Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál

SYSTEMATICKÁ BOTANIKA

2001

Názov : SYSTEMATICKÁ BOTANIKA Autori : RNDr. Tibor Baranec, CSc. RNDr. Mária Poláčiková Mgr. Jaroslav Košťál Lektori: DOC. RNDr. Viera Stolárová, CSc. RNDr. František Mercel, CSc. Technický redaktor: RNDr. Ivan Ikrényi, CSc. © Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál, ISBN

OBSAH

1. Úvod
Rastlinná ríša ako najdôležitejšia biotická zložka našej planéty je stredobodom záujmu človeka od historických čias, ale len necelých 500 rokov sa rastliny stali objektom podrobného (vedeckého) bádania botaniky (fytológia). Systematická botanika je jednou z najstarších vedných disciplín v rámci botaniky, ktorá sa rozvíjala v úzkej spojitosti s antickou filozofiou. Už v tom období intenzívneho kultúrneho a vedomostného rozvoja ľudstva, (pred 2500 rokmi), sa poznalo viac než 200 druhov rastlín (Hippokrates, Theophrastos), ktoré sa triedili podľa ich využiteľnosti (jedlé, liečivé, jedovaté, okrasné). V histórii poznávania rastlinnej ríše postupne boli jednoduché praktické kritériá triedenia (klasifikácie) rastlín nahradené kritériami, ktoré zohľadňujú prirodzený vývoj druhov na našej planéte (fylogenéza). Na základe veľmi jednoduchého princípu príbuzenských vzťahov rastlín sa podarilo generáciám vedcov botanikov vytvoriť systém rastlinnej ríše, ktorá dáva obraz vývoja rastlín od počiatku vzniku života na Zemi (asi pred 3,7 miliardami rokov) až po súčasnosť. Rozmanitosť rastlinnej ríše (biodiverzita) sa odhaduje na viac než 1 milión druhov nižších i vyšších rastlín. Reálne poznanie nedosahuje ani 500 tis. druhov v dôsledku obmedzených možností ľudstva, a dokonca veľa druhov vyhynie skôr, ako by boli poznané. Človek z tohto množstva druhov prakticky nevyužíva ani 2 % (12 000 druhov), ale zároveň aktívne vstupuje do biologických (genetických) procesov druhov vytváraním nových foriem, alebo dokonca nových druhov. Zároveň negatívne ovplyvňuje biologické procesy alebo životné prostredie mnohých druhov, čím ohrozuje ich ďalšiu existenciu a dokonca zapríčiňuje ich čiastočné alebo úplné vyhynutie. Dokonalé poznanie diverzity rastlinnej ríše umožňuje systematická botanika pomocou svojich špecifických metód využitím hierarchie systematických kategórií, resp. systematických (taxonomických) jednotiek. V konečnom dôsledku to umožňuje človeku lepšie využitie rastlinných zdrojov a zároveň možnosť ich ochrany. Predkladaný systém rastlinnej ríše nevystihuje reálny fylogenetický systém, ale je prispôsobený požiadavkám výučby študentov dištančného vzdelávania, pričom približuje schématicky jednotlivé vývojové skupiny rastlín od siníc (Cyanophyta) po krytosemenné (Magnoliophytina,=Angiospermae). Z didaktického hľadiska sú krytosemenné rastliny členené v zmysle fylogenézy na vývojovo najdôležitejšie čeľade.

2. Fylogenéza a evolúcia rastlín
Rastlinnú ríšu našej planéty predstavujú dnes druhy rastlín tvoriace veľmi rôznorodé skupiny vývojové oddelenia. Rozmanitosť rastlinstva vyjadrená prostredníctvom druhov (biodiverzita) je výsledkom špecifického procesu, ktorý prebiehal milióny rokov a prebieha doteraz, kontinuitne a vo vzájomnom vzťahu s ostatnými organizmami (vírusy, baktérie, huby, živočíchy), a ktorý označujeme ako evolúcia, čiže vývoj. Základnou vlastnosťou živých organizmov na Zemi je ich sebazdokonaľovanie, ktorého výsledkom je vznik dokonalejších foriem. Tento proces prebieha kontinuitne v určitom čase a na konkrétnom mieste našej planéty. Vývoj sa realizuje jedine prostredníctvom adaptability genómu jedincov druhu na podmienky prostredia a čiastočne ho môže aj ovplyvňovať. Z časového hľadiska evolúcia druhu môže trvať aj tisíce až milióny rokov, kým vznikne nová kvalita, ktorú môžeme označiť ako nový druh. Je to veľmi zložitý proces označovaný ako mikroevolúcia (speciácia). Čas a prostredie neustále pôsobili na druhy milióny až desiatky miliónov rokov (dlhodobý vývoj), ktorého výsledkom je vznik nových progresívnejších vlastností (znakov) pre veľké skupiny druhov, čo nazývame makroevolúciou = fylogenéza. Zo systematického hľadiska hodnotíme takto vzniknuté znaky ako fylogenetické (napr. cievne zväzky a listy pri vyšších rastlinách - Telomophyta, kvet pri krytosemenných rastlinách). Využitím následne vzniknutých znakov druhov v procese vývoja sa vytvárajú prirodzené fylogenetické systémy organizmov jednotlivých ríš. (CRONQUIST 1981, TACHTAJAN 1997). Vznikom a vývojom života (organizmov) na Zemi sa zaoberá veľa teórií a hypotéz, ktoré sa delia na kreačné a evolučné, avšak podstatu vzniku života sa nepodarilo jednoznačne dokázať. Len dlhodobý vývoj organizmov (fylogenézu) je možné mozaikovo poskladať do neúplného obrazu pomocou paleontologických nálezov taxónov najvyšších taxonomických kategórií. Všeobecnú fylogenetickú schému organizmov, zvlášť rastlín, môžeme znázorniť len zjednodušenou a neúplnou schémou (obr.1), nakoľko nemáme dostatok dokladového materiálu.

Vývojová schéma organizmov a rastlinnej ríše na Zemi

4

Začiatok evolúcie a fylogenézy všetkých organizmov sa odvíja od prabunkových organizmov - eobiontov - ktoré žili pred 3,7 miliardami rokov. Eobionty boli jednobunkové autotrofné praorganizmy podobné archiplastom siníc, z ktorých sa vyvinuli postupne mixotrofné organizmy - baktérie, fotoautotrofné organizmy (sinice, riasy a telómové rastliny) a heterotrofné organizmy (huby a živočíchy). Regresným vývojom eobiontov vznikli vírusy a baktériofágy.

5

Prvé fotosyntetizujúce organizmy - rastliny vznikli pred 2 miliardami rokov a nazývajú sa sinice a prvozelené riasy (Prochlorophyta). Zdokonalením bunkovej stavby a asimilačného systému vznikajú riasy, z ktorých najdokonalejšie zelené riasy (Chlorophyta) dali základ pre vznik dokonalejších rastlín telómových, čiže vyšších rastlín. Z geohistorického hľadiska sa tento revolučný proces fylogenézy datuje len spred 450 mil. rokov, kedy tieto rastliny (Rhyniophyta) z vodného prostredia praoceánu prenikli na suchú pevninu. Názorný prehľad chorológie vývoja fylogenetických skupín uvádzame v priloženej schéme. Osídľovanie pevniny prostredníctvom prispôsobenia sa telómu meniacim sa ekologickým podmienkam, sa prejavilo v obrovskej anatomicko-morfologickej zmene rastlinného tela a jeho častí. Podstatný význam v tomto období zohráva metagenéza (rodozmena) ako prvok adaptácie rastlín na podmienky prostredia. Zdokonalením vodivých pletív a asimilačných orgánov cievnaté rastliny (pred 350 mil. rokmi) - papraďorasty (Pteridophyta) dokonale obsadili povrch kontinentu. Striedanie suchších a vlhších periód v tomto období znamenal prispôsobenie sa pohlavného reprodukčného systému rastlín vznikom zvláštneho zariadenia - vajíčka, nevyhnutného pre ďalší adaptačný proces. Vznikli takto semenné rastliny -nahosemenné (Gymnospermae), ktoré na pevnine prevládli nad papraďorastami v stredných druhohorách (150 mil. rokmi). Vznikom kvetu krytosemenných rastlín (Angiospermae) pred 135 mil. rokmi a dokonalou ochranou vyvíjajúcich sa semien v plodoliste nastala kontinuitná evolúcia na vysokej kvalitatívnej úrovni, ktorá sa začala koncom druhohôr a trvá doteraz. Jej výsledkom je obrovská rozmanitosť rastlín (biodiverzita), ktorú hodnotíme pomocou hierarchie taxonomických kategórií vo fylogenetickej chronológii.

Ranunculus macranthus - zástupca druhohornej flóry (130 miliónov rokov)

6

3. Triedenie (klasifikácia) rastlinnej ríše - taxomické kategórie
Druhy rastlinnej ríše, ktoré môžeme v súčasnosti pozorovať na našej planéte, vznikali v priebehu evolúcie v rôznom geohistorickom čase. Z toho vyplýva, že majú rôzne štrukturálne a morfologické vlastnosti (znaky) na rôznej vývojovej úrovni. Usporiadaním druhov od najjednoduchších po najzložitejšie, čiže od najstarších po najmladšie (fylogeneticky), pomocou špecifických metód a kategórií (systematickej botaniky) do systému, sa zaoberá taxonómia (systematika). Vytvorenie prirodzeného systému rastlinnej ríše na základe horeuvedených skutočností, umožňuje lepšie pochopenie, rýchlejšiu a spoľahlivejšiu orientáciu v obrovskej rozmanitosti druhov - biodiverzite. Špecifickým termínom systematickej botaniky je taxón a taxonomická kategória (alebo taxonomická jednotka) v hierarchickom usporiadaní. Pomocou taxonomických kategórií sa vytvára hierarchia taxónov, ktorými charakterizujeme rastlinnú ríšu v celej jej rozmanitosti. Vychádzame pritom zo základnej taxonomickej kategórie resp. taxónu, ktorým je druh ako konkrétna objektívna realita v geohistorickom čase i súčasnosti na Zemi. Rozlišujeme taxonomické kategórie hlavné a vedľajšie, pričom vedľajšie sú podradené alebo nadradené hlavným kategóriam (napr. čeľaď - podčeľaď, rad - nadrad, a pod.). Vo vzťahu k druhu rozlišujeme vyššie kategórie a nižšie kategórie, taktiež z toho vyplýva, že rozdeľujeme taxóny na vyššie a nižšie ako druh. Prehľad hlavných taxonomických kategórií : 1. vyššie (ako druh) : Divisio - oddelenie : Spermatophyta (semenné rastliny) Classis - trieda : Magnoliopsida (magnóliokveté) Ordo - rad : Rosales (ružotvaré) Familia - čeľaď : Rosaceae (ružovité) Genus - rod : Rosa (ruža) 2. základná : Species - druh : Rosa canina (ruža šípová) 3. nižšie : Subspecies - poddruh : Rosa canina subsp. canina (ruža šípová šípová) Varietas - varieta : Rosa canina var. latifolia (ruža šípová širokolistá) Forma - forma : Rosa canina f. alba ( ruža šípová biela) Všeobecná definícia druhu je zložitá, pričom niekoľko desiatok biológov sa ju pokúsilo čo najvýstižnejšie formulovať. Z praktického hľadiska uvádzame nasledovnú definíciu druhu ako : • súbor populácií jedincov s rovnakým pôvodom, rovnakými genetickými vlastnosťami (genotyp), s voľným tokom génov v pohlavnom procese, rovnakými morfologickými znakmi (fenotyp) a fyziologickými procesmi i ekologickými nárokmi, ktoré rastú na určitom geograficky vymedzenom území (areál). Všetky jedince populácie nemusia byť úplne identické, ale môžu sa čiastočne odlišovať v niektorých znakoch, čo označujeme ako vnútrodruhová premenlivosť (diverzita, variabilita). Hodnotíme ju pomocou nižších taxonomických kategórií (subsp., var., f.). Vedecké pomenovanie taxónov (nomeklatúra - názvoslovie) sa riadi pomocou Pravidiel medzinárodného kódu botanickej nomeklatúry, ktoré presne túto činnosť vymedzujú. Pravidlá sa zakladajú na historickom diele najvýznamnejšieho botanika, švédskeho vedca Karla Linného - Species plantarum (1753), ktorý stanovil dvojslovné (binomické) pomenúvanie druhov (napr. Rosa canina, Ginkgo biloba). Národné (slovenské) názvoslovie sa zakladá na vedeckom názvosloví (ruža šípová, ginko dvojlaločné).

7

araukariovité 2.vlkovcovité 5.hnedé riasy 3.plavúne 2. Trieda : Cycadopsida . Rad : Piperales . Oddelenie : Chlorophyta .vlkovcotvaré 1.chary 6. Podtrieda : Sphagnideae 2.paprade 4. Oddelenie : Spermatophyta .tisy 5. Trieda : Xanthophyceae .pieprovité 4. Trieda : Equisetopsida .machy 1. Trieda : Hepaticopsida . Čeľaď : Pinaceae . Trieda : Selaginellopsida . Trieda : Lycopodiopsida .spájavky 3. Rad : Laurales . Oddelenie : Rhyniophyta . Čeľaď : Magnoliaceae .chvojníky 4.rýniorasty 3. Rad : Aristolochiales .červenoočká 5. Podríša : Thallophyta (Thallobionta) . Rad : Magnoliales .plavúnky 3.vavrínotvaré 1. Trieda : Charophyceae . Cormobionta) . Oddelenie: Chromophyta (Chrysophyta) .pečeňovky 2.machorasty 1.4. Trieda : Conjugatophyceae . Čeľaď : Annonaceae . Oddelenie : Pteridophyta . Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) . Rad : Nymphaeales .rastliny semenné 1. Trieda : Bacillariophyceae . Čeľaď : Lauraceae .Regnum vegetabile (Plantae) A. Oddelenie : Rhodophyta .lišajníky B. Čeľaď : Taxodiaceae . Trieda : Taxopsida . Oddelenie : Euglenophyta . Trieda : Chlorophyceae . Čeľaď : Aristolochiaceae .rozsievky 4.zlatohnedé riasy 2. Čeľaď : Piperaceae .pieprotvaré 1. Oddelenie: Cyanophyta .zlatisté riasy 1. Oddelenie : Lichenophyta .ihličnany 1.magnóliotvaré 1. Trieda : Chrysophyceae . Modifikovaný prehľad systému rastlinnej ríše Ríša rastlín .leknotvaré 8 . Podríša : Telomophyta (Cormophyta.anonovité 2.papraďorasty 1. Podtrieda : Bryideae 2.cyprusovité 2.borovicovité 3. Oddelenie : Bryophyta .červené riasy 4. Pododdelenie : Gymnospermatophytina (Gymnospermae) . Trieda : Bryopsida .vavrínovité 2. Čeľaď : Cupressaceae .sinice 2.Nižšie rastliny (Stielkaté rastliny) 1. Trieda : Ginkgopsida . Trieda : Magnoliopsida (dvojklíčnolistové . Trieda : Polypodiopsida . Trieda : Pinopsida .Dicotyledonae) .prasličky 4. Čeľaď : Araucariaceae . Trieda : Phaeophyceae .vlastné zelené riasy 2.žltozelené riasy 3. Čeľaď : Calycanthaceae -kalykantovité 3.zelené riasy 1.tisovcovité 4.cykasy 2.Telómové rastliny (Vyššie rastliny) 1. Trieda : Anthocerotopsida .Nahosemenné 1.ginká 3. Trieda : Ephedropsida .Krytosemenné 1.rožteky 3.Magnóliokveté 1.magnóliovité 2.

kaparotvaré 1.čajovníkovité 2.konopovité 4. Čeľaď : Ranunculaceae .dráčovité 7.vŕbotvaré 1.lipovité 23.lotosovité 6.brezotvaré 1. Čeľaď : Urticaceae . Čeľaď : Opuntiaceae .iskerníkotvaré 1. Čeľaď : Sterculiaceae .žihľavotvaré 1. Rad : Malvales . Rad : Betulales .prvosienkotvaré 1.prvosienkovité 20. Čeľaď : Caricaceae .makovité 2. Rad : Papaverales . Čeľaď : Theaceae . Rad : Fagales . Čeľaď : Ulmaceae .brestovité 2. Čeľaď : Fagaceae .kaparovité 2.dráčotvaré 1. Čeľaď : Passifloraceae .pivonkotvaré 1.fialkotvaré 1. Čeľaď : Phytolaccaceae .pivonkovité 21. Čeľaď : Resedaceae . Rad : Violales .mrlíkovité 17.morušovité 3. Čeľaď : Hamamelidaceae . Čeľaď : Begoniaceae . Čeľaď : Brassicaceae .bukovité 14. Čeľaď : Platanaceae .líčidlovité 4. Rad : Paeoniales . Rad : Urticales . Rad : Caryophyllales . Rad : Capparales . Čeľaď : Polygonaceae . Čeľaď : Salicaceae .makotvaré 1.vŕbovité 16. Čeľaď : Juglandaceae .opunciovité 18. Čeľaď : Nymphaeaceae .ľubovníkovité 22. Čeľaď : Paeoniaceae .kapustovité 3. Čeľaď : Betulaceae . Rad : Theales . Čeľaď : Cucurbitaceae .slezotvaré 1. Rad : Ranunculales .orechovité 13.hamamelovité 2.iskerníkovité 8. Čeľaď : Caryophyllaceae . Rad : Juglandales .bukotvaré 1. Rad : Primulales .slezovité 2. Rad : Salicales .láskavcovité 3. Čeľaď : Amaranthaceae .rezedovité 10.hamamelotvaré 1.čajovníkotvaré 1.bavlníkovité 4.1. Čeľaď : Chenopodiaceae . Čeľaď : Malvaceae .orechotvaré 1.kakaovníkovité 3. Čeľaď : Papaveraceae . Čeľaď : Violaceae .begóniovité 9 .stavikrvotvaré 1.klinčekovité 2. Čeľaď : Cannabaceae . Čeľaď : Capparaceae .zemedymovité 9. Čeľaď : Fumariaceae .leknovité 2.fialkovité 2. Čeľaď : Bombacaceae . Čeľaď : Hypericaceae . Čeľaď : Moraceae .brezovité 15.opunciotvaré 1.stavikrvovité 19.platanovité 11.mučenkovité 3. Čeľaď : Primulaceae . Rad : Hamamelidales . Čeľaď : Berberidaceae . Rad : Polygonales . Rad : Berberidales . Čeľaď : Tiliaceae .tekvicovité 5. Čeľaď : Nelumbaceae .papajovité 4.klinčekotvaré 1. Rad : Opuntiales .žihľavovité 12.

Rad : Celastrales .rutovité 35.vrabcovníkovité 29.loganiotvaré 1.rutotvaré 1. Čeľaď : Staphyleaceae . Čeľaď : Linaceae .mliečnikovité 30. Čeľaď : Myrtaceae .ebenotvaré 1.mrkvovité 38.bršlenotvaré 1. Čeľaď : Apocynaceae .pakostotvaré 1. Čeľaď : Araliaceae . Čeľaď : Euphorbiaceae .meliovité 3. Čeľaď : Crassulaceae . Rad : Fabales . Čeľaď : Aquifoliaceae . Čeľaď : Sapindaceae . Rad : Sapindales .tučnolisté 4. Čeľaď : Celastraceae .drieňotvaré 1. Čeľaď : Styracaceae .rašetliakotvaré 1. Čeľaď : Saxifragaceae .mydlovníkovité 2. Čeľaď : Hydrangeaceae . Čeľaď : Rosaceae . Čeľaď : Asclepiadaceae . Čeľaď : Oenotheraceae . Čeľaď : Grossulariaceae . Čeľaď : Apiaceae .drieňovité 31.netýkavkovité 36.vresovcotvaré 1. Čeľaď : Thymelaeaceae . Rad : Euphorbiales . Čeľaď : Ebenaceae . Rad : Loganiales .ľanovité 3.krušpánovité 2.loganiovité 2.glejovkovité 39. Rad : Ebenales .pagaštanovité 3.ebenovité 2.pupaľkovité 3.cezalpíniovité 3. Rad : Myrtales . Čeľaď : Meliaceae . Čeľaď : Rutaceae . Čeľaď : Vitaceae . Čeľaď : Vacciniaceae .aralkovité 2. Rad : Ericales . Čeľaď : Balsaminaceae .bôbotvaré 1. Čeľaď : Mimosaceae . Čeľaď : Empetraceae . Rad : Geraniales . Čeľaď : Caesalpiniaceae .24.aralkotvaré 1. Čeľaď : Anacardiaceae . Rad : Saxifragales .styraxovité 26.horcovité 3.ružovité 27. Rad : Rhamnales .cezmínovité 3.šuchovité 25.ružotvaré 1. Čeľaď : Ericaceae . Čeľaď : Fabaceae . Rad : Rosales .obličkovcovité 34.brusnicovité 3.sapotovité 3. Čeľaď : Loganiaceae .mliečnikotvaré 1.krtičníkotvaré 10 .klokočovité 32.vresovcovité 2.myrtovité 2.lomikameňovité 2.hortenziovité 37.bôbovité 28.viničovité 2.mydlovníkotvaré 1.kysličkovité 2. Čeľaď : Geraniaceae . Čeľaď : Rhamnaceae . Čeľaď : Hippocastanaceae . Čeľaď : Gentianaceae . Čeľaď : Buxaceae . Rad : Rutales .pakostovité 4.zimozeleňovité 4. Rad : Cornales .egrešovité 3.simarubovité 2. Čeľaď : Sapotaceae .lomikameňotvaré 1. Rad : Araliales . Čeľaď : Cornaceae . Rad : Scrophulariales .rešetliakovité 33. Čeľaď : Oxalidaceae .mimózovité 2.bršlencovité 2.myrtotvaré 1. Čeľaď : Simaroubaceae .

Čeľaď : Cuscutaceae .zvončekotvaré 1.áronovité 2.ľaliovité 2.vstavačotvaré 1. Čeľaď : Utriculariaceae .krtičníkovité 2.železníkovité 2.astrovité 2.bublinatkovité 4. Čeľaď : Juncaceae .kosatcovité 5.astrotvaré 1. Čeľaď : Convolvulaceae .ľuľkovité 41. Čeľaď : Araceae .skorocelotvaré 1. Čeľaď : Polemoniaceae . Čeľaď : Lamiaceae .valeriánovité 4. Čeľaď : Iridaceae . Rad : Lamiales . Rad : Arales .žabníkovité 2.kanovité 6.kukučinovité 4. Rad : Liliales .áronotvaré 1. Rad : Cyperales . Čeľaď : Alismataceae .zemolezovité 3. Rad : Campanulales .ďumbierovité 2.čakankovité 2.štetkovité 46.ľuľkotvaré 1. Čeľaď : Rubiaceae .jednoklíčnolistové) 1. Čeľaď : Arecaceae . Čeľaď : Plantaginaceae .amarylkovité 3. Čeľaď : Solanaceae . Trieda : Liliopsida . Rad : Boraginales -borákovité 1.olivovité 40. Čeľaď : Lobeliaceae . Čeľaď : Campanulaceae . Čeľaď : Orchidaceae .ďumbierotvaré 1.skorocelovité 44.okrasotvaré 1.broméliovité 8. Rad : Asterales . Čeľaď : Verbenaceae . Čeľaď : Dipsacaceae .borákovité 43.sitinotvaré 1. Rad : Orchidales . Čeľaď : Amaryllidaceae . Čeľaď : Oleaceae . Čeľaď : Asteraceae .banánovníkovité 3.žaburinkovité 4. Rad : Juncales . Čeľaď : Caprifoliaceae .zárazovité 3.podenkovité 2. Rad : Arecales .okrasovité 2. Rad : Rubiales .podenkotvaré 1.marenovité 2.zvončekovité 2. Čeľaď : Valerianaceae .pupencovité 3. Čeľaď : Butomaceae .šachorotvaré 11 . Rad : Plantaginales . Čeľaď : Musaceae . Čeľaď : Orobanchaceae . Čeľaď : Boraginaceae . Čeľaď : Zinngiberaceae .ľaliokveté (Monocotyledonae . Čeľaď : Pandanaceae .hluchavkotvaré 1. Rad : Butomales .vstavačovité 7.1. Rad : Commelinales . Čeľaď : Liliaceae .vojnovkovité 2.marenotvaré 1.hluchavkovité 42. Čeľaď : Scrophulariaceae .arekotvaré (palmy) 1. Čeľaď : Lemnaceae .pandánovité 2.agávovité 4.sitinovité 9. Čeľaď : Commelinaceae .ľaliotvaré 1. Čeľaď : Cichoriaceae . Čeľaď : Agavaceae . Rad : Zinngiberales . Čeľaď : Bromeliaceae . Čeľaď : Cannaceae . Rad : Solanales .arekovité 3.lobelkovité 45.

klinčekovité Caryophyllales .klinčekotvaré 12 .1.kúkoľ poľný Caryophyllaceae . Čeľaď : Poaceae .lipnicovité Agrostemma githago . Rad : Poales .lipnicotvaré 1. Čeľaď : Cyperaceae .šachorovité 10.

alebo aj farbou od ostatných vegetatívnych buniek. sa nazýva nukleoplazma (jadrový ekvivalent. Fotosyntetizujúce sinice obsahujú chlorofyl a (chlorofyl b chýba).modrý fykocyán a červený fykoerytrín (ktoré sa priamo nezúčastňujú na fotosyntéze). Slizový obal býva zafarbený špecifickými farbivami (karotenoidmi) do žlta. rožtekmi (Anthoceros). trpasličími bunkami .nanocytmi. najčastejšie v stojatých vodách. Chladnomilné druhy z arktických vôd vegetujú pri teplote bodu mrazu. odlišujúce sa tvarom. Takýto typ jadra sa označuje ako difúzne jadro. Časť centroplazmy. echinenón. Patria do skupiny prokaryotických organizmov. chýbajú im plastidy. nemá jadrovú membránu ako jadro eukaryotických rastlín. závisí od dedičných faktorov a podmienok výživy. V povrchových vrstvách snehu sú pomerne zriedkavé. Ich farba je dosť premenlivá. Nepravidelný. Akinety tiež vznikajú z vegetatívnych buniek na konci vegetačného obdobia. ktoré tvoria zhluky do červena zafarbených vlákien. alebo v povrchovej vrstve pôdy. Chroococcus.5. kde sa fosfáty a nitráty odčerpali vegetáciou okolitých rias. resp. Osídľujú aj teplotne extrémne stanovištia. V termálnych žriedlach niektoré druhy znášajú teplotu vody až +73 oC. β-karotén. Rad : Chroococcales . Podobne ako baktérie nemajú morfologicky diferencované jadro. alebo vegetatívne.vláknité sinice Jednobunkové alebo mnohobunkové. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom výskyte tzv. Vstupujú do symbiózy aj s niektorými pečeňovkami (Blasia). do hneda. Tylakoidy tvoria primitívny fotosyntetický aparát a nie sú zabudované do chloroplastov. prokaryon). od ktorých sa líšia primitívnejšou stavbou bunky. s ktorými sinice (alebo riasy) tvoria stielku lišajníkov (rody: Gloeocapsa. kĺzavého alebo rotačného pohybu. Sinice sú všeobecne rozšírené v rôznych biotopoch. Bunky siníc sú najčastejšie modrozelené a hnedozelené. kedy dochádza k vyčerpaniu kyslíka a k úhynu rýb. vláknité. prípadne rozdelením kolónie a tzv. Oddelenie : Cyanophyta . kde je sústredená DNA. „vodný kvet“. V podmienkach mierneho pásma sa objavuje v letnom a jesennom období a môže podľa stupňa eutrofizácie vôd vytvárať veľa biomasy. Heterocysty majú význam pri sporulácii a pri fixácii atmosférického dusíka. ale niektoré sú schopné plazivého. akými sú horúce termálne pramene a povrchové vrstvy snehu a ľadu. ale i v moriach a oceánoch. v pôde . z rodu Oscillatoria) vykonávajú pravidelný pohyb. Rad : Oscillatoriales .delením buniek na dve časti. či uvoľnenými vláknami alebo časťami vlákna (hormogónie). kým vláknité druhy (napr. do modra alebo červena (gloeokapsín. Charakteristika systematických skupín a kategórií A. Špecifickými bunkami niektorých vláknitých siníc sú heterocysty a akinety (spóry). Terestrické sinice žijú na povrchu. Bunky obsahujú aj veľa polyfosfátových zrniek (volutínové zrnká).kokálne sinice 2. scytonemín). Bunkové steny siníc obaľujú vrstvy slizu. myxoxantofyl a dva vo vode rozpustné pigmenty . V stojatých a mierne tečúcich vodách tvoria významnú zložku fytoplanktónu a fytobentosu. Sinice sa rozmnožujú iba nepohlavne . pri hromadnom rozvoji spôsobujú modré zafarbenie snehu tzv. mitochondrie a iné obligátne membránové organely (Golgiho aparát. V planktóne tropických morí (napr. autotrofné rastliny podobajúce sa riasam. Fotosynteticky aktívne farbivá sú na tylakoidoch. Stigonema). zeaxantín. Podríša : Thallophyta ( Thallobionta ) . trhavý pohyb majú jednobunkové sinice. 13 . nukleoid. Niektoré druhy siníc žijú symbioticky s inými druhmi rastlín. na vlhkom dreve. Prevažná časť siníc je nepohyblivá. prezimujú a za priaznivých podmienok vyklíčia na nové vlákno.nižšie rastliny ( stielkaté ) 1. Najznámejšia je symbióza s hýfami húb. a to oddelením jednotlivých buniek z vlákna (planokoky). voľne uložených v protoplaste.sinice 1. Bentosové sinice v dôsledku tvorby kyslíka alebo iných plynov sa odtŕhajú od substrátu a plávajú na hladine ako slizovité chumáče. endoplazmatické retikulum). Tieto látky umožňujú siniciam masovú reprodukciu aj vo vodách. ako to je pri eukaryotických fotosyntetizujúcich rastlinách. Nostoc. Červené more) zapríčiňuje „vodný kvet“ rozvoj druhov rodu Trichodesmium. Niekedy sa v ňom ukladá uhličitan vápenatý alebo hydroxid železa. „modrý sneh“. viditeľný voľným okom v podobe drobných zrnkovitých zhlukov. Najdôležitejšou zásobnou látkou je sinicový škrob. stielkaté. od čoho je voda červená. Nápadné sú hrubou bunkovou stenou.

6.vodnými papraďami (Azolla).2 miliardy rokov) a stavba ich stielky je podobná recentným druhom. Netvoria jednotnú a ucelenú systematickú skupinu ale je to niekoľko samostatných oddelení. V Číne a Japonsku sa oddávna používajú ako lahôdka (Nostoc. 8. napr. Nodularia harveyana). Vlákno (filament) tvorí rad buniek s heterocystami a slizová pošva (u niektorých chýba). hubkami. Oscillatoria princeps. Sinice žijú symbioticky aj s niektorými vodnými živočíchmi. Tolypothrix tenuis. Nostoc commune. ktorá sa udržala dodnes v početných. hibernicus . Stigonema minutum 14 . ježovkami. Zo sladkých vôd. Cyanocystis versicolor. rozdiely v organizačných znakoch stielky: Phormidium autumnale. 7. Sú to jednobunkové alebo mnohobunkové. pokusne sú používané v lekárstve (hojenie rán a zápalov). Tolypothrix tenuis. Sinice sa považujú za perspektívne rastliny. Stigonema minutum). alergie) a pre drobné živočíchy. Sinice považujeme za najstaršie a najprimitívnejšie autotrofné organizmy. 7. Vývojová skupina . 4. Chroococcus turgidus). Zúčastňujú sa na tvorbe liečivých bahien. ktoré sa začleňujú do 250 rodov. Phormidium autumnale. 6. Podobne sa využívajú na zúrodňovanie niektorých pôd. Niektoré sú toxické pre človeka (zápaly pokožky. Synechococcus leopoliensis. rozmnožujúce sa delením buniek na dve časti a nanocytmi (Cyanocystis versicolor). 5. Pri štúdiu vývoja rias ako významnej etapy v evolúcii rastlín sa zistili Obr. Tvoria slepú vývojovú líniu. Aphanothece). nahosemennými rastlinami (Cycas). circinalis.riasy (Algae) Zo stielkatých rastlín sa medzi eukaryotické organizmy zaraďujú aj riasy. 2: Vláknité sinice : 1. pre vysoký obsah proteínov (50 % váhy sušiny). s prvokmi. 3.  Do tohoto rodu patria jednobunkové sinice žijúce jednotlivo (Cyanothece aeruginosa. Cyanothece aeruginosa. alebo rozkonárené. 9. Gloeocapsa sanguinea. Obr. 4. 2. 5. 3. Preto sa usudzuje. Oscillatoria princeps. 2.H: heterocysta. Nodularia harveyana. niekedy viacradové (Hapalosiphon hibernicus. Vlákna sú jednoduché. Merismopedia elegans  Sinice s vláknitou stielkou. nerozkonárené (Nostoc commune. Synechococcus leopoliensis) alebo v kolóniách (Merismopedia elegans. Fosílne druhy sú známe z prekambria (3. Microcystis aeruginosa. Anabaena v kombinácii fotosyntetických pigmentov. hospodársky významné pre ich schopnosť fixovať plynný dusík a tým sa uplatňujú na ryžových poliach. stielkaté autotrofné (vzácne heterotrofné) rastliny. Anabaena circinalis. 1: Kokálne sinice : 1. Významné môžu byť sinice ako zdroj bielkovín vo výžive ľudí i hospodárskych zvierat. pôdy a aerických stanovíšť sa opísalo viac ako 1000 druhov. mäkkýšmi. Chroococcus turgidus. Gloeocapsa sanguinea. Hapalosiphon v chemickom zložení bunkových stien. tvarovo rozmanitých. medzi ktorými sa nedokázali priame vývojové vzťahy. ale vývojovo málo progresívnych druhoch. Microcystis aeruginosa. že vývoj siníc sa ukončil v dávnych geologických dobách. Cylindrospermum muscicola A: akineta.

9. kratší. Trieda : Chrysophyceae .zlatisté riasy 1. β-karotén. fukoxantín a xantofyly. ale i terestrickom prostredí. často s bičíkom alebo pseudocíliami. 3. (bunky sa delia v 2-3 na seba kolmých rovinách). Farba chromatofórov je hnedá alebo žltozelená.jednobunkový. Žijú najmä vo vodnom. Sifonálny . Živý obsah bunky obaľuje periplast (vzácne bunková stena). jednojadrový. Trieda : Xanthophyceae . Tieto organizačné stupne nie sú pri všetkých oddeleniach rovnako zastúpené. Tieto fakty sťažili stanovenie príbuzenských vzťahov a viedli k formulácii hypotézy o paralelnom a nezávislom vývoji jednotlivých oddelení rias. Trieda : Bacillariophyceae . Kapsálny . Riasy nemajú vodivé pletivá. Heterotrichálny . Bičíkaté riasy z tohto oddelenia majú vyvinuté dva bičíky. Oddelenie : Chromophyta ( Chrysophyta ) . 6. neustálené a v rámci životného cyklu sa rozlične strieda.rozsievky 4. zvyčajne dozadu ohnutý.stielka je rúrkovitá. ktorých zástupcovia majú niektoré spoločné znaky. zabezpečuje pohyb a druhý je pasívny. s jedným jadrom. Pletivový .submikroskopickej štruktúre buniek atď. Ich detailnejším štúdiom sa zaoberá vedný odbor algológia.gametangiá a rozmnožujú sa pohlavným spôsobom. Rezervnými látkami sú polysacharidy (napr. Kokálny . 2. Pri izogamii splývajú dve gaméty rovnakého tvaru aj veľkosti. jednojadrový i mnohojadrový. Ich rozmnožovanie je rôzne. hlavné vlákno sa odlišuje od bočných konárov. pri ktorom splývajú gaméty nerovnakého tvaru alebo nerovnakej veľkosti. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. Monádoidný . Trichálny . ďalej delením buniek a fragmentáciou stielky. pohybujú sa prelievaním cytoplazmy do panôžok (pseudopódií). chryzolaminarín) niekedy i olej. 7. Pri oogamii je nepohyblivá samičia pohlavná bunka (oosféra) oplodnená samčou pohyblivou gamétou (spermatozoidom). Rizopodiálny . V bunke je obyčajne veľká stredová vakuola a veľa jadier. absencia bičíkatého .hnedé riasy Je to je prirodzená skupina rias zahŕňajúca viac tried. Anizogamia je pohlavný proces. Jednotlivé vývojové etapy rias dnes nazývame organizačné stupne: 1. 4. Trieda : Phaeophyceae . pulzujúce vakuoly a v plastide stigma. vlákna nie sú rozkonárené (alebo vidlicovite rozkonárené na ramená rovnakého tvaru). Všetky skupiny však nemali vhodné podmienky na progresívny vývoj a na vznik vysokodiferencovaných stielok. rozlíšená na bazálne rizoidy bez plastidov a na apikálnu časť so zelenými plastidmi. s veľkou vakuolou a chloroplastom sieťovitej štruktúry. Vývojovo najpokročilejšie majú aj osobitné rozmnožovacie orgány . nemajú bičík.mnohobunková vláknitá stielka je rozkonárená. stigmu ani pulzujúcu vakuolu. 8. niektoré i chýbajú (napr. 5.zlatohnedé riasy 2.má vláknitú alebo vakovitú mnohobunkovú stielku z viacjadrových buniek.s mnohobunkovou vláknitou stielkou. Sifonokládiový .monádoidného štádia vo vývinovom cykle červených rias). Nepohlavne sa rozmnožujú pohyblivými výtrusmi (zoospórami) i nepohyblivými (aplanospórami). jednojadrový. Škrob sa však netvorí.jednobunkový. Jeden je dlhý (plávací). protoplast s bunkovou stenou obklopenou slizovým obalom. Len v rámci oddelenia zelených rias (Chlorophyta) sa vyskytujú všetky organizačné stupne. so stigmou. s pevnou bunkovou stenou.stielka z parenchymatického pletiva je zreteľne trojrozmerná.jednobunkový.jednobunkový.žltozelené riasy 3. vakovitá alebo vláknitá a tvorí ju jediná makroskopická bunka. v prednej časti bunky je spravidla bičík. 15 . 2. chlorofyl c.

Pri premnožení vo vodárenských nádržiach spôsobia žltohnedé sfarbenie vody. iba niekoľko zástupcov má jednoduchú vláknitú stielku. kapsálnu a kokálnu stielku. detail slizového vlákna. Nepriaznivé obdobie Obr. Chrysamoeba sp. 2. Rozmnožujú sa nepohlavne delením. Majú jedno jadro. iba niektoré druhy v mori. Monas elongata. 6. Pterosperma moebiusii. dofleinii. Ich zásobnou látkou je polysacharid chryzolaminarín a kvapky oleja. Má 16 Chrysosphaera paludosa. R. viditeľné v svetelnom mikroskope aj bez zafarbenia. Myxochrysis paradoxa Obr. pretrvávajú v cystách. 4. Slúžia najmä na osmoreguláciu. Uroglena americana. ktoré sú uložené vo vakuole. Gloeochrysis turfosa . Stichogloea olivacea. Ochromonas ludibunda. Bičíkaté zlatohnedé riasy sa nazývajú aj chryzomonády. Chrysidiastrum catenatum. Spolu s rozsievkami sú zložkou jarného planktónu v kalužiach. niektoré majú rizopodiálnu. 7. Chrysocapsa planctonica. 4: Amébovité zlatohnedé riasy : 1. Bunky niektorých zlatohnedých rias bývajú pokryté kremitými šupinami alebo je celulózová bunková stena inkrustovaná SiO2. 3. 5. Phaeothamnion confervicola..celkový vzhľad stielky. 4. O. ktoré vyprázdňujú svoj obsah pravidelným pulzovaním. Zlatohnedé riasy sa vyživujú autotrofne i mixotrofne. Druhy rodu Ochromonas obal ani schránku netvoria. 5. fragilis . 5: Rôzne druhy zlatohnedých rias : 1. 56. Najrozšírenejšie sú druhy s monadoidnou stielkou. Vyskytujú sa v sladkých vodách.zlatohnedé riasy Jeden až dva chromatofóry týchto rias sú zlatožlté až hnedé. 3. 2. Stigma (červená očná škvrna) má funkciu svetelného receptora a preto sú tieto bičíkovce pozitívne fototaktické (pohybujú sa smerom k svetlu).bičíkovec a cysta. Chrysostephanosphaera globulifera. Sphaerodiothrix compressa. jazierkach. U niektorých druhov týchto rias bola pozorovaná izogamia. Podobný je rod Monas. 3. lebo chlorofyl a a c sú prekryté fukoxantínom. V blízkosti bičíkov sú 1-2 vakuoly. Tento úkaz je sprevádzaný aj zápachom vody (po rybacom tuku). pri ktorom kopulujú izogaméty alebo dva vegetatívne bičíkovce vo funkcií gamét. Väčšina druhov sú jednobunkové alebo kolóniové bičíkovce (s 1-2 bičíkmi). 3: Bičíkaté zlatohnedé riasy : 1. Majú maximum rozvoja koncom zimy a na jar. 4. 2. rašelinových vodách. Rhizochrysis scherffelii. Kolónie tvorí Uroglena. teda pohlavné rozmnožovanie. Na pôde sa vyskytujú iba zriedka. Trieda : Chrysophyceae . 9. Chromulina rosanoffii a nepohyblivá bunka na povrchu vodnej blanky 1. 6. Jeden dlhý a druhý zakrpatený bičík má Chromulina.Obr. 8. Hydrurus foetidus .

Žijú jednotlivo. sphagnicola : Vláknité žltozelené riasy sa vyskytujú v podobe chumáčov najhojnejšie na jar plazmódium žijúce v hyalocystách rašelinníka v chladných stojatých vodách. Väčšia (epitéka) prekrýva menšiu (hypotéku) ako veko na krabici. Monadoidné. pravidelnú. Bičíkaté druhy majú červenú stigmu. 2-3. Najväčšou skupinou žltozelených rias sú nepohyblivé a jednobunkové kokálne typy. autospórami). Penátne sú predĺžené v jednom smere. niekedy rozkonárenú stielku. 6: Myxochloris štvorstena. zoospórami alebo nepohyblivými výtrusmi (aplanospórami. 2. 3. bunky vretenovitého tvaru. najmä v sladkovodných biotopoch. Rozmnožujú sa delením. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. Trieda : Bacillariophyceae ( Diatomae ) . Makroskopickú rúrkovitú stielku vo vnútri nerozdelenú bunkovými priehradkami majú dva rody: Vaucheria a Botrydium. Cysty tvoria len ojedinele. Podľa súmernosti delíme rozsievky na lúčovité (centrálne) a perovité (penátne). 17 . Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olej. Rizopodiálnu stielku s menlivým tvarom bunky majú amébovité zlatohnedé riasy. Tento druh sa okrem nepohlavného spôsobu rozmnožuje aj spomínanou oogamiou. Niekoľko druhov žije v brakických a slaných vodách. rizopodiálne žltozelené a kapsálne riasy. Rozlišujú sa podľa organizácie stielky. bičíkaté žltozelené riasy sú pohyblivé. Táto výrazne vyhranená skupina rias vo svojom vývoji ustrnula na jednobunkovosti. Vaucheria má dlhú rúrkovitú.rašelinníka. obyčajne prichytené na vláknitých riasach a kameňoch. ktorá má význam pre pohyb takýchto rozsievok.žltozelené riasy Žltozelené riasy sú mikroskopické. Skladá sa z dvoch častí (misiek). Vaucheria sessilis (2-oogamia.karotén a xantofyly. rod Heterothrix a Tribonema. Jednoradové nerozkonárené vlákna má napr. Trieda : Xantophyceae .schopnosť tvoriť nepohyblivé protoplasty sediace na povrchu vodnej blanky. pórov). Malá skupina rias má nepohyblivú kapsálnu. komôrok. ojedinele makroskopické (Botrydium. Vaucheria). c. Pre rozsievky je charakteristická bunková stena . Pohlavné rozmnožovanie .rozsievky Rozsievky sú mikroskopické riasy žijúce jednotlivo alebo usporiadané do kolónií. 3 tvorba synzoospóry) diferencovaný rizoid a guľovitú časť. Väčšina penátnych rozsievok má v stene misky pozdĺžnu štrbinu (rafe). v zhlukoch či kolóniach. Sú zriedkavejšie. Schránka je tvorená prevažne oxidom kremičitým. Botrydium granulatum. Pri pohľade na schránku zhora vidno jemnú. Žltozelené riasy sú súčasťou rôznych riasových spoločenstiev. majú 2 nerovnako dlhé bičíky. Stielka riasy vačkovky (Botrydium) má Obr. kokálnu a vláknitú stielku. Žijú jednotlivo. zoospóra a skupinka buniek na pôde. 7: Rúrkovité žltozelené riasy : 1. Fukoxantín chýba (je u zlatohnedých a hnedých rias a u rozsievok).oogamia je známe iba pri rode Vaucheria. dorastená bunka s rozkonárenými rizoidmi. podobne aj amébovité. Zaujímavá amébovitá riasa Myxochloris sphagnicola žije v palístkoch machu . β. v tvare Obr. Centrálne sú lúčovito súmerné podľa stredového bodu. Pomocou rizopódiových výbežkov sa pohybujú ale aj pohlcujú potravu. Vyskytuje sa na obnažených dnách rybníkov.schránka (frustula). často ornamentálnu štruktúru (v podobe pásikov. či mnohostena alebo sa stopkou prichytávajú o podklad. Môžu mať hladkú bunkovú stenu alebo s tŕňovitými výrastkami.

môže prečkávať nepriaznivé obdobie a vo vhodnom prostredí si vytvorí schránku. Týmto spôsobom sa polovica populácie postupným delením neustále zmenšuje. Biddulfia aurita. ktorá vznikne zo zygoty. Triceratium distinctum Obr. 4. 3. Melosira arenaria. Eunotia lunaris. Rozsievky patria v prírode medzi najrozšírenejšie riasy vôbec a v morskej i sladkej vode tvoria značnú časť biomasy. Diatoma vulgare. Okrem neho však obsahujú aj xantofyly a chlorofyl a a c. Auxospóra. Tvorba auxospór je výsledkom pohlavného Obr. 4. Pri istej minimálnej veľkosti (ktorú dosiahnu za niekoľko mesiacov až rokov) sa začnú rozmnožovať pomocou auxospór. dôjde k mitóze a k deleniu protoplastu. 3. Mnoho druhov žije epifyticky na 18 viridis. Hnedá farba rozsievok pochádza od farbiva fukoxantínu. Synedra acus. 5. 2. Meridion circulare . Rozsievky sa rozmnožujú delením buniek na dve. Pred delením sa epitéka a hypotéka od seba oddialia. ktorými sa v populácií obnoví pôvodná veľkosť. Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olejové kvapky. sú súčasťou fytoplanktónu a fytobentosu. Pinnularia rozmnožovania. Redukcia veľkosti má však svoje medze. 6. Navicula radiosa. 2. Potom si nové bunky vytvoria chýbajúcu misku (vždy hypotéku). Attheya zachariasi. 9: Perovité rozsievky : 1. 8: Lúčovité rozsievky : 1.Predpokladá sa. že pohyb je spôsobený prúdením cytoplazmy v štrbine a jej priamym kontaktom so substrátom.

Diatomit je cenná surovina so širokým praktickým použitím (filtračné. či polygonálne. na výrobu vstrebateľných chirurgických vlákien. v sklárstve). Sargassum linifolium. V Číne. na impregnovanie textílií. Pobrežné druhy chráni pred vyschnutím počas odlivu hrubá slizová vrstva. Zástupcovia rodu Fucus majú pásikovitú dichotomicky rozkonárenú stielku s plávacími mechúrikmi. Najvýznamnejšou zásobnou látkou je tiež chryzolaminarín a okrem neho alkoholový cukor manitol a tukové látky. Ďalej sa uplatňujú pri výrobe papiera. lineárne. Medzi najväčšie riasy vôbec patrí Macrocystis pyrifera so stielkou dlhou až 60 m. Môžu byť podlhovasté. na výrobu sódy a jódu. Postelsia palmaeformis. Toto farbivo prevláda. Fosílie sa nezachovali. Fucus vesiculosus. gleju. Lessonia flavicans. Japonsku a v Rusku majú aj potravinárske využitie (druhy rodu Laminaria. Trieda : Phaeophyceae . 3. Na skalnatom pobreží Čierneho a Jadranského mora rastú hojne druhy rodu Cystoseira s malou kríčkovitou stielkou. Niektoré majú kruhovitý tvar. Kauloid obsahuje rúrkovité bunky. 6. ktoré uľahčujú premiestňovanie asimilátov a pripomínajú sitkovice cievnatých rastlín. Obe tieto generácie gametofyt a sporofyt sú u niektorých druhov morfologicky rovnaké. Bunkové steny hnedých rias sú z celulózy a z alginových kyselín. Bohato rozkonárené obojpohlavné stielky 19 Obr. po vysušení ako palivo. Tieto fosílne sedimenty z rozsievkových schránok (rozsievková zemina) nazývame diatomit. Laminaria má stielky dlhé niekoľko metrov. Diatoma. Vegetatívne sa rozmnožujú fragmentáciou stielky. β. Meridion. oválny až vajcovitý s dlhými ostňami alebo sú trojrohé. Hnedé riasy s najjednoduchšou stielkou majú tvar nerozkonáreného alebo rozkonáreného vlákna (heterotrichálna stielka). Iba z odtlačkov vieme.j. Podobne ako rozsievky aj hnedé riasy majú farbivo fukoxantín. Maximum rozvoja hnedých rias je však v chladných vodách. Najdokonalejšie sú pletivové stielky. Attheya. ohnuté. Na ňom sú rozmanito utvárané fyloidy s funkciou asimilačnou. Systémom rizoidov sa takáto riasa prichytáva o podklad. Undaria). Väčšina recentných druhov žije v pobrežnej zóne morí a oceánov. Pri premnožení spôsobujú nepríjemný zápach vody.vodných rastlinách. Bičíkatý ani kokálny organizačný stupeň u týchto rias nie je známy. že pochádzajú z prvohôr. V Škandinávií a na Islande ich pri odlive spásajú ovce. väčšinou makroskopické. Pinnularia. Mohutné usadeniny kremičitých schránok sú dobre zachované a známe z celého sveta. čistiace. niektoré na otvorenom mori. ale najmä nepohlavne obrvenými zoospórami i pohlavne. V čistých vodách morí sa vyskytujú aj v hĺbke 50 m. c. Macrocystis pyrifera . 5. Rozsievky sa objavili až v druhohorách a najväčší rozvoj dosiahli v treťohorách. Biddulphia. zastiera iné prítomné farbivá . izolačné a brúsiace materiály. 10: Rôzne druhy hnedých rias : 1. Navicula. Penátne rozsievky sú najčastejšie sladkovodné druhy. Pre väčšinu je charakteristická rodozmena. pričom gametofyt je mikroskopický a sporofyt makroskopický. striedanie haploidnej a diploidnej generácie. esovite ohnuté. Na Slovensku sú známe ložiská v Dúbraviciach pri B. 4.chlorofyl a. oválne.karotén a xantofyly (odtiaľ aj názov triedy). alebo sa od seba odlišujú. Bunky týchto rozsievok môžu byť aj pospájané do pásikovitých kolónií. Chorda filum. Triceratium. 2. Oddávna sa používali ako hnojivo. Niektoré druhy obsahujú v bunkách jód (Laminaria).hnedé riasy. Patria sem väčšinou morské druhy. pretože hnedé riasy sa po odumretí rýchlo rozkladajú. chaluhy Stielky týchto morských rias sú mnohobunkové. Zvápenatené stielky sú zriedkavé. t. oblúkovito stočených pásov alebo sú jednotlivé: Synedra. Iba 5 rodov je sladkovodných. Pohlavné orgány sa tvoria na koncoch stielky. Chorda filum má tvar dlhej dutej rúrky. prípadne sa spájajú do jednoradového vlákna: Melosira. Valcovitý alebo plochý kauloid je podobný stonke vyšších rastlín. Laminaria saccharina. či kľukatých reťazcov. Bystrici a pri Devíne. Stielky niektorých chalúh majú vzhľad stromovitej „palmy“. dosahujúce rozmery aj niekoľko metrov a s veľmi zložitou stavbou. výroba dynamitu. 7. 4. Rozsievky s lúčovitou symetriou sa považujú za vývojovo staršie. Systematika rozsievok sa zakladá na súmernosti schránok. do rovných.

Bunkové steny niektorých červených rias tropických morí sú inkrustované CaCO3 a podieľajú sa na tvorbe koralových útesov. Pri červených riasach je častá rodozmena zo striedaním haploidnej a diploidnej generácie. Získava sa Obr. Porphyra leucosticta Podľa organizácie stielky a spôsobu rozmnožovania sa rozdeľuje trieda Rhodophyceae na dve podtriedy : 20 . zložitejšie. Agar sa používa na prípravu živých pôd v mikrobiológii a algológii. zastavenie krvácania).červené riasy 1 Trieda : Rhodophyceae 1. Spermácia je ku karpogónu (samičí orgán) zanášaná pasívne. z toho asi 50 druhov je sladkovodných alebo žijúcich na pôde. Niektoré sú prichytené na ulitách morských živočíchov alebo na morských rastlinách. Sladkovodné druhy sa vyskytujú v čistých vodách. Možno ich nájsť aj v hĺbkach do 100 m. Tradíciu má aj používanie červených rias na lekárske účely (na zmiernenie zápalov. pretože sa táto riasa prispôsobila životu vo voľnej morskej vode. lupeňovité a pod. pretože majú schopnosť pre fotosyntézu využívať aj nepatrné množstvo svetla. v horských potokoch. Rhodophyta predstavujú vo vývoji rias izolovanú skupinu. extrakciou z rias rodov Chondrus a Asterocystis smaragdina. listovité. ktoré ho obsahujú až 40 % v sušine. Bunková stena červených rias je vzhľadom na vysoký obsah slizu často hrubá. Rizoidy nie sú vyvinuté. nepohlavnými spórami alebo zložitým pohlavným procesom . V Japonsku sa balíčky spracovaných suchých stielok rodu Porphyra dodávajú na trh pod názvom hošinori. vláknité nerozkonárené alebo rozkonárené. Gigartina. čím sa líšia od všetkých ostatných oddelení rias. prameniskách. Pri odlive obnažené pobrežie je často pokryté hustým kobercom viacerých druhov červených rias. Oddelenie : Rhodophyta . linifolium vyskytuje v Jadranskom mori. Podtrieda : Bangiophycidae 2. Prichytávajú sa na podklad rizoidmi. ale u niektorých až po vyschnutí. Jednobunkové červené riasy sa rozmnožujú vegetatívne delením bunky. Kombináciu farbív v chloroplastoch tvorí chlorofyl a. Majú určité vývojové vzťahy k siniciam. V prímorských krajinách sa červené riasy od nepamäti používali ako potravina.s plávacími mechúrikmi má Sargassum. pri konzervovaní rýb. chlorofyl d (chlorofyl b chýba). Okrem niekoľkých druhov zo Sargassovho mora sa S. Agar sa získava najmä zo stielok rodov Gelidium a Gracilaria. Pletivové sú makroskopické. 3. Vyskytuje sa na otvorenej hladine Atlantického oceána medzi Azorskými ostrovmi a karibskou oblasťou v obrovských. mäsa a pod. Zo zásobných látok červených rias je najdôležitejší florideový škrob (paramylon). karotenoidy a vodorozpustné fykobiliproteíny: modrý fykocyanín a červený fykoerytrín. Chýba im akékoľvek bičíkaté štádium. Väčšina druhov rastie v litorálnej zóne morí. Používa sa aj v potravinárskom priemysle pri príprave rozličných ovocných a mäsových rôsolov. Väčšina zástupcov má stielky mnohobunkové. pri niektorých druhoch sa utvárajú kauloidy a fyloidy zodpovedajúce stonke a listom vyšších rastlín. Sliz tvoria dôležité látky agar a karagén. Väčšina zástupcov má červenú stielku ako výsledok dominancie fykoerytrínu nad ostatnými farbivami. 2. jednobunkové. Hospodársky najvýznamnejšie produkty morských rias sú agar a karagén. voľne sa vznášajúcich porastoch (preto aj pomenovanie Sargassove more).oogamiou. 3. Uplatňuje sa aj pri výrobe textilu a papiera. Bangia fuscopurpurea. 11: Zástupcovia podtriedy Bangiophycidae : 1. pri ktorej nedošlo k vytvoreniu bičíkov. Obe tieto látky sa vylúhujú z hrubých stien stielok červených rias pôsobením horúcej vody. Doteraz je známych približne 4 500 druhov. pudingov. Karagén je látka podobná agaru. Podtrieda : Florideophycidae Najjednoduchšie červené riasy sú mikroskopické.

červená stigma .pulzujúca vakuola. Bičíky rovnako alebo nerovnako dlhé vyrastajú z osobitého fľaškovitého útvaru . jednobunkové bičíkaté riasy. Medzi najznámejšie sladkovodné červené riasy patrí žabie semä (Batrachospermum moniliforme). vyskytujúce sa v pramenistých vodách v podobe slizovitých modrozelených až olivovozelených praslenovitých stielok.fuscopurpurea má makroskopickú stielku. 2. kauloidy a fyloidy. 6. Gracilaria confervoides. Tým sa červenoočká líšia od ostatných bičíkovcov. oogamia pri jednobunkových druhoch nie je známa. tortus . viridis : ch . Zriedkavo niektoré druhy žijú prichytené na telách vodných kôrovcov alebo planktónových rias. 13: Červenoočká : 1. E. p paramylonové zrná. Batrachospermum moniliforme. Druhy rodu Lemanea majú stielku trsovitú z tuhých vláken s uzlami po celej dĺžke.chromatofór. 2. pohybujúce sa jedným alebo dvomi bičíkmi. 4. 3.1.stigma. heterotrichálne alebo pletivové. Listovú makroskopickú stielku má Porphyra leucosticta. Delesseria. Rozmnožujú sa delením buniek na dve časti. ale i pohlavne oogamiou. 12: Zástupcovia podtriedy 4. V bezprostrednej blízkosti ampuly sa nachádza samostatná bunková štruktúra . Phacus longicauda. rozlíšené na rizoidy. Euglena gracilis. Bunky usporiadané do vláknitých útvarov má druh Asterocystis smaragdina. 4. podtrieda : Bangiophycidae Zástupcovia majú jednoduchú stavbu stielky. kolóniová. Lemanea annulata. Delesseria sanguinea. vláknitá. 2. uložená Obr. Obr. 5. ktorá sa nachádza na prednom konci tela. Morský druh B.červenoočká Florideophycidae : 1. Chondrus crispus.ampuly. Geneticky príbuzné bunky stielky sú spojené plazmatickými môstikmi. Medzi bunkami nie je cytoplazmatické spojenie. mikroskopická až makroskopická. Ph. listnatá alebo lupeňovitá. Pohlavné rozmnožovanie je známe pri rode Bangia. niekedy aj menlivým pohybom tela. v . Rozmnožujú sa nepohlavne pomocou spór. Jednobunkové červené riasy žijú jednotlivo alebo v zhlukoch. 5. Gelidium Sú to mikroskopické. voľne v cytoplazme. Chondrus). Trachelomonas volvocina. Gracilaria. podtrieda : Florideophycidae Stielky sú makroskopické. Niektoré ďalšie rody sa vyskytujú v teplých moriach (Gelidium. U niektorých týchto červených rias je známa izomorfná alebo heteromorfná rodozmena. ktorým sa stigma vyvíja ako 21 3. ktorá je jednobunková. Oddelenie : Euglenophyta . s .

violaxantín a i. Rod Eudorina má cenóbiá 22 . Kolónie sú súbory buniek jednej alebo niekoľkých generácií v slizovom obale. Žijú prevažne v sladkých a brakických vodách. vretenovité. Rod Chlamydomonas je bežný v planktóne našich stojatých vôd.súčasť chloroplastu. alebo pletivovou. niekedy nesúmerné alebo aj sploštené. Oddelenie : Chlorophyta . napr. Žijú jednotlivo alebo v kolóniách. červenoočko (Euglena). Bezprostredne pod pelikulou sa nachádzajú slizotvorné telieska. chlorofyl b.paramylon. Trieda : Chlorophyceae . uložený v plazme v podobe oválnych zŕn. Najčastejšie sa vyskytujú v menších stojatých nádržiach. Tiež sem patria druhy so stielkami rúrkovitými (sifonálnymi). kapsálne. ktorej obsah sa vyprázdňuje do ampuly. Napriek známej morfologickej. Trieda : Conjugatophyceae . iba niektoré druhy boli pozorované aj v mori. drobné riasy. napr. Haematococcus sa často vyskytuje v betónových nádržiach a na kúpaliskách. Červenoočká sa rozmnožujú pozdĺžnym delením po predchádzajúcej mitóze jadra. Rezervnou látkou červenoočiek je polysacharid . Pohlavne sa rozmnožujú izogamiou. že zelené chlorofyly nie sú prekryté akcesorickými (prídavnými) farbivami. 5. vakovitými a sifonokládiové zelené riasy.pyrenoid. ktoré vytvárajú slizovitý obal okolo buniek. Nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v podobe hrubostenných odpočívajúcich buniek . Cenóbiá sú vývojovo vyšším typom bunkových súborov. Stigma sa skladá z väčšieho počtu samostatných olejových kvapiek s obsahom oranžovočervených karotenoidov. Červenoočká žijú v sladkých a brakických vodách. Niektoré sa prispôsobili parazitickému spôsobu života v tráviacej sústave živočíchov. Chlorofyl v chloroplastoch nie je prekrytý akcesorickými pigmentami a preto sú zelené. t. Rozmnožujú sa nepohlavne delením buniek. v slaných morských vodách sú zriedkavé Hojné sú v planktóne vôd. Typickým predstaviteľom je rod eugléna. kokálne typy) aj mnohobunkové so stielkou vláknitou. zachováva sa jadrová membrána. 1. 2-4 bičíkatých zoospór alebo nepohyblivých aplanospór. anizogamiou alebo oogamiou . bičíky smerujú lúčovite von. rozmnožujú sa delením buniek alebo tvorbou nepohlavných výtrusov. rybníkoch znečistených organickými látkami. V čistých vodách sa vyskytujú len ojedinele. Bunky sú nahlúčené vo vnútri cenóbia. Červenoočká majú rôzne tvary bunky: skrutkovite stočené. ktoré dali vznik vývojovo vyšším zeleným rastlinám. ktorý tvorí 4 -16 bunkové ploché cenóbiá v planktóne rybníkov. prvoky. bezfarebné červenoočká sú heterotrofné.vlastné zelené riasy 2.vlastné zelené riasy Sú konglomerátom riasových skupín odlišujúcich sa ultraštruktúrou. či cenóbiách. Väčšina druhov zelených rias má iba primárnu celulóznu bunkovú stenu. biochemicky. Delenie buniek a nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v slizovitých kolóniách alebo cystách. Pohlavné rozmnožovanie sa nepozorovalo. v kalužiach. Najvyššiu špecializáciu dosiahli tie. Vlastné zelené riasy sú jednobunkové (monádoidné s bičíkmi. Bičíkaté zelené riasy majú zvyčajne 2 alebo 4 rovnako dlhé bičíky. Chloroplasty červenoočiek obsahujú podobne ako zelené riasy chlorofyl a aj b. guľovité. V prednej časti bunky je veľká pulzujúca vakuola. baktérie. Eutreptia. mokradiach i v pôde. Svoje meno dostali podľa toho. valcovité. Chloroplasty obsahujú okrúhle bielkovinové teliesko . Phacus.zelené riasy 1. Pri bičíkatých zelených riasach je súčasťou chloroplastu aj jedna alebo viac stigiem. kalužiach.spájavky 3. Medzi bičíkaté typy zoskupené do cenóbií patrí rod Gonium.akinet. βkarotén a rôzne xantofyly. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. Vegetatívne bunky vlastných zelených rias sú spravidla jednojadrové.chary Sú to druhovo najbohatšie a v prírode hojne rozšírené riasy. ktoré prijímajú pevnú potravu. zeaxantín. Bunky niektorých červenoočiek si vytvoria schránky (Trachelomonas). Zrnká škrobu sú prítomné v chloroplastoch. Z akcesorických pigmentov je to luteín. vakovité. Rod Pandorina má 8-16 bunkové guľaté cenóbiá. v kyslých rašelinových alebo železitých vodách. Od spájaviek sa odlišujú spôsobom pohlavného rozmnožovania a od chár inou stavbou stielky. Bičíkaté typy sú jednobunkové. Ich povrch je pokrytý pelikulou z bielkovinových pásikov. typom životného cyklu ai. ale aj v kolóniách alebo cenóbiách. Trieda : Chlorophyceae . v ktorých bunky sú rôzne spojené alebo zrastené a všetky patria k jednej generácii a v rôznej miere sa u nich prejavuje funkčná špecializácia buniek. Mitóza má niektoré osobitosti. žijúce jednotlivo. Trieda : Charophyceae . Druhy s chloroplastami sa živia fototrofne.j. Na jeho povrchu bývajú škrobové zrná. cytologickej a genetickej rôznorodosti ich spája niekoľko spoločných znakov.

alebo sa podieľajú na stavbe stielky lišajníkov (Myrmecia. ale i kolóniové riasy v slizovom púzdre. 4. Asterococcus superbus. Rozmnožujú sa rozpadom vlákien alebo ich úlomkami. anizogamia i oogamia. že bičíky smerujú von. často prichytené na rozličnom podklade. 2. Schizochlamys gelatinosa. tanierovité cenóbiá Obr. V posledných desaťročiach sa venuje veľa pozornosti hromadnej kultivácii chlorokokálnych rias (Chlorella. 3. 2. tečúcich i stojatých.časť cenóbia s bunkami pospájanými povrazcovitými plazmodezmami makroskopické. Rod zelenozrnko (Chlorococcum)je najbežnejšia pôdna kokálna riasa. Vyskytujú sa aj v pôde. Chlorokokálne riasy žijú zväčša v planktóne. Gloeochaete a i. a . Scenedesmus) za účelom produkcie bielkovinových a biologicky hodnotných látok ako krmív. nálevníky). na zmáčaných skalách a v povrchových vrstvách snehu. Schizochlamys. b . Tvorí ho niekoľko sto až tisíc buniek v guľatom cenóbiu o priemere do 1 mm. Žijú v pôde aj vo vodnom prostredí. Cenóbiá sú jednodomé alebo dvojdomé. 23 . Niektoré žijú endosymbioticky v telách živočíchov (nezmary. „morský šalát“. Pandorina morum. V eutrofizovaných vodách sa často hromadne rozmnožia. V niektorých krajinách ju zbierajú ako tzv. alebo sociale. 14: Zelené bičíkaté riasy : 1. v zarastenom litorále rôznych typov vôd. 5.jednotlivá bunka na povrchu guľovitého Vláknité alebo pletivové typy sú väčšinou cenóbia. uložených voľne po obvode. Pohlavne sa rozmnožuje izogamiou. Chlamydomonas debaryana. Tvoria prechodnú skupinu medzi zelenými bičíkatými a zelenými kokálnymi riasami. Bunky sú umiestnené v jednej vrstve po obvode cenóbia ponorené do slizu tak.váľač. Niekoľko druhov nachádza vhodné životné prostredie v povrchových vrstvách letného snehu vo vysokohorských oblastiach. V prírode sú najviac rozšírené. 3. 4. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vznikajú v zoosporangiách bičíkaté zoospóry. 6. až 20 cm vysokú listovú stielku. Haematococcus s okrajovými laločnatými bunkami má rod Pediastrum. Hydrodictyon. niektoré s nepohyblivými bičíkmi (pseudocílie). Ploché. Pohlavné rozmnožovanie je rozmanité: izogamia. 15: Zelené kapsálne riasy : 1. Jednoradové vlákna prichytené na podklad bazálnou bunkou má rod kaderavka (Ulothrix). Ulva lactuca má plochú. Gonium Bunková stena je inkrustovaná kremičitanmi. Vyskytujú sa aj Obr. Tetraspora lemmermannii. Sú spravidla jednobunkové. čo sa prejavuje zafarbením vody do zelena až zelenohneda. Volvox aureus: železitými soľami. na lekárske a farmaceutické využitie. Najvyššiu dokonalosť v organizácii cenóbia má rod Volvox . s hladkou bunkovou stenou.spravidla zložené z 32 buniek. Trebouxia). pluvialis. Tetraspora. Eudorina elegans. V moriach a oceánoch sú ojedinelé. Gloeochaete witrockiana v pôde alebo na jej povrchu. Na kôre stromov tvorí zelené povlaky drobnozrnko (Pleurococcus vulgaris). Dobre známe sú aj druhy rodov Scenedesmus. Do rodu Chlorella patria drobné kokálne druhy rias. Žijú v mori i v sladkých vodách. ploskavce. Najznámejšie rody kapsálnych zelených rias sú: Asterococcus.

trsy.spájanie. 3. Patrí sem asi 50 rodov a 4-6 tisíc druhov. 2. Pleurococcus vulgaris. 6. Zygnema pectinatum rebríčkovitá konjugácia. Alebo obidva protoplasty (gaméty) vstúpia do kopulačného kanálika. hviezdicovité a pod. rastúci v slaných aj sladkých vodách. ktorá prebieha tak. Caulerpa prolifera Obr. Rod závitnicovka (Spirogyra). prichytených o podklad početnými rizoidmi. Zygota (zygospóra) s hrubou bunkovou stenou má schopnosť prečkávať nepriaznivé obdobie. Pediastrum duplex. je najrozšírenejšia spájavka s 1 alebo viacerými chloroplastami v podobe závitnicovej stužky. Je to osobitný typ izogamie. 5. Každá bunka má jedno jadro a jeden alebo viac chloroplastov s pyrenoidmi. Acetabularia mediterranea. Častejšie sa vyskytujú druhy rodov jarmovka (Zygnema). 4. Hydrodictyon reticulatum Obr. Zo stolónov vyrastajú vzpriamené. kosákovka (Closterium) a Cosmarium.Obr. Zriedkavejša je konjugácia. 3. 2. chumáče. ch chloroplast 24 . 18: Spájavky - konjugácia : 1. a jeden z protoplastov prejde amébovitými pohybmi cez kopulačný kanálik do susednej bunky a splynie s protoplastom druhého vlákna. Charakteristickým znakom je osobitný priebeh pohlavného rozmnožovania . Morské druhy tvoria vlákna. zásobných látok a zložením hrubých stien.spájavky Spájavky sú jednobunkové. členené fyloidy. sú v podobe plochej doštičky. Podľa niektorých autorov riasy so sifonálnou a sifonokládiovou stielkou tvoria samostatnú triedu (Bryopsidophyceae) charakteristickú prítomnosťou špecifických farbív. Ulva lactuca. 2. väčšinou sladkovodných. Cladophora glomerata. 5. Vyskytuje sa v Stredozemnom mori. že vo dvoch tesne susediacich vláknach vzniknú medzi bunkami rozličných vláken kopulačné kanáliky (rebríčkovitá konjugácia). Trieda : Conjugatophyceae . Charakteristickým predstaviteľom sifonokládiových rias je rod žabí vlas (Cladophora). Stielka rodu Caulerpa pozostáva z trubicovitých plazivých stolónov. zväčša stredové. skrutkovito stočeného pásika. pri ktorej splývajú protoplasty dvoch susedných buniek toho istého vlákna (bočná konjugácia). ktorej zvápenatelá stielka má tvar drobnej bielej huby. 2. čiže konjugácia. Scenedesmus qvadricauda. 16: Jednobunkové kokálne a cenóbiové zelené riasy : 1. Spájavky sú druhovo bohatou skupinou. 17: Rôzne druhy zelených rias : 1. 4. Chloroplasty sú pomerne veľké. kolóniové alebo nerozkonárené vláknité zelené riasy. Chlorococcum multinucleatum.bočná konjugácia. Mougeotia genuflexa . kopulujú v ňom a vznikne zygospóra. podobne aj Acetabularia. Chlorella ellipsoidea. Ulothrix zonata.

Pabyľka je delená na dlhé články internódiá.Obr. Mykobiont a fykobiont tvoria spolu fyziologicky i morfologicky vysokoorganizovaný celok. celkový vzhľad stielky. Majú zložitú vzpriamenú stielku. 2. 25 . 2b . Bunkové steny niektorých druhov chár sú preniknuté uhličitanom vápenatým. komplexné organizmy. Closterium Obr. 6. Zygnema. preto sú na povrchu drsné. Nitella mucronata 3.Mougeotia : pohľad z plochy. 3. Oddelenie : Lichenophyta . Pohlavné orgány (samčie anterídiá a samičie oogóniá) sú umiestnené v pazuchách palístkov. Najrozšírenejším rodom je chara (Chara).Mougeotia : pohľad zboku. Chary sa vegetatívne rozmnožujú fragmentáciou stielky. Spirogyra. 5. 3. v rybníkoch. 20: Chary : 1. 4. zložené z jednej bunky a uzly. v mori chýbajú. V dôsledku eutrofizácie vôd a melioračných zásahov sú zriedkavé. Hubovú zložku nazývame mykobiont a zložku siníc alebo rias zasa fykobiont. Fosílne poznáme už z prvohôr (silúr). Recentné chary žijú iba v sladkej a brakickej vode. Sú to podvojné. pripojenú k podkladu pakorienkami. Niektorí systematici ich považujú za samostatné oddelenie Charophyta . odvodňovacích jarkoch.chary Predstavujú najvyšší stupeň zelených rias. Chara vulgaris. na ktorých vyrastá praslen konárikov . 2a . prameniskách.telieskami.palístkov. 19: Spájavky : 1. Sú to makroskopické až jeden meter veľké zelené riasy. ktorých stielku tvoria vlákna húb žijúce v symbióze so sinicami alebo zelenými riasami. ktoré vznikajú v praslene rizoidov alebo premenou nadzemného praslenu pabyľky. Pohlavné rozmnožovanie je oogamia osobitného typu. praslen palístkov s vajcovitým oogóniom a guľovitým anterídiom. Chary sú veľmi starou skupinou rias. Z tejto triedy je známych 6 rodov a 315 druhov.nódy. Vzhľadom sa podobajú na prasličky.lišajníky Lišajníky tvoria osobitnú skupinu výtrusných stielkatých rastlín. Trieda : Charophyceae . Rod Nitella má palístky vidlicovito delené. alebo rozmnožovacími hľúzkami . Cosmarium.

Rast lišajníkov je veľmi pomalý. (husté hubové pletivo). Evernia ai. na okrajoch lalokovitá. Lemmopsis ai. ktorá je v období sucha krehká a lámavá.ktorej bunky fykobiontov a mykobiontov sú rozložené rovnomerne a v stielke netvoria osobitné.je tiež plochá. stržňová vrstva a spodná kôrová vrstva prichytená o podklad rizínmi. Tvoria ju rúrkovité. pod ňou vrstvu fykobiontov a v strede stržeň. Rhizocarpon ai. Kríčkovitú stielku majú napr. rody: Peltigera. Vo väčšine prípadov hubové hýfy obaľujú bunky siníc a rias. 3 . 2) lupeňovitá stielka . valcovité i stužkovité útvary. Najvšeobecnejšie ho vyjadruje názov "lichenizmus". Patria sem napr.kôrovitá (Diploschistes pevne prirastená k substrátu celou spodnou scruposus). kožovitej konzistencie.stielka stranou a nedá sa od neho oddeliť bez dutohlávkovitých. Podľa tvaru stielky a jej konzistencie rozoznávame 4 základné typy stielok : 1) kríčkovitá stielka . Medzi týmito typmi je veľa prechodných foriem. Lišajníky sa vyznačujú rozmanitosťou a bohatosťou tvarov. 2 . prípadne je stred rúrky prázdny.býva rozprestretá do plochy. konzorcium ai). parasymbióza. 4 .prierez heteromérickou izolaterálnou stielkou (Usnea).je huspeninovitej alebo slizovitej konzistencie v podobe beztvarých zhlukov alebo povlakov.Trentepohlia). spravidla rozkonárené a dolu upevnené len v jednom bode. Nostoc a Stygonema). 22: Základné anatomické typy stielok lišajníkov : 1 .prierez heteromérickou útvarmi sú sorédie. ploty.lupeňovitá (Peltigera canina). Fykobiontom sú prevažne zelené riasy (jednobunkové . primárna stielka. Patria sem napr. Obr. prijímajú od nich časť asimilátov. odlíšené vrstvy. 21: Morfologické typy stielok lišajníkov : 1 vzhľadom a konzistenciou podobná kôre. 4 .vzhľadom sa podobá malému kríčku. Ľahko vysychajú. zvlnená a k substrátu pripevnená mnohými rizinami. Najjednoduchším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je fragmentácia stielky. Umbilicaria. múry). A naopak poskytujú im ochranu pred rozličnými vonkajšími vplyvmi a zásobujú ich vodnými roztokmi solí.sorédium pri Xanthoria parietina vnútri stielky a uvoľňujú sa von 26 . Lišajníky s rúrkovitou stavbou stielky majú na vonkajšej strane kôrovú vrstvu. 3) kôrovitá stielka . 2) heteromérická stielka . najmä podľa vzájomného usporiadania oboch symbiontov možno odlíšiť 2 základné typy : 1) homeomérická stielka . bazídiové huby (u tropických lišajníkov). 3 . Mykobiontom sú v prevažnej miere vreckaté huby. sú krehké a lámavé. zvyčajne len niekoľko milimetrov ročne. vláknité . Vrchná kôrová vrstva.Hodnotenie a označenie ich vzájomného vzťahu býva odlišné (symbióza.Trebouxia. ale Obr. Lecanora. Myrmecia. Vznikajú vo stielkou (Parmelia). 5.prierez Osobitými rozmnožovacími homeomérickou stielkou (Collema). vrstva fykobiontov. nej vzpriamené podécium ukončené niekoľkými apotéciami (Cladonia symphycarpia) rody : Diploschistes. Lobaria ai. rody : Collema. rody: Cladonia. Vonkajší tvar zväčša určuje mykobiont. Z hľadiska vnútornej stavby stielok. Preto neznášajú konkurenciu väčších rastlín a nájdeme ich zvyčajne na miestach neprístupných pre iné rastliny (skaly.slizovitá (Collemma cristatum). na poškodenia stielky. stielka kríčkovitá (Cladonia furcata). kôra stromov. Cetraria. Takéto stielky nemajú spravidla ani ochrannú kôrovú vrstvu. Parmelia. v menšej miere sú to sinice (Gloeocapsa. Leptagium. 4) slizovitá stielka . dolu šupinkovitá.má na priečnom priereze rozlíšených niekoľko vrstiev. ojedinele zygomycéty. 2 . preto sa ľahko odtrhnú od podkladu. Zaraďujú sa sem napr.

alkohol. V dôsledku rôznych antropických zásahov do prírodného prostredia však viaceré druhy vymizli. Fosílne nálezy lišajníkov sú veľmi zriedkavé. Našim častým druhom lišajníka je štítnatec psí (Peltigera canina) zo sivou stielkou. lipidy). nadol visiacou stielkou. voňavé látky (napr.podécií. usnová. polyporová ai). cukrovka.apotéciá alebo peritéciá. šupinkovitej stielke vyrastie neskôr sekundárna.Cladonia rangiferina. sú schopné chemicky rozrušovať skalný substrát. Niektoré druhy sa prísne viažu len na určité horniny. Lišajníky rastú na pôde (terestrické). enzýmy. prevláda rozmnožovanie askospórami. na borke a konároch stromov (epifytické). 2 . Jedným z najčastejších lišajníkov je diskovník múrový (Xanthoria parientina). Na primárnej. Bohatým na druhy je rod Parmelia. pretože väčšina je citlivá na exhaláty. špecifické pre lišajníky.islandica). Podľa mienky Obr. Sú rôznej farby (červené. pretože ich stielky sa po odumretí ľahko rozkladajú a sú pomerne mladou fylogenetickou skupinou. Sú rozšírené na celom zemskom povrchu. jej stielka je potravou sobov. podľa toho ku ktorej triede húb patrí a síce pomocou výtrusov. vitamíny. Pri týchto spôsoboch rozmnožovania sa huba i riasa množia a šíria spoločne. V prírode sú teda jednými z prvých priekopníkov života a pôdotvorným činiteľom. ktorý má nápadnú lupeňovitú žltopomarančovú stielku. 4 .po rozrušení kôrovej vrstvy ako jemný prach. Predáva sa ako oficinálna droga. Tieto huby vytvárajú na stielke lišajníka aj plodničky (peritéciá a apotéciá) podobne ako pri voľne žijúcich vreckatých hubách. ale aj sekundárne. Masovo rastie na severe v tundrách. obyčajne delením bunky na dve časti. 23: Rôzne druhy lišajníkov : 1 . choroby pečene). Hubová zložka sa môže rozmnožovať tiež osobitne. ktoré voláme lišajníkové kyseliny (kyselina protolichesterínová. hnedé).Usnea dasypoga. Tvorí prechod medzi lupeňovitými a kríčkovitými stielkami. Fykobiont sa však môže v stielke lišajníka rozmnožovať aj osobitne. najmä sobov (pľuzgierka a dutohlávka). kde tvoria závesy podobné dlhým pavučinám. Mnohé druhy sú liečivé (pľúcne choroby. alebo sú kriticky ohrozené. Iným význačným rodom je pľuzgierka (Cetraria). V severských tundrách sú súčasťou potravy zvierat.Parmelia physodes. 3 niektorých autorov vznikli Xanthoria parietina. Nájdeme ju na silikátovom podklade v horských polohách. V súčasnosti je známych asi 16 000 druhov. Rod pupkovka (Umbilicaria) má lupeňovitú šedú až čiernohnedú stielku prichytenú o podklad v strede umiestneným „pupkom“. 6 . lupeňovitá až kríčkovitá. Rastú najmä na ihličnatých stromoch. Možno ich využiť aj ako idikátorov čistoty ovzdušia. Zo stielok lišajníkov sa získava aj cukor. v podobe rúrkovitých alebo pohárikovitých útvarov . 27 . Na podéciu hubová zložka lišajníka vytvára aj plodničky . z konárnika slivkového) a farbivá. Niektoré lišajníkové látky majú antibiotické účinky. Ich stielka je šupinatá. Keďže produkujú špeciálne kyseliny. Sú to drobné šupinkovité výrastky na vrchnej strane stielky. Druhy rodu bradatec (Usnea) sú väčšinou epifyty s bohato rozkonárenou. 5 . Pre lišajníky je charakteristická prítomnosť veľkého počtu produktov spoločného látkového metabolizmu. na skalách (epilitické). Sú to rôzne primárne produkty (monosacharidy. Vyskytujú sa najmä na borke stromov. z toho na Slovensku asi 1 700 druhov. Iný spôsob vegetatívneho rozmnožovania je pomocou izídií. Viaceré druhy používal v čase núdze i človek (Lecanora esculenta). Rastie na skalách.Cetraria islandica.Evernia pravdepodobne až začiatkom prunastri treťohôr. čierne. Pretože väčšinou sa jedná o huby vreckaté. Najrozšírenejší druh rastúci aj u nás je pľuzgierka islandská (C. Zaujímavú dvojtvárnu stielku majú dutohlávky (Cladonia).

V bunkách gametofytu je u väčšiny zástupcov viac drobných chloroplastov (hlavne s obsahom chlorofylu a a b). Tvoria ho pabyľky (kauloidy) s palístkami (fyloidmi) a smerom do pôdy sa diferencujú pakorienky (rizoidy). Ontogenéza machorastov a antitetická rodozmena. Teda okrem vegetatívnej a trofickej funkcie má gametofyt aj úlohu generatívnu. ktorý je základom nového jedinca.pyxidata). Umiestnenie (frondózna) stielka pečeňovky Riccardia latifrons.machy prútnikové Sú to autotrofné. zelený útvar. Ich pabyľky a palístky nemajú nikdy pravé cievne zväzky. 24: Morfológia gametofytu : 1 . Lekanora jedlá (Lecanora esculenta) rastie na skalách arabských púští. stužkovitú stielku.machy rašelinníkové 2. Podtrieda : Sphagnidae . Asimilačným produktom je škrob. Takýto typ stielky sa nazýva foliózny. ale ich gametofyt je ploský. čiernolemovanými kôrovitými stielkami druhu zemepisník mapovitý (R. Ak sa výtrusy po vypadnutí z výtrusnice dostanú do vhodných podmienok. alebo podobu pabyliek s palístkami (machy a niektoré pečeňovky). Pohlavné orgány machorastov sú dobre odlíšené. Bunky majú celulózovú bunkovú stenu. Rožteky majú v bunkách gametofytu iba jediný zelený chloroplast s pyrenoidom.machorasty 1.lupeňovitá (dvojdomé druhy). aké majú pečeňovky a rožteky. z ktorých najznámejšie sú: dutohlávka sobia (C. Podríša : Telomophyta ( Cormophyta. Trieda : Anthocerotopsida. Oddelenie : Bryophyta . alebo osobitne na oddelených Obr.rožteky 3. zriedkavejšie i kvapky oleja. prameňovka) dosahujú 40-50 cm. Ich význačným spoločným znakom je antitetická rodozmena (metagenéza). nie je gametofyt členený na tieto tri vegetatívne orgány.vzniká prvoklík (protonéma). z ktorých vyrastie vlastný gametofyt.a najvyššie organizované stielkaté (gametofyt) rastliny. Machorasty sú väčšinou suchozemské rastliny a tomuto spôsobu života je prispôsobená aj celá stavba ich tela. prípadne milimetrov. Jadrá buniek gametofytu sú haploidné. haploidným výtrusom (spórou. mnohobunkové výtrusné. Prevažnú časť svojho vegetatívneho života prežívajú v stave gametofytu (pohlavná generácia).lekanora múrová (L.rangiferina). Je zreteľne rozlíšený na vrchnú (dorzálnu) a spodnú (ventrálnu) stranu. Charakteristické kôrovité povlaky na skalách tvoria druhy rodu zemepisník (Rhizocarpon). dutohlávka pohárikovitá (C.U nás rastie asi 60 druhov.telómové ( vyššie rastliny ) 1. B. Táto skutočnosť bola podkladom úvah mnohých autorov o príbuzenských vzťahoch machorastov a zelených rias práve prostredníctvom triedy rožtekov. Cormobionta ) . Vznikajú buď spoločne na tom istom jedinci (jednodomé druhy).muralis).biblická manna Židov. Na prvoklíku sa zakladajú drobné púčiky. stužkovitý alebo lupeňovitý. ktorý môže mať buď jednoduchý lupeňovitý alebo stužkovitý tvar (pečeňovky a rožteky).diferencovaná (foliózna) stielka pečeňovky pohlavných orgánov býva rozdielne. Extrahujú sa z nej voňavé látky. jadrá buniek sporofytu sú diploidné.geographicum). pripomínajúci vlákno zelenej riasy. 3 . V tejto súvislosti je známa ako povestná tzv. Prvoklík je zvyčajne vláknitý. začnú klíčiť . striedanie gametofytu a sporofytu. Pri Calypogeia trichomanis s amfigastriami (pohľad lupeňovitom gametofyte sa tvoria na vrchnej strane zdola). Konárnik slivkový (Evernia prunastri) má sivozelenú. výnimočne niektoré rody (ploník. najprimitívnejšie telómové (sporofyt) .pečeňovky 2.diferencovaná (foliózna) stielka machu Mnium punctatum 28 . Trieda : Hepaticopsida (Marchantiopsida) .machy 1. bryospórou). Iné druhy z rodu lekanora (Lecanora) sa vyskytujú aj u nás na skalách a múroch . jedincoch 2 . Stielky majú rozmery len niekoľko centimetrov. Má jedlé stielky. Súčasťou gametofytu sú aj pohlavné orgány (gametangiá). Trieda : Bryopsida (Muscopsida) . Pri frondóznych lupeňovitých typoch stielok. Ontogenetický vývinový cyklus rastlinky (gametofytu) začína nepohlavným jednobunkovým. Nevápenaté skalné balvany sú často pokryté zelenými. Podtrieda : Bryidae . v ktorých vznikajú pohlavné bunky (gaméty).

