . kvety zoskupené vo s -tyčinka. V záhradách pestované kultivary (C. Zvonček okrúhlolistý (C. zväčša farby belasej.tobolka. K . t . Je to hojný druh trávnatých porastov a svetlých lesov. A1 . Zvonček Obr.pavinec horský (Jasione montana) : kv . 3 .glomerata) má sa kvet : K . Lievikovito zvonkovité kvety sú v jednostrannom strapci.zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia) : t . lievikovitá až rúrkovitá. Táto vysoká trvalka má prízemné listy srdcovito vajcovité a horné kopijovité.zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare).Zrelé tobolky zvončeka repkovitého (Campanula rapunculoides). záhrad ale i krovín a okrajov lesov.trachelium) s listami podobnými pŕhľave.pozdĺžny rez kvetom. Kvety má v rozložitej metline. Rastie hojne v suchých a svetlých lesoch. 4 . Vysokou rastlinou je zvonček pŕhľavolistý (C. Koruna je zvonkovitá.glomerata speciosa hort.rapunculoides) je burinou polí.zerva klasnatá (Phyteuma spicatum) A .rotundifolia) má srdcovito alebo ľadvinovito okrúhle spodné listy. Zvonček repkovitý (C.tobolka vrcholovej hlávke. 2 .zvonček klbkatý (Campanula glomerata) Rod zvonček (Campanula) je bohatý na druhy . dlho stopkaté. 3 .persicifolia) sa vyznačuje veľkými. 219: Campanulaceae: 1 .zrelá tobolka. C .

ktoré ich prenášajú (zoochória). liehovín i sladkých jedál (napr. Je aj liečivá. Zároveň je aj liečivou rastlinou.album). Iné druhy (severoamerické) sa pestujú ako liečivé pre obsah alkaloidov (lobelín) proti astme. Často sa pestuje v záhradách ako okrasná rastlina. Takýmto druhom je napr.  Lobelkovité ako tropické rastliny zasahujúce až do južnej Európy sú väčšinou byliny s mliečnicami. alebo lipkavec syridlový (G. dvojpyskové. Pozná sa podľa drsných poliehavých stoniek. kremence). ružovej i bielej. ktoré sa ľahko prichytávajú na odev. ale i v lužných lesoch a pod. Je to typická rastlina kyslých a suchých substrátov (napr. Z lesných druhov sa v dubovohrabových a bukových lesoch vyskytuje lipkavec Schultesov (G. Spodný semenník je zrastený z dvoch plodolistov.ako dekoratívna dvojročná bylina pestuje zvonček prostredný (C. lobelka tabaková (L.verum) so žltými kvetmi.inflata). praslenovito usporiadané listy. 221: Plody lipkavca (Galium). Kvety majú na rozdiel od zvončekovitých súmerné.schultesii) a lipkavec marinkový marinka voňavá (G.lipkavec mäkký.medium). B. Lipkavec (Galium). Pochádza z južnej Afriky. ktorý má bohaté súkvetie drobných bielych kvetov. Je to horský lúčny druh. Tmavo belasofialové kvety v guľovitých hlávkach má zerva hlavičkatá (P. 220: Lobelka belasá (Lobelia erinus)  V našej flóre sú to iba byliny.dvojnažka často s ostnatými a háčikovitými výrastkami. Lipkavec obyčajný (G. Obr. u cudzokrajných stromov protistojné (kávovník). V kultúrach obilnín je nepríjemnou burinou.lipkavec obyčajný 148 . Háčikovité plody sa tiež ľahko prichytávajú napr. Majú nízky kmeň a na jeho vrchole chochol listov. Rastie v listnatých lesoch. Zerva klasnatá (P. tvoriaca husté trsy. puding). Kvety majú korunu zrastenú do rúrky len v hornej tretine. Pavinec horský (Jasione montana) má kvety zoskupené v guľatých hlávkach. Kvety má farby belasofialovej. A. Lobelka belasá (Lobelia erinus) je drobná rastlina s bledobelasými (zriedka ružovými) kvetmi. pretože spletá navzájom steblá. Na lúkach sú hojné: lipkavec vzpriamený (G.orbiculare). odoratum . neskôr sa takáto koruna od bázy úplne rozdelí na päť dlhých a úzkych cípov. Odlišné kvety od zvončekov má rod zerva (Phyteuma).spicatum) má zelenožlté až belavé kvety v hustých valcovitých klasoch. Mnohé druhy rastú vo vysokých horách Afriky. na srsť zvierat. Majú veľmi typické. v trópoch kry alebo stromy. Plody sú dvojpuzdrové tobolky (vzácne bobule).aparine) je bežnou burinou na poliach. Semenník je dvojplodolistový a z neho vzniká plod .Asperula odorata). v záhradách a viniciach. Rod s veľkým počtom druhov. so zrastenými tyčinkami. ktorý pri vädnutí vonia kumarínom a preto sa môže použiť na aromatizovanie nápojov. Obr. Drobné kvety sú 4 až 5-početné bielej alebo žltej farby. Niektoré lobelkovité obsahujú v latexe mliečnic kaučuk. U tropických druhov je plodom kôstkovica (kávovník) alebo tobolka (chinínovník).

Obr.ebulus) je na rozdiel od predošlých druhov bylina. Dnes sa pestuje aj v iných oblastiach sveta (Brazília. Najvýznamnejším druhom je kávovník arabský (C. lekvár alebo sa sušia. ale i v lužných lesoch.1. nie ker. často na rumoviskách.arabica). Obsahuje asi 25 alkaloidov (chinín. Tento alkaloid vo väčších dávkach (pri nadmernom pití kávy) dráždi nervovú sústavu. cinchonin). Je to vždyzelený ker s tuhými listami. Rastie na lesných čistinách. voňavé. Baza chabzdová (S. Ameriky a často sa sadí do živých plotov. na rúbaniskách a okrajoch lesov v horských polohách.canephora = C. Bežným okrasným krom s typickými bielymi bobuľami. či zemolez ovíjavý (L. ktoré pri zašliapnutí pukajú. Je to bylina so žltými 5početnými kvetmi a zhrubnutým koreňom. Má čierne jedovaté plody a celá rastlina nepríjemne zapácha. Kvety biele. India). Kvety súmerné. Majú protistojné listy. Marena farbiarska (Rubia tinctorum) pochádza z južnej Európy.periclymenum). Je to vždyzelený strom s ružovými 5-početnými kvetmi. Kvôli dekoratívnym tmavoružovým kvetom sa pestuje aj ázijský druh vajgela ružová (Weigela florida). Baza (Sambucus) má u nás 3 druhy a ako jediná z čeľade má nepárnoperovito zložené listy. Obr.camtchatica).Z cudzokrajných úžitkových druhov patrí do čeľade marenovitých kávovník (Coffea). Je liečivou rastlinou (čaj).tatarica) a ovíjavý zemolez kozí (L. pri cestách a železničných tratiach. Ker s dvojpyskovitými kvetmi vo vidlicovitých súkvetiach a plodmi bobuľami. Zemolez obyčajný (L.xylosteum) má červené bobule (jedovaté) a rastie v krovitom poschodí listnatých lesov.nigra) je ker s bohatými mnohoramennými vrcholíkmi drobných kvetov krémovej farby. Kôra chinínovníka patrí k najstarším známym liečivám proti malárii. Sú to rastliny prirodzených biotopov (dubohrabiny. Kvôli jedlým bobuliam sa pestuje zemolez kamčatský (L. 222: Kávovník arabský (Coffea arabica)   Dreviny (kry. dvojpyskaté (zemolez) alebo pravidelné (kalina). Rastie napr. Obsahujú 1 . Zemolez čierny (L. Chinínovník lekársky (Cinchona officinalis) pochádza z tropických oblastí južnej Ameriky. Pôvodne rástol v dažďových pralesoch Etiópie.5 % kofeínu. Úžitkovou časťou rastliny sú semená.caprifolium). stromy a liany). Zemolez (Lonicera). Rastie na miestach s vysokým obsahom dusíka v pôde (nitrofyt). ktorý obsahuje červené farbivo (antrachinonové glykozidy) používané už v antike na farbenie textílií. Zrelé plody sa spracúvajú na šťavy. mnohoramenný vrcholík). Pochádza zo Sev.nigra) má v porovnaní s predchádzajúcim druhom bobule čiernej farby na dlhších stopkách a rastie v lesoch vyšších polôh. kôstkovica alebo tobolka. ktoré sa vyvíjajú v kôstkovici väčšinou po 2. Plody sú drobné čiernofialové kôstkovice.racemosa) má červené plody bez väčšieho úžitku. Usporiadané sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. Celá rastlina má typický zápach. Menej kvalitnú kávu poskytuje tropický kávovník mohutný (C.robusta). 5-početné. Plod je bobuľa. kroviny) i okrasné pestované. lužné lesy. Baza červená (S. Z okrasných druhov sa najčastejšie pestujú zemolez tatársky (L. popri cestách. 223: Zemolez kozí (Lonicera caprifolium) 149 . Baza čierna (S. je imelovník biely (Symphoricarpos alba).

Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) je vysoká bylina. K5. Takisto rastie na lúkach. niektoré rody (napr. C(5). 226 nepárnoperovitozloženými listami. ktoré vábia mačky. Kvety sú 4-5 početné. starček) majú aj sukulentné druhy. Prevažujú byliny. Celé súkvetie tak imituje jeden veľký kvet. A(5). Suché súkvetia sa používajú na ozdobné účely. takže sa súkvetia trochu podobajú úboru astrovitých. súmerné. Valeriánka poľná (Valerianella locusta) je jednoročnou rastlinou s prízemnou ružicou listov a drobnými kvetmi. Plodom je červená. pri cestách a pod. má ale 5-početnú C bledožltej farby. vajcovité. Voňajú aj Obr. Zberajú sa podzemky s typickou arómou a upokojujúcim účinkom. čo súvisí s lákaním hmyzu.rhytidophyllum) pochádza z Číny.  Sú to byliny s protistojnými listami.Kalina obyčajná (Viburnum opulus) je ker s dlaňovito delenými listami a v súkvetí bielych kvetov vynikajú okrajové kvety. Kalina vráskavolistá (V. Hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca) sa podobá na chrastavec. má typicky vráskavé listy a pestuje sa ako okrasný ker. Plod je nažka s trvácim K. ⊕. Vegetatívne Obr. nápadná dlhými pichľavými listeňmi v súkvetí. G (2) Veľmi rozsiahla čeľaď. Plody sú nažky. Rastie na vlhších miestach. Najtypickejším znakom astrovitých sú 150 . . nemožno ich jednotne charakterizovať. 225: Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) orgány sú utvárané rôzne.0. Kvety sú biele v bohatom vrcholíku a plody sú najskôr červené.zákrovom.  Prevažne byliny so súmernými až nesúmernými kvetmi v hustých vrcholíkovitých súkvetiach. pôvodom z Afriky.lantana) má listy nedelené.  Kvetný vzorec: . neskôr čierne kôstkovice. Divorastúca sa vyskytuje ako jarná burina polí i trávnatých biotopov. . Rastie na brehoch riek. ktoré sú jalové a majú zväčšenú C. Kvety sú v hustých hlávkovitých vrcholíkových súkvetiach podoprených listeňmi . Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) je známa ako liečivá rastlina s hrubým podzemkom a Obr. kroviskách a pod. Chrastavec lúčny (Knautia arvensis) je typickou lúčnou rastlinou so svetlomodrými 4-početnými kvetmi. 224: Kalina obyčajná (Viburnum opulus) kvety. mierne jedovatá kôstkovica. Mladé listové ružice kultúrnych pestovaných foriem sa používajú ako šalátová zelenina s obsahom vitamínu C. na rube husto belavo plstnaté. Kalina siripútková (V. Rastie v lesoch a krovinách nižších polôh. alebo sa pripravujú na spôsob špenátu. Dreviny sú vzácne.

ako zelenina (artičoka).čakanka. parumanček. niekedy nápadne veľká. cez ktorú prerastá čnelka dvojdielnou bliznou G (2).lopúch Obr. či žltnicou maloúborovou. krasovlas bezbyľový). terč. Môže byť pokryté plievkami. Môžu byť jednoradové. U iných druhov môže mať podobu zúbkov. ako u väčšiny čeľadí. ale polysacharid inulín. Úbor astrovitých je súkvetie. Jazykovité (Obr. Medzi buriny polí patria napr. rumanček. Chocholec môže mať podobu padáčika (starček. Mnoho druhov je liečivých i aromatických (rumanček. Ďalším významným znakom je lôžko úboru. päťcípa. C . či perie zvierat. Slnečnica ich má až 0. slamienka alebo suchokvet.slnečnica 151 . dvojzub). E . Ich C je podlhovastá. C . čo do veľkosti. za ktorý sa toto súkvetie často omylom považuje. Kalich oboch typov kvetov je zakrpatený. pretože nažky s týmito výrastkami sa ľahko prichytávajú na srsť. C je úzko rúrkovitá. samičie alebo jalové. či tuhých štetín (napr. Rýchlo sa šíriace karanténne buriny sú iva voškovníkovitá. zrastená. Vzhľadom na dekoratívnosť a farebnosť úborov je veľa druhov využívaných ako okrasné rastliny (georgína.nechtík. Rúrkovité kvety sú pravidelné a väčšiou obojpohlavné. pichliač roľný.5 m v priemere a jednotlivé. často i farbou a pohlavnosťou. pichliač) a slúži na rozšírovanie plodov vetrom (anemochória). nevädza poľná. rebríček.bodliak. B rumanček.226 A) sa nachádzajú v strede súkvetia a vytvárajú tzv. D .kozobrada. Suchoblanité i rôzne sfarbené zákrovy má napr. ktoré majú zasa význam pri rozširovaní plodov živočíchmi (zoochória).šalát. B . Jazykovité kvety sú súmerné. nachádzajúci sa neskôr i na plode . Význam astrovitých je rôzny. háčikov. G .pichliač. Ostnato hrotité až pichľavé sú typické napr. artičoka.nažke. alebo je premenený na chocholec (pappus). niektoré druhy ho majú zhrubnuté až dužinaté (napr. Rúrkovité kvety (Obr. chýba. pre bodliaky a pichliače.226 B) vyrastajú po obvode a tvoria tzv. astra. Obr. Len niekoľko mm veľké úbory má napr. 227: Úbory astrovitých : A . háčikovité zákrovy má zasa lopúch. palina.úbory. bodliak.súkvetia . ktoré pozostáva z dvoch typov kvetov. F .margaréta. Väčšinou býva ploché (slnečnica) ale i vyklenuté (rumanček). v záhradách a viniciach sa často stretneme so starčekom obyčajným. Úžitkové rastliny sú pestované pre olejnaté nažky (slnečnica). rebríček alebo palina. ktoré tvoria zákrov (mnohí si ho mýlia s K lístkami). cínia. aksamietnica). lúč. Sú veľmi premenlivé. Peľnice sú zrastené do rúrky A (5). Zákrovné listene rôzneho tvaru sú veľmi dôležitými určovacími znakmi astrovitých. H . či ambrózia palinolistá. 228: Nažky astrovitých a čakankovitých : A . Odlišujú sa v súmernosti.požlt. ale vo veľkom množstve v hustých metlinách. podbeľ). Zásobnou látkou astrovitých nie je škrob. Celý úbor tak imituje jednoduchý kvet. Na spodnej strane úboru vyrastajú zelené listene. rúrkovitých a jazykovitých. viacradové i strechovite sa kryjúce.

plesnivec a pod. rozmnožovania a šíri sa najmä pozdĺž vodných tokov. pri potokoch deväťsily. najmä pre diabetikov.V lúčnych spoločenstvách sa z astrovitých vyskytuje napr. K vysokohorským astrovitým patria napr. Je to trváci druh s podzemkovými hľuzami. K najčastejším okrasným druhom astrovitých patria napr. krasuľka perovitá (Cosmos bipinnatus). Obr. 230: Hľuzy topinamburu Pestrec mariánsky (Silybum marianum) je nápadný ostnitými listami. Rozmnožujú sa vegetatívne koreňovými hľuzami. Kvety sú žltej farby. majú olejnaté semená a rôznofarebné oplodie. ktorá sa od predošlého druhu líši pichľavými listami i zákrovnými listeňmi. ktorý sa otáča za slnkom (heliotropizmus). Rudbekia (Rudbeckia) má viacero druhov so žltými jazykovitými kvetmi a typicky vystúpeným terčom úboru. Úbory dlho stopkaté. 231: Artičoka zeleninová (Cynara typickým zápachom. (Helianthus tuberosus) ktoré sú na žilnatine bielo škvrnité. Pochádza z Ameriky. Slnečnica ročná sa pestuje ako olejnina na výrobu potravinárskych olejov. Kvety v úbore sú žltooranžové. veľké. mačucha. mydla i ako krmovina. Je to suchomilná rastlina pestovaná kedysi pre žlté farbivo kartamín obsiahnuté v kvetoch. Môžu sa aj skrmovať. Slnečnica ročná (Helianthus annuus) je mohutná jednoročná rastlina s jedným veľkým úborom. Pochádza zo Stredomoria a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina. Pôvodná v Alpách. Slnečnica hľuznatá . Liečivá rastlina.cardunculus). U nás často Má účinný vegetatívny spôsob Obr. neskôr sa začal využívať ako olejnina s podobným využitím ako slnečnica ročná. ktorá má listy delené na niťovité úkrojky a biele. Astrovka čínska (Calistephus chinensis) sa takisto pestuje najčastejšie v plnokvetých kultivaroch. 229: Slnečnica ročná (Helianthus annuus) splanieva. Úbory má menšie ako slnečnica ročná. Topinambur je stará indiánska rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. ružové alebo fialové kvety. Kvety sú fialové.topinambur (H. ktoré sa zbiera pred rozkvitnutím. cínia pôvabná (Zinnia elegans) s úbormi rôznych farieb. sa konzumujú ako lahôdková zelenina zhrubnuté listové stopky. králik. Z artičoky kardovej (C. Veľmi rozšírené sú na jeseň kvitnúce scolymus) 152 .tuberosus) je rastlina dorastajúca až do 3 m výšky. nevädzovec. Obsahujú inulín a sú vhodné na konzum. Hľuzy sú nepravidelného tvaru s vypuklými očkami. Napr. Artičoka (Cynara) je rastlina podobná bodliaku. margarínov. ktorými sa aj vegetatívne rozmnožuje. Je to však kultúrna rastlina domáca v Stredozemí pestovaná ako zelenina. Okrajové jazykovité kvety sú jalové. Podobne aj benedikt lekársky (Cnicus benedictus) sa pestuje pre olejnaté nažky i ako liečivá rastlina. K častým okrasným druhom patria aj georgíny (Dahlia) s veľkým množstvom rôznofarebných i plnokvetých kultivarov. Leuzea šuštivá (Leuzea rhapontica) má nedelené listy na rube sivo plstnaté. Úžitkovou časťou artičoky zeleninovej (Cynara scolymus) je zhrubnuté lôžko úboru s dužinatými zákrovnými listeňmi. požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius) má listy aj listene ostnato zubaté. Bodliakom sa podobá aj niekoľko nasledujúcich druhov. v lesoch zlatobyľ. sedmokráska. Nažky sa vyvíjajú len z rúrkovitých kvetov. kamzičník. Aksamietnice (Tagetes) sú okrasné letničky nižšieho vzrastu s oranžovými alebo žltými kvetmi a Obr.

232: Krasuľka perovitá kamilkový (Matricaria recutita) je aromatická liečivá rastlina s menšími (Cosmos bipinnatus) úbormi. Lopúchy sú dvojročné rastliny rumanček kamilkový (Matricaria recutita) s mohutnými listami a hrubými byľami.na vlhkých stanovištiach. ibaže háčiky nie sú na plodoch.discoidea) má úbory s chýbajúcimi jazykovitými kvetmi a vydutým lôžkom. ktorý rastie na priedomiach a priekopách. jednoročná nevädza poľná (C. okrajoch ciest a na pustých miestach. čiže burinou v obilninách. ktoré ako hovorí názov. Rumanček Obr. ktorými sa ľahko prichytávajú na srsť. nevädzovec (Jacea). 234 (A. Na rôznych typoch lúk rastú niektoré druhy nevädze (Centaurea) s fialovými kvetmi.indicum). najmä na brehoch vôd a obnažených dnách rybníkov rastie niekoľko druhov dvojzubov. Používa sa na odpudzovanie nepríjemného hmyzu.chryzantémy (Dendranthema).lappa) a lopúch plstnatý Obr. Chryzantémam sú príbuzné margaréty (Leucanthemum). Je aromatická a liečivá rastlina. ktorý má čiastočne zdrevnatené stonky. kedysi sa z nej získavalo farbivo cyanín. popri cestách a pod. Prispôsobenia zoochórnemu rozširovaniu majú aj lopúchy (Arctium).králik vratič (Tanacetum vulgare) má perovito delené listy a malé žlté úbory bez jazykovitých kvetov usporiadané v chocholíkovitej metline. Margaréta biela (Leucanthemum vulgare) je charakteristickým druhom lúk. ruman smradľavý (A. nápadná blankytne modrými kvetmi. ktorý zdomácnel a dokonca vytláča pôvodné druhy.arvensis). 234) . B úbor. Šíri sa nedokonale čisteným osivom obilnín. ale na zákrovných listeňoch guľovitých úborov.segetum). 233: A . atď. Pochádza z juhovýchodnej Ázie. Väčšie úbory a tenšie úkrojky listov má parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum). listy majú tenké úkrojky. Dvojzub (Bidens) .tripartita) a cudzokrajný dvojzub čiernoplodý (B. Taxonomicky je tento rod nejednotný a rozdeľuje sa na viacero rodov .ruman poľný (Anthemis arvensis). najmä chryzantémy pravej (D.cotula). napr. poľných cestách. Vratič obyčajný . Ich úbory sa podobajú úborom margarét. Je segetálnym druhom. 153 . Poľnými burinami sú aj rumany (Anthemis) najmä ruman roľný (A. margaréta veľkoúborová (L. majú 2-4 štetiny s háčikmi (Obr. Rastú väčšinou v krovinách.tomentosum). ktoré vznikli krížením a šľachtením pôvodných druhov. Je liečivou rastlinou. perie alebo odev človeka (zoochória). nevädzka (Acosta). Vyskytuje sa na suchších stráňach. Niektoré druhy majú charakteristický zápach. Rozširovacou jednotkou (diaspórou) je teda celý Obr. pôvodom zo sev. Rumanček diskovitý (M. ktorých lôžko je duté. Charakteristické sú najmä ich plody. Chryzantéma pravá je poloker. Najbežnejšími druhmi sú lopúch väčší (A.maximum) sa pestuje ako okrasná.frondosa). Je aromatický a vyskytuje sa na podobných stanovištiach ako predošlý druh. Je tiež poľnou burinou. ktorý má úbory pavučinovite plstnaté. Najčastejšími druhmi sú domáci dvojzub trojdielny (B. Majú jednotlivé vrcholové úbory s bielymi jazykovitými kvetmi a žltým terčom. Ameriky. Tento jednoročný druh sa vyskytuje na dedinských priestranstvách.nevädzník (Colymbada). Medzi pravé nevädze (Cyanus) patrí napr.

Tvorí veľa nažiek s vysokou Obr. Pichliačom sú podobné bodliaky (Carduus).sylvaticus). podobne ako u pestovanej artičoky.jacobaea). Sú to rastliny väčšinou s ostnato zubatými listami často v prízemných ružiciach a ostnitými zákrovnými listeňmi. Sukulentné starčeky rastú najmä v Afrike a na Madagaskare. 236: Pichliač obyčajný (Cirsium väčšinou žlté. Stonka chýba. Chocholec na nažkách je perovitobrvitý a slúži na rozširovanie vetrom. ktorý sa trochu podobá na starček obyčajný. Burinou na lesných cestách. pichliač sivý (C. napr. Rastie hojne na úhoroch a rumoviskách. K žltokvitnúcim patrí pichliač zelinový (C. medzi ktorými sedí jeden veľký úbor belavých kvetov. Druhy rodov suchokvet (Xeranthemum) a slamiha (Helichrysum) sú známe ako rastliny. niekedy i s poliehavou stonkou.slamienka (Helichrysum bracteatum). V čerstvom stave je zhrubnuté lôžko úboru jedlé.paludosus) je zase typický pre mokradné biotopy. napr. Je to druh opustených a zarastajúcich pasienkov. ale v trópoch a subtrópoch i dreviny a sukulenty. tvorí mohutnú a rozvetvenú koreňovú sústavu s prídavnými púčikmi. ktorý má prízemnú ružicu pichľavých listov.nemorensis).britannica). Lúčovité kvety sú Obr. Má niekoľko generácií do roka a často ho možno vidieť kvitnúť aj v zime. napr. Z niekoľkých druhov je najvýznamnejší bodliak tŕnistý (Carduus acanthoides). Jeho úbory sú veľké. Je aj medonosnou rastlinou.helenium). Niektoré sa u nás pestujú ako izbové rastliny. Poznáme najmä bylinné starčeky. slamiha slamienková .palustre) je vysoká a štíhla rastlina s nápadne ostnitými a zubatými listami i stonkami. Preto sa používajú do suchých kytíc. Na podmáčaných lúkach sa hojne vyskytujú: pichliač potočný (Cirsium rivulare) s fialovými kvetmi v úboroch nahlúčených na konci stonky. 154 . Intenzívne sa rozmnožuje aj vegetatívne.oculus-christi). starček abrotanolistý (S. ktoré si po vysušení zachovávajú vzhľad a farbu kvetov.arvense). Má kučeravo krídlatú a ostnitú stonku i listy.acaulis). ktorý je bežnou jednoročnou burinou v záhradách a okopaninách. či podzemkom. niekedy sú ich listy i stonky až plstnaté napr. starček hájny (S. Pestuje sa ako okrasná i liečivá rastlina. Často sa vyskytuje hromadne. Viaceré druhy rastú v lesoch a na rúbaniskách. Z niektorých druhov omanov (Inula) sú z hľadiska úžitkovosti významné napr. starček sivý (S. Iné druhy starčekov možno nájsť na rôznych stanovištiach. ale má vyvinuté jazykovité kvety. ktorý rastie na vlhších okrajoch ciest v priekopách a pod. zákrov pavučinato vlnatý. Po vysušení sa tieto rastliny používajú na dekoratívne účely.oleraceum). K vysokohorským druhom patria drobné starčeky. starčeku obyčajnému (Senecio vulgare) vulgaris). starček lesný (S. Mnohé pichliače majú sklon k vzájomnému kríženiu.: oman pravý (I. Ako burina na poliach sa uplatňuje pichliač roľný (C. Bežným druhom je oman britský (I. mohutná rastlina s úbormi žltých kvetov. Veľmi mohutný vzrast má pichliač bielohlavý (C. Pichliač močiarny (C. k lúčnym druhom patrí starček Jakubov (S. oman hodvábny (I. Omany bývajú často ochlpené. rúbaniskách i krovinatých stráňach je pichliač obyčajný (C.carniolicus). ktoré majú tiež ostnaté listy. Rastie pri potokoch v horských oblastiach. Starček (Senecio) je veľkým rodom. 235: Lopúch väčší (Arctium lappa) klíčivosťou. Starček barinný (S. Na suchých stráňach rastú krasovlasy (Carlina). niekedy chýbajú. Zvláštnym druhom je krasovlas bezbyľový (C.vulgare) s pichľavými listami i zákrovmi.canum) s veľkými listami na rube sivými a s úbormi jednotlivými.eriophorum). napr. napr.Pichliač (Cirsium) má viac druhov.abrotanifolius).

