Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál

SYSTEMATICKÁ BOTANIKA

2001

Názov : SYSTEMATICKÁ BOTANIKA Autori : RNDr. Tibor Baranec, CSc. RNDr. Mária Poláčiková Mgr. Jaroslav Košťál Lektori: DOC. RNDr. Viera Stolárová, CSc. RNDr. František Mercel, CSc. Technický redaktor: RNDr. Ivan Ikrényi, CSc. © Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál, ISBN

OBSAH

1. Úvod
Rastlinná ríša ako najdôležitejšia biotická zložka našej planéty je stredobodom záujmu človeka od historických čias, ale len necelých 500 rokov sa rastliny stali objektom podrobného (vedeckého) bádania botaniky (fytológia). Systematická botanika je jednou z najstarších vedných disciplín v rámci botaniky, ktorá sa rozvíjala v úzkej spojitosti s antickou filozofiou. Už v tom období intenzívneho kultúrneho a vedomostného rozvoja ľudstva, (pred 2500 rokmi), sa poznalo viac než 200 druhov rastlín (Hippokrates, Theophrastos), ktoré sa triedili podľa ich využiteľnosti (jedlé, liečivé, jedovaté, okrasné). V histórii poznávania rastlinnej ríše postupne boli jednoduché praktické kritériá triedenia (klasifikácie) rastlín nahradené kritériami, ktoré zohľadňujú prirodzený vývoj druhov na našej planéte (fylogenéza). Na základe veľmi jednoduchého princípu príbuzenských vzťahov rastlín sa podarilo generáciám vedcov botanikov vytvoriť systém rastlinnej ríše, ktorá dáva obraz vývoja rastlín od počiatku vzniku života na Zemi (asi pred 3,7 miliardami rokov) až po súčasnosť. Rozmanitosť rastlinnej ríše (biodiverzita) sa odhaduje na viac než 1 milión druhov nižších i vyšších rastlín. Reálne poznanie nedosahuje ani 500 tis. druhov v dôsledku obmedzených možností ľudstva, a dokonca veľa druhov vyhynie skôr, ako by boli poznané. Človek z tohto množstva druhov prakticky nevyužíva ani 2 % (12 000 druhov), ale zároveň aktívne vstupuje do biologických (genetických) procesov druhov vytváraním nových foriem, alebo dokonca nových druhov. Zároveň negatívne ovplyvňuje biologické procesy alebo životné prostredie mnohých druhov, čím ohrozuje ich ďalšiu existenciu a dokonca zapríčiňuje ich čiastočné alebo úplné vyhynutie. Dokonalé poznanie diverzity rastlinnej ríše umožňuje systematická botanika pomocou svojich špecifických metód využitím hierarchie systematických kategórií, resp. systematických (taxonomických) jednotiek. V konečnom dôsledku to umožňuje človeku lepšie využitie rastlinných zdrojov a zároveň možnosť ich ochrany. Predkladaný systém rastlinnej ríše nevystihuje reálny fylogenetický systém, ale je prispôsobený požiadavkám výučby študentov dištančného vzdelávania, pričom približuje schématicky jednotlivé vývojové skupiny rastlín od siníc (Cyanophyta) po krytosemenné (Magnoliophytina,=Angiospermae). Z didaktického hľadiska sú krytosemenné rastliny členené v zmysle fylogenézy na vývojovo najdôležitejšie čeľade.

2. Fylogenéza a evolúcia rastlín
Rastlinnú ríšu našej planéty predstavujú dnes druhy rastlín tvoriace veľmi rôznorodé skupiny vývojové oddelenia. Rozmanitosť rastlinstva vyjadrená prostredníctvom druhov (biodiverzita) je výsledkom špecifického procesu, ktorý prebiehal milióny rokov a prebieha doteraz, kontinuitne a vo vzájomnom vzťahu s ostatnými organizmami (vírusy, baktérie, huby, živočíchy), a ktorý označujeme ako evolúcia, čiže vývoj. Základnou vlastnosťou živých organizmov na Zemi je ich sebazdokonaľovanie, ktorého výsledkom je vznik dokonalejších foriem. Tento proces prebieha kontinuitne v určitom čase a na konkrétnom mieste našej planéty. Vývoj sa realizuje jedine prostredníctvom adaptability genómu jedincov druhu na podmienky prostredia a čiastočne ho môže aj ovplyvňovať. Z časového hľadiska evolúcia druhu môže trvať aj tisíce až milióny rokov, kým vznikne nová kvalita, ktorú môžeme označiť ako nový druh. Je to veľmi zložitý proces označovaný ako mikroevolúcia (speciácia). Čas a prostredie neustále pôsobili na druhy milióny až desiatky miliónov rokov (dlhodobý vývoj), ktorého výsledkom je vznik nových progresívnejších vlastností (znakov) pre veľké skupiny druhov, čo nazývame makroevolúciou = fylogenéza. Zo systematického hľadiska hodnotíme takto vzniknuté znaky ako fylogenetické (napr. cievne zväzky a listy pri vyšších rastlinách - Telomophyta, kvet pri krytosemenných rastlinách). Využitím následne vzniknutých znakov druhov v procese vývoja sa vytvárajú prirodzené fylogenetické systémy organizmov jednotlivých ríš. (CRONQUIST 1981, TACHTAJAN 1997). Vznikom a vývojom života (organizmov) na Zemi sa zaoberá veľa teórií a hypotéz, ktoré sa delia na kreačné a evolučné, avšak podstatu vzniku života sa nepodarilo jednoznačne dokázať. Len dlhodobý vývoj organizmov (fylogenézu) je možné mozaikovo poskladať do neúplného obrazu pomocou paleontologických nálezov taxónov najvyšších taxonomických kategórií. Všeobecnú fylogenetickú schému organizmov, zvlášť rastlín, môžeme znázorniť len zjednodušenou a neúplnou schémou (obr.1), nakoľko nemáme dostatok dokladového materiálu.

Vývojová schéma organizmov a rastlinnej ríše na Zemi

4

Začiatok evolúcie a fylogenézy všetkých organizmov sa odvíja od prabunkových organizmov - eobiontov - ktoré žili pred 3,7 miliardami rokov. Eobionty boli jednobunkové autotrofné praorganizmy podobné archiplastom siníc, z ktorých sa vyvinuli postupne mixotrofné organizmy - baktérie, fotoautotrofné organizmy (sinice, riasy a telómové rastliny) a heterotrofné organizmy (huby a živočíchy). Regresným vývojom eobiontov vznikli vírusy a baktériofágy.

5

Prvé fotosyntetizujúce organizmy - rastliny vznikli pred 2 miliardami rokov a nazývajú sa sinice a prvozelené riasy (Prochlorophyta). Zdokonalením bunkovej stavby a asimilačného systému vznikajú riasy, z ktorých najdokonalejšie zelené riasy (Chlorophyta) dali základ pre vznik dokonalejších rastlín telómových, čiže vyšších rastlín. Z geohistorického hľadiska sa tento revolučný proces fylogenézy datuje len spred 450 mil. rokov, kedy tieto rastliny (Rhyniophyta) z vodného prostredia praoceánu prenikli na suchú pevninu. Názorný prehľad chorológie vývoja fylogenetických skupín uvádzame v priloženej schéme. Osídľovanie pevniny prostredníctvom prispôsobenia sa telómu meniacim sa ekologickým podmienkam, sa prejavilo v obrovskej anatomicko-morfologickej zmene rastlinného tela a jeho častí. Podstatný význam v tomto období zohráva metagenéza (rodozmena) ako prvok adaptácie rastlín na podmienky prostredia. Zdokonalením vodivých pletív a asimilačných orgánov cievnaté rastliny (pred 350 mil. rokmi) - papraďorasty (Pteridophyta) dokonale obsadili povrch kontinentu. Striedanie suchších a vlhších periód v tomto období znamenal prispôsobenie sa pohlavného reprodukčného systému rastlín vznikom zvláštneho zariadenia - vajíčka, nevyhnutného pre ďalší adaptačný proces. Vznikli takto semenné rastliny -nahosemenné (Gymnospermae), ktoré na pevnine prevládli nad papraďorastami v stredných druhohorách (150 mil. rokmi). Vznikom kvetu krytosemenných rastlín (Angiospermae) pred 135 mil. rokmi a dokonalou ochranou vyvíjajúcich sa semien v plodoliste nastala kontinuitná evolúcia na vysokej kvalitatívnej úrovni, ktorá sa začala koncom druhohôr a trvá doteraz. Jej výsledkom je obrovská rozmanitosť rastlín (biodiverzita), ktorú hodnotíme pomocou hierarchie taxonomických kategórií vo fylogenetickej chronológii.

Ranunculus macranthus - zástupca druhohornej flóry (130 miliónov rokov)

6

3. Triedenie (klasifikácia) rastlinnej ríše - taxomické kategórie
Druhy rastlinnej ríše, ktoré môžeme v súčasnosti pozorovať na našej planéte, vznikali v priebehu evolúcie v rôznom geohistorickom čase. Z toho vyplýva, že majú rôzne štrukturálne a morfologické vlastnosti (znaky) na rôznej vývojovej úrovni. Usporiadaním druhov od najjednoduchších po najzložitejšie, čiže od najstarších po najmladšie (fylogeneticky), pomocou špecifických metód a kategórií (systematickej botaniky) do systému, sa zaoberá taxonómia (systematika). Vytvorenie prirodzeného systému rastlinnej ríše na základe horeuvedených skutočností, umožňuje lepšie pochopenie, rýchlejšiu a spoľahlivejšiu orientáciu v obrovskej rozmanitosti druhov - biodiverzite. Špecifickým termínom systematickej botaniky je taxón a taxonomická kategória (alebo taxonomická jednotka) v hierarchickom usporiadaní. Pomocou taxonomických kategórií sa vytvára hierarchia taxónov, ktorými charakterizujeme rastlinnú ríšu v celej jej rozmanitosti. Vychádzame pritom zo základnej taxonomickej kategórie resp. taxónu, ktorým je druh ako konkrétna objektívna realita v geohistorickom čase i súčasnosti na Zemi. Rozlišujeme taxonomické kategórie hlavné a vedľajšie, pričom vedľajšie sú podradené alebo nadradené hlavným kategóriam (napr. čeľaď - podčeľaď, rad - nadrad, a pod.). Vo vzťahu k druhu rozlišujeme vyššie kategórie a nižšie kategórie, taktiež z toho vyplýva, že rozdeľujeme taxóny na vyššie a nižšie ako druh. Prehľad hlavných taxonomických kategórií : 1. vyššie (ako druh) : Divisio - oddelenie : Spermatophyta (semenné rastliny) Classis - trieda : Magnoliopsida (magnóliokveté) Ordo - rad : Rosales (ružotvaré) Familia - čeľaď : Rosaceae (ružovité) Genus - rod : Rosa (ruža) 2. základná : Species - druh : Rosa canina (ruža šípová) 3. nižšie : Subspecies - poddruh : Rosa canina subsp. canina (ruža šípová šípová) Varietas - varieta : Rosa canina var. latifolia (ruža šípová širokolistá) Forma - forma : Rosa canina f. alba ( ruža šípová biela) Všeobecná definícia druhu je zložitá, pričom niekoľko desiatok biológov sa ju pokúsilo čo najvýstižnejšie formulovať. Z praktického hľadiska uvádzame nasledovnú definíciu druhu ako : • súbor populácií jedincov s rovnakým pôvodom, rovnakými genetickými vlastnosťami (genotyp), s voľným tokom génov v pohlavnom procese, rovnakými morfologickými znakmi (fenotyp) a fyziologickými procesmi i ekologickými nárokmi, ktoré rastú na určitom geograficky vymedzenom území (areál). Všetky jedince populácie nemusia byť úplne identické, ale môžu sa čiastočne odlišovať v niektorých znakoch, čo označujeme ako vnútrodruhová premenlivosť (diverzita, variabilita). Hodnotíme ju pomocou nižších taxonomických kategórií (subsp., var., f.). Vedecké pomenovanie taxónov (nomeklatúra - názvoslovie) sa riadi pomocou Pravidiel medzinárodného kódu botanickej nomeklatúry, ktoré presne túto činnosť vymedzujú. Pravidlá sa zakladajú na historickom diele najvýznamnejšieho botanika, švédskeho vedca Karla Linného - Species plantarum (1753), ktorý stanovil dvojslovné (binomické) pomenúvanie druhov (napr. Rosa canina, Ginkgo biloba). Národné (slovenské) názvoslovie sa zakladá na vedeckom názvosloví (ruža šípová, ginko dvojlaločné).

7

Rad : Nymphaeales .rýniorasty 3. Rad : Aristolochiales . Čeľaď : Magnoliaceae . Čeľaď : Piperaceae .leknotvaré 8 . Čeľaď : Lauraceae .araukariovité 2. Trieda : Chrysophyceae . Oddelenie : Pteridophyta .hnedé riasy 3. Trieda : Lycopodiopsida . Oddelenie : Bryophyta . Trieda : Hepaticopsida . Oddelenie: Chromophyta (Chrysophyta) . Trieda : Chlorophyceae . Trieda : Anthocerotopsida .chary 6. Oddelenie : Euglenophyta .rastliny semenné 1. Čeľaď : Taxodiaceae .červenoočká 5.Dicotyledonae) . Oddelenie : Spermatophyta .Nižšie rastliny (Stielkaté rastliny) 1. Trieda : Cycadopsida .zelené riasy 1. Rad : Laurales . Čeľaď : Calycanthaceae -kalykantovité 3. Trieda : Taxopsida .machy 1. Podríša : Thallophyta (Thallobionta) . Trieda : Magnoliopsida (dvojklíčnolistové .chvojníky 4. Oddelenie: Cyanophyta . Trieda : Pinopsida .plavúne 2. Trieda : Xanthophyceae .červené riasy 4. Podtrieda : Sphagnideae 2.cyprusovité 2. Rad : Piperales . Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) .vavrínotvaré 1. Oddelenie : Chlorophyta .borovicovité 3. Trieda : Charophyceae .machorasty 1.tisovcovité 4. Cormobionta) .paprade 4.pieprovité 4. Oddelenie : Lichenophyta .anonovité 2.pečeňovky 2. Modifikovaný prehľad systému rastlinnej ríše Ríša rastlín .žltozelené riasy 3.vlkovcovité 5. Trieda : Ephedropsida . Čeľaď : Annonaceae . Trieda : Selaginellopsida .ginká 3.zlatohnedé riasy 2.Nahosemenné 1.cykasy 2. Čeľaď : Aristolochiaceae .4. Pododdelenie : Gymnospermatophytina (Gymnospermae) . Oddelenie : Rhyniophyta . Trieda : Equisetopsida .lišajníky B. Čeľaď : Pinaceae .ihličnany 1.Telómové rastliny (Vyššie rastliny) 1.zlatisté riasy 1. Rad : Magnoliales .plavúnky 3.rožteky 3.rozsievky 4.spájavky 3.Magnóliokveté 1.pieprotvaré 1. Oddelenie : Rhodophyta .vavrínovité 2. Trieda : Bryopsida .magnóliovité 2.prasličky 4. Trieda : Phaeophyceae .vlastné zelené riasy 2. Trieda : Ginkgopsida .vlkovcotvaré 1. Trieda : Bacillariophyceae . Podríša : Telomophyta (Cormophyta.tisy 5.papraďorasty 1.Krytosemenné 1.magnóliotvaré 1. Čeľaď : Araucariaceae .sinice 2.Regnum vegetabile (Plantae) A. Trieda : Conjugatophyceae . Podtrieda : Bryideae 2. Trieda : Polypodiopsida . Čeľaď : Cupressaceae .

brezotvaré 1.prvosienkotvaré 1.stavikrvotvaré 1. Čeľaď : Resedaceae . Rad : Hamamelidales .bukotvaré 1.klinčekovité 2. Čeľaď : Phytolaccaceae . Čeľaď : Hypericaceae . Čeľaď : Theaceae . Rad : Juglandales .orechotvaré 1. Čeľaď : Ranunculaceae .kapustovité 3. Rad : Paeoniales .iskerníkovité 8. Čeľaď : Primulaceae .brezovité 15. Čeľaď : Tiliaceae .orechovité 13.konopovité 4. Čeľaď : Chenopodiaceae . Rad : Theales . Čeľaď : Passifloraceae .morušovité 3. Rad : Primulales . Čeľaď : Violaceae .brestovité 2. Čeľaď : Sterculiaceae . Čeľaď : Juglandaceae .begóniovité 9 . Rad : Capparales . Čeľaď : Platanaceae .pivonkovité 21.kaparovité 2.čajovníkovité 2. Čeľaď : Malvaceae . Čeľaď : Ulmaceae . Rad : Berberidales . Čeľaď : Paeoniaceae . Čeľaď : Polygonaceae .pivonkotvaré 1.bukovité 14.leknovité 2.lotosovité 6. Čeľaď : Nelumbaceae .kaparotvaré 1. Čeľaď : Berberidaceae . Čeľaď : Moraceae .dráčovité 7.lipovité 23.zemedymovité 9. Čeľaď : Caricaceae .1. Rad : Papaverales .dráčotvaré 1.kakaovníkovité 3.rezedovité 10.vŕbotvaré 1. Čeľaď : Opuntiaceae .klinčekotvaré 1.ľubovníkovité 22.papajovité 4.stavikrvovité 19.prvosienkovité 20.makovité 2.tekvicovité 5.čajovníkotvaré 1.hamamelovité 2.fialkovité 2. Čeľaď : Capparaceae . Rad : Caryophyllales . Čeľaď : Begoniaceae .opunciotvaré 1. Rad : Malvales .slezotvaré 1.láskavcovité 3.žihľavovité 12.makotvaré 1.mučenkovité 3.hamamelotvaré 1. Rad : Ranunculales .bavlníkovité 4.mrlíkovité 17. Čeľaď : Papaveraceae . Čeľaď : Brassicaceae . Čeľaď : Cannabaceae . Čeľaď : Amaranthaceae . Rad : Polygonales . Čeľaď : Fumariaceae .vŕbovité 16. Čeľaď : Hamamelidaceae .iskerníkotvaré 1. Čeľaď : Salicaceae . Čeľaď : Bombacaceae . Čeľaď : Fagaceae .líčidlovité 4. Rad : Betulales .slezovité 2. Čeľaď : Nymphaeaceae . Rad : Urticales . Čeľaď : Cucurbitaceae .fialkotvaré 1.platanovité 11. Čeľaď : Caryophyllaceae . Rad : Opuntiales . Čeľaď : Urticaceae . Čeľaď : Betulaceae . Rad : Fagales .opunciovité 18. Rad : Violales .žihľavotvaré 1. Rad : Salicales .

Čeľaď : Oenotheraceae .rašetliakotvaré 1.rutovité 35. Rad : Saxifragales .myrtotvaré 1. Rad : Cornales .mydlovníkovité 2. Čeľaď : Loganiaceae . Čeľaď : Rosaceae .mliečnikovité 30.aralkovité 2. Čeľaď : Empetraceae .ľanovité 3.horcovité 3.meliovité 3. Čeľaď : Sapindaceae . Čeľaď : Ericaceae . Čeľaď : Saxifragaceae .bôbotvaré 1. Čeľaď : Hydrangeaceae . Čeľaď : Staphyleaceae .hortenziovité 37. Čeľaď : Anacardiaceae .cezalpíniovité 3. Čeľaď : Apiaceae .ružotvaré 1.krušpánovité 2. Rad : Celastrales .drieňotvaré 1.mimózovité 2.lomikameňotvaré 1.viničovité 2.pupaľkovité 3. Čeľaď : Euphorbiaceae .bôbovité 28.simarubovité 2. Čeľaď : Cornaceae .mydlovníkotvaré 1.cezmínovité 3. Čeľaď : Rhamnaceae . Čeľaď : Vitaceae . Rad : Euphorbiales .vresovcotvaré 1.mrkvovité 38. Čeľaď : Araliaceae . Čeľaď : Ebenaceae .24.glejovkovité 39. Rad : Sapindales . Rad : Geraniales . Čeľaď : Simaroubaceae . Čeľaď : Grossulariaceae .vresovcovité 2. Čeľaď : Sapotaceae . Čeľaď : Oxalidaceae .lomikameňovité 2. Čeľaď : Celastraceae .pakostotvaré 1.ebenovité 2.egrešovité 3.pakostovité 4.ebenotvaré 1. Čeľaď : Linaceae . Rad : Ericales .pagaštanovité 3. Rad : Loganiales .bršlencovité 2. Čeľaď : Fabaceae .vrabcovníkovité 29.aralkotvaré 1.zimozeleňovité 4. Rad : Myrtales . Čeľaď : Geraniaceae . Rad : Rosales . Čeľaď : Thymelaeaceae . Čeľaď : Apocynaceae .styraxovité 26.bršlenotvaré 1. Čeľaď : Mimosaceae . Čeľaď : Hippocastanaceae . Čeľaď : Aquifoliaceae . Rad : Rutales .sapotovité 3.kysličkovité 2.brusnicovité 3. Čeľaď : Gentianaceae . Čeľaď : Buxaceae . Čeľaď : Myrtaceae .krtičníkotvaré 10 . Čeľaď : Asclepiadaceae . Čeľaď : Caesalpiniaceae .rutotvaré 1. Rad : Fabales .myrtovité 2.drieňovité 31. Rad : Ebenales .mliečnikotvaré 1. Čeľaď : Crassulaceae . Čeľaď : Balsaminaceae .loganiovité 2. Čeľaď : Vacciniaceae . Rad : Scrophulariales . Čeľaď : Rutaceae .rešetliakovité 33.loganiotvaré 1. Čeľaď : Meliaceae .obličkovcovité 34. Rad : Araliales .ružovité 27.klokočovité 32. Rad : Rhamnales .netýkavkovité 36.tučnolisté 4. Čeľaď : Styracaceae .šuchovité 25.

astrotvaré 1.bublinatkovité 4. Rad : Juncales .podenkotvaré 1.broméliovité 8. Čeľaď : Orchidaceae . Čeľaď : Juncaceae .sitinotvaré 1. Trieda : Liliopsida . Rad : Campanulales . Rad : Boraginales -borákovité 1.žabníkovité 2.skorocelovité 44. Čeľaď : Solanaceae .ľaliovité 2. Čeľaď : Agavaceae .lobelkovité 45. Čeľaď : Boraginaceae . Čeľaď : Musaceae .vojnovkovité 2.astrovité 2.železníkovité 2. Čeľaď : Arecaceae .zvončekotvaré 1. Čeľaď : Liliaceae . Čeľaď : Campanulaceae .skorocelotvaré 1.šachorotvaré 11 . Čeľaď : Asteraceae .vstavačovité 7.zvončekovité 2.agávovité 4. Čeľaď : Amaryllidaceae .áronovité 2. Čeľaď : Valerianaceae . Čeľaď : Lobeliaceae . Čeľaď : Cichoriaceae . Rad : Butomales . Rad : Commelinales .okrasotvaré 1.pupencovité 3.olivovité 40. Čeľaď : Pandanaceae . Rad : Liliales .hluchavkovité 42.1. Čeľaď : Lamiaceae . Čeľaď : Dipsacaceae .hluchavkotvaré 1.valeriánovité 4. Čeľaď : Plantaginaceae . Čeľaď : Commelinaceae .borákovité 43.jednoklíčnolistové) 1. Čeľaď : Utriculariaceae .banánovníkovité 3.kosatcovité 5.zemolezovité 3.sitinovité 9. Rad : Asterales .zárazovité 3. Čeľaď : Scrophulariaceae . Čeľaď : Lemnaceae .ľaliokveté (Monocotyledonae . Čeľaď : Caprifoliaceae . Čeľaď : Alismataceae .amarylkovité 3. Rad : Orchidales . Čeľaď : Rubiaceae . Čeľaď : Verbenaceae .ľuľkovité 41. Rad : Zinngiberales .žaburinkovité 4. Rad : Arecales .krtičníkovité 2. Čeľaď : Convolvulaceae . Čeľaď : Polemoniaceae . Čeľaď : Orobanchaceae .ďumbierotvaré 1. Čeľaď : Butomaceae . Čeľaď : Cannaceae .okrasovité 2. Rad : Plantaginales .kukučinovité 4. Čeľaď : Zinngiberaceae . Čeľaď : Araceae .čakankovité 2. Čeľaď : Cuscutaceae .pandánovité 2.ďumbierovité 2.marenotvaré 1.podenkovité 2.arekotvaré (palmy) 1.marenovité 2.vstavačotvaré 1.arekovité 3.kanovité 6. Rad : Rubiales .áronotvaré 1. Čeľaď : Iridaceae . Rad : Lamiales . Čeľaď : Oleaceae .štetkovité 46.ľuľkotvaré 1. Čeľaď : Bromeliaceae . Rad : Cyperales . Rad : Solanales . Rad : Arales .ľaliotvaré 1.

Čeľaď : Poaceae .klinčekovité Caryophyllales .klinčekotvaré 12 .lipnicovité Agrostemma githago . Rad : Poales . Čeľaď : Cyperaceae .kúkoľ poľný Caryophyllaceae .lipnicotvaré 1.šachorovité 10.1.

Akinety tiež vznikajú z vegetatívnych buniek na konci vegetačného obdobia. Bunky obsahujú aj veľa polyfosfátových zrniek (volutínové zrnká). ale i v moriach a oceánoch. rožtekmi (Anthoceros).nižšie rastliny ( stielkaté ) 1. Vstupujú do symbiózy aj s niektorými pečeňovkami (Blasia). β-karotén. alebo vegetatívne. Časť centroplazmy. Fotosynteticky aktívne farbivá sú na tylakoidoch. Podríša : Thallophyta ( Thallobionta ) . do hneda. sa nazýva nukleoplazma (jadrový ekvivalent. v pôde . Oddelenie : Cyanophyta . Nápadné sú hrubou bunkovou stenou. kedy dochádza k vyčerpaniu kyslíka a k úhynu rýb. nukleoid. Prevažná časť siníc je nepohyblivá. scytonemín). Nepravidelný. kĺzavého alebo rotačného pohybu.kokálne sinice 2. V planktóne tropických morí (napr. Rad : Chroococcales . 13 . ale niektoré sú schopné plazivého. do modra alebo červena (gloeokapsín. Stigonema). myxoxantofyl a dva vo vode rozpustné pigmenty . na vlhkom dreve. alebo aj farbou od ostatných vegetatívnych buniek. Rad : Oscillatoriales . Fotosyntetizujúce sinice obsahujú chlorofyl a (chlorofyl b chýba). V podmienkach mierneho pásma sa objavuje v letnom a jesennom období a môže podľa stupňa eutrofizácie vôd vytvárať veľa biomasy. Bentosové sinice v dôsledku tvorby kyslíka alebo iných plynov sa odtŕhajú od substrátu a plávajú na hladine ako slizovité chumáče.modrý fykocyán a červený fykoerytrín (ktoré sa priamo nezúčastňujú na fotosyntéze). Niektoré druhy siníc žijú symbioticky s inými druhmi rastlín. Niekedy sa v ňom ukladá uhličitan vápenatý alebo hydroxid železa. kde sa fosfáty a nitráty odčerpali vegetáciou okolitých rias. a to oddelením jednotlivých buniek z vlákna (planokoky). Chladnomilné druhy z arktických vôd vegetujú pri teplote bodu mrazu. V povrchových vrstvách snehu sú pomerne zriedkavé. autotrofné rastliny podobajúce sa riasam. Ich farba je dosť premenlivá. Červené more) zapríčiňuje „vodný kvet“ rozvoj druhov rodu Trichodesmium. resp. či uvoľnenými vláknami alebo časťami vlákna (hormogónie). Najdôležitejšou zásobnou látkou je sinicový škrob. odlišujúce sa tvarom. ktoré tvoria zhluky do červena zafarbených vlákien. echinenón. mitochondrie a iné obligátne membránové organely (Golgiho aparát. alebo v povrchovej vrstve pôdy. trpasličími bunkami . závisí od dedičných faktorov a podmienok výživy.nanocytmi. zeaxantín. Patria do skupiny prokaryotických organizmov.vláknité sinice Jednobunkové alebo mnohobunkové. voľne uložených v protoplaste. Chroococcus. Najznámejšia je symbióza s hýfami húb. „vodný kvet“. chýbajú im plastidy. Tylakoidy tvoria primitívny fotosyntetický aparát a nie sú zabudované do chloroplastov. Nostoc. pri hromadnom rozvoji spôsobujú modré zafarbenie snehu tzv. V termálnych žriedlach niektoré druhy znášajú teplotu vody až +73 oC. prípadne rozdelením kolónie a tzv. Tieto látky umožňujú siniciam masovú reprodukciu aj vo vodách. nemá jadrovú membránu ako jadro eukaryotických rastlín. Osídľujú aj teplotne extrémne stanovištia. trhavý pohyb majú jednobunkové sinice. V stojatých a mierne tečúcich vodách tvoria významnú zložku fytoplanktónu a fytobentosu. viditeľný voľným okom v podobe drobných zrnkovitých zhlukov. ako to je pri eukaryotických fotosyntetizujúcich rastlinách. Charakteristika systematických skupín a kategórií A. endoplazmatické retikulum). Terestrické sinice žijú na povrchu. od čoho je voda červená. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom výskyte tzv. „modrý sneh“. prokaryon). Heterocysty majú význam pri sporulácii a pri fixácii atmosférického dusíka. kde je sústredená DNA. Sinice sú všeobecne rozšírené v rôznych biotopoch. Bunkové steny siníc obaľujú vrstvy slizu. od ktorých sa líšia primitívnejšou stavbou bunky. prezimujú a za priaznivých podmienok vyklíčia na nové vlákno. Špecifickými bunkami niektorých vláknitých siníc sú heterocysty a akinety (spóry). z rodu Oscillatoria) vykonávajú pravidelný pohyb. Takýto typ jadra sa označuje ako difúzne jadro. s ktorými sinice (alebo riasy) tvoria stielku lišajníkov (rody: Gloeocapsa. Podobne ako baktérie nemajú morfologicky diferencované jadro. Bunky siníc sú najčastejšie modrozelené a hnedozelené. najčastejšie v stojatých vodách. Slizový obal býva zafarbený špecifickými farbivami (karotenoidmi) do žlta.delením buniek na dve časti.sinice 1. stielkaté. kým vláknité druhy (napr. Sinice sa rozmnožujú iba nepohlavne . vláknité. akými sú horúce termálne pramene a povrchové vrstvy snehu a ľadu.5.

6. Stigonema minutum 14 . Vlákna sú jednoduché. rozmnožujúce sa delením buniek na dve časti a nanocytmi (Cyanocystis versicolor). 5. Hapalosiphon v chemickom zložení bunkových stien. Phormidium autumnale. že vývoj siníc sa ukončil v dávnych geologických dobách. 2: Vláknité sinice : 1. 2. Zúčastňujú sa na tvorbe liečivých bahien. tvarovo rozmanitých. Gloeocapsa sanguinea. napr. Podobne sa využívajú na zúrodňovanie niektorých pôd. V Číne a Japonsku sa oddávna používajú ako lahôdka (Nostoc. hibernicus . hubkami. rozdiely v organizačných znakoch stielky: Phormidium autumnale. pokusne sú používané v lekárstve (hojenie rán a zápalov). s prvokmi. ktorá sa udržala dodnes v početných. Sinice sa považujú za perspektívne rastliny. Tvoria slepú vývojovú líniu. Nostoc commune. 1: Kokálne sinice : 1. Gloeocapsa sanguinea. 4.riasy (Algae) Zo stielkatých rastlín sa medzi eukaryotické organizmy zaraďujú aj riasy. Tolypothrix tenuis. circinalis. Vlákno (filament) tvorí rad buniek s heterocystami a slizová pošva (u niektorých chýba). Anabaena v kombinácii fotosyntetických pigmentov. stielkaté autotrofné (vzácne heterotrofné) rastliny. 3. Oscillatoria princeps. Cylindrospermum muscicola A: akineta. Microcystis aeruginosa. ktoré sa začleňujú do 250 rodov.vodnými papraďami (Azolla). nerozkonárené (Nostoc commune. Synechococcus leopoliensis) alebo v kolóniách (Merismopedia elegans. pôdy a aerických stanovíšť sa opísalo viac ako 1000 druhov. Sinice považujeme za najstaršie a najprimitívnejšie autotrofné organizmy. Stigonema minutum). 9. Preto sa usudzuje. Cyanothece aeruginosa. ale vývojovo málo progresívnych druhoch. Niektoré sú toxické pre človeka (zápaly pokožky. Netvoria jednotnú a ucelenú systematickú skupinu ale je to niekoľko samostatných oddelení. Sinice žijú symbioticky aj s niektorými vodnými živočíchmi. mäkkýšmi. Cyanocystis versicolor. 7. Vývojová skupina . Oscillatoria princeps. Chroococcus turgidus.2 miliardy rokov) a stavba ich stielky je podobná recentným druhom. Tolypothrix tenuis. Microcystis aeruginosa. 7. medzi ktorými sa nedokázali priame vývojové vzťahy. niekedy viacradové (Hapalosiphon hibernicus. 3. ježovkami. Aphanothece). Sú to jednobunkové alebo mnohobunkové. Synechococcus leopoliensis. Nodularia harveyana). 5. 4. Pri štúdiu vývoja rias ako významnej etapy v evolúcii rastlín sa zistili Obr. Chroococcus turgidus). 8. hospodársky významné pre ich schopnosť fixovať plynný dusík a tým sa uplatňujú na ryžových poliach. pre vysoký obsah proteínov (50 % váhy sušiny). Fosílne druhy sú známe z prekambria (3. Nodularia harveyana. Významné môžu byť sinice ako zdroj bielkovín vo výžive ľudí i hospodárskych zvierat. Merismopedia elegans  Sinice s vláknitou stielkou.H: heterocysta. Zo sladkých vôd. 2.  Do tohoto rodu patria jednobunkové sinice žijúce jednotlivo (Cyanothece aeruginosa. Obr. alergie) a pre drobné živočíchy. 6. Anabaena circinalis. nahosemennými rastlinami (Cycas). alebo rozkonárené.

často s bičíkom alebo pseudocíliami. neustálené a v rámci životného cyklu sa rozlične strieda. 7. Bičíkaté riasy z tohto oddelenia majú vyvinuté dva bičíky. 2. s veľkou vakuolou a chloroplastom sieťovitej štruktúry.monádoidného štádia vo vývinovom cykle červených rias). Heterotrichálny . niektoré i chýbajú (napr.mnohobunková vláknitá stielka je rozkonárená.má vláknitú alebo vakovitú mnohobunkovú stielku z viacjadrových buniek. Kokálny . zvyčajne dozadu ohnutý. (bunky sa delia v 2-3 na seba kolmých rovinách). v prednej časti bunky je spravidla bičík. fukoxantín a xantofyly. Monádoidný . chlorofyl c. 15 . Trieda : Chrysophyceae .submikroskopickej štruktúre buniek atď. Rizopodiálny . pulzujúce vakuoly a v plastide stigma. s jedným jadrom. nemajú bičík. Trieda : Bacillariophyceae . ale i terestrickom prostredí. vakovitá alebo vláknitá a tvorí ju jediná makroskopická bunka.žltozelené riasy 3.jednobunkový. Sifonokládiový .jednobunkový. ďalej delením buniek a fragmentáciou stielky.hnedé riasy Je to je prirodzená skupina rias zahŕňajúca viac tried. Kapsálny . Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. Tieto fakty sťažili stanovenie príbuzenských vzťahov a viedli k formulácii hypotézy o paralelnom a nezávislom vývoji jednotlivých oddelení rias.gametangiá a rozmnožujú sa pohlavným spôsobom.zlatisté riasy 1. V bunke je obyčajne veľká stredová vakuola a veľa jadier.s mnohobunkovou vláknitou stielkou. jednojadrový. chryzolaminarín) niekedy i olej. pohybujú sa prelievaním cytoplazmy do panôžok (pseudopódií). jednojadrový.zlatohnedé riasy 2.stielka je rúrkovitá. Jeden je dlhý (plávací). Sifonálny . s pevnou bunkovou stenou. 9. zabezpečuje pohyb a druhý je pasívny. 6. Ich detailnejším štúdiom sa zaoberá vedný odbor algológia. 4. Trieda : Xanthophyceae . Rezervnými látkami sú polysacharidy (napr. β-karotén. 8. absencia bičíkatého . Ich rozmnožovanie je rôzne. rozlíšená na bazálne rizoidy bez plastidov a na apikálnu časť so zelenými plastidmi. vlákna nie sú rozkonárené (alebo vidlicovite rozkonárené na ramená rovnakého tvaru). Trieda : Phaeophyceae . kratší. Pri izogamii splývajú dve gaméty rovnakého tvaru aj veľkosti. Jednotlivé vývojové etapy rias dnes nazývame organizačné stupne: 1. hlavné vlákno sa odlišuje od bočných konárov.jednobunkový. Trichálny . Nepohlavne sa rozmnožujú pohyblivými výtrusmi (zoospórami) i nepohyblivými (aplanospórami). Vývojovo najpokročilejšie majú aj osobitné rozmnožovacie orgány . Riasy nemajú vodivé pletivá. Oddelenie : Chromophyta ( Chrysophyta ) . 3. Anizogamia je pohlavný proces.jednobunkový. Farba chromatofórov je hnedá alebo žltozelená. Len v rámci oddelenia zelených rias (Chlorophyta) sa vyskytujú všetky organizačné stupne. pri ktorom splývajú gaméty nerovnakého tvaru alebo nerovnakej veľkosti. 5. Pletivový . ktorých zástupcovia majú niektoré spoločné znaky. Živý obsah bunky obaľuje periplast (vzácne bunková stena). Všetky skupiny však nemali vhodné podmienky na progresívny vývoj a na vznik vysokodiferencovaných stielok. stigmu ani pulzujúcu vakuolu.rozsievky 4. so stigmou. protoplast s bunkovou stenou obklopenou slizovým obalom. Tieto organizačné stupne nie sú pri všetkých oddeleniach rovnako zastúpené. jednojadrový i mnohojadrový. Pri oogamii je nepohyblivá samičia pohlavná bunka (oosféra) oplodnená samčou pohyblivou gamétou (spermatozoidom).stielka z parenchymatického pletiva je zreteľne trojrozmerná. Škrob sa však netvorí. 2. Žijú najmä vo vodnom.

6.. Myxochrysis paradoxa Obr. Monas elongata. 2. Majú jedno jadro. O. Trieda : Chrysophyceae . jazierkach. Vyskytujú sa v sladkých vodách. Phaeothamnion confervicola. iba niekoľko zástupcov má jednoduchú vláknitú stielku. Na pôde sa vyskytujú iba zriedka. Chrysidiastrum catenatum. Bunky niektorých zlatohnedých rias bývajú pokryté kremitými šupinami alebo je celulózová bunková stena inkrustovaná SiO2. Ochromonas ludibunda. Ich zásobnou látkou je polysacharid chryzolaminarín a kvapky oleja. Najrozšírenejšie sú druhy s monadoidnou stielkou. Pterosperma moebiusii. 4.Obr. Podobný je rod Monas. Rhizochrysis scherffelii. Uroglena americana. Chrysamoeba sp. viditeľné v svetelnom mikroskope aj bez zafarbenia. kapsálnu a kokálnu stielku. teda pohlavné rozmnožovanie. 3. iba niektoré druhy v mori. Stichogloea olivacea. 4: Amébovité zlatohnedé riasy : 1. 4. rašelinových vodách. 2. Väčšina druhov sú jednobunkové alebo kolóniové bičíkovce (s 1-2 bičíkmi). fragilis . U niektorých druhov týchto rias bola pozorovaná izogamia. Chromulina rosanoffii a nepohyblivá bunka na povrchu vodnej blanky 1. 3: Bičíkaté zlatohnedé riasy : 1. lebo chlorofyl a a c sú prekryté fukoxantínom. Chrysostephanosphaera globulifera. 2. 3. 8. Slúžia najmä na osmoreguláciu. 56. ktoré sú uložené vo vakuole. detail slizového vlákna.bičíkovec a cysta. Spolu s rozsievkami sú zložkou jarného planktónu v kalužiach. Kolónie tvorí Uroglena. Sphaerodiothrix compressa. Zlatohnedé riasy sa vyživujú autotrofne i mixotrofne.zlatohnedé riasy Jeden až dva chromatofóry týchto rias sú zlatožlté až hnedé. Jeden dlhý a druhý zakrpatený bičík má Chromulina. 6. Majú maximum rozvoja koncom zimy a na jar. pri ktorom kopulujú izogaméty alebo dva vegetatívne bičíkovce vo funkcií gamét. 5: Rôzne druhy zlatohnedých rias : 1. Gloeochrysis turfosa . Stigma (červená očná škvrna) má funkciu svetelného receptora a preto sú tieto bičíkovce pozitívne fototaktické (pohybujú sa smerom k svetlu). niektoré majú rizopodiálnu. Druhy rodu Ochromonas obal ani schránku netvoria. R. Pri premnožení vo vodárenských nádržiach spôsobia žltohnedé sfarbenie vody. 9. Nepriaznivé obdobie Obr.celkový vzhľad stielky. dofleinii. Chrysocapsa planctonica. ktoré vyprázdňujú svoj obsah pravidelným pulzovaním. 3. 5. 7. Má 16 Chrysosphaera paludosa. Hydrurus foetidus . Bičíkaté zlatohnedé riasy sa nazývajú aj chryzomonády. pretrvávajú v cystách. Tento úkaz je sprevádzaný aj zápachom vody (po rybacom tuku). 4. V blízkosti bičíkov sú 1-2 vakuoly. Rozmnožujú sa nepohlavne delením. 5.

pórov). bunky vretenovitého tvaru. Trieda : Bacillariophyceae ( Diatomae ) . bičíkaté žltozelené riasy sú pohyblivé. Malá skupina rias má nepohyblivú kapsálnu. Vaucheria sessilis (2-oogamia. v tvare Obr. Stielka riasy vačkovky (Botrydium) má Obr. Bičíkaté druhy majú červenú stigmu. Žltozelené riasy sú súčasťou rôznych riasových spoločenstiev. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. Rizopodiálnu stielku s menlivým tvarom bunky majú amébovité zlatohnedé riasy. Niekoľko druhov žije v brakických a slaných vodách. β. ojedinele makroskopické (Botrydium. Väčšina penátnych rozsievok má v stene misky pozdĺžnu štrbinu (rafe). Žijú jednotlivo. Táto výrazne vyhranená skupina rias vo svojom vývoji ustrnula na jednobunkovosti. 2-3. 3. Vaucheria má dlhú rúrkovitú. Väčšia (epitéka) prekrýva menšiu (hypotéku) ako veko na krabici. ktorá má význam pre pohyb takýchto rozsievok. v zhlukoch či kolóniach. dorastená bunka s rozkonárenými rizoidmi. Zaujímavá amébovitá riasa Myxochloris sphagnicola žije v palístkoch machu . Cysty tvoria len ojedinele. c. kokálnu a vláknitú stielku. pravidelnú. komôrok. Makroskopickú rúrkovitú stielku vo vnútri nerozdelenú bunkovými priehradkami majú dva rody: Vaucheria a Botrydium. Botrydium granulatum.rozsievky Rozsievky sú mikroskopické riasy žijúce jednotlivo alebo usporiadané do kolónií. Rozlišujú sa podľa organizácie stielky. Pomocou rizopódiových výbežkov sa pohybujú ale aj pohlcujú potravu. podobne aj amébovité.žltozelené riasy Žltozelené riasy sú mikroskopické. Trieda : Xantophyceae . Sú zriedkavejšie. majú 2 nerovnako dlhé bičíky. najmä v sladkovodných biotopoch. Pre rozsievky je charakteristická bunková stena . 2. Podľa súmernosti delíme rozsievky na lúčovité (centrálne) a perovité (penátne). Centrálne sú lúčovito súmerné podľa stredového bodu. Môžu mať hladkú bunkovú stenu alebo s tŕňovitými výrastkami.karotén a xantofyly. Vaucheria). Penátne sú predĺžené v jednom smere. 3 tvorba synzoospóry) diferencovaný rizoid a guľovitú časť. Pri pohľade na schránku zhora vidno jemnú. Vyskytuje sa na obnažených dnách rybníkov. obyčajne prichytené na vláknitých riasach a kameňoch.schopnosť tvoriť nepohyblivé protoplasty sediace na povrchu vodnej blanky. zoospórami alebo nepohyblivými výtrusmi (aplanospórami. Skladá sa z dvoch častí (misiek).oogamia je známe iba pri rode Vaucheria. rizopodiálne žltozelené a kapsálne riasy. 7: Rúrkovité žltozelené riasy : 1. Najväčšou skupinou žltozelených rias sú nepohyblivé a jednobunkové kokálne typy. často ornamentálnu štruktúru (v podobe pásikov. niekedy rozkonárenú stielku. Fukoxantín chýba (je u zlatohnedých a hnedých rias a u rozsievok). Žijú jednotlivo. Tento druh sa okrem nepohlavného spôsobu rozmnožuje aj spomínanou oogamiou. rod Heterothrix a Tribonema. autospórami).rašelinníka. 17 . Jednoradové nerozkonárené vlákna má napr. zoospóra a skupinka buniek na pôde. či mnohostena alebo sa stopkou prichytávajú o podklad. Pohlavné rozmnožovanie .schránka (frustula). Schránka je tvorená prevažne oxidom kremičitým. sphagnicola : Vláknité žltozelené riasy sa vyskytujú v podobe chumáčov najhojnejšie na jar plazmódium žijúce v hyalocystách rašelinníka v chladných stojatých vodách. Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olej. Rozmnožujú sa delením. Monadoidné. 6: Myxochloris štvorstena.

Týmto spôsobom sa polovica populácie postupným delením neustále zmenšuje. 3. Meridion circulare . Triceratium distinctum Obr. 8: Lúčovité rozsievky : 1. ktorá vznikne zo zygoty. sú súčasťou fytoplanktónu a fytobentosu. Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olejové kvapky. Synedra acus. 4. 6. 4. 2. Redukcia veľkosti má však svoje medze. Auxospóra. Melosira arenaria. Mnoho druhov žije epifyticky na 18 viridis.Predpokladá sa. Tvorba auxospór je výsledkom pohlavného Obr. 2. Okrem neho však obsahujú aj xantofyly a chlorofyl a a c. Rozsievky sa rozmnožujú delením buniek na dve. Navicula radiosa. 9: Perovité rozsievky : 1. Pri istej minimálnej veľkosti (ktorú dosiahnu za niekoľko mesiacov až rokov) sa začnú rozmnožovať pomocou auxospór. že pohyb je spôsobený prúdením cytoplazmy v štrbine a jej priamym kontaktom so substrátom. môže prečkávať nepriaznivé obdobie a vo vhodnom prostredí si vytvorí schránku. Diatoma vulgare. 5. ktorými sa v populácií obnoví pôvodná veľkosť. Pred delením sa epitéka a hypotéka od seba oddialia. Hnedá farba rozsievok pochádza od farbiva fukoxantínu. Attheya zachariasi. Potom si nové bunky vytvoria chýbajúcu misku (vždy hypotéku). Biddulfia aurita. Eunotia lunaris. 3. Pinnularia rozmnožovania. dôjde k mitóze a k deleniu protoplastu. Rozsievky patria v prírode medzi najrozšírenejšie riasy vôbec a v morskej i sladkej vode tvoria značnú časť biomasy.

Japonsku a v Rusku majú aj potravinárske využitie (druhy rodu Laminaria. Na skalnatom pobreží Čierneho a Jadranského mora rastú hojne druhy rodu Cystoseira s malou kríčkovitou stielkou. Najdokonalejšie sú pletivové stielky. Diatomit je cenná surovina so širokým praktickým použitím (filtračné. 4. striedanie haploidnej a diploidnej generácie. Tieto fosílne sedimenty z rozsievkových schránok (rozsievková zemina) nazývame diatomit. Najvýznamnejšou zásobnou látkou je tiež chryzolaminarín a okrem neho alkoholový cukor manitol a tukové látky. Stielky niektorých chalúh majú vzhľad stromovitej „palmy“. na výrobu sódy a jódu. Pre väčšinu je charakteristická rodozmena. prípadne sa spájajú do jednoradového vlákna: Melosira. β. 10: Rôzne druhy hnedých rias : 1. Bohato rozkonárené obojpohlavné stielky 19 Obr. V Škandinávií a na Islande ich pri odlive spásajú ovce. Pri premnožení spôsobujú nepríjemný zápach vody. Maximum rozvoja hnedých rias je však v chladných vodách. Obe tieto generácie gametofyt a sporofyt sú u niektorých druhov morfologicky rovnaké. oválne. Rozsievky s lúčovitou symetriou sa považujú za vývojovo staršie. po vysušení ako palivo. dosahujúce rozmery aj niekoľko metrov a s veľmi zložitou stavbou. Zástupcovia rodu Fucus majú pásikovitú dichotomicky rozkonárenú stielku s plávacími mechúrikmi. Biddulphia. Chorda filum. Rozsievky sa objavili až v druhohorách a najväčší rozvoj dosiahli v treťohorách. že pochádzajú z prvohôr. Niektoré majú kruhovitý tvar. Mohutné usadeniny kremičitých schránok sú dobre zachované a známe z celého sveta. Attheya. ktoré uľahčujú premiestňovanie asimilátov a pripomínajú sitkovice cievnatých rastlín. 3. niektoré na otvorenom mori. 6. Toto farbivo prevláda. väčšinou makroskopické. Niektoré druhy obsahujú v bunkách jód (Laminaria). na impregnovanie textílií. ale najmä nepohlavne obrvenými zoospórami i pohlavne. oválny až vajcovitý s dlhými ostňami alebo sú trojrohé. Medzi najväčšie riasy vôbec patrí Macrocystis pyrifera so stielkou dlhou až 60 m. Hnedé riasy s najjednoduchšou stielkou majú tvar nerozkonáreného alebo rozkonáreného vlákna (heterotrichálna stielka).karotén a xantofyly (odtiaľ aj názov triedy). Zvápenatené stielky sú zriedkavé. Fucus vesiculosus. 2. Vegetatívne sa rozmnožujú fragmentáciou stielky. Lessonia flavicans. 5. čistiace. izolačné a brúsiace materiály.hnedé riasy. Navicula. Systematika rozsievok sa zakladá na súmernosti schránok. Macrocystis pyrifera . Pinnularia. Triceratium. Postelsia palmaeformis. Diatoma.chlorofyl a. Sargassum linifolium. Kauloid obsahuje rúrkovité bunky. ohnuté. Trieda : Phaeophyceae . Chorda filum má tvar dlhej dutej rúrky. Fosílie sa nezachovali. Bičíkatý ani kokálny organizačný stupeň u týchto rias nie je známy. Systémom rizoidov sa takáto riasa prichytáva o podklad. Pobrežné druhy chráni pred vyschnutím počas odlivu hrubá slizová vrstva. Väčšina recentných druhov žije v pobrežnej zóne morí a oceánov. či kľukatých reťazcov. Iba 5 rodov je sladkovodných. Penátne rozsievky sú najčastejšie sladkovodné druhy. Môžu byť podlhovasté.vodných rastlinách. výroba dynamitu. do rovných. či polygonálne. chaluhy Stielky týchto morských rias sú mnohobunkové. lineárne. Meridion. na výrobu vstrebateľných chirurgických vlákien. pričom gametofyt je mikroskopický a sporofyt makroskopický. V čistých vodách morí sa vyskytujú aj v hĺbke 50 m. V Číne. Undaria). 7. v sklárstve). Bunky týchto rozsievok môžu byť aj pospájané do pásikovitých kolónií. c. Pohlavné orgány sa tvoria na koncoch stielky. gleju. Laminaria saccharina. esovite ohnuté. Na Slovensku sú známe ložiská v Dúbraviciach pri B. alebo sa od seba odlišujú.j. Bunkové steny hnedých rias sú z celulózy a z alginových kyselín. Patria sem väčšinou morské druhy. oblúkovito stočených pásov alebo sú jednotlivé: Synedra. Podobne ako rozsievky aj hnedé riasy majú farbivo fukoxantín. Laminaria má stielky dlhé niekoľko metrov. Na ňom sú rozmanito utvárané fyloidy s funkciou asimilačnou. Oddávna sa používali ako hnojivo. Iba z odtlačkov vieme. Bystrici a pri Devíne. Valcovitý alebo plochý kauloid je podobný stonke vyšších rastlín. t. zastiera iné prítomné farbivá . 4. pretože hnedé riasy sa po odumretí rýchlo rozkladajú. Ďalej sa uplatňujú pri výrobe papiera.

v horských potokoch. Porphyra leucosticta Podľa organizácie stielky a spôsobu rozmnožovania sa rozdeľuje trieda Rhodophyceae na dve podtriedy : 20 . 2. zložitejšie. Používa sa aj v potravinárskom priemysle pri príprave rozličných ovocných a mäsových rôsolov. ktoré ho obsahujú až 40 % v sušine. Získava sa Obr. Okrem niekoľkých druhov zo Sargassovho mora sa S. Karagén je látka podobná agaru. Bangia fuscopurpurea. extrakciou z rias rodov Chondrus a Asterocystis smaragdina. voľne sa vznášajúcich porastoch (preto aj pomenovanie Sargassove more). ale u niektorých až po vyschnutí. Podtrieda : Bangiophycidae 2. Jednobunkové červené riasy sa rozmnožujú vegetatívne delením bunky. lupeňovité a pod. pri niektorých druhoch sa utvárajú kauloidy a fyloidy zodpovedajúce stonke a listom vyšších rastlín. Možno ich nájsť aj v hĺbkach do 100 m. V Japonsku sa balíčky spracovaných suchých stielok rodu Porphyra dodávajú na trh pod názvom hošinori. mäsa a pod. V prímorských krajinách sa červené riasy od nepamäti používali ako potravina. Agar sa používa na prípravu živých pôd v mikrobiológii a algológii. pri konzervovaní rýb. Väčšina druhov rastie v litorálnej zóne morí. Doteraz je známych približne 4 500 druhov. Väčšina zástupcov má červenú stielku ako výsledok dominancie fykoerytrínu nad ostatnými farbivami. 11: Zástupcovia podtriedy Bangiophycidae : 1. Chýba im akékoľvek bičíkaté štádium. Tradíciu má aj používanie červených rias na lekárske účely (na zmiernenie zápalov. Oddelenie : Rhodophyta . Kombináciu farbív v chloroplastoch tvorí chlorofyl a. Niektoré sú prichytené na ulitách morských živočíchov alebo na morských rastlinách. chlorofyl d (chlorofyl b chýba). Sladkovodné druhy sa vyskytujú v čistých vodách. Uplatňuje sa aj pri výrobe textilu a papiera. Majú určité vývojové vzťahy k siniciam. Sliz tvoria dôležité látky agar a karagén.s plávacími mechúrikmi má Sargassum. Bunkové steny niektorých červených rias tropických morí sú inkrustované CaCO3 a podieľajú sa na tvorbe koralových útesov. pretože sa táto riasa prispôsobila životu vo voľnej morskej vode. Pletivové sú makroskopické. vláknité nerozkonárené alebo rozkonárené. zastavenie krvácania). pretože majú schopnosť pre fotosyntézu využívať aj nepatrné množstvo svetla. Zo zásobných látok červených rias je najdôležitejší florideový škrob (paramylon). 3. Gigartina. Agar sa získava najmä zo stielok rodov Gelidium a Gracilaria. Obe tieto látky sa vylúhujú z hrubých stien stielok červených rias pôsobením horúcej vody. Rhodophyta predstavujú vo vývoji rias izolovanú skupinu. Pri odlive obnažené pobrežie je často pokryté hustým kobercom viacerých druhov červených rias. Rizoidy nie sú vyvinuté. Bunková stena červených rias je vzhľadom na vysoký obsah slizu často hrubá. pri ktorej nedošlo k vytvoreniu bičíkov. 3. Pri červených riasach je častá rodozmena zo striedaním haploidnej a diploidnej generácie. jednobunkové. karotenoidy a vodorozpustné fykobiliproteíny: modrý fykocyanín a červený fykoerytrín. čím sa líšia od všetkých ostatných oddelení rias. z toho asi 50 druhov je sladkovodných alebo žijúcich na pôde. prameniskách. linifolium vyskytuje v Jadranskom mori. Vyskytuje sa na otvorenej hladine Atlantického oceána medzi Azorskými ostrovmi a karibskou oblasťou v obrovských. Prichytávajú sa na podklad rizoidmi. listovité. pudingov.oogamiou. Hospodársky najvýznamnejšie produkty morských rias sú agar a karagén. Podtrieda : Florideophycidae Najjednoduchšie červené riasy sú mikroskopické. nepohlavnými spórami alebo zložitým pohlavným procesom . Spermácia je ku karpogónu (samičí orgán) zanášaná pasívne.červené riasy 1 Trieda : Rhodophyceae 1. Väčšina zástupcov má stielky mnohobunkové.

Chondrus crispus. Rozmnožujú sa delením buniek na dve časti. E. Trachelomonas volvocina. jednobunkové bičíkaté riasy.chromatofór.pulzujúca vakuola.stigma. Tým sa červenoočká líšia od ostatných bičíkovcov. 3. kolóniová. Medzi najznámejšie sladkovodné červené riasy patrí žabie semä (Batrachospermum moniliforme). Morský druh B. ktorým sa stigma vyvíja ako 21 3. 2. 4. p paramylonové zrná. Jednobunkové červené riasy žijú jednotlivo alebo v zhlukoch. Ph. Niektoré ďalšie rody sa vyskytujú v teplých moriach (Gelidium. tortus . viridis : ch . 4. Gelidium Sú to mikroskopické. Gracilaria confervoides.fuscopurpurea má makroskopickú stielku. ktorá sa nachádza na prednom konci tela. Lemanea annulata. Bunky usporiadané do vláknitých útvarov má druh Asterocystis smaragdina. heterotrichálne alebo pletivové. V bezprostrednej blízkosti ampuly sa nachádza samostatná bunková štruktúra . Gracilaria. 6. ktorá je jednobunková. v . uložená Obr. Batrachospermum moniliforme. oogamia pri jednobunkových druhoch nie je známa.ampuly. 2. vláknitá. Geneticky príbuzné bunky stielky sú spojené plazmatickými môstikmi. 5. Oddelenie : Euglenophyta . podtrieda : Bangiophycidae Zástupcovia majú jednoduchú stavbu stielky. Chondrus). 5. Delesseria. Druhy rodu Lemanea majú stielku trsovitú z tuhých vláken s uzlami po celej dĺžke. Rozmnožujú sa nepohlavne pomocou spór. 2. listnatá alebo lupeňovitá. mikroskopická až makroskopická. kauloidy a fyloidy. 13: Červenoočká : 1. vyskytujúce sa v pramenistých vodách v podobe slizovitých modrozelených až olivovozelených praslenovitých stielok. niekedy aj menlivým pohybom tela. Obr. Euglena gracilis. 12: Zástupcovia podtriedy 4. Zriedkavo niektoré druhy žijú prichytené na telách vodných kôrovcov alebo planktónových rias. ale i pohlavne oogamiou. Phacus longicauda. Medzi bunkami nie je cytoplazmatické spojenie. voľne v cytoplazme. Bičíky rovnako alebo nerovnako dlhé vyrastajú z osobitého fľaškovitého útvaru . rozlíšené na rizoidy. podtrieda : Florideophycidae Stielky sú makroskopické.červená stigma .1. Listovú makroskopickú stielku má Porphyra leucosticta. s . U niektorých týchto červených rias je známa izomorfná alebo heteromorfná rodozmena. pohybujúce sa jedným alebo dvomi bičíkmi. Pohlavné rozmnožovanie je známe pri rode Bangia.červenoočká Florideophycidae : 1. Delesseria sanguinea.

Medzi bičíkaté typy zoskupené do cenóbií patrí rod Gonium. niekedy nesúmerné alebo aj sploštené. Napriek známej morfologickej. Bičíkaté zelené riasy majú zvyčajne 2 alebo 4 rovnako dlhé bičíky. t. v kyslých rašelinových alebo železitých vodách. Bičíkaté typy sú jednobunkové. Rozmnožujú sa nepohlavne delením buniek. Cenóbiá sú vývojovo vyšším typom bunkových súborov. Pohlavne sa rozmnožujú izogamiou. iba niektoré druhy boli pozorované aj v mori. uložený v plazme v podobe oválnych zŕn. Najvyššiu špecializáciu dosiahli tie. zachováva sa jadrová membrána. v kalužiach. Pohlavné rozmnožovanie sa nepozorovalo. Phacus. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. vretenovité. Rod Pandorina má 8-16 bunkové guľaté cenóbiá. Druhy s chloroplastami sa živia fototrofne. Svoje meno dostali podľa toho. ktoré vytvárajú slizovitý obal okolo buniek. vakovitými a sifonokládiové zelené riasy. Mitóza má niektoré osobitosti. violaxantín a i.j. Oddelenie : Chlorophyta . baktérie. V prednej časti bunky je veľká pulzujúca vakuola. anizogamiou alebo oogamiou . Chlorofyl v chloroplastoch nie je prekrytý akcesorickými pigmentami a preto sú zelené. Kolónie sú súbory buniek jednej alebo niekoľkých generácií v slizovom obale. žijúce jednotlivo. Stigma sa skladá z väčšieho počtu samostatných olejových kvapiek s obsahom oranžovočervených karotenoidov.akinet. rozmnožujú sa delením buniek alebo tvorbou nepohlavných výtrusov. Trieda : Chlorophyceae . kokálne typy) aj mnohobunkové so stielkou vláknitou. prvoky. Vlastné zelené riasy sú jednobunkové (monádoidné s bičíkmi. ktorý tvorí 4 -16 bunkové ploché cenóbiá v planktóne rybníkov. Rod Chlamydomonas je bežný v planktóne našich stojatých vôd. Žijú jednotlivo alebo v kolóniách. biochemicky. Bunky sú nahlúčené vo vnútri cenóbia.vlastné zelené riasy Sú konglomerátom riasových skupín odlišujúcich sa ultraštruktúrou. Na jeho povrchu bývajú škrobové zrná. Bezprostredne pod pelikulou sa nachádzajú slizotvorné telieska. Haematococcus sa často vyskytuje v betónových nádržiach a na kúpaliskách. Nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v podobe hrubostenných odpočívajúcich buniek . 1. bičíky smerujú lúčovite von.pyrenoid. βkarotén a rôzne xantofyly. Eutreptia. Niektoré sa prispôsobili parazitickému spôsobu života v tráviacej sústave živočíchov. Vegetatívne bunky vlastných zelených rias sú spravidla jednojadrové.paramylon. že zelené chlorofyly nie sú prekryté akcesorickými (prídavnými) farbivami. Väčšina druhov zelených rias má iba primárnu celulóznu bunkovú stenu.vlastné zelené riasy 2. typom životného cyklu ai. Červenoočká žijú v sladkých a brakických vodách. napr. Rod Eudorina má cenóbiá 22 . alebo pletivovou. drobné riasy. napr. v slaných morských vodách sú zriedkavé Hojné sú v planktóne vôd. 5. či cenóbiách. Červenoočká sa rozmnožujú pozdĺžnym delením po predchádzajúcej mitóze jadra. Rezervnou látkou červenoočiek je polysacharid . Typickým predstaviteľom je rod eugléna.zelené riasy 1. zeaxantín. Trieda : Chlorophyceae . Najčastejšie sa vyskytujú v menších stojatých nádržiach. V čistých vodách sa vyskytujú len ojedinele. guľovité. Červenoočká majú rôzne tvary bunky: skrutkovite stočené.spájavky 3. cytologickej a genetickej rôznorodosti ich spája niekoľko spoločných znakov. v ktorých bunky sú rôzne spojené alebo zrastené a všetky patria k jednej generácii a v rôznej miere sa u nich prejavuje funkčná špecializácia buniek. Od spájaviek sa odlišujú spôsobom pohlavného rozmnožovania a od chár inou stavbou stielky. rybníkoch znečistených organickými látkami. Ich povrch je pokrytý pelikulou z bielkovinových pásikov. Trieda : Charophyceae . Pri bičíkatých zelených riasach je súčasťou chloroplastu aj jedna alebo viac stigiem. Z akcesorických pigmentov je to luteín. Chloroplasty obsahujú okrúhle bielkovinové teliesko .chary Sú to druhovo najbohatšie a v prírode hojne rozšírené riasy. vakovité. Trieda : Conjugatophyceae .súčasť chloroplastu. Zrnká škrobu sú prítomné v chloroplastoch. mokradiach i v pôde. červenoočko (Euglena). 2-4 bičíkatých zoospór alebo nepohyblivých aplanospór. Bunky niektorých červenoočiek si vytvoria schránky (Trachelomonas). valcovité. Tiež sem patria druhy so stielkami rúrkovitými (sifonálnymi). bezfarebné červenoočká sú heterotrofné. chlorofyl b. ale aj v kolóniách alebo cenóbiách. ktorej obsah sa vyprázdňuje do ampuly. Chloroplasty červenoočiek obsahujú podobne ako zelené riasy chlorofyl a aj b. kapsálne. ktoré prijímajú pevnú potravu. ktoré dali vznik vývojovo vyšším zeleným rastlinám. Žijú prevažne v sladkých a brakických vodách. Delenie buniek a nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v slizovitých kolóniách alebo cystách. kalužiach.

Ploché. niektoré s nepohyblivými bičíkmi (pseudocílie). Tvoria prechodnú skupinu medzi zelenými bičíkatými a zelenými kokálnymi riasami. Schizochlamys. v zarastenom litorále rôznych typov vôd. a . na lekárske a farmaceutické využitie. uložených voľne po obvode. „morský šalát“. Tetraspora. V prírode sú najviac rozšírené. 2. Rozmnožujú sa rozpadom vlákien alebo ich úlomkami. až 20 cm vysokú listovú stielku. Tetraspora lemmermannii. s hladkou bunkovou stenou. tečúcich i stojatých. b . Gonium Bunková stena je inkrustovaná kremičitanmi. Haematococcus s okrajovými laločnatými bunkami má rod Pediastrum. anizogamia i oogamia. Žijú v mori i v sladkých vodách. tanierovité cenóbiá Obr.jednotlivá bunka na povrchu guľovitého Vláknité alebo pletivové typy sú väčšinou cenóbia. Najvyššiu dokonalosť v organizácii cenóbia má rod Volvox . 23 . Eudorina elegans. ale i kolóniové riasy v slizovom púzdre. Žijú v pôde aj vo vodnom prostredí.váľač. Jednoradové vlákna prichytené na podklad bazálnou bunkou má rod kaderavka (Ulothrix). Tvorí ho niekoľko sto až tisíc buniek v guľatom cenóbiu o priemere do 1 mm. Niekoľko druhov nachádza vhodné životné prostredie v povrchových vrstvách letného snehu vo vysokohorských oblastiach. V moriach a oceánoch sú ojedinelé. Bunky sú umiestnené v jednej vrstve po obvode cenóbia ponorené do slizu tak. Do rodu Chlorella patria drobné kokálne druhy rias. Dobre známe sú aj druhy rodov Scenedesmus. Hydrodictyon. ploskavce. 4. 15: Zelené kapsálne riasy : 1. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vznikajú v zoosporangiách bičíkaté zoospóry. Niektoré žijú endosymbioticky v telách živočíchov (nezmary. Chlamydomonas debaryana. V niektorých krajinách ju zbierajú ako tzv. Volvox aureus: železitými soľami. na zmáčaných skalách a v povrchových vrstvách snehu. Cenóbiá sú jednodomé alebo dvojdomé.časť cenóbia s bunkami pospájanými povrazcovitými plazmodezmami makroskopické. 6. Gloeochaete witrockiana v pôde alebo na jej povrchu. Pohlavné rozmnožovanie je rozmanité: izogamia. alebo sociale. Trebouxia). Sú spravidla jednobunkové. 14: Zelené bičíkaté riasy : 1. nálevníky). Na kôre stromov tvorí zelené povlaky drobnozrnko (Pleurococcus vulgaris). čo sa prejavuje zafarbením vody do zelena až zelenohneda. V posledných desaťročiach sa venuje veľa pozornosti hromadnej kultivácii chlorokokálnych rias (Chlorella. 3. 3. Ulva lactuca má plochú. Vyskytujú sa aj Obr. Gloeochaete a i. 4. že bičíky smerujú von. Pandorina morum. Najznámejšie rody kapsálnych zelených rias sú: Asterococcus. Schizochlamys gelatinosa. 2. Rod zelenozrnko (Chlorococcum)je najbežnejšia pôdna kokálna riasa. alebo sa podieľajú na stavbe stielky lišajníkov (Myrmecia. Chlorokokálne riasy žijú zväčša v planktóne. V eutrofizovaných vodách sa často hromadne rozmnožia. často prichytené na rozličnom podklade. Pohlavne sa rozmnožuje izogamiou. Asterococcus superbus. pluvialis.spravidla zložené z 32 buniek. Scenedesmus) za účelom produkcie bielkovinových a biologicky hodnotných látok ako krmív. 5. Vyskytujú sa aj v pôde.

3. kosákovka (Closterium) a Cosmarium. čiže konjugácia.spájavky Spájavky sú jednobunkové. rastúci v slaných aj sladkých vodách. väčšinou sladkovodných. Chlorella ellipsoidea. Cladophora glomerata. Chlorococcum multinucleatum.bočná konjugácia. sú v podobe plochej doštičky. Vyskytuje sa v Stredozemnom mori. kolóniové alebo nerozkonárené vláknité zelené riasy. 17: Rôzne druhy zelených rias : 1. Pleurococcus vulgaris. Zo stolónov vyrastajú vzpriamené. Morské druhy tvoria vlákna. Charakteristickým znakom je osobitný priebeh pohlavného rozmnožovania . že vo dvoch tesne susediacich vláknach vzniknú medzi bunkami rozličných vláken kopulačné kanáliky (rebríčkovitá konjugácia). 2. 4. podobne aj Acetabularia.Obr. je najrozšírenejšia spájavka s 1 alebo viacerými chloroplastami v podobe závitnicovej stužky.spájanie. a jeden z protoplastov prejde amébovitými pohybmi cez kopulačný kanálik do susednej bunky a splynie s protoplastom druhého vlákna. hviezdicovité a pod. trsy. Scenedesmus qvadricauda. 6. Rod závitnicovka (Spirogyra). pri ktorej splývajú protoplasty dvoch susedných buniek toho istého vlákna (bočná konjugácia). Chloroplasty sú pomerne veľké. 2. 4. kopulujú v ňom a vznikne zygospóra. Patrí sem asi 50 rodov a 4-6 tisíc druhov. 16: Jednobunkové kokálne a cenóbiové zelené riasy : 1. Mougeotia genuflexa . Hydrodictyon reticulatum Obr. 3. zväčša stredové. 2. Charakteristickým predstaviteľom sifonokládiových rias je rod žabí vlas (Cladophora). 2. skrutkovito stočeného pásika. Caulerpa prolifera Obr. Stielka rodu Caulerpa pozostáva z trubicovitých plazivých stolónov. členené fyloidy. Ulothrix zonata. prichytených o podklad početnými rizoidmi. chumáče. Acetabularia mediterranea. 5. Každá bunka má jedno jadro a jeden alebo viac chloroplastov s pyrenoidmi. Pediastrum duplex. Trieda : Conjugatophyceae . ktorej zvápenatelá stielka má tvar drobnej bielej huby. Je to osobitný typ izogamie. 18: Spájavky - konjugácia : 1. Častejšie sa vyskytujú druhy rodov jarmovka (Zygnema). ch chloroplast 24 . Zygota (zygospóra) s hrubou bunkovou stenou má schopnosť prečkávať nepriaznivé obdobie. Alebo obidva protoplasty (gaméty) vstúpia do kopulačného kanálika. Podľa niektorých autorov riasy so sifonálnou a sifonokládiovou stielkou tvoria samostatnú triedu (Bryopsidophyceae) charakteristickú prítomnosťou špecifických farbív. Zygnema pectinatum rebríčkovitá konjugácia. ktorá prebieha tak. Spájavky sú druhovo bohatou skupinou. Zriedkavejša je konjugácia. zásobných látok a zložením hrubých stien. 5. Ulva lactuca.

Trieda : Charophyceae . Pohlavné orgány (samčie anterídiá a samičie oogóniá) sú umiestnené v pazuchách palístkov.lišajníky Lišajníky tvoria osobitnú skupinu výtrusných stielkatých rastlín. Vzhľadom sa podobajú na prasličky. Niektorí systematici ich považujú za samostatné oddelenie Charophyta . Mykobiont a fykobiont tvoria spolu fyziologicky i morfologicky vysokoorganizovaný celok. Recentné chary žijú iba v sladkej a brakickej vode. 5. Rod Nitella má palístky vidlicovito delené. ktorých stielku tvoria vlákna húb žijúce v symbióze so sinicami alebo zelenými riasami. Najrozšírenejším rodom je chara (Chara).palístkov. 2. 20: Chary : 1. pripojenú k podkladu pakorienkami. Majú zložitú vzpriamenú stielku. Pohlavné rozmnožovanie je oogamia osobitného typu. Spirogyra. Chary sa vegetatívne rozmnožujú fragmentáciou stielky. Closterium Obr. Z tejto triedy je známych 6 rodov a 315 druhov. 19: Spájavky : 1. 2a . Sú to podvojné. odvodňovacích jarkoch.telieskami. Chara vulgaris. 3. celkový vzhľad stielky. komplexné organizmy.Mougeotia : pohľad z plochy. 6. Chary sú veľmi starou skupinou rias. v mori chýbajú. v rybníkoch. preto sú na povrchu drsné. 2b . 4. Pabyľka je delená na dlhé články internódiá.Mougeotia : pohľad zboku. Zygnema. V dôsledku eutrofizácie vôd a melioračných zásahov sú zriedkavé. Fosílne poznáme už z prvohôr (silúr). praslen palístkov s vajcovitým oogóniom a guľovitým anterídiom. na ktorých vyrastá praslen konárikov . zložené z jednej bunky a uzly. Cosmarium. prameniskách. Nitella mucronata 3. 25 . Oddelenie : Lichenophyta . Bunkové steny niektorých druhov chár sú preniknuté uhličitanom vápenatým.Obr. ktoré vznikajú v praslene rizoidov alebo premenou nadzemného praslenu pabyľky. Hubovú zložku nazývame mykobiont a zložku siníc alebo rias zasa fykobiont. 3.nódy. Sú to makroskopické až jeden meter veľké zelené riasy.chary Predstavujú najvyšší stupeň zelených rias. alebo rozmnožovacími hľúzkami .

kôra stromov.slizovitá (Collemma cristatum). ale Obr. valcovité i stužkovité útvary. Patria sem napr. kožovitej konzistencie.stielka stranou a nedá sa od neho oddeliť bez dutohlávkovitých. Vonkajší tvar zväčša určuje mykobiont. 2) lupeňovitá stielka . (husté hubové pletivo). Lecanora. Fykobiontom sú prevažne zelené riasy (jednobunkové .má na priečnom priereze rozlíšených niekoľko vrstiev. Vznikajú vo stielkou (Parmelia). ojedinele zygomycéty. nej vzpriamené podécium ukončené niekoľkými apotéciami (Cladonia symphycarpia) rody : Diploschistes. ploty.prierez heteromérickou izolaterálnou stielkou (Usnea). Evernia ai. 2 .ktorej bunky fykobiontov a mykobiontov sú rozložené rovnomerne a v stielke netvoria osobitné.vzhľadom sa podobá malému kríčku.lupeňovitá (Peltigera canina). bazídiové huby (u tropických lišajníkov). Kríčkovitú stielku majú napr. rody : Collema. 2) heteromérická stielka . Obr. Tvoria ju rúrkovité. Rast lišajníkov je veľmi pomalý. Ľahko vysychajú.prierez heteromérickou útvarmi sú sorédie. 4 . stržňová vrstva a spodná kôrová vrstva prichytená o podklad rizínmi. Zaraďujú sa sem napr.kôrovitá (Diploschistes pevne prirastená k substrátu celou spodnou scruposus). rody: Peltigera. pod ňou vrstvu fykobiontov a v strede stržeň. Vo väčšine prípadov hubové hýfy obaľujú bunky siníc a rias. 3) kôrovitá stielka .Trebouxia. Rhizocarpon ai. Z hľadiska vnútornej stavby stielok. 22: Základné anatomické typy stielok lišajníkov : 1 . Medzi týmito typmi je veľa prechodných foriem. prijímajú od nich časť asimilátov. Lobaria ai. prípadne je stred rúrky prázdny. Nostoc a Stygonema). 21: Morfologické typy stielok lišajníkov : 1 vzhľadom a konzistenciou podobná kôre. vláknité . konzorcium ai). Najjednoduchším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je fragmentácia stielky. Takéto stielky nemajú spravidla ani ochrannú kôrovú vrstvu. Myrmecia. v menšej miere sú to sinice (Gloeocapsa. A naopak poskytujú im ochranu pred rozličnými vonkajšími vplyvmi a zásobujú ich vodnými roztokmi solí. Lišajníky sa vyznačujú rozmanitosťou a bohatosťou tvarov.prierez Osobitými rozmnožovacími homeomérickou stielkou (Collema). Preto neznášajú konkurenciu väčších rastlín a nájdeme ich zvyčajne na miestach neprístupných pre iné rastliny (skaly. na poškodenia stielky. Umbilicaria. 3 . 5. Patria sem napr.býva rozprestretá do plochy. Lemmopsis ai.je huspeninovitej alebo slizovitej konzistencie v podobe beztvarých zhlukov alebo povlakov.sorédium pri Xanthoria parietina vnútri stielky a uvoľňujú sa von 26 . Cetraria. Vrchná kôrová vrstva. zvlnená a k substrátu pripevnená mnohými rizinami. Leptagium. parasymbióza. Lišajníky s rúrkovitou stavbou stielky majú na vonkajšej strane kôrovú vrstvu. Parmelia. preto sa ľahko odtrhnú od podkladu. sú krehké a lámavé.je tiež plochá. 4 . dolu šupinkovitá. Najvšeobecnejšie ho vyjadruje názov "lichenizmus". zvyčajne len niekoľko milimetrov ročne. vrstva fykobiontov. spravidla rozkonárené a dolu upevnené len v jednom bode. Mykobiontom sú v prevažnej miere vreckaté huby. ktorá je v období sucha krehká a lámavá. 4) slizovitá stielka .Trentepohlia). na okrajoch lalokovitá. Podľa tvaru stielky a jej konzistencie rozoznávame 4 základné typy stielok : 1) kríčkovitá stielka . stielka kríčkovitá (Cladonia furcata). odlíšené vrstvy. 2 . najmä podľa vzájomného usporiadania oboch symbiontov možno odlíšiť 2 základné typy : 1) homeomérická stielka . múry). rody: Cladonia. 3 . primárna stielka.Hodnotenie a označenie ich vzájomného vzťahu býva odlišné (symbióza.

Usnea dasypoga. Na podéciu hubová zložka lišajníka vytvára aj plodničky . enzýmy. usnová. Pretože väčšinou sa jedná o huby vreckaté. pretože väčšina je citlivá na exhaláty. Podľa mienky Obr. Iným význačným rodom je pľuzgierka (Cetraria). polyporová ai). Rastie na skalách. Rastú najmä na ihličnatých stromoch. najmä sobov (pľuzgierka a dutohlávka). Iný spôsob vegetatívneho rozmnožovania je pomocou izídií. 2 . sú schopné chemicky rozrušovať skalný substrát. alkohol. Pre lišajníky je charakteristická prítomnosť veľkého počtu produktov spoločného látkového metabolizmu.Parmelia physodes.po rozrušení kôrovej vrstvy ako jemný prach. 6 . šupinkovitej stielke vyrastie neskôr sekundárna. pretože ich stielky sa po odumretí ľahko rozkladajú a sú pomerne mladou fylogenetickou skupinou. vitamíny. Našim častým druhom lišajníka je štítnatec psí (Peltigera canina) zo sivou stielkou. Tvorí prechod medzi lupeňovitými a kríčkovitými stielkami. Mnohé druhy sú liečivé (pľúcne choroby. Predáva sa ako oficinálna droga. Najrozšírenejší druh rastúci aj u nás je pľuzgierka islandská (C.Cladonia rangiferina. lipidy).Cetraria islandica. kde tvoria závesy podobné dlhým pavučinám. 23: Rôzne druhy lišajníkov : 1 . Rod pupkovka (Umbilicaria) má lupeňovitú šedú až čiernohnedú stielku prichytenú o podklad v strede umiestneným „pupkom“. Niektoré lišajníkové látky majú antibiotické účinky. 3 niektorých autorov vznikli Xanthoria parietina. 27 .islandica). voňavé látky (napr. ktoré voláme lišajníkové kyseliny (kyselina protolichesterínová. Zo stielok lišajníkov sa získava aj cukor. Sú rozšírené na celom zemskom povrchu. Sú to rôzne primárne produkty (monosacharidy. na borke a konároch stromov (epifytické). Pri týchto spôsoboch rozmnožovania sa huba i riasa množia a šíria spoločne. Ich stielka je šupinatá. ktorý má nápadnú lupeňovitú žltopomarančovú stielku. prevláda rozmnožovanie askospórami. alebo sú kriticky ohrozené. Nájdeme ju na silikátovom podklade v horských polohách. Fykobiont sa však môže v stielke lišajníka rozmnožovať aj osobitne. Hubová zložka sa môže rozmnožovať tiež osobitne. z toho na Slovensku asi 1 700 druhov. Bohatým na druhy je rod Parmelia. Druhy rodu bradatec (Usnea) sú väčšinou epifyty s bohato rozkonárenou. 4 .apotéciá alebo peritéciá. V severských tundrách sú súčasťou potravy zvierat. Jedným z najčastejších lišajníkov je diskovník múrový (Xanthoria parientina).podécií. Zaujímavú dvojtvárnu stielku majú dutohlávky (Cladonia). nadol visiacou stielkou. Viaceré druhy používal v čase núdze i človek (Lecanora esculenta). hnedé). Niektoré druhy sa prísne viažu len na určité horniny. cukrovka. Tieto huby vytvárajú na stielke lišajníka aj plodničky (peritéciá a apotéciá) podobne ako pri voľne žijúcich vreckatých hubách. Možno ich využiť aj ako idikátorov čistoty ovzdušia. choroby pečene). V dôsledku rôznych antropických zásahov do prírodného prostredia však viaceré druhy vymizli. V súčasnosti je známych asi 16 000 druhov. V prírode sú teda jednými z prvých priekopníkov života a pôdotvorným činiteľom. lupeňovitá až kríčkovitá. podľa toho ku ktorej triede húb patrí a síce pomocou výtrusov. ale aj sekundárne. Fosílne nálezy lišajníkov sú veľmi zriedkavé. Lišajníky rastú na pôde (terestrické). z konárnika slivkového) a farbivá. na skalách (epilitické). jej stielka je potravou sobov. špecifické pre lišajníky. obyčajne delením bunky na dve časti. Sú to drobné šupinkovité výrastky na vrchnej strane stielky. Sú rôznej farby (červené. Vyskytujú sa najmä na borke stromov.Evernia pravdepodobne až začiatkom prunastri treťohôr. Masovo rastie na severe v tundrách. 5 . čierne. Keďže produkujú špeciálne kyseliny. Na primárnej. v podobe rúrkovitých alebo pohárikovitých útvarov .

Na prvoklíku sa zakladajú drobné púčiky. zelený útvar. Trieda : Anthocerotopsida.rangiferina). Extrahujú sa z nej voňavé látky. najprimitívnejšie telómové (sporofyt) . alebo podobu pabyliek s palístkami (machy a niektoré pečeňovky). Iné druhy z rodu lekanora (Lecanora) sa vyskytujú aj u nás na skalách a múroch . Trieda : Hepaticopsida (Marchantiopsida) .muralis). Machorasty sú väčšinou suchozemské rastliny a tomuto spôsobu života je prispôsobená aj celá stavba ich tela. Trieda : Bryopsida (Muscopsida) . Lekanora jedlá (Lecanora esculenta) rastie na skalách arabských púští. zriedkavejšie i kvapky oleja.machorasty 1. čiernolemovanými kôrovitými stielkami druhu zemepisník mapovitý (R. ktorý je základom nového jedinca. Podríša : Telomophyta ( Cormophyta.geographicum). z ktorých najznámejšie sú: dutohlávka sobia (C. striedanie gametofytu a sporofytu.telómové ( vyššie rastliny ) 1. prípadne milimetrov.biblická manna Židov. Oddelenie : Bryophyta . Tvoria ho pabyľky (kauloidy) s palístkami (fyloidmi) a smerom do pôdy sa diferencujú pakorienky (rizoidy). Pri Calypogeia trichomanis s amfigastriami (pohľad lupeňovitom gametofyte sa tvoria na vrchnej strane zdola). Podtrieda : Bryidae . Táto skutočnosť bola podkladom úvah mnohých autorov o príbuzenských vzťahoch machorastov a zelených rias práve prostredníctvom triedy rožtekov.pečeňovky 2. Charakteristické kôrovité povlaky na skalách tvoria druhy rodu zemepisník (Rhizocarpon).lupeňovitá (dvojdomé druhy). V bunkách gametofytu je u väčšiny zástupcov viac drobných chloroplastov (hlavne s obsahom chlorofylu a a b). 24: Morfológia gametofytu : 1 . Stielky majú rozmery len niekoľko centimetrov. ktorý môže mať buď jednoduchý lupeňovitý alebo stužkovitý tvar (pečeňovky a rožteky). Ontogenetický vývinový cyklus rastlinky (gametofytu) začína nepohlavným jednobunkovým. Pri frondóznych lupeňovitých typoch stielok.rožteky 3. bryospórou). v ktorých vznikajú pohlavné bunky (gaméty).diferencovaná (foliózna) stielka pečeňovky pohlavných orgánov býva rozdielne. V tejto súvislosti je známa ako povestná tzv. začnú klíčiť .vzniká prvoklík (protonéma). Ontogenéza machorastov a antitetická rodozmena. dutohlávka pohárikovitá (C.machy 1. Ak sa výtrusy po vypadnutí z výtrusnice dostanú do vhodných podmienok. Umiestnenie (frondózna) stielka pečeňovky Riccardia latifrons. Asimilačným produktom je škrob. Súčasťou gametofytu sú aj pohlavné orgány (gametangiá). prameňovka) dosahujú 40-50 cm. Bunky majú celulózovú bunkovú stenu. haploidným výtrusom (spórou. Rožteky majú v bunkách gametofytu iba jediný zelený chloroplast s pyrenoidom. z ktorých vyrastie vlastný gametofyt. aké majú pečeňovky a rožteky. pripomínajúci vlákno zelenej riasy. Ich význačným spoločným znakom je antitetická rodozmena (metagenéza). stužkovitý alebo lupeňovitý. B. alebo osobitne na oddelených Obr.diferencovaná (foliózna) stielka machu Mnium punctatum 28 . Je zreteľne rozlíšený na vrchnú (dorzálnu) a spodnú (ventrálnu) stranu. Prvoklík je zvyčajne vláknitý. stužkovitú stielku. Jadrá buniek gametofytu sú haploidné. jedincoch 2 . Pohlavné orgány machorastov sú dobre odlíšené.a najvyššie organizované stielkaté (gametofyt) rastliny. Vznikajú buď spoločne na tom istom jedinci (jednodomé druhy). Prevažnú časť svojho vegetatívneho života prežívajú v stave gametofytu (pohlavná generácia). Ich pabyľky a palístky nemajú nikdy pravé cievne zväzky. 3 .machy rašelinníkové 2. Nevápenaté skalné balvany sú často pokryté zelenými. výnimočne niektoré rody (ploník. ale ich gametofyt je ploský.machy prútnikové Sú to autotrofné. Takýto typ stielky sa nazýva foliózny. jadrá buniek sporofytu sú diploidné. Teda okrem vegetatívnej a trofickej funkcie má gametofyt aj úlohu generatívnu. Podtrieda : Sphagnidae . nie je gametofyt členený na tieto tri vegetatívne orgány.U nás rastie asi 60 druhov. Má jedlé stielky. Konárnik slivkový (Evernia prunastri) má sivozelenú.lekanora múrová (L. Cormobionta ) .pyxidata). mnohobunkové výtrusné.