25: Pohlavné orgány rozmnožovanie1machorastov : 1 .redukčné delenie typmi vegetatívnych rozmnožovacích teliesok. 6 .telieska na okraji priečny pečeňoviek. 5. G .dvojdomý mach : s . ktorá predstavuje hornum. 3 .fyloidov (oosféry a spermatozoidu) vzniká Lophocolea minor. 27: Vegetatívne machorastov : . 2.klbko teliesok v pazuche fyloidu Bryum zárodok druhej t.gametofyt je vždy zelený.spermatozoid. sebestačný.hlavnou úlohou gametofytu je priniesť gaméty a zabezpečiť pohlavné rozmnožovanie. ktorý sa skladá z nôžky (bulbus). v ktorej sa tvoria výtrusy (spóry). pn .protonéma s púčikmi.periant.anterídium machov.anteriídium Obr.gametofyt.archegóniá s vajcovou bunkou. Vo výtrusnici z materského výtrusorodého pletiva (archespór) redukčným delením meiózou vznikajú výtrusy. rozmnožujú aj vegetatívne rozličnými S . Odtrhnuté od materského jedinca sú schopné regenerovať a dávajú základ novému jedincovi.archegónium pečeňoviek. asimilujúci. oranžové ružové. karyologické .gametofyt je vždy haploidný. kyjačikovitého tvaru. Preto sú vždy haploidné. stopky (seta) a výtrusnice. an .anterídiá so spermatozoidmi. 3 . sporangium). veľkosť a skulptúry sú dôležitými taxonomickými znakmi. V ňom vznikajú početné dvojbičíkovité. hore vybieha do kŕčika.sporofytu. ar .gametofyt = stielka. ale z pokožkou) Vegetatívne rozmnožovanie. fyloidu Ulota phyllantha. rosa). Machy sa môžu rozmnožovať vegetatívne aj vytvorením rozmnožovacích púčikov.stielky. theca. Oplodnenie je viazané na vodné prostredie (dážď. úlohou sporofytu je zase utvoriť spóry a zabezpečiť nepohlavné rozmnožovanie . funkčné . Výskyt. ktorými sa tieto dve generácie odlišujú sú : 1. Po vypadnutí haploidných výtrusov z výtrusnice sa celý cyklus začína odznova. podstatne odlišnú stavbu ako sporofyt . fylogenetické .sporofyt. 5 . fyziologické .archegónium machov vegetatívnymi konárikmi.jednodomá foliózna pečeňovka. ktoré vznikajú na rozličných častiach ich gametofytu. R . Tieto sú tvarom aj farbou (žlté. 4 . oválneho.j. p . 3. 4."kvety" machov. morfologické . valcovitého.telieska na Spojením oboch haploidných gamét špičke 2 . 2 . sporofyt je naň výživou odkázaný . Samičí pohlavý orgán je zárodočník (archegónium). Má zvyčajne bankovitý. Kritéria. Zvyčajne sú chránené v osobitnom obale (perichécium). (výtrusmi.misky s talídiami na stielke Marchantia prierez perichéciom s anterídiami a parafýzami druhu Mnium polymorpha. aktívne pohyblivé samčie pohlavné bunky spermatozoidy.gametofyt má celkom inú. červené) odlišné od ostatných fyloidov a tvoria nápadný útvar . Popri pohlavnom rozmnožovaní (oogamiou) a nepohlavnom rozmnožovaní Obr. Samčí pohlavný orgán je plemeníček (anterídium). 26: Schéma rodozmeny : A . dolu rozšírený tvar.spóra. ktorý vznikol premenou horných fyloidov. špirálovito stočené. B spórami) sa machorasty . sporofyt diploidný . sporofyt = telóm (bez cievneho zväzku. Ich tvar. Na zdôraznenie nápadných kontrastov obidvoch striedajúcich sa generácií gametofytu a sporofytu sa používa názov antitetická rodozmena (metagenéza). 4 . ktoré sa tvoria na stielke exogénne alebo endogénne. Obr. Najdôležitejšou časťou sporofytu je výtrusnica (capsula. nepohlavnej erythrocarpum generácie . Zo zygoty sa teda diferencuje diploidný sporofyt (sporogón). pôvod a systematika machorastov 29 . Vo vnútri na dne je umiestnená jediná samičia gaméta vajcová bunka (oosféra). Foliózne machorasty majú tieto orgány väčšinou na konci hlavnej pabyľky.pečeňovka Metzgeria furcata s bočnými diploidná zygota. 5 .

28: Zástupcovia pečeňoviek : 1 .pečeňovky Sú najnižšie organizovanou triedou machorastov. Z fylogenetického hľadiska za pôvodnejšie a teda aj staršie sa považujú foliózne pečeňovky. 2. Na povrchu stielky vznikajú vegetatívne telieska . Pohlavné orgány sú umiestnené na stopkatých nosičoch (receptákulum): samičie sú hviezdicovité a samčie zasa diskovité. nepriamo majú veľký význam v hospodárstve prírody. Trieda : Anthocerotopsida . Sú to rastliny väčšinou vlhkomilné (hygrofilné). ako i na skalách (epilitické). na hnijúcom dreve. rastie na gametofyte. Sú nenáročné. Porastnica mnohotvárna. Ich prvoklík (protonéma) je veľmi redukovaný. Najstaršie fosílne nálezy machorastov sú známe z obdobia prvohôr (paleozoikum). vyrovnávajú teplotné rozdiely ovzdušia a ovplyvňujú tak klímu územia. dichotomicky rozkonárená a má dorziventrálnu stavbu. 5 Riccia fluitans 30 Obr. 29: Anthoceros punctatus . prípadne i vodné (hydrofilné). Výtrusy vo výtrusnici sú premiešané zo sterilnými hygroskopickými vláknami . Typickým predstaviteľom je porastnica mnohotvárna (Marchantia polymorpha). Trieda : Hepaticopsida . Gametofyt je buď foliózny alebo frondózny. Zo systematického hľadiska rozdeľujeme oddelenie machorastov na tri samostatné triedy.Marchantia polymorpha. stielka so samičím receptákulom. ale súčasne vyparovaním regulujú vzdušnú vlhkosť. Niektoré druhy machorastov možno v lesníctve použiť ako indikátory bonity lesnej pôdy. v prameniskách a potokoch. takisto na holej zemi (terestrické). na borke stromov ( epifytické) a na rozličných iných substrátoch. Po otvorení výtrusnice rozhadzujú výtrusy do okolia. Frondózne stielky pečeňoviek sa považujú za vývojovo mladšie. stielka so samčím receptákulom.gemy. rastie na vlhkých miestach. 3 . Veľmi časté je vegetatívne rozmnožovanie rozličnými telieskami. 4 .).rašelinu. 2 - Machorasty sú dôležitou zložkou dnešného rastlinného krytu. mesiacovka krížovitá (Lunularia cruciata) a druhy z rodu mrvka (Riccia). Machorasty sú bohatá a mnohotvárna skupina výtrusných rastlín. v ktorých sa udržuje veľké množstvo vody. Vzhľadom podobnú stielku má lupeňovec kuželovitý (Conocephalum conicum). ako sú púšte a arktické oblasti. Praktický význam pre človeka majú najmä rašelinníky (Sphagnum L. Niektoré druhy folióznych pečeňoviek sa vyskytujú na vlhkých miestach. menej je typov suchomilných (xerofilných). Archegónium je u týchto typov umiestnené na konci kauloidu.Lunularia cruciata.rozhadzovačmi.Conocephalum conicum. 1. čím jednak chránia pôdu pred vyschnutím. Z fylogenetického hľadiska tvoria slepú vývojovú líniu. Spolu s lišajníkmi a inými nižšími rastlinami sú medzi prvými priekopníkmi života na skalách a medzi prvými osídľovateľmi obnažených pôd. iné zasa v hydrológii ako indikátory čistoty vody a pod. ktorá neviedla k dokonalejším formám ani k vzniku progresívnych prvkov vývoja rastlín. Hoci ich priamy úžitok je pre človeka skromný. Tvoria väčšinou husté vankúšovité zárasty. ktorá v celosvetovom meradle zahŕňa spolu asi 25 000 druhov. Vyskytujú sa vo všetkých vegetačných pásmach a výškových stupňoch zemegule a nechýbajú ani v oblastiach s extrémnymi životnými podmienkami.Obr. Stielka je stužkovitá. na lesnej pôde. na skalách. Sporofyt je nezelený.rožteky Marchantia polymorpha. Na rozdiel od triedy machov ich palístky nemajú strednú žilku. Rastú na najrozmanitejších stanovištiach. ktorých odumreté stielky poskytujú cennú organickú hmotu všestranného použitia .

ktorý má žltozelené až žlté výtrusy. Výtrusnica sa otvára viečkom. V strede kauloidu sa nachádza primitívny zväzok vodivých elementov. Z vláknitého rozkonáreného prvoklíka vyrastie vlastný gametofyt. Pabyľka postupne na vrchole dorastá.priečny prierez palístkom býva rozlíšený na nôžku. ktorý zadržiava zrážkovú vodu.machy rašelinníkové Sú najnižšie organizované machy. len čiastočne závislý od gametofytu.Je to neveľká trieda machorastov. Výtrusy tohto rožteka sú tmavohnedé až čierne.chlorocysty. Rastie na vlhších stanovištiach. vrcholoch kauloidov. ktoré majú zasa asimilačnú funkciu. obklopený výtrusorodým pletivom (archespór).hyalocysty. Bunky ktoré ho tvoria majú iba po jednom chloroplaste. ktorá má aj čiapočku. Sporofyt má značne skrátenú nôžku aj stopku. stopku a výtrusnicu. Sporofyt (sporogón) h . Vyhýbajú sa vápenatým horninám (kalcifóbne). strniskách i na pasienkoch rožtek bodkovaný (Anthoceros punctatus). zelené bunky . Vo vnútri výtrusnice je stredný sterilný stĺpik. ktoré sú zásobarňou vody. rašeliniskách. ktorý u zástupcov tejto triedy nikdy nie je lupeňovitý. Gametangiá machov sú uložené v Obr. p . Tvoria osobitné biotopy . čím sa najmä odlišuje od podobného druhu čertík karolínsky (Phaeoceros carolinianus). Potláčajú kvalitnejšie zložky porastu najmä trávy.chlorocysta. Pabyľky rašelinníka rastú neobmedzene dlho. Typickým rodom triedy je rožtek (Anthoceros). predstavuje jednu súvislú výtrusnicu. Podtrieda : Sphagnidae . 3 .gametofyt s dvoma ochranných obaloch (perichécium) na sporofytmi. Rašelinníky rastú zvyčajne v súvislých hustých vankúšoch v terénnych zníženinách. napr. Časté je aj vegetatívne rozmnožovanie.anatomická stavba palístka. tenkého valca. Význačný je výskyt strednej žilky vo fyloidoch väčšiny zástupcov. najmä na nepriepustnom geologickom poklade.pórus. prázdne. Trieda : Bryopsida (Muscopsida) machy Sú najdokonalejšou triedou machorastov. Spodná časť stielky odumiera a preto nemajú vyvinuté rizoidy. Fyloidy sú na kauloide usporiadané v špirále. Čierne bodky na zelenej lupeňovitej stielke sú kolónie symbiotickej sinice Nostoc. pod ním je kruh hygroskopických zúbkov. guľatá výtrusnica sedí na nepravej stopke (pastopka pseudopódium). Rastú buď priamo vo vode. Výtrusnica sa otvára viečkom. Je pokrytá zväzočkami krátkych bočných pabyliek s palístkami.rašeliniská s charakteristickou flórou. kde je dostatok vlahy alebo vody. Je to zelený. Je ponorený do gametofytu zhrubnutou nôžkou. 2 . Z poľnohospodárskeho hľadiska sú dôležité lúčne machy. Je zelená. Sporogón (iný názov pre sporofyt machorastov) je tvaru dlhého. Do istej miery je teda sporogón samostatný. alebo na vlhkých či zaplavovaných miestach. alebo v niekoľkých súbežných radoch. U nás rastie najmä na jeseň na vlhkých poliach.) : 1 . ale vždy s folióznou stielkou. Gametofyt rožtekov má veľmi jednoduchú stavbu. Machy rastú spravidla pospolito . Zo zvyškov odumretých rašelinníkov v anaeróbnych podmienkach a za trvalej prítomnosti vody vznikli za 31 . 3. ktoré niekedy vytvárajú prízemnú vrstvu lúčnych porastov. chl . V každom palístku sú dvojaké bunky: veľké.hyalocysta. bezfarebné . lupeňovitý útvar na okraji lalokovitý.tvoriace husté vankúšiky až veľké porasty. Medzi nimi sú vklinené drobné. udržujú a zvyšujú zamokrenosť. splsťujú prízemnú vrstvu. pričom vrchné časti dorastajú a spodné odumierajú. 30: Rašelinník (Sphagnum sp. 1. môže asimilovať a na povrchu má pravé prieduchy schopné autoregulácie.

ktoré majú veľký vedecký význam pre štúdium vývoja vegetačného krytu. V mokrých lesoch a na rašeliniskách masovo rastie ploník obyčajný (Polytrichum communae). Jeho vzpriamené pabyľky dosahujú výšku až 50 cm. nápadné. na lúkach i na hnijúcom dreve. V nich sa zachovávajú zvyšky aj iných rastlín (časti stromov. merík hrotitý (M. rastúci hojne okolo potokov a pramenísk. Z praktických dôvodov uvádzame len niekoľko významných. Podobne husté koberce žltozelenej farby s odtieňom do ružova tvorí rašelinník ostrolistý (S.machy prútnikové Táto podtrieda zahŕňa druhy najvyššie organizované v rámci celého oddelenia machorastov. Má končisté fyloidy.cuspidatum). Medzi najznámejšie patrí rašelinník močiarny (Sphagnum palustre) tvoriaci husté vankúšovité zárasty v lesoch i na vrchoviskách.dlhé geologické obdobia ložiská rašeliny hrubé aj niekoľko metrov. Ich gametofyt je rozlíšený na rizoidy. Sporofyt (sporogón) má vyvinuté tri časti: nôžku. chudobným na živiny. Vzniklo nad hladinou podzemnej alebo pramenistej vody s nízkym obsahom minerálnych látok. Osobitným vzhľadom sa vyznačuje asi 15 cm vysoký. Do podtriedy patrí asi 14 000 druhov. v lesoch. Používa sa ako stelivo. na rýchle kompostovanie. bochníkovité vankúše sivozelenej farby bielomach sivý (Leucobryum glaucum) i drobivka vankúšikovitá (Grimmia pulvinata) rastúca na strechách. 2. Rašelina má aj široké praktické využitie. Vzpriamený mach s rozkonárenými pabyľkami je merík vlnkatý (Mnium undulatum) s dlhými vlnkatými fyloidmi. kauloidy a fyloidy so strednou žilkou. Katarínka vlnkatá (Atrichum undulatum) je hojne rozšírená v lesoch na hlinitej pôde. 32 . Podtrieda : Bryidae . na mokrých rašeliniskových lúkach i vrchoviskách.squarrosum). Výtrusnica je prikrytá čiapočkou a otvára sa viečkom. v záhradníctve. Špecifickým rašeliniskovým biotopom je vrchovisko s kyslým rašelinným substrátom. peľové zrná). odvodnením a rekultiváciou rašelinísk a rašeliniskových lúk dochádza k výraznému narušeniu vodného režimu a tým aj ekologickej rovnováhy v krajine. modrozelený rašelinník kostrbatý (S. rastie v lesoch. stopku a výtrusnicu. Na chudobných kyslých lesných pôdach. podobne aj iné druhy rodu Mnium: merík bodkovaný (M. u nás rastúcich druhov. Najkrajšie vyvinuté rašeliniská na Slovensku sú na Orave. má využitie v kúpeľnej liečbe a tiež ako palivo.nemoreum). Ťažbou rašeliny. Okrem výtrusov sa tieto machy rozmnožujú aj vegetatívne.punctatum). Kozmopolitný rohozub purpurový (Ceratodon purpureus) je nápadný už z ďaleka červenými stopkami výtrusníc. Je to hygrofilný druh. Do podtriedy patrí len jeden rod rašelinník (Sphagnum) s viacerými druhmi. na vresoviskách i na humuse skál tvorí kompaktné. v Európe na území Škandinávie a severe Ruska. Vyskytuje sa v podmáčaných lesoch i močaristých jelšinách. V prírode majú vrchoviská hydrologický a ekologický význam ako obrovské prírodné rezervoáre vody. múroch a skalách. Plemeníčky a zárodočníky sú na vrchole hlavnej pabyľky.

. 32: Vyhynutí zástupcovia rýniorastov: 1. 3 . 5 . pričom všetky sú si veľmi podobné. na trávnatých svahoch a na zemitých skalách. 2 . 4 Obr. polí.Fyloidy uložené v prízemnej listovej ružici má skrutok vlahojavný (Funaria hygrometrica) s hruškovitou ovisnutou výtrusnicou.Mnium punctatum. Rýniorasty prekonávali rodozmenu. Rakytník lesklý (Hylocomium splendens) má perovitý gametofyt tvoriaci väčšie riedke koberce v lesoch.rýniorasty Rýniorasty patria medzi vyhynuté rastliny. Rastie na spáleniskách. U nás rastie niekoľko desiatok druhov.Rhytidiadelphus triquetrus 2. enafylmi emergenčného pôvodu. kde indikuje dobré pôdne pomery. rokov a zanikli pred 340 mil. Nízke striebrobiele porasty na okrajoch ciest. Stromčekovitého vzrastu je rebríčkovec stromkovitý (Climatium dendroides).vytvorili sa vodivé pletivá a pokožka (epidermis). ( A-celá rastlina. alebo pokrytá drobnými bezžilovými útvarmi. Najbohatším rodom. Rýniorasty boli najstaršie cievnaté rastliny. B-koncový telóm so sporangiami) Atrichum undulatum. častý na lúkach. rokmi. Tento druh bol kedysi používaný v ľudovom liečiteľstve proti horúčke (antipyretický). periu podobný mach je tujovička tamarišková (Thuidium tamariscifolium). v ktorom sa stretávajú začiatočné 33 . Ozdobný. Vznikli z progresívnej skupiny zelených rias (Chlorophyta) niekedy pred 400 mil.Climatium dendroides. Rýniorasty boli menšie. tzv. až 1 m vysoké trváce byliny. Masovo rastúci na rozličných stanovištiach je rakyt cyprusovitý (Hypnum cupressiforme).Funaria hygrometrica. ich význam je najmä fylogenetický. Rozvoj rýnií trval len asi 100 mil. Sporofyt bol na rozdiel od gametofytu dobre vyvinutý.Rhynia sp. Odlišujú sa v mikroznakoch výtrusnice. V priebehu evolúcie rastlín to boli prvé dokonalejšie. na rumoviskách a pod. ktorý tvorí živozelené a riedke vankúše na trávnatých svahoch a v lesoch. podľa ktorého má názov celé oddelenie Bryophyta je rod Bryum.Thuidium tamariscifolium. 6 . Oddelenie : Rhyniophyta . Pravé listy v oddelení rýniorastov ešte neboli vyvinuté. čiže vyššie rastliny.rizomoid s rizoidmi. Z podzemku vyrástla zväčša dichotomicky rozkonárená stonka . typická pre močaristé miesta a prameniská. 31: Zástupcovia3machov : 1 sp. Spórangiá boli terminálne. starých múroch a piesočnatých pôdach. Stonka bola celkom holá. 7 . ktoré rástli v bahnitých plytkých vodách.. močariskách.Polytrichum commune. Porasty na kameňoch v potokoch tvorí prameňovka obyčajná (Fontinalis antipyretica). . Rastliny asimilovali celým povrchom tela a v epiderme stonky boli vyvinuté prieduchy. Obr. V zemi mali nerozkonárený podzemok . 2 Asteroxylon sp. rokov na pobrežných plytčinách silúrskeho praoceánu. odkiaľ sa dostali na brehy pevniny a predstavujú najdôležitejší prvotný fylogenetický uzol. tvorí prútnik striebristý (Bryum argenteum).Psilotum . Medzi naše najmohutnejšie machy patrí kostrbatec trojrohý (Rhytidiadelphus triquetrus). pri potokoch. Diploidný genóm buniek pletív umožnil ich väčšiu plasticitu a adaptáciu na vzdušné prostredie (koncové časti rastlín vyčnievali z vody) a neskôr čiastočne suchozemské .telóm.

čo súvisí s prispôsobením sa suchozemskému prostrediu a čerpaniu živín z pôdneho roztoku na rozdiel od stielkatých. čiže zelené listy nesú výtrusnice.archegónium pred otvorením. pretože proces oplodnenia a vývinu gametofytu je viazaný ešte na vodné prostredie.výtrusnice. Sú to prvé mikrofylné typy listov. čo viedlo ku vzniku oddelenia machorastov (Bryophyta)bezcievnaté rastliny a jej redukciou a zosilnením sporofytu. G . Väčšina papraďorastov sú izospórické . z papradí tzv. list). Sú zriedkavejšie (napr. pretože sporofyt je od vodného prostredia prakticky nezávislý. D . Papraďorasty rastú na súši. Sú to prvé telómové rastliny. L . E . Pre ďalšiu úspešnú evolúciu a pre zväčšenie rozmerov tela bolo nevyhnutné zväčšiť asimilačnú plochu týchto primitívnych bezlistých telómových rastlín (Rhyniaceae). Sporofyly nie sú zelené a nachádzajú sa na nich výtrusnice. Obr. (R! redukčné delenie). stonka.papraďorastov a semenných rastlín. Trieda : Selaginellopsida . čo viedlo k vzniku cievnatých rastlín . V obidvoch evolučných smeroch sú určité výnimky. aj makrofylné typy listov (paprade). ale najčastejšie na vlhkých miestach.prasličky 4. Papraďorasty majú tri typy listov. Svoje pomenovanie dostali od telómov. nie sú morfologicky rozlíšené na samčie a samičie.plavúne 2. Nazývajú sa trofosporofyly. vodné paprade . I . Trieda : Equisetopsida . 33: Vývojový cyklus papraďorastov: A .plavúnky 3. plavúnky. Z hľadiska fylogenetického pôvodu listov poznáme u papraďorastov mikrofylné typy (plavúne.zrelé antherídium so spermatozoidmi resp. Aj tento jav súvisí s fylogenetickým prechodom papraďorastov na súš. Oddelenie : Pteridophyta papraďorasty 1. V ontogenéze môžeme pozorovať výraznú rodozmenu.marsilea. ktoré dosiahli rovnaký fylogenetický sporofyt. Každá trieda je značne odlišnej stavby. Heterospórické majú výtrusy rozlíšené na samčie mikrospóry a samičie megaspóry. Stavba tela papraďorastov nie je jednotná. Fylogenetický vývoj vyšších rastlín išiel dvomi smermi.vyvíjajúce sa prothálium. Trieda : Lycopodiopsida . 3. F sporangium.antherídium patria medzi cievnaté rastliny (Telomophyta pred otvorením. H . Trofofyly sú listy zelené. K .články evolúcie všetkých oddelení vyšších rastlín. J . Sú teda jalové (sterilné). C . ktoré čerpajú vodu a živiny celým povrchom tela.paprade Zo systematického hľadiska netvoria jednotnú skupinu.otvorené sporangium stupeň. koncových dichotomicky rozkonárených častí stonky. Znamená to.dospelé organizované výtrusné rastliny a zároveň prothálium. a to zosilnením gametofytickej generácie. Cormophyta). ale niekoľko vývojových oplodnenie). Môžu sa od trofofylov značne líšiť. Majú vyvinuté prieduchy i cievne zväzky. Tie vznikli splošťovaním (kladodifikáciou) sterilných telómov alebo ich bočným zrastaním (syntelomizáciou) . Tretí typ listov je kombinovaný. u plavúňov sa zoskupujú do výtrusných klasov. Na rozdiel od machorastov prevažuje morfologicky i funkčne sporofyt nad gametofytom.všetky výtrusy sú rovnaké.mladý línií. Sú to tzv. napr.sórus. Papraďorasty sú najvyššie so spórami. Vznik listov nastal dvojakou cestou. Pre evolúciu vyšších rastlín bolo dôležité objavenie sa listov telómového pôvodu. M . Na rastline vznikali tŕňovité výrastky pokožky emergenčného charakteru bez cievnych zväzkov (enafyly) alebo s cievnymi zväzkami (psilofyly). salvinia). majú asimilačnú funkciu a nie sú na ne viazané rozmnožovacie útvary . ale pravými orgánmi (koreň. vyvíjajúce sa embryo sporofytu. Trieda : Polypodiopsida . makrofylné typy listov. že ich telo nie je tvorené stielkou.zrelé archegónium. plavúnky.dospelý sporofyt.zygota (O! 34 .vznik cormusu (stonky s plochými veľkými listami) papraďorastov. prasličky).

sú usporiadané do výtrusných klasov strobilov (okrem chvostníka). Na listoch alebo vo výtrusných klasoch (strobiloch) na stonkách vznikajú vo výtrusniciach meiózou haploidné výtrusy. Na rozdiel od plavúniek nemajú listy na báze pajazýček (lingula). ktorá začína výtrusom a končí vznikom pohlavných buniek. 34: Prvorast plavúňa väčšinou jednodomé. ktorý má strobily dlhostopkaté. Najznámejší zástupca u nás je plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum). dážď).cm veľký a má charakter stielky. stonkou alebo podzemkom a listami. Fosílne nálezy skamenelín predstavujú väčšinu druhov. iba u prasličiek sú dvojdomé. ale redukované sporofyly s výtrusnicami sú v pazuchách zelených listov trofofylov. Tá predstavuje sporofytickú generáciu. že hubové vlákna vnikajú do prvorastu. napr. iné ako okrasné i liečivé. lupeňovitý. Sporofyly s výtrusnicami. lebo všetky druhy sú u nás zákonom chránené. Prvorasty sú Obr. Plavúne majú jednodomý prvorast (protalium) hľuzovitého alebo červovitého tvaru asi 2 cm veľký. v ktorej sa pomocou bičíkov Obr. Tak sa môžu dostať k oosfére a clavatum) oplodniť ju.Životný cyklus začína haploidnou spórou (výtrusom). Môže mať rozličný tvar. ktoré sa vyvinú v pohlavných orgánoch. ktorá je husto pokrytá špirálovite postavenými drobnými listami mikrofylného typu s jedným cievnym zväzkom (enafyly psilofyly). ktoré mali stromovitý habitus. Najväčší rozvoj papraďorastov bol na konci prvohôr a v druhohorách. Praktický význam papraďorastov nie je veľký. Ich využitie dnes je menej bežné. z ktorej sa vyvíja embryo (zárodok) a z neho dospelá rastlina. Niektoré plavúne sa rozmnožujú aj pomocou opadavých púčikov v pazuchách listov. vláknitý. Oplodnením oosféry vzniká diploidný útvar . Výtrusy sú morfologicky nerozlíšené. Plavúň pučivý (Lycopodium annotinum) typický pre horské smrečiny má strobily sediace. Môžu byť autotrofné i heterotrofné. Zriedkavo sa u nás vyskytujú aj chránené a ohrozené druhy papraďorastov. V našej flóre sa môžeme stretnúť so zástupcami všetkých uvedených tried papraďorastov. Výtrusy plavúňov sa v minulosti používali ako ľudový prostriedok proti cudzopasnému hmyzu. Dospelý papraďorast je trváca rastlina tvorená koreňmi (adventívnymi). Je nezelený a žije v endotrofnej mykoríze. preto plavúne patria medzi izospórické papraďorasty. Prvorast je iba niekoľko mm . v lekárstve do zásypov a v pyrotechnike do ohňostrojov.oosféry.samčie anterídiá (plemeníčky) a samičie archegóniá (zárodočníky). dichotomicky rozkonárenou stonkou. Chvostník jedľovitý (Huperzia selago) sa odlišuje od ostatných plavúňov tým.plavúne Vždyzelené byliny s plazivou. complanatum). 35: Plavúň obyčajný (Lycopodium aktívne pohybujú. Znamená to. sploštený (Diphasiastrum alpinum. 1. 35 . Trieda : Lycopodiopsida . ktorými sa opäť začína gametofytická fáza nasledujúcej generácie. Časť rodozmeny.zygota. p. Na prvoraste sa vytvárajú pohlavné orgány . Vo vysokých horách sa vzácne vyskytujú aj druhy rodu plavúnik (Diphasiastrum) s druhmi: plavúnik alpínsky. hľuzovitý. Adventívne korene žijú v symbióze s hubami (mykoríza). Nachádza sa na zemi alebo v zemi a preto je veľmi nenápadný. že nemá strobily. D. Plavúne žijú väčšinou v horských polohách na kyslých pôdach. Životný cyklus ďalej pokračuje vznikom samčích pohlavných buniek spermatozoidov a samičej pohlavnej bunky . ktoré sú málo odlišné od trofofylov. z ktorej vyrastá protálium (prvorast). Spermatozoidy sú viazané na vodu (rosa. je gametofyt. Niektoré druhy sa uplatňujú na poliach ako buriny. pretože obsahujú veľa ľahkozápalného oleja.

praslička roľná) majú systém podzemkov vyvinutý veľmi mohutne. Pozostáva z uzlov a internódií.lepidophylla). Tie vznikajú v mega . že gametofyt je aj oproti ostatným papraďorastom redukovaný. Trieda : Selaginellopsida . 38: Prierezy stonkami prasličiek. ktorý ich odlišuje od plavúňov. praslička roľná.prasličky Habitus prasličiek je nápadne odlišný od ostatných papraďorastov. 36: Vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) 36 . Výtrusnice sa nachádzajú na báze výtrusných listov (sporofylov) a tie sú zoskupené do výtrusného klasu na konci stonky. takže preberajú asimilačnú funkciu listov.bezlistá byľ. čo predstavuje náznak vzniku semena. B . Trieda : Equisetopsida . Rovnako počet megaspór (v sporangiu) je redukovaný na 1 a zárodok (proembryo) sa vyvíja priamo na megasporofyle. Majú väčšinou plazivú. Oba druhy sú chránené. Stonka je praslenovite vetvená. ktorá v každom uzle obopína stonku. ktorý sa vyskytuje na listoch tráv. Počet a tvar zubov pošvy a jej dĺžka býva u niektorých zástupcov dôležitým určovacím znakom. čo je spôsobené inkrustáciou bunkových stien pokožky kremičitanmi. dutá a článkovaná. dichotomicky rozkonárenú stonku.2. S. Na báze listov sa nachádza pajazýček (lingula)* . Niektoré druhy. Telo prasličiek býva na dotyk tuhé. nezelené a zrastajú do zubatej pošvy. rizofor .trichómovitý útvar slúžiaci na prijímanie vody. Listy sú drobné. ktoré sú pozdĺžne ryhované.plavúnky Drobné trváce byliny podobné machom. Z neho vyrastajú adventívne korene. * pozor na zámenu s jazýčkom (ligula). Pajazýček je dôležitý znak plavúnok. Niektoré tropické druhy sa pestujú ako izbové a skleníkové rastliny (S. Obr.dendroides. (napr. V spodnej časti výtrusného klasu sa nachádzajú samičie výtrusné listy (megasporofyly) a hore samčie výtrusné listy (mikrosporofyly). V zemi majú prasličky článkovaný podzemok (rizóm). 3. ktorá môže zakoreniť a je oporou stonky. chrupavčité. A Plavúnky sú heterospórické. Obr.a mikrosporangiách (samičích a samčích výtrusniciach).praslička lesná Znamená to. Plavúnka brvitá (Selaginella selaginoides) je vysokohorským druhom a vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) je vzácnym druhom pasienkov. že na rozdiel od Obr. U nás rastú iba dva druhy plavúnok. ktorá je husto pokrytá drobnými listami mikrofylného typu ako u plavúňov. Preto sa stávajú na poliach ťažko ničiteľnými burinami. 37: Výtrusy ostatných tried papraďorastov majú spóry rozlíšené fyziologicky aj morfologicky na prasličiek s hapterami mikrospóry (samčie) a megaspóry (samičie). Plavúnky majú najmä fylogenetický význam. Spočíva v heterospórii a v tom. V mieste rozdvojenia byle vyrastá pozitívne geotropicky tzv. Bočné stonky vyrastajú v praslenoch a sú zelené.

Niektorým druhom vyrastá na jar z podzemku tzv.palustre). Tým. autotrofný.jarná byľ sa postupne rozkonáruje a ozelenie. Rad : Marsileales . V tônistých lesoch nájdeme prasličku lesnú (E.. ktorý je zelený. praslička roľná. Po dozretí a vypadaní výtrusov usychá a na jej mieste z toho istého podzemku vyrastá tzv. B .jalová rozkonárená letná byľ 37 . praslička lesná. možno ju teda nájsť aj v zime.telmateia). ktorá dorastá až do výšky 1. Tropické druhy sú stromovitého vzrastu s druhotným hrubnutím stonky. B . rozkonárený. len s praslenmi listových pošiev. praslička obrovská. ktoré sa zmenou vzdušnej vlhkosti zmršťujú a tým sa spóry spletajú do chumáčov. jarná byľ.nosičov výtrusníc. z ktorých vyklíčia protáliá s pohlavnými orgánmi oboch pohlaví.jarná byľ. Rad : Obr. takže pravdepodobnosť oplodnenia je vyššia ako keby sa spóry rozširovali samostatne. na konci s výtrusným klasom. ktoré im oplodnenie naopak uľahčujú. býva sťažené oplodnenie. Majú viacero typov stoniek. Chýbajú sporofyly (výtrusné listy) a výtrusnice (sporangiá) vyrastajú na spodnej strane štítkovitých sporangioforov . Rad : Polypodiales .letná byľ Ophioglossales . ktorá má jemné dvakrát rozkonárené bočné stonky. napr. Tretia skupina prasličiek má iba jeden typ byle. Trieda : Polypodiopsida . ktorá je známa svojou jedovatosťou. 39: Praslička roľná (Equisetum arvense). Praslenovite usporiadané sporangiofory skladajú výtrusný klas prasličiek. Rad : Salviniales .paprade 1.5 až 2 m. že samčie a samičie protáliá sú oddelené.hyemalis) má byľ nerozkonárenú a vždyzelenú. obrovská (E. A . C . i praslička riečna (E. Je nezelená. Na vrchole nesie výtrusný klas. praslička močiarna. V recentnej (dnešnej) flóre je zastúpený len rod praslička (Equisetum) .salvíniotvaré Obr. Iným druhom po uschnutí výtrusného klasu jarná byľ ozelenie a mení sa priamo na sterilnú letnú byľ.sladičotvaré 3. letná byľ.fluviatile) . rozkonárená a sterilná (bez výtrusného klasu). Na močaristých stanovištiach rastú praslička močiarna (E. Praslička zimná (E. ktoré sú telómového (stonkového) pôvodu.sylvaticum). ktorá je zelená. pričom samčie prvorasty sú menšie.Prvorast prasličiek je zelený. napr. Ich výtrusy majú 4 krídlaté výrastky (haptery). z ktorých u nás rastie len 9 druhov. Výtrusné klasy (strobily) prasličiek sú inej stavby ako u plavúňov. Preto majú zariadenia. 4. Najznámejšia praslička roľná (Equisetum arvense) je burinou vlhších polí i liečivou rastlinou. napr. V chumáči výtrusov sú blízko seba spóry.hadivkotvaré 2.s niekoľko 100 druhmi. Našou najväčšou prasličkou je p.marsileotvaré 4. plochého tvaru a na rozdiel od ostatných papraďorastov je dvojdomý. 40: Praslička lesná (Equisetum sylvaticum). nerozkonárená. A jarná byľ. Naše prasličky sú trváce rastliny bez druhotného hrubnutia.

salvinia). Rastie v pobrežných porastoch potokov. niektorým zástupcom sa vytvárajú výtrusy len na jednej polovici čepele listu (napr. Mladé listy sú špirálovite zvinuté (circinátna vernácia) s otvorenou žilnatinou. Listy . Vratička mesiačikovitá (Botrychium lunaria) má perovito zložené obe časti listu. resp.prierez sórusom. 38 . 42: Prvorast papradí (slezinník)  Listovú čepeľ majú rozdelenú na tzv. 44: A . Ich čepeľ môže byť jednoduchá.sporofyloch (perovník pštrosí). Prvorast je veľmi rozdielne vyvinutý.  Do tejto skupiny patrí väčšina našich najznámejších papradí. Perovník pštrosí (Matteuccia Obr. Stonka býva krátka. menej často podzemný. sú len málo odlišné od trofofylov. výtrusníc sú rohlíčkovitého tvaru ktoré sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. Praktický význam majú Obr.Veľmi rozmanitá a druhovo bohatá trieda papraďorastov. výtrusnice sú do výšky 1. hľuzovitý a saprofytický . plodnú časť. Na rube listov má sórusy okrúhleho tvaru. teda dva typy listov . hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum) má list nedelený s celistvým okrajom.nezelený. nedelená alebo delená. väčšinou premenená na podzemok. A . zelený. Paprade sú byliny (v trópoch aj dreviny). Papraď samčia (Dryopteris filix. 45: Papradka samičia najmä niektoré liečivé (Athyrium filix-femina) .marsilea. z ktorého vyrastajú veľké listy makrofylného pôvodu. Sporofyly ale nie sú zoskupené do výtrusných klasov. Obe rastliny rastú na horských lúkach a patria medzi vzácne druhy. Zvláštnosťou je. Častejšie býva nadzemný. vodných papradí . najmä na východnom Slovensku. Obr.trofofyly i sporofyly.5 m . že pokožkové bunky obsahujú chloroplasty. ktorá je zelená. Je liečivou rastlinou. Prevažná časť papradí je izospórická (okrem tzv.papraď samčia (Dryopteris filix-mas). ktorá nesie výtrusnice a vyživovaciu.mas) rastie v tienistých lesoch. 43: Sórusy. ako u plavúňov a okrem toho. Je to vzácna a chránená papraď. kryté plachtičkou (indusium) v strede ktorého sa nachádzajú sporofyly. B usporiadnie sórusov  Obr. Odvar z podzemkov sa používa proti črevným parazitom. Tvar. lupeňovitého tvaru. veľkosť a umiestnenie výtrusníc. druhotne nehrubnúca. alebo na celkom osobitných listoch . ale listy má jemnejšie delené a sórusy sú podlhovasté až podkovovité. sterilnú časť. Takéto druhy majú heterofýliu. Dorastá liste.umiestnenie sórusov na struthiopteris) je jednou z našich najväčších papradí. 41: Špirálovitá (circinátna) vernácia  Obr. Výtrusnice sa u papradí nachádzajú priamo na listoch a to na ich spodnej strane alebo na okraji. ale najčastejšie viacnásobne perovito zložená. sórusov (kôpok výtrusníc) je dôležitým taxonomickým znakom papradí.trofofyly vyrastajú v tvare lievika. Rastie najmä v bukových lesoch. vratička). Prevažná väčšina druhov má trofosporofyly. B .kôpky druhy a cudzokrajné. niekedy pestovaná v záhradkách. Papradka samičia (Athyrium filixfemina) sa podobá na papraď samčiu. že nebývajú zelené.

Mikro i megasporangiá sú zoskupené do sórusov na báze listov. z ktorých dva sú plávajúce. plazivý podzemok. Slezinník hniezdový (A. Marsilea štvorlistá rastie vzácne v plytkých stojatých vodách nížin. oválne s konduplikatívnou vernáciou (listy zložené podľa hlavnej žily).  Paprade rastúce v stojatých vodách. výtrusných plôdikov . 46: Perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris) Obr. Rastie takmer po celom svete.nidus ) je naopak mohutnou Obr. Veľa druhov papradí rastie v štrbinách skál. z ktorého vyrastajú adventívne korene a dlhostopkaté štvorpočetné listy. Jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium) je chránenou papraďou s nedelenými listami a čiarkovitými sórusmi. Vzhľadom k adaptáciám na vodné prostredie sa značne odlišujú od ostatných papradí.Najmohutnejšou našou papraďou (až 2 m) je orličník obyčajný (Pteridium aquilinum). 47: Parohovec obyčajný (Plathycerium alcicorne) 39 .   Sú to vodné paprade. sa vzácne vyskytuje v stojatých vodách našich nížin. Marsileotvaré sú heterospórické. Sú jednoročné na vode plávajúce (natantné) a čiastočne bezkoreňové rastliny. Má preto sladkastú chuť. ktorý je liečivou rastlinou pre obsah glykozidov v podzemku. sladič obyčajný (Polypodium vulgare). Gametofyt je redukovaný. Naša marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia) má dlhý. kde sa udrží vlaha. tzv. ktoré splývajú na vodnej hladine. Tiež druhy rodu slezinník (Asplenium) sú drobné paprade skalných štrbín. Listy sú malé. V našej flóre je zastúpený jediný druh . netvorí už samostatnú fázu rodozmeny. ale vyvíja sa vyklíčením výtrusov priamo v sporangiách. tretí sa premenil na niťovité úkrojky . že podzemok je škrobnatý a môže sa používať na výrobu škrobu alebo kŕmenie ošípaných. Sú heterospórické a majú rozlíšené sórusy na mikro a megasórusy.rizofylum a preberal funkciu chýbajúceho koreňa. Kôpky výtrusníc má umiestnené na okraji podvinutých lístkov. Obr. známou u nás ako bytová okrasná rastlina.salvínia plávajúca (Salvinia natans). 48: Salvínia plávajúca (Salvinia natans) rastlinou trópov. Zaujímavosťou je. Z ďalších bytových papradí sú známe nefrolepka vznešená (Nephrolepis exaltata)a parohovec obyčajný (Platycerium alcicorne). Napr.sporokarpov. Má listy na stonke v trojpočetných praslenoch. Tento chránený a ohrozený druh.

Trieda : Ephedropsida . rozoznávame teda mikrosporangiofory (tyčinky). na ktorých vznikajú na okraji (marginálne) alebo na ich čepeli (laminálne) sporangiá.chvojníky 4. borievka). Trieda : Taxopsida . kruhovito usporiadané a vytvárajú kambiálny kruh. ktoré majú túto vlastnosť sa nazývajú nahosemennými rastlinami (vajíčka po oplodnení sa menia na semená !). Vývoj reprodukčných orgánov prebiehal 2 smermi.4.sú holé (nahé).tisy 5. Samostatne a nezávisle od listov. tis. Pri mikrofylovom type sú listy ihlicového (borovica) alebo šupinovitého tvaru (tuja). Obr. Pododdelenie : Gymnospermatophytina ( Gymnospermae ) . Trieda : Pinopsida . ktoré v sekundárnom dreve majú len tracheidy s dvorčekovitými stenčeninami. Vajíčka nie sú chránené (obalené) listovými časťami . Oddelenie : Spermatophyta . Dnešné nahosemenné rastliny sú jednodomé (borovica. útvaroch stonkového pôvodu. Kolaterálne cievne zväzky sú otvorené. Listy makrofylového typu sú pri druhoch na nižšom vývojovom stupni ešte papraďového vejárového typu (cykas) a majú špirálovitú vernáciu. ktorým nahosemenné rastliny druhotne hrubnú. ktoré nazývame výtrusnými listami. Trieda : Ginkgopsida .ginká 3.nahosemenné 1. V pletivách orgánov sú živicové alebo slizové kanáliky. Vývoj orgánov s výtrusnicami na makrofyloch je viazaný na pravé listy (syntelómy). Väčšina druhov má vždyzelené listy (sempervirenty) mikrofylového alebo makrofylového pôvodu.rastliny semenné 1. sporofylmi. zriedkavejšie sympodiálnym rozkonárením stonky. samčie a samičie výtrusnice (mikrosporangiá a megasporangiá) sa tvoria na sporangioforoch.Trieda : Cycadopsida . sekvojovec) alebo dvojdomé (ginko. Nahosemenné rastliny na listoch majú dvojaké prieduchy a to haplocheilické alebo syndetocheilické. Tyčinky sú mikrosporofyly a plodolisty (semenné listy) megasporofyly. 49: Metagenéza nahosemenných rastlín ( Pinus silvestris) 40 .ihličnany Nahosemenné rastliny sú dreviny (stromy a kry) s monopodiálnym. kým listy druhov na vyššom vývojovom stupni sú nedelené a nemajú špirálovú vernáciu (gnetum). ktoré majú dve alebo niekoľko vzájomne nezrastených mikrospórangií (peľové komôrky) s veľkým počtom mikrospór (peľové zrná) a megasporangiofory s terminálnymi vajíčkami s jedným vajíčkovým obalom. čo je dôležité pre systematiku nahosemenných rastlín. megasporofyly tvoria jednoduchú alebo zloženú šišku (megastrobil). resp.cykasy 2. preto všetky druhy rastlín. Tyčinky tvoria jednoduchú šišku (mikrostrobil) a samičie megasporangiofory.

Najrozšírenejšie sú cykas japonský (Cycas revoluta) z Japonska a cykas indický (C. Preparované listy cykasu japonského sa používajú na aranžovanie pod menom „palmové listy“. Vnútri je mnohobunkový nucelus (megaspórangium) a mnohobunkový samičí prvorast (megaprotálium) s niekoľkými archegóniami. Pod peľovým vchodom je klíčna komôrka naplnená tekutinou. Zamia. 1. používané ako múka. lebo je vždy zakončená šiškou mikrosporofylov. iné sa rozvinuli v druhohorách alebo až v treťohorách. ktoré na rube majú veľa mikrosporangií. Vznikli na konci prvohôr (karbón) približne pred 250 mil.circinalis) z Indie. Trieda : Cycadopsida . Vo všetkých častiach rastliny majú rozkonárené Obr. ale u niektorých druhov iba 2 (cykas indický). rokmi a rozšírili sa po celej súši (veľa rodov). vajíčkom : a-mikropyla.cykasy Sú najstaršou fylogenetickou skupinou semenných rastlín. ktorú reprezentuje len jeden recentný druh ginko 41 . 51: Megasporofyl (cykas (Macrozamia až 20 m vysoká) so japonský . Niektoré vo vrchnej kriede vyhynuli a iné prežili až doteraz. b-integument. Bowenia). ktoré sa dožili súčasnosti. Samičie výtrusné listy (megasporofyly) sú premenené listy. niekedy až 3 m dlhými listami. 50: Semenné paprade (Liginodendropsida) : A-semeno obklopené receptákulom so žliazkami. z ktorých jeden oplodní vajcovú bunku archegónia.Nahosemenné rastliny sa vyvinuli zo semenných papradí a dosiahli vrchol svojho vývoja už v karbóne a v perme. Niektoré druhy majú v stržni veľa škrobu a vymýva sa z neho tzv. preto stonka samičích rastlín je monopódium (rastový vrchol nezastaví svoju činnosť). Sú dvojdomé. ale dnes žije len 9 rodov (napr. ktorým kmeň druhotne hrubne. V peľovom vrecúšku neskôr vznikajú 2 až 3 mm veľké obrvené spermatozoidy. ságo. Listy majú špirálovitú vernáciu tak ako paprade. Cycas. Obidva druhy sa často pestujú v skleníkoch ako ozdobné rastliny. Trieda : Ginkgopsida . Na bezlistnej časti kmeňa sú podobne v závitnici usporiadané stopy po opadnutých listoch. vývojove zodpovedajúcich kôpkam výtrusníc (sórusom) papradí. C-dospelý sporofyt počtu mikrosporofylov (tyčiniek). Na rastovom vrchole vyrastajú namiesto asimilačných listov v hustej závitnici nad asimilačnými listami. vnútri archegónia je jedna veľká (až 6 mm v priemere) vajcová bunka (oosféra). B-schematický prierez slizové kanáliky. Stonka samčích rastlín je sympódium. okolo ktorého sú kolaterálne cievne zväzky a kambiálny kruh. Plodom je semenná kôstkovica (nepravý plod). c-receptakulum Samčie šišky sú zložené z veľkého (kupula).ginká Táto vývojová skupina je monotypická. Cykasy sa vyznačujú striedaním asimilačných listov a megasporofylov na vrchole kmeňa. tvoriacimi na vrchole kmeňa chochol listov. Sú ploché a na dolnom okraji je napr. 2. Cykasy majú v kmeni mohutný stržeň. ktorá sa vytláča mikropylou ako opeľovacia čiže polinačná kvapka. Triedu cykasov tvoria druhy drevín s krátkym alebo s vysokým kmeňom Obr.dozreté semená a vajíčka) závitnicovito postavenými veľkými kožovitými perovito zloženými. Vajíčka sú pokryté 3 obalmi. pri druhu cykas japonský až 10 vajíčok. Ceratozamia.

než zanikli archegóniá. zriedkavejšie jednodomé. Plodom je nepravá červená semenná bobuľa. Samičie šištice začínajú niekoľkými pármi listeňov a medzi najvrchnejšími je jedno alebo dve terminálne vajíčka. Samčia šištica pozostáva z listeňov 2-8 zrastených mikrosporangií. Ázie. Opelenie nastane vetrom a oplodňovací proces pomocou spermatozoidov až po niekoľkých mesiacoch. Pre chvojníky je charakteristické primitívne dvojité oplodnenie.chvojníky Z fylogenetického hľadiska je to najmladšia skupina nahosemenných rastlín. Považuje sa tam za posvätnú rastlinu a všade sa pestuje okolo chrámov. Plodom (nepravým) je žltá. Trieda : Ephedropsida . ktorá ho napokon zatlačila do juhových. Prirodzené porasty ginka sa našli v severozápadnej časti Číny (Sečuan) a z Číny ho už v stredoveku preniesli do Japonska. 42 . storočia sa často pestuje ako zvláštnosť aj v parkoch po celej zemeguli. ktoré tvoria zväzočky. Viacerí taxonómovia ich zaraďujú do priamej vývojovej príbuznosti s triedou Gnetopsida a Welwitschiopsida. rokov) a v treťohorách zasa väčšinou vyhynuli. 52: Ginko dvojlaločné : A-brachyblast s mikrostrobilmi. veľkosti čerešne so sladkastou chuťou na dlhej stopke. Sú vetroopelivé. Väčšina znakov (nekryté vajíčka. Prvé ginká sa objavili na našej Zemi v dobe permskej (210 mil. 3. Na samičom strome vyrastajú v pazuche listov na brachyblaste redukované samičie šištice (megastrobily) na dlhých stopkách . Vývin zárodku sa zakončuje po opadnutí plodu. B-brachyblast s vajíčkami Chvojníky sú zaujímavou skupinou. Sú dvojdomé. Preto ich niektorí systematici zadeľujú aj ku krytosemenným rastlinám. Z dvoch vajíčok na spoločnej stopke sa vyvinie len jedna semenná kôstkovica. podobná žilnatine listov papraďorastov (syntelóm). V pletivách nemajú nijaké živicové kanáliky.dvojlaločné (Ginkgo biloba). Vznikli na začiatku treťohôr asi pred 45 mil. dvorčekové tracheidy) však poukazuje na príbuznosť s nahosemennými rastlinami.megasporangioforoch. na konci s 2 terminálnymi vajíčkami. vyrastajúcimi na tohoročných dlhých výhonkoch (makroblastoch) jednotlivo alebo sú nakopené na krátkych a hrubých brachyblastoch. Obr. rokmi. Severná hranica areálu chvojníka dvojklasého (Ephedra distachya) je na Slovensku pri obci Štúrovo. Ginko dvojlaločné rástlo po celej Euroázii od kriedy až po ľadovú dobu. rastúcimi v Strednej Amerike. v ktorej došlo skôr k dvojitému oplodneniu. Žilnatina listov je vidlicovitá a otvorená. Je to dvojdomý rozkonárený strom s význačnými dvojlaločnými opadavými listami. ale obsahujú alkaloid efedrín. guľatá semenná kôstkovica. Do tejto triedy patrí len jeden rad (Ephedrales) s jedinou čeľaďou (Ephedraceae) a s jedným rodom chvojník (Ephedra) asi so 40 druhmi. ale niektoré druhy sú hmyzoopelivé. Na samčom strome v pazuchách listov brachyblastov vyrastajú samčie šištice (mikrostrobily). Sú to malé metlovité kry so zelenými konárikmi a nepatrnými krížmo protistojnými šupinkovitými listami (podobné prasličkám). Na svojom vretene majú v závitnici mikrosporangiofory (tyčinky). ale prevažne od Strednej Ázie až po Stredomorie a ojedinele aj v Strednej Európe. svojím vzhľadom podobné jahňadovitému klasu. Od 18.

používané v rezbárstve a pri výrobe lukov.taxín. Čeľaď : Pinaceae . Trieda : Pinopsida (Coniferopsida) .canadensis). na líci tmavozelené.4. Samčie šišky vznikajú naspodku minuloročných konárikov a majú štítkovité mikrospórangiofory. na konárikoch hrebeňovito rozložené. na rube svetlejšie striedavé ihlice. V Európe je domáci len tis obyčajný (Taxus baccata). má veľmi tvrdé a pružné drevo. Trieda : Taxopsida . Vo východnej časti areálu rodu rastie tis japonský (T. ktoré sa oddelili od triedy ihličnanov už začiatkom druhohôr (trias). s habitusom nízkeho stromu alebo kra.baccata a T. Triedu Taxopsida v súčasnosti reprezentujú dva rody: tis (Taxus). vyrastajúceho naspodku konárikov. Druhy tisu sú rozšírené cirkumpolárne. Samičie šišky pozostávajú len z jediného terminálneho vajíčka. v Ázii až po Amur a v Afrike v pohorí Atlas. pôsobiaci ochrnutie dýchacieho centra.epimácium). Tis obyčajný je rozšírený po celej Európe. Semenná bobuľa má neúplný miešok (arilus . x media). V parkoch sa často pestuje tis prostredný (T. Megastrobil tvorí len jedno vajíčko.cuspidata. Má ploché. ktorý len čiastočne kryje semeno a nezrastá s ním. ktorý je hybridom T. Jedine červený miešok nie je jedovatý a požierajú ho vtáky.čím prispievajú k rozmnožovaniu tisu. Tis obsahuje vo svojich pletivách prudko jedovatý alkaloid .semenná bobuľa (spermobacca). Tisy sú dvojdomé vždyzelené kry a stromy s ihlicovitými listami dvojradovo usporiadané na výhonkoch (konárikoch). Čeľaď : Taxodiaceae .ihličnany 1. lebo dobre znáša strihanie a znečistený vzduch miest. patis (Cephalotaxus).borovicovité 3.cuspidata) a v Amerike tis kanadský (T. V strednej Európe je však takmer na vyhynutie. Je obľúbenou drevinou našich parkov. Samčie pohlavné orgány (tyčinky) sú usporiadané v málopočetných šišticiach (5-10). Najdôležitejším rozlišovacím znakom pre triedu tisov je terminálny telóm s jedným vajíčkom ponoreným čiastočne v kupule a neprítomnosť živicových kanálikov v dreve a listoch. 5.tisy Zástupcovia tejto triedy predstavujú samostatnú vývojovú skupinu nahosemenných rastlín. končisté.araukáriovité 2. Rastie veľmi pomaly. Čeľaď : Araucariaceae . ktoré sa po oplodnení mení na semeno obalené čiastočne dužinatým mieškom (arilus) a vytvára nepravý plod .tisovcovité 43 .

prevažne stromy. borovica).smrek. Mikrosporangiofory (tyčinky) tvoria (samčie šišky) mikrostrobily a na báze šišky sú obalené šupinami. ktorá má aj veľký význam v rastlinnom kryte . Živicové kanáliky sú len v kôre.cyprusovité Trieda ihličnanov predstavuje dnes počtom druhov a významom najdôležitejšiu triedu nahosemenných rastlín. zriedka sympodiálne (tisovec) rozkonáruje. ch . Čeľaď : Araucariaceae . Samičia šiška (megastrobil) má na vretene šišky niekoľko podporných listeňov postavených striedavo.d. l . g. e. peľové zrná majú vzduchové mechúriky pre nadľahčovanie a vzdušný prenos.jedľa. semenné šupiny vyschnú a tvoria lietacie zariadenie (krídelko) .i . Vznik a vývoj ihličnanov datujeme od karbónu (250 mil.h . Súčasne vreteno a podporné šupiny šištíc drevnatejú (borovica.smrekovec. rokov) a najväčší rozvoj dosiahli v druhohorách.tyčinkový konárik s 3 kvetmi. Po oplodňovacom procese sa vajíčka premieňajú na semená. l až r . Anatomická stavba listov je význačne xeromorfná. a. s hrubou pokožkou a s hrubou kutikulou.borovica lesná (Pinus sylvestris). n . čiarkovité.obligátna anemochória. sú jednodomé (borovica) alebo dvojdomé (borievka).plodný konárik s 2 semenami.kosodrevina. Ihličnany sú vetroopelivé. v pazuche ktorých sú megasporofyly (semenné šupiny) na báze s 2 vajíčkami.semená a klíčiace rastliny. . o .jedľa (Abies). Niekedy na konároch sú bočné konáriky veľmi skrátené a vznikajú tzv.šišky ihličnanov. na ktorých vyrastajú listy (smrekovec.tis. Ich postavenie na stonke je striedavé alebo protistojné. Niektorým druhom semenná šupina abortuje (borovica limbová). Drevnatá stonka druhotne hrubne a v pletivách sú živicové kanáliky. Listy ihličnanov sú malé (mikrofyly). j semeno obalené mieškom. V kmeni je veľký stržeň (starý vývojový znak). celkove asi 50 rodov a 600 druhov. ihlicovité alebo šupinovité. alebo dužinatejú (borievka obyčajná). rozložených okolo listovej žily. k . ktorých stonka sa takmer výlučne monopodiálne.b . céder. tuja). ch. Čeľaď : Cupressaceae . Ihličnany sú dreviny. Ihličnany majú jednopohlavné šišky.smrek (Picea). Teraz sú rozšírené na všetkých kontinentoch. i . 53: Nahosemenné (Gymnospermae): a až h . kde vyklíčia.vegetácii našej planéty. r smrekovec (Larix) 4. jedľa.f borovica.Obr. zriedkavejšie kry. Peľové zrná sa zachytia elektrostaticky v polinačnej kvapke mikropyle. Listy majú určitý počet živicových kanálikov. c.borovica vejmutovka (Pinus strobus).araukáriovité Do čeľade araukáriovitých patria mohutné stromy s pravidelným. Prieduchy sú hlboko ponorené do pokožky a okolo nich na kutikule sa vylučuje vosk (na rube listov).prierez semenom a mieškom. m . 44 . zriedkavejšie sú širšie. s jednou žilou. zdanlivo praslenovitým rozkonárovaním stonky. zriedkavejšie praslenovité (borievka obyčajná). p . brachyblasty.

Listy sú striedavé a sú buď široké a ploché, kopijovité až vajcovité s mnohými rovnobežnými žilami (damarovník), alebo sú úzke, ihlicovité až šidlovité s jednou žilou (araukária). Sú to dvojdomé rastliny. Samčie šišky sú veľké a pozostávajú z veľmi početných mikrosporangioforov (tyčiniek). Samičie šišky sa vyznačujú tým, že vznikli zrastením podporného listeňa so semennou šupinou, ktorá niekedy je vyvinutá na vrchnej strane šupín ako ligulárna šupina. Na každej šupine je jedno obrátené vajíčko. Dozreté šišky sú veľké, drevnaté a rozpadavé. Recentné araukáriovité s 2 rodmi a 35 druhmi rastú na južnej pologuli (Amerika, Austrália, N. Zéland). Pravidelným rastom, podobným našim smrekom je araukária štíhla (Araucaria excelsa), pochádzajúca z Norfolkských ostrovov. U nás sa často pestuje pre svoje pravidelné rozkonárovanie ako známa "izbová jedlička". Vo svojej vlasti, ako aj príbuzný druh araukária brazílska (A.brasiliana) poskytuje výborné drevo na stavbu lodí. Araukária čílska (Araucaria araucana) rastie v juž. Chile, má kmeň až 60 m vysoký, jej semená a šištice predtým boli hlavnou potravou tamojších indiánov (Araukáni). Druhy rodu damarovník (Agathis) sa vyznačujú plodnými lupeňovitými listami a veľkým množstvom živice v kôre. Najznámejším druhom je damarovník južný (Agathis australis) z Nového Zélandu, ktorý okrem výborného dreva na stavbu lodí poskytuje dôležitý kopálový lak (Kauri-Kopal), ktorý sa podobá jantáru. Čeľaď : Pinaceae - borovicovité Zástupcovia čeľade sú prevažne stromy, zriedkavejšie kry severnej pologule. Kmeň sa rozkonáruje monopodiálne a bočné konáre sa zakladajú tesne pod rastovým vrcholom, takže konáre stoja v zdanlivých praslenoch. Podľa ich počtu možno zistiť vek mladších stromov. Korene sa vyznačujú mykorízou. Listy sú ihlicovitého tvaru a sú postavené v závitnici. Vyrastajú na dlhých výhonkoch - na makroblastoch, alebo na krátkych brachyblastoch (smrekovec, borovica) a prisadajú na konárik vankúšikmi napr. na smreku, preto jeho konáriky sú po opadaní listov drsné, alebo bez vankúšikov, ako je to na jedli a preto sú jej konáriky po opadaní listov hladké. Väčšinou sú vždyzelené a na rastline vytrvávajú asi 4-12 rokov, zriedkavejšie sú listy mäkké a opadavé (smrekovec). Borovicovité sú jednodomé. Samčie šištice majú vzhľad jahňady a na svojej báze sú obalené šupinami. Peľové zrná majú 2 vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z listeňov postavených v závitnici a semenných šupín, s dvoma obrátenými vajíčkami. Podporné listene (šupiny) neskôr zdrevnatejú vo

Obr. 54: Nahosemenné (Gymnospermae): a až e - anatómia listov ihličnanov (vpravo vrchná, vľavo spodná

strana); a - smrek (Picea), b - borovica lesná (Pinus sylvestris), c - okraj listu borovice čiernej (P.nigra), jedľa biela (Abies alba), e - tis (Taxus); f až j - semenné šupiny šišiek ihličnanov; f,g - smrek (brušná a chrbtová strana), h - borovica čierna, ch - smrekovec (Larix), i,j - jedľa (brušná a chrbtová strana), k - nepravá bobuľa borievky obyčajnej (Juniperus communis) a jej priečny prierez

45

vzpriamené alebo visiace šišky (conus). Semená majú zvyčajne jedno jednostranné krídlo, slúžiace na rozširovanie. V semene je embryo s 3 alebo viacerými klíčnymi listami. Nominátnym rodom čeľade je borovica (Pinus). Ihlice niektorých druhov vyrastajú na brachyblaste v počte 2 a 3 (podrod Diploxylon) a u iných s 5 ihlicami (podrod Haploxylon). Pre druhy podrodu Diploxylon sú charakteristické kuželovito-vajcovité šišky s výrazným štítkom na drevnatej šupine. Na Slovensku z tejto skupiny autochtónne (pôvodne) rastie borovica lesná (Pinus sylvestris) a borovica horská - kosodrevina (P.mugo), ktorá v Karpatoch rastie v nadmorskej výške 1400-1800 m. Na rašeliniskách (vrchoviskách) sa vyskytuje borovica bahenná (P. x rhaetica = P. rotundata) ako kríženec predchádzajúcich druhov. V lesoch sa vysádza borovica čierna (P.nigra subsp. austriaca). V parkoch sa často vyskytuje borovica ťažká (P.ponderosa) a borovica Banksova (P.banksiana). Z borovíc s 5 ihlicami (v ihliciach je jednoduchý cievny zväzok) sú zaujímavé tieto druhy: U nás domáca borovica limbová (Pinus cembra), stromovitého habitusu, rastie na hranici smrekového a kosodrevinného pásma. Hnedé šišky opadávajú neotvorené a bezkrídle semená sú jedlé ako tzv. "limbové oriešky". Rastie vo východných Alpách a Karpatoch. Podobná borovica sibírska (P.sibirica) rastie na Sibíri. Borovica hladká (b.Wejmouthova-vejmutovka - Pinus strobus) pochádza zo Severnej Ameriky. Má 6-12 cm dlhé mäkké ihlice, kôra je hladká. Má dlhé šišky s tenkými drevnatými podpornými šupinami. Borovica štíhla (P.excelsa) pochádza z Himalájí, podobá sa predošlému druhu, ale má dlhšie ihlice a väčšie šišky. Tieto druhy sú často vysádzané v našich parkoch ako solitérne stromy. Rod jedľa (Abies) má na Slovensku len druh jedľu bielu (A.alba), ktorý je významný lesotvorný druh, rastie v zmiešaných lesoch s bukom - jedľobučiny. V Európe rastie ešte jedľa španielska (A.pinsapo), jedľa grécka (A.cephalonica) a jedľa cára Borisa (A.borisii-regis). V parkoch je častá jedľa srienistá (A.concolor) zo Sev. Ameriky. V Európe je významným lesotvorným druhom smrek obyčajný (Picea abies). V parkoch sa vysádza severoamerický smrek pichľavý (P.pungens) so striebristými ihlicami, ktoré bolestivo bodajú. Dekoratívny úzko ihlancovitý až stĺpkovitý habitus má smrek omorikový (P.omorica), ktorý je endemický balkánsky druh, nazývaný dendrológmi ako smrek Pančičov. Veľmi dekoratívne stromy so zväzočkami neopadavých ihlíc na brachyblaste vytvárajú druhy rodu céder (Cedrus). Céder libanonský (C.libani) rastie prirodzene v Malej Ázii (najviac v Turecku), céder atlaský (C.atlantica) rastie na severozápade Afriky v horských oblastiach. Céder himalájsky (C.deodara) je vysokohorský druh pohoria Himaláje. Všetky druhy sú u nás vysádzané v parkoch. Duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii) pochádza zo Sev. Ameriky a na Slovensku sa často vysádza v parkoch a lesoch, nakoľko je rýchlorastúci druh. Jej šišky sú charakteristické podpornými šupinami, ktoré sú dlhšie ako semenné šupiny a vyčnievajú zo šišky. Jediný opadavý ihličnan u nás je smrekovec opadavý (Larix decidua), ktorá má zväzoček ihlíc na trvácich brachyblastoch. Poskytuje veľmi kvalitné drevo - "červený smrek". Čeľaď : Taxodiaceae - tisovcovité Tisovcovité sú zvyčajne vysoké stromy, často obrovských rozmerov a dlhého veku. Majú ihlicovité alebo šupinovité listy, takmer vždy striedavého postavenia (okrem rodu metasekvoja). Sú jednodomé. Samčie šišky sa skladajú z tyčiniek s peľovými zrnami bez vzdušných mechúrikov. Samičie šišky sa vyznačujú nedokonalým zrastením podporných šupín so semennou šupinou. Semenné šupiny neskôr zdrevnatejú, semená sú bez krídla alebo majú len úzku obrubu. Do čeľade patrí 8 rodov so špecifickými znakmi a bez bližších príbuzenských vzťahov. Predstavujú reliktné druhy s pomerne malým areálom a malým počtom druhov. Rastú prevažne vo vých. Ázii a v Sev. Amerike a ani jeden ich zástupca nie je v Európe pôvodný. Tisovec dvojradový (Taxodium distichum) tvorí lesy v močaristých krajoch na juhovýchode Sev. Ameriky. Význačný je plochými svetlozelenými listami v dvoch radoch na konárikoch, ktoré v zime v celosti opadávajú. Má kolovité dýchacie korene - pneumatofory, ktorými prevetráva koreňový systém. Sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens) rastie vo vlhkých lesoch a na brehoch riek v Kalifornii a dorastá do výšky až 110 m. Jej príbuzným druhom je sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), ktorý rastie na svahoch Sierry Nevady v Kalifornii. Hrúbka jeho kmeňa dosahuje až 12 m a výška vyše 100 m. Recentný vek niektorých jedincov sa odhaduje až na 4000 rokov. Obidva druhy sú na svojich pôvodných náleziskách v Sev. Amerike prísne chránené. Žili v treťohorách aj v Európe a zúčastnili sa na tvorbe hnedého uhlia. Dnes sa obidva druhy s obľubou sadia v parkoch ako ozdobné stromy. Zaujímavý druh metasekvoja dvojradová (Metasequoia glyptostroboides) je zo strednej Číny. Je to jediná recentná rastlina, ktorá sa skôr poznala ako fosílna z obdobia druhohôr. Kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica) je domácim druhom (stromom) v Japonsku. Kuninghamia čínska (Cunninghamia lanceolata) pochádza z vých. Ázie, má tmavozelené a tvrdé ihlice s pichľavým vrcholom. Dáždnikovec japonský
46

(Sciadopitys verticillata) rastie v južnom Japonsku. Je to dvojdomý, až 50 m vysoký strom, s takmer v praslene postavenými brachyblastami s jedným listom. Všetky uvedené druhy sú introdukované na Slovensku a zriedkavo sú vysádzané v parkoch. Čeľaď : Cupressaceae - cyprusovité Sú to mohutné vždyzelené stromy až plazivé kríčky. Listy majú ihlicovité alebo šupinovité a to krížmo protistojné alebo v trojpočetných praslenoch. Rastliny sú jednodomé alebo dvojdomé. Samčie šišky sú malé a väčšinou jednotlivo na vrchole krátkych konárikov. Pozostávajú zo štítkovitých mikrosporangioforov (tyčiniek). Peľové zrná nemajú vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z niekoľkých krížmo protistojných semenných šupín s 1 alebo viacerými priamymi vajíčkami. Semenné šupiny buď zdrevnatejú, čím vznikne šiška (tuja), alebo zdužnatejú a zrastajú, čím vznikne šišková bobuľa - galbulus (borievka). Semená sú bez krídiel. Často pestovaným rodom je tuja (Thuja), s krížmo protistojnými šupinovitými listami. V parkoch a na cintorínoch sa vysádza tuja západná (Thuja occidentalis). Je to až 20 m vysoký strom. Úzku kužeľovitú až stĺpovitú korunu má odroda vyšľachtená na Slovensku T. occidentalis cv. Malonyana. Rozotreté listy príjemne voňajú. Pochádza zo Sev. Ameriky podobne ako tuja riasnatá (T.plicata). Je to až 70 m vysoký strom. Jej listy sú na rube bielo škvrnité. Príbuzným druhom je tuja východná (T.orientalis), až 10 m vysoký strom pochádzajúci z východnej Ázie. Rozotreté listy nepríjemne zapáchajú a sú jedovaté. Tujovka japonská (Thujopsis dolabrata) pochádza z Japonska. Na vodorovne odstávajúcich konárikoch má široké, na líci lesklozelené a na rube biele, šupinovité listy. Z Kalifornie pochádza libocéder zbiehavý (Libocedrus decurrens) so stlačenými hranatými konárikmi a ostrými listami. Je dekoratívny až 20 m vysoký strom, na ekologické podmienky prostredia nenáročný. Z rodu cyprus (Cupressus) najznámejší je cyprus vždyzelený (C.sempervirens). Neveľký strom s vretenovitou až ihlancovitou korunou je ozdobou Stredomoria, kde ho vysádzajú na cintorínoch a v parkoch. Jeho drevnaté šišky sú veľkosti orecha, naše podnebie neznáša (mráz poškodzuje listy). V parkoch sa často vysádzajú druhy rodu cypruštek (Chamaecyparis) a to severoamerický cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana) a cypruštek hrachonosný (Ch.pisifera), okrasný strom pochádzajúci z Japonska. Vyznačuje sa vodorovnými konárikmi a malými šiškami. Tieto druhy sú veľmi variabilné, čo sa využíva na selekciu rôznych odrôd. V okrasnom záhradníctve je známy Cupressocyparis x leylandii, ktorý vznikol krížením druhov rodu Cupressus a Chamaecyparis. Najväčším rodom čeľade je borievka (Juniperus), do ktorého patrí viac než 20 druhov. Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú 3 druhy. Borievka obyčajná (Juniperus communis) je hojne rozšírená od nížinného vegetačného stupňa až po horský, najmä na opustených pasienkoch. Má trojpočetné tuhé ihlice a dužinaté šišky so silicovými (schizogénnymi) nádržkami. Borievka sibírska (J.sibirica) rastie na Slovensku len v oblasti hornej hranice lesa. Borievka kláštorná (netatová) (J.sabina) rastie len na severe Slovenska v pohorí Pieniny, celá rastlina je veľmi jedovatá.

47

2. Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) - krytosemenné rastliny

Obr. 55: Cyprusovité (Cupressaceae): 1a - borievka kláštorná (Juniperus sabina) konárik s ihlicovými listami,

1b - detail konárika s ihlicovými listami, 1c - konárik so šupinovitými listami, 1d - detail konárika so šupinovitými listami; 2a - borievka viržínska (Juniperus virginiana) konárik, 2b - detail konárika; 3a - borievka obyčajná (Juniperus communis var. communis) konárik s plodmi, 3b - ihlica; 4a - borievka sibírska (Juniperus sibirica) konárik, 4b - ihlice zo spodnej a vrchnek strany; 5a - cypruštek Lavsonov (Chamaecyparis lawsoniana) konárik so šiškami, 5b - detail konárika; 6a - cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa) konárik, 6b - detail konárika, 6c šišky; 7a - cypruštek nutkanský (Chamaecyparis nootkatensis) konárik, 7b - detail konárika, 7c - šišky; 8a chvojník dvojklasý (Ephedra distachya) habitus, 8b - samičí kvet, 8c - samčí kvet

1. Trieda : Magnoliopsida - magnóliokveté

48

Viacročné rastliny s otvorenými kolaterálnymi cievnymi zväzkami druhotne hrubnú pomocou kambiálneho kruhu. zriedkavo dichotomicky.ľaliokveté Táto vývojová skupina rastlín je najdokonalejšou v rámci rastlinnej ríše. Bylinný charakter niektorých krytosemenných Obr. menej monopodiálne. Trieda : Liliopsida .jednoklíčnolistové. 56: Metagenéza u krytosemenných rastlín rastlín je druhotne získaným znakom a súvisí s prispôsobením sa rastlín k zhoršeným klimatickým podmienkam. alebo hlavný koreň zakrpatie alebo zanikne a jeho úlohu preberú adventívne korene (homorízia). a to otvorené a usporiadané do kruhu (eustéla) . Stonka sa rozkonáruje sympodiálne. Od nahosemenných rastlín líšia sa najmä tým. Cievne zväzky sú prevažne kolaterálne. Okrem kolaterálnych cievnych 49 . s čím súvisí väčšia redukcia gametofytu.krytosemenné.dvojklíčnolistové. ako pri nahosemenných rastlinách. že ich plodolisty svojimi okrajmi zrastajú a vytvárajú dutý semenník. Z korienka embrya sa vyvinie dobre vyvinutý hlavný koreň s bočnými koreňmi (alorízia).2. v ktorom sú vajíčka (a po oplodnení semená) dokonalejšie chránené. alebo uzavreté a v stonke rozptýlené (ataktostéla) . So vznikom semenníka súvisí aj vznik pravých plodov. S týmto javom súvisí aj ich pomenovanie . Medzi krytosemenné rastliny patria dreviny a byliny. Dokonalé embryo je dobre chránené v semene a v oplodí. Ich evolúcia súvisí s dokonalým prispôsobením sa sporofytu suchozemskému životu.

Paleontologické nálezy ukazujú. rokov (vrchná krieda). pretože takmer každý druh má iný kvet. magnólia). G5 alebo K4.bifaciálny list. C5. niektoré v nezmenenej podobe (morfotype) sa dožili doteraz. Variabilita kvetu je obrovská. výnimočne len vo vývojove najstarších čeľadiach (vlkovcovité). ktoré sú typické pre jednoklíčnolistové rastliny. kým gametofyt už nie je samostatný a je len mikroskopickou súčasťou nepohlavnej sporofytickej generácie. Z nej sa vyvinuli všetky ostatné typy súkvetia. A4+4. resp.trieda Magnoliopsida. geneticky prísne podmienenú. Výsledkom oplodňovacieho procesu je vznik embrya a semena v gynéceu. Redukciou súkvetí sa môžu zase vyvinúť druhotne jednotlivé kvety. ktoré sú na kvetnom lôžku v závitnici (acyklické kvety. že vznik krytosemenných rastlín siaha do nedávnej minulosti Zeme . Ak majú kvety iný počet kvetných častí alebo iný počet kruhov. ktorý sa premieňa na plod (fructus). Za najpôvodnejšiu treba považovať vidlicu (dicházium) zo skupiny cymóznych súkvetí. . Kvety sú zvyčajne päťpočetné (pentamerické) alebo štvorpočetné (tetramerické). Listová čepeľ je rozlíšená na líce a rub . a samičí gametofyt je zastúpený len niekoľkobunkovým zárodočným mieškom bez typických archegónií.rozmnožovacie zariadenie. dá sa vždy odvodiť od čísla 5 alebo 4. ⊕. Kvet pôvodne podľa kvetného obalu je pravidelný a len neskoršie sa stal súmerným alebo nesúmerným. sú zriedkavé. Listová žilnatina je sieťovitá. Napokon sa vyvinuli súkvetia. iskerníkovité). Listový okraj je celistvý. Koreňová sústava má hlavný koreň a bočné korene (alorhízia). Prvé skupiny krytosemenných rastlín predstavujú druhy čeľade magnóliovitých. ale aj telómu (kvetné lôžko a čiaška). Vo vrchnom triase a jure väčšina pôvodných skupín vyhynula. P 6 . A5+5. Zárodok má 2 klíčne listy (cotyledonae). Kvety trojpočetné. Vo vývojove mladších čeľadiach je už časť kvetných častí usporiadaná do kruhov. Odtiaľto nastalo osídlenie nižšie položených miest. Samčí gametofyt je redukovaný na jedinú vegetatívnu bunku v peľovom zrnku. Pritom dochádza k redukcii počtu vnútorných kvetných častí pohlavných orgánov na 5 alebo na 4.megasporangia a mikrosporangia a efektívny prenos peľových zŕn). V cievnych zväzkoch v pravidelne usporiadaných kruhoch sú trachey. Trieda : Magnoliopsida (Dicotyledonae) . prípadne aj na menší počet (až 1). zriedka jednožilová. Rastlinu reprezentuje diploidný sporofyt. ľuľkovité) a koncentrické cievne zväzky (napr. ale v podstate majú rovnakú morfologickú a anatomickú stavbu. často s veľkým počtom malých kvetov.dvojklíčnolistové Zástupcovia triedy sú dreviny alebo byliny s typicky druhotne hrubnúcou stonkou a koreňom. K5. a to perovitá alebo dlaňovitá. Neskôr sa vyvinulo pazušné postavenie jednotlivých kvetov. Predstava o pôvode krytosemenných rastlín dosiaľ nie je ujasnená. Rozvíjali sa súbežne s dvojklíčnolistovými. pretože najvýznamnejšou časťou je kvet (flos) . čím vzniknú kvety spirocyklické (hemicyklické).zväzkov sa vyskytujú aj bikolaterálne (napr. alebo rôzne členený a časté sú delené a zložené listy. väčšina rastlín má cyklické kvety (všetky kvetné časti sú v kruhoch).  Kvetný vzorec : . Pôvodne boli kvety na rastline jednotlivé. C4. v podzemkoch kosatcov). G ∞ 50 . Listy majú zvyčajne listovú stopku. Stavba kvetu všeobecne je veľmi rozmanitá. ktoré zabezpečuje generatívnu reprodukciu. Synonymom pre krytosemenné rastliny je názov kvitnúce rastliny. Predchodcovia krytosemenných rastlín (Proangiospermae) mohli rásť už v triase v horských oblastiach tropického pásma. Peľové zrná prejavujú veľkú tvarovú rozmanitosť u jednotlivých rodov. napr. Do triedy Magnoliopsida patrí viac než 1000 rodov s takmer 50 tisíc druhmi rozšírenými na všetkých kontinentoch a ostrovoch Zeme. 1. rokov.cca 135 mil. kým listová pošva a prílistky často chýbajú. v peľovom vrecúšku.∞. V čeľadiach vývojovo starších nájdeme kvety s veľkým a neustáleným počtom kvetných častí. Jednoklíčnolistové rastliny fylogeneticky (aj morfologicky) nadväzujú na rad dvojklíčnolistových rastlín Nymphaeales (leknokveté) a objavili sa pred 65 mil. Kvet vznikol účelovou modifikáciou fylómov: kvetný obal a plodolist (ochrana pohlavných reprodukčných orgánov . Krytosemenné rastliny vo svojom individuálnom vývoji taktiež prekonávajú rodozmenu (metagenézu). A ∞. a to terminálne na vrchole výhonku (napr. ktoré reprezentujú dvoklíčnolistové rastliny . napr.

Počet kvetných lístkov kolíše medzi 6 . Majú jednoduché spirocyklické kvety.liliiflora) s červenými kvetmi. ovocie. K 3. Anonovité sú veľmi starou čeľaďou a z ich Obr. Gyneceum je zvyčajne apokarpné z veľkého počtu semenníkov. Z Číny pochádza aj ozdobný strom magnólia ľaliokvetá (M. ozdobný ker pochádzajúci z Číny. Ázia a Sev.semeno rodov s vyše 2000 druhmi) a mnohé druhy sú dôležité úžitkové rastliny. predĺženým kvetným lôžkom. veľké zelenkasté kvety a dlhostopkaté nažky tvoriace šiškovité plodstvo. A . x soulangeana). Známym stromom našich parkov je ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) pochádzajúci zo Sev. 57: Magnoliovité (Magnoliaceae). alebo nažka. Okraje plodolistov nedokonale zrastajú. ktoré zrastajú a chránia púčiky. Kvety sú jednotlivé.magnóolia Campbellova (M. Ameriky. ktorých peľové zrná sa našli v usadeninách jurskej doby (135 mil. kry a liany). C . Koncom druhohôr boli veľmi rozšírené a v treťohorách rástli takmer po celej vtedajšej suchej zemi i na území Slovenska. Sú pantropické (120 kvetnom lôžku.tyčinka. vých. k radu Dilleniales a k čeľadi pivonkovitých (Paeoniaceae). ľaliovník) vždyzelenými alebo opadavými listami. ktorých heterochlamydeický kvet je v trojpočetných kruhoch. V záhradách sa pestuje hybrid uvedených druhov magnólia Soulangeova (M. Amerika. G ∞ -1 Sú to tropické dreviny (stromy. Plodom sú bobule.∞. Opadavé prílistky zanechávajú na konáriku kruhovitú jazvu. ktorých centrum rozšírenia tvoria pohoria Indomalajzie. veľké. A 3 .až veľa. Vo svojej vlasti poskytuje hodnotné drevo. Má výrazne štvorlaločné lýrovité listy.  Kvetný vzorec : . často s rovnakými kališnými (K) lístkami a korunnými (C) lupienkami. má veľké biele. Počet tyčiniek je veľký a sú v závitnici. zvyčajne opadavými prílistkami. pravidelné. voňavé látky a drogy. Dnes sú na ústupe a na ich dlhý fylogenetický vývoj poukazuje veľké množstvo látok špecializovaného metabolizmu (alkaloidy a glykozidy). Príbuzenské vzťahy sú jednak k čeľadiam vnútri radu magnóliotvarých. korenie. Do čeľade patrí 10 rodov a asi 220 druhov. a Juž. Na Slovensku sa pestujú len druhy rodu magnólia a ľaliovník. ktoré z vývojového hľadiska stoja veľmi blízko k čeľadi magnóliovitých. 51 . B . Tyčiniek je veľa a často sú ploché. kvitnúci pred vypučaním listov.semenník. Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými nedelenými alebo delenými (napr. a juž.špirálovité usporiadanie pohlavných orgánov na krytosemenné rastliny. ⊕. Gyneceum je apokarpné. predkov sa vyvinuli mnohé ďalšie cambellii). obojpohlavné. Magnóliovité sú entomofilné druhy a ich plodom je mechúrik. Z rodu magnólia (Magnolia) je známa magnólia holá (M. Poskytujú drevo. D .denudata). ktoré sa u niektorých druhov otvárajú ešte pred vypučaním listov. Môžu byť acyklické alebo spirocyklické.Sú najstaršou čeľaďou krytosemenných rastlín. ľalii podobné kvety. Vnútri semenníkov sú 2 alebo viac vajíčok. C 3-12. Plody tvoria šiškovité plodstvo mechúrikov alebo nažiek. rokov).

58: Anonovité (Annonaceae). i . A 3+3+3. C 3. ⊕.  Kvetný vzorec : . G 1 . P 3+3. d . ktorý sa pestuje na veľkých plantážach na juhu USA pod názvom „poopoo“ . G (3) 52 . b.c detail kvetu.semeno Známym stromom trópov je anona šupinatá (Annona squamosa).vetvička s kvetmi a plodmi. Významným ovocným druhom je asimína trojlaločná (Asimina triloba). ⊕.„černošské korenie“. Kananga voňavá (Cananga odoratum) poskytuje zo svojich korunných lupienkov voňavý olej ilang-ilang (Indomalajzia. Austrália) a xylópia etiopská (Xylopia aethiopica) poskytuje korenie .pawpaw. Asimina trojlaločná (Asimina triloba).h . a. A 3+3+3. K 3.Obr.pozdĺžny rez s piestikom s vajíčkami. severových.