Úbory nemajú jazykovité kvety. prísada do octu. Spoločným znakom nasledujúcich rodov sú veľmi drobné úbory. Z našich astier (Aster) je najdekoratívnejšia astra alpínska (Aster alpinus). Rastie v lesoch na vlhších miestach. Používa sa i v kozmetike. Spolu s ambróziou palinolistou (Ambrosia artemisiifolia) boli zaradené do zoznamu karanténnych burín.absinthium). Deväťsil biely (P. Pestuje sa ako okrasná i liečivá. Takými sú napr. Listami sa na podbeľ podobajú deväťsily (Petasites).hybridus). Má listy po oboch stranách sivozelené a je horko aromatická. niekedy ťažko rozoznateľné od podbeľu. Ambrózia Obr. ktorý sa po odkvitnutí ešte viac predĺži. Palina dračia . Kvety sú žlté. horčice a pod. v súčasnosti sa šíri najmä v teplejších oblastiach. Liečivým druhom je palina pravá (A. takisto ako nechtík lekársky (Calendula officinalis). Podobné použitie má aj palina abrotanová . Má fialové kvety a úbory v chocholíku.austriacum). 237: Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) žltý terč a kvety lúča biele alebo ružové. okrajoch ciest a pod. V plnokvetých a veľkokvetých formách sa pestuje ako okrasná rastlina. Majú však strapec úborov s ružovými alebo bielymi kvetmi. ktorý vytvára husté porasty obrovských listov. čím nadobúda plesnivý vzhľad. Kamzičník (Doronicum) má kvety žlté v typických úboroch. Je nízkeho vzrastu.columnae). Listy sú na rube bielo plstnaté. chocholíkovitých metlinách a pod. paliny (Artemisia). Je chránený druh.božie drievko (A. Tie vyrastajú v bohatých súkvetiach . napr. Iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia) má veľké vajcovité až srdcovité listy a metlinu zelenobielych úborov. ktorá kvitne skoro na jar. Rastie vo vyšších horách a pestuje sa aj ako okrasná. kde ju možno nájsť na okraji polí. Palina obyčajná (Artemisia vulgaris) je burinou rastúcou na opustených miestach a rumoviskách. Je to adaptácia na nepriaznivé ekologické podmienky vo vysokých horách. Pridáva sa do likérov kvôli horkej chuti (absint). Pri horských potokoch je nápadný deväťsil hybridný (P. Úbory žltých kvetov sú jednotlivé na šupinatých stvoloch. Sú dvojdomé. Snáď najznámejším vysokohorským druhom je plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). Niektoré druhy sa pestujú v záhradkách ako okrasné. úbory majú Obr.Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je známa liečivá rastlina i burina. ale aj v intravilánoch miest. Veľké listy podobné deväťsilom má lesný horský druh mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariae). Táto okrasná trvalka pôvodom zo Severnej Ameriky často splanieva a šíri sa najmä na brehoch vodných tokov. Astra novobelgická (A. Sú to aromatické rastliny s horkou chuťou. ktorý má oranžové alebo žlté kvety a nažky kosákovité bez chocholca. Celé telo rastliny je porastené hustými bielo plstnatými trichómami.metlinách.estragón (A. Našim horským druhom je kamzičník rakúsky (D.novi-belgii) má menšie úbory v chocholíkovitých metlinách s bielymi alebo modrastými jazykovitými kvetmi.abrotanum). Paliny sú stepné druhy. vyrastajú z hrubého podzemku.albus) má listy menšie. Rastie v teplejších oblastiach na medziach. Je to burina. napr. Srdcovito okrúhle listy vyrastajú až po odkvitnutí. Má modré jazykovité kvety a žltý terč. niekedy tvorené len jedným kvetom. kamzičník Columnov (D. Od ostatných palín sa líši nedelenými úzkymi listami. Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis) rastie často na trávnatých miestach. 238: Deväťsil biely (Petasites albus) 155 . Je liečivá.dracunculus) pôvodom z Ázie sa pestuje a používa ako korenina.

Poddruh čakanky obyčajnej (C. ale šíri sa i do polí. Na strednej žile tuhých listov má ostnité štetiny. Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) je známa lúčna rastlina so svetlomodrými úbormi.z niekoľkých druhov sa pestuje ako listová zelenina šalát siaty (Lactuca sativa). .sativa convar. Bezlistý. na rumoviskách. najmä suchších stanovíšť. Amerike. šalát hlávkový(L. záhradách a pod. Pôvodná je v Sev. crispa). Obr.čakanka). popri cestách. hadomor). Listy v ružici sú variabilné. Žltnica maloúborová (Galinsoga parviflora) je jednoročná burina v okopaninách. Ameriky. 239: Šalát kompasový (Lactuca serriola) Čakanka štrbáková (C. ktoré sú značne premenlivé. Rastie na úhoroch. V lesoch rastie a koncom leta kvitne zlatobyľ obyčajná (S. Púpava lekárska (Taraxacum officinale) je trváca rastlina s dlhým koreňom. foliosum) sa pestuje kvôli čakankovým pukom zväčšeným a vybieleným mladým výhonkom. Pestuje sa vo viacerých konvarietách.millefolium). Rastie na výslnných miestach. ktoré majú krehkú konzistenciu a horkastú chuť. Bežnou burinou je turanec kanadský (Conyza canadensis) s veľmi bohatou metlinou úborov a úzkymi nedelenými listami. intybus subsp. Často sa vyskytuje v okolí železničných tratí staníc. Kučeravé listy má šalát kučeravý (L. ktorých biele alebo žltkasté drobné úbory sú v chocholíkovitých metlinách. capitata) má listovú ružicu v podobe hlávky. nie je vytvorený terč a lúč. Plodom je takisto nažka. mlieč) i lúčne druhy (kozia brada. pre ktoré sa pestuje. Typické sú aj ich perovito delené listy (odtiaľ názov).pochádza zo Sev. Úbory v pavidliciach má drobné so žltým terčom a bielymi kvetmi lúča. ktoré sa pestujú jednak kvôli zhrubnutému koreňu. rumoviskách i poliach. má perovito strihané listy. Šalát (Lactuca) .myší chvost (Achillea) má viac druhov. Pestuje sa aj v záhradách ako okrasná i medonosná rastlina. dutý stvol je zakončený jediným úborom žltých kvetov. ktorá dorastá až do 2 m výšky sa šíri najmä pozdĺž železničných tratí a vodných tokov. K (5).virgaurea). Zlatobyľ (Solidago) má drobné úbory s kvetmi žltej farby. väčšinou s chocholcom.gigantea). Používajú sa preto do zeleninových šalátov. Liečivým druhom je známy lúčny druh rebríček obyčajný (A. Pochádza zo Severnej Ameriky. Je liečivou rastlinou. väčšinou skučeravené. Zásobnou látkou je inulín. Všetky sú orientované v jednej rovine severojužným smerom (odtiaľ názov). záhradách a viniciach. Je to jednoročný druh s vyvinutou prízemnou ružicou listov jemnej a krehkej konzistencie. Z divo rastúcich druhov sa ako burina najčastejšie vyskytuje šalát kompasový (L. Má prízemnú ružicu gracovitých listov.serriola). napr. Zlatobyľ obrovská (S. preto je aj burinou v okopaninách. Kvety sú žltej farby.sativa convar. záhradách a viniciach. Púpavy sú charakteristické 156 . Rebríček . ale len z jazykovitých kvetov. preto pri poranení ronia biele mlieko. Po vytvorení listovej ružice vyrastie kvetonosná byľ s metlinou drobných žltých úborov. Súkvetím je úbor. Do čeľade patria aj niektoré úžitkové druhy (šalát.  kvetný vzorec : . buriny (púpava. a drobné úbory v klbkách. endivia) sa podobá na hlávkový šalát a tiež sa pestuje pre listovú ružicu ako zelenina. C (5). A (5). Listy majú zaujímavé postavenie. Pochádza z južnej Ameriky.G (2) Čeľaď veľmi podobná predchádzajúcej. z ktorého sa mletím a pražením vyrába náhrada kávy (cigória). Ostatné druhy sú tiež prevažne lúčne druhy. V pletivách na rozdiel od astrovitých sa nachádzajú mliečnice. Jej kultivary sú však aj úžitkovými rastlinami.

Na rôznych typoch lúk rastú z čeľade čakankovitých púpavce (Leontodon). Z mladých listov možno pripraviť výživný šalát. Hadomor (Scorzonera) zahrňuje Obr. Mlieče (Sonchus) nájdeme rásť v záhradách a obrábaných plochách ako buriny. nevápenatých až kyslých pôd. napr.dubius). Patria sem najmä lúčne druhy. podobne ako špargľa. Najčastejšie sa vyskytujú tri druhy: mlieč zelinný (S.vulgatum).biennis) je lúčnym druhom. i pestované napr. jastrabník lesný (H. Podobným rodom je kozobrada (Tragopogon). ktorý má pichľavé listy a mlieč roľný (S. škarda dvojročná (C.hispidus). Napr. oba so Obr. Zároveň sú veľmi premenlivé.čierny koreň (S. Fialové úbory má kozobrada pórolistá (T. Ľahko sa spozná podľa veľmi horkej chuti.hispanica) sa pestuje najmä v juhoeurópskych krajinách pre dužinatý valcovitý koreň čiernej farby a krehkej konzistencie. Púpavec jesenný (L. Medzi lesné druhy patria napr. rastie však i ako burina v zanedbaných porastoch. 240: Čakanka obyčajná okrem divorastúcich lúčnych druhov.murorum) a jastrabník obyčajný (H. Sú to trváce byliny podobné púpave. Ich úbory majú žlté kvety. Ponúka pašu aj včelám. Mnoho druhov má jastrabník (Hieracium).porrifolius). Vzhľadom na obsahové látky je liečivou rastlinou. Typickým druhom jelšín rastúcich pri potokoch je škarda močiarna (C. Má žlté úbory. Rastie v lúčnych biotopoch. Používa sa ako lahôdková zelenina.arvensis).asper). 241: Premenlivosť listov púpavy žltými úbormi. bez oplodnenia (apomikticky).oleraceus). hadomor (Cichorium intybus) španielsky . Škarda (Crepis) má viac druhov rastúcich v rôznych biotopoch.autumnalis) sa líši rozkonárenou stonkou.aj súplodím nažiek s chocholcom v podobe padáčika. najmä púpavec srstnatý (L. pretože sa rozmnožujú nažkami vzniknutými nepohlavne. paludosa). 242: Hadomor španielsky (Scorzonera hispanica) 157 . Tento druh je pomerne vzácnym divorastúcim druhom stepných lúk v teplejších oblastiach. kozobrada východná (T.orientalis) alebo kozobrada pochybná (T. mlieč drsný (S. ktorá sa pestuje ako koreňová zelenina podobne ako čierny koreň.pilosella) pod názvom chlpánik obyčajný (Pilosella officinarum) je druhom suchých. Obr. Jastrabník chlpánik (H.

Kvety môžu byť pravidelné. vo vode plávajúce alebo ponorené.2. hľuzami a podzemkami). s rozlíšeným kvetným obalom.  Okrasovité sú monotypickou čeľaďou s jediným druhom: okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus). Cenokarpné gynéceum môže tvoriť vrchný aj spodný semenník. Z apokarpných semenníkov dozrievajú nažky (plodstvo nažiek). zvyčajne druhotne nehrubnú. Kvety jednoklíčnolistových rastlín sú väčšinou trojpočetné s nerozlíšenými kvetnými obalmi (okvetie perigonium . stužkovitého tvaru. Primárny koreň čoskoro zanikne a nahradí sa rovnakými koreňmi (sekundárna homorízia). ktorá je často vyvinutá ako pošva (napr. dracéna. bez druhotného delivého pletiva medzi lykom a drevom a často sú obalené pevnou sklerenchymatickou pošvou. ktorý vznikne v prvotnej kôre stonky.Orchidaceae). a to kambiálnym kruhom. Kvety sú zoskupené do bohatých rozkonárených súkvetí. Z mohutného valcovitého podzemku vyrastajú čiarkovité trojhranné listy so šupinami. Len zriedka sa menia na zhrubnuté zásobné korene alebo na koreňové hľuzy (napr. alebo dreviny s ovíjavou resp. Na Slovensku je rozšírená najmä v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Plody sú mechúriky. Len zriedka sú drevinami. alebo bobule. Cievne zväzky v stonke sú prevažne kolaterálne. rastúca v bahne na okraji vôd. súmerné až nesúmerné. vytvárajúce len v čase kvitnutia článkovanú priamu stonku. Niektoré jednoklíčnolistové rastliny druhotne hrubnú. Avšak medzi jednoklíčnolistovými rastlinami sa vyskytujú aj druhy so stopkatými listami (bambusy). Adventívne korene sa len málo rozkonárujú. agáva. Listy sú zvyčajne jednoduché s celistvým okrajom a sediace. a to stromy s priamou stonkou a chocholom listov na vrchole (palmy). Rastlina je entomogamná a plodom je mechúrik (plodstvo mechúrikov). Vysoký stvol je zakončený nepravým okolíkom. P 3+3. a to zrastom klíčnych listov (synkotýlia) alebo zakrpatením až zaniknutím jedného klíčneho listu.P) podľa všeobecného vzorca : . tobolky. Listy sú prevažne prízemné a často sa vyznačujú svojou rôznolistosťou. V pazuchách listov sú často vyvinuté prídavné (akcesorické) púčiky. jednopohlavné i rôznoobalové (heterochlamydeické). Vznik jedného klíčneho listu sa vysvetľuje rozdielne. zriedkavejšie krivožilovú alebo perovitú žilnatinu (napr. niektoré vstavačovité . Ružovkasté kvety majú apokarpné gynéceum. trávy). Postavenie listov na stonke je prevažne dvojradovo striedavé. podopretý listeňom.  Žabníkovité sú vodné alebo vlhkomilné trváce byliny s pravidelnými kvetmi. Podobne môžu hrubnúť aj korene. lipnicovité). Kolaterálne cievne zväzky sú uzavreté. Rozkonárovanie stonky jednoklíčnolistových rastlín je (okrem súkvetí) pomerne zriedkavé. Je to trváca bylina. alebo je tyčinka len 1 (vstavačovité). Sú prevažne trváce byliny (geofyty s cibuľkami. ktorým by stonky mohli tak zhrubnúť ako dvojklíčnolistovým rastlinám. P môže byť voľné alebo zrastenolupienkové.jednoklíčnolistové Jednoklíčnolistové sú vývojovo mladšou triedou v porovnaní s dvojklíčnolistovými. Trieda : Liliopsida (Monocotyledonae) . Majú zvyčajne rovnobežnú alebo oblúkovobežnú. Takéto druhotné hrubnutie je u rodov aloe. banánovník). výnimočne je aj apokarpné G (okrasa. Semená jednoklíčnolistových rastlín klíčia jedným klíčnym listom. čím sa podobajú kvetom dvojklíčnolistových rastlín. juka a dioskórea. G (3). Sú priame a z vody vyčnievajúce. 158 . A 3+3. čoskoro odumierajú a nahradzujú sa novými. Od tohto všeobecného vzorca sú viaceré odchýlky. . žabník). Počet tyčiniek môže poklesnúť na 3 (kosatcovité. popínavou stonkou. rozptýlené (ataktostéla) a preto sa v stonke jednoklíčnolistových rastlín nemohol vytvoriť kambiálny kruh. spravidla širokou bázou objímajúce stonku. ⊕.

Majú čiarkovité listy. Kvety arekovitých sú veľmi drobné a zoskupené do bohatých šúľkov alebo metlín.plodstvo nažiek rastlinami morského pobrežia (3 rody a 880 druhov). Súkvetie je pazušné.edulis) a niektoré druhy sa pestujú ako ozdobné rastliny (P.weitchii cv.rastlina. ktoré sa vegetatívne rozmnožujú a často tvoria husté zárasty. po vypučaní sa dospelé listy perovito alebo dlaňovito trhajú. Kvety tvoria šúľkovité súkvetie zvyčajne podopreté pestrofarebnými listeňmi. G (∞ -1) Pandanovité sú stromy . P 0. Je to najmä rod pandan (Pandanus).samičí Rastú v trópoch Starého sveta a sú význačnými kvet. Listy sú veľké.utilis) poskytujúci textilné vlákna a voňavé silice. Palmy druhotne nehrubnú. . Liany majú dlhé internódiá na popínavých alebo plazivých stonkách (napr. Semeno má dobre vyvinutý endosperm. V púčiku sú listy jednoduché a riasnato zložené. často ostro zúbkaté. Každá časť palmy dáva 159 . pričom vzniknuté diely sú otvorené. dokonca aj netopiermi. nedelené. kôstkovica alebo nažka. ktorého druhy rastú v lesoch a na morskom pobreží. Rôzne využitie má pandan úžitkový (P.utilis s červeným okrajom listov. Do čeľade patrí asi 90 druhov rozšírených v teplejších klimatických pásmach. hoci sú vysoké (až 60 m) majú len vláknité adventívne korene (homorízia). Plodom je bobuľa. tvoriace ozdobné zhluky listov na konci štíhlych valcovitých konárov. ktoré sú vždy podopreté listeňom (alebo niekoľkými listeňmi) . Len málo druhov zasahuje do severného mierneho pásma a v Európe (južnej) rastie len jeden druh palmička nízka (Chamaerops humilis). Šípovka širokolistá kôstkovice alebo bobule tvoriace guľovité súplodie. . najmä v trópoch Južnej Ameriky a v Indomalajsku. Väčšinou sú stromy s nerozkonáreným stĺpovitým kmeňom.  Kvetný vzorec : . Korene druhotne nehrubnú. Tyčiniek býva 6. vtákmi.tulcom. Poskytuje cukornaté jednosemenné kôstkovice. A ∞.  Kvetný vzorec : ⊕. b . G (3-1) A∞ Sú to výlučne subtropické alebo tropické jednodomé alebo dvojdomé stromy. Opelenie hmyzom alebo vetrom. P. U nás sa prirodzene vyskytuje žabník skorocelový (Alisma plantago-aquatica) a šípovka vodná (Sagittaria sagittifolia) s typickými šípovitými listami. ⊕. Calamus). 3 alebo až veľa. Tyčinkové kvety majú viac tyčiniek a piestikové kvety synkarpný alebo parakarpný semenník z veľkého počtu plodolistov (70-80 Sarangana). . A 3+3. ale najmä liany s opornými vzdušnými koreňmi. Oba druhy rastú v pomaly tečúcich vodných tokoch. a .samčí kvet.Hoci čeľaď má veľké množstvo zhodných znakov s čeľaďou iskerníkovitých (Ranuncu-laceae). hmyzom. stopkaté a majú otvorenú alebo zatvorenú pošvu. Kvety sú jednopohlavné. d .Variegata s bielym pásom na listoch). Gynéceum je vždy z 3 plodolistov. P 3+3. Malé kvety so zakrpateným okvetím sú jednopohlavné. 243: Žabníkovité (Alismataceae). zriedka vrcholové. zriedka obojpohlavné (rotang). pokrytými listovými jazvami alebo zvyškami častí listov a na vrchole v hustej špirále s chocholom veľkých listov. Pre plody sa pestuje pandan jedlý (P. ktoré nasvedčujú o ich príbuznosti. Plodom sú Obr. majú aj viac rozdielnych znakov. alebo iba jediného plodolistu (monomérny piestik). Kmeň paliem svoju značnú hrúbku dosahuje rozsiahlym prvotným delivým pletivom na vegatačnom vrchole. (Sagittaria latifolia). Palmy rastú v subtrópoch celého sveta. Bočné výhonky sú len na báze nízkych paliem. s krátkymi internódiami. h . Najdôležitejšou palmou a rastlinou vôbec severoafrických a západoázijských oáz je dvojdomý datlovník obyčajný (Phoenix dactylifera). Na stonke sú usporiadané špirálovite. kry a liany. Opeľujú sa vetrom.

k . Pochádza z južnej Ázie. Šúľok je podopretý alebo zahalený listeňom (tulec). palmový olej. Plodom je bobuľa. ktoré Malajci s obľubou žujú potreté nehaseným vápnom a zabalené do listu piepra betelového . vypchávky. Druhou dôležitou palmou je kokosovník obyčajný (Cocos nucifera). Na povrchu majú blanitý exokarp.rastlina. rastúce prevažne v trópoch. Puškvorec obyčajný (Acorus calamus) je močiarna rastlina Obr. Rotang trstenicový (Calamus rotang) je liana. Nápadným znakom je súkvetie . Východoindický ságovník Rumpphov (Metroxylon rumphii) vo svojom stržni obsahuje veľa škrobu. V trópoch sa všade pestuje pre jednosemenné kôstkovice „kokosové orechy“. 245: Áron alpínsky (Arum alpinum) s mohutným podzemkom. používaná ako záhradnícke lyko. mečovitými dlhými listami a 160 . rohože). alebo sa využíva v cukrárstve.Obr. Strednú vrstvu oplodia -mezokarp tvoria pevné. V listnatých lesoch rastie áron alpský (Arum alpinum) nápadný najmä v plodnom stave. V dutine endospermu je tzv. Je to jedovatá rastlina. Jej stonka je až 150 m dlhá a poskytuje prúty na výrobu stoličiek a košíkov. Naše druhy sú byliny s podzemkom. Rastie v Zadnej Indii a na Sundských ostrovoch. Sklerenchymatický endokarp slúži domorodcom na zhotovenie nádob. Z listov palmy rafia (Raphia). Lodoicea sejčelská (Lodoicea seychelellarum) má najväčšie semená. Areka obyčajná (Areca catechu) má semená. pretože bobule majú výraznú červenooranžovú farbu. sa získava „rafia“. a . Len niekoľko druhov patrí do našej pôvodnej flóry. 244: Arekovité (Arecaceae): vejčia merillova (Veitchia merrillii). Z dužinatého endospermu semena sa sušením získava kopra.plod úžitok.šúľok pozostávajúci z drobných väčšinou jednopohlavných kvetov s redukovanými kvetnými obalmi.mierne omamná droga. alebo hľuzami. i. používaná ako výživný nápoj. hrubé vlákna (koir). Olejnica guinejská (Elaeis guinensis) dáva z mezokarpu kôstkovíc tzv. ktorý môže byť rôzne sfarbený. z ktorého sa získava ságo (podobné kukuričnému škrobu). Je chránený.kvet. kokosová voda. v tropickej Ázii. Na jednodomých rastlinách sú samičie kvety na báze šúľku a samčie nad nimi. sú viac ako 40 cm dlhé a a až 10 kg ťažké („Šalamúnove orechy“). odkiaľ sa morskými prúdmi dostal na tropické korálové ostrovy. ktoré sú surovinou s rôznym využitím (koberce. z ktorej sa lisuje olej na prípravu jedlých tukov.  Čeľaď zahŕňa rastliny rozličného vzhľadu. d . K vzácnym močiarnym druhom patrí diablik močiarny (Calla palustris) nápadný bielym tulcom.

Jej listy majú necelý 1 mm. Niektoré cudzokrajné druhy sa u nás pestujú ako okrasné napr. na Slovensku veľmi vzácne zanášaná vodnými vtákmi z južnej Európy. Z poľnohospodárskeho hľadiska niektoré ľaliovité majú význam ako zeleniny. Je to liečivá rastlina. Z podčeľadí uvádzame iba niektoré: Podčeľaď : Veratroideae . ktorá má 3 druhy. lupeňovité . Po biochemickej stránke sú zaujímavé prítomnosťou alkaloidov (kolchicín. Sú prevažne entomogamné. Viaceré sa pestujú ako skleníkové. 161 .  Kvetný vzorec : . cibuľami alebo hľuzami. rôznej veľkosti (vranovec má kvety štvorpočetné. význačné špecializovaným metabolizmom. V trojpúzdrovom semenníku sú anatropné vajíčka. kvetov a plodov. tôňovka dvojpočetné).minor) sa na vodných hladinách rozmnožuje. využíva sa aj v likérnictve a cukrárstve. V strednej Európe sa dobre udomácnila na brehoch pomaly tečúcich vôd. Plodom je tobolka alebo bobuľa. ktorý je bohatý na olej a bielkoviny. G (3) P (3+3) Sú zvyčajne trváce byliny s podzemkami. Okrasné listy má aj známa difenbachia (Dieffenbachia). Žaburinka menšia (L. Kvety sú Obr. ihlicovité asparagus. Žaburinky sa používajú na kŕmenie hydiny. Listy sú najčastejšie čiarkovité s rovnobežnou žilnatinou alebo elipsovité s oblúkovobežnou žilnatinou. Drobné korienky môžu aj celkom chýbať. Sú v postavení striedavom. Kvitnú zriedka. ⊕. antúrium (Anthurium) má tulce červené s voskovitým povrchom. sú redukované len na niekoľko malých listov veľkosti niekoľko mm. Kvety sú jednotlivé na konci stvolov či olistených bylí (napr. 246: Žaburinka menšia (Lemna minor) trojpočetné. praslenovitom alebo len prízemné.nenápadným zeleným šúľkom i tulcom. A 3+3. alebo sú zoskupené do strapcovitých a vrcholíkovitých súkvetí (napr. Celá rastlina je aromatická. Plodom je mechúrik. veratrín). glykozidov (konvalotoxín) a saponínov. rozšírených takmer po celom zemskom povrchu najmä v subtrópoch a miernom pásme. pretože obsahujú veľa škrobu. Semená majú embryo uložené v mäsitom alebo v chrupavkovitom endosperme. ak je voda bohatá na organické látky (eutrofizácia). iné ako buriny a jedovaté rastliny.  Drobné vodné rastliny plávajúce na hladine vody (natantné rastliny). obojpohlavné. Do čeľade ľaliovitých patrí asi 250 rodov a približne 3000 druhov. Najmenšia semenná rastlina vôbec je drobuľka bezkoreňová (Wolffia arrhiza). monstera (Monstera) a filodendron (Philodendron) sú liany s veľkými listami často pestované v bytoch. Majú v zemi podzemok alebo bazálnu stonkovú hľuzu. Veľmi ľahko sa šíria (napr. izbové alebo záhradné okrasné rastliny. čím vytvárajú na hladine vody za priaznivých podmienok súvislý porast. Ľaliovité sa rozdeľujú na niekoľko podčeľadí podľa podzemných orgánov. Niektoré druhy majú fylokládiá (úzke. P 3+3. obsahuje glykozid akorín. Vtedy pokrýva celú hladinu.listnatec). väčšinou sa rozmnožujú vegetatívne bočnými púčikmi. tulipán). konvalinka). Niekoľko druhov je vzácnych a zákonom chránených. vodnými vtákmi). ktoré im slúžia ako zásobné orgány. Plodom je tobolka.kýchavicovaté Z celej čeľade sú vývojovo najpôvodnejšie. Najbežnejším rodom je žaburinka (Lemna).

najmä v semenách. Medzi nimi je tobolka s početnými semenami. v mladosti zriasnenými pozdĺž žíl. ktorých okvetie je zelené. Z nich na jeseň vyrastajú 1-3 bledofialové kvety s okvetím na báze zrasteným do dlhej rúrky.jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) A .pozdĺžny rez semenom s mäsitým výrastkom (caruncula)-m 162 . obličky. ktoré dozrievajú v máji a rozširujú sa zoochórne. 247: Veratroideae : 1 . Získava sa pre farmaceutické účely (napr. Na piesčinách Podunajskej nížiny (Čenkov. ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu. Jesienka obsahuje jedovatý alkaloid kolchicín. t1 . Štúrovo) rastie vzácny panónsky endemit jesienka piesočná (C. ktorá sa nad povrchom pôdy rozdelí na 6 cípov.rastlina s listami a tobolkou.zrelá tobolka. niektoré majú hypotenzívny účinok. B . s . Rastie na vlhkých lúkach a pasienkoch. Obr. 2 . t . krvný obeh. V šľachtiteľstve sa používa na získanie polyploidných rastlín. Vyznačuje sa obsahom jedovatých alkaloidov. Je to prudký jed.blanité pošvy.priečny rez tobolkou. p .kvitnúca rastlina: h .podzemná hľuza obalená zvyškami pošiev odumretých listov. na liečenie reumy).arenarium). Listy sa vyvíjajú po oplodnení až na jar.kýchavica zelená (Veratrum lobelianum). Je nebezpečný pre pasúce sa stáda alebo pre zvieratá kŕmené senom s prímesou jesienky lebo sa nerozkladá ani pri sušení. Rastie na vlhkých horských lúkach. Má bohatú metlinu kvetov.Do našej flóry patrí kýchavica zelená (Veratrum lobelianum) so širokoelipsovitými listami. Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) tvorí v zemi ukryté stonkové hľuzy.

ampeloprasum). Listy majú ploché. Zloženú cibuľu tvorí 5-15 dužinatých šupín (strúčikov) uzatvorených v spoločnom blanitom obale. ktoré (A. je v kultúre vzniknutý taxón (A. 3 . pažítka (A.rotundum) : c .cesnak pórový. Plody sú toboly. kvetný stvol v strede nafúknutý.rozmnožovacie pacibuľky v súkvetí. Cesnak kuchynský perlovkový. 2 .vedľajšie stopkaté cibuľky.cesnak guľovitý (A.cesnak pažítkový. zložené. Tento druh sa považuje za dôležitú a zdravú zeleninu najmä pre obsah vitamínov a aliínu s fytoncidnými účinkami (rastlinné antibiotiká). sukňovité) a plod tobolku.ursinum) 163 .cesnak cibuľový. Semená vysiate v prvom roku kuchynská (Allium cepa).cesnak medvedí (A. 3 .sativum) keď sa vysadia v druhom roku. 4 . V súkvetiach niektorých druhov sa tvoria rozmnožovacie pacibuľky. sadzačka). Okrem kvetov vytvára v súkvetí aj rozmnožovacie pacibuľky. ktorá pochádza zo strednej Ázie je cesnak kuchynský (A.Podčeľaď : Allioideae .sativum subsp. Guľaté súkvetie tvorí množstvo drobných bielozelených Obr. Z cibule vyrastá byľ s čiarkovitými listami zakončená súkvetím v blanitom tulci. rokambol.cesnakovaté Zahŕňa rastliny tvoriace cibule (jednoduché. úzko čiarkovité alebo valcovité (elipsovité . Cesnaky význačne zapáchajú od alylsulfidov. cibuľa kuchynská (A. ophioscordon).cesnak guľatohlavý (Allium sphaerocephalon) : c . Cesnak cibuľový.vedľajšie stopkaté cibuľky. Patrí sem na druhy bohatý rod cesnak (Allium).scorodoprassum) : p . 249: Allioideae : 1 .cepa) má listy oblé. 4 .sativum). 248:Allioideae : 1 . Prastarou pestovanou rastlinou. ktorý má jemnejšiu chuť i vôňu a tvorí cibule zložené z guľatých cibuliek bez spoločného obalu. cibuľa kvietkov. duté. pór vytvoria drobné cibuľky (štupľovka.cesnak medvedí).schoenoprassum). vytvoria veľké sukňovité Obr.cesnak kuchynský (A. perlová cibuľa. 2 cesnak orešcový (A. Cesnaky tvoria súkvetie zdanlivý okolík (skrutec) za mlada obalený v listeňovitom tulci. perlovka.

Prostredné listy sú v praslenoch. pór (A.scorodoprasum). aj buriny viníc a polí patria cesnak guľatohlavý (A. Byľ nesie 1 alebo viac oranžových. U nás na celom území sa roztrúsene vyskytuje cesnak orešcový . Podčeľaď : Lilioideae . Medzi teplomilné druhy skalnatých strání. škvrnité a oblúkom von zakrivené.bulbiferum) : p rozmnožovacie pacibuľky v pazuchách listov názov).giganteum. vitamíny B. Má biele kvety a typický cesnakový zápach. ľalia zlatá (L.mar-tagon) má zlatožltú cibuľu a červenkastú byľ. Divorastúcich cesnakov je viac druhov.A. Rod ľalia (Lilium) má cibule zložené z jednotlivých dužinatých šupín.cataviense) a i. Z južnej Európy pochádza aj u nás rastúca ľalia cibuľkonosná (L.sphaerocephalon) a cesnak guľovitý (A.montanum).fistulosum). farby a chuti cibúľ. š . bielkoviny. Rastie najčastejšie na horských lúkach. Tvorí drobné vajcovité cibule v trsoch. škvrnitých kvetov.zrelá tvorí drobné cibuľky (odtiaľ tobolka.oleraceum). silice. Je to druh tônistých dubohrabových hájov. Je trvalka so sukňovitou cibuľou. Má malú cibuľu.flavum). Byle sú priame listnaté.s guľovitými okolíkmi kvetov. Niektoré druhy cesnakov sa pestujú v záhradách ako okrasné (cesnak zlatožltý . lužných lesov. Žltými okvetnými lístkami sa vyznačuje xerofytný cesnak žltý (A. Ľalia zlatohlavá (L. Cesnak askalonský. ktorá prechádza do pošiev plochých. C a tiež fytoncidy. Okvetné lístky sú purpurovočervené. Dekoratívne kvety tvoria strapec. Kvety sú v strapcovitých súkvetiach alebo sú terminálne (tulipán). okrasných ľalií sú ľalia tigrovaná (L. bučín. rastie aj v pobrežných krovinách a trávnatých porastoch.rotundum) . Iné druhy pestovaných. U nás rastie iba v Slovenskom krase.tigrinum). Vzácnou a chránenou rastlinou je kandík psí (Erythronium dens-canis). Pestuje sa oddávna v celom kultúrnom svete v kultivaroch rozličnej veľkosti. Zo Stredomoria pochádza cesnak pórový. Ako zelenina sa používa celá vňať.cibule a na tretí rok kvetonosné stvoly. Iným tvarom listov než ostatné cesnaky sa vyznačuje cesnak medvedí (A. A.šupinovitá cibuľa.ľalia cibuľkonosná (L. Najmenším pestovaným druhom je cesnak pažítkový. Slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. pažítka (A. Je chráneným druhom listnatých i zmiešaných lesov a krovín. Tyčinky nápadne vyčnievajú z kvetu.ampeloprasum). cesnak poľný (A.auratum). Je vhodný na konzervovanie (zaváranie). Používa sa ako jarná vňaťová zelenina pre obsah vitamínu C. Jeho listy sú úzko elipsovité alebo vajcovité.vineale). Cibuľa obsahuje cukry. Z cibule vyrastajú dva škvrnité listy a stvol s jediným ružovým kvetom. cibuľa zimná (A.schoenoprasum). žliabkovitých listov. Zo Stredomoria pochádza dekoratívna záhradná trvalka ľalia biela (L. šalotka (A.ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) : t .regale). 164 .orešec (A.moly. pretože oplodnenie je zriedkavé. Listy má duté. Ich plodom je tobolka. tvaru. rúrkovité. croceum).salota) tvorí početné vedľajšie cibuľky v hnedastej vonkajšej šupine. Miestami splanieva.bulbiferum).ursinum). ktorá dobre znáša zimu a pestuje sa najmä pre vňať. Kvietky v zdanlivom okolíku sú ružovofialové. Výrazne voňavé biele kvety sú usporiadané v strapci. 250: Lilioideae : 1 . Pôvodný na Sibíri je cesnak zimný. 2 . ľalia kráľovská (L. Podobné nároky na stanovištie má aj cesnak horský (A. V pazuchách úzkych listov Obr.ľaliovaté Do tejto podčeľade patria trvalky s podzemnou cibuľou a listnatou byľou alebo prízemnými listami a stvolom. A.candidum). cesnak planý (A. Pestuje sa aj v záhradkách (subsp.

pod ktorými visia v okolíku zoskupené tehlovočervené alebo oranžové zvonkovité kvety. čím sa preslávilo najmä Holandsko.c1. Rod krivec (Gagea) má niekoľko drobných žltokvitnúcich druhov.hlavná a dve nové vedľajšie guľovité cibule .arvensis) : l .medníky Chránenou ľaliovitou trvalkou je korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris).pratensis) a krivec žltý (G.arvensis). l .cibuľa.jeden prízemný plochý list. 2 . Z pestovaných cudzokrajných druhov je obľúbená korunka kráľovská (Petilium imperiale. 3 .lutea) : c (Tulipa sylvestris). jedna cibuľa sediaca na zväzku koreňov.korunka kráľovská (Petilium imperiale) : l .krivec lúčny (Gagea pratensis) : c .lutea). Cibule sú prudko jedovaté (alkaloid imperialín).korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris) . ktorý je zvončekovitý a šachovnicovito škvrnitý. Má úzke listy a jeden terminálny kvet. ktoré rastú najmä v trávnatých porastoch. 252: Lilioideae : 1 . Táto mohutná trvalka má byľ zakončenú vrcholovým praslenom listov. Na poliach miestami rastie krivec roľný (G.vrcholkový praslen listov. Už od 16.Obr.dva prízemné čiarkovité listy 165 . c . Najčastejšie sa vyskytuje krivec lúčny (G. 3 . l . 251: Lilioideae : 1 . Fritillaria imperialis). Rozdiely medzi jednotlivými druhmi sa týkajú hlavne listov a cibúľ. Všeobecne známou okrasnou cibuľovou trvalkou je tulipán Gesnerov (Tulipa gesneriana). čiarkovito kopijovitý list. Vyskytuje sa len zriedkavo na vlhkých a slatinných lúkach. Je to súborný druh.krivec žltý (G. m .krivec roľný (G. storočia sa datuje pestovanie tulipánov v Európe. syn. 2 .kandík psí (Erythronium dens-canis) : t . V trávnatých porastoch sa občas vyskytne splanený žltokvitnúci tulipán lesný Obr.jeden prízemný. do ktorého patrí komplex záhradných kultivarov a krížencov pôvodných juhoeurópskych a stredoázijských druhov.tobolka. na vrchole kapucňovitý.

Modrice (Muscari) majú modré kvety so zrasteným okvetím. žliabkatých listov.scila dvojlistá (Scilla bifolia) : t .racemosum). Bledavky (Ornithogalum) majú biele alebo zelenkasté kvety v strapci alebo v chocholíku. Plodom je tobolka. Veľké zvonkovité kvety v strapci má bledavka ovisnutá (O. bankovitého tvaru.bledavka okolíkatá (Ornithogalum umbellatum) : t .Podčeľaď : Scilloideae . Pod menom morská cibula sa u nás v črepníkoch pestuje africký druh Ornithogalum caudatum. Záhradné odrody majú rôznu farbu a prenikavú vôňu. a niekoľko čiarkovitých. 253: Scilloideae : 1 . Sú rozšírené najmä v teplejších oblastiach na výslnných a suchých stanovištiach. ale predĺžené kvetné stopky vrcholových jalových kvetov tvoria chocholec. Medzi okrasné rastliny tejto podčeľade patrí aj hyacint východný (Hyacinthus orientalis) so zrasteným okvetím.bifolia). 3 .S. ale pestujú sa aj v záhradách (i v bielokvetej forme).tobolka.scilovaté Patria sem rastliny s podzemnými šupinatými cibuľami a úzkymi prízemnými listami.nutans). 2 . Z cibule urginéy morskej (Urginea maritima) sa pripravuje jed na trávenie potkanov. Modrica chochlatá (M.comosum) má síce kvety v strapci.sibirica). V trávnatých porastoch sa často vyskytuje bledavka okolíkatá (O. Z rodu scila (Scilla) sú viaceré druhy pestované pre jarné modré kvety (scila sibírska .modrica chochlatá (Muscari comosum) 166 . Mnoho druhov sa pestuje pre včasné jarné kvitnutie.umbellatum).tobolka. Bezlisté stvoly nesú kvety najčastejšie v strapci (zriedkavo v chocholíku). Divorastúcim druhom na vlhkých a zaplavovaných miestach je scila dvojlistá (S. Obr. Najznámejším druhom je modrica strapcovitá (M.

jedovaté. Úzke listy v praslenoch má kokorík praslenatý (P. kvietok -k Obr. 2 . Plodom je červená bobuľa.časť stonky s kvetmi : k1 kamenistých. Široké listy má kokorík špargľa (Asparagus officinalis) A .podzemok 167 . Biele rúrkovité kvety sú ovisnuté a vyrastajú z pazúch listov.verticillatum). k2 (P. Niektoré druhy asparágusu sa pestujú ako izbové rastliny.odoratum). V teplejších oblastiach sa pestuje v niekoľkých kultivaroch na piesočnatých pôdach ako lahôdková zelenina . 255: Asparagoideae : 1 . Viaceré druhy majú zrastené okvetie. Obsahujú asparagín.Podčeľaď : Asparagoideae .sprengeri) so širšími fylokládiami a aspáragus perovitý (A. b . oinovatelé.plumosus) so štetinovitými fylokládiami.verticillatum). Na Slovensku je založená špargľovňa na Záhorí (Veľké Leváre). p . D . Rod asparágus (Asparagus) sa vyznačuje ihlicovitými alebo plochými fylokládiami. Má drevnatý podzemok. Obr. C . V svetlých lesoch a na výhonky. Najčastejšie to býva aspáragus Sprengerov (A.asparágovaté Do podčeľade patria byliny s podzemkami a plodmi bobuľami. 254: Asparagoideae : asparágus lekársky.mladé mnohokvetý (P. vitamíny B a C.špargľa. tyrozín. fylokládií -f vyrastajúcich z pazuchy šupinkovitého listu -l.priečny rez bobuľou.kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) : k . suchších miestach rastie kokorík voňavý jednopohlavné kvety tyčinkové. z ktorého vyrastajú oblé alebo hranaté byle.zväzočky čiarkovitých najčastejšie jednotlivo. Konzumujú sa etiolované dužinaté jarné výhonky. B . Je to horský lesný druh.podzemok. Jednopohlavné kvietky s rudimentami druhého pohlavia sú drobné.pozdĺžny rez kvetom. z ktorého vyrastá bohato rozkonárená byľ so zakrpatenými listami a bočnými konárikmi v podobe fylokládií. 3 . kyselinu jantárovú. sacharózu. Kokorík (Polygonatum) má plazivý podzemok. Bobule sú belasé až čierne.kokorík praslenatý (P.bobuľa.časť stonky s plodmi bobuľami.konvalinka voňavá (Convallaria majalis) : p . zelenožlté na článkovaných stopkách (perikládium).multiflorum). b1 . Jeho voňavé kvety vyrastajú z pazúch listov jednopohlavné kvety piestikové. Byľ je hranatá. V teplejších oblastiach na výslnnych stráňach rastie dvojdomý asparágus lekársky (Asparagus officinalis). Ostatné druhy majú listy striedavé.

vonkajšie zelené okvetné lístky. Plodom je trojpuzdrová tobolka zriedkavo bobuľa. Z cibule vyrastajú 2 listy a stvol s jedným bielym kvetom. 4 (P 4+4. G (4)).apríli u nás iba v listnatých lesoch Vihorlatu (východokarpatský endemit).listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum) : f . Plodom je červená bobuľa. Prízemné listy sú úzke. ktorý je pred rozkvitnutím obalený v blanitom listeni (tulci).listom podobné fylokládiá. ktorý na rozdiel od všetkých ostatných ľaliovitých (i jednoklíčnolistových) je založený podľa č. U niektorých je okvetie zrastené. k1 .vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) : k . narcis). niekedy zväčšenú a rôznofarebnú. bleduľa (Leucojum).tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium). P 3+3. Kvetný vzorec amarylkovitých je podobný ľaliovitým. Okvetné lístky sú biele so žltou alebo zelenkastou škvrnou na ich vrchole. ⊕.štvorpočetný kvet. Obsahuje jedovaté kardiotonické glykozidy (najmä konvalotoxín. Často sa pestuje v záhradách a vo voľnej prírode rastie vo vlhkých. čiarkovité. Kvety majú väčšinou jednotlivé. Vo voľnej prírode rastie v lužných a vlhších humóznych lesoch a na vlhších miestach. Medzi nimi je jeden žltozelený kvet. Tento vždyzelený polokrík má šupinkovité listy a široké kožovité fylokládiá napodobňujúce list.semenník so 4 čnelkami. p .Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) má dva široko elipsovité listy vyrastajúce z podzemku a strapec bielych voňavých kvetov zvonkovitého tvaru. s . 3 .pozdĺžny rez . Snežienka jarná (Galanthus nivalis) patrí medzi prvé na jar kvitnúce druhy. Plodom je čierna bobuľa. Kvetný vzorec : 168 kvetom : o .tyčinka so šidlovito predĺženým spájadlom -c. Veľmi zriedkavým (Malé Karpaty) a chráneným druhom je listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum). Vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) má byľ zakončenú praslenom štyroch širokých listov so sieťovitou žilnatinou. b . z ich lícnej strany vyrastajú listene -l a kvety (neskôr bobule) . 2 . Rastie hojne najmä v podraste bučín. Bleduľa jarná (Leucojum vernum) má stvol zakončený jedným kvetom. Kvety v púčiku sú obalené blanitým listeňom (tulec). humóznych listnatých lesoch. 256: Asparagoideae : 1 . o1 .vnútorné čiarkovité a žltkasté okvetné lístky. G (3) P (3+3) Sú byliny vytrvávajúce podzemnými cibuľami alebo podzemkami. A 4+4. Bobule sú purpurovočervené. Celá rastlina je prudko jedovatá. pri okrasných druhoch je dekoratívnym prvkom kvetu (napr.bobuľa. U nás je čeľaď zastúpená rodom snežienka (Galanthus). Kvitne v marci . Sú založené podľa č. s účinkami povzbudzujúcimi činnosť srdca. Rod bleduľa sa na našom území vyskytuje v dvoch druhoch. Pestuje sa i v záhradách. šternbergia (Sternbergia) a v záhradách pestovaným rodom narcis (Narcissus). konvalamarín). Niektoré druhy majú pakorunu.  Obr. zriedka v súkvetiach. len semenník je spodný. 2. Amarylkovité sú rozšírené najmä v trópoch a subtrópoch. A 3+3. Tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium) je drobná bylina so strapcom drobných bielych kvetov.

Druhy rodu narcis u nás nerastú vo voľnej prírode. Listy sú striedavé ale zvyčajne nakopené na báze kmeňa alebo tvoriace chochol. Okrem uvedených druhov sa pestuje množstvo kultivarov i plnokvetých. strapcoch alebo metlinách. Eucharis. Haemanthus.spodný semenník s vajíčkami. Na Belanských kopcoch pri Štúrove rastie vzácna šternbergia jesienkokvetá (Sternbergia colchiciflora). Narcis tazetový (N.tulec. Obojpohlavné trojpočetné kvety sú v klasoch.okvetie. b -blizna. močaristých lúkach a lužných lesoch južného Slovenska. Bleduľa letná (L. č .vnútorný okvetný lístok. Obr.narcis biely (Narcissus poëticus) : s .cibuľa. Žlté kvety sa vyvíjajú v neskorom lete a plod bobuľa dozrieva až na budúcu jar. Majú okvetie zrastené do dlhej rúrky a 6 rozostúpených cípov.bleduľa letná (L.tazetta) má stvol zakončený väčším počtom stopkatých kvetov.tyčinka.zrelá puknutá tobolka. 3 . o - vonkajší okvetný lístok. o1 . Počas mnohých rokov rastú len v nekvitnúcom stave a súkvetia vytvárajú len jedenkrát až na konci života (monokarpické rastliny). t .blanitá pošva. Sú mečovité. získaných z juhoerópskych druhov. Hippeastrum.aestivum) má stvol zakončený paokolíkom viacerých kvetov (2-7). c . č čnelka. Clivia.poëticus) má biele okvetie a žltú.tulec. Všetky ďalej uvedené sa pestujú v záhradách ako okrasné.pseudonarcissus) má jasnožlté okvetie a veľkú valcovitú pakorunu.čnelka. Hymenocallis sa pestujú pre veľké aj dekoratívne kvety v črepníkoch.semenník.snežienka jarná (Galanthus nivalis) : tu . červeno lemovanú pakorunu. p . p . často však hrubé a mäsité. Tropické druhy rodov Amarylis. Oba druhy sú chránené. 169 .Pestuje sa aj v záhradách. 2 . 4 . s . o .aestivum). st . 257: Amaryllidaceae: 1 . Narcis žltý (N. V ústí rúrky je vyvinutá pakoruna. Kvitne neskôr ako predošlý druh na zamokrených.pakoruna  Agávovité sú prevažne viacročné byliny s podzemkom alebo stromy s druhotne hrubnúcim kmeňom.bleduľa jarná (Leucojum vernum) : tu . Známy narcis biely (N.

graminea) s úzkymi čiarkovitými listami. Z biochemickej stránky sú význačné obsahom rôznych glykozidov. alebo kosáčik). A 3. podopreté listeňmi. Agávovité sú rozšírené najmä v arídnych krajinách tropického a subtropického pásma. pod jej lalokmi sú ukryté peľnice. kefku z mnohobunkových chlpov.trifasciata) sa pestujú v domácnostiach pre dlhé dekoratívne listy (tzv.  Kvetný vzorec : .variegata). Blizna je lupeňovitá. mečík). Vysoký stvol s bohatým súkvetím sa vytvorí iba jedenkrát po 40 -50 rokoch. ktoré prevyšujú kvety. Rod juka (Yucca) pochádza zo strednej a južnej Ameriky. 259: Šafran neapolský (Crocus neapolitanus) : A .semenník. b .celá rastlina. svokrin jazyk). Vonkajšie sklonené okvetné lístky niektorých druhov majú vyvinutú tzv.blizna. kosatec trávolistý (I. Z narezaných listov agávy pulkvovej (A. Z Kanárskych ostrovov pochádza dracéna dračia (Dracaena draco). ktorá sa používa ako farbivo. 258: Agáva americká (Agave (A. Trojpočetné kvety sú buď pravidelné alebo súmerné (napr. G (3) P ( 3+3 ) Sú trváce byliny s podzemkami alebo bazálnymi hľuzami. Okvetie je len na báze zrastené do rúrky. blizna často lupeňovito rozšírená a farebná. V niektorých systémoch sa zaraďujú do čeľade amarylkovitých ale aj do samostatného radu Agavales (Hutchinson).americana). ktorá po skvasení dáva alkoholický nápoj pulque. na brehoch stojatých a mierne tečúcich vôd kosatec žltý (I. od ktorých sa líšia počtom tyčiniek (iba A 3).Plodom je tobolka alebo bobuľa. jednotlivé alebo v cymóznych súkvetiach (napr. kde zdomácnela.sibirica). na výslnných stráňach kosatec nízky (I. . B pozdĺžny rez : h . Mnohé sú pre pekné kvety obľúbenými okrasnými rastlinami. Spodný semenník dozrieva na tobolku. ⊕.sisal. U nás sa pestuje v skleníkoch alebo cez leto aj vonku.pumila) s krátkou jednokvetou byľou.hľuza. Z trhlín alebo zo zárezov kmeňa tejto mohutnej dreviny vyteká červená živica („dračia krv“).salmiana) vyteká šťava. Bola zavlečená do južnej Európy. s . Značný technický význam má agáva sisalová Obr. U nás sa juky pestujú ako okrasné rastliny v skleníkoch a domácnostiach.tyčinka 170 . niekedy len prízemné a nasadajú na stonku dvojradovo. americana) Poskytuje textilné vlákno . Čiarkovité alebo mečovité listy sú striedavé. Tvorí mohutnú ružicu hrubých prízemných listov.filamentosa). Z rodu agáva (Agave) je známa agáva americká (A. Viaceré naše druhy sú vo voľnej prírode chránené. P 3+3. vejárik. Podobajú sa amarylkovitým. Niektoré druhy (napr. Čnelka je trojdielna. Obr. najmä pre bohaté súkvetia zvonkovitých belavých kvetov. Sansevieria (Sansevieria) pochádza z tropickej Afriky. Byľ s mečovitými listami vyrastá z podzemku. st . Z listov juky sa získavajú textilné (sklerenchymatické) vlákna. sansevieria trojpása S.pseudacorus).sisalana). Po dozretí semien odumiera. 3 vzpriamené) má kosatec (Iris). Veľké pravidelné kvety s nerovnakými okvetnými lístkami (3 nadol sklonené. č čnelka. Hojne sa pestuje najmä v Afrike. U nás divo rastie niekoľko druhov: na vlhkých lúkach belasofialový kosatec sibírsky (I. na stepných lúkach a piesčinách kosatec dvojfarebný (I. Najznámejšia je juka vláknitá (Y.

palustris) s obalovými šupinami. ktoré tvoria hustú sieť. s . 171 . pre ktorú sa pestuje. B : hľuzy mečíka močiarneho (G. Vyskytuje sa najmä na slatinných lúkach.albiflorus). Má fialové okvetie a trojlaločnú červenooranžovú bliznu. o1 .Ako okrasné sa najčastejšie pestujú juhoeurópske druhy a to kosatec nemecký (I. A . kvety súmerné vo vejáriku. Mečík močiarny (G. z ktorého na budúci rok vyrastie nová kvitnúca byľ. Poskytuje jedno z najdrahších korení.kosatec žltý (Iris pseudacorus) : o . h1 .vnútorné okvetné lístky.púčik. p . Je obalená rozpadavými pošvami minuloročných listov. Mečík škridlicovitý (G.vlaňajšia hľuza.tohtoročná hľuza. U nás zavčasu na jar v trávnatých porastoch (miestami masovo) vo voľnej prírode rastie fialový šafran karpatský (C.vonkajšie okvetné lístky. h1 . Má niekoľko menších fialovobelasých kvetov. žliabkaté s bielym pásikom na líci. h1 .variegata.hľuzy mečíka tvoriace sympódium : h . Do rodu šafran (Crocus) patria nízke trvalky s podzemnou bazálnou hľuzou. ktorá sa vytvára na vrchole vlaňajšej (sympódium). V našej flóre sú dva divorastúce druhy. č .communis). V Alpách je pôvodný šafran bielokvetý (C. vo voľnej prírode sa nevyskytuje.pallida). Mečíky (Gladiolus) majú podzemnú hľuzu.tohtoročná. 260: Iridaceae: 1 . Šafran siaty (C. alebo z iných druhov Ázie a Severnej Ameriky. p . r .semenník.vlaňajšia hľuza. b .sativus) je kultúrny taxón. V okrasnom záhradníctve sa uplatňuje niekoľko juhoafrických druhov v mnohých dekoratívnych kultivaroch označených súborne mečík obyčajný (G. V záhradách a parkoch sa pestuje mnoho kultivarov vzniknutých hybridizáciou týchto dvoch druhov a tiež I.spodná časť byle.palustris) má iba 2 mečovité listy a riedke súkvetie červenopurpurových kvetov. 2 . h . Listy majú čiarkovité. Listy sú mečovité (odtiaľ pomenovanie). Podobnou okrasnou trvalkou je aj montbrécia žltočervená (Crocosmia crocosmiiflora).imbricatus) s hustým súkvetím červenofialových kvetov rastie na vlhkých lúkach a lesných mokradiach.ramená čnelky.čnelka. Severoamerickým druhom u nás pestovaným a na vlhkých lúkach miestami splaneným je mečovka Obr.mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus) : h tohtoročná hľuza.heuffelianus).minuloročná hľuza horská (Sisyrinchium montanum). Podzemky niektorých druhov kosatcov obsahujú fialkovo voňajúcu silicu a ako tzv.podzemok.germanica) s belasofialovými kvetmi a jemu podobný kosatec bledý (I. fialkový koreň sa používajú vo voňavkárstve a v lekárstve.

ktorý po dozretí plodov zanikne (odumrie). Ich kvety sú fialové. oranžové. éterický kurkumový olej a korenie. Kvety sú súmerné. Falšuje sa sušenými kvetmi z úborov požltu farbiarského (Carthamus tinctorius). od ktorých sa ale líšia celkom odlišnou stavbou kvetu.acuminata x M. Viacradovo striedavé obrovské listy utvárajú so svojimi pošvami zdanlivý kmeň. rastie prevažne v trópoch Starého sveta. Iné druhy sa pestujú pre škrobnaté podzemky a niektoré druhy sú okrasné skleníkové rastliny. a . žlté. Opelenie nastane hmyzom alebo vtákmi. zvyčajne s farebnými listeňmi. Do čeľade patria 2 rody. (Musa x paradisiaca). poskytujúci zo svojho podzemku voňavé korenie a drogu. Banánovníky patria k najdôležitejším kultúrnym rastlinám trópov. V rúrkovitom kvete ostala iba jediná tyčinka.rastlina. Vo všetkých pletivách sa vyskytujú početné nádržky éterických olejov. Plodom je mäsitá bobuľa. b. väčšinou zložité klasovité súkvetia. Najznámejším a najviac Obr. semená majú tvrdé osemenie a škrobnatý endosperm a perisperm. Plodom je tobolka alebo bobuľa. Kvety tvoria veľké. Dve ďalšie tyčinky sa premenili na krásne staminódiá. asi s 80 druhmi.balbisiana.odpradávna používané ako farbivo a liečivo. trojpúzdrový. preto ďumbierovité poskytujú koreniny a liečivá. syn. a preto sa čepeľ trhá pozdĺž perovitej žilnatiny. Zygomorfný kvetný obal je diferencovaný na kalich a korunu alebo je iba okvetím. vnútri s veľkým počtom vajíčok. po zániku druhého pohlavia jednopohlavné. často s farebnými listeňmi na báze. čiže tvorbou plodov bez semien. 261: Banánovníkovité (Musaceae): banánovník obyčajný pestovaným druhom je banánovník obyčajný (M.labelum (v čeľadi vstavačovitých ostala len jediná tyčinka vonkajšieho kruhu a pysk vznikol z okvetného lístka). Banánovník obyčajný (Musa paradisiaca) je známy svojou partenokarpiou. V súkvetí v pazuche horných listeňov sú tyčinkovité kvety. Kvety sú obojpohlavné. Kvety sú zoskupené do klasovitých alebo metlinovitých súkvetí. pochádza z južnej Ázie.  Sú to trváce byliny trópov Starého sveta. Je to prastará kultúrna rastlina s 172 .c . Na jar kvitnúce druhy a rozličné kultivary šafranov sa pestujú najmä v trávnikoch alebo sa rýchlia v črepníkoch. biele. Na čepeli niet na okraji vystužovacieho pletiva. trojpočetné s redukovaným A.paradisiaca. Rod banánovník (Musa). Najznámejší druh je ďumbier obyčajný (Zingiber officinalis). Farbivo z koreňov kurkumy pravej (Curcuma longa) poskytuje žlté farbivo kurkumín. tvoriace pysk . Spodný semeník je z 3 plodolistov. Musa sapientum). na semenách je dužinatý miešok (arilus).kvet M. V zemi majú škrobnatý podzemok a svojimi nadzemnými časťami sa podobajú ľaliovitým rastlinám. uprostred súkvetia často sú obojpohlavné a v pazuchách dolných listeňov zasa piestikové kvety.  Sú to mohutné trváce tropické byliny (nie dreviny) s podzemkovými hľuzami. pochádza z Indie.

V rámci čeľade je známy len jeden rod kana (Canna) s tropickými druhmi. u niektorých druhov je to aj s hniezdovitými koreňmi (hniezdovka) 173 . 262: Kanovité (Cannaceae): kana indická (Canna indica). - Do čeľade kanovitých patria trváce byliny (podzemok). b . Poskytuje tzv.prierez semeníkom. alebo podzemkami. (Ostatné tyčinky tvoria pysk . B .) Plodom je tobolka.cavendishii). f . pretože u niektorých druhov opeľovačmi bývajú len konkrétne druhy hmyzu.plod. g . Na to si tieto rastliny vyvinuli veľmi špeciálne adaptácie (napr. Na Filipínach sa pestuje banánovník textilný (M. polínia. ktorý z vlákien listových pošiev poskytuje tzv. u niektorých druhov dokonca s nedostatočne vyvinutým embryom. M. o čom svedčí jednak veľká druhová pestrosť. pochádzajúci z južnej Číny. ovocné a múčnaté banány (posledné sa jedia vzhľadom na väčšie množstvo škrobu pečené a varené). hmyzovník).kvet. používané ako zemiaky. Kvety sú preto súmerné. takže pripomína kvetnú stopku. dokonca aj medzirodové. ktorý sa predovšetkým pestuje na Kanárskych ostrovoch. ktorá pochádza z Ameriky a pestuje sa ako veľmi dekoratívna rastlina takmer na všetkých kontinentoch. že sa dostanú do kontaktu s hubou. h semenných rastlín (25 000 druhov).početnými kultúrnymi formami. semeno Zároveň je to jedna z vývojovo najmladších čeľadí. pestovaná v teplých krajoch celého sveta. kým druhý sa premenil na korunovito sfarbené staminódium.hľuzy dospelej rastliny a k vykvitnutiu dôjde až o (vstavač). Kultúrne bezsemenné banánovníky sa rozmnožujú podzemkovými odnožami. pretiahnutý.edulis) pre škrobnaté podzemky pod názvom „arrow-root“.podzemok niekoľko rokov. Tyčinky sú redukované iba na 1. Enseta jedlá (Ensete edule syn. Kvety majú P najrôznejších tvarov a farieb. Veľké množstvo semien je zasa akousi kompenzáciou zníženej pravdepodobnosti.tyčinka. k vyrasteniu Obr. nadzemné časti sú na povrchu hladké. Tým tyčinka dostane lupeňovitý vzhľad s jediným peľovým váčkom. najmä v spôsobe opeľovania. c až e . Iným druhom je banánovník nízky (M. Musa ensete). Mladý vek čeľade dokumentuje aj veľká špecializácia v kvetnej biológii.  Sú počtom druhov najbohatšou čeľaďou Obr. C .nana syn. lesklé.podzemok (bradáčik). Semenník je spodný. listy často v prízemnej ružici. Vstavačovité sú byliny s podzemnými hľuzami. dolný P lupienok býva premenený a predĺžený do pysku. Tieto „nedostatky“ sú kompenzované spolužitím semien s hubami (mykoríza). 263: Podzemné orgány vstavačovitých : A . Najznámejšia je kana indická (C. bez ktorej by nemohlo dôjsť ku klíčeniu. peľové zrná sa zlepujú do tzv. ale aj veľká variabilita znakov v rámci rodu i druhu a veľká náchylnosť na kríženie.labelum a korunovité staminódiá. V Austrálii sa pestuje kana jedlá (C. manilské konope. pochádza z Afriky a vysádzajú ju v parkoch ako ozdobnú rastlinu. ktoré sa líšia od ďumbierovitých asymetrickými kvetmi a redukovanou jedinou tyčinkou len s jediným peľovým váčkom. prirastené k nitke. Plodom je tobolka s veľkým množstvom drobných až mikroskopických semien bez vyživovacieho pletiva.indica). Ak sa tak aj stane. a rastlina.textilis).

morio). vstavač počerný (O. nezelenou lesnou orchideou je hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis).vnútorné okvetné lístky. Kvitne na purpurovo i žlto.majalis) s fialovopurpurovými kvetmi a červenohnedo škvrnitými listami.ustulata). že ich pysk napodobňuje telo hmyzu. ET .apifera. Naše pôvodné druhy majú kvety menšie. pretože tie sú veľmi citlivé na hnojenie. Na vlhkých lúkach rastie vstavačovec májový (D. Rastie na vápenci v horských bučinách. Vstavač obyčajný papučkový (Cypripedium lístky.ostroha. PO (Orchis).pysk. Preto väčšina druhov vstavačovitých. napr. rody katleja (Cattleya). Medzi cudzokrajné orchidey patrí aj úžitkový druh vanilka voňavá (Vanilla planifolia). (hmyzovník včelovitý .semenník. stanhopea (Stanhopea). BR . Je to liana pôvodom z Mexika. ktorý má hniezdovito spletené korene. Vstavačovec bazový (D.tridentata). ktorá sa pestuje pre obsah vanilínu v tobolkách. Medzi vstavačovitými sa nájdu aj druhy nezelené.O. Druhovo najbohatším rodom je vstavač Obr. chemizáciu. Saprofytickou. U nás rastú 4 druhy hmyzovníkov.listen. Na zachovalých vlhších lúkach rastie aj päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) s veľmi bohatým valcovitým klasom ružových voňavých kvetov s dlhou ostrohou.    Obr. prilbovka (Cephalanthera). hmyzovník pavúkovitý . Našou najväčšou orchideou je črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). vstavač trojzubý calceolus) L . vemenník (Platanthera) alebo kruštík (Epipactis). Veľmi zaujímavými druhmi sú hmyzovníky (Ophrys). vyživujúce sa odumretými organickými zvyškami (hniezdovka). V skleníkoch sa najčastejšie pestujú pre okrasné účely tropické epifytické vstavačovité. Mnohé z nich sú epifyty a majú nápadné veľké a veľmi dekoratívne kvety. Názov dostala podľa podzemku. ale často v hustých strapcovitých súkvetiach. dendróbium (Dendrobium) alebo cimbídia (Cymbidium).insectifera).sphecodes. IT . C . Väčšina vstavačovitých sú zákonom chránené rastliny. N . Vstavačom sú príbuzné vstavačovce (Dactylorhiza). saprofytické. hmyzovník muchovitý . Tým sú ich samčekovia prilákaní a v snahe o kopuláciu opelia kvet. Výskytom indikujú nenarušené stanovištia. 264: Kvet vstavačovitých : O . U nás sa pestujú ako okrasné skleníkové či izbové rastliny. K lesným druhom patrí napr. najmä u lúčnych druhov. kým ostatné P lupienky sú fialové. Jednotlivé druhy majú menšie Obr. 266: Vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) 174 . vstavač vojenský (O.viac ako 10 rokov. Špecializácia v opeľovaní kvetov viedla k takej adaptácii. ktoré u nás prirodzene rastú (asi 60 druhov) patrí medzi najvzácnejšie rastliny. Najväčší počet druhov rastie v tropických pralesoch. či zmenu stanovištných podmienok (odvodnenie).sambucina) sa vyskytuje na suchších lúkach a pasienkoch.O.vonkajšie okvetné kvety v klasoch.nektár (O.O. 265: Črievičník polínium. Dolný pysk má v podobe papučky žltej farby. Patria medzi naše najvzácnejšie vstavačovité. (O.militaris) patria medzi vzácne druhy suchších lúk.

kde sa ďalej šíri.Podenkovité sú tropické rastliny s kolienkatou byľou a pošvatými listami. často sú mäsité. 267: Podenkovité (Commelinaceae). Do čeľade patrí niekoľko sto druhov. Preto bola zaradená mezi karanténne buriny. Z vrchného semenníka dozrieva tobolka. Zo Strednej Ameriky pochádza zebrina previsnutá (Zebrina pendula) s previsnutou byľovou s purpurovočervenými listami na rube a zelenými listami na líci so striebristými pásikmi.)    175 . Na vrchnej strane bazálnej časti sú veľmi často osobitné absorbčné šupinovité chlpy na vstrebávanie vody. Podobný druh so vzpriamenou stonkou je reo rôznofarebné (Rhoeo discolor) s obojstranne fialovými listami. ktorá sa nazhromažďuje v ružici listov. Obr.albiflora) s bielymi kvetmi. obojpohlavné. i . Z druhov čeľade je najznámejší ananás siaty (Ananas sativus). Roelia ssp. Kvety majú rozlíšený kvetný obal.plody Vlastné korene slúžia len na pripevnenie rastliny k podkladu. Nemá korene a používa sa ako obalový materiál na dekoráciu interiérov.. 268: Chlpaňa poľná (Luzula campestris)     Broméliovité sú byliny. zoskupené do klasov a chocholíkov. sukulentnej stavby a na okraji ostnato zúbkaté. b . Sú pravidelné. Počet tyčiniek je 6 a na nitkách sú dlhé chlpy. zriedka súmerné. Plodom je bobuľa alebo tobolka. Mnohé z druhov podenkovitých sa pestujú ako izbové rastliny. Obojpohlavné kvety sú pravidelné a majú rozlíšený kvetný obal..časť rastliny. Aechmea ssp. V záhradách sa pestuje podenka belasá (Commelina coelestis) s belasými kvetmi. zvyčajne sú pestrofarebné a často s pestrofarebnými listeňmi. zriedkavejšie dreviny subtropického pásma. Listy zvyčajne tvoria listovú ružicu. Mnohé ďalšie epifyty sú obľúbené u pestovateľov. ktoré sú atraktívne skleníkové a bytové rastliny (Bromelia ssp. Podenka obyčajná (Commelina communis) pochádza z východnej Ázie a k nám bola nedávno zavlečená s obilím a inými plodinami na polia a rumoviská teplejších oblastí. prevažne epifyty. Podenka obyčajná (Commelina communis). Typický epifyt tilandsia bradovitá (Tillandsia usneoides) z atlantického pobrežia Ameriky visí zo stromov v podobe zväzkov vlákien v dĺžke až 2-3 metre. c . Ameriky.. Obr. Bilbergia ovisnutá (Bilbergia nutans) je izbová rastlina.kvet. s belasými a tradeskancia bielokvetá (T. Jeho nepravé plody (súplodie bobúľ) vznikajú zrastením mnohých bobúľ s dužinatou osou a listeňmi súkvetia na vrchole s chocholom listov. Pochádzajú zo Sev. atď. Je to najmä tradeskancia virgínska (Tradescan-tia virginiana). Zhrubnuté listové pošvy vytvárajú niekedy cibule.

Kvety majú P zakrpatené alebo premenené na štetinky (páperník).riparia).elongata). Sitiny (Juncus) sa svojím výskytom viažu väčšinou na vlhké stanovištia. že semená sitín roznášajú mravce (myrmekochória). oblé na priereze. v mokrých priekopách.campestris). K vysokým ostriciam s obojpohlavnými kláskami patria Obr. Od tráv sa odlišujú plnou stonkou bez kolienok. Môžu byť obojpohlavné ale aj jednopohlavné zoskupené do kláskov. na lúkach a prameniskách. Obr. či sú klásky tvorené iba samičími. rašeliniskách. Druhovo najpočetnejším rodom je ostrica (Carex). ostricové lúky). sú (Juncus conglomeratus) čiarkovité s listovou pošvou.paniculata). Mnohé sú trsnatého vzrastu a majú oblé. aj šachorovité sú rastliny trávovitého vzhľadu. v pazuche plevy a skladajú sa do kláskov.bufonius). Niektoré sitiny majú krážele hlávkovito stiahnuté. v tzv. ale pasteblo.Čeľaď zahrňuje byliny trávovitého vzhľadu. podobne ako trávy. 270: druhy: ostrica metlinatá (C. resp. Väčšina druhov tvorí dominantné porasty na mokradných stanovištiach. ktorá rastie v lesoch. ale okvetné lístky sú drobné. Tieto Pamechúriky ostríc druhy vytvárajú mohutné trsy (tzv. Na lúkach rastie Obr. 272: Výbežkatý vrast ostrice sitina rozložitá (J. mäska. plodom je nažka uzavretá v zrastenom listeni. zelenej alebo hnedej farby. resp. Podľa toho. Magnocariceta). ako ostrica pobrežná (C.effusus). Tieto druhy vytvárajú mohutné trsy a rastú na brehoch rybníkov. ostrica predĺžená (C. Nie sú to však pravé trávy (tie patria do čeľade lipnicovitých). ktorá je pevne zrastená so stonkou (na rozdiel od tráv). a to ostrice s jednopohlavnými kláskami (samičie klásky sú zreteľne odlišné ako samčie klásky) a ostrice s obojpohlavnými kláskami (všetky klásky sú na rastline rovnakého vzhľadu).inflexus). 269: Sitina kĺbkatá ktoré býva u mnohých druhov trojhranné. napr. ktoré je lákadlom pre mravce.luzuloides). Typickým súkvetím je krážeľ. Majú 3A. pamechúriku. samčími kvetmi. prípadne krážeľa kláskov. ostrica ostrá (C. U nás rastú 2 rody. ostrica pľuzgierkatá (C. Iné rozdelenie ostríc je na základe celkového vzhľadu porastov. Vo vysokohorských polohách je hojne rozšírená sitina trojzárezová (J. Sú to trváce rastliny trsnatého alebo výbežkatého vzrastu. najmä na vlhkých lúkach (tzv. Obr. Kvety majú zachovanú stavbu kvetu jednoklíčnolistových rastlín ( P 3+3 ). Rozoznávame tak skupinu ostríc vysokého vzrastu (tzv. žliabkovité alebo ploché listy.    Podobne ako sitinovité. Kvety sú jednopohlavné. plodom je tobolka. sitina sivá (J. Tieto druhy sú zároveň zo skupiny ostríc s jednopohlavnými kláskami. okrajoch vodných plôch a tokov. takže sú krmovinársky nevhodné. alebo sa v klásku nachádzajú kvety oboch pohlaví a podľa počtu kláskov delíme ostrice na 2 skupiny. alebo šidlovité. Tvoria ich druhy. že majú pasteblo (calamus) vyplnené aerenchýmom. Zaujímavosťou je. Listy sa podobajú listom tráv. Drobnou jednoročnou sitinou rastúcou na bahnistých obnažených brehoch rybníkov je sitina ropušná (J. Šachorovité sú charakteristické drsnými a tuhými listami i stonkami (obsah SiO2). 176 . Od pravých tráv sa líšia najmä tým. šupinkovité. Kvety v kráželi sú nevýraznej farby. Jednotlivé druhy majú význam pri indikácii zamokrenia stanovišta. bulty). 271: Trsnatý vzrast chlpaňa poľná (L. Porasty tejto rastliny sa vyskytujú v alpínskom stupni hôr a sú veľmi nápadné hrdzavohnedým zafarbením na jeseň.trifidus). Pasteblo je zakončené krážeľom stiahnutých kláskov.vesicaria). Chlpaňa (Luzula) má ploché listy na okraji s dlhými riedkymi brvami. Listy majú ploché čiarkovité. Indikátorom ostrice kyslého pôdneho substrátu je chlpaňa hájna (L.acutiformis) a mnoho ďalších. Nemajú teda steblo. kde ekologicky nahrádzajú trávy. Na semenách majú výrastky v podobe tzv. indikujú výšku hladiny podzemnej vody.

274: Ostrica predĺžená adaptáciou slúžiacou tomuto účelu sú tzv. V plodnom stave sú veľmi nápadné páperníky (Eriophorum) ktoré majú P premenené na chumáč bielych chlpov (odtiaľ názov).humilis). napr.flava).nigra) s čiernymi plevami v kláskoch alebo ostrica prosová (C. Podčeľaď : Panicoideae Obr. Anatomickou Obr. obsahujú sklerenchymatické pletivo a sklereidy. Okrem ostríc tvoria porasty na vlhkých stanovištiach napr. Podčeľaď : Oryzoideae . Ostrice rastú aj na vyslovene suchých stanovištiach. Bahničky (Eleocharis) majú pasteblá zakončené jedným drobným kláskom. ktoré sa označujú aj ako trávy. Nad každým kolienkom je vrstva interkalárneho (vmedzereného) meristému. ohýbacie bunky. Podčeľaď : Pooideae lipnicovaté kukuricovaté 5. ktoré sú jedlé. Takou je ostrica nízka (C. Nižší vzrast majú napr. čím sa tieto druhy tráv chránia pred nadmerným odparovaním vody. Majú zväzkovitú koreňovú sústavu pozostávajúcu z adventívnych koreňov (homorízia).Na vlhkých lúkach rastú často napr.davalliana) je príkladom dvojdomej ostrice.bambusovaté 3. napr. Je pôvodom z južnej Európy.distans). Vysokohorské lúky zasa často osídľuje ostrica vždyzelená (C. Častým druhom okrajov ciest. Má chlpaté listy i klásky. 275 Obr. málo známym druhom patrí šachorník jedlý (Chlorocyperus esculentus). 273: Páperník steblo bez článkov a kolienok (bezkolenec).sylvatica). vlhších priekop a pod. niektoré druhy aj s oblým pasteblom. Indikátorom čiastočného zasolenia pôdy môže byť ostrica vzdialená (C. majú angustifolium) spevňovaciu funkciu. Podčeľaď : Bambusoideae . Podčeľaď : Zeeoideae – Do tejto čeľade patria byliny. ostrica čierna (C. K úžitkovým. môže byť však aj pozdĺžne zložená. škripina lesná (Scirpus sylvaticus). Listy tráv sú postavené striedavo. (Carex elongata) Nachádzajú sa v hornej pokožke listu a zmena turgoru v nich spôsobí 177 . Sú jednoročné a sú charakteristické pre obnažené bahnisté dná rybníkov a podobné biotopy. ktorá má na okraji listov krátke chĺpky. Jednotlivé druhy ostríc sa na seba často veľmi podobajú. Ich čepeľ je čiarkovitá. 277 rastlín trávovitého vzhľadu (sitinovité. Typickou lesnou ostricou je aj ostrica chlpatá (C. alebo je Obr. ktorá je delená kolienkami (nodus) na medzičlánky (internódium).pilosa). na pamechúrikoch. Výnimočne môže byť steblo vyplnené stržňom (kukurica). šachorovité) majú pravé steblo.ryžovaté 2. má podzemok s hľuzami. Zložením alebo zvinutím listu sa zmenšuje celkový povrch listu. je ostrica srstnatá (C. alebo pri poľahnutí vzpriamuje. takže pri ich určovaní je nutné všímať si detailné znaky. ktorá má drobné klásky v rozvetvenom kráželi. Osídľujú bahnisté brehy vôd. ostrica žltá (C. alebo zvinutá. Je to dutá stonka. Klásky sú podobne ako u škripiny v krážeľoch. K lesným druhom patrí ostrica lesná (C.hirta). Veľmi drobného vzrastu sú trsnaté šachory (Cyperus). ktorá má klásky visiace na dlhých stopkách. Rastie na slatinných lúkach. Je nízkeho vzrastu a tvorí vencovité trsy. úzkolistý (Eriophorum Samotné steblo. 276 prosovaté 4. stepných lúkach. Jeho delivou činnosťou sa steblo predlžuje. Do rodu škripinec (Schoenoplectus) patria mohutné vysoké rastliny. listových pošvách dolných listov a pod. Ostrica Davallova (C. najmä však kolienka.sempervirens). Lipnicovité na rozdiel od podobných Obr. Rastú na podmáčaných lúkach.panicea). plochá.    1.

Z vnútorného kruhu P vznikli 2 lodikuly. objíma steblo a prechádza priamo v listovú čepeľ. ktorá napomáha vetroopelivosti. Spôsob odnožovania má význam napr. tvar a spôsob vyrastania (z vrcholu. zvinutie listu. Tyčinky a blizny piestika vyčnievajú von z kvetu a vietor môže kvety ľahšie opeliť. čím otvárajú kvet.A6). Kvety tráv sú drobné a značne metamorfované s redukovaným P. Tieto útvary sú takisto dôležité určovacie znaky tráv. Sú to šupinkovité útvary. pri zakladaní trávnikov a pod. ktoré umožňujú aj pri najmenšom závane vetra uvoľnenie peľu z peľníc. resp. Obr. Na rozhraní listovej pošvy a čepele sa nachádza blanitý jazýček (ligula) (Obr.mimopošvové 178 . sú dôležité ukazovatele kŕmnej hodnoty tráv. čo predstavuje adaptáciu na vetroopelivosť. rovnako ako množstvo sklerenchýmu pod pokožkou. vnútropošvovom (intravaginálnom) odnožovaní vyrastá výhonok kolmo pozdĺž stebla. Porast takejto trávy je rovnomerný. Sú podopreté listeňom . Tá vyrastá z kolienka. Listy sú vtedy tuhé. alebo ušká (auriculae) (Obr. Okraje listovej pošvy môžu byť voľne prekryté alebo zrastené (stoklas). Tie sa môžu nachádzať buď pod (pýr plazivý) alebo nad zemou (prstnatec. že zväčšujú svoj objem a odtláčajú plevicu od plievočky. Môže byť hladký alebo chlpatý. z ktorej môže vyrastať osť. Bunkové steny pokožkových buniek v steblách i listoch sú často inkrustované SiO2. Tak sa môžu trávy vegetatívne rozmnožovať. Piestik má dvojramennú páperistú bliznu. Odnožovanie prebieha dvojakým spôsobom.plevicou. Kvety sú obojpohlavné (výnimkou je napr. kukurica). 277) a pod. Obsah SiO2. Mimopošvové (extravaginálne) odnožovanie je typické pre výbežkaté trávy. Takýmto odnožovaním vzniká trs. 278: Odnožovanie tráv : A vnútropošvové. Z vonkajšieho kruhu P sa metamorfózou vyvinula plievočka vyrastajúca oproti plevici. Pri tzv. Trávy majú A3 (výnimkou je napr. ktorým výhonok prenikne cez listovú pošvu a vyrastá vodorovne. sú aj dlhé a tenké nitky tyčiniek. 276). Dôležitým určovacím znakom je povrch listovej pošvy. Adaptáciou. ktoré zohrávajú úlohu pri rozkvitaní kvetu tým. Extravaginálne výbežky môžu predstavovať často dlhé podzemky. ktorými trávy odnožujú. ryža siata . Z pazúch listovej pošvy na bazálnej časti stebla vyrastajú mladé výhonky. Na rozdiel od zelenej plevice je blanitá. medzi ním a pošvou. Niektoré trávy majú kombinované oba spôsoby odnožovania. Majú však veľmi dobre vyvinutú listovú pošvu. netvoria sa trsy. Listy tráv nemajú listové stopky (výnimkou je bambus).následné zloženie. prípadne len veniec chĺpkov (Obr. psinček výbežkatý). Dĺžka osti. 275). B . z chrbta alebo bázy plevice) sú určovacími znakmi tráv.

bez ohľadu na počet kvetov v ňom. najmä kultúrne druhy ako obilniny vo výžive ľudí. Od plevice oddelené zrná (nahé) majú z obilnín napr.kláskoch usporiadané dvojradovo. Trávy vytvárajú len málo špecializovaných produktov látkovej premeny (sekundárnych metabolitov). sacharózu zasa cirok a najmä cukrová trstina. 280: Výbežkatá tráva (prstnatec) Kvety sú v súkvetiach . dvoj i viackvetými kláskami. Z obilnín majú takéto zrná napr. pšenica) alebo stiahnuté metliny nakopených kláskov (Obr. a kultúrnych druhov tráv. Trávy majú veľký význam.282A)(napr. alpínske hole atď. 282 obsahom škrobu a bielkovín endosperm. klasy kláskov .Obr. Oproti ostatným obilninám obsahuje ryža viac 179 . Čeľaď lipnicovitých sa delí na 5 počeľadí: Podčeľaď : Oryzoideae .samotného kvetu trávy. 279: Trsnatá tráva (tvrdica) Obr. Mnohé druhy sú významné z krmovinárskeho hľadiska.jednokvetého klásku. pampy. Niektoré sú vzácne a chránené (napr. Embryo je oddelené od endospermu štítkom (scutellum). Plevy sú chrupavkovité. ovos. raž. Okrem toho. b . čiže piestik. Jeho najväčšiu časť vypĺňa vyživovacie pletivo embrya s veľkým Obr. ovos a jačmeň. pýr. niektoré druhy ho majú zrastené ešte aj s plevicou (okôrené). Ryža siata (Oryza sativa) je jednoročná tropická.plevami. psiarka. kukurica. prérie. Plodom tráv je zrno. Klásky sú základnými súkvetiami tráv a tie sa združujú do zložených súkvetí. B .paklasy (Obr. 281: Schéma : A . že zrná majú zrastené oplodie s osemením. ktorý sprostredkováva transport živín z endospermu do klíčiaceho zárodku. c . Počet kvetov v klásku môže byť rôzny. Po olúpaní je biele a takto sa dostáva do obchodnej siete. lipnica).282C). subtropická vlhkomilná rastlina s metlinou jednokvetých kláskov. resp. pusty. 283: Zrná obilnín . kavyľ). timotejka). je podopretý dvoma listeňmi Obr. ktorý pri Obr. Môžu to byť metliny kláskov (Obr. Zriedkavo býva pleva len jedna (mätonoh) alebo 3 (mohár).).blizna. Divorastúce druhy sú dominantné a tvoria základ lúčnych biotopov najrôznejších typov . savany. žlté alebo hnedasté. predstavuje po zomletí múku. ktoré majú valcovitý tvar (napr. pšenica.biomy (stepi. Podľa toho poznáme trávy s jedno.282B) (napr.ryžovaté Charakteristickým znakom je 6 tyčiniek. Napr.lodikuly obilnín. Zrno je okôrené. Každý klások. aromatickú látku kumarín obsahuje tomka.

Metlinu vytvára niekoľko paklasov. ktoré vyrastajú prstovite približne z jedného miesta. Listy majú stopkaté (výnimočný znak čeľade lipnicovitých). Rastie ako burina v okopaninách. mohár zelený (S. Pochádza z Indie. husto trsnatá tráva. Patrí sem viac rodov rastúcich v subtrópoch.dochna var. 284 Bezkolenec belasý (Molinia coerulea) je vysoká. Úzka a riedka metlina má klásky sivofialové. Trstina cukrová (Saccharum officinarum) je veľmi významná cukrodarná plodina tropických oblastí.dochna) (Obr. kvety v bohatých metlinách. má široké listy a plné steblá. Prstovka krvavá (Digitaria sanguinalis) je jednoročná burina podobne ako ježatka.viridis) má štetiny zelené a mohár praslenatý (S. najmä v juhovýchodnej Ázii. najmä škrobu. Cirok alepský (S. zrná sa používali ako krupica. (Digitaria sanguinalis) Proso siate (Panicum miliaceum) je jednoročná obilnina so širokými listami a chlpatými listovými pošvami. Je dominantným druhom vlhkých a slatinných lúk (tzv. najmä v teplejších oblastiach. ktorý má štetiny v súkvetí hrdzavo hnedé. Zrná sú drobné guľaté s chrupavkovitými plevicami. technicum) sa pestuje pre pevné konáriky súkvetia.bambusovaté Patria sem trávy mohutného a vysokého vzrastu (až 25 m). Kedysi sa pestovala. Obr. Zrná i zelené časti sa využívajú ako krmivo. piesčitých trávnikoch a pasienkoch. Cirok cukrový (S. Nápadné sú tuhé a pokrútené konáriky kláskov. Ježatka kuria (Echinochloa crus-galli) je jednoročná tráva. K burinným druhom polí. Stržeň obsahuje sacharózu .halepense) je poľnou burinou. Výživná hodnota je najmä v obsahu Fe a vitamínu B. Veľké využitie majú zdrevnatené hrubé steblá bambusu (stavebný materiál. Je však trvácim druhom a vytvára dlhé nadzemné výbežky (prstovka je trsnatá).lipnicovaté 180 . Cirok cukrový kŕmny (S. Niektoré Obr. z ktorého sa vyrábajú metly a kefy. vysokého vzrastu. v metlinách (proso).verticillata) má v spodnej časti prerušované súkvetie. Cirok cukrový metlový (S. Súkvetie je zložené z niekoľkých štíhlych paklasov. Mnoho druhov má jednokveté klásky. nápadne ježatého vzhľadu kvôli vyčnievajúcim hustým štetinám vyrastajúcim z bázy kláskov. Prstovke sa podobá prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon). 285: Prstovka krvavá druhy majú klasy kláskov (paklasy) vyrastajúce prstovite z jedného miesta (prstnatec). pretože všetky sú nahlúčené na jeho báze. výroba papiera a pod. záhrad a rumovísk patria mohár sivý (Setaria pumila). vo valcovito stiahnutých metlinách (mohár). Je viacročná. ktorej trsy vystúpavých stebiel bývajú pritlačené k zemi. Rastie na okrajoch ciest. Proso siate je stará kultúrna obilnina pôvodom z Ázie. Mohár (Setaria) s niekoľkými burinnými a niekoľkými kultúrnymi druhmi sa vyznačuje valcovite stiahnutou metlinou.sacharidov. Cirok (Sorghum) je mohutná kultúrna tráva so širokými listami a metlinou dvojkvetých kláskov. bezkolencové lúky).trstinový cukor. Podčeľaď : Bambusoideae . Pestovaným druhom je mohár taliansky (S. saccharatum) s vyšším obsahom cukru v steblách slúži najmä na zelené kŕmenie. Mladé výhonky bambusu (Bambusa) sú jedlé a používajú sa najmä v čínskej kuchyni. s drevnatejúcimi steblami. Bambusník (Dendrocalamus) a trsťovník (Pseudosasa) sú okrasné druhy pestované aj v našich podmienkach. ktorej steblo nemá kolienka. Podčeľaď : Pooideae .sudanense) pestovaný ako krmovina.italica). Metlina jednokvetých kláskov býva jednostranne previsnutá. Pochádza z Číny. Spolu so pšenicou je najvýznamnejšou obilninou z celosvetového hľadiska. široko elipsovité. Štetiny má drsné. 284) je pôvodný v tropickej Afrike. Je to tráva vysokého vzrastu so širokými listami.). záhradách a viniciach. Podčeľaď : Panicoideae .prosovaté Charakteristické sú guľaté zrná. K úžitkovým druhom patrí aj cirok sudánsky (S. u nás sa pestuje v dvoch odrodách. dochna var.

Je to voľne trsnatá tráva s riedkou. múry. jej listy však nie sú sivé a Obr. Podobným druhom je kostrava žliabkovitá (F. čo je akási kompenzácia nepriaznivých podmienok hôr. okraje ciest. ktoré z klásku vypadnú a zakorenia sa. Z hospodárskeho hľadiska Obr. Je veľmi premenlivým druhom. takže niektoré druhy kostráv sa určujú podľa prierezu spodných listov. ktorá má nápadne veľké ušká objímajúce steblo. Rastie v svetlých listanatých lesoch. Lipnica cibuľkatá (Poa bulbosa) má bázu stebla cibuľkato zhrubnutú.valesiaca).nemoralis). V rôznych šľachtených formách sa využíva do trávnych miešaniek.palustris) rastie rovnako vo vlhkých biotopoch.vaginata).pallens). Kostrava rôznolistá (F. Pri určovaní lipníc je dôležitá napr. Obr. Mnohé druhy majú listy s adaptáciami na sucho. ako sú stepné lúky a stráne.alpina). ale užšie listy. V niektorých typoch listnatých lesov. 287: Kostrava žliabkovitá (Festuca rupicola) 181 . Kostrava (Festuca). pretože sa výskytom viaže práve na tento typ substrátu.annua) je nízka trsnatá jednoročná tráva. Osídľuje suché stanovištia.pratensis) má tiež ploché. výbežkatá tráva. ploché. Je vysokého vzrastu. záhrady). (Bromus mollis) Na suchých stanovištiach. Z krmovinárskeho hľadiska je jednou z najhodnotnejších lúčnych tráv. ktorý osídľuje skalnaté a kamenisté stráne. Ako krmovina nie je kvalitnou trávou.rubra) má pošvy dolných listov červené. Jej listy sú sivozelené. najmä v horských polohách. 286: Lipnica lúčna rastie na suchších lúkach. Lipnice rastú aj vo vysokohorských biotopoch. ktorá má dlhšie jazýčky. drsné steblo pod metlinou a rastie na vlhších stanovištiach. Typickým druhom pasienkov na minerálne chudobných pôdách je kostrava ovčia (F. Klásky sú z boku sploštené. Klásky sú oblé. Majú všetky typy zložených súkvetí. Lipnica stlačená (P.Do tejto podčeľade patrí najviac u nás rastúcich druhov tráv. sutiny. Rastie na lúkach.heterophylla) má prízemné listy niťovité a byľové širšie.ovina) s veľmi tenkými a jemnými listami. Tento rod je druhovo početný a niektoré druhy sa veľmi na seba ponášajú. Tvoria husté trsy. chudobnou metlinou. dĺžka jazýčka. Je to krátko výbežkatá tráva. Rastie na lúkach.pseudodalmatica) je indikátorom andezitových hornín.trivialis). K druhom s plochými širokými listami patrí napr. skalnaté a suťové substráty. Lesným druhom je lipnica hájna (P. Lipnica ročná (P. zvinuté alebo zložené. lesný druh kostrava obrovská (Festuca gigantea). kýlnaté. Lipnica močiarna (P. Plevice bez ostí. Lipnica lúčna (Poa pratensis) je trváca. Kostrava červená (F. najhojnejšou je lipnica alpínska (P. Lúčnym druhom je kostrava lúčna (F. Zrná sú podlhovasté. Dôležitými znakmi sú aj šírka listu a anatomická stavba listu. Nasledujúce rody majú typ zloženého súkvetia metlinu kláskov. ktorá vytvára často živorodé formy. Kostrava padalmátska (F. Indikátorom piesčitých substrátov je zasa kostrava pošvatá (F. 288: Stoklas mäkký je cennou trávou na pasienkoch. suché pasienky a pod. čím sa tento druh vegetatívne rozmnožuje). železničné násypy a pod. ktorá rastie najmä na ušľapávaných miestach (poľné cesty.rupicola). Na stepných lúkach rastie kostrava valeská (F. Hrubšie sivozelené listy má kostrava tvrdá (F. nie však vyslovene (Poa pratensis) stepných. čiže listy sú štetinovité. najmä dubín je prevládajúcim druhom bylinného poschodia. na rozdiel od prosovatých. rastú husto trsnaté druhy kostráv s niťovitými spodnými listami. Často vytvára aj živorodé formy (namiesto zŕn vyrastajú v kláskoch mladé rastlinky.compressa) má bázu stebla aj s pošvami dvojstranne stlačenú. rastie na vlhkých stanovištiach a brehoch vôd. tenké. končisté a ostité. Osti vyrastajú z hrotu plevice. Rastie na suchších lúkach a stepných stráňach. Lipnica (Poa) je rod s mnohými druhmi. Je krmovinársky hodnotnou trávou. Je to druh.arundinacea) sa podobá na kostravu lúčnu. Vzhľadom podobná je lipnica pospolitá (P. Kostrava trsťovitá (F.

Reznačka je druhom mezofilných až vlhších lúk. Je pestovaným okrasným Obr. Majú trsnatý vzrast a najnápadnejším znakom sú veľmi dlhé a páperisté osti. Traslica prostredná (Briza media) má veľmi charakteristický tvar kláskov . okrajoch ciest a ruderálnych stanovištiach je stoklas roľný (B. Podobným. Lesným horským druhom je smlz chĺpkatý (C. Psinček psí (A.arundinacea) je trsnatý. Väčšie klásky má traslica najväčšia (B.tenuis) je najbežnejším druhom. Čepele listov sú drsné (inkrustované SiO2). je sivozelenej farby. Klásky sú vajcovité až kopijovité a sú postavené vzpriamene. hrádzach a pod. Rastie v lesoch vyšších polôh. Rastie v lesoch. Je dobrou krmovinárskou rastlinou.mollis). tenkými a ohybnými listami vytvára rozsiahle „mäkké“ porasty. Má mohutnú koreňovú sústavu.tectorum). ciest. Je nitrofilným druhom. okrajoch lesov. osť vyrastá z chrbta plevice (nie z hrotu. dvojreznými listovými pošvami. ktorý má metlinu kláskov jednostrannú a konáriky kláskov sú kratšie. V trávnatých porastoch ako burina i na ruderálnych stanovištiach sa často vyskytuje stoklas mäkký (B.pseudophragmites). Psinček (Agrostis) má jemnú. bohato vetvenú metlinu s drobnými jednokvetými kláskami.maxima). 289: Traslica prostredná (Briza media) 182 .široko srdcovito vajcovité. Metlička obyčajná (Apera spica-venti) sa podobá psinčeku najmä jemnou a bohato vetvenou metlinou. Metliny bývajú pred rozvinutím úzko stiahnuté. Psinček obyčajný (A. Má však dlhé osti. Napr. Metlinu vytvárajú laloky stiahnutých kláskov. Je jednoročná alebo ozimná a vyskytuje sa ako burina v obilných poliach s minerálne chudobným až kyslým substrátom. Psinček poplazový (A.canina) má na rozdiel od predošlého druhu krátke osti a rastie na vlhkých až močaristých lúkach. Osídľuje pobrežné kroviny a nánosy potokov. Pri dotyku sa trasú (názov). ale vzrastom nižším druhom je stoklas strechovitý (B.ramosus) sú vysoké trsnaté druhy listnatých lesov. rastie na pasienkoch a lúkach s minerálne chudobným substrátom (psinčekové lúky). Má hnedočervenú metlinu. Je takisto druhom vlhších stanovíšť. Pre ozdobné osti sa kavyle využívajú aj na okrasné účely.arvensis). Metluška krivoľaká (Avenella flexuosa) je tráva kyslých substrátov. 290: Psinček druhom. Je to typický ruderálny druh rastúci na človekom narušených stanovištiach. lesných čistinkách. Stoklas jalový (Bromus sterilis) má voľné metliny s kláskami na dlhých konárikoch.villosa). Je častým druhom na lesných rúbaniskách. Klásky sú ostité. Niektoré druhy rastú aj v lesoch. preto je odolná voči suchu. okrajoch ciest a železníc. Reznačka laločnatá (Dactylis glomerata) je trsnatá tráva s nápadne sploštenými. Konáriky metliny sú krivoľaké. Smlz kroviskový (C. svetlozelený. nie je trsnatého vzrastu. Burinným druhom na poliach .Stoklas (Bromus) je bohatým rodom s mnohými druhmi. klásky bez ostí. na vresoviskách a minerálne chudobných pasienkoch. ako u kostráv). ktoré zostávajú na zrelých zrnách a slúžia ako prostriedok na rozširovanie vetrom.epigejos) má drsné steblo. Má rozložitú metlinu a na rozdiel od iných stoklasov má až 5 mm dlhé peľnice (iné druhy majú len 1 mm).inermis) má výnimočne bezostité klásky rozložené vodorovne. Stoklas bezbranný (B. Šľachtené formy bez drsných listov majú výborné vlastnosti pre krmovinárske účely. steblá sú poliehavé. Typickým rodovým znakom sú navzájom zrastené okraje listovej pošvy. takže často dochádza k omylom pri určovaní. ktorý má mäkkochlpaté listové pošvy i klásky. Smlzy (Calamagrostis) sú väčšinou statné trváce trávy s rozložitou metlinou. Obr. Smlz trsťový (C. Je vyššieho vzrastu a rastie na suchších lúkach. Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh.benekenii) a stoklas konáristý (B. Keďže na Slovensku sú biotopy tenuis) podobné stepiam zriedkavé. Rastie na mezofilných lúkach. na prehnojenie reaguje bujným rastom. tieto trávy sú vzácne a chránené. stoklas Benekenov (B. S jemnými. Vlhkomilným druhom je smlz patrsťovitý (C.stolonifera) je nápadný dlhými zakoreňujúcimi nadzemnými výbežkami. Na rozdiel od predošlého druhu je nižší. obyčajný (Agrostis Kavyle (Stipa) patria medzi typické stepné trávy.

Môže mať ostité aj bezostité formy. Z kláskov vyčnieva zahnutá osť. Metlina sa viac podobá reznačke. klásky sú široké. Jednoročné druhy s veľkými 2-3 kvetými kláskami v metline. Tento druh trávy rastie na stredne suchých lúkach vo vyšších horských polohách. tzv. Na rozdiel od ovsa siateho má čierne lomené osti. jeho kultúra je pomerne mladá. neokôrené zrno. Namiesto jazýčkov má veniec chĺpkov. Pšenica patrí k starým kultúrnym rastlinám. ktoré sú pozdĺžne ryhované a drsné (poznávací znak). Má okôrené zrno. kde často prevláda (ovsíkové lúky). U nás pestované druhy vznikli pravdepodobne v Prednej Ázii krížením divorastúcich pšeníc s druhmi mnohoštetu (Aegilops). 293: Ovos siaty (Avena Ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius) je pomerne sativa) vysoká tráva. 294) je jednoročná alebo ozimná tráva. Obr.fatua) je burinou poľných kultúr. ale aj poliach ako burina vo vlhších zníženinách. Kultúrnym druhom je ovos siaty (Avena sativa). kde je dominantným druhom (trojštetové lúky). 3-6 kveté s plevicami ostitými alebo bezostitými (podľa odrody). Kultúrne druhy majú paklas nerozpadavý. Celá rastlina je husto jemne chĺpkatá.sativum. Klásky tvoria bohaté. Z krmovinárskeho hľadiska je to kvalitný druh. brehoch rybníkov. syn. Vznikol pravdepodobne z ovsa hluchého. nahé. Ovos hluchý (A. 291: Trsť obyčajná (Phragmites australis) obyčajný (Arrhenatherum elatius) 183 . Metliny majú dvojkveté klásky a rozložené sú len v čase kvitnutia. l. Rastie podobne ako trsť na brehoch vôd a vlhkých lúčnych biotopoch. pestovaných ako obilniny. Rastie na vlhkých lúkach a najmä na pasienkoch. pestujú sa však aj formy. husté metliny. Chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea) sa v nekvitnucom stave podobá trsti. Často vytvára súvislé porasty. Patrí k najproduktívnejším trávam. 294 metliny má žltkasto hnedé s menšími 3-4 kvetnými kláskami. T. Pšenica letná. Používa sa na výrobu Obr. Je samoopelivá (autogamická). formy s panašovanými listami sa pestujú ako okrasné. Má nahé. Jej steblá sa využívajú na rôzne dekoratívne účely. na potravinárske účely (ovsené vločky) a pod. Klásky metliny sú sfarbené do fialova. v čase zrelosti sa rozpadáva na jednotlivé klásky. T. Mladé rastliny možno skrmovať. najmä pre kone. Rastie na stredne vlhkých až suchších lúkach. syn. 292: Ovsík Obr.Metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa) je tráva vytvárajúca mohutné trsy spodných listov. vitamín B) a ľahko stráviteľný. Obr. tisícročí p. pšenica siata (T. Ovos siaty má využitie ako krmivo. Pšenica (Triticum) (Obr. Medúnok vlnatý (Holcus lanatus) je druhom vlhkých lúk. Väčšina druhov je kultúrnych. Klásky sú väčšinou bezostité. pretože je laločnato stiahnutá. Na rozdiel od nej má však jazýčky (trsť má veniec chĺpkov).vulgare) je najbežnejšie pestovaným druhom pšenice a zároveň najvýznamnejšou obilninou sveta. Je výživný (Ca. ktoré majú zrno oddelené od plevice. Rastie na vlhkých stanovištiach. Pochádza z východnej Európy. Trsť obyčajná (Phragmites australis) je vysoká tráva s mohutným podzemkom a širokými listami. Pestovala sa už v 6. hrubý. n. Ovos (Avena). dvojradový. Nasledujúce rody majú zložené súkvetie klas kláskov (paklas). Podobným druhom je trojštet žltkastý (Trisetum flavescens) je menšieho vzrastu. Pre jeho nenáročnosť sa pestuje ako obilnina najmä v horských oblastiach.aestivum. Divorastúce druhy majú paklas lámavý. Paklas je priamy.

stlačený. Klásky sú na rozdiel od mätonohu trváceho ostité. S. štvorhranný. Pochádza z divorastúceho H. Jačmeň dvojradový (H. Je veľmi výživná. Bohato odnožuje. samčie alebo sterilné. Ak je v trojici kláskov obojpohlavný iba stredný . 295 je tvorený dvoma pozdĺžnymi radmi zŕn. Všetky 3 obojpohlavné klásky vytvárajú 6 radov. Ostatné druhy pšenice majú v súčasnosti menší význam a ich pestovanie bolo rozšírené najmä v minulosti. krupice. Prierez paklasom je štvoruholníkový. Tento druh jačmeňa má najväčší význam pri výrobe sladu. Mätonoh trváci (Lolium perenne) vytvára husté trsy. hexastichon). škrobu. Tvorí voľnejšie trsy. Paklas je kratší ako má pšenica letná.vulgare) má paklas so 4 radmi zŕn: jačmeň obyčajný štvorradový (H. klásky sú ostité a majú len 2 kvety. 297: Trojica špaldová (T. ktorá sa seje do ozimných miešaniek. ktorý je na priečnom priereze Obr. Je kvalitnou krmovinou. vytvárajú sa v paklase 4 rady zŕn. jednokvetých Raž siata (Secale cereale) (Obr.multiflorum) je jedno až dvojročným druhom. preto sa používa na výrobu cestovín. Ploché klásky sú postavené hranou k vretenu paklasu (na rozdiel od podobného pýru). tetrastichon). Jačmeň (Hordeum) má jednoročné i viacročné druhy. Ak sú v trojici 2 obojpohlavné kvety.dicoccon).durum) má tuhé. Paklas je v zrelosti ovisnutý. Paklas so 6 radmi zŕn má jačmeň obyčajný šesťradový Pýr plazivý (H.spontaneum a pestuje sa už od doby kamennej. Pšenica tvrdá (T. 296 184 .turgidum). Používa sa na kŕmne účely. lepok (glutén) je dôležitý pri pekárenských výrobkoch. Jačmeň obyčajný (H. obsahuje vitamín B (najmä v klíčkoch). ktorý sa v zrelosti rozpadáva. Jačmeň obyčajný sa pestuje ako ozimný.murinum) je divorastúci druh nízkeho vzrastu s hustým paklasom. Obsahuje veľa lepku. pšenica Obr.polonicum). Je prastarou kultúrnou rastlinou pôvodom vypestovanou z divorastúcich druhov (S. Zrno i endosperm sú tvrdé (názov). ale aj jačmenných krúp. Zrná jačmeňa sú okôrené. Paklas je priamy. sú dlho ostité. Mätonoh (Lolium) je trsnatá tráva s plochým dvojradovým paklasom. Ražná múka sa používa na pekárenské výrobky. Kvety v kláskoch môžu byť obojpohlavné (tvoria sa v nich zrná). Kvety sú opeľované kleistogamicky (vo vnútri kvetu).múky.spelta).vulgare subsp. Triticale (Triticosecale) je medzirodový kríženec pšenice a raži.vulgare subsp. Ostatné kvety sú sterilné. Zrno je nahé. jednozrnka (T. Používa sa i na zelené kŕmenie. pšenica dvojzrnová. 296) má plochý paklas len s dvoma radmi zŕn. Častý je v trávnikoch a popri cestách.295) je jedno i dvojročná obilnina sivozelenej kláskov jačmeňa farby. Pôvodným druhom jačmeňa siateho bol stredoázijský divorastúci H.monococcum). Majú len 1 plevu (druhú nahradzuje výkrojok vretena).paklas Obr. pšenica hrubozrnová (T.agriocrithon. Sú to napr. Plevy kláskov sú šidlovité. najmä v horských oblastiach.montanum. plevice majú výrazný kýl. Plevice sú dlho ostité. väčšinou v zmesi so pšeničnou múkou.distichon) (Obr. Pochádza z juhozápadného Stredomoria. 298:repens) (Elytrigia šesťuholníkový. dvojzrnka (T. väčšinou plné steblá. Jačmeň myší (H.ancestrale) v oblasti Prednej a Strednej Ázie. plevice sú dlho ostité. Rastie hojne najmä okolo ciest a na pustých miestach. Obr. Mätonoh mnohokvetý (L. podobné osti. Paklas je tvorený dvoma trojicami jednokvetých kláskov v každom výkrojku vretena. sivej farby. pšenica jednozrnová. pšenica španielska (T. Je dôležitou trávou pri zakladaní trávnatých plôch i hodnotnou krmovinou. Raž je cudzoopelivá.

Priame steblo nesie paklas. tmavofialové. Psica tuhá (Nardus stricta) je trváca tráva nápadná jednostranným útlym paklasom.geniculatus) s hnedými peľnicami sú druhy nižšieho vzrastu s kolienkato vystúpavými až poliehavými steblami. čo je u tráv výnimočné. pretože klásky prisadajú ku vretenu širšou plochou (nie hranou). Má plazivý. v priekopách a pod. Šúľky vyrastajú v pazuchách dolných (Zea mays) pratensis) listov. Je vhodnou krmovinou. ktorá sa uvoľňuje pri vädnutí trávy a dodáva senu charakteristickú vôňu. ale najmä v radoch husto naklopenými trsmi.nutans). dlho výbežkatý podzemok s vegetatívnymi púčikmi. Psiarka plavá (A. najmä v blízkosti salašov. na kyslých pôdach. Súkvetie je kratšie. zložené z jednokvetých kláskov. 301: Mednička ovisnutá metlinu úzkych a dlhých paklasov na vrchole stonky.ciliata) je trsnatá tráva. Psiarke sa podobá timotejka (Phleum). Zvláštnosťou sú jednopohlavné kvety. Samčie kvety tvoria Obr. Kukurica je jednodomá. Valcovité súkvetie nie je zúžené. Hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus) má súkvetie veľmi typickej stavby.Pýr plazivý (Elytrigia repens) je trvácim druhom. ktorá má strapcovitú jednostrannú metlinu. jednostranná.pratensis). ktoré majú plevice v podobe „hrebienka“. Kukurica je proteroandrická. ale aj s veľmi riedkou až strapcovitou metlinou. Poznávacím znakom je valcovité súkvetie. Podzemky obsahujú liečivé látky. Na vrchole šúľka vyčnieva hustý Obr. Rastie na vlhších lúkach (psiarkové lúky). čo znamená. na konci a báze zúžené.kumarín. psica preto rastie na substrátoch chudobných na vodu a živiny.kukuricovaté Kukurica siata (Zea mays) je vysoká jednoročná bylina s plným steblom a širokými listami. Súkvetia sú menšie ako má psiarka lúčna. 302: Kukurica siata (Alopecurus zväzok dlhých niťovitých blizien. Krmovinársky však nemá veľkú hodnotu. klásky majú plevice tupé až dvojhroté (nie ostité). Plevice sú kolienkato ostité. Oba druhy rastú v bylinnom podraste listnatých lesov (dubohrabiny. Nasledujúce rody majú súkvetie valcovito stiahnutú metlinu. Oba druhy rastú na vlhkých stanovištiach. Nápadná je najmä v plodnom stave. pasienkoch a trávnikoch. bučiny).pratense) rastie na stredne vlhkých (mezofilných) lúkach. Mednička brvitá (M. obnažených dnách rybníkov. Stavba paklasu je podobná pšenici.equalis) s oranžovými peľnicami i psiarka kolienkatá (A. Mednička (Melica) má druhy s valcovito stiahnutou metlinou.phleoides) je druhom suchých lúk.uniflora) s veľmi riedkou a chudobnou metlinou s dlhými konárikmi jednokvetých kláskov a mednička ovisnutá (M. Metlina je klasovito stiahnutá. Lesnými druhmi sú mednička jednokvetá (M. Rastie na suchých až stepných stráňach. V horských polohách na opustených pasienkoch vytvára často husté psicové porasty (tzv. Má súkvetie husté. Na horských lúkach. Ostrevka vápnomilná (Sesleria varia) je husto trsnatá tráva s krátkym. hustým súkvetím oceľovomodrastej farby.rhaeticum). pozostávajúce z lalokov (zreteľných pri ohnutí súkvetia). 299: Psica tuhá (Nardus stricta) Podčeľaď : Zeeoideae . Timotejka tuhá (P. 300: hrubých šúľkov obalených početnými Psiarka lúčna pošvami listov so zakrpatenou čepeľou. Obsahuje aromatickú látku . rastie timotejka švajčiarska (P. ktorý sa podobá mätonohu. Osídľuje výhradne vápencové skalnaté stráne (kalcifyt). najmä na svahoch so severnou expozíciou. Korene majú mykorízu a nachádza sa v nich aerenchymatické pletivo. že najskôr kvitnú samčie 185 . Najbežnejším druhom je psiarka lúčna (A. Kvitne však až v lete (psiarka v máji). Obsahuje aj sterilné klásky. Mladý pýr je dobrým krmivom. Timotejka lúčna (P. nardeta). Je výbornou kŕmnou trávou a býva často prisievaná na kosené lúky. Psiarka (Alopecurus). Obr. Rastie na mezofilných až mierne vlhkých lúkach a pasienkoch. ktorými sa vegetatívne rozmnožuje a preto je nepríjemnou burinou. Tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum) je trsnatá tráva s riedkou stiahnutou metlinou s menším počtom kláskov. rašeliniskách. pretože celé súkvetie je husto chlpaté. Samičie kvety sa zoskupujú do (Melica nutans) Obr. ale nie je plochý.

Používa sa na výrobu pukancov.mays convar. amylacea) má zrná bohaté na škrob. • kukurica siata zubovitá (Z. Z pošiev šúľkov sa vyrábajú rohože.mays convar. Zelené časti sa môžu skrmovať i silážovať. používa sa na skrmovanie i ako zelenina (nezrelé šúľky).mays convar. obsahuje veľa škrobu i tuku a bielkovín. saccharata) obsahuje veľa cukru v zrnách. • kukurica siata pukancová (Z. Má všestranné použitie. ozdobné predmety. ceratina) sa používa na pudingy a lepidlá. • kukurica siata vosková (Z. dentiformis) má zrno sploštené a pestuje sa ako obilnina a krmovina. rôzneho tvaru (podľa odrôd). Kukurica pochádza z Mexika. • kukurica siata škrobová (Z. Kukurica sa pestuje v mnohých konvarietách. U nás sa pestuje v teplejších oblastiach.(tyčinkové) kvety. Je to kultúrny druh. v divo rastúcej forme nie je známy. 186 .mays convar.mays convar. microsperma) má drobné sklovité zrná. neokôrené. Zrno je nahé. • kukurica siata cukrová (Z. neskôr samičie (piestikové). blizny a olej z kukuričných klíčkov sa používajú v lekárstve.

jednoročná rastlina.územie v dosahu záplav (väčšinou pri väčších riekach) anaeróbny .pôsobiaci vplyvom človeka apokarpné G .6. jahoda. doplňujúci albedo .Rubus fruticosus agg..spôsob opelenia kvetu vetrom anemochória .obrátené o 180o andreceum (A) .. rias) s hrubým obalom slúžiaca na pretrvávanie nepriaznivých podmienok dicházium . borovica. 1. plodov. endotrofná mykorízia .) adventívny (druh) .zložené z navzájom zrastených plodolistov cirkumpolárny (druh) . v ktorom žije určitá rastlina (živočích). súbor kvetov v strede úboru (napr. stračonôžka tatranská je endemit Záp.pohlavný proces. Je to prispôsobenie na rozširovanie mravcami (napr.vzdušný. stor.jarmilka jarná) endemit . pod vplyvom vzduchu agregátny (druh) . rastlinný orgán . jarná efeméra .domáca rastlina.druh viazaný svojim prirodzených výskytom na určité územie (napr..rozšírený v celej mimotropickej časti severnej pologule cysta . iskerník) apomixia (partenogenéza) . ktorá sa na dané územie prisťahovala alúvium (aluviálny) . ktorej životný cyklus je veľmi krátky (napr.samičí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (napr. malých druhov s nepatrnými morfologickými odchýlkami (napr.rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyselne človekom v predhistorickej dobe (približne do 15.. magnólia. z ktorého meiózou vznikajú peľové zrná arídny . slivka trnková.koreň.stredná vrstva oplodia citrusových plodov alochtónny .nepôvodná rastlina.suchý (napr.širšie chápaný druh.organizmus žijúci v prostredí bez prístupu vzduchu anatropný (vajíčko) . chlpaňa) cenokarpné (synkarpné) G .zložené z plodolistov navzájom nezrastených. útvar v kvete vzniknutý zväčšením časti kvetného lôžka (napr.mäsitý výrastok semena obsahujúci cukry a tuky.náhradný (napr.súbor tyčiniek v kvete anemogamia .spôsob opelenia kvetu hmyzom 187 .rastlina cudzieho pôvodu.) vetrom anizogamia . mrkvovité) 2.. fialka. životný priestor. astrovité) efeméra .. človekom neúmyselne zavlečená do iného územia.prídavný.nepohyblivá bunka (napr. nahý kvet akcesorický .typ prevetrávacieho pletiva. územie so suchým podnebím) autochtónny .vyživujúci sa látkami z vnútorných častí hostiteľa (napr.kvet bez kvetných obalov. smrekovec.terč. ktorá na danom území vznikla biotop . pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty nerovnakého tvaru a veľkosti) anterídium (plemenníček) . machorastov a papraďorastov) archeofyt .vidlica dichotomický . z oddelených jednoplodolistových piestikov (napr. dráč) caruncula (mäsko) . rastlinné alebo živočíšne spoločenstvo brachyblast . V rámci adventívnych druhov rozoznávame archeofyty a neofyty aerenchým . mliečnik.samčí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (machorastov a papraďorastov) antropický .hýfy húb prenikajú až do buniek hostiteľa) entomofýlia (entomogamia) .stanovište. ostružina černicová .) archespór . Karpát) endotrofný .materské pletivo v peľových komôrkach. Terminologický slovník adventívny .vývoj semien bez oplodnenia archegónium (zárodočník) . ktoré má veľké medzibunkové priestory. pupeň. ktorý možno rozdeliť na viacero tzv.spôsob rozširovania diaspór (semien.vidlicovito rozkonárený diskus .) achlamydeický . ktoré slúžia ako zásobáreň vzduchu (napr. u vodných rastlín) a nadľahčujú rastlinu aerický .skrátený bočný konárik nesúci listy alebo kvety (napr.

nárastom siníc. pri ktorom ako prvý vyrastá nadklíčnolistový článok (epikotyl).pozri planktón fytobentos . kapustovité) impregnácia .klíčenie semena.životná forma rastliny.kvet s nerozlíšeným kvetným obalom (P) homoiochlamydeický .miskovite rozšírené a vyhĺbené kvetné lôžko obaľujúce sčasti kvet a potom aj plod (napr.vymretý.pretiahnuté kvetné lôžko (v podobe stopky) nesúce piestik alebo G. (napr. vždyzelených a pichľavých krovín a nízkych stromov megaspóra .(hydrofilná rastlina) .tlak znižujúci chromatofór . ktorá bola na naše územie zavlečená (napr.zámerné rozšírenie cudzej rastliny do voľnej prírody človekom invázny (druh) .cudzia rastlina. ktorú tvorí porast hustých.) hypogeické .prestúpenie bunkovej steny organickými látkami (väčšinou tukovitými a voskovitými) inkrustácia .osídľuje vlhké stanovištia (rašeliniská.vzniknutý rozpustením (lýzou) bunkových stien a lebo celých buniek (napr.slanomilná rastlina rastúca na pôdach s vyšším obsahom solí heterofýlia .súbor piestikov v kvete gynofor .rôznolistovosť.vytváranie kvetov priamo vyrastajúcich na kmeni (napr. asparágus) fylóm .skrátené a sploštené zelené časti stonky.prestúpenie bunkovej steny anorganickými látkami (väčšinou SiO2. pričom môže spôsobiť zaburinenie poľnohospodárskych kultúr a znížiť úrodu kauliflória .C) heterospórický (heterospória) . kde sa predtým nevyskytovala izogamia . ktoré preberajú funkciu asimilačného listu (napr. podzemkoch. kapustovité) halofyt (halofilná rastlina) . ktorá nepriaznivé obdobie (zimu.jediný veľký chloroplast v bunkách nižších rastlín napr. známy len zo skamenelín fragmentácia .les v pravidelne zaplavovanom území. výtrusy nie sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry karanténna burina .samičí výtrus 188 . snežienka. výtrusy sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry homochlamydeický .list fytoplanktón .vreckatá až rúrkovitá bunka svojim obsahom odlišná od ostatných buniek susedného pletiva (napr. železničnou dopravou) adaptovala sa a ďalej sa šíri na nové stanovištia.rastlinná zložka súboru drobných organizmov. všade prítomný kupula .pohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín vytvárajúca pohlavné bunky geofyt . nepreniknuteľných. ktorá má schopnosť náhle osídliť nové územie.všeobecne.zvýšenie organických látok vo vodných nádržiach vplyvom činnosti človeka alebo prirodzených faktorov a následné zvýšenie produktivity vodného ekosystému (napr. ktoré žijú na dne vodných nádrží ( najmä riasy) gametofyt . lišajníky. neskôr aj plod (napr. CaCo3) introdukovaný (introdukcia) . pričom klíčne listy zostávajú v semene hypotenzívny . kakaovník) kozmopolitný .rastlina cudzieho pôvodu.pohlavný proces.rastlina žijúca na inej rastline. pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty) rovnakého tvaru a veľkosti izosporický (izospória) . tropické orchidey.vyrastený v tme (vybielený) eutrofizácia . sucho) prečkáva v podzemných zásobných orgánoch (hľuzách. tilandsie. jav. medzibunkové priestory vyplnené silicami vo vonkajšom oplodí citrusových plodov) macchia . ktorú využíva ako oporu (neparazituje na nej). náhodný fosílny .rastlina.epifyt .kvet s rozlíšeným kvetným obalom (K. prameniská a pod. veternica) glaciálny relikt . keď sa na jednej rastline nachádza viac morfologických typov listov heterochlamydeický .príležitostný. pri ktorom ako prvé vyrastajú klíčne listy a hypokotyl etiolovaný . pobrežná zóna vodnej nádrže lužný (lužný les) . žaburiniek na hladine a pod. globálne rozšírený. bukovité) litorál .rovnakovýtrusný. riasy žijúce na kôre stromov) epigeické . bromélie.rozpad fylokládium .) fakultatívny .rôznovýtrusnosť. rias idioblast .pozri homochlamydeický hydrofyt .napr. najmä popri väčších riekach lyzigénny . v našich podmienkach machy.typ stredomorskej vegetácie. ktorá sa zachovala z doby ľadovej dodnes gyneceum (G) .klíčenie semena.plytčina. cibuliach .

nosič samčích výtrusníc (u nahosemenných tyčinka) mikrospórangium . čo slúži na rozširovanie kotúľaním celej rastliny po zemi.rozšírený v tropických oblastiach všetkých kontinentov partenogenéza . baza čierna. klinčekovité) neofyt . stor. medzibunkové priestory medzi prieduchovými bunkami.osídľujúci stanovište narušené človekom (rumoviská. okraje ciest. alebo aj blizny (kosatec) planktón .časť plastidov niektorých rias zložené z bielkovín (na jeho povrchu sa niekedy ukladajú zásobné látky) recentný .pohlavný proces. rúrky (napr.rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyslene človekom v historickej dobe od 15. C.pozri apomixia petaloidný . rokmi a trval 40 mil.zmiešaná výživa. plody netýkavky. banánovníkovité). tyčinky dráča) sempervirent .) segetálny druh .rastlina vyskytujúca sa v kultúrach obilnín ako burina (napr. u ružovitých) relikt (reliktná rastlina) . nevädza poľná) seizmonastický (pohyb) . silenkovité) pantropický .súčasný. kúkoľ poľný.spôsob vetvenia stonky.rastlina tvoriaca kvety a plody iba raz za život a potom odumiera (môže byť jedno.korunovite zafarbený alebo zväčšený kalich (napr.vzniknutý oddelením bunkových stien susedných buniek (napr. ktorý začal asi pred 435 mil. haldy.výtrusnica sporofyt . mikroskopických organizmov.geologické obdobie starších prvohôr. prilbica).výrastky pri ústí koruny z C lupienkov v podobe golierika.s obsahom Si silúr . po súčasnosť nitrofyt (nitrofilná rastlina) .pravidelne (bežne) sa vyskytujúci ontogenetický (ontogenéza) . sú potravou vodných živočíchov proteroandrický .megaspórangium .samčí výtrus mikrosporangiofor .kvet s tyčinkami dozrievajúcimi skôr ako blizny piestika proterogynický .kvet s bliznou dozrievajúcou skôr ako tyčinky pyrenoid . kotúč 189 . staveniská. prvosienkovité) stepný bežec . narcis. pričom postupne uvoľňuje plody (napr.rastlina rastúca na stredne vlhkých stanovištiach mikrospóra . pŕhľava. monotypická trieda Ginkgopsida obsahuje iba jediný druh Ginkgo biloba) mykoríza . mäsožravé rastliny) monokarpický (druh) . ktorej telo je rozvetvené do guľovitého tvaru.zúžená bazálna časť C lupienka (napr. ktorá obsahuje iba jednu taxonomickú kategóriu nižšieho stupňa (napr.u rastlín vyvolaný nárazom. otrasom. A) (napr. mak vlčí. dotykom (napr.kôpka výtrusníc u papradí spóra .druh.miskovitá až bankovitá časť kvetu.individuálny vývoj organizmu od okamžiku oplodnenia až po smrť oogamia .rastlinná zložka (najmä riasy) drobných. väčšinou malom území ako zvyšok pôvodne rozsiahlejšieho rozšírenia rodozmena (metagenéza) . dvoj i viacročná) monopodiálny . pri ktorom je nepohyblivá pohlavná samičia bunka oplodnená pohyblivou samčou bunkou (spermatozoidom) pakoruna . živičné kanáliky ihličnanov) silikátový . rokov sórus .nepohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín staminódium . poprípade tyčinky (ďumbierovité. skládky a pod. výsypky. dnes žijúci (v zmysle geologickej histórie) receptákulum .symbióza medzi hubou a cievnatou rastlinou nechtík . lastovičník väčší) obligátny . ktorý sa zachoval na určitom.rastová forma rastliny.výtrus spórangium . pozmenená tyčinka bez peľníc alebo so zakrpatenými peľnicami (napr.taxonomická kategória vyššieho stupňa.rastlina rastúca na pôdach bohatých na dusíkaté látky (napr.striedanie pohlavnej a nepohlavnej fázy (gametofytu a sporofytu) v individuálnom vývoji cievnatých rastlín ruderálny .samčia výtrusnica mixotrofia . ktoré žijú voľne sa vznášajúce vo vode.rastlina so vždyzelenými listami schizogénny .patyčinka. listy mimózy.samičia výtrusnica mezofyt (mezofilná rastlina) . vzniknutá zrastením bazálnych častí kvetu (K. čiže kombinácia autotrofnej i heterotrofnej (napr. pri ktorom bočné stonky sú tenšie a neprerastajú hlavnú stonku monotypický .

ktoré slúžia ako zásobáreň vody (napr. zoskupenie výtrusných listov (sporofylov).nepriepustnosť osemenia pre vodu a plyny. pri ktorom u rastlín rozmnožovacie púčiky alebo pacibuľky pučia už na materskej rastline a tvoria sa z nich mladé rastlinky.zelený asimilujúci list papradí nesúci zároveň výtrusnice tvrdosemennosť . Je jednou z príčin klíčneho odpočinku semien (napr.jav. u prasličiek. pôvodne fertilný.spôsob vetvenia stonky. opunciovité.. pri ktorom 2 rôzne druhy spoločného pôvodu osídľujú podobné stanovištia v iných geografických oblastiach viviparia (živorodosť) .odolný voči suchu vzhľadom na hrubšiu kutikulu. Termín sa používa pri odvodení stavby cievnatých (telómových) rastlín trofofyl . ktoré po odpadnutí zakorenia (napr.výtrusnicový klas.poľný) strobilus .zloženie listov v púčiku vikarizácia .pozri cenokarpný telóm . menšie množstvo prieduchov a menšie listy so zväčšeným množstvom mechanických pletív zoochória .terminálny. bôbovité) vernácia .. plodov.rastlina odolná voči suchu s dužinatými orgánmi. (napr. druhotne sterilný konárik rýniorastov.. lipnica alpínska) xerofyt (xerofilná rastlina) .) živočíchmi 190 . tučnolistovité) sympodiálny .spôsob rozširovania diaspór (semien. lipnica cibuľkatá. plavúňov) sukulent .suchomilná rastlina xeromorfný .jav. pri ktorom bočná stonka zosilnie a pokračuje v smere rastu hlavnej stonky (prerastá hlavnú stonku) synkarpný .

peniažtekový 85 čermeľ 127.drobnolistá 93 .mandarinkový 116 .zeleninová 151 asimína 53 asparágus lekársky 166 .neskorá 97 črievičník papučkový 173 čučoriedka 93 badyan 70 bahnička 176 baklažán 134 balota čierna 139 bambus 179 bambusník 179 banánovník obyčajný 171.perlovkový 162 .cukrový 179 .ročný 139 .himalájsky 47 .roľná 85 drieň obyčajný 109 drobivka vankúšikovitá 34 drobnozrnko 24 drobuľka bezkoreňová 160 dryádka osemlístková 96 dub cerový 74 .previsnutá 74 .ovisnutá 165 bleduľa jarná 168 .rajský 116 cvikla 80 cykas indický 43 . 172 .planý 163 .125 aníz 122.lepkavý 101 . Menný register .pulkvová 169 .európsky 110 . 58 čerkáč obyčajný 85 .textilný 172 baobab dlaňovitý 88 barborka obyčajná 67 bauhínia 100 bavlník barbadoský 88 .nemecký 139 .plstnatá 75 . 163 .hrabolistý 69 .Lawsonov 48 čajovník čínsky 86 čakanka obyčajná 155.zimná 163 cícer baraní 106 cimbídia 174 cínia pôvabná 151 cirok alepský 179 .čierna 148 .Fortuneho 110 .stromovitý 88 baza červená 149 .obrovský 125 bömeria snežná 72 borák lekársky 143 borievka kláštorná 48 . 47 .štrbáková 156 čemerica čierna 58 .orešcový 162.letná 168 blen čierny 136 bocianik rozpukovitý 118 bodliak tŕnistý 153 bolehlav škvrnitý 125 boľševník borščový 125 . 46.slovenský agát biely 101 .západný 69 breza bradavičnatá 74 .pažítkový 162.popínavý 110 brusnica barinná 93 .tuhá 75 brokolica 63 broskyňa obyčajná 97 bršlen bradavičnatý 110 .cibuľový 162 .hladká 47 .trváca 109 bedrovník anízový 124 begónia hľuznatá 91 .zimný 163 .novobelgická 154 astrovka čínska 152 aukuba japonská 110 .pravý 105 bôľhoj lekársky 102 .horský 163 .sisalová 169 akácia senegalská 98 aksamietnica 150 albízia 99 alchemilka 94.čierna 47 .hybridný 154 diablik močiarny 160 difenbachia 160 diskovník múrový 28 divozel sápovitý 128 .horská 47 .zastrihovaný 140 černuška damascénska 58 .sobia 29 dvojslivka čínska 113 dvojštítok hladkoplodý 65. 47 .ťažká 47 . 163 . 163 . 163 .čílska 46 .plstnatý 74 .metlový 179 . 140 .nízky 172 . 129 černohlávok obyčajný 137. 163 . 124 anona šupinatá 53 antúrium 160 arábka alpínska 65 .purpurová 57.guľatohlavý 162.medvedí 162.limbová 45.cezmínolistý 74 .štíhla 46 arbutus pravý 92 areka obyčajná 159 archangelika lekárska 124 áron alpský 160 artičoka kardová 151 .letný 74 .veľkokvetý 128 dorsténia 70 dracéna dračia 169 dráč obyčajný 56 drchnička belasá 85 . 66 dvojzrnka 183 dvojzub čiernoplodý 153 .obrovský 116 .trpasličia 75 .Banksova 47 .žltý 163 cezmína ostrolistá 110 .libanonský 47 ceropégia woodová 127 cesnačka lekárska 66 cesnak askalonský 163 .papierovitá 75 .bylinný 88 .obyčajný 102 bradatec 29 brečtan popínavý 121 brekyňa 98 brest horský 69 .chlpatý 88 .včasná 141 dutohlávka pohárikovitá 29 .obyčajná 48 .srstnatý 101 agáva americká 169 .chabzdová 149 bazalka pravá 140 bažanka ročná 109 . 95.sibírska 48 borovica bahenná 47 .striebristá 91 benedikt lekársky 151 bergénia tučnolistá 119 betonika lekárska 139 bezkolenec belasý 180 beztŕňovec dvojdomý 99 bielomach sivý 34 bilbergia ovisnutá 174 bledavka chocholíkatá 165 .červený 74 . 123.japonský 110 bršlenec kruhovitý 110 .konský 105 .netatová 48 damarovník južný céder atlaský 47 .čučoriedková 93 .lesná 45.médsky 116 .pórový 162.pravá 93 brusonécia papierovitá 70 buk lesný 73 .trojdielny 153 dyňa červená 91 191 .paraguajská 111 cibuľa kuchynská 162 .guľovitý 162.vlnatý 139 čremcha obyčajná 97 .veľkokvetý 140 .japonský 43 cyklámen fatranský 85 cyprus vždyzelený 48 cypruštek hrachonosný 48 .horký 116 .7.pravý 116 46 datlovník obyčajný 159 dáždnikovec japonský 48 dendróbium 174 deväťsil biely 154 .močiarny 74 .pravý 116 .Sprengerov 166 astra alpínska 154 .Wejmouthova 47 božie drievko 155 bôb obyčajný 104 . 141 .bergamotový 116 .kuchynský 162 .sibírska 47 .zimný 74 duglaska tisolistá 47 dula podlhovastá 98 dulovec japonský 98 durian zapáchavý 88 durman obyčajný 136 dúška alpská 141 . 156 .materina 137.limetový 116 .väz 69 brestovec južný 69 .sudánsky 179 cisus antarktický 111 citlivka obyčajná 98 citrónovec trojlistý 116 citrónovník čínsky 116 .japonský 116 .kŕmny 179 .vajcovitá 141 .holubí 105 .močiarny 139 .korkový 74 .poľný 163 .roľná 58 čertík karolínsky 32 čierny koreň 156 čistec lesný 139 .chlpatá 65 aralka tŕnistá 121 araukária brazílska 46 .kráľovská 91 . 163 .perovitý 166 .tymiánová 141 . 96 ambrovník 68 ambrózia palinolistá 151 ananás siaty 174 androméda sivolistá 92 angelika lesná 123.

riedkokvetý 83 .posvätný 70 filodendron 160 flox Drummondov 131 . 107 .štíhly 130.drúzgavicová 96 .hlávková 63 .planá 98 .zlatá 106 fenikel obyčajný 124 fiala sivá 67 fialka lesná 89 .piesočná 161 ježatka kuria 180 judášovec strukový 99 jujuba holá 112 juka vláknitá 169 jutovník pravý 89 kakaovník pravý iberka vždyzelená 66.pľúcny 126 .kalerábová 63 .ružičková 63 .purpurová 139 .škvrnitá 139 hluchavník žltý 139 hmyzovník muchovitý 173 .žltá 89 figovník bengálsky 70 .kelová 63 .rajčiakový 94 egreš obyčajný 120 egrešovec oblý 117 enseta jedlá 172 eruka siata 64 estragón 155 eukalyptus guľatoplodý 107 exochorda veľkokvetá 95 fagara jaseňolistá 117 farbovník obyčajný 64 fatsia japonská 121 fakľovec obrovský 81 fazuľa mesiacová 105 .šidlolistý 131 fuksia čílska 108 fylokaktus 82 horcovník jarný 126 horček 126 horčiak broskyňolistý 83 .jedovatý 59 .siripútková 149 .virgínska 96 jarabina brekyňová 98 .voňavý 107 hrčiarka figová 70 hrdobarka obyčajná 137. 126 hortenzia 120 hrab obyčajný 75 hrach siaty pravý 105 .dutá 61 .krivokališný 98 . 115 .roľný 105 hrachor čierny 107 .montpeliérsky 115 .štiavolistý 83 .šesťradový 184 jahoda ananásová 96 .poľná 175 chlpánik obyčajný 156 chmeľ obyčajný 71 chochlačka bledožltá 61 .vráskavolistá 149 kalopanax 121 kalykant floridský 54 kamélia čínska 86 .čílska 96 . 139 .mliečny 115 .pravá 103 .obyčajný 70 .trojdielny 87 ihlica tŕnitá 102 imelovník biely 148 indigovník obyčajný 101 inkarnát 103 iskerník alpínsky 59 .letný 59 hloh jednosemenný 98 .jedlý 87 .špargľová 63 192 . 115 .roľný 59 .lúčny 107 .včelovitý 173 hniezdovka hlístová 173 hoja vosková 127 horcokvet Clusiov 126 horcovka 126 26 cheirant voňavý 67 chinínovník lekársky 148 chlebovník obyčajný 70 chlpaňa hájna 175 .hybridná 103 .obyčajná 98 .virgínsky 68 hevea parakaučuková 109 hikória pekanová 72 hlaváč žltkastý 149 hlaváčik jarný 59 . 43.vždyživá 67 ibiš lekársky 87 ibištek čínsky 87 . 67 .šarlátová 105 .zlatožltá 103 ďatelinovec bylinný 102 ďumbier obyčajný 171 ebenovník čierny 94 .jarný 106.tatársky 115 javorovec jaseňolistý 114.štipľavý 83 horčica biela 63. 115 jazmín nahý 131 jazyk jelení 40 jedľa biela 46.japonská 86 kamienka lekárska 144 kamienkovec modropurpurový 144 .horský 114.roľná 64 horčičník cheirantovitý 65 .voňavá 89 . 59 .rakúsky 154 kana indická 172 .kaučukový 70 .luskáčovitý 126 .východný 66 huľavníkovec lekársky 66 hviezdica prostredná 77 .hľúznatý 59 .purpurová 103 ďatelinka pochybná 103 .srienistá 47 .najvyšší 66 .červený 131 .planá 98 .sivá 75 .lesný 156 .trávovitá 77 .obyčajný 156 javor cukrodarný 115 .jedlá 172 kananga voňavá 53 kandík psí 164 kapara tŕnitá 62 kapsička pastierska 66 kapusta čierna 63 7.mungová 106 .obyčajný 98 hlohyňa šarlátová 98 hluchavka biela 137.zlatožltý 59 iva voškovníkovitá 151.plazivá 103 .krvavý 87 . 107 .dlaňovitolistý 115 . 152 ginko dvojlaločné 8.karfiolová 63 .vtáčia 98 jarmanka väčšia 123 jarmila jarná 65 jarmovka 26 jaseň americký 131 .datlový 94 . 64 .horská 103 .myší 184 .obyčajná 96 .úzkolistý 131 jasenec biely 116 jaseňovec metlinatý 112 jastrabník chlpánik 156 .španielska 47 jednozrnka 183 jelša lepkavá 75 .srstnatá 89 .mukyňová 98 .zelená 75 jesienka obyčajná 161 .mannový 130.grécka 47 .červená 103 . 103 .metlinatý 131 .obojživelný 83 . 155 jablčník obyčajný 138 jabloň domáca 98 87 kaleráb 63 kalina obyčajná 149 . 74 georgína 151.žltý 125.roľná 89 .voňavý 65 .konopný 87 .plná 61 .sladká 98 jačmeň dvojradový 184 .hľuznatý 106.štvorradový 184 . 44 gledíčia trojtŕňová 99 glejovka americká 127 hadí koreň 83 hadinec obyčajný 144.kŕmna 63 .sýrsky 87 .plazivý 57.poľná 103 .kučeravá 63 . 145 hadivka obyčajná 40 hadomor španielsky 156 hadovník väčší 83 hamamel mäkký 68 .oskorušová 98 .trávnicová 96 .sirôtková 89 .psia 89 .siata 103 .cukrový 115 .obyčajná 106 .prudký 59 .plamenný 59 . 131 . 131 .kŕmna 63 .obyčajný 184 .konáristý 65 . 47 . 138 hrebienka obyčajná 185 hruška domáca 98 .hrachovitý 107 .lúčna 100. 49 chvostník jedľovitý 37 .obyčajná 63 .hlávková 63 .Wittmanov 65 horec bodkovaný 126 .pavúkovitý 173 .lesný 106.snežná 98 huľavník Loeselov 66 .červený 115 .siaty 107 .ďatelina alpínska 103 .objímavá 139 .čínska 64 .roľný 144 kamzičník Columnov 154 .cára Borisa 47 .veľkokvetá 77 hviezdnatec čemericovitý 123 hyacint východný 165 chara gáfrovka ročná 80 gáfrovník lekársky 54 gaštan jedlý 73.žltá 61 chrastavec lúčny 149 chrastnica trsťovníkovitá 182 chren dedinský 64 chryzantéma pravá 152 chudôbka vždyzelená 65 chvojník dvojklasý 44.poľný 114.platanolistý 59 . 107 .

klasnatá 142 .kosákovitá 100.obrovská 181 .pieporná 141.zlatohlavá 163 ľaliovník tulipánokvetý 52 ľan prečisťujúci 117 .hrotitý 34 .sibírsky 169 .lekárska 104 konárnik slivkový 29 konopa indická 71 .valeská 181 .siata 71 konopnica napuchnutá 138 . 102 ľalia biela 163 .záhradný 78 klinčekovec voňavý 107 klokoč perovitý 111 kľukva močiarna 93 knotovka biela 77 knôtovkovec nočný 77 kochia rozprestretá 80 kokorík mnohokvetý 166 . 61 lekanora jedlá 29 .čierny 134 .vosková 185 . 41 mäta dlholistá 141 .cibuľkonosná 163 .ovčia 181 .pižmový 119 .cibuľkatá 180 .chvostnatý 78 .škvrnitý 86 .pravá 64 .tabaková 147 loboda lesklá 79 .nízky 169 .rozložitá 79 . 134 lantana menlivá 136 láskavec biely 78 .obyčajná 117 kysličkovec európsky 117 .vždyzelený 119 lopúch plstnatý 153 .žltý 164..žltý 56 lucerna ďatelinová 100.zlatá 164 .roľný 164.väčší 153 lotos orechonosný 56 . 103 mačucha cesnačkovitá 154 magnólia holá 52 .ohnutý 78 . 101 melia japonská 116 melón cukrový 91 merík bodkovaný 34 .obyčajná 75 .ľanová 132 kukučinka chmeľová 132 kukučka lúčna 77 . 153 krasuľa perovitá 151.dvojfarebný 169 .praslenatý 166 .ružičkový 63 kéria japonská 95 klerodendron Thomasonovej 136 klinček bradatý 78 .ľaliokvetá 52 .nemecká 101 krušina jelšová 112 krušpán drobnolistý 108 .žltý 169 kostihoj hľúznatý 143 .padalmátska 181 .zubovitá 185 kuninghamia čínska 48 kurkuma pravá 171 kustovnica cudzia 136 kvaka 63 kýchavica zelená 161 kyslička jedlá 117 .pórolistá 156 .sladkohorký 134 .rôznolistá 181 .zelenoklasý 78 lastovičník väčší 60.menlivá 104 . 95 kryptoméria japonská 48 kuklica 96 kuklík 96 kúkoľ poľný 13.trváca 67 mesiacovka krížovitá 31 193 .obyčajný 147 . 165 . 152 krídlatka 83 krivec lúčny 164 . 104 lufa valcovitá 90 lupeňovec kuželovitý 31 lupína mnoholistá 102 .hybridný 78 .múrová 29 leknica žltá 55 lekno biele 55 leuzea šuštivá 151 levanduľa úzkolistá 140 libocéder zbiehavý 48 líčidlo americké 79 . 103.veľkolistá 89 lipka africká 89 lipkavec marinkový 148 .ovisnutá 185 medovka lekárska 140 medunica medovkolistá 138 medúnok vlnatý 182 medvedica lekárska 92 medvedík alpínsky 92 mechúrnik stromovitý 100.hlávkový 63 .metlinatý 78 .poľná olejnatá 63 .jednokvetá 185 .pospolitá 180 .trsťovitá 181 .kráľovská 164 . 136 ľuľok baklažánový 134 .siata 100.lúčna 180 .pravá 63 karagana stromovitá 101 karfiol 63 kasia sennová 100 katleja 174 katran prímorský 64 kaučukovník brazílsky 109 kávovník arabský 148 .kartuziánsky 78 .protistojnolistý 119 .rumovisková 71 .tenkolistý 117 .škridlicovitý 170 mečovka horská 170 mednička brvitá 185 .vždyzelený 108 kruštík 173 krvavec 94.vencová 77 kukurica siata cukrová 185 . 181 kostrbatec trojrohý 34 kotúč poľný 123 kozinec sladkolistý 102 kozobrada pochybná 156 . 102 .zemiakový 133. 142 .tatranský 60 .repková 63 .európska 132 .vlnkatý 33 mesačnica ročná 67 .poľný 60 .záhradná 80 lodoicea sejčelská 157 lomikameň cibuľkatý 119 .trávolistý 169 .vlčí 60 .žltý 117 ľubovník bodkovaný 86 .lekársky 143 kostrava červená 181 .veľkoúborová 152 marhuľa obyčajná 97 marinka voňavá 148 marsilea štvorlistá 40.čínsky 78 .pekinská 64 . 77 kukučina ďatelinová 132 .hájna 180 .žltá 102 luskáč lekársky 127 lyžičník tatranský 65 ľadenec rožkatý 100.rakúsky 117 .štvorkrídly 86 ľuľkovec zlomocný 133.východná 156 kozonoha nostcová 125 kôpor voňavý 124 králik vratič 152 krasovlas bezbyľový 150.širokolistá 138 .pyšný 78 .slzičkový 78 .pošvatá 181 .záhradný 60 maklura oranžová 70 malina 95 mamilária 82 mandľa nízka 97 .pukancová 185 .metlinatý 119 .Schultesov 148 .tigrovaná 164 .sivá 142 .stlačená 180 listnatec jazykovitý 160 lobelka belasá 147 .obyčajná 97 mangold 80 mangovník indický 114 maniok jedlý 109 marena farbiarska 148 margaréta biela 152 .lúčna 181 .peruánska 135 .škrobová 185 . 135.východný 60 .siaty 117 .úzkolistá 138 konvalinka voňavá 167 kopytník európsky 55 koriander siaty 124 korkovník amurský 117 kortúza Matthioliho 85 korunka kráľovská 164 korunkovka strakatá 164 kosáčik obyčajný 125 kosákovka 26 kosatec bledý 170 . 104 .trváci 184 mečík močiarny 170 .kvaková 63 .striebristá 89 . 101.jedlé 79 lieska obrovská 75 .hľuznatý 117 .mohutný 148 kavyľ 182 kel kučeravý 63 . 165 krtičník hľúznatý 129 kručinka farbiarska 102 . 142 .roľná 141.blitovitý 78 .turecká 75 ligurček lekársky 124 likvidambar 68 lipa malolistá 89 .močiarna 180 .úzkolistá 101.mäkkoostnatý 134 .vzpriamený 147 lipnica alpínska 180 .žliabkovitá 180.lesklá 88 koleus 142 komonica biela 104 .ročná 180 .vodná 142 mätonoh mnohokvetý 184 .syridlový 148 .židovská 135 majorán záhradný 141 mak pochybný 60 .páperistá 138 .voňavý 167 kokosovník obyčajný 159 kola končistá 88 .tvrdá 181 .Soulangeova 52 mahagónovník 116 mahónia cezmínolistá 56 machovka Franchettova 135 .nemecký 170 .obyčajný 170 .

malá 72 prilbica jedhojová 58 .celistvolistý 59 .mnohofarebný 108 .tučný 109 psiarka kolienkatá 184 .malinová 95 .popínavý 111 .slovenský 58 .obyčajná 155 .nízka 176 .strapcový 79 mrvka 31 mučenka jedlá 89 .močiarny 153 .čínska 85 .žltá 58 prilbovka 173 proso siate 179 prstnatec obyčajný 180 prstovka krvavá 180 prútnatec metlovitý 102 prútnik striebristý 34 prvosienka bezbyľová 84 .roľná 38.roľná 143 nikandra machovkovitá 135 nopál košenilový 81 obličkovec západný 113 očianka 127.najkrajší 109 . 59 peluška 105 peniažtek prerastenolistý 66 .obyčajný 153 .roľný 156 .lesná 144 .dobrý 79 .mnoholistý 79 .nízky 118 .sivý 180 . 39 .potočný 153 .mandľovitý 109 .Jackmanov 59 .vlnatý 128 narcis biely 168 .smradľavý 118 .kolovratcový 108. 64 okrasa okolíkatá 157 okrúhlica 64 oleander obyčajný 126 olejnica guinejská 159 oliva európska 130 113 .sploštený 37 plavúnka brvitá 37 plesnivec alpínsky 154 ploník obyčajný 33 plošticosemä lesklé 80 pľúcnik lekársky 143 . 153 .moldavská 58 .roľný 66 .žltá 176 ostrolist ležatý 144.východný 68 .lúčny 118 .roľný 151.čílsky 79 .močiarna 144 .lekárska 85 . 77 oskoruša 98 ostreň počerný 145 ostrevka vápnomilná 185 ostrica čierna 176 . 152 nezábudka alpínska 144 .pobrežná 176 .srstnatá 176 .smradľavý 79 .chlpatá 176 .lesná 38.východná 58 ostružina krovitá 95 .čierna 70 mrkva obyčajná 124 . 39 prerastlík kosákovitý 125 pŕhľava dvojdomá 72 . 129 ohnica 62.mnohosemenný 79 .maloplodá 134 papuľka väčšia 129 parohovec obyčajný 40 parumanček nevoňavý 152 paštrnák siaty 124 .metasekvoja dvojradová 48 metlica trsnatá 182 metlička obyčajná 182 metluška krivoľaká 182 mišpuľa nemecká 98 mlieč drsný 156 .siata 124 mrlík biely 79 .pestrá 58 .drobnokvetá 144 .žliazkatá 118 nevädza poľná 151.figolistý 79 .riečna 39 .obyčajná 174 podzemnica olejná 100.zimná 39 .strieborný 96 nefrolepka vznešená 40 nechtík lekársky 154 netýkavka balzamínová 119 .vzpriamený 95 .ožinová 95 ovos hluchý 183 .zelinný 156 mliečnik drobný 108 .konopovitá 72 .predĺžená 176 . 69 .lúčna 184 194 .prímorský 118 palina abrotanová 155 .vyššia 84 prýštec hrozný 109 .paviový 113 .vzdialená 176 .lesná 176 .prosová 176 .strapcovitá 165 mohár praslenatý 180 . 85 .tazetový 168 . 85 .husí 95 .vlašský 72 orešec 163 orgován perzský 131 .sultánska 119 .pučivý 37 plavúnik alpínsky 37 .veľkokvetý 58 pór 162.purpurový 132 požlt farbiarsky 151 prameňovka obyčajná 34 praslička močiarna 39 .pravá 114 pivonka červená 86 .tatárska 82 pohánkovec čínsky 82 . 109 .pravý 153 opuncia figová 81 orech čierny 72 .plotný 59 .úžitkový 158 papája melónová 89 páperník úzkolistý 176 papraď samčia 40 papradka samičia 40 paprika ročná 134 .pleťový 113 pajaseň žliazkatý 115 pajazmín vencový 120 pakost krvavý 118 . 69 plavúň obyčajný 37 .veľkokvetý 128 .pravý 124 patis 44 patizón 90 paulínia nápojová 112 paulovnia plstnatá 129 pavinec horský 146.trojlaločný 111 pažítka 162. 145 ostrôžka poľná 58 . 40 perutník močiarny 85 pestrec mariánsky 151 petržlen záhradný 124 petúnia hybridná 135 piepor čierny 55 .Davallova 176 .modrastá 89 muchovník vajcovitý 98 mukyňa 98 múrovník lekársky 72 muškát krúžkovaný 118 . 163 päťprstnica obyčajná 173 pečeňovník trojlaločný 58.okrúhlolistý 108 .tuhá 58 . 101.metlinatá 176 .slovenský 66 pepino 134 perovník pštrosí 39.taliansky 180 . 147 pavinič päťlistý 111 .ostrá 176 .červený 79 .popolavý 72 .piesočný 96 .ohnivý 109 . 152 nevädzka 152 nevädzník 152 nevädzovec 151.polokrovitá 86 plamenník hrebenistý 78 plamienok alpínsky 59 .nedotklivá 118 .kalinolistý 79 .hybridný 79 .vlašský 59 plánka 98 platan javorolistý 68. 163 porastnica mnohotvárna 31 posed biely 91 povoja plotná 132 povojník batatový 132 .holá 84.jarná 84 .preháňavý 109 mnohoštet 183 močiarka vodná 59 modrica chochlatá 165 .obrovská 39 .zelený 180 monstera 160 montbrécia žltočervená 170 moruša biela 70 .obyčajný 131 orlíček obyčajný 57 orličník obyčajný 40 osika 76.chvojkový 108 .vždyzelená 176 .sivý 153 .štítovitolistový 118 mydlica lekárska 78 mydlovník pravý 113 myrobalán 97 myrta obyčajná 107 myší chvost 56 olšovník rascolistý 125 oman britský 153 .mäkký 143 pľuzgierka islandská 29 podbeľ liečivý 154 podenka belasá 174 .hodvábny 153 .pravá 155 paliurus tŕnitý 112 palmička nízka 159 paľadenec prímorský 102 pamajorán obyčajný 141 pandan jedlý 158 .dlhý 55 pieprovec 55 pichliač bielohlavý 153 .močiarny 118 . 102 pohánka jedlá 82 .pomúčená 84.malokvetá 118 .pľuzgierkatá 176 .siaty 183 ovsík obyčajný 182 pagaštan konský náprstník červený 128 .dračia 155 .západný 68.zelinový 153 pimentovník pravý 107 pistácia mastixová 114 .ovíjavý 82 poniklec biely 58 .žltý 168 nátržník biely 96 .

jabĺčková 96 .chlpatý 92 .praslenatá 142 šedivka sivá 66 šeflera dlaňovitolistá 121 šípkovec kériovitý 95 šípovka vodná 158 šišak vrúbkovaný 138 štítnatec psí 28 škarda dvojročná 156 .srstnatý 156 pupenec roľný 132 pupkovka 28 puškvorec obyčajný 160 pýr plazivý 177. 85 srdcovka nádherná 61 stanhopea 174 stapélia 127 starček abrotanolistý 154 .muškátová 142 .van-Houtteho 95 .krvavý 109 svíbovec floridský 110 šafran bielokvetý 170 . 168 sofora japonská 101 sója fazuľová 105.karpatský 170 ..kroviskový 182 .obrovská 90 .močiarna 67 .roľný 77 159 sakura ozdobná 97 salvínia plávajúca 41 sansevieria trojpása 169 sápa hľuznatá 138 saturejka záhradná 140 scila dvojlistá 165 .jalový 181 .skalný 120 .smradľavý 152 rumanček kamilkový 152 .čierna 64 reďkvička 64 reo 174 repa kŕmna 80 .cukrová 80 .strechovitý 181 stračonôžka tatranská 58 .hrubozrnová 183 . 184 pyštek obyčajný 128.sivá 175 .čínsky 54 škripina lesná 176 škripinec 176 škumpa vlasatá 114 šošovica jedlá 100.Kotschyho 92 .domáca 97 .nebadaný 87 slezinník hniezdový 40 slezinovka striedavolistá 119 sliva 97 slivka čerešňoplodá 97 .hájny 154 .tuhá 185 tis japonský 44 . 64 .kučeravý 155 .patrsťovitý 182 .virgínsky 135 .letná 183 .švajčiarska 185 . 153 sumach pálkový 114 sumachovec fermežový 114 .sedliacky 135 .barinný 154 .olejka 63 rešetliak prečisťujúci 112 rezeda farbiarska 67 .siaty 170 šachorník jedlý 176 šachor 176 šalát hlávkový 155 .sivý 154 stavikrv vtáčí 83 stoklas Benekenov 181 .močiarny 33 .klbkatý 83 .lesný 154 .roľný 181 .plstnatý 98 .červená 119 .obyčajný 154 .šesťradový 120 rozmarín lekársky 139. 97 slncovka kalifornská 60 slnečnica hľuznatá 151 .lekárska 142 . 120 ricín obyčajný 109 rododendron hrdzavý 92 . 102 slamiha slamienková 153 slanobyľ obyčajná 80 slez lesný 87 .pravá siata 64 .prudký 120 .obyčajný 77 .jednozrnová 183 .pochybný 120 .čierna 120 .obyčajný 98 .hájna 142 .obyčajná 90 .čiernoplodý 98 .omorikový 47 .obojpohlavná 94 tabak krídlatý 135 . 125 rožec biebersteinov 77 .voňavý 135 tamarind indický 100 tarica horská 66 .guľatoplodá 97 .rozložitá 175 .kanadský 44 .voňavá 67 . 179 ságovník Rumpphov rafia 159 rajčiak jedlý 135 rakyt cyprusovitý 34 rakytník lesklý 34 ranostaj ľúby 102 .diskovitý 152 ruta voňavá 116 ruža damascénska 96 . 96 .olejnatá 90 . 106 špenát siaty 80 štedrec ovisnutý 101 šternbergia jesienkokvetá 168 štetka lesná 149 štiav lúčny 84 štiavec alpínsky 83 .trsťový 182 smohla lekárska 145 smrek obyčajný 47 .tŕnitý 125 suchokvet 150.ohnivá 142 .španielska 183 .Jakubov 154 .plavá 184 psica tuhá 184 psinček obyčajný 182 .voskový 114 svíb južný 110 .obojživelná 67 .vysoká 58 strychnínovník indický 125 .maurský 87 .kališná 66 tarička deltoidovitá 67 taričník skalný 66 tavoľa kalinolistá 95 tavoľník prostredný 95 .rozprestretý 98 sklerant ročný 77 skorocel kopijovitý 145 . 140 rozpuk jedovatý 123.koreňujúci 114 .figolistá 90 .močiarna 156 škoricovník cejlónsky 54 .tvrdá 183 pupalka dvojročná 107 púpava lekárska 156 púpavec jesenný 156 .indický 92 .zeleninová 80 repča trváce 64 repica olejnatá 64 repík lekársky 96 repka 63 .trnková 96.tupolistý 83 štiavička obyčajná 84 štrkáč 128.rakúska 67 rotang trstenicový 159 rozchodník biely 120 .jedovatý 125 . 106 soldanelka karpatská 84.kučeravý 83 .sibírska 165 sedmokráska obyčajná 154 sedmokvietok európsky 85 sekernica tmavá 100.žltý 92 rohovník obyčajný 99 rohozub purpurový 34 rojovník močiarny 92 roripa lesná 67 .lúčna 137.žltá 67 reznačka laločnatá 181 ríbezľa alpínska 119 .obyčajná 80 .zlatá 119.Dammerov 98 . 94 . 129 šucha čierna 93. 129 rožtek bodkovaný 32 rudbekia 152 ruman roľný 152 .mäkký 181 .vŕbolistý 95 tavoľníkovec jarabinolistý 95 tekvica čiernosemenná 90 .skalná 119 .pravá 90 tilandsia bradovitá 174 timotejka lúčna 185 .siaty 155 šalotka 163 šalvia abesínska 142 .prostredný 145 .ročná 151 smldník 125 smlz chĺpkatý 182 .bezbranný 181 .väčší 145 skrutok vlahojavný 34 sladič obyčajný 40 sladkovka hladkoplodá 101.trojzárezová 175 skalienka ležatá 92 skalnica horská 120 skalničník 120 skalník čiernočervený 98 .ovisnutá 96 .krvavý 83 .šípová 8.poplazový 182 .siata 64 .ostrolistý 33 raž siata 183 rebarbora vlnitá 84 rebríček obyčajný 155 rebríčkovec stromkovitý 34 rebrovec 82 reďkev ohnicová 63. 84 .pichľavý 47 smrekovec opadavý 47 snežienka jarná 167.x hybridný 92 .lepkavá 142 .najväčší 120 .krvavá 120 .vráskavá 96 ryža siata 178.špaldová 183 .cviklová 80 .siata 183 .kompasový .obyčajný 44 195 . 142 .pestrý 102 rasca lúčna 124 rašelinník kostrbatý 33 . 102 sekvojovec mamutí 48 silenka nadutá 77 sitina ropušná 175 .patizónová 90 .psí 182 pšenica dvojzrnová 183 .konáristý 181 .špenátový 83.

130 tučnolist stromovitý 120 tuja riasnatá 48 .sladký 124 zelkova krétska 69 zemedym lekársky 61 zemepisník mapovitý 29 zemežlč menšia 126 zemolez čierny 148 .nedotklivá 65 žerušničník piesočný 65 . 147 .peruánsky 136 žerucha hustokvetá 64 .plotná 104.ovíjavý 148 . 91 .lesná 59 .klbkatý 146 .plazivá 76 .obyčajná 155 zlatovka previsnutá 131 .krehká 76 .májový 173 všehoj ázijský 121 xylópia etiopská 53 . 105 viktória kráľovská 55 vinič hroznorodý 111 .chlpatá 104 .lúčna 65 .kaukazský 111 .biela 76 .potočná 129 . 104 .košikárska 76 .kamčatský 148 .krovitá 97 .panónska 104 .biely 77 .lesný 111 .klasnatá 147 zimovec včasný 54 zimozeleň menšia 126 .kumánska 129 záružlie močiarne 57 zbehovec plazivý 137 .siata 64 196 .líščí 111 .tupolistá 76 vŕbka úzkolistá 107 vŕbovka malokvetá 107 vres obyčajný 93 vresovec mäsový 93 .siata poľná 104 .poľná 64 .východná 48 .mahalebková 97 .obyčajný 95 .lesklá 128 .kanadský 77 .štvorsemenná 104 .skalný 65 žihľava 71 žihľavec obrovský 73 žindava európska 123 žltnica maloúborová 155 žltohlav európsky 57 yzop lekársky 140 zádušník brečtanovitý uhorka siata 90.väčšia 126 zizyfus jujubový 112 zlatobyľ obrovská 155 .trojzubý 173 .západná 48 tujovička tamarišková 34 tujovka japonská 48 tulipán Gesnerov 165 .smutná 76 .japonská 76 .chlpatý 140 zanoväť 102 zantoxyl jaseňolistý 117 záraza konáristá 129 .prostredný 147 .osikový 77 .kríčkovitá 129 .roľná 128 vesnovka obyčajná 66 veternica hájna 58 .vtáčia 100.iskerníkovitá 58 .vojenský 173 vstavačovec bazový 173 .deväťlistá 65 .pobrežný 111 vistéria čínska 101 višňa čerešňová 97 .prostredný 44 tisovec dvojradový 48 tomka voňavá 185 topinambur 151 topoľ balzamový 77 .voňavá 125 triticale 183 trojpuk drsný 120 trojštet žltkastý 183 trsť obyčajná 182 trstina cukrová 179 trsťovník 179 tučnica alpínska 130 .obyčajná 97 140 .úzkolistá 104 .narcisokvetá 59 vičenec vikolistý 102 vigna čínska 106 vika huňatá 104 .obyčajný 148 .pravá 104 .pílkatá 97 vlčí bôb 102 vlkovec obyčajný 55 vojnovka belasá 131 vranček švajčiarsky 37 vranovec štvorlistý 167 vratič obyčajný 152 vratička mesiačikovitá 40 vŕba babylónska 76 .obyčajná 128 . 47 veronika brečtanolistá 128 .tatársky 148 zerva hlavičkatá 146.letný 111 .perzská 128 . 104.počerný 173 .prostredná 131 .okrúhlolistý 146 . 105 .nakladačka 91 .žliazkatá 65 zubovník šupinatý 129 zvonček broskyňolistý 146 .zelenkastá 131 zob vajcovitolistý 131 .popolavý 77 tôňovka dvojlistá 167 tradeskancia bielokvetá 174 .čierny 77 .virgínska 174 traslica najväčšia 181 .zborenisková 64 žeruška alpínska 65 žerušnica horká 65 .tenkolistá 104 .siata 100.ženevský 138 zdravienok 129 zebrina previsnutá 174 zelenozrnko 24 zeler voňavý 123 . vlašský 77 .srstnatá 104.vtáčí 131 zubačka cibuľkonosná 65 .kozí 148 .stromkovitý 93 vstavač obyčajný 173 .cv.repkovitý 146 žabí vlas 25 žabie semä 22 žabník skorocelový 158 žaburinka menšia 160 železník lekársky 136 .Hallerov 65 .lekárska 128 .lesný 165 turanec kanadský 155 túžobník brestový 95 . 105 .prostredná 181 trebuľka lesná 125 .šalátová 91 úhorník liečivý 66 urginéa morská 165 vajgela ružová 148 valeriána lekárska 149 valeriánka poľná 149 vanilka voňavá 173 vavrín pravý 54 vavrínovec lekársky 97 večernica voňavá 65 vemenník 173 vejmutovka 45.pŕhľavolistý 146 ..obyčajná 129.konáristý 146 .bylinná 76 .

.

silvestris subsp.botrys 79 79 79 hybridum 79 opulifolium .sativum 64 maximum 152 Leucanthemum vulgare 152 Leucobryum glaucum 34 Leucojum aestivum 168 .ochroleuca Corylus 61 .purpurascens 125 58 Hepatica nobilis 57.imbricatus 170 palustris 170 Gleditsia triacanthos 99 Glechoma hederacea 140 .pratense 118118 .pallida 170 .pilosella distichon 184 vulgatum 156 Holcus lanatus 182 Hordeum 156 .paludosa 156 170 Crocus albiflorus . Cunninghamia pepo 90 48 Cupressus sempervirens Curcumaepilinum 132 Cuscuta longa 171 . 163 .regalevulgaris 128.autumnale 152 Colutea arborescens 174 Colymbada 174 Comastoma 161 Commelina 126 .glandulifera 119 118 parviflora .limon 116 116 .lutea avellana 75 .regaliscanadensis 167 Convallaria arvensis 89 Convolvulusmajalis 155 Conyza 58 sativum 124 Corchorus capsularis 132 Coriandrum 109 102 80 Corispermum nitidum Cornus 102 Coronillamatthioli . 101.tinctoria asclepiadea 126 Gentiana 102 .columnae70 Dorstenia 154 Dorycnium pentaphyllum 102 Draba aizoides 65 Dracaena draco mas 40 Dryas zibethinus 169 Dryopteris filix .flava 176 . 152 Jasione montana 146.sativa 124 Delphinium elatum 136 .lutea 125. 152 colurna 75 maxima Cosmoscoggygria 114 98 Cotinus 75 alaunicus Cotoneaster 98 .sphondylium 58.viridis 91 . 87 Malva domestica 199 .occidentalis Centaurea Centaurium erytraea77 Cephalanthera 44 Cephalotaxus 173 Cerastium arvense 126 .densiflorum 64 ruderale . 147 Jasminum nudiflorum 131 Jovibarba 120 Juglansbufonius 72 nigra . 47 Cassia senna 100 Cattleya 174 Cedrus atlantica 47 .biebersteinii 77 vulgare 77 Cerasus avium 97 fruticosa 97 .caprifolium 148 nigra 148 148 148 periclymenum . Gossypium 88 88 .aurantium 116 .ovina 181 181 181 . Menný register .pennsylvanica 131 164 Fritillaria imperialis . 152 Celtis australis .hirta 176 Carlina acaulis 150.deodara orbiculatus libani cristata Celastrus 11069 .tatarica 148 90 100.tomentosus 98 6498120 Crambe98 Crassulamaritima Crataegus laevigata .liliiflora pomifera 56 x soulangeana Mahonia 52 bifolium Majanthemum 52 141 Majorana hortensis98 Malus mauritiana silvestris 98 .variegata 16964 155 Isatis tinctoria 151.latinský Abies alba 46.sibirica 169 .8. 127 Hottonia palustris 71 Hoya carnosa hexastichon 184 Humulus lupulus 85 Huperzia selago 37 165 Hutchinsia alpina 65 Hyacinthus 120 Hydrangea orientalis Hylocomium splendens 34 Hyoscyamus niger 136 Hypericum maculatum 86 .effusus 175 . 106 Leontodon autumnalis 156 .rosa-chinensis syriacus 8787 trionum murorum 156 Hieracium87 Anemone narcissiflora 59 Anthemis arvensis 152 Anthurium 160 Arabis alpina 65 Arctium lappa 153 Artemisia abrotanum 155 Asparagus officinalis 166 Asplenium nidus 40 Aster alpinus 140 Astragalus glycyphyllos 102 Atriplex hortensis 80 Avena fatua 183 Bambusa 179 Batrachium aquatile 59 Bauhinia 100 Betula lenta 75 Bidens frondosa 153 Bistorta major 83 Brassica oleracea 63 .bonus-henricus .convolvulus 82121 181 Fatsia japonica Festuca arundinacea gigantea181 .pseudodalmatica 70 vaginata valesiaca Ficus bengalensis .pneumonanthe punctata 126 Gentianella126 Geranium palustre 118 Acetosa pratensis 84 Acetosella vulgaris 84 Achillea millefolium 155 Aconitum anthora 58 Acosta 152 Aegilops 183 Aesculus hippocastanum 113 Agathis australis 46 Agave americana 169 Agrostis canina 182 Ajuga genevensis 138 Albizia 99 Alchemilla 94.deltoides albus 116 superbus 78 Dicentra grandiflora 128 Dictamnus 78160 Dieffenbachia Digitalis spectabilis .sabina 48 sibirica 48 Kerria japonica 95 116 Khaya arvensis 121 Kalopanax picta 80 112 Knautiascoparia 149 Koelreuteria paniculata Kochiasenegalensis Lactuca sativa 155 Lserriola 155 capitata155 aburnum anagyroides 155 101 . 95.bulbiferum 163 163 candidum164 martagon 163 .odoratus 107 107 .soja 105.capitata 63 . Cyanus 132 152 Cycas circinalis 43 85 .purpurea 128 37 lotus 94 Diphasiastrum alpinum 154 . 123.164 meleagris Fuchsia magellanica 108 Fumaria officinalis 61 Funaria hygrometrica 34 Gagea arvensis 164.regia 72 Juncus cinerea 175 Bromus arvensis 181 .maxima ficifolia 90 . .sambucina 173 Dahlia 171.melanospermaoleifera 90 90 pepo -90 90 patissoniana convar.lanata 128 Digitaria sanguinalis94 Diospyros ebenum 180 .aparine148 Galium odoratum 148 .pisiformis 107 107 pratensis 107 sativus 106.medica pyxidata 29 reticulata sinensis 116  paradisi 116 trifoliata Cladonia 116 .angustifolia 131131 131 excelsior 130.monogyna 98 curvisepala 98 Crepis biennis 156 .scolymusflorida 110 Cynodon dactylon 180 Cynosurus cristatus 185 Cynoxylon 151 Cyperus 176 Cypripedium majalis 173 Dactylorhiza calceolus 173 .sempervirens 110 Ilex aquifolium 67 .vernum 168 Leuzea rhapontica 151 Levisticumovalifolium 124 Libocedrus officinale 131 Ligustrum decurrens .rubrum 79 praecox 54 vulvaria 79 Chimonanthus Chlorococcum esculentus 176 Chlorocyperus 24 103 Chrysaspis aurea . 126 126 .robusta 148 nitida 88 Coleus 142 Colchicum arenarium 100.subsp. 39 palustre .dammeri 98 98 .mahaleb 97 .virginiana annuus 151 100.herbaceumuva-cripsa 120 hirsutum arboreum Grimmia pulvinata 99 173 Grossularia conopsea Gymnadenia dioica Gymnocladus121 .vesca 96 96 x ananassa Frangula 96 Fraxinus americana 131 .inflexus 175 trifidus communis 48 Juniperus 175 .scandens47 6978 110 Celosia 47 segetum 151.ladanum parviflora 155 .barbadense 88 34 88 .schultesii 148 verum 147 Genista germanica 101 .fortunei 110110 109 .pulcherrima 109 Euphrasia 127.vulgare 131 164 48 Lilium auratum .murinum184 tetrastichon 184 vulgare 184 . 61 Chara 26 Cheiranthus album 79 Chelidonium Chenopodium .vulgaris denudata 52 Magnolia 85 Maclura aquifolium 70 167 .107 sylvestris 106.communis coelestis125 31 Conium maculatum 58 Conocephalum conicum Consolida orientalis .varia 61cava 61 Cortusamas 61 Corydalis emerus 85 .vulgaris suspensa 131 Fontinalis antipyretica 34 Forsythia 95 .convar.ficifolium 7979 79 .carica 7070 elastica . 184 Empetrum hermafroditum 94 .hyemale 39 93 sylvaticum39 telmateia 39 Erica arborea Foeniculum vulgare 124 .religiosa 70 Filipendula ulmaria 95 . minor Fagara.odoratum globulus 107 60 wittmannii 65 Erythronium 65 Eschscholtzia californica 164 Eucalyptus europaeus 110 Euonymus dens-canis .viridissima 131 96 131 Forsythiachiloensis Fragaria x intermedia .muralis 29 Ledum palustre 92 Lemna minor 160 Lens esculenta 100.galeobdolon139 136 .longus 91 Cucurbita90.schinifolia 117 105 Fagopyrum esculentum 105 . Lagenaria cylindrica 139 Lamium album crispa90 137. 145 Elaeis guinensis Eleocharis crus-galli Elisanthe noctiflora 77 Elytrigia repens 177. 107 Ensete edule 172 Ephedra 93.88 Durio octopetala 96 180 Echinochloa176 159 Echium vulgare 144. 101 161 .catharticum 117 flavum 117 68 117 .luteuscampestris 175 polyphyllus Luzula 102 102 . 94 Epilobium parviflorum 49 Epipactis 173 Equisetum arvense 38.carnea verna 65 118 176 Eriophorum angustifolium Erodium cicutarium 123 Erophila 93 64 Eruca sativa Eryngium campestre65 Erysimum diffusum .sativusconvar. 96 Allium ampeloprasum 162.helenium 132 153 Ipomaea batatas 132 .horizontalis integerrimus niger arborescens .heuffelianus 170 sativus melo 90 170 Crocosmia crocosmiiflora Cryptomeria japonica 48 170 Cucumisconvar.oculus-christi 170 purpurea 153 Iris germanica graminea 169 .esculentus 87 87 sabdariffa .cepa 162 Alnus glutinosa 75 Alyssum allyssoides 66 .serrulata 97 vulgaris Ceratodonsiliqua 9999 Ceratonia purpureus34 Cercis siliquastrum81 Cereus giganteus Cerinthe major 81 .flos-cuculi nummularia 85 Lysimachia 77 . 129 Evernia prunastri 29 95 Exochorda grandiflora 105 equina subsp.tuberosus 106.viticella 59 26thomasoniae 136 Clerodendron Climatium59 Closteriumdendroides 34 Cnicus nucifera 148 151 Cocos benedictus Coffea arabica 159 .intybus 155. 129 tigrinum Linariaaustriacum 117 Linum 164 .moschata 96 .noli-tangere 118 101 walleriana 118 Indigofera tinctoria Inula britannica 153 .virginiana 96 112 viridis alnus .minor 143 Ceropegia woodii 127 Cetraria islandica 29 Chaenomeles japonica 98 48 Chamaecyparis 102 .caryophyllus 78 61 chinensis 78 .foliosum79 polyspermum quinoa . Iva xanthiifolia Jacea 151.ornus 130.164 167. 65 Hesperis matronalis Hevea brasiliensis 109 Hibiscus cannabinus 87 . 44 Gladiolus communis 170 . 153 Carya pecan 72 . 102 xylosteum Lotus corniculatus Luffa cylindrica 67 31 Lunaria annua .kaki 94 sylvestris 149 37 complanatum Dipsacus austriacum Doronicum . 91 90 .paraguaiensis 111 119 Impatiens balsamina .luzuloides 175 136 Lycium barbarum Lycopersicon esculentum 37 Lycopodioides helveticum 135 Lycopodium37 .cheiranthoides 65 .inflata seychelellarum 157 Lodoicea147 Loiseleuria procumbens 92 Lolium multiflorum 184 .lanceolata 48 .tuberosus 151 Helichrysum bracteatum Helleborus .maculatum purpureum Lantana camara Larix decidua 47 Lathraea niger 107 129 Lathyrus squamaria .perforatum 86 tetrapterum 86 Hypnum cupressiforme 34 Hyssopus officinalis 140 . amplexicaule 139 139 . 152 Datura stramonium 58 Daucus carota 124 .convar.heterophylla 181 pallens 181 . 165 . 125 Ciminalis endivia Cinchona54 camphora Cinnamomum cassia officinalis 148 .solida bipinnatus 151.perennecamtchatica 148 Lonicera 184 .maxima 116116 aurantiifolia .eriophorum 153 palustre 153 .hirsutamax 105.canephora 148 65 Cochlearia tatrae88 Cola acuminata .enneaphylloscaespitosa 182 glandulosa Descurainia sophia Deschampsia6565 78 Deutzia scabra 120 66 Dianthus barbatus . 39 . 101 Hedera helix68 Hedysarum hedysaroides 153 Helianthus niger 58 . 106 Glycyrrhiza glabra 101.tenuifolium 117 usitatissimum Liquidambar tulipifera 52144 Liliodendron officinale Lithospermum 147 Litchi chinensis 113 Lobelia erinus .153 54 Cirsium arvense .canum 153 153 . 43.europaea 132 trifolii 151.pseudacorus 169 pumila 169 .nigrum distachya 44.clavatum annotinum Lychnis coronaria 77 37 . 017 vernus Laurocerasus officinalis 97 Laurus nobilis 54 Lavandulaesculenta 29 140 Lecanora angustifolia . 59 Heracleum mantegazzianum 125 .oxysepalum 174 Dendranthema58 179 Dendrobium indicum Dendrocalamus Dentaria bulbifera 65 152 .hispidus campestre 64154 156 Leontopodium alpinum Lepidium 64 .tataricum 82 vulgaris 82 Fagus silvatica 125 Falcaria aubertii 73 Fallopia vulgaris 82 .fluviatile 3938.revoluta 43 Cyclamen fatrense 151 Cydoniacardunculus Cymbidium 174 98 Cynara oblonga .pubescens 138 tetrahit 138 Galinsoga 138 147 Galium album .mollis 181 Calathiana verna 126 Camellia japonica 86 Canna edulis 172 Cannabis indica 71 Cardamine amara 65 Carduus acanthoides 153 Carex acutiformis 176 .pratensis181 rubra 181 181 rupicola 181 .integrifolia 59 jacqmanii 59 vitalba .convar. 106 102 Glycine 140 .pisifera 48 augustifolium 107 Chamaecytisus lawsoniana Chamaepliumhumilis officinale 66 Chamaerion cheiri 67159 Chamaerops majus 60.rangiferina 25 59 Cladophora 29 Clematis alpina .zeylanicum 54 151.milii 109 obesa 109 .lutea 164.japonica horrida verrucosus Euphorbia 110 . .carthusianorum 78 .rediviva cruciata Lunularia 67 Lupinus angustifolius 102 .pusillum 118118 robertianum sanguineum Geum 96 Ginkgo biloba 8.campestris 103 dubia 103 Chrysosplenium 106 Cicer arietinum alternifolium 119 Cicuta virosa 156 156 Cichoriumclusii 126 . 168 pratensis 165 Galanthus nivalis Galeobdolon luteum 139 Galeopsis angustifolia 138 .oleraceum rivulare 153 vulgare Cissus antarctica 111 Citrullus lanatus 91 Citrus acida 116 .

mitis 98 Mamillaria 82 Marrubium vulgare 138 Medicago falcata 100.laevis 69 .subsp. 103 Melica ciliata 185 Melilotus albus 104 Mercurialis annua 109 Mimosa pudica 98 Monstera 160 Morus alba 70 Musa ensete 172 Muscari comosum 165 Myosotis alpestris 144 Rosa canina 8.hirta 89 .sanguineus 83 Salix alba 76 Salvia aethiopis 142 Sambucus ebulus 149 Saxifraga aizoides 119 Scilla bifolia 165 Sedum acre 120 Senecio abrotanifolius 154 Setaria italica 180 Zygnema 26 Narcissus poëticus Nicotiana alata 135 Odontites 129 168 Ononis spinosa 102 Ophrys apifera 173 Opuntia ficus-indica 81 Orchis militaris 173 Orobanche cumana 129 Oxalis acetosella 117 Pandanus edulis 158 Papaver argemone 60 Parietaria officinalis 72 Persicaria amphibia 83 Petasites albus 154 Phaseolus aureus 106 Phleum phleoides 185 Phlox drummondii 131 Phyteuma orbiculare 146. 104.. 64 Solanum dulcamara 134 Solidago gigantea 155 Sonchus arvensis 156 Sorghum dochna 179 Sphagnum nemoreum 33 Stachys annua 139 Stanhopea 174 Stapelia 127 Stipa 182 T agetes 150 Taxus baccata 44 Teucrium chamaedrys 137. 138 Thea sinensis 86 Thuja occidentalis 48 Thymus alpestris 141 Tilia cordata 89 Tithymalus amygdaloides 109 Trifolium alpestre 103 Triticum aestivum 183 Ulmus carpinifolia 69 .sylvestris 67 Viola arvensis 89 . 147 Pinguicula alpina 130 Pinus banksiana 47 Piper longum 55 Plantago lanceolata 145 Poa alpina 180 .inermis 112 200 .annua 180 Populus alba 77 Potentilla alba 96 Primula auricula 84.montana 69 Umbilicaria 28 Urtica cannabina 72 Usnea 29 Vaccinium gaultherioides Verbena officinalis 136 Veronica arvensis 128 93 Vicia cracca 100.lutea 89 Yucca filamentosa Zea mays 185 169 Zizyphus jujuba var. 85 Prunella grandiflora 140 Pulsatilla alba 58 Sieversia 96 Silene inflata 77 Sinapis alba 63. 105 Raphia 159 Rapistrum perenne 64 Reseda lutea 67 Reynoutria 83 Rhus typhina 114 Riccia 31 Rorippa amphibia 67 . 96 Rubus caesius 95 Rudbeckia 152 Rumex acetosa 84 .

V. SPN. Bratislava HEGI. a kol. SPN.. SPN. univerzita. KREJČA. 1996 : Systematická botanika lesnická. Anatómia a morfológia.. Príroda. 1988: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov... SZN Praha NOVÁK. A. Osveta. 1987 : Karyotaxonomický prehľad flóry Slovenska... G. Nitr. 1989 : Užitkové rostliny tropů a subtropů. ČERVENKA.. SPN. London. III. F. V.. J. Toronto DOSTÁL. Hamburg HENDRYCH. Bratislava DITTMER. . Slov. Z.. 1992 : Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I..... VŠZ.. poľnohospodárskej literatúry. Brno VETVIČKA...9.. Mezőgazd. A. J. Academia. New York ČERNOHORSKÝ.. New York KRESÁNEK. Bratislava NOVÁK. M.. F.VAN NOSTRAND comp. Nitra MÁJOVSKÝ. SPN. 1972 : Vyšší rostliny I. F. Praha HUTCHINSON. Nitra TERPÓ. II... A.. vydav. M. Columb. 1990 : Poľnohospodárska botanika.. Praha VALÍČEK. L. 1966 : Základy systému semenných rastlín. Brno KOŠŤÁL. F. IKRÉNYI. IV. Academia. Praha VANČUROVÁ. Z. II... a kol. R.. F. KÜHN. 1964 : Phylogeny and form in the plant kingdom. 1901. D. M. P. SPN. L.. 1971 : Základy rastlinnej morfológie. MATOUŠOVÁ. 1981 : Botanika I. Kiadó.. J. 1981 : An integrated system of classification of flowering plants. V. a kol. 1969 : EVOLUTION and PHYLOGENY of flovering plants. Príroda. C. a kol. 1965-1984 : Illustrierte Flora von Mitteleuropa I.. F.. Bratislava ZELENÝ. Bratislava ČERVENKA. a kol. Mendel. Praha PECIAR. SPU. 1990 : Návody na cvičenia z fylogenézy a systematiky rastlín.Systematika rastlín. I.. J. 1977 : Systém a evoluce vyšších rostlin. Príroda.. VEDA. Budapest URBAN.. 1967 : Morphology of Plants. 1992 : Stromy a kry. 1987 : Növényrendszertan. 1984 : Základy systému a evolúcie výtrusných rastlín. Soustavná botanika... J. 1958 : Farmaceutická botanika. HARPER INT.. M. Bratislava ČERVENKA. ĎURIŠOVÁ. ED. A... 1986.. J. Tokyo CRONQUIST.. Praha 205 . V. Univ. 1900. II. London. 1902 : Názorná květena II. 1966 : Flóra Slovenska I. a kol. SPN. 1992 : Botanika... 1986 : Slovenské botanické názvoslovie. Literatúra BOBÁK. R. J. 1991. Martin KOBLÍŽEK.. 1980 : Systém a evoluce nižších rostlin. BOBÁK. HINDÁK. ČERENKA. KALINA. a kol. V. Bratislava VOLF. J..VII.. Berlin. Bratislava FUTÁK.. Academie Press.. tlačiarne. H.. M. MURÍN. M. T.. VEDA. Press. Bratislava POLÍVKA. Verlag Paul Parey. H. Olomouc STOLLÁROVÁ. 1998 : Štrukturálna botanika.. Bratislava BOLD. 1966 : Poľnohospodárska botanika .