2. ktoré vznikajú na rozličných častiach ich gametofytu. sporofyt je naň výživou odkázaný . valcovitého. 3 . B spórami) sa machorasty . Samčí pohlavný orgán je plemeníček (anterídium).gametofyt má celkom inú.gametofyt je vždy haploidný. an .protonéma s púčikmi. Machy sa môžu rozmnožovať vegetatívne aj vytvorením rozmnožovacích púčikov. sporofyt = telóm (bez cievneho zväzku. ktorými sa tieto dve generácie odlišujú sú : 1.hlavnou úlohou gametofytu je priniesť gaméty a zabezpečiť pohlavné rozmnožovanie. sporangium). Samičí pohlavý orgán je zárodočník (archegónium).anteriídium Obr. Po vypadnutí haploidných výtrusov z výtrusnice sa celý cyklus začína odznova. 5. stopky (seta) a výtrusnice."kvety" machov. 27: Vegetatívne machorastov : . ktorý sa skladá z nôžky (bulbus).archegónium machov vegetatívnymi konárikmi. Výskyt. Popri pohlavnom rozmnožovaní (oogamiou) a nepohlavnom rozmnožovaní Obr.anterídium machov. G . asimilujúci. Kritéria.misky s talídiami na stielke Marchantia prierez perichéciom s anterídiami a parafýzami druhu Mnium polymorpha.fyloidov (oosféry a spermatozoidu) vzniká Lophocolea minor.sporofytu. Oplodnenie je viazané na vodné prostredie (dážď. ktorá predstavuje hornum. Obr. Foliózne machorasty majú tieto orgány väčšinou na konci hlavnej pabyľky. 3. rosa).sporofyt. 4. 5 . Tieto sú tvarom aj farbou (žlté. ktorý vznikol premenou horných fyloidov.gametofyt je vždy zelený. 25: Pohlavné orgány rozmnožovanie1machorastov : 1 . funkčné . sporofyt diploidný . (výtrusmi.spermatozoid. V ňom vznikajú početné dvojbičíkovité. 4 . 26: Schéma rodozmeny : A . aktívne pohyblivé samčie pohlavné bunky spermatozoidy. dolu rozšírený tvar. Zvyčajne sú chránené v osobitnom obale (perichécium). v ktorej sa tvoria výtrusy (spóry). pn . 2 . úlohou sporofytu je zase utvoriť spóry a zabezpečiť nepohlavné rozmnožovanie . fylogenetické .pečeňovka Metzgeria furcata s bočnými diploidná zygota.gametofyt. oranžové ružové. 3 . Vo vnútri na dne je umiestnená jediná samičia gaméta vajcová bunka (oosféra).anterídiá so spermatozoidmi.telieska na okraji priečny pečeňoviek. 5 .gametofyt = stielka. podstatne odlišnú stavbu ako sporofyt . Preto sú vždy haploidné.redukčné delenie typmi vegetatívnych rozmnožovacích teliesok. Na zdôraznenie nápadných kontrastov obidvoch striedajúcich sa generácií gametofytu a sporofytu sa používa názov antitetická rodozmena (metagenéza). sebestačný. 4 . fyziologické . morfologické . Najdôležitejšou časťou sporofytu je výtrusnica (capsula. fyloidu Ulota phyllantha. ale z pokožkou) Vegetatívne rozmnožovanie. hore vybieha do kŕčika. Zo zygoty sa teda diferencuje diploidný sporofyt (sporogón).stielky.klbko teliesok v pazuche fyloidu Bryum zárodok druhej t.periant. 6 . špirálovito stočené.jednodomá foliózna pečeňovka. kyjačikovitého tvaru. rozmnožujú aj vegetatívne rozličnými S . ar . karyologické . p . nepohlavnej erythrocarpum generácie . ktoré sa tvoria na stielke exogénne alebo endogénne. pôvod a systematika machorastov 29 . theca. Odtrhnuté od materského jedinca sú schopné regenerovať a dávajú základ novému jedincovi. R .archegóniá s vajcovou bunkou.spóra. veľkosť a skulptúry sú dôležitými taxonomickými znakmi.dvojdomý mach : s .j. Má zvyčajne bankovitý.telieska na Spojením oboch haploidných gamét špičke 2 .archegónium pečeňoviek. červené) odlišné od ostatných fyloidov a tvoria nápadný útvar . Ich tvar. Vo výtrusnici z materského výtrusorodého pletiva (archespór) redukčným delením meiózou vznikajú výtrusy. oválneho.

Hoci ich priamy úžitok je pre človeka skromný.rožteky Marchantia polymorpha. mesiacovka krížovitá (Lunularia cruciata) a druhy z rodu mrvka (Riccia). menej je typov suchomilných (xerofilných). čím jednak chránia pôdu pred vyschnutím.Marchantia polymorpha. Sú to rastliny väčšinou vlhkomilné (hygrofilné). Najstaršie fosílne nálezy machorastov sú známe z obdobia prvohôr (paleozoikum). Rastú na najrozmanitejších stanovištiach.rozhadzovačmi. Ich prvoklík (protonéma) je veľmi redukovaný. ktorých odumreté stielky poskytujú cennú organickú hmotu všestranného použitia . Veľmi časté je vegetatívne rozmnožovanie rozličnými telieskami. 5 Riccia fluitans 30 Obr. Niektoré druhy machorastov možno v lesníctve použiť ako indikátory bonity lesnej pôdy. Na rozdiel od triedy machov ich palístky nemajú strednú žilku. na borke stromov ( epifytické) a na rozličných iných substrátoch. na lesnej pôde. Z fylogenetického hľadiska za pôvodnejšie a teda aj staršie sa považujú foliózne pečeňovky. stielka so samičím receptákulom. 28: Zástupcovia pečeňoviek : 1 . rastie na gametofyte. Niektoré druhy folióznych pečeňoviek sa vyskytujú na vlhkých miestach. v prameniskách a potokoch. Sú nenáročné. stielka so samčím receptákulom. rastie na vlhkých miestach. Gametofyt je buď foliózny alebo frondózny. 3 .Lunularia cruciata. ako sú púšte a arktické oblasti. Spolu s lišajníkmi a inými nižšími rastlinami sú medzi prvými priekopníkmi života na skalách a medzi prvými osídľovateľmi obnažených pôd. Praktický význam pre človeka majú najmä rašelinníky (Sphagnum L. Na povrchu stielky vznikajú vegetatívne telieska .pečeňovky Sú najnižšie organizovanou triedou machorastov.Conocephalum conicum. Pohlavné orgány sú umiestnené na stopkatých nosičoch (receptákulum): samičie sú hviezdicovité a samčie zasa diskovité.Obr.gemy. Tvoria väčšinou husté vankúšovité zárasty. Porastnica mnohotvárna. iné zasa v hydrológii ako indikátory čistoty vody a pod. Typickým predstaviteľom je porastnica mnohotvárna (Marchantia polymorpha). 2. Stielka je stužkovitá. Po otvorení výtrusnice rozhadzujú výtrusy do okolia. vyrovnávajú teplotné rozdiely ovzdušia a ovplyvňujú tak klímu územia. takisto na holej zemi (terestrické). dichotomicky rozkonárená a má dorziventrálnu stavbu. Machorasty sú bohatá a mnohotvárna skupina výtrusných rastlín. v ktorých sa udržuje veľké množstvo vody. Zo systematického hľadiska rozdeľujeme oddelenie machorastov na tri samostatné triedy. Vyskytujú sa vo všetkých vegetačných pásmach a výškových stupňoch zemegule a nechýbajú ani v oblastiach s extrémnymi životnými podmienkami. 2 - Machorasty sú dôležitou zložkou dnešného rastlinného krytu. 29: Anthoceros punctatus . 1. 4 .rašelinu. ale súčasne vyparovaním regulujú vzdušnú vlhkosť. Trieda : Hepaticopsida . na skalách. prípadne i vodné (hydrofilné). Sporofyt je nezelený. ako i na skalách (epilitické). nepriamo majú veľký význam v hospodárstve prírody. Z fylogenetického hľadiska tvoria slepú vývojovú líniu. Vzhľadom podobnú stielku má lupeňovec kuželovitý (Conocephalum conicum). Trieda : Anthocerotopsida . ktorá neviedla k dokonalejším formám ani k vzniku progresívnych prvkov vývoja rastlín. Frondózne stielky pečeňoviek sa považujú za vývojovo mladšie. ktorá v celosvetovom meradle zahŕňa spolu asi 25 000 druhov. na hnijúcom dreve.). Archegónium je u týchto typov umiestnené na konci kauloidu. Výtrusy vo výtrusnici sú premiešané zo sterilnými hygroskopickými vláknami .

rašeliniskách. 3 . Fyloidy sú na kauloide usporiadané v špirále. Význačný je výskyt strednej žilky vo fyloidoch väčšiny zástupcov. Z poľnohospodárskeho hľadiska sú dôležité lúčne machy. vrcholoch kauloidov. Pabyľka postupne na vrchole dorastá. Je ponorený do gametofytu zhrubnutou nôžkou. najmä na nepriepustnom geologickom poklade. Trieda : Bryopsida (Muscopsida) machy Sú najdokonalejšou triedou machorastov. zelené bunky . strniskách i na pasienkoch rožtek bodkovaný (Anthoceros punctatus). V každom palístku sú dvojaké bunky: veľké. Vyhýbajú sa vápenatým horninám (kalcifóbne). obklopený výtrusorodým pletivom (archespór). ktoré majú zasa asimilačnú funkciu. ktoré niekedy vytvárajú prízemnú vrstvu lúčnych porastov. ktorý u zástupcov tejto triedy nikdy nie je lupeňovitý. Čierne bodky na zelenej lupeňovitej stielke sú kolónie symbiotickej sinice Nostoc.tvoriace husté vankúšiky až veľké porasty. Výtrusy tohto rožteka sú tmavohnedé až čierne. Bunky ktoré ho tvoria majú iba po jednom chloroplaste. Tvoria osobitné biotopy . Pabyľky rašelinníka rastú neobmedzene dlho. Podtrieda : Sphagnidae . Gametangiá machov sú uložené v Obr. čím sa najmä odlišuje od podobného druhu čertík karolínsky (Phaeoceros carolinianus). napr. U nás rastie najmä na jeseň na vlhkých poliach. tenkého valca. Machy rastú spravidla pospolito . alebo v niekoľkých súbežných radoch. ale vždy s folióznou stielkou. ktorá má aj čiapočku. 30: Rašelinník (Sphagnum sp. môže asimilovať a na povrchu má pravé prieduchy schopné autoregulácie. Rastú buď priamo vo vode. Časté je aj vegetatívne rozmnožovanie.) : 1 . Spodná časť stielky odumiera a preto nemajú vyvinuté rizoidy. chl .rašeliniská s charakteristickou flórou. prázdne. p .priečny prierez palístkom býva rozlíšený na nôžku.hyalocysta. pričom vrchné časti dorastajú a spodné odumierajú. kde je dostatok vlahy alebo vody. udržujú a zvyšujú zamokrenosť. lupeňovitý útvar na okraji lalokovitý. Sporogón (iný názov pre sporofyt machorastov) je tvaru dlhého. Sporofyt má značne skrátenú nôžku aj stopku.pórus. bezfarebné . Gametofyt rožtekov má veľmi jednoduchú stavbu. ktoré sú zásobarňou vody. Výtrusnica sa otvára viečkom. Je to zelený. Medzi nimi sú vklinené drobné. Rašelinníky rastú zvyčajne v súvislých hustých vankúšoch v terénnych zníženinách. Zo zvyškov odumretých rašelinníkov v anaeróbnych podmienkach a za trvalej prítomnosti vody vznikli za 31 . 3. 2 . Vo vnútri výtrusnice je stredný sterilný stĺpik. Potláčajú kvalitnejšie zložky porastu najmä trávy. V strede kauloidu sa nachádza primitívny zväzok vodivých elementov. pod ním je kruh hygroskopických zúbkov. Do istej miery je teda sporogón samostatný. 1.chlorocysty. stopku a výtrusnicu. ktorý zadržiava zrážkovú vodu. Je zelená. alebo na vlhkých či zaplavovaných miestach.gametofyt s dvoma ochranných obaloch (perichécium) na sporofytmi.anatomická stavba palístka. Rastie na vlhších stanovištiach. predstavuje jednu súvislú výtrusnicu.hyalocysty. Typickým rodom triedy je rožtek (Anthoceros). splsťujú prízemnú vrstvu. guľatá výtrusnica sedí na nepravej stopke (pastopka pseudopódium). ktorý má žltozelené až žlté výtrusy. len čiastočne závislý od gametofytu.machy rašelinníkové Sú najnižšie organizované machy. Je pokrytá zväzočkami krátkych bočných pabyliek s palístkami. Výtrusnica sa otvára viečkom.Je to neveľká trieda machorastov.chlorocysta. Z vláknitého rozkonáreného prvoklíka vyrastie vlastný gametofyt. Sporofyt (sporogón) h .

v Európe na území Škandinávie a severe Ruska. Vzpriamený mach s rozkonárenými pabyľkami je merík vlnkatý (Mnium undulatum) s dlhými vlnkatými fyloidmi. Jeho vzpriamené pabyľky dosahujú výšku až 50 cm. na rýchle kompostovanie. nápadné. Je to hygrofilný druh. Podtrieda : Bryidae . bochníkovité vankúše sivozelenej farby bielomach sivý (Leucobryum glaucum) i drobivka vankúšikovitá (Grimmia pulvinata) rastúca na strechách. Katarínka vlnkatá (Atrichum undulatum) je hojne rozšírená v lesoch na hlinitej pôde. Na chudobných kyslých lesných pôdach. na vresoviskách i na humuse skál tvorí kompaktné.cuspidatum). Osobitným vzhľadom sa vyznačuje asi 15 cm vysoký. peľové zrná). podobne aj iné druhy rodu Mnium: merík bodkovaný (M. 2. kauloidy a fyloidy so strednou žilkou. 32 . Okrem výtrusov sa tieto machy rozmnožujú aj vegetatívne.nemoreum). rastie v lesoch. Do podtriedy patrí len jeden rod rašelinník (Sphagnum) s viacerými druhmi. merík hrotitý (M.squarrosum). Vzniklo nad hladinou podzemnej alebo pramenistej vody s nízkym obsahom minerálnych látok. Plemeníčky a zárodočníky sú na vrchole hlavnej pabyľky. Kozmopolitný rohozub purpurový (Ceratodon purpureus) je nápadný už z ďaleka červenými stopkami výtrusníc. Najkrajšie vyvinuté rašeliniská na Slovensku sú na Orave. chudobným na živiny. v záhradníctve. Špecifickým rašeliniskovým biotopom je vrchovisko s kyslým rašelinným substrátom. Sporofyt (sporogón) má vyvinuté tri časti: nôžku. v lesoch. odvodnením a rekultiváciou rašelinísk a rašeliniskových lúk dochádza k výraznému narušeniu vodného režimu a tým aj ekologickej rovnováhy v krajine. Ťažbou rašeliny.punctatum). Rašelina má aj široké praktické využitie. múroch a skalách. Z praktických dôvodov uvádzame len niekoľko významných.machy prútnikové Táto podtrieda zahŕňa druhy najvyššie organizované v rámci celého oddelenia machorastov. Má končisté fyloidy. Medzi najznámejšie patrí rašelinník močiarny (Sphagnum palustre) tvoriaci husté vankúšovité zárasty v lesoch i na vrchoviskách. na mokrých rašeliniskových lúkach i vrchoviskách.dlhé geologické obdobia ložiská rašeliny hrubé aj niekoľko metrov. Vyskytuje sa v podmáčaných lesoch i močaristých jelšinách. Výtrusnica je prikrytá čiapočkou a otvára sa viečkom. Ich gametofyt je rozlíšený na rizoidy. modrozelený rašelinník kostrbatý (S. rastúci hojne okolo potokov a pramenísk. stopku a výtrusnicu. Používa sa ako stelivo. na lúkach i na hnijúcom dreve. V prírode majú vrchoviská hydrologický a ekologický význam ako obrovské prírodné rezervoáre vody. Do podtriedy patrí asi 14 000 druhov. u nás rastúcich druhov. ktoré majú veľký vedecký význam pre štúdium vývoja vegetačného krytu. Podobne husté koberce žltozelenej farby s odtieňom do ružova tvorí rašelinník ostrolistý (S. V nich sa zachovávajú zvyšky aj iných rastlín (časti stromov. má využitie v kúpeľnej liečbe a tiež ako palivo. V mokrých lesoch a na rašeliniskách masovo rastie ploník obyčajný (Polytrichum communae).

Stonka bola celkom holá. Odlišujú sa v mikroznakoch výtrusnice. ( A-celá rastlina. 7 . typická pre močaristé miesta a prameniská. Sporofyt bol na rozdiel od gametofytu dobre vyvinutý. starých múroch a piesočnatých pôdach.Funaria hygrometrica. častý na lúkach. 2 Asteroxylon sp.Rhytidiadelphus triquetrus 2. na trávnatých svahoch a na zemitých skalách. 3 . tvorí prútnik striebristý (Bryum argenteum). Oddelenie : Rhyniophyta . až 1 m vysoké trváce byliny. čiže vyššie rastliny.Thuidium tamariscifolium. Rýniorasty boli menšie. rokmi. rokov na pobrežných plytčinách silúrskeho praoceánu. v ktorom sa stretávajú začiatočné 33 . odkiaľ sa dostali na brehy pevniny a predstavujú najdôležitejší prvotný fylogenetický uzol. . periu podobný mach je tujovička tamarišková (Thuidium tamariscifolium). 32: Vyhynutí zástupcovia rýniorastov: 1. 31: Zástupcovia3machov : 1 sp. Ozdobný. tzv.Psilotum . V zemi mali nerozkonárený podzemok . na rumoviskách a pod. polí. pričom všetky sú si veľmi podobné. Tento druh bol kedysi používaný v ľudovom liečiteľstve proti horúčke (antipyretický). ich význam je najmä fylogenetický. močariskách. Najbohatším rodom. alebo pokrytá drobnými bezžilovými útvarmi.telóm. Nízke striebrobiele porasty na okrajoch ciest.rizomoid s rizoidmi. U nás rastie niekoľko desiatok druhov. pri potokoch. Masovo rastúci na rozličných stanovištiach je rakyt cyprusovitý (Hypnum cupressiforme). 2 . Rastie na spáleniskách.Polytrichum commune.Rhynia sp. Medzi naše najmohutnejšie machy patrí kostrbatec trojrohý (Rhytidiadelphus triquetrus). ktorý tvorí živozelené a riedke vankúše na trávnatých svahoch a v lesoch. Pravé listy v oddelení rýniorastov ešte neboli vyvinuté. Vznikli z progresívnej skupiny zelených rias (Chlorophyta) niekedy pred 400 mil.. V priebehu evolúcie rastlín to boli prvé dokonalejšie. Obr. Rýniorasty boli najstaršie cievnaté rastliny. kde indikuje dobré pôdne pomery. rokov a zanikli pred 340 mil. Rakytník lesklý (Hylocomium splendens) má perovitý gametofyt tvoriaci väčšie riedke koberce v lesoch. ktoré rástli v bahnitých plytkých vodách. Rýniorasty prekonávali rodozmenu. Stromčekovitého vzrastu je rebríčkovec stromkovitý (Climatium dendroides). 6 . enafylmi emergenčného pôvodu. Z podzemku vyrástla zväčša dichotomicky rozkonárená stonka .vytvorili sa vodivé pletivá a pokožka (epidermis). Spórangiá boli terminálne. Rastliny asimilovali celým povrchom tela a v epiderme stonky boli vyvinuté prieduchy. Rozvoj rýnií trval len asi 100 mil.Fyloidy uložené v prízemnej listovej ružici má skrutok vlahojavný (Funaria hygrometrica) s hruškovitou ovisnutou výtrusnicou.. 5 . Porasty na kameňoch v potokoch tvorí prameňovka obyčajná (Fontinalis antipyretica). podľa ktorého má názov celé oddelenie Bryophyta je rod Bryum. B-koncový telóm so sporangiami) Atrichum undulatum. Diploidný genóm buniek pletív umožnil ich väčšiu plasticitu a adaptáciu na vzdušné prostredie (koncové časti rastlín vyčnievali z vody) a neskôr čiastočne suchozemské .rýniorasty Rýniorasty patria medzi vyhynuté rastliny.Mnium punctatum. 4 Obr.Climatium dendroides.

ale niekoľko vývojových oplodnenie).archegónium pred otvorením. I . (R! redukčné delenie). plavúnky. 3.otvorené sporangium stupeň. Sporofyly nie sú zelené a nachádzajú sa na nich výtrusnice. z papradí tzv. nie sú morfologicky rozlíšené na samčie a samičie. Pre ďalšiu úspešnú evolúciu a pre zväčšenie rozmerov tela bolo nevyhnutné zväčšiť asimilačnú plochu týchto primitívnych bezlistých telómových rastlín (Rhyniaceae). Trieda : Polypodiopsida . napr. ktoré dosiahli rovnaký fylogenetický sporofyt. Nazývajú sa trofosporofyly. Papraďorasty majú tri typy listov.zrelé archegónium. Pre evolúciu vyšších rastlín bolo dôležité objavenie sa listov telómového pôvodu. čo viedlo ku vzniku oddelenia machorastov (Bryophyta)bezcievnaté rastliny a jej redukciou a zosilnením sporofytu.mladý línií. Môžu sa od trofofylov značne líšiť. Sú zriedkavejšie (napr. Heterospórické majú výtrusy rozlíšené na samčie mikrospóry a samičie megaspóry.antherídium patria medzi cievnaté rastliny (Telomophyta pred otvorením.zrelé antherídium so spermatozoidmi resp.prasličky 4. vyvíjajúce sa embryo sporofytu. a to zosilnením gametofytickej generácie. čo viedlo k vzniku cievnatých rastlín . Fylogenetický vývoj vyšších rastlín išiel dvomi smermi. Znamená to. pretože sporofyt je od vodného prostredia prakticky nezávislý. Cormophyta). plavúnky. Na rozdiel od machorastov prevažuje morfologicky i funkčne sporofyt nad gametofytom. Aj tento jav súvisí s fylogenetickým prechodom papraďorastov na súš. Papraďorasty rastú na súši. G . aj makrofylné typy listov (paprade). Sú to prvé mikrofylné typy listov. ale najčastejšie na vlhkých miestach. že ich telo nie je tvorené stielkou. Majú vyvinuté prieduchy i cievne zväzky. V ontogenéze môžeme pozorovať výraznú rodozmenu.paprade Zo systematického hľadiska netvoria jednotnú skupinu. Na rastline vznikali tŕňovité výrastky pokožky emergenčného charakteru bez cievnych zväzkov (enafyly) alebo s cievnymi zväzkami (psilofyly). Sú to tzv. M .vyvíjajúce sa prothálium. pretože proces oplodnenia a vývinu gametofytu je viazaný ešte na vodné prostredie. u plavúňov sa zoskupujú do výtrusných klasov. Papraďorasty sú najvyššie so spórami. ktoré čerpajú vodu a živiny celým povrchom tela.sórus. Oddelenie : Pteridophyta papraďorasty 1. vodné paprade . K . Stavba tela papraďorastov nie je jednotná. L .dospelé organizované výtrusné rastliny a zároveň prothálium. Vznik listov nastal dvojakou cestou.všetky výtrusy sú rovnaké. F sporangium. E . Z hľadiska fylogenetického pôvodu listov poznáme u papraďorastov mikrofylné typy (plavúne.články evolúcie všetkých oddelení vyšších rastlín. makrofylné typy listov. Trieda : Selaginellopsida . Sú to prvé telómové rastliny.zygota (O! 34 .plavúne 2. ale pravými orgánmi (koreň. H .vznik cormusu (stonky s plochými veľkými listami) papraďorastov. D . Trofofyly sú listy zelené. C . salvinia). koncových dichotomicky rozkonárených častí stonky. J . čo súvisí s prispôsobením sa suchozemskému prostrediu a čerpaniu živín z pôdneho roztoku na rozdiel od stielkatých. prasličky). Trieda : Equisetopsida . stonka. list).dospelý sporofyt. Tretí typ listov je kombinovaný.marsilea. Svoje pomenovanie dostali od telómov.plavúnky 3.papraďorastov a semenných rastlín. Každá trieda je značne odlišnej stavby. Obr. V obidvoch evolučných smeroch sú určité výnimky.výtrusnice. Trieda : Lycopodiopsida . majú asimilačnú funkciu a nie sú na ne viazané rozmnožovacie útvary . Väčšina papraďorastov sú izospórické . Sú teda jalové (sterilné). čiže zelené listy nesú výtrusnice. 33: Vývojový cyklus papraďorastov: A . Tie vznikli splošťovaním (kladodifikáciou) sterilných telómov alebo ich bočným zrastaním (syntelomizáciou) .

preto plavúne patria medzi izospórické papraďorasty. stonkou alebo podzemkom a listami. Tá predstavuje sporofytickú generáciu. ktorá začína výtrusom a končí vznikom pohlavných buniek.zygota.plavúne Vždyzelené byliny s plazivou. z ktorej vyrastá protálium (prvorast). Najznámejší zástupca u nás je plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum). Nachádza sa na zemi alebo v zemi a preto je veľmi nenápadný. Najväčší rozvoj papraďorastov bol na konci prvohôr a v druhohorách. že nemá strobily. V našej flóre sa môžeme stretnúť so zástupcami všetkých uvedených tried papraďorastov. ktoré sa vyvinú v pohlavných orgánoch. lupeňovitý. Je nezelený a žije v endotrofnej mykoríze. ale redukované sporofyly s výtrusnicami sú v pazuchách zelených listov trofofylov. ktorá je husto pokrytá špirálovite postavenými drobnými listami mikrofylného typu s jedným cievnym zväzkom (enafyly psilofyly). Môžu byť autotrofné i heterotrofné. Niektoré plavúne sa rozmnožujú aj pomocou opadavých púčikov v pazuchách listov. z ktorej sa vyvíja embryo (zárodok) a z neho dospelá rastlina. Prvorasty sú Obr.Životný cyklus začína haploidnou spórou (výtrusom). Na listoch alebo vo výtrusných klasoch (strobiloch) na stonkách vznikajú vo výtrusniciach meiózou haploidné výtrusy. Adventívne korene žijú v symbióze s hubami (mykoríza). iné ako okrasné i liečivé. Prvorast je iba niekoľko mm . Plavúne majú jednodomý prvorast (protalium) hľuzovitého alebo červovitého tvaru asi 2 cm veľký. ktorý má strobily dlhostopkaté. v lekárstve do zásypov a v pyrotechnike do ohňostrojov. Na rozdiel od plavúniek nemajú listy na báze pajazýček (lingula). Znamená to. Trieda : Lycopodiopsida . ktoré mali stromovitý habitus. Chvostník jedľovitý (Huperzia selago) sa odlišuje od ostatných plavúňov tým. ktoré sú málo odlišné od trofofylov. Tak sa môžu dostať k oosfére a clavatum) oplodniť ju. Životný cyklus ďalej pokračuje vznikom samčích pohlavných buniek spermatozoidov a samičej pohlavnej bunky .samčie anterídiá (plemeníčky) a samičie archegóniá (zárodočníky). Výtrusy plavúňov sa v minulosti používali ako ľudový prostriedok proti cudzopasnému hmyzu. Ich využitie dnes je menej bežné. 35: Plavúň obyčajný (Lycopodium aktívne pohybujú. lebo všetky druhy sú u nás zákonom chránené. že hubové vlákna vnikajú do prvorastu. ktorými sa opäť začína gametofytická fáza nasledujúcej generácie. dichotomicky rozkonárenou stonkou. iba u prasličiek sú dvojdomé. dážď). Časť rodozmeny. 35 . v ktorej sa pomocou bičíkov Obr. Niektoré druhy sa uplatňujú na poliach ako buriny. sploštený (Diphasiastrum alpinum. napr. Na prvoraste sa vytvárajú pohlavné orgány . complanatum). pretože obsahujú veľa ľahkozápalného oleja. Vo vysokých horách sa vzácne vyskytujú aj druhy rodu plavúnik (Diphasiastrum) s druhmi: plavúnik alpínsky.oosféry.cm veľký a má charakter stielky. Dospelý papraďorast je trváca rastlina tvorená koreňmi (adventívnymi). 34: Prvorast plavúňa väčšinou jednodomé. Plavúň pučivý (Lycopodium annotinum) typický pre horské smrečiny má strobily sediace. Sporofyly s výtrusnicami. vláknitý. p. Výtrusy sú morfologicky nerozlíšené. je gametofyt. 1. Môže mať rozličný tvar. Oplodnením oosféry vzniká diploidný útvar . sú usporiadané do výtrusných klasov strobilov (okrem chvostníka). Plavúne žijú väčšinou v horských polohách na kyslých pôdach. Praktický význam papraďorastov nie je veľký. Spermatozoidy sú viazané na vodu (rosa. D. Fosílne nálezy skamenelín predstavujú väčšinu druhov. hľuzovitý. Zriedkavo sa u nás vyskytujú aj chránené a ohrozené druhy papraďorastov.

praslička roľná. ktorá môže zakoreniť a je oporou stonky. 38: Prierezy stonkami prasličiek. Počet a tvar zubov pošvy a jej dĺžka býva u niektorých zástupcov dôležitým určovacím znakom.lepidophylla). Z neho vyrastajú adventívne korene. V zemi majú prasličky článkovaný podzemok (rizóm). Stonka je praslenovite vetvená. Bočné stonky vyrastajú v praslenoch a sú zelené. praslička roľná) majú systém podzemkov vyvinutý veľmi mohutne. Tie vznikajú v mega . Plavúnka brvitá (Selaginella selaginoides) je vysokohorským druhom a vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) je vzácnym druhom pasienkov. Trieda : Selaginellopsida . Telo prasličiek býva na dotyk tuhé. Výtrusnice sa nachádzajú na báze výtrusných listov (sporofylov) a tie sú zoskupené do výtrusného klasu na konci stonky. V mieste rozdvojenia byle vyrastá pozitívne geotropicky tzv. V spodnej časti výtrusného klasu sa nachádzajú samičie výtrusné listy (megasporofyly) a hore samčie výtrusné listy (mikrosporofyly). U nás rastú iba dva druhy plavúnok. chrupavčité. Rovnako počet megaspór (v sporangiu) je redukovaný na 1 a zárodok (proembryo) sa vyvíja priamo na megasporofyle. že na rozdiel od Obr. dutá a článkovaná. Spočíva v heterospórii a v tom. dichotomicky rozkonárenú stonku. B . ktorá v každom uzle obopína stonku. Preto sa stávajú na poliach ťažko ničiteľnými burinami. Na báze listov sa nachádza pajazýček (lingula)* . rizofor .bezlistá byľ. A Plavúnky sú heterospórické. ktoré sú pozdĺžne ryhované.dendroides. Pajazýček je dôležitý znak plavúnok. Plavúnky majú najmä fylogenetický význam. Obr. čo je spôsobené inkrustáciou bunkových stien pokožky kremičitanmi.plavúnky Drobné trváce byliny podobné machom. Trieda : Equisetopsida . čo predstavuje náznak vzniku semena. takže preberajú asimilačnú funkciu listov.praslička lesná Znamená to. ktorá je husto pokrytá drobnými listami mikrofylného typu ako u plavúňov. 36: Vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) 36 . nezelené a zrastajú do zubatej pošvy.trichómovitý útvar slúžiaci na prijímanie vody. Majú väčšinou plazivú. 37: Výtrusy ostatných tried papraďorastov majú spóry rozlíšené fyziologicky aj morfologicky na prasličiek s hapterami mikrospóry (samčie) a megaspóry (samičie). Niektoré druhy.a mikrosporangiách (samičích a samčích výtrusniciach).2. že gametofyt je aj oproti ostatným papraďorastom redukovaný. S. * pozor na zámenu s jazýčkom (ligula).prasličky Habitus prasličiek je nápadne odlišný od ostatných papraďorastov. ktorý sa vyskytuje na listoch tráv. Oba druhy sú chránené. Pozostáva z uzlov a internódií. (napr. ktorý ich odlišuje od plavúňov. Listy sú drobné. Obr. Niektoré tropické druhy sa pestujú ako izbové a skleníkové rastliny (S. 3.

plochého tvaru a na rozdiel od ostatných papraďorastov je dvojdomý. z ktorých u nás rastie len 9 druhov. možno ju teda nájsť aj v zime. Rad : Marsileales . Tým. B .s niekoľko 100 druhmi. A .fluviatile) . praslička močiarna. Praslička zimná (E. na konci s výtrusným klasom. Tretia skupina prasličiek má iba jeden typ byle. napr. Na močaristých stanovištiach rastú praslička močiarna (E. ktoré sa zmenou vzdušnej vlhkosti zmršťujú a tým sa spóry spletajú do chumáčov.jarná byľ sa postupne rozkonáruje a ozelenie. V tônistých lesoch nájdeme prasličku lesnú (E.nosičov výtrusníc. nerozkonárená. ktorá je známa svojou jedovatosťou. jarná byľ. i praslička riečna (E.sladičotvaré 3. Naše prasličky sú trváce rastliny bez druhotného hrubnutia. ktoré sú telómového (stonkového) pôvodu. z ktorých vyklíčia protáliá s pohlavnými orgánmi oboch pohlaví.Prvorast prasličiek je zelený. 4.paprade 1. napr.palustre). ktorá je zelená.telmateia). letná byľ. ktorá dorastá až do výšky 1. Ich výtrusy majú 4 krídlaté výrastky (haptery). 39: Praslička roľná (Equisetum arvense). Preto majú zariadenia. napr.jalová rozkonárená letná byľ 37 . Našou najväčšou prasličkou je p. ktorá má jemné dvakrát rozkonárené bočné stonky. praslička obrovská. Tropické druhy sú stromovitého vzrastu s druhotným hrubnutím stonky. Na vrchole nesie výtrusný klas. len s praslenmi listových pošiev. že samčie a samičie protáliá sú oddelené. praslička roľná. rozkonárený. Po dozretí a vypadaní výtrusov usychá a na jej mieste z toho istého podzemku vyrastá tzv. Rad : Obr. A jarná byľ.. ktoré im oplodnenie naopak uľahčujú. Chýbajú sporofyly (výtrusné listy) a výtrusnice (sporangiá) vyrastajú na spodnej strane štítkovitých sporangioforov . Iným druhom po uschnutí výtrusného klasu jarná byľ ozelenie a mení sa priamo na sterilnú letnú byľ.jarná byľ. Majú viacero typov stoniek. 40: Praslička lesná (Equisetum sylvaticum). praslička lesná. Rad : Salviniales . Výtrusné klasy (strobily) prasličiek sú inej stavby ako u plavúňov.hyemalis) má byľ nerozkonárenú a vždyzelenú. ktorý je zelený.salvíniotvaré Obr. Je nezelená. V recentnej (dnešnej) flóre je zastúpený len rod praslička (Equisetum) .5 až 2 m. C . býva sťažené oplodnenie. V chumáči výtrusov sú blízko seba spóry. B . obrovská (E. takže pravdepodobnosť oplodnenia je vyššia ako keby sa spóry rozširovali samostatne.sylvaticum). Praslenovite usporiadané sporangiofory skladajú výtrusný klas prasličiek.hadivkotvaré 2. Niektorým druhom vyrastá na jar z podzemku tzv. rozkonárená a sterilná (bez výtrusného klasu). pričom samčie prvorasty sú menšie.letná byľ Ophioglossales . autotrofný. Najznámejšia praslička roľná (Equisetum arvense) je burinou vlhších polí i liečivou rastlinou.marsileotvaré 4. Trieda : Polypodiopsida . Rad : Polypodiales .

najmä na východnom Slovensku. Odvar z podzemkov sa používa proti črevným parazitom. alebo na celkom osobitných listoch .trofofyly vyrastajú v tvare lievika. 38 . hľuzovitý a saprofytický . hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum) má list nedelený s celistvým okrajom.prierez sórusom. Papradka samičia (Athyrium filixfemina) sa podobá na papraď samčiu. z ktorého vyrastajú veľké listy makrofylného pôvodu. Rastie najmä v bukových lesoch. zelený. Rastie v pobrežných porastoch potokov.sporofyloch (perovník pštrosí). 44: A . B usporiadnie sórusov  Obr. väčšinou premenená na podzemok. lupeňovitého tvaru. výtrusnice sú do výšky 1. že pokožkové bunky obsahujú chloroplasty. 45: Papradka samičia najmä niektoré liečivé (Athyrium filix-femina) . Je to vzácna a chránená papraď.5 m . resp. niekedy pestovaná v záhradkách.marsilea. vratička). sórusov (kôpok výtrusníc) je dôležitým taxonomickým znakom papradí. Vratička mesiačikovitá (Botrychium lunaria) má perovito zložené obe časti listu.trofofyly i sporofyly. Paprade sú byliny (v trópoch aj dreviny). ktorá nesie výtrusnice a vyživovaciu.nezelený. B . Obr. Stonka býva krátka.Veľmi rozmanitá a druhovo bohatá trieda papraďorastov.mas) rastie v tienistých lesoch. ale najčastejšie viacnásobne perovito zložená. Mladé listy sú špirálovite zvinuté (circinátna vernácia) s otvorenou žilnatinou. Zvláštnosťou je. výtrusníc sú rohlíčkovitého tvaru ktoré sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. ale listy má jemnejšie delené a sórusy sú podlhovasté až podkovovité. sterilnú časť. Na rube listov má sórusy okrúhleho tvaru.  Do tejto skupiny patrí väčšina našich najznámejších papradí. Perovník pštrosí (Matteuccia Obr. Prevažná časť papradí je izospórická (okrem tzv. nedelená alebo delená. 41: Špirálovitá (circinátna) vernácia  Obr. Je liečivou rastlinou. Sporofyly ale nie sú zoskupené do výtrusných klasov. že nebývajú zelené. Takéto druhy majú heterofýliu. menej často podzemný. Prevažná väčšina druhov má trofosporofyly. 43: Sórusy. teda dva typy listov . Výtrusnice sa u papradí nachádzajú priamo na listoch a to na ich spodnej strane alebo na okraji. Ich čepeľ môže byť jednoduchá. vodných papradí . ktorá je zelená. Prvorast je veľmi rozdielne vyvinutý.kôpky druhy a cudzokrajné. Tvar. niektorým zástupcom sa vytvárajú výtrusy len na jednej polovici čepele listu (napr.papraď samčia (Dryopteris filix-mas). A . Praktický význam majú Obr. kryté plachtičkou (indusium) v strede ktorého sa nachádzajú sporofyly. ako u plavúňov a okrem toho.umiestnenie sórusov na struthiopteris) je jednou z našich najväčších papradí. sú len málo odlišné od trofofylov. plodnú časť. Dorastá liste. veľkosť a umiestnenie výtrusníc. 42: Prvorast papradí (slezinník)  Listovú čepeľ majú rozdelenú na tzv. salvinia). Papraď samčia (Dryopteris filix. Listy . Obe rastliny rastú na horských lúkach a patria medzi vzácne druhy. druhotne nehrubnúca. Častejšie býva nadzemný.

Kôpky výtrusníc má umiestnené na okraji podvinutých lístkov.salvínia plávajúca (Salvinia natans). 48: Salvínia plávajúca (Salvinia natans) rastlinou trópov.  Paprade rastúce v stojatých vodách. že podzemok je škrobnatý a môže sa používať na výrobu škrobu alebo kŕmenie ošípaných.rizofylum a preberal funkciu chýbajúceho koreňa. Tiež druhy rodu slezinník (Asplenium) sú drobné paprade skalných štrbín. Vzhľadom k adaptáciám na vodné prostredie sa značne odlišujú od ostatných papradí. Má listy na stonke v trojpočetných praslenoch. netvorí už samostatnú fázu rodozmeny. Jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium) je chránenou papraďou s nedelenými listami a čiarkovitými sórusmi. Marsileotvaré sú heterospórické. Marsilea štvorlistá rastie vzácne v plytkých stojatých vodách nížin. oválne s konduplikatívnou vernáciou (listy zložené podľa hlavnej žily). Slezinník hniezdový (A. plazivý podzemok. ktoré splývajú na vodnej hladine. Naša marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia) má dlhý. tretí sa premenil na niťovité úkrojky . známou u nás ako bytová okrasná rastlina. Zaujímavosťou je. kde sa udrží vlaha. 47: Parohovec obyčajný (Plathycerium alcicorne) 39 . Má preto sladkastú chuť. Mikro i megasporangiá sú zoskupené do sórusov na báze listov.sporokarpov. Obr. Veľa druhov papradí rastie v štrbinách skál. z ktorých dva sú plávajúce. Z ďalších bytových papradí sú známe nefrolepka vznešená (Nephrolepis exaltata)a parohovec obyčajný (Platycerium alcicorne).   Sú to vodné paprade. Sú jednoročné na vode plávajúce (natantné) a čiastočne bezkoreňové rastliny. 46: Perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris) Obr. Listy sú malé. V našej flóre je zastúpený jediný druh .Najmohutnejšou našou papraďou (až 2 m) je orličník obyčajný (Pteridium aquilinum). Rastie takmer po celom svete. výtrusných plôdikov . sladič obyčajný (Polypodium vulgare). tzv.nidus ) je naopak mohutnou Obr. sa vzácne vyskytuje v stojatých vodách našich nížin. Sú heterospórické a majú rozlíšené sórusy na mikro a megasórusy. Gametofyt je redukovaný. Napr. ale vyvíja sa vyklíčením výtrusov priamo v sporangiách. Tento chránený a ohrozený druh. z ktorého vyrastajú adventívne korene a dlhostopkaté štvorpočetné listy. ktorý je liečivou rastlinou pre obsah glykozidov v podzemku.

samčie a samičie výtrusnice (mikrosporangiá a megasporangiá) sa tvoria na sporangioforoch.sú holé (nahé). Samostatne a nezávisle od listov. Trieda : Ginkgopsida . Trieda : Ephedropsida . Dnešné nahosemenné rastliny sú jednodomé (borovica. ktoré nazývame výtrusnými listami.4. ktoré v sekundárnom dreve majú len tracheidy s dvorčekovitými stenčeninami. Vývoj reprodukčných orgánov prebiehal 2 smermi. Obr.tisy 5. ktorým nahosemenné rastliny druhotne hrubnú. Vývoj orgánov s výtrusnicami na makrofyloch je viazaný na pravé listy (syntelómy). Tyčinky tvoria jednoduchú šišku (mikrostrobil) a samičie megasporangiofory. na ktorých vznikajú na okraji (marginálne) alebo na ich čepeli (laminálne) sporangiá. Pri mikrofylovom type sú listy ihlicového (borovica) alebo šupinovitého tvaru (tuja). preto všetky druhy rastlín. rozoznávame teda mikrosporangiofory (tyčinky). V pletivách orgánov sú živicové alebo slizové kanáliky. Trieda : Taxopsida . útvaroch stonkového pôvodu. Trieda : Pinopsida . tis. kruhovito usporiadané a vytvárajú kambiálny kruh. Tyčinky sú mikrosporofyly a plodolisty (semenné listy) megasporofyly. sekvojovec) alebo dvojdomé (ginko. Nahosemenné rastliny na listoch majú dvojaké prieduchy a to haplocheilické alebo syndetocheilické. kým listy druhov na vyššom vývojovom stupni sú nedelené a nemajú špirálovú vernáciu (gnetum). čo je dôležité pre systematiku nahosemenných rastlín. Pododdelenie : Gymnospermatophytina ( Gymnospermae ) . Väčšina druhov má vždyzelené listy (sempervirenty) mikrofylového alebo makrofylového pôvodu. Kolaterálne cievne zväzky sú otvorené. Oddelenie : Spermatophyta .ginká 3.nahosemenné 1. ktoré majú túto vlastnosť sa nazývajú nahosemennými rastlinami (vajíčka po oplodnení sa menia na semená !). sporofylmi. zriedkavejšie sympodiálnym rozkonárením stonky.rastliny semenné 1.chvojníky 4. Listy makrofylového typu sú pri druhoch na nižšom vývojovom stupni ešte papraďového vejárového typu (cykas) a majú špirálovitú vernáciu. resp. megasporofyly tvoria jednoduchú alebo zloženú šišku (megastrobil). borievka).ihličnany Nahosemenné rastliny sú dreviny (stromy a kry) s monopodiálnym. Vajíčka nie sú chránené (obalené) listovými časťami . 49: Metagenéza nahosemenných rastlín ( Pinus silvestris) 40 .cykasy 2. ktoré majú dve alebo niekoľko vzájomne nezrastených mikrospórangií (peľové komôrky) s veľkým počtom mikrospór (peľové zrná) a megasporangiofory s terminálnymi vajíčkami s jedným vajíčkovým obalom.Trieda : Cycadopsida .

ale u niektorých druhov iba 2 (cykas indický). Najrozšírenejšie sú cykas japonský (Cycas revoluta) z Japonska a cykas indický (C. okolo ktorého sú kolaterálne cievne zväzky a kambiálny kruh. b-integument. používané ako múka. 50: Semenné paprade (Liginodendropsida) : A-semeno obklopené receptákulom so žliazkami.ginká Táto vývojová skupina je monotypická. niekedy až 3 m dlhými listami. Trieda : Ginkgopsida . Preparované listy cykasu japonského sa používajú na aranžovanie pod menom „palmové listy“. Cykasy sa vyznačujú striedaním asimilačných listov a megasporofylov na vrchole kmeňa.Nahosemenné rastliny sa vyvinuli zo semenných papradí a dosiahli vrchol svojho vývoja už v karbóne a v perme. Na rastovom vrchole vyrastajú namiesto asimilačných listov v hustej závitnici nad asimilačnými listami. Samičie výtrusné listy (megasporofyly) sú premenené listy. Cykasy majú v kmeni mohutný stržeň.circinalis) z Indie. c-receptakulum Samčie šišky sú zložené z veľkého (kupula). iné sa rozvinuli v druhohorách alebo až v treťohorách. rokmi a rozšírili sa po celej súši (veľa rodov). ktorým kmeň druhotne hrubne.cykasy Sú najstaršou fylogenetickou skupinou semenných rastlín. lebo je vždy zakončená šiškou mikrosporofylov. vnútri archegónia je jedna veľká (až 6 mm v priemere) vajcová bunka (oosféra). vývojove zodpovedajúcich kôpkam výtrusníc (sórusom) papradí. 1. ktoré na rube majú veľa mikrosporangií.dozreté semená a vajíčka) závitnicovito postavenými veľkými kožovitými perovito zloženými. 2. Vznikli na konci prvohôr (karbón) približne pred 250 mil. Vajíčka sú pokryté 3 obalmi. tvoriacimi na vrchole kmeňa chochol listov. B-schematický prierez slizové kanáliky. ktoré sa dožili súčasnosti. Bowenia). Niektoré druhy majú v stržni veľa škrobu a vymýva sa z neho tzv. ktorú reprezentuje len jeden recentný druh ginko 41 . Sú ploché a na dolnom okraji je napr. Trieda : Cycadopsida . Sú dvojdomé. vajíčkom : a-mikropyla. preto stonka samičích rastlín je monopódium (rastový vrchol nezastaví svoju činnosť). ktorá sa vytláča mikropylou ako opeľovacia čiže polinačná kvapka. Plodom je semenná kôstkovica (nepravý plod). Na bezlistnej časti kmeňa sú podobne v závitnici usporiadané stopy po opadnutých listoch. Triedu cykasov tvoria druhy drevín s krátkym alebo s vysokým kmeňom Obr. Pod peľovým vchodom je klíčna komôrka naplnená tekutinou. pri druhu cykas japonský až 10 vajíčok. z ktorých jeden oplodní vajcovú bunku archegónia. Listy majú špirálovitú vernáciu tak ako paprade. 51: Megasporofyl (cykas (Macrozamia až 20 m vysoká) so japonský . Zamia. Stonka samčích rastlín je sympódium. V peľovom vrecúšku neskôr vznikajú 2 až 3 mm veľké obrvené spermatozoidy. Obidva druhy sa často pestujú v skleníkoch ako ozdobné rastliny. C-dospelý sporofyt počtu mikrosporofylov (tyčiniek). Niektoré vo vrchnej kriede vyhynuli a iné prežili až doteraz. Vnútri je mnohobunkový nucelus (megaspórangium) a mnohobunkový samičí prvorast (megaprotálium) s niekoľkými archegóniami. ságo. ale dnes žije len 9 rodov (napr. Ceratozamia. Cycas. Vo všetkých častiach rastliny majú rozkonárené Obr.

Opelenie nastane vetrom a oplodňovací proces pomocou spermatozoidov až po niekoľkých mesiacoch. Ginko dvojlaločné rástlo po celej Euroázii od kriedy až po ľadovú dobu. Od 18. Sú to malé metlovité kry so zelenými konárikmi a nepatrnými krížmo protistojnými šupinkovitými listami (podobné prasličkám). než zanikli archegóniá. Preto ich niektorí systematici zadeľujú aj ku krytosemenným rastlinám.megasporangioforoch. Obr. 3. 52: Ginko dvojlaločné : A-brachyblast s mikrostrobilmi. v ktorej došlo skôr k dvojitému oplodneniu. Na samičom strome vyrastajú v pazuche listov na brachyblaste redukované samičie šištice (megastrobily) na dlhých stopkách . Ázie. Na samčom strome v pazuchách listov brachyblastov vyrastajú samčie šištice (mikrostrobily). Prvé ginká sa objavili na našej Zemi v dobe permskej (210 mil. Do tejto triedy patrí len jeden rad (Ephedrales) s jedinou čeľaďou (Ephedraceae) a s jedným rodom chvojník (Ephedra) asi so 40 druhmi. Viacerí taxonómovia ich zaraďujú do priamej vývojovej príbuznosti s triedou Gnetopsida a Welwitschiopsida. Samičie šištice začínajú niekoľkými pármi listeňov a medzi najvrchnejšími je jedno alebo dve terminálne vajíčka. podobná žilnatine listov papraďorastov (syntelóm). Prirodzené porasty ginka sa našli v severozápadnej časti Číny (Sečuan) a z Číny ho už v stredoveku preniesli do Japonska. Plodom (nepravým) je žltá. 42 . ale niektoré druhy sú hmyzoopelivé. Trieda : Ephedropsida . Z dvoch vajíčok na spoločnej stopke sa vyvinie len jedna semenná kôstkovica. Väčšina znakov (nekryté vajíčka. ale prevažne od Strednej Ázie až po Stredomorie a ojedinele aj v Strednej Európe. Je to dvojdomý rozkonárený strom s význačnými dvojlaločnými opadavými listami. ktoré tvoria zväzočky. Žilnatina listov je vidlicovitá a otvorená. guľatá semenná kôstkovica. Sú vetroopelivé. Vývin zárodku sa zakončuje po opadnutí plodu. Severná hranica areálu chvojníka dvojklasého (Ephedra distachya) je na Slovensku pri obci Štúrovo.dvojlaločné (Ginkgo biloba). rokmi. Na svojom vretene majú v závitnici mikrosporangiofory (tyčinky). Považuje sa tam za posvätnú rastlinu a všade sa pestuje okolo chrámov. ktorá ho napokon zatlačila do juhových. Pre chvojníky je charakteristické primitívne dvojité oplodnenie. Sú dvojdomé. dvorčekové tracheidy) však poukazuje na príbuznosť s nahosemennými rastlinami. rastúcimi v Strednej Amerike. rokov) a v treťohorách zasa väčšinou vyhynuli. Vznikli na začiatku treťohôr asi pred 45 mil. vyrastajúcimi na tohoročných dlhých výhonkoch (makroblastoch) jednotlivo alebo sú nakopené na krátkych a hrubých brachyblastoch. ale obsahujú alkaloid efedrín. zriedkavejšie jednodomé. storočia sa často pestuje ako zvláštnosť aj v parkoch po celej zemeguli. V pletivách nemajú nijaké živicové kanáliky.chvojníky Z fylogenetického hľadiska je to najmladšia skupina nahosemenných rastlín. Plodom je nepravá červená semenná bobuľa. na konci s 2 terminálnymi vajíčkami. svojím vzhľadom podobné jahňadovitému klasu. veľkosti čerešne so sladkastou chuťou na dlhej stopke. Samčia šištica pozostáva z listeňov 2-8 zrastených mikrosporangií. B-brachyblast s vajíčkami Chvojníky sú zaujímavou skupinou.

Čeľaď : Araucariaceae . na líci tmavozelené. Megastrobil tvorí len jedno vajíčko. pôsobiaci ochrnutie dýchacieho centra. V strednej Európe je však takmer na vyhynutie.ihličnany 1.čím prispievajú k rozmnožovaniu tisu. 5. V Európe je domáci len tis obyčajný (Taxus baccata).cuspidata. Čeľaď : Pinaceae .araukáriovité 2.baccata a T. lebo dobre znáša strihanie a znečistený vzduch miest. Trieda : Taxopsida . Tis obsahuje vo svojich pletivách prudko jedovatý alkaloid . Je obľúbenou drevinou našich parkov.epimácium). Najdôležitejším rozlišovacím znakom pre triedu tisov je terminálny telóm s jedným vajíčkom ponoreným čiastočne v kupule a neprítomnosť živicových kanálikov v dreve a listoch. používané v rezbárstve a pri výrobe lukov. patis (Cephalotaxus). ktoré sa po oplodnení mení na semeno obalené čiastočne dužinatým mieškom (arilus) a vytvára nepravý plod . Čeľaď : Taxodiaceae .tisy Zástupcovia tejto triedy predstavujú samostatnú vývojovú skupinu nahosemenných rastlín.tisovcovité 43 . v Ázii až po Amur a v Afrike v pohorí Atlas. Má ploché. Trieda : Pinopsida (Coniferopsida) .canadensis). V parkoch sa často pestuje tis prostredný (T. ktoré sa oddelili od triedy ihličnanov už začiatkom druhohôr (trias).semenná bobuľa (spermobacca). x media). má veľmi tvrdé a pružné drevo. Jedine červený miešok nie je jedovatý a požierajú ho vtáky. vyrastajúceho naspodku konárikov. Druhy tisu sú rozšírené cirkumpolárne. Tisy sú dvojdomé vždyzelené kry a stromy s ihlicovitými listami dvojradovo usporiadané na výhonkoch (konárikoch). ktorý je hybridom T. Triedu Taxopsida v súčasnosti reprezentujú dva rody: tis (Taxus). Rastie veľmi pomaly. s habitusom nízkeho stromu alebo kra. Samčie šišky vznikajú naspodku minuloročných konárikov a majú štítkovité mikrospórangiofory. na rube svetlejšie striedavé ihlice. Semenná bobuľa má neúplný miešok (arilus .4. ktorý len čiastočne kryje semeno a nezrastá s ním. Samčie pohlavné orgány (tyčinky) sú usporiadané v málopočetných šišticiach (5-10). Tis obyčajný je rozšírený po celej Európe.taxín.cuspidata) a v Amerike tis kanadský (T. na konárikoch hrebeňovito rozložené. končisté. Samičie šišky pozostávajú len z jediného terminálneho vajíčka.borovicovité 3. Vo východnej časti areálu rodu rastie tis japonský (T.

kosodrevina. ch. i . prevažne stromy. n . borovica).d. ktorá má aj veľký význam v rastlinnom kryte .šišky ihličnanov.Obr. Ich postavenie na stonke je striedavé alebo protistojné. zriedkavejšie sú širšie. m .smrekovec. Anatomická stavba listov je význačne xeromorfná. Ihličnany majú jednopohlavné šišky.jedľa (Abies). sú jednodomé (borovica) alebo dvojdomé (borievka). l až r . Listy ihličnanov sú malé (mikrofyly). alebo dužinatejú (borievka obyčajná).obligátna anemochória.borovica vejmutovka (Pinus strobus). v pazuche ktorých sú megasporofyly (semenné šupiny) na báze s 2 vajíčkami. Niektorým druhom semenná šupina abortuje (borovica limbová). Peľové zrná sa zachytia elektrostaticky v polinačnej kvapke mikropyle. 44 . ihlicovité alebo šupinovité. j semeno obalené mieškom. Prieduchy sú hlboko ponorené do pokožky a okolo nich na kutikule sa vylučuje vosk (na rube listov).araukáriovité Do čeľade araukáriovitých patria mohutné stromy s pravidelným. e. s jednou žilou. tuja).jedľa.h . Súčasne vreteno a podporné šupiny šištíc drevnatejú (borovica.tyčinkový konárik s 3 kvetmi. p . ch . brachyblasty. 53: Nahosemenné (Gymnospermae): a až h . s hrubou pokožkou a s hrubou kutikulou. Po oplodňovacom procese sa vajíčka premieňajú na semená. Niekedy na konároch sú bočné konáriky veľmi skrátené a vznikajú tzv. Živicové kanáliky sú len v kôre.vegetácii našej planéty.smrek. céder. rokov) a najväčší rozvoj dosiahli v druhohorách. Samičia šiška (megastrobil) má na vretene šišky niekoľko podporných listeňov postavených striedavo. na ktorých vyrastajú listy (smrekovec.prierez semenom a mieškom. Čeľaď : Cupressaceae . zdanlivo praslenovitým rozkonárovaním stonky. Čeľaď : Araucariaceae .b . r smrekovec (Larix) 4. k . c. Teraz sú rozšírené na všetkých kontinentoch. jedľa. Vznik a vývoj ihličnanov datujeme od karbónu (250 mil. g.smrek (Picea). zriedkavejšie kry. semenné šupiny vyschnú a tvoria lietacie zariadenie (krídelko) . Ihličnany sú dreviny.f borovica.i . peľové zrná majú vzduchové mechúriky pre nadľahčovanie a vzdušný prenos. celkove asi 50 rodov a 600 druhov. zriedkavejšie praslenovité (borievka obyčajná).borovica lesná (Pinus sylvestris).cyprusovité Trieda ihličnanov predstavuje dnes počtom druhov a významom najdôležitejšiu triedu nahosemenných rastlín.plodný konárik s 2 semenami. Drevnatá stonka druhotne hrubne a v pletivách sú živicové kanáliky. a. Mikrosporangiofory (tyčinky) tvoria (samčie šišky) mikrostrobily a na báze šišky sú obalené šupinami.tis. V kmeni je veľký stržeň (starý vývojový znak). o .semená a klíčiace rastliny. . ktorých stonka sa takmer výlučne monopodiálne. rozložených okolo listovej žily. Ihličnany sú vetroopelivé. zriedka sympodiálne (tisovec) rozkonáruje. Listy majú určitý počet živicových kanálikov. kde vyklíčia. l . čiarkovité.

Listy sú striedavé a sú buď široké a ploché, kopijovité až vajcovité s mnohými rovnobežnými žilami (damarovník), alebo sú úzke, ihlicovité až šidlovité s jednou žilou (araukária). Sú to dvojdomé rastliny. Samčie šišky sú veľké a pozostávajú z veľmi početných mikrosporangioforov (tyčiniek). Samičie šišky sa vyznačujú tým, že vznikli zrastením podporného listeňa so semennou šupinou, ktorá niekedy je vyvinutá na vrchnej strane šupín ako ligulárna šupina. Na každej šupine je jedno obrátené vajíčko. Dozreté šišky sú veľké, drevnaté a rozpadavé. Recentné araukáriovité s 2 rodmi a 35 druhmi rastú na južnej pologuli (Amerika, Austrália, N. Zéland). Pravidelným rastom, podobným našim smrekom je araukária štíhla (Araucaria excelsa), pochádzajúca z Norfolkských ostrovov. U nás sa často pestuje pre svoje pravidelné rozkonárovanie ako známa "izbová jedlička". Vo svojej vlasti, ako aj príbuzný druh araukária brazílska (A.brasiliana) poskytuje výborné drevo na stavbu lodí. Araukária čílska (Araucaria araucana) rastie v juž. Chile, má kmeň až 60 m vysoký, jej semená a šištice predtým boli hlavnou potravou tamojších indiánov (Araukáni). Druhy rodu damarovník (Agathis) sa vyznačujú plodnými lupeňovitými listami a veľkým množstvom živice v kôre. Najznámejším druhom je damarovník južný (Agathis australis) z Nového Zélandu, ktorý okrem výborného dreva na stavbu lodí poskytuje dôležitý kopálový lak (Kauri-Kopal), ktorý sa podobá jantáru. Čeľaď : Pinaceae - borovicovité Zástupcovia čeľade sú prevažne stromy, zriedkavejšie kry severnej pologule. Kmeň sa rozkonáruje monopodiálne a bočné konáre sa zakladajú tesne pod rastovým vrcholom, takže konáre stoja v zdanlivých praslenoch. Podľa ich počtu možno zistiť vek mladších stromov. Korene sa vyznačujú mykorízou. Listy sú ihlicovitého tvaru a sú postavené v závitnici. Vyrastajú na dlhých výhonkoch - na makroblastoch, alebo na krátkych brachyblastoch (smrekovec, borovica) a prisadajú na konárik vankúšikmi napr. na smreku, preto jeho konáriky sú po opadaní listov drsné, alebo bez vankúšikov, ako je to na jedli a preto sú jej konáriky po opadaní listov hladké. Väčšinou sú vždyzelené a na rastline vytrvávajú asi 4-12 rokov, zriedkavejšie sú listy mäkké a opadavé (smrekovec). Borovicovité sú jednodomé. Samčie šištice majú vzhľad jahňady a na svojej báze sú obalené šupinami. Peľové zrná majú 2 vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z listeňov postavených v závitnici a semenných šupín, s dvoma obrátenými vajíčkami. Podporné listene (šupiny) neskôr zdrevnatejú vo

Obr. 54: Nahosemenné (Gymnospermae): a až e - anatómia listov ihličnanov (vpravo vrchná, vľavo spodná

strana); a - smrek (Picea), b - borovica lesná (Pinus sylvestris), c - okraj listu borovice čiernej (P.nigra), jedľa biela (Abies alba), e - tis (Taxus); f až j - semenné šupiny šišiek ihličnanov; f,g - smrek (brušná a chrbtová strana), h - borovica čierna, ch - smrekovec (Larix), i,j - jedľa (brušná a chrbtová strana), k - nepravá bobuľa borievky obyčajnej (Juniperus communis) a jej priečny prierez

45

vzpriamené alebo visiace šišky (conus). Semená majú zvyčajne jedno jednostranné krídlo, slúžiace na rozširovanie. V semene je embryo s 3 alebo viacerými klíčnymi listami. Nominátnym rodom čeľade je borovica (Pinus). Ihlice niektorých druhov vyrastajú na brachyblaste v počte 2 a 3 (podrod Diploxylon) a u iných s 5 ihlicami (podrod Haploxylon). Pre druhy podrodu Diploxylon sú charakteristické kuželovito-vajcovité šišky s výrazným štítkom na drevnatej šupine. Na Slovensku z tejto skupiny autochtónne (pôvodne) rastie borovica lesná (Pinus sylvestris) a borovica horská - kosodrevina (P.mugo), ktorá v Karpatoch rastie v nadmorskej výške 1400-1800 m. Na rašeliniskách (vrchoviskách) sa vyskytuje borovica bahenná (P. x rhaetica = P. rotundata) ako kríženec predchádzajúcich druhov. V lesoch sa vysádza borovica čierna (P.nigra subsp. austriaca). V parkoch sa často vyskytuje borovica ťažká (P.ponderosa) a borovica Banksova (P.banksiana). Z borovíc s 5 ihlicami (v ihliciach je jednoduchý cievny zväzok) sú zaujímavé tieto druhy: U nás domáca borovica limbová (Pinus cembra), stromovitého habitusu, rastie na hranici smrekového a kosodrevinného pásma. Hnedé šišky opadávajú neotvorené a bezkrídle semená sú jedlé ako tzv. "limbové oriešky". Rastie vo východných Alpách a Karpatoch. Podobná borovica sibírska (P.sibirica) rastie na Sibíri. Borovica hladká (b.Wejmouthova-vejmutovka - Pinus strobus) pochádza zo Severnej Ameriky. Má 6-12 cm dlhé mäkké ihlice, kôra je hladká. Má dlhé šišky s tenkými drevnatými podpornými šupinami. Borovica štíhla (P.excelsa) pochádza z Himalájí, podobá sa predošlému druhu, ale má dlhšie ihlice a väčšie šišky. Tieto druhy sú často vysádzané v našich parkoch ako solitérne stromy. Rod jedľa (Abies) má na Slovensku len druh jedľu bielu (A.alba), ktorý je významný lesotvorný druh, rastie v zmiešaných lesoch s bukom - jedľobučiny. V Európe rastie ešte jedľa španielska (A.pinsapo), jedľa grécka (A.cephalonica) a jedľa cára Borisa (A.borisii-regis). V parkoch je častá jedľa srienistá (A.concolor) zo Sev. Ameriky. V Európe je významným lesotvorným druhom smrek obyčajný (Picea abies). V parkoch sa vysádza severoamerický smrek pichľavý (P.pungens) so striebristými ihlicami, ktoré bolestivo bodajú. Dekoratívny úzko ihlancovitý až stĺpkovitý habitus má smrek omorikový (P.omorica), ktorý je endemický balkánsky druh, nazývaný dendrológmi ako smrek Pančičov. Veľmi dekoratívne stromy so zväzočkami neopadavých ihlíc na brachyblaste vytvárajú druhy rodu céder (Cedrus). Céder libanonský (C.libani) rastie prirodzene v Malej Ázii (najviac v Turecku), céder atlaský (C.atlantica) rastie na severozápade Afriky v horských oblastiach. Céder himalájsky (C.deodara) je vysokohorský druh pohoria Himaláje. Všetky druhy sú u nás vysádzané v parkoch. Duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii) pochádza zo Sev. Ameriky a na Slovensku sa často vysádza v parkoch a lesoch, nakoľko je rýchlorastúci druh. Jej šišky sú charakteristické podpornými šupinami, ktoré sú dlhšie ako semenné šupiny a vyčnievajú zo šišky. Jediný opadavý ihličnan u nás je smrekovec opadavý (Larix decidua), ktorá má zväzoček ihlíc na trvácich brachyblastoch. Poskytuje veľmi kvalitné drevo - "červený smrek". Čeľaď : Taxodiaceae - tisovcovité Tisovcovité sú zvyčajne vysoké stromy, často obrovských rozmerov a dlhého veku. Majú ihlicovité alebo šupinovité listy, takmer vždy striedavého postavenia (okrem rodu metasekvoja). Sú jednodomé. Samčie šišky sa skladajú z tyčiniek s peľovými zrnami bez vzdušných mechúrikov. Samičie šišky sa vyznačujú nedokonalým zrastením podporných šupín so semennou šupinou. Semenné šupiny neskôr zdrevnatejú, semená sú bez krídla alebo majú len úzku obrubu. Do čeľade patrí 8 rodov so špecifickými znakmi a bez bližších príbuzenských vzťahov. Predstavujú reliktné druhy s pomerne malým areálom a malým počtom druhov. Rastú prevažne vo vých. Ázii a v Sev. Amerike a ani jeden ich zástupca nie je v Európe pôvodný. Tisovec dvojradový (Taxodium distichum) tvorí lesy v močaristých krajoch na juhovýchode Sev. Ameriky. Význačný je plochými svetlozelenými listami v dvoch radoch na konárikoch, ktoré v zime v celosti opadávajú. Má kolovité dýchacie korene - pneumatofory, ktorými prevetráva koreňový systém. Sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens) rastie vo vlhkých lesoch a na brehoch riek v Kalifornii a dorastá do výšky až 110 m. Jej príbuzným druhom je sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), ktorý rastie na svahoch Sierry Nevady v Kalifornii. Hrúbka jeho kmeňa dosahuje až 12 m a výška vyše 100 m. Recentný vek niektorých jedincov sa odhaduje až na 4000 rokov. Obidva druhy sú na svojich pôvodných náleziskách v Sev. Amerike prísne chránené. Žili v treťohorách aj v Európe a zúčastnili sa na tvorbe hnedého uhlia. Dnes sa obidva druhy s obľubou sadia v parkoch ako ozdobné stromy. Zaujímavý druh metasekvoja dvojradová (Metasequoia glyptostroboides) je zo strednej Číny. Je to jediná recentná rastlina, ktorá sa skôr poznala ako fosílna z obdobia druhohôr. Kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica) je domácim druhom (stromom) v Japonsku. Kuninghamia čínska (Cunninghamia lanceolata) pochádza z vých. Ázie, má tmavozelené a tvrdé ihlice s pichľavým vrcholom. Dáždnikovec japonský
46

(Sciadopitys verticillata) rastie v južnom Japonsku. Je to dvojdomý, až 50 m vysoký strom, s takmer v praslene postavenými brachyblastami s jedným listom. Všetky uvedené druhy sú introdukované na Slovensku a zriedkavo sú vysádzané v parkoch. Čeľaď : Cupressaceae - cyprusovité Sú to mohutné vždyzelené stromy až plazivé kríčky. Listy majú ihlicovité alebo šupinovité a to krížmo protistojné alebo v trojpočetných praslenoch. Rastliny sú jednodomé alebo dvojdomé. Samčie šišky sú malé a väčšinou jednotlivo na vrchole krátkych konárikov. Pozostávajú zo štítkovitých mikrosporangioforov (tyčiniek). Peľové zrná nemajú vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z niekoľkých krížmo protistojných semenných šupín s 1 alebo viacerými priamymi vajíčkami. Semenné šupiny buď zdrevnatejú, čím vznikne šiška (tuja), alebo zdužnatejú a zrastajú, čím vznikne šišková bobuľa - galbulus (borievka). Semená sú bez krídiel. Často pestovaným rodom je tuja (Thuja), s krížmo protistojnými šupinovitými listami. V parkoch a na cintorínoch sa vysádza tuja západná (Thuja occidentalis). Je to až 20 m vysoký strom. Úzku kužeľovitú až stĺpovitú korunu má odroda vyšľachtená na Slovensku T. occidentalis cv. Malonyana. Rozotreté listy príjemne voňajú. Pochádza zo Sev. Ameriky podobne ako tuja riasnatá (T.plicata). Je to až 70 m vysoký strom. Jej listy sú na rube bielo škvrnité. Príbuzným druhom je tuja východná (T.orientalis), až 10 m vysoký strom pochádzajúci z východnej Ázie. Rozotreté listy nepríjemne zapáchajú a sú jedovaté. Tujovka japonská (Thujopsis dolabrata) pochádza z Japonska. Na vodorovne odstávajúcich konárikoch má široké, na líci lesklozelené a na rube biele, šupinovité listy. Z Kalifornie pochádza libocéder zbiehavý (Libocedrus decurrens) so stlačenými hranatými konárikmi a ostrými listami. Je dekoratívny až 20 m vysoký strom, na ekologické podmienky prostredia nenáročný. Z rodu cyprus (Cupressus) najznámejší je cyprus vždyzelený (C.sempervirens). Neveľký strom s vretenovitou až ihlancovitou korunou je ozdobou Stredomoria, kde ho vysádzajú na cintorínoch a v parkoch. Jeho drevnaté šišky sú veľkosti orecha, naše podnebie neznáša (mráz poškodzuje listy). V parkoch sa často vysádzajú druhy rodu cypruštek (Chamaecyparis) a to severoamerický cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana) a cypruštek hrachonosný (Ch.pisifera), okrasný strom pochádzajúci z Japonska. Vyznačuje sa vodorovnými konárikmi a malými šiškami. Tieto druhy sú veľmi variabilné, čo sa využíva na selekciu rôznych odrôd. V okrasnom záhradníctve je známy Cupressocyparis x leylandii, ktorý vznikol krížením druhov rodu Cupressus a Chamaecyparis. Najväčším rodom čeľade je borievka (Juniperus), do ktorého patrí viac než 20 druhov. Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú 3 druhy. Borievka obyčajná (Juniperus communis) je hojne rozšírená od nížinného vegetačného stupňa až po horský, najmä na opustených pasienkoch. Má trojpočetné tuhé ihlice a dužinaté šišky so silicovými (schizogénnymi) nádržkami. Borievka sibírska (J.sibirica) rastie na Slovensku len v oblasti hornej hranice lesa. Borievka kláštorná (netatová) (J.sabina) rastie len na severe Slovenska v pohorí Pieniny, celá rastlina je veľmi jedovatá.

47

2. Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) - krytosemenné rastliny

Obr. 55: Cyprusovité (Cupressaceae): 1a - borievka kláštorná (Juniperus sabina) konárik s ihlicovými listami,

1b - detail konárika s ihlicovými listami, 1c - konárik so šupinovitými listami, 1d - detail konárika so šupinovitými listami; 2a - borievka viržínska (Juniperus virginiana) konárik, 2b - detail konárika; 3a - borievka obyčajná (Juniperus communis var. communis) konárik s plodmi, 3b - ihlica; 4a - borievka sibírska (Juniperus sibirica) konárik, 4b - ihlice zo spodnej a vrchnek strany; 5a - cypruštek Lavsonov (Chamaecyparis lawsoniana) konárik so šiškami, 5b - detail konárika; 6a - cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa) konárik, 6b - detail konárika, 6c šišky; 7a - cypruštek nutkanský (Chamaecyparis nootkatensis) konárik, 7b - detail konárika, 7c - šišky; 8a chvojník dvojklasý (Ephedra distachya) habitus, 8b - samičí kvet, 8c - samčí kvet

1. Trieda : Magnoliopsida - magnóliokveté

48

menej monopodiálne.2. Okrem kolaterálnych cievnych 49 . v ktorom sú vajíčka (a po oplodnení semená) dokonalejšie chránené. S týmto javom súvisí aj ich pomenovanie . Viacročné rastliny s otvorenými kolaterálnymi cievnymi zväzkami druhotne hrubnú pomocou kambiálneho kruhu. že ich plodolisty svojimi okrajmi zrastajú a vytvárajú dutý semenník. Cievne zväzky sú prevažne kolaterálne. Trieda : Liliopsida . Od nahosemenných rastlín líšia sa najmä tým. alebo hlavný koreň zakrpatie alebo zanikne a jeho úlohu preberú adventívne korene (homorízia). s čím súvisí väčšia redukcia gametofytu.krytosemenné. ako pri nahosemenných rastlinách. Dokonalé embryo je dobre chránené v semene a v oplodí. Medzi krytosemenné rastliny patria dreviny a byliny.ľaliokveté Táto vývojová skupina rastlín je najdokonalejšou v rámci rastlinnej ríše.dvojklíčnolistové. zriedkavo dichotomicky.jednoklíčnolistové. Ich evolúcia súvisí s dokonalým prispôsobením sa sporofytu suchozemskému životu. 56: Metagenéza u krytosemenných rastlín rastlín je druhotne získaným znakom a súvisí s prispôsobením sa rastlín k zhoršeným klimatickým podmienkam. a to otvorené a usporiadané do kruhu (eustéla) . Z korienka embrya sa vyvinie dobre vyvinutý hlavný koreň s bočnými koreňmi (alorízia). Bylinný charakter niektorých krytosemenných Obr. alebo uzavreté a v stonke rozptýlené (ataktostéla) . Stonka sa rozkonáruje sympodiálne. So vznikom semenníka súvisí aj vznik pravých plodov.

pretože najvýznamnejšou časťou je kvet (flos) .dvojklíčnolistové Zástupcovia triedy sú dreviny alebo byliny s typicky druhotne hrubnúcou stonkou a koreňom. Kvet pôvodne podľa kvetného obalu je pravidelný a len neskoršie sa stal súmerným alebo nesúmerným. napr. ktoré zabezpečuje generatívnu reprodukciu. v podzemkoch kosatcov). Kvety trojpočetné. Prvé skupiny krytosemenných rastlín predstavujú druhy čeľade magnóliovitých. Jednoklíčnolistové rastliny fylogeneticky (aj morfologicky) nadväzujú na rad dvojklíčnolistových rastlín Nymphaeales (leknokveté) a objavili sa pred 65 mil. Listová žilnatina je sieťovitá. V cievnych zväzkoch v pravidelne usporiadaných kruhoch sú trachey. rokov. Napokon sa vyvinuli súkvetia. Neskôr sa vyvinulo pazušné postavenie jednotlivých kvetov. Listový okraj je celistvý. rokov (vrchná krieda). ale v podstate majú rovnakú morfologickú a anatomickú stavbu. alebo rôzne členený a časté sú delené a zložené listy. Peľové zrná prejavujú veľkú tvarovú rozmanitosť u jednotlivých rodov. pretože takmer každý druh má iný kvet. v peľovom vrecúšku. Paleontologické nálezy ukazujú. Listová čepeľ je rozlíšená na líce a rub . a to perovitá alebo dlaňovitá. Odtiaľto nastalo osídlenie nižšie položených miest. V čeľadiach vývojovo starších nájdeme kvety s veľkým a neustáleným počtom kvetných častí. Trieda : Magnoliopsida (Dicotyledonae) . A ∞.  Kvetný vzorec : . Za najpôvodnejšiu treba považovať vidlicu (dicházium) zo skupiny cymóznych súkvetí. A5+5. a to terminálne na vrchole výhonku (napr. Pôvodne boli kvety na rastline jednotlivé.cca 135 mil. K5. Krytosemenné rastliny vo svojom individuálnom vývoji taktiež prekonávajú rodozmenu (metagenézu). ktorý sa premieňa na plod (fructus). resp.rozmnožovacie zariadenie. Do triedy Magnoliopsida patrí viac než 1000 rodov s takmer 50 tisíc druhmi rozšírenými na všetkých kontinentoch a ostrovoch Zeme. Z nej sa vyvinuli všetky ostatné typy súkvetia. Ak majú kvety iný počet kvetných častí alebo iný počet kruhov. iskerníkovité). výnimočne len vo vývojove najstarších čeľadiach (vlkovcovité). Variabilita kvetu je obrovská. často s veľkým počtom malých kvetov. Zárodok má 2 klíčne listy (cotyledonae). sú zriedkavé. geneticky prísne podmienenú. kým gametofyt už nie je samostatný a je len mikroskopickou súčasťou nepohlavnej sporofytickej generácie. kým listová pošva a prílistky často chýbajú. Stavba kvetu všeobecne je veľmi rozmanitá.bifaciálny list. 1. niektoré v nezmenenej podobe (morfotype) sa dožili doteraz. Predstava o pôvode krytosemenných rastlín dosiaľ nie je ujasnená.∞. Kvety sú zvyčajne päťpočetné (pentamerické) alebo štvorpočetné (tetramerické).trieda Magnoliopsida. ľuľkovité) a koncentrické cievne zväzky (napr. Rastlinu reprezentuje diploidný sporofyt. že vznik krytosemenných rastlín siaha do nedávnej minulosti Zeme . Listy majú zvyčajne listovú stopku. Pritom dochádza k redukcii počtu vnútorných kvetných častí pohlavných orgánov na 5 alebo na 4. ale aj telómu (kvetné lôžko a čiaška). A4+4. P 6 . Redukciou súkvetí sa môžu zase vyvinúť druhotne jednotlivé kvety. napr. G5 alebo K4. ktoré reprezentujú dvoklíčnolistové rastliny .megasporangia a mikrosporangia a efektívny prenos peľových zŕn). Vo vrchnom triase a jure väčšina pôvodných skupín vyhynula. . ktoré sú na kvetnom lôžku v závitnici (acyklické kvety. Rozvíjali sa súbežne s dvojklíčnolistovými. zriedka jednožilová. prípadne aj na menší počet (až 1).zväzkov sa vyskytujú aj bikolaterálne (napr. ⊕. Synonymom pre krytosemenné rastliny je názov kvitnúce rastliny. a samičí gametofyt je zastúpený len niekoľkobunkovým zárodočným mieškom bez typických archegónií. Kvet vznikol účelovou modifikáciou fylómov: kvetný obal a plodolist (ochrana pohlavných reprodukčných orgánov . ktoré sú typické pre jednoklíčnolistové rastliny. dá sa vždy odvodiť od čísla 5 alebo 4. Samčí gametofyt je redukovaný na jedinú vegetatívnu bunku v peľovom zrnku. G ∞ 50 . Predchodcovia krytosemenných rastlín (Proangiospermae) mohli rásť už v triase v horských oblastiach tropického pásma. Vo vývojove mladších čeľadiach je už časť kvetných častí usporiadaná do kruhov. C5. magnólia). Výsledkom oplodňovacieho procesu je vznik embrya a semena v gynéceu. Koreňová sústava má hlavný koreň a bočné korene (alorhízia). C4. väčšina rastlín má cyklické kvety (všetky kvetné časti sú v kruhoch). čím vzniknú kvety spirocyklické (hemicyklické).

Na Slovensku sa pestujú len druhy rodu magnólia a ľaliovník. má veľké biele. D . korenie. a juž.liliiflora) s červenými kvetmi. alebo nažka. voňavé látky a drogy. rokov). Môžu byť acyklické alebo spirocyklické. zvyčajne opadavými prílistkami. Z Číny pochádza aj ozdobný strom magnólia ľaliokvetá (M. vých. Gyneceum je zvyčajne apokarpné z veľkého počtu semenníkov. C . x soulangeana). ľaliovník) vždyzelenými alebo opadavými listami. k radu Dilleniales a k čeľadi pivonkovitých (Paeoniaceae). ktorých peľové zrná sa našli v usadeninách jurskej doby (135 mil. Sú pantropické (120 kvetnom lôžku. kry a liany). Ameriky.denudata). veľké. predĺženým kvetným lôžkom. Magnóliovité sú entomofilné druhy a ich plodom je mechúrik. často s rovnakými kališnými (K) lístkami a korunnými (C) lupienkami. ktoré zrastajú a chránia púčiky. ozdobný ker pochádzajúci z Číny. Anonovité sú veľmi starou čeľaďou a z ich Obr.semenník. ovocie. predkov sa vyvinuli mnohé ďalšie cambellii). B . Počet tyčiniek je veľký a sú v závitnici. Ázia a Sev. Známym stromom našich parkov je ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) pochádzajúci zo Sev. Vo svojej vlasti poskytuje hodnotné drevo. ľalii podobné kvety. obojpohlavné. ktorých centrum rozšírenia tvoria pohoria Indomalajzie. a Juž. Počet kvetných lístkov kolíše medzi 6 . ⊕. Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými nedelenými alebo delenými (napr. Do čeľade patrí 10 rodov a asi 220 druhov. A 3 . Okraje plodolistov nedokonale zrastajú. Má výrazne štvorlaločné lýrovité listy.tyčinka.až veľa. Dnes sú na ústupe a na ich dlhý fylogenetický vývoj poukazuje veľké množstvo látok špecializovaného metabolizmu (alkaloidy a glykozidy). Poskytujú drevo. Opadavé prílistky zanechávajú na konáriku kruhovitú jazvu. A . Vnútri semenníkov sú 2 alebo viac vajíčok. 57: Magnoliovité (Magnoliaceae). Kvety sú jednotlivé.magnóolia Campbellova (M.Sú najstaršou čeľaďou krytosemenných rastlín. Plodom sú bobule. Amerika. K 3. C 3-12. ktorých heterochlamydeický kvet je v trojpočetných kruhoch. Tyčiniek je veľa a často sú ploché.semeno rodov s vyše 2000 druhmi) a mnohé druhy sú dôležité úžitkové rastliny. Gyneceum je apokarpné. veľké zelenkasté kvety a dlhostopkaté nažky tvoriace šiškovité plodstvo. V záhradách sa pestuje hybrid uvedených druhov magnólia Soulangeova (M. Majú jednoduché spirocyklické kvety. 51 . Plody tvoria šiškovité plodstvo mechúrikov alebo nažiek. Príbuzenské vzťahy sú jednak k čeľadiam vnútri radu magnóliotvarých. pravidelné. ktoré sa u niektorých druhov otvárajú ešte pred vypučaním listov. Koncom druhohôr boli veľmi rozšírené a v treťohorách rástli takmer po celej vtedajšej suchej zemi i na území Slovenska.∞. Z rodu magnólia (Magnolia) je známa magnólia holá (M. kvitnúci pred vypučaním listov. G ∞ -1 Sú to tropické dreviny (stromy. ktoré z vývojového hľadiska stoja veľmi blízko k čeľadi magnóliovitých.  Kvetný vzorec : .špirálovité usporiadanie pohlavných orgánov na krytosemenné rastliny.

ktorý sa pestuje na veľkých plantážach na juhu USA pod názvom „poopoo“ .h . G 1 . ⊕. severových.„černošské korenie“.pawpaw. Austrália) a xylópia etiopská (Xylopia aethiopica) poskytuje korenie . a. d . ⊕.pozdĺžny rez s piestikom s vajíčkami. Asimina trojlaločná (Asimina triloba). b.vetvička s kvetmi a plodmi. A 3+3+3. A 3+3+3.c detail kvetu. K 3. i . 58: Anonovité (Annonaceae). G (3) 52 .semeno Známym stromom trópov je anona šupinatá (Annona squamosa). P 3+3. Významným ovocným druhom je asimína trojlaločná (Asimina triloba).  Kvetný vzorec : .Obr. Kananga voňavá (Cananga odoratum) poskytuje zo svojich korunných lupienkov voňavý olej ilang-ilang (Indomalajzia. C 3.