C. Ázie sa získava liečivý gáfor.  Kvetný vzorec : . G (3) (1-6) Sú to priame alebo ovíjavé byliny alebo kry. Je symbolom slávy a z jeho konárikov sa vijú vence.C. nažiek. cassia). u nás často pestovaný v skleníkoch. škoricovník čínsky . ⊕. . Z gáfrovníka lekárskeho (Camphora officinarum. Čeľaď zreteľne príbuzensky nadväzuje a má serologickú podobnosť s radom ružotvarých (Rosales).kvet. Cinnamomum camphora) pochádzajúceho z vých. čiastočne alebo úplne obalená mäsitou alebo zdrevnatenou zväčšenou kupulou. Do čeľade patrí 31 rodov a asi 2250 druhov rozšírených prevažne v trópoch. c.floridus). Obr. m . zvyčajne so striedavými jednoduchými listami s celistvým okrajom. G ∞ Sú kry a stromy s protistojnými listami bez prílistkov.kvitnúca vetvička. z ktorého sa u nás pestuje zimovec včasný (Ch. 59: Kalykantovité (Calycanthaceae). ktorých kvetná stopka je zvonka pokrytá listencami. Andréceum pozostáva zvyčajne z 9 tyčiniek. Kvety sú malé belavé alebo zelenkasté. V ich pletivách sú rozličné silice a alkaloidy.i . Ich olúpaná kôra je známa v našich domácnostiach pod menom škorica (škoricovník cejlónsky . Zriedkavo sa u nás v parkoch pestuje kalykant floridský (C. Ameriky a Austrálie. Ďalší rod je zimovec (Chimonanthus) z Číny. často s oblúkovitou žilnatinou. zriedka dvojpočetné alebo päťpočetné a heterochlamydeické. gynéceum z 3 zrastených plodolistov a semenník s jediným anatropným vajíčkom je čiastočne ponorený do tanierovitej kvetnej stopky (kupula). b . Plodom je jednosemenná bobuľa alebo kôstkovica. zvyčajne so striedavými jednoduchými kožovitými listami bez prílistkov. kvitne už v januári pred vyrašením listov. V strednej a severnej časti Južnej Ameriky sa hojne pestuje hruškovec americký (Persea americana) pre jedlé plody (avokádo). A 5 . zeylanicum. .semeno a . charakteristický menší strom Stredomoria.∞. praecox). P 0. P ∞. Jeho listy (bobkové listy . najmä Strednej a Južnej Ameriky a len ojedinele v subtrópoch alebo v miernom pásme. alebo po opadnutí kupuly sú plody úplne voľné. A 2. Semená nemajú endosperm. Najznámejším druhom je vavrín pravý (Laurus nobilis). pochádzajúce z juhovýchodnej Ázie. Do čeľade patrí rod kalykant (Calycanthus. 3. . Sú zvyčajne homochlamydeické. 5 druhov) zo Sev. Kalykant floridský(Calycanthus floridus).plodstvo   Kvetný vzorec : . Ďalej veľmi známe sú škoricovníky (Cinnamomum). Plody sú nažky.Sú to vždyzelené stromy a kry. pravidelné.Folia Lauri) sú známym korením. Plodnými konárikmi sa v minulosti ovenčili učenci na univerzitách (bacca laureatus) a s tým súvisí aj dnešné naše pomenovanie „laureát“. V Európe (mediterán) rastie len rod vavrín (Laurus). ktoré uzaviera zdužnatená kvetná stopka. zoskupené do strapcovitých súkvetí. prílistky 53 . ktoré prechádzajú v početné kvetné lístky acyklického kvetu. trojpočetné.

chýbajú (pieprovec). 54 . ktorý rastie Obr. Listy majú jednoduché s odnoženou žilnatinou. Vonia gáfrom alebo čiernym korením a má ostrú štipľavú chuť. zapácha.  Rastliny vodné alebo bahenné so zhrubnutým podzemkom. Jedovatý. Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) je burinou viníc a záhrad teplejších oblastí. Mnohé druhy sa pestujú pre peknú kresbu svojich listov ako obľúbené ozdobné rastliny skleníkov a bytov (P. čo je vlastne celé súplodie. Pochádza z povodia Amazonky. Jediný rod .  Do tejto čeľade patria väčšinou tropické byliny a dreviny. Obr. je jedovatá. pochádzajúci z Indomalajska. Plodom je veľká dužinatá tobolka. ktoré obsahujú alkaloid piperín a iné glykozidy. žlté. čím sa vysvetľuje fylogenetický vznik tyčiniek z C lupienkov. semenník spodný. U nás sa niekedy pestujú v skleníkoch. tyčiniek 6 alebo 12. 1400 druhov). hederifolia. nápadné. Často sa pestuje ako okrasná vodná rastlina v jazierkach parkov. Vyskytuje sa v podobných biotopoch ako lekno. kvety obojpohlavné. zakoreňujúce sa na dne vodných nádrží. Najznámejším druhom je lekno biele (Nymphaea alba).“ dlhé korenie“. V trópoch sa pestuje piepor čierny (Piper nigrum). Pieprovité rastú najmä v trópoch Ameriky a Malajzie (12 rodov. Andreceum pozostáva z 110 tyčiniek a cenokarpné gyneceum z 1-6 zrastených plodolistov. obojpohlavné alebo jednopohlavné. Rod pieprovec (Peperomia) tvoria druhy rastúce v trópoch. obtusifolia). Kvety sú veľké. Leknica žltá (Nuphar lutea) má kvety menšie. Je obľúbenou skleníkovou rastlinou.speciosum). Kvitne skoro na jar.  Vodné rastliny príbuzné leknovitým s nádhernými veľkými kvetmi. Piepor dlhý (Piper longum) z Indomalajska dáva tzv. ovíjavý ker.lotos (Nelumbium) má dva druhy: lotos orechonosný (N. Rastlina má žlté zrastenolupienkové súmerné kvety. na okraji nadvinuté. Používa sa v ľudovom lekárstve. Na hrotoch C lupienkov sú zakrpatené peľnice. P. Viktória kráľovská (Victoria regia) sa pestuje ako okrasná. Najväčším rodom čeľade je rod piepor (Piper). plodom je tobolka. Kopytník európsky (Asarum europaeum) je rastlinou listnatých lesov s nenápadným purpurovohnedým pravidelným kvetom. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica a semená majú endosperm a perisperm. 60: Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) ich okrúhle čepele splývajú na hladine vody. Vzácne rastie v stojatých vodách mŕtvych ramien riek a vodných kanálov. Listy sú dlho stopkaté. Polynézii a Austrálii a lotos žltý (N. 61: Lekno biele (Nymphaea alba) v južnej Ázii. súmerné (vlkovec) i pravidelné (kopytník). mnohopočetné.luteum) pochádza z oblasti Strednej Ameriky. Jeho nedozreté bobule poskytujú „čierne korenie“ a dozreté bobule bez oplodia zasa „biele korenie“. Má listy veľké v priemere až 2 metre. obsahuje alkaloid aristolochín. V našej flóre sú zastúpené len 2 rody. Okvetie trojpočetné. Súkvetie je predĺžený klas. Kvety sú bez kvetného obalu. V pletivách sú nádržky s pálivými silicami. Oba druhy sú vzácne a chránené.

C . druhy trváce i jednoročné. Obr. Trojpočetné žlté kvety sú v strapcoch a majú dráždivé tyčinky. Kvetné obaly okrem rôzneho počtu jednotlivých častí môžu byť rozlíšené (kalich-K. 62: Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) A . Je nízkeho vzrastu s pichľavými kožovitými a neopadavými listami. Niektoré kultivary a iné cudzokrajné druhy (Berberis thunbergii. Niektoré druhy (napr. hlaváčik). prilbica) alebo nažka (iskerník. Táto čeľaď na rozdiel od mnohých iných je morfologicky rôznorodá.kališné lístky korunovité s nektáriami. blyskáč. ktoré sa pri dotyku skláňajú na bliznu. ostrôžka i stračonôžka). B . Plodmi sú mechúrik (napr. žlté. Takže medzi iskerníkovité patria jedovaté i niektoré liečivé druhy. F .okvetie mnohopočetné (pečeňovník). Okrasným druhom je aj mahónia cezmínolistá (Mahonia aquifolium). Bplodný konárik  Do čeľade patria najmä byliny ale i liany (plamienok). julianae) sa vysádzajú ako okrasné kry. poniklec). Niektoré listy sú premenené na tŕne. B. zriedkavejšie tobolka. Veľa druhov tejto čeľade obsahuje glykozidy (napr. 2-4 početné. Plodolistov resp. U niektorých druhov je nažka s ostňami (iskerník roľný). najčastejšie sú kvety mnohopočetné alebo 5-početné (4-početné plamienok). Charakteristickým znakom čeľade je ešte predĺžené kvetné lôžko (napr.veternica) alebo alkaloidy (akonitín . výnimočne bobuľa. Dráč je známy medzihostiteľ hrdze trávnej (Puccinia graminis).kvet súmerný (prilbica). Výrazne žltej farby je drevo.kvet s predĺženým kvetným lôžkom (myší chvostík). Plodom je bobuľa.okvetie štvorpočetné (plamienok). G . ostrôžka. päťpočetné (čemerica).kvitnúci konárik. alebo s dlhým páperistým chvostíkom. Kôra a koreň obsahujú alkaloid berberín. piestikov je taktiež veľa. Rôznorodosť je zjavná najmä v stavbe kvetov. prilbica) majú C premenenú na nektáriá. Kvety sú pravidelné. Do čeľade patria druhy s kvetmi pravidelnými (väčšina) i súmernými. so zobáčikom (veternica). i nerozlíšené (okvetie-P . Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) je divorastúci ker s listami vyrastajúcimi na brachyblastoch. Plodom je červená podlhovastá bobuľa kyslej chuti. Jeho biotopom sú suché krovinaté stráne. Tyčiniek býva väčšinou veľké množstvo. z ktorého sa kedysi získavalo farbivo. ostrôžka. záružlie. S tým súvisí aj entomofília. D .poniklec. ktorý napomáha šíreniu plodu pomocou vetra (plamienok. anemonín .okvetie s tromi podkvetnými listeňmi (poniklec). E . niekedy s ostrohou (prilbica. Obr. ktorá obsahuje veľa vitamínu C. u niektorých iskerníkov) a na ňom navzájom nezrastené plodolisty (apokarpné G). veternica). K preto preberá funkciu C. počet kvetných častí je rôzny. modrými jedovatými bobuľami. koruna-C). často v strapcoch. ktoré produkujú nektár. 63: Kvety iskerníkovitých : A . Sú to kry s jednoduchými listami opadavými i neopadavými. je rôznofarebný a na prvý pohľad teda pripomína C.prilbica).kvet s ostrohami (orlíček) 55 .

K otravám dochádza aj u hospodárskych zvierat. 64: Plody iskerníkovitých: A .riekach i stojatých plodstvo zrastených mechúrikov (černuška) vodách. najmä lesných lúk i svetlých lesov. u nás je pestovaná v záhradách.od toho dostala meno. Čemerica purpurová (H.plodstvo nažiek s krátkym zobáčikom (veternica). 65 : Záružlie močiarne (Caltha palustris) Obr. poniklec. pri potokoch a (poniklec). kvitne v zime. výnimočne vegetatívne hľúzkami (blyskáč) alebo poplazmi (iskerník plazivý).plodstvo otnitých nažiek (iskerník roľný). Žltohlav európsky (Trollius europaeus) patrí medzi vzácne. niektoré sú zároveň aj okrasnými (hlaváčik. 56 .) Záružlie močiarne (Caltha palustris) je jedna z prvých jarných rastlín rastúcich pri potokoch. kvety s purpurovočerveným (čemerica purpurová) alebo bielo (čemerica čierna) sfarbeným 5-početným kalichom. Má čierny koreň . odnoženo strihané. plodmi sú mechúriky. K (fialový) s ostrohami dodáva orlíčku ozdobný vzhľad. Listy sú veľké.Rozmnožujú sa väčšinou semenami. kvitnúce skoro na jar alebo dokonca ešte v zime. sušením sa jedovatosť znižuje. Jedovatý. E . Plody sú mechúriky. Druhy čemerice sú okrasné rastliny. Iskerníkovité osídľujú rôzne biotopy. stračonôžka. Vyskytujú sa na lúkach.podstvo nažiek s páperistými výrastkami lesoch. 66 : Žltohlav európsky (Trollius europaeus) tráviacich orgánov a obličiek. C . i v alpínskom stupni vysokých hôr. Orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) je takisto chránená i dekoratívna rastlina horských polôh. Preto sa často pestuje i v rôznofarebných i plnokvetých formách.plodstvo mechúrikov (záružlie). D . Veľké žlté kvety polguľovitého tvaru predstavujú sfarbené K.purpurascens) rastie vzácne v listnatých lesoch východného Slovenska. atď. Je mierne jedovatá. v Obr. ak seno alebo čerstvé krmivo obsahuje záružlie. pasienkoch. Patrí sem veľa chránených a vzácnych druhov. chránené a zároveň veľmi dekoratívne druhy horských vlhkých lúk. Žiarivo žlté kvety majú 5-početné P. čo sa prejavuje podráždením Obr. ako buriny na poliach. Čemerica čierna (H.niger) pochádza z Álp. pričom C sú premenené na nektáriá. Plody sú mechúriky. Čemerica (Helleborus). B .

Majú nápadne veľké modrofialové P a kvitnú skoro na jar.narcissiflora). od ktorej sa odlišuje dvoma nektáriami v kvetoch.lycoctonum). čo je pre čeľaď iskerníkovité výnimočné.elatum) i stračonôžka tatranská (D.stračonôžka vysoká (D.nemorosa) s bielym P a veternica iskerníkovitá (A. Označujú sa aj ako jarné efeméry. V listnatých lesoch rastie veternica hájna (A. Pestujú sa aj ako okrasné. Veternica (Anemone). Pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis) má 3-laločnaté listy a azúrovomodré viacpočetné P.grandis) a poniklec slovenský (P. prilbica pestrá A. kvôli čomu sa pestuje ako okrasná jarná rastlina. fialový (prilbica moldavská .alba).orientalis) je pôvodná v južnej Európe a u nás sa pestuje ako okrasná letnička. Poniklece sú preto veľmi dekoratívne i v plodnom stave. Prilbice sú väčšinou druhy rastúce na horských prameniskách a v lesoch. B . Prirodzene rastie v listnatých lesoch Slovenska. Plodmi poniklecov sú nažky s dlhými páperistými výrastkami v plodstvách.moldavicum). Počet P častí je premenlivý. Veternice sú jedovaté. Chránené sú u nás 2 druhy : veternica lesná (A.Prilbica (Aconitum).oxysepalum) sú chránené Obr. Stračonôžka (Delphinium). 68: Pečeňovník trojlaločný (Hepatica vysokohorské druhy. ktorá rastie na stepných lúkach a veternica narcisokvetá (A. Korunovité K majú nápadnú ostrohu. 69: Iskerník plazivý (Ranunculus repens) Obr.A. prilbica žltá .slavica). pri cestách i na 57 . Väčšia rastlina s dlaňovito delenými listami. Poniklec (Pulsatilla). Plodom černušky sú mechúriky.A.plod (mechúrik) nobilis) Obr. Sú to zároveň chránené druhy. Oba naše druhy . Ostrôžka (Consolida). Podobá sa na ostrôžku. Jednoročná teplomilná a pomerne zriedkavá burina okrajov polí. Vysokohorským druhom je i poniklec biely (P. K je modrý (prilbica tuhá . Na suchých lúkach južného i stredného Slovenska rastie poniklec veľkokvetý (P.firmum.regalis) je typickým sprievodným druhom obilnín (tzv. Stračonôžka tatranská je tatranským endemitom. Plamienok plotný (Clematis vitalba) je drevnatou lianou s bielymi drobnými kvetmi. 67: Ostrôžka poľná (Consolida regalis): A kvitnúca rastlina.sylvestris). obsahujú alkaloid akonitín.variegatum). Oba druhy sa pestujú v záhradách ako okrasné.damascena) pochádza zo Stredozemia a M. Plodom je mechúrik. Má súmerné kvety s korunovitým K. Sú jedovaté. Ostrôžka poľná (C. obsahujú glykozid anemonín. Ostrôžka východná (C. Okrem Tatier nerastie nikde na Zemi.ranunculoides) so žltým P. Plamienok (Clematis) má 4-početné P. pretože kvitnú v lesoch na jar pred olistením stromov a po odkvitnutí pretrvávajú podzemnými hľuzami. segetálny druh).A. podľa čoho dostala rastlina názov. Ázie. u nás sa pestuje ako okrasná. ktorá skrášľuje v máji a júni horské lúky. žltý (prilbica jedhojová . Černuška roľná (Nigella arvensis).anthora.A. Černuška damascénska (N. Na kvetnej stonke má typický 3-početný praslen listeňov. Rastie v krovinách. ktorého horný lístok je zväčšený v tvare prilby. Všetky druhy sú u nás chránené. ktoré čiastočne zrastajú a vytvárajú mechúrikovitú tobolku.

červené a je typickým segetálnym druhom. Tyčinky sú mnohopočetné. Plodom je guľatá alebo vajcovitá tobolka pukajúca drobnými otvorčekmi (mak). ktorý rastie v horských lesoch. papaverín ai. najmä protoanemonín s ostrým zápachom.väčšina druhov má 5-početné kvety (K. 70: Iskerník prudký (Ranunculus acris) Hlaváčik letný (A. Na suchších lúkach rastie iskerník hľúznatý (R. tebaín. Je typickou lúčnou rastlinou. Listy sú až na výnimky dlaňovito delené. Výraznú heterofýliu má iskerník zlatožltý (R. Lianou je aj chránený plamienok alpínsky (Clematis alpina) s modrými kvetmi. Plodmi sú nažky v plodstvách s krátkym zobáčikom. odpudivým pre zvieratá. Sú to vodné rastliny s bielymi kvetmi a listami splývajúcimi na hladine vody. Iskerník plazivý (R. zaplavené priekopy a iné mokradné biotopy osídľujú iskerník plamenný (R.jacqmanii). dnes už zriedkavejším. Močiarka (Batrachium) je rod blízky iskerníku.aestivalis) má kvety menšie. Iskerník (Ranunculus) . K pri rozkvitaní opadáva (prchavý). Patria sem rastliny pestované. Početné drobné semená obsahujú olejnatý endosperm (asi 50% oleja). ktorá skrášľuje veľkými žltými kvetmi skoro na jar stepné lúky.plotoch. V suchom sene stráca svoju jedovatosť. Medzi horskými druhmi sú aj bielokveté druhy. najčastejšie cudzokrajný popínavý plamienok vlašský (C. ktorý sa ľahko pozná podľa ostňov na plodoch.auricomus). heterochlamydeické. Je jedovatý. výnimočne je tobolka šešuľovitá s dvoma chlopňami (lastovičník väčší). zriedkavo bielej farby (horské druhy).bulbosus). najmä v čerstvom stave. C 2+2. Všetky druhy iskerníka obsahujú glykozidy.  Kvetný vzorec : . G (2 -∞ ) Sú to jednoročné byliny s jednoduchými alebo delenými listami bez prílistkov. latex) obsahujúcou početné alkaloidy (morfín. Obr.integrifolia) je na rozdiel od predošlých druhov bylinou zriedkavo rastúcou na vlhkých alúviálnych lúkach. napr.alpestris) nízkeho vzrastu. žltej. polí a záhrad).acris) je veľmi jedovatý pre človeka i zvieratá. A i G sú mnohopočetné. Iskerník prudký (R. K 2. Jednoročnou burinou polí je dnes už vzácnejší iskerník roľný (R. iskerník platanolistý (R.platanifolius) alebo iskerník alpínsky (R. Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) je známou chránenou rastlinou. Z anatomickej stránky je významná prítomnosť článkovaných mliečnic v pletivách. C lupienky v púčiku sú zhúžvané. napr. ktorý je chránený.repens) má plazivú stonku a je burinou vlhších pôd (okraje ciest.flammula) a iskerník jedovatý (R. Makovité sú rastliny prevažne mierneho a subtropického pásma severnej pologule. Obr. Sú vyplnené mliečnou tekutou emulziou (mlieko. Brehy vôd.viticella) a plamienok Jackmanov (C. ktorý má stonku na báze hľuzovito zhrubnutú. veľké alebo v okolíku. Pravidelné kvety sú jednotlivé.aquatile).arvensis). Niektoré druhy sa pestujú ako okrasné. C). Oba sú jedovaté (i pre dobytok). kodeín. Plodom plamienkov sú nažky s páperistými výrastkami ako pri poniklecoch. močiarka vodná (B.). A ∞.sceleratus). liečivé i divorastúce buriny. ⊕. Plamienok celistvolistý (C. 71: Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) 58 .

podobná šešuli. mak východný (P. Oba majú červené C a podobajú sa maku vlčiemu. Obsahujú najmä olej. V ázijských krajinách sa Obr. Vysokohorským druhom nižšieho vzrastu s bielymi kvetmi je mak tatranský (P. s .orientale) sa pestujú ako okrasné záhradné rastliny (trvalky alebo plnokveté letničky). divorastúcich druhov sa odlišuje holými. sediacimi listami. t . 73: Lastovičník väčší (Chelidonium majus). Menšie žlté kvety sú v riedkom okolíku. Početné drobné semená sú podľa odrôd čierne alebo biele (zriedka červené).pseudo-orientale).150 cm vysoká.zrelá pestuje mak hlavne pre omamný prostriedok -ópium.caruncula). ktorý vzniká tuhnutím mliečnej šťavy tobolka.makovicami. Fajčenie alebo žuvanie tohto narkotika zhubne pôsobí na celý organizmus človeka a spôsobuje predčasnú smrť. Rastie v blízkosti ľudských obydlí. Z dvojplodolistového piestika sa vyvinie úzka valcovitá tobolka. glycidy a sliz. Stonka aj listy sú porastené odstávajúcimi štetinami.makovica má vo vnútri neúplné priehradky a vyrastá na asi 1 cm dlhej stopke .tatricum).Mak (Papaver) sa vyznačuje lúčovitou (tanierovitou) bliznou sediacou priamo na semenníku (bez čnelky) a charakteristickými tobolkami . „kalifornský mak“ s kvetmi červenej alebo oranžovej farby. Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trváca ruderálna rastlina s perovito zloženými listami. bielkoviny. napr.gynofore. Od ostatných.mak vlčí (Papaver rhoeas). na ktorých blizna zostáva. najmä na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt).semeno vytekajúcej z narezaných. Okrasnou letničkou je aj severoamerická slncovka kalifornská (Eschscholtzia californica).tobolka 59 . V mliečniciach sa nachádza oranžové mlieko. pestovaná olejnina. V Európe sa pestuje od praveku ako pochutina. l . pre olej a aj ako liečivá. Semená majú mäsitý výrastok (mäsko . ktoré zmierňujú bolesť a vyvolávajú spánok (analgetiká).mak pochybný (Papaver dubium). Niektoré druhy makov. K poľným burinám patrí mak vlčí (Papaver rhoeas). sivozelenými (oinovatenými). t . Farmaceutický priemysel využíva prázdne tobolky na získavanie dôležitých alkaloidov. ktoré srdcovitou bázou objímajú stonku. Mak siaty je prastará kultúrna (aj kultová) rastlina neznámeho pôvodu. svetlofialovej alebo červenej farby. ktorého horká chuť a zápach celej rastliny odpudzujú zvieratá.  Obr. mak záhradný (P.dubium) a mak poľný (P. tzv. preto ich rozširujú najmä mravce. Burinnými druhmi sú aj mak pochybný (P. Ópium je prudko jedovaté. Na dlhých kvetných stopkách sú jednotlivé veľké kvety (v priemere až 10 cm) s C lupienkami bielej. 30 . Stonky sú priame. nezrelých makovíc. C je červenej farby na báze s čiernou škvrnou. s tmavou škvrnou na báze. Tobolka . 72: Papaveraceae: 1 . 2 .list.argemone). Mak siaty (Papaver somniferum) je jednoročná.

Plodom je tobolka. mnohosemenná. biele ostrohaté kvety v listenatých strapcoch. Jeden zo štyroch korunných lupienkov vybieha do ostrohy. ale aj kry. Majú perovito zložené listy a fialové.Srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis) Kvetný vzorec : . resp. Ružové kvety má bisymetricné.prierez jej dutou hľuzou Obr. A 2+4. Niektoré cudzokrajné druhy chochlačiek sa pestujú v záhradkách ako skalničky (chochlačka žltá . mnohé vytvárajú prízemnú listovú ružicu. dužinatá bobuľa.  Obr. Listy sú jemne delené a drobné červené. Na suchých stráňach v Stredomorí je rozšírený druh kapara tŕnitá (Capparis spinosa). Zemedym lekársky (F. U nás sú najbežnejšie 2 druhy: chochlačka dutá (Corydalis cava). Niektoré druhy sa prispôsobili aj podmienkam púští. že kvety majú súmerné (chochlačka.C. ⊕. ružové alebo biele kvety sú súmerné s ostrohou. Od makovitých sa odlišujú predovšetkým tým. C 4. Chochlačky (Corydalis) vytvárajú podzemnú hľuzu (trvalky). Kapustovité majú listy striedavé bez prílistkov. na rozdiel od chochlačiek. 2 . Medzi kapustovitými je veľa vyšľachtených hospodársky dôležitých druhov a odrôd (zeleniny. s dutou hľuzou a chochlačka plná (C.chochlačka plná (Corydalis solida). Plod je podlhovastá. Tento xerofilný ker má tŕne prílistkového pôvodu a listy okrúhleho až vajcovitého tvaru. 75: Fumariaceae: 1 . Listy sú zložené a plodom je tobolka (chochlačka) alebo nažka (zemedym). v lesoch a na lúkach. Tyčinky sú tiež 4. s tŕňmi alebo drevnatejú (polokry. K 2+2. iné sú burinami a ruderálnymi rastlinami. trojpočetný praslen (zubačka). Tvar listov je 60 .lutea.) Niektoré rastú na skalách.solida) má plnú hľuzu.pozdĺžny rez plnou hľuzou. Kvitnú na jar v dubovohrabových lesoch. Čeľaď je rozšírená najmä v miernom pásme severnej pologule a v Stredomorí. usporiadané v strapci. sú bez listov.C.  Patria sem najmä tropické alebo subtropické byliny i dreviny. alebo je vakovite vydutý. Len výnimočne tvoria napr. Plodom je nažka. v previsnutých jednostranných strapcoch. 2 . Pôvodná je v Číne a Japonsku. pl . Patria sem aj druhy okrasné (letničky aj trvalky). s semená na rámčeku.chochlačka dutá (Corydalis cava). štvorpočetné. Ich obrys je srdcovitý. chochlačka bledožltá . Sú heterochlamydeické. zemedym) alebo bisymetrické (srdcovka).ochroleuca). malé kry). zemedym Vaillantov) patria k bežným poľným i záhradným burinám. Kvetné púčiky srdcovitého tvaru veľké asi ako hrach sa konzervujú v soli alebo oleji pod názvom „kapara“ a používajú ako pikantná korenina. G (2) Patrí sem asi 3000 druhov jednoročných i viacročných bylín.Sú to byliny. dh . Veľké bielofialové kvety majú množstvo fialových tyčiniek. 74: Fumariaceae: 1 . Ako okrasná trvalka sa pestuje srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis). Zemedym (Fumaria) nemá. olejniny.Zemedým lekársky (Fumaria officinalis).officinalis) i ďalšie podobné druhy (zemedym zobáčikatý. podzemné hľuzy.

Obr.krížokveté) sú žlté. čím sa listy zhlukujú a vytvárajú pevné listové hlávky (kapusta.kel ružičkový (B. 8 . 4 .kel štvormocné tyčinky (Sinapis). • kapusta obyčajná kelová.o.veľká šešuľka po opadnutí chlopní. Viaceré zimné a letné odrody sa používajú ako bežná zelenina.diafragma. Jednosemenné šešuľky (katran.o.šešuľa so špirálovito odstávajúcimi chlopňami. nedelenými i delenými. ružové alebo fialové. Tým sa vysvetľuje význačná chuť a čpavkový zápach mnohých kapustovitých. sú jednoduché alebo delené. 7 . ktorá sa rozpadáva na jednosemenné časti.krídlatá kučeravý (B. 76: Kvet a plody kapustovitých : 1 . C lupienky usporiadané do kríža (starší názov Cruciferae . vidlicovitými.karfiol (B. väčšinou pestované. convar. hviezdovitými). ktoré dookola husto pokrývajú byľ až po vrcholové voľné listy.o. oleracea convar. Po poranení pletiva (v koreni. Sú to obvykle oinovatené byliny s premenlivými. viridis) má nažka (Isatis). iberka).otvorená krídlatá šešuľka (Lepidium) kaleráb (B. Štvorpočetné kvety majú jednotnú charakteristickú stavbu. Plodom je dlhá šešula s krátkym zobáčikom. Šešule aj šešuľky pukajú dvoma chlopňami zdola nahor. forma violacea má hľuzu modrofialovej farby). u niektorých druhov s krídlatým lemom ( peniažtek. Konzumujú sa ako zelenina. Listy netvoria (Raphanus). Tyčinky sú štvormocné (dve s kratšími a štyri s dlhšími nitkami). (ohnica.j. 10 . niekedy so zobáčikom. prevláda tvar listu lýrovitý (perovito delený s veľkým koncovým úkrojkom). repča). kel). pevne zvinutú hlávku. Stonky u pestovaných bývajú modifikované. alebo širšia šešuľka. Vhodná je na kŕmenie. 11 hlávku. hlávková kapusta (B. v listoch) enzým myrozináza štiepi tioglykozidy na horčičné silice. kel hlávkový (B. medzi nimi je blanitá priehradka . 6 listy perovito laločnaté. najmä k zdužnateniu a skracovaniu stonky. ktorá rozdeľuje semenník na dve semenné púzdra. Konzumujú sa čerstvé hlávky alebo ako kvasená kapusta.o. ktoré sú dôležitým rozlišovacím znakom. často lýrovitými listami. ktoré sedí na vrchole skrátenej stonky medzi vencom širokých listov. horné prierez šešuľkou s úzkou priehradkou (Capsella). 2 • kapusta obyčajná kučeravá . 3 . sabauda) vytvára na skrátenej stonke hlávku s bublinato-kučeravými listami. botrytis) má zdužinatené zväčšené súkvetie.šešuľa po opadnutí chlopní. modifikovanú stonku (hlúb). keď zo stredu hlávky vyrastie predĺžená kvetonosná byľ so strapcom žltých kvetov.krídlatá šešuľka s úzkou priehradkou (Thlaspi).pašešuľa nedelené. Charakteristickým plodom kapustovitých je podlhovastá šešuľa. 5 . Typickým súkvetím kapustovitých je strapec bez listeňov spočiatku podobný chocholíku. na báze s nektáriami. Niektoré druhy čeľade prejavujú sklon k modifikácii jednotlivých orgánov: stonky. Pestuje sa ako biela hlávková kapusta (forma alba) a červená hlávková kapusta (forma rubra). buniek s obsahom enzýmu myrozinázy a buniek s obsahom tioglykozidov (sinigrín. Používa sa ako zelenina. • kapusta obyčajná ružičková .prierez šešuľkou so širokou priehradkou (Draba). Odpradávna sa pestuje v mnohých kultivaroch. Rod kapusta (Brassica) zahŕňa 1-2 ročné a trváce druhy.o. gongylodes) sa pestuje pre bazálnu stonkovú hľuzu. 9 . Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) rastie divo na skalnatom pobreží Stredozemného mora a západnej Európy. hypokotylu a koreňa. gemmifera) tvorí na jeseň v pazuchách stonkových listov púčiky v podobe miniatúrnych hlávok. sinalbín) v pletivách rôznych orgánov. convar. convar. biele.kvet (Capsella). repinka. Kvety sú žlté až belavé. ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých kultúrnych konvariet: • kapusta obyčajná hlávková.nepukavá šešuľka (Neslia). Piestik zrástol z dvoch plodolistov. na rámiku 3 • kapusta obyčajná kalerábová semená (Lunaria). • kapusta obyčajná karfiolová . farbovník) niektorí autori nesprávne považujú za nažky. U niektorých druhov je plodom pašešuľa. 61 . convar. na ktorej vyrastajú oinovatelé (s voskovým povlakom) hladké listy. Pre kapustovité je z histologickej stránky charakteristická aj prítomnosť idioblastov t. kučeravé. otvárajúca sa šešuľa.variabilný. pričom semená sedia na okraji diafragmy. na ktorej vyrastajú dlho stopkaté. tvoriace kompaktnú. 13 .capitata) má skrátenú. convar. Kvitne v druhom roku. 12 . voľné listy (forma alboviridis má hľuzu na povrchu zelenkastú. Vegetatívne orgány bývajú pokryté trichómami (jednoduchými.

vitreus má hypokotyl biely. Var. Pestuje sa po celej Európe pre semená. Pašešule (rozpadavý plod) sú valcovité. pôvodnou v Prednej Ázii. repovitým. rapa) má tiež koreň repovito až guľovito zhrubnutý. • reďkev siata pravá . Pestuje sa ako krmivo. Rastie aj divo. convar.repica olejnatá (B. 3 . podlhovastý. Kapusta poľná pravá . convar. ktoré sú sformované do podlhovastej hlávky.voľnejším. niger) s veľkým. keď kvetné púčiky sú ešte uzavreté. od stonky rovnovážne odstávajú. čím sa líši od podobnej ohnice.repka olejka (B. Spolu s kapustou čínskou (B.arvensis) má sírovožltú korunu podopretú rovnovážne odstávajúcim K.horčica biela (Sinapis arvensis). Má hladké ružencovito zaškrcované šešule s krátkym zobáčikom.kvaka (B. Pestuje sa pre čiernohnedé semená na výrobu pochutiny horčice (kremžskej).n. zavlečená na brehy riek. chocholíkovitým súkvetím na dlhých zdužinatelých stopkách. Pestuje sa v dvoch poddruhoch : • reďkev siata čierna (R. • kapusta obyčajná kŕmna . Vylisovaný olej sa využíva ako technický (s obsahom kyseliny erukovej) pri výrobe kaučuku a mydla. napus) je jednoročná alebo dvojročná (ozimná) bylina s belaso oinovatenými holými listami. s ktorou sa veľmi často zamieňa. Je aj medonosnou rastlinou. Má tiež lýrovité listy. priekop. mäsitú. s tmavým žilkovaním. Má podobné využitie ako karfiol. starší názov Melanosinapis communis) je jednoročná bylina s neoinovatenými listami. Jej dolné listy sú chlpaté. • kapusta repková kvaková . po celej dĺžke rovnomerne olistenú. kosákovite prehnutým zobáčikom. Najhojnejšia je najmä v chladnejších oblastiach. oleifera).chinensis) sú prastarou kultúrnou zeleninou východnej Ázie.brokolica (B. štvorhranné. Ich pestovanie sa aj u nás postupne udomácňuje. ktoré sú v hornej časti stonky objímavé. rozkonárenú. Pašešule sú ružencovite zaškrcované a rozpadávajú sa na jednosemenné časti. konzumuje sa ako lahôdková zelenina.kŕmna kapusta (B. Používa sa na kŕmenie. štetinovité. má však odstávajúce kališné lístky. vlhké polia a pod.pekinensis) má jasnozelené listy s výrazným. K je vzpriamený. Pestuje sa aj v podhorských pdmienkach. sativus) má hypokotyl guľovito zhrubnutý.o. 2 . Horčica biela (Sinapis alba) je jednoročná bylina so strapcom jasnožltých kvetov. Šešule sú krátke. semená červenohnedé.reďkvička (R. sa od predchádzajúcej odlišuje Obr.o. Patrí medzi najobyčajnejšie buriny našich polí. horné kopijovité. 77: Kapustovité : 1 .rapa subsp. obyčajne biely.plôdiky. červený. italica). dužinaté.nigra. U nás sa pestuje vo dvoch odrodách : • kapusta repková pravá . štipľavej chuti (var.reďkev ohnicová (Raphanus raphanistrum). Kvety sú fialové až biele a tmavo žilkované. convar. Horčica roľná (S. Horčica (Sinapis) je rod blízky kapuste.s. Je tiež mierne štipľavej chuti.rapa subsp. poskytuje množstvo peľu a nektáru. C je živožltá. Dolné sú lýrovité.repka (B. napobrassica) má koreň a bázu stonky repovito zhrubnutú. albus má koreň biely). napus) 62 . z ktorých sa vyrába horčica. Kapusta repková . ohnica (Raphanus raphanistrum) je naša bežná jednoročná burina so svetložltými až bielymi kvetmi. Po rafinácii sa olej používa ako stolový.n. Kapusta čierna (B. Kvitne dlhšie ako mesiac. napus) sa pestuje pre olejnaté semená ako olejnina. širokým stredným rebrom. Dolné listy sú lýrovito perovito strihané. Reďkev siata (Raphanus sativus) je starou kultúrnou rastlinou. sú štetinato chlpaté. na povrchu čiernym koreňom.s. subsp. Šešule s dlhým. subsp.kapusta repková pravá (Brassica napus convar. ramosa) má vysokú byľ na báze drevnatú. Reďkev ohnicová. Kapusta pekinská (B. • kapusta obyčajná špargľová . convar.okrúhlica (B. Olej podobných vlastností ako z repky olejky poskytuje kapusta poľná olejnatá . Buľva sa využíva ako krmivo.

šešule sú čiarkovité. Iné divorastúce druhy žerúch rastú na ruderálnych stanovištiach. vajcovitý. pričom spodný diel plodu je valcovitý. Je to jednoročná. ale aj vitamín C. jednosemenný.impatiens) má veľmi drobné biele kvety. Kvety má biele. so zhrubnutým kolovitým a zvislým koreňom. ktorých spodné listy tvoria listovú ružicu a sú u väčšiny druhov perovito zložené. Repča trváce (R.ruderale). tiež jednosemenný. patrí žerucha hustokvetá (L. Odpradávna sa konzumuje valcovitý koreň ako pochutina. 79: Žerucha poľná (Lepidium campestre) 63 . Má bledofialové alebo biele kvety. Rastie na úhoroch a poliach. biele. Žerušnica horká (C. oinovatená. Malé. U nás rastie zriedkavo ako splanená. Odpradávna bol pestovaný pre modré farbivo na farbenie látok. Žerušnica lúčna (Cardamine pratensis) rastie najmä na vlhkých lúkach. Listy majú horkú štipľavú chuť a vysoký obsah vitamínu C. Prízemné listy majú dlhú čepeľ. Chuť a celková kvalita chrenu závisí od pôdy. vyskytujúce sa najmä pozdĺž železničných tratí. holá. Žerušnica nedotklivá (C.amara) netvorí listovú ružicu. Obr. Ako veľmi stará zelenina má význam žerucha siata (Lepidium sativum).campestre) alebo žerucha zborenisková (L. žerucha poľná (L.perenne) má bohato rozkonárenú stonku. 78: Repča trváce (Rapistrum perenne) rastliny.densiflorum) zamieňa sa za L. Kvety sú drobné. Pašešule sú dvojdielne. ojedinele splaňuje. Bola k nám zavlečená z Ameriky. Rastie na prameniskách a pri potokoch. Šešuľky obsahujú olejnaté semená.ruderale. náhle pukajú a vymršťujú semená (odtiaľ názov). Katran prímorský (Crambe maritima) je halofytnou rastlinou. na vlhkých výživných dusíkatých stanovištiach. ktorý obsahuje ostro štipľavé silice. Do veľkého rodu žerušnica (Cardamine) patria Obr. Tento druh možno pestovať v domácich podmienkach (napr. napr. Zrelé šešule sú citlivé na dotyk. aj na vate) po celý rok a týždeň od výsevu sa môžu konzumovať mladé klíčne rastlinky štiplavej chuti. Bol kedysi u nás pestovaný pre etiolované výhonky. Mladé rastliny sa konzumujú ako šalát. sivozelená bylina. Chren dedinský (Armoracia rusticana) je väčšia trvalka. Má drobné biele alebo ružové kvety. Rastie pozdĺž potokov. Pre olejnaté semená bol ojedinele pestovaný aj ľaničník siaty (Camelina sativa). Pôvodný vo východoeurópskych stepiach je farbovník obyčajný (Isatis tinctoria). 80: Žerušnica lúčna Eruka siata (Eruca sativa) sa v južných krajinách pestuje pre (Cardamine pratensis) olejnaté semená. Obr. okrúhle šešuľky obsahujú 4-6 semien. ktoré sa získavalo najmä z listov. Medzi karanténne druhy.Pašešule zaujímavého tvaru má rod repča (Rapistrum). horný je širší. Po namočení slizovatejú.

ale aj na nevápenatých pôdach (žerušničník Hallerov . Je to vysoká rastlina s mnohokvetými strapcami fialovopurpurových (zriedka bielych) večer voňajúcich kvetov.halleri). arábka chlpatá (A.matronalis) pestuje v záhradách ako okrasná trvalka. Na ruderálnych stanovištiach rastie horčičník cheirantovitý (E.cheiranthoides). Vysokohorským druhom je žeruška alpínska (Hutchinsia alpina) a lyžičník tatranský (Cochlearia 81: Kapustovité : tatrae). Zubačky (Dentaria) sú charakteristické druhy bukových alebo dubovohrabových lesov.petrogena).C.diffusum) sa vyskytujú na výslnných. ktorými sú porastené celé rastliny.aizoides).mladé rastlinky vyrastajúce z pacibuliek žltokvitnúca chudôbka vždyzelená (D.Rod žerušničník (Cardaminopsis) tiež tvorí z prízemných listov ružicu. Z niekoľkých druhov rodu večernica (Hesperis) rastúcich vo voľnej prírode sa večernica voňavá (H. t. Charakteristické sú aj hviezdicovité trichómy. rastliny s krátkym vegetačným cyklom. Rastie na vápencových skalách a suchých kamenistých lúkach.podzemok.odoratum) a horčičník konáristý (E. Z vysokohorských druhov Obr.wittmannii) je západokarpatským endemitom.enneaphyllos) a fialovo kvitnúca zubačka žliazkatá (D.montanum). celistvo krajové. Vyskytuje sa na vápencových a dolomitových skalách horských polôh. Vzrastom je chudôbke podobná útla jednoročná bylina jarmila jarná (Erophila verna). Na stráňach a na výslnných skalách v teplejších oblastiach sa vyskytuje tarica horská (A. chudôbok (Draba) je hojnejšia . nízka rastlina tvoriaca trsy alebo vankúše s drobnými listami v prízemnej ružici a bezlistým stvolom. Tarice (Alyssum) sú nižšie rastliny s okrúhlymi šešuľkami. Horčičník Wittmanov (E.arenosa). žerušničník skalný (C. ktoré slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Po odkvitnutí bielych kvietkov sa vyvíjajú elipsovité šešuľky na dlhých stopkách. p šp zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera). Rastú na vápencových a dolomitových skalách a sutinách. alebo zubaté. Kvitne žltými kvetmi.šupinatý podzemok. Kvitne zavčasu na jar a patrí medzi efeméry. Bledožlto kvitnúca zubačka deväťlistá (D. napr. Niekedy splanieva. Dvojštítok hladkoplodý (Biscutella laevigata) má nápadné šešuľky z dvoch okrúhlych štítkov. ktoré pripomínajú okuliare. ružovú alebo fialovú.glandulosa) majú tri byľové trojpočetné listy v praslene (nie striedavé) .12. sú porastené 2-4 ramennými trichómami. m . Horčičník voňavý (E.j.hirsuta) na výslnných stráňach. K lístky sú fialové. Horčičník (Erysimum) má listy nedelené. stepných stráňach teplejších oblastí. 64 . Zubačka cibuľkonosná (D.bulbifera) kvitne ružovo a má v pazuchách horných listov pacibuľky (bulbilus).-zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyllos). žerušničník piesočný (C. Jednotlivé druhy mávajú farbu kvetov bielu. Rastie na suchých trávnatých miestach. Z rodu arábka (Arabis) rastie bielokvetá arábka alpínska (Arabis alpina) na tônistých skalách a sutinách horských polôh.

Roripy (Rorippa) sú žltokvitnúce rastliny vlhších stanovíšť i buriny vlhkých polí. Barborka obyčajná (Barbarea vulgaris) má dolné listy lýrovité. v okolí ľudských sídiel. Vyznačuje sa obrátene trojuholníkovitými šešuľkami.listová srdcovitou bázou. v krovinatých a listnatých lesoch. Je hojnou burinou v teplejších oblastiach. väčšinou osídľujú ruderálne stanovištia. násypoch. 3 (R. Vzácnym druhom stepných lúk ružica. 2 . Často sa vyskytuje roripa lesná (R. Huľavníkovec lekársky (Chamaeplium officinale) má gracovité listy.loesellii). popri cestách a pod. na okraji sú zubaté. ovplyvnených činnosťou človeka: na poliach. Jej dolné listy sú obličkovité. Peniažtek prerastenolistý Obr. Je to burina ruderálnych stanovíšť. Obr. Nedelené listy má roripa rakúska peniažtek roľný (Thlaspi arvense) (R. drobné žlté kvety. Jeho veľké.austriaca).allyssoides). 82: Kapustovité : 1 . okrúhle šešuľky sú na obvode krídlaté. Najznámejšou a hojne rozšírenou burinou je kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris).Neopadavý K (na rozdiel od všetkých ostatných taríc) má tarica kališná (A. v priekopách a vlhkých lúkach.zrelá šešuľka je peniažtek slovenský (T. pretože sa pestuje ako okrasná skalnička . Je ruderálnym druhom. ale takisto aj záhrady.amphibia) má veľmi premenlivé listy (vajcovité. laločnaté. napr. huľavník východný (S. Úhorník liečivý (Descurainia sophia) má listy 2-3 krát perovito strihané až na čiarkovité úkrojky a drobné žlté kvietky. Rod huľavník (Sysimbrium) má viac druhov. násypoch a iných narušených miestach. ktorá má drobné biele kvety v hustých strapcoch. lr . Listy sú na hlavnej žilke prehnuté (steká po nich voda ku koreňom). rastie na okrajoch ciest. Mnohé ďalšie druhy rastú ako buriny. kopijovité. zboreniskách. K burinám patrí aj peniažtek roľný (Thlaspi arvense).jankae).altissimum).dvojštítok hladkoplodý (Biscutella (T. Majú kratšie valcovité šešule alebo šešuľky. podobne aj u iných druhoch peniažtekov. 2 . Vyskytuje sa na brehoch vôd.orientale) a i. huľavník najvyšší (S. 65 . so srdcovitou bázou. alebo lýrovité). pretože sa u nás vyskytuje len na dvoch lokalitách (v Zoborských vrchoch pri Nitre a v Slovenskom krase). ktorý na jar skrášľuje vápencové skaly.sylvestris) s úzkymi úkrojkami perovitých listov. Podobný je taričník skalný (Aurinia saxatilis). na opustených miestach. Kvety má biele.jarmilka jarná (Erophila verna).palustris). alebo ruderálne rastliny na rôznych stanovištiach. Nápadný je šešulami pritlačenými k vretenu strapca. Rastie na suchých stráňach. Častou burinou je vesnovka obyčajná (Cardaria draba). Od početných hviezdicovitých trichómov je sivozelená šedivka sivá (Berteroa incana).iberka vždyzelená (Iberis semprevirens). horné perovito strihané alebo hrubo zubaté.korunný lupienok. Kvety má zlatožltej farby. C . byľové trojuholníkové.perfoliatum) má sediace listy s objímavou laevigata). š . huľavník Loeselov (S. Tarice majú žlté kvety. 83: Kapustovité : 1 . Roripa obojživelná (R. Cesnačka lekárska (Alliaria officinalis) čerstvo rozdrvená zapácha cesnakom.cesnačka lekárska (Alliaria Vlhkomilným druhom je aj roripa močiarna officinalis).

Plodom je mnohosemenná tobolka. Iberka vždyzelená (Iberis sempervirens) je poloker s neopadavými listami a chocholíkovitým strapcom bielych kvetov. 84: Kapustovité : 1 . Má veľké žlté až žltohnedé korunné lupienky a u nás je pestovaný ako okrasná trvalka. Vo všetkých častiach tento druh obsahuje žlté farbivo luteolín. šešule sú sivo plstnaté. časté sú plnokveté formy. K 4. Takisto voňavé bledoružové kvety má mesačnica trváca (L. Cheirant voňavý (Cheiranthus cheiri) je poloker s drevnatým podzemkom. Kvety sú fialové.rediviva). 85: Rezeda žltá (Reseda lutea) lúkach i v okolí polí i na iných miestach ako burina. 2 idioblasty s myrozinázou a mesačnica ročná (Lunaria annua) tioglykozidmi. Má nedelené listy a riedke strapce fialovopurpurových kvetov. často s hviezdicovitými chlpami a takmer vždy s prílistkami. líšiaca sa širšími lopatkovitými listami a nekrídlatými šešuľkami. Podobá sa predchádzajúcemu druhu.odorata).luteola). pre ktoré bol kedysi pestovaný ako farbiarska rastlina. Rezeda farbiarska (R.mesačnica obsahujú trváca (Lunaria rediviva). dorastá až do výšky 150 cm. Pestovaným druhom (niekedy zplanieva) je mesačnica ročná (Lunaria annua). Pestuje sa v záhradách ako letnička. U nás sa z tejto čeľade vyskytuje len rod rezeda (Reseda) s niekoľkými druhmi. ktorá rastie na suchých Obr. ktorá však nie je na vrchole uzavretá. pestovaný ako skalnička. Žltozelené kvety v strapcoch má rezeda žltá (R. voňavé.  Kvetný vzorec: . Kvety však šešuľka majú súmerné a zoskupené do strapcov s listeňmi. Je sivo chlpatá s fialovými kvetmi.lutea). Na rozdiel od predošlej je trvácim druhom a rastie prirodzene v bučinách. Podobná je aj iberka vždyživá (Iberis semperflorens).V záhra-dách ako skalnička sa pestuje drobná trvalka tarička deltoidovitá (Aubrietia deltoidea). Zo severnej Afriky pochádza rezeda voňavá (R. Pochádza z južnej Európy. Rezedovité sú rastlinami saván. A 4. „Judášove groše“). 66 . stonka v spodnej časti drevnatie. stepí a púští.Niektoré druhy z tejto čeľade sa pestujú ako okrasné : Fiala sivá (Mathiola incana) je od rozkonárených trichómov sivo plstnatá.   Sú to byliny aj kry so striedavými listami. Má názov podľa striebristo bielej diafragmy veľkých oválnych šešúľ. G (2) Zástupcovia čeľade sú dreviny (stromy a kry) s jednoduchými listami. C 4. ⊕. Po odpadnutí chlopní šešúľ sa súplodie používa do suchých kytíc (tzv. Podobne ako kapustovité v pletivách Obr.

orientalis). Často sa vysádza v parkoch kríženec uvedených druhov.detail kvetu. Ameriky (26 rodov a asi 110 druhov). Hamamelovité sú veľmi starou čeľaďou.Majú pravidelné štvorpočetné (zriedka päťpočetné) obojpohlavné alebo niekedy jednopohlavné kvety často bez koruny alebo s redukovaným kvetným obalom alebo aj bez neho. ktorý má meno platan javorolistý (P. Niekedy sa vysádza aj v našich parkoch. ktorá v jarnom období pred rašením listov vytvára veľké žlté jahňady. g . ktoré tvoria klasy alebo strapce. dlaňovitolaločnaté. . 4 A 3. ktorý je autochtónny v Malej Ázii.ambrovník (Liquidambar) s jednopohlavnými nahými kvetmi a s listami podobnými javorovým listom (Sev. Ameriky. jednopohlavné s apokarpným gynéceom.plody. Semenník (synkarpný) je vrchný. f . x acerifolia). ich peľové zrnká sa našli už vo vrstvách kriedovej doby Európy. vysádza sa v parkoch a záhradkách. Listy striedavé. d . Amerika a Malá Ázia) poskytujú voňavý balzam zvaný styrax. Stromy druhu likvidambar . Plodom je tobolka s jedným semenom v púzdre. Na rube listov so stopkatými rozkonárenými trichómami.mollis). Obr. ktoré sa otvárajú niekedy vo februári. h so 6 druhmi rozšírenými na severnej piestik pologuli. Kvety drobné 3-4 početné.semeno.  Kvetný vzorec: ⊕. dvojplodolistový a dvojpúzdrový s jedným alebo viacerými vajíčkami. ktoré sa vyvinú na súplodie nažiek alebo orieškov. Ameriky a v teplejších oblastiach platan východný (P. so žltými obojpohlavnými a štvorpočetnými kvetmi. stopkaté s prílistkami. ktorý sa vyskytuje v Japonsku. Je liečivý. Kvety sú zoskupené do klbiek. 4 C 3. V parkoch Európy sa pestuje platan západný (P. Z dnešných druhov najznámejší je hamamel virgínsky (Hamamelis virginiana) zo Sev. . Podobný druh hamamel mäkký (H. Tyčinky sú 4 (5) a často taký istý počet staminódií. K 3. Dnes sú rastlinami východnej Ázie a Sev.occidentalis) pochádzajúci zo Sev. Súkvetie tvorí hlávku z niekoľko sto kvetov samčích a samičích. Veľmi dekoratívny ker je palieska klasnatá (Corylopsis spicata). 67 . G 5-9 Sú to jednodomé mohutné stromy s nízkonasadenou košatou korunou. ktorý sa občas sadí aj u nás. Je to ker s listami podobnými lieske. borka sa odlupuje vo veľkých (ako dlaň) tenkých šupinách. 86: Hamamelovité (Hamamelidaceae): hamamel viržínsky Do čeľade patrí len rod platan (Platanus) (Hamamelis virginiana).

k . Bresty majú drevo vhodné na rezbárske práce a z ich kôry sa vyrábajú lieky. e až m platan západný (Plantanus occidentalis). a . b . e . Mäkké chlpaté listy a dlho stopkaté nažky má brest väz (U. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v trópoch Ázie a Ameriky (15 rodov a 150 druhov).brest americký (Ulmus americana).detail kvetu. Zriedka sa u nás sadí aj brestovec južný (Celtis australis) zo Stredomoria.k . k. patria sem: brest horský (Ulmus montana) s drsnými listami a s krídlatými nažkami.plod  Sú to stromy so striedavými. 87: Platanovité (Plantanaceae): a až d .detail kvetu. pochádza zo Sev. k až n brestovec hladký (Celtis laevigata).samičí a samčí kvet Obr.laevis). ktorý rastie v nížinách. Zelkova krétska (Zelkova cretica) je préglaciálnym reliktom v Európe. b súkvetia. Kvety sú obojpohlavné so 4-6 P. Vo vrchnom dvojplodolistovom a jednopuzdrovom semenníku je len jediné vajíčko.m .carpinifolia).samčie a samičie súkvetie.platan javorolistý (Plantanus acerifolia). Prílistky po vypučaní listov opadávajú. c .vetvička s plodmi. 68 . má čierne kôstkovice. Počet A je rovnaký s počtom P a len zriedka je počet tyčiniek dvojnásobný.i . e.Obr. Rastie v podhorskom pásme. Kvety sú v zväzočkoch a otvárajú sa zvyčajne pred vypučaním listov.báza listovej stopky.piestik. dvojito pílkovitými a nesúmernými listami. Ako ozdobný strom sa vysádza u nás popri cestách a v parkoch brestovec západný (Celtis occidentalis) s hnedočervenými kôstkovicami. S listami viac menej hladkými a asymetrickými krídlatými nažkami je význačný brest hrabolistý (U. Na Slovensku s krídlatými nažkami je autochtónny rod brest (Ulmus).axilárny púčik. d -prílistky. Ameriky. h. c . ktorý sa vyskytuje od nížiny až do podhorského pásma. 88: Brestovité (Ulmaceae): a až i . Plodom je krídlatá nažka alebo kôstkovica.

benjamina. Kvety sú vetroopelivé. že oplodnenie obstaráva jeden druh blanokrídlovca hrčiarka figová (Blastophaga grossorum). Dorsténia (Dorstenia) je americkou liečivou rastlinou. Plodom je nažka. čím vznikne tzv. Plodom je nažka alebo bobuľa. až obrastie celé súkvetie a utvorí guľatý alebo hruškovitý obal s drobnými kvietkami vnútri (figovník). Jednopohlavné kvety sú zoskupené do bohatých vrcholíkových súkvetí. súkvetný koláč s kvetmi na vrchnej strane (dorsténia). Ameriky a u nás sa vysádza v teplejších krajoch. V tyčinkových kvetoch je toľko A koľko je P a v piestikových kvetoch je jeden vrchný semenník z dvoch plodolistov. Veľmi rozšírené izbové rastliny sú druhy figovníka F. Ich príbuznými rastlinami sú figovníky (Ficus). m . Je dvojdomá. Európskym druhom je figovník obyčajný (F.communis). pochádzajúci zo Stredomoria. Jeho sladké súplodia sa dovážajú k nám sušené alebo kandizované. Sú zoskupené do vrcholíkovitých súkvetí tvaru „jahňady“. samčie kvety majú 5 voľných P a 5 A.religiosa) roní na miestach pichnutia hmyzom šelak (Gummi Laccae).samčie súkvetie a kvet.samičie súplodím. málo sladké súplodie. Najrozšírenejším rodom je moruša (Morus).bengalensis) sa vyznačuje početnými stĺpovitými vzdušnými koreňmi a rozložitou korunou (škrtič stromov). ktorý sa z neho ako aj z iných druhov tropickej Afriky a Ázie získava. ktorého dužinatá časť vznikla zdužnatením okvetia. V Indomalajsku rastú chlebovníky (Artocarpus) s veľkým dužnatým a na škrob bohatým súplodím. Kvety sú jednopohlavné s okvetím alebo bez neho (homochlamydeické alebo achlamydeické kvety). vo vlasti však poskytuje materiál na výrobu papiera. b. Brusonécia papierovitá (Broussonetia papyrifera) pochádza z Japonska. vnútri s jediným vajíčkom. 69 . Kvety sú päťpočetné. vzniknutým zdužnatením súkvetie a kvet. Moruša čierna (M. a žltým pomaranču podobným vetvička s listami a plodmi. Má biele. samičí kvet má zrastenolupienkové P a jeden vrchný jednopuzdrový dvojplodolistový semenník.carica).g . jej kyslasté súplodie je čierne.  Sú to dvojdomé byliny so striedavými alebo protistojnými (chmeľ) listami a neopadavými prílistkami. Poskytuje pevné drevo. f. Na rozdiel od predošlej čeľade v pletivách nemajú mliečnice. Moruša biela (Morus alba) je strom pochádzajúci z Číny. je jednopuzdrový. Figovník bengálsky .nigra) pochádza z Iránu. alebo vreteno súkvetia sa miskovito rozšíri. Morušovité rastú prevažne v trópoch (72 rodov a 1100 druhov). 89: Morušovité (Moraceae): moruša biela (Morus alba). Má rôznotvaré listy. alebo napokon vreteno súkvetia sa pohárikovito prehĺbi.banyan (F. Sú to dreviny jedno-až dvojdomé so striedavými listami premenlivého tvaru (heterofýlia) s prílistkami. Východoindický figovník kaučukový (F. u nás ozdobná drevina. Zvláštnosťou je.súplodie vretena súkvetia. Morušiam je príbuzná maklura oranžová (Maclura pomifera) so Obr.c . Vo svojich pletivách majú nečlánkované mliečnice.elastica a F.elastica) obsahuje vo svojich mliečniciach veľa kaučuku. Pochádza zo Sev. chlebovník obyčajný (A. ktorými sa živia húsenice priadky morušovej. vyznačujúca sa laločnatým „súkvetným koláčom“. napr. Figovník posvätný (F.

Konopa siata (Cannabis sativa) pochádza z Ázie. a . ktoré je podobné vajcovitým šištičkám. s jedným vajíčkom. Z histologickej stránky treba uviesť lykové vlákna a neprítomnosť mliečnic. Samičie kvety vyrastajú v pazuche listeňov súkvetia a obaľuje ich ešte listenec. ktorému dodávajú horkastú chuť. Obr.žihľava Obr. a . Pestuje sa u nás pre pevné lykové vlákna. zriedka 5. Kvety sú zoskupené do hustých vrcholíkových súkvetí.samčí kvet. Konopa siata často splanie. Plodom je nažka. U nás sú domáce len 2 rody. vylučujúce horké látky humulín. samičí kvet. d samičí (Urtica) a múrovník (Parietaria). Má dlaňovito delené listy. Konopa indická (C.ruderalis). Pestujú sa samičie jedince pre súkvetie. Na južnom Slovensku sa vyskytuje aj burina konopa rumovisková (C.e . Spolu s konopovitými predstavujú pŕhľavovité fylogeneticky najpokročilejšiu čeľaď.Do čeľade patria dva rody : konopa (Cannabis) a chmeľ (Humulus). h zväčšia a škridlicovito kryjú kvety. zriedkavejšie dreviny so striedavými alebo protistojnými jednoduchými listami s prílistkami. Šištičky sa pre uvedené látky používajú pri výrobe piva. so zelenkastým P 2+2.kvitnúca rastlina. V piestikovom kvete je jeden vrchný semenník z jediného plodolistu.stonka s listami. Čeľaď : Urticaceae . Je liečivý. z ktorých sa zhotovujú hrubé tkaniny ako povrazy. Ako divorastúca rastlina rastie v lužných lesoch a pobrežných krovinách. najmä však v trópoch (42 rodov a 700 druhov). f . c . ktoré sa pri rozkvitnutí prudko vymrštia a peľ vysypú. f . Stonka i listy sú drsné od háčikovitých trichómov.nažka 70 .súkvetie. tzv. Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) je pravoovíjavá dvojdomá bylinná liana. lupulín s antibiotickými a sedatívnymi účinkami. Je to jednoročná vysoká bylina s dlaňovito zloženými listami. Význačné sú časté pŕhlivé chlpy. Z jej nažiek sa lisuje technický olej. hašiš. a to pŕhľava .plody Na listencoch sú žlté pohárikovité žliazky. e . V tyčinkovom kvete sú 4 tyčinky. od ktorých je aj ich pomenovanie. d. Samčie rastliny majú tyčinkovité kvety v metlinách v pazuchách listov.indica) dáva nebezpečnú omamnú látku. Je liečivá.pŕhľavovité Sú to zvyčajne jednoročné alebo trváce jedno a dvojdomé byliny. 91: Pŕhľavovité (Urticaceae): žihlavovec -kanadský (Laportea canadensis). Pravidelné kvety sú jednopohlavné.samčí kvet. kvet. 90: Konopovité (Cannabaceae): chmeľ obyčajný (Humulus Po opelení tieto listence sa značne lupulus). vrecia a plachty. Sú rozšírené po celom zemskom povrchu.

konárik so samčím a samičím súkvetím. . Tu pestujú i hikóriu pekanovú (C. v piestikových kvetoch zasa 2 listence a okvetie (4) prirastajú k semenníku. Múrovník lekársky (Parietaria officinalis) rastie na rumoviskách a vlhkých krovinách. 92: Orechovité (Juglandaceae): hikoria plstnatá (Carya tomentosa). Rastliny sú jednodomé. Tyčiniek je zvyčajne veľa. Ameriky pochádzajú druhy orech čierny a orech popolavý (J. Jeho semená sú výživné. z jej vlákien (ramia) sa zhotovuje silné a pevné plátno (plachty plachetníc. Piestikové kvety sú vo zväzočkoch na tohtoročných konárikoch. P 4+0.nigra a J. P 4+0. pochádzajúci z Prednej Ázie a z Balkánu. G (2) Dreviny. Samčie sú drobné v dlhých previsnutých jahňadách. Zárodok má hrubé poprehýbané klíčne listy. ktoré na vzduchu červenejú a farbia kožu a drevo.cinerea). Zo Sev.urens) rastie najmä na dedinských dvoroch.samčí a Najznámejším zástupcom čeľade je orech samičí kvet. A 40-3 ⊕. na lyže. Obsahuje veľa vitamínu C a chlorofylu. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v severnom miernom pásme. b. nábytok). žihľavec obrovský . Poskytuje tiež kvalitné drevo. Zelené oplodie obsahuje zasa trieslovinu (nucitanín) a kyseliny. Pochádza zo Sev. Ameriky. väčšinou mohutné stromy. obsahujú veľa oleja. V kvetoch sú 4 P a tieto zrastajú s listeňom a dvomi listeňcami.pozdĺžny rez plodom vlašský (Juglans regia). Plodom je pukavá kôstkovica so zeleným mäsitým exokarpom a tvrdým endokarpom (škrupina). Na vrchu semenníka sú dve veľké blizny.Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) rastie v lužných lesoch. a . líšiaci sa od rodu orech tým. Kvety sú vetroopelivé. Je dôležitou liečivou rastlinou i zeleninou. g . pekanové oriešky.   Kvetný vzorec : . Jednodomá pŕhľava malá (U. Silne pŕhlivé chlpy má tropický rod žihľavec (Laportea) (napr.Laportea gigans. Obr. pochádza z Kaukazu. na rumoviskách a stanovištiach obohatených o dusík. vyrastajúcich na jednoročných konárikoch. austrálsky strom). Tropickou textilnou rastlinou je bömeria snežná (Boehmeria nivea). nemá pŕhlivé chlpy a prílistky. v západnej časti Severnej Ameriky a vo Východnej Ázii (8 rodov a 58 druhov).d . 71 . pestované u nás ako okrasné. Ďalej je to rod hikória (Carya). mohutný strom. Spolu s pŕhľavou dvojdomou je liečivou rastlinou. V parkoch sa často vysadzuje orechovec jaseňolistý (Pterocarya fraxinifolia). Pŕhľava konopovitá (U. Všetky druhy tejto čeľade sú na Slovensku introdukované. napr. poskytuje výborné tvrdé a pružné drevo. že nemá priehradkovaný stržeň v konárikoch. Z plodov orecha čierneho sa vyrábajú ozdoby. Spodný semenník je dvojplodolistový s jediným vajíčkom. Vnútri je jediné veľké semeno bez endospermu a s blanitým osemením.pecan) pre tzv.cannabina) z Iránu poskytuje textilné vlákna. so striedavými nepárnoperovito zloženými listami bez prílistkov.

g . e . Tyčinkové kvety tvoria hlávky na previsnutých stopkách a piestikové kvety sú v dicháziu po dvoch. V semene nemajú endosperm. Sú to najdôležitejšie dreviny našich lesov popri ihličnanoch.samičie súkvetie. Plodom je jednosemenný oriešok resp. plod (žaľuď). e . Tyčinkový kvet má P zo 4-7 zrastených lístkov.diagram kvetu. Každý kvietok má okvetie so 6 P a spodný semenník.Obr. Plod je celkom obalený stonkovou čiaškou. a kvet.dub (Quercus).konárik so samčím súkvetím. P 4-7. c . a kvet. vnútri s rovnakým počtom alebo zvyčajne s dvojnásobným počtom A. b . ktorá sa potom chlopňovito otvára (buk). ale na semeno sa vyvinie len jedno vajíčko semenníka. G (3-6) Do čeľade patria stromovité druhy s jednoduchými nedelenými alebo delenými striedavými listami s opadavými prílistkami. alebo je úplne uzavretý v čiaške. A 4-20 . a . Sú jednodomé. P 3+3. Piestikové kvety sú v dicháziách jednotlivé (dub). Kvety sedia čiastočne alebo celkom obalené v stonkovej čiaške (kupula). V každom puzdre bývajú 2 vajíčka. f . alebo po dvoch (buk). Buk je pomaly 72 .prierez plodom .1100 m tvorí u nás súvislé bukové lesy.gaštan jedlý (Castanea sativa).buk (Fagus). c samčí kvet. a kvet. Tyčinkovité kvety tvoria zložené jahňady alebo hlávku (buk). f . 94: Bukovité (Fagaceae): a . Buk lesný (Fagus silvatica) je mohutný strom so sivou hladkou kôrou. V nadmorských výškach od 600 Obr.plody  Kvetný vzorec : . pozostávajúci z (3) alebo zo (6) plodolistov. 93: Bukovité (Fagaceae): dub biely (Quercus alba). nažka. ako je to pri dube. plody (bukvice).bukvice. Orechovité (Juglandaceae): d kvet orecha (Juglans regia).diagram kvetu. ktorá neskoršie chlopňovito puká na 4 časti a z puknutej stonkovej čiašky sa uvoľnia 2 oriešky . ktorý sedí voľne v čiaške. plody v stonkovej čiaške (gaštany). klíčia hypogeicky a len buk epigeicky.

dokonca aj chýba. Má podlhovasté listy s pílkatým okrajom. z ktorého sa vyrábajú drevené cvoky. Previsnuté samčie jahňady vyrastajú na vlaňajších dlhých výhonkoch.dub korkový (Q. Samčie kvety sú zoskupené do zloženej jahňady.žaluď v čiaške. Najdôležitejšie druhy sú dub letný (Q. Kvety brezovitých sú vetroopelivé.) dubové. Breza bradavičnatá = breza previsnutá (Betula verrucosa = B.palustris) a dub červený (Q.lieskovaté Podčeľaď : Betuloideae . Samčie a samičie jahňady sa zakladajú už v predošlom roku. Je pionierskou drevinou . Dub červený sa vysádza aj do lesných porastov pre produkciu drevnej hmoty. Brezovité sú prevažne rozšírené v severnom miernom pásme (6 rodov a vyše 100 druhov). 2. G (2) Sú to stromy alebo kry (jednodomé) s jednoduchými striedavými listami s opadavými prílistkami. Bukvice sú dobrým krmivom a zo semien sa lisuje olej. Žalude sú dobrým krmivom pre lesnú zver.šištice . dubovo-hrabové lesy. Samčie kvety sú v dlhých ovisnutých riedkokvetých jahňadách. dĺžka vretena súplodia. Pôvodný je v Stredomorí a poskytuje jedlé výživné škrobnaté (až 40% škrobu) semená. počet plodov v súplodí.  Kvetný vzorec: . Piestikové kvety sú nahé alebo majú okvetie šupinkovité. Je vhodné na rezbárske práce. Piestikové šištice neskoršie zdrevnatejú a ostávajú až do budúcej jari na strome.robur).nana). Do podčeľade patria 2 rody : breza (Betula) a jelša (Alnus). Drevo obsahuje živicu. niekedy aj púčikovité jahňady s listeňmi a listencami. Čeľaď rozdeľujeme na dve podčeľade: 1. obsahujú veľa sacharidov. Dub (Quercus) je strom s typickými perovito delenými listami.lenta) a breza papierovitá (B.pubescens).rastúcou drevinou. Plodom je nažka alebo oriešok. 0. Niektoré introdukované druhy zo Severnej Ameriky sa vysádzajú v parkoch pre dekoratívne na červeno sfarbené listy na jeseň . na nábytok.petraea). dub cezmínolistý (Q. P 4. Okvetie je viac redukované. Na jednopohlavných kvetoch je jednoduché štvorpočetné alebo dvojpočetné okvetie. Málokveté samičie súkvetia na kratších vretenách. 5. špuľky na cvernu a kresliarske uhlie. Tieto druhy vytvárajú v nižších polohách ako buk (do 500m n. Na Slovensku je zastúpený 9 pôvodnými druhmi. G (2). Samičie kvety sú jednotlivé alebo po 3 v púčikovitých zväzočkoch alebo na báze samčích jahniad.rubra). Plstnato chlpatými mladými konárikmi sa vyznačuje breza plstnatá (B. a preto aj surové horí.pendula) je dekoratívnym stromom s význačnou bielou borkou a trojuholníkovitými listami. dub plstnatý (Q. dub cerový (Q. Dlho ostnatá stonková čiaška celkom obaľuje 3 oriešky a otvára sa 4 chlopňami. Veľkoplodé variety sa nazývajú „maroni“ a pestujú sa na gaštanových plantážach a sadoch. Typická rastlina tundry (rastie i na Šumave) je breza trpasličia (B. 4. význačný glaciálny relikt. krídlaté nažky (oriešky) sa rozširujú vetrom. Jeho drevo je preto tvrdé a veľmi kvalitné. Listene a listence po odkvitnutí na jelši sa premenia na drevnaté šupiny a vzniká súplodie šištice. Na južnom Slovensku sa vysádza gaštan jedlý (Castanea sativa). stromovitého habitusu. 6 .suber) poskytuje korok na výrobu zátok a podlahoviny.osídľuje pusté miesta (napr.Coryloideae . P 2+2. Rastie na chudobných skalných pôdach.brezovaté 2. Sprievodcom 73 . pozostávajúcej z trojkvetých dicházií za listeňom. ktoré po odkvitnutí opadávajú. Náročná je na svetlo. na palivové drevo a novšie aj na výrobu papiera. Odlišujú sa týmito znakmi : tvar listovej čepele a odenie. 0. dub zimný (Q. resp. že tyčinkové kvety majú okvetie a piestikové sú bez okvetia (nahé). Z cudzozemských druhov sa v parkoch pestujú breza cukrová (B. A 2.Betuloideae .sa rozpadnú a drobné.pubescens). Samčie jahňady majú dlhé pevné vreteno. po odkvitnutí sa menia na súplodie nažiek (oriešok) . Čeľaď brezovitých je na vyššom vývojovom stupni než čeľaď bukovitých. Na lieske sa premenia na mäkký pohárik (čiaška) a na hrabe na lietacie zariadenie.brezovaté Táto podčeľaď je charakterizovaná tým. V Stredomorí sú rozšírené a najznámejšie dva druhy s tuhými vždyzelenými listami . štruktúra borky.papyrifera). Duby poskytujú kvalitné tvrdé drevo s vysokým obsahom trieslovín a tanínov s využitím ako u buku. Má pomerne mäkké drevo. Dozreté jahňady . kým stojace piestikové jahňady na tohoročných krátkych výhonkoch. ktoré môže aj chýbať.cerris). ku ktorému sa zvyčajne pripájajú aj listence. Jelša lepkavá (Alnus glutinosa) je drevinou rastúcou najmä pri potokoch a riekach nižších polôh.dub močiarny (Q. ktoré sú si morfologicky veľmi podobné. lomy). Tvoria skrátené alebo šištičkovité (jelša). Drevo sa hodí na vodné stavby a ako palivo. štruktúra čiašky (kupula).ilex) je dominantným druhom krovinatých spoločenstiev. Semenník je spodný.m.

U nás bola vysadená ako protierózna drevina do lavinóznych žľabov (napr. c . kvety majú červené blizny.horských potokov je jelša sivá (A. v Tatrách). ktoré kvitnú už v prejarí.p . a. V parkoch a stromoradiach sa vysádza lieska turecká (C.viridis). h. U nás poznáme len dva rody. Hrab tvorí lesy s dubom a bukom a má výborné drevo. d.k .konárik s listami. V tyčinkovom kvete sú 4 dvojdielne tyčinky a v piestikovom kvete 2 piestiky vždy s 2 červenými bliznami. a . Tyčinkové kvety sú v jahňade a piestikové súkvetie je púčikovité.tobolka so semenom 74 .samčie súkvetie (jahňady).čiaška. 96: Vŕbovité (Salicaceae): vŕba sivá (Salix sericea).samčí a samičí kvet.k .b . o.samičia jahňada. Obr. Listy sa podobajú bukovým.colurna). Na sutinách a kamenistých stráňach Álp rastie jelša zelená (A. Z listeňov okolo orieška vznikne mäkký pohárik .konáriky. že tyčinkové kvety sú vždy bez okvetia a piestikové kvety majú okvetie. a to vŕba (Salix) a topoľ (Populus). Lieska obyčajná (Corylus avellana) je ker rastúci v podraste listnatých lesov. Listeň a listence zrastajú a vytvárajú trojlaločný lietací aparát. Zakladá tyčinkové a piestikové súkvetia už v predošlom roku. d . Podčeľaď : Coryloideae . sú však dvojito pílkaté.samčie kvety  Druhy čeľade sú dvojdomé kry a stromy so striedavými jednoduchými listami a prílistkami. Obr.e . Hrab obyčajný (Carpinus betulus) má tyčinkové aj piestikové kvety v jahňadách na tohtoročných výhonkoch. Pre veľké semená s chutným endospermom sa vysádzajú odrody liesky obrovskej (C.maxima). i.samičia a samčia jahňada. 95: Brezovité (Betulaceae): breza cukrová (Betula lenta).incana).f .samičie kvety.lieskovaté Vyznačujú sa tým. e. z ktorého sa zhotovuje náradie.

vŕbu tupolistú (S. d .diagram kvetu. ktorá tvorí niekedy celé zárasty. g . diagram kvetu. vŕba japonská (S.vŕba trojtyčinková (S. korýt a iné. p .osika (Populus tzv. 350 druhov). f .pentandra). najčastejšia vŕba alba). používaný v lekárstve (kyselina salicilová . z nich najmä salicín.repens) rastie na slatinách. ktoré majú chĺpky podobné vate na roznášanie vetrom.vŕba košikárska často sadí tzv. Vyskytujú sa od nížinného vegetačného stupňa až po subniválny (najmä vŕby). nemožno použiť na pletenie. Niektoré druhy vŕb tvoria zložku arktickej tundrovej vegetácie (vŕba laponská.fragilis). plody a diagramy vŕbovitých: ch .repens). Kmeň vŕb je často bútľavý. Vŕby sú hmyzoopelivé a zvyčajne majú kopijovité listy.vŕba plazivá (S.alba var. ktorá spolu rastie s vŕbou bielou.prierez kvetom.vŕba krehká (S. V parkoch a kvetu.caprea). Z dreva vŕby rakytovej (S.listy vŕb: vŕba biela (Salix vŕba biela (S.antipyreticum). v kvetoch topoľov 8-30.babylonica).semeno. Sú rýchlorastúce dreviny. Z biochemickej stránky treba uviesť prítomnosť trieslovín. s . ktorá je (S. ktorý dozrieva na dvojchlopňovú tobolku s veľkým počtom semien.caprea). pretože sa lámu. Rastie na brehoch vôd.vŕba rakytová brehov vôd a lužných lesov. zriedka 3 alebo 5.fragilis). ďalej topoľ čierny (P.vŕba ušatá (S. o . Vŕbovité sú rozšírené po celej zemeguli najmä v miernom pásme severnej pologule (3 rody. silíc a glykozidov v kôre.aurita).diskus.viminalis).Tyčinkové i piestikové kvety sú v jahňade.matsudana cv. ktorý objíma ostatné časti kvetu (topole).viminalis) sa používajú v košikárstve na pletenie košov a nábytku. Tortuosa a cv. Niektoré druhy veľmi rýchlo rastú. b . h . Ohybné prúty vŕby košikárskej (S. j kvet. vyrastajúce pred vypučaním listov. často sa však pestuje. tristis). Z nich treba uviesť napr.caprea). bežne sa vyskytujúcej vŕby horských polôh. Známy je topoľ biely (Populus alba) s bieloplstnatými listami na rube. vŕba bylinná). Tyčinky v kvete vŕb sú zvyčajne 2. r . Kvetný obal vŕb sa premenil na žliazkovité nektárium (sú hmyzoopelivé) u topoľov na pohárikovitý útvar . l .triandra). smutná vŕba.diagram pretože u nás vymŕza.vŕba päťtyčinková (S.l vŕba odrodou vŕby bielej (S. mäkké. Konáre vŕby krehkej (S. Používajú sa aj na výrobu papiera. c . rašeliniskách a na mokrých lúkach. m až s . ch až s . i .retusa) a vŕbu bylinnú (S. V parkoch sa (S. Veľa mladých prútov poskytuje Obr. Jednotlivé kvety v jahňadách vyrastajú v pazuchách zúbkatých (topoľ) alebo celistvookrajových chĺpkatých listeňov. Mnohé vŕby rastúce vo vysokých horách a v tundre severských oblastí sú nízkeho a plazivého vzrastu vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky.diagram kvetu záhradkách sa často vysádza tzv. Semenník je jednopuzdrový z 2 plodolistov (v ktorom na nástennej placente je veľký počet anatropných vajíčok). Dobrými vlastnosťami sa prejavujú najmä mnohé krížence. Oba 75 . Topoľ (Populus) je na rozdiel od vŕb vetroopelivý mohutný a vysoký strom. a preto v ostatnom čase sa s obľubou vysádzajú na zaplavované a na piesočnaté miesta (Veľký Žitný ostrov).nigra) s veľkými kosoštvorcovými listami. Jej konáriky s kvitnúcimi jahňadami sú známe ako „bahniatka“. n kvet.alba). e . k Len zriedka sa pestuje u nás smutná vŕba. Poskytujú mäkké drevo na výrobu zápaliek. vŕba babylónska (S.herbacea).kvety. sa vyrábajú sitá a krabice. tremula): m kvet. Majú vysokú regeneračnú schopnosť a neobyčajnú náchylnosť tvoriť krížence.tobolka. 97: Vŕbovité (Salicaceae): a až h . ch kvet. rakytová (S. Erythroflexuosa) s ovisnutými a pokrútenými konármi. Vŕba plazivá (S. Je našou najmenšou drevinou. no niekedy aj cenné drevo.

Burinou polí je knôtovkovec nočný (Elisanthe noctiflora). Hviezdica trávovitá (S. Rožce (Cerastium) sú nenápadné rastliny. Kvety sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. V predchádzajúcom období sa v Strednej a Západnej Európe intenzívne vysádzali vetrolamy v poľnohospodárskej krajine. 76 . liečivé (mydlica). zúžená do tzv. Má vankúšovitý vzrast a sivo plstnaté listy.nigra cv. Je typickým segetálnym druhom.plnokvetá forma. Významné sú niektoré buriny polí a záhrad (hviezdica prostredná).tremula) s vajcovitými listami má z boku stlačenú listovú stopku. Má drobné kvety a poliehavú stonku. kúkoľ). ktorá obsahuje saponíny. 98) až rozstrapkaná (klinčeky).canescens). často na poľných cestách. Pochádza z Obr. Má veľmi dekoratívne červené kvety a pestuje sa aj v záhradkách. nechtíka.holostea) druhom dubohrabových lesov s veľkými kvetmi. K 5. Zriedkavo sa vyskytuje na podobných stanovištiach aj topoľ popolavý (P. Italica) s význačne štíhlou kuželovitou korunou.graminea) je lúčnym druhom a hviezdica veľkokvetá (S. zväzoček). x euramericana. praecox) osiva jeho výskyt poklesol a dnes je veľmi vzácny. G (5) Typickými znakmi čeľade sú celistvookrajové listy postavené na stonke protistojne.osika (P. aj v zime.balsamifera).inflata). ktorá má nafúknutý zrastený K a rastie na lúkach a Obr. Sklerant ročný (Scleranthus annunus) je drobná rastlina s nenápadnými zelenkastými kvetmi rastúca ako burina na kyslých pôdach. Kukučka vencová (L.canadensis) a topoľa čierneho pod názvom P.arvense). knotovka biela (M. Niektoré druhy obsahujú saponíny alebo glykozidy (mydlica. Kúkoľ poľný (Agrostemma githago) má ružové kvety s dlhými K lístkami. 5-početné. ⊕. Z viacerých druhov tohto rodu je najbežnejšia silenka nadutá (S. C .klinček záhradný (Dianthus caryphyllus). 99). Silenka (Silene). rožec roľný C.coronaria) je chráneným druhom našej flóry.druhy spolu s vŕbami tvoria mäkké lužné lesy pri väčších riekach. 98 južnej Európy. ale aj v intraviláne obcí z rýchlorastúcich topoľov. Často sa v parkoch vysádza introdukovaný druh topoľ balzamový (P. Silenkám sú veľmi podobné knotovky. preto sa listy neprestajne chvejú aj pri najslabšom závane vetra.biebersteinii). D dozrieva súčasne s týmito obilninami. Kukučka (Lychnis) je zastúpená u nás druhmi kukučka lúčna (L. 99 trávnikoch.flos-cuculi). Pochádza z Malej Ázie. Kvitne po celý rok.vulgare. C 5. V skalkách sa často pestuje okrasný rožec biebersteinov (C. niekedy hlboko dvojlaločnatá (obr. vyskytuje sa najmä v raži alebo pšenici a Obr. Plodom je najčastejšie tobolka otvárajúca sa cípmi na vrchole (obr. C na okraji vykrajovaná. Popri cestách sa vysádza topoľ vlašský (P. vylučujúci živicovité látky príjemnej vône. Často býva vyvinutá pakorunka. Hviezdica prostredná (Stellaria media) je častou burinou v záhradkách a viniciach. ktorá je lúčnym druhom a má typicky rozstrapkané C lupienky ružovej farby.album). Semená obsahujú jedovatý alkaloid githagín a saponíny. okrasné druhy (klinček). A 5+5. napr. Tie vytvárajú aj jednopohlavné kvety. ktorá rastie na lúkach. 100: Klinčeky: A-C . ktoré sú krížence väčšinou topoľa kanadského (P.C. Topoľ osikový .  Kvetný vzorec : . Mydlica lekárska (Saponaria officinalis) je liečivou rastlinou. Čistením klinček včasný (D. väčšinou rastúce na poliach alebo v trávnikoch ako buriny (rožec obyčajný .

Láskavcovité obsahujú väčšie množstvo bielkovín a minerálnych látok v semenách.caudatus). 103: Láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus) (P.superbus) je horským chráneným druhom.carthusianorum).).chlorostachys).albus). 102 a Inkovia a dodnes majú v ich strave dôležité postavenie.Klinček (Dianthus) má mnoho druhov.  Čeľaď je významná fylogeneticky a z praktického hľadiska je známejšou rastlinou americký druh líčidlo americké (Phytolacca americana). Ako okrasné veľkokveté druhy sa pestujú aj klinček čínsky (D.  Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v trópoch južnej Ameriky.blitoides). záhrady a pod. láskavec hybridný (A. staveniská. resp.esulenta) pre jedlé plody. Nápadná je najmä v plodnom stave. napr. 101: Mydlica lekárska hybridy začínajú využívať ako (Saponaria officinalis) alternatívne plodiny . ktoré sa môžu používať ako farbivo. V subtropickej Amerike sa pestuje líčidlo jedlé Obr. Pochádza z Južnej Európy. 77 . Z burinných druhov je najbežnejší láskavec ohnutý (A. suchoblanité.caryophyllus). Rastliny z tejto čeľade sú jednoročné a ľahko sa poznajú podľa mnohokvetých metlinových súkvetí drobných kvetov. Je nižšieho vrastu s poliehavými byľami.deltoides). Kvety vyrastajú v pazuchách štetinovitých listeňov. nažka. Stonky sú zhrubnuté a pozdĺžne ryhované. V teplejších oblastiach u nás zdomácnel. čo spôsobuje. ktoré nevytvárajú vrcholové metliny. pretože má strapec modročiernych bobúľ. patrí láskavec blitovitý (A. ktorý má metlinové súkvetie predĺžené akoby do chvosta a sfarbené do červena. často pestovaných v plnokvetých a rôznofarebných formách ( karafiát ). listy jednoduché striedavo postavené.retroflexus). čím vzniká v pôde ich zásoba (pôdna banka semien). Klinček pyšný (D. Zakrpatené P je 5-početné. že celé súkvetie je potom na dotyk nepríjemne pichľavé. Okrasnou rastlinou je aj plamenník hrebenistý (Celosia cristata). ale i v listoch.hybridus). napr. Medzi láskavce.chinensis) a klinček bradatý (D. ale kvety sú v pazuchách listov. okraje polí. Veľmi podobným druhom je láskavec zelenoklasý (A. láskavec metlinatý (Amarathus cruentus). ktorej súkvetia majú ozdobný tvar hrebienka. 102). Ako okrasný druh sa pestuje láskavec chvostnatý (A. ich Obr. Najznámejší je veľkokvetý klinček záhradný (D. ktorý je materským druhom známych rezaných kvetov. V Južnej Amerike tieto rastliny využívali už Aztékovia Obr. na prifarbovanie vína. Jedna rastlina je schopná vyprodukovať obrovské množstvo drobných semien s dobrou klíčivosťou. Vyrábajú sa z nich rôzne pekárenské výrobky.barbatus). resp. Plodom je drobná jednosemenná tobolka pukajúca viečkom ( obr. Súkvetie je zelené. kde je narušený vegetačný kryt. Karanténnou burinou je láskavec biely (A. klinček slzičkový (D. Z našich divorastúcich klinčekov sú najbežnejšie lúčne druhy : klinček kartuziánsky (D. Preto sa niektoré druhy. U nás sa stretneme s láskavcovitými väčšinou na miestach narušených alebo ovplyvnených človekom (rumoviská. Preto sú láskavcovité nepríjemné buriny a rastú takmer všade. Má štíhlejšie súkvetie.

hnojiská a pod. Napríklad niektoré druhy rastú prednostne na pôdach s vysokým obsahom dusíka. pretože semená sú dlho klíčivé a je ich v pôde veľká zásoba. Plodom sú nažky malých rozmerov.nažky. pretože semená sa nutričnou hodnotou približujú zrnám raži. lobody rastú prevažne na ruderálnych stanovištiach. A . Loboda rozložitá (A. ktoré rastú na podobných stanovištiach.foliosum). mrlík hybridný (Ch. ale na rozdiel od nich nemajú v nich štetinovité listene (pri dotyku nepichajú). mrlík) alebo jednopohlavné (napr. ale na rastline vo veľkom počte. Je to loboda záhradná (A. archeofyt našej flóry.klbiek. dedinských dvoroch. plody .opulifolium). v našej flóre takmer výlučne rumoviskových.sivým (Ch.ficifolium) a mrlík kalinolistý (Ch. Najčastejšie sa vyskytuje mrlík biely (Chenopodium album). kompostoch. Niektoré druhy napr. Veľmi významnou burinou je mrlík mnoholistý (Ch. loboda) a združujú sa do súkvetí . Mrlík mnohosemenný (Ch.premenlivosť listov stanovištia (močoviská. Sú jednoročné (mrlík. Dnes sa pestuje skôr ako okrasná rastlina v červenými listami (var. Mrlík červený (Ch. Loboda lesklá (A. Rovnako ako mrlíky. ktorý má vlastnosti a využitie ako špenát. najmä v horských polohách. Mrlík (Chenopodium) zahrňuje množstvo druhov. špenát).glaucum) osídľujú najnitrofilnejšie kvitnúca rastlina. Iné druhy znášajú slané pôdy .nitens) je mohutná rastlina s veľkými lesklými listami na rube pomúčenými. Kvety sú drobné. silážne jamy. Na láskavcovité sa podobajú aj vzhľadom. mrlík čílsky (Ch. Naopak aromatický je mrlík strapcový (Ch. Spolu s mrlíkom Obr. z ktorých pozostáva bohato rozvetvená metlina.quinoa) sa pokusne pestujú ako obilnina. Tvar kroviek je rozlišovacím znakom lobôd. rubra). Takéto druhy sa nazývajú nitrofyty a rastú napr. Obr. Loboda (Atriplex). 105: Krovky lobôd 78 . Rastliny sa výraznejšie špecializujú na určité typy stanovišťa.). ho využívali už v minulosti Indiáni. 104: Mrlík biely (Chenopodium album). Kvety sú obojpohlavné. má jednopohlavné kvety. vetroopelivé. Niektoré druhy majú až sukulentnú stavbu stonky. Rastie na rôznych výsypkách a piesočnatých brehoch. Mrlík dobrý (Ch. ktorý sa do pôdy dostáva trusom hydiny. ukryté medzi dvoma zväčšenými listeňmi . Rastliny z tejto čeľade poznáme. Medzi lobodami poznáme aj úžitkový pestovaný druh.slanobyľ (halofyty).hortensis).krovkami. Vyhovuje mu tu väčší obsah dusíka. Nájdeme ho v každej záhrade.rubrum) sa ľahko pozná podľa červeného zafarbenia. Praktický význam majú pestované úžitkové druhy (repa. loboda) alebo dvojročné (repa) so zhrubnutými a pozdĺžne ryhovanými stonkami.botrys). podobne ako láskavcovité. Má červené zdužnatené klbká v pazuchách listov. V južnej Amerike.hybridum) a mrlík smradľavý (Ch. Podobá sa na mrlík. napr.polyspermum) má ako jeden z mála mrlíkov celokrajné listy. Na mrlík biely sa podobajú aj mrlík figolistý (Ch. Niektoré druhy mrlíkov sú charakteristické nepríjemným zápachom. Hustými súkvetiami sa podobajú láskavcom.patula) patrí k najbežnejším.vulvaria). B . Morfologicky je veľmi premenlivý. obojpohlavné (napr. tiež ako buriny obrábaných pôd a človekom narušených stanovíšť.bonushenricus) je typickou rastlinou dedinských dvorov. ktorý je celý lepkavo žliazkatý. odkiaľ pochádza. Má úzke kosoštvorcovité listy a veľmi rozkonárenú stonku. na hnojiskách.

A . • repa obyčajná zeleninová .detail kvetu.Obr. A .   Obr.kvitnúca rastlina. hopokotylu a koreňa. Listy obsahujú bielkoviny a minerálne látky. B .cvikla (B. U nás sa pestuje repa v 4 konvarietách : • repa obyčajná cukrová (Beta vulgaris convar.mangold (B.vulgaris convar. 106: Repa obyčajná (Beta vulgaris). B . conditiva) má buľvu červenú. Pestuje sa ako zelenina. altissima) s bielou buľvou a väčším obsahom sacharózy.klbko 79 . 108: Kvety repy. • repa obyčajná kŕmna (B.plodná rastlina cypruštek“.stonky. Špenát siaty (Spinacia oleracea) je známa listová zelenina s oštepovitými listami. Osivom repy je zdrevnatené klbko s viacerými plodmi.vulgaris convar. slanobyľ obyčajná (Salsola kali). Európy. C . ktorá vzniká zhrubnutím a zdužinatením 3 častí . 107: Špenát siaty (Spinacia oleracea) Kochia rozprestretá (Kochia scoparia) sa vyskytuje najčastejšie ako burina šíriaca sa pozdĺž železničných tratí. ktoré drevnatejú. „letný Obr. ktoré bývajú sfarbené do červena. Tieto druhy vzhľadom na zriedkavý výskyt zachovalých slanísk a piesčitých biotov patria medzi vzácne. V prvom roku sa vytvorí listová ružica vyrastajúca z buľvy. var. sfarbenú od antokyánov. Je to dvojročná rastlina. pieskomilné druhy predstavuje plošticosemä lesklé (Corispermum nitidum). V druhom roku kvetonosná stonka s metlinou klbkovitých súkvetí. preto pri klíčení vyrastajú rastliny v skupinách. trichophylla sa pestuje ako tzv.vulgaris convar. netvorí buľvu. Z čeľade sa najčastejšie pestuje repa obyčajná (Beta vulgaris).buľva s prízemnými listami. Medzi slanomilné rastliny patria napr. gáfrovka ročná (Camphorosma annua). Pestuje sa na kŕmne účely. pôvodom z prímorských oblastí záp. crassa) má buľvu s väčším podielom stonkovej časti. • repa obyčajná cviklová . vulgaris) je listová zelenina pestovaná pre zhrubnuté stopky kučeravých listov. Podobné využitie ako špenát môžu mať aj mnohé druhy divorastúcich ruderálnych mrlíkov a lobôd (okrem druhov s nepríjemným zápachom).

lišty (Phyllocactus). ploché a zelené asimilačné listy a najpôvodnejšiu stavbu kvetov.Kvetný vzorec : . pazušný orgán. Veľmi známe sú druhy rodu fylokaktus (Phyllocactus) so zaokrúhlenou hranatou stonkou. 109: Opunciovité (Opuntiaceae). alebo sa premenili na malé šupiny (Opuntia). alebo pri niektorých druhoch tvoria rebrá (Cereus) až krídlovité útvary . zvyčajne na báze zrastené do rúrky.rastlina. Opelenie protandrických kvetov vykonáva hmyz. Druhy rodu Cephalocactus majú tiež stĺpovitú stonku. A ∞. zriedka súmerné. so šticou dlhých chlpov na vrchole. Semenník je spodný. b . Kvety sa často otvárajú v noci. Kvetný obal je zo závitnicovo postavených lupienkov. ktoré treba považovať za skrátený konárik. Plod je mäsitá. ktorý sa celkom udomácnil v Stredomorí a používa sa na vytvorenie nepreniknuteľných živých plotov. na ktorom sa listy premenili na tŕne. Zdužnatenú článkovanú stonku bez listov majú druhy opuncie (Opuntia). Nopál košenilový (Nopalea cochenillifera). pretože má ešte drevnatú stonku. metamorfovanými alebo až celkom zaniknutými listami. a . so sploštenými bočnými konárikmi a pravidelnými kvetmi. Sú pravidelné. Rebrovce (Echinocactus) majú guľatú alebo Obr. C ∞. ku ktorej sú prirastené tyčinky. Areoly sa vysunú na podárium a na vrchole ich často pokrývajú husté a krátke chlpy s naspäť zahnutými háčikmi. Listy celkom chýbajú. Najväčším kaktusom je fakľovec obrovský (Cereus giganteus). stonkovými článkami alebo aj osobitnými telieskami. Mamily sú jednotlivé (Mamillaria).kvet. Za najpôvodnejší treba považovať rod Pereskia. c. pochádza z Mexika. ktorého stĺpovitá stonka dosahuje až 20-25 m výšky a tvorí typický obraz mexickej krajiny. . G (8-4) Sú to sukulenty (byliny i dreviny) s dužinatou stonkou rozličného tvaru s redukovanými. obojpohlavné. kužeľa (mamily) alebo až úzkych ihlancovitých útvarov. z ktorých vonkajšie sú kalichovité (K) a vnútorné korunovité (C). predtým sa často používal na pestovanie košenilových červcov. s mnohými vajíčkami. Na areolách sediace kvety sú veľké a nápadné. zrastený z viacerých plodolistov (4-8). Sú to rastliny púšťových krajov najmä Mexika a USA a len rod ripsalka (Rhipsalis) rastie aj v tropickej Afrike a na Cejlóne. (z nich farbivo .areola s tŕňmi. Najznámejším druhom je opuncia figová (Opuntia ficus-indica). a až g .pereskia veľkokvetá (Pereskia grandiflora) konárik s listami 80 .bradavkovec mnohobradavkový (Mammilaria polythele). tzv. Vyšľachtené opuncie bez tŕňov sa dnes vo veľkom pestujú ako krmovina. V pazuche listov (Pereskia) alebo šupín (Opuntia) sa vyvinuli tzv. valcovitého alebo až stĺpovitého tvaru. alebo je sploštená a článkovaná. podarium. ⊕. Opunciovité predstavujú prirodzenú a vyvíjajúcu sa čeľaď blízko príbuznú najmä čeľadi Phytolaccaceae a Silenaceae. pologule. niekedy aj netopiere. Len druhy rodu Pereskia majú tenké drevnaté stonky a na nich dužinaté. alebo ich horná časť zanikla a dolná časť listov sa premenila na tzv. vtáky. areoly. zvyčajne jedlá bobuľa alebo tobolka. Stonka ostatných rodov je dužinatá a to guľatého. h .karmín). Takmer všetky opunciovité sa veľmi ľahko rozmnožujú vegetatívne. alebo krátke a dlhé tŕne a ostne. K ∞. jednopúzdrový. Opunciovité sú pomerne mladou čeľaďou a ich samostatný vývoj nastal až po odtrhnutí Ameriky od euroázijského kontinentu.d . ktoré majú tvar bradavky. . glochídiá. Dnes sa rozoznáva v čeľadi asi 200 rodov a asi 2500 druhov. zelené a ploché listy. najmä časťami stonky.

v klbkách. vodné priekopy pri cestách. Redšie klasy bielych ružových kvetov má horčiak štipľavý (P. Plodom je trojboká nažka. Majú ovíjavé stonky. Významné sú druhy burinné (horčiak. 111: Ochrea dlhšími.mitis). ktorá objíma byľ nad každým uzlom. múka). Ázie. ktoré sa používajú ako zrnovina (krúpy. Pochádza z Číny. niekedy s trvácim kalichom v podobe blanitých lemov .hydropiper). Kompaktnejšie paklasy a širšie listy má horčiak broskyňolistý (P.vulgaris) a horčiak štiavolistý (P. Niektoré sú liečivé (stavikrv. Zaujímavým druhom je horčiak obojživelný (P. štiav). rôznej šírky. Patrí k mladším kultúrnym rastlinám. Podobná pohánka tatárska (F. lebo neobsahuje bielkovinu lepok (glutén). Pestuje sa zriedkavejšie ako liečivka i ako krmovina a medonosná rastlina.convolvulus). Je veľmi blízky stavikrvu (Polygonum). Sú drobné. ktorého listy sú pálivej chuti a horčiak riedkokvetý (P. rutín (dôležitý pre pružnosť ciev). ktorý dobre znáša striedavé vysýchanie stanovíšť a vytvára suchozemskú formu so vzpriamenými stonkami a vodnú formu s listami plávajúcimi na hladine vody. hrubé priame Obr. krupica. akými sú vlhšie polia. Majú nápadne veľké srdcovité listy. Pohánkam sú podobné burinné druhy rodu pohánkovec (Fallopia). obnažené dná rybníkov a pod. Kvety môžu byť obojpohlavné i jednopohlavné. Ďaľším znakom výnimočným v rámci dvojklíčnolistých sú 3-početné kvety s okvetím (P). Okrasnými rastlinami sú aj krídlatky (Reynoutria) pôvodom z vých. ktoré sa skladajú do paklasu alebo metliny. Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) je jednoročný druh pôvodne zo strednej Ázie (Himaláje). Charakteristickým znakom čeľade sú prílistky zrastené do blanitej rúrky (ochrea).amphibia).  Byliny s jednoduchými listami striedavo postavenými na stonke. ktorý vyvoláva u niektorách ľudí alergické reakcie. Plodom sú ostro trojhranné hnedé nažky. vytvárajú rozsiahle porasty a rýchle sa šíria.lapathifolia). Kvety majú heterostýliu. s ktorým sa kedysi spájal do jedného rodu (Polygonum). hadovník) i medonosné (pohánka). Často splanievajú. Obsahujú škrob.tataricum) má sediace listy (pohánka jedlá má listy stopkaté) a tupé hrany nažiek. preto kvety s kratšími čnelkami sa opeľujú peľom kvetov s čnelkami Obr. rebarbora). Pohánkovec čínsky (F. Burina polí a úhorov je pohánkovec ovíjavý (F. 110: Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) stonky a paklasy bielych kvetov.kroviek (napr. ktoré sú v pazušných metlinovitých paklasoch. Ich pestovanie je nenáročné a preto aj značne rozšírené. Mamilárie (Mamillaria) majú guľatú stonku pokrytú početnými kužeľovitými hrboľkami. Pestuje sa aj ako krmovina i medonosná rastlina (účinné nektáriá). stavikrv) i úžitkové (pohánka. Viacero druhov má rod horčiak (Persicaria). Pohánka je vhodná na bezlepkovú diétu. Listy má väčšinou kopijovité. 81 . čím sa stávajú nebezpečnými burinami (invázne). Všetky tieto druhy rastú na podobných vlhších stanovištiach. Často sa sadí popri plotoch.kyjakovitú stonku s ryhami. málokveté paklasy a krídlaté nažky. Má trojuholníkovito srdcovité listy a drobné kvety so zelenobielym alebo ružovým P.aubertii) je okrasnou trvácou rastlinou s drevnatejúcou stonkou a veľmi rozkonárenými metlinami bielych kvetov. Kaktusy možno ľahko pestovať v črepníkoch. vitamín B1. B2.

Má poliehavé rozkonárené byle.crispus). ktoré menia celkový charakter horskej krajiny. Názov Obr.sanguineus) a štiavec klbkatý (R. Sú väčšinou mohutného vzrastu s bohatou metlinou vetroopelivých kvetov. A-plodná rastlina a spodný dostali od väčšieho obsahu list. hadovito stočený (odtiaľ názov).krovka kyseliny šťavelovej. Na miestach opustených košiarov vytvára husté a rozsiahle porasty. K bežným buriným druhom. štiavec (Rumex) a štiavička (Acetosella).major) je dominantnou bylinou vysokohorských alpínskych holí a rašelinných lúk. kedysi pestovaný ako zelenina (názov). Štiav lúčny (Acetosa pratensis syn. na poľných cestách. Dobre znáša zošľapávanie. 114: Horčiak broskyňolistý zelenina. 112: Krídlatka japonská (Reynoutria japonica) Najbežnejším druhom stavikrvov (Polygonum) je stavikrv vtáčí (P. štiavec krvavý (R. Je veľmi premenlivým druhom. ktorý má kučeravé okraje listov. nerozkonárenú stonku a hustý paklas ružových kvetov. u ktorého napr. Je liečivým druhom.alpinus). šírka listov závisí od stanovišťa (na výživnejšom sú širšie). Rumex acetosa) má využitie ako listová Obr. Ďalšiu skupinu navzájom príbuzných rodov tvoria : štiav (Acetosa). Útlejšie štiavce sú napr. Hadovník. vyskytujúcim sa na vlhších rumoviskách. 113: Štiavec špenátový (Rumex patientia). Štiavce sú druhovo najpočetnejšie. preto rastie v okolí ľudských sídiel. dedinských priekopách a iných stanovištiach s vysokým obsahom dusíka patrí štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius) a štiavec kučeravý (R. Rumex acetosella).conglomeratus). v štrbinách dlažby a obrubníkov ciest. Splanelý zo zvyškov kultúr sa v súčasnosti intenzívne šíri a bol preto zaradený medzi karanténne buriny. úzke listy a drobné kvety v ich pazuchách. je druhom vlhších lúk. Na trojbokých nažkách mávajú krídlaté krovky. B. V horských polohách je veľmi dobrým indikátorom zvýšeného obsahu dusíka v pôde štiavec alpínsky (R. ktorej metlina neskôr sčervenie. Podzemok je hrubý.aviculare). Hadovník väčší (B.Obr. Má priamu.patientia) je mohutná bylina. Štiavec špenátový (R. Na suchších kyslých a piesčitých pôdach (Persicaria vulgaris) rastie drobná štiavička obyčajná (Acetosella vulgaris syn. Je liečivou rastlinou (podzemok). 82 . hadí koreň (Bistorta) je tiež príbuzným rodom stavikrvu.

prvosienka bezbyľová (Primula vulgaris). A 5. Stvoly sú zakončené okolíkom.  Kvetný vzorec : . 3 . marmelády. V našej flóre je táto čeľaď zastúpená nasledovnými rodmi : Prvosienky (Primula) sú trváce byliny s listami v prízemnej ružici.sinensis). na povrchu hladké. C (5).auricula). Má dužinaté byle a listové stopky a veľké listy na okraji kučeravé. A .čnelka Rastie na močaristých. Prvosienka pomúčená (P.vulgaris) nemá vyvinutú stonku. Častá je rôznočnelkovosť (heterostýlia). Využívajú sa dužinaté listové stopky (kompóty. strapcov alebo metlín (zriedka jednotlivé . šťavelovú). pomúčený (odtiaľ názov) a ružovofialové kvety v okolíku. Tyčinky sú prirastené ku korune. zvonkovitá alebo tanierovitá.prvosienka holá (Primula auricula) 83 . Podobná prvosienka vyššia (P.kalich. Zrastenolupienková C je rúrkovitá. u rodu prvosienka.farinosa) má opak listov bielo Obr. slatinných a rašelinných lúkach horských a podhorských oblastí. 116 : Prvosienkovité : 1 . napr. Niektoré rody obsahujú glykozidy (primín) a saponíny. Rastie na lúkach vo vyšších polohách. K je nafúknutý. K (5). Je chráneným druhom. Obr. mäsité (dužinaté) listy. koláče) kyslej chuti (obsahujú kys.soldanelka karpatská (Soldanella carpatica). Žlté kvety má aj prvosienka holá (P. Žĺtkovo žlté kvety voňajú.Rebarbora vlnitá (Rheum rhabarbarum) je mohutná bylina až 2m vysoká.prvosienka pomúčená (Primula farinosa). Kvety majú rúrkovitý K a C lievikovitú alebo svietnikovitú. Pôvodná je vo východnej Ázii. Stonka je listnatá alebo listy tvoria prízemnú listovú ružicu. Prvosienka jarná (P. Z krátkeho podzemku vyrastá ružica listov a medzi nimi žlté kvety na stopkách (asi 5 cm). často s dlhou rúrkou. 5 . Plodom je tobolka otvárajúca sa zúbkami alebo viečkom. 4 . od C rúrky odstávajúci. C .sedmokvietok). ⊕. Prvosienka holá je typická rastlina dolomitových a vápencových skalných štrbín v horských polohách. Nájdeme ju rásť na jar v svetlých listanatých lesoch.koruna.tyčinky. č . Prvosienka bezbyľová (P.prvosienka jarná (Primula veris). 2 .veris) má vráskavé listy. G (5) Sú to byliny s pravidelnými päťpočetnými kvetmi zoskupenými do okolíkov. Plodom je tobolka pukajúca zúbkami. Ako črepníková rastlina sa pestuje červenokvetá prvosienka čínska (P. Jej listovú ružicu tvoria hrubé.elatior) má nevoňavé bledožlté kvety a K k rúrke C tesne priliehajúci. 115: Heterostýlia prvosienky : K . krovinách a na stepných stráňach. Podzemky sa využívajú v lekárstve.

Do čeľade patrí 40 rodov s viac než 600 druhmi.sedmokvietok európsky Obr. 2 kališným lístkom a čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia). Francúzska po Albánsko. Piestik zrastá z 2-5 plodolistov.kvitnúca rastlina.Vzhľadom podobná fialovokvitnúcim prvosienkám je chránená kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli). Najznámejším druhom je pivonka lekárska (Paeonia officinalis). Má dlhostopkaté tehlovočervené kvety s priamymi stonkami. ale modrokvitnúca je drchnička belasá (A.semeno. Sedempočetné.   Sú to kry. obojpohlavné.corallina) a pivonkou polokrovitou (P. Korunné lupienky a korene sú liečivé. pôvodná v stredomorí od juž. Polokožovité obličkovité listy a rozstrapkané koruny má chránená soldanelka karpatská (Soldanella carpatica).foemina). 117: Prvosienkovité : 1 . 3 .vulgaris). jednotlivé kvety má sedmokvietok európsky (Trientalis europaea). 5početné kvety sú veľké. Jednotlivé pravidelné kvety sú veľké. vlhkých lúkach. Len rody Obr. 118: Pivonka lekárska (Paeonia officinalis): a. nápadné častým prechodom od listeňov ku Obr. ktoré po odkvitnutí tvoria plodstvo mechúrikov. pre ktoré je charakteristický v bunkách parenchýmu listov vysoký obsah trieslovín. Plod je tobolka alebo bobuľa. Chránený je aj cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense). 33 druhov).suffruticosa).   Sú to stromy alebo kry trópov a subtrópov s jednoduchými nedelenými listami. fgyneceum 84 . U nás sa pestuje ako ozdobná rastlina (s príjemnou vôňou) spolu s inými druhmi. Plodmi sú hrubostenné mechúriky. ktorých okraje nedokonale zrastajú. s veľkým počtom tyčiniek. Do rodu čerkáč (Lysimachia) patrí čerkáč peniažtekový (L. Pestujú sa najmä plnokveté formy.nummularia) s plazivými stonkami a čerkáč obyčajný (L. Rastie len na vápenci v lesoch. Vodnou rastlinou je perutník močiarny (Hottonia palustris). krovinách. Zástupcovia čeľade sú rozšírení v severnom miernom pásme (1 rod. Vyskytujú sa v lesoch.drchnička roľná (Anagallis arvensis). Rastie zriedkavo na vápenci v bukových lesoch. Podobná. Drobnou burinou polí a záhrad je drchnička roľná (Anagallis arvensis). ako pivonkou červenou (P. d. (Trientalis europaea) Semenníky apokarpného gynécea majú hrubé steny. 119: Čajovník čínsky (Thea sinensis) korunným lupienkom. polokry a trváce byliny s delenými až zloženými listami bez prílistkov.

sú zrastené do 5-tich zväzočkov a vytvárajú rúrku. Kvitnúca stonka (vňať) sa zbiera ako droga.sinensis). Vylúhovaním v horúcej vode sa pripravuje osviežujúci nápoj . V listoch sa vytvárajú schizogénne olejové nádržky a v korunných lupienkoch je červené farbivo . 5 početné. známa liečivá rastlina. kultúrna rastlina známa niekoľko tisíc rokov. Tyčiniek je veľa.    Sú to byliny (alebo dreviny) s jednoduchými nedelenými listami. Morfologicky podobný druh je ľubovník škvrnitý (H. teobromín.  U nás sú známe byliny s typickými dlaňovito delenými listami. Najdôležitejším druhom je čajovník čínsky (T.hypericín. Je to vždyzelený ker pochádzajúci z Malajzie a pestuje sa v subtrópoch Ázie a Afriky. Najznámejšia okrasná rastlina čeľade je kamélia japonská (C.alatamaha). Kvety slezovitých produkujú veľa nektáru. Plodom môže byť aj tobolka (ibištek). Podobne sa využívajú listy kamélie čínskej (C.tetrapterum). Kvety sú veľké. Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh. Slez (Malva). Plodom je tobolka. ktorá sa pestuje v mnohých kultivaroch. piestik zrastá z 3-5 plodolistov. Slez nebadaný (M. čím priaznivo pôsobia na podráždené perforatum) sliznice dýchacích ciest i žalúdka. 121: Slez lesný (Malva sylvestris) Kvety sú veľké. Ako okrasné rastliny sú známe druhy rodu Franklinia (F. Najrozšírenejší druh je ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum). 120: Ľubovník bodkovaný (Hypericum druhov je liečivých. 5 početné so žltými korunnými lupienkami. ibiš). dokonca na Kaukaze (Azerbajdžan. Niektoré druhy s veľkými a farebnými kvetmi sa pestujú ako okrasné a pre vlákna v stonkách ako textilné rastliny.japonica). obsahujú slizy.neglecta) má kvety menšie a bledoružové. pasienkoch a iných trávnatých spoločenstvách.sylvestris). v trávnikoch a na pasienkoch rastie slez lesný (M. v arabčine teja). Gruzínsko). ktorý spôsobuje hovädziemu dobytku precitlivelosť na slnečné žiarenie (fotosenzibilita) a sfarbenie mlieka do žlta. C lupienky vykrajované.sinensis). Na okraji ciest.zelený čaj a fermentáciou čierny čaj. Plody patria medzi rozpadavé. Má ružovofialové kvety.kamélia (Camellia) a čajovník (Thea) obsahujú alkaloidy teín. Na Slovensku rastie 6 druhov tohoto rodu na suchších lúkach. Do čeľade patria 3 rody s viac než 700 druhmi. Z mladých kožovitých listov sa získava sušením droga . okrem K majú aj kalištek. tyčiniek veľa. Veľa Obr. Najznámejší rod je ľubovník (Hypericum) rozšírený od trópov až po arktickú klimazónu. Poskytuje kvalitné 85 .čaj (čínsky ca-i. Ako súčasť liečivých čajov sa používajú kvety i listy.maculatum) a ľubovník štvorkrídly (H. sú diskovitého tvaru a rozpadajú sa radiálne na jednotlivé časti (slez. Obr.

Vlákna sa rozpadavý plod spracovávajú aj z iných druhov ibištekov. Ibiš lekársky (Althaea officinalis) sa podobá slezu. z ktorého sa okrem toho využívajú aj dužinaté kalichy s obsahom kyseliny jablčnej.esculentus) sa pestuje ako zelenina. Plodom sú veľké tobolky so semenami (kakaové bôby). Pestuje sa pre Obr. Zo známych úžitkových druhov patrí do tejto čeľade kakaovník pravý (Theobroma cacao).syriacus) je ker pôvodný v Číne a Malej Ázii. ktoré majú na báze purpurovú škvrnu.mauritiana) je vysoká bylina s purpurovými kvetmi. Slez maurský (M.diskovitý rohoží a povrazov. ktoré po úprave poskytujú kakaový prášok a maslo. Okrasný ibištek sýrsky (H. Sú to cudzokrajné druhy. lebo ich semená obsahujú značné množstvo oleja. Kola lesklá (Cola nitida) pochádza z tropickej Afriky.acuminata) pre semená. Ich plodom je tobolka. preto sú obľúbenou potravou domorodcov. darí sa mu aj v mestskom prostredí. Liečivá rastlina. napr. u nás pestovaný pre veľké ružové alebo biele kvety s C lupienkami. C. Ibištek jedlý (H. väčšinou na poliach ako burina.rosa-chinensis) je známy okrasný ker s veľkými červenými kvetmi. Pochádza zo Stredozemia a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina. B. Ibištek konopný (H. pestovaný u nás ako izbová rastlina pod ľudovým názvom "čínska ruža". Stonky a listy má plstnaté a kvety bledoružové.  86 Obr. 123 . ale aj na ochucovanie čajov (ibištekový čaj). Zbierajú sa nezrelé slizovité tobolky. ale aj na výrobu liečív. teobromín. Majú kyslú chuť a používajú sa na spracovanie na džemy. V nížinách Slovenska rastie ibištek trojdielny (Hibiscus trionum).zrastené tyčinky. z ibišteka krvavého (H.cannabinus) je jednoročná rastlina pochádzajúca z Indie. 124: Bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum) : A. Ibištek (Hibiscus). že kvety vyrastajú priamo na kmeni a starých konároch (kaulifloria) Obr. ale aj škrob. ktoré sa vyvíjajú v 5-cípych hviezdicovitých tobolkách. Pestuje sa podobne ako kola končistá (C. 123.sabdariffa). Ibišteky majú význam aj ako olejnaté rastliny. najmä kry. Zvláštnosťou tohto druhu je. 122: Slezovité: A. Ibištek čínsky (H. Kakaovník pochádza z tropickej Ameriky a pestuje sa na plantážach v trópoch. technické vlákno na výrobu tkanín. Semená obsahujú glykozid kolanín a alkaloidy kofeín. Brozšírené v trópoch semeno s vláknami celého sveta.krmivo. Je chránenou rastlinou a vyskytuje sa na brehoch vôd i na zasolených pôdach.    Dreviny Obr. Rozkvitá v lete. kvitne do neskorej jesene.prierez kvetom.konárik. Majú povzbudivé účinky a používajú sa na výrobu osviežujúcich nápojov (coca-cola).

lint (12-60 mm) a krátke tzv.cordata) sú podobné druhy rastúce v našich lesoch. vrecoviny. 125: Kvet lipy Fialka srstnatá (V. Sú to stromy so srdcovitými listami. súmerné. ktorých stopka je zrastená s veľkým blanitým listeňom.  Prevažne dreviny. Bavlník barbadoský (G. Zo 40 druhov sa pestujú len 4. krátke na výrobu vaty. Zdužnatený miešok semien v ostnitých tobolkách má lahodnú chuť. ktoré sú pri lipe veľkolistej biele. Pochádza z južnej Afriky.reichenbachiana) zasa k lesným 87 Obr. Do čeľade lipovitých patrí izbová rastlina lipka africká (Sparmannia africana) s veľkými chlpatými listami. kleistogamické kvety.canina) patria k lúčnym. 127: Fialka sirôtková (Viola wittrockiana) x . ale veľmi hrubý kmeň obsahujúci vodné pletivá. motúzov a kobercov.arboreum) pôvodom z Indie má tiež menší význam. jednobunkové. 126: Fialka voňavá (Viola odorata) ľahké. Bavlník je tiež aj medonosnou a liečivou rastlinou. Listy (u bežných druhov typické srdcovité) s prílistkami. Kvety 5-početné. Semená bavlníkov obsahujú olej využiteľný pre potravinárske i technické účely. dvojakého typu : dlhšie tzv. ktorá má listy na rube husto bielo plstnaté a znáša dobre mestské prostredie. papieru. Bavlník stromovitý (G. ktoré nekvitnú a k oplodneniu tu dochádza v uzavretých kvetoch. Okrem týchto dvoch druhov sa často pestuje aj cudzokrajná lipa striebristá (Tilia tomentosa). Okrem jarných modrých kvetov má aj tzv. Bavlník bylinný (G.hirta) a fialka psia (V. Dlhé vlákno je surovinou pre textílie. saponíny a preto sa využíva ako liečivá rastlina. Vlákna sú celulózové. Dožíva sa vysokého veku (až 5 000 rokov) a jeho plody sú jedlé. Materiál pre textilné vlákna predstavujú dlhé biele trichómy vyrastajúce zo semien tobolky. linter (2-5 mm). Fialka voňavá (V. ale odpudivý zápach. Vlákna sú kratšie a nižšej akosti. Má krémovožlté kvety a tobolku zelenej alebo načervenalej farby. lúky. Lipa veľkolistá rozkvitá asi o 2 týždne skôr a má menej kvetov vo vrcholíku ako lipa malolistá. Pochádza z Mexika. známa pod ľudovým názvom "izbová lipka". ktoré je mäkké a Obr. U nás rastú pôvodne iba dva druhy lipy (Tilia). Kvety sú veľmi chutnou čajovinou s liečivými účinkami a poskytujú včelám kvalitný nektár a peľ. Čeľaď je u nás zastúpená len rodom fialka (Viola) s mnohými druhmi. pri lipe malolistej hnedé.  Naše druhy sú byliny. vysokohorské polohy).Dreviny i byliny trópov. Plodom je 3-5 púzdrová tobolka. Bavlník (Gossypium) je najdôležitejšia textilná rastlina. G 3-plodolistové dozrieva na tobolku. s ostrohou u niektorých druhov voňavé. Rozpoznávacími znakmi sú chĺpky medzi žilkami na rube listov. Textilnou rastlinou je jutovník pravý (Corchorus capsularis). Sú to kry alebo byliny. Rastie v juhovýchodnej Ázii. Vydlabaný kmeň baobabov slúži domorodcom ako rezervoár vody v období sucha. Na savanách tropickej Afriky rastie zvláštny strom baobab dlaňovitý (Adansonia digitata).odorata) je druhom krovín a lesných okrajov najmä v blízkosti ľudských sídlisk. fialka lesná (V. Sú príbuzné slezovitým s podobnou stavbou kvetu. Obr. semená olejnaté. polia.herbaceum) pochádza pravdepodobne z Afriky.barbadense) pochádza z Južnej Ameriky. Kvety intenzívne voňajú. ktorého lykové vlákna (juta) sa spracúvajú na výrobu hrubých tkanín. ktoré osídlili rôzne biotopy (lesy. Kvety sú usporiadané do vrcholíkov. celulózy a pod. Lipy poskytujú kvalitné rezbárske drevo. 5početnými voňavými kvetmi bledožltej farby a 5zväzkovitými tyčinkami. Semenník dozrieva na oriešok. Jedlé plody má aj durian zapáchavý (Durio zibethinus). Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a lipa malolistá (T. Obsahuje alkaloid violín. Najviac je pestovaný bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum). Má nízky. Má spravidla len dlhé vlákna.

časť rastliny s plodom a kvetom. sirôtky sa od ostatných fialiek odlišujú postavením C lupienkov. Tekvica obyčajná pravá (C. napr.lutea). ale aj pre textilný priemysel. Táto pochutina je veľmi zdravá.pepo convar. zrastenolupienkové 5početné. B. C. Stonka tekvicovitých je veľmi typickej stavby: poliehavá. ktoré sa konzumujú rôzne upravené alebo sa nakladajú do sladkokyslého nálevu. Listy dlaňovito delené. Anatomickou zvláštnosťou sú bikolaterálne cievne zväzky. osídľuje alpínske lúky vo vysokých horách. Na okrasné účely sa často používa veľkokvetá a rôznofarebná fialka sirôtková (Viola x wittrockiana). ktorý obsahuje proteolytický enzým papaín. najmä v nezrelých plodoch. Využíva sa aj latex z mliečnic. U nás sa vysádzajú zo sadeníc alebo vysievajú až po skončení jarných mrazov. najmä ako zelenina alebo ovocie. Celé rastliny sú drsné od štetinatých trichómov.edulis) má jedlé plody. Tekvica obyčajná olejnatá (C. ktorá je u druhu papája melónová (Carica papaya) jedlá a používa sa aj na výrobu džúsov. Žltokvitnúce alebo viacfarebné fialky. C má lievikovitý alebo zvonkovitý tvar a väčšinou žltú farbu. K tejto skupine fialiek patrí fialka roľná (V.prierez samčím kvetom. Obr.prierez samičím kvetom  Do čeľade patria väčšinou známe pestované druhy zeleniny.pepo) vo viacerých konvarietách. kompótov a pod. ojedinele v Afrike. V samičích kvetoch dozrieva 3-5-puzdrový spodný semenník na mnohosemennú bobuľu veľkých rozmerov.pepo convar. A 5. zrastených do valcovitého útvaru. ovíjavá. pepo) je plodová zelenina s vodnatou dužinou. Tekvica (Cucurbita). Plodom je veľká bobuľa. Vznikla krížením iných druhov.druhom. patissoniana) má plody diskovitého tvaru. ktoré obsahujú väčšie množstvo rastlinných olejov. Najbežnejšie pestovaným druhom je tekvica obyčajná (C.pepo convar. Tekvica obyčajná patizónová . tzv. 88 . mučenka modrastá (Passiflora coerulea). Použitie tekvicovitých je rôzne. Väčšie žlté kvety má fialka žltá (V. na technické účely i ako olejnaté rastliny. Pochádza z Ameriky.patizón (C. Bobule niektorých druhov tekvíc (napr. alebo pomocou stonkových úponkov popínavá.  Dreviny s mliečnicami rozšírené najmä v tropickej Amerike. najmä v čerstvom stave (nepražená). Mučenka jedlá (P. veľké. Kvety sú veľké. 128: Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): A.  Tropické lianovité druhy známe u nás niektorými skleníkovými druhmi s atraktívnymi modrofialovými kvetmi. Má bledožlté kvety. tekvica obrovská) majú najväčšie plody medzi rastlinami. jednopohlavné.arvensis). oleifera) sa pestuje najmä kvôli semenám. ktorá sa vyskytuje na poliach ako burina. Prirodzene sa vyskytujú v trópoch a subtrópoch.

dužina je žltej alebo oranžovej farby. tekvica figolistá (C. Cucumis melo).prierez samčím kvetom. niekedy plnokveté a rôznofarebné. Uhorka siata (Cucumis sativus) pochádza z Indie. Na rozdiel od pestovaných druhov tekvicovitých má malé kvety i plody čiernej farby (jedovaté).maxima) má plody veľkých rozmerov a môžu dosiahnuť hmotnosť až 100 kg. Podobným druhom je tiež tropická lufa valcovitá (Luffa cylindrica). Využitie je rôzne. avšak má menšie kvety i listy a nerozkonárené úponky. technické filtre. napr. C. ktorý možno nájsť na plotoch ako popínavú rastlinu. ktoré sú v zrelom stave vyplnené sieťovitým sklerenchymatickým pletivom. K ovocným tekvicovitým rastlinám patrí melón cukrový (Melo sativus. vložky a pod.časť rastliny. ktorý sa po vysušení a odstránení dužiny používa na rôzne účely (nástroj na nasávanie vína. 89 . Plodom je podlhovastá bobuľa.melanosperma. x tuberhybrida.longus) a uhorka siata nakladačka (Cucumis sativus convar. Zaujímavým druhom je fľaškovec valcovitý (Lagenaria cylindrica). ktorá sa konzumuje v nezrelom stave ako zelenina. prípadne ako krmivo pre zvieratá.rex) a begónia striebristá (B. Má dužinaté šťavnaté stonky a nesúmerné listy. Používa sa ako podpník pre uhorky. Tekvica čiernosemenná. Uhorka patrí aj medzi medonosné rastliny.argentea). Mladé plody sa konzumujú ako zelenina. Je rastlinou textilnou. má veľké zelené bobule s červenou dužinou a čiernymi olejnatými semenami. Výplňové pletivo sa využíva po spracovaní ako umývacie huby. Z divorastúcich druhov u nás rastie posed biely (Bryonia alba). Rôzne hydridy sa pestujú ako dekoratívne rastliny. 129: Uhorka siata (Cucumis sativus): A. Má tiež podlhovasté plody. Najznámejší je rod begónia (Begonia).Obr. resp. Dyňa červená (Citrullus lanatus) nazývaná aj melón vodný. kde rastie na úpätí Himalájí. begónia hľuznatá (Begonia tuberosa).viridis).ficifolia) má typické zelenobielo škvrnito mramorované plody a listy podobné figovým. Väčšina begónií sa množí vegetatívne (odrezkami). Ako zelenina sa používajú mladé plody. Pestuje sa pre plod ako okrasná alebo sa môže používať ako tekvica obyčajná. Pestuje sa v dvoch konvarietách: uhorka siata šalátová (Cucumis sativus convar. krížence označované ako B. podobne ako uhorky. preto ich konzumácia má veľký dietetický význam. olejninou i liečivou. Pestuje sa v trópoch. rôzne nádoby. u nás v skleníkoch. Dužina dyne a melónu obsahuje veľké množstvo fyziologicky viazanej vody. Listami je okrasná begónia kráľovská (B. Je jednodomá. najmä pri ochorení obličiek. aromatická a sladká. hudobné nástroje). ale plody sú takisto jedlé a vydržia veľmi dlho uskladnené. Jednoročná rastlina podobná tekvici obyčajnej. Bobuľa je guľatá. B.prierez samičím kvetom Tekvica obrovská (C. C. Má valcovitý alebo kyjovitý plod. na povrchu zkorkovatená. Pochádza z Afriky.  Zástupcovia tejto čeľade sú u nás známi ako okrasné izbové rastliny pôvodom z trópov a subtrópov.

Rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (56 rodov a 1400 druhov). ale po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice bez príveskov majú Obr. alebo kôstkovica. 5-Oxycoccus microcarpus. . pravidelné. Kvety sú 4-5 početné. 6Oxycoccus palustris. K (4-5). G (4-5) A 5+5 Sú to polokry a kríčky so šupinovitými alebo ihlicovitými. väčšinou vždyzelenými listami. 2-Vaccinium gaultherioides. výživu im umožňuje endotrofná mykoríza. Vresovcovité rastú najmä na chudobných a kyslých pôdach vyšších polôh. rašeliniská). K je zvonkovitého. Často tvoria rozsiahle porasty (vresoviská. ⊕. lievikovitého alebo guľovitého tvaru. a na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky. 3-Vaccinium vitisidaea. C (4-5). 10Andromeda polifolia 90 . Tyčinky sú v dvoch kruhoch. bobuľa. zrastenolupienkové. 131: Brusnicovité a vresovcovité: 1-Vaccinium uliginosum. ale aj veľkými a kožovitými. Voľnolupienkovú alebo zrastenolupienkovú. A 4+4. 8Arctostaphylos uva-ursi. 7-Loiseleuria procumbens. zriedkavejšie voľnolupienkové. ďalej na piesčinách a rašeliniskách. 130 : Rojovník močiarny (Ledum palustre) Obr. Kvetný vzorec : . 9-Arctostaphylos alpina. 4-Vaccinium myrtillus. Vrchný semenník zrastá zo 4-5 plodolistov. Plodom je tobolka.

Na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky a na semenníku je žľaznatý diskus. V Alpách na vápenci rastie rododendron chlpatý (R.rododendrony (Rhododendron). skaly). V Alpách rastie vresovec mäsový (E. ktorý je vždyzelený a pestuje sa v stovkách rôznych odrôd (cv. rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (24 rodov a 450 druhov). Vždylezelený ker arbutus pravý (Arbutus unedo) je typickou rastlinou stredomorských macchií. Rastie na rašeliniskách (Orava). Brusnicovité majú zreteľné vzťahy k čeľadi vresovcovitých. Sú to kry so vždyzelenými alebo opadavými listami. Plodom je bobuľa. s ktorou sa často aj spájajú do jednej čeľade. poskytuje drogu Folia Uvae ursi obsahujúcu arbutín. x hybridum).ferrugineum). Azalea lutea) so žltými a voňavými kvetmi a veľa krížencov amerických a ázijských druhov s veľkými bielymi. Vo Východných Karpatoch rastie vo výške 1600 až 2000 m rododendron Kotschyho (Rhododendron kotschii) s červenými kvetmi. ktorý ale na územie Slovenska nezasahuje. Cunningham White. . 91 .). rastúci od nížiny až do alpínskeho stupňa na kyslých pôdach a niekedy tvorí obrovské porasty (vresoviská). K (4-5).hirsutum) a na nevápenitom podklade rododendron hrdzavý (R. so zrastenolupienkovou korunou. Rododendrony majú rôznofarebné veľké. rastie na krovinatých miestach horského až subalpínskeho stupňa. Vresovec stromkovitý (E. Niekedy sa v parkoch u nás pestuje rododendron žltý (R. syn. Veľmi variabilným druhom rododendronu je kultúrny druh rododendron hybridný (R.luteum.  Kvetný vzorec : . Med z rododendronov je jedovatý. Vo Vysokých Tatrách rastie veľmi vzácne kobercovito rozložený kríček skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens). Tatier rastie veľmi vzácne pôvodný arktický druh medvedík alpínsky (Arctous alpina). Zo zrastenolupienkovou. ⊕. V črepníkoch sa pestuje rododendron indický (R. Obidva sú červenokveté a sú dobrým príkladom vikarizácie. zrúcaniny. Baden Baden. Bielu voľnolupienkovú korunu má náš domáci rojovník močiarny (Ledum palustre). Je silne voňavý a jedovatý.arborea) rastie v Stredomorí a z jeho koreňových hlavíc sa vyrábajú fajky. areál zasahuje do južných Čiech (bory. ale aj po odkvitnutí vytrvávajúcou korunou sa vyznačuje vres obyčajný (Calluna vulgaris). Druhy rodu vresovca (Erica) sú pekné vápnomilné kríčky. rojovník (Ledum) a skalienka (Loiseleuria). ružovými alebo fialovými kvetmi (nevoňajú)..carnea). rastúca na rašeliniskách. slabo súmerné kvety so zrastenými lupienkami. Jej druhy rastú na podobných miestach ako druhy vresovcovitých. G (4-5) Sú to kry aj stromy so striedavými listami a 4-5 početnými kvetmi.. s peknými ružovými alebo červenými kvetmi. V alpínskom stupni V. Mnohé cudzokrajné druhy sa pestujú v črepníkoch.indicum) pod menom azalka. Medvedica lekárska (Arctostaphylos uva-ursi) s tmavočervenou kôstkovicou. po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice s 2 príveskami má androméda sivolistá (Andromeda polifolia) s fialovými kvetmi. Pochádza z Číny a Japonska. Má malé ihlicovité striedavé listy so silne podvinutým okrajom a ružové štvorpočetné kvety v strapcoch. C (4-5). Zrastenolupienkovú. A 4-5. líšiace sa od kvetov predošlej čeľade spodným semenníkom zrasteným s kalichom.

konárik s listami.samičí kvet. Najväčším rodom je šucha (Empetrum) s dvoma druhmi rastúcimi v horských polohách a rašeliniskách : šucha čierna a šucha obojpohlavná (Empetrum nigrum a E. A 3.∞.bobuľou. ⊕.kaki). Plody týchto druhov patria medzi najzdravšie ovocie. Pestuje Obr. C 3.vitis-idaea) má vždyzelené kožovité listy a červené bobule. Rastie na rašeliniskách. Brusnica pravá (V. Nedostatočne zrelé plody sú však zvieravo trpké (obsahujú triesloviny).Rod brusnica (Vaccinium) má u nás 4 druhy. a sa aj v južnej Európe. Drevo mnohých druhov je trvanlivé. napr. K 5.  Kvetný vzorec : . Má zrastenolupienkovú. Brusnica barinná (V.quadripetalus) s intenzívne ružovou naspäť ohnutou štvorpočetnou korunou a sýto červenou bobuľou.hermafroditum). Takéto vlastnosti má najmä tropický ebenovník čierny (Diospyros ebenum).n Plodom je oranžová semeno a plod bobuľa pripomínajúca rajčiak s trvácim 4-početným kalichom. f. K 3.c . K ovocným druhom. d. ktorých plody sa občas vyskytujú aj u nás v predaji patrí ebenovník rajčiakový (D. m. b.lotus) s fialovými plodmi veľkosti čerešne a zriedkavo sa pestuje aj na Slovensku. pevné. Rastie len na vrchoviskách. z ktorej sa vyvinie čierna bobuľa. Brusnica drobnolistá (V. 132: ): Šuchovité (Empetraceae): Šucha čierna (Empetrum nigrum).  Kvetný vzorec : . Čučoriedka rastie na kyslom humuse naších horských. guľatú 5-početnú korunu. Majú malé čierne kôstkovičky. G ∞ -1 92 . ebenovník datlový (D. Napokon sem patrí kľukva močiarna (Oxycoccus palustris = O.   Sú to tropické a subtropické stromy s kožovitými listami a plodom . . G (2-9) Sú to kríčky vzhľadu vresovcovitých rastlín so striedavými čiarkovitými a na spodku hlboko ryhovanými listami. Dužina je mazľavej konzistencie a sladkej chuti s obsahom cukrov. tmavej farby a veľmi cenné v nábytkárstve (eben).samčí kvet.uliginosum) má sivobelasé jedlé bobule. ⊕. voľnolupienkové a zoskupené do koncových alebo pazušných hlávok. najmä ihličnatých lesov. Obojpohlavné alebo dvojdomé kvety sú zvyčajne trojpočetné.gaultherioides) je vysokohorským druhom podobným predchádzajúcemu druhu. pravidelné.e . Brusnica čučoriedková . Plodom je kôstkovica.list. ale aj na rašeliniskách. .myrtillus) je nízky poloker s opadavými listami.čučoriedka (V. Rastie na chudobných a suchých pôdach. A 5 . karoténov a vitamínu C. . Pochádza z Číny.g . Ich plody a listy obsahujú triesloviny a rôzne glykozidy. C 5. V subtrópoch sa pestujú aj ďalšie druhy ebenovníkov. ale rastie v subalpínskom stupni.

d . podčeľaď) resp. Heterochlamydeické kvety (niekedy bez koruny) sú päťpočetné. Do čeľade patrí asi 100 rodov a 3000 druhov..jahoda (Fragaria). Plodom je mechúrik alebo nažka. Apokarpné G tvorí 5 až veľa piestikov. šípka.krvavec (Sanguisorba). okolík). pričom však čnelky často ostávajú ešte voľné.1.d . F . hloh sú morfologicky veľmi premenlivé. kôstkovica alebo malvica. pohárikovitá (slivka).čremcha (Padus).plody ružovitých: a hruška (Pyrus).krvavec (Sanguisorba) 93 . alchemilka. Podčeľaď : Maloideae .ruža (Rosa). salicifolia). Tyčiniek je 2-3 (-4)krát viac než korunných lupienkov. Niektoré rody ako ostružina. c. zriedka stromy alebo trváce byliny a polokry. e . b . nátržník.kvetné diagramy ružovitých: a . Postavenie G je vrchné. jarabina. ale vývojom kvetnej čiašky postavenie G sa stane spodným (4. S. Podčeľaď : Spiraeoideae . A 10+10+10. a to buď plochá (túžobník). f . G 5 .jahoda (Fragaria). x vanhouttei). Jediným autochtónnym druhom je tavoľník prostredný (Spiraea media). rastúci na výslnných stráňach podhorského a horského pásma Karpát. 2. ktoré sú rozšírené takmer po celom zemskom povrchu. Kvety sú jednotlivé.∞ Sú to kry. zvyčajne bez prílistkov. g .trnka (Prunus).tavoľník (Spiraea). Do čeľade ružovitých patrí mnoho známych ovocných druhov. alebo ich je veľa. malina. Podčeľaď : Prunoideae . ktorých počet môže redukovať až na 1. Prevláda vývoj od apokarpného G (1.kvety ružovitých: a . b . b .alchemilka (Alchemilla). 133: A . z ktorých dozrievajú mechúriky s dvoma až viacerými semenami. Z bielokvetých ozdobných krov našich parkov do čeľade patrí tavoľa kalinolistá (Physocarpus opulifolia). malých druhoch (mikrospecies). obojpohlavné a len druhotne jednopohlavné (napr. čo súvisí s hybridizáciou. Z apokarpného gynecea vznikajú charakteristické plodstvá : jahoda.tavoľníkovaté 2. g .čerešňa (Cerasus). Jednotlivé druhy preto možno od seba len ťažko rozlíšiť a hovoríme o tzv. k cenokarpnému (4. trilobata a tavoľník vŕbolistý (S. x bumalda. a tým vznikne monokarpné G (slivka). d . tavoľníkovec jarabinolistý (Sorbaria sorbifolia) a exochorda veľkokvetá (Exochorda grandiflora). Tyčinky v púčiku sú oblúkovito ohnuté dovnútra. V cenokarpnom G zrastá 2-5 plodolistov.čerešňa (Cerasus).ruža (Rosa). ruža. na okraji ktorej sú tyčinky a uprostred zvyčajne 5 voľných cyklických apokarpných semenníkov.tavoľníkovaté Kvetný vzorec : . zriedka vetrom (krvavec). Majú listy s prílistkami.ostružina (Rubus fruticosus). alebo fľaškovitá a celkom uzatvárajúca piestiky (ruža).hruška (Pyrus). kry alebo byliny. Introdukované druhy sa často pestujú ako ozdobné kry a z nich sú najznámejšie tavoľník van-Houtteho (S. plodstvo nažiek v kvetnej čiaške. najmä však v severnom miernom pásme. C 5. krvavec).ružovaté 3. e .mišpuľa (Mespilus). B . Obr.jabloňovaté Predstavitelia čeľade sú stromy. polyploidiou a apomiktickým rozmnožovaním. Kvety majú drobné.čerešňa (Cerasus). Opelenie nastane hmyzom. Uprostred čiašky je apokarpné alebo cenokarpné gyneceum. Podčeľaď : Rosoideae . C . podčeľaď). s plochou miskovitou kvetnou čiaškou. K 5. c .hloh (Crataegus). zvyčajne však v strapcovitých súkvetiach (strapec. Podčeľaď : Spiraeoideae . podčeľaď) k monokarpnému (3.slivkovaté 4. S. ⊕. c . e . podčeľaď). Typickým znakom v kvete je veľmi často vyvinutá kvetná čiaška (receptákulum). okrasných i liečivých rastlín.

Význačnou rastlinou lužných lesov je ostružina ožinová (R. Podobné je plodstvo ostružín. 94 . kužeľovitom alebo v bankovitom kvetnom lôžku. V našich záhradách sa pestuje kríženec jahody virgínskej a jahody čílskej (F. V jednotlivých semenníkoch je jedno alebo dve vajíčka. Zo žltokvetých druhov má nátržník husí (P. alchemilka A 1.ružovaté Kvetný vzorec : . Rastie na dedinských dvoroch s vysokým obsahom dusíka. ⊕.vesca). V kvete niekedy koruna zanikne (krvavec.vulgaris) majú bohaté súkvetia bielych kvetov. Z agregátneho druhu (skupina malých druhov) ostružiny krovitej (R.anserina) plazivú byľ a často striebristé listy. Niekedy kužeľovité kvetné lôžko zdužnatie a na ňom sú umiestnené jednotlivé nažky: plodstvo jahoda.ulmaria. F.fruticosus) rastú mnohé v lesoch. početnými piestikmi v závitnici.caesius) s čiernym oinovateným plodstvom. Niekedy sa však počet tyčiniek a semenníkov zredukuje až na 1 alebo na 2 (napr.alba) rastie v dubových lesoch. tvoriace plodstvá.idaeus) s červeným plodstvom a priamou stonkou.argentea). Nátržník vzpriamený (P. na rúbaniskách a pod. Je liečivá. x ananassa) s veľmi chutnými a veľkými jahodami. Najznámejším druhom je ostružina malinová .Podčeľaď : Rosoideae . Na suchých lúkach a pasienkoch rastú nátržník piesočný (P.erecta) so štvorpočetným kvetným obalom obsahuje veľa trieslovín. Listy sú vždy s prílistkami.arenaria) a nátržník strieborný (P. z nich dozrievajú nažky alebo kôstkovičky.chiloensis) jahoda ananásová (F. z Číny a Japonska sa pestujú v záhradách a parkoch. je liečivý.viridis). Na stonkách má typické ostne pokožkového pôvodu. Rod je veľmi premenlivý. Je to veľmi premenlivý rod. alchemilka) a pod K niektorých rodov (jahoda. z ktorých dozrievajú nažky. na povrchu s drobnými nažkami. Introdukované ozdobné kry. asi s 300 druhmi. nátržník) je vonkajší kalich čiže kalištek prílistkového pôvodu. z ktorých dozrievajú kôstkovičky (plodstvo malina) sa vyznačuje ostružina (Rubus). že kužeľovité kvetné lôžko pri dozretí zdužnatie na známe plodstvo jahoda (fragum).malina (R. G ∞ Zástupcovia sú kry alebo trváce byliny. ako žltokvetá kéria japonská (Kerria japonica) a bielkokvetý šípkovec kériovitý (Rhodotypos kerrioides). C 5. Túžobník brestový a obyčajný (F. A ∞. Je liečivý. jahoda drúzgavicová (F. zo semenníkov sa vyvinú nažky. s veľkým počtom druhov. repík G 2.).moschata) a jahoda trávnicová (F. ale namiesto nažiek sa vyvinuli kôstkovičky: plodstvo malina. Nátržníky (Potentilla) majú nezdužnetené kvetné lôžko. Plochým alebo miskovitým kvetným lôžkom sa vyznačujú túžobníky (Filipendula). Podobne ako aj nasledujúci druh má stonky poliehavé a plazivé. A zvyčajne pozostáva z veľkého množstva tyčiniek a apokarpné gynéceum takisto z veľkého množstva piestikov umiestených na plochom. ktoré obaľuje zdužnatené kvetné lôžko: šípka. a kalištekom sa vyznačujú nátržníky (Potentilla) a jahody (Fragaria). K 5.virginiana x F. S kužeľovitým kvetným lôžkom a početnými piestikmi v závitnici. V rode ruží kvetné lôžko je bankovité. Divorastúce druhy sú: jahoda obyčajná (F. Kužeľovitým kvetným lôžkom. Bielokvetý nátržník biely (P. Jahoda (Fragaria) sa od predošlého rodu líši tým.

domestica) pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie a bežne sa u nás pestuje ako ovocný strom. Niektoré druhy ruží s veľkými šípkami sa pestujú aj ako ovocné druhy. Najrozšírenejším divorastúcim druhom na Slovensku je slivka trnková (Prunus spinosa). Niektoré druhy majú krátke konáriky. a až i .Od predošlých druhov sa líšia trvácou čnelkou na nažkách kuklíky (Geum) a kuklice (Parageum). poskytuje liečivú drogu Herba Alchemillae. Slivka guľatoplodá. Plochým kvetným lôžkom sa vyznačujú alchemilky (Alchemilla) so štvorpočetnými kvetmi.slivkovaté Kvetný vzorec : . Gloria Dei.insititia) má krátko stopkaté guľovité kôstkovice rozličnej farby. A 5n. ktoré po vytvorení niekoľkých listov svoj rast zastavia a premenia sa na stonkové tŕne (napr. ktorá sa pre voňavé kvety pestuje od antickej doby.kvitnúca rastlina.čremcha neskorá (Padus serotina) hybrida. 134: Ružovité (Rosaceae). 95 . Do podčeľade patrí asi 10 rodov s 200 druhmi. napr. obsahujú veľa vitamínu C. so 6-10 početnými bielymi kvetmi rastie na vápencoch v horskom stupni Karpát. Virgo. Z pestovaných ruží je známa ruža stolistá (R. ktoré v čase zrelosti zdužnatie na známu šípku (cynarrhodum) sa vyznačuje rod ruža (Rosa). Na Slovensku rastie 7 rodov (divorastúce i pestované).canina). Super Star.nátržník priamy (Potentilla rôznych druhov pod označením Rosa recta). uzavierajúcim veľké množstvo piestikov.spinosa x P. e až h . ⊕. Poznáme celkom asi 200 druhov. Slivkovaté zvyčajne obsahujú vo svojich pletivách rôzne glykozidy (amygdalín. Kvety rozkvitajú pred rašením (vypučaním) listov. prunazín a i. ktoré vytvárajú veľké množstvo krížencov. ktoré sa enzymaticky štiepia a uvoľňujú jedovatý kyanovodík. k až n . V záhradách sa veľmi často už od stredoveku pestujú veľmi dekoratívne a niektoré voňavé hybridy Obr. Poskytuje z korunných lupienkov vzácny ružový olej (Oleum Rosae). Tŕnitý ker so stonkovými tŕňmi. Najrozšírenejším druhom u nás je ruža šípová (R. ktoré sa predtým spájali do jedného rodu slivka (Prunus). Podčeľaď : Prunoideae (Amygdaloideae) . bohato bielo kvitnúci s čiernomodrými oinovatenými kôstkovicami. c. „Plody“ (šípky) sa zbierajú na lekvár a čaj. Liečivý repík lekársky (Agrimonia eupatoria) a vetroopelivé krvavce (Sanguisorba) majú jednopohlavné kvety. Na listovej stopke alebo na okraji listovej čepele majú často žliazky. Plodom je kôstkovica. Kôstkovice sú oválne. G (1) Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými listami a opadavými prílistkami. italica (slivka ringlotová. Jej konáriky nemajú ostne. K 5. vznikla asi krížením P.damascena).vulgaris).d . Na okraji kvetnej čiašky sú početné tyčinky a na dne čiašky je jediný vrchný jednoplodolistový semenník. sliva (P. V horských krajoch rastie ruža ovisnutá (R.kvet. slivka trnková).rugosa) alebo ruža jabĺčková (R. Bankovitým kvetným lôžkom.). i nažka.villosa). Qeen Elisabeth. Charakteristické je partenogenetické rozmnožovanie. C 5. Je vyšľachtených mnoho odrôd: convar.centifolia). a . Najpestovanejšie kultivary sú : R. ruža vráskavá (R. Pravidelný kvet s bankovitou kvetnou čiaškou je päťpočetný. tmavomodré s voľnou kôstkou neprirastenou k dužine. ktorý nezrastá s čiaškou.hybrida cv.tyčinky a piestik. Alchemilka obyčajná (A.cerasifera.pendulina). Dryádka osemlístková (Dryas octopetala). Slivka domáca (P. Najlepší olej poskytuje ruža damascénska (R.

avium) je pôvodný strom. Šťavnaté oplodie obsahuje kyselinu citrónovú. convar. A 5n. Čnelky sú často ešte voľné. : Malaceae. syriaca (slivka mirabelková. pôvodná v Ázii.jadrovník (jabloň. Kvety sú ružové.domestica). Semenník je stredouhlový a v každom puzdre sú 2. na jednej strane žliabkovité. Ázie a u nás sa často pestuje pre ohnivočervené kvety. niekedy aj samoopelivé. Pomoideae) . Slivka čerešňoplodá. convar. Na výslnných stráňach rastie hruška planá (Pirus pyraster). Pomaceae. Je to ker alebo strom s červenohnedými konármi a pílkovitými krátko stopkatými kopijovitými listami. Pestuje sa pre chutné malvice bez sklereidov. juliana (čerešňa vtáčia srdcovková. z ktorej sa vypestovala jabloň sladká (M. Rod mandľa (Amygdalus) sa u nás vyskytuje v 2 druhoch. Zriedkavo sa v parkoch vysádza severoamerický druh čremcha neskorá (P. s metlinovitým súkvetím a ohnivočervenými malvičkami. Čremcha obyčajná (Padus racemosa) má biele kvety v strapcoch a čierne nechutné kôstkovice. niektoré rody sú dôležité ovocné stromy a iné zasa ozdobné dreviny. Jej príbuzný druh dulovec japonský (Chaenomeles japonica) pochádza z vých. Podčeľaď : Maloideae ( syn. Semená sú nejedlé .ringlota). Pestuje sa pre chlpaté a voňavé malvice žltej farby. zvyčajne jednoduchými listami s opadavými prílistkami. chrupka) a ich kríženec polochrupka. pektínové a dusíkaté látky).vulgaris) má kyslé kôstkovice. Vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis) je vždyzelený ker s drobnými bielymi kvetmi v priamych strapcoch. Má vysýchavé kôstkovice s jedlými semenami. myrobalán (P. mitis).plánka (Malus sylvestris). V dužinatej malvici jednotlivé plodolisty tvoria pergamenové priehrady . ⊕. Čerešňa vtáčia (C. V surovom stave sú nejedlé. Endokarp (jadrovník) vznikol z plodolistov. hloh). Jej semená pre slizový obsah osemenia sa používajú v lekárstve (Semen Cydoniae). zamatovo plstnaté. Listy sú nepárno perovito zložené. čo je synonymom jablone domácej (M. rastie v Stredozemí a z listov sa pripravujú liečivá. Na skalnatých stráňach od nížin až do alpínskeho stupňa sa prirodzene vyskytuje a často sa vysádza popri cestách jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). Malvice hrušiek obsahujú zhluky sklerenchymatických pletív (sklereidy). Plodom je malvica. s trpkými malvicami. mišpuľa. Čerešňa višňová. višňa (C. kališné lístky sú naspäť ohnuté. obsahujú veľa pektínov. Čerešňa pílkatá. spracovávajú sa na zaváraniny a rôsoly. Mandľa obyčajná (A. Vzácne sa vyskytuje na Slovensku hruška snežná (P.serrulata) pochádza z Východnej Ázie a sadí sa v parkoch ako okrasný strom. Čerešňa (Cerasus) je strom s bielymi až ružovými kvetmi. G (5-1) Zástupcovia sú stromy a kry so striedavými. Kôstkovice sú guľaté. („jablko“). Broskyňa obyčajná (Persica vulgaris) pochádza taktiež z Číny a cez prednú Áziu (niekdajšiu Perziu) sa rozšírilo jej pestovanie do Stredozemia a do teplejších oblastí Európy. nižší strom s okrúhlo vajcovitými listami.nana) rastie prirodzene na niekoľkých lokalitách južného Slovenska v oblasti Panónskej flóry. Plod jablone.cerasifera). plody sú guľovité. C 5. Je chráneným druhom. Má cenné drevo. Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) pochádza z Prednej Ázie. dula) alebo len jedno vajíčko (napr. sylvestris subsp. Je to nízky ker s intenzívne ružovo červenými kvetmi. jednotlivé alebo sediace po dvoch. pomariorum (slivka belicová). má dlhostopkaté červené (zriedka žlté alebo čiernočervené) kôstkovice.communis) [hrušku domácu (P. s vysokou dietetickou hodnotou. zriedka viac (napr. Zo západoázijských foriem boli vyšľachtené subsp. mirabelka). dula) alebo tvrdé „kamenné jadrá“ (mišpuľa. Patrí k prvým na jar kvitnúcim ovocným stromom.toxické (kyanogénne alkaloidy). u nás rastie v lužných lesoch. sakura ozdobná (C. Semenníky v kvetoch sú ponorené do kvetnej čiašky. Pre jedlé malvičky hnedej farby sa pestuje jarabina 96 .fruticosa) v juhovýchodnej Európe a pestuje sa v mnohých kultivaroch s kyslastými plodmi. Marhuľa obyčajná (Armeniaca vulgaris) pochádza zo severnej Číny. používa sa ako podpník. zrastajú s ňou a vytvárajú tak polospodný alebo spodný semenník. Jabloňovaté rastú najmä v miernom pásme severnej pologule. Pestuje sa v parkoch ako okrasný strom a v cv. s drobnými kvetmi a s čiernymi trpkými kôstkovicami. oranžové (obsahujú provitamín A. semená obsahujú broskyňový olej.nivalis). Na krovinatých stráňach od nížiny až do predhoria rastie jabloň planá . má biele kvety v okolíkatých súkvetiach. Jabloň a hruška sú proterogynické a sú cudzoopelivé.mahaleb). Na výhrevných stanovištiach rastie čerešňa mahalebková (C. V teplejších oblastiach Európy sa pestuje ako ovocný ker alebo strom.serotina). Z nej a z iných druhov hrušiek vypestovali krížením hrušku obyčajnú (P. Kvety sú ružové.jabloňovaté Kvetný vzorec : . exokarp a mezokarp zasa z kvetnej čiašky. Mandľa nízka (A. Vznikla asi ako kríženec čerešne vtáčej a čerešne krovitej (C. K 5. ktoré sa len po dlhšom skladovaní stanú požívateľnými. hloh).communis) sa pestuje v najteplejších oblastiach južného Slovenska pre jedlé semená.domestica)] s jedlými plodmi. patrí medzi najlepšie a najchutnejšie ovocie vôbec. „Pissardii“ má karmínové listy („nepravá sakura“).

dammeri) pochádzajú z Vých.  Táto čeľaď predstavuje najprimitívnejšiu a najpôvodnejšiu čeľaď radu. Ozdobná je okolíkom drobných kvetov s dlhými ružovými nitkami tyčiniek. rastú na kamenistých biotopoch. Vyznačuje sa seizmonastickými pohybmi listov. Semenník dozrieva na struk.oskorušová .catechu. z ktorých najznámejší je hloh jednosemenný (C. arabskú gumu (akácia senegalská . Skalník rozprestretý (C.laevigata) s plytšie vykrajovanými listami. často delený na jednosemenné časti. Ázie a pestujú sa v parkoch ako okrasné pôdopokryvné dreviny („bodendecker“). ktoré po dotyku sklopia lístky.brekyňa (S. 97 . V najteplejších oblastiach južného Slovenska sa miestami vysádza Albizia julibrissi.tomentosus). Hlohy (Crataegus).A. Z rodu citliviek (Mimosa) je najznámejším druhom citlivka obyčajná (M.pudica). Ich malvice nie sú jedlé. Hloh krivokališný (C.domestica). Mladé vetvičky. s perovito zárezovými listami. Pochádza z Brazílie. Z iných druhov v teplejších dubových lesoch rastie jarabina brekyňová . Pestuje sa zriedkavo pre malvice hnedej farby.aria) s podlhovastými elipsovitými nedelenými listami.horizontalis) a skalník Dammerov (C.monogyna) s listami hlbšie vykrajovanými a hloh obyčajný (C. a jarabina mukyňová . Niektoré druhy produkujú glej. Skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus). tzv. Funkciu listovej čepele často preberajú lupeňovito sploštené listové stopky . sú svetlomilné tŕnité kry. skalník čiernočervený (C. Nitky tyčiniek sú dlhé a tenké. ozdobné. Majú v kvetoch mnoho tyčiniek. Majú malé červené malvice.mukyňa (S. ktoré majú trváci kalich. Zvyčajne majú dvojito perovitozložené listy s prílistkami.torminalis). listy a struky niektorých druhov sú potravou pre zvieratá. skalník plstnatý (C. Veľmi dekoratívna menšia subtropická drevina je albízia (Albizia). ale je horským druhom.senegal). Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) sa pestuje v parkoch (je vždyzelená). Kvety sú usporiadané do malých guľatých hlávok alebo valcovitých klasov.suma). ktoré sú u niektorých premenené na tŕne. Má dekoratívne oranžové malvičky.curvisepala) je podobný hlohu jednosemennému.fylódiá. Niekedy nahrádzajú korunu (ak táto chýba). Mišpuľa nemecká (Mespilus germanica) pochádza z Prednej Ázie a juhovýchodnej Európy. A.niger) sú nízke kry s malými okrúhlymi listami. Patria sem prevažne tropické a subtropické dreviny.alaunicus) a skalník čiernoplodý (C. Akácie (Acacia) sú stromy s dáždnikovitým tvarom koruny. Iné obsahujú v kôre triesloviny (A. Pestuje sa v kvetináčoch a v skleníkoch. Má štvorpočetné kvety v drobných guľatých hlávkach. Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis) je nízkym krom kamenistých strání s vápencovým podkladom. Poskytujú oficinálne drogy Flos Crataegi a Fructus Crataegi.oskoruša (S.

Struky má červenohnedé. Z tejto čeľade sa u nás v sadoch a parkoch vysádza severoamerická gledíčia trojtŕňová (Gleditsia triacanthos).kvitnúca vetvička. strom rastúci v Stredozemí. Z ďalších cudzokrajných druhov treba spomenúť rohovník obyčajný (Ceratonia siliqua). u niektorých druhov dužinatý a nepukavý. Je to strom s hrubými. Beztŕňovec dvojdomý (Gymnocladus dioica) je strom s krivoľakými konármi a veľkými listami. Judášovec strukový (Cercis siliquastrum) je zaujímavým stromom.struk  Sú väčšinou tropické a subtropické dreviny. Je známy skôr pod názvom svätojánsky chlieb. Viaceré cudzokrajné druhy sú hospodársky dôležité. Dužina mäsitých strukov je Obr. Plodom je struk. s listami 1-2 krát perovito zloženými. ktorému fialovoružové kvety vo zväzočkoch vyrastajú priamo na kmeni (kauliflória). 3 . 98 . s . Listy sú srdcovito okrúhle. 136: Cezalpíniovité: 1. Haematoxylon campechianum . mäsité.Obr.kvitnúca vetvička. konzumujú Tamarindus indica. rozkonárenými tŕňmi. podobné kvetom bôbovitých. Päťpočetné kvety sú súmerné (zriedka pravidelné).Bauhinia sp. 135: Mimózovité (Mimosaceae): 1 .Albízia.sladká. 2 .Acacia albida . 2 .

K (5). Charakteristickým súkvetím bôbovitých je strapec (vika vtáčia) alebo hlávka (ďatelina). Listy východoafrickej kasie sennovej (Cassia senna) poskytujú tzv. 7 .komonica lekárska (Melilotus officinalis) 99 . 137: Kvety bôbovitých: 1 . V našom podnebnom pásme sú to väčšinou byliny. v stredoveku sa používali ako váhové jednotky (karát) na drahé kovy a ako závažie v lekárňach. 5 . Iné druhy poskytujú drevo. Modifikovaný lucerna siata (Medicago sativa). 4 (ranostaj). G (1) A 10 A (10) Bôbovité sú jednou z najrozsiahlejších a najrozšírenejších čeľadí na Zemi. zriedka vyrastajú v pazuchách horných listov kvety jednotlivo (vika siata).šošovica jedlá (Lens esculenta). 5 .ľadenec sa otvára viečkom majú rožkatý (Lotus corniculatus). Jedlé struky má tamarind indický (Tamarindus indica). 10 . 3 . naspäť ohnutý alebo smeruje dopredu. alebo priečne pastruk Obr. 138: Plody bôbovitých: 1 . zriedkavo jednoduché (kručinka).vika siata (Vicia sativa). Bauhínie (Bauhinia) sú stromy.sa sušené alebo sa z nich vyrábajú likéry. Súmerné kvety pripomínajú motýľa (odtiaľ starší názov) a majú typickú stavbu. sennové listy s prečisťujúcimi účinkami.lucerna ďatelinová (Medicago lupulina). Semená sú rovnako ťažké. vína a sirupy. alebo dlaňovito zložené (ďatelina).mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens). 3 . používané v mikrotechnike na farbenie preparátov. C 5. Do čeľade patrí asi 350 rodov a približne 10000 druhov. 2 . 11 . Z upražených semien a rozomletých strukov sa vyrába kávovina. 8 . 9 .vikovité. kvôli nádherným súkvetiam.motýľokveté ) Kvetný vzorec: . 6 . ktorý lucerna kosákovitá (Medicago falcata).ďatelina lúčna (Trifolium pratense). Plod je struk (rôzne tvarovaný). zriedkavejšie dreviny (mechúrnik).podzemnica olejná (Arachis hypogaea).1. vika) alebo hrotom (hrachor). Horný C lupienok strieška (vexillum) býva väčší. v ktorom sú ukryté tyčinky a jednoplodolistý piestik. Papilionaceae .bôb obyčajný (Faba vulgaris). 6 1-4 semenný struk. iné sa pestujú pre okrasu. Perovito zložené listy môžu byť zakončené aj úponkou (hrach. liany a kry. Prílistky sú trváce (veľké a nápadné má napr.vika siata (Vicia sativa).fazuľa (Phaseolus) premenené na tŕne.bôb obyčajný (Faba vulgaris).  ( Viciaceae . balzamy (americké a africké druhy z rodu Copaifera). Listy majú najčastejšie perovito zložené (vika). Niektoré poskytujú nábytkárske drevo. zriedka nepukavý (podzemnica olejná).lucerna siata (Medicago sativa). niekedy je odlišne sfarbený. A (9). Dva bočné sú voľné a tvoria krídla (alae). . agát ich má Obr. kopál (po kmeňoch stekajúca a stvrdnutá živica amerického druhu Hymenaea courbaril).hrach siaty (Pisum sativum). dolné dva lupienky sú často zrastené a tvoria člnok (carina). Z dreva tropického stromu Haematoxylum campechianum sa vyrába farbivo hematoxylín. hrach). 4 . 2 . Charakteristické je utváranie C lupienkov.sekernica tmavá zaškrcovaný (Hedysarum hedysaroides).

Okrasnou parkovou drevinou je aj sofora japonská (Sophora japonica). s tŕňmi (kručinka nemecká -G. bielych kvetov produkujú veľa nektáru. z ktorého listov sa vyrábalo modré farbivo .tinctoria). Je dôležitou medonosnou rastlinou. Patria sem nízke kry. Jedovatou okrasnou drevinou pôvodom z južnej Európy je štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides). Dôležitou vlastnosťou semien je tvrdosemennosť. ale najmä bielkoviny. Semená obsahujú menšie alebo väčšie množstvo oleja. lucerna). najmä indigovník obyčajný (I. Niektoré druhy sú jedovaté (napr. komonica) i liečivé rastliny (agát.tinctoria). Jej žlté kvety vyrastajú jednotlivo. väčšinou jednotlivé kvety. Struky sú ružencovite zaškrcované. bôľhoj). Pôvodom odtiaľ je aj popínavý ker (liana) vistéria čínska (Wisteria sinensis) so strapcami modrých kvetov. Kručinka (Genista) je ker alebo poloker s jednoduchými listami. previsnuté strapce žltých kvetov. Má nepárno perovito zložené listy s prílistkami premenenými na tŕne. lupína). Bohato rozkonáraný ker je prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius). ktoré sú potravou človeka (strukoviny). Typickou vlastnosťou bôbovitých je symbióza ich koreňov s nitrogénnymi (hľúzkotvornými) baktériami (Rhizobium). Pôvodom severoamerický druh agát biely (Robinia pseudoacacia) je rozšírený najmä na južnom Slovensku. Patria sem mnohé druhy. agát srstnatý . Z trópov a subtrópov sú známe indigovníky (Indigofera). Previsnuté strapce voňavých.sladkovka hladkoplodná (Glycirrhiza glabra).viscosa. štedrec.ďateliny. iné sú burinami. Má zložené trojpočetné listy a bohaté. 3 lupína úzkolistá (Lupinus angustifolius) 100 . medonosné (agát. Má tvrdé drevo. záhradách. dôležité krmoviny (ďatelina.ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus). 139: Bôbovité: 1 . listy sa podobajú agátovým. Chránenou drevinou výslnných krovinatých strání a suchých dubín južného Slovenska je mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens). Početný je rod zanoväť (Chamaecytisus). Rýchlo sa udomácňuje a rozširuje koreňovými výhonkami. Pochádza z východnej Ázie. Niekedy sa vysádza v parkoch.G.R. Jedovaté sú najmä semená v strukoch. ktoré majú schopnosť viazať atmosferický dusík a premieňať ho na dusičňany. Párno perovité listy má drevina karagana stromovitá (Caragana arborescens). Vyznačuje sa polopriesvitnými nafúknutými strukmi. múroch a plotoch. s trojpočetnými listami. pri besiedkach. Čeľaď bôbovitých je po hospodárskej stránke veľmi dôležitá.germanica) alebo bez tŕňov (kručinka farbiarska . 2 . Zelenožlté kvety rozkvitajú v neskoršom lete. Dreviny bôbovitých sa u nás uplatňujú najmä ako okrasné.hispida). Sadí sa v parkoch. Niektoré druhy agátov s fialovoružovými kvetmi sa pestujú ako okrasné (agát lepkavý R. olejniny (sója). Lesníci ho často vysievali Obr. väčšinou chlpaté. Na vždyzelených konárikoch vyrastajú drobné trojpočetné listy a žlté.indigo používané najmä na farbenie tkanín. Neplatí to však pre pestované druhy.

ako pokrm pre zver. Je liečivý. Rôzne druhy z rodu lupína, vlčí bôb (Lupinus) pochádzajú zo severnej Ameriky alebo zo Stredomoria. Majú typicky viacpočetné dlaňovito zložené listy a kvety rôznych farieb vo vrcholových priamych strapcoch. Struky sú zvyčajne kožovité a chlpaté. Jednotlivé druhy obsahujú v semenách v rôznej miere jedovatý alkaloid lupinín. Mnohé sú okrasné trvalky alebo na poliach a lesných lúkach vysádzané ako krmivo pre zver či zelené hnojenie (lupína mnoholistá -L.polyphyllus, lupína žltá - L.luteus, lupína úzkolistá - L.angustifolius). Z xerofytných kozincov (Astragalus) sa získava slizovitá látka tragant (použitie v cukrárstve a na apretúry). Náš najznámejší kozinec sladkolistý (A.glycyphyllos) má poliehavé byle a sladké listy, preto ho dobytok rád obžiera. Rastie najmä na okraji lesov a krovín. Vysokohorské druhy kozincov sú chránené. Farmaceutické využitie má aj sladkovka hladkoplodá (Glycyrrhiza glabra), ľudový názov sladké drievko. Drevnaté podzemky sú sladké, obsahujú sladkohorké glykozidy glycyrizín a likviricín, asparagín, triesloviny a i. Ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus) je trváca bylina s nepárnoperovito zloženými listami a kvetmi v okolíkoch. Žltá koruna je niekedy červenkastá. Úzke valcovité struky po dozretí pukajú tak, že ich chlopne sa špirálovite stáčajú a vymršťujú semená. Je lúčnym kozmopolitom. Paľadenec prímorský (Tetragonolobus maritimus) sa podobá na ľadenec, ale má jednotlivé a väčšie žltkasté kvety. Rastie zriedkavejšie na zasolených lúkach. Bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria) má žlté kvety s bielochlpatými kalichmi usporiadané do hlávok, je veľmi premenlivý s viacerými poddruhmi. Vo voľnej prírode rastie na lúkach a pasienkoch i na holiach vo vyšších polohách. Pestovaný bôľhoj lekársky obyčajný (A.v. subsp. vulgaris) má koncový lístok nepárnoperovitých listov nápadne väčší. Využíva sa ako krmovina. Na výslnných stráňach a lesostepiach rastie ďatelinovec bylinný (Dorycnium pentaphyllum). Jeho struky sú veľmi malé (3-5 mm) a 1-2 semenné. Medzi zástupcov bôbovitých so zaškrcovanými rozpadavými pastrukmi patrí ranostaj pestrý (Coronilla varia), ktorý má hlávky bielo-fialovo-ružových kvetov. Ranostaj ľúby (C.emerus) je poloker vysoký asi 1 m, so zelenými konármi. Má žlté kvety v chudobných hlávkach. Vysokohorským druhom skalnatých a trávnatých holí je sekernica tmavá (Hedysarum hedysaroides). Má červenofialové kvety v mnohokvetých strapcoch. Stlačené zaškrcované pastruky sa rozpadávajú.

101

Obr. 141: Ďateliny: 1 - ďatelina lúčna (Trifolium pratense), 2 - ďatelina purpurová, inkarnát (Trifolium incarnatum),

Pôvodná v tropickej Amerike a u nás pokusne pestovaná pre jedlé olejnaté semená je podzemnica olejná (Arachis hypogaea). Listy má párno perovito zložené, kvety sú žlté. Piestik je v kvetoch umiestnený na gynofóre. Po opelení a oplodnení sa gynofór predlžuje, zavrtáva do zeme a plody- nepukavé struky sa vyvíjajú pod zemou (geokarpia). V hrubom sieťovanom oplodí je 1-5 olejnatých semien (tzv. búrske oriešky, arašidy). Do rodu ihlica (Ononis) patria chlpaté polokry s dlhým koreňom (zbiera sa ako liečivý). Majú trojpočetné, na okraji zubaté listy. Niektoré druhy sú bez tŕňov. Ihlica tŕnitá (O.spinosa) má vyvinuté tŕne. Vičenec vikolistý (Onobrychis viciifolia) je u nás pestovaná krmovina, ale bežne rastie aj na lúkach a pasienkoch. Má dlhý koreň a ružové kvety zoskupené do dlhostopkatých strapcov. Rod ďatelina (Trifolium) má v našej flóre mnoho druhov. Majú trojpočetné listy s prílistkami. Kvety zoskupené do hlávky sú rôznej farby: biele, červené, fialové i. C lupienky na báze zrastajú do rúrky. Malé struky sú podobné tobolke, otvárajú sa viečkom. Žltokveté druhy s drobnými hlávkami sa oddeľujú do rodu ďatelinka (Chrysaspis). Bežným a všeobecne známym druhom je ďatelina lúčna (Trifolium pratense). Je to dvojročná až viacročná rastlina s prízemnými dlhostopkatými listami. Trojpočetné listy majú polmesiacovitú belavú Obr. 140: Podzemnica olejná (Arachis hypogaea) alebo červenkastú škvrnu. Kvety opeľujú prevažne čmeliaky. Je veľmi premenlivá tak v plano rastúcich populáciách ako i v oblastných odrodách. Má širokú ekologickú amplitúdu, častá je na suchších i mezofilných lúkach a pasienkoch, zriedkavejšie i na rašelinových lúkach a nivách (ďatelina lúčna pravá - T.pratense subsp. pratense). Odpradávna sa
102

3 - ďatelinka poľná (Chrysaspis campestris), 4 - ďatelina hybridná (Trifolium hybridum)

Obr. 142: 1 - komonica lekárska (Melilotus officinalis), 2 - lucerna siata (Medicago sativa), 3 - lucerna ďatelinová
(Medicago lupulina)

pestuje ako najdôležitejšia krmovina (ďatelina lúčna siata - T.pratense subsp. sativum). V praxi sa rozlišujú jednokosné ďateliny (f.serotinum) s mohutnejšími trsmi, hrubšími byľami, väčším počtom internódií, po kosbe už znovu nekvitnú. Pestujú sa vo vyšších polohách. Dvojkosné ďateliny (f.praecox) majú slabšie trsy, jemnejšie byle a kvitnú aj po prvej kosbe. Dávajú vyššiu úrodu ako jednokosné. Ďatelina plazivá (T.repens) vyháňa z podzemku plazivé zakoreňujúce byle. Listy aj hlávky bielych kvetov majú dlhé stopky. Rastie na pasienkoch a v trávnikoch, znáša zošľapávanie. Ďatelina hybridná (T.hybridum) sa volá aj tzv. švédska ďatelina. Pestuje sa v miešankách i v čistej kultúre. Kvety má ružovkasté, po odkvitnutí červenohnedé. Ďatelina purpurová - inkarnát (T.incarnatum) je jednoročná krmovina, s husto chlpatou byľou aj listami. Krvavočervené kvietky sú vo valcovitých hlávkach. Ďatelina alpínska (T.alpestre) i ďatelina červená (T.rubens) sú podobné ďateline lúčnej. Ďatelina horská (T.montanum) je bielokvitnúca. Rastie od pahorkatín až po subalpínske pásmo. Ďatelinky (Chrysaspis) majú drobné žlté hlávky z kvetov, ktoré po odkvitnutí neopadávajú. V lúčnych porastoch sa vyskytujú ďatelinka poľná (Ch. campestris), ďatelinka pochybná (Ch.dubia) a ďatelinka zlatožltá (Ch.aurea). Lucerna (Medicago) má trojpočetné listy ako ďatelina. Struky sú podľa jednotlivých druhov rôzneho tvaru, často ostnaté a slimákovito zvinuté. Lucerna siata (M.sativa) je stará krmovinová plodina, u nás bežne pestovaná v rôznych kultivaroch. Často splanieva. Je to trváci druh s hlbokou koreňovou sústavou (aj 10 m). Trsy sú bohato olistené. Modrofialové kvety sú v strapcoch, struky špirálovite skrútené. Lucerna kosákovitá (M.falcata) má žlté kvety v strapcoch a kosákovite zahnuté struky. Dobre znáša mrazy, sucho i obsah solí v pôde. Rastie v trávnatých porastoch nížin. Lucerna menlivá (Medicago x varia = M.falcata x sativa) je kríženec, ktorý vzniká všade, kde sa vyskytujú blízko seba rodičovské druhy, má kvety žlto fialové, bledo fialové alebo hnedé. Lucerna ďatelinová (M.lupulina) má malé hlávkovité strapce žltých kvetov, struky obličkovito stočené. Divo rastie na lúkach, medziach, poliach. Komonica (Melilotus) má tiež trojpočetné zubaté listy a drobné kvety v dlhých strapcoch. Žlté kvety má komonica lekárska (M.officinalis), bielokvitnúcim druhom je komonica biela (M.albus). Nájdeme ich
103

na úhoroch, násypoch a okrajoch ciest. Obidve komonice sú aromatické, obsahujú kumarín a voňajú najmä pri vädnutí a sušení. Rod vika (Vicia) je bohatý na druhy (asi 120, u nás 21). Niektoré sú divorastúce, iné sa pestujú ako krmoviny, najmä v miešankách. Viky sú jednoročné a trváce rastliny, často s tenkými, chabými byľami, rozkonárenými úponkami párnoperovito zložených listov sa prichytávajú o susedné rastliny. Kvety sú v strapcoch. Vika vtáčia (V.cracca) je popínavá trvalka, vysoká až 150 cm. Podobná, ale mäkko chlpatá je vika huňatá (V.villosa). Vika chlpatá (V.hirsuta) a vika štvorsemenná (V.tetrasperma) sú jednoročné druhy s drobnými belavými kvetmi v chudobných strapcoch hojné na celom území. Vika plotná (V.sepium) sa popína pomocou rozkonárených úponkov. Pevné, priame byle má vika tenkolistá (V.tenuifolia). Vika panónska (V.pannonica) je podobná vike plotnej, ale je celá bielohuňatá a má žlté alebo špinavofialové kvety (podľa poddruhu). Rastie v teplých pahorkatinách. Vika siata (V.sativa) ako jednoročný druh a je známa v troch poddruhoch : Vika siata pravá (V.sativa subsp. sativa) sa seje do miešaniek na kŕmenie. Často splanieva. Má širšie listy ako vika siata úzkolistá (V.sativa subsp. angustifolia). Kvety im vyrastajú jednotlivo v pazuchách listov. Vika siata poľná (V.sativa subsp. segetalis), ktorá je slabo chlpatá, rastie ako poľná burina. Medzi bôbovité patria viaceré významné druhy pestované ako strukoviny. Z hľadiska ľudskej výživy sú hodnotné pre obsah škrobu, bielkovín (2-3 x viac ako obilniny), esenciálnych aminokyselín, vitamínov a vlákniny. Bôb obyčajný (Faba vulgaris) je jednoročná rastlina s hrubou štvorhrannou byľou, listy sú mäsité, sivozelené. V pazuchách listov vyrastajú biele kvety s čiernofialovou škvrnou na krídlach. Struky sú veľké, s viacerými semenami. U nás sú známe tri poddruhy, líšiace sa hlavne veľkosťou semien : bôb obyčajný konský (F.vulgaris subsp. equina) má hranaté sploštené semená. Bôb obyčajný holubí (F.vulgaris subsp. minor) má semená menšie, guľaté. Bôb obyčajný svinský (F.vulgaris subsp. major) má veľké sploštené semená. Pestujú sa ako zelenina alebo krmovina. Zelené rastliny sa silážujú. Hrach siaty (Pisum sativum) je pestovaná, jednoročná rastlina s poliehavou alebo popínavou byľou. Prílistky párno perovito zložených listov sú nápadne veľké. Listy sú zakončené rozkonárenou úponkou. Pôvodný je vo východnom Stredomorí a v Prednej Ázii. Hrach siaty pravý (P.sativum subsp. sativum) je pestovaný pre jedlé semená. Hrach siaty roľný, peluška (P.sativum subsp. arvense) má modrasto červenofialové kvety, je pestovaný v miešankách ako krmovina.

104

105 .

coccineus).vika plotná (Vicia sepium).s ľavoobjímavou byľou a var. K Fazuľa (Phaseolus) je rozšírená hlavne v trópoch. V miernom pásme je známa len ako pestovaná.vulgaris) je jednoročná rastlina pôvodom z tropickej Ameriky s rôznofarebnými kvetmi.semeno 106 . s .tyčinky. b . 3 . Fazuľa obyčajná (P. vulgaris).kvet.vika srstnatá (Vicia hirsuta). c . a . A . ktoré sú vhodné na konzum za surova v naklíčenom stave.aureus) a drobnými zelenými semenami. nanus . 2 . Veľké množstvo kultivarov môžeme rozdeliť na 2 taxóny: var. 2 .vika vtáčia (Vicia cracca). -kalich Obr.člnok.mungo). kríčkovitou byľou. Vo všetkých tropických krajinách sa pestuje ako dôležitá strukovina vigna čínska (Vigna sinensis). ktorý sa varom denaturuje. 144: 1 .s nízkou. fazuľa mesiacová (P.struk.sója fazuľová (Glycine max). má až 50 cm dlhé struky. č . V trópoch a subtrópoch sa pestujú druhy so žltými kvetmi fazuľa mungová (P.Obr.hrach siaty (Pisum sativum) . fazuľa zlatá (P.krídla.lunatus).struk. k . s . 3 . vulgaris .bôb obyčajný (Faba Niektoré druhy sú dekoratívne: fazuľa šarlátová (P.strieška. Semená sú za surova jedovaté s obsahom fazínu. 143: 1 .

hrachor jarný (Lathyrus vernus). Pochádza z východnej Ázie.tyčinky 107 . Hrachor lúčny (L. alebo sa z nich získava olej. Má malé.šošovica jedlá (Lens esculenta).cícer baraní (Cicer arietinum). s . č . 146: 1 . s . mlieko. Struky sú v porovnaní s ostatnými strukovinami veľmi malé.kalich Bledomodré kvety sú jednotlivé. typicky nafúknuté a žliazkaté struky. heterofýlia listov Tento jednoročný druh sa využíva ako strukovina i krmovina.konárik nás. Šošovica jedlá (Lens esculenta) je stará pestovaná strukovina. Semená sú za surova mierne toxické (obsahujú lathyrogén). Hrachor hľuznatý (L. Semená sa používajú varené.tuberosus) má dlhý. A .pratensis) má poliehavú alebo popínavú hranatú byľ a strapce žltých kvetov. h . plazivý Obr. pestuje sa aj u (Eucalyptus globulus): A .Strukovina s rôznym využitím je sója fazuľová (Glycine max).podzemná hľuza. C Z rodu hrachor (Lathyrus) sa pestuje hrachor siaty (L. Cícer baraní (Cicer arietinum) je dôležitou strukovinou Obr. pražené.sativus). 3 .hrachor lesný (Lathyrus sylvestris).čnelka.struk.tobolka. E) a lecitín. Ďalšie jednoročné i trváce druhy rastú vo voľnej prírode. sú zo všetkých strukovín najhodnotnejšie. s . 147: Eukalyptus guľatoplodý suchých oblastí juhozápadnej Ázie a Stredomoria. vločky.fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris). ktoré sa podobajú listom fazule (odtiaľ názov).hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus). Obr.semenník. syr. B . K . 3 . hrdzavohnedo chlpatá rastlina s trojpočetnými listami. Jej semená majú vysokú výživnú hodnotu.struk. 145: 1 . vitamíny (B. len s 1-2 sploštenými semenami. 2 . lebo obsahujú bielkoviny podobné živočíšnym. Má listy s úponkami. sójové mäso. 2 . Je to jednoročná. rôznym spôsobom upravené ako sójová múka. tzv. s listami a plodmi.

pôvodom zo strednej Ameriky s obsahom silíc v plodoch (bobuľa).vernus). protistojnými listami a jednopohlavnými kvetmi. zubné pasty. Z okrasných druhov sa u nás pestujú fuksie (Fuchsia) ako izbové rastliny. Madagaskar).podzemok a korene hľúzkovito zhrubnuté. pretože sa dá strihať do rôznych tvarov. rôznofarebné kvety. hrachor čierny (L. Rastie najmä na lesných rúbaniskách. kde rastie ako súčasť krovitých pichľavých porastov (macchie). Rod vŕbovka (Epilobium) má niekoľko autochtónnych druhov. B . ale je to vyššia bylina s dlhým vrcholovým strapcom červených kvetov.pisiformis) sú lesné druhy. U nás je najznámejší krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens). C pukajúca tobolka 108 . u nás je zavlečeným druhom. používa sa v kozmetike (voňavky.odoratus) má voňavé. Myrta obyčajná (Myrtus communis) je ker s drobnými a vždyzelenými listami. ktoré obsahujú aromatické silice.kvet. Z praktického hľadiska sú málo významné.parviflorum) je liečivá. Hrachor jarný (L. Kyprina úzkolistá (Chamaerion augustifolium) je podobná vŕbovkám. Na južnom Slovensku sa zriedkavo pestuje v záhradkách fuksia čílska (F. Hrachor voňavý (L. Hľúzky sú jedlé a slúžia na vegetetívne rozmnožovanie. pestuje sa ako ozdobná letnička. kúpeľové prísady. iné ako koreniny. Pupalka dvojročná (Oenothera biennis) je tiež vyššia rastlina s veľkými žltými kvetmi. Pestujú sa ako okrasné. Pochádza zo severnej Ameriky.  Byliny väčšinou so 4-početnými kvetmi a plodom tobolkou. Pochádza z Indonézie a pestuje sa aj inde v trópoch (Zanzibar. Obsahujú aromatické silice. „nové korenie“ s príjemnou pálivou a korenistou chuťou.súkvetie.  Dreviny so vždyzelenými. Veľmi obľúbený v živých plotoch. Vysoký strom pochádzajúci z Austrálie. ktoré sa používajú ako tzv. Má aj kvalitné tvrdé drevo. pre ktoré sa z nich získava eukalyptový olej. Hrachor lesný (L. Pimentovník pravý (Pimenta officinalis) je vždyzelený tropický strom.niger) a hrachor hrachovitý (L. Úžitkovou časťou rastliny sú sušené kvetné púčiky s obsahom silice (eugenol). Plodom je tobolka. ktoré majú ružové kvety a rastú v rôznych biotopoch. dezodoranty). Drobnolisté formy sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. Vŕbovka malokvetá (E.sylvestris) je rastlina s nápadne krídlatou stonkou i listovými stopkami. Kvitne v lete karmínočervenými kvetmi. Pôvodne sa vyskytuje v Stredozemí. Eukalyptus guľatoplodý (Eucalyptus globulus). Ide o druh klinčekovec voňavý (Syzygium aromaticum). Obr. ale často vysádzaný v Stredozemí. 149: Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)  Dreviny rozšírené v trópoch a subtrópoch. od Obr. Má listy rôzneho tvaru (heterofýlia). 148: Vŕbka úzkolistá (Chamaerion angustifolium): A . kožovitými. Plodom je 4-púzdrová drevnatá tobolka.magellanica). Pochádza zo Stredozemia. Aj korenie známe ako klinčeky (hrebíčky) patrí medzi rastliny tejto čeľade. ktorý sa šíri pozdĺž ciest. pri cestách a pod. Je to ker s drobnými svetlozelenými tuhými listami. veľmi príjemnej vône.

Španielska po Malú Áziu a Kaukaz. Praktické využitie majú okrem sukulentných okrasných druhov aj druhy s väčším obsahom kaučuku (kaučukovník brazílsky) alebo druhy so škrobnatými hľuzami (maniok).helioscopius). mliečnik kolovratcový (T. Zakrpatené sú kvetné obaly a pohlavné orgány redukované len na 1 tyčinku (samčí kvet). napr. ktorý deformuje listy. B . niektoré so sukulentnou stavbou. Tieto kvety sa združujú spoločne do zložitých súkvetí. 1 piestik (samičí kvet). Najčastejším rodom je mliečnik (Tithymalus) s mnohými druhmi.microphylla). Týmto nepriaznivým životným podmienkam sa prispôsobili tým. Niekoľko druhov mliečnikov rastie na poliach a v záhradách ako buriny. pestovaná ako okrasná v záhradách. cyathiá) majú čiaškovitý tvar. mliečnik okrúhlolistý (T. len u niektorých druhov majú typickú stavbu.cyparissias) s úzkymi listami. Bažanka trváca (M. Tento druh často napáda hrdzovec hrachový (Uromyces pisi). polopúštnych oblastiach. Je dvojdomá. Ich kvety sú jednopohlavné a značne redukované. Bažanka (Mercurialis) je u nás zastúpená dvoma druhmi.rastlina napadnutá hrdzovcom hrachovým 109 . Napadnutá rastlina má odlišný habitus a je pokrytá žltými až oranžovými ložiskami výtrusov (éciami) tejto hrdze. 150: Cyathium väčšia rastlina s protistojnými listami (výnimočný znak mliečnikov). Sukulentné druhy sú podobné kaktusom. ktorý je jedovatý a na vzduchu tuhne.perennis) tvorí miestami bohaté porasty v listnatých lesoch. Bažanka ročná (M. najmä bučinách. Najrozšírenejším druhom je mliečnik chvojkový (T. bez sukulentnej stavby. mliečnik drobný (T. Vidlice aj zložený okolík sú takisto podoprené listeňmi. Plodom je tobolka. Zriedkavo v parkoch sa vysádza krušpán drobnolistý (B. listy sú premenené na tŕne. u cudzokrajných druhov bobuľa. Mliečnik preháňavý (T. sú podopreté 2 listeňmi sfarbenými do žlta alebo červena (imitácia kvetných obalov). Cyathiá sa združujú do vidlíc a tie do okolíka. Bežným druhom listnatých lesov je zasa mliečnik mandľovitý (T. 151: Mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias): A .exiguus). ktoré im slúžia ako zásobárne vody v období sucha.amygdaloides). V krovinách teplejších oblastí rastie mliečnik mnohofarebný (T. ktorý má podporné listene sfarbené do žlta až červena a je dekoratívnym druhom pestovaným aj v záhradkách. Tieto čiastkové súkvetia (tzv. resp. Listy sú metamorfované na tŕne vyrastajúce na rebrách dužinatej stonky. V pletivách majú mliečnice s obsahom kaučuku. Rastie na suchých lúkach.zdravá rastlina. stonky sú dužinaté a preberajú asimilačnú funkciu listov. kde okolo samičieho kvetu je 5 závinkov samčích kvetov a celok je podopretý 4 oválnymi alebo polmesiačikovitými žliazkami (určovací znak mliečnikov).  Do čeľade patria väčšinou tropické druhy (stromy a kry). že v zdužnatelých stonkách majú vodné pletivá. takže celé cyathium napodobňuje jednoduchý obojpohlavný kvet. Veľké množstvo sukulentných druhov mliečnikovitých má centrum rozšírenia v Afrike v suchých. Obr.annua) je jednoročná burina záhrad a polí. takže pri poranení ronia biely latex. Pôvodná je v Stredozemí.epithymoides).lathyris) je Obr. Naše druhy sú bylinné.peplus).

v trópoch viacročná.e .Najpočetnejší je rod prýštec (Euphorbia).obesa). A 4. Pochádza z Madagaskaru. Výrazne zhrubnutú stonku až súdkovitého tvaru má napr. Prýštec ohnivý (E. Maniok jedlý (Manihot esculenta) sa v trópoch pestuje b. U nás sa častejšie pestujú ako okrasné izbové rastliny prýštec najkrajší (E.horrida) alebo prýštec tučný (E. Olej sa používa na technické účely. žltými kvetmi v okolíku. so semenami bohatými na olej. obsahujú kyanogénne glykozidy. Podlhovasté červené kôstkovice (drienky) sú jedlé. Ameriky a u nás sa vysádza ako ozdobný ker. ktoré sú podopreté štyrmi veľkými petaloidnými listeňmi. a to ešte pred vypučaním listov. V listnatých lesoch je hojný svíb krvavý (Swida sanguinea) a svíb južný (S.c . pochádajúci z Mexika.pulcherrima. prýštec hrozný (E. 153: Ricín obyčajný (Ricinus communis) vrchlíkoch. niekedy obalené petaloidnými listami.australis). 110 . Pochádza zo Sev. ktorý má niekoľko sto druhov sukulentných.  Kvetný vzorec: .milii) má sukulentnú stonku a listene cyathia sú červené. kyslotrpkej chuti. hlávkach a Obr. syn. Jednopohlavné kvety má v metlinách. Do čeľade patrí 14 rodov s viac než 110 druhmi. Vzhľadom na obsah kaučuku v pletivách mliečnikovitých sa tento produkt využíva najmä z tropických kaučukodarných rastlín ako hevea parakaučuková. Veľmi obľúbený vždyzelený ker našich parkov je aukuba japonská (Aucuba japonica). V kvete je spodný dvojplodolistový semenník. Štvorpočetné kvety sú v okolíkoch. subtrópov a čiastočne mierneho pásma patrí ricín Obr. na jar kvitnúci ker alebo malý strom. a . jednoročná bylina. 154: Drieňovité (Cornaceae). výbežkatý (Swida stolonifera). predovšetkým jeho žlto panašovaná varieta (cv. d. 152: Mliečnik obyčajný (Ricinus kolovratcový (Tithymalus helioscopius) communis). Plodom je 3-púzdrová tobolka. s drevnatejúcou stonkou a veľkými dlaňovito delenými listami. Svíb pochádza z Brazílie. Nemá sukulentnú stavbu a listy sú sfarbené do červena.kvet.kvitnúci konárik. Poinsettia pulcherrima).plod pre jedlé škrobovité hľuzy. ale aj vo farmaceutickom a textilnom priemysle. Je to strom pestovaný na plantážach a Obr. Aureovariegata). K úžitkovým druhom trópov. kry s bielymi kvetmi v chocholíku a čiernymi nejedlými kôstkovicami. Svíbovec floridský (Cynoxylon florida) má guľovité súkvetie drobných kvetov. kaučukovník brazílsky (Hevea brasiliensis). ⊕. G (1-2) Sú to stromy a kry s jednoduchými listami bez prílistkov. podobne ako zemiaky. sfarbenými často do fialova. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica. U nás rastie drieň obyčajný (Cornus mas). ale zároveň aj jedovatými. Ricín sa pestuje u nás ako okrasná rastlina letnička. K 4. C 4. V čerstvom stave sú ale hľuzy jedovaté.

 Kvetný vzorec : .kvitnúci konárik.priečny rez semenníkom. Do čeľade patrí 5 rodov (asi 50 druhov) rozšírených v temperátnej zóne severnej pologule. Zriedkavo sa vysádzajú v parkoch aj bršlence (Celastrus). Semená po dozretí tobolky visia na dlhých vajíčkových šnúrach.⊕. Plody sú tobolky alebo nažky s veľmi tvrdým osemením.  Sú to menšie vždyzelené stromy alebo kry s jednoduchými striedavými listami. V rámci čeľade sa rozlišuje 50 rodov s 800 druhmi.japonica) a panašované formy bršlena Fortuneho (E. Kvety sú menšie 4početné.5.b . kry a liany s jednoduchými listami. Je chránený. 155: Bršlencovité (Celastraceae): bršlen americký (Euonymus americanus). červenej farby.semeno  Sú to dreviny viacmenej krovitého vzrastu s opadavými nepárnoperovito zloženými listami s prílistkami. Obr. Kvety sú malé a zoskupené do pazušných súkvetí. Využívajú sa na prípravu osviežujúceho zeleného čaju pod názvom „máté“. Niektoré druhy majú v pletivách tracheidy s latexovým mliekom. h .konárik s kvetmi a plodmi. Na Slovensku rastú 2 druhy: bršlen európsky (E. Amerike. Do čeľade patria 4 rody s viac než 400 druhmi s kozmopolitným rozšírením. a.dozretý plod (tobolka). Má drobné biele kvety. len zriedka sú jednotlivé v pazuche listov. vzniknutým z vonkajšieho osemenia.5. Ako ozdobné kry sa vysádzajú ázijské druhy bršlen japonský (E. Semená sú často obalené mäsitým mieškom (arillus). V Južnej Amerike sa pestuje na veľkých plantážach cezmína paraguajská (I. Na Slovensku sa pestuje juhoeurópsky druh cezmína ostrolistá (I. Najväčší rod cezmína (Ilex) má viac než 300 druhov. A 4. b. i až k . pre listy obsahujúce kofeín. 156: Cezmínovité (Aquifoliaceae): cezmína tmavá (Ilex opaca). Tu rastie v dubových lesoch.fortunei). ktoré sa vyvinú na korálovočervené plody pretrvávajúce do jari. Najväčším rodom je bršlen (Euonymus) s viac než 200 druhmi.verrucosus) ako kry v lesných spoločenstvách dubín a dubohrabín.c . ktorého areál zasahuje aj na Slovensko. Plod je tobolka. Obr. plod je kôstkovica.plod. a . vždyzelený ker až menší strom s ostnatolaločnatými lesklými listami. G(2-5) Sú to stromy. i až n .kvet 111 .europaeus) a bršlen bradavičnatý (E. g . Je obľúbeným vianočným stromčekom v Sev.scandens) a ázijský bršlenec kruhovitý (C. Pre tento druh sú charakteristické nafúknuté tobolky s veľkými hnedými semenami s tvrdým osemením.K 4. C 4. so štvorpočetnými alebo päťpočetnými kvetmi s veľkým žľaznatým diskusom.orbiculatus). V južnej Európe rastie klokoč perovitý (Staphylea pinnata).aquifolium).kvet. h .5. kôstkovica a bobuľa.paraguaiensis). severoamerický bršlenec popínavý (C.

C 4.5. .5. . Často sa na južnom Slovensku splanieva vinič pobrežný (V. zoskupené do metlín. Z nich najznámejší kultúrny druh je vinič hroznorodý (Vitis vinifera). K 4.5. 157: Viničovité (Vitaceae): vinič letný (Vitis aestivalis). pretože sa krásne vyfarbujú. g. 4-5 početné kvety sú pravidelné. Korunné lupienky čiapočkovito zrastajú.5. Listy má dlaňovito zložené z 5 úzko vajcovitých lístkov.kvitnúca rastlina. Entomofilné rastliny. Šťavu druhu Cissus jattae používajú domorodci ako šípový jed.obojpohlavný kvet. a . so 4 semenami.h piestik 112 . ⊕.labrusca) odolnejší druh.tricuspidata) s lesklými trojlaločnatými listami sa využíva na zakrytie budov. Pravdepodobne vznikol z divorastúcich druhov viniča lesného (V.5.antarctica). Podobný druh pavinič trojlaločný (P. s 300 druhmi. Hlavná stonka končí ako úponka a ďalší rast preberá bočná stonka.inserta). vždyzelená liana. . pochádzajúci zo Sev.caucasica). Kvetný vzorec : . c. ⊕. G (2-5) Obr. ale poskytuje horšie víno a preto sa používa ako podpník pre vinič hroznorodý. vyrastajúca v pazuche listu (sympódium). s 2 vajíčkami v každom púzdre.riparia). obojpohlavné alebo jednopohlavné (dvojdomé alebo polygamické). K 4. Najväčším rodom je cisus (Cissus).  Kvetný vzorec : .d .5. f . A 4. Ameriky. Z amerických druhov sa u nás často pestuje vinič líščí (V. Vrchný semenník je dvojplodolistový a dvojpuzdrový. Plodom je bobuľa. prichytávajúce sa úponkami. liany. Viničovité sú prevažne tropické rastliny s niekoľkými rodmi s areálom aj v temperátnej zóne severnej pologule (12 rodov a 700 druhov). lebo vytvára dokonalú kulisu z mozaiky listov. Paviniče sú veľmi dekoratívne na jeseň. až so 4 m vysokým a hrubým kmeňom. Na zakrytie múrov a pergol sa pestuje pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia) a pavinič popínavý (P. Striedavé listy sú dlaňovito delené alebo dlaňovito zložené. Veľmi obľúbená nenáročná izbová rastlina je cisus antarktický (C. Sukulentné druhy rastú v juhozápadnej Afrike.samčí kvet. A 4. G (2) Sú to dreviny. Úponky sa na konci rozširujú na prichytávacie platničky. čoskoro opadávajú a na kvete ostáva len krpatý drobný kalich. pestovaný v mnohých odrodách.sylvestris) a viniča kaukazského (V. . C 4.

Z plodov a z kôry sa pripravuje prečisťujúci liek.zizyfus jujubový (Z. ktorý sa lúpe a kompotuje metlinatý (Koelreuteria paniculata). Krušina jelšová (Frangula alnus) je ker s lámavými beztŕňovými konárikmi so striedavými listami a 5-početnými kvetmi. C5. 159: Mydlovníkovité (Sapindaceae). Dvojslivka čínska (Litchi chinensis) sa pestuje pre lahodný miešok Obr. ktorý v Stredomorí rastie ako súčasť macchie. šikmo súmerné alebo pravidelné päťpočetné kvety a rozmanité plody. Sú štvorpočetné alebo päťpočetné. Z cudzozemských treba uviesť paliurus tŕnitý (Paliurus spina-christi). 158: Rešetliakovité (Rhamnaceae). Jaseňovec na semene. Plodom je kôstkovica. Jeho kôru používajú tiež na výrobu prečisťujúcich liekov. čínske datle.rez plodom (Vietnam a Malajzia). b. Rastie na kyslých substrátoch. ∞. Majú striedavé perovito zložené alebo jednoduché listy. V pletivách sú mliekovité alebo živicovité. U nás sa často vysádza ako ozdobný strom z Číny jaseňovec metlinatý (Koelreuteria paniculata) s nepárno perovito zloženými listami. A 8. b. v krovinách a vo svetlých lesoch.kvitnúce vetvičky.kvet.plod  Kvetný vzorec : . tŕnistý ker (tŕne premenné prílistky).slúži na výrobu osviežujúceho nápoja.piestik. f. f až h .⊕. morfologicky podobné pravým datliam (Phoenix dactylifera). h .inermis) poskytuje tzv. Niektoré druhy rodu jujuba zizyfus (Zizyphus) majú jedlé plody. Rastie na výslnných kamenistých stráňach. Rešetliak karolínsky (Rhamnus carolinianus).g . Malé kvety tvoria vrcholíkovité súkvetie. Zo semien amazónskej paulínie nápojovej (Paullinia cupana) sa pripravuje pasta guarana. neskoršie fialovočervená kôstkovica. 113 . prevažne kry.10. Druhy čeľade sú rozšírené v miernom.Sú to dreviny.K5. najmä však v subtropickom a tropickom pásme (58 rodov a 900 druhov). a .e .jujuba var.c . Majú tŕnité brachyblasty s jednoduchými listami s malými prílistkami. a .piestik. z ktorých dozrievajú čierne kôstkovice. často jedovaté tekutiny s obsahom saponínu. Obr.kvitnúci konárik. G (3) Sú to dreviny temperátneho (mierneho) a subtropického pásma. Semená obaľuje dužinatý miešok. i . Jujuba holá .kvet. Mydlovník pravý (Sapindus saponaria) zo Strednej a Južnej Ameriky má plody s obsahom saponínu a ich oplodie sa používa ako mydlo. obsahujúca kofeín . U nás rastú autochtónne len 2 rody. Rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica) je dvojdomý tŕnitý ker s protistojnými listami a so súkvetím štvorpočetných zelenkastých kvetov. s kvetmi v metline a s nafúknutými tobolkami. d tyčinka. z ktorých dozrieva spočiatku červená.

c kvet. veľmi dekoratívny v období kvitnutia. Obličkovcovité predstavujú primitívnu čeľaď.piestik.K(5). V parkoch sa vysádza hybrid týchto druhov. b. Pochádza z Indie. G (3) Sú to dreviny s protistojnými. Súkvetím je vzpriamený strapec závinkov. ktorý sa nazýva pagaštan pleťový (A.m . a . dlaňovito zloženými listami. Do čeľade patria 2 rody a 20 druhov. Plody sú rozmanité a môže to byť kôstkovica. A5-8. s rôznorodým kvetným obalom. vnútri zvyčajne len s jedným veľkým semenom a hnedým lesklým osemením s veľkou belavou jazvou (hilum).pavia) zo Sev.l. x carnea) s bledoružovými kvetmi. menšie stromy a kry. 114 . ktorý je rozšírený na Balkáne a pagaštan paviový (A. c. Najznámejší rod pagaštan (Aesculus) je na Slovensku zastúpený dvoma introdukovanými druhmi: pagaštan konský (A. m .hippocastanum). ovocnou rastlinou všetkých trópov. so zloženými striedavými listami. Obličkovec západný (Anacardium occidentale) pochádza z tropickej Ameriky. k.samičí kvet. načo poukazuje aj ojedinelé apokarpné gynéceum. a .g n . Vhodný je na výsadbu stromoradí alebo solitérov.plod. iné sa cenia ako ozdobné rastliny a mnohé obsahujú jedovaté sekréty. Čeľaď prejavuje príbuzenské vzťahy k radu Rutales a k čeľadi Sapindaceae. tobolka alebo nažka. Príbuzný mangovník (Rhus glabra). f. Má veľké šťavnaté kôstkovice oranžovej farby. Čeľaď má značne veľký praktický význam.Obr. Mnohé druhy sú ovocné rastliny trópov. 160: Pagaštanovité (Hippocastanaceae): pagaštan osemmužný (Aesculus octandra).e .kvitnúci konárik.d. Obličkovcovité rastú väčšinou v subtrópoch a trópoch (79 rodov a 600 druhov). Terminálne púčiky sú veľké (obrovské) až 3 cm s lesklými hnedými živicovými šupinami a so šikmo súmernými päťpočetnými kvetmi. 161: Obličkovcovité (Anacardiaceae): sumach hladký jedlé (oriešky kešu). Plodom je ostnatá tobolka. Kvety sú menšie päťpočetné. n . Stopka plodu hruškovito zdužinatie a na nej je obličkovitá nažka.   Sú to dreviny.5.samčí kvet. pukajúca tromi chlopňami. Ameriky.súplodie indický (Mangifera indica) je najdôležitejšou . Zdužinatená plodná stopka a semeno sú Obr. niektoré poskytujú technické a liečivé suroviny.konáriky so súkvetím. C4.semeno   Kvetný vzorec : . Pagaštan konský je veľký košatý strom (až 20 m).

uhorské žlté drevo.Škumpa vlasatá (Cotinus coggygria) je na Slovensku vzácnym a chráneným teplomilným krom. Je tiež obľúbenou parkovou drevinou.javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) 115 . čiže zelené mandle . C 4.platanoides) má listy s 5-7 končistými lalokmi.platanoides). spôsobujú pri dotyku prudké zápaly kože. Sumachovec fermežový (T. Často sa sadí v parkoch pre dekoratívne chlpaté súplodia. Kvety sú pravidelné. 150 druhov). Pistácia mastixová (Pistacia lentiscus) rastie v Stredomorí. Škumpe sú príbuzné rody sumach (Rhus) a sumachovec (Toxicodendron). b . Ameriky pochádzajúci a tiež jedovatý sumachovec koreňujúci (T. Pistácia pravá (P. Poskytuje tzv. Jeho drevo sa používa v nábytkárstve na výrobu hudobných nástrojov.javor horský (Acer pseudoplatanus). Kvety tvoria ovisnuté strapce a krídla dvojnažky zvierajú ostrý uhol. heterochlamydeické.5. Najviac druhov javorovitých rastie vo vých. c . Javor mliečny (A. Na Slovensku sú pôvodné 4 druhy javorov.  Kvetný vzorec : . Kvety tvoria bohaté metliny a Obr.sú to semená v sklerifikovaných tobolkách. Ázie poskytuje výborný čierny japonský lak.campestre). ⊕. d . Ázii a v Severnej Amerike (2 rody. Rozšírené kvetné lôžko vytvára v kvete žľaznatý terč. K 4. Javor horský (Acer pseudoplatanus) je častý strom horských bučín.verniciflua) z vých. G (2) A 5+5 Do čeľade patria dreviny s typickými dlaňovitými listami postavenými protistojne a obojpohlavnými alebo jednopohlavnými (javorovec jaseňolistý) kvetmi. preglejok a pod. ktoré sú u nás introdukované. jej listy obsahujú tanín. V našich parkoch sa často sadí sumach pálkový (Rhus typhina) pre pekne zafarbené listy na jeseň. .radicans). Z dvojplodolistového semenníka sa vyvinie krídlatá dvojnažka. . 15862: Javorovité (Aceraceae): a . U nás v záhradách sa niekedy pestuje zo Sev.0. niekedy chýba koruna. Sumachovce sú jedovaté. A 4+4.5.vera) tiež zo Stredomoria poskytuje pistácie. používaný v garbiarstve.succedaneum).javor mliečny (A.javor poľný (A. je súčasťou macchií a poskytuje mastixovú živicu. Podobný lak poskytuje aj sumachovec voskový (T. päťpočetné.

Je nebezpečný invázny druh.palmatum). bobule alebo kôstkovice. So srdcovito vajcovitými a na okraji pílkovitými listami s takmer rovnobežnými krídlami dvojnažiek sa vyznačuje teplomilný javor tatársky (A. Javor červený (Acer rubrum). 163: Javorovité (Aceraceae). Kvety menšie. Krídla drobnejších dvojnažiek ležia v jednej rovine.monspessulanum) s dlhostopkatými malými trojlaločnatými listami. Dunaj).saccharum = A. strom s veľkými nepárnoperovito zloženými listami a drobnými žltozelenými kvetmi v bohatých súkvetiach. Americkým druhom je aj javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) s nepárno perovito zloženými listami (výnimočný znak čeľade). Plodom je nažka s vrtuľovito ohnutými krídlami. na zboreniskách a pod. a konárik s plodmi. Z cudzokrajných druhov sa u nás pestujú najčastejšie druhy: kvetmi s krvavou korunou sa vyznačuje severoamerický javor červený (A. Javor poľný (A.  Sú to prevažne tropické a subtropické dreviny s vysokým obsahom terpenoidov a taxínov v dreve a éterických olejov v listoch.plod. Ameriky.rubrum). Často sa sadí pri cestách a v parkoch (znáša strihanie). päťpočetné. Vzhľadom na ľahké rozmnožovanie a rýchly rast splanieva a vyskytuje sa ako cudzorodý prvok v lužných lesoch a popri riekach (napr.g . niekedy v panašovaných formách. k .samčie kvety. Pajaseň pochádza z Číny. Rýchlo rastie.c .campestre) je ker alebo strom našich lesov v teplejších oblastiach. kde sa z jeho miazgy získava cukor (javorový sirup). najmä dubín.krídla dvojnažky zvierajú tupý uhol. m semeno   Z tejto prevažne tropickej čeľade je u nás známy pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima). Z východoázijských druhov sa vysádza v parkoch a záhradkách javor dlaňovitolistý (A. podobne ako z javora cukrového (A.dasycarpum) pochádzajúci tiež zo Sev. Pozná sa podľa striebristého rubu listov. Plody sú tobolky. Má menšie päťlaločnaté listy s celistvookrajovými lalokmi.tataricum). 116 . Podobný je javor cukrodarný (A. Listy sú striedavé. je dôležitou medonosnou drevinou. Vzhľadom na ľahké odnožovanie z koreňov sa vegetatívne šíri a splaňuje najmä pri plotoch. často sa u nás pestuje v parkoch.samičie kvety. perovito zložené. Je dvojdomý (takisto výnimočný znak) a často sa sadí v parkoch. Obr. b. ktorý na jeseň prefarbuje listy do karmínovočervena. ktorý sa často pestuje v mestách. f. ktoré napomáhajú šíreniu plodu vetrom.saccharinum). Zriedkavejšie sa u nás vysádza javor montpeliérsky (A. Dvojnažky sú v previsnutých strapcoch a dovnútra ohnutými krídlami.

C 4. ktorého aromatické plody sa využívajú v potravinárskom priemysle.India a Stredomorie. Plod je hesperídium. C. subsp. Citrónovník horký (C.5. poskytuje plody . ktorá sa používa na výrobu limonád. Semená majú viac zárodkov (polyembryónia). z ktorých šťava sa používa prevažne na výrobu limonády (šťava obsahuje vitamín C a B1 a kyselinu citrónovú). Z jeho kvetov. tmavožilkovanými kvetmi a silnou vôňou. Stredomorie . subsp. silíc.grapefruity. Plody citrónovníka čínskeho (C.5. Stredomorie. Kvety sú pravidelné.acida) . poskytuje plody zvané pompelmus.medica) . Rastie na vápenitých pôdach teplejších polôh. Typické sú najmä sploštené až krídlaté listové stopky. listové stopky majú výrazné krídla.a. veľké a prenikavo voňavé. trifoliata) pochádza zo severnej Číny. často na Slovensku splanie. Mnohé druhy citrónovníka sa pestujú a ich taxonomické hodnotenie je veľmi ťažké pre tisíce rokov trvajúce kríženie. Je chránený. Citrónovník limetový (C. poskytuje menšie plody s oranžovým flavedom a albedom oddeliteľným od dužiny mandarinky.j.5. Citrónovník mandarinkový (C. Citrónovník pravý (C. mahagónovníky. V parkoch sa zriedkavo pestujú ako nízke stromy krídlatec trojlistý (Ptelea trifoliata) a korkovník amurský (Phellodendron amurense).paradisi) je mohutnejšieho vzrastu. alebo "cédrové drevo" (Cedrela odorata). Plodom je tobolka (jasenec) alebo bobuľovitý citrusový plod (hesperídium). 117 . niekedy z väčšieho počtu plodolistov (citrónovník). Jediným našim pôvodným druhom z rutovitých je jasenec biely (Dictamnus albus) s veľkými ružovými. bergamia) sa získava bergamotový olej.citrónovec trojlistý (Poncitrus trifoliata. listov a mladých výhonkov sa získava éterický olej. konzumované pre ich sladkú šťavu. prípadne krovitý druh z východnej Ázie fagara jaseňolistá (Fagara schinifolia) = zantoxyl jaseňolistý (Zanthoxylum schinifolium).aurantium) má dva poddruhy: plody poddruhu citrónovníka horkého pravého (C. sú známe pomaranče. Je liečivá. Je odolný voči zime a preto sa používa ako podpník pre kultúrne citrónovníky a na získavanie zimuvzdorných hybridov. Khaya senegalensis). ∞ ) A 5+5 Sú to dreviny (stromy a kry). ktorý sa zriedkavo pestuje aj v teplejších oblastiach Európy (Maďarsko. K 4. pomarančovej farby. Plody sú len 2-3 cm veľké. Tŕnitý ker . veľmi aromatické. Z južnej Európy pochádza ruta voňavá (Ruta graveolens). Sladené albedo plodu je známy citronát.aurantiifolia. ktorých šťavnatá dužina je nahorklá. aurantium) . voňavé.4. rastlina so zelenkastožltými kvetmi.vlhé trópy. A 4+4. známy pod menom kumkvát. rozšírené kvetné lôžko.reticulata) . Citrónovník obrovský (C. ekumarínov a terpenoidov v lyzigénnych nádržkách.  Kvetný vzorec : .maxima). u ktorého sa pri šľachtených kultivaroch nevytvárajú semená (partenokarpia). používané v podobe džúsov. sa používajú na výrobu marmelád a likérov a jeho listy sú liečivé ( Folia Aurantii ). Všetkých zástupcov však možno veľmi dobre poznať podľa typickej arómy.pôvodom pravdepodobne z Číny. G (2. zriedkavejšie súmerné (jasenec). kompótov a pod. Francúzsko) melia japonská (Melia azederach) ako ozdobný ker.pochádza z južnej Ázie. Sú prevažne päťpočetné.Predná India. Čeľaď rutovitých je morfologicky veľmi rozmanitá. ⊕. Pestuje sa ako okrasný ker.známe citróny. Medzi tyčinkami a semenníkom je nápadný žľaznatý terč t.a. Listy sú perovito zložené alebo jednoduché (citrónovník). Citrónovník rajský (C. zriedkavejšie štvorpočetné. Pochádza z juhovýchodnej Číny a kvitne celý rok príjemne voňavými kvetmi. čiže malé grapefruity. Z kôry plodov poddruhu citrónovníka horkého bergamotového (C.limon) . V Stredomorí rastie krovitý druh.poskytuje plody cedrato. Obľúbená izbová rastlina a tiež rastlina japonských cisárov je citrónovník japonský (Fortunella japonica). Vrchný semenník je z 5.India. obsahuje glykozid maringin.poskytuje veľmi kyslú limetovú šťavu (limet juice). má listové stopky bez krídel.sinensis) .Do čeľade patria mohutné tropické dreviny. Zo známejších kultúrnych druhov a krížencov treba uviesť tieto : Citrónovník médsky (C. používané na výrobu marmelády a na získavanie šťavy. C. najmä Západná India . Plody nie sú jedlé. ktoré sa ťažia pre kvalitné drevo mahagón (Swietenia mahagoni. Kvety sú biele alebo ružové. Plody sú veľké so žltým flavedom . Z tropických a subtropických vždyzelených rutovitých najznámejší je rod citrónovník (Citrus). zriedkavejšie byliny známe ako aromatické rastliny s obsahom éterických olejov.

Tobolka obsahuje 10 semien. koreňové hľuzy alebo šupinaté podzemky. Je Obr. Niektoré ďalšie cudzokrajné druhy sa pestujú ako črepníkové okrasné rastliny. Sú to voskovo žlté bobule s piatimi výraznými rebrami kyslej chuti s vysokým obsahom vitamínu C. Pomenovanie čeľade je podľa obsahu kyseliny šťavelovej. Kvety sú 5-početné. 3 alebo 4-početné. kyslička jedlá (Oxalis deppei). kde pred 5-6 tisíc rokmi vznikla jeho kultúrna forma. kyslička obyčajná).  Obr. Najznámejším druhom je pestovaný ľan siaty (Linum usitatissimum). U nás rastie len niekoľko druhov ľanu (Linum).catharticum) s drobnými bielymi kvetmi. Niektoré druhy vytvárajú rôzne podzemné zásobné orgány. najmä na kyslých pôdach rastie kyslička obyčajná (Oxalis acetosella).usitatissimum subsp. Líši sa však najmä listami. vrátane semenníka. (Oxalis acetosella) Ako ovocie sa zriedkavo objavujú v obchodoch plody egrešovca oblého (Averrhoa carambola) pod názvom karambola. crepitans). Malá čeľaď príbuzná pakostovitým. K jedlým druhom patrí u nás málo známy kysličkovec hľuznatý (X. Plodom je 5-púzdrová tobolka. ktoré sú dlaňovito zložené. Endosperm semien obsahuje až 35 % oleja.usitatissimum subsp. Kvety má modrej. V našej flóre je zastúpená kyslička (Oxalis). Pochádza pravdepodobne z juhozápadnej Ázie a severnej Afriky. Tobolky sú guľaté.austriacum). Ten je veľmi vysýchavý a preto sa využíva pri výrobe fermeží. 164: Kyslička obyčajná bežnou potravou juhoamerických Indiánov. Rastliny sú preto kyslej chuti a môžu sa používať do šalátov a pod. Okrem oleja obsahuje aj sliz. pomocou ktorých sa aj vegetatívne rozmnožujú a vytvárajú tak celé polykormóny (kolónie) (napr. alebo ľan žltý (L. ktoré sú zákonom chránené.tuberosa). napr. Kvety sú 5-početné v chudobných závinkoch.flavum). ktorý má na podzemkoch škrobnaté hľuzy. Je to jednoročná bylina s čiarkovitými listami. V tônistých lesoch. 165: Ľan siaty (Linum usitatissimum) 118 . Z divorastúcich druhov ľanu sa vyskytuje na lúkach nenápadný ľan prečisťujúci (L. z ktorého dozrieva tobolka.  Sú to byliny s jednoduchými. Výlisky sú krmivom. Ľan siaty je aj liečivou rastlinou. syntetického kaučuku a pod. Má biele kvety červenofialovo žilkované. jednak ako textilná rastlina (L.usitatissimum). ľan tenkolistý (L.tenuifolium) s bledomodrými kvetmi. väčšinou s úzkymi listami. rýchloschnúcich farieb a lakov. Pre textilné vlákna je dôležitá stonka obsahujúca sklerenchymatické povrazce okolo cievnych zväzkov. Na stepných lúkach rastú vzácnejšie ľan rakúsky (L. pričom každé púzdro je ešte rozdelené nepravou priehradkou. bielej alebo ružovej farby. Na poliach a záhradách teplejších oblastí rastie ako burina žltokvitnúci kysličkovec európsky (Xanthoxalis fontana). Vytvárajú tak typické troj alebo štvorlístky. linolea. Olej má využitie aj vo farmaceutickom priemysle. napr. Pestuje sa jednak ako olejnina (L. mydla.

ktoré pri dozrievaní vystreľujú semená podobne ako u pakostovitých. drevnatejúcou stonkou a krvavočervenými kvetmi v nepravých okolíkoch a Obr.parviflora) má menšie bledožlté kvety. Dolný K lístok je sfarbený a predĺžený do ostrohy. 167: Pakost lúčny (Geranium pratense) muškát štítovitolistový (P. Tieto druhy. Kvety sú súmerné. pochádza zo severovýchodnej Ázie. ktorý má kvety červenofialovej farby a rastie na vlhkých lúkach a pri potokoch. Nenápadný. t. Známe okrasné muškáty (Pelargonium) pochádzajú najmä z južnej Afriky. Rastie ako burina. Netýkavka malokvetá (I.  Byliny s dužinatou stonkou a jednoduchými listami. Najobľúbenejšími druhmi sú muškát krúžkovaný (Pelargonium zonale) s hrubou.sanguineum).palustre).tobolky.pusillum). sú zobákovitého tvaru. sa líšia najmä plodmi. ale hojný je aj pakost nízky (G. robertianum). aj dažďová kvapka). 166 pakost močiarny (G. V našej flóre rastie niekoľko druhov pakostov (Geranium). K nám bola zavlečená ako burina (tzv. kde vytláča pôvodnú vegetáciu. rastúcim na rozhraní lesa a lúky je teplomilný pakost krvavý (G. neofyt) a udomácnila sa v rôznych. pozdĺž ktorých sa naďalej šíri. K jednoročným až dvojročným zväčša burinným druhom s drobnými kvetmi patria: pakost smradľavý (G. pri ktorom sa chlopne tobolky náhle skrútia a vystrelia semená (seizmotaxia). ktorý nepríjemne zapácha a rastie na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt). nachádzajúce sa v žľaznatých trichómoch najmä na listoch. Netýkavka nedotklivá (I. K lúčnym druhom patrí pakost lúčny (Geranium pratense) s veľkými bledomodrými kvetmi. najmä lesných biotopoch. Obr. uzavreté v trvácom kalichu a pri dozrievaní (vysychaní) dochádza k náhlemu vymršteniu 5 plodov s oblúkovito zahnutými zobáčikmi (Obr. Podobá sa na Obr.peltatum) s poliehavou stonkou a lesklými listami. Mohutná bylina s veľkými ružovopurpurovými kvetmi.noli-tangere) má veľké sýtožlté kvety a rastie v tônistých listnatých i lužných lesoch.j. ktorý spôsobujú aromatické látky terpény. Plody patria medzi rozpadavé. 168: Netýkavka malokvetá Okrem toho sa aj pestuje ako okrasná letnička.Najmä byliny (prípadne polokry . Typickým lemovým druhom. ale na rozdiel od nich k vystreleniu dochádza u šťavnatých plodov a impulzom býva dotyk (napr. Od kysličkovitých. Jediným zástupcom s perovito zloženými listami je bocianik rozpukovitý (Erodium cicutarium). Pochádza z Himalájí a u nás sa udomácnila najmä v priekopách a pri potokoch. na ktoré sa podobajú. 166). zápachom (napr. Netýkavka (Impatiens) má zvláštnu stavbu kvetu.pakost smradľavý). Zaujímavosťou sú plody .glandulifera).muškáty) s typickými dlaňovitými listami a 5početnými kvetmi. (Impatiens parviflora) 119 .pelargónie . Takisto neofytným druhom je netýkavka žliazkatá (I. ich krížence a kultivary sú snáď najčastejšími okrasnými rastlinami okien a balkónov. Pakostovité sú charakteristické vôňou (muškát) resp.

V nižších polohách na lúkach rastie napr. Ríbezľa červená (R. najčastejšie s ružovými alebo červenými kvetmi.ríbezľa zlatá.paniculata). alebo netýkavka balzamínová (I. Názvy týchto druhov ako aj samotný názov . odráža ich veľkú životaschopnosť v sťažených podmienkach. Na prameniskách nájdeme porasty slezinovky striedavolistej (Chrysosplenium alternifolium). väčšinou 5-početné. K zrastá na báze s C aj s A a vytvára kvetnú čiašku.bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia).Ako črepníkové okrasné rastliny sa pestujú rôzne hybridy netýkavky sultánskej (I.  Byliny väčšinou drobného a trsnatého až vankúšikovitého vzrastu. s menšími C lupienkami ako K. Z okrasných rastlín sa v záhradách bežne pestuje rastlina s mäsitými veľkými lesklými listami a ružovými kvetmi .pozdĺžny rez kvetom egreša. lomikameň metlinatý (S. ktorý moschata) kvitne skoro na jar. Mnoho druhov rodu patrí pre svoj drobný vzrast k obľúbeným skalničkám. Z našich divorastúcich druhov sa v horských polohách vyskytuje ríbezľa alpínska (R. ktoré obsahujú pektín a preto sú vhodné na prípravu džemov a sirupov. Tieto druhy rastú vo voľnej prírode väčšinou v štrbinách skál horských až vysokohorských oblastí. Plodom je mnohosemenná bobuľa so zaschnutým K.  Sú to známe ovocné i okrasné kry s dlaňovito zúbkatými až laločnatými listami. Ríbezľa (Ribes). na arktických ostrovoch 83 o severnej zemepisnej šírky). C . je mimoriadne otužilý a vydrží aj mráz -40 oC.ríbezľa červená 120 . D . Kvety sú drobné v strapcovitých súkvetiach. Mnohé z nich sú Obr. 170: Bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia) lomikameň.egreš.rubrum) je známy ovocný ker. Obr.alpinum).oppositifolia). Piestik je z 2 plodolistov. s listami nahlúčenými do prízemnej ružice. 169: Lomikameň aj chránené. aj plnokvetými. výhonkami a pod. lomikameň cibuľkatý (S. cibuľkami. Kvety drobné. lomikameň pižmový (Saxifraga protistojnolistý (S.Vo vysokých horách rastie u nás ďalších 15 druhov.walleriana). 5 početné. ktorá kvitne na žlto a zvláštnosťou je opeľovanie kvetov drobnými slimákmi. ktorý je vyššieho vzrastu a rozmnožuje sa pacibuľkami v pazuchách listov.bulbifera). napr. Preto dokáže žiť na hranici možnosti existencie rastlinstva (napr. Z bežnejších sú známe lomikameň vždyzelený (S.petraeum) má tiež strapce červených bobúľ. pestované odrody (var. z ktorého sa vyvíja tobolka. Lomikameň (Saxifraga). ale kyslej chuti. Má červené bobule mdlej chuti a ríbezľa skalná (R.Obr. Pôvodná je v severozápadnej Európe. Časti kvetu zrastajú do kvetnej čiašky (receptakulum) so spodným semenníkom.aizoides).balsamina). 171: Kvety egrešovitých: A . Typické je vegetatívne rozmnožovanie prídavnými púčikmi. rubrum) majú červené alebo biele plody. B .

B . chlpaté.aureum) s lesklými listami a žltými kvetmi. Skalnica (Sempervivum) má tučné listy v hustej prízemnej ružici a kvetonosná byľ vyrastá iba 1-krát za život (monokarpická rastlina). u pestovaných odrôd lysé.nigrum). 172: Rozchodník prudký (Sedum acre): A .acre) a rozchodník kvet šesťradový (S. ale jednotlivo alebo v pároch. Podobným druhom s bielymi kvetmi je rozchodník biely (S. ktoré na rozdiel od ríbezlí nevyrastajú v strapcoch. pôvodom z Kaukazu s ružovými kvetmi a rozchodník skalný (S.  Byliny alebo kry so 4-5 početnými kvetmi.album). Dužinaté. Plody sú jedlé oválne bobule. V našich horách na skalných substrátoch rastie skalnica horská (S. Kvety vo vrcholíkovitých súkvetiach majú rozmanitú stavbu a neustálený počet kvetných častí. ktorý má menej početné kvety a žlté C lupienky. Plodom je mechúrik. na skalách (petrofyty) tým. že majú vodné pletivá. ktorá má kvety v bohatých chocholíkoch a okrajové kvety sú neplodné.  Byliny alebo polokry sukulentného typu s tučnými listami. Z okrasných druhov sa pestujú . s nevoňavými kvetmi v strapcoch so strihanými C lupienkami. Trojpuk drsný (Deutzia scabra) je podobný dekoratívny ker.tobolkami. Divo rastie veľmi zriedkavo v lužných lesoch.ríbezľa zlatá (R.Ríbezľa čierna (R.montanum) s ružovými C lupienkami. Podobným rodom je skalničník (Jovibarba).reflexum) so sivozelenými tenkými listami a žltými kvetmi. Rozmnožuje sa aj vegetatívne mladými ružicami vyrastajúcimi na poplazoch. Rastie takisto na skalnatých miestach od nížin až po horské polohy. Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) je ker s bielymi.habitus.maximum).  121 . Rozchodník (Sedum). 173: Skalnica strechová protistojnými listami a plodmi . Má čierne plody s typickou arómou a kyslou chuťou. K pestovaným druhom najmä na cintrorínoch a záhradách patria ešte rozchodník pochybný (S.jazmín. v ktorých udržujú vodu a sú tak schopné prežiť aj obdobie sucha. Obidva druhy majú žlté kvety a drobné striedavo postavené tučné listy.sexangulare). Na suchých stanovištiach Obr. Známe sú (Sempervivum tectorum) najmä okrasné druhy rodu hortenzia (Hydrangea). zato majú zväčšený a rôznofarebný K. Vyniká vysokým obsahom vitamínu C.spurium). ľudový názov . Rastliny sú prispôsobené pre život v suchých oblastiach a extrémnych vysokohorských stanovištiach.sanguineum) so strapcami červených kvetov.(stepné lúky s kamenistými pôdami) rastú rozchodník prudký (S. Egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa) je ostnitý ker so zelenkastými alebo červenkastými drobnými kvetmi. Tučnolist stromovitý (Crassula arborescens) pochádza z južnej Afriky a u nás sa pestuje ako izbová sukulentná rastlina vhodná aj na bonsaje. Obr. alebo ríbezľa krvavá (R. intenzívne a sladko voňavými kvetmi. ale ploché listy má rozchodník najväčší (S.

Čepeľ listu je najčastejšie perovito delená až niekoľkokrát perovito zložená. Je to stará čeľaď blízko príbuzná čeľadi mrkvovitých.Kvetný vzorec: . Rastie v lesoch a často sa pestuje v záhradách na múroch a cintorínoch. Bylinné mrkvovité. vždyzelené listy. Obľúbenými izbovými rastlinami sú: fatsia japonská (Fatsia japonica ). nijaký odpočinok semien (nerušený rast v trópoch). ktoré dozrievajú na budúcu jar. U nás rastie len jediný druh.  ( syn. Spodný semenník má na vrchu žľaznatý terč (stylopódium). a. drevnatá liana brečtan popínavý (Hedera helix). Brečtan je zaujímavým pozostatkom treťohornej flóry u nás. K 5. V naších parkoch sa zriedka vyskytuje kalopanax (Kalopanax picta) a aralka tŕnistá (Aralia spinosa). Kvitne až na jeseň zelenkastými kvetmi v okolíkoch. Kožovité neopadavé zelené listy sú dvojaké. A 5. Umbelliferae . fenikel) a len zriedka je čepeľ nedelená s celistvým okrajom (prerastlík). aralka tŕnistá (Aralia spinosa). posunutie času kvitnutia na jeseň (tropická krátkodenná rastlina). 122 .okolíkaté ) Kvetný vzorec: . O podklad sa prichytáva krátkymi vzdušnými korienkami. ⊕. C 5-10. a vyrastanie mladých listov až v lete v čase najväčšieho tepla u nás. Plody sú čierne bobule. Všehoj ázijský (Panax gingseng) známy ženšen. 174: Aralkovité (Araliaceae). ktoré vyrastajú na stonkách. Daucaceae . niekedy s niťovými úkrojkami (kôpor. d-súkvetie. i-plod (bobula) (afrodiziakum). koriander. ⊕. „zázračne“ liečivú rastlinu Číňanov poznajú na celom svete.organizmus človeka dvojito zložený list. petržlen).mrkvovité. ktoré majú veľkú. C 5. Aralkovité rastú v trópoch a subtrópoch (70 rodov a 700 druhov). Na jeho tropický povôd poukazujú tieto znaky: drevnatá popínavá liana (v tropických lesoch sa takto dostal k svetlu). K 5. článkovaná a na povrchu ryhovaná. niekedy sa vytvára buľva (zeler). zoskupené do okolíkov alebo klasov. nahé púčiky. Pochádza z Japonska. na kvitnúcich a plodných konárikoch vajcovité s celistvým okrajom (heterofýlia). kvôli priaznivému účinku na Obr. Kvety sú 5 početné. s dlaňovito dielnymi lesklými listami. ktoré pochádzajú z východnej Ázie. Ich stonka je dutá. Plodom je kôstkovica alebo bobuľa. so striedavými listami. na neplodných konárikoch sú 3-5 laločné. G (5) Sú to dreviny alebo liany s jednoduchými až dlaňovito zloženými listami (šeflera). rozšírené najmä v miernom pásme sa vyvinuli z drevinných a tropických aralkovitých. často nesprávne pod menom Aralia sieboldii. Šeflera dlaňovitolistá (Schefflera actinophylla) má dlaňovitozložené listy a pestuje sa aj v panašovaných formách. u niektorých druhov až nafúknutú listovú pošvu. G (2) Sú to väčšinou byliny s kolovitým koreňom. Niekedy je vyvinutá heterofýlia (bedrovník. A 5.

list.aníz (Pimpinella anisum).kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria).koriander (Coriandrum sativum). 176 : Mrkvovité (Apiaceae): a . kvet. Možno na nich dvojnažkou. dvojnažka a plôdik. Spodný semenník je zložený z 2 plodolistov. ale aj chrobáky a muchy). ktorá sa po dozretí rozpadne na dva plôdiky (nažky). prierez (nažiek). často sotva badateľný. g . b . je žľaznatý terč (stylopódium) a 2 blizny.jednoduchý kvet (druhy podčeľade žindavovaté). kvet. Korunné lupienky sú biele alebo žlté. obojpohlavné a len kvety na okraji okolíka sú niekedy súmerné a jednopohlavné . vtedy je kvet súmerný. Okraj lupienkov je laločnatý s prostredným lalôčikom ohnutým smerom do stredu kvetu. zložený okolík a kvet Kvety sú drobné a tvoria jednoduchý alebo zložený okolík podopretý listeňmi (obal) a listeňcami (obalček). s dlhým nechtíkom.rasca (Carum). Na vrchole semenníka. e . Plodom je dvojnažka. visiace na plodonose karpofore. Niekedy kvety tvoria hlávku alebo aj iné strapcovité súkvetie. Tyčiniek je 5. Z anatomických znakov treba uviesť schizogénne sekrečné kanáliky v koreni. listoch a oplodí. C lupienky sú smerom k okraju okolíka zväčšené. f .mrkva (Daucus). Kvety sú hmyzoopelivé (opeľovačmi sú včely.tyčinkové alebo sú sterilné.Obr.fenikel (Foeniculum). Pravidelné kvety sú päťpočetné. d .mrkva (Daucus carota). 175: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých: c . ktoré sa javí ako biologický celok . Pre taxonómiu mrkvovitých sú dôležité morfologické a anatomické znaky plôdikov Obr. koreň kultúrnej formy. Obsahujú silice a aromatické oleje. Kalich je malý. plod a prierez plodom rozpoznať 5 hlavných rebier a 123 . čiže na báze čnelky. ktoré však môžu aj chýbať. stonke.

d . 177: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých. dulce) sa pestuje pre zdužnatené stopky listov a pošvy ako zelenina. Rozdeľujeme ich na 2 podčeľade: 1. bohatý na bielkoviny a tuky.bolševník (Heracleum zelerovaté sphondylium). kvety v zložených okolíkoch.žindavovaté Sú to byliny s jednoduchými listami. súkvetie hlávka alebo jednoduchý stiahnutý okolík. Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) sa od praveku pestuje pre aromatické listy (prísada do pokrmov) a pre zhrubnuté 124 . Medzi úžitkové rastliny tejto čeľade patrí zeler voňavý (Apium graveolens) . preto semená mrkvovitých nepožierajú živočíchy. koreniny) a liečivé rastliny. Pestuje sa ako zelenina pre vňať a zhrubnutú buľvu (tvorí ju zdužinatený koreň. V pletivách väčšiny druhov sú schizogénne kanáliky s obsahom terpenoidov. Z pôvodnej flóry Slovenska sem patrí kotúč poľný (Eryngium campestre).dvojročná bylina s lesklými listami so širokými úkrojkami. Kvety sú biele. hviezdicovito rozložených listeňov. Čeľaď je rozšírená najmä v severnom temperátnom pásme (300 rodov a 3000 druhov). Z vývojovej stránky mrkvovité predstavujú paralelnú čeľaď s aralkovitými a sú v skutočnosti ich zjednodušeným bylinným typom. Podčeľaď : Apioideae .paštrnák (Pastinaca sativa) Podčeľaď : Saniculoideae .angelika lesná (Angelica sylvestris). brázdach sa tiahnu olejové kanáliky. b .zelerovaté Druhy tejto podčeľade sú tiež byliny so zloženými alebo viackrát delenými listami. Podobný výskyt má hviezdnatec čemericovitý (Hacquetia epipactis).rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Zeler voňavý sladký (A. Mnohé z nich sú úžitkové (zeleniny. Hlavné rebrá sú niekedy krídlaté (anemochória) alebo s ostňami a háčikmi (zoochória) a vo vedľajších rebrách. Rastie na poľných medziach a pasienkoch. terpénov i silíc. v bunkách niektorých druhov sú alkaloidy a kyanidy s toxickými účinkami (bolehlav). Semená majú endosperm. c . od morského pobrežia až do vysokých hôr. 2. Drobné okolíky sú podopreté nápadným obalom zo žltozelených.graveolens var.4 vedľajšie rebrá. Podčeľaď : Saniculoideae – žindavovaté. resp.aníz (Pimpinella anisum). a . e . Žindava európska (Sanicula europaea) a jarmanka väčšia (Astrantia major) sú lesné druhy (bučiny) s dlaňovito dielnymi listami. dvojročná bylina s guľovitým habitusom (stepný bežec) so súkvetím podopretým dlhými ostitými obalmi. Podčeľaď : Apioideae Obr. Obsahuje apiín a silice. hypokotyl i epikotyl).

pochádza pravdepodobne z východného Stredozemia. Bazálne a dolné stonkové listy sú dlho stopkaté.bolehlav (Conium maculatum). jemne graveolens). Rastie na medziach a výslných stráňach i ako burina vo vinohradoch a pod. dvojročná bylina s priamou chlpatou ryhovanou byľou. aromatické.fenikel (Foeniculum). Kvety sú biele alebo ružové. dolné stonkové listy perovito strihané a horné stonkové listy dvojito až trojito perovito strihané s nitkovitými úkrojkami. l . koreň biely. Byľ je hladká. sativa) sa pestuje ako koreňová zelenina. okolíky sú polguľovité. m fenikel. Žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov.paštrnák (Pastinaca sativa).petržlen (Petroselinum). horné stonkové listy sú na veľkých bruchato nafúknutých pošvách sediace. Zložené okolíky bielych kvetov sú na spodku kryté obalom z veľkých perovito strihaných listeňov. chlpaté. Z tohto druhu vznikla v Prednej Ázii krížením s D. Miestami sa pestuje ako liečivá rastlina. Ligurček lekársky (Levisticum officinale) je mohutná bylina s veľkými 2-3 krát perovito zloženými listami a žltými kvetmi. Vo všetkých častiach obsahuje silice. Z ostatných u nás divo rastúcich druhov sú najhojnejšie: kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris) je väčšia trváca zelenosivá bylina s delenými listami.archangelika (Archangelica). Pochádza z Prednej Ázie a kedysi sa hojne (dnes zriedka) pestoval ako liečivá a koreňová rastlina.maximus mrkva siata (D. Odpradávna sa pestuje v Prednej Ázii a v južnej Európe pre aromatické plody (korenina) a liečivo. Plôdiky sa používajú ako korenina do sladkého pečiva v cukrárstve. Pestuje sa v niekoľkých kultivaroch pre aromatické plody (korenina). Archangelika lekárska (Archangelica officinalis) je mohutná trváca bylina s malým podzemkom.korene (zelenina). d . Skučeravené listy má forma crispum. pasienkoch. Bazálne listy sú celistvé. obsahujú koriandrovú silicu. Pre obsah cukru a karoténu vo valcovitom koreni s hrubým sladkým kôrovým pletivom sa pestuje oddávna pod menom karotka. e (Pimpinella anisum. sušené listy sa pridávajú do koreninových zmesí. 178: Mrkvovité (Apiaceae) . heterofýliou.i . f .sativa). Rasca lúčna (Carum carvi) je naša pôvodná dvojročná lúčna rastlina.bolševník (Heracleum páperistá bylina s výraznou sphondylium). b (korenina). okolík bez obalov. Listy sú 2-4 krát perovito dielne s úzkymi úkrojkami. Pôvodný je v Stredozemí. Anisum koriander (Coriandrum).zeler (Apium vulgare) je jednoročná. Kŕmne odrody majú biely až žltkastý koreň. Pochádza z Prednej Ázie. U nás rastie hojne na suchých lúkach. zelenkastobiele. Stredný kvet v okolíku je často hnedofialový. medziach a ako burina na okrajoch polí a v trvácich krmovinách. Kôpor voňavý (Anethum graveolens) má listy troj až štvornásobne strihané na niťové úkrojky. Nažky sú páperisté. Pochádza zo Stredomoria a pestuje sa pre aromatické plody Obr. g . Oddávna sa pestuje pre voňavé listy.bolehlav. Paštrnák siaty pravý (P. Koriander siaty (Coriandrum sativum) je jednoročná bylina s výraznou heterofýliou. lúk a v priekopách. ktoré obsahujú kôprovú silicu (zeleninová korenina).sativa subsp. Listová čepeľ je dvojite až trojite perovito strihaná. nie je však známa divo rastúca. v lekárstve.petržlen. h . nezhrubnutý.plody: a . Zrelé dvojnažky sa nerozpadávajú. Má typickú vôňu „Maggi“. rasca (Carum carvi). Je to významná medonosná rastlina (dlho kvitne). priečne rezy plodom: j . aníz . sú guľovité. Nažky sú štetinaté s háčikmi. Mrkva obyčajná (Daucus carota) je divorastúci druh. Pochádza pravdepodobne z južnej Európy. k -mrkva. Boli vyšľachtené početné odrody. Rastie na okrajoch ciest. Vajcovité dvojnažky majú zreteľné hlavné rebrá. Bedrovník anízový. sivo oinovatená. pri výrobe likérov. 125 . Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare) je statná sladko aromatická bylina podobná kôpru. ch. Olšovník rascolistý (Selinum carvifolia) a smldníky (Peucedanum) sú častou zložkou vlhších lúk a pasienkov. Drobné žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Paštrnák siaty (Pastinaca sativa) je dvojročná rastlina s perovito zloženými listami.

Nebezpečný invázny druh. Trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris) je hojnou rastlinou rastúcou popri cestách a v lesoch.bobule. najmä pozdĺž potokov splaňuje. Horce sú chránené rastliny pre ich vzácny výskyt.Prerastlík (Bupleurum) ako jediný rod z čeľade má jednoduché. Niekedy sa v parkoch pestuje boľševník obrovský (H. Pri potokoch rastú 2 podobné druhy . Na jeseň zasa rozkvitá v horách ďalší. Niektoré druhy afrického pôvodu majú aj jedlé plody . Celá rastlina je štetinatá. napr. strychnínovník tŕnitý (Strychnos spinosa) pochádzajúci z Madagaskaru. súčasťou rôznych anestetík. Pri dotyku spôsobuje kožné i sliznicové ekzémy. Miestami v okolí parkov. Mladé rastliny sa skrmujú. Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum) je dvojročná rastlina s hladkou oinovatenou červenkastohnedo škvrnitou byľou. horcovka (Comastoma). kry i liany vyznačujúce sa obsahom indolových alkaloidov strychnínového typu (strychnín. Rastú najmä v horských až vysokohorských polohách. Plody sú veľmi toxické pre obsah koniínu.mantegazzianum). Z niekoľkých druhov je v teplejších oblastiach najčastejší prerastlík kosákovitý (B. dávivé orechy). Pestuje sa aj v záhradkách. objímavé až prerastené listy.nux-vomica). Z oblasti Venezuely a Kolumbie pochádza strychnínovník jedovatý (Strychnos toxifera). Celá rastlina je prudko jedovatá (obsahuje cikutoxín). Obr. Taxonómia horcov je zložitejšia. V Indii je pôvodný strychnínovník indický (S. Sú napr. ktorá sa na vlhších miestach stáva burinou (vegetatívne rozmnožovanie podzemkovými poplazmi). horcovník (Calathiana). Listy sú 2-3 krát perovito zložené. prípravkov na dočasné ochrnutie pri odchyte zveri alebo veterinárnych zákrokoch.horčiny a glykozidy. K vzácnym horcom dnes už patrí horec pľúcny (G. Z rodu horec (Gentiana) boli vyčlenené jednokveté druhy do rodov: horcokvet (Ciminalis). 179: Horec žltý (Gentiana lutea) 126 . pri vädnutí páchnu myšinou.cerefolium) je jednoročná nitrofilná rastlina s aromatickými listami (vonia ako hašlerky). veľmi dekoratívny horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea). Sú napr. Trebuľka voňavá (A. ktoré spôsobujú horkú chuť. Plod je dvojplodolistová tobolka pukajúca chlopňami. Tieto látky podporujú tvorbu žalúdočných tráviacich štiav a preto sa niektoré horcovité využívajú ako liečivé rastliny i v likérnictve ako prísada do destilátov.pneumonanthe) vyskytujúci sa zriedkavo na vlhkých slatinných a rašelinných lúkach nižších polôh. Horec (Gentiana) má niekoľko druhov s veľkými modrými alebo žltými kvetmi. Rastie na lúkach od nížin do hôr. loganin. 4-5-početnou. brucin. vomocin). ktoré používajú najmä Indiáni v povodí Amazonky do hrotov šípov na lov zveri i proti nepriateľom. Rozpuk jedovatý (Cicuta virosa) rastie na brehoch vôd. U nás dosahuje výšky až 4 m a priemer stonky majú až 10 cm. Z jeho kôry sa vyrábajú šípové jedy. Plody sú jedovaté.  Tropické stromy. ktorý má veľmi jedovaté plody i semená (tzv. zložkou tzv.angelika lesná (Angelica sylvestris) a kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria). celistvookrajové.  Byliny s jednoduchými sediacimi listami postavenými protistojne a zrastenolupienkovými kvetmi s rúrkovitou C. Boľševník borščový (Heracleum sphondylium) je mohutná trváca bylina s nepárno perovito delenými listami rozmanitého tvaru. "kurare" jedov. Pre horcovité sú typické obsahové látky . resp. ktorý je pôvodný na Kaukaze. Kvitne koncom leta. Alkaloidy sa však používajú aj v lekárstve.falcatum). Pôsobia ako prudké nervové jedy.

Vyskytuje sa v teplejších oblastiach na suchých stráňach a stepných lúkach i riedkych dubových lesoch. Liečivá rastlina. Peľové zrná sa zlepujú do hrudky (polinárium). K liečivým rastlinám patrí zemežlč menšia (Centaurium erytraea). Kvety sú 5-početné zvláštnej stavby. pretože nevydrží mráz. v ktorej sú semená s páperistými výrastkami. Podobne sa pestuje aj zimozeleň väčšia (V. Je tiež chránený a podzemky sa získavajú z pestovaných rastlín. pochádza z južnej Afriky a Madagaskaru (napr. väčšina druhov rastie v trópoch. 127 . Rastú najmä v horských polohách. Horec bodkovaný rastie hojnejšie v žulovej časti Tatier a vyšších hôr.  Sú to dreviny i byliny so vždyzelenými. Zimozeleň menšia (Vinca minor) je rastlina dubovohrabových lesov.  Čeľaď zastúpená drevinami. Má Obr. Obr. resp. mechúrik. Je to ker s kožovitými kopijovitými listami a veľkými červenými. Má menšie kvety žltkastej až bielej farby. Známy horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii) skrášľuje skalnaté vápencové biotopy a vytvára v horách jarný aspekt. Známejší zástupcovia sa využívajú ako okrasné rastliny. 183: Luskáč jarný (Calathiana verna). V krajinách južnej Európy je veľmi častou okrasnou drevinou parkov a mestskej zelene. Pachypodium).major) s väčšími kvetmi. lianami i bylinami. Clusiov (Ciminalis clusii) (Vincetoxicum hirundinaria) Horček (Gentianella) má niekoľko druhov podobných horcom. pretože tyčinky sú prirastené k piestiku a vytvárajú stĺpik (gynostémium). plod tobolka. Kedysi pestovaná ako medonosná rastlina. U nás sa pestuje zriedkavo. najčastejšie protistojné. niektoré druhy so sukulentnou stavbou. Plodom je tobolka. Rastie na lúkach a pasienkoch. Listy sú jednoduché. Páperisté semená sú ľahko roznášané vetrom. Tobolka kopijovitého tvaru.Podzemky s obsahom horkých látok sa využívajú najmä so žltokvitnúcich druhov mohutného horca žltého (G. Používa sa vňať s obsahom horčinových glykozidov. (Nerium oleander) Typickou stredozemskou rastlinou je oleander obyčajný (Nerium oleander). 182: Oleander obyčajný Pochádza z južnej Európy. ktoré podobne ako horce povzbudzujú trávenie. Domáca v severnej Amerike. ale kvety sú menšie. ružovými alebo bielymi kvetmi. 181: Zemežlč menšia (Centaurium erytraea) drobné ružové kvety vo vidlici s dlhou C rúrkou. Niekoľko druhov má sukulentnú stavbu. Semená sú prudko jedovaté. 180: Horcokvet lekársky Obr. podobne ako na horských lúkach horcovník Obr.punctata). Vytvára rozsiahle porasty a preto sa aj využíva v záhradách a cintorínoch na zakrytie pôdy. Pestovaná i splanelá glejovka americká (Asclepias syriaca) je mohutná rastlina s ružovými kvetmi v okolíkoch a veľkými tobolkami. V našej flóre rastie jediný domáci druh luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria). kožovitými listami. na pasienkoch.lutea) a horca bodkovaného (G. Kvety sú 45-početné. lúkach a pod.

aj ako okrasný pre dekoratívne veľké červené kvety. D . stapélie (Stapelia).očianka. G (2) Prevažujú byliny. alebo poľné a záhradné buriny. Takými sú napr. divozel). Do čeľade patria aj parazity alebo poloparazity. Prirodzene rastie v lesoch západnej Európy. E . C (5-4).purpurea). Kvety majú C veľmi rôznorode utváranú. stromy sú výnimočné (paulovnia). . Najviac druhov rastie v miernom pásme. Najväčší význam má náprstník červený (D. ktoré sa využívajú v lekárstve na podporu srdcovej činnosti. Náprstníky sú jedovaté. terminálny kvet je pravidelný. listy sú zakrpatené. Pestuje sa ako bytová rastlina. 184: Kvety krtičníkovitých: A . Má jednoduché tuhé voskové listy a malé kvety v guľovitých vrcholíkoch.Veľmi známa je izbová liana hoja vosková (Hoya carnosa). Druhy náprstníka (Digitalis) sú dvojročné. pričom ostatné kvety sú súmerné (divozel.veronika 128 . C náprstník. Kvety sú hmyzoopelivé. Mnohé druhy krtičníkovitých majú typický nepríjemný zápach (napr. látky využívané v lekárstve (náprstník. K (5). Zvláštnosťou býva u viacerých zástupcov tzv. Obsahujú kardiotonické glykozidy. pelorický kvet. G . Listy majú najčastejšie jednoduché a veľmi rôznorodé. čermeľ). Význačné sú najmä kvety.  Kvetný vzorec : . kvetonosná byľ s jednostranným strapcom veľkých kvetov s lievikovitou C vyrastá až v druhom roku. listy v podobe šupín). Liečivým druhom je tiež náprstník vlnatý (D. Niektoré sú jedovaté.divozel. pyštek). ktoré vyrastajú na visiacich vláknitých stonkách. ktorých centrom rozšírenia je najmä južná Afrika.grandiflora). A 5-2. krtičník). Obr. Niektoré pripomínajú morské hviezdice. Najčastešie sú kvety v súkvetiach a to v strapcoch. Tento jav sa využíva aj pri šľachtení okrasných foriem.všivec. obsahujú glykozidy alebo saponíny.pyštek. Parazity majú pozmenenú stavbu tela (chýba chlorofyl. klasoch. Majú hranaté dužinaté stonky. alebo iných i vrcholíkatých súkvetiach. Pochádza z Číny. U sukulentných druhov.lanata) s hnedofialovými kvetmi a belavým dolným C pyskom. ktorý sa pestuje ako liečivý. Pochádza z Balkánu a obsahuje podobné látky ako predošlý druh. ale aj okrasné. Plodom je tobolka. ktorých veľké päťcípe koruny sú hladké akoby z vosku. Kvitne však zriedkavo. od takmer radiálnej (divozel) až po súmernú s C rúrkou (náprstník). V našich lesoch rastie žltokvitnúci náprstník veľkokvetý (D. B . Význam majú liečivé rastliny. F . Poloparazity sú na nerozoznanie od iných druhov a sú to väčšinou lúčne druhy (očianka. došlo k zdužnateniu stonky.krtičník. Ceropégia woodová (Ceropegia woodii) má podzemnú hľuzu a sukulentné listy srdcovitého tvaru. pyskovitú (papuľka) alebo s ostrohou (pyštek). tj.

Niekoľko ďalších druhov rastie na suchých a výslnných lúkach v teplejších oblastiach. ale pod zemou vyrastajú z koreňov haustóriá. veronika lesklá (V. Kvety sú jednotlivé v pazuchách listov.phlomoides).polita). Liečivými druhmi sú divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum) a divozel sápovitý (V. ktoré sa navzájom veľmi podobajú. napr.Obr. Obsahovými látkami sú saponíny. zdravienok). Mnoho druhov je poľných a záhradných burín. okrajoch ciest. 185: Náprstník červený (Digitalis početnej C modrej farby a v kvete (Verbascum phlomoides) purpurea) sú len 2 tyčinky.hederifolia). 187: Štrkáč menší liečivé (očianka. zdravienok (Odontites). slizy a flavonoidy. napr. Niektoré sú aj Obr. Rastie vo svetlých listnatých lesoch i na pasienkoch. Sú to väčšinou lúčne druhy. väčšinou so žtými kvetmi.Podobné využitie ako náprstníky majú aj niektoré druhy divozelu (Verbascum). Je zároveň aj indikátorom kyslých pôd. mohutného vzrastu. Zvláštnu skupinu krtičníkovitých tvoria poloparazitické druhy. úhoroch a pod. ktoré majú normálne vyvinuté zelené listy. sú takmer lúčovito súmerné a usporiadané do štíhlych paklasov.fruticans). Pyštek obyčajný (Linaria vulgaris) je známou rastlinou so žltými kvetmi s ostrohou. Niekoľko druhov nájdeme pri potokoch a na vlhkých stanovištiach.beccabunga). alebo v strapcoch. očianka (Euphrasia). veronika potočná (V. (Rhinanthus minor) (Linaria vulgaris) 129 . K lúčnym druhom patrí veronika obyčajná (V. Majú mäkkoplstnaté listy a rastú na výslnných stráňach. ktorými čerpajú živiny z hostiteľskej rastliny. 188: Pyštek obyčajný Obr.chamaedrys). iné patria medzi lúčne rastliny.arvensis) alebo veronika brečtanolistá (V. veronika roľná (V. Veroniky sa poznajú podľa 4. pomocou ktorých sa korene rozrastajú. Medzi poľné jednoročné buriny patria veronika perzská (V. Preto je pyštek častou burinou polí a záhrad. ktoré sú buď tiež v pazuchách listov alebo tvoria terminálne súkvetie. 5-početné kvety majú tanierovitú C.persica). Sú to dvojročné rastliny s prízemnou ružicou listov. 186: Divozel sápovitý Obr. Veronika lekárska (V.officinalis) je liečivá. Iné druhy patria medzi vysokohorské veronika kríčkovitá (V. štrkáč (Rhinanthus) alebo čermeľ (Melampyrum). Na koreňoch má vegetatívne pupene. Rozsiahlym rodom je veronika (Veronica).

niekedy aj (Scrophularia nodosa) hospodársky významných (slnečnica. Rastie v listnatých lesoch na jar. Kvety sú rôznych farieb: fialové. Niektoré ďalšie druhy rastú na suchých lúkach a pasienkoch a ich Obr. takmer mikroskopických semien. ďatelina. vodné mechúriky v (Orobanche ramosa) 130 .  Nezelené bezchlorofylové parazitické rastliny s dužinatými. ale o to nápadnejší je svojim typickým zápachom. prameniskách alebo priamo vo vode. Patrí medzi ne strom s modrofialovými kvetmi s príjemnou prenikavou vôňou a veľkými srdcovito vajcovitými listami . ďalej záraza konáristá (O.K lesným druhom patrí napr. Okrem toho sú na listoch ponorených pod vodou tzv. palina. Má veľké pyskovité kvety rôznych farieb. ktorými sa vegetatívne rozmnožujú. žltkasté alebo hnedé. Do čeľade patrí jeden rod . Bublinatky (Utricularia) sú vzácne vodné rastliny s niťovitými listami. Medzi karanténne buriny sa zaraďujú záraza kumánska (O. tabaku. napr. ľuľku a slnečnici. U nás rastú len 2 rody. krtičník hľúznatý (Scrophularia nodosa). na ktorých sa zakladajú adventívne pupene.ramosa) na konope. šupinovitými listami a súmernými pyskovitými kvetmi v strapci alebo klase. V záhradách sa často pestuje papuľka väčšia (Antirrhinum majus). tabak. Má nenápadné hnedočervené kvety. Dreviny sú v tejto čeľadi výnimočné. podobná zárazám. Plodom je tobolka s veľkým množstvom veľmi drobných. Tieto rastliny parazitujú na Obr. (Pinguicula vulgaris) hluchavkovité. 190: Záraza konáristá  Mäsožravé rastliny žijúce na vlhkých stanovištiach. U vodných rastlín aj z iných čeľadí je to pomerne častý jav. Kompenzujú tým zníženú pravdepodobnosť kontaktu vyklíčeného semena s koreňom hostiteľskej rastliny. Pod zemou majú hľuzovito zhrubnutý útvar. Je to bezchlorofylová rastlina žltkastej až ružovej farby s hrubou dužinatou stonkou a šupinovitými listami. 189: Krtičník hľúznatý koreňoch iných rastlín. u nás sa pestuje často v mestách a parkoch (niekedy vymŕza). z ktorého vyrastajú haustóriá ku koreňom hostiteľskej rastliny.cumana) parazitujúca najmä na slnečnici ročnej. nevädza a pod.paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa). rajčiak). 191: Tučnica obyčajná hostiteľmi sú napr.záraza (Orobanche) s niekoľkými navzájom ťažko rozlíšiteľnými druhmi. červenkasté. Úplne parazitickou rastlinou na koreňoch drevín je zubovník šupinatý (Lathraea squamaria). Pôvodná je v Japonsku. Obr. lipkavec.

ornus). listové úkrojky sú širšie a kvety sú na rozdiel od iných jaseňov hmyzoopelivé. zob vtáčí). Využívajú sa najmä ako okrasné dreviny.americana) alebo jaseň červený Obr. 192: Oliva európska (Olea europaea) Slúžia ako pochutina obľúbená v juhoeurópskych štátoch. mäsité listy (odtiaľ názov) v prízemnej ružici. Z jej oplodia sa získava potravinársky najhodnotnejší olivový olej (15-40%). suťových lesoch spolu s javormi a lipami. forzítia. kôstkovica (oliva). Stromy s nepárno perovito zloženými listami. 193: Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) (F. alebo perovito zloženými (jaseň). Je to vysoký strom rastúci v tzv. Kvety bez kvetných obalov sú v metlinách. Tučnica obyčajná (P. prípadne sa pestujú kvôli plodom ako pochutina a olejnina (oliva). Rastie v lužných lesoch pri väčších riekach juž. Vzácnejším i chráneným druhom je jaseň mannový (F. Jaseň štíhly má púčiky čierne. Jeho kvety sú nahé. Kultivary určené na konzervárenské spracovanie plodov majú menej oleja (8%).pennsylvanica).excelsior).angustifolia). Plodom jaseňov je nažka s krídlom. žltej farby. 131 . Obr.alpina) biely kvet. obojpohlavné i jednopohlavné. V parkoch sa niekedy pestujú aj cudzokrajné jasene. vytvárajú bohaté a voňavé metliny. Tučnice (Pinguicula) sú mäsožravé rastliny. ktoré majú iný spôsob chytania hmyzu. Plodom je kôstkovica oválneho tvaru veľkosti drobnej slivky. Naopak vlhkomilným druhom je jaseň úzkolistý (F. Praktický význam má jeho kvalitné drevo. Oliva je pravdepodobne známa len v kultúre v rôznych odrodách a formách a vyskytuje sa i pestuje v oblasti Stredozemného mora. stromy alebo kry s protistojnými listami buď jednoduchými (napr. cyklopy). ktorý sa podobá vzrastom na jaseň štíhly. Kvety bublinatiek sú súmerné. napr. Je strom so vždyzelenými kožovitými kopijovitými listami a drobnými kvetmi. Rastie v teplých obastiach.  Sú dreviny. Slovenska.vulgaris) má fialový a tučnica alpínska (P. Jaseň (Fraxinus).podobe nafúknutých bubliniek (odtiaľ názov rastliny). jaseň mannový sivé a jaseň úzkolistý hnedé. nažka (jaseň). ktoré slúžia na chytanie drobných vodných živočíchov (dafnie. Kvety sú štvorpočetné. Naše jasene sa dobre rozlišujú aj podľa púčikov. Na vnútorných stenách mechúrikov sú žliazky obsahujúce tekutinu. U nás pôvodne rastú 3 druhy. v lesostepiach a teplomilných dubinách. Najbežnejším je jaseň štíhly (F. Plody sú veľmi rozdielne: tobolka (orgován). Majú tučné. hudobných nástrojov a pod. Oba druhy patria medzi vzácne rastliny a rastú na vlhkých miestach horských polôh. bobuľa (zob vtáčí). ale listové úkrojky sú užšie. najmä v stupni listnatých lesov. jaseň americký (F. Oliva európska (Olea europaea). Na bezlistej stonke sa nachádza jediný kvet s ostrohou. Na povrchu listov sú lepkavé žliazky (tentakuly). na ktoré sa hmyz prilepí a tráviace enzýmy telo rozložia. pomocou ktorej dochádza k rozkladu tela uloveného živočícha. ktoré je pružné a ohybné a používa sa na výrobu nábytku. kde často tvorí typický obraz krajiny. väčšinou pôvodom z amerického kontinentu. Dosahuje nižší až krovitý vzrast.

že kvitne aj v „teplejších“ zimách už v decembri. Kvitne v máji.  Sú byliny. okrajoch lesov aj vďaka vegetatívnemu šíreniu. Nižšieho vzrastu je flox Drummondov (P. ktoré neopádavajú a sú potravou vtákov. nakoľko sa používa pre štedrec ovisnutý z čeľade bôbovitých. ktorý kvitne na jar a vytvára nízke vankúšovité porasty.subulata). Pestuje sa najmä ako skalnička. Pochádza z Japonska. Vojnovka belasá (Polemonium coeruleum) (Obr. Používa sa aj na živé ploty. 195 132 . často v kultivaroch panašované listy. Obr.ovalifolium).  Prevažne byliny s protistojnými listami. Kvety 5-početné. Jeho plodom sú tobolky. Zlatovka (Forsythia) je ker so žltými kvetmi vyrastajúcimi z brachyblastov na prútovitých konárikoch. cestách. Menej často sa pestuje napr. Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum) je okrasný ker so žltými kvetmi.viridissima) pod názvom zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia). orgován perzský (Syringa persica) pôvodná v juž. a juhových. lúčovito súmerné až takmer súmerné vo vrcholíkoch. Z vysokých druhov kvitnúcich v lete sú to flox metlinatý (P. 195) je rastlina s perovito zloženými listami a belasými kvetmi. V záhradách a parkoch sa najčastejšie pestuje kríženec zlatovky previsnutej (F. Plodom sú tobolky. Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) je známy okrasný ker so srdcovitými listami a metlinou drobných voňavých kvetov fialovej alebo bielej farby. Nápadný je v zime čiernymi bobuľami.paniculata). 3-plodolistový semenník sa mení na tobolku. Rastie na vlhších horských lúkach a pestuje sa ako okrasná i medonosná. Ázii. Niektoré vytvárajú koreňové hľuzy (povojník). Najnápadnejším Obr. Význam majú najmä niektoré okrasné rastliny. Listy sú jednoduché. 196: Povoja plotná (Calystegia Pochádza z Balkánu a u nás sa sepium) udomácnil najmä pri potokoch. striedavo postavené.suspensa) a zlatovky zelenkastej (F. Flox (Phlox) pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestujú niektoré okrasné druhy vo veľkom počte rôznofarebných foriem. Zob vtáčí rastie prirodzene v krovitom podraste dubohrabových lesov.Zob vtáčí (Ligustrum vulgare) je ker s jednoduchými listami a bielymi voňavými kvetmi v metlinách. ktorý má širšie vždyzelené.drummondii). často s poliehavými alebo popínavými stonkami. 194: Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) najmä tým. Materské druhy pochádzajú z Číny. pretože znáša strihanie. Pre človeka sú jeho plody mierne jedovaté. podobne ako zob vajcovitolistý (L. Ľudový názov tohto kra „zlatý dážď “ je nesprávny. známy Obr. Poliehavé stonky s ihlicovitými prezimujúcimi listami má flox šidlolistý (P. Kvitne skoro na jar pred vyrašením listov.

Rastie na poliach. U nás sa vyskytujúce druhy kukučiny (Cuscuta) sú naše pôvodné. z Ameriky a udomácnili sa. načervenalé alebo žltkasté. Povoja plotná (Calystegia sepium) sa podobá na pupenec. alebo boli v minulosti zavlečené.  Parazitické bezchlorofylové rastliny s príbuzenskými vzťahmi k pupencovitým. [C (5) + A Obr. napr. Pochádza zo Stredozemia. ktoré zostávajú dlho klíčivé a sú veľmi odolné. Semená sa šíria spolu s osivom ďatelín.trifolii) cudzopasí na bôbovitých. poliehanie obilia). napr. Plodom je tobolka. Úžitkový druh trópov a subtrópov povojník batatový (Ipomaea batatas) sa v týchto oblastiach pestuje pre jedlé škrobnaté hľuzy koreňového pôvodu. aj voči tráviacim šťavám zvierat. S pupencovitými majú spoločnú vlastnosť . 197: Klbko kvetov kukučiny 5]. napr. Sú hmyzoopelivé a niektoré druhy majú nektáriá. Kukučina európska (C. Kukučina ďatelinová sa môže tiež rozmnožovať časťami stonky. sú zakrpatené v podobe drobných šupín. Nové taxonomické členenie rozlišuje viac rodov s odlišnými znakmi v kvetoch. G (2) 133 . ktoré sa využívajú aj v lekárstve. povoja). Cievne zväzky sú bikolaterálne a niektoré druhy čeľade majú mliečnice alebo sekréčne nádržky so živicami.ovíjavosť stonky. Podobných hostiteľov pobrežných krovín napáda aj kukučinka chmeľová (Monogynella lupuliformis). Nevyhýba sa ani kultúrnym rastlinám (tabak. keďže neplnia asimilačnú funkciu. Kvety sú 4-5-početné. ružové alebo biele. Tyčinky prirastajú ku korune a semenník dozrieva na dvojpúzdrovú tobolku. Používajú sa podobne ako zemiaky. Listy. Rozmnožuje sa vegetatívne a jeho ovíjavé byle opletajú stonky iných rastlín (spôsobujú napr. Kukučina ďatelinová (C. dnes však ustupuje v súvislosti s úbytkom pestovania ľanu a modernou agrotechnikou. Iné druhy povojníkov. kde sa často vyskytuje. povojník purpurový (Ipomaea purpurea) sa pestuje ako okrasná popínavá letnička s veľkými lievikovitými kvetmi purpurovočervenej farby. najmä ďatelinách a lucerne.europaea) má hrubšie byle a početné klbká kvetov. zemiaky). Kukučina ľanová (C. usporiadané v bezstopkatých klbkách. ale kvety a listy sú väčšie. Parazitickým spôsobom výživy sa značne zmenila stavba ich tela. okrajoch ciest a pri plotoch. K (5). Najbežnejší zástupca čeľade u nás je pupenec roľný (Convolvulus arvensis). Vňať a hľuzy sa skrmujú. konopa. Je parazitom pŕhľavy a iných rastlín lužných lesov (vŕba. pobrežných krovín a lužných lesov. ⊕. Hostiteľskými rastlinami sú rôzne druhy vyšších rastlín. Pupenec je jedovatý a najmä v koreni obsahuje glykozidové živice. Parazitizmus sa prejavuje čerpaním živín z hostiteľskej rastliny pomocou haustórií (metamorfovaných adventívnych koreňov).epilinum) cudzopasí na ľane. chmeľ. Bataty sú dôležitou plodinou aj pre škrobárenský a liehovarnícky priemysel. Rozmnožuje sa semenami. Vzhľadom na charakter šírenia a prispôsobovania sa druhu novým podmienkam bol tento druh zaradený medzi karanténne buriny. na ktoré sa jednotlivé druhy kukučín špecializujú.  Kvetný vzorec : . Stonky sú niťovité.znakom čeľade je veľká zrastenolupienková C lievikovitého tvaru. sú ale sladšej chuti ("sladké zemiaky") a majú až o 50 % vyššiu nutričnú hodnotu. Je bylinou vlhších stanovíšť. Je nepríjemnou burinou pretože má dobre vyvinutú koreňovú sústavu.

ľuľkovec . scopolamín. ktoré vytvárajú kužeľ. Vytvárajú sa na konci stolónov. ale napr. Pochádza z južnej Ameriky.tabak .tobolka vyrastajú mladé stonky. blen). majú teda stonkový pôvod (nie koreňový !). 5 tyčiniek je k sebe sklonených a vytvára kužeľ. Kvety s tanierovitou C sú bledofialové až biele. kedy aj machovka (C zvonkovitá až tanierovitá). K pestovaným druhom patrí ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum). z ktorých mnohé sú prudké jedy (atropín. Často sa vyvíja aj bobuľa. najviac na americkom kontinente. D . Niektoré druhy vytvárajú podzemné stonkové hľuzy (zemiak). zvonkovitá a lievikovitá). Ľuľkovité sú prevažne byliny. ktoré vyrastajú z podzemnej stonky (z podzemku). durmanu). machovka. niekedy sa Obr. Pre ľuľkovité sú charakteristické obsahové látky . aj rastliny pre tabakový priemysel (tabak). len u niektorých druhov perovito zložené (rajčiak. nikadra. na stonke postavené striedavo. v očnom.Jedna z poľnohospodárskych najdôležitejších čeľadí. i buriny lesov.alkaloidy.). Kvety sú hmyzoopelivé s nektáriami. C . C . a sú opeľované nočnými motýľmi (petúnie.durman tobolka. Listy sú jednoduché. alebo bobuľa obalená zväčšeným trvácim a sfarbeným kalichom (machovka). v závinkoch (blen). rúbanísk. nikandra). Najnápadnejším znakom kvetov je zrastenosť K i C a tvar C (tanierovitá. z ktorých s kalichmi.bobuľa („očká“) v jamkách hľuzy. F . na uvoľňovanie hladkého svalstva). Hľuzami sa 134 . B otvárajú v noci. Úžitkovou časťou rastliny sú hľuzy. lesných ciest (ľuľkovec zlomocný). Využívajú sa v lekárstve (napr.zemiak (C tanierovitá). Kvety sú jednotlivé alebo vo vrcholíkovitých súkvetiach. okrasné (petúnia. nikotín ap.toboľky. E .ľuľkovec (C zvonkovitá). B . paprika. vzácnejšie dreviny.durman (C rúrkovito lievikovitá). zemiak). napr.blen (C lievikovitá) najviac voňajú. niekedy vysychavá s nepravými priehradkami (paprika). U mnohých druhov sú nápadným znakom aj k sebe sklonené tyčinky. beladonín. Plody sú drobné bobule zelenofialovej farby (jedovaté). hyoscyamín. Jeho plodom je bobuľa.zemiak . Najpočetnejším rodom je ľuľok (Solanum). Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v tropickom a subtropickom pásme.blen . E .tabak . tabak). Listy má striedavojarmovo nepárno perovito zložené. Význam majú nielen druhy pestované ako zelenina. vzhľadom na niektoré bežne pestované úžitkové rastliny (zemiak. F . buriny polí (durman. D tabak (C rúrkovitá). v stonkách s bikolaterálnymi cievnymi zväzkami. 199: Plody ľuľkovitých: A . Dôkazom sú púčiky Obr.bobuľa. Podzemné časti stonky sú niekedy metamorfované na hľuzy (zemiak).semeno. okrasné druhy tabaku. 198: Kvety ľuľkovitých: A . Plodom je tobolka pukajúca 2 alebo 4 chlopňami alebo viečkom (blen). rajčiak.

antokyán a kapsantín. Pre obsah pektínu sa dužina dá spracovať na pretlak alebo kečup. Pochádza z južnej Ameriky. 135 . preto dlhšie vydrží a neuvädne. ktorého bunky sú vyplnené škrobom. farbivá antokyány. fialovej farby a veľkosti až do 30 cm. Zemiak obsahuje jedovatý solanín vo všetkých častiach rastliny. zostáva aj na zrelom plode Obr. K je trváci. Aromatická jednoročná rastlina má podobne ako zemiak striedavo jarmové listy. Známe feferónky možno botanicky zhrnúť do poddruhu paprika ročná maloplodá (C. Kvety sú biele a plody tvoria netypickú bobuľu vysýchavú. Ich spoločnou vlastnosťou je silná pálivá chuť. B1. Dužina má hubovitú konzistenciu a používa sa ako zelenina. Dužina je šťavnatá.baklažán (S. 201). pálivú chuť plodov spôsobuje kapsicín. Je to jednoročný druh s jednoduchými listami. Bobuľa má žltooranžovú farbu.rodivý konárik. Táto jednoročná burina okopanín. Zrelé plody sa po zomletí používajú ako korenina s obsahom provitamínu A a vitamínu C.nigrum). D . Má veľa semien a nepravé priehradky. organické kyseliny a cukry. Jeho bobule sú vajcovitého tvaru. Najväčšie plody má ľuľok baklažánový . Obsahuje aj iné dôležité látky.annuum subsp.dulcamara) nájdeme najmä na brehoch riek a rybníkov v pobrežných kroviskách. Rajčiak jedlý (Lycopersicon esculentum = Solanum lycopersicum).melongena) (Obr. 200: Ľuľok zemiakový (Solanum miest má biele kvety a čierne jedovaté tuberosum) Obr. Rajčiak pochádza z južnej Ameriky podobne ako zemiak. ktorá je úžitkovou časťou. Je to popínavý poloker s fialovými kvetmi a červenými bobuľami s obsahom solanínu a dulkamarínu. ale aj guľovitými (podľa odrody). vitamín C. Hľuzu tvorí zásobné parenchymatické pletivo. Kvety sú žlté. obsahuje karotény. Ľuľok sladkohorký (S. microcarpum) s úzkymi a dlhými plodmi. Pochádza z tropickej Ameriky a u nás sa preto pestuje len v teplých oblastiach. Odrody s červeno sfarbenými plodmi obsahujú farbivá . V nezrelom stave sa konzumuje ako zelenina s vysokým obsahom vitamínu C. 201 bobule. Z divorastúcich druhov ľuľkov u nás najčastejšie rastie ľuľok čierny (S. sladkastú dužinu vôňou pripomínajúcu melón cukrový. Veľkú bobuľu má aj ľuľok mäkkoostnatý pepino (S.zemiaky vegetatívne rozmnožujú. napr. úhorov a pustých Obr.bobuli. vrátane klíčkov a zelených častí hľúz okrem zrelých hľúz.plod bobuľa neobsahuje jedovatý solanín a je červenej farby (niektoré kultivary majú žlté plody). vitamín C.muricatum). Zrelá pozdĺžny prierez plodom. záhrad. 202: Paprika ročná (Capsicum annuum): A . Baklažán pochádza z Indie a u nás sa zriedkavejšie pestuje v teplejších oblastiach. Hľuza má na povrchu vrstvy korkového parenchýmu. B .. Využitie je mnohostranné. K známym úžitkovým druhom čeľade ľuľkovitých patrí paprika ročná (Capsicum annuum).

suaveolens).môžu Obr. V listoch sa nachádza alkaloid nikotín.franchettii).bobuľa. napr. Blen čierny (Hyoscyamus niger) je jedovatá burina so žtkastou C. hyoscyamím a daturín . Okrem nikotínu obsahuje tabak aj glykozidy. Machovka židovská (Physalis alkekengii) patrí k dekoratívnym Obr. ktorá sa pestuje v rôznych kultivaroch a vznikla krížením juhoamerických druhov. B . Okrem tabakových výrobkov sa priemyselne získavajú z týchto rastlín aj organické kyseliny. Táto mohutná rastlina rastie na lesných rúbaniskách a popri lesných cestách. ktorej bobuľa je sladkastej chuti a používa sa zaváraná alebo kandizovaná ako náhrada hrozienok. Je jedovatý. Tabak virgínsky je mohutná. Tento druh rastie aj v listnatých lesoch a v záhradách sa pestuje častejšie podobná. Tabak je teplomilná rastlina. 204: Ľuľkovec zlomocný (Atropa druhom kvôli oranžovo bella-donna) sfarbenému nafúknutemu K pripomínajúcemu lampiónik. vysoká jednoročná rastlina. tabak voňavý (N. Kvety má v závinkoch. kyselina citrónová. Má žltozelené kvety.tabak sedliacky K známym kultúrnym úžitkovým rastlinám čeľade patrí aj tabak (Nicotiana). Plodom je tobolka pukajúca viečkom. K najjedovatejším druhom ľuľkovitých patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna).tabak virgínsky (N. v ktorom je plod .Obr. ktorý je nápadný veľkou bielou lievikovitou C a veľkými ostnitými tobolkami. K získavaniu suroviny pre tabakové výrobky sa pestujú najmä 2 druhy . napr. 205: Petúnia hybridná zapríčiniť aj smrť človeka. Vyvarením tabakových listov vzniká vodný roztok používaný na ničenie živočíšnych škodcov rastlín. Hojne rozšírený (Petunia hybrida) 136 . Podobným druhom je tabak sedliacky.tabak virgínsky.peruviana). ale statnejšia machovka Franchettova (Ph. pôvodom z južnej Ameriky. Nikandra machovkovitá (Nicandra physaloides) má bledomodré kvety s lievikovitou C a nafúknutým K. K jedlým druhom patrí machovka peruánska (Ph. Ameriky. Niektoré druhy durmanov sa pestujú ako okrasné. Plodom oboch druhov sú tobolky. s veľkými oválnymi listami. stopkaté listy a nižší vzrast. 203: A . Niektoré druhy tabaku sa pestujú v záhradách ako okrasné.tabacum) a tabak sedliacky (N. Je to i liečivá rastlina. durman obyčajný (Datura stramonium). scopolamín.alata). K okrasným ľuľkovitým môžeme zaradiť aj petúniu hybridnú (Petunia hybrida) s veľkými lievikovitými C.rustica). ako väčšina kultúrnych druhov tejto čeľade. Kvety sa otvárajú najmä v noci a opeľované sú nočnými motýľmi. pukajucími 4 chlopňami. organické kyseliny a iné látky. Ružové kvety majú C zrastenú do rúrky a tvoria metliny. Do čeľade patria aj poľné buriny. tabak krídlatý (N. napr. Pochádza z Juž. Jej čierne bobule obsahujú alkaloidy atropín.

Z mangrovej flóry sem patrí rod Avicennia s vivipariou. pôvodom z Brazílie. je rozšírený takmer kozmopolitne. Domáci v Indonézii je strom Tectoma grandis poskytujúci najlepší materiál na stavbu lodí.officinalis). sa pestujú krížence mnohých amerických druhov s rôznofarebnými voňavými kvetmi. Jeho drevo obsahuje množstvo kyseliny kremičitej. Obr. ktorý farebne kontrastuje s päťdielnou bordovočervenou korunou.hybrida hort. súkvetie klas. Svetloružové kvety sú súmerné. [C (2/3) + A 4] G (2) Druhy tejto čeľade sa dajú výstižne morfologicky charakterizovať. Najskôr sú žlté alebo belavé.  Kvetný vzorec : . U nás je čeľaď zastúpená len jediným rodom železník (Verbena).peruviana) má kvety fialové až rumelkovo červené. Sú to byliny zriedka polokry so štvorhrannými byľami a protistojnými (krížmoprotistojnými) listami. Druh železník lekársky (V. Preto je väčšina druhov výrazne aromatická.  Železníkovité sú prevažne subtropické a tropické rastliny. Majú početné žliazkaté trichómy a epidermálne žliazky s éterickými olejmi (silicami) rôzneho zloženia. neskôr oranžové. 206: Verbenaceae: železník lekársky (Verbena officinalis). ktorej kvety menia farbu. K (5). Je to menšia trvalka s priamou. Veľmi dekoratívne kvety má klerodendron Thomasonovej (Clerodendron thomasoniae) s ovíjavou byľou. Železník peruánsky (V. Rastie najmä v teplejších oblastiach na zašliapavaných miestach. t . Plody má tvrdky. Morfológiou pripomína druhy z čeľade hluchavkovitých. Kvety majú päťkrídly biely kalich. Ameriky. Je okrasný.ker na južnom Slovensku je kustovnica cudzia (Lycium barbarum). U nás sa pestuje v záhradách ako trvalka. medziach i poliach. Z iných cudzích zástupcov patrí do čeľade okrasná lantana menlivá (Lantana camara). . ktorý rastie pozdĺž železničných násypov a cestných priekop. Pochádza zo sev. Pod menom V. prostredné trojsegmentové.zrelé tvrdky 137 . Protistojné listy sa vyznačujú heterofýliou: dolné sú perovito strihané. ryhovanou byľou. horné úzko kopijovité. červené až fialové.

päťzubý alebo dvojpyskový. 3 - však v Stredomorí.šalvia lúčna (Salvia pratensis). Mnohé druhy majú význam najmä pre obsah silíc.zbehovec plazivý (Ajuga reptans). najmä vulgaris). 2 . ruderálne alebo burinové. iné okrasné. likérnictve i ako koreniny. Hluchavkovité predstavujú prirodzenú skupinu s nejasnými hranicami oproti čeľadi železníkovitých. 2 . Kvety majú zoskupené do papraslenov a tie do zložených súkvetí. 3 . Koruna je súmerná.Kalich je päťdielny. dvojpysková. Sú rozšírené takmer po celom svete. ktorý vyháňa z podzemku okrem jednoduchých šišak obecný (Scutellaria galericulata). V každom dozrieva 1 tvrdka. so zakrpateným horným pyskom.kalich s dozretými tvrdkami a vydutým výrastkom -v na hornom pysku. Horný pysk môže aj chýbať (hrdobarka) alebo je zakrpatený (zbehovec). mäta). K1 . K najprimitívnejším hluchavkovitým patrí rod zbehovec (Ajuga). Dvojplodolistový piestik je rozdelený nepravou priehradkou na 4 jednosemenné púzdra. 5 .hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys).zatvorený kalich 138 . Niektoré druhy sú medonosné. Známy je modrokvitnúci zbehovec plazivý (A. 4 . voňavkárstve.reptans). Výnimočne niektoré druhy majú korunu len slabo súmernú temer pravidelnú 4- Obr. 207: Kvety hluchavkovitých: 1 . 208: Lamiaceae: 1 .hluchavka biela (Lamium album). Štyri tyčinky sú dvojmocné (2 s kratšími a 2 s dlhšími nitkami).černohlávok obyčajný (Prunella cípu (karbinec.zbehovec plazivý (Ajuga reptans).dúška materina (Thymus serpyllum) Obr. Aromatické silice sa využívajú v lekárstve. K2 . s horným dvojdielnym a dolným trojdielnym pyskom C (2/3).

Zbehovec ženevský (A. ktorej dolný pysk je škvrnitý.horný pysk koruny s tyčinkami. Obľubuje vlhšie stanovištia pobrežných krovín a mokrých lúk. Má priamu byľ Obr. Z niekoľkých druhov je najčastejšia hrdobarka obyčajná (T.ladanum). Purpurovočervené kvety má konopnica páperistá (G.angustifolia) i konopnica širokolistá (G. Jablčníky (Marrubium) sú vlnaté až bielo plstnaté trvalky s bielymi kvetmi v bohatých papraslenoch. Zo zvonkovitého kalicha vyrastá biela alebo ružová voňavá koruna.medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum): K . Žlté.pubescens).genevensis) tieto plazivé výbežky netvorí.tetrahit). Tvorí množstvo olejnatých semien s dlhou klíčivosťou. Vzácnym teplomilným druhom stepných stanovíšť je sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa).priamych bylí aj plazivé. ktorým horný pysk úplne chýba. 3 . Stonky pod uzlami sú zhrubnuté. 209: Lamiaceae: 1 .sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa). a preto je niekde pestovaný.kalich. Šišak vrúbkovaný (Scutellaria galericulata) s modrofialovými kvetmi sa vyznačuje tým. Miestami rastie konopnica úzkolistá (G. ktorej byle v spodnej časti drevnatejú . Vyskytuje sa v dubinách a svetlých krovinách v teplejších oblastiach. Má príjemnú jablčnú vôňu a horkú chuť. Medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum) patrí k najkrajším rastlinám čeľade. Kvety má červenofialové. listnaté výbežky. používa sa aj ľudovom lekárstve.chamaedrys). 139 . Zuby kalicha sú ostnité.vulgare) rastie najmä na južnom Slovensku. Je medonosnou rastlinou. štetinato chlpaté. 2 . Konopnica (Galeopsis) zahŕňa jednoročné druhy. že na hornom pysku kalicha má vydutý výrastok.betonika lekárska (Betonica officinalis) a široko vajcovité listy. Rod hrdobarka (Teucrium) má kvety. Rastie však aj na ruderálnych stanovištiach. čím sa tento rod odlišuje od všetkých ostatných hluchavkovitých. Jablčník obyčajný (M. podobne aj listence sú zakončené pichľavou štetinou. C . Rastie na suchších slnečných stráňach. Rozšírenou poľnou burinou je konopnica napuchnutá (G. za sucha voňajúce kumarínom. červené alebo škvrnité kvety majú na dolnom pysku dva kužeľovité hrbolčeky.

Žltokveté hluchavky sa dnes zatrieďujú do rodu hluchavník (Galeobdolon). Jemu podobný druh tiež bielo plstnatý je v záhradkách pestovaný čistec vlnatý (S. 140 hluchavka objímavá (Lamium amplexicaule). 3 .konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit) : h . na poliach a stráňach v teplejších oblastiach. V nekvitnúcom stave sa podobá na žihľavu. ktoré sú zblížené do koncových paklasov. Rastie na vlhkých miestach . Hluchavka biela (L. Rastie v lesoch. ktoré sa otvárajú. Čistec lesný (S. Čistec močiarny (S. ktorá je ešte aj hnedo škvrnitá a ďalej holými peľnicami.amplexicaule). tienistých listnatých a lužných lesoch. ktoré sa neotvárajú a opeľujú vlastným peľom (kleistogamia). Zádušník (Glechoma) je poliehavá alebo vzpriamená trvalka so srdcovitými alebo obličkovitými listami. 210: Lamiaceae: 1 . Je typickou rastlinou okolia ľudských príbytkov. ale husto chlpatý je zádušník chlpatý (G.rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) . v celom štáte hojná. Kvety sú tmavo červenofialové. Balota čierna (Ballota nigra) je podobná hluchavkám. Od hluchaviek sa líši farbou koruny. rumoviskách. krovinách i v lesoch. Z podzemku vyrastajú podzemné výbežky na konci hľuzovito zhrubnuté (jedlé).hirsuta). Podobná je hluchavka škvrnitá (L.purpureum). Má dva druhy: zádušník brečtanovitý (G. Na podobných miestach rastie jednoročná hluchavka objímavá (L. Čistec nemecký (S. Nepríjemne páchne. Vyskytuje sa v listnatých lesoch. plazivé výhonky. Po odkvitnutí vytvára listnaté.germanica) je celý bielo plstnatý. Kvety sú najčastejšie ružovopurpurové (zriedka i biele).annua) je bledožlto kvitnúci. Všeobecne rastie v priekopách.palustris) má paprasleny fialových kvetov. Má listy okrúhle a dlho stopkaté. na okrajoch lesov. poloobjímavé. má tento druh aj kvety. kde sa rozmnožuje úlomkami podzemných častí. Čistec ročný (S. Betonika lekárska (Betonica officinalis) je trvalka s karmínovočervenými kvetmi. krovinách a lúkach. v záhradách a viniciach ako burina. Jednoročným druhom je hluchavka purpurová (L. Je liečivá.duté hrbolčeky na dolnom pysku. Je liečivý. Listene pod papraslenmi sú obličkovité. Celá rastlina je mäkko chlpatá.Obr. Je to druh dubín a bučín. Jej srdcovito vajcovité listy sú často bielo škvrnité. Listy majú hrubo vrúbkovaný okraj. Je to druh listnatých lesov. Čistec (Stachys) sa u nás vyskytuje v niekoľkých druhoch. Najznámejším žltokvitnúcim druhom z rodu hluchavník (Galeobdolon) je hluchavník žltý (G. ružovej alebo purpurovej farby.album) je páperistá trvalka s bielymi alebo žltkastými kvetmi a chlpatými tmavohnedými peľnicami. 2 - Do rodu hluchavka (Lamium) patrí niekoľko druhov s korunami bielej. vlhkých lúkach a pod.maculatum). krovinách.hederacea) s modrými kvetmi.sylvatica) tvorí tiež podzemné výbežky. Horné listene majú červenofialový odtieň. Je hojný na vlhších lúkach. Vyskytuje sa hojne v krovinách.luteum. predtým Lamium galeobdolon).byzantina). ktorej kvety sú ružovočervené. Podobný. Vyskytuje sa na vápenatých pôdach vo vinohradoch. ktoré vyrastajú z pazúch listov. Je všeobecne rozšírená na poliach. Okrem ružových kvetov. Rastie na teplých a suchých stanovištiach.

grandiflora) má horné sediace listy od súkvetia oddialené. Využíva sa aj vo voňavkárstve a pri výrobe mydla. 211: Lamiaceae: 1 .Černohlávok (Prunella) je trvalka. Aromatickou rastlinou používanou ako korenina a liečivá rastlina je yzop lekársky (Hyssopus officinalis). Jednoročná saturejka záhradná (Satureja hortensis) má bohato rozkonárenú byľ s čiarkovito kopijovitými listami. 141 . Najvyšší pár listov má tesne pod súkvetím modrofialových kvetov.saturejka záhradná (Satureja hortensis) : k kvet spredu.laciniata). Tiež pochádza zo Stredomoria. Kvitne modrofialovo. voňavý poloker s čiarkovitými. Medovka lekárska (Melissa officinalis) je pomerne vysoká. ktorej paprasleny tvoria vrcholové husté paklasy. Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) je tiež výrazne aromatický poloker s úzkymi listami. Na teplo je náročná. Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) je sempervirentný. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina i ako liečivá a korenina.levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) modrofialové. Má podobne úzke listy ako saturejka. Černohlávok veľkokvetý (P. 3 . Drobné bledofialové kvety sú v riedkych papraslenoch. Známe sú tri druhy.yzop lekársky (Hyssopus officinalis). Od pradávna sa používa ako slávnostná ozdoba svadobčanov. V celom štáte je hojný černohlávok obyčajný (P. Darí sa jej na chránených slnečných miestach. podobne ako aj dva nasledovné druhy. Kvety sú najčastejšie Obr. Paprasleny fialových kvetov utvárajú vrcholový hustý klas. Vnať sa používa ako obľúbené korenie (obsahuje silice s kalvakrolom a cymolom). trieslovín a živíc). kožovitými listami. U nás sa pestuje v záhradách ako liečivá aromatická trvalka. Pochádza z južnej Ázie. Uvedené druhy sa často medzi sebou krížia. Pôvodná je v juhovýchodnej Európe. Perovito zárezové listy a žltobiele kvety má černohlávok zastrihovaný (P. Pestuje sa oddávna v záhradách. Bazalka pravá (Ocimum basilicum) má listy so širšou vajcovitou čepeľou výrazne aromatické a preto sa využíva ako koreninová i liečivá jednoročná rastlina. Kvety sú farby červenej alebo žltobielej. citronelalu. ktoré sú na rube bielo plstnaté. pôvodom z východného Stredomoria. lebo zimu neznáša. Paprasleny bledomodrých kvetov sú riedke. geraniolu. žliazkatá rastlina.vulgaris). 2 . U nás sa pestuje iba v kvetináčoch. niekedy vymŕza. Jej listy majú citrónovú vôňu (obsahujú silicu s obsahom citralu.

Rod dúška (Thymus) zahŕňa plazivé. brehy vôd).dúška tymiánová. Možno ich použiť ako čajovinu.pulegioides).vulgaris) je nízky voňavý poloker s podvinutými čiarkovitými až elipsovitými listami. ktorá je lysá.majorán záhradný (Majorana hortensis).praecox).pulegium) je chlpatá aromatická trvalka. Častá je hybridizácia. Iné druhy divorastúcich dúšok sú napr. živice. okrem mentolu obsahujú aj triesloviny a horčiny. Pestovaná vyžaduje dostatok vlahy a výživnu pôdu. polokrovité alebo vankúšovité byliny s celistvookrajovými listami s obsahom voňavých silíc. Tyčinky vyčnievajú z kvetov. Krížia sa medzi sebou a tvoria plodné krížence.spicata).crispa). aromatická a rastie na mokrých zaplavovaných miestach. Vytvára vankúšikovité porasty. Obsahuje voňavé silice (najmä baktericídny tymol). Dúška materina (T. Mäta sivá (M. najmä vo var. dúška vajcovitá (T.aquatica) je plstnatá. x piperita) je krížencom dvoch predchádzajúcich druhov: mäty vodnej a mäty klasnatej. Paprasleny vytvárajú koncový dlhý paklas. Paprasleny drobných bielych alebo ružových kvetov sú stopkaté. Má malé. Je odpradávna pestovaná ako ľudová liečivá rastlina. 212: Lamiaceae: 1 . Je tiež výrazne aromatická. Taxonomická hodnota niektorých vyžaduje ďalšie štúdium. Usušené listy a kvety sa používajú najmä ako kuchynské korenie.Obr. Rastie na okrajoch lesov a krovinatých stráňach.longifolia). Z nášho územia sa uvádza viacero druhov. vajcovité celistvookrajové listy. Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) má fialovasté kvety v pazuchách vajcovitých listeňov. Je obľúbenou liečivou a koreninovou rastlinou. triesloviny. 2 . 3 . Rod mäta má na rozdiel od ostatných rodov temer pravidelnú štvocípu korunu. lúky. Mäta pieporná (M. Mäta roľná (M.serpyllum) rastie na suchých piesčitých substrátoch. Rastie na podobných stanovištiach.arvensis) obľubuje vlhké miesta (polia. Je koreninou aj liečivou rastlinou. Mäta vodná (M. ktoré sú purpurovofialové a zoskupené v hlávkovito stiahnutých papraslenoch. Paprasleny fialových kvetov tvoria podlhovasté husté koncové paklasy. Príjemne voňavé listy má mäta klasnatá (M. Používa sa aj na aromatizovanie rôznych drogistických výrobkov. dúška alpská (T. tymián (Thymus vulgaris) Korenina a liečivá rastlina je majorán záhradný (Majorana hortensis). saponín a iné. Kvety sú svetločervené. dúška včasná (T. Je taxonomicky zložitý. Pri potokoch na vlhkých až mokrých stanovištiach často rastie mohutnejšia mäta dlholistá (M. Krížence majú sterilný peľ a sú neplodné. crispata (M. „tymián“ (T. Pôvodom je tiež zo Stredomoria. drobná sivozelená rastlina. Rod mäta (Mentha) je známy najmä obsahom silice . Dúška tymiánová. Listy a byle sa 142 . Rozmnožujú sa iba vegetatívne. priekopy. Občas sa pestuje ako liečivá. Mnohé druhy sú výrazne aromatické.mentolu.pamajorán obyčajný (Origanum vulgare). Byľ aj listy sú sivo alebo bielo vlnaté či plstnaté.alpestris) a iné.

Má tmavo modrofialové kvety s oblúkovite prehnutým horným pyskom. borneol. K (5). s jasnočervenými kvetmi).mäta pieporná (Mentha x piperita). Po odkvitnutí sú podobné jednostrannému strapcu (napr. Byle aj listy sú až na malé výnimky (voskovka) drsno chlpaté (preto sa predtým nazývali drsnolisté). smohla) bývajú vyvinuté výrastky.mäta roľná (Mentha arvensis) pre obsah mentolu využívajú vo farmácii. pakorunu. zriedkavo súmerné (hadinec). Tento rod sa od iných odlišuje aj počtom tyčiniek v kvetoch . Kvety sú usporiadané v závinkoch (dvojzávinkoch).sú iba 2. V ústí rúrkovitej koruny niektorých druhov (kostihoj. Čeľaď je rozšírená najmä vo východnom Stredomorí. salviol. kozmetike a ľudovom lekárstve.pratensis).Obr. Dvojpuzdrový semenník je rozdelený nepravou priehradkou na 4 puzdrá. Sú okrasné najmä svojimi červeno. Listy obsahujú šalviovú silicu (tujón. vo voňavkárstve i ako korenina. Kvety sú červenofialové. nezábudka). 2 . šalvia hájna (S. šalvia praslenatá (S. Má svetlo žlté kvety. cukrárstve (žuvačky. Päťpočetné kvety sú pravidelné. v likérnictve. v každom je po jednom vajíčku. do čajových zmesí. 213: Lamiaceae: 1 . Šalvia lepkavá (S. pinén a iné). Medzi sucho a teplomilné druhy patria aj bieloplstnatá šalvia abesínska (S. západnej Ázii a v Amerike.S. Pôvodom je zo Stredomoria. ⊕. Je to poloker so sivozelenými listami.verticillata) s červenofialovými kvetmi. Používajú sa v lekárstve (ako kloktadlo).nemorosa) s modrofialovými kvetmi.žlto.šalvia lúčna (Salvia pratensis). [C (5) + A 5]. G (2) Borákovité sú byliny s celistvookrajovými sediacimi alebo zbiehavými listami.S. Tyčinky prirastajú ku korune. Šalvie (Salvia) majú pyskovité koruny s horným pyskom prilbicovitým. Pravidelné kvety majú korunu rúrkovitú až tanierovitú. Paprasleny sú vo vrcholových paklasoch.  Kvetný vzorec : .sclarea) alebo juhoamerické (šalvia ohnivá . cukríky a iné) likérnictve. 143 . V kvetináčoch alebo aj v parkoch sa s obľubou pestujú niektoré druhy z rodu koleus (Coleus). Najznámejším a hojne rozšíreným druhom suchých lúk a pasienkov je šalvia lúčna (S. Plodom borákovitých sú tvrdky. Aromatickou pestovanou trvalkou je šalvia lekárska (S. alebo šupinky či chlpaté hrbolčeky tvoriace tzv.officinalis).zeleno strakatými listami. 3 .splendens. Ako okrasné sa pestujú niektoré juhoeurópske druhy (šalvia muškátová .aethiopis).glutinosa) je druhom vlhkých lesov a húštin.

kalich.officinale) má podzemok a hrubé valcovité korene. Závinky sú vrcholové. Rastie v svetlých a na krovinatých stráňach.sylvatica). Z podzemku vyrastajú okrem kvetonosných bylí aj jalové. ktoré sú na povrchu čierne. Miestami sa listy konzumujú (omáčky a šaláty s uhorkovou príchuťou). kvety žlté. prízemné listy sú vajcovito kopijovité.micrantha) s malými (asi 1 mm). Päťcípa koruna je tanierovitá. M. Šupiny pakoruny sú oranžové. Z úlomkov vyrastajú nové jedince.alpestris) s väčšími kvetmi. Koruna je lievikovitá v ústí s venčekom chĺpkov.borák lekársky (Borago officinalis) s . Pochádza zo Stredomoria a niekedy sa u nás pestuje ako okrasná.koruna. neškvrnité. Z nadzemných častí sa pripravujú liečivé odvary a čaje (s odhlieňovacím účinkom).V našej flóre majú jednotlivé druhy význam ako buriny. s krídlatými stonkami. výrastky (fornices) v ústí zrastenolupienkového kvetu. srstnato chlpatá bylina. Koreň sa zbiera ako liečivý s protizápalovými účinkami. K . Prízemné letné listy majú dlhú stopku. Kalich je až po bázu delený na čiarkovité zuby.pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) : h. medonosné rastliny alebo používané v ľudovom lekárstve (mnoho druhov má v názve officinalis . Kostihoj (Symphytum) je statná. Nezábudka močiarna (M. Na výslnných pasienkoch. K . z ktorého vyrastajú nerozkonárené srstnaté byle. krehké a lámavé.lekársky). Na vlhkých poliach je nepríjemnou burinou. 214: Boraginaceae : 1 .mollis) je mäkko chlpatý. krovinatých stráňach a lesostepiach rastie jednoročná nezábudka drobnokvetá (M.tyčinka s príveskom -p 144 .stricta. jasnomodrá. Zo záhrad splaňuje na polia a rumoviská. Má nerovnomerne hľuzovito zhrubnutý podzemok. V svetlých humóznych lesoch a vlhších lúkach rastie nezábudka lesná (M. vajcovitú čepeľ s bielymi škvrnami. určené pre budúci rok. Kostihoj lekársky (S. menšie modré koruny (zriedka ružové) s krátkymi rúrkami. Podobný je lesný druh kostihoj hľuznatý (S. Pre drsné byle a listy ich dobytok nežerie. Kvety v závinkoch sú najskôr ružové. Rastie na vlhkých miestach. Podobný pľúcnik mäkký (P. 3 .palustris) je hojná na brehoch vôd a mokrých lúkach.officinalis). Kvety majú rúrkovité koruny s pakorunou. Prirodzene sa vyskytuje vo vysokohorských polohách. trváca. medonosná i liečivá rastlina. zúžené do listovej stopky. V záhradách a parkoch sa pestuje ako okrasná trvalka nezábudka alpínska (M. V homeopatickej liečbe sa používa na obklady zlomenín a pomliaždeniny asi pre veľký obsah organicky viazaného vápna. Na iných typoch stanovíšť sa roztrúsene vyskytujú ešte ďalšie druhy nezábudok. šupinky tvoriace pakorunu sú biele.arvensis) je poľnou burinou na nevápenatých pôdach. Borák lekársky (Borago officinalis) je jednoročná rastlina. Pľúcnik (Pulmonaria) má plazivý podzemok.kalich. Kvitne hneď na jar najmä v dubových lesoch. Rod nezábudka (Myosotis) zahŕňa viac druhov.kvet. C . Najznámejší je pľúcnik lekársky (P.kostihoj lekársky (Symphytum officinale) : kv . syn.tuberosum). ktorých kvety majú chlpaté kalichy. v - šťavy). Nezábudka roľná (M.h1 heterostýlia. ružové i biele. svetlomodrými kvetmi. 2 . niektoré sa považujú za jedovaté. neskôr červené až modrofialové (v závislosti od pH bunkovej Obr. Kvety sú fialovočervené.

koruna.koruna. Ako poľná burina najmä v teplejších oblastiach je známy kamienkovec roľný (B.rozložená koruna s tyčinkami. Kamienka má závinky aj vrcholové aj pazušné. preto sú tvrdé ako drobné kamienky (odkiaľ názov).kalich. Nájdeme ho rásť na lesostepiach a krovinatých stráňach v teplejších oblastiach.kamienka roľná (Lithospermum arvense) Kamienka lekárska (Lithospermum officinale) má srstnatú byľ s kopijovitými listami. Podobné stanovištia obľubuje ostreň počerný (Nonea pulla). l . Často sa vyskytuje na piesčitých pôdach. C1 . K . C1 rozložená koruna s tyčinkami a s hrbolčekmi -h. C . Súmernými modrými kvetmi v zložených súkvetiach (strapec závinkov) sa vyznačuje hadinec obyčajný (Echium vulgare). 145 . Rastie v krovinách. 2 .listeň.hadinec obyčajný (Echium vulgare) : kv .ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) : C . K .blizna. 3 voskovka menšia (Cerinthe minor) : C . ktoré sú vždy len vrcholové. C . b . lužných lesoch. Odlišuje sa závinkami.kalich s piestikom. 2 .tvrdka. 215: Boraginaceae : 1 . Aj tvrdky tohoto druhu sú biele a lesklé.kalich.kvet. Obr. K1 . Kamienkovec modropurpurový (B. Od množstva štetiniek je celá byľ drsná až pichľavá. 216: Boraginaceae : 1 . viniciach.purpurocaerulea) má zo začiatku červenofialové kvety.Obr. po opelení modré. výslnných miestach.tyčinka. ktoré sú drobné. Rod kamienkovec (Buglossoides) je podobný predchádzajúcemu. s . 3 .koruna. Je liečivá. Po odkvitnutí bielych kvetov sa vyvíjajú tvrdky. biele a lesklé.pozdĺžny rez korunou.trváci kalich s tvrdkami. Smohla lekárska (Anchusa officinalis) rastie na suchších. t .arvensis). Má tiež biele lesklé tvrdky.kamienkovec roľný (Buglossoides arvensis). K . je husto chlpatá s červenofialovými alebo modrými kvetmi. t tvrdka Má tmavé hnedofialové kvety. Obsahujú v oplodí CaCO3 a kyselinu kremičitú.nezábudka lesná (Myosotis sylvatica) : K kalich. C1 - rozložená koruna.

zväzočky. Klas je krátky a koruna hnedastá. Je lúčnym druhom. štíhly klas.major) sa niekedy pestuje ako okrasná letnička. Rod skorocel (Plantago) má niekoľko druhov rastúcich na lúkach. A 5. Voskovka väčšia (C. Voskovka menšia (C.Do čeľade patrí aj ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) s drobnými modrými kvetmi. dedinské dvory). Do čeľade ešte patria aj ďaľšie rody: rumenica (Onosma). G (2-5) Patria sem prevažne byliny. 217: Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) 146 .minor) má spodné listy bielo škvrnité. že je holá. jednoduchými listami. pravidelné päťpočetné kvety. Skorocel prostredný (P. pupkovec (Omphalodes).  Kvetný vzorec: . Obr. Plodom je tobolka. Je to burina polí a úhorov. niekedy bikolaterálne cievne zväzky a inulín ako zásobnú látku namiesto škrobu. zriedka biela alebo žltkastá. Rastie na miestach s udupávanou pôdou (poľné cesty. so zrasteným (trvácim) kalichom a korunou. Voskovka (Cerinthe) sa od ostatných borákovitých líši tým. Sú hmyzom opelivé. Rozšírené sú hlavne v miernom pásme severnej pologule. ktoré sa za plodu ešte zväčšujú. väčšinou tvoria strapce. Listy sú kopijovité s oblúkovitou žilnatinou. lievikovitá alebo rúrkovitá.  Byliny s listami v prízemnej ružici. Plodom je tobolka s množstvom drobných semien. C(5).media) má listy širšie ako predošlý druh a listová ružica je pritisnutá k zemi. lopúšik (Lappula). Liečivým druhom je skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata). K (5). Jej farba je belasá. Skorocel väčší (P. ale o to väčšími zubatými kalichmi. Zo žltých kvetov sa vyvíjajú na rozdiel od ostatných iba 2 dvojsemenné tvrdky. namiesto trichómov má drobné drsné bradavičky. Zriedkavo sú kvety jednotlivé. ⊕. Je sivozelená pretože ju pokrýva jemná vrstva vosku. hlávky. Bezlistý stvol je zakončený hustým klasom drobných 4-početných kvetov so suchoblanitými kalichmi. Majú obojpohlavné. Z anatomických znakov treba uviesť prítomnosť mliečnic. fialová. V kvete je päť väčšinou voľných tyčiniek a spodný trojplodolistový semenník. psojazyk (Cynoglossum). poľných cestách a pod. ktorá je zvonkovitá. pasienkoch.major) má listy široko elipsovité a dlhý. ale vyskytuje sa aj ako burina v porastoch ďateliny. Byľ má väčšinou poliehavú. so striedavými. porastenú háčikovitými chlpmi.

rez kvetom. zväčša farby belasej. t .tobolka vrcholovej hlávke. kvety zoskupené vo s -tyčinka.otvárajúci klbkatý (C. K .glomerata) má sa kvet : K . pričom byľové sú úzke.pozdĺžny rez kvetom.) majú väčšie kvety. 2 .jednoročné i trváce. C .Obr. 2 . Zvonček broskyňolistý (C. 219: Campanulaceae: 1 . Zvonček Obr.rapunculoides) je burinou polí. Koruna je zvonkovitá. 218: Campanulaceae: 1 . belasofialovej. s .zvonček konáristý (Campanula patula) : kv . päťcípa. V záhradách pestované kultivary (C. Zvonček repkovitý (C.tyčinka.tobolka. Kvety má v rozložitej metline.zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare). Zvonček okrúhlolistý (C.pavinec horský (Jasione montana) : kv . A1 . Zvonček konáristý (C.koruna. Je to hojný druh trávnatých porastov a svetlých lesov.koruna. 3 .persicifolia) sa vyznačuje veľkými.rotundifolia) má srdcovito alebo ľadvinovito okrúhle spodné listy.kalich. 3 . Vysokou rastlinou je zvonček pŕhľavolistý (C.trachelium) s listami podobnými pŕhľave. Táto vysoká trvalka má prízemné listy srdcovito vajcovité a horné kopijovité. dlho stopkaté.Zrelé tobolky zvončeka repkovitého (Campanula rapunculoides).zerva klasnatá (Phyteuma spicatum) A . Často sa v záhradách 147 . Z množstva druhov uvádzame aspoň niektoré.patula) je častý druh lúk. záhrad ale i krovín a okrajov lesov. lievikovitá až rúrkovitá.zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia) : t . Lievikovito zvonkovité kvety sú v jednostrannom strapci. Rastie hojne v suchých a svetlých lesoch. 4 .kalich. jednotlivými kvetmi a úzkymi listami.zvonček klbkatý (Campanula glomerata) Rod zvonček (Campanula) je bohatý na druhy .otvorený kvet: C . t .glomerata speciosa hort.zrelá tobolka.

u cudzokrajných stromov protistojné (kávovník). Semenník je dvojplodolistový a z neho vzniká plod . lobelka tabaková (L.album). Takýmto druhom je napr. Kvety majú korunu zrastenú do rúrky len v hornej tretine. v trópoch kry alebo stromy. ale i v lužných lesoch a pod. Často sa pestuje v záhradách ako okrasná rastlina. Niektoré lobelkovité obsahujú v latexe mliečnic kaučuk. Rod s veľkým počtom druhov. Spodný semenník je zrastený z dvoch plodolistov. Je to horský lúčny druh. alebo lipkavec syridlový (G. Pavinec horský (Jasione montana) má kvety zoskupené v guľatých hlávkach. dvojpyskové. B. Pozná sa podľa drsných poliehavých stoniek. Lipkavec obyčajný (G. v záhradách a viniciach.inflata).orbiculare). odoratum . kremence). Z lesných druhov sa v dubovohrabových a bukových lesoch vyskytuje lipkavec Schultesov (G.lipkavec obyčajný 148 . liehovín i sladkých jedál (napr. ktorý má bohaté súkvetie drobných bielych kvetov. pretože spletá navzájom steblá. praslenovito usporiadané listy.  Lobelkovité ako tropické rastliny zasahujúce až do južnej Európy sú väčšinou byliny s mliečnicami. na srsť zvierat. Lipkavec (Galium). Je aj liečivá. Lobelka belasá (Lobelia erinus) je drobná rastlina s bledobelasými (zriedka ružovými) kvetmi. Kvety má farby belasofialovej. Kvety majú na rozdiel od zvončekovitých súmerné. Majú nízky kmeň a na jeho vrchole chochol listov. ktorý pri vädnutí vonia kumarínom a preto sa môže použiť na aromatizovanie nápojov. Majú veľmi typické. ktoré ich prenášajú (zoochória).spicatum) má zelenožlté až belavé kvety v hustých valcovitých klasoch. Mnohé druhy rastú vo vysokých horách Afriky. Na lúkach sú hojné: lipkavec vzpriamený (G. Odlišné kvety od zvončekov má rod zerva (Phyteuma).ako dekoratívna dvojročná bylina pestuje zvonček prostredný (C. Iné druhy (severoamerické) sa pestujú ako liečivé pre obsah alkaloidov (lobelín) proti astme.Asperula odorata). neskôr sa takáto koruna od bázy úplne rozdelí na päť dlhých a úzkych cípov.lipkavec mäkký. V kultúrach obilnín je nepríjemnou burinou.verum) so žltými kvetmi. Zerva klasnatá (P. U tropických druhov je plodom kôstkovica (kávovník) alebo tobolka (chinínovník). A. Je to typická rastlina kyslých a suchých substrátov (napr. so zrastenými tyčinkami.schultesii) a lipkavec marinkový marinka voňavá (G. Obr. 221: Plody lipkavca (Galium). Tmavo belasofialové kvety v guľovitých hlávkach má zerva hlavičkatá (P. Rastie v listnatých lesoch. tvoriaca husté trsy. ružovej i bielej. Obr.aparine) je bežnou burinou na poliach. Drobné kvety sú 4 až 5-početné bielej alebo žltej farby. 220: Lobelka belasá (Lobelia erinus)  V našej flóre sú to iba byliny.dvojnažka často s ostnatými a háčikovitými výrastkami. Plody sú dvojpuzdrové tobolky (vzácne bobule). Zároveň je aj liečivou rastlinou. Pochádza z južnej Afriky.medium). Háčikovité plody sa tiež ľahko prichytávajú napr. ktoré sa ľahko prichytávajú na odev. puding).

mnohoramenný vrcholík). Menej kvalitnú kávu poskytuje tropický kávovník mohutný (C. 5-početné. lekvár alebo sa sušia.5 % kofeínu. Je to bylina so žltými 5početnými kvetmi a zhrubnutým koreňom. Usporiadané sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. Majú protistojné listy. Rastie na miestach s vysokým obsahom dusíka v pôde (nitrofyt).1. Zrelé plody sa spracúvajú na šťavy. Je to vždyzelený strom s ružovými 5-početnými kvetmi. ale i v lužných lesoch.tatarica) a ovíjavý zemolez kozí (L. voňavé. ktoré pri zašliapnutí pukajú. Ker s dvojpyskovitými kvetmi vo vidlicovitých súkvetiach a plodmi bobuľami. Chinínovník lekársky (Cinchona officinalis) pochádza z tropických oblastí južnej Ameriky.ebulus) je na rozdiel od predošlých druhov bylina. Obsahuje asi 25 alkaloidov (chinín. Kôra chinínovníka patrí k najstarším známym liečivám proti malárii. či zemolez ovíjavý (L. stromy a liany).camtchatica). ktoré sa vyvíjajú v kôstkovici väčšinou po 2. kroviny) i okrasné pestované. Ameriky a často sa sadí do živých plotov. Marena farbiarska (Rubia tinctorum) pochádza z južnej Európy. Sú to rastliny prirodzených biotopov (dubohrabiny. Kvety biele. Baza (Sambucus) má u nás 3 druhy a ako jediná z čeľade má nepárnoperovito zložené listy. cinchonin).Z cudzokrajných úžitkových druhov patrí do čeľade marenovitých kávovník (Coffea). Pochádza zo Sev. popri cestách. Pôvodne rástol v dažďových pralesoch Etiópie. Kvôli jedlým bobuliam sa pestuje zemolez kamčatský (L. Zemolez čierny (L.xylosteum) má červené bobule (jedovaté) a rastie v krovitom poschodí listnatých lesov.nigra) má v porovnaní s predchádzajúcim druhom bobule čiernej farby na dlhších stopkách a rastie v lesoch vyšších polôh. Plody sú drobné čiernofialové kôstkovice. ktorý obsahuje červené farbivo (antrachinonové glykozidy) používané už v antike na farbenie textílií. Je to vždyzelený ker s tuhými listami. Plod je bobuľa. Baza čierna (S. Kvety súmerné. na rúbaniskách a okrajoch lesov v horských polohách.arabica). Obr. nie ker. Baza červená (S. dvojpyskaté (zemolez) alebo pravidelné (kalina). India). Obr.periclymenum). 222: Kávovník arabský (Coffea arabica)   Dreviny (kry. Obsahujú 1 . často na rumoviskách. Zemolez (Lonicera).nigra) je ker s bohatými mnohoramennými vrcholíkmi drobných kvetov krémovej farby. Zemolez obyčajný (L. Z okrasných druhov sa najčastejšie pestujú zemolez tatársky (L. Tento alkaloid vo väčších dávkach (pri nadmernom pití kávy) dráždi nervovú sústavu. Je liečivou rastlinou (čaj). lužné lesy. Úžitkovou časťou rastliny sú semená. Baza chabzdová (S. Celá rastlina má typický zápach.caprifolium). Kvôli dekoratívnym tmavoružovým kvetom sa pestuje aj ázijský druh vajgela ružová (Weigela florida).canephora = C. pri cestách a železničných tratiach. Rastie na lesných čistinách. Má čierne jedovaté plody a celá rastlina nepríjemne zapácha. Rastie napr. kôstkovica alebo tobolka. Bežným okrasným krom s typickými bielymi bobuľami. Najvýznamnejším druhom je kávovník arabský (C.racemosa) má červené plody bez väčšieho úžitku. 223: Zemolez kozí (Lonicera caprifolium) 149 .robusta). je imelovník biely (Symphoricarpos alba). Dnes sa pestuje aj v iných oblastiach sveta (Brazília.

takže sa súkvetia trochu podobajú úboru astrovitých. Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) je známa ako liečivá rastlina s hrubým podzemkom a Obr.rhytidophyllum) pochádza z Číny. . Kvety sú 4-5 početné. Vegetatívne Obr. nápadná dlhými pichľavými listeňmi v súkvetí. ktoré sú jalové a majú zväčšenú C. Rastie na brehoch riek. G (2) Veľmi rozsiahla čeľaď.zákrovom. súmerné.0. pôvodom z Afriky. . Chrastavec lúčny (Knautia arvensis) je typickou lúčnou rastlinou so svetlomodrými 4-početnými kvetmi.  Sú to byliny s protistojnými listami. nemožno ich jednotne charakterizovať.  Kvetný vzorec: . alebo sa pripravujú na spôsob špenátu. starček) majú aj sukulentné druhy. má ale 5-početnú C bledožltej farby. Divorastúca sa vyskytuje ako jarná burina polí i trávnatých biotopov. vajcovité. Plod je nažka s trvácim K. Kvety sú v hustých hlávkovitých vrcholíkových súkvetiach podoprených listeňmi . Hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca) sa podobá na chrastavec. čo súvisí s lákaním hmyzu. na rube husto belavo plstnaté. Prevažujú byliny.Kalina obyčajná (Viburnum opulus) je ker s dlaňovito delenými listami a v súkvetí bielych kvetov vynikajú okrajové kvety. Voňajú aj Obr. Takisto rastie na lúkach. má typicky vráskavé listy a pestuje sa ako okrasný ker. Rastie na vlhších miestach. ktoré vábia mačky. ⊕. 226 nepárnoperovitozloženými listami. Suché súkvetia sa používajú na ozdobné účely. Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) je vysoká bylina. mierne jedovatá kôstkovica. Dreviny sú vzácne. 225: Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) orgány sú utvárané rôzne. niektoré rody (napr. neskôr čierne kôstkovice. Celé súkvetie tak imituje jeden veľký kvet. Kvety sú biele v bohatom vrcholíku a plody sú najskôr červené. Zberajú sa podzemky s typickou arómou a upokojujúcim účinkom. K5. pri cestách a pod.lantana) má listy nedelené. Najtypickejším znakom astrovitých sú 150 . 224: Kalina obyčajná (Viburnum opulus) kvety.  Prevažne byliny so súmernými až nesúmernými kvetmi v hustých vrcholíkovitých súkvetiach. Rastie v lesoch a krovinách nižších polôh. A(5). Mladé listové ružice kultúrnych pestovaných foriem sa používajú ako šalátová zelenina s obsahom vitamínu C. kroviskách a pod. Plody sú nažky. Plodom je červená. Valeriánka poľná (Valerianella locusta) je jednoročnou rastlinou s prízemnou ružicou listov a drobnými kvetmi. Kalina vráskavolistá (V. Kalina siripútková (V. C(5).

226 B) vyrastajú po obvode a tvoria tzv. palina. ktoré pozostáva z dvoch typov kvetov. ale vo veľkom množstve v hustých metlinách. krasovlas bezbyľový).226 A) sa nachádzajú v strede súkvetia a vytvárajú tzv. ktoré majú zasa význam pri rozširovaní plodov živočíchmi (zoochória). ako zelenina (artičoka). D . či ambrózia palinolistá. pichliač roľný. parumanček. Sú veľmi premenlivé.slnečnica 151 . Ostnato hrotité až pichľavé sú typické napr. ktoré tvoria zákrov (mnohí si ho mýlia s K lístkami). Celý úbor tak imituje jednoduchý kvet.súkvetia . Môže byť pokryté plievkami. Ich C je podlhovastá. Význam astrovitých je rôzny. viacradové i strechovite sa kryjúce. Úžitkové rastliny sú pestované pre olejnaté nažky (slnečnica). slamienka alebo suchokvet.nažke. rebríček.pichliač. či tuhých štetín (napr.úbory. Chocholec môže mať podobu padáčika (starček. Slnečnica ich má až 0. C . alebo je premenený na chocholec (pappus). lúč. Rýchlo sa šíriace karanténne buriny sú iva voškovníkovitá. Kalich oboch typov kvetov je zakrpatený. ako u väčšiny čeľadí. Odlišujú sa v súmernosti.nechtík. zrastená. päťcípa. nevädza poľná. niektoré druhy ho majú zhrubnuté až dužinaté (napr. pichliač) a slúži na rozšírovanie plodov vetrom (anemochória). Obr. astra. cínia. Na spodnej strane úboru vyrastajú zelené listene. C . samičie alebo jalové. často i farbou a pohlavnosťou. rúrkovitých a jazykovitých.lopúch Obr. pretože nažky s týmito výrastkami sa ľahko prichytávajú na srsť. aksamietnica). Môžu byť jednoradové. čo do veľkosti. E . Jazykovité (Obr. H . cez ktorú prerastá čnelka dvojdielnou bliznou G (2). Zákrovné listene rôzneho tvaru sú veľmi dôležitými určovacími znakmi astrovitých. 227: Úbory astrovitých : A . Vzhľadom na dekoratívnosť a farebnosť úborov je veľa druhov využívaných ako okrasné rastliny (georgína. rebríček alebo palina.čakanka. niekedy nápadne veľká. Jazykovité kvety sú súmerné. háčikov. Mnoho druhov je liečivých i aromatických (rumanček. 228: Nažky astrovitých a čakankovitých : A . Rúrkovité kvety sú pravidelné a väčšiou obojpohlavné. chýba. bodliak. či perie zvierat. dvojzub). v záhradách a viniciach sa často stretneme so starčekom obyčajným. C je úzko rúrkovitá.šalát. Zásobnou látkou astrovitých nie je škrob.požlt. za ktorý sa toto súkvetie často omylom považuje.kozobrada. F . Len niekoľko mm veľké úbory má napr. Ďalším významným znakom je lôžko úboru. nachádzajúci sa neskôr i na plode . Rúrkovité kvety (Obr. Väčšinou býva ploché (slnečnica) ale i vyklenuté (rumanček).bodliak. G . Peľnice sú zrastené do rúrky A (5). terč.5 m v priemere a jednotlivé. podbeľ). U iných druhov môže mať podobu zúbkov. ale polysacharid inulín. Suchoblanité i rôzne sfarbené zákrovy má napr. B rumanček. B .margaréta. či žltnicou maloúborovou. pre bodliaky a pichliače. artičoka. Úbor astrovitých je súkvetie. rumanček. Medzi buriny polí patria napr. háčikovité zákrovy má zasa lopúch.

Leuzea šuštivá (Leuzea rhapontica) má nedelené listy na rube sivo plstnaté. 229: Slnečnica ročná (Helianthus annuus) splanieva. Liečivá rastlina. Obsahujú inulín a sú vhodné na konzum. Podobne aj benedikt lekársky (Cnicus benedictus) sa pestuje pre olejnaté nažky i ako liečivá rastlina. (Helianthus tuberosus) ktoré sú na žilnatine bielo škvrnité. Kvety sú fialové. Slnečnica ročná sa pestuje ako olejnina na výrobu potravinárskych olejov.V lúčnych spoločenstvách sa z astrovitých vyskytuje napr. požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius) má listy aj listene ostnato zubaté. K najčastejším okrasným druhom astrovitých patria napr. rozmnožovania a šíri sa najmä pozdĺž vodných tokov. ružové alebo fialové kvety. ktoré sa zbiera pred rozkvitnutím. ktorý sa otáča za slnkom (heliotropizmus). sedmokráska. neskôr sa začal využívať ako olejnina s podobným využitím ako slnečnica ročná. Kvety v úbore sú žltooranžové. Rudbekia (Rudbeckia) má viacero druhov so žltými jazykovitými kvetmi a typicky vystúpeným terčom úboru. Je to trváci druh s podzemkovými hľuzami. 231: Artičoka zeleninová (Cynara typickým zápachom. Úbory má menšie ako slnečnica ročná. Astrovka čínska (Calistephus chinensis) sa takisto pestuje najčastejšie v plnokvetých kultivaroch. krasuľka perovitá (Cosmos bipinnatus). Slnečnica hľuznatá . Artičoka (Cynara) je rastlina podobná bodliaku. v lesoch zlatobyľ. veľké. Napr. Topinambur je stará indiánska rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Úbory dlho stopkaté. Kvety sú žltej farby. ktorými sa aj vegetatívne rozmnožuje.topinambur (H. kamzičník. Hľuzy sú nepravidelného tvaru s vypuklými očkami. cínia pôvabná (Zinnia elegans) s úbormi rôznych farieb. majú olejnaté semená a rôznofarebné oplodie. plesnivec a pod. U nás často Má účinný vegetatívny spôsob Obr. Úžitkovou časťou artičoky zeleninovej (Cynara scolymus) je zhrubnuté lôžko úboru s dužinatými zákrovnými listeňmi. 230: Hľuzy topinamburu Pestrec mariánsky (Silybum marianum) je nápadný ostnitými listami. K častým okrasným druhom patria aj georgíny (Dahlia) s veľkým množstvom rôznofarebných i plnokvetých kultivarov. Môžu sa aj skrmovať. ktorá má listy delené na niťovité úkrojky a biele. Slnečnica ročná (Helianthus annuus) je mohutná jednoročná rastlina s jedným veľkým úborom. Obr. K vysokohorským astrovitým patria napr. Aksamietnice (Tagetes) sú okrasné letničky nižšieho vzrastu s oranžovými alebo žltými kvetmi a Obr. nevädzovec. Pochádza zo Stredomoria a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina. ktorá sa od predošlého druhu líši pichľavými listami i zákrovnými listeňmi.cardunculus). mačucha. pri potokoch deväťsily. Veľmi rozšírené sú na jeseň kvitnúce scolymus) 152 .tuberosus) je rastlina dorastajúca až do 3 m výšky. Nažky sa vyvíjajú len z rúrkovitých kvetov. mydla i ako krmovina. najmä pre diabetikov. Je to suchomilná rastlina pestovaná kedysi pre žlté farbivo kartamín obsiahnuté v kvetoch. Pôvodná v Alpách. Z artičoky kardovej (C. Okrajové jazykovité kvety sú jalové. Bodliakom sa podobá aj niekoľko nasledujúcich druhov. margarínov. Pochádza z Ameriky. Je to však kultúrna rastlina domáca v Stredozemí pestovaná ako zelenina. Rozmnožujú sa vegetatívne koreňovými hľuzami. sa konzumujú ako lahôdková zelenina zhrubnuté listové stopky. králik.

ktorý má čiastočne zdrevnatené stonky. Najbežnejšími druhmi sú lopúch väčší (A. 233: A . pôvodom zo sev. Taxonomicky je tento rod nejednotný a rozdeľuje sa na viacero rodov . Majú jednotlivé vrcholové úbory s bielymi jazykovitými kvetmi a žltým terčom. Šíri sa nedokonale čisteným osivom obilnín. ktoré ako hovorí názov. nápadná blankytne modrými kvetmi. nevädzovec (Jacea).králik vratič (Tanacetum vulgare) má perovito delené listy a malé žlté úbory bez jazykovitých kvetov usporiadané v chocholíkovitej metline. margaréta veľkoúborová (L. Medzi pravé nevädze (Cyanus) patrí napr. Ameriky. najmä chryzantémy pravej (D. ktorých lôžko je duté. Prispôsobenia zoochórnemu rozširovaniu majú aj lopúchy (Arctium). Niektoré druhy majú charakteristický zápach. kedysi sa z nej získavalo farbivo cyanín. ktorý má úbory pavučinovite plstnaté. čiže burinou v obilninách. Je segetálnym druhom.na vlhkých stanovištiach. 234) .ruman poľný (Anthemis arvensis). Charakteristické sú najmä ich plody. Vratič obyčajný . Je liečivou rastlinou. popri cestách a pod. nevädzka (Acosta).arvensis).lappa) a lopúch plstnatý Obr. Ich úbory sa podobajú úborom margarét. Je tiež poľnou burinou.frondosa). Je aromatický a vyskytuje sa na podobných stanovištiach ako predošlý druh. poľných cestách.indicum).segetum). jednoročná nevädza poľná (C. B úbor. ruman smradľavý (A. atď. listy majú tenké úkrojky. 232: Krasuľka perovitá kamilkový (Matricaria recutita) je aromatická liečivá rastlina s menšími (Cosmos bipinnatus) úbormi. napr.tomentosum). okrajoch ciest a na pustých miestach. Dvojzub (Bidens) . najmä na brehoch vôd a obnažených dnách rybníkov rastie niekoľko druhov dvojzubov. Je aromatická a liečivá rastlina. ibaže háčiky nie sú na plodoch. Najčastejšími druhmi sú domáci dvojzub trojdielny (B. Poľnými burinami sú aj rumany (Anthemis) najmä ruman roľný (A.tripartita) a cudzokrajný dvojzub čiernoplodý (B. majú 2-4 štetiny s háčikmi (Obr. Tento jednoročný druh sa vyskytuje na dedinských priestranstvách. Používa sa na odpudzovanie nepríjemného hmyzu. Rumanček Obr. Margaréta biela (Leucanthemum vulgare) je charakteristickým druhom lúk. ktorý rastie na priedomiach a priekopách. Vyskytuje sa na suchších stráňach. Na rôznych typoch lúk rastú niektoré druhy nevädze (Centaurea) s fialovými kvetmi. ktorý zdomácnel a dokonca vytláča pôvodné druhy.cotula).nevädzník (Colymbada). Lopúchy sú dvojročné rastliny rumanček kamilkový (Matricaria recutita) s mohutnými listami a hrubými byľami. perie alebo odev človeka (zoochória).discoidea) má úbory s chýbajúcimi jazykovitými kvetmi a vydutým lôžkom. Rozširovacou jednotkou (diaspórou) je teda celý Obr. 234 (A. ktorými sa ľahko prichytávajú na srsť.maximum) sa pestuje ako okrasná. Chryzantéma pravá je poloker. Rumanček diskovitý (M. ktoré vznikli krížením a šľachtením pôvodných druhov.chryzantémy (Dendranthema). ale na zákrovných listeňoch guľovitých úborov. Pochádza z juhovýchodnej Ázie. Rastú väčšinou v krovinách. Väčšie úbory a tenšie úkrojky listov má parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum). 153 . Chryzantémam sú príbuzné margaréty (Leucanthemum).

Pichliačom sú podobné bodliaky (Carduus). Na podmáčaných lúkach sa hojne vyskytujú: pichliač potočný (Cirsium rivulare) s fialovými kvetmi v úboroch nahlúčených na konci stonky.vulgare) s pichľavými listami i zákrovmi. ktorý je bežnou jednoročnou burinou v záhradách a okopaninách. Veľmi mohutný vzrast má pichliač bielohlavý (C. ale má vyvinuté jazykovité kvety. Rastie pri potokoch v horských oblastiach. pichliač sivý (C.oculus-christi). Chocholec na nažkách je perovitobrvitý a slúži na rozširovanie vetrom. Je to druh opustených a zarastajúcich pasienkov. niekedy i s poliehavou stonkou. starček sivý (S. 235: Lopúch väčší (Arctium lappa) klíčivosťou. Z niektorých druhov omanov (Inula) sú z hľadiska úžitkovosti významné napr. Poznáme najmä bylinné starčeky.britannica). Omany bývajú často ochlpené. Niektoré sa u nás pestujú ako izbové rastliny. K vysokohorským druhom patria drobné starčeky. starček lesný (S. Stonka chýba. medzi ktorými sedí jeden veľký úbor belavých kvetov. Ako burina na poliach sa uplatňuje pichliač roľný (C.palustre) je vysoká a štíhla rastlina s nápadne ostnitými a zubatými listami i stonkami.eriophorum). niekedy chýbajú. Bežným druhom je oman britský (I. Pichliač močiarny (C. k lúčnym druhom patrí starček Jakubov (S. Sukulentné starčeky rastú najmä v Afrike a na Madagaskare. ktoré majú tiež ostnaté listy. V čerstvom stave je zhrubnuté lôžko úboru jedlé. Sú to rastliny väčšinou s ostnato zubatými listami často v prízemných ružiciach a ostnitými zákrovnými listeňmi. Po vysušení sa tieto rastliny používajú na dekoratívne účely. 236: Pichliač obyčajný (Cirsium väčšinou žlté. Jeho úbory sú veľké. či podzemkom. Starček barinný (S. 154 . napr.abrotanifolius). ktorý má prízemnú ružicu pichľavých listov. napr.nemorensis). ale v trópoch a subtrópoch i dreviny a sukulenty. Rastie hojne na úhoroch a rumoviskách. tvorí mohutnú a rozvetvenú koreňovú sústavu s prídavnými púčikmi.carniolicus).helenium). Viaceré druhy rastú v lesoch a na rúbaniskách. Zvláštnym druhom je krasovlas bezbyľový (C. Druhy rodov suchokvet (Xeranthemum) a slamiha (Helichrysum) sú známe ako rastliny. Intenzívne sa rozmnožuje aj vegetatívne. Burinou na lesných cestách.Pichliač (Cirsium) má viac druhov. napr. K žltokvitnúcim patrí pichliač zelinový (C. niekedy sú ich listy i stonky až plstnaté napr. mohutná rastlina s úbormi žltých kvetov.oleraceum). Iné druhy starčekov možno nájsť na rôznych stanovištiach. ktoré si po vysušení zachovávajú vzhľad a farbu kvetov. Mnohé pichliače majú sklon k vzájomnému kríženiu. ktorý rastie na vlhších okrajoch ciest v priekopách a pod. Lúčovité kvety sú Obr. Často sa vyskytuje hromadne. slamiha slamienková . starčeku obyčajnému (Senecio vulgare) vulgaris). ktorý sa trochu podobá na starček obyčajný.jacobaea). Je aj medonosnou rastlinou. podobne ako u pestovanej artičoky. Z niekoľkých druhov je najvýznamnejší bodliak tŕnistý (Carduus acanthoides).paludosus) je zase typický pre mokradné biotopy. Pestuje sa ako okrasná i liečivá rastlina.acaulis). rúbaniskách i krovinatých stráňach je pichliač obyčajný (C.: oman pravý (I. Tvorí veľa nažiek s vysokou Obr. zákrov pavučinato vlnatý. Má kučeravo krídlatú a ostnitú stonku i listy.sylvaticus). napr.slamienka (Helichrysum bracteatum). Má niekoľko generácií do roka a často ho možno vidieť kvitnúť aj v zime.arvense).canum) s veľkými listami na rube sivými a s úbormi jednotlivými. starček abrotanolistý (S. starček hájny (S. oman hodvábny (I. Starček (Senecio) je veľkým rodom. Preto sa používajú do suchých kytíc. Na suchých stráňach rastú krasovlasy (Carlina). napr.

Niektoré druhy sa pestujú v záhradkách ako okrasné. Má fialové kvety a úbory v chocholíku. Je liečivá.estragón (A.abrotanum). paliny (Artemisia). Listy sú na rube bielo plstnaté. Pestuje sa ako okrasná i liečivá. niekedy tvorené len jedným kvetom. Palina obyčajná (Artemisia vulgaris) je burinou rastúcou na opustených miestach a rumoviskách. Je to burina. kde ju možno nájsť na okraji polí. ktorý sa po odkvitnutí ešte viac predĺži. Liečivým druhom je palina pravá (A. Majú však strapec úborov s ružovými alebo bielymi kvetmi. ale aj v intravilánoch miest. Ambrózia Obr. Má listy po oboch stranách sivozelené a je horko aromatická. Paliny sú stepné druhy. prísada do octu. Pri horských potokoch je nápadný deväťsil hybridný (P. Iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia) má veľké vajcovité až srdcovité listy a metlinu zelenobielych úborov. Je chránený druh. v súčasnosti sa šíri najmä v teplejších oblastiach. Pridáva sa do likérov kvôli horkej chuti (absint). Je to adaptácia na nepriaznivé ekologické podmienky vo vysokých horách. Úbory žltých kvetov sú jednotlivé na šupinatých stvoloch. Sú dvojdomé.hybridus). Tie vyrastajú v bohatých súkvetiach . vyrastajú z hrubého podzemku. Deväťsil biely (P. Našim horským druhom je kamzičník rakúsky (D. Podobné použitie má aj palina abrotanová . niekedy ťažko rozoznateľné od podbeľu. Kvety sú žlté. Astra novobelgická (A. Spoločným znakom nasledujúcich rodov sú veľmi drobné úbory. Veľké listy podobné deväťsilom má lesný horský druh mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariae). Rastie v teplejších oblastiach na medziach. Používa sa i v kozmetike.albus) má listy menšie. čím nadobúda plesnivý vzhľad.božie drievko (A. Rastie v lesoch na vlhších miestach. Kamzičník (Doronicum) má kvety žlté v typických úboroch. Snáď najznámejším vysokohorským druhom je plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). úbory majú Obr. V plnokvetých a veľkokvetých formách sa pestuje ako okrasná rastlina. Celé telo rastliny je porastené hustými bielo plstnatými trichómami. ktorá kvitne skoro na jar. 237: Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) žltý terč a kvety lúča biele alebo ružové. Je nízkeho vzrastu. ktorý vytvára husté porasty obrovských listov. Srdcovito okrúhle listy vyrastajú až po odkvitnutí. takisto ako nechtík lekársky (Calendula officinalis). Od ostatných palín sa líši nedelenými úzkymi listami. Palina dračia . kamzičník Columnov (D. horčice a pod.novi-belgii) má menšie úbory v chocholíkovitých metlinách s bielymi alebo modrastými jazykovitými kvetmi. Z našich astier (Aster) je najdekoratívnejšia astra alpínska (Aster alpinus).absinthium).austriacum). Listami sa na podbeľ podobajú deväťsily (Petasites). Úbory nemajú jazykovité kvety. napr. okrajoch ciest a pod. Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis) rastie často na trávnatých miestach. ktorý má oranžové alebo žlté kvety a nažky kosákovité bez chocholca.dracunculus) pôvodom z Ázie sa pestuje a používa ako korenina. 238: Deväťsil biely (Petasites albus) 155 . Takými sú napr. Má modré jazykovité kvety a žltý terč. Spolu s ambróziou palinolistou (Ambrosia artemisiifolia) boli zaradené do zoznamu karanténnych burín. napr. Rastie vo vyšších horách a pestuje sa aj ako okrasná. Táto okrasná trvalka pôvodom zo Severnej Ameriky často splanieva a šíri sa najmä na brehoch vodných tokov.columnae). Sú to aromatické rastliny s horkou chuťou.Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je známa liečivá rastlina i burina. chocholíkovitých metlinách a pod.metlinách.

a drobné úbory v klbkách.serriola). buriny (púpava. Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) je známa lúčna rastlina so svetlomodrými úbormi. Všetky sú orientované v jednej rovine severojužným smerom (odtiaľ názov). Súkvetím je úbor. hadomor). Púpava lekárska (Taraxacum officinale) je trváca rastlina s dlhým koreňom. mlieč) i lúčne druhy (kozia brada. ktorá dorastá až do 2 m výšky sa šíri najmä pozdĺž železničných tratí a vodných tokov. Používajú sa preto do zeleninových šalátov. nie je vytvorený terč a lúč. 239: Šalát kompasový (Lactuca serriola) Čakanka štrbáková (C. Pochádza zo Severnej Ameriky. preto je aj burinou v okopaninách. rumoviskách i poliach. ale len z jazykovitých kvetov. C (5). Obr. ktoré majú krehkú konzistenciu a horkastú chuť.myší chvost (Achillea) má viac druhov. Poddruh čakanky obyčajnej (C.gigantea). endivia) sa podobá na hlávkový šalát a tiež sa pestuje pre listovú ružicu ako zelenina. capitata) má listovú ružicu v podobe hlávky. napr. A (5). Púpavy sú charakteristické 156 . Kučeravé listy má šalát kučeravý (L. K (5). Na strednej žile tuhých listov má ostnité štetiny. väčšinou s chocholcom. Listy v ružici sú variabilné. Bežnou burinou je turanec kanadský (Conyza canadensis) s veľmi bohatou metlinou úborov a úzkymi nedelenými listami.z niekoľkých druhov sa pestuje ako listová zelenina šalát siaty (Lactuca sativa). Je liečivou rastlinou. dutý stvol je zakončený jediným úborom žltých kvetov. Po vytvorení listovej ružice vyrastie kvetonosná byľ s metlinou drobných žltých úborov. Listy majú zaujímavé postavenie. Šalát (Lactuca) . Rebríček . Jej kultivary sú však aj úžitkovými rastlinami. crispa). popri cestách. Bezlistý. Ameriky. Žltnica maloúborová (Galinsoga parviflora) je jednoročná burina v okopaninách. Je to jednoročný druh s vyvinutou prízemnou ružicou listov jemnej a krehkej konzistencie.virgaurea). záhradách a viniciach. V pletivách na rozdiel od astrovitých sa nachádzajú mliečnice. Amerike. intybus subsp. Pôvodná je v Sev. záhradách a viniciach. Úbory v pavidliciach má drobné so žltým terčom a bielymi kvetmi lúča. ktorých biele alebo žltkasté drobné úbory sú v chocholíkovitých metlinách. Pochádza z južnej Ameriky. Plodom je takisto nažka. Z divo rastúcich druhov sa ako burina najčastejšie vyskytuje šalát kompasový (L. Rastie na úhoroch. . Často sa vyskytuje v okolí železničných tratí staníc. Liečivým druhom je známy lúčny druh rebríček obyčajný (A. väčšinou skučeravené. V lesoch rastie a koncom leta kvitne zlatobyľ obyčajná (S. Zlatobyľ obrovská (S. Ostatné druhy sú tiež prevažne lúčne druhy. Pestuje sa aj v záhradách ako okrasná i medonosná rastlina. ktoré sú značne premenlivé. najmä suchších stanovíšť. Má prízemnú ružicu gracovitých listov. Zlatobyľ (Solidago) má drobné úbory s kvetmi žltej farby. Kvety sú žltej farby. záhradách a pod.čakanka). na rumoviskách.sativa convar.millefolium). Do čeľade patria aj niektoré úžitkové druhy (šalát. Rastie na výslnných miestach. šalát hlávkový(L. pre ktoré sa pestuje.sativa convar. ktoré sa pestujú jednak kvôli zhrubnutému koreňu. Typické sú aj ich perovito delené listy (odtiaľ názov). má perovito strihané listy.G (2) Čeľaď veľmi podobná predchádzajúcej. foliosum) sa pestuje kvôli čakankovým pukom zväčšeným a vybieleným mladým výhonkom.  kvetný vzorec : . z ktorého sa mletím a pražením vyrába náhrada kávy (cigória). preto pri poranení ronia biele mlieko. Pestuje sa vo viacerých konvarietách. Zásobnou látkou je inulín.pochádza zo Sev. ale šíri sa i do polí.

napr. ktorá sa pestuje ako koreňová zelenina podobne ako čierny koreň. Medzi lesné druhy patria napr. Najčastejšie sa vyskytujú tri druhy: mlieč zelinný (S. oba so Obr.autumnalis) sa líši rozkonárenou stonkou. škarda dvojročná (C. pretože sa rozmnožujú nažkami vzniknutými nepohlavne. mlieč drsný (S. Mlieče (Sonchus) nájdeme rásť v záhradách a obrábaných plochách ako buriny. Patria sem najmä lúčne druhy. i pestované napr. Používa sa ako lahôdková zelenina.arvensis). kozobrada východná (T. Typickým druhom jelšín rastúcich pri potokoch je škarda močiarna (C.orientalis) alebo kozobrada pochybná (T. Zároveň sú veľmi premenlivé. Škarda (Crepis) má viac druhov rastúcich v rôznych biotopoch. 240: Čakanka obyčajná okrem divorastúcich lúčnych druhov. Z mladých listov možno pripraviť výživný šalát.aj súplodím nažiek s chocholcom v podobe padáčika. Ponúka pašu aj včelám.hispidus). rastie však i ako burina v zanedbaných porastoch.biennis) je lúčnym druhom. najmä púpavec srstnatý (L. Rastie v lúčnych biotopoch. ktorý má pichľavé listy a mlieč roľný (S.čierny koreň (S. podobne ako špargľa. Púpavec jesenný (L. Hadomor (Scorzonera) zahrňuje Obr. Ich úbory majú žlté kvety. 241: Premenlivosť listov púpavy žltými úbormi.vulgatum). Sú to trváce byliny podobné púpave. Obr. Podobným rodom je kozobrada (Tragopogon). nevápenatých až kyslých pôd. Vzhľadom na obsahové látky je liečivou rastlinou. hadomor (Cichorium intybus) španielsky .porrifolius). Ľahko sa spozná podľa veľmi horkej chuti.hispanica) sa pestuje najmä v juhoeurópskych krajinách pre dužinatý valcovitý koreň čiernej farby a krehkej konzistencie.murorum) a jastrabník obyčajný (H. Tento druh je pomerne vzácnym divorastúcim druhom stepných lúk v teplejších oblastiach. Má žlté úbory.asper). 242: Hadomor španielsky (Scorzonera hispanica) 157 . Fialové úbory má kozobrada pórolistá (T.pilosella) pod názvom chlpánik obyčajný (Pilosella officinarum) je druhom suchých. Mnoho druhov má jastrabník (Hieracium). jastrabník lesný (H. bez oplodnenia (apomikticky). Jastrabník chlpánik (H. Napr. Na rôznych typoch lúk rastú z čeľade čakankovitých púpavce (Leontodon). paludosa).oleraceus).dubius).

Adventívne korene sa len málo rozkonárujú.  Okrasovité sú monotypickou čeľaďou s jediným druhom: okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus). Na Slovensku je rozšírená najmä v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. trávy). Primárny koreň čoskoro zanikne a nahradí sa rovnakými koreňmi (sekundárna homorízia). Sú priame a z vody vyčnievajúce. Majú zvyčajne rovnobežnú alebo oblúkovobežnú. zvyčajne druhotne nehrubnú. banánovník). Vysoký stvol je zakončený nepravým okolíkom. spravidla širokou bázou objímajúce stonku. s rozlíšeným kvetným obalom. .2. agáva. lipnicovité). Z mohutného valcovitého podzemku vyrastajú čiarkovité trojhranné listy so šupinami.P) podľa všeobecného vzorca : . Avšak medzi jednoklíčnolistovými rastlinami sa vyskytujú aj druhy so stopkatými listami (bambusy). G (3). Kolaterálne cievne zväzky sú uzavreté. Kvety sú zoskupené do bohatých rozkonárených súkvetí.jednoklíčnolistové Jednoklíčnolistové sú vývojovo mladšou triedou v porovnaní s dvojklíčnolistovými. Z apokarpných semenníkov dozrievajú nažky (plodstvo nažiek). hľuzami a podzemkami). a to stromy s priamou stonkou a chocholom listov na vrchole (palmy). alebo dreviny s ovíjavou resp. rozptýlené (ataktostéla) a preto sa v stonke jednoklíčnolistových rastlín nemohol vytvoriť kambiálny kruh. súmerné až nesúmerné. Od tohto všeobecného vzorca sú viaceré odchýlky. Cenokarpné gynéceum môže tvoriť vrchný aj spodný semenník. A 3+3. Rastlina je entomogamná a plodom je mechúrik (plodstvo mechúrikov). Počet tyčiniek môže poklesnúť na 3 (kosatcovité. čoskoro odumierajú a nahradzujú sa novými. 158 . Postavenie listov na stonke je prevažne dvojradovo striedavé. ktorá je často vyvinutá ako pošva (napr. rastúca v bahne na okraji vôd. Listy sú zvyčajne jednoduché s celistvým okrajom a sediace. Kvety jednoklíčnolistových rastlín sú väčšinou trojpočetné s nerozlíšenými kvetnými obalmi (okvetie perigonium . stužkovitého tvaru. Niektoré jednoklíčnolistové rastliny druhotne hrubnú. zriedkavejšie krivožilovú alebo perovitú žilnatinu (napr. výnimočne je aj apokarpné G (okrasa. Vznik jedného klíčneho listu sa vysvetľuje rozdielne. Cievne zväzky v stonke sú prevažne kolaterálne. a to zrastom klíčnych listov (synkotýlia) alebo zakrpatením až zaniknutím jedného klíčneho listu. Takéto druhotné hrubnutie je u rodov aloe. tobolky. jednopohlavné i rôznoobalové (heterochlamydeické). čím sa podobajú kvetom dvojklíčnolistových rastlín. Plody sú mechúriky. Len zriedka sa menia na zhrubnuté zásobné korene alebo na koreňové hľuzy (napr. podopretý listeňom.  Žabníkovité sú vodné alebo vlhkomilné trváce byliny s pravidelnými kvetmi. Listy sú prevažne prízemné a často sa vyznačujú svojou rôznolistosťou.Orchidaceae). juka a dioskórea. Rozkonárovanie stonky jednoklíčnolistových rastlín je (okrem súkvetí) pomerne zriedkavé. niektoré vstavačovité . ktorý vznikne v prvotnej kôre stonky. Len zriedka sú drevinami. alebo je tyčinka len 1 (vstavačovité). alebo bobule. Trieda : Liliopsida (Monocotyledonae) . popínavou stonkou. ktorým by stonky mohli tak zhrubnúť ako dvojklíčnolistovým rastlinám. V pazuchách listov sú často vyvinuté prídavné (akcesorické) púčiky. vo vode plávajúce alebo ponorené. vytvárajúce len v čase kvitnutia článkovanú priamu stonku. P 3+3. ⊕. Semená jednoklíčnolistových rastlín klíčia jedným klíčnym listom. bez druhotného delivého pletiva medzi lykom a drevom a často sú obalené pevnou sklerenchymatickou pošvou. P môže byť voľné alebo zrastenolupienkové. žabník). Je to trváca bylina. a to kambiálnym kruhom. Podobne môžu hrubnúť aj korene. Ružovkasté kvety majú apokarpné gynéceum. dracéna. Sú prevažne trváce byliny (geofyty s cibuľkami. Kvety môžu byť pravidelné.

kry a liany. Len málo druhov zasahuje do severného mierneho pásma a v Európe (južnej) rastie len jeden druh palmička nízka (Chamaerops humilis).Hoci čeľaď má veľké množstvo zhodných znakov s čeľaďou iskerníkovitých (Ranuncu-laceae). (Sagittaria latifolia). V púčiku sú listy jednoduché a riasnato zložené. s krátkymi internódiami.tulcom. Palmy rastú v subtrópoch celého sveta. po vypučaní sa dospelé listy perovito alebo dlaňovito trhajú. Korene druhotne nehrubnú. .weitchii cv. G (3-1) A∞ Sú to výlučne subtropické alebo tropické jednodomé alebo dvojdomé stromy. ale najmä liany s opornými vzdušnými koreňmi. U nás sa prirodzene vyskytuje žabník skorocelový (Alisma plantago-aquatica) a šípovka vodná (Sagittaria sagittifolia) s typickými šípovitými listami. najmä v trópoch Južnej Ameriky a v Indomalajsku. pričom vzniknuté diely sú otvorené.utilis) poskytujúci textilné vlákna a voňavé silice. ⊕. ktoré sú vždy podopreté listeňom (alebo niekoľkými listeňmi) . h . Poskytuje cukornaté jednosemenné kôstkovice. P 0.Variegata s bielym pásom na listoch). zriedka obojpohlavné (rotang). tvoriace ozdobné zhluky listov na konci štíhlych valcovitých konárov.  Kvetný vzorec : . Pre plody sa pestuje pandan jedlý (P. hmyzom. Plodom sú Obr. Semeno má dobre vyvinutý endosperm. A 3+3. často ostro zúbkaté. ktoré nasvedčujú o ich príbuznosti. Malé kvety so zakrpateným okvetím sú jednopohlavné. Šípovka širokolistá kôstkovice alebo bobule tvoriace guľovité súplodie. ktoré sa vegetatívne rozmnožujú a často tvoria husté zárasty. d . G (∞ -1) Pandanovité sú stromy .  Kvetný vzorec : ⊕. . Väčšinou sú stromy s nerozkonáreným stĺpovitým kmeňom. Každá časť palmy dáva 159 . Tyčinkové kvety majú viac tyčiniek a piestikové kvety synkarpný alebo parakarpný semenník z veľkého počtu plodolistov (70-80 Sarangana). Kvety sú jednopohlavné. 3 alebo až veľa. a . kôstkovica alebo nažka. Majú čiarkovité listy. Opeľujú sa vetrom. Kmeň paliem svoju značnú hrúbku dosahuje rozsiahlym prvotným delivým pletivom na vegatačnom vrchole. Najdôležitejšou palmou a rastlinou vôbec severoafrických a západoázijských oáz je dvojdomý datlovník obyčajný (Phoenix dactylifera). Rôzne využitie má pandan úžitkový (P. b . 243: Žabníkovité (Alismataceae). vtákmi. Na stonke sú usporiadané špirálovite. dokonca aj netopiermi. Do čeľade patrí asi 90 druhov rozšírených v teplejších klimatických pásmach.rastlina. Plodom je bobuľa. ktorého druhy rastú v lesoch a na morskom pobreží. Je to najmä rod pandan (Pandanus). Listy sú veľké. pokrytými listovými jazvami alebo zvyškami častí listov a na vrchole v hustej špirále s chocholom veľkých listov. . alebo iba jediného plodolistu (monomérny piestik). Bočné výhonky sú len na báze nízkych paliem.samčí kvet. Tyčiniek býva 6. Palmy druhotne nehrubnú.edulis) a niektoré druhy sa pestujú ako ozdobné rastliny (P. Kvety arekovitých sú veľmi drobné a zoskupené do bohatých šúľkov alebo metlín. stopkaté a majú otvorenú alebo zatvorenú pošvu.utilis s červeným okrajom listov. Liany majú dlhé internódiá na popínavých alebo plazivých stonkách (napr. hoci sú vysoké (až 60 m) majú len vláknité adventívne korene (homorízia). Súkvetie je pazušné. majú aj viac rozdielnych znakov.plodstvo nažiek rastlinami morského pobrežia (3 rody a 880 druhov). nedelené. P 3+3. zriedka vrcholové. A ∞. Opelenie hmyzom alebo vetrom. Calamus).samičí Rastú v trópoch Starého sveta a sú význačnými kvet. P. Oba druhy rastú v pomaly tečúcich vodných tokoch. Gynéceum je vždy z 3 plodolistov. Kvety tvoria šúľkovité súkvetie zvyčajne podopreté pestrofarebnými listeňmi.

mierne omamná droga. mečovitými dlhými listami a 160 . kokosová voda. Je to jedovatá rastlina. Sklerenchymatický endokarp slúži domorodcom na zhotovenie nádob. i. V dutine endospermu je tzv. 244: Arekovité (Arecaceae): vejčia merillova (Veitchia merrillii). používaná ako záhradnícke lyko. Z dužinatého endospermu semena sa sušením získava kopra. rohože). Z listov palmy rafia (Raphia).plod úžitok. Puškvorec obyčajný (Acorus calamus) je močiarna rastlina Obr. K vzácnym močiarnym druhom patrí diablik močiarny (Calla palustris) nápadný bielym tulcom. Východoindický ságovník Rumpphov (Metroxylon rumphii) vo svojom stržni obsahuje veľa škrobu. d . používaná ako výživný nápoj. Strednú vrstvu oplodia -mezokarp tvoria pevné. Pochádza z južnej Ázie. sa získava „rafia“. Olejnica guinejská (Elaeis guinensis) dáva z mezokarpu kôstkovíc tzv. V trópoch sa všade pestuje pre jednosemenné kôstkovice „kokosové orechy“. Plodom je bobuľa. vypchávky. Je chránený. pretože bobule majú výraznú červenooranžovú farbu. Nápadným znakom je súkvetie . Na povrchu majú blanitý exokarp.  Čeľaď zahŕňa rastliny rozličného vzhľadu. Len niekoľko druhov patrí do našej pôvodnej flóry. Naše druhy sú byliny s podzemkom.k . Rotang trstenicový (Calamus rotang) je liana. a . alebo hľuzami. rastúce prevažne v trópoch. V listnatých lesoch rastie áron alpský (Arum alpinum) nápadný najmä v plodnom stave. v tropickej Ázii. alebo sa využíva v cukrárstve. sú viac ako 40 cm dlhé a a až 10 kg ťažké („Šalamúnove orechy“). z ktorého sa získava ságo (podobné kukuričnému škrobu). hrubé vlákna (koir). Rastie v Zadnej Indii a na Sundských ostrovoch. Šúľok je podopretý alebo zahalený listeňom (tulec).Obr.šúľok pozostávajúci z drobných väčšinou jednopohlavných kvetov s redukovanými kvetnými obalmi. Jej stonka je až 150 m dlhá a poskytuje prúty na výrobu stoličiek a košíkov. odkiaľ sa morskými prúdmi dostal na tropické korálové ostrovy.kvet. Druhou dôležitou palmou je kokosovník obyčajný (Cocos nucifera). palmový olej. ktoré Malajci s obľubou žujú potreté nehaseným vápnom a zabalené do listu piepra betelového . Areka obyčajná (Areca catechu) má semená. Lodoicea sejčelská (Lodoicea seychelellarum) má najväčšie semená. z ktorej sa lisuje olej na prípravu jedlých tukov. ktorý môže byť rôzne sfarbený.rastlina. 245: Áron alpínsky (Arum alpinum) s mohutným podzemkom. Na jednodomých rastlinách sú samičie kvety na báze šúľku a samčie nad nimi. ktoré sú surovinou s rôznym využitím (koberce.

Z poľnohospodárskeho hľadiska niektoré ľaliovité majú význam ako zeleniny. Celá rastlina je aromatická. Niekoľko druhov je vzácnych a zákonom chránených. čím vytvárajú na hladine vody za priaznivých podmienok súvislý porast. význačné špecializovaným metabolizmom. ⊕. Najmenšia semenná rastlina vôbec je drobuľka bezkoreňová (Wolffia arrhiza). Niektoré cudzokrajné druhy sa u nás pestujú ako okrasné napr. kvetov a plodov. glykozidov (konvalotoxín) a saponínov. Žaburinky sa používajú na kŕmenie hydiny. Plodom je tobolka. tôňovka dvojpočetné). 161 . V trojpúzdrovom semenníku sú anatropné vajíčka. iné ako buriny a jedovaté rastliny. obojpohlavné. pretože obsahujú veľa škrobu. alebo sú zoskupené do strapcovitých a vrcholíkovitých súkvetí (napr. tulipán). konvalinka). izbové alebo záhradné okrasné rastliny. V strednej Európe sa dobre udomácnila na brehoch pomaly tečúcich vôd. Sú prevažne entomogamné. Sú v postavení striedavom. A 3+3.  Kvetný vzorec : . ktorá má 3 druhy. vodnými vtákmi). Plodom je tobolka alebo bobuľa. P 3+3. ak je voda bohatá na organické látky (eutrofizácia).listnatec).kýchavicovaté Z celej čeľade sú vývojovo najpôvodnejšie.  Drobné vodné rastliny plávajúce na hladine vody (natantné rastliny). Niektoré druhy majú fylokládiá (úzke. na Slovensku veľmi vzácne zanášaná vodnými vtákmi z južnej Európy. Okrasné listy má aj známa difenbachia (Dieffenbachia). Najbežnejším rodom je žaburinka (Lemna). veratrín). Do čeľade ľaliovitých patrí asi 250 rodov a približne 3000 druhov. Ľaliovité sa rozdeľujú na niekoľko podčeľadí podľa podzemných orgánov. cibuľami alebo hľuzami. 246: Žaburinka menšia (Lemna minor) trojpočetné. G (3) P (3+3) Sú zvyčajne trváce byliny s podzemkami. ihlicovité asparagus. Viaceré sa pestujú ako skleníkové. sú redukované len na niekoľko malých listov veľkosti niekoľko mm. Je to liečivá rastlina. Kvety sú jednotlivé na konci stvolov či olistených bylí (napr. Kvety sú Obr.minor) sa na vodných hladinách rozmnožuje. Plodom je mechúrik. rôznej veľkosti (vranovec má kvety štvorpočetné. lupeňovité . Listy sú najčastejšie čiarkovité s rovnobežnou žilnatinou alebo elipsovité s oblúkovobežnou žilnatinou. Drobné korienky môžu aj celkom chýbať. Majú v zemi podzemok alebo bazálnu stonkovú hľuzu. väčšinou sa rozmnožujú vegetatívne bočnými púčikmi. ktorý je bohatý na olej a bielkoviny. Veľmi ľahko sa šíria (napr. ktoré im slúžia ako zásobné orgány. Po biochemickej stránke sú zaujímavé prítomnosťou alkaloidov (kolchicín. Z podčeľadí uvádzame iba niektoré: Podčeľaď : Veratroideae . Kvitnú zriedka.nenápadným zeleným šúľkom i tulcom. Vtedy pokrýva celú hladinu. Semená majú embryo uložené v mäsitom alebo v chrupavkovitom endosperme. využíva sa aj v likérnictve a cukrárstve. antúrium (Anthurium) má tulce červené s voskovitým povrchom. Jej listy majú necelý 1 mm. monstera (Monstera) a filodendron (Philodendron) sú liany s veľkými listami často pestované v bytoch. praslenovitom alebo len prízemné. rozšírených takmer po celom zemskom povrchu najmä v subtrópoch a miernom pásme. Žaburinka menšia (L. obsahuje glykozid akorín.

Listy sa vyvíjajú po oplodnení až na jar.blanité pošvy.arenarium). s .priečny rez tobolkou. Štúrovo) rastie vzácny panónsky endemit jesienka piesočná (C. krvný obeh. Jesienka obsahuje jedovatý alkaloid kolchicín. Získava sa pre farmaceutické účely (napr.pozdĺžny rez semenom s mäsitým výrastkom (caruncula)-m 162 . ktorých okvetie je zelené. B . Rastie na vlhkých lúkach a pasienkoch. Je nebezpečný pre pasúce sa stáda alebo pre zvieratá kŕmené senom s prímesou jesienky lebo sa nerozkladá ani pri sušení.zrelá tobolka. 247: Veratroideae : 1 . Z nich na jeseň vyrastajú 1-3 bledofialové kvety s okvetím na báze zrasteným do dlhej rúrky. ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu.kýchavica zelená (Veratrum lobelianum). Medzi nimi je tobolka s početnými semenami. niektoré majú hypotenzívny účinok. Má bohatú metlinu kvetov. ktoré dozrievajú v máji a rozširujú sa zoochórne. p .kvitnúca rastlina: h . 2 . obličky. Rastie na vlhkých horských lúkach. Je to prudký jed. Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) tvorí v zemi ukryté stonkové hľuzy. t1 . Na piesčinách Podunajskej nížiny (Čenkov.rastlina s listami a tobolkou. V šľachtiteľstve sa používa na získanie polyploidných rastlín.Do našej flóry patrí kýchavica zelená (Veratrum lobelianum) so širokoelipsovitými listami.jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) A . na liečenie reumy). v mladosti zriasnenými pozdĺž žíl. ktorá sa nad povrchom pôdy rozdelí na 6 cípov. Vyznačuje sa obsahom jedovatých alkaloidov.podzemná hľuza obalená zvyškami pošiev odumretých listov. Obr. najmä v semenách. t .

cesnakovaté Zahŕňa rastliny tvoriace cibule (jednoduché. duté. 4 .cesnak medvedí). Cesnaky význačne zapáchajú od alylsulfidov.cesnak medvedí (A. sadzačka). Listy majú ploché. Okrem kvetov vytvára v súkvetí aj rozmnožovacie pacibuľky.vedľajšie stopkaté cibuľky. 248:Allioideae : 1 .sativum subsp. Semená vysiate v prvom roku kuchynská (Allium cepa). pór vytvoria drobné cibuľky (štupľovka. Cesnaky tvoria súkvetie zdanlivý okolík (skrutec) za mlada obalený v listeňovitom tulci. Tento druh sa považuje za dôležitú a zdravú zeleninu najmä pre obsah vitamínov a aliínu s fytoncidnými účinkami (rastlinné antibiotiká). rokambol.cesnak kuchynský (A.Podčeľaď : Allioideae .rotundum) : c .cesnak guľatohlavý (Allium sphaerocephalon) : c .ursinum) 163 . 3 . Cesnak kuchynský perlovkový. je v kultúre vzniknutý taxón (A. ktoré (A.sativum). Plody sú toboly. cibuľa kuchynská (A.schoenoprassum). cibuľa kvietkov. Guľaté súkvetie tvorí množstvo drobných bielozelených Obr. Prastarou pestovanou rastlinou.cepa) má listy oblé. úzko čiarkovité alebo valcovité (elipsovité . zložené. sukňovité) a plod tobolku.vedľajšie stopkaté cibuľky. Patrí sem na druhy bohatý rod cesnak (Allium). kvetný stvol v strede nafúknutý.cesnak pažítkový. pažítka (A.cesnak pórový. 4 . Z cibule vyrastá byľ s čiarkovitými listami zakončená súkvetím v blanitom tulci.rozmnožovacie pacibuľky v súkvetí.sativum) keď sa vysadia v druhom roku.cesnak cibuľový. perlová cibuľa. 249: Allioideae : 1 . ktorá pochádza zo strednej Ázie je cesnak kuchynský (A.scorodoprassum) : p . Cesnak cibuľový.cesnak guľovitý (A. Zloženú cibuľu tvorí 5-15 dužinatých šupín (strúčikov) uzatvorených v spoločnom blanitom obale. ktorý má jemnejšiu chuť i vôňu a tvorí cibule zložené z guľatých cibuliek bez spoločného obalu. vytvoria veľké sukňovité Obr. 2 . perlovka.ampeloprasum). ophioscordon). 2 cesnak orešcový (A. V súkvetiach niektorých druhov sa tvoria rozmnožovacie pacibuľky. 3 .

Tvorí drobné vajcovité cibule v trsoch. Ľalia zlatohlavá (L. Podčeľaď : Lilioideae . Tyčinky nápadne vyčnievajú z kvetu. Žltými okvetnými lístkami sa vyznačuje xerofytný cesnak žltý (A. A. Ich plodom je tobolka.montanum). Medzi teplomilné druhy skalnatých strání.candidum). Výrazne voňavé biele kvety sú usporiadané v strapci. Pestuje sa aj v záhradkách (subsp. cesnak planý (A. Iným tvarom listov než ostatné cesnaky sa vyznačuje cesnak medvedí (A. okrasných ľalií sú ľalia tigrovaná (L. Dekoratívne kvety tvoria strapec. A.šupinovitá cibuľa.tigrinum). Ako zelenina sa používa celá vňať. Kvety sú v strapcovitých súkvetiach alebo sú terminálne (tulipán).ľaliovaté Do tejto podčeľade patria trvalky s podzemnou cibuľou a listnatou byľou alebo prízemnými listami a stvolom. šalotka (A. Divorastúcich cesnakov je viac druhov. Pôvodný na Sibíri je cesnak zimný. Slúžia na vegetatívne rozmnožovanie.schoenoprasum). Zo Stredomoria pochádza cesnak pórový. aj buriny viníc a polí patria cesnak guľatohlavý (A. Prostredné listy sú v praslenoch. farby a chuti cibúľ. ktorá prechádza do pošiev plochých. Z južnej Európy pochádza aj u nás rastúca ľalia cibuľkonosná (L. Z cibule vyrastajú dva škvrnité listy a stvol s jediným ružovým kvetom. Je vhodný na konzervovanie (zaváranie). Zo Stredomoria pochádza dekoratívna záhradná trvalka ľalia biela (L. C a tiež fytoncidy.vineale).scorodoprasum).bulbiferum). Podobné nároky na stanovištie má aj cesnak horský (A.A.moly.oleraceum).ursinum).ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) : t . Okvetné lístky sú purpurovočervené.ampeloprasum). Je chráneným druhom listnatých i zmiešaných lesov a krovín. V pazuchách úzkych listov Obr. bielkoviny. Je trvalka so sukňovitou cibuľou.s guľovitými okolíkmi kvetov. Má malú cibuľu. Rastie najčastejšie na horských lúkach. lužných lesov. croceum). Rod ľalia (Lilium) má cibule zložené z jednotlivých dužinatých šupín. Má biele kvety a typický cesnakový zápach. 2 . vitamíny B.giganteum.zrelá tvorí drobné cibuľky (odtiaľ tobolka.flavum).bulbiferum) : p rozmnožovacie pacibuľky v pazuchách listov názov). Používa sa ako jarná vňaťová zelenina pre obsah vitamínu C. žliabkovitých listov. 164 . Je to druh tônistých dubohrabových hájov.cataviense) a i. rúrkovité. tvaru. š . U nás rastie iba v Slovenskom krase.sphaerocephalon) a cesnak guľovitý (A. bučín. Cesnak askalonský.ľalia cibuľkonosná (L.rotundum) . ktorá dobre znáša zimu a pestuje sa najmä pre vňať. pažítka (A. 250: Lilioideae : 1 . škvrnité a oblúkom von zakrivené. rastie aj v pobrežných krovinách a trávnatých porastoch. Najmenším pestovaným druhom je cesnak pažítkový. Byle sú priame listnaté.mar-tagon) má zlatožltú cibuľu a červenkastú byľ.cibule a na tretí rok kvetonosné stvoly. U nás na celom území sa roztrúsene vyskytuje cesnak orešcový .salota) tvorí početné vedľajšie cibuľky v hnedastej vonkajšej šupine. škvrnitých kvetov.auratum). silice. cibuľa zimná (A. pór (A. Niektoré druhy cesnakov sa pestujú v záhradách ako okrasné (cesnak zlatožltý . Vzácnou a chránenou rastlinou je kandík psí (Erythronium dens-canis). Listy má duté. pretože oplodnenie je zriedkavé. ľalia zlatá (L. Miestami splanieva.fistulosum). Cibuľa obsahuje cukry. Byľ nesie 1 alebo viac oranžových.regale). ľalia kráľovská (L.orešec (A. Kvietky v zdanlivom okolíku sú ružovofialové. cesnak poľný (A. Iné druhy pestovaných. Pestuje sa oddávna v celom kultúrnom svete v kultivaroch rozličnej veľkosti. Jeho listy sú úzko elipsovité alebo vajcovité.

krivec lúčny (Gagea pratensis) : c .medníky Chránenou ľaliovitou trvalkou je korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris).pratensis) a krivec žltý (G. čím sa preslávilo najmä Holandsko. Rod krivec (Gagea) má niekoľko drobných žltokvitnúcich druhov.kandík psí (Erythronium dens-canis) : t . Cibule sú prudko jedovaté (alkaloid imperialín). Najčastejšie sa vyskytuje krivec lúčny (G.krivec roľný (G. Na poliach miestami rastie krivec roľný (G. Všeobecne známou okrasnou cibuľovou trvalkou je tulipán Gesnerov (Tulipa gesneriana). 2 . pod ktorými visia v okolíku zoskupené tehlovočervené alebo oranžové zvonkovité kvety.jeden prízemný. l . storočia sa datuje pestovanie tulipánov v Európe. 2 . Táto mohutná trvalka má byľ zakončenú vrcholovým praslenom listov.hlavná a dve nové vedľajšie guľovité cibule .korunka kráľovská (Petilium imperiale) : l .cibuľa.krivec žltý (G. jedna cibuľa sediaca na zväzku koreňov. na vrchole kapucňovitý. Je to súborný druh.lutea). Už od 16. ktoré rastú najmä v trávnatých porastoch.arvensis). Rozdiely medzi jednotlivými druhmi sa týkajú hlavne listov a cibúľ. Má úzke listy a jeden terminálny kvet. l . m .arvensis) : l . Z pestovaných cudzokrajných druhov je obľúbená korunka kráľovská (Petilium imperiale.dva prízemné čiarkovité listy 165 . c . ktorý je zvončekovitý a šachovnicovito škvrnitý.Obr. čiarkovito kopijovitý list. Fritillaria imperialis).jeden prízemný plochý list.tobolka. 252: Lilioideae : 1 . V trávnatých porastoch sa občas vyskytne splanený žltokvitnúci tulipán lesný Obr.c1. syn. Vyskytuje sa len zriedkavo na vlhkých a slatinných lúkach. 251: Lilioideae : 1 . 3 .vrcholkový praslen listov.lutea) : c (Tulipa sylvestris).korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris) . do ktorého patrí komplex záhradných kultivarov a krížencov pôvodných juhoeurópskych a stredoázijských druhov. 3 .

Bledavky (Ornithogalum) majú biele alebo zelenkasté kvety v strapci alebo v chocholíku. Veľké zvonkovité kvety v strapci má bledavka ovisnutá (O. Pod menom morská cibula sa u nás v črepníkoch pestuje africký druh Ornithogalum caudatum. Modrice (Muscari) majú modré kvety so zrasteným okvetím.comosum) má síce kvety v strapci. 2 . Z cibule urginéy morskej (Urginea maritima) sa pripravuje jed na trávenie potkanov. Divorastúcim druhom na vlhkých a zaplavovaných miestach je scila dvojlistá (S. a niekoľko čiarkovitých.scila dvojlistá (Scilla bifolia) : t .S. Bezlisté stvoly nesú kvety najčastejšie v strapci (zriedkavo v chocholíku). bankovitého tvaru.umbellatum). 253: Scilloideae : 1 .modrica chochlatá (Muscari comosum) 166 .sibirica).racemosum). žliabkatých listov. Záhradné odrody majú rôznu farbu a prenikavú vôňu.Podčeľaď : Scilloideae . Sú rozšírené najmä v teplejších oblastiach na výslnných a suchých stanovištiach. ale pestujú sa aj v záhradách (i v bielokvetej forme).bifolia).scilovaté Patria sem rastliny s podzemnými šupinatými cibuľami a úzkymi prízemnými listami. Medzi okrasné rastliny tejto podčeľade patrí aj hyacint východný (Hyacinthus orientalis) so zrasteným okvetím. Najznámejším druhom je modrica strapcovitá (M. Obr. Z rodu scila (Scilla) sú viaceré druhy pestované pre jarné modré kvety (scila sibírska . Modrica chochlatá (M.bledavka okolíkatá (Ornithogalum umbellatum) : t .nutans).tobolka. Plodom je tobolka. Mnoho druhov sa pestuje pre včasné jarné kvitnutie. V trávnatých porastoch sa často vyskytuje bledavka okolíkatá (O.tobolka. 3 . ale predĺžené kvetné stopky vrcholových jalových kvetov tvoria chocholec.

254: Asparagoideae : asparágus lekársky. p .multiflorum).zväzočky čiarkovitých najčastejšie jednotlivo.špargľa. b . B . Viaceré druhy majú zrastené okvetie.časť stonky s kvetmi : k1 kamenistých. Široké listy má kokorík špargľa (Asparagus officinalis) A . Biele rúrkovité kvety sú ovisnuté a vyrastajú z pazúch listov.verticillatum). vitamíny B a C.pozdĺžny rez kvetom.mladé mnohokvetý (P. Niektoré druhy asparágusu sa pestujú ako izbové rastliny. zelenožlté na článkovaných stopkách (perikládium). Bobule sú belasé až čierne. Úzke listy v praslenoch má kokorík praslenatý (P. Plodom je červená bobuľa. 3 .podzemok 167 . Kokorík (Polygonatum) má plazivý podzemok.Podčeľaď : Asparagoideae . Konzumujú sa etiolované dužinaté jarné výhonky.priečny rez bobuľou. Má drevnatý podzemok. Najčastejšie to býva aspáragus Sprengerov (A. Na Slovensku je založená špargľovňa na Záhorí (Veľké Leváre).kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) : k . C . b1 . tyrozín.bobuľa. z ktorého vyrastajú oblé alebo hranaté byle. oinovatelé. V svetlých lesoch a na výhonky. Obsahujú asparagín. jedovaté. V teplejších oblastiach sa pestuje v niekoľkých kultivaroch na piesočnatých pôdach ako lahôdková zelenina .konvalinka voňavá (Convallaria majalis) : p . D . Jeho voňavé kvety vyrastajú z pazúch listov jednopohlavné kvety piestikové.časť stonky s plodmi bobuľami. k2 (P. 255: Asparagoideae : 1 . suchších miestach rastie kokorík voňavý jednopohlavné kvety tyčinkové. Jednopohlavné kvietky s rudimentami druhého pohlavia sú drobné.kokorík praslenatý (P. kvietok -k Obr. fylokládií -f vyrastajúcich z pazuchy šupinkovitého listu -l.plumosus) so štetinovitými fylokládiami. V teplejších oblastiach na výslnnych stráňach rastie dvojdomý asparágus lekársky (Asparagus officinalis).verticillatum).odoratum).sprengeri) so širšími fylokládiami a aspáragus perovitý (A. Je to horský lesný druh. Byľ je hranatá. 2 . kyselinu jantárovú.podzemok. sacharózu. z ktorého vyrastá bohato rozkonárená byľ so zakrpatenými listami a bočnými konárikmi v podobe fylokládií. Ostatné druhy majú listy striedavé. Rod asparágus (Asparagus) sa vyznačuje ihlicovitými alebo plochými fylokládiami. Obr.asparágovaté Do podčeľade patria byliny s podzemkami a plodmi bobuľami.

bleduľa (Leucojum). Plodom je trojpuzdrová tobolka zriedkavo bobuľa. s . narcis). Kvety v púčiku sú obalené blanitým listeňom (tulec). Snežienka jarná (Galanthus nivalis) patrí medzi prvé na jar kvitnúce druhy.apríli u nás iba v listnatých lesoch Vihorlatu (východokarpatský endemit). konvalamarín).bobuľa.listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum) : f . pri okrasných druhoch je dekoratívnym prvkom kvetu (napr. niekedy zväčšenú a rôznofarebnú. o1 . 2. Sú založené podľa č. U niektorých je okvetie zrastené. Rastie hojne najmä v podraste bučín. z ich lícnej strany vyrastajú listene -l a kvety (neskôr bobule) . k1 .  Obr. Pestuje sa i v záhradách. Rod bleduľa sa na našom území vyskytuje v dvoch druhoch.semenník so 4 čnelkami. U nás je čeľaď zastúpená rodom snežienka (Galanthus). Niektoré druhy majú pakorunu. Okvetné lístky sú biele so žltou alebo zelenkastou škvrnou na ich vrchole. len semenník je spodný.vonkajšie zelené okvetné lístky.tyčinka so šidlovito predĺženým spájadlom -c. humóznych listnatých lesoch. zriedka v súkvetiach. Tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium) je drobná bylina so strapcom drobných bielych kvetov. Veľmi zriedkavým (Malé Karpaty) a chráneným druhom je listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum). šternbergia (Sternbergia) a v záhradách pestovaným rodom narcis (Narcissus). 3 . ktorý je pred rozkvitnutím obalený v blanitom listeni (tulci).pozdĺžny rez . Kvety majú väčšinou jednotlivé. A 4+4. P 3+3. čiarkovité. Prízemné listy sú úzke. Bleduľa jarná (Leucojum vernum) má stvol zakončený jedným kvetom. Kvetný vzorec : 168 kvetom : o . ktorý na rozdiel od všetkých ostatných ľaliovitých (i jednoklíčnolistových) je založený podľa č. Tento vždyzelený polokrík má šupinkovité listy a široké kožovité fylokládiá napodobňujúce list.listom podobné fylokládiá.štvorpočetný kvet. G (3) P (3+3) Sú byliny vytrvávajúce podzemnými cibuľami alebo podzemkami.vnútorné čiarkovité a žltkasté okvetné lístky. 256: Asparagoideae : 1 . Obsahuje jedovaté kardiotonické glykozidy (najmä konvalotoxín. Plodom je červená bobuľa.vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) : k . Z cibule vyrastajú 2 listy a stvol s jedným bielym kvetom. Medzi nimi je jeden žltozelený kvet. A 3+3. Vo voľnej prírode rastie v lužných a vlhších humóznych lesoch a na vlhších miestach. Bobule sú purpurovočervené.tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium). ⊕. 2 . Kvitne v marci . Často sa pestuje v záhradách a vo voľnej prírode rastie vo vlhkých. Celá rastlina je prudko jedovatá. Amarylkovité sú rozšírené najmä v trópoch a subtrópoch. Vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) má byľ zakončenú praslenom štyroch širokých listov so sieťovitou žilnatinou. G (4)). s účinkami povzbudzujúcimi činnosť srdca. p . Kvetný vzorec amarylkovitých je podobný ľaliovitým. b . 4 (P 4+4.Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) má dva široko elipsovité listy vyrastajúce z podzemku a strapec bielych voňavých kvetov zvonkovitého tvaru. Plodom je čierna bobuľa.

2 . č .tyčinka. často však hrubé a mäsité. s . Kvitne neskôr ako predošlý druh na zamokrených. Oba druhy sú chránené. strapcoch alebo metlinách. p . Sú mečovité. Všetky ďalej uvedené sa pestujú v záhradách ako okrasné. Okrem uvedených druhov sa pestuje množstvo kultivarov i plnokvetých. Bleduľa letná (L. 257: Amaryllidaceae: 1 .spodný semenník s vajíčkami. p .zrelá puknutá tobolka. Obojpohlavné trojpočetné kvety sú v klasoch. močaristých lúkach a lužných lesoch južného Slovenska. Žlté kvety sa vyvíjajú v neskorom lete a plod bobuľa dozrieva až na budúcu jar.narcis biely (Narcissus poëticus) : s . Majú okvetie zrastené do dlhej rúrky a 6 rozostúpených cípov. Narcis tazetový (N.semenník.okvetie.poëticus) má biele okvetie a žltú.tulec.snežienka jarná (Galanthus nivalis) : tu . st . c .tulec.pseudonarcissus) má jasnožlté okvetie a veľkú valcovitú pakorunu. o1 . č čnelka.vnútorný okvetný lístok. získaných z juhoerópskych druhov. Na Belanských kopcoch pri Štúrove rastie vzácna šternbergia jesienkokvetá (Sternbergia colchiciflora).bleduľa letná (L. 4 . Hymenocallis sa pestujú pre veľké aj dekoratívne kvety v črepníkoch.aestivum). Známy narcis biely (N.cibuľa. červeno lemovanú pakorunu. o . o - vonkajší okvetný lístok. Clivia. Tropické druhy rodov Amarylis. Narcis žltý (N.bleduľa jarná (Leucojum vernum) : tu .Pestuje sa aj v záhradách.pakoruna  Agávovité sú prevažne viacročné byliny s podzemkom alebo stromy s druhotne hrubnúcim kmeňom. 3 .čnelka. b -blizna. Počas mnohých rokov rastú len v nekvitnúcom stave a súkvetia vytvárajú len jedenkrát až na konci života (monokarpické rastliny). Haemanthus.blanitá pošva. Listy sú striedavé ale zvyčajne nakopené na báze kmeňa alebo tvoriace chochol. V ústí rúrky je vyvinutá pakoruna. Obr. Druhy rodu narcis u nás nerastú vo voľnej prírode.aestivum) má stvol zakončený paokolíkom viacerých kvetov (2-7).tazetta) má stvol zakončený väčším počtom stopkatých kvetov. Hippeastrum. Eucharis. 169 . t .

Byľ s mečovitými listami vyrastá z podzemku. Bola zavlečená do južnej Európy. Z biochemickej stránky sú význačné obsahom rôznych glykozidov. podopreté listeňmi. vejárik. na stepných lúkach a piesčinách kosatec dvojfarebný (I. Z trhlín alebo zo zárezov kmeňa tejto mohutnej dreviny vyteká červená živica („dračia krv“). Hojne sa pestuje najmä v Afrike. mečík). niekedy len prízemné a nasadajú na stonku dvojradovo. P 3+3. Veľké pravidelné kvety s nerovnakými okvetnými lístkami (3 nadol sklonené. Čnelka je trojdielna. 258: Agáva americká (Agave (A. Okvetie je len na báze zrastené do rúrky. Viaceré naše druhy sú vo voľnej prírode chránené. ktorá po skvasení dáva alkoholický nápoj pulque. Značný technický význam má agáva sisalová Obr. 259: Šafran neapolský (Crocus neapolitanus) : A .americana). Vonkajšie sklonené okvetné lístky niektorých druhov majú vyvinutú tzv. G (3) P ( 3+3 ) Sú trváce byliny s podzemkami alebo bazálnymi hľuzami.  Kvetný vzorec : . Blizna je lupeňovitá. na výslnných stráňach kosatec nízky (I.hľuza.sisalana). Spodný semenník dozrieva na tobolku. . Čiarkovité alebo mečovité listy sú striedavé. Agávovité sú rozšírené najmä v arídnych krajinách tropického a subtropického pásma. č čnelka. kefku z mnohobunkových chlpov. Sansevieria (Sansevieria) pochádza z tropickej Afriky.Plodom je tobolka alebo bobuľa. U nás sa juky pestujú ako okrasné rastliny v skleníkoch a domácnostiach.filamentosa). s .celá rastlina. Rod juka (Yucca) pochádza zo strednej a južnej Ameriky.semenník. kde zdomácnela. svokrin jazyk).trifasciata) sa pestujú v domácnostiach pre dlhé dekoratívne listy (tzv. Obr. najmä pre bohaté súkvetia zvonkovitých belavých kvetov. Z rodu agáva (Agave) je známa agáva americká (A. Z listov juky sa získavajú textilné (sklerenchymatické) vlákna. Najznámejšia je juka vláknitá (Y. Z narezaných listov agávy pulkvovej (A. kosatec trávolistý (I. pod jej lalokmi sú ukryté peľnice. U nás sa pestuje v skleníkoch alebo cez leto aj vonku. americana) Poskytuje textilné vlákno . ktorá sa používa ako farbivo. Po dozretí semien odumiera. Trojpočetné kvety sú buď pravidelné alebo súmerné (napr.pumila) s krátkou jednokvetou byľou. Niektoré druhy (napr. ktoré prevyšujú kvety. Podobajú sa amarylkovitým. U nás divo rastie niekoľko druhov: na vlhkých lúkach belasofialový kosatec sibírsky (I. B pozdĺžny rez : h . st . jednotlivé alebo v cymóznych súkvetiach (napr. blizna často lupeňovito rozšírená a farebná. A 3. 3 vzpriamené) má kosatec (Iris). sansevieria trojpása S. V niektorých systémoch sa zaraďujú do čeľade amarylkovitých ale aj do samostatného radu Agavales (Hutchinson).variegata). na brehoch stojatých a mierne tečúcich vôd kosatec žltý (I. Vysoký stvol s bohatým súkvetím sa vytvorí iba jedenkrát po 40 -50 rokoch.salmiana) vyteká šťava. Tvorí mohutnú ružicu hrubých prízemných listov.sisal.graminea) s úzkymi čiarkovitými listami. od ktorých sa líšia počtom tyčiniek (iba A 3).sibirica). Mnohé sú pre pekné kvety obľúbenými okrasnými rastlinami. Z Kanárskych ostrovov pochádza dracéna dračia (Dracaena draco). b .blizna.pseudacorus). alebo kosáčik). ⊕.tyčinka 170 .

variegata. Listy sú mečovité (odtiaľ pomenovanie).Ako okrasné sa najčastejšie pestujú juhoeurópske druhy a to kosatec nemecký (I.vnútorné okvetné lístky. Mečík škridlicovitý (G. Severoamerickým druhom u nás pestovaným a na vlhkých lúkach miestami splaneným je mečovka Obr.pallida). p . ktorá sa vytvára na vrchole vlaňajšej (sympódium). č . vo voľnej prírode sa nevyskytuje.podzemok.kosatec žltý (Iris pseudacorus) : o . V našej flóre sú dva divorastúce druhy. s . h1 .palustris) s obalovými šupinami. Listy majú čiarkovité.communis).albiflorus). 260: Iridaceae: 1 . h . 171 .tohtoročná.heuffelianus).hľuzy mečíka tvoriace sympódium : h . b . r . ktoré tvoria hustú sieť.imbricatus) s hustým súkvetím červenofialových kvetov rastie na vlhkých lúkach a lesných mokradiach. Má fialové okvetie a trojlaločnú červenooranžovú bliznu.sativus) je kultúrny taxón. alebo z iných druhov Ázie a Severnej Ameriky.mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus) : h tohtoročná hľuza. h1 .čnelka. žliabkaté s bielym pásikom na líci. Podzemky niektorých druhov kosatcov obsahujú fialkovo voňajúcu silicu a ako tzv.spodná časť byle. A .púčik. pre ktorú sa pestuje. o1 . B : hľuzy mečíka močiarneho (G.vlaňajšia hľuza. Podobnou okrasnou trvalkou je aj montbrécia žltočervená (Crocosmia crocosmiiflora). U nás zavčasu na jar v trávnatých porastoch (miestami masovo) vo voľnej prírode rastie fialový šafran karpatský (C. fialkový koreň sa používajú vo voňavkárstve a v lekárstve.palustris) má iba 2 mečovité listy a riedke súkvetie červenopurpurových kvetov. V Alpách je pôvodný šafran bielokvetý (C. V okrasnom záhradníctve sa uplatňuje niekoľko juhoafrických druhov v mnohých dekoratívnych kultivaroch označených súborne mečík obyčajný (G. Má niekoľko menších fialovobelasých kvetov.vonkajšie okvetné lístky.germanica) s belasofialovými kvetmi a jemu podobný kosatec bledý (I. Vyskytuje sa najmä na slatinných lúkach.semenník. V záhradách a parkoch sa pestuje mnoho kultivarov vzniknutých hybridizáciou týchto dvoch druhov a tiež I. Do rodu šafran (Crocus) patria nízke trvalky s podzemnou bazálnou hľuzou.vlaňajšia hľuza. z ktorého na budúci rok vyrastie nová kvitnúca byľ. h1 .minuloročná hľuza horská (Sisyrinchium montanum). Šafran siaty (C. 2 . Je obalená rozpadavými pošvami minuloročných listov.tohtoročná hľuza. Mečíky (Gladiolus) majú podzemnú hľuzu. Mečík močiarny (G. kvety súmerné vo vejáriku. p .ramená čnelky. Poskytuje jedno z najdrahších korení.

od ktorých sa ale líšia celkom odlišnou stavbou kvetu. na semenách je dužinatý miešok (arilus). uprostred súkvetia často sú obojpohlavné a v pazuchách dolných listeňov zasa piestikové kvety. Ich kvety sú fialové. Je to prastará kultúrna rastlina s 172 . Spodný semeník je z 3 plodolistov. trojpúzdrový. Viacradovo striedavé obrovské listy utvárajú so svojimi pošvami zdanlivý kmeň. väčšinou zložité klasovité súkvetia. Na čepeli niet na okraji vystužovacieho pletiva. Banánovník obyčajný (Musa paradisiaca) je známy svojou partenokarpiou. Kvety sú súmerné. tvoriace pysk . 261: Banánovníkovité (Musaceae): banánovník obyčajný pestovaným druhom je banánovník obyčajný (M. rastie prevažne v trópoch Starého sveta. pochádza z južnej Ázie. Falšuje sa sušenými kvetmi z úborov požltu farbiarského (Carthamus tinctorius). syn. Kvety tvoria veľké. Opelenie nastane hmyzom alebo vtákmi. V súkvetí v pazuche horných listeňov sú tyčinkovité kvety. (Musa x paradisiaca). často s farebnými listeňmi na báze.c . b. po zániku druhého pohlavia jednopohlavné. semená majú tvrdé osemenie a škrobnatý endosperm a perisperm. V zemi majú škrobnatý podzemok a svojimi nadzemnými časťami sa podobajú ľaliovitým rastlinám. a preto sa čepeľ trhá pozdĺž perovitej žilnatiny.  Sú to trváce byliny trópov Starého sveta. Zygomorfný kvetný obal je diferencovaný na kalich a korunu alebo je iba okvetím. Najznámejší druh je ďumbier obyčajný (Zingiber officinalis). Vo všetkých pletivách sa vyskytujú početné nádržky éterických olejov.balbisiana. poskytujúci zo svojho podzemku voňavé korenie a drogu. a . Plodom je tobolka alebo bobuľa. pochádza z Indie. ktorý po dozretí plodov zanikne (odumrie).acuminata x M. preto ďumbierovité poskytujú koreniny a liečivá. vnútri s veľkým počtom vajíčok. Banánovníky patria k najdôležitejším kultúrnym rastlinám trópov. zvyčajne s farebnými listeňmi. Plodom je mäsitá bobuľa.rastlina. biele.labelum (v čeľadi vstavačovitých ostala len jediná tyčinka vonkajšieho kruhu a pysk vznikol z okvetného lístka). oranžové. éterický kurkumový olej a korenie. trojpočetné s redukovaným A. Dve ďalšie tyčinky sa premenili na krásne staminódiá. Najznámejším a najviac Obr. Iné druhy sa pestujú pre škrobnaté podzemky a niektoré druhy sú okrasné skleníkové rastliny. Kvety sú zoskupené do klasovitých alebo metlinovitých súkvetí. Na jar kvitnúce druhy a rozličné kultivary šafranov sa pestujú najmä v trávnikoch alebo sa rýchlia v črepníkoch. Rod banánovník (Musa).  Sú to mohutné trváce tropické byliny (nie dreviny) s podzemkovými hľuzami.kvet M. Farbivo z koreňov kurkumy pravej (Curcuma longa) poskytuje žlté farbivo kurkumín. V rúrkovitom kvete ostala iba jediná tyčinka.paradisiaca. žlté. Kvety sú obojpohlavné. Do čeľade patria 2 rody.odpradávna používané ako farbivo a liečivo. Musa sapientum). čiže tvorbou plodov bez semien. asi s 80 druhmi.

Veľké množstvo semien je zasa akousi kompenzáciou zníženej pravdepodobnosti. Tým tyčinka dostane lupeňovitý vzhľad s jediným peľovým váčkom. pretiahnutý.cavendishii).podzemok (bradáčik). Na Filipínach sa pestuje banánovník textilný (M.početnými kultúrnymi formami. Iným druhom je banánovník nízky (M.tyčinka.nana syn. dokonca aj medzirodové. - Do čeľade kanovitých patria trváce byliny (podzemok). B .edulis) pre škrobnaté podzemky pod názvom „arrow-root“. g . Mladý vek čeľade dokumentuje aj veľká špecializácia v kvetnej biológii. ktorý sa predovšetkým pestuje na Kanárskych ostrovoch. f . u niektorých druhov je to aj s hniezdovitými koreňmi (hniezdovka) 173 . pochádzajúci z južnej Číny. polínia. nadzemné časti sú na povrchu hladké. Kultúrne bezsemenné banánovníky sa rozmnožujú podzemkovými odnožami. ovocné a múčnaté banány (posledné sa jedia vzhľadom na väčšie množstvo škrobu pečené a varené). pochádza z Afriky a vysádzajú ju v parkoch ako ozdobnú rastlinu. alebo podzemkami. najmä v spôsobe opeľovania. Tyčinky sú redukované iba na 1. prirastené k nitke. Enseta jedlá (Ensete edule syn.labelum a korunovité staminódiá. 263: Podzemné orgány vstavačovitých : A . C . b . ktorý z vlákien listových pošiev poskytuje tzv.  Sú počtom druhov najbohatšou čeľaďou Obr. hmyzovník). ktorá pochádza z Ameriky a pestuje sa ako veľmi dekoratívna rastlina takmer na všetkých kontinentoch.hľuzy dospelej rastliny a k vykvitnutiu dôjde až o (vstavač). Najznámejšia je kana indická (C.podzemok niekoľko rokov. Plodom je tobolka s veľkým množstvom drobných až mikroskopických semien bez vyživovacieho pletiva. ktoré sa líšia od ďumbierovitých asymetrickými kvetmi a redukovanou jedinou tyčinkou len s jediným peľovým váčkom. h semenných rastlín (25 000 druhov).textilis). Poskytuje tzv. M. manilské konope. bez ktorej by nemohlo dôjsť ku klíčeniu. kým druhý sa premenil na korunovito sfarbené staminódium.kvet.plod. Na to si tieto rastliny vyvinuli veľmi špeciálne adaptácie (napr. Ak sa tak aj stane. V Austrálii sa pestuje kana jedlá (C. dolný P lupienok býva premenený a predĺžený do pysku. Kvety majú P najrôznejších tvarov a farieb. listy často v prízemnej ružici. k vyrasteniu Obr. c až e . a rastlina. Semenník je spodný. u niektorých druhov dokonca s nedostatočne vyvinutým embryom. V rámci čeľade je známy len jeden rod kana (Canna) s tropickými druhmi. Tieto „nedostatky“ sú kompenzované spolužitím semien s hubami (mykoríza). semeno Zároveň je to jedna z vývojovo najmladších čeľadí. Vstavačovité sú byliny s podzemnými hľuzami. Kvety sú preto súmerné. peľové zrná sa zlepujú do tzv. 262: Kanovité (Cannaceae): kana indická (Canna indica). (Ostatné tyčinky tvoria pysk . ale aj veľká variabilita znakov v rámci rodu i druhu a veľká náchylnosť na kríženie.) Plodom je tobolka. Musa ensete).prierez semeníkom. pretože u niektorých druhov opeľovačmi bývajú len konkrétne druhy hmyzu. používané ako zemiaky. o čom svedčí jednak veľká druhová pestrosť. že sa dostanú do kontaktu s hubou. pestovaná v teplých krajoch celého sveta. lesklé.indica). takže pripomína kvetnú stopku.

Naše pôvodné druhy majú kvety menšie. ktorá sa pestuje pre obsah vanilínu v tobolkách. Rastie na vápenci v horských bučinách. prilbovka (Cephalanthera).viac ako 10 rokov.listen. dendróbium (Dendrobium) alebo cimbídia (Cymbidium). V skleníkoch sa najčastejšie pestujú pre okrasné účely tropické epifytické vstavačovité.sambucina) sa vyskytuje na suchších lúkach a pasienkoch.majalis) s fialovopurpurovými kvetmi a červenohnedo škvrnitými listami.apifera. BR . Na zachovalých vlhších lúkach rastie aj päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) s veľmi bohatým valcovitým klasom ružových voňavých kvetov s dlhou ostrohou. ktorý má hniezdovito spletené korene.semenník. napr.ostroha. PO (Orchis). C .ustulata).nektár (O. Našou najväčšou orchideou je črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). 265: Črievičník polínium.militaris) patria medzi vzácne druhy suchších lúk. Medzi cudzokrajné orchidey patrí aj úžitkový druh vanilka voňavá (Vanilla planifolia). Veľmi zaujímavými druhmi sú hmyzovníky (Ophrys).tridentata). Kvitne na purpurovo i žlto. Najväčší počet druhov rastie v tropických pralesoch. najmä u lúčnych druhov. U nás sa pestujú ako okrasné skleníkové či izbové rastliny. Názov dostala podľa podzemku. N . Špecializácia v opeľovaní kvetov viedla k takej adaptácii. že ich pysk napodobňuje telo hmyzu. Saprofytickou.    Obr. Medzi vstavačovitými sa nájdu aj druhy nezelené. Jednotlivé druhy majú menšie Obr. vemenník (Platanthera) alebo kruštík (Epipactis). Väčšina vstavačovitých sú zákonom chránené rastliny. (O. Dolný pysk má v podobe papučky žltej farby. ale často v hustých strapcovitých súkvetiach.sphecodes. saprofytické.insectifera). vstavač počerný (O. chemizáciu. Na vlhkých lúkach rastie vstavačovec májový (D. Je to liana pôvodom z Mexika.vonkajšie okvetné kvety v klasoch. Mnohé z nich sú epifyty a majú nápadné veľké a veľmi dekoratívne kvety. K lesným druhom patrí napr. (hmyzovník včelovitý . pretože tie sú veľmi citlivé na hnojenie.pysk. Patria medzi naše najvzácnejšie vstavačovité. IT .O. vyživujúce sa odumretými organickými zvyškami (hniezdovka). nezelenou lesnou orchideou je hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis). vstavač vojenský (O. či zmenu stanovištných podmienok (odvodnenie). 264: Kvet vstavačovitých : O . hmyzovník pavúkovitý . Druhovo najbohatším rodom je vstavač Obr. hmyzovník muchovitý . 266: Vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) 174 . ktoré u nás prirodzene rastú (asi 60 druhov) patrí medzi najvzácnejšie rastliny. ET .O. Tým sú ich samčekovia prilákaní a v snahe o kopuláciu opelia kvet.O. rody katleja (Cattleya). kým ostatné P lupienky sú fialové. vstavač trojzubý calceolus) L . U nás rastú 4 druhy hmyzovníkov. Vstavačovec bazový (D.morio).vnútorné okvetné lístky. Výskytom indikujú nenarušené stanovištia. stanhopea (Stanhopea). Vstavačom sú príbuzné vstavačovce (Dactylorhiza). Vstavač obyčajný papučkový (Cypripedium lístky. Preto väčšina druhov vstavačovitých.

Podenka obyčajná (Commelina communis). c . zvyčajne sú pestrofarebné a často s pestrofarebnými listeňmi. Podenka obyčajná (Commelina communis) pochádza z východnej Ázie a k nám bola nedávno zavlečená s obilím a inými plodinami na polia a rumoviská teplejších oblastí. Plodom je bobuľa alebo tobolka. Aechmea ssp. obojpohlavné. Mnohé ďalšie epifyty sú obľúbené u pestovateľov. Obr. Z vrchného semenníka dozrieva tobolka.plody Vlastné korene slúžia len na pripevnenie rastliny k podkladu. Z druhov čeľade je najznámejší ananás siaty (Ananas sativus). Typický epifyt tilandsia bradovitá (Tillandsia usneoides) z atlantického pobrežia Ameriky visí zo stromov v podobe zväzkov vlákien v dĺžke až 2-3 metre.časť rastliny. Ameriky. Preto bola zaradená mezi karanténne buriny. Zo Strednej Ameriky pochádza zebrina previsnutá (Zebrina pendula) s previsnutou byľovou s purpurovočervenými listami na rube a zelenými listami na líci so striebristými pásikmi. 267: Podenkovité (Commelinaceae).. zoskupené do klasov a chocholíkov. i . Je to najmä tradeskancia virgínska (Tradescan-tia virginiana). Nemá korene a používa sa ako obalový materiál na dekoráciu interiérov. Zhrubnuté listové pošvy vytvárajú niekedy cibule. Listy zvyčajne tvoria listovú ružicu.. sukulentnej stavby a na okraji ostnato zúbkaté. Jeho nepravé plody (súplodie bobúľ) vznikajú zrastením mnohých bobúľ s dužinatou osou a listeňmi súkvetia na vrchole s chocholom listov. s belasými a tradeskancia bielokvetá (T. Do čeľade patrí niekoľko sto druhov. V záhradách sa pestuje podenka belasá (Commelina coelestis) s belasými kvetmi. b .kvet. zriedka súmerné. Sú pravidelné.Podenkovité sú tropické rastliny s kolienkatou byľou a pošvatými listami. Bilbergia ovisnutá (Bilbergia nutans) je izbová rastlina. Pochádzajú zo Sev. atď. Roelia ssp. zriedkavejšie dreviny subtropického pásma. ktoré sú atraktívne skleníkové a bytové rastliny (Bromelia ssp.albiflora) s bielymi kvetmi.. často sú mäsité. Kvety majú rozlíšený kvetný obal. Počet tyčiniek je 6 a na nitkách sú dlhé chlpy. 268: Chlpaňa poľná (Luzula campestris)     Broméliovité sú byliny. Mnohé z druhov podenkovitých sa pestujú ako izbové rastliny. Obr. ktorá sa nazhromažďuje v ružici listov. Obojpohlavné kvety sú pravidelné a majú rozlíšený kvetný obal. kde sa ďalej šíri.)    175 . Na vrchnej strane bazálnej časti sú veľmi často osobitné absorbčné šupinovité chlpy na vstrebávanie vody. Podobný druh so vzpriamenou stonkou je reo rôznofarebné (Rhoeo discolor) s obojstranne fialovými listami. prevažne epifyty.

Obr.effusus). takže sú krmovinársky nevhodné. indikujú výšku hladiny podzemnej vody. K vysokým ostriciam s obojpohlavnými kláskami patria Obr. sú (Juncus conglomeratus) čiarkovité s listovou pošvou. Kvety majú P zakrpatené alebo premenené na štetinky (páperník). kde ekologicky nahrádzajú trávy. Mnohé sú trsnatého vzrastu a majú oblé.bufonius). ktorá rastie v lesoch. či sú klásky tvorené iba samičími. plodom je tobolka.acutiformis) a mnoho ďalších. na lúkach a prameniskách. Na semenách majú výrastky v podobe tzv. Listy sa podobajú listom tráv.paniculata).vesicaria). v mokrých priekopách. žliabkovité alebo ploché listy. Tieto druhy sú zároveň zo skupiny ostríc s jednopohlavnými kláskami. oblé na priereze. 272: Výbežkatý vrast ostrice sitina rozložitá (J.luzuloides). Majú 3A. Kvety sú jednopohlavné. Vo vysokohorských polohách je hojne rozšírená sitina trojzárezová (J. 270: druhy: ostrica metlinatá (C. v pazuche plevy a skladajú sa do kláskov. Sitiny (Juncus) sa svojím výskytom viažu väčšinou na vlhké stanovištia. Porasty tejto rastliny sa vyskytujú v alpínskom stupni hôr a sú veľmi nápadné hrdzavohnedým zafarbením na jeseň. Rozoznávame tak skupinu ostríc vysokého vzrastu (tzv.Čeľaď zahrňuje byliny trávovitého vzhľadu. 269: Sitina kĺbkatá ktoré býva u mnohých druhov trojhranné.inflexus). ostricové lúky). podobne ako trávy.campestris). Šachorovité sú charakteristické drsnými a tuhými listami i stonkami (obsah SiO2). a to ostrice s jednopohlavnými kláskami (samičie klásky sú zreteľne odlišné ako samčie klásky) a ostrice s obojpohlavnými kláskami (všetky klásky sú na rastline rovnakého vzhľadu). Iné rozdelenie ostríc je na základe celkového vzhľadu porastov. Pasteblo je zakončené krážeľom stiahnutých kláskov. ktorá je pevne zrastená so stonkou (na rozdiel od tráv). že majú pasteblo (calamus) vyplnené aerenchýmom. Niektoré sitiny majú krážele hlávkovito stiahnuté. ktoré je lákadlom pre mravce. Kvety majú zachovanú stavbu kvetu jednoklíčnolistových rastlín ( P 3+3 ). ostrica ostrá (C.elongata). rašeliniskách. Jednotlivé druhy majú význam pri indikácii zamokrenia stanovišta.    Podobne ako sitinovité. Podľa toho. plodom je nažka uzavretá v zrastenom listeni. resp. Chlpaňa (Luzula) má ploché listy na okraji s dlhými riedkymi brvami. Na lúkach rastie Obr. Sú to trváce rastliny trsnatého alebo výbežkatého vzrastu. najmä na vlhkých lúkach (tzv. ale okvetné lístky sú drobné. Obr. ale pasteblo. resp. U nás rastú 2 rody. šupinkovité. bulty). 176 . Väčšina druhov tvorí dominantné porasty na mokradných stanovištiach. Kvety v kráželi sú nevýraznej farby. Od pravých tráv sa líšia najmä tým. Od tráv sa odlišujú plnou stonkou bez kolienok. zelenej alebo hnedej farby. 271: Trsnatý vzrast chlpaňa poľná (L. Drobnou jednoročnou sitinou rastúcou na bahnistých obnažených brehoch rybníkov je sitina ropušná (J. mäska. ostrica pľuzgierkatá (C. ostrica predĺžená (C.trifidus). Tvoria ich druhy. že semená sitín roznášajú mravce (myrmekochória). okrajoch vodných plôch a tokov. napr. prípadne krážeľa kláskov. alebo šidlovité. Nemajú teda steblo. samčími kvetmi. v tzv. Tieto druhy vytvárajú mohutné trsy a rastú na brehoch rybníkov.riparia). Indikátorom ostrice kyslého pôdneho substrátu je chlpaňa hájna (L. Druhovo najpočetnejším rodom je ostrica (Carex). Môžu byť obojpohlavné ale aj jednopohlavné zoskupené do kláskov. Typickým súkvetím je krážeľ. Tieto Pamechúriky ostríc druhy vytvárajú mohutné trsy (tzv. pamechúriku. alebo sa v klásku nachádzajú kvety oboch pohlaví a podľa počtu kláskov delíme ostrice na 2 skupiny. Zaujímavosťou je. Magnocariceta). ako ostrica pobrežná (C. sitina sivá (J. aj šachorovité sú rastliny trávovitého vzhľadu. Listy majú ploché čiarkovité. Nie sú to však pravé trávy (tie patria do čeľade lipnicovitých).

flava). plochá. 276 prosovaté 4.hirta). môže byť však aj pozdĺžne zložená.bambusovaté 3. má podzemok s hľuzami. Je pôvodom z južnej Európy. Rastú na podmáčaných lúkach. Je to dutá stonka. ktorá je delená kolienkami (nodus) na medzičlánky (internódium). Sú jednoročné a sú charakteristické pre obnažené bahnisté dná rybníkov a podobné biotopy. čím sa tieto druhy tráv chránia pred nadmerným odparovaním vody. ostrica čierna (C. málo známym druhom patrí šachorník jedlý (Chlorocyperus esculentus). ktoré sú jedlé.panicea). Bahničky (Eleocharis) majú pasteblá zakončené jedným drobným kláskom. ktorá má na okraji listov krátke chĺpky. Lipnicovité na rozdiel od podobných Obr.davalliana) je príkladom dvojdomej ostrice. Ostrica Davallova (C. ohýbacie bunky. Vysokohorské lúky zasa často osídľuje ostrica vždyzelená (C. vlhších priekop a pod. ktorá má drobné klásky v rozvetvenom kráželi. Typickou lesnou ostricou je aj ostrica chlpatá (C. úzkolistý (Eriophorum Samotné steblo. Podčeľaď : Pooideae lipnicovaté kukuricovaté 5. Podčeľaď : Zeeoideae – Do tejto čeľade patria byliny. 275 Obr. (Carex elongata) Nachádzajú sa v hornej pokožke listu a zmena turgoru v nich spôsobí 177 . majú angustifolium) spevňovaciu funkciu. Takou je ostrica nízka (C. je ostrica srstnatá (C. K úžitkovým. Osídľujú bahnisté brehy vôd. najmä však kolienka. Podčeľaď : Bambusoideae .sylvatica). Má chlpaté listy i klásky. napr. škripina lesná (Scirpus sylvaticus). Podčeľaď : Oryzoideae . 274: Ostrica predĺžená adaptáciou slúžiacou tomuto účelu sú tzv.Na vlhkých lúkach rastú často napr. Jednotlivé druhy ostríc sa na seba často veľmi podobajú. napr. Podčeľaď : Panicoideae Obr. Jeho delivou činnosťou sa steblo predlžuje. 277 rastlín trávovitého vzhľadu (sitinovité. Nižší vzrast majú napr. Okrem ostríc tvoria porasty na vlhkých stanovištiach napr.nigra) s čiernymi plevami v kláskoch alebo ostrica prosová (C. Je nízkeho vzrastu a tvorí vencovité trsy. alebo pri poľahnutí vzpriamuje. stepných lúkach. Rastie na slatinných lúkach. Klásky sú podobne ako u škripiny v krážeľoch. ktoré sa označujú aj ako trávy. Nad každým kolienkom je vrstva interkalárneho (vmedzereného) meristému.humilis).sempervirens). na pamechúrikoch.distans). Majú zväzkovitú koreňovú sústavu pozostávajúcu z adventívnych koreňov (homorízia). Častým druhom okrajov ciest. listových pošvách dolných listov a pod. takže pri ich určovaní je nutné všímať si detailné znaky. Výnimočne môže byť steblo vyplnené stržňom (kukurica). Zložením alebo zvinutím listu sa zmenšuje celkový povrch listu. V plodnom stave sú veľmi nápadné páperníky (Eriophorum) ktoré majú P premenené na chumáč bielych chlpov (odtiaľ názov). šachorovité) majú pravé steblo. 273: Páperník steblo bez článkov a kolienok (bezkolenec). Do rodu škripinec (Schoenoplectus) patria mohutné vysoké rastliny. Veľmi drobného vzrastu sú trsnaté šachory (Cyperus). K lesným druhom patrí ostrica lesná (C. alebo je Obr. Listy tráv sú postavené striedavo. ostrica žltá (C. alebo zvinutá. Ostrice rastú aj na vyslovene suchých stanovištiach.    1. niektoré druhy aj s oblým pasteblom. ktorá má klásky visiace na dlhých stopkách. obsahujú sklerenchymatické pletivo a sklereidy. Indikátorom čiastočného zasolenia pôdy môže byť ostrica vzdialená (C.ryžovaté 2. Anatomickou Obr. Ich čepeľ je čiarkovitá.pilosa).

sú aj dlhé a tenké nitky tyčiniek. ktorá napomáha vetroopelivosti. ktoré zohrávajú úlohu pri rozkvitaní kvetu tým.následné zloženie. B . Takýmto odnožovaním vzniká trs. sú dôležité ukazovatele kŕmnej hodnoty tráv. 277) a pod. vnútropošvovom (intravaginálnom) odnožovaní vyrastá výhonok kolmo pozdĺž stebla. ktoré umožňujú aj pri najmenšom závane vetra uvoľnenie peľu z peľníc. Trávy majú A3 (výnimkou je napr. Tak sa môžu trávy vegetatívne rozmnožovať. Piestik má dvojramennú páperistú bliznu. Mimopošvové (extravaginálne) odnožovanie je typické pre výbežkaté trávy. z chrbta alebo bázy plevice) sú určovacími znakmi tráv.A6). Extravaginálne výbežky môžu predstavovať často dlhé podzemky. Na rozhraní listovej pošvy a čepele sa nachádza blanitý jazýček (ligula) (Obr. Adaptáciou. tvar a spôsob vyrastania (z vrcholu. alebo ušká (auriculae) (Obr. Dĺžka osti. že zväčšujú svoj objem a odtláčajú plevicu od plievočky. ktorým výhonok prenikne cez listovú pošvu a vyrastá vodorovne. čím otvárajú kvet. Na rozdiel od zelenej plevice je blanitá. Majú však veľmi dobre vyvinutú listovú pošvu. 278: Odnožovanie tráv : A vnútropošvové. čo predstavuje adaptáciu na vetroopelivosť. Kvety sú obojpohlavné (výnimkou je napr. Obr. Bunkové steny pokožkových buniek v steblách i listoch sú často inkrustované SiO2. psinček výbežkatý). Listy tráv nemajú listové stopky (výnimkou je bambus). netvoria sa trsy. Niektoré trávy majú kombinované oba spôsoby odnožovania. Z vonkajšieho kruhu P sa metamorfózou vyvinula plievočka vyrastajúca oproti plevici. Pri tzv.plevicou. Tie sa môžu nachádzať buď pod (pýr plazivý) alebo nad zemou (prstnatec. Spôsob odnožovania má význam napr. Môže byť hladký alebo chlpatý. ktorými trávy odnožujú. 275). ryža siata . Obsah SiO2. Sú podopreté listeňom . Z pazúch listovej pošvy na bazálnej časti stebla vyrastajú mladé výhonky. prípadne len veniec chĺpkov (Obr.mimopošvové 178 . Porast takejto trávy je rovnomerný. pri zakladaní trávnikov a pod. medzi ním a pošvou. resp. Odnožovanie prebieha dvojakým spôsobom. Tá vyrastá z kolienka. Dôležitým určovacím znakom je povrch listovej pošvy. rovnako ako množstvo sklerenchýmu pod pokožkou. Z vnútorného kruhu P vznikli 2 lodikuly. Listy sú vtedy tuhé. 276). Tieto útvary sú takisto dôležité určovacie znaky tráv. Tyčinky a blizny piestika vyčnievajú von z kvetu a vietor môže kvety ľahšie opeliť. kukurica). Okraje listovej pošvy môžu byť voľne prekryté alebo zrastené (stoklas). Kvety tráv sú drobné a značne metamorfované s redukovaným P. z ktorej môže vyrastať osť. Sú to šupinkovité útvary. zvinutie listu. objíma steblo a prechádza priamo v listovú čepeľ.

že zrná majú zrastené oplodie s osemením. pšenica. predstavuje po zomletí múku.paklasy (Obr. Podľa toho poznáme trávy s jedno. ktorý sprostredkováva transport živín z endospermu do klíčiaceho zárodku. kukurica.blizna. b . ktoré majú valcovitý tvar (napr.biomy (stepi. raž.kláskoch usporiadané dvojradovo. Zriedkavo býva pleva len jedna (mätonoh) alebo 3 (mohár).plevami.ryžovaté Charakteristickým znakom je 6 tyčiniek. ktorý pri Obr.lodikuly obilnín. Embryo je oddelené od endospermu štítkom (scutellum). 280: Výbežkatá tráva (prstnatec) Kvety sú v súkvetiach . Po olúpaní je biele a takto sa dostáva do obchodnej siete.jednokvetého klásku. Zrno je okôrené. Trávy vytvárajú len málo špecializovaných produktov látkovej premeny (sekundárnych metabolitov). Z obilnín majú takéto zrná napr. pusty. ovos. alpínske hole atď. Niektoré sú vzácne a chránené (napr. 281: Schéma : A . sacharózu zasa cirok a najmä cukrová trstina. je podopretý dvoma listeňmi Obr. prérie. Od plevice oddelené zrná (nahé) majú z obilnín napr. Plodom tráv je zrno. Ryža siata (Oryza sativa) je jednoročná tropická. B . Divorastúce druhy sú dominantné a tvoria základ lúčnych biotopov najrôznejších typov . dvoj i viackvetými kláskami. kavyľ).282A)(napr. Počet kvetov v klásku môže byť rôzny. savany. subtropická vlhkomilná rastlina s metlinou jednokvetých kláskov. Plevy sú chrupavkovité. lipnica). timotejka). resp. klasy kláskov . pšenica) alebo stiahnuté metliny nakopených kláskov (Obr. Jeho najväčšiu časť vypĺňa vyživovacie pletivo embrya s veľkým Obr.).282C). pýr. Oproti ostatným obilninám obsahuje ryža viac 179 . Klásky sú základnými súkvetiami tráv a tie sa združujú do zložených súkvetí. Každý klások.Obr.samotného kvetu trávy. aromatickú látku kumarín obsahuje tomka. ovos a jačmeň. c . Napr. pampy. niektoré druhy ho majú zrastené ešte aj s plevicou (okôrené). Mnohé druhy sú významné z krmovinárskeho hľadiska. 279: Trsnatá tráva (tvrdica) Obr. 282 obsahom škrobu a bielkovín endosperm. Môžu to byť metliny kláskov (Obr.282B) (napr. čiže piestik. psiarka. bez ohľadu na počet kvetov v ňom. Čeľaď lipnicovitých sa delí na 5 počeľadí: Podčeľaď : Oryzoideae . Trávy majú veľký význam. žlté alebo hnedasté. Okrem toho. a kultúrnych druhov tráv. najmä kultúrne druhy ako obilniny vo výžive ľudí. 283: Zrná obilnín .

Výživná hodnota je najmä v obsahu Fe a vitamínu B. ktorej trsy vystúpavých stebiel bývajú pritlačené k zemi. Podčeľaď : Pooideae . K úžitkovým druhom patrí aj cirok sudánsky (S. saccharatum) s vyšším obsahom cukru v steblách slúži najmä na zelené kŕmenie. technicum) sa pestuje pre pevné konáriky súkvetia. bezkolencové lúky). Listy majú stopkaté (výnimočný znak čeľade lipnicovitých). Úzka a riedka metlina má klásky sivofialové. Podčeľaď : Bambusoideae .dochna) (Obr. (Digitaria sanguinalis) Proso siate (Panicum miliaceum) je jednoročná obilnina so širokými listami a chlpatými listovými pošvami.viridis) má štetiny zelené a mohár praslenatý (S. Mohár (Setaria) s niekoľkými burinnými a niekoľkými kultúrnymi druhmi sa vyznačuje valcovite stiahnutou metlinou. Patrí sem viac rodov rastúcich v subtrópoch. výroba papiera a pod. Prstovke sa podobá prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon). ktoré vyrastajú prstovite približne z jedného miesta. z ktorého sa vyrábajú metly a kefy. Pochádza z Číny. Metlina jednokvetých kláskov býva jednostranne previsnutá. najmä v teplejších oblastiach. Je však trvácim druhom a vytvára dlhé nadzemné výbežky (prstovka je trsnatá). piesčitých trávnikoch a pasienkoch. Ježatka kuria (Echinochloa crus-galli) je jednoročná tráva. Rastie na okrajoch ciest. Zrná sú drobné guľaté s chrupavkovitými plevicami. Proso siate je stará kultúrna obilnina pôvodom z Ázie. vysokého vzrastu.italica).lipnicovaté 180 . ktorej steblo nemá kolienka. nápadne ježatého vzhľadu kvôli vyčnievajúcim hustým štetinám vyrastajúcim z bázy kláskov. Cirok cukrový (S. Súkvetie je zložené z niekoľkých štíhlych paklasov. husto trsnatá tráva. Stržeň obsahuje sacharózu . záhrad a rumovísk patria mohár sivý (Setaria pumila).trstinový cukor. Veľké využitie majú zdrevnatené hrubé steblá bambusu (stavebný materiál. Spolu so pšenicou je najvýznamnejšou obilninou z celosvetového hľadiska. Cirok cukrový metlový (S. Mladé výhonky bambusu (Bambusa) sú jedlé a používajú sa najmä v čínskej kuchyni. zrná sa používali ako krupica. široko elipsovité.sudanense) pestovaný ako krmovina.verticillata) má v spodnej časti prerušované súkvetie. najmä škrobu. pretože všetky sú nahlúčené na jeho báze. Nápadné sú tuhé a pokrútené konáriky kláskov. mohár zelený (S. K burinným druhom polí. Je viacročná. kvety v bohatých metlinách. Cirok alepský (S. Metlinu vytvára niekoľko paklasov. Bambusník (Dendrocalamus) a trsťovník (Pseudosasa) sú okrasné druhy pestované aj v našich podmienkach. Prstovka krvavá (Digitaria sanguinalis) je jednoročná burina podobne ako ježatka. Je to tráva vysokého vzrastu so širokými listami.dochna var. vo valcovito stiahnutých metlinách (mohár). Niektoré Obr. u nás sa pestuje v dvoch odrodách. Trstina cukrová (Saccharum officinarum) je veľmi významná cukrodarná plodina tropických oblastí. Pestovaným druhom je mohár taliansky (S.). Cirok cukrový kŕmny (S. 284) je pôvodný v tropickej Afrike. Pochádza z Indie. má široké listy a plné steblá. záhradách a viniciach. Zrná i zelené časti sa využívajú ako krmivo. s drevnatejúcimi steblami. 285: Prstovka krvavá druhy majú klasy kláskov (paklasy) vyrastajúce prstovite z jedného miesta (prstnatec). v metlinách (proso).sacharidov. Je dominantným druhom vlhkých a slatinných lúk (tzv.prosovaté Charakteristické sú guľaté zrná. Kedysi sa pestovala.bambusovaté Patria sem trávy mohutného a vysokého vzrastu (až 25 m).halepense) je poľnou burinou. Rastie ako burina v okopaninách. 284 Bezkolenec belasý (Molinia coerulea) je vysoká. Mnoho druhov má jednokveté klásky. ktorý má štetiny v súkvetí hrdzavo hnedé. Štetiny má drsné. dochna var. najmä v juhovýchodnej Ázii. Obr. Podčeľaď : Panicoideae . Cirok (Sorghum) je mohutná kultúrna tráva so širokými listami a metlinou dvojkvetých kláskov.

rastie na vlhkých stanovištiach a brehoch vôd.Do tejto podčeľade patrí najviac u nás rastúcich druhov tráv. Lipnica močiarna (P.pallens).valesiaca). najmä dubín je prevládajúcim druhom bylinného poschodia. ploché. Nasledujúce rody majú typ zloženého súkvetia metlinu kláskov. suché pasienky a pod. Z krmovinárskeho hľadiska je jednou z najhodnotnejších lúčnych tráv. Lipnica (Poa) je rod s mnohými druhmi. ktorá vytvára často živorodé formy. múry. Kostrava červená (F. ale užšie listy. Lipnice rastú aj vo vysokohorských biotopoch. Plevice bez ostí. výbežkatá tráva. najmä v horských polohách. lesný druh kostrava obrovská (Festuca gigantea).compressa) má bázu stebla aj s pošvami dvojstranne stlačenú. Lesným druhom je lipnica hájna (P. Na stepných lúkach rastie kostrava valeská (F. V niektorých typoch listnatých lesov. Obr. ktorá rastie najmä na ušľapávaných miestach (poľné cesty. Indikátorom piesčitých substrátov je zasa kostrava pošvatá (F. jej listy však nie sú sivé a Obr.rubra) má pošvy dolných listov červené. Pri určovaní lipníc je dôležitá napr. končisté a ostité. železničné násypy a pod. Kostrava rôznolistá (F. Je to voľne trsnatá tráva s riedkou. Je veľmi premenlivým druhom. Lúčnym druhom je kostrava lúčna (F.nemoralis). Kostrava trsťovitá (F. Typickým druhom pasienkov na minerálne chudobných pôdách je kostrava ovčia (F. pretože sa výskytom viaže práve na tento typ substrátu.heterophylla) má prízemné listy niťovité a byľové širšie. Vzhľadom podobná je lipnica pospolitá (P. kýlnaté. Osídľuje suché stanovištia. Je vysokého vzrastu. nie však vyslovene (Poa pratensis) stepných. Rastie v svetlých listanatých lesoch. tenké. najhojnejšou je lipnica alpínska (P. zvinuté alebo zložené. Lipnica stlačená (P. rastú husto trsnaté druhy kostráv s niťovitými spodnými listami. ktorá má nápadne veľké ušká objímajúce steblo. Lipnica cibuľkatá (Poa bulbosa) má bázu stebla cibuľkato zhrubnutú. Tento rod je druhovo početný a niektoré druhy sa veľmi na seba ponášajú. 287: Kostrava žliabkovitá (Festuca rupicola) 181 . dĺžka jazýčka. Kostrava padalmátska (F. čo je akási kompenzácia nepriaznivých podmienok hôr. Majú všetky typy zložených súkvetí. Lipnica ročná (P.alpina). sutiny. okraje ciest. Podobným druhom je kostrava žliabkovitá (F. Jej listy sú sivozelené. Dôležitými znakmi sú aj šírka listu a anatomická stavba listu. Lipnica lúčna (Poa pratensis) je trváca. záhrady). Rastie na lúkach. Je krmovinársky hodnotnou trávou. ktoré z klásku vypadnú a zakorenia sa. Zrná sú podlhovasté. Kostrava (Festuca). Rastie na lúkach. na rozdiel od prosovatých. (Bromus mollis) Na suchých stanovištiach. V rôznych šľachtených formách sa využíva do trávnych miešaniek. chudobnou metlinou. 286: Lipnica lúčna rastie na suchších lúkach. 288: Stoklas mäkký je cennou trávou na pasienkoch. čím sa tento druh vegetatívne rozmnožuje). ktorá má dlhšie jazýčky. Hrubšie sivozelené listy má kostrava tvrdá (F.palustris) rastie rovnako vo vlhkých biotopoch. Tvoria husté trsy. ktorý osídľuje skalnaté a kamenisté stráne. drsné steblo pod metlinou a rastie na vlhších stanovištiach.rupicola). čiže listy sú štetinovité.pseudodalmatica) je indikátorom andezitových hornín. Klásky sú z boku sploštené. K druhom s plochými širokými listami patrí napr.ovina) s veľmi tenkými a jemnými listami. Ako krmovina nie je kvalitnou trávou.pratensis) má tiež ploché. takže niektoré druhy kostráv sa určujú podľa prierezu spodných listov. skalnaté a suťové substráty. Je to krátko výbežkatá tráva. ako sú stepné lúky a stráne. Často vytvára aj živorodé formy (namiesto zŕn vyrastajú v kláskoch mladé rastlinky. Osti vyrastajú z hrotu plevice. Rastie na suchších lúkach a stepných stráňach. Klásky sú oblé.vaginata).arundinacea) sa podobá na kostravu lúčnu.trivialis). Je to druh. Z hospodárskeho hľadiska Obr.annua) je nízka trsnatá jednoročná tráva. Mnohé druhy majú listy s adaptáciami na sucho.

epigejos) má drsné steblo. ciest. rastie na pasienkoch a lúkach s minerálne chudobným substrátom (psinčekové lúky). ale vzrastom nižším druhom je stoklas strechovitý (B. Má hnedočervenú metlinu. Je vyššieho vzrastu a rastie na suchších lúkach. Psinček psí (A. Lesným horským druhom je smlz chĺpkatý (C.inermis) má výnimočne bezostité klásky rozložené vodorovne. tenkými a ohybnými listami vytvára rozsiahle „mäkké“ porasty.mollis).arvensis). steblá sú poliehavé. Klásky sú vajcovité až kopijovité a sú postavené vzpriamene. Obr. Reznačka je druhom mezofilných až vlhších lúk. Smlzy (Calamagrostis) sú väčšinou statné trváce trávy s rozložitou metlinou. Reznačka laločnatá (Dactylis glomerata) je trsnatá tráva s nápadne sploštenými. Osídľuje pobrežné kroviny a nánosy potokov. Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh. Psinček poplazový (A. nie je trsnatého vzrastu. Rastie v lesoch vyšších polôh. Má však dlhé osti. okrajoch ciest a železníc.stolonifera) je nápadný dlhými zakoreňujúcimi nadzemnými výbežkami. Smlz kroviskový (C. dvojreznými listovými pošvami.Stoklas (Bromus) je bohatým rodom s mnohými druhmi. Na rozdiel od predošlého druhu je nižší. hrádzach a pod. Majú trsnatý vzrast a najnápadnejším znakom sú veľmi dlhé a páperisté osti. Psinček (Agrostis) má jemnú. ktorý má metlinu kláskov jednostrannú a konáriky kláskov sú kratšie. tieto trávy sú vzácne a chránené. Väčšie klásky má traslica najväčšia (B. Šľachtené formy bez drsných listov majú výborné vlastnosti pre krmovinárske účely. Rastie na mezofilných lúkach. preto je odolná voči suchu. Je jednoročná alebo ozimná a vyskytuje sa ako burina v obilných poliach s minerálne chudobným až kyslým substrátom. Podobným. na prehnojenie reaguje bujným rastom. Klásky sú ostité. takže často dochádza k omylom pri určovaní. Niektoré druhy rastú aj v lesoch. Pre ozdobné osti sa kavyle využívajú aj na okrasné účely.benekenii) a stoklas konáristý (B. Je takisto druhom vlhších stanovíšť.široko srdcovito vajcovité. S jemnými.arundinacea) je trsnatý. Má mohutnú koreňovú sústavu. Je to typický ruderálny druh rastúci na človekom narušených stanovištiach. Pri dotyku sa trasú (názov). lesných čistinkách. Čepele listov sú drsné (inkrustované SiO2). Rastie v lesoch. Je nitrofilným druhom. je sivozelenej farby. okrajoch lesov. Keďže na Slovensku sú biotopy tenuis) podobné stepiam zriedkavé. Metliny bývajú pred rozvinutím úzko stiahnuté. Stoklas bezbranný (B. V trávnatých porastoch ako burina i na ruderálnych stanovištiach sa často vyskytuje stoklas mäkký (B. Vlhkomilným druhom je smlz patrsťovitý (C.maxima). Metluška krivoľaká (Avenella flexuosa) je tráva kyslých substrátov. na vresoviskách a minerálne chudobných pasienkoch. osť vyrastá z chrbta plevice (nie z hrotu. bohato vetvenú metlinu s drobnými jednokvetými kláskami.tectorum). svetlozelený. Konáriky metliny sú krivoľaké. Burinným druhom na poliach . Metlička obyčajná (Apera spica-venti) sa podobá psinčeku najmä jemnou a bohato vetvenou metlinou. Metlinu vytvárajú laloky stiahnutých kláskov. okrajoch ciest a ruderálnych stanovištiach je stoklas roľný (B. klásky bez ostí.ramosus) sú vysoké trsnaté druhy listnatých lesov. Traslica prostredná (Briza media) má veľmi charakteristický tvar kláskov . stoklas Benekenov (B. ktoré zostávajú na zrelých zrnách a slúžia ako prostriedok na rozširovanie vetrom. Je pestovaným okrasným Obr. Smlz trsťový (C.villosa). obyčajný (Agrostis Kavyle (Stipa) patria medzi typické stepné trávy. 289: Traslica prostredná (Briza media) 182 . Je dobrou krmovinárskou rastlinou. Stoklas jalový (Bromus sterilis) má voľné metliny s kláskami na dlhých konárikoch. ako u kostráv). Typickým rodovým znakom sú navzájom zrastené okraje listovej pošvy. Má rozložitú metlinu a na rozdiel od iných stoklasov má až 5 mm dlhé peľnice (iné druhy majú len 1 mm).pseudophragmites).canina) má na rozdiel od predošlého druhu krátke osti a rastie na vlhkých až močaristých lúkach. 290: Psinček druhom.tenuis) je najbežnejším druhom. Je častým druhom na lesných rúbaniskách. Napr. ktorý má mäkkochlpaté listové pošvy i klásky. Psinček obyčajný (A.

Metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa) je tráva vytvárajúca mohutné trsy spodných listov. neokôrené zrno.fatua) je burinou poľných kultúr. pestujú sa však aj formy. Pšenica (Triticum) (Obr. syn. 294) je jednoročná alebo ozimná tráva. Rastie podobne ako trsť na brehoch vôd a vlhkých lúčnych biotopoch. husté metliny. na potravinárske účely (ovsené vločky) a pod. T. dvojradový. kde často prevláda (ovsíkové lúky). Metliny majú dvojkveté klásky a rozložené sú len v čase kvitnutia. Mladé rastliny možno skrmovať. Často vytvára súvislé porasty. Je samoopelivá (autogamická). ktoré sú pozdĺžne ryhované a drsné (poznávací znak). Medúnok vlnatý (Holcus lanatus) je druhom vlhkých lúk. Klásky metliny sú sfarbené do fialova. 293: Ovos siaty (Avena Ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius) je pomerne sativa) vysoká tráva. formy s panašovanými listami sa pestujú ako okrasné. Nasledujúce rody majú zložené súkvetie klas kláskov (paklas). 291: Trsť obyčajná (Phragmites australis) obyčajný (Arrhenatherum elatius) 183 . Na rozdiel od ovsa siateho má čierne lomené osti. tzv. Môže mať ostité aj bezostité formy. hrubý. Je výživný (Ca. brehoch rybníkov. Obr. Trsť obyčajná (Phragmites australis) je vysoká tráva s mohutným podzemkom a širokými listami. Kultúrnym druhom je ovos siaty (Avena sativa). Podobným druhom je trojštet žltkastý (Trisetum flavescens) je menšieho vzrastu. Namiesto jazýčkov má veniec chĺpkov. syn. vitamín B) a ľahko stráviteľný. Rastie na vlhkých stanovištiach. Tento druh trávy rastie na stredne suchých lúkach vo vyšších horských polohách. Klásky sú väčšinou bezostité.vulgare) je najbežnejšie pestovaným druhom pšenice a zároveň najvýznamnejšou obilninou sveta. 292: Ovsík Obr. l. Jej steblá sa využívajú na rôzne dekoratívne účely. klásky sú široké. kde je dominantným druhom (trojštetové lúky). Ovos hluchý (A. pretože je laločnato stiahnutá. pšenica siata (T. Metlina sa viac podobá reznačke. Z kláskov vyčnieva zahnutá osť. Vznikol pravdepodobne z ovsa hluchého. Rastie na stredne vlhkých až suchších lúkach. 3-6 kveté s plevicami ostitými alebo bezostitými (podľa odrody). Má okôrené zrno. ktoré majú zrno oddelené od plevice. Paklas je priamy. Ovos (Avena). Pšenica letná. Pochádza z východnej Európy. tisícročí p. Používa sa na výrobu Obr. nahé. Kultúrne druhy majú paklas nerozpadavý. Jednoročné druhy s veľkými 2-3 kvetými kláskami v metline. jeho kultúra je pomerne mladá. ale aj poliach ako burina vo vlhších zníženinách. Patrí k najproduktívnejším trávam. Väčšina druhov je kultúrnych. Celá rastlina je husto jemne chĺpkatá. Klásky tvoria bohaté. Z krmovinárskeho hľadiska je to kvalitný druh. T. najmä pre kone. v čase zrelosti sa rozpadáva na jednotlivé klásky.sativum. Má nahé. pestovaných ako obilniny. 294 metliny má žltkasto hnedé s menšími 3-4 kvetnými kláskami. Pestovala sa už v 6. Ovos siaty má využitie ako krmivo.aestivum. Divorastúce druhy majú paklas lámavý. Rastie na vlhkých lúkach a najmä na pasienkoch. Pre jeho nenáročnosť sa pestuje ako obilnina najmä v horských oblastiach. Chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea) sa v nekvitnucom stave podobá trsti. Pšenica patrí k starým kultúrnym rastlinám. Na rozdiel od nej má však jazýčky (trsť má veniec chĺpkov). n. U nás pestované druhy vznikli pravdepodobne v Prednej Ázii krížením divorastúcich pšeníc s druhmi mnohoštetu (Aegilops). Obr.

sú dlho ostité.dicoccon). Paklas je priamy. Obr. pšenica jednozrnová. Mätonoh trváci (Lolium perenne) vytvára husté trsy. škrobu. Sú to napr. lepok (glutén) je dôležitý pri pekárenských výrobkoch. Tento druh jačmeňa má najväčší význam pri výrobe sladu. hexastichon). jednozrnka (T. krupice. ktorý je na priečnom priereze Obr. Ak sú v trojici 2 obojpohlavné kvety.spontaneum a pestuje sa už od doby kamennej. väčšinou plné steblá. Raž je cudzoopelivá.múky. 295 je tvorený dvoma pozdĺžnymi radmi zŕn. najmä v horských oblastiach. Zrno je nahé. štvorhranný.agriocrithon. Ostatné kvety sú sterilné.montanum. podobné osti. Klásky sú na rozdiel od mätonohu trváceho ostité. Je veľmi výživná. Častý je v trávnikoch a popri cestách. 298:repens) (Elytrigia šesťuholníkový. Pšenica tvrdá (T. jednokvetých Raž siata (Secale cereale) (Obr. plevice majú výrazný kýl.paklas Obr. Je prastarou kultúrnou rastlinou pôvodom vypestovanou z divorastúcich druhov (S. pšenica Obr. Obsahuje veľa lepku. Jačmeň obyčajný sa pestuje ako ozimný. pšenica hrubozrnová (T. Jačmeň (Hordeum) má jednoročné i viacročné druhy. dvojzrnka (T. Paklas je kratší ako má pšenica letná. Prierez paklasom je štvoruholníkový. Mätonoh (Lolium) je trsnatá tráva s plochým dvojradovým paklasom. Používa sa i na zelené kŕmenie. Všetky 3 obojpohlavné klásky vytvárajú 6 radov. 297: Trojica špaldová (T.durum) má tuhé. Je dôležitou trávou pri zakladaní trávnatých plôch i hodnotnou krmovinou. Kvety v kláskoch môžu byť obojpohlavné (tvoria sa v nich zrná).vulgare) má paklas so 4 radmi zŕn: jačmeň obyčajný štvorradový (H. ktorá sa seje do ozimných miešaniek.polonicum). obsahuje vitamín B (najmä v klíčkoch).295) je jedno i dvojročná obilnina sivozelenej kláskov jačmeňa farby. väčšinou v zmesi so pšeničnou múkou. Kvety sú opeľované kleistogamicky (vo vnútri kvetu). Jačmeň myší (H. Ražná múka sa používa na pekárenské výrobky. vytvárajú sa v paklase 4 rady zŕn. plevice sú dlho ostité.distichon) (Obr. Plevice sú dlho ostité. preto sa používa na výrobu cestovín. Pochádza z juhozápadného Stredomoria. ktorý sa v zrelosti rozpadáva.vulgare subsp.turgidum). ale aj jačmenných krúp.vulgare subsp. samčie alebo sterilné. Plevy kláskov sú šidlovité. Jačmeň dvojradový (H. Rastie hojne najmä okolo ciest a na pustých miestach. Používa sa na kŕmne účely. Ak je v trojici kláskov obojpohlavný iba stredný . pšenica dvojzrnová. Mätonoh mnohokvetý (L.multiflorum) je jedno až dvojročným druhom. sivej farby. Ploché klásky sú postavené hranou k vretenu paklasu (na rozdiel od podobného pýru).monococcum). Bohato odnožuje. Paklas je tvorený dvoma trojicami jednokvetých kláskov v každom výkrojku vretena. klásky sú ostité a majú len 2 kvety. Zrná jačmeňa sú okôrené. Jačmeň obyčajný (H. Paklas so 6 radmi zŕn má jačmeň obyčajný šesťradový Pýr plazivý (H. Paklas je v zrelosti ovisnutý. Je kvalitnou krmovinou. Triticale (Triticosecale) je medzirodový kríženec pšenice a raži. 296 184 . 296) má plochý paklas len s dvoma radmi zŕn. Tvorí voľnejšie trsy. Pôvodným druhom jačmeňa siateho bol stredoázijský divorastúci H.murinum) je divorastúci druh nízkeho vzrastu s hustým paklasom. pšenica španielska (T. Majú len 1 plevu (druhú nahradzuje výkrojok vretena). S.spelta).ancestrale) v oblasti Prednej a Strednej Ázie. stlačený. Zrno i endosperm sú tvrdé (názov). Ostatné druhy pšenice majú v súčasnosti menší význam a ich pestovanie bolo rozšírené najmä v minulosti. tetrastichon). Pochádza z divorastúceho H.

rastie timotejka švajčiarska (P. Korene majú mykorízu a nachádza sa v nich aerenchymatické pletivo. Mednička (Melica) má druhy s valcovito stiahnutou metlinou. Valcovité súkvetie nie je zúžené. 300: hrubých šúľkov obalených početnými Psiarka lúčna pošvami listov so zakrpatenou čepeľou.ciliata) je trsnatá tráva.rhaeticum). čo znamená. Psiarke sa podobá timotejka (Phleum).equalis) s oranžovými peľnicami i psiarka kolienkatá (A. ale nie je plochý. ale najmä v radoch husto naklopenými trsmi. dlho výbežkatý podzemok s vegetatívnymi púčikmi. Kvitne však až v lete (psiarka v máji). Mladý pýr je dobrým krmivom. pozostávajúce z lalokov (zreteľných pri ohnutí súkvetia).Pýr plazivý (Elytrigia repens) je trvácim druhom. Rastie na mezofilných až mierne vlhkých lúkach a pasienkoch. rašeliniskách. Na vrchole šúľka vyčnieva hustý Obr. v priekopách a pod. Psica tuhá (Nardus stricta) je trváca tráva nápadná jednostranným útlym paklasom. Podzemky obsahujú liečivé látky. Súkvetie je kratšie. Zvláštnosťou sú jednopohlavné kvety. Timotejka lúčna (P. ale aj s veľmi riedkou až strapcovitou metlinou. Kukurica je proteroandrická. Mednička brvitá (M. Rastie na vlhších lúkach (psiarkové lúky). 299: Psica tuhá (Nardus stricta) Podčeľaď : Zeeoideae . na kyslých pôdach.kumarín. Oba druhy rastú v bylinnom podraste listnatých lesov (dubohrabiny. psica preto rastie na substrátoch chudobných na vodu a živiny. Ostrevka vápnomilná (Sesleria varia) je husto trsnatá tráva s krátkym. Oba druhy rastú na vlhkých stanovištiach. Na horských lúkach. Obsahuje aj sterilné klásky. Najbežnejším druhom je psiarka lúčna (A. Nasledujúce rody majú súkvetie valcovito stiahnutú metlinu. pasienkoch a trávnikoch. obnažených dnách rybníkov. Psiarka plavá (A. ktorá sa uvoľňuje pri vädnutí trávy a dodáva senu charakteristickú vôňu. Šúľky vyrastajú v pazuchách dolných (Zea mays) pratensis) listov. najmä v blízkosti salašov. Rastie na suchých až stepných stráňach. Timotejka tuhá (P. Krmovinársky však nemá veľkú hodnotu. Súkvetia sú menšie ako má psiarka lúčna. ktoré majú plevice v podobe „hrebienka“. Psiarka (Alopecurus). Osídľuje výhradne vápencové skalnaté stráne (kalcifyt). bučiny). Má plazivý.pratense) rastie na stredne vlhkých (mezofilných) lúkach. Nápadná je najmä v plodnom stave. čo je u tráv výnimočné. na konci a báze zúžené.nutans). najmä na svahoch so severnou expozíciou. Plevice sú kolienkato ostité. pretože celé súkvetie je husto chlpaté. Metlina je klasovito stiahnutá. Hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus) má súkvetie veľmi typickej stavby. Priame steblo nesie paklas. Je vhodnou krmovinou. že najskôr kvitnú samčie 185 . Samičie kvety sa zoskupujú do (Melica nutans) Obr. nardeta). ktorá má strapcovitú jednostrannú metlinu.geniculatus) s hnedými peľnicami sú druhy nižšieho vzrastu s kolienkato vystúpavými až poliehavými steblami. ktorými sa vegetatívne rozmnožuje a preto je nepríjemnou burinou. 302: Kukurica siata (Alopecurus zväzok dlhých niťovitých blizien.kukuricovaté Kukurica siata (Zea mays) je vysoká jednoročná bylina s plným steblom a širokými listami. Stavba paklasu je podobná pšenici.uniflora) s veľmi riedkou a chudobnou metlinou s dlhými konárikmi jednokvetých kláskov a mednička ovisnutá (M. tmavofialové. jednostranná.pratensis). Má súkvetie husté. Poznávacím znakom je valcovité súkvetie.phleoides) je druhom suchých lúk. Obsahuje aromatickú látku . Kukurica je jednodomá. Je výbornou kŕmnou trávou a býva často prisievaná na kosené lúky. V horských polohách na opustených pasienkoch vytvára často husté psicové porasty (tzv. hustým súkvetím oceľovomodrastej farby. ktorý sa podobá mätonohu. Samčie kvety tvoria Obr. pretože klásky prisadajú ku vretenu širšou plochou (nie hranou). Tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum) je trsnatá tráva s riedkou stiahnutou metlinou s menším počtom kláskov. zložené z jednokvetých kláskov. Obr. Lesnými druhmi sú mednička jednokvetá (M. 301: Mednička ovisnutá metlinu úzkych a dlhých paklasov na vrchole stonky. klásky majú plevice tupé až dvojhroté (nie ostité).

• kukurica siata cukrová (Z.mays convar. Zelené časti sa môžu skrmovať i silážovať. v divo rastúcej forme nie je známy.mays convar. rôzneho tvaru (podľa odrôd). • kukurica siata zubovitá (Z. • kukurica siata pukancová (Z. Je to kultúrny druh. U nás sa pestuje v teplejších oblastiach. Kukurica pochádza z Mexika. Kukurica sa pestuje v mnohých konvarietách.mays convar. saccharata) obsahuje veľa cukru v zrnách. Zrno je nahé. • kukurica siata vosková (Z. neskôr samičie (piestikové).(tyčinkové) kvety. Má všestranné použitie. amylacea) má zrná bohaté na škrob. 186 . microsperma) má drobné sklovité zrná. používa sa na skrmovanie i ako zelenina (nezrelé šúľky). ceratina) sa používa na pudingy a lepidlá. • kukurica siata škrobová (Z. obsahuje veľa škrobu i tuku a bielkovín. ozdobné predmety.mays convar. Z pošiev šúľkov sa vyrábajú rohože. neokôrené. dentiformis) má zrno sploštené a pestuje sa ako obilnina a krmovina. blizny a olej z kukuričných klíčkov sa používajú v lekárstve.mays convar. Používa sa na výrobu pukancov.

pohlavný proces.zložené z navzájom zrastených plodolistov cirkumpolárny (druh) . ktoré má veľké medzibunkové priestory. astrovité) efeméra .nepohyblivá bunka (napr.typ prevetrávacieho pletiva.vidlicovito rozkonárený diskus . mrkvovité) 2. pupeň. slivka trnková.stredná vrstva oplodia citrusových plodov alochtónny . Terminologický slovník adventívny ..) adventívny (druh) .hýfy húb prenikajú až do buniek hostiteľa) entomofýlia (entomogamia) .územie v dosahu záplav (väčšinou pri väčších riekach) anaeróbny . z ktorého meiózou vznikajú peľové zrná arídny .jarmilka jarná) endemit . u vodných rastlín) a nadľahčujú rastlinu aerický . životný priestor.6. dráč) caruncula (mäsko) ...jednoročná rastlina.rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyselne človekom v predhistorickej dobe (približne do 15.širšie chápaný druh. z oddelených jednoplodolistových piestikov (napr. pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty nerovnakého tvaru a veľkosti) anterídium (plemenníček) . chlpaňa) cenokarpné (synkarpné) G .rozšírený v celej mimotropickej časti severnej pologule cysta . pod vplyvom vzduchu agregátny (druh) . nahý kvet akcesorický .) achlamydeický . 1.terč. ktorá sa na dané územie prisťahovala alúvium (aluviálny) . rastlinné alebo živočíšne spoločenstvo brachyblast .prídavný.vyživujúci sa látkami z vnútorných častí hostiteľa (napr. stračonôžka tatranská je endemit Záp.nepôvodná rastlina. súbor kvetov v strede úboru (napr.. jarná efeméra .domáca rastlina. borovica.spôsob opelenia kvetu vetrom anemochória .vzdušný. fialka.skrátený bočný konárik nesúci listy alebo kvety (napr. stor. Je to prispôsobenie na rozširovanie mravcami (napr.koreň. rastlinný orgán . iskerník) apomixia (partenogenéza) .rastlina cudzieho pôvodu.spôsob opelenia kvetu hmyzom 187 . Karpát) endotrofný .pôsobiaci vplyvom človeka apokarpné G . magnólia. jahoda. plodov.náhradný (napr.stanovište. ktorá na danom území vznikla biotop . ostružina černicová . malých druhov s nepatrnými morfologickými odchýlkami (napr.mäsitý výrastok semena obsahujúci cukry a tuky. doplňujúci albedo .) vetrom anizogamia .organizmus žijúci v prostredí bez prístupu vzduchu anatropný (vajíčko) .obrátené o 180o andreceum (A) . ktoré slúžia ako zásobáreň vzduchu (napr.vývoj semien bez oplodnenia archegónium (zárodočník) . mliečnik.vidlica dichotomický . smrekovec. v ktorom žije určitá rastlina (živočích).. rias) s hrubým obalom slúžiaca na pretrvávanie nepriaznivých podmienok dicházium .Rubus fruticosus agg.suchý (napr.kvet bez kvetných obalov. ktorej životný cyklus je veľmi krátky (napr. endotrofná mykorízia .súbor tyčiniek v kvete anemogamia .samičí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (napr.druh viazaný svojim prirodzených výskytom na určité územie (napr.materské pletivo v peľových komôrkach. územie so suchým podnebím) autochtónny .. machorastov a papraďorastov) archeofyt .spôsob rozširovania diaspór (semien. človekom neúmyselne zavlečená do iného územia. V rámci adventívnych druhov rozoznávame archeofyty a neofyty aerenchým .) archespór . útvar v kvete vzniknutý zväčšením časti kvetného lôžka (napr. ktorý možno rozdeliť na viacero tzv.zložené z plodolistov navzájom nezrastených.samčí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (machorastov a papraďorastov) antropický .

rovnakovýtrusný. veternica) glaciálny relikt .vyrastený v tme (vybielený) eutrofizácia . pri ktorom ako prvý vyrastá nadklíčnolistový článok (epikotyl). CaCo3) introdukovaný (introdukcia) .tlak znižujúci chromatofór .prestúpenie bunkovej steny anorganickými látkami (väčšinou SiO2.jediný veľký chloroplast v bunkách nižších rastlín napr.osídľuje vlhké stanovištia (rašeliniská. výtrusy nie sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry karanténna burina . jav.vreckatá až rúrkovitá bunka svojim obsahom odlišná od ostatných buniek susedného pletiva (napr. najmä popri väčších riekach lyzigénny .kvet s rozlíšeným kvetným obalom (K. bromélie. vždyzelených a pichľavých krovín a nízkych stromov megaspóra .rastlina.všeobecne.(hydrofilná rastlina) .rôznolistovosť. nepreniknuteľných.klíčenie semena.kvet s nerozlíšeným kvetným obalom (P) homoiochlamydeický .skrátené a sploštené zelené časti stonky. známy len zo skamenelín fragmentácia . ktorá nepriaznivé obdobie (zimu.samičí výtrus 188 . ktorá má schopnosť náhle osídliť nové územie. tilandsie. výtrusy sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry homochlamydeický . žaburiniek na hladine a pod.vzniknutý rozpustením (lýzou) bunkových stien a lebo celých buniek (napr. pričom klíčne listy zostávajú v semene hypotenzívny . ktoré žijú na dne vodných nádrží ( najmä riasy) gametofyt .C) heterospórický (heterospória) . všade prítomný kupula .klíčenie semena. lišajníky.vymretý. ktorú tvorí porast hustých. cibuliach . ktorú využíva ako oporu (neparazituje na nej). pobrežná zóna vodnej nádrže lužný (lužný les) . asparágus) fylóm .rôznovýtrusnosť. železničnou dopravou) adaptovala sa a ďalej sa šíri na nové stanovištia.prestúpenie bunkovej steny organickými látkami (väčšinou tukovitými a voskovitými) inkrustácia . bukovité) litorál .zvýšenie organických látok vo vodných nádržiach vplyvom činnosti človeka alebo prirodzených faktorov a následné zvýšenie produktivity vodného ekosystému (napr.rastlina cudzieho pôvodu.plytčina.slanomilná rastlina rastúca na pôdach s vyšším obsahom solí heterofýlia . kapustovité) impregnácia . riasy žijúce na kôre stromov) epigeické .súbor piestikov v kvete gynofor .napr.vytváranie kvetov priamo vyrastajúcich na kmeni (napr.rozpad fylokládium .miskovite rozšírené a vyhĺbené kvetné lôžko obaľujúce sčasti kvet a potom aj plod (napr.rastlina žijúca na inej rastline. ktoré preberajú funkciu asimilačného listu (napr. rias idioblast .životná forma rastliny.list fytoplanktón .pohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín vytvárajúca pohlavné bunky geofyt .) hypogeické . v našich podmienkach machy. tropické orchidey.pohlavný proces.pretiahnuté kvetné lôžko (v podobe stopky) nesúce piestik alebo G.pozri planktón fytobentos . nárastom siníc.zámerné rozšírenie cudzej rastliny do voľnej prírody človekom invázny (druh) .epifyt . ktorá sa zachovala z doby ľadovej dodnes gyneceum (G) . náhodný fosílny .pozri homochlamydeický hydrofyt . ktorá bola na naše územie zavlečená (napr. medzibunkové priestory vyplnené silicami vo vonkajšom oplodí citrusových plodov) macchia .typ stredomorskej vegetácie. globálne rozšírený. kapustovité) halofyt (halofilná rastlina) . podzemkoch. kakaovník) kozmopolitný .cudzia rastlina. pričom môže spôsobiť zaburinenie poľnohospodárskych kultúr a znížiť úrodu kauliflória . pri ktorom ako prvé vyrastajú klíčne listy a hypokotyl etiolovaný .príležitostný.) fakultatívny . (napr. neskôr aj plod (napr. pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty) rovnakého tvaru a veľkosti izosporický (izospória) . sucho) prečkáva v podzemných zásobných orgánoch (hľuzách.les v pravidelne zaplavovanom území.rastlinná zložka súboru drobných organizmov. kde sa predtým nevyskytovala izogamia . prameniská a pod. snežienka. keď sa na jednej rastline nachádza viac morfologických typov listov heterochlamydeický .

klinčekovité) neofyt . plody netýkavky.výtrus spórangium .rastlina rastúca na pôdach bohatých na dusíkaté látky (napr. nevädza poľná) seizmonastický (pohyb) . výsypky.rastlina rastúca na stredne vlhkých stanovištiach mikrospóra . skládky a pod. tyčinky dráča) sempervirent . rokov sórus .individuálny vývoj organizmu od okamžiku oplodnenia až po smrť oogamia . staveniská. otrasom. banánovníkovité). prilbica). kúkoľ poľný.samčí výtrus mikrosporangiofor .samičia výtrusnica mezofyt (mezofilná rastlina) .symbióza medzi hubou a cievnatou rastlinou nechtík .u rastlín vyvolaný nárazom.striedanie pohlavnej a nepohlavnej fázy (gametofytu a sporofytu) v individuálnom vývoji cievnatých rastlín ruderálny .rastlinná zložka (najmä riasy) drobných.nosič samčích výtrusníc (u nahosemenných tyčinka) mikrospórangium . rúrky (napr.zúžená bazálna časť C lupienka (napr. pričom postupne uvoľňuje plody (napr. ktorý začal asi pred 435 mil. pri ktorom bočné stonky sú tenšie a neprerastajú hlavnú stonku monotypický . živičné kanáliky ihličnanov) silikátový . listy mimózy. väčšinou malom území ako zvyšok pôvodne rozsiahlejšieho rozšírenia rodozmena (metagenéza) . čiže kombinácia autotrofnej i heterotrofnej (napr. narcis. ktorej telo je rozvetvené do guľovitého tvaru.patyčinka. po súčasnosť nitrofyt (nitrofilná rastlina) . pŕhľava. čo slúži na rozširovanie kotúľaním celej rastliny po zemi. rokmi a trval 40 mil.výrastky pri ústí koruny z C lupienkov v podobe golierika.zmiešaná výživa.rastlina so vždyzelenými listami schizogénny . lastovičník väčší) obligátny . ktorý sa zachoval na určitom. mak vlčí.korunovite zafarbený alebo zväčšený kalich (napr. vzniknutá zrastením bazálnych častí kvetu (K. ktorá obsahuje iba jednu taxonomickú kategóriu nižšieho stupňa (napr. haldy.rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyslene človekom v historickej dobe od 15. okraje ciest. sú potravou vodných živočíchov proteroandrický .rastlina tvoriaca kvety a plody iba raz za život a potom odumiera (môže byť jedno.megaspórangium . mikroskopických organizmov.pohlavný proces.samčia výtrusnica mixotrofia .výtrusnica sporofyt .s obsahom Si silúr .geologické obdobie starších prvohôr.) segetálny druh .rastlina vyskytujúca sa v kultúrach obilnín ako burina (napr. poprípade tyčinky (ďumbierovité.rastová forma rastliny. alebo aj blizny (kosatec) planktón .nepohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín staminódium . pri ktorom je nepohyblivá pohlavná samičia bunka oplodnená pohyblivou samčou bunkou (spermatozoidom) pakoruna .kvet s bliznou dozrievajúcou skôr ako tyčinky pyrenoid . C. silenkovité) pantropický . kotúč 189 . pozmenená tyčinka bez peľníc alebo so zakrpatenými peľnicami (napr.spôsob vetvenia stonky. u ružovitých) relikt (reliktná rastlina) . prvosienkovité) stepný bežec .miskovitá až bankovitá časť kvetu.pravidelne (bežne) sa vyskytujúci ontogenetický (ontogenéza) .osídľujúci stanovište narušené človekom (rumoviská.pozri apomixia petaloidný . stor. baza čierna. dvoj i viacročná) monopodiálny .kvet s tyčinkami dozrievajúcimi skôr ako blizny piestika proterogynický .druh. dotykom (napr. mäsožravé rastliny) monokarpický (druh) . dnes žijúci (v zmysle geologickej histórie) receptákulum . medzibunkové priestory medzi prieduchovými bunkami.taxonomická kategória vyššieho stupňa. monotypická trieda Ginkgopsida obsahuje iba jediný druh Ginkgo biloba) mykoríza .kôpka výtrusníc u papradí spóra .súčasný. ktoré žijú voľne sa vznášajúce vo vode.vzniknutý oddelením bunkových stien susedných buniek (napr. A) (napr.časť plastidov niektorých rias zložené z bielkovín (na jeho povrchu sa niekedy ukladajú zásobné látky) recentný .rozšírený v tropických oblastiach všetkých kontinentov partenogenéza .

Je jednou z príčin klíčneho odpočinku semien (napr.spôsob vetvenia stonky. bôbovité) vernácia . ktoré slúžia ako zásobáreň vody (napr. lipnica alpínska) xerofyt (xerofilná rastlina) . pri ktorom u rastlín rozmnožovacie púčiky alebo pacibuľky pučia už na materskej rastline a tvoria sa z nich mladé rastlinky. lipnica cibuľkatá. zoskupenie výtrusných listov (sporofylov).jav. opunciovité...suchomilná rastlina xeromorfný . tučnolistovité) sympodiálny .výtrusnicový klas. plodov.rastlina odolná voči suchu s dužinatými orgánmi. pri ktorom bočná stonka zosilnie a pokračuje v smere rastu hlavnej stonky (prerastá hlavnú stonku) synkarpný .spôsob rozširovania diaspór (semien.jav. pôvodne fertilný. u prasličiek. pri ktorom 2 rôzne druhy spoločného pôvodu osídľujú podobné stanovištia v iných geografických oblastiach viviparia (živorodosť) .pozri cenokarpný telóm .) živočíchmi 190 . plavúňov) sukulent . Termín sa používa pri odvodení stavby cievnatých (telómových) rastlín trofofyl .zloženie listov v púčiku vikarizácia ..terminálny.zelený asimilujúci list papradí nesúci zároveň výtrusnice tvrdosemennosť . ktoré po odpadnutí zakorenia (napr. menšie množstvo prieduchov a menšie listy so zväčšeným množstvom mechanických pletív zoochória .nepriepustnosť osemenia pre vodu a plyny.poľný) strobilus .odolný voči suchu vzhľadom na hrubšiu kutikulu. (napr. druhotne sterilný konárik rýniorastov.

veľkokvetý 140 .obyčajný 102 bradatec 29 brečtan popínavý 121 brekyňa 98 brest horský 69 .nízky 172 .horský 163 .rajský 116 cvikla 80 cykas indický 43 .európsky 110 . 163 . 95.zimný 163 .zimná 163 cícer baraní 106 cimbídia 174 cínia pôvabná 151 cirok alepský 179 .trojdielny 153 dyňa červená 91 191 .ovisnutá 165 bleduľa jarná 168 .väz 69 brestovec južný 69 .125 aníz 122.veľkokvetý 128 dorsténia 70 dracéna dračia 169 dráč obyčajný 56 drchnička belasá 85 .pažítkový 162.lesná 45. 141 .holubí 105 .previsnutá 74 .Sprengerov 166 astra alpínska 154 .cibuľový 162 .srstnatý 101 agáva americká 169 .pravý 105 bôľhoj lekársky 102 . 156 . 163 .obrovský 125 bömeria snežná 72 borák lekársky 143 borievka kláštorná 48 .paraguajská 111 cibuľa kuchynská 162 .trpasličia 75 .trváca 109 bedrovník anízový 124 begónia hľuznatá 91 .sudánsky 179 cisus antarktický 111 citlivka obyčajná 98 citrónovec trojlistý 116 citrónovník čínsky 116 .horská 47 .hladká 47 .vlnatý 139 čremcha obyčajná 97 .vajcovitá 141 .čučoriedková 93 .chabzdová 149 bazalka pravá 140 bažanka ročná 109 . 66 dvojzrnka 183 dvojzub čiernoplodý 153 .zastrihovaný 140 černuška damascénska 58 .Lawsonov 48 čajovník čínsky 86 čakanka obyčajná 155.himalájsky 47 . 96 ambrovník 68 ambrózia palinolistá 151 ananás siaty 174 androméda sivolistá 92 angelika lesná 123.Banksova 47 .letný 74 .cezmínolistý 74 .horký 116 .limetový 116 . Menný register .japonský 116 .kŕmny 179 .obrovský 116 .konský 105 .plstnatá 75 . 140 .čierna 148 .nemecký 139 . 163 . 172 .čierna 47 .peniažtekový 85 čermeľ 127.purpurová 57.mandarinkový 116 .papierovitá 75 . 124 anona šupinatá 53 antúrium 160 arábka alpínska 65 .guľovitý 162.včasná 141 dutohlávka pohárikovitá 29 .bergamotový 116 .ťažká 47 .cukrový 179 .letná 168 blen čierny 136 bocianik rozpukovitý 118 bodliak tŕnistý 153 bolehlav škvrnitý 125 boľševník borščový 125 .pórový 162.perovitý 166 .poľný 163 .močiarny 139 . 58 čerkáč obyčajný 85 .médsky 116 .červený 74 .bylinný 88 .chlpatá 65 aralka tŕnistá 121 araukária brazílska 46 .močiarny 74 . 129 černohlávok obyčajný 137. 163 .čílska 46 .slovenský agát biely 101 .drobnolistá 93 .japonský 110 bršlenec kruhovitý 110 .medvedí 162.libanonský 47 ceropégia woodová 127 cesnačka lekárska 66 cesnak askalonský 163 .pravá 93 brusonécia papierovitá 70 buk lesný 73 .tuhá 75 brokolica 63 broskyňa obyčajná 97 bršlen bradavičnatý 110 .planý 163 .štíhla 46 arbutus pravý 92 areka obyčajná 159 archangelika lekárska 124 áron alpský 160 artičoka kardová 151 .tymiánová 141 . 46.sisalová 169 akácia senegalská 98 aksamietnica 150 albízia 99 alchemilka 94.chlpatý 88 .pravý 116 46 datlovník obyčajný 159 dáždnikovec japonský 48 dendróbium 174 deväťsil biely 154 .guľatohlavý 162.štrbáková 156 čemerica čierna 58 .perlovkový 162 .Fortuneho 110 .Wejmouthova 47 božie drievko 155 bôb obyčajný 104 .hrabolistý 69 .pravý 116 .japonský 43 cyklámen fatranský 85 cyprus vždyzelený 48 cypruštek hrachonosný 48 .sibírska 47 .sibírska 48 borovica bahenná 47 . 163 .plstnatý 74 .ročný 139 .netatová 48 damarovník južný céder atlaský 47 .striebristá 91 benedikt lekársky 151 bergénia tučnolistá 119 betonika lekárska 139 bezkolenec belasý 180 beztŕňovec dvojdomý 99 bielomach sivý 34 bilbergia ovisnutá 174 bledavka chocholíkatá 165 .orešcový 162.limbová 45.stromovitý 88 baza červená 149 .7.neskorá 97 črievičník papučkový 173 čučoriedka 93 badyan 70 bahnička 176 baklažán 134 balota čierna 139 bambus 179 bambusník 179 banánovník obyčajný 171. 163 .novobelgická 154 astrovka čínska 152 aukuba japonská 110 .obyčajná 48 .roľná 85 drieň obyčajný 109 drobivka vankúšikovitá 34 drobnozrnko 24 drobuľka bezkoreňová 160 dryádka osemlístková 96 dub cerový 74 .žltý 163 cezmína ostrolistá 110 .popínavý 110 brusnica barinná 93 .pulkvová 169 .lepkavý 101 .kráľovská 91 . 47 .sobia 29 dvojslivka čínska 113 dvojštítok hladkoplodý 65.roľná 58 čertík karolínsky 32 čierny koreň 156 čistec lesný 139 .textilný 172 baobab dlaňovitý 88 barborka obyčajná 67 bauhínia 100 bavlník barbadoský 88 .hybridný 154 diablik močiarny 160 difenbachia 160 diskovník múrový 28 divozel sápovitý 128 .kuchynský 162 . 47 .korkový 74 .zeleninová 151 asimína 53 asparágus lekársky 166 .materina 137.západný 69 breza bradavičnatá 74 .metlový 179 .zimný 74 duglaska tisolistá 47 dula podlhovastá 98 dulovec japonský 98 durian zapáchavý 88 durman obyčajný 136 dúška alpská 141 . 123.

šesťradový 184 jahoda ananásová 96 .sivá 75 .trojdielny 87 ihlica tŕnitá 102 imelovník biely 148 indigovník obyčajný 101 inkarnát 103 iskerník alpínsky 59 .lesný 106.hľúznatý 59 . 145 hadivka obyčajná 40 hadomor španielsky 156 hadovník väčší 83 hamamel mäkký 68 .roľná 64 horčičník cheirantovitý 65 .štvorradový 184 . 126 hortenzia 120 hrab obyčajný 75 hrach siaty pravý 105 .pľúcny 126 .hlávková 63 .hrachovitý 107 . 44 gledíčia trojtŕňová 99 glejovka americká 127 hadí koreň 83 hadinec obyčajný 144.metlinatý 131 . 131 .žltá 89 figovník bengálsky 70 . 67 .plazivá 103 .planá 98 .škvrnitá 139 hluchavník žltý 139 hmyzovník muchovitý 173 .siata 103 .trávnicová 96 . 155 jablčník obyčajný 138 jabloň domáca 98 87 kaleráb 63 kalina obyčajná 149 .krivokališný 98 .objímavá 139 .siaty 107 .dlaňovitolistý 115 .dutá 61 .rakúsky 154 kana indická 172 .poľný 114.purpurová 139 .mliečny 115 . 115 jazmín nahý 131 jazyk jelení 40 jedľa biela 46.montpeliérsky 115 . 47 .krvavý 87 .srstnatá 89 .cukrový 115 .špargľová 63 192 . 49 chvostník jedľovitý 37 . 138 hrebienka obyčajná 185 hruška domáca 98 .oskorušová 98 .pavúkovitý 173 .obyčajný 98 hlohyňa šarlátová 98 hluchavka biela 137. 107 .pravá 103 .zlatá 106 fenikel obyčajný 124 fiala sivá 67 fialka lesná 89 . 43.vráskavolistá 149 kalopanax 121 kalykant floridský 54 kamélia čínska 86 . 59 .štiavolistý 83 .lúčny 107 . 139 .horská 103 . 64 .platanolistý 59 .planá 98 .šarlátová 105 .červený 131 .zelená 75 jesienka obyčajná 161 .obyčajný 184 .mannový 130.ružičková 63 .kaučukový 70 .siripútková 149 .konáristý 65 .plná 61 .čílska 96 .posvätný 70 filodendron 160 flox Drummondov 131 .vtáčia 98 jarmanka väčšia 123 jarmila jarná 65 jarmovka 26 jaseň americký 131 .sladká 98 jačmeň dvojradový 184 .štipľavý 83 horčica biela 63.kalerábová 63 .luskáčovitý 126 .grécka 47 .cára Borisa 47 .najvyšší 66 .karfiolová 63 .roľný 59 .zlatožltý 59 iva voškovníkovitá 151.jedovatý 59 .obyčajná 98 .šidlolistý 131 fuksia čílska 108 fylokaktus 82 horcovník jarný 126 horček 126 horčiak broskyňolistý 83 . 107 .rajčiakový 94 egreš obyčajný 120 egrešovec oblý 117 enseta jedlá 172 eruka siata 64 estragón 155 eukalyptus guľatoplodý 107 exochorda veľkokvetá 95 fagara jaseňolistá 117 farbovník obyčajný 64 fatsia japonská 121 fakľovec obrovský 81 fazuľa mesiacová 105 . 152 ginko dvojlaločné 8.datlový 94 . 115 .voňavý 107 hrčiarka figová 70 hrdobarka obyčajná 137.obyčajný 156 javor cukrodarný 115 .sýrsky 87 .piesočná 161 ježatka kuria 180 judášovec strukový 99 jujuba holá 112 juka vláknitá 169 jutovník pravý 89 kakaovník pravý iberka vždyzelená 66.obojživelný 83 .poľná 103 .kučeravá 63 . 107 .virgínska 96 jarabina brekyňová 98 .kŕmna 63 .snežná 98 huľavník Loeselov 66 .lesný 156 .jarný 106.roľný 144 kamzičník Columnov 154 .konopný 87 .trávovitá 77 .červený 115 .štíhly 130.myší 184 .lúčna 100.kelová 63 .hybridná 103 .obyčajná 63 .červená 103 .sirôtková 89 .obyčajná 96 . 103 .psia 89 .drúzgavicová 96 .japonská 86 kamienka lekárska 144 kamienkovec modropurpurový 144 .španielska 47 jednozrnka 183 jelša lepkavá 75 .mukyňová 98 .obyčajná 106 .srienistá 47 .východný 66 huľavníkovec lekársky 66 hviezdica prostredná 77 .letný 59 hloh jednosemenný 98 .obyčajný 70 .kŕmna 63 .hľuznatý 106.vždyživá 67 ibiš lekársky 87 ibištek čínsky 87 .včelovitý 173 hniezdovka hlístová 173 hoja vosková 127 horcokvet Clusiov 126 horcovka 126 26 cheirant voňavý 67 chinínovník lekársky 148 chlebovník obyčajný 70 chlpaňa hájna 175 .žltá 61 chrastavec lúčny 149 chrastnica trsťovníkovitá 182 chren dedinský 64 chryzantéma pravá 152 chudôbka vždyzelená 65 chvojník dvojklasý 44.poľná 175 chlpánik obyčajný 156 chmeľ obyčajný 71 chochlačka bledožltá 61 .voňavý 65 .roľný 105 hrachor čierny 107 .plazivý 57.roľná 89 .horský 114. 74 georgína 151.prudký 59 .purpurová 103 ďatelinka pochybná 103 .mungová 106 .jedlá 172 kananga voňavá 53 kandík psí 164 kapara tŕnitá 62 kapsička pastierska 66 kapusta čierna 63 7.plamenný 59 .žltý 125. 115 .voňavá 89 .Wittmanov 65 horec bodkovaný 126 .riedkokvetý 83 .virgínsky 68 hevea parakaučuková 109 hikória pekanová 72 hlaváč žltkastý 149 hlaváčik jarný 59 .tatársky 115 javorovec jaseňolistý 114.hlávková 63 .úzkolistý 131 jasenec biely 116 jaseňovec metlinatý 112 jastrabník chlpánik 156 .ďatelina alpínska 103 .zlatožltá 103 ďatelinovec bylinný 102 ďumbier obyčajný 171 ebenovník čierny 94 .čínska 64 . 131 .veľkokvetá 77 hviezdnatec čemericovitý 123 hyacint východný 165 chara gáfrovka ročná 80 gáfrovník lekársky 54 gaštan jedlý 73.jedlý 87 .

hlávkový 63 .slzičkový 78 .lekárska 104 konárnik slivkový 29 konopa indická 71 . 102 .rakúsky 117 .pravá 64 .zlatohlavá 163 ľaliovník tulipánokvetý 52 ľan prečisťujúci 117 .lekársky 143 kostrava červená 181 .pekinská 64 .nízky 169 .hľuznatý 117 . 181 kostrbatec trojrohý 34 kotúč poľný 123 kozinec sladkolistý 102 kozobrada pochybná 156 .pyšný 78 .škridlicovitý 170 mečovka horská 170 mednička brvitá 185 .vlnkatý 33 mesačnica ročná 67 .klasnatá 142 .žliabkovitá 180.jedlé 79 lieska obrovská 75 .nemecká 101 krušina jelšová 112 krušpán drobnolistý 108 .trváca 67 mesiacovka krížovitá 31 193 .pošvatá 181 .pižmový 119 .dvojfarebný 169 .pospolitá 180 .poľný 60 .siata 100.obyčajná 117 kysličkovec európsky 117 .úzkolistá 138 konvalinka voňavá 167 kopytník európsky 55 koriander siaty 124 korkovník amurský 117 kortúza Matthioliho 85 korunka kráľovská 164 korunkovka strakatá 164 kosáčik obyčajný 125 kosákovka 26 kosatec bledý 170 .hybridný 78 . 104 lufa valcovitá 90 lupeňovec kuželovitý 31 lupína mnoholistá 102 . 95 kryptoméria japonská 48 kuklica 96 kuklík 96 kúkoľ poľný 13. 136 ľuľok baklažánový 134 .vodná 142 mätonoh mnohokvetý 184 . 104 .trsťovitá 181 .európska 132 .cibuľkonosná 163 ..metlinatý 78 .páperistá 138 .zubovitá 185 kuninghamia čínska 48 kurkuma pravá 171 kustovnica cudzia 136 kvaka 63 kýchavica zelená 161 kyslička jedlá 117 .kartuziánsky 78 .múrová 29 leknica žltá 55 lekno biele 55 leuzea šuštivá 151 levanduľa úzkolistá 140 libocéder zbiehavý 48 líčidlo americké 79 .vosková 185 .repková 63 . 142 .valeská 181 .hájna 180 .rôznolistá 181 .kvaková 63 .pórolistá 156 .ročná 180 .močiarna 180 .väčší 153 lotos orechonosný 56 .metlinatý 119 .veľkolistá 89 lipka africká 89 lipkavec marinkový 148 .syridlový 148 .tvrdá 181 .rozložitá 79 .štvorkrídly 86 ľuľkovec zlomocný 133.širokolistá 138 .tatranský 60 .ovisnutá 185 medovka lekárska 140 medunica medovkolistá 138 medúnok vlnatý 182 medvedica lekárska 92 medvedík alpínsky 92 mechúrnik stromovitý 100.žltá 102 luskáč lekársky 127 lyžičník tatranský 65 ľadenec rožkatý 100.Schultesov 148 .blitovitý 78 .ľanová 132 kukučinka chmeľová 132 kukučka lúčna 77 .čínsky 78 .zlatá 164 . 103 mačucha cesnačkovitá 154 magnólia holá 52 .ovčia 181 .pravá 63 karagana stromovitá 101 karfiol 63 kasia sennová 100 katleja 174 katran prímorský 64 kaučukovník brazílsky 109 kávovník arabský 148 . 101 melia japonská 116 melón cukrový 91 merík bodkovaný 34 . 134 lantana menlivá 136 láskavec biely 78 . 102 ľalia biela 163 .lúčna 181 .mäkkoostnatý 134 .obyčajná 75 . 101. 41 mäta dlholistá 141 .žltý 169 kostihoj hľúznatý 143 .obrovská 181 .východný 60 .zemiakový 133. 77 kukučina ďatelinová 132 .tabaková 147 loboda lesklá 79 .lesklá 88 koleus 142 komonica biela 104 .pieporná 141.kráľovská 164 .sibírsky 169 .peruánska 135 .východná 156 kozonoha nostcová 125 kôpor voňavý 124 králik vratič 152 krasovlas bezbyľový 150.protistojnolistý 119 .lúčna 180 .vzpriamený 147 lipnica alpínska 180 . 142 .kosákovitá 100.turecká 75 ligurček lekársky 124 likvidambar 68 lipa malolistá 89 .praslenatý 166 .roľná 141.siaty 117 .záhradný 60 maklura oranžová 70 malina 95 mamilária 82 mandľa nízka 97 .úzkolistá 101.škvrnitý 86 .nemecký 170 .vlčí 60 .sivá 142 .poľná olejnatá 63 .padalmátska 181 .čierny 134 .hrotitý 34 .vždyzelený 108 kruštík 173 krvavec 94.trváci 184 mečík močiarny 170 .sladkohorký 134 .záhradný 78 klinčekovec voňavý 107 klokoč perovitý 111 kľukva močiarna 93 knotovka biela 77 knôtovkovec nočný 77 kochia rozprestretá 80 kokorík mnohokvetý 166 . 61 lekanora jedlá 29 .Soulangeova 52 mahagónovník 116 mahónia cezmínolistá 56 machovka Franchettova 135 .stlačená 180 listnatec jazykovitý 160 lobelka belasá 147 .obyčajná 97 mangold 80 mangovník indický 114 maniok jedlý 109 marena farbiarska 148 margaréta biela 152 .menlivá 104 .chvostnatý 78 .cibuľkatá 180 .tigrovaná 164 .škrobová 185 .ružičkový 63 kéria japonská 95 klerodendron Thomasonovej 136 klinček bradatý 78 .siata 71 konopnica napuchnutá 138 .jednokvetá 185 .roľný 164.ľaliokvetá 52 .obyčajný 147 .ohnutý 78 .striebristá 89 .žltý 56 lucerna ďatelinová 100. 103. 165 krtičník hľúznatý 129 kručinka farbiarska 102 .mohutný 148 kavyľ 182 kel kučeravý 63 .žltý 164.trávolistý 169 .tenkolistý 117 .veľkoúborová 152 marhuľa obyčajná 97 marinka voňavá 148 marsilea štvorlistá 40.vencová 77 kukurica siata cukrová 185 .záhradná 80 lodoicea sejčelská 157 lomikameň cibuľkatý 119 . 153 krasuľa perovitá 151.voňavý 167 kokosovník obyčajný 159 kola končistá 88 .židovská 135 majorán záhradný 141 mak pochybný 60 .obyčajný 170 .vždyzelený 119 lopúch plstnatý 153 . 135.rumovisková 71 .pukancová 185 . 165 .žltý 117 ľubovník bodkovaný 86 . 152 krídlatka 83 krivec lúčny 164 .zelenoklasý 78 lastovičník väčší 60.

čierna 70 mrkva obyčajná 124 .kolovratcový 108.močiarny 118 .veľkokvetý 128 . 102 pohánka jedlá 82 . 163 porastnica mnohotvárna 31 posed biely 91 povoja plotná 132 povojník batatový 132 .tazetový 168 .figolistý 79 .vzdialená 176 .obyčajný 131 orlíček obyčajný 57 orličník obyčajný 40 osika 76.lúčna 184 194 . 85 .pučivý 37 plavúnik alpínsky 37 .roľná 38.žltá 176 ostrolist ležatý 144.zimná 39 .vlašský 59 plánka 98 platan javorolistý 68.roľná 143 nikandra machovkovitá 135 nopál košenilový 81 obličkovec západný 113 očianka 127.ožinová 95 ovos hluchý 183 . 64 okrasa okolíkatá 157 okrúhlica 64 oleander obyčajný 126 olejnica guinejská 159 oliva európska 130 113 .Davallova 176 .moldavská 58 .okrúhlolistý 108 .konopovitá 72 .mnohosemenný 79 .čílsky 79 .preháňavý 109 mnohoštet 183 močiarka vodná 59 modrica chochlatá 165 .polokrovitá 86 plamenník hrebenistý 78 plamienok alpínsky 59 .chlpatá 176 .prosová 176 .východná 58 ostružina krovitá 95 . 129 ohnica 62.pestrá 58 .obyčajná 155 .pomúčená 84.zelinný 156 mliečnik drobný 108 .zelený 180 monstera 160 montbrécia žltočervená 170 moruša biela 70 . 101.mäkký 143 pľuzgierka islandská 29 podbeľ liečivý 154 podenka belasá 174 .pravá 155 paliurus tŕnitý 112 palmička nízka 159 paľadenec prímorský 102 pamajorán obyčajný 141 pandan jedlý 158 .popínavý 111 .tuhá 58 .obrovská 39 .vždyzelená 176 .nízky 118 .holá 84.Jackmanov 59 .mandľovitý 109 .dračia 155 .dobrý 79 .pravý 124 patis 44 patizón 90 paulínia nápojová 112 paulovnia plstnatá 129 pavinec horský 146.metasekvoja dvojradová 48 metlica trsnatá 182 metlička obyčajná 182 metluška krivoľaká 182 mišpuľa nemecká 98 mlieč drsný 156 .pleťový 113 pajaseň žliazkatý 115 pajazmín vencový 120 pakost krvavý 118 .ohnivý 109 . 147 pavinič päťlistý 111 . 153 .strapcovitá 165 mohár praslenatý 180 .drobnokvetá 144 .veľkokvetý 58 pór 162.plotný 59 .lesná 144 .pľuzgierkatá 176 .sivý 153 .maloplodá 134 papuľka väčšia 129 parohovec obyčajný 40 parumanček nevoňavý 152 paštrnák siaty 124 .srstnatá 176 . 59 peluška 105 peniažtek prerastenolistý 66 .obyčajná 174 podzemnica olejná 100.roľný 66 . 69 plavúň obyčajný 37 .riečna 39 .roľný 156 .smradľavý 118 .štítovitolistový 118 mydlica lekárska 78 mydlovník pravý 113 myrobalán 97 myrta obyčajná 107 myší chvost 56 olšovník rascolistý 125 oman britský 153 .paviový 113 .potočný 153 .siaty 183 ovsík obyčajný 182 pagaštan konský náprstník červený 128 .vlašský 72 orešec 163 orgován perzský 131 .purpurový 132 požlt farbiarsky 151 prameňovka obyčajná 34 praslička močiarna 39 .smradľavý 79 . 163 päťprstnica obyčajná 173 pečeňovník trojlaločný 58.červený 79 .lúčny 118 .slovenský 58 . 152 nevädzka 152 nevädzník 152 nevädzovec 151.obyčajný 153 .čínska 85 .vzpriamený 95 .sultánska 119 .najkrajší 109 .úžitkový 158 papája melónová 89 páperník úzkolistý 176 papraď samčia 40 papradka samičia 40 paprika ročná 134 .lesná 176 . 40 perutník močiarny 85 pestrec mariánsky 151 petržlen záhradný 124 petúnia hybridná 135 piepor čierny 55 . 77 oskoruša 98 ostreň počerný 145 ostrevka vápnomilná 185 ostrica čierna 176 .predĺžená 176 .malokvetá 118 .chvojkový 108 .pravá 114 pivonka červená 86 . 39 prerastlík kosákovitý 125 pŕhľava dvojdomá 72 . 152 nezábudka alpínska 144 .hybridný 79 .kalinolistý 79 .lekárska 85 . 39 .sivý 180 .močiarna 144 .pobrežná 176 .západný 68.ostrá 176 .lesná 38.popolavý 72 .žliazkatá 118 nevädza poľná 151. 109 .nedotklivá 118 .močiarny 153 .roľný 151.tatárska 82 pohánkovec čínsky 82 .prímorský 118 palina abrotanová 155 .celistvolistý 59 .jarná 84 .piesočný 96 .malinová 95 .sploštený 37 plavúnka brvitá 37 plesnivec alpínsky 154 ploník obyčajný 33 plošticosemä lesklé 80 pľúcnik lekársky 143 . 145 ostrôžka poľná 58 .žltá 58 prilbovka 173 proso siate 179 prstnatec obyčajný 180 prstovka krvavá 180 prútnatec metlovitý 102 prútnik striebristý 34 prvosienka bezbyľová 84 .žltý 168 nátržník biely 96 .vlnatý 128 narcis biely 168 .husí 95 .mnoholistý 79 .strapcový 79 mrvka 31 mučenka jedlá 89 .tučný 109 psiarka kolienkatá 184 .východný 68 .mnohofarebný 108 .strieborný 96 nefrolepka vznešená 40 nechtík lekársky 154 netýkavka balzamínová 119 .dlhý 55 pieprovec 55 pichliač bielohlavý 153 .slovenský 66 pepino 134 perovník pštrosí 39.pravý 153 opuncia figová 81 orech čierny 72 .zelinový 153 pimentovník pravý 107 pistácia mastixová 114 .metlinatá 176 .trojlaločný 111 pažítka 162.modrastá 89 muchovník vajcovitý 98 mukyňa 98 múrovník lekársky 72 muškát krúžkovaný 118 .taliansky 180 .hodvábny 153 . 69 .ovíjavý 82 poniklec biely 58 .malá 72 prilbica jedhojová 58 .siata 124 mrlík biely 79 .nízka 176 .vyššia 84 prýštec hrozný 109 . 85 .

krvavý 83 .guľatoplodá 97 .zeleninová 80 repča trváce 64 repica olejnatá 64 repík lekársky 96 repka 63 . 64 .voňavý 135 tamarind indický 100 tarica horská 66 .praslenatá 142 šedivka sivá 66 šeflera dlaňovitolistá 121 šípkovec kériovitý 95 šípovka vodná 158 šišak vrúbkovaný 138 štítnatec psí 28 škarda dvojročná 156 .ohnivá 142 ..väčší 145 skrutok vlahojavný 34 sladič obyčajný 40 sladkovka hladkoplodá 101.pichľavý 47 smrekovec opadavý 47 snežienka jarná 167. 84 . 153 sumach pálkový 114 sumachovec fermežový 114 .roľný 181 .virgínsky 135 .najväčší 120 .čiernoplodý 98 . 168 sofora japonská 101 sója fazuľová 105.hrubozrnová 183 .močiarna 67 .pravá 90 tilandsia bradovitá 174 timotejka lúčna 185 .strechovitý 181 stračonôžka tatranská 58 . 106 špenát siaty 80 štedrec ovisnutý 101 šternbergia jesienkokvetá 168 štetka lesná 149 štiav lúčny 84 štiavec alpínsky 83 .domáca 97 . 96 .sivá 175 .siata 183 .zlatá 119.smradľavý 152 rumanček kamilkový 152 .žltá 67 reznačka laločnatá 181 ríbezľa alpínska 119 .muškátová 142 .prudký 120 .sivý 154 stavikrv vtáčí 83 stoklas Benekenov 181 .obojpohlavná 94 tabak krídlatý 135 .jedovatý 125 .rakúska 67 rotang trstenicový 159 rozchodník biely 120 .šesťradový 120 rozmarín lekársky 139.indický 92 .Kotschyho 92 .obyčajná 90 .trnková 96.obyčajný 44 195 .pochybný 120 .skalná 119 .siaty 170 šachorník jedlý 176 šachor 176 šalát hlávkový 155 .močiarna 156 škoricovník cejlónsky 54 .barinný 154 .jednozrnová 183 .pravá siata 64 .kompasový .tuhá 185 tis japonský 44 .hájny 154 .jabĺčková 96 . 129 šucha čierna 93. 140 rozpuk jedovatý 123.španielska 183 .rozprestretý 98 sklerant ročný 77 skorocel kopijovitý 145 .olejka 63 rešetliak prečisťujúci 112 rezeda farbiarska 67 .lepkavá 142 .krvavá 120 .obyčajný 98 .bezbranný 181 .diskovitý 152 ruta voňavá 116 ruža damascénska 96 .kučeravý 83 .vŕbolistý 95 tavoľníkovec jarabinolistý 95 tekvica čiernosemenná 90 .koreňujúci 114 .čínsky 54 škripina lesná 176 škripinec 176 škumpa vlasatá 114 šošovica jedlá 100.roľný 77 159 sakura ozdobná 97 salvínia plávajúca 41 sansevieria trojpása 169 sápa hľuznatá 138 saturejka záhradná 140 scila dvojlistá 165 .siaty 155 šalotka 163 šalvia abesínska 142 .lúčna 137. 129 rožtek bodkovaný 32 rudbekia 152 ruman roľný 152 . 102 sekvojovec mamutí 48 silenka nadutá 77 sitina ropušná 175 .chlpatý 92 .ovisnutá 96 . 184 pyštek obyčajný 128. 142 .močiarny 33 .van-Houtteho 95 .plstnatý 98 .poplazový 182 .cukrová 80 .plavá 184 psica tuhá 184 psinček obyčajný 182 .kališná 66 tarička deltoidovitá 67 taričník skalný 66 tavoľa kalinolistá 95 tavoľník prostredný 95 .špaldová 183 .olejnatá 90 .kroviskový 182 .ostrolistý 33 raž siata 183 rebarbora vlnitá 84 rebríček obyčajný 155 rebríčkovec stromkovitý 34 rebrovec 82 reďkev ohnicová 63.kanadský 44 . 125 rožec biebersteinov 77 .šípová 8.sibírska 165 sedmokráska obyčajná 154 sedmokvietok európsky 85 sekernica tmavá 100.voskový 114 svíb južný 110 .čierna 64 reďkvička 64 reo 174 repa kŕmna 80 .srstnatý 156 pupenec roľný 132 pupkovka 28 puškvorec obyčajný 160 pýr plazivý 177.klbkatý 83 .čierna 120 .obojživelná 67 .mäkký 181 .lesný 154 .trsťový 182 smohla lekárska 145 smrek obyčajný 47 .jalový 181 .x hybridný 92 .tvrdá 183 pupalka dvojročná 107 púpava lekárska 156 púpavec jesenný 156 .letná 183 .skalný 120 .pestrý 102 rasca lúčna 124 rašelinník kostrbatý 33 .vysoká 58 strychnínovník indický 125 .maurský 87 .omorikový 47 .patrsťovitý 182 .žltý 92 rohovník obyčajný 99 rohozub purpurový 34 rojovník močiarny 92 roripa lesná 67 . 120 ricín obyčajný 109 rododendron hrdzavý 92 .patizónová 90 .sedliacky 135 .rozložitá 175 . 94 .švajčiarska 185 .vráskavá 96 ryža siata 178.obrovská 90 .tŕnitý 125 suchokvet 150.konáristý 181 . 106 soldanelka karpatská 84.ročná 151 smldník 125 smlz chĺpkatý 182 . 102 slamiha slamienková 153 slanobyľ obyčajná 80 slez lesný 87 .obyčajná 80 .obyčajný 77 . 179 ságovník Rumpphov rafia 159 rajčiak jedlý 135 rakyt cyprusovitý 34 rakytník lesklý 34 ranostaj ľúby 102 .kučeravý 155 .špenátový 83.hájna 142 .prostredný 145 .Dammerov 98 .krvavý 109 svíbovec floridský 110 šafran bielokvetý 170 . 85 srdcovka nádherná 61 stanhopea 174 stapélia 127 starček abrotanolistý 154 .tupolistý 83 štiavička obyčajná 84 štrkáč 128.červená 119 .figolistá 90 .nebadaný 87 slezinník hniezdový 40 slezinovka striedavolistá 119 sliva 97 slivka čerešňoplodá 97 .obyčajný 154 .Jakubov 154 .karpatský 170 .cviklová 80 .voňavá 67 .lekárska 142 .siata 64 .trojzárezová 175 skalienka ležatá 92 skalnica horská 120 skalničník 120 skalník čiernočervený 98 . 97 slncovka kalifornská 60 slnečnica hľuznatá 151 .psí 182 pšenica dvojzrnová 183 .

siata 64 196 .okrúhlolistý 146 .kamčatský 148 .chlpatý 140 zanoväť 102 zantoxyl jaseňolistý 117 záraza konáristá 129 .pobrežný 111 vistéria čínska 101 višňa čerešňová 97 .lesklá 128 .pílkatá 97 vlčí bôb 102 vlkovec obyčajný 55 vojnovka belasá 131 vranček švajčiarsky 37 vranovec štvorlistý 167 vratič obyčajný 152 vratička mesiačikovitá 40 vŕba babylónska 76 .narcisokvetá 59 vičenec vikolistý 102 vigna čínska 106 vika huňatá 104 .lekárska 128 .osikový 77 .zelenkastá 131 zob vajcovitolistý 131 .poľná 64 .kríčkovitá 129 .skalný 65 žihľava 71 žihľavec obrovský 73 žindava európska 123 žltnica maloúborová 155 žltohlav európsky 57 yzop lekársky 140 zádušník brečtanovitý uhorka siata 90.čierny 77 .stromkovitý 93 vstavač obyčajný 173 .počerný 173 .roľná 128 vesnovka obyčajná 66 veternica hájna 58 .panónska 104 . 104 .pravá 104 .biela 76 .kaukazský 111 . 104. vlašský 77 .vojenský 173 vstavačovec bazový 173 .klbkatý 146 .tatársky 148 zerva hlavičkatá 146.iskerníkovitá 58 .repkovitý 146 žabí vlas 25 žabie semä 22 žabník skorocelový 158 žaburinka menšia 160 železník lekársky 136 .krovitá 97 .mahalebková 97 .nedotklivá 65 žerušničník piesočný 65 .lesný 111 .sladký 124 zelkova krétska 69 zemedym lekársky 61 zemepisník mapovitý 29 zemežlč menšia 126 zemolez čierny 148 . 105 viktória kráľovská 55 vinič hroznorodý 111 .biely 77 . 47 veronika brečtanolistá 128 .prostredná 181 trebuľka lesná 125 .líščí 111 .štvorsemenná 104 .západná 48 tujovička tamarišková 34 tujovka japonská 48 tulipán Gesnerov 165 .prostredná 131 .žliazkatá 65 zubovník šupinatý 129 zvonček broskyňolistý 146 .obyčajná 155 zlatovka previsnutá 131 .obyčajná 128 .deväťlistá 65 .väčšia 126 zizyfus jujubový 112 zlatobyľ obrovská 155 . 91 .plotná 104.lesný 165 turanec kanadský 155 túžobník brestový 95 .vtáčia 100. 130 tučnolist stromovitý 120 tuja riasnatá 48 .obyčajný 148 .zborenisková 64 žeruška alpínska 65 žerušnica horká 65 .obyčajný 95 .lúčna 65 . 147 .bylinná 76 .siata poľná 104 .ženevský 138 zdravienok 129 zebrina previsnutá 174 zelenozrnko 24 zeler voňavý 123 .chlpatá 104 .konáristý 146 .klasnatá 147 zimovec včasný 54 zimozeleň menšia 126 .tenkolistá 104 .virgínska 174 traslica najväčšia 181 .lesná 59 .šalátová 91 úhorník liečivý 66 urginéa morská 165 vajgela ružová 148 valeriána lekárska 149 valeriánka poľná 149 vanilka voňavá 173 vavrín pravý 54 vavrínovec lekársky 97 večernica voňavá 65 vemenník 173 vejmutovka 45.ovíjavý 148 .peruánsky 136 žerucha hustokvetá 64 .pŕhľavolistý 146 .kumánska 129 záružlie močiarne 57 zbehovec plazivý 137 .vtáčí 131 zubačka cibuľkonosná 65 .perzská 128 .tupolistá 76 vŕbka úzkolistá 107 vŕbovka malokvetá 107 vres obyčajný 93 vresovec mäsový 93 .trojzubý 173 .siata 100.letný 111 .srstnatá 104.kanadský 77 .Hallerov 65 ..východná 48 .prostredný 147 .obyčajná 97 140 .nakladačka 91 .kozí 148 .potočná 129 .obyčajná 129.košikárska 76 . 105 .cv.japonská 76 .smutná 76 .úzkolistá 104 .voňavá 125 triticale 183 trojpuk drsný 120 trojštet žltkastý 183 trsť obyčajná 182 trstina cukrová 179 trsťovník 179 tučnica alpínska 130 .májový 173 všehoj ázijský 121 xylópia etiopská 53 . 105 .prostredný 44 tisovec dvojradový 48 tomka voňavá 185 topinambur 151 topoľ balzamový 77 .popolavý 77 tôňovka dvojlistá 167 tradeskancia bielokvetá 174 .plazivá 76 .krehká 76 .

.

106 Leontodon autumnalis 156 .ochroleuca Corylus 61 .maculatum purpureum Lantana camara Larix decidua 47 Lathraea niger 107 129 Lathyrus squamaria .pilosella distichon 184 vulgatum 156 Holcus lanatus 182 Hordeum 156 .tuberosus 106.hirsutamax 105.biebersteinii 77 vulgare 77 Cerasus avium 97 fruticosa 97 .glandulifera 119 118 parviflora .barbadense 88 34 88 .88 Durio octopetala 96 180 Echinochloa176 159 Echium vulgare 144.sativusconvar.pisifera 48 augustifolium 107 Chamaecytisus lawsoniana Chamaepliumhumilis officinale 66 Chamaerion cheiri 67159 Chamaerops majus 60.inflexus 175 trifidus communis 48 Juniperus 175 .aparine148 Galium odoratum 148 .caryophyllus 78 61 chinensis 78 .columnae70 Dorstenia 154 Dorycnium pentaphyllum 102 Draba aizoides 65 Dracaena draco mas 40 Dryas zibethinus 169 Dryopteris filix . 91 90 .deltoides albus 116 superbus 78 Dicentra grandiflora 128 Dictamnus 78160 Dieffenbachia Digitalis spectabilis .canephora 148 65 Cochlearia tatrae88 Cola acuminata .pallida 170 .lutea 125.vulgaris denudata 52 Magnolia 85 Maclura aquifolium 70 167 .intybus 155. minor Fagara. 126 126 .vernum 168 Leuzea rhapontica 151 Levisticumovalifolium 124 Libocedrus officinale 131 Ligustrum decurrens .vesca 96 96 x ananassa Frangula 96 Fraxinus americana 131 .silvestris subsp. .bonus-henricus .eriophorum 153 palustre 153 . 96 Allium ampeloprasum 162. 102 xylosteum Lotus corniculatus Luffa cylindrica 67 31 Lunaria annua .inflata seychelellarum 157 Lodoicea147 Loiseleuria procumbens 92 Lolium multiflorum 184 .tomentosus 98 6498120 Crambe98 Crassulamaritima Crataegus laevigata .zeylanicum 54 151.flava 176 . 61 Chara 26 Cheiranthus album 79 Chelidonium Chenopodium .cheiranthoides 65 .luteuscampestris 175 polyphyllus Luzula 102 102 .viridis 91 .sambucina 173 Dahlia 171.virginiana 96 112 viridis alnus .medica pyxidata 29 reticulata sinensis 116  paradisi 116 trifoliata Cladonia 116 .convar.limon 116 116 .pusillum 118118 robertianum sanguineum Geum 96 Ginkgo biloba 8.virginiana annuus 151 100. 153 Carya pecan 72 .liliiflora pomifera 56 x soulangeana Mahonia 52 bifolium Majanthemum 52 141 Majorana hortensis98 Malus mauritiana silvestris 98 .pratensis181 rubra 181 181 rupicola 181 .melanospermaoleifera 90 90 pepo -90 90 patissoniana convar.164 167. 152 colurna 75 maxima Cosmoscoggygria 114 98 Cotinus 75 alaunicus Cotoneaster 98 .variegata 16964 155 Isatis tinctoria 151. 87 Malva domestica 199 .paraguaiensis 111 119 Impatiens balsamina .mahaleb 97 .moschata 96 .heterophylla 181 pallens 181 . 39 palustre .sibirica 169 .odoratum globulus 107 60 wittmannii 65 Erythronium 65 Eschscholtzia californica 164 Eucalyptus europaeus 110 Euonymus dens-canis .angustifolia 131131 131 excelsior 130.galeobdolon139 136 .convar.107 sylvestris 106.herbaceumuva-cripsa 120 hirsutum arboreum Grimmia pulvinata 99 173 Grossularia conopsea Gymnadenia dioica Gymnocladus121 .revoluta 43 Cyclamen fatrense 151 Cydoniacardunculus Cymbidium 174 98 Cynara oblonga .mollis 181 Calathiana verna 126 Camellia japonica 86 Canna edulis 172 Cannabis indica 71 Cardamine amara 65 Carduus acanthoides 153 Carex acutiformis 176 . 94 Epilobium parviflorum 49 Epipactis 173 Equisetum arvense 38.tataricum 82 vulgaris 82 Fagus silvatica 125 Falcaria aubertii 73 Fallopia vulgaris 82 . 168 pratensis 165 Galanthus nivalis Galeobdolon luteum 139 Galeopsis angustifolia 138 .tuberosus 151 Helichrysum bracteatum Helleborus . 101 161 .pisiformis 107 107 pratensis 107 sativus 106.robusta 148 nitida 88 Coleus 142 Colchicum arenarium 100. 59 Heracleum mantegazzianum 125 .varia 61cava 61 Cortusamas 61 Corydalis emerus 85 . 39 .lanceolata 48 .longus 91 Cucurbita90.botrys 79 79 79 hybridum 79 opulifolium .sativa 124 Delphinium elatum 136 .lanata 128 Digitaria sanguinalis94 Diospyros ebenum 180 .canum 153 153 .odoratus 107 107 .subsp.oxysepalum 174 Dendranthema58 179 Dendrobium indicum Dendrocalamus Dentaria bulbifera 65 152 .nigrum distachya 44. 44 Gladiolus communis 170 . .pubescens 138 tetrahit 138 Galinsoga 138 147 Galium album . 163 .rosa-chinensis syriacus 8787 trionum murorum 156 Hieracium87 Anemone narcissiflora 59 Anthemis arvensis 152 Anthurium 160 Arabis alpina 65 Arctium lappa 153 Artemisia abrotanum 155 Asparagus officinalis 166 Asplenium nidus 40 Aster alpinus 140 Astragalus glycyphyllos 102 Atriplex hortensis 80 Avena fatua 183 Bambusa 179 Batrachium aquatile 59 Bauhinia 100 Betula lenta 75 Bidens frondosa 153 Bistorta major 83 Brassica oleracea 63 . 017 vernus Laurocerasus officinalis 97 Laurus nobilis 54 Lavandulaesculenta 29 140 Lecanora angustifolia . Iva xanthiifolia Jacea 151.sphondylium 58. 106 102 Glycine 140 .ornus 130. 47 Cassia senna 100 Cattleya 174 Cedrus atlantica 47 .scolymusflorida 110 Cynodon dactylon 180 Cynosurus cristatus 185 Cynoxylon 151 Cyperus 176 Cypripedium majalis 173 Dactylorhiza calceolus 173 .flos-cuculi nummularia 85 Lysimachia 77 . 129 tigrinum Linariaaustriacum 117 Linum 164 .regalevulgaris 128. 152 Datura stramonium 58 Daucus carota 124 .clavatum annotinum Lychnis coronaria 77 37 .153 54 Cirsium arvense .latinský Abies alba 46.muralis 29 Ledum palustre 92 Lemna minor 160 Lens esculenta 100.soja 105.hispidus campestre 64154 156 Leontopodium alpinum Lepidium 64 . 106 Glycyrrhiza glabra 101.maxima 116116 aurantiifolia .viridissima 131 96 131 Forsythiachiloensis Fragaria x intermedia .deodara orbiculatus libani cristata Celastrus 11069 .oculus-christi 170 purpurea 153 Iris germanica graminea 169 .religiosa 70 Filipendula ulmaria 95 . 165 .sempervirens 110 Ilex aquifolium 67 .regaliscanadensis 167 Convallaria arvensis 89 Convolvulusmajalis 155 Conyza 58 sativum 124 Corchorus capsularis 132 Coriandrum 109 102 80 Corispermum nitidum Cornus 102 Coronillamatthioli . 152 Jasione montana 146.vulgare 131 164 48 Lilium auratum .heuffelianus 170 sativus melo 90 170 Crocosmia crocosmiiflora Cryptomeria japonica 48 170 Cucumisconvar.fluviatile 3938. 152 Celtis australis .catharticum 117 flavum 117 68 117 .tatarica 148 90 100.foliosum79 polyspermum quinoa .serrulata 97 vulgaris Ceratodonsiliqua 9999 Ceratonia purpureus34 Cercis siliquastrum81 Cereus giganteus Cerinthe major 81 .pseudacorus 169 pumila 169 .164 meleagris Fuchsia magellanica 108 Fumaria officinalis 61 Funaria hygrometrica 34 Gagea arvensis 164.carica 7070 elastica .8.imbricatus 170 palustris 170 Gleditsia triacanthos 99 Glechoma hederacea 140 .tinctoria asclepiadea 126 Gentiana 102 .aurantium 116 .monogyna 98 curvisepala 98 Crepis biennis 156 .pratense 118118 .sabina 48 sibirica 48 Kerria japonica 95 116 Khaya arvensis 121 Kalopanax picta 80 112 Knautiascoparia 149 Koelreuteria paniculata Kochiasenegalensis Lactuca sativa 155 Lserriola 155 capitata155 aburnum anagyroides 155 101 .japonica horrida verrucosus Euphorbia 110 . 107 Ensete edule 172 Ephedra 93. 125 Ciminalis endivia Cinchona54 camphora Cinnamomum cassia officinalis 148 . 184 Empetrum hermafroditum 94 .ovina 181 181 181 .campestris 103 dubia 103 Chrysosplenium 106 Cicer arietinum alternifolium 119 Cicuta virosa 156 156 Cichoriumclusii 126 .hirta 176 Carlina acaulis 150. Menný register .rubrum 79 praecox 54 vulvaria 79 Chimonanthus Chlorococcum esculentus 176 Chlorocyperus 24 103 Chrysaspis aurea .dammeri 98 98 .lutea avellana 75 . 65 Hesperis matronalis Hevea brasiliensis 109 Hibiscus cannabinus 87 .schinifolia 117 105 Fagopyrum esculentum 105 .carnea verna 65 118 176 Eriophorum angustifolium Erodium cicutarium 123 Erophila 93 64 Eruca sativa Eryngium campestre65 Erysimum diffusum .rediviva cruciata Lunularia 67 Lupinus angustifolius 102 .murinum184 tetrastichon 184 vulgare 184 .esculentus 87 87 sabdariffa .vulgaris suspensa 131 Fontinalis antipyretica 34 Forsythia 95 .sativum 64 maximum 152 Leucanthemum vulgare 152 Leucobryum glaucum 34 Leucojum aestivum 168 .lutea 164.horizontalis integerrimus niger arborescens .maxima ficifolia 90 .minor 143 Ceropegia woodii 127 Cetraria islandica 29 Chaenomeles japonica 98 48 Chamaecyparis 102 .europaea 132 trifolii 151. Gossypium 88 88 .paludosa 156 170 Crocus albiflorus .pulcherrima 109 Euphrasia 127. amplexicaule 139 139 .schultesii 148 verum 147 Genista germanica 101 .noli-tangere 118 101 walleriana 118 Indigofera tinctoria Inula britannica 153 .integrifolia 59 jacqmanii 59 vitalba .regia 72 Juncus cinerea 175 Bromus arvensis 181 . Cyanus 132 152 Cycas circinalis 43 85 . 147 Jasminum nudiflorum 131 Jovibarba 120 Juglansbufonius 72 nigra . 145 Elaeis guinensis Eleocharis crus-galli Elisanthe noctiflora 77 Elytrigia repens 177.perennecamtchatica 148 Lonicera 184 .purpurea 128 37 lotus 94 Diphasiastrum alpinum 154 .rangiferina 25 59 Cladophora 29 Clematis alpina .solida bipinnatus 151.tenuifolium 117 usitatissimum Liquidambar tulipifera 52144 Liliodendron officinale Lithospermum 147 Litchi chinensis 113 Lobelia erinus .helenium 132 153 Ipomaea batatas 132 . 129 Evernia prunastri 29 95 Exochorda grandiflora 105 equina subsp.convolvulus 82121 181 Fatsia japonica Festuca arundinacea gigantea181 .hyemale 39 93 sylvaticum39 telmateia 39 Erica arborea Foeniculum vulgare 124 .cepa 162 Alnus glutinosa 75 Alyssum allyssoides 66 . Cunninghamia pepo 90 48 Cupressus sempervirens Curcumaepilinum 132 Cuscuta longa 171 .ladanum parviflora 155 .kaki 94 sylvestris 149 37 complanatum Dipsacus austriacum Doronicum . 127 Hottonia palustris 71 Hoya carnosa hexastichon 184 Humulus lupulus 85 Huperzia selago 37 165 Hutchinsia alpina 65 Hyacinthus 120 Hydrangea orientalis Hylocomium splendens 34 Hyoscyamus niger 136 Hypericum maculatum 86 . 43. 123.oleraceum rivulare 153 vulgare Cissus antarctica 111 Citrullus lanatus 91 Citrus acida 116 .pennsylvanica 131 164 Fritillaria imperialis . 95.carthusianorum 78 . 101.purpurascens 125 58 Hepatica nobilis 57.autumnale 152 Colutea arborescens 174 Colymbada 174 Comastoma 161 Commelina 126 .occidentalis Centaurea Centaurium erytraea77 Cephalanthera 44 Cephalotaxus 173 Cerastium arvense 126 .effusus 175 . 101 Hedera helix68 Hedysarum hedysaroides 153 Helianthus niger 58 .communis coelestis125 31 Conium maculatum 58 Conocephalum conicum Consolida orientalis .fortunei 110110 109 .caprifolium 148 nigra 148 148 148 periclymenum .bulbiferum 163 163 candidum164 martagon 163 .pneumonanthe punctata 126 Gentianella126 Geranium palustre 118 Acetosa pratensis 84 Acetosella vulgaris 84 Achillea millefolium 155 Aconitum anthora 58 Acosta 152 Aegilops 183 Aesculus hippocastanum 113 Agathis australis 46 Agave americana 169 Agrostis canina 182 Ajuga genevensis 138 Albizia 99 Alchemilla 94.perforatum 86 tetrapterum 86 Hypnum cupressiforme 34 Hyssopus officinalis 140 .viticella 59 26thomasoniae 136 Clerodendron Climatium59 Closteriumdendroides 34 Cnicus nucifera 148 151 Cocos benedictus Coffea arabica 159 .ficifolium 7979 79 . Lagenaria cylindrica 139 Lamium album crispa90 137.pseudodalmatica 70 vaginata valesiaca Ficus bengalensis .luzuloides 175 136 Lycium barbarum Lycopersicon esculentum 37 Lycopodioides helveticum 135 Lycopodium37 .milii 109 obesa 109 .convar.capitata 63 .scandens47 6978 110 Celosia 47 segetum 151.densiflorum 64 ruderale .enneaphylloscaespitosa 182 glandulosa Descurainia sophia Deschampsia6565 78 Deutzia scabra 120 66 Dianthus barbatus .

lutea 89 Yucca filamentosa Zea mays 185 169 Zizyphus jujuba var. mitis 98 Mamillaria 82 Marrubium vulgare 138 Medicago falcata 100.montana 69 Umbilicaria 28 Urtica cannabina 72 Usnea 29 Vaccinium gaultherioides Verbena officinalis 136 Veronica arvensis 128 93 Vicia cracca 100. 96 Rubus caesius 95 Rudbeckia 152 Rumex acetosa 84 .sylvestris 67 Viola arvensis 89 .hirta 89 . 104.. 64 Solanum dulcamara 134 Solidago gigantea 155 Sonchus arvensis 156 Sorghum dochna 179 Sphagnum nemoreum 33 Stachys annua 139 Stanhopea 174 Stapelia 127 Stipa 182 T agetes 150 Taxus baccata 44 Teucrium chamaedrys 137. 85 Prunella grandiflora 140 Pulsatilla alba 58 Sieversia 96 Silene inflata 77 Sinapis alba 63. 147 Pinguicula alpina 130 Pinus banksiana 47 Piper longum 55 Plantago lanceolata 145 Poa alpina 180 .inermis 112 200 . 138 Thea sinensis 86 Thuja occidentalis 48 Thymus alpestris 141 Tilia cordata 89 Tithymalus amygdaloides 109 Trifolium alpestre 103 Triticum aestivum 183 Ulmus carpinifolia 69 . 103 Melica ciliata 185 Melilotus albus 104 Mercurialis annua 109 Mimosa pudica 98 Monstera 160 Morus alba 70 Musa ensete 172 Muscari comosum 165 Myosotis alpestris 144 Rosa canina 8. 105 Raphia 159 Rapistrum perenne 64 Reseda lutea 67 Reynoutria 83 Rhus typhina 114 Riccia 31 Rorippa amphibia 67 .subsp.sanguineus 83 Salix alba 76 Salvia aethiopis 142 Sambucus ebulus 149 Saxifraga aizoides 119 Scilla bifolia 165 Sedum acre 120 Senecio abrotanifolius 154 Setaria italica 180 Zygnema 26 Narcissus poëticus Nicotiana alata 135 Odontites 129 168 Ononis spinosa 102 Ophrys apifera 173 Opuntia ficus-indica 81 Orchis militaris 173 Orobanche cumana 129 Oxalis acetosella 117 Pandanus edulis 158 Papaver argemone 60 Parietaria officinalis 72 Persicaria amphibia 83 Petasites albus 154 Phaseolus aureus 106 Phleum phleoides 185 Phlox drummondii 131 Phyteuma orbiculare 146.annua 180 Populus alba 77 Potentilla alba 96 Primula auricula 84.laevis 69 .

. F. F. 1981 : Botanika I.. A. 1980 : Systém a evoluce nižších rostlin. Academia. F.. Soustavná botanika. 1984 : Základy systému a evolúcie výtrusných rastlín. R. J. 1992 : Stromy a kry. .. 1902 : Názorná květena II. ED.. 1986.. III. KALINA. Praha PECIAR. I. Praha VANČUROVÁ. SPN. Martin KOBLÍŽEK. a kol. Bratislava BOLD. D. a kol. Berlin. J. A. V. 1966 : Základy systému semenných rastlín. Praha HUTCHINSON.. 1966 : Poľnohospodárska botanika . 1981 : An integrated system of classification of flowering plants. J. Bratislava HEGI. MURÍN. Univ.. 1901. Academia. Bratislava ČERVENKA.. Bratislava ZELENÝ. SPN. V. M. SPU. tlačiarne. F. M. KREJČA. London. J. VEDA. ČERVENKA. 1998 : Štrukturálna botanika. V. VEDA. ĎURIŠOVÁ. KÜHN. J. a kol. 1986 : Slovenské botanické názvoslovie. F. Brno KOŠŤÁL... Tokyo CRONQUIST. BOBÁK. T. Bratislava ČERVENKA..... a kol. 1988: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov... Anatómia a morfológia. 1964 : Phylogeny and form in the plant kingdom.. Toronto DOSTÁL. 1991. L.. Academie Press. Slov. 1969 : EVOLUTION and PHYLOGENY of flovering plants. M.. Bratislava DITTMER. 1967 : Morphology of Plants.. Praha 205 . 1992 : Botanika... H. Bratislava NOVÁK... Príroda.Systematika rastlín. 1990 : Návody na cvičenia z fylogenézy a systematiky rastlín. 1900...9. univerzita.. Z.. J. Nitra TERPÓ.VII. M. 1972 : Vyšší rostliny I. Press.. IV. Olomouc STOLLÁROVÁ.. New York KRESÁNEK. 1966 : Flóra Slovenska I... 1965-1984 : Illustrierte Flora von Mitteleuropa I.. Verlag Paul Parey.. 1971 : Základy rastlinnej morfológie. 1989 : Užitkové rostliny tropů a subtropů.. Mezőgazd. HARPER INT.. Bratislava VOLF. SPN. M. Columb.. MATOUŠOVÁ. London. C. vydav. II. New York ČERNOHORSKÝ. 1958 : Farmaceutická botanika. Príroda. Nitra MÁJOVSKÝ. Kiadó.. SZN Praha NOVÁK. Mendel.. SPN.VAN NOSTRAND comp. A. a kol... Bratislava FUTÁK. M. VŠZ. V. H. 1996 : Systematická botanika lesnická. a kol. 1992 : Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. G. Brno VETVIČKA. F.. SPN. a kol. 1987 : Növényrendszertan. SPN. 1990 : Poľnohospodárska botanika. Praha VALÍČEK. 1987 : Karyotaxonomický prehľad flóry Slovenska.. poľnohospodárskej literatúry. P.. Príroda. Z. Bratislava POLÍVKA.. L. R. Osveta. II.. Hamburg HENDRYCH. SPN. II. Budapest URBAN. V. HINDÁK.. J. Nitr. ČERENKA. 1977 : Systém a evoluce vyšších rostlin. J. Literatúra BOBÁK.. IKRÉNYI. A..

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful