P. 1
Vseobecna_botanika

Vseobecna_botanika

|Views: 8,053|Likes:
Published by Džou Poljak

More info:

Published by: Džou Poljak on Jun 05, 2011
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

11/15/2012

pdf

text

original

Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál

SYSTEMATICKÁ BOTANIKA

2001

Názov : SYSTEMATICKÁ BOTANIKA Autori : RNDr. Tibor Baranec, CSc. RNDr. Mária Poláčiková Mgr. Jaroslav Košťál Lektori: DOC. RNDr. Viera Stolárová, CSc. RNDr. František Mercel, CSc. Technický redaktor: RNDr. Ivan Ikrényi, CSc. © Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál, ISBN

OBSAH

1. Úvod
Rastlinná ríša ako najdôležitejšia biotická zložka našej planéty je stredobodom záujmu človeka od historických čias, ale len necelých 500 rokov sa rastliny stali objektom podrobného (vedeckého) bádania botaniky (fytológia). Systematická botanika je jednou z najstarších vedných disciplín v rámci botaniky, ktorá sa rozvíjala v úzkej spojitosti s antickou filozofiou. Už v tom období intenzívneho kultúrneho a vedomostného rozvoja ľudstva, (pred 2500 rokmi), sa poznalo viac než 200 druhov rastlín (Hippokrates, Theophrastos), ktoré sa triedili podľa ich využiteľnosti (jedlé, liečivé, jedovaté, okrasné). V histórii poznávania rastlinnej ríše postupne boli jednoduché praktické kritériá triedenia (klasifikácie) rastlín nahradené kritériami, ktoré zohľadňujú prirodzený vývoj druhov na našej planéte (fylogenéza). Na základe veľmi jednoduchého princípu príbuzenských vzťahov rastlín sa podarilo generáciám vedcov botanikov vytvoriť systém rastlinnej ríše, ktorá dáva obraz vývoja rastlín od počiatku vzniku života na Zemi (asi pred 3,7 miliardami rokov) až po súčasnosť. Rozmanitosť rastlinnej ríše (biodiverzita) sa odhaduje na viac než 1 milión druhov nižších i vyšších rastlín. Reálne poznanie nedosahuje ani 500 tis. druhov v dôsledku obmedzených možností ľudstva, a dokonca veľa druhov vyhynie skôr, ako by boli poznané. Človek z tohto množstva druhov prakticky nevyužíva ani 2 % (12 000 druhov), ale zároveň aktívne vstupuje do biologických (genetických) procesov druhov vytváraním nových foriem, alebo dokonca nových druhov. Zároveň negatívne ovplyvňuje biologické procesy alebo životné prostredie mnohých druhov, čím ohrozuje ich ďalšiu existenciu a dokonca zapríčiňuje ich čiastočné alebo úplné vyhynutie. Dokonalé poznanie diverzity rastlinnej ríše umožňuje systematická botanika pomocou svojich špecifických metód využitím hierarchie systematických kategórií, resp. systematických (taxonomických) jednotiek. V konečnom dôsledku to umožňuje človeku lepšie využitie rastlinných zdrojov a zároveň možnosť ich ochrany. Predkladaný systém rastlinnej ríše nevystihuje reálny fylogenetický systém, ale je prispôsobený požiadavkám výučby študentov dištančného vzdelávania, pričom približuje schématicky jednotlivé vývojové skupiny rastlín od siníc (Cyanophyta) po krytosemenné (Magnoliophytina,=Angiospermae). Z didaktického hľadiska sú krytosemenné rastliny členené v zmysle fylogenézy na vývojovo najdôležitejšie čeľade.

2. Fylogenéza a evolúcia rastlín
Rastlinnú ríšu našej planéty predstavujú dnes druhy rastlín tvoriace veľmi rôznorodé skupiny vývojové oddelenia. Rozmanitosť rastlinstva vyjadrená prostredníctvom druhov (biodiverzita) je výsledkom špecifického procesu, ktorý prebiehal milióny rokov a prebieha doteraz, kontinuitne a vo vzájomnom vzťahu s ostatnými organizmami (vírusy, baktérie, huby, živočíchy), a ktorý označujeme ako evolúcia, čiže vývoj. Základnou vlastnosťou živých organizmov na Zemi je ich sebazdokonaľovanie, ktorého výsledkom je vznik dokonalejších foriem. Tento proces prebieha kontinuitne v určitom čase a na konkrétnom mieste našej planéty. Vývoj sa realizuje jedine prostredníctvom adaptability genómu jedincov druhu na podmienky prostredia a čiastočne ho môže aj ovplyvňovať. Z časového hľadiska evolúcia druhu môže trvať aj tisíce až milióny rokov, kým vznikne nová kvalita, ktorú môžeme označiť ako nový druh. Je to veľmi zložitý proces označovaný ako mikroevolúcia (speciácia). Čas a prostredie neustále pôsobili na druhy milióny až desiatky miliónov rokov (dlhodobý vývoj), ktorého výsledkom je vznik nových progresívnejších vlastností (znakov) pre veľké skupiny druhov, čo nazývame makroevolúciou = fylogenéza. Zo systematického hľadiska hodnotíme takto vzniknuté znaky ako fylogenetické (napr. cievne zväzky a listy pri vyšších rastlinách - Telomophyta, kvet pri krytosemenných rastlinách). Využitím následne vzniknutých znakov druhov v procese vývoja sa vytvárajú prirodzené fylogenetické systémy organizmov jednotlivých ríš. (CRONQUIST 1981, TACHTAJAN 1997). Vznikom a vývojom života (organizmov) na Zemi sa zaoberá veľa teórií a hypotéz, ktoré sa delia na kreačné a evolučné, avšak podstatu vzniku života sa nepodarilo jednoznačne dokázať. Len dlhodobý vývoj organizmov (fylogenézu) je možné mozaikovo poskladať do neúplného obrazu pomocou paleontologických nálezov taxónov najvyšších taxonomických kategórií. Všeobecnú fylogenetickú schému organizmov, zvlášť rastlín, môžeme znázorniť len zjednodušenou a neúplnou schémou (obr.1), nakoľko nemáme dostatok dokladového materiálu.

Vývojová schéma organizmov a rastlinnej ríše na Zemi

4

Začiatok evolúcie a fylogenézy všetkých organizmov sa odvíja od prabunkových organizmov - eobiontov - ktoré žili pred 3,7 miliardami rokov. Eobionty boli jednobunkové autotrofné praorganizmy podobné archiplastom siníc, z ktorých sa vyvinuli postupne mixotrofné organizmy - baktérie, fotoautotrofné organizmy (sinice, riasy a telómové rastliny) a heterotrofné organizmy (huby a živočíchy). Regresným vývojom eobiontov vznikli vírusy a baktériofágy.

5

Prvé fotosyntetizujúce organizmy - rastliny vznikli pred 2 miliardami rokov a nazývajú sa sinice a prvozelené riasy (Prochlorophyta). Zdokonalením bunkovej stavby a asimilačného systému vznikajú riasy, z ktorých najdokonalejšie zelené riasy (Chlorophyta) dali základ pre vznik dokonalejších rastlín telómových, čiže vyšších rastlín. Z geohistorického hľadiska sa tento revolučný proces fylogenézy datuje len spred 450 mil. rokov, kedy tieto rastliny (Rhyniophyta) z vodného prostredia praoceánu prenikli na suchú pevninu. Názorný prehľad chorológie vývoja fylogenetických skupín uvádzame v priloženej schéme. Osídľovanie pevniny prostredníctvom prispôsobenia sa telómu meniacim sa ekologickým podmienkam, sa prejavilo v obrovskej anatomicko-morfologickej zmene rastlinného tela a jeho častí. Podstatný význam v tomto období zohráva metagenéza (rodozmena) ako prvok adaptácie rastlín na podmienky prostredia. Zdokonalením vodivých pletív a asimilačných orgánov cievnaté rastliny (pred 350 mil. rokmi) - papraďorasty (Pteridophyta) dokonale obsadili povrch kontinentu. Striedanie suchších a vlhších periód v tomto období znamenal prispôsobenie sa pohlavného reprodukčného systému rastlín vznikom zvláštneho zariadenia - vajíčka, nevyhnutného pre ďalší adaptačný proces. Vznikli takto semenné rastliny -nahosemenné (Gymnospermae), ktoré na pevnine prevládli nad papraďorastami v stredných druhohorách (150 mil. rokmi). Vznikom kvetu krytosemenných rastlín (Angiospermae) pred 135 mil. rokmi a dokonalou ochranou vyvíjajúcich sa semien v plodoliste nastala kontinuitná evolúcia na vysokej kvalitatívnej úrovni, ktorá sa začala koncom druhohôr a trvá doteraz. Jej výsledkom je obrovská rozmanitosť rastlín (biodiverzita), ktorú hodnotíme pomocou hierarchie taxonomických kategórií vo fylogenetickej chronológii.

Ranunculus macranthus - zástupca druhohornej flóry (130 miliónov rokov)

6

3. Triedenie (klasifikácia) rastlinnej ríše - taxomické kategórie
Druhy rastlinnej ríše, ktoré môžeme v súčasnosti pozorovať na našej planéte, vznikali v priebehu evolúcie v rôznom geohistorickom čase. Z toho vyplýva, že majú rôzne štrukturálne a morfologické vlastnosti (znaky) na rôznej vývojovej úrovni. Usporiadaním druhov od najjednoduchších po najzložitejšie, čiže od najstarších po najmladšie (fylogeneticky), pomocou špecifických metód a kategórií (systematickej botaniky) do systému, sa zaoberá taxonómia (systematika). Vytvorenie prirodzeného systému rastlinnej ríše na základe horeuvedených skutočností, umožňuje lepšie pochopenie, rýchlejšiu a spoľahlivejšiu orientáciu v obrovskej rozmanitosti druhov - biodiverzite. Špecifickým termínom systematickej botaniky je taxón a taxonomická kategória (alebo taxonomická jednotka) v hierarchickom usporiadaní. Pomocou taxonomických kategórií sa vytvára hierarchia taxónov, ktorými charakterizujeme rastlinnú ríšu v celej jej rozmanitosti. Vychádzame pritom zo základnej taxonomickej kategórie resp. taxónu, ktorým je druh ako konkrétna objektívna realita v geohistorickom čase i súčasnosti na Zemi. Rozlišujeme taxonomické kategórie hlavné a vedľajšie, pričom vedľajšie sú podradené alebo nadradené hlavným kategóriam (napr. čeľaď - podčeľaď, rad - nadrad, a pod.). Vo vzťahu k druhu rozlišujeme vyššie kategórie a nižšie kategórie, taktiež z toho vyplýva, že rozdeľujeme taxóny na vyššie a nižšie ako druh. Prehľad hlavných taxonomických kategórií : 1. vyššie (ako druh) : Divisio - oddelenie : Spermatophyta (semenné rastliny) Classis - trieda : Magnoliopsida (magnóliokveté) Ordo - rad : Rosales (ružotvaré) Familia - čeľaď : Rosaceae (ružovité) Genus - rod : Rosa (ruža) 2. základná : Species - druh : Rosa canina (ruža šípová) 3. nižšie : Subspecies - poddruh : Rosa canina subsp. canina (ruža šípová šípová) Varietas - varieta : Rosa canina var. latifolia (ruža šípová širokolistá) Forma - forma : Rosa canina f. alba ( ruža šípová biela) Všeobecná definícia druhu je zložitá, pričom niekoľko desiatok biológov sa ju pokúsilo čo najvýstižnejšie formulovať. Z praktického hľadiska uvádzame nasledovnú definíciu druhu ako : • súbor populácií jedincov s rovnakým pôvodom, rovnakými genetickými vlastnosťami (genotyp), s voľným tokom génov v pohlavnom procese, rovnakými morfologickými znakmi (fenotyp) a fyziologickými procesmi i ekologickými nárokmi, ktoré rastú na určitom geograficky vymedzenom území (areál). Všetky jedince populácie nemusia byť úplne identické, ale môžu sa čiastočne odlišovať v niektorých znakoch, čo označujeme ako vnútrodruhová premenlivosť (diverzita, variabilita). Hodnotíme ju pomocou nižších taxonomických kategórií (subsp., var., f.). Vedecké pomenovanie taxónov (nomeklatúra - názvoslovie) sa riadi pomocou Pravidiel medzinárodného kódu botanickej nomeklatúry, ktoré presne túto činnosť vymedzujú. Pravidlá sa zakladajú na historickom diele najvýznamnejšieho botanika, švédskeho vedca Karla Linného - Species plantarum (1753), ktorý stanovil dvojslovné (binomické) pomenúvanie druhov (napr. Rosa canina, Ginkgo biloba). Národné (slovenské) názvoslovie sa zakladá na vedeckom názvosloví (ruža šípová, ginko dvojlaločné).

7

Trieda : Ginkgopsida .Regnum vegetabile (Plantae) A.chary 6. Trieda : Xanthophyceae .rastliny semenné 1. Čeľaď : Pinaceae .zelené riasy 1. Čeľaď : Piperaceae .pieprovité 4. Čeľaď : Lauraceae .machy 1. Čeľaď : Magnoliaceae .Nižšie rastliny (Stielkaté rastliny) 1.4.Krytosemenné 1. Oddelenie : Bryophyta . Oddelenie : Rhodophyta .Telómové rastliny (Vyššie rastliny) 1.vlastné zelené riasy 2. Trieda : Phaeophyceae . Trieda : Conjugatophyceae . Podríša : Telomophyta (Cormophyta.vlkovcotvaré 1.plavúne 2.magnóliotvaré 1.rýniorasty 3. Podtrieda : Sphagnideae 2. Trieda : Cycadopsida . Oddelenie: Chromophyta (Chrysophyta) .červenoočká 5.chvojníky 4. Čeľaď : Annonaceae .žltozelené riasy 3. Rad : Nymphaeales .hnedé riasy 3. Oddelenie : Pteridophyta .sinice 2.machorasty 1. Čeľaď : Araucariaceae . Rad : Laurales . Oddelenie : Lichenophyta .cykasy 2. Čeľaď : Taxodiaceae . Oddelenie: Cyanophyta .cyprusovité 2.tisovcovité 4.paprade 4.tisy 5.zlatohnedé riasy 2.lišajníky B.araukariovité 2.plavúnky 3.ginká 3. Trieda : Pinopsida . Rad : Piperales . Trieda : Anthocerotopsida . Trieda : Charophyceae .rožteky 3.zlatisté riasy 1. Trieda : Chlorophyceae .pieprotvaré 1.červené riasy 4. Trieda : Ephedropsida . Rad : Magnoliales .papraďorasty 1. Čeľaď : Aristolochiaceae . Trieda : Lycopodiopsida .prasličky 4. Trieda : Hepaticopsida . Čeľaď : Cupressaceae . Pododdelenie : Gymnospermatophytina (Gymnospermae) . Oddelenie : Chlorophyta .Nahosemenné 1. Cormobionta) . Trieda : Chrysophyceae . Trieda : Bacillariophyceae .vavrínotvaré 1. Trieda : Bryopsida . Oddelenie : Spermatophyta . Trieda : Selaginellopsida . Oddelenie : Rhyniophyta .anonovité 2.Dicotyledonae) .ihličnany 1. Rad : Aristolochiales .Magnóliokveté 1.pečeňovky 2. Trieda : Equisetopsida . Trieda : Magnoliopsida (dvojklíčnolistové .vavrínovité 2.vlkovcovité 5.spájavky 3. Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) .leknotvaré 8 . Modifikovaný prehľad systému rastlinnej ríše Ríša rastlín . Podtrieda : Bryideae 2. Oddelenie : Euglenophyta . Podríša : Thallophyta (Thallobionta) .borovicovité 3. Čeľaď : Calycanthaceae -kalykantovité 3. Trieda : Taxopsida .rozsievky 4.magnóliovité 2. Trieda : Polypodiopsida .

Čeľaď : Caricaceae .stavikrvovité 19.prvosienkovité 20.vŕbovité 16. Čeľaď : Ulmaceae . Čeľaď : Berberidaceae . Čeľaď : Fumariaceae .kaparovité 2.prvosienkotvaré 1.makovité 2.konopovité 4.leknovité 2. Rad : Fagales .pivonkotvaré 1.zemedymovité 9.klinčekotvaré 1.brezovité 15.bavlníkovité 4. Rad : Malvales . Čeľaď : Hypericaceae . Rad : Juglandales . Rad : Primulales .čajovníkotvaré 1.tekvicovité 5. Čeľaď : Brassicaceae . Čeľaď : Primulaceae . Čeľaď : Malvaceae . Čeľaď : Capparaceae . Rad : Hamamelidales .žihľavovité 12.dráčotvaré 1.bukotvaré 1.makotvaré 1.klinčekovité 2.fialkotvaré 1. Rad : Papaverales .ľubovníkovité 22. Rad : Theales .lipovité 23.dráčovité 7. Čeľaď : Bombacaceae .papajovité 4. Rad : Opuntiales . Čeľaď : Moraceae .orechovité 13.orechotvaré 1. Čeľaď : Cucurbitaceae .líčidlovité 4. Čeľaď : Resedaceae . Čeľaď : Cannabaceae .brezotvaré 1.platanovité 11. Rad : Capparales . Čeľaď : Juglandaceae .brestovité 2.kakaovníkovité 3. Čeľaď : Paeoniaceae .iskerníkotvaré 1.1. Čeľaď : Platanaceae .hamamelotvaré 1. Čeľaď : Papaveraceae . Rad : Ranunculales .slezovité 2.bukovité 14.čajovníkovité 2.mučenkovité 3. Čeľaď : Phytolaccaceae . Čeľaď : Theaceae . Rad : Berberidales . Čeľaď : Fagaceae . Čeľaď : Caryophyllaceae . Čeľaď : Polygonaceae .kaparotvaré 1. Čeľaď : Violaceae . Rad : Paeoniales . Rad : Caryophyllales .mrlíkovité 17. Rad : Polygonales .pivonkovité 21. Rad : Salicales . Čeľaď : Opuntiaceae . Čeľaď : Betulaceae . Rad : Urticales . Rad : Betulales . Čeľaď : Hamamelidaceae .žihľavotvaré 1.láskavcovité 3. Čeľaď : Begoniaceae .opunciotvaré 1.opunciovité 18.hamamelovité 2.kapustovité 3. Čeľaď : Ranunculaceae .stavikrvotvaré 1.fialkovité 2.lotosovité 6. Čeľaď : Passifloraceae . Čeľaď : Salicaceae . Čeľaď : Amaranthaceae .iskerníkovité 8.rezedovité 10. Čeľaď : Nymphaeaceae . Čeľaď : Sterculiaceae .begóniovité 9 . Čeľaď : Urticaceae .vŕbotvaré 1. Čeľaď : Nelumbaceae . Čeľaď : Chenopodiaceae .morušovité 3. Rad : Violales .slezotvaré 1. Čeľaď : Tiliaceae .

lomikameňovité 2. Čeľaď : Hydrangeaceae .ebenovité 2. Čeľaď : Simaroubaceae . Čeľaď : Aquifoliaceae .mydlovníkotvaré 1. Čeľaď : Apocynaceae .cezalpíniovité 3.mydlovníkovité 2.myrtovité 2.netýkavkovité 36.mimózovité 2.lomikameňotvaré 1. Rad : Rhamnales .loganiovité 2.egrešovité 3.horcovité 3. Čeľaď : Caesalpiniaceae .bôbovité 28. Čeľaď : Linaceae . Čeľaď : Ericaceae .sapotovité 3. Čeľaď : Myrtaceae .mrkvovité 38. Čeľaď : Vacciniaceae .styraxovité 26. Čeľaď : Celastraceae . Rad : Celastrales . Rad : Loganiales . Rad : Rosales . Čeľaď : Apiaceae .zimozeleňovité 4.glejovkovité 39.krušpánovité 2.mliečnikotvaré 1.obličkovcovité 34.24. Čeľaď : Rutaceae . Čeľaď : Balsaminaceae . Rad : Scrophulariales .ružotvaré 1. Rad : Cornales .ľanovité 3.rutovité 35. Rad : Myrtales .pupaľkovité 3. Čeľaď : Thymelaeaceae .pagaštanovité 3. Čeľaď : Staphyleaceae .cezmínovité 3.viničovité 2. Rad : Saxifragales .rutotvaré 1.drieňotvaré 1. Čeľaď : Crassulaceae . Čeľaď : Fabaceae . Rad : Ericales .vresovcotvaré 1.klokočovité 32. Čeľaď : Araliaceae .mliečnikovité 30. Rad : Rutales . Čeľaď : Rhamnaceae .vrabcovníkovité 29. Čeľaď : Styracaceae .bršlencovité 2.šuchovité 25. Rad : Araliales .brusnicovité 3. Čeľaď : Cornaceae . Rad : Euphorbiales . Čeľaď : Euphorbiaceae .drieňovité 31. Čeľaď : Saxifragaceae . Čeľaď : Mimosaceae .aralkovité 2.pakostovité 4.krtičníkotvaré 10 .ebenotvaré 1. Rad : Fabales .kysličkovité 2. Čeľaď : Rosaceae .pakostotvaré 1.meliovité 3. Čeľaď : Meliaceae . Čeľaď : Empetraceae . Čeľaď : Sapotaceae . Čeľaď : Anacardiaceae .tučnolisté 4. Rad : Ebenales .hortenziovité 37.loganiotvaré 1.simarubovité 2. Čeľaď : Sapindaceae .aralkotvaré 1. Čeľaď : Oenotheraceae . Čeľaď : Grossulariaceae . Čeľaď : Buxaceae .myrtotvaré 1.bôbotvaré 1. Čeľaď : Asclepiadaceae . Čeľaď : Hippocastanaceae .rešetliakovité 33. Čeľaď : Ebenaceae .vresovcovité 2. Čeľaď : Gentianaceae . Rad : Geraniales . Čeľaď : Loganiaceae .ružovité 27.rašetliakotvaré 1. Čeľaď : Geraniaceae . Čeľaď : Vitaceae . Čeľaď : Oxalidaceae .bršlenotvaré 1. Rad : Sapindales .

Čeľaď : Valerianaceae .áronovité 2. Čeľaď : Boraginaceae .zvončekotvaré 1.štetkovité 46. Čeľaď : Iridaceae . Čeľaď : Polemoniaceae . Čeľaď : Scrophulariaceae .vojnovkovité 2. Rad : Plantaginales .jednoklíčnolistové) 1. Rad : Solanales .ďumbierotvaré 1. Čeľaď : Cuscutaceae .olivovité 40. Rad : Zinngiberales .kukučinovité 4. Čeľaď : Alismataceae . Rad : Arecales . Čeľaď : Zinngiberaceae .zemolezovité 3.podenkotvaré 1. Rad : Liliales . Čeľaď : Utriculariaceae . Rad : Butomales .astrotvaré 1. Čeľaď : Rubiaceae .sitinotvaré 1.borákovité 43.šachorotvaré 11 .ľaliotvaré 1.čakankovité 2.ľaliokveté (Monocotyledonae .hluchavkovité 42. Čeľaď : Cannaceae . Trieda : Liliopsida .okrasotvaré 1. Rad : Arales . Čeľaď : Convolvulaceae .skorocelovité 44.astrovité 2. Čeľaď : Butomaceae .valeriánovité 4. Čeľaď : Lobeliaceae . Rad : Boraginales -borákovité 1. Čeľaď : Campanulaceae .železníkovité 2. Rad : Campanulales . Rad : Lamiales .ľaliovité 2.vstavačotvaré 1.arekotvaré (palmy) 1.arekovité 3.podenkovité 2. Čeľaď : Commelinaceae .krtičníkovité 2. Čeľaď : Plantaginaceae .marenovité 2.kosatcovité 5.žabníkovité 2. Čeľaď : Juncaceae .amarylkovité 3.ľuľkotvaré 1. Čeľaď : Araceae . Čeľaď : Amaryllidaceae . Čeľaď : Verbenaceae . Čeľaď : Liliaceae . Čeľaď : Musaceae .ľuľkovité 41. Rad : Rubiales . Rad : Cyperales .zárazovité 3.pupencovité 3.hluchavkotvaré 1. Čeľaď : Pandanaceae . Čeľaď : Lamiaceae . Čeľaď : Lemnaceae .áronotvaré 1. Rad : Juncales .pandánovité 2. Čeľaď : Arecaceae .žaburinkovité 4. Čeľaď : Solanaceae .agávovité 4.vstavačovité 7.ďumbierovité 2.sitinovité 9.bublinatkovité 4. Rad : Asterales .skorocelotvaré 1. Čeľaď : Oleaceae .marenotvaré 1. Čeľaď : Agavaceae . Čeľaď : Asteraceae . Čeľaď : Cichoriaceae .zvončekovité 2. Čeľaď : Orchidaceae . Čeľaď : Dipsacaceae .banánovníkovité 3.okrasovité 2. Rad : Orchidales .broméliovité 8.kanovité 6. Čeľaď : Caprifoliaceae . Rad : Commelinales . Čeľaď : Bromeliaceae .1. Čeľaď : Orobanchaceae .lobelkovité 45.

Čeľaď : Cyperaceae .šachorovité 10.klinčekotvaré 12 .klinčekovité Caryophyllales .kúkoľ poľný Caryophyllaceae . Rad : Poales .lipnicotvaré 1. Čeľaď : Poaceae .lipnicovité Agrostemma githago .1.

Bunky siníc sú najčastejšie modrozelené a hnedozelené. najčastejšie v stojatých vodách. vláknité. odlišujúce sa tvarom. v pôde . akými sú horúce termálne pramene a povrchové vrstvy snehu a ľadu. Najdôležitejšou zásobnou látkou je sinicový škrob. V povrchových vrstvách snehu sú pomerne zriedkavé. Stigonema). Chroococcus. prípadne rozdelením kolónie a tzv. Ich farba je dosť premenlivá. Niektoré druhy siníc žijú symbioticky s inými druhmi rastlín. kde je sústredená DNA. a to oddelením jednotlivých buniek z vlákna (planokoky). kde sa fosfáty a nitráty odčerpali vegetáciou okolitých rias. stielkaté. Bentosové sinice v dôsledku tvorby kyslíka alebo iných plynov sa odtŕhajú od substrátu a plávajú na hladine ako slizovité chumáče. Chladnomilné druhy z arktických vôd vegetujú pri teplote bodu mrazu. Vstupujú do symbiózy aj s niektorými pečeňovkami (Blasia). či uvoľnenými vláknami alebo časťami vlákna (hormogónie). závisí od dedičných faktorov a podmienok výživy. zeaxantín.sinice 1. Bunkové steny siníc obaľujú vrstvy slizu. od čoho je voda červená. Heterocysty majú význam pri sporulácii a pri fixácii atmosférického dusíka. ale i v moriach a oceánoch. Osídľujú aj teplotne extrémne stanovištia. Tylakoidy tvoria primitívny fotosyntetický aparát a nie sú zabudované do chloroplastov. prezimujú a za priaznivých podmienok vyklíčia na nové vlákno. Rad : Oscillatoriales . alebo v povrchovej vrstve pôdy. nukleoid. kým vláknité druhy (napr. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom výskyte tzv. na vlhkom dreve. Bunky obsahujú aj veľa polyfosfátových zrniek (volutínové zrnká).kokálne sinice 2. s ktorými sinice (alebo riasy) tvoria stielku lišajníkov (rody: Gloeocapsa. chýbajú im plastidy.vláknité sinice Jednobunkové alebo mnohobunkové. alebo aj farbou od ostatných vegetatívnych buniek. Časť centroplazmy. nemá jadrovú membránu ako jadro eukaryotických rastlín. ale niektoré sú schopné plazivého. kedy dochádza k vyčerpaniu kyslíka a k úhynu rýb. Najznámejšia je symbióza s hýfami húb. Sinice sa rozmnožujú iba nepohlavne . mitochondrie a iné obligátne membránové organely (Golgiho aparát. „modrý sneh“. β-karotén. 13 . Sinice sú všeobecne rozšírené v rôznych biotopoch. V termálnych žriedlach niektoré druhy znášajú teplotu vody až +73 oC. V podmienkach mierneho pásma sa objavuje v letnom a jesennom období a môže podľa stupňa eutrofizácie vôd vytvárať veľa biomasy.delením buniek na dve časti. Červené more) zapríčiňuje „vodný kvet“ rozvoj druhov rodu Trichodesmium. Takýto typ jadra sa označuje ako difúzne jadro. alebo vegetatívne. ako to je pri eukaryotických fotosyntetizujúcich rastlinách. trpasličími bunkami . V stojatých a mierne tečúcich vodách tvoria významnú zložku fytoplanktónu a fytobentosu. prokaryon). Podobne ako baktérie nemajú morfologicky diferencované jadro. echinenón. Oddelenie : Cyanophyta . Niekedy sa v ňom ukladá uhličitan vápenatý alebo hydroxid železa. Akinety tiež vznikajú z vegetatívnych buniek na konci vegetačného obdobia. „vodný kvet“. Rad : Chroococcales . Fotosyntetizujúce sinice obsahujú chlorofyl a (chlorofyl b chýba). resp. sa nazýva nukleoplazma (jadrový ekvivalent. rožtekmi (Anthoceros). Slizový obal býva zafarbený špecifickými farbivami (karotenoidmi) do žlta. voľne uložených v protoplaste. viditeľný voľným okom v podobe drobných zrnkovitých zhlukov. Tieto látky umožňujú siniciam masovú reprodukciu aj vo vodách. Charakteristika systematických skupín a kategórií A. Nostoc.modrý fykocyán a červený fykoerytrín (ktoré sa priamo nezúčastňujú na fotosyntéze). scytonemín). V planktóne tropických morí (napr. autotrofné rastliny podobajúce sa riasam. pri hromadnom rozvoji spôsobujú modré zafarbenie snehu tzv. Fotosynteticky aktívne farbivá sú na tylakoidoch. ktoré tvoria zhluky do červena zafarbených vlákien. trhavý pohyb majú jednobunkové sinice.nižšie rastliny ( stielkaté ) 1. Patria do skupiny prokaryotických organizmov. Nepravidelný. od ktorých sa líšia primitívnejšou stavbou bunky. do hneda. endoplazmatické retikulum). kĺzavého alebo rotačného pohybu.nanocytmi. do modra alebo červena (gloeokapsín. myxoxantofyl a dva vo vode rozpustné pigmenty . Nápadné sú hrubou bunkovou stenou. Podríša : Thallophyta ( Thallobionta ) . Terestrické sinice žijú na povrchu. Špecifickými bunkami niektorých vláknitých siníc sú heterocysty a akinety (spóry).5. Prevažná časť siníc je nepohyblivá. z rodu Oscillatoria) vykonávajú pravidelný pohyb.

Anabaena circinalis. 3. stielkaté autotrofné (vzácne heterotrofné) rastliny. ktorá sa udržala dodnes v početných. Tvoria slepú vývojovú líniu. s prvokmi. 7. pokusne sú používané v lekárstve (hojenie rán a zápalov). 4. Cylindrospermum muscicola A: akineta. rozmnožujúce sa delením buniek na dve časti a nanocytmi (Cyanocystis versicolor). pre vysoký obsah proteínov (50 % váhy sušiny). 8. 6. napr. 1: Kokálne sinice : 1. Gloeocapsa sanguinea. 2. Microcystis aeruginosa. že vývoj siníc sa ukončil v dávnych geologických dobách. ježovkami. Fosílne druhy sú známe z prekambria (3. Chroococcus turgidus). Sinice považujeme za najstaršie a najprimitívnejšie autotrofné organizmy. Vývojová skupina . nahosemennými rastlinami (Cycas). Oscillatoria princeps. nerozkonárené (Nostoc commune. alebo rozkonárené. Vlákna sú jednoduché. alergie) a pre drobné živočíchy. Sinice sa považujú za perspektívne rastliny. Pri štúdiu vývoja rias ako významnej etapy v evolúcii rastlín sa zistili Obr. Tolypothrix tenuis.2 miliardy rokov) a stavba ich stielky je podobná recentným druhom. 9. Merismopedia elegans  Sinice s vláknitou stielkou. 2: Vláknité sinice : 1. 2. Obr. 7.H: heterocysta. 3. Microcystis aeruginosa. niekedy viacradové (Hapalosiphon hibernicus. Nodularia harveyana). hibernicus . Cyanocystis versicolor. 6. 5. Sú to jednobunkové alebo mnohobunkové. Oscillatoria princeps. medzi ktorými sa nedokázali priame vývojové vzťahy. Podobne sa využívajú na zúrodňovanie niektorých pôd. ale vývojovo málo progresívnych druhoch. Hapalosiphon v chemickom zložení bunkových stien. rozdiely v organizačných znakoch stielky: Phormidium autumnale. Netvoria jednotnú a ucelenú systematickú skupinu ale je to niekoľko samostatných oddelení. ktoré sa začleňujú do 250 rodov.  Do tohoto rodu patria jednobunkové sinice žijúce jednotlivo (Cyanothece aeruginosa. V Číne a Japonsku sa oddávna používajú ako lahôdka (Nostoc. Stigonema minutum 14 . Zúčastňujú sa na tvorbe liečivých bahien. Významné môžu byť sinice ako zdroj bielkovín vo výžive ľudí i hospodárskych zvierat. circinalis.riasy (Algae) Zo stielkatých rastlín sa medzi eukaryotické organizmy zaraďujú aj riasy. Aphanothece). 5.vodnými papraďami (Azolla). Vlákno (filament) tvorí rad buniek s heterocystami a slizová pošva (u niektorých chýba). pôdy a aerických stanovíšť sa opísalo viac ako 1000 druhov. Preto sa usudzuje. Phormidium autumnale. 4. Anabaena v kombinácii fotosyntetických pigmentov. Nostoc commune. Cyanothece aeruginosa. Synechococcus leopoliensis. hubkami. mäkkýšmi. Sinice žijú symbioticky aj s niektorými vodnými živočíchmi. Zo sladkých vôd. Synechococcus leopoliensis) alebo v kolóniách (Merismopedia elegans. Niektoré sú toxické pre človeka (zápaly pokožky. hospodársky významné pre ich schopnosť fixovať plynný dusík a tým sa uplatňujú na ryžových poliach. Stigonema minutum). Nodularia harveyana. tvarovo rozmanitých. Chroococcus turgidus. Gloeocapsa sanguinea. Tolypothrix tenuis.

jednojadrový i mnohojadrový.stielka z parenchymatického pletiva je zreteľne trojrozmerná. 4. Riasy nemajú vodivé pletivá. Pri izogamii splývajú dve gaméty rovnakého tvaru aj veľkosti.mnohobunková vláknitá stielka je rozkonárená. stigmu ani pulzujúcu vakuolu. Trichálny . Trieda : Chrysophyceae . Sifonálny . Jednotlivé vývojové etapy rias dnes nazývame organizačné stupne: 1. absencia bičíkatého . s veľkou vakuolou a chloroplastom sieťovitej štruktúry. pohybujú sa prelievaním cytoplazmy do panôžok (pseudopódií). Rezervnými látkami sú polysacharidy (napr. Monádoidný .s mnohobunkovou vláknitou stielkou. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a.monádoidného štádia vo vývinovom cykle červených rias). neustálené a v rámci životného cyklu sa rozlične strieda. zvyčajne dozadu ohnutý. Sifonokládiový . Pri oogamii je nepohyblivá samičia pohlavná bunka (oosféra) oplodnená samčou pohyblivou gamétou (spermatozoidom). rozlíšená na bazálne rizoidy bez plastidov a na apikálnu časť so zelenými plastidmi. Jeden je dlhý (plávací). Trieda : Bacillariophyceae . 2. pri ktorom splývajú gaméty nerovnakého tvaru alebo nerovnakej veľkosti. ktorých zástupcovia majú niektoré spoločné znaky.submikroskopickej štruktúre buniek atď. Živý obsah bunky obaľuje periplast (vzácne bunková stena). protoplast s bunkovou stenou obklopenou slizovým obalom.gametangiá a rozmnožujú sa pohlavným spôsobom.hnedé riasy Je to je prirodzená skupina rias zahŕňajúca viac tried. vlákna nie sú rozkonárené (alebo vidlicovite rozkonárené na ramená rovnakého tvaru). jednojadrový. 5. 7. Len v rámci oddelenia zelených rias (Chlorophyta) sa vyskytujú všetky organizačné stupne. 9. ďalej delením buniek a fragmentáciou stielky. niektoré i chýbajú (napr. kratší. β-karotén. s pevnou bunkovou stenou.zlatisté riasy 1. 15 . Anizogamia je pohlavný proces. (bunky sa delia v 2-3 na seba kolmých rovinách). Trieda : Xanthophyceae . Tieto organizačné stupne nie sú pri všetkých oddeleniach rovnako zastúpené. Ich detailnejším štúdiom sa zaoberá vedný odbor algológia. s jedným jadrom.jednobunkový.zlatohnedé riasy 2. Oddelenie : Chromophyta ( Chrysophyta ) . v prednej časti bunky je spravidla bičík. nemajú bičík. Žijú najmä vo vodnom. Všetky skupiny však nemali vhodné podmienky na progresívny vývoj a na vznik vysokodiferencovaných stielok. Ich rozmnožovanie je rôzne. 8. Bičíkaté riasy z tohto oddelenia majú vyvinuté dva bičíky. Pletivový . V bunke je obyčajne veľká stredová vakuola a veľa jadier. pulzujúce vakuoly a v plastide stigma. Vývojovo najpokročilejšie majú aj osobitné rozmnožovacie orgány . Nepohlavne sa rozmnožujú pohyblivými výtrusmi (zoospórami) i nepohyblivými (aplanospórami). Rizopodiálny . Kapsálny . Heterotrichálny .jednobunkový.žltozelené riasy 3. často s bičíkom alebo pseudocíliami. Škrob sa však netvorí. vakovitá alebo vláknitá a tvorí ju jediná makroskopická bunka. Kokálny . chryzolaminarín) niekedy i olej. 6. 3.má vláknitú alebo vakovitú mnohobunkovú stielku z viacjadrových buniek. fukoxantín a xantofyly. 2. Trieda : Phaeophyceae .stielka je rúrkovitá. jednojadrový.jednobunkový. chlorofyl c. hlavné vlákno sa odlišuje od bočných konárov. ale i terestrickom prostredí. zabezpečuje pohyb a druhý je pasívny. so stigmou. Farba chromatofórov je hnedá alebo žltozelená. Tieto fakty sťažili stanovenie príbuzenských vzťahov a viedli k formulácii hypotézy o paralelnom a nezávislom vývoji jednotlivých oddelení rias.rozsievky 4.jednobunkový.

Slúžia najmä na osmoreguláciu. Majú jedno jadro. Gloeochrysis turfosa . iba niekoľko zástupcov má jednoduchú vláknitú stielku. dofleinii. 9. 4: Amébovité zlatohnedé riasy : 1. Bičíkaté zlatohnedé riasy sa nazývajú aj chryzomonády. Hydrurus foetidus . fragilis . ktoré sú uložené vo vakuole. viditeľné v svetelnom mikroskope aj bez zafarbenia. pri ktorom kopulujú izogaméty alebo dva vegetatívne bičíkovce vo funkcií gamét. kapsálnu a kokálnu stielku. Chromulina rosanoffii a nepohyblivá bunka na povrchu vodnej blanky 1. ktoré vyprázdňujú svoj obsah pravidelným pulzovaním. lebo chlorofyl a a c sú prekryté fukoxantínom. V blízkosti bičíkov sú 1-2 vakuoly. Phaeothamnion confervicola. Spolu s rozsievkami sú zložkou jarného planktónu v kalužiach. pretrvávajú v cystách.Obr.. 5: Rôzne druhy zlatohnedých rias : 1. Rozmnožujú sa nepohlavne delením. 5. Chrysidiastrum catenatum. O. Na pôde sa vyskytujú iba zriedka. Rhizochrysis scherffelii.zlatohnedé riasy Jeden až dva chromatofóry týchto rias sú zlatožlté až hnedé. Stichogloea olivacea. Bunky niektorých zlatohnedých rias bývajú pokryté kremitými šupinami alebo je celulózová bunková stena inkrustovaná SiO2. Nepriaznivé obdobie Obr. Uroglena americana. detail slizového vlákna. R. 4. Tento úkaz je sprevádzaný aj zápachom vody (po rybacom tuku). 4. 2. Ochromonas ludibunda. Monas elongata. 56. Ich zásobnou látkou je polysacharid chryzolaminarín a kvapky oleja. Vyskytujú sa v sladkých vodách. Druhy rodu Ochromonas obal ani schránku netvoria. U niektorých druhov týchto rias bola pozorovaná izogamia. 8. Pterosperma moebiusii. Chrysocapsa planctonica. 3. Chrysamoeba sp. Stigma (červená očná škvrna) má funkciu svetelného receptora a preto sú tieto bičíkovce pozitívne fototaktické (pohybujú sa smerom k svetlu). Sphaerodiothrix compressa. 2. Najrozšírenejšie sú druhy s monadoidnou stielkou. Podobný je rod Monas. Pri premnožení vo vodárenských nádržiach spôsobia žltohnedé sfarbenie vody. Zlatohnedé riasy sa vyživujú autotrofne i mixotrofne. Trieda : Chrysophyceae . Má 16 Chrysosphaera paludosa. Jeden dlhý a druhý zakrpatený bičík má Chromulina. 4. niektoré majú rizopodiálnu. 2. 7. Myxochrysis paradoxa Obr. 6. teda pohlavné rozmnožovanie.bičíkovec a cysta. Majú maximum rozvoja koncom zimy a na jar. rašelinových vodách. 5. Väčšina druhov sú jednobunkové alebo kolóniové bičíkovce (s 1-2 bičíkmi). 6. Kolónie tvorí Uroglena.celkový vzhľad stielky. iba niektoré druhy v mori. Chrysostephanosphaera globulifera. 3. jazierkach. 3. 3: Bičíkaté zlatohnedé riasy : 1.

Stielka riasy vačkovky (Botrydium) má Obr. v zhlukoch či kolóniach. Žijú jednotlivo.rašelinníka. ojedinele makroskopické (Botrydium. 6: Myxochloris štvorstena. podobne aj amébovité. ktorá má význam pre pohyb takýchto rozsievok. Bičíkaté druhy majú červenú stigmu. kokálnu a vláknitú stielku. bunky vretenovitého tvaru. Väčšia (epitéka) prekrýva menšiu (hypotéku) ako veko na krabici. 2-3. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. najmä v sladkovodných biotopoch. Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olej. Väčšina penátnych rozsievok má v stene misky pozdĺžnu štrbinu (rafe). niekedy rozkonárenú stielku. obyčajne prichytené na vláknitých riasach a kameňoch. 7: Rúrkovité žltozelené riasy : 1. Podľa súmernosti delíme rozsievky na lúčovité (centrálne) a perovité (penátne). dorastená bunka s rozkonárenými rizoidmi. Cysty tvoria len ojedinele. 2. Rozlišujú sa podľa organizácie stielky. Schránka je tvorená prevažne oxidom kremičitým. Zaujímavá amébovitá riasa Myxochloris sphagnicola žije v palístkoch machu . rod Heterothrix a Tribonema. v tvare Obr. Pre rozsievky je charakteristická bunková stena . Môžu mať hladkú bunkovú stenu alebo s tŕňovitými výrastkami. Malá skupina rias má nepohyblivú kapsálnu. pórov). Sú zriedkavejšie. Centrálne sú lúčovito súmerné podľa stredového bodu. Vaucheria sessilis (2-oogamia. pravidelnú. Fukoxantín chýba (je u zlatohnedých a hnedých rias a u rozsievok). často ornamentálnu štruktúru (v podobe pásikov. Rizopodiálnu stielku s menlivým tvarom bunky majú amébovité zlatohnedé riasy. Pohlavné rozmnožovanie . komôrok. Pri pohľade na schránku zhora vidno jemnú. Žijú jednotlivo.karotén a xantofyly. Niekoľko druhov žije v brakických a slaných vodách. Vyskytuje sa na obnažených dnách rybníkov. rizopodiálne žltozelené a kapsálne riasy. Vaucheria má dlhú rúrkovitú. Makroskopickú rúrkovitú stielku vo vnútri nerozdelenú bunkovými priehradkami majú dva rody: Vaucheria a Botrydium.žltozelené riasy Žltozelené riasy sú mikroskopické. zoospóra a skupinka buniek na pôde. bičíkaté žltozelené riasy sú pohyblivé. Botrydium granulatum. majú 2 nerovnako dlhé bičíky. 17 . Skladá sa z dvoch častí (misiek). zoospórami alebo nepohyblivými výtrusmi (aplanospórami. Trieda : Xantophyceae . Táto výrazne vyhranená skupina rias vo svojom vývoji ustrnula na jednobunkovosti.rozsievky Rozsievky sú mikroskopické riasy žijúce jednotlivo alebo usporiadané do kolónií. Penátne sú predĺžené v jednom smere. c. Najväčšou skupinou žltozelených rias sú nepohyblivé a jednobunkové kokálne typy. Pomocou rizopódiových výbežkov sa pohybujú ale aj pohlcujú potravu. sphagnicola : Vláknité žltozelené riasy sa vyskytujú v podobe chumáčov najhojnejšie na jar plazmódium žijúce v hyalocystách rašelinníka v chladných stojatých vodách.oogamia je známe iba pri rode Vaucheria. Jednoradové nerozkonárené vlákna má napr.schránka (frustula). Žltozelené riasy sú súčasťou rôznych riasových spoločenstiev. 3 tvorba synzoospóry) diferencovaný rizoid a guľovitú časť. Monadoidné.schopnosť tvoriť nepohyblivé protoplasty sediace na povrchu vodnej blanky. β. či mnohostena alebo sa stopkou prichytávajú o podklad. autospórami). Tento druh sa okrem nepohlavného spôsobu rozmnožuje aj spomínanou oogamiou. Trieda : Bacillariophyceae ( Diatomae ) . 3. Rozmnožujú sa delením. Vaucheria).

ktorá vznikne zo zygoty. Okrem neho však obsahujú aj xantofyly a chlorofyl a a c. Pred delením sa epitéka a hypotéka od seba oddialia. 2. Týmto spôsobom sa polovica populácie postupným delením neustále zmenšuje. Attheya zachariasi.Predpokladá sa. Tvorba auxospór je výsledkom pohlavného Obr. 2. Pri istej minimálnej veľkosti (ktorú dosiahnu za niekoľko mesiacov až rokov) sa začnú rozmnožovať pomocou auxospór. 3. Triceratium distinctum Obr. 4. 3. 4. Rozsievky sa rozmnožujú delením buniek na dve. 6. ktorými sa v populácií obnoví pôvodná veľkosť. môže prečkávať nepriaznivé obdobie a vo vhodnom prostredí si vytvorí schránku. Diatoma vulgare. Auxospóra. Rozsievky patria v prírode medzi najrozšírenejšie riasy vôbec a v morskej i sladkej vode tvoria značnú časť biomasy. dôjde k mitóze a k deleniu protoplastu. Synedra acus. Pinnularia rozmnožovania. Hnedá farba rozsievok pochádza od farbiva fukoxantínu. Potom si nové bunky vytvoria chýbajúcu misku (vždy hypotéku). 5. 8: Lúčovité rozsievky : 1. Meridion circulare . 9: Perovité rozsievky : 1. Navicula radiosa. Mnoho druhov žije epifyticky na 18 viridis. že pohyb je spôsobený prúdením cytoplazmy v štrbine a jej priamym kontaktom so substrátom. Redukcia veľkosti má však svoje medze. Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olejové kvapky. sú súčasťou fytoplanktónu a fytobentosu. Eunotia lunaris. Biddulfia aurita. Melosira arenaria.

5. 4. oválne. Macrocystis pyrifera . c. lineárne. Systémom rizoidov sa takáto riasa prichytáva o podklad. Bunky týchto rozsievok môžu byť aj pospájané do pásikovitých kolónií. V Škandinávií a na Islande ich pri odlive spásajú ovce. V Číne. chaluhy Stielky týchto morských rias sú mnohobunkové. Zvápenatené stielky sú zriedkavé. Môžu byť podlhovasté. že pochádzajú z prvohôr. Valcovitý alebo plochý kauloid je podobný stonke vyšších rastlín. Diatomit je cenná surovina so širokým praktickým použitím (filtračné. Oddávna sa používali ako hnojivo. Fucus vesiculosus.karotén a xantofyly (odtiaľ aj názov triedy). Postelsia palmaeformis. Na Slovensku sú známe ložiská v Dúbraviciach pri B. Na ňom sú rozmanito utvárané fyloidy s funkciou asimilačnou. Iba 5 rodov je sladkovodných. väčšinou makroskopické. Niektoré druhy obsahujú v bunkách jód (Laminaria). Bystrici a pri Devíne. prípadne sa spájajú do jednoradového vlákna: Melosira. alebo sa od seba odlišujú. Fosílie sa nezachovali. Chorda filum má tvar dlhej dutej rúrky. či polygonálne. Rozsievky s lúčovitou symetriou sa považujú za vývojovo staršie. Lessonia flavicans. Ďalej sa uplatňujú pri výrobe papiera. Japonsku a v Rusku majú aj potravinárske využitie (druhy rodu Laminaria. Najdokonalejšie sú pletivové stielky. Bičíkatý ani kokálny organizačný stupeň u týchto rias nie je známy. Zástupcovia rodu Fucus majú pásikovitú dichotomicky rozkonárenú stielku s plávacími mechúrikmi. Pohlavné orgány sa tvoria na koncoch stielky. Laminaria saccharina. zastiera iné prítomné farbivá . čistiace. na impregnovanie textílií. Hnedé riasy s najjednoduchšou stielkou majú tvar nerozkonáreného alebo rozkonáreného vlákna (heterotrichálna stielka). ohnuté. 4. Diatoma. pričom gametofyt je mikroskopický a sporofyt makroskopický. 10: Rôzne druhy hnedých rias : 1. pretože hnedé riasy sa po odumretí rýchlo rozkladajú. či kľukatých reťazcov. ale najmä nepohlavne obrvenými zoospórami i pohlavne.hnedé riasy. Stielky niektorých chalúh majú vzhľad stromovitej „palmy“. Iba z odtlačkov vieme. niektoré na otvorenom mori. Pri premnožení spôsobujú nepríjemný zápach vody. gleju. β. v sklárstve). výroba dynamitu. Tieto fosílne sedimenty z rozsievkových schránok (rozsievková zemina) nazývame diatomit. Vegetatívne sa rozmnožujú fragmentáciou stielky. 6. po vysušení ako palivo. Triceratium. Penátne rozsievky sú najčastejšie sladkovodné druhy. Trieda : Phaeophyceae . Na skalnatom pobreží Čierneho a Jadranského mora rastú hojne druhy rodu Cystoseira s malou kríčkovitou stielkou.j. Undaria). Toto farbivo prevláda. na výrobu sódy a jódu. V čistých vodách morí sa vyskytujú aj v hĺbke 50 m. ktoré uľahčujú premiestňovanie asimilátov a pripomínajú sitkovice cievnatých rastlín. Maximum rozvoja hnedých rias je však v chladných vodách. Biddulphia. Bunkové steny hnedých rias sú z celulózy a z alginových kyselín. esovite ohnuté. oblúkovito stočených pásov alebo sú jednotlivé: Synedra. Kauloid obsahuje rúrkovité bunky. Podobne ako rozsievky aj hnedé riasy majú farbivo fukoxantín. Bohato rozkonárené obojpohlavné stielky 19 Obr. striedanie haploidnej a diploidnej generácie. Medzi najväčšie riasy vôbec patrí Macrocystis pyrifera so stielkou dlhou až 60 m. Patria sem väčšinou morské druhy.chlorofyl a.vodných rastlinách. Chorda filum. oválny až vajcovitý s dlhými ostňami alebo sú trojrohé. Niektoré majú kruhovitý tvar. Najvýznamnejšou zásobnou látkou je tiež chryzolaminarín a okrem neho alkoholový cukor manitol a tukové látky. Väčšina recentných druhov žije v pobrežnej zóne morí a oceánov. do rovných. Pinnularia. Laminaria má stielky dlhé niekoľko metrov. Navicula. Sargassum linifolium. Meridion. Pre väčšinu je charakteristická rodozmena. 7. t. Attheya. dosahujúce rozmery aj niekoľko metrov a s veľmi zložitou stavbou. izolačné a brúsiace materiály. Rozsievky sa objavili až v druhohorách a najväčší rozvoj dosiahli v treťohorách. 3. Mohutné usadeniny kremičitých schránok sú dobre zachované a známe z celého sveta. Obe tieto generácie gametofyt a sporofyt sú u niektorých druhov morfologicky rovnaké. 2. Systematika rozsievok sa zakladá na súmernosti schránok. Pobrežné druhy chráni pred vyschnutím počas odlivu hrubá slizová vrstva. na výrobu vstrebateľných chirurgických vlákien.

v horských potokoch. vláknité nerozkonárené alebo rozkonárené. nepohlavnými spórami alebo zložitým pohlavným procesom .červené riasy 1 Trieda : Rhodophyceae 1. zastavenie krvácania). Podtrieda : Florideophycidae Najjednoduchšie červené riasy sú mikroskopické. V prímorských krajinách sa červené riasy od nepamäti používali ako potravina. Väčšina zástupcov má červenú stielku ako výsledok dominancie fykoerytrínu nad ostatnými farbivami. Kombináciu farbív v chloroplastoch tvorí chlorofyl a.oogamiou. Sliz tvoria dôležité látky agar a karagén. Porphyra leucosticta Podľa organizácie stielky a spôsobu rozmnožovania sa rozdeľuje trieda Rhodophyceae na dve podtriedy : 20 . Rizoidy nie sú vyvinuté. Agar sa používa na prípravu živých pôd v mikrobiológii a algológii. Bunkové steny niektorých červených rias tropických morí sú inkrustované CaCO3 a podieľajú sa na tvorbe koralových útesov. voľne sa vznášajúcich porastoch (preto aj pomenovanie Sargassove more). Tradíciu má aj používanie červených rias na lekárske účely (na zmiernenie zápalov. V Japonsku sa balíčky spracovaných suchých stielok rodu Porphyra dodávajú na trh pod názvom hošinori. lupeňovité a pod. Väčšina zástupcov má stielky mnohobunkové. Sladkovodné druhy sa vyskytujú v čistých vodách. jednobunkové. 11: Zástupcovia podtriedy Bangiophycidae : 1. zložitejšie. Bangia fuscopurpurea. Vyskytuje sa na otvorenej hladine Atlantického oceána medzi Azorskými ostrovmi a karibskou oblasťou v obrovských. chlorofyl d (chlorofyl b chýba). Možno ich nájsť aj v hĺbkach do 100 m. ktoré ho obsahujú až 40 % v sušine. Hospodársky najvýznamnejšie produkty morských rias sú agar a karagén. Okrem niekoľkých druhov zo Sargassovho mora sa S. 3. linifolium vyskytuje v Jadranskom mori. pri ktorej nedošlo k vytvoreniu bičíkov. z toho asi 50 druhov je sladkovodných alebo žijúcich na pôde. Karagén je látka podobná agaru.s plávacími mechúrikmi má Sargassum. Bunková stena červených rias je vzhľadom na vysoký obsah slizu často hrubá. mäsa a pod. prameniskách. 3. Jednobunkové červené riasy sa rozmnožujú vegetatívne delením bunky. pri niektorých druhoch sa utvárajú kauloidy a fyloidy zodpovedajúce stonke a listom vyšších rastlín. pretože sa táto riasa prispôsobila životu vo voľnej morskej vode. Prichytávajú sa na podklad rizoidmi. Pletivové sú makroskopické. Získava sa Obr. Uplatňuje sa aj pri výrobe textilu a papiera. 2. listovité. Oddelenie : Rhodophyta . pretože majú schopnosť pre fotosyntézu využívať aj nepatrné množstvo svetla. Niektoré sú prichytené na ulitách morských živočíchov alebo na morských rastlinách. karotenoidy a vodorozpustné fykobiliproteíny: modrý fykocyanín a červený fykoerytrín. Spermácia je ku karpogónu (samičí orgán) zanášaná pasívne. Doteraz je známych približne 4 500 druhov. čím sa líšia od všetkých ostatných oddelení rias. Obe tieto látky sa vylúhujú z hrubých stien stielok červených rias pôsobením horúcej vody. Gigartina. pri konzervovaní rýb. Zo zásobných látok červených rias je najdôležitejší florideový škrob (paramylon). Agar sa získava najmä zo stielok rodov Gelidium a Gracilaria. Majú určité vývojové vzťahy k siniciam. ale u niektorých až po vyschnutí. Podtrieda : Bangiophycidae 2. Pri odlive obnažené pobrežie je často pokryté hustým kobercom viacerých druhov červených rias. Chýba im akékoľvek bičíkaté štádium. Rhodophyta predstavujú vo vývoji rias izolovanú skupinu. pudingov. extrakciou z rias rodov Chondrus a Asterocystis smaragdina. Používa sa aj v potravinárskom priemysle pri príprave rozličných ovocných a mäsových rôsolov. Pri červených riasach je častá rodozmena zo striedaním haploidnej a diploidnej generácie. Väčšina druhov rastie v litorálnej zóne morí.

5. Lemanea annulata. pohybujúce sa jedným alebo dvomi bičíkmi. vyskytujúce sa v pramenistých vodách v podobe slizovitých modrozelených až olivovozelených praslenovitých stielok. Medzi najznámejšie sladkovodné červené riasy patrí žabie semä (Batrachospermum moniliforme). 6. Trachelomonas volvocina. 13: Červenoočká : 1. 3. Chondrus crispus.červenoočká Florideophycidae : 1. Euglena gracilis. E. kauloidy a fyloidy. ktorým sa stigma vyvíja ako 21 3. Listovú makroskopickú stielku má Porphyra leucosticta. niekedy aj menlivým pohybom tela. Bunky usporiadané do vláknitých útvarov má druh Asterocystis smaragdina. Zriedkavo niektoré druhy žijú prichytené na telách vodných kôrovcov alebo planktónových rias. ktorá je jednobunková. U niektorých týchto červených rias je známa izomorfná alebo heteromorfná rodozmena. 5.pulzujúca vakuola. Bičíky rovnako alebo nerovnako dlhé vyrastajú z osobitého fľaškovitého útvaru . Oddelenie : Euglenophyta . listnatá alebo lupeňovitá. s . p paramylonové zrná. kolóniová. rozlíšené na rizoidy.stigma. 4. ale i pohlavne oogamiou. 12: Zástupcovia podtriedy 4. mikroskopická až makroskopická.fuscopurpurea má makroskopickú stielku. Rozmnožujú sa delením buniek na dve časti. Jednobunkové červené riasy žijú jednotlivo alebo v zhlukoch. Tým sa červenoočká líšia od ostatných bičíkovcov. 2. Gracilaria confervoides. Medzi bunkami nie je cytoplazmatické spojenie. Morský druh B. Batrachospermum moniliforme. Rozmnožujú sa nepohlavne pomocou spór. oogamia pri jednobunkových druhoch nie je známa. Obr. Delesseria sanguinea. Ph. V bezprostrednej blízkosti ampuly sa nachádza samostatná bunková štruktúra .1. Delesseria.chromatofór. Phacus longicauda. viridis : ch . v . podtrieda : Bangiophycidae Zástupcovia majú jednoduchú stavbu stielky. ktorá sa nachádza na prednom konci tela. jednobunkové bičíkaté riasy. Druhy rodu Lemanea majú stielku trsovitú z tuhých vláken s uzlami po celej dĺžke. Niektoré ďalšie rody sa vyskytujú v teplých moriach (Gelidium. podtrieda : Florideophycidae Stielky sú makroskopické. Pohlavné rozmnožovanie je známe pri rode Bangia. voľne v cytoplazme.ampuly. 4. uložená Obr. heterotrichálne alebo pletivové. Geneticky príbuzné bunky stielky sú spojené plazmatickými môstikmi. Gelidium Sú to mikroskopické.červená stigma . 2. 2. Gracilaria. Chondrus). vláknitá. tortus .

Trieda : Charophyceae . 5. Niektoré sa prispôsobili parazitickému spôsobu života v tráviacej sústave živočíchov. t. baktérie. vakovitými a sifonokládiové zelené riasy. vretenovité. ale aj v kolóniách alebo cenóbiách. že zelené chlorofyly nie sú prekryté akcesorickými (prídavnými) farbivami. niekedy nesúmerné alebo aj sploštené. Kolónie sú súbory buniek jednej alebo niekoľkých generácií v slizovom obale. Haematococcus sa často vyskytuje v betónových nádržiach a na kúpaliskách. ktorý tvorí 4 -16 bunkové ploché cenóbiá v planktóne rybníkov. či cenóbiách. rozmnožujú sa delením buniek alebo tvorbou nepohlavných výtrusov. chlorofyl b. Pohlavné rozmnožovanie sa nepozorovalo. iba niektoré druhy boli pozorované aj v mori. Vegetatívne bunky vlastných zelených rias sú spravidla jednojadrové. Väčšina druhov zelených rias má iba primárnu celulóznu bunkovú stenu. valcovité. anizogamiou alebo oogamiou . Pohlavne sa rozmnožujú izogamiou. alebo pletivovou.paramylon. Rezervnou látkou červenoočiek je polysacharid . V prednej časti bunky je veľká pulzujúca vakuola. violaxantín a i. βkarotén a rôzne xantofyly. Chloroplasty červenoočiek obsahujú podobne ako zelené riasy chlorofyl a aj b. bezfarebné červenoočká sú heterotrofné. ktoré prijímajú pevnú potravu. bičíky smerujú lúčovite von. V čistých vodách sa vyskytujú len ojedinele. Červenoočká žijú v sladkých a brakických vodách. 1.vlastné zelené riasy 2. guľovité. Rod Eudorina má cenóbiá 22 . uložený v plazme v podobe oválnych zŕn. Bičíkaté zelené riasy majú zvyčajne 2 alebo 4 rovnako dlhé bičíky. Medzi bičíkaté typy zoskupené do cenóbií patrí rod Gonium. v ktorých bunky sú rôzne spojené alebo zrastené a všetky patria k jednej generácii a v rôznej miere sa u nich prejavuje funkčná špecializácia buniek. Stigma sa skladá z väčšieho počtu samostatných olejových kvapiek s obsahom oranžovočervených karotenoidov. Rod Chlamydomonas je bežný v planktóne našich stojatých vôd. Vlastné zelené riasy sú jednobunkové (monádoidné s bičíkmi. Trieda : Chlorophyceae .j. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. Nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v podobe hrubostenných odpočívajúcich buniek . Bunky niektorých červenoočiek si vytvoria schránky (Trachelomonas). v kalužiach. Mitóza má niektoré osobitosti. biochemicky. Cenóbiá sú vývojovo vyšším typom bunkových súborov. kapsálne. typom životného cyklu ai. Rozmnožujú sa nepohlavne delením buniek.zelené riasy 1. prvoky. Oddelenie : Chlorophyta . Ich povrch je pokrytý pelikulou z bielkovinových pásikov. Trieda : Conjugatophyceae . Od spájaviek sa odlišujú spôsobom pohlavného rozmnožovania a od chár inou stavbou stielky. ktorej obsah sa vyprázdňuje do ampuly. 2-4 bičíkatých zoospór alebo nepohyblivých aplanospór. Pri bičíkatých zelených riasach je súčasťou chloroplastu aj jedna alebo viac stigiem.spájavky 3. Na jeho povrchu bývajú škrobové zrná. Z akcesorických pigmentov je to luteín. mokradiach i v pôde. Delenie buniek a nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v slizovitých kolóniách alebo cystách. Červenoočká sa rozmnožujú pozdĺžnym delením po predchádzajúcej mitóze jadra.súčasť chloroplastu. ktoré vytvárajú slizovitý obal okolo buniek.pyrenoid. Najčastejšie sa vyskytujú v menších stojatých nádržiach. Bičíkaté typy sú jednobunkové. napr. v kyslých rašelinových alebo železitých vodách. Trieda : Chlorophyceae . Bezprostredne pod pelikulou sa nachádzajú slizotvorné telieska. zeaxantín. Svoje meno dostali podľa toho. Phacus. Typickým predstaviteľom je rod eugléna. Najvyššiu špecializáciu dosiahli tie. žijúce jednotlivo. Žijú prevažne v sladkých a brakických vodách.chary Sú to druhovo najbohatšie a v prírode hojne rozšírené riasy. Červenoočká majú rôzne tvary bunky: skrutkovite stočené. kokálne typy) aj mnohobunkové so stielkou vláknitou. ktoré dali vznik vývojovo vyšším zeleným rastlinám. v slaných morských vodách sú zriedkavé Hojné sú v planktóne vôd. kalužiach. Druhy s chloroplastami sa živia fototrofne. Chloroplasty obsahujú okrúhle bielkovinové teliesko .akinet.vlastné zelené riasy Sú konglomerátom riasových skupín odlišujúcich sa ultraštruktúrou. Napriek známej morfologickej. Tiež sem patria druhy so stielkami rúrkovitými (sifonálnymi). Chlorofyl v chloroplastoch nie je prekrytý akcesorickými pigmentami a preto sú zelené. červenoočko (Euglena). Bunky sú nahlúčené vo vnútri cenóbia. Žijú jednotlivo alebo v kolóniách. zachováva sa jadrová membrána. napr. rybníkoch znečistených organickými látkami. drobné riasy. Eutreptia. Rod Pandorina má 8-16 bunkové guľaté cenóbiá. Zrnká škrobu sú prítomné v chloroplastoch. cytologickej a genetickej rôznorodosti ich spája niekoľko spoločných znakov. vakovité.

uložených voľne po obvode. 4. Sú spravidla jednobunkové. Dobre známe sú aj druhy rodov Scenedesmus. na lekárske a farmaceutické využitie. a . 2. Chlamydomonas debaryana. V eutrofizovaných vodách sa často hromadne rozmnožia. tečúcich i stojatých. že bičíky smerujú von. 3. v zarastenom litorále rôznych typov vôd. Tetraspora lemmermannii. nálevníky). Jednoradové vlákna prichytené na podklad bazálnou bunkou má rod kaderavka (Ulothrix). 14: Zelené bičíkaté riasy : 1. Trebouxia). Pohlavne sa rozmnožuje izogamiou. Gonium Bunková stena je inkrustovaná kremičitanmi. pluvialis. V niektorých krajinách ju zbierajú ako tzv. Ulva lactuca má plochú. Vyskytujú sa aj v pôde. Cenóbiá sú jednodomé alebo dvojdomé. alebo sa podieľajú na stavbe stielky lišajníkov (Myrmecia. V prírode sú najviac rozšírené. 5. ale i kolóniové riasy v slizovom púzdre. Hydrodictyon. b . Vyskytujú sa aj Obr. Pandorina morum. Scenedesmus) za účelom produkcie bielkovinových a biologicky hodnotných látok ako krmív. alebo sociale. 6. na zmáčaných skalách a v povrchových vrstvách snehu. Žijú v pôde aj vo vodnom prostredí. Schizochlamys. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vznikajú v zoosporangiách bičíkaté zoospóry. V posledných desaťročiach sa venuje veľa pozornosti hromadnej kultivácii chlorokokálnych rias (Chlorella.váľač. Ploché. „morský šalát“. Eudorina elegans. Rozmnožujú sa rozpadom vlákien alebo ich úlomkami. čo sa prejavuje zafarbením vody do zelena až zelenohneda. tanierovité cenóbiá Obr. Gloeochaete a i. ploskavce. Niektoré žijú endosymbioticky v telách živočíchov (nezmary. často prichytené na rozličnom podklade. Najznámejšie rody kapsálnych zelených rias sú: Asterococcus. Tetraspora. Tvorí ho niekoľko sto až tisíc buniek v guľatom cenóbiu o priemere do 1 mm. Gloeochaete witrockiana v pôde alebo na jej povrchu. 23 . Na kôre stromov tvorí zelené povlaky drobnozrnko (Pleurococcus vulgaris). Pohlavné rozmnožovanie je rozmanité: izogamia. V moriach a oceánoch sú ojedinelé. Schizochlamys gelatinosa. Volvox aureus: železitými soľami. Bunky sú umiestnené v jednej vrstve po obvode cenóbia ponorené do slizu tak. Haematococcus s okrajovými laločnatými bunkami má rod Pediastrum. Asterococcus superbus. 4. niektoré s nepohyblivými bičíkmi (pseudocílie). Tvoria prechodnú skupinu medzi zelenými bičíkatými a zelenými kokálnymi riasami. anizogamia i oogamia. Rod zelenozrnko (Chlorococcum)je najbežnejšia pôdna kokálna riasa. Niekoľko druhov nachádza vhodné životné prostredie v povrchových vrstvách letného snehu vo vysokohorských oblastiach. 15: Zelené kapsálne riasy : 1. 2.časť cenóbia s bunkami pospájanými povrazcovitými plazmodezmami makroskopické. Žijú v mori i v sladkých vodách. Najvyššiu dokonalosť v organizácii cenóbia má rod Volvox . Chlorokokálne riasy žijú zväčša v planktóne. až 20 cm vysokú listovú stielku.spravidla zložené z 32 buniek. Do rodu Chlorella patria drobné kokálne druhy rias. 3. s hladkou bunkovou stenou.jednotlivá bunka na povrchu guľovitého Vláknité alebo pletivové typy sú väčšinou cenóbia.

Charakteristickým znakom je osobitný priebeh pohlavného rozmnožovania . Ulothrix zonata. Charakteristickým predstaviteľom sifonokládiových rias je rod žabí vlas (Cladophora). Zo stolónov vyrastajú vzpriamené. kosákovka (Closterium) a Cosmarium. Vyskytuje sa v Stredozemnom mori. Rod závitnicovka (Spirogyra). kopulujú v ňom a vznikne zygospóra. Častejšie sa vyskytujú druhy rodov jarmovka (Zygnema). Podľa niektorých autorov riasy so sifonálnou a sifonokládiovou stielkou tvoria samostatnú triedu (Bryopsidophyceae) charakteristickú prítomnosťou špecifických farbív. Je to osobitný typ izogamie. 17: Rôzne druhy zelených rias : 1. podobne aj Acetabularia.spájanie. Trieda : Conjugatophyceae .spájavky Spájavky sú jednobunkové. Stielka rodu Caulerpa pozostáva z trubicovitých plazivých stolónov. ch chloroplast 24 . 18: Spájavky - konjugácia : 1. Chlorococcum multinucleatum. Zygota (zygospóra) s hrubou bunkovou stenou má schopnosť prečkávať nepriaznivé obdobie. 4. 4. pri ktorej splývajú protoplasty dvoch susedných buniek toho istého vlákna (bočná konjugácia). 6. väčšinou sladkovodných. 3. Patrí sem asi 50 rodov a 4-6 tisíc druhov. hviezdicovité a pod. prichytených o podklad početnými rizoidmi. chumáče. Alebo obidva protoplasty (gaméty) vstúpia do kopulačného kanálika. Scenedesmus qvadricauda. ktorá prebieha tak. skrutkovito stočeného pásika. ktorej zvápenatelá stielka má tvar drobnej bielej huby. Chloroplasty sú pomerne veľké. Ulva lactuca. 2. 2. že vo dvoch tesne susediacich vláknach vzniknú medzi bunkami rozličných vláken kopulačné kanáliky (rebríčkovitá konjugácia). Zygnema pectinatum rebríčkovitá konjugácia. zväčša stredové. členené fyloidy. 2. 2. je najrozšírenejšia spájavka s 1 alebo viacerými chloroplastami v podobe závitnicovej stužky. Caulerpa prolifera Obr. Každá bunka má jedno jadro a jeden alebo viac chloroplastov s pyrenoidmi.Obr. trsy. čiže konjugácia. kolóniové alebo nerozkonárené vláknité zelené riasy. Zriedkavejša je konjugácia. Mougeotia genuflexa . sú v podobe plochej doštičky. 16: Jednobunkové kokálne a cenóbiové zelené riasy : 1. Acetabularia mediterranea. Chlorella ellipsoidea. zásobných látok a zložením hrubých stien. 3. 5.bočná konjugácia. rastúci v slaných aj sladkých vodách. 5. Morské druhy tvoria vlákna. Cladophora glomerata. Spájavky sú druhovo bohatou skupinou. a jeden z protoplastov prejde amébovitými pohybmi cez kopulačný kanálik do susednej bunky a splynie s protoplastom druhého vlákna. Hydrodictyon reticulatum Obr. Pediastrum duplex. Pleurococcus vulgaris.

nódy. Sú to podvojné. preto sú na povrchu drsné.telieskami. 2a . alebo rozmnožovacími hľúzkami . zložené z jednej bunky a uzly. 20: Chary : 1. Trieda : Charophyceae . 6.palístkov. Zygnema. Spirogyra. 4. komplexné organizmy. Rod Nitella má palístky vidlicovito delené.Mougeotia : pohľad zboku. Oddelenie : Lichenophyta . 3. 2b . prameniskách. Chara vulgaris.Mougeotia : pohľad z plochy. Recentné chary žijú iba v sladkej a brakickej vode. Pohlavné orgány (samčie anterídiá a samičie oogóniá) sú umiestnené v pazuchách palístkov. Sú to makroskopické až jeden meter veľké zelené riasy. Bunkové steny niektorých druhov chár sú preniknuté uhličitanom vápenatým. Vzhľadom sa podobajú na prasličky. 19: Spájavky : 1. 5. Nitella mucronata 3. 3. Niektorí systematici ich považujú za samostatné oddelenie Charophyta . Mykobiont a fykobiont tvoria spolu fyziologicky i morfologicky vysokoorganizovaný celok. na ktorých vyrastá praslen konárikov . ktoré vznikajú v praslene rizoidov alebo premenou nadzemného praslenu pabyľky. Chary sa vegetatívne rozmnožujú fragmentáciou stielky. pripojenú k podkladu pakorienkami. V dôsledku eutrofizácie vôd a melioračných zásahov sú zriedkavé. Majú zložitú vzpriamenú stielku. Pabyľka je delená na dlhé články internódiá. 2. Closterium Obr. Cosmarium. v rybníkoch. 25 . ktorých stielku tvoria vlákna húb žijúce v symbióze so sinicami alebo zelenými riasami. Najrozšírenejším rodom je chara (Chara). odvodňovacích jarkoch. Pohlavné rozmnožovanie je oogamia osobitného typu.Obr.lišajníky Lišajníky tvoria osobitnú skupinu výtrusných stielkatých rastlín. Z tejto triedy je známych 6 rodov a 315 druhov. Chary sú veľmi starou skupinou rias.chary Predstavujú najvyšší stupeň zelených rias. v mori chýbajú. celkový vzhľad stielky. praslen palístkov s vajcovitým oogóniom a guľovitým anterídiom. Fosílne poznáme už z prvohôr (silúr). Hubovú zložku nazývame mykobiont a zložku siníc alebo rias zasa fykobiont.

Najvšeobecnejšie ho vyjadruje názov "lichenizmus". Lobaria ai. spravidla rozkonárené a dolu upevnené len v jednom bode. ojedinele zygomycéty. Obr.je huspeninovitej alebo slizovitej konzistencie v podobe beztvarých zhlukov alebo povlakov. preto sa ľahko odtrhnú od podkladu. na poškodenia stielky. rody: Peltigera. Preto neznášajú konkurenciu väčších rastlín a nájdeme ich zvyčajne na miestach neprístupných pre iné rastliny (skaly. Cetraria.má na priečnom priereze rozlíšených niekoľko vrstiev. 3 . Lecanora. A naopak poskytujú im ochranu pred rozličnými vonkajšími vplyvmi a zásobujú ich vodnými roztokmi solí. zvlnená a k substrátu pripevnená mnohými rizinami. ale Obr.prierez heteromérickou útvarmi sú sorédie. Kríčkovitú stielku majú napr. bazídiové huby (u tropických lišajníkov). Leptagium. 4 . Patria sem napr. Z hľadiska vnútornej stavby stielok. rody: Cladonia. v menšej miere sú to sinice (Gloeocapsa.sorédium pri Xanthoria parietina vnútri stielky a uvoľňujú sa von 26 . parasymbióza.je tiež plochá.ktorej bunky fykobiontov a mykobiontov sú rozložené rovnomerne a v stielke netvoria osobitné.prierez heteromérickou izolaterálnou stielkou (Usnea).slizovitá (Collemma cristatum). najmä podľa vzájomného usporiadania oboch symbiontov možno odlíšiť 2 základné typy : 1) homeomérická stielka . 21: Morfologické typy stielok lišajníkov : 1 vzhľadom a konzistenciou podobná kôre. valcovité i stužkovité útvary. 2) lupeňovitá stielka . Fykobiontom sú prevažne zelené riasy (jednobunkové . kožovitej konzistencie. múry). Takéto stielky nemajú spravidla ani ochrannú kôrovú vrstvu. Vonkajší tvar zväčša určuje mykobiont. Evernia ai. Podľa tvaru stielky a jej konzistencie rozoznávame 4 základné typy stielok : 1) kríčkovitá stielka . Lemmopsis ai.stielka stranou a nedá sa od neho oddeliť bez dutohlávkovitých. Myrmecia. vláknité . stielka kríčkovitá (Cladonia furcata). 2 . Vo väčšine prípadov hubové hýfy obaľujú bunky siníc a rias. Tvoria ju rúrkovité.býva rozprestretá do plochy. 3 . Rast lišajníkov je veľmi pomalý.kôrovitá (Diploschistes pevne prirastená k substrátu celou spodnou scruposus). vrstva fykobiontov. 3) kôrovitá stielka . stržňová vrstva a spodná kôrová vrstva prichytená o podklad rizínmi. 2 . sú krehké a lámavé. primárna stielka. 5. Ľahko vysychajú.Trebouxia. nej vzpriamené podécium ukončené niekoľkými apotéciami (Cladonia symphycarpia) rody : Diploschistes. Najjednoduchším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je fragmentácia stielky. 4 . Nostoc a Stygonema).vzhľadom sa podobá malému kríčku. Zaraďujú sa sem napr. odlíšené vrstvy. zvyčajne len niekoľko milimetrov ročne.prierez Osobitými rozmnožovacími homeomérickou stielkou (Collema). Vrchná kôrová vrstva. Umbilicaria. na okrajoch lalokovitá. Mykobiontom sú v prevažnej miere vreckaté huby. ploty.Hodnotenie a označenie ich vzájomného vzťahu býva odlišné (symbióza. rody : Collema. prijímajú od nich časť asimilátov. pod ňou vrstvu fykobiontov a v strede stržeň. ktorá je v období sucha krehká a lámavá. Patria sem napr. kôra stromov. (husté hubové pletivo). 4) slizovitá stielka . 22: Základné anatomické typy stielok lišajníkov : 1 .Trentepohlia). Vznikajú vo stielkou (Parmelia). konzorcium ai). dolu šupinkovitá. 2) heteromérická stielka . Lišajníky sa vyznačujú rozmanitosťou a bohatosťou tvarov.lupeňovitá (Peltigera canina). Lišajníky s rúrkovitou stavbou stielky majú na vonkajšej strane kôrovú vrstvu. Rhizocarpon ai. Medzi týmito typmi je veľa prechodných foriem. Parmelia. prípadne je stred rúrky prázdny.

lipidy). podľa toho ku ktorej triede húb patrí a síce pomocou výtrusov. Jedným z najčastejších lišajníkov je diskovník múrový (Xanthoria parientina). Zaujímavú dvojtvárnu stielku majú dutohlávky (Cladonia).islandica). špecifické pre lišajníky. Na podéciu hubová zložka lišajníka vytvára aj plodničky . v podobe rúrkovitých alebo pohárikovitých útvarov . lupeňovitá až kríčkovitá.apotéciá alebo peritéciá.Cladonia rangiferina. Niektoré lišajníkové látky majú antibiotické účinky. ale aj sekundárne. Nájdeme ju na silikátovom podklade v horských polohách.po rozrušení kôrovej vrstvy ako jemný prach. Sú rôznej farby (červené. 3 niektorých autorov vznikli Xanthoria parietina. cukrovka. Bohatým na druhy je rod Parmelia. Pretože väčšinou sa jedná o huby vreckaté. V severských tundrách sú súčasťou potravy zvierat. 4 . najmä sobov (pľuzgierka a dutohlávka). sú schopné chemicky rozrušovať skalný substrát. Mnohé druhy sú liečivé (pľúcne choroby. Vyskytujú sa najmä na borke stromov. Pre lišajníky je charakteristická prítomnosť veľkého počtu produktov spoločného látkového metabolizmu. vitamíny. Keďže produkujú špeciálne kyseliny. nadol visiacou stielkou. polyporová ai). Lišajníky rastú na pôde (terestrické). Zo stielok lišajníkov sa získava aj cukor. Fosílne nálezy lišajníkov sú veľmi zriedkavé. choroby pečene). Rastie na skalách. Sú to rôzne primárne produkty (monosacharidy. hnedé). Hubová zložka sa môže rozmnožovať tiež osobitne. ktoré voláme lišajníkové kyseliny (kyselina protolichesterínová. 6 .Parmelia physodes. V dôsledku rôznych antropických zásahov do prírodného prostredia však viaceré druhy vymizli. jej stielka je potravou sobov.Evernia pravdepodobne až začiatkom prunastri treťohôr. pretože väčšina je citlivá na exhaláty. Sú to drobné šupinkovité výrastky na vrchnej strane stielky. usnová. Sú rozšírené na celom zemskom povrchu. enzýmy. Tieto huby vytvárajú na stielke lišajníka aj plodničky (peritéciá a apotéciá) podobne ako pri voľne žijúcich vreckatých hubách. Viaceré druhy používal v čase núdze i človek (Lecanora esculenta). alebo sú kriticky ohrozené. čierne. Iný spôsob vegetatívneho rozmnožovania je pomocou izídií.podécií. Na primárnej. Podľa mienky Obr. voňavé látky (napr. Možno ich využiť aj ako idikátorov čistoty ovzdušia.Usnea dasypoga. na skalách (epilitické). Rod pupkovka (Umbilicaria) má lupeňovitú šedú až čiernohnedú stielku prichytenú o podklad v strede umiestneným „pupkom“. prevláda rozmnožovanie askospórami. z toho na Slovensku asi 1 700 druhov. Našim častým druhom lišajníka je štítnatec psí (Peltigera canina) zo sivou stielkou. 5 . z konárnika slivkového) a farbivá. Najrozšírenejší druh rastúci aj u nás je pľuzgierka islandská (C. Iným význačným rodom je pľuzgierka (Cetraria). obyčajne delením bunky na dve časti. Masovo rastie na severe v tundrách. Ich stielka je šupinatá. šupinkovitej stielke vyrastie neskôr sekundárna. kde tvoria závesy podobné dlhým pavučinám. alkohol. ktorý má nápadnú lupeňovitú žltopomarančovú stielku. 23: Rôzne druhy lišajníkov : 1 . Predáva sa ako oficinálna droga. Rastú najmä na ihličnatých stromoch. Druhy rodu bradatec (Usnea) sú väčšinou epifyty s bohato rozkonárenou. Niektoré druhy sa prísne viažu len na určité horniny. Tvorí prechod medzi lupeňovitými a kríčkovitými stielkami.Cetraria islandica. Fykobiont sa však môže v stielke lišajníka rozmnožovať aj osobitne. 27 . V prírode sú teda jednými z prvých priekopníkov života a pôdotvorným činiteľom. pretože ich stielky sa po odumretí ľahko rozkladajú a sú pomerne mladou fylogenetickou skupinou. 2 . V súčasnosti je známych asi 16 000 druhov. na borke a konároch stromov (epifytické). Pri týchto spôsoboch rozmnožovania sa huba i riasa množia a šíria spoločne.

machorasty 1.diferencovaná (foliózna) stielka machu Mnium punctatum 28 . mnohobunkové výtrusné. jedincoch 2 . Ak sa výtrusy po vypadnutí z výtrusnice dostanú do vhodných podmienok.machy rašelinníkové 2. Súčasťou gametofytu sú aj pohlavné orgány (gametangiá). aké majú pečeňovky a rožteky.lekanora múrová (L.diferencovaná (foliózna) stielka pečeňovky pohlavných orgánov býva rozdielne. 3 . ktorý je základom nového jedinca. dutohlávka pohárikovitá (C.vzniká prvoklík (protonéma). Pri frondóznych lupeňovitých typoch stielok. Ontogenetický vývinový cyklus rastlinky (gametofytu) začína nepohlavným jednobunkovým. Cormobionta ) . výnimočne niektoré rody (ploník. Bunky majú celulózovú bunkovú stenu. z ktorých vyrastie vlastný gametofyt. ale ich gametofyt je ploský. v ktorých vznikajú pohlavné bunky (gaméty). Podtrieda : Sphagnidae . Prevažnú časť svojho vegetatívneho života prežívajú v stave gametofytu (pohlavná generácia). zriedkavejšie i kvapky oleja.machy prútnikové Sú to autotrofné.rangiferina).U nás rastie asi 60 druhov.geographicum). Podríša : Telomophyta ( Cormophyta.biblická manna Židov. Táto skutočnosť bola podkladom úvah mnohých autorov o príbuzenských vzťahoch machorastov a zelených rias práve prostredníctvom triedy rožtekov. stužkovitý alebo lupeňovitý. Lekanora jedlá (Lecanora esculenta) rastie na skalách arabských púští.muralis). Pri Calypogeia trichomanis s amfigastriami (pohľad lupeňovitom gametofyte sa tvoria na vrchnej strane zdola).rožteky 3. z ktorých najznámejšie sú: dutohlávka sobia (C. Na prvoklíku sa zakladajú drobné púčiky. zelený útvar. čiernolemovanými kôrovitými stielkami druhu zemepisník mapovitý (R. Pohlavné orgány machorastov sú dobre odlíšené. Stielky majú rozmery len niekoľko centimetrov.pyxidata). 24: Morfológia gametofytu : 1 . Jadrá buniek gametofytu sú haploidné. Umiestnenie (frondózna) stielka pečeňovky Riccardia latifrons. najprimitívnejšie telómové (sporofyt) . Vznikajú buď spoločne na tom istom jedinci (jednodomé druhy). Ich význačným spoločným znakom je antitetická rodozmena (metagenéza). nie je gametofyt členený na tieto tri vegetatívne orgány. Teda okrem vegetatívnej a trofickej funkcie má gametofyt aj úlohu generatívnu. stužkovitú stielku. Charakteristické kôrovité povlaky na skalách tvoria druhy rodu zemepisník (Rhizocarpon). Trieda : Hepaticopsida (Marchantiopsida) . Rožteky majú v bunkách gametofytu iba jediný zelený chloroplast s pyrenoidom. prameňovka) dosahujú 40-50 cm. Prvoklík je zvyčajne vláknitý. Nevápenaté skalné balvany sú často pokryté zelenými. Iné druhy z rodu lekanora (Lecanora) sa vyskytujú aj u nás na skalách a múroch . začnú klíčiť . haploidným výtrusom (spórou. alebo podobu pabyliek s palístkami (machy a niektoré pečeňovky). pripomínajúci vlákno zelenej riasy. Je zreteľne rozlíšený na vrchnú (dorzálnu) a spodnú (ventrálnu) stranu.lupeňovitá (dvojdomé druhy). V tejto súvislosti je známa ako povestná tzv. Extrahujú sa z nej voňavé látky.pečeňovky 2. Trieda : Anthocerotopsida. Ich pabyľky a palístky nemajú nikdy pravé cievne zväzky. Má jedlé stielky.telómové ( vyššie rastliny ) 1. Konárnik slivkový (Evernia prunastri) má sivozelenú. V bunkách gametofytu je u väčšiny zástupcov viac drobných chloroplastov (hlavne s obsahom chlorofylu a a b). Podtrieda : Bryidae . prípadne milimetrov.machy 1. ktorý môže mať buď jednoduchý lupeňovitý alebo stužkovitý tvar (pečeňovky a rožteky).a najvyššie organizované stielkaté (gametofyt) rastliny. Trieda : Bryopsida (Muscopsida) . Oddelenie : Bryophyta . Asimilačným produktom je škrob. B. jadrá buniek sporofytu sú diploidné. bryospórou). alebo osobitne na oddelených Obr. Ontogenéza machorastov a antitetická rodozmena. Takýto typ stielky sa nazýva foliózny. striedanie gametofytu a sporofytu. Tvoria ho pabyľky (kauloidy) s palístkami (fyloidmi) a smerom do pôdy sa diferencujú pakorienky (rizoidy). Machorasty sú väčšinou suchozemské rastliny a tomuto spôsobu života je prispôsobená aj celá stavba ich tela.

misky s talídiami na stielke Marchantia prierez perichéciom s anterídiami a parafýzami druhu Mnium polymorpha. aktívne pohyblivé samčie pohlavné bunky spermatozoidy. morfologické . úlohou sporofytu je zase utvoriť spóry a zabezpečiť nepohlavné rozmnožovanie . funkčné . 2. 6 .anterídium machov. G . rozmnožujú aj vegetatívne rozličnými S .gametofyt. Foliózne machorasty majú tieto orgány väčšinou na konci hlavnej pabyľky. Zvyčajne sú chránené v osobitnom obale (perichécium). dolu rozšírený tvar. Vo výtrusnici z materského výtrusorodého pletiva (archespór) redukčným delením meiózou vznikajú výtrusy. ktorá predstavuje hornum. veľkosť a skulptúry sú dôležitými taxonomickými znakmi. V ňom vznikajú početné dvojbičíkovité. Má zvyčajne bankovitý.sporofyt. 4 .gametofyt je vždy haploidný.stielky."kvety" machov.dvojdomý mach : s . Oplodnenie je viazané na vodné prostredie (dážď. theca. sporofyt diploidný . 4 . kyjačikovitého tvaru. karyologické . Samičí pohlavý orgán je zárodočník (archegónium). ktoré vznikajú na rozličných častiach ich gametofytu. fyziologické . podstatne odlišnú stavbu ako sporofyt . 5 . Machy sa môžu rozmnožovať vegetatívne aj vytvorením rozmnožovacích púčikov. fylogenetické . ktorý sa skladá z nôžky (bulbus). ale z pokožkou) Vegetatívne rozmnožovanie. špirálovito stočené. hore vybieha do kŕčika. ar .anteriídium Obr. Vo vnútri na dne je umiestnená jediná samičia gaméta vajcová bunka (oosféra). nepohlavnej erythrocarpum generácie . Ich tvar. ktorý vznikol premenou horných fyloidov. Najdôležitejšou časťou sporofytu je výtrusnica (capsula. p . 26: Schéma rodozmeny : A . 3 .jednodomá foliózna pečeňovka. Tieto sú tvarom aj farbou (žlté.archegónium pečeňoviek. v ktorej sa tvoria výtrusy (spóry). sebestačný. (výtrusmi. R . 25: Pohlavné orgány rozmnožovanie1machorastov : 1 . an .gametofyt je vždy zelený.telieska na okraji priečny pečeňoviek. stopky (seta) a výtrusnice. fyloidu Ulota phyllantha. pôvod a systematika machorastov 29 . Odtrhnuté od materského jedinca sú schopné regenerovať a dávajú základ novému jedincovi.gametofyt = stielka. sporangium). Kritéria.gametofyt má celkom inú. sporofyt = telóm (bez cievneho zväzku.protonéma s púčikmi. rosa). Na zdôraznenie nápadných kontrastov obidvoch striedajúcich sa generácií gametofytu a sporofytu sa používa názov antitetická rodozmena (metagenéza). Výskyt.archegónium machov vegetatívnymi konárikmi.periant.anterídiá so spermatozoidmi.sporofytu. Zo zygoty sa teda diferencuje diploidný sporofyt (sporogón).klbko teliesok v pazuche fyloidu Bryum zárodok druhej t. ktoré sa tvoria na stielke exogénne alebo endogénne.telieska na Spojením oboch haploidných gamét špičke 2 .pečeňovka Metzgeria furcata s bočnými diploidná zygota. 27: Vegetatívne machorastov : . 4. sporofyt je naň výživou odkázaný .spóra. Preto sú vždy haploidné.hlavnou úlohou gametofytu je priniesť gaméty a zabezpečiť pohlavné rozmnožovanie. B spórami) sa machorasty . Popri pohlavnom rozmnožovaní (oogamiou) a nepohlavnom rozmnožovaní Obr.fyloidov (oosféry a spermatozoidu) vzniká Lophocolea minor. asimilujúci.j.redukčné delenie typmi vegetatívnych rozmnožovacích teliesok. oranžové ružové. Samčí pohlavný orgán je plemeníček (anterídium). ktorými sa tieto dve generácie odlišujú sú : 1. 5. 2 . 3. oválneho.spermatozoid. valcovitého. 5 . Po vypadnutí haploidných výtrusov z výtrusnice sa celý cyklus začína odznova. pn . 3 .archegóniá s vajcovou bunkou. Obr. červené) odlišné od ostatných fyloidov a tvoria nápadný útvar .

ktorá neviedla k dokonalejším formám ani k vzniku progresívnych prvkov vývoja rastlín. Sú to rastliny väčšinou vlhkomilné (hygrofilné).Lunularia cruciata. Veľmi časté je vegetatívne rozmnožovanie rozličnými telieskami.Obr. Stielka je stužkovitá. prípadne i vodné (hydrofilné). Niektoré druhy machorastov možno v lesníctve použiť ako indikátory bonity lesnej pôdy. Sú nenáročné.rašelinu. Trieda : Anthocerotopsida . Trieda : Hepaticopsida . Po otvorení výtrusnice rozhadzujú výtrusy do okolia. Machorasty sú bohatá a mnohotvárna skupina výtrusných rastlín. Ich prvoklík (protonéma) je veľmi redukovaný. Pohlavné orgány sú umiestnené na stopkatých nosičoch (receptákulum): samičie sú hviezdicovité a samčie zasa diskovité. čím jednak chránia pôdu pred vyschnutím. rastie na vlhkých miestach. Praktický význam pre človeka majú najmä rašelinníky (Sphagnum L. v prameniskách a potokoch. v ktorých sa udržuje veľké množstvo vody. Zo systematického hľadiska rozdeľujeme oddelenie machorastov na tri samostatné triedy. Archegónium je u týchto typov umiestnené na konci kauloidu.rožteky Marchantia polymorpha. Sporofyt je nezelený. takisto na holej zemi (terestrické). Najstaršie fosílne nálezy machorastov sú známe z obdobia prvohôr (paleozoikum). na skalách.Conocephalum conicum. ktorá v celosvetovom meradle zahŕňa spolu asi 25 000 druhov. Typickým predstaviteľom je porastnica mnohotvárna (Marchantia polymorpha). na hnijúcom dreve. Niektoré druhy folióznych pečeňoviek sa vyskytujú na vlhkých miestach.rozhadzovačmi. 4 . ako i na skalách (epilitické). 2. ale súčasne vyparovaním regulujú vzdušnú vlhkosť.gemy. nepriamo majú veľký význam v hospodárstve prírody. 3 . Na rozdiel od triedy machov ich palístky nemajú strednú žilku. Výtrusy vo výtrusnici sú premiešané zo sterilnými hygroskopickými vláknami . Z fylogenetického hľadiska tvoria slepú vývojovú líniu. na lesnej pôde.pečeňovky Sú najnižšie organizovanou triedou machorastov. na borke stromov ( epifytické) a na rozličných iných substrátoch. Porastnica mnohotvárna. stielka so samičím receptákulom.). 29: Anthoceros punctatus . iné zasa v hydrológii ako indikátory čistoty vody a pod. Vzhľadom podobnú stielku má lupeňovec kuželovitý (Conocephalum conicum). Spolu s lišajníkmi a inými nižšími rastlinami sú medzi prvými priekopníkmi života na skalách a medzi prvými osídľovateľmi obnažených pôd. 2 - Machorasty sú dôležitou zložkou dnešného rastlinného krytu. Z fylogenetického hľadiska za pôvodnejšie a teda aj staršie sa považujú foliózne pečeňovky. Na povrchu stielky vznikajú vegetatívne telieska . Gametofyt je buď foliózny alebo frondózny. vyrovnávajú teplotné rozdiely ovzdušia a ovplyvňujú tak klímu územia. ako sú púšte a arktické oblasti. ktorých odumreté stielky poskytujú cennú organickú hmotu všestranného použitia . 28: Zástupcovia pečeňoviek : 1 . stielka so samčím receptákulom. Vyskytujú sa vo všetkých vegetačných pásmach a výškových stupňoch zemegule a nechýbajú ani v oblastiach s extrémnymi životnými podmienkami.Marchantia polymorpha. dichotomicky rozkonárená a má dorziventrálnu stavbu. Hoci ich priamy úžitok je pre človeka skromný. 5 Riccia fluitans 30 Obr. Rastú na najrozmanitejších stanovištiach. 1. Tvoria väčšinou husté vankúšovité zárasty. menej je typov suchomilných (xerofilných). rastie na gametofyte. mesiacovka krížovitá (Lunularia cruciata) a druhy z rodu mrvka (Riccia). Frondózne stielky pečeňoviek sa považujú za vývojovo mladšie.

môže asimilovať a na povrchu má pravé prieduchy schopné autoregulácie. Je to zelený. Výtrusy tohto rožteka sú tmavohnedé až čierne.tvoriace husté vankúšiky až veľké porasty.priečny prierez palístkom býva rozlíšený na nôžku.hyalocysta. U nás rastie najmä na jeseň na vlhkých poliach. pod ním je kruh hygroskopických zúbkov. ktorá má aj čiapočku. Fyloidy sú na kauloide usporiadané v špirále. 3. udržujú a zvyšujú zamokrenosť. Gametangiá machov sú uložené v Obr. Do istej miery je teda sporogón samostatný. alebo na vlhkých či zaplavovaných miestach. ktoré majú zasa asimilačnú funkciu. Význačný je výskyt strednej žilky vo fyloidoch väčšiny zástupcov.pórus. Pabyľky rašelinníka rastú neobmedzene dlho.rašeliniská s charakteristickou flórou.chlorocysta. tenkého valca. Je ponorený do gametofytu zhrubnutou nôžkou. prázdne. pričom vrchné časti dorastajú a spodné odumierajú. Tvoria osobitné biotopy . stopku a výtrusnicu. najmä na nepriepustnom geologickom poklade. zelené bunky . Pabyľka postupne na vrchole dorastá. guľatá výtrusnica sedí na nepravej stopke (pastopka pseudopódium). 30: Rašelinník (Sphagnum sp. Výtrusnica sa otvára viečkom. len čiastočne závislý od gametofytu. Je zelená. Sporofyt (sporogón) h . rašeliniskách. napr. Machy rastú spravidla pospolito .machy rašelinníkové Sú najnižšie organizované machy. 1. kde je dostatok vlahy alebo vody. Gametofyt rožtekov má veľmi jednoduchú stavbu. Z poľnohospodárskeho hľadiska sú dôležité lúčne machy. splsťujú prízemnú vrstvu. Je pokrytá zväzočkami krátkych bočných pabyliek s palístkami. Zo zvyškov odumretých rašelinníkov v anaeróbnych podmienkach a za trvalej prítomnosti vody vznikli za 31 . ktoré niekedy vytvárajú prízemnú vrstvu lúčnych porastov. čím sa najmä odlišuje od podobného druhu čertík karolínsky (Phaeoceros carolinianus). V každom palístku sú dvojaké bunky: veľké. Rastie na vlhších stanovištiach.) : 1 . chl . Bunky ktoré ho tvoria majú iba po jednom chloroplaste. Sporofyt má značne skrátenú nôžku aj stopku. Čierne bodky na zelenej lupeňovitej stielke sú kolónie symbiotickej sinice Nostoc. Výtrusnica sa otvára viečkom. p . Vo vnútri výtrusnice je stredný sterilný stĺpik. bezfarebné . V strede kauloidu sa nachádza primitívny zväzok vodivých elementov. Typickým rodom triedy je rožtek (Anthoceros). Sporogón (iný názov pre sporofyt machorastov) je tvaru dlhého. ktorý u zástupcov tejto triedy nikdy nie je lupeňovitý. Vyhýbajú sa vápenatým horninám (kalcifóbne). ale vždy s folióznou stielkou. 3 . Spodná časť stielky odumiera a preto nemajú vyvinuté rizoidy. Potláčajú kvalitnejšie zložky porastu najmä trávy.chlorocysty. Medzi nimi sú vklinené drobné. alebo v niekoľkých súbežných radoch. Rašelinníky rastú zvyčajne v súvislých hustých vankúšoch v terénnych zníženinách. Trieda : Bryopsida (Muscopsida) machy Sú najdokonalejšou triedou machorastov.anatomická stavba palístka. lupeňovitý útvar na okraji lalokovitý. ktorý má žltozelené až žlté výtrusy.Je to neveľká trieda machorastov.gametofyt s dvoma ochranných obaloch (perichécium) na sporofytmi. ktorý zadržiava zrážkovú vodu. Rastú buď priamo vo vode. vrcholoch kauloidov.hyalocysty. obklopený výtrusorodým pletivom (archespór). Z vláknitého rozkonáreného prvoklíka vyrastie vlastný gametofyt. predstavuje jednu súvislú výtrusnicu. Časté je aj vegetatívne rozmnožovanie. strniskách i na pasienkoch rožtek bodkovaný (Anthoceros punctatus). ktoré sú zásobarňou vody. Podtrieda : Sphagnidae . 2 .

nemoreum).dlhé geologické obdobia ložiská rašeliny hrubé aj niekoľko metrov. chudobným na živiny. Sporofyt (sporogón) má vyvinuté tri časti: nôžku. na lúkach i na hnijúcom dreve. Osobitným vzhľadom sa vyznačuje asi 15 cm vysoký. Do podtriedy patrí len jeden rod rašelinník (Sphagnum) s viacerými druhmi. Vzpriamený mach s rozkonárenými pabyľkami je merík vlnkatý (Mnium undulatum) s dlhými vlnkatými fyloidmi. V nich sa zachovávajú zvyšky aj iných rastlín (časti stromov. merík hrotitý (M. V prírode majú vrchoviská hydrologický a ekologický význam ako obrovské prírodné rezervoáre vody. Používa sa ako stelivo. Vzniklo nad hladinou podzemnej alebo pramenistej vody s nízkym obsahom minerálnych látok. Katarínka vlnkatá (Atrichum undulatum) je hojne rozšírená v lesoch na hlinitej pôde. Ich gametofyt je rozlíšený na rizoidy. podobne aj iné druhy rodu Mnium: merík bodkovaný (M. v lesoch. Je to hygrofilný druh. bochníkovité vankúše sivozelenej farby bielomach sivý (Leucobryum glaucum) i drobivka vankúšikovitá (Grimmia pulvinata) rastúca na strechách.punctatum).machy prútnikové Táto podtrieda zahŕňa druhy najvyššie organizované v rámci celého oddelenia machorastov. Vyskytuje sa v podmáčaných lesoch i močaristých jelšinách. na mokrých rašeliniskových lúkach i vrchoviskách. na rýchle kompostovanie. Podtrieda : Bryidae . kauloidy a fyloidy so strednou žilkou. Medzi najznámejšie patrí rašelinník močiarny (Sphagnum palustre) tvoriaci husté vankúšovité zárasty v lesoch i na vrchoviskách. rastie v lesoch. Ťažbou rašeliny. modrozelený rašelinník kostrbatý (S. 2. múroch a skalách. Špecifickým rašeliniskovým biotopom je vrchovisko s kyslým rašelinným substrátom. Rašelina má aj široké praktické využitie. Na chudobných kyslých lesných pôdach.cuspidatum). v Európe na území Škandinávie a severe Ruska. odvodnením a rekultiváciou rašelinísk a rašeliniskových lúk dochádza k výraznému narušeniu vodného režimu a tým aj ekologickej rovnováhy v krajine. 32 . peľové zrná). má využitie v kúpeľnej liečbe a tiež ako palivo. Má končisté fyloidy. v záhradníctve. Okrem výtrusov sa tieto machy rozmnožujú aj vegetatívne. Podobne husté koberce žltozelenej farby s odtieňom do ružova tvorí rašelinník ostrolistý (S. Do podtriedy patrí asi 14 000 druhov. Plemeníčky a zárodočníky sú na vrchole hlavnej pabyľky. ktoré majú veľký vedecký význam pre štúdium vývoja vegetačného krytu. Najkrajšie vyvinuté rašeliniská na Slovensku sú na Orave. nápadné. na vresoviskách i na humuse skál tvorí kompaktné. Výtrusnica je prikrytá čiapočkou a otvára sa viečkom. rastúci hojne okolo potokov a pramenísk. u nás rastúcich druhov. stopku a výtrusnicu.squarrosum). Kozmopolitný rohozub purpurový (Ceratodon purpureus) je nápadný už z ďaleka červenými stopkami výtrusníc. V mokrých lesoch a na rašeliniskách masovo rastie ploník obyčajný (Polytrichum communae). Jeho vzpriamené pabyľky dosahujú výšku až 50 cm. Z praktických dôvodov uvádzame len niekoľko významných.

Nízke striebrobiele porasty na okrajoch ciest. čiže vyššie rastliny. Rýniorasty boli menšie. 31: Zástupcovia3machov : 1 sp. starých múroch a piesočnatých pôdach. Sporofyt bol na rozdiel od gametofytu dobre vyvinutý. pri potokoch. 3 . Medzi naše najmohutnejšie machy patrí kostrbatec trojrohý (Rhytidiadelphus triquetrus). Rozvoj rýnií trval len asi 100 mil. Rýniorasty prekonávali rodozmenu. Z podzemku vyrástla zväčša dichotomicky rozkonárená stonka ..Funaria hygrometrica. Rýniorasty boli najstaršie cievnaté rastliny. Najbohatším rodom. podľa ktorého má názov celé oddelenie Bryophyta je rod Bryum. častý na lúkach. rokov na pobrežných plytčinách silúrskeho praoceánu. kde indikuje dobré pôdne pomery. v ktorom sa stretávajú začiatočné 33 .Mnium punctatum. odkiaľ sa dostali na brehy pevniny a predstavujú najdôležitejší prvotný fylogenetický uzol.telóm. enafylmi emergenčného pôvodu. typická pre močaristé miesta a prameniská.Polytrichum commune. tzv. Stromčekovitého vzrastu je rebríčkovec stromkovitý (Climatium dendroides). Rastliny asimilovali celým povrchom tela a v epiderme stonky boli vyvinuté prieduchy.Rhynia sp. 5 . Rakytník lesklý (Hylocomium splendens) má perovitý gametofyt tvoriaci väčšie riedke koberce v lesoch. 6 .rizomoid s rizoidmi. močariskách.Thuidium tamariscifolium. rokov a zanikli pred 340 mil. 7 . periu podobný mach je tujovička tamarišková (Thuidium tamariscifolium). Rastie na spáleniskách. Porasty na kameňoch v potokoch tvorí prameňovka obyčajná (Fontinalis antipyretica).rýniorasty Rýniorasty patria medzi vyhynuté rastliny.vytvorili sa vodivé pletivá a pokožka (epidermis). Odlišujú sa v mikroznakoch výtrusnice.Rhytidiadelphus triquetrus 2. B-koncový telóm so sporangiami) Atrichum undulatum. alebo pokrytá drobnými bezžilovými útvarmi. 2 . Tento druh bol kedysi používaný v ľudovom liečiteľstve proti horúčke (antipyretický). rokmi.Fyloidy uložené v prízemnej listovej ružici má skrutok vlahojavný (Funaria hygrometrica) s hruškovitou ovisnutou výtrusnicou. polí. 4 Obr.. Oddelenie : Rhyniophyta . Obr. Spórangiá boli terminálne. ktoré rástli v bahnitých plytkých vodách. 2 Asteroxylon sp. na rumoviskách a pod. tvorí prútnik striebristý (Bryum argenteum). V priebehu evolúcie rastlín to boli prvé dokonalejšie.Climatium dendroides. Masovo rastúci na rozličných stanovištiach je rakyt cyprusovitý (Hypnum cupressiforme).Psilotum . na trávnatých svahoch a na zemitých skalách. pričom všetky sú si veľmi podobné. až 1 m vysoké trváce byliny. ich význam je najmä fylogenetický. Stonka bola celkom holá. . Vznikli z progresívnej skupiny zelených rias (Chlorophyta) niekedy pred 400 mil. ktorý tvorí živozelené a riedke vankúše na trávnatých svahoch a v lesoch. V zemi mali nerozkonárený podzemok . Ozdobný. U nás rastie niekoľko desiatok druhov. Pravé listy v oddelení rýniorastov ešte neboli vyvinuté. Diploidný genóm buniek pletív umožnil ich väčšiu plasticitu a adaptáciu na vzdušné prostredie (koncové časti rastlín vyčnievali z vody) a neskôr čiastočne suchozemské . ( A-celá rastlina. 32: Vyhynutí zástupcovia rýniorastov: 1.

Trieda : Polypodiopsida . majú asimilačnú funkciu a nie sú na ne viazané rozmnožovacie útvary . čo súvisí s prispôsobením sa suchozemskému prostrediu a čerpaniu živín z pôdneho roztoku na rozdiel od stielkatých. ale niekoľko vývojových oplodnenie).paprade Zo systematického hľadiska netvoria jednotnú skupinu. I . Stavba tela papraďorastov nie je jednotná. u plavúňov sa zoskupujú do výtrusných klasov. L . J . čiže zelené listy nesú výtrusnice. plavúnky. H . ale najčastejšie na vlhkých miestach. ktoré čerpajú vodu a živiny celým povrchom tela. vodné paprade . čo viedlo k vzniku cievnatých rastlín . vyvíjajúce sa embryo sporofytu. F sporangium. Papraďorasty majú tri typy listov. nie sú morfologicky rozlíšené na samčie a samičie.archegónium pred otvorením.dospelý sporofyt. Na rozdiel od machorastov prevažuje morfologicky i funkčne sporofyt nad gametofytom. Sú teda jalové (sterilné). 33: Vývojový cyklus papraďorastov: A . čo viedlo ku vzniku oddelenia machorastov (Bryophyta)bezcievnaté rastliny a jej redukciou a zosilnením sporofytu.zygota (O! 34 . z papradí tzv. Trieda : Selaginellopsida . ale pravými orgánmi (koreň. Pre ďalšiu úspešnú evolúciu a pre zväčšenie rozmerov tela bolo nevyhnutné zväčšiť asimilačnú plochu týchto primitívnych bezlistých telómových rastlín (Rhyniaceae). Fylogenetický vývoj vyšších rastlín išiel dvomi smermi. Trieda : Equisetopsida .mladý línií.otvorené sporangium stupeň. Na rastline vznikali tŕňovité výrastky pokožky emergenčného charakteru bez cievnych zväzkov (enafyly) alebo s cievnymi zväzkami (psilofyly). salvinia). K . Majú vyvinuté prieduchy i cievne zväzky.dospelé organizované výtrusné rastliny a zároveň prothálium.antherídium patria medzi cievnaté rastliny (Telomophyta pred otvorením.zrelé archegónium. koncových dichotomicky rozkonárených častí stonky.papraďorastov a semenných rastlín. V ontogenéze môžeme pozorovať výraznú rodozmenu. pretože sporofyt je od vodného prostredia prakticky nezávislý. Môžu sa od trofofylov značne líšiť. makrofylné typy listov. Sporofyly nie sú zelené a nachádzajú sa na nich výtrusnice. D . Väčšina papraďorastov sú izospórické .vznik cormusu (stonky s plochými veľkými listami) papraďorastov. Svoje pomenovanie dostali od telómov. Papraďorasty sú najvyššie so spórami. Tie vznikli splošťovaním (kladodifikáciou) sterilných telómov alebo ich bočným zrastaním (syntelomizáciou) . 3. G . Obr.vyvíjajúce sa prothálium. Trofofyly sú listy zelené. prasličky). Vznik listov nastal dvojakou cestou. V obidvoch evolučných smeroch sú určité výnimky. E . Sú to prvé mikrofylné typy listov. M .prasličky 4.články evolúcie všetkých oddelení vyšších rastlín.plavúne 2. list).zrelé antherídium so spermatozoidmi resp. že ich telo nie je tvorené stielkou. Nazývajú sa trofosporofyly. Sú to tzv. (R! redukčné delenie). Pre evolúciu vyšších rastlín bolo dôležité objavenie sa listov telómového pôvodu. Znamená to. pretože proces oplodnenia a vývinu gametofytu je viazaný ešte na vodné prostredie. aj makrofylné typy listov (paprade). Oddelenie : Pteridophyta papraďorasty 1. Sú to prvé telómové rastliny. Aj tento jav súvisí s fylogenetickým prechodom papraďorastov na súš.plavúnky 3.výtrusnice. Cormophyta).sórus. Papraďorasty rastú na súši. ktoré dosiahli rovnaký fylogenetický sporofyt. stonka.marsilea. Sú zriedkavejšie (napr. a to zosilnením gametofytickej generácie. Trieda : Lycopodiopsida . C . Heterospórické majú výtrusy rozlíšené na samčie mikrospóry a samičie megaspóry. Tretí typ listov je kombinovaný. Z hľadiska fylogenetického pôvodu listov poznáme u papraďorastov mikrofylné typy (plavúne.všetky výtrusy sú rovnaké. plavúnky. Každá trieda je značne odlišnej stavby. napr.

cm veľký a má charakter stielky. stonkou alebo podzemkom a listami. D. v lekárstve do zásypov a v pyrotechnike do ohňostrojov. Najznámejší zástupca u nás je plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum). pretože obsahujú veľa ľahkozápalného oleja. Ich využitie dnes je menej bežné. p. preto plavúne patria medzi izospórické papraďorasty. Spermatozoidy sú viazané na vodu (rosa. Niektoré druhy sa uplatňujú na poliach ako buriny. sú usporiadané do výtrusných klasov strobilov (okrem chvostníka). Zriedkavo sa u nás vyskytujú aj chránené a ohrozené druhy papraďorastov. Plavúň pučivý (Lycopodium annotinum) typický pre horské smrečiny má strobily sediace. complanatum). Niektoré plavúne sa rozmnožujú aj pomocou opadavých púčikov v pazuchách listov. napr. Chvostník jedľovitý (Huperzia selago) sa odlišuje od ostatných plavúňov tým. Sporofyly s výtrusnicami. Prvorasty sú Obr. ktorými sa opäť začína gametofytická fáza nasledujúcej generácie. Dospelý papraďorast je trváca rastlina tvorená koreňmi (adventívnymi). Plavúne majú jednodomý prvorast (protalium) hľuzovitého alebo červovitého tvaru asi 2 cm veľký. ktoré mali stromovitý habitus. Tak sa môžu dostať k oosfére a clavatum) oplodniť ju. 35: Plavúň obyčajný (Lycopodium aktívne pohybujú. lupeňovitý. je gametofyt.oosféry. sploštený (Diphasiastrum alpinum. Plavúne žijú väčšinou v horských polohách na kyslých pôdach. Adventívne korene žijú v symbióze s hubami (mykoríza). že hubové vlákna vnikajú do prvorastu. v ktorej sa pomocou bičíkov Obr. Oplodnením oosféry vzniká diploidný útvar . Na prvoraste sa vytvárajú pohlavné orgány . Na listoch alebo vo výtrusných klasoch (strobiloch) na stonkách vznikajú vo výtrusniciach meiózou haploidné výtrusy. hľuzovitý.zygota. Časť rodozmeny. ale redukované sporofyly s výtrusnicami sú v pazuchách zelených listov trofofylov. iba u prasličiek sú dvojdomé. Na rozdiel od plavúniek nemajú listy na báze pajazýček (lingula). Najväčší rozvoj papraďorastov bol na konci prvohôr a v druhohorách. Tá predstavuje sporofytickú generáciu. 35 . 34: Prvorast plavúňa väčšinou jednodomé. lebo všetky druhy sú u nás zákonom chránené. Praktický význam papraďorastov nie je veľký. vláknitý. ktorá je husto pokrytá špirálovite postavenými drobnými listami mikrofylného typu s jedným cievnym zväzkom (enafyly psilofyly). Trieda : Lycopodiopsida .plavúne Vždyzelené byliny s plazivou. z ktorej vyrastá protálium (prvorast). Môžu byť autotrofné i heterotrofné. ktorý má strobily dlhostopkaté. že nemá strobily. Životný cyklus ďalej pokračuje vznikom samčích pohlavných buniek spermatozoidov a samičej pohlavnej bunky .Životný cyklus začína haploidnou spórou (výtrusom). V našej flóre sa môžeme stretnúť so zástupcami všetkých uvedených tried papraďorastov. iné ako okrasné i liečivé. Môže mať rozličný tvar. Prvorast je iba niekoľko mm . Znamená to. 1. z ktorej sa vyvíja embryo (zárodok) a z neho dospelá rastlina. ktoré sú málo odlišné od trofofylov. Výtrusy sú morfologicky nerozlíšené. dichotomicky rozkonárenou stonkou. Je nezelený a žije v endotrofnej mykoríze. Výtrusy plavúňov sa v minulosti používali ako ľudový prostriedok proti cudzopasnému hmyzu. ktoré sa vyvinú v pohlavných orgánoch. Nachádza sa na zemi alebo v zemi a preto je veľmi nenápadný. dážď).samčie anterídiá (plemeníčky) a samičie archegóniá (zárodočníky). Fosílne nálezy skamenelín predstavujú väčšinu druhov. Vo vysokých horách sa vzácne vyskytujú aj druhy rodu plavúnik (Diphasiastrum) s druhmi: plavúnik alpínsky. ktorá začína výtrusom a končí vznikom pohlavných buniek.

chrupavčité. ktorý ich odlišuje od plavúňov. Preto sa stávajú na poliach ťažko ničiteľnými burinami. ktorá v každom uzle obopína stonku. dichotomicky rozkonárenú stonku. Na báze listov sa nachádza pajazýček (lingula)* . Plavúnky majú najmä fylogenetický význam.plavúnky Drobné trváce byliny podobné machom. A Plavúnky sú heterospórické. (napr. Niektoré druhy. čo predstavuje náznak vzniku semena. nezelené a zrastajú do zubatej pošvy. Plavúnka brvitá (Selaginella selaginoides) je vysokohorským druhom a vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) je vzácnym druhom pasienkov. B .trichómovitý útvar slúžiaci na prijímanie vody. Pozostáva z uzlov a internódií. Trieda : Equisetopsida . Obr. V zemi majú prasličky článkovaný podzemok (rizóm). Z neho vyrastajú adventívne korene. Obr. Počet a tvar zubov pošvy a jej dĺžka býva u niektorých zástupcov dôležitým určovacím znakom. * pozor na zámenu s jazýčkom (ligula). že gametofyt je aj oproti ostatným papraďorastom redukovaný. Bočné stonky vyrastajú v praslenoch a sú zelené. praslička roľná. Telo prasličiek býva na dotyk tuhé. takže preberajú asimilačnú funkciu listov. Tie vznikajú v mega . Rovnako počet megaspór (v sporangiu) je redukovaný na 1 a zárodok (proembryo) sa vyvíja priamo na megasporofyle.a mikrosporangiách (samičích a samčích výtrusniciach). čo je spôsobené inkrustáciou bunkových stien pokožky kremičitanmi. ktorá je husto pokrytá drobnými listami mikrofylného typu ako u plavúňov. Majú väčšinou plazivú. dutá a článkovaná. V mieste rozdvojenia byle vyrastá pozitívne geotropicky tzv.dendroides. ktorý sa vyskytuje na listoch tráv. Spočíva v heterospórii a v tom.2. 38: Prierezy stonkami prasličiek. V spodnej časti výtrusného klasu sa nachádzajú samičie výtrusné listy (megasporofyly) a hore samčie výtrusné listy (mikrosporofyly). Niektoré tropické druhy sa pestujú ako izbové a skleníkové rastliny (S. praslička roľná) majú systém podzemkov vyvinutý veľmi mohutne. Výtrusnice sa nachádzajú na báze výtrusných listov (sporofylov) a tie sú zoskupené do výtrusného klasu na konci stonky.bezlistá byľ.prasličky Habitus prasličiek je nápadne odlišný od ostatných papraďorastov. že na rozdiel od Obr. ktorá môže zakoreniť a je oporou stonky. 36: Vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) 36 . Stonka je praslenovite vetvená.praslička lesná Znamená to. Listy sú drobné. ktoré sú pozdĺžne ryhované. 3. Pajazýček je dôležitý znak plavúnok. Oba druhy sú chránené. S. Trieda : Selaginellopsida .lepidophylla). rizofor . U nás rastú iba dva druhy plavúnok. 37: Výtrusy ostatných tried papraďorastov majú spóry rozlíšené fyziologicky aj morfologicky na prasličiek s hapterami mikrospóry (samčie) a megaspóry (samičie).

Je nezelená. len s praslenmi listových pošiev. 4. A . Rad : Polypodiales . napr. ktoré sú telómového (stonkového) pôvodu. Našou najväčšou prasličkou je p. 40: Praslička lesná (Equisetum sylvaticum). obrovská (E. Na vrchole nesie výtrusný klas. letná byľ. praslička močiarna. A jarná byľ. ktorá má jemné dvakrát rozkonárené bočné stonky. Majú viacero typov stoniek.jalová rozkonárená letná byľ 37 .paprade 1.jarná byľ. B .hadivkotvaré 2.Prvorast prasličiek je zelený. Preto majú zariadenia.telmateia). C . praslička roľná.marsileotvaré 4. pričom samčie prvorasty sú menšie. Ich výtrusy majú 4 krídlaté výrastky (haptery). B . Tropické druhy sú stromovitého vzrastu s druhotným hrubnutím stonky. Najznámejšia praslička roľná (Equisetum arvense) je burinou vlhších polí i liečivou rastlinou. autotrofný. rozkonárená a sterilná (bez výtrusného klasu). Naše prasličky sú trváce rastliny bez druhotného hrubnutia. z ktorých vyklíčia protáliá s pohlavnými orgánmi oboch pohlaví.sladičotvaré 3. Rad : Marsileales .hyemalis) má byľ nerozkonárenú a vždyzelenú. Niektorým druhom vyrastá na jar z podzemku tzv.. ktorý je zelený. napr. takže pravdepodobnosť oplodnenia je vyššia ako keby sa spóry rozširovali samostatne. ktorá je zelená. napr. Po dozretí a vypadaní výtrusov usychá a na jej mieste z toho istého podzemku vyrastá tzv. plochého tvaru a na rozdiel od ostatných papraďorastov je dvojdomý. Praslička zimná (E. Rad : Salviniales . býva sťažené oplodnenie. 39: Praslička roľná (Equisetum arvense). ktorá je známa svojou jedovatosťou.s niekoľko 100 druhmi. Tým. Praslenovite usporiadané sporangiofory skladajú výtrusný klas prasličiek.jarná byľ sa postupne rozkonáruje a ozelenie. i praslička riečna (E. V recentnej (dnešnej) flóre je zastúpený len rod praslička (Equisetum) . ktoré sa zmenou vzdušnej vlhkosti zmršťujú a tým sa spóry spletajú do chumáčov. na konci s výtrusným klasom.letná byľ Ophioglossales . nerozkonárená.5 až 2 m. možno ju teda nájsť aj v zime. ktoré im oplodnenie naopak uľahčujú. Rad : Obr. ktorá dorastá až do výšky 1.palustre). praslička lesná. že samčie a samičie protáliá sú oddelené. rozkonárený. jarná byľ. Na močaristých stanovištiach rastú praslička močiarna (E. V tônistých lesoch nájdeme prasličku lesnú (E. z ktorých u nás rastie len 9 druhov.fluviatile) .salvíniotvaré Obr. Iným druhom po uschnutí výtrusného klasu jarná byľ ozelenie a mení sa priamo na sterilnú letnú byľ. Výtrusné klasy (strobily) prasličiek sú inej stavby ako u plavúňov. Chýbajú sporofyly (výtrusné listy) a výtrusnice (sporangiá) vyrastajú na spodnej strane štítkovitých sporangioforov .sylvaticum). Tretia skupina prasličiek má iba jeden typ byle.nosičov výtrusníc. Trieda : Polypodiopsida . praslička obrovská. V chumáči výtrusov sú blízko seba spóry.

sórusov (kôpok výtrusníc) je dôležitým taxonomickým znakom papradí. B . A . vratička).nezelený. Sporofyly ale nie sú zoskupené do výtrusných klasov.prierez sórusom. menej často podzemný. B usporiadnie sórusov  Obr. ktorá nesie výtrusnice a vyživovaciu. 42: Prvorast papradí (slezinník)  Listovú čepeľ majú rozdelenú na tzv. ako u plavúňov a okrem toho. Ich čepeľ môže byť jednoduchá.sporofyloch (perovník pštrosí). 41: Špirálovitá (circinátna) vernácia  Obr. že pokožkové bunky obsahujú chloroplasty. ale listy má jemnejšie delené a sórusy sú podlhovasté až podkovovité. Prevažná väčšina druhov má trofosporofyly. nedelená alebo delená. Prvorast je veľmi rozdielne vyvinutý. teda dva typy listov . hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum) má list nedelený s celistvým okrajom. Papradka samičia (Athyrium filixfemina) sa podobá na papraď samčiu. salvinia). Dorastá liste.marsilea. 43: Sórusy.5 m . hľuzovitý a saprofytický . Listy . 38 .Veľmi rozmanitá a druhovo bohatá trieda papraďorastov. výtrusnice sú do výšky 1. 44: A . väčšinou premenená na podzemok. Zvláštnosťou je.trofofyly vyrastajú v tvare lievika. Tvar.trofofyly i sporofyly. resp. zelený. Rastie najmä v bukových lesoch.kôpky druhy a cudzokrajné. Je liečivou rastlinou. kryté plachtičkou (indusium) v strede ktorého sa nachádzajú sporofyly. niekedy pestovaná v záhradkách. Vratička mesiačikovitá (Botrychium lunaria) má perovito zložené obe časti listu.  Do tejto skupiny patrí väčšina našich najznámejších papradí. Papraď samčia (Dryopteris filix. lupeňovitého tvaru. Výtrusnice sa u papradí nachádzajú priamo na listoch a to na ich spodnej strane alebo na okraji. niektorým zástupcom sa vytvárajú výtrusy len na jednej polovici čepele listu (napr. Stonka býva krátka. Praktický význam majú Obr. najmä na východnom Slovensku. Odvar z podzemkov sa používa proti črevným parazitom. Obr. plodnú časť. z ktorého vyrastajú veľké listy makrofylného pôvodu. vodných papradí . Mladé listy sú špirálovite zvinuté (circinátna vernácia) s otvorenou žilnatinou. druhotne nehrubnúca. sterilnú časť. výtrusníc sú rohlíčkovitého tvaru ktoré sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. Na rube listov má sórusy okrúhleho tvaru. ale najčastejšie viacnásobne perovito zložená. Obe rastliny rastú na horských lúkach a patria medzi vzácne druhy.umiestnenie sórusov na struthiopteris) je jednou z našich najväčších papradí. že nebývajú zelené.mas) rastie v tienistých lesoch.papraď samčia (Dryopteris filix-mas). 45: Papradka samičia najmä niektoré liečivé (Athyrium filix-femina) . Je to vzácna a chránená papraď. sú len málo odlišné od trofofylov. ktorá je zelená. Paprade sú byliny (v trópoch aj dreviny). Perovník pštrosí (Matteuccia Obr. Rastie v pobrežných porastoch potokov. alebo na celkom osobitných listoch . Takéto druhy majú heterofýliu. Častejšie býva nadzemný. veľkosť a umiestnenie výtrusníc. Prevažná časť papradí je izospórická (okrem tzv.

Obr. ktoré splývajú na vodnej hladine. 48: Salvínia plávajúca (Salvinia natans) rastlinou trópov. že podzemok je škrobnatý a môže sa používať na výrobu škrobu alebo kŕmenie ošípaných. V našej flóre je zastúpený jediný druh . Slezinník hniezdový (A. kde sa udrží vlaha. Gametofyt je redukovaný. Jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium) je chránenou papraďou s nedelenými listami a čiarkovitými sórusmi. 47: Parohovec obyčajný (Plathycerium alcicorne) 39 . ale vyvíja sa vyklíčením výtrusov priamo v sporangiách. Rastie takmer po celom svete. Z ďalších bytových papradí sú známe nefrolepka vznešená (Nephrolepis exaltata)a parohovec obyčajný (Platycerium alcicorne). plazivý podzemok. tretí sa premenil na niťovité úkrojky . Sú jednoročné na vode plávajúce (natantné) a čiastočne bezkoreňové rastliny. netvorí už samostatnú fázu rodozmeny.Najmohutnejšou našou papraďou (až 2 m) je orličník obyčajný (Pteridium aquilinum). známou u nás ako bytová okrasná rastlina. Napr. sa vzácne vyskytuje v stojatých vodách našich nížin. Tiež druhy rodu slezinník (Asplenium) sú drobné paprade skalných štrbín. 46: Perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris) Obr. sladič obyčajný (Polypodium vulgare). Naša marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia) má dlhý. výtrusných plôdikov . Veľa druhov papradí rastie v štrbinách skál. Kôpky výtrusníc má umiestnené na okraji podvinutých lístkov. Listy sú malé. Mikro i megasporangiá sú zoskupené do sórusov na báze listov.sporokarpov. Tento chránený a ohrozený druh. z ktorých dva sú plávajúce. z ktorého vyrastajú adventívne korene a dlhostopkaté štvorpočetné listy. Sú heterospórické a majú rozlíšené sórusy na mikro a megasórusy. tzv. Marsileotvaré sú heterospórické. oválne s konduplikatívnou vernáciou (listy zložené podľa hlavnej žily). ktorý je liečivou rastlinou pre obsah glykozidov v podzemku. Marsilea štvorlistá rastie vzácne v plytkých stojatých vodách nížin.salvínia plávajúca (Salvinia natans).rizofylum a preberal funkciu chýbajúceho koreňa. Vzhľadom k adaptáciám na vodné prostredie sa značne odlišujú od ostatných papradí. Má listy na stonke v trojpočetných praslenoch.   Sú to vodné paprade.nidus ) je naopak mohutnou Obr. Má preto sladkastú chuť.  Paprade rastúce v stojatých vodách. Zaujímavosťou je.

ktoré majú túto vlastnosť sa nazývajú nahosemennými rastlinami (vajíčka po oplodnení sa menia na semená !). zriedkavejšie sympodiálnym rozkonárením stonky. Vývoj orgánov s výtrusnicami na makrofyloch je viazaný na pravé listy (syntelómy). ktoré majú dve alebo niekoľko vzájomne nezrastených mikrospórangií (peľové komôrky) s veľkým počtom mikrospór (peľové zrná) a megasporangiofory s terminálnymi vajíčkami s jedným vajíčkovým obalom. Pododdelenie : Gymnospermatophytina ( Gymnospermae ) . ktoré v sekundárnom dreve majú len tracheidy s dvorčekovitými stenčeninami. čo je dôležité pre systematiku nahosemenných rastlín. rozoznávame teda mikrosporangiofory (tyčinky). Vývoj reprodukčných orgánov prebiehal 2 smermi.tisy 5. Trieda : Pinopsida . ktoré nazývame výtrusnými listami.4. Oddelenie : Spermatophyta . tis.chvojníky 4.nahosemenné 1. Listy makrofylového typu sú pri druhoch na nižšom vývojovom stupni ešte papraďového vejárového typu (cykas) a majú špirálovitú vernáciu. kruhovito usporiadané a vytvárajú kambiálny kruh. Vajíčka nie sú chránené (obalené) listovými časťami . Trieda : Ephedropsida . Kolaterálne cievne zväzky sú otvorené. ktorým nahosemenné rastliny druhotne hrubnú. útvaroch stonkového pôvodu. V pletivách orgánov sú živicové alebo slizové kanáliky. na ktorých vznikajú na okraji (marginálne) alebo na ich čepeli (laminálne) sporangiá. Nahosemenné rastliny na listoch majú dvojaké prieduchy a to haplocheilické alebo syndetocheilické.rastliny semenné 1. sekvojovec) alebo dvojdomé (ginko.ihličnany Nahosemenné rastliny sú dreviny (stromy a kry) s monopodiálnym. Dnešné nahosemenné rastliny sú jednodomé (borovica. borievka). Obr. megasporofyly tvoria jednoduchú alebo zloženú šišku (megastrobil).Trieda : Cycadopsida .sú holé (nahé). 49: Metagenéza nahosemenných rastlín ( Pinus silvestris) 40 . Tyčinky sú mikrosporofyly a plodolisty (semenné listy) megasporofyly. Tyčinky tvoria jednoduchú šišku (mikrostrobil) a samičie megasporangiofory. preto všetky druhy rastlín. Pri mikrofylovom type sú listy ihlicového (borovica) alebo šupinovitého tvaru (tuja).cykasy 2. Trieda : Taxopsida . samčie a samičie výtrusnice (mikrosporangiá a megasporangiá) sa tvoria na sporangioforoch. resp. Samostatne a nezávisle od listov.ginká 3. Väčšina druhov má vždyzelené listy (sempervirenty) mikrofylového alebo makrofylového pôvodu. kým listy druhov na vyššom vývojovom stupni sú nedelené a nemajú špirálovú vernáciu (gnetum). sporofylmi. Trieda : Ginkgopsida .

Preparované listy cykasu japonského sa používajú na aranžovanie pod menom „palmové listy“.dozreté semená a vajíčka) závitnicovito postavenými veľkými kožovitými perovito zloženými. Najrozšírenejšie sú cykas japonský (Cycas revoluta) z Japonska a cykas indický (C. Sú ploché a na dolnom okraji je napr.cykasy Sú najstaršou fylogenetickou skupinou semenných rastlín. Vznikli na konci prvohôr (karbón) približne pred 250 mil. okolo ktorého sú kolaterálne cievne zväzky a kambiálny kruh. vajíčkom : a-mikropyla. rokmi a rozšírili sa po celej súši (veľa rodov).ginká Táto vývojová skupina je monotypická. lebo je vždy zakončená šiškou mikrosporofylov. Cykasy majú v kmeni mohutný stržeň. ktorým kmeň druhotne hrubne. ktoré sa dožili súčasnosti. Niektoré vo vrchnej kriede vyhynuli a iné prežili až doteraz. Vajíčka sú pokryté 3 obalmi. Zamia. Stonka samčích rastlín je sympódium. b-integument. Trieda : Cycadopsida . B-schematický prierez slizové kanáliky. V peľovom vrecúšku neskôr vznikajú 2 až 3 mm veľké obrvené spermatozoidy. 2. 51: Megasporofyl (cykas (Macrozamia až 20 m vysoká) so japonský . ktoré na rube majú veľa mikrosporangií. Bowenia). Na bezlistnej časti kmeňa sú podobne v závitnici usporiadané stopy po opadnutých listoch. Sú dvojdomé. tvoriacimi na vrchole kmeňa chochol listov. ktorú reprezentuje len jeden recentný druh ginko 41 . Cykasy sa vyznačujú striedaním asimilačných listov a megasporofylov na vrchole kmeňa. iné sa rozvinuli v druhohorách alebo až v treťohorách. používané ako múka. pri druhu cykas japonský až 10 vajíčok. 1. Listy majú špirálovitú vernáciu tak ako paprade. Ceratozamia. ságo. 50: Semenné paprade (Liginodendropsida) : A-semeno obklopené receptákulom so žliazkami.circinalis) z Indie. C-dospelý sporofyt počtu mikrosporofylov (tyčiniek). Na rastovom vrchole vyrastajú namiesto asimilačných listov v hustej závitnici nad asimilačnými listami. Cycas. Plodom je semenná kôstkovica (nepravý plod). ktorá sa vytláča mikropylou ako opeľovacia čiže polinačná kvapka. Vnútri je mnohobunkový nucelus (megaspórangium) a mnohobunkový samičí prvorast (megaprotálium) s niekoľkými archegóniami. Samičie výtrusné listy (megasporofyly) sú premenené listy. Obidva druhy sa často pestujú v skleníkoch ako ozdobné rastliny. Niektoré druhy majú v stržni veľa škrobu a vymýva sa z neho tzv. ale u niektorých druhov iba 2 (cykas indický). Vo všetkých častiach rastliny majú rozkonárené Obr.Nahosemenné rastliny sa vyvinuli zo semenných papradí a dosiahli vrchol svojho vývoja už v karbóne a v perme. Pod peľovým vchodom je klíčna komôrka naplnená tekutinou. vnútri archegónia je jedna veľká (až 6 mm v priemere) vajcová bunka (oosféra). vývojove zodpovedajúcich kôpkam výtrusníc (sórusom) papradí. z ktorých jeden oplodní vajcovú bunku archegónia. niekedy až 3 m dlhými listami. Triedu cykasov tvoria druhy drevín s krátkym alebo s vysokým kmeňom Obr. ale dnes žije len 9 rodov (napr. c-receptakulum Samčie šišky sú zložené z veľkého (kupula). preto stonka samičích rastlín je monopódium (rastový vrchol nezastaví svoju činnosť). Trieda : Ginkgopsida .

guľatá semenná kôstkovica. než zanikli archegóniá. veľkosti čerešne so sladkastou chuťou na dlhej stopke. Prirodzené porasty ginka sa našli v severozápadnej časti Číny (Sečuan) a z Číny ho už v stredoveku preniesli do Japonska. rastúcimi v Strednej Amerike. podobná žilnatine listov papraďorastov (syntelóm). Vývin zárodku sa zakončuje po opadnutí plodu. Sú vetroopelivé. Viacerí taxonómovia ich zaraďujú do priamej vývojovej príbuznosti s triedou Gnetopsida a Welwitschiopsida. Vznikli na začiatku treťohôr asi pred 45 mil. ale prevažne od Strednej Ázie až po Stredomorie a ojedinele aj v Strednej Európe. ale obsahujú alkaloid efedrín. svojím vzhľadom podobné jahňadovitému klasu. Sú to malé metlovité kry so zelenými konárikmi a nepatrnými krížmo protistojnými šupinkovitými listami (podobné prasličkám). Na samičom strome vyrastajú v pazuche listov na brachyblaste redukované samičie šištice (megastrobily) na dlhých stopkách . ale niektoré druhy sú hmyzoopelivé. na konci s 2 terminálnymi vajíčkami. v ktorej došlo skôr k dvojitému oplodneniu.chvojníky Z fylogenetického hľadiska je to najmladšia skupina nahosemenných rastlín. vyrastajúcimi na tohoročných dlhých výhonkoch (makroblastoch) jednotlivo alebo sú nakopené na krátkych a hrubých brachyblastoch. Plodom (nepravým) je žltá. Preto ich niektorí systematici zadeľujú aj ku krytosemenným rastlinám. Považuje sa tam za posvätnú rastlinu a všade sa pestuje okolo chrámov.megasporangioforoch. Plodom je nepravá červená semenná bobuľa. Samičie šištice začínajú niekoľkými pármi listeňov a medzi najvrchnejšími je jedno alebo dve terminálne vajíčka. Na svojom vretene majú v závitnici mikrosporangiofory (tyčinky). rokmi. dvorčekové tracheidy) však poukazuje na príbuznosť s nahosemennými rastlinami. Ginko dvojlaločné rástlo po celej Euroázii od kriedy až po ľadovú dobu. Od 18. 3. Na samčom strome v pazuchách listov brachyblastov vyrastajú samčie šištice (mikrostrobily). Ázie. Väčšina znakov (nekryté vajíčka. Opelenie nastane vetrom a oplodňovací proces pomocou spermatozoidov až po niekoľkých mesiacoch. Trieda : Ephedropsida . ktorá ho napokon zatlačila do juhových. 42 . Pre chvojníky je charakteristické primitívne dvojité oplodnenie. Žilnatina listov je vidlicovitá a otvorená. Z dvoch vajíčok na spoločnej stopke sa vyvinie len jedna semenná kôstkovica. 52: Ginko dvojlaločné : A-brachyblast s mikrostrobilmi. Samčia šištica pozostáva z listeňov 2-8 zrastených mikrosporangií. zriedkavejšie jednodomé. Do tejto triedy patrí len jeden rad (Ephedrales) s jedinou čeľaďou (Ephedraceae) a s jedným rodom chvojník (Ephedra) asi so 40 druhmi. Severná hranica areálu chvojníka dvojklasého (Ephedra distachya) je na Slovensku pri obci Štúrovo.dvojlaločné (Ginkgo biloba). rokov) a v treťohorách zasa väčšinou vyhynuli. Obr. storočia sa často pestuje ako zvláštnosť aj v parkoch po celej zemeguli. Je to dvojdomý rozkonárený strom s význačnými dvojlaločnými opadavými listami. ktoré tvoria zväzočky. Sú dvojdomé. Prvé ginká sa objavili na našej Zemi v dobe permskej (210 mil. B-brachyblast s vajíčkami Chvojníky sú zaujímavou skupinou. V pletivách nemajú nijaké živicové kanáliky.

končisté.araukáriovité 2. Tis obsahuje vo svojich pletivách prudko jedovatý alkaloid . ktoré sa po oplodnení mení na semeno obalené čiastočne dužinatým mieškom (arilus) a vytvára nepravý plod . Jedine červený miešok nie je jedovatý a požierajú ho vtáky.tisy Zástupcovia tejto triedy predstavujú samostatnú vývojovú skupinu nahosemenných rastlín.baccata a T.semenná bobuľa (spermobacca). Tis obyčajný je rozšírený po celej Európe. Trieda : Taxopsida . Najdôležitejším rozlišovacím znakom pre triedu tisov je terminálny telóm s jedným vajíčkom ponoreným čiastočne v kupule a neprítomnosť živicových kanálikov v dreve a listoch. V Európe je domáci len tis obyčajný (Taxus baccata). x media). vyrastajúceho naspodku konárikov.cuspidata. patis (Cephalotaxus).borovicovité 3.epimácium). pôsobiaci ochrnutie dýchacieho centra. Čeľaď : Araucariaceae . Megastrobil tvorí len jedno vajíčko. Vo východnej časti areálu rodu rastie tis japonský (T. Je obľúbenou drevinou našich parkov. V strednej Európe je však takmer na vyhynutie. Rastie veľmi pomaly.čím prispievajú k rozmnožovaniu tisu. Tisy sú dvojdomé vždyzelené kry a stromy s ihlicovitými listami dvojradovo usporiadané na výhonkoch (konárikoch). Samičie šišky pozostávajú len z jediného terminálneho vajíčka. 5. Samčie šišky vznikajú naspodku minuloročných konárikov a majú štítkovité mikrospórangiofory. V parkoch sa často pestuje tis prostredný (T. používané v rezbárstve a pri výrobe lukov.tisovcovité 43 . Trieda : Pinopsida (Coniferopsida) . s habitusom nízkeho stromu alebo kra. má veľmi tvrdé a pružné drevo. Má ploché. lebo dobre znáša strihanie a znečistený vzduch miest.4.ihličnany 1. ktorý je hybridom T. na rube svetlejšie striedavé ihlice. ktorý len čiastočne kryje semeno a nezrastá s ním. Triedu Taxopsida v súčasnosti reprezentujú dva rody: tis (Taxus). Druhy tisu sú rozšírené cirkumpolárne. ktoré sa oddelili od triedy ihličnanov už začiatkom druhohôr (trias). Čeľaď : Pinaceae . Semenná bobuľa má neúplný miešok (arilus . Samčie pohlavné orgány (tyčinky) sú usporiadané v málopočetných šišticiach (5-10).canadensis). na líci tmavozelené.cuspidata) a v Amerike tis kanadský (T. Čeľaď : Taxodiaceae .taxín. na konárikoch hrebeňovito rozložené. v Ázii až po Amur a v Afrike v pohorí Atlas.

i . l . na ktorých vyrastajú listy (smrekovec.cyprusovité Trieda ihličnanov predstavuje dnes počtom druhov a významom najdôležitejšiu triedu nahosemenných rastlín. brachyblasty.b .smrek.Obr. tuja). zriedka sympodiálne (tisovec) rozkonáruje. c.šišky ihličnanov. Čeľaď : Cupressaceae .smrekovec. Anatomická stavba listov je význačne xeromorfná. s jednou žilou. kde vyklíčia. Vznik a vývoj ihličnanov datujeme od karbónu (250 mil. Listy majú určitý počet živicových kanálikov. Peľové zrná sa zachytia elektrostaticky v polinačnej kvapke mikropyle. Drevnatá stonka druhotne hrubne a v pletivách sú živicové kanáliky. prevažne stromy. Niekedy na konároch sú bočné konáriky veľmi skrátené a vznikajú tzv. ch. ihlicovité alebo šupinovité. Samičia šiška (megastrobil) má na vretene šišky niekoľko podporných listeňov postavených striedavo.borovica vejmutovka (Pinus strobus).vegetácii našej planéty. Ihličnany sú vetroopelivé. čiarkovité. Po oplodňovacom procese sa vajíčka premieňajú na semená. Živicové kanáliky sú len v kôre.jedľa (Abies). Čeľaď : Araucariaceae . rokov) a najväčší rozvoj dosiahli v druhohorách. Ich postavenie na stonke je striedavé alebo protistojné. céder. o . semenné šupiny vyschnú a tvoria lietacie zariadenie (krídelko) .araukáriovité Do čeľade araukáriovitých patria mohutné stromy s pravidelným. zriedkavejšie sú širšie. borovica).borovica lesná (Pinus sylvestris). Ihličnany majú jednopohlavné šišky.f borovica. alebo dužinatejú (borievka obyčajná). jedľa. zdanlivo praslenovitým rozkonárovaním stonky.h . zriedkavejšie kry. p . celkove asi 50 rodov a 600 druhov. j semeno obalené mieškom. . s hrubou pokožkou a s hrubou kutikulou. ktorých stonka sa takmer výlučne monopodiálne. ch . Súčasne vreteno a podporné šupiny šištíc drevnatejú (borovica. e.i . g. Teraz sú rozšírené na všetkých kontinentoch. l až r .obligátna anemochória. m . r smrekovec (Larix) 4. ktorá má aj veľký význam v rastlinnom kryte . Ihličnany sú dreviny. k .d. peľové zrná majú vzduchové mechúriky pre nadľahčovanie a vzdušný prenos.tyčinkový konárik s 3 kvetmi.tis.plodný konárik s 2 semenami. a.kosodrevina. 44 . Listy ihličnanov sú malé (mikrofyly). v pazuche ktorých sú megasporofyly (semenné šupiny) na báze s 2 vajíčkami. Mikrosporangiofory (tyčinky) tvoria (samčie šišky) mikrostrobily a na báze šišky sú obalené šupinami. zriedkavejšie praslenovité (borievka obyčajná). Prieduchy sú hlboko ponorené do pokožky a okolo nich na kutikule sa vylučuje vosk (na rube listov).jedľa. n . 53: Nahosemenné (Gymnospermae): a až h .smrek (Picea). rozložených okolo listovej žily.prierez semenom a mieškom.semená a klíčiace rastliny. sú jednodomé (borovica) alebo dvojdomé (borievka). V kmeni je veľký stržeň (starý vývojový znak). Niektorým druhom semenná šupina abortuje (borovica limbová).

Listy sú striedavé a sú buď široké a ploché, kopijovité až vajcovité s mnohými rovnobežnými žilami (damarovník), alebo sú úzke, ihlicovité až šidlovité s jednou žilou (araukária). Sú to dvojdomé rastliny. Samčie šišky sú veľké a pozostávajú z veľmi početných mikrosporangioforov (tyčiniek). Samičie šišky sa vyznačujú tým, že vznikli zrastením podporného listeňa so semennou šupinou, ktorá niekedy je vyvinutá na vrchnej strane šupín ako ligulárna šupina. Na každej šupine je jedno obrátené vajíčko. Dozreté šišky sú veľké, drevnaté a rozpadavé. Recentné araukáriovité s 2 rodmi a 35 druhmi rastú na južnej pologuli (Amerika, Austrália, N. Zéland). Pravidelným rastom, podobným našim smrekom je araukária štíhla (Araucaria excelsa), pochádzajúca z Norfolkských ostrovov. U nás sa často pestuje pre svoje pravidelné rozkonárovanie ako známa "izbová jedlička". Vo svojej vlasti, ako aj príbuzný druh araukária brazílska (A.brasiliana) poskytuje výborné drevo na stavbu lodí. Araukária čílska (Araucaria araucana) rastie v juž. Chile, má kmeň až 60 m vysoký, jej semená a šištice predtým boli hlavnou potravou tamojších indiánov (Araukáni). Druhy rodu damarovník (Agathis) sa vyznačujú plodnými lupeňovitými listami a veľkým množstvom živice v kôre. Najznámejším druhom je damarovník južný (Agathis australis) z Nového Zélandu, ktorý okrem výborného dreva na stavbu lodí poskytuje dôležitý kopálový lak (Kauri-Kopal), ktorý sa podobá jantáru. Čeľaď : Pinaceae - borovicovité Zástupcovia čeľade sú prevažne stromy, zriedkavejšie kry severnej pologule. Kmeň sa rozkonáruje monopodiálne a bočné konáre sa zakladajú tesne pod rastovým vrcholom, takže konáre stoja v zdanlivých praslenoch. Podľa ich počtu možno zistiť vek mladších stromov. Korene sa vyznačujú mykorízou. Listy sú ihlicovitého tvaru a sú postavené v závitnici. Vyrastajú na dlhých výhonkoch - na makroblastoch, alebo na krátkych brachyblastoch (smrekovec, borovica) a prisadajú na konárik vankúšikmi napr. na smreku, preto jeho konáriky sú po opadaní listov drsné, alebo bez vankúšikov, ako je to na jedli a preto sú jej konáriky po opadaní listov hladké. Väčšinou sú vždyzelené a na rastline vytrvávajú asi 4-12 rokov, zriedkavejšie sú listy mäkké a opadavé (smrekovec). Borovicovité sú jednodomé. Samčie šištice majú vzhľad jahňady a na svojej báze sú obalené šupinami. Peľové zrná majú 2 vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z listeňov postavených v závitnici a semenných šupín, s dvoma obrátenými vajíčkami. Podporné listene (šupiny) neskôr zdrevnatejú vo

Obr. 54: Nahosemenné (Gymnospermae): a až e - anatómia listov ihličnanov (vpravo vrchná, vľavo spodná

strana); a - smrek (Picea), b - borovica lesná (Pinus sylvestris), c - okraj listu borovice čiernej (P.nigra), jedľa biela (Abies alba), e - tis (Taxus); f až j - semenné šupiny šišiek ihličnanov; f,g - smrek (brušná a chrbtová strana), h - borovica čierna, ch - smrekovec (Larix), i,j - jedľa (brušná a chrbtová strana), k - nepravá bobuľa borievky obyčajnej (Juniperus communis) a jej priečny prierez

45

vzpriamené alebo visiace šišky (conus). Semená majú zvyčajne jedno jednostranné krídlo, slúžiace na rozširovanie. V semene je embryo s 3 alebo viacerými klíčnymi listami. Nominátnym rodom čeľade je borovica (Pinus). Ihlice niektorých druhov vyrastajú na brachyblaste v počte 2 a 3 (podrod Diploxylon) a u iných s 5 ihlicami (podrod Haploxylon). Pre druhy podrodu Diploxylon sú charakteristické kuželovito-vajcovité šišky s výrazným štítkom na drevnatej šupine. Na Slovensku z tejto skupiny autochtónne (pôvodne) rastie borovica lesná (Pinus sylvestris) a borovica horská - kosodrevina (P.mugo), ktorá v Karpatoch rastie v nadmorskej výške 1400-1800 m. Na rašeliniskách (vrchoviskách) sa vyskytuje borovica bahenná (P. x rhaetica = P. rotundata) ako kríženec predchádzajúcich druhov. V lesoch sa vysádza borovica čierna (P.nigra subsp. austriaca). V parkoch sa často vyskytuje borovica ťažká (P.ponderosa) a borovica Banksova (P.banksiana). Z borovíc s 5 ihlicami (v ihliciach je jednoduchý cievny zväzok) sú zaujímavé tieto druhy: U nás domáca borovica limbová (Pinus cembra), stromovitého habitusu, rastie na hranici smrekového a kosodrevinného pásma. Hnedé šišky opadávajú neotvorené a bezkrídle semená sú jedlé ako tzv. "limbové oriešky". Rastie vo východných Alpách a Karpatoch. Podobná borovica sibírska (P.sibirica) rastie na Sibíri. Borovica hladká (b.Wejmouthova-vejmutovka - Pinus strobus) pochádza zo Severnej Ameriky. Má 6-12 cm dlhé mäkké ihlice, kôra je hladká. Má dlhé šišky s tenkými drevnatými podpornými šupinami. Borovica štíhla (P.excelsa) pochádza z Himalájí, podobá sa predošlému druhu, ale má dlhšie ihlice a väčšie šišky. Tieto druhy sú často vysádzané v našich parkoch ako solitérne stromy. Rod jedľa (Abies) má na Slovensku len druh jedľu bielu (A.alba), ktorý je významný lesotvorný druh, rastie v zmiešaných lesoch s bukom - jedľobučiny. V Európe rastie ešte jedľa španielska (A.pinsapo), jedľa grécka (A.cephalonica) a jedľa cára Borisa (A.borisii-regis). V parkoch je častá jedľa srienistá (A.concolor) zo Sev. Ameriky. V Európe je významným lesotvorným druhom smrek obyčajný (Picea abies). V parkoch sa vysádza severoamerický smrek pichľavý (P.pungens) so striebristými ihlicami, ktoré bolestivo bodajú. Dekoratívny úzko ihlancovitý až stĺpkovitý habitus má smrek omorikový (P.omorica), ktorý je endemický balkánsky druh, nazývaný dendrológmi ako smrek Pančičov. Veľmi dekoratívne stromy so zväzočkami neopadavých ihlíc na brachyblaste vytvárajú druhy rodu céder (Cedrus). Céder libanonský (C.libani) rastie prirodzene v Malej Ázii (najviac v Turecku), céder atlaský (C.atlantica) rastie na severozápade Afriky v horských oblastiach. Céder himalájsky (C.deodara) je vysokohorský druh pohoria Himaláje. Všetky druhy sú u nás vysádzané v parkoch. Duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii) pochádza zo Sev. Ameriky a na Slovensku sa často vysádza v parkoch a lesoch, nakoľko je rýchlorastúci druh. Jej šišky sú charakteristické podpornými šupinami, ktoré sú dlhšie ako semenné šupiny a vyčnievajú zo šišky. Jediný opadavý ihličnan u nás je smrekovec opadavý (Larix decidua), ktorá má zväzoček ihlíc na trvácich brachyblastoch. Poskytuje veľmi kvalitné drevo - "červený smrek". Čeľaď : Taxodiaceae - tisovcovité Tisovcovité sú zvyčajne vysoké stromy, často obrovských rozmerov a dlhého veku. Majú ihlicovité alebo šupinovité listy, takmer vždy striedavého postavenia (okrem rodu metasekvoja). Sú jednodomé. Samčie šišky sa skladajú z tyčiniek s peľovými zrnami bez vzdušných mechúrikov. Samičie šišky sa vyznačujú nedokonalým zrastením podporných šupín so semennou šupinou. Semenné šupiny neskôr zdrevnatejú, semená sú bez krídla alebo majú len úzku obrubu. Do čeľade patrí 8 rodov so špecifickými znakmi a bez bližších príbuzenských vzťahov. Predstavujú reliktné druhy s pomerne malým areálom a malým počtom druhov. Rastú prevažne vo vých. Ázii a v Sev. Amerike a ani jeden ich zástupca nie je v Európe pôvodný. Tisovec dvojradový (Taxodium distichum) tvorí lesy v močaristých krajoch na juhovýchode Sev. Ameriky. Význačný je plochými svetlozelenými listami v dvoch radoch na konárikoch, ktoré v zime v celosti opadávajú. Má kolovité dýchacie korene - pneumatofory, ktorými prevetráva koreňový systém. Sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens) rastie vo vlhkých lesoch a na brehoch riek v Kalifornii a dorastá do výšky až 110 m. Jej príbuzným druhom je sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), ktorý rastie na svahoch Sierry Nevady v Kalifornii. Hrúbka jeho kmeňa dosahuje až 12 m a výška vyše 100 m. Recentný vek niektorých jedincov sa odhaduje až na 4000 rokov. Obidva druhy sú na svojich pôvodných náleziskách v Sev. Amerike prísne chránené. Žili v treťohorách aj v Európe a zúčastnili sa na tvorbe hnedého uhlia. Dnes sa obidva druhy s obľubou sadia v parkoch ako ozdobné stromy. Zaujímavý druh metasekvoja dvojradová (Metasequoia glyptostroboides) je zo strednej Číny. Je to jediná recentná rastlina, ktorá sa skôr poznala ako fosílna z obdobia druhohôr. Kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica) je domácim druhom (stromom) v Japonsku. Kuninghamia čínska (Cunninghamia lanceolata) pochádza z vých. Ázie, má tmavozelené a tvrdé ihlice s pichľavým vrcholom. Dáždnikovec japonský
46

(Sciadopitys verticillata) rastie v južnom Japonsku. Je to dvojdomý, až 50 m vysoký strom, s takmer v praslene postavenými brachyblastami s jedným listom. Všetky uvedené druhy sú introdukované na Slovensku a zriedkavo sú vysádzané v parkoch. Čeľaď : Cupressaceae - cyprusovité Sú to mohutné vždyzelené stromy až plazivé kríčky. Listy majú ihlicovité alebo šupinovité a to krížmo protistojné alebo v trojpočetných praslenoch. Rastliny sú jednodomé alebo dvojdomé. Samčie šišky sú malé a väčšinou jednotlivo na vrchole krátkych konárikov. Pozostávajú zo štítkovitých mikrosporangioforov (tyčiniek). Peľové zrná nemajú vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z niekoľkých krížmo protistojných semenných šupín s 1 alebo viacerými priamymi vajíčkami. Semenné šupiny buď zdrevnatejú, čím vznikne šiška (tuja), alebo zdužnatejú a zrastajú, čím vznikne šišková bobuľa - galbulus (borievka). Semená sú bez krídiel. Často pestovaným rodom je tuja (Thuja), s krížmo protistojnými šupinovitými listami. V parkoch a na cintorínoch sa vysádza tuja západná (Thuja occidentalis). Je to až 20 m vysoký strom. Úzku kužeľovitú až stĺpovitú korunu má odroda vyšľachtená na Slovensku T. occidentalis cv. Malonyana. Rozotreté listy príjemne voňajú. Pochádza zo Sev. Ameriky podobne ako tuja riasnatá (T.plicata). Je to až 70 m vysoký strom. Jej listy sú na rube bielo škvrnité. Príbuzným druhom je tuja východná (T.orientalis), až 10 m vysoký strom pochádzajúci z východnej Ázie. Rozotreté listy nepríjemne zapáchajú a sú jedovaté. Tujovka japonská (Thujopsis dolabrata) pochádza z Japonska. Na vodorovne odstávajúcich konárikoch má široké, na líci lesklozelené a na rube biele, šupinovité listy. Z Kalifornie pochádza libocéder zbiehavý (Libocedrus decurrens) so stlačenými hranatými konárikmi a ostrými listami. Je dekoratívny až 20 m vysoký strom, na ekologické podmienky prostredia nenáročný. Z rodu cyprus (Cupressus) najznámejší je cyprus vždyzelený (C.sempervirens). Neveľký strom s vretenovitou až ihlancovitou korunou je ozdobou Stredomoria, kde ho vysádzajú na cintorínoch a v parkoch. Jeho drevnaté šišky sú veľkosti orecha, naše podnebie neznáša (mráz poškodzuje listy). V parkoch sa často vysádzajú druhy rodu cypruštek (Chamaecyparis) a to severoamerický cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana) a cypruštek hrachonosný (Ch.pisifera), okrasný strom pochádzajúci z Japonska. Vyznačuje sa vodorovnými konárikmi a malými šiškami. Tieto druhy sú veľmi variabilné, čo sa využíva na selekciu rôznych odrôd. V okrasnom záhradníctve je známy Cupressocyparis x leylandii, ktorý vznikol krížením druhov rodu Cupressus a Chamaecyparis. Najväčším rodom čeľade je borievka (Juniperus), do ktorého patrí viac než 20 druhov. Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú 3 druhy. Borievka obyčajná (Juniperus communis) je hojne rozšírená od nížinného vegetačného stupňa až po horský, najmä na opustených pasienkoch. Má trojpočetné tuhé ihlice a dužinaté šišky so silicovými (schizogénnymi) nádržkami. Borievka sibírska (J.sibirica) rastie na Slovensku len v oblasti hornej hranice lesa. Borievka kláštorná (netatová) (J.sabina) rastie len na severe Slovenska v pohorí Pieniny, celá rastlina je veľmi jedovatá.

47

2. Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) - krytosemenné rastliny

Obr. 55: Cyprusovité (Cupressaceae): 1a - borievka kláštorná (Juniperus sabina) konárik s ihlicovými listami,

1b - detail konárika s ihlicovými listami, 1c - konárik so šupinovitými listami, 1d - detail konárika so šupinovitými listami; 2a - borievka viržínska (Juniperus virginiana) konárik, 2b - detail konárika; 3a - borievka obyčajná (Juniperus communis var. communis) konárik s plodmi, 3b - ihlica; 4a - borievka sibírska (Juniperus sibirica) konárik, 4b - ihlice zo spodnej a vrchnek strany; 5a - cypruštek Lavsonov (Chamaecyparis lawsoniana) konárik so šiškami, 5b - detail konárika; 6a - cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa) konárik, 6b - detail konárika, 6c šišky; 7a - cypruštek nutkanský (Chamaecyparis nootkatensis) konárik, 7b - detail konárika, 7c - šišky; 8a chvojník dvojklasý (Ephedra distachya) habitus, 8b - samičí kvet, 8c - samčí kvet

1. Trieda : Magnoliopsida - magnóliokveté

48

Bylinný charakter niektorých krytosemenných Obr. Ich evolúcia súvisí s dokonalým prispôsobením sa sporofytu suchozemskému životu.krytosemenné. s čím súvisí väčšia redukcia gametofytu. alebo uzavreté a v stonke rozptýlené (ataktostéla) . alebo hlavný koreň zakrpatie alebo zanikne a jeho úlohu preberú adventívne korene (homorízia). Stonka sa rozkonáruje sympodiálne. a to otvorené a usporiadané do kruhu (eustéla) . S týmto javom súvisí aj ich pomenovanie . Z korienka embrya sa vyvinie dobre vyvinutý hlavný koreň s bočnými koreňmi (alorízia). že ich plodolisty svojimi okrajmi zrastajú a vytvárajú dutý semenník. Medzi krytosemenné rastliny patria dreviny a byliny. Dokonalé embryo je dobre chránené v semene a v oplodí. 56: Metagenéza u krytosemenných rastlín rastlín je druhotne získaným znakom a súvisí s prispôsobením sa rastlín k zhoršeným klimatickým podmienkam. Od nahosemenných rastlín líšia sa najmä tým.jednoklíčnolistové. menej monopodiálne. Okrem kolaterálnych cievnych 49 . ako pri nahosemenných rastlinách. So vznikom semenníka súvisí aj vznik pravých plodov. Trieda : Liliopsida .ľaliokveté Táto vývojová skupina rastlín je najdokonalejšou v rámci rastlinnej ríše.dvojklíčnolistové. v ktorom sú vajíčka (a po oplodnení semená) dokonalejšie chránené.2. Cievne zväzky sú prevažne kolaterálne. Viacročné rastliny s otvorenými kolaterálnymi cievnymi zväzkami druhotne hrubnú pomocou kambiálneho kruhu. zriedkavo dichotomicky.

cca 135 mil.bifaciálny list. Vo vývojove mladších čeľadiach je už časť kvetných častí usporiadaná do kruhov. Pôvodne boli kvety na rastline jednotlivé.trieda Magnoliopsida. A4+4. dá sa vždy odvodiť od čísla 5 alebo 4. čím vzniknú kvety spirocyklické (hemicyklické).zväzkov sa vyskytujú aj bikolaterálne (napr. Do triedy Magnoliopsida patrí viac než 1000 rodov s takmer 50 tisíc druhmi rozšírenými na všetkých kontinentoch a ostrovoch Zeme. A5+5. Za najpôvodnejšiu treba považovať vidlicu (dicházium) zo skupiny cymóznych súkvetí. magnólia). ale v podstate majú rovnakú morfologickú a anatomickú stavbu. Listová čepeľ je rozlíšená na líce a rub .∞. Stavba kvetu všeobecne je veľmi rozmanitá. . alebo rôzne členený a časté sú delené a zložené listy. V čeľadiach vývojovo starších nájdeme kvety s veľkým a neustáleným počtom kvetných častí. Samčí gametofyt je redukovaný na jedinú vegetatívnu bunku v peľovom zrnku. Kvet vznikol účelovou modifikáciou fylómov: kvetný obal a plodolist (ochrana pohlavných reprodukčných orgánov . Prvé skupiny krytosemenných rastlín predstavujú druhy čeľade magnóliovitých. Zárodok má 2 klíčne listy (cotyledonae). sú zriedkavé. A ∞. ľuľkovité) a koncentrické cievne zväzky (napr. Peľové zrná prejavujú veľkú tvarovú rozmanitosť u jednotlivých rodov. Ak majú kvety iný počet kvetných častí alebo iný počet kruhov. Jednoklíčnolistové rastliny fylogeneticky (aj morfologicky) nadväzujú na rad dvojklíčnolistových rastlín Nymphaeales (leknokveté) a objavili sa pred 65 mil. Listová žilnatina je sieťovitá. G ∞ 50 . G5 alebo K4. napr. Paleontologické nálezy ukazujú. často s veľkým počtom malých kvetov. ⊕. Výsledkom oplodňovacieho procesu je vznik embrya a semena v gynéceu.  Kvetný vzorec : . ale aj telómu (kvetné lôžko a čiaška). Z nej sa vyvinuli všetky ostatné typy súkvetia. Predchodcovia krytosemenných rastlín (Proangiospermae) mohli rásť už v triase v horských oblastiach tropického pásma. väčšina rastlín má cyklické kvety (všetky kvetné časti sú v kruhoch). Neskôr sa vyvinulo pazušné postavenie jednotlivých kvetov. Odtiaľto nastalo osídlenie nižšie položených miest. napr.dvojklíčnolistové Zástupcovia triedy sú dreviny alebo byliny s typicky druhotne hrubnúcou stonkou a koreňom. Napokon sa vyvinuli súkvetia. Pritom dochádza k redukcii počtu vnútorných kvetných častí pohlavných orgánov na 5 alebo na 4. Kvety sú zvyčajne päťpočetné (pentamerické) alebo štvorpočetné (tetramerické). a to perovitá alebo dlaňovitá. K5. iskerníkovité). ktoré reprezentujú dvoklíčnolistové rastliny . Predstava o pôvode krytosemenných rastlín dosiaľ nie je ujasnená. Koreňová sústava má hlavný koreň a bočné korene (alorhízia). Synonymom pre krytosemenné rastliny je názov kvitnúce rastliny. Rozvíjali sa súbežne s dvojklíčnolistovými. a samičí gametofyt je zastúpený len niekoľkobunkovým zárodočným mieškom bez typických archegónií. Kvet pôvodne podľa kvetného obalu je pravidelný a len neskoršie sa stal súmerným alebo nesúmerným. ktoré sú na kvetnom lôžku v závitnici (acyklické kvety. Kvety trojpočetné. ktorý sa premieňa na plod (fructus). niektoré v nezmenenej podobe (morfotype) sa dožili doteraz. Listový okraj je celistvý. rokov. pretože takmer každý druh má iný kvet. v podzemkoch kosatcov).megasporangia a mikrosporangia a efektívny prenos peľových zŕn). Variabilita kvetu je obrovská. že vznik krytosemenných rastlín siaha do nedávnej minulosti Zeme . Trieda : Magnoliopsida (Dicotyledonae) . Redukciou súkvetí sa môžu zase vyvinúť druhotne jednotlivé kvety. V cievnych zväzkoch v pravidelne usporiadaných kruhoch sú trachey. geneticky prísne podmienenú. Listy majú zvyčajne listovú stopku. resp. kým listová pošva a prílistky často chýbajú. pretože najvýznamnejšou časťou je kvet (flos) . ktoré sú typické pre jednoklíčnolistové rastliny. Rastlinu reprezentuje diploidný sporofyt. C4. v peľovom vrecúšku. a to terminálne na vrchole výhonku (napr. P 6 . zriedka jednožilová. Vo vrchnom triase a jure väčšina pôvodných skupín vyhynula. kým gametofyt už nie je samostatný a je len mikroskopickou súčasťou nepohlavnej sporofytickej generácie. Krytosemenné rastliny vo svojom individuálnom vývoji taktiež prekonávajú rodozmenu (metagenézu). prípadne aj na menší počet (až 1). výnimočne len vo vývojove najstarších čeľadiach (vlkovcovité).rozmnožovacie zariadenie. rokov (vrchná krieda). 1. C5. ktoré zabezpečuje generatívnu reprodukciu.

Má výrazne štvorlaločné lýrovité listy. ktorých centrum rozšírenia tvoria pohoria Indomalajzie. 51 . ovocie. Ázia a Sev. Kvety sú jednotlivé. veľké. Gyneceum je zvyčajne apokarpné z veľkého počtu semenníkov. G ∞ -1 Sú to tropické dreviny (stromy.semenník. rokov). ktoré zrastajú a chránia púčiky. B . Plodom sú bobule. Na Slovensku sa pestujú len druhy rodu magnólia a ľaliovník. ⊕. Anonovité sú veľmi starou čeľaďou a z ich Obr. alebo nažka. Poskytujú drevo.špirálovité usporiadanie pohlavných orgánov na krytosemenné rastliny. Plody tvoria šiškovité plodstvo mechúrikov alebo nažiek. Môžu byť acyklické alebo spirocyklické. A . veľké zelenkasté kvety a dlhostopkaté nažky tvoriace šiškovité plodstvo. predkov sa vyvinuli mnohé ďalšie cambellii).liliiflora) s červenými kvetmi. A 3 . ozdobný ker pochádzajúci z Číny. C 3-12. kvitnúci pred vypučaním listov. predĺženým kvetným lôžkom. Vo svojej vlasti poskytuje hodnotné drevo. Z rodu magnólia (Magnolia) je známa magnólia holá (M. ktorých heterochlamydeický kvet je v trojpočetných kruhoch. a Juž. D . ktorých peľové zrná sa našli v usadeninách jurskej doby (135 mil. často s rovnakými kališnými (K) lístkami a korunnými (C) lupienkami. V záhradách sa pestuje hybrid uvedených druhov magnólia Soulangeova (M.denudata). zvyčajne opadavými prílistkami. Vnútri semenníkov sú 2 alebo viac vajíčok. ktoré sa u niektorých druhov otvárajú ešte pred vypučaním listov. Okraje plodolistov nedokonale zrastajú. Amerika. korenie. ktoré z vývojového hľadiska stoja veľmi blízko k čeľadi magnóliovitých. Počet tyčiniek je veľký a sú v závitnici.až veľa. ľaliovník) vždyzelenými alebo opadavými listami. 57: Magnoliovité (Magnoliaceae). pravidelné. Opadavé prílistky zanechávajú na konáriku kruhovitú jazvu. má veľké biele.semeno rodov s vyše 2000 druhmi) a mnohé druhy sú dôležité úžitkové rastliny. Príbuzenské vzťahy sú jednak k čeľadiam vnútri radu magnóliotvarých. Počet kvetných lístkov kolíše medzi 6 . Do čeľade patrí 10 rodov a asi 220 druhov. vých. voňavé látky a drogy.  Kvetný vzorec : .∞. Ameriky. Známym stromom našich parkov je ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) pochádzajúci zo Sev. obojpohlavné.Sú najstaršou čeľaďou krytosemenných rastlín. Sú pantropické (120 kvetnom lôžku. Majú jednoduché spirocyklické kvety. Tyčiniek je veľa a často sú ploché. k radu Dilleniales a k čeľadi pivonkovitých (Paeoniaceae). Koncom druhohôr boli veľmi rozšírené a v treťohorách rástli takmer po celej vtedajšej suchej zemi i na území Slovenska. Magnóliovité sú entomofilné druhy a ich plodom je mechúrik. C . Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými nedelenými alebo delenými (napr. K 3. Gyneceum je apokarpné. ľalii podobné kvety.tyčinka. Z Číny pochádza aj ozdobný strom magnólia ľaliokvetá (M. Dnes sú na ústupe a na ich dlhý fylogenetický vývoj poukazuje veľké množstvo látok špecializovaného metabolizmu (alkaloidy a glykozidy). a juž. x soulangeana). kry a liany).magnóolia Campbellova (M.

C 3. ⊕.pozdĺžny rez s piestikom s vajíčkami. G 1 . 58: Anonovité (Annonaceae). P 3+3. severových. d . Asimina trojlaločná (Asimina triloba).pawpaw. b.Obr. A 3+3+3. i .„černošské korenie“. Významným ovocným druhom je asimína trojlaločná (Asimina triloba). a. Austrália) a xylópia etiopská (Xylopia aethiopica) poskytuje korenie . Kananga voňavá (Cananga odoratum) poskytuje zo svojich korunných lupienkov voňavý olej ilang-ilang (Indomalajzia. A 3+3+3.semeno Známym stromom trópov je anona šupinatá (Annona squamosa).c detail kvetu. G (3) 52 . ktorý sa pestuje na veľkých plantážach na juhu USA pod názvom „poopoo“ .vetvička s kvetmi a plodmi.  Kvetný vzorec : . K 3. ⊕.h .

zvyčajne so striedavými jednoduchými listami s celistvým okrajom. zvyčajne so striedavými jednoduchými kožovitými listami bez prílistkov. najmä Strednej a Južnej Ameriky a len ojedinele v subtrópoch alebo v miernom pásme. Ameriky a Austrálie. gynéceum z 3 zrastených plodolistov a semenník s jediným anatropným vajíčkom je čiastočne ponorený do tanierovitej kvetnej stopky (kupula). A 5 . Z gáfrovníka lekárskeho (Camphora officinarum. G (3) (1-6) Sú to priame alebo ovíjavé byliny alebo kry. . ktoré prechádzajú v početné kvetné lístky acyklického kvetu. Plodom je jednosemenná bobuľa alebo kôstkovica. Do čeľade patrí rod kalykant (Calycanthus.∞. prílistky 53 . . zoskupené do strapcovitých súkvetí. Je symbolom slávy a z jeho konárikov sa vijú vence.semeno a . cassia). ⊕. zeylanicum. A 2.C.Folia Lauri) sú známym korením. Ďalší rod je zimovec (Chimonanthus) z Číny. P 0. b . nažiek.kvitnúca vetvička. škoricovník čínsky . trojpočetné. c. Najznámejším druhom je vavrín pravý (Laurus nobilis). Obr. Ďalej veľmi známe sú škoricovníky (Cinnamomum). Ich olúpaná kôra je známa v našich domácnostiach pod menom škorica (škoricovník cejlónsky . pochádzajúce z juhovýchodnej Ázie. ktoré uzaviera zdužnatená kvetná stopka.C. Andréceum pozostáva zvyčajne z 9 tyčiniek. . Zriedkavo sa u nás v parkoch pestuje kalykant floridský (C. alebo po opadnutí kupuly sú plody úplne voľné. Jeho listy (bobkové listy . z ktorého sa u nás pestuje zimovec včasný (Ch. často s oblúkovitou žilnatinou. 5 druhov) zo Sev. ktorých kvetná stopka je zvonka pokrytá listencami. charakteristický menší strom Stredomoria. Semená nemajú endosperm. V Európe (mediterán) rastie len rod vavrín (Laurus). Do čeľade patrí 31 rodov a asi 2250 druhov rozšírených prevažne v trópoch. Kalykant floridský(Calycanthus floridus). Cinnamomum camphora) pochádzajúceho z vých. V strednej a severnej časti Južnej Ameriky sa hojne pestuje hruškovec americký (Persea americana) pre jedlé plody (avokádo). pravidelné. m . Kvety sú malé belavé alebo zelenkasté. V ich pletivách sú rozličné silice a alkaloidy.kvet.floridus). zriedka dvojpočetné alebo päťpočetné a heterochlamydeické.Sú to vždyzelené stromy a kry. praecox). G ∞ Sú kry a stromy s protistojnými listami bez prílistkov. Sú zvyčajne homochlamydeické. Plodnými konárikmi sa v minulosti ovenčili učenci na univerzitách (bacca laureatus) a s tým súvisí aj dnešné naše pomenovanie „laureát“. čiastočne alebo úplne obalená mäsitou alebo zdrevnatenou zväčšenou kupulou. 3. Čeľaď zreteľne príbuzensky nadväzuje a má serologickú podobnosť s radom ružotvarých (Rosales). P ∞. u nás často pestovaný v skleníkoch. kvitne už v januári pred vyrašením listov. Plody sú nažky.i . 59: Kalykantovité (Calycanthaceae).  Kvetný vzorec : . Ázie sa získava liečivý gáfor.plodstvo   Kvetný vzorec : .

Na hrotoch C lupienkov sú zakrpatené peľnice.luteum) pochádza z oblasti Strednej Ameriky. 1400 druhov). Pochádza z povodia Amazonky. Obr. Najväčším rodom čeľade je rod piepor (Piper). Viktória kráľovská (Victoria regia) sa pestuje ako okrasná. 54 . pochádzajúci z Indomalajska. Plodom je veľká dužinatá tobolka. Okvetie trojpočetné. kvety obojpohlavné. U nás sa niekedy pestujú v skleníkoch.lotos (Nelumbium) má dva druhy: lotos orechonosný (N. Kvitne skoro na jar. 60: Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) ich okrúhle čepele splývajú na hladine vody. plodom je tobolka. Často sa pestuje ako okrasná vodná rastlina v jazierkach parkov. ktorý rastie Obr. obsahuje alkaloid aristolochín. na okraji nadvinuté. Mnohé druhy sa pestujú pre peknú kresbu svojich listov ako obľúbené ozdobné rastliny skleníkov a bytov (P. Piepor dlhý (Piper longum) z Indomalajska dáva tzv. čím sa vysvetľuje fylogenetický vznik tyčiniek z C lupienkov. Kvety sú veľké. Jeho nedozreté bobule poskytujú „čierne korenie“ a dozreté bobule bez oplodia zasa „biele korenie“. Vyskytuje sa v podobných biotopoch ako lekno. zapácha. obtusifolia). P.speciosum). Používa sa v ľudovom lekárstve. Je obľúbenou skleníkovou rastlinou. Najznámejším druhom je lekno biele (Nymphaea alba). Jedovatý. čo je vlastne celé súplodie. ktoré obsahujú alkaloid piperín a iné glykozidy. Rastlina má žlté zrastenolupienkové súmerné kvety. Leknica žltá (Nuphar lutea) má kvety menšie.  Vodné rastliny príbuzné leknovitým s nádhernými veľkými kvetmi. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica a semená majú endosperm a perisperm. Kvety sú bez kvetného obalu. V trópoch sa pestuje piepor čierny (Piper nigrum). Vonia gáfrom alebo čiernym korením a má ostrú štipľavú chuť.chýbajú (pieprovec). nápadné. semenník spodný. Polynézii a Austrálii a lotos žltý (N. ovíjavý ker. Súkvetie je predĺžený klas. Rod pieprovec (Peperomia) tvoria druhy rastúce v trópoch. tyčiniek 6 alebo 12. Listy sú dlho stopkaté. žlté. mnohopočetné.  Do tejto čeľade patria väčšinou tropické byliny a dreviny. zakoreňujúce sa na dne vodných nádrží. súmerné (vlkovec) i pravidelné (kopytník). Listy majú jednoduché s odnoženou žilnatinou. V pletivách sú nádržky s pálivými silicami. Oba druhy sú vzácne a chránené. V našej flóre sú zastúpené len 2 rody. hederifolia. je jedovatá. Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) je burinou viníc a záhrad teplejších oblastí.  Rastliny vodné alebo bahenné so zhrubnutým podzemkom. Vzácne rastie v stojatých vodách mŕtvych ramien riek a vodných kanálov. obojpohlavné alebo jednopohlavné. Pieprovité rastú najmä v trópoch Ameriky a Malajzie (12 rodov.“ dlhé korenie“. Má listy veľké v priemere až 2 metre. Kopytník európsky (Asarum europaeum) je rastlinou listnatých lesov s nenápadným purpurovohnedým pravidelným kvetom. Andreceum pozostáva z 110 tyčiniek a cenokarpné gyneceum z 1-6 zrastených plodolistov. 61: Lekno biele (Nymphaea alba) v južnej Ázii. Jediný rod .

výnimočne bobuľa. Výrazne žltej farby je drevo. koruna-C). Do čeľade patria druhy s kvetmi pravidelnými (väčšina) i súmernými. anemonín . Táto čeľaď na rozdiel od mnohých iných je morfologicky rôznorodá.prilbica). ktoré produkujú nektár. je rôznofarebný a na prvý pohľad teda pripomína C. ktorá obsahuje veľa vitamínu C. päťpočetné (čemerica). D . 62: Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) A . i nerozlíšené (okvetie-P . Je nízkeho vzrastu s pichľavými kožovitými a neopadavými listami. záružlie.kališné lístky korunovité s nektáriami.kvitnúci konárik. u niektorých iskerníkov) a na ňom navzájom nezrastené plodolisty (apokarpné G).okvetie štvorpočetné (plamienok).okvetie mnohopočetné (pečeňovník). Plodmi sú mechúrik (napr. ktoré sa pri dotyku skláňajú na bliznu. Rôznorodosť je zjavná najmä v stavbe kvetov. Charakteristickým znakom čeľade je ešte predĺžené kvetné lôžko (napr. C . Niektoré kultivary a iné cudzokrajné druhy (Berberis thunbergii. ostrôžka i stračonôžka). najčastejšie sú kvety mnohopočetné alebo 5-početné (4-početné plamienok). Obr. veternica). Jeho biotopom sú suché krovinaté stráne. Niektoré druhy (napr. K preto preberá funkciu C. Sú to kry s jednoduchými listami opadavými i neopadavými.kvet súmerný (prilbica). E . Takže medzi iskerníkovité patria jedovaté i niektoré liečivé druhy.veternica) alebo alkaloidy (akonitín . G . modrými jedovatými bobuľami. U niektorých druhov je nažka s ostňami (iskerník roľný). blyskáč. F . 2-4 početné. piestikov je taktiež veľa. Okrasným druhom je aj mahónia cezmínolistá (Mahonia aquifolium). poniklec). zriedkavejšie tobolka. niekedy s ostrohou (prilbica. Trojpočetné žlté kvety sú v strapcoch a majú dráždivé tyčinky. z ktorého sa kedysi získavalo farbivo. B. Plodom je bobuľa. Dráč je známy medzihostiteľ hrdze trávnej (Puccinia graminis).kvet s predĺženým kvetným lôžkom (myší chvostík). Niektoré listy sú premenené na tŕne. Plodolistov resp. Kvetné obaly okrem rôzneho počtu jednotlivých častí môžu byť rozlíšené (kalich-K. julianae) sa vysádzajú ako okrasné kry. ostrôžka. hlaváčik). Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) je divorastúci ker s listami vyrastajúcimi na brachyblastoch. prilbica) majú C premenenú na nektáriá.okvetie s tromi podkvetnými listeňmi (poniklec). ktorý napomáha šíreniu plodu pomocou vetra (plamienok. Tyčiniek býva väčšinou veľké množstvo. počet kvetných častí je rôzny.kvet s ostrohami (orlíček) 55 . Bplodný konárik  Do čeľade patria najmä byliny ale i liany (plamienok).poniklec. alebo s dlhým páperistým chvostíkom. druhy trváce i jednoročné. Kôra a koreň obsahujú alkaloid berberín. B . S tým súvisí aj entomofília. ostrôžka. Obr. 63: Kvety iskerníkovitých : A . Plodom je červená podlhovastá bobuľa kyslej chuti. Veľa druhov tejto čeľade obsahuje glykozidy (napr. so zobáčikom (veternica). prilbica) alebo nažka (iskerník. žlté. Kvety sú pravidelné. často v strapcoch.

Je mierne jedovatá. Vyskytujú sa na lúkach. pasienkoch.plodstvo mechúrikov (záružlie). výnimočne vegetatívne hľúzkami (blyskáč) alebo poplazmi (iskerník plazivý). atď. niektoré sú zároveň aj okrasnými (hlaváčik. ako buriny na poliach. u nás je pestovaná v záhradách. K otravám dochádza aj u hospodárskych zvierat. odnoženo strihané. Orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) je takisto chránená i dekoratívna rastlina horských polôh.niger) pochádza z Álp.Rozmnožujú sa väčšinou semenami. v Obr. C . Veľké žlté kvety polguľovitého tvaru predstavujú sfarbené K. pričom C sú premenené na nektáriá.purpurascens) rastie vzácne v listnatých lesoch východného Slovenska. kvitne v zime. Druhy čemerice sú okrasné rastliny. poniklec.od toho dostala meno. Preto sa často pestuje i v rôznofarebných i plnokvetých formách. kvety s purpurovočerveným (čemerica purpurová) alebo bielo (čemerica čierna) sfarbeným 5-početným kalichom. i v alpínskom stupni vysokých hôr.plodstvo nažiek s krátkym zobáčikom (veternica). najmä lesných lúk i svetlých lesov. Plody sú mechúriky. 66 : Žltohlav európsky (Trollius europaeus) tráviacich orgánov a obličiek. Listy sú veľké. Žiarivo žlté kvety majú 5-početné P. Iskerníkovité osídľujú rôzne biotopy. K (fialový) s ostrohami dodáva orlíčku ozdobný vzhľad. chránené a zároveň veľmi dekoratívne druhy horských vlhkých lúk. Patrí sem veľa chránených a vzácnych druhov. Čemerica purpurová (H.plodstvo otnitých nažiek (iskerník roľný). čo sa prejavuje podráždením Obr. 56 . B . Plody sú mechúriky. pri potokoch a (poniklec). 65 : Záružlie močiarne (Caltha palustris) Obr. Má čierny koreň . Čemerica čierna (H.riekach i stojatých plodstvo zrastených mechúrikov (černuška) vodách. plodmi sú mechúriky. stračonôžka. Žltohlav európsky (Trollius europaeus) patrí medzi vzácne. E . kvitnúce skoro na jar alebo dokonca ešte v zime. 64: Plody iskerníkovitých: A .podstvo nažiek s páperistými výrastkami lesoch. D . sušením sa jedovatosť znižuje. Jedovatý. Čemerica (Helleborus). ak seno alebo čerstvé krmivo obsahuje záružlie.) Záružlie močiarne (Caltha palustris) je jedna z prvých jarných rastlín rastúcich pri potokoch.

Má súmerné kvety s korunovitým K. Oba druhy sa pestujú v záhradách ako okrasné.sylvestris).slavica). Ostrôžka (Consolida). obsahujú alkaloid akonitín. Ostrôžka poľná (C. Okrem Tatier nerastie nikde na Zemi.firmum. Jednoročná teplomilná a pomerne zriedkavá burina okrajov polí.A. Veternica (Anemone). Počet P častí je premenlivý. ktoré čiastočne zrastajú a vytvárajú mechúrikovitú tobolku.oxysepalum) sú chránené Obr. pretože kvitnú v lesoch na jar pred olistením stromov a po odkvitnutí pretrvávajú podzemnými hľuzami. Stračonôžka tatranská je tatranským endemitom. Rastie v krovinách. ktorá rastie na stepných lúkach a veternica narcisokvetá (A. u nás sa pestuje ako okrasná. ktorá skrášľuje v máji a júni horské lúky. Plamienok (Clematis) má 4-početné P. ktorého horný lístok je zväčšený v tvare prilby. čo je pre čeľaď iskerníkovité výnimočné. kvôli čomu sa pestuje ako okrasná jarná rastlina.A. Prirodzene rastie v listnatých lesoch Slovenska. Ázie. Väčšia rastlina s dlaňovito delenými listami. prilbica žltá . Pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis) má 3-laločnaté listy a azúrovomodré viacpočetné P.grandis) a poniklec slovenský (P. B .Prilbica (Aconitum). Na kvetnej stonke má typický 3-početný praslen listeňov. Sú to zároveň chránené druhy. Na suchých lúkach južného i stredného Slovenska rastie poniklec veľkokvetý (P.orientalis) je pôvodná v južnej Európe a u nás sa pestuje ako okrasná letnička. Chránené sú u nás 2 druhy : veternica lesná (A. Korunovité K majú nápadnú ostrohu. Poniklece sú preto veľmi dekoratívne i v plodnom stave.A. Oba naše druhy . Prilbice sú väčšinou druhy rastúce na horských prameniskách a v lesoch.A. Poniklec (Pulsatilla). V listnatých lesoch rastie veternica hájna (A. Černuška roľná (Nigella arvensis).ranunculoides) so žltým P. 68: Pečeňovník trojlaločný (Hepatica vysokohorské druhy. Označujú sa aj ako jarné efeméry. žltý (prilbica jedhojová .plod (mechúrik) nobilis) Obr.regalis) je typickým sprievodným druhom obilnín (tzv. Stračonôžka (Delphinium).variegatum). Plodom je mechúrik. Pestujú sa aj ako okrasné. Všetky druhy sú u nás chránené. Plodmi poniklecov sú nažky s dlhými páperistými výrastkami v plodstvách. Veternice sú jedovaté. Sú jedovaté.anthora. podľa čoho dostala rastlina názov. Podobá sa na ostrôžku. Majú nápadne veľké modrofialové P a kvitnú skoro na jar. K je modrý (prilbica tuhá .narcissiflora).moldavicum). 69: Iskerník plazivý (Ranunculus repens) Obr. prilbica pestrá A. 67: Ostrôžka poľná (Consolida regalis): A kvitnúca rastlina.alba). Černuška damascénska (N. Plamienok plotný (Clematis vitalba) je drevnatou lianou s bielymi drobnými kvetmi.lycoctonum).elatum) i stračonôžka tatranská (D.nemorosa) s bielym P a veternica iskerníkovitá (A. fialový (prilbica moldavská . Plodom černušky sú mechúriky.damascena) pochádza zo Stredozemia a M. pri cestách i na 57 . Ostrôžka východná (C. obsahujú glykozid anemonín. od ktorej sa odlišuje dvoma nektáriami v kvetoch.stračonôžka vysoká (D. segetálny druh). Vysokohorským druhom je i poniklec biely (P.

Listy sú až na výnimky dlaňovito delené. najmä v čerstvom stave.flammula) a iskerník jedovatý (R. Sú to vodné rastliny s bielymi kvetmi a listami splývajúcimi na hladine vody. ktorý je chránený.repens) má plazivú stonku a je burinou vlhších pôd (okraje ciest. Plodom je guľatá alebo vajcovitá tobolka pukajúca drobnými otvorčekmi (mak). C). Jednoročnou burinou polí je dnes už vzácnejší iskerník roľný (R. V suchom sene stráca svoju jedovatosť. K 2. ktorá skrášľuje veľkými žltými kvetmi skoro na jar stepné lúky. Iskerník (Ranunculus) . polí a záhrad).väčšina druhov má 5-početné kvety (K. tebaín. iskerník platanolistý (R. Je typickou lúčnou rastlinou. najmä protoanemonín s ostrým zápachom. ktorý sa ľahko pozná podľa ostňov na plodoch. napr.sceleratus). latex) obsahujúcou početné alkaloidy (morfín. Sú vyplnené mliečnou tekutou emulziou (mlieko. zaplavené priekopy a iné mokradné biotopy osídľujú iskerník plamenný (R. C lupienky v púčiku sú zhúžvané. Obr.  Kvetný vzorec : . 70: Iskerník prudký (Ranunculus acris) Hlaváčik letný (A. žltej. zriedkavo bielej farby (horské druhy). G (2 -∞ ) Sú to jednoročné byliny s jednoduchými alebo delenými listami bez prílistkov. 71: Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) 58 . liečivé i divorastúce buriny. Z anatomickej stránky je významná prítomnosť článkovaných mliečnic v pletivách. Plodom plamienkov sú nažky s páperistými výrastkami ako pri poniklecoch. Iskerník plazivý (R. Plodmi sú nažky v plodstvách s krátkym zobáčikom. Iskerník prudký (R.platanifolius) alebo iskerník alpínsky (R. Všetky druhy iskerníka obsahujú glykozidy. dnes už zriedkavejším. Makovité sú rastliny prevažne mierneho a subtropického pásma severnej pologule. Je jedovatý. odpudivým pre zvieratá. červené a je typickým segetálnym druhom.jacqmanii).).aestivalis) má kvety menšie. K pri rozkvitaní opadáva (prchavý). Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) je známou chránenou rastlinou. Brehy vôd. heterochlamydeické. papaverín ai. Početné drobné semená obsahujú olejnatý endosperm (asi 50% oleja). Plamienok celistvolistý (C. najčastejšie cudzokrajný popínavý plamienok vlašský (C. veľké alebo v okolíku. Pravidelné kvety sú jednotlivé.acris) je veľmi jedovatý pre človeka i zvieratá.aquatile). Medzi horskými druhmi sú aj bielokveté druhy. Obr. ktorý rastie v horských lesoch. Patria sem rastliny pestované. napr. Niektoré druhy sa pestujú ako okrasné.auricomus).alpestris) nízkeho vzrastu. Výraznú heterofýliu má iskerník zlatožltý (R.integrifolia) je na rozdiel od predošlých druhov bylinou zriedkavo rastúcou na vlhkých alúviálnych lúkach.viticella) a plamienok Jackmanov (C.bulbosus).arvensis). Na suchších lúkach rastie iskerník hľúznatý (R. ⊕. Tyčinky sú mnohopočetné. A ∞. Lianou je aj chránený plamienok alpínsky (Clematis alpina) s modrými kvetmi. Oba sú jedovaté (i pre dobytok). ktorý má stonku na báze hľuzovito zhrubnutú. Močiarka (Batrachium) je rod blízky iskerníku. A i G sú mnohopočetné. výnimočne je tobolka šešuľovitá s dvoma chlopňami (lastovičník väčší). C 2+2.plotoch. kodeín. močiarka vodná (B.

Na dlhých kvetných stopkách sú jednotlivé veľké kvety (v priemere až 10 cm) s C lupienkami bielej. t .pseudo-orientale). Mak siaty (Papaver somniferum) je jednoročná. V mliečniciach sa nachádza oranžové mlieko. ktoré zmierňujú bolesť a vyvolávajú spánok (analgetiká). bielkoviny. tzv. Menšie žlté kvety sú v riedkom okolíku. Fajčenie alebo žuvanie tohto narkotika zhubne pôsobí na celý organizmus človeka a spôsobuje predčasnú smrť. Semená majú mäsitý výrastok (mäsko . nezrelých makovíc. Rastie v blízkosti ľudských obydlí. Vysokohorským druhom nižšieho vzrastu s bielymi kvetmi je mak tatranský (P. „kalifornský mak“ s kvetmi červenej alebo oranžovej farby.caruncula). Z dvojplodolistového piestika sa vyvinie úzka valcovitá tobolka. s .list.zrelá pestuje mak hlavne pre omamný prostriedok -ópium. sediacimi listami.argemone).orientale) sa pestujú ako okrasné záhradné rastliny (trvalky alebo plnokveté letničky). Burinnými druhmi sú aj mak pochybný (P. Niektoré druhy makov. Od ostatných.  Obr. Okrasnou letničkou je aj severoamerická slncovka kalifornská (Eschscholtzia californica). pestovaná olejnina. Farmaceutický priemysel využíva prázdne tobolky na získavanie dôležitých alkaloidov. 2 . pre olej a aj ako liečivá. ktorý vzniká tuhnutím mliečnej šťavy tobolka.makovica má vo vnútri neúplné priehradky a vyrastá na asi 1 cm dlhej stopke . svetlofialovej alebo červenej farby.mak pochybný (Papaver dubium). 72: Papaveraceae: 1 . ktoré srdcovitou bázou objímajú stonku. podobná šešuli. divorastúcich druhov sa odlišuje holými. Početné drobné semená sú podľa odrôd čierne alebo biele (zriedka červené). C je červenej farby na báze s čiernou škvrnou. Ópium je prudko jedovaté. l . Stonky sú priame. Obsahujú najmä olej. 73: Lastovičník väčší (Chelidonium majus). Mak siaty je prastará kultúrna (aj kultová) rastlina neznámeho pôvodu. ktorého horká chuť a zápach celej rastliny odpudzujú zvieratá. 30 .mak vlčí (Papaver rhoeas).semeno vytekajúcej z narezaných. na ktorých blizna zostáva. Oba majú červené C a podobajú sa maku vlčiemu. mak východný (P. mak záhradný (P. V Európe sa pestuje od praveku ako pochutina.makovicami. V ázijských krajinách sa Obr. sivozelenými (oinovatenými). napr. K poľným burinám patrí mak vlčí (Papaver rhoeas). Stonka aj listy sú porastené odstávajúcimi štetinami.tobolka 59 .gynofore. glycidy a sliz.Mak (Papaver) sa vyznačuje lúčovitou (tanierovitou) bliznou sediacou priamo na semenníku (bez čnelky) a charakteristickými tobolkami . Tobolka . najmä na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt).150 cm vysoká. t .tatricum). s tmavou škvrnou na báze. preto ich rozširujú najmä mravce. Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trváca ruderálna rastlina s perovito zloženými listami.dubium) a mak poľný (P.

trojpočetný praslen (zubačka). Čeľaď je rozšírená najmä v miernom pásme severnej pologule a v Stredomorí. chochlačka bledožltá . že kvety majú súmerné (chochlačka.Zemedým lekársky (Fumaria officinalis).chochlačka dutá (Corydalis cava). Majú perovito zložené listy a fialové. iné sú burinami a ruderálnymi rastlinami. Na suchých stráňach v Stredomorí je rozšírený druh kapara tŕnitá (Capparis spinosa). dužinatá bobuľa. resp. Niektoré cudzokrajné druhy chochlačiek sa pestujú v záhradkách ako skalničky (chochlačka žltá . štvorpočetné.pozdĺžny rez plnou hľuzou.Srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis) Kvetný vzorec : .officinalis) i ďalšie podobné druhy (zemedym zobáčikatý. ale aj kry. Zemedym lekársky (F. zemedym Vaillantov) patria k bežným poľným i záhradným burinám.  Patria sem najmä tropické alebo subtropické byliny i dreviny. zemedym) alebo bisymetrické (srdcovka). 74: Fumariaceae: 1 .prierez jej dutou hľuzou Obr. 75: Fumariaceae: 1 . A 2+4. Plodom je nažka. s semená na rámčeku. na rozdiel od chochlačiek. Ich obrys je srdcovitý. Zemedym (Fumaria) nemá. C 4. ⊕. pl . mnohé vytvárajú prízemnú listovú ružicu. v lesoch a na lúkach. Plodom je tobolka. 2 . malé kry). Tyčinky sú tiež 4. usporiadané v strapci. Kvetné púčiky srdcovitého tvaru veľké asi ako hrach sa konzervujú v soli alebo oleji pod názvom „kapara“ a používajú ako pikantná korenina. olejniny. Kvitnú na jar v dubovohrabových lesoch. Patria sem aj druhy okrasné (letničky aj trvalky). Listy sú jemne delené a drobné červené. podzemné hľuzy. Listy sú zložené a plodom je tobolka (chochlačka) alebo nažka (zemedym). 2 . Sú heterochlamydeické. mnohosemenná. Plod je podlhovastá.solida) má plnú hľuzu. Ružové kvety má bisymetricné. Kapustovité majú listy striedavé bez prílistkov. sú bez listov.lutea. U nás sú najbežnejšie 2 druhy: chochlačka dutá (Corydalis cava). Jeden zo štyroch korunných lupienkov vybieha do ostrohy. Chochlačky (Corydalis) vytvárajú podzemnú hľuzu (trvalky). Pôvodná je v Číne a Japonsku.  Obr. Od makovitých sa odlišujú predovšetkým tým.C. Ako okrasná trvalka sa pestuje srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis). biele ostrohaté kvety v listenatých strapcoch.ochroleuca). ružové alebo biele kvety sú súmerné s ostrohou. dh . K 2+2.Sú to byliny. Tento xerofilný ker má tŕne prílistkového pôvodu a listy okrúhleho až vajcovitého tvaru. alebo je vakovite vydutý. Medzi kapustovitými je veľa vyšľachtených hospodársky dôležitých druhov a odrôd (zeleniny. Tvar listov je 60 .C. v previsnutých jednostranných strapcoch. Len výnimočne tvoria napr. Niektoré druhy sa prispôsobili aj podmienkam púští.) Niektoré rastú na skalách. s dutou hľuzou a chochlačka plná (C. G (2) Patrí sem asi 3000 druhov jednoročných i viacročných bylín. Veľké bielofialové kvety majú množstvo fialových tyčiniek. s tŕňmi alebo drevnatejú (polokry.chochlačka plná (Corydalis solida).

Konzumujú sa čerstvé hlávky alebo ako kvasená kapusta. repča). Vegetatívne orgány bývajú pokryté trichómami (jednoduchými. convar. Piestik zrástol z dvoch plodolistov. Stonky u pestovaných bývajú modifikované. C lupienky usporiadané do kríža (starší názov Cruciferae . ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých kultúrnych konvariet: • kapusta obyčajná hlávková. niekedy so zobáčikom. u niektorých druhov s krídlatým lemom ( peniažtek. Sú to obvykle oinovatené byliny s premenlivými. U niektorých druhov je plodom pašešuľa. • kapusta obyčajná karfiolová . nedelenými i delenými. • kapusta obyčajná kelová. ružové alebo fialové. hlávková kapusta (B. medzi nimi je blanitá priehradka . Viaceré zimné a letné odrody sa používajú ako bežná zelenina. tvoriace kompaktnú. Tým sa vysvetľuje význačná chuť a čpavkový zápach mnohých kapustovitých. Konzumujú sa ako zelenina.o. otvárajúca sa šešuľa. • kapusta obyčajná ružičková .otvorená krídlatá šešuľka (Lepidium) kaleráb (B. ktorá sa rozpadáva na jednosemenné časti. Jednosemenné šešuľky (katran. v listoch) enzým myrozináza štiepi tioglykozidy na horčičné silice. Štvorpočetné kvety majú jednotnú charakteristickú stavbu. convar. 12 .o.šešuľa so špirálovito odstávajúcimi chlopňami. convar. Vhodná je na kŕmenie.karfiol (B. sinalbín) v pletivách rôznych orgánov. Typickým súkvetím kapustovitých je strapec bez listeňov spočiatku podobný chocholíku. modifikovanú stonku (hlúb). (ohnica. kučeravé. Šešule aj šešuľky pukajú dvoma chlopňami zdola nahor. 7 . 10 . gemmifera) tvorí na jeseň v pazuchách stonkových listov púčiky v podobe miniatúrnych hlávok. 2 • kapusta obyčajná kučeravá . Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) rastie divo na skalnatom pobreží Stredozemného mora a západnej Európy. kel hlávkový (B.o. 11 hlávku.šešuľa po opadnutí chlopní. farbovník) niektorí autori nesprávne považujú za nažky. Pestuje sa ako biela hlávková kapusta (forma alba) a červená hlávková kapusta (forma rubra). Niektoré druhy čeľade prejavujú sklon k modifikácii jednotlivých orgánov: stonky. pevne zvinutú hlávku. buniek s obsahom enzýmu myrozinázy a buniek s obsahom tioglykozidov (sinigrín. oleracea convar. na ktorej vyrastajú oinovatelé (s voskovým povlakom) hladké listy. Kvitne v druhom roku. pričom semená sedia na okraji diafragmy. na ktorej vyrastajú dlho stopkaté.o. sú jednoduché alebo delené. čím sa listy zhlukujú a vytvárajú pevné listové hlávky (kapusta. 8 .krížokveté) sú žlté.kvet (Capsella). convar. Plodom je dlhá šešula s krátkym zobáčikom. 76: Kvet a plody kapustovitých : 1 . botrytis) má zdužinatené zväčšené súkvetie. 3 .variabilný.diafragma. ktoré sedí na vrchole skrátenej stonky medzi vencom širokých listov.kel štvormocné tyčinky (Sinapis).veľká šešuľka po opadnutí chlopní. kel).o. Pre kapustovité je z histologickej stránky charakteristická aj prítomnosť idioblastov t. ktoré dookola husto pokrývajú byľ až po vrcholové voľné listy. väčšinou pestované.capitata) má skrátenú. Odpradávna sa pestuje v mnohých kultivaroch.pašešuľa nedelené. 4 . Charakteristickým plodom kapustovitých je podlhovastá šešuľa. repinka. biele. Obr. najmä k zdužnateniu a skracovaniu stonky. Používa sa ako zelenina. alebo širšia šešuľka. sabauda) vytvára na skrátenej stonke hlávku s bublinato-kučeravými listami.krídlatá kučeravý (B. prevláda tvar listu lýrovitý (perovito delený s veľkým koncovým úkrojkom). 61 . Tyčinky sú štvormocné (dve s kratšími a štyri s dlhšími nitkami). horné prierez šešuľkou s úzkou priehradkou (Capsella). voľné listy (forma alboviridis má hľuzu na povrchu zelenkastú. 9 .j. hviezdovitými). hypokotylu a koreňa. keď zo stredu hlávky vyrastie predĺžená kvetonosná byľ so strapcom žltých kvetov. 6 listy perovito laločnaté. iberka). gongylodes) sa pestuje pre bazálnu stonkovú hľuzu. Listy netvoria (Raphanus). convar. často lýrovitými listami. na báze s nektáriami. 13 .prierez šešuľkou so širokou priehradkou (Draba). Po poranení pletiva (v koreni.kel ružičkový (B. 5 .nepukavá šešuľka (Neslia). Kvety sú žlté až belavé. ktoré sú dôležitým rozlišovacím znakom. na rámiku 3 • kapusta obyčajná kalerábová semená (Lunaria). Rod kapusta (Brassica) zahŕňa 1-2 ročné a trváce druhy. viridis) má nažka (Isatis). vidlicovitými. ktorá rozdeľuje semenník na dve semenné púzdra.krídlatá šešuľka s úzkou priehradkou (Thlaspi). forma violacea má hľuzu modrofialovej farby).

rapa) má tiež koreň repovito až guľovito zhrubnutý. vitreus má hypokotyl biely. Šešule s dlhým. subsp. repovitým. napus) 62 . niger) s veľkým. štipľavej chuti (var.arvensis) má sírovožltú korunu podopretú rovnovážne odstávajúcim K. convar. Kapusta pekinská (B. keď kvetné púčiky sú ešte uzavreté. čím sa líši od podobnej ohnice. Kvitne dlhšie ako mesiac. mäsitú. Má tiež lýrovité listy. sú štetinato chlpaté. Má podobné využitie ako karfiol.s. vlhké polia a pod. štvorhranné. U nás sa pestuje vo dvoch odrodách : • kapusta repková pravá . chocholíkovitým súkvetím na dlhých zdužinatelých stopkách. Horčica (Sinapis) je rod blízky kapuste. obyčajne biely. zavlečená na brehy riek.n. kosákovite prehnutým zobáčikom.reďkvička (R. napobrassica) má koreň a bázu stonky repovito zhrubnutú.nigra. Pestuje sa v dvoch poddruhoch : • reďkev siata čierna (R. Dolné sú lýrovité. convar.plôdiky.pekinensis) má jasnozelené listy s výrazným. priekop. Je aj medonosnou rastlinou. napus) sa pestuje pre olejnaté semená ako olejnina.s. Šešule sú krátke.repka (B. Reďkev ohnicová.voľnejším. štetinovité.kapusta repková pravá (Brassica napus convar. Horčica roľná (S. 3 . 77: Kapustovité : 1 . červený. • kapusta repková kvaková . sa od predchádzajúcej odlišuje Obr. Vylisovaný olej sa využíva ako technický (s obsahom kyseliny erukovej) pri výrobe kaučuku a mydla. Rastie aj divo. s tmavým žilkovaním. po celej dĺžke rovnomerne olistenú. Pestuje sa aj v podhorských pdmienkach. Jej dolné listy sú chlpaté. Je tiež mierne štipľavej chuti. italica). Ich pestovanie sa aj u nás postupne udomácňuje. Pestuje sa pre čiernohnedé semená na výrobu pochutiny horčice (kremžskej). Kvety sú fialové až biele a tmavo žilkované. horné kopijovité.horčica biela (Sinapis arvensis). • kapusta obyčajná špargľová . Pašešule (rozpadavý plod) sú valcovité. Patrí medzi najobyčajnejšie buriny našich polí. starší názov Melanosinapis communis) je jednoročná bylina s neoinovatenými listami. convar. oleifera). ramosa) má vysokú byľ na báze drevnatú. Kapusta čierna (B. Kapusta repková . Používa sa na kŕmenie. širokým stredným rebrom. s ktorou sa veľmi často zamieňa. Pašešule sú ružencovite zaškrcované a rozpadávajú sa na jednosemenné časti. dužinaté.chinensis) sú prastarou kultúrnou zeleninou východnej Ázie. Buľva sa využíva ako krmivo. na povrchu čiernym koreňom. albus má koreň biely).n.o. 2 . ktoré sú sformované do podlhovastej hlávky. sativus) má hypokotyl guľovito zhrubnutý. Spolu s kapustou čínskou (B. Var.rapa subsp.repka olejka (B. konzumuje sa ako lahôdková zelenina. rozkonárenú. Najhojnejšia je najmä v chladnejších oblastiach.kŕmna kapusta (B.rapa subsp.repica olejnatá (B. poskytuje množstvo peľu a nektáru. convar. Horčica biela (Sinapis alba) je jednoročná bylina so strapcom jasnožltých kvetov. Dolné listy sú lýrovito perovito strihané.reďkev ohnicová (Raphanus raphanistrum). Pestuje sa po celej Európe pre semená.okrúhlica (B. ktoré sú v hornej časti stonky objímavé. z ktorých sa vyrába horčica. Po rafinácii sa olej používa ako stolový. podlhovastý. Kapusta poľná pravá . • kapusta obyčajná kŕmna . napus) je jednoročná alebo dvojročná (ozimná) bylina s belaso oinovatenými holými listami. K je vzpriamený. ohnica (Raphanus raphanistrum) je naša bežná jednoročná burina so svetložltými až bielymi kvetmi.brokolica (B. • reďkev siata pravá . Pestuje sa ako krmivo. Má hladké ružencovito zaškrcované šešule s krátkym zobáčikom. Reďkev siata (Raphanus sativus) je starou kultúrnou rastlinou. pôvodnou v Prednej Ázii. Olej podobných vlastností ako z repky olejky poskytuje kapusta poľná olejnatá . semená červenohnedé. subsp. od stonky rovnovážne odstávajú. má však odstávajúce kališné lístky.o.kvaka (B. C je živožltá.

perenne) má bohato rozkonárenú stonku. ale aj vitamín C. Chuť a celková kvalita chrenu závisí od pôdy. Ako veľmi stará zelenina má význam žerucha siata (Lepidium sativum). 78: Repča trváce (Rapistrum perenne) rastliny. Medzi karanténne druhy. Repča trváce (R. 80: Žerušnica lúčna Eruka siata (Eruca sativa) sa v južných krajinách pestuje pre (Cardamine pratensis) olejnaté semená. Pašešule sú dvojdielne. Je to jednoročná. Bol kedysi u nás pestovaný pre etiolované výhonky. vyskytujúce sa najmä pozdĺž železničných tratí. ktorý obsahuje ostro štipľavé silice. Bola k nám zavlečená z Ameriky. Rastie na prameniskách a pri potokoch. Zrelé šešule sú citlivé na dotyk. Listy majú horkú štipľavú chuť a vysoký obsah vitamínu C. ktorých spodné listy tvoria listovú ružicu a sú u väčšiny druhov perovito zložené. Pôvodný vo východoeurópskych stepiach je farbovník obyčajný (Isatis tinctoria). Šešuľky obsahujú olejnaté semená. so zhrubnutým kolovitým a zvislým koreňom. Odpradávna sa konzumuje valcovitý koreň ako pochutina. Rastie pozdĺž potokov. U nás rastie zriedkavo ako splanená. ojedinele splaňuje. Obr. tiež jednosemenný. oinovatená.campestre) alebo žerucha zborenisková (L. Obr. Kvety má biele. náhle pukajú a vymršťujú semená (odtiaľ názov). Má bledofialové alebo biele kvety.impatiens) má veľmi drobné biele kvety. jednosemenný. Rastie na úhoroch a poliach. šešule sú čiarkovité. pričom spodný diel plodu je valcovitý. Odpradávna bol pestovaný pre modré farbivo na farbenie látok. na vlhkých výživných dusíkatých stanovištiach. Po namočení slizovatejú. Prízemné listy majú dlhú čepeľ.densiflorum) zamieňa sa za L. Katran prímorský (Crambe maritima) je halofytnou rastlinou. Do veľkého rodu žerušnica (Cardamine) patria Obr. okrúhle šešuľky obsahujú 4-6 semien.ruderale). Malé. biele. Tento druh možno pestovať v domácich podmienkach (napr. 79: Žerucha poľná (Lepidium campestre) 63 . Chren dedinský (Armoracia rusticana) je väčšia trvalka. Mladé rastliny sa konzumujú ako šalát. žerucha poľná (L. horný je širší. holá.ruderale. napr.amara) netvorí listovú ružicu. Pre olejnaté semená bol ojedinele pestovaný aj ľaničník siaty (Camelina sativa).Pašešule zaujímavého tvaru má rod repča (Rapistrum). aj na vate) po celý rok a týždeň od výsevu sa môžu konzumovať mladé klíčne rastlinky štiplavej chuti. ktoré sa získavalo najmä z listov. Žerušnica nedotklivá (C. vajcovitý. Má drobné biele alebo ružové kvety. Kvety sú drobné. Žerušnica lúčna (Cardamine pratensis) rastie najmä na vlhkých lúkach. patrí žerucha hustokvetá (L. Žerušnica horká (C. Iné divorastúce druhy žerúch rastú na ruderálnych stanovištiach. sivozelená bylina.

hirsuta) na výslnných stráňach. Na stráňach a na výslnných skalách v teplejších oblastiach sa vyskytuje tarica horská (A. p šp zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera). Bledožlto kvitnúca zubačka deväťlistá (D. 64 . žerušničník skalný (C.petrogena). Kvitne žltými kvetmi.matronalis) pestuje v záhradách ako okrasná trvalka. ktorými sú porastené celé rastliny. celistvo krajové.enneaphyllos) a fialovo kvitnúca zubačka žliazkatá (D. nízka rastlina tvoriaca trsy alebo vankúše s drobnými listami v prízemnej ružici a bezlistým stvolom.-zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyllos).aizoides).cheiranthoides).montanum). stepných stráňach teplejších oblastí. ružovú alebo fialovú.wittmannii) je západokarpatským endemitom. Horčičník (Erysimum) má listy nedelené. Vzrastom je chudôbke podobná útla jednoročná bylina jarmila jarná (Erophila verna).j. Jednotlivé druhy mávajú farbu kvetov bielu.Rod žerušničník (Cardaminopsis) tiež tvorí z prízemných listov ružicu. Rastie na vápencových skalách a suchých kamenistých lúkach.bulbifera) kvitne ružovo a má v pazuchách horných listov pacibuľky (bulbilus).diffusum) sa vyskytujú na výslnných. Z vysokohorských druhov Obr.arenosa). Po odkvitnutí bielych kvietkov sa vyvíjajú elipsovité šešuľky na dlhých stopkách.12.podzemok. Rastú na vápencových a dolomitových skalách a sutinách. Vyskytuje sa na vápencových a dolomitových skalách horských polôh.glandulosa) majú tri byľové trojpočetné listy v praslene (nie striedavé) . ktoré pripomínajú okuliare. Charakteristické sú aj hviezdicovité trichómy. Horčičník Wittmanov (E. Dvojštítok hladkoplodý (Biscutella laevigata) má nápadné šešuľky z dvoch okrúhlych štítkov. arábka chlpatá (A. Niekedy splanieva. Na ruderálnych stanovištiach rastie horčičník cheirantovitý (E. Kvitne zavčasu na jar a patrí medzi efeméry. ktoré slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. alebo zubaté.C. Zubačky (Dentaria) sú charakteristické druhy bukových alebo dubovohrabových lesov. ale aj na nevápenatých pôdach (žerušničník Hallerov . K lístky sú fialové. rastliny s krátkym vegetačným cyklom. chudôbok (Draba) je hojnejšia . žerušničník piesočný (C. Rastie na suchých trávnatých miestach. Je to vysoká rastlina s mnohokvetými strapcami fialovopurpurových (zriedka bielych) večer voňajúcich kvetov. Horčičník voňavý (E. t.odoratum) a horčičník konáristý (E.mladé rastlinky vyrastajúce z pacibuliek žltokvitnúca chudôbka vždyzelená (D. Vysokohorským druhom je žeruška alpínska (Hutchinsia alpina) a lyžičník tatranský (Cochlearia 81: Kapustovité : tatrae).šupinatý podzemok. napr. m . Zubačka cibuľkonosná (D. Tarice (Alyssum) sú nižšie rastliny s okrúhlymi šešuľkami. sú porastené 2-4 ramennými trichómami. Z rodu arábka (Arabis) rastie bielokvetá arábka alpínska (Arabis alpina) na tônistých skalách a sutinách horských polôh. Z niekoľkých druhov rodu večernica (Hesperis) rastúcich vo voľnej prírode sa večernica voňavá (H.halleri).

Od početných hviezdicovitých trichómov je sivozelená šedivka sivá (Berteroa incana). Nedelené listy má roripa rakúska peniažtek roľný (Thlaspi arvense) (R.dvojštítok hladkoplodý (Biscutella (T.zrelá šešuľka je peniažtek slovenský (T.korunný lupienok. Barborka obyčajná (Barbarea vulgaris) má dolné listy lýrovité. Roripy (Rorippa) sú žltokvitnúce rastliny vlhších stanovíšť i buriny vlhkých polí. Majú kratšie valcovité šešule alebo šešuľky. 83: Kapustovité : 1 . Vyskytuje sa na brehoch vôd. Jej dolné listy sú obličkovité. kopijovité. byľové trojuholníkové.loesellii). Rod huľavník (Sysimbrium) má viac druhov. š . Častou burinou je vesnovka obyčajná (Cardaria draba).austriaca). alebo lýrovité).altissimum). 3 (R. pretože sa pestuje ako okrasná skalnička . lr . Podobný je taričník skalný (Aurinia saxatilis). Listy sú na hlavnej žilke prehnuté (steká po nich voda ku koreňom). Vzácnym druhom stepných lúk ružica.perfoliatum) má sediace listy s objímavou laevigata). laločnaté. C . väčšinou osídľujú ruderálne stanovištia. Rastie na suchých stráňach. Cesnačka lekárska (Alliaria officinalis) čerstvo rozdrvená zapácha cesnakom. huľavník najvyšší (S. zboreniskách. Je hojnou burinou v teplejších oblastiach. Často sa vyskytuje roripa lesná (R. Kvety má zlatožltej farby. drobné žlté kvety. Nápadný je šešulami pritlačenými k vretenu strapca.palustris).allyssoides). horné perovito strihané alebo hrubo zubaté. ale takisto aj záhrady. ktorá má drobné biele kvety v hustých strapcoch. v okolí ľudských sídiel. napr. Obr. Je to burina ruderálnych stanovíšť. Huľavníkovec lekársky (Chamaeplium officinale) má gracovité listy. v krovinatých a listnatých lesoch. na opustených miestach. Mnohé ďalšie druhy rastú ako buriny.iberka vždyzelená (Iberis semprevirens). so srdcovitou bázou. na okraji sú zubaté.cesnačka lekárska (Alliaria Vlhkomilným druhom je aj roripa močiarna officinalis). 2 . popri cestách a pod. Tarice majú žlté kvety. Jeho veľké.sylvestris) s úzkymi úkrojkami perovitých listov. Je ruderálnym druhom. K burinám patrí aj peniažtek roľný (Thlaspi arvense). Roripa obojživelná (R. 82: Kapustovité : 1 . Peniažtek prerastenolistý Obr. ktorý na jar skrášľuje vápencové skaly. násypoch. podobne aj u iných druhoch peniažtekov. Kvety má biele. alebo ruderálne rastliny na rôznych stanovištiach.orientale) a i. násypoch a iných narušených miestach. okrúhle šešuľky sú na obvode krídlaté.amphibia) má veľmi premenlivé listy (vajcovité. rastie na okrajoch ciest. 65 . Vyznačuje sa obrátene trojuholníkovitými šešuľkami. 2 . huľavník východný (S. Úhorník liečivý (Descurainia sophia) má listy 2-3 krát perovito strihané až na čiarkovité úkrojky a drobné žlté kvietky.jankae). v priekopách a vlhkých lúkach.Neopadavý K (na rozdiel od všetkých ostatných taríc) má tarica kališná (A. huľavník Loeselov (S. ovplyvnených činnosťou človeka: na poliach.jarmilka jarná (Erophila verna). Najznámejšou a hojne rozšírenou burinou je kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris).listová srdcovitou bázou. pretože sa u nás vyskytuje len na dvoch lokalitách (v Zoborských vrchoch pri Nitre a v Slovenskom krase).

Rezedovité sú rastlinami saván. Má veľké žlté až žltohnedé korunné lupienky a u nás je pestovaný ako okrasná trvalka. Iberka vždyzelená (Iberis sempervirens) je poloker s neopadavými listami a chocholíkovitým strapcom bielych kvetov. U nás sa z tejto čeľade vyskytuje len rod rezeda (Reseda) s niekoľkými druhmi. ⊕. Takisto voňavé bledoružové kvety má mesačnica trváca (L. K 4. 66 . Na rozdiel od predošlej je trvácim druhom a rastie prirodzene v bučinách. Zo severnej Afriky pochádza rezeda voňavá (R.rediviva). A 4. často s hviezdicovitými chlpami a takmer vždy s prílistkami. Cheirant voňavý (Cheiranthus cheiri) je poloker s drevnatým podzemkom. Pestuje sa v záhradách ako letnička. časté sú plnokveté formy. Kvety sú fialové.odorata). pre ktoré bol kedysi pestovaný ako farbiarska rastlina. Plodom je mnohosemenná tobolka. Je sivo chlpatá s fialovými kvetmi. Vo všetkých častiach tento druh obsahuje žlté farbivo luteolín. Podobná je aj iberka vždyživá (Iberis semperflorens). 2 idioblasty s myrozinázou a mesačnica ročná (Lunaria annua) tioglykozidmi. ktorá rastie na suchých Obr. Pochádza z južnej Európy. G (2) Zástupcovia čeľade sú dreviny (stromy a kry) s jednoduchými listami.Niektoré druhy z tejto čeľade sa pestujú ako okrasné : Fiala sivá (Mathiola incana) je od rozkonárených trichómov sivo plstnatá. Rezeda farbiarska (R.   Sú to byliny aj kry so striedavými listami.V záhra-dách ako skalnička sa pestuje drobná trvalka tarička deltoidovitá (Aubrietia deltoidea). Žltozelené kvety v strapcoch má rezeda žltá (R. 84: Kapustovité : 1 . stepí a púští. ktorá však nie je na vrchole uzavretá. Pestovaným druhom (niekedy zplanieva) je mesačnica ročná (Lunaria annua). stonka v spodnej časti drevnatie.mesačnica obsahujú trváca (Lunaria rediviva).  Kvetný vzorec: . „Judášove groše“).lutea). Podobá sa predchádzajúcemu druhu. 85: Rezeda žltá (Reseda lutea) lúkach i v okolí polí i na iných miestach ako burina. šešule sú sivo plstnaté. voňavé. Má nedelené listy a riedke strapce fialovopurpurových kvetov. Podobne ako kapustovité v pletivách Obr. Kvety však šešuľka majú súmerné a zoskupené do strapcov s listeňmi.luteola). Má názov podľa striebristo bielej diafragmy veľkých oválnych šešúľ. líšiaca sa širšími lopatkovitými listami a nekrídlatými šešuľkami. Po odpadnutí chlopní šešúľ sa súplodie používa do suchých kytíc (tzv. dorastá až do výšky 150 cm. pestovaný ako skalnička. C 4.

4 A 3. Veľmi dekoratívny ker je palieska klasnatá (Corylopsis spicata). ich peľové zrnká sa našli už vo vrstvách kriedovej doby Európy. dvojplodolistový a dvojpúzdrový s jedným alebo viacerými vajíčkami. K 3. Ameriky. Semenník (synkarpný) je vrchný. Ameriky (26 rodov a asi 110 druhov). Listy striedavé. Často sa vysádza v parkoch kríženec uvedených druhov. 4 C 3. Niekedy sa vysádza aj v našich parkoch. Kvety drobné 3-4 početné.  Kvetný vzorec: ⊕.plody.detail kvetu. Plodom je tobolka s jedným semenom v púzdre. ktorý sa občas sadí aj u nás. ktorý je autochtónny v Malej Ázii. dlaňovitolaločnaté. 67 .occidentalis) pochádzajúci zo Sev. so žltými obojpohlavnými a štvorpočetnými kvetmi.ambrovník (Liquidambar) s jednopohlavnými nahými kvetmi a s listami podobnými javorovým listom (Sev. ktorá v jarnom období pred rašením listov vytvára veľké žlté jahňady. f . h so 6 druhmi rozšírenými na severnej piestik pologuli. x acerifolia). . vysádza sa v parkoch a záhradkách. borka sa odlupuje vo veľkých (ako dlaň) tenkých šupinách.orientalis). ktoré tvoria klasy alebo strapce. Hamamelovité sú veľmi starou čeľaďou. ktorý sa vyskytuje v Japonsku. Obr. Stromy druhu likvidambar . Je to ker s listami podobnými lieske. g . Kvety sú zoskupené do klbiek.mollis). Z dnešných druhov najznámejší je hamamel virgínsky (Hamamelis virginiana) zo Sev. d . Súkvetie tvorí hlávku z niekoľko sto kvetov samčích a samičích. ktoré sa vyvinú na súplodie nažiek alebo orieškov. jednopohlavné s apokarpným gynéceom.semeno. . Na rube listov so stopkatými rozkonárenými trichómami. Amerika a Malá Ázia) poskytujú voňavý balzam zvaný styrax.Majú pravidelné štvorpočetné (zriedka päťpočetné) obojpohlavné alebo niekedy jednopohlavné kvety často bez koruny alebo s redukovaným kvetným obalom alebo aj bez neho. Je liečivý. G 5-9 Sú to jednodomé mohutné stromy s nízkonasadenou košatou korunou. V parkoch Európy sa pestuje platan západný (P. Tyčinky sú 4 (5) a často taký istý počet staminódií. Ameriky a v teplejších oblastiach platan východný (P. Podobný druh hamamel mäkký (H. stopkaté s prílistkami. Dnes sú rastlinami východnej Ázie a Sev. ktoré sa otvárajú niekedy vo februári. ktorý má meno platan javorolistý (P. 86: Hamamelovité (Hamamelidaceae): hamamel viržínsky Do čeľade patrí len rod platan (Platanus) (Hamamelis virginiana).

samčie a samičie súkvetie. 87: Platanovité (Plantanaceae): a až d .plod  Sú to stromy so striedavými. Rastie v podhorskom pásme. Vo vrchnom dvojplodolistovom a jednopuzdrovom semenníku je len jediné vajíčko. dvojito pílkovitými a nesúmernými listami.vetvička s plodmi. Ameriky.Obr.brest americký (Ulmus americana).m .carpinifolia). c . ktorý sa vyskytuje od nížiny až do podhorského pásma. Kvety sú obojpohlavné so 4-6 P. pochádza zo Sev.detail kvetu. Bresty majú drevo vhodné na rezbárske práce a z ich kôry sa vyrábajú lieky. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v trópoch Ázie a Ameriky (15 rodov a 150 druhov). k až n brestovec hladký (Celtis laevigata).platan javorolistý (Plantanus acerifolia). 88: Brestovité (Ulmaceae): a až i . S listami viac menej hladkými a asymetrickými krídlatými nažkami je význačný brest hrabolistý (U. má čierne kôstkovice. Ako ozdobný strom sa vysádza u nás popri cestách a v parkoch brestovec západný (Celtis occidentalis) s hnedočervenými kôstkovicami. d -prílistky. e. Počet A je rovnaký s počtom P a len zriedka je počet tyčiniek dvojnásobný.axilárny púčik. e . Zelkova krétska (Zelkova cretica) je préglaciálnym reliktom v Európe. Plodom je krídlatá nažka alebo kôstkovica. b . 68 .laevis). Zriedka sa u nás sadí aj brestovec južný (Celtis australis) zo Stredomoria. e až m platan západný (Plantanus occidentalis). patria sem: brest horský (Ulmus montana) s drsnými listami a s krídlatými nažkami. k. b súkvetia. Kvety sú v zväzočkoch a otvárajú sa zvyčajne pred vypučaním listov.piestik. Prílistky po vypučaní listov opadávajú. c . k .i . a .samičí a samčí kvet Obr.detail kvetu. Na Slovensku s krídlatými nažkami je autochtónny rod brest (Ulmus). ktorý rastie v nížinách.báza listovej stopky. h.k . Mäkké chlpaté listy a dlho stopkaté nažky má brest väz (U.

Východoindický figovník kaučukový (F. Moruša čierna (M. f. vyznačujúca sa laločnatým „súkvetným koláčom“. Zvláštnosťou je. Vo svojich pletivách majú nečlánkované mliečnice. V Indomalajsku rastú chlebovníky (Artocarpus) s veľkým dužnatým a na škrob bohatým súplodím. Kvety sú jednopohlavné s okvetím alebo bez neho (homochlamydeické alebo achlamydeické kvety). Ich príbuznými rastlinami sú figovníky (Ficus). Plodom je nažka. Kvety sú vetroopelivé. vnútri s jediným vajíčkom. Plodom je nažka alebo bobuľa. vzniknutým zdužnatením súkvetie a kvet. m . napr.súplodie vretena súkvetia. Najrozšírenejším rodom je moruša (Morus). Jednopohlavné kvety sú zoskupené do bohatých vrcholíkových súkvetí. alebo vreteno súkvetia sa miskovito rozšíri. Jeho sladké súplodia sa dovážajú k nám sušené alebo kandizované. Sú zoskupené do vrcholíkovitých súkvetí tvaru „jahňady“.bengalensis) sa vyznačuje početnými stĺpovitými vzdušnými koreňmi a rozložitou korunou (škrtič stromov). Poskytuje pevné drevo. Kvety sú päťpočetné.elastica) obsahuje vo svojich mliečniciach veľa kaučuku. alebo napokon vreteno súkvetia sa pohárikovito prehĺbi. až obrastie celé súkvetie a utvorí guľatý alebo hruškovitý obal s drobnými kvietkami vnútri (figovník). Morušiam je príbuzná maklura oranžová (Maclura pomifera) so Obr.communis). Na rozdiel od predošlej čeľade v pletivách nemajú mliečnice.nigra) pochádza z Iránu. málo sladké súplodie. že oplodnenie obstaráva jeden druh blanokrídlovca hrčiarka figová (Blastophaga grossorum). Je dvojdomá.samičie súplodím. samčie kvety majú 5 voľných P a 5 A. a žltým pomaranču podobným vetvička s listami a plodmi.g . Ameriky a u nás sa vysádza v teplejších krajoch. Sú to dreviny jedno-až dvojdomé so striedavými listami premenlivého tvaru (heterofýlia) s prílistkami. chlebovník obyčajný (A. V tyčinkových kvetoch je toľko A koľko je P a v piestikových kvetoch je jeden vrchný semenník z dvoch plodolistov. Pochádza zo Sev. Figovník posvätný (F. pochádzajúci zo Stredomoria. ktorý sa z neho ako aj z iných druhov tropickej Afriky a Ázie získava. Veľmi rozšírené izbové rastliny sú druhy figovníka F. Morušovité rastú prevažne v trópoch (72 rodov a 1100 druhov). samičí kvet má zrastenolupienkové P a jeden vrchný jednopuzdrový dvojplodolistový semenník.banyan (F. 69 . b.samčie súkvetie a kvet.c .benjamina.  Sú to dvojdomé byliny so striedavými alebo protistojnými (chmeľ) listami a neopadavými prílistkami. súkvetný koláč s kvetmi na vrchnej strane (dorsténia). Má biele. Moruša biela (Morus alba) je strom pochádzajúci z Číny.carica). Má rôznotvaré listy.elastica a F. jej kyslasté súplodie je čierne. Brusonécia papierovitá (Broussonetia papyrifera) pochádza z Japonska. Dorsténia (Dorstenia) je americkou liečivou rastlinou. Figovník bengálsky .religiosa) roní na miestach pichnutia hmyzom šelak (Gummi Laccae). 89: Morušovité (Moraceae): moruša biela (Morus alba). vo vlasti však poskytuje materiál na výrobu papiera. je jednopuzdrový. čím vznikne tzv. u nás ozdobná drevina. ktorými sa živia húsenice priadky morušovej. Európskym druhom je figovník obyčajný (F. ktorého dužinatá časť vznikla zdužnatením okvetia.

Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) je pravoovíjavá dvojdomá bylinná liana.nažka 70 . kvet. Z histologickej stránky treba uviesť lykové vlákna a neprítomnosť mliečnic. a . 90: Konopovité (Cannabaceae): chmeľ obyčajný (Humulus Po opelení tieto listence sa značne lupulus). od ktorých je aj ich pomenovanie. zriedka 5. Pestujú sa samičie jedince pre súkvetie.pŕhľavovité Sú to zvyčajne jednoročné alebo trváce jedno a dvojdomé byliny. V tyčinkovom kvete sú 4 tyčinky. U nás sú domáce len 2 rody. lupulín s antibiotickými a sedatívnymi účinkami. Plodom je nažka. Na južnom Slovensku sa vyskytuje aj burina konopa rumovisková (C.kvitnúca rastlina. Má dlaňovito delené listy. Obr. Konopa siata (Cannabis sativa) pochádza z Ázie. s jedným vajíčkom. Sú rozšírené po celom zemskom povrchu. Čeľaď : Urticaceae . c .e . tzv. Samičie kvety vyrastajú v pazuche listeňov súkvetia a obaľuje ich ešte listenec.samčí kvet. ktorému dodávajú horkastú chuť. Samčie rastliny majú tyčinkovité kvety v metlinách v pazuchách listov. f .stonka s listami. ktoré sa pri rozkvitnutí prudko vymrštia a peľ vysypú. Je liečivý. a . f . zriedkavejšie dreviny so striedavými alebo protistojnými jednoduchými listami s prílistkami.žihľava Obr. Je liečivá. vylučujúce horké látky humulín. Konopa siata často splanie. a to pŕhľava . Kvety sú zoskupené do hustých vrcholíkových súkvetí. hašiš. ktoré je podobné vajcovitým šištičkám. 91: Pŕhľavovité (Urticaceae): žihlavovec -kanadský (Laportea canadensis). Konopa indická (C.plody Na listencoch sú žlté pohárikovité žliazky. Z jej nažiek sa lisuje technický olej.Do čeľade patria dva rody : konopa (Cannabis) a chmeľ (Humulus). Stonka i listy sú drsné od háčikovitých trichómov. Je to jednoročná vysoká bylina s dlaňovito zloženými listami. samičí kvet. d samičí (Urtica) a múrovník (Parietaria). Šištičky sa pre uvedené látky používajú pri výrobe piva. so zelenkastým P 2+2. d. Spolu s konopovitými predstavujú pŕhľavovité fylogeneticky najpokročilejšiu čeľaď. najmä však v trópoch (42 rodov a 700 druhov). Pestuje sa u nás pre pevné lykové vlákna. Pravidelné kvety sú jednopohlavné. Význačné sú časté pŕhlivé chlpy. vrecia a plachty. e . h zväčšia a škridlicovito kryjú kvety.samčí kvet. V piestikovom kvete je jeden vrchný semenník z jediného plodolistu. z ktorých sa zhotovujú hrubé tkaniny ako povrazy.indica) dáva nebezpečnú omamnú látku.ruderalis).súkvetie. Ako divorastúca rastlina rastie v lužných lesoch a pobrežných krovinách.

pochádza z Kaukazu.pozdĺžny rez plodom vlašský (Juglans regia). g . Ameriky pochádzajú druhy orech čierny a orech popolavý (J.konárik so samčím a samičím súkvetím. Jeho semená sú výživné. V parkoch sa často vysadzuje orechovec jaseňolistý (Pterocarya fraxinifolia). väčšinou mohutné stromy. nemá pŕhlivé chlpy a prílistky. b. V kvetoch sú 4 P a tieto zrastajú s listeňom a dvomi listeňcami. vyrastajúcich na jednoročných konárikoch. pestované u nás ako okrasné. Plodom je pukavá kôstkovica so zeleným mäsitým exokarpom a tvrdým endokarpom (škrupina).nigra a J. obsahujú veľa oleja.Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) rastie v lužných lesoch. P 4+0.Laportea gigans. na rumoviskách a stanovištiach obohatených o dusík. v západnej časti Severnej Ameriky a vo Východnej Ázii (8 rodov a 58 druhov). austrálsky strom). Jednodomá pŕhľava malá (U. Kvety sú vetroopelivé. Zo Sev. Piestikové kvety sú vo zväzočkoch na tohtoročných konárikoch. Je dôležitou liečivou rastlinou i zeleninou. Silne pŕhlivé chlpy má tropický rod žihľavec (Laportea) (napr. Samčie sú drobné v dlhých previsnutých jahňadách. Spodný semenník je dvojplodolistový s jediným vajíčkom. Rastliny sú jednodomé. a . 71 . pochádzajúci z Prednej Ázie a z Balkánu. ktoré na vzduchu červenejú a farbia kožu a drevo. Tyčiniek je zvyčajne veľa. na lyže. napr. že nemá priehradkovaný stržeň v konárikoch. 92: Orechovité (Juglandaceae): hikoria plstnatá (Carya tomentosa). Obr.samčí a Najznámejším zástupcom čeľade je orech samičí kvet. pekanové oriešky. z jej vlákien (ramia) sa zhotovuje silné a pevné plátno (plachty plachetníc. . G (2) Dreviny. Tropickou textilnou rastlinou je bömeria snežná (Boehmeria nivea). Všetky druhy tejto čeľade sú na Slovensku introdukované. nábytok). v piestikových kvetoch zasa 2 listence a okvetie (4) prirastajú k semenníku. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v severnom miernom pásme. Ameriky.cinerea). Ďalej je to rod hikória (Carya). Obsahuje veľa vitamínu C a chlorofylu.cannabina) z Iránu poskytuje textilné vlákna. Zárodok má hrubé poprehýbané klíčne listy. Pochádza zo Sev.d . Na vrchu semenníka sú dve veľké blizny. žihľavec obrovský . Tu pestujú i hikóriu pekanovú (C. Múrovník lekársky (Parietaria officinalis) rastie na rumoviskách a vlhkých krovinách. Spolu s pŕhľavou dvojdomou je liečivou rastlinou. A 40-3 ⊕.urens) rastie najmä na dedinských dvoroch. Zelené oplodie obsahuje zasa trieslovinu (nucitanín) a kyseliny. Vnútri je jediné veľké semeno bez endospermu a s blanitým osemením.   Kvetný vzorec : . poskytuje výborné tvrdé a pružné drevo. P 4+0. mohutný strom.pecan) pre tzv. Poskytuje tiež kvalitné drevo. Pŕhľava konopovitá (U. líšiaci sa od rodu orech tým. so striedavými nepárnoperovito zloženými listami bez prílistkov. Z plodov orecha čierneho sa vyrábajú ozdoby.

Kvety sedia čiastočne alebo celkom obalené v stonkovej čiaške (kupula). f . b . Buk lesný (Fagus silvatica) je mohutný strom so sivou hladkou kôrou. Plodom je jednosemenný oriešok resp. Tyčinkovité kvety tvoria zložené jahňady alebo hlávku (buk). Plod je celkom obalený stonkovou čiaškou.prierez plodom . Orechovité (Juglandaceae): d kvet orecha (Juglans regia). V každom puzdre bývajú 2 vajíčka. V nadmorských výškach od 600 Obr. ale na semeno sa vyvinie len jedno vajíčko semenníka. e . c samčí kvet.diagram kvetu. a kvet. klíčia hypogeicky a len buk epigeicky. ktorá sa potom chlopňovito otvára (buk). alebo po dvoch (buk). c . Každý kvietok má okvetie so 6 P a spodný semenník. ktorá neskoršie chlopňovito puká na 4 časti a z puknutej stonkovej čiašky sa uvoľnia 2 oriešky .plody  Kvetný vzorec : . g . Buk je pomaly 72 . a kvet. Tyčinkový kvet má P zo 4-7 zrastených lístkov. 93: Bukovité (Fagaceae): dub biely (Quercus alba). vnútri s rovnakým počtom alebo zvyčajne s dvojnásobným počtom A.diagram kvetu. ktorý sedí voľne v čiaške.gaštan jedlý (Castanea sativa). Piestikové kvety sú v dicháziách jednotlivé (dub). f . 94: Bukovité (Fagaceae): a . P 4-7. Sú jednodomé.1100 m tvorí u nás súvislé bukové lesy. V semene nemajú endosperm. G (3-6) Do čeľade patria stromovité druhy s jednoduchými nedelenými alebo delenými striedavými listami s opadavými prílistkami.samičie súkvetie. P 3+3. pozostávajúci z (3) alebo zo (6) plodolistov. plody v stonkovej čiaške (gaštany). plody (bukvice). e . alebo je úplne uzavretý v čiaške. a kvet. A 4-20 .konárik so samčím súkvetím. Sú to najdôležitejšie dreviny našich lesov popri ihličnanoch. a . nažka. plod (žaľuď).Obr.bukvice.dub (Quercus). ako je to pri dube.buk (Fagus). Tyčinkové kvety tvoria hlávky na previsnutých stopkách a piestikové kvety sú v dicháziu po dvoch.

špuľky na cvernu a kresliarske uhlie. Z cudzozemských druhov sa v parkoch pestujú breza cukrová (B. stromovitého habitusu. ktoré sú si morfologicky veľmi podobné. Dub (Quercus) je strom s typickými perovito delenými listami.lenta) a breza papierovitá (B. Samčie a samičie jahňady sa zakladajú už v predošlom roku. Plodom je nažka alebo oriešok.dub močiarny (Q. Veľkoplodé variety sa nazývajú „maroni“ a pestujú sa na gaštanových plantážach a sadoch. Má podlhovasté listy s pílkatým okrajom. Čeľaď rozdeľujeme na dve podčeľade: 1. Brezovité sú prevažne rozšírené v severnom miernom pásme (6 rodov a vyše 100 druhov). Piestikové šištice neskoršie zdrevnatejú a ostávajú až do budúcej jari na strome. 4. že tyčinkové kvety majú okvetie a piestikové sú bez okvetia (nahé). Samčie jahňady majú dlhé pevné vreteno. 0.osídľuje pusté miesta (napr. dokonca aj chýba. Breza bradavičnatá = breza previsnutá (Betula verrucosa = B. Dlho ostnatá stonková čiaška celkom obaľuje 3 oriešky a otvára sa 4 chlopňami. Semenník je spodný. Rastie na chudobných skalných pôdach. Samčie kvety sú v dlhých ovisnutých riedkokvetých jahňadách.rubra). Jelša lepkavá (Alnus glutinosa) je drevinou rastúcou najmä pri potokoch a riekach nižších polôh.cerris). 2. dub plstnatý (Q. počet plodov v súplodí. Samčie kvety sú zoskupené do zloženej jahňady.rastúcou drevinou. Na južnom Slovensku sa vysádza gaštan jedlý (Castanea sativa). Duby poskytujú kvalitné tvrdé drevo s vysokým obsahom trieslovín a tanínov s využitím ako u buku.pubescens). Náročná je na svetlo. Piestikové kvety sú nahé alebo majú okvetie šupinkovité. Čeľaď brezovitých je na vyššom vývojovom stupni než čeľaď bukovitých. po odkvitnutí sa menia na súplodie nažiek (oriešok) .brezovaté 2. dĺžka vretena súplodia. 0. ktoré môže aj chýbať. Kvety brezovitých sú vetroopelivé. Je vhodné na rezbárske práce.dub korkový (Q. Žalude sú dobrým krmivom pre lesnú zver. Do podčeľade patria 2 rody : breza (Betula) a jelša (Alnus).nana). Bukvice sú dobrým krmivom a zo semien sa lisuje olej.petraea). Samičie kvety sú jednotlivé alebo po 3 v púčikovitých zväzočkoch alebo na báze samčích jahniad. Plstnato chlpatými mladými konárikmi sa vyznačuje breza plstnatá (B. a preto aj surové horí.m. resp. 5. P 2+2. Previsnuté samčie jahňady vyrastajú na vlaňajších dlhých výhonkoch. dubovo-hrabové lesy. Málokveté samičie súkvetia na kratších vretenách.žaluď v čiaške. Tvoria skrátené alebo šištičkovité (jelša).ilex) je dominantným druhom krovinatých spoločenstiev. Tieto druhy vytvárajú v nižších polohách ako buk (do 500m n. kým stojace piestikové jahňady na tohoročných krátkych výhonkoch. pozostávajúcej z trojkvetých dicházií za listeňom.palustris) a dub červený (Q.  Kvetný vzorec: . dub zimný (Q. význačný glaciálny relikt. G (2). 6 .sa rozpadnú a drobné. Listene a listence po odkvitnutí na jelši sa premenia na drevnaté šupiny a vzniká súplodie šištice. G (2) Sú to stromy alebo kry (jednodomé) s jednoduchými striedavými listami s opadavými prílistkami. Drevo obsahuje živicu. Dub červený sa vysádza aj do lesných porastov pre produkciu drevnej hmoty. V Stredomorí sú rozšírené a najznámejšie dva druhy s tuhými vždyzelenými listami .šištice . Najdôležitejšie druhy sú dub letný (Q. Má pomerne mäkké drevo. dub cerový (Q. štruktúra čiašky (kupula). ktoré po odkvitnutí opadávajú. Sprievodcom 73 . Okvetie je viac redukované. na palivové drevo a novšie aj na výrobu papiera. Odlišujú sa týmito znakmi : tvar listovej čepele a odenie. A 2.papyrifera). ku ktorému sa zvyčajne pripájajú aj listence. P 4. Pôvodný je v Stredomorí a poskytuje jedlé výživné škrobnaté (až 40% škrobu) semená. Drevo sa hodí na vodné stavby a ako palivo. štruktúra borky.pendula) je dekoratívnym stromom s význačnou bielou borkou a trojuholníkovitými listami. na nábytok.lieskovaté Podčeľaď : Betuloideae . Dozreté jahňady . niekedy aj púčikovité jahňady s listeňmi a listencami.suber) poskytuje korok na výrobu zátok a podlahoviny. Jeho drevo je preto tvrdé a veľmi kvalitné. Na Slovensku je zastúpený 9 pôvodnými druhmi.) dubové. Na lieske sa premenia na mäkký pohárik (čiaška) a na hrabe na lietacie zariadenie. krídlaté nažky (oriešky) sa rozširujú vetrom. Niektoré introdukované druhy zo Severnej Ameriky sa vysádzajú v parkoch pre dekoratívne na červeno sfarbené listy na jeseň . Je pionierskou drevinou .Coryloideae .Betuloideae . lomy).brezovaté Táto podčeľaď je charakterizovaná tým. obsahujú veľa sacharidov.pubescens). z ktorého sa vyrábajú drevené cvoky. dub cezmínolistý (Q.robur). Typická rastlina tundry (rastie i na Šumave) je breza trpasličia (B. Na jednopohlavných kvetoch je jednoduché štvorpočetné alebo dvojpočetné okvetie.

tobolka so semenom 74 . U nás bola vysadená ako protierózna drevina do lavinóznych žľabov (napr. v Tatrách).viridis). V parkoch a stromoradiach sa vysádza lieska turecká (C. c .horských potokov je jelša sivá (A.samičie kvety. a.e . že tyčinkové kvety sú vždy bez okvetia a piestikové kvety majú okvetie. Lieska obyčajná (Corylus avellana) je ker rastúci v podraste listnatých lesov.b . a .samičia a samčia jahňada. ktoré kvitnú už v prejarí.incana). Listy sa podobajú bukovým. a to vŕba (Salix) a topoľ (Populus).samičia jahňada.samčie kvety  Druhy čeľade sú dvojdomé kry a stromy so striedavými jednoduchými listami a prílistkami. kvety majú červené blizny.lieskovaté Vyznačujú sa tým. Hrab obyčajný (Carpinus betulus) má tyčinkové aj piestikové kvety v jahňadách na tohtoročných výhonkoch. Podčeľaď : Coryloideae . d .samčí a samičí kvet. Na sutinách a kamenistých stráňach Álp rastie jelša zelená (A. h.konárik s listami. Pre veľké semená s chutným endospermom sa vysádzajú odrody liesky obrovskej (C. Z listeňov okolo orieška vznikne mäkký pohárik . 96: Vŕbovité (Salicaceae): vŕba sivá (Salix sericea).konáriky.colurna). e. Listeň a listence zrastajú a vytvárajú trojlaločný lietací aparát. Obr. sú však dvojito pílkaté.p . Zakladá tyčinkové a piestikové súkvetia už v predošlom roku. V tyčinkovom kvete sú 4 dvojdielne tyčinky a v piestikovom kvete 2 piestiky vždy s 2 červenými bliznami.k .f . d.k . z ktorého sa zhotovuje náradie.maxima). Obr. Hrab tvorí lesy s dubom a bukom a má výborné drevo. U nás poznáme len dva rody. o.samčie súkvetie (jahňady).čiaška. 95: Brezovité (Betulaceae): breza cukrová (Betula lenta). Tyčinkové kvety sú v jahňade a piestikové súkvetie je púčikovité. i.

babylonica). Kvetný obal vŕb sa premenil na žliazkovité nektárium (sú hmyzoopelivé) u topoľov na pohárikovitý útvar . Sú rýchlorastúce dreviny.vŕba košikárska často sadí tzv. a preto v ostatnom čase sa s obľubou vysádzajú na zaplavované a na piesočnaté miesta (Veľký Žitný ostrov). ktorá je (S. Rastie na brehoch vôd.vŕba plazivá (S.vŕba rakytová brehov vôd a lužných lesov.Tyčinkové i piestikové kvety sú v jahňade. ktoré majú chĺpky podobné vate na roznášanie vetrom. no niekedy aj cenné drevo.caprea). diagram kvetu. k Len zriedka sa pestuje u nás smutná vŕba. Vŕba plazivá (S.vŕba ušatá (S. Ohybné prúty vŕby košikárskej (S. Je našou najmenšou drevinou.diskus. f . vŕba bylinná). vŕba japonská (S.alba). pretože sa lámu. d .alba var.herbacea). ch až s .listy vŕb: vŕba biela (Salix vŕba biela (S.vŕba krehká (S. silíc a glykozidov v kôre.diagram pretože u nás vymŕza. Z biochemickej stránky treba uviesť prítomnosť trieslovín. r .fragilis). 97: Vŕbovité (Salicaceae): a až h .retusa) a vŕbu bylinnú (S. vŕbu tupolistú (S.triandra). Oba 75 .matsudana cv. Používajú sa aj na výrobu papiera. Kmeň vŕb je často bútľavý. rašeliniskách a na mokrých lúkach. ktorá spolu rastie s vŕbou bielou. s .viminalis) sa používajú v košikárstve na pletenie košov a nábytku.prierez kvetom. V parkoch a kvetu. bežne sa vyskytujúcej vŕby horských polôh. Jednotlivé kvety v jahňadách vyrastajú v pazuchách zúbkatých (topoľ) alebo celistvookrajových chĺpkatých listeňov. rakytová (S.osika (Populus tzv. Konáre vŕby krehkej (S. Topoľ (Populus) je na rozdiel od vŕb vetroopelivý mohutný a vysoký strom. e .nigra) s veľkými kosoštvorcovými listami. smutná vŕba. Dobrými vlastnosťami sa prejavujú najmä mnohé krížence. v kvetoch topoľov 8-30. najčastejšia vŕba alba). j kvet.kvety. n kvet. Mnohé vŕby rastúce vo vysokých horách a v tundre severských oblastí sú nízkeho a plazivého vzrastu vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky. 350 druhov).diagram kvetu.tobolka. vŕba babylónska (S. plody a diagramy vŕbovitých: ch . Známy je topoľ biely (Populus alba) s bieloplstnatými listami na rube. používaný v lekárstve (kyselina salicilová . Veľa mladých prútov poskytuje Obr. ch kvet.repens) rastie na slatinách.l vŕba odrodou vŕby bielej (S. Poskytujú mäkké drevo na výrobu zápaliek.diagram kvetu záhradkách sa často vysádza tzv. c . l . V parkoch sa (S. Erythroflexuosa) s ovisnutými a pokrútenými konármi. sa vyrábajú sitá a krabice. g .vŕba trojtyčinková (S. často sa však pestuje. ktorá tvorí niekedy celé zárasty. zriedka 3 alebo 5. tremula): m kvet. i . Niektoré druhy veľmi rýchlo rastú. p .aurita). Tortuosa a cv. z nich najmä salicín. tristis). Jej konáriky s kvitnúcimi jahňadami sú známe ako „bahniatka“. Vŕbovité sú rozšírené po celej zemeguli najmä v miernom pásme severnej pologule (3 rody. Tyčinky v kvete vŕb sú zvyčajne 2. vyrastajúce pred vypučaním listov.repens). ďalej topoľ čierny (P. ktorý dozrieva na dvojchlopňovú tobolku s veľkým počtom semien. Vyskytujú sa od nížinného vegetačného stupňa až po subniválny (najmä vŕby). korýt a iné. m až s .viminalis). Vŕby sú hmyzoopelivé a zvyčajne majú kopijovité listy.pentandra). Semenník je jednopuzdrový z 2 plodolistov (v ktorom na nástennej placente je veľký počet anatropných vajíčok). Z dreva vŕby rakytovej (S. mäkké. h . Niektoré druhy vŕb tvoria zložku arktickej tundrovej vegetácie (vŕba laponská.fragilis).caprea). Z nich treba uviesť napr.semeno. b . Majú vysokú regeneračnú schopnosť a neobyčajnú náchylnosť tvoriť krížence.antipyreticum). ktorý objíma ostatné časti kvetu (topole).caprea).vŕba päťtyčinková (S. o . nemožno použiť na pletenie.

väčšinou rastúce na poliach alebo v trávnikoch ako buriny (rožec obyčajný . Hviezdica trávovitá (S. Čistením klinček včasný (D.plnokvetá forma. 76 . ktorá rastie na lúkach. Má drobné kvety a poliehavú stonku. Niektoré druhy obsahujú saponíny alebo glykozidy (mydlica. Mydlica lekárska (Saponaria officinalis) je liečivou rastlinou. zúžená do tzv. Hviezdica prostredná (Stellaria media) je častou burinou v záhradkách a viniciach. nechtíka. C .nigra cv. 98 južnej Európy.druhy spolu s vŕbami tvoria mäkké lužné lesy pri väčších riekach.C.album). niekedy hlboko dvojlaločnatá (obr. Kúkoľ poľný (Agrostemma githago) má ružové kvety s dlhými K lístkami.klinček záhradný (Dianthus caryphyllus).canescens). Silenkám sú veľmi podobné knotovky. D dozrieva súčasne s týmito obilninami. C na okraji vykrajovaná. ⊕. 5-početné.balsamifera).canadensis) a topoľa čierneho pod názvom P. ktorá má nafúknutý zrastený K a rastie na lúkach a Obr. G (5) Typickými znakmi čeľade sú celistvookrajové listy postavené na stonke protistojne. knotovka biela (M.inflata). 100: Klinčeky: A-C . Tie vytvárajú aj jednopohlavné kvety. Popri cestách sa vysádza topoľ vlašský (P. Kukučka (Lychnis) je zastúpená u nás druhmi kukučka lúčna (L. x euramericana. Kukučka vencová (L. Topoľ osikový . ktorá je lúčnym druhom a má typicky rozstrapkané C lupienky ružovej farby. Semená obsahujú jedovatý alkaloid githagín a saponíny. V skalkách sa často pestuje okrasný rožec biebersteinov (C.holostea) druhom dubohrabových lesov s veľkými kvetmi. Má vankúšovitý vzrast a sivo plstnaté listy. ktoré sú krížence väčšinou topoľa kanadského (P. C 5. Z viacerých druhov tohto rodu je najbežnejšia silenka nadutá (S. Často býva vyvinutá pakorunka. Je typickým segetálnym druhom. Má veľmi dekoratívne červené kvety a pestuje sa aj v záhradkách. Plodom je najčastejšie tobolka otvárajúca sa cípmi na vrchole (obr. napr. 99 trávnikoch. rožec roľný C. Kvety sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. Významné sú niektoré buriny polí a záhrad (hviezdica prostredná). Sklerant ročný (Scleranthus annunus) je drobná rastlina s nenápadnými zelenkastými kvetmi rastúca ako burina na kyslých pôdach. vylučujúci živicovité látky príjemnej vône. A 5+5.vulgare. ktorá obsahuje saponíny. preto sa listy neprestajne chvejú aj pri najslabšom závane vetra. zväzoček).flos-cuculi). kúkoľ). V predchádzajúcom období sa v Strednej a Západnej Európe intenzívne vysádzali vetrolamy v poľnohospodárskej krajine. ale aj v intraviláne obcí z rýchlorastúcich topoľov. praecox) osiva jeho výskyt poklesol a dnes je veľmi vzácny. Burinou polí je knôtovkovec nočný (Elisanthe noctiflora).tremula) s vajcovitými listami má z boku stlačenú listovú stopku. 99). často na poľných cestách. Zriedkavo sa vyskytuje na podobných stanovištiach aj topoľ popolavý (P.  Kvetný vzorec : . Rožce (Cerastium) sú nenápadné rastliny. vyskytuje sa najmä v raži alebo pšenici a Obr. Italica) s význačne štíhlou kuželovitou korunou. aj v zime. Silenka (Silene). K 5.coronaria) je chráneným druhom našej flóry.graminea) je lúčnym druhom a hviezdica veľkokvetá (S.arvense). okrasné druhy (klinček). Pochádza z Obr. Pochádza z Malej Ázie. Často sa v parkoch vysádza introdukovaný druh topoľ balzamový (P. liečivé (mydlica). 98) až rozstrapkaná (klinčeky).osika (P.biebersteinii). Kvitne po celý rok.

často pestovaných v plnokvetých a rôznofarebných formách ( karafiát ). Pochádza z Južnej Európy.esulenta) pre jedlé plody. Medzi láskavce. 102). 77 . V Južnej Amerike tieto rastliny využívali už Aztékovia Obr. láskavec hybridný (A. 102 a Inkovia a dodnes majú v ich strave dôležité postavenie. Jedna rastlina je schopná vyprodukovať obrovské množstvo drobných semien s dobrou klíčivosťou. Nápadná je najmä v plodnom stave. V teplejších oblastiach u nás zdomácnel. Ako okrasný druh sa pestuje láskavec chvostnatý (A. ale kvety sú v pazuchách listov. láskavec metlinatý (Amarathus cruentus). čo spôsobuje. Súkvetie je zelené. Veľmi podobným druhom je láskavec zelenoklasý (A. ktoré sa môžu používať ako farbivo.superbus) je horským chráneným druhom. čím vzniká v pôde ich zásoba (pôdna banka semien). Plodom je drobná jednosemenná tobolka pukajúca viečkom ( obr. Z našich divorastúcich klinčekov sú najbežnejšie lúčne druhy : klinček kartuziánsky (D. napr. Láskavcovité obsahujú väčšie množstvo bielkovín a minerálnych látok v semenách.chinensis) a klinček bradatý (D. kde je narušený vegetačný kryt. Kvety vyrastajú v pazuchách štetinovitých listeňov. Karanténnou burinou je láskavec biely (A. Stonky sú zhrubnuté a pozdĺžne ryhované. pretože má strapec modročiernych bobúľ. 101: Mydlica lekárska hybridy začínajú využívať ako (Saponaria officinalis) alternatívne plodiny . ale i v listoch.carthusianorum).hybridus). resp. Najznámejší je veľkokvetý klinček záhradný (D. suchoblanité.retroflexus).barbatus). Okrasnou rastlinou je aj plamenník hrebenistý (Celosia cristata). Z burinných druhov je najbežnejší láskavec ohnutý (A. klinček slzičkový (D.  Čeľaď je významná fylogeneticky a z praktického hľadiska je známejšou rastlinou americký druh líčidlo americké (Phytolacca americana). Preto sa niektoré druhy. nažka. staveniská. Je nižšieho vrastu s poliehavými byľami. ktorej súkvetia majú ozdobný tvar hrebienka. že celé súkvetie je potom na dotyk nepríjemne pichľavé. okraje polí. napr. 103: Láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus) (P. U nás sa stretneme s láskavcovitými väčšinou na miestach narušených alebo ovplyvnených človekom (rumoviská.deltoides). listy jednoduché striedavo postavené. na prifarbovanie vína. Klinček pyšný (D. Zakrpatené P je 5-početné.  Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v trópoch južnej Ameriky. Ako okrasné veľkokveté druhy sa pestujú aj klinček čínsky (D. resp.albus).caudatus). Vyrábajú sa z nich rôzne pekárenské výrobky.caryophyllus). Rastliny z tejto čeľade sú jednoročné a ľahko sa poznajú podľa mnohokvetých metlinových súkvetí drobných kvetov. patrí láskavec blitovitý (A. Preto sú láskavcovité nepríjemné buriny a rastú takmer všade. ich Obr.Klinček (Dianthus) má mnoho druhov. V subtropickej Amerike sa pestuje líčidlo jedlé Obr. ktoré nevytvárajú vrcholové metliny.chlorostachys). ktorý má metlinové súkvetie predĺžené akoby do chvosta a sfarbené do červena. ktorý je materským druhom známych rezaných kvetov. Má štíhlejšie súkvetie. záhrady a pod.blitoides).).

patula) patrí k najbežnejším. B .hortensis).ficifolium) a mrlík kalinolistý (Ch.opulifolium).). Vyhovuje mu tu väčší obsah dusíka. plody . ale na rozdiel od nich nemajú v nich štetinovité listene (pri dotyku nepichajú). Rovnako ako mrlíky. z ktorých pozostáva bohato rozvetvená metlina.rubrum) sa ľahko pozná podľa červeného zafarbenia. Najčastejšie sa vyskytuje mrlík biely (Chenopodium album). tiež ako buriny obrábaných pôd a človekom narušených stanovíšť. Mrlík dobrý (Ch. Iné druhy znášajú slané pôdy . Niektoré druhy majú až sukulentnú stavbu stonky. Plodom sú nažky malých rozmerov. A .klbiek. Mrlík mnohosemenný (Ch. Rastie na rôznych výsypkách a piesočnatých brehoch.nitens) je mohutná rastlina s veľkými lesklými listami na rube pomúčenými. kompostoch. Na láskavcovité sa podobajú aj vzhľadom.sivým (Ch. Má červené zdužnatené klbká v pazuchách listov. Rastliny z tejto čeľade poznáme. ho využívali už v minulosti Indiáni. Niektoré druhy mrlíkov sú charakteristické nepríjemným zápachom. Sú jednoročné (mrlík. ktorý sa do pôdy dostáva trusom hydiny. dedinských dvoroch. Mrlík červený (Ch. Dnes sa pestuje skôr ako okrasná rastlina v červenými listami (var. Podobá sa na mrlík. Praktický význam majú pestované úžitkové druhy (repa. vetroopelivé. napr. Loboda lesklá (A.bonushenricus) je typickou rastlinou dedinských dvorov. Má úzke kosoštvorcovité listy a veľmi rozkonárenú stonku. lobody rastú prevažne na ruderálnych stanovištiach. najmä v horských polohách. ktorý je celý lepkavo žliazkatý. Morfologicky je veľmi premenlivý. Nájdeme ho v každej záhrade. Veľmi významnou burinou je mrlík mnoholistý (Ch. má jednopohlavné kvety. Naopak aromatický je mrlík strapcový (Ch.slanobyľ (halofyty). Tvar kroviek je rozlišovacím znakom lobôd. Kvety sú drobné. na hnojiskách.foliosum). pretože semená sa nutričnou hodnotou približujú zrnám raži. Spolu s mrlíkom Obr. mrlík) alebo jednopohlavné (napr. Napríklad niektoré druhy rastú prednostne na pôdach s vysokým obsahom dusíka.polyspermum) má ako jeden z mála mrlíkov celokrajné listy. v našej flóre takmer výlučne rumoviskových. špenát). Medzi lobodami poznáme aj úžitkový pestovaný druh. Takéto druhy sa nazývajú nitrofyty a rastú napr.vulvaria). rubra). ale na rastline vo veľkom počte. hnojiská a pod. Mrlík (Chenopodium) zahrňuje množstvo druhov.glaucum) osídľujú najnitrofilnejšie kvitnúca rastlina. Obr.krovkami. 105: Krovky lobôd 78 . silážne jamy.nažky. Na mrlík biely sa podobajú aj mrlík figolistý (Ch. Kvety sú obojpohlavné.hybridum) a mrlík smradľavý (Ch.premenlivosť listov stanovištia (močoviská. obojpohlavné (napr. loboda) a združujú sa do súkvetí . odkiaľ pochádza. ktoré rastú na podobných stanovištiach. V južnej Amerike. Hustými súkvetiami sa podobajú láskavcom. Loboda rozložitá (A. mrlík hybridný (Ch. pretože semená sú dlho klíčivé a je ich v pôde veľká zásoba. Niektoré druhy napr. archeofyt našej flóry. 104: Mrlík biely (Chenopodium album).botrys). Je to loboda záhradná (A. Rastliny sa výraznejšie špecializujú na určité typy stanovišťa.quinoa) sa pokusne pestujú ako obilnina. ukryté medzi dvoma zväčšenými listeňmi . podobne ako láskavcovité. loboda) alebo dvojročné (repa) so zhrubnutými a pozdĺžne ryhovanými stonkami. ktorý má vlastnosti a využitie ako špenát. mrlík čílsky (Ch. Loboda (Atriplex).

Obr.stonky. vulgaris) je listová zelenina pestovaná pre zhrubnuté stopky kučeravých listov.cvikla (B. preto pri klíčení vyrastajú rastliny v skupinách. crassa) má buľvu s väčším podielom stonkovej časti. Európy.mangold (B. Medzi slanomilné rastliny patria napr.klbko 79 . A . • repa obyčajná cviklová . Osivom repy je zdrevnatené klbko s viacerými plodmi. netvorí buľvu. • repa obyčajná zeleninová . 106: Repa obyčajná (Beta vulgaris). U nás sa pestuje repa v 4 konvarietách : • repa obyčajná cukrová (Beta vulgaris convar. ktorá vzniká zhrubnutím a zdužinatením 3 častí . 107: Špenát siaty (Spinacia oleracea) Kochia rozprestretá (Kochia scoparia) sa vyskytuje najčastejšie ako burina šíriaca sa pozdĺž železničných tratí. ktoré drevnatejú. trichophylla sa pestuje ako tzv.   Obr. Špenát siaty (Spinacia oleracea) je známa listová zelenina s oštepovitými listami. „letný Obr.vulgaris convar. slanobyľ obyčajná (Salsola kali). Tieto druhy vzhľadom na zriedkavý výskyt zachovalých slanísk a piesčitých biotov patria medzi vzácne. altissima) s bielou buľvou a väčším obsahom sacharózy. sfarbenú od antokyánov. B . gáfrovka ročná (Camphorosma annua). pieskomilné druhy predstavuje plošticosemä lesklé (Corispermum nitidum). var. Pestuje sa ako zelenina. • repa obyčajná kŕmna (B.kvitnúca rastlina.plodná rastlina cypruštek“. Listy obsahujú bielkoviny a minerálne látky. V prvom roku sa vytvorí listová ružica vyrastajúca z buľvy. Je to dvojročná rastlina. Z čeľade sa najčastejšie pestuje repa obyčajná (Beta vulgaris). conditiva) má buľvu červenú. C . ktoré bývajú sfarbené do červena. B . Pestuje sa na kŕmne účely. 108: Kvety repy. Podobné využitie ako špenát môžu mať aj mnohé druhy divorastúcich ruderálnych mrlíkov a lobôd (okrem druhov s nepríjemným zápachom). A . hopokotylu a koreňa.vulgaris convar. V druhom roku kvetonosná stonka s metlinou klbkovitých súkvetí. pôvodom z prímorských oblastí záp.detail kvetu.vulgaris convar.buľva s prízemnými listami.

a až g .karmín). Areoly sa vysunú na podárium a na vrchole ich často pokrývajú husté a krátke chlpy s naspäť zahnutými háčikmi. najmä časťami stonky. niekedy aj netopiere. metamorfovanými alebo až celkom zaniknutými listami. Zdužnatenú článkovanú stonku bez listov majú druhy opuncie (Opuntia). Najznámejším druhom je opuncia figová (Opuntia ficus-indica). pologule. Listy celkom chýbajú. Najväčším kaktusom je fakľovec obrovský (Cereus giganteus). ktorého stĺpovitá stonka dosahuje až 20-25 m výšky a tvorí typický obraz mexickej krajiny. tzv. ⊕. kužeľa (mamily) alebo až úzkych ihlancovitých útvarov.d . ktoré majú tvar bradavky. h . . c. z ktorých vonkajšie sú kalichovité (K) a vnútorné korunovité (C). G (8-4) Sú to sukulenty (byliny i dreviny) s dužinatou stonkou rozličného tvaru s redukovanými. Opelenie protandrických kvetov vykonáva hmyz. stonkovými článkami alebo aj osobitnými telieskami. s mnohými vajíčkami. zriedka súmerné. Semenník je spodný.pereskia veľkokvetá (Pereskia grandiflora) konárik s listami 80 . alebo krátke a dlhé tŕne a ostne. Kvetný obal je zo závitnicovo postavených lupienkov. Veľmi známe sú druhy rodu fylokaktus (Phyllocactus) so zaokrúhlenou hranatou stonkou. K ∞. ku ktorej sú prirastené tyčinky. predtým sa často používal na pestovanie košenilových červcov. C ∞. b . vtáky. a . Opunciovité sú pomerne mladou čeľaďou a ich samostatný vývoj nastal až po odtrhnutí Ameriky od euroázijského kontinentu. alebo pri niektorých druhoch tvoria rebrá (Cereus) až krídlovité útvary . alebo je sploštená a článkovaná. Sú pravidelné. na ktorom sa listy premenili na tŕne. zvyčajne na báze zrastené do rúrky. Vyšľachtené opuncie bez tŕňov sa dnes vo veľkom pestujú ako krmovina.rastlina. alebo sa premenili na malé šupiny (Opuntia). Druhy rodu Cephalocactus majú tiež stĺpovitú stonku. obojpohlavné. so šticou dlhých chlpov na vrchole. alebo ich horná časť zanikla a dolná časť listov sa premenila na tzv. Plod je mäsitá. A ∞. Stonka ostatných rodov je dužinatá a to guľatého. . ktoré treba považovať za skrátený konárik. Na areolách sediace kvety sú veľké a nápadné. Za najpôvodnejší treba považovať rod Pereskia. (z nich farbivo . Opunciovité predstavujú prirodzenú a vyvíjajúcu sa čeľaď blízko príbuznú najmä čeľadi Phytolaccaceae a Silenaceae. zelené a ploché listy. Kvety sa často otvárajú v noci. Len druhy rodu Pereskia majú tenké drevnaté stonky a na nich dužinaté. pretože má ešte drevnatú stonku. glochídiá. ploché a zelené asimilačné listy a najpôvodnejšiu stavbu kvetov.bradavkovec mnohobradavkový (Mammilaria polythele). Rebrovce (Echinocactus) majú guľatú alebo Obr. Mamily sú jednotlivé (Mamillaria). valcovitého alebo až stĺpovitého tvaru.lišty (Phyllocactus).Kvetný vzorec : . so sploštenými bočnými konárikmi a pravidelnými kvetmi. ktorý sa celkom udomácnil v Stredomorí a používa sa na vytvorenie nepreniknuteľných živých plotov. Sú to rastliny púšťových krajov najmä Mexika a USA a len rod ripsalka (Rhipsalis) rastie aj v tropickej Afrike a na Cejlóne. jednopúzdrový.areola s tŕňmi. areoly.kvet. V pazuche listov (Pereskia) alebo šupín (Opuntia) sa vyvinuli tzv. 109: Opunciovité (Opuntiaceae). podarium. Nopál košenilový (Nopalea cochenillifera). Takmer všetky opunciovité sa veľmi ľahko rozmnožujú vegetatívne. pazušný orgán. zvyčajne jedlá bobuľa alebo tobolka. Dnes sa rozoznáva v čeľadi asi 200 rodov a asi 2500 druhov. zrastený z viacerých plodolistov (4-8). pochádza z Mexika.

ktoré sú v pazušných metlinovitých paklasoch. 111: Ochrea dlhšími. Kvety môžu byť obojpohlavné i jednopohlavné. Viacero druhov má rod horčiak (Persicaria). krupica. rutín (dôležitý pre pružnosť ciev). Pestuje sa zriedkavejšie ako liečivka i ako krmovina a medonosná rastlina. Majú ovíjavé stonky. Kvety majú heterostýliu. Pohánkam sú podobné burinné druhy rodu pohánkovec (Fallopia). Pohánkovec čínsky (F. málokveté paklasy a krídlaté nažky. Plodom je trojboká nažka. Niektoré sú liečivé (stavikrv.kyjakovitú stonku s ryhami. lebo neobsahuje bielkovinu lepok (glutén). Často sa sadí popri plotoch. vitamín B1. ktorý dobre znáša striedavé vysýchanie stanovíšť a vytvára suchozemskú formu so vzpriamenými stonkami a vodnú formu s listami plávajúcimi na hladine vody.hydropiper). niekedy s trvácim kalichom v podobe blanitých lemov . Pochádza z Číny. Charakteristickým znakom čeľade sú prílistky zrastené do blanitej rúrky (ochrea).lapathifolia). Je veľmi blízky stavikrvu (Polygonum). 110: Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) stonky a paklasy bielych kvetov. Kaktusy možno ľahko pestovať v črepníkoch. obnažené dná rybníkov a pod. Burina polí a úhorov je pohánkovec ovíjavý (F. ktorého listy sú pálivej chuti a horčiak riedkokvetý (P.  Byliny s jednoduchými listami striedavo postavenými na stonke. čím sa stávajú nebezpečnými burinami (invázne). Sú drobné. Významné sú druhy burinné (horčiak.aubertii) je okrasnou trvácou rastlinou s drevnatejúcou stonkou a veľmi rozkonárenými metlinami bielych kvetov. hrubé priame Obr.vulgaris) a horčiak štiavolistý (P. preto kvety s kratšími čnelkami sa opeľujú peľom kvetov s čnelkami Obr. Zaujímavým druhom je horčiak obojživelný (P. Plodom sú ostro trojhranné hnedé nažky.amphibia).convolvulus).tataricum) má sediace listy (pohánka jedlá má listy stopkaté) a tupé hrany nažiek. Pestuje sa aj ako krmovina i medonosná rastlina (účinné nektáriá). Majú nápadne veľké srdcovité listy. Všetky tieto druhy rastú na podobných vlhších stanovištiach. múka). hadovník) i medonosné (pohánka). akými sú vlhšie polia. Redšie klasy bielych ružových kvetov má horčiak štipľavý (P. Ázie. vytvárajú rozsiahle porasty a rýchle sa šíria. Obsahujú škrob. Ďaľším znakom výnimočným v rámci dvojklíčnolistých sú 3-početné kvety s okvetím (P). Ich pestovanie je nenáročné a preto aj značne rozšírené. 81 . Často splanievajú. štiav). Kompaktnejšie paklasy a širšie listy má horčiak broskyňolistý (P. Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) je jednoročný druh pôvodne zo strednej Ázie (Himaláje). rôznej šírky. Mamilárie (Mamillaria) majú guľatú stonku pokrytú početnými kužeľovitými hrboľkami.kroviek (napr. Podobná pohánka tatárska (F. s ktorým sa kedysi spájal do jedného rodu (Polygonum). ktoré sa skladajú do paklasu alebo metliny. ktoré sa používajú ako zrnovina (krúpy. vodné priekopy pri cestách. B2. ktorý vyvoláva u niektorách ľudí alergické reakcie. stavikrv) i úžitkové (pohánka. ktorá objíma byľ nad každým uzlom. Patrí k mladším kultúrnym rastlinám. Listy má väčšinou kopijovité. rebarbora). Okrasnými rastlinami sú aj krídlatky (Reynoutria) pôvodom z vých.mitis). Má trojuholníkovito srdcovité listy a drobné kvety so zelenobielym alebo ružovým P. Pohánka je vhodná na bezlepkovú diétu. v klbkách.

patientia) je mohutná bylina. Je liečivou rastlinou (podzemok). Má poliehavé rozkonárené byle. Na trojbokých nažkách mávajú krídlaté krovky. Rumex acetosella).krovka kyseliny šťavelovej. B.alpinus). Podzemok je hrubý.major) je dominantnou bylinou vysokohorských alpínskych holí a rašelinných lúk. Je liečivým druhom. ktoré menia celkový charakter horskej krajiny. nerozkonárenú stonku a hustý paklas ružových kvetov. je druhom vlhších lúk. štiavec krvavý (R. Útlejšie štiavce sú napr. K bežným buriným druhom. Štiav lúčny (Acetosa pratensis syn. 114: Horčiak broskyňolistý zelenina. Dobre znáša zošľapávanie. Názov Obr. Má priamu. Hadovník. Ďalšiu skupinu navzájom príbuzných rodov tvoria : štiav (Acetosa). dedinských priekopách a iných stanovištiach s vysokým obsahom dusíka patrí štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius) a štiavec kučeravý (R.aviculare). 112: Krídlatka japonská (Reynoutria japonica) Najbežnejším druhom stavikrvov (Polygonum) je stavikrv vtáčí (P. úzke listy a drobné kvety v ich pazuchách. Rumex acetosa) má využitie ako listová Obr. Na miestach opustených košiarov vytvára husté a rozsiahle porasty. na poľných cestách. Na suchších kyslých a piesčitých pôdach (Persicaria vulgaris) rastie drobná štiavička obyčajná (Acetosella vulgaris syn. v štrbinách dlažby a obrubníkov ciest. ktorý má kučeravé okraje listov. Sú väčšinou mohutného vzrastu s bohatou metlinou vetroopelivých kvetov. 113: Štiavec špenátový (Rumex patientia). 82 . hadí koreň (Bistorta) je tiež príbuzným rodom stavikrvu. vyskytujúcim sa na vlhších rumoviskách. hadovito stočený (odtiaľ názov). Hadovník väčší (B.Obr. Štiavec špenátový (R.sanguineus) a štiavec klbkatý (R.conglomeratus). šírka listov závisí od stanovišťa (na výživnejšom sú širšie).crispus). kedysi pestovaný ako zelenina (názov). štiavec (Rumex) a štiavička (Acetosella). ktorej metlina neskôr sčervenie. V horských polohách je veľmi dobrým indikátorom zvýšeného obsahu dusíka v pôde štiavec alpínsky (R. preto rastie v okolí ľudských sídiel. Je veľmi premenlivým druhom. Splanelý zo zvyškov kultúr sa v súčasnosti intenzívne šíri a bol preto zaradený medzi karanténne buriny. u ktorého napr. Štiavce sú druhovo najpočetnejšie. A-plodná rastlina a spodný dostali od väčšieho obsahu list.

často s dlhou rúrkou. 4 .kalich. 116 : Prvosienkovité : 1 . K (5).  Kvetný vzorec : . Je chráneným druhom. Podzemky sa využívajú v lekárstve. Zrastenolupienková C je rúrkovitá. G (5) Sú to byliny s pravidelnými päťpočetnými kvetmi zoskupenými do okolíkov. Tyčinky sú prirastené ku korune.vulgaris) nemá vyvinutú stonku.sedmokvietok). A . Prvosienka pomúčená (P. marmelády. 3 . Má dužinaté byle a listové stopky a veľké listy na okraji kučeravé.koruna.sinensis). Ako črepníková rastlina sa pestuje červenokvetá prvosienka čínska (P. C .Rebarbora vlnitá (Rheum rhabarbarum) je mohutná bylina až 2m vysoká. Žlté kvety má aj prvosienka holá (P.prvosienka holá (Primula auricula) 83 . mäsité (dužinaté) listy. koláče) kyslej chuti (obsahujú kys. Prvosienka bezbyľová (P. Niektoré rody obsahujú glykozidy (primín) a saponíny. V našej flóre je táto čeľaď zastúpená nasledovnými rodmi : Prvosienky (Primula) sú trváce byliny s listami v prízemnej ružici.auricula). strapcov alebo metlín (zriedka jednotlivé . Častá je rôznočnelkovosť (heterostýlia). K je nafúknutý. ⊕.elatior) má nevoňavé bledožlté kvety a K k rúrke C tesne priliehajúci. zvonkovitá alebo tanierovitá. Rastie na lúkach vo vyšších polohách. od C rúrky odstávajúci. Nájdeme ju rásť na jar v svetlých listanatých lesoch.prvosienka jarná (Primula veris). 2 .prvosienka pomúčená (Primula farinosa). krovinách a na stepných stráňach.veris) má vráskavé listy. 5 .čnelka Rastie na močaristých.prvosienka bezbyľová (Primula vulgaris). Stonka je listnatá alebo listy tvoria prízemnú listovú ružicu.soldanelka karpatská (Soldanella carpatica). Plodom je tobolka otvárajúca sa zúbkami alebo viečkom. Stvoly sú zakončené okolíkom.farinosa) má opak listov bielo Obr. Z krátkeho podzemku vyrastá ružica listov a medzi nimi žlté kvety na stopkách (asi 5 cm). Prvosienka holá je typická rastlina dolomitových a vápencových skalných štrbín v horských polohách. Pôvodná je vo východnej Ázii. napr. Prvosienka jarná (P. šťavelovú).tyčinky. 115: Heterostýlia prvosienky : K . pomúčený (odtiaľ názov) a ružovofialové kvety v okolíku. u rodu prvosienka. Využívajú sa dužinaté listové stopky (kompóty. C (5). Žĺtkovo žlté kvety voňajú. Obr. Jej listovú ružicu tvoria hrubé. slatinných a rašelinných lúkach horských a podhorských oblastí. Kvety majú rúrkovitý K a C lievikovitú alebo svietnikovitú. Plodom je tobolka pukajúca zúbkami. č . na povrchu hladké. Podobná prvosienka vyššia (P. A 5.

Rastie len na vápenci v lesoch. pôvodná v stredomorí od juž. Korunné lupienky a korene sú liečivé. Sedempočetné. 119: Čajovník čínsky (Thea sinensis) korunným lupienkom. Vodnou rastlinou je perutník močiarny (Hottonia palustris). U nás sa pestuje ako ozdobná rastlina (s príjemnou vôňou) spolu s inými druhmi. 33 druhov). ktoré po odkvitnutí tvoria plodstvo mechúrikov.nummularia) s plazivými stonkami a čerkáč obyčajný (L. Chránený je aj cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense). Len rody Obr. ktorých okraje nedokonale zrastajú.   Sú to kry. 117: Prvosienkovité : 1 . ale modrokvitnúca je drchnička belasá (A. Polokožovité obličkovité listy a rozstrapkané koruny má chránená soldanelka karpatská (Soldanella carpatica).suffruticosa). s veľkým počtom tyčiniek. 2 kališným lístkom a čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia). Plodmi sú hrubostenné mechúriky. Najznámejším druhom je pivonka lekárska (Paeonia officinalis). Drobnou burinou polí a záhrad je drchnička roľná (Anagallis arvensis). Jednotlivé pravidelné kvety sú veľké. Rastie zriedkavo na vápenci v bukových lesoch.drchnička roľná (Anagallis arvensis). Plod je tobolka alebo bobuľa. Do čeľade patrí 40 rodov s viac než 600 druhmi. Do rodu čerkáč (Lysimachia) patrí čerkáč peniažtekový (L. d. nápadné častým prechodom od listeňov ku Obr.vulgaris). pre ktoré je charakteristický v bunkách parenchýmu listov vysoký obsah trieslovín. (Trientalis europaea) Semenníky apokarpného gynécea majú hrubé steny. Piestik zrastá z 2-5 plodolistov. vlhkých lúkach. krovinách. Má dlhostopkaté tehlovočervené kvety s priamymi stonkami. 5početné kvety sú veľké. Vyskytujú sa v lesoch.sedmokvietok európsky Obr. Francúzska po Albánsko. 118: Pivonka lekárska (Paeonia officinalis): a. Zástupcovia čeľade sú rozšírení v severnom miernom pásme (1 rod. Pestujú sa najmä plnokveté formy. fgyneceum 84 .corallina) a pivonkou polokrovitou (P.Vzhľadom podobná fialovokvitnúcim prvosienkám je chránená kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli). ako pivonkou červenou (P.   Sú to stromy alebo kry trópov a subtrópov s jednoduchými nedelenými listami.kvitnúca rastlina. jednotlivé kvety má sedmokvietok európsky (Trientalis europaea). Podobná.foemina).semeno. obojpohlavné. polokry a trváce byliny s delenými až zloženými listami bez prílistkov. 3 .

tetrapterum). Gruzínsko). Poskytuje kvalitné 85 . Obr. Plody patria medzi rozpadavé. Na Slovensku rastie 6 druhov tohoto rodu na suchších lúkach. sú zrastené do 5-tich zväzočkov a vytvárajú rúrku. Najdôležitejším druhom je čajovník čínsky (T. kultúrna rastlina známa niekoľko tisíc rokov.sylvestris). Na okraji ciest. Podobne sa využívajú listy kamélie čínskej (C. ktorý spôsobuje hovädziemu dobytku precitlivelosť na slnečné žiarenie (fotosenzibilita) a sfarbenie mlieka do žlta.hypericín. pasienkoch a iných trávnatých spoločenstvách. Kvety slezovitých produkujú veľa nektáru. piestik zrastá z 3-5 plodolistov.sinensis). v arabčine teja). dokonca na Kaukaze (Azerbajdžan. ktorá sa pestuje v mnohých kultivaroch. Slez nebadaný (M.    Sú to byliny (alebo dreviny) s jednoduchými nedelenými listami. Morfologicky podobný druh je ľubovník škvrnitý (H. Má ružovofialové kvety. okrem K majú aj kalištek.zelený čaj a fermentáciou čierny čaj. obsahujú slizy.alatamaha). sú diskovitého tvaru a rozpadajú sa radiálne na jednotlivé časti (slez. ibiš). Najrozšírenejší druh je ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum).čaj (čínsky ca-i. Najznámejšia okrasná rastlina čeľade je kamélia japonská (C. Plodom je tobolka. čím priaznivo pôsobia na podráždené perforatum) sliznice dýchacích ciest i žalúdka. Tyčiniek je veľa. Niektoré druhy s veľkými a farebnými kvetmi sa pestujú ako okrasné a pre vlákna v stonkách ako textilné rastliny. V listoch sa vytvárajú schizogénne olejové nádržky a v korunných lupienkoch je červené farbivo . 5 početné so žltými korunnými lupienkami. Vylúhovaním v horúcej vode sa pripravuje osviežujúci nápoj . Kvety sú veľké. Z mladých kožovitých listov sa získava sušením droga .sinensis). Najznámejší rod je ľubovník (Hypericum) rozšírený od trópov až po arktickú klimazónu. v trávnikoch a na pasienkoch rastie slez lesný (M.maculatum) a ľubovník štvorkrídly (H. teobromín. Plodom môže byť aj tobolka (ibištek). Veľa Obr. známa liečivá rastlina.kamélia (Camellia) a čajovník (Thea) obsahujú alkaloidy teín. Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh. Ako okrasné rastliny sú známe druhy rodu Franklinia (F. 5 početné. Kvitnúca stonka (vňať) sa zbiera ako droga. Je to vždyzelený ker pochádzajúci z Malajzie a pestuje sa v subtrópoch Ázie a Afriky. Ako súčasť liečivých čajov sa používajú kvety i listy.  U nás sú známe byliny s typickými dlaňovito delenými listami.neglecta) má kvety menšie a bledoružové. 121: Slez lesný (Malva sylvestris) Kvety sú veľké. Slez (Malva). C lupienky vykrajované.japonica). tyčiniek veľa. Do čeľade patria 3 rody s viac než 700 druhmi. 120: Ľubovník bodkovaný (Hypericum druhov je liečivých.

   Dreviny Obr. teobromín. kvitne do neskorej jesene. Semená obsahujú glykozid kolanín a alkaloidy kofeín. ktoré po úprave poskytujú kakaový prášok a maslo. V nížinách Slovenska rastie ibištek trojdielny (Hibiscus trionum). darí sa mu aj v mestskom prostredí. Liečivá rastlina. Kakaovník pochádza z tropickej Ameriky a pestuje sa na plantážach v trópoch. Slez maurský (M. ale aj na výrobu liečív. Pestuje sa pre Obr. Pestuje sa podobne ako kola končistá (C. Majú povzbudivé účinky a používajú sa na výrobu osviežujúcich nápojov (coca-cola). Sú to cudzokrajné druhy. 122: Slezovité: A. ktoré sa vyvíjajú v 5-cípych hviezdicovitých tobolkách.sabdariffa). Plodom sú veľké tobolky so semenami (kakaové bôby).zrastené tyčinky.konárik. Ibištek konopný (H. Ibišteky majú význam aj ako olejnaté rastliny. Zo známych úžitkových druhov patrí do tejto čeľade kakaovník pravý (Theobroma cacao). pestovaný u nás ako izbová rastlina pod ľudovým názvom "čínska ruža".syriacus) je ker pôvodný v Číne a Malej Ázii.esculentus) sa pestuje ako zelenina. najmä kry. 123. Stonky a listy má plstnaté a kvety bledoružové. Kola lesklá (Cola nitida) pochádza z tropickej Afriky. Ibištek jedlý (H. Zvláštnosťou tohto druhu je. Ibištek čínsky (H. C.mauritiana) je vysoká bylina s purpurovými kvetmi. ale aj na ochucovanie čajov (ibištekový čaj).  86 Obr. Ibištek (Hibiscus). preto sú obľúbenou potravou domorodcov. B. Ich plodom je tobolka.prierez kvetom. Vlákna sa rozpadavý plod spracovávajú aj z iných druhov ibištekov.rosa-chinensis) je známy okrasný ker s veľkými červenými kvetmi. technické vlákno na výrobu tkanín. Pochádza zo Stredozemia a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina. väčšinou na poliach ako burina. ale aj škrob. Je chránenou rastlinou a vyskytuje sa na brehoch vôd i na zasolených pôdach. lebo ich semená obsahujú značné množstvo oleja. že kvety vyrastajú priamo na kmeni a starých konároch (kaulifloria) Obr. u nás pestovaný pre veľké ružové alebo biele kvety s C lupienkami. Okrasný ibištek sýrsky (H.diskovitý rohoží a povrazov. z ktorého sa okrem toho využívajú aj dužinaté kalichy s obsahom kyseliny jablčnej. 124: Bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum) : A. Zbierajú sa nezrelé slizovité tobolky. Rozkvitá v lete. napr. z ibišteka krvavého (H. Ibiš lekársky (Althaea officinalis) sa podobá slezu. Brozšírené v trópoch semeno s vláknami celého sveta. ktoré majú na báze purpurovú škvrnu.krmivo. Majú kyslú chuť a používajú sa na spracovanie na džemy. 123 .cannabinus) je jednoročná rastlina pochádzajúca z Indie.acuminata) pre semená.

Do čeľade lipovitých patrí izbová rastlina lipka africká (Sparmannia africana) s veľkými chlpatými listami.reichenbachiana) zasa k lesným 87 Obr.  Naše druhy sú byliny. súmerné. 125: Kvet lipy Fialka srstnatá (V. Bavlník (Gossypium) je najdôležitejšia textilná rastlina.hirta) a fialka psia (V. Lipy poskytujú kvalitné rezbárske drevo. Bavlník barbadoský (G. Čeľaď je u nás zastúpená len rodom fialka (Viola) s mnohými druhmi. semená olejnaté.canina) patria k lúčnym.barbadense) pochádza z Južnej Ameriky. fialka lesná (V. Kvety sú usporiadané do vrcholíkov. ale veľmi hrubý kmeň obsahujúci vodné pletivá. lint (12-60 mm) a krátke tzv. 126: Fialka voňavá (Viola odorata) ľahké. Kvety intenzívne voňajú. 127: Fialka sirôtková (Viola wittrockiana) x .cordata) sú podobné druhy rastúce v našich lesoch. lúky. Vydlabaný kmeň baobabov slúži domorodcom ako rezervoár vody v období sucha. Kvety 5-početné. Listy (u bežných druhov typické srdcovité) s prílistkami. 5početnými voňavými kvetmi bledožltej farby a 5zväzkovitými tyčinkami. vrecoviny. ale odpudivý zápach. Obsahuje alkaloid violín. U nás rastú pôvodne iba dva druhy lipy (Tilia). Zo 40 druhov sa pestujú len 4. polia. saponíny a preto sa využíva ako liečivá rastlina. Semená bavlníkov obsahujú olej využiteľný pre potravinárske i technické účely. Lipa veľkolistá rozkvitá asi o 2 týždne skôr a má menej kvetov vo vrcholíku ako lipa malolistá. motúzov a kobercov. Pochádza z Mexika. známa pod ľudovým názvom "izbová lipka". ktoré sú pri lipe veľkolistej biele. Má nízky. Plodom je 3-5 púzdrová tobolka. Na savanách tropickej Afriky rastie zvláštny strom baobab dlaňovitý (Adansonia digitata). Dlhé vlákno je surovinou pre textílie. Sú príbuzné slezovitým s podobnou stavbou kvetu. Vlákna sú kratšie a nižšej akosti. ktorá má listy na rube husto bielo plstnaté a znáša dobre mestské prostredie.odorata) je druhom krovín a lesných okrajov najmä v blízkosti ľudských sídlisk. Má spravidla len dlhé vlákna. Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a lipa malolistá (T. G 3-plodolistové dozrieva na tobolku. dvojakého typu : dlhšie tzv. Bavlník stromovitý (G. Vlákna sú celulózové. linter (2-5 mm). papieru.arboreum) pôvodom z Indie má tiež menší význam. Má krémovožlté kvety a tobolku zelenej alebo načervenalej farby. ktoré je mäkké a Obr. Kvety sú veľmi chutnou čajovinou s liečivými účinkami a poskytujú včelám kvalitný nektár a peľ.  Prevažne dreviny. Bavlník je tiež aj medonosnou a liečivou rastlinou. Fialka voňavá (V.Dreviny i byliny trópov. Rozpoznávacími znakmi sú chĺpky medzi žilkami na rube listov. vysokohorské polohy). Jedlé plody má aj durian zapáchavý (Durio zibethinus). celulózy a pod. Najviac je pestovaný bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum). Dožíva sa vysokého veku (až 5 000 rokov) a jeho plody sú jedlé. ktoré nekvitnú a k oplodneniu tu dochádza v uzavretých kvetoch. Pochádza z južnej Afriky. Rastie v juhovýchodnej Ázii. Okrem jarných modrých kvetov má aj tzv. Sú to stromy so srdcovitými listami. jednobunkové. Zdužnatený miešok semien v ostnitých tobolkách má lahodnú chuť. s ostrohou u niektorých druhov voňavé. Textilnou rastlinou je jutovník pravý (Corchorus capsularis). krátke na výrobu vaty. Sú to kry alebo byliny. Semenník dozrieva na oriešok. ktorého lykové vlákna (juta) sa spracúvajú na výrobu hrubých tkanín. ktoré osídlili rôzne biotopy (lesy. Materiál pre textilné vlákna predstavujú dlhé biele trichómy vyrastajúce zo semien tobolky. pri lipe malolistej hnedé. Okrem týchto dvoch druhov sa často pestuje aj cudzokrajná lipa striebristá (Tilia tomentosa). ktorých stopka je zrastená s veľkým blanitým listeňom. kleistogamické kvety. Bavlník bylinný (G.herbaceum) pochádza pravdepodobne z Afriky. Obr.

na technické účely i ako olejnaté rastliny. Na okrasné účely sa často používa veľkokvetá a rôznofarebná fialka sirôtková (Viola x wittrockiana). oleifera) sa pestuje najmä kvôli semenám. Vznikla krížením iných druhov. V samičích kvetoch dozrieva 3-5-puzdrový spodný semenník na mnohosemennú bobuľu veľkých rozmerov. Tekvica obyčajná olejnatá (C. C má lievikovitý alebo zvonkovitý tvar a väčšinou žltú farbu. K tejto skupine fialiek patrí fialka roľná (V. C.  Tropické lianovité druhy známe u nás niektorými skleníkovými druhmi s atraktívnymi modrofialovými kvetmi. Kvety sú veľké. napr. Tekvica obyčajná patizónová . Žltokvitnúce alebo viacfarebné fialky. Väčšie žlté kvety má fialka žltá (V. ojedinele v Afrike. sirôtky sa od ostatných fialiek odlišujú postavením C lupienkov. osídľuje alpínske lúky vo vysokých horách. ale aj pre textilný priemysel. veľké. 88 . zrastených do valcovitého útvaru. Použitie tekvicovitých je rôzne. tekvica obrovská) majú najväčšie plody medzi rastlinami. pepo) je plodová zelenina s vodnatou dužinou. U nás sa vysádzajú zo sadeníc alebo vysievajú až po skončení jarných mrazov. ktorá sa vyskytuje na poliach ako burina.prierez samčím kvetom. kompótov a pod.pepo convar. ovíjavá. alebo pomocou stonkových úponkov popínavá.pepo convar. tzv. Najbežnejšie pestovaným druhom je tekvica obyčajná (C. Využíva sa aj latex z mliečnic. zrastenolupienkové 5početné. Listy dlaňovito delené.druhom. Táto pochutina je veľmi zdravá. Mučenka jedlá (P. Má bledožlté kvety.pepo convar.prierez samičím kvetom  Do čeľade patria väčšinou známe pestované druhy zeleniny. ktoré obsahujú väčšie množstvo rastlinných olejov. najmä v nezrelých plodoch.pepo) vo viacerých konvarietách.edulis) má jedlé plody. ktorá je u druhu papája melónová (Carica papaya) jedlá a používa sa aj na výrobu džúsov.  Dreviny s mliečnicami rozšírené najmä v tropickej Amerike. Celé rastliny sú drsné od štetinatých trichómov.arvensis). Plodom je veľká bobuľa. ktoré sa konzumujú rôzne upravené alebo sa nakladajú do sladkokyslého nálevu. Stonka tekvicovitých je veľmi typickej stavby: poliehavá. ktorý obsahuje proteolytický enzým papaín. najmä ako zelenina alebo ovocie. Tekvica (Cucurbita).časť rastliny s plodom a kvetom. patissoniana) má plody diskovitého tvaru. najmä v čerstvom stave (nepražená). Pochádza z Ameriky. Prirodzene sa vyskytujú v trópoch a subtrópoch. mučenka modrastá (Passiflora coerulea). B. 128: Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): A. Bobule niektorých druhov tekvíc (napr.lutea). jednopohlavné. Obr. Anatomickou zvláštnosťou sú bikolaterálne cievne zväzky.patizón (C. A 5. Tekvica obyčajná pravá (C.

hudobné nástroje). K ovocným tekvicovitým rastlinám patrí melón cukrový (Melo sativus. Je jednodomá. Z divorastúcich druhov u nás rastie posed biely (Bryonia alba). Cucumis melo). Pestuje sa v trópoch. begónia hľuznatá (Begonia tuberosa).Obr. má veľké zelené bobule s červenou dužinou a čiernymi olejnatými semenami.argentea).viridis). Mladé plody sa konzumujú ako zelenina. x tuberhybrida. Na rozdiel od pestovaných druhov tekvicovitých má malé kvety i plody čiernej farby (jedovaté). niekedy plnokveté a rôznofarebné. Uhorka siata (Cucumis sativus) pochádza z Indie. Najznámejší je rod begónia (Begonia). napr. krížence označované ako B. Zaujímavým druhom je fľaškovec valcovitý (Lagenaria cylindrica). podobne ako uhorky. olejninou i liečivou. Uhorka patrí aj medzi medonosné rastliny. Podobným druhom je tiež tropická lufa valcovitá (Luffa cylindrica). Dužina dyne a melónu obsahuje veľké množstvo fyziologicky viazanej vody. dužina je žltej alebo oranžovej farby. Ako zelenina sa používajú mladé plody. Pestuje sa v dvoch konvarietách: uhorka siata šalátová (Cucumis sativus convar. avšak má menšie kvety i listy a nerozkonárené úponky. u nás v skleníkoch.rex) a begónia striebristá (B. ale plody sú takisto jedlé a vydržia veľmi dlho uskladnené. rôzne nádoby. Má dužinaté šťavnaté stonky a nesúmerné listy. Väčšina begónií sa množí vegetatívne (odrezkami). Má tiež podlhovasté plody. ktorá sa konzumuje v nezrelom stave ako zelenina. ktorý sa po vysušení a odstránení dužiny používa na rôzne účely (nástroj na nasávanie vína. technické filtre. prípadne ako krmivo pre zvieratá. najmä pri ochorení obličiek. aromatická a sladká.prierez samčím kvetom. Jednoročná rastlina podobná tekvici obyčajnej. vložky a pod. Využitie je rôzne. 89 . Má valcovitý alebo kyjovitý plod.ficifolia) má typické zelenobielo škvrnito mramorované plody a listy podobné figovým. Výplňové pletivo sa využíva po spracovaní ako umývacie huby.  Zástupcovia tejto čeľade sú u nás známi ako okrasné izbové rastliny pôvodom z trópov a subtrópov. C. ktoré sú v zrelom stave vyplnené sieťovitým sklerenchymatickým pletivom.maxima) má plody veľkých rozmerov a môžu dosiahnuť hmotnosť až 100 kg. preto ich konzumácia má veľký dietetický význam. Rôzne hydridy sa pestujú ako dekoratívne rastliny. na povrchu zkorkovatená. B. Pestuje sa pre plod ako okrasná alebo sa môže používať ako tekvica obyčajná. Bobuľa je guľatá.prierez samičím kvetom Tekvica obrovská (C. Pochádza z Afriky. ktorý možno nájsť na plotoch ako popínavú rastlinu. 129: Uhorka siata (Cucumis sativus): A.časť rastliny. Plodom je podlhovastá bobuľa. Používa sa ako podpník pre uhorky. Dyňa červená (Citrullus lanatus) nazývaná aj melón vodný.melanosperma.longus) a uhorka siata nakladačka (Cucumis sativus convar. Je rastlinou textilnou. C. Listami je okrasná begónia kráľovská (B. Tekvica čiernosemenná. tekvica figolistá (C. resp. kde rastie na úpätí Himalájí.

4-Vaccinium myrtillus. väčšinou vždyzelenými listami. zrastenolupienkové. ďalej na piesčinách a rašeliniskách. 10Andromeda polifolia 90 . C (4-5). K je zvonkovitého. Kvetný vzorec : . Vrchný semenník zrastá zo 4-5 plodolistov. ale aj veľkými a kožovitými. 130 : Rojovník močiarny (Ledum palustre) Obr. 2-Vaccinium gaultherioides. K (4-5). G (4-5) A 5+5 Sú to polokry a kríčky so šupinovitými alebo ihlicovitými. A 4+4. 7-Loiseleuria procumbens. Plodom je tobolka. ⊕. 6Oxycoccus palustris. 5-Oxycoccus microcarpus. Voľnolupienkovú alebo zrastenolupienkovú. Rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (56 rodov a 1400 druhov). Kvety sú 4-5 početné. . 131: Brusnicovité a vresovcovité: 1-Vaccinium uliginosum. bobuľa. 8Arctostaphylos uva-ursi. 3-Vaccinium vitisidaea. výživu im umožňuje endotrofná mykoríza. Tyčinky sú v dvoch kruhoch. Vresovcovité rastú najmä na chudobných a kyslých pôdach vyšších polôh. pravidelné. zriedkavejšie voľnolupienkové. a na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky. alebo kôstkovica. lievikovitého alebo guľovitého tvaru. 9-Arctostaphylos alpina. Často tvoria rozsiahle porasty (vresoviská. rašeliniská). ale po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice bez príveskov majú Obr.

Má malé ihlicovité striedavé listy so silne podvinutým okrajom a ružové štvorpočetné kvety v strapcoch. Vždylezelený ker arbutus pravý (Arbutus unedo) je typickou rastlinou stredomorských macchií. Vo Východných Karpatoch rastie vo výške 1600 až 2000 m rododendron Kotschyho (Rhododendron kotschii) s červenými kvetmi. rastie na krovinatých miestach horského až subalpínskeho stupňa. Zo zrastenolupienkovou. G (4-5) Sú to kry aj stromy so striedavými listami a 4-5 početnými kvetmi.). skaly).  Kvetný vzorec : .luteum.indicum) pod menom azalka. Vo Vysokých Tatrách rastie veľmi vzácne kobercovito rozložený kríček skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens). Medvedica lekárska (Arctostaphylos uva-ursi) s tmavočervenou kôstkovicou.ferrugineum). Baden Baden. rojovník (Ledum) a skalienka (Loiseleuria). po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice s 2 príveskami má androméda sivolistá (Andromeda polifolia) s fialovými kvetmi. ale aj po odkvitnutí vytrvávajúcou korunou sa vyznačuje vres obyčajný (Calluna vulgaris). V alpínskom stupni V. Rastie na rašeliniskách (Orava). ktorý je vždyzelený a pestuje sa v stovkách rôznych odrôd (cv. . Bielu voľnolupienkovú korunu má náš domáci rojovník močiarny (Ledum palustre). x hybridum).. poskytuje drogu Folia Uvae ursi obsahujúcu arbutín. Niekedy sa v parkoch u nás pestuje rododendron žltý (R. Azalea lutea) so žltými a voňavými kvetmi a veľa krížencov amerických a ázijských druhov s veľkými bielymi. Obidva sú červenokveté a sú dobrým príkladom vikarizácie. s ktorou sa často aj spájajú do jednej čeľade. syn.carnea). Brusnicovité majú zreteľné vzťahy k čeľadi vresovcovitých. ružovými alebo fialovými kvetmi (nevoňajú). Na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky a na semenníku je žľaznatý diskus. Sú to kry so vždyzelenými alebo opadavými listami. C (4-5). ktorý ale na územie Slovenska nezasahuje.rododendrony (Rhododendron). Tatier rastie veľmi vzácne pôvodný arktický druh medvedík alpínsky (Arctous alpina). 91 . Pochádza z Číny a Japonska. so zrastenolupienkovou korunou. A 4-5. rastúca na rašeliniskách. Je silne voňavý a jedovatý. Mnohé cudzokrajné druhy sa pestujú v črepníkoch. Veľmi variabilným druhom rododendronu je kultúrny druh rododendron hybridný (R. líšiace sa od kvetov predošlej čeľade spodným semenníkom zrasteným s kalichom. Cunningham White. V Alpách na vápenci rastie rododendron chlpatý (R. rastúci od nížiny až do alpínskeho stupňa na kyslých pôdach a niekedy tvorí obrovské porasty (vresoviská). Vresovec stromkovitý (E. zrúcaniny. Rododendrony majú rôznofarebné veľké. K (4-5). slabo súmerné kvety so zrastenými lupienkami. rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (24 rodov a 450 druhov). s peknými ružovými alebo červenými kvetmi. Druhy rodu vresovca (Erica) sú pekné vápnomilné kríčky. V Alpách rastie vresovec mäsový (E. Plodom je bobuľa. areál zasahuje do južných Čiech (bory. Med z rododendronov je jedovatý. ⊕. V črepníkoch sa pestuje rododendron indický (R. Zrastenolupienkovú.arborea) rastie v Stredomorí a z jeho koreňových hlavíc sa vyrábajú fajky.hirsutum) a na nevápenitom podklade rododendron hrdzavý (R.. Jej druhy rastú na podobných miestach ako druhy vresovcovitých.

Ich plody a listy obsahujú triesloviny a rôzne glykozidy.quadripetalus) s intenzívne ružovou naspäť ohnutou štvorpočetnou korunou a sýto červenou bobuľou. Majú malé čierne kôstkovičky. Pochádza z Číny. Brusnica pravá (V. K 3.čučoriedka (V.myrtillus) je nízky poloker s opadavými listami. Brusnica drobnolistá (V. . napr.g . Takéto vlastnosti má najmä tropický ebenovník čierny (Diospyros ebenum). Drevo mnohých druhov je trvanlivé. Má zrastenolupienkovú.   Sú to tropické a subtropické stromy s kožovitými listami a plodom . Plodom je kôstkovica. C 5. Rastie len na vrchoviskách. pevné. ⊕. Nedostatočne zrelé plody sú však zvieravo trpké (obsahujú triesloviny). . A 5 . ebenovník datlový (D.samčí kvet. d. Rastie na rašeliniskách. karoténov a vitamínu C. Najväčším rodom je šucha (Empetrum) s dvoma druhmi rastúcimi v horských polohách a rašeliniskách : šucha čierna a šucha obojpohlavná (Empetrum nigrum a E. ktorých plody sa občas vyskytujú aj u nás v predaji patrí ebenovník rajčiakový (D. Čučoriedka rastie na kyslom humuse naších horských.Rod brusnica (Vaccinium) má u nás 4 druhy.lotus) s fialovými plodmi veľkosti čerešne a zriedkavo sa pestuje aj na Slovensku. voľnolupienkové a zoskupené do koncových alebo pazušných hlávok. ⊕. b.konárik s listami.gaultherioides) je vysokohorským druhom podobným predchádzajúcemu druhu. pravidelné.hermafroditum). Obojpohlavné alebo dvojdomé kvety sú zvyčajne trojpočetné. A 3. Dužina je mazľavej konzistencie a sladkej chuti s obsahom cukrov.kaki). ale aj na rašeliniskách.vitis-idaea) má vždyzelené kožovité listy a červené bobule. guľatú 5-početnú korunu.  Kvetný vzorec : . G (2-9) Sú to kríčky vzhľadu vresovcovitých rastlín so striedavými čiarkovitými a na spodku hlboko ryhovanými listami. f. m. ale rastie v subalpínskom stupni. C 3. G ∞ -1 92 . tmavej farby a veľmi cenné v nábytkárstve (eben).∞. Rastie na chudobných a suchých pôdach. Brusnica čučoriedková .  Kvetný vzorec : .uliginosum) má sivobelasé jedlé bobule.e .samičí kvet. K 5. .list. V subtrópoch sa pestujú aj ďalšie druhy ebenovníkov. K ovocným druhom.c . 132: ): Šuchovité (Empetraceae): Šucha čierna (Empetrum nigrum). najmä ihličnatých lesov.bobuľou. a sa aj v južnej Európe. Napokon sem patrí kľukva močiarna (Oxycoccus palustris = O. Plody týchto druhov patria medzi najzdravšie ovocie. z ktorej sa vyvinie čierna bobuľa.n Plodom je oranžová semeno a plod bobuľa pripomínajúca rajčiak s trvácim 4-početným kalichom. Pestuje Obr. Brusnica barinná (V.

malina. salicifolia). c . 133: A .ružovaté 3. alchemilka. Do čeľade ružovitých patrí mnoho známych ovocných druhov. b .hruška (Pyrus). A 10+10+10. Podčeľaď : Maloideae .mišpuľa (Mespilus). ruža. Plodom je mechúrik alebo nažka. alebo ich je veľa. S. hloh sú morfologicky veľmi premenlivé. Podčeľaď : Spiraeoideae .jahoda (Fragaria). Jednotlivé druhy preto možno od seba len ťažko rozlíšiť a hovoríme o tzv.ostružina (Rubus fruticosus). obojpohlavné a len druhotne jednopohlavné (napr. Podčeľaď : Spiraeoideae .plody ružovitých: a hruška (Pyrus).alchemilka (Alchemilla).čerešňa (Cerasus). c . trilobata a tavoľník vŕbolistý (S.slivkovaté 4. e . zvyčajne bez prílistkov. okrasných i liečivých rastlín. Kvety majú drobné.. okolík). C 5. Z apokarpného gynecea vznikajú charakteristické plodstvá : jahoda. ktoré sú rozšírené takmer po celom zemskom povrchu. Jediným autochtónnym druhom je tavoľník prostredný (Spiraea media). ale vývojom kvetnej čiašky postavenie G sa stane spodným (4.d . b . B . a tým vznikne monokarpné G (slivka). jarabina. x bumalda. podčeľaď) k monokarpnému (3.krvavec (Sanguisorba) 93 .trnka (Prunus). šípka. 2. Z bielokvetých ozdobných krov našich parkov do čeľade patrí tavoľa kalinolistá (Physocarpus opulifolia). k cenokarpnému (4.∞ Sú to kry. podčeľaď) resp. alebo fľaškovitá a celkom uzatvárajúca piestiky (ruža). ktorých počet môže redukovať až na 1. s plochou miskovitou kvetnou čiaškou. zvyčajne však v strapcovitých súkvetiach (strapec.jabloňovaté Predstavitelia čeľade sú stromy. a to buď plochá (túžobník). Uprostred čiašky je apokarpné alebo cenokarpné gyneceum. Niektoré rody ako ostružina. ⊕.hloh (Crataegus). polyploidiou a apomiktickým rozmnožovaním. kry alebo byliny. Tyčinky v púčiku sú oblúkovito ohnuté dovnútra. Prevláda vývoj od apokarpného G (1. Kvety sú jednotlivé. Typickým znakom v kvete je veľmi často vyvinutá kvetná čiaška (receptákulum). nátržník. z ktorých dozrievajú mechúriky s dvoma až viacerými semenami. x vanhouttei). f .tavoľníkovaté Kvetný vzorec : . Postavenie G je vrchné. c. Opelenie nastane hmyzom. V cenokarpnom G zrastá 2-5 plodolistov.kvetné diagramy ružovitých: a . d . Introdukované druhy sa často pestujú ako ozdobné kry a z nich sú najznámejšie tavoľník van-Houtteho (S. S. plodstvo nažiek v kvetnej čiaške. K 5. zriedka vetrom (krvavec). malých druhoch (mikrospecies).jahoda (Fragaria). podčeľaď). g .tavoľník (Spiraea). Heterochlamydeické kvety (niekedy bez koruny) sú päťpočetné. Tyčiniek je 2-3 (-4)krát viac než korunných lupienkov.ruža (Rosa). Majú listy s prílistkami. pohárikovitá (slivka). najmä však v severnom miernom pásme. rastúci na výslnných stráňach podhorského a horského pásma Karpát. Do čeľade patrí asi 100 rodov a 3000 druhov. b . G 5 . zriedka stromy alebo trváce byliny a polokry. krvavec). Apokarpné G tvorí 5 až veľa piestikov. C .čremcha (Padus). pričom však čnelky často ostávajú ešte voľné. kôstkovica alebo malvica. d . e .ruža (Rosa). podčeľaď).1. tavoľníkovec jarabinolistý (Sorbaria sorbifolia) a exochorda veľkokvetá (Exochorda grandiflora).tavoľníkovaté 2.čerešňa (Cerasus).čerešňa (Cerasus). čo súvisí s hybridizáciou. g . Obr.krvavec (Sanguisorba). Podčeľaď : Prunoideae . na okraji ktorej sú tyčinky a uprostred zvyčajne 5 voľných cyklických apokarpných semenníkov. Podčeľaď : Rosoideae . F . e .kvety ružovitých: a .

S kužeľovitým kvetným lôžkom a početnými piestikmi v závitnici. G ∞ Zástupcovia sú kry alebo trváce byliny.ružovaté Kvetný vzorec : .viridis). na rúbaniskách a pod. Nátržníky (Potentilla) majú nezdužnetené kvetné lôžko. ktoré obaľuje zdužnatené kvetné lôžko: šípka.caesius) s čiernym oinovateným plodstvom. Plochým alebo miskovitým kvetným lôžkom sa vyznačujú túžobníky (Filipendula). Jahoda (Fragaria) sa od predošlého rodu líši tým. Rastie na dedinských dvoroch s vysokým obsahom dusíka. z ktorých dozrievajú nažky. Kužeľovitým kvetným lôžkom. Je liečivý. nátržník) je vonkajší kalich čiže kalištek prílistkového pôvodu. C 5. V rode ruží kvetné lôžko je bankovité. repík G 2.malina (R.). ⊕. početnými piestikmi v závitnici. Bielokvetý nátržník biely (P.vesca).arenaria) a nátržník strieborný (P.virginiana x F. Niekedy kužeľovité kvetné lôžko zdužnatie a na ňom sú umiestnené jednotlivé nažky: plodstvo jahoda. Najznámejším druhom je ostružina malinová . z Číny a Japonska sa pestujú v záhradách a parkoch. Na suchých lúkach a pasienkoch rastú nátržník piesočný (P. Zo žltokvetých druhov má nátržník husí (P. A zvyčajne pozostáva z veľkého množstva tyčiniek a apokarpné gynéceum takisto z veľkého množstva piestikov umiestených na plochom. Divorastúce druhy sú: jahoda obyčajná (F. alchemilka) a pod K niektorých rodov (jahoda. A ∞. V našich záhradách sa pestuje kríženec jahody virgínskej a jahody čílskej (F. s veľkým počtom druhov. a kalištekom sa vyznačujú nátržníky (Potentilla) a jahody (Fragaria). x ananassa) s veľmi chutnými a veľkými jahodami. Na stonkách má typické ostne pokožkového pôvodu. zo semenníkov sa vyvinú nažky.erecta) so štvorpočetným kvetným obalom obsahuje veľa trieslovín. že kužeľovité kvetné lôžko pri dozretí zdužnatie na známe plodstvo jahoda (fragum). alchemilka A 1.fruticosus) rastú mnohé v lesoch. ako žltokvetá kéria japonská (Kerria japonica) a bielkokvetý šípkovec kériovitý (Rhodotypos kerrioides). jahoda drúzgavicová (F. Niekedy sa však počet tyčiniek a semenníkov zredukuje až na 1 alebo na 2 (napr. F. Je to veľmi premenlivý rod. kužeľovitom alebo v bankovitom kvetnom lôžku. Listy sú vždy s prílistkami. Podobne ako aj nasledujúci druh má stonky poliehavé a plazivé. 94 . V jednotlivých semenníkoch je jedno alebo dve vajíčka. Podobné je plodstvo ostružín. asi s 300 druhmi. je liečivý. Význačnou rastlinou lužných lesov je ostružina ožinová (R. tvoriace plodstvá.moschata) a jahoda trávnicová (F.ulmaria. Rod je veľmi premenlivý. Introdukované ozdobné kry. na povrchu s drobnými nažkami. Je liečivá.vulgaris) majú bohaté súkvetia bielych kvetov.idaeus) s červeným plodstvom a priamou stonkou. K 5. z nich dozrievajú nažky alebo kôstkovičky. Nátržník vzpriamený (P. Z agregátneho druhu (skupina malých druhov) ostružiny krovitej (R. ale namiesto nažiek sa vyvinuli kôstkovičky: plodstvo malina. z ktorých dozrievajú kôstkovičky (plodstvo malina) sa vyznačuje ostružina (Rubus).anserina) plazivú byľ a často striebristé listy.Podčeľaď : Rosoideae .chiloensis) jahoda ananásová (F.alba) rastie v dubových lesoch.argentea). Túžobník brestový a obyčajný (F. V kvete niekedy koruna zanikne (krvavec.

Najpestovanejšie kultivary sú : R. Je vyšľachtených mnoho odrôd: convar. Slivkovaté zvyčajne obsahujú vo svojich pletivách rôzne glykozidy (amygdalín. ktoré po vytvorení niekoľkých listov svoj rast zastavia a premenia sa na stonkové tŕne (napr. vznikla asi krížením P.čremcha neskorá (Padus serotina) hybrida.rugosa) alebo ruža jabĺčková (R. V záhradách sa veľmi často už od stredoveku pestujú veľmi dekoratívne a niektoré voňavé hybridy Obr.slivkovaté Kvetný vzorec : . so 6-10 početnými bielymi kvetmi rastie na vápencoch v horskom stupni Karpát. 134: Ružovité (Rosaceae). ktoré v čase zrelosti zdužnatie na známu šípku (cynarrhodum) sa vyznačuje rod ruža (Rosa). Alchemilka obyčajná (A.hybrida cv.insititia) má krátko stopkaté guľovité kôstkovice rozličnej farby. Na okraji kvetnej čiašky sú početné tyčinky a na dne čiašky je jediný vrchný jednoplodolistový semenník. Poznáme celkom asi 200 druhov.damascena). Slivka domáca (P. Najrozšírenejším druhom u nás je ruža šípová (R. ktorý nezrastá s čiaškou. sliva (P. Do podčeľade patrí asi 10 rodov s 200 druhmi.kvitnúca rastlina.spinosa x P.nátržník priamy (Potentilla rôznych druhov pod označením Rosa recta). ruža vráskavá (R. c. Plochým kvetným lôžkom sa vyznačujú alchemilky (Alchemilla) so štvorpočetnými kvetmi. ⊕. Gloria Dei. Podčeľaď : Prunoideae (Amygdaloideae) . C 5. slivka trnková). Slivka guľatoplodá. napr. obsahujú veľa vitamínu C. Qeen Elisabeth.tyčinky a piestik. ktoré vytvárajú veľké množstvo krížencov.villosa). prunazín a i.centifolia). italica (slivka ringlotová. Kvety rozkvitajú pred rašením (vypučaním) listov.kvet.domestica) pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie a bežne sa u nás pestuje ako ovocný strom. Dryádka osemlístková (Dryas octopetala). Jej konáriky nemajú ostne. bohato bielo kvitnúci s čiernomodrými oinovatenými kôstkovicami. „Plody“ (šípky) sa zbierajú na lekvár a čaj. G (1) Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými listami a opadavými prílistkami. Na Slovensku rastie 7 rodov (divorastúce i pestované). tmavomodré s voľnou kôstkou neprirastenou k dužine. a . Pravidelný kvet s bankovitou kvetnou čiaškou je päťpočetný. a až i . uzavierajúcim veľké množstvo piestikov. k až n . 95 . Liečivý repík lekársky (Agrimonia eupatoria) a vetroopelivé krvavce (Sanguisorba) majú jednopohlavné kvety. ktorá sa pre voňavé kvety pestuje od antickej doby. Z pestovaných ruží je známa ruža stolistá (R.Od predošlých druhov sa líšia trvácou čnelkou na nažkách kuklíky (Geum) a kuklice (Parageum). i nažka. K 5.pendulina). Tŕnitý ker so stonkovými tŕňmi. Kôstkovice sú oválne. Niektoré druhy ruží s veľkými šípkami sa pestujú aj ako ovocné druhy. Na listovej stopke alebo na okraji listovej čepele majú často žliazky. A 5n.canina).vulgaris). Niektoré druhy majú krátke konáriky.cerasifera.d . Plodom je kôstkovica. Poskytuje z korunných lupienkov vzácny ružový olej (Oleum Rosae). Super Star. Virgo. ktoré sa enzymaticky štiepia a uvoľňujú jedovatý kyanovodík. V horských krajoch rastie ruža ovisnutá (R. Najlepší olej poskytuje ruža damascénska (R. Najrozšírenejším divorastúcim druhom na Slovensku je slivka trnková (Prunus spinosa). poskytuje liečivú drogu Herba Alchemillae. e až h .). ktoré sa predtým spájali do jedného rodu slivka (Prunus). Charakteristické je partenogenetické rozmnožovanie. Bankovitým kvetným lôžkom.

zriedka viac (napr. Pestuje sa pre chlpaté a voňavé malvice žltej farby. Vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis) je vždyzelený ker s drobnými bielymi kvetmi v priamych strapcoch. („jablko“). Na výhrevných stanovištiach rastie čerešňa mahalebková (C. používa sa ako podpník. Plodom je malvica.communis) sa pestuje v najteplejších oblastiach južného Slovenska pre jedlé semená. Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) pochádza z Prednej Ázie. Pomaceae. z ktorej sa vypestovala jabloň sladká (M. A 5n. Malvice hrušiek obsahujú zhluky sklerenchymatických pletív (sklereidy). na jednej strane žliabkovité.avium) je pôvodný strom. má biele kvety v okolíkatých súkvetiach. pomariorum (slivka belicová). s trpkými malvicami. s metlinovitým súkvetím a ohnivočervenými malvičkami. mišpuľa. Endokarp (jadrovník) vznikol z plodolistov. sakura ozdobná (C. ktoré sa len po dlhšom skladovaní stanú požívateľnými. u nás rastie v lužných lesoch. ⊕. niektoré rody sú dôležité ovocné stromy a iné zasa ozdobné dreviny. Broskyňa obyčajná (Persica vulgaris) pochádza taktiež z Číny a cez prednú Áziu (niekdajšiu Perziu) sa rozšírilo jej pestovanie do Stredozemia a do teplejších oblastí Európy. C 5. Ázie a u nás sa často pestuje pre ohnivočervené kvety. jednotlivé alebo sediace po dvoch. Čerešňa pílkatá. exokarp a mezokarp zasa z kvetnej čiašky. nižší strom s okrúhlo vajcovitými listami.toxické (kyanogénne alkaloidy). Rod mandľa (Amygdalus) sa u nás vyskytuje v 2 druhoch. Semenník je stredouhlový a v každom puzdre sú 2.cerasifera). juliana (čerešňa vtáčia srdcovková. kališné lístky sú naspäť ohnuté. Mandľa nízka (A. Je to ker alebo strom s červenohnedými konármi a pílkovitými krátko stopkatými kopijovitými listami.serotina). Pomoideae) . Pre jedlé malvičky hnedej farby sa pestuje jarabina 96 . Podčeľaď : Maloideae ( syn. Na skalnatých stráňach od nížin až do alpínskeho stupňa sa prirodzene vyskytuje a často sa vysádza popri cestách jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). Kvety sú ružové. hloh).jadrovník (jabloň. Na výslnných stráňach rastie hruška planá (Pirus pyraster). syriaca (slivka mirabelková. Z nej a z iných druhov hrušiek vypestovali krížením hrušku obyčajnú (P. myrobalán (P. Na krovinatých stráňach od nížiny až do predhoria rastie jabloň planá . spracovávajú sa na zaváraniny a rôsoly. dula) alebo tvrdé „kamenné jadrá“ (mišpuľa. : Malaceae. convar. Vznikla asi ako kríženec čerešne vtáčej a čerešne krovitej (C. Slivka čerešňoplodá. Jej semená pre slizový obsah osemenia sa používajú v lekárstve (Semen Cydoniae). Pestuje sa pre chutné malvice bez sklereidov. Čerešňa vtáčia (C. V dužinatej malvici jednotlivé plodolisty tvoria pergamenové priehrady . dula) alebo len jedno vajíčko (napr. Zo západoázijských foriem boli vyšľachtené subsp. hloh). Čerešňa (Cerasus) je strom s bielymi až ružovými kvetmi. „Pissardii“ má karmínové listy („nepravá sakura“). Čnelky sú často ešte voľné. convar.communis) [hrušku domácu (P.nana) rastie prirodzene na niekoľkých lokalitách južného Slovenska v oblasti Panónskej flóry. Je chráneným druhom.domestica)] s jedlými plodmi. pektínové a dusíkaté látky). sylvestris subsp.mahaleb). oranžové (obsahujú provitamín A. plody sú guľovité. višňa (C.jabloňovaté Kvetný vzorec : . Vzácne sa vyskytuje na Slovensku hruška snežná (P. s drobnými kvetmi a s čiernymi trpkými kôstkovicami. má dlhostopkaté červené (zriedka žlté alebo čiernočervené) kôstkovice. mitis). mirabelka). Kvety sú ružové. niekedy aj samoopelivé. semená obsahujú broskyňový olej.domestica). G (5-1) Zástupcovia sú stromy a kry so striedavými. Čerešňa višňová. Mandľa obyčajná (A. zrastajú s ňou a vytvárajú tak polospodný alebo spodný semenník. Semenníky v kvetoch sú ponorené do kvetnej čiašky. obsahujú veľa pektínov. Čremcha obyčajná (Padus racemosa) má biele kvety v strapcoch a čierne nechutné kôstkovice.vulgaris) má kyslé kôstkovice. Zriedkavo sa v parkoch vysádza severoamerický druh čremcha neskorá (P. Jabloňovaté rastú najmä v miernom pásme severnej pologule. Šťavnaté oplodie obsahuje kyselinu citrónovú. zamatovo plstnaté. Pestuje sa v parkoch ako okrasný strom a v cv.plánka (Malus sylvestris).fruticosa) v juhovýchodnej Európe a pestuje sa v mnohých kultivaroch s kyslastými plodmi. chrupka) a ich kríženec polochrupka. rastie v Stredozemí a z listov sa pripravujú liečivá. Listy sú nepárno perovito zložené. s vysokou dietetickou hodnotou. patrí medzi najlepšie a najchutnejšie ovocie vôbec. Má vysýchavé kôstkovice s jedlými semenami. Má cenné drevo.ringlota). V surovom stave sú nejedlé. K 5.nivalis). Marhuľa obyčajná (Armeniaca vulgaris) pochádza zo severnej Číny. Jej príbuzný druh dulovec japonský (Chaenomeles japonica) pochádza z vých. zvyčajne jednoduchými listami s opadavými prílistkami. Jabloň a hruška sú proterogynické a sú cudzoopelivé. Kôstkovice sú guľaté. Patrí k prvým na jar kvitnúcim ovocným stromom.serrulata) pochádza z Východnej Ázie a sadí sa v parkoch ako okrasný strom. Je to nízky ker s intenzívne ružovo červenými kvetmi. pôvodná v Ázii. Plod jablone. V teplejších oblastiach Európy sa pestuje ako ovocný ker alebo strom. Semená sú nejedlé . čo je synonymom jablone domácej (M.

skalník čiernočervený (C. Z iných druhov v teplejších dubových lesoch rastie jarabina brekyňová . Iné obsahujú v kôre triesloviny (A.catechu. Skalník rozprestretý (C.oskoruša (S. Semenník dozrieva na struk. s perovito zárezovými listami. ktoré sú u niektorých premenené na tŕne. Niekedy nahrádzajú korunu (ak táto chýba). Mladé vetvičky.dammeri) pochádzajú z Vých. Ázie a pestujú sa v parkoch ako okrasné pôdopokryvné dreviny („bodendecker“). Má dekoratívne oranžové malvičky. Funkciu listovej čepele často preberajú lupeňovito sploštené listové stopky .senegal). Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis) je nízkym krom kamenistých strání s vápencovým podkladom.aria) s podlhovastými elipsovitými nedelenými listami. Pestuje sa zriedkavo pre malvice hnedej farby. Hlohy (Crataegus). Patria sem prevažne tropické a subtropické dreviny.horizontalis) a skalník Dammerov (C. Mišpuľa nemecká (Mespilus germanica) pochádza z Prednej Ázie a juhovýchodnej Európy. Majú v kvetoch mnoho tyčiniek.curvisepala) je podobný hlohu jednosemennému. arabskú gumu (akácia senegalská . ale je horským druhom. Pestuje sa v kvetináčoch a v skleníkoch. Hloh krivokališný (C.monogyna) s listami hlbšie vykrajovanými a hloh obyčajný (C.  Táto čeľaď predstavuje najprimitívnejšiu a najpôvodnejšiu čeľaď radu. Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) sa pestuje v parkoch (je vždyzelená). Má štvorpočetné kvety v drobných guľatých hlávkach. ktoré po dotyku sklopia lístky.fylódiá.suma).niger) sú nízke kry s malými okrúhlymi listami. ktoré majú trváci kalich. často delený na jednosemenné časti. Nitky tyčiniek sú dlhé a tenké. skalník plstnatý (C. Veľmi dekoratívna menšia subtropická drevina je albízia (Albizia). Majú malé červené malvice. listy a struky niektorých druhov sú potravou pre zvieratá. ozdobné. A. Ich malvice nie sú jedlé. Kvety sú usporiadané do malých guľatých hlávok alebo valcovitých klasov. Skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus).laevigata) s plytšie vykrajovanými listami.tomentosus). z ktorých najznámejší je hloh jednosemenný (C.A.mukyňa (S. a jarabina mukyňová . V najteplejších oblastiach južného Slovenska sa miestami vysádza Albizia julibrissi. Ozdobná je okolíkom drobných kvetov s dlhými ružovými nitkami tyčiniek.torminalis). rastú na kamenistých biotopoch. sú svetlomilné tŕnité kry. Zvyčajne majú dvojito perovitozložené listy s prílistkami. Pochádza z Brazílie.domestica). 97 . Niektoré druhy produkujú glej.brekyňa (S. Vyznačuje sa seizmonastickými pohybmi listov. Poskytujú oficinálne drogy Flos Crataegi a Fructus Crataegi. Z rodu citliviek (Mimosa) je najznámejším druhom citlivka obyčajná (M.alaunicus) a skalník čiernoplodý (C.oskorušová .pudica). Akácie (Acacia) sú stromy s dáždnikovitým tvarom koruny. tzv.

Dužina mäsitých strukov je Obr.Bauhinia sp.kvitnúca vetvička. u niektorých druhov dužinatý a nepukavý. Plodom je struk. Judášovec strukový (Cercis siliquastrum) je zaujímavým stromom. podobné kvetom bôbovitých.sladká. Je známy skôr pod názvom svätojánsky chlieb. 2 . 136: Cezalpíniovité: 1. Päťpočetné kvety sú súmerné (zriedka pravidelné). rozkonárenými tŕňmi.struk  Sú väčšinou tropické a subtropické dreviny. Viaceré cudzokrajné druhy sú hospodársky dôležité.Acacia albida . Z tejto čeľade sa u nás v sadoch a parkoch vysádza severoamerická gledíčia trojtŕňová (Gleditsia triacanthos).Albízia. 2 . Z ďalších cudzokrajných druhov treba spomenúť rohovník obyčajný (Ceratonia siliqua). Haematoxylon campechianum . 98 . s listami 1-2 krát perovito zloženými. Struky má červenohnedé. Beztŕňovec dvojdomý (Gymnocladus dioica) je strom s krivoľakými konármi a veľkými listami. Listy sú srdcovito okrúhle.Obr. 135: Mimózovité (Mimosaceae): 1 . mäsité. strom rastúci v Stredozemí. konzumujú Tamarindus indica. ktorému fialovoružové kvety vo zväzočkoch vyrastajú priamo na kmeni (kauliflória).kvitnúca vetvička. Je to strom s hrubými. s . 3 .

bôb obyčajný (Faba vulgaris). hrach). 11 . K (5). Bauhínie (Bauhinia) sú stromy. sennové listy s prečisťujúcimi účinkami. 2 . Listy východoafrickej kasie sennovej (Cassia senna) poskytujú tzv.vika siata (Vicia sativa). Z upražených semien a rozomletých strukov sa vyrába kávovina. Plod je struk (rôzne tvarovaný). Z dreva tropického stromu Haematoxylum campechianum sa vyrába farbivo hematoxylín. V našom podnebnom pásme sú to väčšinou byliny. Niektoré poskytujú nábytkárske drevo. 6 . .motýľokveté ) Kvetný vzorec: .lucerna siata (Medicago sativa).mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens). vika) alebo hrotom (hrachor). používané v mikrotechnike na farbenie preparátov. Horný C lupienok strieška (vexillum) býva väčší. zriedka vyrastajú v pazuchách horných listov kvety jednotlivo (vika siata). alebo priečne pastruk Obr. kvôli nádherným súkvetiam. agát ich má Obr.podzemnica olejná (Arachis hypogaea). naspäť ohnutý alebo smeruje dopredu. 4 (ranostaj).vika siata (Vicia sativa).ďatelina lúčna (Trifolium pratense). zriedkavejšie dreviny (mechúrnik). dolné dva lupienky sú často zrastené a tvoria člnok (carina). vína a sirupy. ktorý lucerna kosákovitá (Medicago falcata). 8 . 6 1-4 semenný struk. 7 .fazuľa (Phaseolus) premenené na tŕne. Listy majú najčastejšie perovito zložené (vika). iné sa pestujú pre okrasu. Charakteristické je utváranie C lupienkov.bôb obyčajný (Faba vulgaris). G (1) A 10 A (10) Bôbovité sú jednou z najrozsiahlejších a najrozšírenejších čeľadí na Zemi.lucerna ďatelinová (Medicago lupulina). zriedkavo jednoduché (kručinka).hrach siaty (Pisum sativum). v ktorom sú ukryté tyčinky a jednoplodolistý piestik.1. 2 .ľadenec sa otvára viečkom majú rožkatý (Lotus corniculatus).  ( Viciaceae . zriedka nepukavý (podzemnica olejná). A (9).šošovica jedlá (Lens esculenta). Modifikovaný lucerna siata (Medicago sativa). Charakteristickým súkvetím bôbovitých je strapec (vika vtáčia) alebo hlávka (ďatelina). 5 . 3 .sekernica tmavá zaškrcovaný (Hedysarum hedysaroides). 3 .sa sušené alebo sa z nich vyrábajú likéry. 5 . C 5. niekedy je odlišne sfarbený.komonica lekárska (Melilotus officinalis) 99 . Iné druhy poskytujú drevo. 4 . 10 . Súmerné kvety pripomínajú motýľa (odtiaľ starší názov) a majú typickú stavbu. Papilionaceae . alebo dlaňovito zložené (ďatelina). Semená sú rovnako ťažké. liany a kry. Prílistky sú trváce (veľké a nápadné má napr. kopál (po kmeňoch stekajúca a stvrdnutá živica amerického druhu Hymenaea courbaril). v stredoveku sa používali ako váhové jednotky (karát) na drahé kovy a ako závažie v lekárňach. 138: Plody bôbovitých: 1 . Dva bočné sú voľné a tvoria krídla (alae).vikovité. 137: Kvety bôbovitých: 1 . Perovito zložené listy môžu byť zakončené aj úponkou (hrach. 9 . balzamy (americké a africké druhy z rodu Copaifera). Jedlé struky má tamarind indický (Tamarindus indica). Do čeľade patrí asi 350 rodov a približne 10000 druhov.

väčšinou chlpaté. s tŕňmi (kručinka nemecká -G.germanica) alebo bez tŕňov (kručinka farbiarska . z ktorého listov sa vyrábalo modré farbivo . Pôvodom odtiaľ je aj popínavý ker (liana) vistéria čínska (Wisteria sinensis) so strapcami modrých kvetov. ale najmä bielkoviny.R. Rýchlo sa udomácňuje a rozširuje koreňovými výhonkami. 2 . lucerna). najmä indigovník obyčajný (I. Pôvodom severoamerický druh agát biely (Robinia pseudoacacia) je rozšírený najmä na južnom Slovensku. s trojpočetnými listami. Bohato rozkonáraný ker je prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius). väčšinou jednotlivé kvety.tinctoria).ďateliny. agát srstnatý . Početný je rod zanoväť (Chamaecytisus). Struky sú ružencovite zaškrcované. Chránenou drevinou výslnných krovinatých strání a suchých dubín južného Slovenska je mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens). Má nepárno perovito zložené listy s prílistkami premenenými na tŕne. Lesníci ho často vysievali Obr. Na vždyzelených konárikoch vyrastajú drobné trojpočetné listy a žlté. záhradách. Zelenožlté kvety rozkvitajú v neskoršom lete. Typickou vlastnosťou bôbovitých je symbióza ich koreňov s nitrogénnymi (hľúzkotvornými) baktériami (Rhizobium). iné sú burinami.tinctoria). Okrasnou parkovou drevinou je aj sofora japonská (Sophora japonica). Z trópov a subtrópov sú známe indigovníky (Indigofera). Jej žlté kvety vyrastajú jednotlivo. Niekedy sa vysádza v parkoch. Niektoré druhy agátov s fialovoružovými kvetmi sa pestujú ako okrasné (agát lepkavý R. lupína). Neplatí to však pre pestované druhy. ktoré majú schopnosť viazať atmosferický dusík a premieňať ho na dusičňany. pri besiedkach. Jedovaté sú najmä semená v strukoch. Sadí sa v parkoch. múroch a plotoch. Má tvrdé drevo. ktoré sú potravou človeka (strukoviny). štedrec. 3 lupína úzkolistá (Lupinus angustifolius) 100 . 139: Bôbovité: 1 . Čeľaď bôbovitých je po hospodárskej stránke veľmi dôležitá.sladkovka hladkoplodná (Glycirrhiza glabra). Dreviny bôbovitých sa u nás uplatňujú najmä ako okrasné.indigo používané najmä na farbenie tkanín. Vyznačuje sa polopriesvitnými nafúknutými strukmi. Jedovatou okrasnou drevinou pôvodom z južnej Európy je štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides).hispida). Patria sem mnohé druhy. komonica) i liečivé rastliny (agát. Semená obsahujú menšie alebo väčšie množstvo oleja. previsnuté strapce žltých kvetov. Previsnuté strapce voňavých. listy sa podobajú agátovým.viscosa. Má zložené trojpočetné listy a bohaté.G. Patria sem nízke kry. Pochádza z východnej Ázie. bielych kvetov produkujú veľa nektáru. dôležité krmoviny (ďatelina. medonosné (agát. Je dôležitou medonosnou rastlinou. olejniny (sója). Kručinka (Genista) je ker alebo poloker s jednoduchými listami.ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus). Dôležitou vlastnosťou semien je tvrdosemennosť. Párno perovité listy má drevina karagana stromovitá (Caragana arborescens). bôľhoj). Niektoré druhy sú jedovaté (napr.

ako pokrm pre zver. Je liečivý. Rôzne druhy z rodu lupína, vlčí bôb (Lupinus) pochádzajú zo severnej Ameriky alebo zo Stredomoria. Majú typicky viacpočetné dlaňovito zložené listy a kvety rôznych farieb vo vrcholových priamych strapcoch. Struky sú zvyčajne kožovité a chlpaté. Jednotlivé druhy obsahujú v semenách v rôznej miere jedovatý alkaloid lupinín. Mnohé sú okrasné trvalky alebo na poliach a lesných lúkach vysádzané ako krmivo pre zver či zelené hnojenie (lupína mnoholistá -L.polyphyllus, lupína žltá - L.luteus, lupína úzkolistá - L.angustifolius). Z xerofytných kozincov (Astragalus) sa získava slizovitá látka tragant (použitie v cukrárstve a na apretúry). Náš najznámejší kozinec sladkolistý (A.glycyphyllos) má poliehavé byle a sladké listy, preto ho dobytok rád obžiera. Rastie najmä na okraji lesov a krovín. Vysokohorské druhy kozincov sú chránené. Farmaceutické využitie má aj sladkovka hladkoplodá (Glycyrrhiza glabra), ľudový názov sladké drievko. Drevnaté podzemky sú sladké, obsahujú sladkohorké glykozidy glycyrizín a likviricín, asparagín, triesloviny a i. Ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus) je trváca bylina s nepárnoperovito zloženými listami a kvetmi v okolíkoch. Žltá koruna je niekedy červenkastá. Úzke valcovité struky po dozretí pukajú tak, že ich chlopne sa špirálovite stáčajú a vymršťujú semená. Je lúčnym kozmopolitom. Paľadenec prímorský (Tetragonolobus maritimus) sa podobá na ľadenec, ale má jednotlivé a väčšie žltkasté kvety. Rastie zriedkavejšie na zasolených lúkach. Bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria) má žlté kvety s bielochlpatými kalichmi usporiadané do hlávok, je veľmi premenlivý s viacerými poddruhmi. Vo voľnej prírode rastie na lúkach a pasienkoch i na holiach vo vyšších polohách. Pestovaný bôľhoj lekársky obyčajný (A.v. subsp. vulgaris) má koncový lístok nepárnoperovitých listov nápadne väčší. Využíva sa ako krmovina. Na výslnných stráňach a lesostepiach rastie ďatelinovec bylinný (Dorycnium pentaphyllum). Jeho struky sú veľmi malé (3-5 mm) a 1-2 semenné. Medzi zástupcov bôbovitých so zaškrcovanými rozpadavými pastrukmi patrí ranostaj pestrý (Coronilla varia), ktorý má hlávky bielo-fialovo-ružových kvetov. Ranostaj ľúby (C.emerus) je poloker vysoký asi 1 m, so zelenými konármi. Má žlté kvety v chudobných hlávkach. Vysokohorským druhom skalnatých a trávnatých holí je sekernica tmavá (Hedysarum hedysaroides). Má červenofialové kvety v mnohokvetých strapcoch. Stlačené zaškrcované pastruky sa rozpadávajú.

101

Obr. 141: Ďateliny: 1 - ďatelina lúčna (Trifolium pratense), 2 - ďatelina purpurová, inkarnát (Trifolium incarnatum),

Pôvodná v tropickej Amerike a u nás pokusne pestovaná pre jedlé olejnaté semená je podzemnica olejná (Arachis hypogaea). Listy má párno perovito zložené, kvety sú žlté. Piestik je v kvetoch umiestnený na gynofóre. Po opelení a oplodnení sa gynofór predlžuje, zavrtáva do zeme a plody- nepukavé struky sa vyvíjajú pod zemou (geokarpia). V hrubom sieťovanom oplodí je 1-5 olejnatých semien (tzv. búrske oriešky, arašidy). Do rodu ihlica (Ononis) patria chlpaté polokry s dlhým koreňom (zbiera sa ako liečivý). Majú trojpočetné, na okraji zubaté listy. Niektoré druhy sú bez tŕňov. Ihlica tŕnitá (O.spinosa) má vyvinuté tŕne. Vičenec vikolistý (Onobrychis viciifolia) je u nás pestovaná krmovina, ale bežne rastie aj na lúkach a pasienkoch. Má dlhý koreň a ružové kvety zoskupené do dlhostopkatých strapcov. Rod ďatelina (Trifolium) má v našej flóre mnoho druhov. Majú trojpočetné listy s prílistkami. Kvety zoskupené do hlávky sú rôznej farby: biele, červené, fialové i. C lupienky na báze zrastajú do rúrky. Malé struky sú podobné tobolke, otvárajú sa viečkom. Žltokveté druhy s drobnými hlávkami sa oddeľujú do rodu ďatelinka (Chrysaspis). Bežným a všeobecne známym druhom je ďatelina lúčna (Trifolium pratense). Je to dvojročná až viacročná rastlina s prízemnými dlhostopkatými listami. Trojpočetné listy majú polmesiacovitú belavú Obr. 140: Podzemnica olejná (Arachis hypogaea) alebo červenkastú škvrnu. Kvety opeľujú prevažne čmeliaky. Je veľmi premenlivá tak v plano rastúcich populáciách ako i v oblastných odrodách. Má širokú ekologickú amplitúdu, častá je na suchších i mezofilných lúkach a pasienkoch, zriedkavejšie i na rašelinových lúkach a nivách (ďatelina lúčna pravá - T.pratense subsp. pratense). Odpradávna sa
102

3 - ďatelinka poľná (Chrysaspis campestris), 4 - ďatelina hybridná (Trifolium hybridum)

Obr. 142: 1 - komonica lekárska (Melilotus officinalis), 2 - lucerna siata (Medicago sativa), 3 - lucerna ďatelinová
(Medicago lupulina)

pestuje ako najdôležitejšia krmovina (ďatelina lúčna siata - T.pratense subsp. sativum). V praxi sa rozlišujú jednokosné ďateliny (f.serotinum) s mohutnejšími trsmi, hrubšími byľami, väčším počtom internódií, po kosbe už znovu nekvitnú. Pestujú sa vo vyšších polohách. Dvojkosné ďateliny (f.praecox) majú slabšie trsy, jemnejšie byle a kvitnú aj po prvej kosbe. Dávajú vyššiu úrodu ako jednokosné. Ďatelina plazivá (T.repens) vyháňa z podzemku plazivé zakoreňujúce byle. Listy aj hlávky bielych kvetov majú dlhé stopky. Rastie na pasienkoch a v trávnikoch, znáša zošľapávanie. Ďatelina hybridná (T.hybridum) sa volá aj tzv. švédska ďatelina. Pestuje sa v miešankách i v čistej kultúre. Kvety má ružovkasté, po odkvitnutí červenohnedé. Ďatelina purpurová - inkarnát (T.incarnatum) je jednoročná krmovina, s husto chlpatou byľou aj listami. Krvavočervené kvietky sú vo valcovitých hlávkach. Ďatelina alpínska (T.alpestre) i ďatelina červená (T.rubens) sú podobné ďateline lúčnej. Ďatelina horská (T.montanum) je bielokvitnúca. Rastie od pahorkatín až po subalpínske pásmo. Ďatelinky (Chrysaspis) majú drobné žlté hlávky z kvetov, ktoré po odkvitnutí neopadávajú. V lúčnych porastoch sa vyskytujú ďatelinka poľná (Ch. campestris), ďatelinka pochybná (Ch.dubia) a ďatelinka zlatožltá (Ch.aurea). Lucerna (Medicago) má trojpočetné listy ako ďatelina. Struky sú podľa jednotlivých druhov rôzneho tvaru, často ostnaté a slimákovito zvinuté. Lucerna siata (M.sativa) je stará krmovinová plodina, u nás bežne pestovaná v rôznych kultivaroch. Často splanieva. Je to trváci druh s hlbokou koreňovou sústavou (aj 10 m). Trsy sú bohato olistené. Modrofialové kvety sú v strapcoch, struky špirálovite skrútené. Lucerna kosákovitá (M.falcata) má žlté kvety v strapcoch a kosákovite zahnuté struky. Dobre znáša mrazy, sucho i obsah solí v pôde. Rastie v trávnatých porastoch nížin. Lucerna menlivá (Medicago x varia = M.falcata x sativa) je kríženec, ktorý vzniká všade, kde sa vyskytujú blízko seba rodičovské druhy, má kvety žlto fialové, bledo fialové alebo hnedé. Lucerna ďatelinová (M.lupulina) má malé hlávkovité strapce žltých kvetov, struky obličkovito stočené. Divo rastie na lúkach, medziach, poliach. Komonica (Melilotus) má tiež trojpočetné zubaté listy a drobné kvety v dlhých strapcoch. Žlté kvety má komonica lekárska (M.officinalis), bielokvitnúcim druhom je komonica biela (M.albus). Nájdeme ich
103

na úhoroch, násypoch a okrajoch ciest. Obidve komonice sú aromatické, obsahujú kumarín a voňajú najmä pri vädnutí a sušení. Rod vika (Vicia) je bohatý na druhy (asi 120, u nás 21). Niektoré sú divorastúce, iné sa pestujú ako krmoviny, najmä v miešankách. Viky sú jednoročné a trváce rastliny, často s tenkými, chabými byľami, rozkonárenými úponkami párnoperovito zložených listov sa prichytávajú o susedné rastliny. Kvety sú v strapcoch. Vika vtáčia (V.cracca) je popínavá trvalka, vysoká až 150 cm. Podobná, ale mäkko chlpatá je vika huňatá (V.villosa). Vika chlpatá (V.hirsuta) a vika štvorsemenná (V.tetrasperma) sú jednoročné druhy s drobnými belavými kvetmi v chudobných strapcoch hojné na celom území. Vika plotná (V.sepium) sa popína pomocou rozkonárených úponkov. Pevné, priame byle má vika tenkolistá (V.tenuifolia). Vika panónska (V.pannonica) je podobná vike plotnej, ale je celá bielohuňatá a má žlté alebo špinavofialové kvety (podľa poddruhu). Rastie v teplých pahorkatinách. Vika siata (V.sativa) ako jednoročný druh a je známa v troch poddruhoch : Vika siata pravá (V.sativa subsp. sativa) sa seje do miešaniek na kŕmenie. Často splanieva. Má širšie listy ako vika siata úzkolistá (V.sativa subsp. angustifolia). Kvety im vyrastajú jednotlivo v pazuchách listov. Vika siata poľná (V.sativa subsp. segetalis), ktorá je slabo chlpatá, rastie ako poľná burina. Medzi bôbovité patria viaceré významné druhy pestované ako strukoviny. Z hľadiska ľudskej výživy sú hodnotné pre obsah škrobu, bielkovín (2-3 x viac ako obilniny), esenciálnych aminokyselín, vitamínov a vlákniny. Bôb obyčajný (Faba vulgaris) je jednoročná rastlina s hrubou štvorhrannou byľou, listy sú mäsité, sivozelené. V pazuchách listov vyrastajú biele kvety s čiernofialovou škvrnou na krídlach. Struky sú veľké, s viacerými semenami. U nás sú známe tri poddruhy, líšiace sa hlavne veľkosťou semien : bôb obyčajný konský (F.vulgaris subsp. equina) má hranaté sploštené semená. Bôb obyčajný holubí (F.vulgaris subsp. minor) má semená menšie, guľaté. Bôb obyčajný svinský (F.vulgaris subsp. major) má veľké sploštené semená. Pestujú sa ako zelenina alebo krmovina. Zelené rastliny sa silážujú. Hrach siaty (Pisum sativum) je pestovaná, jednoročná rastlina s poliehavou alebo popínavou byľou. Prílistky párno perovito zložených listov sú nápadne veľké. Listy sú zakončené rozkonárenou úponkou. Pôvodný je vo východnom Stredomorí a v Prednej Ázii. Hrach siaty pravý (P.sativum subsp. sativum) je pestovaný pre jedlé semená. Hrach siaty roľný, peluška (P.sativum subsp. arvense) má modrasto červenofialové kvety, je pestovaný v miešankách ako krmovina.

104

105 .

nanus . 2 .vika vtáčia (Vicia cracca). Vo všetkých tropických krajinách sa pestuje ako dôležitá strukovina vigna čínska (Vigna sinensis). K Fazuľa (Phaseolus) je rozšírená hlavne v trópoch.vulgaris) je jednoročná rastlina pôvodom z tropickej Ameriky s rôznofarebnými kvetmi.člnok. fazuľa mesiacová (P. V miernom pásme je známa len ako pestovaná. c . ktorý sa varom denaturuje.hrach siaty (Pisum sativum) . k .tyčinky. A .vika srstnatá (Vicia hirsuta). V trópoch a subtrópoch sa pestujú druhy so žltými kvetmi fazuľa mungová (P.strieška. -kalich Obr.s nízkou. b . 3 . 143: 1 .krídla.lunatus). vulgaris . č . s . Veľké množstvo kultivarov môžeme rozdeliť na 2 taxóny: var. 2 .bôb obyčajný (Faba Niektoré druhy sú dekoratívne: fazuľa šarlátová (P.mungo).sója fazuľová (Glycine max). má až 50 cm dlhé struky. fazuľa zlatá (P.vika plotná (Vicia sepium). ktoré sú vhodné na konzum za surova v naklíčenom stave. vulgaris).struk. 144: 1 . s .coccineus). 3 . Fazuľa obyčajná (P.kvet.semeno 106 .struk.s ľavoobjímavou byľou a var. kríčkovitou byľou.Obr.aureus) a drobnými zelenými semenami. Semená sú za surova jedovaté s obsahom fazínu. a .

E) a lecitín.struk.hrachor jarný (Lathyrus vernus). Má malé. Cícer baraní (Cicer arietinum) je dôležitou strukovinou Obr. 3 . 2 . 2 .šošovica jedlá (Lens esculenta). lebo obsahujú bielkoviny podobné živočíšnym. tzv. sú zo všetkých strukovín najhodnotnejšie. sójové mäso. h .kalich Bledomodré kvety sú jednotlivé.semenník.hrachor lesný (Lathyrus sylvestris). 146: 1 . pražené. Semená sa používajú varené. len s 1-2 sploštenými semenami. vločky. s . plazivý Obr. Struky sú v porovnaní s ostatnými strukovinami veľmi malé. Je to jednoročná.fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris).čnelka. 3 .tuberosus) má dlhý. mlieko. heterofýlia listov Tento jednoročný druh sa využíva ako strukovina i krmovina. s listami a plodmi.podzemná hľuza. alebo sa z nich získava olej. Hrachor lúčny (L. typicky nafúknuté a žliazkaté struky.pratensis) má poliehavú alebo popínavú hranatú byľ a strapce žltých kvetov. č . Ďalšie jednoročné i trváce druhy rastú vo voľnej prírode. K .sativus). Má listy s úponkami. rôznym spôsobom upravené ako sójová múka.konárik nás. Obr.Strukovina s rôznym využitím je sója fazuľová (Glycine max). 145: 1 . vitamíny (B. syr. s . A . pestuje sa aj u (Eucalyptus globulus): A . C Z rodu hrachor (Lathyrus) sa pestuje hrachor siaty (L. Jej semená majú vysokú výživnú hodnotu. B . Šošovica jedlá (Lens esculenta) je stará pestovaná strukovina.tobolka. Semená sú za surova mierne toxické (obsahujú lathyrogén). Pochádza z východnej Ázie.hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus). hrdzavohnedo chlpatá rastlina s trojpočetnými listami.struk.cícer baraní (Cicer arietinum). Hrachor hľuznatý (L.tyčinky 107 . 147: Eukalyptus guľatoplodý suchých oblastí juhozápadnej Ázie a Stredomoria. ktoré sa podobajú listom fazule (odtiaľ názov). s .

Kyprina úzkolistá (Chamaerion augustifolium) je podobná vŕbovkám.vernus). Rastie najmä na lesných rúbaniskách. B . Na južnom Slovensku sa zriedkavo pestuje v záhradkách fuksia čílska (F.pisiformis) sú lesné druhy. ale je to vyššia bylina s dlhým vrcholovým strapcom červených kvetov. ale často vysádzaný v Stredozemí.  Dreviny so vždyzelenými. protistojnými listami a jednopohlavnými kvetmi. Obr. veľmi príjemnej vône.súkvetie. Pochádza z Indonézie a pestuje sa aj inde v trópoch (Zanzibar. Je to ker s drobnými svetlozelenými tuhými listami. Hrachor voňavý (L. Hrachor lesný (L. Vŕbovka malokvetá (E. kúpeľové prísady. Z praktického hľadiska sú málo významné.kvet. Myrta obyčajná (Myrtus communis) je ker s drobnými a vždyzelenými listami. Kvitne v lete karmínočervenými kvetmi. Madagaskar). pre ktoré sa z nich získava eukalyptový olej. Plodom je tobolka. 148: Vŕbka úzkolistá (Chamaerion angustifolium): A . Hrachor jarný (L. u nás je zavlečeným druhom. „nové korenie“ s príjemnou pálivou a korenistou chuťou. pestuje sa ako ozdobná letnička. hrachor čierny (L. ktoré obsahujú aromatické silice. Má aj kvalitné tvrdé drevo. Ide o druh klinčekovec voňavý (Syzygium aromaticum). Pimentovník pravý (Pimenta officinalis) je vždyzelený tropický strom. Pochádza zo Stredozemia. od Obr. Úžitkovou časťou rastliny sú sušené kvetné púčiky s obsahom silice (eugenol). kožovitými. Z okrasných druhov sa u nás pestujú fuksie (Fuchsia) ako izbové rastliny. používa sa v kozmetike (voňavky.podzemok a korene hľúzkovito zhrubnuté. kde rastie ako súčasť krovitých pichľavých porastov (macchie).sylvestris) je rastlina s nápadne krídlatou stonkou i listovými stopkami.parviflorum) je liečivá. dezodoranty).odoratus) má voňavé. Pôvodne sa vyskytuje v Stredozemí. Hľúzky sú jedlé a slúžia na vegetetívne rozmnožovanie. pôvodom zo strednej Ameriky s obsahom silíc v plodoch (bobuľa). pretože sa dá strihať do rôznych tvarov. C pukajúca tobolka 108 . ktorý sa šíri pozdĺž ciest.magellanica). ktoré majú ružové kvety a rastú v rôznych biotopoch. ktoré sa používajú ako tzv. Eukalyptus guľatoplodý (Eucalyptus globulus). Má listy rôzneho tvaru (heterofýlia). U nás je najznámejší krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens).niger) a hrachor hrachovitý (L. Vysoký strom pochádzajúci z Austrálie. zubné pasty. Plodom je 4-púzdrová drevnatá tobolka. Pestujú sa ako okrasné.  Byliny väčšinou so 4-početnými kvetmi a plodom tobolkou. Drobnolisté formy sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. Pochádza zo severnej Ameriky. Veľmi obľúbený v živých plotoch. rôznofarebné kvety. pri cestách a pod. Pupalka dvojročná (Oenothera biennis) je tiež vyššia rastlina s veľkými žltými kvetmi. 149: Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)  Dreviny rozšírené v trópoch a subtrópoch. Rod vŕbovka (Epilobium) má niekoľko autochtónnych druhov. Aj korenie známe ako klinčeky (hrebíčky) patrí medzi rastliny tejto čeľade. iné ako koreniny. Obsahujú aromatické silice.

lathyris) je Obr. kde okolo samičieho kvetu je 5 závinkov samčích kvetov a celok je podopretý 4 oválnymi alebo polmesiačikovitými žliazkami (určovací znak mliečnikov). Rastie na suchých lúkach.cyparissias) s úzkymi listami. mliečnik okrúhlolistý (T. Zriedkavo v parkoch sa vysádza krušpán drobnolistý (B. sú podopreté 2 listeňmi sfarbenými do žlta alebo červena (imitácia kvetných obalov). takže pri poranení ronia biely latex. Vidlice aj zložený okolík sú takisto podoprené listeňmi.  Do čeľade patria väčšinou tropické druhy (stromy a kry). len u niektorých druhov majú typickú stavbu. u cudzokrajných druhov bobuľa. Mliečnik preháňavý (T. mliečnik drobný (T. Cyathiá sa združujú do vidlíc a tie do okolíka. Praktické využitie majú okrem sukulentných okrasných druhov aj druhy s väčším obsahom kaučuku (kaučukovník brazílsky) alebo druhy so škrobnatými hľuzami (maniok). ktorý deformuje listy. Bežným druhom listnatých lesov je zasa mliečnik mandľovitý (T. ktorý je jedovatý a na vzduchu tuhne. Plodom je tobolka. resp. 1 piestik (samičí kvet). Listy sú metamorfované na tŕne vyrastajúce na rebrách dužinatej stonky. Je dvojdomá.peplus). Najčastejším rodom je mliečnik (Tithymalus) s mnohými druhmi. Naše druhy sú bylinné. ktoré im slúžia ako zásobárne vody v období sucha. napr. niektoré so sukulentnou stavbou.exiguus). 151: Mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias): A .amygdaloides). Obr. Pôvodná je v Stredozemí. Ich kvety sú jednopohlavné a značne redukované. polopúštnych oblastiach. cyathiá) majú čiaškovitý tvar. 150: Cyathium väčšia rastlina s protistojnými listami (výnimočný znak mliečnikov). listy sú premenené na tŕne.helioscopius). ktorý má podporné listene sfarbené do žlta až červena a je dekoratívnym druhom pestovaným aj v záhradkách. Tento druh často napáda hrdzovec hrachový (Uromyces pisi).annua) je jednoročná burina záhrad a polí.zdravá rastlina. Najrozšírenejším druhom je mliečnik chvojkový (T. V pletivách majú mliečnice s obsahom kaučuku.Španielska po Malú Áziu a Kaukaz. mliečnik kolovratcový (T. Veľké množstvo sukulentných druhov mliečnikovitých má centrum rozšírenia v Afrike v suchých. V krovinách teplejších oblastí rastie mliečnik mnohofarebný (T. Sukulentné druhy sú podobné kaktusom. Bažanka (Mercurialis) je u nás zastúpená dvoma druhmi. Niekoľko druhov mliečnikov rastie na poliach a v záhradách ako buriny. Bažanka trváca (M.epithymoides). stonky sú dužinaté a preberajú asimilačnú funkciu listov.microphylla). Tieto čiastkové súkvetia (tzv. takže celé cyathium napodobňuje jednoduchý obojpohlavný kvet. Napadnutá rastlina má odlišný habitus a je pokrytá žltými až oranžovými ložiskami výtrusov (éciami) tejto hrdze. že v zdužnatelých stonkách majú vodné pletivá. Zakrpatené sú kvetné obaly a pohlavné orgány redukované len na 1 tyčinku (samčí kvet). Týmto nepriaznivým životným podmienkam sa prispôsobili tým. pestovaná ako okrasná v záhradách. B .rastlina napadnutá hrdzovcom hrachovým 109 . bez sukulentnej stavby. Bažanka ročná (M.perennis) tvorí miestami bohaté porasty v listnatých lesoch. Tieto kvety sa združujú spoločne do zložitých súkvetí. najmä bučinách.

U nás sa častejšie pestujú ako okrasné izbové rastliny prýštec najkrajší (E. v trópoch viacročná. Vzhľadom na obsah kaučuku v pletivách mliečnikovitých sa tento produkt využíva najmä z tropických kaučukodarných rastlín ako hevea parakaučuková. s drevnatejúcou stonkou a veľkými dlaňovito delenými listami. ⊕.horrida) alebo prýštec tučný (E. obsahujú kyanogénne glykozidy. kry s bielymi kvetmi v chocholíku a čiernymi nejedlými kôstkovicami. Prýštec ohnivý (E. ktoré sú podopreté štyrmi veľkými petaloidnými listeňmi. Štvorpočetné kvety sú v okolíkoch. jednoročná bylina. Je to strom pestovaný na plantážach a Obr. A 4. žltými kvetmi v okolíku. niekedy obalené petaloidnými listami.  Kvetný vzorec: . K úžitkovým druhom trópov. predovšetkým jeho žlto panašovaná varieta (cv. Pochádza z Madagaskaru. 154: Drieňovité (Cornaceae). Do čeľade patrí 14 rodov s viac než 110 druhmi. V kvete je spodný dvojplodolistový semenník. Výrazne zhrubnutú stonku až súdkovitého tvaru má napr. Veľmi obľúbený vždyzelený ker našich parkov je aukuba japonská (Aucuba japonica). syn. Olej sa používa na technické účely. Pochádza zo Sev.kvet. Maniok jedlý (Manihot esculenta) sa v trópoch pestuje b. ktorý má niekoľko sto druhov sukulentných. Ricín sa pestuje u nás ako okrasná rastlina letnička. d. K 4. Plodom je 3-púzdrová tobolka. Poinsettia pulcherrima). Nemá sukulentnú stavbu a listy sú sfarbené do červena. a to ešte pred vypučaním listov. a . V čerstvom stave sú ale hľuzy jedovaté. 153: Ricín obyčajný (Ricinus communis) vrchlíkoch. Svíbovec floridský (Cynoxylon florida) má guľovité súkvetie drobných kvetov. V listnatých lesoch je hojný svíb krvavý (Swida sanguinea) a svíb južný (S. 152: Mliečnik obyčajný (Ricinus kolovratcový (Tithymalus helioscopius) communis).pulcherrima. Podlhovasté červené kôstkovice (drienky) sú jedlé. sfarbenými často do fialova. výbežkatý (Swida stolonifera). prýštec hrozný (E. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica. podobne ako zemiaky. subtrópov a čiastočne mierneho pásma patrí ricín Obr. hlávkach a Obr.milii) má sukulentnú stonku a listene cyathia sú červené.c . Aureovariegata). C 4.australis). ale aj vo farmaceutickom a textilnom priemysle. Ameriky a u nás sa vysádza ako ozdobný ker. 110 . kyslotrpkej chuti.Najpočetnejší je rod prýštec (Euphorbia). G (1-2) Sú to stromy a kry s jednoduchými listami bez prílistkov. na jar kvitnúci ker alebo malý strom.obesa).e . ale zároveň aj jedovatými.plod pre jedlé škrobovité hľuzy. kaučukovník brazílsky (Hevea brasiliensis). pochádajúci z Mexika. Jednopohlavné kvety má v metlinách. U nás rastie drieň obyčajný (Cornus mas).kvitnúci konárik. Svíb pochádza z Brazílie. so semenami bohatými na olej.

g .5. b. Pre tento druh sú charakteristické nafúknuté tobolky s veľkými hnedými semenami s tvrdým osemením.b .⊕.5. V rámci čeľade sa rozlišuje 50 rodov s 800 druhmi. i až k . Je chránený.verrucosus) ako kry v lesných spoločenstvách dubín a dubohrabín. Tu rastie v dubových lesoch. vzniknutým z vonkajšieho osemenia. V Južnej Amerike sa pestuje na veľkých plantážach cezmína paraguajská (I. Kvetný vzorec : . Obr. Na Slovensku sa pestuje juhoeurópsky druh cezmína ostrolistá (I. kôstkovica a bobuľa.semeno  Sú to dreviny viacmenej krovitého vzrastu s opadavými nepárnoperovito zloženými listami s prílistkami.K 4. G(2-5) Sú to stromy. Semená po dozretí tobolky visia na dlhých vajíčkových šnúrach.scandens) a ázijský bršlenec kruhovitý (C. kry a liany s jednoduchými listami. 155: Bršlencovité (Celastraceae): bršlen americký (Euonymus americanus). červenej farby. Je obľúbeným vianočným stromčekom v Sev.  Sú to menšie vždyzelené stromy alebo kry s jednoduchými striedavými listami. ktoré sa vyvinú na korálovočervené plody pretrvávajúce do jari.konárik s kvetmi a plodmi. Kvety sú menšie 4početné. i až n .orbiculatus). Amerike. C 4. Na Slovensku rastú 2 druhy: bršlen európsky (E.paraguaiensis). Do čeľade patria 4 rody s viac než 400 druhmi s kozmopolitným rozšírením. Do čeľade patrí 5 rodov (asi 50 druhov) rozšírených v temperátnej zóne severnej pologule. A 4. so štvorpočetnými alebo päťpočetnými kvetmi s veľkým žľaznatým diskusom. h .europaeus) a bršlen bradavičnatý (E. Najväčším rodom je bršlen (Euonymus) s viac než 200 druhmi. Semená sú často obalené mäsitým mieškom (arillus). Má drobné biele kvety. h .dozretý plod (tobolka). Niektoré druhy majú v pletivách tracheidy s latexovým mliekom. a.c . Zriedkavo sa vysádzajú v parkoch aj bršlence (Celastrus). vždyzelený ker až menší strom s ostnatolaločnatými lesklými listami. Plody sú tobolky alebo nažky s veľmi tvrdým osemením. Najväčší rod cezmína (Ilex) má viac než 300 druhov. Využívajú sa na prípravu osviežujúceho zeleného čaju pod názvom „máté“. Obr.kvet 111 .kvitnúci konárik. len zriedka sú jednotlivé v pazuche listov. Ako ozdobné kry sa vysádzajú ázijské druhy bršlen japonský (E.plod. Kvety sú malé a zoskupené do pazušných súkvetí. severoamerický bršlenec popínavý (C. 156: Cezmínovité (Aquifoliaceae): cezmína tmavá (Ilex opaca). V južnej Európe rastie klokoč perovitý (Staphylea pinnata).5.fortunei). pre listy obsahujúce kofeín.aquifolium).japonica) a panašované formy bršlena Fortuneho (E. Plod je tobolka. ktorého areál zasahuje aj na Slovensko. a . plod je kôstkovica.priečny rez semenníkom.kvet.

K 4. 157: Viničovité (Vitaceae): vinič letný (Vitis aestivalis). Z nich najznámejší kultúrny druh je vinič hroznorodý (Vitis vinifera). Úponky sa na konci rozširujú na prichytávacie platničky. Sukulentné druhy rastú v juhozápadnej Afrike. Najväčším rodom je cisus (Cissus). 4-5 početné kvety sú pravidelné. Viničovité sú prevažne tropické rastliny s niekoľkými rodmi s areálom aj v temperátnej zóne severnej pologule (12 rodov a 700 druhov). čoskoro opadávajú a na kvete ostáva len krpatý drobný kalich. Hlavná stonka končí ako úponka a ďalší rast preberá bočná stonka. f . pochádzajúci zo Sev. Entomofilné rastliny.5. so 4 semenami. s 2 vajíčkami v každom púzdre.5. zoskupené do metlín.  Kvetný vzorec : . Korunné lupienky čiapočkovito zrastajú. lebo vytvára dokonalú kulisu z mozaiky listov.5. C 4. Striedavé listy sú dlaňovito delené alebo dlaňovito zložené.tricuspidata) s lesklými trojlaločnatými listami sa využíva na zakrytie budov. Plodom je bobuľa.sylvestris) a viniča kaukazského (V. až so 4 m vysokým a hrubým kmeňom.obojpohlavný kvet.5. Šťavu druhu Cissus jattae používajú domorodci ako šípový jed. .antarctica).d . . .caucasica). Vrchný semenník je dvojplodolistový a dvojpuzdrový.samčí kvet. Podobný druh pavinič trojlaločný (P. . K 4. Kvetný vzorec : .h piestik 112 . G (2-5) Obr.5. vždyzelená liana.5. ale poskytuje horšie víno a preto sa používa ako podpník pre vinič hroznorodý. s 300 druhmi. G (2) Sú to dreviny. obojpohlavné alebo jednopohlavné (dvojdomé alebo polygamické). Ameriky. Listy má dlaňovito zložené z 5 úzko vajcovitých lístkov. ⊕.riparia). vyrastajúca v pazuche listu (sympódium). g.kvitnúca rastlina. c. A 4. Pravdepodobne vznikol z divorastúcich druhov viniča lesného (V.inserta). prichytávajúce sa úponkami. A 4. Často sa na južnom Slovensku splanieva vinič pobrežný (V. C 4. Z amerických druhov sa u nás často pestuje vinič líščí (V. Paviniče sú veľmi dekoratívne na jeseň. a . liany. Na zakrytie múrov a pergol sa pestuje pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia) a pavinič popínavý (P. pestovaný v mnohých odrodách. ⊕.labrusca) odolnejší druh. pretože sa krásne vyfarbujú. Veľmi obľúbená nenáročná izbová rastlina je cisus antarktický (C.

Jeho kôru používajú tiež na výrobu prečisťujúcich liekov. Sú štvorpočetné alebo päťpočetné. Jujuba holá . v krovinách a vo svetlých lesoch. s kvetmi v metline a s nafúknutými tobolkami. ∞. Jaseňovec na semene.c .g .kvitnúci konárik.Sú to dreviny. Z plodov a z kôry sa pripravuje prečisťujúci liek. C5. často jedovaté tekutiny s obsahom saponínu. Niektoré druhy rodu jujuba zizyfus (Zizyphus) majú jedlé plody.K5. Rešetliak karolínsky (Rhamnus carolinianus). šikmo súmerné alebo pravidelné päťpočetné kvety a rozmanité plody. z ktorých dozrievajú čierne kôstkovice. Krušina jelšová (Frangula alnus) je ker s lámavými beztŕňovými konárikmi so striedavými listami a 5-početnými kvetmi. Rastie na kyslých substrátoch. G (3) Sú to dreviny temperátneho (mierneho) a subtropického pásma. A 8.jujuba var.kvitnúce vetvičky.10.slúži na výrobu osviežujúceho nápoja.zizyfus jujubový (Z. neskoršie fialovočervená kôstkovica. f. z ktorých dozrieva spočiatku červená.⊕. prevažne kry. Majú tŕnité brachyblasty s jednoduchými listami s malými prílistkami. Z cudzozemských treba uviesť paliurus tŕnitý (Paliurus spina-christi).plod  Kvetný vzorec : . Majú striedavé perovito zložené alebo jednoduché listy. morfologicky podobné pravým datliam (Phoenix dactylifera). d tyčinka. b. ktorý v Stredomorí rastie ako súčasť macchie.rez plodom (Vietnam a Malajzia).e . obsahujúca kofeín . V pletivách sú mliekovité alebo živicovité. Rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica) je dvojdomý tŕnitý ker s protistojnými listami a so súkvetím štvorpočetných zelenkastých kvetov. Plodom je kôstkovica. Mydlovník pravý (Sapindus saponaria) zo Strednej a Južnej Ameriky má plody s obsahom saponínu a ich oplodie sa používa ako mydlo. U nás rastú autochtónne len 2 rody. Dvojslivka čínska (Litchi chinensis) sa pestuje pre lahodný miešok Obr. Zo semien amazónskej paulínie nápojovej (Paullinia cupana) sa pripravuje pasta guarana. čínske datle. ktorý sa lúpe a kompotuje metlinatý (Koelreuteria paniculata). b.piestik.kvet. najmä však v subtropickom a tropickom pásme (58 rodov a 900 druhov). tŕnistý ker (tŕne premenné prílistky). 159: Mydlovníkovité (Sapindaceae).kvet. Obr.inermis) poskytuje tzv. h . a . Malé kvety tvoria vrcholíkovité súkvetie. Druhy čeľade sú rozšírené v miernom. 158: Rešetliakovité (Rhamnaceae). 113 . f až h . Semená obaľuje dužinatý miešok. i . a . Rastie na výslnných kamenistých stráňach. U nás sa často vysádza ako ozdobný strom z Číny jaseňovec metlinatý (Koelreuteria paniculata) s nepárno perovito zloženými listami.piestik.

Čeľaď prejavuje príbuzenské vzťahy k radu Rutales a k čeľadi Sapindaceae.piestik.c kvet.samčí kvet.g n .d. dlaňovito zloženými listami. x carnea) s bledoružovými kvetmi. Kvety sú menšie päťpočetné. Pochádza z Indie. Príbuzný mangovník (Rhus glabra). n .konáriky so súkvetím.5. Čeľaď má značne veľký praktický význam.samičí kvet. a . 160: Pagaštanovité (Hippocastanaceae): pagaštan osemmužný (Aesculus octandra). Najznámejší rod pagaštan (Aesculus) je na Slovensku zastúpený dvoma introdukovanými druhmi: pagaštan konský (A. tobolka alebo nažka. C4.l. c. iné sa cenia ako ozdobné rastliny a mnohé obsahujú jedovaté sekréty. Vhodný je na výsadbu stromoradí alebo solitérov. s rôznorodým kvetným obalom. so zloženými striedavými listami. V parkoch sa vysádza hybrid týchto druhov.   Sú to dreviny. Obličkovcovité predstavujú primitívnu čeľaď. b. k. Súkvetím je vzpriamený strapec závinkov. Obličkovec západný (Anacardium occidentale) pochádza z tropickej Ameriky.pavia) zo Sev. Ameriky. a .súplodie indický (Mangifera indica) je najdôležitejšou . Plodom je ostnatá tobolka. 114 .m . ovocnou rastlinou všetkých trópov. Mnohé druhy sú ovocné rastliny trópov. Do čeľade patria 2 rody a 20 druhov.e . Terminálne púčiky sú veľké (obrovské) až 3 cm s lesklými hnedými živicovými šupinami a so šikmo súmernými päťpočetnými kvetmi. f. menšie stromy a kry.semeno   Kvetný vzorec : . ktorý je rozšírený na Balkáne a pagaštan paviový (A. Má veľké šťavnaté kôstkovice oranžovej farby. Pagaštan konský je veľký košatý strom (až 20 m). m .kvitnúci konárik.hippocastanum). pukajúca tromi chlopňami.K(5). niektoré poskytujú technické a liečivé suroviny. načo poukazuje aj ojedinelé apokarpné gynéceum.plod.Obr. ktorý sa nazýva pagaštan pleťový (A. Stopka plodu hruškovito zdužinatie a na nej je obličkovitá nažka. G (3) Sú to dreviny s protistojnými. veľmi dekoratívny v období kvitnutia. 161: Obličkovcovité (Anacardiaceae): sumach hladký jedlé (oriešky kešu). A5-8. Obličkovcovité rastú väčšinou v subtrópoch a trópoch (79 rodov a 600 druhov). Zdužinatená plodná stopka a semeno sú Obr. Plody sú rozmanité a môže to byť kôstkovica. vnútri zvyčajne len s jedným veľkým semenom a hnedým lesklým osemením s veľkou belavou jazvou (hilum).

javor mliečny (A. Často sa sadí v parkoch pre dekoratívne chlpaté súplodia. Pistácia pravá (P. V našich parkoch sa často sadí sumach pálkový (Rhus typhina) pre pekne zafarbené listy na jeseň.radicans). Podobný lak poskytuje aj sumachovec voskový (T.verniciflua) z vých. Na Slovensku sú pôvodné 4 druhy javorov.5. A 4+4. je súčasťou macchií a poskytuje mastixovú živicu.campestre). C 4.succedaneum). Je tiež obľúbenou parkovou drevinou. Javor mliečny (A. Najviac druhov javorovitých rastie vo vých. G (2) A 5+5 Do čeľade patria dreviny s typickými dlaňovitými listami postavenými protistojne a obojpohlavnými alebo jednopohlavnými (javorovec jaseňolistý) kvetmi.javor horský (Acer pseudoplatanus).javor poľný (A. Kvety tvoria ovisnuté strapce a krídla dvojnažky zvierajú ostrý uhol.Škumpa vlasatá (Cotinus coggygria) je na Slovensku vzácnym a chráneným teplomilným krom. päťpočetné. 15862: Javorovité (Aceraceae): a . ⊕.platanoides) má listy s 5-7 končistými lalokmi. . čiže zelené mandle .sú to semená v sklerifikovaných tobolkách. Škumpe sú príbuzné rody sumach (Rhus) a sumachovec (Toxicodendron). . Jeho drevo sa používa v nábytkárstve na výrobu hudobných nástrojov. U nás v záhradách sa niekedy pestuje zo Sev. niekedy chýba koruna. 150 druhov). heterochlamydeické. Ázie poskytuje výborný čierny japonský lak. spôsobujú pri dotyku prudké zápaly kože. Ázii a v Severnej Amerike (2 rody. preglejok a pod. Javor horský (Acer pseudoplatanus) je častý strom horských bučín. Ameriky pochádzajúci a tiež jedovatý sumachovec koreňujúci (T.javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) 115 . Sumachovec fermežový (T.platanoides). K 4. b .0. Kvety tvoria bohaté metliny a Obr. Poskytuje tzv. ktoré sú u nás introdukované. c .  Kvetný vzorec : . Pistácia mastixová (Pistacia lentiscus) rastie v Stredomorí. Kvety sú pravidelné.5. jej listy obsahujú tanín. Z dvojplodolistového semenníka sa vyvinie krídlatá dvojnažka. uhorské žlté drevo. Sumachovce sú jedovaté. používaný v garbiarstve. d . Rozšírené kvetné lôžko vytvára v kvete žľaznatý terč.vera) tiež zo Stredomoria poskytuje pistácie.

Z cudzokrajných druhov sa u nás pestujú najčastejšie druhy: kvetmi s krvavou korunou sa vyznačuje severoamerický javor červený (A. Americkým druhom je aj javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) s nepárno perovito zloženými listami (výnimočný znak čeľade). Pozná sa podľa striebristého rubu listov. m semeno   Z tejto prevažne tropickej čeľade je u nás známy pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima). Má menšie päťlaločnaté listy s celistvookrajovými lalokmi.krídla dvojnažky zvierajú tupý uhol.samčie kvety. k .g . Javor červený (Acer rubrum). Z východoázijských druhov sa vysádza v parkoch a záhradkách javor dlaňovitolistý (A.palmatum).samičie kvety. bobule alebo kôstkovice. Obr. 163: Javorovité (Aceraceae).  Sú to prevažne tropické a subtropické dreviny s vysokým obsahom terpenoidov a taxínov v dreve a éterických olejov v listoch. Pajaseň pochádza z Číny. Je dvojdomý (takisto výnimočný znak) a často sa sadí v parkoch. Plody sú tobolky. ktoré napomáhajú šíreniu plodu vetrom. Ameriky. 116 . So srdcovito vajcovitými a na okraji pílkovitými listami s takmer rovnobežnými krídlami dvojnažiek sa vyznačuje teplomilný javor tatársky (A. Dunaj).campestre) je ker alebo strom našich lesov v teplejších oblastiach. najmä dubín.plod. Je nebezpečný invázny druh. strom s veľkými nepárnoperovito zloženými listami a drobnými žltozelenými kvetmi v bohatých súkvetiach. Krídla drobnejších dvojnažiek ležia v jednej rovine.tataricum). Rýchlo rastie. ktorý sa často pestuje v mestách.saccharum = A.dasycarpum) pochádzajúci tiež zo Sev. často sa u nás pestuje v parkoch. f. Plodom je nažka s vrtuľovito ohnutými krídlami.c . Podobný je javor cukrodarný (A.rubrum). podobne ako z javora cukrového (A. je dôležitou medonosnou drevinou. b.monspessulanum) s dlhostopkatými malými trojlaločnatými listami. Často sa sadí pri cestách a v parkoch (znáša strihanie). päťpočetné. ktorý na jeseň prefarbuje listy do karmínovočervena. Javor poľný (A. Dvojnažky sú v previsnutých strapcoch a dovnútra ohnutými krídlami. Listy sú striedavé. kde sa z jeho miazgy získava cukor (javorový sirup). Vzhľadom na ľahké rozmnožovanie a rýchly rast splanieva a vyskytuje sa ako cudzorodý prvok v lužných lesoch a popri riekach (napr. niekedy v panašovaných formách. Zriedkavejšie sa u nás vysádza javor montpeliérsky (A. perovito zložené.saccharinum). Vzhľadom na ľahké odnožovanie z koreňov sa vegetatívne šíri a splaňuje najmä pri plotoch. a konárik s plodmi. na zboreniskách a pod. Kvety menšie.

C 4.paradisi) je mohutnejšieho vzrastu.vlhé trópy.pochádza z južnej Ázie. Plody sú len 2-3 cm veľké. najmä Západná India . aurantium) . Citrónovník limetový (C. používané v podobe džúsov. V parkoch sa zriedkavo pestujú ako nízke stromy krídlatec trojlistý (Ptelea trifoliata) a korkovník amurský (Phellodendron amurense). Je odolný voči zime a preto sa používa ako podpník pre kultúrne citrónovníky a na získavanie zimuvzdorných hybridov. trifoliata) pochádza zo severnej Číny. ∞ ) A 5+5 Sú to dreviny (stromy a kry).  Kvetný vzorec : . Stredomorie . C. veľmi aromatické. Semená majú viac zárodkov (polyembryónia). ktoré sa ťažia pre kvalitné drevo mahagón (Swietenia mahagoni. niekedy z väčšieho počtu plodolistov (citrónovník). 117 . Čeľaď rutovitých je morfologicky veľmi rozmanitá. z ktorých šťava sa používa prevažne na výrobu limonády (šťava obsahuje vitamín C a B1 a kyselinu citrónovú). alebo "cédrové drevo" (Cedrela odorata). ktorého aromatické plody sa využívajú v potravinárskom priemysle. Plody nie sú jedlé.5. prípadne krovitý druh z východnej Ázie fagara jaseňolistá (Fagara schinifolia) = zantoxyl jaseňolistý (Zanthoxylum schinifolium). ktorá sa používa na výrobu limonád. Z tropických a subtropických vždyzelených rutovitých najznámejší je rod citrónovník (Citrus). Typické sú najmä sploštené až krídlaté listové stopky. Je chránený. silíc.maxima). Citrónovník pravý (C. Z jeho kvetov.Predná India. veľké a prenikavo voňavé. Citrónovník horký (C. ktorých šťavnatá dužina je nahorklá.reticulata) . ktorý sa zriedkavo pestuje aj v teplejších oblastiach Európy (Maďarsko. zriedkavejšie byliny známe ako aromatické rastliny s obsahom éterických olejov.poskytuje veľmi kyslú limetovú šťavu (limet juice). konzumované pre ich sladkú šťavu. Rastie na vápenitých pôdach teplejších polôh. Všetkých zástupcov však možno veľmi dobre poznať podľa typickej arómy. Sú prevažne päťpočetné. Kvety sú pravidelné. subsp. Plod je hesperídium. Stredomorie.a.aurantiifolia. Medzi tyčinkami a semenníkom je nápadný žľaznatý terč t. Z kôry plodov poddruhu citrónovníka horkého bergamotového (C.citrónovec trojlistý (Poncitrus trifoliata.aurantium) má dva poddruhy: plody poddruhu citrónovníka horkého pravého (C. bergamia) sa získava bergamotový olej. rozšírené kvetné lôžko.5.pôvodom pravdepodobne z Číny. obsahuje glykozid maringin.Do čeľade patria mohutné tropické dreviny. kompótov a pod.j. subsp. tmavožilkovanými kvetmi a silnou vôňou. Jediným našim pôvodným druhom z rutovitých je jasenec biely (Dictamnus albus) s veľkými ružovými. zriedkavejšie súmerné (jasenec).5. Vrchný semenník je z 5. Khaya senegalensis). mahagónovníky. Obľúbená izbová rastlina a tiež rastlina japonských cisárov je citrónovník japonský (Fortunella japonica).medica) . Mnohé druhy citrónovníka sa pestujú a ich taxonomické hodnotenie je veľmi ťažké pre tisíce rokov trvajúce kríženie. poskytuje plody . Pochádza z juhovýchodnej Číny a kvitne celý rok príjemne voňavými kvetmi. listov a mladých výhonkov sa získava éterický olej. Francúzsko) melia japonská (Melia azederach) ako ozdobný ker. K 4. Citrónovník obrovský (C. ⊕. ekumarínov a terpenoidov v lyzigénnych nádržkách. často na Slovensku splanie. Listy sú perovito zložené alebo jednoduché (citrónovník). Zo známejších kultúrnych druhov a krížencov treba uviesť tieto : Citrónovník médsky (C. Citrónovník rajský (C.a. Citrónovník mandarinkový (C. pomarančovej farby.poskytuje plody cedrato. V Stredomorí rastie krovitý druh. u ktorého sa pri šľachtených kultivaroch nevytvárajú semená (partenokarpia). sú známe pomaranče.India a Stredomorie. C. Plody sú veľké so žltým flavedom .acida) . čiže malé grapefruity. zriedkavejšie štvorpočetné. Z južnej Európy pochádza ruta voňavá (Ruta graveolens).grapefruity. rastlina so zelenkastožltými kvetmi. známy pod menom kumkvát.India. Plody citrónovníka čínskeho (C. poskytuje plody zvané pompelmus. A 4+4. Sladené albedo plodu je známy citronát.4. sa používajú na výrobu marmelád a likérov a jeho listy sú liečivé ( Folia Aurantii ). Tŕnitý ker . voňavé. používané na výrobu marmelády a na získavanie šťavy.známe citróny. poskytuje menšie plody s oranžovým flavedom a albedom oddeliteľným od dužiny mandarinky.sinensis) . má listové stopky bez krídel. Je liečivá. Plodom je tobolka (jasenec) alebo bobuľovitý citrusový plod (hesperídium).limon) . Pestuje sa ako okrasný ker. Kvety sú biele alebo ružové. listové stopky majú výrazné krídla. G (2.

Olej má využitie aj vo farmaceutickom priemysle. Tobolky sú guľaté. linolea. ktoré sú zákonom chránené.austriacum). jednak ako textilná rastlina (L. Kvety sú 5-početné.usitatissimum subsp. Pre textilné vlákna je dôležitá stonka obsahujúca sklerenchymatické povrazce okolo cievnych zväzkov. napr. alebo ľan žltý (L. bielej alebo ružovej farby. 164: Kyslička obyčajná bežnou potravou juhoamerických Indiánov.tuberosa). Kvety má modrej. Je to jednoročná bylina s čiarkovitými listami. (Oxalis acetosella) Ako ovocie sa zriedkavo objavujú v obchodoch plody egrešovca oblého (Averrhoa carambola) pod názvom karambola. Z divorastúcich druhov ľanu sa vyskytuje na lúkach nenápadný ľan prečisťujúci (L.usitatissimum subsp. U nás rastie len niekoľko druhov ľanu (Linum). Líši sa však najmä listami. mydla.catharticum) s drobnými bielymi kvetmi. V našej flóre je zastúpená kyslička (Oxalis). 3 alebo 4-početné.tenuifolium) s bledomodrými kvetmi. kyslička obyčajná). 165: Ľan siaty (Linum usitatissimum) 118 . ktorý má na podzemkoch škrobnaté hľuzy. Na stepných lúkach rastú vzácnejšie ľan rakúsky (L. pričom každé púzdro je ešte rozdelené nepravou priehradkou. pomocou ktorých sa aj vegetatívne rozmnožujú a vytvárajú tak celé polykormóny (kolónie) (napr. Niektoré ďalšie cudzokrajné druhy sa pestujú ako črepníkové okrasné rastliny. kde pred 5-6 tisíc rokmi vznikla jeho kultúrna forma. K jedlým druhom patrí u nás málo známy kysličkovec hľuznatý (X. rýchloschnúcich farieb a lakov. Je Obr. Má biele kvety červenofialovo žilkované. ľan tenkolistý (L. Na poliach a záhradách teplejších oblastí rastie ako burina žltokvitnúci kysličkovec európsky (Xanthoxalis fontana). Vytvárajú tak typické troj alebo štvorlístky. Ľan siaty je aj liečivou rastlinou. Sú to voskovo žlté bobule s piatimi výraznými rebrami kyslej chuti s vysokým obsahom vitamínu C. koreňové hľuzy alebo šupinaté podzemky. V tônistých lesoch. najmä na kyslých pôdach rastie kyslička obyčajná (Oxalis acetosella). kyslička jedlá (Oxalis deppei). Pochádza pravdepodobne z juhozápadnej Ázie a severnej Afriky. crepitans).flavum). Niektoré druhy vytvárajú rôzne podzemné zásobné orgány. väčšinou s úzkymi listami. Endosperm semien obsahuje až 35 % oleja. napr. Kvety sú 5-početné v chudobných závinkoch.usitatissimum). Malá čeľaď príbuzná pakostovitým. Výlisky sú krmivom. Rastliny sú preto kyslej chuti a môžu sa používať do šalátov a pod.  Obr. Okrem oleja obsahuje aj sliz. z ktorého dozrieva tobolka. Ten je veľmi vysýchavý a preto sa využíva pri výrobe fermeží. Pomenovanie čeľade je podľa obsahu kyseliny šťavelovej. Pestuje sa jednak ako olejnina (L. vrátane semenníka. Najznámejším druhom je pestovaný ľan siaty (Linum usitatissimum). Plodom je 5-púzdrová tobolka. ktoré sú dlaňovito zložené. syntetického kaučuku a pod.  Sú to byliny s jednoduchými. Tobolka obsahuje 10 semien.

Obr. ktorý spôsobujú aromatické látky terpény. K lúčnym druhom patrí pakost lúčny (Geranium pratense) s veľkými bledomodrými kvetmi. Pochádza z Himalájí a u nás sa udomácnila najmä v priekopách a pri potokoch. Jediným zástupcom s perovito zloženými listami je bocianik rozpukovitý (Erodium cicutarium). nachádzajúce sa v žľaznatých trichómoch najmä na listoch. Zaujímavosťou sú plody .palustre). Tieto druhy. K nám bola zavlečená ako burina (tzv. drevnatejúcou stonkou a krvavočervenými kvetmi v nepravých okolíkoch a Obr.noli-tangere) má veľké sýtožlté kvety a rastie v tônistých listnatých i lužných lesoch.pusillum). uzavreté v trvácom kalichu a pri dozrievaní (vysychaní) dochádza k náhlemu vymršteniu 5 plodov s oblúkovito zahnutými zobáčikmi (Obr.pelargónie . ktorý nepríjemne zapácha a rastie na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt). sú zobákovitého tvaru. rastúcim na rozhraní lesa a lúky je teplomilný pakost krvavý (G. aj dažďová kvapka). Nenápadný. (Impatiens parviflora) 119 . 166 pakost močiarny (G. Takisto neofytným druhom je netýkavka žliazkatá (I. Netýkavka malokvetá (I.muškáty) s typickými dlaňovitými listami a 5početnými kvetmi. Netýkavka (Impatiens) má zvláštnu stavbu kvetu. Pakostovité sú charakteristické vôňou (muškát) resp.  Byliny s dužinatou stonkou a jednoduchými listami.j. kde vytláča pôvodnú vegetáciu. na ktoré sa podobajú. pozdĺž ktorých sa naďalej šíri. najmä lesných biotopoch.pakost smradľavý). pri ktorom sa chlopne tobolky náhle skrútia a vystrelia semená (seizmotaxia).peltatum) s poliehavou stonkou a lesklými listami. 166). Známe okrasné muškáty (Pelargonium) pochádzajú najmä z južnej Afriky. pochádza zo severovýchodnej Ázie. Najobľúbenejšími druhmi sú muškát krúžkovaný (Pelargonium zonale) s hrubou. Mohutná bylina s veľkými ružovopurpurovými kvetmi.sanguineum).parviflora) má menšie bledožlté kvety. ale na rozdiel od nich k vystreleniu dochádza u šťavnatých plodov a impulzom býva dotyk (napr. Od kysličkovitých. 168: Netýkavka malokvetá Okrem toho sa aj pestuje ako okrasná letnička. Plody patria medzi rozpadavé. Rastie ako burina. sa líšia najmä plodmi. zápachom (napr. Typickým lemovým druhom. ktoré pri dozrievaní vystreľujú semená podobne ako u pakostovitých. Kvety sú súmerné. 167: Pakost lúčny (Geranium pratense) muškát štítovitolistový (P. ktorý má kvety červenofialovej farby a rastie na vlhkých lúkach a pri potokoch. ich krížence a kultivary sú snáď najčastejšími okrasnými rastlinami okien a balkónov.Najmä byliny (prípadne polokry . K jednoročným až dvojročným zväčša burinným druhom s drobnými kvetmi patria: pakost smradľavý (G. Podobá sa na Obr. t.tobolky. Dolný K lístok je sfarbený a predĺžený do ostrohy. robertianum). ale hojný je aj pakost nízky (G.glandulifera). Netýkavka nedotklivá (I. neofyt) a udomácnila sa v rôznych. V našej flóre rastie niekoľko druhov pakostov (Geranium).

ktorá kvitne na žlto a zvláštnosťou je opeľovanie kvetov drobnými slimákmi. ktorý moschata) kvitne skoro na jar.walleriana). aj plnokvetými. 171: Kvety egrešovitých: A . Názvy týchto druhov ako aj samotný názov . D . V nižších polohách na lúkach rastie napr.Ako črepníkové okrasné rastliny sa pestujú rôzne hybridy netýkavky sultánskej (I.paniculata). Z našich divorastúcich druhov sa v horských polohách vyskytuje ríbezľa alpínska (R. Piestik je z 2 plodolistov. pestované odrody (var. Mnoho druhov rodu patrí pre svoj drobný vzrast k obľúbeným skalničkám. ale kyslej chuti. Ríbezľa červená (R.pozdĺžny rez kvetom egreša. Má červené bobule mdlej chuti a ríbezľa skalná (R. Z okrasných rastlín sa v záhradách bežne pestuje rastlina s mäsitými veľkými lesklými listami a ružovými kvetmi . ktorý je vyššieho vzrastu a rozmnožuje sa pacibuľkami v pazuchách listov.ríbezľa červená 120 . z ktorého sa vyvíja tobolka.petraeum) má tiež strapce červených bobúľ.alpinum). Kvety sú drobné v strapcovitých súkvetiach. lomikameň pižmový (Saxifraga protistojnolistý (S. cibuľkami.bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia).egreš. väčšinou 5-početné. ktoré obsahujú pektín a preto sú vhodné na prípravu džemov a sirupov. Časti kvetu zrastajú do kvetnej čiašky (receptakulum) so spodným semenníkom.bulbifera). Typické je vegetatívne rozmnožovanie prídavnými púčikmi. Preto dokáže žiť na hranici možnosti existencie rastlinstva (napr. je mimoriadne otužilý a vydrží aj mráz -40 oC. Obr. Kvety drobné. 169: Lomikameň aj chránené.  Sú to známe ovocné i okrasné kry s dlaňovito zúbkatými až laločnatými listami.ríbezľa zlatá.aizoides). lomikameň metlinatý (S.balsamina). odráža ich veľkú životaschopnosť v sťažených podmienkach. alebo netýkavka balzamínová (I. Na prameniskách nájdeme porasty slezinovky striedavolistej (Chrysosplenium alternifolium). s listami nahlúčenými do prízemnej ružice.Obr. Ríbezľa (Ribes). lomikameň cibuľkatý (S. 170: Bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia) lomikameň.  Byliny väčšinou drobného a trsnatého až vankúšikovitého vzrastu. výhonkami a pod. Mnohé z nich sú Obr. najčastejšie s ružovými alebo červenými kvetmi. B . Z bežnejších sú známe lomikameň vždyzelený (S. 5 početné.rubrum) je známy ovocný ker. s menšími C lupienkami ako K.oppositifolia). Pôvodná je v severozápadnej Európe. K zrastá na báze s C aj s A a vytvára kvetnú čiašku. rubrum) majú červené alebo biele plody. Lomikameň (Saxifraga). Tieto druhy rastú vo voľnej prírode väčšinou v štrbinách skál horských až vysokohorských oblastí. Plodom je mnohosemenná bobuľa so zaschnutým K. napr. na arktických ostrovoch 83 o severnej zemepisnej šírky). C .Vo vysokých horách rastie u nás ďalších 15 druhov.

na skalách (petrofyty) tým.sexangulare). s nevoňavými kvetmi v strapcoch so strihanými C lupienkami. zato majú zväčšený a rôznofarebný K. V našich horách na skalných substrátoch rastie skalnica horská (S. Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) je ker s bielymi. Plodom je mechúrik. v ktorých udržujú vodu a sú tak schopné prežiť aj obdobie sucha. Plody sú jedlé oválne bobule. Podobným druhom s bielymi kvetmi je rozchodník biely (S. Trojpuk drsný (Deutzia scabra) je podobný dekoratívny ker.maximum).tobolkami. ľudový názov . Obidva druhy majú žlté kvety a drobné striedavo postavené tučné listy. ktorá má kvety v bohatých chocholíkoch a okrajové kvety sú neplodné.nigrum). Egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa) je ostnitý ker so zelenkastými alebo červenkastými drobnými kvetmi.Ríbezľa čierna (R.montanum) s ružovými C lupienkami.sanguineum) so strapcami červených kvetov. pôvodom z Kaukazu s ružovými kvetmi a rozchodník skalný (S.acre) a rozchodník kvet šesťradový (S.habitus.aureum) s lesklými listami a žltými kvetmi. Má čierne plody s typickou arómou a kyslou chuťou. Rastliny sú prispôsobené pre život v suchých oblastiach a extrémnych vysokohorských stanovištiach. Rozchodník (Sedum). 173: Skalnica strechová protistojnými listami a plodmi . že majú vodné pletivá. u pestovaných odrôd lysé. chlpaté. ale jednotlivo alebo v pároch. 172: Rozchodník prudký (Sedum acre): A . Tučnolist stromovitý (Crassula arborescens) pochádza z južnej Afriky a u nás sa pestuje ako izbová sukulentná rastlina vhodná aj na bonsaje. Divo rastie veľmi zriedkavo v lužných lesoch. B . ale ploché listy má rozchodník najväčší (S.(stepné lúky s kamenistými pôdami) rastú rozchodník prudký (S. Známe sú (Sempervivum tectorum) najmä okrasné druhy rodu hortenzia (Hydrangea).ríbezľa zlatá (R. Kvety vo vrcholíkovitých súkvetiach majú rozmanitú stavbu a neustálený počet kvetných častí. Rozmnožuje sa aj vegetatívne mladými ružicami vyrastajúcimi na poplazoch.album). alebo ríbezľa krvavá (R.reflexum) so sivozelenými tenkými listami a žltými kvetmi. intenzívne a sladko voňavými kvetmi.  Byliny alebo kry so 4-5 početnými kvetmi. Vyniká vysokým obsahom vitamínu C.  Byliny alebo polokry sukulentného typu s tučnými listami. Obr. K pestovaným druhom najmä na cintrorínoch a záhradách patria ešte rozchodník pochybný (S. Skalnica (Sempervivum) má tučné listy v hustej prízemnej ružici a kvetonosná byľ vyrastá iba 1-krát za život (monokarpická rastlina). Z okrasných druhov sa pestujú . Podobným rodom je skalničník (Jovibarba). ktoré na rozdiel od ríbezlí nevyrastajú v strapcoch. Rastie takisto na skalnatých miestach od nížin až po horské polohy.  121 . Na suchých stanovištiach Obr.jazmín. ktorý má menej početné kvety a žlté C lupienky. Dužinaté.spurium).

„zázračne“ liečivú rastlinu Číňanov poznajú na celom svete. G (5) Sú to dreviny alebo liany s jednoduchými až dlaňovito zloženými listami (šeflera). článkovaná a na povrchu ryhovaná. Spodný semenník má na vrchu žľaznatý terč (stylopódium). ktoré vyrastajú na stonkách.mrkvovité. A 5. Pochádza z Japonska. často nesprávne pod menom Aralia sieboldii.organizmus človeka dvojito zložený list. nahé púčiky. fenikel) a len zriedka je čepeľ nedelená s celistvým okrajom (prerastlík).Kvetný vzorec: . Čepeľ listu je najčastejšie perovito delená až niekoľkokrát perovito zložená. a. 122 . C 5-10. ktoré dozrievajú na budúcu jar. ⊕. na neplodných konárikoch sú 3-5 laločné. koriander. Na jeho tropický povôd poukazujú tieto znaky: drevnatá popínavá liana (v tropických lesoch sa takto dostal k svetlu).  ( syn.okolíkaté ) Kvetný vzorec: . Plodom je kôstkovica alebo bobuľa. so striedavými listami. U nás rastie len jediný druh. d-súkvetie. i-plod (bobula) (afrodiziakum). A 5. Daucaceae . na kvitnúcich a plodných konárikoch vajcovité s celistvým okrajom (heterofýlia). niekedy sa vytvára buľva (zeler). a vyrastanie mladých listov až v lete v čase najväčšieho tepla u nás. K 5. Kvitne až na jeseň zelenkastými kvetmi v okolíkoch. vždyzelené listy. kvôli priaznivému účinku na Obr. s dlaňovito dielnymi lesklými listami. nijaký odpočinok semien (nerušený rast v trópoch). Je to stará čeľaď blízko príbuzná čeľadi mrkvovitých. V naších parkoch sa zriedka vyskytuje kalopanax (Kalopanax picta) a aralka tŕnistá (Aralia spinosa). Ich stonka je dutá. C 5. posunutie času kvitnutia na jeseň (tropická krátkodenná rastlina). K 5. Kvety sú 5 početné. rozšírené najmä v miernom pásme sa vyvinuli z drevinných a tropických aralkovitých. Všehoj ázijský (Panax gingseng) známy ženšen. Brečtan je zaujímavým pozostatkom treťohornej flóry u nás. Rastie v lesoch a často sa pestuje v záhradách na múroch a cintorínoch. ktoré pochádzajú z východnej Ázie. Kožovité neopadavé zelené listy sú dvojaké. Obľúbenými izbovými rastlinami sú: fatsia japonská (Fatsia japonica ). ⊕. Niekedy je vyvinutá heterofýlia (bedrovník. Šeflera dlaňovitolistá (Schefflera actinophylla) má dlaňovitozložené listy a pestuje sa aj v panašovaných formách. drevnatá liana brečtan popínavý (Hedera helix). 174: Aralkovité (Araliaceae). petržlen). zoskupené do okolíkov alebo klasov. O podklad sa prichytáva krátkymi vzdušnými korienkami. Umbelliferae . Bylinné mrkvovité. u niektorých druhov až nafúknutú listovú pošvu. G (2) Sú to väčšinou byliny s kolovitým koreňom. Aralkovité rastú v trópoch a subtrópoch (70 rodov a 700 druhov). Plody sú čierne bobule. ktoré majú veľkú. niekedy s niťovými úkrojkami (kôpor. aralka tŕnistá (Aralia spinosa).

Spodný semenník je zložený z 2 plodolistov. g .tyčinkové alebo sú sterilné. Možno na nich dvojnažkou. 176 : Mrkvovité (Apiaceae): a . f . Niekedy kvety tvoria hlávku alebo aj iné strapcovité súkvetie. vtedy je kvet súmerný. ktoré však môžu aj chýbať.Obr. ktorá sa po dozretí rozpadne na dva plôdiky (nažky).jednoduchý kvet (druhy podčeľade žindavovaté).kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria). Tyčiniek je 5. d . dvojnažka a plôdik.aníz (Pimpinella anisum). visiace na plodonose karpofore.mrkva (Daucus carota).mrkva (Daucus). Okraj lupienkov je laločnatý s prostredným lalôčikom ohnutým smerom do stredu kvetu. Plodom je dvojnažka. často sotva badateľný. Pravidelné kvety sú päťpočetné. ktoré sa javí ako biologický celok . C lupienky sú smerom k okraju okolíka zväčšené. stonke. list. e . listoch a oplodí. Kvety sú hmyzoopelivé (opeľovačmi sú včely. Korunné lupienky sú biele alebo žlté. je žľaznatý terč (stylopódium) a 2 blizny. koreň kultúrnej formy. Na vrchole semenníka. Kalich je malý. čiže na báze čnelky. kvet. plod a prierez plodom rozpoznať 5 hlavných rebier a 123 . Z anatomických znakov treba uviesť schizogénne sekrečné kanáliky v koreni. Pre taxonómiu mrkvovitých sú dôležité morfologické a anatomické znaky plôdikov Obr.rasca (Carum). prierez (nažiek). s dlhým nechtíkom.fenikel (Foeniculum). obojpohlavné a len kvety na okraji okolíka sú niekedy súmerné a jednopohlavné . b .koriander (Coriandrum sativum). ale aj chrobáky a muchy). kvet. Obsahujú silice a aromatické oleje. zložený okolík a kvet Kvety sú drobné a tvoria jednoduchý alebo zložený okolík podopretý listeňmi (obal) a listeňcami (obalček). 175: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých: c .

Semená majú endosperm. Medzi úžitkové rastliny tejto čeľade patrí zeler voňavý (Apium graveolens) . kvety v zložených okolíkoch. brázdach sa tiahnu olejové kanáliky.bolševník (Heracleum zelerovaté sphondylium). Pestuje sa ako zelenina pre vňať a zhrubnutú buľvu (tvorí ju zdužinatený koreň. Drobné okolíky sú podopreté nápadným obalom zo žltozelených. Rozdeľujeme ich na 2 podčeľade: 1. Žindava európska (Sanicula europaea) a jarmanka väčšia (Astrantia major) sú lesné druhy (bučiny) s dlaňovito dielnymi listami. Podčeľaď : Saniculoideae – žindavovaté. dvojročná bylina s guľovitým habitusom (stepný bežec) so súkvetím podopretým dlhými ostitými obalmi. d . Obsahuje apiín a silice. c . Z pôvodnej flóry Slovenska sem patrí kotúč poľný (Eryngium campestre).4 vedľajšie rebrá.zelerovaté Druhy tejto podčeľade sú tiež byliny so zloženými alebo viackrát delenými listami. hypokotyl i epikotyl).žindavovaté Sú to byliny s jednoduchými listami. súkvetie hlávka alebo jednoduchý stiahnutý okolík. e . Kvety sú biele. Podčeľaď : Apioideae . preto semená mrkvovitých nepožierajú živočíchy.aníz (Pimpinella anisum).angelika lesná (Angelica sylvestris). Podčeľaď : Apioideae Obr. Mnohé z nich sú úžitkové (zeleniny. a . 177: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých. b .rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). koreniny) a liečivé rastliny.graveolens var. V pletivách väčšiny druhov sú schizogénne kanáliky s obsahom terpenoidov. hviezdicovito rozložených listeňov. dulce) sa pestuje pre zdužnatené stopky listov a pošvy ako zelenina. Čeľaď je rozšírená najmä v severnom temperátnom pásme (300 rodov a 3000 druhov).paštrnák (Pastinaca sativa) Podčeľaď : Saniculoideae . Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) sa od praveku pestuje pre aromatické listy (prísada do pokrmov) a pre zhrubnuté 124 . Zeler voňavý sladký (A. resp. v bunkách niektorých druhov sú alkaloidy a kyanidy s toxickými účinkami (bolehlav). Z vývojovej stránky mrkvovité predstavujú paralelnú čeľaď s aralkovitými a sú v skutočnosti ich zjednodušeným bylinným typom. Hlavné rebrá sú niekedy krídlaté (anemochória) alebo s ostňami a háčikmi (zoochória) a vo vedľajších rebrách.dvojročná bylina s lesklými listami so širokými úkrojkami. od morského pobrežia až do vysokých hôr. 2. Rastie na poľných medziach a pasienkoch. bohatý na bielkoviny a tuky. Podobný výskyt má hviezdnatec čemericovitý (Hacquetia epipactis). terpénov i silíc.

lúk a v priekopách. Z ostatných u nás divo rastúcich druhov sú najhojnejšie: kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris) je väčšia trváca zelenosivá bylina s delenými listami. Je to významná medonosná rastlina (dlho kvitne). aníz . Vajcovité dvojnažky majú zreteľné hlavné rebrá.plody: a . Miestami sa pestuje ako liečivá rastlina. medziach a ako burina na okrajoch polí a v trvácich krmovinách. Olšovník rascolistý (Selinum carvifolia) a smldníky (Peucedanum) sú častou zložkou vlhších lúk a pasienkov. f . pri výrobe likérov. Bazálne a dolné stonkové listy sú dlho stopkaté. rasca (Carum carvi). Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare) je statná sladko aromatická bylina podobná kôpru. Skučeravené listy má forma crispum. Rasca lúčna (Carum carvi) je naša pôvodná dvojročná lúčna rastlina. Z tohto druhu vznikla v Prednej Ázii krížením s D. Listová čepeľ je dvojite až trojite perovito strihaná. U nás rastie hojne na suchých lúkach. sivo oinovatená. g . zelenkastobiele. pochádza pravdepodobne z východného Stredozemia. sušené listy sa pridávajú do koreninových zmesí.petržlen. Archangelika lekárska (Archangelica officinalis) je mohutná trváca bylina s malým podzemkom. obsahujú koriandrovú silicu.petržlen (Petroselinum). Nažky sú páperisté. Pochádza z Prednej Ázie a kedysi sa hojne (dnes zriedka) pestoval ako liečivá a koreňová rastlina. Oddávna sa pestuje pre voňavé listy. ktoré obsahujú kôprovú silicu (zeleninová korenina). Vo všetkých častiach obsahuje silice. Nažky sú štetinaté s háčikmi.sativa subsp. Odpradávna sa pestuje v Prednej Ázii a v južnej Európe pre aromatické plody (korenina) a liečivo. sativa) sa pestuje ako koreňová zelenina. Žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Rastie na medziach a výslných stráňach i ako burina vo vinohradoch a pod. 125 . Koriander siaty (Coriandrum sativum) je jednoročná bylina s výraznou heterofýliou. Pestuje sa v niekoľkých kultivaroch pre aromatické plody (korenina). Ligurček lekársky (Levisticum officinale) je mohutná bylina s veľkými 2-3 krát perovito zloženými listami a žltými kvetmi. m fenikel. Zložené okolíky bielych kvetov sú na spodku kryté obalom z veľkých perovito strihaných listeňov. k -mrkva. Kvety sú biele alebo ružové. horné stonkové listy sú na veľkých bruchato nafúknutých pošvách sediace.sativa). Kŕmne odrody majú biely až žltkastý koreň.korene (zelenina). Mrkva obyčajná (Daucus carota) je divorastúci druh. h . l . jemne graveolens). priečne rezy plodom: j .i . Listy sú 2-4 krát perovito dielne s úzkymi úkrojkami. Paštrnák siaty pravý (P. Plôdiky sa používajú ako korenina do sladkého pečiva v cukrárstve. Anisum koriander (Coriandrum). Bedrovník anízový.bolehlav. Paštrnák siaty (Pastinaca sativa) je dvojročná rastlina s perovito zloženými listami. dolné stonkové listy perovito strihané a horné stonkové listy dvojito až trojito perovito strihané s nitkovitými úkrojkami. okolík bez obalov. Kôpor voňavý (Anethum graveolens) má listy troj až štvornásobne strihané na niťové úkrojky. koreň biely. chlpaté.bolševník (Heracleum páperistá bylina s výraznou sphondylium).fenikel (Foeniculum).paštrnák (Pastinaca sativa). okolíky sú polguľovité. Pochádza z Prednej Ázie. Rastie na okrajoch ciest. Pôvodný je v Stredozemí. Drobné žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov.archangelika (Archangelica). Stredný kvet v okolíku je často hnedofialový. Má typickú vôňu „Maggi“. Pre obsah cukru a karoténu vo valcovitom koreni s hrubým sladkým kôrovým pletivom sa pestuje oddávna pod menom karotka. aromatické. dvojročná bylina s priamou chlpatou ryhovanou byľou. Boli vyšľachtené početné odrody.maximus mrkva siata (D. Pochádza pravdepodobne z južnej Európy. sú guľovité. 178: Mrkvovité (Apiaceae) . heterofýliou. Byľ je hladká. Pochádza zo Stredomoria a pestuje sa pre aromatické plody Obr. nezhrubnutý.bolehlav (Conium maculatum).zeler (Apium vulgare) je jednoročná. e (Pimpinella anisum. ch. b (korenina). pasienkoch. v lekárstve. nie je však známa divo rastúca. d . Zrelé dvojnažky sa nerozpadávajú. Bazálne listy sú celistvé.

loganin.  Tropické stromy. U nás dosahuje výšky až 4 m a priemer stonky majú až 10 cm. Pestuje sa aj v záhradkách. pri vädnutí páchnu myšinou. resp. Taxonómia horcov je zložitejšia. Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum) je dvojročná rastlina s hladkou oinovatenou červenkastohnedo škvrnitou byľou.mantegazzianum). Pri dotyku spôsobuje kožné i sliznicové ekzémy. vomocin).cerefolium) je jednoročná nitrofilná rastlina s aromatickými listami (vonia ako hašlerky). Niektoré druhy afrického pôvodu majú aj jedlé plody . Miestami v okolí parkov. Z oblasti Venezuely a Kolumbie pochádza strychnínovník jedovatý (Strychnos toxifera). Listy sú 2-3 krát perovito zložené. Kvitne koncom leta. ktorý je pôvodný na Kaukaze. Horec (Gentiana) má niekoľko druhov s veľkými modrými alebo žltými kvetmi. Plod je dvojplodolistová tobolka pukajúca chlopňami. Trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris) je hojnou rastlinou rastúcou popri cestách a v lesoch. brucin.Prerastlík (Bupleurum) ako jediný rod z čeľade má jednoduché. Niekedy sa v parkoch pestuje boľševník obrovský (H.pneumonanthe) vyskytujúci sa zriedkavo na vlhkých slatinných a rašelinných lúkach nižších polôh. Tieto látky podporujú tvorbu žalúdočných tráviacich štiav a preto sa niektoré horcovité využívajú ako liečivé rastliny i v likérnictve ako prísada do destilátov. ktoré spôsobujú horkú chuť. kry i liany vyznačujúce sa obsahom indolových alkaloidov strychnínového typu (strychnín. najmä pozdĺž potokov splaňuje. Sú napr. ktorý má veľmi jedovaté plody i semená (tzv.nux-vomica). Obr. celistvookrajové.bobule. strychnínovník tŕnitý (Strychnos spinosa) pochádzajúci z Madagaskaru. "kurare" jedov. Plody sú jedovaté. Horce sú chránené rastliny pre ich vzácny výskyt.falcatum). Pri potokoch rastú 2 podobné druhy . ktoré používajú najmä Indiáni v povodí Amazonky do hrotov šípov na lov zveri i proti nepriateľom. V Indii je pôvodný strychnínovník indický (S. Z niekoľkých druhov je v teplejších oblastiach najčastejší prerastlík kosákovitý (B. Rastie na lúkach od nížin do hôr. zložkou tzv.angelika lesná (Angelica sylvestris) a kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria). Sú napr. Z jeho kôry sa vyrábajú šípové jedy. veľmi dekoratívny horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea). Celá rastlina je štetinatá. 179: Horec žltý (Gentiana lutea) 126 . horcovník (Calathiana). napr. objímavé až prerastené listy.horčiny a glykozidy.  Byliny s jednoduchými sediacimi listami postavenými protistojne a zrastenolupienkovými kvetmi s rúrkovitou C. horcovka (Comastoma). dávivé orechy). Z rodu horec (Gentiana) boli vyčlenené jednokveté druhy do rodov: horcokvet (Ciminalis). 4-5-početnou. Rozpuk jedovatý (Cicuta virosa) rastie na brehoch vôd. Rastú najmä v horských až vysokohorských polohách. Pre horcovité sú typické obsahové látky . Mladé rastliny sa skrmujú. Trebuľka voňavá (A. Nebezpečný invázny druh. K vzácnym horcom dnes už patrí horec pľúcny (G. Pôsobia ako prudké nervové jedy. Boľševník borščový (Heracleum sphondylium) je mohutná trváca bylina s nepárno perovito delenými listami rozmanitého tvaru. Na jeseň zasa rozkvitá v horách ďalší. ktorá sa na vlhších miestach stáva burinou (vegetatívne rozmnožovanie podzemkovými poplazmi). prípravkov na dočasné ochrnutie pri odchyte zveri alebo veterinárnych zákrokoch. Plody sú veľmi toxické pre obsah koniínu. súčasťou rôznych anestetík. Celá rastlina je prudko jedovatá (obsahuje cikutoxín). Alkaloidy sa však používajú aj v lekárstve.

pretože nevydrží mráz. väčšina druhov rastie v trópoch. kožovitými listami. Podobne sa pestuje aj zimozeleň väčšia (V.Podzemky s obsahom horkých látok sa využívajú najmä so žltokvitnúcich druhov mohutného horca žltého (G. niektoré druhy so sukulentnou stavbou. lianami i bylinami. pretože tyčinky sú prirastené k piestiku a vytvárajú stĺpik (gynostémium). Kvety sú 5-početné zvláštnej stavby. ružovými alebo bielymi kvetmi. Páperisté semená sú ľahko roznášané vetrom. V našej flóre rastie jediný domáci druh luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria). ktoré podobne ako horce povzbudzujú trávenie. (Nerium oleander) Typickou stredozemskou rastlinou je oleander obyčajný (Nerium oleander).major) s väčšími kvetmi. v ktorej sú semená s páperistými výrastkami. Kedysi pestovaná ako medonosná rastlina. plod tobolka. Peľové zrná sa zlepujú do hrudky (polinárium). U nás sa pestuje zriedkavo. Má Obr. 127 . Vytvára rozsiahle porasty a preto sa aj využíva v záhradách a cintorínoch na zakrytie pôdy. Rastú najmä v horských polohách. 181: Zemežlč menšia (Centaurium erytraea) drobné ružové kvety vo vidlici s dlhou C rúrkou. Má menšie kvety žltkastej až bielej farby. Je tiež chránený a podzemky sa získavajú z pestovaných rastlín. Pachypodium). Horec bodkovaný rastie hojnejšie v žulovej časti Tatier a vyšších hôr. Clusiov (Ciminalis clusii) (Vincetoxicum hirundinaria) Horček (Gentianella) má niekoľko druhov podobných horcom. Obr.  Sú to dreviny i byliny so vždyzelenými. na pasienkoch. V krajinách južnej Európy je veľmi častou okrasnou drevinou parkov a mestskej zelene. Domáca v severnej Amerike. mechúrik. 183: Luskáč jarný (Calathiana verna). Listy sú jednoduché. Kvety sú 45-početné. Známy horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii) skrášľuje skalnaté vápencové biotopy a vytvára v horách jarný aspekt. Niekoľko druhov má sukulentnú stavbu. Používa sa vňať s obsahom horčinových glykozidov. najčastejšie protistojné. Pestovaná i splanelá glejovka americká (Asclepias syriaca) je mohutná rastlina s ružovými kvetmi v okolíkoch a veľkými tobolkami.  Čeľaď zastúpená drevinami. Semená sú prudko jedovaté. Liečivá rastlina. pochádza z južnej Afriky a Madagaskaru (napr. K liečivým rastlinám patrí zemežlč menšia (Centaurium erytraea).punctata). Plodom je tobolka. 180: Horcokvet lekársky Obr. Rastie na lúkach a pasienkoch. Známejší zástupcovia sa využívajú ako okrasné rastliny.lutea) a horca bodkovaného (G. 182: Oleander obyčajný Pochádza z južnej Európy. ale kvety sú menšie. Vyskytuje sa v teplejších oblastiach na suchých stráňach a stepných lúkach i riedkych dubových lesoch. resp. Tobolka kopijovitého tvaru. lúkach a pod. podobne ako na horských lúkach horcovník Obr. Zimozeleň menšia (Vinca minor) je rastlina dubovohrabových lesov. Je to ker s kožovitými kopijovitými listami a veľkými červenými.

A 5-2. ktorý sa pestuje ako liečivý. K (5). Prirodzene rastie v lesoch západnej Európy. Majú hranaté dužinaté stonky.pyštek. obsahujú glykozidy alebo saponíny. pyskovitú (papuľka) alebo s ostrohou (pyštek). G .grandiflora). pelorický kvet. Poloparazity sú na nerozoznanie od iných druhov a sú to väčšinou lúčne druhy (očianka. Náprstníky sú jedovaté. U sukulentných druhov. V našich lesoch rastie žltokvitnúci náprstník veľkokvetý (D. Obr. E . Plodom je tobolka. tj. D . alebo poľné a záhradné buriny. Niektoré pripomínajú morské hviezdice. F . Kvitne však zriedkavo. Niektoré sú jedovaté. Obsahujú kardiotonické glykozidy. Význačné sú najmä kvety. stromy sú výnimočné (paulovnia). Má jednoduché tuhé voskové listy a malé kvety v guľovitých vrcholíkoch. Zvláštnosťou býva u viacerých zástupcov tzv. Takými sú napr. čermeľ). ale aj okrasné. divozel). B .krtičník. Pochádza z Balkánu a obsahuje podobné látky ako predošlý druh.očianka. Druhy náprstníka (Digitalis) sú dvojročné. klasoch. Tento jav sa využíva aj pri šľachtení okrasných foriem.purpurea). ktoré vyrastajú na visiacich vláknitých stonkách. Kvety sú hmyzoopelivé. ktoré sa využívajú v lekárstve na podporu srdcovej činnosti. G (2) Prevažujú byliny. Kvety majú C veľmi rôznorode utváranú. aj ako okrasný pre dekoratívne veľké červené kvety. pyštek). Liečivým druhom je tiež náprstník vlnatý (D. terminálny kvet je pravidelný. . ktorých veľké päťcípe koruny sú hladké akoby z vosku. Listy majú najčastejšie jednoduché a veľmi rôznorodé. Mnohé druhy krtičníkovitých majú typický nepríjemný zápach (napr. látky využívané v lekárstve (náprstník. C (5-4). ktorých centrom rozšírenia je najmä južná Afrika. pričom ostatné kvety sú súmerné (divozel. došlo k zdužnateniu stonky. Najviac druhov rastie v miernom pásme. Do čeľade patria aj parazity alebo poloparazity.lanata) s hnedofialovými kvetmi a belavým dolným C pyskom. stapélie (Stapelia).veronika 128 . Význam majú liečivé rastliny. listy v podobe šupín). krtičník). 184: Kvety krtičníkovitých: A . C náprstník. Najčastešie sú kvety v súkvetiach a to v strapcoch.všivec. od takmer radiálnej (divozel) až po súmernú s C rúrkou (náprstník). Pochádza z Číny. Pestuje sa ako bytová rastlina. Najväčší význam má náprstník červený (D.divozel. Parazity majú pozmenenú stavbu tela (chýba chlorofyl. alebo iných i vrcholíkatých súkvetiach.  Kvetný vzorec : . listy sú zakrpatené. Ceropégia woodová (Ceropegia woodii) má podzemnú hľuzu a sukulentné listy srdcovitého tvaru.Veľmi známa je izbová liana hoja vosková (Hoya carnosa). kvetonosná byľ s jednostranným strapcom veľkých kvetov s lievikovitou C vyrastá až v druhom roku.

iné patria medzi lúčne rastliny.fruticans). Rastie vo svetlých listnatých lesoch i na pasienkoch.Obr.hederifolia).polita). slizy a flavonoidy. 187: Štrkáč menší liečivé (očianka. napr. 188: Pyštek obyčajný Obr. Na koreňoch má vegetatívne pupene. okrajoch ciest. pomocou ktorých sa korene rozrastajú.chamaedrys). ktorými čerpajú živiny z hostiteľskej rastliny. Sú to väčšinou lúčne druhy. väčšinou so žtými kvetmi. Pyštek obyčajný (Linaria vulgaris) je známou rastlinou so žltými kvetmi s ostrohou. 5-početné kvety majú tanierovitú C.arvensis) alebo veronika brečtanolistá (V. ktoré sa navzájom veľmi podobajú. K lúčnym druhom patrí veronika obyčajná (V. alebo v strapcoch.Podobné využitie ako náprstníky majú aj niektoré druhy divozelu (Verbascum).officinalis) je liečivá. zdravienok). Medzi poľné jednoročné buriny patria veronika perzská (V. štrkáč (Rhinanthus) alebo čermeľ (Melampyrum).phlomoides). Niekoľko druhov nájdeme pri potokoch a na vlhkých stanovištiach. Zvláštnu skupinu krtičníkovitých tvoria poloparazitické druhy. Kvety sú jednotlivé v pazuchách listov. Majú mäkkoplstnaté listy a rastú na výslnných stráňach. Niekoľko ďalších druhov rastie na suchých a výslnných lúkach v teplejších oblastiach. veronika potočná (V. Je zároveň aj indikátorom kyslých pôd. 185: Náprstník červený (Digitalis početnej C modrej farby a v kvete (Verbascum phlomoides) purpurea) sú len 2 tyčinky. Rozsiahlym rodom je veronika (Veronica). ktoré majú normálne vyvinuté zelené listy. ktoré sú buď tiež v pazuchách listov alebo tvoria terminálne súkvetie.beccabunga). Preto je pyštek častou burinou polí a záhrad. veronika roľná (V. mohutného vzrastu. Mnoho druhov je poľných a záhradných burín. Obsahovými látkami sú saponíny. veronika lesklá (V.persica). (Rhinanthus minor) (Linaria vulgaris) 129 . ale pod zemou vyrastajú z koreňov haustóriá. Liečivými druhmi sú divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum) a divozel sápovitý (V. úhoroch a pod. napr. sú takmer lúčovito súmerné a usporiadané do štíhlych paklasov. 186: Divozel sápovitý Obr. Veroniky sa poznajú podľa 4. Veronika lekárska (V. Niektoré sú aj Obr. Sú to dvojročné rastliny s prízemnou ružicou listov. zdravienok (Odontites). očianka (Euphrasia). Iné druhy patria medzi vysokohorské veronika kríčkovitá (V.

na ktorých sa zakladajú adventívne pupene. Obr. ďatelina. palina. Má nenápadné hnedočervené kvety. Má veľké pyskovité kvety rôznych farieb. 190: Záraza konáristá  Mäsožravé rastliny žijúce na vlhkých stanovištiach. takmer mikroskopických semien. V záhradách sa často pestuje papuľka väčšia (Antirrhinum majus). ďalej záraza konáristá (O.cumana) parazitujúca najmä na slnečnici ročnej. U nás rastú len 2 rody. niekedy aj (Scrophularia nodosa) hospodársky významných (slnečnica. Kvety sú rôznych farieb: fialové. ale o to nápadnejší je svojim typickým zápachom. Okrem toho sú na listoch ponorených pod vodou tzv. Kompenzujú tým zníženú pravdepodobnosť kontaktu vyklíčeného semena s koreňom hostiteľskej rastliny. podobná zárazám. Bublinatky (Utricularia) sú vzácne vodné rastliny s niťovitými listami.  Nezelené bezchlorofylové parazitické rastliny s dužinatými. červenkasté. Tieto rastliny parazitujú na Obr. Do čeľade patrí jeden rod . ktorými sa vegetatívne rozmnožujú. ľuľku a slnečnici.K lesným druhom patrí napr. Úplne parazitickou rastlinou na koreňoch drevín je zubovník šupinatý (Lathraea squamaria). U vodných rastlín aj z iných čeľadí je to pomerne častý jav. tabak.záraza (Orobanche) s niekoľkými navzájom ťažko rozlíšiteľnými druhmi. nevädza a pod. krtičník hľúznatý (Scrophularia nodosa). 191: Tučnica obyčajná hostiteľmi sú napr. žltkasté alebo hnedé. 189: Krtičník hľúznatý koreňoch iných rastlín. vodné mechúriky v (Orobanche ramosa) 130 . lipkavec. Plodom je tobolka s veľkým množstvom veľmi drobných. Dreviny sú v tejto čeľadi výnimočné. prameniskách alebo priamo vo vode. Patrí medzi ne strom s modrofialovými kvetmi s príjemnou prenikavou vôňou a veľkými srdcovito vajcovitými listami . tabaku. napr. Medzi karanténne buriny sa zaraďujú záraza kumánska (O. Pod zemou majú hľuzovito zhrubnutý útvar. (Pinguicula vulgaris) hluchavkovité. šupinovitými listami a súmernými pyskovitými kvetmi v strapci alebo klase. z ktorého vyrastajú haustóriá ku koreňom hostiteľskej rastliny. u nás sa pestuje často v mestách a parkoch (niekedy vymŕza). Rastie v listnatých lesoch na jar. rajčiak). Pôvodná je v Japonsku.paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa).ramosa) na konope. Niektoré ďalšie druhy rastú na suchých lúkach a pasienkoch a ich Obr. Je to bezchlorofylová rastlina žltkastej až ružovej farby s hrubou dužinatou stonkou a šupinovitými listami.

Naše jasene sa dobre rozlišujú aj podľa púčikov. Oliva európska (Olea europaea). Jaseň (Fraxinus). mäsité listy (odtiaľ názov) v prízemnej ružici. Jaseň štíhly má púčiky čierne.vulgaris) má fialový a tučnica alpínska (P. Oba druhy patria medzi vzácne rastliny a rastú na vlhkých miestach horských polôh. Tučnica obyčajná (P. jaseň mannový sivé a jaseň úzkolistý hnedé. ale listové úkrojky sú užšie. alebo perovito zloženými (jaseň). vytvárajú bohaté a voňavé metliny. najmä v stupni listnatých lesov. Stromy s nepárno perovito zloženými listami. Je strom so vždyzelenými kožovitými kopijovitými listami a drobnými kvetmi. Plodom je kôstkovica oválneho tvaru veľkosti drobnej slivky. na ktoré sa hmyz prilepí a tráviace enzýmy telo rozložia. listové úkrojky sú širšie a kvety sú na rozdiel od iných jaseňov hmyzoopelivé. ktoré majú iný spôsob chytania hmyzu. 192: Oliva európska (Olea europaea) Slúžia ako pochutina obľúbená v juhoeurópskych štátoch. U nás pôvodne rastú 3 druhy. Na bezlistej stonke sa nachádza jediný kvet s ostrohou. Na povrchu listov sú lepkavé žliazky (tentakuly).alpina) biely kvet. V parkoch sa niekedy pestujú aj cudzokrajné jasene. forzítia. 131 . obojpohlavné i jednopohlavné. Naopak vlhkomilným druhom je jaseň úzkolistý (F. Majú tučné. kôstkovica (oliva).angustifolia). kde často tvorí typický obraz krajiny. ktorý sa podobá vzrastom na jaseň štíhly. Kvety bublinatiek sú súmerné. Oliva je pravdepodobne známa len v kultúre v rôznych odrodách a formách a vyskytuje sa i pestuje v oblasti Stredozemného mora.excelsior). Slovenska. Kvety bez kvetných obalov sú v metlinách. prípadne sa pestujú kvôli plodom ako pochutina a olejnina (oliva). Dosahuje nižší až krovitý vzrast. bobuľa (zob vtáčí). Využívajú sa najmä ako okrasné dreviny. Jeho kvety sú nahé. nažka (jaseň). Vzácnejším i chráneným druhom je jaseň mannový (F.podobe nafúknutých bubliniek (odtiaľ názov rastliny). Rastie v lužných lesoch pri väčších riekach juž. v lesostepiach a teplomilných dubinách.ornus). väčšinou pôvodom z amerického kontinentu. Kultivary určené na konzervárenské spracovanie plodov majú menej oleja (8%). stromy alebo kry s protistojnými listami buď jednoduchými (napr. suťových lesoch spolu s javormi a lipami. Rastie v teplých obastiach. žltej farby. ktoré slúžia na chytanie drobných vodných živočíchov (dafnie. Je to vysoký strom rastúci v tzv. pomocou ktorej dochádza k rozkladu tela uloveného živočícha. Praktický význam má jeho kvalitné drevo. ktoré je pružné a ohybné a používa sa na výrobu nábytku. Na vnútorných stenách mechúrikov sú žliazky obsahujúce tekutinu. Kvety sú štvorpočetné. jaseň americký (F. Tučnice (Pinguicula) sú mäsožravé rastliny. hudobných nástrojov a pod. cyklopy). 193: Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) (F. Najbežnejším je jaseň štíhly (F.  Sú dreviny.americana) alebo jaseň červený Obr. napr. Z jej oplodia sa získava potravinársky najhodnotnejší olivový olej (15-40%). Obr.pennsylvanica). zob vtáčí). Plodom jaseňov je nažka s krídlom. Plody sú veľmi rozdielne: tobolka (orgován).

Pochádza z Japonska. 3-plodolistový semenník sa mení na tobolku. cestách. okrajoch lesov aj vďaka vegetatívnemu šíreniu. Menej často sa pestuje napr. lúčovito súmerné až takmer súmerné vo vrcholíkoch. 196: Povoja plotná (Calystegia Pochádza z Balkánu a u nás sa sepium) udomácnil najmä pri potokoch. Flox (Phlox) pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestujú niektoré okrasné druhy vo veľkom počte rôznofarebných foriem. Obr. podobne ako zob vajcovitolistý (L. Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) je známy okrasný ker so srdcovitými listami a metlinou drobných voňavých kvetov fialovej alebo bielej farby. Kvitne v máji. Používa sa aj na živé ploty. striedavo postavené. ktoré neopádavajú a sú potravou vtákov.paniculata). Poliehavé stonky s ihlicovitými prezimujúcimi listami má flox šidlolistý (P. 195 132 . Ľudový názov tohto kra „zlatý dážď “ je nesprávny. Niektoré vytvárajú koreňové hľuzy (povojník). Význam majú najmä niektoré okrasné rastliny. nakoľko sa používa pre štedrec ovisnutý z čeľade bôbovitých. Nápadný je v zime čiernymi bobuľami. V záhradách a parkoch sa najčastejšie pestuje kríženec zlatovky previsnutej (F. Najnápadnejším Obr. Nižšieho vzrastu je flox Drummondov (P. Materské druhy pochádzajú z Číny.Zob vtáčí (Ligustrum vulgare) je ker s jednoduchými listami a bielymi voňavými kvetmi v metlinách. Kvety 5-početné.ovalifolium). často s poliehavými alebo popínavými stonkami. ktorý má širšie vždyzelené.subulata).suspensa) a zlatovky zelenkastej (F. Zlatovka (Forsythia) je ker so žltými kvetmi vyrastajúcimi z brachyblastov na prútovitých konárikoch. Z vysokých druhov kvitnúcich v lete sú to flox metlinatý (P. Pre človeka sú jeho plody mierne jedovaté. orgován perzský (Syringa persica) pôvodná v juž.drummondii). a juhových. Pestuje sa najmä ako skalnička. Jeho plodom sú tobolky. 195) je rastlina s perovito zloženými listami a belasými kvetmi. Ázii. 194: Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) najmä tým. že kvitne aj v „teplejších“ zimách už v decembri.  Prevažne byliny s protistojnými listami. Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum) je okrasný ker so žltými kvetmi. Vojnovka belasá (Polemonium coeruleum) (Obr. Zob vtáčí rastie prirodzene v krovitom podraste dubohrabových lesov.  Sú byliny. Plodom sú tobolky. Rastie na vlhších horských lúkach a pestuje sa ako okrasná i medonosná. ktorý kvitne na jar a vytvára nízke vankúšovité porasty. často v kultivaroch panašované listy. známy Obr. Listy sú jednoduché. pretože znáša strihanie. Kvitne skoro na jar pred vyrašením listov.viridissima) pod názvom zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia).

chmeľ. Semená sa šíria spolu s osivom ďatelín. ktoré zostávajú dlho klíčivé a sú veľmi odolné. Listy. Tyčinky prirastajú ku korune a semenník dozrieva na dvojpúzdrovú tobolku. zemiaky). sú zakrpatené v podobe drobných šupín.  Parazitické bezchlorofylové rastliny s príbuzenskými vzťahmi k pupencovitým. Pochádza zo Stredozemia. Cievne zväzky sú bikolaterálne a niektoré druhy čeľade majú mliečnice alebo sekréčne nádržky so živicami.trifolii) cudzopasí na bôbovitých. Iné druhy povojníkov. napr. usporiadané v bezstopkatých klbkách. povoja). Kukučina ďatelinová sa môže tiež rozmnožovať časťami stonky. [C (5) + A Obr. načervenalé alebo žltkasté.znakom čeľade je veľká zrastenolupienková C lievikovitého tvaru.epilinum) cudzopasí na ľane. Plodom je tobolka. Vzhľadom na charakter šírenia a prispôsobovania sa druhu novým podmienkam bol tento druh zaradený medzi karanténne buriny. Povoja plotná (Calystegia sepium) sa podobá na pupenec. Úžitkový druh trópov a subtrópov povojník batatový (Ipomaea batatas) sa v týchto oblastiach pestuje pre jedlé škrobnaté hľuzy koreňového pôvodu. Bataty sú dôležitou plodinou aj pre škrobárenský a liehovarnícky priemysel. Používajú sa podobne ako zemiaky. ružové alebo biele. Parazitizmus sa prejavuje čerpaním živín z hostiteľskej rastliny pomocou haustórií (metamorfovaných adventívnych koreňov). S pupencovitými majú spoločnú vlastnosť . Podobných hostiteľov pobrežných krovín napáda aj kukučinka chmeľová (Monogynella lupuliformis). povojník purpurový (Ipomaea purpurea) sa pestuje ako okrasná popínavá letnička s veľkými lievikovitými kvetmi purpurovočervenej farby. poliehanie obilia). konopa. Kukučina európska (C. napr. Pupenec je jedovatý a najmä v koreni obsahuje glykozidové živice. Kukučina ľanová (C.ovíjavosť stonky. sú ale sladšej chuti ("sladké zemiaky") a majú až o 50 % vyššiu nutričnú hodnotu. dnes však ustupuje v súvislosti s úbytkom pestovania ľanu a modernou agrotechnikou. kde sa často vyskytuje. U nás sa vyskytujúce druhy kukučiny (Cuscuta) sú naše pôvodné. na ktoré sa jednotlivé druhy kukučín špecializujú. 197: Klbko kvetov kukučiny 5].europaea) má hrubšie byle a početné klbká kvetov. ⊕. Je bylinou vlhších stanovíšť. ktoré sa využívajú aj v lekárstve. Rastie na poliach. K (5). Najbežnejší zástupca čeľade u nás je pupenec roľný (Convolvulus arvensis). najmä ďatelinách a lucerne. ale kvety a listy sú väčšie. G (2) 133 . Je parazitom pŕhľavy a iných rastlín lužných lesov (vŕba. Sú hmyzoopelivé a niektoré druhy majú nektáriá. Nevyhýba sa ani kultúrnym rastlinám (tabak. napr. Je nepríjemnou burinou pretože má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Nové taxonomické členenie rozlišuje viac rodov s odlišnými znakmi v kvetoch. okrajoch ciest a pri plotoch. Vňať a hľuzy sa skrmujú. Parazitickým spôsobom výživy sa značne zmenila stavba ich tela. Rozmnožuje sa semenami. Hostiteľskými rastlinami sú rôzne druhy vyšších rastlín.  Kvetný vzorec : . alebo boli v minulosti zavlečené. Kukučina ďatelinová (C. Kvety sú 4-5-početné. pobrežných krovín a lužných lesov. Stonky sú niťovité. z Ameriky a udomácnili sa. aj voči tráviacim šťavám zvierat. Rozmnožuje sa vegetatívne a jeho ovíjavé byle opletajú stonky iných rastlín (spôsobujú napr. keďže neplnia asimilačnú funkciu.

niekedy vysychavá s nepravými priehradkami (paprika). kedy aj machovka (C zvonkovitá až tanierovitá). K pestovaným druhom patrí ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum). zemiak).durman (C rúrkovito lievikovitá). vzhľadom na niektoré bežne pestované úžitkové rastliny (zemiak. Ľuľkovité sú prevažne byliny. Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v tropickom a subtropickom pásme. Úžitkovou časťou rastliny sú hľuzy.durman tobolka.). ktoré vytvárajú kužeľ. niekedy sa Obr. vzácnejšie dreviny. ktoré vyrastajú z podzemnej stonky (z podzemku). Najnápadnejším znakom kvetov je zrastenosť K i C a tvar C (tanierovitá. nikandra). Význam majú nielen druhy pestované ako zelenina. okrasné druhy tabaku. D tabak (C rúrkovitá). Plodom je tobolka pukajúca 2 alebo 4 chlopňami alebo viečkom (blen). B . rúbanísk. len u niektorých druhov perovito zložené (rajčiak. ale napr. Listy má striedavojarmovo nepárno perovito zložené. Niektoré druhy vytvárajú podzemné stonkové hľuzy (zemiak).ľuľkovec (C zvonkovitá). Jeho plodom je bobuľa. U mnohých druhov sú nápadným znakom aj k sebe sklonené tyčinky. v závinkoch (blen).bobuľa („očká“) v jamkách hľuzy. scopolamín. E . E .ľuľkovec .tabak . Podzemné časti stonky sú niekedy metamorfované na hľuzy (zemiak). majú teda stonkový pôvod (nie koreňový !). C . nikotín ap. durmanu). buriny polí (durman. 199: Plody ľuľkovitých: A . Dôkazom sú púčiky Obr.toboľky. a sú opeľované nočnými motýľmi (petúnie. na uvoľňovanie hladkého svalstva). Využívajú sa v lekárstve (napr. D .bobuľa.alkaloidy. zvonkovitá a lievikovitá). najviac na americkom kontinente.tabak . F . napr. beladonín. v stonkách s bikolaterálnymi cievnymi zväzkami. Pochádza z južnej Ameriky. hyoscyamín. Kvety sú jednotlivé alebo vo vrcholíkovitých súkvetiach. nikadra. i buriny lesov. na stonke postavené striedavo. 198: Kvety ľuľkovitých: A .zemiak . F . aj rastliny pre tabakový priemysel (tabak). Kvety sú hmyzoopelivé s nektáriami. C . Najpočetnejším rodom je ľuľok (Solanum). Plody sú drobné bobule zelenofialovej farby (jedovaté). paprika. v očnom. lesných ciest (ľuľkovec zlomocný). z ktorých mnohé sú prudké jedy (atropín. blen).blen .zemiak (C tanierovitá). Pre ľuľkovité sú charakteristické obsahové látky .semeno. Často sa vyvíja aj bobuľa. machovka. alebo bobuľa obalená zväčšeným trvácim a sfarbeným kalichom (machovka).Jedna z poľnohospodárskych najdôležitejších čeľadí. okrasné (petúnia.tobolka vyrastajú mladé stonky. z ktorých s kalichmi. rajčiak. 5 tyčiniek je k sebe sklonených a vytvára kužeľ. B otvárajú v noci. tabak). Vytvárajú sa na konci stolónov. Listy sú jednoduché. Hľuzami sa 134 . Kvety s tanierovitou C sú bledofialové až biele.blen (C lievikovitá) najviac voňajú.

preto dlhšie vydrží a neuvädne.bobuli.annuum subsp. Hľuzu tvorí zásobné parenchymatické pletivo. microcarpum) s úzkymi a dlhými plodmi. Kvety sú biele a plody tvoria netypickú bobuľu vysýchavú. K je trváci. B1. pálivú chuť plodov spôsobuje kapsicín. ale aj guľovitými (podľa odrody). Hľuza má na povrchu vrstvy korkového parenchýmu.dulcamara) nájdeme najmä na brehoch riek a rybníkov v pobrežných kroviskách.nigrum). vitamín C. Rajčiak jedlý (Lycopersicon esculentum = Solanum lycopersicum). Táto jednoročná burina okopanín. vitamín C. Z divorastúcich druhov ľuľkov u nás najčastejšie rastie ľuľok čierny (S.melongena) (Obr. 201). 202: Paprika ročná (Capsicum annuum): A . Obsahuje aj iné dôležité látky. Využitie je mnohostranné. ktorého bunky sú vyplnené škrobom. Zrelé plody sa po zomletí používajú ako korenina s obsahom provitamínu A a vitamínu C. Najväčšie plody má ľuľok baklažánový . Rajčiak pochádza z južnej Ameriky podobne ako zemiak. obsahuje karotény. vrátane klíčkov a zelených častí hľúz okrem zrelých hľúz. sladkastú dužinu vôňou pripomínajúcu melón cukrový. 200: Ľuľok zemiakový (Solanum miest má biele kvety a čierne jedovaté tuberosum) Obr. organické kyseliny a cukry. 201 bobule. úhorov a pustých Obr. B . ktorá je úžitkovou časťou.muricatum). Baklažán pochádza z Indie a u nás sa zriedkavejšie pestuje v teplejších oblastiach. Má veľa semien a nepravé priehradky. Pre obsah pektínu sa dužina dá spracovať na pretlak alebo kečup. D . zostáva aj na zrelom plode Obr. Veľkú bobuľu má aj ľuľok mäkkoostnatý pepino (S. Kvety sú žlté. Dužina má hubovitú konzistenciu a používa sa ako zelenina. Je to jednoročný druh s jednoduchými listami.rodivý konárik. Ľuľok sladkohorký (S. Pochádza z tropickej Ameriky a u nás sa preto pestuje len v teplých oblastiach. Zrelá pozdĺžny prierez plodom.plod bobuľa neobsahuje jedovatý solanín a je červenej farby (niektoré kultivary majú žlté plody). Dužina je šťavnatá. Pochádza z južnej Ameriky. Odrody s červeno sfarbenými plodmi obsahujú farbivá . Zemiak obsahuje jedovatý solanín vo všetkých častiach rastliny. Ich spoločnou vlastnosťou je silná pálivá chuť. Jeho bobule sú vajcovitého tvaru. V nezrelom stave sa konzumuje ako zelenina s vysokým obsahom vitamínu C. záhrad.zemiaky vegetatívne rozmnožujú. fialovej farby a veľkosti až do 30 cm.. Bobuľa má žltooranžovú farbu. K známym úžitkovým druhom čeľade ľuľkovitých patrí paprika ročná (Capsicum annuum). farbivá antokyány. Známe feferónky možno botanicky zhrnúť do poddruhu paprika ročná maloplodá (C. Aromatická jednoročná rastlina má podobne ako zemiak striedavo jarmové listy. Je to popínavý poloker s fialovými kvetmi a červenými bobuľami s obsahom solanínu a dulkamarínu. 135 . napr.antokyán a kapsantín.baklažán (S.

Ružové kvety majú C zrastenú do rúrky a tvoria metliny. pôvodom z južnej Ameriky. Plodom je tobolka pukajúca viečkom. 203: A . Tento druh rastie aj v listnatých lesoch a v záhradách sa pestuje častejšie podobná. Podobným druhom je tabak sedliacky. ktorá sa pestuje v rôznych kultivaroch a vznikla krížením juhoamerických druhov. ktorý je nápadný veľkou bielou lievikovitou C a veľkými ostnitými tobolkami. Nikandra machovkovitá (Nicandra physaloides) má bledomodré kvety s lievikovitou C a nafúknutým K.tabak virgínsky (N.alata). B . v ktorom je plod .tabacum) a tabak sedliacky (N. durman obyčajný (Datura stramonium).môžu Obr. Okrem tabakových výrobkov sa priemyselne získavajú z týchto rastlín aj organické kyseliny. tabak voňavý (N.bobuľa.Obr. scopolamín. K získavaniu suroviny pre tabakové výrobky sa pestujú najmä 2 druhy . Machovka židovská (Physalis alkekengii) patrí k dekoratívnym Obr. ale statnejšia machovka Franchettova (Ph. kyselina citrónová. vysoká jednoročná rastlina. Je to i liečivá rastlina. Je jedovatý. napr. tabak krídlatý (N.franchettii). ktorej bobuľa je sladkastej chuti a používa sa zaváraná alebo kandizovaná ako náhrada hrozienok. Okrem nikotínu obsahuje tabak aj glykozidy. ako väčšina kultúrnych druhov tejto čeľade.peruviana).tabak virgínsky. napr. pukajucími 4 chlopňami. Pochádza z Juž. Hojne rozšírený (Petunia hybrida) 136 . hyoscyamím a daturín . Niektoré druhy tabaku sa pestujú v záhradách ako okrasné. s veľkými oválnymi listami.suaveolens). 204: Ľuľkovec zlomocný (Atropa druhom kvôli oranžovo bella-donna) sfarbenému nafúknutemu K pripomínajúcemu lampiónik. Kvety sa otvárajú najmä v noci a opeľované sú nočnými motýľmi. Do čeľade patria aj poľné buriny. napr. Ameriky.tabak sedliacky K známym kultúrnym úžitkovým rastlinám čeľade patrí aj tabak (Nicotiana). Má žltozelené kvety. Niektoré druhy durmanov sa pestujú ako okrasné. V listoch sa nachádza alkaloid nikotín. Kvety má v závinkoch. Tabak je teplomilná rastlina. stopkaté listy a nižší vzrast. Vyvarením tabakových listov vzniká vodný roztok používaný na ničenie živočíšnych škodcov rastlín. Plodom oboch druhov sú tobolky. organické kyseliny a iné látky.rustica). Blen čierny (Hyoscyamus niger) je jedovatá burina so žtkastou C. Tabak virgínsky je mohutná. Jej čierne bobule obsahujú alkaloidy atropín. 205: Petúnia hybridná zapríčiniť aj smrť človeka. K najjedovatejším druhom ľuľkovitých patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). K jedlým druhom patrí machovka peruánska (Ph. Táto mohutná rastlina rastie na lesných rúbaniskách a popri lesných cestách. K okrasným ľuľkovitým môžeme zaradiť aj petúniu hybridnú (Petunia hybrida) s veľkými lievikovitými C.

 Železníkovité sú prevažne subtropické a tropické rastliny. Svetloružové kvety sú súmerné. neskôr oranžové. Ameriky. Jeho drevo obsahuje množstvo kyseliny kremičitej. ktorej kvety menia farbu.hybrida hort. červené až fialové. K (5). medziach i poliach. . horné úzko kopijovité.officinalis). ktorý farebne kontrastuje s päťdielnou bordovočervenou korunou. [C (2/3) + A 4] G (2) Druhy tejto čeľade sa dajú výstižne morfologicky charakterizovať. Majú početné žliazkaté trichómy a epidermálne žliazky s éterickými olejmi (silicami) rôzneho zloženia. 206: Verbenaceae: železník lekársky (Verbena officinalis).zrelé tvrdky 137 . Druh železník lekársky (V. Morfológiou pripomína druhy z čeľade hluchavkovitých. sa pestujú krížence mnohých amerických druhov s rôznofarebnými voňavými kvetmi.peruviana) má kvety fialové až rumelkovo červené. Z mangrovej flóry sem patrí rod Avicennia s vivipariou. Preto je väčšina druhov výrazne aromatická. Kvety majú päťkrídly biely kalich. Pod menom V. t . Pochádza zo sev. je rozšírený takmer kozmopolitne. U nás je čeľaď zastúpená len jediným rodom železník (Verbena). Železník peruánsky (V. Je okrasný.  Kvetný vzorec : . Protistojné listy sa vyznačujú heterofýliou: dolné sú perovito strihané. Je to menšia trvalka s priamou. Obr. Plody má tvrdky. ryhovanou byľou. Z iných cudzích zástupcov patrí do čeľade okrasná lantana menlivá (Lantana camara). ktorý rastie pozdĺž železničných násypov a cestných priekop. súkvetie klas. pôvodom z Brazílie.ker na južnom Slovensku je kustovnica cudzia (Lycium barbarum). Sú to byliny zriedka polokry so štvorhrannými byľami a protistojnými (krížmoprotistojnými) listami. Najskôr sú žlté alebo belavé. Rastie najmä v teplejších oblastiach na zašliapavaných miestach. U nás sa pestuje v záhradách ako trvalka. Domáci v Indonézii je strom Tectoma grandis poskytujúci najlepší materiál na stavbu lodí. prostredné trojsegmentové. Veľmi dekoratívne kvety má klerodendron Thomasonovej (Clerodendron thomasoniae) s ovíjavou byľou.

likérnictve i ako koreniny. 2 . ruderálne alebo burinové. ktorý vyháňa z podzemku okrem jednoduchých šišak obecný (Scutellaria galericulata).Kalich je päťdielny. 208: Lamiaceae: 1 .hluchavka biela (Lamium album). Aromatické silice sa využívajú v lekárstve. K najprimitívnejším hluchavkovitým patrí rod zbehovec (Ajuga). 3 - však v Stredomorí. Známy je modrokvitnúci zbehovec plazivý (A.zatvorený kalich 138 . iné okrasné.zbehovec plazivý (Ajuga reptans). voňavkárstve. Dvojplodolistový piestik je rozdelený nepravou priehradkou na 4 jednosemenné púzdra. Koruna je súmerná. Výnimočne niektoré druhy majú korunu len slabo súmernú temer pravidelnú 4- Obr.černohlávok obyčajný (Prunella cípu (karbinec.hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys).reptans).šalvia lúčna (Salvia pratensis). V každom dozrieva 1 tvrdka. K1 . Kvety majú zoskupené do papraslenov a tie do zložených súkvetí.dúška materina (Thymus serpyllum) Obr. Mnohé druhy majú význam najmä pre obsah silíc. s horným dvojdielnym a dolným trojdielnym pyskom C (2/3). 207: Kvety hluchavkovitých: 1 . K2 . 2 . so zakrpateným horným pyskom. päťzubý alebo dvojpyskový. Niektoré druhy sú medonosné. Sú rozšírené takmer po celom svete. mäta). 5 . Hluchavkovité predstavujú prirodzenú skupinu s nejasnými hranicami oproti čeľadi železníkovitých. dvojpysková. 3 . Horný pysk môže aj chýbať (hrdobarka) alebo je zakrpatený (zbehovec). najmä vulgaris).zbehovec plazivý (Ajuga reptans). 4 . Štyri tyčinky sú dvojmocné (2 s kratšími a 2 s dlhšími nitkami).kalich s dozretými tvrdkami a vydutým výrastkom -v na hornom pysku.

Rozšírenou poľnou burinou je konopnica napuchnutá (G. červené alebo škvrnité kvety majú na dolnom pysku dva kužeľovité hrbolčeky.tetrahit). Rod hrdobarka (Teucrium) má kvety. a preto je niekde pestovaný.pubescens). Zuby kalicha sú ostnité. C . Tvorí množstvo olejnatých semien s dlhou klíčivosťou. ktorej dolný pysk je škvrnitý. 139 . Vzácnym teplomilným druhom stepných stanovíšť je sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa). štetinato chlpaté.ladanum). Má priamu byľ Obr. za sucha voňajúce kumarínom. Jablčník obyčajný (M.priamych bylí aj plazivé. Purpurovočervené kvety má konopnica páperistá (G. Má príjemnú jablčnú vôňu a horkú chuť.chamaedrys). 3 .horný pysk koruny s tyčinkami.sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa). Zo zvonkovitého kalicha vyrastá biela alebo ružová voňavá koruna. ktorým horný pysk úplne chýba. Stonky pod uzlami sú zhrubnuté. Kvety má červenofialové. Z niekoľkých druhov je najčastejšia hrdobarka obyčajná (T. Medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum) patrí k najkrajším rastlinám čeľade.kalich. podobne aj listence sú zakončené pichľavou štetinou. Jablčníky (Marrubium) sú vlnaté až bielo plstnaté trvalky s bielymi kvetmi v bohatých papraslenoch. Žlté. používa sa aj ľudovom lekárstve. že na hornom pysku kalicha má vydutý výrastok.angustifolia) i konopnica širokolistá (G. 2 . ktorej byle v spodnej časti drevnatejú .medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum): K . Miestami rastie konopnica úzkolistá (G.genevensis) tieto plazivé výbežky netvorí. Konopnica (Galeopsis) zahŕňa jednoročné druhy.vulgare) rastie najmä na južnom Slovensku. Rastie však aj na ruderálnych stanovištiach. Obľubuje vlhšie stanovištia pobrežných krovín a mokrých lúk. listnaté výbežky. 209: Lamiaceae: 1 .betonika lekárska (Betonica officinalis) a široko vajcovité listy. Rastie na suchších slnečných stráňach. Zbehovec ženevský (A. čím sa tento rod odlišuje od všetkých ostatných hluchavkovitých. Je medonosnou rastlinou. Vyskytuje sa v dubinách a svetlých krovinách v teplejších oblastiach. Šišak vrúbkovaný (Scutellaria galericulata) s modrofialovými kvetmi sa vyznačuje tým.

Podobný. na okrajoch lesov. Z podzemku vyrastajú podzemné výbežky na konci hľuzovito zhrubnuté (jedlé).rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) . Rastie na teplých a suchých stanovištiach. má tento druh aj kvety. Podobná je hluchavka škvrnitá (L. Horné listene majú červenofialový odtieň.duté hrbolčeky na dolnom pysku. plazivé výhonky. Hluchavka biela (L. Balota čierna (Ballota nigra) je podobná hluchavkám. Na podobných miestach rastie jednoročná hluchavka objímavá (L. v záhradách a viniciach ako burina. Najznámejším žltokvitnúcim druhom z rodu hluchavník (Galeobdolon) je hluchavník žltý (G.luteum. Je to druh dubín a bučín. ktoré vyrastajú z pazúch listov.Obr. 3 . Jednoročným druhom je hluchavka purpurová (L. V nekvitnúcom stave sa podobá na žihľavu. Vyskytuje sa hojne v krovinách. ružovej alebo purpurovej farby. krovinách i v lesoch. ktoré sa otvárajú. Celá rastlina je mäkko chlpatá. Všeobecne rastie v priekopách. v celom štáte hojná. na poliach a stráňach v teplejších oblastiach. Je liečivá. ktorej kvety sú ružovočervené.hirsuta). ale husto chlpatý je zádušník chlpatý (G. Má dva druhy: zádušník brečtanovitý (G. krovinách a lúkach. kde sa rozmnožuje úlomkami podzemných častí.byzantina).konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit) : h . vlhkých lúkach a pod. Čistec ročný (S. Žltokveté hluchavky sa dnes zatrieďujú do rodu hluchavník (Galeobdolon).amplexicaule).album) je páperistá trvalka s bielymi alebo žltkastými kvetmi a chlpatými tmavohnedými peľnicami. Je všeobecne rozšírená na poliach. krovinách. Je typickou rastlinou okolia ľudských príbytkov. Čistec nemecký (S. Listene pod papraslenmi sú obličkovité. predtým Lamium galeobdolon). Jemu podobný druh tiež bielo plstnatý je v záhradkách pestovaný čistec vlnatý (S. Čistec lesný (S. Od hluchaviek sa líši farbou koruny.palustris) má paprasleny fialových kvetov. 140 hluchavka objímavá (Lamium amplexicaule). Čistec (Stachys) sa u nás vyskytuje v niekoľkých druhoch.hederacea) s modrými kvetmi. Rastie v lesoch. tienistých listnatých a lužných lesoch. 210: Lamiaceae: 1 . ktorá je ešte aj hnedo škvrnitá a ďalej holými peľnicami. rumoviskách. Jej srdcovito vajcovité listy sú často bielo škvrnité. Je liečivý.germanica) je celý bielo plstnatý.purpureum). Vyskytuje sa na vápenatých pôdach vo vinohradoch.sylvatica) tvorí tiež podzemné výbežky. poloobjímavé. Zádušník (Glechoma) je poliehavá alebo vzpriamená trvalka so srdcovitými alebo obličkovitými listami. Listy majú hrubo vrúbkovaný okraj. Je to druh listnatých lesov. Kvety sú najčastejšie ružovopurpurové (zriedka i biele). Betonika lekárska (Betonica officinalis) je trvalka s karmínovočervenými kvetmi.annua) je bledožlto kvitnúci. ktoré sú zblížené do koncových paklasov. Vyskytuje sa v listnatých lesoch. ktoré sa neotvárajú a opeľujú vlastným peľom (kleistogamia). Kvety sú tmavo červenofialové. Je hojný na vlhších lúkach. Rastie na vlhkých miestach . 2 - Do rodu hluchavka (Lamium) patrí niekoľko druhov s korunami bielej. Čistec močiarny (S. Po odkvitnutí vytvára listnaté.maculatum). Má listy okrúhle a dlho stopkaté. Okrem ružových kvetov. Nepríjemne páchne.

141 . Pôvodná je v juhovýchodnej Európe. voňavý poloker s čiarkovitými. Paprasleny bledomodrých kvetov sú riedke. trieslovín a živíc). ktorej paprasleny tvoria vrcholové husté paklasy. Najvyšší pár listov má tesne pod súkvetím modrofialových kvetov. 211: Lamiaceae: 1 . žliazkatá rastlina. Pochádza z južnej Ázie. Aromatickou rastlinou používanou ako korenina a liečivá rastlina je yzop lekársky (Hyssopus officinalis).Černohlávok (Prunella) je trvalka. Vnať sa používa ako obľúbené korenie (obsahuje silice s kalvakrolom a cymolom). Kvitne modrofialovo.yzop lekársky (Hyssopus officinalis). podobne ako aj dva nasledovné druhy. Využíva sa aj vo voňavkárstve a pri výrobe mydla. U nás sa pestuje iba v kvetináčoch.vulgaris).levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) modrofialové. Známe sú tri druhy. Uvedené druhy sa často medzi sebou krížia. Má podobne úzke listy ako saturejka. pôvodom z východného Stredomoria. Tiež pochádza zo Stredomoria. Paprasleny fialových kvetov utvárajú vrcholový hustý klas. citronelalu. lebo zimu neznáša. Darí sa jej na chránených slnečných miestach. Černohlávok veľkokvetý (P.grandiflora) má horné sediace listy od súkvetia oddialené. Drobné bledofialové kvety sú v riedkych papraslenoch. Medovka lekárska (Melissa officinalis) je pomerne vysoká. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina i ako liečivá a korenina. V celom štáte je hojný černohlávok obyčajný (P. geraniolu. Jednoročná saturejka záhradná (Satureja hortensis) má bohato rozkonárenú byľ s čiarkovito kopijovitými listami. Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) je sempervirentný. Na teplo je náročná. 2 . U nás sa pestuje v záhradách ako liečivá aromatická trvalka.saturejka záhradná (Satureja hortensis) : k kvet spredu. Od pradávna sa používa ako slávnostná ozdoba svadobčanov. Kvety sú najčastejšie Obr. Jej listy majú citrónovú vôňu (obsahujú silicu s obsahom citralu. 3 . kožovitými listami.laciniata). Kvety sú farby červenej alebo žltobielej. Bazalka pravá (Ocimum basilicum) má listy so širšou vajcovitou čepeľou výrazne aromatické a preto sa využíva ako koreninová i liečivá jednoročná rastlina. Pestuje sa oddávna v záhradách. Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) je tiež výrazne aromatický poloker s úzkymi listami. niekedy vymŕza. ktoré sú na rube bielo plstnaté. Perovito zárezové listy a žltobiele kvety má černohlávok zastrihovaný (P.

Tyčinky vyčnievajú z kvetov. 3 .spicata). drobná sivozelená rastlina. Mäta vodná (M. brehy vôd).vulgaris) je nízky voňavý poloker s podvinutými čiarkovitými až elipsovitými listami. Dúška tymiánová. Kvety sú svetločervené. Rozmnožujú sa iba vegetatívne. Dúška materina (T. Pôvodom je tiež zo Stredomoria. 212: Lamiaceae: 1 . Paprasleny vytvárajú koncový dlhý paklas.pulegioides). Rastie na podobných stanovištiach. Krížence majú sterilný peľ a sú neplodné.majorán záhradný (Majorana hortensis). saponín a iné. Mnohé druhy sú výrazne aromatické. dúška vajcovitá (T. dúška alpská (T. Obsahuje voňavé silice (najmä baktericídny tymol). dúška včasná (T. tymián (Thymus vulgaris) Korenina a liečivá rastlina je majorán záhradný (Majorana hortensis). Byľ aj listy sú sivo alebo bielo vlnaté či plstnaté. Pri potokoch na vlhkých až mokrých stanovištiach často rastie mohutnejšia mäta dlholistá (M. polokrovité alebo vankúšovité byliny s celistvookrajovými listami s obsahom voňavých silíc. Z nášho územia sa uvádza viacero druhov.Obr. Je tiež výrazne aromatická. Používa sa aj na aromatizovanie rôznych drogistických výrobkov. 2 . Taxonomická hodnota niektorých vyžaduje ďalšie štúdium. Listy a byle sa 142 .alpestris) a iné. Mäta pieporná (M. Rastie na okrajoch lesov a krovinatých stráňach. Iné druhy divorastúcich dúšok sú napr. Rod mäta má na rozdiel od ostatných rodov temer pravidelnú štvocípu korunu.praecox). priekopy. Rod mäta (Mentha) je známy najmä obsahom silice . Je obľúbenou liečivou a koreninovou rastlinou. crispata (M. Rod dúška (Thymus) zahŕňa plazivé. Častá je hybridizácia. x piperita) je krížencom dvoch predchádzajúcich druhov: mäty vodnej a mäty klasnatej.serpyllum) rastie na suchých piesčitých substrátoch. vajcovité celistvookrajové listy. triesloviny.dúška tymiánová. Mäta roľná (M. ktorá je lysá.aquatica) je plstnatá. aromatická a rastie na mokrých zaplavovaných miestach.crispa). Je koreninou aj liečivou rastlinou.arvensis) obľubuje vlhké miesta (polia.pulegium) je chlpatá aromatická trvalka. Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) má fialovasté kvety v pazuchách vajcovitých listeňov.mentolu. Má malé. lúky. Príjemne voňavé listy má mäta klasnatá (M. okrem mentolu obsahujú aj triesloviny a horčiny. ktoré sú purpurovofialové a zoskupené v hlávkovito stiahnutých papraslenoch.longifolia). Usušené listy a kvety sa používajú najmä ako kuchynské korenie. Paprasleny drobných bielych alebo ružových kvetov sú stopkaté. Možno ich použiť ako čajovinu. živice. Občas sa pestuje ako liečivá. Krížia sa medzi sebou a tvoria plodné krížence. Mäta sivá (M. „tymián“ (T. najmä vo var. Je taxonomicky zložitý. Paprasleny fialových kvetov tvoria podlhovasté husté koncové paklasy. Pestovaná vyžaduje dostatok vlahy a výživnu pôdu. Je odpradávna pestovaná ako ľudová liečivá rastlina.pamajorán obyčajný (Origanum vulgare). Vytvára vankúšikovité porasty.

borneol. vo voňavkárstve i ako korenina. Je to poloker so sivozelenými listami. Listy obsahujú šalviovú silicu (tujón. Plodom borákovitých sú tvrdky. kozmetike a ľudovom lekárstve.žlto.S.šalvia lúčna (Salvia pratensis). šalvia praslenatá (S. K (5). šalvia hájna (S. západnej Ázii a v Amerike. V ústí rúrkovitej koruny niektorých druhov (kostihoj. 143 . v likérnictve. Paprasleny sú vo vrcholových paklasoch. Najznámejším a hojne rozšíreným druhom suchých lúk a pasienkov je šalvia lúčna (S.nemorosa) s modrofialovými kvetmi. Tyčinky prirastajú ku korune.sclarea) alebo juhoamerické (šalvia ohnivá .splendens. Aromatickou pestovanou trvalkou je šalvia lekárska (S. Ako okrasné sa pestujú niektoré juhoeurópske druhy (šalvia muškátová . s jasnočervenými kvetmi).glutinosa) je druhom vlhkých lesov a húštin. cukríky a iné) likérnictve. 3 . nezábudka).aethiopis). do čajových zmesí. Päťpočetné kvety sú pravidelné. Šalvie (Salvia) majú pyskovité koruny s horným pyskom prilbicovitým. Šalvia lepkavá (S. Tento rod sa od iných odlišuje aj počtom tyčiniek v kvetoch .verticillata) s červenofialovými kvetmi. pakorunu. Kvety sú červenofialové. Má tmavo modrofialové kvety s oblúkovite prehnutým horným pyskom. Medzi sucho a teplomilné druhy patria aj bieloplstnatá šalvia abesínska (S.S. Čeľaď je rozšírená najmä vo východnom Stredomorí.mäta roľná (Mentha arvensis) pre obsah mentolu využívajú vo farmácii. 2 . Po odkvitnutí sú podobné jednostrannému strapcu (napr. Kvety sú usporiadané v závinkoch (dvojzávinkoch).mäta pieporná (Mentha x piperita). G (2) Borákovité sú byliny s celistvookrajovými sediacimi alebo zbiehavými listami. V kvetináčoch alebo aj v parkoch sa s obľubou pestujú niektoré druhy z rodu koleus (Coleus). salviol. v každom je po jednom vajíčku.officinalis). 213: Lamiaceae: 1 . Používajú sa v lekárstve (ako kloktadlo). smohla) bývajú vyvinuté výrastky. alebo šupinky či chlpaté hrbolčeky tvoriace tzv. [C (5) + A 5]. Má svetlo žlté kvety.zeleno strakatými listami. Sú okrasné najmä svojimi červeno.pratensis).  Kvetný vzorec : . zriedkavo súmerné (hadinec).Obr. Pravidelné kvety majú korunu rúrkovitú až tanierovitú. Dvojpuzdrový semenník je rozdelený nepravou priehradkou na 4 puzdrá. cukrárstve (žuvačky. Pôvodom je zo Stredomoria. ⊕.sú iba 2. pinén a iné). Byle aj listy sú až na malé výnimky (voskovka) drsno chlpaté (preto sa predtým nazývali drsnolisté).

Na vlhkých poliach je nepríjemnou burinou. svetlomodrými kvetmi.kvet. výrastky (fornices) v ústí zrastenolupienkového kvetu. neskôr červené až modrofialové (v závislosti od pH bunkovej Obr.lekársky). Kalich je až po bázu delený na čiarkovité zuby.sylvatica). 2 . Zo záhrad splaňuje na polia a rumoviská. K . s krídlatými stonkami. Prízemné letné listy majú dlhú stopku. Rod nezábudka (Myosotis) zahŕňa viac druhov.kalich.tuberosum). Kostihoj lekársky (S. V homeopatickej liečbe sa používa na obklady zlomenín a pomliaždeniny asi pre veľký obsah organicky viazaného vápna. Kvety sú fialovočervené.alpestris) s väčšími kvetmi.palustris) je hojná na brehoch vôd a mokrých lúkach. niektoré sa považujú za jedovaté. Závinky sú vrcholové. Podobný je lesný druh kostihoj hľuznatý (S. syn. 3 . Pľúcnik (Pulmonaria) má plazivý podzemok. Podobný pľúcnik mäkký (P. Kvety v závinkoch sú najskôr ružové.arvensis) je poľnou burinou na nevápenatých pôdach. medonosné rastliny alebo používané v ľudovom lekárstve (mnoho druhov má v názve officinalis . Šupiny pakoruny sú oranžové.pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) : h. Z nadzemných častí sa pripravujú liečivé odvary a čaje (s odhlieňovacím účinkom). Má nerovnomerne hľuzovito zhrubnutý podzemok.kalich. V svetlých humóznych lesoch a vlhších lúkach rastie nezábudka lesná (M. Miestami sa listy konzumujú (omáčky a šaláty s uhorkovou príchuťou). z ktorého vyrastajú nerozkonárené srstnaté byle. ružové i biele. Päťcípa koruna je tanierovitá.kostihoj lekársky (Symphytum officinale) : kv . Pre drsné byle a listy ich dobytok nežerie.tyčinka s príveskom -p 144 .h1 heterostýlia. Z podzemku vyrastajú okrem kvetonosných bylí aj jalové. Kostihoj (Symphytum) je statná. Na iných typoch stanovíšť sa roztrúsene vyskytujú ešte ďalšie druhy nezábudok. Koruna je lievikovitá v ústí s venčekom chĺpkov. Rastie na vlhkých miestach.officinalis). C . Nezábudka močiarna (M. Na výslnných pasienkoch. ktorých kvety majú chlpaté kalichy. Najznámejší je pľúcnik lekársky (P. trváca. srstnato chlpatá bylina. Borák lekársky (Borago officinalis) je jednoročná rastlina. jasnomodrá.borák lekársky (Borago officinalis) s .koruna. 214: Boraginaceae : 1 . kvety žlté. medonosná i liečivá rastlina.micrantha) s malými (asi 1 mm).V našej flóre majú jednotlivé druhy význam ako buriny.officinale) má podzemok a hrubé valcovité korene. zúžené do listovej stopky. prízemné listy sú vajcovito kopijovité. krehké a lámavé. ktoré sú na povrchu čierne. Prirodzene sa vyskytuje vo vysokohorských polohách. šupinky tvoriace pakorunu sú biele. Nezábudka roľná (M. vajcovitú čepeľ s bielymi škvrnami. Koreň sa zbiera ako liečivý s protizápalovými účinkami. v - šťavy). neškvrnité. menšie modré koruny (zriedka ružové) s krátkymi rúrkami. Kvitne hneď na jar najmä v dubových lesoch. M. určené pre budúci rok. Rastie v svetlých a na krovinatých stráňach. Pochádza zo Stredomoria a niekedy sa u nás pestuje ako okrasná. K . Kvety majú rúrkovité koruny s pakorunou. Z úlomkov vyrastajú nové jedince.stricta. krovinatých stráňach a lesostepiach rastie jednoročná nezábudka drobnokvetá (M.mollis) je mäkko chlpatý. V záhradách a parkoch sa pestuje ako okrasná trvalka nezábudka alpínska (M.

C . C1 rozložená koruna s tyčinkami a s hrbolčekmi -h. K1 . Aj tvrdky tohoto druhu sú biele a lesklé.kalich.ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) : C .rozložená koruna s tyčinkami. K . Často sa vyskytuje na piesčitých pôdach.kamienka roľná (Lithospermum arvense) Kamienka lekárska (Lithospermum officinale) má srstnatú byľ s kopijovitými listami.koruna. je husto chlpatá s červenofialovými alebo modrými kvetmi.tvrdka.trváci kalich s tvrdkami. t . 215: Boraginaceae : 1 .kamienkovec roľný (Buglossoides arvensis). Má tiež biele lesklé tvrdky.blizna. Po odkvitnutí bielych kvetov sa vyvíjajú tvrdky.kvet. Rod kamienkovec (Buglossoides) je podobný predchádzajúcemu. K . C1 - rozložená koruna. preto sú tvrdé ako drobné kamienky (odkiaľ názov). Smohla lekárska (Anchusa officinalis) rastie na suchších. Nájdeme ho rásť na lesostepiach a krovinatých stráňach v teplejších oblastiach. 2 .pozdĺžny rez korunou. Kamienkovec modropurpurový (B.koruna.arvensis).purpurocaerulea) má zo začiatku červenofialové kvety. Je liečivá. po opelení modré. 3 voskovka menšia (Cerinthe minor) : C . Rastie v krovinách. C1 . Súmernými modrými kvetmi v zložených súkvetiach (strapec závinkov) sa vyznačuje hadinec obyčajný (Echium vulgare). l . K . lužných lesoch.kalich. C . Kamienka má závinky aj vrcholové aj pazušné. Odlišuje sa závinkami.tyčinka. Obsahujú v oplodí CaCO3 a kyselinu kremičitú. 216: Boraginaceae : 1 . t tvrdka Má tmavé hnedofialové kvety. biele a lesklé.koruna. Obr. 3 . ktoré sú drobné. Ako poľná burina najmä v teplejších oblastiach je známy kamienkovec roľný (B. Od množstva štetiniek je celá byľ drsná až pichľavá. ktoré sú vždy len vrcholové. výslnných miestach.Obr.nezábudka lesná (Myosotis sylvatica) : K kalich.hadinec obyčajný (Echium vulgare) : kv .listeň.kalich s piestikom. 2 . s . Podobné stanovištia obľubuje ostreň počerný (Nonea pulla). viniciach. b . 145 .

Je to burina polí a úhorov. väčšinou tvoria strapce. zriedka biela alebo žltkastá. lievikovitá alebo rúrkovitá. ktoré sa za plodu ešte zväčšujú. Byľ má väčšinou poliehavú. Sú hmyzom opelivé. psojazyk (Cynoglossum). zväzočky. Plodom je tobolka. že je holá. so striedavými. Z anatomických znakov treba uviesť prítomnosť mliečnic. poľných cestách a pod. V kvete je päť väčšinou voľných tyčiniek a spodný trojplodolistový semenník. Voskovka (Cerinthe) sa od ostatných borákovitých líši tým. Skorocel prostredný (P. so zrasteným (trvácim) kalichom a korunou. 217: Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) 146 . Liečivým druhom je skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata). pasienkoch. ⊕. štíhly klas. pupkovec (Omphalodes). Majú obojpohlavné. Zo žltých kvetov sa vyvíjajú na rozdiel od ostatných iba 2 dvojsemenné tvrdky. fialová.major) má listy široko elipsovité a dlhý. Je lúčnym druhom. Voskovka väčšia (C. C(5). Plodom je tobolka s množstvom drobných semien. jednoduchými listami. ale o to väčšími zubatými kalichmi. Voskovka menšia (C. Listy sú kopijovité s oblúkovitou žilnatinou. porastenú háčikovitými chlpmi. Skorocel väčší (P. dedinské dvory). niekedy bikolaterálne cievne zväzky a inulín ako zásobnú látku namiesto škrobu.Do čeľade patrí aj ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) s drobnými modrými kvetmi. ale vyskytuje sa aj ako burina v porastoch ďateliny.  Byliny s listami v prízemnej ružici. pravidelné päťpočetné kvety. A 5. G (2-5) Patria sem prevažne byliny. Rastie na miestach s udupávanou pôdou (poľné cesty.major) sa niekedy pestuje ako okrasná letnička. Bezlistý stvol je zakončený hustým klasom drobných 4-početných kvetov so suchoblanitými kalichmi.minor) má spodné listy bielo škvrnité.media) má listy širšie ako predošlý druh a listová ružica je pritisnutá k zemi. Do čeľade ešte patria aj ďaľšie rody: rumenica (Onosma). Zriedkavo sú kvety jednotlivé. namiesto trichómov má drobné drsné bradavičky. Rod skorocel (Plantago) má niekoľko druhov rastúcich na lúkach. Klas je krátky a koruna hnedastá. lopúšik (Lappula).  Kvetný vzorec: . hlávky. K (5). Jej farba je belasá. ktorá je zvonkovitá. Je sivozelená pretože ju pokrýva jemná vrstva vosku. Obr. Rozšírené sú hlavne v miernom pásme severnej pologule.

Zvonček repkovitý (C.koruna. C .tobolka. lievikovitá až rúrkovitá. Z množstva druhov uvádzame aspoň niektoré.Zrelé tobolky zvončeka repkovitého (Campanula rapunculoides).zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare). 2 .glomerata) má sa kvet : K . Je to hojný druh trávnatých porastov a svetlých lesov. Zvonček Obr. s . kvety zoskupené vo s -tyčinka.pozdĺžny rez kvetom.zrelá tobolka.patula) je častý druh lúk. K .glomerata speciosa hort. 4 .zvonček klbkatý (Campanula glomerata) Rod zvonček (Campanula) je bohatý na druhy .) majú väčšie kvety.rapunculoides) je burinou polí. Lievikovito zvonkovité kvety sú v jednostrannom strapci. zväčša farby belasej. V záhradách pestované kultivary (C. 2 .tobolka vrcholovej hlávke. Táto vysoká trvalka má prízemné listy srdcovito vajcovité a horné kopijovité.zerva klasnatá (Phyteuma spicatum) A .kalich.rotundifolia) má srdcovito alebo ľadvinovito okrúhle spodné listy.zvonček konáristý (Campanula patula) : kv . t .rez kvetom. Zvonček okrúhlolistý (C. Kvety má v rozložitej metline. záhrad ale i krovín a okrajov lesov. päťcípa. A1 . t . Často sa v záhradách 147 . Koruna je zvonkovitá. 3 . 3 .persicifolia) sa vyznačuje veľkými. belasofialovej.kalich. pričom byľové sú úzke.otvárajúci klbkatý (C.tyčinka.pavinec horský (Jasione montana) : kv . jednotlivými kvetmi a úzkymi listami.zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia) : t .trachelium) s listami podobnými pŕhľave. Zvonček konáristý (C. Vysokou rastlinou je zvonček pŕhľavolistý (C.koruna. dlho stopkaté.otvorený kvet: C .Obr. 219: Campanulaceae: 1 . Zvonček broskyňolistý (C. Rastie hojne v suchých a svetlých lesoch.jednoročné i trváce. 218: Campanulaceae: 1 .

dvojpyskové. Majú nízky kmeň a na jeho vrchole chochol listov. Háčikovité plody sa tiež ľahko prichytávajú napr. Obr. ktoré ich prenášajú (zoochória). na srsť zvierat. Takýmto druhom je napr. Lipkavec (Galium). kremence). so zrastenými tyčinkami. Tmavo belasofialové kvety v guľovitých hlávkach má zerva hlavičkatá (P. Lipkavec obyčajný (G. puding). v záhradách a viniciach. Kvety majú korunu zrastenú do rúrky len v hornej tretine. tvoriaca husté trsy.lipkavec obyčajný 148 . V kultúrach obilnín je nepríjemnou burinou. Majú veľmi typické.inflata). 221: Plody lipkavca (Galium).medium). lobelka tabaková (L. Semenník je dvojplodolistový a z neho vzniká plod . neskôr sa takáto koruna od bázy úplne rozdelí na päť dlhých a úzkych cípov.schultesii) a lipkavec marinkový marinka voňavá (G. Často sa pestuje v záhradách ako okrasná rastlina.ako dekoratívna dvojročná bylina pestuje zvonček prostredný (C. B. Drobné kvety sú 4 až 5-početné bielej alebo žltej farby. Mnohé druhy rastú vo vysokých horách Afriky. Obr. Odlišné kvety od zvončekov má rod zerva (Phyteuma). Zároveň je aj liečivou rastlinou.Asperula odorata). v trópoch kry alebo stromy. ružovej i bielej. Rastie v listnatých lesoch.  Lobelkovité ako tropické rastliny zasahujúce až do južnej Európy sú väčšinou byliny s mliečnicami. alebo lipkavec syridlový (G. pretože spletá navzájom steblá. Je to horský lúčny druh.aparine) je bežnou burinou na poliach. ale i v lužných lesoch a pod. Plody sú dvojpuzdrové tobolky (vzácne bobule). Kvety majú na rozdiel od zvončekovitých súmerné. Rod s veľkým počtom druhov.orbiculare). liehovín i sladkých jedál (napr. Na lúkach sú hojné: lipkavec vzpriamený (G. Z lesných druhov sa v dubovohrabových a bukových lesoch vyskytuje lipkavec Schultesov (G. Pavinec horský (Jasione montana) má kvety zoskupené v guľatých hlávkach.spicatum) má zelenožlté až belavé kvety v hustých valcovitých klasoch. Lobelka belasá (Lobelia erinus) je drobná rastlina s bledobelasými (zriedka ružovými) kvetmi. odoratum . Spodný semenník je zrastený z dvoch plodolistov. 220: Lobelka belasá (Lobelia erinus)  V našej flóre sú to iba byliny. Zerva klasnatá (P. Kvety má farby belasofialovej.dvojnažka často s ostnatými a háčikovitými výrastkami. Iné druhy (severoamerické) sa pestujú ako liečivé pre obsah alkaloidov (lobelín) proti astme. U tropických druhov je plodom kôstkovica (kávovník) alebo tobolka (chinínovník).lipkavec mäkký. u cudzokrajných stromov protistojné (kávovník). ktorý má bohaté súkvetie drobných bielych kvetov. ktorý pri vädnutí vonia kumarínom a preto sa môže použiť na aromatizovanie nápojov. ktoré sa ľahko prichytávajú na odev. Je to typická rastlina kyslých a suchých substrátov (napr. A. Je aj liečivá. Pozná sa podľa drsných poliehavých stoniek. Pochádza z južnej Afriky.verum) so žltými kvetmi. praslenovito usporiadané listy.album). Niektoré lobelkovité obsahujú v latexe mliečnic kaučuk.

Bežným okrasným krom s typickými bielymi bobuľami.camtchatica). je imelovník biely (Symphoricarpos alba). Baza (Sambucus) má u nás 3 druhy a ako jediná z čeľade má nepárnoperovito zložené listy.ebulus) je na rozdiel od predošlých druhov bylina. voňavé. Je to vždyzelený ker s tuhými listami. 5-početné. ktoré sa vyvíjajú v kôstkovici väčšinou po 2. Obsahuje asi 25 alkaloidov (chinín. mnohoramenný vrcholík). 222: Kávovník arabský (Coffea arabica)   Dreviny (kry. ktoré pri zašliapnutí pukajú. Kôra chinínovníka patrí k najstarším známym liečivám proti malárii.tatarica) a ovíjavý zemolez kozí (L. Je liečivou rastlinou (čaj).canephora = C. Ker s dvojpyskovitými kvetmi vo vidlicovitých súkvetiach a plodmi bobuľami. Z okrasných druhov sa najčastejšie pestujú zemolez tatársky (L. na rúbaniskách a okrajoch lesov v horských polohách. Rastie napr. Ameriky a často sa sadí do živých plotov. Obr. Zrelé plody sa spracúvajú na šťavy. Pôvodne rástol v dažďových pralesoch Etiópie. Menej kvalitnú kávu poskytuje tropický kávovník mohutný (C. Rastie na lesných čistinách. Je to vždyzelený strom s ružovými 5-početnými kvetmi. stromy a liany). kôstkovica alebo tobolka. Tento alkaloid vo väčších dávkach (pri nadmernom pití kávy) dráždi nervovú sústavu. Baza červená (S. Chinínovník lekársky (Cinchona officinalis) pochádza z tropických oblastí južnej Ameriky. Je to bylina so žltými 5početnými kvetmi a zhrubnutým koreňom.robusta). Zemolez obyčajný (L. Baza chabzdová (S. často na rumoviskách. ktorý obsahuje červené farbivo (antrachinonové glykozidy) používané už v antike na farbenie textílií. Rastie na miestach s vysokým obsahom dusíka v pôde (nitrofyt). dvojpyskaté (zemolez) alebo pravidelné (kalina). Obr. Kvôli jedlým bobuliam sa pestuje zemolez kamčatský (L. Marena farbiarska (Rubia tinctorum) pochádza z južnej Európy. Kvôli dekoratívnym tmavoružovým kvetom sa pestuje aj ázijský druh vajgela ružová (Weigela florida). Dnes sa pestuje aj v iných oblastiach sveta (Brazília. či zemolez ovíjavý (L. lužné lesy. Úžitkovou časťou rastliny sú semená. 223: Zemolez kozí (Lonicera caprifolium) 149 . Obsahujú 1 .xylosteum) má červené bobule (jedovaté) a rastie v krovitom poschodí listnatých lesov. Celá rastlina má typický zápach. popri cestách. Baza čierna (S.nigra) má v porovnaní s predchádzajúcim druhom bobule čiernej farby na dlhších stopkách a rastie v lesoch vyšších polôh. Plod je bobuľa. Najvýznamnejším druhom je kávovník arabský (C.Z cudzokrajných úžitkových druhov patrí do čeľade marenovitých kávovník (Coffea). Sú to rastliny prirodzených biotopov (dubohrabiny. pri cestách a železničných tratiach.nigra) je ker s bohatými mnohoramennými vrcholíkmi drobných kvetov krémovej farby. Plody sú drobné čiernofialové kôstkovice.periclymenum). Usporiadané sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. nie ker.5 % kofeínu. Kvety biele. Pochádza zo Sev. lekvár alebo sa sušia.1.racemosa) má červené plody bez väčšieho úžitku. Zemolez čierny (L. Majú protistojné listy.arabica). India). cinchonin). kroviny) i okrasné pestované. ale i v lužných lesoch.caprifolium). Kvety súmerné. Má čierne jedovaté plody a celá rastlina nepríjemne zapácha. Zemolez (Lonicera).

mierne jedovatá kôstkovica. nemožno ich jednotne charakterizovať. súmerné. 226 nepárnoperovitozloženými listami. Celé súkvetie tak imituje jeden veľký kvet. Kvety sú biele v bohatom vrcholíku a plody sú najskôr červené. na rube husto belavo plstnaté. G (2) Veľmi rozsiahla čeľaď. Mladé listové ružice kultúrnych pestovaných foriem sa používajú ako šalátová zelenina s obsahom vitamínu C. Divorastúca sa vyskytuje ako jarná burina polí i trávnatých biotopov. Kvety sú 4-5 početné. Prevažujú byliny. ktoré vábia mačky. niektoré rody (napr. má ale 5-početnú C bledožltej farby. pôvodom z Afriky. Kvety sú v hustých hlávkovitých vrcholíkových súkvetiach podoprených listeňmi .  Kvetný vzorec: . čo súvisí s lákaním hmyzu. ktoré sú jalové a majú zväčšenú C. Plod je nažka s trvácim K. 225: Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) orgány sú utvárané rôzne. C(5). . Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) je vysoká bylina. Dreviny sú vzácne. Rastie na brehoch riek.rhytidophyllum) pochádza z Číny. ⊕. Chrastavec lúčny (Knautia arvensis) je typickou lúčnou rastlinou so svetlomodrými 4-početnými kvetmi.  Sú to byliny s protistojnými listami. Najtypickejším znakom astrovitých sú 150 .0. Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) je známa ako liečivá rastlina s hrubým podzemkom a Obr. Rastie v lesoch a krovinách nižších polôh.lantana) má listy nedelené. alebo sa pripravujú na spôsob špenátu. Kalina siripútková (V. Rastie na vlhších miestach. vajcovité. A(5). nápadná dlhými pichľavými listeňmi v súkvetí. Plodom je červená. Takisto rastie na lúkach. K5. pri cestách a pod. Valeriánka poľná (Valerianella locusta) je jednoročnou rastlinou s prízemnou ružicou listov a drobnými kvetmi. Voňajú aj Obr. kroviskách a pod.  Prevažne byliny so súmernými až nesúmernými kvetmi v hustých vrcholíkovitých súkvetiach. starček) majú aj sukulentné druhy. Zberajú sa podzemky s typickou arómou a upokojujúcim účinkom. neskôr čierne kôstkovice.zákrovom. Plody sú nažky. Kalina vráskavolistá (V. Hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca) sa podobá na chrastavec. takže sa súkvetia trochu podobajú úboru astrovitých.Kalina obyčajná (Viburnum opulus) je ker s dlaňovito delenými listami a v súkvetí bielych kvetov vynikajú okrajové kvety. má typicky vráskavé listy a pestuje sa ako okrasný ker. Vegetatívne Obr. . 224: Kalina obyčajná (Viburnum opulus) kvety. Suché súkvetia sa používajú na ozdobné účely.

súkvetia . cínia. Peľnice sú zrastené do rúrky A (5). Len niekoľko mm veľké úbory má napr. Úbor astrovitých je súkvetie. Medzi buriny polí patria napr.požlt. Jazykovité (Obr. krasovlas bezbyľový). či tuhých štetín (napr. slamienka alebo suchokvet. E .226 B) vyrastajú po obvode a tvoria tzv.slnečnica 151 . ktoré pozostáva z dvoch typov kvetov. bodliak. pichliač) a slúži na rozšírovanie plodov vetrom (anemochória). chýba. Zákrovné listene rôzneho tvaru sú veľmi dôležitými určovacími znakmi astrovitých.pichliač. ale vo veľkom množstve v hustých metlinách. za ktorý sa toto súkvetie často omylom považuje. rúrkovitých a jazykovitých. Vzhľadom na dekoratívnosť a farebnosť úborov je veľa druhov využívaných ako okrasné rastliny (georgína. niekedy nápadne veľká. G . astra. zrastená. či žltnicou maloúborovou.lopúch Obr. dvojzub). Ich C je podlhovastá. C .šalát. háčikovité zákrovy má zasa lopúch. Môže byť pokryté plievkami. rumanček. Rúrkovité kvety sú pravidelné a väčšiou obojpohlavné. artičoka. Rúrkovité kvety (Obr. podbeľ). ako u väčšiny čeľadí. viacradové i strechovite sa kryjúce.margaréta. nachádzajúci sa neskôr i na plode . 227: Úbory astrovitých : A . aksamietnica).nažke. B rumanček. Môžu byť jednoradové. cez ktorú prerastá čnelka dvojdielnou bliznou G (2). pre bodliaky a pichliače. čo do veľkosti. niektoré druhy ho majú zhrubnuté až dužinaté (napr.kozobrada. Suchoblanité i rôzne sfarbené zákrovy má napr. ktoré majú zasa význam pri rozširovaní plodov živočíchmi (zoochória). rebríček. Obr. pretože nažky s týmito výrastkami sa ľahko prichytávajú na srsť. Na spodnej strane úboru vyrastajú zelené listene. Väčšinou býva ploché (slnečnica) ale i vyklenuté (rumanček). palina. rebríček alebo palina. terč. nevädza poľná. C je úzko rúrkovitá. Chocholec môže mať podobu padáčika (starček. často i farbou a pohlavnosťou.čakanka. U iných druhov môže mať podobu zúbkov. lúč. háčikov. B . C . parumanček. či ambrózia palinolistá. Ďalším významným znakom je lôžko úboru. Ostnato hrotité až pichľavé sú typické napr. Mnoho druhov je liečivých i aromatických (rumanček.nechtík. F . 228: Nažky astrovitých a čakankovitých : A . ale polysacharid inulín. Sú veľmi premenlivé. pichliač roľný. päťcípa. Celý úbor tak imituje jednoduchý kvet. Rýchlo sa šíriace karanténne buriny sú iva voškovníkovitá. Zásobnou látkou astrovitých nie je škrob. samičie alebo jalové. Jazykovité kvety sú súmerné. D . Odlišujú sa v súmernosti. ktoré tvoria zákrov (mnohí si ho mýlia s K lístkami).úbory. alebo je premenený na chocholec (pappus). Význam astrovitých je rôzny.5 m v priemere a jednotlivé.bodliak.226 A) sa nachádzajú v strede súkvetia a vytvárajú tzv. či perie zvierat. v záhradách a viniciach sa často stretneme so starčekom obyčajným. ako zelenina (artičoka). Kalich oboch typov kvetov je zakrpatený. H . Slnečnica ich má až 0. Úžitkové rastliny sú pestované pre olejnaté nažky (slnečnica).

Úbory dlho stopkaté. Je to však kultúrna rastlina domáca v Stredozemí pestovaná ako zelenina. Kvety sú žltej farby. plesnivec a pod. Podobne aj benedikt lekársky (Cnicus benedictus) sa pestuje pre olejnaté nažky i ako liečivá rastlina. ktorá sa od predošlého druhu líši pichľavými listami i zákrovnými listeňmi. U nás často Má účinný vegetatívny spôsob Obr. Obsahujú inulín a sú vhodné na konzum. 231: Artičoka zeleninová (Cynara typickým zápachom. králik. ktorá má listy delené na niťovité úkrojky a biele. Bodliakom sa podobá aj niekoľko nasledujúcich druhov. (Helianthus tuberosus) ktoré sú na žilnatine bielo škvrnité. Liečivá rastlina. 229: Slnečnica ročná (Helianthus annuus) splanieva. Napr. Hľuzy sú nepravidelného tvaru s vypuklými očkami. mydla i ako krmovina. K častým okrasným druhom patria aj georgíny (Dahlia) s veľkým množstvom rôznofarebných i plnokvetých kultivarov. Kvety v úbore sú žltooranžové. Astrovka čínska (Calistephus chinensis) sa takisto pestuje najčastejšie v plnokvetých kultivaroch. v lesoch zlatobyľ. rozmnožovania a šíri sa najmä pozdĺž vodných tokov. neskôr sa začal využívať ako olejnina s podobným využitím ako slnečnica ročná. K vysokohorským astrovitým patria napr. Rudbekia (Rudbeckia) má viacero druhov so žltými jazykovitými kvetmi a typicky vystúpeným terčom úboru. Artičoka (Cynara) je rastlina podobná bodliaku. veľké. Slnečnica ročná sa pestuje ako olejnina na výrobu potravinárskych olejov. ružové alebo fialové kvety. K najčastejším okrasným druhom astrovitých patria napr. mačucha. Pochádza zo Stredomoria a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina. požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius) má listy aj listene ostnato zubaté. ktorými sa aj vegetatívne rozmnožuje.V lúčnych spoločenstvách sa z astrovitých vyskytuje napr.topinambur (H.cardunculus). krasuľka perovitá (Cosmos bipinnatus). kamzičník. Kvety sú fialové. Slnečnica hľuznatá . ktoré sa zbiera pred rozkvitnutím. Z artičoky kardovej (C. cínia pôvabná (Zinnia elegans) s úbormi rôznych farieb. pri potokoch deväťsily. nevädzovec. Môžu sa aj skrmovať. Leuzea šuštivá (Leuzea rhapontica) má nedelené listy na rube sivo plstnaté. Pôvodná v Alpách. Rozmnožujú sa vegetatívne koreňovými hľuzami. majú olejnaté semená a rôznofarebné oplodie. margarínov. Úžitkovou časťou artičoky zeleninovej (Cynara scolymus) je zhrubnuté lôžko úboru s dužinatými zákrovnými listeňmi. ktorý sa otáča za slnkom (heliotropizmus). 230: Hľuzy topinamburu Pestrec mariánsky (Silybum marianum) je nápadný ostnitými listami. Slnečnica ročná (Helianthus annuus) je mohutná jednoročná rastlina s jedným veľkým úborom. Aksamietnice (Tagetes) sú okrasné letničky nižšieho vzrastu s oranžovými alebo žltými kvetmi a Obr. sedmokráska. Veľmi rozšírené sú na jeseň kvitnúce scolymus) 152 . sa konzumujú ako lahôdková zelenina zhrubnuté listové stopky. Topinambur je stará indiánska rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Je to trváci druh s podzemkovými hľuzami. Nažky sa vyvíjajú len z rúrkovitých kvetov. Obr. Je to suchomilná rastlina pestovaná kedysi pre žlté farbivo kartamín obsiahnuté v kvetoch. Okrajové jazykovité kvety sú jalové.tuberosus) je rastlina dorastajúca až do 3 m výšky. Úbory má menšie ako slnečnica ročná. Pochádza z Ameriky. najmä pre diabetikov.

Margaréta biela (Leucanthemum vulgare) je charakteristickým druhom lúk. Prispôsobenia zoochórnemu rozširovaniu majú aj lopúchy (Arctium). Najčastejšími druhmi sú domáci dvojzub trojdielny (B. Je aromatická a liečivá rastlina. ktorý má úbory pavučinovite plstnaté. okrajoch ciest a na pustých miestach. jednoročná nevädza poľná (C. Pochádza z juhovýchodnej Ázie.arvensis). 233: A . Je aromatický a vyskytuje sa na podobných stanovištiach ako predošlý druh. Rozširovacou jednotkou (diaspórou) je teda celý Obr.cotula). 234) . Ameriky.segetum).nevädzník (Colymbada). 234 (A.ruman poľný (Anthemis arvensis). Rumanček diskovitý (M. ktorými sa ľahko prichytávajú na srsť. ale na zákrovných listeňoch guľovitých úborov. atď. Tento jednoročný druh sa vyskytuje na dedinských priestranstvách.králik vratič (Tanacetum vulgare) má perovito delené listy a malé žlté úbory bez jazykovitých kvetov usporiadané v chocholíkovitej metline.discoidea) má úbory s chýbajúcimi jazykovitými kvetmi a vydutým lôžkom. Je liečivou rastlinou. Vyskytuje sa na suchších stráňach. Rumanček Obr. Poľnými burinami sú aj rumany (Anthemis) najmä ruman roľný (A. B úbor.tripartita) a cudzokrajný dvojzub čiernoplodý (B. Šíri sa nedokonale čisteným osivom obilnín. najmä na brehoch vôd a obnažených dnách rybníkov rastie niekoľko druhov dvojzubov. Je tiež poľnou burinou. ktorých lôžko je duté. popri cestách a pod. čiže burinou v obilninách. Charakteristické sú najmä ich plody.lappa) a lopúch plstnatý Obr. Niektoré druhy majú charakteristický zápach. Ich úbory sa podobajú úborom margarét. Majú jednotlivé vrcholové úbory s bielymi jazykovitými kvetmi a žltým terčom. Na rôznych typoch lúk rastú niektoré druhy nevädze (Centaurea) s fialovými kvetmi. nápadná blankytne modrými kvetmi. Rastú väčšinou v krovinách. ktoré vznikli krížením a šľachtením pôvodných druhov.indicum). listy majú tenké úkrojky. ibaže háčiky nie sú na plodoch. nevädzovec (Jacea). nevädzka (Acosta). 153 . Používa sa na odpudzovanie nepríjemného hmyzu.na vlhkých stanovištiach. Medzi pravé nevädze (Cyanus) patrí napr. pôvodom zo sev. margaréta veľkoúborová (L. ktorý má čiastočne zdrevnatené stonky. ruman smradľavý (A. Dvojzub (Bidens) .maximum) sa pestuje ako okrasná. Chryzantémam sú príbuzné margaréty (Leucanthemum).frondosa). Taxonomicky je tento rod nejednotný a rozdeľuje sa na viacero rodov . kedysi sa z nej získavalo farbivo cyanín. Chryzantéma pravá je poloker. perie alebo odev človeka (zoochória). ktorý zdomácnel a dokonca vytláča pôvodné druhy.tomentosum). ktoré ako hovorí názov. Vratič obyčajný . napr. najmä chryzantémy pravej (D. Je segetálnym druhom. majú 2-4 štetiny s háčikmi (Obr. Väčšie úbory a tenšie úkrojky listov má parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum). Najbežnejšími druhmi sú lopúch väčší (A. Lopúchy sú dvojročné rastliny rumanček kamilkový (Matricaria recutita) s mohutnými listami a hrubými byľami. 232: Krasuľka perovitá kamilkový (Matricaria recutita) je aromatická liečivá rastlina s menšími (Cosmos bipinnatus) úbormi. poľných cestách.chryzantémy (Dendranthema). ktorý rastie na priedomiach a priekopách.

Jeho úbory sú veľké.acaulis). 235: Lopúch väčší (Arctium lappa) klíčivosťou. starček sivý (S. Niektoré sa u nás pestujú ako izbové rastliny. či podzemkom. pichliač sivý (C. Sú to rastliny väčšinou s ostnato zubatými listami často v prízemných ružiciach a ostnitými zákrovnými listeňmi. ale má vyvinuté jazykovité kvety. Z niekoľkých druhov je najvýznamnejší bodliak tŕnistý (Carduus acanthoides). niekedy sú ich listy i stonky až plstnaté napr. medzi ktorými sedí jeden veľký úbor belavých kvetov. mohutná rastlina s úbormi žltých kvetov. Má niekoľko generácií do roka a často ho možno vidieť kvitnúť aj v zime. Po vysušení sa tieto rastliny používajú na dekoratívne účely. ktorý sa trochu podobá na starček obyčajný. Pestuje sa ako okrasná i liečivá rastlina. ktorý má prízemnú ružicu pichľavých listov. Pichliačom sú podobné bodliaky (Carduus). Na podmáčaných lúkach sa hojne vyskytujú: pichliač potočný (Cirsium rivulare) s fialovými kvetmi v úboroch nahlúčených na konci stonky.Pichliač (Cirsium) má viac druhov.paludosus) je zase typický pre mokradné biotopy. slamiha slamienková . Chocholec na nažkách je perovitobrvitý a slúži na rozširovanie vetrom.slamienka (Helichrysum bracteatum). 236: Pichliač obyčajný (Cirsium väčšinou žlté. Tvorí veľa nažiek s vysokou Obr. Intenzívne sa rozmnožuje aj vegetatívne. K vysokohorským druhom patria drobné starčeky. Preto sa používajú do suchých kytíc. Pichliač močiarny (C. napr. Má kučeravo krídlatú a ostnitú stonku i listy.oculus-christi). starček lesný (S. Viaceré druhy rastú v lesoch a na rúbaniskách. Burinou na lesných cestách. podobne ako u pestovanej artičoky. Rastie pri potokoch v horských oblastiach. napr.canum) s veľkými listami na rube sivými a s úbormi jednotlivými. Bežným druhom je oman britský (I. Starček barinný (S. Často sa vyskytuje hromadne.abrotanifolius). Lúčovité kvety sú Obr. K žltokvitnúcim patrí pichliač zelinový (C.oleraceum). zákrov pavučinato vlnatý.sylvaticus). ktorý je bežnou jednoročnou burinou v záhradách a okopaninách. starček abrotanolistý (S. ktoré si po vysušení zachovávajú vzhľad a farbu kvetov. napr.nemorensis). Je aj medonosnou rastlinou. niekedy chýbajú. 154 . Iné druhy starčekov možno nájsť na rôznych stanovištiach.eriophorum). Mnohé pichliače majú sklon k vzájomnému kríženiu.jacobaea). napr. Starček (Senecio) je veľkým rodom. Na suchých stráňach rastú krasovlasy (Carlina). Poznáme najmä bylinné starčeky.palustre) je vysoká a štíhla rastlina s nápadne ostnitými a zubatými listami i stonkami. Veľmi mohutný vzrast má pichliač bielohlavý (C. ale v trópoch a subtrópoch i dreviny a sukulenty. napr. Zvláštnym druhom je krasovlas bezbyľový (C. starček hájny (S. k lúčnym druhom patrí starček Jakubov (S. Rastie hojne na úhoroch a rumoviskách.britannica). ktoré majú tiež ostnaté listy. tvorí mohutnú a rozvetvenú koreňovú sústavu s prídavnými púčikmi. ktorý rastie na vlhších okrajoch ciest v priekopách a pod. Sukulentné starčeky rastú najmä v Afrike a na Madagaskare. rúbaniskách i krovinatých stráňach je pichliač obyčajný (C. Je to druh opustených a zarastajúcich pasienkov. Omany bývajú často ochlpené. starčeku obyčajnému (Senecio vulgare) vulgaris).arvense). Z niektorých druhov omanov (Inula) sú z hľadiska úžitkovosti významné napr. niekedy i s poliehavou stonkou. V čerstvom stave je zhrubnuté lôžko úboru jedlé. oman hodvábny (I.: oman pravý (I.vulgare) s pichľavými listami i zákrovmi. Ako burina na poliach sa uplatňuje pichliač roľný (C.carniolicus). Stonka chýba.helenium). Druhy rodov suchokvet (Xeranthemum) a slamiha (Helichrysum) sú známe ako rastliny.

Je to burina. Táto okrasná trvalka pôvodom zo Severnej Ameriky často splanieva a šíri sa najmä na brehoch vodných tokov.metlinách. takisto ako nechtík lekársky (Calendula officinalis).absinthium). Tie vyrastajú v bohatých súkvetiach . ktorá kvitne skoro na jar. niekedy tvorené len jedným kvetom. napr. Rastie v teplejších oblastiach na medziach.dracunculus) pôvodom z Ázie sa pestuje a používa ako korenina. Je liečivá. niekedy ťažko rozoznateľné od podbeľu. okrajoch ciest a pod. Paliny sú stepné druhy.estragón (A. kamzičník Columnov (D. Pestuje sa ako okrasná i liečivá. 237: Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) žltý terč a kvety lúča biele alebo ružové. Astra novobelgická (A. Je nízkeho vzrastu. Deväťsil biely (P. Srdcovito okrúhle listy vyrastajú až po odkvitnutí.abrotanum). Majú však strapec úborov s ružovými alebo bielymi kvetmi. Spoločným znakom nasledujúcich rodov sú veľmi drobné úbory. Sú to aromatické rastliny s horkou chuťou. Je chránený druh. Ambrózia Obr.hybridus). Má listy po oboch stranách sivozelené a je horko aromatická. Od ostatných palín sa líši nedelenými úzkymi listami. Našim horským druhom je kamzičník rakúsky (D.božie drievko (A. Má modré jazykovité kvety a žltý terč. Kvety sú žlté. chocholíkovitých metlinách a pod. Veľké listy podobné deväťsilom má lesný horský druh mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariae). ktorý vytvára husté porasty obrovských listov. Je to adaptácia na nepriaznivé ekologické podmienky vo vysokých horách. Liečivým druhom je palina pravá (A. paliny (Artemisia). Pridáva sa do likérov kvôli horkej chuti (absint). v súčasnosti sa šíri najmä v teplejších oblastiach. ktorý sa po odkvitnutí ešte viac predĺži. Listami sa na podbeľ podobajú deväťsily (Petasites). Spolu s ambróziou palinolistou (Ambrosia artemisiifolia) boli zaradené do zoznamu karanténnych burín. Niektoré druhy sa pestujú v záhradkách ako okrasné. 238: Deväťsil biely (Petasites albus) 155 . Úbory žltých kvetov sú jednotlivé na šupinatých stvoloch. Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis) rastie často na trávnatých miestach.novi-belgii) má menšie úbory v chocholíkovitých metlinách s bielymi alebo modrastými jazykovitými kvetmi. Listy sú na rube bielo plstnaté. Rastie v lesoch na vlhších miestach. Úbory nemajú jazykovité kvety. Podobné použitie má aj palina abrotanová . Snáď najznámejším vysokohorským druhom je plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). čím nadobúda plesnivý vzhľad. Sú dvojdomé.Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je známa liečivá rastlina i burina. ktorý má oranžové alebo žlté kvety a nažky kosákovité bez chocholca. kde ju možno nájsť na okraji polí. V plnokvetých a veľkokvetých formách sa pestuje ako okrasná rastlina. ale aj v intravilánoch miest. Rastie vo vyšších horách a pestuje sa aj ako okrasná. Palina obyčajná (Artemisia vulgaris) je burinou rastúcou na opustených miestach a rumoviskách. prísada do octu. napr. Z našich astier (Aster) je najdekoratívnejšia astra alpínska (Aster alpinus). Celé telo rastliny je porastené hustými bielo plstnatými trichómami. úbory majú Obr.albus) má listy menšie. Iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia) má veľké vajcovité až srdcovité listy a metlinu zelenobielych úborov. Používa sa i v kozmetike. horčice a pod. Kamzičník (Doronicum) má kvety žlté v typických úboroch. Palina dračia .columnae).austriacum). vyrastajú z hrubého podzemku. Má fialové kvety a úbory v chocholíku. Takými sú napr. Pri horských potokoch je nápadný deväťsil hybridný (P.

Rastie na úhoroch. Rebríček . Listy majú zaujímavé postavenie. Šalát (Lactuca) . Často sa vyskytuje v okolí železničných tratí staníc. Kučeravé listy má šalát kučeravý (L. napr. preto pri poranení ronia biele mlieko. Typické sú aj ich perovito delené listy (odtiaľ názov). rumoviskách i poliach. Z divo rastúcich druhov sa ako burina najčastejšie vyskytuje šalát kompasový (L. Používajú sa preto do zeleninových šalátov. C (5). dutý stvol je zakončený jediným úborom žltých kvetov.myší chvost (Achillea) má viac druhov. ktoré sa pestujú jednak kvôli zhrubnutému koreňu. ktorých biele alebo žltkasté drobné úbory sú v chocholíkovitých metlinách. Je liečivou rastlinou. buriny (púpava. ktoré sú značne premenlivé. Pestuje sa aj v záhradách ako okrasná i medonosná rastlina. V lesoch rastie a koncom leta kvitne zlatobyľ obyčajná (S. na rumoviskách. Pochádza zo Severnej Ameriky. Na strednej žile tuhých listov má ostnité štetiny. záhradách a pod. intybus subsp. ktoré majú krehkú konzistenciu a horkastú chuť. z ktorého sa mletím a pražením vyrába náhrada kávy (cigória). Listy v ružici sú variabilné. preto je aj burinou v okopaninách. záhradách a viniciach. Pestuje sa vo viacerých konvarietách. Kvety sú žltej farby. nie je vytvorený terč a lúč. Obr. Jej kultivary sú však aj úžitkovými rastlinami. ale šíri sa i do polí. Poddruh čakanky obyčajnej (C.serriola). capitata) má listovú ružicu v podobe hlávky. Má prízemnú ružicu gracovitých listov. záhradách a viniciach. 239: Šalát kompasový (Lactuca serriola) Čakanka štrbáková (C. a drobné úbory v klbkách.G (2) Čeľaď veľmi podobná predchádzajúcej. šalát hlávkový(L. Všetky sú orientované v jednej rovine severojužným smerom (odtiaľ názov).čakanka). Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) je známa lúčna rastlina so svetlomodrými úbormi.sativa convar. Liečivým druhom je známy lúčny druh rebríček obyčajný (A. Plodom je takisto nažka. Pochádza z južnej Ameriky. väčšinou s chocholcom. Úbory v pavidliciach má drobné so žltým terčom a bielymi kvetmi lúča. ale len z jazykovitých kvetov.virgaurea). má perovito strihané listy. hadomor). Pôvodná je v Sev. Zásobnou látkou je inulín. najmä suchších stanovíšť.sativa convar. . Bezlistý. A (5). Po vytvorení listovej ružice vyrastie kvetonosná byľ s metlinou drobných žltých úborov. Amerike. Žltnica maloúborová (Galinsoga parviflora) je jednoročná burina v okopaninách. Bežnou burinou je turanec kanadský (Conyza canadensis) s veľmi bohatou metlinou úborov a úzkymi nedelenými listami. pre ktoré sa pestuje. Do čeľade patria aj niektoré úžitkové druhy (šalát. K (5).  kvetný vzorec : . crispa).z niekoľkých druhov sa pestuje ako listová zelenina šalát siaty (Lactuca sativa). V pletivách na rozdiel od astrovitých sa nachádzajú mliečnice. Púpavy sú charakteristické 156 . Zlatobyľ (Solidago) má drobné úbory s kvetmi žltej farby.millefolium). ktorá dorastá až do 2 m výšky sa šíri najmä pozdĺž železničných tratí a vodných tokov. Ostatné druhy sú tiež prevažne lúčne druhy. Zlatobyľ obrovská (S. Rastie na výslnných miestach.gigantea). foliosum) sa pestuje kvôli čakankovým pukom zväčšeným a vybieleným mladým výhonkom. väčšinou skučeravené. Je to jednoročný druh s vyvinutou prízemnou ružicou listov jemnej a krehkej konzistencie. mlieč) i lúčne druhy (kozia brada. Púpava lekárska (Taraxacum officinale) je trváca rastlina s dlhým koreňom. Súkvetím je úbor. popri cestách. Ameriky.pochádza zo Sev. endivia) sa podobá na hlávkový šalát a tiež sa pestuje pre listovú ružicu ako zelenina.

i pestované napr. Na rôznych typoch lúk rastú z čeľade čakankovitých púpavce (Leontodon).pilosella) pod názvom chlpánik obyčajný (Pilosella officinarum) je druhom suchých. Používa sa ako lahôdková zelenina. Fialové úbory má kozobrada pórolistá (T. paludosa). Podobným rodom je kozobrada (Tragopogon). Zároveň sú veľmi premenlivé.orientalis) alebo kozobrada pochybná (T.oleraceus).biennis) je lúčnym druhom. Najčastejšie sa vyskytujú tri druhy: mlieč zelinný (S. nevápenatých až kyslých pôd. napr. hadomor (Cichorium intybus) španielsky .dubius). Má žlté úbory. ktorá sa pestuje ako koreňová zelenina podobne ako čierny koreň.aj súplodím nažiek s chocholcom v podobe padáčika. Napr. jastrabník lesný (H. mlieč drsný (S. Typickým druhom jelšín rastúcich pri potokoch je škarda močiarna (C.autumnalis) sa líši rozkonárenou stonkou. Jastrabník chlpánik (H.hispidus). pretože sa rozmnožujú nažkami vzniknutými nepohlavne. Púpavec jesenný (L. oba so Obr. Mlieče (Sonchus) nájdeme rásť v záhradách a obrábaných plochách ako buriny. Ľahko sa spozná podľa veľmi horkej chuti.murorum) a jastrabník obyčajný (H. Tento druh je pomerne vzácnym divorastúcim druhom stepných lúk v teplejších oblastiach. 241: Premenlivosť listov púpavy žltými úbormi. škarda dvojročná (C. Ponúka pašu aj včelám.porrifolius). 240: Čakanka obyčajná okrem divorastúcich lúčnych druhov.čierny koreň (S.asper). Škarda (Crepis) má viac druhov rastúcich v rôznych biotopoch. podobne ako špargľa. 242: Hadomor španielsky (Scorzonera hispanica) 157 . Patria sem najmä lúčne druhy. bez oplodnenia (apomikticky). Hadomor (Scorzonera) zahrňuje Obr.vulgatum). rastie však i ako burina v zanedbaných porastoch. Z mladých listov možno pripraviť výživný šalát. Vzhľadom na obsahové látky je liečivou rastlinou. Ich úbory majú žlté kvety. Obr. Mnoho druhov má jastrabník (Hieracium). Rastie v lúčnych biotopoch. Medzi lesné druhy patria napr.arvensis). ktorý má pichľavé listy a mlieč roľný (S. Sú to trváce byliny podobné púpave. kozobrada východná (T.hispanica) sa pestuje najmä v juhoeurópskych krajinách pre dužinatý valcovitý koreň čiernej farby a krehkej konzistencie. najmä púpavec srstnatý (L.

Majú zvyčajne rovnobežnú alebo oblúkovobežnú. a to stromy s priamou stonkou a chocholom listov na vrchole (palmy).Orchidaceae). Ružovkasté kvety majú apokarpné gynéceum. jednopohlavné i rôznoobalové (heterochlamydeické). dracéna. s rozlíšeným kvetným obalom. . A 3+3. lipnicovité). Vysoký stvol je zakončený nepravým okolíkom. vo vode plávajúce alebo ponorené. Kvety sú zoskupené do bohatých rozkonárených súkvetí. Počet tyčiniek môže poklesnúť na 3 (kosatcovité.P) podľa všeobecného vzorca : .jednoklíčnolistové Jednoklíčnolistové sú vývojovo mladšou triedou v porovnaní s dvojklíčnolistovými. Rozkonárovanie stonky jednoklíčnolistových rastlín je (okrem súkvetí) pomerne zriedkavé. Vznik jedného klíčneho listu sa vysvetľuje rozdielne. alebo je tyčinka len 1 (vstavačovité). zriedkavejšie krivožilovú alebo perovitú žilnatinu (napr. Sú priame a z vody vyčnievajúce. hľuzami a podzemkami). Je to trváca bylina. bez druhotného delivého pletiva medzi lykom a drevom a často sú obalené pevnou sklerenchymatickou pošvou. Rastlina je entomogamná a plodom je mechúrik (plodstvo mechúrikov). Plody sú mechúriky. Z apokarpných semenníkov dozrievajú nažky (plodstvo nažiek). Len zriedka sa menia na zhrubnuté zásobné korene alebo na koreňové hľuzy (napr. Cievne zväzky v stonke sú prevažne kolaterálne. Kolaterálne cievne zväzky sú uzavreté. ktorým by stonky mohli tak zhrubnúť ako dvojklíčnolistovým rastlinám. rastúca v bahne na okraji vôd. Listy sú prevažne prízemné a často sa vyznačujú svojou rôznolistosťou. Z mohutného valcovitého podzemku vyrastajú čiarkovité trojhranné listy so šupinami. Postavenie listov na stonke je prevažne dvojradovo striedavé. podopretý listeňom. P 3+3. Primárny koreň čoskoro zanikne a nahradí sa rovnakými koreňmi (sekundárna homorízia). výnimočne je aj apokarpné G (okrasa. Trieda : Liliopsida (Monocotyledonae) . V pazuchách listov sú často vyvinuté prídavné (akcesorické) púčiky. Listy sú zvyčajne jednoduché s celistvým okrajom a sediace. čím sa podobajú kvetom dvojklíčnolistových rastlín. alebo dreviny s ovíjavou resp. Avšak medzi jednoklíčnolistovými rastlinami sa vyskytujú aj druhy so stopkatými listami (bambusy). juka a dioskórea. P môže byť voľné alebo zrastenolupienkové. Od tohto všeobecného vzorca sú viaceré odchýlky. Na Slovensku je rozšírená najmä v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. ⊕. Kvety jednoklíčnolistových rastlín sú väčšinou trojpočetné s nerozlíšenými kvetnými obalmi (okvetie perigonium . Podobne môžu hrubnúť aj korene. Kvety môžu byť pravidelné. Niektoré jednoklíčnolistové rastliny druhotne hrubnú. zvyčajne druhotne nehrubnú. a to kambiálnym kruhom. spravidla širokou bázou objímajúce stonku. 158 . ktorý vznikne v prvotnej kôre stonky. Len zriedka sú drevinami.  Žabníkovité sú vodné alebo vlhkomilné trváce byliny s pravidelnými kvetmi. trávy).  Okrasovité sú monotypickou čeľaďou s jediným druhom: okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus). agáva.2. tobolky. čoskoro odumierajú a nahradzujú sa novými. alebo bobule. ktorá je často vyvinutá ako pošva (napr. niektoré vstavačovité . popínavou stonkou. vytvárajúce len v čase kvitnutia článkovanú priamu stonku. súmerné až nesúmerné. Cenokarpné gynéceum môže tvoriť vrchný aj spodný semenník. Takéto druhotné hrubnutie je u rodov aloe. Semená jednoklíčnolistových rastlín klíčia jedným klíčnym listom. stužkovitého tvaru. rozptýlené (ataktostéla) a preto sa v stonke jednoklíčnolistových rastlín nemohol vytvoriť kambiálny kruh. a to zrastom klíčnych listov (synkotýlia) alebo zakrpatením až zaniknutím jedného klíčneho listu. banánovník). Sú prevažne trváce byliny (geofyty s cibuľkami. G (3). žabník). Adventívne korene sa len málo rozkonárujú.

. ktoré sa vegetatívne rozmnožujú a často tvoria husté zárasty. Palmy druhotne nehrubnú. Kvety arekovitých sú veľmi drobné a zoskupené do bohatých šúľkov alebo metlín. Poskytuje cukornaté jednosemenné kôstkovice. A ∞. hoci sú vysoké (až 60 m) majú len vláknité adventívne korene (homorízia).Variegata s bielym pásom na listoch). majú aj viac rozdielnych znakov. A 3+3. Calamus). Kmeň paliem svoju značnú hrúbku dosahuje rozsiahlym prvotným delivým pletivom na vegatačnom vrchole. Tyčiniek býva 6. kôstkovica alebo nažka.tulcom. Je to najmä rod pandan (Pandanus). Semeno má dobre vyvinutý endosperm. Gynéceum je vždy z 3 plodolistov.utilis) poskytujúci textilné vlákna a voňavé silice.plodstvo nažiek rastlinami morského pobrežia (3 rody a 880 druhov). Palmy rastú v subtrópoch celého sveta. 3 alebo až veľa.weitchii cv. zriedka obojpohlavné (rotang). Tyčinkové kvety majú viac tyčiniek a piestikové kvety synkarpný alebo parakarpný semenník z veľkého počtu plodolistov (70-80 Sarangana).edulis) a niektoré druhy sa pestujú ako ozdobné rastliny (P. Bočné výhonky sú len na báze nízkych paliem.utilis s červeným okrajom listov. Väčšinou sú stromy s nerozkonáreným stĺpovitým kmeňom. . U nás sa prirodzene vyskytuje žabník skorocelový (Alisma plantago-aquatica) a šípovka vodná (Sagittaria sagittifolia) s typickými šípovitými listami. tvoriace ozdobné zhluky listov na konci štíhlych valcovitých konárov.  Kvetný vzorec : ⊕. ktoré nasvedčujú o ich príbuznosti. Každá časť palmy dáva 159 . Opeľujú sa vetrom. často ostro zúbkaté. P 0. 243: Žabníkovité (Alismataceae). d . zriedka vrcholové. Na stonke sú usporiadané špirálovite. (Sagittaria latifolia). Listy sú veľké. . Opelenie hmyzom alebo vetrom. Pre plody sa pestuje pandan jedlý (P.rastlina. Šípovka širokolistá kôstkovice alebo bobule tvoriace guľovité súplodie. Oba druhy rastú v pomaly tečúcich vodných tokoch. ale najmä liany s opornými vzdušnými koreňmi. G (3-1) A∞ Sú to výlučne subtropické alebo tropické jednodomé alebo dvojdomé stromy. Len málo druhov zasahuje do severného mierneho pásma a v Európe (južnej) rastie len jeden druh palmička nízka (Chamaerops humilis). dokonca aj netopiermi. Kvety tvoria šúľkovité súkvetie zvyčajne podopreté pestrofarebnými listeňmi.samičí Rastú v trópoch Starého sveta a sú význačnými kvet. po vypučaní sa dospelé listy perovito alebo dlaňovito trhajú. Plodom je bobuľa. vtákmi. Najdôležitejšou palmou a rastlinou vôbec severoafrických a západoázijských oáz je dvojdomý datlovník obyčajný (Phoenix dactylifera). a . ⊕. Rôzne využitie má pandan úžitkový (P. kry a liany. Do čeľade patrí asi 90 druhov rozšírených v teplejších klimatických pásmach. Liany majú dlhé internódiá na popínavých alebo plazivých stonkách (napr. ktoré sú vždy podopreté listeňom (alebo niekoľkými listeňmi) . V púčiku sú listy jednoduché a riasnato zložené. najmä v trópoch Južnej Ameriky a v Indomalajsku. nedelené. h .samčí kvet.Hoci čeľaď má veľké množstvo zhodných znakov s čeľaďou iskerníkovitých (Ranuncu-laceae). Súkvetie je pazušné. ktorého druhy rastú v lesoch a na morskom pobreží. P 3+3. Majú čiarkovité listy.  Kvetný vzorec : . Malé kvety so zakrpateným okvetím sú jednopohlavné. hmyzom. s krátkymi internódiami. alebo iba jediného plodolistu (monomérny piestik). P. pričom vzniknuté diely sú otvorené. stopkaté a majú otvorenú alebo zatvorenú pošvu. Korene druhotne nehrubnú. b . Kvety sú jednopohlavné. Plodom sú Obr. pokrytými listovými jazvami alebo zvyškami častí listov a na vrchole v hustej špirále s chocholom veľkých listov. G (∞ -1) Pandanovité sú stromy .

k . ktorý môže byť rôzne sfarbený. z ktorej sa lisuje olej na prípravu jedlých tukov. sa získava „rafia“. rohože). kokosová voda. hrubé vlákna (koir). používaná ako záhradnícke lyko. V trópoch sa všade pestuje pre jednosemenné kôstkovice „kokosové orechy“. Z listov palmy rafia (Raphia). Areka obyčajná (Areca catechu) má semená.plod úžitok. Šúľok je podopretý alebo zahalený listeňom (tulec). Jej stonka je až 150 m dlhá a poskytuje prúty na výrobu stoličiek a košíkov. Olejnica guinejská (Elaeis guinensis) dáva z mezokarpu kôstkovíc tzv. rastúce prevažne v trópoch. i. Sklerenchymatický endokarp slúži domorodcom na zhotovenie nádob. mečovitými dlhými listami a 160 . Je to jedovatá rastlina. Nápadným znakom je súkvetie . Na povrchu majú blanitý exokarp. Len niekoľko druhov patrí do našej pôvodnej flóry. Druhou dôležitou palmou je kokosovník obyčajný (Cocos nucifera).rastlina. vypchávky. Na jednodomých rastlinách sú samičie kvety na báze šúľku a samčie nad nimi. Naše druhy sú byliny s podzemkom. ktoré Malajci s obľubou žujú potreté nehaseným vápnom a zabalené do listu piepra betelového . Plodom je bobuľa. pretože bobule majú výraznú červenooranžovú farbu. Puškvorec obyčajný (Acorus calamus) je močiarna rastlina Obr. v tropickej Ázii.Obr. Rastie v Zadnej Indii a na Sundských ostrovoch. d . používaná ako výživný nápoj. odkiaľ sa morskými prúdmi dostal na tropické korálové ostrovy. alebo hľuzami. Pochádza z južnej Ázie. 244: Arekovité (Arecaceae): vejčia merillova (Veitchia merrillii). Rotang trstenicový (Calamus rotang) je liana. Je chránený. sú viac ako 40 cm dlhé a a až 10 kg ťažké („Šalamúnove orechy“). V dutine endospermu je tzv. Lodoicea sejčelská (Lodoicea seychelellarum) má najväčšie semená. a . Strednú vrstvu oplodia -mezokarp tvoria pevné.mierne omamná droga. z ktorého sa získava ságo (podobné kukuričnému škrobu). palmový olej.kvet. V listnatých lesoch rastie áron alpský (Arum alpinum) nápadný najmä v plodnom stave. Východoindický ságovník Rumpphov (Metroxylon rumphii) vo svojom stržni obsahuje veľa škrobu.šúľok pozostávajúci z drobných väčšinou jednopohlavných kvetov s redukovanými kvetnými obalmi. Z dužinatého endospermu semena sa sušením získava kopra. ktoré sú surovinou s rôznym využitím (koberce. 245: Áron alpínsky (Arum alpinum) s mohutným podzemkom.  Čeľaď zahŕňa rastliny rozličného vzhľadu. alebo sa využíva v cukrárstve. K vzácnym močiarnym druhom patrí diablik močiarny (Calla palustris) nápadný bielym tulcom.

význačné špecializovaným metabolizmom.  Drobné vodné rastliny plávajúce na hladine vody (natantné rastliny). lupeňovité . ktorý je bohatý na olej a bielkoviny. monstera (Monstera) a filodendron (Philodendron) sú liany s veľkými listami často pestované v bytoch. izbové alebo záhradné okrasné rastliny. cibuľami alebo hľuzami. vodnými vtákmi).nenápadným zeleným šúľkom i tulcom.listnatec). Plodom je tobolka alebo bobuľa. Niektoré cudzokrajné druhy sa u nás pestujú ako okrasné napr. ihlicovité asparagus. Drobné korienky môžu aj celkom chýbať. väčšinou sa rozmnožujú vegetatívne bočnými púčikmi. čím vytvárajú na hladine vody za priaznivých podmienok súvislý porast. Viaceré sa pestujú ako skleníkové. Sú v postavení striedavom. antúrium (Anthurium) má tulce červené s voskovitým povrchom. Sú prevažne entomogamné. tôňovka dvojpočetné). Veľmi ľahko sa šíria (napr. kvetov a plodov. rozšírených takmer po celom zemskom povrchu najmä v subtrópoch a miernom pásme.minor) sa na vodných hladinách rozmnožuje. 246: Žaburinka menšia (Lemna minor) trojpočetné. Plodom je mechúrik. Kvety sú jednotlivé na konci stvolov či olistených bylí (napr. konvalinka). Najbežnejším rodom je žaburinka (Lemna). Jej listy majú necelý 1 mm. Žaburinka menšia (L.  Kvetný vzorec : . Okrasné listy má aj známa difenbachia (Dieffenbachia). iné ako buriny a jedovaté rastliny. pretože obsahujú veľa škrobu. alebo sú zoskupené do strapcovitých a vrcholíkovitých súkvetí (napr. obsahuje glykozid akorín. Žaburinky sa používajú na kŕmenie hydiny. ktoré im slúžia ako zásobné orgány. Plodom je tobolka. 161 . Z podčeľadí uvádzame iba niektoré: Podčeľaď : Veratroideae . Z poľnohospodárskeho hľadiska niektoré ľaliovité majú význam ako zeleniny. Celá rastlina je aromatická. rôznej veľkosti (vranovec má kvety štvorpočetné. sú redukované len na niekoľko malých listov veľkosti niekoľko mm. G (3) P (3+3) Sú zvyčajne trváce byliny s podzemkami. Kvitnú zriedka. P 3+3. Semená majú embryo uložené v mäsitom alebo v chrupavkovitom endosperme. Do čeľade ľaliovitých patrí asi 250 rodov a približne 3000 druhov. obojpohlavné. ⊕. V strednej Európe sa dobre udomácnila na brehoch pomaly tečúcich vôd. Vtedy pokrýva celú hladinu. Majú v zemi podzemok alebo bazálnu stonkovú hľuzu. praslenovitom alebo len prízemné. Niekoľko druhov je vzácnych a zákonom chránených. V trojpúzdrovom semenníku sú anatropné vajíčka. Kvety sú Obr. A 3+3. ak je voda bohatá na organické látky (eutrofizácia). ktorá má 3 druhy. využíva sa aj v likérnictve a cukrárstve. Ľaliovité sa rozdeľujú na niekoľko podčeľadí podľa podzemných orgánov. glykozidov (konvalotoxín) a saponínov.kýchavicovaté Z celej čeľade sú vývojovo najpôvodnejšie. veratrín). Niektoré druhy majú fylokládiá (úzke. Po biochemickej stránke sú zaujímavé prítomnosťou alkaloidov (kolchicín. Najmenšia semenná rastlina vôbec je drobuľka bezkoreňová (Wolffia arrhiza). Je to liečivá rastlina. tulipán). Listy sú najčastejšie čiarkovité s rovnobežnou žilnatinou alebo elipsovité s oblúkovobežnou žilnatinou. na Slovensku veľmi vzácne zanášaná vodnými vtákmi z južnej Európy.

Obr.kvitnúca rastlina: h . ktoré dozrievajú v máji a rozširujú sa zoochórne.jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) A . 247: Veratroideae : 1 . V šľachtiteľstve sa používa na získanie polyploidných rastlín.arenarium).blanité pošvy.kýchavica zelená (Veratrum lobelianum). Z nich na jeseň vyrastajú 1-3 bledofialové kvety s okvetím na báze zrasteným do dlhej rúrky. krvný obeh.podzemná hľuza obalená zvyškami pošiev odumretých listov.priečny rez tobolkou. ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu. 2 . najmä v semenách. Je nebezpečný pre pasúce sa stáda alebo pre zvieratá kŕmené senom s prímesou jesienky lebo sa nerozkladá ani pri sušení. Listy sa vyvíjajú po oplodnení až na jar. Vyznačuje sa obsahom jedovatých alkaloidov. Jesienka obsahuje jedovatý alkaloid kolchicín. obličky. Rastie na vlhkých horských lúkach. Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) tvorí v zemi ukryté stonkové hľuzy. Na piesčinách Podunajskej nížiny (Čenkov. p . niektoré majú hypotenzívny účinok. Má bohatú metlinu kvetov.Do našej flóry patrí kýchavica zelená (Veratrum lobelianum) so širokoelipsovitými listami. ktorých okvetie je zelené. Je to prudký jed. Rastie na vlhkých lúkach a pasienkoch. Štúrovo) rastie vzácny panónsky endemit jesienka piesočná (C. ktorá sa nad povrchom pôdy rozdelí na 6 cípov. t . Získava sa pre farmaceutické účely (napr.pozdĺžny rez semenom s mäsitým výrastkom (caruncula)-m 162 . na liečenie reumy). s .rastlina s listami a tobolkou. v mladosti zriasnenými pozdĺž žíl. Medzi nimi je tobolka s početnými semenami.zrelá tobolka. B . t1 .

kvetný stvol v strede nafúknutý. 2 .cesnakovaté Zahŕňa rastliny tvoriace cibule (jednoduché. 248:Allioideae : 1 . Zloženú cibuľu tvorí 5-15 dužinatých šupín (strúčikov) uzatvorených v spoločnom blanitom obale.rotundum) : c .cesnak cibuľový. 3 . perlovka. ophioscordon). sadzačka). Listy majú ploché.rozmnožovacie pacibuľky v súkvetí.Podčeľaď : Allioideae .sativum subsp. ktorá pochádza zo strednej Ázie je cesnak kuchynský (A. ktorý má jemnejšiu chuť i vôňu a tvorí cibule zložené z guľatých cibuliek bez spoločného obalu. 3 . V súkvetiach niektorých druhov sa tvoria rozmnožovacie pacibuľky.schoenoprassum). Z cibule vyrastá byľ s čiarkovitými listami zakončená súkvetím v blanitom tulci. perlová cibuľa. Cesnaky význačne zapáchajú od alylsulfidov. 4 .vedľajšie stopkaté cibuľky.scorodoprassum) : p .ursinum) 163 . duté.cesnak medvedí). vytvoria veľké sukňovité Obr.sativum) keď sa vysadia v druhom roku. Plody sú toboly.cepa) má listy oblé. rokambol. 4 . Cesnak cibuľový.vedľajšie stopkaté cibuľky. Cesnaky tvoria súkvetie zdanlivý okolík (skrutec) za mlada obalený v listeňovitom tulci. Patrí sem na druhy bohatý rod cesnak (Allium). úzko čiarkovité alebo valcovité (elipsovité . Okrem kvetov vytvára v súkvetí aj rozmnožovacie pacibuľky. 2 cesnak orešcový (A.cesnak pažítkový. Guľaté súkvetie tvorí množstvo drobných bielozelených Obr. ktoré (A.ampeloprasum). Semená vysiate v prvom roku kuchynská (Allium cepa). Prastarou pestovanou rastlinou. cibuľa kuchynská (A. zložené. pažítka (A. Cesnak kuchynský perlovkový.sativum).cesnak guľatohlavý (Allium sphaerocephalon) : c .cesnak pórový. je v kultúre vzniknutý taxón (A. sukňovité) a plod tobolku.cesnak guľovitý (A. cibuľa kvietkov. 249: Allioideae : 1 . Tento druh sa považuje za dôležitú a zdravú zeleninu najmä pre obsah vitamínov a aliínu s fytoncidnými účinkami (rastlinné antibiotiká). pór vytvoria drobné cibuľky (štupľovka.cesnak kuchynský (A.cesnak medvedí (A.

Tyčinky nápadne vyčnievajú z kvetu. Je chráneným druhom listnatých i zmiešaných lesov a krovín.s guľovitými okolíkmi kvetov.A. Zo Stredomoria pochádza cesnak pórový. bielkoviny. cesnak poľný (A. Tvorí drobné vajcovité cibule v trsoch. Niektoré druhy cesnakov sa pestujú v záhradách ako okrasné (cesnak zlatožltý . Prostredné listy sú v praslenoch. V pazuchách úzkych listov Obr. Je vhodný na konzervovanie (zaváranie).candidum).ampeloprasum).vineale).fistulosum). Má malú cibuľu. Cesnak askalonský. Žltými okvetnými lístkami sa vyznačuje xerofytný cesnak žltý (A. Kvety sú v strapcovitých súkvetiach alebo sú terminálne (tulipán).mar-tagon) má zlatožltú cibuľu a červenkastú byľ. pažítka (A. Má biele kvety a typický cesnakový zápach. silice. Slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Používa sa ako jarná vňaťová zelenina pre obsah vitamínu C. ktorá dobre znáša zimu a pestuje sa najmä pre vňať.ursinum). Ľalia zlatohlavá (L. Je trvalka so sukňovitou cibuľou. cesnak planý (A.bulbiferum) : p rozmnožovacie pacibuľky v pazuchách listov názov). farby a chuti cibúľ. Cibuľa obsahuje cukry.regale). Zo Stredomoria pochádza dekoratívna záhradná trvalka ľalia biela (L. Miestami splanieva. tvaru. lužných lesov. Výrazne voňavé biele kvety sú usporiadané v strapci.flavum). Listy má duté. Podčeľaď : Lilioideae .ľalia cibuľkonosná (L.bulbiferum). pretože oplodnenie je zriedkavé. Okvetné lístky sú purpurovočervené. Iným tvarom listov než ostatné cesnaky sa vyznačuje cesnak medvedí (A. Vzácnou a chránenou rastlinou je kandík psí (Erythronium dens-canis). ktorá prechádza do pošiev plochých. šalotka (A.orešec (A. croceum).cibule a na tretí rok kvetonosné stvoly. A. C a tiež fytoncidy. Podobné nároky na stanovištie má aj cesnak horský (A. pór (A. Pestuje sa aj v záhradkách (subsp.scorodoprasum). Byle sú priame listnaté. U nás rastie iba v Slovenskom krase. Divorastúcich cesnakov je viac druhov. ľalia kráľovská (L.rotundum) . Byľ nesie 1 alebo viac oranžových. 164 . Pôvodný na Sibíri je cesnak zimný. bučín. Kvietky v zdanlivom okolíku sú ružovofialové. okrasných ľalií sú ľalia tigrovaná (L. A. vitamíny B.sphaerocephalon) a cesnak guľovitý (A. 250: Lilioideae : 1 .salota) tvorí početné vedľajšie cibuľky v hnedastej vonkajšej šupine. ľalia zlatá (L. Ich plodom je tobolka.schoenoprasum). š .cataviense) a i.zrelá tvorí drobné cibuľky (odtiaľ tobolka.moly. škvrnitých kvetov.šupinovitá cibuľa. Je to druh tônistých dubohrabových hájov. U nás na celom území sa roztrúsene vyskytuje cesnak orešcový . cibuľa zimná (A. Medzi teplomilné druhy skalnatých strání. rastie aj v pobrežných krovinách a trávnatých porastoch.tigrinum). aj buriny viníc a polí patria cesnak guľatohlavý (A. Z cibule vyrastajú dva škvrnité listy a stvol s jediným ružovým kvetom. Z južnej Európy pochádza aj u nás rastúca ľalia cibuľkonosná (L. Pestuje sa oddávna v celom kultúrnom svete v kultivaroch rozličnej veľkosti.ľaliovaté Do tejto podčeľade patria trvalky s podzemnou cibuľou a listnatou byľou alebo prízemnými listami a stvolom.auratum).giganteum. Jeho listy sú úzko elipsovité alebo vajcovité.ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) : t . Dekoratívne kvety tvoria strapec. žliabkovitých listov. rúrkovité. Najmenším pestovaným druhom je cesnak pažítkový. škvrnité a oblúkom von zakrivené. Ako zelenina sa používa celá vňať.montanum).oleraceum). 2 . Rod ľalia (Lilium) má cibule zložené z jednotlivých dužinatých šupín. Iné druhy pestovaných. Rastie najčastejšie na horských lúkach.

2 .kandík psí (Erythronium dens-canis) : t .hlavná a dve nové vedľajšie guľovité cibule .krivec roľný (G. l . ktorý je zvončekovitý a šachovnicovito škvrnitý. Všeobecne známou okrasnou cibuľovou trvalkou je tulipán Gesnerov (Tulipa gesneriana). Rod krivec (Gagea) má niekoľko drobných žltokvitnúcich druhov. do ktorého patrí komplex záhradných kultivarov a krížencov pôvodných juhoeurópskych a stredoázijských druhov.tobolka. l .lutea) : c (Tulipa sylvestris). 251: Lilioideae : 1 . syn. 2 . Má úzke listy a jeden terminálny kvet.pratensis) a krivec žltý (G. čím sa preslávilo najmä Holandsko.lutea).korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris) . pod ktorými visia v okolíku zoskupené tehlovočervené alebo oranžové zvonkovité kvety.Obr. m .korunka kráľovská (Petilium imperiale) : l . Z pestovaných cudzokrajných druhov je obľúbená korunka kráľovská (Petilium imperiale. Fritillaria imperialis).krivec lúčny (Gagea pratensis) : c . Cibule sú prudko jedovaté (alkaloid imperialín). Je to súborný druh.c1. Rozdiely medzi jednotlivými druhmi sa týkajú hlavne listov a cibúľ.arvensis) : l . c .dva prízemné čiarkovité listy 165 . Na poliach miestami rastie krivec roľný (G. 3 . na vrchole kapucňovitý.jeden prízemný plochý list.jeden prízemný.medníky Chránenou ľaliovitou trvalkou je korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris). Najčastejšie sa vyskytuje krivec lúčny (G.cibuľa. V trávnatých porastoch sa občas vyskytne splanený žltokvitnúci tulipán lesný Obr. jedna cibuľa sediaca na zväzku koreňov.vrcholkový praslen listov. 3 . Táto mohutná trvalka má byľ zakončenú vrcholovým praslenom listov. storočia sa datuje pestovanie tulipánov v Európe. Vyskytuje sa len zriedkavo na vlhkých a slatinných lúkach. ktoré rastú najmä v trávnatých porastoch. 252: Lilioideae : 1 . čiarkovito kopijovitý list.arvensis).krivec žltý (G. Už od 16.

Najznámejším druhom je modrica strapcovitá (M. 253: Scilloideae : 1 . 2 . bankovitého tvaru.sibirica). Veľké zvonkovité kvety v strapci má bledavka ovisnutá (O.nutans). Obr. Mnoho druhov sa pestuje pre včasné jarné kvitnutie. ale predĺžené kvetné stopky vrcholových jalových kvetov tvoria chocholec. Plodom je tobolka. a niekoľko čiarkovitých. V trávnatých porastoch sa často vyskytuje bledavka okolíkatá (O. Záhradné odrody majú rôznu farbu a prenikavú vôňu. Sú rozšírené najmä v teplejších oblastiach na výslnných a suchých stanovištiach.bifolia). ale pestujú sa aj v záhradách (i v bielokvetej forme). 3 .S. Modrica chochlatá (M.Podčeľaď : Scilloideae .umbellatum).tobolka. Bezlisté stvoly nesú kvety najčastejšie v strapci (zriedkavo v chocholíku). Divorastúcim druhom na vlhkých a zaplavovaných miestach je scila dvojlistá (S. Z rodu scila (Scilla) sú viaceré druhy pestované pre jarné modré kvety (scila sibírska .bledavka okolíkatá (Ornithogalum umbellatum) : t .modrica chochlatá (Muscari comosum) 166 . Modrice (Muscari) majú modré kvety so zrasteným okvetím. Z cibule urginéy morskej (Urginea maritima) sa pripravuje jed na trávenie potkanov. Medzi okrasné rastliny tejto podčeľade patrí aj hyacint východný (Hyacinthus orientalis) so zrasteným okvetím.racemosum).scilovaté Patria sem rastliny s podzemnými šupinatými cibuľami a úzkymi prízemnými listami. Pod menom morská cibula sa u nás v črepníkoch pestuje africký druh Ornithogalum caudatum. žliabkatých listov.comosum) má síce kvety v strapci. Bledavky (Ornithogalum) majú biele alebo zelenkasté kvety v strapci alebo v chocholíku.scila dvojlistá (Scilla bifolia) : t .tobolka.

Úzke listy v praslenoch má kokorík praslenatý (P.priečny rez bobuľou. Jednopohlavné kvietky s rudimentami druhého pohlavia sú drobné.zväzočky čiarkovitých najčastejšie jednotlivo. Kokorík (Polygonatum) má plazivý podzemok. oinovatelé. Na Slovensku je založená špargľovňa na Záhorí (Veľké Leváre). Je to horský lesný druh.Podčeľaď : Asparagoideae . sacharózu. kyselinu jantárovú. Jeho voňavé kvety vyrastajú z pazúch listov jednopohlavné kvety piestikové. fylokládií -f vyrastajúcich z pazuchy šupinkovitého listu -l. jedovaté.časť stonky s plodmi bobuľami.verticillatum).časť stonky s kvetmi : k1 kamenistých.špargľa. B .sprengeri) so širšími fylokládiami a aspáragus perovitý (A. tyrozín.kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) : k . Viaceré druhy majú zrastené okvetie.verticillatum). kvietok -k Obr.odoratum).bobuľa. Plodom je červená bobuľa. Rod asparágus (Asparagus) sa vyznačuje ihlicovitými alebo plochými fylokládiami. Byľ je hranatá. Biele rúrkovité kvety sú ovisnuté a vyrastajú z pazúch listov. Ostatné druhy majú listy striedavé. z ktorého vyrastá bohato rozkonárená byľ so zakrpatenými listami a bočnými konárikmi v podobe fylokládií. V teplejších oblastiach na výslnnych stráňach rastie dvojdomý asparágus lekársky (Asparagus officinalis). b1 . 255: Asparagoideae : 1 .kokorík praslenatý (P.plumosus) so štetinovitými fylokládiami. 254: Asparagoideae : asparágus lekársky. z ktorého vyrastajú oblé alebo hranaté byle. suchších miestach rastie kokorík voňavý jednopohlavné kvety tyčinkové.konvalinka voňavá (Convallaria majalis) : p .multiflorum). Konzumujú sa etiolované dužinaté jarné výhonky. Obr. zelenožlté na článkovaných stopkách (perikládium). k2 (P. Niektoré druhy asparágusu sa pestujú ako izbové rastliny.podzemok. 2 . Má drevnatý podzemok. C . p .mladé mnohokvetý (P. V teplejších oblastiach sa pestuje v niekoľkých kultivaroch na piesočnatých pôdach ako lahôdková zelenina .pozdĺžny rez kvetom. Obsahujú asparagín. vitamíny B a C. D . 3 .asparágovaté Do podčeľade patria byliny s podzemkami a plodmi bobuľami.podzemok 167 . Bobule sú belasé až čierne. Široké listy má kokorík špargľa (Asparagus officinalis) A . Najčastejšie to býva aspáragus Sprengerov (A. V svetlých lesoch a na výhonky. b .

P 3+3. Bleduľa jarná (Leucojum vernum) má stvol zakončený jedným kvetom. ktorý je pred rozkvitnutím obalený v blanitom listeni (tulci). Bobule sú purpurovočervené.Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) má dva široko elipsovité listy vyrastajúce z podzemku a strapec bielych voňavých kvetov zvonkovitého tvaru. U nás je čeľaď zastúpená rodom snežienka (Galanthus).bobuľa. Prízemné listy sú úzke.listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum) : f . Plodom je čierna bobuľa. Vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) má byľ zakončenú praslenom štyroch širokých listov so sieťovitou žilnatinou. G (3) P (3+3) Sú byliny vytrvávajúce podzemnými cibuľami alebo podzemkami.štvorpočetný kvet. šternbergia (Sternbergia) a v záhradách pestovaným rodom narcis (Narcissus). Obsahuje jedovaté kardiotonické glykozidy (najmä konvalotoxín. Kvety majú väčšinou jednotlivé. Veľmi zriedkavým (Malé Karpaty) a chráneným druhom je listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum). Niektoré druhy majú pakorunu.vonkajšie zelené okvetné lístky.apríli u nás iba v listnatých lesoch Vihorlatu (východokarpatský endemit). Kvety v púčiku sú obalené blanitým listeňom (tulec). 3 . G (4)). Z cibule vyrastajú 2 listy a stvol s jedným bielym kvetom. Rod bleduľa sa na našom území vyskytuje v dvoch druhoch. narcis).listom podobné fylokládiá. Snežienka jarná (Galanthus nivalis) patrí medzi prvé na jar kvitnúce druhy.pozdĺžny rez . U niektorých je okvetie zrastené. Pestuje sa i v záhradách. ⊕. bleduľa (Leucojum). Plodom je červená bobuľa. Tento vždyzelený polokrík má šupinkovité listy a široké kožovité fylokládiá napodobňujúce list. Tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium) je drobná bylina so strapcom drobných bielych kvetov. Rastie hojne najmä v podraste bučín. Vo voľnej prírode rastie v lužných a vlhších humóznych lesoch a na vlhších miestach. niekedy zväčšenú a rôznofarebnú.tyčinka so šidlovito predĺženým spájadlom -c. o1 . zriedka v súkvetiach. s účinkami povzbudzujúcimi činnosť srdca. Plodom je trojpuzdrová tobolka zriedkavo bobuľa.vnútorné čiarkovité a žltkasté okvetné lístky. b . Celá rastlina je prudko jedovatá. Sú založené podľa č.vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) : k . Kvitne v marci .semenník so 4 čnelkami. z ich lícnej strany vyrastajú listene -l a kvety (neskôr bobule) . 2. A 4+4. Kvetný vzorec amarylkovitých je podobný ľaliovitým. len semenník je spodný. 2 . Amarylkovité sú rozšírené najmä v trópoch a subtrópoch. k1 .tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium). ktorý na rozdiel od všetkých ostatných ľaliovitých (i jednoklíčnolistových) je založený podľa č. konvalamarín).  Obr. 256: Asparagoideae : 1 . čiarkovité. s . Často sa pestuje v záhradách a vo voľnej prírode rastie vo vlhkých. pri okrasných druhoch je dekoratívnym prvkom kvetu (napr. Okvetné lístky sú biele so žltou alebo zelenkastou škvrnou na ich vrchole. Kvetný vzorec : 168 kvetom : o . A 3+3. p . humóznych listnatých lesoch. Medzi nimi je jeden žltozelený kvet. 4 (P 4+4.

c .tyčinka.tulec. Eucharis.bleduľa jarná (Leucojum vernum) : tu .tulec. Na Belanských kopcoch pri Štúrove rastie vzácna šternbergia jesienkokvetá (Sternbergia colchiciflora).semenník.vnútorný okvetný lístok. č čnelka. 2 .pseudonarcissus) má jasnožlté okvetie a veľkú valcovitú pakorunu. p . o1 . Hymenocallis sa pestujú pre veľké aj dekoratívne kvety v črepníkoch. Listy sú striedavé ale zvyčajne nakopené na báze kmeňa alebo tvoriace chochol. Haemanthus. Clivia.aestivum) má stvol zakončený paokolíkom viacerých kvetov (2-7).spodný semenník s vajíčkami. Žlté kvety sa vyvíjajú v neskorom lete a plod bobuľa dozrieva až na budúcu jar.okvetie. o . Počas mnohých rokov rastú len v nekvitnúcom stave a súkvetia vytvárajú len jedenkrát až na konci života (monokarpické rastliny). často však hrubé a mäsité. 4 .poëticus) má biele okvetie a žltú.čnelka.Pestuje sa aj v záhradách. Oba druhy sú chránené. močaristých lúkach a lužných lesoch južného Slovenska. strapcoch alebo metlinách. Tropické druhy rodov Amarylis. červeno lemovanú pakorunu. Známy narcis biely (N. 3 . Majú okvetie zrastené do dlhej rúrky a 6 rozostúpených cípov. 257: Amaryllidaceae: 1 . Obr. Okrem uvedených druhov sa pestuje množstvo kultivarov i plnokvetých. p . Druhy rodu narcis u nás nerastú vo voľnej prírode.pakoruna  Agávovité sú prevažne viacročné byliny s podzemkom alebo stromy s druhotne hrubnúcim kmeňom.snežienka jarná (Galanthus nivalis) : tu . Sú mečovité. Bleduľa letná (L. V ústí rúrky je vyvinutá pakoruna. b -blizna. Obojpohlavné trojpočetné kvety sú v klasoch.cibuľa. Narcis tazetový (N. st . Narcis žltý (N. č .aestivum). t . o - vonkajší okvetný lístok.tazetta) má stvol zakončený väčším počtom stopkatých kvetov.blanitá pošva.zrelá puknutá tobolka.bleduľa letná (L. Kvitne neskôr ako predošlý druh na zamokrených. Všetky ďalej uvedené sa pestujú v záhradách ako okrasné. Hippeastrum. 169 . s .narcis biely (Narcissus poëticus) : s . získaných z juhoerópskych druhov.

Tvorí mohutnú ružicu hrubých prízemných listov. Z rodu agáva (Agave) je známa agáva americká (A. najmä pre bohaté súkvetia zvonkovitých belavých kvetov. V niektorých systémoch sa zaraďujú do čeľade amarylkovitých ale aj do samostatného radu Agavales (Hutchinson). Vysoký stvol s bohatým súkvetím sa vytvorí iba jedenkrát po 40 -50 rokoch. Čnelka je trojdielna. Trojpočetné kvety sú buď pravidelné alebo súmerné (napr. mečík). Obr.americana). jednotlivé alebo v cymóznych súkvetiach (napr. kefku z mnohobunkových chlpov. ktorá sa používa ako farbivo. na brehoch stojatých a mierne tečúcich vôd kosatec žltý (I.pumila) s krátkou jednokvetou byľou.trifasciata) sa pestujú v domácnostiach pre dlhé dekoratívne listy (tzv. P 3+3.blizna. U nás sa pestuje v skleníkoch alebo cez leto aj vonku. na výslnných stráňach kosatec nízky (I. Veľké pravidelné kvety s nerovnakými okvetnými lístkami (3 nadol sklonené.pseudacorus). G (3) P ( 3+3 ) Sú trváce byliny s podzemkami alebo bazálnymi hľuzami. na stepných lúkach a piesčinách kosatec dvojfarebný (I. ktoré prevyšujú kvety. sansevieria trojpása S. B pozdĺžny rez : h . Blizna je lupeňovitá. č čnelka. A 3. Z listov juky sa získavajú textilné (sklerenchymatické) vlákna.  Kvetný vzorec : .graminea) s úzkymi čiarkovitými listami. Čiarkovité alebo mečovité listy sú striedavé. kde zdomácnela. vejárik. Značný technický význam má agáva sisalová Obr. alebo kosáčik). Spodný semenník dozrieva na tobolku.sibirica). Rod juka (Yucca) pochádza zo strednej a južnej Ameriky. ⊕. Mnohé sú pre pekné kvety obľúbenými okrasnými rastlinami. 258: Agáva americká (Agave (A. Bola zavlečená do južnej Európy. svokrin jazyk). b . ktorá po skvasení dáva alkoholický nápoj pulque. .sisal. s .filamentosa). Sansevieria (Sansevieria) pochádza z tropickej Afriky. Z Kanárskych ostrovov pochádza dracéna dračia (Dracaena draco). 3 vzpriamené) má kosatec (Iris).sisalana). podopreté listeňmi. st .salmiana) vyteká šťava. pod jej lalokmi sú ukryté peľnice. Z narezaných listov agávy pulkvovej (A. Z trhlín alebo zo zárezov kmeňa tejto mohutnej dreviny vyteká červená živica („dračia krv“). Okvetie je len na báze zrastené do rúrky. Viaceré naše druhy sú vo voľnej prírode chránené. Po dozretí semien odumiera. Niektoré druhy (napr. niekedy len prízemné a nasadajú na stonku dvojradovo.celá rastlina. Podobajú sa amarylkovitým. kosatec trávolistý (I. Najznámejšia je juka vláknitá (Y. U nás divo rastie niekoľko druhov: na vlhkých lúkach belasofialový kosatec sibírsky (I. U nás sa juky pestujú ako okrasné rastliny v skleníkoch a domácnostiach.Plodom je tobolka alebo bobuľa. americana) Poskytuje textilné vlákno . Hojne sa pestuje najmä v Afrike. 259: Šafran neapolský (Crocus neapolitanus) : A . blizna často lupeňovito rozšírená a farebná. od ktorých sa líšia počtom tyčiniek (iba A 3). Byľ s mečovitými listami vyrastá z podzemku. Agávovité sú rozšírené najmä v arídnych krajinách tropického a subtropického pásma. Z biochemickej stránky sú význačné obsahom rôznych glykozidov.hľuza.semenník. Vonkajšie sklonené okvetné lístky niektorých druhov majú vyvinutú tzv.tyčinka 170 .variegata).

Vyskytuje sa najmä na slatinných lúkach.ramená čnelky.palustris) má iba 2 mečovité listy a riedke súkvetie červenopurpurových kvetov.palustris) s obalovými šupinami. z ktorého na budúci rok vyrastie nová kvitnúca byľ.albiflorus). p . h .spodná časť byle. Je obalená rozpadavými pošvami minuloročných listov.vnútorné okvetné lístky. p . s .tohtoročná hľuza. B : hľuzy mečíka močiarneho (G.čnelka. žliabkaté s bielym pásikom na líci.kosatec žltý (Iris pseudacorus) : o . U nás zavčasu na jar v trávnatých porastoch (miestami masovo) vo voľnej prírode rastie fialový šafran karpatský (C. č . Poskytuje jedno z najdrahších korení.hľuzy mečíka tvoriace sympódium : h . ktorá sa vytvára na vrchole vlaňajšej (sympódium).podzemok. h1 . o1 . h1 . Má fialové okvetie a trojlaločnú červenooranžovú bliznu. Listy majú čiarkovité.sativus) je kultúrny taxón.pallida).vlaňajšia hľuza. 171 .semenník. r . V našej flóre sú dva divorastúce druhy. V Alpách je pôvodný šafran bielokvetý (C. A . Šafran siaty (C.Ako okrasné sa najčastejšie pestujú juhoeurópske druhy a to kosatec nemecký (I.tohtoročná. 2 . Do rodu šafran (Crocus) patria nízke trvalky s podzemnou bazálnou hľuzou. Mečíky (Gladiolus) majú podzemnú hľuzu. vo voľnej prírode sa nevyskytuje. fialkový koreň sa používajú vo voňavkárstve a v lekárstve.variegata. alebo z iných druhov Ázie a Severnej Ameriky.mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus) : h tohtoročná hľuza. Podobnou okrasnou trvalkou je aj montbrécia žltočervená (Crocosmia crocosmiiflora). kvety súmerné vo vejáriku. 260: Iridaceae: 1 .púčik.vlaňajšia hľuza.minuloročná hľuza horská (Sisyrinchium montanum). ktoré tvoria hustú sieť.imbricatus) s hustým súkvetím červenofialových kvetov rastie na vlhkých lúkach a lesných mokradiach.heuffelianus). pre ktorú sa pestuje. Má niekoľko menších fialovobelasých kvetov. V okrasnom záhradníctve sa uplatňuje niekoľko juhoafrických druhov v mnohých dekoratívnych kultivaroch označených súborne mečík obyčajný (G. Podzemky niektorých druhov kosatcov obsahujú fialkovo voňajúcu silicu a ako tzv. Severoamerickým druhom u nás pestovaným a na vlhkých lúkach miestami splaneným je mečovka Obr. V záhradách a parkoch sa pestuje mnoho kultivarov vzniknutých hybridizáciou týchto dvoch druhov a tiež I. Mečík močiarny (G. Listy sú mečovité (odtiaľ pomenovanie). h1 . b .germanica) s belasofialovými kvetmi a jemu podobný kosatec bledý (I.vonkajšie okvetné lístky. Mečík škridlicovitý (G.communis).

 Sú to trváce byliny trópov Starého sveta. syn. na semenách je dužinatý miešok (arilus).odpradávna používané ako farbivo a liečivo. V zemi majú škrobnatý podzemok a svojimi nadzemnými časťami sa podobajú ľaliovitým rastlinám. V súkvetí v pazuche horných listeňov sú tyčinkovité kvety. asi s 80 druhmi. poskytujúci zo svojho podzemku voňavé korenie a drogu. semená majú tvrdé osemenie a škrobnatý endosperm a perisperm. pochádza z južnej Ázie. rastie prevažne v trópoch Starého sveta. Dve ďalšie tyčinky sa premenili na krásne staminódiá. Iné druhy sa pestujú pre škrobnaté podzemky a niektoré druhy sú okrasné skleníkové rastliny. Viacradovo striedavé obrovské listy utvárajú so svojimi pošvami zdanlivý kmeň. Zygomorfný kvetný obal je diferencovaný na kalich a korunu alebo je iba okvetím. a . Najznámejší druh je ďumbier obyčajný (Zingiber officinalis). Vo všetkých pletivách sa vyskytujú početné nádržky éterických olejov. čiže tvorbou plodov bez semien. Do čeľade patria 2 rody. Na čepeli niet na okraji vystužovacieho pletiva.paradisiaca. Musa sapientum). Plodom je mäsitá bobuľa. vnútri s veľkým počtom vajíčok.acuminata x M. väčšinou zložité klasovité súkvetia. pochádza z Indie. ktorý po dozretí plodov zanikne (odumrie).kvet M.rastlina. trojpúzdrový. uprostred súkvetia často sú obojpohlavné a v pazuchách dolných listeňov zasa piestikové kvety. V rúrkovitom kvete ostala iba jediná tyčinka. zvyčajne s farebnými listeňmi. Kvety tvoria veľké.balbisiana. žlté. Spodný semeník je z 3 plodolistov. Kvety sú zoskupené do klasovitých alebo metlinovitých súkvetí.c . Kvety sú súmerné.labelum (v čeľadi vstavačovitých ostala len jediná tyčinka vonkajšieho kruhu a pysk vznikol z okvetného lístka). Na jar kvitnúce druhy a rozličné kultivary šafranov sa pestujú najmä v trávnikoch alebo sa rýchlia v črepníkoch. často s farebnými listeňmi na báze. trojpočetné s redukovaným A. Banánovníky patria k najdôležitejším kultúrnym rastlinám trópov. b. biele. Ich kvety sú fialové. po zániku druhého pohlavia jednopohlavné. Kvety sú obojpohlavné. Farbivo z koreňov kurkumy pravej (Curcuma longa) poskytuje žlté farbivo kurkumín. a preto sa čepeľ trhá pozdĺž perovitej žilnatiny.  Sú to mohutné trváce tropické byliny (nie dreviny) s podzemkovými hľuzami. Banánovník obyčajný (Musa paradisiaca) je známy svojou partenokarpiou. Plodom je tobolka alebo bobuľa. éterický kurkumový olej a korenie. Falšuje sa sušenými kvetmi z úborov požltu farbiarského (Carthamus tinctorius). preto ďumbierovité poskytujú koreniny a liečivá. Najznámejším a najviac Obr. 261: Banánovníkovité (Musaceae): banánovník obyčajný pestovaným druhom je banánovník obyčajný (M. od ktorých sa ale líšia celkom odlišnou stavbou kvetu. oranžové. tvoriace pysk . Opelenie nastane hmyzom alebo vtákmi. (Musa x paradisiaca). Je to prastará kultúrna rastlina s 172 . Rod banánovník (Musa).

dokonca aj medzirodové. prirastené k nitke. 263: Podzemné orgány vstavačovitých : A . bez ktorej by nemohlo dôjsť ku klíčeniu. Veľké množstvo semien je zasa akousi kompenzáciou zníženej pravdepodobnosti. a rastlina. lesklé.početnými kultúrnymi formami. pochádzajúci z južnej Číny.hľuzy dospelej rastliny a k vykvitnutiu dôjde až o (vstavač). Plodom je tobolka s veľkým množstvom drobných až mikroskopických semien bez vyživovacieho pletiva. B . Tieto „nedostatky“ sú kompenzované spolužitím semien s hubami (mykoríza). Tyčinky sú redukované iba na 1.podzemok niekoľko rokov. M. Na to si tieto rastliny vyvinuli veľmi špeciálne adaptácie (napr. Poskytuje tzv. u niektorých druhov dokonca s nedostatočne vyvinutým embryom. (Ostatné tyčinky tvoria pysk . polínia. dolný P lupienok býva premenený a predĺžený do pysku.tyčinka. manilské konope. h semenných rastlín (25 000 druhov). o čom svedčí jednak veľká druhová pestrosť. ktorý z vlákien listových pošiev poskytuje tzv. Najznámejšia je kana indická (C. Kvety sú preto súmerné.podzemok (bradáčik). C . kým druhý sa premenil na korunovito sfarbené staminódium. Kultúrne bezsemenné banánovníky sa rozmnožujú podzemkovými odnožami. peľové zrná sa zlepujú do tzv.edulis) pre škrobnaté podzemky pod názvom „arrow-root“. Mladý vek čeľade dokumentuje aj veľká špecializácia v kvetnej biológii.kvet. Vstavačovité sú byliny s podzemnými hľuzami.prierez semeníkom. u niektorých druhov je to aj s hniezdovitými koreňmi (hniezdovka) 173 . Musa ensete).  Sú počtom druhov najbohatšou čeľaďou Obr.) Plodom je tobolka. V Austrálii sa pestuje kana jedlá (C. pretože u niektorých druhov opeľovačmi bývajú len konkrétne druhy hmyzu. f . Enseta jedlá (Ensete edule syn.indica). takže pripomína kvetnú stopku. najmä v spôsobe opeľovania. Na Filipínach sa pestuje banánovník textilný (M. ktoré sa líšia od ďumbierovitých asymetrickými kvetmi a redukovanou jedinou tyčinkou len s jediným peľovým váčkom. listy často v prízemnej ružici. Tým tyčinka dostane lupeňovitý vzhľad s jediným peľovým váčkom. ovocné a múčnaté banány (posledné sa jedia vzhľadom na väčšie množstvo škrobu pečené a varené).cavendishii). Kvety majú P najrôznejších tvarov a farieb. Ak sa tak aj stane. 262: Kanovité (Cannaceae): kana indická (Canna indica). semeno Zároveň je to jedna z vývojovo najmladších čeľadí. g . Iným druhom je banánovník nízky (M. používané ako zemiaky.labelum a korunovité staminódiá. Semenník je spodný. k vyrasteniu Obr. b .textilis). pretiahnutý.plod. V rámci čeľade je známy len jeden rod kana (Canna) s tropickými druhmi. ktorá pochádza z Ameriky a pestuje sa ako veľmi dekoratívna rastlina takmer na všetkých kontinentoch. nadzemné časti sú na povrchu hladké. pestovaná v teplých krajoch celého sveta. hmyzovník).nana syn. pochádza z Afriky a vysádzajú ju v parkoch ako ozdobnú rastlinu. ale aj veľká variabilita znakov v rámci rodu i druhu a veľká náchylnosť na kríženie. c až e . - Do čeľade kanovitých patria trváce byliny (podzemok). že sa dostanú do kontaktu s hubou. alebo podzemkami. ktorý sa predovšetkým pestuje na Kanárskych ostrovoch.

U nás rastú 4 druhy hmyzovníkov. Veľmi zaujímavými druhmi sú hmyzovníky (Ophrys).O. 265: Črievičník polínium. hmyzovník muchovitý . rody katleja (Cattleya). PO (Orchis).vnútorné okvetné lístky. Je to liana pôvodom z Mexika. K lesným druhom patrí napr. Vstavačom sú príbuzné vstavačovce (Dactylorhiza). Mnohé z nich sú epifyty a majú nápadné veľké a veľmi dekoratívne kvety. BR .ustulata).militaris) patria medzi vzácne druhy suchších lúk. či zmenu stanovištných podmienok (odvodnenie). hmyzovník pavúkovitý . Na zachovalých vlhších lúkach rastie aj päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) s veľmi bohatým valcovitým klasom ružových voňavých kvetov s dlhou ostrohou. (hmyzovník včelovitý . Špecializácia v opeľovaní kvetov viedla k takej adaptácii. napr. vemenník (Platanthera) alebo kruštík (Epipactis).morio). vstavač trojzubý calceolus) L . že ich pysk napodobňuje telo hmyzu.viac ako 10 rokov. Patria medzi naše najvzácnejšie vstavačovité. ktoré u nás prirodzene rastú (asi 60 druhov) patrí medzi najvzácnejšie rastliny. ktorá sa pestuje pre obsah vanilínu v tobolkách.semenník. Preto väčšina druhov vstavačovitých. Druhovo najbohatším rodom je vstavač Obr. Na vlhkých lúkach rastie vstavačovec májový (D. najmä u lúčnych druhov. vyživujúce sa odumretými organickými zvyškami (hniezdovka). Kvitne na purpurovo i žlto.tridentata). IT . vstavač vojenský (O.sambucina) sa vyskytuje na suchších lúkach a pasienkoch. 264: Kvet vstavačovitých : O .majalis) s fialovopurpurovými kvetmi a červenohnedo škvrnitými listami. Medzi cudzokrajné orchidey patrí aj úžitkový druh vanilka voňavá (Vanilla planifolia).O. kým ostatné P lupienky sú fialové. ale často v hustých strapcovitých súkvetiach. stanhopea (Stanhopea). (O. Naše pôvodné druhy majú kvety menšie. C . 266: Vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) 174 .insectifera).apifera. Najväčší počet druhov rastie v tropických pralesoch.sphecodes. Medzi vstavačovitými sa nájdu aj druhy nezelené. dendróbium (Dendrobium) alebo cimbídia (Cymbidium). Saprofytickou. Našou najväčšou orchideou je črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). ktorý má hniezdovito spletené korene. chemizáciu. ET .listen. Jednotlivé druhy majú menšie Obr. vstavač počerný (O.O. U nás sa pestujú ako okrasné skleníkové či izbové rastliny. prilbovka (Cephalanthera).    Obr. Výskytom indikujú nenarušené stanovištia.pysk.vonkajšie okvetné kvety v klasoch. Tým sú ich samčekovia prilákaní a v snahe o kopuláciu opelia kvet. Vstavačovec bazový (D. Rastie na vápenci v horských bučinách. Väčšina vstavačovitých sú zákonom chránené rastliny.ostroha. Názov dostala podľa podzemku. Vstavač obyčajný papučkový (Cypripedium lístky. N . Dolný pysk má v podobe papučky žltej farby. V skleníkoch sa najčastejšie pestujú pre okrasné účely tropické epifytické vstavačovité.nektár (O. saprofytické. nezelenou lesnou orchideou je hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis). pretože tie sú veľmi citlivé na hnojenie.

V záhradách sa pestuje podenka belasá (Commelina coelestis) s belasými kvetmi. často sú mäsité. Je to najmä tradeskancia virgínska (Tradescan-tia virginiana). zriedka súmerné. Do čeľade patrí niekoľko sto druhov.)    175 . Podobný druh so vzpriamenou stonkou je reo rôznofarebné (Rhoeo discolor) s obojstranne fialovými listami. ktorá sa nazhromažďuje v ružici listov. b . obojpohlavné. Podenka obyčajná (Commelina communis) pochádza z východnej Ázie a k nám bola nedávno zavlečená s obilím a inými plodinami na polia a rumoviská teplejších oblastí.albiflora) s bielymi kvetmi. ktoré sú atraktívne skleníkové a bytové rastliny (Bromelia ssp. Aechmea ssp. Jeho nepravé plody (súplodie bobúľ) vznikajú zrastením mnohých bobúľ s dužinatou osou a listeňmi súkvetia na vrchole s chocholom listov. Obr. 267: Podenkovité (Commelinaceae).. zoskupené do klasov a chocholíkov. Typický epifyt tilandsia bradovitá (Tillandsia usneoides) z atlantického pobrežia Ameriky visí zo stromov v podobe zväzkov vlákien v dĺžke až 2-3 metre. Mnohé z druhov podenkovitých sa pestujú ako izbové rastliny. Kvety majú rozlíšený kvetný obal.. Plodom je bobuľa alebo tobolka. zriedkavejšie dreviny subtropického pásma. zvyčajne sú pestrofarebné a často s pestrofarebnými listeňmi. kde sa ďalej šíri. prevažne epifyty. Podenka obyčajná (Commelina communis). atď.Podenkovité sú tropické rastliny s kolienkatou byľou a pošvatými listami. Počet tyčiniek je 6 a na nitkách sú dlhé chlpy. Ameriky.časť rastliny. s belasými a tradeskancia bielokvetá (T. Z druhov čeľade je najznámejší ananás siaty (Ananas sativus). Obr. Obojpohlavné kvety sú pravidelné a majú rozlíšený kvetný obal. Preto bola zaradená mezi karanténne buriny. Listy zvyčajne tvoria listovú ružicu. 268: Chlpaňa poľná (Luzula campestris)     Broméliovité sú byliny. Nemá korene a používa sa ako obalový materiál na dekoráciu interiérov. Pochádzajú zo Sev. Roelia ssp. Mnohé ďalšie epifyty sú obľúbené u pestovateľov.plody Vlastné korene slúžia len na pripevnenie rastliny k podkladu.. Bilbergia ovisnutá (Bilbergia nutans) je izbová rastlina. Sú pravidelné. sukulentnej stavby a na okraji ostnato zúbkaté. c . Zhrubnuté listové pošvy vytvárajú niekedy cibule.kvet. Na vrchnej strane bazálnej časti sú veľmi často osobitné absorbčné šupinovité chlpy na vstrebávanie vody. Zo Strednej Ameriky pochádza zebrina previsnutá (Zebrina pendula) s previsnutou byľovou s purpurovočervenými listami na rube a zelenými listami na líci so striebristými pásikmi. Z vrchného semenníka dozrieva tobolka. i .

rašeliniskách. že semená sitín roznášajú mravce (myrmekochória). 269: Sitina kĺbkatá ktoré býva u mnohých druhov trojhranné. Tieto Pamechúriky ostríc druhy vytvárajú mohutné trsy (tzv. podobne ako trávy. Od pravých tráv sa líšia najmä tým. zelenej alebo hnedej farby. U nás rastú 2 rody. Drobnou jednoročnou sitinou rastúcou na bahnistých obnažených brehoch rybníkov je sitina ropušná (J. Na semenách majú výrastky v podobe tzv. Iné rozdelenie ostríc je na základe celkového vzhľadu porastov. ktorá rastie v lesoch. Môžu byť obojpohlavné ale aj jednopohlavné zoskupené do kláskov. Podľa toho.    Podobne ako sitinovité. Sú to trváce rastliny trsnatého alebo výbežkatého vzrastu. prípadne krážeľa kláskov. šupinkovité. Kvety v kráželi sú nevýraznej farby. Od tráv sa odlišujú plnou stonkou bez kolienok. Majú 3A. ostricové lúky).bufonius). že majú pasteblo (calamus) vyplnené aerenchýmom. Magnocariceta). 272: Výbežkatý vrast ostrice sitina rozložitá (J. Indikátorom ostrice kyslého pôdneho substrátu je chlpaňa hájna (L. alebo šidlovité. ale pasteblo. ktorá je pevne zrastená so stonkou (na rozdiel od tráv). 271: Trsnatý vzrast chlpaňa poľná (L. Väčšina druhov tvorí dominantné porasty na mokradných stanovištiach. v tzv. Pasteblo je zakončené krážeľom stiahnutých kláskov.vesicaria). Kvety sú jednopohlavné.luzuloides). ostrica predĺžená (C. sitina sivá (J. Listy majú ploché čiarkovité. sú (Juncus conglomeratus) čiarkovité s listovou pošvou. Sitiny (Juncus) sa svojím výskytom viažu väčšinou na vlhké stanovištia.effusus). ostrica pľuzgierkatá (C.Čeľaď zahrňuje byliny trávovitého vzhľadu. Tvoria ich druhy. resp. na lúkach a prameniskách. Mnohé sú trsnatého vzrastu a majú oblé. Tieto druhy sú zároveň zo skupiny ostríc s jednopohlavnými kláskami. Vo vysokohorských polohách je hojne rozšírená sitina trojzárezová (J. aj šachorovité sú rastliny trávovitého vzhľadu. plodom je nažka uzavretá v zrastenom listeni. Nemajú teda steblo. pamechúriku. plodom je tobolka. Listy sa podobajú listom tráv. takže sú krmovinársky nevhodné. Niektoré sitiny majú krážele hlávkovito stiahnuté. 270: druhy: ostrica metlinatá (C. kde ekologicky nahrádzajú trávy. Tieto druhy vytvárajú mohutné trsy a rastú na brehoch rybníkov. Rozoznávame tak skupinu ostríc vysokého vzrastu (tzv.trifidus). Kvety majú P zakrpatené alebo premenené na štetinky (páperník). Zaujímavosťou je. Jednotlivé druhy majú význam pri indikácii zamokrenia stanovišta. ale okvetné lístky sú drobné. Obr. ktoré je lákadlom pre mravce. alebo sa v klásku nachádzajú kvety oboch pohlaví a podľa počtu kláskov delíme ostrice na 2 skupiny. či sú klásky tvorené iba samičími.elongata). Chlpaňa (Luzula) má ploché listy na okraji s dlhými riedkymi brvami. Kvety majú zachovanú stavbu kvetu jednoklíčnolistových rastlín ( P 3+3 ). Na lúkach rastie Obr. indikujú výšku hladiny podzemnej vody. Porasty tejto rastliny sa vyskytujú v alpínskom stupni hôr a sú veľmi nápadné hrdzavohnedým zafarbením na jeseň.inflexus).paniculata). ako ostrica pobrežná (C. resp.riparia). Nie sú to však pravé trávy (tie patria do čeľade lipnicovitých). Druhovo najpočetnejším rodom je ostrica (Carex).acutiformis) a mnoho ďalších. a to ostrice s jednopohlavnými kláskami (samičie klásky sú zreteľne odlišné ako samčie klásky) a ostrice s obojpohlavnými kláskami (všetky klásky sú na rastline rovnakého vzhľadu). bulty). samčími kvetmi. Obr. Šachorovité sú charakteristické drsnými a tuhými listami i stonkami (obsah SiO2). Typickým súkvetím je krážeľ. mäska. okrajoch vodných plôch a tokov. ostrica ostrá (C. žliabkovité alebo ploché listy. K vysokým ostriciam s obojpohlavnými kláskami patria Obr. napr. v pazuche plevy a skladajú sa do kláskov.campestris). v mokrých priekopách. najmä na vlhkých lúkach (tzv. oblé na priereze. 176 .

nigra) s čiernymi plevami v kláskoch alebo ostrica prosová (C. ohýbacie bunky. ktorá má klásky visiace na dlhých stopkách. Podčeľaď : Oryzoideae . má podzemok s hľuzami. alebo zvinutá. Ostrice rastú aj na vyslovene suchých stanovištiach. Nižší vzrast majú napr. na pamechúrikoch.hirta). Klásky sú podobne ako u škripiny v krážeľoch. takže pri ich určovaní je nutné všímať si detailné znaky. niektoré druhy aj s oblým pasteblom. plochá. K úžitkovým. Okrem ostríc tvoria porasty na vlhkých stanovištiach napr. Výnimočne môže byť steblo vyplnené stržňom (kukurica). Typickou lesnou ostricou je aj ostrica chlpatá (C.pilosa). ostrica žltá (C. ktorá je delená kolienkami (nodus) na medzičlánky (internódium).ryžovaté 2. Je to dutá stonka. Anatomickou Obr. Takou je ostrica nízka (C. Listy tráv sú postavené striedavo. Má chlpaté listy i klásky. čím sa tieto druhy tráv chránia pred nadmerným odparovaním vody. škripina lesná (Scirpus sylvaticus). Rastie na slatinných lúkach. šachorovité) majú pravé steblo. Vysokohorské lúky zasa často osídľuje ostrica vždyzelená (C. ktorá má na okraji listov krátke chĺpky. Je nízkeho vzrastu a tvorí vencovité trsy.humilis). Rastú na podmáčaných lúkach. napr. Indikátorom čiastočného zasolenia pôdy môže byť ostrica vzdialená (C.    1. Bahničky (Eleocharis) majú pasteblá zakončené jedným drobným kláskom. Podčeľaď : Zeeoideae – Do tejto čeľade patria byliny. K lesným druhom patrí ostrica lesná (C. ktoré sa označujú aj ako trávy. Majú zväzkovitú koreňovú sústavu pozostávajúcu z adventívnych koreňov (homorízia). málo známym druhom patrí šachorník jedlý (Chlorocyperus esculentus). Do rodu škripinec (Schoenoplectus) patria mohutné vysoké rastliny.davalliana) je príkladom dvojdomej ostrice.distans). úzkolistý (Eriophorum Samotné steblo.flava). napr. Ostrica Davallova (C. 276 prosovaté 4. Je pôvodom z južnej Európy.sempervirens). Ich čepeľ je čiarkovitá. Zložením alebo zvinutím listu sa zmenšuje celkový povrch listu. listových pošvách dolných listov a pod. 275 Obr. (Carex elongata) Nachádzajú sa v hornej pokožke listu a zmena turgoru v nich spôsobí 177 . obsahujú sklerenchymatické pletivo a sklereidy. 274: Ostrica predĺžená adaptáciou slúžiacou tomuto účelu sú tzv. ostrica čierna (C. je ostrica srstnatá (C. Nad každým kolienkom je vrstva interkalárneho (vmedzereného) meristému. ktoré sú jedlé. Jeho delivou činnosťou sa steblo predlžuje. alebo pri poľahnutí vzpriamuje. vlhších priekop a pod. V plodnom stave sú veľmi nápadné páperníky (Eriophorum) ktoré majú P premenené na chumáč bielych chlpov (odtiaľ názov). môže byť však aj pozdĺžne zložená. Lipnicovité na rozdiel od podobných Obr.sylvatica). stepných lúkach. Častým druhom okrajov ciest. Veľmi drobného vzrastu sú trsnaté šachory (Cyperus).Na vlhkých lúkach rastú často napr. najmä však kolienka. ktorá má drobné klásky v rozvetvenom kráželi. Jednotlivé druhy ostríc sa na seba často veľmi podobajú. Podčeľaď : Pooideae lipnicovaté kukuricovaté 5.panicea). Podčeľaď : Panicoideae Obr. 273: Páperník steblo bez článkov a kolienok (bezkolenec).bambusovaté 3. 277 rastlín trávovitého vzhľadu (sitinovité. Podčeľaď : Bambusoideae . Osídľujú bahnisté brehy vôd. alebo je Obr. majú angustifolium) spevňovaciu funkciu. Sú jednoročné a sú charakteristické pre obnažené bahnisté dná rybníkov a podobné biotopy.

plevicou. Tieto útvary sú takisto dôležité určovacie znaky tráv. ktorá napomáha vetroopelivosti. 278: Odnožovanie tráv : A vnútropošvové. Extravaginálne výbežky môžu predstavovať často dlhé podzemky. rovnako ako množstvo sklerenchýmu pod pokožkou. ktoré zohrávajú úlohu pri rozkvitaní kvetu tým. pri zakladaní trávnikov a pod. sú aj dlhé a tenké nitky tyčiniek.mimopošvové 178 . z chrbta alebo bázy plevice) sú určovacími znakmi tráv. Obr. Z pazúch listovej pošvy na bazálnej časti stebla vyrastajú mladé výhonky. resp. Porast takejto trávy je rovnomerný. 275). medzi ním a pošvou. Takýmto odnožovaním vzniká trs. čo predstavuje adaptáciu na vetroopelivosť. čím otvárajú kvet. 277) a pod. Z vnútorného kruhu P vznikli 2 lodikuly. Niektoré trávy majú kombinované oba spôsoby odnožovania. psinček výbežkatý). Tak sa môžu trávy vegetatívne rozmnožovať. prípadne len veniec chĺpkov (Obr. Na rozhraní listovej pošvy a čepele sa nachádza blanitý jazýček (ligula) (Obr. Trávy majú A3 (výnimkou je napr. Kvety sú obojpohlavné (výnimkou je napr. Dôležitým určovacím znakom je povrch listovej pošvy. kukurica). vnútropošvovom (intravaginálnom) odnožovaní vyrastá výhonok kolmo pozdĺž stebla. Listy tráv nemajú listové stopky (výnimkou je bambus). Bunkové steny pokožkových buniek v steblách i listoch sú často inkrustované SiO2. z ktorej môže vyrastať osť. netvoria sa trsy. B . ktoré umožňujú aj pri najmenšom závane vetra uvoľnenie peľu z peľníc. ktorým výhonok prenikne cez listovú pošvu a vyrastá vodorovne. Z vonkajšieho kruhu P sa metamorfózou vyvinula plievočka vyrastajúca oproti plevici. Tie sa môžu nachádzať buď pod (pýr plazivý) alebo nad zemou (prstnatec.A6).následné zloženie. Odnožovanie prebieha dvojakým spôsobom. ktorými trávy odnožujú. Piestik má dvojramennú páperistú bliznu. Môže byť hladký alebo chlpatý. Sú to šupinkovité útvary. Kvety tráv sú drobné a značne metamorfované s redukovaným P. sú dôležité ukazovatele kŕmnej hodnoty tráv. Sú podopreté listeňom . Majú však veľmi dobre vyvinutú listovú pošvu. zvinutie listu. Listy sú vtedy tuhé. Dĺžka osti. že zväčšujú svoj objem a odtláčajú plevicu od plievočky. Tyčinky a blizny piestika vyčnievajú von z kvetu a vietor môže kvety ľahšie opeliť. 276). Adaptáciou. Mimopošvové (extravaginálne) odnožovanie je typické pre výbežkaté trávy. Obsah SiO2. tvar a spôsob vyrastania (z vrcholu. Pri tzv. Tá vyrastá z kolienka. ryža siata . alebo ušká (auriculae) (Obr. Okraje listovej pošvy môžu byť voľne prekryté alebo zrastené (stoklas). objíma steblo a prechádza priamo v listovú čepeľ. Na rozdiel od zelenej plevice je blanitá. Spôsob odnožovania má význam napr.

Obr. žlté alebo hnedasté. 280: Výbežkatá tráva (prstnatec) Kvety sú v súkvetiach .282C). aromatickú látku kumarín obsahuje tomka. savany.282B) (napr.lodikuly obilnín. psiarka. prérie. bez ohľadu na počet kvetov v ňom. čiže piestik. Počet kvetov v klásku môže byť rôzny.kláskoch usporiadané dvojradovo. Zriedkavo býva pleva len jedna (mätonoh) alebo 3 (mohár). 283: Zrná obilnín . predstavuje po zomletí múku. 279: Trsnatá tráva (tvrdica) Obr. Ryža siata (Oryza sativa) je jednoročná tropická. Plevy sú chrupavkovité. b .samotného kvetu trávy. B . Z obilnín majú takéto zrná napr. Po olúpaní je biele a takto sa dostáva do obchodnej siete. kukurica. niektoré druhy ho majú zrastené ešte aj s plevicou (okôrené). Zrno je okôrené. sacharózu zasa cirok a najmä cukrová trstina. Trávy majú veľký význam. Mnohé druhy sú významné z krmovinárskeho hľadiska. Môžu to byť metliny kláskov (Obr. ovos a jačmeň.jednokvetého klásku. kavyľ). Okrem toho. pusty. Podľa toho poznáme trávy s jedno.).282A)(napr. a kultúrnych druhov tráv. Trávy vytvárajú len málo špecializovaných produktov látkovej premeny (sekundárnych metabolitov). Niektoré sú vzácne a chránené (napr. najmä kultúrne druhy ako obilniny vo výžive ľudí.paklasy (Obr. klasy kláskov . timotejka).biomy (stepi. Klásky sú základnými súkvetiami tráv a tie sa združujú do zložených súkvetí. c . pšenica. Od plevice oddelené zrná (nahé) majú z obilnín napr.blizna. ktoré majú valcovitý tvar (napr.ryžovaté Charakteristickým znakom je 6 tyčiniek. subtropická vlhkomilná rastlina s metlinou jednokvetých kláskov. ktorý pri Obr. Čeľaď lipnicovitých sa delí na 5 počeľadí: Podčeľaď : Oryzoideae . je podopretý dvoma listeňmi Obr. raž. Embryo je oddelené od endospermu štítkom (scutellum). Napr.plevami. 282 obsahom škrobu a bielkovín endosperm. resp. Plodom tráv je zrno. ovos. alpínske hole atď. ktorý sprostredkováva transport živín z endospermu do klíčiaceho zárodku. Každý klások. Oproti ostatným obilninám obsahuje ryža viac 179 . že zrná majú zrastené oplodie s osemením. pampy. dvoj i viackvetými kláskami. Jeho najväčšiu časť vypĺňa vyživovacie pletivo embrya s veľkým Obr. Divorastúce druhy sú dominantné a tvoria základ lúčnych biotopov najrôznejších typov . pšenica) alebo stiahnuté metliny nakopených kláskov (Obr. lipnica). 281: Schéma : A . pýr.

Je však trvácim druhom a vytvára dlhé nadzemné výbežky (prstovka je trsnatá). ktorej trsy vystúpavých stebiel bývajú pritlačené k zemi. K úžitkovým druhom patrí aj cirok sudánsky (S. Nápadné sú tuhé a pokrútené konáriky kláskov. najmä v juhovýchodnej Ázii. Rastie ako burina v okopaninách.sudanense) pestovaný ako krmovina. Je to tráva vysokého vzrastu so širokými listami. Proso siate je stará kultúrna obilnina pôvodom z Ázie. bezkolencové lúky).viridis) má štetiny zelené a mohár praslenatý (S. Obr. Patrí sem viac rodov rastúcich v subtrópoch. 284) je pôvodný v tropickej Afrike. K burinným druhom polí. pretože všetky sú nahlúčené na jeho báze. z ktorého sa vyrábajú metly a kefy. záhradách a viniciach. Pochádza z Indie. Podčeľaď : Panicoideae .dochna var. má široké listy a plné steblá. Pochádza z Číny. Cirok (Sorghum) je mohutná kultúrna tráva so širokými listami a metlinou dvojkvetých kláskov.prosovaté Charakteristické sú guľaté zrná. vo valcovito stiahnutých metlinách (mohár). vysokého vzrastu.trstinový cukor. v metlinách (proso). záhrad a rumovísk patria mohár sivý (Setaria pumila). Je dominantným druhom vlhkých a slatinných lúk (tzv. piesčitých trávnikoch a pasienkoch. ktoré vyrastajú prstovite približne z jedného miesta. husto trsnatá tráva. Kedysi sa pestovala.dochna) (Obr. najmä škrobu. dochna var. Listy majú stopkaté (výnimočný znak čeľade lipnicovitých). Je viacročná. nápadne ježatého vzhľadu kvôli vyčnievajúcim hustým štetinám vyrastajúcim z bázy kláskov. Cirok cukrový kŕmny (S. Pestovaným druhom je mohár taliansky (S. Súkvetie je zložené z niekoľkých štíhlych paklasov. Bambusník (Dendrocalamus) a trsťovník (Pseudosasa) sú okrasné druhy pestované aj v našich podmienkach. Cirok cukrový (S. Cirok alepský (S. Veľké využitie majú zdrevnatené hrubé steblá bambusu (stavebný materiál. Metlinu vytvára niekoľko paklasov. ktorej steblo nemá kolienka. Mnoho druhov má jednokveté klásky. Trstina cukrová (Saccharum officinarum) je veľmi významná cukrodarná plodina tropických oblastí.lipnicovaté 180 . výroba papiera a pod. Metlina jednokvetých kláskov býva jednostranne previsnutá. Prstovka krvavá (Digitaria sanguinalis) je jednoročná burina podobne ako ježatka. zrná sa používali ako krupica. Cirok cukrový metlový (S.). Ježatka kuria (Echinochloa crus-galli) je jednoročná tráva.bambusovaté Patria sem trávy mohutného a vysokého vzrastu (až 25 m). Prstovke sa podobá prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon). Mladé výhonky bambusu (Bambusa) sú jedlé a používajú sa najmä v čínskej kuchyni. 284 Bezkolenec belasý (Molinia coerulea) je vysoká. Zrná sú drobné guľaté s chrupavkovitými plevicami. 285: Prstovka krvavá druhy majú klasy kláskov (paklasy) vyrastajúce prstovite z jedného miesta (prstnatec). Mohár (Setaria) s niekoľkými burinnými a niekoľkými kultúrnymi druhmi sa vyznačuje valcovite stiahnutou metlinou. technicum) sa pestuje pre pevné konáriky súkvetia. Niektoré Obr.halepense) je poľnou burinou. Štetiny má drsné. Podčeľaď : Pooideae . Zrná i zelené časti sa využívajú ako krmivo. Úzka a riedka metlina má klásky sivofialové. Spolu so pšenicou je najvýznamnejšou obilninou z celosvetového hľadiska.verticillata) má v spodnej časti prerušované súkvetie. široko elipsovité. Výživná hodnota je najmä v obsahu Fe a vitamínu B.sacharidov. najmä v teplejších oblastiach. ktorý má štetiny v súkvetí hrdzavo hnedé. s drevnatejúcimi steblami. Stržeň obsahuje sacharózu . kvety v bohatých metlinách. saccharatum) s vyšším obsahom cukru v steblách slúži najmä na zelené kŕmenie. Podčeľaď : Bambusoideae . (Digitaria sanguinalis) Proso siate (Panicum miliaceum) je jednoročná obilnina so širokými listami a chlpatými listovými pošvami.italica). Rastie na okrajoch ciest. mohár zelený (S. u nás sa pestuje v dvoch odrodách.

ploché. Zrná sú podlhovasté. skalnaté a suťové substráty.heterophylla) má prízemné listy niťovité a byľové širšie. Z krmovinárskeho hľadiska je jednou z najhodnotnejších lúčnych tráv. Osídľuje suché stanovištia.Do tejto podčeľade patrí najviac u nás rastúcich druhov tráv. najhojnejšou je lipnica alpínska (P. okraje ciest.compressa) má bázu stebla aj s pošvami dvojstranne stlačenú. záhrady). Majú všetky typy zložených súkvetí. (Bromus mollis) Na suchých stanovištiach. Lipnica močiarna (P. Podobným druhom je kostrava žliabkovitá (F. Na stepných lúkach rastie kostrava valeská (F. Je to krátko výbežkatá tráva. Rastie na suchších lúkach a stepných stráňach.vaginata). Lipnice rastú aj vo vysokohorských biotopoch. Lipnica (Poa) je rod s mnohými druhmi. Jej listy sú sivozelené. Ako krmovina nie je kvalitnou trávou. čiže listy sú štetinovité. ktorá má dlhšie jazýčky. drsné steblo pod metlinou a rastie na vlhších stanovištiach. 288: Stoklas mäkký je cennou trávou na pasienkoch.rupicola).ovina) s veľmi tenkými a jemnými listami. najmä dubín je prevládajúcim druhom bylinného poschodia. Plevice bez ostí.palustris) rastie rovnako vo vlhkých biotopoch. Tento rod je druhovo početný a niektoré druhy sa veľmi na seba ponášajú.pallens). Je to voľne trsnatá tráva s riedkou. železničné násypy a pod. Lesným druhom je lipnica hájna (P. V rôznych šľachtených formách sa využíva do trávnych miešaniek. Rastie na lúkach. takže niektoré druhy kostráv sa určujú podľa prierezu spodných listov. jej listy však nie sú sivé a Obr. dĺžka jazýčka. Lipnica ročná (P. Často vytvára aj živorodé formy (namiesto zŕn vyrastajú v kláskoch mladé rastlinky.pratensis) má tiež ploché. Je to druh. lesný druh kostrava obrovská (Festuca gigantea). pretože sa výskytom viaže práve na tento typ substrátu. múry. ktoré z klásku vypadnú a zakorenia sa.annua) je nízka trsnatá jednoročná tráva. najmä v horských polohách. končisté a ostité. Rastie na lúkach. ktorá vytvára často živorodé formy. Dôležitými znakmi sú aj šírka listu a anatomická stavba listu. Obr. ktorá má nápadne veľké ušká objímajúce steblo. Kostrava červená (F. 286: Lipnica lúčna rastie na suchších lúkach. Klásky sú oblé. Hrubšie sivozelené listy má kostrava tvrdá (F. výbežkatá tráva. rastie na vlhkých stanovištiach a brehoch vôd. chudobnou metlinou. na rozdiel od prosovatých. tenké. Kostrava (Festuca). Tvoria husté trsy. Kostrava trsťovitá (F. nie však vyslovene (Poa pratensis) stepných. kýlnaté. 287: Kostrava žliabkovitá (Festuca rupicola) 181 . Osti vyrastajú z hrotu plevice. Lipnica lúčna (Poa pratensis) je trváca. čo je akási kompenzácia nepriaznivých podmienok hôr.nemoralis). ktorý osídľuje skalnaté a kamenisté stráne. Typickým druhom pasienkov na minerálne chudobných pôdách je kostrava ovčia (F. Kostrava padalmátska (F. suché pasienky a pod. Nasledujúce rody majú typ zloženého súkvetia metlinu kláskov.pseudodalmatica) je indikátorom andezitových hornín. Indikátorom piesčitých substrátov je zasa kostrava pošvatá (F.alpina). Pri určovaní lipníc je dôležitá napr. Lipnica cibuľkatá (Poa bulbosa) má bázu stebla cibuľkato zhrubnutú. rastú husto trsnaté druhy kostráv s niťovitými spodnými listami.valesiaca). K druhom s plochými širokými listami patrí napr. ale užšie listy. Je vysokého vzrastu. Z hospodárskeho hľadiska Obr.arundinacea) sa podobá na kostravu lúčnu. Rastie v svetlých listanatých lesoch.trivialis). sutiny. Klásky sú z boku sploštené. zvinuté alebo zložené. Kostrava rôznolistá (F. ktorá rastie najmä na ušľapávaných miestach (poľné cesty. Je krmovinársky hodnotnou trávou. Lúčnym druhom je kostrava lúčna (F. ako sú stepné lúky a stráne. V niektorých typoch listnatých lesov. Vzhľadom podobná je lipnica pospolitá (P. Mnohé druhy majú listy s adaptáciami na sucho. Lipnica stlačená (P.rubra) má pošvy dolných listov červené. čím sa tento druh vegetatívne rozmnožuje). Je veľmi premenlivým druhom.

Keďže na Slovensku sú biotopy tenuis) podobné stepiam zriedkavé. Je jednoročná alebo ozimná a vyskytuje sa ako burina v obilných poliach s minerálne chudobným až kyslým substrátom. Je pestovaným okrasným Obr. Čepele listov sú drsné (inkrustované SiO2). ktorý má mäkkochlpaté listové pošvy i klásky. Je nitrofilným druhom. Psinček poplazový (A. tieto trávy sú vzácne a chránené. Rastie v lesoch. Na rozdiel od predošlého druhu je nižší.canina) má na rozdiel od predošlého druhu krátke osti a rastie na vlhkých až močaristých lúkach. Metluška krivoľaká (Avenella flexuosa) je tráva kyslých substrátov. Konáriky metliny sú krivoľaké. Stoklas jalový (Bromus sterilis) má voľné metliny s kláskami na dlhých konárikoch.stolonifera) je nápadný dlhými zakoreňujúcimi nadzemnými výbežkami. bohato vetvenú metlinu s drobnými jednokvetými kláskami.tectorum). Klásky sú vajcovité až kopijovité a sú postavené vzpriamene. Niektoré druhy rastú aj v lesoch. Majú trsnatý vzrast a najnápadnejším znakom sú veľmi dlhé a páperisté osti. ako u kostráv).epigejos) má drsné steblo. Vlhkomilným druhom je smlz patrsťovitý (C. S jemnými. Je častým druhom na lesných rúbaniskách.arvensis). Stoklas bezbranný (B.ramosus) sú vysoké trsnaté druhy listnatých lesov. osť vyrastá z chrbta plevice (nie z hrotu.pseudophragmites). Lesným horským druhom je smlz chĺpkatý (C. Je takisto druhom vlhších stanovíšť. Smlz trsťový (C. Metliny bývajú pred rozvinutím úzko stiahnuté. dvojreznými listovými pošvami. Metlička obyčajná (Apera spica-venti) sa podobá psinčeku najmä jemnou a bohato vetvenou metlinou. stoklas Benekenov (B. je sivozelenej farby. 290: Psinček druhom. Je dobrou krmovinárskou rastlinou. Pre ozdobné osti sa kavyle využívajú aj na okrasné účely. Má rozložitú metlinu a na rozdiel od iných stoklasov má až 5 mm dlhé peľnice (iné druhy majú len 1 mm). Má mohutnú koreňovú sústavu. Má však dlhé osti. hrádzach a pod.široko srdcovito vajcovité. Šľachtené formy bez drsných listov majú výborné vlastnosti pre krmovinárske účely. ktoré zostávajú na zrelých zrnách a slúžia ako prostriedok na rozširovanie vetrom. Reznačka je druhom mezofilných až vlhších lúk. na prehnojenie reaguje bujným rastom. preto je odolná voči suchu. 289: Traslica prostredná (Briza media) 182 . ktorý má metlinu kláskov jednostrannú a konáriky kláskov sú kratšie. Je to typický ruderálny druh rastúci na človekom narušených stanovištiach. Burinným druhom na poliach . Obr. nie je trsnatého vzrastu. lesných čistinkách. Osídľuje pobrežné kroviny a nánosy potokov. rastie na pasienkoch a lúkach s minerálne chudobným substrátom (psinčekové lúky). Napr. okrajoch lesov. Je vyššieho vzrastu a rastie na suchších lúkach. klásky bez ostí. V trávnatých porastoch ako burina i na ruderálnych stanovištiach sa často vyskytuje stoklas mäkký (B.Stoklas (Bromus) je bohatým rodom s mnohými druhmi. Smlz kroviskový (C. Klásky sú ostité. Má hnedočervenú metlinu. tenkými a ohybnými listami vytvára rozsiahle „mäkké“ porasty.arundinacea) je trsnatý.tenuis) je najbežnejším druhom.benekenii) a stoklas konáristý (B. ale vzrastom nižším druhom je stoklas strechovitý (B. Rastie v lesoch vyšších polôh. svetlozelený. steblá sú poliehavé. Reznačka laločnatá (Dactylis glomerata) je trsnatá tráva s nápadne sploštenými. Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh.mollis).villosa). Typickým rodovým znakom sú navzájom zrastené okraje listovej pošvy. okrajoch ciest a železníc. Traslica prostredná (Briza media) má veľmi charakteristický tvar kláskov . obyčajný (Agrostis Kavyle (Stipa) patria medzi typické stepné trávy.inermis) má výnimočne bezostité klásky rozložené vodorovne.maxima). Psinček obyčajný (A. Metlinu vytvárajú laloky stiahnutých kláskov. ciest. Psinček (Agrostis) má jemnú. Podobným. okrajoch ciest a ruderálnych stanovištiach je stoklas roľný (B. takže často dochádza k omylom pri určovaní. Pri dotyku sa trasú (názov). Väčšie klásky má traslica najväčšia (B. Rastie na mezofilných lúkach. Smlzy (Calamagrostis) sú väčšinou statné trváce trávy s rozložitou metlinou. na vresoviskách a minerálne chudobných pasienkoch. Psinček psí (A.

Používa sa na výrobu Obr. v čase zrelosti sa rozpadáva na jednotlivé klásky. Často vytvára súvislé porasty. Trsť obyčajná (Phragmites australis) je vysoká tráva s mohutným podzemkom a širokými listami. Pšenica letná. pestovaných ako obilniny. Paklas je priamy. Mladé rastliny možno skrmovať. Na rozdiel od nej má však jazýčky (trsť má veniec chĺpkov). formy s panašovanými listami sa pestujú ako okrasné. Kultúrne druhy majú paklas nerozpadavý. pšenica siata (T. Patrí k najproduktívnejším trávam. Nasledujúce rody majú zložené súkvetie klas kláskov (paklas). Môže mať ostité aj bezostité formy. Chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea) sa v nekvitnucom stave podobá trsti. pestujú sa však aj formy. brehoch rybníkov. Jednoročné druhy s veľkými 2-3 kvetými kláskami v metline. kde je dominantným druhom (trojštetové lúky). pretože je laločnato stiahnutá. Rastie na vlhkých lúkach a najmä na pasienkoch. Obr. Kultúrnym druhom je ovos siaty (Avena sativa). Na rozdiel od ovsa siateho má čierne lomené osti. Pšenica patrí k starým kultúrnym rastlinám. Rastie na vlhkých stanovištiach.aestivum. 292: Ovsík Obr. Klásky sú väčšinou bezostité. Medúnok vlnatý (Holcus lanatus) je druhom vlhkých lúk. Vznikol pravdepodobne z ovsa hluchého. tisícročí p. Klásky metliny sú sfarbené do fialova. kde často prevláda (ovsíkové lúky). Je samoopelivá (autogamická). dvojradový. Má nahé.vulgare) je najbežnejšie pestovaným druhom pšenice a zároveň najvýznamnejšou obilninou sveta. Väčšina druhov je kultúrnych. ktoré majú zrno oddelené od plevice. Divorastúce druhy majú paklas lámavý. klásky sú široké. 3-6 kveté s plevicami ostitými alebo bezostitými (podľa odrody). Ovos hluchý (A. Ovos (Avena). Metlina sa viac podobá reznačke. Rastie na stredne vlhkých až suchších lúkach. vitamín B) a ľahko stráviteľný. Namiesto jazýčkov má veniec chĺpkov. Má okôrené zrno. syn. nahé. n. ktoré sú pozdĺžne ryhované a drsné (poznávací znak). hrubý. na potravinárske účely (ovsené vločky) a pod. Z krmovinárskeho hľadiska je to kvalitný druh. Rastie podobne ako trsť na brehoch vôd a vlhkých lúčnych biotopoch. 294) je jednoročná alebo ozimná tráva. Obr.fatua) je burinou poľných kultúr. U nás pestované druhy vznikli pravdepodobne v Prednej Ázii krížením divorastúcich pšeníc s druhmi mnohoštetu (Aegilops). neokôrené zrno. Jej steblá sa využívajú na rôzne dekoratívne účely. T. Pre jeho nenáročnosť sa pestuje ako obilnina najmä v horských oblastiach. ale aj poliach ako burina vo vlhších zníženinách. Pochádza z východnej Európy. husté metliny. 293: Ovos siaty (Avena Ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius) je pomerne sativa) vysoká tráva. Celá rastlina je husto jemne chĺpkatá.sativum. Je výživný (Ca. tzv. T. Metliny majú dvojkveté klásky a rozložené sú len v čase kvitnutia. Ovos siaty má využitie ako krmivo. Pšenica (Triticum) (Obr. l. najmä pre kone. Podobným druhom je trojštet žltkastý (Trisetum flavescens) je menšieho vzrastu.Metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa) je tráva vytvárajúca mohutné trsy spodných listov. 294 metliny má žltkasto hnedé s menšími 3-4 kvetnými kláskami. syn. Klásky tvoria bohaté. 291: Trsť obyčajná (Phragmites australis) obyčajný (Arrhenatherum elatius) 183 . Z kláskov vyčnieva zahnutá osť. Tento druh trávy rastie na stredne suchých lúkach vo vyšších horských polohách. Pestovala sa už v 6. jeho kultúra je pomerne mladá.

ktorá sa seje do ozimných miešaniek. plevice majú výrazný kýl.spontaneum a pestuje sa už od doby kamennej. Používa sa i na zelené kŕmenie.295) je jedno i dvojročná obilnina sivozelenej kláskov jačmeňa farby.dicoccon). 296 184 . tetrastichon). Jačmeň myší (H. ktorý je na priečnom priereze Obr. sú dlho ostité. Sú to napr. Paklas so 6 radmi zŕn má jačmeň obyčajný šesťradový Pýr plazivý (H. jednozrnka (T. väčšinou v zmesi so pšeničnou múkou. Tento druh jačmeňa má najväčší význam pri výrobe sladu. Majú len 1 plevu (druhú nahradzuje výkrojok vretena). jednokvetých Raž siata (Secale cereale) (Obr. Kvety sú opeľované kleistogamicky (vo vnútri kvetu). Ostatné druhy pšenice majú v súčasnosti menší význam a ich pestovanie bolo rozšírené najmä v minulosti.paklas Obr. Zrno i endosperm sú tvrdé (názov). sivej farby.monococcum). Zrná jačmeňa sú okôrené. pšenica jednozrnová. Tvorí voľnejšie trsy. Je dôležitou trávou pri zakladaní trávnatých plôch i hodnotnou krmovinou. Jačmeň dvojradový (H.agriocrithon.polonicum). Mätonoh mnohokvetý (L. Ploché klásky sú postavené hranou k vretenu paklasu (na rozdiel od podobného pýru). Ostatné kvety sú sterilné. Paklas je priamy.spelta). pšenica španielska (T. Triticale (Triticosecale) je medzirodový kríženec pšenice a raži. ktorý sa v zrelosti rozpadáva. Bohato odnožuje. Obr. Všetky 3 obojpohlavné klásky vytvárajú 6 radov. Raž je cudzoopelivá. najmä v horských oblastiach. Plevice sú dlho ostité.ancestrale) v oblasti Prednej a Strednej Ázie.montanum. podobné osti. Ak sú v trojici 2 obojpohlavné kvety.multiflorum) je jedno až dvojročným druhom. klásky sú ostité a majú len 2 kvety. dvojzrnka (T. ale aj jačmenných krúp. Častý je v trávnikoch a popri cestách. Kvety v kláskoch môžu byť obojpohlavné (tvoria sa v nich zrná). Zrno je nahé. Používa sa na kŕmne účely. Je kvalitnou krmovinou. S. krupice. vytvárajú sa v paklase 4 rady zŕn. škrobu. pšenica hrubozrnová (T.turgidum).vulgare subsp. Plevy kláskov sú šidlovité. štvorhranný. lepok (glutén) je dôležitý pri pekárenských výrobkoch. 298:repens) (Elytrigia šesťuholníkový. preto sa používa na výrobu cestovín. Mätonoh (Lolium) je trsnatá tráva s plochým dvojradovým paklasom.múky. stlačený. 295 je tvorený dvoma pozdĺžnymi radmi zŕn. Klásky sú na rozdiel od mätonohu trváceho ostité. 296) má plochý paklas len s dvoma radmi zŕn. Paklas je kratší ako má pšenica letná. Pochádza z juhozápadného Stredomoria. Jačmeň obyčajný sa pestuje ako ozimný. Ražná múka sa používa na pekárenské výrobky. Paklas je tvorený dvoma trojicami jednokvetých kláskov v každom výkrojku vretena. Pôvodným druhom jačmeňa siateho bol stredoázijský divorastúci H. Mätonoh trváci (Lolium perenne) vytvára husté trsy. Paklas je v zrelosti ovisnutý. Rastie hojne najmä okolo ciest a na pustých miestach. 297: Trojica špaldová (T.murinum) je divorastúci druh nízkeho vzrastu s hustým paklasom. Jačmeň (Hordeum) má jednoročné i viacročné druhy. Pochádza z divorastúceho H. Je prastarou kultúrnou rastlinou pôvodom vypestovanou z divorastúcich druhov (S. obsahuje vitamín B (najmä v klíčkoch). Ak je v trojici kláskov obojpohlavný iba stredný . Pšenica tvrdá (T.durum) má tuhé. väčšinou plné steblá. Je veľmi výživná. Obsahuje veľa lepku. pšenica dvojzrnová. hexastichon). pšenica Obr. samčie alebo sterilné.vulgare) má paklas so 4 radmi zŕn: jačmeň obyčajný štvorradový (H.distichon) (Obr.vulgare subsp. Prierez paklasom je štvoruholníkový. Jačmeň obyčajný (H. plevice sú dlho ostité.

ktorými sa vegetatívne rozmnožuje a preto je nepríjemnou burinou. Obsahuje aromatickú látku . Nápadná je najmä v plodnom stave. Kukurica je jednodomá. Oba druhy rastú na vlhkých stanovištiach. nardeta).kukuricovaté Kukurica siata (Zea mays) je vysoká jednoročná bylina s plným steblom a širokými listami. Timotejka tuhá (P. ale aj s veľmi riedkou až strapcovitou metlinou. Súkvetie je kratšie. pasienkoch a trávnikoch. jednostranná. Na vrchole šúľka vyčnieva hustý Obr. Tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum) je trsnatá tráva s riedkou stiahnutou metlinou s menším počtom kláskov. Psiarka plavá (A. zložené z jednokvetých kláskov. ktorá má strapcovitú jednostrannú metlinu. na konci a báze zúžené.equalis) s oranžovými peľnicami i psiarka kolienkatá (A. 301: Mednička ovisnutá metlinu úzkych a dlhých paklasov na vrchole stonky. že najskôr kvitnú samčie 185 . Korene majú mykorízu a nachádza sa v nich aerenchymatické pletivo. Šúľky vyrastajú v pazuchách dolných (Zea mays) pratensis) listov. Je výbornou kŕmnou trávou a býva často prisievaná na kosené lúky. ale nie je plochý. psica preto rastie na substrátoch chudobných na vodu a živiny. Je vhodnou krmovinou. klásky majú plevice tupé až dvojhroté (nie ostité). Má súkvetie husté. Rastie na suchých až stepných stráňach. najmä v blízkosti salašov. Obr.rhaeticum). hustým súkvetím oceľovomodrastej farby.Pýr plazivý (Elytrigia repens) je trvácim druhom. Obsahuje aj sterilné klásky. Priame steblo nesie paklas. Ostrevka vápnomilná (Sesleria varia) je husto trsnatá tráva s krátkym. dlho výbežkatý podzemok s vegetatívnymi púčikmi. Oba druhy rastú v bylinnom podraste listnatých lesov (dubohrabiny.nutans). Rastie na vlhších lúkach (psiarkové lúky). obnažených dnách rybníkov. najmä na svahoch so severnou expozíciou. Najbežnejším druhom je psiarka lúčna (A. rašeliniskách.geniculatus) s hnedými peľnicami sú druhy nižšieho vzrastu s kolienkato vystúpavými až poliehavými steblami. Metlina je klasovito stiahnutá. V horských polohách na opustených pasienkoch vytvára často husté psicové porasty (tzv. Samčie kvety tvoria Obr. Valcovité súkvetie nie je zúžené. Poznávacím znakom je valcovité súkvetie. Lesnými druhmi sú mednička jednokvetá (M.kumarín. pretože klásky prisadajú ku vretenu širšou plochou (nie hranou). v priekopách a pod. ktoré majú plevice v podobe „hrebienka“. Plevice sú kolienkato ostité. 302: Kukurica siata (Alopecurus zväzok dlhých niťovitých blizien. rastie timotejka švajčiarska (P. Mednička (Melica) má druhy s valcovito stiahnutou metlinou. Psiarke sa podobá timotejka (Phleum). pretože celé súkvetie je husto chlpaté. pozostávajúce z lalokov (zreteľných pri ohnutí súkvetia). Samičie kvety sa zoskupujú do (Melica nutans) Obr.ciliata) je trsnatá tráva. čo znamená. 299: Psica tuhá (Nardus stricta) Podčeľaď : Zeeoideae . Timotejka lúčna (P. tmavofialové. ale najmä v radoch husto naklopenými trsmi.pratensis).phleoides) je druhom suchých lúk. Stavba paklasu je podobná pšenici. Zvláštnosťou sú jednopohlavné kvety. Mednička brvitá (M. bučiny). Súkvetia sú menšie ako má psiarka lúčna. Kukurica je proteroandrická. ktorý sa podobá mätonohu. Psica tuhá (Nardus stricta) je trváca tráva nápadná jednostranným útlym paklasom. Nasledujúce rody majú súkvetie valcovito stiahnutú metlinu. Osídľuje výhradne vápencové skalnaté stráne (kalcifyt). čo je u tráv výnimočné. Má plazivý. Na horských lúkach. Mladý pýr je dobrým krmivom.pratense) rastie na stredne vlhkých (mezofilných) lúkach.uniflora) s veľmi riedkou a chudobnou metlinou s dlhými konárikmi jednokvetých kláskov a mednička ovisnutá (M. Hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus) má súkvetie veľmi typickej stavby. Podzemky obsahujú liečivé látky. 300: hrubých šúľkov obalených početnými Psiarka lúčna pošvami listov so zakrpatenou čepeľou. Rastie na mezofilných až mierne vlhkých lúkach a pasienkoch. Krmovinársky však nemá veľkú hodnotu. na kyslých pôdach. Psiarka (Alopecurus). Kvitne však až v lete (psiarka v máji). ktorá sa uvoľňuje pri vädnutí trávy a dodáva senu charakteristickú vôňu.

ozdobné predmety. blizny a olej z kukuričných klíčkov sa používajú v lekárstve.(tyčinkové) kvety.mays convar. • kukurica siata zubovitá (Z.mays convar. amylacea) má zrná bohaté na škrob. Kukurica sa pestuje v mnohých konvarietách. v divo rastúcej forme nie je známy. • kukurica siata cukrová (Z. obsahuje veľa škrobu i tuku a bielkovín. • kukurica siata škrobová (Z. microsperma) má drobné sklovité zrná. ceratina) sa používa na pudingy a lepidlá.mays convar. Kukurica pochádza z Mexika. 186 . Zrno je nahé. používa sa na skrmovanie i ako zelenina (nezrelé šúľky). neokôrené. Z pošiev šúľkov sa vyrábajú rohože. rôzneho tvaru (podľa odrôd). Je to kultúrny druh. Zelené časti sa môžu skrmovať i silážovať. • kukurica siata pukancová (Z. Má všestranné použitie. U nás sa pestuje v teplejších oblastiach. neskôr samičie (piestikové). • kukurica siata vosková (Z.mays convar. Používa sa na výrobu pukancov. dentiformis) má zrno sploštené a pestuje sa ako obilnina a krmovina.mays convar. saccharata) obsahuje veľa cukru v zrnách.

rias) s hrubým obalom slúžiaca na pretrvávanie nepriaznivých podmienok dicházium .súbor tyčiniek v kvete anemogamia . človekom neúmyselne zavlečená do iného územia.Rubus fruticosus agg.typ prevetrávacieho pletiva. magnólia.stanovište.vývoj semien bez oplodnenia archegónium (zárodočník) .domáca rastlina. jahoda. nahý kvet akcesorický .materské pletivo v peľových komôrkach. endotrofná mykorízia .mäsitý výrastok semena obsahujúci cukry a tuky.) vetrom anizogamia . ostružina černicová . mrkvovité) 2.zložené z plodolistov navzájom nezrastených.rastlina cudzieho pôvodu.prídavný. v ktorom žije určitá rastlina (živočích). borovica.územie v dosahu záplav (väčšinou pri väčších riekach) anaeróbny .6. pupeň.vidlicovito rozkonárený diskus .spôsob opelenia kvetu hmyzom 187 .samčí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (machorastov a papraďorastov) antropický . machorastov a papraďorastov) archeofyt .pôsobiaci vplyvom človeka apokarpné G . rastlinný orgán .suchý (napr.terč.hýfy húb prenikajú až do buniek hostiteľa) entomofýlia (entomogamia) . Karpát) endotrofný . u vodných rastlín) a nadľahčujú rastlinu aerický . jarná efeméra .nepohyblivá bunka (napr..pohlavný proces. územie so suchým podnebím) autochtónny .spôsob opelenia kvetu vetrom anemochória .) archespór .náhradný (napr. z oddelených jednoplodolistových piestikov (napr. rastlinné alebo živočíšne spoločenstvo brachyblast . životný priestor.obrátené o 180o andreceum (A) . súbor kvetov v strede úboru (napr.druh viazaný svojim prirodzených výskytom na určité územie (napr.širšie chápaný druh.rozšírený v celej mimotropickej časti severnej pologule cysta . 1. mliečnik. z ktorého meiózou vznikajú peľové zrná arídny .spôsob rozširovania diaspór (semien.koreň. chlpaňa) cenokarpné (synkarpné) G .. Je to prispôsobenie na rozširovanie mravcami (napr..samičí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (napr.jednoročná rastlina. ktoré má veľké medzibunkové priestory. ktorej životný cyklus je veľmi krátky (napr.nepôvodná rastlina.. doplňujúci albedo . dráč) caruncula (mäsko) . V rámci adventívnych druhov rozoznávame archeofyty a neofyty aerenchým . stor. astrovité) efeméra .. plodov. pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty nerovnakého tvaru a veľkosti) anterídium (plemenníček) .kvet bez kvetných obalov. Terminologický slovník adventívny .) adventívny (druh) . stračonôžka tatranská je endemit Záp.jarmilka jarná) endemit . slivka trnková.zložené z navzájom zrastených plodolistov cirkumpolárny (druh) .skrátený bočný konárik nesúci listy alebo kvety (napr. ktoré slúžia ako zásobáreň vzduchu (napr.) achlamydeický .vidlica dichotomický . ktorý možno rozdeliť na viacero tzv. ktorá sa na dané územie prisťahovala alúvium (aluviálny) .organizmus žijúci v prostredí bez prístupu vzduchu anatropný (vajíčko) . iskerník) apomixia (partenogenéza) .rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyselne človekom v predhistorickej dobe (približne do 15. útvar v kvete vzniknutý zväčšením časti kvetného lôžka (napr. ktorá na danom území vznikla biotop . smrekovec..vzdušný.vyživujúci sa látkami z vnútorných častí hostiteľa (napr. fialka.stredná vrstva oplodia citrusových plodov alochtónny . pod vplyvom vzduchu agregátny (druh) . malých druhov s nepatrnými morfologickými odchýlkami (napr.

jav.jediný veľký chloroplast v bunkách nižších rastlín napr. ktorá má schopnosť náhle osídliť nové územie. všade prítomný kupula . ktorú tvorí porast hustých. ktorú využíva ako oporu (neparazituje na nej).pozri homochlamydeický hydrofyt .príležitostný.pohlavný proces. pobrežná zóna vodnej nádrže lužný (lužný les) .kvet s nerozlíšeným kvetným obalom (P) homoiochlamydeický .životná forma rastliny.) hypogeické . lišajníky.prestúpenie bunkovej steny organickými látkami (väčšinou tukovitými a voskovitými) inkrustácia .vreckatá až rúrkovitá bunka svojim obsahom odlišná od ostatných buniek susedného pletiva (napr. kakaovník) kozmopolitný .) fakultatívny . rias idioblast .rôznovýtrusnosť. neskôr aj plod (napr. výtrusy nie sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry karanténna burina .pretiahnuté kvetné lôžko (v podobe stopky) nesúce piestik alebo G. známy len zo skamenelín fragmentácia . nárastom siníc.pozri planktón fytobentos . ktorá sa zachovala z doby ľadovej dodnes gyneceum (G) .prestúpenie bunkovej steny anorganickými látkami (väčšinou SiO2.vzniknutý rozpustením (lýzou) bunkových stien a lebo celých buniek (napr. tilandsie.plytčina. tropické orchidey. výtrusy sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry homochlamydeický .C) heterospórický (heterospória) . veternica) glaciálny relikt .súbor piestikov v kvete gynofor . náhodný fosílny .samičí výtrus 188 .skrátené a sploštené zelené časti stonky.rastlina žijúca na inej rastline.osídľuje vlhké stanovištia (rašeliniská. (napr.napr. globálne rozšírený. pri ktorom ako prvé vyrastajú klíčne listy a hypokotyl etiolovaný .klíčenie semena.rovnakovýtrusný. bukovité) litorál . v našich podmienkach machy. pričom klíčne listy zostávajú v semene hypotenzívny . najmä popri väčších riekach lyzigénny .tlak znižujúci chromatofór .všeobecne. medzibunkové priestory vyplnené silicami vo vonkajšom oplodí citrusových plodov) macchia .cudzia rastlina.kvet s rozlíšeným kvetným obalom (K. žaburiniek na hladine a pod. podzemkoch.pohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín vytvárajúca pohlavné bunky geofyt . riasy žijúce na kôre stromov) epigeické . cibuliach . nepreniknuteľných.(hydrofilná rastlina) . bromélie.rôznolistovosť. ktorá bola na naše územie zavlečená (napr.zámerné rozšírenie cudzej rastliny do voľnej prírody človekom invázny (druh) . pričom môže spôsobiť zaburinenie poľnohospodárskych kultúr a znížiť úrodu kauliflória . keď sa na jednej rastline nachádza viac morfologických typov listov heterochlamydeický .rastlina cudzieho pôvodu. kapustovité) impregnácia . CaCo3) introdukovaný (introdukcia) . pri ktorom ako prvý vyrastá nadklíčnolistový článok (epikotyl).rozpad fylokládium .vymretý. asparágus) fylóm . ktorá nepriaznivé obdobie (zimu.typ stredomorskej vegetácie. ktoré preberajú funkciu asimilačného listu (napr.les v pravidelne zaplavovanom území. sucho) prečkáva v podzemných zásobných orgánoch (hľuzách.rastlinná zložka súboru drobných organizmov.vytváranie kvetov priamo vyrastajúcich na kmeni (napr. snežienka.slanomilná rastlina rastúca na pôdach s vyšším obsahom solí heterofýlia .vyrastený v tme (vybielený) eutrofizácia . vždyzelených a pichľavých krovín a nízkych stromov megaspóra .klíčenie semena.rastlina.zvýšenie organických látok vo vodných nádržiach vplyvom činnosti človeka alebo prirodzených faktorov a následné zvýšenie produktivity vodného ekosystému (napr. železničnou dopravou) adaptovala sa a ďalej sa šíri na nové stanovištia.miskovite rozšírené a vyhĺbené kvetné lôžko obaľujúce sčasti kvet a potom aj plod (napr.epifyt . prameniská a pod.list fytoplanktón . kde sa predtým nevyskytovala izogamia . pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty) rovnakého tvaru a veľkosti izosporický (izospória) . kapustovité) halofyt (halofilná rastlina) . ktoré žijú na dne vodných nádrží ( najmä riasy) gametofyt .

samičia výtrusnica mezofyt (mezofilná rastlina) . ktorá obsahuje iba jednu taxonomickú kategóriu nižšieho stupňa (napr.miskovitá až bankovitá časť kvetu.kôpka výtrusníc u papradí spóra .samčí výtrus mikrosporangiofor . živičné kanáliky ihličnanov) silikátový . pričom postupne uvoľňuje plody (napr. listy mimózy.symbióza medzi hubou a cievnatou rastlinou nechtík .rastlinná zložka (najmä riasy) drobných.výtrus spórangium . silenkovité) pantropický .samčia výtrusnica mixotrofia . dotykom (napr.pohlavný proces.druh. u ružovitých) relikt (reliktná rastlina) . haldy. dvoj i viacročná) monopodiálny . ktorý začal asi pred 435 mil.rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyslene človekom v historickej dobe od 15. medzibunkové priestory medzi prieduchovými bunkami. ktorej telo je rozvetvené do guľovitého tvaru.zúžená bazálna časť C lupienka (napr. plody netýkavky. pozmenená tyčinka bez peľníc alebo so zakrpatenými peľnicami (napr. väčšinou malom území ako zvyšok pôvodne rozsiahlejšieho rozšírenia rodozmena (metagenéza) . mikroskopických organizmov. ktorý sa zachoval na určitom. kúkoľ poľný. rokmi a trval 40 mil.vzniknutý oddelením bunkových stien susedných buniek (napr. stor.kvet s tyčinkami dozrievajúcimi skôr ako blizny piestika proterogynický .megaspórangium .rastlina rastúca na pôdach bohatých na dusíkaté látky (napr. ktoré žijú voľne sa vznášajúce vo vode. staveniská. A) (napr.kvet s bliznou dozrievajúcou skôr ako tyčinky pyrenoid .pozri apomixia petaloidný .výrastky pri ústí koruny z C lupienkov v podobe golierika. nevädza poľná) seizmonastický (pohyb) .rastová forma rastliny. pri ktorom je nepohyblivá pohlavná samičia bunka oplodnená pohyblivou samčou bunkou (spermatozoidom) pakoruna .spôsob vetvenia stonky.u rastlín vyvolaný nárazom.osídľujúci stanovište narušené človekom (rumoviská. skládky a pod. vzniknutá zrastením bazálnych častí kvetu (K. výsypky.striedanie pohlavnej a nepohlavnej fázy (gametofytu a sporofytu) v individuálnom vývoji cievnatých rastlín ruderálny .výtrusnica sporofyt .korunovite zafarbený alebo zväčšený kalich (napr.s obsahom Si silúr . mak vlčí. kotúč 189 . prilbica). klinčekovité) neofyt .súčasný.rastlina tvoriaca kvety a plody iba raz za život a potom odumiera (môže byť jedno.rastlina vyskytujúca sa v kultúrach obilnín ako burina (napr. prvosienkovité) stepný bežec . banánovníkovité).rozšírený v tropických oblastiach všetkých kontinentov partenogenéza .geologické obdobie starších prvohôr. otrasom. poprípade tyčinky (ďumbierovité. po súčasnosť nitrofyt (nitrofilná rastlina) .) segetálny druh . lastovičník väčší) obligátny . rúrky (napr.časť plastidov niektorých rias zložené z bielkovín (na jeho povrchu sa niekedy ukladajú zásobné látky) recentný . okraje ciest. mäsožravé rastliny) monokarpický (druh) . alebo aj blizny (kosatec) planktón . rokov sórus . baza čierna. tyčinky dráča) sempervirent .nosič samčích výtrusníc (u nahosemenných tyčinka) mikrospórangium .taxonomická kategória vyššieho stupňa. pŕhľava.patyčinka. čo slúži na rozširovanie kotúľaním celej rastliny po zemi. monotypická trieda Ginkgopsida obsahuje iba jediný druh Ginkgo biloba) mykoríza .rastlina so vždyzelenými listami schizogénny . sú potravou vodných živočíchov proteroandrický .individuálny vývoj organizmu od okamžiku oplodnenia až po smrť oogamia .nepohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín staminódium . pri ktorom bočné stonky sú tenšie a neprerastajú hlavnú stonku monotypický . čiže kombinácia autotrofnej i heterotrofnej (napr. dnes žijúci (v zmysle geologickej histórie) receptákulum . narcis. C.rastlina rastúca na stredne vlhkých stanovištiach mikrospóra .zmiešaná výživa.pravidelne (bežne) sa vyskytujúci ontogenetický (ontogenéza) .

terminálny. u prasličiek..poľný) strobilus . opunciovité. Termín sa používa pri odvodení stavby cievnatých (telómových) rastlín trofofyl . druhotne sterilný konárik rýniorastov. plodov. bôbovité) vernácia . lipnica cibuľkatá. tučnolistovité) sympodiálny .. lipnica alpínska) xerofyt (xerofilná rastlina) . Je jednou z príčin klíčneho odpočinku semien (napr.odolný voči suchu vzhľadom na hrubšiu kutikulu.rastlina odolná voči suchu s dužinatými orgánmi. pri ktorom 2 rôzne druhy spoločného pôvodu osídľujú podobné stanovištia v iných geografických oblastiach viviparia (živorodosť) ..jav. (napr.jav.výtrusnicový klas.spôsob vetvenia stonky.nepriepustnosť osemenia pre vodu a plyny.zloženie listov v púčiku vikarizácia .pozri cenokarpný telóm . plavúňov) sukulent . pri ktorom u rastlín rozmnožovacie púčiky alebo pacibuľky pučia už na materskej rastline a tvoria sa z nich mladé rastlinky. pri ktorom bočná stonka zosilnie a pokračuje v smere rastu hlavnej stonky (prerastá hlavnú stonku) synkarpný .zelený asimilujúci list papradí nesúci zároveň výtrusnice tvrdosemennosť . ktoré po odpadnutí zakorenia (napr. zoskupenie výtrusných listov (sporofylov). menšie množstvo prieduchov a menšie listy so zväčšeným množstvom mechanických pletív zoochória .suchomilná rastlina xeromorfný .spôsob rozširovania diaspór (semien. ktoré slúžia ako zásobáreň vody (napr.) živočíchmi 190 . pôvodne fertilný.

chabzdová 149 bazalka pravá 140 bažanka ročná 109 . 163 .hrabolistý 69 . 46. 156 .holubí 105 .japonský 43 cyklámen fatranský 85 cyprus vždyzelený 48 cypruštek hrachonosný 48 .purpurová 57.zastrihovaný 140 černuška damascénska 58 .pažítkový 162. 58 čerkáč obyčajný 85 .trpasličia 75 .väz 69 brestovec južný 69 .papierovitá 75 .žltý 163 cezmína ostrolistá 110 .zimná 163 cícer baraní 106 cimbídia 174 cínia pôvabná 151 cirok alepský 179 .plstnatá 75 .bergamotový 116 .netatová 48 damarovník južný céder atlaský 47 . 141 .čučoriedková 93 .Sprengerov 166 astra alpínska 154 .materina 137.limetový 116 . 163 .cibuľový 162 . 124 anona šupinatá 53 antúrium 160 arábka alpínska 65 .horská 47 .horský 163 . Menný register .previsnutá 74 .štíhla 46 arbutus pravý 92 areka obyčajná 159 archangelika lekárska 124 áron alpský 160 artičoka kardová 151 .japonský 116 .Wejmouthova 47 božie drievko 155 bôb obyčajný 104 .mandarinkový 116 .ovisnutá 165 bleduľa jarná 168 .veľkokvetý 128 dorsténia 70 dracéna dračia 169 dráč obyčajný 56 drchnička belasá 85 .Lawsonov 48 čajovník čínsky 86 čakanka obyčajná 155.drobnolistá 93 .veľkokvetý 140 .limbová 45.obrovský 125 bömeria snežná 72 borák lekársky 143 borievka kláštorná 48 .chlpatý 88 .hybridný 154 diablik močiarny 160 difenbachia 160 diskovník múrový 28 divozel sápovitý 128 .striebristá 91 benedikt lekársky 151 bergénia tučnolistá 119 betonika lekárska 139 bezkolenec belasý 180 beztŕňovec dvojdomý 99 bielomach sivý 34 bilbergia ovisnutá 174 bledavka chocholíkatá 165 .sibírska 48 borovica bahenná 47 .orešcový 162.roľná 58 čertík karolínsky 32 čierny koreň 156 čistec lesný 139 . 47 .močiarny 74 .planý 163 .korkový 74 . 163 .čierna 148 .vlnatý 139 čremcha obyčajná 97 .kŕmny 179 .pulkvová 169 .zimný 74 duglaska tisolistá 47 dula podlhovastá 98 dulovec japonský 98 durian zapáchavý 88 durman obyčajný 136 dúška alpská 141 .hladká 47 .lepkavý 101 .pravý 116 46 datlovník obyčajný 159 dáždnikovec japonský 48 dendróbium 174 deväťsil biely 154 .Fortuneho 110 .európsky 110 .tymiánová 141 .sisalová 169 akácia senegalská 98 aksamietnica 150 albízia 99 alchemilka 94. 163 . 163 .sibírska 47 .konský 105 .guľovitý 162.stromovitý 88 baza červená 149 .nízky 172 .nemecký 139 .zeleninová 151 asimína 53 asparágus lekársky 166 .obrovský 116 .7. 140 .popínavý 110 brusnica barinná 93 .textilný 172 baobab dlaňovitý 88 barborka obyčajná 67 bauhínia 100 bavlník barbadoský 88 .trojdielny 153 dyňa červená 91 191 . 129 černohlávok obyčajný 137.sobia 29 dvojslivka čínska 113 dvojštítok hladkoplodý 65.pravý 105 bôľhoj lekársky 102 . 96 ambrovník 68 ambrózia palinolistá 151 ananás siaty 174 androméda sivolistá 92 angelika lesná 123.čílska 46 .bylinný 88 .Banksova 47 .himalájsky 47 .plstnatý 74 .metlový 179 .neskorá 97 črievičník papučkový 173 čučoriedka 93 badyan 70 bahnička 176 baklažán 134 balota čierna 139 bambus 179 bambusník 179 banánovník obyčajný 171.letná 168 blen čierny 136 bocianik rozpukovitý 118 bodliak tŕnistý 153 bolehlav škvrnitý 125 boľševník borščový 125 .tuhá 75 brokolica 63 broskyňa obyčajná 97 bršlen bradavičnatý 110 .libanonský 47 ceropégia woodová 127 cesnačka lekárska 66 cesnak askalonský 163 .roľná 85 drieň obyčajný 109 drobivka vankúšikovitá 34 drobnozrnko 24 drobuľka bezkoreňová 160 dryádka osemlístková 96 dub cerový 74 .peniažtekový 85 čermeľ 127.letný 74 . 47 .čierna 47 .kráľovská 91 .ročný 139 .lesná 45.západný 69 breza bradavičnatá 74 .červený 74 .sudánsky 179 cisus antarktický 111 citlivka obyčajná 98 citrónovec trojlistý 116 citrónovník čínsky 116 .novobelgická 154 astrovka čínska 152 aukuba japonská 110 .japonský 110 bršlenec kruhovitý 110 .medvedí 162.paraguajská 111 cibuľa kuchynská 162 .cukrový 179 .rajský 116 cvikla 80 cykas indický 43 .poľný 163 . 66 dvojzrnka 183 dvojzub čiernoplodý 153 .pórový 162.ťažká 47 .obyčajná 48 .kuchynský 162 .vajcovitá 141 .perlovkový 162 .trváca 109 bedrovník anízový 124 begónia hľuznatá 91 .pravý 116 .včasná 141 dutohlávka pohárikovitá 29 .cezmínolistý 74 .pravá 93 brusonécia papierovitá 70 buk lesný 73 .horký 116 .srstnatý 101 agáva americká 169 .obyčajný 102 bradatec 29 brečtan popínavý 121 brekyňa 98 brest horský 69 .guľatohlavý 162. 95.perovitý 166 . 163 .zimný 163 .štrbáková 156 čemerica čierna 58 .slovenský agát biely 101 .médsky 116 .125 aníz 122.chlpatá 65 aralka tŕnistá 121 araukária brazílska 46 . 123.močiarny 139 . 172 .

voňavá 89 .grécka 47 .roľný 144 kamzičník Columnov 154 . 67 .japonská 86 kamienka lekárska 144 kamienkovec modropurpurový 144 .čínska 64 .čílska 96 .hlávková 63 .hľúznatý 59 .oskorušová 98 .obyčajný 98 hlohyňa šarlátová 98 hluchavka biela 137.lesný 156 .úzkolistý 131 jasenec biely 116 jaseňovec metlinatý 112 jastrabník chlpánik 156 .roľný 59 .hrachovitý 107 .mliečny 115 .trávovitá 77 .mukyňová 98 . 107 . 126 hortenzia 120 hrab obyčajný 75 hrach siaty pravý 105 . 49 chvostník jedľovitý 37 .šesťradový 184 jahoda ananásová 96 .purpurová 139 .kalerábová 63 .španielska 47 jednozrnka 183 jelša lepkavá 75 .vráskavolistá 149 kalopanax 121 kalykant floridský 54 kamélia čínska 86 .lúčna 100.vtáčia 98 jarmanka väčšia 123 jarmila jarná 65 jarmovka 26 jaseň americký 131 . 138 hrebienka obyčajná 185 hruška domáca 98 .najvyšší 66 .konáristý 65 .objímavá 139 .luskáčovitý 126 .poľná 175 chlpánik obyčajný 156 chmeľ obyčajný 71 chochlačka bledožltá 61 .roľná 64 horčičník cheirantovitý 65 . 43. 103 .poľný 114.piesočná 161 ježatka kuria 180 judášovec strukový 99 jujuba holá 112 juka vláknitá 169 jutovník pravý 89 kakaovník pravý iberka vždyzelená 66.dutá 61 . 59 .kŕmna 63 .sýrsky 87 . 107 .roľná 89 .virgínska 96 jarabina brekyňová 98 .rakúsky 154 kana indická 172 .zlatožltá 103 ďatelinovec bylinný 102 ďumbier obyčajný 171 ebenovník čierny 94 .žltá 61 chrastavec lúčny 149 chrastnica trsťovníkovitá 182 chren dedinský 64 chryzantéma pravá 152 chudôbka vždyzelená 65 chvojník dvojklasý 44.hlávková 63 .lesný 106.plná 61 .šarlátová 105 . 155 jablčník obyčajný 138 jabloň domáca 98 87 kaleráb 63 kalina obyčajná 149 .srienistá 47 . 152 ginko dvojlaločné 8. 139 .červený 115 .jedovatý 59 . 64 .ďatelina alpínska 103 . 115 .obojživelný 83 .rajčiakový 94 egreš obyčajný 120 egrešovec oblý 117 enseta jedlá 172 eruka siata 64 estragón 155 eukalyptus guľatoplodý 107 exochorda veľkokvetá 95 fagara jaseňolistá 117 farbovník obyčajný 64 fatsia japonská 121 fakľovec obrovský 81 fazuľa mesiacová 105 .cukrový 115 .trojdielny 87 ihlica tŕnitá 102 imelovník biely 148 indigovník obyčajný 101 inkarnát 103 iskerník alpínsky 59 .letný 59 hloh jednosemenný 98 .jedlý 87 . 107 .krvavý 87 .obyčajný 156 javor cukrodarný 115 .štíhly 130.pavúkovitý 173 .mungová 106 . 47 .siata 103 .obyčajná 98 .karfiolová 63 .kŕmna 63 . 74 georgína 151.virgínsky 68 hevea parakaučuková 109 hikória pekanová 72 hlaváč žltkastý 149 hlaváčik jarný 59 .veľkokvetá 77 hviezdnatec čemericovitý 123 hyacint východný 165 chara gáfrovka ročná 80 gáfrovník lekársky 54 gaštan jedlý 73.lúčny 107 . 44 gledíčia trojtŕňová 99 glejovka americká 127 hadí koreň 83 hadinec obyčajný 144.včelovitý 173 hniezdovka hlístová 173 hoja vosková 127 horcokvet Clusiov 126 horcovka 126 26 cheirant voňavý 67 chinínovník lekársky 148 chlebovník obyčajný 70 chlpaňa hájna 175 .vždyživá 67 ibiš lekársky 87 ibištek čínsky 87 .snežná 98 huľavník Loeselov 66 .voňavý 107 hrčiarka figová 70 hrdobarka obyčajná 137.jarný 106.plazivý 57.poľná 103 .roľný 105 hrachor čierny 107 .planá 98 .kaučukový 70 .purpurová 103 ďatelinka pochybná 103 .datlový 94 .zlatá 106 fenikel obyčajný 124 fiala sivá 67 fialka lesná 89 .zelená 75 jesienka obyčajná 161 .siripútková 149 . 145 hadivka obyčajná 40 hadomor španielsky 156 hadovník väčší 83 hamamel mäkký 68 .zlatožltý 59 iva voškovníkovitá 151.montpeliérsky 115 .červená 103 .červený 131 .tatársky 115 javorovec jaseňolistý 114.posvätný 70 filodendron 160 flox Drummondov 131 .plazivá 103 . 131 .drúzgavicová 96 .siaty 107 .štvorradový 184 .šidlolistý 131 fuksia čílska 108 fylokaktus 82 horcovník jarný 126 horček 126 horčiak broskyňolistý 83 .krivokališný 98 .sivá 75 .voňavý 65 .žltá 89 figovník bengálsky 70 .Wittmanov 65 horec bodkovaný 126 .psia 89 .riedkokvetý 83 .pľúcny 126 .prudký 59 .mannový 130.obyčajná 96 .ružičková 63 .obyčajný 70 .hybridná 103 .štiavolistý 83 . 115 jazmín nahý 131 jazyk jelení 40 jedľa biela 46.hľuznatý 106.horský 114.cára Borisa 47 .sladká 98 jačmeň dvojradový 184 .obyčajná 63 .trávnicová 96 .srstnatá 89 .žltý 125.dlaňovitolistý 115 .myší 184 .platanolistý 59 .špargľová 63 192 .škvrnitá 139 hluchavník žltý 139 hmyzovník muchovitý 173 . 131 .horská 103 .pravá 103 .planá 98 . 115 .konopný 87 .východný 66 huľavníkovec lekársky 66 hviezdica prostredná 77 .obyčajná 106 .kučeravá 63 .sirôtková 89 .obyčajný 184 .štipľavý 83 horčica biela 63.jedlá 172 kananga voňavá 53 kandík psí 164 kapara tŕnitá 62 kapsička pastierska 66 kapusta čierna 63 7.kelová 63 .metlinatý 131 .plamenný 59 .

židovská 135 majorán záhradný 141 mak pochybný 60 .širokolistá 138 .lúčna 181 .škvrnitý 86 . 181 kostrbatec trojrohý 34 kotúč poľný 123 kozinec sladkolistý 102 kozobrada pochybná 156 .nemecká 101 krušina jelšová 112 krušpán drobnolistý 108 .siata 71 konopnica napuchnutá 138 . 77 kukučina ďatelinová 132 .vlnkatý 33 mesačnica ročná 67 .vodná 142 mätonoh mnohokvetý 184 .žltý 117 ľubovník bodkovaný 86 .vzpriamený 147 lipnica alpínska 180 .východná 156 kozonoha nostcová 125 kôpor voňavý 124 králik vratič 152 krasovlas bezbyľový 150.obyčajná 97 mangold 80 mangovník indický 114 maniok jedlý 109 marena farbiarska 148 margaréta biela 152 .močiarna 180 .pravá 64 .žltý 164.roľná 141.blitovitý 78 .jedlé 79 lieska obrovská 75 .vlčí 60 .štvorkrídly 86 ľuľkovec zlomocný 133.ovčia 181 .roľný 164.pekinská 64 .zlatohlavá 163 ľaliovník tulipánokvetý 52 ľan prečisťujúci 117 . 165 krtičník hľúznatý 129 kručinka farbiarska 102 .obyčajný 147 .žltá 102 luskáč lekársky 127 lyžičník tatranský 65 ľadenec rožkatý 100.nízky 169 .repková 63 .škridlicovitý 170 mečovka horská 170 mednička brvitá 185 .pórolistá 156 .pyšný 78 . 165 .poľná olejnatá 63 .trávolistý 169 .turecká 75 ligurček lekársky 124 likvidambar 68 lipa malolistá 89 .trváci 184 mečík močiarny 170 . 41 mäta dlholistá 141 .jednokvetá 185 .hybridný 78 .ročná 180 .obyčajná 75 .cibuľkonosná 163 .tatranský 60 .obrovská 181 .stlačená 180 listnatec jazykovitý 160 lobelka belasá 147 . 153 krasuľa perovitá 151.tenkolistý 117 .protistojnolistý 119 .menlivá 104 .chvostnatý 78 . 152 krídlatka 83 krivec lúčny 164 .trváca 67 mesiacovka krížovitá 31 193 .Schultesov 148 .veľkolistá 89 lipka africká 89 lipkavec marinkový 148 .úzkolistá 138 konvalinka voňavá 167 kopytník európsky 55 koriander siaty 124 korkovník amurský 117 kortúza Matthioliho 85 korunka kráľovská 164 korunkovka strakatá 164 kosáčik obyčajný 125 kosákovka 26 kosatec bledý 170 .sivá 142 .múrová 29 leknica žltá 55 lekno biele 55 leuzea šuštivá 151 levanduľa úzkolistá 140 libocéder zbiehavý 48 líčidlo americké 79 .vždyzelený 119 lopúch plstnatý 153 .praslenatý 166 .metlinatý 119 .zelenoklasý 78 lastovičník väčší 60.metlinatý 78 .európska 132 .syridlový 148 . 142 .záhradná 80 lodoicea sejčelská 157 lomikameň cibuľkatý 119 .veľkoúborová 152 marhuľa obyčajná 97 marinka voňavá 148 marsilea štvorlistá 40.lesklá 88 koleus 142 komonica biela 104 .hájna 180 .rôznolistá 181 .žliabkovitá 180.slzičkový 78 .hrotitý 34 .valeská 181 .východný 60 . 61 lekanora jedlá 29 .ovisnutá 185 medovka lekárska 140 medunica medovkolistá 138 medúnok vlnatý 182 medvedica lekárska 92 medvedík alpínsky 92 mechúrnik stromovitý 100.voňavý 167 kokosovník obyčajný 159 kola končistá 88 .klasnatá 142 .záhradný 78 klinčekovec voňavý 107 klokoč perovitý 111 kľukva močiarna 93 knotovka biela 77 knôtovkovec nočný 77 kochia rozprestretá 80 kokorík mnohokvetý 166 . 134 lantana menlivá 136 láskavec biely 78 .rakúsky 117 .vždyzelený 108 kruštík 173 krvavec 94.ľaliokvetá 52 .dvojfarebný 169 .pravá 63 karagana stromovitá 101 karfiol 63 kasia sennová 100 katleja 174 katran prímorský 64 kaučukovník brazílsky 109 kávovník arabský 148 .škrobová 185 . 103. 136 ľuľok baklažánový 134 .pieporná 141.tabaková 147 loboda lesklá 79 .mäkkoostnatý 134 . 104 lufa valcovitá 90 lupeňovec kuželovitý 31 lupína mnoholistá 102 .záhradný 60 maklura oranžová 70 malina 95 mamilária 82 mandľa nízka 97 .kartuziánsky 78 .mohutný 148 kavyľ 182 kel kučeravý 63 .vosková 185 .tigrovaná 164 .nemecký 170 .trsťovitá 181 . 101.poľný 60 .pukancová 185 .padalmátska 181 . 102 .siata 100. 135.čierny 134 .striebristá 89 .ružičkový 63 kéria japonská 95 klerodendron Thomasonovej 136 klinček bradatý 78 .obyčajná 117 kysličkovec európsky 117 . 142 .sibírsky 169 .. 104 .lekársky 143 kostrava červená 181 .zlatá 164 . 103 mačucha cesnačkovitá 154 magnólia holá 52 .lekárska 104 konárnik slivkový 29 konopa indická 71 . 102 ľalia biela 163 .väčší 153 lotos orechonosný 56 .kráľovská 164 .pošvatá 181 .tvrdá 181 .čínsky 78 .lúčna 180 .vencová 77 kukurica siata cukrová 185 .Soulangeova 52 mahagónovník 116 mahónia cezmínolistá 56 machovka Franchettova 135 .hlávkový 63 .úzkolistá 101.obyčajný 170 .ohnutý 78 .kosákovitá 100.rozložitá 79 .páperistá 138 .žltý 169 kostihoj hľúznatý 143 .zemiakový 133.zubovitá 185 kuninghamia čínska 48 kurkuma pravá 171 kustovnica cudzia 136 kvaka 63 kýchavica zelená 161 kyslička jedlá 117 .kvaková 63 .pižmový 119 .žltý 56 lucerna ďatelinová 100.pospolitá 180 .sladkohorký 134 .ľanová 132 kukučinka chmeľová 132 kukučka lúčna 77 . 101 melia japonská 116 melón cukrový 91 merík bodkovaný 34 .hľuznatý 117 .peruánska 135 .siaty 117 .cibuľkatá 180 .rumovisková 71 . 95 kryptoméria japonská 48 kuklica 96 kuklík 96 kúkoľ poľný 13.

malá 72 prilbica jedhojová 58 .sploštený 37 plavúnka brvitá 37 plesnivec alpínsky 154 ploník obyčajný 33 plošticosemä lesklé 80 pľúcnik lekársky 143 .dračia 155 .purpurový 132 požlt farbiarsky 151 prameňovka obyčajná 34 praslička močiarna 39 .pučivý 37 plavúnik alpínsky 37 .strieborný 96 nefrolepka vznešená 40 nechtík lekársky 154 netýkavka balzamínová 119 . 85 .zelený 180 monstera 160 montbrécia žltočervená 170 moruša biela 70 .močiarny 118 .nízky 118 .plotný 59 .dlhý 55 pieprovec 55 pichliač bielohlavý 153 . 59 peluška 105 peniažtek prerastenolistý 66 .vzpriamený 95 .paviový 113 .predĺžená 176 .ostrá 176 .čierna 70 mrkva obyčajná 124 .celistvolistý 59 .polokrovitá 86 plamenník hrebenistý 78 plamienok alpínsky 59 .sivý 153 . 152 nevädzka 152 nevädzník 152 nevädzovec 151.sultánska 119 .chvojkový 108 .siata 124 mrlík biely 79 .čílsky 79 .zelinový 153 pimentovník pravý 107 pistácia mastixová 114 .potočný 153 .žltý 168 nátržník biely 96 .pravý 124 patis 44 patizón 90 paulínia nápojová 112 paulovnia plstnatá 129 pavinec horský 146.jarná 84 .figolistý 79 . 69 plavúň obyčajný 37 .obyčajný 153 .žltá 58 prilbovka 173 proso siate 179 prstnatec obyčajný 180 prstovka krvavá 180 prútnatec metlovitý 102 prútnik striebristý 34 prvosienka bezbyľová 84 . 129 ohnica 62.Jackmanov 59 .husí 95 .pobrežná 176 .zimná 39 .popolavý 72 .východná 58 ostružina krovitá 95 . 163 päťprstnica obyčajná 173 pečeňovník trojlaločný 58.mandľovitý 109 .pravá 155 paliurus tŕnitý 112 palmička nízka 159 paľadenec prímorský 102 pamajorán obyčajný 141 pandan jedlý 158 .chlpatá 176 .pravý 153 opuncia figová 81 orech čierny 72 .kolovratcový 108.prímorský 118 palina abrotanová 155 . 163 porastnica mnohotvárna 31 posed biely 91 povoja plotná 132 povojník batatový 132 .preháňavý 109 mnohoštet 183 močiarka vodná 59 modrica chochlatá 165 .konopovitá 72 .vlašský 72 orešec 163 orgován perzský 131 . 147 pavinič päťlistý 111 .úžitkový 158 papája melónová 89 páperník úzkolistý 176 papraď samčia 40 papradka samičia 40 paprika ročná 134 .modrastá 89 muchovník vajcovitý 98 mukyňa 98 múrovník lekársky 72 muškát krúžkovaný 118 .západný 68.východný 68 . 85 .mnoholistý 79 . 77 oskoruša 98 ostreň počerný 145 ostrevka vápnomilná 185 ostrica čierna 176 .dobrý 79 . 101.hodvábny 153 .strapcovitá 165 mohár praslenatý 180 .roľná 38.lesná 144 .taliansky 180 .Davallova 176 .ožinová 95 ovos hluchý 183 .vzdialená 176 .obrovská 39 .lesná 176 .maloplodá 134 papuľka väčšia 129 parohovec obyčajný 40 parumanček nevoňavý 152 paštrnák siaty 124 .trojlaločný 111 pažítka 162.roľná 143 nikandra machovkovitá 135 nopál košenilový 81 obličkovec západný 113 očianka 127.slovenský 66 pepino 134 perovník pštrosí 39.pľuzgierkatá 176 .metlinatá 176 .tuhá 58 .riečna 39 . 39 .malokvetá 118 .drobnokvetá 144 .najkrajší 109 .mnohofarebný 108 .obyčajná 174 podzemnica olejná 100.močiarny 153 .popínavý 111 .vyššia 84 prýštec hrozný 109 .pomúčená 84.pestrá 58 .obyčajný 131 orlíček obyčajný 57 orličník obyčajný 40 osika 76.tučný 109 psiarka kolienkatá 184 .nedotklivá 118 . 64 okrasa okolíkatá 157 okrúhlica 64 oleander obyčajný 126 olejnica guinejská 159 oliva európska 130 113 .kalinolistý 79 .slovenský 58 .vždyzelená 176 .holá 84.mnohosemenný 79 .metasekvoja dvojradová 48 metlica trsnatá 182 metlička obyčajná 182 metluška krivoľaká 182 mišpuľa nemecká 98 mlieč drsný 156 .lesná 38.veľkokvetý 128 .vlnatý 128 narcis biely 168 .siaty 183 ovsík obyčajný 182 pagaštan konský náprstník červený 128 .lúčna 184 194 .žltá 176 ostrolist ležatý 144. 152 nezábudka alpínska 144 .lúčny 118 .zelinný 156 mliečnik drobný 108 .prosová 176 .smradľavý 118 .hybridný 79 .ovíjavý 82 poniklec biely 58 .čínska 85 .roľný 66 .piesočný 96 .roľný 151.moldavská 58 .obyčajná 155 .tatárska 82 pohánkovec čínsky 82 .okrúhlolistý 108 .vlašský 59 plánka 98 platan javorolistý 68.roľný 156 .močiarna 144 .veľkokvetý 58 pór 162. 69 .srstnatá 176 .žliazkatá 118 nevädza poľná 151. 102 pohánka jedlá 82 .lekárska 85 . 109 . 39 prerastlík kosákovitý 125 pŕhľava dvojdomá 72 .ohnivý 109 .strapcový 79 mrvka 31 mučenka jedlá 89 .pleťový 113 pajaseň žliazkatý 115 pajazmín vencový 120 pakost krvavý 118 .tazetový 168 . 40 perutník močiarny 85 pestrec mariánsky 151 petržlen záhradný 124 petúnia hybridná 135 piepor čierny 55 .sivý 180 .štítovitolistový 118 mydlica lekárska 78 mydlovník pravý 113 myrobalán 97 myrta obyčajná 107 myší chvost 56 olšovník rascolistý 125 oman britský 153 .nízka 176 .malinová 95 .smradľavý 79 .červený 79 .pravá 114 pivonka červená 86 . 153 .mäkký 143 pľuzgierka islandská 29 podbeľ liečivý 154 podenka belasá 174 . 145 ostrôžka poľná 58 .

močiarna 156 škoricovník cejlónsky 54 .trojzárezová 175 skalienka ležatá 92 skalnica horská 120 skalničník 120 skalník čiernočervený 98 .roľný 181 .skalná 119 .rozprestretý 98 sklerant ročný 77 skorocel kopijovitý 145 .praslenatá 142 šedivka sivá 66 šeflera dlaňovitolistá 121 šípkovec kériovitý 95 šípovka vodná 158 šišak vrúbkovaný 138 štítnatec psí 28 škarda dvojročná 156 .tupolistý 83 štiavička obyčajná 84 štrkáč 128.trnková 96.domáca 97 .lesný 154 .srstnatý 156 pupenec roľný 132 pupkovka 28 puškvorec obyčajný 160 pýr plazivý 177.siata 183 .mäkký 181 .diskovitý 152 ruta voňavá 116 ruža damascénska 96 . 85 srdcovka nádherná 61 stanhopea 174 stapélia 127 starček abrotanolistý 154 .hájny 154 .olejnatá 90 .patrsťovitý 182 .vŕbolistý 95 tavoľníkovec jarabinolistý 95 tekvica čiernosemenná 90 .voňavý 135 tamarind indický 100 tarica horská 66 . 106 soldanelka karpatská 84.kroviskový 182 .smradľavý 152 rumanček kamilkový 152 .obyčajný 44 195 .krvavá 120 . 102 slamiha slamienková 153 slanobyľ obyčajná 80 slez lesný 87 .zlatá 119.cviklová 80 .figolistá 90 .siaty 170 šachorník jedlý 176 šachor 176 šalát hlávkový 155 .Dammerov 98 .psí 182 pšenica dvojzrnová 183 .prudký 120 .krvavý 109 svíbovec floridský 110 šafran bielokvetý 170 .rozložitá 175 .obyčajný 77 .obojživelná 67 . 96 .jednozrnová 183 .letná 183 .cukrová 80 .plstnatý 98 .ovisnutá 96 .virgínsky 135 .barinný 154 .švajčiarska 185 .najväčší 120 .voskový 114 svíb južný 110 .tvrdá 183 pupalka dvojročná 107 púpava lekárska 156 púpavec jesenný 156 .sibírska 165 sedmokráska obyčajná 154 sedmokvietok európsky 85 sekernica tmavá 100.lekárska 142 .kompasový .lúčna 137.pravá siata 64 .konáristý 181 .omorikový 47 .žltá 67 reznačka laločnatá 181 ríbezľa alpínska 119 .väčší 145 skrutok vlahojavný 34 sladič obyčajný 40 sladkovka hladkoplodá 101.špenátový 83.trsťový 182 smohla lekárska 145 smrek obyčajný 47 .maurský 87 .hájna 142 .šesťradový 120 rozmarín lekársky 139.vysoká 58 strychnínovník indický 125 .karpatský 170 .krvavý 83 . 102 sekvojovec mamutí 48 silenka nadutá 77 sitina ropušná 175 . 125 rožec biebersteinov 77 . 129 rožtek bodkovaný 32 rudbekia 152 ruman roľný 152 .čínsky 54 škripina lesná 176 škripinec 176 škumpa vlasatá 114 šošovica jedlá 100.jalový 181 .poplazový 182 .van-Houtteho 95 .obyčajná 80 .šípová 8.sedliacky 135 .tuhá 185 tis japonský 44 .obyčajný 98 .bezbranný 181 .kučeravý 155 .pravá 90 tilandsia bradovitá 174 timotejka lúčna 185 .červená 119 .kučeravý 83 . 140 rozpuk jedovatý 123.zeleninová 80 repča trváce 64 repica olejnatá 64 repík lekársky 96 repka 63 .patizónová 90 . 97 slncovka kalifornská 60 slnečnica hľuznatá 151 .roľný 77 159 sakura ozdobná 97 salvínia plávajúca 41 sansevieria trojpása 169 sápa hľuznatá 138 saturejka záhradná 140 scila dvojlistá 165 . 168 sofora japonská 101 sója fazuľová 105..španielska 183 .obrovská 90 .močiarna 67 .strechovitý 181 stračonôžka tatranská 58 .chlpatý 92 .skalný 120 .muškátová 142 .ročná 151 smldník 125 smlz chĺpkatý 182 . 64 .žltý 92 rohovník obyčajný 99 rohozub purpurový 34 rojovník močiarny 92 roripa lesná 67 .pestrý 102 rasca lúčna 124 rašelinník kostrbatý 33 .vráskavá 96 ryža siata 178.ohnivá 142 .jabĺčková 96 .koreňujúci 114 .olejka 63 rešetliak prečisťujúci 112 rezeda farbiarska 67 .pochybný 120 . 142 .plavá 184 psica tuhá 184 psinček obyčajný 182 .kališná 66 tarička deltoidovitá 67 taričník skalný 66 tavoľa kalinolistá 95 tavoľník prostredný 95 .močiarny 33 .guľatoplodá 97 .jedovatý 125 .tŕnitý 125 suchokvet 150. 84 .sivá 175 . 184 pyštek obyčajný 128.ostrolistý 33 raž siata 183 rebarbora vlnitá 84 rebríček obyčajný 155 rebríčkovec stromkovitý 34 rebrovec 82 reďkev ohnicová 63.obojpohlavná 94 tabak krídlatý 135 .nebadaný 87 slezinník hniezdový 40 slezinovka striedavolistá 119 sliva 97 slivka čerešňoplodá 97 .čierna 64 reďkvička 64 reo 174 repa kŕmna 80 . 106 špenát siaty 80 štedrec ovisnutý 101 šternbergia jesienkokvetá 168 štetka lesná 149 štiav lúčny 84 štiavec alpínsky 83 .x hybridný 92 . 153 sumach pálkový 114 sumachovec fermežový 114 .sivý 154 stavikrv vtáčí 83 stoklas Benekenov 181 .rakúska 67 rotang trstenicový 159 rozchodník biely 120 .obyčajný 154 .klbkatý 83 .siaty 155 šalotka 163 šalvia abesínska 142 . 94 .indický 92 . 179 ságovník Rumpphov rafia 159 rajčiak jedlý 135 rakyt cyprusovitý 34 rakytník lesklý 34 ranostaj ľúby 102 .špaldová 183 . 120 ricín obyčajný 109 rododendron hrdzavý 92 .voňavá 67 .kanadský 44 .hrubozrnová 183 . 129 šucha čierna 93.obyčajná 90 .lepkavá 142 .prostredný 145 .čiernoplodý 98 .pichľavý 47 smrekovec opadavý 47 snežienka jarná 167.čierna 120 .siata 64 .Kotschyho 92 .Jakubov 154 .

letný 111 .peruánsky 136 žerucha hustokvetá 64 .kumánska 129 záružlie močiarne 57 zbehovec plazivý 137 .roľná 128 vesnovka obyčajná 66 veternica hájna 58 .potočná 129 .japonská 76 .bylinná 76 .prostredný 147 .krehká 76 . 130 tučnolist stromovitý 120 tuja riasnatá 48 .mahalebková 97 .stromkovitý 93 vstavač obyčajný 173 .prostredná 131 . 147 . 105 .deväťlistá 65 . 47 veronika brečtanolistá 128 .tenkolistá 104 .čierny 77 .smutná 76 .lesný 165 turanec kanadský 155 túžobník brestový 95 .kozí 148 .nedotklivá 65 žerušničník piesočný 65 .trojzubý 173 .májový 173 všehoj ázijský 121 xylópia etiopská 53 .kamčatský 148 .lesklá 128 .kríčkovitá 129 .virgínska 174 traslica najväčšia 181 .klbkatý 146 .východná 48 .zelenkastá 131 zob vajcovitolistý 131 ..západná 48 tujovička tamarišková 34 tujovka japonská 48 tulipán Gesnerov 165 .osikový 77 .siata poľná 104 .perzská 128 .obyčajný 95 .okrúhlolistý 146 .siata 64 196 . 104.siata 100. 91 .voňavá 125 triticale 183 trojpuk drsný 120 trojštet žltkastý 183 trsť obyčajná 182 trstina cukrová 179 trsťovník 179 tučnica alpínska 130 .obyčajná 155 zlatovka previsnutá 131 .obyčajná 128 .poľná 64 .úzkolistá 104 .nakladačka 91 .ženevský 138 zdravienok 129 zebrina previsnutá 174 zelenozrnko 24 zeler voňavý 123 .ovíjavý 148 . 105 .klasnatá 147 zimovec včasný 54 zimozeleň menšia 126 . vlašský 77 .počerný 173 .chlpatá 104 .žliazkatá 65 zubovník šupinatý 129 zvonček broskyňolistý 146 .kaukazský 111 .plazivá 76 . 105 viktória kráľovská 55 vinič hroznorodý 111 .kanadský 77 .krovitá 97 .pravá 104 .vtáčia 100.iskerníkovitá 58 .narcisokvetá 59 vičenec vikolistý 102 vigna čínska 106 vika huňatá 104 .skalný 65 žihľava 71 žihľavec obrovský 73 žindava európska 123 žltnica maloúborová 155 žltohlav európsky 57 yzop lekársky 140 zádušník brečtanovitý uhorka siata 90.väčšia 126 zizyfus jujubový 112 zlatobyľ obrovská 155 .lekárska 128 .sladký 124 zelkova krétska 69 zemedym lekársky 61 zemepisník mapovitý 29 zemežlč menšia 126 zemolez čierny 148 .tatársky 148 zerva hlavičkatá 146.štvorsemenná 104 .panónska 104 .cv.biely 77 .obyčajná 97 140 .vojenský 173 vstavačovec bazový 173 .obyčajná 129.košikárska 76 .pŕhľavolistý 146 .srstnatá 104.plotná 104.lesný 111 .konáristý 146 .biela 76 .pílkatá 97 vlčí bôb 102 vlkovec obyčajný 55 vojnovka belasá 131 vranček švajčiarsky 37 vranovec štvorlistý 167 vratič obyčajný 152 vratička mesiačikovitá 40 vŕba babylónska 76 .obyčajný 148 .prostredná 181 trebuľka lesná 125 .vtáčí 131 zubačka cibuľkonosná 65 .chlpatý 140 zanoväť 102 zantoxyl jaseňolistý 117 záraza konáristá 129 . 104 .prostredný 44 tisovec dvojradový 48 tomka voňavá 185 topinambur 151 topoľ balzamový 77 .lesná 59 .líščí 111 .šalátová 91 úhorník liečivý 66 urginéa morská 165 vajgela ružová 148 valeriána lekárska 149 valeriánka poľná 149 vanilka voňavá 173 vavrín pravý 54 vavrínovec lekársky 97 večernica voňavá 65 vemenník 173 vejmutovka 45.lúčna 65 .popolavý 77 tôňovka dvojlistá 167 tradeskancia bielokvetá 174 .tupolistá 76 vŕbka úzkolistá 107 vŕbovka malokvetá 107 vres obyčajný 93 vresovec mäsový 93 .repkovitý 146 žabí vlas 25 žabie semä 22 žabník skorocelový 158 žaburinka menšia 160 železník lekársky 136 .Hallerov 65 .pobrežný 111 vistéria čínska 101 višňa čerešňová 97 .zborenisková 64 žeruška alpínska 65 žerušnica horká 65 .

.

87 Malva domestica 199 .dammeri 98 98 .carica 7070 elastica .vernum 168 Leuzea rhapontica 151 Levisticumovalifolium 124 Libocedrus officinale 131 Ligustrum decurrens . 125 Ciminalis endivia Cinchona54 camphora Cinnamomum cassia officinalis 148 .sempervirens 110 Ilex aquifolium 67 .pratensis181 rubra 181 181 rupicola 181 . 47 Cassia senna 100 Cattleya 174 Cedrus atlantica 47 . Menný register .8.convolvulus 82121 181 Fatsia japonica Festuca arundinacea gigantea181 .pisiformis 107 107 pratensis 107 sativus 106. 147 Jasminum nudiflorum 131 Jovibarba 120 Juglansbufonius 72 nigra .limon 116 116 .caryophyllus 78 61 chinensis 78 .pneumonanthe punctata 126 Gentianella126 Geranium palustre 118 Acetosa pratensis 84 Acetosella vulgaris 84 Achillea millefolium 155 Aconitum anthora 58 Acosta 152 Aegilops 183 Aesculus hippocastanum 113 Agathis australis 46 Agave americana 169 Agrostis canina 182 Ajuga genevensis 138 Albizia 99 Alchemilla 94.pratense 118118 .japonica horrida verrucosus Euphorbia 110 . 101.maculatum purpureum Lantana camara Larix decidua 47 Lathraea niger 107 129 Lathyrus squamaria . 129 tigrinum Linariaaustriacum 117 Linum 164 .107 sylvestris 106.virginiana annuus 151 100.ovina 181 181 181 . 44 Gladiolus communis 170 .tuberosus 151 Helichrysum bracteatum Helleborus . 39 .tomentosus 98 6498120 Crambe98 Crassulamaritima Crataegus laevigata .vulgaris denudata 52 Magnolia 85 Maclura aquifolium 70 167 .solida bipinnatus 151. 127 Hottonia palustris 71 Hoya carnosa hexastichon 184 Humulus lupulus 85 Huperzia selago 37 165 Hutchinsia alpina 65 Hyacinthus 120 Hydrangea orientalis Hylocomium splendens 34 Hyoscyamus niger 136 Hypericum maculatum 86 .biebersteinii 77 vulgare 77 Cerasus avium 97 fruticosa 97 . 152 Celtis australis .153 54 Cirsium arvense .religiosa 70 Filipendula ulmaria 95 .ladanum parviflora 155 .autumnale 152 Colutea arborescens 174 Colymbada 174 Comastoma 161 Commelina 126 .deltoides albus 116 superbus 78 Dicentra grandiflora 128 Dictamnus 78160 Dieffenbachia Digitalis spectabilis .schinifolia 117 105 Fagopyrum esculentum 105 .monogyna 98 curvisepala 98 Crepis biennis 156 . .flos-cuculi nummularia 85 Lysimachia 77 .tenuifolium 117 usitatissimum Liquidambar tulipifera 52144 Liliodendron officinale Lithospermum 147 Litchi chinensis 113 Lobelia erinus .longus 91 Cucurbita90. 101 Hedera helix68 Hedysarum hedysaroides 153 Helianthus niger 58 .rubrum 79 praecox 54 vulvaria 79 Chimonanthus Chlorococcum esculentus 176 Chlorocyperus 24 103 Chrysaspis aurea .purpurascens 125 58 Hepatica nobilis 57. 152 Datura stramonium 58 Daucus carota 124 .pisifera 48 augustifolium 107 Chamaecytisus lawsoniana Chamaepliumhumilis officinale 66 Chamaerion cheiri 67159 Chamaerops majus 60.catharticum 117 flavum 117 68 117 .tuberosus 106.vulgare 131 164 48 Lilium auratum .intybus 155.viridis 91 .convar. .vulgaris suspensa 131 Fontinalis antipyretica 34 Forsythia 95 .inflata seychelellarum 157 Lodoicea147 Loiseleuria procumbens 92 Lolium multiflorum 184 .ornus 130. Cunninghamia pepo 90 48 Cupressus sempervirens Curcumaepilinum 132 Cuscuta longa 171 .barbadense 88 34 88 .silvestris subsp.tataricum 82 vulgaris 82 Fagus silvatica 125 Falcaria aubertii 73 Fallopia vulgaris 82 .canephora 148 65 Cochlearia tatrae88 Cola acuminata . amplexicaule 139 139 . 61 Chara 26 Cheiranthus album 79 Chelidonium Chenopodium .columnae70 Dorstenia 154 Dorycnium pentaphyllum 102 Draba aizoides 65 Dracaena draco mas 40 Dryas zibethinus 169 Dryopteris filix .fortunei 110110 109 .occidentalis Centaurea Centaurium erytraea77 Cephalanthera 44 Cephalotaxus 173 Cerastium arvense 126 .robusta 148 nitida 88 Coleus 142 Colchicum arenarium 100. 163 . 153 Carya pecan 72 .bonus-henricus .aurantium 116 .luteuscampestris 175 polyphyllus Luzula 102 102 . 106 Leontodon autumnalis 156 . Cyanus 132 152 Cycas circinalis 43 85 .zeylanicum 54 151.milii 109 obesa 109 .pulcherrima 109 Euphrasia 127.latinský Abies alba 46.pennsylvanica 131 164 Fritillaria imperialis .helenium 132 153 Ipomaea batatas 132 .inflexus 175 trifidus communis 48 Juniperus 175 . 184 Empetrum hermafroditum 94 .paludosa 156 170 Crocus albiflorus .pilosella distichon 184 vulgatum 156 Holcus lanatus 182 Hordeum 156 .nigrum distachya 44.horizontalis integerrimus niger arborescens .virginiana 96 112 viridis alnus .164 167.88 Durio octopetala 96 180 Echinochloa176 159 Echium vulgare 144. 59 Heracleum mantegazzianum 125 .sativum 64 maximum 152 Leucanthemum vulgare 152 Leucobryum glaucum 34 Leucojum aestivum 168 .pubescens 138 tetrahit 138 Galinsoga 138 147 Galium album .hyemale 39 93 sylvaticum39 telmateia 39 Erica arborea Foeniculum vulgare 124 .flava 176 . 129 Evernia prunastri 29 95 Exochorda grandiflora 105 equina subsp. 95.viticella 59 26thomasoniae 136 Clerodendron Climatium59 Closteriumdendroides 34 Cnicus nucifera 148 151 Cocos benedictus Coffea arabica 159 .melanospermaoleifera 90 90 pepo -90 90 patissoniana convar. 91 90 .caprifolium 148 nigra 148 148 148 periclymenum .lutea 125.ficifolium 7979 79 .oxysepalum 174 Dendranthema58 179 Dendrobium indicum Dendrocalamus Dentaria bulbifera 65 152 . 126 126 . 145 Elaeis guinensis Eleocharis crus-galli Elisanthe noctiflora 77 Elytrigia repens 177.pallida 170 .lutea avellana 75 .muralis 29 Ledum palustre 92 Lemna minor 160 Lens esculenta 100.carthusianorum 78 .herbaceumuva-cripsa 120 hirsutum arboreum Grimmia pulvinata 99 173 Grossularia conopsea Gymnadenia dioica Gymnocladus121 . minor Fagara.capitata 63 .pusillum 118118 robertianum sanguineum Geum 96 Ginkgo biloba 8.vesca 96 96 x ananassa Frangula 96 Fraxinus americana 131 .esculentus 87 87 sabdariffa .scolymusflorida 110 Cynodon dactylon 180 Cynosurus cristatus 185 Cynoxylon 151 Cyperus 176 Cypripedium majalis 173 Dactylorhiza calceolus 173 .moschata 96 . 107 Ensete edule 172 Ephedra 93.lutea 164. 96 Allium ampeloprasum 162.sativa 124 Delphinium elatum 136 .heterophylla 181 pallens 181 .integrifolia 59 jacqmanii 59 vitalba .perforatum 86 tetrapterum 86 Hypnum cupressiforme 34 Hyssopus officinalis 140 .regaliscanadensis 167 Convallaria arvensis 89 Convolvulusmajalis 155 Conyza 58 sativum 124 Corchorus capsularis 132 Coriandrum 109 102 80 Corispermum nitidum Cornus 102 Coronillamatthioli .serrulata 97 vulgaris Ceratodonsiliqua 9999 Ceratonia purpureus34 Cercis siliquastrum81 Cereus giganteus Cerinthe major 81 .purpurea 128 37 lotus 94 Diphasiastrum alpinum 154 .densiflorum 64 ruderale . 39 palustre .rediviva cruciata Lunularia 67 Lupinus angustifolius 102 .hirta 176 Carlina acaulis 150.varia 61cava 61 Cortusamas 61 Corydalis emerus 85 .schultesii 148 verum 147 Genista germanica 101 .variegata 16964 155 Isatis tinctoria 151. 106 102 Glycine 140 .bulbiferum 163 163 candidum164 martagon 163 .scandens47 6978 110 Celosia 47 segetum 151.imbricatus 170 palustris 170 Gleditsia triacanthos 99 Glechoma hederacea 140 .medica pyxidata 29 reticulata sinensis 116  paradisi 116 trifoliata Cladonia 116 .ochroleuca Corylus 61 . 165 .noli-tangere 118 101 walleriana 118 Indigofera tinctoria Inula britannica 153 .maxima ficifolia 90 .tatarica 148 90 100.murinum184 tetrastichon 184 vulgare 184 .glandulifera 119 118 parviflora .clavatum annotinum Lychnis coronaria 77 37 .liliiflora pomifera 56 x soulangeana Mahonia 52 bifolium Majanthemum 52 141 Majorana hortensis98 Malus mauritiana silvestris 98 .tinctoria asclepiadea 126 Gentiana 102 .galeobdolon139 136 .canum 153 153 . 43.odoratum globulus 107 60 wittmannii 65 Erythronium 65 Eschscholtzia californica 164 Eucalyptus europaeus 110 Euonymus dens-canis . 102 xylosteum Lotus corniculatus Luffa cylindrica 67 31 Lunaria annua .carnea verna 65 118 176 Eriophorum angustifolium Erodium cicutarium 123 Erophila 93 64 Eruca sativa Eryngium campestre65 Erysimum diffusum .sphondylium 58. Gossypium 88 88 .fluviatile 3938.enneaphylloscaespitosa 182 glandulosa Descurainia sophia Deschampsia6565 78 Deutzia scabra 120 66 Dianthus barbatus .sambucina 173 Dahlia 171.europaea 132 trifolii 151.164 meleagris Fuchsia magellanica 108 Fumaria officinalis 61 Funaria hygrometrica 34 Gagea arvensis 164.communis coelestis125 31 Conium maculatum 58 Conocephalum conicum Consolida orientalis . Iva xanthiifolia Jacea 151.sabina 48 sibirica 48 Kerria japonica 95 116 Khaya arvensis 121 Kalopanax picta 80 112 Knautiascoparia 149 Koelreuteria paniculata Kochiasenegalensis Lactuca sativa 155 Lserriola 155 capitata155 aburnum anagyroides 155 101 . 123.rosa-chinensis syriacus 8787 trionum murorum 156 Hieracium87 Anemone narcissiflora 59 Anthemis arvensis 152 Anthurium 160 Arabis alpina 65 Arctium lappa 153 Artemisia abrotanum 155 Asparagus officinalis 166 Asplenium nidus 40 Aster alpinus 140 Astragalus glycyphyllos 102 Atriplex hortensis 80 Avena fatua 183 Bambusa 179 Batrachium aquatile 59 Bauhinia 100 Betula lenta 75 Bidens frondosa 153 Bistorta major 83 Brassica oleracea 63 . 65 Hesperis matronalis Hevea brasiliensis 109 Hibiscus cannabinus 87 . 101 161 .sibirica 169 .mahaleb 97 . 152 Jasione montana 146.rangiferina 25 59 Cladophora 29 Clematis alpina . 94 Epilobium parviflorum 49 Epipactis 173 Equisetum arvense 38.cheiranthoides 65 .revoluta 43 Cyclamen fatrense 151 Cydoniacardunculus Cymbidium 174 98 Cynara oblonga .hispidus campestre 64154 156 Leontopodium alpinum Lepidium 64 .lanceolata 48 .deodara orbiculatus libani cristata Celastrus 11069 .regalevulgaris 128.botrys 79 79 79 hybridum 79 opulifolium . Lagenaria cylindrica 139 Lamium album crispa90 137. 168 pratensis 165 Galanthus nivalis Galeobdolon luteum 139 Galeopsis angustifolia 138 .perennecamtchatica 148 Lonicera 184 .paraguaiensis 111 119 Impatiens balsamina .hirsutamax 105. 017 vernus Laurocerasus officinalis 97 Laurus nobilis 54 Lavandulaesculenta 29 140 Lecanora angustifolia .luzuloides 175 136 Lycium barbarum Lycopersicon esculentum 37 Lycopodioides helveticum 135 Lycopodium37 .foliosum79 polyspermum quinoa .oculus-christi 170 purpurea 153 Iris germanica graminea 169 .eriophorum 153 palustre 153 .oleraceum rivulare 153 vulgare Cissus antarctica 111 Citrullus lanatus 91 Citrus acida 116 .viridissima 131 96 131 Forsythiachiloensis Fragaria x intermedia .minor 143 Ceropegia woodii 127 Cetraria islandica 29 Chaenomeles japonica 98 48 Chamaecyparis 102 . 152 colurna 75 maxima Cosmoscoggygria 114 98 Cotinus 75 alaunicus Cotoneaster 98 .campestris 103 dubia 103 Chrysosplenium 106 Cicer arietinum alternifolium 119 Cicuta virosa 156 156 Cichoriumclusii 126 .lanata 128 Digitaria sanguinalis94 Diospyros ebenum 180 .mollis 181 Calathiana verna 126 Camellia japonica 86 Canna edulis 172 Cannabis indica 71 Cardamine amara 65 Carduus acanthoides 153 Carex acutiformis 176 .cepa 162 Alnus glutinosa 75 Alyssum allyssoides 66 .pseudacorus 169 pumila 169 .aparine148 Galium odoratum 148 .convar.effusus 175 .soja 105.subsp.heuffelianus 170 sativus melo 90 170 Crocosmia crocosmiiflora Cryptomeria japonica 48 170 Cucumisconvar.sativusconvar.odoratus 107 107 .angustifolia 131131 131 excelsior 130.maxima 116116 aurantiifolia .pseudodalmatica 70 vaginata valesiaca Ficus bengalensis .convar.regia 72 Juncus cinerea 175 Bromus arvensis 181 . 106 Glycyrrhiza glabra 101.kaki 94 sylvestris 149 37 complanatum Dipsacus austriacum Doronicum .

. 105 Raphia 159 Rapistrum perenne 64 Reseda lutea 67 Reynoutria 83 Rhus typhina 114 Riccia 31 Rorippa amphibia 67 .sylvestris 67 Viola arvensis 89 .laevis 69 . 138 Thea sinensis 86 Thuja occidentalis 48 Thymus alpestris 141 Tilia cordata 89 Tithymalus amygdaloides 109 Trifolium alpestre 103 Triticum aestivum 183 Ulmus carpinifolia 69 .sanguineus 83 Salix alba 76 Salvia aethiopis 142 Sambucus ebulus 149 Saxifraga aizoides 119 Scilla bifolia 165 Sedum acre 120 Senecio abrotanifolius 154 Setaria italica 180 Zygnema 26 Narcissus poëticus Nicotiana alata 135 Odontites 129 168 Ononis spinosa 102 Ophrys apifera 173 Opuntia ficus-indica 81 Orchis militaris 173 Orobanche cumana 129 Oxalis acetosella 117 Pandanus edulis 158 Papaver argemone 60 Parietaria officinalis 72 Persicaria amphibia 83 Petasites albus 154 Phaseolus aureus 106 Phleum phleoides 185 Phlox drummondii 131 Phyteuma orbiculare 146.annua 180 Populus alba 77 Potentilla alba 96 Primula auricula 84.subsp.hirta 89 . 64 Solanum dulcamara 134 Solidago gigantea 155 Sonchus arvensis 156 Sorghum dochna 179 Sphagnum nemoreum 33 Stachys annua 139 Stanhopea 174 Stapelia 127 Stipa 182 T agetes 150 Taxus baccata 44 Teucrium chamaedrys 137.montana 69 Umbilicaria 28 Urtica cannabina 72 Usnea 29 Vaccinium gaultherioides Verbena officinalis 136 Veronica arvensis 128 93 Vicia cracca 100. 147 Pinguicula alpina 130 Pinus banksiana 47 Piper longum 55 Plantago lanceolata 145 Poa alpina 180 . 103 Melica ciliata 185 Melilotus albus 104 Mercurialis annua 109 Mimosa pudica 98 Monstera 160 Morus alba 70 Musa ensete 172 Muscari comosum 165 Myosotis alpestris 144 Rosa canina 8. 85 Prunella grandiflora 140 Pulsatilla alba 58 Sieversia 96 Silene inflata 77 Sinapis alba 63.lutea 89 Yucca filamentosa Zea mays 185 169 Zizyphus jujuba var. mitis 98 Mamillaria 82 Marrubium vulgare 138 Medicago falcata 100. 96 Rubus caesius 95 Rudbeckia 152 Rumex acetosa 84 .inermis 112 200 . 104.

. SPN. 1981 : Botanika I. ČERENKA. Bratislava DITTMER. ED. Nitra TERPÓ. J.VAN NOSTRAND comp.. 1964 : Phylogeny and form in the plant kingdom.... F. Bratislava HEGI. H. 1987 : Növényrendszertan. IV. Olomouc STOLLÁROVÁ. Anatómia a morfológia.. Praha VANČUROVÁ. 1988: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. C.. New York ČERNOHORSKÝ. SPN. J. a kol.. V.. 1966 : Základy systému semenných rastlín... SPN. Bratislava ČERVENKA. F. J. Brno KOŠŤÁL. a kol. II. R.VII. SPN. V. Praha HUTCHINSON. 1977 : Systém a evoluce vyšších rostlin. Bratislava ČERVENKA.... Hamburg HENDRYCH. 1992 : Botanika. Verlag Paul Parey.. Bratislava BOLD. a kol. . 1966 : Flóra Slovenska I. HARPER INT. Praha 205 . vydav. 1998 : Štrukturálna botanika. F. Academia. I. J. Tokyo CRONQUIST. 1900. H. Bratislava VOLF. univerzita. L. Z. HINDÁK. R. Academia. KALINA. J. Príroda. M. VŠZ. II... Mezőgazd... VEDA. a kol. G.... Univ. 1966 : Poľnohospodárska botanika . Kiadó. SPN. Soustavná botanika.. SPN. 1958 : Farmaceutická botanika. Bratislava FUTÁK. SZN Praha NOVÁK.. 1992 : Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. IKRÉNYI... Príroda. Columb. 1980 : Systém a evoluce nižších rostlin.. 1901.... A. J. 1991. 1969 : EVOLUTION and PHYLOGENY of flovering plants. 1990 : Poľnohospodárska botanika. F. Bratislava NOVÁK. Bratislava ZELENÝ. F. 1992 : Stromy a kry. Bratislava POLÍVKA. Martin KOBLÍŽEK. M. III. Brno VETVIČKA.. II. a kol.. M. 1981 : An integrated system of classification of flowering plants.. VEDA. poľnohospodárskej literatúry. KÜHN. A. New York KRESÁNEK. 1967 : Morphology of Plants.. L.. Nitra MÁJOVSKÝ. Príroda. V.. J. 1996 : Systematická botanika lesnická.. A. ĎURIŠOVÁ. T. 1987 : Karyotaxonomický prehľad flóry Slovenska... SPU. a kol. 1902 : Názorná květena II. MATOUŠOVÁ. 1986. D. BOBÁK... 1971 : Základy rastlinnej morfológie. Nitr. Osveta. Z. SPN.. Slov.. 1990 : Návody na cvičenia z fylogenézy a systematiky rastlín.. ČERVENKA. Berlin. M. 1972 : Vyšší rostliny I. Toronto DOSTÁL. M. London. 1965-1984 : Illustrierte Flora von Mitteleuropa I. KREJČA.. tlačiarne. Praha VALÍČEK. F. a kol. Budapest URBAN. 1989 : Užitkové rostliny tropů a subtropů. M. Academie Press..Systematika rastlín. Literatúra BOBÁK. J. MURÍN.. 1986 : Slovenské botanické názvoslovie.. Praha PECIAR. V.. Press.. P. A. Mendel.9. V. 1984 : Základy systému a evolúcie výtrusných rastlín. London.

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->