Ďalej veľmi známe sú škoricovníky (Cinnamomum). Plodom je jednosemenná bobuľa alebo kôstkovica. Cinnamomum camphora) pochádzajúceho z vých. . A 5 . ktorých kvetná stopka je zvonka pokrytá listencami. Ďalší rod je zimovec (Chimonanthus) z Číny.kvet.  Kvetný vzorec : . škoricovník čínsky . gynéceum z 3 zrastených plodolistov a semenník s jediným anatropným vajíčkom je čiastočne ponorený do tanierovitej kvetnej stopky (kupula). G ∞ Sú kry a stromy s protistojnými listami bez prílistkov. Ich olúpaná kôra je známa v našich domácnostiach pod menom škorica (škoricovník cejlónsky . zeylanicum. charakteristický menší strom Stredomoria. ⊕. najmä Strednej a Južnej Ameriky a len ojedinele v subtrópoch alebo v miernom pásme. trojpočetné. Do čeľade patrí 31 rodov a asi 2250 druhov rozšírených prevažne v trópoch. b .kvitnúca vetvička. Do čeľade patrí rod kalykant (Calycanthus. Obr.Folia Lauri) sú známym korením.Sú to vždyzelené stromy a kry. Najznámejším druhom je vavrín pravý (Laurus nobilis). pravidelné. často s oblúkovitou žilnatinou. 59: Kalykantovité (Calycanthaceae). Plody sú nažky. 3. zvyčajne so striedavými jednoduchými listami s celistvým okrajom. 5 druhov) zo Sev. zriedka dvojpočetné alebo päťpočetné a heterochlamydeické. zvyčajne so striedavými jednoduchými kožovitými listami bez prílistkov. Zriedkavo sa u nás v parkoch pestuje kalykant floridský (C. u nás často pestovaný v skleníkoch. kvitne už v januári pred vyrašením listov. Ameriky a Austrálie.∞. Ázie sa získava liečivý gáfor. Z gáfrovníka lekárskeho (Camphora officinarum. Jeho listy (bobkové listy . Je symbolom slávy a z jeho konárikov sa vijú vence. nažiek. zoskupené do strapcovitých súkvetí.semeno a . Sú zvyčajne homochlamydeické. ktoré uzaviera zdužnatená kvetná stopka. . P 0. prílistky 53 . G (3) (1-6) Sú to priame alebo ovíjavé byliny alebo kry. V ich pletivách sú rozličné silice a alkaloidy. pochádzajúce z juhovýchodnej Ázie.C. ktoré prechádzajú v početné kvetné lístky acyklického kvetu.C. . cassia). praecox). m . A 2. Semená nemajú endosperm. Čeľaď zreteľne príbuzensky nadväzuje a má serologickú podobnosť s radom ružotvarých (Rosales).plodstvo   Kvetný vzorec : . Plodnými konárikmi sa v minulosti ovenčili učenci na univerzitách (bacca laureatus) a s tým súvisí aj dnešné naše pomenovanie „laureát“. z ktorého sa u nás pestuje zimovec včasný (Ch.i . V strednej a severnej časti Južnej Ameriky sa hojne pestuje hruškovec americký (Persea americana) pre jedlé plody (avokádo). c. P ∞. Kvety sú malé belavé alebo zelenkasté. čiastočne alebo úplne obalená mäsitou alebo zdrevnatenou zväčšenou kupulou. alebo po opadnutí kupuly sú plody úplne voľné. Andréceum pozostáva zvyčajne z 9 tyčiniek. V Európe (mediterán) rastie len rod vavrín (Laurus).floridus). Kalykant floridský(Calycanthus floridus).

Jeho nedozreté bobule poskytujú „čierne korenie“ a dozreté bobule bez oplodia zasa „biele korenie“. V pletivách sú nádržky s pálivými silicami. V našej flóre sú zastúpené len 2 rody. Často sa pestuje ako okrasná vodná rastlina v jazierkach parkov. Plodom je veľká dužinatá tobolka. kvety obojpohlavné. zapácha.luteum) pochádza z oblasti Strednej Ameriky. Na hrotoch C lupienkov sú zakrpatené peľnice. Pieprovité rastú najmä v trópoch Ameriky a Malajzie (12 rodov. Kvety sú veľké. Okvetie trojpočetné.“ dlhé korenie“.chýbajú (pieprovec). Listy majú jednoduché s odnoženou žilnatinou. hederifolia. zakoreňujúce sa na dne vodných nádrží. Leknica žltá (Nuphar lutea) má kvety menšie. Obr. Oba druhy sú vzácne a chránené. Polynézii a Austrálii a lotos žltý (N. súmerné (vlkovec) i pravidelné (kopytník). Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) je burinou viníc a záhrad teplejších oblastí. Má listy veľké v priemere až 2 metre. obtusifolia). Najznámejším druhom je lekno biele (Nymphaea alba). semenník spodný. Vzácne rastie v stojatých vodách mŕtvych ramien riek a vodných kanálov. 1400 druhov). Pochádza z povodia Amazonky.  Rastliny vodné alebo bahenné so zhrubnutým podzemkom. V trópoch sa pestuje piepor čierny (Piper nigrum). Viktória kráľovská (Victoria regia) sa pestuje ako okrasná.  Do tejto čeľade patria väčšinou tropické byliny a dreviny. tyčiniek 6 alebo 12. Používa sa v ľudovom lekárstve. Andreceum pozostáva z 110 tyčiniek a cenokarpné gyneceum z 1-6 zrastených plodolistov. Najväčším rodom čeľade je rod piepor (Piper). U nás sa niekedy pestujú v skleníkoch.  Vodné rastliny príbuzné leknovitým s nádhernými veľkými kvetmi. Listy sú dlho stopkaté. obsahuje alkaloid aristolochín. Vyskytuje sa v podobných biotopoch ako lekno. pochádzajúci z Indomalajska. ktorý rastie Obr. Súkvetie je predĺžený klas. 61: Lekno biele (Nymphaea alba) v južnej Ázii. Je obľúbenou skleníkovou rastlinou. obojpohlavné alebo jednopohlavné. mnohopočetné. Piepor dlhý (Piper longum) z Indomalajska dáva tzv. Jediný rod . Jedovatý. ktoré obsahujú alkaloid piperín a iné glykozidy. 60: Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) ich okrúhle čepele splývajú na hladine vody.speciosum). Mnohé druhy sa pestujú pre peknú kresbu svojich listov ako obľúbené ozdobné rastliny skleníkov a bytov (P. Vonia gáfrom alebo čiernym korením a má ostrú štipľavú chuť. nápadné. 54 .lotos (Nelumbium) má dva druhy: lotos orechonosný (N. Rod pieprovec (Peperomia) tvoria druhy rastúce v trópoch. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica a semená majú endosperm a perisperm. na okraji nadvinuté. ovíjavý ker. plodom je tobolka. Rastlina má žlté zrastenolupienkové súmerné kvety. P. Kvitne skoro na jar. Kopytník európsky (Asarum europaeum) je rastlinou listnatých lesov s nenápadným purpurovohnedým pravidelným kvetom. žlté. Kvety sú bez kvetného obalu. čím sa vysvetľuje fylogenetický vznik tyčiniek z C lupienkov. čo je vlastne celé súplodie. je jedovatá.

Je nízkeho vzrastu s pichľavými kožovitými a neopadavými listami. Sú to kry s jednoduchými listami opadavými i neopadavými. Kvetné obaly okrem rôzneho počtu jednotlivých častí môžu byť rozlíšené (kalich-K. Takže medzi iskerníkovité patria jedovaté i niektoré liečivé druhy. G . Niektoré listy sú premenené na tŕne.kališné lístky korunovité s nektáriami. Rôznorodosť je zjavná najmä v stavbe kvetov. B . druhy trváce i jednoročné. Obr.kvet s ostrohami (orlíček) 55 . počet kvetných častí je rôzny. päťpočetné (čemerica). Plodom je červená podlhovastá bobuľa kyslej chuti. Plodom je bobuľa. Niektoré druhy (napr. Plodolistov resp. Jeho biotopom sú suché krovinaté stráne. niekedy s ostrohou (prilbica. ostrôžka i stračonôžka). koruna-C). Niektoré kultivary a iné cudzokrajné druhy (Berberis thunbergii. ktorá obsahuje veľa vitamínu C.prilbica). Do čeľade patria druhy s kvetmi pravidelnými (väčšina) i súmernými. najčastejšie sú kvety mnohopočetné alebo 5-početné (4-početné plamienok). Veľa druhov tejto čeľade obsahuje glykozidy (napr.kvet s predĺženým kvetným lôžkom (myší chvostík). je rôznofarebný a na prvý pohľad teda pripomína C. ostrôžka. Táto čeľaď na rozdiel od mnohých iných je morfologicky rôznorodá. Tyčiniek býva väčšinou veľké množstvo. C . Bplodný konárik  Do čeľade patria najmä byliny ale i liany (plamienok).okvetie štvorpočetné (plamienok). Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) je divorastúci ker s listami vyrastajúcimi na brachyblastoch. Plodmi sú mechúrik (napr. modrými jedovatými bobuľami. ktorý napomáha šíreniu plodu pomocou vetra (plamienok. Okrasným druhom je aj mahónia cezmínolistá (Mahonia aquifolium). hlaváčik). anemonín . D . B. Kôra a koreň obsahujú alkaloid berberín. prilbica) majú C premenenú na nektáriá. Dráč je známy medzihostiteľ hrdze trávnej (Puccinia graminis). Výrazne žltej farby je drevo. z ktorého sa kedysi získavalo farbivo.veternica) alebo alkaloidy (akonitín . ktoré produkujú nektár.kvitnúci konárik. i nerozlíšené (okvetie-P . U niektorých druhov je nažka s ostňami (iskerník roľný). julianae) sa vysádzajú ako okrasné kry. 62: Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) A . E . Charakteristickým znakom čeľade je ešte predĺžené kvetné lôžko (napr. so zobáčikom (veternica). K preto preberá funkciu C. žlté.okvetie s tromi podkvetnými listeňmi (poniklec). poniklec). výnimočne bobuľa. F . Trojpočetné žlté kvety sú v strapcoch a majú dráždivé tyčinky. záružlie. ktoré sa pri dotyku skláňajú na bliznu. 2-4 početné. alebo s dlhým páperistým chvostíkom.okvetie mnohopočetné (pečeňovník). často v strapcoch. S tým súvisí aj entomofília. prilbica) alebo nažka (iskerník. piestikov je taktiež veľa. blyskáč. zriedkavejšie tobolka. ostrôžka.poniklec. Obr. u niektorých iskerníkov) a na ňom navzájom nezrastené plodolisty (apokarpné G). Kvety sú pravidelné.kvet súmerný (prilbica). 63: Kvety iskerníkovitých : A . veternica).

od toho dostala meno. niektoré sú zároveň aj okrasnými (hlaváčik. najmä lesných lúk i svetlých lesov.niger) pochádza z Álp.podstvo nažiek s páperistými výrastkami lesoch. Vyskytujú sa na lúkach. 66 : Žltohlav európsky (Trollius europaeus) tráviacich orgánov a obličiek. Veľké žlté kvety polguľovitého tvaru predstavujú sfarbené K. C . pri potokoch a (poniklec). Iskerníkovité osídľujú rôzne biotopy. pričom C sú premenené na nektáriá. Má čierny koreň . stračonôžka.purpurascens) rastie vzácne v listnatých lesoch východného Slovenska.riekach i stojatých plodstvo zrastených mechúrikov (černuška) vodách. 64: Plody iskerníkovitých: A . Preto sa často pestuje i v rôznofarebných i plnokvetých formách. ak seno alebo čerstvé krmivo obsahuje záružlie. K (fialový) s ostrohami dodáva orlíčku ozdobný vzhľad. v Obr. odnoženo strihané. 65 : Záružlie močiarne (Caltha palustris) Obr. Druhy čemerice sú okrasné rastliny. Je mierne jedovatá. kvety s purpurovočerveným (čemerica purpurová) alebo bielo (čemerica čierna) sfarbeným 5-početným kalichom. K otravám dochádza aj u hospodárskych zvierat. chránené a zároveň veľmi dekoratívne druhy horských vlhkých lúk. Plody sú mechúriky. Žltohlav európsky (Trollius europaeus) patrí medzi vzácne. kvitnúce skoro na jar alebo dokonca ešte v zime. Plody sú mechúriky. u nás je pestovaná v záhradách. Čemerica (Helleborus).Rozmnožujú sa väčšinou semenami. výnimočne vegetatívne hľúzkami (blyskáč) alebo poplazmi (iskerník plazivý). D . E .plodstvo nažiek s krátkym zobáčikom (veternica). Patrí sem veľa chránených a vzácnych druhov. B . 56 . atď. Jedovatý. plodmi sú mechúriky. Listy sú veľké.) Záružlie močiarne (Caltha palustris) je jedna z prvých jarných rastlín rastúcich pri potokoch. Čemerica purpurová (H. sušením sa jedovatosť znižuje. Čemerica čierna (H. i v alpínskom stupni vysokých hôr. poniklec. pasienkoch. čo sa prejavuje podráždením Obr. kvitne v zime. ako buriny na poliach. Orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) je takisto chránená i dekoratívna rastlina horských polôh.plodstvo otnitých nažiek (iskerník roľný). Žiarivo žlté kvety majú 5-početné P.plodstvo mechúrikov (záružlie).

nemorosa) s bielym P a veternica iskerníkovitá (A.firmum.slavica). K je modrý (prilbica tuhá . Korunovité K majú nápadnú ostrohu. Sú to zároveň chránené druhy. 69: Iskerník plazivý (Ranunculus repens) Obr. od ktorej sa odlišuje dvoma nektáriami v kvetoch. Veternica (Anemone). Oba naše druhy .A. Jednoročná teplomilná a pomerne zriedkavá burina okrajov polí. Má súmerné kvety s korunovitým K.sylvestris). Veternice sú jedovaté. B .damascena) pochádza zo Stredozemia a M.narcissiflora). čo je pre čeľaď iskerníkovité výnimočné. Prirodzene rastie v listnatých lesoch Slovenska. Majú nápadne veľké modrofialové P a kvitnú skoro na jar.oxysepalum) sú chránené Obr. Chránené sú u nás 2 druhy : veternica lesná (A. Na kvetnej stonke má typický 3-početný praslen listeňov. u nás sa pestuje ako okrasná. Ostrôžka poľná (C. Ostrôžka východná (C. Podobá sa na ostrôžku. Počet P častí je premenlivý.plod (mechúrik) nobilis) Obr. Černuška roľná (Nigella arvensis). Poniklece sú preto veľmi dekoratívne i v plodnom stave. Rastie v krovinách. Sú jedovaté. Černuška damascénska (N.variegatum). fialový (prilbica moldavská . Oba druhy sa pestujú v záhradách ako okrasné.regalis) je typickým sprievodným druhom obilnín (tzv. prilbica pestrá A.A. Poniklec (Pulsatilla).Prilbica (Aconitum). Plodmi poniklecov sú nažky s dlhými páperistými výrastkami v plodstvách.ranunculoides) so žltým P. Plodom je mechúrik.elatum) i stračonôžka tatranská (D. Plamienok (Clematis) má 4-početné P. Ostrôžka (Consolida). ktoré čiastočne zrastajú a vytvárajú mechúrikovitú tobolku.moldavicum). Ázie. ktorá skrášľuje v máji a júni horské lúky. V listnatých lesoch rastie veternica hájna (A.A. obsahujú alkaloid akonitín. Na suchých lúkach južného i stredného Slovenska rastie poniklec veľkokvetý (P.grandis) a poniklec slovenský (P. Plamienok plotný (Clematis vitalba) je drevnatou lianou s bielymi drobnými kvetmi. ktorého horný lístok je zväčšený v tvare prilby.orientalis) je pôvodná v južnej Európe a u nás sa pestuje ako okrasná letnička. žltý (prilbica jedhojová . Plodom černušky sú mechúriky.alba). Okrem Tatier nerastie nikde na Zemi.anthora. Všetky druhy sú u nás chránené.A. Stračonôžka (Delphinium). obsahujú glykozid anemonín. pretože kvitnú v lesoch na jar pred olistením stromov a po odkvitnutí pretrvávajú podzemnými hľuzami. Pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis) má 3-laločnaté listy a azúrovomodré viacpočetné P. kvôli čomu sa pestuje ako okrasná jarná rastlina. Stračonôžka tatranská je tatranským endemitom.stračonôžka vysoká (D. Prilbice sú väčšinou druhy rastúce na horských prameniskách a v lesoch. pri cestách i na 57 . Pestujú sa aj ako okrasné. 67: Ostrôžka poľná (Consolida regalis): A kvitnúca rastlina. segetálny druh). Väčšia rastlina s dlaňovito delenými listami. Vysokohorským druhom je i poniklec biely (P. ktorá rastie na stepných lúkach a veternica narcisokvetá (A. 68: Pečeňovník trojlaločný (Hepatica vysokohorské druhy. prilbica žltá . podľa čoho dostala rastlina názov. Označujú sa aj ako jarné efeméry.lycoctonum).

močiarka vodná (B. C 2+2. Pravidelné kvety sú jednotlivé.platanifolius) alebo iskerník alpínsky (R. 70: Iskerník prudký (Ranunculus acris) Hlaváčik letný (A. Sú to vodné rastliny s bielymi kvetmi a listami splývajúcimi na hladine vody. K pri rozkvitaní opadáva (prchavý). červené a je typickým segetálnym druhom. dnes už zriedkavejším. Iskerník plazivý (R. žltej.väčšina druhov má 5-početné kvety (K.jacqmanii). Patria sem rastliny pestované. G (2 -∞ ) Sú to jednoročné byliny s jednoduchými alebo delenými listami bez prílistkov. ktorý má stonku na báze hľuzovito zhrubnutú. Iskerník prudký (R. C lupienky v púčiku sú zhúžvané.auricomus). A i G sú mnohopočetné. najmä v čerstvom stave. Všetky druhy iskerníka obsahujú glykozidy. V suchom sene stráca svoju jedovatosť. Tyčinky sú mnohopočetné. Medzi horskými druhmi sú aj bielokveté druhy. kodeín.acris) je veľmi jedovatý pre človeka i zvieratá. ktorý rastie v horských lesoch.). latex) obsahujúcou početné alkaloidy (morfín. Oba sú jedovaté (i pre dobytok). K 2. ktorá skrášľuje veľkými žltými kvetmi skoro na jar stepné lúky. najmä protoanemonín s ostrým zápachom. Výraznú heterofýliu má iskerník zlatožltý (R.  Kvetný vzorec : .aquatile). odpudivým pre zvieratá. Je jedovatý.sceleratus). zaplavené priekopy a iné mokradné biotopy osídľujú iskerník plamenný (R. Je typickou lúčnou rastlinou.aestivalis) má kvety menšie. Z anatomickej stránky je významná prítomnosť článkovaných mliečnic v pletivách. Na suchších lúkach rastie iskerník hľúznatý (R. Niektoré druhy sa pestujú ako okrasné. Iskerník (Ranunculus) . Jednoročnou burinou polí je dnes už vzácnejší iskerník roľný (R.arvensis). zriedkavo bielej farby (horské druhy). Sú vyplnené mliečnou tekutou emulziou (mlieko. liečivé i divorastúce buriny. ktorý je chránený. Listy sú až na výnimky dlaňovito delené. Brehy vôd. veľké alebo v okolíku.viticella) a plamienok Jackmanov (C. Močiarka (Batrachium) je rod blízky iskerníku. Makovité sú rastliny prevažne mierneho a subtropického pásma severnej pologule.plotoch. papaverín ai. Plodom plamienkov sú nažky s páperistými výrastkami ako pri poniklecoch. Lianou je aj chránený plamienok alpínsky (Clematis alpina) s modrými kvetmi.flammula) a iskerník jedovatý (R.integrifolia) je na rozdiel od predošlých druhov bylinou zriedkavo rastúcou na vlhkých alúviálnych lúkach. najčastejšie cudzokrajný popínavý plamienok vlašský (C. ktorý sa ľahko pozná podľa ostňov na plodoch. napr. C). Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) je známou chránenou rastlinou. Obr. Plodmi sú nažky v plodstvách s krátkym zobáčikom. ⊕. výnimočne je tobolka šešuľovitá s dvoma chlopňami (lastovičník väčší). tebaín.bulbosus). A ∞. heterochlamydeické. Početné drobné semená obsahujú olejnatý endosperm (asi 50% oleja).alpestris) nízkeho vzrastu. iskerník platanolistý (R. napr. 71: Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) 58 . polí a záhrad). Plamienok celistvolistý (C. Obr.repens) má plazivú stonku a je burinou vlhších pôd (okraje ciest. Plodom je guľatá alebo vajcovitá tobolka pukajúca drobnými otvorčekmi (mak).

Na dlhých kvetných stopkách sú jednotlivé veľké kvety (v priemere až 10 cm) s C lupienkami bielej.zrelá pestuje mak hlavne pre omamný prostriedok -ópium.150 cm vysoká. l . V mliečniciach sa nachádza oranžové mlieko. sivozelenými (oinovatenými). 72: Papaveraceae: 1 . Okrasnou letničkou je aj severoamerická slncovka kalifornská (Eschscholtzia californica). napr. V Európe sa pestuje od praveku ako pochutina. mak východný (P. K poľným burinám patrí mak vlčí (Papaver rhoeas). pre olej a aj ako liečivá. Niektoré druhy makov. Vysokohorským druhom nižšieho vzrastu s bielymi kvetmi je mak tatranský (P. Obsahujú najmä olej. ktoré srdcovitou bázou objímajú stonku. ktorého horká chuť a zápach celej rastliny odpudzujú zvieratá.semeno vytekajúcej z narezaných.tatricum). „kalifornský mak“ s kvetmi červenej alebo oranžovej farby. Burinnými druhmi sú aj mak pochybný (P. ktorý vzniká tuhnutím mliečnej šťavy tobolka. najmä na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt).pseudo-orientale). V ázijských krajinách sa Obr. Farmaceutický priemysel využíva prázdne tobolky na získavanie dôležitých alkaloidov. Tobolka . bielkoviny.makovicami. Ópium je prudko jedovaté.  Obr. t . nezrelých makovíc. divorastúcich druhov sa odlišuje holými. tzv. Rastie v blízkosti ľudských obydlí.tobolka 59 .argemone). 2 . Stonka aj listy sú porastené odstávajúcimi štetinami. Semená majú mäsitý výrastok (mäsko .dubium) a mak poľný (P. Z dvojplodolistového piestika sa vyvinie úzka valcovitá tobolka.caruncula). preto ich rozširujú najmä mravce. mak záhradný (P.mak vlčí (Papaver rhoeas). podobná šešuli. 30 . Stonky sú priame.gynofore.Mak (Papaver) sa vyznačuje lúčovitou (tanierovitou) bliznou sediacou priamo na semenníku (bez čnelky) a charakteristickými tobolkami .makovica má vo vnútri neúplné priehradky a vyrastá na asi 1 cm dlhej stopke . s . t . sediacimi listami. 73: Lastovičník väčší (Chelidonium majus). Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trváca ruderálna rastlina s perovito zloženými listami. Početné drobné semená sú podľa odrôd čierne alebo biele (zriedka červené). C je červenej farby na báze s čiernou škvrnou. glycidy a sliz. svetlofialovej alebo červenej farby. pestovaná olejnina. Fajčenie alebo žuvanie tohto narkotika zhubne pôsobí na celý organizmus človeka a spôsobuje predčasnú smrť.orientale) sa pestujú ako okrasné záhradné rastliny (trvalky alebo plnokveté letničky). Mak siaty je prastará kultúrna (aj kultová) rastlina neznámeho pôvodu. ktoré zmierňujú bolesť a vyvolávajú spánok (analgetiká).mak pochybný (Papaver dubium). Od ostatných. na ktorých blizna zostáva. Menšie žlté kvety sú v riedkom okolíku. Mak siaty (Papaver somniferum) je jednoročná. Oba majú červené C a podobajú sa maku vlčiemu.list. s tmavou škvrnou na báze.

trojpočetný praslen (zubačka). usporiadané v strapci. K 2+2. Ako okrasná trvalka sa pestuje srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis). Čeľaď je rozšírená najmä v miernom pásme severnej pologule a v Stredomorí.  Obr.Zemedým lekársky (Fumaria officinalis). ⊕. sú bez listov. Medzi kapustovitými je veľa vyšľachtených hospodársky dôležitých druhov a odrôd (zeleniny. že kvety majú súmerné (chochlačka. Na suchých stráňach v Stredomorí je rozšírený druh kapara tŕnitá (Capparis spinosa). Tyčinky sú tiež 4. Plod je podlhovastá. ale aj kry. A 2+4. Pôvodná je v Číne a Japonsku. Niektoré druhy sa prispôsobili aj podmienkam púští. 75: Fumariaceae: 1 . mnohosemenná. Niektoré cudzokrajné druhy chochlačiek sa pestujú v záhradkách ako skalničky (chochlačka žltá . Patria sem aj druhy okrasné (letničky aj trvalky). zemedym) alebo bisymetrické (srdcovka). Jeden zo štyroch korunných lupienkov vybieha do ostrohy. s tŕňmi alebo drevnatejú (polokry. dh . C 4. chochlačka bledožltá . podzemné hľuzy. Listy sú zložené a plodom je tobolka (chochlačka) alebo nažka (zemedym). 2 . U nás sú najbežnejšie 2 druhy: chochlačka dutá (Corydalis cava).  Patria sem najmä tropické alebo subtropické byliny i dreviny.pozdĺžny rez plnou hľuzou.Srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis) Kvetný vzorec : . štvorpočetné. ružové alebo biele kvety sú súmerné s ostrohou. na rozdiel od chochlačiek.solida) má plnú hľuzu. G (2) Patrí sem asi 3000 druhov jednoročných i viacročných bylín. Ružové kvety má bisymetricné. Majú perovito zložené listy a fialové. Tento xerofilný ker má tŕne prílistkového pôvodu a listy okrúhleho až vajcovitého tvaru. resp. Zemedym (Fumaria) nemá. Kapustovité majú listy striedavé bez prílistkov. pl .C. s dutou hľuzou a chochlačka plná (C. Listy sú jemne delené a drobné červené. biele ostrohaté kvety v listenatých strapcoch. dužinatá bobuľa.chochlačka dutá (Corydalis cava). Plodom je tobolka. Od makovitých sa odlišujú predovšetkým tým. 74: Fumariaceae: 1 . Zemedym lekársky (F.C. Plodom je nažka. Chochlačky (Corydalis) vytvárajú podzemnú hľuzu (trvalky). Len výnimočne tvoria napr. olejniny. mnohé vytvárajú prízemnú listovú ružicu. v lesoch a na lúkach.ochroleuca). 2 .lutea. Veľké bielofialové kvety majú množstvo fialových tyčiniek. Ich obrys je srdcovitý. Kvitnú na jar v dubovohrabových lesoch. Kvetné púčiky srdcovitého tvaru veľké asi ako hrach sa konzervujú v soli alebo oleji pod názvom „kapara“ a používajú ako pikantná korenina. Tvar listov je 60 .prierez jej dutou hľuzou Obr.Sú to byliny. zemedym Vaillantov) patria k bežným poľným i záhradným burinám.) Niektoré rastú na skalách. s semená na rámčeku. iné sú burinami a ruderálnymi rastlinami.officinalis) i ďalšie podobné druhy (zemedym zobáčikatý. Sú heterochlamydeické. v previsnutých jednostranných strapcoch. malé kry). alebo je vakovite vydutý.chochlačka plná (Corydalis solida).

Po poranení pletiva (v koreni. modifikovanú stonku (hlúb). keď zo stredu hlávky vyrastie predĺžená kvetonosná byľ so strapcom žltých kvetov. Piestik zrástol z dvoch plodolistov. prevláda tvar listu lýrovitý (perovito delený s veľkým koncovým úkrojkom). 6 listy perovito laločnaté. Niektoré druhy čeľade prejavujú sklon k modifikácii jednotlivých orgánov: stonky. najmä k zdužnateniu a skracovaniu stonky. ružové alebo fialové. Používa sa ako zelenina. ktoré dookola husto pokrývajú byľ až po vrcholové voľné listy. sú jednoduché alebo delené. ktoré sú dôležitým rozlišovacím znakom. Štvorpočetné kvety majú jednotnú charakteristickú stavbu.veľká šešuľka po opadnutí chlopní.krídlatá šešuľka s úzkou priehradkou (Thlaspi). na rámiku 3 • kapusta obyčajná kalerábová semená (Lunaria). Konzumujú sa ako zelenina.nepukavá šešuľka (Neslia). Pre kapustovité je z histologickej stránky charakteristická aj prítomnosť idioblastov t.šešuľa so špirálovito odstávajúcimi chlopňami. 7 . 12 . kel hlávkový (B. • kapusta obyčajná karfiolová . convar. Šešule aj šešuľky pukajú dvoma chlopňami zdola nahor. horné prierez šešuľkou s úzkou priehradkou (Capsella). vidlicovitými.capitata) má skrátenú. 11 hlávku. convar. Pestuje sa ako biela hlávková kapusta (forma alba) a červená hlávková kapusta (forma rubra). Kvety sú žlté až belavé. forma violacea má hľuzu modrofialovej farby). ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých kultúrnych konvariet: • kapusta obyčajná hlávková.pašešuľa nedelené. gemmifera) tvorí na jeseň v pazuchách stonkových listov púčiky v podobe miniatúrnych hlávok. ktorá rozdeľuje semenník na dve semenné púzdra.šešuľa po opadnutí chlopní. U niektorých druhov je plodom pašešuľa. Kvitne v druhom roku. tvoriace kompaktnú. 4 .variabilný. buniek s obsahom enzýmu myrozinázy a buniek s obsahom tioglykozidov (sinigrín. nedelenými i delenými. na ktorej vyrastajú dlho stopkaté. oleracea convar. Tyčinky sú štvormocné (dve s kratšími a štyri s dlhšími nitkami). C lupienky usporiadané do kríža (starší názov Cruciferae . (ohnica. convar. voľné listy (forma alboviridis má hľuzu na povrchu zelenkastú. na ktorej vyrastajú oinovatelé (s voskovým povlakom) hladké listy. Typickým súkvetím kapustovitých je strapec bez listeňov spočiatku podobný chocholíku. Obr. hlávková kapusta (B. pevne zvinutú hlávku. iberka). kučeravé.diafragma.o.o. repinka. Stonky u pestovaných bývajú modifikované. 5 . ktorá sa rozpadáva na jednosemenné časti. na báze s nektáriami. • kapusta obyčajná kelová. medzi nimi je blanitá priehradka . Viaceré zimné a letné odrody sa používajú ako bežná zelenina.kvet (Capsella). otvárajúca sa šešuľa. sinalbín) v pletivách rôznych orgánov.karfiol (B.krížokveté) sú žlté. 76: Kvet a plody kapustovitých : 1 . Plodom je dlhá šešula s krátkym zobáčikom. gongylodes) sa pestuje pre bazálnu stonkovú hľuzu. sabauda) vytvára na skrátenej stonke hlávku s bublinato-kučeravými listami. 9 . Jednosemenné šešuľky (katran. u niektorých druhov s krídlatým lemom ( peniažtek. 8 . 61 .o.prierez šešuľkou so širokou priehradkou (Draba). väčšinou pestované. často lýrovitými listami. Sú to obvykle oinovatené byliny s premenlivými. alebo širšia šešuľka. botrytis) má zdužinatené zväčšené súkvetie.o. Odpradávna sa pestuje v mnohých kultivaroch. biele. Rod kapusta (Brassica) zahŕňa 1-2 ročné a trváce druhy. v listoch) enzým myrozináza štiepi tioglykozidy na horčičné silice. farbovník) niektorí autori nesprávne považujú za nažky. čím sa listy zhlukujú a vytvárajú pevné listové hlávky (kapusta. Konzumujú sa čerstvé hlávky alebo ako kvasená kapusta. repča). convar.krídlatá kučeravý (B. hviezdovitými). ktoré sedí na vrchole skrátenej stonky medzi vencom širokých listov. Vegetatívne orgány bývajú pokryté trichómami (jednoduchými. Tým sa vysvetľuje význačná chuť a čpavkový zápach mnohých kapustovitých.otvorená krídlatá šešuľka (Lepidium) kaleráb (B.kel štvormocné tyčinky (Sinapis).kel ružičkový (B. Vhodná je na kŕmenie. Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) rastie divo na skalnatom pobreží Stredozemného mora a západnej Európy.j. • kapusta obyčajná ružičková . Listy netvoria (Raphanus). 3 . convar. 13 . pričom semená sedia na okraji diafragmy. hypokotylu a koreňa.o. 2 • kapusta obyčajná kučeravá . niekedy so zobáčikom. kel). Charakteristickým plodom kapustovitých je podlhovastá šešuľa. 10 . viridis) má nažka (Isatis).

na povrchu čiernym koreňom. po celej dĺžke rovnomerne olistenú. C je živožltá. Reďkev ohnicová.voľnejším. ktoré sú v hornej časti stonky objímavé. convar.chinensis) sú prastarou kultúrnou zeleninou východnej Ázie. Reďkev siata (Raphanus sativus) je starou kultúrnou rastlinou.rapa subsp. poskytuje množstvo peľu a nektáru.reďkev ohnicová (Raphanus raphanistrum). podlhovastý. s tmavým žilkovaním. Pestuje sa ako krmivo. Vylisovaný olej sa využíva ako technický (s obsahom kyseliny erukovej) pri výrobe kaučuku a mydla. horné kopijovité.repka olejka (B. rozkonárenú. 2 .rapa subsp. Dolné listy sú lýrovito perovito strihané. repovitým. obyčajne biely. oleifera). sa od predchádzajúcej odlišuje Obr. priekop. Buľva sa využíva ako krmivo. Má hladké ružencovito zaškrcované šešule s krátkym zobáčikom. od stonky rovnovážne odstávajú. Pestuje sa pre čiernohnedé semená na výrobu pochutiny horčice (kremžskej). napus) 62 . Je tiež mierne štipľavej chuti. niger) s veľkým. štipľavej chuti (var. vitreus má hypokotyl biely. starší názov Melanosinapis communis) je jednoročná bylina s neoinovatenými listami. Má podobné využitie ako karfiol. Šešule sú krátke. Pestuje sa po celej Európe pre semená. širokým stredným rebrom.pekinensis) má jasnozelené listy s výrazným. ktoré sú sformované do podlhovastej hlávky. s ktorou sa veľmi často zamieňa. K je vzpriamený. 77: Kapustovité : 1 . sú štetinato chlpaté. Jej dolné listy sú chlpaté. Pestuje sa v dvoch poddruhoch : • reďkev siata čierna (R.o. Spolu s kapustou čínskou (B. rapa) má tiež koreň repovito až guľovito zhrubnutý. Má tiež lýrovité listy. convar. convar. subsp. Používa sa na kŕmenie. štetinovité. Horčica roľná (S. Pašešule sú ružencovite zaškrcované a rozpadávajú sa na jednosemenné časti. subsp.arvensis) má sírovožltú korunu podopretú rovnovážne odstávajúcim K. 3 .kvaka (B. Kvitne dlhšie ako mesiac. mäsitú. má však odstávajúce kališné lístky.reďkvička (R. zavlečená na brehy riek. Pestuje sa aj v podhorských pdmienkach.n. Pašešule (rozpadavý plod) sú valcovité.o. Horčica (Sinapis) je rod blízky kapuste. kosákovite prehnutým zobáčikom. napobrassica) má koreň a bázu stonky repovito zhrubnutú. Dolné sú lýrovité. vlhké polia a pod. keď kvetné púčiky sú ešte uzavreté.brokolica (B. Kapusta čierna (B. Patrí medzi najobyčajnejšie buriny našich polí. napus) sa pestuje pre olejnaté semená ako olejnina. sativus) má hypokotyl guľovito zhrubnutý. • kapusta obyčajná kŕmna . z ktorých sa vyrába horčica.kŕmna kapusta (B. Rastie aj divo. Po rafinácii sa olej používa ako stolový.okrúhlica (B. albus má koreň biely). konzumuje sa ako lahôdková zelenina.horčica biela (Sinapis arvensis). • reďkev siata pravá . convar. Kapusta poľná pravá . U nás sa pestuje vo dvoch odrodách : • kapusta repková pravá .repica olejnatá (B. Horčica biela (Sinapis alba) je jednoročná bylina so strapcom jasnožltých kvetov. ohnica (Raphanus raphanistrum) je naša bežná jednoročná burina so svetložltými až bielymi kvetmi.n. ramosa) má vysokú byľ na báze drevnatú. semená červenohnedé. dužinaté. chocholíkovitým súkvetím na dlhých zdužinatelých stopkách. pôvodnou v Prednej Ázii.s.kapusta repková pravá (Brassica napus convar. Kapusta repková . červený.repka (B. • kapusta obyčajná špargľová . Olej podobných vlastností ako z repky olejky poskytuje kapusta poľná olejnatá . italica). čím sa líši od podobnej ohnice. Šešule s dlhým.plôdiky. Var. štvorhranné. napus) je jednoročná alebo dvojročná (ozimná) bylina s belaso oinovatenými holými listami. Kvety sú fialové až biele a tmavo žilkované. Kapusta pekinská (B. Ich pestovanie sa aj u nás postupne udomácňuje. Najhojnejšia je najmä v chladnejších oblastiach.s.nigra. • kapusta repková kvaková . Je aj medonosnou rastlinou.

79: Žerucha poľná (Lepidium campestre) 63 . jednosemenný. šešule sú čiarkovité. Tento druh možno pestovať v domácich podmienkach (napr. okrúhle šešuľky obsahujú 4-6 semien. Chuť a celková kvalita chrenu závisí od pôdy. sivozelená bylina. so zhrubnutým kolovitým a zvislým koreňom. Rastie na prameniskách a pri potokoch. Odpradávna sa konzumuje valcovitý koreň ako pochutina. žerucha poľná (L.campestre) alebo žerucha zborenisková (L. ktorý obsahuje ostro štipľavé silice. ktoré sa získavalo najmä z listov.Pašešule zaujímavého tvaru má rod repča (Rapistrum). Kvety sú drobné. Obr. 80: Žerušnica lúčna Eruka siata (Eruca sativa) sa v južných krajinách pestuje pre (Cardamine pratensis) olejnaté semená. Malé. Má drobné biele alebo ružové kvety. Má bledofialové alebo biele kvety.perenne) má bohato rozkonárenú stonku. tiež jednosemenný. Katran prímorský (Crambe maritima) je halofytnou rastlinou. oinovatená. Je to jednoročná. ktorých spodné listy tvoria listovú ružicu a sú u väčšiny druhov perovito zložené. Listy majú horkú štipľavú chuť a vysoký obsah vitamínu C. 78: Repča trváce (Rapistrum perenne) rastliny. Rastie na úhoroch a poliach. Žerušnica nedotklivá (C. Chren dedinský (Armoracia rusticana) je väčšia trvalka. Bola k nám zavlečená z Ameriky.ruderale. Repča trváce (R. Pre olejnaté semená bol ojedinele pestovaný aj ľaničník siaty (Camelina sativa). napr.amara) netvorí listovú ružicu. Bol kedysi u nás pestovaný pre etiolované výhonky.densiflorum) zamieňa sa za L. Šešuľky obsahujú olejnaté semená. holá. vajcovitý.impatiens) má veľmi drobné biele kvety. Žerušnica lúčna (Cardamine pratensis) rastie najmä na vlhkých lúkach. Rastie pozdĺž potokov. Mladé rastliny sa konzumujú ako šalát. Iné divorastúce druhy žerúch rastú na ruderálnych stanovištiach. Žerušnica horká (C. na vlhkých výživných dusíkatých stanovištiach. Pôvodný vo východoeurópskych stepiach je farbovník obyčajný (Isatis tinctoria). vyskytujúce sa najmä pozdĺž železničných tratí. Prízemné listy majú dlhú čepeľ.ruderale). Do veľkého rodu žerušnica (Cardamine) patria Obr. Pašešule sú dvojdielne. pričom spodný diel plodu je valcovitý. Po namočení slizovatejú. biele. Medzi karanténne druhy. Ako veľmi stará zelenina má význam žerucha siata (Lepidium sativum). U nás rastie zriedkavo ako splanená. ojedinele splaňuje. ale aj vitamín C. horný je širší. aj na vate) po celý rok a týždeň od výsevu sa môžu konzumovať mladé klíčne rastlinky štiplavej chuti. Zrelé šešule sú citlivé na dotyk. Kvety má biele. Odpradávna bol pestovaný pre modré farbivo na farbenie látok. náhle pukajú a vymršťujú semená (odtiaľ názov). patrí žerucha hustokvetá (L. Obr.

diffusum) sa vyskytujú na výslnných.mladé rastlinky vyrastajúce z pacibuliek žltokvitnúca chudôbka vždyzelená (D.aizoides).podzemok. K lístky sú fialové. arábka chlpatá (A. Kvitne žltými kvetmi. napr.arenosa). Rastú na vápencových a dolomitových skalách a sutinách. ktoré pripomínajú okuliare.hirsuta) na výslnných stráňach. nízka rastlina tvoriaca trsy alebo vankúše s drobnými listami v prízemnej ružici a bezlistým stvolom. Zubačka cibuľkonosná (D. Horčičník (Erysimum) má listy nedelené. Zubačky (Dentaria) sú charakteristické druhy bukových alebo dubovohrabových lesov.šupinatý podzemok. Niekedy splanieva. Tarice (Alyssum) sú nižšie rastliny s okrúhlymi šešuľkami. žerušničník piesočný (C.glandulosa) majú tri byľové trojpočetné listy v praslene (nie striedavé) .matronalis) pestuje v záhradách ako okrasná trvalka.j. Z niekoľkých druhov rodu večernica (Hesperis) rastúcich vo voľnej prírode sa večernica voňavá (H. Horčičník Wittmanov (E.Rod žerušničník (Cardaminopsis) tiež tvorí z prízemných listov ružicu. stepných stráňach teplejších oblastí. 64 .-zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyllos). Po odkvitnutí bielych kvietkov sa vyvíjajú elipsovité šešuľky na dlhých stopkách. Rastie na suchých trávnatých miestach. Na stráňach a na výslnných skalách v teplejších oblastiach sa vyskytuje tarica horská (A. Dvojštítok hladkoplodý (Biscutella laevigata) má nápadné šešuľky z dvoch okrúhlych štítkov. ktoré slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Kvitne zavčasu na jar a patrí medzi efeméry. Vzrastom je chudôbke podobná útla jednoročná bylina jarmila jarná (Erophila verna).odoratum) a horčičník konáristý (E. Jednotlivé druhy mávajú farbu kvetov bielu. ružovú alebo fialovú. p šp zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera).cheiranthoides). rastliny s krátkym vegetačným cyklom. žerušničník skalný (C.petrogena). Horčičník voňavý (E.halleri). Bledožlto kvitnúca zubačka deväťlistá (D.bulbifera) kvitne ružovo a má v pazuchách horných listov pacibuľky (bulbilus). Charakteristické sú aj hviezdicovité trichómy. ale aj na nevápenatých pôdach (žerušničník Hallerov .12. chudôbok (Draba) je hojnejšia . Z vysokohorských druhov Obr. sú porastené 2-4 ramennými trichómami. alebo zubaté. Rastie na vápencových skalách a suchých kamenistých lúkach.montanum). celistvo krajové.wittmannii) je západokarpatským endemitom.enneaphyllos) a fialovo kvitnúca zubačka žliazkatá (D. Na ruderálnych stanovištiach rastie horčičník cheirantovitý (E. ktorými sú porastené celé rastliny. m . Vyskytuje sa na vápencových a dolomitových skalách horských polôh.C. Vysokohorským druhom je žeruška alpínska (Hutchinsia alpina) a lyžičník tatranský (Cochlearia 81: Kapustovité : tatrae). Je to vysoká rastlina s mnohokvetými strapcami fialovopurpurových (zriedka bielych) večer voňajúcich kvetov. t. Z rodu arábka (Arabis) rastie bielokvetá arábka alpínska (Arabis alpina) na tônistých skalách a sutinách horských polôh.

pretože sa pestuje ako okrasná skalnička . 3 (R. násypoch a iných narušených miestach. Listy sú na hlavnej žilke prehnuté (steká po nich voda ku koreňom). väčšinou osídľujú ruderálne stanovištia. Úhorník liečivý (Descurainia sophia) má listy 2-3 krát perovito strihané až na čiarkovité úkrojky a drobné žlté kvietky. Od početných hviezdicovitých trichómov je sivozelená šedivka sivá (Berteroa incana). zboreniskách. Vyznačuje sa obrátene trojuholníkovitými šešuľkami.jankae). ovplyvnených činnosťou človeka: na poliach. ktorý na jar skrášľuje vápencové skaly.orientale) a i. podobne aj u iných druhoch peniažtekov.austriaca). horné perovito strihané alebo hrubo zubaté. alebo ruderálne rastliny na rôznych stanovištiach. Podobný je taričník skalný (Aurinia saxatilis). Je to burina ruderálnych stanovíšť.cesnačka lekárska (Alliaria Vlhkomilným druhom je aj roripa močiarna officinalis). pretože sa u nás vyskytuje len na dvoch lokalitách (v Zoborských vrchoch pri Nitre a v Slovenskom krase). Jeho veľké. Kvety má biele. lr .jarmilka jarná (Erophila verna). Barborka obyčajná (Barbarea vulgaris) má dolné listy lýrovité. Je hojnou burinou v teplejších oblastiach. Obr.Neopadavý K (na rozdiel od všetkých ostatných taríc) má tarica kališná (A. kopijovité. násypoch. byľové trojuholníkové. 65 . C . Často sa vyskytuje roripa lesná (R. Vyskytuje sa na brehoch vôd. Peniažtek prerastenolistý Obr. v krovinatých a listnatých lesoch.sylvestris) s úzkymi úkrojkami perovitých listov. 82: Kapustovité : 1 . huľavník východný (S. Jej dolné listy sú obličkovité.iberka vždyzelená (Iberis semprevirens). Rastie na suchých stráňach. so srdcovitou bázou. Majú kratšie valcovité šešule alebo šešuľky. drobné žlté kvety. popri cestách a pod.listová srdcovitou bázou. 83: Kapustovité : 1 . Huľavníkovec lekársky (Chamaeplium officinale) má gracovité listy. na opustených miestach. Mnohé ďalšie druhy rastú ako buriny. alebo lýrovité). v okolí ľudských sídiel. Kvety má zlatožltej farby. Roripa obojživelná (R. ktorá má drobné biele kvety v hustých strapcoch. ale takisto aj záhrady. 2 . Vzácnym druhom stepných lúk ružica. Nápadný je šešulami pritlačenými k vretenu strapca.korunný lupienok. Najznámejšou a hojne rozšírenou burinou je kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris). rastie na okrajoch ciest. š .loesellii). 2 . Cesnačka lekárska (Alliaria officinalis) čerstvo rozdrvená zapácha cesnakom.amphibia) má veľmi premenlivé listy (vajcovité. huľavník najvyšší (S.zrelá šešuľka je peniažtek slovenský (T.allyssoides). v priekopách a vlhkých lúkach. Rod huľavník (Sysimbrium) má viac druhov. okrúhle šešuľky sú na obvode krídlaté.dvojštítok hladkoplodý (Biscutella (T. Nedelené listy má roripa rakúska peniažtek roľný (Thlaspi arvense) (R.palustris). Častou burinou je vesnovka obyčajná (Cardaria draba). napr. Roripy (Rorippa) sú žltokvitnúce rastliny vlhších stanovíšť i buriny vlhkých polí.altissimum). na okraji sú zubaté. K burinám patrí aj peniažtek roľný (Thlaspi arvense). laločnaté.perfoliatum) má sediace listy s objímavou laevigata). Tarice majú žlté kvety. huľavník Loeselov (S. Je ruderálnym druhom.

Pestuje sa v záhradách ako letnička. Podobná je aj iberka vždyživá (Iberis semperflorens). stepí a púští. Na rozdiel od predošlej je trvácim druhom a rastie prirodzene v bučinách. Po odpadnutí chlopní šešúľ sa súplodie používa do suchých kytíc (tzv. voňavé. časté sú plnokveté formy.odorata). často s hviezdicovitými chlpami a takmer vždy s prílistkami.lutea). ktorá však nie je na vrchole uzavretá. Plodom je mnohosemenná tobolka. C 4.   Sú to byliny aj kry so striedavými listami. U nás sa z tejto čeľade vyskytuje len rod rezeda (Reseda) s niekoľkými druhmi.rediviva). Podobá sa predchádzajúcemu druhu. Kvety sú fialové. ktorá rastie na suchých Obr. Pestovaným druhom (niekedy zplanieva) je mesačnica ročná (Lunaria annua). Má veľké žlté až žltohnedé korunné lupienky a u nás je pestovaný ako okrasná trvalka. A 4. Žltozelené kvety v strapcoch má rezeda žltá (R. „Judášove groše“).Niektoré druhy z tejto čeľade sa pestujú ako okrasné : Fiala sivá (Mathiola incana) je od rozkonárených trichómov sivo plstnatá. Má názov podľa striebristo bielej diafragmy veľkých oválnych šešúľ. stonka v spodnej časti drevnatie. 66 . Kvety však šešuľka majú súmerné a zoskupené do strapcov s listeňmi. Podobne ako kapustovité v pletivách Obr. ⊕.mesačnica obsahujú trváca (Lunaria rediviva). Je sivo chlpatá s fialovými kvetmi. pre ktoré bol kedysi pestovaný ako farbiarska rastlina. 2 idioblasty s myrozinázou a mesačnica ročná (Lunaria annua) tioglykozidmi. dorastá až do výšky 150 cm.V záhra-dách ako skalnička sa pestuje drobná trvalka tarička deltoidovitá (Aubrietia deltoidea). Pochádza z južnej Európy. pestovaný ako skalnička.  Kvetný vzorec: . Iberka vždyzelená (Iberis sempervirens) je poloker s neopadavými listami a chocholíkovitým strapcom bielych kvetov. Vo všetkých častiach tento druh obsahuje žlté farbivo luteolín. líšiaca sa širšími lopatkovitými listami a nekrídlatými šešuľkami. šešule sú sivo plstnaté. Má nedelené listy a riedke strapce fialovopurpurových kvetov. Cheirant voňavý (Cheiranthus cheiri) je poloker s drevnatým podzemkom. K 4. Rezeda farbiarska (R. 84: Kapustovité : 1 . Takisto voňavé bledoružové kvety má mesačnica trváca (L. G (2) Zástupcovia čeľade sú dreviny (stromy a kry) s jednoduchými listami. Rezedovité sú rastlinami saván. Zo severnej Afriky pochádza rezeda voňavá (R.luteola). 85: Rezeda žltá (Reseda lutea) lúkach i v okolí polí i na iných miestach ako burina.

h so 6 druhmi rozšírenými na severnej piestik pologuli. Stromy druhu likvidambar . ktorý sa občas sadí aj u nás. jednopohlavné s apokarpným gynéceom. borka sa odlupuje vo veľkých (ako dlaň) tenkých šupinách. G 5-9 Sú to jednodomé mohutné stromy s nízkonasadenou košatou korunou. so žltými obojpohlavnými a štvorpočetnými kvetmi. f . Listy striedavé. ktorý sa vyskytuje v Japonsku. d . ktorý je autochtónny v Malej Ázii. Na rube listov so stopkatými rozkonárenými trichómami.mollis). 86: Hamamelovité (Hamamelidaceae): hamamel viržínsky Do čeľade patrí len rod platan (Platanus) (Hamamelis virginiana).plody. Súkvetie tvorí hlávku z niekoľko sto kvetov samčích a samičích. ich peľové zrnká sa našli už vo vrstvách kriedovej doby Európy. Ameriky (26 rodov a asi 110 druhov). ktoré sa vyvinú na súplodie nažiek alebo orieškov. Ameriky a v teplejších oblastiach platan východný (P.  Kvetný vzorec: ⊕. ktoré sa otvárajú niekedy vo februári. Obr. g .detail kvetu.ambrovník (Liquidambar) s jednopohlavnými nahými kvetmi a s listami podobnými javorovým listom (Sev. ktorý má meno platan javorolistý (P.occidentalis) pochádzajúci zo Sev. Veľmi dekoratívny ker je palieska klasnatá (Corylopsis spicata). Kvety sú zoskupené do klbiek.semeno. Je to ker s listami podobnými lieske. ktoré tvoria klasy alebo strapce. vysádza sa v parkoch a záhradkách. Plodom je tobolka s jedným semenom v púzdre. dvojplodolistový a dvojpúzdrový s jedným alebo viacerými vajíčkami. . Podobný druh hamamel mäkký (H. Často sa vysádza v parkoch kríženec uvedených druhov. K 3. Niekedy sa vysádza aj v našich parkoch. 67 . Kvety drobné 3-4 početné.orientalis). Tyčinky sú 4 (5) a často taký istý počet staminódií. V parkoch Európy sa pestuje platan západný (P. Ameriky. stopkaté s prílistkami. Semenník (synkarpný) je vrchný. dlaňovitolaločnaté. Je liečivý. .Majú pravidelné štvorpočetné (zriedka päťpočetné) obojpohlavné alebo niekedy jednopohlavné kvety často bez koruny alebo s redukovaným kvetným obalom alebo aj bez neho. ktorá v jarnom období pred rašením listov vytvára veľké žlté jahňady. x acerifolia). Amerika a Malá Ázia) poskytujú voňavý balzam zvaný styrax. Dnes sú rastlinami východnej Ázie a Sev. Hamamelovité sú veľmi starou čeľaďou. 4 C 3. 4 A 3. Z dnešných druhov najznámejší je hamamel virgínsky (Hamamelis virginiana) zo Sev.

Počet A je rovnaký s počtom P a len zriedka je počet tyčiniek dvojnásobný. b . Na Slovensku s krídlatými nažkami je autochtónny rod brest (Ulmus). c .samičí a samčí kvet Obr. e . patria sem: brest horský (Ulmus montana) s drsnými listami a s krídlatými nažkami. Bresty majú drevo vhodné na rezbárske práce a z ich kôry sa vyrábajú lieky.vetvička s plodmi.brest americký (Ulmus americana). ktorý sa vyskytuje od nížiny až do podhorského pásma. má čierne kôstkovice. b súkvetia.detail kvetu. k až n brestovec hladký (Celtis laevigata). Ameriky. Zriedka sa u nás sadí aj brestovec južný (Celtis australis) zo Stredomoria.m .báza listovej stopky. Prílistky po vypučaní listov opadávajú. Ako ozdobný strom sa vysádza u nás popri cestách a v parkoch brestovec západný (Celtis occidentalis) s hnedočervenými kôstkovicami. dvojito pílkovitými a nesúmernými listami. Zelkova krétska (Zelkova cretica) je préglaciálnym reliktom v Európe. k.i .detail kvetu. e. 68 .piestik. pochádza zo Sev.k . k .laevis). Kvety sú v zväzočkoch a otvárajú sa zvyčajne pred vypučaním listov.plod  Sú to stromy so striedavými. Vo vrchnom dvojplodolistovom a jednopuzdrovom semenníku je len jediné vajíčko.Obr. 87: Platanovité (Plantanaceae): a až d .samčie a samičie súkvetie.platan javorolistý (Plantanus acerifolia). ktorý rastie v nížinách. Plodom je krídlatá nažka alebo kôstkovica. S listami viac menej hladkými a asymetrickými krídlatými nažkami je význačný brest hrabolistý (U. a . Kvety sú obojpohlavné so 4-6 P. c . d -prílistky. e až m platan západný (Plantanus occidentalis).carpinifolia).axilárny púčik. h. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v trópoch Ázie a Ameriky (15 rodov a 150 druhov). Mäkké chlpaté listy a dlho stopkaté nažky má brest väz (U. Rastie v podhorskom pásme. 88: Brestovité (Ulmaceae): a až i .

communis). Figovník bengálsky . m .elastica) obsahuje vo svojich mliečniciach veľa kaučuku. Figovník posvätný (F.g . pochádzajúci zo Stredomoria. vo vlasti však poskytuje materiál na výrobu papiera. Kvety sú päťpočetné. Brusonécia papierovitá (Broussonetia papyrifera) pochádza z Japonska. Pochádza zo Sev. ktorými sa živia húsenice priadky morušovej. Moruša čierna (M.bengalensis) sa vyznačuje početnými stĺpovitými vzdušnými koreňmi a rozložitou korunou (škrtič stromov). alebo vreteno súkvetia sa miskovito rozšíri. málo sladké súplodie. až obrastie celé súkvetie a utvorí guľatý alebo hruškovitý obal s drobnými kvietkami vnútri (figovník).c . Na rozdiel od predošlej čeľade v pletivách nemajú mliečnice. 69 . ktorého dužinatá časť vznikla zdužnatením okvetia. Ameriky a u nás sa vysádza v teplejších krajoch. vnútri s jediným vajíčkom. Ich príbuznými rastlinami sú figovníky (Ficus). Morušovité rastú prevažne v trópoch (72 rodov a 1100 druhov). Plodom je nažka. Sú zoskupené do vrcholíkovitých súkvetí tvaru „jahňady“. Je dvojdomá. chlebovník obyčajný (A.benjamina. Kvety sú jednopohlavné s okvetím alebo bez neho (homochlamydeické alebo achlamydeické kvety). že oplodnenie obstaráva jeden druh blanokrídlovca hrčiarka figová (Blastophaga grossorum).  Sú to dvojdomé byliny so striedavými alebo protistojnými (chmeľ) listami a neopadavými prílistkami. Jeho sladké súplodia sa dovážajú k nám sušené alebo kandizované. napr. Východoindický figovník kaučukový (F. Plodom je nažka alebo bobuľa. Morušiam je príbuzná maklura oranžová (Maclura pomifera) so Obr. Má rôznotvaré listy. samčie kvety majú 5 voľných P a 5 A. čím vznikne tzv. Najrozšírenejším rodom je moruša (Morus). Moruša biela (Morus alba) je strom pochádzajúci z Číny. V tyčinkových kvetoch je toľko A koľko je P a v piestikových kvetoch je jeden vrchný semenník z dvoch plodolistov. a žltým pomaranču podobným vetvička s listami a plodmi. 89: Morušovité (Moraceae): moruša biela (Morus alba). ktorý sa z neho ako aj z iných druhov tropickej Afriky a Ázie získava. Vo svojich pletivách majú nečlánkované mliečnice. alebo napokon vreteno súkvetia sa pohárikovito prehĺbi.súplodie vretena súkvetia.elastica a F. b.samičie súplodím. súkvetný koláč s kvetmi na vrchnej strane (dorsténia). V Indomalajsku rastú chlebovníky (Artocarpus) s veľkým dužnatým a na škrob bohatým súplodím. f.carica). Poskytuje pevné drevo. jej kyslasté súplodie je čierne. Veľmi rozšírené izbové rastliny sú druhy figovníka F. Sú to dreviny jedno-až dvojdomé so striedavými listami premenlivého tvaru (heterofýlia) s prílistkami. u nás ozdobná drevina. Jednopohlavné kvety sú zoskupené do bohatých vrcholíkových súkvetí. Má biele. Dorsténia (Dorstenia) je americkou liečivou rastlinou. samičí kvet má zrastenolupienkové P a jeden vrchný jednopuzdrový dvojplodolistový semenník.banyan (F.samčie súkvetie a kvet. Kvety sú vetroopelivé. je jednopuzdrový. vzniknutým zdužnatením súkvetie a kvet.religiosa) roní na miestach pichnutia hmyzom šelak (Gummi Laccae). Zvláštnosťou je. Európskym druhom je figovník obyčajný (F. vyznačujúca sa laločnatým „súkvetným koláčom“.nigra) pochádza z Iránu.

Kvety sú zoskupené do hustých vrcholíkových súkvetí. Je liečivý. Šištičky sa pre uvedené látky používajú pri výrobe piva.samčí kvet. Ako divorastúca rastlina rastie v lužných lesoch a pobrežných krovinách. e . Má dlaňovito delené listy. vylučujúce horké látky humulín. Sú rozšírené po celom zemskom povrchu. zriedka 5. a to pŕhľava . Je liečivá. lupulín s antibiotickými a sedatívnymi účinkami.kvitnúca rastlina. 91: Pŕhľavovité (Urticaceae): žihlavovec -kanadský (Laportea canadensis). vrecia a plachty. Stonka i listy sú drsné od háčikovitých trichómov. so zelenkastým P 2+2. ktorému dodávajú horkastú chuť. s jedným vajíčkom. Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) je pravoovíjavá dvojdomá bylinná liana. a . d. h zväčšia a škridlicovito kryjú kvety. Je to jednoročná vysoká bylina s dlaňovito zloženými listami. 90: Konopovité (Cannabaceae): chmeľ obyčajný (Humulus Po opelení tieto listence sa značne lupulus). ktoré sa pri rozkvitnutí prudko vymrštia a peľ vysypú. ktoré je podobné vajcovitým šištičkám. Pravidelné kvety sú jednopohlavné. a .plody Na listencoch sú žlté pohárikovité žliazky. Spolu s konopovitými predstavujú pŕhľavovité fylogeneticky najpokročilejšiu čeľaď. Plodom je nažka. tzv. najmä však v trópoch (42 rodov a 700 druhov). Z jej nažiek sa lisuje technický olej. samičí kvet. Pestuje sa u nás pre pevné lykové vlákna. f . U nás sú domáce len 2 rody. Obr.indica) dáva nebezpečnú omamnú látku. Čeľaď : Urticaceae . Z histologickej stránky treba uviesť lykové vlákna a neprítomnosť mliečnic. Význačné sú časté pŕhlivé chlpy.žihľava Obr.súkvetie. od ktorých je aj ich pomenovanie. Samičie kvety vyrastajú v pazuche listeňov súkvetia a obaľuje ich ešte listenec.samčí kvet. Samčie rastliny majú tyčinkovité kvety v metlinách v pazuchách listov. Pestujú sa samičie jedince pre súkvetie.pŕhľavovité Sú to zvyčajne jednoročné alebo trváce jedno a dvojdomé byliny. z ktorých sa zhotovujú hrubé tkaniny ako povrazy.ruderalis). V piestikovom kvete je jeden vrchný semenník z jediného plodolistu. kvet. Na južnom Slovensku sa vyskytuje aj burina konopa rumovisková (C. Konopa siata (Cannabis sativa) pochádza z Ázie.Do čeľade patria dva rody : konopa (Cannabis) a chmeľ (Humulus). Konopa indická (C. Konopa siata často splanie.nažka 70 . V tyčinkovom kvete sú 4 tyčinky. f .stonka s listami. d samičí (Urtica) a múrovník (Parietaria). zriedkavejšie dreviny so striedavými alebo protistojnými jednoduchými listami s prílistkami. c .e . hašiš.

v západnej časti Severnej Ameriky a vo Východnej Ázii (8 rodov a 58 druhov). V kvetoch sú 4 P a tieto zrastajú s listeňom a dvomi listeňcami. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v severnom miernom pásme. že nemá priehradkovaný stržeň v konárikoch. napr. pestované u nás ako okrasné. 92: Orechovité (Juglandaceae): hikoria plstnatá (Carya tomentosa). Pochádza zo Sev. pochádza z Kaukazu. Pŕhľava konopovitá (U. poskytuje výborné tvrdé a pružné drevo. Tu pestujú i hikóriu pekanovú (C. Poskytuje tiež kvalitné drevo. Na vrchu semenníka sú dve veľké blizny. nemá pŕhlivé chlpy a prílistky. obsahujú veľa oleja. Tyčiniek je zvyčajne veľa. Obsahuje veľa vitamínu C a chlorofylu.cannabina) z Iránu poskytuje textilné vlákna. na rumoviskách a stanovištiach obohatených o dusík. Z plodov orecha čierneho sa vyrábajú ozdoby. Samčie sú drobné v dlhých previsnutých jahňadách. Silne pŕhlivé chlpy má tropický rod žihľavec (Laportea) (napr. . mohutný strom. Jednodomá pŕhľava malá (U. Plodom je pukavá kôstkovica so zeleným mäsitým exokarpom a tvrdým endokarpom (škrupina). Jeho semená sú výživné. väčšinou mohutné stromy. žihľavec obrovský . Spodný semenník je dvojplodolistový s jediným vajíčkom. V parkoch sa často vysadzuje orechovec jaseňolistý (Pterocarya fraxinifolia).Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) rastie v lužných lesoch. pekanové oriešky. Vnútri je jediné veľké semeno bez endospermu a s blanitým osemením. Zárodok má hrubé poprehýbané klíčne listy. Rastliny sú jednodomé. na lyže. Ďalej je to rod hikória (Carya).samčí a Najznámejším zástupcom čeľade je orech samičí kvet.   Kvetný vzorec : . Ameriky pochádzajú druhy orech čierny a orech popolavý (J. G (2) Dreviny.cinerea). Obr. Zelené oplodie obsahuje zasa trieslovinu (nucitanín) a kyseliny. P 4+0.pozdĺžny rez plodom vlašský (Juglans regia). líšiaci sa od rodu orech tým. g .urens) rastie najmä na dedinských dvoroch. Zo Sev. Piestikové kvety sú vo zväzočkoch na tohtoročných konárikoch. pochádzajúci z Prednej Ázie a z Balkánu. vyrastajúcich na jednoročných konárikoch. austrálsky strom). 71 . Je dôležitou liečivou rastlinou i zeleninou.nigra a J. so striedavými nepárnoperovito zloženými listami bez prílistkov.konárik so samčím a samičím súkvetím. Kvety sú vetroopelivé. nábytok). Múrovník lekársky (Parietaria officinalis) rastie na rumoviskách a vlhkých krovinách. Ameriky. Všetky druhy tejto čeľade sú na Slovensku introdukované.d .Laportea gigans. b. Tropickou textilnou rastlinou je bömeria snežná (Boehmeria nivea). a . P 4+0. Spolu s pŕhľavou dvojdomou je liečivou rastlinou. A 40-3 ⊕.pecan) pre tzv. z jej vlákien (ramia) sa zhotovuje silné a pevné plátno (plachty plachetníc. v piestikových kvetoch zasa 2 listence a okvetie (4) prirastajú k semenníku. ktoré na vzduchu červenejú a farbia kožu a drevo.

Tyčinkový kvet má P zo 4-7 zrastených lístkov. ktorá sa potom chlopňovito otvára (buk). V semene nemajú endosperm. f . Piestikové kvety sú v dicháziách jednotlivé (dub).1100 m tvorí u nás súvislé bukové lesy. Plod je celkom obalený stonkovou čiaškou. Tyčinkové kvety tvoria hlávky na previsnutých stopkách a piestikové kvety sú v dicháziu po dvoch. Plodom je jednosemenný oriešok resp. a . klíčia hypogeicky a len buk epigeicky. a kvet. pozostávajúci z (3) alebo zo (6) plodolistov. V každom puzdre bývajú 2 vajíčka. P 4-7. ktorý sedí voľne v čiaške.konárik so samčím súkvetím. c samčí kvet. Sú to najdôležitejšie dreviny našich lesov popri ihličnanoch.prierez plodom . alebo po dvoch (buk). 94: Bukovité (Fagaceae): a . c . vnútri s rovnakým počtom alebo zvyčajne s dvojnásobným počtom A.plody  Kvetný vzorec : . Orechovité (Juglandaceae): d kvet orecha (Juglans regia).gaštan jedlý (Castanea sativa). 93: Bukovité (Fagaceae): dub biely (Quercus alba). plody v stonkovej čiaške (gaštany). f . ale na semeno sa vyvinie len jedno vajíčko semenníka. b . Buk lesný (Fagus silvatica) je mohutný strom so sivou hladkou kôrou. Tyčinkovité kvety tvoria zložené jahňady alebo hlávku (buk). e . Kvety sedia čiastočne alebo celkom obalené v stonkovej čiaške (kupula). V nadmorských výškach od 600 Obr. ako je to pri dube. g . alebo je úplne uzavretý v čiaške. ktorá neskoršie chlopňovito puká na 4 časti a z puknutej stonkovej čiašky sa uvoľnia 2 oriešky . Sú jednodomé. G (3-6) Do čeľade patria stromovité druhy s jednoduchými nedelenými alebo delenými striedavými listami s opadavými prílistkami. plody (bukvice). nažka.diagram kvetu. Každý kvietok má okvetie so 6 P a spodný semenník. P 3+3.buk (Fagus). A 4-20 .dub (Quercus). e . a kvet.bukvice.Obr. a kvet.diagram kvetu. Buk je pomaly 72 .samičie súkvetie. plod (žaľuď).

dub cezmínolistý (Q. P 2+2. Má podlhovasté listy s pílkatým okrajom. Brezovité sú prevažne rozšírené v severnom miernom pásme (6 rodov a vyše 100 druhov). ktoré môže aj chýbať. V Stredomorí sú rozšírené a najznámejšie dva druhy s tuhými vždyzelenými listami .nana). G (2). Sprievodcom 73 . lomy). počet plodov v súplodí. Tieto druhy vytvárajú v nižších polohách ako buk (do 500m n. pozostávajúcej z trojkvetých dicházií za listeňom. Jelša lepkavá (Alnus glutinosa) je drevinou rastúcou najmä pri potokoch a riekach nižších polôh. z ktorého sa vyrábajú drevené cvoky. Na jednopohlavných kvetoch je jednoduché štvorpočetné alebo dvojpočetné okvetie. špuľky na cvernu a kresliarske uhlie. Semenník je spodný.žaluď v čiaške. A 2. Čeľaď rozdeľujeme na dve podčeľade: 1. Bukvice sú dobrým krmivom a zo semien sa lisuje olej. Do podčeľade patria 2 rody : breza (Betula) a jelša (Alnus).brezovaté 2. Dub (Quercus) je strom s typickými perovito delenými listami. P 4.brezovaté Táto podčeľaď je charakterizovaná tým. Drevo obsahuje živicu. Dozreté jahňady . Listene a listence po odkvitnutí na jelši sa premenia na drevnaté šupiny a vzniká súplodie šištice. na nábytok.Betuloideae . Náročná je na svetlo. Samčie jahňady majú dlhé pevné vreteno. Veľkoplodé variety sa nazývajú „maroni“ a pestujú sa na gaštanových plantážach a sadoch. obsahujú veľa sacharidov.dub korkový (Q. krídlaté nažky (oriešky) sa rozširujú vetrom. Previsnuté samčie jahňady vyrastajú na vlaňajších dlhých výhonkoch.petraea). Dlho ostnatá stonková čiaška celkom obaľuje 3 oriešky a otvára sa 4 chlopňami. Piestikové šištice neskoršie zdrevnatejú a ostávajú až do budúcej jari na strome. stromovitého habitusu. na palivové drevo a novšie aj na výrobu papiera. 5. G (2) Sú to stromy alebo kry (jednodomé) s jednoduchými striedavými listami s opadavými prílistkami.osídľuje pusté miesta (napr. dub plstnatý (Q. Najdôležitejšie druhy sú dub letný (Q. Plstnato chlpatými mladými konárikmi sa vyznačuje breza plstnatá (B. štruktúra borky. 6 . kým stojace piestikové jahňady na tohoročných krátkych výhonkoch. Rastie na chudobných skalných pôdach. 4. Samčie a samičie jahňady sa zakladajú už v predošlom roku.pubescens).sa rozpadnú a drobné. Duby poskytujú kvalitné tvrdé drevo s vysokým obsahom trieslovín a tanínov s využitím ako u buku. ku ktorému sa zvyčajne pripájajú aj listence.rubra).pubescens). Jeho drevo je preto tvrdé a veľmi kvalitné.suber) poskytuje korok na výrobu zátok a podlahoviny. Málokveté samičie súkvetia na kratších vretenách.  Kvetný vzorec: .ilex) je dominantným druhom krovinatých spoločenstiev. Má pomerne mäkké drevo. Samičie kvety sú jednotlivé alebo po 3 v púčikovitých zväzočkoch alebo na báze samčích jahniad. dubovo-hrabové lesy. Samčie kvety sú v dlhých ovisnutých riedkokvetých jahňadách. dĺžka vretena súplodia. ktoré sú si morfologicky veľmi podobné.m. Je vhodné na rezbárske práce. Breza bradavičnatá = breza previsnutá (Betula verrucosa = B.šištice .papyrifera). Na Slovensku je zastúpený 9 pôvodnými druhmi. dub cerový (Q. niekedy aj púčikovité jahňady s listeňmi a listencami.Coryloideae . Piestikové kvety sú nahé alebo majú okvetie šupinkovité. a preto aj surové horí. význačný glaciálny relikt. resp. Dub červený sa vysádza aj do lesných porastov pre produkciu drevnej hmoty. Čeľaď brezovitých je na vyššom vývojovom stupni než čeľaď bukovitých.rastúcou drevinou.cerris).) dubové. po odkvitnutí sa menia na súplodie nažiek (oriešok) . dub zimný (Q. Niektoré introdukované druhy zo Severnej Ameriky sa vysádzajú v parkoch pre dekoratívne na červeno sfarbené listy na jeseň . štruktúra čiašky (kupula). Na južnom Slovensku sa vysádza gaštan jedlý (Castanea sativa). Na lieske sa premenia na mäkký pohárik (čiaška) a na hrabe na lietacie zariadenie.pendula) je dekoratívnym stromom s význačnou bielou borkou a trojuholníkovitými listami. Tvoria skrátené alebo šištičkovité (jelša). 0. Pôvodný je v Stredomorí a poskytuje jedlé výživné škrobnaté (až 40% škrobu) semená.palustris) a dub červený (Q. Žalude sú dobrým krmivom pre lesnú zver.lieskovaté Podčeľaď : Betuloideae .robur). 0. Kvety brezovitých sú vetroopelivé. Samčie kvety sú zoskupené do zloženej jahňady. dokonca aj chýba. Je pionierskou drevinou . Odlišujú sa týmito znakmi : tvar listovej čepele a odenie.lenta) a breza papierovitá (B. 2. Z cudzozemských druhov sa v parkoch pestujú breza cukrová (B. Plodom je nažka alebo oriešok. Typická rastlina tundry (rastie i na Šumave) je breza trpasličia (B. ktoré po odkvitnutí opadávajú. Okvetie je viac redukované.dub močiarny (Q. že tyčinkové kvety majú okvetie a piestikové sú bez okvetia (nahé). Drevo sa hodí na vodné stavby a ako palivo.

Hrab obyčajný (Carpinus betulus) má tyčinkové aj piestikové kvety v jahňadách na tohtoročných výhonkoch.samčie súkvetie (jahňady).incana). sú však dvojito pílkaté. V tyčinkovom kvete sú 4 dvojdielne tyčinky a v piestikovom kvete 2 piestiky vždy s 2 červenými bliznami. a .e . Hrab tvorí lesy s dubom a bukom a má výborné drevo. d .samčí a samičí kvet. o. Listeň a listence zrastajú a vytvárajú trojlaločný lietací aparát. U nás bola vysadená ako protierózna drevina do lavinóznych žľabov (napr.p . Tyčinkové kvety sú v jahňade a piestikové súkvetie je púčikovité.lieskovaté Vyznačujú sa tým. a.f .colurna). Zakladá tyčinkové a piestikové súkvetia už v predošlom roku.k .horských potokov je jelša sivá (A.maxima).konáriky. Obr. ktoré kvitnú už v prejarí. Listy sa podobajú bukovým. Na sutinách a kamenistých stráňach Álp rastie jelša zelená (A.samičia jahňada. U nás poznáme len dva rody. z ktorého sa zhotovuje náradie. d. c .tobolka so semenom 74 .samičie kvety. h.konárik s listami. Pre veľké semená s chutným endospermom sa vysádzajú odrody liesky obrovskej (C. v Tatrách).viridis).samčie kvety  Druhy čeľade sú dvojdomé kry a stromy so striedavými jednoduchými listami a prílistkami.samičia a samčia jahňada. 95: Brezovité (Betulaceae): breza cukrová (Betula lenta). a to vŕba (Salix) a topoľ (Populus).k . 96: Vŕbovité (Salicaceae): vŕba sivá (Salix sericea). V parkoch a stromoradiach sa vysádza lieska turecká (C.b .čiaška. kvety majú červené blizny. Podčeľaď : Coryloideae . Obr. že tyčinkové kvety sú vždy bez okvetia a piestikové kvety majú okvetie. Z listeňov okolo orieška vznikne mäkký pohárik . i. e. Lieska obyčajná (Corylus avellana) je ker rastúci v podraste listnatých lesov.

bežne sa vyskytujúcej vŕby horských polôh. vyrastajúce pred vypučaním listov. Dobrými vlastnosťami sa prejavujú najmä mnohé krížence. plody a diagramy vŕbovitých: ch . nemožno použiť na pletenie.tobolka. Niektoré druhy veľmi rýchlo rastú.triandra). Veľa mladých prútov poskytuje Obr. m až s . Niektoré druhy vŕb tvoria zložku arktickej tundrovej vegetácie (vŕba laponská. vŕba bylinná).caprea). Ohybné prúty vŕby košikárskej (S.alba var.prierez kvetom.antipyreticum).repens). Vŕbovité sú rozšírené po celej zemeguli najmä v miernom pásme severnej pologule (3 rody. Mnohé vŕby rastúce vo vysokých horách a v tundre severských oblastí sú nízkeho a plazivého vzrastu vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky.kvety.viminalis) sa používajú v košikárstve na pletenie košov a nábytku. tristis). o . Kmeň vŕb je často bútľavý. Používajú sa aj na výrobu papiera. Tortuosa a cv.babylonica). 97: Vŕbovité (Salicaceae): a až h . l .caprea). Semenník je jednopuzdrový z 2 plodolistov (v ktorom na nástennej placente je veľký počet anatropných vajíčok). vŕbu tupolistú (S.nigra) s veľkými kosoštvorcovými listami. ktorý objíma ostatné časti kvetu (topole).vŕba päťtyčinková (S. s . Erythroflexuosa) s ovisnutými a pokrútenými konármi. i . 350 druhov). mäkké. z nich najmä salicín.semeno. p . no niekedy aj cenné drevo. Vyskytujú sa od nížinného vegetačného stupňa až po subniválny (najmä vŕby). ďalej topoľ čierny (P.vŕba košikárska často sadí tzv. vŕba babylónska (S. rašeliniskách a na mokrých lúkach. Rastie na brehoch vôd.aurita). Majú vysokú regeneračnú schopnosť a neobyčajnú náchylnosť tvoriť krížence.viminalis).alba).fragilis).osika (Populus tzv. Vŕba plazivá (S. tremula): m kvet. Sú rýchlorastúce dreviny. Je našou najmenšou drevinou. vŕba japonská (S. pretože sa lámu. Tyčinky v kvete vŕb sú zvyčajne 2. zriedka 3 alebo 5.diagram pretože u nás vymŕza.retusa) a vŕbu bylinnú (S. r . ktoré majú chĺpky podobné vate na roznášanie vetrom.vŕba krehká (S. najčastejšia vŕba alba). Známy je topoľ biely (Populus alba) s bieloplstnatými listami na rube. ch kvet. V parkoch sa (S. Konáre vŕby krehkej (S. v kvetoch topoľov 8-30. rakytová (S. a preto v ostatnom čase sa s obľubou vysádzajú na zaplavované a na piesočnaté miesta (Veľký Žitný ostrov). sa vyrábajú sitá a krabice.diagram kvetu záhradkách sa často vysádza tzv. c . g . korýt a iné. ch až s .Tyčinkové i piestikové kvety sú v jahňade. ktorá je (S. ktorá spolu rastie s vŕbou bielou. Z nich treba uviesť napr. k Len zriedka sa pestuje u nás smutná vŕba.matsudana cv. f . j kvet. h . Topoľ (Populus) je na rozdiel od vŕb vetroopelivý mohutný a vysoký strom. V parkoch a kvetu.diagram kvetu.vŕba ušatá (S. Z biochemickej stránky treba uviesť prítomnosť trieslovín. používaný v lekárstve (kyselina salicilová .listy vŕb: vŕba biela (Salix vŕba biela (S.fragilis). Poskytujú mäkké drevo na výrobu zápaliek. e . Kvetný obal vŕb sa premenil na žliazkovité nektárium (sú hmyzoopelivé) u topoľov na pohárikovitý útvar . n kvet.diskus.l vŕba odrodou vŕby bielej (S.vŕba rakytová brehov vôd a lužných lesov. Jej konáriky s kvitnúcimi jahňadami sú známe ako „bahniatka“. Oba 75 . Vŕby sú hmyzoopelivé a zvyčajne majú kopijovité listy. d .vŕba plazivá (S. diagram kvetu.vŕba trojtyčinková (S.herbacea).caprea). často sa však pestuje. Z dreva vŕby rakytovej (S. smutná vŕba. ktorá tvorí niekedy celé zárasty.repens) rastie na slatinách. Jednotlivé kvety v jahňadách vyrastajú v pazuchách zúbkatých (topoľ) alebo celistvookrajových chĺpkatých listeňov.pentandra). b . ktorý dozrieva na dvojchlopňovú tobolku s veľkým počtom semien. silíc a glykozidov v kôre.

liečivé (mydlica).druhy spolu s vŕbami tvoria mäkké lužné lesy pri väčších riekach. x euramericana. Kúkoľ poľný (Agrostemma githago) má ružové kvety s dlhými K lístkami. Z viacerých druhov tohto rodu je najbežnejšia silenka nadutá (S. praecox) osiva jeho výskyt poklesol a dnes je veľmi vzácny. ktorá rastie na lúkach.canescens). 5-početné. okrasné druhy (klinček). V skalkách sa často pestuje okrasný rožec biebersteinov (C. Má drobné kvety a poliehavú stonku. ⊕.biebersteinii). ktorá je lúčnym druhom a má typicky rozstrapkané C lupienky ružovej farby. Semená obsahujú jedovatý alkaloid githagín a saponíny. vyskytuje sa najmä v raži alebo pšenici a Obr. Popri cestách sa vysádza topoľ vlašský (P. 99 trávnikoch. 98) až rozstrapkaná (klinčeky). 98 južnej Európy. Je typickým segetálnym druhom.inflata). Pochádza z Malej Ázie. Zriedkavo sa vyskytuje na podobných stanovištiach aj topoľ popolavý (P. Tie vytvárajú aj jednopohlavné kvety. Často býva vyvinutá pakorunka. zúžená do tzv. Topoľ osikový .C. kúkoľ).nigra cv. vylučujúci živicovité látky príjemnej vône. Sklerant ročný (Scleranthus annunus) je drobná rastlina s nenápadnými zelenkastými kvetmi rastúca ako burina na kyslých pôdach. napr.flos-cuculi).canadensis) a topoľa čierneho pod názvom P. ktoré sú krížence väčšinou topoľa kanadského (P. nechtíka. C na okraji vykrajovaná. Rožce (Cerastium) sú nenápadné rastliny. zväzoček). 99).  Kvetný vzorec : .album). K 5. C . Mydlica lekárska (Saponaria officinalis) je liečivou rastlinou. Hviezdica prostredná (Stellaria media) je častou burinou v záhradkách a viniciach. rožec roľný C. Kukučka (Lychnis) je zastúpená u nás druhmi kukučka lúčna (L. niekedy hlboko dvojlaločnatá (obr.graminea) je lúčnym druhom a hviezdica veľkokvetá (S. ktorá má nafúknutý zrastený K a rastie na lúkach a Obr. C 5. Čistením klinček včasný (D. Silenkám sú veľmi podobné knotovky. 76 . Burinou polí je knôtovkovec nočný (Elisanthe noctiflora). Kvety sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. ktorá obsahuje saponíny. Často sa v parkoch vysádza introdukovaný druh topoľ balzamový (P.tremula) s vajcovitými listami má z boku stlačenú listovú stopku. A 5+5. Kvitne po celý rok. aj v zime.osika (P. Má veľmi dekoratívne červené kvety a pestuje sa aj v záhradkách. Má vankúšovitý vzrast a sivo plstnaté listy. ale aj v intraviláne obcí z rýchlorastúcich topoľov. Pochádza z Obr.vulgare. V predchádzajúcom období sa v Strednej a Západnej Európe intenzívne vysádzali vetrolamy v poľnohospodárskej krajine. G (5) Typickými znakmi čeľade sú celistvookrajové listy postavené na stonke protistojne.balsamifera). Plodom je najčastejšie tobolka otvárajúca sa cípmi na vrchole (obr. knotovka biela (M.coronaria) je chráneným druhom našej flóry. väčšinou rastúce na poliach alebo v trávnikoch ako buriny (rožec obyčajný . Silenka (Silene).holostea) druhom dubohrabových lesov s veľkými kvetmi. často na poľných cestách. D dozrieva súčasne s týmito obilninami.arvense). Kukučka vencová (L.klinček záhradný (Dianthus caryphyllus). Niektoré druhy obsahujú saponíny alebo glykozidy (mydlica. preto sa listy neprestajne chvejú aj pri najslabšom závane vetra. Významné sú niektoré buriny polí a záhrad (hviezdica prostredná).plnokvetá forma. Hviezdica trávovitá (S. Italica) s význačne štíhlou kuželovitou korunou. 100: Klinčeky: A-C .

esulenta) pre jedlé plody. V Južnej Amerike tieto rastliny využívali už Aztékovia Obr. U nás sa stretneme s láskavcovitými väčšinou na miestach narušených alebo ovplyvnených človekom (rumoviská. Z burinných druhov je najbežnejší láskavec ohnutý (A. Z našich divorastúcich klinčekov sú najbežnejšie lúčne druhy : klinček kartuziánsky (D. Nápadná je najmä v plodnom stave. Jedna rastlina je schopná vyprodukovať obrovské množstvo drobných semien s dobrou klíčivosťou. napr. Najznámejší je veľkokvetý klinček záhradný (D.carthusianorum).  Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v trópoch južnej Ameriky. že celé súkvetie je potom na dotyk nepríjemne pichľavé. Plodom je drobná jednosemenná tobolka pukajúca viečkom ( obr. 77 . Pochádza z Južnej Európy. ktorej súkvetia majú ozdobný tvar hrebienka. listy jednoduché striedavo postavené.deltoides).barbatus). ktorý má metlinové súkvetie predĺžené akoby do chvosta a sfarbené do červena. láskavec hybridný (A. 102). Kvety vyrastajú v pazuchách štetinovitých listeňov. ale i v listoch. pretože má strapec modročiernych bobúľ. Láskavcovité obsahujú väčšie množstvo bielkovín a minerálnych látok v semenách.retroflexus). ktoré sa môžu používať ako farbivo. na prifarbovanie vína.  Čeľaď je významná fylogeneticky a z praktického hľadiska je známejšou rastlinou americký druh líčidlo americké (Phytolacca americana). ich Obr. Klinček pyšný (D. Medzi láskavce. často pestovaných v plnokvetých a rôznofarebných formách ( karafiát ). napr.caudatus). Ako okrasné veľkokveté druhy sa pestujú aj klinček čínsky (D. ale kvety sú v pazuchách listov. Stonky sú zhrubnuté a pozdĺžne ryhované. Ako okrasný druh sa pestuje láskavec chvostnatý (A. 103: Láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus) (P. staveniská. ktoré nevytvárajú vrcholové metliny. Veľmi podobným druhom je láskavec zelenoklasý (A.blitoides). Vyrábajú sa z nich rôzne pekárenské výrobky. resp. Rastliny z tejto čeľade sú jednoročné a ľahko sa poznajú podľa mnohokvetých metlinových súkvetí drobných kvetov. V subtropickej Amerike sa pestuje líčidlo jedlé Obr. Zakrpatené P je 5-početné. nažka.chlorostachys). Preto sú láskavcovité nepríjemné buriny a rastú takmer všade. Karanténnou burinou je láskavec biely (A.Klinček (Dianthus) má mnoho druhov.albus). záhrady a pod.superbus) je horským chráneným druhom. čím vzniká v pôde ich zásoba (pôdna banka semien). klinček slzičkový (D.). čo spôsobuje. Okrasnou rastlinou je aj plamenník hrebenistý (Celosia cristata). Preto sa niektoré druhy. 102 a Inkovia a dodnes majú v ich strave dôležité postavenie. kde je narušený vegetačný kryt. V teplejších oblastiach u nás zdomácnel. resp. ktorý je materským druhom známych rezaných kvetov. 101: Mydlica lekárska hybridy začínajú využívať ako (Saponaria officinalis) alternatívne plodiny . Súkvetie je zelené. suchoblanité.caryophyllus). Je nižšieho vrastu s poliehavými byľami. láskavec metlinatý (Amarathus cruentus). okraje polí.chinensis) a klinček bradatý (D. patrí láskavec blitovitý (A. Má štíhlejšie súkvetie.hybridus).

loboda) a združujú sa do súkvetí . Loboda lesklá (A. Najčastejšie sa vyskytuje mrlík biely (Chenopodium album). ktorý má vlastnosti a využitie ako špenát. Morfologicky je veľmi premenlivý.premenlivosť listov stanovištia (močoviská. Obr. Niektoré druhy mrlíkov sú charakteristické nepríjemným zápachom. Mrlík (Chenopodium) zahrňuje množstvo druhov.nažky. Rovnako ako mrlíky. Dnes sa pestuje skôr ako okrasná rastlina v červenými listami (var. rubra).krovkami. Iné druhy znášajú slané pôdy . dedinských dvoroch. na hnojiskách. odkiaľ pochádza. z ktorých pozostáva bohato rozvetvená metlina.hortensis). 104: Mrlík biely (Chenopodium album). ktoré rastú na podobných stanovištiach. Je to loboda záhradná (A.quinoa) sa pokusne pestujú ako obilnina. Niektoré druhy majú až sukulentnú stavbu stonky. Rastliny z tejto čeľade poznáme. Veľmi významnou burinou je mrlík mnoholistý (Ch. plody .patula) patrí k najbežnejším.botrys).klbiek. Hustými súkvetiami sa podobajú láskavcom. napr. v našej flóre takmer výlučne rumoviskových. silážne jamy. mrlík) alebo jednopohlavné (napr. má jednopohlavné kvety.). Kvety sú drobné. ktorý sa do pôdy dostáva trusom hydiny. Naopak aromatický je mrlík strapcový (Ch. mrlík čílsky (Ch. podobne ako láskavcovité. Má červené zdužnatené klbká v pazuchách listov.polyspermum) má ako jeden z mála mrlíkov celokrajné listy. Nájdeme ho v každej záhrade. hnojiská a pod.vulvaria). ale na rozdiel od nich nemajú v nich štetinovité listene (pri dotyku nepichajú).opulifolium).hybridum) a mrlík smradľavý (Ch. Na láskavcovité sa podobajú aj vzhľadom. ukryté medzi dvoma zväčšenými listeňmi . Kvety sú obojpohlavné. Mrlík dobrý (Ch. Napríklad niektoré druhy rastú prednostne na pôdach s vysokým obsahom dusíka. špenát). Takéto druhy sa nazývajú nitrofyty a rastú napr. ho využívali už v minulosti Indiáni. A . Plodom sú nažky malých rozmerov. pretože semená sa nutričnou hodnotou približujú zrnám raži. Podobá sa na mrlík.rubrum) sa ľahko pozná podľa červeného zafarbenia. Medzi lobodami poznáme aj úžitkový pestovaný druh. Na mrlík biely sa podobajú aj mrlík figolistý (Ch.foliosum). B . Rastie na rôznych výsypkách a piesočnatých brehoch. Mrlík mnohosemenný (Ch. vetroopelivé.sivým (Ch. ale na rastline vo veľkom počte.slanobyľ (halofyty). Spolu s mrlíkom Obr. kompostoch. mrlík hybridný (Ch. Loboda rozložitá (A. Loboda (Atriplex). pretože semená sú dlho klíčivé a je ich v pôde veľká zásoba. tiež ako buriny obrábaných pôd a človekom narušených stanovíšť. Praktický význam majú pestované úžitkové druhy (repa.glaucum) osídľujú najnitrofilnejšie kvitnúca rastlina. obojpohlavné (napr. loboda) alebo dvojročné (repa) so zhrubnutými a pozdĺžne ryhovanými stonkami. 105: Krovky lobôd 78 . Rastliny sa výraznejšie špecializujú na určité typy stanovišťa. Mrlík červený (Ch. Niektoré druhy napr. Vyhovuje mu tu väčší obsah dusíka. archeofyt našej flóry.ficifolium) a mrlík kalinolistý (Ch. Tvar kroviek je rozlišovacím znakom lobôd. najmä v horských polohách. Sú jednoročné (mrlík. V južnej Amerike.bonushenricus) je typickou rastlinou dedinských dvorov. Má úzke kosoštvorcovité listy a veľmi rozkonárenú stonku.nitens) je mohutná rastlina s veľkými lesklými listami na rube pomúčenými. lobody rastú prevažne na ruderálnych stanovištiach. ktorý je celý lepkavo žliazkatý.

pieskomilné druhy predstavuje plošticosemä lesklé (Corispermum nitidum). slanobyľ obyčajná (Salsola kali).cvikla (B.stonky. vulgaris) je listová zelenina pestovaná pre zhrubnuté stopky kučeravých listov. trichophylla sa pestuje ako tzv. Z čeľade sa najčastejšie pestuje repa obyčajná (Beta vulgaris).kvitnúca rastlina. crassa) má buľvu s väčším podielom stonkovej časti. Pestuje sa ako zelenina. • repa obyčajná cviklová .klbko 79 . ktoré bývajú sfarbené do červena. A . • repa obyčajná zeleninová . B . conditiva) má buľvu červenú. A .mangold (B. Je to dvojročná rastlina.Obr. preto pri klíčení vyrastajú rastliny v skupinách. 106: Repa obyčajná (Beta vulgaris). altissima) s bielou buľvou a väčším obsahom sacharózy. U nás sa pestuje repa v 4 konvarietách : • repa obyčajná cukrová (Beta vulgaris convar. Tieto druhy vzhľadom na zriedkavý výskyt zachovalých slanísk a piesčitých biotov patria medzi vzácne. Pestuje sa na kŕmne účely. Špenát siaty (Spinacia oleracea) je známa listová zelenina s oštepovitými listami. Osivom repy je zdrevnatené klbko s viacerými plodmi.detail kvetu. Európy. C . Podobné využitie ako špenát môžu mať aj mnohé druhy divorastúcich ruderálnych mrlíkov a lobôd (okrem druhov s nepríjemným zápachom).plodná rastlina cypruštek“. 108: Kvety repy. Listy obsahujú bielkoviny a minerálne látky. sfarbenú od antokyánov.vulgaris convar. Medzi slanomilné rastliny patria napr. var.buľva s prízemnými listami. 107: Špenát siaty (Spinacia oleracea) Kochia rozprestretá (Kochia scoparia) sa vyskytuje najčastejšie ako burina šíriaca sa pozdĺž železničných tratí. • repa obyčajná kŕmna (B. B .vulgaris convar. gáfrovka ročná (Camphorosma annua). ktoré drevnatejú.vulgaris convar. V druhom roku kvetonosná stonka s metlinou klbkovitých súkvetí. hopokotylu a koreňa. netvorí buľvu. „letný Obr. ktorá vzniká zhrubnutím a zdužinatením 3 častí . pôvodom z prímorských oblastí záp.   Obr. V prvom roku sa vytvorí listová ružica vyrastajúca z buľvy.

kužeľa (mamily) alebo až úzkych ihlancovitých útvarov. pologule. areoly. c. Najznámejším druhom je opuncia figová (Opuntia ficus-indica). Rebrovce (Echinocactus) majú guľatú alebo Obr. b . a . Stonka ostatných rodov je dužinatá a to guľatého. (z nich farbivo . zrastený z viacerých plodolistov (4-8). alebo krátke a dlhé tŕne a ostne. Sú to rastliny púšťových krajov najmä Mexika a USA a len rod ripsalka (Rhipsalis) rastie aj v tropickej Afrike a na Cejlóne. Na areolách sediace kvety sú veľké a nápadné. pochádza z Mexika. Sú pravidelné.pereskia veľkokvetá (Pereskia grandiflora) konárik s listami 80 . pazušný orgán. .karmín). metamorfovanými alebo až celkom zaniknutými listami. niekedy aj netopiere. z ktorých vonkajšie sú kalichovité (K) a vnútorné korunovité (C). jednopúzdrový. Dnes sa rozoznáva v čeľadi asi 200 rodov a asi 2500 druhov.areola s tŕňmi. Veľmi známe sú druhy rodu fylokaktus (Phyllocactus) so zaokrúhlenou hranatou stonkou. ploché a zelené asimilačné listy a najpôvodnejšiu stavbu kvetov. predtým sa často používal na pestovanie košenilových červcov. 109: Opunciovité (Opuntiaceae). Takmer všetky opunciovité sa veľmi ľahko rozmnožujú vegetatívne. Opunciovité predstavujú prirodzenú a vyvíjajúcu sa čeľaď blízko príbuznú najmä čeľadi Phytolaccaceae a Silenaceae. glochídiá. G (8-4) Sú to sukulenty (byliny i dreviny) s dužinatou stonkou rozličného tvaru s redukovanými. Len druhy rodu Pereskia majú tenké drevnaté stonky a na nich dužinaté. Druhy rodu Cephalocactus majú tiež stĺpovitú stonku. Semenník je spodný. Opunciovité sú pomerne mladou čeľaďou a ich samostatný vývoj nastal až po odtrhnutí Ameriky od euroázijského kontinentu.rastlina.lišty (Phyllocactus). obojpohlavné. zvyčajne na báze zrastené do rúrky. alebo ich horná časť zanikla a dolná časť listov sa premenila na tzv. valcovitého alebo až stĺpovitého tvaru. tzv.d . ktoré treba považovať za skrátený konárik. C ∞. V pazuche listov (Pereskia) alebo šupín (Opuntia) sa vyvinuli tzv. zelené a ploché listy. najmä časťami stonky. Vyšľachtené opuncie bez tŕňov sa dnes vo veľkom pestujú ako krmovina. na ktorom sa listy premenili na tŕne. . Opelenie protandrických kvetov vykonáva hmyz. Najväčším kaktusom je fakľovec obrovský (Cereus giganteus). ktoré majú tvar bradavky. ktorý sa celkom udomácnil v Stredomorí a používa sa na vytvorenie nepreniknuteľných živých plotov. Mamily sú jednotlivé (Mamillaria). ktorého stĺpovitá stonka dosahuje až 20-25 m výšky a tvorí typický obraz mexickej krajiny. pretože má ešte drevnatú stonku. Listy celkom chýbajú. alebo je sploštená a článkovaná. Zdužnatenú článkovanú stonku bez listov majú druhy opuncie (Opuntia). ku ktorej sú prirastené tyčinky. zriedka súmerné. vtáky. so šticou dlhých chlpov na vrchole. ⊕. alebo sa premenili na malé šupiny (Opuntia). K ∞. so sploštenými bočnými konárikmi a pravidelnými kvetmi. s mnohými vajíčkami. Za najpôvodnejší treba považovať rod Pereskia. podarium. Kvety sa často otvárajú v noci. Areoly sa vysunú na podárium a na vrchole ich často pokrývajú husté a krátke chlpy s naspäť zahnutými háčikmi. a až g . h .kvet. zvyčajne jedlá bobuľa alebo tobolka. A ∞. Nopál košenilový (Nopalea cochenillifera). Kvetný obal je zo závitnicovo postavených lupienkov. Plod je mäsitá. alebo pri niektorých druhoch tvoria rebrá (Cereus) až krídlovité útvary . stonkovými článkami alebo aj osobitnými telieskami.Kvetný vzorec : .bradavkovec mnohobradavkový (Mammilaria polythele).

Patrí k mladším kultúrnym rastlinám. ktorého listy sú pálivej chuti a horčiak riedkokvetý (P.aubertii) je okrasnou trvácou rastlinou s drevnatejúcou stonkou a veľmi rozkonárenými metlinami bielych kvetov. rebarbora). Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) je jednoročný druh pôvodne zo strednej Ázie (Himaláje). vitamín B1. Má trojuholníkovito srdcovité listy a drobné kvety so zelenobielym alebo ružovým P. Listy má väčšinou kopijovité. vytvárajú rozsiahle porasty a rýchle sa šíria. Sú drobné. B2. preto kvety s kratšími čnelkami sa opeľujú peľom kvetov s čnelkami Obr.kroviek (napr. ktorý dobre znáša striedavé vysýchanie stanovíšť a vytvára suchozemskú formu so vzpriamenými stonkami a vodnú formu s listami plávajúcimi na hladine vody. Ich pestovanie je nenáročné a preto aj značne rozšírené.hydropiper). Často splanievajú. s ktorým sa kedysi spájal do jedného rodu (Polygonum). ktoré sa používajú ako zrnovina (krúpy. niekedy s trvácim kalichom v podobe blanitých lemov . rôznej šírky.vulgaris) a horčiak štiavolistý (P. rutín (dôležitý pre pružnosť ciev).  Byliny s jednoduchými listami striedavo postavenými na stonke. Kvety môžu byť obojpohlavné i jednopohlavné. ktorá objíma byľ nad každým uzlom. múka).tataricum) má sediace listy (pohánka jedlá má listy stopkaté) a tupé hrany nažiek. hadovník) i medonosné (pohánka). Pochádza z Číny. Pohánkam sú podobné burinné druhy rodu pohánkovec (Fallopia).convolvulus). Zaujímavým druhom je horčiak obojživelný (P. akými sú vlhšie polia. málokveté paklasy a krídlaté nažky. Je veľmi blízky stavikrvu (Polygonum). Významné sú druhy burinné (horčiak. Ďaľším znakom výnimočným v rámci dvojklíčnolistých sú 3-početné kvety s okvetím (P). v klbkách. hrubé priame Obr. lebo neobsahuje bielkovinu lepok (glutén). 111: Ochrea dlhšími.amphibia). vodné priekopy pri cestách. ktoré sú v pazušných metlinovitých paklasoch. štiav). Charakteristickým znakom čeľade sú prílistky zrastené do blanitej rúrky (ochrea). Kompaktnejšie paklasy a širšie listy má horčiak broskyňolistý (P. Často sa sadí popri plotoch. Viacero druhov má rod horčiak (Persicaria). Obsahujú škrob. 81 . Majú nápadne veľké srdcovité listy. obnažené dná rybníkov a pod. 110: Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) stonky a paklasy bielych kvetov. Plodom je trojboká nažka. stavikrv) i úžitkové (pohánka.lapathifolia). Okrasnými rastlinami sú aj krídlatky (Reynoutria) pôvodom z vých. Pestuje sa aj ako krmovina i medonosná rastlina (účinné nektáriá). Pestuje sa zriedkavejšie ako liečivka i ako krmovina a medonosná rastlina. Redšie klasy bielych ružových kvetov má horčiak štipľavý (P.kyjakovitú stonku s ryhami. ktorý vyvoláva u niektorách ľudí alergické reakcie. Všetky tieto druhy rastú na podobných vlhších stanovištiach. Kvety majú heterostýliu. Niektoré sú liečivé (stavikrv.mitis). Mamilárie (Mamillaria) majú guľatú stonku pokrytú početnými kužeľovitými hrboľkami. Pohánka je vhodná na bezlepkovú diétu. Majú ovíjavé stonky. Podobná pohánka tatárska (F. Pohánkovec čínsky (F. Ázie. Plodom sú ostro trojhranné hnedé nažky. Burina polí a úhorov je pohánkovec ovíjavý (F. čím sa stávajú nebezpečnými burinami (invázne). Kaktusy možno ľahko pestovať v črepníkoch. ktoré sa skladajú do paklasu alebo metliny. krupica.

sanguineus) a štiavec klbkatý (R. Je liečivým druhom. nerozkonárenú stonku a hustý paklas ružových kvetov. Podzemok je hrubý. šírka listov závisí od stanovišťa (na výživnejšom sú širšie). hadí koreň (Bistorta) je tiež príbuzným rodom stavikrvu. štiavec krvavý (R. Je veľmi premenlivým druhom. 112: Krídlatka japonská (Reynoutria japonica) Najbežnejším druhom stavikrvov (Polygonum) je stavikrv vtáčí (P. Splanelý zo zvyškov kultúr sa v súčasnosti intenzívne šíri a bol preto zaradený medzi karanténne buriny. Na trojbokých nažkách mávajú krídlaté krovky. na poľných cestách. Štiavec špenátový (R. 113: Štiavec špenátový (Rumex patientia). ktorý má kučeravé okraje listov. preto rastie v okolí ľudských sídiel. Štiav lúčny (Acetosa pratensis syn. Dobre znáša zošľapávanie. kedysi pestovaný ako zelenina (názov). štiavec (Rumex) a štiavička (Acetosella). úzke listy a drobné kvety v ich pazuchách. Je liečivou rastlinou (podzemok). Rumex acetosa) má využitie ako listová Obr. K bežným buriným druhom. ktoré menia celkový charakter horskej krajiny. Ďalšiu skupinu navzájom príbuzných rodov tvoria : štiav (Acetosa). 82 . Má poliehavé rozkonárené byle. Rumex acetosella).major) je dominantnou bylinou vysokohorských alpínskych holí a rašelinných lúk. Na suchších kyslých a piesčitých pôdach (Persicaria vulgaris) rastie drobná štiavička obyčajná (Acetosella vulgaris syn.aviculare). hadovito stočený (odtiaľ názov). vyskytujúcim sa na vlhších rumoviskách. Hadovník väčší (B.Obr. Útlejšie štiavce sú napr. ktorej metlina neskôr sčervenie. 114: Horčiak broskyňolistý zelenina.crispus). je druhom vlhších lúk. A-plodná rastlina a spodný dostali od väčšieho obsahu list. Na miestach opustených košiarov vytvára husté a rozsiahle porasty. v štrbinách dlažby a obrubníkov ciest. Má priamu. B. Sú väčšinou mohutného vzrastu s bohatou metlinou vetroopelivých kvetov. V horských polohách je veľmi dobrým indikátorom zvýšeného obsahu dusíka v pôde štiavec alpínsky (R. dedinských priekopách a iných stanovištiach s vysokým obsahom dusíka patrí štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius) a štiavec kučeravý (R.alpinus).conglomeratus). u ktorého napr.krovka kyseliny šťavelovej. Štiavce sú druhovo najpočetnejšie. Hadovník. Názov Obr.patientia) je mohutná bylina.

šťavelovú). Z krátkeho podzemku vyrastá ružica listov a medzi nimi žlté kvety na stopkách (asi 5 cm). č . mäsité (dužinaté) listy. 3 . Je chráneným druhom. strapcov alebo metlín (zriedka jednotlivé .tyčinky. K je nafúknutý. krovinách a na stepných stráňach.prvosienka pomúčená (Primula farinosa).sinensis). zvonkovitá alebo tanierovitá. Podobná prvosienka vyššia (P. pomúčený (odtiaľ názov) a ružovofialové kvety v okolíku. Zrastenolupienková C je rúrkovitá. ⊕.Rebarbora vlnitá (Rheum rhabarbarum) je mohutná bylina až 2m vysoká.koruna. napr. V našej flóre je táto čeľaď zastúpená nasledovnými rodmi : Prvosienky (Primula) sú trváce byliny s listami v prízemnej ružici. Využívajú sa dužinaté listové stopky (kompóty. 115: Heterostýlia prvosienky : K . Kvety majú rúrkovitý K a C lievikovitú alebo svietnikovitú. Prvosienka bezbyľová (P. Nájdeme ju rásť na jar v svetlých listanatých lesoch.prvosienka bezbyľová (Primula vulgaris). C (5). A 5. Plodom je tobolka otvárajúca sa zúbkami alebo viečkom. Žĺtkovo žlté kvety voňajú. 2 .sedmokvietok). slatinných a rašelinných lúkach horských a podhorských oblastí.vulgaris) nemá vyvinutú stonku.kalich. marmelády. Žlté kvety má aj prvosienka holá (P.soldanelka karpatská (Soldanella carpatica). Prvosienka holá je typická rastlina dolomitových a vápencových skalných štrbín v horských polohách. Prvosienka jarná (P.prvosienka jarná (Primula veris). Plodom je tobolka pukajúca zúbkami. 116 : Prvosienkovité : 1 . Ako črepníková rastlina sa pestuje červenokvetá prvosienka čínska (P. A . koláče) kyslej chuti (obsahujú kys.veris) má vráskavé listy. Stonka je listnatá alebo listy tvoria prízemnú listovú ružicu.  Kvetný vzorec : . Častá je rôznočnelkovosť (heterostýlia). 5 .čnelka Rastie na močaristých. Rastie na lúkach vo vyšších polohách.elatior) má nevoňavé bledožlté kvety a K k rúrke C tesne priliehajúci. Podzemky sa využívajú v lekárstve. Obr. G (5) Sú to byliny s pravidelnými päťpočetnými kvetmi zoskupenými do okolíkov. u rodu prvosienka. Stvoly sú zakončené okolíkom. Jej listovú ružicu tvoria hrubé. Pôvodná je vo východnej Ázii. Má dužinaté byle a listové stopky a veľké listy na okraji kučeravé. C .prvosienka holá (Primula auricula) 83 . Niektoré rody obsahujú glykozidy (primín) a saponíny. 4 . K (5).farinosa) má opak listov bielo Obr. na povrchu hladké. Prvosienka pomúčená (P. Tyčinky sú prirastené ku korune. často s dlhou rúrkou. od C rúrky odstávajúci.auricula).

Drobnou burinou polí a záhrad je drchnička roľná (Anagallis arvensis). 2 kališným lístkom a čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia). s veľkým počtom tyčiniek. pre ktoré je charakteristický v bunkách parenchýmu listov vysoký obsah trieslovín. ako pivonkou červenou (P. vlhkých lúkach.nummularia) s plazivými stonkami a čerkáč obyčajný (L. polokry a trváce byliny s delenými až zloženými listami bez prílistkov. (Trientalis europaea) Semenníky apokarpného gynécea majú hrubé steny. d. 5početné kvety sú veľké. U nás sa pestuje ako ozdobná rastlina (s príjemnou vôňou) spolu s inými druhmi.semeno. krovinách. Má dlhostopkaté tehlovočervené kvety s priamymi stonkami. Pestujú sa najmä plnokveté formy. 33 druhov). fgyneceum 84 . ktorých okraje nedokonale zrastajú. obojpohlavné. Rastie zriedkavo na vápenci v bukových lesoch. Do čeľade patrí 40 rodov s viac než 600 druhmi. jednotlivé kvety má sedmokvietok európsky (Trientalis europaea). Najznámejším druhom je pivonka lekárska (Paeonia officinalis). 117: Prvosienkovité : 1 . Korunné lupienky a korene sú liečivé. Vyskytujú sa v lesoch. Francúzska po Albánsko.drchnička roľná (Anagallis arvensis). 3 . Zástupcovia čeľade sú rozšírení v severnom miernom pásme (1 rod. Len rody Obr. pôvodná v stredomorí od juž.Vzhľadom podobná fialovokvitnúcim prvosienkám je chránená kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli).sedmokvietok európsky Obr.corallina) a pivonkou polokrovitou (P. Chránený je aj cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense). Jednotlivé pravidelné kvety sú veľké. Sedempočetné. Rastie len na vápenci v lesoch.suffruticosa). Plodmi sú hrubostenné mechúriky. ktoré po odkvitnutí tvoria plodstvo mechúrikov. Vodnou rastlinou je perutník močiarny (Hottonia palustris). Piestik zrastá z 2-5 plodolistov.   Sú to kry. Plod je tobolka alebo bobuľa. Polokožovité obličkovité listy a rozstrapkané koruny má chránená soldanelka karpatská (Soldanella carpatica). Podobná. ale modrokvitnúca je drchnička belasá (A.kvitnúca rastlina.   Sú to stromy alebo kry trópov a subtrópov s jednoduchými nedelenými listami.foemina).vulgaris). nápadné častým prechodom od listeňov ku Obr. 119: Čajovník čínsky (Thea sinensis) korunným lupienkom. Do rodu čerkáč (Lysimachia) patrí čerkáč peniažtekový (L. 118: Pivonka lekárska (Paeonia officinalis): a.

sinensis). tyčiniek veľa. Na okraji ciest.sinensis). Vylúhovaním v horúcej vode sa pripravuje osviežujúci nápoj .hypericín.čaj (čínsky ca-i. 5 početné so žltými korunnými lupienkami. Plodom je tobolka. 120: Ľubovník bodkovaný (Hypericum druhov je liečivých.tetrapterum). Obr. v arabčine teja). Plody patria medzi rozpadavé. Slez (Malva). Morfologicky podobný druh je ľubovník škvrnitý (H. Má ružovofialové kvety. sú diskovitého tvaru a rozpadajú sa radiálne na jednotlivé časti (slez. Kvitnúca stonka (vňať) sa zbiera ako droga.kamélia (Camellia) a čajovník (Thea) obsahujú alkaloidy teín. Plodom môže byť aj tobolka (ibištek).  U nás sú známe byliny s typickými dlaňovito delenými listami. V listoch sa vytvárajú schizogénne olejové nádržky a v korunných lupienkoch je červené farbivo . 5 početné. Ako súčasť liečivých čajov sa používajú kvety i listy. Slez nebadaný (M. sú zrastené do 5-tich zväzočkov a vytvárajú rúrku. Tyčiniek je veľa. C lupienky vykrajované. Na Slovensku rastie 6 druhov tohoto rodu na suchších lúkach. Z mladých kožovitých listov sa získava sušením droga . Gruzínsko). piestik zrastá z 3-5 plodolistov. Ako okrasné rastliny sú známe druhy rodu Franklinia (F.japonica). 121: Slez lesný (Malva sylvestris) Kvety sú veľké. teobromín. Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh. Kvety slezovitých produkujú veľa nektáru. Niektoré druhy s veľkými a farebnými kvetmi sa pestujú ako okrasné a pre vlákna v stonkách ako textilné rastliny.neglecta) má kvety menšie a bledoružové. v trávnikoch a na pasienkoch rastie slez lesný (M. Najdôležitejším druhom je čajovník čínsky (T. ibiš). Veľa Obr. kultúrna rastlina známa niekoľko tisíc rokov. dokonca na Kaukaze (Azerbajdžan. Najrozšírenejší druh je ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum). Do čeľade patria 3 rody s viac než 700 druhmi. ktorý spôsobuje hovädziemu dobytku precitlivelosť na slnečné žiarenie (fotosenzibilita) a sfarbenie mlieka do žlta.alatamaha). Je to vždyzelený ker pochádzajúci z Malajzie a pestuje sa v subtrópoch Ázie a Afriky.sylvestris). Poskytuje kvalitné 85 .maculatum) a ľubovník štvorkrídly (H. ktorá sa pestuje v mnohých kultivaroch. známa liečivá rastlina. Kvety sú veľké. okrem K majú aj kalištek. Podobne sa využívajú listy kamélie čínskej (C. Najznámejšia okrasná rastlina čeľade je kamélia japonská (C. čím priaznivo pôsobia na podráždené perforatum) sliznice dýchacích ciest i žalúdka. obsahujú slizy. pasienkoch a iných trávnatých spoločenstvách. Najznámejší rod je ľubovník (Hypericum) rozšírený od trópov až po arktickú klimazónu.zelený čaj a fermentáciou čierny čaj.    Sú to byliny (alebo dreviny) s jednoduchými nedelenými listami.

122: Slezovité: A. preto sú obľúbenou potravou domorodcov. teobromín.konárik.prierez kvetom. Majú kyslú chuť a používajú sa na spracovanie na džemy. ktoré sa vyvíjajú v 5-cípych hviezdicovitých tobolkách. Stonky a listy má plstnaté a kvety bledoružové. Pestuje sa podobne ako kola končistá (C. 123 . Pestuje sa pre Obr. že kvety vyrastajú priamo na kmeni a starých konároch (kaulifloria) Obr. Ibištek (Hibiscus).sabdariffa). Majú povzbudivé účinky a používajú sa na výrobu osviežujúcich nápojov (coca-cola). lebo ich semená obsahujú značné množstvo oleja. ale aj škrob. darí sa mu aj v mestskom prostredí. Plodom sú veľké tobolky so semenami (kakaové bôby). Vlákna sa rozpadavý plod spracovávajú aj z iných druhov ibištekov.zrastené tyčinky. Zo známych úžitkových druhov patrí do tejto čeľade kakaovník pravý (Theobroma cacao). väčšinou na poliach ako burina.rosa-chinensis) je známy okrasný ker s veľkými červenými kvetmi. Ibištek jedlý (H. Rozkvitá v lete. C.syriacus) je ker pôvodný v Číne a Malej Ázii. Zbierajú sa nezrelé slizovité tobolky. Je chránenou rastlinou a vyskytuje sa na brehoch vôd i na zasolených pôdach.    Dreviny Obr. V nížinách Slovenska rastie ibištek trojdielny (Hibiscus trionum). Zvláštnosťou tohto druhu je. Sú to cudzokrajné druhy. najmä kry. ale aj na ochucovanie čajov (ibištekový čaj). 123. Kola lesklá (Cola nitida) pochádza z tropickej Afriky. pestovaný u nás ako izbová rastlina pod ľudovým názvom "čínska ruža". napr. Ibištek konopný (H. u nás pestovaný pre veľké ružové alebo biele kvety s C lupienkami.mauritiana) je vysoká bylina s purpurovými kvetmi. Ibištek čínsky (H. Ibiš lekársky (Althaea officinalis) sa podobá slezu. Slez maurský (M. technické vlákno na výrobu tkanín. kvitne do neskorej jesene. Semená obsahujú glykozid kolanín a alkaloidy kofeín.diskovitý rohoží a povrazov. z ktorého sa okrem toho využívajú aj dužinaté kalichy s obsahom kyseliny jablčnej.cannabinus) je jednoročná rastlina pochádzajúca z Indie. ktoré majú na báze purpurovú škvrnu. ktoré po úprave poskytujú kakaový prášok a maslo. Okrasný ibištek sýrsky (H. Brozšírené v trópoch semeno s vláknami celého sveta. z ibišteka krvavého (H. 124: Bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum) : A. ale aj na výrobu liečív. Kakaovník pochádza z tropickej Ameriky a pestuje sa na plantážach v trópoch.esculentus) sa pestuje ako zelenina.krmivo. Liečivá rastlina.acuminata) pre semená. Ibišteky majú význam aj ako olejnaté rastliny. Ich plodom je tobolka. Pochádza zo Stredozemia a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina.  86 Obr. B.

Sú to stromy so srdcovitými listami. 126: Fialka voňavá (Viola odorata) ľahké.  Prevažne dreviny. Dlhé vlákno je surovinou pre textílie. 125: Kvet lipy Fialka srstnatá (V. G 3-plodolistové dozrieva na tobolku. linter (2-5 mm). Zo 40 druhov sa pestujú len 4. Bavlník bylinný (G. Rozpoznávacími znakmi sú chĺpky medzi žilkami na rube listov. Čeľaď je u nás zastúpená len rodom fialka (Viola) s mnohými druhmi. Vydlabaný kmeň baobabov slúži domorodcom ako rezervoár vody v období sucha. lúky.cordata) sú podobné druhy rastúce v našich lesoch. Materiál pre textilné vlákna predstavujú dlhé biele trichómy vyrastajúce zo semien tobolky.reichenbachiana) zasa k lesným 87 Obr. ale odpudivý zápach. Najviac je pestovaný bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum). ktorých stopka je zrastená s veľkým blanitým listeňom. Bavlník je tiež aj medonosnou a liečivou rastlinou. ale veľmi hrubý kmeň obsahujúci vodné pletivá. Zdužnatený miešok semien v ostnitých tobolkách má lahodnú chuť. Vlákna sú kratšie a nižšej akosti. známa pod ľudovým názvom "izbová lipka". súmerné. vysokohorské polohy). Má nízky. Dožíva sa vysokého veku (až 5 000 rokov) a jeho plody sú jedlé. Rastie v juhovýchodnej Ázii. Lipy poskytujú kvalitné rezbárske drevo. pri lipe malolistej hnedé. vrecoviny.arboreum) pôvodom z Indie má tiež menší význam. Okrem jarných modrých kvetov má aj tzv. Bavlník (Gossypium) je najdôležitejšia textilná rastlina. Pochádza z Mexika. Vlákna sú celulózové. jednobunkové. ktorého lykové vlákna (juta) sa spracúvajú na výrobu hrubých tkanín. motúzov a kobercov. s ostrohou u niektorých druhov voňavé. Má krémovožlté kvety a tobolku zelenej alebo načervenalej farby. semená olejnaté. Plodom je 3-5 púzdrová tobolka. ktoré sú pri lipe veľkolistej biele.canina) patria k lúčnym. ktoré je mäkké a Obr. fialka lesná (V. saponíny a preto sa využíva ako liečivá rastlina. Bavlník stromovitý (G. Sú to kry alebo byliny. Semená bavlníkov obsahujú olej využiteľný pre potravinárske i technické účely. Fialka voňavá (V. ktorá má listy na rube husto bielo plstnaté a znáša dobre mestské prostredie. Kvety intenzívne voňajú. kleistogamické kvety. polia. krátke na výrobu vaty. Jedlé plody má aj durian zapáchavý (Durio zibethinus).barbadense) pochádza z Južnej Ameriky. 127: Fialka sirôtková (Viola wittrockiana) x . Semenník dozrieva na oriešok. Obr.Dreviny i byliny trópov.  Naše druhy sú byliny. Bavlník barbadoský (G.herbaceum) pochádza pravdepodobne z Afriky. dvojakého typu : dlhšie tzv. Kvety 5-početné. U nás rastú pôvodne iba dva druhy lipy (Tilia). Sú príbuzné slezovitým s podobnou stavbou kvetu. lint (12-60 mm) a krátke tzv. Obsahuje alkaloid violín. ktoré nekvitnú a k oplodneniu tu dochádza v uzavretých kvetoch. Do čeľade lipovitých patrí izbová rastlina lipka africká (Sparmannia africana) s veľkými chlpatými listami. Kvety sú usporiadané do vrcholíkov. Pochádza z južnej Afriky. Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a lipa malolistá (T.hirta) a fialka psia (V. Textilnou rastlinou je jutovník pravý (Corchorus capsularis). Má spravidla len dlhé vlákna. 5početnými voňavými kvetmi bledožltej farby a 5zväzkovitými tyčinkami. papieru. celulózy a pod. Kvety sú veľmi chutnou čajovinou s liečivými účinkami a poskytujú včelám kvalitný nektár a peľ. Lipa veľkolistá rozkvitá asi o 2 týždne skôr a má menej kvetov vo vrcholíku ako lipa malolistá. ktoré osídlili rôzne biotopy (lesy. Okrem týchto dvoch druhov sa často pestuje aj cudzokrajná lipa striebristá (Tilia tomentosa). Na savanách tropickej Afriky rastie zvláštny strom baobab dlaňovitý (Adansonia digitata).odorata) je druhom krovín a lesných okrajov najmä v blízkosti ľudských sídlisk. Listy (u bežných druhov typické srdcovité) s prílistkami.

druhom. na technické účely i ako olejnaté rastliny. patissoniana) má plody diskovitého tvaru. B. Väčšie žlté kvety má fialka žltá (V. Celé rastliny sú drsné od štetinatých trichómov. Listy dlaňovito delené. ktorá je u druhu papája melónová (Carica papaya) jedlá a používa sa aj na výrobu džúsov. sirôtky sa od ostatných fialiek odlišujú postavením C lupienkov. Tekvica obyčajná olejnatá (C. Pochádza z Ameriky. Tekvica (Cucurbita). 88 . ktorý obsahuje proteolytický enzým papaín. ale aj pre textilný priemysel.pepo) vo viacerých konvarietách. tekvica obrovská) majú najväčšie plody medzi rastlinami. Táto pochutina je veľmi zdravá. Obr.patizón (C. zrastených do valcovitého útvaru. najmä ako zelenina alebo ovocie. Tekvica obyčajná patizónová . Vznikla krížením iných druhov.lutea). ktoré sa konzumujú rôzne upravené alebo sa nakladajú do sladkokyslého nálevu. C má lievikovitý alebo zvonkovitý tvar a väčšinou žltú farbu. alebo pomocou stonkových úponkov popínavá. najmä v nezrelých plodoch. mučenka modrastá (Passiflora coerulea). Stonka tekvicovitých je veľmi typickej stavby: poliehavá.prierez samičím kvetom  Do čeľade patria väčšinou známe pestované druhy zeleniny. osídľuje alpínske lúky vo vysokých horách. Bobule niektorých druhov tekvíc (napr. Na okrasné účely sa často používa veľkokvetá a rôznofarebná fialka sirôtková (Viola x wittrockiana). Prirodzene sa vyskytujú v trópoch a subtrópoch. ojedinele v Afrike. oleifera) sa pestuje najmä kvôli semenám. Použitie tekvicovitých je rôzne.  Dreviny s mliečnicami rozšírené najmä v tropickej Amerike.arvensis).  Tropické lianovité druhy známe u nás niektorými skleníkovými druhmi s atraktívnymi modrofialovými kvetmi. K tejto skupine fialiek patrí fialka roľná (V. Využíva sa aj latex z mliečnic. U nás sa vysádzajú zo sadeníc alebo vysievajú až po skončení jarných mrazov.prierez samčím kvetom.pepo convar.edulis) má jedlé plody. 128: Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): A. C. ktoré obsahujú väčšie množstvo rastlinných olejov. ktorá sa vyskytuje na poliach ako burina. Žltokvitnúce alebo viacfarebné fialky. V samičích kvetoch dozrieva 3-5-puzdrový spodný semenník na mnohosemennú bobuľu veľkých rozmerov. Mučenka jedlá (P. kompótov a pod. Tekvica obyčajná pravá (C. najmä v čerstvom stave (nepražená). jednopohlavné. napr. Má bledožlté kvety.časť rastliny s plodom a kvetom. A 5. pepo) je plodová zelenina s vodnatou dužinou. veľké. Kvety sú veľké.pepo convar. Plodom je veľká bobuľa. Anatomickou zvláštnosťou sú bikolaterálne cievne zväzky. Najbežnejšie pestovaným druhom je tekvica obyčajná (C. zrastenolupienkové 5početné.pepo convar. ovíjavá. tzv.

kde rastie na úpätí Himalájí. podobne ako uhorky. Väčšina begónií sa množí vegetatívne (odrezkami). Využitie je rôzne. Má valcovitý alebo kyjovitý plod. avšak má menšie kvety i listy a nerozkonárené úponky. Z divorastúcich druhov u nás rastie posed biely (Bryonia alba). niekedy plnokveté a rôznofarebné. Uhorka siata (Cucumis sativus) pochádza z Indie.argentea). Bobuľa je guľatá. dužina je žltej alebo oranžovej farby. x tuberhybrida. vložky a pod.rex) a begónia striebristá (B. Jednoročná rastlina podobná tekvici obyčajnej. aromatická a sladká. Používa sa ako podpník pre uhorky.melanosperma. 129: Uhorka siata (Cucumis sativus): A. Najznámejší je rod begónia (Begonia). Pochádza z Afriky. prípadne ako krmivo pre zvieratá. 89 .maxima) má plody veľkých rozmerov a môžu dosiahnuť hmotnosť až 100 kg.Obr.  Zástupcovia tejto čeľade sú u nás známi ako okrasné izbové rastliny pôvodom z trópov a subtrópov. krížence označované ako B.viridis). na povrchu zkorkovatená. Na rozdiel od pestovaných druhov tekvicovitých má malé kvety i plody čiernej farby (jedovaté). Pestuje sa v dvoch konvarietách: uhorka siata šalátová (Cucumis sativus convar. u nás v skleníkoch. Ako zelenina sa používajú mladé plody. Má tiež podlhovasté plody. Plodom je podlhovastá bobuľa.ficifolia) má typické zelenobielo škvrnito mramorované plody a listy podobné figovým. Listami je okrasná begónia kráľovská (B. C. technické filtre. Mladé plody sa konzumujú ako zelenina. C. resp. Pestuje sa v trópoch. ktorá sa konzumuje v nezrelom stave ako zelenina.prierez samčím kvetom. preto ich konzumácia má veľký dietetický význam. K ovocným tekvicovitým rastlinám patrí melón cukrový (Melo sativus. Je rastlinou textilnou. Tekvica čiernosemenná.časť rastliny. najmä pri ochorení obličiek. rôzne nádoby. Dyňa červená (Citrullus lanatus) nazývaná aj melón vodný.prierez samičím kvetom Tekvica obrovská (C. Výplňové pletivo sa využíva po spracovaní ako umývacie huby. Zaujímavým druhom je fľaškovec valcovitý (Lagenaria cylindrica). tekvica figolistá (C. Je jednodomá. Má dužinaté šťavnaté stonky a nesúmerné listy. ktoré sú v zrelom stave vyplnené sieťovitým sklerenchymatickým pletivom. Podobným druhom je tiež tropická lufa valcovitá (Luffa cylindrica). Dužina dyne a melónu obsahuje veľké množstvo fyziologicky viazanej vody. Rôzne hydridy sa pestujú ako dekoratívne rastliny. olejninou i liečivou. má veľké zelené bobule s červenou dužinou a čiernymi olejnatými semenami. begónia hľuznatá (Begonia tuberosa). hudobné nástroje). B. Uhorka patrí aj medzi medonosné rastliny. ale plody sú takisto jedlé a vydržia veľmi dlho uskladnené. napr. ktorý sa po vysušení a odstránení dužiny používa na rôzne účely (nástroj na nasávanie vína. Pestuje sa pre plod ako okrasná alebo sa môže používať ako tekvica obyčajná. Cucumis melo).longus) a uhorka siata nakladačka (Cucumis sativus convar. ktorý možno nájsť na plotoch ako popínavú rastlinu.

K je zvonkovitého. zrastenolupienkové. Voľnolupienkovú alebo zrastenolupienkovú. ale aj veľkými a kožovitými. Plodom je tobolka. Kvetný vzorec : . . K (4-5). 3-Vaccinium vitisidaea. Vrchný semenník zrastá zo 4-5 plodolistov. väčšinou vždyzelenými listami. 9-Arctostaphylos alpina. ⊕. Často tvoria rozsiahle porasty (vresoviská. Rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (56 rodov a 1400 druhov). C (4-5). 2-Vaccinium gaultherioides. Kvety sú 4-5 početné. 6Oxycoccus palustris. ale po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice bez príveskov majú Obr. 10Andromeda polifolia 90 . Vresovcovité rastú najmä na chudobných a kyslých pôdach vyšších polôh. 131: Brusnicovité a vresovcovité: 1-Vaccinium uliginosum. výživu im umožňuje endotrofná mykoríza. bobuľa. 130 : Rojovník močiarny (Ledum palustre) Obr. rašeliniská). 5-Oxycoccus microcarpus. zriedkavejšie voľnolupienkové. 8Arctostaphylos uva-ursi. lievikovitého alebo guľovitého tvaru. ďalej na piesčinách a rašeliniskách. alebo kôstkovica. pravidelné. G (4-5) A 5+5 Sú to polokry a kríčky so šupinovitými alebo ihlicovitými. Tyčinky sú v dvoch kruhoch. 4-Vaccinium myrtillus. a na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky. 7-Loiseleuria procumbens. A 4+4.

rojovník (Ledum) a skalienka (Loiseleuria). Má malé ihlicovité striedavé listy so silne podvinutým okrajom a ružové štvorpočetné kvety v strapcoch. Zrastenolupienkovú. C (4-5).arborea) rastie v Stredomorí a z jeho koreňových hlavíc sa vyrábajú fajky. poskytuje drogu Folia Uvae ursi obsahujúcu arbutín. rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (24 rodov a 450 druhov).carnea). V alpínskom stupni V. areál zasahuje do južných Čiech (bory. po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice s 2 príveskami má androméda sivolistá (Andromeda polifolia) s fialovými kvetmi. Vresovec stromkovitý (E. zrúcaniny. s peknými ružovými alebo červenými kvetmi. syn. Sú to kry so vždyzelenými alebo opadavými listami.). 91 . Plodom je bobuľa. rastúca na rašeliniskách. Vo Vysokých Tatrách rastie veľmi vzácne kobercovito rozložený kríček skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens).. ale aj po odkvitnutí vytrvávajúcou korunou sa vyznačuje vres obyčajný (Calluna vulgaris).rododendrony (Rhododendron). Brusnicovité majú zreteľné vzťahy k čeľadi vresovcovitých.ferrugineum). Bielu voľnolupienkovú korunu má náš domáci rojovník močiarny (Ledum palustre). x hybridum). Druhy rodu vresovca (Erica) sú pekné vápnomilné kríčky. Cunningham White. Rastie na rašeliniskách (Orava). Baden Baden. ⊕. skaly). Rododendrony majú rôznofarebné veľké. líšiace sa od kvetov predošlej čeľade spodným semenníkom zrasteným s kalichom. so zrastenolupienkovou korunou. A 4-5. Zo zrastenolupienkovou. V Alpách na vápenci rastie rododendron chlpatý (R. Je silne voňavý a jedovatý.hirsutum) a na nevápenitom podklade rododendron hrdzavý (R. rastie na krovinatých miestach horského až subalpínskeho stupňa. rastúci od nížiny až do alpínskeho stupňa na kyslých pôdach a niekedy tvorí obrovské porasty (vresoviská). s ktorou sa často aj spájajú do jednej čeľade. Med z rododendronov je jedovatý. Medvedica lekárska (Arctostaphylos uva-ursi) s tmavočervenou kôstkovicou. slabo súmerné kvety so zrastenými lupienkami. Tatier rastie veľmi vzácne pôvodný arktický druh medvedík alpínsky (Arctous alpina). Vo Východných Karpatoch rastie vo výške 1600 až 2000 m rododendron Kotschyho (Rhododendron kotschii) s červenými kvetmi.luteum. V Alpách rastie vresovec mäsový (E. Veľmi variabilným druhom rododendronu je kultúrny druh rododendron hybridný (R. ktorý je vždyzelený a pestuje sa v stovkách rôznych odrôd (cv. Azalea lutea) so žltými a voňavými kvetmi a veľa krížencov amerických a ázijských druhov s veľkými bielymi.indicum) pod menom azalka. Obidva sú červenokveté a sú dobrým príkladom vikarizácie. ružovými alebo fialovými kvetmi (nevoňajú).  Kvetný vzorec : . . Mnohé cudzokrajné druhy sa pestujú v črepníkoch. G (4-5) Sú to kry aj stromy so striedavými listami a 4-5 početnými kvetmi. Vždylezelený ker arbutus pravý (Arbutus unedo) je typickou rastlinou stredomorských macchií. K (4-5). Niekedy sa v parkoch u nás pestuje rododendron žltý (R. Jej druhy rastú na podobných miestach ako druhy vresovcovitých. Pochádza z Číny a Japonska. V črepníkoch sa pestuje rododendron indický (R. Na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky a na semenníku je žľaznatý diskus.. ktorý ale na územie Slovenska nezasahuje.

 Kvetný vzorec : . G (2-9) Sú to kríčky vzhľadu vresovcovitých rastlín so striedavými čiarkovitými a na spodku hlboko ryhovanými listami. ⊕.vitis-idaea) má vždyzelené kožovité listy a červené bobule. a sa aj v južnej Európe. ale aj na rašeliniskách. ale rastie v subalpínskom stupni.quadripetalus) s intenzívne ružovou naspäť ohnutou štvorpočetnou korunou a sýto červenou bobuľou.lotus) s fialovými plodmi veľkosti čerešne a zriedkavo sa pestuje aj na Slovensku. K ovocným druhom. C 5. Rastie na chudobných a suchých pôdach.uliginosum) má sivobelasé jedlé bobule. Napokon sem patrí kľukva močiarna (Oxycoccus palustris = O. Brusnica drobnolistá (V. A 3. Má zrastenolupienkovú. b. Drevo mnohých druhov je trvanlivé.gaultherioides) je vysokohorským druhom podobným predchádzajúcemu druhu.c .   Sú to tropické a subtropické stromy s kožovitými listami a plodom . Plodom je kôstkovica. A 5 .∞. K 5. Plody týchto druhov patria medzi najzdravšie ovocie. napr. V subtrópoch sa pestujú aj ďalšie druhy ebenovníkov.n Plodom je oranžová semeno a plod bobuľa pripomínajúca rajčiak s trvácim 4-početným kalichom. guľatú 5-početnú korunu. Pestuje Obr. d.kaki).čučoriedka (V. .myrtillus) je nízky poloker s opadavými listami.samčí kvet. Najväčším rodom je šucha (Empetrum) s dvoma druhmi rastúcimi v horských polohách a rašeliniskách : šucha čierna a šucha obojpohlavná (Empetrum nigrum a E.hermafroditum). K 3. voľnolupienkové a zoskupené do koncových alebo pazušných hlávok. C 3. ktorých plody sa občas vyskytujú aj u nás v predaji patrí ebenovník rajčiakový (D. . G ∞ -1 92 .g . Brusnica pravá (V. Rastie na rašeliniskách.e . . Rastie len na vrchoviskách. Nedostatočne zrelé plody sú však zvieravo trpké (obsahujú triesloviny). karoténov a vitamínu C. Obojpohlavné alebo dvojdomé kvety sú zvyčajne trojpočetné. tmavej farby a veľmi cenné v nábytkárstve (eben).samičí kvet.bobuľou. Čučoriedka rastie na kyslom humuse naších horských. Brusnica barinná (V.  Kvetný vzorec : . Brusnica čučoriedková . ⊕. Ich plody a listy obsahujú triesloviny a rôzne glykozidy. pravidelné. z ktorej sa vyvinie čierna bobuľa. m.list.konárik s listami. Pochádza z Číny. najmä ihličnatých lesov. Takéto vlastnosti má najmä tropický ebenovník čierny (Diospyros ebenum). pevné. f.Rod brusnica (Vaccinium) má u nás 4 druhy. Majú malé čierne kôstkovičky. ebenovník datlový (D. 132: ): Šuchovité (Empetraceae): Šucha čierna (Empetrum nigrum). Dužina je mazľavej konzistencie a sladkej chuti s obsahom cukrov.

zriedka vetrom (krvavec). najmä však v severnom miernom pásme.tavoľníkovaté Kvetný vzorec : . Heterochlamydeické kvety (niekedy bez koruny) sú päťpočetné. Jednotlivé druhy preto možno od seba len ťažko rozlíšiť a hovoríme o tzv.čerešňa (Cerasus). zvyčajne bez prílistkov. okolík).plody ružovitých: a hruška (Pyrus). A 10+10+10. x vanhouttei). Podčeľaď : Maloideae .slivkovaté 4. Obr. C .kvetné diagramy ružovitých: a . jarabina. ⊕. malina. nátržník. d . zriedka stromy alebo trváce byliny a polokry. zvyčajne však v strapcovitých súkvetiach (strapec.jahoda (Fragaria). ktoré sú rozšírené takmer po celom zemskom povrchu. S. Tyčinky v púčiku sú oblúkovito ohnuté dovnútra.čerešňa (Cerasus). F . podčeľaď).mišpuľa (Mespilus). c. C 5.čerešňa (Cerasus). podčeľaď) resp. b . s plochou miskovitou kvetnou čiaškou. e . Do čeľade ružovitých patrí mnoho známych ovocných druhov. Z bielokvetých ozdobných krov našich parkov do čeľade patrí tavoľa kalinolistá (Physocarpus opulifolia).ružovaté 3.hloh (Crataegus). Majú listy s prílistkami.alchemilka (Alchemilla).ostružina (Rubus fruticosus). čo súvisí s hybridizáciou. kôstkovica alebo malvica.hruška (Pyrus). podčeľaď). Opelenie nastane hmyzom. Niektoré rody ako ostružina.ruža (Rosa). Tyčiniek je 2-3 (-4)krát viac než korunných lupienkov. e . rastúci na výslnných stráňach podhorského a horského pásma Karpát.jabloňovaté Predstavitelia čeľade sú stromy. B . c . salicifolia). z ktorých dozrievajú mechúriky s dvoma až viacerými semenami. malých druhoch (mikrospecies). plodstvo nažiek v kvetnej čiaške. Prevláda vývoj od apokarpného G (1.krvavec (Sanguisorba) 93 . Jediným autochtónnym druhom je tavoľník prostredný (Spiraea media). K 5. ale vývojom kvetnej čiašky postavenie G sa stane spodným (4. k cenokarpnému (4. okrasných i liečivých rastlín. g . trilobata a tavoľník vŕbolistý (S. Postavenie G je vrchné.ruža (Rosa). c . g . pričom však čnelky často ostávajú ešte voľné. ktorých počet môže redukovať až na 1.1. a tým vznikne monokarpné G (slivka). x bumalda. a to buď plochá (túžobník).trnka (Prunus). ruža. Podčeľaď : Spiraeoideae . Uprostred čiašky je apokarpné alebo cenokarpné gyneceum. G 5 .tavoľníkovaté 2. krvavec). 133: A . alebo fľaškovitá a celkom uzatvárajúca piestiky (ruža). podčeľaď) k monokarpnému (3.kvety ružovitých: a .∞ Sú to kry. Introdukované druhy sa často pestujú ako ozdobné kry a z nich sú najznámejšie tavoľník van-Houtteho (S. tavoľníkovec jarabinolistý (Sorbaria sorbifolia) a exochorda veľkokvetá (Exochorda grandiflora).krvavec (Sanguisorba). b . Podčeľaď : Prunoideae .tavoľník (Spiraea). Do čeľade patrí asi 100 rodov a 3000 druhov. e . Podčeľaď : Spiraeoideae . Kvety majú drobné.jahoda (Fragaria). Podčeľaď : Rosoideae . na okraji ktorej sú tyčinky a uprostred zvyčajne 5 voľných cyklických apokarpných semenníkov. 2. obojpohlavné a len druhotne jednopohlavné (napr. polyploidiou a apomiktickým rozmnožovaním. hloh sú morfologicky veľmi premenlivé.d . S. Kvety sú jednotlivé. d .čremcha (Padus). b . Z apokarpného gynecea vznikajú charakteristické plodstvá : jahoda. Apokarpné G tvorí 5 až veľa piestikov. V cenokarpnom G zrastá 2-5 plodolistov. alebo ich je veľa. šípka. Typickým znakom v kvete je veľmi často vyvinutá kvetná čiaška (receptákulum). Plodom je mechúrik alebo nažka. kry alebo byliny. alchemilka. f .. pohárikovitá (slivka).

Túžobník brestový a obyčajný (F. G ∞ Zástupcovia sú kry alebo trváce byliny. Niekedy kužeľovité kvetné lôžko zdužnatie a na ňom sú umiestnené jednotlivé nažky: plodstvo jahoda. C 5.viridis).vulgaris) majú bohaté súkvetia bielych kvetov.virginiana x F. ⊕. jahoda drúzgavicová (F. z nich dozrievajú nažky alebo kôstkovičky. Z agregátneho druhu (skupina malých druhov) ostružiny krovitej (R. zo semenníkov sa vyvinú nažky. 94 .caesius) s čiernym oinovateným plodstvom. Rastie na dedinských dvoroch s vysokým obsahom dusíka. A zvyčajne pozostáva z veľkého množstva tyčiniek a apokarpné gynéceum takisto z veľkého množstva piestikov umiestených na plochom. z ktorých dozrievajú kôstkovičky (plodstvo malina) sa vyznačuje ostružina (Rubus). Rod je veľmi premenlivý.Podčeľaď : Rosoideae . Niekedy sa však počet tyčiniek a semenníkov zredukuje až na 1 alebo na 2 (napr.ulmaria. z ktorých dozrievajú nažky. ale namiesto nažiek sa vyvinuli kôstkovičky: plodstvo malina. repík G 2. Je liečivý. alchemilka A 1.). F. je liečivý.alba) rastie v dubových lesoch.malina (R. Introdukované ozdobné kry.argentea). Listy sú vždy s prílistkami. Podobne ako aj nasledujúci druh má stonky poliehavé a plazivé. asi s 300 druhmi. Je liečivá. z Číny a Japonska sa pestujú v záhradách a parkoch. Divorastúce druhy sú: jahoda obyčajná (F. Je to veľmi premenlivý rod. Jahoda (Fragaria) sa od predošlého rodu líši tým.anserina) plazivú byľ a často striebristé listy. a kalištekom sa vyznačujú nátržníky (Potentilla) a jahody (Fragaria).idaeus) s červeným plodstvom a priamou stonkou. Podobné je plodstvo ostružín. nátržník) je vonkajší kalich čiže kalištek prílistkového pôvodu. V kvete niekedy koruna zanikne (krvavec. K 5. V našich záhradách sa pestuje kríženec jahody virgínskej a jahody čílskej (F. V jednotlivých semenníkoch je jedno alebo dve vajíčka. ktoré obaľuje zdužnatené kvetné lôžko: šípka. ako žltokvetá kéria japonská (Kerria japonica) a bielkokvetý šípkovec kériovitý (Rhodotypos kerrioides). Bielokvetý nátržník biely (P. Kužeľovitým kvetným lôžkom. Plochým alebo miskovitým kvetným lôžkom sa vyznačujú túžobníky (Filipendula). Najznámejším druhom je ostružina malinová . tvoriace plodstvá. S kužeľovitým kvetným lôžkom a početnými piestikmi v závitnici.arenaria) a nátržník strieborný (P. s veľkým počtom druhov. alchemilka) a pod K niektorých rodov (jahoda. Zo žltokvetých druhov má nátržník husí (P.fruticosus) rastú mnohé v lesoch. Význačnou rastlinou lužných lesov je ostružina ožinová (R. Na suchých lúkach a pasienkoch rastú nátržník piesočný (P. Na stonkách má typické ostne pokožkového pôvodu.erecta) so štvorpočetným kvetným obalom obsahuje veľa trieslovín. početnými piestikmi v závitnici. V rode ruží kvetné lôžko je bankovité. že kužeľovité kvetné lôžko pri dozretí zdužnatie na známe plodstvo jahoda (fragum). Nátržníky (Potentilla) majú nezdužnetené kvetné lôžko.chiloensis) jahoda ananásová (F.vesca). A ∞. na povrchu s drobnými nažkami. kužeľovitom alebo v bankovitom kvetnom lôžku. Nátržník vzpriamený (P.moschata) a jahoda trávnicová (F. x ananassa) s veľmi chutnými a veľkými jahodami. na rúbaniskách a pod.ružovaté Kvetný vzorec : .

Slivka domáca (P. G (1) Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými listami a opadavými prílistkami. so 6-10 početnými bielymi kvetmi rastie na vápencoch v horskom stupni Karpát. ktoré sa predtým spájali do jedného rodu slivka (Prunus). Alchemilka obyčajná (A. Niektoré druhy majú krátke konáriky. prunazín a i.nátržník priamy (Potentilla rôznych druhov pod označením Rosa recta). Poskytuje z korunných lupienkov vzácny ružový olej (Oleum Rosae). 134: Ružovité (Rosaceae). e až h . Najpestovanejšie kultivary sú : R. Slivkovaté zvyčajne obsahujú vo svojich pletivách rôzne glykozidy (amygdalín. Dryádka osemlístková (Dryas octopetala).insititia) má krátko stopkaté guľovité kôstkovice rozličnej farby. Pravidelný kvet s bankovitou kvetnou čiaškou je päťpočetný. a až i . Najlepší olej poskytuje ruža damascénska (R.kvet. V záhradách sa veľmi často už od stredoveku pestujú veľmi dekoratívne a niektoré voňavé hybridy Obr. bohato bielo kvitnúci s čiernomodrými oinovatenými kôstkovicami.domestica) pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie a bežne sa u nás pestuje ako ovocný strom. Kvety rozkvitajú pred rašením (vypučaním) listov.rugosa) alebo ruža jabĺčková (R. a . Najrozšírenejším divorastúcim druhom na Slovensku je slivka trnková (Prunus spinosa). Do podčeľade patrí asi 10 rodov s 200 druhmi. ktorá sa pre voňavé kvety pestuje od antickej doby.čremcha neskorá (Padus serotina) hybrida. ktoré po vytvorení niekoľkých listov svoj rast zastavia a premenia sa na stonkové tŕne (napr.slivkovaté Kvetný vzorec : . Gloria Dei. 95 . Niektoré druhy ruží s veľkými šípkami sa pestujú aj ako ovocné druhy. C 5. sliva (P.damascena).tyčinky a piestik.).spinosa x P.villosa). Qeen Elisabeth. „Plody“ (šípky) sa zbierajú na lekvár a čaj. Z pestovaných ruží je známa ruža stolistá (R.hybrida cv. uzavierajúcim veľké množstvo piestikov. Je vyšľachtených mnoho odrôd: convar.cerasifera. Na listovej stopke alebo na okraji listovej čepele majú často žliazky. V horských krajoch rastie ruža ovisnutá (R. Tŕnitý ker so stonkovými tŕňmi. ktoré v čase zrelosti zdužnatie na známu šípku (cynarrhodum) sa vyznačuje rod ruža (Rosa). Bankovitým kvetným lôžkom. slivka trnková).canina). Najrozšírenejším druhom u nás je ruža šípová (R. ktoré vytvárajú veľké množstvo krížencov. Kôstkovice sú oválne. Plodom je kôstkovica. Na okraji kvetnej čiašky sú početné tyčinky a na dne čiašky je jediný vrchný jednoplodolistový semenník. A 5n. Slivka guľatoplodá. Super Star. ktorý nezrastá s čiaškou. Jej konáriky nemajú ostne.kvitnúca rastlina. i nažka. italica (slivka ringlotová. napr. ⊕. vznikla asi krížením P. Charakteristické je partenogenetické rozmnožovanie.pendulina). Poznáme celkom asi 200 druhov. Podčeľaď : Prunoideae (Amygdaloideae) . Plochým kvetným lôžkom sa vyznačujú alchemilky (Alchemilla) so štvorpočetnými kvetmi. c. poskytuje liečivú drogu Herba Alchemillae. k až n .d . ktoré sa enzymaticky štiepia a uvoľňujú jedovatý kyanovodík. obsahujú veľa vitamínu C.vulgaris). Virgo.Od predošlých druhov sa líšia trvácou čnelkou na nažkách kuklíky (Geum) a kuklice (Parageum).centifolia). K 5. Liečivý repík lekársky (Agrimonia eupatoria) a vetroopelivé krvavce (Sanguisorba) majú jednopohlavné kvety. Na Slovensku rastie 7 rodov (divorastúce i pestované). tmavomodré s voľnou kôstkou neprirastenou k dužine. ruža vráskavá (R.

plánka (Malus sylvestris). Čerešňa (Cerasus) je strom s bielymi až ružovými kvetmi. s metlinovitým súkvetím a ohnivočervenými malvičkami.avium) je pôvodný strom. Patrí k prvým na jar kvitnúcim ovocným stromom. Má cenné drevo. pôvodná v Ázii. Jej semená pre slizový obsah osemenia sa používajú v lekárstve (Semen Cydoniae). oranžové (obsahujú provitamín A. Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) pochádza z Prednej Ázie. Šťavnaté oplodie obsahuje kyselinu citrónovú. Semenníky v kvetoch sú ponorené do kvetnej čiašky. Vznikla asi ako kríženec čerešne vtáčej a čerešne krovitej (C. zamatovo plstnaté. Čerešňa pílkatá. hloh).cerasifera). Endokarp (jadrovník) vznikol z plodolistov. syriaca (slivka mirabelková. Je to nízky ker s intenzívne ružovo červenými kvetmi. mišpuľa. Pestuje sa pre chutné malvice bez sklereidov. G (5-1) Zástupcovia sú stromy a kry so striedavými.domestica)] s jedlými plodmi. sylvestris subsp.domestica). zriedka viac (napr.serrulata) pochádza z Východnej Ázie a sadí sa v parkoch ako okrasný strom. Pestuje sa v parkoch ako okrasný strom a v cv. Zo západoázijských foriem boli vyšľachtené subsp. semená obsahujú broskyňový olej. obsahujú veľa pektínov. Jabloň a hruška sú proterogynické a sú cudzoopelivé. Slivka čerešňoplodá. Broskyňa obyčajná (Persica vulgaris) pochádza taktiež z Číny a cez prednú Áziu (niekdajšiu Perziu) sa rozšírilo jej pestovanie do Stredozemia a do teplejších oblastí Európy.vulgaris) má kyslé kôstkovice.ringlota). Má vysýchavé kôstkovice s jedlými semenami. („jablko“). s trpkými malvicami. Kvety sú ružové. Pomoideae) . patrí medzi najlepšie a najchutnejšie ovocie vôbec. Podčeľaď : Maloideae ( syn. kališné lístky sú naspäť ohnuté. zvyčajne jednoduchými listami s opadavými prílistkami. Vzácne sa vyskytuje na Slovensku hruška snežná (P. Je chráneným druhom. niekedy aj samoopelivé. Zriedkavo sa v parkoch vysádza severoamerický druh čremcha neskorá (P. spracovávajú sa na zaváraniny a rôsoly.nivalis). dula) alebo tvrdé „kamenné jadrá“ (mišpuľa. Vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis) je vždyzelený ker s drobnými bielymi kvetmi v priamych strapcoch.serotina). Plodom je malvica.mahaleb). Je to ker alebo strom s červenohnedými konármi a pílkovitými krátko stopkatými kopijovitými listami. „Pissardii“ má karmínové listy („nepravá sakura“). mitis). ktoré sa len po dlhšom skladovaní stanú požívateľnými. na jednej strane žliabkovité. chrupka) a ich kríženec polochrupka. Plod jablone. Marhuľa obyčajná (Armeniaca vulgaris) pochádza zo severnej Číny.jabloňovaté Kvetný vzorec : .toxické (kyanogénne alkaloidy). myrobalán (P. Listy sú nepárno perovito zložené. juliana (čerešňa vtáčia srdcovková.fruticosa) v juhovýchodnej Európe a pestuje sa v mnohých kultivaroch s kyslastými plodmi. convar. má dlhostopkaté červené (zriedka žlté alebo čiernočervené) kôstkovice. ⊕. Čnelky sú často ešte voľné. plody sú guľovité. rastie v Stredozemí a z listov sa pripravujú liečivá. mirabelka). K 5. s vysokou dietetickou hodnotou. : Malaceae. Jej príbuzný druh dulovec japonský (Chaenomeles japonica) pochádza z vých. čo je synonymom jablone domácej (M.communis) [hrušku domácu (P. pomariorum (slivka belicová). zrastajú s ňou a vytvárajú tak polospodný alebo spodný semenník. nižší strom s okrúhlo vajcovitými listami. V teplejších oblastiach Európy sa pestuje ako ovocný ker alebo strom. niektoré rody sú dôležité ovocné stromy a iné zasa ozdobné dreviny. Mandľa obyčajná (A. višňa (C. Jabloňovaté rastú najmä v miernom pásme severnej pologule. Semenník je stredouhlový a v každom puzdre sú 2. exokarp a mezokarp zasa z kvetnej čiašky. V surovom stave sú nejedlé. Ázie a u nás sa často pestuje pre ohnivočervené kvety. má biele kvety v okolíkatých súkvetiach. s drobnými kvetmi a s čiernymi trpkými kôstkovicami. Kôstkovice sú guľaté.jadrovník (jabloň. Rod mandľa (Amygdalus) sa u nás vyskytuje v 2 druhoch. Čerešňa višňová. jednotlivé alebo sediace po dvoch. z ktorej sa vypestovala jabloň sladká (M.communis) sa pestuje v najteplejších oblastiach južného Slovenska pre jedlé semená. Na výhrevných stanovištiach rastie čerešňa mahalebková (C.nana) rastie prirodzene na niekoľkých lokalitách južného Slovenska v oblasti Panónskej flóry. Čremcha obyčajná (Padus racemosa) má biele kvety v strapcoch a čierne nechutné kôstkovice. Mandľa nízka (A. pektínové a dusíkaté látky). dula) alebo len jedno vajíčko (napr. Pestuje sa pre chlpaté a voňavé malvice žltej farby. hloh). Pomaceae. Pre jedlé malvičky hnedej farby sa pestuje jarabina 96 . Malvice hrušiek obsahujú zhluky sklerenchymatických pletív (sklereidy). Na výslnných stráňach rastie hruška planá (Pirus pyraster). Čerešňa vtáčia (C. convar. používa sa ako podpník. Kvety sú ružové. Na skalnatých stráňach od nížin až do alpínskeho stupňa sa prirodzene vyskytuje a často sa vysádza popri cestách jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). sakura ozdobná (C. V dužinatej malvici jednotlivé plodolisty tvoria pergamenové priehrady . u nás rastie v lužných lesoch. Semená sú nejedlé . A 5n. C 5. Z nej a z iných druhov hrušiek vypestovali krížením hrušku obyčajnú (P. Na krovinatých stráňach od nížiny až do predhoria rastie jabloň planá .

Vyznačuje sa seizmonastickými pohybmi listov.laevigata) s plytšie vykrajovanými listami. z ktorých najznámejší je hloh jednosemenný (C.catechu. Mladé vetvičky. ktoré sú u niektorých premenené na tŕne. ktoré majú trváci kalich. Pestuje sa zriedkavo pre malvice hnedej farby. Funkciu listovej čepele často preberajú lupeňovito sploštené listové stopky .mukyňa (S. Zvyčajne majú dvojito perovitozložené listy s prílistkami. Skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus). Ich malvice nie sú jedlé. Hlohy (Crataegus). tzv. Ázie a pestujú sa v parkoch ako okrasné pôdopokryvné dreviny („bodendecker“). Má dekoratívne oranžové malvičky.oskorušová . Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis) je nízkym krom kamenistých strání s vápencovým podkladom. V najteplejších oblastiach južného Slovenska sa miestami vysádza Albizia julibrissi. skalník plstnatý (C.domestica). 97 . A.monogyna) s listami hlbšie vykrajovanými a hloh obyčajný (C. Majú malé červené malvice.brekyňa (S.aria) s podlhovastými elipsovitými nedelenými listami. Iné obsahujú v kôre triesloviny (A. Z iných druhov v teplejších dubových lesoch rastie jarabina brekyňová .fylódiá. listy a struky niektorých druhov sú potravou pre zvieratá. skalník čiernočervený (C. Patria sem prevažne tropické a subtropické dreviny. a jarabina mukyňová .alaunicus) a skalník čiernoplodý (C. sú svetlomilné tŕnité kry. arabskú gumu (akácia senegalská . Semenník dozrieva na struk.  Táto čeľaď predstavuje najprimitívnejšiu a najpôvodnejšiu čeľaď radu. Poskytujú oficinálne drogy Flos Crataegi a Fructus Crataegi. Skalník rozprestretý (C.senegal).tomentosus). Pochádza z Brazílie. Niektoré druhy produkujú glej.dammeri) pochádzajú z Vých.curvisepala) je podobný hlohu jednosemennému. rastú na kamenistých biotopoch. ozdobné. Nitky tyčiniek sú dlhé a tenké.oskoruša (S.niger) sú nízke kry s malými okrúhlymi listami. Majú v kvetoch mnoho tyčiniek. ktoré po dotyku sklopia lístky.horizontalis) a skalník Dammerov (C. Akácie (Acacia) sú stromy s dáždnikovitým tvarom koruny. s perovito zárezovými listami. Niekedy nahrádzajú korunu (ak táto chýba). často delený na jednosemenné časti. Mišpuľa nemecká (Mespilus germanica) pochádza z Prednej Ázie a juhovýchodnej Európy. Ozdobná je okolíkom drobných kvetov s dlhými ružovými nitkami tyčiniek.suma). ale je horským druhom. Hloh krivokališný (C. Z rodu citliviek (Mimosa) je najznámejším druhom citlivka obyčajná (M.A. Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) sa pestuje v parkoch (je vždyzelená). Má štvorpočetné kvety v drobných guľatých hlávkach. Veľmi dekoratívna menšia subtropická drevina je albízia (Albizia).pudica). Pestuje sa v kvetináčoch a v skleníkoch. Kvety sú usporiadané do malých guľatých hlávok alebo valcovitých klasov.torminalis).

Viaceré cudzokrajné druhy sú hospodársky dôležité. Je známy skôr pod názvom svätojánsky chlieb. Judášovec strukový (Cercis siliquastrum) je zaujímavým stromom. podobné kvetom bôbovitých. s . 98 . 2 .Obr. 136: Cezalpíniovité: 1. strom rastúci v Stredozemí. Listy sú srdcovito okrúhle. Je to strom s hrubými.Bauhinia sp. Dužina mäsitých strukov je Obr.kvitnúca vetvička. Beztŕňovec dvojdomý (Gymnocladus dioica) je strom s krivoľakými konármi a veľkými listami. mäsité. Plodom je struk. Haematoxylon campechianum . Z ďalších cudzokrajných druhov treba spomenúť rohovník obyčajný (Ceratonia siliqua).kvitnúca vetvička.Acacia albida . rozkonárenými tŕňmi. konzumujú Tamarindus indica.Albízia.sladká. ktorému fialovoružové kvety vo zväzočkoch vyrastajú priamo na kmeni (kauliflória). 2 . u niektorých druhov dužinatý a nepukavý. Päťpočetné kvety sú súmerné (zriedka pravidelné).struk  Sú väčšinou tropické a subtropické dreviny. Z tejto čeľade sa u nás v sadoch a parkoch vysádza severoamerická gledíčia trojtŕňová (Gleditsia triacanthos). 135: Mimózovité (Mimosaceae): 1 . s listami 1-2 krát perovito zloženými. Struky má červenohnedé. 3 .

hrach).lucerna ďatelinová (Medicago lupulina). Do čeľade patrí asi 350 rodov a približne 10000 druhov.  ( Viciaceae .vika siata (Vicia sativa). zriedkavo jednoduché (kručinka). 4 (ranostaj). 4 . Charakteristickým súkvetím bôbovitých je strapec (vika vtáčia) alebo hlávka (ďatelina). 10 . Perovito zložené listy môžu byť zakončené aj úponkou (hrach. Niektoré poskytujú nábytkárske drevo.hrach siaty (Pisum sativum).ľadenec sa otvára viečkom majú rožkatý (Lotus corniculatus). Dva bočné sú voľné a tvoria krídla (alae). vína a sirupy. Charakteristické je utváranie C lupienkov. Horný C lupienok strieška (vexillum) býva väčší.vika siata (Vicia sativa). 7 . 9 .vikovité. Semená sú rovnako ťažké. zriedka vyrastajú v pazuchách horných listov kvety jednotlivo (vika siata). Bauhínie (Bauhinia) sú stromy. 2 . dolné dva lupienky sú často zrastené a tvoria člnok (carina). alebo dlaňovito zložené (ďatelina). 5 . balzamy (americké a africké druhy z rodu Copaifera). Iné druhy poskytujú drevo. 3 . Listy východoafrickej kasie sennovej (Cassia senna) poskytujú tzv.1. Súmerné kvety pripomínajú motýľa (odtiaľ starší názov) a majú typickú stavbu. liany a kry. 11 .mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens).sekernica tmavá zaškrcovaný (Hedysarum hedysaroides). ktorý lucerna kosákovitá (Medicago falcata). K (5). 137: Kvety bôbovitých: 1 . 138: Plody bôbovitých: 1 . 6 .šošovica jedlá (Lens esculenta). . 2 . Plod je struk (rôzne tvarovaný). 6 1-4 semenný struk. sennové listy s prečisťujúcimi účinkami.bôb obyčajný (Faba vulgaris). niekedy je odlišne sfarbený. Listy majú najčastejšie perovito zložené (vika). zriedkavejšie dreviny (mechúrnik). C 5. 3 .komonica lekárska (Melilotus officinalis) 99 .motýľokveté ) Kvetný vzorec: . Modifikovaný lucerna siata (Medicago sativa). v ktorom sú ukryté tyčinky a jednoplodolistý piestik. zriedka nepukavý (podzemnica olejná). Prílistky sú trváce (veľké a nápadné má napr.sa sušené alebo sa z nich vyrábajú likéry.ďatelina lúčna (Trifolium pratense). Papilionaceae . vika) alebo hrotom (hrachor). agát ich má Obr. kvôli nádherným súkvetiam. Z upražených semien a rozomletých strukov sa vyrába kávovina. G (1) A 10 A (10) Bôbovité sú jednou z najrozsiahlejších a najrozšírenejších čeľadí na Zemi. kopál (po kmeňoch stekajúca a stvrdnutá živica amerického druhu Hymenaea courbaril). V našom podnebnom pásme sú to väčšinou byliny. v stredoveku sa používali ako váhové jednotky (karát) na drahé kovy a ako závažie v lekárňach. Z dreva tropického stromu Haematoxylum campechianum sa vyrába farbivo hematoxylín.podzemnica olejná (Arachis hypogaea). iné sa pestujú pre okrasu. Jedlé struky má tamarind indický (Tamarindus indica). alebo priečne pastruk Obr. 8 .bôb obyčajný (Faba vulgaris).lucerna siata (Medicago sativa).fazuľa (Phaseolus) premenené na tŕne. používané v mikrotechnike na farbenie preparátov. naspäť ohnutý alebo smeruje dopredu. A (9). 5 .

iné sú burinami. Niekedy sa vysádza v parkoch. Dôležitou vlastnosťou semien je tvrdosemennosť. štedrec. Má zložené trojpočetné listy a bohaté. Párno perovité listy má drevina karagana stromovitá (Caragana arborescens). najmä indigovník obyčajný (I. agát srstnatý .ďateliny.indigo používané najmä na farbenie tkanín. Niektoré druhy sú jedovaté (napr. 3 lupína úzkolistá (Lupinus angustifolius) 100 .ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus). múroch a plotoch. pri besiedkach. Jedovatou okrasnou drevinou pôvodom z južnej Európy je štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides). Z trópov a subtrópov sú známe indigovníky (Indigofera). Pôvodom odtiaľ je aj popínavý ker (liana) vistéria čínska (Wisteria sinensis) so strapcami modrých kvetov. Lesníci ho často vysievali Obr. záhradách. dôležité krmoviny (ďatelina. Rýchlo sa udomácňuje a rozširuje koreňovými výhonkami. väčšinou chlpaté. 2 . ktoré sú potravou človeka (strukoviny). ktoré majú schopnosť viazať atmosferický dusík a premieňať ho na dusičňany. väčšinou jednotlivé kvety. ale najmä bielkoviny. Neplatí to však pre pestované druhy. previsnuté strapce žltých kvetov. Bohato rozkonáraný ker je prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius). bôľhoj). lupína). Na vždyzelených konárikoch vyrastajú drobné trojpočetné listy a žlté. Pochádza z východnej Ázie. Početný je rod zanoväť (Chamaecytisus). Okrasnou parkovou drevinou je aj sofora japonská (Sophora japonica). Semená obsahujú menšie alebo väčšie množstvo oleja. Pôvodom severoamerický druh agát biely (Robinia pseudoacacia) je rozšírený najmä na južnom Slovensku. Vyznačuje sa polopriesvitnými nafúknutými strukmi. Chránenou drevinou výslnných krovinatých strání a suchých dubín južného Slovenska je mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens).tinctoria). bielych kvetov produkujú veľa nektáru.tinctoria). Patria sem mnohé druhy. Kručinka (Genista) je ker alebo poloker s jednoduchými listami. Zelenožlté kvety rozkvitajú v neskoršom lete. olejniny (sója).germanica) alebo bez tŕňov (kručinka farbiarska . Má nepárno perovito zložené listy s prílistkami premenenými na tŕne. Typickou vlastnosťou bôbovitých je symbióza ich koreňov s nitrogénnymi (hľúzkotvornými) baktériami (Rhizobium). z ktorého listov sa vyrábalo modré farbivo . Jej žlté kvety vyrastajú jednotlivo. Sadí sa v parkoch.sladkovka hladkoplodná (Glycirrhiza glabra). Previsnuté strapce voňavých. Má tvrdé drevo. komonica) i liečivé rastliny (agát.G.hispida). Jedovaté sú najmä semená v strukoch. medonosné (agát.viscosa. Patria sem nízke kry. Struky sú ružencovite zaškrcované. lucerna). Čeľaď bôbovitých je po hospodárskej stránke veľmi dôležitá. 139: Bôbovité: 1 . Dreviny bôbovitých sa u nás uplatňujú najmä ako okrasné.R. Je dôležitou medonosnou rastlinou. Niektoré druhy agátov s fialovoružovými kvetmi sa pestujú ako okrasné (agát lepkavý R. s trojpočetnými listami. listy sa podobajú agátovým. s tŕňmi (kručinka nemecká -G.

ako pokrm pre zver. Je liečivý. Rôzne druhy z rodu lupína, vlčí bôb (Lupinus) pochádzajú zo severnej Ameriky alebo zo Stredomoria. Majú typicky viacpočetné dlaňovito zložené listy a kvety rôznych farieb vo vrcholových priamych strapcoch. Struky sú zvyčajne kožovité a chlpaté. Jednotlivé druhy obsahujú v semenách v rôznej miere jedovatý alkaloid lupinín. Mnohé sú okrasné trvalky alebo na poliach a lesných lúkach vysádzané ako krmivo pre zver či zelené hnojenie (lupína mnoholistá -L.polyphyllus, lupína žltá - L.luteus, lupína úzkolistá - L.angustifolius). Z xerofytných kozincov (Astragalus) sa získava slizovitá látka tragant (použitie v cukrárstve a na apretúry). Náš najznámejší kozinec sladkolistý (A.glycyphyllos) má poliehavé byle a sladké listy, preto ho dobytok rád obžiera. Rastie najmä na okraji lesov a krovín. Vysokohorské druhy kozincov sú chránené. Farmaceutické využitie má aj sladkovka hladkoplodá (Glycyrrhiza glabra), ľudový názov sladké drievko. Drevnaté podzemky sú sladké, obsahujú sladkohorké glykozidy glycyrizín a likviricín, asparagín, triesloviny a i. Ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus) je trváca bylina s nepárnoperovito zloženými listami a kvetmi v okolíkoch. Žltá koruna je niekedy červenkastá. Úzke valcovité struky po dozretí pukajú tak, že ich chlopne sa špirálovite stáčajú a vymršťujú semená. Je lúčnym kozmopolitom. Paľadenec prímorský (Tetragonolobus maritimus) sa podobá na ľadenec, ale má jednotlivé a väčšie žltkasté kvety. Rastie zriedkavejšie na zasolených lúkach. Bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria) má žlté kvety s bielochlpatými kalichmi usporiadané do hlávok, je veľmi premenlivý s viacerými poddruhmi. Vo voľnej prírode rastie na lúkach a pasienkoch i na holiach vo vyšších polohách. Pestovaný bôľhoj lekársky obyčajný (A.v. subsp. vulgaris) má koncový lístok nepárnoperovitých listov nápadne väčší. Využíva sa ako krmovina. Na výslnných stráňach a lesostepiach rastie ďatelinovec bylinný (Dorycnium pentaphyllum). Jeho struky sú veľmi malé (3-5 mm) a 1-2 semenné. Medzi zástupcov bôbovitých so zaškrcovanými rozpadavými pastrukmi patrí ranostaj pestrý (Coronilla varia), ktorý má hlávky bielo-fialovo-ružových kvetov. Ranostaj ľúby (C.emerus) je poloker vysoký asi 1 m, so zelenými konármi. Má žlté kvety v chudobných hlávkach. Vysokohorským druhom skalnatých a trávnatých holí je sekernica tmavá (Hedysarum hedysaroides). Má červenofialové kvety v mnohokvetých strapcoch. Stlačené zaškrcované pastruky sa rozpadávajú.

101

Obr. 141: Ďateliny: 1 - ďatelina lúčna (Trifolium pratense), 2 - ďatelina purpurová, inkarnát (Trifolium incarnatum),

Pôvodná v tropickej Amerike a u nás pokusne pestovaná pre jedlé olejnaté semená je podzemnica olejná (Arachis hypogaea). Listy má párno perovito zložené, kvety sú žlté. Piestik je v kvetoch umiestnený na gynofóre. Po opelení a oplodnení sa gynofór predlžuje, zavrtáva do zeme a plody- nepukavé struky sa vyvíjajú pod zemou (geokarpia). V hrubom sieťovanom oplodí je 1-5 olejnatých semien (tzv. búrske oriešky, arašidy). Do rodu ihlica (Ononis) patria chlpaté polokry s dlhým koreňom (zbiera sa ako liečivý). Majú trojpočetné, na okraji zubaté listy. Niektoré druhy sú bez tŕňov. Ihlica tŕnitá (O.spinosa) má vyvinuté tŕne. Vičenec vikolistý (Onobrychis viciifolia) je u nás pestovaná krmovina, ale bežne rastie aj na lúkach a pasienkoch. Má dlhý koreň a ružové kvety zoskupené do dlhostopkatých strapcov. Rod ďatelina (Trifolium) má v našej flóre mnoho druhov. Majú trojpočetné listy s prílistkami. Kvety zoskupené do hlávky sú rôznej farby: biele, červené, fialové i. C lupienky na báze zrastajú do rúrky. Malé struky sú podobné tobolke, otvárajú sa viečkom. Žltokveté druhy s drobnými hlávkami sa oddeľujú do rodu ďatelinka (Chrysaspis). Bežným a všeobecne známym druhom je ďatelina lúčna (Trifolium pratense). Je to dvojročná až viacročná rastlina s prízemnými dlhostopkatými listami. Trojpočetné listy majú polmesiacovitú belavú Obr. 140: Podzemnica olejná (Arachis hypogaea) alebo červenkastú škvrnu. Kvety opeľujú prevažne čmeliaky. Je veľmi premenlivá tak v plano rastúcich populáciách ako i v oblastných odrodách. Má širokú ekologickú amplitúdu, častá je na suchších i mezofilných lúkach a pasienkoch, zriedkavejšie i na rašelinových lúkach a nivách (ďatelina lúčna pravá - T.pratense subsp. pratense). Odpradávna sa
102

3 - ďatelinka poľná (Chrysaspis campestris), 4 - ďatelina hybridná (Trifolium hybridum)

Obr. 142: 1 - komonica lekárska (Melilotus officinalis), 2 - lucerna siata (Medicago sativa), 3 - lucerna ďatelinová
(Medicago lupulina)

pestuje ako najdôležitejšia krmovina (ďatelina lúčna siata - T.pratense subsp. sativum). V praxi sa rozlišujú jednokosné ďateliny (f.serotinum) s mohutnejšími trsmi, hrubšími byľami, väčším počtom internódií, po kosbe už znovu nekvitnú. Pestujú sa vo vyšších polohách. Dvojkosné ďateliny (f.praecox) majú slabšie trsy, jemnejšie byle a kvitnú aj po prvej kosbe. Dávajú vyššiu úrodu ako jednokosné. Ďatelina plazivá (T.repens) vyháňa z podzemku plazivé zakoreňujúce byle. Listy aj hlávky bielych kvetov majú dlhé stopky. Rastie na pasienkoch a v trávnikoch, znáša zošľapávanie. Ďatelina hybridná (T.hybridum) sa volá aj tzv. švédska ďatelina. Pestuje sa v miešankách i v čistej kultúre. Kvety má ružovkasté, po odkvitnutí červenohnedé. Ďatelina purpurová - inkarnát (T.incarnatum) je jednoročná krmovina, s husto chlpatou byľou aj listami. Krvavočervené kvietky sú vo valcovitých hlávkach. Ďatelina alpínska (T.alpestre) i ďatelina červená (T.rubens) sú podobné ďateline lúčnej. Ďatelina horská (T.montanum) je bielokvitnúca. Rastie od pahorkatín až po subalpínske pásmo. Ďatelinky (Chrysaspis) majú drobné žlté hlávky z kvetov, ktoré po odkvitnutí neopadávajú. V lúčnych porastoch sa vyskytujú ďatelinka poľná (Ch. campestris), ďatelinka pochybná (Ch.dubia) a ďatelinka zlatožltá (Ch.aurea). Lucerna (Medicago) má trojpočetné listy ako ďatelina. Struky sú podľa jednotlivých druhov rôzneho tvaru, často ostnaté a slimákovito zvinuté. Lucerna siata (M.sativa) je stará krmovinová plodina, u nás bežne pestovaná v rôznych kultivaroch. Často splanieva. Je to trváci druh s hlbokou koreňovou sústavou (aj 10 m). Trsy sú bohato olistené. Modrofialové kvety sú v strapcoch, struky špirálovite skrútené. Lucerna kosákovitá (M.falcata) má žlté kvety v strapcoch a kosákovite zahnuté struky. Dobre znáša mrazy, sucho i obsah solí v pôde. Rastie v trávnatých porastoch nížin. Lucerna menlivá (Medicago x varia = M.falcata x sativa) je kríženec, ktorý vzniká všade, kde sa vyskytujú blízko seba rodičovské druhy, má kvety žlto fialové, bledo fialové alebo hnedé. Lucerna ďatelinová (M.lupulina) má malé hlávkovité strapce žltých kvetov, struky obličkovito stočené. Divo rastie na lúkach, medziach, poliach. Komonica (Melilotus) má tiež trojpočetné zubaté listy a drobné kvety v dlhých strapcoch. Žlté kvety má komonica lekárska (M.officinalis), bielokvitnúcim druhom je komonica biela (M.albus). Nájdeme ich
103

na úhoroch, násypoch a okrajoch ciest. Obidve komonice sú aromatické, obsahujú kumarín a voňajú najmä pri vädnutí a sušení. Rod vika (Vicia) je bohatý na druhy (asi 120, u nás 21). Niektoré sú divorastúce, iné sa pestujú ako krmoviny, najmä v miešankách. Viky sú jednoročné a trváce rastliny, často s tenkými, chabými byľami, rozkonárenými úponkami párnoperovito zložených listov sa prichytávajú o susedné rastliny. Kvety sú v strapcoch. Vika vtáčia (V.cracca) je popínavá trvalka, vysoká až 150 cm. Podobná, ale mäkko chlpatá je vika huňatá (V.villosa). Vika chlpatá (V.hirsuta) a vika štvorsemenná (V.tetrasperma) sú jednoročné druhy s drobnými belavými kvetmi v chudobných strapcoch hojné na celom území. Vika plotná (V.sepium) sa popína pomocou rozkonárených úponkov. Pevné, priame byle má vika tenkolistá (V.tenuifolia). Vika panónska (V.pannonica) je podobná vike plotnej, ale je celá bielohuňatá a má žlté alebo špinavofialové kvety (podľa poddruhu). Rastie v teplých pahorkatinách. Vika siata (V.sativa) ako jednoročný druh a je známa v troch poddruhoch : Vika siata pravá (V.sativa subsp. sativa) sa seje do miešaniek na kŕmenie. Často splanieva. Má širšie listy ako vika siata úzkolistá (V.sativa subsp. angustifolia). Kvety im vyrastajú jednotlivo v pazuchách listov. Vika siata poľná (V.sativa subsp. segetalis), ktorá je slabo chlpatá, rastie ako poľná burina. Medzi bôbovité patria viaceré významné druhy pestované ako strukoviny. Z hľadiska ľudskej výživy sú hodnotné pre obsah škrobu, bielkovín (2-3 x viac ako obilniny), esenciálnych aminokyselín, vitamínov a vlákniny. Bôb obyčajný (Faba vulgaris) je jednoročná rastlina s hrubou štvorhrannou byľou, listy sú mäsité, sivozelené. V pazuchách listov vyrastajú biele kvety s čiernofialovou škvrnou na krídlach. Struky sú veľké, s viacerými semenami. U nás sú známe tri poddruhy, líšiace sa hlavne veľkosťou semien : bôb obyčajný konský (F.vulgaris subsp. equina) má hranaté sploštené semená. Bôb obyčajný holubí (F.vulgaris subsp. minor) má semená menšie, guľaté. Bôb obyčajný svinský (F.vulgaris subsp. major) má veľké sploštené semená. Pestujú sa ako zelenina alebo krmovina. Zelené rastliny sa silážujú. Hrach siaty (Pisum sativum) je pestovaná, jednoročná rastlina s poliehavou alebo popínavou byľou. Prílistky párno perovito zložených listov sú nápadne veľké. Listy sú zakončené rozkonárenou úponkou. Pôvodný je vo východnom Stredomorí a v Prednej Ázii. Hrach siaty pravý (P.sativum subsp. sativum) je pestovaný pre jedlé semená. Hrach siaty roľný, peluška (P.sativum subsp. arvense) má modrasto červenofialové kvety, je pestovaný v miešankách ako krmovina.

104

105 .

s ľavoobjímavou byľou a var.vika plotná (Vicia sepium).vika vtáčia (Vicia cracca).Obr.aureus) a drobnými zelenými semenami.coccineus). Veľké množstvo kultivarov môžeme rozdeliť na 2 taxóny: var. s .struk.tyčinky. 2 .člnok.lunatus).sója fazuľová (Glycine max). c . k . A . ktorý sa varom denaturuje. nanus . fazuľa mesiacová (P. vulgaris). 143: 1 .krídla. b . V miernom pásme je známa len ako pestovaná. 3 . 2 .strieška. kríčkovitou byľou. Semená sú za surova jedovaté s obsahom fazínu.semeno 106 .mungo). fazuľa zlatá (P.vulgaris) je jednoročná rastlina pôvodom z tropickej Ameriky s rôznofarebnými kvetmi.hrach siaty (Pisum sativum) . č . Vo všetkých tropických krajinách sa pestuje ako dôležitá strukovina vigna čínska (Vigna sinensis). -kalich Obr. Fazuľa obyčajná (P. 144: 1 . ktoré sú vhodné na konzum za surova v naklíčenom stave.bôb obyčajný (Faba Niektoré druhy sú dekoratívne: fazuľa šarlátová (P.kvet. a . 3 .struk. V trópoch a subtrópoch sa pestujú druhy so žltými kvetmi fazuľa mungová (P. má až 50 cm dlhé struky.s nízkou. vulgaris . K Fazuľa (Phaseolus) je rozšírená hlavne v trópoch. s .vika srstnatá (Vicia hirsuta).

2 . Cícer baraní (Cicer arietinum) je dôležitou strukovinou Obr.semenník. Ďalšie jednoročné i trváce druhy rastú vo voľnej prírode.tobolka. vitamíny (B.struk.tyčinky 107 . Semená sa používajú varené. 3 . Má listy s úponkami. s listami a plodmi. Semená sú za surova mierne toxické (obsahujú lathyrogén). hrdzavohnedo chlpatá rastlina s trojpočetnými listami. h .sativus). Šošovica jedlá (Lens esculenta) je stará pestovaná strukovina. s . heterofýlia listov Tento jednoročný druh sa využíva ako strukovina i krmovina. 146: 1 . 147: Eukalyptus guľatoplodý suchých oblastí juhozápadnej Ázie a Stredomoria. plazivý Obr.hrachor jarný (Lathyrus vernus).hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus). alebo sa z nich získava olej. Je to jednoročná. Hrachor hľuznatý (L.struk. K . Obr. lebo obsahujú bielkoviny podobné živočíšnym. E) a lecitín. B . 145: 1 . č .Strukovina s rôznym využitím je sója fazuľová (Glycine max). mlieko. rôznym spôsobom upravené ako sójová múka. syr.kalich Bledomodré kvety sú jednotlivé. Jej semená majú vysokú výživnú hodnotu.šošovica jedlá (Lens esculenta). s .fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris). Má malé.cícer baraní (Cicer arietinum). 2 . sójové mäso. s . Struky sú v porovnaní s ostatnými strukovinami veľmi malé. A .čnelka. 3 . sú zo všetkých strukovín najhodnotnejšie. vločky.tuberosus) má dlhý. len s 1-2 sploštenými semenami. typicky nafúknuté a žliazkaté struky.konárik nás. tzv. pestuje sa aj u (Eucalyptus globulus): A . C Z rodu hrachor (Lathyrus) sa pestuje hrachor siaty (L.pratensis) má poliehavú alebo popínavú hranatú byľ a strapce žltých kvetov.hrachor lesný (Lathyrus sylvestris). Pochádza z východnej Ázie. Hrachor lúčny (L. ktoré sa podobajú listom fazule (odtiaľ názov). pražené.podzemná hľuza.

dezodoranty).vernus). B . Pôvodne sa vyskytuje v Stredozemí. Rastie najmä na lesných rúbaniskách. C pukajúca tobolka 108 . Má listy rôzneho tvaru (heterofýlia). kožovitými. Pupalka dvojročná (Oenothera biennis) je tiež vyššia rastlina s veľkými žltými kvetmi. Pestujú sa ako okrasné. Madagaskar). 148: Vŕbka úzkolistá (Chamaerion angustifolium): A . Pochádza zo severnej Ameriky.magellanica). Plodom je tobolka. ale často vysádzaný v Stredozemí. pôvodom zo strednej Ameriky s obsahom silíc v plodoch (bobuľa). Vysoký strom pochádzajúci z Austrálie. veľmi príjemnej vône. zubné pasty. u nás je zavlečeným druhom. rôznofarebné kvety. Hrachor voňavý (L. „nové korenie“ s príjemnou pálivou a korenistou chuťou.podzemok a korene hľúzkovito zhrubnuté. U nás je najznámejší krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens). hrachor čierny (L. Pochádza zo Stredozemia. kúpeľové prísady. pestuje sa ako ozdobná letnička. ktoré sa používajú ako tzv.kvet. Obsahujú aromatické silice.sylvestris) je rastlina s nápadne krídlatou stonkou i listovými stopkami. Vŕbovka malokvetá (E. Drobnolisté formy sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. Plodom je 4-púzdrová drevnatá tobolka. Pimentovník pravý (Pimenta officinalis) je vždyzelený tropický strom. protistojnými listami a jednopohlavnými kvetmi. ale je to vyššia bylina s dlhým vrcholovým strapcom červených kvetov. ktoré majú ružové kvety a rastú v rôznych biotopoch.niger) a hrachor hrachovitý (L. Eukalyptus guľatoplodý (Eucalyptus globulus). Z okrasných druhov sa u nás pestujú fuksie (Fuchsia) ako izbové rastliny. Na južnom Slovensku sa zriedkavo pestuje v záhradkách fuksia čílska (F. Obr. od Obr.  Dreviny so vždyzelenými. ktoré obsahujú aromatické silice. ktorý sa šíri pozdĺž ciest. Má aj kvalitné tvrdé drevo.  Byliny väčšinou so 4-početnými kvetmi a plodom tobolkou. Veľmi obľúbený v živých plotoch. Ide o druh klinčekovec voňavý (Syzygium aromaticum). Je to ker s drobnými svetlozelenými tuhými listami. iné ako koreniny. Hrachor jarný (L. pretože sa dá strihať do rôznych tvarov. Myrta obyčajná (Myrtus communis) je ker s drobnými a vždyzelenými listami. Hľúzky sú jedlé a slúžia na vegetetívne rozmnožovanie. používa sa v kozmetike (voňavky. 149: Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)  Dreviny rozšírené v trópoch a subtrópoch.parviflorum) je liečivá. pre ktoré sa z nich získava eukalyptový olej. Rod vŕbovka (Epilobium) má niekoľko autochtónnych druhov.súkvetie. Pochádza z Indonézie a pestuje sa aj inde v trópoch (Zanzibar. pri cestách a pod.odoratus) má voňavé. Kyprina úzkolistá (Chamaerion augustifolium) je podobná vŕbovkám. Kvitne v lete karmínočervenými kvetmi. kde rastie ako súčasť krovitých pichľavých porastov (macchie). Hrachor lesný (L.pisiformis) sú lesné druhy. Z praktického hľadiska sú málo významné. Aj korenie známe ako klinčeky (hrebíčky) patrí medzi rastliny tejto čeľade. Úžitkovou časťou rastliny sú sušené kvetné púčiky s obsahom silice (eugenol).

stonky sú dužinaté a preberajú asimilačnú funkciu listov. sú podopreté 2 listeňmi sfarbenými do žlta alebo červena (imitácia kvetných obalov). Naše druhy sú bylinné. ktoré im slúžia ako zásobárne vody v období sucha. 1 piestik (samičí kvet). Bežným druhom listnatých lesov je zasa mliečnik mandľovitý (T. Obr. 150: Cyathium väčšia rastlina s protistojnými listami (výnimočný znak mliečnikov). Bažanka (Mercurialis) je u nás zastúpená dvoma druhmi. takže celé cyathium napodobňuje jednoduchý obojpohlavný kvet. Listy sú metamorfované na tŕne vyrastajúce na rebrách dužinatej stonky. Tieto čiastkové súkvetia (tzv. ktorý deformuje listy. Bažanka ročná (M. listy sú premenené na tŕne. ktorý má podporné listene sfarbené do žlta až červena a je dekoratívnym druhom pestovaným aj v záhradkách. Cyathiá sa združujú do vidlíc a tie do okolíka. ktorý je jedovatý a na vzduchu tuhne. Napadnutá rastlina má odlišný habitus a je pokrytá žltými až oranžovými ložiskami výtrusov (éciami) tejto hrdze.perennis) tvorí miestami bohaté porasty v listnatých lesoch. Týmto nepriaznivým životným podmienkam sa prispôsobili tým.lathyris) je Obr. mliečnik kolovratcový (T. kde okolo samičieho kvetu je 5 závinkov samčích kvetov a celok je podopretý 4 oválnymi alebo polmesiačikovitými žliazkami (určovací znak mliečnikov).helioscopius). napr. Bažanka trváca (M.annua) je jednoročná burina záhrad a polí. Sukulentné druhy sú podobné kaktusom. Najrozšírenejším druhom je mliečnik chvojkový (T.  Do čeľade patria väčšinou tropické druhy (stromy a kry). Tieto kvety sa združujú spoločne do zložitých súkvetí. u cudzokrajných druhov bobuľa.peplus). Tento druh často napáda hrdzovec hrachový (Uromyces pisi).microphylla). B . cyathiá) majú čiaškovitý tvar. polopúštnych oblastiach.cyparissias) s úzkymi listami. pestovaná ako okrasná v záhradách. Najčastejším rodom je mliečnik (Tithymalus) s mnohými druhmi. Plodom je tobolka. Niekoľko druhov mliečnikov rastie na poliach a v záhradách ako buriny. mliečnik drobný (T.amygdaloides). resp.rastlina napadnutá hrdzovcom hrachovým 109 . Rastie na suchých lúkach. Je dvojdomá. najmä bučinách. Praktické využitie majú okrem sukulentných okrasných druhov aj druhy s väčším obsahom kaučuku (kaučukovník brazílsky) alebo druhy so škrobnatými hľuzami (maniok). Ich kvety sú jednopohlavné a značne redukované.zdravá rastlina. niektoré so sukulentnou stavbou. mliečnik okrúhlolistý (T. V krovinách teplejších oblastí rastie mliečnik mnohofarebný (T. Zriedkavo v parkoch sa vysádza krušpán drobnolistý (B. takže pri poranení ronia biely latex.epithymoides).exiguus). bez sukulentnej stavby. Zakrpatené sú kvetné obaly a pohlavné orgány redukované len na 1 tyčinku (samčí kvet). len u niektorých druhov majú typickú stavbu. Vidlice aj zložený okolík sú takisto podoprené listeňmi. Pôvodná je v Stredozemí. že v zdužnatelých stonkách majú vodné pletivá.Španielska po Malú Áziu a Kaukaz. V pletivách majú mliečnice s obsahom kaučuku. Veľké množstvo sukulentných druhov mliečnikovitých má centrum rozšírenia v Afrike v suchých. Mliečnik preháňavý (T. 151: Mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias): A .

110 . žltými kvetmi v okolíku. Plodom je 3-púzdrová tobolka. Ameriky a u nás sa vysádza ako ozdobný ker. V kvete je spodný dvojplodolistový semenník. podobne ako zemiaky.c . ale zároveň aj jedovatými. a . U nás rastie drieň obyčajný (Cornus mas). kyslotrpkej chuti. Ricín sa pestuje u nás ako okrasná rastlina letnička. Svíbovec floridský (Cynoxylon florida) má guľovité súkvetie drobných kvetov. syn. V listnatých lesoch je hojný svíb krvavý (Swida sanguinea) a svíb južný (S. Jednopohlavné kvety má v metlinách. niekedy obalené petaloidnými listami. G (1-2) Sú to stromy a kry s jednoduchými listami bez prílistkov.obesa). výbežkatý (Swida stolonifera). Pochádza zo Sev. ale aj vo farmaceutickom a textilnom priemysle. K 4. C 4. 152: Mliečnik obyčajný (Ricinus kolovratcový (Tithymalus helioscopius) communis). s drevnatejúcou stonkou a veľkými dlaňovito delenými listami. Poinsettia pulcherrima). ktorý má niekoľko sto druhov sukulentných. Je to strom pestovaný na plantážach a Obr.pulcherrima. Olej sa používa na technické účely. subtrópov a čiastočne mierneho pásma patrí ricín Obr. a to ešte pred vypučaním listov. Podlhovasté červené kôstkovice (drienky) sú jedlé. A 4. pochádajúci z Mexika. na jar kvitnúci ker alebo malý strom. kaučukovník brazílsky (Hevea brasiliensis). prýštec hrozný (E. K úžitkovým druhom trópov. U nás sa častejšie pestujú ako okrasné izbové rastliny prýštec najkrajší (E.kvitnúci konárik.plod pre jedlé škrobovité hľuzy. ⊕. obsahujú kyanogénne glykozidy. predovšetkým jeho žlto panašovaná varieta (cv. so semenami bohatými na olej. Výrazne zhrubnutú stonku až súdkovitého tvaru má napr. Prýštec ohnivý (E.australis). d. 153: Ricín obyčajný (Ricinus communis) vrchlíkoch.kvet. Štvorpočetné kvety sú v okolíkoch. V čerstvom stave sú ale hľuzy jedovaté. Maniok jedlý (Manihot esculenta) sa v trópoch pestuje b. Nemá sukulentnú stavbu a listy sú sfarbené do červena. 154: Drieňovité (Cornaceae). ktoré sú podopreté štyrmi veľkými petaloidnými listeňmi. Veľmi obľúbený vždyzelený ker našich parkov je aukuba japonská (Aucuba japonica). kry s bielymi kvetmi v chocholíku a čiernymi nejedlými kôstkovicami. Do čeľade patrí 14 rodov s viac než 110 druhmi. Vzhľadom na obsah kaučuku v pletivách mliečnikovitých sa tento produkt využíva najmä z tropických kaučukodarných rastlín ako hevea parakaučuková.milii) má sukulentnú stonku a listene cyathia sú červené.  Kvetný vzorec: . jednoročná bylina. sfarbenými často do fialova.e .horrida) alebo prýštec tučný (E. hlávkach a Obr. Aureovariegata). v trópoch viacročná.Najpočetnejší je rod prýštec (Euphorbia). Pochádza z Madagaskaru. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica. Svíb pochádza z Brazílie.

156: Cezmínovité (Aquifoliaceae): cezmína tmavá (Ilex opaca).fortunei).kvet.dozretý plod (tobolka). A 4.K 4. i až k . ktorého areál zasahuje aj na Slovensko. len zriedka sú jednotlivé v pazuche listov. Má drobné biele kvety. Zriedkavo sa vysádzajú v parkoch aj bršlence (Celastrus). Je obľúbeným vianočným stromčekom v Sev.priečny rez semenníkom.scandens) a ázijský bršlenec kruhovitý (C.paraguaiensis). Ako ozdobné kry sa vysádzajú ázijské druhy bršlen japonský (E. V Južnej Amerike sa pestuje na veľkých plantážach cezmína paraguajská (I. Tu rastie v dubových lesoch. b.verrucosus) ako kry v lesných spoločenstvách dubín a dubohrabín.konárik s kvetmi a plodmi.5. kôstkovica a bobuľa. Obr.kvitnúci konárik. Pre tento druh sú charakteristické nafúknuté tobolky s veľkými hnedými semenami s tvrdým osemením. severoamerický bršlenec popínavý (C. červenej farby. i až n .b . vždyzelený ker až menší strom s ostnatolaločnatými lesklými listami. Semená po dozretí tobolky visia na dlhých vajíčkových šnúrach.europaeus) a bršlen bradavičnatý (E.c . kry a liany s jednoduchými listami. Kvety sú menšie 4početné. Najväčším rodom je bršlen (Euonymus) s viac než 200 druhmi. V južnej Európe rastie klokoč perovitý (Staphylea pinnata).plod. Na Slovensku rastú 2 druhy: bršlen európsky (E. Kvety sú malé a zoskupené do pazušných súkvetí. Využívajú sa na prípravu osviežujúceho zeleného čaju pod názvom „máté“. Do čeľade patrí 5 rodov (asi 50 druhov) rozšírených v temperátnej zóne severnej pologule.semeno  Sú to dreviny viacmenej krovitého vzrastu s opadavými nepárnoperovito zloženými listami s prílistkami. g . Obr. pre listy obsahujúce kofeín. Je chránený.5.japonica) a panašované formy bršlena Fortuneho (E. Plody sú tobolky alebo nažky s veľmi tvrdým osemením. Niektoré druhy majú v pletivách tracheidy s latexovým mliekom. a . Na Slovensku sa pestuje juhoeurópsky druh cezmína ostrolistá (I. G(2-5) Sú to stromy. 155: Bršlencovité (Celastraceae): bršlen americký (Euonymus americanus).aquifolium).⊕. Do čeľade patria 4 rody s viac než 400 druhmi s kozmopolitným rozšírením. Najväčší rod cezmína (Ilex) má viac než 300 druhov. C 4. h . Plod je tobolka.  Sú to menšie vždyzelené stromy alebo kry s jednoduchými striedavými listami. Kvetný vzorec : . V rámci čeľade sa rozlišuje 50 rodov s 800 druhmi. Amerike.kvet 111 . a. h .5. Semená sú často obalené mäsitým mieškom (arillus).orbiculatus). so štvorpočetnými alebo päťpočetnými kvetmi s veľkým žľaznatým diskusom. ktoré sa vyvinú na korálovočervené plody pretrvávajúce do jari. vzniknutým z vonkajšieho osemenia. plod je kôstkovica.

riparia).5. G (2-5) Obr.caucasica). G (2) Sú to dreviny.kvitnúca rastlina. s 2 vajíčkami v každom púzdre. vyrastajúca v pazuche listu (sympódium). Sukulentné druhy rastú v juhozápadnej Afrike.obojpohlavný kvet.inserta).h piestik 112 . so 4 semenami. ⊕. prichytávajúce sa úponkami.5.5. pretože sa krásne vyfarbujú. čoskoro opadávajú a na kvete ostáva len krpatý drobný kalich.samčí kvet. Plodom je bobuľa. Z nich najznámejší kultúrny druh je vinič hroznorodý (Vitis vinifera). K 4. lebo vytvára dokonalú kulisu z mozaiky listov. K 4.5. a . Paviniče sú veľmi dekoratívne na jeseň. f .sylvestris) a viniča kaukazského (V. Ameriky. Najväčším rodom je cisus (Cissus). C 4. C 4. pochádzajúci zo Sev. Šťavu druhu Cissus jattae používajú domorodci ako šípový jed. s 300 druhmi. 4-5 početné kvety sú pravidelné. Vrchný semenník je dvojplodolistový a dvojpuzdrový. .5. Striedavé listy sú dlaňovito delené alebo dlaňovito zložené. ale poskytuje horšie víno a preto sa používa ako podpník pre vinič hroznorodý.tricuspidata) s lesklými trojlaločnatými listami sa využíva na zakrytie budov. c. Úponky sa na konci rozširujú na prichytávacie platničky. pestovaný v mnohých odrodách. Entomofilné rastliny. . Korunné lupienky čiapočkovito zrastajú. liany. Viničovité sú prevažne tropické rastliny s niekoľkými rodmi s areálom aj v temperátnej zóne severnej pologule (12 rodov a 700 druhov). Na zakrytie múrov a pergol sa pestuje pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia) a pavinič popínavý (P. Veľmi obľúbená nenáročná izbová rastlina je cisus antarktický (C. zoskupené do metlín. . Podobný druh pavinič trojlaločný (P.5.d . A 4. A 4. . 157: Viničovité (Vitaceae): vinič letný (Vitis aestivalis). Z amerických druhov sa u nás často pestuje vinič líščí (V.  Kvetný vzorec : . Pravdepodobne vznikol z divorastúcich druhov viniča lesného (V. Kvetný vzorec : . obojpohlavné alebo jednopohlavné (dvojdomé alebo polygamické). ⊕. g. Listy má dlaňovito zložené z 5 úzko vajcovitých lístkov.antarctica). Často sa na južnom Slovensku splanieva vinič pobrežný (V. Hlavná stonka končí ako úponka a ďalší rast preberá bočná stonka.labrusca) odolnejší druh. vždyzelená liana. až so 4 m vysokým a hrubým kmeňom.

c . Niektoré druhy rodu jujuba zizyfus (Zizyphus) majú jedlé plody.10. d tyčinka.rez plodom (Vietnam a Malajzia). šikmo súmerné alebo pravidelné päťpočetné kvety a rozmanité plody. z ktorých dozrievajú čierne kôstkovice. ktorý sa lúpe a kompotuje metlinatý (Koelreuteria paniculata). Z plodov a z kôry sa pripravuje prečisťujúci liek.Sú to dreviny.zizyfus jujubový (Z. U nás sa často vysádza ako ozdobný strom z Číny jaseňovec metlinatý (Koelreuteria paniculata) s nepárno perovito zloženými listami. b. Malé kvety tvoria vrcholíkovité súkvetie.piestik. Rastie na výslnných kamenistých stráňach. z ktorých dozrieva spočiatku červená. Druhy čeľade sú rozšírené v miernom. v krovinách a vo svetlých lesoch. ktorý v Stredomorí rastie ako súčasť macchie. najmä však v subtropickom a tropickom pásme (58 rodov a 900 druhov). f až h . Plodom je kôstkovica. b. Mydlovník pravý (Sapindus saponaria) zo Strednej a Južnej Ameriky má plody s obsahom saponínu a ich oplodie sa používa ako mydlo. Obr. čínske datle. Majú tŕnité brachyblasty s jednoduchými listami s malými prílistkami. h . Jujuba holá . prevažne kry. Rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica) je dvojdomý tŕnitý ker s protistojnými listami a so súkvetím štvorpočetných zelenkastých kvetov.kvitnúci konárik. Majú striedavé perovito zložené alebo jednoduché listy. tŕnistý ker (tŕne premenné prílistky). Semená obaľuje dužinatý miešok. U nás rastú autochtónne len 2 rody. C5. neskoršie fialovočervená kôstkovica. Dvojslivka čínska (Litchi chinensis) sa pestuje pre lahodný miešok Obr. 113 .⊕. obsahujúca kofeín . ∞.g . morfologicky podobné pravým datliam (Phoenix dactylifera). a . a . Jeho kôru používajú tiež na výrobu prečisťujúcich liekov. Zo semien amazónskej paulínie nápojovej (Paullinia cupana) sa pripravuje pasta guarana.K5.kvet.slúži na výrobu osviežujúceho nápoja. A 8. f.piestik. V pletivách sú mliekovité alebo živicovité.plod  Kvetný vzorec : .kvitnúce vetvičky. Jaseňovec na semene. 159: Mydlovníkovité (Sapindaceae).inermis) poskytuje tzv. s kvetmi v metline a s nafúknutými tobolkami. 158: Rešetliakovité (Rhamnaceae). Rastie na kyslých substrátoch. Krušina jelšová (Frangula alnus) je ker s lámavými beztŕňovými konárikmi so striedavými listami a 5-početnými kvetmi. Rešetliak karolínsky (Rhamnus carolinianus).jujuba var. Z cudzozemských treba uviesť paliurus tŕnitý (Paliurus spina-christi). Sú štvorpočetné alebo päťpočetné. G (3) Sú to dreviny temperátneho (mierneho) a subtropického pásma.e . i .kvet. často jedovaté tekutiny s obsahom saponínu.

Ameriky. Mnohé druhy sú ovocné rastliny trópov. pukajúca tromi chlopňami. m .d. x carnea) s bledoružovými kvetmi.l. menšie stromy a kry. Obličkovcovité rastú väčšinou v subtrópoch a trópoch (79 rodov a 600 druhov). Zdužinatená plodná stopka a semeno sú Obr.m . Obličkovec západný (Anacardium occidentale) pochádza z tropickej Ameriky. tobolka alebo nažka. G (3) Sú to dreviny s protistojnými.plod. ktorý je rozšírený na Balkáne a pagaštan paviový (A.kvitnúci konárik.   Sú to dreviny. c. Čeľaď prejavuje príbuzenské vzťahy k radu Rutales a k čeľadi Sapindaceae. Pagaštan konský je veľký košatý strom (až 20 m). 160: Pagaštanovité (Hippocastanaceae): pagaštan osemmužný (Aesculus octandra). Do čeľade patria 2 rody a 20 druhov. ovocnou rastlinou všetkých trópov. Čeľaď má značne veľký praktický význam.piestik. a .pavia) zo Sev.hippocastanum). veľmi dekoratívny v období kvitnutia. C4. s rôznorodým kvetným obalom. Kvety sú menšie päťpočetné. 114 . iné sa cenia ako ozdobné rastliny a mnohé obsahujú jedovaté sekréty. Najznámejší rod pagaštan (Aesculus) je na Slovensku zastúpený dvoma introdukovanými druhmi: pagaštan konský (A. Plodom je ostnatá tobolka. a .e .5. Pochádza z Indie.samičí kvet. dlaňovito zloženými listami.konáriky so súkvetím. Stopka plodu hruškovito zdužinatie a na nej je obličkovitá nažka.c kvet. Obličkovcovité predstavujú primitívnu čeľaď. Plody sú rozmanité a môže to byť kôstkovica.semeno   Kvetný vzorec : .K(5). ktorý sa nazýva pagaštan pleťový (A. k.samčí kvet. so zloženými striedavými listami. b. Vhodný je na výsadbu stromoradí alebo solitérov. A5-8. Terminálne púčiky sú veľké (obrovské) až 3 cm s lesklými hnedými živicovými šupinami a so šikmo súmernými päťpočetnými kvetmi.Obr.súplodie indický (Mangifera indica) je najdôležitejšou . V parkoch sa vysádza hybrid týchto druhov. f. niektoré poskytujú technické a liečivé suroviny. vnútri zvyčajne len s jedným veľkým semenom a hnedým lesklým osemením s veľkou belavou jazvou (hilum). načo poukazuje aj ojedinelé apokarpné gynéceum. Príbuzný mangovník (Rhus glabra). n . Súkvetím je vzpriamený strapec závinkov.g n . Má veľké šťavnaté kôstkovice oranžovej farby. 161: Obličkovcovité (Anacardiaceae): sumach hladký jedlé (oriešky kešu).

spôsobujú pri dotyku prudké zápaly kože. Podobný lak poskytuje aj sumachovec voskový (T.succedaneum). Ázie poskytuje výborný čierny japonský lak. niekedy chýba koruna. 15862: Javorovité (Aceraceae): a . Je tiež obľúbenou parkovou drevinou. ⊕. ktoré sú u nás introdukované. Z dvojplodolistového semenníka sa vyvinie krídlatá dvojnažka. c .javor poľný (A. uhorské žlté drevo.0. Pistácia mastixová (Pistacia lentiscus) rastie v Stredomorí. heterochlamydeické. päťpočetné.platanoides) má listy s 5-7 končistými lalokmi. Javor mliečny (A. Rozšírené kvetné lôžko vytvára v kvete žľaznatý terč. používaný v garbiarstve. C 4.platanoides).vera) tiež zo Stredomoria poskytuje pistácie. A 4+4. čiže zelené mandle . Škumpe sú príbuzné rody sumach (Rhus) a sumachovec (Toxicodendron). Kvety tvoria bohaté metliny a Obr. G (2) A 5+5 Do čeľade patria dreviny s typickými dlaňovitými listami postavenými protistojne a obojpohlavnými alebo jednopohlavnými (javorovec jaseňolistý) kvetmi.campestre).sú to semená v sklerifikovaných tobolkách. V našich parkoch sa často sadí sumach pálkový (Rhus typhina) pre pekne zafarbené listy na jeseň.radicans). Často sa sadí v parkoch pre dekoratívne chlpaté súplodia.5.javor horský (Acer pseudoplatanus). Sumachovce sú jedovaté. je súčasťou macchií a poskytuje mastixovú živicu. .Škumpa vlasatá (Cotinus coggygria) je na Slovensku vzácnym a chráneným teplomilným krom. Pistácia pravá (P. b . Sumachovec fermežový (T. Javor horský (Acer pseudoplatanus) je častý strom horských bučín. Jeho drevo sa používa v nábytkárstve na výrobu hudobných nástrojov. Kvety tvoria ovisnuté strapce a krídla dvojnažky zvierajú ostrý uhol. Ázii a v Severnej Amerike (2 rody. Poskytuje tzv. jej listy obsahujú tanín.5. preglejok a pod.  Kvetný vzorec : . Najviac druhov javorovitých rastie vo vých. K 4. Ameriky pochádzajúci a tiež jedovatý sumachovec koreňujúci (T. Na Slovensku sú pôvodné 4 druhy javorov.javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) 115 . Kvety sú pravidelné.javor mliečny (A. d . 150 druhov). .verniciflua) z vých. U nás v záhradách sa niekedy pestuje zo Sev.

163: Javorovité (Aceraceae). Zriedkavejšie sa u nás vysádza javor montpeliérsky (A.palmatum). Dunaj).saccharum = A. ktorý na jeseň prefarbuje listy do karmínovočervena. Javor poľný (A. je dôležitou medonosnou drevinou. ktorý sa často pestuje v mestách. Listy sú striedavé. kde sa z jeho miazgy získava cukor (javorový sirup). Krídla drobnejších dvojnažiek ležia v jednej rovine. najmä dubín. päťpočetné. niekedy v panašovaných formách. Má menšie päťlaločnaté listy s celistvookrajovými lalokmi. bobule alebo kôstkovice. Plodom je nažka s vrtuľovito ohnutými krídlami. Ameriky. často sa u nás pestuje v parkoch.  Sú to prevažne tropické a subtropické dreviny s vysokým obsahom terpenoidov a taxínov v dreve a éterických olejov v listoch. Podobný je javor cukrodarný (A. Javor červený (Acer rubrum). Rýchlo rastie. ktoré napomáhajú šíreniu plodu vetrom. na zboreniskách a pod. Z východoázijských druhov sa vysádza v parkoch a záhradkách javor dlaňovitolistý (A. Dvojnažky sú v previsnutých strapcoch a dovnútra ohnutými krídlami. a konárik s plodmi.plod. Plody sú tobolky. Kvety menšie. 116 . So srdcovito vajcovitými a na okraji pílkovitými listami s takmer rovnobežnými krídlami dvojnažiek sa vyznačuje teplomilný javor tatársky (A. strom s veľkými nepárnoperovito zloženými listami a drobnými žltozelenými kvetmi v bohatých súkvetiach.saccharinum).monspessulanum) s dlhostopkatými malými trojlaločnatými listami. Pajaseň pochádza z Číny.tataricum).krídla dvojnažky zvierajú tupý uhol. Pozná sa podľa striebristého rubu listov.samčie kvety. Je dvojdomý (takisto výnimočný znak) a často sa sadí v parkoch. Vzhľadom na ľahké rozmnožovanie a rýchly rast splanieva a vyskytuje sa ako cudzorodý prvok v lužných lesoch a popri riekach (napr. k .dasycarpum) pochádzajúci tiež zo Sev.rubrum). Vzhľadom na ľahké odnožovanie z koreňov sa vegetatívne šíri a splaňuje najmä pri plotoch. podobne ako z javora cukrového (A. Obr. b.campestre) je ker alebo strom našich lesov v teplejších oblastiach. Často sa sadí pri cestách a v parkoch (znáša strihanie). Americkým druhom je aj javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) s nepárno perovito zloženými listami (výnimočný znak čeľade). Z cudzokrajných druhov sa u nás pestujú najčastejšie druhy: kvetmi s krvavou korunou sa vyznačuje severoamerický javor červený (A. f. Je nebezpečný invázny druh.samičie kvety.g . m semeno   Z tejto prevažne tropickej čeľade je u nás známy pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima). perovito zložené.c .

zriedkavejšie súmerné (jasenec).India. listov a mladých výhonkov sa získava éterický olej. veľké a prenikavo voňavé. najmä Západná India . používané v podobe džúsov. 117 . z ktorých šťava sa používa prevažne na výrobu limonády (šťava obsahuje vitamín C a B1 a kyselinu citrónovú).paradisi) je mohutnejšieho vzrastu.reticulata) .j. C.grapefruity. niekedy z väčšieho počtu plodolistov (citrónovník). Pochádza z juhovýchodnej Číny a kvitne celý rok príjemne voňavými kvetmi. u ktorého sa pri šľachtených kultivaroch nevytvárajú semená (partenokarpia). poskytuje plody .pochádza z južnej Ázie. ktorých šťavnatá dužina je nahorklá. pomarančovej farby.limon) .4. Citrónovník rajský (C. konzumované pre ich sladkú šťavu.  Kvetný vzorec : .maxima). Obľúbená izbová rastlina a tiež rastlina japonských cisárov je citrónovník japonský (Fortunella japonica). K 4.známe citróny. zriedkavejšie štvorpočetné. Listy sú perovito zložené alebo jednoduché (citrónovník). subsp.India a Stredomorie.a. Z južnej Európy pochádza ruta voňavá (Ruta graveolens). ∞ ) A 5+5 Sú to dreviny (stromy a kry). alebo "cédrové drevo" (Cedrela odorata).vlhé trópy. veľmi aromatické. Rastie na vápenitých pôdach teplejších polôh.poskytuje veľmi kyslú limetovú šťavu (limet juice). ktorý sa zriedkavo pestuje aj v teplejších oblastiach Európy (Maďarsko. V parkoch sa zriedkavo pestujú ako nízke stromy krídlatec trojlistý (Ptelea trifoliata) a korkovník amurský (Phellodendron amurense). Typické sú najmä sploštené až krídlaté listové stopky. Je liečivá.pôvodom pravdepodobne z Číny. Z jeho kvetov. C 4. ekumarínov a terpenoidov v lyzigénnych nádržkách. V Stredomorí rastie krovitý druh. Medzi tyčinkami a semenníkom je nápadný žľaznatý terč t. Sladené albedo plodu je známy citronát. Zo známejších kultúrnych druhov a krížencov treba uviesť tieto : Citrónovník médsky (C. Všetkých zástupcov však možno veľmi dobre poznať podľa typickej arómy. Je chránený.poskytuje plody cedrato. Plod je hesperídium. voňavé. A 4+4.Do čeľade patria mohutné tropické dreviny. rozšírené kvetné lôžko. silíc.5. ktorá sa používa na výrobu limonád. G (2. často na Slovensku splanie. Plody sú veľké so žltým flavedom . ktorého aromatické plody sa využívajú v potravinárskom priemysle. Sú prevažne päťpočetné. tmavožilkovanými kvetmi a silnou vôňou.citrónovec trojlistý (Poncitrus trifoliata.medica) .Predná India. Citrónovník mandarinkový (C. známy pod menom kumkvát. Je odolný voči zime a preto sa používa ako podpník pre kultúrne citrónovníky a na získavanie zimuvzdorných hybridov. sú známe pomaranče. bergamia) sa získava bergamotový olej. Z tropických a subtropických vždyzelených rutovitých najznámejší je rod citrónovník (Citrus). Jediným našim pôvodným druhom z rutovitých je jasenec biely (Dictamnus albus) s veľkými ružovými. má listové stopky bez krídel. kompótov a pod. Vrchný semenník je z 5. Semená majú viac zárodkov (polyembryónia). Stredomorie. Citrónovník limetový (C. Citrónovník pravý (C.acida) . Pestuje sa ako okrasný ker.sinensis) . Mnohé druhy citrónovníka sa pestujú a ich taxonomické hodnotenie je veľmi ťažké pre tisíce rokov trvajúce kríženie. Citrónovník horký (C. trifoliata) pochádza zo severnej Číny. sa používajú na výrobu marmelád a likérov a jeho listy sú liečivé ( Folia Aurantii ). prípadne krovitý druh z východnej Ázie fagara jaseňolistá (Fagara schinifolia) = zantoxyl jaseňolistý (Zanthoxylum schinifolium). čiže malé grapefruity. ⊕. Khaya senegalensis). Citrónovník obrovský (C. C. Francúzsko) melia japonská (Melia azederach) ako ozdobný ker. Plody nie sú jedlé. obsahuje glykozid maringin. ktoré sa ťažia pre kvalitné drevo mahagón (Swietenia mahagoni. Plodom je tobolka (jasenec) alebo bobuľovitý citrusový plod (hesperídium). Tŕnitý ker . subsp.5.5. mahagónovníky. Stredomorie . Čeľaď rutovitých je morfologicky veľmi rozmanitá.aurantium) má dva poddruhy: plody poddruhu citrónovníka horkého pravého (C. zriedkavejšie byliny známe ako aromatické rastliny s obsahom éterických olejov. používané na výrobu marmelády a na získavanie šťavy. Plody sú len 2-3 cm veľké. rastlina so zelenkastožltými kvetmi.a.aurantiifolia. aurantium) . Kvety sú pravidelné. listové stopky majú výrazné krídla. poskytuje menšie plody s oranžovým flavedom a albedom oddeliteľným od dužiny mandarinky. Plody citrónovníka čínskeho (C. Kvety sú biele alebo ružové. Z kôry plodov poddruhu citrónovníka horkého bergamotového (C. poskytuje plody zvané pompelmus.

pričom každé púzdro je ešte rozdelené nepravou priehradkou. ľan tenkolistý (L.tenuifolium) s bledomodrými kvetmi. jednak ako textilná rastlina (L. Sú to voskovo žlté bobule s piatimi výraznými rebrami kyslej chuti s vysokým obsahom vitamínu C. Okrem oleja obsahuje aj sliz. Kvety sú 5-početné v chudobných závinkoch. Vytvárajú tak typické troj alebo štvorlístky. Niektoré druhy vytvárajú rôzne podzemné zásobné orgány. Výlisky sú krmivom. napr. 3 alebo 4-početné. väčšinou s úzkymi listami. V našej flóre je zastúpená kyslička (Oxalis). kyslička jedlá (Oxalis deppei). Tobolka obsahuje 10 semien. crepitans). napr. linolea. Pochádza pravdepodobne z juhozápadnej Ázie a severnej Afriky. Má biele kvety červenofialovo žilkované. ktoré sú dlaňovito zložené. ktoré sú zákonom chránené.tuberosa). Na stepných lúkach rastú vzácnejšie ľan rakúsky (L. rýchloschnúcich farieb a lakov. Rastliny sú preto kyslej chuti a môžu sa používať do šalátov a pod. U nás rastie len niekoľko druhov ľanu (Linum). koreňové hľuzy alebo šupinaté podzemky. Olej má využitie aj vo farmaceutickom priemysle. Ľan siaty je aj liečivou rastlinou. mydla. Pre textilné vlákna je dôležitá stonka obsahujúca sklerenchymatické povrazce okolo cievnych zväzkov. Najznámejším druhom je pestovaný ľan siaty (Linum usitatissimum). 165: Ľan siaty (Linum usitatissimum) 118 . Pestuje sa jednak ako olejnina (L.usitatissimum). vrátane semenníka. ktorý má na podzemkoch škrobnaté hľuzy. najmä na kyslých pôdach rastie kyslička obyčajná (Oxalis acetosella).catharticum) s drobnými bielymi kvetmi. V tônistých lesoch. Líši sa však najmä listami. bielej alebo ružovej farby. Z divorastúcich druhov ľanu sa vyskytuje na lúkach nenápadný ľan prečisťujúci (L. Je Obr. Je to jednoročná bylina s čiarkovitými listami. kde pred 5-6 tisíc rokmi vznikla jeho kultúrna forma. Na poliach a záhradách teplejších oblastí rastie ako burina žltokvitnúci kysličkovec európsky (Xanthoxalis fontana). Endosperm semien obsahuje až 35 % oleja. alebo ľan žltý (L.usitatissimum subsp. Ten je veľmi vysýchavý a preto sa využíva pri výrobe fermeží. Kvety má modrej. Niektoré ďalšie cudzokrajné druhy sa pestujú ako črepníkové okrasné rastliny. kyslička obyčajná). Tobolky sú guľaté. z ktorého dozrieva tobolka. pomocou ktorých sa aj vegetatívne rozmnožujú a vytvárajú tak celé polykormóny (kolónie) (napr. 164: Kyslička obyčajná bežnou potravou juhoamerických Indiánov. Plodom je 5-púzdrová tobolka. K jedlým druhom patrí u nás málo známy kysličkovec hľuznatý (X. Pomenovanie čeľade je podľa obsahu kyseliny šťavelovej.usitatissimum subsp.austriacum). Kvety sú 5-početné. (Oxalis acetosella) Ako ovocie sa zriedkavo objavujú v obchodoch plody egrešovca oblého (Averrhoa carambola) pod názvom karambola. Malá čeľaď príbuzná pakostovitým.flavum).  Sú to byliny s jednoduchými. syntetického kaučuku a pod.  Obr.

pri ktorom sa chlopne tobolky náhle skrútia a vystrelia semená (seizmotaxia).pelargónie . Známe okrasné muškáty (Pelargonium) pochádzajú najmä z južnej Afriky. ktorý má kvety červenofialovej farby a rastie na vlhkých lúkach a pri potokoch. t. Jediným zástupcom s perovito zloženými listami je bocianik rozpukovitý (Erodium cicutarium). 167: Pakost lúčny (Geranium pratense) muškát štítovitolistový (P. Netýkavka nedotklivá (I. Pochádza z Himalájí a u nás sa udomácnila najmä v priekopách a pri potokoch. Najobľúbenejšími druhmi sú muškát krúžkovaný (Pelargonium zonale) s hrubou. drevnatejúcou stonkou a krvavočervenými kvetmi v nepravých okolíkoch a Obr. Pakostovité sú charakteristické vôňou (muškát) resp. nachádzajúce sa v žľaznatých trichómoch najmä na listoch. ktoré pri dozrievaní vystreľujú semená podobne ako u pakostovitých. robertianum).noli-tangere) má veľké sýtožlté kvety a rastie v tônistých listnatých i lužných lesoch. pochádza zo severovýchodnej Ázie. 166). na ktoré sa podobajú. rastúcim na rozhraní lesa a lúky je teplomilný pakost krvavý (G. zápachom (napr. 168: Netýkavka malokvetá Okrem toho sa aj pestuje ako okrasná letnička. pozdĺž ktorých sa naďalej šíri. ale na rozdiel od nich k vystreleniu dochádza u šťavnatých plodov a impulzom býva dotyk (napr. najmä lesných biotopoch.  Byliny s dužinatou stonkou a jednoduchými listami. ich krížence a kultivary sú snáď najčastejšími okrasnými rastlinami okien a balkónov. 166 pakost močiarny (G. ktorý nepríjemne zapácha a rastie na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt). Netýkavka malokvetá (I. uzavreté v trvácom kalichu a pri dozrievaní (vysychaní) dochádza k náhlemu vymršteniu 5 plodov s oblúkovito zahnutými zobáčikmi (Obr. ale hojný je aj pakost nízky (G. Tieto druhy. K nám bola zavlečená ako burina (tzv. ktorý spôsobujú aromatické látky terpény. sa líšia najmä plodmi. neofyt) a udomácnila sa v rôznych. aj dažďová kvapka). kde vytláča pôvodnú vegetáciu.palustre). Obr. Mohutná bylina s veľkými ružovopurpurovými kvetmi. Dolný K lístok je sfarbený a predĺžený do ostrohy.glandulifera).tobolky. Takisto neofytným druhom je netýkavka žliazkatá (I. Netýkavka (Impatiens) má zvláštnu stavbu kvetu.j.Najmä byliny (prípadne polokry .peltatum) s poliehavou stonkou a lesklými listami.sanguineum). Nenápadný.pakost smradľavý). K jednoročným až dvojročným zväčša burinným druhom s drobnými kvetmi patria: pakost smradľavý (G. Plody patria medzi rozpadavé.muškáty) s typickými dlaňovitými listami a 5početnými kvetmi. Kvety sú súmerné. K lúčnym druhom patrí pakost lúčny (Geranium pratense) s veľkými bledomodrými kvetmi.parviflora) má menšie bledožlté kvety. Od kysličkovitých.pusillum). sú zobákovitého tvaru. Rastie ako burina. Podobá sa na Obr. V našej flóre rastie niekoľko druhov pakostov (Geranium). (Impatiens parviflora) 119 . Zaujímavosťou sú plody . Typickým lemovým druhom.

Časti kvetu zrastajú do kvetnej čiašky (receptakulum) so spodným semenníkom. K zrastá na báze s C aj s A a vytvára kvetnú čiašku. Plodom je mnohosemenná bobuľa so zaschnutým K.paniculata).ríbezľa červená 120 . alebo netýkavka balzamínová (I. V nižších polohách na lúkach rastie napr. Pôvodná je v severozápadnej Európe.ríbezľa zlatá. s listami nahlúčenými do prízemnej ružice. cibuľkami. Tieto druhy rastú vo voľnej prírode väčšinou v štrbinách skál horských až vysokohorských oblastí.egreš. B . D .Obr. rubrum) majú červené alebo biele plody. najčastejšie s ružovými alebo červenými kvetmi.Ako črepníkové okrasné rastliny sa pestujú rôzne hybridy netýkavky sultánskej (I. 170: Bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia) lomikameň.petraeum) má tiež strapce červených bobúľ. Kvety drobné.rubrum) je známy ovocný ker. lomikameň pižmový (Saxifraga protistojnolistý (S.bulbifera).aizoides). ktorý moschata) kvitne skoro na jar. Mnoho druhov rodu patrí pre svoj drobný vzrast k obľúbeným skalničkám. Typické je vegetatívne rozmnožovanie prídavnými púčikmi. pestované odrody (var. Ríbezľa (Ribes). ktorý je vyššieho vzrastu a rozmnožuje sa pacibuľkami v pazuchách listov. Obr. ktorá kvitne na žlto a zvláštnosťou je opeľovanie kvetov drobnými slimákmi. s menšími C lupienkami ako K. aj plnokvetými. Z okrasných rastlín sa v záhradách bežne pestuje rastlina s mäsitými veľkými lesklými listami a ružovými kvetmi . je mimoriadne otužilý a vydrží aj mráz -40 oC.pozdĺžny rez kvetom egreša. Lomikameň (Saxifraga). Preto dokáže žiť na hranici možnosti existencie rastlinstva (napr. C . Mnohé z nich sú Obr. 5 početné.walleriana). 171: Kvety egrešovitých: A . Názvy týchto druhov ako aj samotný názov .oppositifolia).alpinum). Na prameniskách nájdeme porasty slezinovky striedavolistej (Chrysosplenium alternifolium). lomikameň metlinatý (S.bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia).Vo vysokých horách rastie u nás ďalších 15 druhov. výhonkami a pod. Piestik je z 2 plodolistov. ktoré obsahujú pektín a preto sú vhodné na prípravu džemov a sirupov. z ktorého sa vyvíja tobolka. lomikameň cibuľkatý (S.balsamina). Má červené bobule mdlej chuti a ríbezľa skalná (R. na arktických ostrovoch 83 o severnej zemepisnej šírky). odráža ich veľkú životaschopnosť v sťažených podmienkach. ale kyslej chuti. väčšinou 5-početné. napr.  Sú to známe ovocné i okrasné kry s dlaňovito zúbkatými až laločnatými listami. Z našich divorastúcich druhov sa v horských polohách vyskytuje ríbezľa alpínska (R. Kvety sú drobné v strapcovitých súkvetiach. Z bežnejších sú známe lomikameň vždyzelený (S. Ríbezľa červená (R.  Byliny väčšinou drobného a trsnatého až vankúšikovitého vzrastu. 169: Lomikameň aj chránené.

Obidva druhy majú žlté kvety a drobné striedavo postavené tučné listy. Známe sú (Sempervivum tectorum) najmä okrasné druhy rodu hortenzia (Hydrangea).sanguineum) so strapcami červených kvetov. Skalnica (Sempervivum) má tučné listy v hustej prízemnej ružici a kvetonosná byľ vyrastá iba 1-krát za život (monokarpická rastlina). u pestovaných odrôd lysé. Z okrasných druhov sa pestujú .tobolkami.sexangulare).habitus. ale jednotlivo alebo v pároch. Plody sú jedlé oválne bobule. K pestovaným druhom najmä na cintrorínoch a záhradách patria ešte rozchodník pochybný (S. Podobným druhom s bielymi kvetmi je rozchodník biely (S. Dužinaté. pôvodom z Kaukazu s ružovými kvetmi a rozchodník skalný (S. B . že majú vodné pletivá.acre) a rozchodník kvet šesťradový (S.Ríbezľa čierna (R.  121 . V našich horách na skalných substrátoch rastie skalnica horská (S. Rozchodník (Sedum).nigrum).montanum) s ružovými C lupienkami. 172: Rozchodník prudký (Sedum acre): A .reflexum) so sivozelenými tenkými listami a žltými kvetmi. ktoré na rozdiel od ríbezlí nevyrastajú v strapcoch. chlpaté. Obr. na skalách (petrofyty) tým. ktorá má kvety v bohatých chocholíkoch a okrajové kvety sú neplodné. Kvety vo vrcholíkovitých súkvetiach majú rozmanitú stavbu a neustálený počet kvetných častí. ľudový názov . v ktorých udržujú vodu a sú tak schopné prežiť aj obdobie sucha. Rastliny sú prispôsobené pre život v suchých oblastiach a extrémnych vysokohorských stanovištiach.ríbezľa zlatá (R. alebo ríbezľa krvavá (R. Tučnolist stromovitý (Crassula arborescens) pochádza z južnej Afriky a u nás sa pestuje ako izbová sukulentná rastlina vhodná aj na bonsaje. ale ploché listy má rozchodník najväčší (S. Vyniká vysokým obsahom vitamínu C. Egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa) je ostnitý ker so zelenkastými alebo červenkastými drobnými kvetmi. zato majú zväčšený a rôznofarebný K. Na suchých stanovištiach Obr.spurium). Trojpuk drsný (Deutzia scabra) je podobný dekoratívny ker.  Byliny alebo polokry sukulentného typu s tučnými listami. Plodom je mechúrik. Podobným rodom je skalničník (Jovibarba). Má čierne plody s typickou arómou a kyslou chuťou.aureum) s lesklými listami a žltými kvetmi.(stepné lúky s kamenistými pôdami) rastú rozchodník prudký (S.jazmín.  Byliny alebo kry so 4-5 početnými kvetmi.maximum). 173: Skalnica strechová protistojnými listami a plodmi . ktorý má menej početné kvety a žlté C lupienky. s nevoňavými kvetmi v strapcoch so strihanými C lupienkami. intenzívne a sladko voňavými kvetmi. Divo rastie veľmi zriedkavo v lužných lesoch.album). Rastie takisto na skalnatých miestach od nížin až po horské polohy. Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) je ker s bielymi. Rozmnožuje sa aj vegetatívne mladými ružicami vyrastajúcimi na poplazoch.

i-plod (bobula) (afrodiziakum). a vyrastanie mladých listov až v lete v čase najväčšieho tepla u nás. na neplodných konárikoch sú 3-5 laločné. Plodom je kôstkovica alebo bobuľa. Čepeľ listu je najčastejšie perovito delená až niekoľkokrát perovito zložená. K 5.organizmus človeka dvojito zložený list. u niektorých druhov až nafúknutú listovú pošvu. článkovaná a na povrchu ryhovaná. G (2) Sú to väčšinou byliny s kolovitým koreňom. koriander. a. C 5. 122 . d-súkvetie.Kvetný vzorec: . Rastie v lesoch a často sa pestuje v záhradách na múroch a cintorínoch. V naších parkoch sa zriedka vyskytuje kalopanax (Kalopanax picta) a aralka tŕnistá (Aralia spinosa). na kvitnúcich a plodných konárikoch vajcovité s celistvým okrajom (heterofýlia). s dlaňovito dielnymi lesklými listami. „zázračne“ liečivú rastlinu Číňanov poznajú na celom svete.okolíkaté ) Kvetný vzorec: . K 5. nahé púčiky. Daucaceae . ktoré majú veľkú. C 5-10. Obľúbenými izbovými rastlinami sú: fatsia japonská (Fatsia japonica ).mrkvovité. posunutie času kvitnutia na jeseň (tropická krátkodenná rastlina). ⊕. Pochádza z Japonska. Kvety sú 5 početné. fenikel) a len zriedka je čepeľ nedelená s celistvým okrajom (prerastlík). niekedy s niťovými úkrojkami (kôpor. Brečtan je zaujímavým pozostatkom treťohornej flóry u nás. ktoré dozrievajú na budúcu jar. Umbelliferae . zoskupené do okolíkov alebo klasov. Na jeho tropický povôd poukazujú tieto znaky: drevnatá popínavá liana (v tropických lesoch sa takto dostal k svetlu). často nesprávne pod menom Aralia sieboldii. nijaký odpočinok semien (nerušený rast v trópoch). rozšírené najmä v miernom pásme sa vyvinuli z drevinných a tropických aralkovitých. ktoré vyrastajú na stonkách. so striedavými listami. 174: Aralkovité (Araliaceae). kvôli priaznivému účinku na Obr. Šeflera dlaňovitolistá (Schefflera actinophylla) má dlaňovitozložené listy a pestuje sa aj v panašovaných formách. Kvitne až na jeseň zelenkastými kvetmi v okolíkoch. Bylinné mrkvovité.  ( syn. ktoré pochádzajú z východnej Ázie. G (5) Sú to dreviny alebo liany s jednoduchými až dlaňovito zloženými listami (šeflera). A 5. vždyzelené listy. petržlen). Aralkovité rastú v trópoch a subtrópoch (70 rodov a 700 druhov). Niekedy je vyvinutá heterofýlia (bedrovník. Spodný semenník má na vrchu žľaznatý terč (stylopódium). Ich stonka je dutá. O podklad sa prichytáva krátkymi vzdušnými korienkami. Kožovité neopadavé zelené listy sú dvojaké. U nás rastie len jediný druh. A 5. ⊕. Plody sú čierne bobule. Všehoj ázijský (Panax gingseng) známy ženšen. drevnatá liana brečtan popínavý (Hedera helix). niekedy sa vytvára buľva (zeler). aralka tŕnistá (Aralia spinosa). Je to stará čeľaď blízko príbuzná čeľadi mrkvovitých.

rasca (Carum).kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria). ktorá sa po dozretí rozpadne na dva plôdiky (nažky). ktoré sa javí ako biologický celok . listoch a oplodí. čiže na báze čnelky.aníz (Pimpinella anisum). Pre taxonómiu mrkvovitých sú dôležité morfologické a anatomické znaky plôdikov Obr. Pravidelné kvety sú päťpočetné. obojpohlavné a len kvety na okraji okolíka sú niekedy súmerné a jednopohlavné . Korunné lupienky sú biele alebo žlté. Z anatomických znakov treba uviesť schizogénne sekrečné kanáliky v koreni.koriander (Coriandrum sativum). 176 : Mrkvovité (Apiaceae): a . g .tyčinkové alebo sú sterilné. ktoré však môžu aj chýbať. f . kvet. koreň kultúrnej formy. list. s dlhým nechtíkom. 175: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých: c . ale aj chrobáky a muchy). Spodný semenník je zložený z 2 plodolistov. prierez (nažiek). C lupienky sú smerom k okraju okolíka zväčšené. visiace na plodonose karpofore. zložený okolík a kvet Kvety sú drobné a tvoria jednoduchý alebo zložený okolík podopretý listeňmi (obal) a listeňcami (obalček). Tyčiniek je 5.mrkva (Daucus). Plodom je dvojnažka. b . dvojnažka a plôdik. stonke. d . Kalich je malý.Obr. Na vrchole semenníka. vtedy je kvet súmerný. kvet. Kvety sú hmyzoopelivé (opeľovačmi sú včely. plod a prierez plodom rozpoznať 5 hlavných rebier a 123 . často sotva badateľný.fenikel (Foeniculum).mrkva (Daucus carota). Okraj lupienkov je laločnatý s prostredným lalôčikom ohnutým smerom do stredu kvetu. Niekedy kvety tvoria hlávku alebo aj iné strapcovité súkvetie. Obsahujú silice a aromatické oleje. Možno na nich dvojnažkou. je žľaznatý terč (stylopódium) a 2 blizny.jednoduchý kvet (druhy podčeľade žindavovaté). e .

Pestuje sa ako zelenina pre vňať a zhrubnutú buľvu (tvorí ju zdužinatený koreň. Mnohé z nich sú úžitkové (zeleniny. koreniny) a liečivé rastliny. Obsahuje apiín a silice. bohatý na bielkoviny a tuky.graveolens var. preto semená mrkvovitých nepožierajú živočíchy. resp. hypokotyl i epikotyl).dvojročná bylina s lesklými listami so širokými úkrojkami. Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) sa od praveku pestuje pre aromatické listy (prísada do pokrmov) a pre zhrubnuté 124 . V pletivách väčšiny druhov sú schizogénne kanáliky s obsahom terpenoidov. Medzi úžitkové rastliny tejto čeľade patrí zeler voňavý (Apium graveolens) .bolševník (Heracleum zelerovaté sphondylium). súkvetie hlávka alebo jednoduchý stiahnutý okolík. dulce) sa pestuje pre zdužnatené stopky listov a pošvy ako zelenina. kvety v zložených okolíkoch. Rastie na poľných medziach a pasienkoch. terpénov i silíc.paštrnák (Pastinaca sativa) Podčeľaď : Saniculoideae . Rozdeľujeme ich na 2 podčeľade: 1. Z pôvodnej flóry Slovenska sem patrí kotúč poľný (Eryngium campestre).4 vedľajšie rebrá. d .angelika lesná (Angelica sylvestris). Čeľaď je rozšírená najmä v severnom temperátnom pásme (300 rodov a 3000 druhov). Žindava európska (Sanicula europaea) a jarmanka väčšia (Astrantia major) sú lesné druhy (bučiny) s dlaňovito dielnymi listami. Podčeľaď : Saniculoideae – žindavovaté. 2. Semená majú endosperm. Podčeľaď : Apioideae .aníz (Pimpinella anisum). Z vývojovej stránky mrkvovité predstavujú paralelnú čeľaď s aralkovitými a sú v skutočnosti ich zjednodušeným bylinným typom. Hlavné rebrá sú niekedy krídlaté (anemochória) alebo s ostňami a háčikmi (zoochória) a vo vedľajších rebrách. dvojročná bylina s guľovitým habitusom (stepný bežec) so súkvetím podopretým dlhými ostitými obalmi. Podobný výskyt má hviezdnatec čemericovitý (Hacquetia epipactis). Kvety sú biele. Zeler voňavý sladký (A. 177: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých. Podčeľaď : Apioideae Obr. e . hviezdicovito rozložených listeňov. b . c . a .rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). v bunkách niektorých druhov sú alkaloidy a kyanidy s toxickými účinkami (bolehlav).zelerovaté Druhy tejto podčeľade sú tiež byliny so zloženými alebo viackrát delenými listami. od morského pobrežia až do vysokých hôr. brázdach sa tiahnu olejové kanáliky.žindavovaté Sú to byliny s jednoduchými listami. Drobné okolíky sú podopreté nápadným obalom zo žltozelených.

bolševník (Heracleum páperistá bylina s výraznou sphondylium). pri výrobe likérov. Pre obsah cukru a karoténu vo valcovitom koreni s hrubým sladkým kôrovým pletivom sa pestuje oddávna pod menom karotka. sativa) sa pestuje ako koreňová zelenina. rasca (Carum carvi). aníz . obsahujú koriandrovú silicu. jemne graveolens). Pestuje sa v niekoľkých kultivaroch pre aromatické plody (korenina). Rastie na medziach a výslných stráňach i ako burina vo vinohradoch a pod.korene (zelenina). Pochádza zo Stredomoria a pestuje sa pre aromatické plody Obr. Olšovník rascolistý (Selinum carvifolia) a smldníky (Peucedanum) sú častou zložkou vlhších lúk a pasienkov.maximus mrkva siata (D. sivo oinovatená. Z tohto druhu vznikla v Prednej Ázii krížením s D. koreň biely. Kôpor voňavý (Anethum graveolens) má listy troj až štvornásobne strihané na niťové úkrojky. sú guľovité. l . h . heterofýliou. nezhrubnutý.paštrnák (Pastinaca sativa). Bazálne listy sú celistvé. Vo všetkých častiach obsahuje silice. Paštrnák siaty pravý (P.petržlen. lúk a v priekopách. ch. Listová čepeľ je dvojite až trojite perovito strihaná.sativa subsp. f . nie je však známa divo rastúca. Boli vyšľachtené početné odrody. Pochádza pravdepodobne z južnej Európy. Odpradávna sa pestuje v Prednej Ázii a v južnej Európe pre aromatické plody (korenina) a liečivo. Pochádza z Prednej Ázie. Nažky sú štetinaté s háčikmi. Z ostatných u nás divo rastúcich druhov sú najhojnejšie: kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris) je väčšia trváca zelenosivá bylina s delenými listami. Stredný kvet v okolíku je často hnedofialový. Ligurček lekársky (Levisticum officinale) je mohutná bylina s veľkými 2-3 krát perovito zloženými listami a žltými kvetmi. ktoré obsahujú kôprovú silicu (zeleninová korenina). 178: Mrkvovité (Apiaceae) .fenikel (Foeniculum). zelenkastobiele. pochádza pravdepodobne z východného Stredozemia. Zrelé dvojnažky sa nerozpadávajú. v lekárstve. k -mrkva. okolíky sú polguľovité. priečne rezy plodom: j .archangelika (Archangelica).bolehlav (Conium maculatum). g . Bazálne a dolné stonkové listy sú dlho stopkaté.plody: a . sušené listy sa pridávajú do koreninových zmesí. Žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Miestami sa pestuje ako liečivá rastlina. Rastie na okrajoch ciest. Vajcovité dvojnažky majú zreteľné hlavné rebrá. okolík bez obalov. Kŕmne odrody majú biely až žltkastý koreň. d . Plôdiky sa používajú ako korenina do sladkého pečiva v cukrárstve. Bedrovník anízový. Listy sú 2-4 krát perovito dielne s úzkymi úkrojkami. pasienkoch. Pôvodný je v Stredozemí. m fenikel. Anisum koriander (Coriandrum). Oddávna sa pestuje pre voňavé listy. Pochádza z Prednej Ázie a kedysi sa hojne (dnes zriedka) pestoval ako liečivá a koreňová rastlina. e (Pimpinella anisum. Zložené okolíky bielych kvetov sú na spodku kryté obalom z veľkých perovito strihaných listeňov. Mrkva obyčajná (Daucus carota) je divorastúci druh.zeler (Apium vulgare) je jednoročná. Rasca lúčna (Carum carvi) je naša pôvodná dvojročná lúčna rastlina. dolné stonkové listy perovito strihané a horné stonkové listy dvojito až trojito perovito strihané s nitkovitými úkrojkami.petržlen (Petroselinum). Paštrnák siaty (Pastinaca sativa) je dvojročná rastlina s perovito zloženými listami. Koriander siaty (Coriandrum sativum) je jednoročná bylina s výraznou heterofýliou. 125 . medziach a ako burina na okrajoch polí a v trvácich krmovinách.bolehlav. Nažky sú páperisté. Má typickú vôňu „Maggi“. chlpaté. Drobné žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Archangelika lekárska (Archangelica officinalis) je mohutná trváca bylina s malým podzemkom. Skučeravené listy má forma crispum.i . dvojročná bylina s priamou chlpatou ryhovanou byľou.sativa). U nás rastie hojne na suchých lúkach. Byľ je hladká. b (korenina). horné stonkové listy sú na veľkých bruchato nafúknutých pošvách sediace. Je to významná medonosná rastlina (dlho kvitne). Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare) je statná sladko aromatická bylina podobná kôpru. aromatické. Kvety sú biele alebo ružové.

pneumonanthe) vyskytujúci sa zriedkavo na vlhkých slatinných a rašelinných lúkach nižších polôh. Plod je dvojplodolistová tobolka pukajúca chlopňami. Pri dotyku spôsobuje kožné i sliznicové ekzémy. 179: Horec žltý (Gentiana lutea) 126 . ktorý je pôvodný na Kaukaze.mantegazzianum). prípravkov na dočasné ochrnutie pri odchyte zveri alebo veterinárnych zákrokoch. Alkaloidy sa však používajú aj v lekárstve. Nebezpečný invázny druh. Miestami v okolí parkov. Trebuľka voňavá (A.falcatum). Kvitne koncom leta.  Tropické stromy. najmä pozdĺž potokov splaňuje. Listy sú 2-3 krát perovito zložené. Niekedy sa v parkoch pestuje boľševník obrovský (H. Rozpuk jedovatý (Cicuta virosa) rastie na brehoch vôd. Obr. ktoré spôsobujú horkú chuť. Boľševník borščový (Heracleum sphondylium) je mohutná trváca bylina s nepárno perovito delenými listami rozmanitého tvaru. Pre horcovité sú typické obsahové látky .Prerastlík (Bupleurum) ako jediný rod z čeľade má jednoduché. Tieto látky podporujú tvorbu žalúdočných tráviacich štiav a preto sa niektoré horcovité využívajú ako liečivé rastliny i v likérnictve ako prísada do destilátov. Taxonómia horcov je zložitejšia. objímavé až prerastené listy. Niektoré druhy afrického pôvodu majú aj jedlé plody . súčasťou rôznych anestetík. veľmi dekoratívny horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea). Trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris) je hojnou rastlinou rastúcou popri cestách a v lesoch. 4-5-početnou. "kurare" jedov. Z oblasti Venezuely a Kolumbie pochádza strychnínovník jedovatý (Strychnos toxifera). Plody sú jedovaté. loganin.  Byliny s jednoduchými sediacimi listami postavenými protistojne a zrastenolupienkovými kvetmi s rúrkovitou C. vomocin). Horce sú chránené rastliny pre ich vzácny výskyt. resp. zložkou tzv.cerefolium) je jednoročná nitrofilná rastlina s aromatickými listami (vonia ako hašlerky). Rastie na lúkach od nížin do hôr. dávivé orechy). Plody sú veľmi toxické pre obsah koniínu. Pôsobia ako prudké nervové jedy.angelika lesná (Angelica sylvestris) a kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria).bobule. Pri potokoch rastú 2 podobné druhy . Celá rastlina je štetinatá. Na jeseň zasa rozkvitá v horách ďalší. Celá rastlina je prudko jedovatá (obsahuje cikutoxín). Sú napr. Pestuje sa aj v záhradkách. Horec (Gentiana) má niekoľko druhov s veľkými modrými alebo žltými kvetmi. Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum) je dvojročná rastlina s hladkou oinovatenou červenkastohnedo škvrnitou byľou. brucin.nux-vomica). V Indii je pôvodný strychnínovník indický (S. Z jeho kôry sa vyrábajú šípové jedy. horcovník (Calathiana). pri vädnutí páchnu myšinou.horčiny a glykozidy. celistvookrajové. Z niekoľkých druhov je v teplejších oblastiach najčastejší prerastlík kosákovitý (B. strychnínovník tŕnitý (Strychnos spinosa) pochádzajúci z Madagaskaru. ktorý má veľmi jedovaté plody i semená (tzv. ktorá sa na vlhších miestach stáva burinou (vegetatívne rozmnožovanie podzemkovými poplazmi). ktoré používajú najmä Indiáni v povodí Amazonky do hrotov šípov na lov zveri i proti nepriateľom. U nás dosahuje výšky až 4 m a priemer stonky majú až 10 cm. kry i liany vyznačujúce sa obsahom indolových alkaloidov strychnínového typu (strychnín. Rastú najmä v horských až vysokohorských polohách. Mladé rastliny sa skrmujú. Sú napr. horcovka (Comastoma). Z rodu horec (Gentiana) boli vyčlenené jednokveté druhy do rodov: horcokvet (Ciminalis). napr. K vzácnym horcom dnes už patrí horec pľúcny (G.

pochádza z južnej Afriky a Madagaskaru (napr. Kedysi pestovaná ako medonosná rastlina.punctata). Je tiež chránený a podzemky sa získavajú z pestovaných rastlín. 127 . 182: Oleander obyčajný Pochádza z južnej Európy. 181: Zemežlč menšia (Centaurium erytraea) drobné ružové kvety vo vidlici s dlhou C rúrkou. na pasienkoch. Obr. Známejší zástupcovia sa využívajú ako okrasné rastliny. Clusiov (Ciminalis clusii) (Vincetoxicum hirundinaria) Horček (Gentianella) má niekoľko druhov podobných horcom. Semená sú prudko jedovaté. V našej flóre rastie jediný domáci druh luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria). Rastie na lúkach a pasienkoch. Plodom je tobolka. Niekoľko druhov má sukulentnú stavbu. Podobne sa pestuje aj zimozeleň väčšia (V. Liečivá rastlina. Kvety sú 45-početné. Je to ker s kožovitými kopijovitými listami a veľkými červenými. (Nerium oleander) Typickou stredozemskou rastlinou je oleander obyčajný (Nerium oleander). kožovitými listami. Listy sú jednoduché. U nás sa pestuje zriedkavo. Pachypodium). Pestovaná i splanelá glejovka americká (Asclepias syriaca) je mohutná rastlina s ružovými kvetmi v okolíkoch a veľkými tobolkami. Domáca v severnej Amerike. Používa sa vňať s obsahom horčinových glykozidov. mechúrik. Páperisté semená sú ľahko roznášané vetrom. Vytvára rozsiahle porasty a preto sa aj využíva v záhradách a cintorínoch na zakrytie pôdy. ale kvety sú menšie. najčastejšie protistojné. Známy horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii) skrášľuje skalnaté vápencové biotopy a vytvára v horách jarný aspekt. lúkach a pod.  Sú to dreviny i byliny so vždyzelenými. Tobolka kopijovitého tvaru. Má Obr. Zimozeleň menšia (Vinca minor) je rastlina dubovohrabových lesov. väčšina druhov rastie v trópoch. ružovými alebo bielymi kvetmi. Má menšie kvety žltkastej až bielej farby. plod tobolka. pretože tyčinky sú prirastené k piestiku a vytvárajú stĺpik (gynostémium). K liečivým rastlinám patrí zemežlč menšia (Centaurium erytraea). lianami i bylinami. pretože nevydrží mráz. V krajinách južnej Európy je veľmi častou okrasnou drevinou parkov a mestskej zelene. Horec bodkovaný rastie hojnejšie v žulovej časti Tatier a vyšších hôr.major) s väčšími kvetmi. Rastú najmä v horských polohách. resp. v ktorej sú semená s páperistými výrastkami. podobne ako na horských lúkach horcovník Obr.lutea) a horca bodkovaného (G. Vyskytuje sa v teplejších oblastiach na suchých stráňach a stepných lúkach i riedkych dubových lesoch.Podzemky s obsahom horkých látok sa využívajú najmä so žltokvitnúcich druhov mohutného horca žltého (G. ktoré podobne ako horce povzbudzujú trávenie. 183: Luskáč jarný (Calathiana verna). niektoré druhy so sukulentnou stavbou. 180: Horcokvet lekársky Obr. Kvety sú 5-početné zvláštnej stavby. Peľové zrná sa zlepujú do hrudky (polinárium).  Čeľaď zastúpená drevinami.

kvetonosná byľ s jednostranným strapcom veľkých kvetov s lievikovitou C vyrastá až v druhom roku. tj. klasoch. Najčastešie sú kvety v súkvetiach a to v strapcoch. terminálny kvet je pravidelný. ktoré vyrastajú na visiacich vláknitých stonkách. C náprstník. stapélie (Stapelia). Obr. ktoré sa využívajú v lekárstve na podporu srdcovej činnosti. od takmer radiálnej (divozel) až po súmernú s C rúrkou (náprstník). Kvety sú hmyzoopelivé. Ceropégia woodová (Ceropegia woodii) má podzemnú hľuzu a sukulentné listy srdcovitého tvaru. pyskovitú (papuľka) alebo s ostrohou (pyštek). alebo poľné a záhradné buriny. došlo k zdužnateniu stonky. A 5-2. Pochádza z Číny. Parazity majú pozmenenú stavbu tela (chýba chlorofyl. G (2) Prevažujú byliny.divozel. Náprstníky sú jedovaté. Druhy náprstníka (Digitalis) sú dvojročné.krtičník. B .lanata) s hnedofialovými kvetmi a belavým dolným C pyskom. stromy sú výnimočné (paulovnia). Pochádza z Balkánu a obsahuje podobné látky ako predošlý druh. Význam majú liečivé rastliny. Význačné sú najmä kvety. listy sú zakrpatené. F .všivec. Majú hranaté dužinaté stonky. C (5-4).  Kvetný vzorec : . Tento jav sa využíva aj pri šľachtení okrasných foriem. D . listy v podobe šupín). ale aj okrasné. Pestuje sa ako bytová rastlina. 184: Kvety krtičníkovitých: A . ktorý sa pestuje ako liečivý. ktorých centrom rozšírenia je najmä južná Afrika. Obsahujú kardiotonické glykozidy. Kvitne však zriedkavo.očianka. pyštek). Takými sú napr.grandiflora).pyštek. K (5). Poloparazity sú na nerozoznanie od iných druhov a sú to väčšinou lúčne druhy (očianka. Niektoré sú jedovaté. Do čeľade patria aj parazity alebo poloparazity. pelorický kvet.purpurea). látky využívané v lekárstve (náprstník. obsahujú glykozidy alebo saponíny. . Liečivým druhom je tiež náprstník vlnatý (D. pričom ostatné kvety sú súmerné (divozel. čermeľ). Má jednoduché tuhé voskové listy a malé kvety v guľovitých vrcholíkoch.veronika 128 . E .Veľmi známa je izbová liana hoja vosková (Hoya carnosa). alebo iných i vrcholíkatých súkvetiach. ktorých veľké päťcípe koruny sú hladké akoby z vosku. Mnohé druhy krtičníkovitých majú typický nepríjemný zápach (napr. U sukulentných druhov. Najviac druhov rastie v miernom pásme. krtičník). G . Zvláštnosťou býva u viacerých zástupcov tzv. Najväčší význam má náprstník červený (D. Listy majú najčastejšie jednoduché a veľmi rôznorodé. V našich lesoch rastie žltokvitnúci náprstník veľkokvetý (D. divozel). Kvety majú C veľmi rôznorode utváranú. Prirodzene rastie v lesoch západnej Európy. Plodom je tobolka. Niektoré pripomínajú morské hviezdice. aj ako okrasný pre dekoratívne veľké červené kvety.

Iné druhy patria medzi vysokohorské veronika kríčkovitá (V.polita). napr. väčšinou so žtými kvetmi.arvensis) alebo veronika brečtanolistá (V. Sú to dvojročné rastliny s prízemnou ružicou listov. Veronika lekárska (V. Rozsiahlym rodom je veronika (Veronica). veronika potočná (V.phlomoides). alebo v strapcoch. ale pod zemou vyrastajú z koreňov haustóriá. ktoré sú buď tiež v pazuchách listov alebo tvoria terminálne súkvetie. Niekoľko ďalších druhov rastie na suchých a výslnných lúkach v teplejších oblastiach. 188: Pyštek obyčajný Obr.Obr. Niektoré sú aj Obr. Na koreňoch má vegetatívne pupene.Podobné využitie ako náprstníky majú aj niektoré druhy divozelu (Verbascum). Liečivými druhmi sú divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum) a divozel sápovitý (V. veronika roľná (V. 185: Náprstník červený (Digitalis početnej C modrej farby a v kvete (Verbascum phlomoides) purpurea) sú len 2 tyčinky. okrajoch ciest. zdravienok (Odontites). iné patria medzi lúčne rastliny. sú takmer lúčovito súmerné a usporiadané do štíhlych paklasov.hederifolia). ktoré sa navzájom veľmi podobajú. ktoré majú normálne vyvinuté zelené listy. Preto je pyštek častou burinou polí a záhrad. Mnoho druhov je poľných a záhradných burín. Majú mäkkoplstnaté listy a rastú na výslnných stráňach. štrkáč (Rhinanthus) alebo čermeľ (Melampyrum). Niekoľko druhov nájdeme pri potokoch a na vlhkých stanovištiach. napr.fruticans).chamaedrys). Medzi poľné jednoročné buriny patria veronika perzská (V.persica). ktorými čerpajú živiny z hostiteľskej rastliny. Pyštek obyčajný (Linaria vulgaris) je známou rastlinou so žltými kvetmi s ostrohou. očianka (Euphrasia).officinalis) je liečivá. 5-početné kvety majú tanierovitú C. (Rhinanthus minor) (Linaria vulgaris) 129 . slizy a flavonoidy. 186: Divozel sápovitý Obr. K lúčnym druhom patrí veronika obyčajná (V. mohutného vzrastu. Veroniky sa poznajú podľa 4. Zvláštnu skupinu krtičníkovitých tvoria poloparazitické druhy. Kvety sú jednotlivé v pazuchách listov. 187: Štrkáč menší liečivé (očianka. Rastie vo svetlých listnatých lesoch i na pasienkoch. zdravienok). Je zároveň aj indikátorom kyslých pôd. Obsahovými látkami sú saponíny.beccabunga). veronika lesklá (V. Sú to väčšinou lúčne druhy. pomocou ktorých sa korene rozrastajú. úhoroch a pod.

záraza (Orobanche) s niekoľkými navzájom ťažko rozlíšiteľnými druhmi. nevädza a pod. takmer mikroskopických semien. Do čeľade patrí jeden rod . V záhradách sa často pestuje papuľka väčšia (Antirrhinum majus). vodné mechúriky v (Orobanche ramosa) 130 .K lesným druhom patrí napr. šupinovitými listami a súmernými pyskovitými kvetmi v strapci alebo klase. u nás sa pestuje často v mestách a parkoch (niekedy vymŕza). ďatelina. Patrí medzi ne strom s modrofialovými kvetmi s príjemnou prenikavou vôňou a veľkými srdcovito vajcovitými listami . podobná zárazám. 189: Krtičník hľúznatý koreňoch iných rastlín. Úplne parazitickou rastlinou na koreňoch drevín je zubovník šupinatý (Lathraea squamaria). niekedy aj (Scrophularia nodosa) hospodársky významných (slnečnica. ľuľku a slnečnici. Kvety sú rôznych farieb: fialové. napr. Je to bezchlorofylová rastlina žltkastej až ružovej farby s hrubou dužinatou stonkou a šupinovitými listami. Bublinatky (Utricularia) sú vzácne vodné rastliny s niťovitými listami. Má veľké pyskovité kvety rôznych farieb. Okrem toho sú na listoch ponorených pod vodou tzv.paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa). U nás rastú len 2 rody. (Pinguicula vulgaris) hluchavkovité. 190: Záraza konáristá  Mäsožravé rastliny žijúce na vlhkých stanovištiach.cumana) parazitujúca najmä na slnečnici ročnej. lipkavec. Dreviny sú v tejto čeľadi výnimočné. Pod zemou majú hľuzovito zhrubnutý útvar. krtičník hľúznatý (Scrophularia nodosa). červenkasté.  Nezelené bezchlorofylové parazitické rastliny s dužinatými. palina. prameniskách alebo priamo vo vode. Kompenzujú tým zníženú pravdepodobnosť kontaktu vyklíčeného semena s koreňom hostiteľskej rastliny. Obr. U vodných rastlín aj z iných čeľadí je to pomerne častý jav. Niektoré ďalšie druhy rastú na suchých lúkach a pasienkoch a ich Obr. Plodom je tobolka s veľkým množstvom veľmi drobných. ale o to nápadnejší je svojim typickým zápachom. Má nenápadné hnedočervené kvety.ramosa) na konope. tabaku. Tieto rastliny parazitujú na Obr. ktorými sa vegetatívne rozmnožujú. Pôvodná je v Japonsku. 191: Tučnica obyčajná hostiteľmi sú napr. tabak. Rastie v listnatých lesoch na jar. žltkasté alebo hnedé. ďalej záraza konáristá (O. z ktorého vyrastajú haustóriá ku koreňom hostiteľskej rastliny. na ktorých sa zakladajú adventívne pupene. Medzi karanténne buriny sa zaraďujú záraza kumánska (O. rajčiak).

najmä v stupni listnatých lesov. jaseň americký (F. Z jej oplodia sa získava potravinársky najhodnotnejší olivový olej (15-40%). Obr. Naše jasene sa dobre rozlišujú aj podľa púčikov.alpina) biely kvet. Plodom jaseňov je nažka s krídlom.excelsior). Rastie v lužných lesoch pri väčších riekach juž. 192: Oliva európska (Olea europaea) Slúžia ako pochutina obľúbená v juhoeurópskych štátoch. kôstkovica (oliva). ktorý sa podobá vzrastom na jaseň štíhly. alebo perovito zloženými (jaseň). Je to vysoký strom rastúci v tzv. ale listové úkrojky sú užšie. V parkoch sa niekedy pestujú aj cudzokrajné jasene. Praktický význam má jeho kvalitné drevo. hudobných nástrojov a pod. väčšinou pôvodom z amerického kontinentu. listové úkrojky sú širšie a kvety sú na rozdiel od iných jaseňov hmyzoopelivé. Kultivary určené na konzervárenské spracovanie plodov majú menej oleja (8%).ornus).  Sú dreviny. cyklopy). Vzácnejším i chráneným druhom je jaseň mannový (F. Je strom so vždyzelenými kožovitými kopijovitými listami a drobnými kvetmi. Naopak vlhkomilným druhom je jaseň úzkolistý (F. 131 . Využívajú sa najmä ako okrasné dreviny. jaseň mannový sivé a jaseň úzkolistý hnedé. žltej farby. Rastie v teplých obastiach.vulgaris) má fialový a tučnica alpínska (P. Na povrchu listov sú lepkavé žliazky (tentakuly). kde často tvorí typický obraz krajiny. Oba druhy patria medzi vzácne rastliny a rastú na vlhkých miestach horských polôh. Oliva je pravdepodobne známa len v kultúre v rôznych odrodách a formách a vyskytuje sa i pestuje v oblasti Stredozemného mora. U nás pôvodne rastú 3 druhy. vytvárajú bohaté a voňavé metliny. obojpohlavné i jednopohlavné. suťových lesoch spolu s javormi a lipami. Plodom je kôstkovica oválneho tvaru veľkosti drobnej slivky. bobuľa (zob vtáčí). Dosahuje nižší až krovitý vzrast. Na bezlistej stonke sa nachádza jediný kvet s ostrohou. stromy alebo kry s protistojnými listami buď jednoduchými (napr. Tučnica obyčajná (P. Plody sú veľmi rozdielne: tobolka (orgován). Kvety bublinatiek sú súmerné. zob vtáčí). pomocou ktorej dochádza k rozkladu tela uloveného živočícha. ktoré slúžia na chytanie drobných vodných živočíchov (dafnie. Stromy s nepárno perovito zloženými listami. ktoré je pružné a ohybné a používa sa na výrobu nábytku. forzítia. nažka (jaseň). Kvety bez kvetných obalov sú v metlinách.angustifolia). prípadne sa pestujú kvôli plodom ako pochutina a olejnina (oliva). na ktoré sa hmyz prilepí a tráviace enzýmy telo rozložia. Jaseň (Fraxinus). ktoré majú iný spôsob chytania hmyzu. mäsité listy (odtiaľ názov) v prízemnej ružici. 193: Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) (F. Jeho kvety sú nahé. Na vnútorných stenách mechúrikov sú žliazky obsahujúce tekutinu.americana) alebo jaseň červený Obr. Oliva európska (Olea europaea). Najbežnejším je jaseň štíhly (F. Jaseň štíhly má púčiky čierne.pennsylvanica). Tučnice (Pinguicula) sú mäsožravé rastliny. Kvety sú štvorpočetné. Slovenska. v lesostepiach a teplomilných dubinách. Majú tučné.podobe nafúknutých bubliniek (odtiaľ názov rastliny). napr.

Obr. Používa sa aj na živé ploty. často s poliehavými alebo popínavými stonkami. ktoré neopádavajú a sú potravou vtákov. Nápadný je v zime čiernymi bobuľami. Poliehavé stonky s ihlicovitými prezimujúcimi listami má flox šidlolistý (P.ovalifolium).Zob vtáčí (Ligustrum vulgare) je ker s jednoduchými listami a bielymi voňavými kvetmi v metlinách. Najnápadnejším Obr. Kvitne v máji. Rastie na vlhších horských lúkach a pestuje sa ako okrasná i medonosná. Kvety 5-početné. Ázii. Pre človeka sú jeho plody mierne jedovaté. Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) je známy okrasný ker so srdcovitými listami a metlinou drobných voňavých kvetov fialovej alebo bielej farby. Vojnovka belasá (Polemonium coeruleum) (Obr.viridissima) pod názvom zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia). že kvitne aj v „teplejších“ zimách už v decembri. Listy sú jednoduché. podobne ako zob vajcovitolistý (L. Význam majú najmä niektoré okrasné rastliny. Nižšieho vzrastu je flox Drummondov (P. často v kultivaroch panašované listy. Niektoré vytvárajú koreňové hľuzy (povojník). 195) je rastlina s perovito zloženými listami a belasými kvetmi. Zob vtáčí rastie prirodzene v krovitom podraste dubohrabových lesov. Menej často sa pestuje napr. 194: Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) najmä tým. a juhových. 3-plodolistový semenník sa mení na tobolku.  Sú byliny. Ľudový názov tohto kra „zlatý dážď “ je nesprávny.suspensa) a zlatovky zelenkastej (F. Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum) je okrasný ker so žltými kvetmi.  Prevažne byliny s protistojnými listami. okrajoch lesov aj vďaka vegetatívnemu šíreniu. Pochádza z Japonska.drummondii). striedavo postavené. lúčovito súmerné až takmer súmerné vo vrcholíkoch. Flox (Phlox) pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestujú niektoré okrasné druhy vo veľkom počte rôznofarebných foriem. Materské druhy pochádzajú z Číny. známy Obr. ktorý kvitne na jar a vytvára nízke vankúšovité porasty. 196: Povoja plotná (Calystegia Pochádza z Balkánu a u nás sa sepium) udomácnil najmä pri potokoch. orgován perzský (Syringa persica) pôvodná v juž.paniculata).subulata). 195 132 . nakoľko sa používa pre štedrec ovisnutý z čeľade bôbovitých. Zlatovka (Forsythia) je ker so žltými kvetmi vyrastajúcimi z brachyblastov na prútovitých konárikoch. Kvitne skoro na jar pred vyrašením listov. Plodom sú tobolky. cestách. Jeho plodom sú tobolky. ktorý má širšie vždyzelené. Pestuje sa najmä ako skalnička. pretože znáša strihanie. Z vysokých druhov kvitnúcich v lete sú to flox metlinatý (P. V záhradách a parkoch sa najčastejšie pestuje kríženec zlatovky previsnutej (F.

197: Klbko kvetov kukučiny 5]. Kukučina ďatelinová (C. na ktoré sa jednotlivé druhy kukučín špecializujú. Vňať a hľuzy sa skrmujú.znakom čeľade je veľká zrastenolupienková C lievikovitého tvaru. Kvety sú 4-5-početné. Je bylinou vlhších stanovíšť. napr.  Parazitické bezchlorofylové rastliny s príbuzenskými vzťahmi k pupencovitým. povojník purpurový (Ipomaea purpurea) sa pestuje ako okrasná popínavá letnička s veľkými lievikovitými kvetmi purpurovočervenej farby. Rozmnožuje sa vegetatívne a jeho ovíjavé byle opletajú stonky iných rastlín (spôsobujú napr.trifolii) cudzopasí na bôbovitých. dnes však ustupuje v súvislosti s úbytkom pestovania ľanu a modernou agrotechnikou. Parazitickým spôsobom výživy sa značne zmenila stavba ich tela. chmeľ. S pupencovitými majú spoločnú vlastnosť . aj voči tráviacim šťavám zvierat. alebo boli v minulosti zavlečené. Cievne zväzky sú bikolaterálne a niektoré druhy čeľade majú mliečnice alebo sekréčne nádržky so živicami. Rozmnožuje sa semenami. napr. G (2) 133 . poliehanie obilia). ale kvety a listy sú väčšie. Tyčinky prirastajú ku korune a semenník dozrieva na dvojpúzdrovú tobolku. načervenalé alebo žltkasté. Nevyhýba sa ani kultúrnym rastlinám (tabak. konopa.europaea) má hrubšie byle a početné klbká kvetov. Hostiteľskými rastlinami sú rôzne druhy vyšších rastlín. ružové alebo biele. Nové taxonomické členenie rozlišuje viac rodov s odlišnými znakmi v kvetoch. Parazitizmus sa prejavuje čerpaním živín z hostiteľskej rastliny pomocou haustórií (metamorfovaných adventívnych koreňov). Najbežnejší zástupca čeľade u nás je pupenec roľný (Convolvulus arvensis). Používajú sa podobne ako zemiaky. Povoja plotná (Calystegia sepium) sa podobá na pupenec. sú zakrpatené v podobe drobných šupín. Podobných hostiteľov pobrežných krovín napáda aj kukučinka chmeľová (Monogynella lupuliformis). ⊕.  Kvetný vzorec : . Kukučina európska (C. pobrežných krovín a lužných lesov. ktoré sa využívajú aj v lekárstve. Kukučina ľanová (C.ovíjavosť stonky. Iné druhy povojníkov. U nás sa vyskytujúce druhy kukučiny (Cuscuta) sú naše pôvodné. keďže neplnia asimilačnú funkciu. Listy. K (5). kde sa často vyskytuje. Semená sa šíria spolu s osivom ďatelín. Stonky sú niťovité. Úžitkový druh trópov a subtrópov povojník batatový (Ipomaea batatas) sa v týchto oblastiach pestuje pre jedlé škrobnaté hľuzy koreňového pôvodu. Je nepríjemnou burinou pretože má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Sú hmyzoopelivé a niektoré druhy majú nektáriá. [C (5) + A Obr. z Ameriky a udomácnili sa. usporiadané v bezstopkatých klbkách. Pochádza zo Stredozemia. Bataty sú dôležitou plodinou aj pre škrobárenský a liehovarnícky priemysel. ktoré zostávajú dlho klíčivé a sú veľmi odolné. okrajoch ciest a pri plotoch.epilinum) cudzopasí na ľane. najmä ďatelinách a lucerne. Plodom je tobolka. zemiaky). Kukučina ďatelinová sa môže tiež rozmnožovať časťami stonky. sú ale sladšej chuti ("sladké zemiaky") a majú až o 50 % vyššiu nutričnú hodnotu. povoja). Je parazitom pŕhľavy a iných rastlín lužných lesov (vŕba. Rastie na poliach. Pupenec je jedovatý a najmä v koreni obsahuje glykozidové živice. napr. Vzhľadom na charakter šírenia a prispôsobovania sa druhu novým podmienkam bol tento druh zaradený medzi karanténne buriny.

nikotín ap. D . 5 tyčiniek je k sebe sklonených a vytvára kužeľ. rajčiak. Kvety sú hmyzoopelivé s nektáriami. ktoré vytvárajú kužeľ. Kvety sú jednotlivé alebo vo vrcholíkovitých súkvetiach. Plodom je tobolka pukajúca 2 alebo 4 chlopňami alebo viečkom (blen). aj rastliny pre tabakový priemysel (tabak).). Dôkazom sú púčiky Obr. len u niektorých druhov perovito zložené (rajčiak. Využívajú sa v lekárstve (napr. 198: Kvety ľuľkovitých: A . E .durman (C rúrkovito lievikovitá). tabak). zvonkovitá a lievikovitá).ľuľkovec .ľuľkovec (C zvonkovitá). Plody sú drobné bobule zelenofialovej farby (jedovaté). blen).tabak . Často sa vyvíja aj bobuľa. E . scopolamín. a sú opeľované nočnými motýľmi (petúnie.alkaloidy. vzhľadom na niektoré bežne pestované úžitkové rastliny (zemiak. nikandra). niekedy vysychavá s nepravými priehradkami (paprika). Pochádza z južnej Ameriky. Podzemné časti stonky sú niekedy metamorfované na hľuzy (zemiak). Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v tropickom a subtropickom pásme. Jeho plodom je bobuľa. okrasné (petúnia. okrasné druhy tabaku. v očnom. majú teda stonkový pôvod (nie koreňový !). ktoré vyrastajú z podzemnej stonky (z podzemku). ale napr.bobuľa („očká“) v jamkách hľuzy.bobuľa. Vytvárajú sa na konci stolónov. nikadra. v závinkoch (blen). durmanu). F . hyoscyamín. Listy má striedavojarmovo nepárno perovito zložené. B . lesných ciest (ľuľkovec zlomocný). 199: Plody ľuľkovitých: A . U mnohých druhov sú nápadným znakom aj k sebe sklonené tyčinky.zemiak . beladonín. Najpočetnejším rodom je ľuľok (Solanum).zemiak (C tanierovitá). Listy sú jednoduché. zemiak). niekedy sa Obr. C . napr.tobolka vyrastajú mladé stonky. na uvoľňovanie hladkého svalstva). D tabak (C rúrkovitá). F . K pestovaným druhom patrí ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum). machovka.toboľky. C . vzácnejšie dreviny. kedy aj machovka (C zvonkovitá až tanierovitá).Jedna z poľnohospodárskych najdôležitejších čeľadí. Úžitkovou časťou rastliny sú hľuzy. v stonkách s bikolaterálnymi cievnymi zväzkami. rúbanísk. Najnápadnejším znakom kvetov je zrastenosť K i C a tvar C (tanierovitá. Pre ľuľkovité sú charakteristické obsahové látky . na stonke postavené striedavo. alebo bobuľa obalená zväčšeným trvácim a sfarbeným kalichom (machovka).blen . Niektoré druhy vytvárajú podzemné stonkové hľuzy (zemiak). najviac na americkom kontinente. Ľuľkovité sú prevažne byliny.blen (C lievikovitá) najviac voňajú.tabak . Význam majú nielen druhy pestované ako zelenina. z ktorých mnohé sú prudké jedy (atropín. buriny polí (durman.durman tobolka. B otvárajú v noci. Hľuzami sa 134 . z ktorých s kalichmi.semeno. Kvety s tanierovitou C sú bledofialové až biele. i buriny lesov. paprika.

zostáva aj na zrelom plode Obr. ktorá je úžitkovou časťou. Zrelé plody sa po zomletí používajú ako korenina s obsahom provitamínu A a vitamínu C. obsahuje karotény. B . vrátane klíčkov a zelených častí hľúz okrem zrelých hľúz. Ľuľok sladkohorký (S. Hľuza má na povrchu vrstvy korkového parenchýmu. microcarpum) s úzkymi a dlhými plodmi. Dužina je šťavnatá. organické kyseliny a cukry. Baklažán pochádza z Indie a u nás sa zriedkavejšie pestuje v teplejších oblastiach. Pochádza z tropickej Ameriky a u nás sa preto pestuje len v teplých oblastiach.dulcamara) nájdeme najmä na brehoch riek a rybníkov v pobrežných kroviskách. Dužina má hubovitú konzistenciu a používa sa ako zelenina. Rajčiak jedlý (Lycopersicon esculentum = Solanum lycopersicum). fialovej farby a veľkosti až do 30 cm.bobuli. K je trváci. Využitie je mnohostranné. K známym úžitkovým druhom čeľade ľuľkovitých patrí paprika ročná (Capsicum annuum). D . Aromatická jednoročná rastlina má podobne ako zemiak striedavo jarmové listy. Známe feferónky možno botanicky zhrnúť do poddruhu paprika ročná maloplodá (C.baklažán (S.muricatum).rodivý konárik.antokyán a kapsantín. 201 bobule. V nezrelom stave sa konzumuje ako zelenina s vysokým obsahom vitamínu C. Veľkú bobuľu má aj ľuľok mäkkoostnatý pepino (S. farbivá antokyány. 135 . Pochádza z južnej Ameriky. 201). Najväčšie plody má ľuľok baklažánový . úhorov a pustých Obr. Kvety sú biele a plody tvoria netypickú bobuľu vysýchavú. ale aj guľovitými (podľa odrody). ktorého bunky sú vyplnené škrobom. Má veľa semien a nepravé priehradky.annuum subsp. Rajčiak pochádza z južnej Ameriky podobne ako zemiak. 200: Ľuľok zemiakový (Solanum miest má biele kvety a čierne jedovaté tuberosum) Obr. Je to popínavý poloker s fialovými kvetmi a červenými bobuľami s obsahom solanínu a dulkamarínu. vitamín C. Zemiak obsahuje jedovatý solanín vo všetkých častiach rastliny. Z divorastúcich druhov ľuľkov u nás najčastejšie rastie ľuľok čierny (S. Obsahuje aj iné dôležité látky. Táto jednoročná burina okopanín. Hľuzu tvorí zásobné parenchymatické pletivo. Pre obsah pektínu sa dužina dá spracovať na pretlak alebo kečup. napr. Zrelá pozdĺžny prierez plodom. Kvety sú žlté. sladkastú dužinu vôňou pripomínajúcu melón cukrový. 202: Paprika ročná (Capsicum annuum): A .. záhrad. Odrody s červeno sfarbenými plodmi obsahujú farbivá . Bobuľa má žltooranžovú farbu. preto dlhšie vydrží a neuvädne.zemiaky vegetatívne rozmnožujú. Je to jednoročný druh s jednoduchými listami. Jeho bobule sú vajcovitého tvaru.melongena) (Obr. B1.nigrum). vitamín C. Ich spoločnou vlastnosťou je silná pálivá chuť. pálivú chuť plodov spôsobuje kapsicín.plod bobuľa neobsahuje jedovatý solanín a je červenej farby (niektoré kultivary majú žlté plody).

rustica).peruviana). Okrem nikotínu obsahuje tabak aj glykozidy. 204: Ľuľkovec zlomocný (Atropa druhom kvôli oranžovo bella-donna) sfarbenému nafúknutemu K pripomínajúcemu lampiónik. s veľkými oválnymi listami.tabacum) a tabak sedliacky (N. tabak krídlatý (N. Má žltozelené kvety. Tento druh rastie aj v listnatých lesoch a v záhradách sa pestuje častejšie podobná. pukajucími 4 chlopňami. napr.bobuľa. Do čeľade patria aj poľné buriny. K okrasným ľuľkovitým môžeme zaradiť aj petúniu hybridnú (Petunia hybrida) s veľkými lievikovitými C. scopolamín. Kvety má v závinkoch. Vyvarením tabakových listov vzniká vodný roztok používaný na ničenie živočíšnych škodcov rastlín. Kvety sa otvárajú najmä v noci a opeľované sú nočnými motýľmi. Niektoré druhy durmanov sa pestujú ako okrasné. 203: A . ktorý je nápadný veľkou bielou lievikovitou C a veľkými ostnitými tobolkami. Táto mohutná rastlina rastie na lesných rúbaniskách a popri lesných cestách. v ktorom je plod .tabak sedliacky K známym kultúrnym úžitkovým rastlinám čeľade patrí aj tabak (Nicotiana). napr. Je jedovatý. Pochádza z Juž.alata). 205: Petúnia hybridná zapríčiniť aj smrť človeka. Niektoré druhy tabaku sa pestujú v záhradách ako okrasné.Obr. organické kyseliny a iné látky. ako väčšina kultúrnych druhov tejto čeľade. durman obyčajný (Datura stramonium). Tabak je teplomilná rastlina. pôvodom z južnej Ameriky. Ameriky. Plodom je tobolka pukajúca viečkom.môžu Obr. B . vysoká jednoročná rastlina. Nikandra machovkovitá (Nicandra physaloides) má bledomodré kvety s lievikovitou C a nafúknutým K. K najjedovatejším druhom ľuľkovitých patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna).franchettii). hyoscyamím a daturín . Blen čierny (Hyoscyamus niger) je jedovatá burina so žtkastou C.suaveolens). napr.tabak virgínsky (N. tabak voňavý (N. Je to i liečivá rastlina. K jedlým druhom patrí machovka peruánska (Ph. ktorej bobuľa je sladkastej chuti a používa sa zaváraná alebo kandizovaná ako náhrada hrozienok. V listoch sa nachádza alkaloid nikotín. ktorá sa pestuje v rôznych kultivaroch a vznikla krížením juhoamerických druhov. kyselina citrónová. Plodom oboch druhov sú tobolky. Jej čierne bobule obsahujú alkaloidy atropín. Podobným druhom je tabak sedliacky. ale statnejšia machovka Franchettova (Ph. Ružové kvety majú C zrastenú do rúrky a tvoria metliny. Tabak virgínsky je mohutná. Hojne rozšírený (Petunia hybrida) 136 . Machovka židovská (Physalis alkekengii) patrí k dekoratívnym Obr. K získavaniu suroviny pre tabakové výrobky sa pestujú najmä 2 druhy .tabak virgínsky. Okrem tabakových výrobkov sa priemyselne získavajú z týchto rastlín aj organické kyseliny. stopkaté listy a nižší vzrast.

[C (2/3) + A 4] G (2) Druhy tejto čeľade sa dajú výstižne morfologicky charakterizovať. 206: Verbenaceae: železník lekársky (Verbena officinalis).officinalis). Najskôr sú žlté alebo belavé. K (5). horné úzko kopijovité. červené až fialové. ktorý farebne kontrastuje s päťdielnou bordovočervenou korunou.ker na južnom Slovensku je kustovnica cudzia (Lycium barbarum). Pod menom V. ktorej kvety menia farbu. Morfológiou pripomína druhy z čeľade hluchavkovitých. U nás sa pestuje v záhradách ako trvalka. ryhovanou byľou.hybrida hort. neskôr oranžové.  Železníkovité sú prevažne subtropické a tropické rastliny. Sú to byliny zriedka polokry so štvorhrannými byľami a protistojnými (krížmoprotistojnými) listami. medziach i poliach. Veľmi dekoratívne kvety má klerodendron Thomasonovej (Clerodendron thomasoniae) s ovíjavou byľou. pôvodom z Brazílie. Obr. ktorý rastie pozdĺž železničných násypov a cestných priekop. Svetloružové kvety sú súmerné. Domáci v Indonézii je strom Tectoma grandis poskytujúci najlepší materiál na stavbu lodí.zrelé tvrdky 137 . Majú početné žliazkaté trichómy a epidermálne žliazky s éterickými olejmi (silicami) rôzneho zloženia. Jeho drevo obsahuje množstvo kyseliny kremičitej. Rastie najmä v teplejších oblastiach na zašliapavaných miestach. Plody má tvrdky. Ameriky.peruviana) má kvety fialové až rumelkovo červené. U nás je čeľaď zastúpená len jediným rodom železník (Verbena). prostredné trojsegmentové. Je to menšia trvalka s priamou. Z mangrovej flóry sem patrí rod Avicennia s vivipariou. Preto je väčšina druhov výrazne aromatická.  Kvetný vzorec : . Z iných cudzích zástupcov patrí do čeľade okrasná lantana menlivá (Lantana camara). . Kvety majú päťkrídly biely kalich. je rozšírený takmer kozmopolitne. Protistojné listy sa vyznačujú heterofýliou: dolné sú perovito strihané. Je okrasný. Pochádza zo sev. Druh železník lekársky (V. t . súkvetie klas. sa pestujú krížence mnohých amerických druhov s rôznofarebnými voňavými kvetmi. Železník peruánsky (V.

Mnohé druhy majú význam najmä pre obsah silíc. K1 . s horným dvojdielnym a dolným trojdielnym pyskom C (2/3). Hluchavkovité predstavujú prirodzenú skupinu s nejasnými hranicami oproti čeľadi železníkovitých. päťzubý alebo dvojpyskový.zatvorený kalich 138 . 207: Kvety hluchavkovitých: 1 . likérnictve i ako koreniny. najmä vulgaris).šalvia lúčna (Salvia pratensis). dvojpysková. 3 . voňavkárstve.reptans). ruderálne alebo burinové. so zakrpateným horným pyskom. 5 . iné okrasné. V každom dozrieva 1 tvrdka.zbehovec plazivý (Ajuga reptans). K2 . 2 .Kalich je päťdielny. Známy je modrokvitnúci zbehovec plazivý (A. Štyri tyčinky sú dvojmocné (2 s kratšími a 2 s dlhšími nitkami).dúška materina (Thymus serpyllum) Obr. 4 . Niektoré druhy sú medonosné.hluchavka biela (Lamium album).zbehovec plazivý (Ajuga reptans).hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys). mäta). Dvojplodolistový piestik je rozdelený nepravou priehradkou na 4 jednosemenné púzdra. 2 . Kvety majú zoskupené do papraslenov a tie do zložených súkvetí.kalich s dozretými tvrdkami a vydutým výrastkom -v na hornom pysku. Výnimočne niektoré druhy majú korunu len slabo súmernú temer pravidelnú 4- Obr. 3 - však v Stredomorí. Aromatické silice sa využívajú v lekárstve. Horný pysk môže aj chýbať (hrdobarka) alebo je zakrpatený (zbehovec). Sú rozšírené takmer po celom svete.černohlávok obyčajný (Prunella cípu (karbinec. Koruna je súmerná. ktorý vyháňa z podzemku okrem jednoduchých šišak obecný (Scutellaria galericulata). K najprimitívnejším hluchavkovitým patrí rod zbehovec (Ajuga). 208: Lamiaceae: 1 .

Vyskytuje sa v dubinách a svetlých krovinách v teplejších oblastiach.medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum): K . Rozšírenou poľnou burinou je konopnica napuchnutá (G.chamaedrys). červené alebo škvrnité kvety majú na dolnom pysku dva kužeľovité hrbolčeky. 3 .horný pysk koruny s tyčinkami. Je medonosnou rastlinou. Má priamu byľ Obr. za sucha voňajúce kumarínom.kalich.sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa). Z niekoľkých druhov je najčastejšia hrdobarka obyčajná (T.tetrahit). Zo zvonkovitého kalicha vyrastá biela alebo ružová voňavá koruna. Jablčníky (Marrubium) sú vlnaté až bielo plstnaté trvalky s bielymi kvetmi v bohatých papraslenoch. listnaté výbežky. Má príjemnú jablčnú vôňu a horkú chuť. Rastie však aj na ruderálnych stanovištiach.priamych bylí aj plazivé. Rastie na suchších slnečných stráňach. Tvorí množstvo olejnatých semien s dlhou klíčivosťou.genevensis) tieto plazivé výbežky netvorí.ladanum). Rod hrdobarka (Teucrium) má kvety. Konopnica (Galeopsis) zahŕňa jednoročné druhy. Vzácnym teplomilným druhom stepných stanovíšť je sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa). podobne aj listence sú zakončené pichľavou štetinou. Jablčník obyčajný (M. Šišak vrúbkovaný (Scutellaria galericulata) s modrofialovými kvetmi sa vyznačuje tým. štetinato chlpaté. Medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum) patrí k najkrajším rastlinám čeľade. čím sa tento rod odlišuje od všetkých ostatných hluchavkovitých. Zbehovec ženevský (A. 139 . Žlté. že na hornom pysku kalicha má vydutý výrastok. Stonky pod uzlami sú zhrubnuté.pubescens). ktorým horný pysk úplne chýba. a preto je niekde pestovaný. Miestami rastie konopnica úzkolistá (G. ktorej byle v spodnej časti drevnatejú .angustifolia) i konopnica širokolistá (G. používa sa aj ľudovom lekárstve. Kvety má červenofialové. C . ktorej dolný pysk je škvrnitý. Obľubuje vlhšie stanovištia pobrežných krovín a mokrých lúk. Purpurovočervené kvety má konopnica páperistá (G. 209: Lamiaceae: 1 . Zuby kalicha sú ostnité.vulgare) rastie najmä na južnom Slovensku.betonika lekárska (Betonica officinalis) a široko vajcovité listy. 2 .

Kvety sú tmavo červenofialové.purpureum). krovinách i v lesoch.sylvatica) tvorí tiež podzemné výbežky. ktoré sa otvárajú.annua) je bledožlto kvitnúci. Jemu podobný druh tiež bielo plstnatý je v záhradkách pestovaný čistec vlnatý (S.konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit) : h . kde sa rozmnožuje úlomkami podzemných častí. Podobný. predtým Lamium galeobdolon).germanica) je celý bielo plstnatý.luteum. Kvety sú najčastejšie ružovopurpurové (zriedka i biele). Okrem ružových kvetov. Jednoročným druhom je hluchavka purpurová (L. Rastie na teplých a suchých stanovištiach. Čistec močiarny (S. Na podobných miestach rastie jednoročná hluchavka objímavá (L.Obr. Zádušník (Glechoma) je poliehavá alebo vzpriamená trvalka so srdcovitými alebo obličkovitými listami. v záhradách a viniciach ako burina. Betonika lekárska (Betonica officinalis) je trvalka s karmínovočervenými kvetmi. Má dva druhy: zádušník brečtanovitý (G. ktorá je ešte aj hnedo škvrnitá a ďalej holými peľnicami. Vyskytuje sa na vápenatých pôdach vo vinohradoch.album) je páperistá trvalka s bielymi alebo žltkastými kvetmi a chlpatými tmavohnedými peľnicami. Všeobecne rastie v priekopách. má tento druh aj kvety. v celom štáte hojná. Je všeobecne rozšírená na poliach. Nepríjemne páchne. ružovej alebo purpurovej farby. Rastie na vlhkých miestach . Hluchavka biela (L.hederacea) s modrými kvetmi.palustris) má paprasleny fialových kvetov. 210: Lamiaceae: 1 .rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) . Má listy okrúhle a dlho stopkaté.maculatum). na poliach a stráňach v teplejších oblastiach. V nekvitnúcom stave sa podobá na žihľavu. Jej srdcovito vajcovité listy sú často bielo škvrnité. krovinách a lúkach. Listy majú hrubo vrúbkovaný okraj. ale husto chlpatý je zádušník chlpatý (G. plazivé výhonky.amplexicaule). tienistých listnatých a lužných lesoch. 2 - Do rodu hluchavka (Lamium) patrí niekoľko druhov s korunami bielej. Je hojný na vlhších lúkach. Podobná je hluchavka škvrnitá (L. Čistec ročný (S. Vyskytuje sa v listnatých lesoch. Je liečivý. Po odkvitnutí vytvára listnaté. Je to druh listnatých lesov. ktoré vyrastajú z pazúch listov. Je typickou rastlinou okolia ľudských príbytkov. Čistec nemecký (S. Je liečivá. Vyskytuje sa hojne v krovinách.byzantina). Čistec lesný (S. Žltokveté hluchavky sa dnes zatrieďujú do rodu hluchavník (Galeobdolon). Balota čierna (Ballota nigra) je podobná hluchavkám. ktoré sú zblížené do koncových paklasov.duté hrbolčeky na dolnom pysku. Listene pod papraslenmi sú obličkovité. krovinách. Rastie v lesoch.hirsuta). Z podzemku vyrastajú podzemné výbežky na konci hľuzovito zhrubnuté (jedlé). Je to druh dubín a bučín. na okrajoch lesov. 140 hluchavka objímavá (Lamium amplexicaule). rumoviskách. Od hluchaviek sa líši farbou koruny. ktorej kvety sú ružovočervené. vlhkých lúkach a pod. Celá rastlina je mäkko chlpatá. Najznámejším žltokvitnúcim druhom z rodu hluchavník (Galeobdolon) je hluchavník žltý (G. Čistec (Stachys) sa u nás vyskytuje v niekoľkých druhoch. 3 . ktoré sa neotvárajú a opeľujú vlastným peľom (kleistogamia). Horné listene majú červenofialový odtieň. poloobjímavé.

211: Lamiaceae: 1 .grandiflora) má horné sediace listy od súkvetia oddialené. Uvedené druhy sa často medzi sebou krížia. ktoré sú na rube bielo plstnaté. Má podobne úzke listy ako saturejka.Černohlávok (Prunella) je trvalka. Perovito zárezové listy a žltobiele kvety má černohlávok zastrihovaný (P. Jej listy majú citrónovú vôňu (obsahujú silicu s obsahom citralu. Černohlávok veľkokvetý (P. Bazalka pravá (Ocimum basilicum) má listy so širšou vajcovitou čepeľou výrazne aromatické a preto sa využíva ako koreninová i liečivá jednoročná rastlina. 141 . Darí sa jej na chránených slnečných miestach. niekedy vymŕza. Známe sú tri druhy. U nás sa pestuje iba v kvetináčoch.laciniata). lebo zimu neznáša. V celom štáte je hojný černohlávok obyčajný (P. U nás sa pestuje v záhradách ako liečivá aromatická trvalka.saturejka záhradná (Satureja hortensis) : k kvet spredu.levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) modrofialové. Tiež pochádza zo Stredomoria. Kvitne modrofialovo. voňavý poloker s čiarkovitými. Vnať sa používa ako obľúbené korenie (obsahuje silice s kalvakrolom a cymolom). Najvyšší pár listov má tesne pod súkvetím modrofialových kvetov. pôvodom z východného Stredomoria. Od pradávna sa používa ako slávnostná ozdoba svadobčanov. Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) je sempervirentný. Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) je tiež výrazne aromatický poloker s úzkymi listami. Pochádza z južnej Ázie. podobne ako aj dva nasledovné druhy. Kvety sú farby červenej alebo žltobielej. 3 . trieslovín a živíc). citronelalu. Medovka lekárska (Melissa officinalis) je pomerne vysoká. geraniolu. ktorej paprasleny tvoria vrcholové husté paklasy.yzop lekársky (Hyssopus officinalis). Paprasleny fialových kvetov utvárajú vrcholový hustý klas. Paprasleny bledomodrých kvetov sú riedke. 2 . Drobné bledofialové kvety sú v riedkych papraslenoch.vulgaris). Kvety sú najčastejšie Obr. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina i ako liečivá a korenina. Aromatickou rastlinou používanou ako korenina a liečivá rastlina je yzop lekársky (Hyssopus officinalis). kožovitými listami. Využíva sa aj vo voňavkárstve a pri výrobe mydla. Pestuje sa oddávna v záhradách. Jednoročná saturejka záhradná (Satureja hortensis) má bohato rozkonárenú byľ s čiarkovito kopijovitými listami. Pôvodná je v juhovýchodnej Európe. žliazkatá rastlina. Na teplo je náročná.

Tyčinky vyčnievajú z kvetov. Pestovaná vyžaduje dostatok vlahy a výživnu pôdu. Častá je hybridizácia. Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) má fialovasté kvety v pazuchách vajcovitých listeňov. Obsahuje voňavé silice (najmä baktericídny tymol). saponín a iné. Možno ich použiť ako čajovinu. Vytvára vankúšikovité porasty. Je obľúbenou liečivou a koreninovou rastlinou. Z nášho územia sa uvádza viacero druhov. 212: Lamiaceae: 1 .longifolia).arvensis) obľubuje vlhké miesta (polia. okrem mentolu obsahujú aj triesloviny a horčiny. Taxonomická hodnota niektorých vyžaduje ďalšie štúdium. Mäta sivá (M. Dúška tymiánová.aquatica) je plstnatá. „tymián“ (T. Usušené listy a kvety sa používajú najmä ako kuchynské korenie. Mnohé druhy sú výrazne aromatické. najmä vo var. crispata (M. Mäta roľná (M. Je odpradávna pestovaná ako ľudová liečivá rastlina. Používa sa aj na aromatizovanie rôznych drogistických výrobkov. Rod dúška (Thymus) zahŕňa plazivé. vajcovité celistvookrajové listy. Má malé. aromatická a rastie na mokrých zaplavovaných miestach. tymián (Thymus vulgaris) Korenina a liečivá rastlina je majorán záhradný (Majorana hortensis).pulegioides).praecox). triesloviny. Iné druhy divorastúcich dúšok sú napr. drobná sivozelená rastlina. Krížia sa medzi sebou a tvoria plodné krížence.crispa). 2 . živice.Obr. ktorá je lysá. Rozmnožujú sa iba vegetatívne.mentolu.alpestris) a iné.pulegium) je chlpatá aromatická trvalka. Listy a byle sa 142 . Byľ aj listy sú sivo alebo bielo vlnaté či plstnaté. priekopy. Je tiež výrazne aromatická. Mäta vodná (M.pamajorán obyčajný (Origanum vulgare). Občas sa pestuje ako liečivá. dúška alpská (T. polokrovité alebo vankúšovité byliny s celistvookrajovými listami s obsahom voňavých silíc. lúky. Dúška materina (T. Pri potokoch na vlhkých až mokrých stanovištiach často rastie mohutnejšia mäta dlholistá (M. dúška vajcovitá (T. Je koreninou aj liečivou rastlinou. Rastie na okrajoch lesov a krovinatých stráňach. Paprasleny vytvárajú koncový dlhý paklas. ktoré sú purpurovofialové a zoskupené v hlávkovito stiahnutých papraslenoch. Rod mäta má na rozdiel od ostatných rodov temer pravidelnú štvocípu korunu. Je taxonomicky zložitý. Krížence majú sterilný peľ a sú neplodné.dúška tymiánová. brehy vôd). Paprasleny fialových kvetov tvoria podlhovasté husté koncové paklasy. dúška včasná (T. 3 . Kvety sú svetločervené. Rod mäta (Mentha) je známy najmä obsahom silice . Rastie na podobných stanovištiach. Pôvodom je tiež zo Stredomoria.majorán záhradný (Majorana hortensis). x piperita) je krížencom dvoch predchádzajúcich druhov: mäty vodnej a mäty klasnatej. Paprasleny drobných bielych alebo ružových kvetov sú stopkaté. Príjemne voňavé listy má mäta klasnatá (M.serpyllum) rastie na suchých piesčitých substrátoch. Mäta pieporná (M.vulgaris) je nízky voňavý poloker s podvinutými čiarkovitými až elipsovitými listami.spicata).

v každom je po jednom vajíčku.  Kvetný vzorec : . 3 . V kvetináčoch alebo aj v parkoch sa s obľubou pestujú niektoré druhy z rodu koleus (Coleus). cukríky a iné) likérnictve. západnej Ázii a v Amerike. Šalvie (Salvia) majú pyskovité koruny s horným pyskom prilbicovitým.zeleno strakatými listami.žlto. cukrárstve (žuvačky. smohla) bývajú vyvinuté výrastky. do čajových zmesí. nezábudka).S. pinén a iné). Ako okrasné sa pestujú niektoré juhoeurópske druhy (šalvia muškátová . Plodom borákovitých sú tvrdky. Šalvia lepkavá (S. Byle aj listy sú až na malé výnimky (voskovka) drsno chlpaté (preto sa predtým nazývali drsnolisté).pratensis). Kvety sú usporiadané v závinkoch (dvojzávinkoch). G (2) Borákovité sú byliny s celistvookrajovými sediacimi alebo zbiehavými listami. kozmetike a ľudovom lekárstve. Kvety sú červenofialové. Používajú sa v lekárstve (ako kloktadlo). šalvia praslenatá (S. Najznámejším a hojne rozšíreným druhom suchých lúk a pasienkov je šalvia lúčna (S. 213: Lamiaceae: 1 . Sú okrasné najmä svojimi červeno. Pôvodom je zo Stredomoria. s jasnočervenými kvetmi).nemorosa) s modrofialovými kvetmi. Pravidelné kvety majú korunu rúrkovitú až tanierovitú. Má svetlo žlté kvety. Je to poloker so sivozelenými listami. 2 . K (5). Čeľaď je rozšírená najmä vo východnom Stredomorí. Tyčinky prirastajú ku korune. Aromatickou pestovanou trvalkou je šalvia lekárska (S.glutinosa) je druhom vlhkých lesov a húštin. alebo šupinky či chlpaté hrbolčeky tvoriace tzv. Paprasleny sú vo vrcholových paklasoch. zriedkavo súmerné (hadinec).aethiopis). Listy obsahujú šalviovú silicu (tujón. Má tmavo modrofialové kvety s oblúkovite prehnutým horným pyskom. šalvia hájna (S. pakorunu. salviol.verticillata) s červenofialovými kvetmi.mäta pieporná (Mentha x piperita).splendens. borneol.sú iba 2. V ústí rúrkovitej koruny niektorých druhov (kostihoj. Po odkvitnutí sú podobné jednostrannému strapcu (napr. Tento rod sa od iných odlišuje aj počtom tyčiniek v kvetoch . vo voňavkárstve i ako korenina.officinalis). Dvojpuzdrový semenník je rozdelený nepravou priehradkou na 4 puzdrá. Päťpočetné kvety sú pravidelné.sclarea) alebo juhoamerické (šalvia ohnivá .šalvia lúčna (Salvia pratensis). Medzi sucho a teplomilné druhy patria aj bieloplstnatá šalvia abesínska (S. [C (5) + A 5].S.mäta roľná (Mentha arvensis) pre obsah mentolu využívajú vo farmácii. 143 . ⊕. v likérnictve.Obr.

Závinky sú vrcholové. Podobný je lesný druh kostihoj hľuznatý (S. Z podzemku vyrastajú okrem kvetonosných bylí aj jalové. Najznámejší je pľúcnik lekársky (P. Rastie v svetlých a na krovinatých stráňach. krehké a lámavé. Prízemné letné listy majú dlhú stopku.palustris) je hojná na brehoch vôd a mokrých lúkach.borák lekársky (Borago officinalis) s . Kvety sú fialovočervené. Pre drsné byle a listy ich dobytok nežerie. prízemné listy sú vajcovito kopijovité. Kvety majú rúrkovité koruny s pakorunou. určené pre budúci rok.micrantha) s malými (asi 1 mm). V homeopatickej liečbe sa používa na obklady zlomenín a pomliaždeniny asi pre veľký obsah organicky viazaného vápna. Kvety v závinkoch sú najskôr ružové. K .pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) : h. Koruna je lievikovitá v ústí s venčekom chĺpkov. neškvrnité. Rastie na vlhkých miestach. Prirodzene sa vyskytuje vo vysokohorských polohách. 2 . Päťcípa koruna je tanierovitá. Na vlhkých poliach je nepríjemnou burinou. Kostihoj (Symphytum) je statná. Zo záhrad splaňuje na polia a rumoviská. Na iných typoch stanovíšť sa roztrúsene vyskytujú ešte ďalšie druhy nezábudok.V našej flóre majú jednotlivé druhy význam ako buriny. krovinatých stráňach a lesostepiach rastie jednoročná nezábudka drobnokvetá (M. C . 3 . ktorých kvety majú chlpaté kalichy.lekársky).officinale) má podzemok a hrubé valcovité korene. Pochádza zo Stredomoria a niekedy sa u nás pestuje ako okrasná. M. z ktorého vyrastajú nerozkonárené srstnaté byle. niektoré sa považujú za jedovaté. srstnato chlpatá bylina. Rod nezábudka (Myosotis) zahŕňa viac druhov. Miestami sa listy konzumujú (omáčky a šaláty s uhorkovou príchuťou). menšie modré koruny (zriedka ružové) s krátkymi rúrkami. s krídlatými stonkami.arvensis) je poľnou burinou na nevápenatých pôdach.kalich. ktoré sú na povrchu čierne. kvety žlté. trváca. medonosná i liečivá rastlina. ružové i biele.kvet. Šupiny pakoruny sú oranžové. Podobný pľúcnik mäkký (P.kalich.officinalis). Borák lekársky (Borago officinalis) je jednoročná rastlina. V svetlých humóznych lesoch a vlhších lúkach rastie nezábudka lesná (M. Kalich je až po bázu delený na čiarkovité zuby. Z úlomkov vyrastajú nové jedince. Nezábudka močiarna (M. v - šťavy). Koreň sa zbiera ako liečivý s protizápalovými účinkami. vajcovitú čepeľ s bielymi škvrnami. neskôr červené až modrofialové (v závislosti od pH bunkovej Obr. Na výslnných pasienkoch.mollis) je mäkko chlpatý. Pľúcnik (Pulmonaria) má plazivý podzemok. Kvitne hneď na jar najmä v dubových lesoch. jasnomodrá. Kostihoj lekársky (S.sylvatica).koruna. syn. Má nerovnomerne hľuzovito zhrubnutý podzemok.h1 heterostýlia. K .tyčinka s príveskom -p 144 . svetlomodrými kvetmi. zúžené do listovej stopky.tuberosum).alpestris) s väčšími kvetmi. šupinky tvoriace pakorunu sú biele. Nezábudka roľná (M. medonosné rastliny alebo používané v ľudovom lekárstve (mnoho druhov má v názve officinalis . V záhradách a parkoch sa pestuje ako okrasná trvalka nezábudka alpínska (M.stricta.kostihoj lekársky (Symphytum officinale) : kv . výrastky (fornices) v ústí zrastenolupienkového kvetu. Z nadzemných častí sa pripravujú liečivé odvary a čaje (s odhlieňovacím účinkom). 214: Boraginaceae : 1 .

ktoré sú vždy len vrcholové. Rastie v krovinách. Má tiež biele lesklé tvrdky. K1 .Obr.trváci kalich s tvrdkami. s .kamienka roľná (Lithospermum arvense) Kamienka lekárska (Lithospermum officinale) má srstnatú byľ s kopijovitými listami. po opelení modré. C .nezábudka lesná (Myosotis sylvatica) : K kalich. Podobné stanovištia obľubuje ostreň počerný (Nonea pulla). výslnných miestach. Odlišuje sa závinkami. b . Kamienkovec modropurpurový (B. 145 . Obsahujú v oplodí CaCO3 a kyselinu kremičitú. Smohla lekárska (Anchusa officinalis) rastie na suchších. K . Po odkvitnutí bielych kvetov sa vyvíjajú tvrdky.tyčinka. Je liečivá. Nájdeme ho rásť na lesostepiach a krovinatých stráňach v teplejších oblastiach. 215: Boraginaceae : 1 .rozložená koruna s tyčinkami. 3 . ktoré sú drobné. K . C1 - rozložená koruna. l . 2 . 3 voskovka menšia (Cerinthe minor) : C . Kamienka má závinky aj vrcholové aj pazušné. C1 . Ako poľná burina najmä v teplejších oblastiach je známy kamienkovec roľný (B. Rod kamienkovec (Buglossoides) je podobný predchádzajúcemu.kamienkovec roľný (Buglossoides arvensis). Aj tvrdky tohoto druhu sú biele a lesklé.kalich s piestikom.tvrdka.koruna. Od množstva štetiniek je celá byľ drsná až pichľavá. t tvrdka Má tmavé hnedofialové kvety. 2 .kalich. je husto chlpatá s červenofialovými alebo modrými kvetmi.ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) : C .arvensis).blizna.kalich. preto sú tvrdé ako drobné kamienky (odkiaľ názov).koruna. Často sa vyskytuje na piesčitých pôdach. C .purpurocaerulea) má zo začiatku červenofialové kvety.koruna.kvet.pozdĺžny rez korunou. biele a lesklé. K . viniciach. C1 rozložená koruna s tyčinkami a s hrbolčekmi -h. Súmernými modrými kvetmi v zložených súkvetiach (strapec závinkov) sa vyznačuje hadinec obyčajný (Echium vulgare). Obr. t . lužných lesoch.hadinec obyčajný (Echium vulgare) : kv .listeň. 216: Boraginaceae : 1 .

Sú hmyzom opelivé. ⊕. V kvete je päť väčšinou voľných tyčiniek a spodný trojplodolistový semenník. ktorá je zvonkovitá. lopúšik (Lappula). Skorocel prostredný (P. porastenú háčikovitými chlpmi. so zrasteným (trvácim) kalichom a korunou. ale vyskytuje sa aj ako burina v porastoch ďateliny. jednoduchými listami. so striedavými. Plodom je tobolka. že je holá. Zriedkavo sú kvety jednotlivé. 217: Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) 146 . Je lúčnym druhom.Do čeľade patrí aj ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) s drobnými modrými kvetmi. Zo žltých kvetov sa vyvíjajú na rozdiel od ostatných iba 2 dvojsemenné tvrdky. Byľ má väčšinou poliehavú. A 5. hlávky. poľných cestách a pod.  Byliny s listami v prízemnej ružici. Majú obojpohlavné.major) sa niekedy pestuje ako okrasná letnička. pasienkoch. ktoré sa za plodu ešte zväčšujú. Skorocel väčší (P. dedinské dvory). psojazyk (Cynoglossum). G (2-5) Patria sem prevažne byliny. C(5). Rastie na miestach s udupávanou pôdou (poľné cesty. Voskovka (Cerinthe) sa od ostatných borákovitých líši tým. Obr. Voskovka väčšia (C. štíhly klas. zväzočky. väčšinou tvoria strapce. fialová. Voskovka menšia (C.minor) má spodné listy bielo škvrnité.major) má listy široko elipsovité a dlhý.  Kvetný vzorec: . Liečivým druhom je skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata). ale o to väčšími zubatými kalichmi. Plodom je tobolka s množstvom drobných semien. Je to burina polí a úhorov. Bezlistý stvol je zakončený hustým klasom drobných 4-početných kvetov so suchoblanitými kalichmi. pupkovec (Omphalodes).media) má listy širšie ako predošlý druh a listová ružica je pritisnutá k zemi. niekedy bikolaterálne cievne zväzky a inulín ako zásobnú látku namiesto škrobu. Jej farba je belasá. namiesto trichómov má drobné drsné bradavičky. pravidelné päťpočetné kvety. lievikovitá alebo rúrkovitá. Rozšírené sú hlavne v miernom pásme severnej pologule. Listy sú kopijovité s oblúkovitou žilnatinou. zriedka biela alebo žltkastá. Je sivozelená pretože ju pokrýva jemná vrstva vosku. Z anatomických znakov treba uviesť prítomnosť mliečnic. Klas je krátky a koruna hnedastá. K (5). Do čeľade ešte patria aj ďaľšie rody: rumenica (Onosma). Rod skorocel (Plantago) má niekoľko druhov rastúcich na lúkach.

koruna. A1 . Zvonček broskyňolistý (C. Zvonček okrúhlolistý (C.Obr.tyčinka. Rastie hojne v suchých a svetlých lesoch.trachelium) s listami podobnými pŕhľave. záhrad ale i krovín a okrajov lesov. 4 .otvárajúci klbkatý (C. 3 .rez kvetom. V záhradách pestované kultivary (C.tobolka vrcholovej hlávke.glomerata) má sa kvet : K . 219: Campanulaceae: 1 . jednotlivými kvetmi a úzkymi listami. Z množstva druhov uvádzame aspoň niektoré. Zvonček konáristý (C. K . Lievikovito zvonkovité kvety sú v jednostrannom strapci.rotundifolia) má srdcovito alebo ľadvinovito okrúhle spodné listy. 2 .zvonček konáristý (Campanula patula) : kv . päťcípa.tobolka.zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare).koruna. Koruna je zvonkovitá. Zvonček repkovitý (C.jednoročné i trváce.glomerata speciosa hort. 3 . pričom byľové sú úzke.kalich. s . Táto vysoká trvalka má prízemné listy srdcovito vajcovité a horné kopijovité.patula) je častý druh lúk. Kvety má v rozložitej metline.zerva klasnatá (Phyteuma spicatum) A .otvorený kvet: C .) majú väčšie kvety.pozdĺžny rez kvetom. zväčša farby belasej. 218: Campanulaceae: 1 . dlho stopkaté. Vysokou rastlinou je zvonček pŕhľavolistý (C.pavinec horský (Jasione montana) : kv . t .persicifolia) sa vyznačuje veľkými.rapunculoides) je burinou polí. 2 .zvonček klbkatý (Campanula glomerata) Rod zvonček (Campanula) je bohatý na druhy .kalich. Je to hojný druh trávnatých porastov a svetlých lesov. Zvonček Obr. Často sa v záhradách 147 .zrelá tobolka.Zrelé tobolky zvončeka repkovitého (Campanula rapunculoides). lievikovitá až rúrkovitá. t . belasofialovej. C . kvety zoskupené vo s -tyčinka.zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia) : t .

orbiculare). tvoriaca husté trsy. 221: Plody lipkavca (Galium). Háčikovité plody sa tiež ľahko prichytávajú napr. Je aj liečivá. alebo lipkavec syridlový (G. Pochádza z južnej Afriky. Kvety majú korunu zrastenú do rúrky len v hornej tretine.spicatum) má zelenožlté až belavé kvety v hustých valcovitých klasoch.Asperula odorata). Lipkavec obyčajný (G. ktoré sa ľahko prichytávajú na odev.aparine) je bežnou burinou na poliach. v záhradách a viniciach. Lipkavec (Galium). Tmavo belasofialové kvety v guľovitých hlávkach má zerva hlavičkatá (P. Takýmto druhom je napr. Odlišné kvety od zvončekov má rod zerva (Phyteuma). puding).lipkavec obyčajný 148 . Niektoré lobelkovité obsahujú v latexe mliečnic kaučuk. Obr. Rod s veľkým počtom druhov. Drobné kvety sú 4 až 5-početné bielej alebo žltej farby. ktorý má bohaté súkvetie drobných bielych kvetov. Na lúkach sú hojné: lipkavec vzpriamený (G.ako dekoratívna dvojročná bylina pestuje zvonček prostredný (C. ktorý pri vädnutí vonia kumarínom a preto sa môže použiť na aromatizovanie nápojov. u cudzokrajných stromov protistojné (kávovník). Z lesných druhov sa v dubovohrabových a bukových lesoch vyskytuje lipkavec Schultesov (G. so zrastenými tyčinkami.  Lobelkovité ako tropické rastliny zasahujúce až do južnej Európy sú väčšinou byliny s mliečnicami.schultesii) a lipkavec marinkový marinka voňavá (G. Často sa pestuje v záhradách ako okrasná rastlina.album). Spodný semenník je zrastený z dvoch plodolistov. U tropických druhov je plodom kôstkovica (kávovník) alebo tobolka (chinínovník). B. praslenovito usporiadané listy. Semenník je dvojplodolistový a z neho vzniká plod . ktoré ich prenášajú (zoochória). Mnohé druhy rastú vo vysokých horách Afriky. Zároveň je aj liečivou rastlinou.verum) so žltými kvetmi. A.lipkavec mäkký. lobelka tabaková (L. Plody sú dvojpuzdrové tobolky (vzácne bobule). neskôr sa takáto koruna od bázy úplne rozdelí na päť dlhých a úzkych cípov. Obr. Je to typická rastlina kyslých a suchých substrátov (napr. 220: Lobelka belasá (Lobelia erinus)  V našej flóre sú to iba byliny. ale i v lužných lesoch a pod.inflata). V kultúrach obilnín je nepríjemnou burinou. odoratum . Je to horský lúčny druh. Rastie v listnatých lesoch. Pavinec horský (Jasione montana) má kvety zoskupené v guľatých hlávkach. v trópoch kry alebo stromy. Kvety má farby belasofialovej. na srsť zvierat. Iné druhy (severoamerické) sa pestujú ako liečivé pre obsah alkaloidov (lobelín) proti astme. Lobelka belasá (Lobelia erinus) je drobná rastlina s bledobelasými (zriedka ružovými) kvetmi. dvojpyskové. Majú nízky kmeň a na jeho vrchole chochol listov. pretože spletá navzájom steblá. liehovín i sladkých jedál (napr. Majú veľmi typické.medium). Zerva klasnatá (P.dvojnažka často s ostnatými a háčikovitými výrastkami. Kvety majú na rozdiel od zvončekovitých súmerné. Pozná sa podľa drsných poliehavých stoniek. ružovej i bielej. kremence).

či zemolez ovíjavý (L. ktoré pri zašliapnutí pukajú. Bežným okrasným krom s typickými bielymi bobuľami. Baza (Sambucus) má u nás 3 druhy a ako jediná z čeľade má nepárnoperovito zložené listy. Je to bylina so žltými 5početnými kvetmi a zhrubnutým koreňom. stromy a liany). Celá rastlina má typický zápach. Kvôli jedlým bobuliam sa pestuje zemolez kamčatský (L. lužné lesy. Obr. Najvýznamnejším druhom je kávovník arabský (C. Zemolez (Lonicera). Je liečivou rastlinou (čaj).caprifolium). nie ker. Baza čierna (S. často na rumoviskách.nigra) má v porovnaní s predchádzajúcim druhom bobule čiernej farby na dlhších stopkách a rastie v lesoch vyšších polôh. Tento alkaloid vo väčších dávkach (pri nadmernom pití kávy) dráždi nervovú sústavu. Rastie napr. Zrelé plody sa spracúvajú na šťavy. 222: Kávovník arabský (Coffea arabica)   Dreviny (kry. Obsahuje asi 25 alkaloidov (chinín. Z okrasných druhov sa najčastejšie pestujú zemolez tatársky (L. kôstkovica alebo tobolka. Baza červená (S. Má čierne jedovaté plody a celá rastlina nepríjemne zapácha. Rastie na lesných čistinách.tatarica) a ovíjavý zemolez kozí (L. cinchonin). popri cestách.5 % kofeínu.robusta). Kvety súmerné. Ameriky a často sa sadí do živých plotov. Ker s dvojpyskovitými kvetmi vo vidlicovitých súkvetiach a plodmi bobuľami. Usporiadané sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. mnohoramenný vrcholík). Pôvodne rástol v dažďových pralesoch Etiópie. Obsahujú 1 . Zemolez čierny (L. Úžitkovou časťou rastliny sú semená.arabica).camtchatica).canephora = C. Kvety biele. voňavé. India).periclymenum). Obr. ktoré sa vyvíjajú v kôstkovici väčšinou po 2.xylosteum) má červené bobule (jedovaté) a rastie v krovitom poschodí listnatých lesov. Rastie na miestach s vysokým obsahom dusíka v pôde (nitrofyt). ale i v lužných lesoch. pri cestách a železničných tratiach.Z cudzokrajných úžitkových druhov patrí do čeľade marenovitých kávovník (Coffea). Plody sú drobné čiernofialové kôstkovice. na rúbaniskách a okrajoch lesov v horských polohách. ktorý obsahuje červené farbivo (antrachinonové glykozidy) používané už v antike na farbenie textílií.1.ebulus) je na rozdiel od predošlých druhov bylina. Zemolez obyčajný (L.racemosa) má červené plody bez väčšieho úžitku. Kvôli dekoratívnym tmavoružovým kvetom sa pestuje aj ázijský druh vajgela ružová (Weigela florida). Je to vždyzelený strom s ružovými 5-početnými kvetmi. 5-početné. Chinínovník lekársky (Cinchona officinalis) pochádza z tropických oblastí južnej Ameriky. Je to vždyzelený ker s tuhými listami. Baza chabzdová (S. lekvár alebo sa sušia. Majú protistojné listy. 223: Zemolez kozí (Lonicera caprifolium) 149 . Sú to rastliny prirodzených biotopov (dubohrabiny. Kôra chinínovníka patrí k najstarším známym liečivám proti malárii. Menej kvalitnú kávu poskytuje tropický kávovník mohutný (C. je imelovník biely (Symphoricarpos alba). Pochádza zo Sev. dvojpyskaté (zemolez) alebo pravidelné (kalina). Marena farbiarska (Rubia tinctorum) pochádza z južnej Európy.nigra) je ker s bohatými mnohoramennými vrcholíkmi drobných kvetov krémovej farby. Dnes sa pestuje aj v iných oblastiach sveta (Brazília. kroviny) i okrasné pestované. Plod je bobuľa.

Celé súkvetie tak imituje jeden veľký kvet.  Kvetný vzorec: . Voňajú aj Obr. kroviskách a pod.  Sú to byliny s protistojnými listami. Kvety sú biele v bohatom vrcholíku a plody sú najskôr červené. Rastie v lesoch a krovinách nižších polôh. Kvety sú 4-5 početné. Najtypickejším znakom astrovitých sú 150 . . niektoré rody (napr. súmerné. alebo sa pripravujú na spôsob špenátu.Kalina obyčajná (Viburnum opulus) je ker s dlaňovito delenými listami a v súkvetí bielych kvetov vynikajú okrajové kvety. Plody sú nažky. Kalina siripútková (V. Vegetatívne Obr. mierne jedovatá kôstkovica.  Prevažne byliny so súmernými až nesúmernými kvetmi v hustých vrcholíkovitých súkvetiach. Kvety sú v hustých hlávkovitých vrcholíkových súkvetiach podoprených listeňmi . Dreviny sú vzácne.lantana) má listy nedelené. má ale 5-početnú C bledožltej farby. A(5). pri cestách a pod. Zberajú sa podzemky s typickou arómou a upokojujúcim účinkom.rhytidophyllum) pochádza z Číny. Plod je nažka s trvácim K. takže sa súkvetia trochu podobajú úboru astrovitých. vajcovité. má typicky vráskavé listy a pestuje sa ako okrasný ker. Rastie na vlhších miestach.zákrovom. Mladé listové ružice kultúrnych pestovaných foriem sa používajú ako šalátová zelenina s obsahom vitamínu C. Takisto rastie na lúkach. neskôr čierne kôstkovice. 224: Kalina obyčajná (Viburnum opulus) kvety.0. Valeriánka poľná (Valerianella locusta) je jednoročnou rastlinou s prízemnou ružicou listov a drobnými kvetmi. nápadná dlhými pichľavými listeňmi v súkvetí. Plodom je červená. K5. Kalina vráskavolistá (V. ktoré sú jalové a majú zväčšenú C. nemožno ich jednotne charakterizovať. Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) je vysoká bylina. 225: Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) orgány sú utvárané rôzne. ⊕. Divorastúca sa vyskytuje ako jarná burina polí i trávnatých biotopov. . Hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca) sa podobá na chrastavec. ktoré vábia mačky. pôvodom z Afriky. 226 nepárnoperovitozloženými listami. Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) je známa ako liečivá rastlina s hrubým podzemkom a Obr. Chrastavec lúčny (Knautia arvensis) je typickou lúčnou rastlinou so svetlomodrými 4-početnými kvetmi. C(5). Rastie na brehoch riek. Suché súkvetia sa používajú na ozdobné účely. na rube husto belavo plstnaté. starček) majú aj sukulentné druhy. Prevažujú byliny. čo súvisí s lákaním hmyzu. G (2) Veľmi rozsiahla čeľaď.

kozobrada. B . rebríček alebo palina. Zákrovné listene rôzneho tvaru sú veľmi dôležitými určovacími znakmi astrovitých. pre bodliaky a pichliače. C . či perie zvierat. háčikovité zákrovy má zasa lopúch. ale polysacharid inulín. ktoré tvoria zákrov (mnohí si ho mýlia s K lístkami). 227: Úbory astrovitých : A . Chocholec môže mať podobu padáčika (starček. pretože nažky s týmito výrastkami sa ľahko prichytávajú na srsť. Môže byť pokryté plievkami.226 A) sa nachádzajú v strede súkvetia a vytvárajú tzv. Jazykovité (Obr. Väčšinou býva ploché (slnečnica) ale i vyklenuté (rumanček). F .bodliak. Obr. samičie alebo jalové. cínia. Ďalším významným znakom je lôžko úboru. ale vo veľkom množstve v hustých metlinách. zrastená. Na spodnej strane úboru vyrastajú zelené listene. E . Len niekoľko mm veľké úbory má napr. C je úzko rúrkovitá.súkvetia . pichliač) a slúži na rozšírovanie plodov vetrom (anemochória). Mnoho druhov je liečivých i aromatických (rumanček. bodliak. Zásobnou látkou astrovitých nie je škrob. rebríček.margaréta.226 B) vyrastajú po obvode a tvoria tzv.pichliač. D . čo do veľkosti. Suchoblanité i rôzne sfarbené zákrovy má napr. Odlišujú sa v súmernosti. Medzi buriny polí patria napr. Vzhľadom na dekoratívnosť a farebnosť úborov je veľa druhov využívaných ako okrasné rastliny (georgína. niekedy nápadne veľká. háčikov. rumanček. Význam astrovitých je rôzny. za ktorý sa toto súkvetie často omylom považuje. v záhradách a viniciach sa často stretneme so starčekom obyčajným. často i farbou a pohlavnosťou. aksamietnica). niektoré druhy ho majú zhrubnuté až dužinaté (napr. Rúrkovité kvety (Obr. U iných druhov môže mať podobu zúbkov. či tuhých štetín (napr.slnečnica 151 . krasovlas bezbyľový). H . chýba. ako zelenina (artičoka). artičoka. alebo je premenený na chocholec (pappus). ktoré majú zasa význam pri rozširovaní plodov živočíchmi (zoochória).čakanka. rúrkovitých a jazykovitých. 228: Nažky astrovitých a čakankovitých : A . dvojzub). G .požlt. päťcípa.úbory. Ich C je podlhovastá. Kalich oboch typov kvetov je zakrpatený.5 m v priemere a jednotlivé. Slnečnica ich má až 0.nažke.nechtík. viacradové i strechovite sa kryjúce. Úžitkové rastliny sú pestované pre olejnaté nažky (slnečnica). či žltnicou maloúborovou.šalát. pichliač roľný. podbeľ). B rumanček. Rúrkovité kvety sú pravidelné a väčšiou obojpohlavné. ktoré pozostáva z dvoch typov kvetov. nachádzajúci sa neskôr i na plode . slamienka alebo suchokvet. Peľnice sú zrastené do rúrky A (5). Ostnato hrotité až pichľavé sú typické napr. Celý úbor tak imituje jednoduchý kvet. lúč. Jazykovité kvety sú súmerné. astra. nevädza poľná. ako u väčšiny čeľadí. C .lopúch Obr. či ambrózia palinolistá. cez ktorú prerastá čnelka dvojdielnou bliznou G (2). Úbor astrovitých je súkvetie. Sú veľmi premenlivé. Rýchlo sa šíriace karanténne buriny sú iva voškovníkovitá. Môžu byť jednoradové. parumanček. terč. palina.

krasuľka perovitá (Cosmos bipinnatus). Leuzea šuštivá (Leuzea rhapontica) má nedelené listy na rube sivo plstnaté. majú olejnaté semená a rôznofarebné oplodie. Podobne aj benedikt lekársky (Cnicus benedictus) sa pestuje pre olejnaté nažky i ako liečivá rastlina. neskôr sa začal využívať ako olejnina s podobným využitím ako slnečnica ročná. Pochádza z Ameriky. Slnečnica ročná sa pestuje ako olejnina na výrobu potravinárskych olejov. (Helianthus tuberosus) ktoré sú na žilnatine bielo škvrnité. najmä pre diabetikov. ktorý sa otáča za slnkom (heliotropizmus). v lesoch zlatobyľ. cínia pôvabná (Zinnia elegans) s úbormi rôznych farieb. ružové alebo fialové kvety. Je to trváci druh s podzemkovými hľuzami. Hľuzy sú nepravidelného tvaru s vypuklými očkami. Kvety v úbore sú žltooranžové. Artičoka (Cynara) je rastlina podobná bodliaku. Obr. Topinambur je stará indiánska rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Okrajové jazykovité kvety sú jalové. ktoré sa zbiera pred rozkvitnutím. Obsahujú inulín a sú vhodné na konzum. Slnečnica ročná (Helianthus annuus) je mohutná jednoročná rastlina s jedným veľkým úborom. 230: Hľuzy topinamburu Pestrec mariánsky (Silybum marianum) je nápadný ostnitými listami. Rozmnožujú sa vegetatívne koreňovými hľuzami. mydla i ako krmovina. K častým okrasným druhom patria aj georgíny (Dahlia) s veľkým množstvom rôznofarebných i plnokvetých kultivarov. ktorými sa aj vegetatívne rozmnožuje. Je to suchomilná rastlina pestovaná kedysi pre žlté farbivo kartamín obsiahnuté v kvetoch. Môžu sa aj skrmovať. plesnivec a pod. nevädzovec. K najčastejším okrasným druhom astrovitých patria napr. Napr. Pôvodná v Alpách. rozmnožovania a šíri sa najmä pozdĺž vodných tokov. sedmokráska.topinambur (H. Liečivá rastlina.V lúčnych spoločenstvách sa z astrovitých vyskytuje napr. Je to však kultúrna rastlina domáca v Stredozemí pestovaná ako zelenina. Nažky sa vyvíjajú len z rúrkovitých kvetov.tuberosus) je rastlina dorastajúca až do 3 m výšky. Astrovka čínska (Calistephus chinensis) sa takisto pestuje najčastejšie v plnokvetých kultivaroch. Slnečnica hľuznatá .cardunculus). Aksamietnice (Tagetes) sú okrasné letničky nižšieho vzrastu s oranžovými alebo žltými kvetmi a Obr. U nás často Má účinný vegetatívny spôsob Obr. Úbory má menšie ako slnečnica ročná. králik. Úžitkovou časťou artičoky zeleninovej (Cynara scolymus) je zhrubnuté lôžko úboru s dužinatými zákrovnými listeňmi. ktorá sa od predošlého druhu líši pichľavými listami i zákrovnými listeňmi. Veľmi rozšírené sú na jeseň kvitnúce scolymus) 152 . požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius) má listy aj listene ostnato zubaté. ktorá má listy delené na niťovité úkrojky a biele. Bodliakom sa podobá aj niekoľko nasledujúcich druhov. Pochádza zo Stredomoria a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina. mačucha. K vysokohorským astrovitým patria napr. 229: Slnečnica ročná (Helianthus annuus) splanieva. pri potokoch deväťsily. margarínov. Úbory dlho stopkaté. veľké. 231: Artičoka zeleninová (Cynara typickým zápachom. kamzičník. Kvety sú žltej farby. Rudbekia (Rudbeckia) má viacero druhov so žltými jazykovitými kvetmi a typicky vystúpeným terčom úboru. sa konzumujú ako lahôdková zelenina zhrubnuté listové stopky. Z artičoky kardovej (C. Kvety sú fialové.

najmä chryzantémy pravej (D. Je tiež poľnou burinou. Lopúchy sú dvojročné rastliny rumanček kamilkový (Matricaria recutita) s mohutnými listami a hrubými byľami. Na rôznych typoch lúk rastú niektoré druhy nevädze (Centaurea) s fialovými kvetmi. Niektoré druhy majú charakteristický zápach.cotula). Najčastejšími druhmi sú domáci dvojzub trojdielny (B. listy majú tenké úkrojky. Charakteristické sú najmä ich plody. Väčšie úbory a tenšie úkrojky listov má parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum). Poľnými burinami sú aj rumany (Anthemis) najmä ruman roľný (A.chryzantémy (Dendranthema). Chryzantémam sú príbuzné margaréty (Leucanthemum). nevädzka (Acosta).na vlhkých stanovištiach.arvensis). majú 2-4 štetiny s háčikmi (Obr. B úbor. 234 (A. Majú jednotlivé vrcholové úbory s bielymi jazykovitými kvetmi a žltým terčom. čiže burinou v obilninách.lappa) a lopúch plstnatý Obr. nevädzovec (Jacea). Margaréta biela (Leucanthemum vulgare) je charakteristickým druhom lúk.tomentosum). napr. popri cestách a pod. ibaže háčiky nie sú na plodoch. ktoré vznikli krížením a šľachtením pôvodných druhov. Je liečivou rastlinou. Rastú väčšinou v krovinách. Prispôsobenia zoochórnemu rozširovaniu majú aj lopúchy (Arctium). pôvodom zo sev. Chryzantéma pravá je poloker. Ameriky. Medzi pravé nevädze (Cyanus) patrí napr. ktorými sa ľahko prichytávajú na srsť. 153 . ale na zákrovných listeňoch guľovitých úborov. Tento jednoročný druh sa vyskytuje na dedinských priestranstvách.králik vratič (Tanacetum vulgare) má perovito delené listy a malé žlté úbory bez jazykovitých kvetov usporiadané v chocholíkovitej metline. Vyskytuje sa na suchších stráňach. ktorý má úbory pavučinovite plstnaté.indicum). ktoré ako hovorí názov. Ich úbory sa podobajú úborom margarét.ruman poľný (Anthemis arvensis).segetum). kedysi sa z nej získavalo farbivo cyanín. 233: A . 232: Krasuľka perovitá kamilkový (Matricaria recutita) je aromatická liečivá rastlina s menšími (Cosmos bipinnatus) úbormi. Používa sa na odpudzovanie nepríjemného hmyzu. ruman smradľavý (A. poľných cestách. Šíri sa nedokonale čisteným osivom obilnín. Rumanček diskovitý (M. Pochádza z juhovýchodnej Ázie. nápadná blankytne modrými kvetmi. perie alebo odev človeka (zoochória).maximum) sa pestuje ako okrasná. atď. Je aromatický a vyskytuje sa na podobných stanovištiach ako predošlý druh. Je segetálnym druhom. Je aromatická a liečivá rastlina. Najbežnejšími druhmi sú lopúch väčší (A. ktorý má čiastočne zdrevnatené stonky.discoidea) má úbory s chýbajúcimi jazykovitými kvetmi a vydutým lôžkom. najmä na brehoch vôd a obnažených dnách rybníkov rastie niekoľko druhov dvojzubov. 234) . jednoročná nevädza poľná (C.frondosa). okrajoch ciest a na pustých miestach. Rozširovacou jednotkou (diaspórou) je teda celý Obr. ktorý rastie na priedomiach a priekopách. Dvojzub (Bidens) . ktorý zdomácnel a dokonca vytláča pôvodné druhy.nevädzník (Colymbada). Taxonomicky je tento rod nejednotný a rozdeľuje sa na viacero rodov . margaréta veľkoúborová (L. Vratič obyčajný . ktorých lôžko je duté. Rumanček Obr.tripartita) a cudzokrajný dvojzub čiernoplodý (B.

Na podmáčaných lúkach sa hojne vyskytujú: pichliač potočný (Cirsium rivulare) s fialovými kvetmi v úboroch nahlúčených na konci stonky.helenium). Pestuje sa ako okrasná i liečivá rastlina. Preto sa používajú do suchých kytíc. Má kučeravo krídlatú a ostnitú stonku i listy.acaulis). Je aj medonosnou rastlinou. či podzemkom. ktoré si po vysušení zachovávajú vzhľad a farbu kvetov. Pichliač močiarny (C.: oman pravý (I.paludosus) je zase typický pre mokradné biotopy. Zvláštnym druhom je krasovlas bezbyľový (C. Rastie pri potokoch v horských oblastiach.britannica).canum) s veľkými listami na rube sivými a s úbormi jednotlivými. Jeho úbory sú veľké. niekedy sú ich listy i stonky až plstnaté napr.abrotanifolius). starček sivý (S.slamienka (Helichrysum bracteatum).arvense). Sú to rastliny väčšinou s ostnato zubatými listami často v prízemných ružiciach a ostnitými zákrovnými listeňmi. K žltokvitnúcim patrí pichliač zelinový (C. Často sa vyskytuje hromadne. starček lesný (S.eriophorum). ktorý sa trochu podobá na starček obyčajný. Tvorí veľa nažiek s vysokou Obr. starček hájny (S. Lúčovité kvety sú Obr. zákrov pavučinato vlnatý. Má niekoľko generácií do roka a často ho možno vidieť kvitnúť aj v zime. podobne ako u pestovanej artičoky.jacobaea). Omany bývajú často ochlpené. Ako burina na poliach sa uplatňuje pichliač roľný (C. Starček barinný (S. mohutná rastlina s úbormi žltých kvetov.sylvaticus). Z niektorých druhov omanov (Inula) sú z hľadiska úžitkovosti významné napr. medzi ktorými sedí jeden veľký úbor belavých kvetov. Po vysušení sa tieto rastliny používajú na dekoratívne účely.carniolicus). niekedy chýbajú. napr.Pichliač (Cirsium) má viac druhov. ktoré majú tiež ostnaté listy. Veľmi mohutný vzrast má pichliač bielohlavý (C. napr. rúbaniskách i krovinatých stráňach je pichliač obyčajný (C.vulgare) s pichľavými listami i zákrovmi. 236: Pichliač obyčajný (Cirsium väčšinou žlté. Poznáme najmä bylinné starčeky. Burinou na lesných cestách.nemorensis).oleraceum). Sukulentné starčeky rastú najmä v Afrike a na Madagaskare. Stonka chýba. 154 . niekedy i s poliehavou stonkou. V čerstvom stave je zhrubnuté lôžko úboru jedlé. Intenzívne sa rozmnožuje aj vegetatívne. ktorý má prízemnú ružicu pichľavých listov. slamiha slamienková . Niektoré sa u nás pestujú ako izbové rastliny. napr. Na suchých stráňach rastú krasovlasy (Carlina).oculus-christi). Pichliačom sú podobné bodliaky (Carduus). 235: Lopúch väčší (Arctium lappa) klíčivosťou. Je to druh opustených a zarastajúcich pasienkov. Rastie hojne na úhoroch a rumoviskách. ktorý je bežnou jednoročnou burinou v záhradách a okopaninách. starčeku obyčajnému (Senecio vulgare) vulgaris). Viaceré druhy rastú v lesoch a na rúbaniskách. Mnohé pichliače majú sklon k vzájomnému kríženiu. ktorý rastie na vlhších okrajoch ciest v priekopách a pod. napr. Z niekoľkých druhov je najvýznamnejší bodliak tŕnistý (Carduus acanthoides). Iné druhy starčekov možno nájsť na rôznych stanovištiach. starček abrotanolistý (S. Chocholec na nažkách je perovitobrvitý a slúži na rozširovanie vetrom. ale v trópoch a subtrópoch i dreviny a sukulenty. oman hodvábny (I. tvorí mohutnú a rozvetvenú koreňovú sústavu s prídavnými púčikmi. K vysokohorským druhom patria drobné starčeky.palustre) je vysoká a štíhla rastlina s nápadne ostnitými a zubatými listami i stonkami. pichliač sivý (C. ale má vyvinuté jazykovité kvety. k lúčnym druhom patrí starček Jakubov (S. napr. Starček (Senecio) je veľkým rodom. Bežným druhom je oman britský (I. Druhy rodov suchokvet (Xeranthemum) a slamiha (Helichrysum) sú známe ako rastliny.

Rastie v teplejších oblastiach na medziach. Je nízkeho vzrastu.metlinách. napr. Palina obyčajná (Artemisia vulgaris) je burinou rastúcou na opustených miestach a rumoviskách. Deväťsil biely (P. niekedy ťažko rozoznateľné od podbeľu.dracunculus) pôvodom z Ázie sa pestuje a používa ako korenina. Je to burina. Ambrózia Obr. Podobné použitie má aj palina abrotanová .novi-belgii) má menšie úbory v chocholíkovitých metlinách s bielymi alebo modrastými jazykovitými kvetmi. Niektoré druhy sa pestujú v záhradkách ako okrasné. Paliny sú stepné druhy. Používa sa i v kozmetike. Táto okrasná trvalka pôvodom zo Severnej Ameriky často splanieva a šíri sa najmä na brehoch vodných tokov. Pridáva sa do likérov kvôli horkej chuti (absint). prísada do octu. Od ostatných palín sa líši nedelenými úzkymi listami. úbory majú Obr. Z našich astier (Aster) je najdekoratívnejšia astra alpínska (Aster alpinus). ale aj v intravilánoch miest. Palina dračia .božie drievko (A. Celé telo rastliny je porastené hustými bielo plstnatými trichómami. ktorý vytvára husté porasty obrovských listov. Má fialové kvety a úbory v chocholíku. Rastie vo vyšších horách a pestuje sa aj ako okrasná. Takými sú napr. Je chránený druh. Našim horským druhom je kamzičník rakúsky (D. kde ju možno nájsť na okraji polí. Kamzičník (Doronicum) má kvety žlté v typických úboroch. Listami sa na podbeľ podobajú deväťsily (Petasites). Iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia) má veľké vajcovité až srdcovité listy a metlinu zelenobielych úborov.estragón (A. Sú to aromatické rastliny s horkou chuťou. 238: Deväťsil biely (Petasites albus) 155 . paliny (Artemisia). Má modré jazykovité kvety a žltý terč. Tie vyrastajú v bohatých súkvetiach .absinthium). ktorá kvitne skoro na jar. vyrastajú z hrubého podzemku. ktorý sa po odkvitnutí ešte viac predĺži. Je liečivá. Pestuje sa ako okrasná i liečivá. Astra novobelgická (A. niekedy tvorené len jedným kvetom. Spolu s ambróziou palinolistou (Ambrosia artemisiifolia) boli zaradené do zoznamu karanténnych burín.Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je známa liečivá rastlina i burina. Snáď najznámejším vysokohorským druhom je plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). Úbory nemajú jazykovité kvety. kamzičník Columnov (D.austriacum). Srdcovito okrúhle listy vyrastajú až po odkvitnutí. Listy sú na rube bielo plstnaté. Liečivým druhom je palina pravá (A. Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis) rastie často na trávnatých miestach.columnae). Kvety sú žlté. Úbory žltých kvetov sú jednotlivé na šupinatých stvoloch. Má listy po oboch stranách sivozelené a je horko aromatická. Rastie v lesoch na vlhších miestach. Pri horských potokoch je nápadný deväťsil hybridný (P. v súčasnosti sa šíri najmä v teplejších oblastiach.albus) má listy menšie. Veľké listy podobné deväťsilom má lesný horský druh mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariae).abrotanum). takisto ako nechtík lekársky (Calendula officinalis). čím nadobúda plesnivý vzhľad. chocholíkovitých metlinách a pod. 237: Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) žltý terč a kvety lúča biele alebo ružové. Spoločným znakom nasledujúcich rodov sú veľmi drobné úbory. ktorý má oranžové alebo žlté kvety a nažky kosákovité bez chocholca. Majú však strapec úborov s ružovými alebo bielymi kvetmi. Sú dvojdomé. horčice a pod. napr. Je to adaptácia na nepriaznivé ekologické podmienky vo vysokých horách. okrajoch ciest a pod. V plnokvetých a veľkokvetých formách sa pestuje ako okrasná rastlina.hybridus).

buriny (púpava. pre ktoré sa pestuje. ale šíri sa i do polí. nie je vytvorený terč a lúč. ktorých biele alebo žltkasté drobné úbory sú v chocholíkovitých metlinách. preto je aj burinou v okopaninách. Je liečivou rastlinou. Má prízemnú ružicu gracovitých listov. Púpava lekárska (Taraxacum officinale) je trváca rastlina s dlhým koreňom. intybus subsp. ktoré sú značne premenlivé. Jej kultivary sú však aj úžitkovými rastlinami. Kučeravé listy má šalát kučeravý (L. A (5). Púpavy sú charakteristické 156 .pochádza zo Sev. Poddruh čakanky obyčajnej (C.  kvetný vzorec : . Zlatobyľ (Solidago) má drobné úbory s kvetmi žltej farby.millefolium). Typické sú aj ich perovito delené listy (odtiaľ názov). väčšinou skučeravené. ktoré sa pestujú jednak kvôli zhrubnutému koreňu.z niekoľkých druhov sa pestuje ako listová zelenina šalát siaty (Lactuca sativa). napr. Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) je známa lúčna rastlina so svetlomodrými úbormi. Liečivým druhom je známy lúčny druh rebríček obyčajný (A. C (5). Rebríček . ktorá dorastá až do 2 m výšky sa šíri najmä pozdĺž železničných tratí a vodných tokov. Obr. Bezlistý. Je to jednoročný druh s vyvinutou prízemnou ružicou listov jemnej a krehkej konzistencie. 239: Šalát kompasový (Lactuca serriola) Čakanka štrbáková (C. Po vytvorení listovej ružice vyrastie kvetonosná byľ s metlinou drobných žltých úborov. najmä suchších stanovíšť. Žltnica maloúborová (Galinsoga parviflora) je jednoročná burina v okopaninách. ale len z jazykovitých kvetov. Listy v ružici sú variabilné. Ameriky. Všetky sú orientované v jednej rovine severojužným smerom (odtiaľ názov).sativa convar. Zlatobyľ obrovská (S. Rastie na výslnných miestach.serriola). Listy majú zaujímavé postavenie.myší chvost (Achillea) má viac druhov. na rumoviskách. Zásobnou látkou je inulín. záhradách a viniciach. Súkvetím je úbor. Používajú sa preto do zeleninových šalátov. endivia) sa podobá na hlávkový šalát a tiež sa pestuje pre listovú ružicu ako zelenina. Úbory v pavidliciach má drobné so žltým terčom a bielymi kvetmi lúča. záhradách a pod. Na strednej žile tuhých listov má ostnité štetiny.čakanka). dutý stvol je zakončený jediným úborom žltých kvetov. foliosum) sa pestuje kvôli čakankovým pukom zväčšeným a vybieleným mladým výhonkom. Šalát (Lactuca) . z ktorého sa mletím a pražením vyrába náhrada kávy (cigória).gigantea). mlieč) i lúčne druhy (kozia brada. Rastie na úhoroch. Pestuje sa aj v záhradách ako okrasná i medonosná rastlina. hadomor). Kvety sú žltej farby. V lesoch rastie a koncom leta kvitne zlatobyľ obyčajná (S. . Z divo rastúcich druhov sa ako burina najčastejšie vyskytuje šalát kompasový (L. crispa). ktoré majú krehkú konzistenciu a horkastú chuť. záhradách a viniciach. preto pri poranení ronia biele mlieko. má perovito strihané listy. popri cestách. Často sa vyskytuje v okolí železničných tratí staníc.virgaurea). a drobné úbory v klbkách. K (5). Pestuje sa vo viacerých konvarietách. rumoviskách i poliach. Pôvodná je v Sev. Plodom je takisto nažka.G (2) Čeľaď veľmi podobná predchádzajúcej. Pochádza zo Severnej Ameriky.sativa convar. Bežnou burinou je turanec kanadský (Conyza canadensis) s veľmi bohatou metlinou úborov a úzkymi nedelenými listami. šalát hlávkový(L. V pletivách na rozdiel od astrovitých sa nachádzajú mliečnice. Ostatné druhy sú tiež prevažne lúčne druhy. Do čeľade patria aj niektoré úžitkové druhy (šalát. väčšinou s chocholcom. Pochádza z južnej Ameriky. Amerike. capitata) má listovú ružicu v podobe hlávky.

242: Hadomor španielsky (Scorzonera hispanica) 157 . pretože sa rozmnožujú nažkami vzniknutými nepohlavne. Obr. ktorý má pichľavé listy a mlieč roľný (S.asper).dubius). jastrabník lesný (H. Sú to trváce byliny podobné púpave. nevápenatých až kyslých pôd. Jastrabník chlpánik (H. Z mladých listov možno pripraviť výživný šalát. bez oplodnenia (apomikticky).autumnalis) sa líši rozkonárenou stonkou. Patria sem najmä lúčne druhy. Hadomor (Scorzonera) zahrňuje Obr. oba so Obr.hispanica) sa pestuje najmä v juhoeurópskych krajinách pre dužinatý valcovitý koreň čiernej farby a krehkej konzistencie.orientalis) alebo kozobrada pochybná (T. Rastie v lúčnych biotopoch.hispidus). hadomor (Cichorium intybus) španielsky . ktorá sa pestuje ako koreňová zelenina podobne ako čierny koreň. Typickým druhom jelšín rastúcich pri potokoch je škarda močiarna (C. Škarda (Crepis) má viac druhov rastúcich v rôznych biotopoch. škarda dvojročná (C. Fialové úbory má kozobrada pórolistá (T.porrifolius). Má žlté úbory. 240: Čakanka obyčajná okrem divorastúcich lúčnych druhov. podobne ako špargľa. Ponúka pašu aj včelám.biennis) je lúčnym druhom. Napr. Mlieče (Sonchus) nájdeme rásť v záhradách a obrábaných plochách ako buriny. Používa sa ako lahôdková zelenina. Vzhľadom na obsahové látky je liečivou rastlinou. Ich úbory majú žlté kvety. Púpavec jesenný (L. Medzi lesné druhy patria napr. 241: Premenlivosť listov púpavy žltými úbormi. Na rôznych typoch lúk rastú z čeľade čakankovitých púpavce (Leontodon).vulgatum).oleraceus). Najčastejšie sa vyskytujú tri druhy: mlieč zelinný (S.čierny koreň (S. i pestované napr. Zároveň sú veľmi premenlivé. kozobrada východná (T. Podobným rodom je kozobrada (Tragopogon).murorum) a jastrabník obyčajný (H. Mnoho druhov má jastrabník (Hieracium). napr.aj súplodím nažiek s chocholcom v podobe padáčika.pilosella) pod názvom chlpánik obyčajný (Pilosella officinarum) je druhom suchých.arvensis). Tento druh je pomerne vzácnym divorastúcim druhom stepných lúk v teplejších oblastiach. paludosa). mlieč drsný (S. rastie však i ako burina v zanedbaných porastoch. najmä púpavec srstnatý (L. Ľahko sa spozná podľa veľmi horkej chuti.

Orchidaceae). bez druhotného delivého pletiva medzi lykom a drevom a často sú obalené pevnou sklerenchymatickou pošvou. juka a dioskórea. lipnicovité). alebo je tyčinka len 1 (vstavačovité). A 3+3. vytvárajúce len v čase kvitnutia článkovanú priamu stonku. Je to trváca bylina. spravidla širokou bázou objímajúce stonku. Takéto druhotné hrubnutie je u rodov aloe. a to zrastom klíčnych listov (synkotýlia) alebo zakrpatením až zaniknutím jedného klíčneho listu. alebo dreviny s ovíjavou resp. agáva. Cenokarpné gynéceum môže tvoriť vrchný aj spodný semenník. Niektoré jednoklíčnolistové rastliny druhotne hrubnú. a to stromy s priamou stonkou a chocholom listov na vrchole (palmy). Podobne môžu hrubnúť aj korene. s rozlíšeným kvetným obalom. rozptýlené (ataktostéla) a preto sa v stonke jednoklíčnolistových rastlín nemohol vytvoriť kambiálny kruh. G (3). Z apokarpných semenníkov dozrievajú nažky (plodstvo nažiek). Postavenie listov na stonke je prevažne dvojradovo striedavé. Rozkonárovanie stonky jednoklíčnolistových rastlín je (okrem súkvetí) pomerne zriedkavé. čím sa podobajú kvetom dvojklíčnolistových rastlín. stužkovitého tvaru. Ružovkasté kvety majú apokarpné gynéceum. P 3+3. Vznik jedného klíčneho listu sa vysvetľuje rozdielne.  Okrasovité sú monotypickou čeľaďou s jediným druhom: okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus). Cievne zväzky v stonke sú prevažne kolaterálne. a to kambiálnym kruhom.  Žabníkovité sú vodné alebo vlhkomilné trváce byliny s pravidelnými kvetmi. Kvety jednoklíčnolistových rastlín sú väčšinou trojpočetné s nerozlíšenými kvetnými obalmi (okvetie perigonium . Avšak medzi jednoklíčnolistovými rastlinami sa vyskytujú aj druhy so stopkatými listami (bambusy). trávy). Sú prevažne trváce byliny (geofyty s cibuľkami. tobolky. Vysoký stvol je zakončený nepravým okolíkom. Z mohutného valcovitého podzemku vyrastajú čiarkovité trojhranné listy so šupinami. zriedkavejšie krivožilovú alebo perovitú žilnatinu (napr.P) podľa všeobecného vzorca : . Kolaterálne cievne zväzky sú uzavreté. ktorá je často vyvinutá ako pošva (napr. P môže byť voľné alebo zrastenolupienkové.jednoklíčnolistové Jednoklíčnolistové sú vývojovo mladšou triedou v porovnaní s dvojklíčnolistovými. čoskoro odumierajú a nahradzujú sa novými.2. Listy sú prevažne prízemné a často sa vyznačujú svojou rôznolistosťou. podopretý listeňom. Počet tyčiniek môže poklesnúť na 3 (kosatcovité. rastúca v bahne na okraji vôd. Rastlina je entomogamná a plodom je mechúrik (plodstvo mechúrikov). Primárny koreň čoskoro zanikne a nahradí sa rovnakými koreňmi (sekundárna homorízia). . Majú zvyčajne rovnobežnú alebo oblúkovobežnú. Kvety môžu byť pravidelné. banánovník). Listy sú zvyčajne jednoduché s celistvým okrajom a sediace. Semená jednoklíčnolistových rastlín klíčia jedným klíčnym listom. Na Slovensku je rozšírená najmä v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. 158 . Len zriedka sa menia na zhrubnuté zásobné korene alebo na koreňové hľuzy (napr. Adventívne korene sa len málo rozkonárujú. Sú priame a z vody vyčnievajúce. hľuzami a podzemkami). Kvety sú zoskupené do bohatých rozkonárených súkvetí. súmerné až nesúmerné. Len zriedka sú drevinami. V pazuchách listov sú často vyvinuté prídavné (akcesorické) púčiky. niektoré vstavačovité . ktorý vznikne v prvotnej kôre stonky. popínavou stonkou. ktorým by stonky mohli tak zhrubnúť ako dvojklíčnolistovým rastlinám. Od tohto všeobecného vzorca sú viaceré odchýlky. zvyčajne druhotne nehrubnú. žabník). Plody sú mechúriky. jednopohlavné i rôznoobalové (heterochlamydeické). dracéna. vo vode plávajúce alebo ponorené. Trieda : Liliopsida (Monocotyledonae) . ⊕. výnimočne je aj apokarpné G (okrasa. alebo bobule.

G (∞ -1) Pandanovité sú stromy . . najmä v trópoch Južnej Ameriky a v Indomalajsku. A 3+3. Kmeň paliem svoju značnú hrúbku dosahuje rozsiahlym prvotným delivým pletivom na vegatačnom vrchole. Plodom je bobuľa. kry a liany. alebo iba jediného plodolistu (monomérny piestik). ktoré sa vegetatívne rozmnožujú a často tvoria husté zárasty. d . ⊕. Opeľujú sa vetrom.samičí Rastú v trópoch Starého sveta a sú význačnými kvet. V púčiku sú listy jednoduché a riasnato zložené. Kvety sú jednopohlavné. P 3+3.weitchii cv. Kvety tvoria šúľkovité súkvetie zvyčajne podopreté pestrofarebnými listeňmi.plodstvo nažiek rastlinami morského pobrežia (3 rody a 880 druhov). Rôzne využitie má pandan úžitkový (P.utilis) poskytujúci textilné vlákna a voňavé silice. Semeno má dobre vyvinutý endosperm.edulis) a niektoré druhy sa pestujú ako ozdobné rastliny (P. a . ktoré sú vždy podopreté listeňom (alebo niekoľkými listeňmi) . . ktoré nasvedčujú o ich príbuznosti. Do čeľade patrí asi 90 druhov rozšírených v teplejších klimatických pásmach. dokonca aj netopiermi.samčí kvet. hoci sú vysoké (až 60 m) majú len vláknité adventívne korene (homorízia). zriedka vrcholové.rastlina. A ∞. Poskytuje cukornaté jednosemenné kôstkovice. (Sagittaria latifolia). Je to najmä rod pandan (Pandanus). Korene druhotne nehrubnú. . majú aj viac rozdielnych znakov. Opelenie hmyzom alebo vetrom. po vypučaní sa dospelé listy perovito alebo dlaňovito trhajú. Každá časť palmy dáva 159 . Gynéceum je vždy z 3 plodolistov.  Kvetný vzorec : . vtákmi. Súkvetie je pazušné. Calamus). zriedka obojpohlavné (rotang). P 0.Variegata s bielym pásom na listoch). ale najmä liany s opornými vzdušnými koreňmi. b . nedelené.utilis s červeným okrajom listov. hmyzom. Šípovka širokolistá kôstkovice alebo bobule tvoriace guľovité súplodie. Pre plody sa pestuje pandan jedlý (P. P. Kvety arekovitých sú veľmi drobné a zoskupené do bohatých šúľkov alebo metlín. stopkaté a majú otvorenú alebo zatvorenú pošvu. Bočné výhonky sú len na báze nízkych paliem. Väčšinou sú stromy s nerozkonáreným stĺpovitým kmeňom.Hoci čeľaď má veľké množstvo zhodných znakov s čeľaďou iskerníkovitých (Ranuncu-laceae). pokrytými listovými jazvami alebo zvyškami častí listov a na vrchole v hustej špirále s chocholom veľkých listov. Tyčinkové kvety majú viac tyčiniek a piestikové kvety synkarpný alebo parakarpný semenník z veľkého počtu plodolistov (70-80 Sarangana).  Kvetný vzorec : ⊕. Len málo druhov zasahuje do severného mierneho pásma a v Európe (južnej) rastie len jeden druh palmička nízka (Chamaerops humilis). často ostro zúbkaté. s krátkymi internódiami. 3 alebo až veľa. h . Listy sú veľké. Tyčiniek býva 6.tulcom. Oba druhy rastú v pomaly tečúcich vodných tokoch. Palmy druhotne nehrubnú. Na stonke sú usporiadané špirálovite. Plodom sú Obr. Najdôležitejšou palmou a rastlinou vôbec severoafrických a západoázijských oáz je dvojdomý datlovník obyčajný (Phoenix dactylifera). pričom vzniknuté diely sú otvorené. Malé kvety so zakrpateným okvetím sú jednopohlavné. U nás sa prirodzene vyskytuje žabník skorocelový (Alisma plantago-aquatica) a šípovka vodná (Sagittaria sagittifolia) s typickými šípovitými listami. kôstkovica alebo nažka. Majú čiarkovité listy. tvoriace ozdobné zhluky listov na konci štíhlych valcovitých konárov. ktorého druhy rastú v lesoch a na morskom pobreží. Palmy rastú v subtrópoch celého sveta. G (3-1) A∞ Sú to výlučne subtropické alebo tropické jednodomé alebo dvojdomé stromy. Liany majú dlhé internódiá na popínavých alebo plazivých stonkách (napr. 243: Žabníkovité (Alismataceae).

i.k . 245: Áron alpínsky (Arum alpinum) s mohutným podzemkom. ktoré Malajci s obľubou žujú potreté nehaseným vápnom a zabalené do listu piepra betelového . sú viac ako 40 cm dlhé a a až 10 kg ťažké („Šalamúnove orechy“). Je chránený. V dutine endospermu je tzv. sa získava „rafia“.šúľok pozostávajúci z drobných väčšinou jednopohlavných kvetov s redukovanými kvetnými obalmi. Na jednodomých rastlinách sú samičie kvety na báze šúľku a samčie nad nimi. Olejnica guinejská (Elaeis guinensis) dáva z mezokarpu kôstkovíc tzv. Nápadným znakom je súkvetie . 244: Arekovité (Arecaceae): vejčia merillova (Veitchia merrillii). palmový olej.plod úžitok. alebo sa využíva v cukrárstve. Naše druhy sú byliny s podzemkom. Areka obyčajná (Areca catechu) má semená. K vzácnym močiarnym druhom patrí diablik močiarny (Calla palustris) nápadný bielym tulcom. odkiaľ sa morskými prúdmi dostal na tropické korálové ostrovy. d . kokosová voda. Strednú vrstvu oplodia -mezokarp tvoria pevné.  Čeľaď zahŕňa rastliny rozličného vzhľadu. Z listov palmy rafia (Raphia). Rotang trstenicový (Calamus rotang) je liana. hrubé vlákna (koir). Puškvorec obyčajný (Acorus calamus) je močiarna rastlina Obr. rohože). z ktorej sa lisuje olej na prípravu jedlých tukov. Na povrchu majú blanitý exokarp. Pochádza z južnej Ázie. používaná ako záhradnícke lyko. z ktorého sa získava ságo (podobné kukuričnému škrobu). Plodom je bobuľa. mečovitými dlhými listami a 160 . Východoindický ságovník Rumpphov (Metroxylon rumphii) vo svojom stržni obsahuje veľa škrobu.mierne omamná droga. Rastie v Zadnej Indii a na Sundských ostrovoch. v tropickej Ázii. ktoré sú surovinou s rôznym využitím (koberce. Je to jedovatá rastlina. ktorý môže byť rôzne sfarbený. používaná ako výživný nápoj. V listnatých lesoch rastie áron alpský (Arum alpinum) nápadný najmä v plodnom stave. Sklerenchymatický endokarp slúži domorodcom na zhotovenie nádob. rastúce prevažne v trópoch. a .kvet. vypchávky. Jej stonka je až 150 m dlhá a poskytuje prúty na výrobu stoličiek a košíkov. V trópoch sa všade pestuje pre jednosemenné kôstkovice „kokosové orechy“.Obr. Lodoicea sejčelská (Lodoicea seychelellarum) má najväčšie semená. Šúľok je podopretý alebo zahalený listeňom (tulec). alebo hľuzami. Z dužinatého endospermu semena sa sušením získava kopra. Druhou dôležitou palmou je kokosovník obyčajný (Cocos nucifera).rastlina. pretože bobule majú výraznú červenooranžovú farbu. Len niekoľko druhov patrí do našej pôvodnej flóry.

vodnými vtákmi). alebo sú zoskupené do strapcovitých a vrcholíkovitých súkvetí (napr. lupeňovité .kýchavicovaté Z celej čeľade sú vývojovo najpôvodnejšie. Plodom je mechúrik. glykozidov (konvalotoxín) a saponínov. čím vytvárajú na hladine vody za priaznivých podmienok súvislý porast. monstera (Monstera) a filodendron (Philodendron) sú liany s veľkými listami často pestované v bytoch. Kvety sú Obr. kvetov a plodov. Jej listy majú necelý 1 mm. pretože obsahujú veľa škrobu. význačné špecializovaným metabolizmom. rôznej veľkosti (vranovec má kvety štvorpočetné. ktorý je bohatý na olej a bielkoviny. konvalinka). ⊕. Žaburinky sa používajú na kŕmenie hydiny. väčšinou sa rozmnožujú vegetatívne bočnými púčikmi. G (3) P (3+3) Sú zvyčajne trváce byliny s podzemkami. iné ako buriny a jedovaté rastliny. 161 . Plodom je tobolka alebo bobuľa.  Kvetný vzorec : .nenápadným zeleným šúľkom i tulcom. Viaceré sa pestujú ako skleníkové. P 3+3. Sú prevažne entomogamné. V trojpúzdrovom semenníku sú anatropné vajíčka. Niektoré cudzokrajné druhy sa u nás pestujú ako okrasné napr. Vtedy pokrýva celú hladinu. Drobné korienky môžu aj celkom chýbať. cibuľami alebo hľuzami. Kvety sú jednotlivé na konci stvolov či olistených bylí (napr. Z podčeľadí uvádzame iba niektoré: Podčeľaď : Veratroideae . 246: Žaburinka menšia (Lemna minor) trojpočetné. Majú v zemi podzemok alebo bazálnu stonkovú hľuzu. Z poľnohospodárskeho hľadiska niektoré ľaliovité majú význam ako zeleniny. Celá rastlina je aromatická. ktorá má 3 druhy. Okrasné listy má aj známa difenbachia (Dieffenbachia). veratrín). Po biochemickej stránke sú zaujímavé prítomnosťou alkaloidov (kolchicín. tôňovka dvojpočetné). využíva sa aj v likérnictve a cukrárstve. Najmenšia semenná rastlina vôbec je drobuľka bezkoreňová (Wolffia arrhiza). rozšírených takmer po celom zemskom povrchu najmä v subtrópoch a miernom pásme. Niektoré druhy majú fylokládiá (úzke. na Slovensku veľmi vzácne zanášaná vodnými vtákmi z južnej Európy. Kvitnú zriedka. Veľmi ľahko sa šíria (napr. Ľaliovité sa rozdeľujú na niekoľko podčeľadí podľa podzemných orgánov. Sú v postavení striedavom. ak je voda bohatá na organické látky (eutrofizácia). A 3+3. Do čeľade ľaliovitých patrí asi 250 rodov a približne 3000 druhov. tulipán). ihlicovité asparagus. sú redukované len na niekoľko malých listov veľkosti niekoľko mm. V strednej Európe sa dobre udomácnila na brehoch pomaly tečúcich vôd. obojpohlavné. izbové alebo záhradné okrasné rastliny. Niekoľko druhov je vzácnych a zákonom chránených.listnatec). obsahuje glykozid akorín. antúrium (Anthurium) má tulce červené s voskovitým povrchom. Je to liečivá rastlina.  Drobné vodné rastliny plávajúce na hladine vody (natantné rastliny). Listy sú najčastejšie čiarkovité s rovnobežnou žilnatinou alebo elipsovité s oblúkovobežnou žilnatinou. Plodom je tobolka. praslenovitom alebo len prízemné. Žaburinka menšia (L.minor) sa na vodných hladinách rozmnožuje. ktoré im slúžia ako zásobné orgány. Semená majú embryo uložené v mäsitom alebo v chrupavkovitom endosperme. Najbežnejším rodom je žaburinka (Lemna).

247: Veratroideae : 1 . Štúrovo) rastie vzácny panónsky endemit jesienka piesočná (C. v mladosti zriasnenými pozdĺž žíl.pozdĺžny rez semenom s mäsitým výrastkom (caruncula)-m 162 . najmä v semenách.jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) A . Jesienka obsahuje jedovatý alkaloid kolchicín. Rastie na vlhkých lúkach a pasienkoch. B . Má bohatú metlinu kvetov. niektoré majú hypotenzívny účinok.zrelá tobolka. Vyznačuje sa obsahom jedovatých alkaloidov.kýchavica zelená (Veratrum lobelianum). Je nebezpečný pre pasúce sa stáda alebo pre zvieratá kŕmené senom s prímesou jesienky lebo sa nerozkladá ani pri sušení.blanité pošvy. Je to prudký jed. obličky. Medzi nimi je tobolka s početnými semenami. 2 . Listy sa vyvíjajú po oplodnení až na jar.podzemná hľuza obalená zvyškami pošiev odumretých listov. Z nich na jeseň vyrastajú 1-3 bledofialové kvety s okvetím na báze zrasteným do dlhej rúrky. Obr. ktoré dozrievajú v máji a rozširujú sa zoochórne. ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu.priečny rez tobolkou. s .rastlina s listami a tobolkou. Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) tvorí v zemi ukryté stonkové hľuzy. V šľachtiteľstve sa používa na získanie polyploidných rastlín.Do našej flóry patrí kýchavica zelená (Veratrum lobelianum) so širokoelipsovitými listami.kvitnúca rastlina: h . Rastie na vlhkých horských lúkach. ktorá sa nad povrchom pôdy rozdelí na 6 cípov. t . p . Na piesčinách Podunajskej nížiny (Čenkov.arenarium). krvný obeh. ktorých okvetie je zelené. na liečenie reumy). t1 . Získava sa pre farmaceutické účely (napr.

249: Allioideae : 1 .cesnak medvedí). 4 . Prastarou pestovanou rastlinou.cesnak medvedí (A.vedľajšie stopkaté cibuľky. perlovka.schoenoprassum). Listy majú ploché. ktoré (A.cesnak guľovitý (A. cibuľa kvietkov. úzko čiarkovité alebo valcovité (elipsovité . Semená vysiate v prvom roku kuchynská (Allium cepa). 2 . 3 . V súkvetiach niektorých druhov sa tvoria rozmnožovacie pacibuľky. Cesnaky význačne zapáchajú od alylsulfidov. zložené.Podčeľaď : Allioideae . 248:Allioideae : 1 . vytvoria veľké sukňovité Obr. Zloženú cibuľu tvorí 5-15 dužinatých šupín (strúčikov) uzatvorených v spoločnom blanitom obale. Patrí sem na druhy bohatý rod cesnak (Allium).cesnak kuchynský (A. Z cibule vyrastá byľ s čiarkovitými listami zakončená súkvetím v blanitom tulci. pažítka (A.ampeloprasum).sativum subsp. sadzačka). Plody sú toboly. rokambol. je v kultúre vzniknutý taxón (A.rozmnožovacie pacibuľky v súkvetí.sativum) keď sa vysadia v druhom roku. 2 cesnak orešcový (A. ktorá pochádza zo strednej Ázie je cesnak kuchynský (A. sukňovité) a plod tobolku.cesnak pažítkový.cesnak guľatohlavý (Allium sphaerocephalon) : c . cibuľa kuchynská (A. 4 .rotundum) : c . Guľaté súkvetie tvorí množstvo drobných bielozelených Obr. duté.cesnakovaté Zahŕňa rastliny tvoriace cibule (jednoduché. 3 . Tento druh sa považuje za dôležitú a zdravú zeleninu najmä pre obsah vitamínov a aliínu s fytoncidnými účinkami (rastlinné antibiotiká). Cesnaky tvoria súkvetie zdanlivý okolík (skrutec) za mlada obalený v listeňovitom tulci.vedľajšie stopkaté cibuľky. perlová cibuľa. ophioscordon).cesnak cibuľový.cesnak pórový.scorodoprassum) : p . Okrem kvetov vytvára v súkvetí aj rozmnožovacie pacibuľky.ursinum) 163 . Cesnak kuchynský perlovkový.sativum).cepa) má listy oblé. Cesnak cibuľový. kvetný stvol v strede nafúknutý. pór vytvoria drobné cibuľky (štupľovka. ktorý má jemnejšiu chuť i vôňu a tvorí cibule zložené z guľatých cibuliek bez spoločného obalu.

Zo Stredomoria pochádza cesnak pórový. U nás na celom území sa roztrúsene vyskytuje cesnak orešcový . Slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Má malú cibuľu.bulbiferum) : p rozmnožovacie pacibuľky v pazuchách listov názov). š . Je vhodný na konzervovanie (zaváranie). cibuľa zimná (A. Pestuje sa aj v záhradkách (subsp. Medzi teplomilné druhy skalnatých strání.sphaerocephalon) a cesnak guľovitý (A. Je chráneným druhom listnatých i zmiešaných lesov a krovín. Používa sa ako jarná vňaťová zelenina pre obsah vitamínu C.tigrinum). Okvetné lístky sú purpurovočervené. croceum). Cibuľa obsahuje cukry. bielkoviny. Ľalia zlatohlavá (L. ktorá dobre znáša zimu a pestuje sa najmä pre vňať.flavum). pretože oplodnenie je zriedkavé.oleraceum).A.ľaliovaté Do tejto podčeľade patria trvalky s podzemnou cibuľou a listnatou byľou alebo prízemnými listami a stvolom. Dekoratívne kvety tvoria strapec. Pestuje sa oddávna v celom kultúrnom svete v kultivaroch rozličnej veľkosti. Prostredné listy sú v praslenoch. cesnak planý (A.moly. Kvietky v zdanlivom okolíku sú ružovofialové. Má biele kvety a typický cesnakový zápach. bučín. Tyčinky nápadne vyčnievajú z kvetu.rotundum) . farby a chuti cibúľ. Pôvodný na Sibíri je cesnak zimný.orešec (A.candidum).salota) tvorí početné vedľajšie cibuľky v hnedastej vonkajšej šupine. V pazuchách úzkych listov Obr. A. ktorá prechádza do pošiev plochých. rúrkovité. Podčeľaď : Lilioideae . Je to druh tônistých dubohrabových hájov. vitamíny B.regale). cesnak poľný (A. Podobné nároky na stanovištie má aj cesnak horský (A.giganteum. A. Byle sú priame listnaté. Výrazne voňavé biele kvety sú usporiadané v strapci. lužných lesov. šalotka (A. škvrnité a oblúkom von zakrivené. žliabkovitých listov.ursinum). Kvety sú v strapcovitých súkvetiach alebo sú terminálne (tulipán). aj buriny viníc a polí patria cesnak guľatohlavý (A. pór (A. Najmenším pestovaným druhom je cesnak pažítkový.auratum). 164 .ľalia cibuľkonosná (L.s guľovitými okolíkmi kvetov. ľalia kráľovská (L. silice.ampeloprasum).šupinovitá cibuľa. Listy má duté. Jeho listy sú úzko elipsovité alebo vajcovité. Vzácnou a chránenou rastlinou je kandík psí (Erythronium dens-canis). Iné druhy pestovaných. Divorastúcich cesnakov je viac druhov.scorodoprasum). C a tiež fytoncidy. Je trvalka so sukňovitou cibuľou. Žltými okvetnými lístkami sa vyznačuje xerofytný cesnak žltý (A. škvrnitých kvetov. 250: Lilioideae : 1 . Rastie najčastejšie na horských lúkach. Byľ nesie 1 alebo viac oranžových.cataviense) a i. Niektoré druhy cesnakov sa pestujú v záhradách ako okrasné (cesnak zlatožltý .bulbiferum). Ich plodom je tobolka.zrelá tvorí drobné cibuľky (odtiaľ tobolka. tvaru. pažítka (A.schoenoprasum).ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) : t . Z cibule vyrastajú dva škvrnité listy a stvol s jediným ružovým kvetom. 2 .mar-tagon) má zlatožltú cibuľu a červenkastú byľ. Zo Stredomoria pochádza dekoratívna záhradná trvalka ľalia biela (L. Rod ľalia (Lilium) má cibule zložené z jednotlivých dužinatých šupín.cibule a na tretí rok kvetonosné stvoly.vineale). Z južnej Európy pochádza aj u nás rastúca ľalia cibuľkonosná (L. Ako zelenina sa používa celá vňať. ľalia zlatá (L. U nás rastie iba v Slovenskom krase.montanum). Iným tvarom listov než ostatné cesnaky sa vyznačuje cesnak medvedí (A. rastie aj v pobrežných krovinách a trávnatých porastoch. Cesnak askalonský.fistulosum). Tvorí drobné vajcovité cibule v trsoch. okrasných ľalií sú ľalia tigrovaná (L. Miestami splanieva.

ktoré rastú najmä v trávnatých porastoch. Má úzke listy a jeden terminálny kvet.pratensis) a krivec žltý (G. Na poliach miestami rastie krivec roľný (G.cibuľa.hlavná a dve nové vedľajšie guľovité cibule . čiarkovito kopijovitý list.krivec roľný (G.Obr. Najčastejšie sa vyskytuje krivec lúčny (G. Z pestovaných cudzokrajných druhov je obľúbená korunka kráľovská (Petilium imperiale. Rod krivec (Gagea) má niekoľko drobných žltokvitnúcich druhov.kandík psí (Erythronium dens-canis) : t . Všeobecne známou okrasnou cibuľovou trvalkou je tulipán Gesnerov (Tulipa gesneriana).arvensis) : l . Je to súborný druh.lutea).jeden prízemný plochý list. storočia sa datuje pestovanie tulipánov v Európe. Fritillaria imperialis). 3 . jedna cibuľa sediaca na zväzku koreňov.lutea) : c (Tulipa sylvestris). 2 .korunka kráľovská (Petilium imperiale) : l . Cibule sú prudko jedovaté (alkaloid imperialín).krivec lúčny (Gagea pratensis) : c . l .c1. čím sa preslávilo najmä Holandsko. l . Už od 16. ktorý je zvončekovitý a šachovnicovito škvrnitý.korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris) . V trávnatých porastoch sa občas vyskytne splanený žltokvitnúci tulipán lesný Obr. Rozdiely medzi jednotlivými druhmi sa týkajú hlavne listov a cibúľ.vrcholkový praslen listov. Táto mohutná trvalka má byľ zakončenú vrcholovým praslenom listov. m .medníky Chránenou ľaliovitou trvalkou je korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris).arvensis).jeden prízemný. pod ktorými visia v okolíku zoskupené tehlovočervené alebo oranžové zvonkovité kvety. c .tobolka. syn.dva prízemné čiarkovité listy 165 . do ktorého patrí komplex záhradných kultivarov a krížencov pôvodných juhoeurópskych a stredoázijských druhov. 2 . 251: Lilioideae : 1 . na vrchole kapucňovitý. Vyskytuje sa len zriedkavo na vlhkých a slatinných lúkach. 3 . 252: Lilioideae : 1 .krivec žltý (G.

Sú rozšírené najmä v teplejších oblastiach na výslnných a suchých stanovištiach.Podčeľaď : Scilloideae . Obr.umbellatum).scilovaté Patria sem rastliny s podzemnými šupinatými cibuľami a úzkymi prízemnými listami. Bledavky (Ornithogalum) majú biele alebo zelenkasté kvety v strapci alebo v chocholíku.tobolka. Z cibule urginéy morskej (Urginea maritima) sa pripravuje jed na trávenie potkanov. ale pestujú sa aj v záhradách (i v bielokvetej forme).tobolka. V trávnatých porastoch sa často vyskytuje bledavka okolíkatá (O. 2 . Pod menom morská cibula sa u nás v črepníkoch pestuje africký druh Ornithogalum caudatum.racemosum). ale predĺžené kvetné stopky vrcholových jalových kvetov tvoria chocholec. Plodom je tobolka. Medzi okrasné rastliny tejto podčeľade patrí aj hyacint východný (Hyacinthus orientalis) so zrasteným okvetím.S.scila dvojlistá (Scilla bifolia) : t .bledavka okolíkatá (Ornithogalum umbellatum) : t . Modrica chochlatá (M. Modrice (Muscari) majú modré kvety so zrasteným okvetím. Veľké zvonkovité kvety v strapci má bledavka ovisnutá (O. Bezlisté stvoly nesú kvety najčastejšie v strapci (zriedkavo v chocholíku).modrica chochlatá (Muscari comosum) 166 . a niekoľko čiarkovitých. Najznámejším druhom je modrica strapcovitá (M. 3 .nutans). Záhradné odrody majú rôznu farbu a prenikavú vôňu. žliabkatých listov. Z rodu scila (Scilla) sú viaceré druhy pestované pre jarné modré kvety (scila sibírska .comosum) má síce kvety v strapci.sibirica). 253: Scilloideae : 1 . bankovitého tvaru. Divorastúcim druhom na vlhkých a zaplavovaných miestach je scila dvojlistá (S. Mnoho druhov sa pestuje pre včasné jarné kvitnutie.bifolia).

verticillatum).konvalinka voňavá (Convallaria majalis) : p .podzemok.multiflorum).odoratum). vitamíny B a C.podzemok 167 . Úzke listy v praslenoch má kokorík praslenatý (P. D . Rod asparágus (Asparagus) sa vyznačuje ihlicovitými alebo plochými fylokládiami. jedovaté.zväzočky čiarkovitých najčastejšie jednotlivo. tyrozín. zelenožlté na článkovaných stopkách (perikládium). Plodom je červená bobuľa. fylokládií -f vyrastajúcich z pazuchy šupinkovitého listu -l. Viaceré druhy majú zrastené okvetie. b1 . k2 (P. Má drevnatý podzemok. V svetlých lesoch a na výhonky. Kokorík (Polygonatum) má plazivý podzemok. Niektoré druhy asparágusu sa pestujú ako izbové rastliny. 3 . Obr.priečny rez bobuľou. Jeho voňavé kvety vyrastajú z pazúch listov jednopohlavné kvety piestikové.bobuľa.kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) : k . Široké listy má kokorík špargľa (Asparagus officinalis) A .časť stonky s plodmi bobuľami. Konzumujú sa etiolované dužinaté jarné výhonky. Na Slovensku je založená špargľovňa na Záhorí (Veľké Leváre).plumosus) so štetinovitými fylokládiami. Obsahujú asparagín. z ktorého vyrastá bohato rozkonárená byľ so zakrpatenými listami a bočnými konárikmi v podobe fylokládií.pozdĺžny rez kvetom. Najčastejšie to býva aspáragus Sprengerov (A. z ktorého vyrastajú oblé alebo hranaté byle.verticillatum).asparágovaté Do podčeľade patria byliny s podzemkami a plodmi bobuľami. V teplejších oblastiach sa pestuje v niekoľkých kultivaroch na piesočnatých pôdach ako lahôdková zelenina . sacharózu.mladé mnohokvetý (P. Ostatné druhy majú listy striedavé. 255: Asparagoideae : 1 . suchších miestach rastie kokorík voňavý jednopohlavné kvety tyčinkové.Podčeľaď : Asparagoideae .sprengeri) so širšími fylokládiami a aspáragus perovitý (A. Bobule sú belasé až čierne.časť stonky s kvetmi : k1 kamenistých. V teplejších oblastiach na výslnnych stráňach rastie dvojdomý asparágus lekársky (Asparagus officinalis). 254: Asparagoideae : asparágus lekársky. 2 . Biele rúrkovité kvety sú ovisnuté a vyrastajú z pazúch listov. B . C . oinovatelé. Je to horský lesný druh. p .špargľa. kvietok -k Obr. Jednopohlavné kvietky s rudimentami druhého pohlavia sú drobné.kokorík praslenatý (P. kyselinu jantárovú. b . Byľ je hranatá.

A 4+4. p . Amarylkovité sú rozšírené najmä v trópoch a subtrópoch. len semenník je spodný. humóznych listnatých lesoch. Kvety majú väčšinou jednotlivé. P 3+3.apríli u nás iba v listnatých lesoch Vihorlatu (východokarpatský endemit). bleduľa (Leucojum). 256: Asparagoideae : 1 . pri okrasných druhoch je dekoratívnym prvkom kvetu (napr. 2. 3 . Z cibule vyrastajú 2 listy a stvol s jedným bielym kvetom. Bobule sú purpurovočervené.vnútorné čiarkovité a žltkasté okvetné lístky. Vo voľnej prírode rastie v lužných a vlhších humóznych lesoch a na vlhších miestach. G (4)). konvalamarín). Sú založené podľa č. Plodom je čierna bobuľa. Veľmi zriedkavým (Malé Karpaty) a chráneným druhom je listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum).bobuľa.Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) má dva široko elipsovité listy vyrastajúce z podzemku a strapec bielych voňavých kvetov zvonkovitého tvaru. Tento vždyzelený polokrík má šupinkovité listy a široké kožovité fylokládiá napodobňujúce list.listom podobné fylokládiá. G (3) P (3+3) Sú byliny vytrvávajúce podzemnými cibuľami alebo podzemkami. Okvetné lístky sú biele so žltou alebo zelenkastou škvrnou na ich vrchole. ktorý je pred rozkvitnutím obalený v blanitom listeni (tulci).vonkajšie zelené okvetné lístky.  Obr. b . Kvetný vzorec amarylkovitých je podobný ľaliovitým. Pestuje sa i v záhradách. 2 . Niektoré druhy majú pakorunu. ⊕. Medzi nimi je jeden žltozelený kvet. Bleduľa jarná (Leucojum vernum) má stvol zakončený jedným kvetom. Obsahuje jedovaté kardiotonické glykozidy (najmä konvalotoxín. Plodom je červená bobuľa. niekedy zväčšenú a rôznofarebnú. A 3+3. Plodom je trojpuzdrová tobolka zriedkavo bobuľa. Vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) má byľ zakončenú praslenom štyroch širokých listov so sieťovitou žilnatinou. Kvetný vzorec : 168 kvetom : o .pozdĺžny rez . k1 . Snežienka jarná (Galanthus nivalis) patrí medzi prvé na jar kvitnúce druhy. zriedka v súkvetiach. čiarkovité. Kvety v púčiku sú obalené blanitým listeňom (tulec).listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum) : f .štvorpočetný kvet. narcis). ktorý na rozdiel od všetkých ostatných ľaliovitých (i jednoklíčnolistových) je založený podľa č.vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) : k . Rod bleduľa sa na našom území vyskytuje v dvoch druhoch. s .tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium).tyčinka so šidlovito predĺženým spájadlom -c. Kvitne v marci . s účinkami povzbudzujúcimi činnosť srdca. Rastie hojne najmä v podraste bučín. U nás je čeľaď zastúpená rodom snežienka (Galanthus). Prízemné listy sú úzke. Celá rastlina je prudko jedovatá. z ich lícnej strany vyrastajú listene -l a kvety (neskôr bobule) . Tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium) je drobná bylina so strapcom drobných bielych kvetov.semenník so 4 čnelkami. Často sa pestuje v záhradách a vo voľnej prírode rastie vo vlhkých. U niektorých je okvetie zrastené. 4 (P 4+4. šternbergia (Sternbergia) a v záhradách pestovaným rodom narcis (Narcissus). o1 .

Obojpohlavné trojpočetné kvety sú v klasoch. Haemanthus.aestivum) má stvol zakončený paokolíkom viacerých kvetov (2-7). často však hrubé a mäsité.pseudonarcissus) má jasnožlté okvetie a veľkú valcovitú pakorunu.bleduľa jarná (Leucojum vernum) : tu . Narcis žltý (N. Narcis tazetový (N.zrelá puknutá tobolka. s . Obr. Všetky ďalej uvedené sa pestujú v záhradách ako okrasné. 2 . b -blizna.narcis biely (Narcissus poëticus) : s . červeno lemovanú pakorunu. Sú mečovité. č . strapcoch alebo metlinách. Hymenocallis sa pestujú pre veľké aj dekoratívne kvety v črepníkoch. Majú okvetie zrastené do dlhej rúrky a 6 rozostúpených cípov.blanitá pošva.snežienka jarná (Galanthus nivalis) : tu .Pestuje sa aj v záhradách. Kvitne neskôr ako predošlý druh na zamokrených. Eucharis. o - vonkajší okvetný lístok. 3 . 257: Amaryllidaceae: 1 . Žlté kvety sa vyvíjajú v neskorom lete a plod bobuľa dozrieva až na budúcu jar. Hippeastrum. Oba druhy sú chránené.vnútorný okvetný lístok. č čnelka. Počas mnohých rokov rastú len v nekvitnúcom stave a súkvetia vytvárajú len jedenkrát až na konci života (monokarpické rastliny).bleduľa letná (L. p .tulec. 4 . 169 . Tropické druhy rodov Amarylis.pakoruna  Agávovité sú prevažne viacročné byliny s podzemkom alebo stromy s druhotne hrubnúcim kmeňom. Známy narcis biely (N. t . Druhy rodu narcis u nás nerastú vo voľnej prírode. Listy sú striedavé ale zvyčajne nakopené na báze kmeňa alebo tvoriace chochol.cibuľa.aestivum). získaných z juhoerópskych druhov. st .poëticus) má biele okvetie a žltú. o . Okrem uvedených druhov sa pestuje množstvo kultivarov i plnokvetých.spodný semenník s vajíčkami. p .tulec. c .semenník.okvetie. o1 . močaristých lúkach a lužných lesoch južného Slovenska.tazetta) má stvol zakončený väčším počtom stopkatých kvetov. Na Belanských kopcoch pri Štúrove rastie vzácna šternbergia jesienkokvetá (Sternbergia colchiciflora). Bleduľa letná (L.čnelka. Clivia. V ústí rúrky je vyvinutá pakoruna.tyčinka.

Obr. Blizna je lupeňovitá. . 3 vzpriamené) má kosatec (Iris). 258: Agáva americká (Agave (A. st . U nás sa pestuje v skleníkoch alebo cez leto aj vonku. podopreté listeňmi. Čnelka je trojdielna. od ktorých sa líšia počtom tyčiniek (iba A 3). sansevieria trojpása S. č čnelka. Z rodu agáva (Agave) je známa agáva americká (A. Rod juka (Yucca) pochádza zo strednej a južnej Ameriky.sibirica). Z narezaných listov agávy pulkvovej (A. ⊕. kosatec trávolistý (I. kefku z mnohobunkových chlpov. B pozdĺžny rez : h . Agávovité sú rozšírené najmä v arídnych krajinách tropického a subtropického pásma. ktorá po skvasení dáva alkoholický nápoj pulque.hľuza. alebo kosáčik). Tvorí mohutnú ružicu hrubých prízemných listov. Z biochemickej stránky sú význačné obsahom rôznych glykozidov.sisal. Sansevieria (Sansevieria) pochádza z tropickej Afriky. na stepných lúkach a piesčinách kosatec dvojfarebný (I. 259: Šafran neapolský (Crocus neapolitanus) : A . G (3) P ( 3+3 ) Sú trváce byliny s podzemkami alebo bazálnymi hľuzami.variegata). Podobajú sa amarylkovitým. Z trhlín alebo zo zárezov kmeňa tejto mohutnej dreviny vyteká červená živica („dračia krv“). ktoré prevyšujú kvety. Značný technický význam má agáva sisalová Obr.pumila) s krátkou jednokvetou byľou. svokrin jazyk). Z listov juky sa získavajú textilné (sklerenchymatické) vlákna. V niektorých systémoch sa zaraďujú do čeľade amarylkovitých ale aj do samostatného radu Agavales (Hutchinson).celá rastlina. U nás sa juky pestujú ako okrasné rastliny v skleníkoch a domácnostiach. Spodný semenník dozrieva na tobolku. blizna často lupeňovito rozšírená a farebná.graminea) s úzkymi čiarkovitými listami. Veľké pravidelné kvety s nerovnakými okvetnými lístkami (3 nadol sklonené. Okvetie je len na báze zrastené do rúrky. niekedy len prízemné a nasadajú na stonku dvojradovo. kde zdomácnela. mečík).  Kvetný vzorec : . Z Kanárskych ostrovov pochádza dracéna dračia (Dracaena draco). jednotlivé alebo v cymóznych súkvetiach (napr. s . Niektoré druhy (napr. Vonkajšie sklonené okvetné lístky niektorých druhov majú vyvinutú tzv. Trojpočetné kvety sú buď pravidelné alebo súmerné (napr. vejárik. najmä pre bohaté súkvetia zvonkovitých belavých kvetov. ktorá sa používa ako farbivo. Po dozretí semien odumiera. U nás divo rastie niekoľko druhov: na vlhkých lúkach belasofialový kosatec sibírsky (I. Vysoký stvol s bohatým súkvetím sa vytvorí iba jedenkrát po 40 -50 rokoch.pseudacorus). A 3.Plodom je tobolka alebo bobuľa. b .blizna. Viaceré naše druhy sú vo voľnej prírode chránené. americana) Poskytuje textilné vlákno .sisalana).trifasciata) sa pestujú v domácnostiach pre dlhé dekoratívne listy (tzv. P 3+3.filamentosa).salmiana) vyteká šťava.americana).tyčinka 170 . Hojne sa pestuje najmä v Afrike. na výslnných stráňach kosatec nízky (I. na brehoch stojatých a mierne tečúcich vôd kosatec žltý (I. Byľ s mečovitými listami vyrastá z podzemku. pod jej lalokmi sú ukryté peľnice.semenník. Mnohé sú pre pekné kvety obľúbenými okrasnými rastlinami. Bola zavlečená do južnej Európy. Čiarkovité alebo mečovité listy sú striedavé. Najznámejšia je juka vláknitá (Y.

vonkajšie okvetné lístky.sativus) je kultúrny taxón. č . Je obalená rozpadavými pošvami minuloročných listov. B : hľuzy mečíka močiarneho (G. vo voľnej prírode sa nevyskytuje. A .albiflorus). 2 . p . Podobnou okrasnou trvalkou je aj montbrécia žltočervená (Crocosmia crocosmiiflora).tohtoročná hľuza. Listy sú mečovité (odtiaľ pomenovanie). h . Do rodu šafran (Crocus) patria nízke trvalky s podzemnou bazálnou hľuzou. h1 . Má fialové okvetie a trojlaločnú červenooranžovú bliznu. 171 .hľuzy mečíka tvoriace sympódium : h . h1 . V našej flóre sú dva divorastúce druhy.podzemok.palustris) má iba 2 mečovité listy a riedke súkvetie červenopurpurových kvetov. pre ktorú sa pestuje. Mečík škridlicovitý (G. alebo z iných druhov Ázie a Severnej Ameriky.kosatec žltý (Iris pseudacorus) : o . Mečíky (Gladiolus) majú podzemnú hľuzu.palustris) s obalovými šupinami. z ktorého na budúci rok vyrastie nová kvitnúca byľ.communis).Ako okrasné sa najčastejšie pestujú juhoeurópske druhy a to kosatec nemecký (I. V Alpách je pôvodný šafran bielokvetý (C. Listy majú čiarkovité. V záhradách a parkoch sa pestuje mnoho kultivarov vzniknutých hybridizáciou týchto dvoch druhov a tiež I. p .pallida).minuloročná hľuza horská (Sisyrinchium montanum). r .vlaňajšia hľuza. b .heuffelianus). h1 .germanica) s belasofialovými kvetmi a jemu podobný kosatec bledý (I.vnútorné okvetné lístky.semenník. Má niekoľko menších fialovobelasých kvetov. o1 . Severoamerickým druhom u nás pestovaným a na vlhkých lúkach miestami splaneným je mečovka Obr. Poskytuje jedno z najdrahších korení. U nás zavčasu na jar v trávnatých porastoch (miestami masovo) vo voľnej prírode rastie fialový šafran karpatský (C.púčik. 260: Iridaceae: 1 .variegata. Šafran siaty (C. Podzemky niektorých druhov kosatcov obsahujú fialkovo voňajúcu silicu a ako tzv.ramená čnelky. Vyskytuje sa najmä na slatinných lúkach.spodná časť byle. ktorá sa vytvára na vrchole vlaňajšej (sympódium).čnelka. kvety súmerné vo vejáriku. ktoré tvoria hustú sieť. žliabkaté s bielym pásikom na líci.tohtoročná. fialkový koreň sa používajú vo voňavkárstve a v lekárstve. s . Mečík močiarny (G.imbricatus) s hustým súkvetím červenofialových kvetov rastie na vlhkých lúkach a lesných mokradiach. V okrasnom záhradníctve sa uplatňuje niekoľko juhoafrických druhov v mnohých dekoratívnych kultivaroch označených súborne mečík obyčajný (G.vlaňajšia hľuza.mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus) : h tohtoročná hľuza.

biele. pochádza z Indie.odpradávna používané ako farbivo a liečivo. Farbivo z koreňov kurkumy pravej (Curcuma longa) poskytuje žlté farbivo kurkumín.acuminata x M. Do čeľade patria 2 rody. Viacradovo striedavé obrovské listy utvárajú so svojimi pošvami zdanlivý kmeň. Rod banánovník (Musa). od ktorých sa ale líšia celkom odlišnou stavbou kvetu. Plodom je tobolka alebo bobuľa. Iné druhy sa pestujú pre škrobnaté podzemky a niektoré druhy sú okrasné skleníkové rastliny. väčšinou zložité klasovité súkvetia. Najznámejším a najviac Obr. vnútri s veľkým počtom vajíčok. V rúrkovitom kvete ostala iba jediná tyčinka.labelum (v čeľadi vstavačovitých ostala len jediná tyčinka vonkajšieho kruhu a pysk vznikol z okvetného lístka).  Sú to trváce byliny trópov Starého sveta. ktorý po dozretí plodov zanikne (odumrie). poskytujúci zo svojho podzemku voňavé korenie a drogu. éterický kurkumový olej a korenie.rastlina. Na jar kvitnúce druhy a rozličné kultivary šafranov sa pestujú najmä v trávnikoch alebo sa rýchlia v črepníkoch. Banánovníky patria k najdôležitejším kultúrnym rastlinám trópov. a preto sa čepeľ trhá pozdĺž perovitej žilnatiny. Je to prastará kultúrna rastlina s 172 . V súkvetí v pazuche horných listeňov sú tyčinkovité kvety. semená majú tvrdé osemenie a škrobnatý endosperm a perisperm. Kvety tvoria veľké. b. žlté. na semenách je dužinatý miešok (arilus). po zániku druhého pohlavia jednopohlavné.balbisiana.c . trojpočetné s redukovaným A. často s farebnými listeňmi na báze. Opelenie nastane hmyzom alebo vtákmi. Vo všetkých pletivách sa vyskytujú početné nádržky éterických olejov. Spodný semeník je z 3 plodolistov. tvoriace pysk . Ich kvety sú fialové. V zemi majú škrobnatý podzemok a svojimi nadzemnými časťami sa podobajú ľaliovitým rastlinám. Kvety sú obojpohlavné.kvet M. Banánovník obyčajný (Musa paradisiaca) je známy svojou partenokarpiou. Zygomorfný kvetný obal je diferencovaný na kalich a korunu alebo je iba okvetím. (Musa x paradisiaca). uprostred súkvetia často sú obojpohlavné a v pazuchách dolných listeňov zasa piestikové kvety.  Sú to mohutné trváce tropické byliny (nie dreviny) s podzemkovými hľuzami. pochádza z južnej Ázie. trojpúzdrový. Plodom je mäsitá bobuľa. zvyčajne s farebnými listeňmi. Dve ďalšie tyčinky sa premenili na krásne staminódiá.paradisiaca. rastie prevažne v trópoch Starého sveta. Kvety sú zoskupené do klasovitých alebo metlinovitých súkvetí. Musa sapientum). čiže tvorbou plodov bez semien. Kvety sú súmerné. oranžové. asi s 80 druhmi. syn. preto ďumbierovité poskytujú koreniny a liečivá. Falšuje sa sušenými kvetmi z úborov požltu farbiarského (Carthamus tinctorius). 261: Banánovníkovité (Musaceae): banánovník obyčajný pestovaným druhom je banánovník obyčajný (M. Na čepeli niet na okraji vystužovacieho pletiva. a . Najznámejší druh je ďumbier obyčajný (Zingiber officinalis).

M. najmä v spôsobe opeľovania. listy často v prízemnej ružici. lesklé. používané ako zemiaky. manilské konope. semeno Zároveň je to jedna z vývojovo najmladších čeľadí. f . pochádzajúci z južnej Číny. Veľké množstvo semien je zasa akousi kompenzáciou zníženej pravdepodobnosti. Ak sa tak aj stane. V rámci čeľade je známy len jeden rod kana (Canna) s tropickými druhmi. hmyzovník). Tieto „nedostatky“ sú kompenzované spolužitím semien s hubami (mykoríza). Na Filipínach sa pestuje banánovník textilný (M.kvet. Plodom je tobolka s veľkým množstvom drobných až mikroskopických semien bez vyživovacieho pletiva. pestovaná v teplých krajoch celého sveta. 262: Kanovité (Cannaceae): kana indická (Canna indica).labelum a korunovité staminódiá. ktoré sa líšia od ďumbierovitých asymetrickými kvetmi a redukovanou jedinou tyčinkou len s jediným peľovým váčkom. Enseta jedlá (Ensete edule syn. Najznámejšia je kana indická (C.tyčinka. C . dokonca aj medzirodové.indica). Poskytuje tzv.nana syn. o čom svedčí jednak veľká druhová pestrosť.početnými kultúrnymi formami. b .hľuzy dospelej rastliny a k vykvitnutiu dôjde až o (vstavač). pochádza z Afriky a vysádzajú ju v parkoch ako ozdobnú rastlinu.edulis) pre škrobnaté podzemky pod názvom „arrow-root“. k vyrasteniu Obr. - Do čeľade kanovitých patria trváce byliny (podzemok).) Plodom je tobolka.podzemok (bradáčik). V Austrálii sa pestuje kana jedlá (C. prirastené k nitke. Kvety majú P najrôznejších tvarov a farieb. nadzemné časti sú na povrchu hladké. dolný P lupienok býva premenený a predĺžený do pysku. h semenných rastlín (25 000 druhov). Mladý vek čeľade dokumentuje aj veľká špecializácia v kvetnej biológii. u niektorých druhov je to aj s hniezdovitými koreňmi (hniezdovka) 173 . že sa dostanú do kontaktu s hubou. c až e . u niektorých druhov dokonca s nedostatočne vyvinutým embryom. Tým tyčinka dostane lupeňovitý vzhľad s jediným peľovým váčkom. Musa ensete). ovocné a múčnaté banány (posledné sa jedia vzhľadom na väčšie množstvo škrobu pečené a varené).textilis). ktorý z vlákien listových pošiev poskytuje tzv. Na to si tieto rastliny vyvinuli veľmi špeciálne adaptácie (napr.  Sú počtom druhov najbohatšou čeľaďou Obr. 263: Podzemné orgány vstavačovitých : A . a rastlina.prierez semeníkom. bez ktorej by nemohlo dôjsť ku klíčeniu. g . pretože u niektorých druhov opeľovačmi bývajú len konkrétne druhy hmyzu.podzemok niekoľko rokov. Iným druhom je banánovník nízky (M. ktorá pochádza z Ameriky a pestuje sa ako veľmi dekoratívna rastlina takmer na všetkých kontinentoch. Kvety sú preto súmerné. (Ostatné tyčinky tvoria pysk . alebo podzemkami. Vstavačovité sú byliny s podzemnými hľuzami. ktorý sa predovšetkým pestuje na Kanárskych ostrovoch.plod. Tyčinky sú redukované iba na 1. ale aj veľká variabilita znakov v rámci rodu i druhu a veľká náchylnosť na kríženie. kým druhý sa premenil na korunovito sfarbené staminódium. Kultúrne bezsemenné banánovníky sa rozmnožujú podzemkovými odnožami. takže pripomína kvetnú stopku. Semenník je spodný. B . polínia. peľové zrná sa zlepujú do tzv. pretiahnutý.cavendishii).

Druhovo najbohatším rodom je vstavač Obr. Názov dostala podľa podzemku.tridentata). hmyzovník pavúkovitý . K lesným druhom patrí napr. Medzi vstavačovitými sa nájdu aj druhy nezelené. ET . ktorý má hniezdovito spletené korene. Väčšina vstavačovitých sú zákonom chránené rastliny. U nás rastú 4 druhy hmyzovníkov. Špecializácia v opeľovaní kvetov viedla k takej adaptácii. vstavač trojzubý calceolus) L .sphecodes.morio). stanhopea (Stanhopea).listen. Mnohé z nich sú epifyty a majú nápadné veľké a veľmi dekoratívne kvety. či zmenu stanovištných podmienok (odvodnenie). Najväčší počet druhov rastie v tropických pralesoch. V skleníkoch sa najčastejšie pestujú pre okrasné účely tropické epifytické vstavačovité.nektár (O. 264: Kvet vstavačovitých : O . Kvitne na purpurovo i žlto. Medzi cudzokrajné orchidey patrí aj úžitkový druh vanilka voňavá (Vanilla planifolia). N . Jednotlivé druhy majú menšie Obr. najmä u lúčnych druhov. ktorá sa pestuje pre obsah vanilínu v tobolkách. Rastie na vápenci v horských bučinách. 266: Vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) 174 . Tým sú ich samčekovia prilákaní a v snahe o kopuláciu opelia kvet.pysk.insectifera). napr. Výskytom indikujú nenarušené stanovištia. prilbovka (Cephalanthera). dendróbium (Dendrobium) alebo cimbídia (Cymbidium). vemenník (Platanthera) alebo kruštík (Epipactis). saprofytické. Dolný pysk má v podobe papučky žltej farby.    Obr. pretože tie sú veľmi citlivé na hnojenie. Patria medzi naše najvzácnejšie vstavačovité. nezelenou lesnou orchideou je hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis). Na zachovalých vlhších lúkach rastie aj päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) s veľmi bohatým valcovitým klasom ružových voňavých kvetov s dlhou ostrohou. Na vlhkých lúkach rastie vstavačovec májový (D. Vstavač obyčajný papučkový (Cypripedium lístky. (O. Naše pôvodné druhy majú kvety menšie. hmyzovník muchovitý .ostroha. BR . kým ostatné P lupienky sú fialové. IT . ale často v hustých strapcovitých súkvetiach. Saprofytickou.O. Vstavačovec bazový (D.sambucina) sa vyskytuje na suchších lúkach a pasienkoch.O. rody katleja (Cattleya).militaris) patria medzi vzácne druhy suchších lúk. C . vstavač vojenský (O. U nás sa pestujú ako okrasné skleníkové či izbové rastliny.semenník. Našou najväčšou orchideou je črievičník papučkový (Cypripedium calceolus).apifera.ustulata). vstavač počerný (O. 265: Črievičník polínium. chemizáciu. Je to liana pôvodom z Mexika. (hmyzovník včelovitý . PO (Orchis). že ich pysk napodobňuje telo hmyzu. vyživujúce sa odumretými organickými zvyškami (hniezdovka).vonkajšie okvetné kvety v klasoch. ktoré u nás prirodzene rastú (asi 60 druhov) patrí medzi najvzácnejšie rastliny.vnútorné okvetné lístky.O.majalis) s fialovopurpurovými kvetmi a červenohnedo škvrnitými listami. Veľmi zaujímavými druhmi sú hmyzovníky (Ophrys).viac ako 10 rokov. Preto väčšina druhov vstavačovitých. Vstavačom sú príbuzné vstavačovce (Dactylorhiza).

zvyčajne sú pestrofarebné a často s pestrofarebnými listeňmi.. atď. Nemá korene a používa sa ako obalový materiál na dekoráciu interiérov. Do čeľade patrí niekoľko sto druhov. zoskupené do klasov a chocholíkov. zriedka súmerné. Pochádzajú zo Sev. Obr. 267: Podenkovité (Commelinaceae). Z vrchného semenníka dozrieva tobolka. Mnohé z druhov podenkovitých sa pestujú ako izbové rastliny. Na vrchnej strane bazálnej časti sú veľmi často osobitné absorbčné šupinovité chlpy na vstrebávanie vody.plody Vlastné korene slúžia len na pripevnenie rastliny k podkladu. Podenka obyčajná (Commelina communis). ktorá sa nazhromažďuje v ružici listov. obojpohlavné. c .kvet. Obr. Z druhov čeľade je najznámejší ananás siaty (Ananas sativus).časť rastliny. Bilbergia ovisnutá (Bilbergia nutans) je izbová rastlina. kde sa ďalej šíri. Preto bola zaradená mezi karanténne buriny.Podenkovité sú tropické rastliny s kolienkatou byľou a pošvatými listami. Kvety majú rozlíšený kvetný obal. Roelia ssp.)    175 .albiflora) s bielymi kvetmi. i . Aechmea ssp. zriedkavejšie dreviny subtropického pásma. Zhrubnuté listové pošvy vytvárajú niekedy cibule... s belasými a tradeskancia bielokvetá (T. V záhradách sa pestuje podenka belasá (Commelina coelestis) s belasými kvetmi. Podenka obyčajná (Commelina communis) pochádza z východnej Ázie a k nám bola nedávno zavlečená s obilím a inými plodinami na polia a rumoviská teplejších oblastí. b . ktoré sú atraktívne skleníkové a bytové rastliny (Bromelia ssp. Počet tyčiniek je 6 a na nitkách sú dlhé chlpy. Sú pravidelné. Podobný druh so vzpriamenou stonkou je reo rôznofarebné (Rhoeo discolor) s obojstranne fialovými listami. Mnohé ďalšie epifyty sú obľúbené u pestovateľov. sukulentnej stavby a na okraji ostnato zúbkaté. Zo Strednej Ameriky pochádza zebrina previsnutá (Zebrina pendula) s previsnutou byľovou s purpurovočervenými listami na rube a zelenými listami na líci so striebristými pásikmi. Plodom je bobuľa alebo tobolka. 268: Chlpaňa poľná (Luzula campestris)     Broméliovité sú byliny. Jeho nepravé plody (súplodie bobúľ) vznikajú zrastením mnohých bobúľ s dužinatou osou a listeňmi súkvetia na vrchole s chocholom listov. prevažne epifyty. Listy zvyčajne tvoria listovú ružicu. Obojpohlavné kvety sú pravidelné a majú rozlíšený kvetný obal. Typický epifyt tilandsia bradovitá (Tillandsia usneoides) z atlantického pobrežia Ameriky visí zo stromov v podobe zväzkov vlákien v dĺžke až 2-3 metre. často sú mäsité. Je to najmä tradeskancia virgínska (Tradescan-tia virginiana). Ameriky.

Podľa toho. bulty). pamechúriku. Šachorovité sú charakteristické drsnými a tuhými listami i stonkami (obsah SiO2).    Podobne ako sitinovité. Sitiny (Juncus) sa svojím výskytom viažu väčšinou na vlhké stanovištia. alebo šidlovité. 272: Výbežkatý vrast ostrice sitina rozložitá (J. Listy majú ploché čiarkovité.campestris).Čeľaď zahrňuje byliny trávovitého vzhľadu. Mnohé sú trsnatého vzrastu a majú oblé. Tieto Pamechúriky ostríc druhy vytvárajú mohutné trsy (tzv. Porasty tejto rastliny sa vyskytujú v alpínskom stupni hôr a sú veľmi nápadné hrdzavohnedým zafarbením na jeseň. 270: druhy: ostrica metlinatá (C.trifidus). podobne ako trávy. Chlpaňa (Luzula) má ploché listy na okraji s dlhými riedkymi brvami. ktorá je pevne zrastená so stonkou (na rozdiel od tráv). ostrica predĺžená (C. okrajoch vodných plôch a tokov. 271: Trsnatý vzrast chlpaňa poľná (L. ale okvetné lístky sú drobné. Od pravých tráv sa líšia najmä tým. Drobnou jednoročnou sitinou rastúcou na bahnistých obnažených brehoch rybníkov je sitina ropušná (J. napr. šupinkovité. Rozoznávame tak skupinu ostríc vysokého vzrastu (tzv.bufonius). Na semenách majú výrastky v podobe tzv. Väčšina druhov tvorí dominantné porasty na mokradných stanovištiach. žliabkovité alebo ploché listy. 269: Sitina kĺbkatá ktoré býva u mnohých druhov trojhranné. Kvety majú P zakrpatené alebo premenené na štetinky (páperník). či sú klásky tvorené iba samičími. Tieto druhy vytvárajú mohutné trsy a rastú na brehoch rybníkov. Magnocariceta). že majú pasteblo (calamus) vyplnené aerenchýmom. ako ostrica pobrežná (C. Kvety majú zachovanú stavbu kvetu jednoklíčnolistových rastlín ( P 3+3 ).effusus). Kvety sú jednopohlavné. aj šachorovité sú rastliny trávovitého vzhľadu. Niektoré sitiny majú krážele hlávkovito stiahnuté. v tzv. v mokrých priekopách. Zaujímavosťou je.inflexus). Jednotlivé druhy majú význam pri indikácii zamokrenia stanovišta. Kvety v kráželi sú nevýraznej farby. Môžu byť obojpohlavné ale aj jednopohlavné zoskupené do kláskov. sitina sivá (J. Vo vysokohorských polohách je hojne rozšírená sitina trojzárezová (J. ostricové lúky). resp. K vysokým ostriciam s obojpohlavnými kláskami patria Obr. rašeliniskách. Pasteblo je zakončené krážeľom stiahnutých kláskov.riparia). Obr. U nás rastú 2 rody. Indikátorom ostrice kyslého pôdneho substrátu je chlpaňa hájna (L. Typickým súkvetím je krážeľ. plodom je tobolka. Nemajú teda steblo. kde ekologicky nahrádzajú trávy.luzuloides).paniculata). v pazuche plevy a skladajú sa do kláskov. Druhovo najpočetnejším rodom je ostrica (Carex). najmä na vlhkých lúkach (tzv. sú (Juncus conglomeratus) čiarkovité s listovou pošvou. plodom je nažka uzavretá v zrastenom listeni. oblé na priereze. Tieto druhy sú zároveň zo skupiny ostríc s jednopohlavnými kláskami. ktoré je lákadlom pre mravce. Tvoria ich druhy.vesicaria). Od tráv sa odlišujú plnou stonkou bez kolienok. Na lúkach rastie Obr. alebo sa v klásku nachádzajú kvety oboch pohlaví a podľa počtu kláskov delíme ostrice na 2 skupiny. ostrica pľuzgierkatá (C. Iné rozdelenie ostríc je na základe celkového vzhľadu porastov. na lúkach a prameniskách.acutiformis) a mnoho ďalších. indikujú výšku hladiny podzemnej vody. zelenej alebo hnedej farby. resp. Obr. ostrica ostrá (C. samčími kvetmi. prípadne krážeľa kláskov. mäska. a to ostrice s jednopohlavnými kláskami (samičie klásky sú zreteľne odlišné ako samčie klásky) a ostrice s obojpohlavnými kláskami (všetky klásky sú na rastline rovnakého vzhľadu).elongata). ktorá rastie v lesoch. Listy sa podobajú listom tráv. ale pasteblo. Majú 3A. Sú to trváce rastliny trsnatého alebo výbežkatého vzrastu. že semená sitín roznášajú mravce (myrmekochória). takže sú krmovinársky nevhodné. Nie sú to však pravé trávy (tie patria do čeľade lipnicovitých). 176 .

ryžovaté 2. ostrica žltá (C. Častým druhom okrajov ciest.nigra) s čiernymi plevami v kláskoch alebo ostrica prosová (C. plochá. (Carex elongata) Nachádzajú sa v hornej pokožke listu a zmena turgoru v nich spôsobí 177 . alebo je Obr. listových pošvách dolných listov a pod. ktoré sú jedlé. Indikátorom čiastočného zasolenia pôdy môže byť ostrica vzdialená (C.flava). Vysokohorské lúky zasa často osídľuje ostrica vždyzelená (C. čím sa tieto druhy tráv chránia pred nadmerným odparovaním vody. ohýbacie bunky. vlhších priekop a pod. Podčeľaď : Bambusoideae . na pamechúrikoch. Ich čepeľ je čiarkovitá. Jeho delivou činnosťou sa steblo predlžuje. stepných lúkach. Ostrica Davallova (C. Má chlpaté listy i klásky. Klásky sú podobne ako u škripiny v krážeľoch. Do rodu škripinec (Schoenoplectus) patria mohutné vysoké rastliny. ktorá má na okraji listov krátke chĺpky.hirta). ktorá je delená kolienkami (nodus) na medzičlánky (internódium). Zložením alebo zvinutím listu sa zmenšuje celkový povrch listu. takže pri ich určovaní je nutné všímať si detailné znaky. najmä však kolienka.pilosa).davalliana) je príkladom dvojdomej ostrice.bambusovaté 3. niektoré druhy aj s oblým pasteblom.sylvatica). úzkolistý (Eriophorum Samotné steblo. Je to dutá stonka. Sú jednoročné a sú charakteristické pre obnažené bahnisté dná rybníkov a podobné biotopy. Nad každým kolienkom je vrstva interkalárneho (vmedzereného) meristému. Podčeľaď : Oryzoideae . Majú zväzkovitú koreňovú sústavu pozostávajúcu z adventívnych koreňov (homorízia). Anatomickou Obr. obsahujú sklerenchymatické pletivo a sklereidy. napr. 273: Páperník steblo bez článkov a kolienok (bezkolenec). škripina lesná (Scirpus sylvaticus). Takou je ostrica nízka (C. 277 rastlín trávovitého vzhľadu (sitinovité. alebo zvinutá. Je nízkeho vzrastu a tvorí vencovité trsy.Na vlhkých lúkach rastú často napr. ktorá má klásky visiace na dlhých stopkách.distans). 276 prosovaté 4. Podčeľaď : Panicoideae Obr. 274: Ostrica predĺžená adaptáciou slúžiacou tomuto účelu sú tzv. Osídľujú bahnisté brehy vôd. Okrem ostríc tvoria porasty na vlhkých stanovištiach napr. ostrica čierna (C. Podčeľaď : Zeeoideae – Do tejto čeľade patria byliny.sempervirens). Veľmi drobného vzrastu sú trsnaté šachory (Cyperus). Lipnicovité na rozdiel od podobných Obr. Typickou lesnou ostricou je aj ostrica chlpatá (C. ktorá má drobné klásky v rozvetvenom kráželi. Výnimočne môže byť steblo vyplnené stržňom (kukurica). šachorovité) majú pravé steblo. Ostrice rastú aj na vyslovene suchých stanovištiach. alebo pri poľahnutí vzpriamuje. Listy tráv sú postavené striedavo. je ostrica srstnatá (C. 275 Obr. ktoré sa označujú aj ako trávy. majú angustifolium) spevňovaciu funkciu. Jednotlivé druhy ostríc sa na seba často veľmi podobajú. Podčeľaď : Pooideae lipnicovaté kukuricovaté 5. napr. Bahničky (Eleocharis) majú pasteblá zakončené jedným drobným kláskom. K úžitkovým. K lesným druhom patrí ostrica lesná (C.    1. má podzemok s hľuzami. málo známym druhom patrí šachorník jedlý (Chlorocyperus esculentus). môže byť však aj pozdĺžne zložená. Rastie na slatinných lúkach. V plodnom stave sú veľmi nápadné páperníky (Eriophorum) ktoré majú P premenené na chumáč bielych chlpov (odtiaľ názov).panicea). Je pôvodom z južnej Európy. Rastú na podmáčaných lúkach. Nižší vzrast majú napr.humilis).

Bunkové steny pokožkových buniek v steblách i listoch sú často inkrustované SiO2. Tie sa môžu nachádzať buď pod (pýr plazivý) alebo nad zemou (prstnatec. 276). čo predstavuje adaptáciu na vetroopelivosť. kukurica). ktoré zohrávajú úlohu pri rozkvitaní kvetu tým. Mimopošvové (extravaginálne) odnožovanie je typické pre výbežkaté trávy. Obr. Extravaginálne výbežky môžu predstavovať často dlhé podzemky.plevicou. sú dôležité ukazovatele kŕmnej hodnoty tráv. ryža siata .mimopošvové 178 . ktorá napomáha vetroopelivosti. Kvety sú obojpohlavné (výnimkou je napr. Z vnútorného kruhu P vznikli 2 lodikuly. Obsah SiO2. Tá vyrastá z kolienka. čím otvárajú kvet. Tak sa môžu trávy vegetatívne rozmnožovať. ktoré umožňujú aj pri najmenšom závane vetra uvoľnenie peľu z peľníc. Na rozdiel od zelenej plevice je blanitá. Pri tzv. ktorým výhonok prenikne cez listovú pošvu a vyrastá vodorovne. objíma steblo a prechádza priamo v listovú čepeľ. zvinutie listu. alebo ušká (auriculae) (Obr. Kvety tráv sú drobné a značne metamorfované s redukovaným P. tvar a spôsob vyrastania (z vrcholu. prípadne len veniec chĺpkov (Obr. Z vonkajšieho kruhu P sa metamorfózou vyvinula plievočka vyrastajúca oproti plevici. Listy tráv nemajú listové stopky (výnimkou je bambus). Porast takejto trávy je rovnomerný. z ktorej môže vyrastať osť. z chrbta alebo bázy plevice) sú určovacími znakmi tráv. Niektoré trávy majú kombinované oba spôsoby odnožovania.následné zloženie. medzi ním a pošvou. Spôsob odnožovania má význam napr. Trávy majú A3 (výnimkou je napr. Môže byť hladký alebo chlpatý. Sú podopreté listeňom . Piestik má dvojramennú páperistú bliznu. pri zakladaní trávnikov a pod. Sú to šupinkovité útvary. 277) a pod. Tieto útvary sú takisto dôležité určovacie znaky tráv. netvoria sa trsy. Odnožovanie prebieha dvojakým spôsobom. Dĺžka osti. Z pazúch listovej pošvy na bazálnej časti stebla vyrastajú mladé výhonky. B . Na rozhraní listovej pošvy a čepele sa nachádza blanitý jazýček (ligula) (Obr. resp. Adaptáciou. Listy sú vtedy tuhé. Takýmto odnožovaním vzniká trs. vnútropošvovom (intravaginálnom) odnožovaní vyrastá výhonok kolmo pozdĺž stebla. že zväčšujú svoj objem a odtláčajú plevicu od plievočky. Dôležitým určovacím znakom je povrch listovej pošvy. sú aj dlhé a tenké nitky tyčiniek. rovnako ako množstvo sklerenchýmu pod pokožkou. ktorými trávy odnožujú. psinček výbežkatý). Majú však veľmi dobre vyvinutú listovú pošvu. Okraje listovej pošvy môžu byť voľne prekryté alebo zrastené (stoklas). 275). Tyčinky a blizny piestika vyčnievajú von z kvetu a vietor môže kvety ľahšie opeliť. 278: Odnožovanie tráv : A vnútropošvové.A6).

Každý klások. sacharózu zasa cirok a najmä cukrová trstina. c . pampy. že zrná majú zrastené oplodie s osemením. 279: Trsnatá tráva (tvrdica) Obr.ryžovaté Charakteristickým znakom je 6 tyčiniek. pšenica) alebo stiahnuté metliny nakopených kláskov (Obr.jednokvetého klásku. psiarka. ktorý sprostredkováva transport živín z endospermu do klíčiaceho zárodku. Podľa toho poznáme trávy s jedno. alpínske hole atď. Klásky sú základnými súkvetiami tráv a tie sa združujú do zložených súkvetí. Zriedkavo býva pleva len jedna (mätonoh) alebo 3 (mohár). Čeľaď lipnicovitých sa delí na 5 počeľadí: Podčeľaď : Oryzoideae .). Počet kvetov v klásku môže byť rôzny.282C). ktorý pri Obr. dvoj i viackvetými kláskami. Mnohé druhy sú významné z krmovinárskeho hľadiska. Zrno je okôrené. Okrem toho. kavyľ). timotejka). Plodom tráv je zrno. najmä kultúrne druhy ako obilniny vo výžive ľudí. 280: Výbežkatá tráva (prstnatec) Kvety sú v súkvetiach .blizna. 281: Schéma : A . Divorastúce druhy sú dominantné a tvoria základ lúčnych biotopov najrôznejších typov . subtropická vlhkomilná rastlina s metlinou jednokvetých kláskov. 282 obsahom škrobu a bielkovín endosperm. Od plevice oddelené zrná (nahé) majú z obilnín napr. Embryo je oddelené od endospermu štítkom (scutellum). b . pýr. savany. Plevy sú chrupavkovité. a kultúrnych druhov tráv.paklasy (Obr. pšenica. raž. pusty. Trávy vytvárajú len málo špecializovaných produktov látkovej premeny (sekundárnych metabolitov).biomy (stepi.plevami. niektoré druhy ho majú zrastené ešte aj s plevicou (okôrené). Niektoré sú vzácne a chránené (napr. ktoré majú valcovitý tvar (napr. Jeho najväčšiu časť vypĺňa vyživovacie pletivo embrya s veľkým Obr.Obr. Po olúpaní je biele a takto sa dostáva do obchodnej siete. B . 283: Zrná obilnín .samotného kvetu trávy. prérie. Ryža siata (Oryza sativa) je jednoročná tropická.lodikuly obilnín. kukurica. lipnica). ovos. čiže piestik. Oproti ostatným obilninám obsahuje ryža viac 179 . je podopretý dvoma listeňmi Obr. Trávy majú veľký význam.282B) (napr.kláskoch usporiadané dvojradovo. žlté alebo hnedasté. bez ohľadu na počet kvetov v ňom.282A)(napr. ovos a jačmeň. Napr. resp. klasy kláskov . Z obilnín majú takéto zrná napr. Môžu to byť metliny kláskov (Obr. aromatickú látku kumarín obsahuje tomka. predstavuje po zomletí múku.

). saccharatum) s vyšším obsahom cukru v steblách slúži najmä na zelené kŕmenie. Obr. Mohár (Setaria) s niekoľkými burinnými a niekoľkými kultúrnymi druhmi sa vyznačuje valcovite stiahnutou metlinou. Je však trvácim druhom a vytvára dlhé nadzemné výbežky (prstovka je trsnatá). pretože všetky sú nahlúčené na jeho báze.halepense) je poľnou burinou.dochna var. Metlina jednokvetých kláskov býva jednostranne previsnutá. Cirok cukrový metlový (S.viridis) má štetiny zelené a mohár praslenatý (S. Podčeľaď : Panicoideae . Je to tráva vysokého vzrastu so širokými listami. z ktorého sa vyrábajú metly a kefy. Prstovke sa podobá prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon). nápadne ježatého vzhľadu kvôli vyčnievajúcim hustým štetinám vyrastajúcim z bázy kláskov. bezkolencové lúky). (Digitaria sanguinalis) Proso siate (Panicum miliaceum) je jednoročná obilnina so širokými listami a chlpatými listovými pošvami. dochna var. má široké listy a plné steblá. Cirok cukrový (S. vysokého vzrastu. Úzka a riedka metlina má klásky sivofialové. technicum) sa pestuje pre pevné konáriky súkvetia. piesčitých trávnikoch a pasienkoch. Ježatka kuria (Echinochloa crus-galli) je jednoročná tráva. Mladé výhonky bambusu (Bambusa) sú jedlé a používajú sa najmä v čínskej kuchyni. Podčeľaď : Bambusoideae . Zrná i zelené časti sa využívajú ako krmivo. kvety v bohatých metlinách.verticillata) má v spodnej časti prerušované súkvetie.trstinový cukor. Súkvetie je zložené z niekoľkých štíhlych paklasov. K úžitkovým druhom patrí aj cirok sudánsky (S. Zrná sú drobné guľaté s chrupavkovitými plevicami.dochna) (Obr. v metlinách (proso). mohár zelený (S. Cirok (Sorghum) je mohutná kultúrna tráva so širokými listami a metlinou dvojkvetých kláskov.prosovaté Charakteristické sú guľaté zrná. Pestovaným druhom je mohár taliansky (S. najmä škrobu. Podčeľaď : Pooideae .bambusovaté Patria sem trávy mohutného a vysokého vzrastu (až 25 m). Nápadné sú tuhé a pokrútené konáriky kláskov. široko elipsovité. Rastie ako burina v okopaninách. Bambusník (Dendrocalamus) a trsťovník (Pseudosasa) sú okrasné druhy pestované aj v našich podmienkach.sacharidov. husto trsnatá tráva. Cirok alepský (S. Proso siate je stará kultúrna obilnina pôvodom z Ázie. s drevnatejúcimi steblami.lipnicovaté 180 . vo valcovito stiahnutých metlinách (mohár). záhradách a viniciach. Niektoré Obr. najmä v teplejších oblastiach. ktoré vyrastajú prstovite približne z jedného miesta. Štetiny má drsné.sudanense) pestovaný ako krmovina. záhrad a rumovísk patria mohár sivý (Setaria pumila). 284) je pôvodný v tropickej Afrike. u nás sa pestuje v dvoch odrodách. ktorý má štetiny v súkvetí hrdzavo hnedé. Mnoho druhov má jednokveté klásky. Cirok cukrový kŕmny (S. Stržeň obsahuje sacharózu . Pochádza z Indie.italica). Veľké využitie majú zdrevnatené hrubé steblá bambusu (stavebný materiál. Je dominantným druhom vlhkých a slatinných lúk (tzv. Kedysi sa pestovala. Pochádza z Číny. Trstina cukrová (Saccharum officinarum) je veľmi významná cukrodarná plodina tropických oblastí. Spolu so pšenicou je najvýznamnejšou obilninou z celosvetového hľadiska. 284 Bezkolenec belasý (Molinia coerulea) je vysoká. Prstovka krvavá (Digitaria sanguinalis) je jednoročná burina podobne ako ježatka. výroba papiera a pod. K burinným druhom polí. ktorej trsy vystúpavých stebiel bývajú pritlačené k zemi. Je viacročná. ktorej steblo nemá kolienka. najmä v juhovýchodnej Ázii. Výživná hodnota je najmä v obsahu Fe a vitamínu B. Rastie na okrajoch ciest. Metlinu vytvára niekoľko paklasov. zrná sa používali ako krupica. Listy majú stopkaté (výnimočný znak čeľade lipnicovitých). 285: Prstovka krvavá druhy majú klasy kláskov (paklasy) vyrastajúce prstovite z jedného miesta (prstnatec). Patrí sem viac rodov rastúcich v subtrópoch.

Lipnice rastú aj vo vysokohorských biotopoch. Ako krmovina nie je kvalitnou trávou. Klásky sú z boku sploštené. ktoré z klásku vypadnú a zakorenia sa. Pri určovaní lipníc je dôležitá napr.compressa) má bázu stebla aj s pošvami dvojstranne stlačenú.heterophylla) má prízemné listy niťovité a byľové širšie. Lesným druhom je lipnica hájna (P. sutiny. Je veľmi premenlivým druhom. Lipnica cibuľkatá (Poa bulbosa) má bázu stebla cibuľkato zhrubnutú. ktorý osídľuje skalnaté a kamenisté stráne. pretože sa výskytom viaže práve na tento typ substrátu. na rozdiel od prosovatých. Rastie na suchších lúkach a stepných stráňach. suché pasienky a pod. Z hospodárskeho hľadiska Obr. záhrady). Lipnica (Poa) je rod s mnohými druhmi. čím sa tento druh vegetatívne rozmnožuje).palustris) rastie rovnako vo vlhkých biotopoch.rubra) má pošvy dolných listov červené. Vzhľadom podobná je lipnica pospolitá (P. Nasledujúce rody majú typ zloženého súkvetia metlinu kláskov. jej listy však nie sú sivé a Obr. Osídľuje suché stanovištia.pallens). ako sú stepné lúky a stráne. čiže listy sú štetinovité. Hrubšie sivozelené listy má kostrava tvrdá (F. takže niektoré druhy kostráv sa určujú podľa prierezu spodných listov.pratensis) má tiež ploché. Lúčnym druhom je kostrava lúčna (F. K druhom s plochými širokými listami patrí napr. chudobnou metlinou. Osti vyrastajú z hrotu plevice. lesný druh kostrava obrovská (Festuca gigantea). zvinuté alebo zložené. Lipnica ročná (P. Na stepných lúkach rastie kostrava valeská (F. 287: Kostrava žliabkovitá (Festuca rupicola) 181 . ploché. Tento rod je druhovo početný a niektoré druhy sa veľmi na seba ponášajú. Je to voľne trsnatá tráva s riedkou. nie však vyslovene (Poa pratensis) stepných. Je krmovinársky hodnotnou trávou. Často vytvára aj živorodé formy (namiesto zŕn vyrastajú v kláskoch mladé rastlinky. najhojnejšou je lipnica alpínska (P. Podobným druhom je kostrava žliabkovitá (F. Kostrava červená (F.trivialis). kýlnaté. najmä v horských polohách. ktorá má nápadne veľké ušká objímajúce steblo. ale užšie listy. Je to druh. dĺžka jazýčka. Je vysokého vzrastu. Je to krátko výbežkatá tráva. Z krmovinárskeho hľadiska je jednou z najhodnotnejších lúčnych tráv.ovina) s veľmi tenkými a jemnými listami.annua) je nízka trsnatá jednoročná tráva. (Bromus mollis) Na suchých stanovištiach. Kostrava padalmátska (F. drsné steblo pod metlinou a rastie na vlhších stanovištiach. Klásky sú oblé.vaginata). Kostrava (Festuca). V niektorých typoch listnatých lesov. ktorá rastie najmä na ušľapávaných miestach (poľné cesty. výbežkatá tráva. Rastie na lúkach. ktorá má dlhšie jazýčky. 286: Lipnica lúčna rastie na suchších lúkach. Tvoria husté trsy. Rastie na lúkach. Zrná sú podlhovasté.Do tejto podčeľade patrí najviac u nás rastúcich druhov tráv. čo je akási kompenzácia nepriaznivých podmienok hôr. ktorá vytvára často živorodé formy. rastú husto trsnaté druhy kostráv s niťovitými spodnými listami. Kostrava rôznolistá (F. Indikátorom piesčitých substrátov je zasa kostrava pošvatá (F. múry. 288: Stoklas mäkký je cennou trávou na pasienkoch.nemoralis).rupicola). Typickým druhom pasienkov na minerálne chudobných pôdách je kostrava ovčia (F. okraje ciest.alpina). Lipnica močiarna (P. končisté a ostité.valesiaca). skalnaté a suťové substráty. železničné násypy a pod. Obr. Mnohé druhy majú listy s adaptáciami na sucho. rastie na vlhkých stanovištiach a brehoch vôd. najmä dubín je prevládajúcim druhom bylinného poschodia. tenké.arundinacea) sa podobá na kostravu lúčnu. Dôležitými znakmi sú aj šírka listu a anatomická stavba listu. Plevice bez ostí. Lipnica lúčna (Poa pratensis) je trváca. V rôznych šľachtených formách sa využíva do trávnych miešaniek. Kostrava trsťovitá (F. Lipnica stlačená (P. Jej listy sú sivozelené. Majú všetky typy zložených súkvetí.pseudodalmatica) je indikátorom andezitových hornín. Rastie v svetlých listanatých lesoch.

arvensis). Stoklas bezbranný (B. Stoklas jalový (Bromus sterilis) má voľné metliny s kláskami na dlhých konárikoch. Burinným druhom na poliach .maxima). Osídľuje pobrežné kroviny a nánosy potokov.villosa). Reznačka je druhom mezofilných až vlhších lúk. ciest. Metliny bývajú pred rozvinutím úzko stiahnuté. Metluška krivoľaká (Avenella flexuosa) je tráva kyslých substrátov. Psinček (Agrostis) má jemnú. V trávnatých porastoch ako burina i na ruderálnych stanovištiach sa často vyskytuje stoklas mäkký (B. okrajoch lesov. takže často dochádza k omylom pri určovaní. Je častým druhom na lesných rúbaniskách. bohato vetvenú metlinu s drobnými jednokvetými kláskami. Má hnedočervenú metlinu. okrajoch ciest a ruderálnych stanovištiach je stoklas roľný (B. Metlinu vytvárajú laloky stiahnutých kláskov. Šľachtené formy bez drsných listov majú výborné vlastnosti pre krmovinárske účely. 289: Traslica prostredná (Briza media) 182 . Čepele listov sú drsné (inkrustované SiO2). Obr. Na rozdiel od predošlého druhu je nižší. ktoré zostávajú na zrelých zrnách a slúžia ako prostriedok na rozširovanie vetrom. Smlz kroviskový (C. Traslica prostredná (Briza media) má veľmi charakteristický tvar kláskov . Je to typický ruderálny druh rastúci na človekom narušených stanovištiach. Napr. je sivozelenej farby. Typickým rodovým znakom sú navzájom zrastené okraje listovej pošvy. ale vzrastom nižším druhom je stoklas strechovitý (B. Väčšie klásky má traslica najväčšia (B.stolonifera) je nápadný dlhými zakoreňujúcimi nadzemnými výbežkami.tectorum). obyčajný (Agrostis Kavyle (Stipa) patria medzi typické stepné trávy.široko srdcovito vajcovité. Je dobrou krmovinárskou rastlinou. Klásky sú ostité. Konáriky metliny sú krivoľaké. Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh. Má rozložitú metlinu a na rozdiel od iných stoklasov má až 5 mm dlhé peľnice (iné druhy majú len 1 mm).tenuis) je najbežnejším druhom. Je nitrofilným druhom. stoklas Benekenov (B. hrádzach a pod. na vresoviskách a minerálne chudobných pasienkoch. osť vyrastá z chrbta plevice (nie z hrotu. svetlozelený. dvojreznými listovými pošvami. Reznačka laločnatá (Dactylis glomerata) je trsnatá tráva s nápadne sploštenými.ramosus) sú vysoké trsnaté druhy listnatých lesov.canina) má na rozdiel od predošlého druhu krátke osti a rastie na vlhkých až močaristých lúkach. lesných čistinkách. Psinček psí (A. Podobným. Smlzy (Calamagrostis) sú väčšinou statné trváce trávy s rozložitou metlinou. ktorý má mäkkochlpaté listové pošvy i klásky. tieto trávy sú vzácne a chránené. rastie na pasienkoch a lúkach s minerálne chudobným substrátom (psinčekové lúky). Je pestovaným okrasným Obr.epigejos) má drsné steblo. Rastie v lesoch vyšších polôh.Stoklas (Bromus) je bohatým rodom s mnohými druhmi. Má mohutnú koreňovú sústavu. Psinček obyčajný (A. ako u kostráv). Je jednoročná alebo ozimná a vyskytuje sa ako burina v obilných poliach s minerálne chudobným až kyslým substrátom. okrajoch ciest a železníc. Majú trsnatý vzrast a najnápadnejším znakom sú veľmi dlhé a páperisté osti.pseudophragmites). nie je trsnatého vzrastu. klásky bez ostí. tenkými a ohybnými listami vytvára rozsiahle „mäkké“ porasty. S jemnými. Rastie na mezofilných lúkach. na prehnojenie reaguje bujným rastom. Metlička obyčajná (Apera spica-venti) sa podobá psinčeku najmä jemnou a bohato vetvenou metlinou. Psinček poplazový (A. Je vyššieho vzrastu a rastie na suchších lúkach. preto je odolná voči suchu. Vlhkomilným druhom je smlz patrsťovitý (C. Smlz trsťový (C. Má však dlhé osti.benekenii) a stoklas konáristý (B.arundinacea) je trsnatý. Klásky sú vajcovité až kopijovité a sú postavené vzpriamene. steblá sú poliehavé. Niektoré druhy rastú aj v lesoch. Pre ozdobné osti sa kavyle využívajú aj na okrasné účely.mollis). Rastie v lesoch. Je takisto druhom vlhších stanovíšť. ktorý má metlinu kláskov jednostrannú a konáriky kláskov sú kratšie. Keďže na Slovensku sú biotopy tenuis) podobné stepiam zriedkavé.inermis) má výnimočne bezostité klásky rozložené vodorovne. 290: Psinček druhom. Lesným horským druhom je smlz chĺpkatý (C. Pri dotyku sa trasú (názov).

klásky sú široké. Z krmovinárskeho hľadiska je to kvalitný druh. Z kláskov vyčnieva zahnutá osť. pestujú sa však aj formy. jeho kultúra je pomerne mladá. Pestovala sa už v 6. Rastie podobne ako trsť na brehoch vôd a vlhkých lúčnych biotopoch. 294) je jednoročná alebo ozimná tráva. Jednoročné druhy s veľkými 2-3 kvetými kláskami v metline. Na rozdiel od nej má však jazýčky (trsť má veniec chĺpkov). T. Je samoopelivá (autogamická). Ovos siaty má využitie ako krmivo. Patrí k najproduktívnejším trávam. Medúnok vlnatý (Holcus lanatus) je druhom vlhkých lúk.vulgare) je najbežnejšie pestovaným druhom pšenice a zároveň najvýznamnejšou obilninou sveta.sativum. Klásky metliny sú sfarbené do fialova. n. l.Metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa) je tráva vytvárajúca mohutné trsy spodných listov. Mladé rastliny možno skrmovať. Často vytvára súvislé porasty. Ovos (Avena). nahé. Klásky tvoria bohaté. Podobným druhom je trojštet žltkastý (Trisetum flavescens) je menšieho vzrastu. Rastie na vlhkých stanovištiach. 292: Ovsík Obr. Namiesto jazýčkov má veniec chĺpkov. Chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea) sa v nekvitnucom stave podobá trsti. tisícročí p. 294 metliny má žltkasto hnedé s menšími 3-4 kvetnými kláskami. pestovaných ako obilniny. U nás pestované druhy vznikli pravdepodobne v Prednej Ázii krížením divorastúcich pšeníc s druhmi mnohoštetu (Aegilops). Ovos hluchý (A. 293: Ovos siaty (Avena Ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius) je pomerne sativa) vysoká tráva. tzv. Kultúrnym druhom je ovos siaty (Avena sativa). Pre jeho nenáročnosť sa pestuje ako obilnina najmä v horských oblastiach. najmä pre kone. vitamín B) a ľahko stráviteľný. Trsť obyčajná (Phragmites australis) je vysoká tráva s mohutným podzemkom a širokými listami. ale aj poliach ako burina vo vlhších zníženinách. Vznikol pravdepodobne z ovsa hluchého. na potravinárske účely (ovsené vločky) a pod. Divorastúce druhy majú paklas lámavý. Má okôrené zrno. neokôrené zrno. kde často prevláda (ovsíkové lúky). Metlina sa viac podobá reznačke. pšenica siata (T. 291: Trsť obyčajná (Phragmites australis) obyčajný (Arrhenatherum elatius) 183 . Pšenica patrí k starým kultúrnym rastlinám. Kultúrne druhy majú paklas nerozpadavý. Celá rastlina je husto jemne chĺpkatá.fatua) je burinou poľných kultúr. Klásky sú väčšinou bezostité. ktoré majú zrno oddelené od plevice. 3-6 kveté s plevicami ostitými alebo bezostitými (podľa odrody). formy s panašovanými listami sa pestujú ako okrasné. husté metliny. Má nahé. Rastie na stredne vlhkých až suchších lúkach. Môže mať ostité aj bezostité formy. Nasledujúce rody majú zložené súkvetie klas kláskov (paklas). Obr. dvojradový. Je výživný (Ca. v čase zrelosti sa rozpadáva na jednotlivé klásky. kde je dominantným druhom (trojštetové lúky). T. Jej steblá sa využívajú na rôzne dekoratívne účely. Na rozdiel od ovsa siateho má čierne lomené osti. Paklas je priamy. Používa sa na výrobu Obr. ktoré sú pozdĺžne ryhované a drsné (poznávací znak). hrubý. Obr. Pšenica letná. Metliny majú dvojkveté klásky a rozložené sú len v čase kvitnutia. syn.aestivum. Rastie na vlhkých lúkach a najmä na pasienkoch. Väčšina druhov je kultúrnych. brehoch rybníkov. pretože je laločnato stiahnutá. Pšenica (Triticum) (Obr. syn. Tento druh trávy rastie na stredne suchých lúkach vo vyšších horských polohách. Pochádza z východnej Európy.

klásky sú ostité a majú len 2 kvety. podobné osti. krupice. Obr. obsahuje vitamín B (najmä v klíčkoch).295) je jedno i dvojročná obilnina sivozelenej kláskov jačmeňa farby. jednozrnka (T. Používa sa na kŕmne účely. Ostatné druhy pšenice majú v súčasnosti menší význam a ich pestovanie bolo rozšírené najmä v minulosti.turgidum). Jačmeň obyčajný (H. Je prastarou kultúrnou rastlinou pôvodom vypestovanou z divorastúcich druhov (S. Paklas je tvorený dvoma trojicami jednokvetých kláskov v každom výkrojku vretena. ktorý je na priečnom priereze Obr. sivej farby. 295 je tvorený dvoma pozdĺžnymi radmi zŕn. Pochádza z divorastúceho H. S. Mätonoh (Lolium) je trsnatá tráva s plochým dvojradovým paklasom. Zrná jačmeňa sú okôrené. plevice majú výrazný kýl.vulgare) má paklas so 4 radmi zŕn: jačmeň obyčajný štvorradový (H. Kvety v kláskoch môžu byť obojpohlavné (tvoria sa v nich zrná).múky. Je kvalitnou krmovinou. Ražná múka sa používa na pekárenské výrobky. samčie alebo sterilné.spontaneum a pestuje sa už od doby kamennej. pšenica Obr. Tvorí voľnejšie trsy.murinum) je divorastúci druh nízkeho vzrastu s hustým paklasom. Jačmeň (Hordeum) má jednoročné i viacročné druhy. vytvárajú sa v paklase 4 rady zŕn.durum) má tuhé. pšenica dvojzrnová. Klásky sú na rozdiel od mätonohu trváceho ostité. Je veľmi výživná. Tento druh jačmeňa má najväčší význam pri výrobe sladu. Raž je cudzoopelivá. Sú to napr. Paklas je v zrelosti ovisnutý. Ak je v trojici kláskov obojpohlavný iba stredný . jednokvetých Raž siata (Secale cereale) (Obr. Kvety sú opeľované kleistogamicky (vo vnútri kvetu).monococcum).multiflorum) je jedno až dvojročným druhom.spelta). stlačený. Paklas je priamy. Ak sú v trojici 2 obojpohlavné kvety.vulgare subsp.vulgare subsp.dicoccon). pšenica hrubozrnová (T. Ploché klásky sú postavené hranou k vretenu paklasu (na rozdiel od podobného pýru).ancestrale) v oblasti Prednej a Strednej Ázie. Je dôležitou trávou pri zakladaní trávnatých plôch i hodnotnou krmovinou. Častý je v trávnikoch a popri cestách.paklas Obr. škrobu. Jačmeň dvojradový (H. najmä v horských oblastiach. pšenica jednozrnová. dvojzrnka (T. sú dlho ostité. Paklas je kratší ako má pšenica letná. 296) má plochý paklas len s dvoma radmi zŕn. ale aj jačmenných krúp. Bohato odnožuje. Plevice sú dlho ostité. ktorý sa v zrelosti rozpadáva. plevice sú dlho ostité. Mätonoh mnohokvetý (L. ktorá sa seje do ozimných miešaniek. preto sa používa na výrobu cestovín.polonicum). Jačmeň myší (H. Plevy kláskov sú šidlovité. Zrno je nahé. Prierez paklasom je štvoruholníkový. Majú len 1 plevu (druhú nahradzuje výkrojok vretena). Triticale (Triticosecale) je medzirodový kríženec pšenice a raži. Rastie hojne najmä okolo ciest a na pustých miestach. Jačmeň obyčajný sa pestuje ako ozimný.distichon) (Obr. tetrastichon). štvorhranný. Pšenica tvrdá (T.agriocrithon. Používa sa i na zelené kŕmenie. Mätonoh trváci (Lolium perenne) vytvára husté trsy. väčšinou v zmesi so pšeničnou múkou. Paklas so 6 radmi zŕn má jačmeň obyčajný šesťradový Pýr plazivý (H. Pôvodným druhom jačmeňa siateho bol stredoázijský divorastúci H. 297: Trojica špaldová (T.montanum. lepok (glutén) je dôležitý pri pekárenských výrobkoch. Zrno i endosperm sú tvrdé (názov). hexastichon). Pochádza z juhozápadného Stredomoria. 296 184 . Ostatné kvety sú sterilné. Všetky 3 obojpohlavné klásky vytvárajú 6 radov. väčšinou plné steblá. pšenica španielska (T. 298:repens) (Elytrigia šesťuholníkový. Obsahuje veľa lepku.

Je vhodnou krmovinou. Metlina je klasovito stiahnutá. Psiarka (Alopecurus). v priekopách a pod.geniculatus) s hnedými peľnicami sú druhy nižšieho vzrastu s kolienkato vystúpavými až poliehavými steblami. Kukurica je jednodomá.uniflora) s veľmi riedkou a chudobnou metlinou s dlhými konárikmi jednokvetých kláskov a mednička ovisnutá (M.kukuricovaté Kukurica siata (Zea mays) je vysoká jednoročná bylina s plným steblom a širokými listami. 299: Psica tuhá (Nardus stricta) Podčeľaď : Zeeoideae . najmä na svahoch so severnou expozíciou. Timotejka tuhá (P. Rastie na suchých až stepných stráňach. zložené z jednokvetých kláskov. Plevice sú kolienkato ostité.nutans). že najskôr kvitnú samčie 185 . Rastie na vlhších lúkach (psiarkové lúky). bučiny). Nápadná je najmä v plodnom stave. psica preto rastie na substrátoch chudobných na vodu a živiny. rašeliniskách. Šúľky vyrastajú v pazuchách dolných (Zea mays) pratensis) listov. V horských polohách na opustených pasienkoch vytvára často husté psicové porasty (tzv. Nasledujúce rody majú súkvetie valcovito stiahnutú metlinu. Osídľuje výhradne vápencové skalnaté stráne (kalcifyt). Súkvetia sú menšie ako má psiarka lúčna. Samčie kvety tvoria Obr.pratense) rastie na stredne vlhkých (mezofilných) lúkach. čo znamená. Stavba paklasu je podobná pšenici. pozostávajúce z lalokov (zreteľných pri ohnutí súkvetia). čo je u tráv výnimočné. ktoré majú plevice v podobe „hrebienka“.rhaeticum). ale najmä v radoch husto naklopenými trsmi. jednostranná. Má plazivý. Najbežnejším druhom je psiarka lúčna (A. Tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum) je trsnatá tráva s riedkou stiahnutou metlinou s menším počtom kláskov. ktorá sa uvoľňuje pri vädnutí trávy a dodáva senu charakteristickú vôňu. Valcovité súkvetie nie je zúžené. klásky majú plevice tupé až dvojhroté (nie ostité). na kyslých pôdach. 302: Kukurica siata (Alopecurus zväzok dlhých niťovitých blizien. Ostrevka vápnomilná (Sesleria varia) je husto trsnatá tráva s krátkym. Mednička brvitá (M. Mladý pýr je dobrým krmivom. Kvitne však až v lete (psiarka v máji). Hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus) má súkvetie veľmi typickej stavby. Kukurica je proteroandrická. Timotejka lúčna (P. Má súkvetie husté. Krmovinársky však nemá veľkú hodnotu. Korene majú mykorízu a nachádza sa v nich aerenchymatické pletivo.kumarín.equalis) s oranžovými peľnicami i psiarka kolienkatá (A. Psica tuhá (Nardus stricta) je trváca tráva nápadná jednostranným útlym paklasom. na konci a báze zúžené. Priame steblo nesie paklas. 300: hrubých šúľkov obalených početnými Psiarka lúčna pošvami listov so zakrpatenou čepeľou. tmavofialové. Je výbornou kŕmnou trávou a býva často prisievaná na kosené lúky. Oba druhy rastú na vlhkých stanovištiach. ktorými sa vegetatívne rozmnožuje a preto je nepríjemnou burinou. pretože klásky prisadajú ku vretenu širšou plochou (nie hranou). Na vrchole šúľka vyčnieva hustý Obr. obnažených dnách rybníkov.ciliata) je trsnatá tráva. ktorá má strapcovitú jednostrannú metlinu.pratensis). Súkvetie je kratšie. Mednička (Melica) má druhy s valcovito stiahnutou metlinou. rastie timotejka švajčiarska (P. Obsahuje aj sterilné klásky. Psiarke sa podobá timotejka (Phleum). Rastie na mezofilných až mierne vlhkých lúkach a pasienkoch. dlho výbežkatý podzemok s vegetatívnymi púčikmi. pasienkoch a trávnikoch.phleoides) je druhom suchých lúk. najmä v blízkosti salašov. nardeta). Psiarka plavá (A. pretože celé súkvetie je husto chlpaté.Pýr plazivý (Elytrigia repens) je trvácim druhom. Lesnými druhmi sú mednička jednokvetá (M. ktorý sa podobá mätonohu. hustým súkvetím oceľovomodrastej farby. ale aj s veľmi riedkou až strapcovitou metlinou. ale nie je plochý. Zvláštnosťou sú jednopohlavné kvety. Obr. 301: Mednička ovisnutá metlinu úzkych a dlhých paklasov na vrchole stonky. Samičie kvety sa zoskupujú do (Melica nutans) Obr. Obsahuje aromatickú látku . Oba druhy rastú v bylinnom podraste listnatých lesov (dubohrabiny. Poznávacím znakom je valcovité súkvetie. Podzemky obsahujú liečivé látky. Na horských lúkach.

(tyčinkové) kvety. saccharata) obsahuje veľa cukru v zrnách. ceratina) sa používa na pudingy a lepidlá. Kukurica pochádza z Mexika. amylacea) má zrná bohaté na škrob. blizny a olej z kukuričných klíčkov sa používajú v lekárstve. • kukurica siata škrobová (Z. 186 .mays convar.mays convar. Používa sa na výrobu pukancov. v divo rastúcej forme nie je známy. neokôrené. používa sa na skrmovanie i ako zelenina (nezrelé šúľky). • kukurica siata vosková (Z. Kukurica sa pestuje v mnohých konvarietách.mays convar. Je to kultúrny druh. U nás sa pestuje v teplejších oblastiach.mays convar. Má všestranné použitie. Zelené časti sa môžu skrmovať i silážovať. • kukurica siata cukrová (Z. • kukurica siata pukancová (Z. obsahuje veľa škrobu i tuku a bielkovín.mays convar. Zrno je nahé. neskôr samičie (piestikové). • kukurica siata zubovitá (Z. Z pošiev šúľkov sa vyrábajú rohože. dentiformis) má zrno sploštené a pestuje sa ako obilnina a krmovina. ozdobné predmety. microsperma) má drobné sklovité zrná. rôzneho tvaru (podľa odrôd).

kvet bez kvetných obalov.) adventívny (druh) .spôsob rozširovania diaspór (semien. stor..nepôvodná rastlina. životný priestor..hýfy húb prenikajú až do buniek hostiteľa) entomofýlia (entomogamia) . machorastov a papraďorastov) archeofyt . endotrofná mykorízia .zložené z plodolistov navzájom nezrastených. Je to prispôsobenie na rozširovanie mravcami (napr.samčí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (machorastov a papraďorastov) antropický . z oddelených jednoplodolistových piestikov (napr.územie v dosahu záplav (väčšinou pri väčších riekach) anaeróbny .rastlina cudzieho pôvodu. borovica. človekom neúmyselne zavlečená do iného územia.jednoročná rastlina.materské pletivo v peľových komôrkach.skrátený bočný konárik nesúci listy alebo kvety (napr.terč.spôsob opelenia kvetu vetrom anemochória .mäsitý výrastok semena obsahujúci cukry a tuky. V rámci adventívnych druhov rozoznávame archeofyty a neofyty aerenchým . stračonôžka tatranská je endemit Záp. jarná efeméra . u vodných rastlín) a nadľahčujú rastlinu aerický . 1. smrekovec.obrátené o 180o andreceum (A) .spôsob opelenia kvetu hmyzom 187 . ktoré slúžia ako zásobáreň vzduchu (napr.súbor tyčiniek v kvete anemogamia .6.rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyselne človekom v predhistorickej dobe (približne do 15. súbor kvetov v strede úboru (napr. dráč) caruncula (mäsko) . nahý kvet akcesorický . magnólia.Rubus fruticosus agg.samičí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (napr. z ktorého meiózou vznikajú peľové zrná arídny .rozšírený v celej mimotropickej časti severnej pologule cysta .) vetrom anizogamia .koreň. ktorej životný cyklus je veľmi krátky (napr.vidlicovito rozkonárený diskus . Terminologický slovník adventívny . rastlinný orgán . slivka trnková. jahoda.pôsobiaci vplyvom človeka apokarpné G . iskerník) apomixia (partenogenéza) . mrkvovité) 2. plodov. rastlinné alebo živočíšne spoločenstvo brachyblast . Karpát) endotrofný .. malých druhov s nepatrnými morfologickými odchýlkami (napr.suchý (napr.druh viazaný svojim prirodzených výskytom na určité územie (napr.zložené z navzájom zrastených plodolistov cirkumpolárny (druh) . pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty nerovnakého tvaru a veľkosti) anterídium (plemenníček) . pupeň.nepohyblivá bunka (napr.stanovište. ktorá na danom území vznikla biotop .organizmus žijúci v prostredí bez prístupu vzduchu anatropný (vajíčko) .vidlica dichotomický . chlpaňa) cenokarpné (synkarpné) G .vyživujúci sa látkami z vnútorných častí hostiteľa (napr..stredná vrstva oplodia citrusových plodov alochtónny .) achlamydeický .jarmilka jarná) endemit .. územie so suchým podnebím) autochtónny .vzdušný.domáca rastlina. ostružina černicová .vývoj semien bez oplodnenia archegónium (zárodočník) . fialka. v ktorom žije určitá rastlina (živočích). doplňujúci albedo . ktorý možno rozdeliť na viacero tzv.) archespór . pod vplyvom vzduchu agregátny (druh) .náhradný (napr.pohlavný proces. ktoré má veľké medzibunkové priestory.širšie chápaný druh. rias) s hrubým obalom slúžiaca na pretrvávanie nepriaznivých podmienok dicházium . mliečnik.prídavný. astrovité) efeméra .. útvar v kvete vzniknutý zväčšením časti kvetného lôžka (napr.typ prevetrávacieho pletiva. ktorá sa na dané územie prisťahovala alúvium (aluviálny) .

ktorá nepriaznivé obdobie (zimu. keď sa na jednej rastline nachádza viac morfologických typov listov heterochlamydeický .pozri homochlamydeický hydrofyt . tilandsie. CaCo3) introdukovaný (introdukcia) .rovnakovýtrusný.vytváranie kvetov priamo vyrastajúcich na kmeni (napr.vzniknutý rozpustením (lýzou) bunkových stien a lebo celých buniek (napr.rozpad fylokládium .rôznolistovosť.všeobecne.napr. pri ktorom ako prvé vyrastajú klíčne listy a hypokotyl etiolovaný .slanomilná rastlina rastúca na pôdach s vyšším obsahom solí heterofýlia . (napr. ktorá bola na naše územie zavlečená (napr.epifyt .rôznovýtrusnosť.vymretý.kvet s rozlíšeným kvetným obalom (K.) hypogeické .prestúpenie bunkovej steny organickými látkami (väčšinou tukovitými a voskovitými) inkrustácia . pričom klíčne listy zostávajú v semene hypotenzívny .prestúpenie bunkovej steny anorganickými látkami (väčšinou SiO2. ktoré žijú na dne vodných nádrží ( najmä riasy) gametofyt . ktorá sa zachovala z doby ľadovej dodnes gyneceum (G) .cudzia rastlina. riasy žijúce na kôre stromov) epigeické .rastlinná zložka súboru drobných organizmov.) fakultatívny . jav.rastlina žijúca na inej rastline. snežienka.miskovite rozšírené a vyhĺbené kvetné lôžko obaľujúce sčasti kvet a potom aj plod (napr.plytčina.list fytoplanktón . asparágus) fylóm .typ stredomorskej vegetácie. výtrusy sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry homochlamydeický .životná forma rastliny.zámerné rozšírenie cudzej rastliny do voľnej prírody človekom invázny (druh) . ktorú využíva ako oporu (neparazituje na nej). známy len zo skamenelín fragmentácia .les v pravidelne zaplavovanom území. kakaovník) kozmopolitný .klíčenie semena. veternica) glaciálny relikt .vyrastený v tme (vybielený) eutrofizácia . kde sa predtým nevyskytovala izogamia .klíčenie semena.kvet s nerozlíšeným kvetným obalom (P) homoiochlamydeický . pričom môže spôsobiť zaburinenie poľnohospodárskych kultúr a znížiť úrodu kauliflória .jediný veľký chloroplast v bunkách nižších rastlín napr. medzibunkové priestory vyplnené silicami vo vonkajšom oplodí citrusových plodov) macchia . prameniská a pod.(hydrofilná rastlina) . lišajníky.osídľuje vlhké stanovištia (rašeliniská. neskôr aj plod (napr. bromélie. železničnou dopravou) adaptovala sa a ďalej sa šíri na nové stanovištia.samičí výtrus 188 . podzemkoch. pri ktorom ako prvý vyrastá nadklíčnolistový článok (epikotyl). kapustovité) halofyt (halofilná rastlina) .rastlina.príležitostný. nárastom siníc.tlak znižujúci chromatofór . nepreniknuteľných. kapustovité) impregnácia . pobrežná zóna vodnej nádrže lužný (lužný les) . tropické orchidey.C) heterospórický (heterospória) .pozri planktón fytobentos .zvýšenie organických látok vo vodných nádržiach vplyvom činnosti človeka alebo prirodzených faktorov a následné zvýšenie produktivity vodného ekosystému (napr.rastlina cudzieho pôvodu.pohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín vytvárajúca pohlavné bunky geofyt . všade prítomný kupula . najmä popri väčších riekach lyzigénny . ktoré preberajú funkciu asimilačného listu (napr.skrátené a sploštené zelené časti stonky. pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty) rovnakého tvaru a veľkosti izosporický (izospória) .vreckatá až rúrkovitá bunka svojim obsahom odlišná od ostatných buniek susedného pletiva (napr. cibuliach . výtrusy nie sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry karanténna burina .súbor piestikov v kvete gynofor . v našich podmienkach machy. globálne rozšírený. sucho) prečkáva v podzemných zásobných orgánoch (hľuzách. bukovité) litorál . žaburiniek na hladine a pod. náhodný fosílny .pretiahnuté kvetné lôžko (v podobe stopky) nesúce piestik alebo G. ktorú tvorí porast hustých.pohlavný proces. vždyzelených a pichľavých krovín a nízkych stromov megaspóra . rias idioblast . ktorá má schopnosť náhle osídliť nové územie.

kvet s bliznou dozrievajúcou skôr ako tyčinky pyrenoid . C.rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyslene človekom v historickej dobe od 15.výtrus spórangium . A) (napr.individuálny vývoj organizmu od okamžiku oplodnenia až po smrť oogamia . čiže kombinácia autotrofnej i heterotrofnej (napr. ktorý začal asi pred 435 mil. rúrky (napr. staveniská. monotypická trieda Ginkgopsida obsahuje iba jediný druh Ginkgo biloba) mykoríza . silenkovité) pantropický . rokmi a trval 40 mil. plody netýkavky.samičia výtrusnica mezofyt (mezofilná rastlina) . prvosienkovité) stepný bežec . kúkoľ poľný.symbióza medzi hubou a cievnatou rastlinou nechtík . stor.súčasný. skládky a pod. alebo aj blizny (kosatec) planktón . po súčasnosť nitrofyt (nitrofilná rastlina) .patyčinka. rokov sórus . listy mimózy. banánovníkovité).zúžená bazálna časť C lupienka (napr.samčí výtrus mikrosporangiofor . ktorý sa zachoval na určitom.zmiešaná výživa. narcis.korunovite zafarbený alebo zväčšený kalich (napr. pŕhľava. výsypky.vzniknutý oddelením bunkových stien susedných buniek (napr. klinčekovité) neofyt . pričom postupne uvoľňuje plody (napr. poprípade tyčinky (ďumbierovité. pri ktorom je nepohyblivá pohlavná samičia bunka oplodnená pohyblivou samčou bunkou (spermatozoidom) pakoruna .rozšírený v tropických oblastiach všetkých kontinentov partenogenéza .výrastky pri ústí koruny z C lupienkov v podobe golierika. čo slúži na rozširovanie kotúľaním celej rastliny po zemi.pohlavný proces. živičné kanáliky ihličnanov) silikátový . mikroskopických organizmov.taxonomická kategória vyššieho stupňa.geologické obdobie starších prvohôr. ktorá obsahuje iba jednu taxonomickú kategóriu nižšieho stupňa (napr. dvoj i viacročná) monopodiálny .rastová forma rastliny. pozmenená tyčinka bez peľníc alebo so zakrpatenými peľnicami (napr. kotúč 189 .striedanie pohlavnej a nepohlavnej fázy (gametofytu a sporofytu) v individuálnom vývoji cievnatých rastlín ruderálny . väčšinou malom území ako zvyšok pôvodne rozsiahlejšieho rozšírenia rodozmena (metagenéza) . dnes žijúci (v zmysle geologickej histórie) receptákulum .rastlina so vždyzelenými listami schizogénny .s obsahom Si silúr . mäsožravé rastliny) monokarpický (druh) .megaspórangium . prilbica).samčia výtrusnica mixotrofia . lastovičník väčší) obligátny . nevädza poľná) seizmonastický (pohyb) .miskovitá až bankovitá časť kvetu. pri ktorom bočné stonky sú tenšie a neprerastajú hlavnú stonku monotypický . vzniknutá zrastením bazálnych častí kvetu (K.nepohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín staminódium .rastlinná zložka (najmä riasy) drobných. u ružovitých) relikt (reliktná rastlina) .druh. otrasom.nosič samčích výtrusníc (u nahosemenných tyčinka) mikrospórangium .kôpka výtrusníc u papradí spóra .pravidelne (bežne) sa vyskytujúci ontogenetický (ontogenéza) . medzibunkové priestory medzi prieduchovými bunkami.časť plastidov niektorých rias zložené z bielkovín (na jeho povrchu sa niekedy ukladajú zásobné látky) recentný .spôsob vetvenia stonky. ktoré žijú voľne sa vznášajúce vo vode. mak vlčí.rastlina vyskytujúca sa v kultúrach obilnín ako burina (napr.rastlina rastúca na pôdach bohatých na dusíkaté látky (napr. okraje ciest. haldy.kvet s tyčinkami dozrievajúcimi skôr ako blizny piestika proterogynický .rastlina rastúca na stredne vlhkých stanovištiach mikrospóra . dotykom (napr.rastlina tvoriaca kvety a plody iba raz za život a potom odumiera (môže byť jedno.) segetálny druh .pozri apomixia petaloidný . sú potravou vodných živočíchov proteroandrický . tyčinky dráča) sempervirent .výtrusnica sporofyt . ktorej telo je rozvetvené do guľovitého tvaru.u rastlín vyvolaný nárazom. baza čierna.osídľujúci stanovište narušené človekom (rumoviská.

spôsob rozširovania diaspór (semien. menšie množstvo prieduchov a menšie listy so zväčšeným množstvom mechanických pletív zoochória . lipnica cibuľkatá.) živočíchmi 190 .poľný) strobilus .odolný voči suchu vzhľadom na hrubšiu kutikulu.spôsob vetvenia stonky. u prasličiek. zoskupenie výtrusných listov (sporofylov). pri ktorom 2 rôzne druhy spoločného pôvodu osídľujú podobné stanovištia v iných geografických oblastiach viviparia (živorodosť) . druhotne sterilný konárik rýniorastov..pozri cenokarpný telóm ...terminálny.zelený asimilujúci list papradí nesúci zároveň výtrusnice tvrdosemennosť .jav. (napr. lipnica alpínska) xerofyt (xerofilná rastlina) . pôvodne fertilný. plavúňov) sukulent . pri ktorom u rastlín rozmnožovacie púčiky alebo pacibuľky pučia už na materskej rastline a tvoria sa z nich mladé rastlinky. bôbovité) vernácia .výtrusnicový klas. ktoré slúžia ako zásobáreň vody (napr.nepriepustnosť osemenia pre vodu a plyny.suchomilná rastlina xeromorfný .rastlina odolná voči suchu s dužinatými orgánmi. tučnolistovité) sympodiálny . Termín sa používa pri odvodení stavby cievnatých (telómových) rastlín trofofyl . plodov. Je jednou z príčin klíčneho odpočinku semien (napr.jav. pri ktorom bočná stonka zosilnie a pokračuje v smere rastu hlavnej stonky (prerastá hlavnú stonku) synkarpný . ktoré po odpadnutí zakorenia (napr.zloženie listov v púčiku vikarizácia . opunciovité.

slovenský agát biely 101 .štíhla 46 arbutus pravý 92 areka obyčajná 159 archangelika lekárska 124 áron alpský 160 artičoka kardová 151 .zeleninová 151 asimína 53 asparágus lekársky 166 .lesná 45. 163 .letný 74 .sudánsky 179 cisus antarktický 111 citlivka obyčajná 98 citrónovec trojlistý 116 citrónovník čínsky 116 .neskorá 97 črievičník papučkový 173 čučoriedka 93 badyan 70 bahnička 176 baklažán 134 balota čierna 139 bambus 179 bambusník 179 banánovník obyčajný 171. 163 .sobia 29 dvojslivka čínska 113 dvojštítok hladkoplodý 65.drobnolistá 93 .letná 168 blen čierny 136 bocianik rozpukovitý 118 bodliak tŕnistý 153 bolehlav škvrnitý 125 boľševník borščový 125 .sibírska 47 . 66 dvojzrnka 183 dvojzub čiernoplodý 153 .limbová 45. 47 .ročný 139 .plstnatý 74 .sisalová 169 akácia senegalská 98 aksamietnica 150 albízia 99 alchemilka 94.pulkvová 169 . 46.kuchynský 162 .trojdielny 153 dyňa červená 91 191 .pažítkový 162.včasná 141 dutohlávka pohárikovitá 29 .novobelgická 154 astrovka čínska 152 aukuba japonská 110 .japonský 43 cyklámen fatranský 85 cyprus vždyzelený 48 cypruštek hrachonosný 48 .zimný 74 duglaska tisolistá 47 dula podlhovastá 98 dulovec japonský 98 durian zapáchavý 88 durman obyčajný 136 dúška alpská 141 .trpasličia 75 .zimný 163 .materina 137. 96 ambrovník 68 ambrózia palinolistá 151 ananás siaty 174 androméda sivolistá 92 angelika lesná 123.vlnatý 139 čremcha obyčajná 97 .chabzdová 149 bazalka pravá 140 bažanka ročná 109 .plstnatá 75 .textilný 172 baobab dlaňovitý 88 barborka obyčajná 67 bauhínia 100 bavlník barbadoský 88 .cibuľový 162 .pravý 116 .Wejmouthova 47 božie drievko 155 bôb obyčajný 104 .125 aníz 122.kŕmny 179 .guľovitý 162.zastrihovaný 140 černuška damascénska 58 .cezmínolistý 74 .Lawsonov 48 čajovník čínsky 86 čakanka obyčajná 155.európsky 110 .medvedí 162.paraguajská 111 cibuľa kuchynská 162 .západný 69 breza bradavičnatá 74 .štrbáková 156 čemerica čierna 58 .pórový 162.žltý 163 cezmína ostrolistá 110 .červený 74 .perovitý 166 .roľná 58 čertík karolínsky 32 čierny koreň 156 čistec lesný 139 .holubí 105 .pravý 116 46 datlovník obyčajný 159 dáždnikovec japonský 48 dendróbium 174 deväťsil biely 154 .močiarny 139 .stromovitý 88 baza červená 149 .obrovský 116 .libanonský 47 ceropégia woodová 127 cesnačka lekárska 66 cesnak askalonský 163 .pravá 93 brusonécia papierovitá 70 buk lesný 73 .chlpatá 65 aralka tŕnistá 121 araukária brazílska 46 .ťažká 47 .7.mandarinkový 116 . 141 .vajcovitá 141 . 156 .konský 105 .médsky 116 .močiarny 74 .tuhá 75 brokolica 63 broskyňa obyčajná 97 bršlen bradavičnatý 110 .srstnatý 101 agáva americká 169 .zimná 163 cícer baraní 106 cimbídia 174 cínia pôvabná 151 cirok alepský 179 .Sprengerov 166 astra alpínska 154 . 163 .Fortuneho 110 . 140 .striebristá 91 benedikt lekársky 151 bergénia tučnolistá 119 betonika lekárska 139 bezkolenec belasý 180 beztŕňovec dvojdomý 99 bielomach sivý 34 bilbergia ovisnutá 174 bledavka chocholíkatá 165 .papierovitá 75 .popínavý 110 brusnica barinná 93 .čílska 46 . 129 černohlávok obyčajný 137.kráľovská 91 . Menný register .horská 47 .čierna 47 .korkový 74 .trváca 109 bedrovník anízový 124 begónia hľuznatá 91 .čučoriedková 93 .hladká 47 .čierna 148 . 172 .horský 163 .obrovský 125 bömeria snežná 72 borák lekársky 143 borievka kláštorná 48 .cukrový 179 .nemecký 139 .veľkokvetý 128 dorsténia 70 dracéna dračia 169 dráč obyčajný 56 drchnička belasá 85 . 163 .bylinný 88 .veľkokvetý 140 .obyčajná 48 . 163 .chlpatý 88 .lepkavý 101 .himalájsky 47 .peniažtekový 85 čermeľ 127.pravý 105 bôľhoj lekársky 102 .ovisnutá 165 bleduľa jarná 168 .perlovkový 162 .japonský 110 bršlenec kruhovitý 110 .netatová 48 damarovník južný céder atlaský 47 .poľný 163 .hrabolistý 69 . 47 .limetový 116 .rajský 116 cvikla 80 cykas indický 43 .guľatohlavý 162.orešcový 162.bergamotový 116 . 123. 163 .planý 163 . 58 čerkáč obyčajný 85 .Banksova 47 .previsnutá 74 .metlový 179 . 124 anona šupinatá 53 antúrium 160 arábka alpínska 65 .hybridný 154 diablik močiarny 160 difenbachia 160 diskovník múrový 28 divozel sápovitý 128 .tymiánová 141 .purpurová 57.japonský 116 . 95.roľná 85 drieň obyčajný 109 drobivka vankúšikovitá 34 drobnozrnko 24 drobuľka bezkoreňová 160 dryádka osemlístková 96 dub cerový 74 .horký 116 .väz 69 brestovec južný 69 .nízky 172 .sibírska 48 borovica bahenná 47 .obyčajný 102 bradatec 29 brečtan popínavý 121 brekyňa 98 brest horský 69 .

šesťradový 184 jahoda ananásová 96 .karfiolová 63 .trávovitá 77 .obyčajný 156 javor cukrodarný 115 .obyčajný 98 hlohyňa šarlátová 98 hluchavka biela 137.ďatelina alpínska 103 .posvätný 70 filodendron 160 flox Drummondov 131 .krivokališný 98 .zlatožltý 59 iva voškovníkovitá 151. 115 jazmín nahý 131 jazyk jelení 40 jedľa biela 46.hlávková 63 . 44 gledíčia trojtŕňová 99 glejovka americká 127 hadí koreň 83 hadinec obyčajný 144.purpurová 103 ďatelinka pochybná 103 .ružičková 63 .štiavolistý 83 .cukrový 115 .grécka 47 .jedovatý 59 .sirôtková 89 .platanolistý 59 .konáristý 65 .oskorušová 98 .tatársky 115 javorovec jaseňolistý 114.červená 103 .trojdielny 87 ihlica tŕnitá 102 imelovník biely 148 indigovník obyčajný 101 inkarnát 103 iskerník alpínsky 59 .voňavý 65 .obyčajná 96 .obyčajná 98 .roľný 105 hrachor čierny 107 .myší 184 .obyčajný 70 .jarný 106.prudký 59 .šidlolistý 131 fuksia čílska 108 fylokaktus 82 horcovník jarný 126 horček 126 horčiak broskyňolistý 83 .zlatožltá 103 ďatelinovec bylinný 102 ďumbier obyčajný 171 ebenovník čierny 94 .jedlá 172 kananga voňavá 53 kandík psí 164 kapara tŕnitá 62 kapsička pastierska 66 kapusta čierna 63 7.snežná 98 huľavník Loeselov 66 . 138 hrebienka obyčajná 185 hruška domáca 98 . 107 . 139 . 126 hortenzia 120 hrab obyčajný 75 hrach siaty pravý 105 .trávnicová 96 .plamenný 59 . 59 .siripútková 149 .žltý 125. 131 .poľná 175 chlpánik obyčajný 156 chmeľ obyčajný 71 chochlačka bledožltá 61 .montpeliérsky 115 . 43.vráskavolistá 149 kalopanax 121 kalykant floridský 54 kamélia čínska 86 .objímavá 139 .lúčny 107 .úzkolistý 131 jasenec biely 116 jaseňovec metlinatý 112 jastrabník chlpánik 156 .metlinatý 131 .hybridná 103 .planá 98 .špargľová 63 192 . 152 ginko dvojlaločné 8.lesný 106.východný 66 huľavníkovec lekársky 66 hviezdica prostredná 77 .siaty 107 .pravá 103 .lesný 156 .kŕmna 63 .kelová 63 .datlový 94 .luskáčovitý 126 .šarlátová 105 .mliečny 115 .mungová 106 .zelená 75 jesienka obyčajná 161 .lúčna 100.dlaňovitolistý 115 .kalerábová 63 .hlávková 63 .poľný 114.hrachovitý 107 .roľný 144 kamzičník Columnov 154 . 103 .žltá 89 figovník bengálsky 70 .virgínsky 68 hevea parakaučuková 109 hikória pekanová 72 hlaváč žltkastý 149 hlaváčik jarný 59 .srienistá 47 .roľná 89 . 115 .žltá 61 chrastavec lúčny 149 chrastnica trsťovníkovitá 182 chren dedinský 64 chryzantéma pravá 152 chudôbka vždyzelená 65 chvojník dvojklasý 44. 115 .roľná 64 horčičník cheirantovitý 65 . 47 .japonská 86 kamienka lekárska 144 kamienkovec modropurpurový 144 .letný 59 hloh jednosemenný 98 . 67 .hľuznatý 106.štipľavý 83 horčica biela 63.krvavý 87 .horská 103 .riedkokvetý 83 .veľkokvetá 77 hviezdnatec čemericovitý 123 hyacint východný 165 chara gáfrovka ročná 80 gáfrovník lekársky 54 gaštan jedlý 73.konopný 87 . 107 .obyčajný 184 .štvorradový 184 .planá 98 .sivá 75 .jedlý 87 .vtáčia 98 jarmanka väčšia 123 jarmila jarná 65 jarmovka 26 jaseň americký 131 .obojživelný 83 .siata 103 .červený 115 . 64 .pľúcny 126 . 107 .pavúkovitý 173 .španielska 47 jednozrnka 183 jelša lepkavá 75 .kučeravá 63 .voňavá 89 .čílska 96 .mukyňová 98 .plná 61 . 145 hadivka obyčajná 40 hadomor španielsky 156 hadovník väčší 83 hamamel mäkký 68 .obyčajná 63 .kŕmna 63 .plazivá 103 .zlatá 106 fenikel obyčajný 124 fiala sivá 67 fialka lesná 89 . 131 .srstnatá 89 .piesočná 161 ježatka kuria 180 judášovec strukový 99 jujuba holá 112 juka vláknitá 169 jutovník pravý 89 kakaovník pravý iberka vždyzelená 66. 49 chvostník jedľovitý 37 .obyčajná 106 .dutá 61 .drúzgavicová 96 .sladká 98 jačmeň dvojradový 184 .hľúznatý 59 .červený 131 .poľná 103 .roľný 59 .škvrnitá 139 hluchavník žltý 139 hmyzovník muchovitý 173 .včelovitý 173 hniezdovka hlístová 173 hoja vosková 127 horcokvet Clusiov 126 horcovka 126 26 cheirant voňavý 67 chinínovník lekársky 148 chlebovník obyčajný 70 chlpaňa hájna 175 .najvyšší 66 .čínska 64 .mannový 130.plazivý 57.voňavý 107 hrčiarka figová 70 hrdobarka obyčajná 137. 74 georgína 151.sýrsky 87 .horský 114.psia 89 .kaučukový 70 . 155 jablčník obyčajný 138 jabloň domáca 98 87 kaleráb 63 kalina obyčajná 149 .vždyživá 67 ibiš lekársky 87 ibištek čínsky 87 .Wittmanov 65 horec bodkovaný 126 .cára Borisa 47 .štíhly 130.virgínska 96 jarabina brekyňová 98 .rajčiakový 94 egreš obyčajný 120 egrešovec oblý 117 enseta jedlá 172 eruka siata 64 estragón 155 eukalyptus guľatoplodý 107 exochorda veľkokvetá 95 fagara jaseňolistá 117 farbovník obyčajný 64 fatsia japonská 121 fakľovec obrovský 81 fazuľa mesiacová 105 .rakúsky 154 kana indická 172 .purpurová 139 .

vlnkatý 33 mesačnica ročná 67 .pižmový 119 .siata 71 konopnica napuchnutá 138 . 136 ľuľok baklažánový 134 .ročná 180 .vodná 142 mätonoh mnohokvetý 184 . 41 mäta dlholistá 141 .stlačená 180 listnatec jazykovitý 160 lobelka belasá 147 .hrotitý 34 .sivá 142 .rozložitá 79 .nemecký 170 .zlatohlavá 163 ľaliovník tulipánokvetý 52 ľan prečisťujúci 117 .mohutný 148 kavyľ 182 kel kučeravý 63 . 95 kryptoméria japonská 48 kuklica 96 kuklík 96 kúkoľ poľný 13.lúčna 181 .pravá 63 karagana stromovitá 101 karfiol 63 kasia sennová 100 katleja 174 katran prímorský 64 kaučukovník brazílsky 109 kávovník arabský 148 .veľkoúborová 152 marhuľa obyčajná 97 marinka voňavá 148 marsilea štvorlistá 40.tigrovaná 164 .metlinatý 119 .ružičkový 63 kéria japonská 95 klerodendron Thomasonovej 136 klinček bradatý 78 .vosková 185 . 153 krasuľa perovitá 151.blitovitý 78 .európska 132 .vlčí 60 .peruánska 135 .obyčajný 147 . 103.žltá 102 luskáč lekársky 127 lyžičník tatranský 65 ľadenec rožkatý 100.rôznolistá 181 .páperistá 138 .roľná 141.roľný 164.obyčajná 97 mangold 80 mangovník indický 114 maniok jedlý 109 marena farbiarska 148 margaréta biela 152 . 104 lufa valcovitá 90 lupeňovec kuželovitý 31 lupína mnoholistá 102 .metlinatý 78 .Schultesov 148 .tabaková 147 loboda lesklá 79 .ohnutý 78 .kvaková 63 .škrobová 185 .menlivá 104 .škvrnitý 86 .sladkohorký 134 .hybridný 78 .pošvatá 181 .rakúsky 117 .pórolistá 156 . 152 krídlatka 83 krivec lúčny 164 .pospolitá 180 .žltý 56 lucerna ďatelinová 100.cibuľkonosná 163 .čínsky 78 .východná 156 kozonoha nostcová 125 kôpor voňavý 124 králik vratič 152 krasovlas bezbyľový 150.škridlicovitý 170 mečovka horská 170 mednička brvitá 185 .tatranský 60 .hlávkový 63 .hájna 180 .valeská 181 .padalmátska 181 .úzkolistá 138 konvalinka voňavá 167 kopytník európsky 55 koriander siaty 124 korkovník amurský 117 kortúza Matthioliho 85 korunka kráľovská 164 korunkovka strakatá 164 kosáčik obyčajný 125 kosákovka 26 kosatec bledý 170 .ovčia 181 .voňavý 167 kokosovník obyčajný 159 kola končistá 88 .žltý 164. 134 lantana menlivá 136 láskavec biely 78 .veľkolistá 89 lipka africká 89 lipkavec marinkový 148 .močiarna 180 .ovisnutá 185 medovka lekárska 140 medunica medovkolistá 138 medúnok vlnatý 182 medvedica lekárska 92 medvedík alpínsky 92 mechúrnik stromovitý 100..pieporná 141.striebristá 89 .lúčna 180 .pravá 64 .žliabkovitá 180.židovská 135 majorán záhradný 141 mak pochybný 60 . 103 mačucha cesnačkovitá 154 magnólia holá 52 .úzkolistá 101.širokolistá 138 .slzičkový 78 .obrovská 181 .trávolistý 169 .sibírsky 169 .zlatá 164 . 101.praslenatý 166 .dvojfarebný 169 . 104 .tenkolistý 117 .mäkkoostnatý 134 .záhradný 78 klinčekovec voňavý 107 klokoč perovitý 111 kľukva močiarna 93 knotovka biela 77 knôtovkovec nočný 77 kochia rozprestretá 80 kokorík mnohokvetý 166 .repková 63 .pekinská 64 .východný 60 .cibuľkatá 180 .čierny 134 .trsťovitá 181 .lekársky 143 kostrava červená 181 . 61 lekanora jedlá 29 .vždyzelený 119 lopúch plstnatý 153 .múrová 29 leknica žltá 55 lekno biele 55 leuzea šuštivá 151 levanduľa úzkolistá 140 libocéder zbiehavý 48 líčidlo americké 79 .obyčajný 170 . 102 .obyčajná 117 kysličkovec európsky 117 .pyšný 78 . 142 .trváci 184 mečík močiarny 170 .štvorkrídly 86 ľuľkovec zlomocný 133.protistojnolistý 119 .nemecká 101 krušina jelšová 112 krušpán drobnolistý 108 .trváca 67 mesiacovka krížovitá 31 193 . 135.hľuznatý 117 .zemiakový 133.pukancová 185 .poľná olejnatá 63 .záhradná 80 lodoicea sejčelská 157 lomikameň cibuľkatý 119 .zubovitá 185 kuninghamia čínska 48 kurkuma pravá 171 kustovnica cudzia 136 kvaka 63 kýchavica zelená 161 kyslička jedlá 117 . 142 .vždyzelený 108 kruštík 173 krvavec 94.jednokvetá 185 .kartuziánsky 78 .jedlé 79 lieska obrovská 75 .ľanová 132 kukučinka chmeľová 132 kukučka lúčna 77 .lesklá 88 koleus 142 komonica biela 104 . 102 ľalia biela 163 .žltý 117 ľubovník bodkovaný 86 . 165 krtičník hľúznatý 129 kručinka farbiarska 102 .rumovisková 71 .turecká 75 ligurček lekársky 124 likvidambar 68 lipa malolistá 89 .kráľovská 164 .siata 100.siaty 117 . 181 kostrbatec trojrohý 34 kotúč poľný 123 kozinec sladkolistý 102 kozobrada pochybná 156 .nízky 169 .lekárska 104 konárnik slivkový 29 konopa indická 71 .vencová 77 kukurica siata cukrová 185 .zelenoklasý 78 lastovičník väčší 60. 101 melia japonská 116 melón cukrový 91 merík bodkovaný 34 .žltý 169 kostihoj hľúznatý 143 .tvrdá 181 .vzpriamený 147 lipnica alpínska 180 .obyčajná 75 .záhradný 60 maklura oranžová 70 malina 95 mamilária 82 mandľa nízka 97 .väčší 153 lotos orechonosný 56 . 165 .syridlový 148 .ľaliokvetá 52 .Soulangeova 52 mahagónovník 116 mahónia cezmínolistá 56 machovka Franchettova 135 .kosákovitá 100.chvostnatý 78 .klasnatá 142 . 77 kukučina ďatelinová 132 .poľný 60 .

slovenský 58 . 147 pavinič päťlistý 111 .roľná 38. 85 .ovíjavý 82 poniklec biely 58 .lesná 38.ohnivý 109 .sploštený 37 plavúnka brvitá 37 plesnivec alpínsky 154 ploník obyčajný 33 plošticosemä lesklé 80 pľúcnik lekársky 143 .zelinový 153 pimentovník pravý 107 pistácia mastixová 114 .roľná 143 nikandra machovkovitá 135 nopál košenilový 81 obličkovec západný 113 očianka 127.metlinatá 176 .strapcovitá 165 mohár praslenatý 180 . 163 päťprstnica obyčajná 173 pečeňovník trojlaločný 58.obyčajná 155 .vždyzelená 176 .úžitkový 158 papája melónová 89 páperník úzkolistý 176 papraď samčia 40 papradka samičia 40 paprika ročná 134 .vzdialená 176 . 69 plavúň obyčajný 37 .pľuzgierkatá 176 .modrastá 89 muchovník vajcovitý 98 mukyňa 98 múrovník lekársky 72 muškát krúžkovaný 118 .smradľavý 79 .obyčajný 153 .metasekvoja dvojradová 48 metlica trsnatá 182 metlička obyčajná 182 metluška krivoľaká 182 mišpuľa nemecká 98 mlieč drsný 156 .najkrajší 109 .pravá 114 pivonka červená 86 .sivý 153 .močiarna 144 .zelený 180 monstera 160 montbrécia žltočervená 170 moruša biela 70 . 59 peluška 105 peniažtek prerastenolistý 66 .Davallova 176 .ožinová 95 ovos hluchý 183 . 85 .chlpatá 176 . 129 ohnica 62.veľkokvetý 128 .husí 95 .tuhá 58 .nedotklivá 118 . 39 prerastlík kosákovitý 125 pŕhľava dvojdomá 72 . 152 nezábudka alpínska 144 .vlašský 59 plánka 98 platan javorolistý 68.malinová 95 .konopovitá 72 .Jackmanov 59 .lúčna 184 194 .mnohofarebný 108 .močiarny 153 .vlašský 72 orešec 163 orgován perzský 131 . 163 porastnica mnohotvárna 31 posed biely 91 povoja plotná 132 povojník batatový 132 .strapcový 79 mrvka 31 mučenka jedlá 89 .sultánska 119 .prosová 176 .lesná 176 .pučivý 37 plavúnik alpínsky 37 . 153 .taliansky 180 .moldavská 58 .drobnokvetá 144 .nízky 118 .tučný 109 psiarka kolienkatá 184 . 152 nevädzka 152 nevädzník 152 nevädzovec 151.maloplodá 134 papuľka väčšia 129 parohovec obyčajný 40 parumanček nevoňavý 152 paštrnák siaty 124 . 145 ostrôžka poľná 58 .malokvetá 118 .plotný 59 .hodvábny 153 . 40 perutník močiarny 85 pestrec mariánsky 151 petržlen záhradný 124 petúnia hybridná 135 piepor čierny 55 .lesná 144 .čínska 85 .prímorský 118 palina abrotanová 155 .žliazkatá 118 nevädza poľná 151.siata 124 mrlík biely 79 .riečna 39 .štítovitolistový 118 mydlica lekárska 78 mydlovník pravý 113 myrobalán 97 myrta obyčajná 107 myší chvost 56 olšovník rascolistý 125 oman britský 153 .dračia 155 .vlnatý 128 narcis biely 168 .tazetový 168 .pleťový 113 pajaseň žliazkatý 115 pajazmín vencový 120 pakost krvavý 118 .mnoholistý 79 . 77 oskoruša 98 ostreň počerný 145 ostrevka vápnomilná 185 ostrica čierna 176 . 109 .tatárska 82 pohánkovec čínsky 82 .polokrovitá 86 plamenník hrebenistý 78 plamienok alpínsky 59 .západný 68.pravá 155 paliurus tŕnitý 112 palmička nízka 159 paľadenec prímorský 102 pamajorán obyčajný 141 pandan jedlý 158 .piesočný 96 .pomúčená 84. 39 .pestrá 58 .červený 79 .preháňavý 109 mnohoštet 183 močiarka vodná 59 modrica chochlatá 165 .holá 84.kalinolistý 79 .zelinný 156 mliečnik drobný 108 . 69 .vzpriamený 95 .pobrežná 176 .žltý 168 nátržník biely 96 .východná 58 ostružina krovitá 95 .obrovská 39 .jarná 84 .okrúhlolistý 108 .trojlaločný 111 pažítka 162.mandľovitý 109 . 101.slovenský 66 pepino 134 perovník pštrosí 39.roľný 151.lekárska 85 . 64 okrasa okolíkatá 157 okrúhlica 64 oleander obyčajný 126 olejnica guinejská 159 oliva európska 130 113 .obyčajná 174 podzemnica olejná 100.smradľavý 118 .hybridný 79 . 102 pohánka jedlá 82 .mäkký 143 pľuzgierka islandská 29 podbeľ liečivý 154 podenka belasá 174 .siaty 183 ovsík obyčajný 182 pagaštan konský náprstník červený 128 .močiarny 118 .východný 68 .celistvolistý 59 .malá 72 prilbica jedhojová 58 .vyššia 84 prýštec hrozný 109 .kolovratcový 108.nízka 176 .sivý 180 .ostrá 176 .lúčny 118 .žltá 176 ostrolist ležatý 144.zimná 39 .veľkokvetý 58 pór 162.čílsky 79 .mnohosemenný 79 .figolistý 79 .srstnatá 176 .popolavý 72 .paviový 113 .strieborný 96 nefrolepka vznešená 40 nechtík lekársky 154 netýkavka balzamínová 119 .purpurový 132 požlt farbiarsky 151 prameňovka obyčajná 34 praslička močiarna 39 .potočný 153 .dobrý 79 .pravý 153 opuncia figová 81 orech čierny 72 .roľný 66 .čierna 70 mrkva obyčajná 124 .žltá 58 prilbovka 173 proso siate 179 prstnatec obyčajný 180 prstovka krvavá 180 prútnatec metlovitý 102 prútnik striebristý 34 prvosienka bezbyľová 84 .chvojkový 108 .popínavý 111 .roľný 156 .pravý 124 patis 44 patizón 90 paulínia nápojová 112 paulovnia plstnatá 129 pavinec horský 146.predĺžená 176 .dlhý 55 pieprovec 55 pichliač bielohlavý 153 .obyčajný 131 orlíček obyčajný 57 orličník obyčajný 40 osika 76.

voskový 114 svíb južný 110 .vráskavá 96 ryža siata 178.švajčiarska 185 .prostredný 145 .jalový 181 .kanadský 44 .bezbranný 181 .koreňujúci 114 .ohnivá 142 .karpatský 170 .chlpatý 92 .rozložitá 175 .plavá 184 psica tuhá 184 psinček obyčajný 182 .zeleninová 80 repča trváce 64 repica olejnatá 64 repík lekársky 96 repka 63 .siaty 155 šalotka 163 šalvia abesínska 142 .hájny 154 .tvrdá 183 pupalka dvojročná 107 púpava lekárska 156 púpavec jesenný 156 .obyčajný 77 .Kotschyho 92 .guľatoplodá 97 .obojživelná 67 .najväčší 120 .lepkavá 142 . 96 .krvavý 109 svíbovec floridský 110 šafran bielokvetý 170 .vŕbolistý 95 tavoľníkovec jarabinolistý 95 tekvica čiernosemenná 90 .kroviskový 182 .skalná 119 . 106 špenát siaty 80 štedrec ovisnutý 101 šternbergia jesienkokvetá 168 štetka lesná 149 štiav lúčny 84 štiavec alpínsky 83 .červená 119 .obrovská 90 .siaty 170 šachorník jedlý 176 šachor 176 šalát hlávkový 155 .patizónová 90 .strechovitý 181 stračonôžka tatranská 58 .pravá 90 tilandsia bradovitá 174 timotejka lúčna 185 .čínsky 54 škripina lesná 176 škripinec 176 škumpa vlasatá 114 šošovica jedlá 100.voňavá 67 .jedovatý 125 .omorikový 47 .lekárska 142 .šesťradový 120 rozmarín lekársky 139.tuhá 185 tis japonský 44 . 125 rožec biebersteinov 77 .muškátová 142 .obyčajný 154 .van-Houtteho 95 .figolistá 90 .sivá 175 .olejka 63 rešetliak prečisťujúci 112 rezeda farbiarska 67 .kučeravý 83 .špaldová 183 .roľný 77 159 sakura ozdobná 97 salvínia plávajúca 41 sansevieria trojpása 169 sápa hľuznatá 138 saturejka záhradná 140 scila dvojlistá 165 .olejnatá 90 .letná 183 .obyčajná 90 .tŕnitý 125 suchokvet 150.pichľavý 47 smrekovec opadavý 47 snežienka jarná 167.jabĺčková 96 .praslenatá 142 šedivka sivá 66 šeflera dlaňovitolistá 121 šípkovec kériovitý 95 šípovka vodná 158 šišak vrúbkovaný 138 štítnatec psí 28 škarda dvojročná 156 .siata 64 .zlatá 119.španielska 183 .nebadaný 87 slezinník hniezdový 40 slezinovka striedavolistá 119 sliva 97 slivka čerešňoplodá 97 .konáristý 181 .x hybridný 92 .mäkký 181 .obojpohlavná 94 tabak krídlatý 135 .cviklová 80 .klbkatý 83 .hrubozrnová 183 . 94 .sedliacky 135 .kompasový . 129 šucha čierna 93.lúčna 137.pestrý 102 rasca lúčna 124 rašelinník kostrbatý 33 .kučeravý 155 .žltá 67 reznačka laločnatá 181 ríbezľa alpínska 119 .psí 182 pšenica dvojzrnová 183 . 129 rožtek bodkovaný 32 rudbekia 152 ruman roľný 152 .rakúska 67 rotang trstenicový 159 rozchodník biely 120 .pochybný 120 .obyčajná 80 .močiarny 33 .krvavá 120 .močiarna 156 škoricovník cejlónsky 54 .lesný 154 .obyčajný 44 195 .voňavý 135 tamarind indický 100 tarica horská 66 .skalný 120 .močiarna 67 .srstnatý 156 pupenec roľný 132 pupkovka 28 puškvorec obyčajný 160 pýr plazivý 177.pravá siata 64 .tupolistý 83 štiavička obyčajná 84 štrkáč 128.čiernoplodý 98 . 102 slamiha slamienková 153 slanobyľ obyčajná 80 slez lesný 87 .hájna 142 .plstnatý 98 .ovisnutá 96 . 85 srdcovka nádherná 61 stanhopea 174 stapélia 127 starček abrotanolistý 154 .kališná 66 tarička deltoidovitá 67 taričník skalný 66 tavoľa kalinolistá 95 tavoľník prostredný 95 .jednozrnová 183 . 168 sofora japonská 101 sója fazuľová 105.poplazový 182 .indický 92 . 102 sekvojovec mamutí 48 silenka nadutá 77 sitina ropušná 175 . 120 ricín obyčajný 109 rododendron hrdzavý 92 .prudký 120 .barinný 154 .Jakubov 154 .ostrolistý 33 raž siata 183 rebarbora vlnitá 84 rebríček obyčajný 155 rebríčkovec stromkovitý 34 rebrovec 82 reďkev ohnicová 63.cukrová 80 . 106 soldanelka karpatská 84.čierna 120 ..krvavý 83 .smradľavý 152 rumanček kamilkový 152 .trojzárezová 175 skalienka ležatá 92 skalnica horská 120 skalničník 120 skalník čiernočervený 98 .vysoká 58 strychnínovník indický 125 . 179 ságovník Rumpphov rafia 159 rajčiak jedlý 135 rakyt cyprusovitý 34 rakytník lesklý 34 ranostaj ľúby 102 .ročná 151 smldník 125 smlz chĺpkatý 182 .žltý 92 rohovník obyčajný 99 rohozub purpurový 34 rojovník močiarny 92 roripa lesná 67 .virgínsky 135 .šípová 8. 64 .špenátový 83.patrsťovitý 182 .trnková 96.diskovitý 152 ruta voňavá 116 ruža damascénska 96 .rozprestretý 98 sklerant ročný 77 skorocel kopijovitý 145 .roľný 181 . 97 slncovka kalifornská 60 slnečnica hľuznatá 151 .maurský 87 .siata 183 .trsťový 182 smohla lekárska 145 smrek obyčajný 47 .obyčajný 98 . 153 sumach pálkový 114 sumachovec fermežový 114 .čierna 64 reďkvička 64 reo 174 repa kŕmna 80 .väčší 145 skrutok vlahojavný 34 sladič obyčajný 40 sladkovka hladkoplodá 101.sivý 154 stavikrv vtáčí 83 stoklas Benekenov 181 . 142 . 184 pyštek obyčajný 128.Dammerov 98 .domáca 97 . 84 .sibírska 165 sedmokráska obyčajná 154 sedmokvietok európsky 85 sekernica tmavá 100. 140 rozpuk jedovatý 123.

pŕhľavolistý 146 .okrúhlolistý 146 .peruánsky 136 žerucha hustokvetá 64 .väčšia 126 zizyfus jujubový 112 zlatobyľ obrovská 155 .lesný 111 .voňavá 125 triticale 183 trojpuk drsný 120 trojštet žltkastý 183 trsť obyčajná 182 trstina cukrová 179 trsťovník 179 tučnica alpínska 130 .pílkatá 97 vlčí bôb 102 vlkovec obyčajný 55 vojnovka belasá 131 vranček švajčiarsky 37 vranovec štvorlistý 167 vratič obyčajný 152 vratička mesiačikovitá 40 vŕba babylónska 76 .popolavý 77 tôňovka dvojlistá 167 tradeskancia bielokvetá 174 .lekárska 128 .kozí 148 .kríčkovitá 129 . 130 tučnolist stromovitý 120 tuja riasnatá 48 .počerný 173 .západná 48 tujovička tamarišková 34 tujovka japonská 48 tulipán Gesnerov 165 .májový 173 všehoj ázijský 121 xylópia etiopská 53 .lesklá 128 .siata 64 196 .kamčatský 148 .obyčajný 148 .vtáčí 131 zubačka cibuľkonosná 65 .osikový 77 . 104 .obyčajná 97 140 .mahalebková 97 .obyčajná 128 . vlašský 77 .zelenkastá 131 zob vajcovitolistý 131 .konáristý 146 .čierny 77 .skalný 65 žihľava 71 žihľavec obrovský 73 žindava európska 123 žltnica maloúborová 155 žltohlav európsky 57 yzop lekársky 140 zádušník brečtanovitý uhorka siata 90.prostredná 181 trebuľka lesná 125 .obyčajný 95 .lúčna 65 .kaukazský 111 .vtáčia 100.obyčajná 129.líščí 111 .smutná 76 .perzská 128 .poľná 64 .biely 77 .východná 48 .plotná 104.plazivá 76 .pravá 104 .prostredná 131 .tupolistá 76 vŕbka úzkolistá 107 vŕbovka malokvetá 107 vres obyčajný 93 vresovec mäsový 93 .cv.narcisokvetá 59 vičenec vikolistý 102 vigna čínska 106 vika huňatá 104 .roľná 128 vesnovka obyčajná 66 veternica hájna 58 .krovitá 97 .Hallerov 65 .štvorsemenná 104 .ovíjavý 148 .zborenisková 64 žeruška alpínska 65 žerušnica horká 65 .potočná 129 .letný 111 .vojenský 173 vstavačovec bazový 173 .lesný 165 turanec kanadský 155 túžobník brestový 95 .úzkolistá 104 ..prostredný 44 tisovec dvojradový 48 tomka voňavá 185 topinambur 151 topoľ balzamový 77 .biela 76 .klasnatá 147 zimovec včasný 54 zimozeleň menšia 126 .sladký 124 zelkova krétska 69 zemedym lekársky 61 zemepisník mapovitý 29 zemežlč menšia 126 zemolez čierny 148 .šalátová 91 úhorník liečivý 66 urginéa morská 165 vajgela ružová 148 valeriána lekárska 149 valeriánka poľná 149 vanilka voňavá 173 vavrín pravý 54 vavrínovec lekársky 97 večernica voňavá 65 vemenník 173 vejmutovka 45.prostredný 147 .stromkovitý 93 vstavač obyčajný 173 . 105 viktória kráľovská 55 vinič hroznorodý 111 .virgínska 174 traslica najväčšia 181 .repkovitý 146 žabí vlas 25 žabie semä 22 žabník skorocelový 158 žaburinka menšia 160 železník lekársky 136 .tenkolistá 104 .nakladačka 91 . 105 .lesná 59 . 105 .žliazkatá 65 zubovník šupinatý 129 zvonček broskyňolistý 146 .klbkatý 146 .deväťlistá 65 .kanadský 77 .krehká 76 .chlpatý 140 zanoväť 102 zantoxyl jaseňolistý 117 záraza konáristá 129 . 104.pobrežný 111 vistéria čínska 101 višňa čerešňová 97 . 147 .kumánska 129 záružlie močiarne 57 zbehovec plazivý 137 .japonská 76 .tatársky 148 zerva hlavičkatá 146.ženevský 138 zdravienok 129 zebrina previsnutá 174 zelenozrnko 24 zeler voňavý 123 . 91 .bylinná 76 .iskerníkovitá 58 .panónska 104 .nedotklivá 65 žerušničník piesočný 65 .obyčajná 155 zlatovka previsnutá 131 . 47 veronika brečtanolistá 128 .siata 100.srstnatá 104.trojzubý 173 .siata poľná 104 .chlpatá 104 .košikárska 76 .

.

ornus 130.convolvulus 82121 181 Fatsia japonica Festuca arundinacea gigantea181 . .tataricum 82 vulgaris 82 Fagus silvatica 125 Falcaria aubertii 73 Fallopia vulgaris 82 .pneumonanthe punctata 126 Gentianella126 Geranium palustre 118 Acetosa pratensis 84 Acetosella vulgaris 84 Achillea millefolium 155 Aconitum anthora 58 Acosta 152 Aegilops 183 Aesculus hippocastanum 113 Agathis australis 46 Agave americana 169 Agrostis canina 182 Ajuga genevensis 138 Albizia 99 Alchemilla 94.columnae70 Dorstenia 154 Dorycnium pentaphyllum 102 Draba aizoides 65 Dracaena draco mas 40 Dryas zibethinus 169 Dryopteris filix .ficifolium 7979 79 .nigrum distachya 44.viridissima 131 96 131 Forsythiachiloensis Fragaria x intermedia .maxima 116116 aurantiifolia .limon 116 116 .heterophylla 181 pallens 181 .medica pyxidata 29 reticulata sinensis 116  paradisi 116 trifoliata Cladonia 116 . 152 Datura stramonium 58 Daucus carota 124 . Gossypium 88 88 .pilosella distichon 184 vulgatum 156 Holcus lanatus 182 Hordeum 156 . Cunninghamia pepo 90 48 Cupressus sempervirens Curcumaepilinum 132 Cuscuta longa 171 . amplexicaule 139 139 . 94 Epilobium parviflorum 49 Epipactis 173 Equisetum arvense 38.kaki 94 sylvestris 149 37 complanatum Dipsacus austriacum Doronicum .cepa 162 Alnus glutinosa 75 Alyssum allyssoides 66 .lanata 128 Digitaria sanguinalis94 Diospyros ebenum 180 . 152 Jasione montana 146.religiosa 70 Filipendula ulmaria 95 . Iva xanthiifolia Jacea 151. Menný register .esculentus 87 87 sabdariffa .oculus-christi 170 purpurea 153 Iris germanica graminea 169 .catharticum 117 flavum 117 68 117 . 106 102 Glycine 140 .eriophorum 153 palustre 153 . minor Fagara.164 meleagris Fuchsia magellanica 108 Fumaria officinalis 61 Funaria hygrometrica 34 Gagea arvensis 164. 165 .heuffelianus 170 sativus melo 90 170 Crocosmia crocosmiiflora Cryptomeria japonica 48 170 Cucumisconvar. 101 Hedera helix68 Hedysarum hedysaroides 153 Helianthus niger 58 .helenium 132 153 Ipomaea batatas 132 .dammeri 98 98 .longus 91 Cucurbita90.sphondylium 58.tuberosus 106.caryophyllus 78 61 chinensis 78 .japonica horrida verrucosus Euphorbia 110 . 43.lutea 125.regalevulgaris 128.murinum184 tetrastichon 184 vulgare 184 .tenuifolium 117 usitatissimum Liquidambar tulipifera 52144 Liliodendron officinale Lithospermum 147 Litchi chinensis 113 Lobelia erinus .effusus 175 .robusta 148 nitida 88 Coleus 142 Colchicum arenarium 100.hyemale 39 93 sylvaticum39 telmateia 39 Erica arborea Foeniculum vulgare 124 .milii 109 obesa 109 .maculatum purpureum Lantana camara Larix decidua 47 Lathraea niger 107 129 Lathyrus squamaria .ladanum parviflora 155 .canum 153 153 . 59 Heracleum mantegazzianum 125 .imbricatus 170 palustris 170 Gleditsia triacanthos 99 Glechoma hederacea 140 . 65 Hesperis matronalis Hevea brasiliensis 109 Hibiscus cannabinus 87 . 127 Hottonia palustris 71 Hoya carnosa hexastichon 184 Humulus lupulus 85 Huperzia selago 37 165 Hutchinsia alpina 65 Hyacinthus 120 Hydrangea orientalis Hylocomium splendens 34 Hyoscyamus niger 136 Hypericum maculatum 86 .inflexus 175 trifidus communis 48 Juniperus 175 .vernum 168 Leuzea rhapontica 151 Levisticumovalifolium 124 Libocedrus officinale 131 Ligustrum decurrens .tinctoria asclepiadea 126 Gentiana 102 .vulgare 131 164 48 Lilium auratum .luzuloides 175 136 Lycium barbarum Lycopersicon esculentum 37 Lycopodioides helveticum 135 Lycopodium37 .galeobdolon139 136 .sativa 124 Delphinium elatum 136 . 39 palustre .regaliscanadensis 167 Convallaria arvensis 89 Convolvulusmajalis 155 Conyza 58 sativum 124 Corchorus capsularis 132 Coriandrum 109 102 80 Corispermum nitidum Cornus 102 Coronillamatthioli .solida bipinnatus 151. Lagenaria cylindrica 139 Lamium album crispa90 137.liliiflora pomifera 56 x soulangeana Mahonia 52 bifolium Majanthemum 52 141 Majorana hortensis98 Malus mauritiana silvestris 98 .foliosum79 polyspermum quinoa .pennsylvanica 131 164 Fritillaria imperialis . 125 Ciminalis endivia Cinchona54 camphora Cinnamomum cassia officinalis 148 . 96 Allium ampeloprasum 162. 102 xylosteum Lotus corniculatus Luffa cylindrica 67 31 Lunaria annua .virginiana annuus 151 100.pseudodalmatica 70 vaginata valesiaca Ficus bengalensis .convar.flos-cuculi nummularia 85 Lysimachia 77 .deltoides albus 116 superbus 78 Dicentra grandiflora 128 Dictamnus 78160 Dieffenbachia Digitalis spectabilis . 87 Malva domestica 199 .vulgaris denudata 52 Magnolia 85 Maclura aquifolium 70 167 .purpurascens 125 58 Hepatica nobilis 57.regia 72 Juncus cinerea 175 Bromus arvensis 181 .occidentalis Centaurea Centaurium erytraea77 Cephalanthera 44 Cephalotaxus 173 Cerastium arvense 126 .107 sylvestris 106.aurantium 116 .botrys 79 79 79 hybridum 79 opulifolium .pratensis181 rubra 181 181 rupicola 181 .lutea avellana 75 .glandulifera 119 118 parviflora . 95.soja 105. 106 Leontodon autumnalis 156 .muralis 29 Ledum palustre 92 Lemna minor 160 Lens esculenta 100.moschata 96 .herbaceumuva-cripsa 120 hirsutum arboreum Grimmia pulvinata 99 173 Grossularia conopsea Gymnadenia dioica Gymnocladus121 .paludosa 156 170 Crocus albiflorus . 47 Cassia senna 100 Cattleya 174 Cedrus atlantica 47 .pallida 170 .sambucina 173 Dahlia 171.autumnale 152 Colutea arborescens 174 Colymbada 174 Comastoma 161 Commelina 126 .monogyna 98 curvisepala 98 Crepis biennis 156 .integrifolia 59 jacqmanii 59 vitalba .tuberosus 151 Helichrysum bracteatum Helleborus .odoratus 107 107 .lanceolata 48 .deodara orbiculatus libani cristata Celastrus 11069 . 168 pratensis 165 Galanthus nivalis Galeobdolon luteum 139 Galeopsis angustifolia 138 .canephora 148 65 Cochlearia tatrae88 Cola acuminata .pubescens 138 tetrahit 138 Galinsoga 138 147 Galium album .fluviatile 3938. 91 90 .oxysepalum 174 Dendranthema58 179 Dendrobium indicum Dendrocalamus Dentaria bulbifera 65 152 .cheiranthoides 65 .subsp.silvestris subsp.intybus 155. 107 Ensete edule 172 Ephedra 93.luteuscampestris 175 polyphyllus Luzula 102 102 .sabina 48 sibirica 48 Kerria japonica 95 116 Khaya arvensis 121 Kalopanax picta 80 112 Knautiascoparia 149 Koelreuteria paniculata Kochiasenegalensis Lactuca sativa 155 Lserriola 155 capitata155 aburnum anagyroides 155 101 .pseudacorus 169 pumila 169 .153 54 Cirsium arvense . 152 colurna 75 maxima Cosmoscoggygria 114 98 Cotinus 75 alaunicus Cotoneaster 98 .flava 176 .purpurea 128 37 lotus 94 Diphasiastrum alpinum 154 . 101.schinifolia 117 105 Fagopyrum esculentum 105 .carnea verna 65 118 176 Eriophorum angustifolium Erodium cicutarium 123 Erophila 93 64 Eruca sativa Eryngium campestre65 Erysimum diffusum . 106 Glycyrrhiza glabra 101. 017 vernus Laurocerasus officinalis 97 Laurus nobilis 54 Lavandulaesculenta 29 140 Lecanora angustifolia .vulgaris suspensa 131 Fontinalis antipyretica 34 Forsythia 95 .lutea 164. 101 161 . 44 Gladiolus communis 170 .varia 61cava 61 Cortusamas 61 Corydalis emerus 85 .tomentosus 98 6498120 Crambe98 Crassulamaritima Crataegus laevigata .angustifolia 131131 131 excelsior 130.densiflorum 64 ruderale .pulcherrima 109 Euphrasia 127.vesca 96 96 x ananassa Frangula 96 Fraxinus americana 131 .minor 143 Ceropegia woodii 127 Cetraria islandica 29 Chaenomeles japonica 98 48 Chamaecyparis 102 .oleraceum rivulare 153 vulgare Cissus antarctica 111 Citrullus lanatus 91 Citrus acida 116 .mahaleb 97 . 61 Chara 26 Cheiranthus album 79 Chelidonium Chenopodium .pratense 118118 .aparine148 Galium odoratum 148 .barbadense 88 34 88 .fortunei 110110 109 . Cyanus 132 152 Cycas circinalis 43 85 .serrulata 97 vulgaris Ceratodonsiliqua 9999 Ceratonia purpureus34 Cercis siliquastrum81 Cereus giganteus Cerinthe major 81 . 129 tigrinum Linariaaustriacum 117 Linum 164 .rediviva cruciata Lunularia 67 Lupinus angustifolius 102 .schultesii 148 verum 147 Genista germanica 101 .bulbiferum 163 163 candidum164 martagon 163 .biebersteinii 77 vulgare 77 Cerasus avium 97 fruticosa 97 .clavatum annotinum Lychnis coronaria 77 37 .inflata seychelellarum 157 Lodoicea147 Loiseleuria procumbens 92 Lolium multiflorum 184 .hirta 176 Carlina acaulis 150. 39 .pusillum 118118 robertianum sanguineum Geum 96 Ginkgo biloba 8.revoluta 43 Cyclamen fatrense 151 Cydoniacardunculus Cymbidium 174 98 Cynara oblonga .sativusconvar. 152 Celtis australis .campestris 103 dubia 103 Chrysosplenium 106 Cicer arietinum alternifolium 119 Cicuta virosa 156 156 Cichoriumclusii 126 .hirsutamax 105.europaea 132 trifolii 151.scandens47 6978 110 Celosia 47 segetum 151.variegata 16964 155 Isatis tinctoria 151. 123.pisifera 48 augustifolium 107 Chamaecytisus lawsoniana Chamaepliumhumilis officinale 66 Chamaerion cheiri 67159 Chamaerops majus 60.tatarica 148 90 100. 126 126 .horizontalis integerrimus niger arborescens . 147 Jasminum nudiflorum 131 Jovibarba 120 Juglansbufonius 72 nigra .viridis 91 . 129 Evernia prunastri 29 95 Exochorda grandiflora 105 equina subsp.enneaphylloscaespitosa 182 glandulosa Descurainia sophia Deschampsia6565 78 Deutzia scabra 120 66 Dianthus barbatus .carica 7070 elastica .8.rangiferina 25 59 Cladophora 29 Clematis alpina .communis coelestis125 31 Conium maculatum 58 Conocephalum conicum Consolida orientalis .zeylanicum 54 151.noli-tangere 118 101 walleriana 118 Indigofera tinctoria Inula britannica 153 .sempervirens 110 Ilex aquifolium 67 .paraguaiensis 111 119 Impatiens balsamina .pisiformis 107 107 pratensis 107 sativus 106.rosa-chinensis syriacus 8787 trionum murorum 156 Hieracium87 Anemone narcissiflora 59 Anthemis arvensis 152 Anthurium 160 Arabis alpina 65 Arctium lappa 153 Artemisia abrotanum 155 Asparagus officinalis 166 Asplenium nidus 40 Aster alpinus 140 Astragalus glycyphyllos 102 Atriplex hortensis 80 Avena fatua 183 Bambusa 179 Batrachium aquatile 59 Bauhinia 100 Betula lenta 75 Bidens frondosa 153 Bistorta major 83 Brassica oleracea 63 .sibirica 169 . 145 Elaeis guinensis Eleocharis crus-galli Elisanthe noctiflora 77 Elytrigia repens 177.hispidus campestre 64154 156 Leontopodium alpinum Lepidium 64 .convar.88 Durio octopetala 96 180 Echinochloa176 159 Echium vulgare 144.maxima ficifolia 90 .virginiana 96 112 viridis alnus .perforatum 86 tetrapterum 86 Hypnum cupressiforme 34 Hyssopus officinalis 140 .ovina 181 181 181 . 163 .convar. 153 Carya pecan 72 .bonus-henricus .rubrum 79 praecox 54 vulvaria 79 Chimonanthus Chlorococcum esculentus 176 Chlorocyperus 24 103 Chrysaspis aurea .scolymusflorida 110 Cynodon dactylon 180 Cynosurus cristatus 185 Cynoxylon 151 Cyperus 176 Cypripedium majalis 173 Dactylorhiza calceolus 173 .melanospermaoleifera 90 90 pepo -90 90 patissoniana convar. .mollis 181 Calathiana verna 126 Camellia japonica 86 Canna edulis 172 Cannabis indica 71 Cardamine amara 65 Carduus acanthoides 153 Carex acutiformis 176 .carthusianorum 78 .perennecamtchatica 148 Lonicera 184 .ochroleuca Corylus 61 .caprifolium 148 nigra 148 148 148 periclymenum .capitata 63 .164 167.sativum 64 maximum 152 Leucanthemum vulgare 152 Leucobryum glaucum 34 Leucojum aestivum 168 . 184 Empetrum hermafroditum 94 .latinský Abies alba 46.odoratum globulus 107 60 wittmannii 65 Erythronium 65 Eschscholtzia californica 164 Eucalyptus europaeus 110 Euonymus dens-canis .viticella 59 26thomasoniae 136 Clerodendron Climatium59 Closteriumdendroides 34 Cnicus nucifera 148 151 Cocos benedictus Coffea arabica 159 .

105 Raphia 159 Rapistrum perenne 64 Reseda lutea 67 Reynoutria 83 Rhus typhina 114 Riccia 31 Rorippa amphibia 67 .sylvestris 67 Viola arvensis 89 .sanguineus 83 Salix alba 76 Salvia aethiopis 142 Sambucus ebulus 149 Saxifraga aizoides 119 Scilla bifolia 165 Sedum acre 120 Senecio abrotanifolius 154 Setaria italica 180 Zygnema 26 Narcissus poëticus Nicotiana alata 135 Odontites 129 168 Ononis spinosa 102 Ophrys apifera 173 Opuntia ficus-indica 81 Orchis militaris 173 Orobanche cumana 129 Oxalis acetosella 117 Pandanus edulis 158 Papaver argemone 60 Parietaria officinalis 72 Persicaria amphibia 83 Petasites albus 154 Phaseolus aureus 106 Phleum phleoides 185 Phlox drummondii 131 Phyteuma orbiculare 146. 96 Rubus caesius 95 Rudbeckia 152 Rumex acetosa 84 . 64 Solanum dulcamara 134 Solidago gigantea 155 Sonchus arvensis 156 Sorghum dochna 179 Sphagnum nemoreum 33 Stachys annua 139 Stanhopea 174 Stapelia 127 Stipa 182 T agetes 150 Taxus baccata 44 Teucrium chamaedrys 137. 138 Thea sinensis 86 Thuja occidentalis 48 Thymus alpestris 141 Tilia cordata 89 Tithymalus amygdaloides 109 Trifolium alpestre 103 Triticum aestivum 183 Ulmus carpinifolia 69 . mitis 98 Mamillaria 82 Marrubium vulgare 138 Medicago falcata 100. 147 Pinguicula alpina 130 Pinus banksiana 47 Piper longum 55 Plantago lanceolata 145 Poa alpina 180 .inermis 112 200 .annua 180 Populus alba 77 Potentilla alba 96 Primula auricula 84.laevis 69 .lutea 89 Yucca filamentosa Zea mays 185 169 Zizyphus jujuba var. 104..montana 69 Umbilicaria 28 Urtica cannabina 72 Usnea 29 Vaccinium gaultherioides Verbena officinalis 136 Veronica arvensis 128 93 Vicia cracca 100.subsp.hirta 89 . 85 Prunella grandiflora 140 Pulsatilla alba 58 Sieversia 96 Silene inflata 77 Sinapis alba 63. 103 Melica ciliata 185 Melilotus albus 104 Mercurialis annua 109 Mimosa pudica 98 Monstera 160 Morus alba 70 Musa ensete 172 Muscari comosum 165 Myosotis alpestris 144 Rosa canina 8.

J.. Toronto DOSTÁL. A. Bratislava FUTÁK. univerzita. M. H. a kol. II. Príroda. Columb. M.. J. M. M. Praha 205 ..VAN NOSTRAND comp. Príroda.. poľnohospodárskej literatúry. J.. SPN. Tokyo CRONQUIST.. New York KRESÁNEK. Anatómia a morfológia. C. R.. ĎURIŠOVÁ. Budapest URBAN. KREJČA. Hamburg HENDRYCH. Bratislava ČERVENKA.. M. 1996 : Systematická botanika lesnická.. J. V. Bratislava DITTMER. HARPER INT. Osveta. VŠZ.. 1901. KÜHN. A. VEDA. SPN. V. F. SPN. T.. SPN.. a kol. 1958 : Farmaceutická botanika.... F. Bratislava ČERVENKA.. 1981 : An integrated system of classification of flowering plants.. Bratislava BOLD.. Nitra TERPÓ. tlačiarne. R. 1966 : Flóra Slovenska I. Slov.. New York ČERNOHORSKÝ. Academia.. a kol. Praha VANČUROVÁ. F. 1988: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 1987 : Növényrendszertan. 1981 : Botanika I. 1965-1984 : Illustrierte Flora von Mitteleuropa I.. Nitr. a kol... III. Kiadó. 1966 : Základy systému semenných rastlín.. Literatúra BOBÁK.9. 1986. SPN.. HINDÁK. Academia. Bratislava VOLF.. IV.. ČERVENKA. 1971 : Základy rastlinnej morfológie. London. V... 1969 : EVOLUTION and PHYLOGENY of flovering plants. Praha HUTCHINSON.. 1967 : Morphology of Plants. P.. BOBÁK. IKRÉNYI. A. 1902 : Názorná květena II. 1900. Praha PECIAR.. Nitra MÁJOVSKÝ. Bratislava NOVÁK.. J. Príroda.. V. Bratislava HEGI. Brno KOŠŤÁL... 1992 : Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. 1977 : Systém a evoluce vyšších rostlin. J. Mezőgazd. V. 1991. II. F. G. F. vydav. MURÍN. I. SPN. MATOUŠOVÁ. H.. J. 1992 : Botanika. 1972 : Vyšší rostliny I.. M. L..Systematika rastlín. 1964 : Phylogeny and form in the plant kingdom. 1989 : Užitkové rostliny tropů a subtropů.VII. a kol. 1990 : Návody na cvičenia z fylogenézy a systematiky rastlín. A. Academie Press.. SZN Praha NOVÁK. 1998 : Štrukturálna botanika. Bratislava ZELENÝ.... 1992 : Stromy a kry. J. Olomouc STOLLÁROVÁ.. 1987 : Karyotaxonomický prehľad flóry Slovenska. Univ. II.. Soustavná botanika. KALINA.. ČERENKA. SPU. ED. L. Verlag Paul Parey. 1990 : Poľnohospodárska botanika. 1966 : Poľnohospodárska botanika . Mendel. 1980 : Systém a evoluce nižších rostlin. 1986 : Slovenské botanické názvoslovie. Brno VETVIČKA. a kol. Z. London. 1984 : Základy systému a evolúcie výtrusných rastlín. Press.. Praha VALÍČEK. . F. SPN. Z. D.. VEDA. Berlin. a kol... Bratislava POLÍVKA. Martin KOBLÍŽEK.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful