Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál

SYSTEMATICKÁ BOTANIKA

2001

Názov : SYSTEMATICKÁ BOTANIKA Autori : RNDr. Tibor Baranec, CSc. RNDr. Mária Poláčiková Mgr. Jaroslav Košťál Lektori: DOC. RNDr. Viera Stolárová, CSc. RNDr. František Mercel, CSc. Technický redaktor: RNDr. Ivan Ikrényi, CSc. © Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál, ISBN

OBSAH

1. Úvod
Rastlinná ríša ako najdôležitejšia biotická zložka našej planéty je stredobodom záujmu človeka od historických čias, ale len necelých 500 rokov sa rastliny stali objektom podrobného (vedeckého) bádania botaniky (fytológia). Systematická botanika je jednou z najstarších vedných disciplín v rámci botaniky, ktorá sa rozvíjala v úzkej spojitosti s antickou filozofiou. Už v tom období intenzívneho kultúrneho a vedomostného rozvoja ľudstva, (pred 2500 rokmi), sa poznalo viac než 200 druhov rastlín (Hippokrates, Theophrastos), ktoré sa triedili podľa ich využiteľnosti (jedlé, liečivé, jedovaté, okrasné). V histórii poznávania rastlinnej ríše postupne boli jednoduché praktické kritériá triedenia (klasifikácie) rastlín nahradené kritériami, ktoré zohľadňujú prirodzený vývoj druhov na našej planéte (fylogenéza). Na základe veľmi jednoduchého princípu príbuzenských vzťahov rastlín sa podarilo generáciám vedcov botanikov vytvoriť systém rastlinnej ríše, ktorá dáva obraz vývoja rastlín od počiatku vzniku života na Zemi (asi pred 3,7 miliardami rokov) až po súčasnosť. Rozmanitosť rastlinnej ríše (biodiverzita) sa odhaduje na viac než 1 milión druhov nižších i vyšších rastlín. Reálne poznanie nedosahuje ani 500 tis. druhov v dôsledku obmedzených možností ľudstva, a dokonca veľa druhov vyhynie skôr, ako by boli poznané. Človek z tohto množstva druhov prakticky nevyužíva ani 2 % (12 000 druhov), ale zároveň aktívne vstupuje do biologických (genetických) procesov druhov vytváraním nových foriem, alebo dokonca nových druhov. Zároveň negatívne ovplyvňuje biologické procesy alebo životné prostredie mnohých druhov, čím ohrozuje ich ďalšiu existenciu a dokonca zapríčiňuje ich čiastočné alebo úplné vyhynutie. Dokonalé poznanie diverzity rastlinnej ríše umožňuje systematická botanika pomocou svojich špecifických metód využitím hierarchie systematických kategórií, resp. systematických (taxonomických) jednotiek. V konečnom dôsledku to umožňuje človeku lepšie využitie rastlinných zdrojov a zároveň možnosť ich ochrany. Predkladaný systém rastlinnej ríše nevystihuje reálny fylogenetický systém, ale je prispôsobený požiadavkám výučby študentov dištančného vzdelávania, pričom približuje schématicky jednotlivé vývojové skupiny rastlín od siníc (Cyanophyta) po krytosemenné (Magnoliophytina,=Angiospermae). Z didaktického hľadiska sú krytosemenné rastliny členené v zmysle fylogenézy na vývojovo najdôležitejšie čeľade.

2. Fylogenéza a evolúcia rastlín
Rastlinnú ríšu našej planéty predstavujú dnes druhy rastlín tvoriace veľmi rôznorodé skupiny vývojové oddelenia. Rozmanitosť rastlinstva vyjadrená prostredníctvom druhov (biodiverzita) je výsledkom špecifického procesu, ktorý prebiehal milióny rokov a prebieha doteraz, kontinuitne a vo vzájomnom vzťahu s ostatnými organizmami (vírusy, baktérie, huby, živočíchy), a ktorý označujeme ako evolúcia, čiže vývoj. Základnou vlastnosťou živých organizmov na Zemi je ich sebazdokonaľovanie, ktorého výsledkom je vznik dokonalejších foriem. Tento proces prebieha kontinuitne v určitom čase a na konkrétnom mieste našej planéty. Vývoj sa realizuje jedine prostredníctvom adaptability genómu jedincov druhu na podmienky prostredia a čiastočne ho môže aj ovplyvňovať. Z časového hľadiska evolúcia druhu môže trvať aj tisíce až milióny rokov, kým vznikne nová kvalita, ktorú môžeme označiť ako nový druh. Je to veľmi zložitý proces označovaný ako mikroevolúcia (speciácia). Čas a prostredie neustále pôsobili na druhy milióny až desiatky miliónov rokov (dlhodobý vývoj), ktorého výsledkom je vznik nových progresívnejších vlastností (znakov) pre veľké skupiny druhov, čo nazývame makroevolúciou = fylogenéza. Zo systematického hľadiska hodnotíme takto vzniknuté znaky ako fylogenetické (napr. cievne zväzky a listy pri vyšších rastlinách - Telomophyta, kvet pri krytosemenných rastlinách). Využitím následne vzniknutých znakov druhov v procese vývoja sa vytvárajú prirodzené fylogenetické systémy organizmov jednotlivých ríš. (CRONQUIST 1981, TACHTAJAN 1997). Vznikom a vývojom života (organizmov) na Zemi sa zaoberá veľa teórií a hypotéz, ktoré sa delia na kreačné a evolučné, avšak podstatu vzniku života sa nepodarilo jednoznačne dokázať. Len dlhodobý vývoj organizmov (fylogenézu) je možné mozaikovo poskladať do neúplného obrazu pomocou paleontologických nálezov taxónov najvyšších taxonomických kategórií. Všeobecnú fylogenetickú schému organizmov, zvlášť rastlín, môžeme znázorniť len zjednodušenou a neúplnou schémou (obr.1), nakoľko nemáme dostatok dokladového materiálu.

Vývojová schéma organizmov a rastlinnej ríše na Zemi

4

Začiatok evolúcie a fylogenézy všetkých organizmov sa odvíja od prabunkových organizmov - eobiontov - ktoré žili pred 3,7 miliardami rokov. Eobionty boli jednobunkové autotrofné praorganizmy podobné archiplastom siníc, z ktorých sa vyvinuli postupne mixotrofné organizmy - baktérie, fotoautotrofné organizmy (sinice, riasy a telómové rastliny) a heterotrofné organizmy (huby a živočíchy). Regresným vývojom eobiontov vznikli vírusy a baktériofágy.

5

Prvé fotosyntetizujúce organizmy - rastliny vznikli pred 2 miliardami rokov a nazývajú sa sinice a prvozelené riasy (Prochlorophyta). Zdokonalením bunkovej stavby a asimilačného systému vznikajú riasy, z ktorých najdokonalejšie zelené riasy (Chlorophyta) dali základ pre vznik dokonalejších rastlín telómových, čiže vyšších rastlín. Z geohistorického hľadiska sa tento revolučný proces fylogenézy datuje len spred 450 mil. rokov, kedy tieto rastliny (Rhyniophyta) z vodného prostredia praoceánu prenikli na suchú pevninu. Názorný prehľad chorológie vývoja fylogenetických skupín uvádzame v priloženej schéme. Osídľovanie pevniny prostredníctvom prispôsobenia sa telómu meniacim sa ekologickým podmienkam, sa prejavilo v obrovskej anatomicko-morfologickej zmene rastlinného tela a jeho častí. Podstatný význam v tomto období zohráva metagenéza (rodozmena) ako prvok adaptácie rastlín na podmienky prostredia. Zdokonalením vodivých pletív a asimilačných orgánov cievnaté rastliny (pred 350 mil. rokmi) - papraďorasty (Pteridophyta) dokonale obsadili povrch kontinentu. Striedanie suchších a vlhších periód v tomto období znamenal prispôsobenie sa pohlavného reprodukčného systému rastlín vznikom zvláštneho zariadenia - vajíčka, nevyhnutného pre ďalší adaptačný proces. Vznikli takto semenné rastliny -nahosemenné (Gymnospermae), ktoré na pevnine prevládli nad papraďorastami v stredných druhohorách (150 mil. rokmi). Vznikom kvetu krytosemenných rastlín (Angiospermae) pred 135 mil. rokmi a dokonalou ochranou vyvíjajúcich sa semien v plodoliste nastala kontinuitná evolúcia na vysokej kvalitatívnej úrovni, ktorá sa začala koncom druhohôr a trvá doteraz. Jej výsledkom je obrovská rozmanitosť rastlín (biodiverzita), ktorú hodnotíme pomocou hierarchie taxonomických kategórií vo fylogenetickej chronológii.

Ranunculus macranthus - zástupca druhohornej flóry (130 miliónov rokov)

6

3. Triedenie (klasifikácia) rastlinnej ríše - taxomické kategórie
Druhy rastlinnej ríše, ktoré môžeme v súčasnosti pozorovať na našej planéte, vznikali v priebehu evolúcie v rôznom geohistorickom čase. Z toho vyplýva, že majú rôzne štrukturálne a morfologické vlastnosti (znaky) na rôznej vývojovej úrovni. Usporiadaním druhov od najjednoduchších po najzložitejšie, čiže od najstarších po najmladšie (fylogeneticky), pomocou špecifických metód a kategórií (systematickej botaniky) do systému, sa zaoberá taxonómia (systematika). Vytvorenie prirodzeného systému rastlinnej ríše na základe horeuvedených skutočností, umožňuje lepšie pochopenie, rýchlejšiu a spoľahlivejšiu orientáciu v obrovskej rozmanitosti druhov - biodiverzite. Špecifickým termínom systematickej botaniky je taxón a taxonomická kategória (alebo taxonomická jednotka) v hierarchickom usporiadaní. Pomocou taxonomických kategórií sa vytvára hierarchia taxónov, ktorými charakterizujeme rastlinnú ríšu v celej jej rozmanitosti. Vychádzame pritom zo základnej taxonomickej kategórie resp. taxónu, ktorým je druh ako konkrétna objektívna realita v geohistorickom čase i súčasnosti na Zemi. Rozlišujeme taxonomické kategórie hlavné a vedľajšie, pričom vedľajšie sú podradené alebo nadradené hlavným kategóriam (napr. čeľaď - podčeľaď, rad - nadrad, a pod.). Vo vzťahu k druhu rozlišujeme vyššie kategórie a nižšie kategórie, taktiež z toho vyplýva, že rozdeľujeme taxóny na vyššie a nižšie ako druh. Prehľad hlavných taxonomických kategórií : 1. vyššie (ako druh) : Divisio - oddelenie : Spermatophyta (semenné rastliny) Classis - trieda : Magnoliopsida (magnóliokveté) Ordo - rad : Rosales (ružotvaré) Familia - čeľaď : Rosaceae (ružovité) Genus - rod : Rosa (ruža) 2. základná : Species - druh : Rosa canina (ruža šípová) 3. nižšie : Subspecies - poddruh : Rosa canina subsp. canina (ruža šípová šípová) Varietas - varieta : Rosa canina var. latifolia (ruža šípová širokolistá) Forma - forma : Rosa canina f. alba ( ruža šípová biela) Všeobecná definícia druhu je zložitá, pričom niekoľko desiatok biológov sa ju pokúsilo čo najvýstižnejšie formulovať. Z praktického hľadiska uvádzame nasledovnú definíciu druhu ako : • súbor populácií jedincov s rovnakým pôvodom, rovnakými genetickými vlastnosťami (genotyp), s voľným tokom génov v pohlavnom procese, rovnakými morfologickými znakmi (fenotyp) a fyziologickými procesmi i ekologickými nárokmi, ktoré rastú na určitom geograficky vymedzenom území (areál). Všetky jedince populácie nemusia byť úplne identické, ale môžu sa čiastočne odlišovať v niektorých znakoch, čo označujeme ako vnútrodruhová premenlivosť (diverzita, variabilita). Hodnotíme ju pomocou nižších taxonomických kategórií (subsp., var., f.). Vedecké pomenovanie taxónov (nomeklatúra - názvoslovie) sa riadi pomocou Pravidiel medzinárodného kódu botanickej nomeklatúry, ktoré presne túto činnosť vymedzujú. Pravidlá sa zakladajú na historickom diele najvýznamnejšieho botanika, švédskeho vedca Karla Linného - Species plantarum (1753), ktorý stanovil dvojslovné (binomické) pomenúvanie druhov (napr. Rosa canina, Ginkgo biloba). Národné (slovenské) názvoslovie sa zakladá na vedeckom názvosloví (ruža šípová, ginko dvojlaločné).

7

Nahosemenné 1.machorasty 1.žltozelené riasy 3.červenoočká 5.chvojníky 4.Dicotyledonae) .4. Trieda : Ginkgopsida .plavúnky 3.rozsievky 4. Trieda : Ephedropsida . Trieda : Bryopsida . Trieda : Taxopsida .papraďorasty 1.pečeňovky 2.rožteky 3. Trieda : Equisetopsida . Oddelenie : Euglenophyta . Trieda : Hepaticopsida .prasličky 4. Trieda : Pinopsida . Čeľaď : Araucariaceae .paprade 4.Magnóliokveté 1. Trieda : Selaginellopsida . Pododdelenie : Gymnospermatophytina (Gymnospermae) . Oddelenie : Rhodophyta .leknotvaré 8 . Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) . Rad : Aristolochiales .anonovité 2. Trieda : Conjugatophyceae .cykasy 2. Podríša : Thallophyta (Thallobionta) . Čeľaď : Cupressaceae . Čeľaď : Taxodiaceae . Trieda : Phaeophyceae .Nižšie rastliny (Stielkaté rastliny) 1.tisovcovité 4. Podtrieda : Sphagnideae 2.tisy 5. Rad : Magnoliales .pieprotvaré 1.pieprovité 4. Modifikovaný prehľad systému rastlinnej ríše Ríša rastlín . Čeľaď : Piperaceae . Trieda : Anthocerotopsida .spájavky 3.araukariovité 2. Trieda : Chrysophyceae .rastliny semenné 1. Trieda : Charophyceae .ginká 3.magnóliotvaré 1.vlkovcovité 5.Telómové rastliny (Vyššie rastliny) 1.plavúne 2.sinice 2.magnóliovité 2.borovicovité 3.Krytosemenné 1.ihličnany 1.zelené riasy 1.zlatisté riasy 1. Čeľaď : Calycanthaceae -kalykantovité 3. Oddelenie : Pteridophyta .rýniorasty 3. Trieda : Polypodiopsida . Trieda : Bacillariophyceae .červené riasy 4. Trieda : Lycopodiopsida . Trieda : Chlorophyceae . Čeľaď : Pinaceae . Oddelenie: Cyanophyta . Podtrieda : Bryideae 2. Čeľaď : Annonaceae .cyprusovité 2. Oddelenie: Chromophyta (Chrysophyta) . Oddelenie : Spermatophyta . Oddelenie : Chlorophyta . Čeľaď : Aristolochiaceae . Rad : Nymphaeales .machy 1.vlastné zelené riasy 2. Trieda : Xanthophyceae . Trieda : Magnoliopsida (dvojklíčnolistové .chary 6. Trieda : Cycadopsida . Cormobionta) .vlkovcotvaré 1.Regnum vegetabile (Plantae) A. Oddelenie : Bryophyta . Oddelenie : Rhyniophyta .vavrínovité 2.hnedé riasy 3. Čeľaď : Magnoliaceae . Čeľaď : Lauraceae .vavrínotvaré 1.zlatohnedé riasy 2. Oddelenie : Lichenophyta . Rad : Laurales .lišajníky B. Podríša : Telomophyta (Cormophyta. Rad : Piperales .

Čeľaď : Hypericaceae .opunciovité 18. Rad : Opuntiales .mrlíkovité 17. Čeľaď : Ranunculaceae . Čeľaď : Cannabaceae . Čeľaď : Phytolaccaceae .žihľavotvaré 1. Čeľaď : Nymphaeaceae . Rad : Betulales . Čeľaď : Chenopodiaceae .čajovníkovité 2.prvosienkotvaré 1.morušovité 3.zemedymovité 9.láskavcovité 3. Rad : Theales . Čeľaď : Theaceae .stavikrvovité 19. Čeľaď : Platanaceae . Rad : Caryophyllales .bavlníkovité 4.slezovité 2. Rad : Polygonales .brestovité 2.bukotvaré 1. Čeľaď : Resedaceae . Čeľaď : Nelumbaceae .stavikrvotvaré 1. Čeľaď : Fagaceae . Čeľaď : Paeoniaceae .fialkovité 2.vŕbotvaré 1.vŕbovité 16. Čeľaď : Betulaceae . Rad : Papaverales . Rad : Violales .lipovité 23. Rad : Salicales .begóniovité 9 . Čeľaď : Amaranthaceae .orechovité 13.opunciotvaré 1.fialkotvaré 1. Čeľaď : Bombacaceae . Rad : Juglandales . Čeľaď : Berberidaceae . Čeľaď : Papaveraceae .pivonkovité 21.slezotvaré 1. Rad : Berberidales . Čeľaď : Ulmaceae .hamamelovité 2. Čeľaď : Fumariaceae .kaparotvaré 1.rezedovité 10. Čeľaď : Juglandaceae . Čeľaď : Passifloraceae . Rad : Primulales .prvosienkovité 20. Čeľaď : Opuntiaceae .žihľavovité 12.lotosovité 6.líčidlovité 4.brezotvaré 1.bukovité 14. Čeľaď : Begoniaceae .mučenkovité 3. Čeľaď : Caryophyllaceae .orechotvaré 1.kapustovité 3.makovité 2.hamamelotvaré 1.ľubovníkovité 22.dráčotvaré 1.papajovité 4. Čeľaď : Polygonaceae . Čeľaď : Capparaceae . Rad : Fagales . Čeľaď : Urticaceae .čajovníkotvaré 1.dráčovité 7. Čeľaď : Cucurbitaceae .kaparovité 2. Čeľaď : Tiliaceae .tekvicovité 5. Rad : Ranunculales . Čeľaď : Primulaceae .kakaovníkovité 3. Rad : Urticales .konopovité 4. Čeľaď : Malvaceae .1. Rad : Hamamelidales . Rad : Paeoniales . Čeľaď : Hamamelidaceae . Čeľaď : Violaceae . Rad : Capparales .iskerníkotvaré 1. Čeľaď : Salicaceae .klinčekotvaré 1.leknovité 2. Čeľaď : Moraceae .pivonkotvaré 1. Čeľaď : Sterculiaceae . Čeľaď : Caricaceae . Čeľaď : Brassicaceae .iskerníkovité 8.makotvaré 1.platanovité 11.klinčekovité 2. Rad : Malvales .brezovité 15.

bršlenotvaré 1. Rad : Sapindales . Rad : Fabales .rešetliakovité 33. Čeľaď : Apiaceae .ružovité 27. Rad : Saxifragales . Čeľaď : Saxifragaceae . Čeľaď : Linaceae . Čeľaď : Loganiaceae .myrtotvaré 1. Čeľaď : Fabaceae . Rad : Ericales . Čeľaď : Styracaceae . Rad : Cornales .vrabcovníkovité 29.bôbotvaré 1.mrkvovité 38.hortenziovité 37.styraxovité 26.mliečnikotvaré 1.viničovité 2.mydlovníkotvaré 1.netýkavkovité 36.pakostotvaré 1.mimózovité 2.brusnicovité 3. Čeľaď : Balsaminaceae .pakostovité 4. Čeľaď : Caesalpiniaceae .krtičníkotvaré 10 .obličkovcovité 34. Rad : Rosales . Čeľaď : Cornaceae . Rad : Rutales .rašetliakotvaré 1.krušpánovité 2. Čeľaď : Hydrangeaceae . Čeľaď : Asclepiadaceae .lomikameňotvaré 1.ružotvaré 1. Čeľaď : Celastraceae . Čeľaď : Hippocastanaceae . Čeľaď : Araliaceae .vresovcovité 2.vresovcotvaré 1. Čeľaď : Empetraceae .24. Rad : Rhamnales . Čeľaď : Rhamnaceae .ľanovité 3.meliovité 3. Čeľaď : Rutaceae .sapotovité 3. Čeľaď : Crassulaceae .šuchovité 25. Čeľaď : Staphyleaceae . Čeľaď : Sapotaceae .kysličkovité 2. Čeľaď : Grossulariaceae .cezmínovité 3. Čeľaď : Apocynaceae .bôbovité 28. Čeľaď : Thymelaeaceae .tučnolisté 4. Rad : Celastrales . Čeľaď : Simaroubaceae .horcovité 3. Rad : Geraniales .rutovité 35. Čeľaď : Ebenaceae .pupaľkovité 3.loganiovité 2. Rad : Ebenales . Čeľaď : Myrtaceae . Rad : Myrtales . Čeľaď : Mimosaceae . Rad : Loganiales .myrtovité 2.mliečnikovité 30. Čeľaď : Gentianaceae .ebenotvaré 1.klokočovité 32. Rad : Euphorbiales .egrešovité 3. Čeľaď : Buxaceae .pagaštanovité 3.loganiotvaré 1. Čeľaď : Sapindaceae .aralkotvaré 1. Rad : Scrophulariales .aralkovité 2.mydlovníkovité 2. Čeľaď : Rosaceae .lomikameňovité 2.cezalpíniovité 3.zimozeleňovité 4. Čeľaď : Vacciniaceae . Rad : Araliales . Čeľaď : Meliaceae . Čeľaď : Euphorbiaceae .bršlencovité 2.drieňotvaré 1. Čeľaď : Anacardiaceae . Čeľaď : Aquifoliaceae . Čeľaď : Ericaceae .glejovkovité 39.rutotvaré 1.ebenovité 2. Čeľaď : Oenotheraceae .drieňovité 31.simarubovité 2. Čeľaď : Geraniaceae . Čeľaď : Vitaceae . Čeľaď : Oxalidaceae .

Čeľaď : Lemnaceae .zvončekotvaré 1.železníkovité 2. Čeľaď : Agavaceae .bublinatkovité 4.pandánovité 2. Čeľaď : Iridaceae . Čeľaď : Scrophulariaceae . Rad : Arecales .okrasovité 2.vojnovkovité 2. Čeľaď : Cichoriaceae .ľaliokveté (Monocotyledonae . Čeľaď : Solanaceae .1. Čeľaď : Alismataceae . Čeľaď : Lobeliaceae . Trieda : Liliopsida .šachorotvaré 11 . Rad : Liliales .zárazovité 3. Čeľaď : Orchidaceae .krtičníkovité 2. Čeľaď : Zinngiberaceae . Rad : Zinngiberales . Rad : Campanulales .agávovité 4.amarylkovité 3. Čeľaď : Orobanchaceae .zvončekovité 2. Čeľaď : Campanulaceae . Čeľaď : Bromeliaceae .lobelkovité 45. Rad : Asterales . Čeľaď : Arecaceae . Rad : Butomales .podenkotvaré 1.čakankovité 2.áronotvaré 1. Čeľaď : Rubiaceae . Rad : Rubiales .hluchavkotvaré 1. Rad : Boraginales -borákovité 1.borákovité 43.zemolezovité 3. Čeľaď : Pandanaceae . Rad : Arales .broméliovité 8. Čeľaď : Utriculariaceae .astrotvaré 1.žaburinkovité 4. Čeľaď : Polemoniaceae .skorocelovité 44.valeriánovité 4. Čeľaď : Liliaceae .ďumbierotvaré 1.ľuľkotvaré 1.vstavačovité 7.vstavačotvaré 1. Čeľaď : Valerianaceae . Čeľaď : Plantaginaceae .štetkovité 46. Rad : Commelinales .ľuľkovité 41. Rad : Juncales .jednoklíčnolistové) 1. Čeľaď : Boraginaceae . Čeľaď : Cuscutaceae .kukučinovité 4. Čeľaď : Caprifoliaceae . Čeľaď : Amaryllidaceae . Rad : Solanales .sitinotvaré 1. Rad : Plantaginales .sitinovité 9.pupencovité 3.skorocelotvaré 1. Čeľaď : Oleaceae .arekovité 3. Rad : Lamiales .astrovité 2.ľaliovité 2.olivovité 40.banánovníkovité 3. Čeľaď : Cannaceae . Čeľaď : Asteraceae .kosatcovité 5.áronovité 2. Čeľaď : Musaceae . Rad : Orchidales .ľaliotvaré 1.podenkovité 2.arekotvaré (palmy) 1. Čeľaď : Commelinaceae . Čeľaď : Juncaceae .marenotvaré 1.hluchavkovité 42.kanovité 6.žabníkovité 2.ďumbierovité 2. Rad : Cyperales . Čeľaď : Araceae .marenovité 2. Čeľaď : Verbenaceae .okrasotvaré 1. Čeľaď : Lamiaceae . Čeľaď : Convolvulaceae . Čeľaď : Dipsacaceae . Čeľaď : Butomaceae .

Čeľaď : Poaceae . Rad : Poales .lipnicotvaré 1.klinčekotvaré 12 .klinčekovité Caryophyllales .kúkoľ poľný Caryophyllaceae . Čeľaď : Cyperaceae .lipnicovité Agrostemma githago .1.šachorovité 10.

Sinice sa rozmnožujú iba nepohlavne . V planktóne tropických morí (napr. Časť centroplazmy. Osídľujú aj teplotne extrémne stanovištia. V povrchových vrstvách snehu sú pomerne zriedkavé. ale niektoré sú schopné plazivého.nanocytmi. trpasličími bunkami . prezimujú a za priaznivých podmienok vyklíčia na nové vlákno. Heterocysty majú význam pri sporulácii a pri fixácii atmosférického dusíka. zeaxantín. alebo aj farbou od ostatných vegetatívnych buniek. či uvoľnenými vláknami alebo časťami vlákna (hormogónie). Slizový obal býva zafarbený špecifickými farbivami (karotenoidmi) do žlta. alebo vegetatívne. ale i v moriach a oceánoch. Terestrické sinice žijú na povrchu. mitochondrie a iné obligátne membránové organely (Golgiho aparát. myxoxantofyl a dva vo vode rozpustné pigmenty . Červené more) zapríčiňuje „vodný kvet“ rozvoj druhov rodu Trichodesmium. ako to je pri eukaryotických fotosyntetizujúcich rastlinách. kde je sústredená DNA. s ktorými sinice (alebo riasy) tvoria stielku lišajníkov (rody: Gloeocapsa. scytonemín).delením buniek na dve časti.5.sinice 1. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom výskyte tzv. V termálnych žriedlach niektoré druhy znášajú teplotu vody až +73 oC. Charakteristika systematických skupín a kategórií A. chýbajú im plastidy. od čoho je voda červená. Chladnomilné druhy z arktických vôd vegetujú pri teplote bodu mrazu. Bentosové sinice v dôsledku tvorby kyslíka alebo iných plynov sa odtŕhajú od substrátu a plávajú na hladine ako slizovité chumáče. Bunkové steny siníc obaľujú vrstvy slizu. Chroococcus. pri hromadnom rozvoji spôsobujú modré zafarbenie snehu tzv. nukleoid.modrý fykocyán a červený fykoerytrín (ktoré sa priamo nezúčastňujú na fotosyntéze).nižšie rastliny ( stielkaté ) 1. viditeľný voľným okom v podobe drobných zrnkovitých zhlukov. V podmienkach mierneho pásma sa objavuje v letnom a jesennom období a môže podľa stupňa eutrofizácie vôd vytvárať veľa biomasy. β-karotén. rožtekmi (Anthoceros). Niektoré druhy siníc žijú symbioticky s inými druhmi rastlín. Stigonema). Podobne ako baktérie nemajú morfologicky diferencované jadro. nemá jadrovú membránu ako jadro eukaryotických rastlín. kde sa fosfáty a nitráty odčerpali vegetáciou okolitých rias. vláknité. Rad : Oscillatoriales . Bunky obsahujú aj veľa polyfosfátových zrniek (volutínové zrnká).vláknité sinice Jednobunkové alebo mnohobunkové. „modrý sneh“. od ktorých sa líšia primitívnejšou stavbou bunky. Sinice sú všeobecne rozšírené v rôznych biotopoch. kedy dochádza k vyčerpaniu kyslíka a k úhynu rýb. „vodný kvet“. prokaryon). Takýto typ jadra sa označuje ako difúzne jadro. Bunky siníc sú najčastejšie modrozelené a hnedozelené. resp. do hneda. Špecifickými bunkami niektorých vláknitých siníc sú heterocysty a akinety (spóry). Nepravidelný. Ich farba je dosť premenlivá. voľne uložených v protoplaste. Prevažná časť siníc je nepohyblivá. v pôde . 13 . z rodu Oscillatoria) vykonávajú pravidelný pohyb. ktoré tvoria zhluky do červena zafarbených vlákien. Oddelenie : Cyanophyta . Patria do skupiny prokaryotických organizmov. autotrofné rastliny podobajúce sa riasam. Podríša : Thallophyta ( Thallobionta ) . V stojatých a mierne tečúcich vodách tvoria významnú zložku fytoplanktónu a fytobentosu. akými sú horúce termálne pramene a povrchové vrstvy snehu a ľadu. Tylakoidy tvoria primitívny fotosyntetický aparát a nie sú zabudované do chloroplastov. sa nazýva nukleoplazma (jadrový ekvivalent. odlišujúce sa tvarom. Tieto látky umožňujú siniciam masovú reprodukciu aj vo vodách. Rad : Chroococcales . endoplazmatické retikulum). závisí od dedičných faktorov a podmienok výživy. trhavý pohyb majú jednobunkové sinice. do modra alebo červena (gloeokapsín. echinenón. Akinety tiež vznikajú z vegetatívnych buniek na konci vegetačného obdobia. Najznámejšia je symbióza s hýfami húb. a to oddelením jednotlivých buniek z vlákna (planokoky). alebo v povrchovej vrstve pôdy. Najdôležitejšou zásobnou látkou je sinicový škrob. Nostoc. Fotosyntetizujúce sinice obsahujú chlorofyl a (chlorofyl b chýba).kokálne sinice 2. Vstupujú do symbiózy aj s niektorými pečeňovkami (Blasia). na vlhkom dreve. Fotosynteticky aktívne farbivá sú na tylakoidoch. prípadne rozdelením kolónie a tzv. stielkaté. najčastejšie v stojatých vodách. Nápadné sú hrubou bunkovou stenou. Niekedy sa v ňom ukladá uhličitan vápenatý alebo hydroxid železa. kým vláknité druhy (napr. kĺzavého alebo rotačného pohybu.

nahosemennými rastlinami (Cycas). niekedy viacradové (Hapalosiphon hibernicus. Cyanocystis versicolor. Podobne sa využívajú na zúrodňovanie niektorých pôd. Microcystis aeruginosa. Fosílne druhy sú známe z prekambria (3. 3. medzi ktorými sa nedokázali priame vývojové vzťahy. Pri štúdiu vývoja rias ako významnej etapy v evolúcii rastlín sa zistili Obr. hospodársky významné pre ich schopnosť fixovať plynný dusík a tým sa uplatňujú na ryžových poliach. hubkami. 2: Vláknité sinice : 1. Gloeocapsa sanguinea. že vývoj siníc sa ukončil v dávnych geologických dobách. Cylindrospermum muscicola A: akineta. 5. alebo rozkonárené. Netvoria jednotnú a ucelenú systematickú skupinu ale je to niekoľko samostatných oddelení.H: heterocysta. Nodularia harveyana). Sú to jednobunkové alebo mnohobunkové. rozmnožujúce sa delením buniek na dve časti a nanocytmi (Cyanocystis versicolor). Oscillatoria princeps. Hapalosiphon v chemickom zložení bunkových stien. ktoré sa začleňujú do 250 rodov. nerozkonárené (Nostoc commune. 4. stielkaté autotrofné (vzácne heterotrofné) rastliny. Nostoc commune. Microcystis aeruginosa. Anabaena v kombinácii fotosyntetických pigmentov. Aphanothece). Vývojová skupina . Stigonema minutum 14 . Synechococcus leopoliensis) alebo v kolóniách (Merismopedia elegans. 8. alergie) a pre drobné živočíchy. 6. pôdy a aerických stanovíšť sa opísalo viac ako 1000 druhov. Chroococcus turgidus. Tvoria slepú vývojovú líniu. Phormidium autumnale. Významné môžu byť sinice ako zdroj bielkovín vo výžive ľudí i hospodárskych zvierat. rozdiely v organizačných znakoch stielky: Phormidium autumnale. 4. Anabaena circinalis. Vlákno (filament) tvorí rad buniek s heterocystami a slizová pošva (u niektorých chýba). Niektoré sú toxické pre človeka (zápaly pokožky.2 miliardy rokov) a stavba ich stielky je podobná recentným druhom. ktorá sa udržala dodnes v početných. circinalis. ale vývojovo málo progresívnych druhoch. Synechococcus leopoliensis. Oscillatoria princeps. Zo sladkých vôd. napr. 7.vodnými papraďami (Azolla). Cyanothece aeruginosa. ježovkami. 2. pre vysoký obsah proteínov (50 % váhy sušiny). Nodularia harveyana. 7.  Do tohoto rodu patria jednobunkové sinice žijúce jednotlivo (Cyanothece aeruginosa. Chroococcus turgidus). hibernicus . Tolypothrix tenuis. 1: Kokálne sinice : 1. pokusne sú používané v lekárstve (hojenie rán a zápalov). Gloeocapsa sanguinea. mäkkýšmi. Preto sa usudzuje. tvarovo rozmanitých. s prvokmi. V Číne a Japonsku sa oddávna používajú ako lahôdka (Nostoc. Obr. Vlákna sú jednoduché. Zúčastňujú sa na tvorbe liečivých bahien. 9. Stigonema minutum). Merismopedia elegans  Sinice s vláknitou stielkou. 6. Tolypothrix tenuis. Sinice považujeme za najstaršie a najprimitívnejšie autotrofné organizmy. Sinice žijú symbioticky aj s niektorými vodnými živočíchmi.riasy (Algae) Zo stielkatých rastlín sa medzi eukaryotické organizmy zaraďujú aj riasy. 3. 2. 5. Sinice sa považujú za perspektívne rastliny.

Anizogamia je pohlavný proces. vakovitá alebo vláknitá a tvorí ju jediná makroskopická bunka. Nepohlavne sa rozmnožujú pohyblivými výtrusmi (zoospórami) i nepohyblivými (aplanospórami). pri ktorom splývajú gaméty nerovnakého tvaru alebo nerovnakej veľkosti.má vláknitú alebo vakovitú mnohobunkovú stielku z viacjadrových buniek.stielka je rúrkovitá. chryzolaminarín) niekedy i olej. zabezpečuje pohyb a druhý je pasívny.jednobunkový. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. Trichálny .s mnohobunkovou vláknitou stielkou. Ich rozmnožovanie je rôzne. Heterotrichálny . Bičíkaté riasy z tohto oddelenia majú vyvinuté dva bičíky. s veľkou vakuolou a chloroplastom sieťovitej štruktúry. 9. Monádoidný . ktorých zástupcovia majú niektoré spoločné znaky.monádoidného štádia vo vývinovom cykle červených rias). Vývojovo najpokročilejšie majú aj osobitné rozmnožovacie orgány . nemajú bičík. kratší. Trieda : Xanthophyceae . Riasy nemajú vodivé pletivá.stielka z parenchymatického pletiva je zreteľne trojrozmerná. Žijú najmä vo vodnom. chlorofyl c. 4. Trieda : Chrysophyceae . Trieda : Phaeophyceae . Rezervnými látkami sú polysacharidy (napr. jednojadrový. Rizopodiálny .zlatohnedé riasy 2. s jedným jadrom. 2. absencia bičíkatého .mnohobunková vláknitá stielka je rozkonárená. 3. 6. Pri oogamii je nepohyblivá samičia pohlavná bunka (oosféra) oplodnená samčou pohyblivou gamétou (spermatozoidom). ale i terestrickom prostredí. 5. Všetky skupiny však nemali vhodné podmienky na progresívny vývoj a na vznik vysokodiferencovaných stielok. niektoré i chýbajú (napr. Kapsálny . Trieda : Bacillariophyceae . Jednotlivé vývojové etapy rias dnes nazývame organizačné stupne: 1. V bunke je obyčajne veľká stredová vakuola a veľa jadier. Škrob sa však netvorí. 2. pulzujúce vakuoly a v plastide stigma. často s bičíkom alebo pseudocíliami. (bunky sa delia v 2-3 na seba kolmých rovinách). stigmu ani pulzujúcu vakuolu. 8.zlatisté riasy 1.gametangiá a rozmnožujú sa pohlavným spôsobom.jednobunkový. Pri izogamii splývajú dve gaméty rovnakého tvaru aj veľkosti. Sifonokládiový . vlákna nie sú rozkonárené (alebo vidlicovite rozkonárené na ramená rovnakého tvaru). hlavné vlákno sa odlišuje od bočných konárov. rozlíšená na bazálne rizoidy bez plastidov a na apikálnu časť so zelenými plastidmi. jednojadrový i mnohojadrový. so stigmou. Oddelenie : Chromophyta ( Chrysophyta ) . zvyčajne dozadu ohnutý. β-karotén. Tieto organizačné stupne nie sú pri všetkých oddeleniach rovnako zastúpené. Farba chromatofórov je hnedá alebo žltozelená.jednobunkový. neustálené a v rámci životného cyklu sa rozlične strieda. 15 .jednobunkový. Pletivový . jednojadrový.žltozelené riasy 3. 7. ďalej delením buniek a fragmentáciou stielky.rozsievky 4. pohybujú sa prelievaním cytoplazmy do panôžok (pseudopódií). s pevnou bunkovou stenou. Ich detailnejším štúdiom sa zaoberá vedný odbor algológia.hnedé riasy Je to je prirodzená skupina rias zahŕňajúca viac tried. Len v rámci oddelenia zelených rias (Chlorophyta) sa vyskytujú všetky organizačné stupne. fukoxantín a xantofyly. v prednej časti bunky je spravidla bičík. Jeden je dlhý (plávací).submikroskopickej štruktúre buniek atď. Kokálny . Sifonálny . Živý obsah bunky obaľuje periplast (vzácne bunková stena). Tieto fakty sťažili stanovenie príbuzenských vzťahov a viedli k formulácii hypotézy o paralelnom a nezávislom vývoji jednotlivých oddelení rias. protoplast s bunkovou stenou obklopenou slizovým obalom.

niektoré majú rizopodiálnu. Ochromonas ludibunda. Ich zásobnou látkou je polysacharid chryzolaminarín a kvapky oleja. pretrvávajú v cystách. Kolónie tvorí Uroglena. 5. pri ktorom kopulujú izogaméty alebo dva vegetatívne bičíkovce vo funkcií gamét. Nepriaznivé obdobie Obr. Chrysidiastrum catenatum. 6. viditeľné v svetelnom mikroskope aj bez zafarbenia. 7. 3.Obr. Druhy rodu Ochromonas obal ani schránku netvoria. 56. 2. Myxochrysis paradoxa Obr. Tento úkaz je sprevádzaný aj zápachom vody (po rybacom tuku). 8. rašelinových vodách. 4. teda pohlavné rozmnožovanie. kapsálnu a kokálnu stielku. jazierkach.zlatohnedé riasy Jeden až dva chromatofóry týchto rias sú zlatožlté až hnedé. 3: Bičíkaté zlatohnedé riasy : 1. ktoré sú uložené vo vakuole. O. U niektorých druhov týchto rias bola pozorovaná izogamia. Bičíkaté zlatohnedé riasy sa nazývajú aj chryzomonády. lebo chlorofyl a a c sú prekryté fukoxantínom. Stichogloea olivacea. Rozmnožujú sa nepohlavne delením. 4: Amébovité zlatohnedé riasy : 1. Phaeothamnion confervicola. iba niekoľko zástupcov má jednoduchú vláknitú stielku. 5: Rôzne druhy zlatohnedých rias : 1. Zlatohnedé riasy sa vyživujú autotrofne i mixotrofne.. detail slizového vlákna. iba niektoré druhy v mori. dofleinii.celkový vzhľad stielky. 6. R. Jeden dlhý a druhý zakrpatený bičík má Chromulina. Majú maximum rozvoja koncom zimy a na jar. Majú jedno jadro. Chrysocapsa planctonica.bičíkovec a cysta. Bunky niektorých zlatohnedých rias bývajú pokryté kremitými šupinami alebo je celulózová bunková stena inkrustovaná SiO2. 4. Rhizochrysis scherffelii. Trieda : Chrysophyceae . Uroglena americana. 3. Slúžia najmä na osmoreguláciu. Väčšina druhov sú jednobunkové alebo kolóniové bičíkovce (s 1-2 bičíkmi). 3. Na pôde sa vyskytujú iba zriedka. ktoré vyprázdňujú svoj obsah pravidelným pulzovaním. Pri premnožení vo vodárenských nádržiach spôsobia žltohnedé sfarbenie vody. fragilis . Chrysostephanosphaera globulifera. V blízkosti bičíkov sú 1-2 vakuoly. Gloeochrysis turfosa . Spolu s rozsievkami sú zložkou jarného planktónu v kalužiach. 4. Podobný je rod Monas. Má 16 Chrysosphaera paludosa. 2. Vyskytujú sa v sladkých vodách. Chrysamoeba sp. 5. 9. Stigma (červená očná škvrna) má funkciu svetelného receptora a preto sú tieto bičíkovce pozitívne fototaktické (pohybujú sa smerom k svetlu). Monas elongata. 2. Pterosperma moebiusii. Hydrurus foetidus . Chromulina rosanoffii a nepohyblivá bunka na povrchu vodnej blanky 1. Sphaerodiothrix compressa. Najrozšírenejšie sú druhy s monadoidnou stielkou.

bunky vretenovitého tvaru. Fukoxantín chýba (je u zlatohnedých a hnedých rias a u rozsievok). 2. Pohlavné rozmnožovanie . kokálnu a vláknitú stielku. Vaucheria). Trieda : Xantophyceae . Rizopodiálnu stielku s menlivým tvarom bunky majú amébovité zlatohnedé riasy. ktorá má význam pre pohyb takýchto rozsievok. Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olej. ojedinele makroskopické (Botrydium. Rozlišujú sa podľa organizácie stielky. c. pravidelnú. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. Jednoradové nerozkonárené vlákna má napr. 7: Rúrkovité žltozelené riasy : 1. Monadoidné. sphagnicola : Vláknité žltozelené riasy sa vyskytujú v podobe chumáčov najhojnejšie na jar plazmódium žijúce v hyalocystách rašelinníka v chladných stojatých vodách. Skladá sa z dvoch častí (misiek). často ornamentálnu štruktúru (v podobe pásikov. rod Heterothrix a Tribonema. Vaucheria sessilis (2-oogamia. v tvare Obr.oogamia je známe iba pri rode Vaucheria. Väčšina penátnych rozsievok má v stene misky pozdĺžnu štrbinu (rafe). Pri pohľade na schránku zhora vidno jemnú. 2-3. Makroskopickú rúrkovitú stielku vo vnútri nerozdelenú bunkovými priehradkami majú dva rody: Vaucheria a Botrydium.rašelinníka. 3. bičíkaté žltozelené riasy sú pohyblivé. dorastená bunka s rozkonárenými rizoidmi. Bičíkaté druhy majú červenú stigmu. Vyskytuje sa na obnažených dnách rybníkov. Žijú jednotlivo. Žijú jednotlivo. Trieda : Bacillariophyceae ( Diatomae ) .schránka (frustula). pórov).karotén a xantofyly.rozsievky Rozsievky sú mikroskopické riasy žijúce jednotlivo alebo usporiadané do kolónií. Schránka je tvorená prevažne oxidom kremičitým. Zaujímavá amébovitá riasa Myxochloris sphagnicola žije v palístkoch machu . 3 tvorba synzoospóry) diferencovaný rizoid a guľovitú časť. β. zoospóra a skupinka buniek na pôde. Tento druh sa okrem nepohlavného spôsobu rozmnožuje aj spomínanou oogamiou. zoospórami alebo nepohyblivými výtrusmi (aplanospórami. Podľa súmernosti delíme rozsievky na lúčovité (centrálne) a perovité (penátne). či mnohostena alebo sa stopkou prichytávajú o podklad. podobne aj amébovité. Najväčšou skupinou žltozelených rias sú nepohyblivé a jednobunkové kokálne typy. v zhlukoch či kolóniach. Rozmnožujú sa delením. Sú zriedkavejšie. obyčajne prichytené na vláknitých riasach a kameňoch. 17 . Pre rozsievky je charakteristická bunková stena . Stielka riasy vačkovky (Botrydium) má Obr. rizopodiálne žltozelené a kapsálne riasy. Centrálne sú lúčovito súmerné podľa stredového bodu. Botrydium granulatum. autospórami). Žltozelené riasy sú súčasťou rôznych riasových spoločenstiev. Vaucheria má dlhú rúrkovitú. Pomocou rizopódiových výbežkov sa pohybujú ale aj pohlcujú potravu. Niekoľko druhov žije v brakických a slaných vodách. komôrok.žltozelené riasy Žltozelené riasy sú mikroskopické. Penátne sú predĺžené v jednom smere. niekedy rozkonárenú stielku. Malá skupina rias má nepohyblivú kapsálnu. Môžu mať hladkú bunkovú stenu alebo s tŕňovitými výrastkami. majú 2 nerovnako dlhé bičíky. Cysty tvoria len ojedinele. najmä v sladkovodných biotopoch. Väčšia (epitéka) prekrýva menšiu (hypotéku) ako veko na krabici.schopnosť tvoriť nepohyblivé protoplasty sediace na povrchu vodnej blanky. Táto výrazne vyhranená skupina rias vo svojom vývoji ustrnula na jednobunkovosti. 6: Myxochloris štvorstena.

Triceratium distinctum Obr. Potom si nové bunky vytvoria chýbajúcu misku (vždy hypotéku). dôjde k mitóze a k deleniu protoplastu. 3. 8: Lúčovité rozsievky : 1. že pohyb je spôsobený prúdením cytoplazmy v štrbine a jej priamym kontaktom so substrátom. Auxospóra. ktorá vznikne zo zygoty. 6. 2. 4. Attheya zachariasi. Rozsievky sa rozmnožujú delením buniek na dve. ktorými sa v populácií obnoví pôvodná veľkosť. Pri istej minimálnej veľkosti (ktorú dosiahnu za niekoľko mesiacov až rokov) sa začnú rozmnožovať pomocou auxospór. Rozsievky patria v prírode medzi najrozšírenejšie riasy vôbec a v morskej i sladkej vode tvoria značnú časť biomasy. Pred delením sa epitéka a hypotéka od seba oddialia. Týmto spôsobom sa polovica populácie postupným delením neustále zmenšuje. môže prečkávať nepriaznivé obdobie a vo vhodnom prostredí si vytvorí schránku. 9: Perovité rozsievky : 1. 4. 5. Navicula radiosa. Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olejové kvapky.Predpokladá sa. Hnedá farba rozsievok pochádza od farbiva fukoxantínu. Mnoho druhov žije epifyticky na 18 viridis. Okrem neho však obsahujú aj xantofyly a chlorofyl a a c. 3. Redukcia veľkosti má však svoje medze. Melosira arenaria. Meridion circulare . Eunotia lunaris. sú súčasťou fytoplanktónu a fytobentosu. Tvorba auxospór je výsledkom pohlavného Obr. Biddulfia aurita. Pinnularia rozmnožovania. 2. Diatoma vulgare. Synedra acus.

pričom gametofyt je mikroskopický a sporofyt makroskopický. či kľukatých reťazcov. Maximum rozvoja hnedých rias je však v chladných vodách. Pobrežné druhy chráni pred vyschnutím počas odlivu hrubá slizová vrstva. Bohato rozkonárené obojpohlavné stielky 19 Obr. Japonsku a v Rusku majú aj potravinárske využitie (druhy rodu Laminaria. β. Fucus vesiculosus. Pohlavné orgány sa tvoria na koncoch stielky. ale najmä nepohlavne obrvenými zoospórami i pohlavne. Chorda filum má tvar dlhej dutej rúrky. V Škandinávií a na Islande ich pri odlive spásajú ovce. Niektoré majú kruhovitý tvar. dosahujúce rozmery aj niekoľko metrov a s veľmi zložitou stavbou. Môžu byť podlhovasté. Najdokonalejšie sú pletivové stielky. Sargassum linifolium. Na Slovensku sú známe ložiská v Dúbraviciach pri B. Na skalnatom pobreží Čierneho a Jadranského mora rastú hojne druhy rodu Cystoseira s malou kríčkovitou stielkou. Fosílie sa nezachovali. niektoré na otvorenom mori. výroba dynamitu. Medzi najväčšie riasy vôbec patrí Macrocystis pyrifera so stielkou dlhou až 60 m. Kauloid obsahuje rúrkovité bunky. Rozsievky s lúčovitou symetriou sa považujú za vývojovo staršie. Penátne rozsievky sú najčastejšie sladkovodné druhy. Systematika rozsievok sa zakladá na súmernosti schránok. v sklárstve). t. do rovných. Oddávna sa používali ako hnojivo. 7. Hnedé riasy s najjednoduchšou stielkou majú tvar nerozkonáreného alebo rozkonáreného vlákna (heterotrichálna stielka). Niektoré druhy obsahujú v bunkách jód (Laminaria). Iba z odtlačkov vieme. väčšinou makroskopické. prípadne sa spájajú do jednoradového vlákna: Melosira. gleju. V Číne. lineárne. Attheya. Laminaria má stielky dlhé niekoľko metrov. čistiace. Podobne ako rozsievky aj hnedé riasy majú farbivo fukoxantín. Iba 5 rodov je sladkovodných. c. Navicula. Systémom rizoidov sa takáto riasa prichytáva o podklad. Bunkové steny hnedých rias sú z celulózy a z alginových kyselín. Vegetatívne sa rozmnožujú fragmentáciou stielky. Chorda filum. Pre väčšinu je charakteristická rodozmena. zastiera iné prítomné farbivá . alebo sa od seba odlišujú. izolačné a brúsiace materiály. 5. 4. ohnuté. oválny až vajcovitý s dlhými ostňami alebo sú trojrohé. 10: Rôzne druhy hnedých rias : 1.vodných rastlinách. po vysušení ako palivo. na výrobu sódy a jódu. Patria sem väčšinou morské druhy. ktoré uľahčujú premiestňovanie asimilátov a pripomínajú sitkovice cievnatých rastlín. Pinnularia. chaluhy Stielky týchto morských rias sú mnohobunkové. Diatomit je cenná surovina so širokým praktickým použitím (filtračné. Valcovitý alebo plochý kauloid je podobný stonke vyšších rastlín. striedanie haploidnej a diploidnej generácie. 4. Undaria). pretože hnedé riasy sa po odumretí rýchlo rozkladajú. 6. 2. esovite ohnuté. Obe tieto generácie gametofyt a sporofyt sú u niektorých druhov morfologicky rovnaké. Najvýznamnejšou zásobnou látkou je tiež chryzolaminarín a okrem neho alkoholový cukor manitol a tukové látky. na výrobu vstrebateľných chirurgických vlákien. Bičíkatý ani kokálny organizačný stupeň u týchto rias nie je známy. Stielky niektorých chalúh majú vzhľad stromovitej „palmy“. Zvápenatené stielky sú zriedkavé. Meridion. že pochádzajú z prvohôr. Zástupcovia rodu Fucus majú pásikovitú dichotomicky rozkonárenú stielku s plávacími mechúrikmi. na impregnovanie textílií. Lessonia flavicans. Trieda : Phaeophyceae . Macrocystis pyrifera . Bunky týchto rozsievok môžu byť aj pospájané do pásikovitých kolónií.chlorofyl a. Pri premnožení spôsobujú nepríjemný zápach vody. Toto farbivo prevláda. 3. Na ňom sú rozmanito utvárané fyloidy s funkciou asimilačnou. Rozsievky sa objavili až v druhohorách a najväčší rozvoj dosiahli v treťohorách. Bystrici a pri Devíne. Diatoma. Triceratium. Biddulphia. Postelsia palmaeformis. oválne. Ďalej sa uplatňujú pri výrobe papiera. oblúkovito stočených pásov alebo sú jednotlivé: Synedra. Väčšina recentných druhov žije v pobrežnej zóne morí a oceánov.j. Mohutné usadeniny kremičitých schránok sú dobre zachované a známe z celého sveta. V čistých vodách morí sa vyskytujú aj v hĺbke 50 m. či polygonálne. Tieto fosílne sedimenty z rozsievkových schránok (rozsievková zemina) nazývame diatomit. Laminaria saccharina.karotén a xantofyly (odtiaľ aj názov triedy).hnedé riasy.

Bangia fuscopurpurea. Bunkové steny niektorých červených rias tropických morí sú inkrustované CaCO3 a podieľajú sa na tvorbe koralových útesov. Obe tieto látky sa vylúhujú z hrubých stien stielok červených rias pôsobením horúcej vody. Karagén je látka podobná agaru. ktoré ho obsahujú až 40 % v sušine. 11: Zástupcovia podtriedy Bangiophycidae : 1. Bunková stena červených rias je vzhľadom na vysoký obsah slizu často hrubá. karotenoidy a vodorozpustné fykobiliproteíny: modrý fykocyanín a červený fykoerytrín. Kombináciu farbív v chloroplastoch tvorí chlorofyl a. listovité. Väčšina zástupcov má stielky mnohobunkové. linifolium vyskytuje v Jadranskom mori. Porphyra leucosticta Podľa organizácie stielky a spôsobu rozmnožovania sa rozdeľuje trieda Rhodophyceae na dve podtriedy : 20 . Uplatňuje sa aj pri výrobe textilu a papiera. Sladkovodné druhy sa vyskytujú v čistých vodách. vláknité nerozkonárené alebo rozkonárené. Pletivové sú makroskopické. pretože majú schopnosť pre fotosyntézu využívať aj nepatrné množstvo svetla. V Japonsku sa balíčky spracovaných suchých stielok rodu Porphyra dodávajú na trh pod názvom hošinori. extrakciou z rias rodov Chondrus a Asterocystis smaragdina. pri niektorých druhoch sa utvárajú kauloidy a fyloidy zodpovedajúce stonke a listom vyšších rastlín. jednobunkové. Získava sa Obr. Agar sa používa na prípravu živých pôd v mikrobiológii a algológii. Väčšina zástupcov má červenú stielku ako výsledok dominancie fykoerytrínu nad ostatnými farbivami. z toho asi 50 druhov je sladkovodných alebo žijúcich na pôde. Agar sa získava najmä zo stielok rodov Gelidium a Gracilaria. Väčšina druhov rastie v litorálnej zóne morí. zložitejšie. Pri odlive obnažené pobrežie je často pokryté hustým kobercom viacerých druhov červených rias. pretože sa táto riasa prispôsobila životu vo voľnej morskej vode. Prichytávajú sa na podklad rizoidmi. Zo zásobných látok červených rias je najdôležitejší florideový škrob (paramylon). pri konzervovaní rýb. Podtrieda : Bangiophycidae 2. nepohlavnými spórami alebo zložitým pohlavným procesom . V prímorských krajinách sa červené riasy od nepamäti používali ako potravina. Doteraz je známych približne 4 500 druhov. Možno ich nájsť aj v hĺbkach do 100 m. Podtrieda : Florideophycidae Najjednoduchšie červené riasy sú mikroskopické. Spermácia je ku karpogónu (samičí orgán) zanášaná pasívne. Hospodársky najvýznamnejšie produkty morských rias sú agar a karagén. pri ktorej nedošlo k vytvoreniu bičíkov. voľne sa vznášajúcich porastoch (preto aj pomenovanie Sargassove more). pudingov. v horských potokoch. Jednobunkové červené riasy sa rozmnožujú vegetatívne delením bunky. Pri červených riasach je častá rodozmena zo striedaním haploidnej a diploidnej generácie. Niektoré sú prichytené na ulitách morských živočíchov alebo na morských rastlinách. lupeňovité a pod. Používa sa aj v potravinárskom priemysle pri príprave rozličných ovocných a mäsových rôsolov. Vyskytuje sa na otvorenej hladine Atlantického oceána medzi Azorskými ostrovmi a karibskou oblasťou v obrovských.s plávacími mechúrikmi má Sargassum. Rizoidy nie sú vyvinuté. 2. prameniskách. ale u niektorých až po vyschnutí. Majú určité vývojové vzťahy k siniciam. Chýba im akékoľvek bičíkaté štádium.oogamiou.červené riasy 1 Trieda : Rhodophyceae 1. mäsa a pod. Rhodophyta predstavujú vo vývoji rias izolovanú skupinu. 3. Oddelenie : Rhodophyta . Okrem niekoľkých druhov zo Sargassovho mora sa S. Sliz tvoria dôležité látky agar a karagén. Gigartina. zastavenie krvácania). Tradíciu má aj používanie červených rias na lekárske účely (na zmiernenie zápalov. chlorofyl d (chlorofyl b chýba). 3. čím sa líšia od všetkých ostatných oddelení rias.

ampuly. p paramylonové zrná. kauloidy a fyloidy. Ph. podtrieda : Bangiophycidae Zástupcovia majú jednoduchú stavbu stielky. 6. Zriedkavo niektoré druhy žijú prichytené na telách vodných kôrovcov alebo planktónových rias. Rozmnožujú sa nepohlavne pomocou spór. ale i pohlavne oogamiou.červená stigma . 4. Tým sa červenoočká líšia od ostatných bičíkovcov. pohybujúce sa jedným alebo dvomi bičíkmi. U niektorých týchto červených rias je známa izomorfná alebo heteromorfná rodozmena. Geneticky príbuzné bunky stielky sú spojené plazmatickými môstikmi.fuscopurpurea má makroskopickú stielku. kolóniová.chromatofór. Oddelenie : Euglenophyta . Pohlavné rozmnožovanie je známe pri rode Bangia. Druhy rodu Lemanea majú stielku trsovitú z tuhých vláken s uzlami po celej dĺžke. voľne v cytoplazme. 5. niekedy aj menlivým pohybom tela. Medzi bunkami nie je cytoplazmatické spojenie. Euglena gracilis. Trachelomonas volvocina. Gracilaria. Chondrus crispus. Morský druh B. Niektoré ďalšie rody sa vyskytujú v teplých moriach (Gelidium. Batrachospermum moniliforme. 4. Obr. Chondrus). Bunky usporiadané do vláknitých útvarov má druh Asterocystis smaragdina. v . ktorým sa stigma vyvíja ako 21 3.stigma. Jednobunkové červené riasy žijú jednotlivo alebo v zhlukoch. jednobunkové bičíkaté riasy. E. Gelidium Sú to mikroskopické. listnatá alebo lupeňovitá. vyskytujúce sa v pramenistých vodách v podobe slizovitých modrozelených až olivovozelených praslenovitých stielok. Lemanea annulata. tortus . podtrieda : Florideophycidae Stielky sú makroskopické. 3.1. rozlíšené na rizoidy. Rozmnožujú sa delením buniek na dve časti. heterotrichálne alebo pletivové. viridis : ch . oogamia pri jednobunkových druhoch nie je známa. 2. Listovú makroskopickú stielku má Porphyra leucosticta. Delesseria sanguinea. ktorá sa nachádza na prednom konci tela. 5. vláknitá. Phacus longicauda. mikroskopická až makroskopická. V bezprostrednej blízkosti ampuly sa nachádza samostatná bunková štruktúra . 13: Červenoočká : 1. Medzi najznámejšie sladkovodné červené riasy patrí žabie semä (Batrachospermum moniliforme).pulzujúca vakuola. Bičíky rovnako alebo nerovnako dlhé vyrastajú z osobitého fľaškovitého útvaru . 2. uložená Obr. Delesseria. 2. ktorá je jednobunková. Gracilaria confervoides. s .červenoočká Florideophycidae : 1. 12: Zástupcovia podtriedy 4.

Bunky sú nahlúčené vo vnútri cenóbia. Väčšina druhov zelených rias má iba primárnu celulóznu bunkovú stenu. Žijú jednotlivo alebo v kolóniách. V čistých vodách sa vyskytujú len ojedinele. drobné riasy. 5. Delenie buniek a nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v slizovitých kolóniách alebo cystách. že zelené chlorofyly nie sú prekryté akcesorickými (prídavnými) farbivami. cytologickej a genetickej rôznorodosti ich spája niekoľko spoločných znakov. Bezprostredne pod pelikulou sa nachádzajú slizotvorné telieska. rozmnožujú sa delením buniek alebo tvorbou nepohlavných výtrusov. βkarotén a rôzne xantofyly. v slaných morských vodách sú zriedkavé Hojné sú v planktóne vôd.vlastné zelené riasy Sú konglomerátom riasových skupín odlišujúcich sa ultraštruktúrou. Tiež sem patria druhy so stielkami rúrkovitými (sifonálnymi). Haematococcus sa často vyskytuje v betónových nádržiach a na kúpaliskách. vretenovité. Rod Chlamydomonas je bežný v planktóne našich stojatých vôd. Chloroplasty obsahujú okrúhle bielkovinové teliesko . Svoje meno dostali podľa toho. iba niektoré druhy boli pozorované aj v mori.akinet. Stigma sa skladá z väčšieho počtu samostatných olejových kvapiek s obsahom oranžovočervených karotenoidov. Mitóza má niektoré osobitosti. Trieda : Charophyceae . Pohlavne sa rozmnožujú izogamiou. guľovité. zeaxantín. uložený v plazme v podobe oválnych zŕn. Žijú prevažne v sladkých a brakických vodách. 1. Červenoočká majú rôzne tvary bunky: skrutkovite stočené. Z akcesorických pigmentov je to luteín. Chlorofyl v chloroplastoch nie je prekrytý akcesorickými pigmentami a preto sú zelené. rybníkoch znečistených organickými látkami. anizogamiou alebo oogamiou . bičíky smerujú lúčovite von. Vlastné zelené riasy sú jednobunkové (monádoidné s bičíkmi. alebo pletivovou. Rod Pandorina má 8-16 bunkové guľaté cenóbiá. V prednej časti bunky je veľká pulzujúca vakuola. Bičíkaté zelené riasy majú zvyčajne 2 alebo 4 rovnako dlhé bičíky. napr. vakovité. Cenóbiá sú vývojovo vyšším typom bunkových súborov. zachováva sa jadrová membrána. Rozmnožujú sa nepohlavne delením buniek. v kalužiach.chary Sú to druhovo najbohatšie a v prírode hojne rozšírené riasy. žijúce jednotlivo. Druhy s chloroplastami sa živia fototrofne. bezfarebné červenoočká sú heterotrofné. kalužiach. 2-4 bičíkatých zoospór alebo nepohyblivých aplanospór. Phacus. Vegetatívne bunky vlastných zelených rias sú spravidla jednojadrové. Kolónie sú súbory buniek jednej alebo niekoľkých generácií v slizovom obale. Rezervnou látkou červenoočiek je polysacharid . ale aj v kolóniách alebo cenóbiách. prvoky. Červenoočká žijú v sladkých a brakických vodách. chlorofyl b. ktorej obsah sa vyprázdňuje do ampuly. či cenóbiách. violaxantín a i. ktoré vytvárajú slizovitý obal okolo buniek. Najčastejšie sa vyskytujú v menších stojatých nádržiach. valcovité. Rod Eudorina má cenóbiá 22 . Typickým predstaviteľom je rod eugléna.vlastné zelené riasy 2. kapsálne. niekedy nesúmerné alebo aj sploštené. Červenoočká sa rozmnožujú pozdĺžnym delením po predchádzajúcej mitóze jadra.pyrenoid. červenoočko (Euglena). Zrnká škrobu sú prítomné v chloroplastoch. Od spájaviek sa odlišujú spôsobom pohlavného rozmnožovania a od chár inou stavbou stielky. Trieda : Chlorophyceae . Bičíkaté typy sú jednobunkové. ktoré dali vznik vývojovo vyšším zeleným rastlinám. biochemicky. napr. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. Pri bičíkatých zelených riasach je súčasťou chloroplastu aj jedna alebo viac stigiem. kokálne typy) aj mnohobunkové so stielkou vláknitou. typom životného cyklu ai.spájavky 3. v kyslých rašelinových alebo železitých vodách. Trieda : Chlorophyceae .j. Najvyššiu špecializáciu dosiahli tie. ktorý tvorí 4 -16 bunkové ploché cenóbiá v planktóne rybníkov. mokradiach i v pôde. Medzi bičíkaté typy zoskupené do cenóbií patrí rod Gonium. Bunky niektorých červenoočiek si vytvoria schránky (Trachelomonas). ktoré prijímajú pevnú potravu.súčasť chloroplastu. Eutreptia. vakovitými a sifonokládiové zelené riasy. Na jeho povrchu bývajú škrobové zrná.zelené riasy 1. t. Nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v podobe hrubostenných odpočívajúcich buniek . Pohlavné rozmnožovanie sa nepozorovalo.paramylon. baktérie. Trieda : Conjugatophyceae . Napriek známej morfologickej. Chloroplasty červenoočiek obsahujú podobne ako zelené riasy chlorofyl a aj b. Niektoré sa prispôsobili parazitickému spôsobu života v tráviacej sústave živočíchov. Oddelenie : Chlorophyta . Ich povrch je pokrytý pelikulou z bielkovinových pásikov. v ktorých bunky sú rôzne spojené alebo zrastené a všetky patria k jednej generácii a v rôznej miere sa u nich prejavuje funkčná špecializácia buniek.

Rozmnožujú sa rozpadom vlákien alebo ich úlomkami.spravidla zložené z 32 buniek. Scenedesmus) za účelom produkcie bielkovinových a biologicky hodnotných látok ako krmív.časť cenóbia s bunkami pospájanými povrazcovitými plazmodezmami makroskopické. Cenóbiá sú jednodomé alebo dvojdomé. tečúcich i stojatých. 2.váľač. Hydrodictyon. Pohlavné rozmnožovanie je rozmanité: izogamia. 3. Sú spravidla jednobunkové. nálevníky). 6. V eutrofizovaných vodách sa často hromadne rozmnožia. Pandorina morum. Vyskytujú sa aj v pôde. na zmáčaných skalách a v povrchových vrstvách snehu.jednotlivá bunka na povrchu guľovitého Vláknité alebo pletivové typy sú väčšinou cenóbia. 5. Tvoria prechodnú skupinu medzi zelenými bičíkatými a zelenými kokálnymi riasami. ploskavce. Vyskytujú sa aj Obr. 2. Chlamydomonas debaryana. že bičíky smerujú von. s hladkou bunkovou stenou. V prírode sú najviac rozšírené. Do rodu Chlorella patria drobné kokálne druhy rias. Dobre známe sú aj druhy rodov Scenedesmus. Žijú v pôde aj vo vodnom prostredí. Volvox aureus: železitými soľami. čo sa prejavuje zafarbením vody do zelena až zelenohneda. V niektorých krajinách ju zbierajú ako tzv. Bunky sú umiestnené v jednej vrstve po obvode cenóbia ponorené do slizu tak. Tetraspora. Pohlavne sa rozmnožuje izogamiou. Najvyššiu dokonalosť v organizácii cenóbia má rod Volvox . „morský šalát“. Ploché. Chlorokokálne riasy žijú zväčša v planktóne. Najznámejšie rody kapsálnych zelených rias sú: Asterococcus. Schizochlamys. 4. alebo sociale. Niektoré žijú endosymbioticky v telách živočíchov (nezmary. 3. alebo sa podieľajú na stavbe stielky lišajníkov (Myrmecia. Trebouxia). 23 . v zarastenom litorále rôznych typov vôd. 15: Zelené kapsálne riasy : 1. Žijú v mori i v sladkých vodách. Asterococcus superbus. niektoré s nepohyblivými bičíkmi (pseudocílie). Tvorí ho niekoľko sto až tisíc buniek v guľatom cenóbiu o priemere do 1 mm. Jednoradové vlákna prichytené na podklad bazálnou bunkou má rod kaderavka (Ulothrix). Rod zelenozrnko (Chlorococcum)je najbežnejšia pôdna kokálna riasa. V moriach a oceánoch sú ojedinelé. anizogamia i oogamia. a . Niekoľko druhov nachádza vhodné životné prostredie v povrchových vrstvách letného snehu vo vysokohorských oblastiach. až 20 cm vysokú listovú stielku. 4. Gonium Bunková stena je inkrustovaná kremičitanmi. b . Haematococcus s okrajovými laločnatými bunkami má rod Pediastrum. ale i kolóniové riasy v slizovom púzdre. Ulva lactuca má plochú. Schizochlamys gelatinosa. Gloeochaete witrockiana v pôde alebo na jej povrchu. 14: Zelené bičíkaté riasy : 1. často prichytené na rozličnom podklade. Na kôre stromov tvorí zelené povlaky drobnozrnko (Pleurococcus vulgaris). na lekárske a farmaceutické využitie. pluvialis. Eudorina elegans. Gloeochaete a i. uložených voľne po obvode. V posledných desaťročiach sa venuje veľa pozornosti hromadnej kultivácii chlorokokálnych rias (Chlorella. Tetraspora lemmermannii. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vznikajú v zoosporangiách bičíkaté zoospóry. tanierovité cenóbiá Obr.

Mougeotia genuflexa . 2. 16: Jednobunkové kokálne a cenóbiové zelené riasy : 1. trsy. Podľa niektorých autorov riasy so sifonálnou a sifonokládiovou stielkou tvoria samostatnú triedu (Bryopsidophyceae) charakteristickú prítomnosťou špecifických farbív. Acetabularia mediterranea. Caulerpa prolifera Obr. pri ktorej splývajú protoplasty dvoch susedných buniek toho istého vlákna (bočná konjugácia). Spájavky sú druhovo bohatou skupinou. chumáče. Hydrodictyon reticulatum Obr. ktorá prebieha tak. 6. členené fyloidy. zásobných látok a zložením hrubých stien. čiže konjugácia. Stielka rodu Caulerpa pozostáva z trubicovitých plazivých stolónov. Chlorococcum multinucleatum. 4. kolóniové alebo nerozkonárené vláknité zelené riasy. že vo dvoch tesne susediacich vláknach vzniknú medzi bunkami rozličných vláken kopulačné kanáliky (rebríčkovitá konjugácia). Zriedkavejša je konjugácia. Pediastrum duplex. podobne aj Acetabularia. 3. Patrí sem asi 50 rodov a 4-6 tisíc druhov. Charakteristickým predstaviteľom sifonokládiových rias je rod žabí vlas (Cladophora). Trieda : Conjugatophyceae . 17: Rôzne druhy zelených rias : 1. 18: Spájavky - konjugácia : 1. Zygota (zygospóra) s hrubou bunkovou stenou má schopnosť prečkávať nepriaznivé obdobie. je najrozšírenejšia spájavka s 1 alebo viacerými chloroplastami v podobe závitnicovej stužky. 4. kosákovka (Closterium) a Cosmarium.spájanie. 2. 2. Chlorella ellipsoidea. Morské druhy tvoria vlákna. Vyskytuje sa v Stredozemnom mori. 2. Scenedesmus qvadricauda. Je to osobitný typ izogamie. Častejšie sa vyskytujú druhy rodov jarmovka (Zygnema). prichytených o podklad početnými rizoidmi.bočná konjugácia. ch chloroplast 24 . Ulva lactuca. Charakteristickým znakom je osobitný priebeh pohlavného rozmnožovania . Pleurococcus vulgaris. 3. Každá bunka má jedno jadro a jeden alebo viac chloroplastov s pyrenoidmi. väčšinou sladkovodných. rastúci v slaných aj sladkých vodách. zväčša stredové. Chloroplasty sú pomerne veľké. hviezdicovité a pod. Rod závitnicovka (Spirogyra). a jeden z protoplastov prejde amébovitými pohybmi cez kopulačný kanálik do susednej bunky a splynie s protoplastom druhého vlákna. Zo stolónov vyrastajú vzpriamené. 5. Alebo obidva protoplasty (gaméty) vstúpia do kopulačného kanálika. kopulujú v ňom a vznikne zygospóra. 5. Cladophora glomerata.Obr. Zygnema pectinatum rebríčkovitá konjugácia. Ulothrix zonata. skrutkovito stočeného pásika.spájavky Spájavky sú jednobunkové. ktorej zvápenatelá stielka má tvar drobnej bielej huby. sú v podobe plochej doštičky.

telieskami. Sú to podvojné. Mykobiont a fykobiont tvoria spolu fyziologicky i morfologicky vysokoorganizovaný celok. Closterium Obr.lišajníky Lišajníky tvoria osobitnú skupinu výtrusných stielkatých rastlín. Hubovú zložku nazývame mykobiont a zložku siníc alebo rias zasa fykobiont. preto sú na povrchu drsné. Chary sa vegetatívne rozmnožujú fragmentáciou stielky. v mori chýbajú. Chary sú veľmi starou skupinou rias. 19: Spájavky : 1. v rybníkoch. Z tejto triedy je známych 6 rodov a 315 druhov. Nitella mucronata 3. 2. Oddelenie : Lichenophyta .Mougeotia : pohľad zboku. Bunkové steny niektorých druhov chár sú preniknuté uhličitanom vápenatým. Pohlavné rozmnožovanie je oogamia osobitného typu. zložené z jednej bunky a uzly. Najrozšírenejším rodom je chara (Chara). Cosmarium. Trieda : Charophyceae . ktorých stielku tvoria vlákna húb žijúce v symbióze so sinicami alebo zelenými riasami.chary Predstavujú najvyšší stupeň zelených rias. odvodňovacích jarkoch. 20: Chary : 1.Obr. ktoré vznikajú v praslene rizoidov alebo premenou nadzemného praslenu pabyľky. alebo rozmnožovacími hľúzkami . Rod Nitella má palístky vidlicovito delené. Vzhľadom sa podobajú na prasličky. Chara vulgaris. komplexné organizmy. Niektorí systematici ich považujú za samostatné oddelenie Charophyta . Zygnema. celkový vzhľad stielky. 6. na ktorých vyrastá praslen konárikov . Spirogyra. Fosílne poznáme už z prvohôr (silúr). 2a . Majú zložitú vzpriamenú stielku. Pohlavné orgány (samčie anterídiá a samičie oogóniá) sú umiestnené v pazuchách palístkov. 4. 25 . praslen palístkov s vajcovitým oogóniom a guľovitým anterídiom.Mougeotia : pohľad z plochy. 2b . V dôsledku eutrofizácie vôd a melioračných zásahov sú zriedkavé.nódy.palístkov. 5. prameniskách. Sú to makroskopické až jeden meter veľké zelené riasy. Pabyľka je delená na dlhé články internódiá. Recentné chary žijú iba v sladkej a brakickej vode. 3. pripojenú k podkladu pakorienkami. 3.

Vo väčšine prípadov hubové hýfy obaľujú bunky siníc a rias.sorédium pri Xanthoria parietina vnútri stielky a uvoľňujú sa von 26 . Vznikajú vo stielkou (Parmelia). Takéto stielky nemajú spravidla ani ochrannú kôrovú vrstvu. valcovité i stužkovité útvary. vrstva fykobiontov.prierez Osobitými rozmnožovacími homeomérickou stielkou (Collema).kôrovitá (Diploschistes pevne prirastená k substrátu celou spodnou scruposus).má na priečnom priereze rozlíšených niekoľko vrstiev. Vrchná kôrová vrstva. najmä podľa vzájomného usporiadania oboch symbiontov možno odlíšiť 2 základné typy : 1) homeomérická stielka . rody : Collema. zvlnená a k substrátu pripevnená mnohými rizinami. ploty.je huspeninovitej alebo slizovitej konzistencie v podobe beztvarých zhlukov alebo povlakov. Umbilicaria. Nostoc a Stygonema). 4) slizovitá stielka . Patria sem napr. Myrmecia. Zaraďujú sa sem napr. Obr. 3 . Evernia ai.vzhľadom sa podobá malému kríčku.Trentepohlia). zvyčajne len niekoľko milimetrov ročne. Podľa tvaru stielky a jej konzistencie rozoznávame 4 základné typy stielok : 1) kríčkovitá stielka . spravidla rozkonárené a dolu upevnené len v jednom bode. A naopak poskytujú im ochranu pred rozličnými vonkajšími vplyvmi a zásobujú ich vodnými roztokmi solí. rody: Cladonia. bazídiové huby (u tropických lišajníkov).býva rozprestretá do plochy. 3 . stielka kríčkovitá (Cladonia furcata). rody: Peltigera. Preto neznášajú konkurenciu väčších rastlín a nájdeme ich zvyčajne na miestach neprístupných pre iné rastliny (skaly. na okrajoch lalokovitá. Najvšeobecnejšie ho vyjadruje názov "lichenizmus".Hodnotenie a označenie ich vzájomného vzťahu býva odlišné (symbióza. 2) lupeňovitá stielka . nej vzpriamené podécium ukončené niekoľkými apotéciami (Cladonia symphycarpia) rody : Diploschistes. 2) heteromérická stielka . na poškodenia stielky. Lišajníky sa vyznačujú rozmanitosťou a bohatosťou tvarov. pod ňou vrstvu fykobiontov a v strede stržeň. Rast lišajníkov je veľmi pomalý. ale Obr. Vonkajší tvar zväčša určuje mykobiont. múry).slizovitá (Collemma cristatum).ktorej bunky fykobiontov a mykobiontov sú rozložené rovnomerne a v stielke netvoria osobitné. primárna stielka. Lišajníky s rúrkovitou stavbou stielky majú na vonkajšej strane kôrovú vrstvu. 4 . ojedinele zygomycéty. v menšej miere sú to sinice (Gloeocapsa. Ľahko vysychajú. 21: Morfologické typy stielok lišajníkov : 1 vzhľadom a konzistenciou podobná kôre. prípadne je stred rúrky prázdny.stielka stranou a nedá sa od neho oddeliť bez dutohlávkovitých. Fykobiontom sú prevažne zelené riasy (jednobunkové . vláknité . sú krehké a lámavé. Leptagium. parasymbióza. 2 . Lecanora.lupeňovitá (Peltigera canina). kôra stromov. stržňová vrstva a spodná kôrová vrstva prichytená o podklad rizínmi. preto sa ľahko odtrhnú od podkladu. 4 . Cetraria. Z hľadiska vnútornej stavby stielok. ktorá je v období sucha krehká a lámavá. Kríčkovitú stielku majú napr. kožovitej konzistencie. Lemmopsis ai. Medzi týmito typmi je veľa prechodných foriem. Rhizocarpon ai. (husté hubové pletivo). konzorcium ai). 3) kôrovitá stielka . Parmelia. 5. dolu šupinkovitá. prijímajú od nich časť asimilátov. Mykobiontom sú v prevažnej miere vreckaté huby.je tiež plochá.Trebouxia.prierez heteromérickou útvarmi sú sorédie. Tvoria ju rúrkovité.prierez heteromérickou izolaterálnou stielkou (Usnea). Patria sem napr. odlíšené vrstvy. 2 . Lobaria ai. Najjednoduchším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je fragmentácia stielky. 22: Základné anatomické typy stielok lišajníkov : 1 .

V severských tundrách sú súčasťou potravy zvierat. Pre lišajníky je charakteristická prítomnosť veľkého počtu produktov spoločného látkového metabolizmu. lupeňovitá až kríčkovitá. Pri týchto spôsoboch rozmnožovania sa huba i riasa množia a šíria spoločne. Tvorí prechod medzi lupeňovitými a kríčkovitými stielkami. voňavé látky (napr. Fosílne nálezy lišajníkov sú veľmi zriedkavé. Podľa mienky Obr. lipidy). 5 . sú schopné chemicky rozrušovať skalný substrát. Sú rozšírené na celom zemskom povrchu. V súčasnosti je známych asi 16 000 druhov. najmä sobov (pľuzgierka a dutohlávka). Iným význačným rodom je pľuzgierka (Cetraria). Zo stielok lišajníkov sa získava aj cukor. ktorý má nápadnú lupeňovitú žltopomarančovú stielku. nadol visiacou stielkou. na skalách (epilitické). Mnohé druhy sú liečivé (pľúcne choroby. alkohol. Na podéciu hubová zložka lišajníka vytvára aj plodničky .Cetraria islandica. na borke a konároch stromov (epifytické). hnedé).Evernia pravdepodobne až začiatkom prunastri treťohôr. Pretože väčšinou sa jedná o huby vreckaté.po rozrušení kôrovej vrstvy ako jemný prach. čierne. 4 . šupinkovitej stielke vyrastie neskôr sekundárna.islandica). 3 niektorých autorov vznikli Xanthoria parietina. Bohatým na druhy je rod Parmelia. V prírode sú teda jednými z prvých priekopníkov života a pôdotvorným činiteľom. Rod pupkovka (Umbilicaria) má lupeňovitú šedú až čiernohnedú stielku prichytenú o podklad v strede umiestneným „pupkom“. prevláda rozmnožovanie askospórami. 2 . Na primárnej.Parmelia physodes. Hubová zložka sa môže rozmnožovať tiež osobitne.apotéciá alebo peritéciá. ktoré voláme lišajníkové kyseliny (kyselina protolichesterínová.Cladonia rangiferina. Niektoré lišajníkové látky majú antibiotické účinky. Našim častým druhom lišajníka je štítnatec psí (Peltigera canina) zo sivou stielkou. špecifické pre lišajníky. ale aj sekundárne. Druhy rodu bradatec (Usnea) sú väčšinou epifyty s bohato rozkonárenou. Možno ich využiť aj ako idikátorov čistoty ovzdušia. Rastie na skalách. polyporová ai). kde tvoria závesy podobné dlhým pavučinám. pretože ich stielky sa po odumretí ľahko rozkladajú a sú pomerne mladou fylogenetickou skupinou. Sú rôznej farby (červené. Zaujímavú dvojtvárnu stielku majú dutohlávky (Cladonia). Vyskytujú sa najmä na borke stromov. v podobe rúrkovitých alebo pohárikovitých útvarov . Masovo rastie na severe v tundrách. Nájdeme ju na silikátovom podklade v horských polohách. z konárnika slivkového) a farbivá. V dôsledku rôznych antropických zásahov do prírodného prostredia však viaceré druhy vymizli. jej stielka je potravou sobov. Sú to rôzne primárne produkty (monosacharidy. vitamíny. Keďže produkujú špeciálne kyseliny. Viaceré druhy používal v čase núdze i človek (Lecanora esculenta). 23: Rôzne druhy lišajníkov : 1 . 27 . Fykobiont sa však môže v stielke lišajníka rozmnožovať aj osobitne. Iný spôsob vegetatívneho rozmnožovania je pomocou izídií. Tieto huby vytvárajú na stielke lišajníka aj plodničky (peritéciá a apotéciá) podobne ako pri voľne žijúcich vreckatých hubách. Jedným z najčastejších lišajníkov je diskovník múrový (Xanthoria parientina). usnová. Najrozšírenejší druh rastúci aj u nás je pľuzgierka islandská (C. Predáva sa ako oficinálna droga. choroby pečene). Niektoré druhy sa prísne viažu len na určité horniny. 6 . alebo sú kriticky ohrozené.podécií. pretože väčšina je citlivá na exhaláty. Ich stielka je šupinatá. z toho na Slovensku asi 1 700 druhov. cukrovka. podľa toho ku ktorej triede húb patrí a síce pomocou výtrusov.Usnea dasypoga. obyčajne delením bunky na dve časti. enzýmy. Sú to drobné šupinkovité výrastky na vrchnej strane stielky. Lišajníky rastú na pôde (terestrické). Rastú najmä na ihličnatých stromoch.

Nevápenaté skalné balvany sú často pokryté zelenými.telómové ( vyššie rastliny ) 1. z ktorých najznámejšie sú: dutohlávka sobia (C. 24: Morfológia gametofytu : 1 . bryospórou). Ich význačným spoločným znakom je antitetická rodozmena (metagenéza). Pri frondóznych lupeňovitých typoch stielok. 3 . Bunky majú celulózovú bunkovú stenu. ktorý môže mať buď jednoduchý lupeňovitý alebo stužkovitý tvar (pečeňovky a rožteky). Má jedlé stielky. Podríša : Telomophyta ( Cormophyta. Podtrieda : Bryidae . Machorasty sú väčšinou suchozemské rastliny a tomuto spôsobu života je prispôsobená aj celá stavba ich tela. Lekanora jedlá (Lecanora esculenta) rastie na skalách arabských púští. Umiestnenie (frondózna) stielka pečeňovky Riccardia latifrons. Asimilačným produktom je škrob. Ontogenéza machorastov a antitetická rodozmena. Charakteristické kôrovité povlaky na skalách tvoria druhy rodu zemepisník (Rhizocarpon). v ktorých vznikajú pohlavné bunky (gaméty). haploidným výtrusom (spórou. Oddelenie : Bryophyta . jadrá buniek sporofytu sú diploidné. Podtrieda : Sphagnidae . čiernolemovanými kôrovitými stielkami druhu zemepisník mapovitý (R. Ich pabyľky a palístky nemajú nikdy pravé cievne zväzky. najprimitívnejšie telómové (sporofyt) .diferencovaná (foliózna) stielka machu Mnium punctatum 28 . Tvoria ho pabyľky (kauloidy) s palístkami (fyloidmi) a smerom do pôdy sa diferencujú pakorienky (rizoidy). z ktorých vyrastie vlastný gametofyt. Vznikajú buď spoločne na tom istom jedinci (jednodomé druhy).lupeňovitá (dvojdomé druhy). Trieda : Anthocerotopsida.lekanora múrová (L. jedincoch 2 . Súčasťou gametofytu sú aj pohlavné orgány (gametangiá). Trieda : Hepaticopsida (Marchantiopsida) . prameňovka) dosahujú 40-50 cm. Na prvoklíku sa zakladajú drobné púčiky. alebo osobitne na oddelených Obr.rožteky 3. ale ich gametofyt je ploský.pečeňovky 2.machy 1.diferencovaná (foliózna) stielka pečeňovky pohlavných orgánov býva rozdielne. stužkovitý alebo lupeňovitý. nie je gametofyt členený na tieto tri vegetatívne orgány. zelený útvar. Pohlavné orgány machorastov sú dobre odlíšené.a najvyššie organizované stielkaté (gametofyt) rastliny. stužkovitú stielku. B. alebo podobu pabyliek s palístkami (machy a niektoré pečeňovky). Stielky majú rozmery len niekoľko centimetrov. Prevažnú časť svojho vegetatívneho života prežívajú v stave gametofytu (pohlavná generácia).machy rašelinníkové 2. striedanie gametofytu a sporofytu. začnú klíčiť . Pri Calypogeia trichomanis s amfigastriami (pohľad lupeňovitom gametofyte sa tvoria na vrchnej strane zdola).pyxidata). Teda okrem vegetatívnej a trofickej funkcie má gametofyt aj úlohu generatívnu. V bunkách gametofytu je u väčšiny zástupcov viac drobných chloroplastov (hlavne s obsahom chlorofylu a a b). Ak sa výtrusy po vypadnutí z výtrusnice dostanú do vhodných podmienok.machy prútnikové Sú to autotrofné. Iné druhy z rodu lekanora (Lecanora) sa vyskytujú aj u nás na skalách a múroch . mnohobunkové výtrusné.biblická manna Židov.geographicum). Konárnik slivkový (Evernia prunastri) má sivozelenú. pripomínajúci vlákno zelenej riasy.vzniká prvoklík (protonéma).U nás rastie asi 60 druhov. Trieda : Bryopsida (Muscopsida) . ktorý je základom nového jedinca. Prvoklík je zvyčajne vláknitý. Takýto typ stielky sa nazýva foliózny. Extrahujú sa z nej voňavé látky. Cormobionta ) . Je zreteľne rozlíšený na vrchnú (dorzálnu) a spodnú (ventrálnu) stranu. V tejto súvislosti je známa ako povestná tzv. aké majú pečeňovky a rožteky. zriedkavejšie i kvapky oleja. Rožteky majú v bunkách gametofytu iba jediný zelený chloroplast s pyrenoidom. Ontogenetický vývinový cyklus rastlinky (gametofytu) začína nepohlavným jednobunkovým.muralis). Jadrá buniek gametofytu sú haploidné.machorasty 1. prípadne milimetrov. dutohlávka pohárikovitá (C.rangiferina). výnimočne niektoré rody (ploník. Táto skutočnosť bola podkladom úvah mnohých autorov o príbuzenských vzťahoch machorastov a zelených rias práve prostredníctvom triedy rožtekov.

gametofyt je vždy zelený. G .telieska na okraji priečny pečeňoviek. 5.gametofyt.anterídiá so spermatozoidmi. Samičí pohlavý orgán je zárodočník (archegónium).periant. Zvyčajne sú chránené v osobitnom obale (perichécium).gametofyt má celkom inú. ar . ale z pokožkou) Vegetatívne rozmnožovanie. Samčí pohlavný orgán je plemeníček (anterídium). Po vypadnutí haploidných výtrusov z výtrusnice sa celý cyklus začína odznova. sporofyt = telóm (bez cievneho zväzku. 4. (výtrusmi. hore vybieha do kŕčika.archegóniá s vajcovou bunkou. 27: Vegetatívne machorastov : . 2. Preto sú vždy haploidné. ktorá predstavuje hornum.archegónium pečeňoviek. B spórami) sa machorasty . valcovitého.fyloidov (oosféry a spermatozoidu) vzniká Lophocolea minor. fyloidu Ulota phyllantha. Na zdôraznenie nápadných kontrastov obidvoch striedajúcich sa generácií gametofytu a sporofytu sa používa názov antitetická rodozmena (metagenéza). aktívne pohyblivé samčie pohlavné bunky spermatozoidy. dolu rozšírený tvar. Zo zygoty sa teda diferencuje diploidný sporofyt (sporogón). 2 .protonéma s púčikmi. fyziologické . Oplodnenie je viazané na vodné prostredie (dážď. ktoré vznikajú na rozličných častiach ich gametofytu. karyologické .redukčné delenie typmi vegetatívnych rozmnožovacích teliesok. Má zvyčajne bankovitý.gametofyt je vždy haploidný.spermatozoid. nepohlavnej erythrocarpum generácie . ktoré sa tvoria na stielke exogénne alebo endogénne.dvojdomý mach : s . sporangium). Foliózne machorasty majú tieto orgány väčšinou na konci hlavnej pabyľky. pôvod a systematika machorastov 29 . špirálovito stočené. rozmnožujú aj vegetatívne rozličnými S . 3 . úlohou sporofytu je zase utvoriť spóry a zabezpečiť nepohlavné rozmnožovanie . R . Ich tvar.gametofyt = stielka. Vo výtrusnici z materského výtrusorodého pletiva (archespór) redukčným delením meiózou vznikajú výtrusy. pn . v ktorej sa tvoria výtrusy (spóry). morfologické . rosa). oranžové ružové. Výskyt."kvety" machov.hlavnou úlohou gametofytu je priniesť gaméty a zabezpečiť pohlavné rozmnožovanie. 4 .j. theca. V ňom vznikajú početné dvojbičíkovité. podstatne odlišnú stavbu ako sporofyt .klbko teliesok v pazuche fyloidu Bryum zárodok druhej t. sporofyt diploidný .stielky. sporofyt je naň výživou odkázaný .archegónium machov vegetatívnymi konárikmi.spóra.telieska na Spojením oboch haploidných gamét špičke 2 . Tieto sú tvarom aj farbou (žlté. veľkosť a skulptúry sú dôležitými taxonomickými znakmi.pečeňovka Metzgeria furcata s bočnými diploidná zygota. stopky (seta) a výtrusnice. oválneho.sporofytu. 5 .jednodomá foliózna pečeňovka. Popri pohlavnom rozmnožovaní (oogamiou) a nepohlavnom rozmnožovaní Obr. asimilujúci. kyjačikovitého tvaru.anterídium machov. 26: Schéma rodozmeny : A . ktorý vznikol premenou horných fyloidov. ktorými sa tieto dve generácie odlišujú sú : 1. červené) odlišné od ostatných fyloidov a tvoria nápadný útvar . 3 . 6 .misky s talídiami na stielke Marchantia prierez perichéciom s anterídiami a parafýzami druhu Mnium polymorpha. sebestačný. Odtrhnuté od materského jedinca sú schopné regenerovať a dávajú základ novému jedincovi. Vo vnútri na dne je umiestnená jediná samičia gaméta vajcová bunka (oosféra). ktorý sa skladá z nôžky (bulbus). Najdôležitejšou časťou sporofytu je výtrusnica (capsula. Kritéria.sporofyt. p . 3. Machy sa môžu rozmnožovať vegetatívne aj vytvorením rozmnožovacích púčikov. an . fylogenetické . 25: Pohlavné orgány rozmnožovanie1machorastov : 1 . funkčné . 5 . 4 . Obr.anteriídium Obr.

Niektoré druhy machorastov možno v lesníctve použiť ako indikátory bonity lesnej pôdy. ako sú púšte a arktické oblasti. nepriamo majú veľký význam v hospodárstve prírody. Vyskytujú sa vo všetkých vegetačných pásmach a výškových stupňoch zemegule a nechýbajú ani v oblastiach s extrémnymi životnými podmienkami.pečeňovky Sú najnižšie organizovanou triedou machorastov.Conocephalum conicum. v ktorých sa udržuje veľké množstvo vody. Z fylogenetického hľadiska za pôvodnejšie a teda aj staršie sa považujú foliózne pečeňovky. Ich prvoklík (protonéma) je veľmi redukovaný. Výtrusy vo výtrusnici sú premiešané zo sterilnými hygroskopickými vláknami . stielka so samičím receptákulom. Veľmi časté je vegetatívne rozmnožovanie rozličnými telieskami. Najstaršie fosílne nálezy machorastov sú známe z obdobia prvohôr (paleozoikum). menej je typov suchomilných (xerofilných). vyrovnávajú teplotné rozdiely ovzdušia a ovplyvňujú tak klímu územia. 2 - Machorasty sú dôležitou zložkou dnešného rastlinného krytu. Gametofyt je buď foliózny alebo frondózny. Typickým predstaviteľom je porastnica mnohotvárna (Marchantia polymorpha). ktorá v celosvetovom meradle zahŕňa spolu asi 25 000 druhov. 3 . 4 . Trieda : Hepaticopsida . 28: Zástupcovia pečeňoviek : 1 .Lunularia cruciata.rozhadzovačmi. Zo systematického hľadiska rozdeľujeme oddelenie machorastov na tri samostatné triedy. Spolu s lišajníkmi a inými nižšími rastlinami sú medzi prvými priekopníkmi života na skalách a medzi prvými osídľovateľmi obnažených pôd. Trieda : Anthocerotopsida . Vzhľadom podobnú stielku má lupeňovec kuželovitý (Conocephalum conicum). ako i na skalách (epilitické). Na povrchu stielky vznikajú vegetatívne telieska . ale súčasne vyparovaním regulujú vzdušnú vlhkosť. Sú to rastliny väčšinou vlhkomilné (hygrofilné). Frondózne stielky pečeňoviek sa považujú za vývojovo mladšie. stielka so samčím receptákulom. na skalách.rašelinu. Rastú na najrozmanitejších stanovištiach.rožteky Marchantia polymorpha. prípadne i vodné (hydrofilné). Pohlavné orgány sú umiestnené na stopkatých nosičoch (receptákulum): samičie sú hviezdicovité a samčie zasa diskovité. ktorých odumreté stielky poskytujú cennú organickú hmotu všestranného použitia . Machorasty sú bohatá a mnohotvárna skupina výtrusných rastlín. rastie na vlhkých miestach. Na rozdiel od triedy machov ich palístky nemajú strednú žilku. dichotomicky rozkonárená a má dorziventrálnu stavbu. Porastnica mnohotvárna. Hoci ich priamy úžitok je pre človeka skromný. čím jednak chránia pôdu pred vyschnutím. Praktický význam pre človeka majú najmä rašelinníky (Sphagnum L. Stielka je stužkovitá. v prameniskách a potokoch. na lesnej pôde.Obr. Sporofyt je nezelený. 2. iné zasa v hydrológii ako indikátory čistoty vody a pod. rastie na gametofyte. Niektoré druhy folióznych pečeňoviek sa vyskytujú na vlhkých miestach. 5 Riccia fluitans 30 Obr. 1.).gemy. mesiacovka krížovitá (Lunularia cruciata) a druhy z rodu mrvka (Riccia). 29: Anthoceros punctatus .Marchantia polymorpha. na borke stromov ( epifytické) a na rozličných iných substrátoch. Archegónium je u týchto typov umiestnené na konci kauloidu. Z fylogenetického hľadiska tvoria slepú vývojovú líniu. na hnijúcom dreve. ktorá neviedla k dokonalejším formám ani k vzniku progresívnych prvkov vývoja rastlín. Po otvorení výtrusnice rozhadzujú výtrusy do okolia. takisto na holej zemi (terestrické). Sú nenáročné. Tvoria väčšinou husté vankúšovité zárasty.

Pabyľka postupne na vrchole dorastá. V strede kauloidu sa nachádza primitívny zväzok vodivých elementov. len čiastočne závislý od gametofytu. napr. Výtrusnica sa otvára viečkom. Je ponorený do gametofytu zhrubnutou nôžkou. Pabyľky rašelinníka rastú neobmedzene dlho. Machy rastú spravidla pospolito .priečny prierez palístkom býva rozlíšený na nôžku. pod ním je kruh hygroskopických zúbkov. ktorá má aj čiapočku. Medzi nimi sú vklinené drobné. predstavuje jednu súvislú výtrusnicu. rašeliniskách. alebo v niekoľkých súbežných radoch.machy rašelinníkové Sú najnižšie organizované machy.hyalocysty. čím sa najmä odlišuje od podobného druhu čertík karolínsky (Phaeoceros carolinianus). udržujú a zvyšujú zamokrenosť. Je zelená. lupeňovitý útvar na okraji lalokovitý. ale vždy s folióznou stielkou. ktoré sú zásobarňou vody. Rašelinníky rastú zvyčajne v súvislých hustých vankúšoch v terénnych zníženinách. guľatá výtrusnica sedí na nepravej stopke (pastopka pseudopódium). Z poľnohospodárskeho hľadiska sú dôležité lúčne machy. pričom vrchné časti dorastajú a spodné odumierajú.pórus.chlorocysta. ktoré niekedy vytvárajú prízemnú vrstvu lúčnych porastov. Zo zvyškov odumretých rašelinníkov v anaeróbnych podmienkach a za trvalej prítomnosti vody vznikli za 31 . Bunky ktoré ho tvoria majú iba po jednom chloroplaste. ktorý u zástupcov tejto triedy nikdy nie je lupeňovitý. chl . vrcholoch kauloidov. ktorý má žltozelené až žlté výtrusy. tenkého valca. bezfarebné .gametofyt s dvoma ochranných obaloch (perichécium) na sporofytmi. Sporofyt (sporogón) h . p . prázdne. Podtrieda : Sphagnidae . strniskách i na pasienkoch rožtek bodkovaný (Anthoceros punctatus). 3 . Gametangiá machov sú uložené v Obr. alebo na vlhkých či zaplavovaných miestach.) : 1 . stopku a výtrusnicu. splsťujú prízemnú vrstvu. obklopený výtrusorodým pletivom (archespór). 2 .tvoriace husté vankúšiky až veľké porasty. Z vláknitého rozkonáreného prvoklíka vyrastie vlastný gametofyt. 30: Rašelinník (Sphagnum sp. Sporofyt má značne skrátenú nôžku aj stopku. Gametofyt rožtekov má veľmi jednoduchú stavbu. Rastie na vlhších stanovištiach. Do istej miery je teda sporogón samostatný. Je to zelený. Vyhýbajú sa vápenatým horninám (kalcifóbne). Je pokrytá zväzočkami krátkych bočných pabyliek s palístkami. Sporogón (iný názov pre sporofyt machorastov) je tvaru dlhého. Výtrusnica sa otvára viečkom. 3.Je to neveľká trieda machorastov. U nás rastie najmä na jeseň na vlhkých poliach. Fyloidy sú na kauloide usporiadané v špirále. kde je dostatok vlahy alebo vody. Tvoria osobitné biotopy . V každom palístku sú dvojaké bunky: veľké. Význačný je výskyt strednej žilky vo fyloidoch väčšiny zástupcov. Vo vnútri výtrusnice je stredný sterilný stĺpik. Potláčajú kvalitnejšie zložky porastu najmä trávy. ktoré majú zasa asimilačnú funkciu. najmä na nepriepustnom geologickom poklade. Výtrusy tohto rožteka sú tmavohnedé až čierne. Typickým rodom triedy je rožtek (Anthoceros).rašeliniská s charakteristickou flórou. Časté je aj vegetatívne rozmnožovanie. Spodná časť stielky odumiera a preto nemajú vyvinuté rizoidy. zelené bunky . Rastú buď priamo vo vode. ktorý zadržiava zrážkovú vodu.chlorocysty. Trieda : Bryopsida (Muscopsida) machy Sú najdokonalejšou triedou machorastov. môže asimilovať a na povrchu má pravé prieduchy schopné autoregulácie.hyalocysta. 1.anatomická stavba palístka. Čierne bodky na zelenej lupeňovitej stielke sú kolónie symbiotickej sinice Nostoc.

Ťažbou rašeliny.punctatum).dlhé geologické obdobia ložiská rašeliny hrubé aj niekoľko metrov. Vzniklo nad hladinou podzemnej alebo pramenistej vody s nízkym obsahom minerálnych látok. na lúkach i na hnijúcom dreve. Do podtriedy patrí len jeden rod rašelinník (Sphagnum) s viacerými druhmi. nápadné. Z praktických dôvodov uvádzame len niekoľko významných. merík hrotitý (M. v záhradníctve. bochníkovité vankúše sivozelenej farby bielomach sivý (Leucobryum glaucum) i drobivka vankúšikovitá (Grimmia pulvinata) rastúca na strechách. Podtrieda : Bryidae . v Európe na území Škandinávie a severe Ruska.cuspidatum).machy prútnikové Táto podtrieda zahŕňa druhy najvyššie organizované v rámci celého oddelenia machorastov. v lesoch. má využitie v kúpeľnej liečbe a tiež ako palivo. V nich sa zachovávajú zvyšky aj iných rastlín (časti stromov. Na chudobných kyslých lesných pôdach.squarrosum). ktoré majú veľký vedecký význam pre štúdium vývoja vegetačného krytu. Najkrajšie vyvinuté rašeliniská na Slovensku sú na Orave. modrozelený rašelinník kostrbatý (S. Výtrusnica je prikrytá čiapočkou a otvára sa viečkom. u nás rastúcich druhov. Je to hygrofilný druh. Osobitným vzhľadom sa vyznačuje asi 15 cm vysoký. Sporofyt (sporogón) má vyvinuté tri časti: nôžku. Špecifickým rašeliniskovým biotopom je vrchovisko s kyslým rašelinným substrátom. Má končisté fyloidy. chudobným na živiny. múroch a skalách.nemoreum). Okrem výtrusov sa tieto machy rozmnožujú aj vegetatívne. rastúci hojne okolo potokov a pramenísk. na vresoviskách i na humuse skál tvorí kompaktné. V prírode majú vrchoviská hydrologický a ekologický význam ako obrovské prírodné rezervoáre vody. stopku a výtrusnicu. Kozmopolitný rohozub purpurový (Ceratodon purpureus) je nápadný už z ďaleka červenými stopkami výtrusníc. Medzi najznámejšie patrí rašelinník močiarny (Sphagnum palustre) tvoriaci husté vankúšovité zárasty v lesoch i na vrchoviskách. Katarínka vlnkatá (Atrichum undulatum) je hojne rozšírená v lesoch na hlinitej pôde. kauloidy a fyloidy so strednou žilkou. odvodnením a rekultiváciou rašelinísk a rašeliniskových lúk dochádza k výraznému narušeniu vodného režimu a tým aj ekologickej rovnováhy v krajine. Vyskytuje sa v podmáčaných lesoch i močaristých jelšinách. Do podtriedy patrí asi 14 000 druhov. Používa sa ako stelivo. na rýchle kompostovanie. podobne aj iné druhy rodu Mnium: merík bodkovaný (M. Rašelina má aj široké praktické využitie. peľové zrná). na mokrých rašeliniskových lúkach i vrchoviskách. rastie v lesoch. V mokrých lesoch a na rašeliniskách masovo rastie ploník obyčajný (Polytrichum communae). Podobne husté koberce žltozelenej farby s odtieňom do ružova tvorí rašelinník ostrolistý (S. 32 . Vzpriamený mach s rozkonárenými pabyľkami je merík vlnkatý (Mnium undulatum) s dlhými vlnkatými fyloidmi. Ich gametofyt je rozlíšený na rizoidy. Plemeníčky a zárodočníky sú na vrchole hlavnej pabyľky. Jeho vzpriamené pabyľky dosahujú výšku až 50 cm. 2.

Rýniorasty boli menšie. starých múroch a piesočnatých pôdach. 2 . rokov a zanikli pred 340 mil. Spórangiá boli terminálne.rýniorasty Rýniorasty patria medzi vyhynuté rastliny. Masovo rastúci na rozličných stanovištiach je rakyt cyprusovitý (Hypnum cupressiforme). Rakytník lesklý (Hylocomium splendens) má perovitý gametofyt tvoriaci väčšie riedke koberce v lesoch. ( A-celá rastlina. rokov na pobrežných plytčinách silúrskeho praoceánu.telóm. podľa ktorého má názov celé oddelenie Bryophyta je rod Bryum.. Oddelenie : Rhyniophyta . enafylmi emergenčného pôvodu.vytvorili sa vodivé pletivá a pokožka (epidermis). Rastliny asimilovali celým povrchom tela a v epiderme stonky boli vyvinuté prieduchy. na trávnatých svahoch a na zemitých skalách. močariskách. Rozvoj rýnií trval len asi 100 mil. Ozdobný. Medzi naše najmohutnejšie machy patrí kostrbatec trojrohý (Rhytidiadelphus triquetrus). ktoré rástli v bahnitých plytkých vodách. Porasty na kameňoch v potokoch tvorí prameňovka obyčajná (Fontinalis antipyretica). Tento druh bol kedysi používaný v ľudovom liečiteľstve proti horúčke (antipyretický).Funaria hygrometrica.. Diploidný genóm buniek pletív umožnil ich väčšiu plasticitu a adaptáciu na vzdušné prostredie (koncové časti rastlín vyčnievali z vody) a neskôr čiastočne suchozemské . ktorý tvorí živozelené a riedke vankúše na trávnatých svahoch a v lesoch. 6 . Obr.Fyloidy uložené v prízemnej listovej ružici má skrutok vlahojavný (Funaria hygrometrica) s hruškovitou ovisnutou výtrusnicou. Najbohatším rodom. 32: Vyhynutí zástupcovia rýniorastov: 1. 2 Asteroxylon sp. B-koncový telóm so sporangiami) Atrichum undulatum. na rumoviskách a pod. Sporofyt bol na rozdiel od gametofytu dobre vyvinutý.Thuidium tamariscifolium. Stonka bola celkom holá. typická pre močaristé miesta a prameniská. Vznikli z progresívnej skupiny zelených rias (Chlorophyta) niekedy pred 400 mil. Pravé listy v oddelení rýniorastov ešte neboli vyvinuté.rizomoid s rizoidmi. tvorí prútnik striebristý (Bryum argenteum). periu podobný mach je tujovička tamarišková (Thuidium tamariscifolium). V priebehu evolúcie rastlín to boli prvé dokonalejšie. Z podzemku vyrástla zväčša dichotomicky rozkonárená stonka . pričom všetky sú si veľmi podobné.Mnium punctatum. Odlišujú sa v mikroznakoch výtrusnice. Rýniorasty prekonávali rodozmenu.Psilotum . alebo pokrytá drobnými bezžilovými útvarmi. U nás rastie niekoľko desiatok druhov. 4 Obr.Rhynia sp. odkiaľ sa dostali na brehy pevniny a predstavujú najdôležitejší prvotný fylogenetický uzol. 31: Zástupcovia3machov : 1 sp. čiže vyššie rastliny.Rhytidiadelphus triquetrus 2. Rastie na spáleniskách. častý na lúkach. 3 . Rýniorasty boli najstaršie cievnaté rastliny. pri potokoch. Stromčekovitého vzrastu je rebríčkovec stromkovitý (Climatium dendroides). 7 .Climatium dendroides. Nízke striebrobiele porasty na okrajoch ciest. až 1 m vysoké trváce byliny. kde indikuje dobré pôdne pomery. V zemi mali nerozkonárený podzemok . .Polytrichum commune. 5 . v ktorom sa stretávajú začiatočné 33 . polí. tzv. ich význam je najmä fylogenetický. rokmi.

zrelé archegónium. 33: Vývojový cyklus papraďorastov: A . list). vyvíjajúce sa embryo sporofytu.marsilea. F sporangium. že ich telo nie je tvorené stielkou. Heterospórické majú výtrusy rozlíšené na samčie mikrospóry a samičie megaspóry. Väčšina papraďorastov sú izospórické . vodné paprade . Majú vyvinuté prieduchy i cievne zväzky. Aj tento jav súvisí s fylogenetickým prechodom papraďorastov na súš. napr. Sú to prvé mikrofylné typy listov. a to zosilnením gametofytickej generácie. salvinia).zygota (O! 34 .archegónium pred otvorením. V ontogenéze môžeme pozorovať výraznú rodozmenu. Papraďorasty rastú na súši.papraďorastov a semenných rastlín. plavúnky. Papraďorasty majú tri typy listov. čo súvisí s prispôsobením sa suchozemskému prostrediu a čerpaniu živín z pôdneho roztoku na rozdiel od stielkatých. (R! redukčné delenie).paprade Zo systematického hľadiska netvoria jednotnú skupinu. ktoré čerpajú vodu a živiny celým povrchom tela. E .plavúne 2.dospelé organizované výtrusné rastliny a zároveň prothálium. Trofofyly sú listy zelené. z papradí tzv. stonka.všetky výtrusy sú rovnaké. Sú to tzv. Trieda : Polypodiopsida . I .články evolúcie všetkých oddelení vyšších rastlín. Papraďorasty sú najvyššie so spórami. Trieda : Selaginellopsida . Sporofyly nie sú zelené a nachádzajú sa na nich výtrusnice. Môžu sa od trofofylov značne líšiť. Pre evolúciu vyšších rastlín bolo dôležité objavenie sa listov telómového pôvodu. Sú to prvé telómové rastliny. M . V obidvoch evolučných smeroch sú určité výnimky.antherídium patria medzi cievnaté rastliny (Telomophyta pred otvorením. nie sú morfologicky rozlíšené na samčie a samičie. Každá trieda je značne odlišnej stavby. C . Tie vznikli splošťovaním (kladodifikáciou) sterilných telómov alebo ich bočným zrastaním (syntelomizáciou) . ktoré dosiahli rovnaký fylogenetický sporofyt. makrofylné typy listov. čo viedlo ku vzniku oddelenia machorastov (Bryophyta)bezcievnaté rastliny a jej redukciou a zosilnením sporofytu. Obr.mladý línií. Na rozdiel od machorastov prevažuje morfologicky i funkčne sporofyt nad gametofytom.dospelý sporofyt. Znamená to. D . 3. Svoje pomenovanie dostali od telómov. Pre ďalšiu úspešnú evolúciu a pre zväčšenie rozmerov tela bolo nevyhnutné zväčšiť asimilačnú plochu týchto primitívnych bezlistých telómových rastlín (Rhyniaceae). Cormophyta).vznik cormusu (stonky s plochými veľkými listami) papraďorastov. aj makrofylné typy listov (paprade). ale niekoľko vývojových oplodnenie). Z hľadiska fylogenetického pôvodu listov poznáme u papraďorastov mikrofylné typy (plavúne.sórus. Trieda : Equisetopsida .otvorené sporangium stupeň. Fylogenetický vývoj vyšších rastlín išiel dvomi smermi. pretože sporofyt je od vodného prostredia prakticky nezávislý. čo viedlo k vzniku cievnatých rastlín . Nazývajú sa trofosporofyly. Sú teda jalové (sterilné). Sú zriedkavejšie (napr.vyvíjajúce sa prothálium.výtrusnice. Na rastline vznikali tŕňovité výrastky pokožky emergenčného charakteru bez cievnych zväzkov (enafyly) alebo s cievnymi zväzkami (psilofyly). L . ale najčastejšie na vlhkých miestach. ale pravými orgánmi (koreň. Stavba tela papraďorastov nie je jednotná. Oddelenie : Pteridophyta papraďorasty 1. čiže zelené listy nesú výtrusnice. pretože proces oplodnenia a vývinu gametofytu je viazaný ešte na vodné prostredie.zrelé antherídium so spermatozoidmi resp.prasličky 4. koncových dichotomicky rozkonárených častí stonky. Trieda : Lycopodiopsida . Tretí typ listov je kombinovaný.plavúnky 3. J . Vznik listov nastal dvojakou cestou. majú asimilačnú funkciu a nie sú na ne viazané rozmnožovacie útvary . H . u plavúňov sa zoskupujú do výtrusných klasov. plavúnky. G . K . prasličky).

Fosílne nálezy skamenelín predstavujú väčšinu druhov. Sporofyly s výtrusnicami. ktorý má strobily dlhostopkaté. stonkou alebo podzemkom a listami. hľuzovitý. Prvorasty sú Obr. Môže mať rozličný tvar. Nachádza sa na zemi alebo v zemi a preto je veľmi nenápadný. Výtrusy plavúňov sa v minulosti používali ako ľudový prostriedok proti cudzopasnému hmyzu. ktorá je husto pokrytá špirálovite postavenými drobnými listami mikrofylného typu s jedným cievnym zväzkom (enafyly psilofyly). Trieda : Lycopodiopsida . sploštený (Diphasiastrum alpinum. ktorými sa opäť začína gametofytická fáza nasledujúcej generácie. napr. Prvorast je iba niekoľko mm . Môžu byť autotrofné i heterotrofné. Najväčší rozvoj papraďorastov bol na konci prvohôr a v druhohorách. Plavúne majú jednodomý prvorast (protalium) hľuzovitého alebo červovitého tvaru asi 2 cm veľký.cm veľký a má charakter stielky. Výtrusy sú morfologicky nerozlíšené. Niektoré druhy sa uplatňujú na poliach ako buriny. Zriedkavo sa u nás vyskytujú aj chránené a ohrozené druhy papraďorastov.samčie anterídiá (plemeníčky) a samičie archegóniá (zárodočníky). Vo vysokých horách sa vzácne vyskytujú aj druhy rodu plavúnik (Diphasiastrum) s druhmi: plavúnik alpínsky. v lekárstve do zásypov a v pyrotechnike do ohňostrojov. p. v ktorej sa pomocou bičíkov Obr. Časť rodozmeny. Životný cyklus ďalej pokračuje vznikom samčích pohlavných buniek spermatozoidov a samičej pohlavnej bunky . ktoré sú málo odlišné od trofofylov. Chvostník jedľovitý (Huperzia selago) sa odlišuje od ostatných plavúňov tým. Niektoré plavúne sa rozmnožujú aj pomocou opadavých púčikov v pazuchách listov. 35 . Znamená to. dichotomicky rozkonárenou stonkou. Je nezelený a žije v endotrofnej mykoríze. že hubové vlákna vnikajú do prvorastu. Plavúň pučivý (Lycopodium annotinum) typický pre horské smrečiny má strobily sediace. ktoré sa vyvinú v pohlavných orgánoch. ktorá začína výtrusom a končí vznikom pohlavných buniek. ale redukované sporofyly s výtrusnicami sú v pazuchách zelených listov trofofylov. 35: Plavúň obyčajný (Lycopodium aktívne pohybujú. Najznámejší zástupca u nás je plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum). 34: Prvorast plavúňa väčšinou jednodomé. Spermatozoidy sú viazané na vodu (rosa. vláknitý. complanatum). Dospelý papraďorast je trváca rastlina tvorená koreňmi (adventívnymi).Životný cyklus začína haploidnou spórou (výtrusom). Plavúne žijú väčšinou v horských polohách na kyslých pôdach. D. že nemá strobily. sú usporiadané do výtrusných klasov strobilov (okrem chvostníka).oosféry. z ktorej vyrastá protálium (prvorast). Na listoch alebo vo výtrusných klasoch (strobiloch) na stonkách vznikajú vo výtrusniciach meiózou haploidné výtrusy. dážď). iné ako okrasné i liečivé.plavúne Vždyzelené byliny s plazivou. Adventívne korene žijú v symbióze s hubami (mykoríza). Tá predstavuje sporofytickú generáciu. Na prvoraste sa vytvárajú pohlavné orgány . iba u prasličiek sú dvojdomé. V našej flóre sa môžeme stretnúť so zástupcami všetkých uvedených tried papraďorastov.zygota. preto plavúne patria medzi izospórické papraďorasty. lupeňovitý. z ktorej sa vyvíja embryo (zárodok) a z neho dospelá rastlina. Ich využitie dnes je menej bežné. 1. lebo všetky druhy sú u nás zákonom chránené. Tak sa môžu dostať k oosfére a clavatum) oplodniť ju. pretože obsahujú veľa ľahkozápalného oleja. Na rozdiel od plavúniek nemajú listy na báze pajazýček (lingula). ktoré mali stromovitý habitus. je gametofyt. Oplodnením oosféry vzniká diploidný útvar . Praktický význam papraďorastov nie je veľký.

Preto sa stávajú na poliach ťažko ničiteľnými burinami.a mikrosporangiách (samičích a samčích výtrusniciach).trichómovitý útvar slúžiaci na prijímanie vody.plavúnky Drobné trváce byliny podobné machom. Stonka je praslenovite vetvená. dutá a článkovaná. Pajazýček je dôležitý znak plavúnok.praslička lesná Znamená to. Trieda : Selaginellopsida . ktorý sa vyskytuje na listoch tráv. Rovnako počet megaspór (v sporangiu) je redukovaný na 1 a zárodok (proembryo) sa vyvíja priamo na megasporofyle. 37: Výtrusy ostatných tried papraďorastov majú spóry rozlíšené fyziologicky aj morfologicky na prasličiek s hapterami mikrospóry (samčie) a megaspóry (samičie).bezlistá byľ. ktorý ich odlišuje od plavúňov. ktorá v každom uzle obopína stonku. ktoré sú pozdĺžne ryhované. Obr. ktorá je husto pokrytá drobnými listami mikrofylného typu ako u plavúňov. Počet a tvar zubov pošvy a jej dĺžka býva u niektorých zástupcov dôležitým určovacím znakom.lepidophylla). * pozor na zámenu s jazýčkom (ligula). Plavúnky majú najmä fylogenetický význam. Majú väčšinou plazivú. že gametofyt je aj oproti ostatným papraďorastom redukovaný. 36: Vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) 36 . čo je spôsobené inkrustáciou bunkových stien pokožky kremičitanmi. Obr. B . S. Plavúnka brvitá (Selaginella selaginoides) je vysokohorským druhom a vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) je vzácnym druhom pasienkov. čo predstavuje náznak vzniku semena. Spočíva v heterospórii a v tom. že na rozdiel od Obr. rizofor . 38: Prierezy stonkami prasličiek. U nás rastú iba dva druhy plavúnok. praslička roľná. (napr. nezelené a zrastajú do zubatej pošvy.prasličky Habitus prasličiek je nápadne odlišný od ostatných papraďorastov. Z neho vyrastajú adventívne korene. A Plavúnky sú heterospórické. Bočné stonky vyrastajú v praslenoch a sú zelené. V spodnej časti výtrusného klasu sa nachádzajú samičie výtrusné listy (megasporofyly) a hore samčie výtrusné listy (mikrosporofyly). takže preberajú asimilačnú funkciu listov. Niektoré druhy. 3. Listy sú drobné. Telo prasličiek býva na dotyk tuhé. Trieda : Equisetopsida .dendroides. Pozostáva z uzlov a internódií. Na báze listov sa nachádza pajazýček (lingula)* . Tie vznikajú v mega . Výtrusnice sa nachádzajú na báze výtrusných listov (sporofylov) a tie sú zoskupené do výtrusného klasu na konci stonky. V zemi majú prasličky článkovaný podzemok (rizóm). Niektoré tropické druhy sa pestujú ako izbové a skleníkové rastliny (S. Oba druhy sú chránené. dichotomicky rozkonárenú stonku. V mieste rozdvojenia byle vyrastá pozitívne geotropicky tzv.2. ktorá môže zakoreniť a je oporou stonky. praslička roľná) majú systém podzemkov vyvinutý veľmi mohutne. chrupavčité.

na konci s výtrusným klasom. možno ju teda nájsť aj v zime. Praslička zimná (E. ktoré im oplodnenie naopak uľahčujú. praslička obrovská. Rad : Polypodiales . 40: Praslička lesná (Equisetum sylvaticum). praslička roľná.jarná byľ sa postupne rozkonáruje a ozelenie. i praslička riečna (E. rozkonárený. ktorý je zelený. takže pravdepodobnosť oplodnenia je vyššia ako keby sa spóry rozširovali samostatne.telmateia). autotrofný. Našou najväčšou prasličkou je p. ktoré sú telómového (stonkového) pôvodu. 39: Praslička roľná (Equisetum arvense).marsileotvaré 4. napr. praslička močiarna. A . Rad : Marsileales . Je nezelená. C . len s praslenmi listových pošiev. že samčie a samičie protáliá sú oddelené. Tropické druhy sú stromovitého vzrastu s druhotným hrubnutím stonky. plochého tvaru a na rozdiel od ostatných papraďorastov je dvojdomý. Tretia skupina prasličiek má iba jeden typ byle. Ich výtrusy majú 4 krídlaté výrastky (haptery).hyemalis) má byľ nerozkonárenú a vždyzelenú. A jarná byľ. nerozkonárená. pričom samčie prvorasty sú menšie. ktorá je zelená. Trieda : Polypodiopsida . Na vrchole nesie výtrusný klas. Praslenovite usporiadané sporangiofory skladajú výtrusný klas prasličiek.nosičov výtrusníc. Tým. ktorá má jemné dvakrát rozkonárené bočné stonky. praslička lesná. Na močaristých stanovištiach rastú praslička močiarna (E. Iným druhom po uschnutí výtrusného klasu jarná byľ ozelenie a mení sa priamo na sterilnú letnú byľ.. B . 4.letná byľ Ophioglossales . ktorá dorastá až do výšky 1. letná byľ.jalová rozkonárená letná byľ 37 . Niektorým druhom vyrastá na jar z podzemku tzv.jarná byľ.paprade 1.hadivkotvaré 2. ktorá je známa svojou jedovatosťou. Výtrusné klasy (strobily) prasličiek sú inej stavby ako u plavúňov. V chumáči výtrusov sú blízko seba spóry. rozkonárená a sterilná (bez výtrusného klasu). býva sťažené oplodnenie. B .5 až 2 m. z ktorých u nás rastie len 9 druhov. Najznámejšia praslička roľná (Equisetum arvense) je burinou vlhších polí i liečivou rastlinou.fluviatile) . ktoré sa zmenou vzdušnej vlhkosti zmršťujú a tým sa spóry spletajú do chumáčov.salvíniotvaré Obr. obrovská (E. Majú viacero typov stoniek.sylvaticum). V recentnej (dnešnej) flóre je zastúpený len rod praslička (Equisetum) . Preto majú zariadenia.s niekoľko 100 druhmi. napr.palustre).sladičotvaré 3. jarná byľ.Prvorast prasličiek je zelený. V tônistých lesoch nájdeme prasličku lesnú (E. Naše prasličky sú trváce rastliny bez druhotného hrubnutia. Rad : Salviniales . napr. Rad : Obr. z ktorých vyklíčia protáliá s pohlavnými orgánmi oboch pohlaví. Chýbajú sporofyly (výtrusné listy) a výtrusnice (sporangiá) vyrastajú na spodnej strane štítkovitých sporangioforov . Po dozretí a vypadaní výtrusov usychá a na jej mieste z toho istého podzemku vyrastá tzv.

nezelený. Dorastá liste.sporofyloch (perovník pštrosí). výtrusníc sú rohlíčkovitého tvaru ktoré sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. Perovník pštrosí (Matteuccia Obr. Prevažná časť papradí je izospórická (okrem tzv. menej často podzemný. Odvar z podzemkov sa používa proti črevným parazitom. plodnú časť. lupeňovitého tvaru. vratička).Veľmi rozmanitá a druhovo bohatá trieda papraďorastov. B usporiadnie sórusov  Obr. Papradka samičia (Athyrium filixfemina) sa podobá na papraď samčiu. resp. 43: Sórusy. Obr. Zvláštnosťou je. 41: Špirálovitá (circinátna) vernácia  Obr. výtrusnice sú do výšky 1. teda dva typy listov . ale listy má jemnejšie delené a sórusy sú podlhovasté až podkovovité. 38 . Vratička mesiačikovitá (Botrychium lunaria) má perovito zložené obe časti listu. veľkosť a umiestnenie výtrusníc. kryté plachtičkou (indusium) v strede ktorého sa nachádzajú sporofyly. Papraď samčia (Dryopteris filix.mas) rastie v tienistých lesoch. 45: Papradka samičia najmä niektoré liečivé (Athyrium filix-femina) . Ich čepeľ môže byť jednoduchá. Listy . sórusov (kôpok výtrusníc) je dôležitým taxonomickým znakom papradí. salvinia). z ktorého vyrastajú veľké listy makrofylného pôvodu. Prvorast je veľmi rozdielne vyvinutý. Je liečivou rastlinou. že pokožkové bunky obsahujú chloroplasty. sterilnú časť. Častejšie býva nadzemný.kôpky druhy a cudzokrajné. sú len málo odlišné od trofofylov. niekedy pestovaná v záhradkách. Sporofyly ale nie sú zoskupené do výtrusných klasov. 42: Prvorast papradí (slezinník)  Listovú čepeľ majú rozdelenú na tzv. A . Paprade sú byliny (v trópoch aj dreviny).  Do tejto skupiny patrí väčšina našich najznámejších papradí. hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum) má list nedelený s celistvým okrajom. že nebývajú zelené.umiestnenie sórusov na struthiopteris) je jednou z našich najväčších papradí. ako u plavúňov a okrem toho. vodných papradí .trofofyly i sporofyly. Mladé listy sú špirálovite zvinuté (circinátna vernácia) s otvorenou žilnatinou. nedelená alebo delená.trofofyly vyrastajú v tvare lievika. Je to vzácna a chránená papraď.marsilea. ktorá je zelená.prierez sórusom. Obe rastliny rastú na horských lúkach a patria medzi vzácne druhy. alebo na celkom osobitných listoch .papraď samčia (Dryopteris filix-mas). ale najčastejšie viacnásobne perovito zložená. Rastie najmä v bukových lesoch. B . zelený. Rastie v pobrežných porastoch potokov. Výtrusnice sa u papradí nachádzajú priamo na listoch a to na ich spodnej strane alebo na okraji. hľuzovitý a saprofytický . Takéto druhy majú heterofýliu. druhotne nehrubnúca. Praktický význam majú Obr. ktorá nesie výtrusnice a vyživovaciu. väčšinou premenená na podzemok. Prevažná väčšina druhov má trofosporofyly. Tvar. 44: A . najmä na východnom Slovensku. Stonka býva krátka.5 m . niektorým zástupcom sa vytvárajú výtrusy len na jednej polovici čepele listu (napr. Na rube listov má sórusy okrúhleho tvaru.

Obr. známou u nás ako bytová okrasná rastlina. Má listy na stonke v trojpočetných praslenoch. Marsilea štvorlistá rastie vzácne v plytkých stojatých vodách nížin.  Paprade rastúce v stojatých vodách. Tiež druhy rodu slezinník (Asplenium) sú drobné paprade skalných štrbín. z ktorého vyrastajú adventívne korene a dlhostopkaté štvorpočetné listy. Tento chránený a ohrozený druh. Rastie takmer po celom svete. Vzhľadom k adaptáciám na vodné prostredie sa značne odlišujú od ostatných papradí. kde sa udrží vlaha. netvorí už samostatnú fázu rodozmeny. V našej flóre je zastúpený jediný druh . že podzemok je škrobnatý a môže sa používať na výrobu škrobu alebo kŕmenie ošípaných.salvínia plávajúca (Salvinia natans). Gametofyt je redukovaný. plazivý podzemok.sporokarpov. sladič obyčajný (Polypodium vulgare).Najmohutnejšou našou papraďou (až 2 m) je orličník obyčajný (Pteridium aquilinum). tretí sa premenil na niťovité úkrojky . Sú heterospórické a majú rozlíšené sórusy na mikro a megasórusy. Zaujímavosťou je. ale vyvíja sa vyklíčením výtrusov priamo v sporangiách. ktoré splývajú na vodnej hladine. Napr. Marsileotvaré sú heterospórické. oválne s konduplikatívnou vernáciou (listy zložené podľa hlavnej žily). Naša marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia) má dlhý.nidus ) je naopak mohutnou Obr. sa vzácne vyskytuje v stojatých vodách našich nížin. výtrusných plôdikov . Listy sú malé.rizofylum a preberal funkciu chýbajúceho koreňa.   Sú to vodné paprade. ktorý je liečivou rastlinou pre obsah glykozidov v podzemku. 46: Perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris) Obr. z ktorých dva sú plávajúce. tzv. 48: Salvínia plávajúca (Salvinia natans) rastlinou trópov. Jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium) je chránenou papraďou s nedelenými listami a čiarkovitými sórusmi. Mikro i megasporangiá sú zoskupené do sórusov na báze listov. Má preto sladkastú chuť. Kôpky výtrusníc má umiestnené na okraji podvinutých lístkov. Z ďalších bytových papradí sú známe nefrolepka vznešená (Nephrolepis exaltata)a parohovec obyčajný (Platycerium alcicorne). Slezinník hniezdový (A. Veľa druhov papradí rastie v štrbinách skál. 47: Parohovec obyčajný (Plathycerium alcicorne) 39 . Sú jednoročné na vode plávajúce (natantné) a čiastočne bezkoreňové rastliny.

tisy 5. Väčšina druhov má vždyzelené listy (sempervirenty) mikrofylového alebo makrofylového pôvodu. V pletivách orgánov sú živicové alebo slizové kanáliky.rastliny semenné 1. Pododdelenie : Gymnospermatophytina ( Gymnospermae ) . Kolaterálne cievne zväzky sú otvorené.cykasy 2. Obr. sporofylmi. tis. rozoznávame teda mikrosporangiofory (tyčinky). megasporofyly tvoria jednoduchú alebo zloženú šišku (megastrobil). čo je dôležité pre systematiku nahosemenných rastlín. ktoré nazývame výtrusnými listami. Tyčinky tvoria jednoduchú šišku (mikrostrobil) a samičie megasporangiofory. Dnešné nahosemenné rastliny sú jednodomé (borovica. Nahosemenné rastliny na listoch majú dvojaké prieduchy a to haplocheilické alebo syndetocheilické. kým listy druhov na vyššom vývojovom stupni sú nedelené a nemajú špirálovú vernáciu (gnetum). sekvojovec) alebo dvojdomé (ginko. na ktorých vznikajú na okraji (marginálne) alebo na ich čepeli (laminálne) sporangiá. zriedkavejšie sympodiálnym rozkonárením stonky. preto všetky druhy rastlín.4. borievka). Vajíčka nie sú chránené (obalené) listovými časťami . kruhovito usporiadané a vytvárajú kambiálny kruh. Trieda : Pinopsida .ginká 3.Trieda : Cycadopsida . ktoré majú dve alebo niekoľko vzájomne nezrastených mikrospórangií (peľové komôrky) s veľkým počtom mikrospór (peľové zrná) a megasporangiofory s terminálnymi vajíčkami s jedným vajíčkovým obalom. Vývoj reprodukčných orgánov prebiehal 2 smermi. 49: Metagenéza nahosemenných rastlín ( Pinus silvestris) 40 . ktoré v sekundárnom dreve majú len tracheidy s dvorčekovitými stenčeninami. útvaroch stonkového pôvodu.nahosemenné 1.sú holé (nahé). Pri mikrofylovom type sú listy ihlicového (borovica) alebo šupinovitého tvaru (tuja). Oddelenie : Spermatophyta . Trieda : Ephedropsida . Trieda : Ginkgopsida .ihličnany Nahosemenné rastliny sú dreviny (stromy a kry) s monopodiálnym. resp. Trieda : Taxopsida . samčie a samičie výtrusnice (mikrosporangiá a megasporangiá) sa tvoria na sporangioforoch. Tyčinky sú mikrosporofyly a plodolisty (semenné listy) megasporofyly.chvojníky 4. ktorým nahosemenné rastliny druhotne hrubnú. Listy makrofylového typu sú pri druhoch na nižšom vývojovom stupni ešte papraďového vejárového typu (cykas) a majú špirálovitú vernáciu. Samostatne a nezávisle od listov. ktoré majú túto vlastnosť sa nazývajú nahosemennými rastlinami (vajíčka po oplodnení sa menia na semená !). Vývoj orgánov s výtrusnicami na makrofyloch je viazaný na pravé listy (syntelómy).

Vajíčka sú pokryté 3 obalmi. Vznikli na konci prvohôr (karbón) približne pred 250 mil. B-schematický prierez slizové kanáliky. Preparované listy cykasu japonského sa používajú na aranžovanie pod menom „palmové listy“. Bowenia). ktorým kmeň druhotne hrubne. Na rastovom vrchole vyrastajú namiesto asimilačných listov v hustej závitnici nad asimilačnými listami. Vnútri je mnohobunkový nucelus (megaspórangium) a mnohobunkový samičí prvorast (megaprotálium) s niekoľkými archegóniami. vývojove zodpovedajúcich kôpkam výtrusníc (sórusom) papradí. Listy majú špirálovitú vernáciu tak ako paprade. ktoré na rube majú veľa mikrosporangií. Na bezlistnej časti kmeňa sú podobne v závitnici usporiadané stopy po opadnutých listoch. 51: Megasporofyl (cykas (Macrozamia až 20 m vysoká) so japonský . Cykasy sa vyznačujú striedaním asimilačných listov a megasporofylov na vrchole kmeňa. Cycas. Triedu cykasov tvoria druhy drevín s krátkym alebo s vysokým kmeňom Obr. V peľovom vrecúšku neskôr vznikajú 2 až 3 mm veľké obrvené spermatozoidy. ale dnes žije len 9 rodov (napr. ale u niektorých druhov iba 2 (cykas indický). 50: Semenné paprade (Liginodendropsida) : A-semeno obklopené receptákulom so žliazkami. vajíčkom : a-mikropyla. pri druhu cykas japonský až 10 vajíčok. preto stonka samičích rastlín je monopódium (rastový vrchol nezastaví svoju činnosť). Sú ploché a na dolnom okraji je napr. Trieda : Cycadopsida .cykasy Sú najstaršou fylogenetickou skupinou semenných rastlín. Stonka samčích rastlín je sympódium. C-dospelý sporofyt počtu mikrosporofylov (tyčiniek). c-receptakulum Samčie šišky sú zložené z veľkého (kupula). iné sa rozvinuli v druhohorách alebo až v treťohorách. Najrozšírenejšie sú cykas japonský (Cycas revoluta) z Japonska a cykas indický (C. Niektoré vo vrchnej kriede vyhynuli a iné prežili až doteraz. Zamia. z ktorých jeden oplodní vajcovú bunku archegónia. Niektoré druhy majú v stržni veľa škrobu a vymýva sa z neho tzv.circinalis) z Indie. 2. Pod peľovým vchodom je klíčna komôrka naplnená tekutinou. používané ako múka. Trieda : Ginkgopsida . Plodom je semenná kôstkovica (nepravý plod).dozreté semená a vajíčka) závitnicovito postavenými veľkými kožovitými perovito zloženými. Ceratozamia. Obidva druhy sa často pestujú v skleníkoch ako ozdobné rastliny. ktoré sa dožili súčasnosti. ságo. Samičie výtrusné listy (megasporofyly) sú premenené listy. ktorú reprezentuje len jeden recentný druh ginko 41 . Cykasy majú v kmeni mohutný stržeň. tvoriacimi na vrchole kmeňa chochol listov. vnútri archegónia je jedna veľká (až 6 mm v priemere) vajcová bunka (oosféra). niekedy až 3 m dlhými listami. b-integument. 1.Nahosemenné rastliny sa vyvinuli zo semenných papradí a dosiahli vrchol svojho vývoja už v karbóne a v perme. lebo je vždy zakončená šiškou mikrosporofylov. Sú dvojdomé. rokmi a rozšírili sa po celej súši (veľa rodov).ginká Táto vývojová skupina je monotypická. okolo ktorého sú kolaterálne cievne zväzky a kambiálny kruh. Vo všetkých častiach rastliny majú rozkonárené Obr. ktorá sa vytláča mikropylou ako opeľovacia čiže polinačná kvapka.

ktoré tvoria zväzočky. Prirodzené porasty ginka sa našli v severozápadnej časti Číny (Sečuan) a z Číny ho už v stredoveku preniesli do Japonska. ale obsahujú alkaloid efedrín. Ázie. Prvé ginká sa objavili na našej Zemi v dobe permskej (210 mil. Preto ich niektorí systematici zadeľujú aj ku krytosemenným rastlinám.chvojníky Z fylogenetického hľadiska je to najmladšia skupina nahosemenných rastlín. rokov) a v treťohorách zasa väčšinou vyhynuli. Na samičom strome vyrastajú v pazuche listov na brachyblaste redukované samičie šištice (megastrobily) na dlhých stopkách . Severná hranica areálu chvojníka dvojklasého (Ephedra distachya) je na Slovensku pri obci Štúrovo. veľkosti čerešne so sladkastou chuťou na dlhej stopke. Od 18. Pre chvojníky je charakteristické primitívne dvojité oplodnenie. B-brachyblast s vajíčkami Chvojníky sú zaujímavou skupinou. ale niektoré druhy sú hmyzoopelivé. Sú dvojdomé. ale prevažne od Strednej Ázie až po Stredomorie a ojedinele aj v Strednej Európe. Je to dvojdomý rozkonárený strom s význačnými dvojlaločnými opadavými listami. vyrastajúcimi na tohoročných dlhých výhonkoch (makroblastoch) jednotlivo alebo sú nakopené na krátkych a hrubých brachyblastoch. 3. 52: Ginko dvojlaločné : A-brachyblast s mikrostrobilmi. na konci s 2 terminálnymi vajíčkami. Samčia šištica pozostáva z listeňov 2-8 zrastených mikrosporangií. Väčšina znakov (nekryté vajíčka. Trieda : Ephedropsida . V pletivách nemajú nijaké živicové kanáliky. než zanikli archegóniá. zriedkavejšie jednodomé. Považuje sa tam za posvätnú rastlinu a všade sa pestuje okolo chrámov. dvorčekové tracheidy) však poukazuje na príbuznosť s nahosemennými rastlinami. Sú to malé metlovité kry so zelenými konárikmi a nepatrnými krížmo protistojnými šupinkovitými listami (podobné prasličkám). Vznikli na začiatku treťohôr asi pred 45 mil.megasporangioforoch. Z dvoch vajíčok na spoločnej stopke sa vyvinie len jedna semenná kôstkovica. 42 . Na svojom vretene majú v závitnici mikrosporangiofory (tyčinky). rokmi. guľatá semenná kôstkovica. Plodom (nepravým) je žltá. rastúcimi v Strednej Amerike. Do tejto triedy patrí len jeden rad (Ephedrales) s jedinou čeľaďou (Ephedraceae) a s jedným rodom chvojník (Ephedra) asi so 40 druhmi. Samičie šištice začínajú niekoľkými pármi listeňov a medzi najvrchnejšími je jedno alebo dve terminálne vajíčka. Viacerí taxonómovia ich zaraďujú do priamej vývojovej príbuznosti s triedou Gnetopsida a Welwitschiopsida. v ktorej došlo skôr k dvojitému oplodneniu. Obr. Na samčom strome v pazuchách listov brachyblastov vyrastajú samčie šištice (mikrostrobily). storočia sa často pestuje ako zvláštnosť aj v parkoch po celej zemeguli. Vývin zárodku sa zakončuje po opadnutí plodu. svojím vzhľadom podobné jahňadovitému klasu. podobná žilnatine listov papraďorastov (syntelóm). Plodom je nepravá červená semenná bobuľa. Ginko dvojlaločné rástlo po celej Euroázii od kriedy až po ľadovú dobu. Opelenie nastane vetrom a oplodňovací proces pomocou spermatozoidov až po niekoľkých mesiacoch.dvojlaločné (Ginkgo biloba). ktorá ho napokon zatlačila do juhových. Žilnatina listov je vidlicovitá a otvorená. Sú vetroopelivé.

Megastrobil tvorí len jedno vajíčko. lebo dobre znáša strihanie a znečistený vzduch miest. x media). Čeľaď : Pinaceae . pôsobiaci ochrnutie dýchacieho centra.tisy Zástupcovia tejto triedy predstavujú samostatnú vývojovú skupinu nahosemenných rastlín. ktoré sa po oplodnení mení na semeno obalené čiastočne dužinatým mieškom (arilus) a vytvára nepravý plod . Tis obyčajný je rozšírený po celej Európe. Semenná bobuľa má neúplný miešok (arilus . Je obľúbenou drevinou našich parkov. Čeľaď : Araucariaceae . Triedu Taxopsida v súčasnosti reprezentujú dva rody: tis (Taxus). 5. vyrastajúceho naspodku konárikov. Rastie veľmi pomaly. Vo východnej časti areálu rodu rastie tis japonský (T. ktorý len čiastočne kryje semeno a nezrastá s ním. Samičie šišky pozostávajú len z jediného terminálneho vajíčka.čím prispievajú k rozmnožovaniu tisu.ihličnany 1. Čeľaď : Taxodiaceae .araukáriovité 2. má veľmi tvrdé a pružné drevo. patis (Cephalotaxus). v Ázii až po Amur a v Afrike v pohorí Atlas. Jedine červený miešok nie je jedovatý a požierajú ho vtáky. ktoré sa oddelili od triedy ihličnanov už začiatkom druhohôr (trias). Najdôležitejším rozlišovacím znakom pre triedu tisov je terminálny telóm s jedným vajíčkom ponoreným čiastočne v kupule a neprítomnosť živicových kanálikov v dreve a listoch. Tis obsahuje vo svojich pletivách prudko jedovatý alkaloid .4.canadensis). Trieda : Taxopsida . používané v rezbárstve a pri výrobe lukov. na líci tmavozelené. Trieda : Pinopsida (Coniferopsida) . V strednej Európe je však takmer na vyhynutie. s habitusom nízkeho stromu alebo kra. V Európe je domáci len tis obyčajný (Taxus baccata).taxín. ktorý je hybridom T.baccata a T. Má ploché. Samčie pohlavné orgány (tyčinky) sú usporiadané v málopočetných šišticiach (5-10).epimácium). končisté.cuspidata) a v Amerike tis kanadský (T. na konárikoch hrebeňovito rozložené. V parkoch sa často pestuje tis prostredný (T.borovicovité 3.tisovcovité 43 . na rube svetlejšie striedavé ihlice. Druhy tisu sú rozšírené cirkumpolárne. Tisy sú dvojdomé vždyzelené kry a stromy s ihlicovitými listami dvojradovo usporiadané na výhonkoch (konárikoch).cuspidata. Samčie šišky vznikajú naspodku minuloročných konárikov a majú štítkovité mikrospórangiofory.semenná bobuľa (spermobacca).

prevažne stromy. borovica). p .jedľa (Abies). Po oplodňovacom procese sa vajíčka premieňajú na semená. 53: Nahosemenné (Gymnospermae): a až h . ch.f borovica. Niektorým druhom semenná šupina abortuje (borovica limbová). rozložených okolo listovej žily. Ihličnany sú dreviny.d.semená a klíčiace rastliny. Mikrosporangiofory (tyčinky) tvoria (samčie šišky) mikrostrobily a na báze šišky sú obalené šupinami. Ich postavenie na stonke je striedavé alebo protistojné. r smrekovec (Larix) 4. s jednou žilou. Samičia šiška (megastrobil) má na vretene šišky niekoľko podporných listeňov postavených striedavo. Peľové zrná sa zachytia elektrostaticky v polinačnej kvapke mikropyle. a.smrekovec. l až r .tis. celkove asi 50 rodov a 600 druhov. Vznik a vývoj ihličnanov datujeme od karbónu (250 mil. Súčasne vreteno a podporné šupiny šištíc drevnatejú (borovica.i .araukáriovité Do čeľade araukáriovitých patria mohutné stromy s pravidelným. j semeno obalené mieškom. zriedka sympodiálne (tisovec) rozkonáruje. e. na ktorých vyrastajú listy (smrekovec. kde vyklíčia. Prieduchy sú hlboko ponorené do pokožky a okolo nich na kutikule sa vylučuje vosk (na rube listov).Obr. zriedkavejšie praslenovité (borievka obyčajná). sú jednodomé (borovica) alebo dvojdomé (borievka). o . Čeľaď : Araucariaceae . čiarkovité.tyčinkový konárik s 3 kvetmi.smrek. zriedkavejšie sú širšie.borovica lesná (Pinus sylvestris). Drevnatá stonka druhotne hrubne a v pletivách sú živicové kanáliky.vegetácii našej planéty. n . tuja). 44 . Ihličnany sú vetroopelivé. Listy ihličnanov sú malé (mikrofyly).b . ch . Anatomická stavba listov je význačne xeromorfná. k . Listy majú určitý počet živicových kanálikov. v pazuche ktorých sú megasporofyly (semenné šupiny) na báze s 2 vajíčkami. Čeľaď : Cupressaceae . alebo dužinatejú (borievka obyčajná). peľové zrná majú vzduchové mechúriky pre nadľahčovanie a vzdušný prenos. zriedkavejšie kry. m . zdanlivo praslenovitým rozkonárovaním stonky. ktorých stonka sa takmer výlučne monopodiálne.borovica vejmutovka (Pinus strobus). Ihličnany majú jednopohlavné šišky. rokov) a najväčší rozvoj dosiahli v druhohorách. brachyblasty. ihlicovité alebo šupinovité.obligátna anemochória. l . semenné šupiny vyschnú a tvoria lietacie zariadenie (krídelko) .kosodrevina. jedľa. Teraz sú rozšírené na všetkých kontinentoch. V kmeni je veľký stržeň (starý vývojový znak). Niekedy na konároch sú bočné konáriky veľmi skrátené a vznikajú tzv.cyprusovité Trieda ihličnanov predstavuje dnes počtom druhov a významom najdôležitejšiu triedu nahosemenných rastlín. ktorá má aj veľký význam v rastlinnom kryte .plodný konárik s 2 semenami.prierez semenom a mieškom.jedľa. . c. i . Živicové kanáliky sú len v kôre.smrek (Picea). g.šišky ihličnanov. s hrubou pokožkou a s hrubou kutikulou. céder.h .

Listy sú striedavé a sú buď široké a ploché, kopijovité až vajcovité s mnohými rovnobežnými žilami (damarovník), alebo sú úzke, ihlicovité až šidlovité s jednou žilou (araukária). Sú to dvojdomé rastliny. Samčie šišky sú veľké a pozostávajú z veľmi početných mikrosporangioforov (tyčiniek). Samičie šišky sa vyznačujú tým, že vznikli zrastením podporného listeňa so semennou šupinou, ktorá niekedy je vyvinutá na vrchnej strane šupín ako ligulárna šupina. Na každej šupine je jedno obrátené vajíčko. Dozreté šišky sú veľké, drevnaté a rozpadavé. Recentné araukáriovité s 2 rodmi a 35 druhmi rastú na južnej pologuli (Amerika, Austrália, N. Zéland). Pravidelným rastom, podobným našim smrekom je araukária štíhla (Araucaria excelsa), pochádzajúca z Norfolkských ostrovov. U nás sa často pestuje pre svoje pravidelné rozkonárovanie ako známa "izbová jedlička". Vo svojej vlasti, ako aj príbuzný druh araukária brazílska (A.brasiliana) poskytuje výborné drevo na stavbu lodí. Araukária čílska (Araucaria araucana) rastie v juž. Chile, má kmeň až 60 m vysoký, jej semená a šištice predtým boli hlavnou potravou tamojších indiánov (Araukáni). Druhy rodu damarovník (Agathis) sa vyznačujú plodnými lupeňovitými listami a veľkým množstvom živice v kôre. Najznámejším druhom je damarovník južný (Agathis australis) z Nového Zélandu, ktorý okrem výborného dreva na stavbu lodí poskytuje dôležitý kopálový lak (Kauri-Kopal), ktorý sa podobá jantáru. Čeľaď : Pinaceae - borovicovité Zástupcovia čeľade sú prevažne stromy, zriedkavejšie kry severnej pologule. Kmeň sa rozkonáruje monopodiálne a bočné konáre sa zakladajú tesne pod rastovým vrcholom, takže konáre stoja v zdanlivých praslenoch. Podľa ich počtu možno zistiť vek mladších stromov. Korene sa vyznačujú mykorízou. Listy sú ihlicovitého tvaru a sú postavené v závitnici. Vyrastajú na dlhých výhonkoch - na makroblastoch, alebo na krátkych brachyblastoch (smrekovec, borovica) a prisadajú na konárik vankúšikmi napr. na smreku, preto jeho konáriky sú po opadaní listov drsné, alebo bez vankúšikov, ako je to na jedli a preto sú jej konáriky po opadaní listov hladké. Väčšinou sú vždyzelené a na rastline vytrvávajú asi 4-12 rokov, zriedkavejšie sú listy mäkké a opadavé (smrekovec). Borovicovité sú jednodomé. Samčie šištice majú vzhľad jahňady a na svojej báze sú obalené šupinami. Peľové zrná majú 2 vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z listeňov postavených v závitnici a semenných šupín, s dvoma obrátenými vajíčkami. Podporné listene (šupiny) neskôr zdrevnatejú vo

Obr. 54: Nahosemenné (Gymnospermae): a až e - anatómia listov ihličnanov (vpravo vrchná, vľavo spodná

strana); a - smrek (Picea), b - borovica lesná (Pinus sylvestris), c - okraj listu borovice čiernej (P.nigra), jedľa biela (Abies alba), e - tis (Taxus); f až j - semenné šupiny šišiek ihličnanov; f,g - smrek (brušná a chrbtová strana), h - borovica čierna, ch - smrekovec (Larix), i,j - jedľa (brušná a chrbtová strana), k - nepravá bobuľa borievky obyčajnej (Juniperus communis) a jej priečny prierez

45

vzpriamené alebo visiace šišky (conus). Semená majú zvyčajne jedno jednostranné krídlo, slúžiace na rozširovanie. V semene je embryo s 3 alebo viacerými klíčnymi listami. Nominátnym rodom čeľade je borovica (Pinus). Ihlice niektorých druhov vyrastajú na brachyblaste v počte 2 a 3 (podrod Diploxylon) a u iných s 5 ihlicami (podrod Haploxylon). Pre druhy podrodu Diploxylon sú charakteristické kuželovito-vajcovité šišky s výrazným štítkom na drevnatej šupine. Na Slovensku z tejto skupiny autochtónne (pôvodne) rastie borovica lesná (Pinus sylvestris) a borovica horská - kosodrevina (P.mugo), ktorá v Karpatoch rastie v nadmorskej výške 1400-1800 m. Na rašeliniskách (vrchoviskách) sa vyskytuje borovica bahenná (P. x rhaetica = P. rotundata) ako kríženec predchádzajúcich druhov. V lesoch sa vysádza borovica čierna (P.nigra subsp. austriaca). V parkoch sa často vyskytuje borovica ťažká (P.ponderosa) a borovica Banksova (P.banksiana). Z borovíc s 5 ihlicami (v ihliciach je jednoduchý cievny zväzok) sú zaujímavé tieto druhy: U nás domáca borovica limbová (Pinus cembra), stromovitého habitusu, rastie na hranici smrekového a kosodrevinného pásma. Hnedé šišky opadávajú neotvorené a bezkrídle semená sú jedlé ako tzv. "limbové oriešky". Rastie vo východných Alpách a Karpatoch. Podobná borovica sibírska (P.sibirica) rastie na Sibíri. Borovica hladká (b.Wejmouthova-vejmutovka - Pinus strobus) pochádza zo Severnej Ameriky. Má 6-12 cm dlhé mäkké ihlice, kôra je hladká. Má dlhé šišky s tenkými drevnatými podpornými šupinami. Borovica štíhla (P.excelsa) pochádza z Himalájí, podobá sa predošlému druhu, ale má dlhšie ihlice a väčšie šišky. Tieto druhy sú často vysádzané v našich parkoch ako solitérne stromy. Rod jedľa (Abies) má na Slovensku len druh jedľu bielu (A.alba), ktorý je významný lesotvorný druh, rastie v zmiešaných lesoch s bukom - jedľobučiny. V Európe rastie ešte jedľa španielska (A.pinsapo), jedľa grécka (A.cephalonica) a jedľa cára Borisa (A.borisii-regis). V parkoch je častá jedľa srienistá (A.concolor) zo Sev. Ameriky. V Európe je významným lesotvorným druhom smrek obyčajný (Picea abies). V parkoch sa vysádza severoamerický smrek pichľavý (P.pungens) so striebristými ihlicami, ktoré bolestivo bodajú. Dekoratívny úzko ihlancovitý až stĺpkovitý habitus má smrek omorikový (P.omorica), ktorý je endemický balkánsky druh, nazývaný dendrológmi ako smrek Pančičov. Veľmi dekoratívne stromy so zväzočkami neopadavých ihlíc na brachyblaste vytvárajú druhy rodu céder (Cedrus). Céder libanonský (C.libani) rastie prirodzene v Malej Ázii (najviac v Turecku), céder atlaský (C.atlantica) rastie na severozápade Afriky v horských oblastiach. Céder himalájsky (C.deodara) je vysokohorský druh pohoria Himaláje. Všetky druhy sú u nás vysádzané v parkoch. Duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii) pochádza zo Sev. Ameriky a na Slovensku sa často vysádza v parkoch a lesoch, nakoľko je rýchlorastúci druh. Jej šišky sú charakteristické podpornými šupinami, ktoré sú dlhšie ako semenné šupiny a vyčnievajú zo šišky. Jediný opadavý ihličnan u nás je smrekovec opadavý (Larix decidua), ktorá má zväzoček ihlíc na trvácich brachyblastoch. Poskytuje veľmi kvalitné drevo - "červený smrek". Čeľaď : Taxodiaceae - tisovcovité Tisovcovité sú zvyčajne vysoké stromy, často obrovských rozmerov a dlhého veku. Majú ihlicovité alebo šupinovité listy, takmer vždy striedavého postavenia (okrem rodu metasekvoja). Sú jednodomé. Samčie šišky sa skladajú z tyčiniek s peľovými zrnami bez vzdušných mechúrikov. Samičie šišky sa vyznačujú nedokonalým zrastením podporných šupín so semennou šupinou. Semenné šupiny neskôr zdrevnatejú, semená sú bez krídla alebo majú len úzku obrubu. Do čeľade patrí 8 rodov so špecifickými znakmi a bez bližších príbuzenských vzťahov. Predstavujú reliktné druhy s pomerne malým areálom a malým počtom druhov. Rastú prevažne vo vých. Ázii a v Sev. Amerike a ani jeden ich zástupca nie je v Európe pôvodný. Tisovec dvojradový (Taxodium distichum) tvorí lesy v močaristých krajoch na juhovýchode Sev. Ameriky. Význačný je plochými svetlozelenými listami v dvoch radoch na konárikoch, ktoré v zime v celosti opadávajú. Má kolovité dýchacie korene - pneumatofory, ktorými prevetráva koreňový systém. Sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens) rastie vo vlhkých lesoch a na brehoch riek v Kalifornii a dorastá do výšky až 110 m. Jej príbuzným druhom je sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), ktorý rastie na svahoch Sierry Nevady v Kalifornii. Hrúbka jeho kmeňa dosahuje až 12 m a výška vyše 100 m. Recentný vek niektorých jedincov sa odhaduje až na 4000 rokov. Obidva druhy sú na svojich pôvodných náleziskách v Sev. Amerike prísne chránené. Žili v treťohorách aj v Európe a zúčastnili sa na tvorbe hnedého uhlia. Dnes sa obidva druhy s obľubou sadia v parkoch ako ozdobné stromy. Zaujímavý druh metasekvoja dvojradová (Metasequoia glyptostroboides) je zo strednej Číny. Je to jediná recentná rastlina, ktorá sa skôr poznala ako fosílna z obdobia druhohôr. Kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica) je domácim druhom (stromom) v Japonsku. Kuninghamia čínska (Cunninghamia lanceolata) pochádza z vých. Ázie, má tmavozelené a tvrdé ihlice s pichľavým vrcholom. Dáždnikovec japonský
46

(Sciadopitys verticillata) rastie v južnom Japonsku. Je to dvojdomý, až 50 m vysoký strom, s takmer v praslene postavenými brachyblastami s jedným listom. Všetky uvedené druhy sú introdukované na Slovensku a zriedkavo sú vysádzané v parkoch. Čeľaď : Cupressaceae - cyprusovité Sú to mohutné vždyzelené stromy až plazivé kríčky. Listy majú ihlicovité alebo šupinovité a to krížmo protistojné alebo v trojpočetných praslenoch. Rastliny sú jednodomé alebo dvojdomé. Samčie šišky sú malé a väčšinou jednotlivo na vrchole krátkych konárikov. Pozostávajú zo štítkovitých mikrosporangioforov (tyčiniek). Peľové zrná nemajú vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z niekoľkých krížmo protistojných semenných šupín s 1 alebo viacerými priamymi vajíčkami. Semenné šupiny buď zdrevnatejú, čím vznikne šiška (tuja), alebo zdužnatejú a zrastajú, čím vznikne šišková bobuľa - galbulus (borievka). Semená sú bez krídiel. Často pestovaným rodom je tuja (Thuja), s krížmo protistojnými šupinovitými listami. V parkoch a na cintorínoch sa vysádza tuja západná (Thuja occidentalis). Je to až 20 m vysoký strom. Úzku kužeľovitú až stĺpovitú korunu má odroda vyšľachtená na Slovensku T. occidentalis cv. Malonyana. Rozotreté listy príjemne voňajú. Pochádza zo Sev. Ameriky podobne ako tuja riasnatá (T.plicata). Je to až 70 m vysoký strom. Jej listy sú na rube bielo škvrnité. Príbuzným druhom je tuja východná (T.orientalis), až 10 m vysoký strom pochádzajúci z východnej Ázie. Rozotreté listy nepríjemne zapáchajú a sú jedovaté. Tujovka japonská (Thujopsis dolabrata) pochádza z Japonska. Na vodorovne odstávajúcich konárikoch má široké, na líci lesklozelené a na rube biele, šupinovité listy. Z Kalifornie pochádza libocéder zbiehavý (Libocedrus decurrens) so stlačenými hranatými konárikmi a ostrými listami. Je dekoratívny až 20 m vysoký strom, na ekologické podmienky prostredia nenáročný. Z rodu cyprus (Cupressus) najznámejší je cyprus vždyzelený (C.sempervirens). Neveľký strom s vretenovitou až ihlancovitou korunou je ozdobou Stredomoria, kde ho vysádzajú na cintorínoch a v parkoch. Jeho drevnaté šišky sú veľkosti orecha, naše podnebie neznáša (mráz poškodzuje listy). V parkoch sa často vysádzajú druhy rodu cypruštek (Chamaecyparis) a to severoamerický cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana) a cypruštek hrachonosný (Ch.pisifera), okrasný strom pochádzajúci z Japonska. Vyznačuje sa vodorovnými konárikmi a malými šiškami. Tieto druhy sú veľmi variabilné, čo sa využíva na selekciu rôznych odrôd. V okrasnom záhradníctve je známy Cupressocyparis x leylandii, ktorý vznikol krížením druhov rodu Cupressus a Chamaecyparis. Najväčším rodom čeľade je borievka (Juniperus), do ktorého patrí viac než 20 druhov. Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú 3 druhy. Borievka obyčajná (Juniperus communis) je hojne rozšírená od nížinného vegetačného stupňa až po horský, najmä na opustených pasienkoch. Má trojpočetné tuhé ihlice a dužinaté šišky so silicovými (schizogénnymi) nádržkami. Borievka sibírska (J.sibirica) rastie na Slovensku len v oblasti hornej hranice lesa. Borievka kláštorná (netatová) (J.sabina) rastie len na severe Slovenska v pohorí Pieniny, celá rastlina je veľmi jedovatá.

47

2. Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) - krytosemenné rastliny

Obr. 55: Cyprusovité (Cupressaceae): 1a - borievka kláštorná (Juniperus sabina) konárik s ihlicovými listami,

1b - detail konárika s ihlicovými listami, 1c - konárik so šupinovitými listami, 1d - detail konárika so šupinovitými listami; 2a - borievka viržínska (Juniperus virginiana) konárik, 2b - detail konárika; 3a - borievka obyčajná (Juniperus communis var. communis) konárik s plodmi, 3b - ihlica; 4a - borievka sibírska (Juniperus sibirica) konárik, 4b - ihlice zo spodnej a vrchnek strany; 5a - cypruštek Lavsonov (Chamaecyparis lawsoniana) konárik so šiškami, 5b - detail konárika; 6a - cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa) konárik, 6b - detail konárika, 6c šišky; 7a - cypruštek nutkanský (Chamaecyparis nootkatensis) konárik, 7b - detail konárika, 7c - šišky; 8a chvojník dvojklasý (Ephedra distachya) habitus, 8b - samičí kvet, 8c - samčí kvet

1. Trieda : Magnoliopsida - magnóliokveté

48

že ich plodolisty svojimi okrajmi zrastajú a vytvárajú dutý semenník. Medzi krytosemenné rastliny patria dreviny a byliny. Dokonalé embryo je dobre chránené v semene a v oplodí. menej monopodiálne. v ktorom sú vajíčka (a po oplodnení semená) dokonalejšie chránené.krytosemenné. Trieda : Liliopsida . Okrem kolaterálnych cievnych 49 . Ich evolúcia súvisí s dokonalým prispôsobením sa sporofytu suchozemskému životu.dvojklíčnolistové. 56: Metagenéza u krytosemenných rastlín rastlín je druhotne získaným znakom a súvisí s prispôsobením sa rastlín k zhoršeným klimatickým podmienkam. alebo uzavreté a v stonke rozptýlené (ataktostéla) . Viacročné rastliny s otvorenými kolaterálnymi cievnymi zväzkami druhotne hrubnú pomocou kambiálneho kruhu. a to otvorené a usporiadané do kruhu (eustéla) . alebo hlavný koreň zakrpatie alebo zanikne a jeho úlohu preberú adventívne korene (homorízia). Cievne zväzky sú prevažne kolaterálne. Z korienka embrya sa vyvinie dobre vyvinutý hlavný koreň s bočnými koreňmi (alorízia). ako pri nahosemenných rastlinách. Od nahosemenných rastlín líšia sa najmä tým. Stonka sa rozkonáruje sympodiálne. S týmto javom súvisí aj ich pomenovanie . Bylinný charakter niektorých krytosemenných Obr. So vznikom semenníka súvisí aj vznik pravých plodov. s čím súvisí väčšia redukcia gametofytu. zriedkavo dichotomicky.2.jednoklíčnolistové.ľaliokveté Táto vývojová skupina rastlín je najdokonalejšou v rámci rastlinnej ríše.

V čeľadiach vývojovo starších nájdeme kvety s veľkým a neustáleným počtom kvetných častí. Redukciou súkvetí sa môžu zase vyvinúť druhotne jednotlivé kvety. zriedka jednožilová. Pritom dochádza k redukcii počtu vnútorných kvetných častí pohlavných orgánov na 5 alebo na 4. a samičí gametofyt je zastúpený len niekoľkobunkovým zárodočným mieškom bez typických archegónií. Rozvíjali sa súbežne s dvojklíčnolistovými.cca 135 mil. Odtiaľto nastalo osídlenie nižšie položených miest. Listový okraj je celistvý. Pôvodne boli kvety na rastline jednotlivé. ktoré reprezentujú dvoklíčnolistové rastliny . ktorý sa premieňa na plod (fructus). napr. Predchodcovia krytosemenných rastlín (Proangiospermae) mohli rásť už v triase v horských oblastiach tropického pásma. napr.zväzkov sa vyskytujú aj bikolaterálne (napr. Zárodok má 2 klíčne listy (cotyledonae). kým listová pošva a prílistky často chýbajú. Koreňová sústava má hlavný koreň a bočné korene (alorhízia). alebo rôzne členený a časté sú delené a zložené listy. ale aj telómu (kvetné lôžko a čiaška). Listová žilnatina je sieťovitá. Kvet vznikol účelovou modifikáciou fylómov: kvetný obal a plodolist (ochrana pohlavných reprodukčných orgánov . rokov (vrchná krieda). prípadne aj na menší počet (až 1). Samčí gametofyt je redukovaný na jedinú vegetatívnu bunku v peľovom zrnku. v peľovom vrecúšku. ⊕. ľuľkovité) a koncentrické cievne zväzky (napr.megasporangia a mikrosporangia a efektívny prenos peľových zŕn). niektoré v nezmenenej podobe (morfotype) sa dožili doteraz. C5.∞. Prvé skupiny krytosemenných rastlín predstavujú druhy čeľade magnóliovitých. a to terminálne na vrchole výhonku (napr. Paleontologické nálezy ukazujú. Listová čepeľ je rozlíšená na líce a rub . Napokon sa vyvinuli súkvetia. ktoré sú typické pre jednoklíčnolistové rastliny. Trieda : Magnoliopsida (Dicotyledonae) . rokov. C4. sú zriedkavé. ale v podstate majú rovnakú morfologickú a anatomickú stavbu. Kvet pôvodne podľa kvetného obalu je pravidelný a len neskoršie sa stal súmerným alebo nesúmerným. Kvety sú zvyčajne päťpočetné (pentamerické) alebo štvorpočetné (tetramerické).rozmnožovacie zariadenie. Vo vrchnom triase a jure väčšina pôvodných skupín vyhynula. Do triedy Magnoliopsida patrí viac než 1000 rodov s takmer 50 tisíc druhmi rozšírenými na všetkých kontinentoch a ostrovoch Zeme. G5 alebo K4. často s veľkým počtom malých kvetov. Výsledkom oplodňovacieho procesu je vznik embrya a semena v gynéceu. Krytosemenné rastliny vo svojom individuálnom vývoji taktiež prekonávajú rodozmenu (metagenézu). Kvety trojpočetné. a to perovitá alebo dlaňovitá.trieda Magnoliopsida. väčšina rastlín má cyklické kvety (všetky kvetné časti sú v kruhoch). ktoré zabezpečuje generatívnu reprodukciu. K5. Predstava o pôvode krytosemenných rastlín dosiaľ nie je ujasnená. Neskôr sa vyvinulo pazušné postavenie jednotlivých kvetov. Stavba kvetu všeobecne je veľmi rozmanitá. P 6 . ktoré sú na kvetnom lôžku v závitnici (acyklické kvety. Rastlinu reprezentuje diploidný sporofyt. iskerníkovité). Vo vývojove mladších čeľadiach je už časť kvetných častí usporiadaná do kruhov. Peľové zrná prejavujú veľkú tvarovú rozmanitosť u jednotlivých rodov. Z nej sa vyvinuli všetky ostatné typy súkvetia. pretože takmer každý druh má iný kvet. resp. Za najpôvodnejšiu treba považovať vidlicu (dicházium) zo skupiny cymóznych súkvetí.  Kvetný vzorec : . Listy majú zvyčajne listovú stopku. 1. .dvojklíčnolistové Zástupcovia triedy sú dreviny alebo byliny s typicky druhotne hrubnúcou stonkou a koreňom.bifaciálny list. Synonymom pre krytosemenné rastliny je názov kvitnúce rastliny. geneticky prísne podmienenú. že vznik krytosemenných rastlín siaha do nedávnej minulosti Zeme . výnimočne len vo vývojove najstarších čeľadiach (vlkovcovité). A4+4. Jednoklíčnolistové rastliny fylogeneticky (aj morfologicky) nadväzujú na rad dvojklíčnolistových rastlín Nymphaeales (leknokveté) a objavili sa pred 65 mil. Ak majú kvety iný počet kvetných častí alebo iný počet kruhov. A5+5. A ∞. v podzemkoch kosatcov). kým gametofyt už nie je samostatný a je len mikroskopickou súčasťou nepohlavnej sporofytickej generácie. magnólia). čím vzniknú kvety spirocyklické (hemicyklické). dá sa vždy odvodiť od čísla 5 alebo 4. G ∞ 50 . pretože najvýznamnejšou časťou je kvet (flos) . Variabilita kvetu je obrovská. V cievnych zväzkoch v pravidelne usporiadaných kruhoch sú trachey.

Gyneceum je zvyčajne apokarpné z veľkého počtu semenníkov. Amerika. Koncom druhohôr boli veľmi rozšírené a v treťohorách rástli takmer po celej vtedajšej suchej zemi i na území Slovenska. ktorých heterochlamydeický kvet je v trojpočetných kruhoch. zvyčajne opadavými prílistkami. D . Vnútri semenníkov sú 2 alebo viac vajíčok. x soulangeana). má veľké biele. Príbuzenské vzťahy sú jednak k čeľadiam vnútri radu magnóliotvarých.až veľa. Vo svojej vlasti poskytuje hodnotné drevo. ovocie. Gyneceum je apokarpné. Okraje plodolistov nedokonale zrastajú. ktorých centrum rozšírenia tvoria pohoria Indomalajzie. Magnóliovité sú entomofilné druhy a ich plodom je mechúrik. ktoré sa u niektorých druhov otvárajú ešte pred vypučaním listov. Má výrazne štvorlaločné lýrovité listy. Plody tvoria šiškovité plodstvo mechúrikov alebo nažiek. ktoré zrastajú a chránia púčiky. alebo nažka. kvitnúci pred vypučaním listov. pravidelné. obojpohlavné. ľalii podobné kvety. B . korenie. Majú jednoduché spirocyklické kvety. často s rovnakými kališnými (K) lístkami a korunnými (C) lupienkami. Plodom sú bobule. Anonovité sú veľmi starou čeľaďou a z ich Obr. ⊕. Počet kvetných lístkov kolíše medzi 6 . C . Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými nedelenými alebo delenými (napr.  Kvetný vzorec : . rokov). Opadavé prílistky zanechávajú na konáriku kruhovitú jazvu. Z rodu magnólia (Magnolia) je známa magnólia holá (M. Sú pantropické (120 kvetnom lôžku. predĺženým kvetným lôžkom. 57: Magnoliovité (Magnoliaceae).tyčinka.Sú najstaršou čeľaďou krytosemenných rastlín. voňavé látky a drogy. a Juž. ozdobný ker pochádzajúci z Číny. kry a liany).liliiflora) s červenými kvetmi. ktorých peľové zrná sa našli v usadeninách jurskej doby (135 mil.denudata). Môžu byť acyklické alebo spirocyklické. Na Slovensku sa pestujú len druhy rodu magnólia a ľaliovník.magnóolia Campbellova (M. C 3-12. Kvety sú jednotlivé. Poskytujú drevo. Ameriky. k radu Dilleniales a k čeľadi pivonkovitých (Paeoniaceae). veľké zelenkasté kvety a dlhostopkaté nažky tvoriace šiškovité plodstvo. predkov sa vyvinuli mnohé ďalšie cambellii). A . Dnes sú na ústupe a na ich dlhý fylogenetický vývoj poukazuje veľké množstvo látok špecializovaného metabolizmu (alkaloidy a glykozidy). V záhradách sa pestuje hybrid uvedených druhov magnólia Soulangeova (M. Známym stromom našich parkov je ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) pochádzajúci zo Sev. vých.špirálovité usporiadanie pohlavných orgánov na krytosemenné rastliny. Ázia a Sev. ktoré z vývojového hľadiska stoja veľmi blízko k čeľadi magnóliovitých. A 3 .semeno rodov s vyše 2000 druhmi) a mnohé druhy sú dôležité úžitkové rastliny. K 3. Z Číny pochádza aj ozdobný strom magnólia ľaliokvetá (M.∞. Tyčiniek je veľa a často sú ploché. 51 . a juž. Do čeľade patrí 10 rodov a asi 220 druhov. veľké. G ∞ -1 Sú to tropické dreviny (stromy.semenník. Počet tyčiniek je veľký a sú v závitnici. ľaliovník) vždyzelenými alebo opadavými listami.

severových.pozdĺžny rez s piestikom s vajíčkami.„černošské korenie“. d . ⊕.semeno Známym stromom trópov je anona šupinatá (Annona squamosa). C 3. G 1 . P 3+3.vetvička s kvetmi a plodmi. a.pawpaw. b. Austrália) a xylópia etiopská (Xylopia aethiopica) poskytuje korenie . K 3. 58: Anonovité (Annonaceae).Obr. G (3) 52 . A 3+3+3. ktorý sa pestuje na veľkých plantážach na juhu USA pod názvom „poopoo“ . Významným ovocným druhom je asimína trojlaločná (Asimina triloba). i .  Kvetný vzorec : . Kananga voňavá (Cananga odoratum) poskytuje zo svojich korunných lupienkov voňavý olej ilang-ilang (Indomalajzia.c detail kvetu. Asimina trojlaločná (Asimina triloba).h . ⊕. A 3+3+3.

floridus).C.  Kvetný vzorec : . Ameriky a Austrálie. Plodnými konárikmi sa v minulosti ovenčili učenci na univerzitách (bacca laureatus) a s tým súvisí aj dnešné naše pomenovanie „laureát“. Obr. Plody sú nažky. cassia). Do čeľade patrí 31 rodov a asi 2250 druhov rozšírených prevažne v trópoch.kvitnúca vetvička. Kalykant floridský(Calycanthus floridus). zeylanicum. 3. Ich olúpaná kôra je známa v našich domácnostiach pod menom škorica (škoricovník cejlónsky .Folia Lauri) sú známym korením. Semená nemajú endosperm. Kvety sú malé belavé alebo zelenkasté. . Z gáfrovníka lekárskeho (Camphora officinarum. A 5 . Zriedkavo sa u nás v parkoch pestuje kalykant floridský (C. škoricovník čínsky . čiastočne alebo úplne obalená mäsitou alebo zdrevnatenou zväčšenou kupulou. Ďalší rod je zimovec (Chimonanthus) z Číny. ktorých kvetná stopka je zvonka pokrytá listencami. b .semeno a . V Európe (mediterán) rastie len rod vavrín (Laurus). nažiek. zvyčajne so striedavými jednoduchými kožovitými listami bez prílistkov.plodstvo   Kvetný vzorec : . P ∞. G (3) (1-6) Sú to priame alebo ovíjavé byliny alebo kry. Je symbolom slávy a z jeho konárikov sa vijú vence. Andréceum pozostáva zvyčajne z 9 tyčiniek. zriedka dvojpočetné alebo päťpočetné a heterochlamydeické. charakteristický menší strom Stredomoria. ⊕. u nás často pestovaný v skleníkoch. praecox). často s oblúkovitou žilnatinou. . z ktorého sa u nás pestuje zimovec včasný (Ch. Najznámejším druhom je vavrín pravý (Laurus nobilis).∞. zoskupené do strapcovitých súkvetí. pravidelné. c. Ďalej veľmi známe sú škoricovníky (Cinnamomum). trojpočetné.kvet. ktoré prechádzajú v početné kvetné lístky acyklického kvetu.Sú to vždyzelené stromy a kry. alebo po opadnutí kupuly sú plody úplne voľné. najmä Strednej a Južnej Ameriky a len ojedinele v subtrópoch alebo v miernom pásme. m . 5 druhov) zo Sev. zvyčajne so striedavými jednoduchými listami s celistvým okrajom. V strednej a severnej časti Južnej Ameriky sa hojne pestuje hruškovec americký (Persea americana) pre jedlé plody (avokádo). gynéceum z 3 zrastených plodolistov a semenník s jediným anatropným vajíčkom je čiastočne ponorený do tanierovitej kvetnej stopky (kupula). A 2. kvitne už v januári pred vyrašením listov. Plodom je jednosemenná bobuľa alebo kôstkovica. P 0. Jeho listy (bobkové listy .i .C. . 59: Kalykantovité (Calycanthaceae). Sú zvyčajne homochlamydeické. Cinnamomum camphora) pochádzajúceho z vých. Do čeľade patrí rod kalykant (Calycanthus. Čeľaď zreteľne príbuzensky nadväzuje a má serologickú podobnosť s radom ružotvarých (Rosales). pochádzajúce z juhovýchodnej Ázie. prílistky 53 . G ∞ Sú kry a stromy s protistojnými listami bez prílistkov. Ázie sa získava liečivý gáfor. ktoré uzaviera zdužnatená kvetná stopka. V ich pletivách sú rozličné silice a alkaloidy.

Je obľúbenou skleníkovou rastlinou. Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) je burinou viníc a záhrad teplejších oblastí. kvety obojpohlavné. V trópoch sa pestuje piepor čierny (Piper nigrum).luteum) pochádza z oblasti Strednej Ameriky. Vonia gáfrom alebo čiernym korením a má ostrú štipľavú chuť.  Do tejto čeľade patria väčšinou tropické byliny a dreviny. Pieprovité rastú najmä v trópoch Ameriky a Malajzie (12 rodov. Vyskytuje sa v podobných biotopoch ako lekno. mnohopočetné.  Vodné rastliny príbuzné leknovitým s nádhernými veľkými kvetmi. Rastlina má žlté zrastenolupienkové súmerné kvety. Rod pieprovec (Peperomia) tvoria druhy rastúce v trópoch. Listy majú jednoduché s odnoženou žilnatinou. U nás sa niekedy pestujú v skleníkoch. P. Viktória kráľovská (Victoria regia) sa pestuje ako okrasná. súmerné (vlkovec) i pravidelné (kopytník). obtusifolia). Plodom je bobuľa alebo kôstkovica a semená majú endosperm a perisperm. Kopytník európsky (Asarum europaeum) je rastlinou listnatých lesov s nenápadným purpurovohnedým pravidelným kvetom. Listy sú dlho stopkaté. Súkvetie je predĺžený klas. zapácha. semenník spodný. obojpohlavné alebo jednopohlavné. Kvety sú bez kvetného obalu. Má listy veľké v priemere až 2 metre. Vzácne rastie v stojatých vodách mŕtvych ramien riek a vodných kanálov. Oba druhy sú vzácne a chránené. Polynézii a Austrálii a lotos žltý (N.lotos (Nelumbium) má dva druhy: lotos orechonosný (N. hederifolia. Piepor dlhý (Piper longum) z Indomalajska dáva tzv. 60: Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) ich okrúhle čepele splývajú na hladine vody. čo je vlastne celé súplodie.  Rastliny vodné alebo bahenné so zhrubnutým podzemkom. je jedovatá. Často sa pestuje ako okrasná vodná rastlina v jazierkach parkov. zakoreňujúce sa na dne vodných nádrží. Leknica žltá (Nuphar lutea) má kvety menšie. Používa sa v ľudovom lekárstve. ovíjavý ker. ktorý rastie Obr. Jediný rod . 54 . obsahuje alkaloid aristolochín. 61: Lekno biele (Nymphaea alba) v južnej Ázii. Mnohé druhy sa pestujú pre peknú kresbu svojich listov ako obľúbené ozdobné rastliny skleníkov a bytov (P. žlté. Jeho nedozreté bobule poskytujú „čierne korenie“ a dozreté bobule bez oplodia zasa „biele korenie“. Jedovatý. Pochádza z povodia Amazonky. Najznámejším druhom je lekno biele (Nymphaea alba).“ dlhé korenie“. Obr. Na hrotoch C lupienkov sú zakrpatené peľnice. Okvetie trojpočetné. nápadné. na okraji nadvinuté. V našej flóre sú zastúpené len 2 rody. pochádzajúci z Indomalajska. tyčiniek 6 alebo 12. Kvitne skoro na jar. čím sa vysvetľuje fylogenetický vznik tyčiniek z C lupienkov. Andreceum pozostáva z 110 tyčiniek a cenokarpné gyneceum z 1-6 zrastených plodolistov.chýbajú (pieprovec). ktoré obsahujú alkaloid piperín a iné glykozidy. Najväčším rodom čeľade je rod piepor (Piper). V pletivách sú nádržky s pálivými silicami. Kvety sú veľké. 1400 druhov).speciosum). plodom je tobolka. Plodom je veľká dužinatá tobolka.

 Sú to kry s jednoduchými listami opadavými i neopadavými. Bplodný konárik  Do čeľade patria najmä byliny ale i liany (plamienok). blyskáč.okvetie mnohopočetné (pečeňovník).veternica) alebo alkaloidy (akonitín . ktorá obsahuje veľa vitamínu C.kvitnúci konárik. Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) je divorastúci ker s listami vyrastajúcimi na brachyblastoch. julianae) sa vysádzajú ako okrasné kry. B. počet kvetných častí je rôzny. päťpočetné (čemerica). Obr. i nerozlíšené (okvetie-P . Plodom je bobuľa. Niektoré listy sú premenené na tŕne. Okrasným druhom je aj mahónia cezmínolistá (Mahonia aquifolium). Výrazne žltej farby je drevo. Niektoré druhy (napr. Plodmi sú mechúrik (napr. piestikov je taktiež veľa. E . alebo s dlhým páperistým chvostíkom. 63: Kvety iskerníkovitých : A . C . anemonín . poniklec). často v strapcoch. ostrôžka. Trojpočetné žlté kvety sú v strapcoch a majú dráždivé tyčinky. u niektorých iskerníkov) a na ňom navzájom nezrastené plodolisty (apokarpné G). záružlie.kvet súmerný (prilbica). 2-4 početné. je rôznofarebný a na prvý pohľad teda pripomína C. D . Jeho biotopom sú suché krovinaté stráne.kališné lístky korunovité s nektáriami. výnimočne bobuľa.kvet s predĺženým kvetným lôžkom (myší chvostík). žlté. Veľa druhov tejto čeľade obsahuje glykozidy (napr. Plodolistov resp. z ktorého sa kedysi získavalo farbivo. Je nízkeho vzrastu s pichľavými kožovitými a neopadavými listami. koruna-C). Tyčiniek býva väčšinou veľké množstvo.poniklec. Obr. ostrôžka i stračonôžka). Dráč je známy medzihostiteľ hrdze trávnej (Puccinia graminis). ostrôžka. niekedy s ostrohou (prilbica. Rôznorodosť je zjavná najmä v stavbe kvetov. 62: Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) A . prilbica) alebo nažka (iskerník. Niektoré kultivary a iné cudzokrajné druhy (Berberis thunbergii. prilbica) majú C premenenú na nektáriá. Kvety sú pravidelné. druhy trváce i jednoročné. ktoré produkujú nektár. hlaváčik). veternica). Kôra a koreň obsahujú alkaloid berberín. zriedkavejšie tobolka. Takže medzi iskerníkovité patria jedovaté i niektoré liečivé druhy.okvetie s tromi podkvetnými listeňmi (poniklec). so zobáčikom (veternica). najčastejšie sú kvety mnohopočetné alebo 5-početné (4-početné plamienok). F .prilbica). ktorý napomáha šíreniu plodu pomocou vetra (plamienok. modrými jedovatými bobuľami. U niektorých druhov je nažka s ostňami (iskerník roľný). B .okvetie štvorpočetné (plamienok). Kvetné obaly okrem rôzneho počtu jednotlivých častí môžu byť rozlíšené (kalich-K. K preto preberá funkciu C. ktoré sa pri dotyku skláňajú na bliznu. Táto čeľaď na rozdiel od mnohých iných je morfologicky rôznorodá. G . S tým súvisí aj entomofília. Do čeľade patria druhy s kvetmi pravidelnými (väčšina) i súmernými. Plodom je červená podlhovastá bobuľa kyslej chuti.kvet s ostrohami (orlíček) 55 . Charakteristickým znakom čeľade je ešte predĺžené kvetné lôžko (napr.

Listy sú veľké.) Záružlie močiarne (Caltha palustris) je jedna z prvých jarných rastlín rastúcich pri potokoch. 65 : Záružlie močiarne (Caltha palustris) Obr. Druhy čemerice sú okrasné rastliny. kvitne v zime. stračonôžka.plodstvo nažiek s krátkym zobáčikom (veternica).purpurascens) rastie vzácne v listnatých lesoch východného Slovenska. ak seno alebo čerstvé krmivo obsahuje záružlie. K otravám dochádza aj u hospodárskych zvierat. poniklec. 64: Plody iskerníkovitých: A . u nás je pestovaná v záhradách.od toho dostala meno. Má čierny koreň .Rozmnožujú sa väčšinou semenami. kvety s purpurovočerveným (čemerica purpurová) alebo bielo (čemerica čierna) sfarbeným 5-početným kalichom. atď. 56 . 66 : Žltohlav európsky (Trollius europaeus) tráviacich orgánov a obličiek. Čemerica čierna (H. K (fialový) s ostrohami dodáva orlíčku ozdobný vzhľad.niger) pochádza z Álp. Orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) je takisto chránená i dekoratívna rastlina horských polôh. čo sa prejavuje podráždením Obr. D .riekach i stojatých plodstvo zrastených mechúrikov (černuška) vodách. Čemerica purpurová (H.podstvo nažiek s páperistými výrastkami lesoch. plodmi sú mechúriky. E . ako buriny na poliach. Preto sa často pestuje i v rôznofarebných i plnokvetých formách. odnoženo strihané. výnimočne vegetatívne hľúzkami (blyskáč) alebo poplazmi (iskerník plazivý). C . B . v Obr. pasienkoch. pri potokoch a (poniklec). chránené a zároveň veľmi dekoratívne druhy horských vlhkých lúk. niektoré sú zároveň aj okrasnými (hlaváčik. Plody sú mechúriky.plodstvo otnitých nažiek (iskerník roľný). Patrí sem veľa chránených a vzácnych druhov. Žltohlav európsky (Trollius europaeus) patrí medzi vzácne. Jedovatý. i v alpínskom stupni vysokých hôr. Je mierne jedovatá. Čemerica (Helleborus). kvitnúce skoro na jar alebo dokonca ešte v zime. najmä lesných lúk i svetlých lesov. pričom C sú premenené na nektáriá.plodstvo mechúrikov (záružlie). sušením sa jedovatosť znižuje. Vyskytujú sa na lúkach. Žiarivo žlté kvety majú 5-početné P. Plody sú mechúriky. Iskerníkovité osídľujú rôzne biotopy. Veľké žlté kvety polguľovitého tvaru predstavujú sfarbené K.

Ostrôžka (Consolida). Plodmi poniklecov sú nažky s dlhými páperistými výrastkami v plodstvách.moldavicum). Pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis) má 3-laločnaté listy a azúrovomodré viacpočetné P. Sú to zároveň chránené druhy. Majú nápadne veľké modrofialové P a kvitnú skoro na jar.regalis) je typickým sprievodným druhom obilnín (tzv. Oba naše druhy . Poniklec (Pulsatilla).oxysepalum) sú chránené Obr. ktoré čiastočne zrastajú a vytvárajú mechúrikovitú tobolku.A. Chránené sú u nás 2 druhy : veternica lesná (A. čo je pre čeľaď iskerníkovité výnimočné. Oba druhy sa pestujú v záhradách ako okrasné. 67: Ostrôžka poľná (Consolida regalis): A kvitnúca rastlina. 68: Pečeňovník trojlaločný (Hepatica vysokohorské druhy. fialový (prilbica moldavská .damascena) pochádza zo Stredozemia a M. Prirodzene rastie v listnatých lesoch Slovenska.A.orientalis) je pôvodná v južnej Európe a u nás sa pestuje ako okrasná letnička. Veternica (Anemone). u nás sa pestuje ako okrasná. Všetky druhy sú u nás chránené. prilbica žltá . Označujú sa aj ako jarné efeméry. Ázie. ktorá skrášľuje v máji a júni horské lúky. Podobá sa na ostrôžku. pretože kvitnú v lesoch na jar pred olistením stromov a po odkvitnutí pretrvávajú podzemnými hľuzami. obsahujú alkaloid akonitín. V listnatých lesoch rastie veternica hájna (A.A. pri cestách i na 57 . Jednoročná teplomilná a pomerne zriedkavá burina okrajov polí. ktorá rastie na stepných lúkach a veternica narcisokvetá (A. Korunovité K majú nápadnú ostrohu.narcissiflora).variegatum). K je modrý (prilbica tuhá . Ostrôžka východná (C. Černuška damascénska (N.lycoctonum). B .anthora.A. Sú jedovaté. obsahujú glykozid anemonín. Na kvetnej stonke má typický 3-početný praslen listeňov. žltý (prilbica jedhojová .stračonôžka vysoká (D.slavica). Prilbice sú väčšinou druhy rastúce na horských prameniskách a v lesoch. podľa čoho dostala rastlina názov.firmum. Černuška roľná (Nigella arvensis).Prilbica (Aconitum). Má súmerné kvety s korunovitým K. Plodom je mechúrik. ktorého horný lístok je zväčšený v tvare prilby. Stračonôžka tatranská je tatranským endemitom. Rastie v krovinách. Stračonôžka (Delphinium). Plodom černušky sú mechúriky. 69: Iskerník plazivý (Ranunculus repens) Obr. Vysokohorským druhom je i poniklec biely (P. Plamienok plotný (Clematis vitalba) je drevnatou lianou s bielymi drobnými kvetmi.alba). prilbica pestrá A. od ktorej sa odlišuje dvoma nektáriami v kvetoch. Počet P častí je premenlivý. Na suchých lúkach južného i stredného Slovenska rastie poniklec veľkokvetý (P. Poniklece sú preto veľmi dekoratívne i v plodnom stave. kvôli čomu sa pestuje ako okrasná jarná rastlina. Ostrôžka poľná (C. Väčšia rastlina s dlaňovito delenými listami.nemorosa) s bielym P a veternica iskerníkovitá (A.ranunculoides) so žltým P.elatum) i stračonôžka tatranská (D. Okrem Tatier nerastie nikde na Zemi.plod (mechúrik) nobilis) Obr. Pestujú sa aj ako okrasné.sylvestris).grandis) a poniklec slovenský (P. Veternice sú jedovaté. Plamienok (Clematis) má 4-početné P. segetálny druh).

Sú vyplnené mliečnou tekutou emulziou (mlieko.integrifolia) je na rozdiel od predošlých druhov bylinou zriedkavo rastúcou na vlhkých alúviálnych lúkach. C lupienky v púčiku sú zhúžvané. tebaín. odpudivým pre zvieratá. Na suchších lúkach rastie iskerník hľúznatý (R. ktorý rastie v horských lesoch.bulbosus). polí a záhrad). 71: Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) 58 . Z anatomickej stránky je významná prítomnosť článkovaných mliečnic v pletivách. latex) obsahujúcou početné alkaloidy (morfín. liečivé i divorastúce buriny.acris) je veľmi jedovatý pre človeka i zvieratá. zaplavené priekopy a iné mokradné biotopy osídľujú iskerník plamenný (R.  Kvetný vzorec : .jacqmanii). Patria sem rastliny pestované. Oba sú jedovaté (i pre dobytok).flammula) a iskerník jedovatý (R.viticella) a plamienok Jackmanov (C. Plamienok celistvolistý (C. ⊕. 70: Iskerník prudký (Ranunculus acris) Hlaváčik letný (A. Lianou je aj chránený plamienok alpínsky (Clematis alpina) s modrými kvetmi.aestivalis) má kvety menšie. Pravidelné kvety sú jednotlivé.). najmä protoanemonín s ostrým zápachom.repens) má plazivú stonku a je burinou vlhších pôd (okraje ciest. Jednoročnou burinou polí je dnes už vzácnejší iskerník roľný (R. Početné drobné semená obsahujú olejnatý endosperm (asi 50% oleja). Makovité sú rastliny prevažne mierneho a subtropického pásma severnej pologule. Iskerník (Ranunculus) . močiarka vodná (B. K pri rozkvitaní opadáva (prchavý). kodeín. iskerník platanolistý (R. G (2 -∞ ) Sú to jednoročné byliny s jednoduchými alebo delenými listami bez prílistkov. Listy sú až na výnimky dlaňovito delené. Plodom plamienkov sú nažky s páperistými výrastkami ako pri poniklecoch. Močiarka (Batrachium) je rod blízky iskerníku. C). veľké alebo v okolíku. Niektoré druhy sa pestujú ako okrasné.auricomus). Všetky druhy iskerníka obsahujú glykozidy.sceleratus). dnes už zriedkavejším.väčšina druhov má 5-početné kvety (K. výnimočne je tobolka šešuľovitá s dvoma chlopňami (lastovičník väčší). zriedkavo bielej farby (horské druhy).platanifolius) alebo iskerník alpínsky (R. Sú to vodné rastliny s bielymi kvetmi a listami splývajúcimi na hladine vody. Je jedovatý. Tyčinky sú mnohopočetné. Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) je známou chránenou rastlinou. napr. ktorý sa ľahko pozná podľa ostňov na plodoch. najmä v čerstvom stave. ktorý má stonku na báze hľuzovito zhrubnutú.plotoch. Medzi horskými druhmi sú aj bielokveté druhy.arvensis). Iskerník plazivý (R. Brehy vôd.aquatile). heterochlamydeické. Je typickou lúčnou rastlinou. papaverín ai. K 2. Plodmi sú nažky v plodstvách s krátkym zobáčikom. A ∞. ktorá skrášľuje veľkými žltými kvetmi skoro na jar stepné lúky. C 2+2. Výraznú heterofýliu má iskerník zlatožltý (R. Plodom je guľatá alebo vajcovitá tobolka pukajúca drobnými otvorčekmi (mak). žltej. Obr. červené a je typickým segetálnym druhom. Obr. Iskerník prudký (R. ktorý je chránený.alpestris) nízkeho vzrastu. napr. V suchom sene stráca svoju jedovatosť. najčastejšie cudzokrajný popínavý plamienok vlašský (C. A i G sú mnohopočetné.

na ktorých blizna zostáva. bielkoviny. C je červenej farby na báze s čiernou škvrnou.zrelá pestuje mak hlavne pre omamný prostriedok -ópium. 72: Papaveraceae: 1 . ktorého horká chuť a zápach celej rastliny odpudzujú zvieratá. Na dlhých kvetných stopkách sú jednotlivé veľké kvety (v priemere až 10 cm) s C lupienkami bielej. V mliečniciach sa nachádza oranžové mlieko. Rastie v blízkosti ľudských obydlí. ktoré srdcovitou bázou objímajú stonku. preto ich rozširujú najmä mravce. sivozelenými (oinovatenými).150 cm vysoká. Mak siaty (Papaver somniferum) je jednoročná. s .makovicami. l .tobolka 59 . Z dvojplodolistového piestika sa vyvinie úzka valcovitá tobolka. Niektoré druhy makov. podobná šešuli.makovica má vo vnútri neúplné priehradky a vyrastá na asi 1 cm dlhej stopke . Početné drobné semená sú podľa odrôd čierne alebo biele (zriedka červené). s tmavou škvrnou na báze.dubium) a mak poľný (P. ktorý vzniká tuhnutím mliečnej šťavy tobolka. 2 . mak záhradný (P.  Obr.Mak (Papaver) sa vyznačuje lúčovitou (tanierovitou) bliznou sediacou priamo na semenníku (bez čnelky) a charakteristickými tobolkami . Semená majú mäsitý výrastok (mäsko . 73: Lastovičník väčší (Chelidonium majus). tzv.pseudo-orientale). napr.semeno vytekajúcej z narezaných. Okrasnou letničkou je aj severoamerická slncovka kalifornská (Eschscholtzia californica).caruncula). 30 . najmä na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt).mak pochybný (Papaver dubium). Stonka aj listy sú porastené odstávajúcimi štetinami. pestovaná olejnina.orientale) sa pestujú ako okrasné záhradné rastliny (trvalky alebo plnokveté letničky). Stonky sú priame. Ópium je prudko jedovaté. t . sediacimi listami. pre olej a aj ako liečivá. V ázijských krajinách sa Obr.tatricum). K poľným burinám patrí mak vlčí (Papaver rhoeas). t .gynofore. Obsahujú najmä olej. ktoré zmierňujú bolesť a vyvolávajú spánok (analgetiká). Fajčenie alebo žuvanie tohto narkotika zhubne pôsobí na celý organizmus človeka a spôsobuje predčasnú smrť. V Európe sa pestuje od praveku ako pochutina. Burinnými druhmi sú aj mak pochybný (P. Vysokohorským druhom nižšieho vzrastu s bielymi kvetmi je mak tatranský (P. nezrelých makovíc. Oba majú červené C a podobajú sa maku vlčiemu.list.argemone).mak vlčí (Papaver rhoeas). Mak siaty je prastará kultúrna (aj kultová) rastlina neznámeho pôvodu. Od ostatných. Farmaceutický priemysel využíva prázdne tobolky na získavanie dôležitých alkaloidov. glycidy a sliz. svetlofialovej alebo červenej farby. Menšie žlté kvety sú v riedkom okolíku. Tobolka . divorastúcich druhov sa odlišuje holými. Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trváca ruderálna rastlina s perovito zloženými listami. „kalifornský mak“ s kvetmi červenej alebo oranžovej farby. mak východný (P.

Od makovitých sa odlišujú predovšetkým tým. Medzi kapustovitými je veľa vyšľachtených hospodársky dôležitých druhov a odrôd (zeleniny. štvorpočetné. Chochlačky (Corydalis) vytvárajú podzemnú hľuzu (trvalky). Plod je podlhovastá. Listy sú jemne delené a drobné červené.C. s semená na rámčeku. Zemedym lekársky (F. Niektoré druhy sa prispôsobili aj podmienkam púští. Len výnimočne tvoria napr.prierez jej dutou hľuzou Obr. Kvetné púčiky srdcovitého tvaru veľké asi ako hrach sa konzervujú v soli alebo oleji pod názvom „kapara“ a používajú ako pikantná korenina. 74: Fumariaceae: 1 . sú bez listov. Patria sem aj druhy okrasné (letničky aj trvalky).Sú to byliny.Zemedým lekársky (Fumaria officinalis). zemedym Vaillantov) patria k bežným poľným i záhradným burinám.chochlačka plná (Corydalis solida). mnohosemenná. v previsnutých jednostranných strapcoch.lutea. Majú perovito zložené listy a fialové. Pôvodná je v Číne a Japonsku.  Obr. Plodom je tobolka. olejniny. s dutou hľuzou a chochlačka plná (C. Ružové kvety má bisymetricné. C 4. Ako okrasná trvalka sa pestuje srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis). v lesoch a na lúkach. alebo je vakovite vydutý.) Niektoré rastú na skalách. usporiadané v strapci. Tento xerofilný ker má tŕne prílistkového pôvodu a listy okrúhleho až vajcovitého tvaru. s tŕňmi alebo drevnatejú (polokry. resp. Jeden zo štyroch korunných lupienkov vybieha do ostrohy. K 2+2.  Patria sem najmä tropické alebo subtropické byliny i dreviny. ružové alebo biele kvety sú súmerné s ostrohou. dužinatá bobuľa. malé kry). mnohé vytvárajú prízemnú listovú ružicu. na rozdiel od chochlačiek. že kvety majú súmerné (chochlačka. ⊕. Ich obrys je srdcovitý. Kvitnú na jar v dubovohrabových lesoch.pozdĺžny rez plnou hľuzou. G (2) Patrí sem asi 3000 druhov jednoročných i viacročných bylín. iné sú burinami a ruderálnymi rastlinami. Tyčinky sú tiež 4. pl .C. trojpočetný praslen (zubačka). Niektoré cudzokrajné druhy chochlačiek sa pestujú v záhradkách ako skalničky (chochlačka žltá . Tvar listov je 60 . chochlačka bledožltá . dh .officinalis) i ďalšie podobné druhy (zemedym zobáčikatý. biele ostrohaté kvety v listenatých strapcoch.Srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis) Kvetný vzorec : .solida) má plnú hľuzu. Plodom je nažka. Kapustovité majú listy striedavé bez prílistkov. Na suchých stráňach v Stredomorí je rozšírený druh kapara tŕnitá (Capparis spinosa). A 2+4. Sú heterochlamydeické. ale aj kry. podzemné hľuzy. Listy sú zložené a plodom je tobolka (chochlačka) alebo nažka (zemedym). Zemedym (Fumaria) nemá. U nás sú najbežnejšie 2 druhy: chochlačka dutá (Corydalis cava).ochroleuca). 75: Fumariaceae: 1 . 2 . 2 . Veľké bielofialové kvety majú množstvo fialových tyčiniek. zemedym) alebo bisymetrické (srdcovka). Čeľaď je rozšírená najmä v miernom pásme severnej pologule a v Stredomorí.chochlačka dutá (Corydalis cava).

Pre kapustovité je z histologickej stránky charakteristická aj prítomnosť idioblastov t. Tyčinky sú štvormocné (dve s kratšími a štyri s dlhšími nitkami). sú jednoduché alebo delené.šešuľa po opadnutí chlopní. hviezdovitými). 12 . U niektorých druhov je plodom pašešuľa. 9 . ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých kultúrnych konvariet: • kapusta obyčajná hlávková. Odpradávna sa pestuje v mnohých kultivaroch. 2 • kapusta obyčajná kučeravá . 3 . Obr. na ktorej vyrastajú dlho stopkaté. Vegetatívne orgány bývajú pokryté trichómami (jednoduchými. Šešule aj šešuľky pukajú dvoma chlopňami zdola nahor.pašešuľa nedelené. forma violacea má hľuzu modrofialovej farby).o. 61 .krížokveté) sú žlté. buniek s obsahom enzýmu myrozinázy a buniek s obsahom tioglykozidov (sinigrín. convar. ktorá sa rozpadáva na jednosemenné časti. ružové alebo fialové. Používa sa ako zelenina.šešuľa so špirálovito odstávajúcimi chlopňami. kel hlávkový (B. vidlicovitými. ktoré sedí na vrchole skrátenej stonky medzi vencom širokých listov. na ktorej vyrastajú oinovatelé (s voskovým povlakom) hladké listy.prierez šešuľkou so širokou priehradkou (Draba).o. 8 . convar.krídlatá šešuľka s úzkou priehradkou (Thlaspi). 5 .kvet (Capsella). ktoré sú dôležitým rozlišovacím znakom.capitata) má skrátenú. Kvitne v druhom roku. ktoré dookola husto pokrývajú byľ až po vrcholové voľné listy. Listy netvoria (Raphanus). convar.j. Plodom je dlhá šešula s krátkym zobáčikom. gongylodes) sa pestuje pre bazálnu stonkovú hľuzu. Sú to obvykle oinovatené byliny s premenlivými. 76: Kvet a plody kapustovitých : 1 . nedelenými i delenými. botrytis) má zdužinatené zväčšené súkvetie. keď zo stredu hlávky vyrastie predĺžená kvetonosná byľ so strapcom žltých kvetov.diafragma. hypokotylu a koreňa. 4 . Jednosemenné šešuľky (katran.o.o. 11 hlávku. alebo širšia šešuľka. Niektoré druhy čeľade prejavujú sklon k modifikácii jednotlivých orgánov: stonky. v listoch) enzým myrozináza štiepi tioglykozidy na horčičné silice. Tým sa vysvetľuje význačná chuť a čpavkový zápach mnohých kapustovitých. repča). otvárajúca sa šešuľa. 10 . farbovník) niektorí autori nesprávne považujú za nažky. repinka. Piestik zrástol z dvoch plodolistov. biele. prevláda tvar listu lýrovitý (perovito delený s veľkým koncovým úkrojkom). Viaceré zimné a letné odrody sa používajú ako bežná zelenina.veľká šešuľka po opadnutí chlopní. C lupienky usporiadané do kríža (starší názov Cruciferae .variabilný. často lýrovitými listami. Konzumujú sa čerstvé hlávky alebo ako kvasená kapusta. • kapusta obyčajná karfiolová . sabauda) vytvára na skrátenej stonke hlávku s bublinato-kučeravými listami. Pestuje sa ako biela hlávková kapusta (forma alba) a červená hlávková kapusta (forma rubra). kel). convar. horné prierez šešuľkou s úzkou priehradkou (Capsella). najmä k zdužnateniu a skracovaniu stonky. Stonky u pestovaných bývajú modifikované. oleracea convar. kučeravé. modifikovanú stonku (hlúb). Charakteristickým plodom kapustovitých je podlhovastá šešuľa. iberka). väčšinou pestované. convar. Rod kapusta (Brassica) zahŕňa 1-2 ročné a trváce druhy.kel ružičkový (B.kel štvormocné tyčinky (Sinapis). Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) rastie divo na skalnatom pobreží Stredozemného mora a západnej Európy. Štvorpočetné kvety majú jednotnú charakteristickú stavbu. • kapusta obyčajná kelová. pričom semená sedia na okraji diafragmy. • kapusta obyčajná ružičková . (ohnica. Typickým súkvetím kapustovitých je strapec bez listeňov spočiatku podobný chocholíku. na rámiku 3 • kapusta obyčajná kalerábová semená (Lunaria). Po poranení pletiva (v koreni.krídlatá kučeravý (B. 13 . 7 . Kvety sú žlté až belavé. na báze s nektáriami. Konzumujú sa ako zelenina. sinalbín) v pletivách rôznych orgánov. hlávková kapusta (B. medzi nimi je blanitá priehradka . viridis) má nažka (Isatis). čím sa listy zhlukujú a vytvárajú pevné listové hlávky (kapusta.nepukavá šešuľka (Neslia). tvoriace kompaktnú. gemmifera) tvorí na jeseň v pazuchách stonkových listov púčiky v podobe miniatúrnych hlávok. u niektorých druhov s krídlatým lemom ( peniažtek.otvorená krídlatá šešuľka (Lepidium) kaleráb (B. Vhodná je na kŕmenie. pevne zvinutú hlávku.o. voľné listy (forma alboviridis má hľuzu na povrchu zelenkastú. niekedy so zobáčikom. ktorá rozdeľuje semenník na dve semenné púzdra. 6 listy perovito laločnaté.karfiol (B.

podlhovastý. subsp. ktoré sú v hornej časti stonky objímavé. vitreus má hypokotyl biely.arvensis) má sírovožltú korunu podopretú rovnovážne odstávajúcim K. z ktorých sa vyrába horčica. ktoré sú sformované do podlhovastej hlávky. Kvety sú fialové až biele a tmavo žilkované. kosákovite prehnutým zobáčikom.reďkvička (R. niger) s veľkým. 3 . od stonky rovnovážne odstávajú.o. convar. • reďkev siata pravá . Horčica roľná (S. 77: Kapustovité : 1 .plôdiky. Var.s. napus) je jednoročná alebo dvojročná (ozimná) bylina s belaso oinovatenými holými listami. Pestuje sa aj v podhorských pdmienkach. Je aj medonosnou rastlinou.repica olejnatá (B.nigra. • kapusta obyčajná špargľová . Najhojnejšia je najmä v chladnejších oblastiach. Pašešule (rozpadavý plod) sú valcovité. Olej podobných vlastností ako z repky olejky poskytuje kapusta poľná olejnatá . širokým stredným rebrom. s tmavým žilkovaním.horčica biela (Sinapis arvensis). červený. napus) sa pestuje pre olejnaté semená ako olejnina.n. Patrí medzi najobyčajnejšie buriny našich polí. Je tiež mierne štipľavej chuti. sa od predchádzajúcej odlišuje Obr. convar. Má podobné využitie ako karfiol. obyčajne biely. konzumuje sa ako lahôdková zelenina. Buľva sa využíva ako krmivo. subsp. horné kopijovité. priekop. • kapusta obyčajná kŕmna . Pestuje sa v dvoch poddruhoch : • reďkev siata čierna (R. Spolu s kapustou čínskou (B. Po rafinácii sa olej používa ako stolový.n. štipľavej chuti (var. Rastie aj divo. Používa sa na kŕmenie. Má hladké ružencovito zaškrcované šešule s krátkym zobáčikom. Dolné sú lýrovité. Kapusta pekinská (B. ramosa) má vysokú byľ na báze drevnatú. Jej dolné listy sú chlpaté. štvorhranné.pekinensis) má jasnozelené listy s výrazným. semená červenohnedé. italica).voľnejším. štetinovité. s ktorou sa veľmi často zamieňa. Vylisovaný olej sa využíva ako technický (s obsahom kyseliny erukovej) pri výrobe kaučuku a mydla. starší názov Melanosinapis communis) je jednoročná bylina s neoinovatenými listami.repka (B. • kapusta repková kvaková . na povrchu čiernym koreňom. Pestuje sa po celej Európe pre semená. repovitým. U nás sa pestuje vo dvoch odrodách : • kapusta repková pravá . Šešule s dlhým. Pašešule sú ružencovite zaškrcované a rozpadávajú sa na jednosemenné časti. sativus) má hypokotyl guľovito zhrubnutý. Ich pestovanie sa aj u nás postupne udomácňuje. 2 . pôvodnou v Prednej Ázii.okrúhlica (B. C je živožltá. convar. Kapusta poľná pravá .o. Kvitne dlhšie ako mesiac. Kapusta repková . Pestuje sa ako krmivo. Kapusta čierna (B. Šešule sú krátke. Horčica (Sinapis) je rod blízky kapuste. oleifera). čím sa líši od podobnej ohnice.rapa subsp.rapa subsp. Pestuje sa pre čiernohnedé semená na výrobu pochutiny horčice (kremžskej). albus má koreň biely).kapusta repková pravá (Brassica napus convar. keď kvetné púčiky sú ešte uzavreté. Horčica biela (Sinapis alba) je jednoročná bylina so strapcom jasnožltých kvetov. vlhké polia a pod. Reďkev siata (Raphanus sativus) je starou kultúrnou rastlinou.kvaka (B. dužinaté.kŕmna kapusta (B.s. po celej dĺžke rovnomerne olistenú.chinensis) sú prastarou kultúrnou zeleninou východnej Ázie. poskytuje množstvo peľu a nektáru. napus) 62 . chocholíkovitým súkvetím na dlhých zdužinatelých stopkách. má však odstávajúce kališné lístky. rozkonárenú. Dolné listy sú lýrovito perovito strihané. Reďkev ohnicová. rapa) má tiež koreň repovito až guľovito zhrubnutý.repka olejka (B. sú štetinato chlpaté. Má tiež lýrovité listy. napobrassica) má koreň a bázu stonky repovito zhrubnutú. zavlečená na brehy riek.reďkev ohnicová (Raphanus raphanistrum). convar. mäsitú. K je vzpriamený. ohnica (Raphanus raphanistrum) je naša bežná jednoročná burina so svetložltými až bielymi kvetmi.brokolica (B.

Medzi karanténne druhy.campestre) alebo žerucha zborenisková (L. Malé. 78: Repča trváce (Rapistrum perenne) rastliny. náhle pukajú a vymršťujú semená (odtiaľ názov).ruderale. jednosemenný. pričom spodný diel plodu je valcovitý. Žerušnica nedotklivá (C. Chren dedinský (Armoracia rusticana) je väčšia trvalka. Odpradávna bol pestovaný pre modré farbivo na farbenie látok.perenne) má bohato rozkonárenú stonku.densiflorum) zamieňa sa za L. biele. 80: Žerušnica lúčna Eruka siata (Eruca sativa) sa v južných krajinách pestuje pre (Cardamine pratensis) olejnaté semená. Prízemné listy majú dlhú čepeľ. Po namočení slizovatejú. Listy majú horkú štipľavú chuť a vysoký obsah vitamínu C. ktorých spodné listy tvoria listovú ružicu a sú u väčšiny druhov perovito zložené. ktoré sa získavalo najmä z listov. so zhrubnutým kolovitým a zvislým koreňom. vajcovitý. ale aj vitamín C. Iné divorastúce druhy žerúch rastú na ruderálnych stanovištiach. Rastie na prameniskách a pri potokoch. Mladé rastliny sa konzumujú ako šalát. okrúhle šešuľky obsahujú 4-6 semien. Má bledofialové alebo biele kvety. napr. Žerušnica lúčna (Cardamine pratensis) rastie najmä na vlhkých lúkach. Katran prímorský (Crambe maritima) je halofytnou rastlinou. aj na vate) po celý rok a týždeň od výsevu sa môžu konzumovať mladé klíčne rastlinky štiplavej chuti. horný je širší. patrí žerucha hustokvetá (L. Tento druh možno pestovať v domácich podmienkach (napr. oinovatená.amara) netvorí listovú ružicu. U nás rastie zriedkavo ako splanená.Pašešule zaujímavého tvaru má rod repča (Rapistrum). šešule sú čiarkovité. Bola k nám zavlečená z Ameriky. Pôvodný vo východoeurópskych stepiach je farbovník obyčajný (Isatis tinctoria). Rastie pozdĺž potokov. Rastie na úhoroch a poliach. Zrelé šešule sú citlivé na dotyk. ktorý obsahuje ostro štipľavé silice. ojedinele splaňuje. Bol kedysi u nás pestovaný pre etiolované výhonky. vyskytujúce sa najmä pozdĺž železničných tratí. Má drobné biele alebo ružové kvety. Do veľkého rodu žerušnica (Cardamine) patria Obr. Pre olejnaté semená bol ojedinele pestovaný aj ľaničník siaty (Camelina sativa). tiež jednosemenný. 79: Žerucha poľná (Lepidium campestre) 63 .ruderale). Chuť a celková kvalita chrenu závisí od pôdy. Žerušnica horká (C. Obr. Repča trváce (R. Odpradávna sa konzumuje valcovitý koreň ako pochutina. Šešuľky obsahujú olejnaté semená. Obr. na vlhkých výživných dusíkatých stanovištiach. žerucha poľná (L. holá. Pašešule sú dvojdielne. Kvety má biele. Ako veľmi stará zelenina má význam žerucha siata (Lepidium sativum). sivozelená bylina.impatiens) má veľmi drobné biele kvety. Je to jednoročná. Kvety sú drobné.

Z rodu arábka (Arabis) rastie bielokvetá arábka alpínska (Arabis alpina) na tônistých skalách a sutinách horských polôh.12.wittmannii) je západokarpatským endemitom.hirsuta) na výslnných stráňach.enneaphyllos) a fialovo kvitnúca zubačka žliazkatá (D. celistvo krajové. Rastie na suchých trávnatých miestach. stepných stráňach teplejších oblastí. Jednotlivé druhy mávajú farbu kvetov bielu.Rod žerušničník (Cardaminopsis) tiež tvorí z prízemných listov ružicu.diffusum) sa vyskytujú na výslnných. rastliny s krátkym vegetačným cyklom. Je to vysoká rastlina s mnohokvetými strapcami fialovopurpurových (zriedka bielych) večer voňajúcich kvetov. Dvojštítok hladkoplodý (Biscutella laevigata) má nápadné šešuľky z dvoch okrúhlych štítkov. Tarice (Alyssum) sú nižšie rastliny s okrúhlymi šešuľkami. ktoré slúžia na vegetatívne rozmnožovanie.šupinatý podzemok. sú porastené 2-4 ramennými trichómami. t.aizoides). Horčičník voňavý (E.halleri).bulbifera) kvitne ružovo a má v pazuchách horných listov pacibuľky (bulbilus).j.petrogena). Z vysokohorských druhov Obr.odoratum) a horčičník konáristý (E.-zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyllos).podzemok. alebo zubaté.C. Kvitne žltými kvetmi.mladé rastlinky vyrastajúce z pacibuliek žltokvitnúca chudôbka vždyzelená (D. Charakteristické sú aj hviezdicovité trichómy. Niekedy splanieva. m . Horčičník (Erysimum) má listy nedelené. Z niekoľkých druhov rodu večernica (Hesperis) rastúcich vo voľnej prírode sa večernica voňavá (H.montanum). chudôbok (Draba) je hojnejšia . Horčičník Wittmanov (E. ktoré pripomínajú okuliare. žerušničník skalný (C.cheiranthoides). Rastú na vápencových a dolomitových skalách a sutinách. Vysokohorským druhom je žeruška alpínska (Hutchinsia alpina) a lyžičník tatranský (Cochlearia 81: Kapustovité : tatrae). ale aj na nevápenatých pôdach (žerušničník Hallerov .matronalis) pestuje v záhradách ako okrasná trvalka. Rastie na vápencových skalách a suchých kamenistých lúkach. napr. Zubačky (Dentaria) sú charakteristické druhy bukových alebo dubovohrabových lesov.arenosa). Na ruderálnych stanovištiach rastie horčičník cheirantovitý (E. Zubačka cibuľkonosná (D. arábka chlpatá (A. K lístky sú fialové. Kvitne zavčasu na jar a patrí medzi efeméry. Vyskytuje sa na vápencových a dolomitových skalách horských polôh. žerušničník piesočný (C.glandulosa) majú tri byľové trojpočetné listy v praslene (nie striedavé) . Vzrastom je chudôbke podobná útla jednoročná bylina jarmila jarná (Erophila verna). Na stráňach a na výslnných skalách v teplejších oblastiach sa vyskytuje tarica horská (A. Po odkvitnutí bielych kvietkov sa vyvíjajú elipsovité šešuľky na dlhých stopkách. ružovú alebo fialovú. nízka rastlina tvoriaca trsy alebo vankúše s drobnými listami v prízemnej ružici a bezlistým stvolom. 64 . Bledožlto kvitnúca zubačka deväťlistá (D. ktorými sú porastené celé rastliny. p šp zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera).

Tarice majú žlté kvety. lr .iberka vždyzelená (Iberis semprevirens). Je to burina ruderálnych stanovíšť. 2 .listová srdcovitou bázou. Je hojnou burinou v teplejších oblastiach. Kvety má zlatožltej farby. násypoch.perfoliatum) má sediace listy s objímavou laevigata). ktorý na jar skrášľuje vápencové skaly. v okolí ľudských sídiel.palustris). Mnohé ďalšie druhy rastú ako buriny. Často sa vyskytuje roripa lesná (R. huľavník východný (S.jarmilka jarná (Erophila verna). alebo ruderálne rastliny na rôznych stanovištiach. š . Kvety má biele. na okraji sú zubaté. laločnaté.dvojštítok hladkoplodý (Biscutella (T. Barborka obyčajná (Barbarea vulgaris) má dolné listy lýrovité. drobné žlté kvety. K burinám patrí aj peniažtek roľný (Thlaspi arvense). ovplyvnených činnosťou človeka: na poliach. 3 (R.altissimum). 82: Kapustovité : 1 . Listy sú na hlavnej žilke prehnuté (steká po nich voda ku koreňom).austriaca). Peniažtek prerastenolistý Obr. Cesnačka lekárska (Alliaria officinalis) čerstvo rozdrvená zapácha cesnakom. v krovinatých a listnatých lesoch. so srdcovitou bázou.korunný lupienok.loesellii). 65 . rastie na okrajoch ciest. Rastie na suchých stráňach.cesnačka lekárska (Alliaria Vlhkomilným druhom je aj roripa močiarna officinalis). alebo lýrovité). Úhorník liečivý (Descurainia sophia) má listy 2-3 krát perovito strihané až na čiarkovité úkrojky a drobné žlté kvietky. Vzácnym druhom stepných lúk ružica. 83: Kapustovité : 1 . v priekopách a vlhkých lúkach. Huľavníkovec lekársky (Chamaeplium officinale) má gracovité listy.sylvestris) s úzkymi úkrojkami perovitých listov. Častou burinou je vesnovka obyčajná (Cardaria draba). ale takisto aj záhrady.jankae). podobne aj u iných druhoch peniažtekov. Nedelené listy má roripa rakúska peniažtek roľný (Thlaspi arvense) (R.allyssoides). Roripa obojživelná (R. 2 . Majú kratšie valcovité šešule alebo šešuľky. Vyskytuje sa na brehoch vôd. Vyznačuje sa obrátene trojuholníkovitými šešuľkami. napr. násypoch a iných narušených miestach. Jej dolné listy sú obličkovité. Jeho veľké. Obr. huľavník najvyšší (S.zrelá šešuľka je peniažtek slovenský (T. Najznámejšou a hojne rozšírenou burinou je kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris). ktorá má drobné biele kvety v hustých strapcoch. Nápadný je šešulami pritlačenými k vretenu strapca. Je ruderálnym druhom.Neopadavý K (na rozdiel od všetkých ostatných taríc) má tarica kališná (A. Rod huľavník (Sysimbrium) má viac druhov. C . Roripy (Rorippa) sú žltokvitnúce rastliny vlhších stanovíšť i buriny vlhkých polí. Podobný je taričník skalný (Aurinia saxatilis). pretože sa pestuje ako okrasná skalnička . huľavník Loeselov (S. pretože sa u nás vyskytuje len na dvoch lokalitách (v Zoborských vrchoch pri Nitre a v Slovenskom krase).orientale) a i. kopijovité.amphibia) má veľmi premenlivé listy (vajcovité. zboreniskách. na opustených miestach. byľové trojuholníkové. okrúhle šešuľky sú na obvode krídlaté. Od početných hviezdicovitých trichómov je sivozelená šedivka sivá (Berteroa incana). väčšinou osídľujú ruderálne stanovištia. horné perovito strihané alebo hrubo zubaté. popri cestách a pod.

často s hviezdicovitými chlpami a takmer vždy s prílistkami. Podobne ako kapustovité v pletivách Obr.V záhra-dách ako skalnička sa pestuje drobná trvalka tarička deltoidovitá (Aubrietia deltoidea).mesačnica obsahujú trváca (Lunaria rediviva). Žltozelené kvety v strapcoch má rezeda žltá (R. voňavé. pestovaný ako skalnička. Je sivo chlpatá s fialovými kvetmi. Rezedovité sú rastlinami saván. Plodom je mnohosemenná tobolka. 84: Kapustovité : 1 . Cheirant voňavý (Cheiranthus cheiri) je poloker s drevnatým podzemkom. A 4. stepí a púští.   Sú to byliny aj kry so striedavými listami. pre ktoré bol kedysi pestovaný ako farbiarska rastlina.  Kvetný vzorec: . Takisto voňavé bledoružové kvety má mesačnica trváca (L. šešule sú sivo plstnaté. Po odpadnutí chlopní šešúľ sa súplodie používa do suchých kytíc (tzv. Zo severnej Afriky pochádza rezeda voňavá (R. Má nedelené listy a riedke strapce fialovopurpurových kvetov. C 4. časté sú plnokveté formy. ktorá však nie je na vrchole uzavretá. 66 . Rezeda farbiarska (R. Má veľké žlté až žltohnedé korunné lupienky a u nás je pestovaný ako okrasná trvalka. dorastá až do výšky 150 cm. Má názov podľa striebristo bielej diafragmy veľkých oválnych šešúľ. Podobná je aj iberka vždyživá (Iberis semperflorens).luteola). 85: Rezeda žltá (Reseda lutea) lúkach i v okolí polí i na iných miestach ako burina. Kvety sú fialové. Pestovaným druhom (niekedy zplanieva) je mesačnica ročná (Lunaria annua). 2 idioblasty s myrozinázou a mesačnica ročná (Lunaria annua) tioglykozidmi. Pochádza z južnej Európy. Kvety však šešuľka majú súmerné a zoskupené do strapcov s listeňmi. U nás sa z tejto čeľade vyskytuje len rod rezeda (Reseda) s niekoľkými druhmi. „Judášove groše“). stonka v spodnej časti drevnatie.lutea). G (2) Zástupcovia čeľade sú dreviny (stromy a kry) s jednoduchými listami. Iberka vždyzelená (Iberis sempervirens) je poloker s neopadavými listami a chocholíkovitým strapcom bielych kvetov. Vo všetkých častiach tento druh obsahuje žlté farbivo luteolín. ktorá rastie na suchých Obr. Na rozdiel od predošlej je trvácim druhom a rastie prirodzene v bučinách. Pestuje sa v záhradách ako letnička.rediviva).Niektoré druhy z tejto čeľade sa pestujú ako okrasné : Fiala sivá (Mathiola incana) je od rozkonárených trichómov sivo plstnatá. líšiaca sa širšími lopatkovitými listami a nekrídlatými šešuľkami.odorata). Podobá sa predchádzajúcemu druhu. ⊕. K 4.

mollis). Podobný druh hamamel mäkký (H.ambrovník (Liquidambar) s jednopohlavnými nahými kvetmi a s listami podobnými javorovým listom (Sev. ktoré tvoria klasy alebo strapce. ktorý sa občas sadí aj u nás. f .detail kvetu.Majú pravidelné štvorpočetné (zriedka päťpočetné) obojpohlavné alebo niekedy jednopohlavné kvety často bez koruny alebo s redukovaným kvetným obalom alebo aj bez neho. Je liečivý. Semenník (synkarpný) je vrchný.  Kvetný vzorec: ⊕. G 5-9 Sú to jednodomé mohutné stromy s nízkonasadenou košatou korunou. Súkvetie tvorí hlávku z niekoľko sto kvetov samčích a samičích. Tyčinky sú 4 (5) a často taký istý počet staminódií. V parkoch Európy sa pestuje platan západný (P.orientalis). Listy striedavé. Stromy druhu likvidambar . h so 6 druhmi rozšírenými na severnej piestik pologuli. ich peľové zrnká sa našli už vo vrstvách kriedovej doby Európy. g . Veľmi dekoratívny ker je palieska klasnatá (Corylopsis spicata). Z dnešných druhov najznámejší je hamamel virgínsky (Hamamelis virginiana) zo Sev. dvojplodolistový a dvojpúzdrový s jedným alebo viacerými vajíčkami. Plodom je tobolka s jedným semenom v púzdre.plody. . 86: Hamamelovité (Hamamelidaceae): hamamel viržínsky Do čeľade patrí len rod platan (Platanus) (Hamamelis virginiana). . Je to ker s listami podobnými lieske. Ameriky. vysádza sa v parkoch a záhradkách. x acerifolia). ktorý je autochtónny v Malej Ázii. ktorý sa vyskytuje v Japonsku. ktorá v jarnom období pred rašením listov vytvára veľké žlté jahňady. Často sa vysádza v parkoch kríženec uvedených druhov. 67 . so žltými obojpohlavnými a štvorpočetnými kvetmi. 4 A 3. Niekedy sa vysádza aj v našich parkoch. Amerika a Malá Ázia) poskytujú voňavý balzam zvaný styrax. dlaňovitolaločnaté. borka sa odlupuje vo veľkých (ako dlaň) tenkých šupinách. Dnes sú rastlinami východnej Ázie a Sev. jednopohlavné s apokarpným gynéceom. ktoré sa vyvinú na súplodie nažiek alebo orieškov. Kvety drobné 3-4 početné.semeno. Kvety sú zoskupené do klbiek. Na rube listov so stopkatými rozkonárenými trichómami. Ameriky a v teplejších oblastiach platan východný (P. stopkaté s prílistkami. 4 C 3. Obr. d . ktorý má meno platan javorolistý (P. ktoré sa otvárajú niekedy vo februári. K 3.occidentalis) pochádzajúci zo Sev. Ameriky (26 rodov a asi 110 druhov). Hamamelovité sú veľmi starou čeľaďou.

Prílistky po vypučaní listov opadávajú. ktorý sa vyskytuje od nížiny až do podhorského pásma. 87: Platanovité (Plantanaceae): a až d .samčie a samičie súkvetie. b súkvetia. Kvety sú v zväzočkoch a otvárajú sa zvyčajne pred vypučaním listov.brest americký (Ulmus americana).m . b . Ameriky.vetvička s plodmi. Rastie v podhorskom pásme.k .laevis). e. Na Slovensku s krídlatými nažkami je autochtónny rod brest (Ulmus). Zelkova krétska (Zelkova cretica) je préglaciálnym reliktom v Európe. c .i . dvojito pílkovitými a nesúmernými listami. c . Vo vrchnom dvojplodolistovom a jednopuzdrovom semenníku je len jediné vajíčko.carpinifolia). ktorý rastie v nížinách. Zriedka sa u nás sadí aj brestovec južný (Celtis australis) zo Stredomoria. d -prílistky. Mäkké chlpaté listy a dlho stopkaté nažky má brest väz (U.detail kvetu. k .plod  Sú to stromy so striedavými. k. Plodom je krídlatá nažka alebo kôstkovica. e . patria sem: brest horský (Ulmus montana) s drsnými listami a s krídlatými nažkami. S listami viac menej hladkými a asymetrickými krídlatými nažkami je význačný brest hrabolistý (U.Obr. Ako ozdobný strom sa vysádza u nás popri cestách a v parkoch brestovec západný (Celtis occidentalis) s hnedočervenými kôstkovicami.axilárny púčik.piestik. má čierne kôstkovice. a .detail kvetu.platan javorolistý (Plantanus acerifolia). h. Kvety sú obojpohlavné so 4-6 P.báza listovej stopky. pochádza zo Sev. e až m platan západný (Plantanus occidentalis). Počet A je rovnaký s počtom P a len zriedka je počet tyčiniek dvojnásobný. 88: Brestovité (Ulmaceae): a až i . k až n brestovec hladký (Celtis laevigata). Druhy čeľade sú rozšírené najmä v trópoch Ázie a Ameriky (15 rodov a 150 druhov). Bresty majú drevo vhodné na rezbárske práce a z ich kôry sa vyrábajú lieky.samičí a samčí kvet Obr. 68 .

Sú zoskupené do vrcholíkovitých súkvetí tvaru „jahňady“. súkvetný koláč s kvetmi na vrchnej strane (dorsténia). Vo svojich pletivách majú nečlánkované mliečnice. Figovník bengálsky . f. V tyčinkových kvetoch je toľko A koľko je P a v piestikových kvetoch je jeden vrchný semenník z dvoch plodolistov. Sú to dreviny jedno-až dvojdomé so striedavými listami premenlivého tvaru (heterofýlia) s prílistkami. Jednopohlavné kvety sú zoskupené do bohatých vrcholíkových súkvetí.g . Má biele.c . Poskytuje pevné drevo. alebo napokon vreteno súkvetia sa pohárikovito prehĺbi.benjamina. Európskym druhom je figovník obyčajný (F. m . Moruša čierna (M. Morušovité rastú prevažne v trópoch (72 rodov a 1100 druhov). chlebovník obyčajný (A. Jeho sladké súplodia sa dovážajú k nám sušené alebo kandizované.banyan (F. ktorého dužinatá časť vznikla zdužnatením okvetia.nigra) pochádza z Iránu. vo vlasti však poskytuje materiál na výrobu papiera. Moruša biela (Morus alba) je strom pochádzajúci z Číny.samčie súkvetie a kvet. až obrastie celé súkvetie a utvorí guľatý alebo hruškovitý obal s drobnými kvietkami vnútri (figovník). ktorý sa z neho ako aj z iných druhov tropickej Afriky a Ázie získava. že oplodnenie obstaráva jeden druh blanokrídlovca hrčiarka figová (Blastophaga grossorum). je jednopuzdrový. Najrozšírenejším rodom je moruša (Morus). Figovník posvätný (F. Východoindický figovník kaučukový (F. Dorsténia (Dorstenia) je americkou liečivou rastlinou. Kvety sú päťpočetné. Kvety sú vetroopelivé. Morušiam je príbuzná maklura oranžová (Maclura pomifera) so Obr.carica). samičí kvet má zrastenolupienkové P a jeden vrchný jednopuzdrový dvojplodolistový semenník. Na rozdiel od predošlej čeľade v pletivách nemajú mliečnice.bengalensis) sa vyznačuje početnými stĺpovitými vzdušnými koreňmi a rozložitou korunou (škrtič stromov).religiosa) roní na miestach pichnutia hmyzom šelak (Gummi Laccae). Ameriky a u nás sa vysádza v teplejších krajoch. napr. u nás ozdobná drevina. Je dvojdomá.elastica a F. vzniknutým zdužnatením súkvetie a kvet. ktorými sa živia húsenice priadky morušovej. Zvláštnosťou je.elastica) obsahuje vo svojich mliečniciach veľa kaučuku. Veľmi rozšírené izbové rastliny sú druhy figovníka F. Plodom je nažka.communis). Ich príbuznými rastlinami sú figovníky (Ficus). 69 .samičie súplodím. málo sladké súplodie. samčie kvety majú 5 voľných P a 5 A. vnútri s jediným vajíčkom.  Sú to dvojdomé byliny so striedavými alebo protistojnými (chmeľ) listami a neopadavými prílistkami. Brusonécia papierovitá (Broussonetia papyrifera) pochádza z Japonska. V Indomalajsku rastú chlebovníky (Artocarpus) s veľkým dužnatým a na škrob bohatým súplodím. Plodom je nažka alebo bobuľa. pochádzajúci zo Stredomoria. Má rôznotvaré listy. a žltým pomaranču podobným vetvička s listami a plodmi. alebo vreteno súkvetia sa miskovito rozšíri. Pochádza zo Sev. čím vznikne tzv. 89: Morušovité (Moraceae): moruša biela (Morus alba). vyznačujúca sa laločnatým „súkvetným koláčom“. b.súplodie vretena súkvetia. Kvety sú jednopohlavné s okvetím alebo bez neho (homochlamydeické alebo achlamydeické kvety). jej kyslasté súplodie je čierne.

so zelenkastým P 2+2. Konopa siata (Cannabis sativa) pochádza z Ázie. Pestujú sa samičie jedince pre súkvetie. Je to jednoročná vysoká bylina s dlaňovito zloženými listami.kvitnúca rastlina.pŕhľavovité Sú to zvyčajne jednoročné alebo trváce jedno a dvojdomé byliny. Pravidelné kvety sú jednopohlavné. 90: Konopovité (Cannabaceae): chmeľ obyčajný (Humulus Po opelení tieto listence sa značne lupulus). Obr. vylučujúce horké látky humulín. V piestikovom kvete je jeden vrchný semenník z jediného plodolistu. Z jej nažiek sa lisuje technický olej. a . a . d. hašiš. zriedkavejšie dreviny so striedavými alebo protistojnými jednoduchými listami s prílistkami.nažka 70 . Na južnom Slovensku sa vyskytuje aj burina konopa rumovisková (C. f . Samičie kvety vyrastajú v pazuche listeňov súkvetia a obaľuje ich ešte listenec. U nás sú domáce len 2 rody. f . Z histologickej stránky treba uviesť lykové vlákna a neprítomnosť mliečnic. zriedka 5. lupulín s antibiotickými a sedatívnymi účinkami. vrecia a plachty.stonka s listami. e . od ktorých je aj ich pomenovanie.Do čeľade patria dva rody : konopa (Cannabis) a chmeľ (Humulus). Význačné sú časté pŕhlivé chlpy. tzv. Konopa indická (C. Ako divorastúca rastlina rastie v lužných lesoch a pobrežných krovinách. ktoré je podobné vajcovitým šištičkám.ruderalis). Konopa siata často splanie. z ktorých sa zhotovujú hrubé tkaniny ako povrazy. Je liečivá. Samčie rastliny majú tyčinkovité kvety v metlinách v pazuchách listov. Kvety sú zoskupené do hustých vrcholíkových súkvetí. kvet. najmä však v trópoch (42 rodov a 700 druhov). Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) je pravoovíjavá dvojdomá bylinná liana. Spolu s konopovitými predstavujú pŕhľavovité fylogeneticky najpokročilejšiu čeľaď. Čeľaď : Urticaceae .indica) dáva nebezpečnú omamnú látku. Je liečivý. d samičí (Urtica) a múrovník (Parietaria).plody Na listencoch sú žlté pohárikovité žliazky.e .súkvetie. c . a to pŕhľava . Sú rozšírené po celom zemskom povrchu. samičí kvet. Má dlaňovito delené listy. ktoré sa pri rozkvitnutí prudko vymrštia a peľ vysypú. h zväčšia a škridlicovito kryjú kvety. Pestuje sa u nás pre pevné lykové vlákna. Plodom je nažka. ktorému dodávajú horkastú chuť.žihľava Obr. Stonka i listy sú drsné od háčikovitých trichómov. Šištičky sa pre uvedené látky používajú pri výrobe piva.samčí kvet. 91: Pŕhľavovité (Urticaceae): žihlavovec -kanadský (Laportea canadensis). s jedným vajíčkom. V tyčinkovom kvete sú 4 tyčinky.samčí kvet.

P 4+0. Plodom je pukavá kôstkovica so zeleným mäsitým exokarpom a tvrdým endokarpom (škrupina). Ameriky pochádzajú druhy orech čierny a orech popolavý (J. väčšinou mohutné stromy. 71 .samčí a Najznámejším zástupcom čeľade je orech samičí kvet. A 40-3 ⊕. Obr. G (2) Dreviny.pozdĺžny rez plodom vlašský (Juglans regia). P 4+0. g . Zo Sev. Ameriky. že nemá priehradkovaný stržeň v konárikoch. V kvetoch sú 4 P a tieto zrastajú s listeňom a dvomi listeňcami. Spolu s pŕhľavou dvojdomou je liečivou rastlinou. Rastliny sú jednodomé. Jednodomá pŕhľava malá (U. V parkoch sa často vysadzuje orechovec jaseňolistý (Pterocarya fraxinifolia).nigra a J. pekanové oriešky. Kvety sú vetroopelivé. nábytok). poskytuje výborné tvrdé a pružné drevo. obsahujú veľa oleja. nemá pŕhlivé chlpy a prílistky. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v severnom miernom pásme. Na vrchu semenníka sú dve veľké blizny. ktoré na vzduchu červenejú a farbia kožu a drevo. austrálsky strom).konárik so samčím a samičím súkvetím.Laportea gigans. pochádza z Kaukazu.cannabina) z Iránu poskytuje textilné vlákna. mohutný strom. Pochádza zo Sev.   Kvetný vzorec : . Tu pestujú i hikóriu pekanovú (C. Všetky druhy tejto čeľade sú na Slovensku introdukované. napr. b. Vnútri je jediné veľké semeno bez endospermu a s blanitým osemením. Samčie sú drobné v dlhých previsnutých jahňadách.pecan) pre tzv. Spodný semenník je dvojplodolistový s jediným vajíčkom.d .cinerea). Obsahuje veľa vitamínu C a chlorofylu. líšiaci sa od rodu orech tým. Zárodok má hrubé poprehýbané klíčne listy. Jeho semená sú výživné.Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) rastie v lužných lesoch. Je dôležitou liečivou rastlinou i zeleninou. Ďalej je to rod hikória (Carya). so striedavými nepárnoperovito zloženými listami bez prílistkov. Pŕhľava konopovitá (U. Silne pŕhlivé chlpy má tropický rod žihľavec (Laportea) (napr. vyrastajúcich na jednoročných konárikoch. v západnej časti Severnej Ameriky a vo Východnej Ázii (8 rodov a 58 druhov). Tropickou textilnou rastlinou je bömeria snežná (Boehmeria nivea). na lyže. Piestikové kvety sú vo zväzočkoch na tohtoročných konárikoch. pochádzajúci z Prednej Ázie a z Balkánu. na rumoviskách a stanovištiach obohatených o dusík. z jej vlákien (ramia) sa zhotovuje silné a pevné plátno (plachty plachetníc.urens) rastie najmä na dedinských dvoroch. . Zelené oplodie obsahuje zasa trieslovinu (nucitanín) a kyseliny. Z plodov orecha čierneho sa vyrábajú ozdoby. žihľavec obrovský . a . v piestikových kvetoch zasa 2 listence a okvetie (4) prirastajú k semenníku. pestované u nás ako okrasné. Tyčiniek je zvyčajne veľa. Múrovník lekársky (Parietaria officinalis) rastie na rumoviskách a vlhkých krovinách. Poskytuje tiež kvalitné drevo. 92: Orechovité (Juglandaceae): hikoria plstnatá (Carya tomentosa).

plody (bukvice).1100 m tvorí u nás súvislé bukové lesy. e . Tyčinkovité kvety tvoria zložené jahňady alebo hlávku (buk).gaštan jedlý (Castanea sativa). A 4-20 . Každý kvietok má okvetie so 6 P a spodný semenník. nažka. 94: Bukovité (Fagaceae): a . c . ale na semeno sa vyvinie len jedno vajíčko semenníka. P 3+3. ktorá sa potom chlopňovito otvára (buk). Piestikové kvety sú v dicháziách jednotlivé (dub). P 4-7. Buk je pomaly 72 .dub (Quercus).Obr. Tyčinkové kvety tvoria hlávky na previsnutých stopkách a piestikové kvety sú v dicháziu po dvoch. Sú jednodomé.samičie súkvetie. Sú to najdôležitejšie dreviny našich lesov popri ihličnanoch. a kvet.prierez plodom . c samčí kvet. Kvety sedia čiastočne alebo celkom obalené v stonkovej čiaške (kupula).diagram kvetu. 93: Bukovité (Fagaceae): dub biely (Quercus alba).buk (Fagus). V každom puzdre bývajú 2 vajíčka. a kvet.bukvice. Buk lesný (Fagus silvatica) je mohutný strom so sivou hladkou kôrou. V nadmorských výškach od 600 Obr. a kvet. ako je to pri dube. Orechovité (Juglandaceae): d kvet orecha (Juglans regia).plody  Kvetný vzorec : . g . a . alebo po dvoch (buk). Tyčinkový kvet má P zo 4-7 zrastených lístkov. b . alebo je úplne uzavretý v čiaške. ktorý sedí voľne v čiaške. f . vnútri s rovnakým počtom alebo zvyčajne s dvojnásobným počtom A. Plodom je jednosemenný oriešok resp. e . klíčia hypogeicky a len buk epigeicky. ktorá neskoršie chlopňovito puká na 4 časti a z puknutej stonkovej čiašky sa uvoľnia 2 oriešky . pozostávajúci z (3) alebo zo (6) plodolistov. plody v stonkovej čiaške (gaštany). plod (žaľuď). G (3-6) Do čeľade patria stromovité druhy s jednoduchými nedelenými alebo delenými striedavými listami s opadavými prílistkami. Plod je celkom obalený stonkovou čiaškou.diagram kvetu. f .konárik so samčím súkvetím. V semene nemajú endosperm.

brezovaté Táto podčeľaď je charakterizovaná tým.dub korkový (Q.lenta) a breza papierovitá (B. Má pomerne mäkké drevo.pubescens).m. 4. z ktorého sa vyrábajú drevené cvoky. Je pionierskou drevinou . Samičie kvety sú jednotlivé alebo po 3 v púčikovitých zväzočkoch alebo na báze samčích jahniad. dub plstnatý (Q. pozostávajúcej z trojkvetých dicházií za listeňom.žaluď v čiaške. Piestikové kvety sú nahé alebo majú okvetie šupinkovité. P 2+2. Rastie na chudobných skalných pôdach. že tyčinkové kvety majú okvetie a piestikové sú bez okvetia (nahé). a preto aj surové horí. štruktúra čiašky (kupula). Na Slovensku je zastúpený 9 pôvodnými druhmi. niekedy aj púčikovité jahňady s listeňmi a listencami. na nábytok.rubra). 0. Pôvodný je v Stredomorí a poskytuje jedlé výživné škrobnaté (až 40% škrobu) semená. Je vhodné na rezbárske práce. Dlho ostnatá stonková čiaška celkom obaľuje 3 oriešky a otvára sa 4 chlopňami. obsahujú veľa sacharidov. význačný glaciálny relikt. Do podčeľade patria 2 rody : breza (Betula) a jelša (Alnus). Semenník je spodný. Čeľaď rozdeľujeme na dve podčeľade: 1. Sprievodcom 73 . stromovitého habitusu. dĺžka vretena súplodia. Čeľaď brezovitých je na vyššom vývojovom stupni než čeľaď bukovitých. Listene a listence po odkvitnutí na jelši sa premenia na drevnaté šupiny a vzniká súplodie šištice.cerris). Žalude sú dobrým krmivom pre lesnú zver. ktoré sú si morfologicky veľmi podobné. Okvetie je viac redukované. 6 . dub cezmínolistý (Q. Brezovité sú prevažne rozšírené v severnom miernom pásme (6 rodov a vyše 100 druhov). Dub červený sa vysádza aj do lesných porastov pre produkciu drevnej hmoty. po odkvitnutí sa menia na súplodie nažiek (oriešok) .petraea). dub zimný (Q.) dubové. Bukvice sú dobrým krmivom a zo semien sa lisuje olej.osídľuje pusté miesta (napr. Samčie jahňady majú dlhé pevné vreteno.suber) poskytuje korok na výrobu zátok a podlahoviny. štruktúra borky. Jelša lepkavá (Alnus glutinosa) je drevinou rastúcou najmä pri potokoch a riekach nižších polôh.pendula) je dekoratívnym stromom s význačnou bielou borkou a trojuholníkovitými listami. Jeho drevo je preto tvrdé a veľmi kvalitné. Duby poskytujú kvalitné tvrdé drevo s vysokým obsahom trieslovín a tanínov s využitím ako u buku.sa rozpadnú a drobné. Samčie kvety sú zoskupené do zloženej jahňady. ktoré po odkvitnutí opadávajú.Betuloideae . Z cudzozemských druhov sa v parkoch pestujú breza cukrová (B. resp. krídlaté nažky (oriešky) sa rozširujú vetrom. kým stojace piestikové jahňady na tohoročných krátkych výhonkoch. 5. Typická rastlina tundry (rastie i na Šumave) je breza trpasličia (B. dokonca aj chýba.papyrifera). ktoré môže aj chýbať. Drevo sa hodí na vodné stavby a ako palivo.palustris) a dub červený (Q.  Kvetný vzorec: . Samčie kvety sú v dlhých ovisnutých riedkokvetých jahňadách. Samčie a samičie jahňady sa zakladajú už v predošlom roku. dubovo-hrabové lesy.nana). 2. 0. Dozreté jahňady . Na lieske sa premenia na mäkký pohárik (čiaška) a na hrabe na lietacie zariadenie. Plodom je nažka alebo oriešok. počet plodov v súplodí. Najdôležitejšie druhy sú dub letný (Q.brezovaté 2.ilex) je dominantným druhom krovinatých spoločenstiev.robur). A 2. Náročná je na svetlo. V Stredomorí sú rozšírené a najznámejšie dva druhy s tuhými vždyzelenými listami . P 4. Breza bradavičnatá = breza previsnutá (Betula verrucosa = B.rastúcou drevinou. špuľky na cvernu a kresliarske uhlie. G (2) Sú to stromy alebo kry (jednodomé) s jednoduchými striedavými listami s opadavými prílistkami. Previsnuté samčie jahňady vyrastajú na vlaňajších dlhých výhonkoch. Niektoré introdukované druhy zo Severnej Ameriky sa vysádzajú v parkoch pre dekoratívne na červeno sfarbené listy na jeseň . Tvoria skrátené alebo šištičkovité (jelša). Veľkoplodé variety sa nazývajú „maroni“ a pestujú sa na gaštanových plantážach a sadoch.pubescens). Má podlhovasté listy s pílkatým okrajom. Odlišujú sa týmito znakmi : tvar listovej čepele a odenie. ku ktorému sa zvyčajne pripájajú aj listence. G (2).lieskovaté Podčeľaď : Betuloideae . Kvety brezovitých sú vetroopelivé. Tieto druhy vytvárajú v nižších polohách ako buk (do 500m n. Na južnom Slovensku sa vysádza gaštan jedlý (Castanea sativa). Dub (Quercus) je strom s typickými perovito delenými listami. dub cerový (Q. Plstnato chlpatými mladými konárikmi sa vyznačuje breza plstnatá (B. lomy). Málokveté samičie súkvetia na kratších vretenách. Na jednopohlavných kvetoch je jednoduché štvorpočetné alebo dvojpočetné okvetie. Piestikové šištice neskoršie zdrevnatejú a ostávajú až do budúcej jari na strome.Coryloideae .šištice . na palivové drevo a novšie aj na výrobu papiera. Drevo obsahuje živicu.dub močiarny (Q.

Pre veľké semená s chutným endospermom sa vysádzajú odrody liesky obrovskej (C. a . Listy sa podobajú bukovým. Obr. Lieska obyčajná (Corylus avellana) je ker rastúci v podraste listnatých lesov. Hrab obyčajný (Carpinus betulus) má tyčinkové aj piestikové kvety v jahňadách na tohtoročných výhonkoch. Hrab tvorí lesy s dubom a bukom a má výborné drevo.incana).samčí a samičí kvet. že tyčinkové kvety sú vždy bez okvetia a piestikové kvety majú okvetie. a to vŕba (Salix) a topoľ (Populus). o. 96: Vŕbovité (Salicaceae): vŕba sivá (Salix sericea). Obr.k . a.samičia a samčia jahňada.f .viridis). Listeň a listence zrastajú a vytvárajú trojlaločný lietací aparát. V tyčinkovom kvete sú 4 dvojdielne tyčinky a v piestikovom kvete 2 piestiky vždy s 2 červenými bliznami. ktoré kvitnú už v prejarí.b . d . Na sutinách a kamenistých stráňach Álp rastie jelša zelená (A. c .maxima).čiaška. z ktorého sa zhotovuje náradie.samčie kvety  Druhy čeľade sú dvojdomé kry a stromy so striedavými jednoduchými listami a prílistkami. U nás poznáme len dva rody. i.konárik s listami.e . U nás bola vysadená ako protierózna drevina do lavinóznych žľabov (napr. h. V parkoch a stromoradiach sa vysádza lieska turecká (C. d.samičie kvety.colurna).lieskovaté Vyznačujú sa tým. kvety majú červené blizny.horských potokov je jelša sivá (A. sú však dvojito pílkaté.samičia jahňada. e.tobolka so semenom 74 . Podčeľaď : Coryloideae . Z listeňov okolo orieška vznikne mäkký pohárik .konáriky.samčie súkvetie (jahňady). v Tatrách). Zakladá tyčinkové a piestikové súkvetia už v predošlom roku. 95: Brezovité (Betulaceae): breza cukrová (Betula lenta). Tyčinkové kvety sú v jahňade a piestikové súkvetie je púčikovité.k .p .

aurita).diagram kvetu záhradkách sa často vysádza tzv.prierez kvetom. ktoré majú chĺpky podobné vate na roznášanie vetrom. o .vŕba rakytová brehov vôd a lužných lesov. Z nich treba uviesť napr. i . mäkké. Konáre vŕby krehkej (S. najčastejšia vŕba alba). Vŕbovité sú rozšírené po celej zemeguli najmä v miernom pásme severnej pologule (3 rody. silíc a glykozidov v kôre. Poskytujú mäkké drevo na výrobu zápaliek. l .diskus. Topoľ (Populus) je na rozdiel od vŕb vetroopelivý mohutný a vysoký strom. v kvetoch topoľov 8-30. h .fragilis). Z biochemickej stránky treba uviesť prítomnosť trieslovín. z nich najmä salicín. j kvet.triandra).diagram kvetu. ktorá spolu rastie s vŕbou bielou. bežne sa vyskytujúcej vŕby horských polôh. používaný v lekárstve (kyselina salicilová .vŕba trojtyčinková (S.caprea). p . Niektoré druhy veľmi rýchlo rastú. nemožno použiť na pletenie. g . vŕba japonská (S. vyrastajúce pred vypučaním listov. tremula): m kvet. vŕbu tupolistú (S. c . ktorá tvorí niekedy celé zárasty. 97: Vŕbovité (Salicaceae): a až h . vŕba bylinná).viminalis). V parkoch sa (S.babylonica). ch až s . no niekedy aj cenné drevo. Jej konáriky s kvitnúcimi jahňadami sú známe ako „bahniatka“. r . Vŕby sú hmyzoopelivé a zvyčajne majú kopijovité listy. často sa však pestuje. d . pretože sa lámu. Tyčinky v kvete vŕb sú zvyčajne 2.diagram pretože u nás vymŕza. Semenník je jednopuzdrový z 2 plodolistov (v ktorom na nástennej placente je veľký počet anatropných vajíčok).herbacea).antipyreticum). Erythroflexuosa) s ovisnutými a pokrútenými konármi. Dobrými vlastnosťami sa prejavujú najmä mnohé krížence. ktorý dozrieva na dvojchlopňovú tobolku s veľkým počtom semien.nigra) s veľkými kosoštvorcovými listami. k Len zriedka sa pestuje u nás smutná vŕba.repens). Ohybné prúty vŕby košikárskej (S.vŕba krehká (S. Rastie na brehoch vôd. m až s .semeno. smutná vŕba. Z dreva vŕby rakytovej (S.retusa) a vŕbu bylinnú (S.viminalis) sa používajú v košikárstve na pletenie košov a nábytku.tobolka. Vyskytujú sa od nížinného vegetačného stupňa až po subniválny (najmä vŕby). b . Majú vysokú regeneračnú schopnosť a neobyčajnú náchylnosť tvoriť krížence. Sú rýchlorastúce dreviny. plody a diagramy vŕbovitých: ch .vŕba plazivá (S. Veľa mladých prútov poskytuje Obr. n kvet. ktorý objíma ostatné časti kvetu (topole). tristis). rakytová (S.caprea).listy vŕb: vŕba biela (Salix vŕba biela (S.fragilis). Niektoré druhy vŕb tvoria zložku arktickej tundrovej vegetácie (vŕba laponská.caprea). f . korýt a iné. Jednotlivé kvety v jahňadách vyrastajú v pazuchách zúbkatých (topoľ) alebo celistvookrajových chĺpkatých listeňov.alba var. Vŕba plazivá (S. Známy je topoľ biely (Populus alba) s bieloplstnatými listami na rube.matsudana cv.pentandra). zriedka 3 alebo 5. Oba 75 . Kmeň vŕb je často bútľavý. Mnohé vŕby rastúce vo vysokých horách a v tundre severských oblastí sú nízkeho a plazivého vzrastu vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky. Používajú sa aj na výrobu papiera. s . ktorá je (S. V parkoch a kvetu. a preto v ostatnom čase sa s obľubou vysádzajú na zaplavované a na piesočnaté miesta (Veľký Žitný ostrov). vŕba babylónska (S. Je našou najmenšou drevinou. Kvetný obal vŕb sa premenil na žliazkovité nektárium (sú hmyzoopelivé) u topoľov na pohárikovitý útvar .vŕba košikárska často sadí tzv. e .alba).kvety. sa vyrábajú sitá a krabice.repens) rastie na slatinách. rašeliniskách a na mokrých lúkach.l vŕba odrodou vŕby bielej (S.osika (Populus tzv. ch kvet.vŕba päťtyčinková (S. 350 druhov). Tortuosa a cv. diagram kvetu.Tyčinkové i piestikové kvety sú v jahňade.vŕba ušatá (S. ďalej topoľ čierny (P.

tremula) s vajcovitými listami má z boku stlačenú listovú stopku.osika (P. x euramericana.nigra cv.canescens).flos-cuculi). Má vankúšovitý vzrast a sivo plstnaté listy. Zriedkavo sa vyskytuje na podobných stanovištiach aj topoľ popolavý (P.druhy spolu s vŕbami tvoria mäkké lužné lesy pri väčších riekach. Má drobné kvety a poliehavú stonku. Kukučka (Lychnis) je zastúpená u nás druhmi kukučka lúčna (L. ktorá má nafúknutý zrastený K a rastie na lúkach a Obr. Hviezdica prostredná (Stellaria media) je častou burinou v záhradkách a viniciach. ktoré sú krížence väčšinou topoľa kanadského (P.plnokvetá forma. ktorá rastie na lúkach.canadensis) a topoľa čierneho pod názvom P. Je typickým segetálnym druhom.  Kvetný vzorec : . Má veľmi dekoratívne červené kvety a pestuje sa aj v záhradkách. liečivé (mydlica). rožec roľný C. väčšinou rastúce na poliach alebo v trávnikoch ako buriny (rožec obyčajný . G (5) Typickými znakmi čeľade sú celistvookrajové listy postavené na stonke protistojne. často na poľných cestách. 99). ale aj v intraviláne obcí z rýchlorastúcich topoľov. okrasné druhy (klinček). Kvety sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. Mydlica lekárska (Saponaria officinalis) je liečivou rastlinou. zúžená do tzv. C 5. Niektoré druhy obsahujú saponíny alebo glykozidy (mydlica. Sklerant ročný (Scleranthus annunus) je drobná rastlina s nenápadnými zelenkastými kvetmi rastúca ako burina na kyslých pôdach. zväzoček).balsamifera). C na okraji vykrajovaná. praecox) osiva jeho výskyt poklesol a dnes je veľmi vzácny.klinček záhradný (Dianthus caryphyllus).holostea) druhom dubohrabových lesov s veľkými kvetmi. Významné sú niektoré buriny polí a záhrad (hviezdica prostredná). knotovka biela (M. D dozrieva súčasne s týmito obilninami. Často býva vyvinutá pakorunka. vyskytuje sa najmä v raži alebo pšenici a Obr. Pochádza z Malej Ázie. Kvitne po celý rok. Popri cestách sa vysádza topoľ vlašský (P. Italica) s význačne štíhlou kuželovitou korunou. Často sa v parkoch vysádza introdukovaný druh topoľ balzamový (P. ktorá obsahuje saponíny. napr. aj v zime. ⊕. Čistením klinček včasný (D. 76 . Hviezdica trávovitá (S.album). Rožce (Cerastium) sú nenápadné rastliny. Tie vytvárajú aj jednopohlavné kvety. ktorá je lúčnym druhom a má typicky rozstrapkané C lupienky ružovej farby. 99 trávnikoch. Kúkoľ poľný (Agrostemma githago) má ružové kvety s dlhými K lístkami. 98) až rozstrapkaná (klinčeky). 98 južnej Európy.biebersteinii). 5-početné. kúkoľ). niekedy hlboko dvojlaločnatá (obr.inflata). nechtíka. preto sa listy neprestajne chvejú aj pri najslabšom závane vetra. V skalkách sa často pestuje okrasný rožec biebersteinov (C.graminea) je lúčnym druhom a hviezdica veľkokvetá (S. Burinou polí je knôtovkovec nočný (Elisanthe noctiflora). Semená obsahujú jedovatý alkaloid githagín a saponíny. Plodom je najčastejšie tobolka otvárajúca sa cípmi na vrchole (obr. Z viacerých druhov tohto rodu je najbežnejšia silenka nadutá (S. Silenka (Silene). vylučujúci živicovité látky príjemnej vône. A 5+5.arvense).coronaria) je chráneným druhom našej flóry.vulgare. C . Silenkám sú veľmi podobné knotovky. Pochádza z Obr.C. V predchádzajúcom období sa v Strednej a Západnej Európe intenzívne vysádzali vetrolamy v poľnohospodárskej krajine. Topoľ osikový . K 5. 100: Klinčeky: A-C . Kukučka vencová (L.

okraje polí. V teplejších oblastiach u nás zdomácnel. ich Obr.caryophyllus).  Čeľaď je významná fylogeneticky a z praktického hľadiska je známejšou rastlinou americký druh líčidlo americké (Phytolacca americana). ktoré nevytvárajú vrcholové metliny. čím vzniká v pôde ich zásoba (pôdna banka semien). V subtropickej Amerike sa pestuje líčidlo jedlé Obr. Veľmi podobným druhom je láskavec zelenoklasý (A. V Južnej Amerike tieto rastliny využívali už Aztékovia Obr. ktorý je materským druhom známych rezaných kvetov. resp. kde je narušený vegetačný kryt. Preto sú láskavcovité nepríjemné buriny a rastú takmer všade.blitoides). listy jednoduché striedavo postavené. ktoré sa môžu používať ako farbivo.esulenta) pre jedlé plody.barbatus).  Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v trópoch južnej Ameriky. Vyrábajú sa z nich rôzne pekárenské výrobky. Okrasnou rastlinou je aj plamenník hrebenistý (Celosia cristata).Klinček (Dianthus) má mnoho druhov. Je nižšieho vrastu s poliehavými byľami.carthusianorum). čo spôsobuje. pretože má strapec modročiernych bobúľ. Ako okrasné veľkokveté druhy sa pestujú aj klinček čínsky (D. Z našich divorastúcich klinčekov sú najbežnejšie lúčne druhy : klinček kartuziánsky (D. ale kvety sú v pazuchách listov. suchoblanité. Ako okrasný druh sa pestuje láskavec chvostnatý (A.retroflexus).caudatus). Najznámejší je veľkokvetý klinček záhradný (D. Rastliny z tejto čeľade sú jednoročné a ľahko sa poznajú podľa mnohokvetých metlinových súkvetí drobných kvetov.). Jedna rastlina je schopná vyprodukovať obrovské množstvo drobných semien s dobrou klíčivosťou. často pestovaných v plnokvetých a rôznofarebných formách ( karafiát ). Klinček pyšný (D. Pochádza z Južnej Európy. ale i v listoch. ktorý má metlinové súkvetie predĺžené akoby do chvosta a sfarbené do červena. Stonky sú zhrubnuté a pozdĺžne ryhované. staveniská. 103: Láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus) (P. 77 . Kvety vyrastajú v pazuchách štetinovitých listeňov. Má štíhlejšie súkvetie. Zakrpatené P je 5-početné. 101: Mydlica lekárska hybridy začínajú využívať ako (Saponaria officinalis) alternatívne plodiny . Karanténnou burinou je láskavec biely (A. že celé súkvetie je potom na dotyk nepríjemne pichľavé. záhrady a pod. Láskavcovité obsahujú väčšie množstvo bielkovín a minerálnych látok v semenách. Plodom je drobná jednosemenná tobolka pukajúca viečkom ( obr. resp.chlorostachys). nažka. napr. Medzi láskavce. 102 a Inkovia a dodnes majú v ich strave dôležité postavenie.deltoides). láskavec hybridný (A.superbus) je horským chráneným druhom. na prifarbovanie vína. láskavec metlinatý (Amarathus cruentus). 102). klinček slzičkový (D.hybridus). ktorej súkvetia majú ozdobný tvar hrebienka. Nápadná je najmä v plodnom stave. Súkvetie je zelené. U nás sa stretneme s láskavcovitými väčšinou na miestach narušených alebo ovplyvnených človekom (rumoviská.chinensis) a klinček bradatý (D. Z burinných druhov je najbežnejší láskavec ohnutý (A. Preto sa niektoré druhy. patrí láskavec blitovitý (A. napr.albus).

dedinských dvoroch. Niektoré druhy napr. V južnej Amerike. Iné druhy znášajú slané pôdy . mrlík hybridný (Ch.premenlivosť listov stanovištia (močoviská.quinoa) sa pokusne pestujú ako obilnina. Naopak aromatický je mrlík strapcový (Ch. podobne ako láskavcovité. Má úzke kosoštvorcovité listy a veľmi rozkonárenú stonku. má jednopohlavné kvety.hortensis).klbiek. ktorý má vlastnosti a využitie ako špenát.patula) patrí k najbežnejším.rubrum) sa ľahko pozná podľa červeného zafarbenia. Rastie na rôznych výsypkách a piesočnatých brehoch. Spolu s mrlíkom Obr. loboda) a združujú sa do súkvetí . Podobá sa na mrlík. Medzi lobodami poznáme aj úžitkový pestovaný druh. Veľmi významnou burinou je mrlík mnoholistý (Ch. A . na hnojiskách.slanobyľ (halofyty).polyspermum) má ako jeden z mála mrlíkov celokrajné listy.foliosum). z ktorých pozostáva bohato rozvetvená metlina. ale na rastline vo veľkom počte. Má červené zdužnatené klbká v pazuchách listov. tiež ako buriny obrábaných pôd a človekom narušených stanovíšť. mrlík) alebo jednopohlavné (napr. Obr. Rovnako ako mrlíky. obojpohlavné (napr. Najčastejšie sa vyskytuje mrlík biely (Chenopodium album).nitens) je mohutná rastlina s veľkými lesklými listami na rube pomúčenými.ficifolium) a mrlík kalinolistý (Ch.glaucum) osídľujú najnitrofilnejšie kvitnúca rastlina. vetroopelivé. Rastliny sa výraznejšie špecializujú na určité typy stanovišťa. Praktický význam majú pestované úžitkové druhy (repa. kompostoch. plody .krovkami. lobody rastú prevažne na ruderálnych stanovištiach. najmä v horských polohách. Na láskavcovité sa podobajú aj vzhľadom. Niektoré druhy majú až sukulentnú stavbu stonky. ktorý je celý lepkavo žliazkatý. 104: Mrlík biely (Chenopodium album). Mrlík červený (Ch. špenát). Dnes sa pestuje skôr ako okrasná rastlina v červenými listami (var. Morfologicky je veľmi premenlivý. odkiaľ pochádza. Sú jednoročné (mrlík. Kvety sú drobné.sivým (Ch.opulifolium). Napríklad niektoré druhy rastú prednostne na pôdach s vysokým obsahom dusíka.nažky.bonushenricus) je typickou rastlinou dedinských dvorov. rubra). Plodom sú nažky malých rozmerov. Loboda (Atriplex). Hustými súkvetiami sa podobajú láskavcom.). pretože semená sa nutričnou hodnotou približujú zrnám raži. Na mrlík biely sa podobajú aj mrlík figolistý (Ch. Mrlík dobrý (Ch. ho využívali už v minulosti Indiáni. hnojiská a pod. Loboda lesklá (A. v našej flóre takmer výlučne rumoviskových. B . ale na rozdiel od nich nemajú v nich štetinovité listene (pri dotyku nepichajú). silážne jamy.hybridum) a mrlík smradľavý (Ch. Kvety sú obojpohlavné. Tvar kroviek je rozlišovacím znakom lobôd.vulvaria). loboda) alebo dvojročné (repa) so zhrubnutými a pozdĺžne ryhovanými stonkami. archeofyt našej flóry. ktorý sa do pôdy dostáva trusom hydiny. 105: Krovky lobôd 78 . Nájdeme ho v každej záhrade. mrlík čílsky (Ch. Rastliny z tejto čeľade poznáme. Je to loboda záhradná (A.botrys). Mrlík mnohosemenný (Ch. ktoré rastú na podobných stanovištiach. Vyhovuje mu tu väčší obsah dusíka. ukryté medzi dvoma zväčšenými listeňmi . Mrlík (Chenopodium) zahrňuje množstvo druhov. Loboda rozložitá (A. Takéto druhy sa nazývajú nitrofyty a rastú napr. Niektoré druhy mrlíkov sú charakteristické nepríjemným zápachom. pretože semená sú dlho klíčivé a je ich v pôde veľká zásoba. napr.

Európy. V druhom roku kvetonosná stonka s metlinou klbkovitých súkvetí. vulgaris) je listová zelenina pestovaná pre zhrubnuté stopky kučeravých listov. U nás sa pestuje repa v 4 konvarietách : • repa obyčajná cukrová (Beta vulgaris convar.buľva s prízemnými listami. gáfrovka ročná (Camphorosma annua). Pestuje sa ako zelenina. conditiva) má buľvu červenú. Pestuje sa na kŕmne účely.   Obr. „letný Obr. pieskomilné druhy predstavuje plošticosemä lesklé (Corispermum nitidum). 108: Kvety repy. A . Je to dvojročná rastlina. • repa obyčajná cviklová . Osivom repy je zdrevnatené klbko s viacerými plodmi. B . Podobné využitie ako špenát môžu mať aj mnohé druhy divorastúcich ruderálnych mrlíkov a lobôd (okrem druhov s nepríjemným zápachom). B . slanobyľ obyčajná (Salsola kali).vulgaris convar.klbko 79 . • repa obyčajná zeleninová . altissima) s bielou buľvou a väčším obsahom sacharózy. preto pri klíčení vyrastajú rastliny v skupinách. netvorí buľvu.cvikla (B.kvitnúca rastlina. • repa obyčajná kŕmna (B.mangold (B. ktorá vzniká zhrubnutím a zdužinatením 3 častí . Medzi slanomilné rastliny patria napr. pôvodom z prímorských oblastí záp.vulgaris convar. ktoré bývajú sfarbené do červena. sfarbenú od antokyánov. C . Z čeľade sa najčastejšie pestuje repa obyčajná (Beta vulgaris). Tieto druhy vzhľadom na zriedkavý výskyt zachovalých slanísk a piesčitých biotov patria medzi vzácne. Listy obsahujú bielkoviny a minerálne látky.plodná rastlina cypruštek“. Špenát siaty (Spinacia oleracea) je známa listová zelenina s oštepovitými listami.Obr. 107: Špenát siaty (Spinacia oleracea) Kochia rozprestretá (Kochia scoparia) sa vyskytuje najčastejšie ako burina šíriaca sa pozdĺž železničných tratí. hopokotylu a koreňa. 106: Repa obyčajná (Beta vulgaris). V prvom roku sa vytvorí listová ružica vyrastajúca z buľvy.detail kvetu. crassa) má buľvu s väčším podielom stonkovej časti. ktoré drevnatejú. A .vulgaris convar. trichophylla sa pestuje ako tzv. var.stonky.

Takmer všetky opunciovité sa veľmi ľahko rozmnožujú vegetatívne. Semenník je spodný. Dnes sa rozoznáva v čeľadi asi 200 rodov a asi 2500 druhov.Kvetný vzorec : . a . predtým sa často používal na pestovanie košenilových červcov. zriedka súmerné. so sploštenými bočnými konárikmi a pravidelnými kvetmi. Opunciovité predstavujú prirodzenú a vyvíjajúcu sa čeľaď blízko príbuznú najmä čeľadi Phytolaccaceae a Silenaceae. zelené a ploché listy. pochádza z Mexika.rastlina. K ∞. . . valcovitého alebo až stĺpovitého tvaru. Veľmi známe sú druhy rodu fylokaktus (Phyllocactus) so zaokrúhlenou hranatou stonkou.pereskia veľkokvetá (Pereskia grandiflora) konárik s listami 80 . podarium. ktoré treba považovať za skrátený konárik. Opelenie protandrických kvetov vykonáva hmyz. so šticou dlhých chlpov na vrchole. ku ktorej sú prirastené tyčinky. stonkovými článkami alebo aj osobitnými telieskami. A ∞. ploché a zelené asimilačné listy a najpôvodnejšiu stavbu kvetov. Najväčším kaktusom je fakľovec obrovský (Cereus giganteus). Nopál košenilový (Nopalea cochenillifera). ktoré majú tvar bradavky. ktorého stĺpovitá stonka dosahuje až 20-25 m výšky a tvorí typický obraz mexickej krajiny. jednopúzdrový. V pazuche listov (Pereskia) alebo šupín (Opuntia) sa vyvinuli tzv. Kvety sa často otvárajú v noci. Plod je mäsitá. metamorfovanými alebo až celkom zaniknutými listami. Druhy rodu Cephalocactus majú tiež stĺpovitú stonku.areola s tŕňmi. c. Areoly sa vysunú na podárium a na vrchole ich často pokrývajú husté a krátke chlpy s naspäť zahnutými háčikmi. z ktorých vonkajšie sú kalichovité (K) a vnútorné korunovité (C). h .kvet. Za najpôvodnejší treba považovať rod Pereskia. Listy celkom chýbajú.d . alebo ich horná časť zanikla a dolná časť listov sa premenila na tzv. glochídiá. Len druhy rodu Pereskia majú tenké drevnaté stonky a na nich dužinaté. Opunciovité sú pomerne mladou čeľaďou a ich samostatný vývoj nastal až po odtrhnutí Ameriky od euroázijského kontinentu. Mamily sú jednotlivé (Mamillaria).lišty (Phyllocactus). (z nich farbivo . a až g . Sú pravidelné. Sú to rastliny púšťových krajov najmä Mexika a USA a len rod ripsalka (Rhipsalis) rastie aj v tropickej Afrike a na Cejlóne.bradavkovec mnohobradavkový (Mammilaria polythele). Vyšľachtené opuncie bez tŕňov sa dnes vo veľkom pestujú ako krmovina. najmä časťami stonky. pologule. pretože má ešte drevnatú stonku. C ∞. zvyčajne jedlá bobuľa alebo tobolka. niekedy aj netopiere. 109: Opunciovité (Opuntiaceae). kužeľa (mamily) alebo až úzkych ihlancovitých útvarov. na ktorom sa listy premenili na tŕne.karmín). obojpohlavné. alebo sa premenili na malé šupiny (Opuntia). s mnohými vajíčkami. Najznámejším druhom je opuncia figová (Opuntia ficus-indica). ⊕. zvyčajne na báze zrastené do rúrky. ktorý sa celkom udomácnil v Stredomorí a používa sa na vytvorenie nepreniknuteľných živých plotov. Stonka ostatných rodov je dužinatá a to guľatého. alebo je sploštená a článkovaná. Rebrovce (Echinocactus) majú guľatú alebo Obr. Kvetný obal je zo závitnicovo postavených lupienkov. pazušný orgán. vtáky. tzv. G (8-4) Sú to sukulenty (byliny i dreviny) s dužinatou stonkou rozličného tvaru s redukovanými. alebo krátke a dlhé tŕne a ostne. areoly. Na areolách sediace kvety sú veľké a nápadné. Zdužnatenú článkovanú stonku bez listov majú druhy opuncie (Opuntia). b . zrastený z viacerých plodolistov (4-8). alebo pri niektorých druhoch tvoria rebrá (Cereus) až krídlovité útvary .

convolvulus). 111: Ochrea dlhšími. ktorý vyvoláva u niektorách ľudí alergické reakcie. hrubé priame Obr. Charakteristickým znakom čeľade sú prílistky zrastené do blanitej rúrky (ochrea). čím sa stávajú nebezpečnými burinami (invázne). Pohánka je vhodná na bezlepkovú diétu. Listy má väčšinou kopijovité. Ďaľším znakom výnimočným v rámci dvojklíčnolistých sú 3-početné kvety s okvetím (P). Často splanievajú. s ktorým sa kedysi spájal do jedného rodu (Polygonum). Je veľmi blízky stavikrvu (Polygonum). Pestuje sa zriedkavejšie ako liečivka i ako krmovina a medonosná rastlina. obnažené dná rybníkov a pod. Má trojuholníkovito srdcovité listy a drobné kvety so zelenobielym alebo ružovým P. Viacero druhov má rod horčiak (Persicaria). vytvárajú rozsiahle porasty a rýchle sa šíria. stavikrv) i úžitkové (pohánka. Kvety môžu byť obojpohlavné i jednopohlavné.kyjakovitú stonku s ryhami. rutín (dôležitý pre pružnosť ciev). Pochádza z Číny. ktorého listy sú pálivej chuti a horčiak riedkokvetý (P.hydropiper).vulgaris) a horčiak štiavolistý (P.lapathifolia). ktoré sa používajú ako zrnovina (krúpy. Majú nápadne veľké srdcovité listy. v klbkách. vitamín B1. ktoré sú v pazušných metlinovitých paklasoch. 110: Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) stonky a paklasy bielych kvetov. Pestuje sa aj ako krmovina i medonosná rastlina (účinné nektáriá). niekedy s trvácim kalichom v podobe blanitých lemov . Zaujímavým druhom je horčiak obojživelný (P. ktoré sa skladajú do paklasu alebo metliny. Významné sú druhy burinné (horčiak. Často sa sadí popri plotoch. štiav). Mamilárie (Mamillaria) majú guľatú stonku pokrytú početnými kužeľovitými hrboľkami. akými sú vlhšie polia. Okrasnými rastlinami sú aj krídlatky (Reynoutria) pôvodom z vých. Sú drobné. Redšie klasy bielych ružových kvetov má horčiak štipľavý (P. Pohánkovec čínsky (F.  Byliny s jednoduchými listami striedavo postavenými na stonke.amphibia). 81 . Obsahujú škrob. Pohánkam sú podobné burinné druhy rodu pohánkovec (Fallopia). vodné priekopy pri cestách. Patrí k mladším kultúrnym rastlinám. Ázie. krupica. Ich pestovanie je nenáročné a preto aj značne rozšírené. Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) je jednoročný druh pôvodne zo strednej Ázie (Himaláje). Všetky tieto druhy rastú na podobných vlhších stanovištiach. Plodom sú ostro trojhranné hnedé nažky.tataricum) má sediace listy (pohánka jedlá má listy stopkaté) a tupé hrany nažiek. rôznej šírky. preto kvety s kratšími čnelkami sa opeľujú peľom kvetov s čnelkami Obr.kroviek (napr. múka). B2. rebarbora). ktorá objíma byľ nad každým uzlom. hadovník) i medonosné (pohánka). Burina polí a úhorov je pohánkovec ovíjavý (F. Podobná pohánka tatárska (F. Plodom je trojboká nažka. ktorý dobre znáša striedavé vysýchanie stanovíšť a vytvára suchozemskú formu so vzpriamenými stonkami a vodnú formu s listami plávajúcimi na hladine vody. Kompaktnejšie paklasy a širšie listy má horčiak broskyňolistý (P. málokveté paklasy a krídlaté nažky.aubertii) je okrasnou trvácou rastlinou s drevnatejúcou stonkou a veľmi rozkonárenými metlinami bielych kvetov. Kaktusy možno ľahko pestovať v črepníkoch. Kvety majú heterostýliu. Majú ovíjavé stonky.mitis). lebo neobsahuje bielkovinu lepok (glutén). Niektoré sú liečivé (stavikrv.

Štiavec špenátový (R. B. ktorej metlina neskôr sčervenie. Štiav lúčny (Acetosa pratensis syn. A-plodná rastlina a spodný dostali od väčšieho obsahu list.alpinus). ktorý má kučeravé okraje listov. na poľných cestách. je druhom vlhších lúk. Štiavce sú druhovo najpočetnejšie. Na suchších kyslých a piesčitých pôdach (Persicaria vulgaris) rastie drobná štiavička obyčajná (Acetosella vulgaris syn. 113: Štiavec špenátový (Rumex patientia). štiavec (Rumex) a štiavička (Acetosella). Má priamu. Sú väčšinou mohutného vzrastu s bohatou metlinou vetroopelivých kvetov. 82 .major) je dominantnou bylinou vysokohorských alpínskych holí a rašelinných lúk. Rumex acetosella). 112: Krídlatka japonská (Reynoutria japonica) Najbežnejším druhom stavikrvov (Polygonum) je stavikrv vtáčí (P. šírka listov závisí od stanovišťa (na výživnejšom sú širšie). hadovito stočený (odtiaľ názov). preto rastie v okolí ľudských sídiel.krovka kyseliny šťavelovej. Na trojbokých nažkách mávajú krídlaté krovky. Je liečivým druhom. štiavec krvavý (R.aviculare).patientia) je mohutná bylina. hadí koreň (Bistorta) je tiež príbuzným rodom stavikrvu. Je liečivou rastlinou (podzemok). Rumex acetosa) má využitie ako listová Obr. Podzemok je hrubý. Ďalšiu skupinu navzájom príbuzných rodov tvoria : štiav (Acetosa). dedinských priekopách a iných stanovištiach s vysokým obsahom dusíka patrí štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius) a štiavec kučeravý (R. V horských polohách je veľmi dobrým indikátorom zvýšeného obsahu dusíka v pôde štiavec alpínsky (R.sanguineus) a štiavec klbkatý (R. Splanelý zo zvyškov kultúr sa v súčasnosti intenzívne šíri a bol preto zaradený medzi karanténne buriny. Na miestach opustených košiarov vytvára husté a rozsiahle porasty.Obr. nerozkonárenú stonku a hustý paklas ružových kvetov.crispus). Dobre znáša zošľapávanie. kedysi pestovaný ako zelenina (názov). Útlejšie štiavce sú napr. ktoré menia celkový charakter horskej krajiny. v štrbinách dlažby a obrubníkov ciest. u ktorého napr. Názov Obr. úzke listy a drobné kvety v ich pazuchách.conglomeratus). vyskytujúcim sa na vlhších rumoviskách. Má poliehavé rozkonárené byle. Hadovník väčší (B. Hadovník. K bežným buriným druhom. Je veľmi premenlivým druhom. 114: Horčiak broskyňolistý zelenina.

Plodom je tobolka pukajúca zúbkami. Plodom je tobolka otvárajúca sa zúbkami alebo viečkom. mäsité (dužinaté) listy. Prvosienka bezbyľová (P. č .sedmokvietok). 5 .veris) má vráskavé listy. pomúčený (odtiaľ názov) a ružovofialové kvety v okolíku. Prvosienka pomúčená (P. Stonka je listnatá alebo listy tvoria prízemnú listovú ružicu.tyčinky.čnelka Rastie na močaristých. 4 .koruna. často s dlhou rúrkou. Pôvodná je vo východnej Ázii. Obr. 3 . marmelády. G (5) Sú to byliny s pravidelnými päťpočetnými kvetmi zoskupenými do okolíkov. Zrastenolupienková C je rúrkovitá. 2 . K je nafúknutý. Má dužinaté byle a listové stopky a veľké listy na okraji kučeravé.sinensis). strapcov alebo metlín (zriedka jednotlivé . Žĺtkovo žlté kvety voňajú.auricula).kalich. Z krátkeho podzemku vyrastá ružica listov a medzi nimi žlté kvety na stopkách (asi 5 cm).Rebarbora vlnitá (Rheum rhabarbarum) je mohutná bylina až 2m vysoká.  Kvetný vzorec : .prvosienka holá (Primula auricula) 83 . na povrchu hladké. Podzemky sa využívajú v lekárstve. A . Podobná prvosienka vyššia (P. Častá je rôznočnelkovosť (heterostýlia).prvosienka bezbyľová (Primula vulgaris). Rastie na lúkach vo vyšších polohách. Kvety majú rúrkovitý K a C lievikovitú alebo svietnikovitú. Nájdeme ju rásť na jar v svetlých listanatých lesoch. Niektoré rody obsahujú glykozidy (primín) a saponíny. Prvosienka holá je typická rastlina dolomitových a vápencových skalných štrbín v horských polohách. u rodu prvosienka.soldanelka karpatská (Soldanella carpatica). Stvoly sú zakončené okolíkom.farinosa) má opak listov bielo Obr. C (5). V našej flóre je táto čeľaď zastúpená nasledovnými rodmi : Prvosienky (Primula) sú trváce byliny s listami v prízemnej ružici. zvonkovitá alebo tanierovitá.prvosienka jarná (Primula veris). Je chráneným druhom. Tyčinky sú prirastené ku korune. Ako črepníková rastlina sa pestuje červenokvetá prvosienka čínska (P. A 5. C . napr. krovinách a na stepných stráňach. 115: Heterostýlia prvosienky : K . Jej listovú ružicu tvoria hrubé. Prvosienka jarná (P. slatinných a rašelinných lúkach horských a podhorských oblastí. Využívajú sa dužinaté listové stopky (kompóty. od C rúrky odstávajúci. koláče) kyslej chuti (obsahujú kys.elatior) má nevoňavé bledožlté kvety a K k rúrke C tesne priliehajúci.prvosienka pomúčená (Primula farinosa). K (5). Žlté kvety má aj prvosienka holá (P. 116 : Prvosienkovité : 1 . ⊕. šťavelovú).vulgaris) nemá vyvinutú stonku.

semeno. polokry a trváce byliny s delenými až zloženými listami bez prílistkov. Plodmi sú hrubostenné mechúriky. (Trientalis europaea) Semenníky apokarpného gynécea majú hrubé steny. Sedempočetné. pôvodná v stredomorí od juž. Do čeľade patrí 40 rodov s viac než 600 druhmi.sedmokvietok európsky Obr. Vyskytujú sa v lesoch. ale modrokvitnúca je drchnička belasá (A. pre ktoré je charakteristický v bunkách parenchýmu listov vysoký obsah trieslovín. Chránený je aj cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense). Do rodu čerkáč (Lysimachia) patrí čerkáč peniažtekový (L. Zástupcovia čeľade sú rozšírení v severnom miernom pásme (1 rod. 2 kališným lístkom a čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia). jednotlivé kvety má sedmokvietok európsky (Trientalis europaea). d. U nás sa pestuje ako ozdobná rastlina (s príjemnou vôňou) spolu s inými druhmi.kvitnúca rastlina. Len rody Obr. Podobná. 119: Čajovník čínsky (Thea sinensis) korunným lupienkom.Vzhľadom podobná fialovokvitnúcim prvosienkám je chránená kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli).nummularia) s plazivými stonkami a čerkáč obyčajný (L. 5početné kvety sú veľké.corallina) a pivonkou polokrovitou (P. Korunné lupienky a korene sú liečivé. krovinách.suffruticosa). Francúzska po Albánsko. Najznámejším druhom je pivonka lekárska (Paeonia officinalis). s veľkým počtom tyčiniek. ktorých okraje nedokonale zrastajú. 3 . Rastie len na vápenci v lesoch. Polokožovité obličkovité listy a rozstrapkané koruny má chránená soldanelka karpatská (Soldanella carpatica).   Sú to kry.   Sú to stromy alebo kry trópov a subtrópov s jednoduchými nedelenými listami. vlhkých lúkach. Pestujú sa najmä plnokveté formy. Jednotlivé pravidelné kvety sú veľké. Drobnou burinou polí a záhrad je drchnička roľná (Anagallis arvensis). 118: Pivonka lekárska (Paeonia officinalis): a. ako pivonkou červenou (P. nápadné častým prechodom od listeňov ku Obr. obojpohlavné. Plod je tobolka alebo bobuľa. Vodnou rastlinou je perutník močiarny (Hottonia palustris). Rastie zriedkavo na vápenci v bukových lesoch. 117: Prvosienkovité : 1 . ktoré po odkvitnutí tvoria plodstvo mechúrikov. 33 druhov).foemina). fgyneceum 84 . Má dlhostopkaté tehlovočervené kvety s priamymi stonkami.vulgaris).drchnička roľná (Anagallis arvensis). Piestik zrastá z 2-5 plodolistov.

   Sú to byliny (alebo dreviny) s jednoduchými nedelenými listami. 121: Slez lesný (Malva sylvestris) Kvety sú veľké. Je to vždyzelený ker pochádzajúci z Malajzie a pestuje sa v subtrópoch Ázie a Afriky. Najznámejší rod je ľubovník (Hypericum) rozšírený od trópov až po arktickú klimazónu.maculatum) a ľubovník štvorkrídly (H. V listoch sa vytvárajú schizogénne olejové nádržky a v korunných lupienkoch je červené farbivo . kultúrna rastlina známa niekoľko tisíc rokov. tyčiniek veľa. čím priaznivo pôsobia na podráždené perforatum) sliznice dýchacích ciest i žalúdka. 5 početné.  U nás sú známe byliny s typickými dlaňovito delenými listami.sinensis).tetrapterum). Z mladých kožovitých listov sa získava sušením droga . známa liečivá rastlina. sú zrastené do 5-tich zväzočkov a vytvárajú rúrku. Na Slovensku rastie 6 druhov tohoto rodu na suchších lúkach. Najdôležitejším druhom je čajovník čínsky (T. Slez nebadaný (M. sú diskovitého tvaru a rozpadajú sa radiálne na jednotlivé časti (slez.čaj (čínsky ca-i. Gruzínsko).sylvestris). pasienkoch a iných trávnatých spoločenstvách. Kvety slezovitých produkujú veľa nektáru. Podobne sa využívajú listy kamélie čínskej (C. Najrozšírenejší druh je ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum). Plodom môže byť aj tobolka (ibištek). Morfologicky podobný druh je ľubovník škvrnitý (H. teobromín. Veľa Obr. Obr. Vylúhovaním v horúcej vode sa pripravuje osviežujúci nápoj . Do čeľade patria 3 rody s viac než 700 druhmi. Najznámejšia okrasná rastlina čeľade je kamélia japonská (C. Kvety sú veľké.kamélia (Camellia) a čajovník (Thea) obsahujú alkaloidy teín. Ako súčasť liečivých čajov sa používajú kvety i listy.hypericín. Plody patria medzi rozpadavé. v trávnikoch a na pasienkoch rastie slez lesný (M. Niektoré druhy s veľkými a farebnými kvetmi sa pestujú ako okrasné a pre vlákna v stonkách ako textilné rastliny.sinensis). Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh. Poskytuje kvalitné 85 .zelený čaj a fermentáciou čierny čaj. v arabčine teja). Kvitnúca stonka (vňať) sa zbiera ako droga. Na okraji ciest. Plodom je tobolka. obsahujú slizy. 120: Ľubovník bodkovaný (Hypericum druhov je liečivých. Má ružovofialové kvety. okrem K majú aj kalištek.alatamaha). ktorý spôsobuje hovädziemu dobytku precitlivelosť na slnečné žiarenie (fotosenzibilita) a sfarbenie mlieka do žlta. piestik zrastá z 3-5 plodolistov. ibiš).japonica). Tyčiniek je veľa. C lupienky vykrajované.neglecta) má kvety menšie a bledoružové. 5 početné so žltými korunnými lupienkami. Ako okrasné rastliny sú známe druhy rodu Franklinia (F. dokonca na Kaukaze (Azerbajdžan. ktorá sa pestuje v mnohých kultivaroch. Slez (Malva).

mauritiana) je vysoká bylina s purpurovými kvetmi. kvitne do neskorej jesene. ale aj na ochucovanie čajov (ibištekový čaj). B. V nížinách Slovenska rastie ibištek trojdielny (Hibiscus trionum).  86 Obr. technické vlákno na výrobu tkanín.cannabinus) je jednoročná rastlina pochádzajúca z Indie. Vlákna sa rozpadavý plod spracovávajú aj z iných druhov ibištekov. ktoré majú na báze purpurovú škvrnu. Kola lesklá (Cola nitida) pochádza z tropickej Afriky. Ibištek čínsky (H. Majú kyslú chuť a používajú sa na spracovanie na džemy.rosa-chinensis) je známy okrasný ker s veľkými červenými kvetmi. z ibišteka krvavého (H.syriacus) je ker pôvodný v Číne a Malej Ázii.sabdariffa). Ibištek jedlý (H. Ibišteky majú význam aj ako olejnaté rastliny. Zvláštnosťou tohto druhu je. teobromín. Okrasný ibištek sýrsky (H. Zbierajú sa nezrelé slizovité tobolky. Liečivá rastlina. u nás pestovaný pre veľké ružové alebo biele kvety s C lupienkami.acuminata) pre semená. 122: Slezovité: A.diskovitý rohoží a povrazov. 123.esculentus) sa pestuje ako zelenina. pestovaný u nás ako izbová rastlina pod ľudovým názvom "čínska ruža". Zo známych úžitkových druhov patrí do tejto čeľade kakaovník pravý (Theobroma cacao). Semená obsahujú glykozid kolanín a alkaloidy kofeín. Pestuje sa pre Obr.    Dreviny Obr. 124: Bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum) : A. že kvety vyrastajú priamo na kmeni a starých konároch (kaulifloria) Obr. preto sú obľúbenou potravou domorodcov. Ich plodom je tobolka. ale aj na výrobu liečív.konárik. lebo ich semená obsahujú značné množstvo oleja. darí sa mu aj v mestskom prostredí. najmä kry.zrastené tyčinky. Je chránenou rastlinou a vyskytuje sa na brehoch vôd i na zasolených pôdach. Ibištek (Hibiscus). 123 . C. Ibištek konopný (H. Majú povzbudivé účinky a používajú sa na výrobu osviežujúcich nápojov (coca-cola). Slez maurský (M. väčšinou na poliach ako burina. Rozkvitá v lete.krmivo. Pestuje sa podobne ako kola končistá (C. Kakaovník pochádza z tropickej Ameriky a pestuje sa na plantážach v trópoch. Plodom sú veľké tobolky so semenami (kakaové bôby). Ibiš lekársky (Althaea officinalis) sa podobá slezu. Brozšírené v trópoch semeno s vláknami celého sveta. z ktorého sa okrem toho využívajú aj dužinaté kalichy s obsahom kyseliny jablčnej. Pochádza zo Stredozemia a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina. Sú to cudzokrajné druhy. ktoré sa vyvíjajú v 5-cípych hviezdicovitých tobolkách.prierez kvetom. ktoré po úprave poskytujú kakaový prášok a maslo. napr. ale aj škrob. Stonky a listy má plstnaté a kvety bledoružové.

Sú to stromy so srdcovitými listami. Fialka voňavá (V. Pochádza z Mexika.cordata) sú podobné druhy rastúce v našich lesoch. ktoré sú pri lipe veľkolistej biele. Lipa veľkolistá rozkvitá asi o 2 týždne skôr a má menej kvetov vo vrcholíku ako lipa malolistá. fialka lesná (V. Zo 40 druhov sa pestujú len 4. vysokohorské polohy). lint (12-60 mm) a krátke tzv.arboreum) pôvodom z Indie má tiež menší význam. Plodom je 3-5 púzdrová tobolka. Pochádza z južnej Afriky. Lipy poskytujú kvalitné rezbárske drevo. súmerné. G 3-plodolistové dozrieva na tobolku. linter (2-5 mm). vrecoviny. Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a lipa malolistá (T. kleistogamické kvety. ktoré je mäkké a Obr. ktorých stopka je zrastená s veľkým blanitým listeňom.hirta) a fialka psia (V. Bavlník (Gossypium) je najdôležitejšia textilná rastlina. Okrem jarných modrých kvetov má aj tzv. 5početnými voňavými kvetmi bledožltej farby a 5zväzkovitými tyčinkami. ktorá má listy na rube husto bielo plstnaté a znáša dobre mestské prostredie. Vydlabaný kmeň baobabov slúži domorodcom ako rezervoár vody v období sucha. U nás rastú pôvodne iba dva druhy lipy (Tilia). Semenník dozrieva na oriešok. Vlákna sú celulózové. papieru.  Prevažne dreviny. ale odpudivý zápach. Zdužnatený miešok semien v ostnitých tobolkách má lahodnú chuť. pri lipe malolistej hnedé. ktoré nekvitnú a k oplodneniu tu dochádza v uzavretých kvetoch. Kvety sú usporiadané do vrcholíkov. Dožíva sa vysokého veku (až 5 000 rokov) a jeho plody sú jedlé. 126: Fialka voňavá (Viola odorata) ľahké. Bavlník bylinný (G. Listy (u bežných druhov typické srdcovité) s prílistkami. Jedlé plody má aj durian zapáchavý (Durio zibethinus). Má nízky. Materiál pre textilné vlákna predstavujú dlhé biele trichómy vyrastajúce zo semien tobolky. Čeľaď je u nás zastúpená len rodom fialka (Viola) s mnohými druhmi. známa pod ľudovým názvom "izbová lipka". Obsahuje alkaloid violín. Kvety 5-početné. lúky. Bavlník barbadoský (G.herbaceum) pochádza pravdepodobne z Afriky. 127: Fialka sirôtková (Viola wittrockiana) x . Semená bavlníkov obsahujú olej využiteľný pre potravinárske i technické účely. Obr. Bavlník stromovitý (G. Kvety sú veľmi chutnou čajovinou s liečivými účinkami a poskytujú včelám kvalitný nektár a peľ. Kvety intenzívne voňajú.barbadense) pochádza z Južnej Ameriky. 125: Kvet lipy Fialka srstnatá (V. motúzov a kobercov. jednobunkové. Okrem týchto dvoch druhov sa často pestuje aj cudzokrajná lipa striebristá (Tilia tomentosa). ktoré osídlili rôzne biotopy (lesy.Dreviny i byliny trópov. Rastie v juhovýchodnej Ázii. Sú príbuzné slezovitým s podobnou stavbou kvetu. ktorého lykové vlákna (juta) sa spracúvajú na výrobu hrubých tkanín. Rozpoznávacími znakmi sú chĺpky medzi žilkami na rube listov. Do čeľade lipovitých patrí izbová rastlina lipka africká (Sparmannia africana) s veľkými chlpatými listami.  Naše druhy sú byliny. polia. semená olejnaté.reichenbachiana) zasa k lesným 87 Obr. ale veľmi hrubý kmeň obsahujúci vodné pletivá.canina) patria k lúčnym. Na savanách tropickej Afriky rastie zvláštny strom baobab dlaňovitý (Adansonia digitata). Sú to kry alebo byliny. Najviac je pestovaný bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum). celulózy a pod. s ostrohou u niektorých druhov voňavé. Bavlník je tiež aj medonosnou a liečivou rastlinou. Vlákna sú kratšie a nižšej akosti.odorata) je druhom krovín a lesných okrajov najmä v blízkosti ľudských sídlisk. Dlhé vlákno je surovinou pre textílie. Textilnou rastlinou je jutovník pravý (Corchorus capsularis). dvojakého typu : dlhšie tzv. krátke na výrobu vaty. Má krémovožlté kvety a tobolku zelenej alebo načervenalej farby. saponíny a preto sa využíva ako liečivá rastlina. Má spravidla len dlhé vlákna.

C. mučenka modrastá (Passiflora coerulea).edulis) má jedlé plody. Najbežnejšie pestovaným druhom je tekvica obyčajná (C.arvensis). najmä ako zelenina alebo ovocie. ktorá sa vyskytuje na poliach ako burina. napr. C má lievikovitý alebo zvonkovitý tvar a väčšinou žltú farbu. Stonka tekvicovitých je veľmi typickej stavby: poliehavá. jednopohlavné.pepo convar.  Dreviny s mliečnicami rozšírené najmä v tropickej Amerike. Tekvica (Cucurbita). pepo) je plodová zelenina s vodnatou dužinou. Použitie tekvicovitých je rôzne. ktorá je u druhu papája melónová (Carica papaya) jedlá a používa sa aj na výrobu džúsov. A 5. ktorý obsahuje proteolytický enzým papaín. B.pepo) vo viacerých konvarietách. Žltokvitnúce alebo viacfarebné fialky. najmä v nezrelých plodoch.patizón (C. na technické účely i ako olejnaté rastliny. ale aj pre textilný priemysel.druhom. ktoré sa konzumujú rôzne upravené alebo sa nakladajú do sladkokyslého nálevu. oleifera) sa pestuje najmä kvôli semenám. Prirodzene sa vyskytujú v trópoch a subtrópoch.lutea). kompótov a pod. Využíva sa aj latex z mliečnic. K tejto skupine fialiek patrí fialka roľná (V. Bobule niektorých druhov tekvíc (napr. Kvety sú veľké. U nás sa vysádzajú zo sadeníc alebo vysievajú až po skončení jarných mrazov. Tekvica obyčajná patizónová . ktoré obsahujú väčšie množstvo rastlinných olejov. Má bledožlté kvety. Tekvica obyčajná pravá (C.prierez samičím kvetom  Do čeľade patria väčšinou známe pestované druhy zeleniny.prierez samčím kvetom. Anatomickou zvláštnosťou sú bikolaterálne cievne zväzky. Tekvica obyčajná olejnatá (C. alebo pomocou stonkových úponkov popínavá. zrastenolupienkové 5početné. 88 . 128: Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): A. tzv. Táto pochutina je veľmi zdravá. Plodom je veľká bobuľa. veľké.  Tropické lianovité druhy známe u nás niektorými skleníkovými druhmi s atraktívnymi modrofialovými kvetmi. najmä v čerstvom stave (nepražená).časť rastliny s plodom a kvetom.pepo convar. Väčšie žlté kvety má fialka žltá (V. Listy dlaňovito delené. Pochádza z Ameriky. Mučenka jedlá (P. patissoniana) má plody diskovitého tvaru. ojedinele v Afrike. ovíjavá. Celé rastliny sú drsné od štetinatých trichómov. sirôtky sa od ostatných fialiek odlišujú postavením C lupienkov. Na okrasné účely sa často používa veľkokvetá a rôznofarebná fialka sirôtková (Viola x wittrockiana). Obr. osídľuje alpínske lúky vo vysokých horách. tekvica obrovská) majú najväčšie plody medzi rastlinami. V samičích kvetoch dozrieva 3-5-puzdrový spodný semenník na mnohosemennú bobuľu veľkých rozmerov. zrastených do valcovitého útvaru. Vznikla krížením iných druhov.pepo convar.

K ovocným tekvicovitým rastlinám patrí melón cukrový (Melo sativus. napr. u nás v skleníkoch. olejninou i liečivou.  Zástupcovia tejto čeľade sú u nás známi ako okrasné izbové rastliny pôvodom z trópov a subtrópov. Pestuje sa pre plod ako okrasná alebo sa môže používať ako tekvica obyčajná. Z divorastúcich druhov u nás rastie posed biely (Bryonia alba). kde rastie na úpätí Himalájí. Podobným druhom je tiež tropická lufa valcovitá (Luffa cylindrica). Dužina dyne a melónu obsahuje veľké množstvo fyziologicky viazanej vody.ficifolia) má typické zelenobielo škvrnito mramorované plody a listy podobné figovým. Väčšina begónií sa množí vegetatívne (odrezkami). ktoré sú v zrelom stave vyplnené sieťovitým sklerenchymatickým pletivom. Má valcovitý alebo kyjovitý plod. x tuberhybrida.argentea). Rôzne hydridy sa pestujú ako dekoratívne rastliny. niekedy plnokveté a rôznofarebné.časť rastliny. begónia hľuznatá (Begonia tuberosa). podobne ako uhorky. 89 .maxima) má plody veľkých rozmerov a môžu dosiahnuť hmotnosť až 100 kg. Má dužinaté šťavnaté stonky a nesúmerné listy. vložky a pod. Zaujímavým druhom je fľaškovec valcovitý (Lagenaria cylindrica). B. hudobné nástroje). Na rozdiel od pestovaných druhov tekvicovitých má malé kvety i plody čiernej farby (jedovaté). Cucumis melo).Obr. Je jednodomá. Najznámejší je rod begónia (Begonia). 129: Uhorka siata (Cucumis sativus): A. ale plody sú takisto jedlé a vydržia veľmi dlho uskladnené. Uhorka siata (Cucumis sativus) pochádza z Indie. ktorý možno nájsť na plotoch ako popínavú rastlinu. Bobuľa je guľatá. C. ktorá sa konzumuje v nezrelom stave ako zelenina. avšak má menšie kvety i listy a nerozkonárené úponky. technické filtre. ktorý sa po vysušení a odstránení dužiny používa na rôzne účely (nástroj na nasávanie vína. C. dužina je žltej alebo oranžovej farby. prípadne ako krmivo pre zvieratá. Uhorka patrí aj medzi medonosné rastliny. tekvica figolistá (C. Plodom je podlhovastá bobuľa.prierez samčím kvetom. Má tiež podlhovasté plody.rex) a begónia striebristá (B. resp. aromatická a sladká. má veľké zelené bobule s červenou dužinou a čiernymi olejnatými semenami.viridis). rôzne nádoby. najmä pri ochorení obličiek. Pestuje sa v trópoch. Tekvica čiernosemenná.longus) a uhorka siata nakladačka (Cucumis sativus convar. Je rastlinou textilnou. Mladé plody sa konzumujú ako zelenina. Listami je okrasná begónia kráľovská (B. Pochádza z Afriky. Ako zelenina sa používajú mladé plody. Dyňa červená (Citrullus lanatus) nazývaná aj melón vodný. Pestuje sa v dvoch konvarietách: uhorka siata šalátová (Cucumis sativus convar. Výplňové pletivo sa využíva po spracovaní ako umývacie huby. Používa sa ako podpník pre uhorky. Využitie je rôzne.prierez samičím kvetom Tekvica obrovská (C. krížence označované ako B. na povrchu zkorkovatená. preto ich konzumácia má veľký dietetický význam. Jednoročná rastlina podobná tekvici obyčajnej.melanosperma.

3-Vaccinium vitisidaea. Tyčinky sú v dvoch kruhoch. výživu im umožňuje endotrofná mykoríza. Vrchný semenník zrastá zo 4-5 plodolistov. A 4+4. 4-Vaccinium myrtillus. rašeliniská). alebo kôstkovica. 130 : Rojovník močiarny (Ledum palustre) Obr. K (4-5). ⊕. Rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (56 rodov a 1400 druhov). Voľnolupienkovú alebo zrastenolupienkovú. Kvetný vzorec : . Vresovcovité rastú najmä na chudobných a kyslých pôdach vyšších polôh. 2-Vaccinium gaultherioides. ale aj veľkými a kožovitými. 9-Arctostaphylos alpina. 10Andromeda polifolia 90 . 131: Brusnicovité a vresovcovité: 1-Vaccinium uliginosum. väčšinou vždyzelenými listami. K je zvonkovitého. . C (4-5). zriedkavejšie voľnolupienkové. 7-Loiseleuria procumbens. Často tvoria rozsiahle porasty (vresoviská. lievikovitého alebo guľovitého tvaru. G (4-5) A 5+5 Sú to polokry a kríčky so šupinovitými alebo ihlicovitými. 6Oxycoccus palustris. Plodom je tobolka. zrastenolupienkové. Kvety sú 4-5 početné. ale po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice bez príveskov majú Obr. a na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky. 5-Oxycoccus microcarpus. ďalej na piesčinách a rašeliniskách. pravidelné. bobuľa. 8Arctostaphylos uva-ursi.

rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (24 rodov a 450 druhov). Zrastenolupienkovú. poskytuje drogu Folia Uvae ursi obsahujúcu arbutín. Med z rododendronov je jedovatý. x hybridum). Medvedica lekárska (Arctostaphylos uva-ursi) s tmavočervenou kôstkovicou. Sú to kry so vždyzelenými alebo opadavými listami. Na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky a na semenníku je žľaznatý diskus. rastie na krovinatých miestach horského až subalpínskeho stupňa. ale aj po odkvitnutí vytrvávajúcou korunou sa vyznačuje vres obyčajný (Calluna vulgaris). syn. . ktorý je vždyzelený a pestuje sa v stovkách rôznych odrôd (cv. zrúcaniny. Brusnicovité majú zreteľné vzťahy k čeľadi vresovcovitých. rastúci od nížiny až do alpínskeho stupňa na kyslých pôdach a niekedy tvorí obrovské porasty (vresoviská). Azalea lutea) so žltými a voňavými kvetmi a veľa krížencov amerických a ázijských druhov s veľkými bielymi. Niekedy sa v parkoch u nás pestuje rododendron žltý (R. s ktorou sa často aj spájajú do jednej čeľade. líšiace sa od kvetov predošlej čeľade spodným semenníkom zrasteným s kalichom.rododendrony (Rhododendron). G (4-5) Sú to kry aj stromy so striedavými listami a 4-5 početnými kvetmi. Tatier rastie veľmi vzácne pôvodný arktický druh medvedík alpínsky (Arctous alpina). 91 . ⊕. Zo zrastenolupienkovou. Druhy rodu vresovca (Erica) sú pekné vápnomilné kríčky. Pochádza z Číny a Japonska. A 4-5. ktorý ale na územie Slovenska nezasahuje. Rastie na rašeliniskách (Orava). areál zasahuje do južných Čiech (bory. Plodom je bobuľa. V Alpách na vápenci rastie rododendron chlpatý (R. Vo Východných Karpatoch rastie vo výške 1600 až 2000 m rododendron Kotschyho (Rhododendron kotschii) s červenými kvetmi. Veľmi variabilným druhom rododendronu je kultúrny druh rododendron hybridný (R. ružovými alebo fialovými kvetmi (nevoňajú). slabo súmerné kvety so zrastenými lupienkami. Mnohé cudzokrajné druhy sa pestujú v črepníkoch. so zrastenolupienkovou korunou.carnea). K (4-5). Vo Vysokých Tatrách rastie veľmi vzácne kobercovito rozložený kríček skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens). V črepníkoch sa pestuje rododendron indický (R.luteum. Má malé ihlicovité striedavé listy so silne podvinutým okrajom a ružové štvorpočetné kvety v strapcoch. rastúca na rašeliniskách. Jej druhy rastú na podobných miestach ako druhy vresovcovitých. Cunningham White. s peknými ružovými alebo červenými kvetmi. Vresovec stromkovitý (E. V alpínskom stupni V. po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice s 2 príveskami má androméda sivolistá (Andromeda polifolia) s fialovými kvetmi. V Alpách rastie vresovec mäsový (E... Obidva sú červenokveté a sú dobrým príkladom vikarizácie. Rododendrony majú rôznofarebné veľké. Baden Baden.  Kvetný vzorec : .). skaly). Bielu voľnolupienkovú korunu má náš domáci rojovník močiarny (Ledum palustre). Je silne voňavý a jedovatý. rojovník (Ledum) a skalienka (Loiseleuria).indicum) pod menom azalka.arborea) rastie v Stredomorí a z jeho koreňových hlavíc sa vyrábajú fajky. Vždylezelený ker arbutus pravý (Arbutus unedo) je typickou rastlinou stredomorských macchií.hirsutum) a na nevápenitom podklade rododendron hrdzavý (R. C (4-5).ferrugineum).

ale aj na rašeliniskách. Napokon sem patrí kľukva močiarna (Oxycoccus palustris = O. . Nedostatočne zrelé plody sú však zvieravo trpké (obsahujú triesloviny). ktorých plody sa občas vyskytujú aj u nás v predaji patrí ebenovník rajčiakový (D.samčí kvet. Má zrastenolupienkovú. m.vitis-idaea) má vždyzelené kožovité listy a červené bobule. Drevo mnohých druhov je trvanlivé. 132: ): Šuchovité (Empetraceae): Šucha čierna (Empetrum nigrum).n Plodom je oranžová semeno a plod bobuľa pripomínajúca rajčiak s trvácim 4-početným kalichom. najmä ihličnatých lesov.e . Takéto vlastnosti má najmä tropický ebenovník čierny (Diospyros ebenum). Rastie len na vrchoviskách. . Rastie na rašeliniskách. G ∞ -1 92 . b.  Kvetný vzorec : . Pochádza z Číny.Rod brusnica (Vaccinium) má u nás 4 druhy.g . Čučoriedka rastie na kyslom humuse naších horských.kaki).list. Plodom je kôstkovica.  Kvetný vzorec : . pevné. G (2-9) Sú to kríčky vzhľadu vresovcovitých rastlín so striedavými čiarkovitými a na spodku hlboko ryhovanými listami. d. pravidelné. Ich plody a listy obsahujú triesloviny a rôzne glykozidy. A 3. guľatú 5-početnú korunu. ale rastie v subalpínskom stupni. napr. A 5 .konárik s listami. K 5.bobuľou.hermafroditum). . ⊕. Brusnica čučoriedková .   Sú to tropické a subtropické stromy s kožovitými listami a plodom . Brusnica pravá (V. Pestuje Obr. Brusnica drobnolistá (V. a sa aj v južnej Európe. Plody týchto druhov patria medzi najzdravšie ovocie. K 3.uliginosum) má sivobelasé jedlé bobule. C 5. ebenovník datlový (D. K ovocným druhom. f. karoténov a vitamínu C.quadripetalus) s intenzívne ružovou naspäť ohnutou štvorpočetnou korunou a sýto červenou bobuľou.∞. Brusnica barinná (V. voľnolupienkové a zoskupené do koncových alebo pazušných hlávok. Majú malé čierne kôstkovičky.c . C 3.myrtillus) je nízky poloker s opadavými listami. Najväčším rodom je šucha (Empetrum) s dvoma druhmi rastúcimi v horských polohách a rašeliniskách : šucha čierna a šucha obojpohlavná (Empetrum nigrum a E. Obojpohlavné alebo dvojdomé kvety sú zvyčajne trojpočetné.čučoriedka (V. Rastie na chudobných a suchých pôdach. Dužina je mazľavej konzistencie a sladkej chuti s obsahom cukrov. tmavej farby a veľmi cenné v nábytkárstve (eben).samičí kvet.gaultherioides) je vysokohorským druhom podobným predchádzajúcemu druhu. z ktorej sa vyvinie čierna bobuľa. ⊕. V subtrópoch sa pestujú aj ďalšie druhy ebenovníkov.lotus) s fialovými plodmi veľkosti čerešne a zriedkavo sa pestuje aj na Slovensku.

Jediným autochtónnym druhom je tavoľník prostredný (Spiraea media). kôstkovica alebo malvica. podčeľaď) k monokarpnému (3. C 5. ktorých počet môže redukovať až na 1.čerešňa (Cerasus). podčeľaď) resp. c.alchemilka (Alchemilla). jarabina. ⊕. hloh sú morfologicky veľmi premenlivé. Tyčiniek je 2-3 (-4)krát viac než korunných lupienkov. pričom však čnelky často ostávajú ešte voľné. e . ale vývojom kvetnej čiašky postavenie G sa stane spodným (4. Apokarpné G tvorí 5 až veľa piestikov. Typickým znakom v kvete je veľmi často vyvinutá kvetná čiaška (receptákulum). trilobata a tavoľník vŕbolistý (S. Obr.tavoľníkovaté Kvetný vzorec : .ostružina (Rubus fruticosus). Tyčinky v púčiku sú oblúkovito ohnuté dovnútra.čerešňa (Cerasus). e . S. zriedka stromy alebo trváce byliny a polokry. Introdukované druhy sa často pestujú ako ozdobné kry a z nich sú najznámejšie tavoľník van-Houtteho (S. d .tavoľníkovaté 2. najmä však v severnom miernom pásme. polyploidiou a apomiktickým rozmnožovaním. ruža. šípka.krvavec (Sanguisorba) 93 . Z apokarpného gynecea vznikajú charakteristické plodstvá : jahoda. d . Plodom je mechúrik alebo nažka. K 5.slivkovaté 4. Z bielokvetých ozdobných krov našich parkov do čeľade patrí tavoľa kalinolistá (Physocarpus opulifolia). a to buď plochá (túžobník). Kvety majú drobné. okolík). krvavec). z ktorých dozrievajú mechúriky s dvoma až viacerými semenami. C .jahoda (Fragaria). alchemilka. Prevláda vývoj od apokarpného G (1. c . alebo ich je veľa. Niektoré rody ako ostružina. S. tavoľníkovec jarabinolistý (Sorbaria sorbifolia) a exochorda veľkokvetá (Exochorda grandiflora). F .plody ružovitých: a hruška (Pyrus).ruža (Rosa). Opelenie nastane hmyzom. g . plodstvo nažiek v kvetnej čiaške. malých druhoch (mikrospecies). okrasných i liečivých rastlín. x vanhouttei).hruška (Pyrus).čerešňa (Cerasus). malina.∞ Sú to kry.kvety ružovitých: a .d . Do čeľade ružovitých patrí mnoho známych ovocných druhov. čo súvisí s hybridizáciou. Podčeľaď : Prunoideae . kry alebo byliny. zriedka vetrom (krvavec). rastúci na výslnných stráňach podhorského a horského pásma Karpát. obojpohlavné a len druhotne jednopohlavné (napr. Majú listy s prílistkami. V cenokarpnom G zrastá 2-5 plodolistov. b . f . pohárikovitá (slivka). g .krvavec (Sanguisorba). nátržník. 133: A .jabloňovaté Predstavitelia čeľade sú stromy. Podčeľaď : Spiraeoideae . e . Do čeľade patrí asi 100 rodov a 3000 druhov. s plochou miskovitou kvetnou čiaškou.1. Kvety sú jednotlivé. ktoré sú rozšírené takmer po celom zemskom povrchu.trnka (Prunus). Jednotlivé druhy preto možno od seba len ťažko rozlíšiť a hovoríme o tzv.mišpuľa (Mespilus).kvetné diagramy ružovitých: a . G 5 . Postavenie G je vrchné. Podčeľaď : Maloideae .tavoľník (Spiraea). x bumalda.čremcha (Padus). alebo fľaškovitá a celkom uzatvárajúca piestiky (ruža). a tým vznikne monokarpné G (slivka). Heterochlamydeické kvety (niekedy bez koruny) sú päťpočetné. k cenokarpnému (4.hloh (Crataegus). 2. na okraji ktorej sú tyčinky a uprostred zvyčajne 5 voľných cyklických apokarpných semenníkov. b . A 10+10+10. zvyčajne však v strapcovitých súkvetiach (strapec. B . zvyčajne bez prílistkov. Podčeľaď : Spiraeoideae . podčeľaď).ruža (Rosa). Uprostred čiašky je apokarpné alebo cenokarpné gyneceum. Podčeľaď : Rosoideae .. salicifolia).jahoda (Fragaria). b . podčeľaď).ružovaté 3. c .

ružovaté Kvetný vzorec : .erecta) so štvorpočetným kvetným obalom obsahuje veľa trieslovín. Podobne ako aj nasledujúci druh má stonky poliehavé a plazivé.ulmaria. K 5. repík G 2. Je liečivá. asi s 300 druhmi. z nich dozrievajú nažky alebo kôstkovičky.vulgaris) majú bohaté súkvetia bielych kvetov. Z agregátneho druhu (skupina malých druhov) ostružiny krovitej (R. A zvyčajne pozostáva z veľkého množstva tyčiniek a apokarpné gynéceum takisto z veľkého množstva piestikov umiestených na plochom. kužeľovitom alebo v bankovitom kvetnom lôžku. a kalištekom sa vyznačujú nátržníky (Potentilla) a jahody (Fragaria). Plochým alebo miskovitým kvetným lôžkom sa vyznačujú túžobníky (Filipendula). Na stonkách má typické ostne pokožkového pôvodu.alba) rastie v dubových lesoch. Divorastúce druhy sú: jahoda obyčajná (F. z ktorých dozrievajú nažky. z Číny a Japonska sa pestujú v záhradách a parkoch. na rúbaniskách a pod. G ∞ Zástupcovia sú kry alebo trváce byliny.argentea).idaeus) s červeným plodstvom a priamou stonkou. V kvete niekedy koruna zanikne (krvavec. Kužeľovitým kvetným lôžkom. Listy sú vždy s prílistkami. tvoriace plodstvá.chiloensis) jahoda ananásová (F.). s veľkým počtom druhov. Je liečivý. Bielokvetý nátržník biely (P. ktoré obaľuje zdužnatené kvetné lôžko: šípka. S kužeľovitým kvetným lôžkom a početnými piestikmi v závitnici. x ananassa) s veľmi chutnými a veľkými jahodami. Zo žltokvetých druhov má nátržník husí (P.viridis). Najznámejším druhom je ostružina malinová . ako žltokvetá kéria japonská (Kerria japonica) a bielkokvetý šípkovec kériovitý (Rhodotypos kerrioides). alchemilka A 1. Rod je veľmi premenlivý. jahoda drúzgavicová (F.Podčeľaď : Rosoideae . Význačnou rastlinou lužných lesov je ostružina ožinová (R. zo semenníkov sa vyvinú nažky. ⊕. že kužeľovité kvetné lôžko pri dozretí zdužnatie na známe plodstvo jahoda (fragum).malina (R. na povrchu s drobnými nažkami. F. alchemilka) a pod K niektorých rodov (jahoda.arenaria) a nátržník strieborný (P. ale namiesto nažiek sa vyvinuli kôstkovičky: plodstvo malina. Niekedy kužeľovité kvetné lôžko zdužnatie a na ňom sú umiestnené jednotlivé nažky: plodstvo jahoda. Rastie na dedinských dvoroch s vysokým obsahom dusíka. A ∞.vesca). Jahoda (Fragaria) sa od predošlého rodu líši tým.moschata) a jahoda trávnicová (F. Nátržník vzpriamený (P. nátržník) je vonkajší kalich čiže kalištek prílistkového pôvodu. Je to veľmi premenlivý rod.virginiana x F. je liečivý. V rode ruží kvetné lôžko je bankovité.fruticosus) rastú mnohé v lesoch. C 5. Introdukované ozdobné kry. z ktorých dozrievajú kôstkovičky (plodstvo malina) sa vyznačuje ostružina (Rubus). početnými piestikmi v závitnici. V jednotlivých semenníkoch je jedno alebo dve vajíčka. Nátržníky (Potentilla) majú nezdužnetené kvetné lôžko.anserina) plazivú byľ a často striebristé listy. Na suchých lúkach a pasienkoch rastú nátržník piesočný (P. 94 . Túžobník brestový a obyčajný (F. Podobné je plodstvo ostružín. V našich záhradách sa pestuje kríženec jahody virgínskej a jahody čílskej (F. Niekedy sa však počet tyčiniek a semenníkov zredukuje až na 1 alebo na 2 (napr.caesius) s čiernym oinovateným plodstvom.

rugosa) alebo ruža jabĺčková (R. Qeen Elisabeth.canina). c.d .nátržník priamy (Potentilla rôznych druhov pod označením Rosa recta).villosa). Plodom je kôstkovica. Virgo.spinosa x P.damascena). ⊕. Je vyšľachtených mnoho odrôd: convar. Poznáme celkom asi 200 druhov. ktoré sa enzymaticky štiepia a uvoľňujú jedovatý kyanovodík. italica (slivka ringlotová. Slivka guľatoplodá. Do podčeľade patrí asi 10 rodov s 200 druhmi. C 5. ktorý nezrastá s čiaškou. sliva (P. Niektoré druhy majú krátke konáriky. Tŕnitý ker so stonkovými tŕňmi.tyčinky a piestik. ktoré sa predtým spájali do jedného rodu slivka (Prunus). ktoré vytvárajú veľké množstvo krížencov. Poskytuje z korunných lupienkov vzácny ružový olej (Oleum Rosae). G (1) Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými listami a opadavými prílistkami. Slivkovaté zvyčajne obsahujú vo svojich pletivách rôzne glykozidy (amygdalín. e až h . V záhradách sa veľmi často už od stredoveku pestujú veľmi dekoratívne a niektoré voňavé hybridy Obr. Kvety rozkvitajú pred rašením (vypučaním) listov.Od predošlých druhov sa líšia trvácou čnelkou na nažkách kuklíky (Geum) a kuklice (Parageum). Slivka domáca (P. V horských krajoch rastie ruža ovisnutá (R. bohato bielo kvitnúci s čiernomodrými oinovatenými kôstkovicami. a až i . Najrozšírenejším divorastúcim druhom na Slovensku je slivka trnková (Prunus spinosa). ktorá sa pre voňavé kvety pestuje od antickej doby. Najlepší olej poskytuje ruža damascénska (R. k až n . Na okraji kvetnej čiašky sú početné tyčinky a na dne čiašky je jediný vrchný jednoplodolistový semenník. Podčeľaď : Prunoideae (Amygdaloideae) . Na Slovensku rastie 7 rodov (divorastúce i pestované).čremcha neskorá (Padus serotina) hybrida. ruža vráskavá (R. so 6-10 početnými bielymi kvetmi rastie na vápencoch v horskom stupni Karpát. 134: Ružovité (Rosaceae). Plochým kvetným lôžkom sa vyznačujú alchemilky (Alchemilla) so štvorpočetnými kvetmi. napr. i nažka. K 5. Jej konáriky nemajú ostne. Najrozšírenejším druhom u nás je ruža šípová (R. vznikla asi krížením P. Kôstkovice sú oválne.kvitnúca rastlina. obsahujú veľa vitamínu C.). prunazín a i. Dryádka osemlístková (Dryas octopetala). A 5n.centifolia). ktoré v čase zrelosti zdužnatie na známu šípku (cynarrhodum) sa vyznačuje rod ruža (Rosa).hybrida cv. poskytuje liečivú drogu Herba Alchemillae.slivkovaté Kvetný vzorec : .domestica) pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie a bežne sa u nás pestuje ako ovocný strom. a . Na listovej stopke alebo na okraji listovej čepele majú často žliazky. ktoré po vytvorení niekoľkých listov svoj rast zastavia a premenia sa na stonkové tŕne (napr. Super Star. Niektoré druhy ruží s veľkými šípkami sa pestujú aj ako ovocné druhy. 95 . Z pestovaných ruží je známa ruža stolistá (R.cerasifera. Pravidelný kvet s bankovitou kvetnou čiaškou je päťpočetný.kvet. uzavierajúcim veľké množstvo piestikov. Charakteristické je partenogenetické rozmnožovanie. Alchemilka obyčajná (A.vulgaris).insititia) má krátko stopkaté guľovité kôstkovice rozličnej farby. Najpestovanejšie kultivary sú : R. Bankovitým kvetným lôžkom.pendulina). Gloria Dei. tmavomodré s voľnou kôstkou neprirastenou k dužine. „Plody“ (šípky) sa zbierajú na lekvár a čaj. Liečivý repík lekársky (Agrimonia eupatoria) a vetroopelivé krvavce (Sanguisorba) majú jednopohlavné kvety. slivka trnková).

Jej príbuzný druh dulovec japonský (Chaenomeles japonica) pochádza z vých. mišpuľa. Ázie a u nás sa často pestuje pre ohnivočervené kvety.serotina). u nás rastie v lužných lesoch. V dužinatej malvici jednotlivé plodolisty tvoria pergamenové priehrady . mitis). Marhuľa obyčajná (Armeniaca vulgaris) pochádza zo severnej Číny. ⊕. Pomaceae. Vznikla asi ako kríženec čerešne vtáčej a čerešne krovitej (C. Má cenné drevo. Kvety sú ružové.toxické (kyanogénne alkaloidy). rastie v Stredozemí a z listov sa pripravujú liečivá. Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) pochádza z Prednej Ázie. V surovom stave sú nejedlé. niektoré rody sú dôležité ovocné stromy a iné zasa ozdobné dreviny. sylvestris subsp. convar. Listy sú nepárno perovito zložené. Na krovinatých stráňach od nížiny až do predhoria rastie jabloň planá . hloh). C 5. kališné lístky sú naspäť ohnuté. Je chráneným druhom.communis) [hrušku domácu (P. Zriedkavo sa v parkoch vysádza severoamerický druh čremcha neskorá (P. čo je synonymom jablone domácej (M.domestica)] s jedlými plodmi. V teplejších oblastiach Európy sa pestuje ako ovocný ker alebo strom. Semenník je stredouhlový a v každom puzdre sú 2. niekedy aj samoopelivé. Kôstkovice sú guľaté. nižší strom s okrúhlo vajcovitými listami.domestica). zamatovo plstnaté. Kvety sú ružové. Má vysýchavé kôstkovice s jedlými semenami. višňa (C. pektínové a dusíkaté látky). Vzácne sa vyskytuje na Slovensku hruška snežná (P. Je to nízky ker s intenzívne ružovo červenými kvetmi. Pestuje sa v parkoch ako okrasný strom a v cv. „Pissardii“ má karmínové listy („nepravá sakura“). Čerešňa vtáčia (C. Na výhrevných stanovištiach rastie čerešňa mahalebková (C. Z nej a z iných druhov hrušiek vypestovali krížením hrušku obyčajnú (P.communis) sa pestuje v najteplejších oblastiach južného Slovenska pre jedlé semená. syriaca (slivka mirabelková. myrobalán (P. Jej semená pre slizový obsah osemenia sa používajú v lekárstve (Semen Cydoniae). s vysokou dietetickou hodnotou. K 5.serrulata) pochádza z Východnej Ázie a sadí sa v parkoch ako okrasný strom. plody sú guľovité. G (5-1) Zástupcovia sú stromy a kry so striedavými. Čerešňa (Cerasus) je strom s bielymi až ružovými kvetmi. zrastajú s ňou a vytvárajú tak polospodný alebo spodný semenník. z ktorej sa vypestovala jabloň sladká (M. má biele kvety v okolíkatých súkvetiach. jednotlivé alebo sediace po dvoch. Slivka čerešňoplodá. Semená sú nejedlé . Mandľa obyčajná (A. Na skalnatých stráňach od nížin až do alpínskeho stupňa sa prirodzene vyskytuje a často sa vysádza popri cestách jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). s trpkými malvicami.jadrovník (jabloň. spracovávajú sa na zaváraniny a rôsoly. patrí medzi najlepšie a najchutnejšie ovocie vôbec. dula) alebo tvrdé „kamenné jadrá“ (mišpuľa. Jabloňovaté rastú najmä v miernom pásme severnej pologule. zriedka viac (napr. Pestuje sa pre chlpaté a voňavé malvice žltej farby.nana) rastie prirodzene na niekoľkých lokalitách južného Slovenska v oblasti Panónskej flóry. s metlinovitým súkvetím a ohnivočervenými malvičkami. Zo západoázijských foriem boli vyšľachtené subsp. sakura ozdobná (C.fruticosa) v juhovýchodnej Európe a pestuje sa v mnohých kultivaroch s kyslastými plodmi. na jednej strane žliabkovité. hloh). Broskyňa obyčajná (Persica vulgaris) pochádza taktiež z Číny a cez prednú Áziu (niekdajšiu Perziu) sa rozšírilo jej pestovanie do Stredozemia a do teplejších oblastí Európy. Vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis) je vždyzelený ker s drobnými bielymi kvetmi v priamych strapcoch. Čremcha obyčajná (Padus racemosa) má biele kvety v strapcoch a čierne nechutné kôstkovice. : Malaceae. Semenníky v kvetoch sú ponorené do kvetnej čiašky. juliana (čerešňa vtáčia srdcovková. má dlhostopkaté červené (zriedka žlté alebo čiernočervené) kôstkovice. Na výslnných stráňach rastie hruška planá (Pirus pyraster).mahaleb). dula) alebo len jedno vajíčko (napr.vulgaris) má kyslé kôstkovice. Pomoideae) . pomariorum (slivka belicová).plánka (Malus sylvestris). s drobnými kvetmi a s čiernymi trpkými kôstkovicami. používa sa ako podpník.avium) je pôvodný strom. Pre jedlé malvičky hnedej farby sa pestuje jarabina 96 . Mandľa nízka (A. exokarp a mezokarp zasa z kvetnej čiašky.nivalis).jabloňovaté Kvetný vzorec : . („jablko“). A 5n. Podčeľaď : Maloideae ( syn. semená obsahujú broskyňový olej. mirabelka). Je to ker alebo strom s červenohnedými konármi a pílkovitými krátko stopkatými kopijovitými listami. Plod jablone.ringlota). chrupka) a ich kríženec polochrupka. obsahujú veľa pektínov. Patrí k prvým na jar kvitnúcim ovocným stromom. zvyčajne jednoduchými listami s opadavými prílistkami. Čnelky sú často ešte voľné. Endokarp (jadrovník) vznikol z plodolistov. Čerešňa pílkatá. pôvodná v Ázii. Rod mandľa (Amygdalus) sa u nás vyskytuje v 2 druhoch. convar. oranžové (obsahujú provitamín A. Čerešňa višňová. Jabloň a hruška sú proterogynické a sú cudzoopelivé. Malvice hrušiek obsahujú zhluky sklerenchymatických pletív (sklereidy). Šťavnaté oplodie obsahuje kyselinu citrónovú. Plodom je malvica.cerasifera). ktoré sa len po dlhšom skladovaní stanú požívateľnými. Pestuje sa pre chutné malvice bez sklereidov.

laevigata) s plytšie vykrajovanými listami. Pestuje sa v kvetináčoch a v skleníkoch. Hlohy (Crataegus). Skalník rozprestretý (C. Pestuje sa zriedkavo pre malvice hnedej farby. s perovito zárezovými listami.alaunicus) a skalník čiernoplodý (C. Mišpuľa nemecká (Mespilus germanica) pochádza z Prednej Ázie a juhovýchodnej Európy.niger) sú nízke kry s malými okrúhlymi listami. skalník čiernočervený (C. Má dekoratívne oranžové malvičky.catechu. ktoré sú u niektorých premenené na tŕne.monogyna) s listami hlbšie vykrajovanými a hloh obyčajný (C. Z iných druhov v teplejších dubových lesoch rastie jarabina brekyňová .pudica). Z rodu citliviek (Mimosa) je najznámejším druhom citlivka obyčajná (M. A. Hloh krivokališný (C.  Táto čeľaď predstavuje najprimitívnejšiu a najpôvodnejšiu čeľaď radu.fylódiá.horizontalis) a skalník Dammerov (C.oskorušová . Vyznačuje sa seizmonastickými pohybmi listov.domestica).oskoruša (S. Mladé vetvičky. často delený na jednosemenné časti. Patria sem prevažne tropické a subtropické dreviny. Semenník dozrieva na struk.A. ktoré majú trváci kalich. Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) sa pestuje v parkoch (je vždyzelená).aria) s podlhovastými elipsovitými nedelenými listami.mukyňa (S. Pochádza z Brazílie. Majú v kvetoch mnoho tyčiniek. Iné obsahujú v kôre triesloviny (A. Skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus). V najteplejších oblastiach južného Slovenska sa miestami vysádza Albizia julibrissi. Veľmi dekoratívna menšia subtropická drevina je albízia (Albizia). Niekedy nahrádzajú korunu (ak táto chýba). Poskytujú oficinálne drogy Flos Crataegi a Fructus Crataegi. ktoré po dotyku sklopia lístky. Ozdobná je okolíkom drobných kvetov s dlhými ružovými nitkami tyčiniek. ale je horským druhom. tzv. Majú malé červené malvice. sú svetlomilné tŕnité kry.brekyňa (S.tomentosus). 97 . z ktorých najznámejší je hloh jednosemenný (C.dammeri) pochádzajú z Vých. Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis) je nízkym krom kamenistých strání s vápencovým podkladom. Ázie a pestujú sa v parkoch ako okrasné pôdopokryvné dreviny („bodendecker“). a jarabina mukyňová . Akácie (Acacia) sú stromy s dáždnikovitým tvarom koruny. Ich malvice nie sú jedlé. arabskú gumu (akácia senegalská . Má štvorpočetné kvety v drobných guľatých hlávkach.torminalis). Nitky tyčiniek sú dlhé a tenké. listy a struky niektorých druhov sú potravou pre zvieratá. skalník plstnatý (C. Funkciu listovej čepele často preberajú lupeňovito sploštené listové stopky .senegal). Kvety sú usporiadané do malých guľatých hlávok alebo valcovitých klasov. ozdobné. rastú na kamenistých biotopoch. Niektoré druhy produkujú glej.curvisepala) je podobný hlohu jednosemennému.suma). Zvyčajne majú dvojito perovitozložené listy s prílistkami.

mäsité. rozkonárenými tŕňmi. Z tejto čeľade sa u nás v sadoch a parkoch vysádza severoamerická gledíčia trojtŕňová (Gleditsia triacanthos).Bauhinia sp. u niektorých druhov dužinatý a nepukavý.Albízia.kvitnúca vetvička.Acacia albida . Je to strom s hrubými. Je známy skôr pod názvom svätojánsky chlieb. Plodom je struk. Judášovec strukový (Cercis siliquastrum) je zaujímavým stromom. Struky má červenohnedé. Listy sú srdcovito okrúhle. Z ďalších cudzokrajných druhov treba spomenúť rohovník obyčajný (Ceratonia siliqua).struk  Sú väčšinou tropické a subtropické dreviny. podobné kvetom bôbovitých. Viaceré cudzokrajné druhy sú hospodársky dôležité. 135: Mimózovité (Mimosaceae): 1 . strom rastúci v Stredozemí. Päťpočetné kvety sú súmerné (zriedka pravidelné).Obr. konzumujú Tamarindus indica. s . 2 . ktorému fialovoružové kvety vo zväzočkoch vyrastajú priamo na kmeni (kauliflória).sladká. s listami 1-2 krát perovito zloženými. Dužina mäsitých strukov je Obr. 2 . Haematoxylon campechianum . 3 . 136: Cezalpíniovité: 1.kvitnúca vetvička. Beztŕňovec dvojdomý (Gymnocladus dioica) je strom s krivoľakými konármi a veľkými listami. 98 .

Prílistky sú trváce (veľké a nápadné má napr. Dva bočné sú voľné a tvoria krídla (alae). vína a sirupy. ktorý lucerna kosákovitá (Medicago falcata).hrach siaty (Pisum sativum). 2 . 11 . Súmerné kvety pripomínajú motýľa (odtiaľ starší názov) a majú typickú stavbu. používané v mikrotechnike na farbenie preparátov. niekedy je odlišne sfarbený. zriedkavejšie dreviny (mechúrnik).1. Papilionaceae .ľadenec sa otvára viečkom majú rožkatý (Lotus corniculatus). .podzemnica olejná (Arachis hypogaea).vika siata (Vicia sativa). zriedka nepukavý (podzemnica olejná). 8 . liany a kry. C 5. zriedkavo jednoduché (kručinka). Perovito zložené listy môžu byť zakončené aj úponkou (hrach. Iné druhy poskytujú drevo. 137: Kvety bôbovitých: 1 . v stredoveku sa používali ako váhové jednotky (karát) na drahé kovy a ako závažie v lekárňach. 9 . v ktorom sú ukryté tyčinky a jednoplodolistý piestik. balzamy (americké a africké druhy z rodu Copaifera). 6 . Semená sú rovnako ťažké.sa sušené alebo sa z nich vyrábajú likéry. V našom podnebnom pásme sú to väčšinou byliny. 6 1-4 semenný struk.bôb obyčajný (Faba vulgaris).komonica lekárska (Melilotus officinalis) 99 . dolné dva lupienky sú často zrastené a tvoria člnok (carina). hrach). Listy východoafrickej kasie sennovej (Cassia senna) poskytujú tzv. 4 (ranostaj). G (1) A 10 A (10) Bôbovité sú jednou z najrozsiahlejších a najrozšírenejších čeľadí na Zemi. vika) alebo hrotom (hrachor).vika siata (Vicia sativa). 10 . kvôli nádherným súkvetiam. Plod je struk (rôzne tvarovaný). 138: Plody bôbovitých: 1 . alebo priečne pastruk Obr. iné sa pestujú pre okrasu. 4 . alebo dlaňovito zložené (ďatelina). 7 . zriedka vyrastajú v pazuchách horných listov kvety jednotlivo (vika siata).sekernica tmavá zaškrcovaný (Hedysarum hedysaroides). 2 . Horný C lupienok strieška (vexillum) býva väčší. Z upražených semien a rozomletých strukov sa vyrába kávovina. A (9). Bauhínie (Bauhinia) sú stromy. Niektoré poskytujú nábytkárske drevo. Do čeľade patrí asi 350 rodov a približne 10000 druhov.lucerna siata (Medicago sativa). naspäť ohnutý alebo smeruje dopredu.fazuľa (Phaseolus) premenené na tŕne.šošovica jedlá (Lens esculenta).vikovité.mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens). Z dreva tropického stromu Haematoxylum campechianum sa vyrába farbivo hematoxylín. 3 . kopál (po kmeňoch stekajúca a stvrdnutá živica amerického druhu Hymenaea courbaril).ďatelina lúčna (Trifolium pratense).motýľokveté ) Kvetný vzorec: . Jedlé struky má tamarind indický (Tamarindus indica). K (5). 5 . 5 . Listy majú najčastejšie perovito zložené (vika).bôb obyčajný (Faba vulgaris).lucerna ďatelinová (Medicago lupulina). 3 . Modifikovaný lucerna siata (Medicago sativa). agát ich má Obr. sennové listy s prečisťujúcimi účinkami.  ( Viciaceae . Charakteristické je utváranie C lupienkov. Charakteristickým súkvetím bôbovitých je strapec (vika vtáčia) alebo hlávka (ďatelina).

dôležité krmoviny (ďatelina. Chránenou drevinou výslnných krovinatých strání a suchých dubín južného Slovenska je mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens).ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus). z ktorého listov sa vyrábalo modré farbivo . Rýchlo sa udomácňuje a rozširuje koreňovými výhonkami. bielych kvetov produkujú veľa nektáru. ktoré sú potravou človeka (strukoviny). s tŕňmi (kručinka nemecká -G.indigo používané najmä na farbenie tkanín. Previsnuté strapce voňavých. s trojpočetnými listami. väčšinou jednotlivé kvety. väčšinou chlpaté. previsnuté strapce žltých kvetov. 3 lupína úzkolistá (Lupinus angustifolius) 100 . ale najmä bielkoviny. Čeľaď bôbovitých je po hospodárskej stránke veľmi dôležitá. najmä indigovník obyčajný (I. Dôležitou vlastnosťou semien je tvrdosemennosť. Pochádza z východnej Ázie. lupína). štedrec. komonica) i liečivé rastliny (agát. Jedovatou okrasnou drevinou pôvodom z južnej Európy je štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides). Má nepárno perovito zložené listy s prílistkami premenenými na tŕne. Semená obsahujú menšie alebo väčšie množstvo oleja. Z trópov a subtrópov sú známe indigovníky (Indigofera). múroch a plotoch. Zelenožlté kvety rozkvitajú v neskoršom lete. listy sa podobajú agátovým.sladkovka hladkoplodná (Glycirrhiza glabra). Početný je rod zanoväť (Chamaecytisus). Niektoré druhy sú jedovaté (napr. Okrasnou parkovou drevinou je aj sofora japonská (Sophora japonica). medonosné (agát.hispida).R. iné sú burinami. agát srstnatý . Lesníci ho často vysievali Obr.viscosa. Pôvodom severoamerický druh agát biely (Robinia pseudoacacia) je rozšírený najmä na južnom Slovensku. Sadí sa v parkoch.germanica) alebo bez tŕňov (kručinka farbiarska . 2 . Vyznačuje sa polopriesvitnými nafúknutými strukmi. Má zložené trojpočetné listy a bohaté. Dreviny bôbovitých sa u nás uplatňujú najmä ako okrasné. záhradách. Je dôležitou medonosnou rastlinou. Typickou vlastnosťou bôbovitých je symbióza ich koreňov s nitrogénnymi (hľúzkotvornými) baktériami (Rhizobium).ďateliny. Na vždyzelených konárikoch vyrastajú drobné trojpočetné listy a žlté. Niektoré druhy agátov s fialovoružovými kvetmi sa pestujú ako okrasné (agát lepkavý R. Má tvrdé drevo. Jedovaté sú najmä semená v strukoch. Neplatí to však pre pestované druhy. Jej žlté kvety vyrastajú jednotlivo. pri besiedkach. 139: Bôbovité: 1 . bôľhoj). Patria sem mnohé druhy.G. ktoré majú schopnosť viazať atmosferický dusík a premieňať ho na dusičňany. Niekedy sa vysádza v parkoch.tinctoria). olejniny (sója). Patria sem nízke kry. Struky sú ružencovite zaškrcované. lucerna).tinctoria). Pôvodom odtiaľ je aj popínavý ker (liana) vistéria čínska (Wisteria sinensis) so strapcami modrých kvetov. Kručinka (Genista) je ker alebo poloker s jednoduchými listami. Bohato rozkonáraný ker je prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius). Párno perovité listy má drevina karagana stromovitá (Caragana arborescens).

ako pokrm pre zver. Je liečivý. Rôzne druhy z rodu lupína, vlčí bôb (Lupinus) pochádzajú zo severnej Ameriky alebo zo Stredomoria. Majú typicky viacpočetné dlaňovito zložené listy a kvety rôznych farieb vo vrcholových priamych strapcoch. Struky sú zvyčajne kožovité a chlpaté. Jednotlivé druhy obsahujú v semenách v rôznej miere jedovatý alkaloid lupinín. Mnohé sú okrasné trvalky alebo na poliach a lesných lúkach vysádzané ako krmivo pre zver či zelené hnojenie (lupína mnoholistá -L.polyphyllus, lupína žltá - L.luteus, lupína úzkolistá - L.angustifolius). Z xerofytných kozincov (Astragalus) sa získava slizovitá látka tragant (použitie v cukrárstve a na apretúry). Náš najznámejší kozinec sladkolistý (A.glycyphyllos) má poliehavé byle a sladké listy, preto ho dobytok rád obžiera. Rastie najmä na okraji lesov a krovín. Vysokohorské druhy kozincov sú chránené. Farmaceutické využitie má aj sladkovka hladkoplodá (Glycyrrhiza glabra), ľudový názov sladké drievko. Drevnaté podzemky sú sladké, obsahujú sladkohorké glykozidy glycyrizín a likviricín, asparagín, triesloviny a i. Ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus) je trváca bylina s nepárnoperovito zloženými listami a kvetmi v okolíkoch. Žltá koruna je niekedy červenkastá. Úzke valcovité struky po dozretí pukajú tak, že ich chlopne sa špirálovite stáčajú a vymršťujú semená. Je lúčnym kozmopolitom. Paľadenec prímorský (Tetragonolobus maritimus) sa podobá na ľadenec, ale má jednotlivé a väčšie žltkasté kvety. Rastie zriedkavejšie na zasolených lúkach. Bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria) má žlté kvety s bielochlpatými kalichmi usporiadané do hlávok, je veľmi premenlivý s viacerými poddruhmi. Vo voľnej prírode rastie na lúkach a pasienkoch i na holiach vo vyšších polohách. Pestovaný bôľhoj lekársky obyčajný (A.v. subsp. vulgaris) má koncový lístok nepárnoperovitých listov nápadne väčší. Využíva sa ako krmovina. Na výslnných stráňach a lesostepiach rastie ďatelinovec bylinný (Dorycnium pentaphyllum). Jeho struky sú veľmi malé (3-5 mm) a 1-2 semenné. Medzi zástupcov bôbovitých so zaškrcovanými rozpadavými pastrukmi patrí ranostaj pestrý (Coronilla varia), ktorý má hlávky bielo-fialovo-ružových kvetov. Ranostaj ľúby (C.emerus) je poloker vysoký asi 1 m, so zelenými konármi. Má žlté kvety v chudobných hlávkach. Vysokohorským druhom skalnatých a trávnatých holí je sekernica tmavá (Hedysarum hedysaroides). Má červenofialové kvety v mnohokvetých strapcoch. Stlačené zaškrcované pastruky sa rozpadávajú.

101

Obr. 141: Ďateliny: 1 - ďatelina lúčna (Trifolium pratense), 2 - ďatelina purpurová, inkarnát (Trifolium incarnatum),

Pôvodná v tropickej Amerike a u nás pokusne pestovaná pre jedlé olejnaté semená je podzemnica olejná (Arachis hypogaea). Listy má párno perovito zložené, kvety sú žlté. Piestik je v kvetoch umiestnený na gynofóre. Po opelení a oplodnení sa gynofór predlžuje, zavrtáva do zeme a plody- nepukavé struky sa vyvíjajú pod zemou (geokarpia). V hrubom sieťovanom oplodí je 1-5 olejnatých semien (tzv. búrske oriešky, arašidy). Do rodu ihlica (Ononis) patria chlpaté polokry s dlhým koreňom (zbiera sa ako liečivý). Majú trojpočetné, na okraji zubaté listy. Niektoré druhy sú bez tŕňov. Ihlica tŕnitá (O.spinosa) má vyvinuté tŕne. Vičenec vikolistý (Onobrychis viciifolia) je u nás pestovaná krmovina, ale bežne rastie aj na lúkach a pasienkoch. Má dlhý koreň a ružové kvety zoskupené do dlhostopkatých strapcov. Rod ďatelina (Trifolium) má v našej flóre mnoho druhov. Majú trojpočetné listy s prílistkami. Kvety zoskupené do hlávky sú rôznej farby: biele, červené, fialové i. C lupienky na báze zrastajú do rúrky. Malé struky sú podobné tobolke, otvárajú sa viečkom. Žltokveté druhy s drobnými hlávkami sa oddeľujú do rodu ďatelinka (Chrysaspis). Bežným a všeobecne známym druhom je ďatelina lúčna (Trifolium pratense). Je to dvojročná až viacročná rastlina s prízemnými dlhostopkatými listami. Trojpočetné listy majú polmesiacovitú belavú Obr. 140: Podzemnica olejná (Arachis hypogaea) alebo červenkastú škvrnu. Kvety opeľujú prevažne čmeliaky. Je veľmi premenlivá tak v plano rastúcich populáciách ako i v oblastných odrodách. Má širokú ekologickú amplitúdu, častá je na suchších i mezofilných lúkach a pasienkoch, zriedkavejšie i na rašelinových lúkach a nivách (ďatelina lúčna pravá - T.pratense subsp. pratense). Odpradávna sa
102

3 - ďatelinka poľná (Chrysaspis campestris), 4 - ďatelina hybridná (Trifolium hybridum)

Obr. 142: 1 - komonica lekárska (Melilotus officinalis), 2 - lucerna siata (Medicago sativa), 3 - lucerna ďatelinová
(Medicago lupulina)

pestuje ako najdôležitejšia krmovina (ďatelina lúčna siata - T.pratense subsp. sativum). V praxi sa rozlišujú jednokosné ďateliny (f.serotinum) s mohutnejšími trsmi, hrubšími byľami, väčším počtom internódií, po kosbe už znovu nekvitnú. Pestujú sa vo vyšších polohách. Dvojkosné ďateliny (f.praecox) majú slabšie trsy, jemnejšie byle a kvitnú aj po prvej kosbe. Dávajú vyššiu úrodu ako jednokosné. Ďatelina plazivá (T.repens) vyháňa z podzemku plazivé zakoreňujúce byle. Listy aj hlávky bielych kvetov majú dlhé stopky. Rastie na pasienkoch a v trávnikoch, znáša zošľapávanie. Ďatelina hybridná (T.hybridum) sa volá aj tzv. švédska ďatelina. Pestuje sa v miešankách i v čistej kultúre. Kvety má ružovkasté, po odkvitnutí červenohnedé. Ďatelina purpurová - inkarnát (T.incarnatum) je jednoročná krmovina, s husto chlpatou byľou aj listami. Krvavočervené kvietky sú vo valcovitých hlávkach. Ďatelina alpínska (T.alpestre) i ďatelina červená (T.rubens) sú podobné ďateline lúčnej. Ďatelina horská (T.montanum) je bielokvitnúca. Rastie od pahorkatín až po subalpínske pásmo. Ďatelinky (Chrysaspis) majú drobné žlté hlávky z kvetov, ktoré po odkvitnutí neopadávajú. V lúčnych porastoch sa vyskytujú ďatelinka poľná (Ch. campestris), ďatelinka pochybná (Ch.dubia) a ďatelinka zlatožltá (Ch.aurea). Lucerna (Medicago) má trojpočetné listy ako ďatelina. Struky sú podľa jednotlivých druhov rôzneho tvaru, často ostnaté a slimákovito zvinuté. Lucerna siata (M.sativa) je stará krmovinová plodina, u nás bežne pestovaná v rôznych kultivaroch. Často splanieva. Je to trváci druh s hlbokou koreňovou sústavou (aj 10 m). Trsy sú bohato olistené. Modrofialové kvety sú v strapcoch, struky špirálovite skrútené. Lucerna kosákovitá (M.falcata) má žlté kvety v strapcoch a kosákovite zahnuté struky. Dobre znáša mrazy, sucho i obsah solí v pôde. Rastie v trávnatých porastoch nížin. Lucerna menlivá (Medicago x varia = M.falcata x sativa) je kríženec, ktorý vzniká všade, kde sa vyskytujú blízko seba rodičovské druhy, má kvety žlto fialové, bledo fialové alebo hnedé. Lucerna ďatelinová (M.lupulina) má malé hlávkovité strapce žltých kvetov, struky obličkovito stočené. Divo rastie na lúkach, medziach, poliach. Komonica (Melilotus) má tiež trojpočetné zubaté listy a drobné kvety v dlhých strapcoch. Žlté kvety má komonica lekárska (M.officinalis), bielokvitnúcim druhom je komonica biela (M.albus). Nájdeme ich
103

na úhoroch, násypoch a okrajoch ciest. Obidve komonice sú aromatické, obsahujú kumarín a voňajú najmä pri vädnutí a sušení. Rod vika (Vicia) je bohatý na druhy (asi 120, u nás 21). Niektoré sú divorastúce, iné sa pestujú ako krmoviny, najmä v miešankách. Viky sú jednoročné a trváce rastliny, často s tenkými, chabými byľami, rozkonárenými úponkami párnoperovito zložených listov sa prichytávajú o susedné rastliny. Kvety sú v strapcoch. Vika vtáčia (V.cracca) je popínavá trvalka, vysoká až 150 cm. Podobná, ale mäkko chlpatá je vika huňatá (V.villosa). Vika chlpatá (V.hirsuta) a vika štvorsemenná (V.tetrasperma) sú jednoročné druhy s drobnými belavými kvetmi v chudobných strapcoch hojné na celom území. Vika plotná (V.sepium) sa popína pomocou rozkonárených úponkov. Pevné, priame byle má vika tenkolistá (V.tenuifolia). Vika panónska (V.pannonica) je podobná vike plotnej, ale je celá bielohuňatá a má žlté alebo špinavofialové kvety (podľa poddruhu). Rastie v teplých pahorkatinách. Vika siata (V.sativa) ako jednoročný druh a je známa v troch poddruhoch : Vika siata pravá (V.sativa subsp. sativa) sa seje do miešaniek na kŕmenie. Často splanieva. Má širšie listy ako vika siata úzkolistá (V.sativa subsp. angustifolia). Kvety im vyrastajú jednotlivo v pazuchách listov. Vika siata poľná (V.sativa subsp. segetalis), ktorá je slabo chlpatá, rastie ako poľná burina. Medzi bôbovité patria viaceré významné druhy pestované ako strukoviny. Z hľadiska ľudskej výživy sú hodnotné pre obsah škrobu, bielkovín (2-3 x viac ako obilniny), esenciálnych aminokyselín, vitamínov a vlákniny. Bôb obyčajný (Faba vulgaris) je jednoročná rastlina s hrubou štvorhrannou byľou, listy sú mäsité, sivozelené. V pazuchách listov vyrastajú biele kvety s čiernofialovou škvrnou na krídlach. Struky sú veľké, s viacerými semenami. U nás sú známe tri poddruhy, líšiace sa hlavne veľkosťou semien : bôb obyčajný konský (F.vulgaris subsp. equina) má hranaté sploštené semená. Bôb obyčajný holubí (F.vulgaris subsp. minor) má semená menšie, guľaté. Bôb obyčajný svinský (F.vulgaris subsp. major) má veľké sploštené semená. Pestujú sa ako zelenina alebo krmovina. Zelené rastliny sa silážujú. Hrach siaty (Pisum sativum) je pestovaná, jednoročná rastlina s poliehavou alebo popínavou byľou. Prílistky párno perovito zložených listov sú nápadne veľké. Listy sú zakončené rozkonárenou úponkou. Pôvodný je vo východnom Stredomorí a v Prednej Ázii. Hrach siaty pravý (P.sativum subsp. sativum) je pestovaný pre jedlé semená. Hrach siaty roľný, peluška (P.sativum subsp. arvense) má modrasto červenofialové kvety, je pestovaný v miešankách ako krmovina.

104

105 .

K Fazuľa (Phaseolus) je rozšírená hlavne v trópoch.vulgaris) je jednoročná rastlina pôvodom z tropickej Ameriky s rôznofarebnými kvetmi. ktorý sa varom denaturuje. 3 . fazuľa mesiacová (P. 2 .mungo). s .Obr. nanus .vika plotná (Vicia sepium). V miernom pásme je známa len ako pestovaná. 2 .coccineus). A . Veľké množstvo kultivarov môžeme rozdeliť na 2 taxóny: var.strieška. -kalich Obr.hrach siaty (Pisum sativum) . kríčkovitou byľou.člnok.vika vtáčia (Vicia cracca).tyčinky.struk.lunatus). Semená sú za surova jedovaté s obsahom fazínu. c . vulgaris). Fazuľa obyčajná (P. 143: 1 . vulgaris . Vo všetkých tropických krajinách sa pestuje ako dôležitá strukovina vigna čínska (Vigna sinensis).sója fazuľová (Glycine max).aureus) a drobnými zelenými semenami. fazuľa zlatá (P.struk.semeno 106 . a . V trópoch a subtrópoch sa pestujú druhy so žltými kvetmi fazuľa mungová (P. k .s nízkou.krídla.kvet. b . 144: 1 . ktoré sú vhodné na konzum za surova v naklíčenom stave. č . má až 50 cm dlhé struky.bôb obyčajný (Faba Niektoré druhy sú dekoratívne: fazuľa šarlátová (P.s ľavoobjímavou byľou a var. 3 .vika srstnatá (Vicia hirsuta). s .

E) a lecitín. pestuje sa aj u (Eucalyptus globulus): A . s listami a plodmi.hrachor jarný (Lathyrus vernus). Má malé. Šošovica jedlá (Lens esculenta) je stará pestovaná strukovina. K . Semená sa používajú varené. sójové mäso.konárik nás. č . 146: 1 .Strukovina s rôznym využitím je sója fazuľová (Glycine max). h .tobolka. heterofýlia listov Tento jednoročný druh sa využíva ako strukovina i krmovina. A .hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus). Je to jednoročná. tzv. Hrachor lúčny (L. C Z rodu hrachor (Lathyrus) sa pestuje hrachor siaty (L.podzemná hľuza. syr. ktoré sa podobajú listom fazule (odtiaľ názov). Semená sú za surova mierne toxické (obsahujú lathyrogén). hrdzavohnedo chlpatá rastlina s trojpočetnými listami. s . 147: Eukalyptus guľatoplodý suchých oblastí juhozápadnej Ázie a Stredomoria. Hrachor hľuznatý (L. s .struk. rôznym spôsobom upravené ako sójová múka. sú zo všetkých strukovín najhodnotnejšie. plazivý Obr.sativus).tuberosus) má dlhý. B . Cícer baraní (Cicer arietinum) je dôležitou strukovinou Obr. typicky nafúknuté a žliazkaté struky.fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris). Ďalšie jednoročné i trváce druhy rastú vo voľnej prírode. mlieko.tyčinky 107 . alebo sa z nich získava olej. Jej semená majú vysokú výživnú hodnotu. 145: 1 .hrachor lesný (Lathyrus sylvestris). 2 .struk. 3 .šošovica jedlá (Lens esculenta). Struky sú v porovnaní s ostatnými strukovinami veľmi malé. Pochádza z východnej Ázie. 2 . vitamíny (B. lebo obsahujú bielkoviny podobné živočíšnym.čnelka.semenník. Obr. len s 1-2 sploštenými semenami. s . pražené. Má listy s úponkami.pratensis) má poliehavú alebo popínavú hranatú byľ a strapce žltých kvetov.cícer baraní (Cicer arietinum). 3 .kalich Bledomodré kvety sú jednotlivé. vločky.

u nás je zavlečeným druhom. Má aj kvalitné tvrdé drevo. Kvitne v lete karmínočervenými kvetmi. Obr. Z praktického hľadiska sú málo významné. B . protistojnými listami a jednopohlavnými kvetmi. ktoré majú ružové kvety a rastú v rôznych biotopoch. Myrta obyčajná (Myrtus communis) je ker s drobnými a vždyzelenými listami. Drobnolisté formy sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. rôznofarebné kvety. ktorý sa šíri pozdĺž ciest. Rastie najmä na lesných rúbaniskách. Na južnom Slovensku sa zriedkavo pestuje v záhradkách fuksia čílska (F. „nové korenie“ s príjemnou pálivou a korenistou chuťou.podzemok a korene hľúzkovito zhrubnuté. Má listy rôzneho tvaru (heterofýlia). pôvodom zo strednej Ameriky s obsahom silíc v plodoch (bobuľa).parviflorum) je liečivá. Pôvodne sa vyskytuje v Stredozemí. Hrachor lesný (L. kúpeľové prísady.odoratus) má voňavé. Plodom je 4-púzdrová drevnatá tobolka. pestuje sa ako ozdobná letnička. Pochádza z Indonézie a pestuje sa aj inde v trópoch (Zanzibar. Vysoký strom pochádzajúci z Austrálie. Pupalka dvojročná (Oenothera biennis) je tiež vyššia rastlina s veľkými žltými kvetmi. ktoré obsahujú aromatické silice. pri cestách a pod. Ide o druh klinčekovec voňavý (Syzygium aromaticum). Úžitkovou časťou rastliny sú sušené kvetné púčiky s obsahom silice (eugenol).pisiformis) sú lesné druhy. Rod vŕbovka (Epilobium) má niekoľko autochtónnych druhov. Je to ker s drobnými svetlozelenými tuhými listami. Pochádza zo Stredozemia. zubné pasty. Vŕbovka malokvetá (E. Hrachor jarný (L. Madagaskar). používa sa v kozmetike (voňavky.kvet. Z okrasných druhov sa u nás pestujú fuksie (Fuchsia) ako izbové rastliny. Pochádza zo severnej Ameriky. pre ktoré sa z nich získava eukalyptový olej. Kyprina úzkolistá (Chamaerion augustifolium) je podobná vŕbovkám. 148: Vŕbka úzkolistá (Chamaerion angustifolium): A . Veľmi obľúbený v živých plotoch.súkvetie. kde rastie ako súčasť krovitých pichľavých porastov (macchie).magellanica). Eukalyptus guľatoplodý (Eucalyptus globulus). hrachor čierny (L. iné ako koreniny. Pestujú sa ako okrasné. veľmi príjemnej vône. kožovitými. Hrachor voňavý (L. C pukajúca tobolka 108 .sylvestris) je rastlina s nápadne krídlatou stonkou i listovými stopkami.  Byliny väčšinou so 4-početnými kvetmi a plodom tobolkou. od Obr. Aj korenie známe ako klinčeky (hrebíčky) patrí medzi rastliny tejto čeľade. ale je to vyššia bylina s dlhým vrcholovým strapcom červených kvetov. Hľúzky sú jedlé a slúžia na vegetetívne rozmnožovanie. pretože sa dá strihať do rôznych tvarov. Pimentovník pravý (Pimenta officinalis) je vždyzelený tropický strom. 149: Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)  Dreviny rozšírené v trópoch a subtrópoch. ktoré sa používajú ako tzv. U nás je najznámejší krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens). dezodoranty). Plodom je tobolka. Obsahujú aromatické silice. ale často vysádzaný v Stredozemí.niger) a hrachor hrachovitý (L.vernus).  Dreviny so vždyzelenými.

resp. 1 piestik (samičí kvet).perennis) tvorí miestami bohaté porasty v listnatých lesoch. napr.amygdaloides). Mliečnik preháňavý (T. Niekoľko druhov mliečnikov rastie na poliach a v záhradách ako buriny. u cudzokrajných druhov bobuľa. niektoré so sukulentnou stavbou. Bažanka ročná (M.cyparissias) s úzkymi listami. Praktické využitie majú okrem sukulentných okrasných druhov aj druhy s väčším obsahom kaučuku (kaučukovník brazílsky) alebo druhy so škrobnatými hľuzami (maniok). že v zdužnatelých stonkách majú vodné pletivá. len u niektorých druhov majú typickú stavbu. Napadnutá rastlina má odlišný habitus a je pokrytá žltými až oranžovými ložiskami výtrusov (éciami) tejto hrdze. V krovinách teplejších oblastí rastie mliečnik mnohofarebný (T. Zakrpatené sú kvetné obaly a pohlavné orgány redukované len na 1 tyčinku (samčí kvet). Zriedkavo v parkoch sa vysádza krušpán drobnolistý (B. Pôvodná je v Stredozemí. ktoré im slúžia ako zásobárne vody v období sucha. Rastie na suchých lúkach.Španielska po Malú Áziu a Kaukaz. Veľké množstvo sukulentných druhov mliečnikovitých má centrum rozšírenia v Afrike v suchých. Cyathiá sa združujú do vidlíc a tie do okolíka. Tieto čiastkové súkvetia (tzv. 150: Cyathium väčšia rastlina s protistojnými listami (výnimočný znak mliečnikov). Je dvojdomá.helioscopius). Naše druhy sú bylinné. 151: Mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias): A . Listy sú metamorfované na tŕne vyrastajúce na rebrách dužinatej stonky.annua) je jednoročná burina záhrad a polí. Ich kvety sú jednopohlavné a značne redukované. takže pri poranení ronia biely latex. stonky sú dužinaté a preberajú asimilačnú funkciu listov. Tieto kvety sa združujú spoločne do zložitých súkvetí. najmä bučinách.epithymoides).lathyris) je Obr. ktorý má podporné listene sfarbené do žlta až červena a je dekoratívnym druhom pestovaným aj v záhradkách. V pletivách majú mliečnice s obsahom kaučuku. kde okolo samičieho kvetu je 5 závinkov samčích kvetov a celok je podopretý 4 oválnymi alebo polmesiačikovitými žliazkami (určovací znak mliečnikov). Obr. Bažanka (Mercurialis) je u nás zastúpená dvoma druhmi.microphylla). Najrozšírenejším druhom je mliečnik chvojkový (T. Najčastejším rodom je mliečnik (Tithymalus) s mnohými druhmi. listy sú premenené na tŕne. polopúštnych oblastiach. ktorý deformuje listy. Plodom je tobolka.peplus). bez sukulentnej stavby. Tento druh často napáda hrdzovec hrachový (Uromyces pisi). Týmto nepriaznivým životným podmienkam sa prispôsobili tým. sú podopreté 2 listeňmi sfarbenými do žlta alebo červena (imitácia kvetných obalov). B . takže celé cyathium napodobňuje jednoduchý obojpohlavný kvet. Sukulentné druhy sú podobné kaktusom.  Do čeľade patria väčšinou tropické druhy (stromy a kry). Vidlice aj zložený okolík sú takisto podoprené listeňmi.zdravá rastlina.exiguus). mliečnik kolovratcový (T. mliečnik drobný (T. Bežným druhom listnatých lesov je zasa mliečnik mandľovitý (T. ktorý je jedovatý a na vzduchu tuhne. cyathiá) majú čiaškovitý tvar. pestovaná ako okrasná v záhradách. mliečnik okrúhlolistý (T. Bažanka trváca (M.rastlina napadnutá hrdzovcom hrachovým 109 .

154: Drieňovité (Cornaceae). na jar kvitnúci ker alebo malý strom. a .australis). Olej sa používa na technické účely. Plodom je 3-púzdrová tobolka. Pochádza z Madagaskaru. pochádajúci z Mexika. ⊕. Poinsettia pulcherrima). Maniok jedlý (Manihot esculenta) sa v trópoch pestuje b. výbežkatý (Swida stolonifera). kyslotrpkej chuti.horrida) alebo prýštec tučný (E. subtrópov a čiastočne mierneho pásma patrí ricín Obr.pulcherrima.milii) má sukulentnú stonku a listene cyathia sú červené. K úžitkovým druhom trópov.kvitnúci konárik.c .e .kvet. U nás sa častejšie pestujú ako okrasné izbové rastliny prýštec najkrajší (E. sfarbenými často do fialova.  Kvetný vzorec: . K 4. Svíb pochádza z Brazílie. Svíbovec floridský (Cynoxylon florida) má guľovité súkvetie drobných kvetov. d. žltými kvetmi v okolíku. obsahujú kyanogénne glykozidy. Pochádza zo Sev. Do čeľade patrí 14 rodov s viac než 110 druhmi. hlávkach a Obr. Aureovariegata). jednoročná bylina. predovšetkým jeho žlto panašovaná varieta (cv. Je to strom pestovaný na plantážach a Obr. 153: Ricín obyčajný (Ricinus communis) vrchlíkoch. ale aj vo farmaceutickom a textilnom priemysle.Najpočetnejší je rod prýštec (Euphorbia). G (1-2) Sú to stromy a kry s jednoduchými listami bez prílistkov. V listnatých lesoch je hojný svíb krvavý (Swida sanguinea) a svíb južný (S. Ameriky a u nás sa vysádza ako ozdobný ker. podobne ako zemiaky. a to ešte pred vypučaním listov. v trópoch viacročná. ktorý má niekoľko sto druhov sukulentných. Nemá sukulentnú stavbu a listy sú sfarbené do červena. Vzhľadom na obsah kaučuku v pletivách mliečnikovitých sa tento produkt využíva najmä z tropických kaučukodarných rastlín ako hevea parakaučuková.plod pre jedlé škrobovité hľuzy. kaučukovník brazílsky (Hevea brasiliensis). 152: Mliečnik obyčajný (Ricinus kolovratcový (Tithymalus helioscopius) communis). Veľmi obľúbený vždyzelený ker našich parkov je aukuba japonská (Aucuba japonica). kry s bielymi kvetmi v chocholíku a čiernymi nejedlými kôstkovicami. niekedy obalené petaloidnými listami. 110 . syn. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica. C 4. Podlhovasté červené kôstkovice (drienky) sú jedlé. A 4. ktoré sú podopreté štyrmi veľkými petaloidnými listeňmi. U nás rastie drieň obyčajný (Cornus mas). Jednopohlavné kvety má v metlinách. Ricín sa pestuje u nás ako okrasná rastlina letnička. V kvete je spodný dvojplodolistový semenník. V čerstvom stave sú ale hľuzy jedovaté. s drevnatejúcou stonkou a veľkými dlaňovito delenými listami. Výrazne zhrubnutú stonku až súdkovitého tvaru má napr. Prýštec ohnivý (E. Štvorpočetné kvety sú v okolíkoch.obesa). so semenami bohatými na olej. ale zároveň aj jedovatými. prýštec hrozný (E.

h . 155: Bršlencovité (Celastraceae): bršlen americký (Euonymus americanus). severoamerický bršlenec popínavý (C. a . Amerike.5.  Sú to menšie vždyzelené stromy alebo kry s jednoduchými striedavými listami.c . Na Slovensku sa pestuje juhoeurópsky druh cezmína ostrolistá (I. A 4. vždyzelený ker až menší strom s ostnatolaločnatými lesklými listami. Kvety sú malé a zoskupené do pazušných súkvetí. b. Plod je tobolka.fortunei). ktoré sa vyvinú na korálovočervené plody pretrvávajúce do jari.kvet. pre listy obsahujúce kofeín. h . Na Slovensku rastú 2 druhy: bršlen európsky (E. Plody sú tobolky alebo nažky s veľmi tvrdým osemením.orbiculatus).⊕. Pre tento druh sú charakteristické nafúknuté tobolky s veľkými hnedými semenami s tvrdým osemením. kry a liany s jednoduchými listami.scandens) a ázijský bršlenec kruhovitý (C.kvitnúci konárik. so štvorpočetnými alebo päťpočetnými kvetmi s veľkým žľaznatým diskusom. Je chránený. ktorého areál zasahuje aj na Slovensko. V rámci čeľade sa rozlišuje 50 rodov s 800 druhmi. Ako ozdobné kry sa vysádzajú ázijské druhy bršlen japonský (E.5. Obr.b . 156: Cezmínovité (Aquifoliaceae): cezmína tmavá (Ilex opaca). i až n . plod je kôstkovica. červenej farby. Semená po dozretí tobolky visia na dlhých vajíčkových šnúrach. Najväčším rodom je bršlen (Euonymus) s viac než 200 druhmi. g .K 4.verrucosus) ako kry v lesných spoločenstvách dubín a dubohrabín. Do čeľade patrí 5 rodov (asi 50 druhov) rozšírených v temperátnej zóne severnej pologule. Niektoré druhy majú v pletivách tracheidy s latexovým mliekom. Zriedkavo sa vysádzajú v parkoch aj bršlence (Celastrus).plod. Tu rastie v dubových lesoch.dozretý plod (tobolka). C 4. G(2-5) Sú to stromy. V Južnej Amerike sa pestuje na veľkých plantážach cezmína paraguajská (I. a. Kvety sú menšie 4početné.japonica) a panašované formy bršlena Fortuneho (E.konárik s kvetmi a plodmi. Je obľúbeným vianočným stromčekom v Sev.paraguaiensis). Využívajú sa na prípravu osviežujúceho zeleného čaju pod názvom „máté“.priečny rez semenníkom. Do čeľade patria 4 rody s viac než 400 druhmi s kozmopolitným rozšírením. len zriedka sú jednotlivé v pazuche listov. kôstkovica a bobuľa. i až k . Kvetný vzorec : .5.aquifolium).kvet 111 .semeno  Sú to dreviny viacmenej krovitého vzrastu s opadavými nepárnoperovito zloženými listami s prílistkami. Má drobné biele kvety. V južnej Európe rastie klokoč perovitý (Staphylea pinnata).europaeus) a bršlen bradavičnatý (E. Semená sú často obalené mäsitým mieškom (arillus). vzniknutým z vonkajšieho osemenia. Najväčší rod cezmína (Ilex) má viac než 300 druhov. Obr.

Často sa na južnom Slovensku splanieva vinič pobrežný (V.5. . c. Plodom je bobuľa. K 4. 4-5 početné kvety sú pravidelné. pochádzajúci zo Sev.samčí kvet.obojpohlavný kvet. 157: Viničovité (Vitaceae): vinič letný (Vitis aestivalis). ale poskytuje horšie víno a preto sa používa ako podpník pre vinič hroznorodý. pestovaný v mnohých odrodách. . A 4. Striedavé listy sú dlaňovito delené alebo dlaňovito zložené. C 4. Sukulentné druhy rastú v juhozápadnej Afrike. Úponky sa na konci rozširujú na prichytávacie platničky. A 4. K 4. G (2-5) Obr. Hlavná stonka končí ako úponka a ďalší rast preberá bočná stonka. s 2 vajíčkami v každom púzdre.caucasica). so 4 semenami. Podobný druh pavinič trojlaločný (P.5.5. čoskoro opadávajú a na kvete ostáva len krpatý drobný kalich. vždyzelená liana. ⊕. Paviniče sú veľmi dekoratívne na jeseň. g. prichytávajúce sa úponkami. Entomofilné rastliny. Pravdepodobne vznikol z divorastúcich druhov viniča lesného (V.5. .riparia). Šťavu druhu Cissus jattae používajú domorodci ako šípový jed. Korunné lupienky čiapočkovito zrastajú. Veľmi obľúbená nenáročná izbová rastlina je cisus antarktický (C. a . Kvetný vzorec : . ⊕. až so 4 m vysokým a hrubým kmeňom.5. Z amerických druhov sa u nás často pestuje vinič líščí (V. vyrastajúca v pazuche listu (sympódium). Z nich najznámejší kultúrny druh je vinič hroznorodý (Vitis vinifera). G (2) Sú to dreviny.  Kvetný vzorec : . f .5. Na zakrytie múrov a pergol sa pestuje pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia) a pavinič popínavý (P.d . Najväčším rodom je cisus (Cissus). Viničovité sú prevažne tropické rastliny s niekoľkými rodmi s areálom aj v temperátnej zóne severnej pologule (12 rodov a 700 druhov). Ameriky.inserta). . Listy má dlaňovito zložené z 5 úzko vajcovitých lístkov. s 300 druhmi. pretože sa krásne vyfarbujú.h piestik 112 . liany. lebo vytvára dokonalú kulisu z mozaiky listov.sylvestris) a viniča kaukazského (V.labrusca) odolnejší druh. Vrchný semenník je dvojplodolistový a dvojpuzdrový. zoskupené do metlín.kvitnúca rastlina. C 4.tricuspidata) s lesklými trojlaločnatými listami sa využíva na zakrytie budov. obojpohlavné alebo jednopohlavné (dvojdomé alebo polygamické).antarctica).

Sú to dreviny. U nás sa často vysádza ako ozdobný strom z Číny jaseňovec metlinatý (Koelreuteria paniculata) s nepárno perovito zloženými listami.kvitnúce vetvičky. Jaseňovec na semene.zizyfus jujubový (Z. h .kvet.inermis) poskytuje tzv. d tyčinka.slúži na výrobu osviežujúceho nápoja. obsahujúca kofeín .piestik. 159: Mydlovníkovité (Sapindaceae).kvitnúci konárik. ktorý sa lúpe a kompotuje metlinatý (Koelreuteria paniculata). b. Z cudzozemských treba uviesť paliurus tŕnitý (Paliurus spina-christi). U nás rastú autochtónne len 2 rody.10. ∞. čínske datle.K5. Obr. v krovinách a vo svetlých lesoch. Malé kvety tvoria vrcholíkovité súkvetie. Zo semien amazónskej paulínie nápojovej (Paullinia cupana) sa pripravuje pasta guarana. s kvetmi v metline a s nafúknutými tobolkami. f až h . V pletivách sú mliekovité alebo živicovité. Rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica) je dvojdomý tŕnitý ker s protistojnými listami a so súkvetím štvorpočetných zelenkastých kvetov. a . ktorý v Stredomorí rastie ako súčasť macchie.kvet. Majú striedavé perovito zložené alebo jednoduché listy. Mydlovník pravý (Sapindus saponaria) zo Strednej a Južnej Ameriky má plody s obsahom saponínu a ich oplodie sa používa ako mydlo.piestik. Dvojslivka čínska (Litchi chinensis) sa pestuje pre lahodný miešok Obr. 158: Rešetliakovité (Rhamnaceae). Rastie na výslnných kamenistých stráňach. i . Jujuba holá . Niektoré druhy rodu jujuba zizyfus (Zizyphus) majú jedlé plody.plod  Kvetný vzorec : . morfologicky podobné pravým datliam (Phoenix dactylifera). b. A 8. tŕnistý ker (tŕne premenné prílistky). Krušina jelšová (Frangula alnus) je ker s lámavými beztŕňovými konárikmi so striedavými listami a 5-početnými kvetmi. často jedovaté tekutiny s obsahom saponínu. prevažne kry.e . Druhy čeľade sú rozšírené v miernom. Jeho kôru používajú tiež na výrobu prečisťujúcich liekov.c .⊕. 113 .g . G (3) Sú to dreviny temperátneho (mierneho) a subtropického pásma. a .rez plodom (Vietnam a Malajzia). Semená obaľuje dužinatý miešok. Rešetliak karolínsky (Rhamnus carolinianus). z ktorých dozrieva spočiatku červená. f. Rastie na kyslých substrátoch. Plodom je kôstkovica. C5. z ktorých dozrievajú čierne kôstkovice. najmä však v subtropickom a tropickom pásme (58 rodov a 900 druhov). Z plodov a z kôry sa pripravuje prečisťujúci liek. Sú štvorpočetné alebo päťpočetné. neskoršie fialovočervená kôstkovica. šikmo súmerné alebo pravidelné päťpočetné kvety a rozmanité plody. Majú tŕnité brachyblasty s jednoduchými listami s malými prílistkami.jujuba var.

Terminálne púčiky sú veľké (obrovské) až 3 cm s lesklými hnedými živicovými šupinami a so šikmo súmernými päťpočetnými kvetmi. Plodom je ostnatá tobolka.piestik. pukajúca tromi chlopňami. k.d. 114 . Zdužinatená plodná stopka a semeno sú Obr. 160: Pagaštanovité (Hippocastanaceae): pagaštan osemmužný (Aesculus octandra). Príbuzný mangovník (Rhus glabra). Obličkovcovité rastú väčšinou v subtrópoch a trópoch (79 rodov a 600 druhov). načo poukazuje aj ojedinelé apokarpné gynéceum.g n . Ameriky. Plody sú rozmanité a môže to byť kôstkovica. G (3) Sú to dreviny s protistojnými. A5-8. s rôznorodým kvetným obalom.samčí kvet.hippocastanum).Obr. vnútri zvyčajne len s jedným veľkým semenom a hnedým lesklým osemením s veľkou belavou jazvou (hilum).l. Pochádza z Indie.m . n .K(5). a . Najznámejší rod pagaštan (Aesculus) je na Slovensku zastúpený dvoma introdukovanými druhmi: pagaštan konský (A.pavia) zo Sev. a .c kvet. Obličkovec západný (Anacardium occidentale) pochádza z tropickej Ameriky. ktorý sa nazýva pagaštan pleťový (A.konáriky so súkvetím. Súkvetím je vzpriamený strapec závinkov. Do čeľade patria 2 rody a 20 druhov.semeno   Kvetný vzorec : . x carnea) s bledoružovými kvetmi. Obličkovcovité predstavujú primitívnu čeľaď. veľmi dekoratívny v období kvitnutia. Mnohé druhy sú ovocné rastliny trópov.kvitnúci konárik. ovocnou rastlinou všetkých trópov.samičí kvet.plod. b. Stopka plodu hruškovito zdužinatie a na nej je obličkovitá nažka. Má veľké šťavnaté kôstkovice oranžovej farby. m . Vhodný je na výsadbu stromoradí alebo solitérov. niektoré poskytujú technické a liečivé suroviny. C4. V parkoch sa vysádza hybrid týchto druhov.súplodie indický (Mangifera indica) je najdôležitejšou . dlaňovito zloženými listami. f. 161: Obličkovcovité (Anacardiaceae): sumach hladký jedlé (oriešky kešu). Čeľaď prejavuje príbuzenské vzťahy k radu Rutales a k čeľadi Sapindaceae. Kvety sú menšie päťpočetné. Čeľaď má značne veľký praktický význam. menšie stromy a kry. so zloženými striedavými listami. c.e . ktorý je rozšírený na Balkáne a pagaštan paviový (A. tobolka alebo nažka. iné sa cenia ako ozdobné rastliny a mnohé obsahujú jedovaté sekréty. Pagaštan konský je veľký košatý strom (až 20 m).5.   Sú to dreviny.

Často sa sadí v parkoch pre dekoratívne chlpaté súplodia.verniciflua) z vých. jej listy obsahujú tanín. d .  Kvetný vzorec : . Pistácia pravá (P. c .javor poľný (A. Pistácia mastixová (Pistacia lentiscus) rastie v Stredomorí.5. A 4+4. U nás v záhradách sa niekedy pestuje zo Sev. Ázii a v Severnej Amerike (2 rody. heterochlamydeické. Na Slovensku sú pôvodné 4 druhy javorov. Je tiež obľúbenou parkovou drevinou. ktoré sú u nás introdukované. K 4. Javor mliečny (A.Škumpa vlasatá (Cotinus coggygria) je na Slovensku vzácnym a chráneným teplomilným krom. Jeho drevo sa používa v nábytkárstve na výrobu hudobných nástrojov. preglejok a pod. spôsobujú pri dotyku prudké zápaly kože. Javor horský (Acer pseudoplatanus) je častý strom horských bučín. V našich parkoch sa často sadí sumach pálkový (Rhus typhina) pre pekne zafarbené listy na jeseň.javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) 115 . Kvety tvoria bohaté metliny a Obr. Škumpe sú príbuzné rody sumach (Rhus) a sumachovec (Toxicodendron). Ázie poskytuje výborný čierny japonský lak.0.5. Sumachovce sú jedovaté.campestre). Kvety sú pravidelné. . niekedy chýba koruna. Z dvojplodolistového semenníka sa vyvinie krídlatá dvojnažka. je súčasťou macchií a poskytuje mastixovú živicu. b .platanoides).radicans). Najviac druhov javorovitých rastie vo vých. 150 druhov).sú to semená v sklerifikovaných tobolkách. G (2) A 5+5 Do čeľade patria dreviny s typickými dlaňovitými listami postavenými protistojne a obojpohlavnými alebo jednopohlavnými (javorovec jaseňolistý) kvetmi.platanoides) má listy s 5-7 končistými lalokmi. C 4. uhorské žlté drevo. Rozšírené kvetné lôžko vytvára v kvete žľaznatý terč.succedaneum). používaný v garbiarstve. Ameriky pochádzajúci a tiež jedovatý sumachovec koreňujúci (T.vera) tiež zo Stredomoria poskytuje pistácie.javor horský (Acer pseudoplatanus). Kvety tvoria ovisnuté strapce a krídla dvojnažky zvierajú ostrý uhol. 15862: Javorovité (Aceraceae): a . čiže zelené mandle . päťpočetné. ⊕. . Poskytuje tzv. Podobný lak poskytuje aj sumachovec voskový (T. Sumachovec fermežový (T.javor mliečny (A.

kde sa z jeho miazgy získava cukor (javorový sirup). Javor červený (Acer rubrum).c . Kvety menšie.plod.palmatum). päťpočetné. bobule alebo kôstkovice. Plodom je nažka s vrtuľovito ohnutými krídlami.samičie kvety. niekedy v panašovaných formách.krídla dvojnažky zvierajú tupý uhol.g .  Sú to prevažne tropické a subtropické dreviny s vysokým obsahom terpenoidov a taxínov v dreve a éterických olejov v listoch. podobne ako z javora cukrového (A.tataricum). Často sa sadí pri cestách a v parkoch (znáša strihanie).monspessulanum) s dlhostopkatými malými trojlaločnatými listami.dasycarpum) pochádzajúci tiež zo Sev. najmä dubín.campestre) je ker alebo strom našich lesov v teplejších oblastiach. k . Vzhľadom na ľahké rozmnožovanie a rýchly rast splanieva a vyskytuje sa ako cudzorodý prvok v lužných lesoch a popri riekach (napr. Zriedkavejšie sa u nás vysádza javor montpeliérsky (A. Z cudzokrajných druhov sa u nás pestujú najčastejšie druhy: kvetmi s krvavou korunou sa vyznačuje severoamerický javor červený (A. Americkým druhom je aj javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) s nepárno perovito zloženými listami (výnimočný znak čeľade). Rýchlo rastie. Je nebezpečný invázny druh. Pajaseň pochádza z Číny. ktorý na jeseň prefarbuje listy do karmínovočervena.saccharum = A.saccharinum). ktoré napomáhajú šíreniu plodu vetrom. na zboreniskách a pod. je dôležitou medonosnou drevinou. Pozná sa podľa striebristého rubu listov. a konárik s plodmi.samčie kvety. Dvojnažky sú v previsnutých strapcoch a dovnútra ohnutými krídlami. Plody sú tobolky. perovito zložené. strom s veľkými nepárnoperovito zloženými listami a drobnými žltozelenými kvetmi v bohatých súkvetiach. Krídla drobnejších dvojnažiek ležia v jednej rovine. b.rubrum). 116 . Má menšie päťlaločnaté listy s celistvookrajovými lalokmi. So srdcovito vajcovitými a na okraji pílkovitými listami s takmer rovnobežnými krídlami dvojnažiek sa vyznačuje teplomilný javor tatársky (A. Dunaj). Je dvojdomý (takisto výnimočný znak) a často sa sadí v parkoch. f. Vzhľadom na ľahké odnožovanie z koreňov sa vegetatívne šíri a splaňuje najmä pri plotoch. m semeno   Z tejto prevažne tropickej čeľade je u nás známy pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima). Podobný je javor cukrodarný (A. Javor poľný (A. Listy sú striedavé. Ameriky. Obr. často sa u nás pestuje v parkoch. Z východoázijských druhov sa vysádza v parkoch a záhradkách javor dlaňovitolistý (A. 163: Javorovité (Aceraceae). ktorý sa často pestuje v mestách.

listové stopky majú výrazné krídla.reticulata) . Plody citrónovníka čínskeho (C.j. K 4. obsahuje glykozid maringin. Z tropických a subtropických vždyzelených rutovitých najznámejší je rod citrónovník (Citrus).5. ⊕.Predná India. tmavožilkovanými kvetmi a silnou vôňou. Plody sú len 2-3 cm veľké. C. ktorého aromatické plody sa využívajú v potravinárskom priemysle.poskytuje plody cedrato. Typické sú najmä sploštené až krídlaté listové stopky. Semená majú viac zárodkov (polyembryónia). Citrónovník pravý (C.grapefruity. Citrónovník obrovský (C. Pochádza z juhovýchodnej Číny a kvitne celý rok príjemne voňavými kvetmi. Rastie na vápenitých pôdach teplejších polôh. Sú prevažne päťpočetné. alebo "cédrové drevo" (Cedrela odorata).Do čeľade patria mohutné tropické dreviny. známy pod menom kumkvát. Citrónovník rajský (C. Čeľaď rutovitých je morfologicky veľmi rozmanitá.limon) . Sladené albedo plodu je známy citronát. subsp. často na Slovensku splanie. listov a mladých výhonkov sa získava éterický olej. niekedy z väčšieho počtu plodolistov (citrónovník). C 4.  Kvetný vzorec : . Zo známejších kultúrnych druhov a krížencov treba uviesť tieto : Citrónovník médsky (C. Medzi tyčinkami a semenníkom je nápadný žľaznatý terč t. V Stredomorí rastie krovitý druh. voňavé. mahagónovníky. Citrónovník mandarinkový (C. bergamia) sa získava bergamotový olej. Plod je hesperídium. Francúzsko) melia japonská (Melia azederach) ako ozdobný ker. má listové stopky bez krídel. Tŕnitý ker . veľmi aromatické. Plody nie sú jedlé. A 4+4. sa používajú na výrobu marmelád a likérov a jeho listy sú liečivé ( Folia Aurantii ).známe citróny. používané v podobe džúsov.citrónovec trojlistý (Poncitrus trifoliata. sú známe pomaranče. Z jeho kvetov. Stredomorie . trifoliata) pochádza zo severnej Číny. Je odolný voči zime a preto sa používa ako podpník pre kultúrne citrónovníky a na získavanie zimuvzdorných hybridov. rastlina so zelenkastožltými kvetmi. zriedkavejšie štvorpočetné. ktorých šťavnatá dužina je nahorklá. C.5.aurantiifolia. čiže malé grapefruity. poskytuje plody . poskytuje menšie plody s oranžovým flavedom a albedom oddeliteľným od dužiny mandarinky. aurantium) . ktorý sa zriedkavo pestuje aj v teplejších oblastiach Európy (Maďarsko. Z južnej Európy pochádza ruta voňavá (Ruta graveolens). Všetkých zástupcov však možno veľmi dobre poznať podľa typickej arómy. Je liečivá.medica) . zriedkavejšie byliny známe ako aromatické rastliny s obsahom éterických olejov. u ktorého sa pri šľachtených kultivaroch nevytvárajú semená (partenokarpia). Stredomorie.maxima). Plodom je tobolka (jasenec) alebo bobuľovitý citrusový plod (hesperídium).acida) . kompótov a pod. ∞ ) A 5+5 Sú to dreviny (stromy a kry).poskytuje veľmi kyslú limetovú šťavu (limet juice). subsp. Khaya senegalensis). Vrchný semenník je z 5. silíc.sinensis) . z ktorých šťava sa používa prevažne na výrobu limonády (šťava obsahuje vitamín C a B1 a kyselinu citrónovú).pochádza z južnej Ázie. Kvety sú pravidelné. Pestuje sa ako okrasný ker.a. ekumarínov a terpenoidov v lyzigénnych nádržkách. najmä Západná India . ktoré sa ťažia pre kvalitné drevo mahagón (Swietenia mahagoni. poskytuje plody zvané pompelmus.India a Stredomorie. Listy sú perovito zložené alebo jednoduché (citrónovník). 117 . Citrónovník limetový (C. Je chránený.a. Kvety sú biele alebo ružové. Citrónovník horký (C. prípadne krovitý druh z východnej Ázie fagara jaseňolistá (Fagara schinifolia) = zantoxyl jaseňolistý (Zanthoxylum schinifolium). Obľúbená izbová rastlina a tiež rastlina japonských cisárov je citrónovník japonský (Fortunella japonica).pôvodom pravdepodobne z Číny. Plody sú veľké so žltým flavedom . Jediným našim pôvodným druhom z rutovitých je jasenec biely (Dictamnus albus) s veľkými ružovými. Mnohé druhy citrónovníka sa pestujú a ich taxonomické hodnotenie je veľmi ťažké pre tisíce rokov trvajúce kríženie.paradisi) je mohutnejšieho vzrastu. V parkoch sa zriedkavo pestujú ako nízke stromy krídlatec trojlistý (Ptelea trifoliata) a korkovník amurský (Phellodendron amurense). pomarančovej farby.vlhé trópy. ktorá sa používa na výrobu limonád. rozšírené kvetné lôžko. používané na výrobu marmelády a na získavanie šťavy.5. zriedkavejšie súmerné (jasenec). konzumované pre ich sladkú šťavu.India. G (2. Z kôry plodov poddruhu citrónovníka horkého bergamotového (C.4. veľké a prenikavo voňavé.aurantium) má dva poddruhy: plody poddruhu citrónovníka horkého pravého (C.

ľan tenkolistý (L. pričom každé púzdro je ešte rozdelené nepravou priehradkou. Niektoré ďalšie cudzokrajné druhy sa pestujú ako črepníkové okrasné rastliny. K jedlým druhom patrí u nás málo známy kysličkovec hľuznatý (X. Líši sa však najmä listami. 165: Ľan siaty (Linum usitatissimum) 118 . mydla. 3 alebo 4-početné. Vytvárajú tak typické troj alebo štvorlístky. alebo ľan žltý (L. (Oxalis acetosella) Ako ovocie sa zriedkavo objavujú v obchodoch plody egrešovca oblého (Averrhoa carambola) pod názvom karambola. Z divorastúcich druhov ľanu sa vyskytuje na lúkach nenápadný ľan prečisťujúci (L. 164: Kyslička obyčajná bežnou potravou juhoamerických Indiánov. syntetického kaučuku a pod. Má biele kvety červenofialovo žilkované. Malá čeľaď príbuzná pakostovitým.usitatissimum subsp. Pochádza pravdepodobne z juhozápadnej Ázie a severnej Afriky. kyslička obyčajná). Kvety má modrej. Kvety sú 5-početné. Niektoré druhy vytvárajú rôzne podzemné zásobné orgány.  Sú to byliny s jednoduchými. jednak ako textilná rastlina (L. Tobolka obsahuje 10 semien. Pomenovanie čeľade je podľa obsahu kyseliny šťavelovej.tenuifolium) s bledomodrými kvetmi. linolea. U nás rastie len niekoľko druhov ľanu (Linum).  Obr. Rastliny sú preto kyslej chuti a môžu sa používať do šalátov a pod. Najznámejším druhom je pestovaný ľan siaty (Linum usitatissimum).usitatissimum). pomocou ktorých sa aj vegetatívne rozmnožujú a vytvárajú tak celé polykormóny (kolónie) (napr. V našej flóre je zastúpená kyslička (Oxalis). Kvety sú 5-početné v chudobných závinkoch. Na stepných lúkach rastú vzácnejšie ľan rakúsky (L. z ktorého dozrieva tobolka.catharticum) s drobnými bielymi kvetmi. Pre textilné vlákna je dôležitá stonka obsahujúca sklerenchymatické povrazce okolo cievnych zväzkov. Plodom je 5-púzdrová tobolka.usitatissimum subsp. Ten je veľmi vysýchavý a preto sa využíva pri výrobe fermeží. Endosperm semien obsahuje až 35 % oleja. Je to jednoročná bylina s čiarkovitými listami. crepitans). najmä na kyslých pôdach rastie kyslička obyčajná (Oxalis acetosella). vrátane semenníka. Olej má využitie aj vo farmaceutickom priemysle. ktorý má na podzemkoch škrobnaté hľuzy. Pestuje sa jednak ako olejnina (L. Sú to voskovo žlté bobule s piatimi výraznými rebrami kyslej chuti s vysokým obsahom vitamínu C.austriacum). Ľan siaty je aj liečivou rastlinou. napr.flavum). Tobolky sú guľaté. bielej alebo ružovej farby. Výlisky sú krmivom. kyslička jedlá (Oxalis deppei). kde pred 5-6 tisíc rokmi vznikla jeho kultúrna forma. Na poliach a záhradách teplejších oblastí rastie ako burina žltokvitnúci kysličkovec európsky (Xanthoxalis fontana). ktoré sú zákonom chránené. Je Obr. koreňové hľuzy alebo šupinaté podzemky.tuberosa). väčšinou s úzkymi listami. V tônistých lesoch. napr. ktoré sú dlaňovito zložené. rýchloschnúcich farieb a lakov. Okrem oleja obsahuje aj sliz.

Plody patria medzi rozpadavé. Jediným zástupcom s perovito zloženými listami je bocianik rozpukovitý (Erodium cicutarium). pri ktorom sa chlopne tobolky náhle skrútia a vystrelia semená (seizmotaxia). Pochádza z Himalájí a u nás sa udomácnila najmä v priekopách a pri potokoch. Typickým lemovým druhom. 168: Netýkavka malokvetá Okrem toho sa aj pestuje ako okrasná letnička.tobolky.j. zápachom (napr.palustre). Známe okrasné muškáty (Pelargonium) pochádzajú najmä z južnej Afriky. 166). sú zobákovitého tvaru. drevnatejúcou stonkou a krvavočervenými kvetmi v nepravých okolíkoch a Obr.pusillum). V našej flóre rastie niekoľko druhov pakostov (Geranium). rastúcim na rozhraní lesa a lúky je teplomilný pakost krvavý (G. Netýkavka nedotklivá (I. Dolný K lístok je sfarbený a predĺžený do ostrohy. ale na rozdiel od nich k vystreleniu dochádza u šťavnatých plodov a impulzom býva dotyk (napr. pochádza zo severovýchodnej Ázie. K lúčnym druhom patrí pakost lúčny (Geranium pratense) s veľkými bledomodrými kvetmi.parviflora) má menšie bledožlté kvety. najmä lesných biotopoch. nachádzajúce sa v žľaznatých trichómoch najmä na listoch. ktoré pri dozrievaní vystreľujú semená podobne ako u pakostovitých. K nám bola zavlečená ako burina (tzv. uzavreté v trvácom kalichu a pri dozrievaní (vysychaní) dochádza k náhlemu vymršteniu 5 plodov s oblúkovito zahnutými zobáčikmi (Obr. 166 pakost močiarny (G. t. Takisto neofytným druhom je netýkavka žliazkatá (I. Podobá sa na Obr. na ktoré sa podobajú. robertianum). Tieto druhy. Kvety sú súmerné. (Impatiens parviflora) 119 . sa líšia najmä plodmi. Rastie ako burina. Zaujímavosťou sú plody . Od kysličkovitých. Mohutná bylina s veľkými ružovopurpurovými kvetmi. ktorý spôsobujú aromatické látky terpény.peltatum) s poliehavou stonkou a lesklými listami.pelargónie . 167: Pakost lúčny (Geranium pratense) muškát štítovitolistový (P. Obr. ktorý má kvety červenofialovej farby a rastie na vlhkých lúkach a pri potokoch. pozdĺž ktorých sa naďalej šíri. ich krížence a kultivary sú snáď najčastejšími okrasnými rastlinami okien a balkónov.Najmä byliny (prípadne polokry . ktorý nepríjemne zapácha a rastie na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt).muškáty) s typickými dlaňovitými listami a 5početnými kvetmi. Netýkavka (Impatiens) má zvláštnu stavbu kvetu. aj dažďová kvapka). kde vytláča pôvodnú vegetáciu. K jednoročným až dvojročným zväčša burinným druhom s drobnými kvetmi patria: pakost smradľavý (G.noli-tangere) má veľké sýtožlté kvety a rastie v tônistých listnatých i lužných lesoch.sanguineum). Najobľúbenejšími druhmi sú muškát krúžkovaný (Pelargonium zonale) s hrubou. Netýkavka malokvetá (I. Nenápadný.  Byliny s dužinatou stonkou a jednoduchými listami.glandulifera). ale hojný je aj pakost nízky (G.pakost smradľavý). Pakostovité sú charakteristické vôňou (muškát) resp. neofyt) a udomácnila sa v rôznych.

 Byliny väčšinou drobného a trsnatého až vankúšikovitého vzrastu. lomikameň cibuľkatý (S. Piestik je z 2 plodolistov. Z našich divorastúcich druhov sa v horských polohách vyskytuje ríbezľa alpínska (R.Ako črepníkové okrasné rastliny sa pestujú rôzne hybridy netýkavky sultánskej (I. C .Obr. Tieto druhy rastú vo voľnej prírode väčšinou v štrbinách skál horských až vysokohorských oblastí. B . D .Vo vysokých horách rastie u nás ďalších 15 druhov. Plodom je mnohosemenná bobuľa so zaschnutým K.pozdĺžny rez kvetom egreša.bulbifera). je mimoriadne otužilý a vydrží aj mráz -40 oC.bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia). Preto dokáže žiť na hranici možnosti existencie rastlinstva (napr. ktorá kvitne na žlto a zvláštnosťou je opeľovanie kvetov drobnými slimákmi. Na prameniskách nájdeme porasty slezinovky striedavolistej (Chrysosplenium alternifolium). Má červené bobule mdlej chuti a ríbezľa skalná (R. Pôvodná je v severozápadnej Európe.oppositifolia). Obr. rubrum) majú červené alebo biele plody. K zrastá na báze s C aj s A a vytvára kvetnú čiašku.alpinum).paniculata).walleriana). 5 početné.ríbezľa červená 120 . odráža ich veľkú životaschopnosť v sťažených podmienkach. Názvy týchto druhov ako aj samotný názov . lomikameň metlinatý (S. 169: Lomikameň aj chránené. V nižších polohách na lúkach rastie napr. Mnoho druhov rodu patrí pre svoj drobný vzrast k obľúbeným skalničkám. ktorý moschata) kvitne skoro na jar. Ríbezľa (Ribes). ktoré obsahujú pektín a preto sú vhodné na prípravu džemov a sirupov. lomikameň pižmový (Saxifraga protistojnolistý (S.egreš. 170: Bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia) lomikameň. Typické je vegetatívne rozmnožovanie prídavnými púčikmi. Z bežnejších sú známe lomikameň vždyzelený (S. alebo netýkavka balzamínová (I. z ktorého sa vyvíja tobolka. ale kyslej chuti. cibuľkami. Časti kvetu zrastajú do kvetnej čiašky (receptakulum) so spodným semenníkom. Ríbezľa červená (R. výhonkami a pod. napr. na arktických ostrovoch 83 o severnej zemepisnej šírky). s listami nahlúčenými do prízemnej ružice. 171: Kvety egrešovitých: A . ktorý je vyššieho vzrastu a rozmnožuje sa pacibuľkami v pazuchách listov. s menšími C lupienkami ako K. Kvety drobné. Kvety sú drobné v strapcovitých súkvetiach. Lomikameň (Saxifraga). väčšinou 5-početné. Mnohé z nich sú Obr.rubrum) je známy ovocný ker.ríbezľa zlatá.petraeum) má tiež strapce červených bobúľ. aj plnokvetými. pestované odrody (var.  Sú to známe ovocné i okrasné kry s dlaňovito zúbkatými až laločnatými listami.aizoides). najčastejšie s ružovými alebo červenými kvetmi. Z okrasných rastlín sa v záhradách bežne pestuje rastlina s mäsitými veľkými lesklými listami a ružovými kvetmi .balsamina).

reflexum) so sivozelenými tenkými listami a žltými kvetmi. Trojpuk drsný (Deutzia scabra) je podobný dekoratívny ker.acre) a rozchodník kvet šesťradový (S. Rozmnožuje sa aj vegetatívne mladými ružicami vyrastajúcimi na poplazoch. ktorý má menej početné kvety a žlté C lupienky. Podobným druhom s bielymi kvetmi je rozchodník biely (S. chlpaté. Rastie takisto na skalnatých miestach od nížin až po horské polohy. v ktorých udržujú vodu a sú tak schopné prežiť aj obdobie sucha. Obidva druhy majú žlté kvety a drobné striedavo postavené tučné listy. Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) je ker s bielymi. Rozchodník (Sedum). Plodom je mechúrik. 172: Rozchodník prudký (Sedum acre): A .habitus. pôvodom z Kaukazu s ružovými kvetmi a rozchodník skalný (S. Má čierne plody s typickou arómou a kyslou chuťou.jazmín. B . alebo ríbezľa krvavá (R. Podobným rodom je skalničník (Jovibarba).  121 . V našich horách na skalných substrátoch rastie skalnica horská (S. Vyniká vysokým obsahom vitamínu C. u pestovaných odrôd lysé.maximum). Plody sú jedlé oválne bobule.spurium).aureum) s lesklými listami a žltými kvetmi. ale jednotlivo alebo v pároch.(stepné lúky s kamenistými pôdami) rastú rozchodník prudký (S. zato majú zväčšený a rôznofarebný K.Ríbezľa čierna (R.montanum) s ružovými C lupienkami. K pestovaným druhom najmä na cintrorínoch a záhradách patria ešte rozchodník pochybný (S.sexangulare). Kvety vo vrcholíkovitých súkvetiach majú rozmanitú stavbu a neustálený počet kvetných častí. Skalnica (Sempervivum) má tučné listy v hustej prízemnej ružici a kvetonosná byľ vyrastá iba 1-krát za život (monokarpická rastlina).tobolkami. ale ploché listy má rozchodník najväčší (S. že majú vodné pletivá. Rastliny sú prispôsobené pre život v suchých oblastiach a extrémnych vysokohorských stanovištiach. Známe sú (Sempervivum tectorum) najmä okrasné druhy rodu hortenzia (Hydrangea). Z okrasných druhov sa pestujú . Egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa) je ostnitý ker so zelenkastými alebo červenkastými drobnými kvetmi.album).  Byliny alebo polokry sukulentného typu s tučnými listami. Obr.  Byliny alebo kry so 4-5 početnými kvetmi. s nevoňavými kvetmi v strapcoch so strihanými C lupienkami. Tučnolist stromovitý (Crassula arborescens) pochádza z južnej Afriky a u nás sa pestuje ako izbová sukulentná rastlina vhodná aj na bonsaje. Divo rastie veľmi zriedkavo v lužných lesoch. 173: Skalnica strechová protistojnými listami a plodmi .nigrum). Na suchých stanovištiach Obr.ríbezľa zlatá (R. na skalách (petrofyty) tým. intenzívne a sladko voňavými kvetmi. ľudový názov .sanguineum) so strapcami červených kvetov. ktorá má kvety v bohatých chocholíkoch a okrajové kvety sú neplodné. ktoré na rozdiel od ríbezlí nevyrastajú v strapcoch. Dužinaté.

A 5. na neplodných konárikoch sú 3-5 laločné. „zázračne“ liečivú rastlinu Číňanov poznajú na celom svete. článkovaná a na povrchu ryhovaná. Pochádza z Japonska. ktoré dozrievajú na budúcu jar. Kvitne až na jeseň zelenkastými kvetmi v okolíkoch. Niekedy je vyvinutá heterofýlia (bedrovník. posunutie času kvitnutia na jeseň (tropická krátkodenná rastlina). kvôli priaznivému účinku na Obr. s dlaňovito dielnymi lesklými listami. ktoré pochádzajú z východnej Ázie. Spodný semenník má na vrchu žľaznatý terč (stylopódium). V naších parkoch sa zriedka vyskytuje kalopanax (Kalopanax picta) a aralka tŕnistá (Aralia spinosa). koriander. ktoré majú veľkú. niekedy sa vytvára buľva (zeler). ktoré vyrastajú na stonkách. O podklad sa prichytáva krátkymi vzdušnými korienkami. G (2) Sú to väčšinou byliny s kolovitým koreňom.okolíkaté ) Kvetný vzorec: . často nesprávne pod menom Aralia sieboldii. Daucaceae . Plodom je kôstkovica alebo bobuľa.Kvetný vzorec: . Plody sú čierne bobule. K 5. ⊕. rozšírené najmä v miernom pásme sa vyvinuli z drevinných a tropických aralkovitých. vždyzelené listy. niekedy s niťovými úkrojkami (kôpor. A 5. G (5) Sú to dreviny alebo liany s jednoduchými až dlaňovito zloženými listami (šeflera). aralka tŕnistá (Aralia spinosa). ⊕. Všehoj ázijský (Panax gingseng) známy ženšen. Umbelliferae . i-plod (bobula) (afrodiziakum). Kvety sú 5 početné. C 5.  ( syn. Bylinné mrkvovité. so striedavými listami. Kožovité neopadavé zelené listy sú dvojaké. Na jeho tropický povôd poukazujú tieto znaky: drevnatá popínavá liana (v tropických lesoch sa takto dostal k svetlu). Je to stará čeľaď blízko príbuzná čeľadi mrkvovitých. C 5-10. zoskupené do okolíkov alebo klasov. a. 174: Aralkovité (Araliaceae). Ich stonka je dutá. nahé púčiky. nijaký odpočinok semien (nerušený rast v trópoch). K 5. Brečtan je zaujímavým pozostatkom treťohornej flóry u nás.organizmus človeka dvojito zložený list. na kvitnúcich a plodných konárikoch vajcovité s celistvým okrajom (heterofýlia). u niektorých druhov až nafúknutú listovú pošvu. d-súkvetie.mrkvovité. Obľúbenými izbovými rastlinami sú: fatsia japonská (Fatsia japonica ). fenikel) a len zriedka je čepeľ nedelená s celistvým okrajom (prerastlík). Šeflera dlaňovitolistá (Schefflera actinophylla) má dlaňovitozložené listy a pestuje sa aj v panašovaných formách. a vyrastanie mladých listov až v lete v čase najväčšieho tepla u nás. petržlen). Aralkovité rastú v trópoch a subtrópoch (70 rodov a 700 druhov). 122 . Čepeľ listu je najčastejšie perovito delená až niekoľkokrát perovito zložená. U nás rastie len jediný druh. drevnatá liana brečtan popínavý (Hedera helix). Rastie v lesoch a často sa pestuje v záhradách na múroch a cintorínoch.

mrkva (Daucus).aníz (Pimpinella anisum). Pravidelné kvety sú päťpočetné. zložený okolík a kvet Kvety sú drobné a tvoria jednoduchý alebo zložený okolík podopretý listeňmi (obal) a listeňcami (obalček). Okraj lupienkov je laločnatý s prostredným lalôčikom ohnutým smerom do stredu kvetu. Kalich je malý. kvet. ktoré však môžu aj chýbať. dvojnažka a plôdik. čiže na báze čnelky. Plodom je dvojnažka. Niekedy kvety tvoria hlávku alebo aj iné strapcovité súkvetie. ale aj chrobáky a muchy). obojpohlavné a len kvety na okraji okolíka sú niekedy súmerné a jednopohlavné .mrkva (Daucus carota).jednoduchý kvet (druhy podčeľade žindavovaté). Na vrchole semenníka. b .rasca (Carum). prierez (nažiek). vtedy je kvet súmerný. 176 : Mrkvovité (Apiaceae): a .tyčinkové alebo sú sterilné. stonke. visiace na plodonose karpofore. 175: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých: c . Z anatomických znakov treba uviesť schizogénne sekrečné kanáliky v koreni. Korunné lupienky sú biele alebo žlté. C lupienky sú smerom k okraju okolíka zväčšené. koreň kultúrnej formy. kvet.koriander (Coriandrum sativum). d . list. ktorá sa po dozretí rozpadne na dva plôdiky (nažky). s dlhým nechtíkom. plod a prierez plodom rozpoznať 5 hlavných rebier a 123 . e . Možno na nich dvojnažkou. Obsahujú silice a aromatické oleje. ktoré sa javí ako biologický celok . g . f . Kvety sú hmyzoopelivé (opeľovačmi sú včely. Tyčiniek je 5. často sotva badateľný. Pre taxonómiu mrkvovitých sú dôležité morfologické a anatomické znaky plôdikov Obr. Spodný semenník je zložený z 2 plodolistov.fenikel (Foeniculum).kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria). listoch a oplodí. je žľaznatý terč (stylopódium) a 2 blizny.Obr.

hypokotyl i epikotyl). dvojročná bylina s guľovitým habitusom (stepný bežec) so súkvetím podopretým dlhými ostitými obalmi.žindavovaté Sú to byliny s jednoduchými listami. Čeľaď je rozšírená najmä v severnom temperátnom pásme (300 rodov a 3000 druhov). brázdach sa tiahnu olejové kanáliky.graveolens var. resp. Podčeľaď : Apioideae .4 vedľajšie rebrá. koreniny) a liečivé rastliny. c . Kvety sú biele. Podčeľaď : Apioideae Obr. súkvetie hlávka alebo jednoduchý stiahnutý okolík. hviezdicovito rozložených listeňov. Medzi úžitkové rastliny tejto čeľade patrí zeler voňavý (Apium graveolens) .paštrnák (Pastinaca sativa) Podčeľaď : Saniculoideae . kvety v zložených okolíkoch. Rozdeľujeme ich na 2 podčeľade: 1. Obsahuje apiín a silice.angelika lesná (Angelica sylvestris). Drobné okolíky sú podopreté nápadným obalom zo žltozelených. Mnohé z nich sú úžitkové (zeleniny. bohatý na bielkoviny a tuky.bolševník (Heracleum zelerovaté sphondylium). Zeler voňavý sladký (A. d . Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) sa od praveku pestuje pre aromatické listy (prísada do pokrmov) a pre zhrubnuté 124 . V pletivách väčšiny druhov sú schizogénne kanáliky s obsahom terpenoidov. Žindava európska (Sanicula europaea) a jarmanka väčšia (Astrantia major) sú lesné druhy (bučiny) s dlaňovito dielnymi listami. v bunkách niektorých druhov sú alkaloidy a kyanidy s toxickými účinkami (bolehlav). Podobný výskyt má hviezdnatec čemericovitý (Hacquetia epipactis).dvojročná bylina s lesklými listami so širokými úkrojkami. a . Z pôvodnej flóry Slovenska sem patrí kotúč poľný (Eryngium campestre). e . dulce) sa pestuje pre zdužnatené stopky listov a pošvy ako zelenina.aníz (Pimpinella anisum). Pestuje sa ako zelenina pre vňať a zhrubnutú buľvu (tvorí ju zdužinatený koreň. od morského pobrežia až do vysokých hôr.zelerovaté Druhy tejto podčeľade sú tiež byliny so zloženými alebo viackrát delenými listami. b . terpénov i silíc. Semená majú endosperm. 2.rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). preto semená mrkvovitých nepožierajú živočíchy. Hlavné rebrá sú niekedy krídlaté (anemochória) alebo s ostňami a háčikmi (zoochória) a vo vedľajších rebrách. Podčeľaď : Saniculoideae – žindavovaté. Z vývojovej stránky mrkvovité predstavujú paralelnú čeľaď s aralkovitými a sú v skutočnosti ich zjednodušeným bylinným typom. Rastie na poľných medziach a pasienkoch. 177: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých.

Má typickú vôňu „Maggi“. 125 . Drobné žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Koriander siaty (Coriandrum sativum) je jednoročná bylina s výraznou heterofýliou. priečne rezy plodom: j . ch. Kvety sú biele alebo ružové. Ligurček lekársky (Levisticum officinale) je mohutná bylina s veľkými 2-3 krát perovito zloženými listami a žltými kvetmi.petržlen (Petroselinum). Bazálne a dolné stonkové listy sú dlho stopkaté. Pestuje sa v niekoľkých kultivaroch pre aromatické plody (korenina). Listová čepeľ je dvojite až trojite perovito strihaná. medziach a ako burina na okrajoch polí a v trvácich krmovinách. heterofýliou. Olšovník rascolistý (Selinum carvifolia) a smldníky (Peucedanum) sú častou zložkou vlhších lúk a pasienkov.i . Bazálne listy sú celistvé. Zložené okolíky bielych kvetov sú na spodku kryté obalom z veľkých perovito strihaných listeňov. d . sú guľovité. obsahujú koriandrovú silicu. Stredný kvet v okolíku je často hnedofialový.paštrnák (Pastinaca sativa). Vajcovité dvojnažky majú zreteľné hlavné rebrá. dolné stonkové listy perovito strihané a horné stonkové listy dvojito až trojito perovito strihané s nitkovitými úkrojkami. Odpradávna sa pestuje v Prednej Ázii a v južnej Európe pre aromatické plody (korenina) a liečivo. Kŕmne odrody majú biely až žltkastý koreň. Pôvodný je v Stredozemí. Pochádza pravdepodobne z južnej Európy.archangelika (Archangelica). Pochádza z Prednej Ázie a kedysi sa hojne (dnes zriedka) pestoval ako liečivá a koreňová rastlina. Mrkva obyčajná (Daucus carota) je divorastúci druh.petržlen. k -mrkva. g . Miestami sa pestuje ako liečivá rastlina. f . Rasca lúčna (Carum carvi) je naša pôvodná dvojročná lúčna rastlina. Byľ je hladká. Rastie na okrajoch ciest. Plôdiky sa používajú ako korenina do sladkého pečiva v cukrárstve. Pochádza zo Stredomoria a pestuje sa pre aromatické plody Obr. U nás rastie hojne na suchých lúkach. Nažky sú štetinaté s háčikmi. chlpaté. Skučeravené listy má forma crispum. koreň biely. aromatické. Žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Z ostatných u nás divo rastúcich druhov sú najhojnejšie: kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris) je väčšia trváca zelenosivá bylina s delenými listami. horné stonkové listy sú na veľkých bruchato nafúknutých pošvách sediace.bolševník (Heracleum páperistá bylina s výraznou sphondylium). pasienkoch. sušené listy sa pridávajú do koreninových zmesí.bolehlav (Conium maculatum). Pre obsah cukru a karoténu vo valcovitom koreni s hrubým sladkým kôrovým pletivom sa pestuje oddávna pod menom karotka. b (korenina). Oddávna sa pestuje pre voňavé listy. l . Boli vyšľachtené početné odrody.plody: a . nie je však známa divo rastúca.fenikel (Foeniculum). Archangelika lekárska (Archangelica officinalis) je mohutná trváca bylina s malým podzemkom. Kôpor voňavý (Anethum graveolens) má listy troj až štvornásobne strihané na niťové úkrojky. m fenikel. Anisum koriander (Coriandrum). Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare) je statná sladko aromatická bylina podobná kôpru. Rastie na medziach a výslných stráňach i ako burina vo vinohradoch a pod. ktoré obsahujú kôprovú silicu (zeleninová korenina).zeler (Apium vulgare) je jednoročná. Vo všetkých častiach obsahuje silice. Paštrnák siaty (Pastinaca sativa) je dvojročná rastlina s perovito zloženými listami. dvojročná bylina s priamou chlpatou ryhovanou byľou.korene (zelenina). sativa) sa pestuje ako koreňová zelenina. pochádza pravdepodobne z východného Stredozemia.sativa). Paštrnák siaty pravý (P. Listy sú 2-4 krát perovito dielne s úzkymi úkrojkami. Zrelé dvojnažky sa nerozpadávajú. zelenkastobiele. pri výrobe likérov. Bedrovník anízový. sivo oinovatená.bolehlav. e (Pimpinella anisum. h . jemne graveolens).maximus mrkva siata (D. Je to významná medonosná rastlina (dlho kvitne). v lekárstve. nezhrubnutý. Nažky sú páperisté. aníz . 178: Mrkvovité (Apiaceae) . okolík bez obalov. rasca (Carum carvi).sativa subsp. lúk a v priekopách. Pochádza z Prednej Ázie. okolíky sú polguľovité. Z tohto druhu vznikla v Prednej Ázii krížením s D.

Listy sú 2-3 krát perovito zložené. kry i liany vyznačujúce sa obsahom indolových alkaloidov strychnínového typu (strychnín. objímavé až prerastené listy. Horec (Gentiana) má niekoľko druhov s veľkými modrými alebo žltými kvetmi. ktorý je pôvodný na Kaukaze. Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum) je dvojročná rastlina s hladkou oinovatenou červenkastohnedo škvrnitou byľou.  Byliny s jednoduchými sediacimi listami postavenými protistojne a zrastenolupienkovými kvetmi s rúrkovitou C. Celá rastlina je štetinatá. K vzácnym horcom dnes už patrí horec pľúcny (G. Rozpuk jedovatý (Cicuta virosa) rastie na brehoch vôd. V Indii je pôvodný strychnínovník indický (S. Pestuje sa aj v záhradkách. ktoré spôsobujú horkú chuť. pri vädnutí páchnu myšinou. Horce sú chránené rastliny pre ich vzácny výskyt.cerefolium) je jednoročná nitrofilná rastlina s aromatickými listami (vonia ako hašlerky). Rastie na lúkach od nížin do hôr. Taxonómia horcov je zložitejšia. Plod je dvojplodolistová tobolka pukajúca chlopňami. vomocin). brucin. Miestami v okolí parkov. horcovka (Comastoma). Z jeho kôry sa vyrábajú šípové jedy. Na jeseň zasa rozkvitá v horách ďalší.nux-vomica). Pri dotyku spôsobuje kožné i sliznicové ekzémy. dávivé orechy). Plody sú veľmi toxické pre obsah koniínu. Trebuľka voňavá (A. Obr. Sú napr. Mladé rastliny sa skrmujú. veľmi dekoratívny horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea). Nebezpečný invázny druh. Niektoré druhy afrického pôvodu majú aj jedlé plody . Niekedy sa v parkoch pestuje boľševník obrovský (H. súčasťou rôznych anestetík. celistvookrajové. Sú napr. ktorá sa na vlhších miestach stáva burinou (vegetatívne rozmnožovanie podzemkovými poplazmi). Rastú najmä v horských až vysokohorských polohách. Alkaloidy sa však používajú aj v lekárstve. U nás dosahuje výšky až 4 m a priemer stonky majú až 10 cm. Kvitne koncom leta. loganin.  Tropické stromy. Z rodu horec (Gentiana) boli vyčlenené jednokveté druhy do rodov: horcokvet (Ciminalis). horcovník (Calathiana). "kurare" jedov. Plody sú jedovaté. Trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris) je hojnou rastlinou rastúcou popri cestách a v lesoch. napr. Boľševník borščový (Heracleum sphondylium) je mohutná trváca bylina s nepárno perovito delenými listami rozmanitého tvaru.Prerastlík (Bupleurum) ako jediný rod z čeľade má jednoduché. Tieto látky podporujú tvorbu žalúdočných tráviacich štiav a preto sa niektoré horcovité využívajú ako liečivé rastliny i v likérnictve ako prísada do destilátov.angelika lesná (Angelica sylvestris) a kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria).pneumonanthe) vyskytujúci sa zriedkavo na vlhkých slatinných a rašelinných lúkach nižších polôh.falcatum). ktorý má veľmi jedovaté plody i semená (tzv. najmä pozdĺž potokov splaňuje. zložkou tzv. strychnínovník tŕnitý (Strychnos spinosa) pochádzajúci z Madagaskaru.horčiny a glykozidy. Pri potokoch rastú 2 podobné druhy . Z oblasti Venezuely a Kolumbie pochádza strychnínovník jedovatý (Strychnos toxifera).mantegazzianum). 179: Horec žltý (Gentiana lutea) 126 . Pre horcovité sú typické obsahové látky . ktoré používajú najmä Indiáni v povodí Amazonky do hrotov šípov na lov zveri i proti nepriateľom. Pôsobia ako prudké nervové jedy.bobule. 4-5-početnou. Celá rastlina je prudko jedovatá (obsahuje cikutoxín). Z niekoľkých druhov je v teplejších oblastiach najčastejší prerastlík kosákovitý (B. prípravkov na dočasné ochrnutie pri odchyte zveri alebo veterinárnych zákrokoch. resp.

pochádza z južnej Afriky a Madagaskaru (napr. U nás sa pestuje zriedkavo. Liečivá rastlina. kožovitými listami. V našej flóre rastie jediný domáci druh luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria). ktoré podobne ako horce povzbudzujú trávenie.punctata). Rastú najmä v horských polohách. K liečivým rastlinám patrí zemežlč menšia (Centaurium erytraea). plod tobolka. pretože tyčinky sú prirastené k piestiku a vytvárajú stĺpik (gynostémium). Semená sú prudko jedovaté.lutea) a horca bodkovaného (G. najčastejšie protistojné. Má Obr. 180: Horcokvet lekársky Obr. Obr.Podzemky s obsahom horkých látok sa využívajú najmä so žltokvitnúcich druhov mohutného horca žltého (G.major) s väčšími kvetmi. Známejší zástupcovia sa využívajú ako okrasné rastliny. lúkach a pod. Má menšie kvety žltkastej až bielej farby. Vytvára rozsiahle porasty a preto sa aj využíva v záhradách a cintorínoch na zakrytie pôdy. pretože nevydrží mráz. Podobne sa pestuje aj zimozeleň väčšia (V. 181: Zemežlč menšia (Centaurium erytraea) drobné ružové kvety vo vidlici s dlhou C rúrkou. Kedysi pestovaná ako medonosná rastlina. Rastie na lúkach a pasienkoch. Známy horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii) skrášľuje skalnaté vápencové biotopy a vytvára v horách jarný aspekt. Peľové zrná sa zlepujú do hrudky (polinárium). Je to ker s kožovitými kopijovitými listami a veľkými červenými. Domáca v severnej Amerike. niektoré druhy so sukulentnou stavbou. ale kvety sú menšie. väčšina druhov rastie v trópoch. Listy sú jednoduché. na pasienkoch. (Nerium oleander) Typickou stredozemskou rastlinou je oleander obyčajný (Nerium oleander). Zimozeleň menšia (Vinca minor) je rastlina dubovohrabových lesov. podobne ako na horských lúkach horcovník Obr. lianami i bylinami. Vyskytuje sa v teplejších oblastiach na suchých stráňach a stepných lúkach i riedkych dubových lesoch. V krajinách južnej Európy je veľmi častou okrasnou drevinou parkov a mestskej zelene. Tobolka kopijovitého tvaru. 182: Oleander obyčajný Pochádza z južnej Európy. Páperisté semená sú ľahko roznášané vetrom. ružovými alebo bielymi kvetmi. Používa sa vňať s obsahom horčinových glykozidov. v ktorej sú semená s páperistými výrastkami. Pachypodium). mechúrik. Pestovaná i splanelá glejovka americká (Asclepias syriaca) je mohutná rastlina s ružovými kvetmi v okolíkoch a veľkými tobolkami. Niekoľko druhov má sukulentnú stavbu.  Čeľaď zastúpená drevinami. Je tiež chránený a podzemky sa získavajú z pestovaných rastlín. 183: Luskáč jarný (Calathiana verna). Kvety sú 45-početné. 127 . Plodom je tobolka. resp. Horec bodkovaný rastie hojnejšie v žulovej časti Tatier a vyšších hôr. Clusiov (Ciminalis clusii) (Vincetoxicum hirundinaria) Horček (Gentianella) má niekoľko druhov podobných horcom.  Sú to dreviny i byliny so vždyzelenými. Kvety sú 5-početné zvláštnej stavby.

ktoré sa využívajú v lekárstve na podporu srdcovej činnosti. Najväčší význam má náprstník červený (D. ale aj okrasné.purpurea). listy sú zakrpatené. došlo k zdužnateniu stonky.lanata) s hnedofialovými kvetmi a belavým dolným C pyskom. látky využívané v lekárstve (náprstník.pyštek. Do čeľade patria aj parazity alebo poloparazity. K (5). Význam majú liečivé rastliny. alebo poľné a záhradné buriny. Plodom je tobolka. obsahujú glykozidy alebo saponíny.očianka. listy v podobe šupín). Kvety majú C veľmi rôznorode utváranú.  Kvetný vzorec : . ktorý sa pestuje ako liečivý. Mnohé druhy krtičníkovitých majú typický nepríjemný zápach (napr. G (2) Prevažujú byliny. pyskovitú (papuľka) alebo s ostrohou (pyštek).krtičník. ktorých centrom rozšírenia je najmä južná Afrika. C náprstník. Význačné sú najmä kvety. terminálny kvet je pravidelný. pyštek). kvetonosná byľ s jednostranným strapcom veľkých kvetov s lievikovitou C vyrastá až v druhom roku. stapélie (Stapelia). . pelorický kvet. alebo iných i vrcholíkatých súkvetiach. čermeľ). od takmer radiálnej (divozel) až po súmernú s C rúrkou (náprstník). Kvety sú hmyzoopelivé. B . Poloparazity sú na nerozoznanie od iných druhov a sú to väčšinou lúčne druhy (očianka. Listy majú najčastejšie jednoduché a veľmi rôznorodé. Tento jav sa využíva aj pri šľachtení okrasných foriem. krtičník). divozel). C (5-4).Veľmi známa je izbová liana hoja vosková (Hoya carnosa). Prirodzene rastie v lesoch západnej Európy. V našich lesoch rastie žltokvitnúci náprstník veľkokvetý (D. Pestuje sa ako bytová rastlina. Najviac druhov rastie v miernom pásme. klasoch. 184: Kvety krtičníkovitých: A . Náprstníky sú jedovaté. Majú hranaté dužinaté stonky. Má jednoduché tuhé voskové listy a malé kvety v guľovitých vrcholíkoch. Pochádza z Číny. Najčastešie sú kvety v súkvetiach a to v strapcoch. stromy sú výnimočné (paulovnia).grandiflora). tj. A 5-2. Pochádza z Balkánu a obsahuje podobné látky ako predošlý druh. ktorých veľké päťcípe koruny sú hladké akoby z vosku. F . Zvláštnosťou býva u viacerých zástupcov tzv. E . Niektoré pripomínajú morské hviezdice. ktoré vyrastajú na visiacich vláknitých stonkách. G . Niektoré sú jedovaté. Obr.veronika 128 . pričom ostatné kvety sú súmerné (divozel. U sukulentných druhov. Kvitne však zriedkavo. Parazity majú pozmenenú stavbu tela (chýba chlorofyl. aj ako okrasný pre dekoratívne veľké červené kvety.divozel. Liečivým druhom je tiež náprstník vlnatý (D. Ceropégia woodová (Ceropegia woodii) má podzemnú hľuzu a sukulentné listy srdcovitého tvaru. D . Druhy náprstníka (Digitalis) sú dvojročné. Takými sú napr.všivec. Obsahujú kardiotonické glykozidy.

K lúčnym druhom patrí veronika obyčajná (V. iné patria medzi lúčne rastliny. Veroniky sa poznajú podľa 4. veronika lesklá (V. pomocou ktorých sa korene rozrastajú. napr. Rozsiahlym rodom je veronika (Veronica). väčšinou so žtými kvetmi. Rastie vo svetlých listnatých lesoch i na pasienkoch. veronika roľná (V. Obsahovými látkami sú saponíny. ktoré majú normálne vyvinuté zelené listy. 187: Štrkáč menší liečivé (očianka. Niektoré sú aj Obr. alebo v strapcoch. Sú to dvojročné rastliny s prízemnou ružicou listov. Veronika lekárska (V.beccabunga). slizy a flavonoidy. Kvety sú jednotlivé v pazuchách listov. 5-početné kvety majú tanierovitú C.officinalis) je liečivá. Iné druhy patria medzi vysokohorské veronika kríčkovitá (V. ktorými čerpajú živiny z hostiteľskej rastliny. mohutného vzrastu. Majú mäkkoplstnaté listy a rastú na výslnných stráňach. 185: Náprstník červený (Digitalis početnej C modrej farby a v kvete (Verbascum phlomoides) purpurea) sú len 2 tyčinky. Medzi poľné jednoročné buriny patria veronika perzská (V.polita). štrkáč (Rhinanthus) alebo čermeľ (Melampyrum). ktoré sa navzájom veľmi podobajú. napr. 188: Pyštek obyčajný Obr. (Rhinanthus minor) (Linaria vulgaris) 129 . Preto je pyštek častou burinou polí a záhrad.chamaedrys).hederifolia). ktoré sú buď tiež v pazuchách listov alebo tvoria terminálne súkvetie.fruticans). okrajoch ciest. zdravienok). úhoroch a pod. Pyštek obyčajný (Linaria vulgaris) je známou rastlinou so žltými kvetmi s ostrohou.phlomoides). veronika potočná (V. sú takmer lúčovito súmerné a usporiadané do štíhlych paklasov. Mnoho druhov je poľných a záhradných burín. zdravienok (Odontites).persica). Sú to väčšinou lúčne druhy. Niekoľko druhov nájdeme pri potokoch a na vlhkých stanovištiach.Podobné využitie ako náprstníky majú aj niektoré druhy divozelu (Verbascum).arvensis) alebo veronika brečtanolistá (V. Zvláštnu skupinu krtičníkovitých tvoria poloparazitické druhy. Niekoľko ďalších druhov rastie na suchých a výslnných lúkach v teplejších oblastiach. 186: Divozel sápovitý Obr. očianka (Euphrasia).Obr. Liečivými druhmi sú divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum) a divozel sápovitý (V. Na koreňoch má vegetatívne pupene. Je zároveň aj indikátorom kyslých pôd. ale pod zemou vyrastajú z koreňov haustóriá.

Niektoré ďalšie druhy rastú na suchých lúkach a pasienkoch a ich Obr. 189: Krtičník hľúznatý koreňoch iných rastlín. Pod zemou majú hľuzovito zhrubnutý útvar. Medzi karanténne buriny sa zaraďujú záraza kumánska (O. tabak. U nás rastú len 2 rody. V záhradách sa často pestuje papuľka väčšia (Antirrhinum majus). 191: Tučnica obyčajná hostiteľmi sú napr. palina. Má veľké pyskovité kvety rôznych farieb. Kvety sú rôznych farieb: fialové. Do čeľade patrí jeden rod .paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa).  Nezelené bezchlorofylové parazitické rastliny s dužinatými. ďalej záraza konáristá (O. Rastie v listnatých lesoch na jar. podobná zárazám. rajčiak). prameniskách alebo priamo vo vode.záraza (Orobanche) s niekoľkými navzájom ťažko rozlíšiteľnými druhmi. Plodom je tobolka s veľkým množstvom veľmi drobných. nevädza a pod. Je to bezchlorofylová rastlina žltkastej až ružovej farby s hrubou dužinatou stonkou a šupinovitými listami. Bublinatky (Utricularia) sú vzácne vodné rastliny s niťovitými listami. (Pinguicula vulgaris) hluchavkovité. Kompenzujú tým zníženú pravdepodobnosť kontaktu vyklíčeného semena s koreňom hostiteľskej rastliny. napr. ktorými sa vegetatívne rozmnožujú. vodné mechúriky v (Orobanche ramosa) 130 . žltkasté alebo hnedé. ľuľku a slnečnici.cumana) parazitujúca najmä na slnečnici ročnej. Patrí medzi ne strom s modrofialovými kvetmi s príjemnou prenikavou vôňou a veľkými srdcovito vajcovitými listami . červenkasté. U vodných rastlín aj z iných čeľadí je to pomerne častý jav. Dreviny sú v tejto čeľadi výnimočné. niekedy aj (Scrophularia nodosa) hospodársky významných (slnečnica. 190: Záraza konáristá  Mäsožravé rastliny žijúce na vlhkých stanovištiach. Pôvodná je v Japonsku. krtičník hľúznatý (Scrophularia nodosa). šupinovitými listami a súmernými pyskovitými kvetmi v strapci alebo klase. ale o to nápadnejší je svojim typickým zápachom. u nás sa pestuje často v mestách a parkoch (niekedy vymŕza). z ktorého vyrastajú haustóriá ku koreňom hostiteľskej rastliny. takmer mikroskopických semien. Obr.ramosa) na konope. lipkavec. Úplne parazitickou rastlinou na koreňoch drevín je zubovník šupinatý (Lathraea squamaria). na ktorých sa zakladajú adventívne pupene. Okrem toho sú na listoch ponorených pod vodou tzv.K lesným druhom patrí napr. tabaku. Má nenápadné hnedočervené kvety. ďatelina. Tieto rastliny parazitujú na Obr.

Majú tučné. Naše jasene sa dobre rozlišujú aj podľa púčikov. Kultivary určené na konzervárenské spracovanie plodov majú menej oleja (8%). Oliva európska (Olea europaea). Najbežnejším je jaseň štíhly (F. 193: Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) (F. jaseň mannový sivé a jaseň úzkolistý hnedé. Plody sú veľmi rozdielne: tobolka (orgován). Naopak vlhkomilným druhom je jaseň úzkolistý (F. Na bezlistej stonke sa nachádza jediný kvet s ostrohou. Jeho kvety sú nahé. hudobných nástrojov a pod. Tučnica obyčajná (P. 192: Oliva európska (Olea europaea) Slúžia ako pochutina obľúbená v juhoeurópskych štátoch. Plodom jaseňov je nažka s krídlom. Stromy s nepárno perovito zloženými listami. pomocou ktorej dochádza k rozkladu tela uloveného živočícha. obojpohlavné i jednopohlavné. väčšinou pôvodom z amerického kontinentu. Tučnice (Pinguicula) sú mäsožravé rastliny. Je to vysoký strom rastúci v tzv. Je strom so vždyzelenými kožovitými kopijovitými listami a drobnými kvetmi.vulgaris) má fialový a tučnica alpínska (P. Kvety bublinatiek sú súmerné. na ktoré sa hmyz prilepí a tráviace enzýmy telo rozložia. alebo perovito zloženými (jaseň). Dosahuje nižší až krovitý vzrast. Kvety sú štvorpočetné.  Sú dreviny. Jaseň štíhly má púčiky čierne.angustifolia). Rastie v teplých obastiach. Plodom je kôstkovica oválneho tvaru veľkosti drobnej slivky. v lesostepiach a teplomilných dubinách. forzítia. vytvárajú bohaté a voňavé metliny. listové úkrojky sú širšie a kvety sú na rozdiel od iných jaseňov hmyzoopelivé. Oba druhy patria medzi vzácne rastliny a rastú na vlhkých miestach horských polôh. kôstkovica (oliva). prípadne sa pestujú kvôli plodom ako pochutina a olejnina (oliva). Praktický význam má jeho kvalitné drevo.excelsior). Jaseň (Fraxinus). suťových lesoch spolu s javormi a lipami. U nás pôvodne rastú 3 druhy. Obr. Vzácnejším i chráneným druhom je jaseň mannový (F.alpina) biely kvet. Na povrchu listov sú lepkavé žliazky (tentakuly). mäsité listy (odtiaľ názov) v prízemnej ružici. zob vtáčí). V parkoch sa niekedy pestujú aj cudzokrajné jasene. Rastie v lužných lesoch pri väčších riekach juž. napr. stromy alebo kry s protistojnými listami buď jednoduchými (napr.americana) alebo jaseň červený Obr. nažka (jaseň). bobuľa (zob vtáčí). kde často tvorí typický obraz krajiny. žltej farby. ktoré majú iný spôsob chytania hmyzu. Na vnútorných stenách mechúrikov sú žliazky obsahujúce tekutinu.pennsylvanica). Oliva je pravdepodobne známa len v kultúre v rôznych odrodách a formách a vyskytuje sa i pestuje v oblasti Stredozemného mora. Z jej oplodia sa získava potravinársky najhodnotnejší olivový olej (15-40%). ale listové úkrojky sú užšie. cyklopy). 131 . jaseň americký (F.podobe nafúknutých bubliniek (odtiaľ názov rastliny). Kvety bez kvetných obalov sú v metlinách. ktoré je pružné a ohybné a používa sa na výrobu nábytku.ornus). najmä v stupni listnatých lesov. ktorý sa podobá vzrastom na jaseň štíhly. Využívajú sa najmä ako okrasné dreviny. Slovenska. ktoré slúžia na chytanie drobných vodných živočíchov (dafnie.

známy Obr. Kvitne v máji. Ľudový názov tohto kra „zlatý dážď “ je nesprávny. Pochádza z Japonska.drummondii). V záhradách a parkoch sa najčastejšie pestuje kríženec zlatovky previsnutej (F. okrajoch lesov aj vďaka vegetatívnemu šíreniu. Kvitne skoro na jar pred vyrašením listov. Listy sú jednoduché. Ázii. Nápadný je v zime čiernymi bobuľami. Rastie na vlhších horských lúkach a pestuje sa ako okrasná i medonosná.  Sú byliny. orgován perzský (Syringa persica) pôvodná v juž. ktorý má širšie vždyzelené. Pestuje sa najmä ako skalnička. Zlatovka (Forsythia) je ker so žltými kvetmi vyrastajúcimi z brachyblastov na prútovitých konárikoch. Zob vtáčí rastie prirodzene v krovitom podraste dubohrabových lesov. Jeho plodom sú tobolky.viridissima) pod názvom zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia). striedavo postavené. Najnápadnejším Obr. Plodom sú tobolky. Pre človeka sú jeho plody mierne jedovaté. Kvety 5-početné.subulata). Význam majú najmä niektoré okrasné rastliny. 194: Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) najmä tým. Z vysokých druhov kvitnúcich v lete sú to flox metlinatý (P.  Prevažne byliny s protistojnými listami. a juhových. 3-plodolistový semenník sa mení na tobolku. Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) je známy okrasný ker so srdcovitými listami a metlinou drobných voňavých kvetov fialovej alebo bielej farby. Nižšieho vzrastu je flox Drummondov (P. Poliehavé stonky s ihlicovitými prezimujúcimi listami má flox šidlolistý (P. Vojnovka belasá (Polemonium coeruleum) (Obr. lúčovito súmerné až takmer súmerné vo vrcholíkoch. že kvitne aj v „teplejších“ zimách už v decembri. často s poliehavými alebo popínavými stonkami. nakoľko sa používa pre štedrec ovisnutý z čeľade bôbovitých. Obr. ktorý kvitne na jar a vytvára nízke vankúšovité porasty. Flox (Phlox) pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestujú niektoré okrasné druhy vo veľkom počte rôznofarebných foriem. Používa sa aj na živé ploty. Niektoré vytvárajú koreňové hľuzy (povojník). podobne ako zob vajcovitolistý (L.Zob vtáčí (Ligustrum vulgare) je ker s jednoduchými listami a bielymi voňavými kvetmi v metlinách. Materské druhy pochádzajú z Číny. 196: Povoja plotná (Calystegia Pochádza z Balkánu a u nás sa sepium) udomácnil najmä pri potokoch.ovalifolium). Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum) je okrasný ker so žltými kvetmi.suspensa) a zlatovky zelenkastej (F.paniculata). Menej často sa pestuje napr. 195 132 . ktoré neopádavajú a sú potravou vtákov. 195) je rastlina s perovito zloženými listami a belasými kvetmi. často v kultivaroch panašované listy. cestách. pretože znáša strihanie.

Najbežnejší zástupca čeľade u nás je pupenec roľný (Convolvulus arvensis). Kukučina európska (C. najmä ďatelinách a lucerne. okrajoch ciest a pri plotoch. dnes však ustupuje v súvislosti s úbytkom pestovania ľanu a modernou agrotechnikou. usporiadané v bezstopkatých klbkách. konopa. S pupencovitými majú spoločnú vlastnosť . z Ameriky a udomácnili sa. Bataty sú dôležitou plodinou aj pre škrobárenský a liehovarnícky priemysel.ovíjavosť stonky. Nevyhýba sa ani kultúrnym rastlinám (tabak. Listy. Nové taxonomické členenie rozlišuje viac rodov s odlišnými znakmi v kvetoch. ktoré sa využívajú aj v lekárstve. na ktoré sa jednotlivé druhy kukučín špecializujú. Rastie na poliach. Podobných hostiteľov pobrežných krovín napáda aj kukučinka chmeľová (Monogynella lupuliformis). Pupenec je jedovatý a najmä v koreni obsahuje glykozidové živice. Používajú sa podobne ako zemiaky. Kukučina ďatelinová sa môže tiež rozmnožovať časťami stonky. Iné druhy povojníkov.znakom čeľade je veľká zrastenolupienková C lievikovitého tvaru. Rozmnožuje sa vegetatívne a jeho ovíjavé byle opletajú stonky iných rastlín (spôsobujú napr. Pochádza zo Stredozemia. 197: Klbko kvetov kukučiny 5]. Povoja plotná (Calystegia sepium) sa podobá na pupenec. G (2) 133 . napr. Kukučina ďatelinová (C. Vzhľadom na charakter šírenia a prispôsobovania sa druhu novým podmienkam bol tento druh zaradený medzi karanténne buriny. Parazitizmus sa prejavuje čerpaním živín z hostiteľskej rastliny pomocou haustórií (metamorfovaných adventívnych koreňov). alebo boli v minulosti zavlečené. poliehanie obilia). Rozmnožuje sa semenami. ⊕. Kukučina ľanová (C. napr. Vňať a hľuzy sa skrmujú. Sú hmyzoopelivé a niektoré druhy majú nektáriá. Je parazitom pŕhľavy a iných rastlín lužných lesov (vŕba. Hostiteľskými rastlinami sú rôzne druhy vyšších rastlín. ružové alebo biele.epilinum) cudzopasí na ľane. načervenalé alebo žltkasté. napr. povoja). chmeľ.trifolii) cudzopasí na bôbovitých. sú zakrpatené v podobe drobných šupín. Kvety sú 4-5-početné. Plodom je tobolka.  Parazitické bezchlorofylové rastliny s príbuzenskými vzťahmi k pupencovitým. U nás sa vyskytujúce druhy kukučiny (Cuscuta) sú naše pôvodné. zemiaky). Úžitkový druh trópov a subtrópov povojník batatový (Ipomaea batatas) sa v týchto oblastiach pestuje pre jedlé škrobnaté hľuzy koreňového pôvodu. aj voči tráviacim šťavám zvierat. Je bylinou vlhších stanovíšť. ale kvety a listy sú väčšie.  Kvetný vzorec : . Parazitickým spôsobom výživy sa značne zmenila stavba ich tela. povojník purpurový (Ipomaea purpurea) sa pestuje ako okrasná popínavá letnička s veľkými lievikovitými kvetmi purpurovočervenej farby. Stonky sú niťovité. Tyčinky prirastajú ku korune a semenník dozrieva na dvojpúzdrovú tobolku. sú ale sladšej chuti ("sladké zemiaky") a majú až o 50 % vyššiu nutričnú hodnotu. ktoré zostávajú dlho klíčivé a sú veľmi odolné. Semená sa šíria spolu s osivom ďatelín. K (5). Cievne zväzky sú bikolaterálne a niektoré druhy čeľade majú mliečnice alebo sekréčne nádržky so živicami. [C (5) + A Obr. Je nepríjemnou burinou pretože má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. kde sa často vyskytuje.europaea) má hrubšie byle a početné klbká kvetov. pobrežných krovín a lužných lesov. keďže neplnia asimilačnú funkciu.

Jedna z poľnohospodárskych najdôležitejších čeľadí.ľuľkovec (C zvonkovitá). paprika.ľuľkovec . na uvoľňovanie hladkého svalstva). Kvety s tanierovitou C sú bledofialové až biele. ale napr. scopolamín. majú teda stonkový pôvod (nie koreňový !). 5 tyčiniek je k sebe sklonených a vytvára kužeľ. Ľuľkovité sú prevažne byliny.zemiak (C tanierovitá). Hľuzami sa 134 . Úžitkovou časťou rastliny sú hľuzy. Plody sú drobné bobule zelenofialovej farby (jedovaté). kedy aj machovka (C zvonkovitá až tanierovitá).durman tobolka. Najnápadnejším znakom kvetov je zrastenosť K i C a tvar C (tanierovitá. B . Dôkazom sú púčiky Obr. okrasné (petúnia. F .bobuľa. z ktorých mnohé sú prudké jedy (atropín.blen . U mnohých druhov sú nápadným znakom aj k sebe sklonené tyčinky. D tabak (C rúrkovitá). F . hyoscyamín. Niektoré druhy vytvárajú podzemné stonkové hľuzy (zemiak). zemiak). vzácnejšie dreviny. Kvety sú hmyzoopelivé s nektáriami. D . niekedy sa Obr. Význam majú nielen druhy pestované ako zelenina.durman (C rúrkovito lievikovitá). machovka. v stonkách s bikolaterálnymi cievnymi zväzkami.semeno. durmanu). Pochádza z južnej Ameriky. Listy sú jednoduché. ktoré vytvárajú kužeľ.tabak . len u niektorých druhov perovito zložené (rajčiak.). alebo bobuľa obalená zväčšeným trvácim a sfarbeným kalichom (machovka). beladonín. Plodom je tobolka pukajúca 2 alebo 4 chlopňami alebo viečkom (blen).alkaloidy. Využívajú sa v lekárstve (napr.toboľky. blen). Jeho plodom je bobuľa. a sú opeľované nočnými motýľmi (petúnie. B otvárajú v noci. v závinkoch (blen). Pre ľuľkovité sú charakteristické obsahové látky . nikotín ap. nikadra.bobuľa („očká“) v jamkách hľuzy. Podzemné časti stonky sú niekedy metamorfované na hľuzy (zemiak). tabak). aj rastliny pre tabakový priemysel (tabak). Najpočetnejším rodom je ľuľok (Solanum). Často sa vyvíja aj bobuľa.tobolka vyrastajú mladé stonky. najviac na americkom kontinente. rúbanísk.tabak . z ktorých s kalichmi. nikandra). C . Kvety sú jednotlivé alebo vo vrcholíkovitých súkvetiach. i buriny lesov. K pestovaným druhom patrí ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum). C . rajčiak. niekedy vysychavá s nepravými priehradkami (paprika). buriny polí (durman. Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v tropickom a subtropickom pásme. vzhľadom na niektoré bežne pestované úžitkové rastliny (zemiak.blen (C lievikovitá) najviac voňajú. na stonke postavené striedavo. 199: Plody ľuľkovitých: A .zemiak . lesných ciest (ľuľkovec zlomocný). E . napr. Listy má striedavojarmovo nepárno perovito zložené. 198: Kvety ľuľkovitých: A . v očnom. zvonkovitá a lievikovitá). ktoré vyrastajú z podzemnej stonky (z podzemku). E . Vytvárajú sa na konci stolónov. okrasné druhy tabaku.

Odrody s červeno sfarbenými plodmi obsahujú farbivá . Pre obsah pektínu sa dužina dá spracovať na pretlak alebo kečup. K známym úžitkovým druhom čeľade ľuľkovitých patrí paprika ročná (Capsicum annuum)..rodivý konárik.dulcamara) nájdeme najmä na brehoch riek a rybníkov v pobrežných kroviskách. preto dlhšie vydrží a neuvädne. Dužina je šťavnatá. zostáva aj na zrelom plode Obr. úhorov a pustých Obr. 202: Paprika ročná (Capsicum annuum): A .melongena) (Obr.antokyán a kapsantín. ale aj guľovitými (podľa odrody). Využitie je mnohostranné.nigrum). 201). Má veľa semien a nepravé priehradky. záhrad. K je trváci. Jeho bobule sú vajcovitého tvaru. ktorého bunky sú vyplnené škrobom. Ľuľok sladkohorký (S. sladkastú dužinu vôňou pripomínajúcu melón cukrový. napr. 200: Ľuľok zemiakový (Solanum miest má biele kvety a čierne jedovaté tuberosum) Obr. D . obsahuje karotény. Obsahuje aj iné dôležité látky. Z divorastúcich druhov ľuľkov u nás najčastejšie rastie ľuľok čierny (S. Zrelé plody sa po zomletí používajú ako korenina s obsahom provitamínu A a vitamínu C. Kvety sú žlté. Veľkú bobuľu má aj ľuľok mäkkoostnatý pepino (S. Hľuzu tvorí zásobné parenchymatické pletivo. Baklažán pochádza z Indie a u nás sa zriedkavejšie pestuje v teplejších oblastiach. Hľuza má na povrchu vrstvy korkového parenchýmu. Je to jednoročný druh s jednoduchými listami.annuum subsp. vitamín C. Bobuľa má žltooranžovú farbu. Zrelá pozdĺžny prierez plodom.plod bobuľa neobsahuje jedovatý solanín a je červenej farby (niektoré kultivary majú žlté plody). ktorá je úžitkovou časťou. farbivá antokyány.zemiaky vegetatívne rozmnožujú. fialovej farby a veľkosti až do 30 cm. Rajčiak pochádza z južnej Ameriky podobne ako zemiak. Aromatická jednoročná rastlina má podobne ako zemiak striedavo jarmové listy. 135 . Známe feferónky možno botanicky zhrnúť do poddruhu paprika ročná maloplodá (C. B1. Je to popínavý poloker s fialovými kvetmi a červenými bobuľami s obsahom solanínu a dulkamarínu. microcarpum) s úzkymi a dlhými plodmi. B . organické kyseliny a cukry. Pochádza z južnej Ameriky. Rajčiak jedlý (Lycopersicon esculentum = Solanum lycopersicum). V nezrelom stave sa konzumuje ako zelenina s vysokým obsahom vitamínu C. Pochádza z tropickej Ameriky a u nás sa preto pestuje len v teplých oblastiach. pálivú chuť plodov spôsobuje kapsicín. Dužina má hubovitú konzistenciu a používa sa ako zelenina. Táto jednoročná burina okopanín. 201 bobule. vitamín C.muricatum). vrátane klíčkov a zelených častí hľúz okrem zrelých hľúz. Ich spoločnou vlastnosťou je silná pálivá chuť. Kvety sú biele a plody tvoria netypickú bobuľu vysýchavú.bobuli.baklažán (S. Zemiak obsahuje jedovatý solanín vo všetkých častiach rastliny. Najväčšie plody má ľuľok baklažánový .

Obr. ako väčšina kultúrnych druhov tejto čeľade. Pochádza z Juž. K jedlým druhom patrí machovka peruánska (Ph. Je jedovatý. napr. Ružové kvety majú C zrastenú do rúrky a tvoria metliny. Do čeľade patria aj poľné buriny.peruviana). organické kyseliny a iné látky.tabak sedliacky K známym kultúrnym úžitkovým rastlinám čeľade patrí aj tabak (Nicotiana). stopkaté listy a nižší vzrast. Tabak virgínsky je mohutná.tabacum) a tabak sedliacky (N.suaveolens). Je to i liečivá rastlina. hyoscyamím a daturín . ktorý je nápadný veľkou bielou lievikovitou C a veľkými ostnitými tobolkami. Okrem nikotínu obsahuje tabak aj glykozidy. Hojne rozšírený (Petunia hybrida) 136 . napr. 203: A .alata). Vyvarením tabakových listov vzniká vodný roztok používaný na ničenie živočíšnych škodcov rastlín. Kvety má v závinkoch. ktorá sa pestuje v rôznych kultivaroch a vznikla krížením juhoamerických druhov. Okrem tabakových výrobkov sa priemyselne získavajú z týchto rastlín aj organické kyseliny. Podobným druhom je tabak sedliacky. tabak voňavý (N. 204: Ľuľkovec zlomocný (Atropa druhom kvôli oranžovo bella-donna) sfarbenému nafúknutemu K pripomínajúcemu lampiónik. Nikandra machovkovitá (Nicandra physaloides) má bledomodré kvety s lievikovitou C a nafúknutým K. K najjedovatejším druhom ľuľkovitých patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Tento druh rastie aj v listnatých lesoch a v záhradách sa pestuje častejšie podobná. ktorej bobuľa je sladkastej chuti a používa sa zaváraná alebo kandizovaná ako náhrada hrozienok. Tabak je teplomilná rastlina. Má žltozelené kvety. Plodom oboch druhov sú tobolky. vysoká jednoročná rastlina. napr. Niektoré druhy tabaku sa pestujú v záhradách ako okrasné. Jej čierne bobule obsahujú alkaloidy atropín. tabak krídlatý (N. scopolamín. ale statnejšia machovka Franchettova (Ph. kyselina citrónová. s veľkými oválnymi listami. 205: Petúnia hybridná zapríčiniť aj smrť človeka. Niektoré druhy durmanov sa pestujú ako okrasné. K získavaniu suroviny pre tabakové výrobky sa pestujú najmä 2 druhy .bobuľa. Táto mohutná rastlina rastie na lesných rúbaniskách a popri lesných cestách.môžu Obr. pukajucími 4 chlopňami. Kvety sa otvárajú najmä v noci a opeľované sú nočnými motýľmi. K okrasným ľuľkovitým môžeme zaradiť aj petúniu hybridnú (Petunia hybrida) s veľkými lievikovitými C. Machovka židovská (Physalis alkekengii) patrí k dekoratívnym Obr.franchettii). Plodom je tobolka pukajúca viečkom.rustica).tabak virgínsky (N. Ameriky.tabak virgínsky. B . Blen čierny (Hyoscyamus niger) je jedovatá burina so žtkastou C. pôvodom z južnej Ameriky. V listoch sa nachádza alkaloid nikotín. v ktorom je plod . durman obyčajný (Datura stramonium).

Protistojné listy sa vyznačujú heterofýliou: dolné sú perovito strihané. Pochádza zo sev. Obr.  Železníkovité sú prevažne subtropické a tropické rastliny. Svetloružové kvety sú súmerné. Najskôr sú žlté alebo belavé. U nás sa pestuje v záhradách ako trvalka.ker na južnom Slovensku je kustovnica cudzia (Lycium barbarum).peruviana) má kvety fialové až rumelkovo červené. súkvetie klas. Ameriky. Plody má tvrdky. Veľmi dekoratívne kvety má klerodendron Thomasonovej (Clerodendron thomasoniae) s ovíjavou byľou. [C (2/3) + A 4] G (2) Druhy tejto čeľade sa dajú výstižne morfologicky charakterizovať. Jeho drevo obsahuje množstvo kyseliny kremičitej. Z mangrovej flóry sem patrí rod Avicennia s vivipariou. ryhovanou byľou. ktorý farebne kontrastuje s päťdielnou bordovočervenou korunou. . Je to menšia trvalka s priamou. Je okrasný.officinalis). ktorý rastie pozdĺž železničných násypov a cestných priekop. t . je rozšírený takmer kozmopolitne. Pod menom V. horné úzko kopijovité.zrelé tvrdky 137 . Železník peruánsky (V. sa pestujú krížence mnohých amerických druhov s rôznofarebnými voňavými kvetmi. Rastie najmä v teplejších oblastiach na zašliapavaných miestach. medziach i poliach. Kvety majú päťkrídly biely kalich.  Kvetný vzorec : . 206: Verbenaceae: železník lekársky (Verbena officinalis). prostredné trojsegmentové. Druh železník lekársky (V. Morfológiou pripomína druhy z čeľade hluchavkovitých. Z iných cudzích zástupcov patrí do čeľade okrasná lantana menlivá (Lantana camara). červené až fialové. U nás je čeľaď zastúpená len jediným rodom železník (Verbena). K (5). Majú početné žliazkaté trichómy a epidermálne žliazky s éterickými olejmi (silicami) rôzneho zloženia. Domáci v Indonézii je strom Tectoma grandis poskytujúci najlepší materiál na stavbu lodí.hybrida hort. ktorej kvety menia farbu. Sú to byliny zriedka polokry so štvorhrannými byľami a protistojnými (krížmoprotistojnými) listami. Preto je väčšina druhov výrazne aromatická. neskôr oranžové. pôvodom z Brazílie.

Horný pysk môže aj chýbať (hrdobarka) alebo je zakrpatený (zbehovec). iné okrasné. päťzubý alebo dvojpyskový. ruderálne alebo burinové. dvojpysková. Aromatické silice sa využívajú v lekárstve. 5 . Mnohé druhy majú význam najmä pre obsah silíc. Výnimočne niektoré druhy majú korunu len slabo súmernú temer pravidelnú 4- Obr. 3 .zatvorený kalich 138 . 3 - však v Stredomorí. Hluchavkovité predstavujú prirodzenú skupinu s nejasnými hranicami oproti čeľadi železníkovitých. K najprimitívnejším hluchavkovitým patrí rod zbehovec (Ajuga).dúška materina (Thymus serpyllum) Obr. Niektoré druhy sú medonosné. voňavkárstve.hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys). Štyri tyčinky sú dvojmocné (2 s kratšími a 2 s dlhšími nitkami). K1 . najmä vulgaris).zbehovec plazivý (Ajuga reptans).kalich s dozretými tvrdkami a vydutým výrastkom -v na hornom pysku.zbehovec plazivý (Ajuga reptans). Kvety majú zoskupené do papraslenov a tie do zložených súkvetí. 2 .šalvia lúčna (Salvia pratensis).černohlávok obyčajný (Prunella cípu (karbinec. 207: Kvety hluchavkovitých: 1 . Sú rozšírené takmer po celom svete. mäta). 208: Lamiaceae: 1 . 2 . Známy je modrokvitnúci zbehovec plazivý (A.Kalich je päťdielny. Dvojplodolistový piestik je rozdelený nepravou priehradkou na 4 jednosemenné púzdra. likérnictve i ako koreniny. so zakrpateným horným pyskom. V každom dozrieva 1 tvrdka.hluchavka biela (Lamium album). s horným dvojdielnym a dolným trojdielnym pyskom C (2/3).reptans). ktorý vyháňa z podzemku okrem jednoduchých šišak obecný (Scutellaria galericulata). K2 . Koruna je súmerná. 4 .

pubescens). Zuby kalicha sú ostnité. používa sa aj ľudovom lekárstve. Rozšírenou poľnou burinou je konopnica napuchnutá (G. listnaté výbežky. Obľubuje vlhšie stanovištia pobrežných krovín a mokrých lúk. ktorej dolný pysk je škvrnitý. Má priamu byľ Obr. Z niekoľkých druhov je najčastejšia hrdobarka obyčajná (T. Žlté. podobne aj listence sú zakončené pichľavou štetinou. Šišak vrúbkovaný (Scutellaria galericulata) s modrofialovými kvetmi sa vyznačuje tým. Rod hrdobarka (Teucrium) má kvety. za sucha voňajúce kumarínom. Miestami rastie konopnica úzkolistá (G. Konopnica (Galeopsis) zahŕňa jednoročné druhy. 139 . Kvety má červenofialové. C . Medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum) patrí k najkrajším rastlinám čeľade. ktorým horný pysk úplne chýba. Rastie na suchších slnečných stráňach.chamaedrys). Purpurovočervené kvety má konopnica páperistá (G.sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa). 209: Lamiaceae: 1 . Stonky pod uzlami sú zhrubnuté.vulgare) rastie najmä na južnom Slovensku.priamych bylí aj plazivé. štetinato chlpaté. Má príjemnú jablčnú vôňu a horkú chuť.ladanum).genevensis) tieto plazivé výbežky netvorí. Vzácnym teplomilným druhom stepných stanovíšť je sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa). 3 .angustifolia) i konopnica širokolistá (G. ktorej byle v spodnej časti drevnatejú . Je medonosnou rastlinou. že na hornom pysku kalicha má vydutý výrastok.medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum): K . a preto je niekde pestovaný. Tvorí množstvo olejnatých semien s dlhou klíčivosťou. červené alebo škvrnité kvety majú na dolnom pysku dva kužeľovité hrbolčeky.tetrahit).kalich.betonika lekárska (Betonica officinalis) a široko vajcovité listy. Jablčníky (Marrubium) sú vlnaté až bielo plstnaté trvalky s bielymi kvetmi v bohatých papraslenoch. Zbehovec ženevský (A. Zo zvonkovitého kalicha vyrastá biela alebo ružová voňavá koruna.horný pysk koruny s tyčinkami. Jablčník obyčajný (M. Rastie však aj na ruderálnych stanovištiach. čím sa tento rod odlišuje od všetkých ostatných hluchavkovitých. 2 . Vyskytuje sa v dubinách a svetlých krovinách v teplejších oblastiach.

Jej srdcovito vajcovité listy sú často bielo škvrnité. Má listy okrúhle a dlho stopkaté.rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) . Na podobných miestach rastie jednoročná hluchavka objímavá (L. vlhkých lúkach a pod. Žltokveté hluchavky sa dnes zatrieďujú do rodu hluchavník (Galeobdolon).amplexicaule). Je to druh dubín a bučín. v celom štáte hojná.byzantina).Obr.purpureum). Z podzemku vyrastajú podzemné výbežky na konci hľuzovito zhrubnuté (jedlé). Vyskytuje sa na vápenatých pôdach vo vinohradoch.hederacea) s modrými kvetmi. rumoviskách. Kvety sú najčastejšie ružovopurpurové (zriedka i biele). 2 - Do rodu hluchavka (Lamium) patrí niekoľko druhov s korunami bielej. poloobjímavé. ktoré sa otvárajú. Od hluchaviek sa líši farbou koruny. Podobná je hluchavka škvrnitá (L. Čistec nemecký (S. Má dva druhy: zádušník brečtanovitý (G. krovinách i v lesoch. Je typickou rastlinou okolia ľudských príbytkov.maculatum). ktorá je ešte aj hnedo škvrnitá a ďalej holými peľnicami. Balota čierna (Ballota nigra) je podobná hluchavkám. Zádušník (Glechoma) je poliehavá alebo vzpriamená trvalka so srdcovitými alebo obličkovitými listami. krovinách a lúkach.germanica) je celý bielo plstnatý. ktoré sú zblížené do koncových paklasov. na poliach a stráňach v teplejších oblastiach.duté hrbolčeky na dolnom pysku. Všeobecne rastie v priekopách. Podobný. tienistých listnatých a lužných lesoch. Betonika lekárska (Betonica officinalis) je trvalka s karmínovočervenými kvetmi. Po odkvitnutí vytvára listnaté. ktorej kvety sú ružovočervené. Jednoročným druhom je hluchavka purpurová (L. Čistec ročný (S.palustris) má paprasleny fialových kvetov. Vyskytuje sa v listnatých lesoch.luteum. na okrajoch lesov.album) je páperistá trvalka s bielymi alebo žltkastými kvetmi a chlpatými tmavohnedými peľnicami. Čistec (Stachys) sa u nás vyskytuje v niekoľkých druhoch. V nekvitnúcom stave sa podobá na žihľavu. plazivé výhonky. Okrem ružových kvetov. Rastie v lesoch. 3 . Listene pod papraslenmi sú obličkovité.annua) je bledožlto kvitnúci. Nepríjemne páchne. má tento druh aj kvety. Najznámejším žltokvitnúcim druhom z rodu hluchavník (Galeobdolon) je hluchavník žltý (G. ktoré vyrastajú z pazúch listov. Jemu podobný druh tiež bielo plstnatý je v záhradkách pestovaný čistec vlnatý (S. Čistec lesný (S. 210: Lamiaceae: 1 .hirsuta). Je všeobecne rozšírená na poliach. ktoré sa neotvárajú a opeľujú vlastným peľom (kleistogamia). Rastie na vlhkých miestach . kde sa rozmnožuje úlomkami podzemných častí. Horné listene majú červenofialový odtieň. Listy majú hrubo vrúbkovaný okraj.konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit) : h . Je hojný na vlhších lúkach. Je to druh listnatých lesov. Celá rastlina je mäkko chlpatá. predtým Lamium galeobdolon). Rastie na teplých a suchých stanovištiach. 140 hluchavka objímavá (Lamium amplexicaule).sylvatica) tvorí tiež podzemné výbežky. Kvety sú tmavo červenofialové. Je liečivý. Vyskytuje sa hojne v krovinách. Čistec močiarny (S. ale husto chlpatý je zádušník chlpatý (G. Je liečivá. ružovej alebo purpurovej farby. krovinách. v záhradách a viniciach ako burina. Hluchavka biela (L.

yzop lekársky (Hyssopus officinalis). trieslovín a živíc). U nás sa pestuje v záhradách ako liečivá aromatická trvalka. Perovito zárezové listy a žltobiele kvety má černohlávok zastrihovaný (P. 141 .levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) modrofialové. Tiež pochádza zo Stredomoria. Paprasleny bledomodrých kvetov sú riedke. Najvyšší pár listov má tesne pod súkvetím modrofialových kvetov. Vnať sa používa ako obľúbené korenie (obsahuje silice s kalvakrolom a cymolom). Na teplo je náročná.Černohlávok (Prunella) je trvalka. Pochádza z južnej Ázie. Jej listy majú citrónovú vôňu (obsahujú silicu s obsahom citralu. Kvety sú najčastejšie Obr. U nás sa pestuje iba v kvetináčoch.laciniata).saturejka záhradná (Satureja hortensis) : k kvet spredu. V celom štáte je hojný černohlávok obyčajný (P. Černohlávok veľkokvetý (P. Medovka lekárska (Melissa officinalis) je pomerne vysoká. Od pradávna sa používa ako slávnostná ozdoba svadobčanov. ktorej paprasleny tvoria vrcholové husté paklasy. Paprasleny fialových kvetov utvárajú vrcholový hustý klas. 2 . lebo zimu neznáša. pôvodom z východného Stredomoria.grandiflora) má horné sediace listy od súkvetia oddialené. kožovitými listami. citronelalu. Drobné bledofialové kvety sú v riedkych papraslenoch. 211: Lamiaceae: 1 . ktoré sú na rube bielo plstnaté. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina i ako liečivá a korenina. geraniolu. Pestuje sa oddávna v záhradách. Známe sú tri druhy. Má podobne úzke listy ako saturejka. 3 . Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) je sempervirentný. podobne ako aj dva nasledovné druhy. Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) je tiež výrazne aromatický poloker s úzkymi listami. žliazkatá rastlina. Darí sa jej na chránených slnečných miestach. niekedy vymŕza. voňavý poloker s čiarkovitými. Kvety sú farby červenej alebo žltobielej. Uvedené druhy sa často medzi sebou krížia. Aromatickou rastlinou používanou ako korenina a liečivá rastlina je yzop lekársky (Hyssopus officinalis). Využíva sa aj vo voňavkárstve a pri výrobe mydla. Pôvodná je v juhovýchodnej Európe. Jednoročná saturejka záhradná (Satureja hortensis) má bohato rozkonárenú byľ s čiarkovito kopijovitými listami. Bazalka pravá (Ocimum basilicum) má listy so širšou vajcovitou čepeľou výrazne aromatické a preto sa využíva ako koreninová i liečivá jednoročná rastlina.vulgaris). Kvitne modrofialovo.

okrem mentolu obsahujú aj triesloviny a horčiny. Častá je hybridizácia. Iné druhy divorastúcich dúšok sú napr. Mäta roľná (M. drobná sivozelená rastlina. Rozmnožujú sa iba vegetatívne. Krížence majú sterilný peľ a sú neplodné. Obsahuje voňavé silice (najmä baktericídny tymol). Dúška tymiánová. Tyčinky vyčnievajú z kvetov.pulegioides). Kvety sú svetločervené. živice. lúky. Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) má fialovasté kvety v pazuchách vajcovitých listeňov. vajcovité celistvookrajové listy. Mnohé druhy sú výrazne aromatické. 2 . najmä vo var. priekopy. Paprasleny fialových kvetov tvoria podlhovasté husté koncové paklasy.praecox). saponín a iné. Občas sa pestuje ako liečivá.crispa). dúška vajcovitá (T. Paprasleny vytvárajú koncový dlhý paklas. Paprasleny drobných bielych alebo ružových kvetov sú stopkaté. Usušené listy a kvety sa používajú najmä ako kuchynské korenie. Je tiež výrazne aromatická.majorán záhradný (Majorana hortensis).serpyllum) rastie na suchých piesčitých substrátoch. Krížia sa medzi sebou a tvoria plodné krížence. Listy a byle sa 142 . Je obľúbenou liečivou a koreninovou rastlinou.Obr. Rastie na okrajoch lesov a krovinatých stráňach. x piperita) je krížencom dvoch predchádzajúcich druhov: mäty vodnej a mäty klasnatej. Mäta pieporná (M. crispata (M. tymián (Thymus vulgaris) Korenina a liečivá rastlina je majorán záhradný (Majorana hortensis). Rod mäta má na rozdiel od ostatných rodov temer pravidelnú štvocípu korunu. Rastie na podobných stanovištiach. dúška alpská (T. 212: Lamiaceae: 1 . brehy vôd).vulgaris) je nízky voňavý poloker s podvinutými čiarkovitými až elipsovitými listami. Má malé. Rod mäta (Mentha) je známy najmä obsahom silice . Byľ aj listy sú sivo alebo bielo vlnaté či plstnaté.arvensis) obľubuje vlhké miesta (polia. Pestovaná vyžaduje dostatok vlahy a výživnu pôdu. Je taxonomicky zložitý.pamajorán obyčajný (Origanum vulgare). triesloviny. Je koreninou aj liečivou rastlinou.alpestris) a iné.pulegium) je chlpatá aromatická trvalka. 3 . Dúška materina (T. Taxonomická hodnota niektorých vyžaduje ďalšie štúdium. Možno ich použiť ako čajovinu. ktoré sú purpurovofialové a zoskupené v hlávkovito stiahnutých papraslenoch. polokrovité alebo vankúšovité byliny s celistvookrajovými listami s obsahom voňavých silíc. Pri potokoch na vlhkých až mokrých stanovištiach často rastie mohutnejšia mäta dlholistá (M. Používa sa aj na aromatizovanie rôznych drogistických výrobkov. Príjemne voňavé listy má mäta klasnatá (M. Mäta vodná (M. Vytvára vankúšikovité porasty.spicata). Rod dúška (Thymus) zahŕňa plazivé.aquatica) je plstnatá. Z nášho územia sa uvádza viacero druhov. Pôvodom je tiež zo Stredomoria. Mäta sivá (M.dúška tymiánová. Je odpradávna pestovaná ako ľudová liečivá rastlina. dúška včasná (T. aromatická a rastie na mokrých zaplavovaných miestach. ktorá je lysá.mentolu.longifolia). „tymián“ (T.

143 . alebo šupinky či chlpaté hrbolčeky tvoriace tzv. cukríky a iné) likérnictve.šalvia lúčna (Salvia pratensis). Má tmavo modrofialové kvety s oblúkovite prehnutým horným pyskom. Čeľaď je rozšírená najmä vo východnom Stredomorí. Päťpočetné kvety sú pravidelné. salviol.pratensis). západnej Ázii a v Amerike. V kvetináčoch alebo aj v parkoch sa s obľubou pestujú niektoré druhy z rodu koleus (Coleus). smohla) bývajú vyvinuté výrastky. šalvia praslenatá (S. Listy obsahujú šalviovú silicu (tujón.mäta pieporná (Mentha x piperita). Kvety sú červenofialové.sú iba 2. zriedkavo súmerné (hadinec). Šalvia lepkavá (S.S.verticillata) s červenofialovými kvetmi. 213: Lamiaceae: 1 . K (5). v každom je po jednom vajíčku.nemorosa) s modrofialovými kvetmi.zeleno strakatými listami. Používajú sa v lekárstve (ako kloktadlo).sclarea) alebo juhoamerické (šalvia ohnivá . s jasnočervenými kvetmi).Obr. Po odkvitnutí sú podobné jednostrannému strapcu (napr. Najznámejším a hojne rozšíreným druhom suchých lúk a pasienkov je šalvia lúčna (S. Kvety sú usporiadané v závinkoch (dvojzávinkoch). Paprasleny sú vo vrcholových paklasoch.aethiopis).  Kvetný vzorec : . Plodom borákovitých sú tvrdky. 3 . 2 . Má svetlo žlté kvety.S. Tyčinky prirastajú ku korune. pakorunu. borneol. cukrárstve (žuvačky. vo voňavkárstve i ako korenina. V ústí rúrkovitej koruny niektorých druhov (kostihoj. šalvia hájna (S. Ako okrasné sa pestujú niektoré juhoeurópske druhy (šalvia muškátová .mäta roľná (Mentha arvensis) pre obsah mentolu využívajú vo farmácii. Je to poloker so sivozelenými listami. [C (5) + A 5]. Byle aj listy sú až na malé výnimky (voskovka) drsno chlpaté (preto sa predtým nazývali drsnolisté). Šalvie (Salvia) majú pyskovité koruny s horným pyskom prilbicovitým. do čajových zmesí. ⊕. nezábudka). pinén a iné). Pôvodom je zo Stredomoria. Tento rod sa od iných odlišuje aj počtom tyčiniek v kvetoch .žlto. Pravidelné kvety majú korunu rúrkovitú až tanierovitú.splendens.glutinosa) je druhom vlhkých lesov a húštin. v likérnictve. kozmetike a ľudovom lekárstve. Dvojpuzdrový semenník je rozdelený nepravou priehradkou na 4 puzdrá. Medzi sucho a teplomilné druhy patria aj bieloplstnatá šalvia abesínska (S. G (2) Borákovité sú byliny s celistvookrajovými sediacimi alebo zbiehavými listami. Aromatickou pestovanou trvalkou je šalvia lekárska (S. Sú okrasné najmä svojimi červeno.officinalis).

Z nadzemných častí sa pripravujú liečivé odvary a čaje (s odhlieňovacím účinkom). Šupiny pakoruny sú oranžové. 214: Boraginaceae : 1 .h1 heterostýlia. Na vlhkých poliach je nepríjemnou burinou. M. V homeopatickej liečbe sa používa na obklady zlomenín a pomliaždeniny asi pre veľký obsah organicky viazaného vápna.micrantha) s malými (asi 1 mm).kostihoj lekársky (Symphytum officinale) : kv . vajcovitú čepeľ s bielymi škvrnami.borák lekársky (Borago officinalis) s .koruna. srstnato chlpatá bylina. Z úlomkov vyrastajú nové jedince. Pľúcnik (Pulmonaria) má plazivý podzemok. menšie modré koruny (zriedka ružové) s krátkymi rúrkami. Kvety v závinkoch sú najskôr ružové. medonosná i liečivá rastlina. K .stricta. výrastky (fornices) v ústí zrastenolupienkového kvetu. Rastie na vlhkých miestach. Má nerovnomerne hľuzovito zhrubnutý podzemok. krovinatých stráňach a lesostepiach rastie jednoročná nezábudka drobnokvetá (M. syn. Prirodzene sa vyskytuje vo vysokohorských polohách. 3 .sylvatica). Kvety majú rúrkovité koruny s pakorunou. K . Nezábudka roľná (M. Kvety sú fialovočervené. krehké a lámavé. Najznámejší je pľúcnik lekársky (P. Z podzemku vyrastajú okrem kvetonosných bylí aj jalové. určené pre budúci rok. šupinky tvoriace pakorunu sú biele. s krídlatými stonkami.tyčinka s príveskom -p 144 . C . ktorých kvety majú chlpaté kalichy.officinalis). Na výslnných pasienkoch. Miestami sa listy konzumujú (omáčky a šaláty s uhorkovou príchuťou). V záhradách a parkoch sa pestuje ako okrasná trvalka nezábudka alpínska (M. ružové i biele.V našej flóre majú jednotlivé druhy význam ako buriny. z ktorého vyrastajú nerozkonárené srstnaté byle. V svetlých humóznych lesoch a vlhších lúkach rastie nezábudka lesná (M. Koruna je lievikovitá v ústí s venčekom chĺpkov. prízemné listy sú vajcovito kopijovité. Nezábudka močiarna (M. Prízemné letné listy majú dlhú stopku. ktoré sú na povrchu čierne. Na iných typoch stanovíšť sa roztrúsene vyskytujú ešte ďalšie druhy nezábudok.kalich.tuberosum).pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) : h. zúžené do listovej stopky.lekársky). neskôr červené až modrofialové (v závislosti od pH bunkovej Obr. Borák lekársky (Borago officinalis) je jednoročná rastlina. Päťcípa koruna je tanierovitá. Závinky sú vrcholové. Kostihoj (Symphytum) je statná. Koreň sa zbiera ako liečivý s protizápalovými účinkami. niektoré sa považujú za jedovaté.kvet. Rastie v svetlých a na krovinatých stráňach. Kvitne hneď na jar najmä v dubových lesoch.alpestris) s väčšími kvetmi.arvensis) je poľnou burinou na nevápenatých pôdach. neškvrnité. Kostihoj lekársky (S. Pre drsné byle a listy ich dobytok nežerie. 2 .officinale) má podzemok a hrubé valcovité korene. Podobný je lesný druh kostihoj hľuznatý (S. v - šťavy). medonosné rastliny alebo používané v ľudovom lekárstve (mnoho druhov má v názve officinalis .mollis) je mäkko chlpatý. trváca. Rod nezábudka (Myosotis) zahŕňa viac druhov. Zo záhrad splaňuje na polia a rumoviská. Podobný pľúcnik mäkký (P. Pochádza zo Stredomoria a niekedy sa u nás pestuje ako okrasná.kalich.palustris) je hojná na brehoch vôd a mokrých lúkach. jasnomodrá. kvety žlté. svetlomodrými kvetmi. Kalich je až po bázu delený na čiarkovité zuby.

Súmernými modrými kvetmi v zložených súkvetiach (strapec závinkov) sa vyznačuje hadinec obyčajný (Echium vulgare). 3 voskovka menšia (Cerinthe minor) : C .koruna. K . C .listeň. C1 - rozložená koruna. po opelení modré.rozložená koruna s tyčinkami. C1 rozložená koruna s tyčinkami a s hrbolčekmi -h. Po odkvitnutí bielych kvetov sa vyvíjajú tvrdky. výslnných miestach. Podobné stanovištia obľubuje ostreň počerný (Nonea pulla). 3 . je husto chlpatá s červenofialovými alebo modrými kvetmi. 216: Boraginaceae : 1 .blizna.pozdĺžny rez korunou. C1 .koruna. Ako poľná burina najmä v teplejších oblastiach je známy kamienkovec roľný (B. Smohla lekárska (Anchusa officinalis) rastie na suchších. l .Obr. C . Nájdeme ho rásť na lesostepiach a krovinatých stráňach v teplejších oblastiach.kamienkovec roľný (Buglossoides arvensis). Odlišuje sa závinkami. K . preto sú tvrdé ako drobné kamienky (odkiaľ názov).purpurocaerulea) má zo začiatku červenofialové kvety. Kamienka má závinky aj vrcholové aj pazušné. 2 . viniciach. ktoré sú vždy len vrcholové.tyčinka. 2 . biele a lesklé. Obr.kalich s piestikom. lužných lesoch.kalich. Aj tvrdky tohoto druhu sú biele a lesklé. Je liečivá.tvrdka. b .kamienka roľná (Lithospermum arvense) Kamienka lekárska (Lithospermum officinale) má srstnatú byľ s kopijovitými listami. t tvrdka Má tmavé hnedofialové kvety.kalich. Od množstva štetiniek je celá byľ drsná až pichľavá. Rastie v krovinách. Kamienkovec modropurpurový (B.kvet.trváci kalich s tvrdkami.arvensis).ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) : C . 145 .hadinec obyčajný (Echium vulgare) : kv . 215: Boraginaceae : 1 . K1 . t .nezábudka lesná (Myosotis sylvatica) : K kalich. Obsahujú v oplodí CaCO3 a kyselinu kremičitú. Rod kamienkovec (Buglossoides) je podobný predchádzajúcemu. ktoré sú drobné. K . Má tiež biele lesklé tvrdky. Často sa vyskytuje na piesčitých pôdach.koruna. s .

Liečivým druhom je skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata). Skorocel prostredný (P. ktorá je zvonkovitá. jednoduchými listami.Do čeľade patrí aj ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) s drobnými modrými kvetmi.  Byliny s listami v prízemnej ružici. so striedavými. Bezlistý stvol je zakončený hustým klasom drobných 4-početných kvetov so suchoblanitými kalichmi. G (2-5) Patria sem prevažne byliny. ktoré sa za plodu ešte zväčšujú. so zrasteným (trvácim) kalichom a korunou. ⊕. štíhly klas. hlávky. zväzočky. Rastie na miestach s udupávanou pôdou (poľné cesty. Zo žltých kvetov sa vyvíjajú na rozdiel od ostatných iba 2 dvojsemenné tvrdky.  Kvetný vzorec: . Majú obojpohlavné. zriedka biela alebo žltkastá. A 5. pupkovec (Omphalodes). lopúšik (Lappula). Klas je krátky a koruna hnedastá.major) sa niekedy pestuje ako okrasná letnička. psojazyk (Cynoglossum). V kvete je päť väčšinou voľných tyčiniek a spodný trojplodolistový semenník. pravidelné päťpočetné kvety. C(5). Sú hmyzom opelivé. Skorocel väčší (P. Byľ má väčšinou poliehavú. 217: Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) 146 . Je sivozelená pretože ju pokrýva jemná vrstva vosku. Rozšírené sú hlavne v miernom pásme severnej pologule. ale vyskytuje sa aj ako burina v porastoch ďateliny.minor) má spodné listy bielo škvrnité. väčšinou tvoria strapce. Rod skorocel (Plantago) má niekoľko druhov rastúcich na lúkach.major) má listy široko elipsovité a dlhý. Zriedkavo sú kvety jednotlivé. dedinské dvory). Plodom je tobolka. pasienkoch. Z anatomických znakov treba uviesť prítomnosť mliečnic. ale o to väčšími zubatými kalichmi. porastenú háčikovitými chlpmi. Do čeľade ešte patria aj ďaľšie rody: rumenica (Onosma). Voskovka (Cerinthe) sa od ostatných borákovitých líši tým. fialová. Je lúčnym druhom. Je to burina polí a úhorov. Voskovka menšia (C. niekedy bikolaterálne cievne zväzky a inulín ako zásobnú látku namiesto škrobu. K (5). namiesto trichómov má drobné drsné bradavičky. že je holá. Jej farba je belasá. Plodom je tobolka s množstvom drobných semien. lievikovitá alebo rúrkovitá. Obr.media) má listy širšie ako predošlý druh a listová ružica je pritisnutá k zemi. Listy sú kopijovité s oblúkovitou žilnatinou. poľných cestách a pod. Voskovka väčšia (C.

2 . 2 .pozdĺžny rez kvetom. Zvonček konáristý (C. C .glomerata) má sa kvet : K .pavinec horský (Jasione montana) : kv .koruna.) majú väčšie kvety. Zvonček broskyňolistý (C. 218: Campanulaceae: 1 . 4 . Táto vysoká trvalka má prízemné listy srdcovito vajcovité a horné kopijovité. jednotlivými kvetmi a úzkymi listami.rapunculoides) je burinou polí. pričom byľové sú úzke. lievikovitá až rúrkovitá. K . V záhradách pestované kultivary (C.Obr. Vysokou rastlinou je zvonček pŕhľavolistý (C.patula) je častý druh lúk. dlho stopkaté.kalich.koruna. záhrad ale i krovín a okrajov lesov.zvonček konáristý (Campanula patula) : kv . Často sa v záhradách 147 . A1 . päťcípa.zerva klasnatá (Phyteuma spicatum) A .tobolka. belasofialovej.rez kvetom. Rastie hojne v suchých a svetlých lesoch.trachelium) s listami podobnými pŕhľave.Zrelé tobolky zvončeka repkovitého (Campanula rapunculoides). s . Koruna je zvonkovitá. 3 .jednoročné i trváce. Zvonček Obr. t . Zvonček okrúhlolistý (C. Zvonček repkovitý (C. t .zrelá tobolka.glomerata speciosa hort.kalich. Je to hojný druh trávnatých porastov a svetlých lesov.zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia) : t . kvety zoskupené vo s -tyčinka.tobolka vrcholovej hlávke. 219: Campanulaceae: 1 . Lievikovito zvonkovité kvety sú v jednostrannom strapci.otvárajúci klbkatý (C. Kvety má v rozložitej metline.otvorený kvet: C .persicifolia) sa vyznačuje veľkými.tyčinka.zvonček klbkatý (Campanula glomerata) Rod zvonček (Campanula) je bohatý na druhy . 3 .zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare).rotundifolia) má srdcovito alebo ľadvinovito okrúhle spodné listy. Z množstva druhov uvádzame aspoň niektoré. zväčša farby belasej.

U tropických druhov je plodom kôstkovica (kávovník) alebo tobolka (chinínovník). V kultúrach obilnín je nepríjemnou burinou. v trópoch kry alebo stromy. Semenník je dvojplodolistový a z neho vzniká plod . praslenovito usporiadané listy. Je aj liečivá. ktoré ich prenášajú (zoochória). Zerva klasnatá (P.aparine) je bežnou burinou na poliach. ktoré sa ľahko prichytávajú na odev. Drobné kvety sú 4 až 5-početné bielej alebo žltej farby.lipkavec obyčajný 148 . kremence).album). alebo lipkavec syridlový (G. na srsť zvierat. v záhradách a viniciach. Obr. ktorý pri vädnutí vonia kumarínom a preto sa môže použiť na aromatizovanie nápojov. Lipkavec (Galium). Pavinec horský (Jasione montana) má kvety zoskupené v guľatých hlávkach. tvoriaca husté trsy. Takýmto druhom je napr. 221: Plody lipkavca (Galium). Z lesných druhov sa v dubovohrabových a bukových lesoch vyskytuje lipkavec Schultesov (G. Mnohé druhy rastú vo vysokých horách Afriky.spicatum) má zelenožlté až belavé kvety v hustých valcovitých klasoch.lipkavec mäkký. Spodný semenník je zrastený z dvoch plodolistov. puding).Asperula odorata). so zrastenými tyčinkami. dvojpyskové. ružovej i bielej. Zároveň je aj liečivou rastlinou. Odlišné kvety od zvončekov má rod zerva (Phyteuma). Kvety majú na rozdiel od zvončekovitých súmerné. Lobelka belasá (Lobelia erinus) je drobná rastlina s bledobelasými (zriedka ružovými) kvetmi. Na lúkach sú hojné: lipkavec vzpriamený (G. Iné druhy (severoamerické) sa pestujú ako liečivé pre obsah alkaloidov (lobelín) proti astme. odoratum .schultesii) a lipkavec marinkový marinka voňavá (G.  Lobelkovité ako tropické rastliny zasahujúce až do južnej Európy sú väčšinou byliny s mliečnicami. neskôr sa takáto koruna od bázy úplne rozdelí na päť dlhých a úzkych cípov. Je to typická rastlina kyslých a suchých substrátov (napr. Je to horský lúčny druh.orbiculare). ktorý má bohaté súkvetie drobných bielych kvetov. A.medium). pretože spletá navzájom steblá. Pochádza z južnej Afriky. u cudzokrajných stromov protistojné (kávovník). liehovín i sladkých jedál (napr. Tmavo belasofialové kvety v guľovitých hlávkach má zerva hlavičkatá (P.verum) so žltými kvetmi.inflata).dvojnažka často s ostnatými a háčikovitými výrastkami. Pozná sa podľa drsných poliehavých stoniek. lobelka tabaková (L. Často sa pestuje v záhradách ako okrasná rastlina. B. 220: Lobelka belasá (Lobelia erinus)  V našej flóre sú to iba byliny. Kvety má farby belasofialovej. ale i v lužných lesoch a pod. Háčikovité plody sa tiež ľahko prichytávajú napr. Plody sú dvojpuzdrové tobolky (vzácne bobule). Rastie v listnatých lesoch. Majú veľmi typické. Rod s veľkým počtom druhov. Lipkavec obyčajný (G. Majú nízky kmeň a na jeho vrchole chochol listov. Obr. Kvety majú korunu zrastenú do rúrky len v hornej tretine. Niektoré lobelkovité obsahujú v latexe mliečnic kaučuk.ako dekoratívna dvojročná bylina pestuje zvonček prostredný (C.

Zemolez (Lonicera).ebulus) je na rozdiel od predošlých druhov bylina. ktoré sa vyvíjajú v kôstkovici väčšinou po 2. Je to bylina so žltými 5početnými kvetmi a zhrubnutým koreňom. 222: Kávovník arabský (Coffea arabica)   Dreviny (kry. Je liečivou rastlinou (čaj).tatarica) a ovíjavý zemolez kozí (L. Plod je bobuľa. Obsahujú 1 . dvojpyskaté (zemolez) alebo pravidelné (kalina). ale i v lužných lesoch. Usporiadané sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. Sú to rastliny prirodzených biotopov (dubohrabiny.Z cudzokrajných úžitkových druhov patrí do čeľade marenovitých kávovník (Coffea). kroviny) i okrasné pestované. lekvár alebo sa sušia. Pochádza zo Sev. Má čierne jedovaté plody a celá rastlina nepríjemne zapácha. Pôvodne rástol v dažďových pralesoch Etiópie. Rastie na miestach s vysokým obsahom dusíka v pôde (nitrofyt). Zemolez čierny (L. Je to vždyzelený ker s tuhými listami. popri cestách. Ameriky a často sa sadí do živých plotov. lužné lesy. cinchonin). Kvôli jedlým bobuliam sa pestuje zemolez kamčatský (L. Bežným okrasným krom s typickými bielymi bobuľami. je imelovník biely (Symphoricarpos alba). Majú protistojné listy. na rúbaniskách a okrajoch lesov v horských polohách. Kvôli dekoratívnym tmavoružovým kvetom sa pestuje aj ázijský druh vajgela ružová (Weigela florida). voňavé. Chinínovník lekársky (Cinchona officinalis) pochádza z tropických oblastí južnej Ameriky. Kvety súmerné. často na rumoviskách.nigra) je ker s bohatými mnohoramennými vrcholíkmi drobných kvetov krémovej farby. Je to vždyzelený strom s ružovými 5-početnými kvetmi.racemosa) má červené plody bez väčšieho úžitku. Zemolez obyčajný (L. Kvety biele. India). Rastie na lesných čistinách. 223: Zemolez kozí (Lonicera caprifolium) 149 . Ker s dvojpyskovitými kvetmi vo vidlicovitých súkvetiach a plodmi bobuľami. Baza (Sambucus) má u nás 3 druhy a ako jediná z čeľade má nepárnoperovito zložené listy. Zrelé plody sa spracúvajú na šťavy. Z okrasných druhov sa najčastejšie pestujú zemolez tatársky (L.periclymenum). Baza čierna (S. ktoré pri zašliapnutí pukajú. Dnes sa pestuje aj v iných oblastiach sveta (Brazília. Baza červená (S.canephora = C. stromy a liany). 5-početné. Baza chabzdová (S.robusta). Tento alkaloid vo väčších dávkach (pri nadmernom pití kávy) dráždi nervovú sústavu. pri cestách a železničných tratiach. Úžitkovou časťou rastliny sú semená.arabica). Rastie napr. ktorý obsahuje červené farbivo (antrachinonové glykozidy) používané už v antike na farbenie textílií.nigra) má v porovnaní s predchádzajúcim druhom bobule čiernej farby na dlhších stopkách a rastie v lesoch vyšších polôh. nie ker. Obr.5 % kofeínu. Menej kvalitnú kávu poskytuje tropický kávovník mohutný (C. Plody sú drobné čiernofialové kôstkovice. Najvýznamnejším druhom je kávovník arabský (C. či zemolez ovíjavý (L. mnohoramenný vrcholík). Obsahuje asi 25 alkaloidov (chinín. kôstkovica alebo tobolka.caprifolium). Celá rastlina má typický zápach.1. Kôra chinínovníka patrí k najstarším známym liečivám proti malárii.camtchatica). Obr. Marena farbiarska (Rubia tinctorum) pochádza z južnej Európy.xylosteum) má červené bobule (jedovaté) a rastie v krovitom poschodí listnatých lesov.

starček) majú aj sukulentné druhy. Kalina siripútková (V. A(5). na rube husto belavo plstnaté. 224: Kalina obyčajná (Viburnum opulus) kvety. nemožno ich jednotne charakterizovať. Plod je nažka s trvácim K. Plody sú nažky. Hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca) sa podobá na chrastavec. takže sa súkvetia trochu podobajú úboru astrovitých. má typicky vráskavé listy a pestuje sa ako okrasný ker. ktoré vábia mačky. niektoré rody (napr. vajcovité. Najtypickejším znakom astrovitých sú 150 .  Sú to byliny s protistojnými listami. Prevažujú byliny.  Prevažne byliny so súmernými až nesúmernými kvetmi v hustých vrcholíkovitých súkvetiach. 225: Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) orgány sú utvárané rôzne. kroviskách a pod. Voňajú aj Obr. Mladé listové ružice kultúrnych pestovaných foriem sa používajú ako šalátová zelenina s obsahom vitamínu C. Rastie na brehoch riek. Kvety sú biele v bohatom vrcholíku a plody sú najskôr červené. Takisto rastie na lúkach. pôvodom z Afriky. 226 nepárnoperovitozloženými listami. Zberajú sa podzemky s typickou arómou a upokojujúcim účinkom. . čo súvisí s lákaním hmyzu. mierne jedovatá kôstkovica. alebo sa pripravujú na spôsob špenátu. Valeriánka poľná (Valerianella locusta) je jednoročnou rastlinou s prízemnou ružicou listov a drobnými kvetmi. Rastie na vlhších miestach.  Kvetný vzorec: . Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) je známa ako liečivá rastlina s hrubým podzemkom a Obr. má ale 5-početnú C bledožltej farby. pri cestách a pod.zákrovom.0. Chrastavec lúčny (Knautia arvensis) je typickou lúčnou rastlinou so svetlomodrými 4-početnými kvetmi. Plodom je červená.lantana) má listy nedelené. ⊕. C(5). nápadná dlhými pichľavými listeňmi v súkvetí. Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) je vysoká bylina. Rastie v lesoch a krovinách nižších polôh. Kvety sú v hustých hlávkovitých vrcholíkových súkvetiach podoprených listeňmi . Divorastúca sa vyskytuje ako jarná burina polí i trávnatých biotopov. Vegetatívne Obr. . Dreviny sú vzácne. súmerné. K5. Celé súkvetie tak imituje jeden veľký kvet. G (2) Veľmi rozsiahla čeľaď. Kvety sú 4-5 početné. Suché súkvetia sa používajú na ozdobné účely.rhytidophyllum) pochádza z Číny.Kalina obyčajná (Viburnum opulus) je ker s dlaňovito delenými listami a v súkvetí bielych kvetov vynikajú okrajové kvety. ktoré sú jalové a majú zväčšenú C. neskôr čierne kôstkovice. Kalina vráskavolistá (V.

úbory. ako u väčšiny čeľadí. háčikov.nechtík. cínia. zrastená.lopúch Obr. 227: Úbory astrovitých : A . Rúrkovité kvety sú pravidelné a väčšiou obojpohlavné. za ktorý sa toto súkvetie často omylom považuje. Väčšinou býva ploché (slnečnica) ale i vyklenuté (rumanček). Ostnato hrotité až pichľavé sú typické napr. B rumanček. či perie zvierat.bodliak. Peľnice sú zrastené do rúrky A (5). samičie alebo jalové.čakanka. ktoré majú zasa význam pri rozširovaní plodov živočíchmi (zoochória). D . pichliač roľný. E . ktoré pozostáva z dvoch typov kvetov. artičoka. Význam astrovitých je rôzny. Úžitkové rastliny sú pestované pre olejnaté nažky (slnečnica).slnečnica 151 . Obr.226 A) sa nachádzajú v strede súkvetia a vytvárajú tzv. alebo je premenený na chocholec (pappus). Rúrkovité kvety (Obr. háčikovité zákrovy má zasa lopúch. nevädza poľná. ale vo veľkom množstve v hustých metlinách. Odlišujú sa v súmernosti.226 B) vyrastajú po obvode a tvoria tzv. astra. Slnečnica ich má až 0. C . pre bodliaky a pichliače. pretože nažky s týmito výrastkami sa ľahko prichytávajú na srsť. parumanček. päťcípa. C . cez ktorú prerastá čnelka dvojdielnou bliznou G (2). G . Ďalším významným znakom je lôžko úboru.kozobrada. nachádzajúci sa neskôr i na plode . Vzhľadom na dekoratívnosť a farebnosť úborov je veľa druhov využívaných ako okrasné rastliny (georgína.nažke. či žltnicou maloúborovou. C je úzko rúrkovitá.šalát. ako zelenina (artičoka). lúč. 228: Nažky astrovitých a čakankovitých : A .súkvetia . ale polysacharid inulín. Úbor astrovitých je súkvetie. či tuhých štetín (napr. niektoré druhy ho majú zhrubnuté až dužinaté (napr. rumanček. Jazykovité (Obr.5 m v priemere a jednotlivé. aksamietnica). ktoré tvoria zákrov (mnohí si ho mýlia s K lístkami). krasovlas bezbyľový). pichliač) a slúži na rozšírovanie plodov vetrom (anemochória). Sú veľmi premenlivé. Jazykovité kvety sú súmerné. Rýchlo sa šíriace karanténne buriny sú iva voškovníkovitá. Celý úbor tak imituje jednoduchý kvet. Ich C je podlhovastá. rúrkovitých a jazykovitých. rebríček alebo palina. Môže byť pokryté plievkami. Na spodnej strane úboru vyrastajú zelené listene. dvojzub). terč. niekedy nápadne veľká. H .margaréta.požlt. B . či ambrózia palinolistá. bodliak. Zákrovné listene rôzneho tvaru sú veľmi dôležitými určovacími znakmi astrovitých. čo do veľkosti. podbeľ). Suchoblanité i rôzne sfarbené zákrovy má napr. F .pichliač. U iných druhov môže mať podobu zúbkov. Mnoho druhov je liečivých i aromatických (rumanček. palina. rebríček. viacradové i strechovite sa kryjúce. Kalich oboch typov kvetov je zakrpatený. Chocholec môže mať podobu padáčika (starček. chýba. často i farbou a pohlavnosťou. v záhradách a viniciach sa často stretneme so starčekom obyčajným. Len niekoľko mm veľké úbory má napr. Medzi buriny polí patria napr. Môžu byť jednoradové. Zásobnou látkou astrovitých nie je škrob. slamienka alebo suchokvet.

K najčastejším okrasným druhom astrovitých patria napr. ktorá má listy delené na niťovité úkrojky a biele. Rozmnožujú sa vegetatívne koreňovými hľuzami. ktorými sa aj vegetatívne rozmnožuje. Podobne aj benedikt lekársky (Cnicus benedictus) sa pestuje pre olejnaté nažky i ako liečivá rastlina. Úbory má menšie ako slnečnica ročná. sedmokráska. Kvety sú fialové. Je to trváci druh s podzemkovými hľuzami. Je to suchomilná rastlina pestovaná kedysi pre žlté farbivo kartamín obsiahnuté v kvetoch. margarínov. nevädzovec. K častým okrasným druhom patria aj georgíny (Dahlia) s veľkým množstvom rôznofarebných i plnokvetých kultivarov. Slnečnica ročná (Helianthus annuus) je mohutná jednoročná rastlina s jedným veľkým úborom. v lesoch zlatobyľ. Napr. plesnivec a pod. Úbory dlho stopkaté. cínia pôvabná (Zinnia elegans) s úbormi rôznych farieb. Veľmi rozšírené sú na jeseň kvitnúce scolymus) 152 . Slnečnica ročná sa pestuje ako olejnina na výrobu potravinárskych olejov. Leuzea šuštivá (Leuzea rhapontica) má nedelené listy na rube sivo plstnaté.tuberosus) je rastlina dorastajúca až do 3 m výšky. Astrovka čínska (Calistephus chinensis) sa takisto pestuje najčastejšie v plnokvetých kultivaroch. Obr. Je to však kultúrna rastlina domáca v Stredozemí pestovaná ako zelenina. majú olejnaté semená a rôznofarebné oplodie. Hľuzy sú nepravidelného tvaru s vypuklými očkami. ktorá sa od predošlého druhu líši pichľavými listami i zákrovnými listeňmi. Z artičoky kardovej (C. ktoré sa zbiera pred rozkvitnutím. Pochádza z Ameriky. mydla i ako krmovina. 231: Artičoka zeleninová (Cynara typickým zápachom. ružové alebo fialové kvety. 229: Slnečnica ročná (Helianthus annuus) splanieva. Pôvodná v Alpách. ktorý sa otáča za slnkom (heliotropizmus). pri potokoch deväťsily. Aksamietnice (Tagetes) sú okrasné letničky nižšieho vzrastu s oranžovými alebo žltými kvetmi a Obr. krasuľka perovitá (Cosmos bipinnatus). K vysokohorským astrovitým patria napr. Rudbekia (Rudbeckia) má viacero druhov so žltými jazykovitými kvetmi a typicky vystúpeným terčom úboru. (Helianthus tuberosus) ktoré sú na žilnatine bielo škvrnité.cardunculus). Kvety v úbore sú žltooranžové. Topinambur je stará indiánska rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Artičoka (Cynara) je rastlina podobná bodliaku. kamzičník. požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius) má listy aj listene ostnato zubaté. veľké. králik. Môžu sa aj skrmovať. 230: Hľuzy topinamburu Pestrec mariánsky (Silybum marianum) je nápadný ostnitými listami. Nažky sa vyvíjajú len z rúrkovitých kvetov. najmä pre diabetikov. Bodliakom sa podobá aj niekoľko nasledujúcich druhov. Pochádza zo Stredomoria a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina. mačucha. rozmnožovania a šíri sa najmä pozdĺž vodných tokov. Okrajové jazykovité kvety sú jalové. Úžitkovou časťou artičoky zeleninovej (Cynara scolymus) je zhrubnuté lôžko úboru s dužinatými zákrovnými listeňmi.topinambur (H. U nás často Má účinný vegetatívny spôsob Obr. Obsahujú inulín a sú vhodné na konzum. neskôr sa začal využívať ako olejnina s podobným využitím ako slnečnica ročná. Slnečnica hľuznatá . Liečivá rastlina. sa konzumujú ako lahôdková zelenina zhrubnuté listové stopky. Kvety sú žltej farby.V lúčnych spoločenstvách sa z astrovitých vyskytuje napr.

ktorými sa ľahko prichytávajú na srsť. Používa sa na odpudzovanie nepríjemného hmyzu.na vlhkých stanovištiach. Vyskytuje sa na suchších stráňach. Najbežnejšími druhmi sú lopúch väčší (A. popri cestách a pod. Ich úbory sa podobajú úborom margarét. jednoročná nevädza poľná (C. Poľnými burinami sú aj rumany (Anthemis) najmä ruman roľný (A. 234) .indicum).segetum). 153 . ktorý rastie na priedomiach a priekopách. margaréta veľkoúborová (L. Rumanček diskovitý (M. ale na zákrovných listeňoch guľovitých úborov. Rumanček Obr. najmä na brehoch vôd a obnažených dnách rybníkov rastie niekoľko druhov dvojzubov.arvensis). Rozširovacou jednotkou (diaspórou) je teda celý Obr. ibaže háčiky nie sú na plodoch.lappa) a lopúch plstnatý Obr. kedysi sa z nej získavalo farbivo cyanín. pôvodom zo sev. B úbor. Niektoré druhy majú charakteristický zápach. Väčšie úbory a tenšie úkrojky listov má parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum).maximum) sa pestuje ako okrasná.chryzantémy (Dendranthema). Taxonomicky je tento rod nejednotný a rozdeľuje sa na viacero rodov . napr. 233: A . Dvojzub (Bidens) .tomentosum). Rastú väčšinou v krovinách. Prispôsobenia zoochórnemu rozširovaniu majú aj lopúchy (Arctium). Ameriky. Pochádza z juhovýchodnej Ázie. Margaréta biela (Leucanthemum vulgare) je charakteristickým druhom lúk. Je liečivou rastlinou. nápadná blankytne modrými kvetmi. Je aromatická a liečivá rastlina. ktoré vznikli krížením a šľachtením pôvodných druhov. Je segetálnym druhom. nevädzka (Acosta). Šíri sa nedokonale čisteným osivom obilnín.discoidea) má úbory s chýbajúcimi jazykovitými kvetmi a vydutým lôžkom. Chryzantémam sú príbuzné margaréty (Leucanthemum). Charakteristické sú najmä ich plody.cotula). majú 2-4 štetiny s háčikmi (Obr. čiže burinou v obilninách. poľných cestách. 232: Krasuľka perovitá kamilkový (Matricaria recutita) je aromatická liečivá rastlina s menšími (Cosmos bipinnatus) úbormi. Je tiež poľnou burinou.tripartita) a cudzokrajný dvojzub čiernoplodý (B. ktorý má čiastočne zdrevnatené stonky. perie alebo odev človeka (zoochória). listy majú tenké úkrojky. Je aromatický a vyskytuje sa na podobných stanovištiach ako predošlý druh. ktoré ako hovorí názov.ruman poľný (Anthemis arvensis).králik vratič (Tanacetum vulgare) má perovito delené listy a malé žlté úbory bez jazykovitých kvetov usporiadané v chocholíkovitej metline. ruman smradľavý (A.nevädzník (Colymbada). Tento jednoročný druh sa vyskytuje na dedinských priestranstvách. nevädzovec (Jacea). atď. okrajoch ciest a na pustých miestach. Najčastejšími druhmi sú domáci dvojzub trojdielny (B. ktorých lôžko je duté. Chryzantéma pravá je poloker. najmä chryzantémy pravej (D. Majú jednotlivé vrcholové úbory s bielymi jazykovitými kvetmi a žltým terčom. Medzi pravé nevädze (Cyanus) patrí napr. ktorý zdomácnel a dokonca vytláča pôvodné druhy. 234 (A. ktorý má úbory pavučinovite plstnaté. Vratič obyčajný . Na rôznych typoch lúk rastú niektoré druhy nevädze (Centaurea) s fialovými kvetmi. Lopúchy sú dvojročné rastliny rumanček kamilkový (Matricaria recutita) s mohutnými listami a hrubými byľami.frondosa).

Niektoré sa u nás pestujú ako izbové rastliny. medzi ktorými sedí jeden veľký úbor belavých kvetov. starček abrotanolistý (S. niekedy chýbajú. ale v trópoch a subtrópoch i dreviny a sukulenty. ale má vyvinuté jazykovité kvety. Rastie hojne na úhoroch a rumoviskách.abrotanifolius). Omany bývajú často ochlpené. 154 .oleraceum). Intenzívne sa rozmnožuje aj vegetatívne. Má niekoľko generácií do roka a často ho možno vidieť kvitnúť aj v zime.oculus-christi).slamienka (Helichrysum bracteatum). Je aj medonosnou rastlinou. napr.paludosus) je zase typický pre mokradné biotopy. Druhy rodov suchokvet (Xeranthemum) a slamiha (Helichrysum) sú známe ako rastliny. pichliač sivý (C. Lúčovité kvety sú Obr. Burinou na lesných cestách. Pichliačom sú podobné bodliaky (Carduus). Má kučeravo krídlatú a ostnitú stonku i listy. ktoré majú tiež ostnaté listy.palustre) je vysoká a štíhla rastlina s nápadne ostnitými a zubatými listami i stonkami. napr.britannica).canum) s veľkými listami na rube sivými a s úbormi jednotlivými. Často sa vyskytuje hromadne. napr. ktorý rastie na vlhších okrajoch ciest v priekopách a pod.carniolicus). ktoré si po vysušení zachovávajú vzhľad a farbu kvetov. Po vysušení sa tieto rastliny používajú na dekoratívne účely. Rastie pri potokoch v horských oblastiach. 235: Lopúch väčší (Arctium lappa) klíčivosťou. K vysokohorským druhom patria drobné starčeky. Poznáme najmä bylinné starčeky. niekedy sú ich listy i stonky až plstnaté napr. Pichliač močiarny (C. K žltokvitnúcim patrí pichliač zelinový (C. napr. Chocholec na nažkách je perovitobrvitý a slúži na rozširovanie vetrom. napr. Zvláštnym druhom je krasovlas bezbyľový (C. Z niekoľkých druhov je najvýznamnejší bodliak tŕnistý (Carduus acanthoides). zákrov pavučinato vlnatý.Pichliač (Cirsium) má viac druhov. starček sivý (S. starček lesný (S. Je to druh opustených a zarastajúcich pasienkov. starčeku obyčajnému (Senecio vulgare) vulgaris). Z niektorých druhov omanov (Inula) sú z hľadiska úžitkovosti významné napr. Iné druhy starčekov možno nájsť na rôznych stanovištiach. Starček (Senecio) je veľkým rodom. slamiha slamienková .nemorensis). Sú to rastliny väčšinou s ostnato zubatými listami často v prízemných ružiciach a ostnitými zákrovnými listeňmi. k lúčnym druhom patrí starček Jakubov (S. niekedy i s poliehavou stonkou. tvorí mohutnú a rozvetvenú koreňovú sústavu s prídavnými púčikmi.jacobaea).acaulis). ktorý sa trochu podobá na starček obyčajný. Na podmáčaných lúkach sa hojne vyskytujú: pichliač potočný (Cirsium rivulare) s fialovými kvetmi v úboroch nahlúčených na konci stonky. Jeho úbory sú veľké. Preto sa používajú do suchých kytíc. rúbaniskách i krovinatých stráňach je pichliač obyčajný (C. Veľmi mohutný vzrast má pichliač bielohlavý (C. ktorý je bežnou jednoročnou burinou v záhradách a okopaninách. Ako burina na poliach sa uplatňuje pichliač roľný (C. Viaceré druhy rastú v lesoch a na rúbaniskách. podobne ako u pestovanej artičoky. Mnohé pichliače majú sklon k vzájomnému kríženiu. či podzemkom. Pestuje sa ako okrasná i liečivá rastlina.: oman pravý (I. oman hodvábny (I. mohutná rastlina s úbormi žltých kvetov. Sukulentné starčeky rastú najmä v Afrike a na Madagaskare.eriophorum). Stonka chýba. ktorý má prízemnú ružicu pichľavých listov. V čerstvom stave je zhrubnuté lôžko úboru jedlé. Starček barinný (S. Na suchých stráňach rastú krasovlasy (Carlina). starček hájny (S. Tvorí veľa nažiek s vysokou Obr.arvense). Bežným druhom je oman britský (I.sylvaticus). 236: Pichliač obyčajný (Cirsium väčšinou žlté.helenium).vulgare) s pichľavými listami i zákrovmi.

hybridus).columnae). Veľké listy podobné deväťsilom má lesný horský druh mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariae). Spoločným znakom nasledujúcich rodov sú veľmi drobné úbory. Táto okrasná trvalka pôvodom zo Severnej Ameriky často splanieva a šíri sa najmä na brehoch vodných tokov.estragón (A. chocholíkovitých metlinách a pod. Ambrózia Obr. ktorý sa po odkvitnutí ešte viac predĺži. Sú dvojdomé. Kvety sú žlté. niekedy tvorené len jedným kvetom. Rastie vo vyšších horách a pestuje sa aj ako okrasná. Sú to aromatické rastliny s horkou chuťou. vyrastajú z hrubého podzemku. ktorá kvitne skoro na jar. Tie vyrastajú v bohatých súkvetiach . Palina obyčajná (Artemisia vulgaris) je burinou rastúcou na opustených miestach a rumoviskách. Celé telo rastliny je porastené hustými bielo plstnatými trichómami. Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis) rastie často na trávnatých miestach. Úbory žltých kvetov sú jednotlivé na šupinatých stvoloch. Pri horských potokoch je nápadný deväťsil hybridný (P. Používa sa i v kozmetike. v súčasnosti sa šíri najmä v teplejších oblastiach. Pridáva sa do likérov kvôli horkej chuti (absint). Má fialové kvety a úbory v chocholíku. Má modré jazykovité kvety a žltý terč. Niektoré druhy sa pestujú v záhradkách ako okrasné. Astra novobelgická (A. Je nízkeho vzrastu. V plnokvetých a veľkokvetých formách sa pestuje ako okrasná rastlina. čím nadobúda plesnivý vzhľad. Od ostatných palín sa líši nedelenými úzkymi listami. Listami sa na podbeľ podobajú deväťsily (Petasites).austriacum).absinthium). ktorý vytvára husté porasty obrovských listov.božie drievko (A. prísada do octu. úbory majú Obr. Kamzičník (Doronicum) má kvety žlté v typických úboroch. ktorý má oranžové alebo žlté kvety a nažky kosákovité bez chocholca. Deväťsil biely (P. Palina dračia . ale aj v intravilánoch miest. Rastie v teplejších oblastiach na medziach. Srdcovito okrúhle listy vyrastajú až po odkvitnutí. 238: Deväťsil biely (Petasites albus) 155 . Pestuje sa ako okrasná i liečivá.novi-belgii) má menšie úbory v chocholíkovitých metlinách s bielymi alebo modrastými jazykovitými kvetmi. Snáď najznámejším vysokohorským druhom je plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). kde ju možno nájsť na okraji polí. Listy sú na rube bielo plstnaté. Z našich astier (Aster) je najdekoratívnejšia astra alpínska (Aster alpinus). Podobné použitie má aj palina abrotanová . napr.abrotanum).metlinách. paliny (Artemisia). Iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia) má veľké vajcovité až srdcovité listy a metlinu zelenobielych úborov. Je liečivá. niekedy ťažko rozoznateľné od podbeľu. Má listy po oboch stranách sivozelené a je horko aromatická. Takými sú napr. okrajoch ciest a pod. horčice a pod. Je chránený druh. napr. Rastie v lesoch na vlhších miestach. Paliny sú stepné druhy. Úbory nemajú jazykovité kvety.dracunculus) pôvodom z Ázie sa pestuje a používa ako korenina. Je to adaptácia na nepriaznivé ekologické podmienky vo vysokých horách. 237: Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) žltý terč a kvety lúča biele alebo ružové.Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je známa liečivá rastlina i burina. Liečivým druhom je palina pravá (A. Majú však strapec úborov s ružovými alebo bielymi kvetmi. takisto ako nechtík lekársky (Calendula officinalis). kamzičník Columnov (D. Je to burina. Našim horským druhom je kamzičník rakúsky (D. Spolu s ambróziou palinolistou (Ambrosia artemisiifolia) boli zaradené do zoznamu karanténnych burín.albus) má listy menšie.

gigantea). pre ktoré sa pestuje. ale šíri sa i do polí. Bezlistý. Ostatné druhy sú tiež prevažne lúčne druhy. Pochádza zo Severnej Ameriky. Listy majú zaujímavé postavenie. Púpava lekárska (Taraxacum officinale) je trváca rastlina s dlhým koreňom. V pletivách na rozdiel od astrovitých sa nachádzajú mliečnice. dutý stvol je zakončený jediným úborom žltých kvetov. crispa). záhradách a viniciach. Ameriky. Je to jednoročný druh s vyvinutou prízemnou ružicou listov jemnej a krehkej konzistencie. z ktorého sa mletím a pražením vyrába náhrada kávy (cigória). popri cestách. preto pri poranení ronia biele mlieko. Rastie na úhoroch. Žltnica maloúborová (Galinsoga parviflora) je jednoročná burina v okopaninách. Pôvodná je v Sev. preto je aj burinou v okopaninách. rumoviskách i poliach. nie je vytvorený terč a lúč. Listy v ružici sú variabilné. na rumoviskách. endivia) sa podobá na hlávkový šalát a tiež sa pestuje pre listovú ružicu ako zelenina.millefolium). Bežnou burinou je turanec kanadský (Conyza canadensis) s veľmi bohatou metlinou úborov a úzkymi nedelenými listami. a drobné úbory v klbkách. Plodom je takisto nažka.čakanka). Po vytvorení listovej ružice vyrastie kvetonosná byľ s metlinou drobných žltých úborov.sativa convar. Úbory v pavidliciach má drobné so žltým terčom a bielymi kvetmi lúča. Všetky sú orientované v jednej rovine severojužným smerom (odtiaľ názov). záhradách a viniciach. Používajú sa preto do zeleninových šalátov. Obr. Zásobnou látkou je inulín.virgaurea). ktorých biele alebo žltkasté drobné úbory sú v chocholíkovitých metlinách. Amerike. záhradách a pod.z niekoľkých druhov sa pestuje ako listová zelenina šalát siaty (Lactuca sativa). C (5). napr. ale len z jazykovitých kvetov. Rastie na výslnných miestach. hadomor). capitata) má listovú ružicu v podobe hlávky.  kvetný vzorec : . Typické sú aj ich perovito delené listy (odtiaľ názov). Šalát (Lactuca) . . väčšinou skučeravené. ktorá dorastá až do 2 m výšky sa šíri najmä pozdĺž železničných tratí a vodných tokov. Zlatobyľ (Solidago) má drobné úbory s kvetmi žltej farby. Zlatobyľ obrovská (S. buriny (púpava. K (5). Súkvetím je úbor. Kvety sú žltej farby. Do čeľade patria aj niektoré úžitkové druhy (šalát. má perovito strihané listy. intybus subsp. Pochádza z južnej Ameriky. Púpavy sú charakteristické 156 . Na strednej žile tuhých listov má ostnité štetiny. Kučeravé listy má šalát kučeravý (L. Je liečivou rastlinou.myší chvost (Achillea) má viac druhov. A (5). Má prízemnú ružicu gracovitých listov. mlieč) i lúčne druhy (kozia brada. foliosum) sa pestuje kvôli čakankovým pukom zväčšeným a vybieleným mladým výhonkom. väčšinou s chocholcom.G (2) Čeľaď veľmi podobná predchádzajúcej. Liečivým druhom je známy lúčny druh rebríček obyčajný (A.sativa convar. ktoré sa pestujú jednak kvôli zhrubnutému koreňu. ktoré majú krehkú konzistenciu a horkastú chuť. Poddruh čakanky obyčajnej (C. 239: Šalát kompasový (Lactuca serriola) Čakanka štrbáková (C. V lesoch rastie a koncom leta kvitne zlatobyľ obyčajná (S.serriola). Jej kultivary sú však aj úžitkovými rastlinami. Z divo rastúcich druhov sa ako burina najčastejšie vyskytuje šalát kompasový (L. Často sa vyskytuje v okolí železničných tratí staníc. šalát hlávkový(L.pochádza zo Sev. najmä suchších stanovíšť. ktoré sú značne premenlivé. Pestuje sa vo viacerých konvarietách. Rebríček . Pestuje sa aj v záhradách ako okrasná i medonosná rastlina. Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) je známa lúčna rastlina so svetlomodrými úbormi.

240: Čakanka obyčajná okrem divorastúcich lúčnych druhov. Obr. i pestované napr. Patria sem najmä lúčne druhy.arvensis).murorum) a jastrabník obyčajný (H. Napr.aj súplodím nažiek s chocholcom v podobe padáčika. Má žlté úbory. Púpavec jesenný (L. rastie však i ako burina v zanedbaných porastoch.vulgatum). bez oplodnenia (apomikticky). Podobným rodom je kozobrada (Tragopogon). Sú to trváce byliny podobné púpave. Typickým druhom jelšín rastúcich pri potokoch je škarda močiarna (C. Najčastejšie sa vyskytujú tri druhy: mlieč zelinný (S. škarda dvojročná (C. paludosa). Rastie v lúčnych biotopoch. Tento druh je pomerne vzácnym divorastúcim druhom stepných lúk v teplejších oblastiach. jastrabník lesný (H.asper). kozobrada východná (T.dubius). Hadomor (Scorzonera) zahrňuje Obr. mlieč drsný (S. hadomor (Cichorium intybus) španielsky . oba so Obr. pretože sa rozmnožujú nažkami vzniknutými nepohlavne. Zároveň sú veľmi premenlivé. Škarda (Crepis) má viac druhov rastúcich v rôznych biotopoch. Ich úbory majú žlté kvety. podobne ako špargľa. napr. ktorý má pichľavé listy a mlieč roľný (S.orientalis) alebo kozobrada pochybná (T. Medzi lesné druhy patria napr.hispanica) sa pestuje najmä v juhoeurópskych krajinách pre dužinatý valcovitý koreň čiernej farby a krehkej konzistencie. Na rôznych typoch lúk rastú z čeľade čakankovitých púpavce (Leontodon).biennis) je lúčnym druhom. Z mladých listov možno pripraviť výživný šalát.pilosella) pod názvom chlpánik obyčajný (Pilosella officinarum) je druhom suchých. Mnoho druhov má jastrabník (Hieracium). ktorá sa pestuje ako koreňová zelenina podobne ako čierny koreň. Mlieče (Sonchus) nájdeme rásť v záhradách a obrábaných plochách ako buriny. Ľahko sa spozná podľa veľmi horkej chuti.čierny koreň (S. Fialové úbory má kozobrada pórolistá (T.autumnalis) sa líši rozkonárenou stonkou.hispidus). Jastrabník chlpánik (H. 242: Hadomor španielsky (Scorzonera hispanica) 157 . nevápenatých až kyslých pôd. 241: Premenlivosť listov púpavy žltými úbormi. Ponúka pašu aj včelám.porrifolius).oleraceus). najmä púpavec srstnatý (L. Používa sa ako lahôdková zelenina. Vzhľadom na obsahové látky je liečivou rastlinou.

Rastlina je entomogamná a plodom je mechúrik (plodstvo mechúrikov). A 3+3. výnimočne je aj apokarpné G (okrasa. a to stromy s priamou stonkou a chocholom listov na vrchole (palmy).  Žabníkovité sú vodné alebo vlhkomilné trváce byliny s pravidelnými kvetmi. zvyčajne druhotne nehrubnú. Kolaterálne cievne zväzky sú uzavreté. Počet tyčiniek môže poklesnúť na 3 (kosatcovité. s rozlíšeným kvetným obalom. stužkovitého tvaru. rastúca v bahne na okraji vôd. Ružovkasté kvety majú apokarpné gynéceum. vytvárajúce len v čase kvitnutia článkovanú priamu stonku. a to zrastom klíčnych listov (synkotýlia) alebo zakrpatením až zaniknutím jedného klíčneho listu. ktorým by stonky mohli tak zhrubnúť ako dvojklíčnolistovým rastlinám. žabník). popínavou stonkou. G (3). podopretý listeňom. Cievne zväzky v stonke sú prevažne kolaterálne. Podobne môžu hrubnúť aj korene. Na Slovensku je rozšírená najmä v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Sú priame a z vody vyčnievajúce. Takéto druhotné hrubnutie je u rodov aloe. . Len zriedka sú drevinami. Sú prevažne trváce byliny (geofyty s cibuľkami. ⊕. dracéna. Avšak medzi jednoklíčnolistovými rastlinami sa vyskytujú aj druhy so stopkatými listami (bambusy). a to kambiálnym kruhom. Adventívne korene sa len málo rozkonárujú. Od tohto všeobecného vzorca sú viaceré odchýlky. zriedkavejšie krivožilovú alebo perovitú žilnatinu (napr. jednopohlavné i rôznoobalové (heterochlamydeické). Semená jednoklíčnolistových rastlín klíčia jedným klíčnym listom. Primárny koreň čoskoro zanikne a nahradí sa rovnakými koreňmi (sekundárna homorízia). tobolky. rozptýlené (ataktostéla) a preto sa v stonke jednoklíčnolistových rastlín nemohol vytvoriť kambiálny kruh. ktorý vznikne v prvotnej kôre stonky. Vysoký stvol je zakončený nepravým okolíkom. Kvety jednoklíčnolistových rastlín sú väčšinou trojpočetné s nerozlíšenými kvetnými obalmi (okvetie perigonium . čoskoro odumierajú a nahradzujú sa novými. spravidla širokou bázou objímajúce stonku. bez druhotného delivého pletiva medzi lykom a drevom a často sú obalené pevnou sklerenchymatickou pošvou. niektoré vstavačovité . súmerné až nesúmerné. Len zriedka sa menia na zhrubnuté zásobné korene alebo na koreňové hľuzy (napr.P) podľa všeobecného vzorca : . hľuzami a podzemkami). P 3+3. Kvety môžu byť pravidelné.Orchidaceae). Plody sú mechúriky. alebo je tyčinka len 1 (vstavačovité).2. čím sa podobajú kvetom dvojklíčnolistových rastlín. Cenokarpné gynéceum môže tvoriť vrchný aj spodný semenník. Listy sú zvyčajne jednoduché s celistvým okrajom a sediace. 158 . ktorá je často vyvinutá ako pošva (napr. Z mohutného valcovitého podzemku vyrastajú čiarkovité trojhranné listy so šupinami. Postavenie listov na stonke je prevažne dvojradovo striedavé. agáva. alebo dreviny s ovíjavou resp. V pazuchách listov sú často vyvinuté prídavné (akcesorické) púčiky. Vznik jedného klíčneho listu sa vysvetľuje rozdielne. Rozkonárovanie stonky jednoklíčnolistových rastlín je (okrem súkvetí) pomerne zriedkavé. Kvety sú zoskupené do bohatých rozkonárených súkvetí. trávy). Listy sú prevažne prízemné a často sa vyznačujú svojou rôznolistosťou. juka a dioskórea. vo vode plávajúce alebo ponorené. P môže byť voľné alebo zrastenolupienkové. Trieda : Liliopsida (Monocotyledonae) .  Okrasovité sú monotypickou čeľaďou s jediným druhom: okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus). Niektoré jednoklíčnolistové rastliny druhotne hrubnú. Majú zvyčajne rovnobežnú alebo oblúkovobežnú. alebo bobule. Je to trváca bylina. banánovník). lipnicovité).jednoklíčnolistové Jednoklíčnolistové sú vývojovo mladšou triedou v porovnaní s dvojklíčnolistovými. Z apokarpných semenníkov dozrievajú nažky (plodstvo nažiek).

Listy sú veľké. h .utilis) poskytujúci textilné vlákna a voňavé silice. Rôzne využitie má pandan úžitkový (P. Opeľujú sa vetrom. Palmy druhotne nehrubnú. dokonca aj netopiermi.utilis s červeným okrajom listov. P 0.Variegata s bielym pásom na listoch). . Šípovka širokolistá kôstkovice alebo bobule tvoriace guľovité súplodie. ktoré nasvedčujú o ich príbuznosti. Súkvetie je pazušné. pokrytými listovými jazvami alebo zvyškami častí listov a na vrchole v hustej špirále s chocholom veľkých listov. stopkaté a majú otvorenú alebo zatvorenú pošvu. Malé kvety so zakrpateným okvetím sú jednopohlavné. Kvety tvoria šúľkovité súkvetie zvyčajne podopreté pestrofarebnými listeňmi. Len málo druhov zasahuje do severného mierneho pásma a v Európe (južnej) rastie len jeden druh palmička nízka (Chamaerops humilis). Najdôležitejšou palmou a rastlinou vôbec severoafrických a západoázijských oáz je dvojdomý datlovník obyčajný (Phoenix dactylifera). Do čeľade patrí asi 90 druhov rozšírených v teplejších klimatických pásmach. alebo iba jediného plodolistu (monomérny piestik). kry a liany. najmä v trópoch Južnej Ameriky a v Indomalajsku. Väčšinou sú stromy s nerozkonáreným stĺpovitým kmeňom. A ∞. 3 alebo až veľa. Tyčiniek býva 6. Semeno má dobre vyvinutý endosperm.weitchii cv. Oba druhy rastú v pomaly tečúcich vodných tokoch. pričom vzniknuté diely sú otvorené. kôstkovica alebo nažka.samčí kvet.rastlina. b . tvoriace ozdobné zhluky listov na konci štíhlych valcovitých konárov. Kvety sú jednopohlavné.  Kvetný vzorec : ⊕. Kvety arekovitých sú veľmi drobné a zoskupené do bohatých šúľkov alebo metlín. Liany majú dlhé internódiá na popínavých alebo plazivých stonkách (napr. U nás sa prirodzene vyskytuje žabník skorocelový (Alisma plantago-aquatica) a šípovka vodná (Sagittaria sagittifolia) s typickými šípovitými listami. s krátkymi internódiami.samičí Rastú v trópoch Starého sveta a sú význačnými kvet. . ktoré sú vždy podopreté listeňom (alebo niekoľkými listeňmi) . Opelenie hmyzom alebo vetrom. zriedka obojpohlavné (rotang). . Na stonke sú usporiadané špirálovite. ⊕. (Sagittaria latifolia). Calamus).Hoci čeľaď má veľké množstvo zhodných znakov s čeľaďou iskerníkovitých (Ranuncu-laceae). A 3+3. Korene druhotne nehrubnú. Plodom sú Obr.plodstvo nažiek rastlinami morského pobrežia (3 rody a 880 druhov). G (∞ -1) Pandanovité sú stromy . P. 243: Žabníkovité (Alismataceae). a . P 3+3. Tyčinkové kvety majú viac tyčiniek a piestikové kvety synkarpný alebo parakarpný semenník z veľkého počtu plodolistov (70-80 Sarangana).edulis) a niektoré druhy sa pestujú ako ozdobné rastliny (P. Pre plody sa pestuje pandan jedlý (P. často ostro zúbkaté.  Kvetný vzorec : . Poskytuje cukornaté jednosemenné kôstkovice. zriedka vrcholové. Každá časť palmy dáva 159 . po vypučaní sa dospelé listy perovito alebo dlaňovito trhajú. Palmy rastú v subtrópoch celého sveta. Majú čiarkovité listy. vtákmi. d . ktoré sa vegetatívne rozmnožujú a často tvoria husté zárasty. G (3-1) A∞ Sú to výlučne subtropické alebo tropické jednodomé alebo dvojdomé stromy. nedelené. Plodom je bobuľa. ale najmä liany s opornými vzdušnými koreňmi.tulcom. V púčiku sú listy jednoduché a riasnato zložené. Bočné výhonky sú len na báze nízkych paliem. hoci sú vysoké (až 60 m) majú len vláknité adventívne korene (homorízia). majú aj viac rozdielnych znakov. Je to najmä rod pandan (Pandanus). Kmeň paliem svoju značnú hrúbku dosahuje rozsiahlym prvotným delivým pletivom na vegatačnom vrchole. ktorého druhy rastú v lesoch a na morskom pobreží. hmyzom. Gynéceum je vždy z 3 plodolistov.

šúľok pozostávajúci z drobných väčšinou jednopohlavných kvetov s redukovanými kvetnými obalmi. palmový olej. Areka obyčajná (Areca catechu) má semená. Olejnica guinejská (Elaeis guinensis) dáva z mezokarpu kôstkovíc tzv. a . rohože). v tropickej Ázii. Šúľok je podopretý alebo zahalený listeňom (tulec).  Čeľaď zahŕňa rastliny rozličného vzhľadu. Naše druhy sú byliny s podzemkom. používaná ako záhradnícke lyko. Puškvorec obyčajný (Acorus calamus) je močiarna rastlina Obr.plod úžitok. 244: Arekovité (Arecaceae): vejčia merillova (Veitchia merrillii). Je chránený. V dutine endospermu je tzv. Na povrchu majú blanitý exokarp. Je to jedovatá rastlina. pretože bobule majú výraznú červenooranžovú farbu. mečovitými dlhými listami a 160 .mierne omamná droga. Nápadným znakom je súkvetie . hrubé vlákna (koir). d . vypchávky.rastlina. Východoindický ságovník Rumpphov (Metroxylon rumphii) vo svojom stržni obsahuje veľa škrobu. sú viac ako 40 cm dlhé a a až 10 kg ťažké („Šalamúnove orechy“).k . Pochádza z južnej Ázie. i. rastúce prevažne v trópoch. Rastie v Zadnej Indii a na Sundských ostrovoch. Strednú vrstvu oplodia -mezokarp tvoria pevné. V trópoch sa všade pestuje pre jednosemenné kôstkovice „kokosové orechy“.Obr. ktorý môže byť rôzne sfarbený. alebo sa využíva v cukrárstve. sa získava „rafia“. Lodoicea sejčelská (Lodoicea seychelellarum) má najväčšie semená. alebo hľuzami. Len niekoľko druhov patrí do našej pôvodnej flóry. Sklerenchymatický endokarp slúži domorodcom na zhotovenie nádob.kvet. Plodom je bobuľa. 245: Áron alpínsky (Arum alpinum) s mohutným podzemkom. z ktorej sa lisuje olej na prípravu jedlých tukov. kokosová voda. používaná ako výživný nápoj. z ktorého sa získava ságo (podobné kukuričnému škrobu). Z listov palmy rafia (Raphia). V listnatých lesoch rastie áron alpský (Arum alpinum) nápadný najmä v plodnom stave. ktoré Malajci s obľubou žujú potreté nehaseným vápnom a zabalené do listu piepra betelového . K vzácnym močiarnym druhom patrí diablik močiarny (Calla palustris) nápadný bielym tulcom. Druhou dôležitou palmou je kokosovník obyčajný (Cocos nucifera). Z dužinatého endospermu semena sa sušením získava kopra. odkiaľ sa morskými prúdmi dostal na tropické korálové ostrovy. ktoré sú surovinou s rôznym využitím (koberce. Na jednodomých rastlinách sú samičie kvety na báze šúľku a samčie nad nimi. Rotang trstenicový (Calamus rotang) je liana. Jej stonka je až 150 m dlhá a poskytuje prúty na výrobu stoličiek a košíkov.

Listy sú najčastejšie čiarkovité s rovnobežnou žilnatinou alebo elipsovité s oblúkovobežnou žilnatinou. izbové alebo záhradné okrasné rastliny.listnatec). Semená majú embryo uložené v mäsitom alebo v chrupavkovitom endosperme. Sú v postavení striedavom. Z podčeľadí uvádzame iba niektoré: Podčeľaď : Veratroideae . ihlicovité asparagus.  Drobné vodné rastliny plávajúce na hladine vody (natantné rastliny). čím vytvárajú na hladine vody za priaznivých podmienok súvislý porast. Plodom je mechúrik. V trojpúzdrovom semenníku sú anatropné vajíčka. veratrín). Je to liečivá rastlina. tôňovka dvojpočetné). obsahuje glykozid akorín. Kvety sú Obr.kýchavicovaté Z celej čeľade sú vývojovo najpôvodnejšie. Majú v zemi podzemok alebo bazálnu stonkovú hľuzu.nenápadným zeleným šúľkom i tulcom. sú redukované len na niekoľko malých listov veľkosti niekoľko mm. cibuľami alebo hľuzami. význačné špecializovaným metabolizmom. ak je voda bohatá na organické látky (eutrofizácia). Po biochemickej stránke sú zaujímavé prítomnosťou alkaloidov (kolchicín.  Kvetný vzorec : . lupeňovité . Okrasné listy má aj známa difenbachia (Dieffenbachia). konvalinka). na Slovensku veľmi vzácne zanášaná vodnými vtákmi z južnej Európy. Kvety sú jednotlivé na konci stvolov či olistených bylí (napr. 246: Žaburinka menšia (Lemna minor) trojpočetné. Najmenšia semenná rastlina vôbec je drobuľka bezkoreňová (Wolffia arrhiza). kvetov a plodov. 161 . pretože obsahujú veľa škrobu. iné ako buriny a jedovaté rastliny. Ľaliovité sa rozdeľujú na niekoľko podčeľadí podľa podzemných orgánov. monstera (Monstera) a filodendron (Philodendron) sú liany s veľkými listami často pestované v bytoch. Celá rastlina je aromatická. praslenovitom alebo len prízemné. A 3+3. vodnými vtákmi). Jej listy majú necelý 1 mm. V strednej Európe sa dobre udomácnila na brehoch pomaly tečúcich vôd. ktorý je bohatý na olej a bielkoviny. rôznej veľkosti (vranovec má kvety štvorpočetné. G (3) P (3+3) Sú zvyčajne trváce byliny s podzemkami. Viaceré sa pestujú ako skleníkové. antúrium (Anthurium) má tulce červené s voskovitým povrchom. ⊕. glykozidov (konvalotoxín) a saponínov.minor) sa na vodných hladinách rozmnožuje. väčšinou sa rozmnožujú vegetatívne bočnými púčikmi. využíva sa aj v likérnictve a cukrárstve. Veľmi ľahko sa šíria (napr. Plodom je tobolka. Plodom je tobolka alebo bobuľa. ktorá má 3 druhy. Drobné korienky môžu aj celkom chýbať. Niekoľko druhov je vzácnych a zákonom chránených. Z poľnohospodárskeho hľadiska niektoré ľaliovité majú význam ako zeleniny. Žaburinka menšia (L. Najbežnejším rodom je žaburinka (Lemna). alebo sú zoskupené do strapcovitých a vrcholíkovitých súkvetí (napr. rozšírených takmer po celom zemskom povrchu najmä v subtrópoch a miernom pásme. tulipán). Žaburinky sa používajú na kŕmenie hydiny. P 3+3. Niektoré druhy majú fylokládiá (úzke. Do čeľade ľaliovitých patrí asi 250 rodov a približne 3000 druhov. ktoré im slúžia ako zásobné orgány. Niektoré cudzokrajné druhy sa u nás pestujú ako okrasné napr. obojpohlavné. Vtedy pokrýva celú hladinu. Kvitnú zriedka. Sú prevažne entomogamné.

arenarium). najmä v semenách. ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu.blanité pošvy. ktorá sa nad povrchom pôdy rozdelí na 6 cípov.rastlina s listami a tobolkou. Získava sa pre farmaceutické účely (napr. t . Je to prudký jed.jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) A . Listy sa vyvíjajú po oplodnení až na jar. p . s . Obr.kvitnúca rastlina: h . Medzi nimi je tobolka s početnými semenami. Rastie na vlhkých lúkach a pasienkoch.podzemná hľuza obalená zvyškami pošiev odumretých listov. Na piesčinách Podunajskej nížiny (Čenkov.priečny rez tobolkou. Z nich na jeseň vyrastajú 1-3 bledofialové kvety s okvetím na báze zrasteným do dlhej rúrky. obličky. Má bohatú metlinu kvetov. B .Do našej flóry patrí kýchavica zelená (Veratrum lobelianum) so širokoelipsovitými listami. na liečenie reumy).pozdĺžny rez semenom s mäsitým výrastkom (caruncula)-m 162 . Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) tvorí v zemi ukryté stonkové hľuzy. Je nebezpečný pre pasúce sa stáda alebo pre zvieratá kŕmené senom s prímesou jesienky lebo sa nerozkladá ani pri sušení.kýchavica zelená (Veratrum lobelianum). t1 . Štúrovo) rastie vzácny panónsky endemit jesienka piesočná (C. krvný obeh. ktorých okvetie je zelené. Vyznačuje sa obsahom jedovatých alkaloidov. V šľachtiteľstve sa používa na získanie polyploidných rastlín.zrelá tobolka. 2 . 247: Veratroideae : 1 . Rastie na vlhkých horských lúkach. niektoré majú hypotenzívny účinok. v mladosti zriasnenými pozdĺž žíl. ktoré dozrievajú v máji a rozširujú sa zoochórne. Jesienka obsahuje jedovatý alkaloid kolchicín.

ktoré (A. sadzačka).cesnak pórový. úzko čiarkovité alebo valcovité (elipsovité . Tento druh sa považuje za dôležitú a zdravú zeleninu najmä pre obsah vitamínov a aliínu s fytoncidnými účinkami (rastlinné antibiotiká). pažítka (A. Plody sú toboly. Okrem kvetov vytvára v súkvetí aj rozmnožovacie pacibuľky. 2 . Zloženú cibuľu tvorí 5-15 dužinatých šupín (strúčikov) uzatvorených v spoločnom blanitom obale.cesnak pažítkový. je v kultúre vzniknutý taxón (A. 248:Allioideae : 1 .cesnak cibuľový.rotundum) : c . Prastarou pestovanou rastlinou. 4 . perlovka. kvetný stvol v strede nafúknutý. ophioscordon).sativum subsp. 3 .schoenoprassum). Cesnak kuchynský perlovkový. Guľaté súkvetie tvorí množstvo drobných bielozelených Obr. cibuľa kuchynská (A.rozmnožovacie pacibuľky v súkvetí.cepa) má listy oblé.cesnak guľatohlavý (Allium sphaerocephalon) : c . 3 .Podčeľaď : Allioideae . duté.vedľajšie stopkaté cibuľky. zložené.ampeloprasum). Listy majú ploché.scorodoprassum) : p . rokambol.cesnak medvedí). vytvoria veľké sukňovité Obr.sativum) keď sa vysadia v druhom roku. 2 cesnak orešcový (A. pór vytvoria drobné cibuľky (štupľovka. cibuľa kvietkov. Z cibule vyrastá byľ s čiarkovitými listami zakončená súkvetím v blanitom tulci. ktorá pochádza zo strednej Ázie je cesnak kuchynský (A. Patrí sem na druhy bohatý rod cesnak (Allium). Cesnaky význačne zapáchajú od alylsulfidov.ursinum) 163 .cesnakovaté Zahŕňa rastliny tvoriace cibule (jednoduché. Cesnak cibuľový. sukňovité) a plod tobolku.cesnak guľovitý (A. V súkvetiach niektorých druhov sa tvoria rozmnožovacie pacibuľky. Semená vysiate v prvom roku kuchynská (Allium cepa). perlová cibuľa.vedľajšie stopkaté cibuľky. 249: Allioideae : 1 .sativum). Cesnaky tvoria súkvetie zdanlivý okolík (skrutec) za mlada obalený v listeňovitom tulci. 4 .cesnak kuchynský (A.cesnak medvedí (A. ktorý má jemnejšiu chuť i vôňu a tvorí cibule zložené z guľatých cibuliek bez spoločného obalu.

bulbiferum). cibuľa zimná (A. 250: Lilioideae : 1 . Má biele kvety a typický cesnakový zápach.s guľovitými okolíkmi kvetov.ursinum). Zo Stredomoria pochádza cesnak pórový. rastie aj v pobrežných krovinách a trávnatých porastoch.orešec (A. vitamíny B.flavum).oleraceum).bulbiferum) : p rozmnožovacie pacibuľky v pazuchách listov názov). A. Vzácnou a chránenou rastlinou je kandík psí (Erythronium dens-canis).auratum). C a tiež fytoncidy. rúrkovité. Miestami splanieva. š .scorodoprasum). pór (A. Je vhodný na konzervovanie (zaváranie).moly. škvrnitých kvetov. bielkoviny.vineale).sphaerocephalon) a cesnak guľovitý (A. Iné druhy pestovaných.zrelá tvorí drobné cibuľky (odtiaľ tobolka. Tvorí drobné vajcovité cibule v trsoch.A. ľalia kráľovská (L. Ľalia zlatohlavá (L. Prostredné listy sú v praslenoch. A. bučín.ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) : t . Byľ nesie 1 alebo viac oranžových. Ako zelenina sa používa celá vňať. Okvetné lístky sú purpurovočervené. cesnak planý (A. pažítka (A. aj buriny viníc a polí patria cesnak guľatohlavý (A. Z južnej Európy pochádza aj u nás rastúca ľalia cibuľkonosná (L.fistulosum). Z cibule vyrastajú dva škvrnité listy a stvol s jediným ružovým kvetom.montanum).rotundum) . žliabkovitých listov.giganteum. Pôvodný na Sibíri je cesnak zimný.ampeloprasum). Pestuje sa aj v záhradkách (subsp.šupinovitá cibuľa. ktorá prechádza do pošiev plochých. Je chráneným druhom listnatých i zmiešaných lesov a krovín. Slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Rastie najčastejšie na horských lúkach. Je to druh tônistých dubohrabových hájov. 164 . V pazuchách úzkych listov Obr. Žltými okvetnými lístkami sa vyznačuje xerofytný cesnak žltý (A. lužných lesov. Najmenším pestovaným druhom je cesnak pažítkový.cataviense) a i. Divorastúcich cesnakov je viac druhov. Tyčinky nápadne vyčnievajú z kvetu. Je trvalka so sukňovitou cibuľou. croceum). 2 . pretože oplodnenie je zriedkavé. Medzi teplomilné druhy skalnatých strání. U nás na celom území sa roztrúsene vyskytuje cesnak orešcový . Niektoré druhy cesnakov sa pestujú v záhradách ako okrasné (cesnak zlatožltý .cibule a na tretí rok kvetonosné stvoly. Podčeľaď : Lilioideae . Jeho listy sú úzko elipsovité alebo vajcovité. Ich plodom je tobolka. Cibuľa obsahuje cukry. farby a chuti cibúľ.salota) tvorí početné vedľajšie cibuľky v hnedastej vonkajšej šupine.ľaliovaté Do tejto podčeľade patria trvalky s podzemnou cibuľou a listnatou byľou alebo prízemnými listami a stvolom. ktorá dobre znáša zimu a pestuje sa najmä pre vňať. Kvietky v zdanlivom okolíku sú ružovofialové. Zo Stredomoria pochádza dekoratívna záhradná trvalka ľalia biela (L.candidum). U nás rastie iba v Slovenskom krase. okrasných ľalií sú ľalia tigrovaná (L. Pestuje sa oddávna v celom kultúrnom svete v kultivaroch rozličnej veľkosti. Kvety sú v strapcovitých súkvetiach alebo sú terminálne (tulipán).regale). silice.ľalia cibuľkonosná (L. Má malú cibuľu. ľalia zlatá (L. Byle sú priame listnaté. Dekoratívne kvety tvoria strapec. Používa sa ako jarná vňaťová zelenina pre obsah vitamínu C. tvaru. škvrnité a oblúkom von zakrivené. Rod ľalia (Lilium) má cibule zložené z jednotlivých dužinatých šupín. cesnak poľný (A. Podobné nároky na stanovištie má aj cesnak horský (A.mar-tagon) má zlatožltú cibuľu a červenkastú byľ. šalotka (A.tigrinum).schoenoprasum). Výrazne voňavé biele kvety sú usporiadané v strapci. Iným tvarom listov než ostatné cesnaky sa vyznačuje cesnak medvedí (A. Cesnak askalonský. Listy má duté.

3 .medníky Chránenou ľaliovitou trvalkou je korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris).lutea). c .krivec žltý (G. m . 2 .krivec roľný (G. Má úzke listy a jeden terminálny kvet. Na poliach miestami rastie krivec roľný (G. 251: Lilioideae : 1 . ktoré rastú najmä v trávnatých porastoch.korunka kráľovská (Petilium imperiale) : l . 2 .pratensis) a krivec žltý (G. Vyskytuje sa len zriedkavo na vlhkých a slatinných lúkach.cibuľa.dva prízemné čiarkovité listy 165 . 3 . l . do ktorého patrí komplex záhradných kultivarov a krížencov pôvodných juhoeurópskych a stredoázijských druhov. Fritillaria imperialis).kandík psí (Erythronium dens-canis) : t .korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris) .arvensis). Z pestovaných cudzokrajných druhov je obľúbená korunka kráľovská (Petilium imperiale.krivec lúčny (Gagea pratensis) : c . V trávnatých porastoch sa občas vyskytne splanený žltokvitnúci tulipán lesný Obr. storočia sa datuje pestovanie tulipánov v Európe.tobolka. Rozdiely medzi jednotlivými druhmi sa týkajú hlavne listov a cibúľ. syn. jedna cibuľa sediaca na zväzku koreňov.lutea) : c (Tulipa sylvestris). ktorý je zvončekovitý a šachovnicovito škvrnitý.vrcholkový praslen listov. l .hlavná a dve nové vedľajšie guľovité cibule . na vrchole kapucňovitý.jeden prízemný.Obr.jeden prízemný plochý list. Najčastejšie sa vyskytuje krivec lúčny (G.arvensis) : l . 252: Lilioideae : 1 . čím sa preslávilo najmä Holandsko. pod ktorými visia v okolíku zoskupené tehlovočervené alebo oranžové zvonkovité kvety. Už od 16. čiarkovito kopijovitý list. Je to súborný druh. Všeobecne známou okrasnou cibuľovou trvalkou je tulipán Gesnerov (Tulipa gesneriana). Rod krivec (Gagea) má niekoľko drobných žltokvitnúcich druhov. Cibule sú prudko jedovaté (alkaloid imperialín). Táto mohutná trvalka má byľ zakončenú vrcholovým praslenom listov.c1.

a niekoľko čiarkovitých. Modrice (Muscari) majú modré kvety so zrasteným okvetím.umbellatum).bifolia). bankovitého tvaru. Plodom je tobolka.scilovaté Patria sem rastliny s podzemnými šupinatými cibuľami a úzkymi prízemnými listami. Modrica chochlatá (M. ale predĺžené kvetné stopky vrcholových jalových kvetov tvoria chocholec. Záhradné odrody majú rôznu farbu a prenikavú vôňu.comosum) má síce kvety v strapci.tobolka.Podčeľaď : Scilloideae . žliabkatých listov. Bezlisté stvoly nesú kvety najčastejšie v strapci (zriedkavo v chocholíku). Divorastúcim druhom na vlhkých a zaplavovaných miestach je scila dvojlistá (S. Obr. Sú rozšírené najmä v teplejších oblastiach na výslnných a suchých stanovištiach.sibirica).modrica chochlatá (Muscari comosum) 166 . Bledavky (Ornithogalum) majú biele alebo zelenkasté kvety v strapci alebo v chocholíku. Veľké zvonkovité kvety v strapci má bledavka ovisnutá (O. ale pestujú sa aj v záhradách (i v bielokvetej forme). Najznámejším druhom je modrica strapcovitá (M. 253: Scilloideae : 1 . V trávnatých porastoch sa často vyskytuje bledavka okolíkatá (O. Z cibule urginéy morskej (Urginea maritima) sa pripravuje jed na trávenie potkanov.racemosum). 3 . Z rodu scila (Scilla) sú viaceré druhy pestované pre jarné modré kvety (scila sibírska . Medzi okrasné rastliny tejto podčeľade patrí aj hyacint východný (Hyacinthus orientalis) so zrasteným okvetím.bledavka okolíkatá (Ornithogalum umbellatum) : t . 2 . Pod menom morská cibula sa u nás v črepníkoch pestuje africký druh Ornithogalum caudatum.tobolka. Mnoho druhov sa pestuje pre včasné jarné kvitnutie.S.nutans).scila dvojlistá (Scilla bifolia) : t .

fylokládií -f vyrastajúcich z pazuchy šupinkovitého listu -l. sacharózu.verticillatum).podzemok 167 . D . Je to horský lesný druh. Konzumujú sa etiolované dužinaté jarné výhonky.verticillatum).kokorík praslenatý (P.multiflorum). p .Podčeľaď : Asparagoideae . 255: Asparagoideae : 1 .asparágovaté Do podčeľade patria byliny s podzemkami a plodmi bobuľami. kvietok -k Obr. 2 .podzemok. Byľ je hranatá. 254: Asparagoideae : asparágus lekársky. Má drevnatý podzemok. Najčastejšie to býva aspáragus Sprengerov (A. oinovatelé. Viaceré druhy majú zrastené okvetie. kyselinu jantárovú. Kokorík (Polygonatum) má plazivý podzemok. tyrozín. V teplejších oblastiach na výslnnych stráňach rastie dvojdomý asparágus lekársky (Asparagus officinalis). zelenožlté na článkovaných stopkách (perikládium). Jeho voňavé kvety vyrastajú z pazúch listov jednopohlavné kvety piestikové. b .pozdĺžny rez kvetom. jedovaté. z ktorého vyrastajú oblé alebo hranaté byle. b1 . Úzke listy v praslenoch má kokorík praslenatý (P.špargľa. Obsahujú asparagín. Na Slovensku je založená špargľovňa na Záhorí (Veľké Leváre). Obr.sprengeri) so širšími fylokládiami a aspáragus perovitý (A.odoratum). k2 (P. suchších miestach rastie kokorík voňavý jednopohlavné kvety tyčinkové. Ostatné druhy majú listy striedavé. Široké listy má kokorík špargľa (Asparagus officinalis) A . B . V svetlých lesoch a na výhonky.kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) : k . Rod asparágus (Asparagus) sa vyznačuje ihlicovitými alebo plochými fylokládiami.priečny rez bobuľou. Jednopohlavné kvietky s rudimentami druhého pohlavia sú drobné. Plodom je červená bobuľa. C . V teplejších oblastiach sa pestuje v niekoľkých kultivaroch na piesočnatých pôdach ako lahôdková zelenina . z ktorého vyrastá bohato rozkonárená byľ so zakrpatenými listami a bočnými konárikmi v podobe fylokládií.konvalinka voňavá (Convallaria majalis) : p . 3 . Biele rúrkovité kvety sú ovisnuté a vyrastajú z pazúch listov.časť stonky s plodmi bobuľami. vitamíny B a C.bobuľa.mladé mnohokvetý (P.časť stonky s kvetmi : k1 kamenistých.zväzočky čiarkovitých najčastejšie jednotlivo.plumosus) so štetinovitými fylokládiami. Niektoré druhy asparágusu sa pestujú ako izbové rastliny. Bobule sú belasé až čierne.

Plodom je trojpuzdrová tobolka zriedkavo bobuľa.Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) má dva široko elipsovité listy vyrastajúce z podzemku a strapec bielych voňavých kvetov zvonkovitého tvaru.bobuľa. čiarkovité. Medzi nimi je jeden žltozelený kvet. b . Kvitne v marci . 3 . Tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium) je drobná bylina so strapcom drobných bielych kvetov.listom podobné fylokládiá. A 4+4. Niektoré druhy majú pakorunu. Kvety majú väčšinou jednotlivé. A 3+3. Kvetný vzorec amarylkovitých je podobný ľaliovitým. šternbergia (Sternbergia) a v záhradách pestovaným rodom narcis (Narcissus). Kvetný vzorec : 168 kvetom : o . Obsahuje jedovaté kardiotonické glykozidy (najmä konvalotoxín. Z cibule vyrastajú 2 listy a stvol s jedným bielym kvetom. ktorý je pred rozkvitnutím obalený v blanitom listeni (tulci). Tento vždyzelený polokrík má šupinkovité listy a široké kožovité fylokládiá napodobňujúce list. humóznych listnatých lesoch. 2 . s účinkami povzbudzujúcimi činnosť srdca. Sú založené podľa č. Veľmi zriedkavým (Malé Karpaty) a chráneným druhom je listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum). Celá rastlina je prudko jedovatá. Plodom je červená bobuľa. zriedka v súkvetiach. ⊕. bleduľa (Leucojum).vonkajšie zelené okvetné lístky. s .vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) : k . Pestuje sa i v záhradách. pri okrasných druhoch je dekoratívnym prvkom kvetu (napr. Amarylkovité sú rozšírené najmä v trópoch a subtrópoch. Bobule sú purpurovočervené. Prízemné listy sú úzke. 4 (P 4+4.pozdĺžny rez . narcis).tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium). G (4)). U nás je čeľaď zastúpená rodom snežienka (Galanthus). konvalamarín).listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum) : f .  Obr. Plodom je čierna bobuľa.štvorpočetný kvet. Vo voľnej prírode rastie v lužných a vlhších humóznych lesoch a na vlhších miestach. 256: Asparagoideae : 1 . U niektorých je okvetie zrastené.apríli u nás iba v listnatých lesoch Vihorlatu (východokarpatský endemit). Kvety v púčiku sú obalené blanitým listeňom (tulec). Často sa pestuje v záhradách a vo voľnej prírode rastie vo vlhkých.semenník so 4 čnelkami. ktorý na rozdiel od všetkých ostatných ľaliovitých (i jednoklíčnolistových) je založený podľa č. Okvetné lístky sú biele so žltou alebo zelenkastou škvrnou na ich vrchole. P 3+3. 2.tyčinka so šidlovito predĺženým spájadlom -c.vnútorné čiarkovité a žltkasté okvetné lístky. Vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) má byľ zakončenú praslenom štyroch širokých listov so sieťovitou žilnatinou. p . Rod bleduľa sa na našom území vyskytuje v dvoch druhoch. len semenník je spodný. Bleduľa jarná (Leucojum vernum) má stvol zakončený jedným kvetom. niekedy zväčšenú a rôznofarebnú. Snežienka jarná (Galanthus nivalis) patrí medzi prvé na jar kvitnúce druhy. o1 . Rastie hojne najmä v podraste bučín. z ich lícnej strany vyrastajú listene -l a kvety (neskôr bobule) . G (3) P (3+3) Sú byliny vytrvávajúce podzemnými cibuľami alebo podzemkami. k1 .

Okrem uvedených druhov sa pestuje množstvo kultivarov i plnokvetých. často však hrubé a mäsité. Na Belanských kopcoch pri Štúrove rastie vzácna šternbergia jesienkokvetá (Sternbergia colchiciflora). červeno lemovanú pakorunu. Známy narcis biely (N. 169 . Haemanthus. Počas mnohých rokov rastú len v nekvitnúcom stave a súkvetia vytvárajú len jedenkrát až na konci života (monokarpické rastliny). č čnelka. Narcis tazetový (N. získaných z juhoerópskych druhov. 257: Amaryllidaceae: 1 .bleduľa letná (L. Bleduľa letná (L. Listy sú striedavé ale zvyčajne nakopené na báze kmeňa alebo tvoriace chochol. 3 . Oba druhy sú chránené.čnelka.vnútorný okvetný lístok.tyčinka. strapcoch alebo metlinách. 4 . t . p . o1 . Obojpohlavné trojpočetné kvety sú v klasoch. Druhy rodu narcis u nás nerastú vo voľnej prírode.snežienka jarná (Galanthus nivalis) : tu .spodný semenník s vajíčkami. Obr.pakoruna  Agávovité sú prevažne viacročné byliny s podzemkom alebo stromy s druhotne hrubnúcim kmeňom. Sú mečovité. Žlté kvety sa vyvíjajú v neskorom lete a plod bobuľa dozrieva až na budúcu jar. Tropické druhy rodov Amarylis.tazetta) má stvol zakončený väčším počtom stopkatých kvetov.pseudonarcissus) má jasnožlté okvetie a veľkú valcovitú pakorunu. Všetky ďalej uvedené sa pestujú v záhradách ako okrasné.aestivum). Majú okvetie zrastené do dlhej rúrky a 6 rozostúpených cípov. Clivia. 2 . o .bleduľa jarná (Leucojum vernum) : tu . o - vonkajší okvetný lístok. Kvitne neskôr ako predošlý druh na zamokrených. Narcis žltý (N. Hippeastrum. s .aestivum) má stvol zakončený paokolíkom viacerých kvetov (2-7).blanitá pošva.okvetie. b -blizna.Pestuje sa aj v záhradách. č . Hymenocallis sa pestujú pre veľké aj dekoratívne kvety v črepníkoch.semenník. V ústí rúrky je vyvinutá pakoruna.poëticus) má biele okvetie a žltú. c .cibuľa.tulec.tulec. st . Eucharis. p .narcis biely (Narcissus poëticus) : s . močaristých lúkach a lužných lesoch južného Slovenska.zrelá puknutá tobolka.

Z narezaných listov agávy pulkvovej (A. 3 vzpriamené) má kosatec (Iris). Mnohé sú pre pekné kvety obľúbenými okrasnými rastlinami. U nás divo rastie niekoľko druhov: na vlhkých lúkach belasofialový kosatec sibírsky (I. mečík). Obr. niekedy len prízemné a nasadajú na stonku dvojradovo. Agávovité sú rozšírené najmä v arídnych krajinách tropického a subtropického pásma. Okvetie je len na báze zrastené do rúrky. ktorá po skvasení dáva alkoholický nápoj pulque.semenník. Z biochemickej stránky sú význačné obsahom rôznych glykozidov. na výslnných stráňach kosatec nízky (I. V niektorých systémoch sa zaraďujú do čeľade amarylkovitých ale aj do samostatného radu Agavales (Hutchinson). podopreté listeňmi. americana) Poskytuje textilné vlákno . B pozdĺžny rez : h . Viaceré naše druhy sú vo voľnej prírode chránené. najmä pre bohaté súkvetia zvonkovitých belavých kvetov. Z trhlín alebo zo zárezov kmeňa tejto mohutnej dreviny vyteká červená živica („dračia krv“). na brehoch stojatých a mierne tečúcich vôd kosatec žltý (I. . ⊕.sisal.hľuza. Najznámejšia je juka vláknitá (Y. st . A 3. kde zdomácnela. Z listov juky sa získavajú textilné (sklerenchymatické) vlákna.celá rastlina.salmiana) vyteká šťava. 258: Agáva americká (Agave (A. alebo kosáčik). G (3) P ( 3+3 ) Sú trváce byliny s podzemkami alebo bazálnymi hľuzami. 259: Šafran neapolský (Crocus neapolitanus) : A . od ktorých sa líšia počtom tyčiniek (iba A 3). Sansevieria (Sansevieria) pochádza z tropickej Afriky. U nás sa pestuje v skleníkoch alebo cez leto aj vonku. Rod juka (Yucca) pochádza zo strednej a južnej Ameriky. b .sisalana). na stepných lúkach a piesčinách kosatec dvojfarebný (I. Hojne sa pestuje najmä v Afrike.americana). ktoré prevyšujú kvety. Čnelka je trojdielna. Značný technický význam má agáva sisalová Obr. Bola zavlečená do južnej Európy. jednotlivé alebo v cymóznych súkvetiach (napr.pseudacorus).graminea) s úzkymi čiarkovitými listami.blizna. Čiarkovité alebo mečovité listy sú striedavé. P 3+3. kefku z mnohobunkových chlpov. s . Vonkajšie sklonené okvetné lístky niektorých druhov majú vyvinutú tzv. kosatec trávolistý (I.trifasciata) sa pestujú v domácnostiach pre dlhé dekoratívne listy (tzv.  Kvetný vzorec : . Z rodu agáva (Agave) je známa agáva americká (A.variegata). Podobajú sa amarylkovitým. pod jej lalokmi sú ukryté peľnice.sibirica). Blizna je lupeňovitá.filamentosa). Byľ s mečovitými listami vyrastá z podzemku. Trojpočetné kvety sú buď pravidelné alebo súmerné (napr. U nás sa juky pestujú ako okrasné rastliny v skleníkoch a domácnostiach. vejárik.pumila) s krátkou jednokvetou byľou. Vysoký stvol s bohatým súkvetím sa vytvorí iba jedenkrát po 40 -50 rokoch. č čnelka. Veľké pravidelné kvety s nerovnakými okvetnými lístkami (3 nadol sklonené. Tvorí mohutnú ružicu hrubých prízemných listov.tyčinka 170 . ktorá sa používa ako farbivo. Spodný semenník dozrieva na tobolku. sansevieria trojpása S. Niektoré druhy (napr. Z Kanárskych ostrovov pochádza dracéna dračia (Dracaena draco). blizna často lupeňovito rozšírená a farebná. Po dozretí semien odumiera.Plodom je tobolka alebo bobuľa. svokrin jazyk).

171 . Mečík škridlicovitý (G. A .albiflorus). fialkový koreň sa používajú vo voňavkárstve a v lekárstve. h . r .čnelka.sativus) je kultúrny taxón.vnútorné okvetné lístky. Listy majú čiarkovité. Vyskytuje sa najmä na slatinných lúkach. č . Má niekoľko menších fialovobelasých kvetov.palustris) má iba 2 mečovité listy a riedke súkvetie červenopurpurových kvetov. vo voľnej prírode sa nevyskytuje.mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus) : h tohtoročná hľuza. V okrasnom záhradníctve sa uplatňuje niekoľko juhoafrických druhov v mnohých dekoratívnych kultivaroch označených súborne mečík obyčajný (G.tohtoročná hľuza. Listy sú mečovité (odtiaľ pomenovanie). B : hľuzy mečíka močiarneho (G. o1 . ktorá sa vytvára na vrchole vlaňajšej (sympódium).imbricatus) s hustým súkvetím červenofialových kvetov rastie na vlhkých lúkach a lesných mokradiach.Ako okrasné sa najčastejšie pestujú juhoeurópske druhy a to kosatec nemecký (I. Do rodu šafran (Crocus) patria nízke trvalky s podzemnou bazálnou hľuzou.pallida).heuffelianus). V Alpách je pôvodný šafran bielokvetý (C.ramená čnelky. Šafran siaty (C. Podzemky niektorých druhov kosatcov obsahujú fialkovo voňajúcu silicu a ako tzv.podzemok.vonkajšie okvetné lístky. alebo z iných druhov Ázie a Severnej Ameriky. V záhradách a parkoch sa pestuje mnoho kultivarov vzniknutých hybridizáciou týchto dvoch druhov a tiež I. V našej flóre sú dva divorastúce druhy.minuloročná hľuza horská (Sisyrinchium montanum). ktoré tvoria hustú sieť. Je obalená rozpadavými pošvami minuloročných listov. p .communis).vlaňajšia hľuza. h1 .variegata.spodná časť byle.palustris) s obalovými šupinami. Má fialové okvetie a trojlaločnú červenooranžovú bliznu. Mečík močiarny (G. Mečíky (Gladiolus) majú podzemnú hľuzu. h1 .kosatec žltý (Iris pseudacorus) : o .púčik. 260: Iridaceae: 1 .germanica) s belasofialovými kvetmi a jemu podobný kosatec bledý (I.vlaňajšia hľuza. Severoamerickým druhom u nás pestovaným a na vlhkých lúkach miestami splaneným je mečovka Obr.tohtoročná. U nás zavčasu na jar v trávnatých porastoch (miestami masovo) vo voľnej prírode rastie fialový šafran karpatský (C. h1 . pre ktorú sa pestuje.hľuzy mečíka tvoriace sympódium : h . 2 . p . s . žliabkaté s bielym pásikom na líci. Poskytuje jedno z najdrahších korení. b . Podobnou okrasnou trvalkou je aj montbrécia žltočervená (Crocosmia crocosmiiflora).semenník. kvety súmerné vo vejáriku. z ktorého na budúci rok vyrastie nová kvitnúca byľ.

syn. Ich kvety sú fialové. čiže tvorbou plodov bez semien. Na čepeli niet na okraji vystužovacieho pletiva. biele.balbisiana. Plodom je mäsitá bobuľa. oranžové. Zygomorfný kvetný obal je diferencovaný na kalich a korunu alebo je iba okvetím.  Sú to trváce byliny trópov Starého sveta. Iné druhy sa pestujú pre škrobnaté podzemky a niektoré druhy sú okrasné skleníkové rastliny. Na jar kvitnúce druhy a rozličné kultivary šafranov sa pestujú najmä v trávnikoch alebo sa rýchlia v črepníkoch.  Sú to mohutné trváce tropické byliny (nie dreviny) s podzemkovými hľuzami. žlté. a preto sa čepeľ trhá pozdĺž perovitej žilnatiny. Dve ďalšie tyčinky sa premenili na krásne staminódiá. Kvety sú zoskupené do klasovitých alebo metlinovitých súkvetí. poskytujúci zo svojho podzemku voňavé korenie a drogu. Vo všetkých pletivách sa vyskytujú početné nádržky éterických olejov. od ktorých sa ale líšia celkom odlišnou stavbou kvetu. Opelenie nastane hmyzom alebo vtákmi.labelum (v čeľadi vstavačovitých ostala len jediná tyčinka vonkajšieho kruhu a pysk vznikol z okvetného lístka). na semenách je dužinatý miešok (arilus). pochádza z Indie. Do čeľade patria 2 rody. Plodom je tobolka alebo bobuľa.odpradávna používané ako farbivo a liečivo. V súkvetí v pazuche horných listeňov sú tyčinkovité kvety. Najznámejší druh je ďumbier obyčajný (Zingiber officinalis). asi s 80 druhmi. Banánovník obyčajný (Musa paradisiaca) je známy svojou partenokarpiou. zvyčajne s farebnými listeňmi.paradisiaca. väčšinou zložité klasovité súkvetia. pochádza z južnej Ázie. trojpočetné s redukovaným A. rastie prevažne v trópoch Starého sveta. Banánovníky patria k najdôležitejším kultúrnym rastlinám trópov. Najznámejším a najviac Obr. Kvety tvoria veľké. Viacradovo striedavé obrovské listy utvárajú so svojimi pošvami zdanlivý kmeň. (Musa x paradisiaca). Spodný semeník je z 3 plodolistov. éterický kurkumový olej a korenie. po zániku druhého pohlavia jednopohlavné. uprostred súkvetia často sú obojpohlavné a v pazuchách dolných listeňov zasa piestikové kvety. 261: Banánovníkovité (Musaceae): banánovník obyčajný pestovaným druhom je banánovník obyčajný (M. preto ďumbierovité poskytujú koreniny a liečivá.kvet M. tvoriace pysk . a . semená majú tvrdé osemenie a škrobnatý endosperm a perisperm. trojpúzdrový. Musa sapientum).rastlina. V zemi majú škrobnatý podzemok a svojimi nadzemnými časťami sa podobajú ľaliovitým rastlinám. b. Kvety sú obojpohlavné. Falšuje sa sušenými kvetmi z úborov požltu farbiarského (Carthamus tinctorius).c . Farbivo z koreňov kurkumy pravej (Curcuma longa) poskytuje žlté farbivo kurkumín. ktorý po dozretí plodov zanikne (odumrie).acuminata x M. vnútri s veľkým počtom vajíčok. Rod banánovník (Musa). Kvety sú súmerné. V rúrkovitom kvete ostala iba jediná tyčinka. často s farebnými listeňmi na báze. Je to prastará kultúrna rastlina s 172 .

textilis). bez ktorej by nemohlo dôjsť ku klíčeniu. u niektorých druhov dokonca s nedostatočne vyvinutým embryom. V Austrálii sa pestuje kana jedlá (C. c až e . B . kým druhý sa premenil na korunovito sfarbené staminódium. (Ostatné tyčinky tvoria pysk . polínia. hmyzovník). Mladý vek čeľade dokumentuje aj veľká špecializácia v kvetnej biológii. semeno Zároveň je to jedna z vývojovo najmladších čeľadí. a rastlina. prirastené k nitke. Vstavačovité sú byliny s podzemnými hľuzami. dokonca aj medzirodové. Poskytuje tzv. Na Filipínach sa pestuje banánovník textilný (M. ktorá pochádza z Ameriky a pestuje sa ako veľmi dekoratívna rastlina takmer na všetkých kontinentoch. používané ako zemiaky.kvet.edulis) pre škrobnaté podzemky pod názvom „arrow-root“. M. peľové zrná sa zlepujú do tzv. pochádza z Afriky a vysádzajú ju v parkoch ako ozdobnú rastlinu. ovocné a múčnaté banány (posledné sa jedia vzhľadom na väčšie množstvo škrobu pečené a varené). ktorý sa predovšetkým pestuje na Kanárskych ostrovoch. pochádzajúci z južnej Číny. f . takže pripomína kvetnú stopku. pretiahnutý. Ak sa tak aj stane. - Do čeľade kanovitých patria trváce byliny (podzemok). k vyrasteniu Obr. ale aj veľká variabilita znakov v rámci rodu i druhu a veľká náchylnosť na kríženie.cavendishii).  Sú počtom druhov najbohatšou čeľaďou Obr. Kvety sú preto súmerné. najmä v spôsobe opeľovania. b .labelum a korunovité staminódiá. Musa ensete). Kvety majú P najrôznejších tvarov a farieb.nana syn. pretože u niektorých druhov opeľovačmi bývajú len konkrétne druhy hmyzu.) Plodom je tobolka. Tieto „nedostatky“ sú kompenzované spolužitím semien s hubami (mykoríza). h semenných rastlín (25 000 druhov). Plodom je tobolka s veľkým množstvom drobných až mikroskopických semien bez vyživovacieho pletiva. alebo podzemkami. 262: Kanovité (Cannaceae): kana indická (Canna indica).početnými kultúrnymi formami. Na to si tieto rastliny vyvinuli veľmi špeciálne adaptácie (napr. že sa dostanú do kontaktu s hubou.podzemok niekoľko rokov.podzemok (bradáčik). manilské konope. Semenník je spodný. Tyčinky sú redukované iba na 1. listy často v prízemnej ružici. dolný P lupienok býva premenený a predĺžený do pysku.tyčinka.hľuzy dospelej rastliny a k vykvitnutiu dôjde až o (vstavač). pestovaná v teplých krajoch celého sveta. ktorý z vlákien listových pošiev poskytuje tzv. g . V rámci čeľade je známy len jeden rod kana (Canna) s tropickými druhmi. o čom svedčí jednak veľká druhová pestrosť. Enseta jedlá (Ensete edule syn. Iným druhom je banánovník nízky (M. ktoré sa líšia od ďumbierovitých asymetrickými kvetmi a redukovanou jedinou tyčinkou len s jediným peľovým váčkom. Kultúrne bezsemenné banánovníky sa rozmnožujú podzemkovými odnožami. 263: Podzemné orgány vstavačovitých : A .indica). Tým tyčinka dostane lupeňovitý vzhľad s jediným peľovým váčkom. u niektorých druhov je to aj s hniezdovitými koreňmi (hniezdovka) 173 . Veľké množstvo semien je zasa akousi kompenzáciou zníženej pravdepodobnosti.prierez semeníkom. Najznámejšia je kana indická (C. lesklé. nadzemné časti sú na povrchu hladké. C .plod.

BR . Mnohé z nich sú epifyty a majú nápadné veľké a veľmi dekoratívne kvety. Patria medzi naše najvzácnejšie vstavačovité. Preto väčšina druhov vstavačovitých. Veľmi zaujímavými druhmi sú hmyzovníky (Ophrys). Vstavač obyčajný papučkový (Cypripedium lístky. ktorý má hniezdovito spletené korene. saprofytické. vemenník (Platanthera) alebo kruštík (Epipactis). U nás sa pestujú ako okrasné skleníkové či izbové rastliny. N . vyživujúce sa odumretými organickými zvyškami (hniezdovka).apifera. že ich pysk napodobňuje telo hmyzu. Na vlhkých lúkach rastie vstavačovec májový (D. stanhopea (Stanhopea).O. Vstavačovec bazový (D. vstavač počerný (O. pretože tie sú veľmi citlivé na hnojenie. nezelenou lesnou orchideou je hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis). 264: Kvet vstavačovitých : O . Naše pôvodné druhy majú kvety menšie.vnútorné okvetné lístky.nektár (O.O. Jednotlivé druhy majú menšie Obr. Našou najväčšou orchideou je črievičník papučkový (Cypripedium calceolus).morio). Na zachovalých vlhších lúkach rastie aj päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) s veľmi bohatým valcovitým klasom ružových voňavých kvetov s dlhou ostrohou. dendróbium (Dendrobium) alebo cimbídia (Cymbidium). prilbovka (Cephalanthera).listen. rody katleja (Cattleya).pysk. Druhovo najbohatším rodom je vstavač Obr. U nás rastú 4 druhy hmyzovníkov. Najväčší počet druhov rastie v tropických pralesoch. (hmyzovník včelovitý . IT .ostroha. najmä u lúčnych druhov. Vstavačom sú príbuzné vstavačovce (Dactylorhiza). Medzi cudzokrajné orchidey patrí aj úžitkový druh vanilka voňavá (Vanilla planifolia). chemizáciu. Saprofytickou. Dolný pysk má v podobe papučky žltej farby. vstavač trojzubý calceolus) L .sambucina) sa vyskytuje na suchších lúkach a pasienkoch. V skleníkoch sa najčastejšie pestujú pre okrasné účely tropické epifytické vstavačovité. C .militaris) patria medzi vzácne druhy suchších lúk. Je to liana pôvodom z Mexika. PO (Orchis).sphecodes. hmyzovník pavúkovitý . kým ostatné P lupienky sú fialové. napr. 266: Vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) 174 . Názov dostala podľa podzemku.    Obr. 265: Črievičník polínium. Výskytom indikujú nenarušené stanovištia. ET . ale často v hustých strapcovitých súkvetiach.vonkajšie okvetné kvety v klasoch.O. Tým sú ich samčekovia prilákaní a v snahe o kopuláciu opelia kvet. ktorá sa pestuje pre obsah vanilínu v tobolkách. Väčšina vstavačovitých sú zákonom chránené rastliny.semenník.tridentata).ustulata). Kvitne na purpurovo i žlto. vstavač vojenský (O. ktoré u nás prirodzene rastú (asi 60 druhov) patrí medzi najvzácnejšie rastliny.majalis) s fialovopurpurovými kvetmi a červenohnedo škvrnitými listami.insectifera). Rastie na vápenci v horských bučinách. či zmenu stanovištných podmienok (odvodnenie). K lesným druhom patrí napr. hmyzovník muchovitý .viac ako 10 rokov. Špecializácia v opeľovaní kvetov viedla k takej adaptácii. Medzi vstavačovitými sa nájdu aj druhy nezelené. (O.

ktorá sa nazhromažďuje v ružici listov. Kvety majú rozlíšený kvetný obal. Z vrchného semenníka dozrieva tobolka. Počet tyčiniek je 6 a na nitkách sú dlhé chlpy. Podobný druh so vzpriamenou stonkou je reo rôznofarebné (Rhoeo discolor) s obojstranne fialovými listami. zoskupené do klasov a chocholíkov. prevažne epifyty.. Mnohé z druhov podenkovitých sa pestujú ako izbové rastliny.kvet. atď. Podenka obyčajná (Commelina communis) pochádza z východnej Ázie a k nám bola nedávno zavlečená s obilím a inými plodinami na polia a rumoviská teplejších oblastí. c . i .. 268: Chlpaňa poľná (Luzula campestris)     Broméliovité sú byliny. sukulentnej stavby a na okraji ostnato zúbkaté. Jeho nepravé plody (súplodie bobúľ) vznikajú zrastením mnohých bobúľ s dužinatou osou a listeňmi súkvetia na vrchole s chocholom listov. zriedka súmerné. Obr. Preto bola zaradená mezi karanténne buriny. Zhrubnuté listové pošvy vytvárajú niekedy cibule.plody Vlastné korene slúžia len na pripevnenie rastliny k podkladu. Pochádzajú zo Sev. Zo Strednej Ameriky pochádza zebrina previsnutá (Zebrina pendula) s previsnutou byľovou s purpurovočervenými listami na rube a zelenými listami na líci so striebristými pásikmi. b . Listy zvyčajne tvoria listovú ružicu. Obr. Nemá korene a používa sa ako obalový materiál na dekoráciu interiérov. Ameriky. Plodom je bobuľa alebo tobolka. zvyčajne sú pestrofarebné a často s pestrofarebnými listeňmi.albiflora) s bielymi kvetmi. obojpohlavné. Aechmea ssp. kde sa ďalej šíri. Na vrchnej strane bazálnej časti sú veľmi často osobitné absorbčné šupinovité chlpy na vstrebávanie vody.časť rastliny.. často sú mäsité. Obojpohlavné kvety sú pravidelné a majú rozlíšený kvetný obal. Do čeľade patrí niekoľko sto druhov. Z druhov čeľade je najznámejší ananás siaty (Ananas sativus). Podenka obyčajná (Commelina communis). Sú pravidelné. 267: Podenkovité (Commelinaceae). Roelia ssp. s belasými a tradeskancia bielokvetá (T. Typický epifyt tilandsia bradovitá (Tillandsia usneoides) z atlantického pobrežia Ameriky visí zo stromov v podobe zväzkov vlákien v dĺžke až 2-3 metre.)    175 . Mnohé ďalšie epifyty sú obľúbené u pestovateľov. zriedkavejšie dreviny subtropického pásma. Bilbergia ovisnutá (Bilbergia nutans) je izbová rastlina. Je to najmä tradeskancia virgínska (Tradescan-tia virginiana).Podenkovité sú tropické rastliny s kolienkatou byľou a pošvatými listami. V záhradách sa pestuje podenka belasá (Commelina coelestis) s belasými kvetmi. ktoré sú atraktívne skleníkové a bytové rastliny (Bromelia ssp.

takže sú krmovinársky nevhodné. šupinkovité. ktorá je pevne zrastená so stonkou (na rozdiel od tráv). Druhovo najpočetnejším rodom je ostrica (Carex). 271: Trsnatý vzrast chlpaňa poľná (L. v tzv. ale okvetné lístky sú drobné. v mokrých priekopách. že semená sitín roznášajú mravce (myrmekochória). samčími kvetmi. Indikátorom ostrice kyslého pôdneho substrátu je chlpaňa hájna (L.campestris). alebo sa v klásku nachádzajú kvety oboch pohlaví a podľa počtu kláskov delíme ostrice na 2 skupiny. Listy sa podobajú listom tráv. či sú klásky tvorené iba samičími. 176 . resp. ostrica pľuzgierkatá (C. že majú pasteblo (calamus) vyplnené aerenchýmom. aj šachorovité sú rastliny trávovitého vzhľadu. podobne ako trávy. Sitiny (Juncus) sa svojím výskytom viažu väčšinou na vlhké stanovištia.luzuloides). Magnocariceta). resp. Kvety v kráželi sú nevýraznej farby. Chlpaňa (Luzula) má ploché listy na okraji s dlhými riedkymi brvami. a to ostrice s jednopohlavnými kláskami (samičie klásky sú zreteľne odlišné ako samčie klásky) a ostrice s obojpohlavnými kláskami (všetky klásky sú na rastline rovnakého vzhľadu). U nás rastú 2 rody.paniculata). Kvety majú zachovanú stavbu kvetu jednoklíčnolistových rastlín ( P 3+3 ). ako ostrica pobrežná (C. ale pasteblo. Rozoznávame tak skupinu ostríc vysokého vzrastu (tzv.    Podobne ako sitinovité.bufonius). Porasty tejto rastliny sa vyskytujú v alpínskom stupni hôr a sú veľmi nápadné hrdzavohnedým zafarbením na jeseň. Od tráv sa odlišujú plnou stonkou bez kolienok. Nemajú teda steblo. ostrica ostrá (C. Sú to trváce rastliny trsnatého alebo výbežkatého vzrastu. Väčšina druhov tvorí dominantné porasty na mokradných stanovištiach. Zaujímavosťou je. oblé na priereze. Tieto Pamechúriky ostríc druhy vytvárajú mohutné trsy (tzv. Typickým súkvetím je krážeľ.acutiformis) a mnoho ďalších. Niektoré sitiny majú krážele hlávkovito stiahnuté.elongata). pamechúriku. prípadne krážeľa kláskov.riparia). Jednotlivé druhy majú význam pri indikácii zamokrenia stanovišta. 269: Sitina kĺbkatá ktoré býva u mnohých druhov trojhranné. Listy majú ploché čiarkovité. sitina sivá (J. Šachorovité sú charakteristické drsnými a tuhými listami i stonkami (obsah SiO2). Nie sú to však pravé trávy (tie patria do čeľade lipnicovitých). okrajoch vodných plôch a tokov. Tvoria ich druhy.effusus). ktoré je lákadlom pre mravce. ostrica predĺžená (C. v pazuche plevy a skladajú sa do kláskov. Obr. zelenej alebo hnedej farby. plodom je tobolka. Na semenách majú výrastky v podobe tzv. alebo šidlovité. Obr. Tieto druhy sú zároveň zo skupiny ostríc s jednopohlavnými kláskami. bulty). rašeliniskách. Pasteblo je zakončené krážeľom stiahnutých kláskov. ostricové lúky). napr. Iné rozdelenie ostríc je na základe celkového vzhľadu porastov. najmä na vlhkých lúkach (tzv. Tieto druhy vytvárajú mohutné trsy a rastú na brehoch rybníkov. Na lúkach rastie Obr. kde ekologicky nahrádzajú trávy. Drobnou jednoročnou sitinou rastúcou na bahnistých obnažených brehoch rybníkov je sitina ropušná (J. 272: Výbežkatý vrast ostrice sitina rozložitá (J. Podľa toho. na lúkach a prameniskách.Čeľaď zahrňuje byliny trávovitého vzhľadu. Môžu byť obojpohlavné ale aj jednopohlavné zoskupené do kláskov. 270: druhy: ostrica metlinatá (C. mäska. Kvety sú jednopohlavné. Od pravých tráv sa líšia najmä tým.inflexus). Mnohé sú trsnatého vzrastu a majú oblé. Vo vysokohorských polohách je hojne rozšírená sitina trojzárezová (J. žliabkovité alebo ploché listy. plodom je nažka uzavretá v zrastenom listeni. Majú 3A.trifidus). Kvety majú P zakrpatené alebo premenené na štetinky (páperník). ktorá rastie v lesoch. sú (Juncus conglomeratus) čiarkovité s listovou pošvou. K vysokým ostriciam s obojpohlavnými kláskami patria Obr.vesicaria). indikujú výšku hladiny podzemnej vody.

stepných lúkach. Častým druhom okrajov ciest. 276 prosovaté 4.Na vlhkých lúkach rastú často napr. málo známym druhom patrí šachorník jedlý (Chlorocyperus esculentus). má podzemok s hľuzami. čím sa tieto druhy tráv chránia pred nadmerným odparovaním vody. plochá.sempervirens).davalliana) je príkladom dvojdomej ostrice. majú angustifolium) spevňovaciu funkciu. ohýbacie bunky. 274: Ostrica predĺžená adaptáciou slúžiacou tomuto účelu sú tzv. Je to dutá stonka. šachorovité) majú pravé steblo.    1. ktorá má drobné klásky v rozvetvenom kráželi. Podčeľaď : Panicoideae Obr. (Carex elongata) Nachádzajú sa v hornej pokožke listu a zmena turgoru v nich spôsobí 177 .ryžovaté 2. ktorá je delená kolienkami (nodus) na medzičlánky (internódium). ostrica žltá (C.bambusovaté 3. Bahničky (Eleocharis) majú pasteblá zakončené jedným drobným kláskom. najmä však kolienka. Do rodu škripinec (Schoenoplectus) patria mohutné vysoké rastliny. takže pri ich určovaní je nutné všímať si detailné znaky. Výnimočne môže byť steblo vyplnené stržňom (kukurica). Vysokohorské lúky zasa často osídľuje ostrica vždyzelená (C. Rastie na slatinných lúkach. 273: Páperník steblo bez článkov a kolienok (bezkolenec). Lipnicovité na rozdiel od podobných Obr. úzkolistý (Eriophorum Samotné steblo. napr. Takou je ostrica nízka (C. vlhších priekop a pod. Jednotlivé druhy ostríc sa na seba často veľmi podobajú. Osídľujú bahnisté brehy vôd.pilosa).distans). Podčeľaď : Pooideae lipnicovaté kukuricovaté 5. obsahujú sklerenchymatické pletivo a sklereidy. Nad každým kolienkom je vrstva interkalárneho (vmedzereného) meristému. 275 Obr. 277 rastlín trávovitého vzhľadu (sitinovité. Anatomickou Obr. Podčeľaď : Zeeoideae – Do tejto čeľade patria byliny.flava).panicea). alebo je Obr. Jeho delivou činnosťou sa steblo predlžuje. škripina lesná (Scirpus sylvaticus). Podčeľaď : Oryzoideae .nigra) s čiernymi plevami v kláskoch alebo ostrica prosová (C. alebo zvinutá. Ostrica Davallova (C.humilis). V plodnom stave sú veľmi nápadné páperníky (Eriophorum) ktoré majú P premenené na chumáč bielych chlpov (odtiaľ názov). Typickou lesnou ostricou je aj ostrica chlpatá (C. Nižší vzrast majú napr. ktoré sú jedlé. alebo pri poľahnutí vzpriamuje. Je nízkeho vzrastu a tvorí vencovité trsy. je ostrica srstnatá (C. ktoré sa označujú aj ako trávy. ktorá má klásky visiace na dlhých stopkách. Ich čepeľ je čiarkovitá. Ostrice rastú aj na vyslovene suchých stanovištiach. K úžitkovým. ostrica čierna (C.sylvatica). Je pôvodom z južnej Európy. môže byť však aj pozdĺžne zložená. Zložením alebo zvinutím listu sa zmenšuje celkový povrch listu. Listy tráv sú postavené striedavo. na pamechúrikoch. Indikátorom čiastočného zasolenia pôdy môže byť ostrica vzdialená (C. Sú jednoročné a sú charakteristické pre obnažené bahnisté dná rybníkov a podobné biotopy.hirta). Klásky sú podobne ako u škripiny v krážeľoch. Okrem ostríc tvoria porasty na vlhkých stanovištiach napr. Podčeľaď : Bambusoideae . Má chlpaté listy i klásky. Rastú na podmáčaných lúkach. Majú zväzkovitú koreňovú sústavu pozostávajúcu z adventívnych koreňov (homorízia). niektoré druhy aj s oblým pasteblom. K lesným druhom patrí ostrica lesná (C. napr. ktorá má na okraji listov krátke chĺpky. listových pošvách dolných listov a pod. Veľmi drobného vzrastu sú trsnaté šachory (Cyperus).

Tieto útvary sú takisto dôležité určovacie znaky tráv. Dĺžka osti. Kvety sú obojpohlavné (výnimkou je napr. Tak sa môžu trávy vegetatívne rozmnožovať. Tá vyrastá z kolienka. čo predstavuje adaptáciu na vetroopelivosť. ktoré zohrávajú úlohu pri rozkvitaní kvetu tým.následné zloženie. Tyčinky a blizny piestika vyčnievajú von z kvetu a vietor môže kvety ľahšie opeliť. Okraje listovej pošvy môžu byť voľne prekryté alebo zrastené (stoklas). Kvety tráv sú drobné a značne metamorfované s redukovaným P. Na rozhraní listovej pošvy a čepele sa nachádza blanitý jazýček (ligula) (Obr. Obsah SiO2.mimopošvové 178 . kukurica). sú dôležité ukazovatele kŕmnej hodnoty tráv. B . Sú podopreté listeňom . Niektoré trávy majú kombinované oba spôsoby odnožovania. Sú to šupinkovité útvary. ryža siata . Môže byť hladký alebo chlpatý. netvoria sa trsy. Trávy majú A3 (výnimkou je napr. resp. Piestik má dvojramennú páperistú bliznu. Tie sa môžu nachádzať buď pod (pýr plazivý) alebo nad zemou (prstnatec. 276). z ktorej môže vyrastať osť. Listy sú vtedy tuhé. Porast takejto trávy je rovnomerný. Extravaginálne výbežky môžu predstavovať často dlhé podzemky. medzi ním a pošvou. čím otvárajú kvet. Na rozdiel od zelenej plevice je blanitá. zvinutie listu. pri zakladaní trávnikov a pod. Adaptáciou. ktoré umožňujú aj pri najmenšom závane vetra uvoľnenie peľu z peľníc. Dôležitým určovacím znakom je povrch listovej pošvy. psinček výbežkatý). Spôsob odnožovania má význam napr. Pri tzv. že zväčšujú svoj objem a odtláčajú plevicu od plievočky. Mimopošvové (extravaginálne) odnožovanie je typické pre výbežkaté trávy. Listy tráv nemajú listové stopky (výnimkou je bambus). tvar a spôsob vyrastania (z vrcholu. Odnožovanie prebieha dvojakým spôsobom. ktorým výhonok prenikne cez listovú pošvu a vyrastá vodorovne. Takýmto odnožovaním vzniká trs. objíma steblo a prechádza priamo v listovú čepeľ. Z pazúch listovej pošvy na bazálnej časti stebla vyrastajú mladé výhonky. 277) a pod. z chrbta alebo bázy plevice) sú určovacími znakmi tráv. Z vonkajšieho kruhu P sa metamorfózou vyvinula plievočka vyrastajúca oproti plevici. Majú však veľmi dobre vyvinutú listovú pošvu.plevicou. 275). vnútropošvovom (intravaginálnom) odnožovaní vyrastá výhonok kolmo pozdĺž stebla. alebo ušká (auriculae) (Obr. Bunkové steny pokožkových buniek v steblách i listoch sú často inkrustované SiO2.A6). sú aj dlhé a tenké nitky tyčiniek. ktorá napomáha vetroopelivosti. prípadne len veniec chĺpkov (Obr. Obr. Z vnútorného kruhu P vznikli 2 lodikuly. ktorými trávy odnožujú. 278: Odnožovanie tráv : A vnútropošvové. rovnako ako množstvo sklerenchýmu pod pokožkou.

je podopretý dvoma listeňmi Obr. Čeľaď lipnicovitých sa delí na 5 počeľadí: Podčeľaď : Oryzoideae . 283: Zrná obilnín . pampy. prérie.samotného kvetu trávy. pusty. timotejka). kavyľ). že zrná majú zrastené oplodie s osemením.paklasy (Obr. ovos. Podľa toho poznáme trávy s jedno. žlté alebo hnedasté. sacharózu zasa cirok a najmä cukrová trstina.ryžovaté Charakteristickým znakom je 6 tyčiniek. resp. B . Z obilnín majú takéto zrná napr. Oproti ostatným obilninám obsahuje ryža viac 179 . Divorastúce druhy sú dominantné a tvoria základ lúčnych biotopov najrôznejších typov .plevami. ktorý pri Obr. Trávy vytvárajú len málo špecializovaných produktov látkovej premeny (sekundárnych metabolitov). 282 obsahom škrobu a bielkovín endosperm. pýr.jednokvetého klásku. subtropická vlhkomilná rastlina s metlinou jednokvetých kláskov. kukurica. Každý klások. Plevy sú chrupavkovité. Od plevice oddelené zrná (nahé) majú z obilnín napr. 279: Trsnatá tráva (tvrdica) Obr.282C).). Ryža siata (Oryza sativa) je jednoročná tropická. Plodom tráv je zrno. Počet kvetov v klásku môže byť rôzny. predstavuje po zomletí múku. ktorý sprostredkováva transport živín z endospermu do klíčiaceho zárodku. ktoré majú valcovitý tvar (napr. alpínske hole atď. najmä kultúrne druhy ako obilniny vo výžive ľudí. Mnohé druhy sú významné z krmovinárskeho hľadiska.biomy (stepi.Obr.282A)(napr. Okrem toho. raž. pšenica) alebo stiahnuté metliny nakopených kláskov (Obr. čiže piestik.kláskoch usporiadané dvojradovo. bez ohľadu na počet kvetov v ňom. b .lodikuly obilnín. dvoj i viackvetými kláskami. niektoré druhy ho majú zrastené ešte aj s plevicou (okôrené). klasy kláskov . Môžu to byť metliny kláskov (Obr. savany. psiarka. Embryo je oddelené od endospermu štítkom (scutellum). Klásky sú základnými súkvetiami tráv a tie sa združujú do zložených súkvetí. aromatickú látku kumarín obsahuje tomka. c . 281: Schéma : A . Zrno je okôrené. Trávy majú veľký význam. lipnica). a kultúrnych druhov tráv. ovos a jačmeň. Niektoré sú vzácne a chránené (napr. 280: Výbežkatá tráva (prstnatec) Kvety sú v súkvetiach . Jeho najväčšiu časť vypĺňa vyživovacie pletivo embrya s veľkým Obr. Napr.blizna.282B) (napr. Po olúpaní je biele a takto sa dostáva do obchodnej siete. Zriedkavo býva pleva len jedna (mätonoh) alebo 3 (mohár). pšenica.

K úžitkovým druhom patrí aj cirok sudánsky (S. Pestovaným druhom je mohár taliansky (S.bambusovaté Patria sem trávy mohutného a vysokého vzrastu (až 25 m).dochna) (Obr. u nás sa pestuje v dvoch odrodách. Prstovka krvavá (Digitaria sanguinalis) je jednoročná burina podobne ako ježatka. Je to tráva vysokého vzrastu so širokými listami. Cirok cukrový (S. Je však trvácim druhom a vytvára dlhé nadzemné výbežky (prstovka je trsnatá). Proso siate je stará kultúrna obilnina pôvodom z Ázie. Cirok cukrový metlový (S.halepense) je poľnou burinou. Mohár (Setaria) s niekoľkými burinnými a niekoľkými kultúrnymi druhmi sa vyznačuje valcovite stiahnutou metlinou.viridis) má štetiny zelené a mohár praslenatý (S.verticillata) má v spodnej časti prerušované súkvetie.prosovaté Charakteristické sú guľaté zrná. (Digitaria sanguinalis) Proso siate (Panicum miliaceum) je jednoročná obilnina so širokými listami a chlpatými listovými pošvami. Zrná i zelené časti sa využívajú ako krmivo. ktorej trsy vystúpavých stebiel bývajú pritlačené k zemi. Súkvetie je zložené z niekoľkých štíhlych paklasov. saccharatum) s vyšším obsahom cukru v steblách slúži najmä na zelené kŕmenie. v metlinách (proso). Podčeľaď : Bambusoideae . technicum) sa pestuje pre pevné konáriky súkvetia. Cirok (Sorghum) je mohutná kultúrna tráva so širokými listami a metlinou dvojkvetých kláskov. Veľké využitie majú zdrevnatené hrubé steblá bambusu (stavebný materiál. Podčeľaď : Panicoideae . Pochádza z Indie. Rastie ako burina v okopaninách. má široké listy a plné steblá. Pochádza z Číny. Štetiny má drsné. Výživná hodnota je najmä v obsahu Fe a vitamínu B. vo valcovito stiahnutých metlinách (mohár). najmä v teplejších oblastiach. výroba papiera a pod. Rastie na okrajoch ciest. vysokého vzrastu. najmä v juhovýchodnej Ázii. záhrad a rumovísk patria mohár sivý (Setaria pumila). 284 Bezkolenec belasý (Molinia coerulea) je vysoká. 285: Prstovka krvavá druhy majú klasy kláskov (paklasy) vyrastajúce prstovite z jedného miesta (prstnatec). zrná sa používali ako krupica. z ktorého sa vyrábajú metly a kefy. Cirok cukrový kŕmny (S. Obr. dochna var. Je dominantným druhom vlhkých a slatinných lúk (tzv. najmä škrobu. ktorý má štetiny v súkvetí hrdzavo hnedé. Patrí sem viac rodov rastúcich v subtrópoch.trstinový cukor. nápadne ježatého vzhľadu kvôli vyčnievajúcim hustým štetinám vyrastajúcim z bázy kláskov. K burinným druhom polí. Metlinu vytvára niekoľko paklasov. Kedysi sa pestovala.lipnicovaté 180 .sudanense) pestovaný ako krmovina. ktorej steblo nemá kolienka. Podčeľaď : Pooideae . záhradách a viniciach. ktoré vyrastajú prstovite približne z jedného miesta. Je viacročná.dochna var. Metlina jednokvetých kláskov býva jednostranne previsnutá. Stržeň obsahuje sacharózu . husto trsnatá tráva. s drevnatejúcimi steblami. Niektoré Obr.sacharidov. kvety v bohatých metlinách. Zrná sú drobné guľaté s chrupavkovitými plevicami.italica). široko elipsovité. Cirok alepský (S.). bezkolencové lúky). piesčitých trávnikoch a pasienkoch. 284) je pôvodný v tropickej Afrike. Spolu so pšenicou je najvýznamnejšou obilninou z celosvetového hľadiska. mohár zelený (S. pretože všetky sú nahlúčené na jeho báze. Trstina cukrová (Saccharum officinarum) je veľmi významná cukrodarná plodina tropických oblastí. Mladé výhonky bambusu (Bambusa) sú jedlé a používajú sa najmä v čínskej kuchyni. Ježatka kuria (Echinochloa crus-galli) je jednoročná tráva. Listy majú stopkaté (výnimočný znak čeľade lipnicovitých). Úzka a riedka metlina má klásky sivofialové. Prstovke sa podobá prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon). Bambusník (Dendrocalamus) a trsťovník (Pseudosasa) sú okrasné druhy pestované aj v našich podmienkach. Nápadné sú tuhé a pokrútené konáriky kláskov. Mnoho druhov má jednokveté klásky.

heterophylla) má prízemné listy niťovité a byľové širšie. Klásky sú oblé. Vzhľadom podobná je lipnica pospolitá (P. Rastie v svetlých listanatých lesoch. Ako krmovina nie je kvalitnou trávou. Často vytvára aj živorodé formy (namiesto zŕn vyrastajú v kláskoch mladé rastlinky.trivialis). železničné násypy a pod.compressa) má bázu stebla aj s pošvami dvojstranne stlačenú. K druhom s plochými širokými listami patrí napr. ktorý osídľuje skalnaté a kamenisté stráne. Kostrava padalmátska (F. Nasledujúce rody majú typ zloženého súkvetia metlinu kláskov. na rozdiel od prosovatých. Kostrava trsťovitá (F. ktoré z klásku vypadnú a zakorenia sa. najhojnejšou je lipnica alpínska (P. Typickým druhom pasienkov na minerálne chudobných pôdách je kostrava ovčia (F. Lipnice rastú aj vo vysokohorských biotopoch. Kostrava (Festuca). Lipnica močiarna (P. ktorá rastie najmä na ušľapávaných miestach (poľné cesty. (Bromus mollis) Na suchých stanovištiach. skalnaté a suťové substráty. Zrná sú podlhovasté.pallens). Osti vyrastajú z hrotu plevice. ktorá má dlhšie jazýčky. Tvoria husté trsy.annua) je nízka trsnatá jednoročná tráva. Z krmovinárskeho hľadiska je jednou z najhodnotnejších lúčnych tráv. okraje ciest. Lúčnym druhom je kostrava lúčna (F. 287: Kostrava žliabkovitá (Festuca rupicola) 181 . Rastie na suchších lúkach a stepných stráňach. ale užšie listy. drsné steblo pod metlinou a rastie na vlhších stanovištiach. Lipnica (Poa) je rod s mnohými druhmi.Do tejto podčeľade patrí najviac u nás rastúcich druhov tráv. nie však vyslovene (Poa pratensis) stepných. Indikátorom piesčitých substrátov je zasa kostrava pošvatá (F.arundinacea) sa podobá na kostravu lúčnu. Je to voľne trsnatá tráva s riedkou.alpina). Dôležitými znakmi sú aj šírka listu a anatomická stavba listu. čím sa tento druh vegetatívne rozmnožuje).ovina) s veľmi tenkými a jemnými listami. Tento rod je druhovo početný a niektoré druhy sa veľmi na seba ponášajú. Pri určovaní lipníc je dôležitá napr. Osídľuje suché stanovištia.rubra) má pošvy dolných listov červené. dĺžka jazýčka. čiže listy sú štetinovité.vaginata). zvinuté alebo zložené.pseudodalmatica) je indikátorom andezitových hornín.rupicola). Majú všetky typy zložených súkvetí.nemoralis). výbežkatá tráva. Rastie na lúkach. sutiny. ktorá má nápadne veľké ušká objímajúce steblo. Kostrava rôznolistá (F.palustris) rastie rovnako vo vlhkých biotopoch. Je vysokého vzrastu. Je veľmi premenlivým druhom. čo je akási kompenzácia nepriaznivých podmienok hôr. Rastie na lúkach. Plevice bez ostí. takže niektoré druhy kostráv sa určujú podľa prierezu spodných listov. pretože sa výskytom viaže práve na tento typ substrátu. múry. Lipnica ročná (P. končisté a ostité. V niektorých typoch listnatých lesov. najmä v horských polohách. 288: Stoklas mäkký je cennou trávou na pasienkoch. Lipnica lúčna (Poa pratensis) je trváca. Klásky sú z boku sploštené. Mnohé druhy majú listy s adaptáciami na sucho. Lipnica stlačená (P. tenké. záhrady).valesiaca). Lesným druhom je lipnica hájna (P. lesný druh kostrava obrovská (Festuca gigantea). chudobnou metlinou. Podobným druhom je kostrava žliabkovitá (F. ako sú stepné lúky a stráne. Je krmovinársky hodnotnou trávou. ploché. najmä dubín je prevládajúcim druhom bylinného poschodia. Obr. Z hospodárskeho hľadiska Obr. Jej listy sú sivozelené. Lipnica cibuľkatá (Poa bulbosa) má bázu stebla cibuľkato zhrubnutú. suché pasienky a pod. Je to druh. Na stepných lúkach rastie kostrava valeská (F. V rôznych šľachtených formách sa využíva do trávnych miešaniek. rastie na vlhkých stanovištiach a brehoch vôd. rastú husto trsnaté druhy kostráv s niťovitými spodnými listami. jej listy však nie sú sivé a Obr. ktorá vytvára často živorodé formy. Kostrava červená (F.pratensis) má tiež ploché. 286: Lipnica lúčna rastie na suchších lúkach. Hrubšie sivozelené listy má kostrava tvrdá (F. kýlnaté. Je to krátko výbežkatá tráva.

Väčšie klásky má traslica najväčšia (B.maxima). Stoklas jalový (Bromus sterilis) má voľné metliny s kláskami na dlhých konárikoch. hrádzach a pod. 289: Traslica prostredná (Briza media) 182 . Typickým rodovým znakom sú navzájom zrastené okraje listovej pošvy. svetlozelený. Na rozdiel od predošlého druhu je nižší. tenkými a ohybnými listami vytvára rozsiahle „mäkké“ porasty. Metluška krivoľaká (Avenella flexuosa) je tráva kyslých substrátov. preto je odolná voči suchu. stoklas Benekenov (B. Psinček poplazový (A. Je jednoročná alebo ozimná a vyskytuje sa ako burina v obilných poliach s minerálne chudobným až kyslým substrátom. V trávnatých porastoch ako burina i na ruderálnych stanovištiach sa často vyskytuje stoklas mäkký (B. Má mohutnú koreňovú sústavu.mollis). ktoré zostávajú na zrelých zrnách a slúžia ako prostriedok na rozširovanie vetrom. Metlinu vytvárajú laloky stiahnutých kláskov.tectorum). Pri dotyku sa trasú (názov). bohato vetvenú metlinu s drobnými jednokvetými kláskami. rastie na pasienkoch a lúkach s minerálne chudobným substrátom (psinčekové lúky).arvensis). ktorý má mäkkochlpaté listové pošvy i klásky. Metliny bývajú pred rozvinutím úzko stiahnuté. Reznačka je druhom mezofilných až vlhších lúk. Je pestovaným okrasným Obr. dvojreznými listovými pošvami.villosa).široko srdcovito vajcovité. na prehnojenie reaguje bujným rastom. Konáriky metliny sú krivoľaké. Čepele listov sú drsné (inkrustované SiO2).stolonifera) je nápadný dlhými zakoreňujúcimi nadzemnými výbežkami. Psinček (Agrostis) má jemnú. 290: Psinček druhom. Keďže na Slovensku sú biotopy tenuis) podobné stepiam zriedkavé.Stoklas (Bromus) je bohatým rodom s mnohými druhmi.tenuis) je najbežnejším druhom. Metlička obyčajná (Apera spica-venti) sa podobá psinčeku najmä jemnou a bohato vetvenou metlinou. okrajoch ciest a ruderálnych stanovištiach je stoklas roľný (B. Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh.epigejos) má drsné steblo.inermis) má výnimočne bezostité klásky rozložené vodorovne. Pre ozdobné osti sa kavyle využívajú aj na okrasné účely. ciest. ale vzrastom nižším druhom je stoklas strechovitý (B.benekenii) a stoklas konáristý (B. Vlhkomilným druhom je smlz patrsťovitý (C. okrajoch ciest a železníc. Je dobrou krmovinárskou rastlinou. Rastie v lesoch vyšších polôh. Traslica prostredná (Briza media) má veľmi charakteristický tvar kláskov . Klásky sú vajcovité až kopijovité a sú postavené vzpriamene. osť vyrastá z chrbta plevice (nie z hrotu. Burinným druhom na poliach . okrajoch lesov. ako u kostráv). takže často dochádza k omylom pri určovaní. tieto trávy sú vzácne a chránené. Je takisto druhom vlhších stanovíšť. je sivozelenej farby. nie je trsnatého vzrastu. Klásky sú ostité. Je vyššieho vzrastu a rastie na suchších lúkach. Podobným. Psinček psí (A. Má rozložitú metlinu a na rozdiel od iných stoklasov má až 5 mm dlhé peľnice (iné druhy majú len 1 mm). Je častým druhom na lesných rúbaniskách. Je to typický ruderálny druh rastúci na človekom narušených stanovištiach. Stoklas bezbranný (B.arundinacea) je trsnatý.ramosus) sú vysoké trsnaté druhy listnatých lesov. lesných čistinkách. Má však dlhé osti. steblá sú poliehavé. Obr. Reznačka laločnatá (Dactylis glomerata) je trsnatá tráva s nápadne sploštenými. Niektoré druhy rastú aj v lesoch. Osídľuje pobrežné kroviny a nánosy potokov. Rastie v lesoch. Šľachtené formy bez drsných listov majú výborné vlastnosti pre krmovinárske účely. Napr. Psinček obyčajný (A. ktorý má metlinu kláskov jednostrannú a konáriky kláskov sú kratšie. S jemnými. Je nitrofilným druhom. Smlz kroviskový (C. Smlzy (Calamagrostis) sú väčšinou statné trváce trávy s rozložitou metlinou. na vresoviskách a minerálne chudobných pasienkoch.pseudophragmites). klásky bez ostí.canina) má na rozdiel od predošlého druhu krátke osti a rastie na vlhkých až močaristých lúkach. Má hnedočervenú metlinu. Smlz trsťový (C. Majú trsnatý vzrast a najnápadnejším znakom sú veľmi dlhé a páperisté osti. obyčajný (Agrostis Kavyle (Stipa) patria medzi typické stepné trávy. Rastie na mezofilných lúkach. Lesným horským druhom je smlz chĺpkatý (C.

na potravinárske účely (ovsené vločky) a pod. kde často prevláda (ovsíkové lúky). Kultúrne druhy majú paklas nerozpadavý. Pšenica (Triticum) (Obr. Klásky metliny sú sfarbené do fialova. dvojradový. formy s panašovanými listami sa pestujú ako okrasné. Používa sa na výrobu Obr. n. neokôrené zrno. Často vytvára súvislé porasty. Pestovala sa už v 6. hrubý. Na rozdiel od nej má však jazýčky (trsť má veniec chĺpkov). Pšenica letná. Obr. ale aj poliach ako burina vo vlhších zníženinách. Vznikol pravdepodobne z ovsa hluchého. ktoré majú zrno oddelené od plevice. Celá rastlina je husto jemne chĺpkatá. kde je dominantným druhom (trojštetové lúky). Z krmovinárskeho hľadiska je to kvalitný druh. Pochádza z východnej Európy. 3-6 kveté s plevicami ostitými alebo bezostitými (podľa odrody). l. Klásky sú väčšinou bezostité. T. v čase zrelosti sa rozpadáva na jednotlivé klásky. Kultúrnym druhom je ovos siaty (Avena sativa). Nasledujúce rody majú zložené súkvetie klas kláskov (paklas). 294 metliny má žltkasto hnedé s menšími 3-4 kvetnými kláskami. Ovos siaty má využitie ako krmivo. Jej steblá sa využívajú na rôzne dekoratívne účely. Rastie na vlhkých stanovištiach. 294) je jednoročná alebo ozimná tráva. Patrí k najproduktívnejším trávam. Jednoročné druhy s veľkými 2-3 kvetými kláskami v metline. Paklas je priamy. syn. Rastie podobne ako trsť na brehoch vôd a vlhkých lúčnych biotopoch. Trsť obyčajná (Phragmites australis) je vysoká tráva s mohutným podzemkom a širokými listami. Metlina sa viac podobá reznačke. Ovos hluchý (A. jeho kultúra je pomerne mladá. U nás pestované druhy vznikli pravdepodobne v Prednej Ázii krížením divorastúcich pšeníc s druhmi mnohoštetu (Aegilops). ktoré sú pozdĺžne ryhované a drsné (poznávací znak). najmä pre kone. klásky sú široké. pretože je laločnato stiahnutá.aestivum. Mladé rastliny možno skrmovať. Má nahé. Obr. husté metliny. Namiesto jazýčkov má veniec chĺpkov. Rastie na stredne vlhkých až suchších lúkach. syn. Metliny majú dvojkveté klásky a rozložené sú len v čase kvitnutia. Rastie na vlhkých lúkach a najmä na pasienkoch.sativum. Podobným druhom je trojštet žltkastý (Trisetum flavescens) je menšieho vzrastu. Chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea) sa v nekvitnucom stave podobá trsti. 291: Trsť obyčajná (Phragmites australis) obyčajný (Arrhenatherum elatius) 183 . Medúnok vlnatý (Holcus lanatus) je druhom vlhkých lúk. pestovaných ako obilniny. Je samoopelivá (autogamická). Tento druh trávy rastie na stredne suchých lúkach vo vyšších horských polohách. 292: Ovsík Obr. tzv. Má okôrené zrno. Na rozdiel od ovsa siateho má čierne lomené osti. nahé. vitamín B) a ľahko stráviteľný. brehoch rybníkov. T. Môže mať ostité aj bezostité formy. Je výživný (Ca. Pšenica patrí k starým kultúrnym rastlinám.Metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa) je tráva vytvárajúca mohutné trsy spodných listov.vulgare) je najbežnejšie pestovaným druhom pšenice a zároveň najvýznamnejšou obilninou sveta. Divorastúce druhy majú paklas lámavý.fatua) je burinou poľných kultúr. 293: Ovos siaty (Avena Ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius) je pomerne sativa) vysoká tráva. Klásky tvoria bohaté. tisícročí p. Z kláskov vyčnieva zahnutá osť. Pre jeho nenáročnosť sa pestuje ako obilnina najmä v horských oblastiach. Väčšina druhov je kultúrnych. Ovos (Avena). pšenica siata (T. pestujú sa však aj formy.

Jačmeň dvojradový (H. jednozrnka (T. plevice majú výrazný kýl. Paklas so 6 radmi zŕn má jačmeň obyčajný šesťradový Pýr plazivý (H.polonicum). Ražná múka sa používa na pekárenské výrobky. najmä v horských oblastiach. 295 je tvorený dvoma pozdĺžnymi radmi zŕn. plevice sú dlho ostité. Zrno i endosperm sú tvrdé (názov).spelta). Paklas je tvorený dvoma trojicami jednokvetých kláskov v každom výkrojku vretena. obsahuje vitamín B (najmä v klíčkoch). Obr. pšenica Obr. väčšinou plné steblá. Bohato odnožuje.295) je jedno i dvojročná obilnina sivozelenej kláskov jačmeňa farby. S. pšenica hrubozrnová (T. 298:repens) (Elytrigia šesťuholníkový. krupice. Jačmeň obyčajný (H. Mätonoh trváci (Lolium perenne) vytvára husté trsy. Jačmeň obyčajný sa pestuje ako ozimný. hexastichon).paklas Obr. Je kvalitnou krmovinou. Rastie hojne najmä okolo ciest a na pustých miestach. Paklas je kratší ako má pšenica letná. ale aj jačmenných krúp. 297: Trojica špaldová (T. Majú len 1 plevu (druhú nahradzuje výkrojok vretena). štvorhranný. 296) má plochý paklas len s dvoma radmi zŕn. väčšinou v zmesi so pšeničnou múkou. pšenica jednozrnová. Paklas je priamy. Používa sa na kŕmne účely. Plevy kláskov sú šidlovité. Ostatné druhy pšenice majú v súčasnosti menší význam a ich pestovanie bolo rozšírené najmä v minulosti. Jačmeň myší (H. Ploché klásky sú postavené hranou k vretenu paklasu (na rozdiel od podobného pýru). lepok (glutén) je dôležitý pri pekárenských výrobkoch. dvojzrnka (T. Je dôležitou trávou pri zakladaní trávnatých plôch i hodnotnou krmovinou.montanum.múky. Sú to napr.vulgare subsp. sivej farby. Prierez paklasom je štvoruholníkový. preto sa používa na výrobu cestovín. Pôvodným druhom jačmeňa siateho bol stredoázijský divorastúci H.murinum) je divorastúci druh nízkeho vzrastu s hustým paklasom. Pšenica tvrdá (T. Obsahuje veľa lepku. sú dlho ostité. Klásky sú na rozdiel od mätonohu trváceho ostité. Paklas je v zrelosti ovisnutý. Zrno je nahé.monococcum). škrobu. podobné osti.dicoccon). samčie alebo sterilné. klásky sú ostité a majú len 2 kvety. Častý je v trávnikoch a popri cestách.distichon) (Obr.vulgare subsp. Tento druh jačmeňa má najväčší význam pri výrobe sladu. pšenica dvojzrnová. ktorý sa v zrelosti rozpadáva. stlačený. jednokvetých Raž siata (Secale cereale) (Obr. ktorá sa seje do ozimných miešaniek. pšenica španielska (T. Zrná jačmeňa sú okôrené. Mätonoh mnohokvetý (L. ktorý je na priečnom priereze Obr.durum) má tuhé.spontaneum a pestuje sa už od doby kamennej. vytvárajú sa v paklase 4 rady zŕn. Ak je v trojici kláskov obojpohlavný iba stredný . Je prastarou kultúrnou rastlinou pôvodom vypestovanou z divorastúcich druhov (S. tetrastichon). Ak sú v trojici 2 obojpohlavné kvety.turgidum). Používa sa i na zelené kŕmenie.vulgare) má paklas so 4 radmi zŕn: jačmeň obyčajný štvorradový (H. Pochádza z juhozápadného Stredomoria. Plevice sú dlho ostité. Kvety sú opeľované kleistogamicky (vo vnútri kvetu). 296 184 .ancestrale) v oblasti Prednej a Strednej Ázie. Kvety v kláskoch môžu byť obojpohlavné (tvoria sa v nich zrná). Pochádza z divorastúceho H.multiflorum) je jedno až dvojročným druhom. Jačmeň (Hordeum) má jednoročné i viacročné druhy. Tvorí voľnejšie trsy. Je veľmi výživná.agriocrithon. Mätonoh (Lolium) je trsnatá tráva s plochým dvojradovým paklasom. Triticale (Triticosecale) je medzirodový kríženec pšenice a raži. Všetky 3 obojpohlavné klásky vytvárajú 6 radov. Ostatné kvety sú sterilné. Raž je cudzoopelivá.

Poznávacím znakom je valcovité súkvetie. Rastie na vlhších lúkach (psiarkové lúky).equalis) s oranžovými peľnicami i psiarka kolienkatá (A. Valcovité súkvetie nie je zúžené. Ostrevka vápnomilná (Sesleria varia) je husto trsnatá tráva s krátkym. Psiarke sa podobá timotejka (Phleum). Obsahuje aromatickú látku . Má plazivý. Psiarka plavá (A. Timotejka tuhá (P.rhaeticum). bučiny). Kvitne však až v lete (psiarka v máji). Na vrchole šúľka vyčnieva hustý Obr. obnažených dnách rybníkov. Mladý pýr je dobrým krmivom. Psica tuhá (Nardus stricta) je trváca tráva nápadná jednostranným útlym paklasom. ktorý sa podobá mätonohu.kukuricovaté Kukurica siata (Zea mays) je vysoká jednoročná bylina s plným steblom a širokými listami. Psiarka (Alopecurus). Tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum) je trsnatá tráva s riedkou stiahnutou metlinou s menším počtom kláskov. ale najmä v radoch husto naklopenými trsmi. Korene majú mykorízu a nachádza sa v nich aerenchymatické pletivo. V horských polohách na opustených pasienkoch vytvára často husté psicové porasty (tzv. 302: Kukurica siata (Alopecurus zväzok dlhých niťovitých blizien. Obsahuje aj sterilné klásky. Metlina je klasovito stiahnutá. rastie timotejka švajčiarska (P. tmavofialové. pozostávajúce z lalokov (zreteľných pri ohnutí súkvetia). pretože celé súkvetie je husto chlpaté.nutans). Je vhodnou krmovinou.kumarín. klásky majú plevice tupé až dvojhroté (nie ostité). ktorá má strapcovitú jednostrannú metlinu. v priekopách a pod. najmä na svahoch so severnou expozíciou. 299: Psica tuhá (Nardus stricta) Podčeľaď : Zeeoideae .pratense) rastie na stredne vlhkých (mezofilných) lúkach. Najbežnejším druhom je psiarka lúčna (A. Súkvetia sú menšie ako má psiarka lúčna.pratensis). 301: Mednička ovisnutá metlinu úzkych a dlhých paklasov na vrchole stonky. ktoré majú plevice v podobe „hrebienka“. čo znamená. dlho výbežkatý podzemok s vegetatívnymi púčikmi. Nasledujúce rody majú súkvetie valcovito stiahnutú metlinu. Podzemky obsahujú liečivé látky. Je výbornou kŕmnou trávou a býva často prisievaná na kosené lúky. Kukurica je proteroandrická. Obr. Lesnými druhmi sú mednička jednokvetá (M. psica preto rastie na substrátoch chudobných na vodu a živiny.geniculatus) s hnedými peľnicami sú druhy nižšieho vzrastu s kolienkato vystúpavými až poliehavými steblami. Rastie na suchých až stepných stráňach. Oba druhy rastú v bylinnom podraste listnatých lesov (dubohrabiny. zložené z jednokvetých kláskov. pasienkoch a trávnikoch.uniflora) s veľmi riedkou a chudobnou metlinou s dlhými konárikmi jednokvetých kláskov a mednička ovisnutá (M. Plevice sú kolienkato ostité. Priame steblo nesie paklas. najmä v blízkosti salašov. Stavba paklasu je podobná pšenici. Hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus) má súkvetie veľmi typickej stavby. Na horských lúkach. hustým súkvetím oceľovomodrastej farby. Má súkvetie husté. čo je u tráv výnimočné. Zvláštnosťou sú jednopohlavné kvety. Kukurica je jednodomá. Šúľky vyrastajú v pazuchách dolných (Zea mays) pratensis) listov. Rastie na mezofilných až mierne vlhkých lúkach a pasienkoch. Samčie kvety tvoria Obr.Pýr plazivý (Elytrigia repens) je trvácim druhom. jednostranná. Oba druhy rastú na vlhkých stanovištiach. nardeta). na kyslých pôdach.ciliata) je trsnatá tráva. Mednička brvitá (M. ktorá sa uvoľňuje pri vädnutí trávy a dodáva senu charakteristickú vôňu. Súkvetie je kratšie. ktorými sa vegetatívne rozmnožuje a preto je nepríjemnou burinou. Krmovinársky však nemá veľkú hodnotu. 300: hrubých šúľkov obalených početnými Psiarka lúčna pošvami listov so zakrpatenou čepeľou.phleoides) je druhom suchých lúk. ale aj s veľmi riedkou až strapcovitou metlinou. Osídľuje výhradne vápencové skalnaté stráne (kalcifyt). rašeliniskách. na konci a báze zúžené. Mednička (Melica) má druhy s valcovito stiahnutou metlinou. že najskôr kvitnú samčie 185 . Timotejka lúčna (P. ale nie je plochý. Nápadná je najmä v plodnom stave. pretože klásky prisadajú ku vretenu širšou plochou (nie hranou). Samičie kvety sa zoskupujú do (Melica nutans) Obr.

ozdobné predmety.mays convar. • kukurica siata zubovitá (Z. používa sa na skrmovanie i ako zelenina (nezrelé šúľky). Je to kultúrny druh.(tyčinkové) kvety. blizny a olej z kukuričných klíčkov sa používajú v lekárstve. obsahuje veľa škrobu i tuku a bielkovín. Kukurica sa pestuje v mnohých konvarietách. • kukurica siata škrobová (Z. 186 . • kukurica siata pukancová (Z. Zrno je nahé.mays convar. v divo rastúcej forme nie je známy. Kukurica pochádza z Mexika. neskôr samičie (piestikové). saccharata) obsahuje veľa cukru v zrnách.mays convar. Zelené časti sa môžu skrmovať i silážovať. • kukurica siata cukrová (Z. Má všestranné použitie. Z pošiev šúľkov sa vyrábajú rohože.mays convar. dentiformis) má zrno sploštené a pestuje sa ako obilnina a krmovina. Používa sa na výrobu pukancov. amylacea) má zrná bohaté na škrob. microsperma) má drobné sklovité zrná. • kukurica siata vosková (Z.mays convar. neokôrené. rôzneho tvaru (podľa odrôd). ceratina) sa používa na pudingy a lepidlá. U nás sa pestuje v teplejších oblastiach.

rastlina cudzieho pôvodu. ktorá na danom území vznikla biotop .vidlicovito rozkonárený diskus . rastlinný orgán .typ prevetrávacieho pletiva.) archespór .zložené z plodolistov navzájom nezrastených.koreň.spôsob opelenia kvetu hmyzom 187 . jahoda. životný priestor.vývoj semien bez oplodnenia archegónium (zárodočník) .širšie chápaný druh.územie v dosahu záplav (väčšinou pri väčších riekach) anaeróbny . V rámci adventívnych druhov rozoznávame archeofyty a neofyty aerenchým .. ktorej životný cyklus je veľmi krátky (napr. chlpaňa) cenokarpné (synkarpné) G .) adventívny (druh) . jarná efeméra .prídavný. nahý kvet akcesorický .zložené z navzájom zrastených plodolistov cirkumpolárny (druh) . machorastov a papraďorastov) archeofyt . Terminologický slovník adventívny ..druh viazaný svojim prirodzených výskytom na určité územie (napr.stanovište. stračonôžka tatranská je endemit Záp.rozšírený v celej mimotropickej časti severnej pologule cysta . Karpát) endotrofný . mliečnik..organizmus žijúci v prostredí bez prístupu vzduchu anatropný (vajíčko) .hýfy húb prenikajú až do buniek hostiteľa) entomofýlia (entomogamia) .nepohyblivá bunka (napr..obrátené o 180o andreceum (A) .6.) achlamydeický .samčí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (machorastov a papraďorastov) antropický . v ktorom žije určitá rastlina (živočích). borovica. Je to prispôsobenie na rozširovanie mravcami (napr. ktoré má veľké medzibunkové priestory.náhradný (napr. smrekovec. magnólia.skrátený bočný konárik nesúci listy alebo kvety (napr.terč.kvet bez kvetných obalov.spôsob rozširovania diaspór (semien. stor. územie so suchým podnebím) autochtónny .nepôvodná rastlina.Rubus fruticosus agg.vidlica dichotomický . rias) s hrubým obalom slúžiaca na pretrvávanie nepriaznivých podmienok dicházium . ktorý možno rozdeliť na viacero tzv. astrovité) efeméra .jednoročná rastlina.vyživujúci sa látkami z vnútorných častí hostiteľa (napr.stredná vrstva oplodia citrusových plodov alochtónny . ostružina černicová .rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyselne človekom v predhistorickej dobe (približne do 15. malých druhov s nepatrnými morfologickými odchýlkami (napr. pod vplyvom vzduchu agregátny (druh) ..súbor tyčiniek v kvete anemogamia . pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty nerovnakého tvaru a veľkosti) anterídium (plemenníček) . u vodných rastlín) a nadľahčujú rastlinu aerický . endotrofná mykorízia . slivka trnková.pohlavný proces. súbor kvetov v strede úboru (napr. ktorá sa na dané územie prisťahovala alúvium (aluviálny) . mrkvovité) 2.domáca rastlina. 1. z oddelených jednoplodolistových piestikov (napr. človekom neúmyselne zavlečená do iného územia. pupeň.suchý (napr. dráč) caruncula (mäsko) . iskerník) apomixia (partenogenéza) . ktoré slúžia ako zásobáreň vzduchu (napr..samičí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (napr.vzdušný.jarmilka jarná) endemit .spôsob opelenia kvetu vetrom anemochória .materské pletivo v peľových komôrkach. doplňujúci albedo .mäsitý výrastok semena obsahujúci cukry a tuky. z ktorého meiózou vznikajú peľové zrná arídny . útvar v kvete vzniknutý zväčšením časti kvetného lôžka (napr. plodov.) vetrom anizogamia .pôsobiaci vplyvom človeka apokarpné G . rastlinné alebo živočíšne spoločenstvo brachyblast . fialka.

miskovite rozšírené a vyhĺbené kvetné lôžko obaľujúce sčasti kvet a potom aj plod (napr. ktorá má schopnosť náhle osídliť nové územie.zvýšenie organických látok vo vodných nádržiach vplyvom činnosti človeka alebo prirodzených faktorov a následné zvýšenie produktivity vodného ekosystému (napr. prameniská a pod.pohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín vytvárajúca pohlavné bunky geofyt .príležitostný. kde sa predtým nevyskytovala izogamia .pohlavný proces.rastlina cudzieho pôvodu. ktorá sa zachovala z doby ľadovej dodnes gyneceum (G) . ktorá bola na naše územie zavlečená (napr. nárastom siníc. snežienka. podzemkoch. ktoré preberajú funkciu asimilačného listu (napr.prestúpenie bunkovej steny organickými látkami (väčšinou tukovitými a voskovitými) inkrustácia .cudzia rastlina. keď sa na jednej rastline nachádza viac morfologických typov listov heterochlamydeický . veternica) glaciálny relikt .jediný veľký chloroplast v bunkách nižších rastlín napr. všade prítomný kupula . asparágus) fylóm . cibuliach . pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty) rovnakého tvaru a veľkosti izosporický (izospória) . bromélie.typ stredomorskej vegetácie.(hydrofilná rastlina) .pretiahnuté kvetné lôžko (v podobe stopky) nesúce piestik alebo G.slanomilná rastlina rastúca na pôdach s vyšším obsahom solí heterofýlia .všeobecne.súbor piestikov v kvete gynofor . globálne rozšírený. žaburiniek na hladine a pod.samičí výtrus 188 .rozpad fylokládium .klíčenie semena. rias idioblast .vzniknutý rozpustením (lýzou) bunkových stien a lebo celých buniek (napr. výtrusy nie sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry karanténna burina .vytváranie kvetov priamo vyrastajúcich na kmeni (napr. (napr. tilandsie.rôznolistovosť.plytčina.tlak znižujúci chromatofór . pobrežná zóna vodnej nádrže lužný (lužný les) . pričom klíčne listy zostávajú v semene hypotenzívny .pozri planktón fytobentos .pozri homochlamydeický hydrofyt . pri ktorom ako prvé vyrastajú klíčne listy a hypokotyl etiolovaný .osídľuje vlhké stanovištia (rašeliniská. vždyzelených a pichľavých krovín a nízkych stromov megaspóra . v našich podmienkach machy.životná forma rastliny. kapustovité) impregnácia . ktorá nepriaznivé obdobie (zimu. tropické orchidey. pri ktorom ako prvý vyrastá nadklíčnolistový článok (epikotyl). riasy žijúce na kôre stromov) epigeické .C) heterospórický (heterospória) .kvet s nerozlíšeným kvetným obalom (P) homoiochlamydeický . výtrusy sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry homochlamydeický . neskôr aj plod (napr. jav.list fytoplanktón .rastlinná zložka súboru drobných organizmov.rovnakovýtrusný. najmä popri väčších riekach lyzigénny .napr. železničnou dopravou) adaptovala sa a ďalej sa šíri na nové stanovištia.rôznovýtrusnosť. kapustovité) halofyt (halofilná rastlina) . CaCo3) introdukovaný (introdukcia) . náhodný fosílny .vreckatá až rúrkovitá bunka svojim obsahom odlišná od ostatných buniek susedného pletiva (napr. ktorú využíva ako oporu (neparazituje na nej).zámerné rozšírenie cudzej rastliny do voľnej prírody človekom invázny (druh) . pričom môže spôsobiť zaburinenie poľnohospodárskych kultúr a znížiť úrodu kauliflória .les v pravidelne zaplavovanom území. lišajníky.epifyt . medzibunkové priestory vyplnené silicami vo vonkajšom oplodí citrusových plodov) macchia .skrátené a sploštené zelené časti stonky. nepreniknuteľných.prestúpenie bunkovej steny anorganickými látkami (väčšinou SiO2. sucho) prečkáva v podzemných zásobných orgánoch (hľuzách.rastlina.) hypogeické . ktorú tvorí porast hustých.vyrastený v tme (vybielený) eutrofizácia . bukovité) litorál .) fakultatívny .klíčenie semena. kakaovník) kozmopolitný .vymretý.rastlina žijúca na inej rastline. známy len zo skamenelín fragmentácia .kvet s rozlíšeným kvetným obalom (K. ktoré žijú na dne vodných nádrží ( najmä riasy) gametofyt .

pri ktorom je nepohyblivá pohlavná samičia bunka oplodnená pohyblivou samčou bunkou (spermatozoidom) pakoruna . narcis. čiže kombinácia autotrofnej i heterotrofnej (napr. sú potravou vodných živočíchov proteroandrický . prilbica).kvet s tyčinkami dozrievajúcimi skôr ako blizny piestika proterogynický . pŕhľava. listy mimózy. pričom postupne uvoľňuje plody (napr. kúkoľ poľný. A) (napr.súčasný.osídľujúci stanovište narušené človekom (rumoviská.rastlina vyskytujúca sa v kultúrach obilnín ako burina (napr.nepohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín staminódium . stor.korunovite zafarbený alebo zväčšený kalich (napr. alebo aj blizny (kosatec) planktón .rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyslene človekom v historickej dobe od 15.zmiešaná výživa. staveniská.symbióza medzi hubou a cievnatou rastlinou nechtík . čo slúži na rozširovanie kotúľaním celej rastliny po zemi.rastlinná zložka (najmä riasy) drobných. rokmi a trval 40 mil.rastlina rastúca na pôdach bohatých na dusíkaté látky (napr. plody netýkavky. prvosienkovité) stepný bežec . banánovníkovité).nosič samčích výtrusníc (u nahosemenných tyčinka) mikrospórangium . vzniknutá zrastením bazálnych častí kvetu (K.rastlina so vždyzelenými listami schizogénny .druh.výtrus spórangium . klinčekovité) neofyt . dotykom (napr. monotypická trieda Ginkgopsida obsahuje iba jediný druh Ginkgo biloba) mykoríza . kotúč 189 .u rastlín vyvolaný nárazom. pozmenená tyčinka bez peľníc alebo so zakrpatenými peľnicami (napr. otrasom. dvoj i viacročná) monopodiálny . ktorej telo je rozvetvené do guľovitého tvaru.pozri apomixia petaloidný .vzniknutý oddelením bunkových stien susedných buniek (napr. baza čierna. poprípade tyčinky (ďumbierovité.kvet s bliznou dozrievajúcou skôr ako tyčinky pyrenoid .patyčinka. výsypky.kôpka výtrusníc u papradí spóra .rastlina rastúca na stredne vlhkých stanovištiach mikrospóra .striedanie pohlavnej a nepohlavnej fázy (gametofytu a sporofytu) v individuálnom vývoji cievnatých rastlín ruderálny .rastlina tvoriaca kvety a plody iba raz za život a potom odumiera (môže byť jedno. C. väčšinou malom území ako zvyšok pôvodne rozsiahlejšieho rozšírenia rodozmena (metagenéza) .pohlavný proces. ktorý začal asi pred 435 mil. rokov sórus . nevädza poľná) seizmonastický (pohyb) . dnes žijúci (v zmysle geologickej histórie) receptákulum .samčí výtrus mikrosporangiofor .geologické obdobie starších prvohôr. ktorá obsahuje iba jednu taxonomickú kategóriu nižšieho stupňa (napr.taxonomická kategória vyššieho stupňa.zúžená bazálna časť C lupienka (napr. pri ktorom bočné stonky sú tenšie a neprerastajú hlavnú stonku monotypický . u ružovitých) relikt (reliktná rastlina) . ktoré žijú voľne sa vznášajúce vo vode.samčia výtrusnica mixotrofia . po súčasnosť nitrofyt (nitrofilná rastlina) . živičné kanáliky ihličnanov) silikátový . tyčinky dráča) sempervirent . mikroskopických organizmov.výrastky pri ústí koruny z C lupienkov v podobe golierika.megaspórangium . okraje ciest.rozšírený v tropických oblastiach všetkých kontinentov partenogenéza . mak vlčí.s obsahom Si silúr .individuálny vývoj organizmu od okamžiku oplodnenia až po smrť oogamia .výtrusnica sporofyt . haldy. silenkovité) pantropický .spôsob vetvenia stonky.pravidelne (bežne) sa vyskytujúci ontogenetický (ontogenéza) .samičia výtrusnica mezofyt (mezofilná rastlina) . rúrky (napr. medzibunkové priestory medzi prieduchovými bunkami.) segetálny druh . ktorý sa zachoval na určitom. skládky a pod. mäsožravé rastliny) monokarpický (druh) .miskovitá až bankovitá časť kvetu. lastovičník väčší) obligátny .rastová forma rastliny.časť plastidov niektorých rias zložené z bielkovín (na jeho povrchu sa niekedy ukladajú zásobné látky) recentný .

Je jednou z príčin klíčneho odpočinku semien (napr. zoskupenie výtrusných listov (sporofylov).zelený asimilujúci list papradí nesúci zároveň výtrusnice tvrdosemennosť .odolný voči suchu vzhľadom na hrubšiu kutikulu. menšie množstvo prieduchov a menšie listy so zväčšeným množstvom mechanických pletív zoochória . u prasličiek. lipnica cibuľkatá.rastlina odolná voči suchu s dužinatými orgánmi.výtrusnicový klas.. plodov.. ktoré po odpadnutí zakorenia (napr. pri ktorom u rastlín rozmnožovacie púčiky alebo pacibuľky pučia už na materskej rastline a tvoria sa z nich mladé rastlinky. plavúňov) sukulent . ktoré slúžia ako zásobáreň vody (napr. tučnolistovité) sympodiálny . druhotne sterilný konárik rýniorastov.) živočíchmi 190 . pri ktorom 2 rôzne druhy spoločného pôvodu osídľujú podobné stanovištia v iných geografických oblastiach viviparia (živorodosť) .jav. lipnica alpínska) xerofyt (xerofilná rastlina) .terminálny. (napr. opunciovité. pôvodne fertilný..nepriepustnosť osemenia pre vodu a plyny.spôsob vetvenia stonky. bôbovité) vernácia .zloženie listov v púčiku vikarizácia .poľný) strobilus . pri ktorom bočná stonka zosilnie a pokračuje v smere rastu hlavnej stonky (prerastá hlavnú stonku) synkarpný .spôsob rozširovania diaspór (semien.pozri cenokarpný telóm .suchomilná rastlina xeromorfný . Termín sa používa pri odvodení stavby cievnatých (telómových) rastlín trofofyl .jav.

zimná 163 cícer baraní 106 cimbídia 174 cínia pôvabná 151 cirok alepský 179 .novobelgická 154 astrovka čínska 152 aukuba japonská 110 .bergamotový 116 .európsky 110 .horský 163 .guľovitý 162.pravý 105 bôľhoj lekársky 102 .močiarny 139 .plstnatý 74 .zimný 74 duglaska tisolistá 47 dula podlhovastá 98 dulovec japonský 98 durian zapáchavý 88 durman obyčajný 136 dúška alpská 141 .japonský 110 bršlenec kruhovitý 110 .slovenský agát biely 101 .nemecký 139 .roľná 85 drieň obyčajný 109 drobivka vankúšikovitá 34 drobnozrnko 24 drobuľka bezkoreňová 160 dryádka osemlístková 96 dub cerový 74 .Wejmouthova 47 božie drievko 155 bôb obyčajný 104 .médsky 116 .medvedí 162.drobnolistá 93 .tymiánová 141 .korkový 74 .väz 69 brestovec južný 69 .srstnatý 101 agáva americká 169 .metlový 179 .ročný 139 .perovitý 166 .pravý 116 46 datlovník obyčajný 159 dáždnikovec japonský 48 dendróbium 174 deväťsil biely 154 .hrabolistý 69 .zimný 163 .plstnatá 75 . 163 .hladká 47 . 163 .roľná 58 čertík karolínsky 32 čierny koreň 156 čistec lesný 139 .lesná 45. 66 dvojzrnka 183 dvojzub čiernoplodý 153 .západný 69 breza bradavičnatá 74 .žltý 163 cezmína ostrolistá 110 . 96 ambrovník 68 ambrózia palinolistá 151 ananás siaty 174 androméda sivolistá 92 angelika lesná 123.veľkokvetý 140 .obyčajný 102 bradatec 29 brečtan popínavý 121 brekyňa 98 brest horský 69 .holubí 105 . 47 .lepkavý 101 .papierovitá 75 .japonský 116 .kŕmny 179 .poľný 163 .štrbáková 156 čemerica čierna 58 .ovisnutá 165 bleduľa jarná 168 .guľatohlavý 162.Banksova 47 . 172 .perlovkový 162 .konský 105 .zastrihovaný 140 černuška damascénska 58 .himalájsky 47 .pórový 162.Fortuneho 110 .pažítkový 162.sibírska 48 borovica bahenná 47 .červený 74 .libanonský 47 ceropégia woodová 127 cesnačka lekárska 66 cesnak askalonský 163 .čierna 47 . 156 .purpurová 57.7.chabzdová 149 bazalka pravá 140 bažanka ročná 109 .hybridný 154 diablik močiarny 160 difenbachia 160 diskovník múrový 28 divozel sápovitý 128 .peniažtekový 85 čermeľ 127. 95.neskorá 97 črievičník papučkový 173 čučoriedka 93 badyan 70 bahnička 176 baklažán 134 balota čierna 139 bambus 179 bambusník 179 banánovník obyčajný 171. 163 .planý 163 . 163 .popínavý 110 brusnica barinná 93 .netatová 48 damarovník južný céder atlaský 47 .vlnatý 139 čremcha obyčajná 97 .limetový 116 .trváca 109 bedrovník anízový 124 begónia hľuznatá 91 .obrovský 125 bömeria snežná 72 borák lekársky 143 borievka kláštorná 48 .pravý 116 . 163 .pulkvová 169 .cukrový 179 . 46.včasná 141 dutohlávka pohárikovitá 29 . 123. 129 černohlávok obyčajný 137.obyčajná 48 .tuhá 75 brokolica 63 broskyňa obyčajná 97 bršlen bradavičnatý 110 .mandarinkový 116 .limbová 45.cibuľový 162 .veľkokvetý 128 dorsténia 70 dracéna dračia 169 dráč obyčajný 56 drchnička belasá 85 .čierna 148 .textilný 172 baobab dlaňovitý 88 barborka obyčajná 67 bauhínia 100 bavlník barbadoský 88 .paraguajská 111 cibuľa kuchynská 162 .čílska 46 .horská 47 .kuchynský 162 .chlpatý 88 .previsnutá 74 .japonský 43 cyklámen fatranský 85 cyprus vždyzelený 48 cypruštek hrachonosný 48 .ťažká 47 .bylinný 88 .125 aníz 122. 47 .chlpatá 65 aralka tŕnistá 121 araukária brazílska 46 .nízky 172 .močiarny 74 .stromovitý 88 baza červená 149 .trojdielny 153 dyňa červená 91 191 .sobia 29 dvojslivka čínska 113 dvojštítok hladkoplodý 65.sisalová 169 akácia senegalská 98 aksamietnica 150 albízia 99 alchemilka 94.pravá 93 brusonécia papierovitá 70 buk lesný 73 .trpasličia 75 .striebristá 91 benedikt lekársky 151 bergénia tučnolistá 119 betonika lekárska 139 bezkolenec belasý 180 beztŕňovec dvojdomý 99 bielomach sivý 34 bilbergia ovisnutá 174 bledavka chocholíkatá 165 .orešcový 162. 163 .štíhla 46 arbutus pravý 92 areka obyčajná 159 archangelika lekárska 124 áron alpský 160 artičoka kardová 151 . 141 .letný 74 . Menný register .sibírska 47 .letná 168 blen čierny 136 bocianik rozpukovitý 118 bodliak tŕnistý 153 bolehlav škvrnitý 125 boľševník borščový 125 .cezmínolistý 74 .zeleninová 151 asimína 53 asparágus lekársky 166 .vajcovitá 141 .obrovský 116 .Sprengerov 166 astra alpínska 154 .čučoriedková 93 . 58 čerkáč obyčajný 85 . 124 anona šupinatá 53 antúrium 160 arábka alpínska 65 .materina 137.rajský 116 cvikla 80 cykas indický 43 .sudánsky 179 cisus antarktický 111 citlivka obyčajná 98 citrónovec trojlistý 116 citrónovník čínsky 116 . 140 .horký 116 .kráľovská 91 .Lawsonov 48 čajovník čínsky 86 čakanka obyčajná 155.

139 .včelovitý 173 hniezdovka hlístová 173 hoja vosková 127 horcokvet Clusiov 126 horcovka 126 26 cheirant voňavý 67 chinínovník lekársky 148 chlebovník obyčajný 70 chlpaňa hájna 175 .pavúkovitý 173 .plazivý 57.červená 103 .šesťradový 184 jahoda ananásová 96 .trávnicová 96 .riedkokvetý 83 .čínska 64 .veľkokvetá 77 hviezdnatec čemericovitý 123 hyacint východný 165 chara gáfrovka ročná 80 gáfrovník lekársky 54 gaštan jedlý 73.štipľavý 83 horčica biela 63.kučeravá 63 .srienistá 47 .špargľová 63 192 .datlový 94 .psia 89 .obyčajný 156 javor cukrodarný 115 .lúčna 100.východný 66 huľavníkovec lekársky 66 hviezdica prostredná 77 .žltý 125.jedlý 87 .dlaňovitolistý 115 .roľná 64 horčičník cheirantovitý 65 .hlávková 63 .škvrnitá 139 hluchavník žltý 139 hmyzovník muchovitý 173 . 115 .kŕmna 63 .mukyňová 98 . 107 .siata 103 . 131 .voňavý 107 hrčiarka figová 70 hrdobarka obyčajná 137.hlávková 63 .sivá 75 .roľný 59 .kelová 63 .horská 103 .mungová 106 .cára Borisa 47 . 115 jazmín nahý 131 jazyk jelení 40 jedľa biela 46.purpurová 103 ďatelinka pochybná 103 .hľuznatý 106.Wittmanov 65 horec bodkovaný 126 . 49 chvostník jedľovitý 37 .myší 184 .mliečny 115 . 43.planá 98 . 44 gledíčia trojtŕňová 99 glejovka americká 127 hadí koreň 83 hadinec obyčajný 144.snežná 98 huľavník Loeselov 66 .poľný 114.letný 59 hloh jednosemenný 98 .posvätný 70 filodendron 160 flox Drummondov 131 .vždyživá 67 ibiš lekársky 87 ibištek čínsky 87 .lesný 156 .šarlátová 105 .sirôtková 89 .planá 98 .siripútková 149 .poľná 175 chlpánik obyčajný 156 chmeľ obyčajný 71 chochlačka bledožltá 61 .kalerábová 63 .trojdielny 87 ihlica tŕnitá 102 imelovník biely 148 indigovník obyčajný 101 inkarnát 103 iskerník alpínsky 59 .tatársky 115 javorovec jaseňolistý 114.zlatožltý 59 iva voškovníkovitá 151.krvavý 87 .španielska 47 jednozrnka 183 jelša lepkavá 75 . 115 .trávovitá 77 .štíhly 130. 131 . 152 ginko dvojlaločné 8.úzkolistý 131 jasenec biely 116 jaseňovec metlinatý 112 jastrabník chlpánik 156 .sladká 98 jačmeň dvojradový 184 .prudký 59 .konopný 87 .obyčajný 184 .štvorradový 184 .konáristý 65 .voňavá 89 .rakúsky 154 kana indická 172 .obyčajná 96 .sýrsky 87 .siaty 107 .voňavý 65 . 145 hadivka obyčajná 40 hadomor španielsky 156 hadovník väčší 83 hamamel mäkký 68 . 67 . 64 . 74 georgína 151.hrachovitý 107 .virgínska 96 jarabina brekyňová 98 .roľná 89 . 59 . 138 hrebienka obyčajná 185 hruška domáca 98 .červený 115 .červený 131 .horský 114.kaučukový 70 .vráskavolistá 149 kalopanax 121 kalykant floridský 54 kamélia čínska 86 .oskorušová 98 .obojživelný 83 . 103 .dutá 61 .cukrový 115 .lúčny 107 .plamenný 59 .šidlolistý 131 fuksia čílska 108 fylokaktus 82 horcovník jarný 126 horček 126 horčiak broskyňolistý 83 .obyčajný 70 .platanolistý 59 . 47 .čílska 96 .ružičková 63 .krivokališný 98 .najvyšší 66 .roľný 144 kamzičník Columnov 154 .mannový 130.kŕmna 63 .zlatožltá 103 ďatelinovec bylinný 102 ďumbier obyčajný 171 ebenovník čierny 94 .pľúcny 126 .rajčiakový 94 egreš obyčajný 120 egrešovec oblý 117 enseta jedlá 172 eruka siata 64 estragón 155 eukalyptus guľatoplodý 107 exochorda veľkokvetá 95 fagara jaseňolistá 117 farbovník obyčajný 64 fatsia japonská 121 fakľovec obrovský 81 fazuľa mesiacová 105 .virgínsky 68 hevea parakaučuková 109 hikória pekanová 72 hlaváč žltkastý 149 hlaváčik jarný 59 .objímavá 139 .žltá 61 chrastavec lúčny 149 chrastnica trsťovníkovitá 182 chren dedinský 64 chryzantéma pravá 152 chudôbka vždyzelená 65 chvojník dvojklasý 44.purpurová 139 .poľná 103 .drúzgavicová 96 .jarný 106.srstnatá 89 . 155 jablčník obyčajný 138 jabloň domáca 98 87 kaleráb 63 kalina obyčajná 149 .plná 61 .obyčajný 98 hlohyňa šarlátová 98 hluchavka biela 137.luskáčovitý 126 .zelená 75 jesienka obyčajná 161 .vtáčia 98 jarmanka väčšia 123 jarmila jarná 65 jarmovka 26 jaseň americký 131 .montpeliérsky 115 .karfiolová 63 .obyčajná 63 .ďatelina alpínska 103 .pravá 103 .žltá 89 figovník bengálsky 70 .roľný 105 hrachor čierny 107 .metlinatý 131 .obyčajná 106 . 107 .jedovatý 59 .zlatá 106 fenikel obyčajný 124 fiala sivá 67 fialka lesná 89 .jedlá 172 kananga voňavá 53 kandík psí 164 kapara tŕnitá 62 kapsička pastierska 66 kapusta čierna 63 7.piesočná 161 ježatka kuria 180 judášovec strukový 99 jujuba holá 112 juka vláknitá 169 jutovník pravý 89 kakaovník pravý iberka vždyzelená 66.grécka 47 .hľúznatý 59 .plazivá 103 . 126 hortenzia 120 hrab obyčajný 75 hrach siaty pravý 105 .obyčajná 98 .hybridná 103 .japonská 86 kamienka lekárska 144 kamienkovec modropurpurový 144 .lesný 106.štiavolistý 83 . 107 .

ovisnutá 185 medovka lekárska 140 medunica medovkolistá 138 medúnok vlnatý 182 medvedica lekárska 92 medvedík alpínsky 92 mechúrnik stromovitý 100.ovčia 181 .kosákovitá 100.úzkolistá 101.sibírsky 169 . 101. 136 ľuľok baklažánový 134 .mäkkoostnatý 134 .nemecká 101 krušina jelšová 112 krušpán drobnolistý 108 .praslenatý 166 .siata 100.Schultesov 148 .peruánska 135 .lúčna 181 .cibuľkonosná 163 .Soulangeova 52 mahagónovník 116 mahónia cezmínolistá 56 machovka Franchettova 135 .zelenoklasý 78 lastovičník väčší 60.vosková 185 .zubovitá 185 kuninghamia čínska 48 kurkuma pravá 171 kustovnica cudzia 136 kvaka 63 kýchavica zelená 161 kyslička jedlá 117 .poľný 60 . 101 melia japonská 116 melón cukrový 91 merík bodkovaný 34 ..ľanová 132 kukučinka chmeľová 132 kukučka lúčna 77 .pukancová 185 . 165 .pospolitá 180 .zlatá 164 . 103 mačucha cesnačkovitá 154 magnólia holá 52 .žliabkovitá 180.pórolistá 156 . 95 kryptoméria japonská 48 kuklica 96 kuklík 96 kúkoľ poľný 13.metlinatý 119 .močiarna 180 .žltá 102 luskáč lekársky 127 lyžičník tatranský 65 ľadenec rožkatý 100.záhradná 80 lodoicea sejčelská 157 lomikameň cibuľkatý 119 .páperistá 138 .blitovitý 78 .pyšný 78 .trsťovitá 181 .jednokvetá 185 .protistojnolistý 119 .čínsky 78 .obrovská 181 .vlčí 60 .rakúsky 117 .hájna 180 . 77 kukučina ďatelinová 132 . 104 .klasnatá 142 .jedlé 79 lieska obrovská 75 .kráľovská 164 .trváca 67 mesiacovka krížovitá 31 193 .ľaliokvetá 52 .východná 156 kozonoha nostcová 125 kôpor voňavý 124 králik vratič 152 krasovlas bezbyľový 150.hrotitý 34 .roľný 164.škvrnitý 86 .ružičkový 63 kéria japonská 95 klerodendron Thomasonovej 136 klinček bradatý 78 .sivá 142 .ročná 180 .menlivá 104 .obyčajná 117 kysličkovec európsky 117 . 135.vzpriamený 147 lipnica alpínska 180 .záhradný 60 maklura oranžová 70 malina 95 mamilária 82 mandľa nízka 97 . 153 krasuľa perovitá 151.vždyzelený 108 kruštík 173 krvavec 94.žltý 56 lucerna ďatelinová 100.väčší 153 lotos orechonosný 56 .tatranský 60 .valeská 181 . 61 lekanora jedlá 29 .tvrdá 181 .východný 60 .lekárska 104 konárnik slivkový 29 konopa indická 71 .hybridný 78 . 103.pravá 64 . 134 lantana menlivá 136 láskavec biely 78 .obyčajný 147 .turecká 75 ligurček lekársky 124 likvidambar 68 lipa malolistá 89 .hlávkový 63 .kvaková 63 . 102 ľalia biela 163 .žltý 169 kostihoj hľúznatý 143 .chvostnatý 78 .kartuziánsky 78 . 41 mäta dlholistá 141 .nemecký 170 .žltý 117 ľubovník bodkovaný 86 .pieporná 141.žltý 164.pekinská 64 . 181 kostrbatec trojrohý 34 kotúč poľný 123 kozinec sladkolistý 102 kozobrada pochybná 156 .tenkolistý 117 .rumovisková 71 .zlatohlavá 163 ľaliovník tulipánokvetý 52 ľan prečisťujúci 117 .záhradný 78 klinčekovec voňavý 107 klokoč perovitý 111 kľukva močiarna 93 knotovka biela 77 knôtovkovec nočný 77 kochia rozprestretá 80 kokorík mnohokvetý 166 .syridlový 148 .širokolistá 138 .zemiakový 133.škridlicovitý 170 mečovka horská 170 mednička brvitá 185 .európska 132 .čierny 134 .stlačená 180 listnatec jazykovitý 160 lobelka belasá 147 .hľuznatý 117 .vodná 142 mätonoh mnohokvetý 184 . 142 .nízky 169 .rozložitá 79 .obyčajná 97 mangold 80 mangovník indický 114 maniok jedlý 109 marena farbiarska 148 margaréta biela 152 .lekársky 143 kostrava červená 181 . 104 lufa valcovitá 90 lupeňovec kuželovitý 31 lupína mnoholistá 102 .dvojfarebný 169 .pižmový 119 .pošvatá 181 .mohutný 148 kavyľ 182 kel kučeravý 63 .striebristá 89 .siata 71 konopnica napuchnutá 138 .voňavý 167 kokosovník obyčajný 159 kola končistá 88 .trávolistý 169 .roľná 141.siaty 117 . 142 .veľkoúborová 152 marhuľa obyčajná 97 marinka voňavá 148 marsilea štvorlistá 40.obyčajný 170 .múrová 29 leknica žltá 55 lekno biele 55 leuzea šuštivá 151 levanduľa úzkolistá 140 libocéder zbiehavý 48 líčidlo americké 79 .lúčna 180 .vždyzelený 119 lopúch plstnatý 153 .úzkolistá 138 konvalinka voňavá 167 kopytník európsky 55 koriander siaty 124 korkovník amurský 117 kortúza Matthioliho 85 korunka kráľovská 164 korunkovka strakatá 164 kosáčik obyčajný 125 kosákovka 26 kosatec bledý 170 .obyčajná 75 .cibuľkatá 180 . 165 krtičník hľúznatý 129 kručinka farbiarska 102 .vlnkatý 33 mesačnica ročná 67 .metlinatý 78 .vencová 77 kukurica siata cukrová 185 .repková 63 .padalmátska 181 .slzičkový 78 .lesklá 88 koleus 142 komonica biela 104 .škrobová 185 . 152 krídlatka 83 krivec lúčny 164 .štvorkrídly 86 ľuľkovec zlomocný 133.trváci 184 mečík močiarny 170 .veľkolistá 89 lipka africká 89 lipkavec marinkový 148 .poľná olejnatá 63 .židovská 135 majorán záhradný 141 mak pochybný 60 .ohnutý 78 . 102 .sladkohorký 134 .tigrovaná 164 .tabaková 147 loboda lesklá 79 .rôznolistá 181 .pravá 63 karagana stromovitá 101 karfiol 63 kasia sennová 100 katleja 174 katran prímorský 64 kaučukovník brazílsky 109 kávovník arabský 148 .

strapcovitá 165 mohár praslenatý 180 .sivý 180 .čierna 70 mrkva obyčajná 124 . 163 päťprstnica obyčajná 173 pečeňovník trojlaločný 58.smradľavý 118 .vlašský 59 plánka 98 platan javorolistý 68.žliazkatá 118 nevädza poľná 151.pučivý 37 plavúnik alpínsky 37 .močiarna 144 .husí 95 .veľkokvetý 128 .pomúčená 84.pleťový 113 pajaseň žliazkatý 115 pajazmín vencový 120 pakost krvavý 118 .chvojkový 108 .sploštený 37 plavúnka brvitá 37 plesnivec alpínsky 154 ploník obyčajný 33 plošticosemä lesklé 80 pľúcnik lekársky 143 .drobnokvetá 144 .potočný 153 .plotný 59 .močiarny 118 .modrastá 89 muchovník vajcovitý 98 mukyňa 98 múrovník lekársky 72 muškát krúžkovaný 118 .lesná 176 .roľný 151. 40 perutník močiarny 85 pestrec mariánsky 151 petržlen záhradný 124 petúnia hybridná 135 piepor čierny 55 . 39 prerastlík kosákovitý 125 pŕhľava dvojdomá 72 .pravý 153 opuncia figová 81 orech čierny 72 .malinová 95 .ostrá 176 .sultánska 119 .najkrajší 109 .chlpatá 176 . 145 ostrôžka poľná 58 .figolistý 79 .slovenský 66 pepino 134 perovník pštrosí 39.konopovitá 72 .popínavý 111 .obyčajná 155 .tazetový 168 .sivý 153 .ohnivý 109 .lekárska 85 .taliansky 180 .Jackmanov 59 .hybridný 79 . 77 oskoruša 98 ostreň počerný 145 ostrevka vápnomilná 185 ostrica čierna 176 . 101. 152 nevädzka 152 nevädzník 152 nevädzovec 151.nízka 176 .polokrovitá 86 plamenník hrebenistý 78 plamienok alpínsky 59 . 59 peluška 105 peniažtek prerastenolistý 66 .zelinový 153 pimentovník pravý 107 pistácia mastixová 114 .trojlaločný 111 pažítka 162.úžitkový 158 papája melónová 89 páperník úzkolistý 176 papraď samčia 40 papradka samičia 40 paprika ročná 134 .strapcový 79 mrvka 31 mučenka jedlá 89 .roľná 38.lesná 144 .maloplodá 134 papuľka väčšia 129 parohovec obyčajný 40 parumanček nevoňavý 152 paštrnák siaty 124 . 163 porastnica mnohotvárna 31 posed biely 91 povoja plotná 132 povojník batatový 132 .ožinová 95 ovos hluchý 183 .čílsky 79 .vlnatý 128 narcis biely 168 .lúčny 118 .okrúhlolistý 108 .prímorský 118 palina abrotanová 155 .paviový 113 .hodvábny 153 .západný 68.obyčajný 153 .vlašský 72 orešec 163 orgován perzský 131 . 102 pohánka jedlá 82 .zimná 39 .kalinolistý 79 . 129 ohnica 62. 85 .pravý 124 patis 44 patizón 90 paulínia nápojová 112 paulovnia plstnatá 129 pavinec horský 146.pľuzgierkatá 176 .obyčajná 174 podzemnica olejná 100. 64 okrasa okolíkatá 157 okrúhlica 64 oleander obyčajný 126 olejnica guinejská 159 oliva európska 130 113 .strieborný 96 nefrolepka vznešená 40 nechtík lekársky 154 netýkavka balzamínová 119 .kolovratcový 108.riečna 39 .žltá 58 prilbovka 173 proso siate 179 prstnatec obyčajný 180 prstovka krvavá 180 prútnatec metlovitý 102 prútnik striebristý 34 prvosienka bezbyľová 84 . 109 .dobrý 79 .dračia 155 .lesná 38.preháňavý 109 mnohoštet 183 močiarka vodná 59 modrica chochlatá 165 .ovíjavý 82 poniklec biely 58 .čínska 85 .malá 72 prilbica jedhojová 58 .tatárska 82 pohánkovec čínsky 82 .pobrežná 176 .dlhý 55 pieprovec 55 pichliač bielohlavý 153 .pestrá 58 . 153 .zelený 180 monstera 160 montbrécia žltočervená 170 moruša biela 70 .roľný 66 . 69 .celistvolistý 59 .štítovitolistový 118 mydlica lekárska 78 mydlovník pravý 113 myrobalán 97 myrta obyčajná 107 myší chvost 56 olšovník rascolistý 125 oman britský 153 .zelinný 156 mliečnik drobný 108 .malokvetá 118 .lúčna 184 194 .mandľovitý 109 .pravá 114 pivonka červená 86 .purpurový 132 požlt farbiarsky 151 prameňovka obyčajná 34 praslička močiarna 39 .vyššia 84 prýštec hrozný 109 .obyčajný 131 orlíček obyčajný 57 orličník obyčajný 40 osika 76. 147 pavinič päťlistý 111 .metasekvoja dvojradová 48 metlica trsnatá 182 metlička obyčajná 182 metluška krivoľaká 182 mišpuľa nemecká 98 mlieč drsný 156 .východná 58 ostružina krovitá 95 .východný 68 .siata 124 mrlík biely 79 .smradľavý 79 .obrovská 39 .piesočný 96 .metlinatá 176 . 85 .vzdialená 176 .roľná 143 nikandra machovkovitá 135 nopál košenilový 81 obličkovec západný 113 očianka 127.popolavý 72 .močiarny 153 .žltý 168 nátržník biely 96 .nízky 118 .nedotklivá 118 . 152 nezábudka alpínska 144 .slovenský 58 .Davallova 176 .moldavská 58 .mnoholistý 79 .mnohosemenný 79 .siaty 183 ovsík obyčajný 182 pagaštan konský náprstník červený 128 .mäkký 143 pľuzgierka islandská 29 podbeľ liečivý 154 podenka belasá 174 .holá 84. 39 .tuhá 58 .jarná 84 .roľný 156 .červený 79 .tučný 109 psiarka kolienkatá 184 .vždyzelená 176 .žltá 176 ostrolist ležatý 144.prosová 176 . 69 plavúň obyčajný 37 .pravá 155 paliurus tŕnitý 112 palmička nízka 159 paľadenec prímorský 102 pamajorán obyčajný 141 pandan jedlý 158 .mnohofarebný 108 .predĺžená 176 .veľkokvetý 58 pór 162.vzpriamený 95 .srstnatá 176 .

trojzárezová 175 skalienka ležatá 92 skalnica horská 120 skalničník 120 skalník čiernočervený 98 . 84 .letná 183 . 102 sekvojovec mamutí 48 silenka nadutá 77 sitina ropušná 175 .voňavý 135 tamarind indický 100 tarica horská 66 . 94 .močiarny 33 .krvavý 83 .nebadaný 87 slezinník hniezdový 40 slezinovka striedavolistá 119 sliva 97 slivka čerešňoplodá 97 .švajčiarska 185 .hrubozrnová 183 .šípová 8. 102 slamiha slamienková 153 slanobyľ obyčajná 80 slez lesný 87 .jednozrnová 183 .bezbranný 181 .tupolistý 83 štiavička obyčajná 84 štrkáč 128.pravá 90 tilandsia bradovitá 174 timotejka lúčna 185 .praslenatá 142 šedivka sivá 66 šeflera dlaňovitolistá 121 šípkovec kériovitý 95 šípovka vodná 158 šišak vrúbkovaný 138 štítnatec psí 28 škarda dvojročná 156 .kanadský 44 .kališná 66 tarička deltoidovitá 67 taričník skalný 66 tavoľa kalinolistá 95 tavoľník prostredný 95 .jedovatý 125 .močiarna 67 .cukrová 80 .roľný 77 159 sakura ozdobná 97 salvínia plávajúca 41 sansevieria trojpása 169 sápa hľuznatá 138 saturejka záhradná 140 scila dvojlistá 165 .sedliacky 135 .patrsťovitý 182 .šesťradový 120 rozmarín lekársky 139.kučeravý 83 .muškátová 142 .strechovitý 181 stračonôžka tatranská 58 . 140 rozpuk jedovatý 123.sivý 154 stavikrv vtáčí 83 stoklas Benekenov 181 .zeleninová 80 repča trváce 64 repica olejnatá 64 repík lekársky 96 repka 63 . 179 ságovník Rumpphov rafia 159 rajčiak jedlý 135 rakyt cyprusovitý 34 rakytník lesklý 34 ranostaj ľúby 102 .lúčna 137.lekárska 142 .skalný 120 .čierna 64 reďkvička 64 reo 174 repa kŕmna 80 .lesný 154 .pravá siata 64 .. 85 srdcovka nádherná 61 stanhopea 174 stapélia 127 starček abrotanolistý 154 .obojpohlavná 94 tabak krídlatý 135 .siata 183 .siata 64 .močiarna 156 škoricovník cejlónsky 54 .obrovská 90 .figolistá 90 .obyčajný 154 .trnková 96.barinný 154 .žltá 67 reznačka laločnatá 181 ríbezľa alpínska 119 .rozprestretý 98 sklerant ročný 77 skorocel kopijovitý 145 .koreňujúci 114 . 106 soldanelka karpatská 84.Dammerov 98 .obyčajná 90 .voňavá 67 .ohnivá 142 .špaldová 183 . 120 ricín obyčajný 109 rododendron hrdzavý 92 .plstnatý 98 . 142 .kompasový .tuhá 185 tis japonský 44 .van-Houtteho 95 .roľný 181 .virgínsky 135 .španielska 183 .trsťový 182 smohla lekárska 145 smrek obyčajný 47 . 168 sofora japonská 101 sója fazuľová 105.siaty 170 šachorník jedlý 176 šachor 176 šalát hlávkový 155 . 97 slncovka kalifornská 60 slnečnica hľuznatá 151 . 125 rožec biebersteinov 77 .guľatoplodá 97 .čiernoplodý 98 .ročná 151 smldník 125 smlz chĺpkatý 182 .voskový 114 svíb južný 110 .hájny 154 .x hybridný 92 .skalná 119 . 129 šucha čierna 93.krvavý 109 svíbovec floridský 110 šafran bielokvetý 170 .psí 182 pšenica dvojzrnová 183 .siaty 155 šalotka 163 šalvia abesínska 142 .omorikový 47 .pestrý 102 rasca lúčna 124 rašelinník kostrbatý 33 .diskovitý 152 ruta voňavá 116 ruža damascénska 96 .prudký 120 .hájna 142 .cviklová 80 .sibírska 165 sedmokráska obyčajná 154 sedmokvietok európsky 85 sekernica tmavá 100.červená 119 .mäkký 181 .maurský 87 . 64 .krvavá 120 .pichľavý 47 smrekovec opadavý 47 snežienka jarná 167.srstnatý 156 pupenec roľný 132 pupkovka 28 puškvorec obyčajný 160 pýr plazivý 177.sivá 175 .lepkavá 142 .kroviskový 182 .patizónová 90 .domáca 97 .olejnatá 90 .karpatský 170 .obyčajná 80 .klbkatý 83 . 96 .kučeravý 155 . 129 rožtek bodkovaný 32 rudbekia 152 ruman roľný 152 .obyčajný 98 .čínsky 54 škripina lesná 176 škripinec 176 škumpa vlasatá 114 šošovica jedlá 100.obyčajný 77 .obyčajný 44 195 .jalový 181 .Kotschyho 92 .žltý 92 rohovník obyčajný 99 rohozub purpurový 34 rojovník močiarny 92 roripa lesná 67 .obojživelná 67 .rozložitá 175 .konáristý 181 .zlatá 119.pochybný 120 .Jakubov 154 .smradľavý 152 rumanček kamilkový 152 .prostredný 145 .rakúska 67 rotang trstenicový 159 rozchodník biely 120 . 153 sumach pálkový 114 sumachovec fermežový 114 .väčší 145 skrutok vlahojavný 34 sladič obyčajný 40 sladkovka hladkoplodá 101.vysoká 58 strychnínovník indický 125 . 184 pyštek obyčajný 128.chlpatý 92 .najväčší 120 .olejka 63 rešetliak prečisťujúci 112 rezeda farbiarska 67 .tvrdá 183 pupalka dvojročná 107 púpava lekárska 156 púpavec jesenný 156 .jabĺčková 96 .čierna 120 .ovisnutá 96 .vráskavá 96 ryža siata 178.indický 92 .tŕnitý 125 suchokvet 150.ostrolistý 33 raž siata 183 rebarbora vlnitá 84 rebríček obyčajný 155 rebríčkovec stromkovitý 34 rebrovec 82 reďkev ohnicová 63. 106 špenát siaty 80 štedrec ovisnutý 101 šternbergia jesienkokvetá 168 štetka lesná 149 štiav lúčny 84 štiavec alpínsky 83 .špenátový 83.plavá 184 psica tuhá 184 psinček obyčajný 182 .poplazový 182 .vŕbolistý 95 tavoľníkovec jarabinolistý 95 tekvica čiernosemenná 90 .

tupolistá 76 vŕbka úzkolistá 107 vŕbovka malokvetá 107 vres obyčajný 93 vresovec mäsový 93 .deväťlistá 65 .srstnatá 104.prostredný 44 tisovec dvojradový 48 tomka voňavá 185 topinambur 151 topoľ balzamový 77 .plotná 104.kanadský 77 .lesná 59 .väčšia 126 zizyfus jujubový 112 zlatobyľ obrovská 155 . 47 veronika brečtanolistá 128 .klbkatý 146 .pílkatá 97 vlčí bôb 102 vlkovec obyčajný 55 vojnovka belasá 131 vranček švajčiarsky 37 vranovec štvorlistý 167 vratič obyčajný 152 vratička mesiačikovitá 40 vŕba babylónska 76 .lesný 165 turanec kanadský 155 túžobník brestový 95 .ovíjavý 148 .bylinná 76 .zborenisková 64 žeruška alpínska 65 žerušnica horká 65 .cv.lúčna 65 .mahalebková 97 .žliazkatá 65 zubovník šupinatý 129 zvonček broskyňolistý 146 .potočná 129 . 105 .zelenkastá 131 zob vajcovitolistý 131 .obyčajná 128 . 105 viktória kráľovská 55 vinič hroznorodý 111 .popolavý 77 tôňovka dvojlistá 167 tradeskancia bielokvetá 174 .smutná 76 .skalný 65 žihľava 71 žihľavec obrovský 73 žindava európska 123 žltnica maloúborová 155 žltohlav európsky 57 yzop lekársky 140 zádušník brečtanovitý uhorka siata 90.prostredná 181 trebuľka lesná 125 .obyčajný 95 . 105 .repkovitý 146 žabí vlas 25 žabie semä 22 žabník skorocelový 158 žaburinka menšia 160 železník lekársky 136 .nedotklivá 65 žerušničník piesočný 65 .pravá 104 .siata 64 196 . 104.lekárska 128 .virgínska 174 traslica najväčšia 181 .májový 173 všehoj ázijský 121 xylópia etiopská 53 .čierny 77 .prostredný 147 .biely 77 . 130 tučnolist stromovitý 120 tuja riasnatá 48 .vtáčia 100.okrúhlolistý 146 .obyčajná 129.lesklá 128 .prostredná 131 .nakladačka 91 .siata poľná 104 .kozí 148 .chlpatý 140 zanoväť 102 zantoxyl jaseňolistý 117 záraza konáristá 129 ..obyčajná 155 zlatovka previsnutá 131 .japonská 76 .západná 48 tujovička tamarišková 34 tujovka japonská 48 tulipán Gesnerov 165 .voňavá 125 triticale 183 trojpuk drsný 120 trojštet žltkastý 183 trsť obyčajná 182 trstina cukrová 179 trsťovník 179 tučnica alpínska 130 . 104 .tatársky 148 zerva hlavičkatá 146.letný 111 .počerný 173 .úzkolistá 104 .štvorsemenná 104 .obyčajná 97 140 .osikový 77 .panónska 104 .plazivá 76 .siata 100.klasnatá 147 zimovec včasný 54 zimozeleň menšia 126 .krehká 76 .poľná 64 .vojenský 173 vstavačovec bazový 173 .východná 48 .trojzubý 173 .biela 76 .tenkolistá 104 . 91 .narcisokvetá 59 vičenec vikolistý 102 vigna čínska 106 vika huňatá 104 .vtáčí 131 zubačka cibuľkonosná 65 .pŕhľavolistý 146 . 147 . vlašský 77 .šalátová 91 úhorník liečivý 66 urginéa morská 165 vajgela ružová 148 valeriána lekárska 149 valeriánka poľná 149 vanilka voňavá 173 vavrín pravý 54 vavrínovec lekársky 97 večernica voňavá 65 vemenník 173 vejmutovka 45.roľná 128 vesnovka obyčajná 66 veternica hájna 58 .kaukazský 111 .pobrežný 111 vistéria čínska 101 višňa čerešňová 97 .Hallerov 65 .kamčatský 148 .kríčkovitá 129 .chlpatá 104 .ženevský 138 zdravienok 129 zebrina previsnutá 174 zelenozrnko 24 zeler voňavý 123 .konáristý 146 .stromkovitý 93 vstavač obyčajný 173 .sladký 124 zelkova krétska 69 zemedym lekársky 61 zemepisník mapovitý 29 zemežlč menšia 126 zemolez čierny 148 .perzská 128 .iskerníkovitá 58 .kumánska 129 záružlie močiarne 57 zbehovec plazivý 137 .obyčajný 148 .krovitá 97 .košikárska 76 .lesný 111 .peruánsky 136 žerucha hustokvetá 64 .líščí 111 .

.

Cunninghamia pepo 90 48 Cupressus sempervirens Curcumaepilinum 132 Cuscuta longa 171 .europaea 132 trifolii 151. 102 xylosteum Lotus corniculatus Luffa cylindrica 67 31 Lunaria annua .tomentosus 98 6498120 Crambe98 Crassulamaritima Crataegus laevigata .effusus 175 .oxysepalum 174 Dendranthema58 179 Dendrobium indicum Dendrocalamus Dentaria bulbifera 65 152 .odoratus 107 107 .bulbiferum 163 163 candidum164 martagon 163 .tataricum 82 vulgaris 82 Fagus silvatica 125 Falcaria aubertii 73 Fallopia vulgaris 82 .galeobdolon139 136 .8.intybus 155.purpurascens 125 58 Hepatica nobilis 57. 165 . 96 Allium ampeloprasum 162. 91 90 .zeylanicum 54 151. .pseudacorus 169 pumila 169 . 123.flava 176 . 129 Evernia prunastri 29 95 Exochorda grandiflora 105 equina subsp.purpurea 128 37 lotus 94 Diphasiastrum alpinum 154 .pallida 170 .ochroleuca Corylus 61 .bonus-henricus .robusta 148 nitida 88 Coleus 142 Colchicum arenarium 100.perforatum 86 tetrapterum 86 Hypnum cupressiforme 34 Hyssopus officinalis 140 .convolvulus 82121 181 Fatsia japonica Festuca arundinacea gigantea181 .pratense 118118 .scolymusflorida 110 Cynodon dactylon 180 Cynosurus cristatus 185 Cynoxylon 151 Cyperus 176 Cypripedium majalis 173 Dactylorhiza calceolus 173 .longus 91 Cucurbita90.tuberosus 106.liliiflora pomifera 56 x soulangeana Mahonia 52 bifolium Majanthemum 52 141 Majorana hortensis98 Malus mauritiana silvestris 98 . 59 Heracleum mantegazzianum 125 .inflexus 175 trifidus communis 48 Juniperus 175 .rediviva cruciata Lunularia 67 Lupinus angustifolius 102 .tinctoria asclepiadea 126 Gentiana 102 . amplexicaule 139 139 . Lagenaria cylindrica 139 Lamium album crispa90 137. 44 Gladiolus communis 170 . 127 Hottonia palustris 71 Hoya carnosa hexastichon 184 Humulus lupulus 85 Huperzia selago 37 165 Hutchinsia alpina 65 Hyacinthus 120 Hydrangea orientalis Hylocomium splendens 34 Hyoscyamus niger 136 Hypericum maculatum 86 .ornus 130.serrulata 97 vulgaris Ceratodonsiliqua 9999 Ceratonia purpureus34 Cercis siliquastrum81 Cereus giganteus Cerinthe major 81 .columnae70 Dorstenia 154 Dorycnium pentaphyllum 102 Draba aizoides 65 Dracaena draco mas 40 Dryas zibethinus 169 Dryopteris filix .heterophylla 181 pallens 181 .communis coelestis125 31 Conium maculatum 58 Conocephalum conicum Consolida orientalis .regaliscanadensis 167 Convallaria arvensis 89 Convolvulusmajalis 155 Conyza 58 sativum 124 Corchorus capsularis 132 Coriandrum 109 102 80 Corispermum nitidum Cornus 102 Coronillamatthioli .pisifera 48 augustifolium 107 Chamaecytisus lawsoniana Chamaepliumhumilis officinale 66 Chamaerion cheiri 67159 Chamaerops majus 60.nigrum distachya 44.lanata 128 Digitaria sanguinalis94 Diospyros ebenum 180 .cepa 162 Alnus glutinosa 75 Alyssum allyssoides 66 .dammeri 98 98 . 101.odoratum globulus 107 60 wittmannii 65 Erythronium 65 Eschscholtzia californica 164 Eucalyptus europaeus 110 Euonymus dens-canis .kaki 94 sylvestris 149 37 complanatum Dipsacus austriacum Doronicum .glandulifera 119 118 parviflora .convar.heuffelianus 170 sativus melo 90 170 Crocosmia crocosmiiflora Cryptomeria japonica 48 170 Cucumisconvar.fortunei 110110 109 .sempervirens 110 Ilex aquifolium 67 .ovina 181 181 181 .soja 105.lutea avellana 75 . 101 Hedera helix68 Hedysarum hedysaroides 153 Helianthus niger 58 .pilosella distichon 184 vulgatum 156 Holcus lanatus 182 Hordeum 156 . Cyanus 132 152 Cycas circinalis 43 85 . 106 Leontodon autumnalis 156 .biebersteinii 77 vulgare 77 Cerasus avium 97 fruticosa 97 . 163 .pulcherrima 109 Euphrasia 127.pneumonanthe punctata 126 Gentianella126 Geranium palustre 118 Acetosa pratensis 84 Acetosella vulgaris 84 Achillea millefolium 155 Aconitum anthora 58 Acosta 152 Aegilops 183 Aesculus hippocastanum 113 Agathis australis 46 Agave americana 169 Agrostis canina 182 Ajuga genevensis 138 Albizia 99 Alchemilla 94. 39 .maxima ficifolia 90 .rangiferina 25 59 Cladophora 29 Clematis alpina .muralis 29 Ledum palustre 92 Lemna minor 160 Lens esculenta 100. 39 palustre .rosa-chinensis syriacus 8787 trionum murorum 156 Hieracium87 Anemone narcissiflora 59 Anthemis arvensis 152 Anthurium 160 Arabis alpina 65 Arctium lappa 153 Artemisia abrotanum 155 Asparagus officinalis 166 Asplenium nidus 40 Aster alpinus 140 Astragalus glycyphyllos 102 Atriplex hortensis 80 Avena fatua 183 Bambusa 179 Batrachium aquatile 59 Bauhinia 100 Betula lenta 75 Bidens frondosa 153 Bistorta major 83 Brassica oleracea 63 .tenuifolium 117 usitatissimum Liquidambar tulipifera 52144 Liliodendron officinale Lithospermum 147 Litchi chinensis 113 Lobelia erinus .hyemale 39 93 sylvaticum39 telmateia 39 Erica arborea Foeniculum vulgare 124 . Menný register .164 167.fluviatile 3938.barbadense 88 34 88 .virginiana annuus 151 100.carthusianorum 78 .esculentus 87 87 sabdariffa . 43.sibirica 169 .japonica horrida verrucosus Euphorbia 110 .107 sylvestris 106.pratensis181 rubra 181 181 rupicola 181 .tatarica 148 90 100. 017 vernus Laurocerasus officinalis 97 Laurus nobilis 54 Lavandulaesculenta 29 140 Lecanora angustifolia .pisiformis 107 107 pratensis 107 sativus 106. 126 126 .luteuscampestris 175 polyphyllus Luzula 102 102 .tuberosus 151 Helichrysum bracteatum Helleborus . 152 colurna 75 maxima Cosmoscoggygria 114 98 Cotinus 75 alaunicus Cotoneaster 98 .convar.vernum 168 Leuzea rhapontica 151 Levisticumovalifolium 124 Libocedrus officinale 131 Ligustrum decurrens .imbricatus 170 palustris 170 Gleditsia triacanthos 99 Glechoma hederacea 140 .noli-tangere 118 101 walleriana 118 Indigofera tinctoria Inula britannica 153 .autumnale 152 Colutea arborescens 174 Colymbada 174 Comastoma 161 Commelina 126 .botrys 79 79 79 hybridum 79 opulifolium . 152 Celtis australis .caryophyllus 78 61 chinensis 78 .lutea 164.schinifolia 117 105 Fagopyrum esculentum 105 . 95. .hirta 176 Carlina acaulis 150. minor Fagara.monogyna 98 curvisepala 98 Crepis biennis 156 .viridissima 131 96 131 Forsythiachiloensis Fragaria x intermedia .murinum184 tetrastichon 184 vulgare 184 . 106 Glycyrrhiza glabra 101. 94 Epilobium parviflorum 49 Epipactis 173 Equisetum arvense 38.integrifolia 59 jacqmanii 59 vitalba .regia 72 Juncus cinerea 175 Bromus arvensis 181 . 147 Jasminum nudiflorum 131 Jovibarba 120 Juglansbufonius 72 nigra .oculus-christi 170 purpurea 153 Iris germanica graminea 169 . 61 Chara 26 Cheiranthus album 79 Chelidonium Chenopodium .vesca 96 96 x ananassa Frangula 96 Fraxinus americana 131 .sativusconvar.capitata 63 .foliosum79 polyspermum quinoa .ficifolium 7979 79 .sativa 124 Delphinium elatum 136 .flos-cuculi nummularia 85 Lysimachia 77 .varia 61cava 61 Cortusamas 61 Corydalis emerus 85 .enneaphylloscaespitosa 182 glandulosa Descurainia sophia Deschampsia6565 78 Deutzia scabra 120 66 Dianthus barbatus .moschata 96 .oleraceum rivulare 153 vulgare Cissus antarctica 111 Citrullus lanatus 91 Citrus acida 116 .silvestris subsp.88 Durio octopetala 96 180 Echinochloa176 159 Echium vulgare 144.clavatum annotinum Lychnis coronaria 77 37 .maxima 116116 aurantiifolia .rubrum 79 praecox 54 vulvaria 79 Chimonanthus Chlorococcum esculentus 176 Chlorocyperus 24 103 Chrysaspis aurea .eriophorum 153 palustre 153 .herbaceumuva-cripsa 120 hirsutum arboreum Grimmia pulvinata 99 173 Grossularia conopsea Gymnadenia dioica Gymnocladus121 .deodara orbiculatus libani cristata Celastrus 11069 .virginiana 96 112 viridis alnus . 145 Elaeis guinensis Eleocharis crus-galli Elisanthe noctiflora 77 Elytrigia repens 177.vulgaris denudata 52 Magnolia 85 Maclura aquifolium 70 167 .ladanum parviflora 155 .helenium 132 153 Ipomaea batatas 132 . 129 tigrinum Linariaaustriacum 117 Linum 164 .lanceolata 48 .viticella 59 26thomasoniae 136 Clerodendron Climatium59 Closteriumdendroides 34 Cnicus nucifera 148 151 Cocos benedictus Coffea arabica 159 . 87 Malva domestica 199 . 106 102 Glycine 140 .mollis 181 Calathiana verna 126 Camellia japonica 86 Canna edulis 172 Cannabis indica 71 Cardamine amara 65 Carduus acanthoides 153 Carex acutiformis 176 .vulgaris suspensa 131 Fontinalis antipyretica 34 Forsythia 95 . 153 Carya pecan 72 .latinský Abies alba 46.sabina 48 sibirica 48 Kerria japonica 95 116 Khaya arvensis 121 Kalopanax picta 80 112 Knautiascoparia 149 Koelreuteria paniculata Kochiasenegalensis Lactuca sativa 155 Lserriola 155 capitata155 aburnum anagyroides 155 101 .inflata seychelellarum 157 Lodoicea147 Loiseleuria procumbens 92 Lolium multiflorum 184 .subsp.luzuloides 175 136 Lycium barbarum Lycopersicon esculentum 37 Lycopodioides helveticum 135 Lycopodium37 .153 54 Cirsium arvense .carica 7070 elastica .carnea verna 65 118 176 Eriophorum angustifolium Erodium cicutarium 123 Erophila 93 64 Eruca sativa Eryngium campestre65 Erysimum diffusum .convar.catharticum 117 flavum 117 68 117 .angustifolia 131131 131 excelsior 130.caprifolium 148 nigra 148 148 148 periclymenum . Iva xanthiifolia Jacea 151.sphondylium 58. 152 Jasione montana 146.minor 143 Ceropegia woodii 127 Cetraria islandica 29 Chaenomeles japonica 98 48 Chamaecyparis 102 . 47 Cassia senna 100 Cattleya 174 Cedrus atlantica 47 .pusillum 118118 robertianum sanguineum Geum 96 Ginkgo biloba 8.paludosa 156 170 Crocus albiflorus .medica pyxidata 29 reticulata sinensis 116  paradisi 116 trifoliata Cladonia 116 .sativum 64 maximum 152 Leucanthemum vulgare 152 Leucobryum glaucum 34 Leucojum aestivum 168 .hirsutamax 105.regalevulgaris 128.schultesii 148 verum 147 Genista germanica 101 . 152 Datura stramonium 58 Daucus carota 124 .mahaleb 97 . 65 Hesperis matronalis Hevea brasiliensis 109 Hibiscus cannabinus 87 .pennsylvanica 131 164 Fritillaria imperialis .canum 153 153 .perennecamtchatica 148 Lonicera 184 . 107 Ensete edule 172 Ephedra 93.religiosa 70 Filipendula ulmaria 95 .aurantium 116 . 168 pratensis 165 Galanthus nivalis Galeobdolon luteum 139 Galeopsis angustifolia 138 . Gossypium 88 88 .maculatum purpureum Lantana camara Larix decidua 47 Lathraea niger 107 129 Lathyrus squamaria .limon 116 116 .melanospermaoleifera 90 90 pepo -90 90 patissoniana convar.pseudodalmatica 70 vaginata valesiaca Ficus bengalensis .aparine148 Galium odoratum 148 .paraguaiensis 111 119 Impatiens balsamina .occidentalis Centaurea Centaurium erytraea77 Cephalanthera 44 Cephalotaxus 173 Cerastium arvense 126 .canephora 148 65 Cochlearia tatrae88 Cola acuminata .pubescens 138 tetrahit 138 Galinsoga 138 147 Galium album .viridis 91 .scandens47 6978 110 Celosia 47 segetum 151.lutea 125.164 meleagris Fuchsia magellanica 108 Fumaria officinalis 61 Funaria hygrometrica 34 Gagea arvensis 164. 125 Ciminalis endivia Cinchona54 camphora Cinnamomum cassia officinalis 148 .milii 109 obesa 109 .solida bipinnatus 151.densiflorum 64 ruderale .revoluta 43 Cyclamen fatrense 151 Cydoniacardunculus Cymbidium 174 98 Cynara oblonga .variegata 16964 155 Isatis tinctoria 151. 184 Empetrum hermafroditum 94 .campestris 103 dubia 103 Chrysosplenium 106 Cicer arietinum alternifolium 119 Cicuta virosa 156 156 Cichoriumclusii 126 .horizontalis integerrimus niger arborescens .sambucina 173 Dahlia 171.cheiranthoides 65 .hispidus campestre 64154 156 Leontopodium alpinum Lepidium 64 . 101 161 .deltoides albus 116 superbus 78 Dicentra grandiflora 128 Dictamnus 78160 Dieffenbachia Digitalis spectabilis .vulgare 131 164 48 Lilium auratum .

lutea 89 Yucca filamentosa Zea mays 185 169 Zizyphus jujuba var. 104.sanguineus 83 Salix alba 76 Salvia aethiopis 142 Sambucus ebulus 149 Saxifraga aizoides 119 Scilla bifolia 165 Sedum acre 120 Senecio abrotanifolius 154 Setaria italica 180 Zygnema 26 Narcissus poëticus Nicotiana alata 135 Odontites 129 168 Ononis spinosa 102 Ophrys apifera 173 Opuntia ficus-indica 81 Orchis militaris 173 Orobanche cumana 129 Oxalis acetosella 117 Pandanus edulis 158 Papaver argemone 60 Parietaria officinalis 72 Persicaria amphibia 83 Petasites albus 154 Phaseolus aureus 106 Phleum phleoides 185 Phlox drummondii 131 Phyteuma orbiculare 146. 64 Solanum dulcamara 134 Solidago gigantea 155 Sonchus arvensis 156 Sorghum dochna 179 Sphagnum nemoreum 33 Stachys annua 139 Stanhopea 174 Stapelia 127 Stipa 182 T agetes 150 Taxus baccata 44 Teucrium chamaedrys 137.hirta 89 . 103 Melica ciliata 185 Melilotus albus 104 Mercurialis annua 109 Mimosa pudica 98 Monstera 160 Morus alba 70 Musa ensete 172 Muscari comosum 165 Myosotis alpestris 144 Rosa canina 8.annua 180 Populus alba 77 Potentilla alba 96 Primula auricula 84. 96 Rubus caesius 95 Rudbeckia 152 Rumex acetosa 84 . 85 Prunella grandiflora 140 Pulsatilla alba 58 Sieversia 96 Silene inflata 77 Sinapis alba 63.sylvestris 67 Viola arvensis 89 .inermis 112 200 .subsp.. mitis 98 Mamillaria 82 Marrubium vulgare 138 Medicago falcata 100.montana 69 Umbilicaria 28 Urtica cannabina 72 Usnea 29 Vaccinium gaultherioides Verbena officinalis 136 Veronica arvensis 128 93 Vicia cracca 100.laevis 69 . 138 Thea sinensis 86 Thuja occidentalis 48 Thymus alpestris 141 Tilia cordata 89 Tithymalus amygdaloides 109 Trifolium alpestre 103 Triticum aestivum 183 Ulmus carpinifolia 69 . 147 Pinguicula alpina 130 Pinus banksiana 47 Piper longum 55 Plantago lanceolata 145 Poa alpina 180 . 105 Raphia 159 Rapistrum perenne 64 Reseda lutea 67 Reynoutria 83 Rhus typhina 114 Riccia 31 Rorippa amphibia 67 .

a kol. 1990 : Návody na cvičenia z fylogenézy a systematiky rastlín. 1987 : Karyotaxonomický prehľad flóry Slovenska. SPU. univerzita.. 1981 : An integrated system of classification of flowering plants.. VEDA. 1965-1984 : Illustrierte Flora von Mitteleuropa I. a kol. Príroda.VAN NOSTRAND comp. SZN Praha NOVÁK.. VEDA. Mendel. A. Academie Press. L... vydav.. IV.. 1972 : Vyšší rostliny I. Verlag Paul Parey. SPN. 1966 : Poľnohospodárska botanika . HARPER INT. H. Z. 1969 : EVOLUTION and PHYLOGENY of flovering plants.. Tokyo CRONQUIST.. Bratislava FUTÁK.9.. III. J. V... Budapest URBAN. SPN. Columb. 1964 : Phylogeny and form in the plant kingdom. J. F. 1986 : Slovenské botanické názvoslovie. KALINA. F. J.. G. 1998 : Štrukturálna botanika. J. Literatúra BOBÁK. 1902 : Názorná květena II. KREJČA. Nitra MÁJOVSKÝ. H.. a kol. L. Bratislava ČERVENKA... II. F. SPN. Soustavná botanika. Slov. ČERVENKA. R.. 1977 : Systém a evoluce vyšších rostlin. 1967 : Morphology of Plants. 1984 : Základy systému a evolúcie výtrusných rastlín. Praha HUTCHINSON. P. D. VŠZ. Bratislava ZELENÝ. 1992 : Stromy a kry.. MURÍN. M. ĎURIŠOVÁ. J. II. V. Anatómia a morfológia. London. Príroda.. II. C. 1958 : Farmaceutická botanika.. 1901. SPN.. 1996 : Systematická botanika lesnická.. SPN. 1989 : Užitkové rostliny tropů a subtropů.. Bratislava NOVÁK.. . Bratislava VOLF. SPN. London. Praha VALÍČEK. Univ... M. 1900.. Bratislava BOLD.. V. Brno VETVIČKA.. Praha 205 .. KÜHN. 1988: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 1966 : Flóra Slovenska I. Berlin.. 1971 : Základy rastlinnej morfológie. Olomouc STOLLÁROVÁ.. HINDÁK. 1966 : Základy systému semenných rastlín. Hamburg HENDRYCH. Bratislava POLÍVKA. New York KRESÁNEK. SPN.. J. tlačiarne. M. Press. V. R.. A. J. A. J. Nitr. a kol. Academia.. IKRÉNYI. Toronto DOSTÁL. Z. Praha PECIAR. Martin KOBLÍŽEK. F. 1980 : Systém a evoluce nižších rostlin.. M. 1981 : Botanika I.. ČERENKA. Bratislava ČERVENKA. New York ČERNOHORSKÝ. 1992 : Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. F.. I. Nitra TERPÓ.Systematika rastlín. M. T. Príroda.. a kol. a kol.... 1991. M. 1992 : Botanika.VII. V. Bratislava HEGI. BOBÁK.. Mezőgazd. Osveta. ED.. A. MATOUŠOVÁ.. a kol. 1990 : Poľnohospodárska botanika. Kiadó. Praha VANČUROVÁ.. Academia.... 1986. 1987 : Növényrendszertan. Bratislava DITTMER. poľnohospodárskej literatúry.. F. Brno KOŠŤÁL.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful