Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál

SYSTEMATICKÁ BOTANIKA

2001

Názov : SYSTEMATICKÁ BOTANIKA Autori : RNDr. Tibor Baranec, CSc. RNDr. Mária Poláčiková Mgr. Jaroslav Košťál Lektori: DOC. RNDr. Viera Stolárová, CSc. RNDr. František Mercel, CSc. Technický redaktor: RNDr. Ivan Ikrényi, CSc. © Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál, ISBN

OBSAH

1. Úvod
Rastlinná ríša ako najdôležitejšia biotická zložka našej planéty je stredobodom záujmu človeka od historických čias, ale len necelých 500 rokov sa rastliny stali objektom podrobného (vedeckého) bádania botaniky (fytológia). Systematická botanika je jednou z najstarších vedných disciplín v rámci botaniky, ktorá sa rozvíjala v úzkej spojitosti s antickou filozofiou. Už v tom období intenzívneho kultúrneho a vedomostného rozvoja ľudstva, (pred 2500 rokmi), sa poznalo viac než 200 druhov rastlín (Hippokrates, Theophrastos), ktoré sa triedili podľa ich využiteľnosti (jedlé, liečivé, jedovaté, okrasné). V histórii poznávania rastlinnej ríše postupne boli jednoduché praktické kritériá triedenia (klasifikácie) rastlín nahradené kritériami, ktoré zohľadňujú prirodzený vývoj druhov na našej planéte (fylogenéza). Na základe veľmi jednoduchého princípu príbuzenských vzťahov rastlín sa podarilo generáciám vedcov botanikov vytvoriť systém rastlinnej ríše, ktorá dáva obraz vývoja rastlín od počiatku vzniku života na Zemi (asi pred 3,7 miliardami rokov) až po súčasnosť. Rozmanitosť rastlinnej ríše (biodiverzita) sa odhaduje na viac než 1 milión druhov nižších i vyšších rastlín. Reálne poznanie nedosahuje ani 500 tis. druhov v dôsledku obmedzených možností ľudstva, a dokonca veľa druhov vyhynie skôr, ako by boli poznané. Človek z tohto množstva druhov prakticky nevyužíva ani 2 % (12 000 druhov), ale zároveň aktívne vstupuje do biologických (genetických) procesov druhov vytváraním nových foriem, alebo dokonca nových druhov. Zároveň negatívne ovplyvňuje biologické procesy alebo životné prostredie mnohých druhov, čím ohrozuje ich ďalšiu existenciu a dokonca zapríčiňuje ich čiastočné alebo úplné vyhynutie. Dokonalé poznanie diverzity rastlinnej ríše umožňuje systematická botanika pomocou svojich špecifických metód využitím hierarchie systematických kategórií, resp. systematických (taxonomických) jednotiek. V konečnom dôsledku to umožňuje človeku lepšie využitie rastlinných zdrojov a zároveň možnosť ich ochrany. Predkladaný systém rastlinnej ríše nevystihuje reálny fylogenetický systém, ale je prispôsobený požiadavkám výučby študentov dištančného vzdelávania, pričom približuje schématicky jednotlivé vývojové skupiny rastlín od siníc (Cyanophyta) po krytosemenné (Magnoliophytina,=Angiospermae). Z didaktického hľadiska sú krytosemenné rastliny členené v zmysle fylogenézy na vývojovo najdôležitejšie čeľade.

2. Fylogenéza a evolúcia rastlín
Rastlinnú ríšu našej planéty predstavujú dnes druhy rastlín tvoriace veľmi rôznorodé skupiny vývojové oddelenia. Rozmanitosť rastlinstva vyjadrená prostredníctvom druhov (biodiverzita) je výsledkom špecifického procesu, ktorý prebiehal milióny rokov a prebieha doteraz, kontinuitne a vo vzájomnom vzťahu s ostatnými organizmami (vírusy, baktérie, huby, živočíchy), a ktorý označujeme ako evolúcia, čiže vývoj. Základnou vlastnosťou živých organizmov na Zemi je ich sebazdokonaľovanie, ktorého výsledkom je vznik dokonalejších foriem. Tento proces prebieha kontinuitne v určitom čase a na konkrétnom mieste našej planéty. Vývoj sa realizuje jedine prostredníctvom adaptability genómu jedincov druhu na podmienky prostredia a čiastočne ho môže aj ovplyvňovať. Z časového hľadiska evolúcia druhu môže trvať aj tisíce až milióny rokov, kým vznikne nová kvalita, ktorú môžeme označiť ako nový druh. Je to veľmi zložitý proces označovaný ako mikroevolúcia (speciácia). Čas a prostredie neustále pôsobili na druhy milióny až desiatky miliónov rokov (dlhodobý vývoj), ktorého výsledkom je vznik nových progresívnejších vlastností (znakov) pre veľké skupiny druhov, čo nazývame makroevolúciou = fylogenéza. Zo systematického hľadiska hodnotíme takto vzniknuté znaky ako fylogenetické (napr. cievne zväzky a listy pri vyšších rastlinách - Telomophyta, kvet pri krytosemenných rastlinách). Využitím následne vzniknutých znakov druhov v procese vývoja sa vytvárajú prirodzené fylogenetické systémy organizmov jednotlivých ríš. (CRONQUIST 1981, TACHTAJAN 1997). Vznikom a vývojom života (organizmov) na Zemi sa zaoberá veľa teórií a hypotéz, ktoré sa delia na kreačné a evolučné, avšak podstatu vzniku života sa nepodarilo jednoznačne dokázať. Len dlhodobý vývoj organizmov (fylogenézu) je možné mozaikovo poskladať do neúplného obrazu pomocou paleontologických nálezov taxónov najvyšších taxonomických kategórií. Všeobecnú fylogenetickú schému organizmov, zvlášť rastlín, môžeme znázorniť len zjednodušenou a neúplnou schémou (obr.1), nakoľko nemáme dostatok dokladového materiálu.

Vývojová schéma organizmov a rastlinnej ríše na Zemi

4

Začiatok evolúcie a fylogenézy všetkých organizmov sa odvíja od prabunkových organizmov - eobiontov - ktoré žili pred 3,7 miliardami rokov. Eobionty boli jednobunkové autotrofné praorganizmy podobné archiplastom siníc, z ktorých sa vyvinuli postupne mixotrofné organizmy - baktérie, fotoautotrofné organizmy (sinice, riasy a telómové rastliny) a heterotrofné organizmy (huby a živočíchy). Regresným vývojom eobiontov vznikli vírusy a baktériofágy.

5

Prvé fotosyntetizujúce organizmy - rastliny vznikli pred 2 miliardami rokov a nazývajú sa sinice a prvozelené riasy (Prochlorophyta). Zdokonalením bunkovej stavby a asimilačného systému vznikajú riasy, z ktorých najdokonalejšie zelené riasy (Chlorophyta) dali základ pre vznik dokonalejších rastlín telómových, čiže vyšších rastlín. Z geohistorického hľadiska sa tento revolučný proces fylogenézy datuje len spred 450 mil. rokov, kedy tieto rastliny (Rhyniophyta) z vodného prostredia praoceánu prenikli na suchú pevninu. Názorný prehľad chorológie vývoja fylogenetických skupín uvádzame v priloženej schéme. Osídľovanie pevniny prostredníctvom prispôsobenia sa telómu meniacim sa ekologickým podmienkam, sa prejavilo v obrovskej anatomicko-morfologickej zmene rastlinného tela a jeho častí. Podstatný význam v tomto období zohráva metagenéza (rodozmena) ako prvok adaptácie rastlín na podmienky prostredia. Zdokonalením vodivých pletív a asimilačných orgánov cievnaté rastliny (pred 350 mil. rokmi) - papraďorasty (Pteridophyta) dokonale obsadili povrch kontinentu. Striedanie suchších a vlhších periód v tomto období znamenal prispôsobenie sa pohlavného reprodukčného systému rastlín vznikom zvláštneho zariadenia - vajíčka, nevyhnutného pre ďalší adaptačný proces. Vznikli takto semenné rastliny -nahosemenné (Gymnospermae), ktoré na pevnine prevládli nad papraďorastami v stredných druhohorách (150 mil. rokmi). Vznikom kvetu krytosemenných rastlín (Angiospermae) pred 135 mil. rokmi a dokonalou ochranou vyvíjajúcich sa semien v plodoliste nastala kontinuitná evolúcia na vysokej kvalitatívnej úrovni, ktorá sa začala koncom druhohôr a trvá doteraz. Jej výsledkom je obrovská rozmanitosť rastlín (biodiverzita), ktorú hodnotíme pomocou hierarchie taxonomických kategórií vo fylogenetickej chronológii.

Ranunculus macranthus - zástupca druhohornej flóry (130 miliónov rokov)

6

3. Triedenie (klasifikácia) rastlinnej ríše - taxomické kategórie
Druhy rastlinnej ríše, ktoré môžeme v súčasnosti pozorovať na našej planéte, vznikali v priebehu evolúcie v rôznom geohistorickom čase. Z toho vyplýva, že majú rôzne štrukturálne a morfologické vlastnosti (znaky) na rôznej vývojovej úrovni. Usporiadaním druhov od najjednoduchších po najzložitejšie, čiže od najstarších po najmladšie (fylogeneticky), pomocou špecifických metód a kategórií (systematickej botaniky) do systému, sa zaoberá taxonómia (systematika). Vytvorenie prirodzeného systému rastlinnej ríše na základe horeuvedených skutočností, umožňuje lepšie pochopenie, rýchlejšiu a spoľahlivejšiu orientáciu v obrovskej rozmanitosti druhov - biodiverzite. Špecifickým termínom systematickej botaniky je taxón a taxonomická kategória (alebo taxonomická jednotka) v hierarchickom usporiadaní. Pomocou taxonomických kategórií sa vytvára hierarchia taxónov, ktorými charakterizujeme rastlinnú ríšu v celej jej rozmanitosti. Vychádzame pritom zo základnej taxonomickej kategórie resp. taxónu, ktorým je druh ako konkrétna objektívna realita v geohistorickom čase i súčasnosti na Zemi. Rozlišujeme taxonomické kategórie hlavné a vedľajšie, pričom vedľajšie sú podradené alebo nadradené hlavným kategóriam (napr. čeľaď - podčeľaď, rad - nadrad, a pod.). Vo vzťahu k druhu rozlišujeme vyššie kategórie a nižšie kategórie, taktiež z toho vyplýva, že rozdeľujeme taxóny na vyššie a nižšie ako druh. Prehľad hlavných taxonomických kategórií : 1. vyššie (ako druh) : Divisio - oddelenie : Spermatophyta (semenné rastliny) Classis - trieda : Magnoliopsida (magnóliokveté) Ordo - rad : Rosales (ružotvaré) Familia - čeľaď : Rosaceae (ružovité) Genus - rod : Rosa (ruža) 2. základná : Species - druh : Rosa canina (ruža šípová) 3. nižšie : Subspecies - poddruh : Rosa canina subsp. canina (ruža šípová šípová) Varietas - varieta : Rosa canina var. latifolia (ruža šípová širokolistá) Forma - forma : Rosa canina f. alba ( ruža šípová biela) Všeobecná definícia druhu je zložitá, pričom niekoľko desiatok biológov sa ju pokúsilo čo najvýstižnejšie formulovať. Z praktického hľadiska uvádzame nasledovnú definíciu druhu ako : • súbor populácií jedincov s rovnakým pôvodom, rovnakými genetickými vlastnosťami (genotyp), s voľným tokom génov v pohlavnom procese, rovnakými morfologickými znakmi (fenotyp) a fyziologickými procesmi i ekologickými nárokmi, ktoré rastú na určitom geograficky vymedzenom území (areál). Všetky jedince populácie nemusia byť úplne identické, ale môžu sa čiastočne odlišovať v niektorých znakoch, čo označujeme ako vnútrodruhová premenlivosť (diverzita, variabilita). Hodnotíme ju pomocou nižších taxonomických kategórií (subsp., var., f.). Vedecké pomenovanie taxónov (nomeklatúra - názvoslovie) sa riadi pomocou Pravidiel medzinárodného kódu botanickej nomeklatúry, ktoré presne túto činnosť vymedzujú. Pravidlá sa zakladajú na historickom diele najvýznamnejšieho botanika, švédskeho vedca Karla Linného - Species plantarum (1753), ktorý stanovil dvojslovné (binomické) pomenúvanie druhov (napr. Rosa canina, Ginkgo biloba). Národné (slovenské) názvoslovie sa zakladá na vedeckom názvosloví (ruža šípová, ginko dvojlaločné).

7

lišajníky B. Rad : Magnoliales . Trieda : Bacillariophyceae . Trieda : Hepaticopsida . Trieda : Magnoliopsida (dvojklíčnolistové . Oddelenie: Chromophyta (Chrysophyta) . Čeľaď : Annonaceae .cykasy 2.machorasty 1.zelené riasy 1.tisovcovité 4.sinice 2.plavúnky 3.Dicotyledonae) .plavúne 2. Rad : Aristolochiales . Trieda : Polypodiopsida .pečeňovky 2. Trieda : Anthocerotopsida . Oddelenie : Euglenophyta .anonovité 2.chvojníky 4.araukariovité 2. Oddelenie : Rhodophyta .Krytosemenné 1. Čeľaď : Cupressaceae . Oddelenie : Rhyniophyta . Oddelenie : Spermatophyta . Trieda : Chrysophyceae . Trieda : Cycadopsida .magnóliotvaré 1. Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) . Trieda : Ephedropsida .hnedé riasy 3. Čeľaď : Araucariaceae . Oddelenie : Pteridophyta .vlkovcovité 5.Telómové rastliny (Vyššie rastliny) 1.rožteky 3. Oddelenie : Lichenophyta .ihličnany 1.vlastné zelené riasy 2.machy 1. Oddelenie : Bryophyta . Trieda : Equisetopsida . Trieda : Chlorophyceae .leknotvaré 8 . Oddelenie: Cyanophyta . Čeľaď : Piperaceae .rýniorasty 3. Trieda : Xanthophyceae . Oddelenie : Chlorophyta . Rad : Laurales . Čeľaď : Lauraceae . Podríša : Thallophyta (Thallobionta) .pieprotvaré 1. Podríša : Telomophyta (Cormophyta. Podtrieda : Bryideae 2.vavrínotvaré 1.žltozelené riasy 3. Trieda : Conjugatophyceae .červené riasy 4. Trieda : Pinopsida .papraďorasty 1. Pododdelenie : Gymnospermatophytina (Gymnospermae) . Modifikovaný prehľad systému rastlinnej ríše Ríša rastlín .rozsievky 4.4.Regnum vegetabile (Plantae) A. Čeľaď : Magnoliaceae .prasličky 4. Trieda : Lycopodiopsida .tisy 5.chary 6. Trieda : Bryopsida .Nižšie rastliny (Stielkaté rastliny) 1. Čeľaď : Taxodiaceae .rastliny semenné 1. Podtrieda : Sphagnideae 2. Rad : Piperales .magnóliovité 2. Čeľaď : Calycanthaceae -kalykantovité 3.paprade 4.spájavky 3.Magnóliokveté 1. Rad : Nymphaeales . Trieda : Taxopsida .cyprusovité 2.pieprovité 4.Nahosemenné 1.zlatisté riasy 1.borovicovité 3. Čeľaď : Aristolochiaceae . Trieda : Ginkgopsida .červenoočká 5. Trieda : Selaginellopsida . Cormobionta) . Čeľaď : Pinaceae .vlkovcotvaré 1. Trieda : Charophyceae . Trieda : Phaeophyceae .ginká 3.vavrínovité 2.zlatohnedé riasy 2.

brezotvaré 1.pivonkotvaré 1.fialkotvaré 1.žihľavovité 12.bukovité 14. Rad : Salicales .slezotvaré 1. Čeľaď : Moraceae .pivonkovité 21. Rad : Betulales . Rad : Hamamelidales .stavikrvotvaré 1.begóniovité 9 .klinčekotvaré 1.hamamelotvaré 1. Čeľaď : Polygonaceae .hamamelovité 2. Rad : Berberidales . Čeľaď : Bombacaceae .rezedovité 10.mučenkovité 3. Rad : Urticales . Čeľaď : Cannabaceae . Čeľaď : Passifloraceae . Čeľaď : Primulaceae .makovité 2.stavikrvovité 19. Čeľaď : Resedaceae . Rad : Paeoniales . Čeľaď : Caricaceae . Čeľaď : Platanaceae .makotvaré 1.klinčekovité 2. Čeľaď : Papaveraceae .vŕbotvaré 1. Rad : Caryophyllales .ľubovníkovité 22.platanovité 11.fialkovité 2. Rad : Papaverales . Rad : Malvales .iskerníkovité 8.slezovité 2.prvosienkotvaré 1. Rad : Polygonales .dráčovité 7. Čeľaď : Nelumbaceae .brestovité 2.láskavcovité 3.brezovité 15.opunciotvaré 1.tekvicovité 5. Rad : Theales . Čeľaď : Paeoniaceae . Čeľaď : Nymphaeaceae . Čeľaď : Amaranthaceae .zemedymovité 9. Rad : Ranunculales .konopovité 4. Čeľaď : Chenopodiaceae . Čeľaď : Caryophyllaceae .dráčotvaré 1. Čeľaď : Sterculiaceae .žihľavotvaré 1. Čeľaď : Juglandaceae . Čeľaď : Ulmaceae .kakaovníkovité 3. Čeľaď : Urticaceae .leknovité 2. Čeľaď : Capparaceae .líčidlovité 4.orechotvaré 1. Čeľaď : Opuntiaceae . Čeľaď : Begoniaceae .bavlníkovité 4.lipovité 23. Rad : Primulales . Čeľaď : Betulaceae . Čeľaď : Brassicaceae .čajovníkovité 2.kapustovité 3.papajovité 4. Čeľaď : Hypericaceae . Rad : Juglandales .lotosovité 6. Čeľaď : Tiliaceae . Čeľaď : Salicaceae . Čeľaď : Fumariaceae . Čeľaď : Violaceae . Čeľaď : Malvaceae . Čeľaď : Ranunculaceae . Rad : Capparales .vŕbovité 16.orechovité 13. Rad : Violales .iskerníkotvaré 1.1.kaparotvaré 1. Čeľaď : Hamamelidaceae .čajovníkotvaré 1. Čeľaď : Fagaceae . Rad : Fagales .prvosienkovité 20. Rad : Opuntiales .mrlíkovité 17.opunciovité 18.kaparovité 2. Čeľaď : Cucurbitaceae .bukotvaré 1. Čeľaď : Berberidaceae . Čeľaď : Phytolaccaceae .morušovité 3. Čeľaď : Theaceae .

ebenotvaré 1.meliovité 3.simarubovité 2. Čeľaď : Thymelaeaceae .klokočovité 32. Čeľaď : Aquifoliaceae . Čeľaď : Rosaceae .rešetliakovité 33. Čeľaď : Balsaminaceae .vresovcotvaré 1.bršlencovité 2.krtičníkotvaré 10 .pupaľkovité 3. Čeľaď : Cornaceae .bršlenotvaré 1.lomikameňovité 2.ružotvaré 1.sapotovité 3. Čeľaď : Anacardiaceae . Čeľaď : Euphorbiaceae . Čeľaď : Grossulariaceae . Rad : Rhamnales . Čeľaď : Oxalidaceae . Čeľaď : Meliaceae . Čeľaď : Linaceae . Čeľaď : Rutaceae .bôbotvaré 1. Rad : Araliales . Čeľaď : Oenotheraceae .rutotvaré 1.myrtovité 2.kysličkovité 2.egrešovité 3.myrtotvaré 1. Čeľaď : Celastraceae .drieňovité 31. Čeľaď : Hydrangeaceae . Čeľaď : Empetraceae .ružovité 27. Čeľaď : Vitaceae .pagaštanovité 3.mrkvovité 38. Čeľaď : Mimosaceae .mliečnikovité 30.ľanovité 3. Čeľaď : Sapindaceae .rutovité 35. Čeľaď : Geraniaceae . Čeľaď : Ebenaceae . Čeľaď : Vacciniaceae .pakostovité 4. Čeľaď : Apiaceae . Čeľaď : Fabaceae .styraxovité 26.cezalpíniovité 3.loganiotvaré 1.cezmínovité 3. Rad : Rutales . Rad : Euphorbiales . Rad : Ebenales .aralkovité 2.horcovité 3. Čeľaď : Loganiaceae . Čeľaď : Caesalpiniaceae .rašetliakotvaré 1. Čeľaď : Simaroubaceae .bôbovité 28.mydlovníkovité 2. Rad : Ericales .glejovkovité 39.mliečnikotvaré 1. Čeľaď : Gentianaceae . Čeľaď : Apocynaceae .netýkavkovité 36. Rad : Celastrales . Rad : Cornales .šuchovité 25. Čeľaď : Sapotaceae . Čeľaď : Myrtaceae .loganiovité 2.24. Rad : Fabales . Čeľaď : Hippocastanaceae .viničovité 2.brusnicovité 3. Rad : Sapindales . Čeľaď : Asclepiadaceae . Čeľaď : Araliaceae .zimozeleňovité 4. Rad : Saxifragales . Čeľaď : Styracaceae .hortenziovité 37. Čeľaď : Crassulaceae .ebenovité 2. Rad : Scrophulariales .vrabcovníkovité 29.aralkotvaré 1.mydlovníkotvaré 1.lomikameňotvaré 1. Čeľaď : Rhamnaceae . Čeľaď : Ericaceae .krušpánovité 2. Čeľaď : Staphyleaceae . Čeľaď : Buxaceae .vresovcovité 2. Čeľaď : Saxifragaceae . Rad : Myrtales . Rad : Rosales .tučnolisté 4. Rad : Loganiales .mimózovité 2.obličkovcovité 34. Rad : Geraniales .drieňotvaré 1.pakostotvaré 1.

Čeľaď : Agavaceae .podenkotvaré 1. Rad : Zinngiberales .štetkovité 46.amarylkovité 3.žaburinkovité 4. Čeľaď : Juncaceae . Čeľaď : Cichoriaceae .valeriánovité 4.zemolezovité 3.kanovité 6. Čeľaď : Pandanaceae . Čeľaď : Orchidaceae .železníkovité 2.áronovité 2. Čeľaď : Cuscutaceae . Rad : Orchidales . Čeľaď : Orobanchaceae . Čeľaď : Plantaginaceae . Čeľaď : Dipsacaceae .arekovité 3. Čeľaď : Amaryllidaceae . Trieda : Liliopsida . Čeľaď : Lobeliaceae .skorocelotvaré 1.šachorotvaré 11 . Čeľaď : Convolvulaceae . Čeľaď : Valerianaceae . Rad : Asterales .zárazovité 3. Rad : Lamiales .jednoklíčnolistové) 1.hluchavkovité 42. Rad : Rubiales .čakankovité 2.ďumbierovité 2.bublinatkovité 4. Čeľaď : Campanulaceae .ďumbierotvaré 1.ľuľkovité 41. Čeľaď : Utriculariaceae . Čeľaď : Rubiaceae .okrasotvaré 1.ľuľkotvaré 1. Čeľaď : Caprifoliaceae .kukučinovité 4. Rad : Solanales .podenkovité 2. Čeľaď : Solanaceae . Čeľaď : Araceae . Rad : Boraginales -borákovité 1.pupencovité 3. Rad : Cyperales . Čeľaď : Butomaceae .pandánovité 2.arekotvaré (palmy) 1. Rad : Liliales .hluchavkotvaré 1.vstavačovité 7.okrasovité 2.zvončekovité 2. Čeľaď : Zinngiberaceae .ľaliokveté (Monocotyledonae .astrovité 2.skorocelovité 44. Čeľaď : Boraginaceae . Čeľaď : Alismataceae . Rad : Juncales .marenotvaré 1.marenovité 2.olivovité 40. Čeľaď : Liliaceae .žabníkovité 2.agávovité 4. Čeľaď : Polemoniaceae .ľaliotvaré 1.banánovníkovité 3.broméliovité 8. Čeľaď : Lamiaceae . Rad : Butomales .sitinovité 9. Čeľaď : Iridaceae .lobelkovité 45.ľaliovité 2. Rad : Plantaginales .vstavačotvaré 1.kosatcovité 5.sitinotvaré 1. Čeľaď : Commelinaceae .vojnovkovité 2.zvončekotvaré 1. Rad : Arecales . Čeľaď : Lemnaceae .astrotvaré 1.borákovité 43. Čeľaď : Musaceae . Rad : Campanulales . Rad : Arales . Rad : Commelinales .1. Čeľaď : Asteraceae . Čeľaď : Bromeliaceae . Čeľaď : Oleaceae . Čeľaď : Cannaceae . Čeľaď : Verbenaceae .áronotvaré 1. Čeľaď : Arecaceae .krtičníkovité 2. Čeľaď : Scrophulariaceae .

klinčekovité Caryophyllales .klinčekotvaré 12 .šachorovité 10. Čeľaď : Poaceae .kúkoľ poľný Caryophyllaceae .lipnicovité Agrostemma githago .lipnicotvaré 1.1. Rad : Poales . Čeľaď : Cyperaceae .

Časť centroplazmy. Bunky siníc sú najčastejšie modrozelené a hnedozelené. Tylakoidy tvoria primitívny fotosyntetický aparát a nie sú zabudované do chloroplastov. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom výskyte tzv. prípadne rozdelením kolónie a tzv. Tieto látky umožňujú siniciam masovú reprodukciu aj vo vodách. echinenón. do hneda. ale niektoré sú schopné plazivého. V termálnych žriedlach niektoré druhy znášajú teplotu vody až +73 oC. trpasličími bunkami . myxoxantofyl a dva vo vode rozpustné pigmenty . Slizový obal býva zafarbený špecifickými farbivami (karotenoidmi) do žlta. „vodný kvet“. Nepravidelný. Takýto typ jadra sa označuje ako difúzne jadro. Terestrické sinice žijú na povrchu. nukleoid. závisí od dedičných faktorov a podmienok výživy. scytonemín). Prevažná časť siníc je nepohyblivá. Heterocysty majú význam pri sporulácii a pri fixácii atmosférického dusíka.kokálne sinice 2. autotrofné rastliny podobajúce sa riasam. ale i v moriach a oceánoch. Charakteristika systematických skupín a kategórií A.nižšie rastliny ( stielkaté ) 1. zeaxantín. Patria do skupiny prokaryotických organizmov. Ich farba je dosť premenlivá. V planktóne tropických morí (napr. Fotosynteticky aktívne farbivá sú na tylakoidoch. Osídľujú aj teplotne extrémne stanovištia. alebo aj farbou od ostatných vegetatívnych buniek. v pôde . akými sú horúce termálne pramene a povrchové vrstvy snehu a ľadu.nanocytmi. 13 . Chladnomilné druhy z arktických vôd vegetujú pri teplote bodu mrazu. Špecifickými bunkami niektorých vláknitých siníc sú heterocysty a akinety (spóry). stielkaté. alebo vegetatívne. Najznámejšia je symbióza s hýfami húb. Najdôležitejšou zásobnou látkou je sinicový škrob. ako to je pri eukaryotických fotosyntetizujúcich rastlinách. kde sa fosfáty a nitráty odčerpali vegetáciou okolitých rias. sa nazýva nukleoplazma (jadrový ekvivalent. trhavý pohyb majú jednobunkové sinice.delením buniek na dve časti. V stojatých a mierne tečúcich vodách tvoria významnú zložku fytoplanktónu a fytobentosu. kde je sústredená DNA. V povrchových vrstvách snehu sú pomerne zriedkavé. Bentosové sinice v dôsledku tvorby kyslíka alebo iných plynov sa odtŕhajú od substrátu a plávajú na hladine ako slizovité chumáče. pri hromadnom rozvoji spôsobujú modré zafarbenie snehu tzv. Sinice sa rozmnožujú iba nepohlavne . najčastejšie v stojatých vodách. na vlhkom dreve. Sinice sú všeobecne rozšírené v rôznych biotopoch. V podmienkach mierneho pásma sa objavuje v letnom a jesennom období a môže podľa stupňa eutrofizácie vôd vytvárať veľa biomasy.sinice 1. od čoho je voda červená. Červené more) zapríčiňuje „vodný kvet“ rozvoj druhov rodu Trichodesmium. β-karotén. ktoré tvoria zhluky do červena zafarbených vlákien. Niekedy sa v ňom ukladá uhličitan vápenatý alebo hydroxid železa. Bunky obsahujú aj veľa polyfosfátových zrniek (volutínové zrnká). prezimujú a za priaznivých podmienok vyklíčia na nové vlákno. či uvoľnenými vláknami alebo časťami vlákna (hormogónie). Rad : Oscillatoriales . mitochondrie a iné obligátne membránové organely (Golgiho aparát. s ktorými sinice (alebo riasy) tvoria stielku lišajníkov (rody: Gloeocapsa. resp. odlišujúce sa tvarom. nemá jadrovú membránu ako jadro eukaryotických rastlín. od ktorých sa líšia primitívnejšou stavbou bunky. Nostoc. „modrý sneh“. alebo v povrchovej vrstve pôdy. z rodu Oscillatoria) vykonávajú pravidelný pohyb. Oddelenie : Cyanophyta . Stigonema). Fotosyntetizujúce sinice obsahujú chlorofyl a (chlorofyl b chýba). vláknité.modrý fykocyán a červený fykoerytrín (ktoré sa priamo nezúčastňujú na fotosyntéze). Rad : Chroococcales . Akinety tiež vznikajú z vegetatívnych buniek na konci vegetačného obdobia.vláknité sinice Jednobunkové alebo mnohobunkové. kĺzavého alebo rotačného pohybu. Vstupujú do symbiózy aj s niektorými pečeňovkami (Blasia). viditeľný voľným okom v podobe drobných zrnkovitých zhlukov. Niektoré druhy siníc žijú symbioticky s inými druhmi rastlín. Nápadné sú hrubou bunkovou stenou. voľne uložených v protoplaste. chýbajú im plastidy. kedy dochádza k vyčerpaniu kyslíka a k úhynu rýb. Podobne ako baktérie nemajú morfologicky diferencované jadro. do modra alebo červena (gloeokapsín. rožtekmi (Anthoceros). prokaryon). Chroococcus. endoplazmatické retikulum). Podríša : Thallophyta ( Thallobionta ) . a to oddelením jednotlivých buniek z vlákna (planokoky). Bunkové steny siníc obaľujú vrstvy slizu.5. kým vláknité druhy (napr.

4. Aphanothece). Vývojová skupina .  Do tohoto rodu patria jednobunkové sinice žijúce jednotlivo (Cyanothece aeruginosa. Cyanocystis versicolor. Stigonema minutum 14 . hubkami. ale vývojovo málo progresívnych druhoch. nahosemennými rastlinami (Cycas). Vlákno (filament) tvorí rad buniek s heterocystami a slizová pošva (u niektorých chýba). Hapalosiphon v chemickom zložení bunkových stien. alergie) a pre drobné živočíchy. Synechococcus leopoliensis. Anabaena v kombinácii fotosyntetických pigmentov. Zo sladkých vôd. Tolypothrix tenuis. Nodularia harveyana). pre vysoký obsah proteínov (50 % váhy sušiny). Gloeocapsa sanguinea. medzi ktorými sa nedokázali priame vývojové vzťahy. Chroococcus turgidus. Oscillatoria princeps. ktoré sa začleňujú do 250 rodov. stielkaté autotrofné (vzácne heterotrofné) rastliny. alebo rozkonárené. že vývoj siníc sa ukončil v dávnych geologických dobách. 5. Synechococcus leopoliensis) alebo v kolóniách (Merismopedia elegans. Podobne sa využívajú na zúrodňovanie niektorých pôd. Zúčastňujú sa na tvorbe liečivých bahien. 1: Kokálne sinice : 1. Významné môžu byť sinice ako zdroj bielkovín vo výžive ľudí i hospodárskych zvierat. 3. Sinice žijú symbioticky aj s niektorými vodnými živočíchmi. rozdiely v organizačných znakoch stielky: Phormidium autumnale. Obr. 8. Nostoc commune.vodnými papraďami (Azolla). Pri štúdiu vývoja rias ako významnej etapy v evolúcii rastlín sa zistili Obr. 2. napr. Nodularia harveyana. Oscillatoria princeps. hospodársky významné pre ich schopnosť fixovať plynný dusík a tým sa uplatňujú na ryžových poliach. 4. Tvoria slepú vývojovú líniu. 2: Vláknité sinice : 1. Anabaena circinalis. Sinice sa považujú za perspektívne rastliny. Stigonema minutum). niekedy viacradové (Hapalosiphon hibernicus. Phormidium autumnale. Netvoria jednotnú a ucelenú systematickú skupinu ale je to niekoľko samostatných oddelení. circinalis. Microcystis aeruginosa. Preto sa usudzuje. 7. rozmnožujúce sa delením buniek na dve časti a nanocytmi (Cyanocystis versicolor). Sinice považujeme za najstaršie a najprimitívnejšie autotrofné organizmy. ktorá sa udržala dodnes v početných. Vlákna sú jednoduché. 6. Microcystis aeruginosa. Sú to jednobunkové alebo mnohobunkové. ježovkami. pôdy a aerických stanovíšť sa opísalo viac ako 1000 druhov. hibernicus . Chroococcus turgidus). Tolypothrix tenuis. 6.H: heterocysta. 9. Niektoré sú toxické pre človeka (zápaly pokožky. Gloeocapsa sanguinea. 3. tvarovo rozmanitých. s prvokmi. Merismopedia elegans  Sinice s vláknitou stielkou. pokusne sú používané v lekárstve (hojenie rán a zápalov). V Číne a Japonsku sa oddávna používajú ako lahôdka (Nostoc. Cylindrospermum muscicola A: akineta. 7. Fosílne druhy sú známe z prekambria (3. 2. mäkkýšmi.2 miliardy rokov) a stavba ich stielky je podobná recentným druhom. 5.riasy (Algae) Zo stielkatých rastlín sa medzi eukaryotické organizmy zaraďujú aj riasy. nerozkonárené (Nostoc commune. Cyanothece aeruginosa.

Trieda : Chrysophyceae . vakovitá alebo vláknitá a tvorí ju jediná makroskopická bunka. Rizopodiálny . nemajú bičík. Pletivový . jednojadrový. často s bičíkom alebo pseudocíliami.má vláknitú alebo vakovitú mnohobunkovú stielku z viacjadrových buniek. (bunky sa delia v 2-3 na seba kolmých rovinách). Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. zabezpečuje pohyb a druhý je pasívny. 15 . 9. β-karotén. Sifonálny . zvyčajne dozadu ohnutý. Jednotlivé vývojové etapy rias dnes nazývame organizačné stupne: 1.jednobunkový. 4. Trichálny . Oddelenie : Chromophyta ( Chrysophyta ) .submikroskopickej štruktúre buniek atď. 8. Nepohlavne sa rozmnožujú pohyblivými výtrusmi (zoospórami) i nepohyblivými (aplanospórami). protoplast s bunkovou stenou obklopenou slizovým obalom. ktorých zástupcovia majú niektoré spoločné znaky.žltozelené riasy 3.jednobunkový. Trieda : Phaeophyceae . ale i terestrickom prostredí. Jeden je dlhý (plávací). Len v rámci oddelenia zelených rias (Chlorophyta) sa vyskytujú všetky organizačné stupne. Monádoidný .stielka je rúrkovitá. vlákna nie sú rozkonárené (alebo vidlicovite rozkonárené na ramená rovnakého tvaru). Trieda : Xanthophyceae . jednojadrový i mnohojadrový. Bičíkaté riasy z tohto oddelenia majú vyvinuté dva bičíky. 2. Trieda : Bacillariophyceae . s pevnou bunkovou stenou. Škrob sa však netvorí. Rezervnými látkami sú polysacharidy (napr. hlavné vlákno sa odlišuje od bočných konárov.jednobunkový. Ich detailnejším štúdiom sa zaoberá vedný odbor algológia.hnedé riasy Je to je prirodzená skupina rias zahŕňajúca viac tried. pohybujú sa prelievaním cytoplazmy do panôžok (pseudopódií). Kapsálny . Tieto fakty sťažili stanovenie príbuzenských vzťahov a viedli k formulácii hypotézy o paralelnom a nezávislom vývoji jednotlivých oddelení rias. niektoré i chýbajú (napr.rozsievky 4. 5. Kokálny . Pri oogamii je nepohyblivá samičia pohlavná bunka (oosféra) oplodnená samčou pohyblivou gamétou (spermatozoidom). Riasy nemajú vodivé pletivá. fukoxantín a xantofyly. kratší. s veľkou vakuolou a chloroplastom sieťovitej štruktúry. Sifonokládiový . s jedným jadrom.gametangiá a rozmnožujú sa pohlavným spôsobom. chlorofyl c. neustálené a v rámci životného cyklu sa rozlične strieda. Vývojovo najpokročilejšie majú aj osobitné rozmnožovacie orgány . Živý obsah bunky obaľuje periplast (vzácne bunková stena).zlatohnedé riasy 2. Pri izogamii splývajú dve gaméty rovnakého tvaru aj veľkosti. Tieto organizačné stupne nie sú pri všetkých oddeleniach rovnako zastúpené. Heterotrichálny .zlatisté riasy 1.jednobunkový. Všetky skupiny však nemali vhodné podmienky na progresívny vývoj a na vznik vysokodiferencovaných stielok. 3.mnohobunková vláknitá stielka je rozkonárená. v prednej časti bunky je spravidla bičík. ďalej delením buniek a fragmentáciou stielky. jednojadrový. pri ktorom splývajú gaméty nerovnakého tvaru alebo nerovnakej veľkosti.stielka z parenchymatického pletiva je zreteľne trojrozmerná. V bunke je obyčajne veľká stredová vakuola a veľa jadier. chryzolaminarín) niekedy i olej.monádoidného štádia vo vývinovom cykle červených rias). absencia bičíkatého . 7. 6. so stigmou. Farba chromatofórov je hnedá alebo žltozelená. pulzujúce vakuoly a v plastide stigma. 2. Žijú najmä vo vodnom. rozlíšená na bazálne rizoidy bez plastidov a na apikálnu časť so zelenými plastidmi. Anizogamia je pohlavný proces. stigmu ani pulzujúcu vakuolu. Ich rozmnožovanie je rôzne.s mnohobunkovou vláknitou stielkou.

Jeden dlhý a druhý zakrpatený bičík má Chromulina. Majú maximum rozvoja koncom zimy a na jar.celkový vzhľad stielky. U niektorých druhov týchto rias bola pozorovaná izogamia. iba niekoľko zástupcov má jednoduchú vláknitú stielku. Myxochrysis paradoxa Obr. ktoré vyprázdňujú svoj obsah pravidelným pulzovaním. rašelinových vodách. Chrysocapsa planctonica. fragilis . 2. 4: Amébovité zlatohnedé riasy : 1. 5. pretrvávajú v cystách. detail slizového vlákna.bičíkovec a cysta. Stigma (červená očná škvrna) má funkciu svetelného receptora a preto sú tieto bičíkovce pozitívne fototaktické (pohybujú sa smerom k svetlu). Bunky niektorých zlatohnedých rias bývajú pokryté kremitými šupinami alebo je celulózová bunková stena inkrustovaná SiO2. Najrozšírenejšie sú druhy s monadoidnou stielkou. 7. jazierkach. Trieda : Chrysophyceae .. 3.Obr. 4.zlatohnedé riasy Jeden až dva chromatofóry týchto rias sú zlatožlté až hnedé. niektoré majú rizopodiálnu. 3. 5: Rôzne druhy zlatohnedých rias : 1. lebo chlorofyl a a c sú prekryté fukoxantínom. kapsálnu a kokálnu stielku. Chrysidiastrum catenatum. O. Uroglena americana. 3. 2. Monas elongata. Nepriaznivé obdobie Obr. viditeľné v svetelnom mikroskope aj bez zafarbenia. Gloeochrysis turfosa . Phaeothamnion confervicola. Zlatohnedé riasy sa vyživujú autotrofne i mixotrofne. Chrysamoeba sp. Majú jedno jadro. 4. Pterosperma moebiusii. V blízkosti bičíkov sú 1-2 vakuoly. teda pohlavné rozmnožovanie. R. Má 16 Chrysosphaera paludosa. pri ktorom kopulujú izogaméty alebo dva vegetatívne bičíkovce vo funkcií gamét. Na pôde sa vyskytujú iba zriedka. Slúžia najmä na osmoreguláciu. Ich zásobnou látkou je polysacharid chryzolaminarín a kvapky oleja. Bičíkaté zlatohnedé riasy sa nazývajú aj chryzomonády. Chrysostephanosphaera globulifera. Stichogloea olivacea. Hydrurus foetidus . Kolónie tvorí Uroglena. 8. 6. Tento úkaz je sprevádzaný aj zápachom vody (po rybacom tuku). 6. Sphaerodiothrix compressa. 2. Chromulina rosanoffii a nepohyblivá bunka na povrchu vodnej blanky 1. Pri premnožení vo vodárenských nádržiach spôsobia žltohnedé sfarbenie vody. 56. Väčšina druhov sú jednobunkové alebo kolóniové bičíkovce (s 1-2 bičíkmi). Ochromonas ludibunda. 9. iba niektoré druhy v mori. Druhy rodu Ochromonas obal ani schránku netvoria. Spolu s rozsievkami sú zložkou jarného planktónu v kalužiach. Podobný je rod Monas. dofleinii. 4. ktoré sú uložené vo vakuole. 5. Rhizochrysis scherffelii. Rozmnožujú sa nepohlavne delením. 3: Bičíkaté zlatohnedé riasy : 1. Vyskytujú sa v sladkých vodách.

rašelinníka. Pomocou rizopódiových výbežkov sa pohybujú ale aj pohlcujú potravu. Malá skupina rias má nepohyblivú kapsálnu. Rozmnožujú sa delením. niekedy rozkonárenú stielku. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. Penátne sú predĺžené v jednom smere. zoospórami alebo nepohyblivými výtrusmi (aplanospórami. Stielka riasy vačkovky (Botrydium) má Obr. Žijú jednotlivo. Schránka je tvorená prevažne oxidom kremičitým. kokálnu a vláknitú stielku. Vaucheria sessilis (2-oogamia. podobne aj amébovité. či mnohostena alebo sa stopkou prichytávajú o podklad. komôrok. najmä v sladkovodných biotopoch. 6: Myxochloris štvorstena. Tento druh sa okrem nepohlavného spôsobu rozmnožuje aj spomínanou oogamiou. Pri pohľade na schránku zhora vidno jemnú. Väčšina penátnych rozsievok má v stene misky pozdĺžnu štrbinu (rafe). Vaucheria). 7: Rúrkovité žltozelené riasy : 1. Pre rozsievky je charakteristická bunková stena . Monadoidné. Botrydium granulatum.karotén a xantofyly.rozsievky Rozsievky sú mikroskopické riasy žijúce jednotlivo alebo usporiadané do kolónií. Centrálne sú lúčovito súmerné podľa stredového bodu. Rizopodiálnu stielku s menlivým tvarom bunky majú amébovité zlatohnedé riasy. pravidelnú. 3.schopnosť tvoriť nepohyblivé protoplasty sediace na povrchu vodnej blanky. rizopodiálne žltozelené a kapsálne riasy. 17 . Jednoradové nerozkonárené vlákna má napr. Cysty tvoria len ojedinele. pórov). rod Heterothrix a Tribonema. v zhlukoch či kolóniach. Vaucheria má dlhú rúrkovitú. sphagnicola : Vláknité žltozelené riasy sa vyskytujú v podobe chumáčov najhojnejšie na jar plazmódium žijúce v hyalocystách rašelinníka v chladných stojatých vodách. v tvare Obr. Rozlišujú sa podľa organizácie stielky. často ornamentálnu štruktúru (v podobe pásikov. Podľa súmernosti delíme rozsievky na lúčovité (centrálne) a perovité (penátne).schránka (frustula). 3 tvorba synzoospóry) diferencovaný rizoid a guľovitú časť. Pohlavné rozmnožovanie . Niekoľko druhov žije v brakických a slaných vodách. Makroskopickú rúrkovitú stielku vo vnútri nerozdelenú bunkovými priehradkami majú dva rody: Vaucheria a Botrydium. Žijú jednotlivo. obyčajne prichytené na vláknitých riasach a kameňoch. β. Môžu mať hladkú bunkovú stenu alebo s tŕňovitými výrastkami. bičíkaté žltozelené riasy sú pohyblivé. c. zoospóra a skupinka buniek na pôde. Vyskytuje sa na obnažených dnách rybníkov. majú 2 nerovnako dlhé bičíky. ojedinele makroskopické (Botrydium. bunky vretenovitého tvaru. Fukoxantín chýba (je u zlatohnedých a hnedých rias a u rozsievok).žltozelené riasy Žltozelené riasy sú mikroskopické. Žltozelené riasy sú súčasťou rôznych riasových spoločenstiev. Bičíkaté druhy majú červenú stigmu. Trieda : Xantophyceae . ktorá má význam pre pohyb takýchto rozsievok. Sú zriedkavejšie. 2-3. 2. Väčšia (epitéka) prekrýva menšiu (hypotéku) ako veko na krabici. dorastená bunka s rozkonárenými rizoidmi. autospórami). Najväčšou skupinou žltozelených rias sú nepohyblivé a jednobunkové kokálne typy. Skladá sa z dvoch častí (misiek). Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olej. Zaujímavá amébovitá riasa Myxochloris sphagnicola žije v palístkoch machu . Trieda : Bacillariophyceae ( Diatomae ) . Táto výrazne vyhranená skupina rias vo svojom vývoji ustrnula na jednobunkovosti.oogamia je známe iba pri rode Vaucheria.

že pohyb je spôsobený prúdením cytoplazmy v štrbine a jej priamym kontaktom so substrátom. 4. 9: Perovité rozsievky : 1. 2. Pinnularia rozmnožovania. Attheya zachariasi. dôjde k mitóze a k deleniu protoplastu. 2. Triceratium distinctum Obr. 6. Synedra acus. Mnoho druhov žije epifyticky na 18 viridis. Tvorba auxospór je výsledkom pohlavného Obr. 3. Pri istej minimálnej veľkosti (ktorú dosiahnu za niekoľko mesiacov až rokov) sa začnú rozmnožovať pomocou auxospór. Okrem neho však obsahujú aj xantofyly a chlorofyl a a c. Biddulfia aurita. Rozsievky patria v prírode medzi najrozšírenejšie riasy vôbec a v morskej i sladkej vode tvoria značnú časť biomasy. ktorými sa v populácií obnoví pôvodná veľkosť. Týmto spôsobom sa polovica populácie postupným delením neustále zmenšuje.Predpokladá sa. Eunotia lunaris. ktorá vznikne zo zygoty. Redukcia veľkosti má však svoje medze. 4. 3. Navicula radiosa. 5. Auxospóra. Potom si nové bunky vytvoria chýbajúcu misku (vždy hypotéku). môže prečkávať nepriaznivé obdobie a vo vhodnom prostredí si vytvorí schránku. Meridion circulare . Diatoma vulgare. Rozsievky sa rozmnožujú delením buniek na dve. 8: Lúčovité rozsievky : 1. sú súčasťou fytoplanktónu a fytobentosu. Pred delením sa epitéka a hypotéka od seba oddialia. Melosira arenaria. Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olejové kvapky. Hnedá farba rozsievok pochádza od farbiva fukoxantínu.

väčšinou makroskopické. Najvýznamnejšou zásobnou látkou je tiež chryzolaminarín a okrem neho alkoholový cukor manitol a tukové látky. V čistých vodách morí sa vyskytujú aj v hĺbke 50 m. Mohutné usadeniny kremičitých schránok sú dobre zachované a známe z celého sveta. na výrobu vstrebateľných chirurgických vlákien. Fosílie sa nezachovali. Diatomit je cenná surovina so širokým praktickým použitím (filtračné. Niektoré majú kruhovitý tvar. Laminaria saccharina. Vegetatívne sa rozmnožujú fragmentáciou stielky. pričom gametofyt je mikroskopický a sporofyt makroskopický. že pochádzajú z prvohôr. Väčšina recentných druhov žije v pobrežnej zóne morí a oceánov. Pinnularia. Niektoré druhy obsahujú v bunkách jód (Laminaria). Trieda : Phaeophyceae . Pre väčšinu je charakteristická rodozmena. Pohlavné orgány sa tvoria na koncoch stielky. prípadne sa spájajú do jednoradového vlákna: Melosira. alebo sa od seba odlišujú. Bunky týchto rozsievok môžu byť aj pospájané do pásikovitých kolónií. na impregnovanie textílií. Bohato rozkonárené obojpohlavné stielky 19 Obr. Toto farbivo prevláda. ohnuté. izolačné a brúsiace materiály. oválne. Obe tieto generácie gametofyt a sporofyt sú u niektorých druhov morfologicky rovnaké. gleju. či kľukatých reťazcov. Postelsia palmaeformis. ale najmä nepohlavne obrvenými zoospórami i pohlavne. c. 7. Pobrežné druhy chráni pred vyschnutím počas odlivu hrubá slizová vrstva. Medzi najväčšie riasy vôbec patrí Macrocystis pyrifera so stielkou dlhou až 60 m. Fucus vesiculosus. Bičíkatý ani kokálny organizačný stupeň u týchto rias nie je známy. či polygonálne.vodných rastlinách. niektoré na otvorenom mori. V Číne. Diatoma. Na Slovensku sú známe ložiská v Dúbraviciach pri B. Chorda filum má tvar dlhej dutej rúrky. do rovných. Undaria). Rozsievky s lúčovitou symetriou sa považujú za vývojovo staršie. V Škandinávií a na Islande ich pri odlive spásajú ovce. na výrobu sódy a jódu. Maximum rozvoja hnedých rias je však v chladných vodách. v sklárstve). Lessonia flavicans. 4. Oddávna sa používali ako hnojivo. Kauloid obsahuje rúrkovité bunky. Bystrici a pri Devíne. Chorda filum. zastiera iné prítomné farbivá . Bunkové steny hnedých rias sú z celulózy a z alginových kyselín. Navicula.hnedé riasy. Iba 5 rodov je sladkovodných. čistiace. dosahujúce rozmery aj niekoľko metrov a s veľmi zložitou stavbou. Tieto fosílne sedimenty z rozsievkových schránok (rozsievková zemina) nazývame diatomit. 3. Japonsku a v Rusku majú aj potravinárske využitie (druhy rodu Laminaria. chaluhy Stielky týchto morských rias sú mnohobunkové. Zvápenatené stielky sú zriedkavé. pretože hnedé riasy sa po odumretí rýchlo rozkladajú. Attheya. lineárne. oválny až vajcovitý s dlhými ostňami alebo sú trojrohé.j. Na skalnatom pobreží Čierneho a Jadranského mora rastú hojne druhy rodu Cystoseira s malou kríčkovitou stielkou. Biddulphia. Patria sem väčšinou morské druhy. Macrocystis pyrifera . Podobne ako rozsievky aj hnedé riasy majú farbivo fukoxantín. po vysušení ako palivo. striedanie haploidnej a diploidnej generácie. ktoré uľahčujú premiestňovanie asimilátov a pripomínajú sitkovice cievnatých rastlín. Systémom rizoidov sa takáto riasa prichytáva o podklad. Sargassum linifolium. Hnedé riasy s najjednoduchšou stielkou majú tvar nerozkonáreného alebo rozkonáreného vlákna (heterotrichálna stielka). Stielky niektorých chalúh majú vzhľad stromovitej „palmy“. Penátne rozsievky sú najčastejšie sladkovodné druhy. 2. 4.chlorofyl a. Triceratium. oblúkovito stočených pásov alebo sú jednotlivé: Synedra. t. esovite ohnuté. Iba z odtlačkov vieme. 6.karotén a xantofyly (odtiaľ aj názov triedy). Rozsievky sa objavili až v druhohorách a najväčší rozvoj dosiahli v treťohorách. 10: Rôzne druhy hnedých rias : 1. Systematika rozsievok sa zakladá na súmernosti schránok. Pri premnožení spôsobujú nepríjemný zápach vody. Laminaria má stielky dlhé niekoľko metrov. Meridion. β. Valcovitý alebo plochý kauloid je podobný stonke vyšších rastlín. Zástupcovia rodu Fucus majú pásikovitú dichotomicky rozkonárenú stielku s plávacími mechúrikmi. Ďalej sa uplatňujú pri výrobe papiera. Na ňom sú rozmanito utvárané fyloidy s funkciou asimilačnou. Najdokonalejšie sú pletivové stielky. 5. Môžu byť podlhovasté. výroba dynamitu.

Doteraz je známych približne 4 500 druhov. Kombináciu farbív v chloroplastoch tvorí chlorofyl a. Väčšina zástupcov má stielky mnohobunkové. ale u niektorých až po vyschnutí. pretože sa táto riasa prispôsobila životu vo voľnej morskej vode. Obe tieto látky sa vylúhujú z hrubých stien stielok červených rias pôsobením horúcej vody. Uplatňuje sa aj pri výrobe textilu a papiera. mäsa a pod. Jednobunkové červené riasy sa rozmnožujú vegetatívne delením bunky. zastavenie krvácania). chlorofyl d (chlorofyl b chýba). listovité. lupeňovité a pod. 11: Zástupcovia podtriedy Bangiophycidae : 1. Agar sa používa na prípravu živých pôd v mikrobiológii a algológii. Vyskytuje sa na otvorenej hladine Atlantického oceána medzi Azorskými ostrovmi a karibskou oblasťou v obrovských. Podtrieda : Bangiophycidae 2. 3. Tradíciu má aj používanie červených rias na lekárske účely (na zmiernenie zápalov. Porphyra leucosticta Podľa organizácie stielky a spôsobu rozmnožovania sa rozdeľuje trieda Rhodophyceae na dve podtriedy : 20 . Bunková stena červených rias je vzhľadom na vysoký obsah slizu často hrubá. prameniskách. Pri červených riasach je častá rodozmena zo striedaním haploidnej a diploidnej generácie. Pletivové sú makroskopické. Získava sa Obr. Rhodophyta predstavujú vo vývoji rias izolovanú skupinu. pri niektorých druhoch sa utvárajú kauloidy a fyloidy zodpovedajúce stonke a listom vyšších rastlín. 3. Väčšina druhov rastie v litorálnej zóne morí. Karagén je látka podobná agaru. V Japonsku sa balíčky spracovaných suchých stielok rodu Porphyra dodávajú na trh pod názvom hošinori. Chýba im akékoľvek bičíkaté štádium. Väčšina zástupcov má červenú stielku ako výsledok dominancie fykoerytrínu nad ostatnými farbivami. Sliz tvoria dôležité látky agar a karagén. Zo zásobných látok červených rias je najdôležitejší florideový škrob (paramylon). Spermácia je ku karpogónu (samičí orgán) zanášaná pasívne. vláknité nerozkonárené alebo rozkonárené. Možno ich nájsť aj v hĺbkach do 100 m. Podtrieda : Florideophycidae Najjednoduchšie červené riasy sú mikroskopické. Používa sa aj v potravinárskom priemysle pri príprave rozličných ovocných a mäsových rôsolov.oogamiou.s plávacími mechúrikmi má Sargassum. ktoré ho obsahujú až 40 % v sušine. Agar sa získava najmä zo stielok rodov Gelidium a Gracilaria. nepohlavnými spórami alebo zložitým pohlavným procesom . Rizoidy nie sú vyvinuté. zložitejšie. Bunkové steny niektorých červených rias tropických morí sú inkrustované CaCO3 a podieľajú sa na tvorbe koralových útesov. v horských potokoch. Gigartina. Majú určité vývojové vzťahy k siniciam. pudingov.červené riasy 1 Trieda : Rhodophyceae 1. Oddelenie : Rhodophyta . pri ktorej nedošlo k vytvoreniu bičíkov. Sladkovodné druhy sa vyskytujú v čistých vodách. jednobunkové. Bangia fuscopurpurea. pretože majú schopnosť pre fotosyntézu využívať aj nepatrné množstvo svetla. V prímorských krajinách sa červené riasy od nepamäti používali ako potravina. Hospodársky najvýznamnejšie produkty morských rias sú agar a karagén. karotenoidy a vodorozpustné fykobiliproteíny: modrý fykocyanín a červený fykoerytrín. čím sa líšia od všetkých ostatných oddelení rias. Pri odlive obnažené pobrežie je často pokryté hustým kobercom viacerých druhov červených rias. 2. Niektoré sú prichytené na ulitách morských živočíchov alebo na morských rastlinách. linifolium vyskytuje v Jadranskom mori. extrakciou z rias rodov Chondrus a Asterocystis smaragdina. z toho asi 50 druhov je sladkovodných alebo žijúcich na pôde. voľne sa vznášajúcich porastoch (preto aj pomenovanie Sargassove more). pri konzervovaní rýb. Okrem niekoľkých druhov zo Sargassovho mora sa S. Prichytávajú sa na podklad rizoidmi.

Zriedkavo niektoré druhy žijú prichytené na telách vodných kôrovcov alebo planktónových rias. Listovú makroskopickú stielku má Porphyra leucosticta. Rozmnožujú sa nepohlavne pomocou spór. 4. oogamia pri jednobunkových druhoch nie je známa.červená stigma . ktorá sa nachádza na prednom konci tela. ale i pohlavne oogamiou. Rozmnožujú sa delením buniek na dve časti. Bičíky rovnako alebo nerovnako dlhé vyrastajú z osobitého fľaškovitého útvaru . voľne v cytoplazme. v . pohybujúce sa jedným alebo dvomi bičíkmi. podtrieda : Bangiophycidae Zástupcovia majú jednoduchú stavbu stielky. E. uložená Obr. Batrachospermum moniliforme. vláknitá. ktorým sa stigma vyvíja ako 21 3. Euglena gracilis. vyskytujúce sa v pramenistých vodách v podobe slizovitých modrozelených až olivovozelených praslenovitých stielok. p paramylonové zrná. Jednobunkové červené riasy žijú jednotlivo alebo v zhlukoch. Medzi najznámejšie sladkovodné červené riasy patrí žabie semä (Batrachospermum moniliforme). Chondrus crispus. listnatá alebo lupeňovitá.fuscopurpurea má makroskopickú stielku. 6. Tým sa červenoočká líšia od ostatných bičíkovcov. 5.chromatofór. Gracilaria. 13: Červenoočká : 1. podtrieda : Florideophycidae Stielky sú makroskopické. Niektoré ďalšie rody sa vyskytujú v teplých moriach (Gelidium.červenoočká Florideophycidae : 1. Delesseria sanguinea. 12: Zástupcovia podtriedy 4.stigma. Morský druh B. s . ktorá je jednobunková. jednobunkové bičíkaté riasy. U niektorých týchto červených rias je známa izomorfná alebo heteromorfná rodozmena.pulzujúca vakuola. kolóniová. 5. kauloidy a fyloidy.ampuly. 2. niekedy aj menlivým pohybom tela. Gelidium Sú to mikroskopické. Trachelomonas volvocina. Gracilaria confervoides. Chondrus).1. V bezprostrednej blízkosti ampuly sa nachádza samostatná bunková štruktúra . Ph. Delesseria. Lemanea annulata. 3. Obr. rozlíšené na rizoidy. mikroskopická až makroskopická. Oddelenie : Euglenophyta . Pohlavné rozmnožovanie je známe pri rode Bangia. Geneticky príbuzné bunky stielky sú spojené plazmatickými môstikmi. 4. heterotrichálne alebo pletivové. viridis : ch . Druhy rodu Lemanea majú stielku trsovitú z tuhých vláken s uzlami po celej dĺžke. tortus . Medzi bunkami nie je cytoplazmatické spojenie. Bunky usporiadané do vláknitých útvarov má druh Asterocystis smaragdina. Phacus longicauda. 2. 2.

Eutreptia. Trieda : Chlorophyceae .vlastné zelené riasy 2. rozmnožujú sa delením buniek alebo tvorbou nepohlavných výtrusov. Pohlavne sa rozmnožujú izogamiou. typom životného cyklu ai. napr. mokradiach i v pôde. Žijú prevažne v sladkých a brakických vodách. ktoré dali vznik vývojovo vyšším zeleným rastlinám. ale aj v kolóniách alebo cenóbiách. Červenoočká majú rôzne tvary bunky: skrutkovite stočené. Napriek známej morfologickej. Rod Chlamydomonas je bežný v planktóne našich stojatých vôd. Bičíkaté zelené riasy majú zvyčajne 2 alebo 4 rovnako dlhé bičíky. 2-4 bičíkatých zoospór alebo nepohyblivých aplanospór. Cenóbiá sú vývojovo vyšším typom bunkových súborov. Červenoočká žijú v sladkých a brakických vodách. Bezprostredne pod pelikulou sa nachádzajú slizotvorné telieska. Stigma sa skladá z väčšieho počtu samostatných olejových kvapiek s obsahom oranžovočervených karotenoidov. baktérie. Vegetatívne bunky vlastných zelených rias sú spravidla jednojadrové. Z akcesorických pigmentov je to luteín. ktorý tvorí 4 -16 bunkové ploché cenóbiá v planktóne rybníkov. bičíky smerujú lúčovite von. Bunky sú nahlúčené vo vnútri cenóbia. uložený v plazme v podobe oválnych zŕn. niekedy nesúmerné alebo aj sploštené.j. zachováva sa jadrová membrána. Chloroplasty červenoočiek obsahujú podobne ako zelené riasy chlorofyl a aj b.akinet. Väčšina druhov zelených rias má iba primárnu celulóznu bunkovú stenu. Červenoočká sa rozmnožujú pozdĺžnym delením po predchádzajúcej mitóze jadra. Zrnká škrobu sú prítomné v chloroplastoch. Pri bičíkatých zelených riasach je súčasťou chloroplastu aj jedna alebo viac stigiem. t. Na jeho povrchu bývajú škrobové zrná. Bunky niektorých červenoočiek si vytvoria schránky (Trachelomonas). 1. Žijú jednotlivo alebo v kolóniách. Medzi bičíkaté typy zoskupené do cenóbií patrí rod Gonium. Nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v podobe hrubostenných odpočívajúcich buniek . Najčastejšie sa vyskytujú v menších stojatých nádržiach. Pohlavné rozmnožovanie sa nepozorovalo. žijúce jednotlivo. v kalužiach. červenoočko (Euglena). Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a.paramylon. Niektoré sa prispôsobili parazitickému spôsobu života v tráviacej sústave živočíchov. či cenóbiách. chlorofyl b. Trieda : Chlorophyceae .pyrenoid. Svoje meno dostali podľa toho. ktorej obsah sa vyprázdňuje do ampuly. kokálne typy) aj mnohobunkové so stielkou vláknitou. valcovité. biochemicky. ktoré vytvárajú slizovitý obal okolo buniek. kapsálne. že zelené chlorofyly nie sú prekryté akcesorickými (prídavnými) farbivami.spájavky 3. ktoré prijímajú pevnú potravu. 5.zelené riasy 1. vakovitými a sifonokládiové zelené riasy. cytologickej a genetickej rôznorodosti ich spája niekoľko spoločných znakov. napr. v kyslých rašelinových alebo železitých vodách. Vlastné zelené riasy sú jednobunkové (monádoidné s bičíkmi. Ich povrch je pokrytý pelikulou z bielkovinových pásikov. vakovité. Kolónie sú súbory buniek jednej alebo niekoľkých generácií v slizovom obale. Phacus. Od spájaviek sa odlišujú spôsobom pohlavného rozmnožovania a od chár inou stavbou stielky. Haematococcus sa často vyskytuje v betónových nádržiach a na kúpaliskách. V čistých vodách sa vyskytujú len ojedinele. Delenie buniek a nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v slizovitých kolóniách alebo cystách. bezfarebné červenoočká sú heterotrofné.vlastné zelené riasy Sú konglomerátom riasových skupín odlišujúcich sa ultraštruktúrou. v slaných morských vodách sú zriedkavé Hojné sú v planktóne vôd. βkarotén a rôzne xantofyly. Rozmnožujú sa nepohlavne delením buniek. zeaxantín. rybníkoch znečistených organickými látkami. Tiež sem patria druhy so stielkami rúrkovitými (sifonálnymi).chary Sú to druhovo najbohatšie a v prírode hojne rozšírené riasy. Bičíkaté typy sú jednobunkové. Mitóza má niektoré osobitosti. Druhy s chloroplastami sa živia fototrofne. iba niektoré druhy boli pozorované aj v mori. v ktorých bunky sú rôzne spojené alebo zrastené a všetky patria k jednej generácii a v rôznej miere sa u nich prejavuje funkčná špecializácia buniek. V prednej časti bunky je veľká pulzujúca vakuola. alebo pletivovou. guľovité.súčasť chloroplastu. kalužiach. Rod Pandorina má 8-16 bunkové guľaté cenóbiá. violaxantín a i. Trieda : Charophyceae . Chloroplasty obsahujú okrúhle bielkovinové teliesko . Typickým predstaviteľom je rod eugléna. Chlorofyl v chloroplastoch nie je prekrytý akcesorickými pigmentami a preto sú zelené. Oddelenie : Chlorophyta . vretenovité. anizogamiou alebo oogamiou . drobné riasy. Rezervnou látkou červenoočiek je polysacharid . prvoky. Rod Eudorina má cenóbiá 22 . Najvyššiu špecializáciu dosiahli tie. Trieda : Conjugatophyceae .

Cenóbiá sú jednodomé alebo dvojdomé. V moriach a oceánoch sú ojedinelé.jednotlivá bunka na povrchu guľovitého Vláknité alebo pletivové typy sú väčšinou cenóbia. alebo sa podieľajú na stavbe stielky lišajníkov (Myrmecia. 23 .časť cenóbia s bunkami pospájanými povrazcovitými plazmodezmami makroskopické. V eutrofizovaných vodách sa často hromadne rozmnožia. nálevníky). Chlorokokálne riasy žijú zväčša v planktóne. Hydrodictyon. až 20 cm vysokú listovú stielku. Niektoré žijú endosymbioticky v telách živočíchov (nezmary. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vznikajú v zoosporangiách bičíkaté zoospóry. „morský šalát“. Eudorina elegans. Dobre známe sú aj druhy rodov Scenedesmus. V niektorých krajinách ju zbierajú ako tzv. Žijú v pôde aj vo vodnom prostredí. Tetraspora lemmermannii.váľač. ploskavce. Schizochlamys. Vyskytujú sa aj v pôde. 2. Gonium Bunková stena je inkrustovaná kremičitanmi. v zarastenom litorále rôznych typov vôd. niektoré s nepohyblivými bičíkmi (pseudocílie). že bičíky smerujú von. Ploché. V posledných desaťročiach sa venuje veľa pozornosti hromadnej kultivácii chlorokokálnych rias (Chlorella. uložených voľne po obvode. Schizochlamys gelatinosa. Na kôre stromov tvorí zelené povlaky drobnozrnko (Pleurococcus vulgaris). 15: Zelené kapsálne riasy : 1. Scenedesmus) za účelom produkcie bielkovinových a biologicky hodnotných látok ako krmív. Gloeochaete a i. na zmáčaných skalách a v povrchových vrstvách snehu. Trebouxia). V prírode sú najviac rozšírené. Pohlavne sa rozmnožuje izogamiou. tanierovité cenóbiá Obr. Ulva lactuca má plochú. často prichytené na rozličnom podklade. na lekárske a farmaceutické využitie. Bunky sú umiestnené v jednej vrstve po obvode cenóbia ponorené do slizu tak. pluvialis. Jednoradové vlákna prichytené na podklad bazálnou bunkou má rod kaderavka (Ulothrix). Pandorina morum. Vyskytujú sa aj Obr. 5. 14: Zelené bičíkaté riasy : 1. Najznámejšie rody kapsálnych zelených rias sú: Asterococcus. a . 4. Pohlavné rozmnožovanie je rozmanité: izogamia. 4. b . Sú spravidla jednobunkové. Tvorí ho niekoľko sto až tisíc buniek v guľatom cenóbiu o priemere do 1 mm. Tvoria prechodnú skupinu medzi zelenými bičíkatými a zelenými kokálnymi riasami. Žijú v mori i v sladkých vodách. Gloeochaete witrockiana v pôde alebo na jej povrchu. 6. čo sa prejavuje zafarbením vody do zelena až zelenohneda. Haematococcus s okrajovými laločnatými bunkami má rod Pediastrum. anizogamia i oogamia. Rozmnožujú sa rozpadom vlákien alebo ich úlomkami. 2. Asterococcus superbus. tečúcich i stojatých. Niekoľko druhov nachádza vhodné životné prostredie v povrchových vrstvách letného snehu vo vysokohorských oblastiach. 3. alebo sociale. Chlamydomonas debaryana. 3.spravidla zložené z 32 buniek. ale i kolóniové riasy v slizovom púzdre. Do rodu Chlorella patria drobné kokálne druhy rias. Tetraspora. s hladkou bunkovou stenou. Najvyššiu dokonalosť v organizácii cenóbia má rod Volvox . Rod zelenozrnko (Chlorococcum)je najbežnejšia pôdna kokálna riasa. Volvox aureus: železitými soľami.

podobne aj Acetabularia. Hydrodictyon reticulatum Obr. Je to osobitný typ izogamie. Stielka rodu Caulerpa pozostáva z trubicovitých plazivých stolónov.Obr. 2. sú v podobe plochej doštičky. chumáče. Patrí sem asi 50 rodov a 4-6 tisíc druhov. 2. Každá bunka má jedno jadro a jeden alebo viac chloroplastov s pyrenoidmi.spájanie. čiže konjugácia. Pediastrum duplex. 3. ch chloroplast 24 . trsy. Charakteristickým predstaviteľom sifonokládiových rias je rod žabí vlas (Cladophora). 6. Chlorococcum multinucleatum. Ulothrix zonata. Alebo obidva protoplasty (gaméty) vstúpia do kopulačného kanálika. 3. Mougeotia genuflexa . 2. Zo stolónov vyrastajú vzpriamené. Morské druhy tvoria vlákna. kopulujú v ňom a vznikne zygospóra. 5. Chlorella ellipsoidea. Cladophora glomerata. Vyskytuje sa v Stredozemnom mori. kolóniové alebo nerozkonárené vláknité zelené riasy.bočná konjugácia. Podľa niektorých autorov riasy so sifonálnou a sifonokládiovou stielkou tvoria samostatnú triedu (Bryopsidophyceae) charakteristickú prítomnosťou špecifických farbív. 17: Rôzne druhy zelených rias : 1. 5. zväčša stredové. hviezdicovité a pod. zásobných látok a zložením hrubých stien. pri ktorej splývajú protoplasty dvoch susedných buniek toho istého vlákna (bočná konjugácia). Spájavky sú druhovo bohatou skupinou. Trieda : Conjugatophyceae . 18: Spájavky - konjugácia : 1. 16: Jednobunkové kokálne a cenóbiové zelené riasy : 1. rastúci v slaných aj sladkých vodách. Chloroplasty sú pomerne veľké. Zygnema pectinatum rebríčkovitá konjugácia. 4. Zygota (zygospóra) s hrubou bunkovou stenou má schopnosť prečkávať nepriaznivé obdobie. že vo dvoch tesne susediacich vláknach vzniknú medzi bunkami rozličných vláken kopulačné kanáliky (rebríčkovitá konjugácia). prichytených o podklad početnými rizoidmi. kosákovka (Closterium) a Cosmarium. a jeden z protoplastov prejde amébovitými pohybmi cez kopulačný kanálik do susednej bunky a splynie s protoplastom druhého vlákna. ktorej zvápenatelá stielka má tvar drobnej bielej huby. Rod závitnicovka (Spirogyra). väčšinou sladkovodných. 2. Ulva lactuca. ktorá prebieha tak. Zriedkavejša je konjugácia.spájavky Spájavky sú jednobunkové. Acetabularia mediterranea. členené fyloidy. Pleurococcus vulgaris. Charakteristickým znakom je osobitný priebeh pohlavného rozmnožovania . 4. Caulerpa prolifera Obr. Častejšie sa vyskytujú druhy rodov jarmovka (Zygnema). Scenedesmus qvadricauda. je najrozšírenejšia spájavka s 1 alebo viacerými chloroplastami v podobe závitnicovej stužky. skrutkovito stočeného pásika.

5. Recentné chary žijú iba v sladkej a brakickej vode. ktorých stielku tvoria vlákna húb žijúce v symbióze so sinicami alebo zelenými riasami.Mougeotia : pohľad z plochy. Chara vulgaris. Pabyľka je delená na dlhé články internódiá. odvodňovacích jarkoch. Trieda : Charophyceae .palístkov. na ktorých vyrastá praslen konárikov . Pohlavné rozmnožovanie je oogamia osobitného typu. Chary sú veľmi starou skupinou rias. 3. 19: Spájavky : 1. Chary sa vegetatívne rozmnožujú fragmentáciou stielky. v rybníkoch. Fosílne poznáme už z prvohôr (silúr). 3.Obr. Niektorí systematici ich považujú za samostatné oddelenie Charophyta . Sú to podvojné. Oddelenie : Lichenophyta . 2. Z tejto triedy je známych 6 rodov a 315 druhov. Closterium Obr. 25 . Nitella mucronata 3. Mykobiont a fykobiont tvoria spolu fyziologicky i morfologicky vysokoorganizovaný celok. Sú to makroskopické až jeden meter veľké zelené riasy. ktoré vznikajú v praslene rizoidov alebo premenou nadzemného praslenu pabyľky. 4.Mougeotia : pohľad zboku. praslen palístkov s vajcovitým oogóniom a guľovitým anterídiom. 2b . komplexné organizmy. Spirogyra. Bunkové steny niektorých druhov chár sú preniknuté uhličitanom vápenatým. alebo rozmnožovacími hľúzkami . 2a . Vzhľadom sa podobajú na prasličky.nódy. preto sú na povrchu drsné. prameniskách. Rod Nitella má palístky vidlicovito delené. Zygnema.chary Predstavujú najvyšší stupeň zelených rias. v mori chýbajú. celkový vzhľad stielky. V dôsledku eutrofizácie vôd a melioračných zásahov sú zriedkavé. zložené z jednej bunky a uzly. 20: Chary : 1. Cosmarium. Najrozšírenejším rodom je chara (Chara). 6.telieskami. Majú zložitú vzpriamenú stielku.lišajníky Lišajníky tvoria osobitnú skupinu výtrusných stielkatých rastlín. Hubovú zložku nazývame mykobiont a zložku siníc alebo rias zasa fykobiont. pripojenú k podkladu pakorienkami. Pohlavné orgány (samčie anterídiá a samičie oogóniá) sú umiestnené v pazuchách palístkov.

preto sa ľahko odtrhnú od podkladu. Ľahko vysychajú.je tiež plochá. 2 . dolu šupinkovitá.prierez heteromérickou útvarmi sú sorédie. Najjednoduchším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je fragmentácia stielky. najmä podľa vzájomného usporiadania oboch symbiontov možno odlíšiť 2 základné typy : 1) homeomérická stielka . prijímajú od nich časť asimilátov.prierez Osobitými rozmnožovacími homeomérickou stielkou (Collema). Nostoc a Stygonema). Najvšeobecnejšie ho vyjadruje názov "lichenizmus". Kríčkovitú stielku majú napr. Vznikajú vo stielkou (Parmelia). 5. 3 . zvlnená a k substrátu pripevnená mnohými rizinami. 21: Morfologické typy stielok lišajníkov : 1 vzhľadom a konzistenciou podobná kôre. (husté hubové pletivo).vzhľadom sa podobá malému kríčku. nej vzpriamené podécium ukončené niekoľkými apotéciami (Cladonia symphycarpia) rody : Diploschistes.ktorej bunky fykobiontov a mykobiontov sú rozložené rovnomerne a v stielke netvoria osobitné.lupeňovitá (Peltigera canina). na okrajoch lalokovitá. múry). ojedinele zygomycéty. Takéto stielky nemajú spravidla ani ochrannú kôrovú vrstvu. Mykobiontom sú v prevažnej miere vreckaté huby. stielka kríčkovitá (Cladonia furcata). Tvoria ju rúrkovité. Lemmopsis ai. prípadne je stred rúrky prázdny. spravidla rozkonárené a dolu upevnené len v jednom bode. Rast lišajníkov je veľmi pomalý. rody: Cladonia. Medzi týmito typmi je veľa prechodných foriem. parasymbióza. Vo väčšine prípadov hubové hýfy obaľujú bunky siníc a rias. Patria sem napr. sú krehké a lámavé. Fykobiontom sú prevažne zelené riasy (jednobunkové . 2) heteromérická stielka . Vonkajší tvar zväčša určuje mykobiont. Lišajníky s rúrkovitou stavbou stielky majú na vonkajšej strane kôrovú vrstvu.Hodnotenie a označenie ich vzájomného vzťahu býva odlišné (symbióza. ale Obr. Preto neznášajú konkurenciu väčších rastlín a nájdeme ich zvyčajne na miestach neprístupných pre iné rastliny (skaly. Leptagium. 22: Základné anatomické typy stielok lišajníkov : 1 .kôrovitá (Diploschistes pevne prirastená k substrátu celou spodnou scruposus). Patria sem napr. 3) kôrovitá stielka . Myrmecia. A naopak poskytujú im ochranu pred rozličnými vonkajšími vplyvmi a zásobujú ich vodnými roztokmi solí. 4 . ploty. 2 . kožovitej konzistencie. Z hľadiska vnútornej stavby stielok.býva rozprestretá do plochy. bazídiové huby (u tropických lišajníkov). rody : Collema. Cetraria. zvyčajne len niekoľko milimetrov ročne. pod ňou vrstvu fykobiontov a v strede stržeň.Trentepohlia). 4 . odlíšené vrstvy. v menšej miere sú to sinice (Gloeocapsa. Obr. Rhizocarpon ai. primárna stielka. vláknité . ktorá je v období sucha krehká a lámavá. Vrchná kôrová vrstva.Trebouxia. kôra stromov. Umbilicaria. 4) slizovitá stielka . konzorcium ai).je huspeninovitej alebo slizovitej konzistencie v podobe beztvarých zhlukov alebo povlakov. Evernia ai.sorédium pri Xanthoria parietina vnútri stielky a uvoľňujú sa von 26 . na poškodenia stielky. stržňová vrstva a spodná kôrová vrstva prichytená o podklad rizínmi. Lecanora.slizovitá (Collemma cristatum). Podľa tvaru stielky a jej konzistencie rozoznávame 4 základné typy stielok : 1) kríčkovitá stielka . vrstva fykobiontov.stielka stranou a nedá sa od neho oddeliť bez dutohlávkovitých. 2) lupeňovitá stielka . Parmelia. valcovité i stužkovité útvary. Zaraďujú sa sem napr. 3 . rody: Peltigera. Lišajníky sa vyznačujú rozmanitosťou a bohatosťou tvarov.prierez heteromérickou izolaterálnou stielkou (Usnea).má na priečnom priereze rozlíšených niekoľko vrstiev. Lobaria ai.

Pri týchto spôsoboch rozmnožovania sa huba i riasa množia a šíria spoločne. pretože ich stielky sa po odumretí ľahko rozkladajú a sú pomerne mladou fylogenetickou skupinou. šupinkovitej stielke vyrastie neskôr sekundárna. Zaujímavú dvojtvárnu stielku majú dutohlávky (Cladonia). kde tvoria závesy podobné dlhým pavučinám. Pretože väčšinou sa jedná o huby vreckaté. Niektoré lišajníkové látky majú antibiotické účinky.po rozrušení kôrovej vrstvy ako jemný prach. hnedé). Tvorí prechod medzi lupeňovitými a kríčkovitými stielkami. enzýmy. Viaceré druhy používal v čase núdze i človek (Lecanora esculenta). Bohatým na druhy je rod Parmelia.Cetraria islandica. Nájdeme ju na silikátovom podklade v horských polohách. alkohol.Usnea dasypoga. Možno ich využiť aj ako idikátorov čistoty ovzdušia. v podobe rúrkovitých alebo pohárikovitých útvarov . Najrozšírenejší druh rastúci aj u nás je pľuzgierka islandská (C. nadol visiacou stielkou. V súčasnosti je známych asi 16 000 druhov. 23: Rôzne druhy lišajníkov : 1 . najmä sobov (pľuzgierka a dutohlávka). Niektoré druhy sa prísne viažu len na určité horniny. z konárnika slivkového) a farbivá. Rod pupkovka (Umbilicaria) má lupeňovitú šedú až čiernohnedú stielku prichytenú o podklad v strede umiestneným „pupkom“. Pre lišajníky je charakteristická prítomnosť veľkého počtu produktov spoločného látkového metabolizmu. Fykobiont sa však môže v stielke lišajníka rozmnožovať aj osobitne. Našim častým druhom lišajníka je štítnatec psí (Peltigera canina) zo sivou stielkou.podécií. podľa toho ku ktorej triede húb patrí a síce pomocou výtrusov. lupeňovitá až kríčkovitá. 2 . ktorý má nápadnú lupeňovitú žltopomarančovú stielku. pretože väčšina je citlivá na exhaláty. na skalách (epilitické).Cladonia rangiferina. voňavé látky (napr. sú schopné chemicky rozrušovať skalný substrát. Iný spôsob vegetatívneho rozmnožovania je pomocou izídií. Jedným z najčastejších lišajníkov je diskovník múrový (Xanthoria parientina). jej stielka je potravou sobov. Ich stielka je šupinatá. Rastie na skalách.Parmelia physodes. Predáva sa ako oficinálna droga. Iným význačným rodom je pľuzgierka (Cetraria). vitamíny. Na primárnej. Druhy rodu bradatec (Usnea) sú väčšinou epifyty s bohato rozkonárenou. Podľa mienky Obr. Sú rôznej farby (červené. choroby pečene). špecifické pre lišajníky. cukrovka. V dôsledku rôznych antropických zásahov do prírodného prostredia však viaceré druhy vymizli. Keďže produkujú špeciálne kyseliny. Vyskytujú sa najmä na borke stromov. Sú to rôzne primárne produkty (monosacharidy. 27 . prevláda rozmnožovanie askospórami.Evernia pravdepodobne až začiatkom prunastri treťohôr. Fosílne nálezy lišajníkov sú veľmi zriedkavé. Hubová zložka sa môže rozmnožovať tiež osobitne. Tieto huby vytvárajú na stielke lišajníka aj plodničky (peritéciá a apotéciá) podobne ako pri voľne žijúcich vreckatých hubách. čierne. Sú rozšírené na celom zemskom povrchu. ktoré voláme lišajníkové kyseliny (kyselina protolichesterínová. 4 . Na podéciu hubová zložka lišajníka vytvára aj plodničky . ale aj sekundárne. Zo stielok lišajníkov sa získava aj cukor. Sú to drobné šupinkovité výrastky na vrchnej strane stielky. na borke a konároch stromov (epifytické).islandica). Lišajníky rastú na pôde (terestrické). alebo sú kriticky ohrozené. 3 niektorých autorov vznikli Xanthoria parietina. z toho na Slovensku asi 1 700 druhov. usnová. V prírode sú teda jednými z prvých priekopníkov života a pôdotvorným činiteľom. Mnohé druhy sú liečivé (pľúcne choroby. 6 . Rastú najmä na ihličnatých stromoch. Masovo rastie na severe v tundrách.apotéciá alebo peritéciá. polyporová ai). 5 . obyčajne delením bunky na dve časti. lipidy). V severských tundrách sú súčasťou potravy zvierat.

Prvoklík je zvyčajne vláknitý. Podríša : Telomophyta ( Cormophyta. Umiestnenie (frondózna) stielka pečeňovky Riccardia latifrons. ktorý je základom nového jedinca. jedincoch 2 .machy rašelinníkové 2. Cormobionta ) . alebo podobu pabyliek s palístkami (machy a niektoré pečeňovky). Je zreteľne rozlíšený na vrchnú (dorzálnu) a spodnú (ventrálnu) stranu. Lekanora jedlá (Lecanora esculenta) rastie na skalách arabských púští. Vznikajú buď spoločne na tom istom jedinci (jednodomé druhy). Ontogenetický vývinový cyklus rastlinky (gametofytu) začína nepohlavným jednobunkovým. Asimilačným produktom je škrob. striedanie gametofytu a sporofytu. najprimitívnejšie telómové (sporofyt) .machy prútnikové Sú to autotrofné. dutohlávka pohárikovitá (C.machorasty 1.rangiferina). Pri Calypogeia trichomanis s amfigastriami (pohľad lupeňovitom gametofyte sa tvoria na vrchnej strane zdola). Táto skutočnosť bola podkladom úvah mnohých autorov o príbuzenských vzťahoch machorastov a zelených rias práve prostredníctvom triedy rožtekov. jadrá buniek sporofytu sú diploidné. V tejto súvislosti je známa ako povestná tzv. ktorý môže mať buď jednoduchý lupeňovitý alebo stužkovitý tvar (pečeňovky a rožteky).rožteky 3. Teda okrem vegetatívnej a trofickej funkcie má gametofyt aj úlohu generatívnu.biblická manna Židov. Podtrieda : Sphagnidae . ale ich gametofyt je ploský. Pohlavné orgány machorastov sú dobre odlíšené. Trieda : Bryopsida (Muscopsida) .muralis).pyxidata). prípadne milimetrov. Ontogenéza machorastov a antitetická rodozmena. výnimočne niektoré rody (ploník. V bunkách gametofytu je u väčšiny zástupcov viac drobných chloroplastov (hlavne s obsahom chlorofylu a a b).machy 1.a najvyššie organizované stielkaté (gametofyt) rastliny.telómové ( vyššie rastliny ) 1. prameňovka) dosahujú 40-50 cm. v ktorých vznikajú pohlavné bunky (gaméty).pečeňovky 2. Iné druhy z rodu lekanora (Lecanora) sa vyskytujú aj u nás na skalách a múroch . Súčasťou gametofytu sú aj pohlavné orgány (gametangiá).geographicum). Bunky majú celulózovú bunkovú stenu. zriedkavejšie i kvapky oleja. Oddelenie : Bryophyta . Tvoria ho pabyľky (kauloidy) s palístkami (fyloidmi) a smerom do pôdy sa diferencujú pakorienky (rizoidy).diferencovaná (foliózna) stielka machu Mnium punctatum 28 . Takýto typ stielky sa nazýva foliózny. Extrahujú sa z nej voňavé látky. Prevažnú časť svojho vegetatívneho života prežívajú v stave gametofytu (pohlavná generácia). Ak sa výtrusy po vypadnutí z výtrusnice dostanú do vhodných podmienok. Jadrá buniek gametofytu sú haploidné. stužkovitý alebo lupeňovitý. čiernolemovanými kôrovitými stielkami druhu zemepisník mapovitý (R. Konárnik slivkový (Evernia prunastri) má sivozelenú. Rožteky majú v bunkách gametofytu iba jediný zelený chloroplast s pyrenoidom. z ktorých najznámejšie sú: dutohlávka sobia (C. Má jedlé stielky.vzniká prvoklík (protonéma). bryospórou). zelený útvar. haploidným výtrusom (spórou. Machorasty sú väčšinou suchozemské rastliny a tomuto spôsobu života je prispôsobená aj celá stavba ich tela. alebo osobitne na oddelených Obr. z ktorých vyrastie vlastný gametofyt. 3 . stužkovitú stielku. začnú klíčiť . pripomínajúci vlákno zelenej riasy. Charakteristické kôrovité povlaky na skalách tvoria druhy rodu zemepisník (Rhizocarpon). aké majú pečeňovky a rožteky.U nás rastie asi 60 druhov. Pri frondóznych lupeňovitých typoch stielok.diferencovaná (foliózna) stielka pečeňovky pohlavných orgánov býva rozdielne. B. Na prvoklíku sa zakladajú drobné púčiky.lupeňovitá (dvojdomé druhy). Trieda : Anthocerotopsida. mnohobunkové výtrusné. Podtrieda : Bryidae . Ich význačným spoločným znakom je antitetická rodozmena (metagenéza). Stielky majú rozmery len niekoľko centimetrov. nie je gametofyt členený na tieto tri vegetatívne orgány. Nevápenaté skalné balvany sú často pokryté zelenými. 24: Morfológia gametofytu : 1 . Ich pabyľky a palístky nemajú nikdy pravé cievne zväzky. Trieda : Hepaticopsida (Marchantiopsida) .lekanora múrová (L.

archegónium machov vegetatívnymi konárikmi. V ňom vznikajú početné dvojbičíkovité. úlohou sporofytu je zase utvoriť spóry a zabezpečiť nepohlavné rozmnožovanie . Zvyčajne sú chránené v osobitnom obale (perichécium).sporofytu. an .j. 2. v ktorej sa tvoria výtrusy (spóry). valcovitého. Najdôležitejšou časťou sporofytu je výtrusnica (capsula. rozmnožujú aj vegetatívne rozličnými S .gametofyt = stielka. špirálovito stočené. asimilujúci. 25: Pohlavné orgány rozmnožovanie1machorastov : 1 .protonéma s púčikmi. Na zdôraznenie nápadných kontrastov obidvoch striedajúcich sa generácií gametofytu a sporofytu sa používa názov antitetická rodozmena (metagenéza).anterídiá so spermatozoidmi.hlavnou úlohou gametofytu je priniesť gaméty a zabezpečiť pohlavné rozmnožovanie. Zo zygoty sa teda diferencuje diploidný sporofyt (sporogón). ktorý vznikol premenou horných fyloidov. Vo výtrusnici z materského výtrusorodého pletiva (archespór) redukčným delením meiózou vznikajú výtrusy. G .fyloidov (oosféry a spermatozoidu) vzniká Lophocolea minor. sporofyt diploidný . ale z pokožkou) Vegetatívne rozmnožovanie. Samičí pohlavý orgán je zárodočník (archegónium). sporofyt = telóm (bez cievneho zväzku. Samčí pohlavný orgán je plemeníček (anterídium). Má zvyčajne bankovitý. 3 . (výtrusmi.gametofyt je vždy zelený. ktorá predstavuje hornum. nepohlavnej erythrocarpum generácie . veľkosť a skulptúry sú dôležitými taxonomickými znakmi. Tieto sú tvarom aj farbou (žlté.stielky. 2 . fylogenetické . morfologické .sporofyt. theca. 4 .archegónium pečeňoviek.spóra. stopky (seta) a výtrusnice. Kritéria. ar . hore vybieha do kŕčika. ktoré sa tvoria na stielke exogénne alebo endogénne.pečeňovka Metzgeria furcata s bočnými diploidná zygota.gametofyt je vždy haploidný. p . podstatne odlišnú stavbu ako sporofyt . fyloidu Ulota phyllantha.telieska na okraji priečny pečeňoviek. Po vypadnutí haploidných výtrusov z výtrusnice sa celý cyklus začína odznova. kyjačikovitého tvaru. ktorý sa skladá z nôžky (bulbus). 26: Schéma rodozmeny : A . Foliózne machorasty majú tieto orgány väčšinou na konci hlavnej pabyľky. Odtrhnuté od materského jedinca sú schopné regenerovať a dávajú základ novému jedincovi. 5 .redukčné delenie typmi vegetatívnych rozmnožovacích teliesok. Obr. ktoré vznikajú na rozličných častiach ich gametofytu. fyziologické . karyologické . aktívne pohyblivé samčie pohlavné bunky spermatozoidy. dolu rozšírený tvar. Výskyt.klbko teliesok v pazuche fyloidu Bryum zárodok druhej t. Oplodnenie je viazané na vodné prostredie (dážď.misky s talídiami na stielke Marchantia prierez perichéciom s anterídiami a parafýzami druhu Mnium polymorpha.archegóniá s vajcovou bunkou.anterídium machov.dvojdomý mach : s . 3 . sporangium). Machy sa môžu rozmnožovať vegetatívne aj vytvorením rozmnožovacích púčikov. Vo vnútri na dne je umiestnená jediná samičia gaméta vajcová bunka (oosféra). oválneho. 5 . 4 .gametofyt má celkom inú.periant.spermatozoid. 27: Vegetatívne machorastov : . ktorými sa tieto dve generácie odlišujú sú : 1.jednodomá foliózna pečeňovka.telieska na Spojením oboch haploidných gamét špičke 2 . 4. oranžové ružové. funkčné . 5. sporofyt je naň výživou odkázaný ."kvety" machov. Preto sú vždy haploidné. pôvod a systematika machorastov 29 . R .gametofyt. rosa). 6 . sebestačný.anteriídium Obr. pn . Popri pohlavnom rozmnožovaní (oogamiou) a nepohlavnom rozmnožovaní Obr. B spórami) sa machorasty . Ich tvar. 3. červené) odlišné od ostatných fyloidov a tvoria nápadný útvar .

Sporofyt je nezelený. Stielka je stužkovitá. dichotomicky rozkonárená a má dorziventrálnu stavbu.rožteky Marchantia polymorpha. 28: Zástupcovia pečeňoviek : 1 .gemy. Gametofyt je buď foliózny alebo frondózny. ako i na skalách (epilitické). stielka so samčím receptákulom. nepriamo majú veľký význam v hospodárstve prírody. na hnijúcom dreve. Praktický význam pre človeka majú najmä rašelinníky (Sphagnum L. Trieda : Hepaticopsida . ako sú púšte a arktické oblasti. stielka so samičím receptákulom.Lunularia cruciata. ktorých odumreté stielky poskytujú cennú organickú hmotu všestranného použitia . 2. na skalách. Machorasty sú bohatá a mnohotvárna skupina výtrusných rastlín. Porastnica mnohotvárna. 2 - Machorasty sú dôležitou zložkou dnešného rastlinného krytu.Marchantia polymorpha. Na rozdiel od triedy machov ich palístky nemajú strednú žilku. iné zasa v hydrológii ako indikátory čistoty vody a pod. Typickým predstaviteľom je porastnica mnohotvárna (Marchantia polymorpha). 5 Riccia fluitans 30 Obr. 3 .rašelinu. Niektoré druhy folióznych pečeňoviek sa vyskytujú na vlhkých miestach. v ktorých sa udržuje veľké množstvo vody. Z fylogenetického hľadiska tvoria slepú vývojovú líniu. vyrovnávajú teplotné rozdiely ovzdušia a ovplyvňujú tak klímu územia. rastie na vlhkých miestach. ktorá v celosvetovom meradle zahŕňa spolu asi 25 000 druhov. na lesnej pôde. menej je typov suchomilných (xerofilných). rastie na gametofyte. Veľmi časté je vegetatívne rozmnožovanie rozličnými telieskami. čím jednak chránia pôdu pred vyschnutím. 4 .). Frondózne stielky pečeňoviek sa považujú za vývojovo mladšie. Spolu s lišajníkmi a inými nižšími rastlinami sú medzi prvými priekopníkmi života na skalách a medzi prvými osídľovateľmi obnažených pôd.pečeňovky Sú najnižšie organizovanou triedou machorastov. Hoci ich priamy úžitok je pre človeka skromný. Tvoria väčšinou husté vankúšovité zárasty. Výtrusy vo výtrusnici sú premiešané zo sterilnými hygroskopickými vláknami . Rastú na najrozmanitejších stanovištiach. 29: Anthoceros punctatus . ktorá neviedla k dokonalejším formám ani k vzniku progresívnych prvkov vývoja rastlín. Trieda : Anthocerotopsida . Ich prvoklík (protonéma) je veľmi redukovaný. prípadne i vodné (hydrofilné). ale súčasne vyparovaním regulujú vzdušnú vlhkosť. Po otvorení výtrusnice rozhadzujú výtrusy do okolia. takisto na holej zemi (terestrické). Vzhľadom podobnú stielku má lupeňovec kuželovitý (Conocephalum conicum).rozhadzovačmi. Na povrchu stielky vznikajú vegetatívne telieska . Zo systematického hľadiska rozdeľujeme oddelenie machorastov na tri samostatné triedy. v prameniskách a potokoch. Sú nenáročné. 1. na borke stromov ( epifytické) a na rozličných iných substrátoch.Conocephalum conicum. mesiacovka krížovitá (Lunularia cruciata) a druhy z rodu mrvka (Riccia).Obr. Z fylogenetického hľadiska za pôvodnejšie a teda aj staršie sa považujú foliózne pečeňovky. Pohlavné orgány sú umiestnené na stopkatých nosičoch (receptákulum): samičie sú hviezdicovité a samčie zasa diskovité. Najstaršie fosílne nálezy machorastov sú známe z obdobia prvohôr (paleozoikum). Archegónium je u týchto typov umiestnené na konci kauloidu. Niektoré druhy machorastov možno v lesníctve použiť ako indikátory bonity lesnej pôdy. Vyskytujú sa vo všetkých vegetačných pásmach a výškových stupňoch zemegule a nechýbajú ani v oblastiach s extrémnymi životnými podmienkami. Sú to rastliny väčšinou vlhkomilné (hygrofilné).

priečny prierez palístkom býva rozlíšený na nôžku. Gametangiá machov sú uložené v Obr. Vyhýbajú sa vápenatým horninám (kalcifóbne). len čiastočne závislý od gametofytu. bezfarebné . Výtrusy tohto rožteka sú tmavohnedé až čierne. Potláčajú kvalitnejšie zložky porastu najmä trávy. Machy rastú spravidla pospolito . 30: Rašelinník (Sphagnum sp. Z vláknitého rozkonáreného prvoklíka vyrastie vlastný gametofyt. chl .rašeliniská s charakteristickou flórou. 2 . ktoré sú zásobarňou vody.chlorocysty. stopku a výtrusnicu. strniskách i na pasienkoch rožtek bodkovaný (Anthoceros punctatus). Medzi nimi sú vklinené drobné.hyalocysta. kde je dostatok vlahy alebo vody. čím sa najmä odlišuje od podobného druhu čertík karolínsky (Phaeoceros carolinianus). Rastú buď priamo vo vode. obklopený výtrusorodým pletivom (archespór). Výtrusnica sa otvára viečkom. Pabyľka postupne na vrchole dorastá. tenkého valca. splsťujú prízemnú vrstvu.hyalocysty. Z poľnohospodárskeho hľadiska sú dôležité lúčne machy. Rašelinníky rastú zvyčajne v súvislých hustých vankúšoch v terénnych zníženinách. pričom vrchné časti dorastajú a spodné odumierajú.machy rašelinníkové Sú najnižšie organizované machy. Rastie na vlhších stanovištiach.Je to neveľká trieda machorastov. udržujú a zvyšujú zamokrenosť. Význačný je výskyt strednej žilky vo fyloidoch väčšiny zástupcov. ktoré majú zasa asimilačnú funkciu. Fyloidy sú na kauloide usporiadané v špirále. pod ním je kruh hygroskopických zúbkov.chlorocysta. lupeňovitý útvar na okraji lalokovitý. ktorý má žltozelené až žlté výtrusy. ktorý u zástupcov tejto triedy nikdy nie je lupeňovitý. V každom palístku sú dvojaké bunky: veľké. 3. prázdne. U nás rastie najmä na jeseň na vlhkých poliach. Je zelená. najmä na nepriepustnom geologickom poklade. Typickým rodom triedy je rožtek (Anthoceros). Spodná časť stielky odumiera a preto nemajú vyvinuté rizoidy. 3 . môže asimilovať a na povrchu má pravé prieduchy schopné autoregulácie. Vo vnútri výtrusnice je stredný sterilný stĺpik. Trieda : Bryopsida (Muscopsida) machy Sú najdokonalejšou triedou machorastov. Čierne bodky na zelenej lupeňovitej stielke sú kolónie symbiotickej sinice Nostoc. predstavuje jednu súvislú výtrusnicu. Podtrieda : Sphagnidae .gametofyt s dvoma ochranných obaloch (perichécium) na sporofytmi. V strede kauloidu sa nachádza primitívny zväzok vodivých elementov. ktoré niekedy vytvárajú prízemnú vrstvu lúčnych porastov. Sporogón (iný názov pre sporofyt machorastov) je tvaru dlhého. ale vždy s folióznou stielkou. Pabyľky rašelinníka rastú neobmedzene dlho. p .tvoriace husté vankúšiky až veľké porasty. Je ponorený do gametofytu zhrubnutou nôžkou. ktorá má aj čiapočku.anatomická stavba palístka. Zo zvyškov odumretých rašelinníkov v anaeróbnych podmienkach a za trvalej prítomnosti vody vznikli za 31 . alebo na vlhkých či zaplavovaných miestach. Do istej miery je teda sporogón samostatný. napr. Je pokrytá zväzočkami krátkych bočných pabyliek s palístkami. Je to zelený. Tvoria osobitné biotopy . guľatá výtrusnica sedí na nepravej stopke (pastopka pseudopódium). Sporofyt (sporogón) h . alebo v niekoľkých súbežných radoch. Bunky ktoré ho tvoria majú iba po jednom chloroplaste. Výtrusnica sa otvára viečkom.) : 1 . Gametofyt rožtekov má veľmi jednoduchú stavbu. Časté je aj vegetatívne rozmnožovanie. Sporofyt má značne skrátenú nôžku aj stopku. rašeliniskách.pórus. ktorý zadržiava zrážkovú vodu. 1. zelené bunky . vrcholoch kauloidov.

Rašelina má aj široké praktické využitie. stopku a výtrusnicu.nemoreum).dlhé geologické obdobia ložiská rašeliny hrubé aj niekoľko metrov. Osobitným vzhľadom sa vyznačuje asi 15 cm vysoký. v lesoch. Na chudobných kyslých lesných pôdach. 32 . v záhradníctve. chudobným na živiny. merík hrotitý (M. rastúci hojne okolo potokov a pramenísk. peľové zrná). má využitie v kúpeľnej liečbe a tiež ako palivo. Podobne husté koberce žltozelenej farby s odtieňom do ružova tvorí rašelinník ostrolistý (S. podobne aj iné druhy rodu Mnium: merík bodkovaný (M. Najkrajšie vyvinuté rašeliniská na Slovensku sú na Orave. Vyskytuje sa v podmáčaných lesoch i močaristých jelšinách. múroch a skalách. bochníkovité vankúše sivozelenej farby bielomach sivý (Leucobryum glaucum) i drobivka vankúšikovitá (Grimmia pulvinata) rastúca na strechách. odvodnením a rekultiváciou rašelinísk a rašeliniskových lúk dochádza k výraznému narušeniu vodného režimu a tým aj ekologickej rovnováhy v krajine. Plemeníčky a zárodočníky sú na vrchole hlavnej pabyľky. na lúkach i na hnijúcom dreve. na rýchle kompostovanie. V mokrých lesoch a na rašeliniskách masovo rastie ploník obyčajný (Polytrichum communae). Používa sa ako stelivo.machy prútnikové Táto podtrieda zahŕňa druhy najvyššie organizované v rámci celého oddelenia machorastov. Vzpriamený mach s rozkonárenými pabyľkami je merík vlnkatý (Mnium undulatum) s dlhými vlnkatými fyloidmi. ktoré majú veľký vedecký význam pre štúdium vývoja vegetačného krytu. Má končisté fyloidy.cuspidatum).squarrosum). v Európe na území Škandinávie a severe Ruska. Do podtriedy patrí asi 14 000 druhov. Medzi najznámejšie patrí rašelinník močiarny (Sphagnum palustre) tvoriaci husté vankúšovité zárasty v lesoch i na vrchoviskách. V nich sa zachovávajú zvyšky aj iných rastlín (časti stromov. nápadné. Okrem výtrusov sa tieto machy rozmnožujú aj vegetatívne. Z praktických dôvodov uvádzame len niekoľko významných. Jeho vzpriamené pabyľky dosahujú výšku až 50 cm. Katarínka vlnkatá (Atrichum undulatum) je hojne rozšírená v lesoch na hlinitej pôde. Vzniklo nad hladinou podzemnej alebo pramenistej vody s nízkym obsahom minerálnych látok. modrozelený rašelinník kostrbatý (S. V prírode majú vrchoviská hydrologický a ekologický význam ako obrovské prírodné rezervoáre vody. 2. Sporofyt (sporogón) má vyvinuté tri časti: nôžku. Špecifickým rašeliniskovým biotopom je vrchovisko s kyslým rašelinným substrátom.punctatum). u nás rastúcich druhov. kauloidy a fyloidy so strednou žilkou. rastie v lesoch. Kozmopolitný rohozub purpurový (Ceratodon purpureus) je nápadný už z ďaleka červenými stopkami výtrusníc. Do podtriedy patrí len jeden rod rašelinník (Sphagnum) s viacerými druhmi. Podtrieda : Bryidae . Ich gametofyt je rozlíšený na rizoidy. na vresoviskách i na humuse skál tvorí kompaktné. Výtrusnica je prikrytá čiapočkou a otvára sa viečkom. Je to hygrofilný druh. na mokrých rašeliniskových lúkach i vrchoviskách. Ťažbou rašeliny.

Rastliny asimilovali celým povrchom tela a v epiderme stonky boli vyvinuté prieduchy. B-koncový telóm so sporangiami) Atrichum undulatum. Ozdobný. Obr. čiže vyššie rastliny. až 1 m vysoké trváce byliny.. Rýniorasty boli menšie. Spórangiá boli terminálne. starých múroch a piesočnatých pôdach. ktoré rástli v bahnitých plytkých vodách. Vznikli z progresívnej skupiny zelených rias (Chlorophyta) niekedy pred 400 mil.Funaria hygrometrica. podľa ktorého má názov celé oddelenie Bryophyta je rod Bryum.Psilotum . Nízke striebrobiele porasty na okrajoch ciest. kde indikuje dobré pôdne pomery. periu podobný mach je tujovička tamarišková (Thuidium tamariscifolium). 5 . tvorí prútnik striebristý (Bryum argenteum). na rumoviskách a pod. 32: Vyhynutí zástupcovia rýniorastov: 1. Sporofyt bol na rozdiel od gametofytu dobre vyvinutý. 6 . Pravé listy v oddelení rýniorastov ešte neboli vyvinuté.Rhynia sp. Rozvoj rýnií trval len asi 100 mil. na trávnatých svahoch a na zemitých skalách. Odlišujú sa v mikroznakoch výtrusnice.Polytrichum commune. rokov a zanikli pred 340 mil. polí.rýniorasty Rýniorasty patria medzi vyhynuté rastliny. Najbohatším rodom.Rhytidiadelphus triquetrus 2. V zemi mali nerozkonárený podzemok . Masovo rastúci na rozličných stanovištiach je rakyt cyprusovitý (Hypnum cupressiforme). pri potokoch.rizomoid s rizoidmi. U nás rastie niekoľko desiatok druhov. typická pre močaristé miesta a prameniská. ktorý tvorí živozelené a riedke vankúše na trávnatých svahoch a v lesoch. Tento druh bol kedysi používaný v ľudovom liečiteľstve proti horúčke (antipyretický).Fyloidy uložené v prízemnej listovej ružici má skrutok vlahojavný (Funaria hygrometrica) s hruškovitou ovisnutou výtrusnicou. rokmi. Rakytník lesklý (Hylocomium splendens) má perovitý gametofyt tvoriaci väčšie riedke koberce v lesoch. odkiaľ sa dostali na brehy pevniny a predstavujú najdôležitejší prvotný fylogenetický uzol. Rastie na spáleniskách. 31: Zástupcovia3machov : 1 sp. Stonka bola celkom holá. častý na lúkach. Medzi naše najmohutnejšie machy patrí kostrbatec trojrohý (Rhytidiadelphus triquetrus). 3 . Diploidný genóm buniek pletív umožnil ich väčšiu plasticitu a adaptáciu na vzdušné prostredie (koncové časti rastlín vyčnievali z vody) a neskôr čiastočne suchozemské . ich význam je najmä fylogenetický.Mnium punctatum. 2 Asteroxylon sp. Porasty na kameňoch v potokoch tvorí prameňovka obyčajná (Fontinalis antipyretica). 4 Obr. V priebehu evolúcie rastlín to boli prvé dokonalejšie. Z podzemku vyrástla zväčša dichotomicky rozkonárená stonka . Rýniorasty prekonávali rodozmenu. močariskách. v ktorom sa stretávajú začiatočné 33 .Thuidium tamariscifolium. Rýniorasty boli najstaršie cievnaté rastliny. 2 . Oddelenie : Rhyniophyta . tzv. alebo pokrytá drobnými bezžilovými útvarmi. Stromčekovitého vzrastu je rebríčkovec stromkovitý (Climatium dendroides).Climatium dendroides. enafylmi emergenčného pôvodu.telóm. rokov na pobrežných plytčinách silúrskeho praoceánu. 7 . ( A-celá rastlina.vytvorili sa vodivé pletivá a pokožka (epidermis). pričom všetky sú si veľmi podobné.. .

J .prasličky 4. Na rozdiel od machorastov prevažuje morfologicky i funkčne sporofyt nad gametofytom. plavúnky. Na rastline vznikali tŕňovité výrastky pokožky emergenčného charakteru bez cievnych zväzkov (enafyly) alebo s cievnymi zväzkami (psilofyly). 33: Vývojový cyklus papraďorastov: A . Majú vyvinuté prieduchy i cievne zväzky. prasličky). ale niekoľko vývojových oplodnenie). vyvíjajúce sa embryo sporofytu.zrelé archegónium. Aj tento jav súvisí s fylogenetickým prechodom papraďorastov na súš.zygota (O! 34 .papraďorastov a semenných rastlín. čo viedlo k vzniku cievnatých rastlín . plavúnky. Tretí typ listov je kombinovaný. H . Nazývajú sa trofosporofyly. E .mladý línií. Fylogenetický vývoj vyšších rastlín išiel dvomi smermi. Pre evolúciu vyšších rastlín bolo dôležité objavenie sa listov telómového pôvodu. 3. M . koncových dichotomicky rozkonárených častí stonky. čo súvisí s prispôsobením sa suchozemskému prostrediu a čerpaniu živín z pôdneho roztoku na rozdiel od stielkatých. Papraďorasty rastú na súši. Trieda : Equisetopsida . Z hľadiska fylogenetického pôvodu listov poznáme u papraďorastov mikrofylné typy (plavúne. Stavba tela papraďorastov nie je jednotná. Znamená to. Sporofyly nie sú zelené a nachádzajú sa na nich výtrusnice. V ontogenéze môžeme pozorovať výraznú rodozmenu.dospelé organizované výtrusné rastliny a zároveň prothálium. salvinia).marsilea. Papraďorasty sú najvyššie so spórami. Môžu sa od trofofylov značne líšiť. ale pravými orgánmi (koreň. Pre ďalšiu úspešnú evolúciu a pre zväčšenie rozmerov tela bolo nevyhnutné zväčšiť asimilačnú plochu týchto primitívnych bezlistých telómových rastlín (Rhyniaceae).dospelý sporofyt. Svoje pomenovanie dostali od telómov.články evolúcie všetkých oddelení vyšších rastlín.všetky výtrusy sú rovnaké.vyvíjajúce sa prothálium.výtrusnice. K .otvorené sporangium stupeň. pretože proces oplodnenia a vývinu gametofytu je viazaný ešte na vodné prostredie. G . Sú teda jalové (sterilné). V obidvoch evolučných smeroch sú určité výnimky. Heterospórické majú výtrusy rozlíšené na samčie mikrospóry a samičie megaspóry.antherídium patria medzi cievnaté rastliny (Telomophyta pred otvorením. list). stonka. vodné paprade .vznik cormusu (stonky s plochými veľkými listami) papraďorastov. ale najčastejšie na vlhkých miestach. Oddelenie : Pteridophyta papraďorasty 1. L .paprade Zo systematického hľadiska netvoria jednotnú skupinu. Cormophyta). majú asimilačnú funkciu a nie sú na ne viazané rozmnožovacie útvary . čiže zelené listy nesú výtrusnice. I . Sú to tzv. a to zosilnením gametofytickej generácie. Papraďorasty majú tri typy listov. Trieda : Lycopodiopsida .sórus. Trieda : Polypodiopsida . F sporangium. nie sú morfologicky rozlíšené na samčie a samičie. z papradí tzv. ktoré čerpajú vodu a živiny celým povrchom tela. aj makrofylné typy listov (paprade). ktoré dosiahli rovnaký fylogenetický sporofyt. pretože sporofyt je od vodného prostredia prakticky nezávislý. Väčšina papraďorastov sú izospórické . napr. (R! redukčné delenie). Trieda : Selaginellopsida . Sú to prvé telómové rastliny.plavúne 2. C .zrelé antherídium so spermatozoidmi resp.archegónium pred otvorením. makrofylné typy listov. že ich telo nie je tvorené stielkou. čo viedlo ku vzniku oddelenia machorastov (Bryophyta)bezcievnaté rastliny a jej redukciou a zosilnením sporofytu. Obr. Tie vznikli splošťovaním (kladodifikáciou) sterilných telómov alebo ich bočným zrastaním (syntelomizáciou) . Sú zriedkavejšie (napr.plavúnky 3. Každá trieda je značne odlišnej stavby. Trofofyly sú listy zelené. u plavúňov sa zoskupujú do výtrusných klasov. D . Sú to prvé mikrofylné typy listov. Vznik listov nastal dvojakou cestou.

iné ako okrasné i liečivé. 34: Prvorast plavúňa väčšinou jednodomé. lupeňovitý. vláknitý. hľuzovitý. Ich využitie dnes je menej bežné. ktoré mali stromovitý habitus. Výtrusy plavúňov sa v minulosti používali ako ľudový prostriedok proti cudzopasnému hmyzu.samčie anterídiá (plemeníčky) a samičie archegóniá (zárodočníky). stonkou alebo podzemkom a listami. Plavúne majú jednodomý prvorast (protalium) hľuzovitého alebo červovitého tvaru asi 2 cm veľký. ktorá začína výtrusom a končí vznikom pohlavných buniek. Môže mať rozličný tvar. v ktorej sa pomocou bičíkov Obr. Na rozdiel od plavúniek nemajú listy na báze pajazýček (lingula). ktoré sú málo odlišné od trofofylov. je gametofyt. Tá predstavuje sporofytickú generáciu.zygota. Prvorast je iba niekoľko mm . 35 . preto plavúne patria medzi izospórické papraďorasty. Výtrusy sú morfologicky nerozlíšené. iba u prasličiek sú dvojdomé. Môžu byť autotrofné i heterotrofné. 1. Nachádza sa na zemi alebo v zemi a preto je veľmi nenápadný. lebo všetky druhy sú u nás zákonom chránené. pretože obsahujú veľa ľahkozápalného oleja. Oplodnením oosféry vzniká diploidný útvar . Na prvoraste sa vytvárajú pohlavné orgány .cm veľký a má charakter stielky. Spermatozoidy sú viazané na vodu (rosa. Najznámejší zástupca u nás je plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum). napr. ktorými sa opäť začína gametofytická fáza nasledujúcej generácie. ktoré sa vyvinú v pohlavných orgánoch.Životný cyklus začína haploidnou spórou (výtrusom). Najväčší rozvoj papraďorastov bol na konci prvohôr a v druhohorách. Plavúne žijú väčšinou v horských polohách na kyslých pôdach. p. Dospelý papraďorast je trváca rastlina tvorená koreňmi (adventívnymi). Sporofyly s výtrusnicami. 35: Plavúň obyčajný (Lycopodium aktívne pohybujú. Praktický význam papraďorastov nie je veľký. dážď). Adventívne korene žijú v symbióze s hubami (mykoríza).oosféry. Na listoch alebo vo výtrusných klasoch (strobiloch) na stonkách vznikajú vo výtrusniciach meiózou haploidné výtrusy. Plavúň pučivý (Lycopodium annotinum) typický pre horské smrečiny má strobily sediace. ale redukované sporofyly s výtrusnicami sú v pazuchách zelených listov trofofylov. Prvorasty sú Obr. Tak sa môžu dostať k oosfére a clavatum) oplodniť ju. ktorý má strobily dlhostopkaté. z ktorej vyrastá protálium (prvorast). Zriedkavo sa u nás vyskytujú aj chránené a ohrozené druhy papraďorastov. sú usporiadané do výtrusných klasov strobilov (okrem chvostníka). ktorá je husto pokrytá špirálovite postavenými drobnými listami mikrofylného typu s jedným cievnym zväzkom (enafyly psilofyly). D. Znamená to. Trieda : Lycopodiopsida . Vo vysokých horách sa vzácne vyskytujú aj druhy rodu plavúnik (Diphasiastrum) s druhmi: plavúnik alpínsky. dichotomicky rozkonárenou stonkou. Fosílne nálezy skamenelín predstavujú väčšinu druhov. V našej flóre sa môžeme stretnúť so zástupcami všetkých uvedených tried papraďorastov. že nemá strobily. Časť rodozmeny. Chvostník jedľovitý (Huperzia selago) sa odlišuje od ostatných plavúňov tým. complanatum). Niektoré druhy sa uplatňujú na poliach ako buriny.plavúne Vždyzelené byliny s plazivou. sploštený (Diphasiastrum alpinum. že hubové vlákna vnikajú do prvorastu. Niektoré plavúne sa rozmnožujú aj pomocou opadavých púčikov v pazuchách listov. v lekárstve do zásypov a v pyrotechnike do ohňostrojov. Životný cyklus ďalej pokračuje vznikom samčích pohlavných buniek spermatozoidov a samičej pohlavnej bunky . z ktorej sa vyvíja embryo (zárodok) a z neho dospelá rastlina. Je nezelený a žije v endotrofnej mykoríze.

chrupavčité. Trieda : Selaginellopsida .a mikrosporangiách (samičích a samčích výtrusniciach). ktorá v každom uzle obopína stonku. Spočíva v heterospórii a v tom. ktorý ich odlišuje od plavúňov. dutá a článkovaná. V zemi majú prasličky článkovaný podzemok (rizóm). Z neho vyrastajú adventívne korene. Oba druhy sú chránené.2. Obr. Trieda : Equisetopsida . Plavúnky majú najmä fylogenetický význam. ktorá môže zakoreniť a je oporou stonky. Tie vznikajú v mega . Rovnako počet megaspór (v sporangiu) je redukovaný na 1 a zárodok (proembryo) sa vyvíja priamo na megasporofyle. že na rozdiel od Obr. nezelené a zrastajú do zubatej pošvy. Telo prasličiek býva na dotyk tuhé. ktorá je husto pokrytá drobnými listami mikrofylného typu ako u plavúňov. 3. 37: Výtrusy ostatných tried papraďorastov majú spóry rozlíšené fyziologicky aj morfologicky na prasličiek s hapterami mikrospóry (samčie) a megaspóry (samičie). 38: Prierezy stonkami prasličiek.lepidophylla). ktoré sú pozdĺžne ryhované. rizofor . Počet a tvar zubov pošvy a jej dĺžka býva u niektorých zástupcov dôležitým určovacím znakom. Pozostáva z uzlov a internódií. Výtrusnice sa nachádzajú na báze výtrusných listov (sporofylov) a tie sú zoskupené do výtrusného klasu na konci stonky. A Plavúnky sú heterospórické. praslička roľná. 36: Vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) 36 . V spodnej časti výtrusného klasu sa nachádzajú samičie výtrusné listy (megasporofyly) a hore samčie výtrusné listy (mikrosporofyly). takže preberajú asimilačnú funkciu listov. dichotomicky rozkonárenú stonku. (napr. Niektoré tropické druhy sa pestujú ako izbové a skleníkové rastliny (S. B . Majú väčšinou plazivú. Na báze listov sa nachádza pajazýček (lingula)* . V mieste rozdvojenia byle vyrastá pozitívne geotropicky tzv. Plavúnka brvitá (Selaginella selaginoides) je vysokohorským druhom a vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) je vzácnym druhom pasienkov.trichómovitý útvar slúžiaci na prijímanie vody. Pajazýček je dôležitý znak plavúnok. čo je spôsobené inkrustáciou bunkových stien pokožky kremičitanmi. praslička roľná) majú systém podzemkov vyvinutý veľmi mohutne.dendroides.praslička lesná Znamená to. Obr. čo predstavuje náznak vzniku semena. Listy sú drobné. Preto sa stávajú na poliach ťažko ničiteľnými burinami. Niektoré druhy. že gametofyt je aj oproti ostatným papraďorastom redukovaný. U nás rastú iba dva druhy plavúnok.prasličky Habitus prasličiek je nápadne odlišný od ostatných papraďorastov.bezlistá byľ. Bočné stonky vyrastajú v praslenoch a sú zelené. ktorý sa vyskytuje na listoch tráv. Stonka je praslenovite vetvená. * pozor na zámenu s jazýčkom (ligula).plavúnky Drobné trváce byliny podobné machom. S.

ktorá je zelená.paprade 1. Výtrusné klasy (strobily) prasličiek sú inej stavby ako u plavúňov.nosičov výtrusníc. V tônistých lesoch nájdeme prasličku lesnú (E.hyemalis) má byľ nerozkonárenú a vždyzelenú. Niektorým druhom vyrastá na jar z podzemku tzv. praslička obrovská. že samčie a samičie protáliá sú oddelené. Rad : Obr. Preto majú zariadenia. Tropické druhy sú stromovitého vzrastu s druhotným hrubnutím stonky. Praslenovite usporiadané sporangiofory skladajú výtrusný klas prasličiek. Po dozretí a vypadaní výtrusov usychá a na jej mieste z toho istého podzemku vyrastá tzv.. Iným druhom po uschnutí výtrusného klasu jarná byľ ozelenie a mení sa priamo na sterilnú letnú byľ. autotrofný. napr. len s praslenmi listových pošiev. Tým. obrovská (E.letná byľ Ophioglossales . Rad : Polypodiales . pričom samčie prvorasty sú menšie. Rad : Salviniales .sladičotvaré 3. letná byľ. možno ju teda nájsť aj v zime.salvíniotvaré Obr. B . 39: Praslička roľná (Equisetum arvense). takže pravdepodobnosť oplodnenia je vyššia ako keby sa spóry rozširovali samostatne.marsileotvaré 4. na konci s výtrusným klasom. V chumáči výtrusov sú blízko seba spóry. B . Ich výtrusy majú 4 krídlaté výrastky (haptery). plochého tvaru a na rozdiel od ostatných papraďorastov je dvojdomý. ktorá je známa svojou jedovatosťou. z ktorých u nás rastie len 9 druhov. rozkonárený.hadivkotvaré 2.Prvorast prasličiek je zelený.jarná byľ.jarná byľ sa postupne rozkonáruje a ozelenie. 4. jarná byľ. A . ktoré im oplodnenie naopak uľahčujú. Najznámejšia praslička roľná (Equisetum arvense) je burinou vlhších polí i liečivou rastlinou. 40: Praslička lesná (Equisetum sylvaticum). Je nezelená. Naše prasličky sú trváce rastliny bez druhotného hrubnutia.s niekoľko 100 druhmi. napr. V recentnej (dnešnej) flóre je zastúpený len rod praslička (Equisetum) .palustre). ktoré sú telómového (stonkového) pôvodu.jalová rozkonárená letná byľ 37 . nerozkonárená. ktorá dorastá až do výšky 1. ktoré sa zmenou vzdušnej vlhkosti zmršťujú a tým sa spóry spletajú do chumáčov. ktorá má jemné dvakrát rozkonárené bočné stonky. i praslička riečna (E. ktorý je zelený. Rad : Marsileales . Našou najväčšou prasličkou je p. Chýbajú sporofyly (výtrusné listy) a výtrusnice (sporangiá) vyrastajú na spodnej strane štítkovitých sporangioforov . napr. z ktorých vyklíčia protáliá s pohlavnými orgánmi oboch pohlaví.fluviatile) . Na močaristých stanovištiach rastú praslička močiarna (E. Trieda : Polypodiopsida . praslička močiarna. Na vrchole nesie výtrusný klas. rozkonárená a sterilná (bez výtrusného klasu). Tretia skupina prasličiek má iba jeden typ byle. praslička lesná. Praslička zimná (E. býva sťažené oplodnenie.5 až 2 m. praslička roľná. Majú viacero typov stoniek. A jarná byľ. C .telmateia).sylvaticum).

Ich čepeľ môže byť jednoduchá. Praktický význam majú Obr. niekedy pestovaná v záhradkách. Prvorast je veľmi rozdielne vyvinutý. resp. Listy . Výtrusnice sa u papradí nachádzajú priamo na listoch a to na ich spodnej strane alebo na okraji.trofofyly i sporofyly. Vratička mesiačikovitá (Botrychium lunaria) má perovito zložené obe časti listu. Tvar. hľuzovitý a saprofytický . z ktorého vyrastajú veľké listy makrofylného pôvodu.umiestnenie sórusov na struthiopteris) je jednou z našich najväčších papradí.marsilea.  Do tejto skupiny patrí väčšina našich najznámejších papradí.papraď samčia (Dryopteris filix-mas). že nebývajú zelené. 38 . Stonka býva krátka. plodnú časť.5 m . menej často podzemný. vodných papradí . Prevažná časť papradí je izospórická (okrem tzv. Obe rastliny rastú na horských lúkach a patria medzi vzácne druhy. Zvláštnosťou je. Častejšie býva nadzemný. 44: A . 43: Sórusy. Na rube listov má sórusy okrúhleho tvaru. Je to vzácna a chránená papraď. Obr. Papraď samčia (Dryopteris filix. teda dva typy listov . že pokožkové bunky obsahujú chloroplasty.mas) rastie v tienistých lesoch. alebo na celkom osobitných listoch . Rastie najmä v bukových lesoch. 41: Špirálovitá (circinátna) vernácia  Obr.trofofyly vyrastajú v tvare lievika. najmä na východnom Slovensku. kryté plachtičkou (indusium) v strede ktorého sa nachádzajú sporofyly. Prevažná väčšina druhov má trofosporofyly. ktorá nesie výtrusnice a vyživovaciu. Je liečivou rastlinou. A . sórusov (kôpok výtrusníc) je dôležitým taxonomickým znakom papradí. sú len málo odlišné od trofofylov. 45: Papradka samičia najmä niektoré liečivé (Athyrium filix-femina) . lupeňovitého tvaru.Veľmi rozmanitá a druhovo bohatá trieda papraďorastov. výtrusnice sú do výšky 1. sterilnú časť. zelený.kôpky druhy a cudzokrajné.nezelený. hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum) má list nedelený s celistvým okrajom. salvinia). nedelená alebo delená. B . druhotne nehrubnúca. ale najčastejšie viacnásobne perovito zložená. Perovník pštrosí (Matteuccia Obr.prierez sórusom. B usporiadnie sórusov  Obr. väčšinou premenená na podzemok. 42: Prvorast papradí (slezinník)  Listovú čepeľ majú rozdelenú na tzv. Paprade sú byliny (v trópoch aj dreviny). Sporofyly ale nie sú zoskupené do výtrusných klasov. niektorým zástupcom sa vytvárajú výtrusy len na jednej polovici čepele listu (napr. Mladé listy sú špirálovite zvinuté (circinátna vernácia) s otvorenou žilnatinou. Dorastá liste. veľkosť a umiestnenie výtrusníc. vratička). Odvar z podzemkov sa používa proti črevným parazitom. ktorá je zelená.sporofyloch (perovník pštrosí). ale listy má jemnejšie delené a sórusy sú podlhovasté až podkovovité. výtrusníc sú rohlíčkovitého tvaru ktoré sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. Rastie v pobrežných porastoch potokov. ako u plavúňov a okrem toho. Papradka samičia (Athyrium filixfemina) sa podobá na papraď samčiu. Takéto druhy majú heterofýliu.

Najmohutnejšou našou papraďou (až 2 m) je orličník obyčajný (Pteridium aquilinum). oválne s konduplikatívnou vernáciou (listy zložené podľa hlavnej žily).salvínia plávajúca (Salvinia natans). Kôpky výtrusníc má umiestnené na okraji podvinutých lístkov. Slezinník hniezdový (A. z ktorých dva sú plávajúce. netvorí už samostatnú fázu rodozmeny. známou u nás ako bytová okrasná rastlina. Naša marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia) má dlhý. tretí sa premenil na niťovité úkrojky . Jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium) je chránenou papraďou s nedelenými listami a čiarkovitými sórusmi. Sú heterospórické a majú rozlíšené sórusy na mikro a megasórusy.  Paprade rastúce v stojatých vodách.rizofylum a preberal funkciu chýbajúceho koreňa. Tento chránený a ohrozený druh. tzv. sa vzácne vyskytuje v stojatých vodách našich nížin.   Sú to vodné paprade. výtrusných plôdikov . sladič obyčajný (Polypodium vulgare). Tiež druhy rodu slezinník (Asplenium) sú drobné paprade skalných štrbín. 48: Salvínia plávajúca (Salvinia natans) rastlinou trópov.nidus ) je naopak mohutnou Obr. Obr. Gametofyt je redukovaný. V našej flóre je zastúpený jediný druh .sporokarpov. ktoré splývajú na vodnej hladine. Sú jednoročné na vode plávajúce (natantné) a čiastočne bezkoreňové rastliny. ale vyvíja sa vyklíčením výtrusov priamo v sporangiách. ktorý je liečivou rastlinou pre obsah glykozidov v podzemku. Vzhľadom k adaptáciám na vodné prostredie sa značne odlišujú od ostatných papradí. Má listy na stonke v trojpočetných praslenoch. 46: Perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris) Obr. Marsilea štvorlistá rastie vzácne v plytkých stojatých vodách nížin. Listy sú malé. že podzemok je škrobnatý a môže sa používať na výrobu škrobu alebo kŕmenie ošípaných. Mikro i megasporangiá sú zoskupené do sórusov na báze listov. plazivý podzemok. Z ďalších bytových papradí sú známe nefrolepka vznešená (Nephrolepis exaltata)a parohovec obyčajný (Platycerium alcicorne). Veľa druhov papradí rastie v štrbinách skál. Marsileotvaré sú heterospórické. z ktorého vyrastajú adventívne korene a dlhostopkaté štvorpočetné listy. kde sa udrží vlaha. Má preto sladkastú chuť. Napr. Rastie takmer po celom svete. Zaujímavosťou je. 47: Parohovec obyčajný (Plathycerium alcicorne) 39 .

na ktorých vznikajú na okraji (marginálne) alebo na ich čepeli (laminálne) sporangiá. ktoré majú dve alebo niekoľko vzájomne nezrastených mikrospórangií (peľové komôrky) s veľkým počtom mikrospór (peľové zrná) a megasporangiofory s terminálnymi vajíčkami s jedným vajíčkovým obalom. kým listy druhov na vyššom vývojovom stupni sú nedelené a nemajú špirálovú vernáciu (gnetum). Trieda : Pinopsida . Dnešné nahosemenné rastliny sú jednodomé (borovica. Väčšina druhov má vždyzelené listy (sempervirenty) mikrofylového alebo makrofylového pôvodu. Pododdelenie : Gymnospermatophytina ( Gymnospermae ) . Tyčinky tvoria jednoduchú šišku (mikrostrobil) a samičie megasporangiofory. kruhovito usporiadané a vytvárajú kambiálny kruh. ktorým nahosemenné rastliny druhotne hrubnú. V pletivách orgánov sú živicové alebo slizové kanáliky. Vývoj orgánov s výtrusnicami na makrofyloch je viazaný na pravé listy (syntelómy). čo je dôležité pre systematiku nahosemenných rastlín.nahosemenné 1. Trieda : Ginkgopsida . Obr. Trieda : Ephedropsida .sú holé (nahé). preto všetky druhy rastlín. samčie a samičie výtrusnice (mikrosporangiá a megasporangiá) sa tvoria na sporangioforoch. Tyčinky sú mikrosporofyly a plodolisty (semenné listy) megasporofyly. Oddelenie : Spermatophyta .cykasy 2. ktoré nazývame výtrusnými listami.ginká 3. Kolaterálne cievne zväzky sú otvorené. megasporofyly tvoria jednoduchú alebo zloženú šišku (megastrobil). Pri mikrofylovom type sú listy ihlicového (borovica) alebo šupinovitého tvaru (tuja). sekvojovec) alebo dvojdomé (ginko. Listy makrofylového typu sú pri druhoch na nižšom vývojovom stupni ešte papraďového vejárového typu (cykas) a majú špirálovitú vernáciu.tisy 5.ihličnany Nahosemenné rastliny sú dreviny (stromy a kry) s monopodiálnym.Trieda : Cycadopsida . 49: Metagenéza nahosemenných rastlín ( Pinus silvestris) 40 .4. Vývoj reprodukčných orgánov prebiehal 2 smermi. Nahosemenné rastliny na listoch majú dvojaké prieduchy a to haplocheilické alebo syndetocheilické. rozoznávame teda mikrosporangiofory (tyčinky).chvojníky 4.rastliny semenné 1. resp. Samostatne a nezávisle od listov. Trieda : Taxopsida . tis. Vajíčka nie sú chránené (obalené) listovými časťami . zriedkavejšie sympodiálnym rozkonárením stonky. ktoré v sekundárnom dreve majú len tracheidy s dvorčekovitými stenčeninami. útvaroch stonkového pôvodu. sporofylmi. borievka). ktoré majú túto vlastnosť sa nazývajú nahosemennými rastlinami (vajíčka po oplodnení sa menia na semená !).

pri druhu cykas japonský až 10 vajíčok. V peľovom vrecúšku neskôr vznikajú 2 až 3 mm veľké obrvené spermatozoidy. niekedy až 3 m dlhými listami. ktorú reprezentuje len jeden recentný druh ginko 41 . Plodom je semenná kôstkovica (nepravý plod). vnútri archegónia je jedna veľká (až 6 mm v priemere) vajcová bunka (oosféra). vajíčkom : a-mikropyla. ktorým kmeň druhotne hrubne. Vajíčka sú pokryté 3 obalmi. Obidva druhy sa často pestujú v skleníkoch ako ozdobné rastliny. 50: Semenné paprade (Liginodendropsida) : A-semeno obklopené receptákulom so žliazkami. 2.dozreté semená a vajíčka) závitnicovito postavenými veľkými kožovitými perovito zloženými. Trieda : Ginkgopsida . Listy majú špirálovitú vernáciu tak ako paprade. ságo. ktoré sa dožili súčasnosti. rokmi a rozšírili sa po celej súši (veľa rodov). Zamia. Stonka samčích rastlín je sympódium. okolo ktorého sú kolaterálne cievne zväzky a kambiálny kruh.Nahosemenné rastliny sa vyvinuli zo semenných papradí a dosiahli vrchol svojho vývoja už v karbóne a v perme. ale u niektorých druhov iba 2 (cykas indický). Bowenia). Cykasy sa vyznačujú striedaním asimilačných listov a megasporofylov na vrchole kmeňa. c-receptakulum Samčie šišky sú zložené z veľkého (kupula). Niektoré druhy majú v stržni veľa škrobu a vymýva sa z neho tzv. 51: Megasporofyl (cykas (Macrozamia až 20 m vysoká) so japonský . C-dospelý sporofyt počtu mikrosporofylov (tyčiniek). lebo je vždy zakončená šiškou mikrosporofylov. Samičie výtrusné listy (megasporofyly) sú premenené listy. Niektoré vo vrchnej kriede vyhynuli a iné prežili až doteraz. Trieda : Cycadopsida .circinalis) z Indie. Vnútri je mnohobunkový nucelus (megaspórangium) a mnohobunkový samičí prvorast (megaprotálium) s niekoľkými archegóniami. Triedu cykasov tvoria druhy drevín s krátkym alebo s vysokým kmeňom Obr. Sú dvojdomé. Vo všetkých častiach rastliny majú rozkonárené Obr. iné sa rozvinuli v druhohorách alebo až v treťohorách. z ktorých jeden oplodní vajcovú bunku archegónia. Sú ploché a na dolnom okraji je napr. Cycas. používané ako múka.cykasy Sú najstaršou fylogenetickou skupinou semenných rastlín. vývojove zodpovedajúcich kôpkam výtrusníc (sórusom) papradí. ale dnes žije len 9 rodov (napr. Preparované listy cykasu japonského sa používajú na aranžovanie pod menom „palmové listy“. ktorá sa vytláča mikropylou ako opeľovacia čiže polinačná kvapka. ktoré na rube majú veľa mikrosporangií. B-schematický prierez slizové kanáliky. Na bezlistnej časti kmeňa sú podobne v závitnici usporiadané stopy po opadnutých listoch. tvoriacimi na vrchole kmeňa chochol listov. Najrozšírenejšie sú cykas japonský (Cycas revoluta) z Japonska a cykas indický (C. Pod peľovým vchodom je klíčna komôrka naplnená tekutinou. Vznikli na konci prvohôr (karbón) približne pred 250 mil. Cykasy majú v kmeni mohutný stržeň. Na rastovom vrchole vyrastajú namiesto asimilačných listov v hustej závitnici nad asimilačnými listami. preto stonka samičích rastlín je monopódium (rastový vrchol nezastaví svoju činnosť).ginká Táto vývojová skupina je monotypická. 1. Ceratozamia. b-integument.

dvojlaločné (Ginkgo biloba). Pre chvojníky je charakteristické primitívne dvojité oplodnenie. Plodom je nepravá červená semenná bobuľa. Ázie. Samčia šištica pozostáva z listeňov 2-8 zrastených mikrosporangií. dvorčekové tracheidy) však poukazuje na príbuznosť s nahosemennými rastlinami. Ginko dvojlaločné rástlo po celej Euroázii od kriedy až po ľadovú dobu. než zanikli archegóniá. Samičie šištice začínajú niekoľkými pármi listeňov a medzi najvrchnejšími je jedno alebo dve terminálne vajíčka. Považuje sa tam za posvätnú rastlinu a všade sa pestuje okolo chrámov. rastúcimi v Strednej Amerike.megasporangioforoch. Plodom (nepravým) je žltá. Sú to malé metlovité kry so zelenými konárikmi a nepatrnými krížmo protistojnými šupinkovitými listami (podobné prasličkám). Opelenie nastane vetrom a oplodňovací proces pomocou spermatozoidov až po niekoľkých mesiacoch. rokmi. guľatá semenná kôstkovica. v ktorej došlo skôr k dvojitému oplodneniu. Prirodzené porasty ginka sa našli v severozápadnej časti Číny (Sečuan) a z Číny ho už v stredoveku preniesli do Japonska. Severná hranica areálu chvojníka dvojklasého (Ephedra distachya) je na Slovensku pri obci Štúrovo. Vznikli na začiatku treťohôr asi pred 45 mil. Sú dvojdomé. Na svojom vretene majú v závitnici mikrosporangiofory (tyčinky). B-brachyblast s vajíčkami Chvojníky sú zaujímavou skupinou. Väčšina znakov (nekryté vajíčka. svojím vzhľadom podobné jahňadovitému klasu. Do tejto triedy patrí len jeden rad (Ephedrales) s jedinou čeľaďou (Ephedraceae) a s jedným rodom chvojník (Ephedra) asi so 40 druhmi. podobná žilnatine listov papraďorastov (syntelóm). storočia sa často pestuje ako zvláštnosť aj v parkoch po celej zemeguli. ale niektoré druhy sú hmyzoopelivé. na konci s 2 terminálnymi vajíčkami. Je to dvojdomý rozkonárený strom s význačnými dvojlaločnými opadavými listami. Žilnatina listov je vidlicovitá a otvorená. 52: Ginko dvojlaločné : A-brachyblast s mikrostrobilmi. rokov) a v treťohorách zasa väčšinou vyhynuli. zriedkavejšie jednodomé. Viacerí taxonómovia ich zaraďujú do priamej vývojovej príbuznosti s triedou Gnetopsida a Welwitschiopsida. Trieda : Ephedropsida . Preto ich niektorí systematici zadeľujú aj ku krytosemenným rastlinám. Prvé ginká sa objavili na našej Zemi v dobe permskej (210 mil. Od 18. Na samičom strome vyrastajú v pazuche listov na brachyblaste redukované samičie šištice (megastrobily) na dlhých stopkách . Obr.chvojníky Z fylogenetického hľadiska je to najmladšia skupina nahosemenných rastlín. Na samčom strome v pazuchách listov brachyblastov vyrastajú samčie šištice (mikrostrobily). ktoré tvoria zväzočky. Sú vetroopelivé. Vývin zárodku sa zakončuje po opadnutí plodu. ktorá ho napokon zatlačila do juhových. vyrastajúcimi na tohoročných dlhých výhonkoch (makroblastoch) jednotlivo alebo sú nakopené na krátkych a hrubých brachyblastoch. ale prevažne od Strednej Ázie až po Stredomorie a ojedinele aj v Strednej Európe. veľkosti čerešne so sladkastou chuťou na dlhej stopke. V pletivách nemajú nijaké živicové kanáliky. 3. 42 . ale obsahujú alkaloid efedrín. Z dvoch vajíčok na spoločnej stopke sa vyvinie len jedna semenná kôstkovica.

Samičie šišky pozostávajú len z jediného terminálneho vajíčka. Triedu Taxopsida v súčasnosti reprezentujú dva rody: tis (Taxus). Tis obyčajný je rozšírený po celej Európe. Megastrobil tvorí len jedno vajíčko. Trieda : Taxopsida . Rastie veľmi pomaly. ktoré sa oddelili od triedy ihličnanov už začiatkom druhohôr (trias). V parkoch sa často pestuje tis prostredný (T.taxín. pôsobiaci ochrnutie dýchacieho centra. Najdôležitejším rozlišovacím znakom pre triedu tisov je terminálny telóm s jedným vajíčkom ponoreným čiastočne v kupule a neprítomnosť živicových kanálikov v dreve a listoch.tisy Zástupcovia tejto triedy predstavujú samostatnú vývojovú skupinu nahosemenných rastlín. Je obľúbenou drevinou našich parkov.cuspidata. na konárikoch hrebeňovito rozložené.araukáriovité 2. Čeľaď : Taxodiaceae .cuspidata) a v Amerike tis kanadský (T. na líci tmavozelené.tisovcovité 43 . 5. používané v rezbárstve a pri výrobe lukov. na rube svetlejšie striedavé ihlice.baccata a T. Samčie pohlavné orgány (tyčinky) sú usporiadané v málopočetných šišticiach (5-10). Samčie šišky vznikajú naspodku minuloročných konárikov a majú štítkovité mikrospórangiofory. Jedine červený miešok nie je jedovatý a požierajú ho vtáky.epimácium). patis (Cephalotaxus). Vo východnej časti areálu rodu rastie tis japonský (T. Tisy sú dvojdomé vždyzelené kry a stromy s ihlicovitými listami dvojradovo usporiadané na výhonkoch (konárikoch).ihličnany 1.semenná bobuľa (spermobacca).čím prispievajú k rozmnožovaniu tisu.canadensis). V Európe je domáci len tis obyčajný (Taxus baccata). vyrastajúceho naspodku konárikov. ktoré sa po oplodnení mení na semeno obalené čiastočne dužinatým mieškom (arilus) a vytvára nepravý plod . ktorý je hybridom T. Čeľaď : Araucariaceae . v Ázii až po Amur a v Afrike v pohorí Atlas. Tis obsahuje vo svojich pletivách prudko jedovatý alkaloid . Druhy tisu sú rozšírené cirkumpolárne. Semenná bobuľa má neúplný miešok (arilus . x media). končisté. Trieda : Pinopsida (Coniferopsida) . s habitusom nízkeho stromu alebo kra. lebo dobre znáša strihanie a znečistený vzduch miest. V strednej Európe je však takmer na vyhynutie.4. ktorý len čiastočne kryje semeno a nezrastá s ním. Má ploché. Čeľaď : Pinaceae .borovicovité 3. má veľmi tvrdé a pružné drevo.

na ktorých vyrastajú listy (smrekovec.tyčinkový konárik s 3 kvetmi. ihlicovité alebo šupinovité.vegetácii našej planéty.f borovica. Čeľaď : Cupressaceae . Ich postavenie na stonke je striedavé alebo protistojné. Anatomická stavba listov je význačne xeromorfná. Samičia šiška (megastrobil) má na vretene šišky niekoľko podporných listeňov postavených striedavo.araukáriovité Do čeľade araukáriovitých patria mohutné stromy s pravidelným. Vznik a vývoj ihličnanov datujeme od karbónu (250 mil. Súčasne vreteno a podporné šupiny šištíc drevnatejú (borovica. zriedka sympodiálne (tisovec) rozkonáruje. borovica). zdanlivo praslenovitým rozkonárovaním stonky. s jednou žilou. i . prevažne stromy. V kmeni je veľký stržeň (starý vývojový znak). Teraz sú rozšírené na všetkých kontinentoch. l až r . zriedkavejšie sú širšie. Listy majú určitý počet živicových kanálikov. ktorá má aj veľký význam v rastlinnom kryte .h .obligátna anemochória. Mikrosporangiofory (tyčinky) tvoria (samčie šišky) mikrostrobily a na báze šišky sú obalené šupinami.plodný konárik s 2 semenami. n . Živicové kanáliky sú len v kôre. o .smrekovec. Drevnatá stonka druhotne hrubne a v pletivách sú živicové kanáliky. s hrubou pokožkou a s hrubou kutikulou. semenné šupiny vyschnú a tvoria lietacie zariadenie (krídelko) . Ihličnany majú jednopohlavné šišky.borovica vejmutovka (Pinus strobus).kosodrevina. ch .borovica lesná (Pinus sylvestris). celkove asi 50 rodov a 600 druhov.tis. rokov) a najväčší rozvoj dosiahli v druhohorách.smrek (Picea).šišky ihličnanov. 53: Nahosemenné (Gymnospermae): a až h . 44 . Peľové zrná sa zachytia elektrostaticky v polinačnej kvapke mikropyle. sú jednodomé (borovica) alebo dvojdomé (borievka). Ihličnany sú dreviny. brachyblasty.jedľa. m . céder. rozložených okolo listovej žily.b . p . . kde vyklíčia. čiarkovité. ch. c. e. Po oplodňovacom procese sa vajíčka premieňajú na semená. Prieduchy sú hlboko ponorené do pokožky a okolo nich na kutikule sa vylučuje vosk (na rube listov). ktorých stonka sa takmer výlučne monopodiálne. r smrekovec (Larix) 4.d. peľové zrná majú vzduchové mechúriky pre nadľahčovanie a vzdušný prenos. Niektorým druhom semenná šupina abortuje (borovica limbová).jedľa (Abies). k . l . a. zriedkavejšie praslenovité (borievka obyčajná).semená a klíčiace rastliny. zriedkavejšie kry. jedľa. Listy ihličnanov sú malé (mikrofyly). g. j semeno obalené mieškom. Ihličnany sú vetroopelivé.Obr. Čeľaď : Araucariaceae . v pazuche ktorých sú megasporofyly (semenné šupiny) na báze s 2 vajíčkami. alebo dužinatejú (borievka obyčajná).smrek.prierez semenom a mieškom. tuja).cyprusovité Trieda ihličnanov predstavuje dnes počtom druhov a významom najdôležitejšiu triedu nahosemenných rastlín. Niekedy na konároch sú bočné konáriky veľmi skrátené a vznikajú tzv.i .

Listy sú striedavé a sú buď široké a ploché, kopijovité až vajcovité s mnohými rovnobežnými žilami (damarovník), alebo sú úzke, ihlicovité až šidlovité s jednou žilou (araukária). Sú to dvojdomé rastliny. Samčie šišky sú veľké a pozostávajú z veľmi početných mikrosporangioforov (tyčiniek). Samičie šišky sa vyznačujú tým, že vznikli zrastením podporného listeňa so semennou šupinou, ktorá niekedy je vyvinutá na vrchnej strane šupín ako ligulárna šupina. Na každej šupine je jedno obrátené vajíčko. Dozreté šišky sú veľké, drevnaté a rozpadavé. Recentné araukáriovité s 2 rodmi a 35 druhmi rastú na južnej pologuli (Amerika, Austrália, N. Zéland). Pravidelným rastom, podobným našim smrekom je araukária štíhla (Araucaria excelsa), pochádzajúca z Norfolkských ostrovov. U nás sa často pestuje pre svoje pravidelné rozkonárovanie ako známa "izbová jedlička". Vo svojej vlasti, ako aj príbuzný druh araukária brazílska (A.brasiliana) poskytuje výborné drevo na stavbu lodí. Araukária čílska (Araucaria araucana) rastie v juž. Chile, má kmeň až 60 m vysoký, jej semená a šištice predtým boli hlavnou potravou tamojších indiánov (Araukáni). Druhy rodu damarovník (Agathis) sa vyznačujú plodnými lupeňovitými listami a veľkým množstvom živice v kôre. Najznámejším druhom je damarovník južný (Agathis australis) z Nového Zélandu, ktorý okrem výborného dreva na stavbu lodí poskytuje dôležitý kopálový lak (Kauri-Kopal), ktorý sa podobá jantáru. Čeľaď : Pinaceae - borovicovité Zástupcovia čeľade sú prevažne stromy, zriedkavejšie kry severnej pologule. Kmeň sa rozkonáruje monopodiálne a bočné konáre sa zakladajú tesne pod rastovým vrcholom, takže konáre stoja v zdanlivých praslenoch. Podľa ich počtu možno zistiť vek mladších stromov. Korene sa vyznačujú mykorízou. Listy sú ihlicovitého tvaru a sú postavené v závitnici. Vyrastajú na dlhých výhonkoch - na makroblastoch, alebo na krátkych brachyblastoch (smrekovec, borovica) a prisadajú na konárik vankúšikmi napr. na smreku, preto jeho konáriky sú po opadaní listov drsné, alebo bez vankúšikov, ako je to na jedli a preto sú jej konáriky po opadaní listov hladké. Väčšinou sú vždyzelené a na rastline vytrvávajú asi 4-12 rokov, zriedkavejšie sú listy mäkké a opadavé (smrekovec). Borovicovité sú jednodomé. Samčie šištice majú vzhľad jahňady a na svojej báze sú obalené šupinami. Peľové zrná majú 2 vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z listeňov postavených v závitnici a semenných šupín, s dvoma obrátenými vajíčkami. Podporné listene (šupiny) neskôr zdrevnatejú vo

Obr. 54: Nahosemenné (Gymnospermae): a až e - anatómia listov ihličnanov (vpravo vrchná, vľavo spodná

strana); a - smrek (Picea), b - borovica lesná (Pinus sylvestris), c - okraj listu borovice čiernej (P.nigra), jedľa biela (Abies alba), e - tis (Taxus); f až j - semenné šupiny šišiek ihličnanov; f,g - smrek (brušná a chrbtová strana), h - borovica čierna, ch - smrekovec (Larix), i,j - jedľa (brušná a chrbtová strana), k - nepravá bobuľa borievky obyčajnej (Juniperus communis) a jej priečny prierez

45

vzpriamené alebo visiace šišky (conus). Semená majú zvyčajne jedno jednostranné krídlo, slúžiace na rozširovanie. V semene je embryo s 3 alebo viacerými klíčnymi listami. Nominátnym rodom čeľade je borovica (Pinus). Ihlice niektorých druhov vyrastajú na brachyblaste v počte 2 a 3 (podrod Diploxylon) a u iných s 5 ihlicami (podrod Haploxylon). Pre druhy podrodu Diploxylon sú charakteristické kuželovito-vajcovité šišky s výrazným štítkom na drevnatej šupine. Na Slovensku z tejto skupiny autochtónne (pôvodne) rastie borovica lesná (Pinus sylvestris) a borovica horská - kosodrevina (P.mugo), ktorá v Karpatoch rastie v nadmorskej výške 1400-1800 m. Na rašeliniskách (vrchoviskách) sa vyskytuje borovica bahenná (P. x rhaetica = P. rotundata) ako kríženec predchádzajúcich druhov. V lesoch sa vysádza borovica čierna (P.nigra subsp. austriaca). V parkoch sa často vyskytuje borovica ťažká (P.ponderosa) a borovica Banksova (P.banksiana). Z borovíc s 5 ihlicami (v ihliciach je jednoduchý cievny zväzok) sú zaujímavé tieto druhy: U nás domáca borovica limbová (Pinus cembra), stromovitého habitusu, rastie na hranici smrekového a kosodrevinného pásma. Hnedé šišky opadávajú neotvorené a bezkrídle semená sú jedlé ako tzv. "limbové oriešky". Rastie vo východných Alpách a Karpatoch. Podobná borovica sibírska (P.sibirica) rastie na Sibíri. Borovica hladká (b.Wejmouthova-vejmutovka - Pinus strobus) pochádza zo Severnej Ameriky. Má 6-12 cm dlhé mäkké ihlice, kôra je hladká. Má dlhé šišky s tenkými drevnatými podpornými šupinami. Borovica štíhla (P.excelsa) pochádza z Himalájí, podobá sa predošlému druhu, ale má dlhšie ihlice a väčšie šišky. Tieto druhy sú často vysádzané v našich parkoch ako solitérne stromy. Rod jedľa (Abies) má na Slovensku len druh jedľu bielu (A.alba), ktorý je významný lesotvorný druh, rastie v zmiešaných lesoch s bukom - jedľobučiny. V Európe rastie ešte jedľa španielska (A.pinsapo), jedľa grécka (A.cephalonica) a jedľa cára Borisa (A.borisii-regis). V parkoch je častá jedľa srienistá (A.concolor) zo Sev. Ameriky. V Európe je významným lesotvorným druhom smrek obyčajný (Picea abies). V parkoch sa vysádza severoamerický smrek pichľavý (P.pungens) so striebristými ihlicami, ktoré bolestivo bodajú. Dekoratívny úzko ihlancovitý až stĺpkovitý habitus má smrek omorikový (P.omorica), ktorý je endemický balkánsky druh, nazývaný dendrológmi ako smrek Pančičov. Veľmi dekoratívne stromy so zväzočkami neopadavých ihlíc na brachyblaste vytvárajú druhy rodu céder (Cedrus). Céder libanonský (C.libani) rastie prirodzene v Malej Ázii (najviac v Turecku), céder atlaský (C.atlantica) rastie na severozápade Afriky v horských oblastiach. Céder himalájsky (C.deodara) je vysokohorský druh pohoria Himaláje. Všetky druhy sú u nás vysádzané v parkoch. Duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii) pochádza zo Sev. Ameriky a na Slovensku sa často vysádza v parkoch a lesoch, nakoľko je rýchlorastúci druh. Jej šišky sú charakteristické podpornými šupinami, ktoré sú dlhšie ako semenné šupiny a vyčnievajú zo šišky. Jediný opadavý ihličnan u nás je smrekovec opadavý (Larix decidua), ktorá má zväzoček ihlíc na trvácich brachyblastoch. Poskytuje veľmi kvalitné drevo - "červený smrek". Čeľaď : Taxodiaceae - tisovcovité Tisovcovité sú zvyčajne vysoké stromy, často obrovských rozmerov a dlhého veku. Majú ihlicovité alebo šupinovité listy, takmer vždy striedavého postavenia (okrem rodu metasekvoja). Sú jednodomé. Samčie šišky sa skladajú z tyčiniek s peľovými zrnami bez vzdušných mechúrikov. Samičie šišky sa vyznačujú nedokonalým zrastením podporných šupín so semennou šupinou. Semenné šupiny neskôr zdrevnatejú, semená sú bez krídla alebo majú len úzku obrubu. Do čeľade patrí 8 rodov so špecifickými znakmi a bez bližších príbuzenských vzťahov. Predstavujú reliktné druhy s pomerne malým areálom a malým počtom druhov. Rastú prevažne vo vých. Ázii a v Sev. Amerike a ani jeden ich zástupca nie je v Európe pôvodný. Tisovec dvojradový (Taxodium distichum) tvorí lesy v močaristých krajoch na juhovýchode Sev. Ameriky. Význačný je plochými svetlozelenými listami v dvoch radoch na konárikoch, ktoré v zime v celosti opadávajú. Má kolovité dýchacie korene - pneumatofory, ktorými prevetráva koreňový systém. Sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens) rastie vo vlhkých lesoch a na brehoch riek v Kalifornii a dorastá do výšky až 110 m. Jej príbuzným druhom je sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), ktorý rastie na svahoch Sierry Nevady v Kalifornii. Hrúbka jeho kmeňa dosahuje až 12 m a výška vyše 100 m. Recentný vek niektorých jedincov sa odhaduje až na 4000 rokov. Obidva druhy sú na svojich pôvodných náleziskách v Sev. Amerike prísne chránené. Žili v treťohorách aj v Európe a zúčastnili sa na tvorbe hnedého uhlia. Dnes sa obidva druhy s obľubou sadia v parkoch ako ozdobné stromy. Zaujímavý druh metasekvoja dvojradová (Metasequoia glyptostroboides) je zo strednej Číny. Je to jediná recentná rastlina, ktorá sa skôr poznala ako fosílna z obdobia druhohôr. Kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica) je domácim druhom (stromom) v Japonsku. Kuninghamia čínska (Cunninghamia lanceolata) pochádza z vých. Ázie, má tmavozelené a tvrdé ihlice s pichľavým vrcholom. Dáždnikovec japonský
46

(Sciadopitys verticillata) rastie v južnom Japonsku. Je to dvojdomý, až 50 m vysoký strom, s takmer v praslene postavenými brachyblastami s jedným listom. Všetky uvedené druhy sú introdukované na Slovensku a zriedkavo sú vysádzané v parkoch. Čeľaď : Cupressaceae - cyprusovité Sú to mohutné vždyzelené stromy až plazivé kríčky. Listy majú ihlicovité alebo šupinovité a to krížmo protistojné alebo v trojpočetných praslenoch. Rastliny sú jednodomé alebo dvojdomé. Samčie šišky sú malé a väčšinou jednotlivo na vrchole krátkych konárikov. Pozostávajú zo štítkovitých mikrosporangioforov (tyčiniek). Peľové zrná nemajú vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z niekoľkých krížmo protistojných semenných šupín s 1 alebo viacerými priamymi vajíčkami. Semenné šupiny buď zdrevnatejú, čím vznikne šiška (tuja), alebo zdužnatejú a zrastajú, čím vznikne šišková bobuľa - galbulus (borievka). Semená sú bez krídiel. Často pestovaným rodom je tuja (Thuja), s krížmo protistojnými šupinovitými listami. V parkoch a na cintorínoch sa vysádza tuja západná (Thuja occidentalis). Je to až 20 m vysoký strom. Úzku kužeľovitú až stĺpovitú korunu má odroda vyšľachtená na Slovensku T. occidentalis cv. Malonyana. Rozotreté listy príjemne voňajú. Pochádza zo Sev. Ameriky podobne ako tuja riasnatá (T.plicata). Je to až 70 m vysoký strom. Jej listy sú na rube bielo škvrnité. Príbuzným druhom je tuja východná (T.orientalis), až 10 m vysoký strom pochádzajúci z východnej Ázie. Rozotreté listy nepríjemne zapáchajú a sú jedovaté. Tujovka japonská (Thujopsis dolabrata) pochádza z Japonska. Na vodorovne odstávajúcich konárikoch má široké, na líci lesklozelené a na rube biele, šupinovité listy. Z Kalifornie pochádza libocéder zbiehavý (Libocedrus decurrens) so stlačenými hranatými konárikmi a ostrými listami. Je dekoratívny až 20 m vysoký strom, na ekologické podmienky prostredia nenáročný. Z rodu cyprus (Cupressus) najznámejší je cyprus vždyzelený (C.sempervirens). Neveľký strom s vretenovitou až ihlancovitou korunou je ozdobou Stredomoria, kde ho vysádzajú na cintorínoch a v parkoch. Jeho drevnaté šišky sú veľkosti orecha, naše podnebie neznáša (mráz poškodzuje listy). V parkoch sa často vysádzajú druhy rodu cypruštek (Chamaecyparis) a to severoamerický cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana) a cypruštek hrachonosný (Ch.pisifera), okrasný strom pochádzajúci z Japonska. Vyznačuje sa vodorovnými konárikmi a malými šiškami. Tieto druhy sú veľmi variabilné, čo sa využíva na selekciu rôznych odrôd. V okrasnom záhradníctve je známy Cupressocyparis x leylandii, ktorý vznikol krížením druhov rodu Cupressus a Chamaecyparis. Najväčším rodom čeľade je borievka (Juniperus), do ktorého patrí viac než 20 druhov. Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú 3 druhy. Borievka obyčajná (Juniperus communis) je hojne rozšírená od nížinného vegetačného stupňa až po horský, najmä na opustených pasienkoch. Má trojpočetné tuhé ihlice a dužinaté šišky so silicovými (schizogénnymi) nádržkami. Borievka sibírska (J.sibirica) rastie na Slovensku len v oblasti hornej hranice lesa. Borievka kláštorná (netatová) (J.sabina) rastie len na severe Slovenska v pohorí Pieniny, celá rastlina je veľmi jedovatá.

47

2. Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) - krytosemenné rastliny

Obr. 55: Cyprusovité (Cupressaceae): 1a - borievka kláštorná (Juniperus sabina) konárik s ihlicovými listami,

1b - detail konárika s ihlicovými listami, 1c - konárik so šupinovitými listami, 1d - detail konárika so šupinovitými listami; 2a - borievka viržínska (Juniperus virginiana) konárik, 2b - detail konárika; 3a - borievka obyčajná (Juniperus communis var. communis) konárik s plodmi, 3b - ihlica; 4a - borievka sibírska (Juniperus sibirica) konárik, 4b - ihlice zo spodnej a vrchnek strany; 5a - cypruštek Lavsonov (Chamaecyparis lawsoniana) konárik so šiškami, 5b - detail konárika; 6a - cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa) konárik, 6b - detail konárika, 6c šišky; 7a - cypruštek nutkanský (Chamaecyparis nootkatensis) konárik, 7b - detail konárika, 7c - šišky; 8a chvojník dvojklasý (Ephedra distachya) habitus, 8b - samičí kvet, 8c - samčí kvet

1. Trieda : Magnoliopsida - magnóliokveté

48

Viacročné rastliny s otvorenými kolaterálnymi cievnymi zväzkami druhotne hrubnú pomocou kambiálneho kruhu. Od nahosemenných rastlín líšia sa najmä tým. alebo hlavný koreň zakrpatie alebo zanikne a jeho úlohu preberú adventívne korene (homorízia). Stonka sa rozkonáruje sympodiálne. 56: Metagenéza u krytosemenných rastlín rastlín je druhotne získaným znakom a súvisí s prispôsobením sa rastlín k zhoršeným klimatickým podmienkam. Medzi krytosemenné rastliny patria dreviny a byliny. Bylinný charakter niektorých krytosemenných Obr. S týmto javom súvisí aj ich pomenovanie . Cievne zväzky sú prevažne kolaterálne. alebo uzavreté a v stonke rozptýlené (ataktostéla) . Okrem kolaterálnych cievnych 49 . Dokonalé embryo je dobre chránené v semene a v oplodí. že ich plodolisty svojimi okrajmi zrastajú a vytvárajú dutý semenník. menej monopodiálne. ako pri nahosemenných rastlinách. Ich evolúcia súvisí s dokonalým prispôsobením sa sporofytu suchozemskému životu.jednoklíčnolistové. a to otvorené a usporiadané do kruhu (eustéla) .2.dvojklíčnolistové. v ktorom sú vajíčka (a po oplodnení semená) dokonalejšie chránené.ľaliokveté Táto vývojová skupina rastlín je najdokonalejšou v rámci rastlinnej ríše. Z korienka embrya sa vyvinie dobre vyvinutý hlavný koreň s bočnými koreňmi (alorízia). So vznikom semenníka súvisí aj vznik pravých plodov. zriedkavo dichotomicky. s čím súvisí väčšia redukcia gametofytu.krytosemenné. Trieda : Liliopsida .

a to terminálne na vrchole výhonku (napr. napr. ktorý sa premieňa na plod (fructus). Zárodok má 2 klíčne listy (cotyledonae). prípadne aj na menší počet (až 1). Kvet pôvodne podľa kvetného obalu je pravidelný a len neskoršie sa stal súmerným alebo nesúmerným. Listová čepeľ je rozlíšená na líce a rub . Z nej sa vyvinuli všetky ostatné typy súkvetia. ktoré sú na kvetnom lôžku v závitnici (acyklické kvety. Jednoklíčnolistové rastliny fylogeneticky (aj morfologicky) nadväzujú na rad dvojklíčnolistových rastlín Nymphaeales (leknokveté) a objavili sa pred 65 mil. Krytosemenné rastliny vo svojom individuálnom vývoji taktiež prekonávajú rodozmenu (metagenézu).bifaciálny list.cca 135 mil. ktoré sú typické pre jednoklíčnolistové rastliny. zriedka jednožilová. magnólia). resp. iskerníkovité). Variabilita kvetu je obrovská. Listový okraj je celistvý. ktoré reprezentujú dvoklíčnolistové rastliny . Peľové zrná prejavujú veľkú tvarovú rozmanitosť u jednotlivých rodov. A5+5. ktoré zabezpečuje generatívnu reprodukciu. Rastlinu reprezentuje diploidný sporofyt. Trieda : Magnoliopsida (Dicotyledonae) . Stavba kvetu všeobecne je veľmi rozmanitá.megasporangia a mikrosporangia a efektívny prenos peľových zŕn). Synonymom pre krytosemenné rastliny je názov kvitnúce rastliny. A4+4. v peľovom vrecúšku. Predchodcovia krytosemenných rastlín (Proangiospermae) mohli rásť už v triase v horských oblastiach tropického pásma. P 6 . Kvety sú zvyčajne päťpočetné (pentamerické) alebo štvorpočetné (tetramerické). Koreňová sústava má hlavný koreň a bočné korene (alorhízia). a to perovitá alebo dlaňovitá. Listy majú zvyčajne listovú stopku. v podzemkoch kosatcov). Paleontologické nálezy ukazujú. A ∞. Pritom dochádza k redukcii počtu vnútorných kvetných častí pohlavných orgánov na 5 alebo na 4. ale aj telómu (kvetné lôžko a čiaška). kým listová pošva a prílistky často chýbajú. G5 alebo K4. Redukciou súkvetí sa môžu zase vyvinúť druhotne jednotlivé kvety.trieda Magnoliopsida. Kvet vznikol účelovou modifikáciou fylómov: kvetný obal a plodolist (ochrana pohlavných reprodukčných orgánov . väčšina rastlín má cyklické kvety (všetky kvetné časti sú v kruhoch). čím vzniknú kvety spirocyklické (hemicyklické). Listová žilnatina je sieťovitá. Ak majú kvety iný počet kvetných častí alebo iný počet kruhov. K5. pretože najvýznamnejšou časťou je kvet (flos) . rokov (vrchná krieda). Za najpôvodnejšiu treba považovať vidlicu (dicházium) zo skupiny cymóznych súkvetí. niektoré v nezmenenej podobe (morfotype) sa dožili doteraz. kým gametofyt už nie je samostatný a je len mikroskopickou súčasťou nepohlavnej sporofytickej generácie. Do triedy Magnoliopsida patrí viac než 1000 rodov s takmer 50 tisíc druhmi rozšírenými na všetkých kontinentoch a ostrovoch Zeme. Neskôr sa vyvinulo pazušné postavenie jednotlivých kvetov. 1. sú zriedkavé.  Kvetný vzorec : . ľuľkovité) a koncentrické cievne zväzky (napr. výnimočne len vo vývojove najstarších čeľadiach (vlkovcovité). a samičí gametofyt je zastúpený len niekoľkobunkovým zárodočným mieškom bez typických archegónií.dvojklíčnolistové Zástupcovia triedy sú dreviny alebo byliny s typicky druhotne hrubnúcou stonkou a koreňom. pretože takmer každý druh má iný kvet. často s veľkým počtom malých kvetov. Napokon sa vyvinuli súkvetia. V cievnych zväzkoch v pravidelne usporiadaných kruhoch sú trachey. . rokov.∞. Prvé skupiny krytosemenných rastlín predstavujú druhy čeľade magnóliovitých. V čeľadiach vývojovo starších nájdeme kvety s veľkým a neustáleným počtom kvetných častí. Vo vrchnom triase a jure väčšina pôvodných skupín vyhynula. alebo rôzne členený a časté sú delené a zložené listy. Kvety trojpočetné. C5. ⊕. Odtiaľto nastalo osídlenie nižšie položených miest. Predstava o pôvode krytosemenných rastlín dosiaľ nie je ujasnená. Výsledkom oplodňovacieho procesu je vznik embrya a semena v gynéceu. že vznik krytosemenných rastlín siaha do nedávnej minulosti Zeme . dá sa vždy odvodiť od čísla 5 alebo 4. Rozvíjali sa súbežne s dvojklíčnolistovými. G ∞ 50 . Vo vývojove mladších čeľadiach je už časť kvetných častí usporiadaná do kruhov.rozmnožovacie zariadenie.zväzkov sa vyskytujú aj bikolaterálne (napr. Samčí gametofyt je redukovaný na jedinú vegetatívnu bunku v peľovom zrnku. Pôvodne boli kvety na rastline jednotlivé. napr. geneticky prísne podmienenú. C4. ale v podstate majú rovnakú morfologickú a anatomickú stavbu.

C . ktorých heterochlamydeický kvet je v trojpočetných kruhoch.Sú najstaršou čeľaďou krytosemenných rastlín. Poskytujú drevo. pravidelné. ktoré zrastajú a chránia púčiky. voňavé látky a drogy. vých.špirálovité usporiadanie pohlavných orgánov na krytosemenné rastliny. Okraje plodolistov nedokonale zrastajú. A 3 . A . ⊕. B .magnóolia Campbellova (M. a Juž. Amerika. predkov sa vyvinuli mnohé ďalšie cambellii). veľké. Počet kvetných lístkov kolíše medzi 6 . k radu Dilleniales a k čeľadi pivonkovitých (Paeoniaceae).semenník. Majú jednoduché spirocyklické kvety.tyčinka. veľké zelenkasté kvety a dlhostopkaté nažky tvoriace šiškovité plodstvo. rokov). Sú pantropické (120 kvetnom lôžku.semeno rodov s vyše 2000 druhmi) a mnohé druhy sú dôležité úžitkové rastliny. V záhradách sa pestuje hybrid uvedených druhov magnólia Soulangeova (M. D . Ameriky. ktorých centrum rozšírenia tvoria pohoria Indomalajzie. Dnes sú na ústupe a na ich dlhý fylogenetický vývoj poukazuje veľké množstvo látok špecializovaného metabolizmu (alkaloidy a glykozidy). ktorých peľové zrná sa našli v usadeninách jurskej doby (135 mil. Plody tvoria šiškovité plodstvo mechúrikov alebo nažiek. Vo svojej vlasti poskytuje hodnotné drevo. Vnútri semenníkov sú 2 alebo viac vajíčok. Do čeľade patrí 10 rodov a asi 220 druhov. korenie. a juž. často s rovnakými kališnými (K) lístkami a korunnými (C) lupienkami. Ázia a Sev. kry a liany). Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými nedelenými alebo delenými (napr. ľaliovník) vždyzelenými alebo opadavými listami.denudata). ktoré z vývojového hľadiska stoja veľmi blízko k čeľadi magnóliovitých. ovocie. K 3. obojpohlavné. Z rodu magnólia (Magnolia) je známa magnólia holá (M. Koncom druhohôr boli veľmi rozšírené a v treťohorách rástli takmer po celej vtedajšej suchej zemi i na území Slovenska. C 3-12. ktoré sa u niektorých druhov otvárajú ešte pred vypučaním listov. kvitnúci pred vypučaním listov. Má výrazne štvorlaločné lýrovité listy. Na Slovensku sa pestujú len druhy rodu magnólia a ľaliovník. Známym stromom našich parkov je ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) pochádzajúci zo Sev.  Kvetný vzorec : . x soulangeana). 51 .∞. Z Číny pochádza aj ozdobný strom magnólia ľaliokvetá (M.liliiflora) s červenými kvetmi. má veľké biele. Kvety sú jednotlivé. alebo nažka. Anonovité sú veľmi starou čeľaďou a z ich Obr. ozdobný ker pochádzajúci z Číny. 57: Magnoliovité (Magnoliaceae).až veľa. zvyčajne opadavými prílistkami. Tyčiniek je veľa a často sú ploché. predĺženým kvetným lôžkom. G ∞ -1 Sú to tropické dreviny (stromy. Opadavé prílistky zanechávajú na konáriku kruhovitú jazvu. Plodom sú bobule. Môžu byť acyklické alebo spirocyklické. Gyneceum je apokarpné. ľalii podobné kvety. Počet tyčiniek je veľký a sú v závitnici. Gyneceum je zvyčajne apokarpné z veľkého počtu semenníkov. Príbuzenské vzťahy sú jednak k čeľadiam vnútri radu magnóliotvarých. Magnóliovité sú entomofilné druhy a ich plodom je mechúrik.

pozdĺžny rez s piestikom s vajíčkami.pawpaw. i .semeno Známym stromom trópov je anona šupinatá (Annona squamosa). P 3+3. ⊕. A 3+3+3. a. 58: Anonovité (Annonaceae).h . A 3+3+3. ktorý sa pestuje na veľkých plantážach na juhu USA pod názvom „poopoo“ . d . Asimina trojlaločná (Asimina triloba). C 3. b. ⊕. G (3) 52 .c detail kvetu. severových. Kananga voňavá (Cananga odoratum) poskytuje zo svojich korunných lupienkov voňavý olej ilang-ilang (Indomalajzia. Významným ovocným druhom je asimína trojlaločná (Asimina triloba).vetvička s kvetmi a plodmi.  Kvetný vzorec : . G 1 . Austrália) a xylópia etiopská (Xylopia aethiopica) poskytuje korenie . K 3.„černošské korenie“.Obr.

P 0. Do čeľade patrí 31 rodov a asi 2250 druhov rozšírených prevažne v trópoch. ⊕.kvet. Ázie sa získava liečivý gáfor. prílistky 53 . P ∞. Plodnými konárikmi sa v minulosti ovenčili učenci na univerzitách (bacca laureatus) a s tým súvisí aj dnešné naše pomenovanie „laureát“. A 5 . pochádzajúce z juhovýchodnej Ázie. často s oblúkovitou žilnatinou. A 2. praecox). 59: Kalykantovité (Calycanthaceae). Zriedkavo sa u nás v parkoch pestuje kalykant floridský (C. b . zvyčajne so striedavými jednoduchými kožovitými listami bez prílistkov. alebo po opadnutí kupuly sú plody úplne voľné. ktoré uzaviera zdužnatená kvetná stopka. . V strednej a severnej časti Južnej Ameriky sa hojne pestuje hruškovec americký (Persea americana) pre jedlé plody (avokádo). zvyčajne so striedavými jednoduchými listami s celistvým okrajom. V Európe (mediterán) rastie len rod vavrín (Laurus). Čeľaď zreteľne príbuzensky nadväzuje a má serologickú podobnosť s radom ružotvarých (Rosales). . charakteristický menší strom Stredomoria.i . kvitne už v januári pred vyrašením listov.floridus). Andréceum pozostáva zvyčajne z 9 tyčiniek.C. Ameriky a Austrálie. G ∞ Sú kry a stromy s protistojnými listami bez prílistkov. Ďalší rod je zimovec (Chimonanthus) z Číny.semeno a . gynéceum z 3 zrastených plodolistov a semenník s jediným anatropným vajíčkom je čiastočne ponorený do tanierovitej kvetnej stopky (kupula). 3. najmä Strednej a Južnej Ameriky a len ojedinele v subtrópoch alebo v miernom pásme. čiastočne alebo úplne obalená mäsitou alebo zdrevnatenou zväčšenou kupulou.Folia Lauri) sú známym korením. Do čeľade patrí rod kalykant (Calycanthus. 5 druhov) zo Sev.∞. z ktorého sa u nás pestuje zimovec včasný (Ch. V ich pletivách sú rozličné silice a alkaloidy. c. zeylanicum. škoricovník čínsky . zoskupené do strapcovitých súkvetí. Je symbolom slávy a z jeho konárikov sa vijú vence. Najznámejším druhom je vavrín pravý (Laurus nobilis). Kalykant floridský(Calycanthus floridus). zriedka dvojpočetné alebo päťpočetné a heterochlamydeické. Kvety sú malé belavé alebo zelenkasté. Sú zvyčajne homochlamydeické. Jeho listy (bobkové listy . ktoré prechádzajú v početné kvetné lístky acyklického kvetu. . nažiek. Cinnamomum camphora) pochádzajúceho z vých. Obr. Z gáfrovníka lekárskeho (Camphora officinarum.kvitnúca vetvička.plodstvo   Kvetný vzorec : . cassia).C. Plody sú nažky. Semená nemajú endosperm. ktorých kvetná stopka je zvonka pokrytá listencami.Sú to vždyzelené stromy a kry. m . G (3) (1-6) Sú to priame alebo ovíjavé byliny alebo kry. u nás často pestovaný v skleníkoch. Ich olúpaná kôra je známa v našich domácnostiach pod menom škorica (škoricovník cejlónsky . Plodom je jednosemenná bobuľa alebo kôstkovica. trojpočetné. pravidelné. Ďalej veľmi známe sú škoricovníky (Cinnamomum).  Kvetný vzorec : .

obtusifolia).lotos (Nelumbium) má dva druhy: lotos orechonosný (N. V pletivách sú nádržky s pálivými silicami.chýbajú (pieprovec). Na hrotoch C lupienkov sú zakrpatené peľnice. Najznámejším druhom je lekno biele (Nymphaea alba). Leknica žltá (Nuphar lutea) má kvety menšie. tyčiniek 6 alebo 12. Polynézii a Austrálii a lotos žltý (N. 60: Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) ich okrúhle čepele splývajú na hladine vody. na okraji nadvinuté. obsahuje alkaloid aristolochín.speciosum). U nás sa niekedy pestujú v skleníkoch. ovíjavý ker. Viktória kráľovská (Victoria regia) sa pestuje ako okrasná.  Rastliny vodné alebo bahenné so zhrubnutým podzemkom. Kvitne skoro na jar. Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) je burinou viníc a záhrad teplejších oblastí. Kvety sú veľké. Používa sa v ľudovom lekárstve. Andreceum pozostáva z 110 tyčiniek a cenokarpné gyneceum z 1-6 zrastených plodolistov. Jeho nedozreté bobule poskytujú „čierne korenie“ a dozreté bobule bez oplodia zasa „biele korenie“. Pieprovité rastú najmä v trópoch Ameriky a Malajzie (12 rodov. súmerné (vlkovec) i pravidelné (kopytník). Vonia gáfrom alebo čiernym korením a má ostrú štipľavú chuť. Listy sú dlho stopkaté. Jedovatý. Kvety sú bez kvetného obalu. Vzácne rastie v stojatých vodách mŕtvych ramien riek a vodných kanálov. žlté. Mnohé druhy sa pestujú pre peknú kresbu svojich listov ako obľúbené ozdobné rastliny skleníkov a bytov (P. Má listy veľké v priemere až 2 metre. Súkvetie je predĺžený klas. Listy majú jednoduché s odnoženou žilnatinou. zakoreňujúce sa na dne vodných nádrží. 54 . Oba druhy sú vzácne a chránené. Kopytník európsky (Asarum europaeum) je rastlinou listnatých lesov s nenápadným purpurovohnedým pravidelným kvetom. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica a semená majú endosperm a perisperm. V trópoch sa pestuje piepor čierny (Piper nigrum). ktoré obsahujú alkaloid piperín a iné glykozidy.luteum) pochádza z oblasti Strednej Ameriky. Obr. semenník spodný. Okvetie trojpočetné.  Do tejto čeľade patria väčšinou tropické byliny a dreviny. čo je vlastne celé súplodie. ktorý rastie Obr.“ dlhé korenie“. Rastlina má žlté zrastenolupienkové súmerné kvety. Plodom je veľká dužinatá tobolka. mnohopočetné. Jediný rod . Je obľúbenou skleníkovou rastlinou. V našej flóre sú zastúpené len 2 rody. Pochádza z povodia Amazonky. P. Rod pieprovec (Peperomia) tvoria druhy rastúce v trópoch. 61: Lekno biele (Nymphaea alba) v južnej Ázii. hederifolia. plodom je tobolka. Najväčším rodom čeľade je rod piepor (Piper). Často sa pestuje ako okrasná vodná rastlina v jazierkach parkov. pochádzajúci z Indomalajska. Piepor dlhý (Piper longum) z Indomalajska dáva tzv. Vyskytuje sa v podobných biotopoch ako lekno. čím sa vysvetľuje fylogenetický vznik tyčiniek z C lupienkov. kvety obojpohlavné. nápadné. 1400 druhov). obojpohlavné alebo jednopohlavné.  Vodné rastliny príbuzné leknovitým s nádhernými veľkými kvetmi. zapácha. je jedovatá.

Je nízkeho vzrastu s pichľavými kožovitými a neopadavými listami. Kvety sú pravidelné.prilbica). Jeho biotopom sú suché krovinaté stráne. hlaváčik). je rôznofarebný a na prvý pohľad teda pripomína C. C . ostrôžka i stračonôžka). Kôra a koreň obsahujú alkaloid berberín. modrými jedovatými bobuľami. ostrôžka. najčastejšie sú kvety mnohopočetné alebo 5-početné (4-početné plamienok). veternica). ostrôžka. poniklec).kvet s predĺženým kvetným lôžkom (myší chvostík). 62: Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) A . Bplodný konárik  Do čeľade patria najmä byliny ale i liany (plamienok). koruna-C). Okrasným druhom je aj mahónia cezmínolistá (Mahonia aquifolium). F .veternica) alebo alkaloidy (akonitín . Plodom je bobuľa. ktoré produkujú nektár. D . Niektoré druhy (napr. Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) je divorastúci ker s listami vyrastajúcimi na brachyblastoch. Veľa druhov tejto čeľade obsahuje glykozidy (napr. Dráč je známy medzihostiteľ hrdze trávnej (Puccinia graminis). E . anemonín . Charakteristickým znakom čeľade je ešte predĺžené kvetné lôžko (napr.kališné lístky korunovité s nektáriami.kvet s ostrohami (orlíček) 55 . druhy trváce i jednoročné.kvet súmerný (prilbica). Plodom je červená podlhovastá bobuľa kyslej chuti. piestikov je taktiež veľa. Kvetné obaly okrem rôzneho počtu jednotlivých častí môžu byť rozlíšené (kalich-K. ktoré sa pri dotyku skláňajú na bliznu. Sú to kry s jednoduchými listami opadavými i neopadavými.okvetie štvorpočetné (plamienok). prilbica) alebo nažka (iskerník. Plodolistov resp. Trojpočetné žlté kvety sú v strapcoch a majú dráždivé tyčinky. často v strapcoch. K preto preberá funkciu C. výnimočne bobuľa. alebo s dlhým páperistým chvostíkom. niekedy s ostrohou (prilbica. G . B. Obr. Obr. ktorý napomáha šíreniu plodu pomocou vetra (plamienok. blyskáč. prilbica) majú C premenenú na nektáriá. zriedkavejšie tobolka. Takže medzi iskerníkovité patria jedovaté i niektoré liečivé druhy. ktorá obsahuje veľa vitamínu C. 2-4 početné. záružlie. so zobáčikom (veternica).okvetie s tromi podkvetnými listeňmi (poniklec).kvitnúci konárik. Výrazne žltej farby je drevo.poniklec. julianae) sa vysádzajú ako okrasné kry. u niektorých iskerníkov) a na ňom navzájom nezrastené plodolisty (apokarpné G). Niektoré kultivary a iné cudzokrajné druhy (Berberis thunbergii. 63: Kvety iskerníkovitých : A . žlté. päťpočetné (čemerica).okvetie mnohopočetné (pečeňovník). B . S tým súvisí aj entomofília. Do čeľade patria druhy s kvetmi pravidelnými (väčšina) i súmernými. Niektoré listy sú premenené na tŕne. i nerozlíšené (okvetie-P . počet kvetných častí je rôzny. Plodmi sú mechúrik (napr. Tyčiniek býva väčšinou veľké množstvo. z ktorého sa kedysi získavalo farbivo. Táto čeľaď na rozdiel od mnohých iných je morfologicky rôznorodá. U niektorých druhov je nažka s ostňami (iskerník roľný). Rôznorodosť je zjavná najmä v stavbe kvetov.

najmä lesných lúk i svetlých lesov. Žltohlav európsky (Trollius europaeus) patrí medzi vzácne. pasienkoch. Plody sú mechúriky. D . v Obr. Jedovatý. Vyskytujú sa na lúkach. ako buriny na poliach.Rozmnožujú sa väčšinou semenami.podstvo nažiek s páperistými výrastkami lesoch.plodstvo nažiek s krátkym zobáčikom (veternica). kvety s purpurovočerveným (čemerica purpurová) alebo bielo (čemerica čierna) sfarbeným 5-početným kalichom. Čemerica purpurová (H.niger) pochádza z Álp. Čemerica čierna (H. výnimočne vegetatívne hľúzkami (blyskáč) alebo poplazmi (iskerník plazivý). ak seno alebo čerstvé krmivo obsahuje záružlie. stračonôžka. kvitnúce skoro na jar alebo dokonca ešte v zime. Patrí sem veľa chránených a vzácnych druhov. pri potokoch a (poniklec). 56 . 64: Plody iskerníkovitých: A . Žiarivo žlté kvety majú 5-početné P. Iskerníkovité osídľujú rôzne biotopy. plodmi sú mechúriky. Veľké žlté kvety polguľovitého tvaru predstavujú sfarbené K. pričom C sú premenené na nektáriá. odnoženo strihané. sušením sa jedovatosť znižuje. Preto sa často pestuje i v rôznofarebných i plnokvetých formách. čo sa prejavuje podráždením Obr.riekach i stojatých plodstvo zrastených mechúrikov (černuška) vodách.plodstvo otnitých nažiek (iskerník roľný). C . kvitne v zime.plodstvo mechúrikov (záružlie). 66 : Žltohlav európsky (Trollius europaeus) tráviacich orgánov a obličiek. i v alpínskom stupni vysokých hôr. niektoré sú zároveň aj okrasnými (hlaváčik. E . 65 : Záružlie močiarne (Caltha palustris) Obr. Má čierny koreň . Orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) je takisto chránená i dekoratívna rastlina horských polôh. Druhy čemerice sú okrasné rastliny. poniklec. Plody sú mechúriky. u nás je pestovaná v záhradách. K otravám dochádza aj u hospodárskych zvierat. Čemerica (Helleborus). atď. Je mierne jedovatá. chránené a zároveň veľmi dekoratívne druhy horských vlhkých lúk. K (fialový) s ostrohami dodáva orlíčku ozdobný vzhľad. B . Listy sú veľké.purpurascens) rastie vzácne v listnatých lesoch východného Slovenska.od toho dostala meno.) Záružlie močiarne (Caltha palustris) je jedna z prvých jarných rastlín rastúcich pri potokoch.

Stračonôžka tatranská je tatranským endemitom. Plamienok plotný (Clematis vitalba) je drevnatou lianou s bielymi drobnými kvetmi. Pestujú sa aj ako okrasné. Sú jedovaté.variegatum).moldavicum).firmum. Plamienok (Clematis) má 4-početné P. kvôli čomu sa pestuje ako okrasná jarná rastlina.ranunculoides) so žltým P.Prilbica (Aconitum).nemorosa) s bielym P a veternica iskerníkovitá (A.slavica). Sú to zároveň chránené druhy. ktorá rastie na stepných lúkach a veternica narcisokvetá (A. segetálny druh). Podobá sa na ostrôžku. podľa čoho dostala rastlina názov. Vysokohorským druhom je i poniklec biely (P. Prilbice sú väčšinou druhy rastúce na horských prameniskách a v lesoch. Pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis) má 3-laločnaté listy a azúrovomodré viacpočetné P. ktoré čiastočne zrastajú a vytvárajú mechúrikovitú tobolku. Černuška roľná (Nigella arvensis). Plodom je mechúrik.A. Stračonôžka (Delphinium).damascena) pochádza zo Stredozemia a M. Plodmi poniklecov sú nažky s dlhými páperistými výrastkami v plodstvách.elatum) i stračonôžka tatranská (D. Majú nápadne veľké modrofialové P a kvitnú skoro na jar.lycoctonum).stračonôžka vysoká (D. pretože kvitnú v lesoch na jar pred olistením stromov a po odkvitnutí pretrvávajú podzemnými hľuzami. Veternice sú jedovaté.plod (mechúrik) nobilis) Obr. Na kvetnej stonke má typický 3-početný praslen listeňov.narcissiflora).anthora. Rastie v krovinách. Väčšia rastlina s dlaňovito delenými listami. Oba druhy sa pestujú v záhradách ako okrasné. u nás sa pestuje ako okrasná. Jednoročná teplomilná a pomerne zriedkavá burina okrajov polí. Má súmerné kvety s korunovitým K.alba).A.regalis) je typickým sprievodným druhom obilnín (tzv. Ázie. prilbica žltá . Na suchých lúkach južného i stredného Slovenska rastie poniklec veľkokvetý (P. Veternica (Anemone). 67: Ostrôžka poľná (Consolida regalis): A kvitnúca rastlina. Chránené sú u nás 2 druhy : veternica lesná (A. čo je pre čeľaď iskerníkovité výnimočné. K je modrý (prilbica tuhá . Ostrôžka (Consolida).orientalis) je pôvodná v južnej Európe a u nás sa pestuje ako okrasná letnička. Poniklec (Pulsatilla). Všetky druhy sú u nás chránené. Plodom černušky sú mechúriky. 69: Iskerník plazivý (Ranunculus repens) Obr. Označujú sa aj ako jarné efeméry.A. B . V listnatých lesoch rastie veternica hájna (A.sylvestris). pri cestách i na 57 . ktorá skrášľuje v máji a júni horské lúky. Černuška damascénska (N. Korunovité K majú nápadnú ostrohu. ktorého horný lístok je zväčšený v tvare prilby. Poniklece sú preto veľmi dekoratívne i v plodnom stave. Prirodzene rastie v listnatých lesoch Slovenska. Počet P častí je premenlivý. prilbica pestrá A. žltý (prilbica jedhojová .A. Ostrôžka východná (C. od ktorej sa odlišuje dvoma nektáriami v kvetoch. Okrem Tatier nerastie nikde na Zemi. fialový (prilbica moldavská . obsahujú glykozid anemonín.oxysepalum) sú chránené Obr. Oba naše druhy .grandis) a poniklec slovenský (P. Ostrôžka poľná (C. obsahujú alkaloid akonitín. 68: Pečeňovník trojlaločný (Hepatica vysokohorské druhy.

napr. Z anatomickej stránky je významná prítomnosť článkovaných mliečnic v pletivách.repens) má plazivú stonku a je burinou vlhších pôd (okraje ciest. zaplavené priekopy a iné mokradné biotopy osídľujú iskerník plamenný (R. Medzi horskými druhmi sú aj bielokveté druhy. G (2 -∞ ) Sú to jednoročné byliny s jednoduchými alebo delenými listami bez prílistkov. odpudivým pre zvieratá. liečivé i divorastúce buriny. zriedkavo bielej farby (horské druhy). Plodmi sú nažky v plodstvách s krátkym zobáčikom. polí a záhrad). Všetky druhy iskerníka obsahujú glykozidy. Plamienok celistvolistý (C. Sú to vodné rastliny s bielymi kvetmi a listami splývajúcimi na hladine vody. Je jedovatý. Brehy vôd.arvensis). napr. latex) obsahujúcou početné alkaloidy (morfín.aquatile). ktorý má stonku na báze hľuzovito zhrubnutú. ktorý je chránený.väčšina druhov má 5-početné kvety (K. močiarka vodná (B. ktorý rastie v horských lesoch.viticella) a plamienok Jackmanov (C. Sú vyplnené mliečnou tekutou emulziou (mlieko. V suchom sene stráca svoju jedovatosť.flammula) a iskerník jedovatý (R. C lupienky v púčiku sú zhúžvané. najmä v čerstvom stave. ktorá skrášľuje veľkými žltými kvetmi skoro na jar stepné lúky. Iskerník plazivý (R. K 2. ktorý sa ľahko pozná podľa ostňov na plodoch. iskerník platanolistý (R.  Kvetný vzorec : . Obr. výnimočne je tobolka šešuľovitá s dvoma chlopňami (lastovičník väčší).jacqmanii). Výraznú heterofýliu má iskerník zlatožltý (R. Je typickou lúčnou rastlinou. A i G sú mnohopočetné. C). najčastejšie cudzokrajný popínavý plamienok vlašský (C. najmä protoanemonín s ostrým zápachom. Plodom je guľatá alebo vajcovitá tobolka pukajúca drobnými otvorčekmi (mak).plotoch. C 2+2. Tyčinky sú mnohopočetné. Močiarka (Batrachium) je rod blízky iskerníku.sceleratus). Na suchších lúkach rastie iskerník hľúznatý (R. papaverín ai. Niektoré druhy sa pestujú ako okrasné. tebaín. A ∞. Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) je známou chránenou rastlinou. Obr. Oba sú jedovaté (i pre dobytok).auricomus). K pri rozkvitaní opadáva (prchavý). Početné drobné semená obsahujú olejnatý endosperm (asi 50% oleja). Iskerník (Ranunculus) . Jednoročnou burinou polí je dnes už vzácnejší iskerník roľný (R. veľké alebo v okolíku.alpestris) nízkeho vzrastu.integrifolia) je na rozdiel od predošlých druhov bylinou zriedkavo rastúcou na vlhkých alúviálnych lúkach. heterochlamydeické.bulbosus).platanifolius) alebo iskerník alpínsky (R. Iskerník prudký (R. červené a je typickým segetálnym druhom.).acris) je veľmi jedovatý pre človeka i zvieratá. 70: Iskerník prudký (Ranunculus acris) Hlaváčik letný (A. dnes už zriedkavejším. Listy sú až na výnimky dlaňovito delené. Plodom plamienkov sú nažky s páperistými výrastkami ako pri poniklecoch. kodeín. žltej. Lianou je aj chránený plamienok alpínsky (Clematis alpina) s modrými kvetmi. ⊕. Patria sem rastliny pestované.aestivalis) má kvety menšie. Pravidelné kvety sú jednotlivé. 71: Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) 58 . Makovité sú rastliny prevažne mierneho a subtropického pásma severnej pologule.

Mak siaty (Papaver somniferum) je jednoročná.mak pochybný (Papaver dubium). Rastie v blízkosti ľudských obydlí. C je červenej farby na báze s čiernou škvrnou. ktoré zmierňujú bolesť a vyvolávajú spánok (analgetiká).  Obr. najmä na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt). sivozelenými (oinovatenými). K poľným burinám patrí mak vlčí (Papaver rhoeas). 72: Papaveraceae: 1 .tatricum). Stonky sú priame. pre olej a aj ako liečivá.mak vlčí (Papaver rhoeas). Ópium je prudko jedovaté. s tmavou škvrnou na báze. Od ostatných. Farmaceutický priemysel využíva prázdne tobolky na získavanie dôležitých alkaloidov.makovicami. mak záhradný (P. „kalifornský mak“ s kvetmi červenej alebo oranžovej farby. Stonka aj listy sú porastené odstávajúcimi štetinami. Na dlhých kvetných stopkách sú jednotlivé veľké kvety (v priemere až 10 cm) s C lupienkami bielej. glycidy a sliz. ktorého horká chuť a zápach celej rastliny odpudzujú zvieratá. divorastúcich druhov sa odlišuje holými. Okrasnou letničkou je aj severoamerická slncovka kalifornská (Eschscholtzia californica). sediacimi listami. Oba majú červené C a podobajú sa maku vlčiemu. Obsahujú najmä olej. Vysokohorským druhom nižšieho vzrastu s bielymi kvetmi je mak tatranský (P.zrelá pestuje mak hlavne pre omamný prostriedok -ópium. bielkoviny. 30 . Niektoré druhy makov. l . t . V ázijských krajinách sa Obr. Z dvojplodolistového piestika sa vyvinie úzka valcovitá tobolka.orientale) sa pestujú ako okrasné záhradné rastliny (trvalky alebo plnokveté letničky). ktorý vzniká tuhnutím mliečnej šťavy tobolka. na ktorých blizna zostáva.pseudo-orientale).caruncula).list. s . Mak siaty je prastará kultúrna (aj kultová) rastlina neznámeho pôvodu. V Európe sa pestuje od praveku ako pochutina. Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trváca ruderálna rastlina s perovito zloženými listami.makovica má vo vnútri neúplné priehradky a vyrastá na asi 1 cm dlhej stopke . napr. 73: Lastovičník väčší (Chelidonium majus).semeno vytekajúcej z narezaných. Tobolka . Početné drobné semená sú podľa odrôd čierne alebo biele (zriedka červené). preto ich rozširujú najmä mravce. t .tobolka 59 . nezrelých makovíc. pestovaná olejnina. Burinnými druhmi sú aj mak pochybný (P. Fajčenie alebo žuvanie tohto narkotika zhubne pôsobí na celý organizmus človeka a spôsobuje predčasnú smrť.Mak (Papaver) sa vyznačuje lúčovitou (tanierovitou) bliznou sediacou priamo na semenníku (bez čnelky) a charakteristickými tobolkami . V mliečniciach sa nachádza oranžové mlieko. Menšie žlté kvety sú v riedkom okolíku.150 cm vysoká. ktoré srdcovitou bázou objímajú stonku.gynofore.argemone). Semená majú mäsitý výrastok (mäsko . podobná šešuli. mak východný (P. 2 . svetlofialovej alebo červenej farby. tzv.dubium) a mak poľný (P.

Ako okrasná trvalka sa pestuje srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis). K 2+2. Listy sú jemne delené a drobné červené. Sú heterochlamydeické. C 4.chochlačka plná (Corydalis solida). mnohosemenná. Plod je podlhovastá. Listy sú zložené a plodom je tobolka (chochlačka) alebo nažka (zemedym). biele ostrohaté kvety v listenatých strapcoch. Majú perovito zložené listy a fialové. chochlačka bledožltá . Kapustovité majú listy striedavé bez prílistkov. že kvety majú súmerné (chochlačka. štvorpočetné. Ružové kvety má bisymetricné. olejniny.chochlačka dutá (Corydalis cava). s dutou hľuzou a chochlačka plná (C. ⊕. ružové alebo biele kvety sú súmerné s ostrohou. Tento xerofilný ker má tŕne prílistkového pôvodu a listy okrúhleho až vajcovitého tvaru.ochroleuca).Sú to byliny. pl .lutea. 74: Fumariaceae: 1 . Veľké bielofialové kvety majú množstvo fialových tyčiniek. podzemné hľuzy.  Patria sem najmä tropické alebo subtropické byliny i dreviny. Kvitnú na jar v dubovohrabových lesoch. Len výnimočne tvoria napr. Jeden zo štyroch korunných lupienkov vybieha do ostrohy. Chochlačky (Corydalis) vytvárajú podzemnú hľuzu (trvalky). Patria sem aj druhy okrasné (letničky aj trvalky). Tvar listov je 60 . na rozdiel od chochlačiek. 2 . Ich obrys je srdcovitý. A 2+4. alebo je vakovite vydutý.pozdĺžny rez plnou hľuzou. zemedym Vaillantov) patria k bežným poľným i záhradným burinám. dh . usporiadané v strapci.Zemedým lekársky (Fumaria officinalis). Od makovitých sa odlišujú predovšetkým tým.Srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis) Kvetný vzorec : . 75: Fumariaceae: 1 . Na suchých stráňach v Stredomorí je rozšírený druh kapara tŕnitá (Capparis spinosa). dužinatá bobuľa.  Obr.) Niektoré rastú na skalách. s tŕňmi alebo drevnatejú (polokry. Niektoré druhy sa prispôsobili aj podmienkam púští. 2 .C. sú bez listov. Zemedym lekársky (F. zemedym) alebo bisymetrické (srdcovka). Niektoré cudzokrajné druhy chochlačiek sa pestujú v záhradkách ako skalničky (chochlačka žltá . trojpočetný praslen (zubačka). Plodom je tobolka.prierez jej dutou hľuzou Obr. Čeľaď je rozšírená najmä v miernom pásme severnej pologule a v Stredomorí.C.officinalis) i ďalšie podobné druhy (zemedym zobáčikatý. resp. mnohé vytvárajú prízemnú listovú ružicu. U nás sú najbežnejšie 2 druhy: chochlačka dutá (Corydalis cava). malé kry). Pôvodná je v Číne a Japonsku. v previsnutých jednostranných strapcoch. v lesoch a na lúkach. Kvetné púčiky srdcovitého tvaru veľké asi ako hrach sa konzervujú v soli alebo oleji pod názvom „kapara“ a používajú ako pikantná korenina. Medzi kapustovitými je veľa vyšľachtených hospodársky dôležitých druhov a odrôd (zeleniny. G (2) Patrí sem asi 3000 druhov jednoročných i viacročných bylín.solida) má plnú hľuzu. ale aj kry. iné sú burinami a ruderálnymi rastlinami. Tyčinky sú tiež 4. Zemedym (Fumaria) nemá. s semená na rámčeku. Plodom je nažka.

pevne zvinutú hlávku. ktoré sedí na vrchole skrátenej stonky medzi vencom širokých listov. 2 • kapusta obyčajná kučeravá . Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) rastie divo na skalnatom pobreží Stredozemného mora a západnej Európy. Pre kapustovité je z histologickej stránky charakteristická aj prítomnosť idioblastov t. U niektorých druhov je plodom pašešuľa. • kapusta obyčajná ružičková . convar. Štvorpočetné kvety majú jednotnú charakteristickú stavbu. na ktorej vyrastajú dlho stopkaté. modifikovanú stonku (hlúb). Používa sa ako zelenina. často lýrovitými listami. väčšinou pestované. Tým sa vysvetľuje význačná chuť a čpavkový zápach mnohých kapustovitých. 6 listy perovito laločnaté. vidlicovitými. kel hlávkový (B.šešuľa po opadnutí chlopní.otvorená krídlatá šešuľka (Lepidium) kaleráb (B.karfiol (B. u niektorých druhov s krídlatým lemom ( peniažtek.kel ružičkový (B. ružové alebo fialové. ktoré sú dôležitým rozlišovacím znakom. convar. 10 . botrytis) má zdužinatené zväčšené súkvetie. sabauda) vytvára na skrátenej stonke hlávku s bublinato-kučeravými listami. Vegetatívne orgány bývajú pokryté trichómami (jednoduchými. farbovník) niektorí autori nesprávne považujú za nažky.šešuľa so špirálovito odstávajúcimi chlopňami. Tyčinky sú štvormocné (dve s kratšími a štyri s dlhšími nitkami). Plodom je dlhá šešula s krátkym zobáčikom. 13 . 61 . Niektoré druhy čeľade prejavujú sklon k modifikácii jednotlivých orgánov: stonky. otvárajúca sa šešuľa.o. Piestik zrástol z dvoch plodolistov. alebo širšia šešuľka. pričom semená sedia na okraji diafragmy.krížokveté) sú žlté. hviezdovitými). convar. 5 . buniek s obsahom enzýmu myrozinázy a buniek s obsahom tioglykozidov (sinigrín. prevláda tvar listu lýrovitý (perovito delený s veľkým koncovým úkrojkom). Konzumujú sa ako zelenina. kučeravé. (ohnica. Sú to obvykle oinovatené byliny s premenlivými. convar. • kapusta obyčajná karfiolová . repča). Vhodná je na kŕmenie. C lupienky usporiadané do kríža (starší názov Cruciferae . convar. Viaceré zimné a letné odrody sa používajú ako bežná zelenina.o. medzi nimi je blanitá priehradka . gongylodes) sa pestuje pre bazálnu stonkovú hľuzu. kel).diafragma. • kapusta obyčajná kelová. Pestuje sa ako biela hlávková kapusta (forma alba) a červená hlávková kapusta (forma rubra). 76: Kvet a plody kapustovitých : 1 . v listoch) enzým myrozináza štiepi tioglykozidy na horčičné silice. viridis) má nažka (Isatis).o.j. niekedy so zobáčikom. iberka). Listy netvoria (Raphanus).nepukavá šešuľka (Neslia). voľné listy (forma alboviridis má hľuzu na povrchu zelenkastú. ktorá sa rozpadáva na jednosemenné časti. 11 hlávku. Charakteristickým plodom kapustovitých je podlhovastá šešuľa. 4 . gemmifera) tvorí na jeseň v pazuchách stonkových listov púčiky v podobe miniatúrnych hlávok. Kvety sú žlté až belavé. 7 . sú jednoduché alebo delené. Rod kapusta (Brassica) zahŕňa 1-2 ročné a trváce druhy. na báze s nektáriami. biele. Obr.krídlatá kučeravý (B. keď zo stredu hlávky vyrastie predĺžená kvetonosná byľ so strapcom žltých kvetov. oleracea convar. 12 .kel štvormocné tyčinky (Sinapis). na rámiku 3 • kapusta obyčajná kalerábová semená (Lunaria).o. Typickým súkvetím kapustovitých je strapec bez listeňov spočiatku podobný chocholíku.krídlatá šešuľka s úzkou priehradkou (Thlaspi). Jednosemenné šešuľky (katran.kvet (Capsella). forma violacea má hľuzu modrofialovej farby).prierez šešuľkou so širokou priehradkou (Draba). hypokotylu a koreňa. tvoriace kompaktnú. ktorá rozdeľuje semenník na dve semenné púzdra. nedelenými i delenými. Stonky u pestovaných bývajú modifikované. ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých kultúrnych konvariet: • kapusta obyčajná hlávková.o. Konzumujú sa čerstvé hlávky alebo ako kvasená kapusta. Odpradávna sa pestuje v mnohých kultivaroch. Po poranení pletiva (v koreni.veľká šešuľka po opadnutí chlopní. repinka. 9 . sinalbín) v pletivách rôznych orgánov. 3 . na ktorej vyrastajú oinovatelé (s voskovým povlakom) hladké listy.variabilný. čím sa listy zhlukujú a vytvárajú pevné listové hlávky (kapusta. hlávková kapusta (B. Kvitne v druhom roku. ktoré dookola husto pokrývajú byľ až po vrcholové voľné listy. najmä k zdužnateniu a skracovaniu stonky.pašešuľa nedelené. Šešule aj šešuľky pukajú dvoma chlopňami zdola nahor. horné prierez šešuľkou s úzkou priehradkou (Capsella). 8 .capitata) má skrátenú.

ramosa) má vysokú byľ na báze drevnatú. podlhovastý. priekop. vitreus má hypokotyl biely. 77: Kapustovité : 1 . s ktorou sa veľmi často zamieňa. • kapusta obyčajná kŕmna . keď kvetné púčiky sú ešte uzavreté. Pestuje sa pre čiernohnedé semená na výrobu pochutiny horčice (kremžskej). štetinovité. Pašešule sú ružencovite zaškrcované a rozpadávajú sa na jednosemenné časti. Pestuje sa po celej Európe pre semená. Horčica biela (Sinapis alba) je jednoročná bylina so strapcom jasnožltých kvetov. • reďkev siata pravá . Vylisovaný olej sa využíva ako technický (s obsahom kyseliny erukovej) pri výrobe kaučuku a mydla. Olej podobných vlastností ako z repky olejky poskytuje kapusta poľná olejnatá . rapa) má tiež koreň repovito až guľovito zhrubnutý.pekinensis) má jasnozelené listy s výrazným. Šešule s dlhým. ohnica (Raphanus raphanistrum) je naša bežná jednoročná burina so svetložltými až bielymi kvetmi.s. dužinaté. niger) s veľkým. Má tiež lýrovité listy. Pestuje sa aj v podhorských pdmienkach. Reďkev ohnicová. sativus) má hypokotyl guľovito zhrubnutý. horné kopijovité. • kapusta obyčajná špargľová . vlhké polia a pod. • kapusta repková kvaková . subsp. napus) je jednoročná alebo dvojročná (ozimná) bylina s belaso oinovatenými holými listami. Patrí medzi najobyčajnejšie buriny našich polí. Rastie aj divo. chocholíkovitým súkvetím na dlhých zdužinatelých stopkách.kapusta repková pravá (Brassica napus convar. po celej dĺžke rovnomerne olistenú. Kvitne dlhšie ako mesiac. oleifera).repka (B.brokolica (B. poskytuje množstvo peľu a nektáru. kosákovite prehnutým zobáčikom. Má podobné využitie ako karfiol. convar. 2 . konzumuje sa ako lahôdková zelenina. albus má koreň biely). Kapusta repková . Má hladké ružencovito zaškrcované šešule s krátkym zobáčikom. sa od predchádzajúcej odlišuje Obr. sú štetinato chlpaté. napobrassica) má koreň a bázu stonky repovito zhrubnutú. Kapusta poľná pravá .plôdiky. zavlečená na brehy riek.reďkvička (R.repka olejka (B. C je živožltá. na povrchu čiernym koreňom. Jej dolné listy sú chlpaté. pôvodnou v Prednej Ázii. Je tiež mierne štipľavej chuti. Pestuje sa ako krmivo. čím sa líši od podobnej ohnice. Horčica (Sinapis) je rod blízky kapuste.rapa subsp.chinensis) sú prastarou kultúrnou zeleninou východnej Ázie.s.nigra. ktoré sú sformované do podlhovastej hlávky.rapa subsp. Najhojnejšia je najmä v chladnejších oblastiach. Var.okrúhlica (B. Kvety sú fialové až biele a tmavo žilkované.n. ktoré sú v hornej časti stonky objímavé. K je vzpriamený. Reďkev siata (Raphanus sativus) je starou kultúrnou rastlinou.arvensis) má sírovožltú korunu podopretú rovnovážne odstávajúcim K. napus) sa pestuje pre olejnaté semená ako olejnina. italica). Kapusta čierna (B. Kapusta pekinská (B. z ktorých sa vyrába horčica. repovitým. s tmavým žilkovaním. štipľavej chuti (var. semená červenohnedé. Spolu s kapustou čínskou (B. convar. subsp. Pestuje sa v dvoch poddruhoch : • reďkev siata čierna (R. Horčica roľná (S. Dolné listy sú lýrovito perovito strihané.kvaka (B. convar.n.voľnejším. Buľva sa využíva ako krmivo. convar. Je aj medonosnou rastlinou. 3 .kŕmna kapusta (B. červený. Pašešule (rozpadavý plod) sú valcovité.o. Dolné sú lýrovité. rozkonárenú. U nás sa pestuje vo dvoch odrodách : • kapusta repková pravá .repica olejnatá (B. Šešule sú krátke. napus) 62 . širokým stredným rebrom.reďkev ohnicová (Raphanus raphanistrum).horčica biela (Sinapis arvensis). Ich pestovanie sa aj u nás postupne udomácňuje. má však odstávajúce kališné lístky. obyčajne biely.o. mäsitú. Po rafinácii sa olej používa ako stolový. Používa sa na kŕmenie. štvorhranné. od stonky rovnovážne odstávajú. starší názov Melanosinapis communis) je jednoročná bylina s neoinovatenými listami.

Ako veľmi stará zelenina má význam žerucha siata (Lepidium sativum). Rastie na úhoroch a poliach. Má drobné biele alebo ružové kvety. Prízemné listy majú dlhú čepeľ. na vlhkých výživných dusíkatých stanovištiach. sivozelená bylina. U nás rastie zriedkavo ako splanená. napr. vajcovitý. Žerušnica horká (C. Repča trváce (R. okrúhle šešuľky obsahujú 4-6 semien. pričom spodný diel plodu je valcovitý. Šešuľky obsahujú olejnaté semená.campestre) alebo žerucha zborenisková (L. Listy majú horkú štipľavú chuť a vysoký obsah vitamínu C. Medzi karanténne druhy. 78: Repča trváce (Rapistrum perenne) rastliny. Odpradávna sa konzumuje valcovitý koreň ako pochutina. Obr. ktorý obsahuje ostro štipľavé silice. Kvety má biele. ktorých spodné listy tvoria listovú ružicu a sú u väčšiny druhov perovito zložené. ale aj vitamín C.impatiens) má veľmi drobné biele kvety. Kvety sú drobné. holá. Iné divorastúce druhy žerúch rastú na ruderálnych stanovištiach. 79: Žerucha poľná (Lepidium campestre) 63 . aj na vate) po celý rok a týždeň od výsevu sa môžu konzumovať mladé klíčne rastlinky štiplavej chuti. Pôvodný vo východoeurópskych stepiach je farbovník obyčajný (Isatis tinctoria). Zrelé šešule sú citlivé na dotyk.perenne) má bohato rozkonárenú stonku. vyskytujúce sa najmä pozdĺž železničných tratí. Chren dedinský (Armoracia rusticana) je väčšia trvalka. ktoré sa získavalo najmä z listov. Po namočení slizovatejú. Mladé rastliny sa konzumujú ako šalát.ruderale. Katran prímorský (Crambe maritima) je halofytnou rastlinou. Tento druh možno pestovať v domácich podmienkach (napr. šešule sú čiarkovité. Chuť a celková kvalita chrenu závisí od pôdy. Bol kedysi u nás pestovaný pre etiolované výhonky.amara) netvorí listovú ružicu. Obr. patrí žerucha hustokvetá (L. oinovatená. Do veľkého rodu žerušnica (Cardamine) patria Obr. 80: Žerušnica lúčna Eruka siata (Eruca sativa) sa v južných krajinách pestuje pre (Cardamine pratensis) olejnaté semená. Rastie pozdĺž potokov.densiflorum) zamieňa sa za L. žerucha poľná (L. Malé.Pašešule zaujímavého tvaru má rod repča (Rapistrum).ruderale). Má bledofialové alebo biele kvety. Odpradávna bol pestovaný pre modré farbivo na farbenie látok. Pre olejnaté semená bol ojedinele pestovaný aj ľaničník siaty (Camelina sativa). so zhrubnutým kolovitým a zvislým koreňom. biele. ojedinele splaňuje. Rastie na prameniskách a pri potokoch. Bola k nám zavlečená z Ameriky. Žerušnica nedotklivá (C. jednosemenný. náhle pukajú a vymršťujú semená (odtiaľ názov). tiež jednosemenný. Žerušnica lúčna (Cardamine pratensis) rastie najmä na vlhkých lúkach. horný je širší. Je to jednoročná. Pašešule sú dvojdielne.

podzemok. rastliny s krátkym vegetačným cyklom. sú porastené 2-4 ramennými trichómami.C. Vyskytuje sa na vápencových a dolomitových skalách horských polôh. K lístky sú fialové.montanum). t. Horčičník voňavý (E. žerušničník piesočný (C. Vzrastom je chudôbke podobná útla jednoročná bylina jarmila jarná (Erophila verna). stepných stráňach teplejších oblastí. napr.petrogena).arenosa). ale aj na nevápenatých pôdach (žerušničník Hallerov . ružovú alebo fialovú.j.hirsuta) na výslnných stráňach. žerušničník skalný (C.mladé rastlinky vyrastajúce z pacibuliek žltokvitnúca chudôbka vždyzelená (D.šupinatý podzemok. Je to vysoká rastlina s mnohokvetými strapcami fialovopurpurových (zriedka bielych) večer voňajúcich kvetov. Jednotlivé druhy mávajú farbu kvetov bielu. celistvo krajové. ktorými sú porastené celé rastliny. Zubačka cibuľkonosná (D.Rod žerušničník (Cardaminopsis) tiež tvorí z prízemných listov ružicu. Po odkvitnutí bielych kvietkov sa vyvíjajú elipsovité šešuľky na dlhých stopkách. Horčičník Wittmanov (E. Zubačky (Dentaria) sú charakteristické druhy bukových alebo dubovohrabových lesov. Z rodu arábka (Arabis) rastie bielokvetá arábka alpínska (Arabis alpina) na tônistých skalách a sutinách horských polôh. Na stráňach a na výslnných skalách v teplejších oblastiach sa vyskytuje tarica horská (A.bulbifera) kvitne ružovo a má v pazuchách horných listov pacibuľky (bulbilus). 64 .glandulosa) majú tri byľové trojpočetné listy v praslene (nie striedavé) . chudôbok (Draba) je hojnejšia .enneaphyllos) a fialovo kvitnúca zubačka žliazkatá (D.odoratum) a horčičník konáristý (E. Charakteristické sú aj hviezdicovité trichómy. m . p šp zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera). Tarice (Alyssum) sú nižšie rastliny s okrúhlymi šešuľkami. Kvitne zavčasu na jar a patrí medzi efeméry.aizoides). nízka rastlina tvoriaca trsy alebo vankúše s drobnými listami v prízemnej ružici a bezlistým stvolom. Kvitne žltými kvetmi. Niekedy splanieva. ktoré pripomínajú okuliare. Dvojštítok hladkoplodý (Biscutella laevigata) má nápadné šešuľky z dvoch okrúhlych štítkov. Rastie na vápencových skalách a suchých kamenistých lúkach.wittmannii) je západokarpatským endemitom.-zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyllos). alebo zubaté. Bledožlto kvitnúca zubačka deväťlistá (D. Na ruderálnych stanovištiach rastie horčičník cheirantovitý (E.halleri). Horčičník (Erysimum) má listy nedelené. ktoré slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Vysokohorským druhom je žeruška alpínska (Hutchinsia alpina) a lyžičník tatranský (Cochlearia 81: Kapustovité : tatrae). Z vysokohorských druhov Obr.cheiranthoides). arábka chlpatá (A. Rastie na suchých trávnatých miestach. Z niekoľkých druhov rodu večernica (Hesperis) rastúcich vo voľnej prírode sa večernica voňavá (H.12. Rastú na vápencových a dolomitových skalách a sutinách.matronalis) pestuje v záhradách ako okrasná trvalka.diffusum) sa vyskytujú na výslnných.

Obr.palustris). Huľavníkovec lekársky (Chamaeplium officinale) má gracovité listy. Je to burina ruderálnych stanovíšť. pretože sa pestuje ako okrasná skalnička .loesellii).jarmilka jarná (Erophila verna).amphibia) má veľmi premenlivé listy (vajcovité. lr .dvojštítok hladkoplodý (Biscutella (T. Rod huľavník (Sysimbrium) má viac druhov. alebo lýrovité). na okraji sú zubaté. väčšinou osídľujú ruderálne stanovištia. laločnaté. Rastie na suchých stráňach. Barborka obyčajná (Barbarea vulgaris) má dolné listy lýrovité. rastie na okrajoch ciest. drobné žlté kvety. Mnohé ďalšie druhy rastú ako buriny. ale takisto aj záhrady. Vyskytuje sa na brehoch vôd.altissimum). so srdcovitou bázou. napr. Roripy (Rorippa) sú žltokvitnúce rastliny vlhších stanovíšť i buriny vlhkých polí. násypoch a iných narušených miestach.sylvestris) s úzkymi úkrojkami perovitých listov. násypoch. Jej dolné listy sú obličkovité. C . Často sa vyskytuje roripa lesná (R. Od početných hviezdicovitých trichómov je sivozelená šedivka sivá (Berteroa incana). ktorý na jar skrášľuje vápencové skaly. Je hojnou burinou v teplejších oblastiach. š .austriaca). Cesnačka lekárska (Alliaria officinalis) čerstvo rozdrvená zapácha cesnakom.cesnačka lekárska (Alliaria Vlhkomilným druhom je aj roripa močiarna officinalis). Podobný je taričník skalný (Aurinia saxatilis). K burinám patrí aj peniažtek roľný (Thlaspi arvense). 65 . Jeho veľké. huľavník najvyšší (S. huľavník východný (S. Kvety má zlatožltej farby. 3 (R. pretože sa u nás vyskytuje len na dvoch lokalitách (v Zoborských vrchoch pri Nitre a v Slovenskom krase). Najznámejšou a hojne rozšírenou burinou je kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris).jankae).Neopadavý K (na rozdiel od všetkých ostatných taríc) má tarica kališná (A. ovplyvnených činnosťou človeka: na poliach. ktorá má drobné biele kvety v hustých strapcoch. Nápadný je šešulami pritlačenými k vretenu strapca. Majú kratšie valcovité šešule alebo šešuľky. 83: Kapustovité : 1 . Úhorník liečivý (Descurainia sophia) má listy 2-3 krát perovito strihané až na čiarkovité úkrojky a drobné žlté kvietky. popri cestách a pod. Nedelené listy má roripa rakúska peniažtek roľný (Thlaspi arvense) (R. okrúhle šešuľky sú na obvode krídlaté. Je ruderálnym druhom. na opustených miestach.listová srdcovitou bázou. alebo ruderálne rastliny na rôznych stanovištiach. podobne aj u iných druhoch peniažtekov. Peniažtek prerastenolistý Obr. zboreniskách.perfoliatum) má sediace listy s objímavou laevigata). 2 . Vzácnym druhom stepných lúk ružica. 2 . Roripa obojživelná (R.orientale) a i. huľavník Loeselov (S. Častou burinou je vesnovka obyčajná (Cardaria draba). Kvety má biele. Vyznačuje sa obrátene trojuholníkovitými šešuľkami. v okolí ľudských sídiel. 82: Kapustovité : 1 . byľové trojuholníkové. kopijovité. Listy sú na hlavnej žilke prehnuté (steká po nich voda ku koreňom). Tarice majú žlté kvety. horné perovito strihané alebo hrubo zubaté.zrelá šešuľka je peniažtek slovenský (T.iberka vždyzelená (Iberis semprevirens).korunný lupienok. v krovinatých a listnatých lesoch. v priekopách a vlhkých lúkach.allyssoides).

Kvety však šešuľka majú súmerné a zoskupené do strapcov s listeňmi. ktorá rastie na suchých Obr. C 4. Pochádza z južnej Európy. A 4. 66 .   Sú to byliny aj kry so striedavými listami.lutea).Niektoré druhy z tejto čeľade sa pestujú ako okrasné : Fiala sivá (Mathiola incana) je od rozkonárených trichómov sivo plstnatá. G (2) Zástupcovia čeľade sú dreviny (stromy a kry) s jednoduchými listami.luteola). 84: Kapustovité : 1 . 2 idioblasty s myrozinázou a mesačnica ročná (Lunaria annua) tioglykozidmi. Podobá sa predchádzajúcemu druhu. Takisto voňavé bledoružové kvety má mesačnica trváca (L.  Kvetný vzorec: . Rezedovité sú rastlinami saván. Je sivo chlpatá s fialovými kvetmi. Pestuje sa v záhradách ako letnička. Na rozdiel od predošlej je trvácim druhom a rastie prirodzene v bučinách. Má názov podľa striebristo bielej diafragmy veľkých oválnych šešúľ. ktorá však nie je na vrchole uzavretá. Má nedelené listy a riedke strapce fialovopurpurových kvetov. 85: Rezeda žltá (Reseda lutea) lúkach i v okolí polí i na iných miestach ako burina. Má veľké žlté až žltohnedé korunné lupienky a u nás je pestovaný ako okrasná trvalka. Rezeda farbiarska (R. Po odpadnutí chlopní šešúľ sa súplodie používa do suchých kytíc (tzv. časté sú plnokveté formy. Podobná je aj iberka vždyživá (Iberis semperflorens). K 4. Plodom je mnohosemenná tobolka. Kvety sú fialové. šešule sú sivo plstnaté. stepí a púští. Pestovaným druhom (niekedy zplanieva) je mesačnica ročná (Lunaria annua). ⊕.odorata). „Judášove groše“). U nás sa z tejto čeľade vyskytuje len rod rezeda (Reseda) s niekoľkými druhmi. voňavé.rediviva). Žltozelené kvety v strapcoch má rezeda žltá (R. Vo všetkých častiach tento druh obsahuje žlté farbivo luteolín.V záhra-dách ako skalnička sa pestuje drobná trvalka tarička deltoidovitá (Aubrietia deltoidea).mesačnica obsahujú trváca (Lunaria rediviva). dorastá až do výšky 150 cm. Cheirant voňavý (Cheiranthus cheiri) je poloker s drevnatým podzemkom. pre ktoré bol kedysi pestovaný ako farbiarska rastlina. stonka v spodnej časti drevnatie. Iberka vždyzelená (Iberis sempervirens) je poloker s neopadavými listami a chocholíkovitým strapcom bielych kvetov. často s hviezdicovitými chlpami a takmer vždy s prílistkami. líšiaca sa širšími lopatkovitými listami a nekrídlatými šešuľkami. Podobne ako kapustovité v pletivách Obr. pestovaný ako skalnička. Zo severnej Afriky pochádza rezeda voňavá (R.

orientalis). 67 . h so 6 druhmi rozšírenými na severnej piestik pologuli. Hamamelovité sú veľmi starou čeľaďou. ktorý je autochtónny v Malej Ázii.mollis). Plodom je tobolka s jedným semenom v púzdre. .plody. 4 A 3. Je liečivý.detail kvetu. ktorý má meno platan javorolistý (P. Ameriky a v teplejších oblastiach platan východný (P. K 3. ktorý sa vyskytuje v Japonsku. so žltými obojpohlavnými a štvorpočetnými kvetmi. x acerifolia). f . Niekedy sa vysádza aj v našich parkoch. ktoré tvoria klasy alebo strapce. Obr. Na rube listov so stopkatými rozkonárenými trichómami. Amerika a Malá Ázia) poskytujú voňavý balzam zvaný styrax. ktorý sa občas sadí aj u nás. Často sa vysádza v parkoch kríženec uvedených druhov. Podobný druh hamamel mäkký (H. Je to ker s listami podobnými lieske.  Kvetný vzorec: ⊕. Stromy druhu likvidambar . Semenník (synkarpný) je vrchný. Ameriky (26 rodov a asi 110 druhov). Z dnešných druhov najznámejší je hamamel virgínsky (Hamamelis virginiana) zo Sev. Tyčinky sú 4 (5) a často taký istý počet staminódií. Ameriky. Kvety drobné 3-4 početné. Kvety sú zoskupené do klbiek. 4 C 3. ich peľové zrnká sa našli už vo vrstvách kriedovej doby Európy. vysádza sa v parkoch a záhradkách. ktorá v jarnom období pred rašením listov vytvára veľké žlté jahňady. dlaňovitolaločnaté.ambrovník (Liquidambar) s jednopohlavnými nahými kvetmi a s listami podobnými javorovým listom (Sev. 86: Hamamelovité (Hamamelidaceae): hamamel viržínsky Do čeľade patrí len rod platan (Platanus) (Hamamelis virginiana). ktoré sa vyvinú na súplodie nažiek alebo orieškov. stopkaté s prílistkami. Dnes sú rastlinami východnej Ázie a Sev. Veľmi dekoratívny ker je palieska klasnatá (Corylopsis spicata). .occidentalis) pochádzajúci zo Sev. Listy striedavé. borka sa odlupuje vo veľkých (ako dlaň) tenkých šupinách.semeno.Majú pravidelné štvorpočetné (zriedka päťpočetné) obojpohlavné alebo niekedy jednopohlavné kvety často bez koruny alebo s redukovaným kvetným obalom alebo aj bez neho. jednopohlavné s apokarpným gynéceom. ktoré sa otvárajú niekedy vo februári. d . g . dvojplodolistový a dvojpúzdrový s jedným alebo viacerými vajíčkami. Súkvetie tvorí hlávku z niekoľko sto kvetov samčích a samičích. V parkoch Európy sa pestuje platan západný (P. G 5-9 Sú to jednodomé mohutné stromy s nízkonasadenou košatou korunou.

Mäkké chlpaté listy a dlho stopkaté nažky má brest väz (U.vetvička s plodmi. 68 .Obr. b .detail kvetu. c . c . e .báza listovej stopky. Kvety sú v zväzočkoch a otvárajú sa zvyčajne pred vypučaním listov. pochádza zo Sev.platan javorolistý (Plantanus acerifolia). e.i . k. ktorý sa vyskytuje od nížiny až do podhorského pásma.axilárny púčik. Rastie v podhorskom pásme. S listami viac menej hladkými a asymetrickými krídlatými nažkami je význačný brest hrabolistý (U. 88: Brestovité (Ulmaceae): a až i . b súkvetia.m . Vo vrchnom dvojplodolistovom a jednopuzdrovom semenníku je len jediné vajíčko.detail kvetu.samičí a samčí kvet Obr.brest americký (Ulmus americana).carpinifolia).samčie a samičie súkvetie. patria sem: brest horský (Ulmus montana) s drsnými listami a s krídlatými nažkami. má čierne kôstkovice.plod  Sú to stromy so striedavými. Bresty majú drevo vhodné na rezbárske práce a z ich kôry sa vyrábajú lieky. Zriedka sa u nás sadí aj brestovec južný (Celtis australis) zo Stredomoria. Ameriky.laevis). a . d -prílistky. e až m platan západný (Plantanus occidentalis). Kvety sú obojpohlavné so 4-6 P. dvojito pílkovitými a nesúmernými listami. h. Ako ozdobný strom sa vysádza u nás popri cestách a v parkoch brestovec západný (Celtis occidentalis) s hnedočervenými kôstkovicami. Počet A je rovnaký s počtom P a len zriedka je počet tyčiniek dvojnásobný. 87: Platanovité (Plantanaceae): a až d . Na Slovensku s krídlatými nažkami je autochtónny rod brest (Ulmus). Prílistky po vypučaní listov opadávajú.k .piestik. k až n brestovec hladký (Celtis laevigata). k . Plodom je krídlatá nažka alebo kôstkovica. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v trópoch Ázie a Ameriky (15 rodov a 150 druhov). Zelkova krétska (Zelkova cretica) je préglaciálnym reliktom v Európe. ktorý rastie v nížinách.

c . ktorého dužinatá časť vznikla zdužnatením okvetia. ktorými sa živia húsenice priadky morušovej. Najrozšírenejším rodom je moruša (Morus). Má rôznotvaré listy. Plodom je nažka.bengalensis) sa vyznačuje početnými stĺpovitými vzdušnými koreňmi a rozložitou korunou (škrtič stromov). Ich príbuznými rastlinami sú figovníky (Ficus). že oplodnenie obstaráva jeden druh blanokrídlovca hrčiarka figová (Blastophaga grossorum). Pochádza zo Sev. vnútri s jediným vajíčkom. je jednopuzdrový. alebo napokon vreteno súkvetia sa pohárikovito prehĺbi.benjamina. Je dvojdomá. Na rozdiel od predošlej čeľade v pletivách nemajú mliečnice. samičí kvet má zrastenolupienkové P a jeden vrchný jednopuzdrový dvojplodolistový semenník. b.g . čím vznikne tzv. Jeho sladké súplodia sa dovážajú k nám sušené alebo kandizované. Východoindický figovník kaučukový (F. Moruša čierna (M. Kvety sú vetroopelivé. 69 .nigra) pochádza z Iránu. vzniknutým zdužnatením súkvetie a kvet. súkvetný koláč s kvetmi na vrchnej strane (dorsténia).elastica) obsahuje vo svojich mliečniciach veľa kaučuku.elastica a F. a žltým pomaranču podobným vetvička s listami a plodmi. napr. Poskytuje pevné drevo.  Sú to dvojdomé byliny so striedavými alebo protistojnými (chmeľ) listami a neopadavými prílistkami. Kvety sú jednopohlavné s okvetím alebo bez neho (homochlamydeické alebo achlamydeické kvety). vo vlasti však poskytuje materiál na výrobu papiera. u nás ozdobná drevina. Brusonécia papierovitá (Broussonetia papyrifera) pochádza z Japonska.súplodie vretena súkvetia.samičie súplodím. Moruša biela (Morus alba) je strom pochádzajúci z Číny. m .samčie súkvetie a kvet. Vo svojich pletivách majú nečlánkované mliečnice. Figovník posvätný (F. vyznačujúca sa laločnatým „súkvetným koláčom“. jej kyslasté súplodie je čierne. Jednopohlavné kvety sú zoskupené do bohatých vrcholíkových súkvetí. Ameriky a u nás sa vysádza v teplejších krajoch. Veľmi rozšírené izbové rastliny sú druhy figovníka F. Má biele. alebo vreteno súkvetia sa miskovito rozšíri. až obrastie celé súkvetie a utvorí guľatý alebo hruškovitý obal s drobnými kvietkami vnútri (figovník). Sú zoskupené do vrcholíkovitých súkvetí tvaru „jahňady“. Plodom je nažka alebo bobuľa. pochádzajúci zo Stredomoria.religiosa) roní na miestach pichnutia hmyzom šelak (Gummi Laccae). Morušovité rastú prevažne v trópoch (72 rodov a 1100 druhov). Figovník bengálsky . 89: Morušovité (Moraceae): moruša biela (Morus alba). Dorsténia (Dorstenia) je americkou liečivou rastlinou. Morušiam je príbuzná maklura oranžová (Maclura pomifera) so Obr. V Indomalajsku rastú chlebovníky (Artocarpus) s veľkým dužnatým a na škrob bohatým súplodím. málo sladké súplodie. samčie kvety majú 5 voľných P a 5 A.communis). f. Európskym druhom je figovník obyčajný (F. chlebovník obyčajný (A. Sú to dreviny jedno-až dvojdomé so striedavými listami premenlivého tvaru (heterofýlia) s prílistkami.banyan (F. V tyčinkových kvetoch je toľko A koľko je P a v piestikových kvetoch je jeden vrchný semenník z dvoch plodolistov. Zvláštnosťou je. ktorý sa z neho ako aj z iných druhov tropickej Afriky a Ázie získava. Kvety sú päťpočetné.carica).

lupulín s antibiotickými a sedatívnymi účinkami. Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) je pravoovíjavá dvojdomá bylinná liana. s jedným vajíčkom. vrecia a plachty. f . e . od ktorých je aj ich pomenovanie. Spolu s konopovitými predstavujú pŕhľavovité fylogeneticky najpokročilejšiu čeľaď. z ktorých sa zhotovujú hrubé tkaniny ako povrazy. 90: Konopovité (Cannabaceae): chmeľ obyčajný (Humulus Po opelení tieto listence sa značne lupulus). d. najmä však v trópoch (42 rodov a 700 druhov). Samičie kvety vyrastajú v pazuche listeňov súkvetia a obaľuje ich ešte listenec. a .samčí kvet. c . ktoré sa pri rozkvitnutí prudko vymrštia a peľ vysypú. U nás sú domáce len 2 rody. a . tzv. V piestikovom kvete je jeden vrchný semenník z jediného plodolistu.pŕhľavovité Sú to zvyčajne jednoročné alebo trváce jedno a dvojdomé byliny. Samčie rastliny majú tyčinkovité kvety v metlinách v pazuchách listov. Sú rozšírené po celom zemskom povrchu.indica) dáva nebezpečnú omamnú látku. h zväčšia a škridlicovito kryjú kvety. Je liečivý.Do čeľade patria dva rody : konopa (Cannabis) a chmeľ (Humulus). Konopa siata často splanie.žihľava Obr.ruderalis).kvitnúca rastlina. Význačné sú časté pŕhlivé chlpy. Stonka i listy sú drsné od háčikovitých trichómov. hašiš. samičí kvet. Je liečivá. d samičí (Urtica) a múrovník (Parietaria). ktorému dodávajú horkastú chuť. Z jej nažiek sa lisuje technický olej.plody Na listencoch sú žlté pohárikovité žliazky.e . Obr. so zelenkastým P 2+2. zriedka 5. Čeľaď : Urticaceae . Kvety sú zoskupené do hustých vrcholíkových súkvetí. Na južnom Slovensku sa vyskytuje aj burina konopa rumovisková (C.nažka 70 . Šištičky sa pre uvedené látky používajú pri výrobe piva. Z histologickej stránky treba uviesť lykové vlákna a neprítomnosť mliečnic. 91: Pŕhľavovité (Urticaceae): žihlavovec -kanadský (Laportea canadensis). kvet.súkvetie. Plodom je nažka. Je to jednoročná vysoká bylina s dlaňovito zloženými listami. ktoré je podobné vajcovitým šištičkám. zriedkavejšie dreviny so striedavými alebo protistojnými jednoduchými listami s prílistkami. Pravidelné kvety sú jednopohlavné. Pestuje sa u nás pre pevné lykové vlákna. V tyčinkovom kvete sú 4 tyčinky. a to pŕhľava .stonka s listami.samčí kvet. f . Pestujú sa samičie jedince pre súkvetie. Konopa siata (Cannabis sativa) pochádza z Ázie. Má dlaňovito delené listy. Konopa indická (C. vylučujúce horké látky humulín. Ako divorastúca rastlina rastie v lužných lesoch a pobrežných krovinách.

Je dôležitou liečivou rastlinou i zeleninou. pekanové oriešky. 71 . Zárodok má hrubé poprehýbané klíčne listy. pochádza z Kaukazu. V parkoch sa často vysadzuje orechovec jaseňolistý (Pterocarya fraxinifolia). Samčie sú drobné v dlhých previsnutých jahňadách. Kvety sú vetroopelivé.Laportea gigans. pochádzajúci z Prednej Ázie a z Balkánu.cannabina) z Iránu poskytuje textilné vlákna. Všetky druhy tejto čeľade sú na Slovensku introdukované. Spolu s pŕhľavou dvojdomou je liečivou rastlinou. g . pestované u nás ako okrasné. nábytok). Pochádza zo Sev. Ďalej je to rod hikória (Carya). nemá pŕhlivé chlpy a prílistky. Tyčiniek je zvyčajne veľa.pozdĺžny rez plodom vlašský (Juglans regia). Zelené oplodie obsahuje zasa trieslovinu (nucitanín) a kyseliny. Ameriky pochádzajú druhy orech čierny a orech popolavý (J. na rumoviskách a stanovištiach obohatených o dusík. obsahujú veľa oleja. Tu pestujú i hikóriu pekanovú (C.nigra a J. P 4+0. Na vrchu semenníka sú dve veľké blizny.samčí a Najznámejším zástupcom čeľade je orech samičí kvet. V kvetoch sú 4 P a tieto zrastajú s listeňom a dvomi listeňcami.konárik so samčím a samičím súkvetím. mohutný strom.pecan) pre tzv. Obsahuje veľa vitamínu C a chlorofylu.   Kvetný vzorec : . so striedavými nepárnoperovito zloženými listami bez prílistkov. Poskytuje tiež kvalitné drevo.Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) rastie v lužných lesoch. napr. Pŕhľava konopovitá (U. z jej vlákien (ramia) sa zhotovuje silné a pevné plátno (plachty plachetníc. v západnej časti Severnej Ameriky a vo Východnej Ázii (8 rodov a 58 druhov). Vnútri je jediné veľké semeno bez endospermu a s blanitým osemením. žihľavec obrovský . líšiaci sa od rodu orech tým. A 40-3 ⊕. Plodom je pukavá kôstkovica so zeleným mäsitým exokarpom a tvrdým endokarpom (škrupina). . Múrovník lekársky (Parietaria officinalis) rastie na rumoviskách a vlhkých krovinách. väčšinou mohutné stromy. v piestikových kvetoch zasa 2 listence a okvetie (4) prirastajú k semenníku. a . ktoré na vzduchu červenejú a farbia kožu a drevo. Jeho semená sú výživné. Piestikové kvety sú vo zväzočkoch na tohtoročných konárikoch. Spodný semenník je dvojplodolistový s jediným vajíčkom.urens) rastie najmä na dedinských dvoroch.cinerea). Jednodomá pŕhľava malá (U. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v severnom miernom pásme. na lyže. Obr. b. poskytuje výborné tvrdé a pružné drevo. vyrastajúcich na jednoročných konárikoch. G (2) Dreviny. Ameriky. Silne pŕhlivé chlpy má tropický rod žihľavec (Laportea) (napr. Z plodov orecha čierneho sa vyrábajú ozdoby. austrálsky strom). 92: Orechovité (Juglandaceae): hikoria plstnatá (Carya tomentosa). Tropickou textilnou rastlinou je bömeria snežná (Boehmeria nivea). že nemá priehradkovaný stržeň v konárikoch. P 4+0.d . Zo Sev. Rastliny sú jednodomé.

A 4-20 .1100 m tvorí u nás súvislé bukové lesy. Tyčinkový kvet má P zo 4-7 zrastených lístkov. nažka. plody (bukvice). Plod je celkom obalený stonkovou čiaškou. pozostávajúci z (3) alebo zo (6) plodolistov. b . f .diagram kvetu. Buk lesný (Fagus silvatica) je mohutný strom so sivou hladkou kôrou. Každý kvietok má okvetie so 6 P a spodný semenník. ale na semeno sa vyvinie len jedno vajíčko semenníka. klíčia hypogeicky a len buk epigeicky. P 3+3. a kvet. plody v stonkovej čiaške (gaštany). Sú to najdôležitejšie dreviny našich lesov popri ihličnanoch. alebo po dvoch (buk). e . a . plod (žaľuď). Plodom je jednosemenný oriešok resp. Orechovité (Juglandaceae): d kvet orecha (Juglans regia).diagram kvetu. ako je to pri dube.gaštan jedlý (Castanea sativa).bukvice. 94: Bukovité (Fagaceae): a . V semene nemajú endosperm. a kvet. Buk je pomaly 72 . c samčí kvet. alebo je úplne uzavretý v čiaške.prierez plodom . g . V nadmorských výškach od 600 Obr. Kvety sedia čiastočne alebo celkom obalené v stonkovej čiaške (kupula). Sú jednodomé. G (3-6) Do čeľade patria stromovité druhy s jednoduchými nedelenými alebo delenými striedavými listami s opadavými prílistkami.Obr. ktorá sa potom chlopňovito otvára (buk). vnútri s rovnakým počtom alebo zvyčajne s dvojnásobným počtom A. f . Piestikové kvety sú v dicháziách jednotlivé (dub).konárik so samčím súkvetím. Tyčinkové kvety tvoria hlávky na previsnutých stopkách a piestikové kvety sú v dicháziu po dvoch. a kvet. c . V každom puzdre bývajú 2 vajíčka. ktorá neskoršie chlopňovito puká na 4 časti a z puknutej stonkovej čiašky sa uvoľnia 2 oriešky . ktorý sedí voľne v čiaške. e .samičie súkvetie. 93: Bukovité (Fagaceae): dub biely (Quercus alba).buk (Fagus). Tyčinkovité kvety tvoria zložené jahňady alebo hlávku (buk).dub (Quercus). P 4-7.plody  Kvetný vzorec : .

Málokveté samičie súkvetia na kratších vretenách. ktoré môže aj chýbať.brezovaté Táto podčeľaď je charakterizovaná tým. dub zimný (Q. po odkvitnutí sa menia na súplodie nažiek (oriešok) . Typická rastlina tundry (rastie i na Šumave) je breza trpasličia (B. P 4. Má podlhovasté listy s pílkatým okrajom.petraea). z ktorého sa vyrábajú drevené cvoky.dub korkový (Q. Je vhodné na rezbárske práce. 0.Coryloideae . P 2+2.šištice . Piestikové šištice neskoršie zdrevnatejú a ostávajú až do budúcej jari na strome. pozostávajúcej z trojkvetých dicházií za listeňom. Okvetie je viac redukované.m.žaluď v čiaške. Drevo obsahuje živicu.rastúcou drevinou. Čeľaď rozdeľujeme na dve podčeľade: 1. dĺžka vretena súplodia. Sprievodcom 73 . Najdôležitejšie druhy sú dub letný (Q. Bukvice sú dobrým krmivom a zo semien sa lisuje olej. Dub (Quercus) je strom s typickými perovito delenými listami. dub cerový (Q. 5. krídlaté nažky (oriešky) sa rozširujú vetrom. dokonca aj chýba. Veľkoplodé variety sa nazývajú „maroni“ a pestujú sa na gaštanových plantážach a sadoch. obsahujú veľa sacharidov. Brezovité sú prevažne rozšírené v severnom miernom pásme (6 rodov a vyše 100 druhov). Z cudzozemských druhov sa v parkoch pestujú breza cukrová (B.Betuloideae . Žalude sú dobrým krmivom pre lesnú zver.cerris). špuľky na cvernu a kresliarske uhlie. dub plstnatý (Q. dub cezmínolistý (Q. Previsnuté samčie jahňady vyrastajú na vlaňajších dlhých výhonkoch. dubovo-hrabové lesy. Jeho drevo je preto tvrdé a veľmi kvalitné. Dozreté jahňady . Samičie kvety sú jednotlivé alebo po 3 v púčikovitých zväzočkoch alebo na báze samčích jahniad. Na južnom Slovensku sa vysádza gaštan jedlý (Castanea sativa). Odlišujú sa týmito znakmi : tvar listovej čepele a odenie.palustris) a dub červený (Q. Niektoré introdukované druhy zo Severnej Ameriky sa vysádzajú v parkoch pre dekoratívne na červeno sfarbené listy na jeseň .pendula) je dekoratívnym stromom s význačnou bielou borkou a trojuholníkovitými listami. Samčie kvety sú v dlhých ovisnutých riedkokvetých jahňadách. Piestikové kvety sú nahé alebo majú okvetie šupinkovité. Náročná je na svetlo. ku ktorému sa zvyčajne pripájajú aj listence. Na jednopohlavných kvetoch je jednoduché štvorpočetné alebo dvojpočetné okvetie. štruktúra borky.pubescens). Na lieske sa premenia na mäkký pohárik (čiaška) a na hrabe na lietacie zariadenie. Je pionierskou drevinou .suber) poskytuje korok na výrobu zátok a podlahoviny. Samčie a samičie jahňady sa zakladajú už v predošlom roku. počet plodov v súplodí. význačný glaciálny relikt.pubescens). 0. A 2. Má pomerne mäkké drevo. V Stredomorí sú rozšírené a najznámejšie dva druhy s tuhými vždyzelenými listami .rubra).lieskovaté Podčeľaď : Betuloideae . Plodom je nažka alebo oriešok. Jelša lepkavá (Alnus glutinosa) je drevinou rastúcou najmä pri potokoch a riekach nižších polôh. Dub červený sa vysádza aj do lesných porastov pre produkciu drevnej hmoty. lomy). Na Slovensku je zastúpený 9 pôvodnými druhmi. 4. G (2) Sú to stromy alebo kry (jednodomé) s jednoduchými striedavými listami s opadavými prílistkami.sa rozpadnú a drobné. G (2).) dubové.robur). na palivové drevo a novšie aj na výrobu papiera. niekedy aj púčikovité jahňady s listeňmi a listencami.  Kvetný vzorec: . Rastie na chudobných skalných pôdach. ktoré sú si morfologicky veľmi podobné. Samčie kvety sú zoskupené do zloženej jahňady.dub močiarny (Q. kým stojace piestikové jahňady na tohoročných krátkych výhonkoch. 6 . resp. Čeľaď brezovitých je na vyššom vývojovom stupni než čeľaď bukovitých. Tvoria skrátené alebo šištičkovité (jelša). Duby poskytujú kvalitné tvrdé drevo s vysokým obsahom trieslovín a tanínov s využitím ako u buku. Dlho ostnatá stonková čiaška celkom obaľuje 3 oriešky a otvára sa 4 chlopňami. štruktúra čiašky (kupula). Plstnato chlpatými mladými konárikmi sa vyznačuje breza plstnatá (B. 2. Samčie jahňady majú dlhé pevné vreteno.osídľuje pusté miesta (napr. Tieto druhy vytvárajú v nižších polohách ako buk (do 500m n.lenta) a breza papierovitá (B.papyrifera).nana). Semenník je spodný. Drevo sa hodí na vodné stavby a ako palivo. ktoré po odkvitnutí opadávajú. Listene a listence po odkvitnutí na jelši sa premenia na drevnaté šupiny a vzniká súplodie šištice.brezovaté 2. že tyčinkové kvety majú okvetie a piestikové sú bez okvetia (nahé). Kvety brezovitých sú vetroopelivé. Pôvodný je v Stredomorí a poskytuje jedlé výživné škrobnaté (až 40% škrobu) semená. a preto aj surové horí. Breza bradavičnatá = breza previsnutá (Betula verrucosa = B.ilex) je dominantným druhom krovinatých spoločenstiev. stromovitého habitusu. Do podčeľade patria 2 rody : breza (Betula) a jelša (Alnus). na nábytok.

lieskovaté Vyznačujú sa tým. Hrab tvorí lesy s dubom a bukom a má výborné drevo.colurna).viridis). Zakladá tyčinkové a piestikové súkvetia už v predošlom roku.samčí a samičí kvet. 96: Vŕbovité (Salicaceae): vŕba sivá (Salix sericea).b . Listeň a listence zrastajú a vytvárajú trojlaločný lietací aparát. c . U nás bola vysadená ako protierózna drevina do lavinóznych žľabov (napr.samičia a samčia jahňada.samičie kvety. Hrab obyčajný (Carpinus betulus) má tyčinkové aj piestikové kvety v jahňadách na tohtoročných výhonkoch. ktoré kvitnú už v prejarí. V tyčinkovom kvete sú 4 dvojdielne tyčinky a v piestikovom kvete 2 piestiky vždy s 2 červenými bliznami. Pre veľké semená s chutným endospermom sa vysádzajú odrody liesky obrovskej (C. Na sutinách a kamenistých stráňach Álp rastie jelša zelená (A. Podčeľaď : Coryloideae . i. v Tatrách). sú však dvojito pílkaté. z ktorého sa zhotovuje náradie.incana). d.e . U nás poznáme len dva rody.čiaška.f .samčie kvety  Druhy čeľade sú dvojdomé kry a stromy so striedavými jednoduchými listami a prílistkami.samčie súkvetie (jahňady). Obr.k . e.k . a .horských potokov je jelša sivá (A. že tyčinkové kvety sú vždy bez okvetia a piestikové kvety majú okvetie. a to vŕba (Salix) a topoľ (Populus).p . a. Listy sa podobajú bukovým. Lieska obyčajná (Corylus avellana) je ker rastúci v podraste listnatých lesov. h. Obr.konáriky.samičia jahňada. kvety majú červené blizny. o. V parkoch a stromoradiach sa vysádza lieska turecká (C. Z listeňov okolo orieška vznikne mäkký pohárik . d . 95: Brezovité (Betulaceae): breza cukrová (Betula lenta).konárik s listami.tobolka so semenom 74 .maxima). Tyčinkové kvety sú v jahňade a piestikové súkvetie je púčikovité.

l . Jej konáriky s kvitnúcimi jahňadami sú známe ako „bahniatka“.vŕba ušatá (S. a preto v ostatnom čase sa s obľubou vysádzajú na zaplavované a na piesočnaté miesta (Veľký Žitný ostrov). 97: Vŕbovité (Salicaceae): a až h . tremula): m kvet.diskus. pretože sa lámu. Z biochemickej stránky treba uviesť prítomnosť trieslovín. d . n kvet.caprea). m až s .prierez kvetom. Je našou najmenšou drevinou. i .herbacea). ch kvet. bežne sa vyskytujúcej vŕby horských polôh. Tyčinky v kvete vŕb sú zvyčajne 2. Tortuosa a cv. Vŕba plazivá (S. Konáre vŕby krehkej (S. ktorá je (S. vŕbu tupolistú (S. Známy je topoľ biely (Populus alba) s bieloplstnatými listami na rube.vŕba päťtyčinková (S. no niekedy aj cenné drevo.viminalis) sa používajú v košikárstve na pletenie košov a nábytku. 350 druhov). Jednotlivé kvety v jahňadách vyrastajú v pazuchách zúbkatých (topoľ) alebo celistvookrajových chĺpkatých listeňov. e . p .repens) rastie na slatinách. Kvetný obal vŕb sa premenil na žliazkovité nektárium (sú hmyzoopelivé) u topoľov na pohárikovitý útvar . Semenník je jednopuzdrový z 2 plodolistov (v ktorom na nástennej placente je veľký počet anatropných vajíčok). najčastejšia vŕba alba). Poskytujú mäkké drevo na výrobu zápaliek. rakytová (S. f . mäkké. Mnohé vŕby rastúce vo vysokých horách a v tundre severských oblastí sú nízkeho a plazivého vzrastu vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky. r .vŕba plazivá (S.alba).alba var.nigra) s veľkými kosoštvorcovými listami.matsudana cv. smutná vŕba. Niektoré druhy vŕb tvoria zložku arktickej tundrovej vegetácie (vŕba laponská.diagram kvetu. Sú rýchlorastúce dreviny. Vyskytujú sa od nížinného vegetačného stupňa až po subniválny (najmä vŕby). korýt a iné.l vŕba odrodou vŕby bielej (S. Kmeň vŕb je často bútľavý. sa vyrábajú sitá a krabice. často sa však pestuje. rašeliniskách a na mokrých lúkach.vŕba krehká (S. Niektoré druhy veľmi rýchlo rastú.osika (Populus tzv. Ohybné prúty vŕby košikárskej (S.triandra). j kvet. Erythroflexuosa) s ovisnutými a pokrútenými konármi.caprea). z nich najmä salicín. Topoľ (Populus) je na rozdiel od vŕb vetroopelivý mohutný a vysoký strom. diagram kvetu.diagram pretože u nás vymŕza. Majú vysokú regeneračnú schopnosť a neobyčajnú náchylnosť tvoriť krížence. nemožno použiť na pletenie.semeno. s . zriedka 3 alebo 5. Používajú sa aj na výrobu papiera.tobolka. Veľa mladých prútov poskytuje Obr.vŕba trojtyčinková (S. Vŕbovité sú rozšírené po celej zemeguli najmä v miernom pásme severnej pologule (3 rody.viminalis).fragilis).diagram kvetu záhradkách sa často vysádza tzv. silíc a glykozidov v kôre.vŕba košikárska často sadí tzv.aurita). Oba 75 . Z dreva vŕby rakytovej (S. používaný v lekárstve (kyselina salicilová . Rastie na brehoch vôd.repens).Tyčinkové i piestikové kvety sú v jahňade. k Len zriedka sa pestuje u nás smutná vŕba.listy vŕb: vŕba biela (Salix vŕba biela (S.fragilis). ktoré majú chĺpky podobné vate na roznášanie vetrom. ktorý objíma ostatné časti kvetu (topole). vŕba japonská (S.babylonica). g . V parkoch a kvetu. h . o .caprea). ktorý dozrieva na dvojchlopňovú tobolku s veľkým počtom semien. ktorá spolu rastie s vŕbou bielou. Vŕby sú hmyzoopelivé a zvyčajne majú kopijovité listy.pentandra). vŕba babylónska (S. plody a diagramy vŕbovitých: ch . tristis). ďalej topoľ čierny (P. vyrastajúce pred vypučaním listov. ktorá tvorí niekedy celé zárasty.vŕba rakytová brehov vôd a lužných lesov.kvety. v kvetoch topoľov 8-30. c . Dobrými vlastnosťami sa prejavujú najmä mnohé krížence. ch až s . b .antipyreticum). vŕba bylinná).retusa) a vŕbu bylinnú (S. V parkoch sa (S. Z nich treba uviesť napr.

druhy spolu s vŕbami tvoria mäkké lužné lesy pri väčších riekach. 5-početné.canadensis) a topoľa čierneho pod názvom P. Plodom je najčastejšie tobolka otvárajúca sa cípmi na vrchole (obr. Rožce (Cerastium) sú nenápadné rastliny. Je typickým segetálnym druhom. Pochádza z Obr. Kukučka vencová (L.tremula) s vajcovitými listami má z boku stlačenú listovú stopku. 100: Klinčeky: A-C . niekedy hlboko dvojlaločnatá (obr. liečivé (mydlica). Mydlica lekárska (Saponaria officinalis) je liečivou rastlinou. Silenka (Silene). Niektoré druhy obsahujú saponíny alebo glykozidy (mydlica. Významné sú niektoré buriny polí a záhrad (hviezdica prostredná). C 5. vylučujúci živicovité látky príjemnej vône. x euramericana. Hviezdica prostredná (Stellaria media) je častou burinou v záhradkách a viniciach. Čistením klinček včasný (D. Popri cestách sa vysádza topoľ vlašský (P. ktorá má nafúknutý zrastený K a rastie na lúkach a Obr. Má veľmi dekoratívne červené kvety a pestuje sa aj v záhradkách.klinček záhradný (Dianthus caryphyllus).biebersteinii). 99). 76 . Silenkám sú veľmi podobné knotovky. C .inflata). rožec roľný C.holostea) druhom dubohrabových lesov s veľkými kvetmi. V predchádzajúcom období sa v Strednej a Západnej Európe intenzívne vysádzali vetrolamy v poľnohospodárskej krajine. D dozrieva súčasne s týmito obilninami. Tie vytvárajú aj jednopohlavné kvety. nechtíka. ktorá je lúčnym druhom a má typicky rozstrapkané C lupienky ružovej farby. Kúkoľ poľný (Agrostemma githago) má ružové kvety s dlhými K lístkami. ktorá obsahuje saponíny. knotovka biela (M. Zriedkavo sa vyskytuje na podobných stanovištiach aj topoľ popolavý (P. praecox) osiva jeho výskyt poklesol a dnes je veľmi vzácny. Semená obsahujú jedovatý alkaloid githagín a saponíny. Často sa v parkoch vysádza introdukovaný druh topoľ balzamový (P. C na okraji vykrajovaná. ktoré sú krížence väčšinou topoľa kanadského (P. Topoľ osikový . K 5. kúkoľ). vyskytuje sa najmä v raži alebo pšenici a Obr. aj v zime. V skalkách sa často pestuje okrasný rožec biebersteinov (C. Z viacerých druhov tohto rodu je najbežnejšia silenka nadutá (S. ale aj v intraviláne obcí z rýchlorastúcich topoľov.flos-cuculi). G (5) Typickými znakmi čeľade sú celistvookrajové listy postavené na stonke protistojne.album).  Kvetný vzorec : . Sklerant ročný (Scleranthus annunus) je drobná rastlina s nenápadnými zelenkastými kvetmi rastúca ako burina na kyslých pôdach. 98 južnej Európy. zúžená do tzv. ⊕. ktorá rastie na lúkach. preto sa listy neprestajne chvejú aj pri najslabšom závane vetra. Má vankúšovitý vzrast a sivo plstnaté listy.nigra cv. Pochádza z Malej Ázie. 99 trávnikoch. Italica) s význačne štíhlou kuželovitou korunou. Burinou polí je knôtovkovec nočný (Elisanthe noctiflora).arvense). okrasné druhy (klinček). väčšinou rastúce na poliach alebo v trávnikoch ako buriny (rožec obyčajný . Má drobné kvety a poliehavú stonku.osika (P.balsamifera). často na poľných cestách. Hviezdica trávovitá (S.canescens). Kvety sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. A 5+5.vulgare.plnokvetá forma. Často býva vyvinutá pakorunka.coronaria) je chráneným druhom našej flóry.graminea) je lúčnym druhom a hviezdica veľkokvetá (S.C. napr. Kvitne po celý rok. zväzoček). 98) až rozstrapkaná (klinčeky). Kukučka (Lychnis) je zastúpená u nás druhmi kukučka lúčna (L.

Zakrpatené P je 5-početné. 103: Láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus) (P. ktorej súkvetia majú ozdobný tvar hrebienka. na prifarbovanie vína. ale kvety sú v pazuchách listov. ale i v listoch. resp. láskavec metlinatý (Amarathus cruentus). že celé súkvetie je potom na dotyk nepríjemne pichľavé. Nápadná je najmä v plodnom stave. ktorý je materským druhom známych rezaných kvetov.carthusianorum).superbus) je horským chráneným druhom.  Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v trópoch južnej Ameriky. patrí láskavec blitovitý (A.deltoides). U nás sa stretneme s láskavcovitými väčšinou na miestach narušených alebo ovplyvnených človekom (rumoviská.hybridus). Láskavcovité obsahujú väčšie množstvo bielkovín a minerálnych látok v semenách. Ako okrasný druh sa pestuje láskavec chvostnatý (A.blitoides).caryophyllus). Plodom je drobná jednosemenná tobolka pukajúca viečkom ( obr. Má štíhlejšie súkvetie.retroflexus).).esulenta) pre jedlé plody. suchoblanité. čo spôsobuje. čím vzniká v pôde ich zásoba (pôdna banka semien). Je nižšieho vrastu s poliehavými byľami. ktoré nevytvárajú vrcholové metliny. ktoré sa môžu používať ako farbivo.barbatus). listy jednoduché striedavo postavené. ich Obr. Rastliny z tejto čeľade sú jednoročné a ľahko sa poznajú podľa mnohokvetých metlinových súkvetí drobných kvetov. kde je narušený vegetačný kryt. Súkvetie je zelené. V Južnej Amerike tieto rastliny využívali už Aztékovia Obr. klinček slzičkový (D. V subtropickej Amerike sa pestuje líčidlo jedlé Obr. často pestovaných v plnokvetých a rôznofarebných formách ( karafiát ). napr.caudatus). 102 a Inkovia a dodnes majú v ich strave dôležité postavenie. Stonky sú zhrubnuté a pozdĺžne ryhované. ktorý má metlinové súkvetie predĺžené akoby do chvosta a sfarbené do červena. resp. Veľmi podobným druhom je láskavec zelenoklasý (A. 102). napr. okraje polí. pretože má strapec modročiernych bobúľ. 101: Mydlica lekárska hybridy začínajú využívať ako (Saponaria officinalis) alternatívne plodiny .  Čeľaď je významná fylogeneticky a z praktického hľadiska je známejšou rastlinou americký druh líčidlo americké (Phytolacca americana). Pochádza z Južnej Európy. V teplejších oblastiach u nás zdomácnel. láskavec hybridný (A. Jedna rastlina je schopná vyprodukovať obrovské množstvo drobných semien s dobrou klíčivosťou. Medzi láskavce. nažka.Klinček (Dianthus) má mnoho druhov. Najznámejší je veľkokvetý klinček záhradný (D. staveniská. Preto sú láskavcovité nepríjemné buriny a rastú takmer všade. Preto sa niektoré druhy. Z burinných druhov je najbežnejší láskavec ohnutý (A. Kvety vyrastajú v pazuchách štetinovitých listeňov.chlorostachys). záhrady a pod.albus). Ako okrasné veľkokveté druhy sa pestujú aj klinček čínsky (D. Z našich divorastúcich klinčekov sú najbežnejšie lúčne druhy : klinček kartuziánsky (D. 77 .chinensis) a klinček bradatý (D. Vyrábajú sa z nich rôzne pekárenské výrobky. Karanténnou burinou je láskavec biely (A. Klinček pyšný (D. Okrasnou rastlinou je aj plamenník hrebenistý (Celosia cristata).

opulifolium). Má červené zdužnatené klbká v pazuchách listov. Mrlík (Chenopodium) zahrňuje množstvo druhov. ale na rastline vo veľkom počte. Nájdeme ho v každej záhrade. ktoré rastú na podobných stanovištiach. Morfologicky je veľmi premenlivý.sivým (Ch. pretože semená sa nutričnou hodnotou približujú zrnám raži. Spolu s mrlíkom Obr. mrlík) alebo jednopohlavné (napr. Sú jednoročné (mrlík. silážne jamy. Na láskavcovité sa podobajú aj vzhľadom. podobne ako láskavcovité. Loboda lesklá (A. Niektoré druhy majú až sukulentnú stavbu stonky. pretože semená sú dlho klíčivé a je ich v pôde veľká zásoba.quinoa) sa pokusne pestujú ako obilnina. loboda) a združujú sa do súkvetí . Podobá sa na mrlík. hnojiská a pod. ktorý sa do pôdy dostáva trusom hydiny. Kvety sú drobné. Niektoré druhy napr. špenát).). rubra).hybridum) a mrlík smradľavý (Ch.premenlivosť listov stanovištia (močoviská. kompostoch. ktorý je celý lepkavo žliazkatý. Mrlík dobrý (Ch.hortensis). Naopak aromatický je mrlík strapcový (Ch. Iné druhy znášajú slané pôdy . Veľmi významnou burinou je mrlík mnoholistý (Ch. Obr. Je to loboda záhradná (A. loboda) alebo dvojročné (repa) so zhrubnutými a pozdĺžne ryhovanými stonkami. v našej flóre takmer výlučne rumoviskových. plody . Loboda (Atriplex). vetroopelivé. A . V južnej Amerike.glaucum) osídľujú najnitrofilnejšie kvitnúca rastlina. B .slanobyľ (halofyty). mrlík hybridný (Ch. Vyhovuje mu tu väčší obsah dusíka. má jednopohlavné kvety.klbiek. Loboda rozložitá (A. Dnes sa pestuje skôr ako okrasná rastlina v červenými listami (var. Mrlík mnohosemenný (Ch. Rastie na rôznych výsypkách a piesočnatých brehoch. Má úzke kosoštvorcovité listy a veľmi rozkonárenú stonku. odkiaľ pochádza. Tvar kroviek je rozlišovacím znakom lobôd.botrys). Medzi lobodami poznáme aj úžitkový pestovaný druh. tiež ako buriny obrábaných pôd a človekom narušených stanovíšť. Napríklad niektoré druhy rastú prednostne na pôdach s vysokým obsahom dusíka. Takéto druhy sa nazývajú nitrofyty a rastú napr.nažky. 104: Mrlík biely (Chenopodium album). ukryté medzi dvoma zväčšenými listeňmi . Najčastejšie sa vyskytuje mrlík biely (Chenopodium album). Rastliny z tejto čeľade poznáme.patula) patrí k najbežnejším.nitens) je mohutná rastlina s veľkými lesklými listami na rube pomúčenými. lobody rastú prevažne na ruderálnych stanovištiach. Mrlík červený (Ch. 105: Krovky lobôd 78 .polyspermum) má ako jeden z mála mrlíkov celokrajné listy. najmä v horských polohách. Na mrlík biely sa podobajú aj mrlík figolistý (Ch. na hnojiskách.foliosum).rubrum) sa ľahko pozná podľa červeného zafarbenia.bonushenricus) je typickou rastlinou dedinských dvorov. z ktorých pozostáva bohato rozvetvená metlina. Praktický význam majú pestované úžitkové druhy (repa. mrlík čílsky (Ch. obojpohlavné (napr. archeofyt našej flóry.ficifolium) a mrlík kalinolistý (Ch. Plodom sú nažky malých rozmerov. Hustými súkvetiami sa podobajú láskavcom. Niektoré druhy mrlíkov sú charakteristické nepríjemným zápachom. Rovnako ako mrlíky. ktorý má vlastnosti a využitie ako špenát. ho využívali už v minulosti Indiáni. Rastliny sa výraznejšie špecializujú na určité typy stanovišťa. ale na rozdiel od nich nemajú v nich štetinovité listene (pri dotyku nepichajú). dedinských dvoroch. napr. Kvety sú obojpohlavné.vulvaria).krovkami.

slanobyľ obyčajná (Salsola kali). • repa obyčajná cviklová . gáfrovka ročná (Camphorosma annua). Medzi slanomilné rastliny patria napr.plodná rastlina cypruštek“. 107: Špenát siaty (Spinacia oleracea) Kochia rozprestretá (Kochia scoparia) sa vyskytuje najčastejšie ako burina šíriaca sa pozdĺž železničných tratí.Obr. U nás sa pestuje repa v 4 konvarietách : • repa obyčajná cukrová (Beta vulgaris convar.mangold (B. ktoré drevnatejú. Špenát siaty (Spinacia oleracea) je známa listová zelenina s oštepovitými listami. B . Pestuje sa ako zelenina. conditiva) má buľvu červenú. Osivom repy je zdrevnatené klbko s viacerými plodmi. pieskomilné druhy predstavuje plošticosemä lesklé (Corispermum nitidum).klbko 79 .   Obr.stonky. V prvom roku sa vytvorí listová ružica vyrastajúca z buľvy.detail kvetu. altissima) s bielou buľvou a väčším obsahom sacharózy. preto pri klíčení vyrastajú rastliny v skupinách. • repa obyčajná zeleninová . Podobné využitie ako špenát môžu mať aj mnohé druhy divorastúcich ruderálnych mrlíkov a lobôd (okrem druhov s nepríjemným zápachom).vulgaris convar. netvorí buľvu.cvikla (B. crassa) má buľvu s väčším podielom stonkovej časti. Z čeľade sa najčastejšie pestuje repa obyčajná (Beta vulgaris). var. • repa obyčajná kŕmna (B. Pestuje sa na kŕmne účely. Je to dvojročná rastlina. pôvodom z prímorských oblastí záp. V druhom roku kvetonosná stonka s metlinou klbkovitých súkvetí. ktoré bývajú sfarbené do červena. Listy obsahujú bielkoviny a minerálne látky.vulgaris convar. B .vulgaris convar. trichophylla sa pestuje ako tzv. A . 106: Repa obyčajná (Beta vulgaris).kvitnúca rastlina. „letný Obr. sfarbenú od antokyánov. Európy. Tieto druhy vzhľadom na zriedkavý výskyt zachovalých slanísk a piesčitých biotov patria medzi vzácne. C . ktorá vzniká zhrubnutím a zdužinatením 3 častí .buľva s prízemnými listami. vulgaris) je listová zelenina pestovaná pre zhrubnuté stopky kučeravých listov. 108: Kvety repy. A . hopokotylu a koreňa.

Zdužnatenú článkovanú stonku bez listov majú druhy opuncie (Opuntia). obojpohlavné. areoly. h . zriedka súmerné. podarium. tzv. . 109: Opunciovité (Opuntiaceae). alebo je sploštená a článkovaná.lišty (Phyllocactus). . Sú pravidelné. Druhy rodu Cephalocactus majú tiež stĺpovitú stonku.kvet. (z nich farbivo . Na areolách sediace kvety sú veľké a nápadné. Listy celkom chýbajú. ktorého stĺpovitá stonka dosahuje až 20-25 m výšky a tvorí typický obraz mexickej krajiny. glochídiá. a . z ktorých vonkajšie sú kalichovité (K) a vnútorné korunovité (C).Kvetný vzorec : .bradavkovec mnohobradavkový (Mammilaria polythele). Mamily sú jednotlivé (Mamillaria). G (8-4) Sú to sukulenty (byliny i dreviny) s dužinatou stonkou rozličného tvaru s redukovanými. alebo krátke a dlhé tŕne a ostne. ktorý sa celkom udomácnil v Stredomorí a používa sa na vytvorenie nepreniknuteľných živých plotov. b .rastlina. niekedy aj netopiere.karmín). s mnohými vajíčkami. Takmer všetky opunciovité sa veľmi ľahko rozmnožujú vegetatívne. Dnes sa rozoznáva v čeľadi asi 200 rodov a asi 2500 druhov. zvyčajne na báze zrastené do rúrky. najmä časťami stonky. Opunciovité sú pomerne mladou čeľaďou a ich samostatný vývoj nastal až po odtrhnutí Ameriky od euroázijského kontinentu. kužeľa (mamily) alebo až úzkych ihlancovitých útvarov. Opunciovité predstavujú prirodzenú a vyvíjajúcu sa čeľaď blízko príbuznú najmä čeľadi Phytolaccaceae a Silenaceae. Kvety sa často otvárajú v noci. ktoré treba považovať za skrátený konárik.pereskia veľkokvetá (Pereskia grandiflora) konárik s listami 80 . a až g . alebo pri niektorých druhoch tvoria rebrá (Cereus) až krídlovité útvary . Nopál košenilový (Nopalea cochenillifera). so šticou dlhých chlpov na vrchole. A ∞.areola s tŕňmi. Najväčším kaktusom je fakľovec obrovský (Cereus giganteus). Opelenie protandrických kvetov vykonáva hmyz. Areoly sa vysunú na podárium a na vrchole ich často pokrývajú husté a krátke chlpy s naspäť zahnutými háčikmi. Vyšľachtené opuncie bez tŕňov sa dnes vo veľkom pestujú ako krmovina. pazušný orgán. Stonka ostatných rodov je dužinatá a to guľatého. K ∞. Kvetný obal je zo závitnicovo postavených lupienkov. pretože má ešte drevnatú stonku. pochádza z Mexika. ku ktorej sú prirastené tyčinky. Sú to rastliny púšťových krajov najmä Mexika a USA a len rod ripsalka (Rhipsalis) rastie aj v tropickej Afrike a na Cejlóne. Rebrovce (Echinocactus) majú guľatú alebo Obr. alebo sa premenili na malé šupiny (Opuntia). Plod je mäsitá. zelené a ploché listy. Semenník je spodný. na ktorom sa listy premenili na tŕne. stonkovými článkami alebo aj osobitnými telieskami. jednopúzdrový. predtým sa často používal na pestovanie košenilových červcov. c. metamorfovanými alebo až celkom zaniknutými listami. ⊕. ploché a zelené asimilačné listy a najpôvodnejšiu stavbu kvetov.d . vtáky. Veľmi známe sú druhy rodu fylokaktus (Phyllocactus) so zaokrúhlenou hranatou stonkou. C ∞. pologule. zvyčajne jedlá bobuľa alebo tobolka. zrastený z viacerých plodolistov (4-8). Len druhy rodu Pereskia majú tenké drevnaté stonky a na nich dužinaté. ktoré majú tvar bradavky. V pazuche listov (Pereskia) alebo šupín (Opuntia) sa vyvinuli tzv. alebo ich horná časť zanikla a dolná časť listov sa premenila na tzv. Najznámejším druhom je opuncia figová (Opuntia ficus-indica). valcovitého alebo až stĺpovitého tvaru. so sploštenými bočnými konárikmi a pravidelnými kvetmi. Za najpôvodnejší treba považovať rod Pereskia.

Pohánka je vhodná na bezlepkovú diétu. Obsahujú škrob. Redšie klasy bielych ružových kvetov má horčiak štipľavý (P. Pohánkovec čínsky (F. Pochádza z Číny. krupica. Kaktusy možno ľahko pestovať v črepníkoch.  Byliny s jednoduchými listami striedavo postavenými na stonke.convolvulus). s ktorým sa kedysi spájal do jedného rodu (Polygonum). obnažené dná rybníkov a pod. čím sa stávajú nebezpečnými burinami (invázne).lapathifolia). Významné sú druhy burinné (horčiak.amphibia).kroviek (napr. v klbkách. Pestuje sa zriedkavejšie ako liečivka i ako krmovina a medonosná rastlina. 110: Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) stonky a paklasy bielych kvetov. Kvety môžu byť obojpohlavné i jednopohlavné. niekedy s trvácim kalichom v podobe blanitých lemov . Ich pestovanie je nenáročné a preto aj značne rozšírené.hydropiper). 111: Ochrea dlhšími. Viacero druhov má rod horčiak (Persicaria). lebo neobsahuje bielkovinu lepok (glutén). Je veľmi blízky stavikrvu (Polygonum). Patrí k mladším kultúrnym rastlinám. Kompaktnejšie paklasy a širšie listy má horčiak broskyňolistý (P. Zaujímavým druhom je horčiak obojživelný (P. Niektoré sú liečivé (stavikrv. múka). Všetky tieto druhy rastú na podobných vlhších stanovištiach. ktorého listy sú pálivej chuti a horčiak riedkokvetý (P. ktoré sú v pazušných metlinovitých paklasoch.mitis). Ďaľším znakom výnimočným v rámci dvojklíčnolistých sú 3-početné kvety s okvetím (P). vitamín B1. vodné priekopy pri cestách. ktoré sa skladajú do paklasu alebo metliny. Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) je jednoročný druh pôvodne zo strednej Ázie (Himaláje). Majú ovíjavé stonky. ktorá objíma byľ nad každým uzlom. rutín (dôležitý pre pružnosť ciev). Často sa sadí popri plotoch. Mamilárie (Mamillaria) majú guľatú stonku pokrytú početnými kužeľovitými hrboľkami. rebarbora). štiav).aubertii) je okrasnou trvácou rastlinou s drevnatejúcou stonkou a veľmi rozkonárenými metlinami bielych kvetov. Má trojuholníkovito srdcovité listy a drobné kvety so zelenobielym alebo ružovým P. preto kvety s kratšími čnelkami sa opeľujú peľom kvetov s čnelkami Obr. B2. Podobná pohánka tatárska (F. Sú drobné. akými sú vlhšie polia. rôznej šírky. ktorý dobre znáša striedavé vysýchanie stanovíšť a vytvára suchozemskú formu so vzpriamenými stonkami a vodnú formu s listami plávajúcimi na hladine vody. Majú nápadne veľké srdcovité listy. málokveté paklasy a krídlaté nažky.kyjakovitú stonku s ryhami. vytvárajú rozsiahle porasty a rýchle sa šíria. 81 . ktoré sa používajú ako zrnovina (krúpy. Pohánkam sú podobné burinné druhy rodu pohánkovec (Fallopia). Okrasnými rastlinami sú aj krídlatky (Reynoutria) pôvodom z vých.tataricum) má sediace listy (pohánka jedlá má listy stopkaté) a tupé hrany nažiek. Často splanievajú. Charakteristickým znakom čeľade sú prílistky zrastené do blanitej rúrky (ochrea). ktorý vyvoláva u niektorách ľudí alergické reakcie. Ázie. Burina polí a úhorov je pohánkovec ovíjavý (F. Plodom je trojboká nažka. hadovník) i medonosné (pohánka). hrubé priame Obr. Plodom sú ostro trojhranné hnedé nažky.vulgaris) a horčiak štiavolistý (P. Kvety majú heterostýliu. stavikrv) i úžitkové (pohánka. Listy má väčšinou kopijovité. Pestuje sa aj ako krmovina i medonosná rastlina (účinné nektáriá).

patientia) je mohutná bylina. 114: Horčiak broskyňolistý zelenina. v štrbinách dlažby a obrubníkov ciest. Hadovník. na poľných cestách. u ktorého napr. Rumex acetosella). nerozkonárenú stonku a hustý paklas ružových kvetov. Je veľmi premenlivým druhom. K bežným buriným druhom. Štiavec špenátový (R. Štiavce sú druhovo najpočetnejšie. ktoré menia celkový charakter horskej krajiny. úzke listy a drobné kvety v ich pazuchách. Štiav lúčny (Acetosa pratensis syn. ktorej metlina neskôr sčervenie.conglomeratus). Hadovník väčší (B. A-plodná rastlina a spodný dostali od väčšieho obsahu list. Sú väčšinou mohutného vzrastu s bohatou metlinou vetroopelivých kvetov. Na miestach opustených košiarov vytvára husté a rozsiahle porasty. 112: Krídlatka japonská (Reynoutria japonica) Najbežnejším druhom stavikrvov (Polygonum) je stavikrv vtáčí (P. 82 . Názov Obr.sanguineus) a štiavec klbkatý (R. štiavec krvavý (R.major) je dominantnou bylinou vysokohorských alpínskych holí a rašelinných lúk. preto rastie v okolí ľudských sídiel. hadovito stočený (odtiaľ názov). B.crispus).Obr. Na trojbokých nažkách mávajú krídlaté krovky. Podzemok je hrubý. štiavec (Rumex) a štiavička (Acetosella). Na suchších kyslých a piesčitých pôdach (Persicaria vulgaris) rastie drobná štiavička obyčajná (Acetosella vulgaris syn. dedinských priekopách a iných stanovištiach s vysokým obsahom dusíka patrí štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius) a štiavec kučeravý (R.krovka kyseliny šťavelovej. Ďalšiu skupinu navzájom príbuzných rodov tvoria : štiav (Acetosa).aviculare). ktorý má kučeravé okraje listov. Je liečivou rastlinou (podzemok). Rumex acetosa) má využitie ako listová Obr.alpinus). vyskytujúcim sa na vlhších rumoviskách. hadí koreň (Bistorta) je tiež príbuzným rodom stavikrvu. Má poliehavé rozkonárené byle. Je liečivým druhom. kedysi pestovaný ako zelenina (názov). Splanelý zo zvyškov kultúr sa v súčasnosti intenzívne šíri a bol preto zaradený medzi karanténne buriny. Dobre znáša zošľapávanie. 113: Štiavec špenátový (Rumex patientia). je druhom vlhších lúk. V horských polohách je veľmi dobrým indikátorom zvýšeného obsahu dusíka v pôde štiavec alpínsky (R. šírka listov závisí od stanovišťa (na výživnejšom sú širšie). Útlejšie štiavce sú napr. Má priamu.

Plodom je tobolka otvárajúca sa zúbkami alebo viečkom. A 5. 5 . u rodu prvosienka. Žlté kvety má aj prvosienka holá (P. Tyčinky sú prirastené ku korune. Plodom je tobolka pukajúca zúbkami.elatior) má nevoňavé bledožlté kvety a K k rúrke C tesne priliehajúci.veris) má vráskavé listy. Rastie na lúkach vo vyšších polohách. Má dužinaté byle a listové stopky a veľké listy na okraji kučeravé. zvonkovitá alebo tanierovitá.  Kvetný vzorec : .prvosienka bezbyľová (Primula vulgaris). Častá je rôznočnelkovosť (heterostýlia). Obr.sedmokvietok). K (5).prvosienka jarná (Primula veris). Stonka je listnatá alebo listy tvoria prízemnú listovú ružicu. krovinách a na stepných stráňach. 4 . G (5) Sú to byliny s pravidelnými päťpočetnými kvetmi zoskupenými do okolíkov.kalich. Podzemky sa využívajú v lekárstve. od C rúrky odstávajúci.prvosienka holá (Primula auricula) 83 . na povrchu hladké.auricula). marmelády. C (5). V našej flóre je táto čeľaď zastúpená nasledovnými rodmi : Prvosienky (Primula) sú trváce byliny s listami v prízemnej ružici. ⊕. šťavelovú). Pôvodná je vo východnej Ázii. Zrastenolupienková C je rúrkovitá. Využívajú sa dužinaté listové stopky (kompóty.sinensis). Nájdeme ju rásť na jar v svetlých listanatých lesoch. č . mäsité (dužinaté) listy. Stvoly sú zakončené okolíkom. 115: Heterostýlia prvosienky : K . Kvety majú rúrkovitý K a C lievikovitú alebo svietnikovitú. Podobná prvosienka vyššia (P. Žĺtkovo žlté kvety voňajú.koruna. slatinných a rašelinných lúkach horských a podhorských oblastí. často s dlhou rúrkou.soldanelka karpatská (Soldanella carpatica).vulgaris) nemá vyvinutú stonku. Jej listovú ružicu tvoria hrubé. Z krátkeho podzemku vyrastá ružica listov a medzi nimi žlté kvety na stopkách (asi 5 cm).Rebarbora vlnitá (Rheum rhabarbarum) je mohutná bylina až 2m vysoká. Prvosienka holá je typická rastlina dolomitových a vápencových skalných štrbín v horských polohách. K je nafúknutý. 2 . napr.tyčinky. Prvosienka pomúčená (P. Ako črepníková rastlina sa pestuje červenokvetá prvosienka čínska (P. A . Je chráneným druhom. 116 : Prvosienkovité : 1 . strapcov alebo metlín (zriedka jednotlivé . Prvosienka bezbyľová (P. koláče) kyslej chuti (obsahujú kys.prvosienka pomúčená (Primula farinosa). Niektoré rody obsahujú glykozidy (primín) a saponíny. C . Prvosienka jarná (P.čnelka Rastie na močaristých. pomúčený (odtiaľ názov) a ružovofialové kvety v okolíku.farinosa) má opak listov bielo Obr. 3 .

Drobnou burinou polí a záhrad je drchnička roľná (Anagallis arvensis).vulgaris). Polokožovité obličkovité listy a rozstrapkané koruny má chránená soldanelka karpatská (Soldanella carpatica). Francúzska po Albánsko. Jednotlivé pravidelné kvety sú veľké. fgyneceum 84 .   Sú to stromy alebo kry trópov a subtrópov s jednoduchými nedelenými listami. 5početné kvety sú veľké.sedmokvietok európsky Obr. U nás sa pestuje ako ozdobná rastlina (s príjemnou vôňou) spolu s inými druhmi. krovinách.drchnička roľná (Anagallis arvensis). jednotlivé kvety má sedmokvietok európsky (Trientalis europaea). Pestujú sa najmä plnokveté formy.Vzhľadom podobná fialovokvitnúcim prvosienkám je chránená kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli). 119: Čajovník čínsky (Thea sinensis) korunným lupienkom.suffruticosa). Korunné lupienky a korene sú liečivé. Rastie zriedkavo na vápenci v bukových lesoch. 118: Pivonka lekárska (Paeonia officinalis): a. Plodmi sú hrubostenné mechúriky. Má dlhostopkaté tehlovočervené kvety s priamymi stonkami. obojpohlavné. pre ktoré je charakteristický v bunkách parenchýmu listov vysoký obsah trieslovín. Vodnou rastlinou je perutník močiarny (Hottonia palustris). d. 33 druhov). 3 . 2 kališným lístkom a čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia). (Trientalis europaea) Semenníky apokarpného gynécea majú hrubé steny. Sedempočetné. Podobná. Najznámejším druhom je pivonka lekárska (Paeonia officinalis). Len rody Obr. Do rodu čerkáč (Lysimachia) patrí čerkáč peniažtekový (L.foemina). Plod je tobolka alebo bobuľa. pôvodná v stredomorí od juž. Piestik zrastá z 2-5 plodolistov.nummularia) s plazivými stonkami a čerkáč obyčajný (L. Zástupcovia čeľade sú rozšírení v severnom miernom pásme (1 rod. ktorých okraje nedokonale zrastajú.   Sú to kry.kvitnúca rastlina. nápadné častým prechodom od listeňov ku Obr. ako pivonkou červenou (P.corallina) a pivonkou polokrovitou (P.semeno. polokry a trváce byliny s delenými až zloženými listami bez prílistkov. 117: Prvosienkovité : 1 . ale modrokvitnúca je drchnička belasá (A. Rastie len na vápenci v lesoch. Chránený je aj cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense). s veľkým počtom tyčiniek. Do čeľade patrí 40 rodov s viac než 600 druhmi. vlhkých lúkach. Vyskytujú sa v lesoch. ktoré po odkvitnutí tvoria plodstvo mechúrikov.

Gruzínsko). Slez (Malva). v arabčine teja). Vylúhovaním v horúcej vode sa pripravuje osviežujúci nápoj . Do čeľade patria 3 rody s viac než 700 druhmi. Veľa Obr.alatamaha). ibiš). kultúrna rastlina známa niekoľko tisíc rokov. Na Slovensku rastie 6 druhov tohoto rodu na suchších lúkach.zelený čaj a fermentáciou čierny čaj. ktorý spôsobuje hovädziemu dobytku precitlivelosť na slnečné žiarenie (fotosenzibilita) a sfarbenie mlieka do žlta.japonica). Najznámejší rod je ľubovník (Hypericum) rozšírený od trópov až po arktickú klimazónu. obsahujú slizy. Niektoré druhy s veľkými a farebnými kvetmi sa pestujú ako okrasné a pre vlákna v stonkách ako textilné rastliny. Z mladých kožovitých listov sa získava sušením droga .  U nás sú známe byliny s typickými dlaňovito delenými listami. sú zrastené do 5-tich zväzočkov a vytvárajú rúrku.sinensis).hypericín. Kvitnúca stonka (vňať) sa zbiera ako droga. Poskytuje kvalitné 85 . 5 početné so žltými korunnými lupienkami. známa liečivá rastlina. okrem K majú aj kalištek. C lupienky vykrajované. dokonca na Kaukaze (Azerbajdžan. Ako súčasť liečivých čajov sa používajú kvety i listy. Tyčiniek je veľa. Najrozšírenejší druh je ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum). Ako okrasné rastliny sú známe druhy rodu Franklinia (F. Najdôležitejším druhom je čajovník čínsky (T. tyčiniek veľa.tetrapterum). teobromín. Obr. Kvety slezovitých produkujú veľa nektáru. Plody patria medzi rozpadavé. Je to vždyzelený ker pochádzajúci z Malajzie a pestuje sa v subtrópoch Ázie a Afriky. Plodom je tobolka. piestik zrastá z 3-5 plodolistov. V listoch sa vytvárajú schizogénne olejové nádržky a v korunných lupienkoch je červené farbivo .sinensis). sú diskovitého tvaru a rozpadajú sa radiálne na jednotlivé časti (slez. Plodom môže byť aj tobolka (ibištek). Najznámejšia okrasná rastlina čeľade je kamélia japonská (C.maculatum) a ľubovník štvorkrídly (H. Slez nebadaný (M.sylvestris). 121: Slez lesný (Malva sylvestris) Kvety sú veľké. pasienkoch a iných trávnatých spoločenstvách. Na okraji ciest.neglecta) má kvety menšie a bledoružové.kamélia (Camellia) a čajovník (Thea) obsahujú alkaloidy teín. ktorá sa pestuje v mnohých kultivaroch. Morfologicky podobný druh je ľubovník škvrnitý (H.čaj (čínsky ca-i. Kvety sú veľké. Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh.    Sú to byliny (alebo dreviny) s jednoduchými nedelenými listami. Podobne sa využívajú listy kamélie čínskej (C. čím priaznivo pôsobia na podráždené perforatum) sliznice dýchacích ciest i žalúdka. 120: Ľubovník bodkovaný (Hypericum druhov je liečivých. 5 početné. v trávnikoch a na pasienkoch rastie slez lesný (M. Má ružovofialové kvety.

Zvláštnosťou tohto druhu je. Ibištek jedlý (H. Je chránenou rastlinou a vyskytuje sa na brehoch vôd i na zasolených pôdach. Ich plodom je tobolka. B. ale aj škrob. Stonky a listy má plstnaté a kvety bledoružové. ktoré po úprave poskytujú kakaový prášok a maslo. 123 . Kola lesklá (Cola nitida) pochádza z tropickej Afriky.sabdariffa).zrastené tyčinky. Ibištek (Hibiscus). Plodom sú veľké tobolky so semenami (kakaové bôby). technické vlákno na výrobu tkanín. Zbierajú sa nezrelé slizovité tobolky. Semená obsahujú glykozid kolanín a alkaloidy kofeín.krmivo. Pestuje sa pre Obr. C. z ibišteka krvavého (H. darí sa mu aj v mestskom prostredí. Vlákna sa rozpadavý plod spracovávajú aj z iných druhov ibištekov. 122: Slezovité: A. Brozšírené v trópoch semeno s vláknami celého sveta. Pochádza zo Stredozemia a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina. teobromín.syriacus) je ker pôvodný v Číne a Malej Ázii. u nás pestovaný pre veľké ružové alebo biele kvety s C lupienkami. Ibištek konopný (H. z ktorého sa okrem toho využívajú aj dužinaté kalichy s obsahom kyseliny jablčnej.cannabinus) je jednoročná rastlina pochádzajúca z Indie.  86 Obr. Sú to cudzokrajné druhy.prierez kvetom.diskovitý rohoží a povrazov. Slez maurský (M. väčšinou na poliach ako burina.mauritiana) je vysoká bylina s purpurovými kvetmi.esculentus) sa pestuje ako zelenina. napr. ale aj na ochucovanie čajov (ibištekový čaj).rosa-chinensis) je známy okrasný ker s veľkými červenými kvetmi. najmä kry. 124: Bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum) : A. kvitne do neskorej jesene. Majú kyslú chuť a používajú sa na spracovanie na džemy. Okrasný ibištek sýrsky (H. Majú povzbudivé účinky a používajú sa na výrobu osviežujúcich nápojov (coca-cola). Ibišteky majú význam aj ako olejnaté rastliny. Zo známych úžitkových druhov patrí do tejto čeľade kakaovník pravý (Theobroma cacao). V nížinách Slovenska rastie ibištek trojdielny (Hibiscus trionum). ktoré sa vyvíjajú v 5-cípych hviezdicovitých tobolkách. ale aj na výrobu liečív. že kvety vyrastajú priamo na kmeni a starých konároch (kaulifloria) Obr. Rozkvitá v lete. lebo ich semená obsahujú značné množstvo oleja.acuminata) pre semená. Ibiš lekársky (Althaea officinalis) sa podobá slezu. Liečivá rastlina. Ibištek čínsky (H. 123. ktoré majú na báze purpurovú škvrnu.    Dreviny Obr. Kakaovník pochádza z tropickej Ameriky a pestuje sa na plantážach v trópoch.konárik. Pestuje sa podobne ako kola končistá (C. pestovaný u nás ako izbová rastlina pod ľudovým názvom "čínska ruža". preto sú obľúbenou potravou domorodcov.

Bavlník barbadoský (G. ktorých stopka je zrastená s veľkým blanitým listeňom. Bavlník (Gossypium) je najdôležitejšia textilná rastlina. Bavlník stromovitý (G. Na savanách tropickej Afriky rastie zvláštny strom baobab dlaňovitý (Adansonia digitata). Semená bavlníkov obsahujú olej využiteľný pre potravinárske i technické účely. Vlákna sú kratšie a nižšej akosti. Obsahuje alkaloid violín. Má spravidla len dlhé vlákna. Lipy poskytujú kvalitné rezbárske drevo. Bavlník je tiež aj medonosnou a liečivou rastlinou. Vydlabaný kmeň baobabov slúži domorodcom ako rezervoár vody v období sucha. Materiál pre textilné vlákna predstavujú dlhé biele trichómy vyrastajúce zo semien tobolky. Zo 40 druhov sa pestujú len 4. ktoré sú pri lipe veľkolistej biele. Semenník dozrieva na oriešok. semená olejnaté. vysokohorské polohy). 127: Fialka sirôtková (Viola wittrockiana) x . 125: Kvet lipy Fialka srstnatá (V. Má nízky. Sú príbuzné slezovitým s podobnou stavbou kvetu. Má krémovožlté kvety a tobolku zelenej alebo načervenalej farby. ale veľmi hrubý kmeň obsahujúci vodné pletivá. 5početnými voňavými kvetmi bledožltej farby a 5zväzkovitými tyčinkami. Okrem týchto dvoch druhov sa často pestuje aj cudzokrajná lipa striebristá (Tilia tomentosa). krátke na výrobu vaty. Plodom je 3-5 púzdrová tobolka. lúky. Okrem jarných modrých kvetov má aj tzv. Obr. saponíny a preto sa využíva ako liečivá rastlina. Kvety sú veľmi chutnou čajovinou s liečivými účinkami a poskytujú včelám kvalitný nektár a peľ. Rozpoznávacími znakmi sú chĺpky medzi žilkami na rube listov. lint (12-60 mm) a krátke tzv.herbaceum) pochádza pravdepodobne z Afriky. Dožíva sa vysokého veku (až 5 000 rokov) a jeho plody sú jedlé.arboreum) pôvodom z Indie má tiež menší význam.hirta) a fialka psia (V. známa pod ľudovým názvom "izbová lipka".barbadense) pochádza z Južnej Ameriky. Sú to stromy so srdcovitými listami. Bavlník bylinný (G. súmerné. ktorého lykové vlákna (juta) sa spracúvajú na výrobu hrubých tkanín.  Naše druhy sú byliny. ktorá má listy na rube husto bielo plstnaté a znáša dobre mestské prostredie. jednobunkové. celulózy a pod. pri lipe malolistej hnedé. Rastie v juhovýchodnej Ázii. fialka lesná (V. Do čeľade lipovitých patrí izbová rastlina lipka africká (Sparmannia africana) s veľkými chlpatými listami. ktoré nekvitnú a k oplodneniu tu dochádza v uzavretých kvetoch. kleistogamické kvety. Pochádza z Mexika.canina) patria k lúčnym. U nás rastú pôvodne iba dva druhy lipy (Tilia). Kvety sú usporiadané do vrcholíkov. 126: Fialka voňavá (Viola odorata) ľahké. linter (2-5 mm). motúzov a kobercov.  Prevažne dreviny. Najviac je pestovaný bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum).odorata) je druhom krovín a lesných okrajov najmä v blízkosti ľudských sídlisk. Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a lipa malolistá (T. Listy (u bežných druhov typické srdcovité) s prílistkami.Dreviny i byliny trópov. dvojakého typu : dlhšie tzv.reichenbachiana) zasa k lesným 87 Obr. papieru. Jedlé plody má aj durian zapáchavý (Durio zibethinus). Lipa veľkolistá rozkvitá asi o 2 týždne skôr a má menej kvetov vo vrcholíku ako lipa malolistá. G 3-plodolistové dozrieva na tobolku. Textilnou rastlinou je jutovník pravý (Corchorus capsularis). ktoré osídlili rôzne biotopy (lesy. vrecoviny.cordata) sú podobné druhy rastúce v našich lesoch. ktoré je mäkké a Obr. Pochádza z južnej Afriky. Fialka voňavá (V. s ostrohou u niektorých druhov voňavé. Vlákna sú celulózové. Čeľaď je u nás zastúpená len rodom fialka (Viola) s mnohými druhmi. polia. Kvety 5-početné. Kvety intenzívne voňajú. Sú to kry alebo byliny. Zdužnatený miešok semien v ostnitých tobolkách má lahodnú chuť. Dlhé vlákno je surovinou pre textílie. ale odpudivý zápach.

druhom. Listy dlaňovito delené. Celé rastliny sú drsné od štetinatých trichómov. tzv.pepo convar. Tekvica (Cucurbita). osídľuje alpínske lúky vo vysokých horách. kompótov a pod. Najbežnejšie pestovaným druhom je tekvica obyčajná (C.  Dreviny s mliečnicami rozšírené najmä v tropickej Amerike. Tekvica obyčajná patizónová . ktorá je u druhu papája melónová (Carica papaya) jedlá a používa sa aj na výrobu džúsov. Žltokvitnúce alebo viacfarebné fialky. ktoré obsahujú väčšie množstvo rastlinných olejov. 128: Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): A. Väčšie žlté kvety má fialka žltá (V. Využíva sa aj latex z mliečnic. Vznikla krížením iných druhov. V samičích kvetoch dozrieva 3-5-puzdrový spodný semenník na mnohosemennú bobuľu veľkých rozmerov. Na okrasné účely sa často používa veľkokvetá a rôznofarebná fialka sirôtková (Viola x wittrockiana). pepo) je plodová zelenina s vodnatou dužinou. sirôtky sa od ostatných fialiek odlišujú postavením C lupienkov. Obr.  Tropické lianovité druhy známe u nás niektorými skleníkovými druhmi s atraktívnymi modrofialovými kvetmi. B. zrastených do valcovitého útvaru. mučenka modrastá (Passiflora coerulea). K tejto skupine fialiek patrí fialka roľná (V. Stonka tekvicovitých je veľmi typickej stavby: poliehavá. Pochádza z Ameriky. zrastenolupienkové 5početné.pepo convar.arvensis). ale aj pre textilný priemysel. na technické účely i ako olejnaté rastliny.prierez samičím kvetom  Do čeľade patria väčšinou známe pestované druhy zeleniny. U nás sa vysádzajú zo sadeníc alebo vysievajú až po skončení jarných mrazov. najmä v čerstvom stave (nepražená). ktorá sa vyskytuje na poliach ako burina. Má bledožlté kvety.patizón (C. C má lievikovitý alebo zvonkovitý tvar a väčšinou žltú farbu.časť rastliny s plodom a kvetom.edulis) má jedlé plody. Tekvica obyčajná olejnatá (C. jednopohlavné. napr. najmä ako zelenina alebo ovocie. ovíjavá. Táto pochutina je veľmi zdravá. oleifera) sa pestuje najmä kvôli semenám.lutea). Použitie tekvicovitých je rôzne. Kvety sú veľké. Mučenka jedlá (P.pepo) vo viacerých konvarietách. Tekvica obyčajná pravá (C. Anatomickou zvláštnosťou sú bikolaterálne cievne zväzky. Prirodzene sa vyskytujú v trópoch a subtrópoch.prierez samčím kvetom. najmä v nezrelých plodoch. veľké. tekvica obrovská) majú najväčšie plody medzi rastlinami. ojedinele v Afrike. ktorý obsahuje proteolytický enzým papaín. patissoniana) má plody diskovitého tvaru. Plodom je veľká bobuľa. C. Bobule niektorých druhov tekvíc (napr. ktoré sa konzumujú rôzne upravené alebo sa nakladajú do sladkokyslého nálevu. alebo pomocou stonkových úponkov popínavá. 88 .pepo convar. A 5.

Ako zelenina sa používajú mladé plody.ficifolia) má typické zelenobielo škvrnito mramorované plody a listy podobné figovým. niekedy plnokveté a rôznofarebné. Uhorka siata (Cucumis sativus) pochádza z Indie. Väčšina begónií sa množí vegetatívne (odrezkami). Má dužinaté šťavnaté stonky a nesúmerné listy. kde rastie na úpätí Himalájí. Pestuje sa pre plod ako okrasná alebo sa môže používať ako tekvica obyčajná. ktorá sa konzumuje v nezrelom stave ako zelenina. avšak má menšie kvety i listy a nerozkonárené úponky. Listami je okrasná begónia kráľovská (B. Využitie je rôzne.rex) a begónia striebristá (B.časť rastliny. 129: Uhorka siata (Cucumis sativus): A. Rôzne hydridy sa pestujú ako dekoratívne rastliny. 89 . x tuberhybrida. Tekvica čiernosemenná. C. ktoré sú v zrelom stave vyplnené sieťovitým sklerenchymatickým pletivom. resp. prípadne ako krmivo pre zvieratá. Výplňové pletivo sa využíva po spracovaní ako umývacie huby. Má tiež podlhovasté plody. Pestuje sa v trópoch. preto ich konzumácia má veľký dietetický význam. Uhorka patrí aj medzi medonosné rastliny.prierez samičím kvetom Tekvica obrovská (C. napr. Cucumis melo). Používa sa ako podpník pre uhorky. Dužina dyne a melónu obsahuje veľké množstvo fyziologicky viazanej vody. má veľké zelené bobule s červenou dužinou a čiernymi olejnatými semenami. begónia hľuznatá (Begonia tuberosa).  Zástupcovia tejto čeľade sú u nás známi ako okrasné izbové rastliny pôvodom z trópov a subtrópov.maxima) má plody veľkých rozmerov a môžu dosiahnuť hmotnosť až 100 kg. Zaujímavým druhom je fľaškovec valcovitý (Lagenaria cylindrica).melanosperma. Podobným druhom je tiež tropická lufa valcovitá (Luffa cylindrica).prierez samčím kvetom. Mladé plody sa konzumujú ako zelenina. technické filtre.viridis).Obr. hudobné nástroje). krížence označované ako B. rôzne nádoby. Pochádza z Afriky. Pestuje sa v dvoch konvarietách: uhorka siata šalátová (Cucumis sativus convar. u nás v skleníkoch. Plodom je podlhovastá bobuľa. ktorý sa po vysušení a odstránení dužiny používa na rôzne účely (nástroj na nasávanie vína. Bobuľa je guľatá. Najznámejší je rod begónia (Begonia). aromatická a sladká. Dyňa červená (Citrullus lanatus) nazývaná aj melón vodný. vložky a pod. Má valcovitý alebo kyjovitý plod. Je rastlinou textilnou. olejninou i liečivou. Jednoročná rastlina podobná tekvici obyčajnej. dužina je žltej alebo oranžovej farby. Je jednodomá. K ovocným tekvicovitým rastlinám patrí melón cukrový (Melo sativus. C. Z divorastúcich druhov u nás rastie posed biely (Bryonia alba). ale plody sú takisto jedlé a vydržia veľmi dlho uskladnené. podobne ako uhorky. Na rozdiel od pestovaných druhov tekvicovitých má malé kvety i plody čiernej farby (jedovaté). na povrchu zkorkovatená. najmä pri ochorení obličiek.argentea). ktorý možno nájsť na plotoch ako popínavú rastlinu.longus) a uhorka siata nakladačka (Cucumis sativus convar. B. tekvica figolistá (C.

9-Arctostaphylos alpina. ďalej na piesčinách a rašeliniskách. Plodom je tobolka. 131: Brusnicovité a vresovcovité: 1-Vaccinium uliginosum. 7-Loiseleuria procumbens. 130 : Rojovník močiarny (Ledum palustre) Obr. zriedkavejšie voľnolupienkové. 6Oxycoccus palustris. 5-Oxycoccus microcarpus. Rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (56 rodov a 1400 druhov). bobuľa. ⊕. ale aj veľkými a kožovitými. zrastenolupienkové. ale po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice bez príveskov majú Obr. 3-Vaccinium vitisidaea. G (4-5) A 5+5 Sú to polokry a kríčky so šupinovitými alebo ihlicovitými. 2-Vaccinium gaultherioides. alebo kôstkovica. Tyčinky sú v dvoch kruhoch. Kvety sú 4-5 početné. K je zvonkovitého. výživu im umožňuje endotrofná mykoríza. Často tvoria rozsiahle porasty (vresoviská. a na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky. K (4-5). Vrchný semenník zrastá zo 4-5 plodolistov. lievikovitého alebo guľovitého tvaru. C (4-5). 8Arctostaphylos uva-ursi. . pravidelné. rašeliniská). väčšinou vždyzelenými listami. 10Andromeda polifolia 90 . A 4+4. 4-Vaccinium myrtillus. Voľnolupienkovú alebo zrastenolupienkovú. Vresovcovité rastú najmä na chudobných a kyslých pôdach vyšších polôh. Kvetný vzorec : .

Sú to kry so vždyzelenými alebo opadavými listami. skaly). ⊕. . ružovými alebo fialovými kvetmi (nevoňajú). Bielu voľnolupienkovú korunu má náš domáci rojovník močiarny (Ledum palustre). V Alpách rastie vresovec mäsový (E. Druhy rodu vresovca (Erica) sú pekné vápnomilné kríčky. ale aj po odkvitnutí vytrvávajúcou korunou sa vyznačuje vres obyčajný (Calluna vulgaris). Tatier rastie veľmi vzácne pôvodný arktický druh medvedík alpínsky (Arctous alpina). Veľmi variabilným druhom rododendronu je kultúrny druh rododendron hybridný (R. rastie na krovinatých miestach horského až subalpínskeho stupňa. so zrastenolupienkovou korunou. Zo zrastenolupienkovou. Je silne voňavý a jedovatý. Vo Vysokých Tatrách rastie veľmi vzácne kobercovito rozložený kríček skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens). Rododendrony majú rôznofarebné veľké. Plodom je bobuľa. K (4-5). zrúcaniny. Vo Východných Karpatoch rastie vo výške 1600 až 2000 m rododendron Kotschyho (Rhododendron kotschii) s červenými kvetmi. areál zasahuje do južných Čiech (bory.  Kvetný vzorec : . Medvedica lekárska (Arctostaphylos uva-ursi) s tmavočervenou kôstkovicou. V črepníkoch sa pestuje rododendron indický (R. Brusnicovité majú zreteľné vzťahy k čeľadi vresovcovitých. A 4-5. rastúca na rašeliniskách. slabo súmerné kvety so zrastenými lupienkami. 91 .ferrugineum). s peknými ružovými alebo červenými kvetmi. Na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky a na semenníku je žľaznatý diskus. C (4-5).. G (4-5) Sú to kry aj stromy so striedavými listami a 4-5 početnými kvetmi. ktorý je vždyzelený a pestuje sa v stovkách rôznych odrôd (cv. Vždylezelený ker arbutus pravý (Arbutus unedo) je typickou rastlinou stredomorských macchií.indicum) pod menom azalka. rastúci od nížiny až do alpínskeho stupňa na kyslých pôdach a niekedy tvorí obrovské porasty (vresoviská). Obidva sú červenokveté a sú dobrým príkladom vikarizácie. rojovník (Ledum) a skalienka (Loiseleuria).luteum. Baden Baden. Má malé ihlicovité striedavé listy so silne podvinutým okrajom a ružové štvorpočetné kvety v strapcoch.carnea). rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (24 rodov a 450 druhov). po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice s 2 príveskami má androméda sivolistá (Andromeda polifolia) s fialovými kvetmi. s ktorou sa často aj spájajú do jednej čeľade. Vresovec stromkovitý (E. Cunningham White.). V Alpách na vápenci rastie rododendron chlpatý (R. Pochádza z Číny a Japonska. Zrastenolupienkovú. Jej druhy rastú na podobných miestach ako druhy vresovcovitých.hirsutum) a na nevápenitom podklade rododendron hrdzavý (R. ktorý ale na územie Slovenska nezasahuje. x hybridum)..rododendrony (Rhododendron). V alpínskom stupni V.arborea) rastie v Stredomorí a z jeho koreňových hlavíc sa vyrábajú fajky. líšiace sa od kvetov predošlej čeľade spodným semenníkom zrasteným s kalichom. Med z rododendronov je jedovatý. Niekedy sa v parkoch u nás pestuje rododendron žltý (R. syn. poskytuje drogu Folia Uvae ursi obsahujúcu arbutín. Mnohé cudzokrajné druhy sa pestujú v črepníkoch. Rastie na rašeliniskách (Orava). Azalea lutea) so žltými a voňavými kvetmi a veľa krížencov amerických a ázijských druhov s veľkými bielymi.

pravidelné.uliginosum) má sivobelasé jedlé bobule.  Kvetný vzorec : . b. ale rastie v subalpínskom stupni. f. Má zrastenolupienkovú. C 5. G (2-9) Sú to kríčky vzhľadu vresovcovitých rastlín so striedavými čiarkovitými a na spodku hlboko ryhovanými listami. z ktorej sa vyvinie čierna bobuľa.kaki).  Kvetný vzorec : . ktorých plody sa občas vyskytujú aj u nás v predaji patrí ebenovník rajčiakový (D. Ich plody a listy obsahujú triesloviny a rôzne glykozidy.gaultherioides) je vysokohorským druhom podobným predchádzajúcemu druhu.list. .∞. guľatú 5-početnú korunu. napr. Napokon sem patrí kľukva močiarna (Oxycoccus palustris = O. 132: ): Šuchovité (Empetraceae): Šucha čierna (Empetrum nigrum).samčí kvet. Nedostatočne zrelé plody sú však zvieravo trpké (obsahujú triesloviny). K 5. Takéto vlastnosti má najmä tropický ebenovník čierny (Diospyros ebenum). Rastie na rašeliniskách. najmä ihličnatých lesov. Rastie len na vrchoviskách. K 3.c .   Sú to tropické a subtropické stromy s kožovitými listami a plodom .vitis-idaea) má vždyzelené kožovité listy a červené bobule.quadripetalus) s intenzívne ružovou naspäť ohnutou štvorpočetnou korunou a sýto červenou bobuľou.lotus) s fialovými plodmi veľkosti čerešne a zriedkavo sa pestuje aj na Slovensku.myrtillus) je nízky poloker s opadavými listami.konárik s listami.hermafroditum). d.čučoriedka (V. Brusnica pravá (V. .samičí kvet. a sa aj v južnej Európe.bobuľou. . Drevo mnohých druhov je trvanlivé. Pochádza z Číny. Pestuje Obr.e . Plody týchto druhov patria medzi najzdravšie ovocie. Rastie na chudobných a suchých pôdach. Plodom je kôstkovica. ⊕. Brusnica barinná (V.g . Najväčším rodom je šucha (Empetrum) s dvoma druhmi rastúcimi v horských polohách a rašeliniskách : šucha čierna a šucha obojpohlavná (Empetrum nigrum a E. ebenovník datlový (D. voľnolupienkové a zoskupené do koncových alebo pazušných hlávok. m. pevné. Brusnica drobnolistá (V. Brusnica čučoriedková . V subtrópoch sa pestujú aj ďalšie druhy ebenovníkov. karoténov a vitamínu C. A 5 . Majú malé čierne kôstkovičky. C 3. A 3. Dužina je mazľavej konzistencie a sladkej chuti s obsahom cukrov. Čučoriedka rastie na kyslom humuse naších horských. ale aj na rašeliniskách. G ∞ -1 92 .Rod brusnica (Vaccinium) má u nás 4 druhy. Obojpohlavné alebo dvojdomé kvety sú zvyčajne trojpočetné.n Plodom je oranžová semeno a plod bobuľa pripomínajúca rajčiak s trvácim 4-početným kalichom. tmavej farby a veľmi cenné v nábytkárstve (eben). ⊕. K ovocným druhom.

Do čeľade patrí asi 100 rodov a 3000 druhov. b .kvety ružovitých: a . zriedka vetrom (krvavec). plodstvo nažiek v kvetnej čiaške. Prevláda vývoj od apokarpného G (1. 133: A . alebo fľaškovitá a celkom uzatvárajúca piestiky (ruža). d . e . krvavec). Niektoré rody ako ostružina. pričom však čnelky často ostávajú ešte voľné. ruža. d . Tyčiniek je 2-3 (-4)krát viac než korunných lupienkov. okrasných i liečivých rastlín. na okraji ktorej sú tyčinky a uprostred zvyčajne 5 voľných cyklických apokarpných semenníkov. zvyčajne bez prílistkov. alebo ich je veľa.∞ Sú to kry. ⊕. b . b . polyploidiou a apomiktickým rozmnožovaním. podčeľaď) k monokarpnému (3. K 5.čerešňa (Cerasus). Z apokarpného gynecea vznikajú charakteristické plodstvá : jahoda. hloh sú morfologicky veľmi premenlivé. F . e . salicifolia). ktoré sú rozšírené takmer po celom zemskom povrchu. A 10+10+10. alchemilka. V cenokarpnom G zrastá 2-5 plodolistov. S. Tyčinky v púčiku sú oblúkovito ohnuté dovnútra. zvyčajne však v strapcovitých súkvetiach (strapec.hloh (Crataegus). podčeľaď) resp.čremcha (Padus).čerešňa (Cerasus).ruža (Rosa). podčeľaď). Obr.tavoľník (Spiraea).tavoľníkovaté 2. Opelenie nastane hmyzom. 2. C . Podčeľaď : Spiraeoideae .slivkovaté 4. g . Kvety sú jednotlivé. Podčeľaď : Prunoideae .jabloňovaté Predstavitelia čeľade sú stromy. Uprostred čiašky je apokarpné alebo cenokarpné gyneceum. rastúci na výslnných stráňach podhorského a horského pásma Karpát. a to buď plochá (túžobník).ružovaté 3. Plodom je mechúrik alebo nažka. okolík). g . B .trnka (Prunus).jahoda (Fragaria).mišpuľa (Mespilus). C 5. podčeľaď).ruža (Rosa). malých druhoch (mikrospecies).1. ale vývojom kvetnej čiašky postavenie G sa stane spodným (4. malina.. Z bielokvetých ozdobných krov našich parkov do čeľade patrí tavoľa kalinolistá (Physocarpus opulifolia). S. Podčeľaď : Rosoideae .alchemilka (Alchemilla). Jednotlivé druhy preto možno od seba len ťažko rozlíšiť a hovoríme o tzv.plody ružovitých: a hruška (Pyrus).krvavec (Sanguisorba) 93 . c. trilobata a tavoľník vŕbolistý (S.d . Kvety majú drobné. kôstkovica alebo malvica. čo súvisí s hybridizáciou. Heterochlamydeické kvety (niekedy bez koruny) sú päťpočetné.krvavec (Sanguisorba). x bumalda.jahoda (Fragaria). Podčeľaď : Maloideae . s plochou miskovitou kvetnou čiaškou. tavoľníkovec jarabinolistý (Sorbaria sorbifolia) a exochorda veľkokvetá (Exochorda grandiflora).tavoľníkovaté Kvetný vzorec : . x vanhouttei). e . pohárikovitá (slivka). Typickým znakom v kvete je veľmi často vyvinutá kvetná čiaška (receptákulum). obojpohlavné a len druhotne jednopohlavné (napr. Introdukované druhy sa často pestujú ako ozdobné kry a z nich sú najznámejšie tavoľník van-Houtteho (S. Jediným autochtónnym druhom je tavoľník prostredný (Spiraea media). k cenokarpnému (4.hruška (Pyrus).ostružina (Rubus fruticosus).kvetné diagramy ružovitých: a . nátržník. Apokarpné G tvorí 5 až veľa piestikov. ktorých počet môže redukovať až na 1. Do čeľade ružovitých patrí mnoho známych ovocných druhov. šípka. Podčeľaď : Spiraeoideae . Majú listy s prílistkami. kry alebo byliny. c . jarabina.čerešňa (Cerasus). c . f . Postavenie G je vrchné. najmä však v severnom miernom pásme. zriedka stromy alebo trváce byliny a polokry. z ktorých dozrievajú mechúriky s dvoma až viacerými semenami. a tým vznikne monokarpné G (slivka). G 5 .

fruticosus) rastú mnohé v lesoch.).chiloensis) jahoda ananásová (F. Nátržníky (Potentilla) majú nezdužnetené kvetné lôžko. V kvete niekedy koruna zanikne (krvavec. z ktorých dozrievajú nažky. x ananassa) s veľmi chutnými a veľkými jahodami. a kalištekom sa vyznačujú nátržníky (Potentilla) a jahody (Fragaria). C 5.caesius) s čiernym oinovateným plodstvom.ružovaté Kvetný vzorec : . A ∞. Je liečivý. je liečivý. K 5. Bielokvetý nátržník biely (P.argentea). Introdukované ozdobné kry. nátržník) je vonkajší kalich čiže kalištek prílistkového pôvodu. Z agregátneho druhu (skupina malých druhov) ostružiny krovitej (R. S kužeľovitým kvetným lôžkom a početnými piestikmi v závitnici. A zvyčajne pozostáva z veľkého množstva tyčiniek a apokarpné gynéceum takisto z veľkého množstva piestikov umiestených na plochom. ktoré obaľuje zdužnatené kvetné lôžko: šípka. Niekedy kužeľovité kvetné lôžko zdužnatie a na ňom sú umiestnené jednotlivé nažky: plodstvo jahoda.Podčeľaď : Rosoideae . Je liečivá.anserina) plazivú byľ a často striebristé listy. Podobne ako aj nasledujúci druh má stonky poliehavé a plazivé. tvoriace plodstvá. jahoda drúzgavicová (F. že kužeľovité kvetné lôžko pri dozretí zdužnatie na známe plodstvo jahoda (fragum). Význačnou rastlinou lužných lesov je ostružina ožinová (R. Na stonkách má typické ostne pokožkového pôvodu.ulmaria. na povrchu s drobnými nažkami. ako žltokvetá kéria japonská (Kerria japonica) a bielkokvetý šípkovec kériovitý (Rhodotypos kerrioides). zo semenníkov sa vyvinú nažky.idaeus) s červeným plodstvom a priamou stonkou. ale namiesto nažiek sa vyvinuli kôstkovičky: plodstvo malina. 94 . Nátržník vzpriamený (P. Rastie na dedinských dvoroch s vysokým obsahom dusíka. Najznámejším druhom je ostružina malinová . Je to veľmi premenlivý rod. alchemilka A 1. z Číny a Japonska sa pestujú v záhradách a parkoch. Podobné je plodstvo ostružín.vesca). Kužeľovitým kvetným lôžkom. Plochým alebo miskovitým kvetným lôžkom sa vyznačujú túžobníky (Filipendula). alchemilka) a pod K niektorých rodov (jahoda.moschata) a jahoda trávnicová (F. G ∞ Zástupcovia sú kry alebo trváce byliny. Divorastúce druhy sú: jahoda obyčajná (F. repík G 2. kužeľovitom alebo v bankovitom kvetnom lôžku. F. na rúbaniskách a pod.vulgaris) majú bohaté súkvetia bielych kvetov. Zo žltokvetých druhov má nátržník husí (P. s veľkým počtom druhov. V našich záhradách sa pestuje kríženec jahody virgínskej a jahody čílskej (F.erecta) so štvorpočetným kvetným obalom obsahuje veľa trieslovín. Na suchých lúkach a pasienkoch rastú nátržník piesočný (P. početnými piestikmi v závitnici. Niekedy sa však počet tyčiniek a semenníkov zredukuje až na 1 alebo na 2 (napr. V rode ruží kvetné lôžko je bankovité. Túžobník brestový a obyčajný (F. Jahoda (Fragaria) sa od predošlého rodu líši tým.arenaria) a nátržník strieborný (P. V jednotlivých semenníkoch je jedno alebo dve vajíčka. z ktorých dozrievajú kôstkovičky (plodstvo malina) sa vyznačuje ostružina (Rubus).alba) rastie v dubových lesoch. z nich dozrievajú nažky alebo kôstkovičky. ⊕.malina (R.viridis).virginiana x F. Listy sú vždy s prílistkami. Rod je veľmi premenlivý. asi s 300 druhmi.

ktorý nezrastá s čiaškou. Tŕnitý ker so stonkovými tŕňmi.spinosa x P. a . tmavomodré s voľnou kôstkou neprirastenou k dužine. Plodom je kôstkovica. Poznáme celkom asi 200 druhov. Z pestovaných ruží je známa ruža stolistá (R. „Plody“ (šípky) sa zbierajú na lekvár a čaj. prunazín a i. Najlepší olej poskytuje ruža damascénska (R. slivka trnková).vulgaris). ktoré sa enzymaticky štiepia a uvoľňujú jedovatý kyanovodík. ktoré vytvárajú veľké množstvo krížencov. vznikla asi krížením P. Najpestovanejšie kultivary sú : R. Kvety rozkvitajú pred rašením (vypučaním) listov. Super Star. Gloria Dei. ruža vráskavá (R.insititia) má krátko stopkaté guľovité kôstkovice rozličnej farby. ⊕.tyčinky a piestik. A 5n.kvitnúca rastlina.damascena). V záhradách sa veľmi často už od stredoveku pestujú veľmi dekoratívne a niektoré voňavé hybridy Obr.čremcha neskorá (Padus serotina) hybrida. Na okraji kvetnej čiašky sú početné tyčinky a na dne čiašky je jediný vrchný jednoplodolistový semenník. Liečivý repík lekársky (Agrimonia eupatoria) a vetroopelivé krvavce (Sanguisorba) majú jednopohlavné kvety.slivkovaté Kvetný vzorec : . Slivka guľatoplodá.d . Do podčeľade patrí asi 10 rodov s 200 druhmi. Bankovitým kvetným lôžkom.). Plochým kvetným lôžkom sa vyznačujú alchemilky (Alchemilla) so štvorpočetnými kvetmi. C 5. 95 . Slivkovaté zvyčajne obsahujú vo svojich pletivách rôzne glykozidy (amygdalín.rugosa) alebo ruža jabĺčková (R. ktoré v čase zrelosti zdužnatie na známu šípku (cynarrhodum) sa vyznačuje rod ruža (Rosa). G (1) Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými listami a opadavými prílistkami.pendulina). Jej konáriky nemajú ostne. K 5. Qeen Elisabeth. napr. poskytuje liečivú drogu Herba Alchemillae. italica (slivka ringlotová. Kôstkovice sú oválne. Alchemilka obyčajná (A. ktoré sa predtým spájali do jedného rodu slivka (Prunus). obsahujú veľa vitamínu C.domestica) pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie a bežne sa u nás pestuje ako ovocný strom. ktorá sa pre voňavé kvety pestuje od antickej doby.villosa). Najrozšírenejším druhom u nás je ruža šípová (R. Poskytuje z korunných lupienkov vzácny ružový olej (Oleum Rosae). Pravidelný kvet s bankovitou kvetnou čiaškou je päťpočetný. Je vyšľachtených mnoho odrôd: convar. ktoré po vytvorení niekoľkých listov svoj rast zastavia a premenia sa na stonkové tŕne (napr.kvet.canina). Niektoré druhy majú krátke konáriky. Niektoré druhy ruží s veľkými šípkami sa pestujú aj ako ovocné druhy.nátržník priamy (Potentilla rôznych druhov pod označením Rosa recta).centifolia). Virgo. sliva (P. Na Slovensku rastie 7 rodov (divorastúce i pestované).hybrida cv. c. Podčeľaď : Prunoideae (Amygdaloideae) .cerasifera. bohato bielo kvitnúci s čiernomodrými oinovatenými kôstkovicami. Najrozšírenejším divorastúcim druhom na Slovensku je slivka trnková (Prunus spinosa). uzavierajúcim veľké množstvo piestikov. k až n . Dryádka osemlístková (Dryas octopetala). i nažka. a až i . Na listovej stopke alebo na okraji listovej čepele majú často žliazky. Slivka domáca (P. so 6-10 početnými bielymi kvetmi rastie na vápencoch v horskom stupni Karpát. Charakteristické je partenogenetické rozmnožovanie. e až h . V horských krajoch rastie ruža ovisnutá (R.Od predošlých druhov sa líšia trvácou čnelkou na nažkách kuklíky (Geum) a kuklice (Parageum). 134: Ružovité (Rosaceae).

ktoré sa len po dlhšom skladovaní stanú požívateľnými.plánka (Malus sylvestris). Patrí k prvým na jar kvitnúcim ovocným stromom. „Pissardii“ má karmínové listy („nepravá sakura“). A 5n. convar. Pestuje sa pre chlpaté a voňavé malvice žltej farby. obsahujú veľa pektínov. zvyčajne jednoduchými listami s opadavými prílistkami. mitis). Kôstkovice sú guľaté. pôvodná v Ázii. („jablko“). Pomoideae) . čo je synonymom jablone domácej (M. juliana (čerešňa vtáčia srdcovková. rastie v Stredozemí a z listov sa pripravujú liečivá. u nás rastie v lužných lesoch.ringlota). K 5. Rod mandľa (Amygdalus) sa u nás vyskytuje v 2 druhoch. zamatovo plstnaté. exokarp a mezokarp zasa z kvetnej čiašky. Mandľa nízka (A. Ázie a u nás sa často pestuje pre ohnivočervené kvety. s vysokou dietetickou hodnotou. má dlhostopkaté červené (zriedka žlté alebo čiernočervené) kôstkovice. sakura ozdobná (C.mahaleb). Listy sú nepárno perovito zložené. Kvety sú ružové.serotina). na jednej strane žliabkovité. oranžové (obsahujú provitamín A. z ktorej sa vypestovala jabloň sladká (M. syriaca (slivka mirabelková. Jabloňovaté rastú najmä v miernom pásme severnej pologule. spracovávajú sa na zaváraniny a rôsoly. Čerešňa pílkatá.toxické (kyanogénne alkaloidy). Vzácne sa vyskytuje na Slovensku hruška snežná (P.domestica). semená obsahujú broskyňový olej. Broskyňa obyčajná (Persica vulgaris) pochádza taktiež z Číny a cez prednú Áziu (niekdajšiu Perziu) sa rozšírilo jej pestovanie do Stredozemia a do teplejších oblastí Európy. Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) pochádza z Prednej Ázie. dula) alebo tvrdé „kamenné jadrá“ (mišpuľa. plody sú guľovité. Slivka čerešňoplodá. Semenníky v kvetoch sú ponorené do kvetnej čiašky. niekedy aj samoopelivé. Podčeľaď : Maloideae ( syn. Je chráneným druhom.domestica)] s jedlými plodmi. Jej príbuzný druh dulovec japonský (Chaenomeles japonica) pochádza z vých.avium) je pôvodný strom. mišpuľa.nivalis). hloh). niektoré rody sú dôležité ovocné stromy a iné zasa ozdobné dreviny. višňa (C.fruticosa) v juhovýchodnej Európe a pestuje sa v mnohých kultivaroch s kyslastými plodmi. s trpkými malvicami. Čerešňa vtáčia (C. Plod jablone. C 5. Pomaceae. pektínové a dusíkaté látky). ⊕. nižší strom s okrúhlo vajcovitými listami. mirabelka). chrupka) a ich kríženec polochrupka. V teplejších oblastiach Európy sa pestuje ako ovocný ker alebo strom. Na výslnných stráňach rastie hruška planá (Pirus pyraster). dula) alebo len jedno vajíčko (napr. hloh). Vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis) je vždyzelený ker s drobnými bielymi kvetmi v priamych strapcoch. kališné lístky sú naspäť ohnuté. : Malaceae. Je to ker alebo strom s červenohnedými konármi a pílkovitými krátko stopkatými kopijovitými listami.jadrovník (jabloň. Čerešňa (Cerasus) je strom s bielymi až ružovými kvetmi. Vznikla asi ako kríženec čerešne vtáčej a čerešne krovitej (C. zrastajú s ňou a vytvárajú tak polospodný alebo spodný semenník. Šťavnaté oplodie obsahuje kyselinu citrónovú. Má vysýchavé kôstkovice s jedlými semenami. Mandľa obyčajná (A.nana) rastie prirodzene na niekoľkých lokalitách južného Slovenska v oblasti Panónskej flóry. Na skalnatých stráňach od nížin až do alpínskeho stupňa sa prirodzene vyskytuje a často sa vysádza popri cestách jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). s drobnými kvetmi a s čiernymi trpkými kôstkovicami. V surovom stave sú nejedlé.communis) sa pestuje v najteplejších oblastiach južného Slovenska pre jedlé semená. Pre jedlé malvičky hnedej farby sa pestuje jarabina 96 . Čremcha obyčajná (Padus racemosa) má biele kvety v strapcoch a čierne nechutné kôstkovice. Jej semená pre slizový obsah osemenia sa používajú v lekárstve (Semen Cydoniae). sylvestris subsp. patrí medzi najlepšie a najchutnejšie ovocie vôbec. používa sa ako podpník. Na výhrevných stanovištiach rastie čerešňa mahalebková (C.vulgaris) má kyslé kôstkovice. má biele kvety v okolíkatých súkvetiach. Plodom je malvica. Semenník je stredouhlový a v každom puzdre sú 2. Čerešňa višňová. Zriedkavo sa v parkoch vysádza severoamerický druh čremcha neskorá (P. Jabloň a hruška sú proterogynické a sú cudzoopelivé. V dužinatej malvici jednotlivé plodolisty tvoria pergamenové priehrady . Pestuje sa pre chutné malvice bez sklereidov. Semená sú nejedlé . Kvety sú ružové. G (5-1) Zástupcovia sú stromy a kry so striedavými. convar. zriedka viac (napr. Je to nízky ker s intenzívne ružovo červenými kvetmi.cerasifera). pomariorum (slivka belicová). Čnelky sú často ešte voľné. Marhuľa obyčajná (Armeniaca vulgaris) pochádza zo severnej Číny. Zo západoázijských foriem boli vyšľachtené subsp. s metlinovitým súkvetím a ohnivočervenými malvičkami. Endokarp (jadrovník) vznikol z plodolistov. myrobalán (P. Má cenné drevo. Na krovinatých stráňach od nížiny až do predhoria rastie jabloň planá .communis) [hrušku domácu (P. jednotlivé alebo sediace po dvoch.serrulata) pochádza z Východnej Ázie a sadí sa v parkoch ako okrasný strom. Malvice hrušiek obsahujú zhluky sklerenchymatických pletív (sklereidy).jabloňovaté Kvetný vzorec : . Pestuje sa v parkoch ako okrasný strom a v cv. Z nej a z iných druhov hrušiek vypestovali krížením hrušku obyčajnú (P.

Mišpuľa nemecká (Mespilus germanica) pochádza z Prednej Ázie a juhovýchodnej Európy. Pestuje sa v kvetináčoch a v skleníkoch.tomentosus).fylódiá. Poskytujú oficinálne drogy Flos Crataegi a Fructus Crataegi.A.monogyna) s listami hlbšie vykrajovanými a hloh obyčajný (C. Mladé vetvičky. ktoré majú trváci kalich. skalník čiernočervený (C. Skalník rozprestretý (C. ozdobné. Majú malé červené malvice.mukyňa (S. Z rodu citliviek (Mimosa) je najznámejším druhom citlivka obyčajná (M. Patria sem prevažne tropické a subtropické dreviny. Nitky tyčiniek sú dlhé a tenké.senegal). skalník plstnatý (C.brekyňa (S. Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) sa pestuje v parkoch (je vždyzelená). Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis) je nízkym krom kamenistých strání s vápencovým podkladom.domestica). Niektoré druhy produkujú glej. Hloh krivokališný (C. Ich malvice nie sú jedlé.alaunicus) a skalník čiernoplodý (C. Iné obsahujú v kôre triesloviny (A.  Táto čeľaď predstavuje najprimitívnejšiu a najpôvodnejšiu čeľaď radu. ktoré po dotyku sklopia lístky.catechu.pudica). Ázie a pestujú sa v parkoch ako okrasné pôdopokryvné dreviny („bodendecker“). ale je horským druhom. 97 . V najteplejších oblastiach južného Slovenska sa miestami vysádza Albizia julibrissi. Má dekoratívne oranžové malvičky. Skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus).aria) s podlhovastými elipsovitými nedelenými listami. ktoré sú u niektorých premenené na tŕne. sú svetlomilné tŕnité kry. z ktorých najznámejší je hloh jednosemenný (C. často delený na jednosemenné časti. Hlohy (Crataegus).oskoruša (S.dammeri) pochádzajú z Vých. Má štvorpočetné kvety v drobných guľatých hlávkach. A. Niekedy nahrádzajú korunu (ak táto chýba).torminalis). Vyznačuje sa seizmonastickými pohybmi listov. tzv. Majú v kvetoch mnoho tyčiniek. Z iných druhov v teplejších dubových lesoch rastie jarabina brekyňová . Kvety sú usporiadané do malých guľatých hlávok alebo valcovitých klasov. Zvyčajne majú dvojito perovitozložené listy s prílistkami.oskorušová .curvisepala) je podobný hlohu jednosemennému. Ozdobná je okolíkom drobných kvetov s dlhými ružovými nitkami tyčiniek. Semenník dozrieva na struk.niger) sú nízke kry s malými okrúhlymi listami.horizontalis) a skalník Dammerov (C. Akácie (Acacia) sú stromy s dáždnikovitým tvarom koruny. Funkciu listovej čepele často preberajú lupeňovito sploštené listové stopky . Pochádza z Brazílie. Veľmi dekoratívna menšia subtropická drevina je albízia (Albizia). s perovito zárezovými listami. rastú na kamenistých biotopoch. a jarabina mukyňová .suma). listy a struky niektorých druhov sú potravou pre zvieratá.laevigata) s plytšie vykrajovanými listami. Pestuje sa zriedkavo pre malvice hnedej farby. arabskú gumu (akácia senegalská .

mäsité. s listami 1-2 krát perovito zloženými. 3 . 2 .kvitnúca vetvička. 98 . 136: Cezalpíniovité: 1. Beztŕňovec dvojdomý (Gymnocladus dioica) je strom s krivoľakými konármi a veľkými listami. Struky má červenohnedé. Viaceré cudzokrajné druhy sú hospodársky dôležité. Plodom je struk. ktorému fialovoružové kvety vo zväzočkoch vyrastajú priamo na kmeni (kauliflória). Listy sú srdcovito okrúhle.sladká. u niektorých druhov dužinatý a nepukavý. Päťpočetné kvety sú súmerné (zriedka pravidelné).Albízia. 2 .struk  Sú väčšinou tropické a subtropické dreviny. 135: Mimózovité (Mimosaceae): 1 . strom rastúci v Stredozemí. Haematoxylon campechianum . Z ďalších cudzokrajných druhov treba spomenúť rohovník obyčajný (Ceratonia siliqua).Obr. rozkonárenými tŕňmi. Je známy skôr pod názvom svätojánsky chlieb. Judášovec strukový (Cercis siliquastrum) je zaujímavým stromom.Bauhinia sp. konzumujú Tamarindus indica.kvitnúca vetvička. Dužina mäsitých strukov je Obr.Acacia albida . s . Z tejto čeľade sa u nás v sadoch a parkoch vysádza severoamerická gledíčia trojtŕňová (Gleditsia triacanthos). podobné kvetom bôbovitých. Je to strom s hrubými.

zriedka vyrastajú v pazuchách horných listov kvety jednotlivo (vika siata).vika siata (Vicia sativa).sa sušené alebo sa z nich vyrábajú likéry. 5 . Bauhínie (Bauhinia) sú stromy. 3 . zriedkavo jednoduché (kručinka). dolné dva lupienky sú často zrastené a tvoria člnok (carina). 5 .lucerna ďatelinová (Medicago lupulina).sekernica tmavá zaškrcovaný (Hedysarum hedysaroides). 4 . Z dreva tropického stromu Haematoxylum campechianum sa vyrába farbivo hematoxylín.mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens).šošovica jedlá (Lens esculenta).vika siata (Vicia sativa). v ktorom sú ukryté tyčinky a jednoplodolistý piestik.  ( Viciaceae . kopál (po kmeňoch stekajúca a stvrdnutá živica amerického druhu Hymenaea courbaril). balzamy (americké a africké druhy z rodu Copaifera). vika) alebo hrotom (hrachor).vikovité. Listy východoafrickej kasie sennovej (Cassia senna) poskytujú tzv. Prílistky sú trváce (veľké a nápadné má napr. sennové listy s prečisťujúcimi účinkami. kvôli nádherným súkvetiam. Modifikovaný lucerna siata (Medicago sativa).komonica lekárska (Melilotus officinalis) 99 . vína a sirupy. Horný C lupienok strieška (vexillum) býva väčší. zriedka nepukavý (podzemnica olejná). 2 .hrach siaty (Pisum sativum).motýľokveté ) Kvetný vzorec: . Charakteristické je utváranie C lupienkov. liany a kry. 6 . Niektoré poskytujú nábytkárske drevo.ďatelina lúčna (Trifolium pratense). 6 1-4 semenný struk. alebo priečne pastruk Obr. Papilionaceae . K (5). používané v mikrotechnike na farbenie preparátov. Charakteristickým súkvetím bôbovitých je strapec (vika vtáčia) alebo hlávka (ďatelina). C 5.fazuľa (Phaseolus) premenené na tŕne. Semená sú rovnako ťažké. 8 .bôb obyčajný (Faba vulgaris). Z upražených semien a rozomletých strukov sa vyrába kávovina. iné sa pestujú pre okrasu. 9 . Listy majú najčastejšie perovito zložené (vika).bôb obyčajný (Faba vulgaris). 3 . agát ich má Obr. . 11 . ktorý lucerna kosákovitá (Medicago falcata). G (1) A 10 A (10) Bôbovité sú jednou z najrozsiahlejších a najrozšírenejších čeľadí na Zemi. niekedy je odlišne sfarbený. v stredoveku sa používali ako váhové jednotky (karát) na drahé kovy a ako závažie v lekárňach. naspäť ohnutý alebo smeruje dopredu. 137: Kvety bôbovitých: 1 . 4 (ranostaj). 7 . Dva bočné sú voľné a tvoria krídla (alae).lucerna siata (Medicago sativa). Do čeľade patrí asi 350 rodov a približne 10000 druhov. Plod je struk (rôzne tvarovaný).ľadenec sa otvára viečkom majú rožkatý (Lotus corniculatus). A (9). Jedlé struky má tamarind indický (Tamarindus indica). Súmerné kvety pripomínajú motýľa (odtiaľ starší názov) a majú typickú stavbu.podzemnica olejná (Arachis hypogaea). hrach). V našom podnebnom pásme sú to väčšinou byliny. alebo dlaňovito zložené (ďatelina). 10 . 2 . zriedkavejšie dreviny (mechúrnik). 138: Plody bôbovitých: 1 .1. Perovito zložené listy môžu byť zakončené aj úponkou (hrach. Iné druhy poskytujú drevo.

Niektoré druhy sú jedovaté (napr.tinctoria). väčšinou jednotlivé kvety. Početný je rod zanoväť (Chamaecytisus). lupína). Patria sem nízke kry. Niektoré druhy agátov s fialovoružovými kvetmi sa pestujú ako okrasné (agát lepkavý R. Struky sú ružencovite zaškrcované. 3 lupína úzkolistá (Lupinus angustifolius) 100 . Okrasnou parkovou drevinou je aj sofora japonská (Sophora japonica). múroch a plotoch. štedrec. Bohato rozkonáraný ker je prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius). Jej žlté kvety vyrastajú jednotlivo. s tŕňmi (kručinka nemecká -G. bôľhoj). Dôležitou vlastnosťou semien je tvrdosemennosť. Chránenou drevinou výslnných krovinatých strání a suchých dubín južného Slovenska je mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens). Pochádza z východnej Ázie. ktoré majú schopnosť viazať atmosferický dusík a premieňať ho na dusičňany.hispida). Lesníci ho často vysievali Obr. Kručinka (Genista) je ker alebo poloker s jednoduchými listami.viscosa. Dreviny bôbovitých sa u nás uplatňujú najmä ako okrasné. Zelenožlté kvety rozkvitajú v neskoršom lete. Má tvrdé drevo. Na vždyzelených konárikoch vyrastajú drobné trojpočetné listy a žlté. listy sa podobajú agátovým. lucerna). Má zložené trojpočetné listy a bohaté. Čeľaď bôbovitých je po hospodárskej stránke veľmi dôležitá. Je dôležitou medonosnou rastlinou. Vyznačuje sa polopriesvitnými nafúknutými strukmi. 139: Bôbovité: 1 . Semená obsahujú menšie alebo väčšie množstvo oleja. Sadí sa v parkoch. pri besiedkach.indigo používané najmä na farbenie tkanín. Patria sem mnohé druhy.sladkovka hladkoplodná (Glycirrhiza glabra). previsnuté strapce žltých kvetov.ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus). bielych kvetov produkujú veľa nektáru.germanica) alebo bez tŕňov (kručinka farbiarska . Pôvodom odtiaľ je aj popínavý ker (liana) vistéria čínska (Wisteria sinensis) so strapcami modrých kvetov. Jedovaté sú najmä semená v strukoch. 2 . ktoré sú potravou človeka (strukoviny). olejniny (sója). agát srstnatý . najmä indigovník obyčajný (I. väčšinou chlpaté. Jedovatou okrasnou drevinou pôvodom z južnej Európy je štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides). Má nepárno perovito zložené listy s prílistkami premenenými na tŕne. s trojpočetnými listami. Neplatí to však pre pestované druhy. medonosné (agát. Z trópov a subtrópov sú známe indigovníky (Indigofera).G. Rýchlo sa udomácňuje a rozširuje koreňovými výhonkami. iné sú burinami. Pôvodom severoamerický druh agát biely (Robinia pseudoacacia) je rozšírený najmä na južnom Slovensku.R. záhradách. Niekedy sa vysádza v parkoch. Typickou vlastnosťou bôbovitých je symbióza ich koreňov s nitrogénnymi (hľúzkotvornými) baktériami (Rhizobium). z ktorého listov sa vyrábalo modré farbivo .ďateliny.tinctoria). komonica) i liečivé rastliny (agát. Previsnuté strapce voňavých. Párno perovité listy má drevina karagana stromovitá (Caragana arborescens). ale najmä bielkoviny. dôležité krmoviny (ďatelina.

ako pokrm pre zver. Je liečivý. Rôzne druhy z rodu lupína, vlčí bôb (Lupinus) pochádzajú zo severnej Ameriky alebo zo Stredomoria. Majú typicky viacpočetné dlaňovito zložené listy a kvety rôznych farieb vo vrcholových priamych strapcoch. Struky sú zvyčajne kožovité a chlpaté. Jednotlivé druhy obsahujú v semenách v rôznej miere jedovatý alkaloid lupinín. Mnohé sú okrasné trvalky alebo na poliach a lesných lúkach vysádzané ako krmivo pre zver či zelené hnojenie (lupína mnoholistá -L.polyphyllus, lupína žltá - L.luteus, lupína úzkolistá - L.angustifolius). Z xerofytných kozincov (Astragalus) sa získava slizovitá látka tragant (použitie v cukrárstve a na apretúry). Náš najznámejší kozinec sladkolistý (A.glycyphyllos) má poliehavé byle a sladké listy, preto ho dobytok rád obžiera. Rastie najmä na okraji lesov a krovín. Vysokohorské druhy kozincov sú chránené. Farmaceutické využitie má aj sladkovka hladkoplodá (Glycyrrhiza glabra), ľudový názov sladké drievko. Drevnaté podzemky sú sladké, obsahujú sladkohorké glykozidy glycyrizín a likviricín, asparagín, triesloviny a i. Ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus) je trváca bylina s nepárnoperovito zloženými listami a kvetmi v okolíkoch. Žltá koruna je niekedy červenkastá. Úzke valcovité struky po dozretí pukajú tak, že ich chlopne sa špirálovite stáčajú a vymršťujú semená. Je lúčnym kozmopolitom. Paľadenec prímorský (Tetragonolobus maritimus) sa podobá na ľadenec, ale má jednotlivé a väčšie žltkasté kvety. Rastie zriedkavejšie na zasolených lúkach. Bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria) má žlté kvety s bielochlpatými kalichmi usporiadané do hlávok, je veľmi premenlivý s viacerými poddruhmi. Vo voľnej prírode rastie na lúkach a pasienkoch i na holiach vo vyšších polohách. Pestovaný bôľhoj lekársky obyčajný (A.v. subsp. vulgaris) má koncový lístok nepárnoperovitých listov nápadne väčší. Využíva sa ako krmovina. Na výslnných stráňach a lesostepiach rastie ďatelinovec bylinný (Dorycnium pentaphyllum). Jeho struky sú veľmi malé (3-5 mm) a 1-2 semenné. Medzi zástupcov bôbovitých so zaškrcovanými rozpadavými pastrukmi patrí ranostaj pestrý (Coronilla varia), ktorý má hlávky bielo-fialovo-ružových kvetov. Ranostaj ľúby (C.emerus) je poloker vysoký asi 1 m, so zelenými konármi. Má žlté kvety v chudobných hlávkach. Vysokohorským druhom skalnatých a trávnatých holí je sekernica tmavá (Hedysarum hedysaroides). Má červenofialové kvety v mnohokvetých strapcoch. Stlačené zaškrcované pastruky sa rozpadávajú.

101

Obr. 141: Ďateliny: 1 - ďatelina lúčna (Trifolium pratense), 2 - ďatelina purpurová, inkarnát (Trifolium incarnatum),

Pôvodná v tropickej Amerike a u nás pokusne pestovaná pre jedlé olejnaté semená je podzemnica olejná (Arachis hypogaea). Listy má párno perovito zložené, kvety sú žlté. Piestik je v kvetoch umiestnený na gynofóre. Po opelení a oplodnení sa gynofór predlžuje, zavrtáva do zeme a plody- nepukavé struky sa vyvíjajú pod zemou (geokarpia). V hrubom sieťovanom oplodí je 1-5 olejnatých semien (tzv. búrske oriešky, arašidy). Do rodu ihlica (Ononis) patria chlpaté polokry s dlhým koreňom (zbiera sa ako liečivý). Majú trojpočetné, na okraji zubaté listy. Niektoré druhy sú bez tŕňov. Ihlica tŕnitá (O.spinosa) má vyvinuté tŕne. Vičenec vikolistý (Onobrychis viciifolia) je u nás pestovaná krmovina, ale bežne rastie aj na lúkach a pasienkoch. Má dlhý koreň a ružové kvety zoskupené do dlhostopkatých strapcov. Rod ďatelina (Trifolium) má v našej flóre mnoho druhov. Majú trojpočetné listy s prílistkami. Kvety zoskupené do hlávky sú rôznej farby: biele, červené, fialové i. C lupienky na báze zrastajú do rúrky. Malé struky sú podobné tobolke, otvárajú sa viečkom. Žltokveté druhy s drobnými hlávkami sa oddeľujú do rodu ďatelinka (Chrysaspis). Bežným a všeobecne známym druhom je ďatelina lúčna (Trifolium pratense). Je to dvojročná až viacročná rastlina s prízemnými dlhostopkatými listami. Trojpočetné listy majú polmesiacovitú belavú Obr. 140: Podzemnica olejná (Arachis hypogaea) alebo červenkastú škvrnu. Kvety opeľujú prevažne čmeliaky. Je veľmi premenlivá tak v plano rastúcich populáciách ako i v oblastných odrodách. Má širokú ekologickú amplitúdu, častá je na suchších i mezofilných lúkach a pasienkoch, zriedkavejšie i na rašelinových lúkach a nivách (ďatelina lúčna pravá - T.pratense subsp. pratense). Odpradávna sa
102

3 - ďatelinka poľná (Chrysaspis campestris), 4 - ďatelina hybridná (Trifolium hybridum)

Obr. 142: 1 - komonica lekárska (Melilotus officinalis), 2 - lucerna siata (Medicago sativa), 3 - lucerna ďatelinová
(Medicago lupulina)

pestuje ako najdôležitejšia krmovina (ďatelina lúčna siata - T.pratense subsp. sativum). V praxi sa rozlišujú jednokosné ďateliny (f.serotinum) s mohutnejšími trsmi, hrubšími byľami, väčším počtom internódií, po kosbe už znovu nekvitnú. Pestujú sa vo vyšších polohách. Dvojkosné ďateliny (f.praecox) majú slabšie trsy, jemnejšie byle a kvitnú aj po prvej kosbe. Dávajú vyššiu úrodu ako jednokosné. Ďatelina plazivá (T.repens) vyháňa z podzemku plazivé zakoreňujúce byle. Listy aj hlávky bielych kvetov majú dlhé stopky. Rastie na pasienkoch a v trávnikoch, znáša zošľapávanie. Ďatelina hybridná (T.hybridum) sa volá aj tzv. švédska ďatelina. Pestuje sa v miešankách i v čistej kultúre. Kvety má ružovkasté, po odkvitnutí červenohnedé. Ďatelina purpurová - inkarnát (T.incarnatum) je jednoročná krmovina, s husto chlpatou byľou aj listami. Krvavočervené kvietky sú vo valcovitých hlávkach. Ďatelina alpínska (T.alpestre) i ďatelina červená (T.rubens) sú podobné ďateline lúčnej. Ďatelina horská (T.montanum) je bielokvitnúca. Rastie od pahorkatín až po subalpínske pásmo. Ďatelinky (Chrysaspis) majú drobné žlté hlávky z kvetov, ktoré po odkvitnutí neopadávajú. V lúčnych porastoch sa vyskytujú ďatelinka poľná (Ch. campestris), ďatelinka pochybná (Ch.dubia) a ďatelinka zlatožltá (Ch.aurea). Lucerna (Medicago) má trojpočetné listy ako ďatelina. Struky sú podľa jednotlivých druhov rôzneho tvaru, často ostnaté a slimákovito zvinuté. Lucerna siata (M.sativa) je stará krmovinová plodina, u nás bežne pestovaná v rôznych kultivaroch. Často splanieva. Je to trváci druh s hlbokou koreňovou sústavou (aj 10 m). Trsy sú bohato olistené. Modrofialové kvety sú v strapcoch, struky špirálovite skrútené. Lucerna kosákovitá (M.falcata) má žlté kvety v strapcoch a kosákovite zahnuté struky. Dobre znáša mrazy, sucho i obsah solí v pôde. Rastie v trávnatých porastoch nížin. Lucerna menlivá (Medicago x varia = M.falcata x sativa) je kríženec, ktorý vzniká všade, kde sa vyskytujú blízko seba rodičovské druhy, má kvety žlto fialové, bledo fialové alebo hnedé. Lucerna ďatelinová (M.lupulina) má malé hlávkovité strapce žltých kvetov, struky obličkovito stočené. Divo rastie na lúkach, medziach, poliach. Komonica (Melilotus) má tiež trojpočetné zubaté listy a drobné kvety v dlhých strapcoch. Žlté kvety má komonica lekárska (M.officinalis), bielokvitnúcim druhom je komonica biela (M.albus). Nájdeme ich
103

na úhoroch, násypoch a okrajoch ciest. Obidve komonice sú aromatické, obsahujú kumarín a voňajú najmä pri vädnutí a sušení. Rod vika (Vicia) je bohatý na druhy (asi 120, u nás 21). Niektoré sú divorastúce, iné sa pestujú ako krmoviny, najmä v miešankách. Viky sú jednoročné a trváce rastliny, často s tenkými, chabými byľami, rozkonárenými úponkami párnoperovito zložených listov sa prichytávajú o susedné rastliny. Kvety sú v strapcoch. Vika vtáčia (V.cracca) je popínavá trvalka, vysoká až 150 cm. Podobná, ale mäkko chlpatá je vika huňatá (V.villosa). Vika chlpatá (V.hirsuta) a vika štvorsemenná (V.tetrasperma) sú jednoročné druhy s drobnými belavými kvetmi v chudobných strapcoch hojné na celom území. Vika plotná (V.sepium) sa popína pomocou rozkonárených úponkov. Pevné, priame byle má vika tenkolistá (V.tenuifolia). Vika panónska (V.pannonica) je podobná vike plotnej, ale je celá bielohuňatá a má žlté alebo špinavofialové kvety (podľa poddruhu). Rastie v teplých pahorkatinách. Vika siata (V.sativa) ako jednoročný druh a je známa v troch poddruhoch : Vika siata pravá (V.sativa subsp. sativa) sa seje do miešaniek na kŕmenie. Často splanieva. Má širšie listy ako vika siata úzkolistá (V.sativa subsp. angustifolia). Kvety im vyrastajú jednotlivo v pazuchách listov. Vika siata poľná (V.sativa subsp. segetalis), ktorá je slabo chlpatá, rastie ako poľná burina. Medzi bôbovité patria viaceré významné druhy pestované ako strukoviny. Z hľadiska ľudskej výživy sú hodnotné pre obsah škrobu, bielkovín (2-3 x viac ako obilniny), esenciálnych aminokyselín, vitamínov a vlákniny. Bôb obyčajný (Faba vulgaris) je jednoročná rastlina s hrubou štvorhrannou byľou, listy sú mäsité, sivozelené. V pazuchách listov vyrastajú biele kvety s čiernofialovou škvrnou na krídlach. Struky sú veľké, s viacerými semenami. U nás sú známe tri poddruhy, líšiace sa hlavne veľkosťou semien : bôb obyčajný konský (F.vulgaris subsp. equina) má hranaté sploštené semená. Bôb obyčajný holubí (F.vulgaris subsp. minor) má semená menšie, guľaté. Bôb obyčajný svinský (F.vulgaris subsp. major) má veľké sploštené semená. Pestujú sa ako zelenina alebo krmovina. Zelené rastliny sa silážujú. Hrach siaty (Pisum sativum) je pestovaná, jednoročná rastlina s poliehavou alebo popínavou byľou. Prílistky párno perovito zložených listov sú nápadne veľké. Listy sú zakončené rozkonárenou úponkou. Pôvodný je vo východnom Stredomorí a v Prednej Ázii. Hrach siaty pravý (P.sativum subsp. sativum) je pestovaný pre jedlé semená. Hrach siaty roľný, peluška (P.sativum subsp. arvense) má modrasto červenofialové kvety, je pestovaný v miešankách ako krmovina.

104

105 .

člnok. s . s .coccineus). 3 . c .hrach siaty (Pisum sativum) .vika vtáčia (Vicia cracca). vulgaris). č . k .lunatus). vulgaris .struk. V trópoch a subtrópoch sa pestujú druhy so žltými kvetmi fazuľa mungová (P. K Fazuľa (Phaseolus) je rozšírená hlavne v trópoch. 143: 1 .vika plotná (Vicia sepium). Vo všetkých tropických krajinách sa pestuje ako dôležitá strukovina vigna čínska (Vigna sinensis). ktoré sú vhodné na konzum za surova v naklíčenom stave.vika srstnatá (Vicia hirsuta). 2 . ktorý sa varom denaturuje.sója fazuľová (Glycine max). má až 50 cm dlhé struky.semeno 106 .s ľavoobjímavou byľou a var. a . V miernom pásme je známa len ako pestovaná. b .s nízkou.strieška. A .bôb obyčajný (Faba Niektoré druhy sú dekoratívne: fazuľa šarlátová (P.vulgaris) je jednoročná rastlina pôvodom z tropickej Ameriky s rôznofarebnými kvetmi. 144: 1 . -kalich Obr. Semená sú za surova jedovaté s obsahom fazínu.tyčinky. fazuľa mesiacová (P.struk.aureus) a drobnými zelenými semenami. 2 . fazuľa zlatá (P.krídla. Veľké množstvo kultivarov môžeme rozdeliť na 2 taxóny: var.Obr. kríčkovitou byľou. Fazuľa obyčajná (P. 3 .mungo).kvet. nanus .

tobolka.semenník. E) a lecitín. Má malé. s . 3 . 147: Eukalyptus guľatoplodý suchých oblastí juhozápadnej Ázie a Stredomoria. Má listy s úponkami. Semená sa používajú varené. sójové mäso. Jej semená majú vysokú výživnú hodnotu.šošovica jedlá (Lens esculenta). Šošovica jedlá (Lens esculenta) je stará pestovaná strukovina.tyčinky 107 . s .pratensis) má poliehavú alebo popínavú hranatú byľ a strapce žltých kvetov.kalich Bledomodré kvety sú jednotlivé. alebo sa z nich získava olej.struk.cícer baraní (Cicer arietinum).hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus).podzemná hľuza.fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris). K .hrachor lesný (Lathyrus sylvestris). Je to jednoročná. 146: 1 . A . s . plazivý Obr. len s 1-2 sploštenými semenami. ktoré sa podobajú listom fazule (odtiaľ názov). rôznym spôsobom upravené ako sójová múka. Obr. vločky. pestuje sa aj u (Eucalyptus globulus): A . 145: 1 . Semená sú za surova mierne toxické (obsahujú lathyrogén). mlieko. Hrachor hľuznatý (L. s listami a plodmi. tzv. B .hrachor jarný (Lathyrus vernus). lebo obsahujú bielkoviny podobné živočíšnym. Cícer baraní (Cicer arietinum) je dôležitou strukovinou Obr. 3 . heterofýlia listov Tento jednoročný druh sa využíva ako strukovina i krmovina. 2 . typicky nafúknuté a žliazkaté struky. pražené. hrdzavohnedo chlpatá rastlina s trojpočetnými listami.konárik nás. h .čnelka. C Z rodu hrachor (Lathyrus) sa pestuje hrachor siaty (L. 2 .sativus).struk.tuberosus) má dlhý. vitamíny (B.Strukovina s rôznym využitím je sója fazuľová (Glycine max). Struky sú v porovnaní s ostatnými strukovinami veľmi malé. Ďalšie jednoročné i trváce druhy rastú vo voľnej prírode. Pochádza z východnej Ázie. syr. Hrachor lúčny (L. č . sú zo všetkých strukovín najhodnotnejšie.

pestuje sa ako ozdobná letnička. Obsahujú aromatické silice. C pukajúca tobolka 108 . Na južnom Slovensku sa zriedkavo pestuje v záhradkách fuksia čílska (F. ale je to vyššia bylina s dlhým vrcholovým strapcom červených kvetov. dezodoranty). veľmi príjemnej vône. hrachor čierny (L. Vŕbovka malokvetá (E. Myrta obyčajná (Myrtus communis) je ker s drobnými a vždyzelenými listami. Vysoký strom pochádzajúci z Austrálie.parviflorum) je liečivá. Pochádza z Indonézie a pestuje sa aj inde v trópoch (Zanzibar. Z okrasných druhov sa u nás pestujú fuksie (Fuchsia) ako izbové rastliny. pri cestách a pod. Obr. U nás je najznámejší krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens). Ide o druh klinčekovec voňavý (Syzygium aromaticum). Kyprina úzkolistá (Chamaerion augustifolium) je podobná vŕbovkám. Pôvodne sa vyskytuje v Stredozemí. Rastie najmä na lesných rúbaniskách. ktoré sa používajú ako tzv.magellanica). Madagaskar). Pochádza zo Stredozemia. ktoré obsahujú aromatické silice. Pimentovník pravý (Pimenta officinalis) je vždyzelený tropický strom. ale často vysádzaný v Stredozemí. 149: Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)  Dreviny rozšírené v trópoch a subtrópoch. Hrachor lesný (L.sylvestris) je rastlina s nápadne krídlatou stonkou i listovými stopkami. Hrachor voňavý (L. Hrachor jarný (L. rôznofarebné kvety. Veľmi obľúbený v živých plotoch. Drobnolisté formy sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. Kvitne v lete karmínočervenými kvetmi. Plodom je 4-púzdrová drevnatá tobolka. pre ktoré sa z nich získava eukalyptový olej.vernus). používa sa v kozmetike (voňavky. pretože sa dá strihať do rôznych tvarov. Pestujú sa ako okrasné. Aj korenie známe ako klinčeky (hrebíčky) patrí medzi rastliny tejto čeľade. kúpeľové prísady.pisiformis) sú lesné druhy. Z praktického hľadiska sú málo významné. 148: Vŕbka úzkolistá (Chamaerion angustifolium): A .podzemok a korene hľúzkovito zhrubnuté. zubné pasty. Hľúzky sú jedlé a slúžia na vegetetívne rozmnožovanie. kožovitými.súkvetie. Eukalyptus guľatoplodý (Eucalyptus globulus). ktoré majú ružové kvety a rastú v rôznych biotopoch.odoratus) má voňavé.  Byliny väčšinou so 4-početnými kvetmi a plodom tobolkou. Pupalka dvojročná (Oenothera biennis) je tiež vyššia rastlina s veľkými žltými kvetmi. Má listy rôzneho tvaru (heterofýlia). iné ako koreniny. ktorý sa šíri pozdĺž ciest.niger) a hrachor hrachovitý (L. u nás je zavlečeným druhom. pôvodom zo strednej Ameriky s obsahom silíc v plodoch (bobuľa). Je to ker s drobnými svetlozelenými tuhými listami. od Obr. Rod vŕbovka (Epilobium) má niekoľko autochtónnych druhov. Pochádza zo severnej Ameriky.kvet. „nové korenie“ s príjemnou pálivou a korenistou chuťou.  Dreviny so vždyzelenými. kde rastie ako súčasť krovitých pichľavých porastov (macchie). Úžitkovou časťou rastliny sú sušené kvetné púčiky s obsahom silice (eugenol). B . protistojnými listami a jednopohlavnými kvetmi. Má aj kvalitné tvrdé drevo. Plodom je tobolka.

Bažanka (Mercurialis) je u nás zastúpená dvoma druhmi. Bažanka trváca (M. Pôvodná je v Stredozemí. Obr. Najčastejším rodom je mliečnik (Tithymalus) s mnohými druhmi. 151: Mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias): A . takže pri poranení ronia biely latex. Praktické využitie majú okrem sukulentných okrasných druhov aj druhy s väčším obsahom kaučuku (kaučukovník brazílsky) alebo druhy so škrobnatými hľuzami (maniok). Sukulentné druhy sú podobné kaktusom. sú podopreté 2 listeňmi sfarbenými do žlta alebo červena (imitácia kvetných obalov). ktorý deformuje listy. niektoré so sukulentnou stavbou. kde okolo samičieho kvetu je 5 závinkov samčích kvetov a celok je podopretý 4 oválnymi alebo polmesiačikovitými žliazkami (určovací znak mliečnikov). polopúštnych oblastiach. Zriedkavo v parkoch sa vysádza krušpán drobnolistý (B.microphylla). Je dvojdomá. Rastie na suchých lúkach.Španielska po Malú Áziu a Kaukaz. mliečnik drobný (T. takže celé cyathium napodobňuje jednoduchý obojpohlavný kvet. ktorý má podporné listene sfarbené do žlta až červena a je dekoratívnym druhom pestovaným aj v záhradkách. Mliečnik preháňavý (T. pestovaná ako okrasná v záhradách. listy sú premenené na tŕne.rastlina napadnutá hrdzovcom hrachovým 109 .perennis) tvorí miestami bohaté porasty v listnatých lesoch. Ich kvety sú jednopohlavné a značne redukované.exiguus).helioscopius). Týmto nepriaznivým životným podmienkam sa prispôsobili tým. Zakrpatené sú kvetné obaly a pohlavné orgány redukované len na 1 tyčinku (samčí kvet). Tento druh často napáda hrdzovec hrachový (Uromyces pisi). bez sukulentnej stavby. Tieto kvety sa združujú spoločne do zložitých súkvetí. Bažanka ročná (M. Napadnutá rastlina má odlišný habitus a je pokrytá žltými až oranžovými ložiskami výtrusov (éciami) tejto hrdze. 150: Cyathium väčšia rastlina s protistojnými listami (výnimočný znak mliečnikov). Vidlice aj zložený okolík sú takisto podoprené listeňmi. mliečnik okrúhlolistý (T. Naše druhy sú bylinné. najmä bučinách. stonky sú dužinaté a preberajú asimilačnú funkciu listov. Bežným druhom listnatých lesov je zasa mliečnik mandľovitý (T. Niekoľko druhov mliečnikov rastie na poliach a v záhradách ako buriny. Veľké množstvo sukulentných druhov mliečnikovitých má centrum rozšírenia v Afrike v suchých. V krovinách teplejších oblastí rastie mliečnik mnohofarebný (T. ktorý je jedovatý a na vzduchu tuhne. Tieto čiastkové súkvetia (tzv. 1 piestik (samičí kvet). B .amygdaloides). cyathiá) majú čiaškovitý tvar.  Do čeľade patria väčšinou tropické druhy (stromy a kry).annua) je jednoročná burina záhrad a polí.lathyris) je Obr. mliečnik kolovratcový (T. V pletivách majú mliečnice s obsahom kaučuku. u cudzokrajných druhov bobuľa. Cyathiá sa združujú do vidlíc a tie do okolíka. Listy sú metamorfované na tŕne vyrastajúce na rebrách dužinatej stonky.epithymoides). Najrozšírenejším druhom je mliečnik chvojkový (T. ktoré im slúžia ako zásobárne vody v období sucha. len u niektorých druhov majú typickú stavbu. resp.cyparissias) s úzkymi listami.peplus). že v zdužnatelých stonkách majú vodné pletivá. napr.zdravá rastlina. Plodom je tobolka.

Štvorpočetné kvety sú v okolíkoch. obsahujú kyanogénne glykozidy. jednoročná bylina. V čerstvom stave sú ale hľuzy jedovaté. niekedy obalené petaloidnými listami. Maniok jedlý (Manihot esculenta) sa v trópoch pestuje b.c . kyslotrpkej chuti. 154: Drieňovité (Cornaceae). Je to strom pestovaný na plantážach a Obr. Vzhľadom na obsah kaučuku v pletivách mliečnikovitých sa tento produkt využíva najmä z tropických kaučukodarných rastlín ako hevea parakaučuková. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica.Najpočetnejší je rod prýštec (Euphorbia). 152: Mliečnik obyčajný (Ricinus kolovratcový (Tithymalus helioscopius) communis). s drevnatejúcou stonkou a veľkými dlaňovito delenými listami. ⊕. Do čeľade patrí 14 rodov s viac než 110 druhmi. prýštec hrozný (E. Podlhovasté červené kôstkovice (drienky) sú jedlé.plod pre jedlé škrobovité hľuzy. syn.horrida) alebo prýštec tučný (E. 110 .milii) má sukulentnú stonku a listene cyathia sú červené. V kvete je spodný dvojplodolistový semenník. C 4. Prýštec ohnivý (E. A 4.kvet.kvitnúci konárik. ale aj vo farmaceutickom a textilnom priemysle. kaučukovník brazílsky (Hevea brasiliensis). v trópoch viacročná. žltými kvetmi v okolíku. hlávkach a Obr. Ameriky a u nás sa vysádza ako ozdobný ker.e .pulcherrima. Nemá sukulentnú stavbu a listy sú sfarbené do červena. ktorý má niekoľko sto druhov sukulentných. V listnatých lesoch je hojný svíb krvavý (Swida sanguinea) a svíb južný (S. G (1-2) Sú to stromy a kry s jednoduchými listami bez prílistkov.australis). podobne ako zemiaky. kry s bielymi kvetmi v chocholíku a čiernymi nejedlými kôstkovicami. predovšetkým jeho žlto panašovaná varieta (cv. ale zároveň aj jedovatými. a . so semenami bohatými na olej. subtrópov a čiastočne mierneho pásma patrí ricín Obr. K úžitkovým druhom trópov. Veľmi obľúbený vždyzelený ker našich parkov je aukuba japonská (Aucuba japonica). výbežkatý (Swida stolonifera). Svíb pochádza z Brazílie. ktoré sú podopreté štyrmi veľkými petaloidnými listeňmi. U nás sa častejšie pestujú ako okrasné izbové rastliny prýštec najkrajší (E. 153: Ricín obyčajný (Ricinus communis) vrchlíkoch. pochádajúci z Mexika. Plodom je 3-púzdrová tobolka.obesa). Ricín sa pestuje u nás ako okrasná rastlina letnička. Pochádza zo Sev. Svíbovec floridský (Cynoxylon florida) má guľovité súkvetie drobných kvetov. U nás rastie drieň obyčajný (Cornus mas). Aureovariegata). K 4. Jednopohlavné kvety má v metlinách. Poinsettia pulcherrima). Pochádza z Madagaskaru. Olej sa používa na technické účely. d. sfarbenými často do fialova. na jar kvitnúci ker alebo malý strom. Výrazne zhrubnutú stonku až súdkovitého tvaru má napr. a to ešte pred vypučaním listov.  Kvetný vzorec: .

dozretý plod (tobolka). Plody sú tobolky alebo nažky s veľmi tvrdým osemením.paraguaiensis). Najväčším rodom je bršlen (Euonymus) s viac než 200 druhmi.⊕. V rámci čeľade sa rozlišuje 50 rodov s 800 druhmi. A 4. Do čeľade patrí 5 rodov (asi 50 druhov) rozšírených v temperátnej zóne severnej pologule.fortunei). V Južnej Amerike sa pestuje na veľkých plantážach cezmína paraguajská (I. ktoré sa vyvinú na korálovočervené plody pretrvávajúce do jari. Amerike. Semená sú často obalené mäsitým mieškom (arillus). Na Slovensku rastú 2 druhy: bršlen európsky (E. a . vzniknutým z vonkajšieho osemenia. b. kôstkovica a bobuľa.aquifolium). G(2-5) Sú to stromy. 155: Bršlencovité (Celastraceae): bršlen americký (Euonymus americanus). V južnej Európe rastie klokoč perovitý (Staphylea pinnata). pre listy obsahujúce kofeín. plod je kôstkovica. Kvetný vzorec : . Má drobné biele kvety. Kvety sú menšie 4početné.5. severoamerický bršlenec popínavý (C. a. Je obľúbeným vianočným stromčekom v Sev. Obr. Tu rastie v dubových lesoch.kvet 111 . 156: Cezmínovité (Aquifoliaceae): cezmína tmavá (Ilex opaca). h .kvitnúci konárik.kvet. Pre tento druh sú charakteristické nafúknuté tobolky s veľkými hnedými semenami s tvrdým osemením.konárik s kvetmi a plodmi. vždyzelený ker až menší strom s ostnatolaločnatými lesklými listami. h . ktorého areál zasahuje aj na Slovensko. kry a liany s jednoduchými listami.c .K 4.japonica) a panašované formy bršlena Fortuneho (E. Na Slovensku sa pestuje juhoeurópsky druh cezmína ostrolistá (I. len zriedka sú jednotlivé v pazuche listov.verrucosus) ako kry v lesných spoločenstvách dubín a dubohrabín. i až n .5.5.scandens) a ázijský bršlenec kruhovitý (C. i až k . Obr. červenej farby. Niektoré druhy majú v pletivách tracheidy s latexovým mliekom.plod. Plod je tobolka. Semená po dozretí tobolky visia na dlhých vajíčkových šnúrach.  Sú to menšie vždyzelené stromy alebo kry s jednoduchými striedavými listami. so štvorpočetnými alebo päťpočetnými kvetmi s veľkým žľaznatým diskusom.europaeus) a bršlen bradavičnatý (E. Do čeľade patria 4 rody s viac než 400 druhmi s kozmopolitným rozšírením. Kvety sú malé a zoskupené do pazušných súkvetí. Ako ozdobné kry sa vysádzajú ázijské druhy bršlen japonský (E. g . Najväčší rod cezmína (Ilex) má viac než 300 druhov. Je chránený. C 4.semeno  Sú to dreviny viacmenej krovitého vzrastu s opadavými nepárnoperovito zloženými listami s prílistkami. Zriedkavo sa vysádzajú v parkoch aj bršlence (Celastrus).b .priečny rez semenníkom. Využívajú sa na prípravu osviežujúceho zeleného čaju pod názvom „máté“.orbiculatus).

prichytávajúce sa úponkami. c. A 4.labrusca) odolnejší druh. Úponky sa na konci rozširujú na prichytávacie platničky. Ameriky. G (2) Sú to dreviny.sylvestris) a viniča kaukazského (V. pestovaný v mnohých odrodách. Hlavná stonka končí ako úponka a ďalší rast preberá bočná stonka.  Kvetný vzorec : . obojpohlavné alebo jednopohlavné (dvojdomé alebo polygamické). C 4.kvitnúca rastlina. Šťavu druhu Cissus jattae používajú domorodci ako šípový jed. vždyzelená liana.riparia). K 4. s 2 vajíčkami v každom púzdre. čoskoro opadávajú a na kvete ostáva len krpatý drobný kalich. Kvetný vzorec : . a . Pravdepodobne vznikol z divorastúcich druhov viniča lesného (V.tricuspidata) s lesklými trojlaločnatými listami sa využíva na zakrytie budov. ⊕.d .inserta). ⊕.5. Často sa na južnom Slovensku splanieva vinič pobrežný (V.h piestik 112 . f . G (2-5) Obr. 157: Viničovité (Vitaceae): vinič letný (Vitis aestivalis). Sukulentné druhy rastú v juhozápadnej Afrike. A 4. . lebo vytvára dokonalú kulisu z mozaiky listov. so 4 semenami.obojpohlavný kvet. ale poskytuje horšie víno a preto sa používa ako podpník pre vinič hroznorodý.5.5.5. K 4. vyrastajúca v pazuche listu (sympódium). Podobný druh pavinič trojlaločný (P. Z amerických druhov sa u nás často pestuje vinič líščí (V.antarctica). . pretože sa krásne vyfarbujú. zoskupené do metlín. Vrchný semenník je dvojplodolistový a dvojpuzdrový.5. Na zakrytie múrov a pergol sa pestuje pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia) a pavinič popínavý (P. .5. . Listy má dlaňovito zložené z 5 úzko vajcovitých lístkov. Korunné lupienky čiapočkovito zrastajú.caucasica). Entomofilné rastliny. Plodom je bobuľa. 4-5 početné kvety sú pravidelné. Najväčším rodom je cisus (Cissus). Veľmi obľúbená nenáročná izbová rastlina je cisus antarktický (C. až so 4 m vysokým a hrubým kmeňom. Viničovité sú prevažne tropické rastliny s niekoľkými rodmi s areálom aj v temperátnej zóne severnej pologule (12 rodov a 700 druhov). s 300 druhmi. Paviniče sú veľmi dekoratívne na jeseň. g. pochádzajúci zo Sev.samčí kvet. liany. Striedavé listy sú dlaňovito delené alebo dlaňovito zložené. C 4. Z nich najznámejší kultúrny druh je vinič hroznorodý (Vitis vinifera).

Krušina jelšová (Frangula alnus) je ker s lámavými beztŕňovými konárikmi so striedavými listami a 5-početnými kvetmi.piestik. f až h .rez plodom (Vietnam a Malajzia). Rešetliak karolínsky (Rhamnus carolinianus). Dvojslivka čínska (Litchi chinensis) sa pestuje pre lahodný miešok Obr.e . Zo semien amazónskej paulínie nápojovej (Paullinia cupana) sa pripravuje pasta guarana. 113 .c . G (3) Sú to dreviny temperátneho (mierneho) a subtropického pásma. Jujuba holá . Malé kvety tvoria vrcholíkovité súkvetie. U nás sa často vysádza ako ozdobný strom z Číny jaseňovec metlinatý (Koelreuteria paniculata) s nepárno perovito zloženými listami. obsahujúca kofeín . a . Rastie na kyslých substrátoch.g . 159: Mydlovníkovité (Sapindaceae). najmä však v subtropickom a tropickom pásme (58 rodov a 900 druhov).kvet. 158: Rešetliakovité (Rhamnaceae). šikmo súmerné alebo pravidelné päťpočetné kvety a rozmanité plody. h . Majú striedavé perovito zložené alebo jednoduché listy. V pletivách sú mliekovité alebo živicovité.kvitnúce vetvičky. a .inermis) poskytuje tzv. Jeho kôru používajú tiež na výrobu prečisťujúcich liekov. ktorý sa lúpe a kompotuje metlinatý (Koelreuteria paniculata). A 8. Plodom je kôstkovica. f. Rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica) je dvojdomý tŕnitý ker s protistojnými listami a so súkvetím štvorpočetných zelenkastých kvetov.piestik.⊕. Druhy čeľade sú rozšírené v miernom.jujuba var. Z cudzozemských treba uviesť paliurus tŕnitý (Paliurus spina-christi). Rastie na výslnných kamenistých stráňach. s kvetmi v metline a s nafúknutými tobolkami. Sú štvorpočetné alebo päťpočetné. U nás rastú autochtónne len 2 rody. i .kvitnúci konárik. prevažne kry.Sú to dreviny. C5. b. b. Mydlovník pravý (Sapindus saponaria) zo Strednej a Južnej Ameriky má plody s obsahom saponínu a ich oplodie sa používa ako mydlo. morfologicky podobné pravým datliam (Phoenix dactylifera). z ktorých dozrievajú čierne kôstkovice. Majú tŕnité brachyblasty s jednoduchými listami s malými prílistkami. Niektoré druhy rodu jujuba zizyfus (Zizyphus) majú jedlé plody. ∞.10. Z plodov a z kôry sa pripravuje prečisťujúci liek. tŕnistý ker (tŕne premenné prílistky). z ktorých dozrieva spočiatku červená.zizyfus jujubový (Z.kvet. Semená obaľuje dužinatý miešok.slúži na výrobu osviežujúceho nápoja. Jaseňovec na semene. d tyčinka. Obr.K5. v krovinách a vo svetlých lesoch. čínske datle.plod  Kvetný vzorec : . často jedovaté tekutiny s obsahom saponínu. ktorý v Stredomorí rastie ako súčasť macchie. neskoršie fialovočervená kôstkovica.

kvitnúci konárik. veľmi dekoratívny v období kvitnutia. menšie stromy a kry.K(5).pavia) zo Sev. Do čeľade patria 2 rody a 20 druhov. vnútri zvyčajne len s jedným veľkým semenom a hnedým lesklým osemením s veľkou belavou jazvou (hilum). Zdužinatená plodná stopka a semeno sú Obr.c kvet. G (3) Sú to dreviny s protistojnými. Vhodný je na výsadbu stromoradí alebo solitérov. Stopka plodu hruškovito zdužinatie a na nej je obličkovitá nažka.plod.5. n . Čeľaď prejavuje príbuzenské vzťahy k radu Rutales a k čeľadi Sapindaceae. Obličkovec západný (Anacardium occidentale) pochádza z tropickej Ameriky.semeno   Kvetný vzorec : . 160: Pagaštanovité (Hippocastanaceae): pagaštan osemmužný (Aesculus octandra).piestik. Terminálne púčiky sú veľké (obrovské) až 3 cm s lesklými hnedými živicovými šupinami a so šikmo súmernými päťpočetnými kvetmi.l. m . s rôznorodým kvetným obalom. načo poukazuje aj ojedinelé apokarpné gynéceum. Plodom je ostnatá tobolka. 114 . tobolka alebo nažka. ktorý sa nazýva pagaštan pleťový (A. k. C4. pukajúca tromi chlopňami. Plody sú rozmanité a môže to byť kôstkovica.hippocastanum). so zloženými striedavými listami. Čeľaď má značne veľký praktický význam. x carnea) s bledoružovými kvetmi.g n . f. Najznámejší rod pagaštan (Aesculus) je na Slovensku zastúpený dvoma introdukovanými druhmi: pagaštan konský (A. 161: Obličkovcovité (Anacardiaceae): sumach hladký jedlé (oriešky kešu).samičí kvet. A5-8. dlaňovito zloženými listami. Pochádza z Indie. ktorý je rozšírený na Balkáne a pagaštan paviový (A.m .   Sú to dreviny. b.samčí kvet. a .e . Príbuzný mangovník (Rhus glabra). Mnohé druhy sú ovocné rastliny trópov. iné sa cenia ako ozdobné rastliny a mnohé obsahujú jedovaté sekréty. niektoré poskytujú technické a liečivé suroviny. Ameriky. Súkvetím je vzpriamený strapec závinkov.súplodie indický (Mangifera indica) je najdôležitejšou . Kvety sú menšie päťpočetné. V parkoch sa vysádza hybrid týchto druhov. a . Má veľké šťavnaté kôstkovice oranžovej farby. Obličkovcovité rastú väčšinou v subtrópoch a trópoch (79 rodov a 600 druhov).konáriky so súkvetím.Obr. c. Obličkovcovité predstavujú primitívnu čeľaď. Pagaštan konský je veľký košatý strom (až 20 m).d. ovocnou rastlinou všetkých trópov.

⊕. čiže zelené mandle . je súčasťou macchií a poskytuje mastixovú živicu.verniciflua) z vých.sú to semená v sklerifikovaných tobolkách. Podobný lak poskytuje aj sumachovec voskový (T. C 4. Ázii a v Severnej Amerike (2 rody. A 4+4.javor mliečny (A. Javor mliečny (A. niekedy chýba koruna. Kvety tvoria bohaté metliny a Obr. Sumachovce sú jedovaté. .campestre). 15862: Javorovité (Aceraceae): a .0. Z dvojplodolistového semenníka sa vyvinie krídlatá dvojnažka. Jeho drevo sa používa v nábytkárstve na výrobu hudobných nástrojov. b .javor poľný (A. Sumachovec fermežový (T.vera) tiež zo Stredomoria poskytuje pistácie. 150 druhov). Kvety sú pravidelné. Ameriky pochádzajúci a tiež jedovatý sumachovec koreňujúci (T. ktoré sú u nás introdukované. Na Slovensku sú pôvodné 4 druhy javorov. . Najviac druhov javorovitých rastie vo vých. Často sa sadí v parkoch pre dekoratívne chlpaté súplodia.platanoides) má listy s 5-7 končistými lalokmi. päťpočetné. Je tiež obľúbenou parkovou drevinou. preglejok a pod.javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) 115 . d . heterochlamydeické. Poskytuje tzv. Pistácia pravá (P. K 4. U nás v záhradách sa niekedy pestuje zo Sev. jej listy obsahujú tanín. Kvety tvoria ovisnuté strapce a krídla dvojnažky zvierajú ostrý uhol.succedaneum). Škumpe sú príbuzné rody sumach (Rhus) a sumachovec (Toxicodendron).radicans). Ázie poskytuje výborný čierny japonský lak.  Kvetný vzorec : . uhorské žlté drevo.5.platanoides).javor horský (Acer pseudoplatanus). Pistácia mastixová (Pistacia lentiscus) rastie v Stredomorí. spôsobujú pri dotyku prudké zápaly kože. V našich parkoch sa často sadí sumach pálkový (Rhus typhina) pre pekne zafarbené listy na jeseň. c .5. Javor horský (Acer pseudoplatanus) je častý strom horských bučín. G (2) A 5+5 Do čeľade patria dreviny s typickými dlaňovitými listami postavenými protistojne a obojpohlavnými alebo jednopohlavnými (javorovec jaseňolistý) kvetmi. Rozšírené kvetné lôžko vytvára v kvete žľaznatý terč.Škumpa vlasatá (Cotinus coggygria) je na Slovensku vzácnym a chráneným teplomilným krom. používaný v garbiarstve.

Kvety menšie.  Sú to prevažne tropické a subtropické dreviny s vysokým obsahom terpenoidov a taxínov v dreve a éterických olejov v listoch. Krídla drobnejších dvojnažiek ležia v jednej rovine.monspessulanum) s dlhostopkatými malými trojlaločnatými listami.campestre) je ker alebo strom našich lesov v teplejších oblastiach. Plody sú tobolky. So srdcovito vajcovitými a na okraji pílkovitými listami s takmer rovnobežnými krídlami dvojnažiek sa vyznačuje teplomilný javor tatársky (A.g . Zriedkavejšie sa u nás vysádza javor montpeliérsky (A. najmä dubín. Plodom je nažka s vrtuľovito ohnutými krídlami.c . Listy sú striedavé. Americkým druhom je aj javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) s nepárno perovito zloženými listami (výnimočný znak čeľade). f. päťpočetné.saccharinum).samičie kvety. 116 . je dôležitou medonosnou drevinou.tataricum). strom s veľkými nepárnoperovito zloženými listami a drobnými žltozelenými kvetmi v bohatých súkvetiach.plod. Z východoázijských druhov sa vysádza v parkoch a záhradkách javor dlaňovitolistý (A.krídla dvojnažky zvierajú tupý uhol. ktorý sa často pestuje v mestách. niekedy v panašovaných formách. na zboreniskách a pod.dasycarpum) pochádzajúci tiež zo Sev. ktoré napomáhajú šíreniu plodu vetrom. k . m semeno   Z tejto prevažne tropickej čeľade je u nás známy pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima). Pozná sa podľa striebristého rubu listov.palmatum). kde sa z jeho miazgy získava cukor (javorový sirup).samčie kvety. Podobný je javor cukrodarný (A.rubrum). podobne ako z javora cukrového (A. Je nebezpečný invázny druh. Javor poľný (A. Javor červený (Acer rubrum). Obr. Rýchlo rastie. Vzhľadom na ľahké rozmnožovanie a rýchly rast splanieva a vyskytuje sa ako cudzorodý prvok v lužných lesoch a popri riekach (napr. Vzhľadom na ľahké odnožovanie z koreňov sa vegetatívne šíri a splaňuje najmä pri plotoch. Ameriky. Z cudzokrajných druhov sa u nás pestujú najčastejšie druhy: kvetmi s krvavou korunou sa vyznačuje severoamerický javor červený (A. Dvojnažky sú v previsnutých strapcoch a dovnútra ohnutými krídlami. často sa u nás pestuje v parkoch.saccharum = A. Je dvojdomý (takisto výnimočný znak) a často sa sadí v parkoch. a konárik s plodmi. Dunaj). Pajaseň pochádza z Číny. b. Má menšie päťlaločnaté listy s celistvookrajovými lalokmi. Často sa sadí pri cestách a v parkoch (znáša strihanie). 163: Javorovité (Aceraceae). bobule alebo kôstkovice. ktorý na jeseň prefarbuje listy do karmínovočervena. perovito zložené.

Khaya senegalensis). ktorých šťavnatá dužina je nahorklá. Jediným našim pôvodným druhom z rutovitých je jasenec biely (Dictamnus albus) s veľkými ružovými. V Stredomorí rastie krovitý druh. tmavožilkovanými kvetmi a silnou vôňou. K 4. Plody nie sú jedlé. Stredomorie .pochádza z južnej Ázie. ⊕. veľmi aromatické. Je odolný voči zime a preto sa používa ako podpník pre kultúrne citrónovníky a na získavanie zimuvzdorných hybridov. Plody sú len 2-3 cm veľké. Je liečivá.aurantium) má dva poddruhy: plody poddruhu citrónovníka horkého pravého (C. silíc. používané v podobe džúsov. ktoré sa ťažia pre kvalitné drevo mahagón (Swietenia mahagoni. používané na výrobu marmelády a na získavanie šťavy.vlhé trópy. Z južnej Európy pochádza ruta voňavá (Ruta graveolens). má listové stopky bez krídel. rastlina so zelenkastožltými kvetmi. Je chránený. listové stopky majú výrazné krídla. Citrónovník horký (C. C 4. u ktorého sa pri šľachtených kultivaroch nevytvárajú semená (partenokarpia). Zo známejších kultúrnych druhov a krížencov treba uviesť tieto : Citrónovník médsky (C. Kvety sú pravidelné. Pestuje sa ako okrasný ker.medica) . aurantium) . Citrónovník mandarinkový (C.India a Stredomorie.j. Citrónovník pravý (C. 117 .5. G (2.5. Z tropických a subtropických vždyzelených rutovitých najznámejší je rod citrónovník (Citrus). Plody citrónovníka čínskeho (C.limon) .citrónovec trojlistý (Poncitrus trifoliata. subsp. Z kôry plodov poddruhu citrónovníka horkého bergamotového (C. zriedkavejšie štvorpočetné. poskytuje plody zvané pompelmus. bergamia) sa získava bergamotový olej. Pochádza z juhovýchodnej Číny a kvitne celý rok príjemne voňavými kvetmi.acida) . poskytuje plody . mahagónovníky. obsahuje glykozid maringin. niekedy z väčšieho počtu plodolistov (citrónovník). Francúzsko) melia japonská (Melia azederach) ako ozdobný ker. sa používajú na výrobu marmelád a likérov a jeho listy sú liečivé ( Folia Aurantii ).  Kvetný vzorec : . trifoliata) pochádza zo severnej Číny. A 4+4.a. Citrónovník limetový (C. Plodom je tobolka (jasenec) alebo bobuľovitý citrusový plod (hesperídium). zriedkavejšie súmerné (jasenec). veľké a prenikavo voňavé.Do čeľade patria mohutné tropické dreviny. čiže malé grapefruity.pôvodom pravdepodobne z Číny.grapefruity. Citrónovník obrovský (C. kompótov a pod. ktorý sa zriedkavo pestuje aj v teplejších oblastiach Európy (Maďarsko. najmä Západná India . Obľúbená izbová rastlina a tiež rastlina japonských cisárov je citrónovník japonský (Fortunella japonica).reticulata) .paradisi) je mohutnejšieho vzrastu.a.známe citróny. zriedkavejšie byliny známe ako aromatické rastliny s obsahom éterických olejov. subsp. Sladené albedo plodu je známy citronát.aurantiifolia. Plody sú veľké so žltým flavedom .maxima). Tŕnitý ker . z ktorých šťava sa používa prevažne na výrobu limonády (šťava obsahuje vitamín C a B1 a kyselinu citrónovú). Plod je hesperídium. známy pod menom kumkvát. Listy sú perovito zložené alebo jednoduché (citrónovník). sú známe pomaranče. C.poskytuje plody cedrato. Vrchný semenník je z 5.sinensis) . listov a mladých výhonkov sa získava éterický olej. pomarančovej farby. Čeľaď rutovitých je morfologicky veľmi rozmanitá. alebo "cédrové drevo" (Cedrela odorata). voňavé.5.Predná India. konzumované pre ich sladkú šťavu. Medzi tyčinkami a semenníkom je nápadný žľaznatý terč t. prípadne krovitý druh z východnej Ázie fagara jaseňolistá (Fagara schinifolia) = zantoxyl jaseňolistý (Zanthoxylum schinifolium). Citrónovník rajský (C. C. Mnohé druhy citrónovníka sa pestujú a ich taxonomické hodnotenie je veľmi ťažké pre tisíce rokov trvajúce kríženie. Semená majú viac zárodkov (polyembryónia). ktorá sa používa na výrobu limonád. často na Slovensku splanie. Z jeho kvetov.poskytuje veľmi kyslú limetovú šťavu (limet juice). Rastie na vápenitých pôdach teplejších polôh.India. Sú prevažne päťpočetné. rozšírené kvetné lôžko. ekumarínov a terpenoidov v lyzigénnych nádržkách. Typické sú najmä sploštené až krídlaté listové stopky. ∞ ) A 5+5 Sú to dreviny (stromy a kry). Stredomorie. Kvety sú biele alebo ružové. poskytuje menšie plody s oranžovým flavedom a albedom oddeliteľným od dužiny mandarinky. V parkoch sa zriedkavo pestujú ako nízke stromy krídlatec trojlistý (Ptelea trifoliata) a korkovník amurský (Phellodendron amurense). Všetkých zástupcov však možno veľmi dobre poznať podľa typickej arómy. ktorého aromatické plody sa využívajú v potravinárskom priemysle.4.

Rastliny sú preto kyslej chuti a môžu sa používať do šalátov a pod. ktoré sú dlaňovito zložené. jednak ako textilná rastlina (L. ktoré sú zákonom chránené. Je to jednoročná bylina s čiarkovitými listami. ľan tenkolistý (L.austriacum). Pre textilné vlákna je dôležitá stonka obsahujúca sklerenchymatické povrazce okolo cievnych zväzkov. 165: Ľan siaty (Linum usitatissimum) 118 . 164: Kyslička obyčajná bežnou potravou juhoamerických Indiánov. najmä na kyslých pôdach rastie kyslička obyčajná (Oxalis acetosella). Plodom je 5-púzdrová tobolka. Ten je veľmi vysýchavý a preto sa využíva pri výrobe fermeží. Najznámejším druhom je pestovaný ľan siaty (Linum usitatissimum). U nás rastie len niekoľko druhov ľanu (Linum).flavum). vrátane semenníka. Kvety sú 5-početné v chudobných závinkoch. V tônistých lesoch.usitatissimum subsp. crepitans). Tobolky sú guľaté. bielej alebo ružovej farby. koreňové hľuzy alebo šupinaté podzemky. Pestuje sa jednak ako olejnina (L. Kvety sú 5-početné. Z divorastúcich druhov ľanu sa vyskytuje na lúkach nenápadný ľan prečisťujúci (L. Líši sa však najmä listami. Vytvárajú tak typické troj alebo štvorlístky. linolea.catharticum) s drobnými bielymi kvetmi. kyslička obyčajná).usitatissimum subsp. Ľan siaty je aj liečivou rastlinou. Pochádza pravdepodobne z juhozápadnej Ázie a severnej Afriky. pomocou ktorých sa aj vegetatívne rozmnožujú a vytvárajú tak celé polykormóny (kolónie) (napr.usitatissimum). Endosperm semien obsahuje až 35 % oleja. rýchloschnúcich farieb a lakov. 3 alebo 4-početné. Niektoré ďalšie cudzokrajné druhy sa pestujú ako črepníkové okrasné rastliny. Kvety má modrej. Pomenovanie čeľade je podľa obsahu kyseliny šťavelovej.  Obr. napr. Sú to voskovo žlté bobule s piatimi výraznými rebrami kyslej chuti s vysokým obsahom vitamínu C. V našej flóre je zastúpená kyslička (Oxalis). alebo ľan žltý (L. pričom každé púzdro je ešte rozdelené nepravou priehradkou. Výlisky sú krmivom. Na stepných lúkach rastú vzácnejšie ľan rakúsky (L. kyslička jedlá (Oxalis deppei).tenuifolium) s bledomodrými kvetmi. Malá čeľaď príbuzná pakostovitým.  Sú to byliny s jednoduchými. ktorý má na podzemkoch škrobnaté hľuzy. Na poliach a záhradách teplejších oblastí rastie ako burina žltokvitnúci kysličkovec európsky (Xanthoxalis fontana). Okrem oleja obsahuje aj sliz. Je Obr. Tobolka obsahuje 10 semien. z ktorého dozrieva tobolka. (Oxalis acetosella) Ako ovocie sa zriedkavo objavujú v obchodoch plody egrešovca oblého (Averrhoa carambola) pod názvom karambola. Má biele kvety červenofialovo žilkované. kde pred 5-6 tisíc rokmi vznikla jeho kultúrna forma. K jedlým druhom patrí u nás málo známy kysličkovec hľuznatý (X. Niektoré druhy vytvárajú rôzne podzemné zásobné orgány. syntetického kaučuku a pod. mydla.tuberosa). napr. väčšinou s úzkymi listami. Olej má využitie aj vo farmaceutickom priemysle.

K lúčnym druhom patrí pakost lúčny (Geranium pratense) s veľkými bledomodrými kvetmi. Takisto neofytným druhom je netýkavka žliazkatá (I. ich krížence a kultivary sú snáď najčastejšími okrasnými rastlinami okien a balkónov. Najobľúbenejšími druhmi sú muškát krúžkovaný (Pelargonium zonale) s hrubou.glandulifera). kde vytláča pôvodnú vegetáciu. Mohutná bylina s veľkými ružovopurpurovými kvetmi. ale na rozdiel od nich k vystreleniu dochádza u šťavnatých plodov a impulzom býva dotyk (napr. robertianum). 166). Netýkavka (Impatiens) má zvláštnu stavbu kvetu. ale hojný je aj pakost nízky (G. Kvety sú súmerné. najmä lesných biotopoch.  Byliny s dužinatou stonkou a jednoduchými listami.peltatum) s poliehavou stonkou a lesklými listami.pusillum). Typickým lemovým druhom. neofyt) a udomácnila sa v rôznych. Netýkavka nedotklivá (I.pelargónie .muškáty) s typickými dlaňovitými listami a 5početnými kvetmi. drevnatejúcou stonkou a krvavočervenými kvetmi v nepravých okolíkoch a Obr. Zaujímavosťou sú plody .parviflora) má menšie bledožlté kvety. Tieto druhy. sa líšia najmä plodmi. rastúcim na rozhraní lesa a lúky je teplomilný pakost krvavý (G. aj dažďová kvapka). 166 pakost močiarny (G. Netýkavka malokvetá (I. pozdĺž ktorých sa naďalej šíri.sanguineum). Plody patria medzi rozpadavé. (Impatiens parviflora) 119 . ktorý má kvety červenofialovej farby a rastie na vlhkých lúkach a pri potokoch.Najmä byliny (prípadne polokry . zápachom (napr. Jediným zástupcom s perovito zloženými listami je bocianik rozpukovitý (Erodium cicutarium). K jednoročným až dvojročným zväčša burinným druhom s drobnými kvetmi patria: pakost smradľavý (G. ktorý nepríjemne zapácha a rastie na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt). Rastie ako burina. uzavreté v trvácom kalichu a pri dozrievaní (vysychaní) dochádza k náhlemu vymršteniu 5 plodov s oblúkovito zahnutými zobáčikmi (Obr. ktoré pri dozrievaní vystreľujú semená podobne ako u pakostovitých. pri ktorom sa chlopne tobolky náhle skrútia a vystrelia semená (seizmotaxia). 167: Pakost lúčny (Geranium pratense) muškát štítovitolistový (P. 168: Netýkavka malokvetá Okrem toho sa aj pestuje ako okrasná letnička.pakost smradľavý). nachádzajúce sa v žľaznatých trichómoch najmä na listoch. Pochádza z Himalájí a u nás sa udomácnila najmä v priekopách a pri potokoch. pochádza zo severovýchodnej Ázie. V našej flóre rastie niekoľko druhov pakostov (Geranium). Známe okrasné muškáty (Pelargonium) pochádzajú najmä z južnej Afriky. sú zobákovitého tvaru.palustre). K nám bola zavlečená ako burina (tzv. Podobá sa na Obr.j. Pakostovité sú charakteristické vôňou (muškát) resp.noli-tangere) má veľké sýtožlté kvety a rastie v tônistých listnatých i lužných lesoch.tobolky. Dolný K lístok je sfarbený a predĺžený do ostrohy. na ktoré sa podobajú. ktorý spôsobujú aromatické látky terpény. Nenápadný. Od kysličkovitých. t. Obr.

Piestik je z 2 plodolistov. cibuľkami.paniculata). Lomikameň (Saxifraga). 5 početné. Kvety drobné. odráža ich veľkú životaschopnosť v sťažených podmienkach.egreš. Má červené bobule mdlej chuti a ríbezľa skalná (R.petraeum) má tiež strapce červených bobúľ. 170: Bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia) lomikameň. Časti kvetu zrastajú do kvetnej čiašky (receptakulum) so spodným semenníkom. Z našich divorastúcich druhov sa v horských polohách vyskytuje ríbezľa alpínska (R. Typické je vegetatívne rozmnožovanie prídavnými púčikmi. Kvety sú drobné v strapcovitých súkvetiach. Preto dokáže žiť na hranici možnosti existencie rastlinstva (napr. väčšinou 5-početné. Ríbezľa červená (R. Z okrasných rastlín sa v záhradách bežne pestuje rastlina s mäsitými veľkými lesklými listami a ružovými kvetmi . Tieto druhy rastú vo voľnej prírode väčšinou v štrbinách skál horských až vysokohorských oblastí. C . Názvy týchto druhov ako aj samotný názov . Mnoho druhov rodu patrí pre svoj drobný vzrast k obľúbeným skalničkám. s listami nahlúčenými do prízemnej ružice.  Sú to známe ovocné i okrasné kry s dlaňovito zúbkatými až laločnatými listami. alebo netýkavka balzamínová (I. Plodom je mnohosemenná bobuľa so zaschnutým K. najčastejšie s ružovými alebo červenými kvetmi. Z bežnejších sú známe lomikameň vždyzelený (S.  Byliny väčšinou drobného a trsnatého až vankúšikovitého vzrastu.bulbifera).oppositifolia).alpinum).walleriana). Mnohé z nich sú Obr. Na prameniskách nájdeme porasty slezinovky striedavolistej (Chrysosplenium alternifolium). ktoré obsahujú pektín a preto sú vhodné na prípravu džemov a sirupov. výhonkami a pod. V nižších polohách na lúkach rastie napr.balsamina). s menšími C lupienkami ako K.ríbezľa červená 120 . napr. D . je mimoriadne otužilý a vydrží aj mráz -40 oC. Pôvodná je v severozápadnej Európe. lomikameň cibuľkatý (S. lomikameň metlinatý (S. ktorý je vyššieho vzrastu a rozmnožuje sa pacibuľkami v pazuchách listov. ktorý moschata) kvitne skoro na jar. K zrastá na báze s C aj s A a vytvára kvetnú čiašku. ale kyslej chuti. 171: Kvety egrešovitých: A . pestované odrody (var. ktorá kvitne na žlto a zvláštnosťou je opeľovanie kvetov drobnými slimákmi.bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia). lomikameň pižmový (Saxifraga protistojnolistý (S.Ako črepníkové okrasné rastliny sa pestujú rôzne hybridy netýkavky sultánskej (I.ríbezľa zlatá.aizoides). 169: Lomikameň aj chránené. aj plnokvetými.pozdĺžny rez kvetom egreša. rubrum) majú červené alebo biele plody. Ríbezľa (Ribes). Obr. z ktorého sa vyvíja tobolka. B .Obr.rubrum) je známy ovocný ker. na arktických ostrovoch 83 o severnej zemepisnej šírky).Vo vysokých horách rastie u nás ďalších 15 druhov.

jazmín.montanum) s ružovými C lupienkami. Dužinaté. B . Tučnolist stromovitý (Crassula arborescens) pochádza z južnej Afriky a u nás sa pestuje ako izbová sukulentná rastlina vhodná aj na bonsaje. ktoré na rozdiel od ríbezlí nevyrastajú v strapcoch. Obidva druhy majú žlté kvety a drobné striedavo postavené tučné listy. Divo rastie veľmi zriedkavo v lužných lesoch.  Byliny alebo polokry sukulentného typu s tučnými listami. Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) je ker s bielymi. Podobným druhom s bielymi kvetmi je rozchodník biely (S. Rastie takisto na skalnatých miestach od nížin až po horské polohy. Obr. Rozchodník (Sedum). Egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa) je ostnitý ker so zelenkastými alebo červenkastými drobnými kvetmi.sanguineum) so strapcami červených kvetov. K pestovaným druhom najmä na cintrorínoch a záhradách patria ešte rozchodník pochybný (S. V našich horách na skalných substrátoch rastie skalnica horská (S. pôvodom z Kaukazu s ružovými kvetmi a rozchodník skalný (S. ktorý má menej početné kvety a žlté C lupienky. s nevoňavými kvetmi v strapcoch so strihanými C lupienkami.spurium). 172: Rozchodník prudký (Sedum acre): A . Vyniká vysokým obsahom vitamínu C.nigrum). Z okrasných druhov sa pestujú .Ríbezľa čierna (R. Má čierne plody s typickou arómou a kyslou chuťou. Trojpuk drsný (Deutzia scabra) je podobný dekoratívny ker. Skalnica (Sempervivum) má tučné listy v hustej prízemnej ružici a kvetonosná byľ vyrastá iba 1-krát za život (monokarpická rastlina). Rastliny sú prispôsobené pre život v suchých oblastiach a extrémnych vysokohorských stanovištiach. Plody sú jedlé oválne bobule.ríbezľa zlatá (R. Podobným rodom je skalničník (Jovibarba). zato majú zväčšený a rôznofarebný K. ale jednotlivo alebo v pároch. že majú vodné pletivá. u pestovaných odrôd lysé.habitus. 173: Skalnica strechová protistojnými listami a plodmi . Známe sú (Sempervivum tectorum) najmä okrasné druhy rodu hortenzia (Hydrangea).album). Plodom je mechúrik. na skalách (petrofyty) tým. Kvety vo vrcholíkovitých súkvetiach majú rozmanitú stavbu a neustálený počet kvetných častí.acre) a rozchodník kvet šesťradový (S.sexangulare). Rozmnožuje sa aj vegetatívne mladými ružicami vyrastajúcimi na poplazoch. ktorá má kvety v bohatých chocholíkoch a okrajové kvety sú neplodné.(stepné lúky s kamenistými pôdami) rastú rozchodník prudký (S.reflexum) so sivozelenými tenkými listami a žltými kvetmi.tobolkami.aureum) s lesklými listami a žltými kvetmi.  Byliny alebo kry so 4-5 početnými kvetmi. Na suchých stanovištiach Obr. v ktorých udržujú vodu a sú tak schopné prežiť aj obdobie sucha. ľudový názov .maximum).  121 . chlpaté. intenzívne a sladko voňavými kvetmi. alebo ríbezľa krvavá (R. ale ploché listy má rozchodník najväčší (S.

organizmus človeka dvojito zložený list. A 5. Je to stará čeľaď blízko príbuzná čeľadi mrkvovitých. Šeflera dlaňovitolistá (Schefflera actinophylla) má dlaňovitozložené listy a pestuje sa aj v panašovaných formách. Bylinné mrkvovité. „zázračne“ liečivú rastlinu Číňanov poznajú na celom svete.mrkvovité. Aralkovité rastú v trópoch a subtrópoch (70 rodov a 700 druhov). Pochádza z Japonska. ktoré majú veľkú. s dlaňovito dielnymi lesklými listami. Na jeho tropický povôd poukazujú tieto znaky: drevnatá popínavá liana (v tropických lesoch sa takto dostal k svetlu). U nás rastie len jediný druh. Ich stonka je dutá. u niektorých druhov až nafúknutú listovú pošvu. nahé púčiky. kvôli priaznivému účinku na Obr. so striedavými listami. a vyrastanie mladých listov až v lete v čase najväčšieho tepla u nás. ktoré pochádzajú z východnej Ázie. Spodný semenník má na vrchu žľaznatý terč (stylopódium). rozšírené najmä v miernom pásme sa vyvinuli z drevinných a tropických aralkovitých. ⊕. posunutie času kvitnutia na jeseň (tropická krátkodenná rastlina). K 5. Plodom je kôstkovica alebo bobuľa. koriander. vždyzelené listy. Umbelliferae . d-súkvetie.okolíkaté ) Kvetný vzorec: . zoskupené do okolíkov alebo klasov. niekedy s niťovými úkrojkami (kôpor. aralka tŕnistá (Aralia spinosa). Plody sú čierne bobule. niekedy sa vytvára buľva (zeler). Obľúbenými izbovými rastlinami sú: fatsia japonská (Fatsia japonica ). často nesprávne pod menom Aralia sieboldii. fenikel) a len zriedka je čepeľ nedelená s celistvým okrajom (prerastlík). ktoré vyrastajú na stonkách. Kvitne až na jeseň zelenkastými kvetmi v okolíkoch. K 5. drevnatá liana brečtan popínavý (Hedera helix). a. Rastie v lesoch a často sa pestuje v záhradách na múroch a cintorínoch. ⊕. C 5-10. Brečtan je zaujímavým pozostatkom treťohornej flóry u nás. G (5) Sú to dreviny alebo liany s jednoduchými až dlaňovito zloženými listami (šeflera). ktoré dozrievajú na budúcu jar. G (2) Sú to väčšinou byliny s kolovitým koreňom. 122 . V naších parkoch sa zriedka vyskytuje kalopanax (Kalopanax picta) a aralka tŕnistá (Aralia spinosa). O podklad sa prichytáva krátkymi vzdušnými korienkami.Kvetný vzorec: . Všehoj ázijský (Panax gingseng) známy ženšen. na neplodných konárikoch sú 3-5 laločné. článkovaná a na povrchu ryhovaná. Kožovité neopadavé zelené listy sú dvojaké. Daucaceae . 174: Aralkovité (Araliaceae). Čepeľ listu je najčastejšie perovito delená až niekoľkokrát perovito zložená. C 5. petržlen). na kvitnúcich a plodných konárikoch vajcovité s celistvým okrajom (heterofýlia). i-plod (bobula) (afrodiziakum). A 5.  ( syn. nijaký odpočinok semien (nerušený rast v trópoch). Niekedy je vyvinutá heterofýlia (bedrovník. Kvety sú 5 početné.

Korunné lupienky sú biele alebo žlté. Z anatomických znakov treba uviesť schizogénne sekrečné kanáliky v koreni. vtedy je kvet súmerný. Spodný semenník je zložený z 2 plodolistov. stonke. list. koreň kultúrnej formy.koriander (Coriandrum sativum). je žľaznatý terč (stylopódium) a 2 blizny. Plodom je dvojnažka. Okraj lupienkov je laločnatý s prostredným lalôčikom ohnutým smerom do stredu kvetu. zložený okolík a kvet Kvety sú drobné a tvoria jednoduchý alebo zložený okolík podopretý listeňmi (obal) a listeňcami (obalček). listoch a oplodí. ktorá sa po dozretí rozpadne na dva plôdiky (nažky). Kalich je malý. čiže na báze čnelky. prierez (nažiek). dvojnažka a plôdik. Niekedy kvety tvoria hlávku alebo aj iné strapcovité súkvetie. C lupienky sú smerom k okraju okolíka zväčšené. s dlhým nechtíkom.mrkva (Daucus carota). Pravidelné kvety sú päťpočetné. 176 : Mrkvovité (Apiaceae): a .kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria).mrkva (Daucus). ktoré sa javí ako biologický celok . Možno na nich dvojnažkou. ale aj chrobáky a muchy). 175: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých: c .rasca (Carum). Na vrchole semenníka. visiace na plodonose karpofore. e . Obsahujú silice a aromatické oleje. často sotva badateľný. b . kvet. f . Tyčiniek je 5. d .fenikel (Foeniculum). plod a prierez plodom rozpoznať 5 hlavných rebier a 123 . kvet.tyčinkové alebo sú sterilné. obojpohlavné a len kvety na okraji okolíka sú niekedy súmerné a jednopohlavné .aníz (Pimpinella anisum).Obr. Kvety sú hmyzoopelivé (opeľovačmi sú včely. Pre taxonómiu mrkvovitých sú dôležité morfologické a anatomické znaky plôdikov Obr. ktoré však môžu aj chýbať.jednoduchý kvet (druhy podčeľade žindavovaté). g .

Podčeľaď : Saniculoideae – žindavovaté. e . Mnohé z nich sú úžitkové (zeleniny. V pletivách väčšiny druhov sú schizogénne kanáliky s obsahom terpenoidov. 2. Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) sa od praveku pestuje pre aromatické listy (prísada do pokrmov) a pre zhrubnuté 124 . a . Medzi úžitkové rastliny tejto čeľade patrí zeler voňavý (Apium graveolens) . hypokotyl i epikotyl). Žindava európska (Sanicula europaea) a jarmanka väčšia (Astrantia major) sú lesné druhy (bučiny) s dlaňovito dielnymi listami. Obsahuje apiín a silice. Hlavné rebrá sú niekedy krídlaté (anemochória) alebo s ostňami a háčikmi (zoochória) a vo vedľajších rebrách.rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). dulce) sa pestuje pre zdužnatené stopky listov a pošvy ako zelenina. Podčeľaď : Apioideae Obr. preto semená mrkvovitých nepožierajú živočíchy.aníz (Pimpinella anisum).angelika lesná (Angelica sylvestris). d . b . v bunkách niektorých druhov sú alkaloidy a kyanidy s toxickými účinkami (bolehlav). Zeler voňavý sladký (A.paštrnák (Pastinaca sativa) Podčeľaď : Saniculoideae . Podobný výskyt má hviezdnatec čemericovitý (Hacquetia epipactis).graveolens var. dvojročná bylina s guľovitým habitusom (stepný bežec) so súkvetím podopretým dlhými ostitými obalmi.4 vedľajšie rebrá. kvety v zložených okolíkoch. resp. od morského pobrežia až do vysokých hôr. 177: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých. Rastie na poľných medziach a pasienkoch. Drobné okolíky sú podopreté nápadným obalom zo žltozelených. brázdach sa tiahnu olejové kanáliky.dvojročná bylina s lesklými listami so širokými úkrojkami.žindavovaté Sú to byliny s jednoduchými listami. hviezdicovito rozložených listeňov. Kvety sú biele. Semená majú endosperm. bohatý na bielkoviny a tuky.zelerovaté Druhy tejto podčeľade sú tiež byliny so zloženými alebo viackrát delenými listami. Podčeľaď : Apioideae . Z vývojovej stránky mrkvovité predstavujú paralelnú čeľaď s aralkovitými a sú v skutočnosti ich zjednodušeným bylinným typom. Rozdeľujeme ich na 2 podčeľade: 1. koreniny) a liečivé rastliny. terpénov i silíc. Pestuje sa ako zelenina pre vňať a zhrubnutú buľvu (tvorí ju zdužinatený koreň. Čeľaď je rozšírená najmä v severnom temperátnom pásme (300 rodov a 3000 druhov).bolševník (Heracleum zelerovaté sphondylium). Z pôvodnej flóry Slovenska sem patrí kotúč poľný (Eryngium campestre). c . súkvetie hlávka alebo jednoduchý stiahnutý okolík.

Paštrnák siaty (Pastinaca sativa) je dvojročná rastlina s perovito zloženými listami. Mrkva obyčajná (Daucus carota) je divorastúci druh. Odpradávna sa pestuje v Prednej Ázii a v južnej Európe pre aromatické plody (korenina) a liečivo. Pochádza z Prednej Ázie a kedysi sa hojne (dnes zriedka) pestoval ako liečivá a koreňová rastlina. Zrelé dvojnažky sa nerozpadávajú. b (korenina). Stredný kvet v okolíku je často hnedofialový. dvojročná bylina s priamou chlpatou ryhovanou byľou. Rastie na medziach a výslných stráňach i ako burina vo vinohradoch a pod. Plôdiky sa používajú ako korenina do sladkého pečiva v cukrárstve. lúk a v priekopách. aromatické. Listy sú 2-4 krát perovito dielne s úzkymi úkrojkami. pochádza pravdepodobne z východného Stredozemia. Anisum koriander (Coriandrum). Skučeravené listy má forma crispum. priečne rezy plodom: j . Má typickú vôňu „Maggi“. okolík bez obalov. Bedrovník anízový. Kvety sú biele alebo ružové. Zložené okolíky bielych kvetov sú na spodku kryté obalom z veľkých perovito strihaných listeňov. k -mrkva.korene (zelenina). Archangelika lekárska (Archangelica officinalis) je mohutná trváca bylina s malým podzemkom. Z ostatných u nás divo rastúcich druhov sú najhojnejšie: kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris) je väčšia trváca zelenosivá bylina s delenými listami. Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare) je statná sladko aromatická bylina podobná kôpru. Boli vyšľachtené početné odrody. Bazálne listy sú celistvé. Olšovník rascolistý (Selinum carvifolia) a smldníky (Peucedanum) sú častou zložkou vlhších lúk a pasienkov. e (Pimpinella anisum. sativa) sa pestuje ako koreňová zelenina. sivo oinovatená. Pochádza pravdepodobne z južnej Európy. Kôpor voňavý (Anethum graveolens) má listy troj až štvornásobne strihané na niťové úkrojky. Pre obsah cukru a karoténu vo valcovitom koreni s hrubým sladkým kôrovým pletivom sa pestuje oddávna pod menom karotka.fenikel (Foeniculum).bolehlav. Vajcovité dvojnažky majú zreteľné hlavné rebrá. aníz .sativa). 178: Mrkvovité (Apiaceae) .paštrnák (Pastinaca sativa). Nažky sú páperisté. Koriander siaty (Coriandrum sativum) je jednoročná bylina s výraznou heterofýliou.i . jemne graveolens). obsahujú koriandrovú silicu. Paštrnák siaty pravý (P. okolíky sú polguľovité. h . Byľ je hladká. nie je však známa divo rastúca. Bazálne a dolné stonkové listy sú dlho stopkaté. medziach a ako burina na okrajoch polí a v trvácich krmovinách. Pestuje sa v niekoľkých kultivaroch pre aromatické plody (korenina). m fenikel. zelenkastobiele.bolševník (Heracleum páperistá bylina s výraznou sphondylium).bolehlav (Conium maculatum). rasca (Carum carvi). Kŕmne odrody majú biely až žltkastý koreň.petržlen (Petroselinum). Miestami sa pestuje ako liečivá rastlina.sativa subsp. g . koreň biely. U nás rastie hojne na suchých lúkach. heterofýliou. horné stonkové listy sú na veľkých bruchato nafúknutých pošvách sediace. Pochádza z Prednej Ázie. Listová čepeľ je dvojite až trojite perovito strihaná. Žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Nažky sú štetinaté s háčikmi. sú guľovité. Pôvodný je v Stredozemí.plody: a . ch. nezhrubnutý. sušené listy sa pridávajú do koreninových zmesí.archangelika (Archangelica). chlpaté. Pochádza zo Stredomoria a pestuje sa pre aromatické plody Obr.zeler (Apium vulgare) je jednoročná. Ligurček lekársky (Levisticum officinale) je mohutná bylina s veľkými 2-3 krát perovito zloženými listami a žltými kvetmi. ktoré obsahujú kôprovú silicu (zeleninová korenina). Je to významná medonosná rastlina (dlho kvitne). f . v lekárstve. pasienkoch.maximus mrkva siata (D. Rastie na okrajoch ciest. 125 .petržlen. Vo všetkých častiach obsahuje silice. dolné stonkové listy perovito strihané a horné stonkové listy dvojito až trojito perovito strihané s nitkovitými úkrojkami. l . d . Z tohto druhu vznikla v Prednej Ázii krížením s D. Drobné žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Oddávna sa pestuje pre voňavé listy. Rasca lúčna (Carum carvi) je naša pôvodná dvojročná lúčna rastlina. pri výrobe likérov.

4-5-početnou. Niekedy sa v parkoch pestuje boľševník obrovský (H. Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum) je dvojročná rastlina s hladkou oinovatenou červenkastohnedo škvrnitou byľou. horcovka (Comastoma). ktoré používajú najmä Indiáni v povodí Amazonky do hrotov šípov na lov zveri i proti nepriateľom. súčasťou rôznych anestetík. Z jeho kôry sa vyrábajú šípové jedy.bobule. Obr. Trebuľka voňavá (A. Rastie na lúkach od nížin do hôr. Kvitne koncom leta.angelika lesná (Angelica sylvestris) a kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria).nux-vomica). 179: Horec žltý (Gentiana lutea) 126 . Horec (Gentiana) má niekoľko druhov s veľkými modrými alebo žltými kvetmi. Pôsobia ako prudké nervové jedy. Sú napr. loganin. resp.mantegazzianum). Listy sú 2-3 krát perovito zložené.pneumonanthe) vyskytujúci sa zriedkavo na vlhkých slatinných a rašelinných lúkach nižších polôh. U nás dosahuje výšky až 4 m a priemer stonky majú až 10 cm. ktorý je pôvodný na Kaukaze. zložkou tzv. Mladé rastliny sa skrmujú. Plody sú veľmi toxické pre obsah koniínu.cerefolium) je jednoročná nitrofilná rastlina s aromatickými listami (vonia ako hašlerky). "kurare" jedov. Pri potokoch rastú 2 podobné druhy . ktorý má veľmi jedovaté plody i semená (tzv. Z oblasti Venezuely a Kolumbie pochádza strychnínovník jedovatý (Strychnos toxifera). veľmi dekoratívny horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea).falcatum). Pri dotyku spôsobuje kožné i sliznicové ekzémy. Trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris) je hojnou rastlinou rastúcou popri cestách a v lesoch. Horce sú chránené rastliny pre ich vzácny výskyt. Alkaloidy sa však používajú aj v lekárstve. ktoré spôsobujú horkú chuť. Celá rastlina je štetinatá. Pre horcovité sú typické obsahové látky . Na jeseň zasa rozkvitá v horách ďalší. Taxonómia horcov je zložitejšia. horcovník (Calathiana). prípravkov na dočasné ochrnutie pri odchyte zveri alebo veterinárnych zákrokoch. V Indii je pôvodný strychnínovník indický (S. Nebezpečný invázny druh. Sú napr. Tieto látky podporujú tvorbu žalúdočných tráviacich štiav a preto sa niektoré horcovité využívajú ako liečivé rastliny i v likérnictve ako prísada do destilátov. K vzácnym horcom dnes už patrí horec pľúcny (G. Celá rastlina je prudko jedovatá (obsahuje cikutoxín). pri vädnutí páchnu myšinou. Rastú najmä v horských až vysokohorských polohách. Miestami v okolí parkov. celistvookrajové.horčiny a glykozidy. Z rodu horec (Gentiana) boli vyčlenené jednokveté druhy do rodov: horcokvet (Ciminalis). napr. Plody sú jedovaté.  Tropické stromy. Niektoré druhy afrického pôvodu majú aj jedlé plody . strychnínovník tŕnitý (Strychnos spinosa) pochádzajúci z Madagaskaru. objímavé až prerastené listy. najmä pozdĺž potokov splaňuje. kry i liany vyznačujúce sa obsahom indolových alkaloidov strychnínového typu (strychnín. Z niekoľkých druhov je v teplejších oblastiach najčastejší prerastlík kosákovitý (B. brucin. ktorá sa na vlhších miestach stáva burinou (vegetatívne rozmnožovanie podzemkovými poplazmi).  Byliny s jednoduchými sediacimi listami postavenými protistojne a zrastenolupienkovými kvetmi s rúrkovitou C. Boľševník borščový (Heracleum sphondylium) je mohutná trváca bylina s nepárno perovito delenými listami rozmanitého tvaru. vomocin). Plod je dvojplodolistová tobolka pukajúca chlopňami. Rozpuk jedovatý (Cicuta virosa) rastie na brehoch vôd.Prerastlík (Bupleurum) ako jediný rod z čeľade má jednoduché. Pestuje sa aj v záhradkách. dávivé orechy).

podobne ako na horských lúkach horcovník Obr. U nás sa pestuje zriedkavo. Kvety sú 45-početné. pochádza z južnej Afriky a Madagaskaru (napr. najčastejšie protistojné. ktoré podobne ako horce povzbudzujú trávenie. Kvety sú 5-početné zvláštnej stavby. Používa sa vňať s obsahom horčinových glykozidov. K liečivým rastlinám patrí zemežlč menšia (Centaurium erytraea). v ktorej sú semená s páperistými výrastkami. Horec bodkovaný rastie hojnejšie v žulovej časti Tatier a vyšších hôr. kožovitými listami. Rastú najmä v horských polohách. Je tiež chránený a podzemky sa získavajú z pestovaných rastlín. Známejší zástupcovia sa využívajú ako okrasné rastliny. Semená sú prudko jedovaté. Má Obr. plod tobolka. Niekoľko druhov má sukulentnú stavbu.lutea) a horca bodkovaného (G. niektoré druhy so sukulentnou stavbou. (Nerium oleander) Typickou stredozemskou rastlinou je oleander obyčajný (Nerium oleander).Podzemky s obsahom horkých látok sa využívajú najmä so žltokvitnúcich druhov mohutného horca žltého (G. väčšina druhov rastie v trópoch. Pestovaná i splanelá glejovka americká (Asclepias syriaca) je mohutná rastlina s ružovými kvetmi v okolíkoch a veľkými tobolkami. Rastie na lúkach a pasienkoch. Podobne sa pestuje aj zimozeleň väčšia (V. 127 . 183: Luskáč jarný (Calathiana verna). Plodom je tobolka. 181: Zemežlč menšia (Centaurium erytraea) drobné ružové kvety vo vidlici s dlhou C rúrkou. Je to ker s kožovitými kopijovitými listami a veľkými červenými. 182: Oleander obyčajný Pochádza z južnej Európy. Zimozeleň menšia (Vinca minor) je rastlina dubovohrabových lesov.punctata). ružovými alebo bielymi kvetmi. na pasienkoch. Liečivá rastlina. Známy horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii) skrášľuje skalnaté vápencové biotopy a vytvára v horách jarný aspekt. lúkach a pod.  Sú to dreviny i byliny so vždyzelenými. ale kvety sú menšie. pretože tyčinky sú prirastené k piestiku a vytvárajú stĺpik (gynostémium). 180: Horcokvet lekársky Obr. Peľové zrná sa zlepujú do hrudky (polinárium). V krajinách južnej Európy je veľmi častou okrasnou drevinou parkov a mestskej zelene. Vytvára rozsiahle porasty a preto sa aj využíva v záhradách a cintorínoch na zakrytie pôdy. Má menšie kvety žltkastej až bielej farby. Listy sú jednoduché. Kedysi pestovaná ako medonosná rastlina. Obr. Domáca v severnej Amerike. Pachypodium). V našej flóre rastie jediný domáci druh luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria). lianami i bylinami. resp. Vyskytuje sa v teplejších oblastiach na suchých stráňach a stepných lúkach i riedkych dubových lesoch.  Čeľaď zastúpená drevinami. Páperisté semená sú ľahko roznášané vetrom. pretože nevydrží mráz. Clusiov (Ciminalis clusii) (Vincetoxicum hirundinaria) Horček (Gentianella) má niekoľko druhov podobných horcom.major) s väčšími kvetmi. mechúrik. Tobolka kopijovitého tvaru.

G . Kvety sú hmyzoopelivé. Zvláštnosťou býva u viacerých zástupcov tzv. alebo iných i vrcholíkatých súkvetiach. Takými sú napr.krtičník. G (2) Prevažujú byliny. Kvitne však zriedkavo. Ceropégia woodová (Ceropegia woodii) má podzemnú hľuzu a sukulentné listy srdcovitého tvaru. F . Náprstníky sú jedovaté. Význam majú liečivé rastliny. Niektoré pripomínajú morské hviezdice. K (5). listy v podobe šupín). alebo poľné a záhradné buriny. ktorých veľké päťcípe koruny sú hladké akoby z vosku. Druhy náprstníka (Digitalis) sú dvojročné. pelorický kvet. Pochádza z Číny.Veľmi známa je izbová liana hoja vosková (Hoya carnosa).divozel. obsahujú glykozidy alebo saponíny. Najčastešie sú kvety v súkvetiach a to v strapcoch. pričom ostatné kvety sú súmerné (divozel. došlo k zdužnateniu stonky. 184: Kvety krtičníkovitých: A . Pochádza z Balkánu a obsahuje podobné látky ako predošlý druh. Liečivým druhom je tiež náprstník vlnatý (D. Najväčší význam má náprstník červený (D. ale aj okrasné. Niektoré sú jedovaté. ktoré sa využívajú v lekárstve na podporu srdcovej činnosti. V našich lesoch rastie žltokvitnúci náprstník veľkokvetý (D. krtičník). látky využívané v lekárstve (náprstník. tj. ktoré vyrastajú na visiacich vláknitých stonkách. C náprstník. ktorý sa pestuje ako liečivý.lanata) s hnedofialovými kvetmi a belavým dolným C pyskom. aj ako okrasný pre dekoratívne veľké červené kvety. Listy majú najčastejšie jednoduché a veľmi rôznorodé. C (5-4). Najviac druhov rastie v miernom pásme. E . pyštek). Plodom je tobolka. Má jednoduché tuhé voskové listy a malé kvety v guľovitých vrcholíkoch.grandiflora). čermeľ). stromy sú výnimočné (paulovnia). Obr. Tento jav sa využíva aj pri šľachtení okrasných foriem. Majú hranaté dužinaté stonky.očianka. ktorých centrom rozšírenia je najmä južná Afrika. . Kvety majú C veľmi rôznorode utváranú.pyštek.  Kvetný vzorec : . Parazity majú pozmenenú stavbu tela (chýba chlorofyl. divozel). Poloparazity sú na nerozoznanie od iných druhov a sú to väčšinou lúčne druhy (očianka. Obsahujú kardiotonické glykozidy. A 5-2. B . listy sú zakrpatené. terminálny kvet je pravidelný. kvetonosná byľ s jednostranným strapcom veľkých kvetov s lievikovitou C vyrastá až v druhom roku. Do čeľade patria aj parazity alebo poloparazity. klasoch. pyskovitú (papuľka) alebo s ostrohou (pyštek). Pestuje sa ako bytová rastlina. od takmer radiálnej (divozel) až po súmernú s C rúrkou (náprstník).všivec. Prirodzene rastie v lesoch západnej Európy. U sukulentných druhov. Mnohé druhy krtičníkovitých majú typický nepríjemný zápach (napr.veronika 128 . Význačné sú najmä kvety. stapélie (Stapelia). D .purpurea).

polita). štrkáč (Rhinanthus) alebo čermeľ (Melampyrum). ale pod zemou vyrastajú z koreňov haustóriá. napr. Pyštek obyčajný (Linaria vulgaris) je známou rastlinou so žltými kvetmi s ostrohou. Niekoľko ďalších druhov rastie na suchých a výslnných lúkach v teplejších oblastiach. pomocou ktorých sa korene rozrastajú. 5-početné kvety majú tanierovitú C. Rastie vo svetlých listnatých lesoch i na pasienkoch. Veroniky sa poznajú podľa 4. 186: Divozel sápovitý Obr.hederifolia).phlomoides). Medzi poľné jednoročné buriny patria veronika perzská (V. Veronika lekárska (V.beccabunga). Sú to dvojročné rastliny s prízemnou ružicou listov. zdravienok). slizy a flavonoidy. Kvety sú jednotlivé v pazuchách listov.fruticans). okrajoch ciest. väčšinou so žtými kvetmi. zdravienok (Odontites). ktorými čerpajú živiny z hostiteľskej rastliny. Majú mäkkoplstnaté listy a rastú na výslnných stráňach. veronika potočná (V. (Rhinanthus minor) (Linaria vulgaris) 129 . sú takmer lúčovito súmerné a usporiadané do štíhlych paklasov. K lúčnym druhom patrí veronika obyčajná (V.officinalis) je liečivá. Obsahovými látkami sú saponíny. mohutného vzrastu. Iné druhy patria medzi vysokohorské veronika kríčkovitá (V. Na koreňoch má vegetatívne pupene. očianka (Euphrasia). Preto je pyštek častou burinou polí a záhrad. ktoré sú buď tiež v pazuchách listov alebo tvoria terminálne súkvetie. Sú to väčšinou lúčne druhy. Je zároveň aj indikátorom kyslých pôd.Obr. alebo v strapcoch. Zvláštnu skupinu krtičníkovitých tvoria poloparazitické druhy. úhoroch a pod. napr. Niektoré sú aj Obr.persica). ktoré majú normálne vyvinuté zelené listy.chamaedrys). 185: Náprstník červený (Digitalis početnej C modrej farby a v kvete (Verbascum phlomoides) purpurea) sú len 2 tyčinky. Mnoho druhov je poľných a záhradných burín.Podobné využitie ako náprstníky majú aj niektoré druhy divozelu (Verbascum). Rozsiahlym rodom je veronika (Veronica). Niekoľko druhov nájdeme pri potokoch a na vlhkých stanovištiach. 187: Štrkáč menší liečivé (očianka. veronika lesklá (V.arvensis) alebo veronika brečtanolistá (V. 188: Pyštek obyčajný Obr. iné patria medzi lúčne rastliny. ktoré sa navzájom veľmi podobajú. Liečivými druhmi sú divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum) a divozel sápovitý (V. veronika roľná (V.

ľuľku a slnečnici. krtičník hľúznatý (Scrophularia nodosa). rajčiak). Rastie v listnatých lesoch na jar. Medzi karanténne buriny sa zaraďujú záraza kumánska (O. vodné mechúriky v (Orobanche ramosa) 130 . (Pinguicula vulgaris) hluchavkovité. prameniskách alebo priamo vo vode. tabaku. palina. Kvety sú rôznych farieb: fialové. ďatelina. Obr. Do čeľade patrí jeden rod . Dreviny sú v tejto čeľadi výnimočné. 191: Tučnica obyčajná hostiteľmi sú napr.K lesným druhom patrí napr. Plodom je tobolka s veľkým množstvom veľmi drobných. 190: Záraza konáristá  Mäsožravé rastliny žijúce na vlhkých stanovištiach. ďalej záraza konáristá (O. Má nenápadné hnedočervené kvety. Má veľké pyskovité kvety rôznych farieb. U nás rastú len 2 rody. u nás sa pestuje často v mestách a parkoch (niekedy vymŕza). ale o to nápadnejší je svojim typickým zápachom. napr. Pôvodná je v Japonsku.cumana) parazitujúca najmä na slnečnici ročnej.paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa). U vodných rastlín aj z iných čeľadí je to pomerne častý jav.  Nezelené bezchlorofylové parazitické rastliny s dužinatými.záraza (Orobanche) s niekoľkými navzájom ťažko rozlíšiteľnými druhmi. Pod zemou majú hľuzovito zhrubnutý útvar. Patrí medzi ne strom s modrofialovými kvetmi s príjemnou prenikavou vôňou a veľkými srdcovito vajcovitými listami . Bublinatky (Utricularia) sú vzácne vodné rastliny s niťovitými listami. Tieto rastliny parazitujú na Obr. šupinovitými listami a súmernými pyskovitými kvetmi v strapci alebo klase. Kompenzujú tým zníženú pravdepodobnosť kontaktu vyklíčeného semena s koreňom hostiteľskej rastliny. na ktorých sa zakladajú adventívne pupene. Niektoré ďalšie druhy rastú na suchých lúkach a pasienkoch a ich Obr. niekedy aj (Scrophularia nodosa) hospodársky významných (slnečnica. Okrem toho sú na listoch ponorených pod vodou tzv. Je to bezchlorofylová rastlina žltkastej až ružovej farby s hrubou dužinatou stonkou a šupinovitými listami.ramosa) na konope. z ktorého vyrastajú haustóriá ku koreňom hostiteľskej rastliny. Úplne parazitickou rastlinou na koreňoch drevín je zubovník šupinatý (Lathraea squamaria). červenkasté. žltkasté alebo hnedé. 189: Krtičník hľúznatý koreňoch iných rastlín. V záhradách sa často pestuje papuľka väčšia (Antirrhinum majus). lipkavec. takmer mikroskopických semien. nevädza a pod. tabak. podobná zárazám. ktorými sa vegetatívne rozmnožujú.

alpina) biely kvet. ktoré je pružné a ohybné a používa sa na výrobu nábytku. stromy alebo kry s protistojnými listami buď jednoduchými (napr. hudobných nástrojov a pod. cyklopy). Naše jasene sa dobre rozlišujú aj podľa púčikov. Rastie v lužných lesoch pri väčších riekach juž. Vzácnejším i chráneným druhom je jaseň mannový (F. mäsité listy (odtiaľ názov) v prízemnej ružici. Na povrchu listov sú lepkavé žliazky (tentakuly). Tučnica obyčajná (P.ornus).  Sú dreviny. Najbežnejším je jaseň štíhly (F. Plody sú veľmi rozdielne: tobolka (orgován). U nás pôvodne rastú 3 druhy. na ktoré sa hmyz prilepí a tráviace enzýmy telo rozložia. Jaseň (Fraxinus). bobuľa (zob vtáčí). obojpohlavné i jednopohlavné. Majú tučné. Plodom je kôstkovica oválneho tvaru veľkosti drobnej slivky. Oliva je pravdepodobne známa len v kultúre v rôznych odrodách a formách a vyskytuje sa i pestuje v oblasti Stredozemného mora. pomocou ktorej dochádza k rozkladu tela uloveného živočícha. Rastie v teplých obastiach.americana) alebo jaseň červený Obr. 192: Oliva európska (Olea europaea) Slúžia ako pochutina obľúbená v juhoeurópskych štátoch. Jaseň štíhly má púčiky čierne.vulgaris) má fialový a tučnica alpínska (P. kde často tvorí typický obraz krajiny. ktoré majú iný spôsob chytania hmyzu.podobe nafúknutých bubliniek (odtiaľ názov rastliny). ale listové úkrojky sú užšie. Kultivary určené na konzervárenské spracovanie plodov majú menej oleja (8%). najmä v stupni listnatých lesov. Na bezlistej stonke sa nachádza jediný kvet s ostrohou. Tučnice (Pinguicula) sú mäsožravé rastliny. Oliva európska (Olea europaea). napr. listové úkrojky sú širšie a kvety sú na rozdiel od iných jaseňov hmyzoopelivé. Obr. ktoré slúžia na chytanie drobných vodných živočíchov (dafnie. 193: Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) (F. Na vnútorných stenách mechúrikov sú žliazky obsahujúce tekutinu.angustifolia). Využívajú sa najmä ako okrasné dreviny. jaseň mannový sivé a jaseň úzkolistý hnedé. Z jej oplodia sa získava potravinársky najhodnotnejší olivový olej (15-40%). žltej farby. v lesostepiach a teplomilných dubinách. V parkoch sa niekedy pestujú aj cudzokrajné jasene. Stromy s nepárno perovito zloženými listami. Jeho kvety sú nahé. prípadne sa pestujú kvôli plodom ako pochutina a olejnina (oliva). Naopak vlhkomilným druhom je jaseň úzkolistý (F. suťových lesoch spolu s javormi a lipami.excelsior). alebo perovito zloženými (jaseň). nažka (jaseň). Je to vysoký strom rastúci v tzv. kôstkovica (oliva). ktorý sa podobá vzrastom na jaseň štíhly. Kvety bez kvetných obalov sú v metlinách. 131 . Kvety bublinatiek sú súmerné. Oba druhy patria medzi vzácne rastliny a rastú na vlhkých miestach horských polôh. vytvárajú bohaté a voňavé metliny.pennsylvanica). Plodom jaseňov je nažka s krídlom. Slovenska. Dosahuje nižší až krovitý vzrast. Praktický význam má jeho kvalitné drevo. zob vtáčí). väčšinou pôvodom z amerického kontinentu. Je strom so vždyzelenými kožovitými kopijovitými listami a drobnými kvetmi. jaseň americký (F. forzítia. Kvety sú štvorpočetné.

196: Povoja plotná (Calystegia Pochádza z Balkánu a u nás sa sepium) udomácnil najmä pri potokoch. že kvitne aj v „teplejších“ zimách už v decembri. Vojnovka belasá (Polemonium coeruleum) (Obr. Z vysokých druhov kvitnúcich v lete sú to flox metlinatý (P. Flox (Phlox) pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestujú niektoré okrasné druhy vo veľkom počte rôznofarebných foriem. a juhových. 3-plodolistový semenník sa mení na tobolku. cestách.Zob vtáčí (Ligustrum vulgare) je ker s jednoduchými listami a bielymi voňavými kvetmi v metlinách. Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) je známy okrasný ker so srdcovitými listami a metlinou drobných voňavých kvetov fialovej alebo bielej farby. V záhradách a parkoch sa najčastejšie pestuje kríženec zlatovky previsnutej (F. Rastie na vlhších horských lúkach a pestuje sa ako okrasná i medonosná. Ázii. Poliehavé stonky s ihlicovitými prezimujúcimi listami má flox šidlolistý (P. ktorý kvitne na jar a vytvára nízke vankúšovité porasty. Zlatovka (Forsythia) je ker so žltými kvetmi vyrastajúcimi z brachyblastov na prútovitých konárikoch. často s poliehavými alebo popínavými stonkami. Plodom sú tobolky. striedavo postavené. podobne ako zob vajcovitolistý (L. Niektoré vytvárajú koreňové hľuzy (povojník).subulata).paniculata). ktorý má širšie vždyzelené. Jeho plodom sú tobolky. Obr. Kvety 5-početné. Pochádza z Japonska. Nápadný je v zime čiernymi bobuľami. 194: Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) najmä tým. orgován perzský (Syringa persica) pôvodná v juž. Pre človeka sú jeho plody mierne jedovaté.ovalifolium). 195 132 . známy Obr. Zob vtáčí rastie prirodzene v krovitom podraste dubohrabových lesov.  Sú byliny. 195) je rastlina s perovito zloženými listami a belasými kvetmi. pretože znáša strihanie. Listy sú jednoduché. Pestuje sa najmä ako skalnička. lúčovito súmerné až takmer súmerné vo vrcholíkoch.viridissima) pod názvom zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia). ktoré neopádavajú a sú potravou vtákov. Menej často sa pestuje napr. Najnápadnejším Obr. okrajoch lesov aj vďaka vegetatívnemu šíreniu.suspensa) a zlatovky zelenkastej (F. Materské druhy pochádzajú z Číny. Význam majú najmä niektoré okrasné rastliny. často v kultivaroch panašované listy. nakoľko sa používa pre štedrec ovisnutý z čeľade bôbovitých. Kvitne skoro na jar pred vyrašením listov.drummondii). Používa sa aj na živé ploty. Kvitne v máji. Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum) je okrasný ker so žltými kvetmi. Nižšieho vzrastu je flox Drummondov (P.  Prevažne byliny s protistojnými listami. Ľudový názov tohto kra „zlatý dážď “ je nesprávny.

Semená sa šíria spolu s osivom ďatelín.trifolii) cudzopasí na bôbovitých. Parazitizmus sa prejavuje čerpaním živín z hostiteľskej rastliny pomocou haustórií (metamorfovaných adventívnych koreňov). Kukučina ľanová (C.ovíjavosť stonky. Používajú sa podobne ako zemiaky. poliehanie obilia). Kukučina európska (C. Vzhľadom na charakter šírenia a prispôsobovania sa druhu novým podmienkam bol tento druh zaradený medzi karanténne buriny. Je bylinou vlhších stanovíšť. dnes však ustupuje v súvislosti s úbytkom pestovania ľanu a modernou agrotechnikou. Rozmnožuje sa semenami. Bataty sú dôležitou plodinou aj pre škrobárenský a liehovarnícky priemysel. Nové taxonomické členenie rozlišuje viac rodov s odlišnými znakmi v kvetoch. na ktoré sa jednotlivé druhy kukučín špecializujú. chmeľ. povojník purpurový (Ipomaea purpurea) sa pestuje ako okrasná popínavá letnička s veľkými lievikovitými kvetmi purpurovočervenej farby. najmä ďatelinách a lucerne. Rozmnožuje sa vegetatívne a jeho ovíjavé byle opletajú stonky iných rastlín (spôsobujú napr. Je nepríjemnou burinou pretože má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. pobrežných krovín a lužných lesov. Podobných hostiteľov pobrežných krovín napáda aj kukučinka chmeľová (Monogynella lupuliformis). Parazitickým spôsobom výživy sa značne zmenila stavba ich tela. ružové alebo biele. konopa. Pupenec je jedovatý a najmä v koreni obsahuje glykozidové živice. napr. Cievne zväzky sú bikolaterálne a niektoré druhy čeľade majú mliečnice alebo sekréčne nádržky so živicami. ⊕. napr. ktoré zostávajú dlho klíčivé a sú veľmi odolné. U nás sa vyskytujúce druhy kukučiny (Cuscuta) sú naše pôvodné. ale kvety a listy sú väčšie. Pochádza zo Stredozemia. Kukučina ďatelinová (C. Rastie na poliach. Listy. povoja). zemiaky). napr. [C (5) + A Obr. Sú hmyzoopelivé a niektoré druhy majú nektáriá. Povoja plotná (Calystegia sepium) sa podobá na pupenec. S pupencovitými majú spoločnú vlastnosť . Vňať a hľuzy sa skrmujú. Je parazitom pŕhľavy a iných rastlín lužných lesov (vŕba.europaea) má hrubšie byle a početné klbká kvetov. G (2) 133 . Hostiteľskými rastlinami sú rôzne druhy vyšších rastlín. alebo boli v minulosti zavlečené.  Parazitické bezchlorofylové rastliny s príbuzenskými vzťahmi k pupencovitým. Najbežnejší zástupca čeľade u nás je pupenec roľný (Convolvulus arvensis). Tyčinky prirastajú ku korune a semenník dozrieva na dvojpúzdrovú tobolku. Nevyhýba sa ani kultúrnym rastlinám (tabak. aj voči tráviacim šťavám zvierat.  Kvetný vzorec : . Iné druhy povojníkov. z Ameriky a udomácnili sa. sú ale sladšej chuti ("sladké zemiaky") a majú až o 50 % vyššiu nutričnú hodnotu. okrajoch ciest a pri plotoch. načervenalé alebo žltkasté. Kvety sú 4-5-početné. Kukučina ďatelinová sa môže tiež rozmnožovať časťami stonky. Stonky sú niťovité. Úžitkový druh trópov a subtrópov povojník batatový (Ipomaea batatas) sa v týchto oblastiach pestuje pre jedlé škrobnaté hľuzy koreňového pôvodu.epilinum) cudzopasí na ľane. Plodom je tobolka. sú zakrpatené v podobe drobných šupín. usporiadané v bezstopkatých klbkách.znakom čeľade je veľká zrastenolupienková C lievikovitého tvaru. 197: Klbko kvetov kukučiny 5]. kde sa často vyskytuje. ktoré sa využívajú aj v lekárstve. keďže neplnia asimilačnú funkciu. K (5).

U mnohých druhov sú nápadným znakom aj k sebe sklonené tyčinky. niekedy sa Obr. vzhľadom na niektoré bežne pestované úžitkové rastliny (zemiak.blen (C lievikovitá) najviac voňajú. aj rastliny pre tabakový priemysel (tabak). lesných ciest (ľuľkovec zlomocný). najviac na americkom kontinente. len u niektorých druhov perovito zložené (rajčiak. B otvárajú v noci.tobolka vyrastajú mladé stonky.semeno. E . Význam majú nielen druhy pestované ako zelenina. Plodom je tobolka pukajúca 2 alebo 4 chlopňami alebo viečkom (blen). 5 tyčiniek je k sebe sklonených a vytvára kužeľ. Pre ľuľkovité sú charakteristické obsahové látky . zemiak). Dôkazom sú púčiky Obr. rajčiak. Hľuzami sa 134 .durman tobolka. E . Kvety s tanierovitou C sú bledofialové až biele. Niektoré druhy vytvárajú podzemné stonkové hľuzy (zemiak). B . niekedy vysychavá s nepravými priehradkami (paprika). majú teda stonkový pôvod (nie koreňový !). ktoré vytvárajú kužeľ. ktoré vyrastajú z podzemnej stonky (z podzemku). D . Využívajú sa v lekárstve (napr. Ľuľkovité sú prevažne byliny. C . 198: Kvety ľuľkovitých: A . machovka. Úžitkovou časťou rastliny sú hľuzy. Často sa vyvíja aj bobuľa. z ktorých mnohé sú prudké jedy (atropín. scopolamín.bobuľa.toboľky. Pochádza z južnej Ameriky.alkaloidy. Najpočetnejším rodom je ľuľok (Solanum). okrasné druhy tabaku.durman (C rúrkovito lievikovitá). Plody sú drobné bobule zelenofialovej farby (jedovaté).zemiak (C tanierovitá). 199: Plody ľuľkovitých: A . D tabak (C rúrkovitá). tabak). napr. F . ale napr.ľuľkovec . vzácnejšie dreviny.tabak . Najnápadnejším znakom kvetov je zrastenosť K i C a tvar C (tanierovitá.blen . kedy aj machovka (C zvonkovitá až tanierovitá). nikotín ap. paprika. a sú opeľované nočnými motýľmi (petúnie. i buriny lesov. v očnom. C .zemiak . Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v tropickom a subtropickom pásme.tabak . zvonkovitá a lievikovitá). F .Jedna z poľnohospodárskych najdôležitejších čeľadí. hyoscyamín. Listy má striedavojarmovo nepárno perovito zložené. beladonín. na stonke postavené striedavo. z ktorých s kalichmi. Vytvárajú sa na konci stolónov. v stonkách s bikolaterálnymi cievnymi zväzkami.ľuľkovec (C zvonkovitá). alebo bobuľa obalená zväčšeným trvácim a sfarbeným kalichom (machovka). buriny polí (durman. blen). nikadra. Kvety sú hmyzoopelivé s nektáriami. rúbanísk.bobuľa („očká“) v jamkách hľuzy. okrasné (petúnia. nikandra). durmanu). v závinkoch (blen).). Listy sú jednoduché. K pestovaným druhom patrí ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum). na uvoľňovanie hladkého svalstva). Podzemné časti stonky sú niekedy metamorfované na hľuzy (zemiak). Kvety sú jednotlivé alebo vo vrcholíkovitých súkvetiach. Jeho plodom je bobuľa.

annuum subsp. Zrelé plody sa po zomletí používajú ako korenina s obsahom provitamínu A a vitamínu C. B1. sladkastú dužinu vôňou pripomínajúcu melón cukrový. ktorého bunky sú vyplnené škrobom. 200: Ľuľok zemiakový (Solanum miest má biele kvety a čierne jedovaté tuberosum) Obr. K je trváci. Dužina má hubovitú konzistenciu a používa sa ako zelenina.antokyán a kapsantín. Ich spoločnou vlastnosťou je silná pálivá chuť. Odrody s červeno sfarbenými plodmi obsahujú farbivá . Pre obsah pektínu sa dužina dá spracovať na pretlak alebo kečup. obsahuje karotény. V nezrelom stave sa konzumuje ako zelenina s vysokým obsahom vitamínu C.rodivý konárik. Známe feferónky možno botanicky zhrnúť do poddruhu paprika ročná maloplodá (C. Veľkú bobuľu má aj ľuľok mäkkoostnatý pepino (S. Táto jednoročná burina okopanín. 201). Využitie je mnohostranné. 201 bobule. Bobuľa má žltooranžovú farbu.zemiaky vegetatívne rozmnožujú.nigrum). fialovej farby a veľkosti až do 30 cm. K známym úžitkovým druhom čeľade ľuľkovitých patrí paprika ročná (Capsicum annuum). Pochádza z južnej Ameriky. Kvety sú biele a plody tvoria netypickú bobuľu vysýchavú.muricatum). Dužina je šťavnatá. preto dlhšie vydrží a neuvädne.plod bobuľa neobsahuje jedovatý solanín a je červenej farby (niektoré kultivary majú žlté plody). Z divorastúcich druhov ľuľkov u nás najčastejšie rastie ľuľok čierny (S. Aromatická jednoročná rastlina má podobne ako zemiak striedavo jarmové listy. farbivá antokyány. Hľuzu tvorí zásobné parenchymatické pletivo. ktorá je úžitkovou časťou. Ľuľok sladkohorký (S. D . záhrad. B . vitamín C. Kvety sú žlté. 202: Paprika ročná (Capsicum annuum): A . Rajčiak jedlý (Lycopersicon esculentum = Solanum lycopersicum)..dulcamara) nájdeme najmä na brehoch riek a rybníkov v pobrežných kroviskách. vitamín C. Zrelá pozdĺžny prierez plodom. microcarpum) s úzkymi a dlhými plodmi. Hľuza má na povrchu vrstvy korkového parenchýmu. zostáva aj na zrelom plode Obr. Zemiak obsahuje jedovatý solanín vo všetkých častiach rastliny. Obsahuje aj iné dôležité látky. ale aj guľovitými (podľa odrody). úhorov a pustých Obr. Pochádza z tropickej Ameriky a u nás sa preto pestuje len v teplých oblastiach. Jeho bobule sú vajcovitého tvaru.melongena) (Obr.bobuli. napr. Baklažán pochádza z Indie a u nás sa zriedkavejšie pestuje v teplejších oblastiach. Najväčšie plody má ľuľok baklažánový . Má veľa semien a nepravé priehradky. Je to jednoročný druh s jednoduchými listami. organické kyseliny a cukry. 135 . vrátane klíčkov a zelených častí hľúz okrem zrelých hľúz. pálivú chuť plodov spôsobuje kapsicín.baklažán (S. Rajčiak pochádza z južnej Ameriky podobne ako zemiak. Je to popínavý poloker s fialovými kvetmi a červenými bobuľami s obsahom solanínu a dulkamarínu.

Niektoré druhy durmanov sa pestujú ako okrasné. durman obyčajný (Datura stramonium). Okrem tabakových výrobkov sa priemyselne získavajú z týchto rastlín aj organické kyseliny. Kvety má v závinkoch. Ameriky.tabak virgínsky (N. 205: Petúnia hybridná zapríčiniť aj smrť človeka. organické kyseliny a iné látky. v ktorom je plod . kyselina citrónová. Plodom oboch druhov sú tobolky. vysoká jednoročná rastlina.franchettii). pukajucími 4 chlopňami. ktorej bobuľa je sladkastej chuti a používa sa zaváraná alebo kandizovaná ako náhrada hrozienok. Do čeľade patria aj poľné buriny.Obr. K okrasným ľuľkovitým môžeme zaradiť aj petúniu hybridnú (Petunia hybrida) s veľkými lievikovitými C. ktorý je nápadný veľkou bielou lievikovitou C a veľkými ostnitými tobolkami.môžu Obr. Podobným druhom je tabak sedliacky. Má žltozelené kvety. Jej čierne bobule obsahujú alkaloidy atropín.alata). Je jedovatý.tabacum) a tabak sedliacky (N. ktorá sa pestuje v rôznych kultivaroch a vznikla krížením juhoamerických druhov. Vyvarením tabakových listov vzniká vodný roztok používaný na ničenie živočíšnych škodcov rastlín.rustica). K získavaniu suroviny pre tabakové výrobky sa pestujú najmä 2 druhy . V listoch sa nachádza alkaloid nikotín. K jedlým druhom patrí machovka peruánska (Ph. tabak voňavý (N. s veľkými oválnymi listami. Niektoré druhy tabaku sa pestujú v záhradách ako okrasné. Pochádza z Juž. stopkaté listy a nižší vzrast. 203: A . B .bobuľa. Táto mohutná rastlina rastie na lesných rúbaniskách a popri lesných cestách. tabak krídlatý (N. napr.tabak virgínsky. Machovka židovská (Physalis alkekengii) patrí k dekoratívnym Obr. pôvodom z južnej Ameriky. Tabak je teplomilná rastlina.peruviana). ako väčšina kultúrnych druhov tejto čeľade. napr. 204: Ľuľkovec zlomocný (Atropa druhom kvôli oranžovo bella-donna) sfarbenému nafúknutemu K pripomínajúcemu lampiónik. ale statnejšia machovka Franchettova (Ph. Tento druh rastie aj v listnatých lesoch a v záhradách sa pestuje častejšie podobná.tabak sedliacky K známym kultúrnym úžitkovým rastlinám čeľade patrí aj tabak (Nicotiana). Kvety sa otvárajú najmä v noci a opeľované sú nočnými motýľmi. Je to i liečivá rastlina. Blen čierny (Hyoscyamus niger) je jedovatá burina so žtkastou C. scopolamín. Tabak virgínsky je mohutná.suaveolens). Nikandra machovkovitá (Nicandra physaloides) má bledomodré kvety s lievikovitou C a nafúknutým K. K najjedovatejším druhom ľuľkovitých patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Hojne rozšírený (Petunia hybrida) 136 . Plodom je tobolka pukajúca viečkom. napr. hyoscyamím a daturín . Ružové kvety majú C zrastenú do rúrky a tvoria metliny. Okrem nikotínu obsahuje tabak aj glykozidy.

hybrida hort. Obr. Morfológiou pripomína druhy z čeľade hluchavkovitých. . Veľmi dekoratívne kvety má klerodendron Thomasonovej (Clerodendron thomasoniae) s ovíjavou byľou. Protistojné listy sa vyznačujú heterofýliou: dolné sú perovito strihané. Druh železník lekársky (V. prostredné trojsegmentové. Z iných cudzích zástupcov patrí do čeľade okrasná lantana menlivá (Lantana camara). ktorý farebne kontrastuje s päťdielnou bordovočervenou korunou. Najskôr sú žlté alebo belavé. Majú početné žliazkaté trichómy a epidermálne žliazky s éterickými olejmi (silicami) rôzneho zloženia. Plody má tvrdky. červené až fialové. horné úzko kopijovité. Rastie najmä v teplejších oblastiach na zašliapavaných miestach. U nás je čeľaď zastúpená len jediným rodom železník (Verbena). Svetloružové kvety sú súmerné. Ameriky. ktorý rastie pozdĺž železničných násypov a cestných priekop. ktorej kvety menia farbu. Sú to byliny zriedka polokry so štvorhrannými byľami a protistojnými (krížmoprotistojnými) listami. Je to menšia trvalka s priamou.peruviana) má kvety fialové až rumelkovo červené. je rozšírený takmer kozmopolitne. 206: Verbenaceae: železník lekársky (Verbena officinalis).  Železníkovité sú prevažne subtropické a tropické rastliny. Železník peruánsky (V. t . neskôr oranžové.zrelé tvrdky 137 .ker na južnom Slovensku je kustovnica cudzia (Lycium barbarum). pôvodom z Brazílie. Pochádza zo sev. Jeho drevo obsahuje množstvo kyseliny kremičitej. súkvetie klas. K (5).officinalis). Kvety majú päťkrídly biely kalich. Z mangrovej flóry sem patrí rod Avicennia s vivipariou. sa pestujú krížence mnohých amerických druhov s rôznofarebnými voňavými kvetmi. Pod menom V. [C (2/3) + A 4] G (2) Druhy tejto čeľade sa dajú výstižne morfologicky charakterizovať. Preto je väčšina druhov výrazne aromatická.  Kvetný vzorec : . Domáci v Indonézii je strom Tectoma grandis poskytujúci najlepší materiál na stavbu lodí. medziach i poliach. Je okrasný. ryhovanou byľou. U nás sa pestuje v záhradách ako trvalka.

Štyri tyčinky sú dvojmocné (2 s kratšími a 2 s dlhšími nitkami). 4 .reptans). 207: Kvety hluchavkovitých: 1 . najmä vulgaris). päťzubý alebo dvojpyskový. Hluchavkovité predstavujú prirodzenú skupinu s nejasnými hranicami oproti čeľadi železníkovitých.dúška materina (Thymus serpyllum) Obr.černohlávok obyčajný (Prunella cípu (karbinec.zatvorený kalich 138 .šalvia lúčna (Salvia pratensis). Sú rozšírené takmer po celom svete. V každom dozrieva 1 tvrdka. K2 . iné okrasné. K1 .hluchavka biela (Lamium album). Horný pysk môže aj chýbať (hrdobarka) alebo je zakrpatený (zbehovec). Výnimočne niektoré druhy majú korunu len slabo súmernú temer pravidelnú 4- Obr. Mnohé druhy majú význam najmä pre obsah silíc. Kvety majú zoskupené do papraslenov a tie do zložených súkvetí. Aromatické silice sa využívajú v lekárstve. Koruna je súmerná. 208: Lamiaceae: 1 .kalich s dozretými tvrdkami a vydutým výrastkom -v na hornom pysku. 5 . K najprimitívnejším hluchavkovitým patrí rod zbehovec (Ajuga).Kalich je päťdielny. ktorý vyháňa z podzemku okrem jednoduchých šišak obecný (Scutellaria galericulata).zbehovec plazivý (Ajuga reptans). 2 . dvojpysková. mäta). Dvojplodolistový piestik je rozdelený nepravou priehradkou na 4 jednosemenné púzdra. 3 . ruderálne alebo burinové. 2 . Niektoré druhy sú medonosné. so zakrpateným horným pyskom. 3 - však v Stredomorí. s horným dvojdielnym a dolným trojdielnym pyskom C (2/3). voňavkárstve. likérnictve i ako koreniny.zbehovec plazivý (Ajuga reptans). Známy je modrokvitnúci zbehovec plazivý (A.hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys).

3 . ktorej dolný pysk je škvrnitý. že na hornom pysku kalicha má vydutý výrastok. Miestami rastie konopnica úzkolistá (G. Zbehovec ženevský (A. Obľubuje vlhšie stanovištia pobrežných krovín a mokrých lúk. listnaté výbežky.tetrahit). Zo zvonkovitého kalicha vyrastá biela alebo ružová voňavá koruna. Šišak vrúbkovaný (Scutellaria galericulata) s modrofialovými kvetmi sa vyznačuje tým. 209: Lamiaceae: 1 . Jablčník obyčajný (M. Má priamu byľ Obr. štetinato chlpaté. Jablčníky (Marrubium) sú vlnaté až bielo plstnaté trvalky s bielymi kvetmi v bohatých papraslenoch.betonika lekárska (Betonica officinalis) a široko vajcovité listy. Vyskytuje sa v dubinách a svetlých krovinách v teplejších oblastiach. Purpurovočervené kvety má konopnica páperistá (G. používa sa aj ľudovom lekárstve.sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa). Z niekoľkých druhov je najčastejšia hrdobarka obyčajná (T.ladanum). Rozšírenou poľnou burinou je konopnica napuchnutá (G. za sucha voňajúce kumarínom. čím sa tento rod odlišuje od všetkých ostatných hluchavkovitých. Rod hrdobarka (Teucrium) má kvety.vulgare) rastie najmä na južnom Slovensku. Stonky pod uzlami sú zhrubnuté. Zuby kalicha sú ostnité. Má príjemnú jablčnú vôňu a horkú chuť.genevensis) tieto plazivé výbežky netvorí. a preto je niekde pestovaný. Kvety má červenofialové. Konopnica (Galeopsis) zahŕňa jednoročné druhy. ktorým horný pysk úplne chýba. Vzácnym teplomilným druhom stepných stanovíšť je sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa).pubescens).medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum): K . Rastie na suchších slnečných stráňach. Rastie však aj na ruderálnych stanovištiach.chamaedrys). červené alebo škvrnité kvety majú na dolnom pysku dva kužeľovité hrbolčeky. Je medonosnou rastlinou. 2 . Žlté. Tvorí množstvo olejnatých semien s dlhou klíčivosťou.kalich. C . 139 . Medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum) patrí k najkrajším rastlinám čeľade. podobne aj listence sú zakončené pichľavou štetinou.angustifolia) i konopnica širokolistá (G.horný pysk koruny s tyčinkami.priamych bylí aj plazivé. ktorej byle v spodnej časti drevnatejú .

kde sa rozmnožuje úlomkami podzemných častí.byzantina). Celá rastlina je mäkko chlpatá. predtým Lamium galeobdolon). má tento druh aj kvety. Jej srdcovito vajcovité listy sú často bielo škvrnité. v celom štáte hojná. ktoré sú zblížené do koncových paklasov. Nepríjemne páchne. Kvety sú najčastejšie ružovopurpurové (zriedka i biele). Vyskytuje sa v listnatých lesoch. ale husto chlpatý je zádušník chlpatý (G. Má listy okrúhle a dlho stopkaté. Kvety sú tmavo červenofialové.purpureum). ktoré sa neotvárajú a opeľujú vlastným peľom (kleistogamia). Jemu podobný druh tiež bielo plstnatý je v záhradkách pestovaný čistec vlnatý (S. ružovej alebo purpurovej farby. ktoré sa otvárajú. 3 . Horné listene majú červenofialový odtieň.duté hrbolčeky na dolnom pysku. Je to druh listnatých lesov. vlhkých lúkach a pod. rumoviskách. Čistec lesný (S. Čistec ročný (S. Z podzemku vyrastajú podzemné výbežky na konci hľuzovito zhrubnuté (jedlé). Najznámejším žltokvitnúcim druhom z rodu hluchavník (Galeobdolon) je hluchavník žltý (G. 2 - Do rodu hluchavka (Lamium) patrí niekoľko druhov s korunami bielej. Vyskytuje sa na vápenatých pôdach vo vinohradoch. 140 hluchavka objímavá (Lamium amplexicaule). krovinách i v lesoch. Podobný. Balota čierna (Ballota nigra) je podobná hluchavkám. Čistec močiarny (S. Čistec nemecký (S. Je liečivá. Čistec (Stachys) sa u nás vyskytuje v niekoľkých druhoch.palustris) má paprasleny fialových kvetov. Rastie v lesoch. Jednoročným druhom je hluchavka purpurová (L. Okrem ružových kvetov. plazivé výhonky.annua) je bledožlto kvitnúci.luteum. tienistých listnatých a lužných lesoch. Vyskytuje sa hojne v krovinách. Rastie na vlhkých miestach .hirsuta).hederacea) s modrými kvetmi. Listy majú hrubo vrúbkovaný okraj. ktorá je ešte aj hnedo škvrnitá a ďalej holými peľnicami.konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit) : h . ktoré vyrastajú z pazúch listov.album) je páperistá trvalka s bielymi alebo žltkastými kvetmi a chlpatými tmavohnedými peľnicami. Od hluchaviek sa líši farbou koruny.Obr. Listene pod papraslenmi sú obličkovité.germanica) je celý bielo plstnatý. Rastie na teplých a suchých stanovištiach. Je všeobecne rozšírená na poliach. krovinách a lúkach.amplexicaule). Zádušník (Glechoma) je poliehavá alebo vzpriamená trvalka so srdcovitými alebo obličkovitými listami.maculatum).sylvatica) tvorí tiež podzemné výbežky. poloobjímavé. Na podobných miestach rastie jednoročná hluchavka objímavá (L. Je to druh dubín a bučín. 210: Lamiaceae: 1 . Žltokveté hluchavky sa dnes zatrieďujú do rodu hluchavník (Galeobdolon). Je typickou rastlinou okolia ľudských príbytkov. krovinách. ktorej kvety sú ružovočervené. Po odkvitnutí vytvára listnaté. Podobná je hluchavka škvrnitá (L. Je liečivý. na poliach a stráňach v teplejších oblastiach. Všeobecne rastie v priekopách. Betonika lekárska (Betonica officinalis) je trvalka s karmínovočervenými kvetmi. Má dva druhy: zádušník brečtanovitý (G. V nekvitnúcom stave sa podobá na žihľavu. v záhradách a viniciach ako burina. na okrajoch lesov.rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) . Je hojný na vlhších lúkach. Hluchavka biela (L.

geraniolu. 3 . Kvety sú najčastejšie Obr.yzop lekársky (Hyssopus officinalis). kožovitými listami. Má podobne úzke listy ako saturejka. Paprasleny bledomodrých kvetov sú riedke. U nás sa pestuje iba v kvetináčoch.vulgaris). Využíva sa aj vo voňavkárstve a pri výrobe mydla. Kvitne modrofialovo. Drobné bledofialové kvety sú v riedkych papraslenoch. Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) je sempervirentný. Darí sa jej na chránených slnečných miestach. trieslovín a živíc). Pôvodná je v juhovýchodnej Európe. Kvety sú farby červenej alebo žltobielej. Bazalka pravá (Ocimum basilicum) má listy so širšou vajcovitou čepeľou výrazne aromatické a preto sa využíva ako koreninová i liečivá jednoročná rastlina. 211: Lamiaceae: 1 . Perovito zárezové listy a žltobiele kvety má černohlávok zastrihovaný (P. Pochádza z južnej Ázie. niekedy vymŕza. Jednoročná saturejka záhradná (Satureja hortensis) má bohato rozkonárenú byľ s čiarkovito kopijovitými listami. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina i ako liečivá a korenina. Aromatickou rastlinou používanou ako korenina a liečivá rastlina je yzop lekársky (Hyssopus officinalis). podobne ako aj dva nasledovné druhy. Tiež pochádza zo Stredomoria. 2 . Od pradávna sa používa ako slávnostná ozdoba svadobčanov.levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) modrofialové. Černohlávok veľkokvetý (P. Známe sú tri druhy. Najvyšší pár listov má tesne pod súkvetím modrofialových kvetov.grandiflora) má horné sediace listy od súkvetia oddialené. Vnať sa používa ako obľúbené korenie (obsahuje silice s kalvakrolom a cymolom). citronelalu. Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) je tiež výrazne aromatický poloker s úzkymi listami. V celom štáte je hojný černohlávok obyčajný (P. žliazkatá rastlina. U nás sa pestuje v záhradách ako liečivá aromatická trvalka.Černohlávok (Prunella) je trvalka. Uvedené druhy sa často medzi sebou krížia. Pestuje sa oddávna v záhradách. ktoré sú na rube bielo plstnaté. Na teplo je náročná. voňavý poloker s čiarkovitými. Paprasleny fialových kvetov utvárajú vrcholový hustý klas. 141 .laciniata). lebo zimu neznáša. pôvodom z východného Stredomoria. Jej listy majú citrónovú vôňu (obsahujú silicu s obsahom citralu.saturejka záhradná (Satureja hortensis) : k kvet spredu. Medovka lekárska (Melissa officinalis) je pomerne vysoká. ktorej paprasleny tvoria vrcholové husté paklasy.

Byľ aj listy sú sivo alebo bielo vlnaté či plstnaté. Rastie na podobných stanovištiach. brehy vôd). Mäta sivá (M.pamajorán obyčajný (Origanum vulgare). Paprasleny drobných bielych alebo ružových kvetov sú stopkaté. drobná sivozelená rastlina. Rastie na okrajoch lesov a krovinatých stráňach. x piperita) je krížencom dvoch predchádzajúcich druhov: mäty vodnej a mäty klasnatej. Mäta pieporná (M.alpestris) a iné. Obsahuje voňavé silice (najmä baktericídny tymol). najmä vo var. 3 . 2 . Mnohé druhy sú výrazne aromatické. Občas sa pestuje ako liečivá. Pôvodom je tiež zo Stredomoria. Dúška tymiánová. Vytvára vankúšikovité porasty. 212: Lamiaceae: 1 . Má malé. Používa sa aj na aromatizovanie rôznych drogistických výrobkov. aromatická a rastie na mokrých zaplavovaných miestach.majorán záhradný (Majorana hortensis). Krížence majú sterilný peľ a sú neplodné. Rod mäta (Mentha) je známy najmä obsahom silice . Pestovaná vyžaduje dostatok vlahy a výživnu pôdu.longifolia). vajcovité celistvookrajové listy.crispa). Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) má fialovasté kvety v pazuchách vajcovitých listeňov. Tyčinky vyčnievajú z kvetov. Listy a byle sa 142 . Z nášho územia sa uvádza viacero druhov. priekopy. triesloviny. Paprasleny fialových kvetov tvoria podlhovasté husté koncové paklasy. saponín a iné. dúška alpská (T.arvensis) obľubuje vlhké miesta (polia. lúky. Je odpradávna pestovaná ako ľudová liečivá rastlina. Mäta roľná (M. Je obľúbenou liečivou a koreninovou rastlinou. dúška vajcovitá (T. Pri potokoch na vlhkých až mokrých stanovištiach často rastie mohutnejšia mäta dlholistá (M. Mäta vodná (M. okrem mentolu obsahujú aj triesloviny a horčiny. Príjemne voňavé listy má mäta klasnatá (M. Rod mäta má na rozdiel od ostatných rodov temer pravidelnú štvocípu korunu. Taxonomická hodnota niektorých vyžaduje ďalšie štúdium.pulegium) je chlpatá aromatická trvalka. Je koreninou aj liečivou rastlinou. „tymián“ (T. Rozmnožujú sa iba vegetatívne. Krížia sa medzi sebou a tvoria plodné krížence. Je tiež výrazne aromatická.aquatica) je plstnatá. Dúška materina (T. Možno ich použiť ako čajovinu.pulegioides). živice.mentolu. crispata (M. Usušené listy a kvety sa používajú najmä ako kuchynské korenie. tymián (Thymus vulgaris) Korenina a liečivá rastlina je majorán záhradný (Majorana hortensis). Častá je hybridizácia.vulgaris) je nízky voňavý poloker s podvinutými čiarkovitými až elipsovitými listami. Kvety sú svetločervené.praecox).serpyllum) rastie na suchých piesčitých substrátoch.Obr. polokrovité alebo vankúšovité byliny s celistvookrajovými listami s obsahom voňavých silíc. Iné druhy divorastúcich dúšok sú napr.spicata). Paprasleny vytvárajú koncový dlhý paklas. Rod dúška (Thymus) zahŕňa plazivé. ktorá je lysá. Je taxonomicky zložitý. dúška včasná (T. ktoré sú purpurovofialové a zoskupené v hlávkovito stiahnutých papraslenoch.dúška tymiánová.

cukrárstve (žuvačky. Byle aj listy sú až na malé výnimky (voskovka) drsno chlpaté (preto sa predtým nazývali drsnolisté). pakorunu. salviol. Po odkvitnutí sú podobné jednostrannému strapcu (napr.  Kvetný vzorec : .S. do čajových zmesí.mäta pieporná (Mentha x piperita).splendens. [C (5) + A 5].pratensis). alebo šupinky či chlpaté hrbolčeky tvoriace tzv. cukríky a iné) likérnictve. Používajú sa v lekárstve (ako kloktadlo). ⊕. V kvetináčoch alebo aj v parkoch sa s obľubou pestujú niektoré druhy z rodu koleus (Coleus). v každom je po jednom vajíčku. Má svetlo žlté kvety. Medzi sucho a teplomilné druhy patria aj bieloplstnatá šalvia abesínska (S. 2 . Aromatickou pestovanou trvalkou je šalvia lekárska (S.Obr. Sú okrasné najmä svojimi červeno. šalvia hájna (S. Má tmavo modrofialové kvety s oblúkovite prehnutým horným pyskom.sú iba 2. K (5). smohla) bývajú vyvinuté výrastky.verticillata) s červenofialovými kvetmi. v likérnictve. Ako okrasné sa pestujú niektoré juhoeurópske druhy (šalvia muškátová . s jasnočervenými kvetmi). borneol. vo voňavkárstve i ako korenina. pinén a iné).mäta roľná (Mentha arvensis) pre obsah mentolu využívajú vo farmácii. Pôvodom je zo Stredomoria. Tyčinky prirastajú ku korune. Šalvie (Salvia) majú pyskovité koruny s horným pyskom prilbicovitým. zriedkavo súmerné (hadinec).officinalis). V ústí rúrkovitej koruny niektorých druhov (kostihoj. Kvety sú červenofialové.nemorosa) s modrofialovými kvetmi.aethiopis).glutinosa) je druhom vlhkých lesov a húštin. Pravidelné kvety majú korunu rúrkovitú až tanierovitú. Čeľaď je rozšírená najmä vo východnom Stredomorí. kozmetike a ľudovom lekárstve.sclarea) alebo juhoamerické (šalvia ohnivá . Paprasleny sú vo vrcholových paklasoch. Je to poloker so sivozelenými listami. 3 .žlto. Najznámejším a hojne rozšíreným druhom suchých lúk a pasienkov je šalvia lúčna (S. Päťpočetné kvety sú pravidelné. Tento rod sa od iných odlišuje aj počtom tyčiniek v kvetoch . Plodom borákovitých sú tvrdky. západnej Ázii a v Amerike.zeleno strakatými listami. G (2) Borákovité sú byliny s celistvookrajovými sediacimi alebo zbiehavými listami. Šalvia lepkavá (S. 213: Lamiaceae: 1 . šalvia praslenatá (S. nezábudka). Kvety sú usporiadané v závinkoch (dvojzávinkoch). 143 .S. Dvojpuzdrový semenník je rozdelený nepravou priehradkou na 4 puzdrá. Listy obsahujú šalviovú silicu (tujón.šalvia lúčna (Salvia pratensis).

palustris) je hojná na brehoch vôd a mokrých lúkach. Kvety majú rúrkovité koruny s pakorunou. ružové i biele.micrantha) s malými (asi 1 mm). Kvitne hneď na jar najmä v dubových lesoch. K . zúžené do listovej stopky. neskôr červené až modrofialové (v závislosti od pH bunkovej Obr.arvensis) je poľnou burinou na nevápenatých pôdach. syn.h1 heterostýlia. šupinky tvoriace pakorunu sú biele. vajcovitú čepeľ s bielymi škvrnami. Prirodzene sa vyskytuje vo vysokohorských polohách. 2 . V svetlých humóznych lesoch a vlhších lúkach rastie nezábudka lesná (M. Nezábudka roľná (M. Kvety sú fialovočervené. niektoré sa považujú za jedovaté.kvet.sylvatica). Kvety v závinkoch sú najskôr ružové. Prízemné letné listy majú dlhú stopku.kalich. medonosná i liečivá rastlina. Závinky sú vrcholové. V záhradách a parkoch sa pestuje ako okrasná trvalka nezábudka alpínska (M. krehké a lámavé. Na iných typoch stanovíšť sa roztrúsene vyskytujú ešte ďalšie druhy nezábudok. v - šťavy). Šupiny pakoruny sú oranžové.kalich.mollis) je mäkko chlpatý. neškvrnité. Z úlomkov vyrastajú nové jedince. Pochádza zo Stredomoria a niekedy sa u nás pestuje ako okrasná. 214: Boraginaceae : 1 . Má nerovnomerne hľuzovito zhrubnutý podzemok. Na výslnných pasienkoch.koruna.kostihoj lekársky (Symphytum officinale) : kv . Z nadzemných častí sa pripravujú liečivé odvary a čaje (s odhlieňovacím účinkom). Z podzemku vyrastajú okrem kvetonosných bylí aj jalové. výrastky (fornices) v ústí zrastenolupienkového kvetu.borák lekársky (Borago officinalis) s . krovinatých stráňach a lesostepiach rastie jednoročná nezábudka drobnokvetá (M. Koruna je lievikovitá v ústí s venčekom chĺpkov. Pľúcnik (Pulmonaria) má plazivý podzemok. z ktorého vyrastajú nerozkonárené srstnaté byle. prízemné listy sú vajcovito kopijovité. Kostihoj lekársky (S. kvety žlté. V homeopatickej liečbe sa používa na obklady zlomenín a pomliaždeniny asi pre veľký obsah organicky viazaného vápna.V našej flóre majú jednotlivé druhy význam ako buriny. Zo záhrad splaňuje na polia a rumoviská. K . Rod nezábudka (Myosotis) zahŕňa viac druhov. jasnomodrá. Na vlhkých poliach je nepríjemnou burinou. Rastie v svetlých a na krovinatých stráňach. Rastie na vlhkých miestach. C . Kostihoj (Symphytum) je statná.stricta. menšie modré koruny (zriedka ružové) s krátkymi rúrkami. Pre drsné byle a listy ich dobytok nežerie.officinale) má podzemok a hrubé valcovité korene. svetlomodrými kvetmi. Podobný je lesný druh kostihoj hľuznatý (S.pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) : h. srstnato chlpatá bylina. Päťcípa koruna je tanierovitá. Najznámejší je pľúcnik lekársky (P.tuberosum).tyčinka s príveskom -p 144 .lekársky). Nezábudka močiarna (M. trváca. Borák lekársky (Borago officinalis) je jednoročná rastlina. Miestami sa listy konzumujú (omáčky a šaláty s uhorkovou príchuťou). M. s krídlatými stonkami. Kalich je až po bázu delený na čiarkovité zuby. ktorých kvety majú chlpaté kalichy.officinalis). ktoré sú na povrchu čierne. určené pre budúci rok. 3 . medonosné rastliny alebo používané v ľudovom lekárstve (mnoho druhov má v názve officinalis .alpestris) s väčšími kvetmi. Koreň sa zbiera ako liečivý s protizápalovými účinkami. Podobný pľúcnik mäkký (P.

kalich.ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) : C . Nájdeme ho rásť na lesostepiach a krovinatých stráňach v teplejších oblastiach. Podobné stanovištia obľubuje ostreň počerný (Nonea pulla). Je liečivá. C1 .tyčinka. Často sa vyskytuje na piesčitých pôdach.kalich. C .koruna. Kamienka má závinky aj vrcholové aj pazušné. lužných lesoch.kalich s piestikom.pozdĺžny rez korunou. s . Kamienkovec modropurpurový (B. t . 216: Boraginaceae : 1 . Ako poľná burina najmä v teplejších oblastiach je známy kamienkovec roľný (B. Aj tvrdky tohoto druhu sú biele a lesklé. C . je husto chlpatá s červenofialovými alebo modrými kvetmi. Rod kamienkovec (Buglossoides) je podobný predchádzajúcemu.kvet. t tvrdka Má tmavé hnedofialové kvety.listeň.kamienkovec roľný (Buglossoides arvensis).Obr. Odlišuje sa závinkami. 2 . po opelení modré.nezábudka lesná (Myosotis sylvatica) : K kalich. ktoré sú vždy len vrcholové. preto sú tvrdé ako drobné kamienky (odkiaľ názov).purpurocaerulea) má zo začiatku červenofialové kvety. 145 .rozložená koruna s tyčinkami. 2 .arvensis). viniciach. Smohla lekárska (Anchusa officinalis) rastie na suchších. b . Od množstva štetiniek je celá byľ drsná až pichľavá. biele a lesklé. ktoré sú drobné. C1 - rozložená koruna. 3 .tvrdka. K . K . Obr.koruna. Rastie v krovinách.koruna. l . Súmernými modrými kvetmi v zložených súkvetiach (strapec závinkov) sa vyznačuje hadinec obyčajný (Echium vulgare).hadinec obyčajný (Echium vulgare) : kv .blizna. K . Obsahujú v oplodí CaCO3 a kyselinu kremičitú. 3 voskovka menšia (Cerinthe minor) : C .kamienka roľná (Lithospermum arvense) Kamienka lekárska (Lithospermum officinale) má srstnatú byľ s kopijovitými listami. Po odkvitnutí bielych kvetov sa vyvíjajú tvrdky. Má tiež biele lesklé tvrdky. výslnných miestach.trváci kalich s tvrdkami. K1 . C1 rozložená koruna s tyčinkami a s hrbolčekmi -h. 215: Boraginaceae : 1 .

Jej farba je belasá. poľných cestách a pod. fialová. dedinské dvory). K (5). ale vyskytuje sa aj ako burina v porastoch ďateliny.major) sa niekedy pestuje ako okrasná letnička. pravidelné päťpočetné kvety. ktorá je zvonkovitá. V kvete je päť väčšinou voľných tyčiniek a spodný trojplodolistový semenník. Obr. Byľ má väčšinou poliehavú. Skorocel prostredný (P. Z anatomických znakov treba uviesť prítomnosť mliečnic. Voskovka (Cerinthe) sa od ostatných borákovitých líši tým.media) má listy širšie ako predošlý druh a listová ružica je pritisnutá k zemi. lopúšik (Lappula). niekedy bikolaterálne cievne zväzky a inulín ako zásobnú látku namiesto škrobu. G (2-5) Patria sem prevažne byliny. Do čeľade ešte patria aj ďaľšie rody: rumenica (Onosma). Je lúčnym druhom. Skorocel väčší (P. ktoré sa za plodu ešte zväčšujú. zväzočky. Bezlistý stvol je zakončený hustým klasom drobných 4-početných kvetov so suchoblanitými kalichmi. pupkovec (Omphalodes). Sú hmyzom opelivé. Plodom je tobolka.major) má listy široko elipsovité a dlhý. že je holá. Klas je krátky a koruna hnedastá.Do čeľade patrí aj ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) s drobnými modrými kvetmi. Je sivozelená pretože ju pokrýva jemná vrstva vosku.  Byliny s listami v prízemnej ružici. Plodom je tobolka s množstvom drobných semien. pasienkoch. Rozšírené sú hlavne v miernom pásme severnej pologule. Je to burina polí a úhorov. Majú obojpohlavné. zriedka biela alebo žltkastá. ⊕. psojazyk (Cynoglossum). namiesto trichómov má drobné drsné bradavičky. štíhly klas. porastenú háčikovitými chlpmi. jednoduchými listami. lievikovitá alebo rúrkovitá. Voskovka väčšia (C. Zo žltých kvetov sa vyvíjajú na rozdiel od ostatných iba 2 dvojsemenné tvrdky. Rod skorocel (Plantago) má niekoľko druhov rastúcich na lúkach. ale o to väčšími zubatými kalichmi. so striedavými. Voskovka menšia (C. Liečivým druhom je skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata). Zriedkavo sú kvety jednotlivé. Rastie na miestach s udupávanou pôdou (poľné cesty. Listy sú kopijovité s oblúkovitou žilnatinou. C(5).minor) má spodné listy bielo škvrnité. 217: Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) 146 . A 5. hlávky. so zrasteným (trvácim) kalichom a korunou.  Kvetný vzorec: . väčšinou tvoria strapce.

tobolka vrcholovej hlávke. 4 .tobolka.glomerata speciosa hort.zvonček klbkatý (Campanula glomerata) Rod zvonček (Campanula) je bohatý na druhy . 2 .Obr.pozdĺžny rez kvetom. belasofialovej. Zvonček konáristý (C. t .patula) je častý druh lúk. Lievikovito zvonkovité kvety sú v jednostrannom strapci.koruna. s . A1 . C . 219: Campanulaceae: 1 . kvety zoskupené vo s -tyčinka. Je to hojný druh trávnatých porastov a svetlých lesov.persicifolia) sa vyznačuje veľkými. t . 218: Campanulaceae: 1 . Zvonček repkovitý (C. jednotlivými kvetmi a úzkymi listami. dlho stopkaté. lievikovitá až rúrkovitá.jednoročné i trváce. Často sa v záhradách 147 . pričom byľové sú úzke. päťcípa.trachelium) s listami podobnými pŕhľave. Kvety má v rozložitej metline. Koruna je zvonkovitá.otvorený kvet: C . zväčša farby belasej.koruna. Zvonček okrúhlolistý (C.rotundifolia) má srdcovito alebo ľadvinovito okrúhle spodné listy.kalich.zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare).zvonček konáristý (Campanula patula) : kv .rapunculoides) je burinou polí.tyčinka.zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia) : t . K . 3 .zerva klasnatá (Phyteuma spicatum) A .Zrelé tobolky zvončeka repkovitého (Campanula rapunculoides).pavinec horský (Jasione montana) : kv . Z množstva druhov uvádzame aspoň niektoré. Zvonček broskyňolistý (C.) majú väčšie kvety. záhrad ale i krovín a okrajov lesov. Zvonček Obr.rez kvetom.glomerata) má sa kvet : K .zrelá tobolka.otvárajúci klbkatý (C. Táto vysoká trvalka má prízemné listy srdcovito vajcovité a horné kopijovité. Rastie hojne v suchých a svetlých lesoch. 3 .kalich. Vysokou rastlinou je zvonček pŕhľavolistý (C. V záhradách pestované kultivary (C. 2 .

Často sa pestuje v záhradách ako okrasná rastlina.dvojnažka často s ostnatými a háčikovitými výrastkami. Odlišné kvety od zvončekov má rod zerva (Phyteuma). Majú nízky kmeň a na jeho vrchole chochol listov. Rod s veľkým počtom druhov. pretože spletá navzájom steblá. Tmavo belasofialové kvety v guľovitých hlávkach má zerva hlavičkatá (P. Je aj liečivá.aparine) je bežnou burinou na poliach. Pozná sa podľa drsných poliehavých stoniek. Obr.album).schultesii) a lipkavec marinkový marinka voňavá (G.orbiculare). Zerva klasnatá (P. Mnohé druhy rastú vo vysokých horách Afriky. na srsť zvierat. alebo lipkavec syridlový (G. Háčikovité plody sa tiež ľahko prichytávajú napr. Majú veľmi typické. puding). v záhradách a viniciach. ale i v lužných lesoch a pod.spicatum) má zelenožlté až belavé kvety v hustých valcovitých klasoch. 221: Plody lipkavca (Galium). U tropických druhov je plodom kôstkovica (kávovník) alebo tobolka (chinínovník). Kvety majú na rozdiel od zvončekovitých súmerné.Asperula odorata). Niektoré lobelkovité obsahujú v latexe mliečnic kaučuk. Z lesných druhov sa v dubovohrabových a bukových lesoch vyskytuje lipkavec Schultesov (G. ktorý pri vädnutí vonia kumarínom a preto sa môže použiť na aromatizovanie nápojov. Na lúkach sú hojné: lipkavec vzpriamený (G. praslenovito usporiadané listy.verum) so žltými kvetmi. Lipkavec (Galium). B. ktoré ich prenášajú (zoochória).lipkavec mäkký. V kultúrach obilnín je nepríjemnou burinou. so zrastenými tyčinkami. Rastie v listnatých lesoch. dvojpyskové. Drobné kvety sú 4 až 5-početné bielej alebo žltej farby. Pavinec horský (Jasione montana) má kvety zoskupené v guľatých hlávkach. ružovej i bielej. Kvety má farby belasofialovej. ktorý má bohaté súkvetie drobných bielych kvetov. liehovín i sladkých jedál (napr. v trópoch kry alebo stromy. Kvety majú korunu zrastenú do rúrky len v hornej tretine. Spodný semenník je zrastený z dvoch plodolistov. Semenník je dvojplodolistový a z neho vzniká plod . Zároveň je aj liečivou rastlinou. Plody sú dvojpuzdrové tobolky (vzácne bobule).inflata). Lipkavec obyčajný (G.ako dekoratívna dvojročná bylina pestuje zvonček prostredný (C. ktoré sa ľahko prichytávajú na odev. neskôr sa takáto koruna od bázy úplne rozdelí na päť dlhých a úzkych cípov. A. Je to typická rastlina kyslých a suchých substrátov (napr. Iné druhy (severoamerické) sa pestujú ako liečivé pre obsah alkaloidov (lobelín) proti astme. Lobelka belasá (Lobelia erinus) je drobná rastlina s bledobelasými (zriedka ružovými) kvetmi. odoratum . Takýmto druhom je napr. tvoriaca husté trsy. Obr. 220: Lobelka belasá (Lobelia erinus)  V našej flóre sú to iba byliny. kremence).lipkavec obyčajný 148 . lobelka tabaková (L. u cudzokrajných stromov protistojné (kávovník). Je to horský lúčny druh. Pochádza z južnej Afriky.medium).  Lobelkovité ako tropické rastliny zasahujúce až do južnej Európy sú väčšinou byliny s mliečnicami.

Rastie na lesných čistinách. Majú protistojné listy. pri cestách a železničných tratiach. Baza (Sambucus) má u nás 3 druhy a ako jediná z čeľade má nepárnoperovito zložené listy. ktorý obsahuje červené farbivo (antrachinonové glykozidy) používané už v antike na farbenie textílií. Kôra chinínovníka patrí k najstarším známym liečivám proti malárii.periclymenum). Plody sú drobné čiernofialové kôstkovice. Ker s dvojpyskovitými kvetmi vo vidlicovitých súkvetiach a plodmi bobuľami. Z okrasných druhov sa najčastejšie pestujú zemolez tatársky (L. mnohoramenný vrcholík). Kvôli jedlým bobuliam sa pestuje zemolez kamčatský (L. Najvýznamnejším druhom je kávovník arabský (C.camtchatica). Zemolez obyčajný (L. Pochádza zo Sev. Ameriky a často sa sadí do živých plotov. cinchonin). Plod je bobuľa. kôstkovica alebo tobolka. je imelovník biely (Symphoricarpos alba). Má čierne jedovaté plody a celá rastlina nepríjemne zapácha. Úžitkovou časťou rastliny sú semená. Kvety biele. ale i v lužných lesoch. Rastie napr. Je liečivou rastlinou (čaj). Bežným okrasným krom s typickými bielymi bobuľami. Baza chabzdová (S. Kvety súmerné. Pôvodne rástol v dažďových pralesoch Etiópie. Baza čierna (S. Menej kvalitnú kávu poskytuje tropický kávovník mohutný (C. Obr. ktoré pri zašliapnutí pukajú. lužné lesy. India). Chinínovník lekársky (Cinchona officinalis) pochádza z tropických oblastí južnej Ameriky. Je to vždyzelený ker s tuhými listami. Tento alkaloid vo väčších dávkach (pri nadmernom pití kávy) dráždi nervovú sústavu. či zemolez ovíjavý (L.canephora = C. Baza červená (S. dvojpyskaté (zemolez) alebo pravidelné (kalina).ebulus) je na rozdiel od predošlých druhov bylina.caprifolium). Zemolez čierny (L.Z cudzokrajných úžitkových druhov patrí do čeľade marenovitých kávovník (Coffea). Dnes sa pestuje aj v iných oblastiach sveta (Brazília. Sú to rastliny prirodzených biotopov (dubohrabiny. popri cestách. Rastie na miestach s vysokým obsahom dusíka v pôde (nitrofyt).racemosa) má červené plody bez väčšieho úžitku.1.tatarica) a ovíjavý zemolez kozí (L.arabica). voňavé. 5-početné. lekvár alebo sa sušia. Obr. Kvôli dekoratívnym tmavoružovým kvetom sa pestuje aj ázijský druh vajgela ružová (Weigela florida). ktoré sa vyvíjajú v kôstkovici väčšinou po 2.robusta). Obsahuje asi 25 alkaloidov (chinín.xylosteum) má červené bobule (jedovaté) a rastie v krovitom poschodí listnatých lesov. Je to bylina so žltými 5početnými kvetmi a zhrubnutým koreňom. nie ker. Zrelé plody sa spracúvajú na šťavy. 222: Kávovník arabský (Coffea arabica)   Dreviny (kry. Obsahujú 1 . na rúbaniskách a okrajoch lesov v horských polohách. 223: Zemolez kozí (Lonicera caprifolium) 149 . Celá rastlina má typický zápach.nigra) má v porovnaní s predchádzajúcim druhom bobule čiernej farby na dlhších stopkách a rastie v lesoch vyšších polôh.5 % kofeínu. kroviny) i okrasné pestované. Usporiadané sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica.nigra) je ker s bohatými mnohoramennými vrcholíkmi drobných kvetov krémovej farby. stromy a liany). Marena farbiarska (Rubia tinctorum) pochádza z južnej Európy. často na rumoviskách. Zemolez (Lonicera). Je to vždyzelený strom s ružovými 5-početnými kvetmi.

Chrastavec lúčny (Knautia arvensis) je typickou lúčnou rastlinou so svetlomodrými 4-početnými kvetmi. Rastie v lesoch a krovinách nižších polôh. má ale 5-početnú C bledožltej farby. kroviskách a pod. 226 nepárnoperovitozloženými listami. alebo sa pripravujú na spôsob špenátu. vajcovité. nemožno ich jednotne charakterizovať. ktoré vábia mačky.  Prevažne byliny so súmernými až nesúmernými kvetmi v hustých vrcholíkovitých súkvetiach. Hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca) sa podobá na chrastavec. ktoré sú jalové a majú zväčšenú C. na rube husto belavo plstnaté. Kalina siripútková (V. má typicky vráskavé listy a pestuje sa ako okrasný ker. Rastie na vlhších miestach. pôvodom z Afriky. Kvety sú 4-5 početné. Divorastúca sa vyskytuje ako jarná burina polí i trávnatých biotopov. pri cestách a pod. takže sa súkvetia trochu podobajú úboru astrovitých. niektoré rody (napr. starček) majú aj sukulentné druhy. C(5). Rastie na brehoch riek. Dreviny sú vzácne.0.  Sú to byliny s protistojnými listami.Kalina obyčajná (Viburnum opulus) je ker s dlaňovito delenými listami a v súkvetí bielych kvetov vynikajú okrajové kvety. Voňajú aj Obr. Kalina vráskavolistá (V. Suché súkvetia sa používajú na ozdobné účely. Zberajú sa podzemky s typickou arómou a upokojujúcim účinkom. Kvety sú biele v bohatom vrcholíku a plody sú najskôr červené. neskôr čierne kôstkovice. Vegetatívne Obr.rhytidophyllum) pochádza z Číny. nápadná dlhými pichľavými listeňmi v súkvetí. Prevažujú byliny. Plod je nažka s trvácim K. 225: Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) orgány sú utvárané rôzne. Plody sú nažky. Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) je známa ako liečivá rastlina s hrubým podzemkom a Obr.  Kvetný vzorec: . Plodom je červená. . Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) je vysoká bylina.lantana) má listy nedelené. . 224: Kalina obyčajná (Viburnum opulus) kvety. čo súvisí s lákaním hmyzu. K5. Takisto rastie na lúkach. Mladé listové ružice kultúrnych pestovaných foriem sa používajú ako šalátová zelenina s obsahom vitamínu C. G (2) Veľmi rozsiahla čeľaď. mierne jedovatá kôstkovica. ⊕. súmerné. Najtypickejším znakom astrovitých sú 150 . A(5). Celé súkvetie tak imituje jeden veľký kvet. Valeriánka poľná (Valerianella locusta) je jednoročnou rastlinou s prízemnou ružicou listov a drobnými kvetmi.zákrovom. Kvety sú v hustých hlávkovitých vrcholíkových súkvetiach podoprených listeňmi .

Sú veľmi premenlivé. samičie alebo jalové. 227: Úbory astrovitých : A . U iných druhov môže mať podobu zúbkov. päťcípa. pretože nažky s týmito výrastkami sa ľahko prichytávajú na srsť. Rúrkovité kvety sú pravidelné a väčšiou obojpohlavné.slnečnica 151 . slamienka alebo suchokvet. G . Zákrovné listene rôzneho tvaru sú veľmi dôležitými určovacími znakmi astrovitých. či tuhých štetín (napr.226 B) vyrastajú po obvode a tvoria tzv. Jazykovité kvety sú súmerné. F . B rumanček.pichliač. cez ktorú prerastá čnelka dvojdielnou bliznou G (2). Úžitkové rastliny sú pestované pre olejnaté nažky (slnečnica). artičoka. Obr. Chocholec môže mať podobu padáčika (starček. alebo je premenený na chocholec (pappus). háčikovité zákrovy má zasa lopúch. terč. bodliak. Kalich oboch typov kvetov je zakrpatený.nechtík. ako u väčšiny čeľadí. Vzhľadom na dekoratívnosť a farebnosť úborov je veľa druhov využívaných ako okrasné rastliny (georgína. D . Suchoblanité i rôzne sfarbené zákrovy má napr. krasovlas bezbyľový).nažke. H . či žltnicou maloúborovou. ale vo veľkom množstve v hustých metlinách.šalát. rebríček alebo palina. Jazykovité (Obr. nevädza poľná. Ďalším významným znakom je lôžko úboru.5 m v priemere a jednotlivé. ktoré pozostáva z dvoch typov kvetov. ale polysacharid inulín. dvojzub). pichliač) a slúži na rozšírovanie plodov vetrom (anemochória). chýba. Peľnice sú zrastené do rúrky A (5). ktoré tvoria zákrov (mnohí si ho mýlia s K lístkami).čakanka.lopúch Obr.226 A) sa nachádzajú v strede súkvetia a vytvárajú tzv. podbeľ). rúrkovitých a jazykovitých. háčikov. Zásobnou látkou astrovitých nie je škrob. zrastená. za ktorý sa toto súkvetie často omylom považuje. rumanček. Medzi buriny polí patria napr. niekedy nápadne veľká. 228: Nažky astrovitých a čakankovitých : A . viacradové i strechovite sa kryjúce. Rúrkovité kvety (Obr. Na spodnej strane úboru vyrastajú zelené listene. nachádzajúci sa neskôr i na plode . Ostnato hrotité až pichľavé sú typické napr.kozobrada. aksamietnica). niektoré druhy ho majú zhrubnuté až dužinaté (napr. pre bodliaky a pichliače. Rýchlo sa šíriace karanténne buriny sú iva voškovníkovitá. C je úzko rúrkovitá. Ich C je podlhovastá. C . Mnoho druhov je liečivých i aromatických (rumanček. v záhradách a viniciach sa často stretneme so starčekom obyčajným. pichliač roľný. Slnečnica ich má až 0.bodliak. často i farbou a pohlavnosťou. C . E . Význam astrovitých je rôzny. Môže byť pokryté plievkami.súkvetia . cínia. či ambrózia palinolistá. lúč. Úbor astrovitých je súkvetie. Väčšinou býva ploché (slnečnica) ale i vyklenuté (rumanček). B . Len niekoľko mm veľké úbory má napr. či perie zvierat. čo do veľkosti. Môžu byť jednoradové.margaréta. astra. rebríček. palina.požlt. ako zelenina (artičoka).úbory. ktoré majú zasa význam pri rozširovaní plodov živočíchmi (zoochória). Celý úbor tak imituje jednoduchý kvet. Odlišujú sa v súmernosti. parumanček.

Artičoka (Cynara) je rastlina podobná bodliaku. U nás často Má účinný vegetatívny spôsob Obr. Hľuzy sú nepravidelného tvaru s vypuklými očkami. Aksamietnice (Tagetes) sú okrasné letničky nižšieho vzrastu s oranžovými alebo žltými kvetmi a Obr. Kvety v úbore sú žltooranžové. Úžitkovou časťou artičoky zeleninovej (Cynara scolymus) je zhrubnuté lôžko úboru s dužinatými zákrovnými listeňmi. majú olejnaté semená a rôznofarebné oplodie. 229: Slnečnica ročná (Helianthus annuus) splanieva.topinambur (H. Slnečnica hľuznatá . mačucha. ktoré sa zbiera pred rozkvitnutím. ktorá má listy delené na niťovité úkrojky a biele.tuberosus) je rastlina dorastajúca až do 3 m výšky. ktorá sa od predošlého druhu líši pichľavými listami i zákrovnými listeňmi. K vysokohorským astrovitým patria napr. králik. Obsahujú inulín a sú vhodné na konzum. Úbory dlho stopkaté. (Helianthus tuberosus) ktoré sú na žilnatine bielo škvrnité. Napr.cardunculus). K častým okrasným druhom patria aj georgíny (Dahlia) s veľkým množstvom rôznofarebných i plnokvetých kultivarov. Úbory má menšie ako slnečnica ročná. Rudbekia (Rudbeckia) má viacero druhov so žltými jazykovitými kvetmi a typicky vystúpeným terčom úboru. Z artičoky kardovej (C. najmä pre diabetikov. Môžu sa aj skrmovať. Veľmi rozšírené sú na jeseň kvitnúce scolymus) 152 . Liečivá rastlina.V lúčnych spoločenstvách sa z astrovitých vyskytuje napr. Je to trváci druh s podzemkovými hľuzami. sa konzumujú ako lahôdková zelenina zhrubnuté listové stopky. Pôvodná v Alpách. Je to suchomilná rastlina pestovaná kedysi pre žlté farbivo kartamín obsiahnuté v kvetoch. cínia pôvabná (Zinnia elegans) s úbormi rôznych farieb. Slnečnica ročná (Helianthus annuus) je mohutná jednoročná rastlina s jedným veľkým úborom. Pochádza zo Stredomoria a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina. pri potokoch deväťsily. neskôr sa začal využívať ako olejnina s podobným využitím ako slnečnica ročná. kamzičník. Podobne aj benedikt lekársky (Cnicus benedictus) sa pestuje pre olejnaté nažky i ako liečivá rastlina. krasuľka perovitá (Cosmos bipinnatus). ktorý sa otáča za slnkom (heliotropizmus). Okrajové jazykovité kvety sú jalové. margarínov. mydla i ako krmovina. Slnečnica ročná sa pestuje ako olejnina na výrobu potravinárskych olejov. veľké. Kvety sú žltej farby. v lesoch zlatobyľ. 231: Artičoka zeleninová (Cynara typickým zápachom. Nažky sa vyvíjajú len z rúrkovitých kvetov. 230: Hľuzy topinamburu Pestrec mariánsky (Silybum marianum) je nápadný ostnitými listami. Kvety sú fialové. Astrovka čínska (Calistephus chinensis) sa takisto pestuje najčastejšie v plnokvetých kultivaroch. ktorými sa aj vegetatívne rozmnožuje. sedmokráska. rozmnožovania a šíri sa najmä pozdĺž vodných tokov. Rozmnožujú sa vegetatívne koreňovými hľuzami. Topinambur je stará indiánska rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Pochádza z Ameriky. Obr. Bodliakom sa podobá aj niekoľko nasledujúcich druhov. nevädzovec. požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius) má listy aj listene ostnato zubaté. plesnivec a pod. Leuzea šuštivá (Leuzea rhapontica) má nedelené listy na rube sivo plstnaté. ružové alebo fialové kvety. K najčastejším okrasným druhom astrovitých patria napr. Je to však kultúrna rastlina domáca v Stredozemí pestovaná ako zelenina.

ktorý rastie na priedomiach a priekopách. nevädzka (Acosta). Rumanček Obr. Margaréta biela (Leucanthemum vulgare) je charakteristickým druhom lúk. napr. Charakteristické sú najmä ich plody. Najčastejšími druhmi sú domáci dvojzub trojdielny (B. najmä na brehoch vôd a obnažených dnách rybníkov rastie niekoľko druhov dvojzubov. ktorých lôžko je duté. Ameriky. nevädzovec (Jacea). Niektoré druhy majú charakteristický zápach. B úbor.chryzantémy (Dendranthema). Je liečivou rastlinou. najmä chryzantémy pravej (D. čiže burinou v obilninách. 232: Krasuľka perovitá kamilkový (Matricaria recutita) je aromatická liečivá rastlina s menšími (Cosmos bipinnatus) úbormi. 234) . Je aromatický a vyskytuje sa na podobných stanovištiach ako predošlý druh. 233: A . nápadná blankytne modrými kvetmi. Medzi pravé nevädze (Cyanus) patrí napr. Rastú väčšinou v krovinách.tomentosum).králik vratič (Tanacetum vulgare) má perovito delené listy a malé žlté úbory bez jazykovitých kvetov usporiadané v chocholíkovitej metline. Je aromatická a liečivá rastlina. 234 (A. ktorými sa ľahko prichytávajú na srsť. Dvojzub (Bidens) . Na rôznych typoch lúk rastú niektoré druhy nevädze (Centaurea) s fialovými kvetmi. Šíri sa nedokonale čisteným osivom obilnín. Väčšie úbory a tenšie úkrojky listov má parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum). margaréta veľkoúborová (L. ruman smradľavý (A. Je tiež poľnou burinou. Ich úbory sa podobajú úborom margarét. Taxonomicky je tento rod nejednotný a rozdeľuje sa na viacero rodov . Prispôsobenia zoochórnemu rozširovaniu majú aj lopúchy (Arctium). Chryzantéma pravá je poloker. Chryzantémam sú príbuzné margaréty (Leucanthemum).segetum). Rumanček diskovitý (M. Majú jednotlivé vrcholové úbory s bielymi jazykovitými kvetmi a žltým terčom. ibaže háčiky nie sú na plodoch.lappa) a lopúch plstnatý Obr. Rozširovacou jednotkou (diaspórou) je teda celý Obr. ale na zákrovných listeňoch guľovitých úborov. Používa sa na odpudzovanie nepríjemného hmyzu. jednoročná nevädza poľná (C.na vlhkých stanovištiach. Pochádza z juhovýchodnej Ázie.discoidea) má úbory s chýbajúcimi jazykovitými kvetmi a vydutým lôžkom. pôvodom zo sev. listy majú tenké úkrojky. atď. Najbežnejšími druhmi sú lopúch väčší (A. majú 2-4 štetiny s háčikmi (Obr. ktoré vznikli krížením a šľachtením pôvodných druhov. kedysi sa z nej získavalo farbivo cyanín. ktorý má čiastočne zdrevnatené stonky. popri cestách a pod.nevädzník (Colymbada).arvensis).tripartita) a cudzokrajný dvojzub čiernoplodý (B. poľných cestách.maximum) sa pestuje ako okrasná. okrajoch ciest a na pustých miestach. Poľnými burinami sú aj rumany (Anthemis) najmä ruman roľný (A. Vyskytuje sa na suchších stráňach.cotula). ktorý má úbory pavučinovite plstnaté. Je segetálnym druhom. Lopúchy sú dvojročné rastliny rumanček kamilkový (Matricaria recutita) s mohutnými listami a hrubými byľami.indicum). 153 . Vratič obyčajný . ktorý zdomácnel a dokonca vytláča pôvodné druhy.ruman poľný (Anthemis arvensis). Tento jednoročný druh sa vyskytuje na dedinských priestranstvách. ktoré ako hovorí názov.frondosa). perie alebo odev človeka (zoochória).

Má niekoľko generácií do roka a často ho možno vidieť kvitnúť aj v zime. Na podmáčaných lúkach sa hojne vyskytujú: pichliač potočný (Cirsium rivulare) s fialovými kvetmi v úboroch nahlúčených na konci stonky. napr. Omany bývajú často ochlpené. Bežným druhom je oman britský (I. ktorý rastie na vlhších okrajoch ciest v priekopách a pod. Pestuje sa ako okrasná i liečivá rastlina. Mnohé pichliače majú sklon k vzájomnému kríženiu. Poznáme najmä bylinné starčeky.jacobaea). Rastie pri potokoch v horských oblastiach.acaulis).nemorensis).helenium). Stonka chýba.vulgare) s pichľavými listami i zákrovmi. ktoré si po vysušení zachovávajú vzhľad a farbu kvetov. ktorý sa trochu podobá na starček obyčajný.carniolicus). napr.palustre) je vysoká a štíhla rastlina s nápadne ostnitými a zubatými listami i stonkami. k lúčnym druhom patrí starček Jakubov (S. starček abrotanolistý (S. Starček barinný (S.Pichliač (Cirsium) má viac druhov. Z niektorých druhov omanov (Inula) sú z hľadiska úžitkovosti významné napr. Je aj medonosnou rastlinou. Je to druh opustených a zarastajúcich pasienkov. niekedy sú ich listy i stonky až plstnaté napr. V čerstvom stave je zhrubnuté lôžko úboru jedlé. napr. starček sivý (S. mohutná rastlina s úbormi žltých kvetov.: oman pravý (I. Jeho úbory sú veľké. Chocholec na nažkách je perovitobrvitý a slúži na rozširovanie vetrom.paludosus) je zase typický pre mokradné biotopy.sylvaticus). Pichliač močiarny (C. Intenzívne sa rozmnožuje aj vegetatívne. rúbaniskách i krovinatých stráňach je pichliač obyčajný (C. Zvláštnym druhom je krasovlas bezbyľový (C. ktorý je bežnou jednoročnou burinou v záhradách a okopaninách. napr. medzi ktorými sedí jeden veľký úbor belavých kvetov. Preto sa používajú do suchých kytíc. Druhy rodov suchokvet (Xeranthemum) a slamiha (Helichrysum) sú známe ako rastliny. Starček (Senecio) je veľkým rodom. oman hodvábny (I. 154 . Na suchých stráňach rastú krasovlasy (Carlina). Sukulentné starčeky rastú najmä v Afrike a na Madagaskare. Lúčovité kvety sú Obr. ale v trópoch a subtrópoch i dreviny a sukulenty. ktorý má prízemnú ružicu pichľavých listov. Pichliačom sú podobné bodliaky (Carduus). Ako burina na poliach sa uplatňuje pichliač roľný (C.slamienka (Helichrysum bracteatum). ale má vyvinuté jazykovité kvety. Z niekoľkých druhov je najvýznamnejší bodliak tŕnistý (Carduus acanthoides). pichliač sivý (C. starček hájny (S. Sú to rastliny väčšinou s ostnato zubatými listami často v prízemných ružiciach a ostnitými zákrovnými listeňmi. niekedy chýbajú. slamiha slamienková . Často sa vyskytuje hromadne. napr.arvense).britannica). starčeku obyčajnému (Senecio vulgare) vulgaris). K žltokvitnúcim patrí pichliač zelinový (C. Burinou na lesných cestách.abrotanifolius). Má kučeravo krídlatú a ostnitú stonku i listy.oleraceum). tvorí mohutnú a rozvetvenú koreňovú sústavu s prídavnými púčikmi.eriophorum). Rastie hojne na úhoroch a rumoviskách. 236: Pichliač obyčajný (Cirsium väčšinou žlté. niekedy i s poliehavou stonkou.canum) s veľkými listami na rube sivými a s úbormi jednotlivými. K vysokohorským druhom patria drobné starčeky. podobne ako u pestovanej artičoky. Veľmi mohutný vzrast má pichliač bielohlavý (C. starček lesný (S. Niektoré sa u nás pestujú ako izbové rastliny.oculus-christi). Viaceré druhy rastú v lesoch a na rúbaniskách. 235: Lopúch väčší (Arctium lappa) klíčivosťou. či podzemkom. zákrov pavučinato vlnatý. Iné druhy starčekov možno nájsť na rôznych stanovištiach. Po vysušení sa tieto rastliny používajú na dekoratívne účely. ktoré majú tiež ostnaté listy. Tvorí veľa nažiek s vysokou Obr.

napr. 237: Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) žltý terč a kvety lúča biele alebo ružové. ktorý vytvára husté porasty obrovských listov. úbory majú Obr. Palina obyčajná (Artemisia vulgaris) je burinou rastúcou na opustených miestach a rumoviskách. Kvety sú žlté. Úbory žltých kvetov sú jednotlivé na šupinatých stvoloch.albus) má listy menšie. Iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia) má veľké vajcovité až srdcovité listy a metlinu zelenobielych úborov. vyrastajú z hrubého podzemku. Niektoré druhy sa pestujú v záhradkách ako okrasné. v súčasnosti sa šíri najmä v teplejších oblastiach. Celé telo rastliny je porastené hustými bielo plstnatými trichómami.metlinách. Spoločným znakom nasledujúcich rodov sú veľmi drobné úbory.Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je známa liečivá rastlina i burina. chocholíkovitých metlinách a pod. Podobné použitie má aj palina abrotanová . takisto ako nechtík lekársky (Calendula officinalis). Snáď najznámejším vysokohorským druhom je plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). Listami sa na podbeľ podobajú deväťsily (Petasites). Má modré jazykovité kvety a žltý terč. Používa sa i v kozmetike. niekedy tvorené len jedným kvetom. Má listy po oboch stranách sivozelené a je horko aromatická. Srdcovito okrúhle listy vyrastajú až po odkvitnutí.hybridus). Veľké listy podobné deväťsilom má lesný horský druh mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariae). niekedy ťažko rozoznateľné od podbeľu.abrotanum). Sú dvojdomé. Našim horským druhom je kamzičník rakúsky (D. ktorá kvitne skoro na jar. 238: Deväťsil biely (Petasites albus) 155 . Takými sú napr. Je nízkeho vzrastu.estragón (A. Deväťsil biely (P. Je liečivá. Od ostatných palín sa líši nedelenými úzkymi listami. Rastie v lesoch na vlhších miestach.dracunculus) pôvodom z Ázie sa pestuje a používa ako korenina. Kamzičník (Doronicum) má kvety žlté v typických úboroch. okrajoch ciest a pod.božie drievko (A. Paliny sú stepné druhy. napr. prísada do octu. Palina dračia . kamzičník Columnov (D. ktorý sa po odkvitnutí ešte viac predĺži. Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis) rastie často na trávnatých miestach. ktorý má oranžové alebo žlté kvety a nažky kosákovité bez chocholca.novi-belgii) má menšie úbory v chocholíkovitých metlinách s bielymi alebo modrastými jazykovitými kvetmi. V plnokvetých a veľkokvetých formách sa pestuje ako okrasná rastlina. horčice a pod. Liečivým druhom je palina pravá (A.absinthium). Rastie vo vyšších horách a pestuje sa aj ako okrasná. Úbory nemajú jazykovité kvety. ale aj v intravilánoch miest. Pestuje sa ako okrasná i liečivá. Spolu s ambróziou palinolistou (Ambrosia artemisiifolia) boli zaradené do zoznamu karanténnych burín. Rastie v teplejších oblastiach na medziach. Je chránený druh. Majú však strapec úborov s ružovými alebo bielymi kvetmi. Je to adaptácia na nepriaznivé ekologické podmienky vo vysokých horách. Ambrózia Obr. Má fialové kvety a úbory v chocholíku. Je to burina. Tie vyrastajú v bohatých súkvetiach . Sú to aromatické rastliny s horkou chuťou. kde ju možno nájsť na okraji polí. Listy sú na rube bielo plstnaté. Astra novobelgická (A.austriacum).columnae). Z našich astier (Aster) je najdekoratívnejšia astra alpínska (Aster alpinus). Pridáva sa do likérov kvôli horkej chuti (absint). Pri horských potokoch je nápadný deväťsil hybridný (P. paliny (Artemisia). Táto okrasná trvalka pôvodom zo Severnej Ameriky často splanieva a šíri sa najmä na brehoch vodných tokov. čím nadobúda plesnivý vzhľad.

Má prízemnú ružicu gracovitých listov.  kvetný vzorec : .sativa convar. ktorá dorastá až do 2 m výšky sa šíri najmä pozdĺž železničných tratí a vodných tokov.z niekoľkých druhov sa pestuje ako listová zelenina šalát siaty (Lactuca sativa).sativa convar. Typické sú aj ich perovito delené listy (odtiaľ názov).gigantea).G (2) Čeľaď veľmi podobná predchádzajúcej. mlieč) i lúčne druhy (kozia brada.čakanka). ktoré majú krehkú konzistenciu a horkastú chuť.myší chvost (Achillea) má viac druhov. hadomor). väčšinou s chocholcom. záhradách a pod. preto je aj burinou v okopaninách. šalát hlávkový(L. na rumoviskách. foliosum) sa pestuje kvôli čakankovým pukom zväčšeným a vybieleným mladým výhonkom. Pochádza zo Severnej Ameriky. pre ktoré sa pestuje. Bezlistý. ktoré sú značne premenlivé. K (5). V lesoch rastie a koncom leta kvitne zlatobyľ obyčajná (S. Je liečivou rastlinou. Na strednej žile tuhých listov má ostnité štetiny. ktorých biele alebo žltkasté drobné úbory sú v chocholíkovitých metlinách. Rebríček . Pochádza z južnej Ameriky. Zlatobyľ (Solidago) má drobné úbory s kvetmi žltej farby. buriny (púpava. Je to jednoročný druh s vyvinutou prízemnou ružicou listov jemnej a krehkej konzistencie. capitata) má listovú ružicu v podobe hlávky. dutý stvol je zakončený jediným úborom žltých kvetov. Jej kultivary sú však aj úžitkovými rastlinami. Plodom je takisto nažka. Zlatobyľ obrovská (S. Listy majú zaujímavé postavenie. Úbory v pavidliciach má drobné so žltým terčom a bielymi kvetmi lúča. Púpava lekárska (Taraxacum officinale) je trváca rastlina s dlhým koreňom. Poddruh čakanky obyčajnej (C. Kvety sú žltej farby. popri cestách. preto pri poranení ronia biele mlieko.millefolium). Pestuje sa vo viacerých konvarietách. Žltnica maloúborová (Galinsoga parviflora) je jednoročná burina v okopaninách. ktoré sa pestujú jednak kvôli zhrubnutému koreňu. záhradách a viniciach. Púpavy sú charakteristické 156 . Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) je známa lúčna rastlina so svetlomodrými úbormi. Obr. Kučeravé listy má šalát kučeravý (L. rumoviskách i poliach. Po vytvorení listovej ružice vyrastie kvetonosná byľ s metlinou drobných žltých úborov. Pestuje sa aj v záhradách ako okrasná i medonosná rastlina. Súkvetím je úbor.serriola). endivia) sa podobá na hlávkový šalát a tiež sa pestuje pre listovú ružicu ako zelenina. Používajú sa preto do zeleninových šalátov. nie je vytvorený terč a lúč. Všetky sú orientované v jednej rovine severojužným smerom (odtiaľ názov). väčšinou skučeravené. a drobné úbory v klbkách. A (5). Liečivým druhom je známy lúčny druh rebríček obyčajný (A. Z divo rastúcich druhov sa ako burina najčastejšie vyskytuje šalát kompasový (L.pochádza zo Sev. Ameriky.virgaurea). Šalát (Lactuca) . Bežnou burinou je turanec kanadský (Conyza canadensis) s veľmi bohatou metlinou úborov a úzkymi nedelenými listami. Rastie na výslnných miestach. z ktorého sa mletím a pražením vyrába náhrada kávy (cigória). Pôvodná je v Sev. 239: Šalát kompasový (Lactuca serriola) Čakanka štrbáková (C. najmä suchších stanovíšť. ale šíri sa i do polí. má perovito strihané listy. Zásobnou látkou je inulín. . ale len z jazykovitých kvetov. Amerike. záhradách a viniciach. Často sa vyskytuje v okolí železničných tratí staníc. Do čeľade patria aj niektoré úžitkové druhy (šalát. napr. crispa). intybus subsp. Ostatné druhy sú tiež prevažne lúčne druhy. C (5). V pletivách na rozdiel od astrovitých sa nachádzajú mliečnice. Rastie na úhoroch. Listy v ružici sú variabilné.

dubius).orientalis) alebo kozobrada pochybná (T. kozobrada východná (T. i pestované napr. Sú to trváce byliny podobné púpave.čierny koreň (S. Najčastejšie sa vyskytujú tri druhy: mlieč zelinný (S. Tento druh je pomerne vzácnym divorastúcim druhom stepných lúk v teplejších oblastiach.asper). Vzhľadom na obsahové látky je liečivou rastlinou.pilosella) pod názvom chlpánik obyčajný (Pilosella officinarum) je druhom suchých.aj súplodím nažiek s chocholcom v podobe padáčika.hispanica) sa pestuje najmä v juhoeurópskych krajinách pre dužinatý valcovitý koreň čiernej farby a krehkej konzistencie. paludosa). Medzi lesné druhy patria napr. 240: Čakanka obyčajná okrem divorastúcich lúčnych druhov. Fialové úbory má kozobrada pórolistá (T. Typickým druhom jelšín rastúcich pri potokoch je škarda močiarna (C. jastrabník lesný (H.biennis) je lúčnym druhom. rastie však i ako burina v zanedbaných porastoch. Patria sem najmä lúčne druhy.vulgatum). Napr. podobne ako špargľa. napr.hispidus). bez oplodnenia (apomikticky). 241: Premenlivosť listov púpavy žltými úbormi.arvensis). Na rôznych typoch lúk rastú z čeľade čakankovitých púpavce (Leontodon). nevápenatých až kyslých pôd. Ich úbory majú žlté kvety. ktorá sa pestuje ako koreňová zelenina podobne ako čierny koreň. oba so Obr. Z mladých listov možno pripraviť výživný šalát. Ľahko sa spozná podľa veľmi horkej chuti. Rastie v lúčnych biotopoch. škarda dvojročná (C. najmä púpavec srstnatý (L. Ponúka pašu aj včelám.autumnalis) sa líši rozkonárenou stonkou. Škarda (Crepis) má viac druhov rastúcich v rôznych biotopoch. 242: Hadomor španielsky (Scorzonera hispanica) 157 .oleraceus). Používa sa ako lahôdková zelenina. Púpavec jesenný (L. Zároveň sú veľmi premenlivé. Hadomor (Scorzonera) zahrňuje Obr. Mlieče (Sonchus) nájdeme rásť v záhradách a obrábaných plochách ako buriny. hadomor (Cichorium intybus) španielsky . ktorý má pichľavé listy a mlieč roľný (S. pretože sa rozmnožujú nažkami vzniknutými nepohlavne. Mnoho druhov má jastrabník (Hieracium). Má žlté úbory. Jastrabník chlpánik (H. Obr.porrifolius). mlieč drsný (S. Podobným rodom je kozobrada (Tragopogon).murorum) a jastrabník obyčajný (H.

žabník).jednoklíčnolistové Jednoklíčnolistové sú vývojovo mladšou triedou v porovnaní s dvojklíčnolistovými. 158 . Cievne zväzky v stonke sú prevažne kolaterálne. zvyčajne druhotne nehrubnú. Rastlina je entomogamná a plodom je mechúrik (plodstvo mechúrikov). rozptýlené (ataktostéla) a preto sa v stonke jednoklíčnolistových rastlín nemohol vytvoriť kambiálny kruh. Kvety jednoklíčnolistových rastlín sú väčšinou trojpočetné s nerozlíšenými kvetnými obalmi (okvetie perigonium . čoskoro odumierajú a nahradzujú sa novými. Majú zvyčajne rovnobežnú alebo oblúkovobežnú. vo vode plávajúce alebo ponorené. a to kambiálnym kruhom. bez druhotného delivého pletiva medzi lykom a drevom a často sú obalené pevnou sklerenchymatickou pošvou. hľuzami a podzemkami). ktorým by stonky mohli tak zhrubnúť ako dvojklíčnolistovým rastlinám. s rozlíšeným kvetným obalom. jednopohlavné i rôznoobalové (heterochlamydeické). A 3+3.P) podľa všeobecného vzorca : . Adventívne korene sa len málo rozkonárujú. Postavenie listov na stonke je prevažne dvojradovo striedavé. alebo dreviny s ovíjavou resp. dracéna. Kolaterálne cievne zväzky sú uzavreté. Listy sú zvyčajne jednoduché s celistvým okrajom a sediace.2. Sú priame a z vody vyčnievajúce. agáva. Na Slovensku je rozšírená najmä v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Vznik jedného klíčneho listu sa vysvetľuje rozdielne. . Cenokarpné gynéceum môže tvoriť vrchný aj spodný semenník. juka a dioskórea. niektoré vstavačovité . rastúca v bahne na okraji vôd. popínavou stonkou. Podobne môžu hrubnúť aj korene. Sú prevažne trváce byliny (geofyty s cibuľkami. Primárny koreň čoskoro zanikne a nahradí sa rovnakými koreňmi (sekundárna homorízia). ⊕. Kvety môžu byť pravidelné. Semená jednoklíčnolistových rastlín klíčia jedným klíčnym listom. Počet tyčiniek môže poklesnúť na 3 (kosatcovité.  Okrasovité sú monotypickou čeľaďou s jediným druhom: okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus). Len zriedka sú drevinami. P 3+3. Niektoré jednoklíčnolistové rastliny druhotne hrubnú. banánovník). podopretý listeňom. stužkovitého tvaru. Z mohutného valcovitého podzemku vyrastajú čiarkovité trojhranné listy so šupinami. Ružovkasté kvety majú apokarpné gynéceum. ktorá je často vyvinutá ako pošva (napr.  Žabníkovité sú vodné alebo vlhkomilné trváce byliny s pravidelnými kvetmi. Z apokarpných semenníkov dozrievajú nažky (plodstvo nažiek). G (3). Vysoký stvol je zakončený nepravým okolíkom. V pazuchách listov sú často vyvinuté prídavné (akcesorické) púčiky. alebo bobule. Avšak medzi jednoklíčnolistovými rastlinami sa vyskytujú aj druhy so stopkatými listami (bambusy).Orchidaceae). lipnicovité). Plody sú mechúriky. Takéto druhotné hrubnutie je u rodov aloe. a to zrastom klíčnych listov (synkotýlia) alebo zakrpatením až zaniknutím jedného klíčneho listu. výnimočne je aj apokarpné G (okrasa. ktorý vznikne v prvotnej kôre stonky. P môže byť voľné alebo zrastenolupienkové. Rozkonárovanie stonky jednoklíčnolistových rastlín je (okrem súkvetí) pomerne zriedkavé. alebo je tyčinka len 1 (vstavačovité). Od tohto všeobecného vzorca sú viaceré odchýlky. trávy). súmerné až nesúmerné. spravidla širokou bázou objímajúce stonku. vytvárajúce len v čase kvitnutia článkovanú priamu stonku. a to stromy s priamou stonkou a chocholom listov na vrchole (palmy). zriedkavejšie krivožilovú alebo perovitú žilnatinu (napr. čím sa podobajú kvetom dvojklíčnolistových rastlín. Kvety sú zoskupené do bohatých rozkonárených súkvetí. Trieda : Liliopsida (Monocotyledonae) . Len zriedka sa menia na zhrubnuté zásobné korene alebo na koreňové hľuzy (napr. Listy sú prevažne prízemné a často sa vyznačujú svojou rôznolistosťou. Je to trváca bylina. tobolky.

. ale najmä liany s opornými vzdušnými koreňmi.weitchii cv. Majú čiarkovité listy. Korene druhotne nehrubnú. A ∞.plodstvo nažiek rastlinami morského pobrežia (3 rody a 880 druhov). Na stonke sú usporiadané špirálovite. h .tulcom. V púčiku sú listy jednoduché a riasnato zložené. stopkaté a majú otvorenú alebo zatvorenú pošvu. Oba druhy rastú v pomaly tečúcich vodných tokoch. 243: Žabníkovité (Alismataceae). zriedka vrcholové. často ostro zúbkaté. b . tvoriace ozdobné zhluky listov na konci štíhlych valcovitých konárov. alebo iba jediného plodolistu (monomérny piestik). nedelené. pokrytými listovými jazvami alebo zvyškami častí listov a na vrchole v hustej špirále s chocholom veľkých listov. ktoré sa vegetatívne rozmnožujú a často tvoria husté zárasty. Listy sú veľké. A 3+3. pričom vzniknuté diely sú otvorené.  Kvetný vzorec : ⊕. hoci sú vysoké (až 60 m) majú len vláknité adventívne korene (homorízia). ktoré sú vždy podopreté listeňom (alebo niekoľkými listeňmi) . najmä v trópoch Južnej Ameriky a v Indomalajsku. Kvety arekovitých sú veľmi drobné a zoskupené do bohatých šúľkov alebo metlín. ⊕. Pre plody sa pestuje pandan jedlý (P. Najdôležitejšou palmou a rastlinou vôbec severoafrických a západoázijských oáz je dvojdomý datlovník obyčajný (Phoenix dactylifera). Kmeň paliem svoju značnú hrúbku dosahuje rozsiahlym prvotným delivým pletivom na vegatačnom vrchole. Kvety tvoria šúľkovité súkvetie zvyčajne podopreté pestrofarebnými listeňmi. Súkvetie je pazušné. Plodom je bobuľa. Poskytuje cukornaté jednosemenné kôstkovice. Semeno má dobre vyvinutý endosperm.samičí Rastú v trópoch Starého sveta a sú význačnými kvet. Liany majú dlhé internódiá na popínavých alebo plazivých stonkách (napr. P 0.utilis) poskytujúci textilné vlákna a voňavé silice. Calamus). Kvety sú jednopohlavné. s krátkymi internódiami. 3 alebo až veľa. Väčšinou sú stromy s nerozkonáreným stĺpovitým kmeňom. po vypučaní sa dospelé listy perovito alebo dlaňovito trhajú. Je to najmä rod pandan (Pandanus). kôstkovica alebo nažka.Hoci čeľaď má veľké množstvo zhodných znakov s čeľaďou iskerníkovitých (Ranuncu-laceae).  Kvetný vzorec : . Každá časť palmy dáva 159 . Palmy druhotne nehrubnú. Gynéceum je vždy z 3 plodolistov. (Sagittaria latifolia). Malé kvety so zakrpateným okvetím sú jednopohlavné.rastlina.samčí kvet. Palmy rastú v subtrópoch celého sveta. ktoré nasvedčujú o ich príbuznosti.Variegata s bielym pásom na listoch). Bočné výhonky sú len na báze nízkych paliem. . Plodom sú Obr. vtákmi. P. G (3-1) A∞ Sú to výlučne subtropické alebo tropické jednodomé alebo dvojdomé stromy. Tyčiniek býva 6. hmyzom. ktorého druhy rastú v lesoch a na morskom pobreží. G (∞ -1) Pandanovité sú stromy . Šípovka širokolistá kôstkovice alebo bobule tvoriace guľovité súplodie. U nás sa prirodzene vyskytuje žabník skorocelový (Alisma plantago-aquatica) a šípovka vodná (Sagittaria sagittifolia) s typickými šípovitými listami. majú aj viac rozdielnych znakov. . Tyčinkové kvety majú viac tyčiniek a piestikové kvety synkarpný alebo parakarpný semenník z veľkého počtu plodolistov (70-80 Sarangana). Opelenie hmyzom alebo vetrom. Rôzne využitie má pandan úžitkový (P. zriedka obojpohlavné (rotang). Do čeľade patrí asi 90 druhov rozšírených v teplejších klimatických pásmach. a . d .utilis s červeným okrajom listov. kry a liany. P 3+3.edulis) a niektoré druhy sa pestujú ako ozdobné rastliny (P. dokonca aj netopiermi. Opeľujú sa vetrom. Len málo druhov zasahuje do severného mierneho pásma a v Európe (južnej) rastie len jeden druh palmička nízka (Chamaerops humilis).

Je chránený.Obr. Rastie v Zadnej Indii a na Sundských ostrovoch. rastúce prevažne v trópoch. Z listov palmy rafia (Raphia). 244: Arekovité (Arecaceae): vejčia merillova (Veitchia merrillii). ktoré Malajci s obľubou žujú potreté nehaseným vápnom a zabalené do listu piepra betelového . Olejnica guinejská (Elaeis guinensis) dáva z mezokarpu kôstkovíc tzv. Nápadným znakom je súkvetie . sú viac ako 40 cm dlhé a a až 10 kg ťažké („Šalamúnove orechy“). Východoindický ságovník Rumpphov (Metroxylon rumphii) vo svojom stržni obsahuje veľa škrobu. sa získava „rafia“. Na jednodomých rastlinách sú samičie kvety na báze šúľku a samčie nad nimi. V listnatých lesoch rastie áron alpský (Arum alpinum) nápadný najmä v plodnom stave. hrubé vlákna (koir). alebo sa využíva v cukrárstve. Druhou dôležitou palmou je kokosovník obyčajný (Cocos nucifera). d . Strednú vrstvu oplodia -mezokarp tvoria pevné. i. Je to jedovatá rastlina. a . Lodoicea sejčelská (Lodoicea seychelellarum) má najväčšie semená.kvet. Šúľok je podopretý alebo zahalený listeňom (tulec). Na povrchu majú blanitý exokarp.šúľok pozostávajúci z drobných väčšinou jednopohlavných kvetov s redukovanými kvetnými obalmi. Len niekoľko druhov patrí do našej pôvodnej flóry. Z dužinatého endospermu semena sa sušením získava kopra. rohože). Areka obyčajná (Areca catechu) má semená. používaná ako výživný nápoj. V dutine endospermu je tzv. K vzácnym močiarnym druhom patrí diablik močiarny (Calla palustris) nápadný bielym tulcom.plod úžitok. ktorý môže byť rôzne sfarbený. pretože bobule majú výraznú červenooranžovú farbu. Pochádza z južnej Ázie. Jej stonka je až 150 m dlhá a poskytuje prúty na výrobu stoličiek a košíkov. ktoré sú surovinou s rôznym využitím (koberce. Plodom je bobuľa. z ktorého sa získava ságo (podobné kukuričnému škrobu). kokosová voda.  Čeľaď zahŕňa rastliny rozličného vzhľadu.rastlina.mierne omamná droga. mečovitými dlhými listami a 160 . palmový olej. Rotang trstenicový (Calamus rotang) je liana.k . Naše druhy sú byliny s podzemkom. v tropickej Ázii. Puškvorec obyčajný (Acorus calamus) je močiarna rastlina Obr. z ktorej sa lisuje olej na prípravu jedlých tukov. používaná ako záhradnícke lyko. Sklerenchymatický endokarp slúži domorodcom na zhotovenie nádob. 245: Áron alpínsky (Arum alpinum) s mohutným podzemkom. V trópoch sa všade pestuje pre jednosemenné kôstkovice „kokosové orechy“. odkiaľ sa morskými prúdmi dostal na tropické korálové ostrovy. alebo hľuzami. vypchávky.

veratrín). Sú v postavení striedavom. obojpohlavné. obsahuje glykozid akorín. Celá rastlina je aromatická. Vtedy pokrýva celú hladinu. Veľmi ľahko sa šíria (napr. Kvitnú zriedka.listnatec).kýchavicovaté Z celej čeľade sú vývojovo najpôvodnejšie. rozšírených takmer po celom zemskom povrchu najmä v subtrópoch a miernom pásme. V strednej Európe sa dobre udomácnila na brehoch pomaly tečúcich vôd. Plodom je tobolka alebo bobuľa. na Slovensku veľmi vzácne zanášaná vodnými vtákmi z južnej Európy. ⊕. Viaceré sa pestujú ako skleníkové. ktorý je bohatý na olej a bielkoviny. Je to liečivá rastlina.  Kvetný vzorec : . Žaburinky sa používajú na kŕmenie hydiny. Z poľnohospodárskeho hľadiska niektoré ľaliovité majú význam ako zeleniny. alebo sú zoskupené do strapcovitých a vrcholíkovitých súkvetí (napr. Plodom je tobolka. väčšinou sa rozmnožujú vegetatívne bočnými púčikmi. monstera (Monstera) a filodendron (Philodendron) sú liany s veľkými listami často pestované v bytoch. glykozidov (konvalotoxín) a saponínov. ihlicovité asparagus. Okrasné listy má aj známa difenbachia (Dieffenbachia). Niekoľko druhov je vzácnych a zákonom chránených. vodnými vtákmi). Semená majú embryo uložené v mäsitom alebo v chrupavkovitom endosperme. konvalinka). Najbežnejším rodom je žaburinka (Lemna). ktoré im slúžia ako zásobné orgány. A 3+3. ktorá má 3 druhy. 246: Žaburinka menšia (Lemna minor) trojpočetné.  Drobné vodné rastliny plávajúce na hladine vody (natantné rastliny). Listy sú najčastejšie čiarkovité s rovnobežnou žilnatinou alebo elipsovité s oblúkovobežnou žilnatinou. Z podčeľadí uvádzame iba niektoré: Podčeľaď : Veratroideae . Po biochemickej stránke sú zaujímavé prítomnosťou alkaloidov (kolchicín. význačné špecializovaným metabolizmom. lupeňovité . Plodom je mechúrik. Najmenšia semenná rastlina vôbec je drobuľka bezkoreňová (Wolffia arrhiza). rôznej veľkosti (vranovec má kvety štvorpočetné.minor) sa na vodných hladinách rozmnožuje. Kvety sú Obr. V trojpúzdrovom semenníku sú anatropné vajíčka. iné ako buriny a jedovaté rastliny. cibuľami alebo hľuzami. Jej listy majú necelý 1 mm. čím vytvárajú na hladine vody za priaznivých podmienok súvislý porast. tulipán). Do čeľade ľaliovitých patrí asi 250 rodov a približne 3000 druhov. Sú prevažne entomogamné. pretože obsahujú veľa škrobu. Niektoré druhy majú fylokládiá (úzke. kvetov a plodov. antúrium (Anthurium) má tulce červené s voskovitým povrchom. Žaburinka menšia (L. praslenovitom alebo len prízemné.nenápadným zeleným šúľkom i tulcom. ak je voda bohatá na organické látky (eutrofizácia). Drobné korienky môžu aj celkom chýbať. Ľaliovité sa rozdeľujú na niekoľko podčeľadí podľa podzemných orgánov. G (3) P (3+3) Sú zvyčajne trváce byliny s podzemkami. tôňovka dvojpočetné). izbové alebo záhradné okrasné rastliny. Niektoré cudzokrajné druhy sa u nás pestujú ako okrasné napr. sú redukované len na niekoľko malých listov veľkosti niekoľko mm. využíva sa aj v likérnictve a cukrárstve. Kvety sú jednotlivé na konci stvolov či olistených bylí (napr. 161 . Majú v zemi podzemok alebo bazálnu stonkovú hľuzu. P 3+3.

B . 2 .blanité pošvy. Je nebezpečný pre pasúce sa stáda alebo pre zvieratá kŕmené senom s prímesou jesienky lebo sa nerozkladá ani pri sušení. t1 . p .kvitnúca rastlina: h . Štúrovo) rastie vzácny panónsky endemit jesienka piesočná (C. V šľachtiteľstve sa používa na získanie polyploidných rastlín.zrelá tobolka.arenarium). Na piesčinách Podunajskej nížiny (Čenkov. ktoré dozrievajú v máji a rozširujú sa zoochórne. Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) tvorí v zemi ukryté stonkové hľuzy. Rastie na vlhkých horských lúkach. ktorých okvetie je zelené. Listy sa vyvíjajú po oplodnení až na jar. krvný obeh. t .jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) A . najmä v semenách. na liečenie reumy). obličky. Medzi nimi je tobolka s početnými semenami.pozdĺžny rez semenom s mäsitým výrastkom (caruncula)-m 162 . ktorá sa nad povrchom pôdy rozdelí na 6 cípov. Má bohatú metlinu kvetov. Z nich na jeseň vyrastajú 1-3 bledofialové kvety s okvetím na báze zrasteným do dlhej rúrky. Jesienka obsahuje jedovatý alkaloid kolchicín. Obr. Rastie na vlhkých lúkach a pasienkoch. Je to prudký jed. niektoré majú hypotenzívny účinok.priečny rez tobolkou. s .kýchavica zelená (Veratrum lobelianum). v mladosti zriasnenými pozdĺž žíl. ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu. Získava sa pre farmaceutické účely (napr. Vyznačuje sa obsahom jedovatých alkaloidov.rastlina s listami a tobolkou. 247: Veratroideae : 1 .podzemná hľuza obalená zvyškami pošiev odumretých listov.Do našej flóry patrí kýchavica zelená (Veratrum lobelianum) so širokoelipsovitými listami.

ktorá pochádza zo strednej Ázie je cesnak kuchynský (A. perlovka.sativum subsp. 2 . 248:Allioideae : 1 . perlová cibuľa. sukňovité) a plod tobolku.cesnakovaté Zahŕňa rastliny tvoriace cibule (jednoduché. Plody sú toboly.cesnak guľatohlavý (Allium sphaerocephalon) : c . Cesnak kuchynský perlovkový.cesnak cibuľový.schoenoprassum). 4 .ampeloprasum). Z cibule vyrastá byľ s čiarkovitými listami zakončená súkvetím v blanitom tulci. zložené. 249: Allioideae : 1 . rokambol.cesnak kuchynský (A. Patrí sem na druhy bohatý rod cesnak (Allium). vytvoria veľké sukňovité Obr.cepa) má listy oblé. Tento druh sa považuje za dôležitú a zdravú zeleninu najmä pre obsah vitamínov a aliínu s fytoncidnými účinkami (rastlinné antibiotiká). 3 . Semená vysiate v prvom roku kuchynská (Allium cepa). duté. Listy majú ploché. kvetný stvol v strede nafúknutý.cesnak pórový. 3 . pór vytvoria drobné cibuľky (štupľovka. pažítka (A.vedľajšie stopkaté cibuľky.sativum) keď sa vysadia v druhom roku.ursinum) 163 . Guľaté súkvetie tvorí množstvo drobných bielozelených Obr. Prastarou pestovanou rastlinou. Okrem kvetov vytvára v súkvetí aj rozmnožovacie pacibuľky. ophioscordon). cibuľa kvietkov. je v kultúre vzniknutý taxón (A. Cesnaky tvoria súkvetie zdanlivý okolík (skrutec) za mlada obalený v listeňovitom tulci. cibuľa kuchynská (A.sativum).cesnak guľovitý (A.rotundum) : c . Cesnak cibuľový. V súkvetiach niektorých druhov sa tvoria rozmnožovacie pacibuľky. ktoré (A.cesnak medvedí). sadzačka).scorodoprassum) : p .cesnak pažítkový. Zloženú cibuľu tvorí 5-15 dužinatých šupín (strúčikov) uzatvorených v spoločnom blanitom obale. ktorý má jemnejšiu chuť i vôňu a tvorí cibule zložené z guľatých cibuliek bez spoločného obalu.Podčeľaď : Allioideae .rozmnožovacie pacibuľky v súkvetí. úzko čiarkovité alebo valcovité (elipsovité .vedľajšie stopkaté cibuľky.cesnak medvedí (A. 2 cesnak orešcový (A. Cesnaky význačne zapáchajú od alylsulfidov. 4 .

škvrnitých kvetov. Cibuľa obsahuje cukry. Najmenším pestovaným druhom je cesnak pažítkový. Iné druhy pestovaných. 164 .vineale). Rod ľalia (Lilium) má cibule zložené z jednotlivých dužinatých šupín. Z južnej Európy pochádza aj u nás rastúca ľalia cibuľkonosná (L.fistulosum).scorodoprasum).sphaerocephalon) a cesnak guľovitý (A. Používa sa ako jarná vňaťová zelenina pre obsah vitamínu C. Miestami splanieva. U nás na celom území sa roztrúsene vyskytuje cesnak orešcový .regale). Z cibule vyrastajú dva škvrnité listy a stvol s jediným ružovým kvetom.candidum).montanum).bulbiferum) : p rozmnožovacie pacibuľky v pazuchách listov názov). pažítka (A. vitamíny B. lužných lesov. Má biele kvety a typický cesnakový zápach. Divorastúcich cesnakov je viac druhov. Zo Stredomoria pochádza cesnak pórový. aj buriny viníc a polí patria cesnak guľatohlavý (A.ursinum).flavum).tigrinum). tvaru. Kvietky v zdanlivom okolíku sú ružovofialové. Zo Stredomoria pochádza dekoratívna záhradná trvalka ľalia biela (L. cesnak poľný (A. cesnak planý (A. Ľalia zlatohlavá (L. Byle sú priame listnaté.salota) tvorí početné vedľajšie cibuľky v hnedastej vonkajšej šupine.s guľovitými okolíkmi kvetov. okrasných ľalií sú ľalia tigrovaná (L. Ich plodom je tobolka. Výrazne voňavé biele kvety sú usporiadané v strapci.ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) : t . Slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Prostredné listy sú v praslenoch. Jeho listy sú úzko elipsovité alebo vajcovité. Ako zelenina sa používa celá vňať. Dekoratívne kvety tvoria strapec.orešec (A. bielkoviny. rúrkovité. š . Vzácnou a chránenou rastlinou je kandík psí (Erythronium dens-canis). ktorá prechádza do pošiev plochých. V pazuchách úzkych listov Obr.ampeloprasum).zrelá tvorí drobné cibuľky (odtiaľ tobolka. Je to druh tônistých dubohrabových hájov. Pestuje sa aj v záhradkách (subsp. Byľ nesie 1 alebo viac oranžových.ľalia cibuľkonosná (L. U nás rastie iba v Slovenskom krase. Listy má duté. Tyčinky nápadne vyčnievajú z kvetu. Má malú cibuľu. Rastie najčastejšie na horských lúkach.oleraceum). Medzi teplomilné druhy skalnatých strání. rastie aj v pobrežných krovinách a trávnatých porastoch. Pestuje sa oddávna v celom kultúrnom svete v kultivaroch rozličnej veľkosti.mar-tagon) má zlatožltú cibuľu a červenkastú byľ. bučín. ľalia kráľovská (L. 250: Lilioideae : 1 . škvrnité a oblúkom von zakrivené. farby a chuti cibúľ.A. A. šalotka (A. cibuľa zimná (A.auratum). Podčeľaď : Lilioideae .rotundum) . Je vhodný na konzervovanie (zaváranie). A. Cesnak askalonský. Pôvodný na Sibíri je cesnak zimný. ľalia zlatá (L. croceum). Je trvalka so sukňovitou cibuľou.schoenoprasum). Žltými okvetnými lístkami sa vyznačuje xerofytný cesnak žltý (A.šupinovitá cibuľa. žliabkovitých listov. Podobné nároky na stanovištie má aj cesnak horský (A.cibule a na tretí rok kvetonosné stvoly.cataviense) a i.bulbiferum). C a tiež fytoncidy. pór (A. silice. Iným tvarom listov než ostatné cesnaky sa vyznačuje cesnak medvedí (A. Tvorí drobné vajcovité cibule v trsoch. Niektoré druhy cesnakov sa pestujú v záhradách ako okrasné (cesnak zlatožltý .ľaliovaté Do tejto podčeľade patria trvalky s podzemnou cibuľou a listnatou byľou alebo prízemnými listami a stvolom.moly. pretože oplodnenie je zriedkavé. Kvety sú v strapcovitých súkvetiach alebo sú terminálne (tulipán). Okvetné lístky sú purpurovočervené. 2 .giganteum. ktorá dobre znáša zimu a pestuje sa najmä pre vňať. Je chráneným druhom listnatých i zmiešaných lesov a krovín.

pratensis) a krivec žltý (G. Všeobecne známou okrasnou cibuľovou trvalkou je tulipán Gesnerov (Tulipa gesneriana).arvensis) : l .vrcholkový praslen listov.krivec lúčny (Gagea pratensis) : c .c1.medníky Chránenou ľaliovitou trvalkou je korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris). 251: Lilioideae : 1 . Na poliach miestami rastie krivec roľný (G.krivec roľný (G.hlavná a dve nové vedľajšie guľovité cibule . 252: Lilioideae : 1 .jeden prízemný. Rod krivec (Gagea) má niekoľko drobných žltokvitnúcich druhov. Už od 16. storočia sa datuje pestovanie tulipánov v Európe. 3 . jedna cibuľa sediaca na zväzku koreňov. Fritillaria imperialis). Táto mohutná trvalka má byľ zakončenú vrcholovým praslenom listov. Rozdiely medzi jednotlivými druhmi sa týkajú hlavne listov a cibúľ. Má úzke listy a jeden terminálny kvet. do ktorého patrí komplex záhradných kultivarov a krížencov pôvodných juhoeurópskych a stredoázijských druhov. Najčastejšie sa vyskytuje krivec lúčny (G.tobolka.Obr. čím sa preslávilo najmä Holandsko.korunka kráľovská (Petilium imperiale) : l . na vrchole kapucňovitý.dva prízemné čiarkovité listy 165 .lutea).lutea) : c (Tulipa sylvestris).arvensis). l . 3 . Je to súborný druh. ktorý je zvončekovitý a šachovnicovito škvrnitý. ktoré rastú najmä v trávnatých porastoch.jeden prízemný plochý list. 2 . Vyskytuje sa len zriedkavo na vlhkých a slatinných lúkach. c . 2 .krivec žltý (G.korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris) . syn. pod ktorými visia v okolíku zoskupené tehlovočervené alebo oranžové zvonkovité kvety. Cibule sú prudko jedovaté (alkaloid imperialín). V trávnatých porastoch sa občas vyskytne splanený žltokvitnúci tulipán lesný Obr. Z pestovaných cudzokrajných druhov je obľúbená korunka kráľovská (Petilium imperiale.cibuľa. l . čiarkovito kopijovitý list. m .kandík psí (Erythronium dens-canis) : t .

bifolia). Obr. žliabkatých listov.scilovaté Patria sem rastliny s podzemnými šupinatými cibuľami a úzkymi prízemnými listami. a niekoľko čiarkovitých. Mnoho druhov sa pestuje pre včasné jarné kvitnutie. Bledavky (Ornithogalum) majú biele alebo zelenkasté kvety v strapci alebo v chocholíku. Divorastúcim druhom na vlhkých a zaplavovaných miestach je scila dvojlistá (S.scila dvojlistá (Scilla bifolia) : t . 253: Scilloideae : 1 . Medzi okrasné rastliny tejto podčeľade patrí aj hyacint východný (Hyacinthus orientalis) so zrasteným okvetím. Veľké zvonkovité kvety v strapci má bledavka ovisnutá (O. Sú rozšírené najmä v teplejších oblastiach na výslnných a suchých stanovištiach.sibirica). 2 .comosum) má síce kvety v strapci.racemosum). Pod menom morská cibula sa u nás v črepníkoch pestuje africký druh Ornithogalum caudatum.tobolka. bankovitého tvaru. Modrice (Muscari) majú modré kvety so zrasteným okvetím.Podčeľaď : Scilloideae . Z rodu scila (Scilla) sú viaceré druhy pestované pre jarné modré kvety (scila sibírska . Plodom je tobolka.umbellatum). Z cibule urginéy morskej (Urginea maritima) sa pripravuje jed na trávenie potkanov. Záhradné odrody majú rôznu farbu a prenikavú vôňu. ale pestujú sa aj v záhradách (i v bielokvetej forme).tobolka.bledavka okolíkatá (Ornithogalum umbellatum) : t .modrica chochlatá (Muscari comosum) 166 . Modrica chochlatá (M. Bezlisté stvoly nesú kvety najčastejšie v strapci (zriedkavo v chocholíku).nutans). V trávnatých porastoch sa často vyskytuje bledavka okolíkatá (O.S. 3 . ale predĺžené kvetné stopky vrcholových jalových kvetov tvoria chocholec. Najznámejším druhom je modrica strapcovitá (M.

Jednopohlavné kvietky s rudimentami druhého pohlavia sú drobné.zväzočky čiarkovitých najčastejšie jednotlivo. Je to horský lesný druh.sprengeri) so širšími fylokládiami a aspáragus perovitý (A.podzemok. Plodom je červená bobuľa. suchších miestach rastie kokorík voňavý jednopohlavné kvety tyčinkové. Úzke listy v praslenoch má kokorík praslenatý (P. z ktorého vyrastajú oblé alebo hranaté byle. Obr.špargľa.Podčeľaď : Asparagoideae . Niektoré druhy asparágusu sa pestujú ako izbové rastliny. V teplejších oblastiach sa pestuje v niekoľkých kultivaroch na piesočnatých pôdach ako lahôdková zelenina . 255: Asparagoideae : 1 .priečny rez bobuľou. zelenožlté na článkovaných stopkách (perikládium).multiflorum). Obsahujú asparagín. fylokládií -f vyrastajúcich z pazuchy šupinkovitého listu -l. Ostatné druhy majú listy striedavé.časť stonky s kvetmi : k1 kamenistých.mladé mnohokvetý (P.kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) : k .verticillatum). Má drevnatý podzemok. kvietok -k Obr. 3 . z ktorého vyrastá bohato rozkonárená byľ so zakrpatenými listami a bočnými konárikmi v podobe fylokládií. D . V teplejších oblastiach na výslnnych stráňach rastie dvojdomý asparágus lekársky (Asparagus officinalis).bobuľa. V svetlých lesoch a na výhonky. Viaceré druhy majú zrastené okvetie. vitamíny B a C.odoratum). Jeho voňavé kvety vyrastajú z pazúch listov jednopohlavné kvety piestikové. Bobule sú belasé až čierne. Na Slovensku je založená špargľovňa na Záhorí (Veľké Leváre). Rod asparágus (Asparagus) sa vyznačuje ihlicovitými alebo plochými fylokládiami.kokorík praslenatý (P. sacharózu. Byľ je hranatá. Najčastejšie to býva aspáragus Sprengerov (A. Biele rúrkovité kvety sú ovisnuté a vyrastajú z pazúch listov. C . b1 . 2 .podzemok 167 .asparágovaté Do podčeľade patria byliny s podzemkami a plodmi bobuľami. Široké listy má kokorík špargľa (Asparagus officinalis) A .pozdĺžny rez kvetom. Konzumujú sa etiolované dužinaté jarné výhonky. k2 (P. Kokorík (Polygonatum) má plazivý podzemok. b . p . 254: Asparagoideae : asparágus lekársky. oinovatelé. jedovaté. kyselinu jantárovú. tyrozín.verticillatum).plumosus) so štetinovitými fylokládiami.konvalinka voňavá (Convallaria majalis) : p .časť stonky s plodmi bobuľami. B .

Amarylkovité sú rozšírené najmä v trópoch a subtrópoch. ⊕. 2. Veľmi zriedkavým (Malé Karpaty) a chráneným druhom je listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum). b .apríli u nás iba v listnatých lesoch Vihorlatu (východokarpatský endemit). Medzi nimi je jeden žltozelený kvet. s účinkami povzbudzujúcimi činnosť srdca. Tento vždyzelený polokrík má šupinkovité listy a široké kožovité fylokládiá napodobňujúce list. Prízemné listy sú úzke. A 3+3. Rod bleduľa sa na našom území vyskytuje v dvoch druhoch. Vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) má byľ zakončenú praslenom štyroch širokých listov so sieťovitou žilnatinou. Obsahuje jedovaté kardiotonické glykozidy (najmä konvalotoxín. Často sa pestuje v záhradách a vo voľnej prírode rastie vo vlhkých. p . Kvety majú väčšinou jednotlivé.pozdĺžny rez . šternbergia (Sternbergia) a v záhradách pestovaným rodom narcis (Narcissus). humóznych listnatých lesoch. Kvitne v marci . 256: Asparagoideae : 1 . Z cibule vyrastajú 2 listy a stvol s jedným bielym kvetom. k1 . čiarkovité. Tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium) je drobná bylina so strapcom drobných bielych kvetov. s . niekedy zväčšenú a rôznofarebnú. G (4)).vonkajšie zelené okvetné lístky. Pestuje sa i v záhradách. Plodom je čierna bobuľa. 4 (P 4+4. U niektorých je okvetie zrastené. 2 . 3 . Snežienka jarná (Galanthus nivalis) patrí medzi prvé na jar kvitnúce druhy. A 4+4. o1 . Kvety v púčiku sú obalené blanitým listeňom (tulec). pri okrasných druhoch je dekoratívnym prvkom kvetu (napr. G (3) P (3+3) Sú byliny vytrvávajúce podzemnými cibuľami alebo podzemkami. Vo voľnej prírode rastie v lužných a vlhších humóznych lesoch a na vlhších miestach.tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium).bobuľa.vnútorné čiarkovité a žltkasté okvetné lístky.tyčinka so šidlovito predĺženým spájadlom -c.štvorpočetný kvet.  Obr. zriedka v súkvetiach. Celá rastlina je prudko jedovatá. Okvetné lístky sú biele so žltou alebo zelenkastou škvrnou na ich vrchole. Plodom je červená bobuľa. ktorý na rozdiel od všetkých ostatných ľaliovitých (i jednoklíčnolistových) je založený podľa č. narcis). bleduľa (Leucojum).Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) má dva široko elipsovité listy vyrastajúce z podzemku a strapec bielych voňavých kvetov zvonkovitého tvaru. Kvetný vzorec : 168 kvetom : o . Kvetný vzorec amarylkovitých je podobný ľaliovitým.semenník so 4 čnelkami. Bleduľa jarná (Leucojum vernum) má stvol zakončený jedným kvetom. Sú založené podľa č. Rastie hojne najmä v podraste bučín. Plodom je trojpuzdrová tobolka zriedkavo bobuľa. ktorý je pred rozkvitnutím obalený v blanitom listeni (tulci).vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) : k . Niektoré druhy majú pakorunu. P 3+3.listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum) : f . U nás je čeľaď zastúpená rodom snežienka (Galanthus). Bobule sú purpurovočervené. z ich lícnej strany vyrastajú listene -l a kvety (neskôr bobule) . konvalamarín). len semenník je spodný.listom podobné fylokládiá.

pakoruna  Agávovité sú prevažne viacročné byliny s podzemkom alebo stromy s druhotne hrubnúcim kmeňom. o .aestivum) má stvol zakončený paokolíkom viacerých kvetov (2-7). Majú okvetie zrastené do dlhej rúrky a 6 rozostúpených cípov.aestivum).tazetta) má stvol zakončený väčším počtom stopkatých kvetov. p . získaných z juhoerópskych druhov. Obojpohlavné trojpočetné kvety sú v klasoch. o1 . p . 4 .snežienka jarná (Galanthus nivalis) : tu . Narcis žltý (N.bleduľa letná (L.čnelka. Oba druhy sú chránené. Na Belanských kopcoch pri Štúrove rastie vzácna šternbergia jesienkokvetá (Sternbergia colchiciflora). s .spodný semenník s vajíčkami. c . Clivia. Okrem uvedených druhov sa pestuje množstvo kultivarov i plnokvetých. Žlté kvety sa vyvíjajú v neskorom lete a plod bobuľa dozrieva až na budúcu jar. Hippeastrum.poëticus) má biele okvetie a žltú.narcis biely (Narcissus poëticus) : s . č čnelka.okvetie. č . Kvitne neskôr ako predošlý druh na zamokrených.pseudonarcissus) má jasnožlté okvetie a veľkú valcovitú pakorunu. Všetky ďalej uvedené sa pestujú v záhradách ako okrasné.zrelá puknutá tobolka. močaristých lúkach a lužných lesoch južného Slovenska. Sú mečovité. Bleduľa letná (L. Listy sú striedavé ale zvyčajne nakopené na báze kmeňa alebo tvoriace chochol. 2 .blanitá pošva. Známy narcis biely (N. 3 . st . o - vonkajší okvetný lístok. strapcoch alebo metlinách. Narcis tazetový (N. Haemanthus. Počas mnohých rokov rastú len v nekvitnúcom stave a súkvetia vytvárajú len jedenkrát až na konci života (monokarpické rastliny). Druhy rodu narcis u nás nerastú vo voľnej prírode. Tropické druhy rodov Amarylis. často však hrubé a mäsité.tyčinka.Pestuje sa aj v záhradách. červeno lemovanú pakorunu. b -blizna. 169 . Hymenocallis sa pestujú pre veľké aj dekoratívne kvety v črepníkoch. V ústí rúrky je vyvinutá pakoruna.semenník.cibuľa. Eucharis.vnútorný okvetný lístok. t . Obr. 257: Amaryllidaceae: 1 .tulec.bleduľa jarná (Leucojum vernum) : tu .tulec.

U nás divo rastie niekoľko druhov: na vlhkých lúkach belasofialový kosatec sibírsky (I. ktorá sa používa ako farbivo. Z trhlín alebo zo zárezov kmeňa tejto mohutnej dreviny vyteká červená živica („dračia krv“). Z rodu agáva (Agave) je známa agáva americká (A. č čnelka. Značný technický význam má agáva sisalová Obr. Najznámejšia je juka vláknitá (Y. Agávovité sú rozšírené najmä v arídnych krajinách tropického a subtropického pásma. kefku z mnohobunkových chlpov. podopreté listeňmi. na brehoch stojatých a mierne tečúcich vôd kosatec žltý (I. U nás sa juky pestujú ako okrasné rastliny v skleníkoch a domácnostiach. svokrin jazyk).  Kvetný vzorec : .sibirica). Blizna je lupeňovitá. s . na stepných lúkach a piesčinách kosatec dvojfarebný (I. Bola zavlečená do južnej Európy. Po dozretí semien odumiera.semenník.hľuza. Podobajú sa amarylkovitým. 3 vzpriamené) má kosatec (Iris). Sansevieria (Sansevieria) pochádza z tropickej Afriky. pod jej lalokmi sú ukryté peľnice.sisal. A 3.trifasciata) sa pestujú v domácnostiach pre dlhé dekoratívne listy (tzv. Vonkajšie sklonené okvetné lístky niektorých druhov majú vyvinutú tzv.sisalana). Okvetie je len na báze zrastené do rúrky. Mnohé sú pre pekné kvety obľúbenými okrasnými rastlinami. niekedy len prízemné a nasadajú na stonku dvojradovo. Čiarkovité alebo mečovité listy sú striedavé.filamentosa).tyčinka 170 . Trojpočetné kvety sú buď pravidelné alebo súmerné (napr. B pozdĺžny rez : h . kosatec trávolistý (I.Plodom je tobolka alebo bobuľa. Obr.salmiana) vyteká šťava. Z Kanárskych ostrovov pochádza dracéna dračia (Dracaena draco). Z listov juky sa získavajú textilné (sklerenchymatické) vlákna. Z narezaných listov agávy pulkvovej (A. najmä pre bohaté súkvetia zvonkovitých belavých kvetov. mečík). alebo kosáčik).americana). ⊕. vejárik. americana) Poskytuje textilné vlákno . Niektoré druhy (napr. b .pumila) s krátkou jednokvetou byľou. Čnelka je trojdielna. sansevieria trojpása S.blizna. 259: Šafran neapolský (Crocus neapolitanus) : A . Viaceré naše druhy sú vo voľnej prírode chránené.celá rastlina. na výslnných stráňach kosatec nízky (I. Tvorí mohutnú ružicu hrubých prízemných listov. Rod juka (Yucca) pochádza zo strednej a južnej Ameriky. Spodný semenník dozrieva na tobolku. U nás sa pestuje v skleníkoch alebo cez leto aj vonku. ktorá po skvasení dáva alkoholický nápoj pulque.variegata). Veľké pravidelné kvety s nerovnakými okvetnými lístkami (3 nadol sklonené. Hojne sa pestuje najmä v Afrike.pseudacorus).graminea) s úzkymi čiarkovitými listami. Z biochemickej stránky sú význačné obsahom rôznych glykozidov. Vysoký stvol s bohatým súkvetím sa vytvorí iba jedenkrát po 40 -50 rokoch. G (3) P ( 3+3 ) Sú trváce byliny s podzemkami alebo bazálnymi hľuzami. od ktorých sa líšia počtom tyčiniek (iba A 3). st . P 3+3. kde zdomácnela. jednotlivé alebo v cymóznych súkvetiach (napr. ktoré prevyšujú kvety. V niektorých systémoch sa zaraďujú do čeľade amarylkovitých ale aj do samostatného radu Agavales (Hutchinson). Byľ s mečovitými listami vyrastá z podzemku. 258: Agáva americká (Agave (A. . blizna často lupeňovito rozšírená a farebná.

Má fialové okvetie a trojlaločnú červenooranžovú bliznu.čnelka. žliabkaté s bielym pásikom na líci. ktoré tvoria hustú sieť. alebo z iných druhov Ázie a Severnej Ameriky.spodná časť byle. 2 . Do rodu šafran (Crocus) patria nízke trvalky s podzemnou bazálnou hľuzou. V okrasnom záhradníctve sa uplatňuje niekoľko juhoafrických druhov v mnohých dekoratívnych kultivaroch označených súborne mečík obyčajný (G.heuffelianus).communis).semenník. p . h1 . U nás zavčasu na jar v trávnatých porastoch (miestami masovo) vo voľnej prírode rastie fialový šafran karpatský (C. Šafran siaty (C.minuloročná hľuza horská (Sisyrinchium montanum). ktorá sa vytvára na vrchole vlaňajšej (sympódium). z ktorého na budúci rok vyrastie nová kvitnúca byľ. s . 171 . Podobnou okrasnou trvalkou je aj montbrécia žltočervená (Crocosmia crocosmiiflora). V našej flóre sú dva divorastúce druhy.vlaňajšia hľuza. pre ktorú sa pestuje. A .imbricatus) s hustým súkvetím červenofialových kvetov rastie na vlhkých lúkach a lesných mokradiach.hľuzy mečíka tvoriace sympódium : h .germanica) s belasofialovými kvetmi a jemu podobný kosatec bledý (I. vo voľnej prírode sa nevyskytuje.Ako okrasné sa najčastejšie pestujú juhoeurópske druhy a to kosatec nemecký (I. kvety súmerné vo vejáriku. h1 .tohtoročná hľuza.vlaňajšia hľuza. Severoamerickým druhom u nás pestovaným a na vlhkých lúkach miestami splaneným je mečovka Obr.vnútorné okvetné lístky. Podzemky niektorých druhov kosatcov obsahujú fialkovo voňajúcu silicu a ako tzv. r . Mečíky (Gladiolus) majú podzemnú hľuzu. V záhradách a parkoch sa pestuje mnoho kultivarov vzniknutých hybridizáciou týchto dvoch druhov a tiež I. h1 .mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus) : h tohtoročná hľuza. fialkový koreň sa používajú vo voňavkárstve a v lekárstve.tohtoročná. Listy majú čiarkovité.ramená čnelky. 260: Iridaceae: 1 . Vyskytuje sa najmä na slatinných lúkach.palustris) s obalovými šupinami.púčik. V Alpách je pôvodný šafran bielokvetý (C.pallida).kosatec žltý (Iris pseudacorus) : o . b . h . B : hľuzy mečíka močiarneho (G. o1 .sativus) je kultúrny taxón.podzemok. Mečík močiarny (G.vonkajšie okvetné lístky. Mečík škridlicovitý (G. Je obalená rozpadavými pošvami minuloročných listov. Listy sú mečovité (odtiaľ pomenovanie). Poskytuje jedno z najdrahších korení. č . p .variegata.palustris) má iba 2 mečovité listy a riedke súkvetie červenopurpurových kvetov.albiflorus). Má niekoľko menších fialovobelasých kvetov.

Banánovník obyčajný (Musa paradisiaca) je známy svojou partenokarpiou. pochádza z Indie. Kvety sú súmerné. oranžové. Do čeľade patria 2 rody. trojpúzdrový.  Sú to mohutné trváce tropické byliny (nie dreviny) s podzemkovými hľuzami. často s farebnými listeňmi na báze. a preto sa čepeľ trhá pozdĺž perovitej žilnatiny.  Sú to trváce byliny trópov Starého sveta. Banánovníky patria k najdôležitejším kultúrnym rastlinám trópov. Plodom je tobolka alebo bobuľa. Na jar kvitnúce druhy a rozličné kultivary šafranov sa pestujú najmä v trávnikoch alebo sa rýchlia v črepníkoch. Najznámejší druh je ďumbier obyčajný (Zingiber officinalis). preto ďumbierovité poskytujú koreniny a liečivá. 261: Banánovníkovité (Musaceae): banánovník obyčajný pestovaným druhom je banánovník obyčajný (M. (Musa x paradisiaca).kvet M. tvoriace pysk . Ich kvety sú fialové. Dve ďalšie tyčinky sa premenili na krásne staminódiá. b. rastie prevažne v trópoch Starého sveta. Vo všetkých pletivách sa vyskytujú početné nádržky éterických olejov. biele. Kvety sú obojpohlavné. Spodný semeník je z 3 plodolistov. vnútri s veľkým počtom vajíčok. éterický kurkumový olej a korenie. uprostred súkvetia často sú obojpohlavné a v pazuchách dolných listeňov zasa piestikové kvety. V zemi majú škrobnatý podzemok a svojimi nadzemnými časťami sa podobajú ľaliovitým rastlinám. na semenách je dužinatý miešok (arilus). V rúrkovitom kvete ostala iba jediná tyčinka.odpradávna používané ako farbivo a liečivo. V súkvetí v pazuche horných listeňov sú tyčinkovité kvety. žlté. väčšinou zložité klasovité súkvetia. Farbivo z koreňov kurkumy pravej (Curcuma longa) poskytuje žlté farbivo kurkumín. Kvety tvoria veľké. Rod banánovník (Musa). Falšuje sa sušenými kvetmi z úborov požltu farbiarského (Carthamus tinctorius).paradisiaca. zvyčajne s farebnými listeňmi. Je to prastará kultúrna rastlina s 172 . čiže tvorbou plodov bez semien. semená majú tvrdé osemenie a škrobnatý endosperm a perisperm.balbisiana. po zániku druhého pohlavia jednopohlavné.rastlina. Musa sapientum). poskytujúci zo svojho podzemku voňavé korenie a drogu. asi s 80 druhmi. Najznámejším a najviac Obr. Na čepeli niet na okraji vystužovacieho pletiva.c . Viacradovo striedavé obrovské listy utvárajú so svojimi pošvami zdanlivý kmeň. Kvety sú zoskupené do klasovitých alebo metlinovitých súkvetí.labelum (v čeľadi vstavačovitých ostala len jediná tyčinka vonkajšieho kruhu a pysk vznikol z okvetného lístka). syn. Zygomorfný kvetný obal je diferencovaný na kalich a korunu alebo je iba okvetím. Iné druhy sa pestujú pre škrobnaté podzemky a niektoré druhy sú okrasné skleníkové rastliny. od ktorých sa ale líšia celkom odlišnou stavbou kvetu. ktorý po dozretí plodov zanikne (odumrie). trojpočetné s redukovaným A.acuminata x M. a . Opelenie nastane hmyzom alebo vtákmi. pochádza z južnej Ázie. Plodom je mäsitá bobuľa.

Kultúrne bezsemenné banánovníky sa rozmnožujú podzemkovými odnožami. kým druhý sa premenil na korunovito sfarbené staminódium. manilské konope. Iným druhom je banánovník nízky (M. u niektorých druhov je to aj s hniezdovitými koreňmi (hniezdovka) 173 . ktorá pochádza z Ameriky a pestuje sa ako veľmi dekoratívna rastlina takmer na všetkých kontinentoch.podzemok niekoľko rokov. Poskytuje tzv. V Austrálii sa pestuje kana jedlá (C. Vstavačovité sú byliny s podzemnými hľuzami.cavendishii).hľuzy dospelej rastliny a k vykvitnutiu dôjde až o (vstavač). nadzemné časti sú na povrchu hladké. a rastlina.labelum a korunovité staminódiá. ktorý z vlákien listových pošiev poskytuje tzv. Veľké množstvo semien je zasa akousi kompenzáciou zníženej pravdepodobnosti. pestovaná v teplých krajoch celého sveta. pochádzajúci z južnej Číny. Najznámejšia je kana indická (C. bez ktorej by nemohlo dôjsť ku klíčeniu. lesklé. k vyrasteniu Obr. používané ako zemiaky. Plodom je tobolka s veľkým množstvom drobných až mikroskopických semien bez vyživovacieho pletiva. ktorý sa predovšetkým pestuje na Kanárskych ostrovoch. Musa ensete). Tým tyčinka dostane lupeňovitý vzhľad s jediným peľovým váčkom. - Do čeľade kanovitých patria trváce byliny (podzemok). g . Na Filipínach sa pestuje banánovník textilný (M. Tyčinky sú redukované iba na 1. listy často v prízemnej ružici. h semenných rastlín (25 000 druhov). pretože u niektorých druhov opeľovačmi bývajú len konkrétne druhy hmyzu. dokonca aj medzirodové. c až e .nana syn. pochádza z Afriky a vysádzajú ju v parkoch ako ozdobnú rastlinu. Mladý vek čeľade dokumentuje aj veľká špecializácia v kvetnej biológii. ale aj veľká variabilita znakov v rámci rodu i druhu a veľká náchylnosť na kríženie. alebo podzemkami.) Plodom je tobolka. hmyzovník). Tieto „nedostatky“ sú kompenzované spolužitím semien s hubami (mykoríza). 263: Podzemné orgány vstavačovitých : A . prirastené k nitke. semeno Zároveň je to jedna z vývojovo najmladších čeľadí.kvet.prierez semeníkom.edulis) pre škrobnaté podzemky pod názvom „arrow-root“. (Ostatné tyčinky tvoria pysk . Enseta jedlá (Ensete edule syn.tyčinka. 262: Kanovité (Cannaceae): kana indická (Canna indica). pretiahnutý.podzemok (bradáčik). Kvety sú preto súmerné. u niektorých druhov dokonca s nedostatočne vyvinutým embryom.textilis). ktoré sa líšia od ďumbierovitých asymetrickými kvetmi a redukovanou jedinou tyčinkou len s jediným peľovým váčkom. Ak sa tak aj stane. B . Na to si tieto rastliny vyvinuli veľmi špeciálne adaptácie (napr. ovocné a múčnaté banány (posledné sa jedia vzhľadom na väčšie množstvo škrobu pečené a varené). V rámci čeľade je známy len jeden rod kana (Canna) s tropickými druhmi.plod. polínia. že sa dostanú do kontaktu s hubou. o čom svedčí jednak veľká druhová pestrosť. takže pripomína kvetnú stopku.indica). f . dolný P lupienok býva premenený a predĺžený do pysku. Kvety majú P najrôznejších tvarov a farieb. b . M. peľové zrná sa zlepujú do tzv.početnými kultúrnymi formami. Semenník je spodný. najmä v spôsobe opeľovania.  Sú počtom druhov najbohatšou čeľaďou Obr. C .

Tým sú ich samčekovia prilákaní a v snahe o kopuláciu opelia kvet.insectifera). pretože tie sú veľmi citlivé na hnojenie. Jednotlivé druhy majú menšie Obr. vstavač počerný (O. hmyzovník muchovitý . (O. Vstavač obyčajný papučkový (Cypripedium lístky. Mnohé z nich sú epifyty a majú nápadné veľké a veľmi dekoratívne kvety.viac ako 10 rokov.vnútorné okvetné lístky. hmyzovník pavúkovitý .majalis) s fialovopurpurovými kvetmi a červenohnedo škvrnitými listami.apifera.O. U nás sa pestujú ako okrasné skleníkové či izbové rastliny. Vstavačom sú príbuzné vstavačovce (Dactylorhiza). chemizáciu. ktorá sa pestuje pre obsah vanilínu v tobolkách. (hmyzovník včelovitý . Vstavačovec bazový (D. Najväčší počet druhov rastie v tropických pralesoch.vonkajšie okvetné kvety v klasoch. rody katleja (Cattleya).listen. Väčšina vstavačovitých sú zákonom chránené rastliny. Veľmi zaujímavými druhmi sú hmyzovníky (Ophrys). 264: Kvet vstavačovitých : O . BR . IT . Špecializácia v opeľovaní kvetov viedla k takej adaptácii. kým ostatné P lupienky sú fialové. dendróbium (Dendrobium) alebo cimbídia (Cymbidium). Druhovo najbohatším rodom je vstavač Obr.O. Je to liana pôvodom z Mexika. U nás rastú 4 druhy hmyzovníkov.semenník. Na vlhkých lúkach rastie vstavačovec májový (D. 265: Črievičník polínium. K lesným druhom patrí napr.tridentata). V skleníkoch sa najčastejšie pestujú pre okrasné účely tropické epifytické vstavačovité. Na zachovalých vlhších lúkach rastie aj päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) s veľmi bohatým valcovitým klasom ružových voňavých kvetov s dlhou ostrohou. Preto väčšina druhov vstavačovitých. N .pysk. stanhopea (Stanhopea). Dolný pysk má v podobe papučky žltej farby. 266: Vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) 174 . PO (Orchis). ale často v hustých strapcovitých súkvetiach. či zmenu stanovištných podmienok (odvodnenie). vemenník (Platanthera) alebo kruštík (Epipactis).sphecodes. nezelenou lesnou orchideou je hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis). že ich pysk napodobňuje telo hmyzu.nektár (O. ktorý má hniezdovito spletené korene. vstavač vojenský (O. Naše pôvodné druhy majú kvety menšie. Rastie na vápenci v horských bučinách. Saprofytickou. ktoré u nás prirodzene rastú (asi 60 druhov) patrí medzi najvzácnejšie rastliny. Patria medzi naše najvzácnejšie vstavačovité. Výskytom indikujú nenarušené stanovištia.sambucina) sa vyskytuje na suchších lúkach a pasienkoch. vyživujúce sa odumretými organickými zvyškami (hniezdovka). Kvitne na purpurovo i žlto. ET .militaris) patria medzi vzácne druhy suchších lúk. saprofytické. Názov dostala podľa podzemku. najmä u lúčnych druhov.ustulata). Medzi cudzokrajné orchidey patrí aj úžitkový druh vanilka voňavá (Vanilla planifolia).ostroha. napr. Medzi vstavačovitými sa nájdu aj druhy nezelené.morio).O. C . Našou najväčšou orchideou je črievičník papučkový (Cypripedium calceolus).    Obr. prilbovka (Cephalanthera). vstavač trojzubý calceolus) L .

Ameriky. sukulentnej stavby a na okraji ostnato zúbkaté. Zhrubnuté listové pošvy vytvárajú niekedy cibule. Podenka obyčajná (Commelina communis) pochádza z východnej Ázie a k nám bola nedávno zavlečená s obilím a inými plodinami na polia a rumoviská teplejších oblastí.plody Vlastné korene slúžia len na pripevnenie rastliny k podkladu.. kde sa ďalej šíri. V záhradách sa pestuje podenka belasá (Commelina coelestis) s belasými kvetmi.)    175 . Do čeľade patrí niekoľko sto druhov.albiflora) s bielymi kvetmi. Je to najmä tradeskancia virgínska (Tradescan-tia virginiana). často sú mäsité. Bilbergia ovisnutá (Bilbergia nutans) je izbová rastlina. Počet tyčiniek je 6 a na nitkách sú dlhé chlpy. zriedka súmerné. Na vrchnej strane bazálnej časti sú veľmi často osobitné absorbčné šupinovité chlpy na vstrebávanie vody.časť rastliny. i . Obr. Z vrchného semenníka dozrieva tobolka. Plodom je bobuľa alebo tobolka. Preto bola zaradená mezi karanténne buriny. s belasými a tradeskancia bielokvetá (T. 268: Chlpaňa poľná (Luzula campestris)     Broméliovité sú byliny. Roelia ssp. Aechmea ssp. Mnohé ďalšie epifyty sú obľúbené u pestovateľov.. Mnohé z druhov podenkovitých sa pestujú ako izbové rastliny. Jeho nepravé plody (súplodie bobúľ) vznikajú zrastením mnohých bobúľ s dužinatou osou a listeňmi súkvetia na vrchole s chocholom listov. Listy zvyčajne tvoria listovú ružicu.. Podobný druh so vzpriamenou stonkou je reo rôznofarebné (Rhoeo discolor) s obojstranne fialovými listami. ktorá sa nazhromažďuje v ružici listov. Podenka obyčajná (Commelina communis). Zo Strednej Ameriky pochádza zebrina previsnutá (Zebrina pendula) s previsnutou byľovou s purpurovočervenými listami na rube a zelenými listami na líci so striebristými pásikmi.kvet. prevažne epifyty. b . Z druhov čeľade je najznámejší ananás siaty (Ananas sativus). Typický epifyt tilandsia bradovitá (Tillandsia usneoides) z atlantického pobrežia Ameriky visí zo stromov v podobe zväzkov vlákien v dĺžke až 2-3 metre. obojpohlavné. Sú pravidelné. ktoré sú atraktívne skleníkové a bytové rastliny (Bromelia ssp. Kvety majú rozlíšený kvetný obal. c . zriedkavejšie dreviny subtropického pásma. zoskupené do klasov a chocholíkov.Podenkovité sú tropické rastliny s kolienkatou byľou a pošvatými listami. Obr. zvyčajne sú pestrofarebné a často s pestrofarebnými listeňmi. atď. Nemá korene a používa sa ako obalový materiál na dekoráciu interiérov. 267: Podenkovité (Commelinaceae). Obojpohlavné kvety sú pravidelné a majú rozlíšený kvetný obal. Pochádzajú zo Sev.

Čeľaď zahrňuje byliny trávovitého vzhľadu. Tvoria ich druhy. zelenej alebo hnedej farby.    Podobne ako sitinovité. Mnohé sú trsnatého vzrastu a majú oblé. Kvety sú jednopohlavné. ostrica pľuzgierkatá (C. napr. Na semenách majú výrastky v podobe tzv.bufonius). resp. Väčšina druhov tvorí dominantné porasty na mokradných stanovištiach. Iné rozdelenie ostríc je na základe celkového vzhľadu porastov. sú (Juncus conglomeratus) čiarkovité s listovou pošvou. Nie sú to však pravé trávy (tie patria do čeľade lipnicovitých). Od pravých tráv sa líšia najmä tým. U nás rastú 2 rody. žliabkovité alebo ploché listy. či sú klásky tvorené iba samičími. Kvety v kráželi sú nevýraznej farby. alebo šidlovité. Porasty tejto rastliny sa vyskytujú v alpínskom stupni hôr a sú veľmi nápadné hrdzavohnedým zafarbením na jeseň. Obr. Môžu byť obojpohlavné ale aj jednopohlavné zoskupené do kláskov. plodom je tobolka. ako ostrica pobrežná (C.inflexus). mäska. 269: Sitina kĺbkatá ktoré býva u mnohých druhov trojhranné. Listy majú ploché čiarkovité. samčími kvetmi. a to ostrice s jednopohlavnými kláskami (samičie klásky sú zreteľne odlišné ako samčie klásky) a ostrice s obojpohlavnými kláskami (všetky klásky sú na rastline rovnakého vzhľadu).luzuloides). ale okvetné lístky sú drobné. K vysokým ostriciam s obojpohlavnými kláskami patria Obr. 176 . ktorá je pevne zrastená so stonkou (na rozdiel od tráv). Typickým súkvetím je krážeľ. Sú to trváce rastliny trsnatého alebo výbežkatého vzrastu. Druhovo najpočetnejším rodom je ostrica (Carex). Rozoznávame tak skupinu ostríc vysokého vzrastu (tzv. Kvety majú zachovanú stavbu kvetu jednoklíčnolistových rastlín ( P 3+3 ).acutiformis) a mnoho ďalších.elongata). v pazuche plevy a skladajú sa do kláskov. Na lúkach rastie Obr. na lúkach a prameniskách. Pasteblo je zakončené krážeľom stiahnutých kláskov. Listy sa podobajú listom tráv. Podľa toho. že majú pasteblo (calamus) vyplnené aerenchýmom. resp. Vo vysokohorských polohách je hojne rozšírená sitina trojzárezová (J. ostricové lúky). kde ekologicky nahrádzajú trávy. Chlpaňa (Luzula) má ploché listy na okraji s dlhými riedkymi brvami. Tieto druhy sú zároveň zo skupiny ostríc s jednopohlavnými kláskami. Tieto Pamechúriky ostríc druhy vytvárajú mohutné trsy (tzv. 270: druhy: ostrica metlinatá (C. 271: Trsnatý vzrast chlpaňa poľná (L. Niektoré sitiny majú krážele hlávkovito stiahnuté. v tzv. šupinkovité. alebo sa v klásku nachádzajú kvety oboch pohlaví a podľa počtu kláskov delíme ostrice na 2 skupiny. Sitiny (Juncus) sa svojím výskytom viažu väčšinou na vlhké stanovištia. ostrica predĺžená (C. Indikátorom ostrice kyslého pôdneho substrátu je chlpaňa hájna (L. plodom je nažka uzavretá v zrastenom listeni.campestris). ktorá rastie v lesoch. okrajoch vodných plôch a tokov. v mokrých priekopách. Majú 3A.vesicaria).effusus). Tieto druhy vytvárajú mohutné trsy a rastú na brehoch rybníkov.trifidus). Od tráv sa odlišujú plnou stonkou bez kolienok. Jednotlivé druhy majú význam pri indikácii zamokrenia stanovišta. najmä na vlhkých lúkach (tzv. pamechúriku. rašeliniskách. ale pasteblo.riparia). takže sú krmovinársky nevhodné. podobne ako trávy. prípadne krážeľa kláskov. Magnocariceta). Nemajú teda steblo. Drobnou jednoročnou sitinou rastúcou na bahnistých obnažených brehoch rybníkov je sitina ropušná (J. sitina sivá (J. indikujú výšku hladiny podzemnej vody. oblé na priereze. 272: Výbežkatý vrast ostrice sitina rozložitá (J. že semená sitín roznášajú mravce (myrmekochória). aj šachorovité sú rastliny trávovitého vzhľadu. ktoré je lákadlom pre mravce. Zaujímavosťou je. ostrica ostrá (C. Obr. Šachorovité sú charakteristické drsnými a tuhými listami i stonkami (obsah SiO2).paniculata). Kvety majú P zakrpatené alebo premenené na štetinky (páperník). bulty).

obsahujú sklerenchymatické pletivo a sklereidy. ktoré sa označujú aj ako trávy. napr. má podzemok s hľuzami. stepných lúkach. môže byť však aj pozdĺžne zložená.ryžovaté 2. listových pošvách dolných listov a pod. je ostrica srstnatá (C. 274: Ostrica predĺžená adaptáciou slúžiacou tomuto účelu sú tzv. Klásky sú podobne ako u škripiny v krážeľoch. 275 Obr. ktorá má drobné klásky v rozvetvenom kráželi. ohýbacie bunky. Je pôvodom z južnej Európy. takže pri ich určovaní je nutné všímať si detailné znaky. Osídľujú bahnisté brehy vôd. Zložením alebo zvinutím listu sa zmenšuje celkový povrch listu. Do rodu škripinec (Schoenoplectus) patria mohutné vysoké rastliny.    1. 276 prosovaté 4. K lesným druhom patrí ostrica lesná (C. Nižší vzrast majú napr. Podčeľaď : Pooideae lipnicovaté kukuricovaté 5. alebo pri poľahnutí vzpriamuje. ktorá má klásky visiace na dlhých stopkách. Podčeľaď : Bambusoideae . šachorovité) majú pravé steblo. Častým druhom okrajov ciest. niektoré druhy aj s oblým pasteblom. Takou je ostrica nízka (C. ostrica čierna (C. Ich čepeľ je čiarkovitá. Jednotlivé druhy ostríc sa na seba často veľmi podobajú. Podčeľaď : Panicoideae Obr. 273: Páperník steblo bez článkov a kolienok (bezkolenec). Vysokohorské lúky zasa často osídľuje ostrica vždyzelená (C. alebo zvinutá. Listy tráv sú postavené striedavo. Podčeľaď : Zeeoideae – Do tejto čeľade patria byliny. málo známym druhom patrí šachorník jedlý (Chlorocyperus esculentus).flava). 277 rastlín trávovitého vzhľadu (sitinovité. (Carex elongata) Nachádzajú sa v hornej pokožke listu a zmena turgoru v nich spôsobí 177 . Rastú na podmáčaných lúkach.bambusovaté 3. Okrem ostríc tvoria porasty na vlhkých stanovištiach napr.sempervirens). Bahničky (Eleocharis) majú pasteblá zakončené jedným drobným kláskom. napr. Ostrica Davallova (C.distans). ostrica žltá (C. škripina lesná (Scirpus sylvaticus). Má chlpaté listy i klásky.panicea).sylvatica).pilosa).humilis). Anatomickou Obr. Veľmi drobného vzrastu sú trsnaté šachory (Cyperus). Indikátorom čiastočného zasolenia pôdy môže byť ostrica vzdialená (C. K úžitkovým. Typickou lesnou ostricou je aj ostrica chlpatá (C. Je nízkeho vzrastu a tvorí vencovité trsy. plochá.Na vlhkých lúkach rastú často napr. Podčeľaď : Oryzoideae . ktorá je delená kolienkami (nodus) na medzičlánky (internódium). alebo je Obr. Jeho delivou činnosťou sa steblo predlžuje.nigra) s čiernymi plevami v kláskoch alebo ostrica prosová (C.hirta). vlhších priekop a pod. Je to dutá stonka. Výnimočne môže byť steblo vyplnené stržňom (kukurica). Sú jednoročné a sú charakteristické pre obnažené bahnisté dná rybníkov a podobné biotopy. na pamechúrikoch. Lipnicovité na rozdiel od podobných Obr. ktorá má na okraji listov krátke chĺpky. majú angustifolium) spevňovaciu funkciu. ktoré sú jedlé. Nad každým kolienkom je vrstva interkalárneho (vmedzereného) meristému. Ostrice rastú aj na vyslovene suchých stanovištiach. Majú zväzkovitú koreňovú sústavu pozostávajúcu z adventívnych koreňov (homorízia). najmä však kolienka. čím sa tieto druhy tráv chránia pred nadmerným odparovaním vody.davalliana) je príkladom dvojdomej ostrice. V plodnom stave sú veľmi nápadné páperníky (Eriophorum) ktoré majú P premenené na chumáč bielych chlpov (odtiaľ názov). Rastie na slatinných lúkach. úzkolistý (Eriophorum Samotné steblo.

rovnako ako množstvo sklerenchýmu pod pokožkou. Dôležitým určovacím znakom je povrch listovej pošvy. prípadne len veniec chĺpkov (Obr. netvoria sa trsy. Kvety sú obojpohlavné (výnimkou je napr. Sú to šupinkovité útvary. B . čo predstavuje adaptáciu na vetroopelivosť. Listy sú vtedy tuhé. Z vonkajšieho kruhu P sa metamorfózou vyvinula plievočka vyrastajúca oproti plevici.následné zloženie. sú aj dlhé a tenké nitky tyčiniek. resp. Sú podopreté listeňom .plevicou. medzi ním a pošvou. Mimopošvové (extravaginálne) odnožovanie je typické pre výbežkaté trávy. 277) a pod. Obsah SiO2. Majú však veľmi dobre vyvinutú listovú pošvu. Dĺžka osti. Pri tzv. ktorými trávy odnožujú. Takýmto odnožovaním vzniká trs. 275). 278: Odnožovanie tráv : A vnútropošvové. Obr. psinček výbežkatý). Porast takejto trávy je rovnomerný. pri zakladaní trávnikov a pod. Tak sa môžu trávy vegetatívne rozmnožovať. ktorá napomáha vetroopelivosti. z chrbta alebo bázy plevice) sú určovacími znakmi tráv. kukurica). vnútropošvovom (intravaginálnom) odnožovaní vyrastá výhonok kolmo pozdĺž stebla. Tá vyrastá z kolienka. Spôsob odnožovania má význam napr. ktorým výhonok prenikne cez listovú pošvu a vyrastá vodorovne. Kvety tráv sú drobné a značne metamorfované s redukovaným P. z ktorej môže vyrastať osť. tvar a spôsob vyrastania (z vrcholu. objíma steblo a prechádza priamo v listovú čepeľ. Na rozdiel od zelenej plevice je blanitá. Okraje listovej pošvy môžu byť voľne prekryté alebo zrastené (stoklas). sú dôležité ukazovatele kŕmnej hodnoty tráv. Tie sa môžu nachádzať buď pod (pýr plazivý) alebo nad zemou (prstnatec. Môže byť hladký alebo chlpatý. Adaptáciou. Piestik má dvojramennú páperistú bliznu.A6). že zväčšujú svoj objem a odtláčajú plevicu od plievočky. alebo ušká (auriculae) (Obr. Odnožovanie prebieha dvojakým spôsobom. Tieto útvary sú takisto dôležité určovacie znaky tráv. zvinutie listu. čím otvárajú kvet. Tyčinky a blizny piestika vyčnievajú von z kvetu a vietor môže kvety ľahšie opeliť. Z vnútorného kruhu P vznikli 2 lodikuly. ktoré zohrávajú úlohu pri rozkvitaní kvetu tým. ryža siata . Na rozhraní listovej pošvy a čepele sa nachádza blanitý jazýček (ligula) (Obr. Listy tráv nemajú listové stopky (výnimkou je bambus). Trávy majú A3 (výnimkou je napr. Extravaginálne výbežky môžu predstavovať často dlhé podzemky.mimopošvové 178 . ktoré umožňujú aj pri najmenšom závane vetra uvoľnenie peľu z peľníc. Z pazúch listovej pošvy na bazálnej časti stebla vyrastajú mladé výhonky. Bunkové steny pokožkových buniek v steblách i listoch sú často inkrustované SiO2. Niektoré trávy majú kombinované oba spôsoby odnožovania. 276).

pšenica) alebo stiahnuté metliny nakopených kláskov (Obr. Zrno je okôrené. Napr. najmä kultúrne druhy ako obilniny vo výžive ľudí.282B) (napr. kukurica. ktorý sprostredkováva transport živín z endospermu do klíčiaceho zárodku.plevami. psiarka. c . ovos. 283: Zrná obilnín . Embryo je oddelené od endospermu štítkom (scutellum). Môžu to byť metliny kláskov (Obr.blizna. Trávy vytvárajú len málo špecializovaných produktov látkovej premeny (sekundárnych metabolitov). subtropická vlhkomilná rastlina s metlinou jednokvetých kláskov. ovos a jačmeň. Oproti ostatným obilninám obsahuje ryža viac 179 . Podľa toho poznáme trávy s jedno. timotejka). 282 obsahom škrobu a bielkovín endosperm. aromatickú látku kumarín obsahuje tomka. kavyľ). sacharózu zasa cirok a najmä cukrová trstina. Počet kvetov v klásku môže byť rôzny.). resp. ktorý pri Obr. pusty. Klásky sú základnými súkvetiami tráv a tie sa združujú do zložených súkvetí.ryžovaté Charakteristickým znakom je 6 tyčiniek. savany. Jeho najväčšiu časť vypĺňa vyživovacie pletivo embrya s veľkým Obr. Každý klások. b . že zrná majú zrastené oplodie s osemením.biomy (stepi. alpínske hole atď.jednokvetého klásku. a kultúrnych druhov tráv.Obr. Čeľaď lipnicovitých sa delí na 5 počeľadí: Podčeľaď : Oryzoideae . klasy kláskov . niektoré druhy ho majú zrastené ešte aj s plevicou (okôrené). Po olúpaní je biele a takto sa dostáva do obchodnej siete. 281: Schéma : A .samotného kvetu trávy. je podopretý dvoma listeňmi Obr. Niektoré sú vzácne a chránené (napr. B . raž. Od plevice oddelené zrná (nahé) majú z obilnín napr. lipnica). žlté alebo hnedasté. bez ohľadu na počet kvetov v ňom. Z obilnín majú takéto zrná napr.kláskoch usporiadané dvojradovo. Divorastúce druhy sú dominantné a tvoria základ lúčnych biotopov najrôznejších typov . ktoré majú valcovitý tvar (napr. 279: Trsnatá tráva (tvrdica) Obr. predstavuje po zomletí múku. Plevy sú chrupavkovité. prérie. Plodom tráv je zrno. Ryža siata (Oryza sativa) je jednoročná tropická. Zriedkavo býva pleva len jedna (mätonoh) alebo 3 (mohár). Trávy majú veľký význam.282C). pampy.lodikuly obilnín.paklasy (Obr. 280: Výbežkatá tráva (prstnatec) Kvety sú v súkvetiach .282A)(napr. pýr. Mnohé druhy sú významné z krmovinárskeho hľadiska. čiže piestik. pšenica. Okrem toho. dvoj i viackvetými kláskami.

Proso siate je stará kultúrna obilnina pôvodom z Ázie. Rastie na okrajoch ciest. husto trsnatá tráva. pretože všetky sú nahlúčené na jeho báze. technicum) sa pestuje pre pevné konáriky súkvetia. mohár zelený (S. Je to tráva vysokého vzrastu so širokými listami.lipnicovaté 180 . ktoré vyrastajú prstovite približne z jedného miesta. (Digitaria sanguinalis) Proso siate (Panicum miliaceum) je jednoročná obilnina so širokými listami a chlpatými listovými pošvami. najmä škrobu. Mohár (Setaria) s niekoľkými burinnými a niekoľkými kultúrnymi druhmi sa vyznačuje valcovite stiahnutou metlinou. ktorý má štetiny v súkvetí hrdzavo hnedé. Pochádza z Indie. Cirok (Sorghum) je mohutná kultúrna tráva so širokými listami a metlinou dvojkvetých kláskov. široko elipsovité. z ktorého sa vyrábajú metly a kefy. v metlinách (proso).trstinový cukor. Podčeľaď : Bambusoideae . Kedysi sa pestovala. Cirok cukrový (S. Štetiny má drsné. najmä v juhovýchodnej Ázii. Niektoré Obr. nápadne ježatého vzhľadu kvôli vyčnievajúcim hustým štetinám vyrastajúcim z bázy kláskov.sacharidov. vo valcovito stiahnutých metlinách (mohár). záhradách a viniciach. Pochádza z Číny. Prstovke sa podobá prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon).dochna) (Obr. Pestovaným druhom je mohár taliansky (S.italica). Rastie ako burina v okopaninách. Súkvetie je zložené z niekoľkých štíhlych paklasov. Patrí sem viac rodov rastúcich v subtrópoch.). Cirok cukrový kŕmny (S.bambusovaté Patria sem trávy mohutného a vysokého vzrastu (až 25 m). vysokého vzrastu. Veľké využitie majú zdrevnatené hrubé steblá bambusu (stavebný materiál. Trstina cukrová (Saccharum officinarum) je veľmi významná cukrodarná plodina tropických oblastí. u nás sa pestuje v dvoch odrodách. Je dominantným druhom vlhkých a slatinných lúk (tzv. záhrad a rumovísk patria mohár sivý (Setaria pumila). Prstovka krvavá (Digitaria sanguinalis) je jednoročná burina podobne ako ježatka. Ježatka kuria (Echinochloa crus-galli) je jednoročná tráva. Metlinu vytvára niekoľko paklasov. s drevnatejúcimi steblami. Mladé výhonky bambusu (Bambusa) sú jedlé a používajú sa najmä v čínskej kuchyni.viridis) má štetiny zelené a mohár praslenatý (S. Stržeň obsahuje sacharózu . 284) je pôvodný v tropickej Afrike. Listy majú stopkaté (výnimočný znak čeľade lipnicovitých). Obr. Je však trvácim druhom a vytvára dlhé nadzemné výbežky (prstovka je trsnatá). zrná sa používali ako krupica. saccharatum) s vyšším obsahom cukru v steblách slúži najmä na zelené kŕmenie. ktorej steblo nemá kolienka. ktorej trsy vystúpavých stebiel bývajú pritlačené k zemi.prosovaté Charakteristické sú guľaté zrná. Zrná i zelené časti sa využívajú ako krmivo. dochna var. Cirok alepský (S.halepense) je poľnou burinou. najmä v teplejších oblastiach.verticillata) má v spodnej časti prerušované súkvetie. Zrná sú drobné guľaté s chrupavkovitými plevicami. Bambusník (Dendrocalamus) a trsťovník (Pseudosasa) sú okrasné druhy pestované aj v našich podmienkach. 285: Prstovka krvavá druhy majú klasy kláskov (paklasy) vyrastajúce prstovite z jedného miesta (prstnatec). Je viacročná. bezkolencové lúky). Mnoho druhov má jednokveté klásky. kvety v bohatých metlinách. K burinným druhom polí. Spolu so pšenicou je najvýznamnejšou obilninou z celosvetového hľadiska. K úžitkovým druhom patrí aj cirok sudánsky (S. Cirok cukrový metlový (S. výroba papiera a pod. Výživná hodnota je najmä v obsahu Fe a vitamínu B. Úzka a riedka metlina má klásky sivofialové. Nápadné sú tuhé a pokrútené konáriky kláskov.sudanense) pestovaný ako krmovina. Podčeľaď : Pooideae . 284 Bezkolenec belasý (Molinia coerulea) je vysoká. Podčeľaď : Panicoideae . Metlina jednokvetých kláskov býva jednostranne previsnutá.dochna var. piesčitých trávnikoch a pasienkoch. má široké listy a plné steblá.

Klásky sú z boku sploštené. Lipnica cibuľkatá (Poa bulbosa) má bázu stebla cibuľkato zhrubnutú.pseudodalmatica) je indikátorom andezitových hornín. Kostrava (Festuca). Lipnica lúčna (Poa pratensis) je trváca. ktorá má dlhšie jazýčky. ktorá vytvára často živorodé formy. Lipnica močiarna (P. lesný druh kostrava obrovská (Festuca gigantea). skalnaté a suťové substráty. Podobným druhom je kostrava žliabkovitá (F. čiže listy sú štetinovité. Jej listy sú sivozelené. okraje ciest. Na stepných lúkach rastie kostrava valeská (F.arundinacea) sa podobá na kostravu lúčnu. Dôležitými znakmi sú aj šírka listu a anatomická stavba listu. Lúčnym druhom je kostrava lúčna (F.ovina) s veľmi tenkými a jemnými listami.nemoralis). Kostrava červená (F. sutiny. najmä v horských polohách. zvinuté alebo zložené. 287: Kostrava žliabkovitá (Festuca rupicola) 181 . ktoré z klásku vypadnú a zakorenia sa. Je vysokého vzrastu.Do tejto podčeľade patrí najviac u nás rastúcich druhov tráv. Mnohé druhy majú listy s adaptáciami na sucho. Je krmovinársky hodnotnou trávou. Osídľuje suché stanovištia.pallens). čo je akási kompenzácia nepriaznivých podmienok hôr. Lipnica ročná (P. najmä dubín je prevládajúcim druhom bylinného poschodia. rastie na vlhkých stanovištiach a brehoch vôd. (Bromus mollis) Na suchých stanovištiach.trivialis). pretože sa výskytom viaže práve na tento typ substrátu. Rastie na lúkach. kýlnaté. ktorá rastie najmä na ušľapávaných miestach (poľné cesty.palustris) rastie rovnako vo vlhkých biotopoch.vaginata). Lipnica (Poa) je rod s mnohými druhmi.rubra) má pošvy dolných listov červené. Rastie na lúkach. V niektorých typoch listnatých lesov. čím sa tento druh vegetatívne rozmnožuje). Klásky sú oblé. Kostrava padalmátska (F. Rastie v svetlých listanatých lesoch. Nasledujúce rody majú typ zloženého súkvetia metlinu kláskov. chudobnou metlinou. ktorá má nápadne veľké ušká objímajúce steblo. Obr. končisté a ostité. takže niektoré druhy kostráv sa určujú podľa prierezu spodných listov. Často vytvára aj živorodé formy (namiesto zŕn vyrastajú v kláskoch mladé rastlinky. 286: Lipnica lúčna rastie na suchších lúkach. Tvoria husté trsy. záhrady). rastú husto trsnaté druhy kostráv s niťovitými spodnými listami. výbežkatá tráva.heterophylla) má prízemné listy niťovité a byľové širšie. na rozdiel od prosovatých. ploché. Zrná sú podlhovasté. dĺžka jazýčka. Plevice bez ostí. K druhom s plochými širokými listami patrí napr. železničné násypy a pod. Vzhľadom podobná je lipnica pospolitá (P. Je to druh. Pri určovaní lipníc je dôležitá napr. Indikátorom piesčitých substrátov je zasa kostrava pošvatá (F. najhojnejšou je lipnica alpínska (P. Tento rod je druhovo početný a niektoré druhy sa veľmi na seba ponášajú.compressa) má bázu stebla aj s pošvami dvojstranne stlačenú.alpina). múry. Je veľmi premenlivým druhom. Lesným druhom je lipnica hájna (P.rupicola).pratensis) má tiež ploché. 288: Stoklas mäkký je cennou trávou na pasienkoch. Rastie na suchších lúkach a stepných stráňach. Majú všetky typy zložených súkvetí. Kostrava trsťovitá (F. Lipnice rastú aj vo vysokohorských biotopoch.valesiaca). Lipnica stlačená (P. nie však vyslovene (Poa pratensis) stepných. Typickým druhom pasienkov na minerálne chudobných pôdách je kostrava ovčia (F. drsné steblo pod metlinou a rastie na vlhších stanovištiach.annua) je nízka trsnatá jednoročná tráva. Je to voľne trsnatá tráva s riedkou. V rôznych šľachtených formách sa využíva do trávnych miešaniek. ako sú stepné lúky a stráne. Je to krátko výbežkatá tráva. tenké. Hrubšie sivozelené listy má kostrava tvrdá (F. Z krmovinárskeho hľadiska je jednou z najhodnotnejších lúčnych tráv. Z hospodárskeho hľadiska Obr. Ako krmovina nie je kvalitnou trávou. ale užšie listy. jej listy však nie sú sivé a Obr. suché pasienky a pod. Osti vyrastajú z hrotu plevice. Kostrava rôznolistá (F. ktorý osídľuje skalnaté a kamenisté stráne.

Je nitrofilným druhom.pseudophragmites). okrajoch ciest a ruderálnych stanovištiach je stoklas roľný (B. Keďže na Slovensku sú biotopy tenuis) podobné stepiam zriedkavé.epigejos) má drsné steblo.benekenii) a stoklas konáristý (B. tieto trávy sú vzácne a chránené. Smlz kroviskový (C. Psinček poplazový (A. ciest. ale vzrastom nižším druhom je stoklas strechovitý (B. 289: Traslica prostredná (Briza media) 182 . klásky bez ostí. Klásky sú vajcovité až kopijovité a sú postavené vzpriamene. lesných čistinkách.Stoklas (Bromus) je bohatým rodom s mnohými druhmi. V trávnatých porastoch ako burina i na ruderálnych stanovištiach sa často vyskytuje stoklas mäkký (B. steblá sú poliehavé. Traslica prostredná (Briza media) má veľmi charakteristický tvar kláskov . Pre ozdobné osti sa kavyle využívajú aj na okrasné účely. obyčajný (Agrostis Kavyle (Stipa) patria medzi typické stepné trávy. Podobným. Pri dotyku sa trasú (názov). stoklas Benekenov (B.stolonifera) je nápadný dlhými zakoreňujúcimi nadzemnými výbežkami. Na rozdiel od predošlého druhu je nižší. nie je trsnatého vzrastu. Je jednoročná alebo ozimná a vyskytuje sa ako burina v obilných poliach s minerálne chudobným až kyslým substrátom. ktoré zostávajú na zrelých zrnách a slúžia ako prostriedok na rozširovanie vetrom. Burinným druhom na poliach .maxima). Má mohutnú koreňovú sústavu. Metliny bývajú pred rozvinutím úzko stiahnuté. Reznačka laločnatá (Dactylis glomerata) je trsnatá tráva s nápadne sploštenými. Osídľuje pobrežné kroviny a nánosy potokov.tenuis) je najbežnejším druhom.mollis). Psinček obyčajný (A. Je vyššieho vzrastu a rastie na suchších lúkach. Metluška krivoľaká (Avenella flexuosa) je tráva kyslých substrátov.ramosus) sú vysoké trsnaté druhy listnatých lesov. Obr. Lesným horským druhom je smlz chĺpkatý (C.villosa). preto je odolná voči suchu. Metlička obyčajná (Apera spica-venti) sa podobá psinčeku najmä jemnou a bohato vetvenou metlinou. Smlzy (Calamagrostis) sú väčšinou statné trváce trávy s rozložitou metlinou.tectorum). osť vyrastá z chrbta plevice (nie z hrotu. tenkými a ohybnými listami vytvára rozsiahle „mäkké“ porasty.inermis) má výnimočne bezostité klásky rozložené vodorovne. Majú trsnatý vzrast a najnápadnejším znakom sú veľmi dlhé a páperisté osti. Rastie v lesoch. Je takisto druhom vlhších stanovíšť. Rastie na mezofilných lúkach. ako u kostráv). Stoklas jalový (Bromus sterilis) má voľné metliny s kláskami na dlhých konárikoch. bohato vetvenú metlinu s drobnými jednokvetými kláskami. Väčšie klásky má traslica najväčšia (B. ktorý má mäkkochlpaté listové pošvy i klásky. svetlozelený.arundinacea) je trsnatý. Reznačka je druhom mezofilných až vlhších lúk. Typickým rodovým znakom sú navzájom zrastené okraje listovej pošvy. dvojreznými listovými pošvami. rastie na pasienkoch a lúkach s minerálne chudobným substrátom (psinčekové lúky). na prehnojenie reaguje bujným rastom. hrádzach a pod. okrajoch ciest a železníc.arvensis). Čepele listov sú drsné (inkrustované SiO2). Má rozložitú metlinu a na rozdiel od iných stoklasov má až 5 mm dlhé peľnice (iné druhy majú len 1 mm). Klásky sú ostité. Je častým druhom na lesných rúbaniskách. Rastie v lesoch vyšších polôh. ktorý má metlinu kláskov jednostrannú a konáriky kláskov sú kratšie. Niektoré druhy rastú aj v lesoch.canina) má na rozdiel od predošlého druhu krátke osti a rastie na vlhkých až močaristých lúkach. Metlinu vytvárajú laloky stiahnutých kláskov. Je dobrou krmovinárskou rastlinou. Šľachtené formy bez drsných listov majú výborné vlastnosti pre krmovinárske účely. Konáriky metliny sú krivoľaké. Stoklas bezbranný (B. je sivozelenej farby. Je to typický ruderálny druh rastúci na človekom narušených stanovištiach. S jemnými. Vlhkomilným druhom je smlz patrsťovitý (C. Má hnedočervenú metlinu. Smlz trsťový (C. okrajoch lesov.široko srdcovito vajcovité. Má však dlhé osti. Psinček psí (A. Napr. takže často dochádza k omylom pri určovaní. 290: Psinček druhom. Je pestovaným okrasným Obr. Psinček (Agrostis) má jemnú. Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh. na vresoviskách a minerálne chudobných pasienkoch.

Mladé rastliny možno skrmovať. Paklas je priamy. Pre jeho nenáročnosť sa pestuje ako obilnina najmä v horských oblastiach. hrubý. Pochádza z východnej Európy. Kultúrnym druhom je ovos siaty (Avena sativa). ktoré sú pozdĺžne ryhované a drsné (poznávací znak). na potravinárske účely (ovsené vločky) a pod. Medúnok vlnatý (Holcus lanatus) je druhom vlhkých lúk. Používa sa na výrobu Obr. U nás pestované druhy vznikli pravdepodobne v Prednej Ázii krížením divorastúcich pšeníc s druhmi mnohoštetu (Aegilops).Metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa) je tráva vytvárajúca mohutné trsy spodných listov. neokôrené zrno. syn. Tento druh trávy rastie na stredne suchých lúkach vo vyšších horských polohách. pestovaných ako obilniny. 294) je jednoročná alebo ozimná tráva. pretože je laločnato stiahnutá. 294 metliny má žltkasto hnedé s menšími 3-4 kvetnými kláskami. Z kláskov vyčnieva zahnutá osť. v čase zrelosti sa rozpadáva na jednotlivé klásky. Patrí k najproduktívnejším trávam. Podobným druhom je trojštet žltkastý (Trisetum flavescens) je menšieho vzrastu. Nasledujúce rody majú zložené súkvetie klas kláskov (paklas). ale aj poliach ako burina vo vlhších zníženinách. Môže mať ostité aj bezostité formy.sativum. nahé.vulgare) je najbežnejšie pestovaným druhom pšenice a zároveň najvýznamnejšou obilninou sveta. tzv. Jej steblá sa využívajú na rôzne dekoratívne účely. Je výživný (Ca. klásky sú široké. Ovos hluchý (A. Celá rastlina je husto jemne chĺpkatá. 293: Ovos siaty (Avena Ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius) je pomerne sativa) vysoká tráva. Ovos (Avena). Na rozdiel od nej má však jazýčky (trsť má veniec chĺpkov). Metlina sa viac podobá reznačke. Na rozdiel od ovsa siateho má čierne lomené osti. Rastie na stredne vlhkých až suchších lúkach. Divorastúce druhy majú paklas lámavý. Kultúrne druhy majú paklas nerozpadavý. Namiesto jazýčkov má veniec chĺpkov. T. Pšenica patrí k starým kultúrnym rastlinám. Vznikol pravdepodobne z ovsa hluchého. husté metliny. najmä pre kone. Väčšina druhov je kultúrnych. Trsť obyčajná (Phragmites australis) je vysoká tráva s mohutným podzemkom a širokými listami. tisícročí p. Jednoročné druhy s veľkými 2-3 kvetými kláskami v metline. pestujú sa však aj formy. syn. Pestovala sa už v 6. Rastie na vlhkých stanovištiach. Pšenica letná. Pšenica (Triticum) (Obr. jeho kultúra je pomerne mladá. l. Ovos siaty má využitie ako krmivo. brehoch rybníkov. kde často prevláda (ovsíkové lúky). Obr. 291: Trsť obyčajná (Phragmites australis) obyčajný (Arrhenatherum elatius) 183 . 3-6 kveté s plevicami ostitými alebo bezostitými (podľa odrody). Klásky sú väčšinou bezostité.aestivum. Chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea) sa v nekvitnucom stave podobá trsti. Je samoopelivá (autogamická). Má okôrené zrno. Obr. dvojradový. Často vytvára súvislé porasty. Rastie na vlhkých lúkach a najmä na pasienkoch. T. Metliny majú dvojkveté klásky a rozložené sú len v čase kvitnutia. ktoré majú zrno oddelené od plevice. Klásky tvoria bohaté. 292: Ovsík Obr. pšenica siata (T. Má nahé. Rastie podobne ako trsť na brehoch vôd a vlhkých lúčnych biotopoch. formy s panašovanými listami sa pestujú ako okrasné. Z krmovinárskeho hľadiska je to kvalitný druh. n. kde je dominantným druhom (trojštetové lúky). vitamín B) a ľahko stráviteľný.fatua) je burinou poľných kultúr. Klásky metliny sú sfarbené do fialova.

Pôvodným druhom jačmeňa siateho bol stredoázijský divorastúci H. pšenica dvojzrnová. 296) má plochý paklas len s dvoma radmi zŕn. Paklas je v zrelosti ovisnutý. Je veľmi výživná. Jačmeň obyčajný (H. Ražná múka sa používa na pekárenské výrobky. Ostatné druhy pšenice majú v súčasnosti menší význam a ich pestovanie bolo rozšírené najmä v minulosti. Jačmeň obyčajný sa pestuje ako ozimný. 298:repens) (Elytrigia šesťuholníkový. Pšenica tvrdá (T.distichon) (Obr. Plevice sú dlho ostité. Jačmeň (Hordeum) má jednoročné i viacročné druhy. krupice. Rastie hojne najmä okolo ciest a na pustých miestach. Pochádza z divorastúceho H. Ostatné kvety sú sterilné. lepok (glutén) je dôležitý pri pekárenských výrobkoch.montanum. Používa sa i na zelené kŕmenie. pšenica španielska (T.vulgare subsp. vytvárajú sa v paklase 4 rady zŕn.vulgare subsp. Jačmeň dvojradový (H. podobné osti. pšenica jednozrnová. Je kvalitnou krmovinou. Je prastarou kultúrnou rastlinou pôvodom vypestovanou z divorastúcich druhov (S. Paklas so 6 radmi zŕn má jačmeň obyčajný šesťradový Pýr plazivý (H. Triticale (Triticosecale) je medzirodový kríženec pšenice a raži.ancestrale) v oblasti Prednej a Strednej Ázie. S. Paklas je priamy. Zrná jačmeňa sú okôrené. Zrno i endosperm sú tvrdé (názov). Kvety v kláskoch môžu byť obojpohlavné (tvoria sa v nich zrná). Je dôležitou trávou pri zakladaní trávnatých plôch i hodnotnou krmovinou. Používa sa na kŕmne účely. Paklas je tvorený dvoma trojicami jednokvetých kláskov v každom výkrojku vretena.monococcum).múky. Tento druh jačmeňa má najväčší význam pri výrobe sladu. jednozrnka (T. Raž je cudzoopelivá.spelta).turgidum). 297: Trojica špaldová (T. preto sa používa na výrobu cestovín. samčie alebo sterilné. Kvety sú opeľované kleistogamicky (vo vnútri kvetu). Mätonoh (Lolium) je trsnatá tráva s plochým dvojradovým paklasom. obsahuje vitamín B (najmä v klíčkoch).vulgare) má paklas so 4 radmi zŕn: jačmeň obyčajný štvorradový (H. ktorý je na priečnom priereze Obr.295) je jedno i dvojročná obilnina sivozelenej kláskov jačmeňa farby. štvorhranný. sivej farby. plevice majú výrazný kýl. najmä v horských oblastiach. 296 184 . Klásky sú na rozdiel od mätonohu trváceho ostité. Bohato odnožuje. Ploché klásky sú postavené hranou k vretenu paklasu (na rozdiel od podobného pýru). Obr. Ak je v trojici kláskov obojpohlavný iba stredný . škrobu. pšenica hrubozrnová (T.durum) má tuhé. pšenica Obr. jednokvetých Raž siata (Secale cereale) (Obr. ale aj jačmenných krúp. ktorá sa seje do ozimných miešaniek.paklas Obr. Sú to napr. Mätonoh mnohokvetý (L. hexastichon). Paklas je kratší ako má pšenica letná.multiflorum) je jedno až dvojročným druhom. plevice sú dlho ostité.spontaneum a pestuje sa už od doby kamennej. väčšinou v zmesi so pšeničnou múkou. klásky sú ostité a majú len 2 kvety. Jačmeň myší (H. Plevy kláskov sú šidlovité. Všetky 3 obojpohlavné klásky vytvárajú 6 radov. väčšinou plné steblá. Pochádza z juhozápadného Stredomoria. Častý je v trávnikoch a popri cestách. Obsahuje veľa lepku.agriocrithon. tetrastichon). Majú len 1 plevu (druhú nahradzuje výkrojok vretena).dicoccon). Mätonoh trváci (Lolium perenne) vytvára husté trsy. sú dlho ostité. dvojzrnka (T.polonicum). stlačený. Tvorí voľnejšie trsy. Prierez paklasom je štvoruholníkový. Zrno je nahé.murinum) je divorastúci druh nízkeho vzrastu s hustým paklasom. 295 je tvorený dvoma pozdĺžnymi radmi zŕn. ktorý sa v zrelosti rozpadáva. Ak sú v trojici 2 obojpohlavné kvety.

hustým súkvetím oceľovomodrastej farby. bučiny). Oba druhy rastú na vlhkých stanovištiach. 302: Kukurica siata (Alopecurus zväzok dlhých niťovitých blizien. na konci a báze zúžené. jednostranná. Rastie na vlhších lúkach (psiarkové lúky). Metlina je klasovito stiahnutá. Obsahuje aj sterilné klásky. Mednička (Melica) má druhy s valcovito stiahnutou metlinou. Psiarka (Alopecurus). Nasledujúce rody majú súkvetie valcovito stiahnutú metlinu. Psica tuhá (Nardus stricta) je trváca tráva nápadná jednostranným útlym paklasom. Podzemky obsahujú liečivé látky. Priame steblo nesie paklas. Osídľuje výhradne vápencové skalnaté stráne (kalcifyt). Obsahuje aromatickú látku . v priekopách a pod. ktorá sa uvoľňuje pri vädnutí trávy a dodáva senu charakteristickú vôňu. Poznávacím znakom je valcovité súkvetie. Kukurica je jednodomá.equalis) s oranžovými peľnicami i psiarka kolienkatá (A. čo znamená. Na horských lúkach. 299: Psica tuhá (Nardus stricta) Podčeľaď : Zeeoideae . pasienkoch a trávnikoch. Zvláštnosťou sú jednopohlavné kvety.kumarín. Kukurica je proteroandrická. obnažených dnách rybníkov. klásky majú plevice tupé až dvojhroté (nie ostité). ale najmä v radoch husto naklopenými trsmi. rašeliniskách. rastie timotejka švajčiarska (P. pretože klásky prisadajú ku vretenu širšou plochou (nie hranou). Má plazivý. Hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus) má súkvetie veľmi typickej stavby.phleoides) je druhom suchých lúk. Ostrevka vápnomilná (Sesleria varia) je husto trsnatá tráva s krátkym. ale nie je plochý. Na vrchole šúľka vyčnieva hustý Obr. Oba druhy rastú v bylinnom podraste listnatých lesov (dubohrabiny. Samičie kvety sa zoskupujú do (Melica nutans) Obr. Korene majú mykorízu a nachádza sa v nich aerenchymatické pletivo. Krmovinársky však nemá veľkú hodnotu. ale aj s veľmi riedkou až strapcovitou metlinou. pozostávajúce z lalokov (zreteľných pri ohnutí súkvetia). Obr. Mladý pýr je dobrým krmivom.pratense) rastie na stredne vlhkých (mezofilných) lúkach. Rastie na mezofilných až mierne vlhkých lúkach a pasienkoch. Samčie kvety tvoria Obr. Valcovité súkvetie nie je zúžené.nutans). zložené z jednokvetých kláskov. Šúľky vyrastajú v pazuchách dolných (Zea mays) pratensis) listov.geniculatus) s hnedými peľnicami sú druhy nižšieho vzrastu s kolienkato vystúpavými až poliehavými steblami. Tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum) je trsnatá tráva s riedkou stiahnutou metlinou s menším počtom kláskov.uniflora) s veľmi riedkou a chudobnou metlinou s dlhými konárikmi jednokvetých kláskov a mednička ovisnutá (M. Súkvetie je kratšie. Timotejka lúčna (P. 300: hrubých šúľkov obalených početnými Psiarka lúčna pošvami listov so zakrpatenou čepeľou. Kvitne však až v lete (psiarka v máji). čo je u tráv výnimočné. Rastie na suchých až stepných stráňach. V horských polohách na opustených pasienkoch vytvára často husté psicové porasty (tzv. Lesnými druhmi sú mednička jednokvetá (M. Timotejka tuhá (P. tmavofialové. ktorými sa vegetatívne rozmnožuje a preto je nepríjemnou burinou. Nápadná je najmä v plodnom stave. Je vhodnou krmovinou. nardeta). pretože celé súkvetie je husto chlpaté. 301: Mednička ovisnutá metlinu úzkych a dlhých paklasov na vrchole stonky. Je výbornou kŕmnou trávou a býva často prisievaná na kosené lúky. najmä v blízkosti salašov.kukuricovaté Kukurica siata (Zea mays) je vysoká jednoročná bylina s plným steblom a širokými listami. Má súkvetie husté. že najskôr kvitnú samčie 185 .rhaeticum). psica preto rastie na substrátoch chudobných na vodu a živiny. ktorá má strapcovitú jednostrannú metlinu. Plevice sú kolienkato ostité. dlho výbežkatý podzemok s vegetatívnymi púčikmi.Pýr plazivý (Elytrigia repens) je trvácim druhom. Psiarke sa podobá timotejka (Phleum). Mednička brvitá (M. najmä na svahoch so severnou expozíciou. Psiarka plavá (A. na kyslých pôdach. Najbežnejším druhom je psiarka lúčna (A. ktoré majú plevice v podobe „hrebienka“. Stavba paklasu je podobná pšenici. Súkvetia sú menšie ako má psiarka lúčna. ktorý sa podobá mätonohu.ciliata) je trsnatá tráva.pratensis).

mays convar. microsperma) má drobné sklovité zrná. • kukurica siata vosková (Z. Z pošiev šúľkov sa vyrábajú rohože.(tyčinkové) kvety. Zrno je nahé. v divo rastúcej forme nie je známy. dentiformis) má zrno sploštené a pestuje sa ako obilnina a krmovina. Zelené časti sa môžu skrmovať i silážovať. • kukurica siata zubovitá (Z. Kukurica sa pestuje v mnohých konvarietách. • kukurica siata škrobová (Z. používa sa na skrmovanie i ako zelenina (nezrelé šúľky). 186 . amylacea) má zrná bohaté na škrob. neokôrené.mays convar. obsahuje veľa škrobu i tuku a bielkovín.mays convar. neskôr samičie (piestikové). Je to kultúrny druh. ceratina) sa používa na pudingy a lepidlá. Má všestranné použitie.mays convar. ozdobné predmety. • kukurica siata pukancová (Z.mays convar. Používa sa na výrobu pukancov. • kukurica siata cukrová (Z. U nás sa pestuje v teplejších oblastiach. blizny a olej z kukuričných klíčkov sa používajú v lekárstve. saccharata) obsahuje veľa cukru v zrnách. rôzneho tvaru (podľa odrôd). Kukurica pochádza z Mexika.

územie so suchým podnebím) autochtónny . fialka. jahoda.druh viazaný svojim prirodzených výskytom na určité územie (napr.zložené z navzájom zrastených plodolistov cirkumpolárny (druh) ..koreň. ktorý možno rozdeliť na viacero tzv..prídavný.jarmilka jarná) endemit . súbor kvetov v strede úboru (napr. pupeň.nepôvodná rastlina.) archespór . v ktorom žije určitá rastlina (živočích).rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyselne človekom v predhistorickej dobe (približne do 15.zložené z plodolistov navzájom nezrastených.terč. jarná efeméra . malých druhov s nepatrnými morfologickými odchýlkami (napr.typ prevetrávacieho pletiva.kvet bez kvetných obalov.stanovište.6.Rubus fruticosus agg. iskerník) apomixia (partenogenéza) . z ktorého meiózou vznikajú peľové zrná arídny . Terminologický slovník adventívny . astrovité) efeméra . borovica.organizmus žijúci v prostredí bez prístupu vzduchu anatropný (vajíčko) .materské pletivo v peľových komôrkach. 1. ktoré slúžia ako zásobáreň vzduchu (napr. slivka trnková.nepohyblivá bunka (napr.súbor tyčiniek v kvete anemogamia . plodov.spôsob rozširovania diaspór (semien. stor.spôsob opelenia kvetu hmyzom 187 . Je to prispôsobenie na rozširovanie mravcami (napr. stračonôžka tatranská je endemit Záp. pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty nerovnakého tvaru a veľkosti) anterídium (plemenníček) ..rozšírený v celej mimotropickej časti severnej pologule cysta .vzdušný. rias) s hrubým obalom slúžiaca na pretrvávanie nepriaznivých podmienok dicházium . u vodných rastlín) a nadľahčujú rastlinu aerický . človekom neúmyselne zavlečená do iného územia.samičí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (napr.vyživujúci sa látkami z vnútorných častí hostiteľa (napr.náhradný (napr. rastlinné alebo živočíšne spoločenstvo brachyblast . pod vplyvom vzduchu agregátny (druh) .pôsobiaci vplyvom človeka apokarpné G . mliečnik. ktorá na danom území vznikla biotop . útvar v kvete vzniknutý zväčšením časti kvetného lôžka (napr. doplňujúci albedo ..) achlamydeický . dráč) caruncula (mäsko) .spôsob opelenia kvetu vetrom anemochória .širšie chápaný druh.územie v dosahu záplav (väčšinou pri väčších riekach) anaeróbny . ostružina černicová . machorastov a papraďorastov) archeofyt .stredná vrstva oplodia citrusových plodov alochtónny . V rámci adventívnych druhov rozoznávame archeofyty a neofyty aerenchým . ktorá sa na dané územie prisťahovala alúvium (aluviálny) .pohlavný proces.hýfy húb prenikajú až do buniek hostiteľa) entomofýlia (entomogamia) . ktoré má veľké medzibunkové priestory. životný priestor.vývoj semien bez oplodnenia archegónium (zárodočník) .vidlica dichotomický .suchý (napr. chlpaňa) cenokarpné (synkarpné) G . mrkvovité) 2.obrátené o 180o andreceum (A) .domáca rastlina..mäsitý výrastok semena obsahujúci cukry a tuky.jednoročná rastlina.) adventívny (druh) . Karpát) endotrofný . ktorej životný cyklus je veľmi krátky (napr. nahý kvet akcesorický .skrátený bočný konárik nesúci listy alebo kvety (napr. smrekovec. z oddelených jednoplodolistových piestikov (napr. rastlinný orgán . magnólia.rastlina cudzieho pôvodu.samčí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (machorastov a papraďorastov) antropický .) vetrom anizogamia .. endotrofná mykorízia .vidlicovito rozkonárený diskus .

pohlavný proces.les v pravidelne zaplavovanom území.vreckatá až rúrkovitá bunka svojim obsahom odlišná od ostatných buniek susedného pletiva (napr. ktoré preberajú funkciu asimilačného listu (napr.prestúpenie bunkovej steny anorganickými látkami (väčšinou SiO2. bromélie. ktorú využíva ako oporu (neparazituje na nej). nepreniknuteľných. (napr.rastlinná zložka súboru drobných organizmov. výtrusy nie sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry karanténna burina . kde sa predtým nevyskytovala izogamia .(hydrofilná rastlina) .napr. ktorá má schopnosť náhle osídliť nové územie. vždyzelených a pichľavých krovín a nízkych stromov megaspóra . ktorá sa zachovala z doby ľadovej dodnes gyneceum (G) . známy len zo skamenelín fragmentácia .typ stredomorskej vegetácie.skrátené a sploštené zelené časti stonky. ktoré žijú na dne vodných nádrží ( najmä riasy) gametofyt .rozpad fylokládium . rias idioblast . najmä popri väčších riekach lyzigénny .pretiahnuté kvetné lôžko (v podobe stopky) nesúce piestik alebo G.vyrastený v tme (vybielený) eutrofizácia . medzibunkové priestory vyplnené silicami vo vonkajšom oplodí citrusových plodov) macchia . výtrusy sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry homochlamydeický .kvet s rozlíšeným kvetným obalom (K.zámerné rozšírenie cudzej rastliny do voľnej prírody človekom invázny (druh) .C) heterospórický (heterospória) . pri ktorom ako prvý vyrastá nadklíčnolistový článok (epikotyl). pri ktorom ako prvé vyrastajú klíčne listy a hypokotyl etiolovaný .vytváranie kvetov priamo vyrastajúcich na kmeni (napr. pobrežná zóna vodnej nádrže lužný (lužný les) . podzemkoch. lišajníky.všeobecne. náhodný fosílny . cibuliach . CaCo3) introdukovaný (introdukcia) .osídľuje vlhké stanovištia (rašeliniská.prestúpenie bunkovej steny organickými látkami (väčšinou tukovitými a voskovitými) inkrustácia . prameniská a pod. železničnou dopravou) adaptovala sa a ďalej sa šíri na nové stanovištia.rôznovýtrusnosť. ktorá nepriaznivé obdobie (zimu.zvýšenie organických látok vo vodných nádržiach vplyvom činnosti človeka alebo prirodzených faktorov a následné zvýšenie produktivity vodného ekosystému (napr.pozri planktón fytobentos . sucho) prečkáva v podzemných zásobných orgánoch (hľuzách. nárastom siníc.epifyt .súbor piestikov v kvete gynofor .pohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín vytvárajúca pohlavné bunky geofyt . globálne rozšírený.rôznolistovosť. bukovité) litorál .životná forma rastliny. všade prítomný kupula . riasy žijúce na kôre stromov) epigeické . snežienka.slanomilná rastlina rastúca na pôdach s vyšším obsahom solí heterofýlia .vymretý.rastlina cudzieho pôvodu. asparágus) fylóm . pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty) rovnakého tvaru a veľkosti izosporický (izospória) .rovnakovýtrusný. jav.jediný veľký chloroplast v bunkách nižších rastlín napr.vzniknutý rozpustením (lýzou) bunkových stien a lebo celých buniek (napr.kvet s nerozlíšeným kvetným obalom (P) homoiochlamydeický .rastlina žijúca na inej rastline. keď sa na jednej rastline nachádza viac morfologických typov listov heterochlamydeický .klíčenie semena. tropické orchidey. tilandsie.tlak znižujúci chromatofór .samičí výtrus 188 .príležitostný.rastlina. kakaovník) kozmopolitný .) fakultatívny . kapustovité) halofyt (halofilná rastlina) . veternica) glaciálny relikt .klíčenie semena.) hypogeické .pozri homochlamydeický hydrofyt . v našich podmienkach machy. pričom klíčne listy zostávajú v semene hypotenzívny . kapustovité) impregnácia . pričom môže spôsobiť zaburinenie poľnohospodárskych kultúr a znížiť úrodu kauliflória . ktorú tvorí porast hustých. ktorá bola na naše územie zavlečená (napr.list fytoplanktón .miskovite rozšírené a vyhĺbené kvetné lôžko obaľujúce sčasti kvet a potom aj plod (napr.cudzia rastlina.plytčina. žaburiniek na hladine a pod. neskôr aj plod (napr.

vzniknutá zrastením bazálnych častí kvetu (K. pri ktorom bočné stonky sú tenšie a neprerastajú hlavnú stonku monotypický . rokov sórus .samičia výtrusnica mezofyt (mezofilná rastlina) .kvet s tyčinkami dozrievajúcimi skôr ako blizny piestika proterogynický . ktorej telo je rozvetvené do guľovitého tvaru.korunovite zafarbený alebo zväčšený kalich (napr. pozmenená tyčinka bez peľníc alebo so zakrpatenými peľnicami (napr.výtrusnica sporofyt . otrasom.) segetálny druh . väčšinou malom území ako zvyšok pôvodne rozsiahlejšieho rozšírenia rodozmena (metagenéza) . banánovníkovité).samčia výtrusnica mixotrofia . dvoj i viacročná) monopodiálny .súčasný. narcis. dnes žijúci (v zmysle geologickej histórie) receptákulum . pŕhľava.rastlina rastúca na pôdach bohatých na dusíkaté látky (napr. mikroskopických organizmov.rastová forma rastliny.zmiešaná výživa.megaspórangium .rastlina rastúca na stredne vlhkých stanovištiach mikrospóra .spôsob vetvenia stonky. klinčekovité) neofyt .rastlinná zložka (najmä riasy) drobných.miskovitá až bankovitá časť kvetu.symbióza medzi hubou a cievnatou rastlinou nechtík . silenkovité) pantropický . pri ktorom je nepohyblivá pohlavná samičia bunka oplodnená pohyblivou samčou bunkou (spermatozoidom) pakoruna .u rastlín vyvolaný nárazom. stor.samčí výtrus mikrosporangiofor . dotykom (napr. monotypická trieda Ginkgopsida obsahuje iba jediný druh Ginkgo biloba) mykoríza . haldy.taxonomická kategória vyššieho stupňa. kotúč 189 .výrastky pri ústí koruny z C lupienkov v podobe golierika.kôpka výtrusníc u papradí spóra . lastovičník väčší) obligátny .rastlina tvoriaca kvety a plody iba raz za život a potom odumiera (môže byť jedno.striedanie pohlavnej a nepohlavnej fázy (gametofytu a sporofytu) v individuálnom vývoji cievnatých rastlín ruderálny . okraje ciest.pohlavný proces. čiže kombinácia autotrofnej i heterotrofnej (napr. sú potravou vodných živočíchov proteroandrický . mäsožravé rastliny) monokarpický (druh) .kvet s bliznou dozrievajúcou skôr ako tyčinky pyrenoid .individuálny vývoj organizmu od okamžiku oplodnenia až po smrť oogamia . čo slúži na rozširovanie kotúľaním celej rastliny po zemi. baza čierna. plody netýkavky. po súčasnosť nitrofyt (nitrofilná rastlina) .nepohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín staminódium . tyčinky dráča) sempervirent . živičné kanáliky ihličnanov) silikátový . prvosienkovité) stepný bežec . A) (napr.s obsahom Si silúr .časť plastidov niektorých rias zložené z bielkovín (na jeho povrchu sa niekedy ukladajú zásobné látky) recentný .pozri apomixia petaloidný . ktoré žijú voľne sa vznášajúce vo vode.geologické obdobie starších prvohôr. pričom postupne uvoľňuje plody (napr. mak vlčí.rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyslene človekom v historickej dobe od 15. alebo aj blizny (kosatec) planktón . u ružovitých) relikt (reliktná rastlina) . C. listy mimózy. rúrky (napr.osídľujúci stanovište narušené človekom (rumoviská.zúžená bazálna časť C lupienka (napr.patyčinka.nosič samčích výtrusníc (u nahosemenných tyčinka) mikrospórangium . ktorý začal asi pred 435 mil. poprípade tyčinky (ďumbierovité. nevädza poľná) seizmonastický (pohyb) . medzibunkové priestory medzi prieduchovými bunkami. rokmi a trval 40 mil. prilbica). výsypky.vzniknutý oddelením bunkových stien susedných buniek (napr.rastlina so vždyzelenými listami schizogénny .druh. ktorý sa zachoval na určitom. skládky a pod. ktorá obsahuje iba jednu taxonomickú kategóriu nižšieho stupňa (napr.pravidelne (bežne) sa vyskytujúci ontogenetický (ontogenéza) .výtrus spórangium .rozšírený v tropických oblastiach všetkých kontinentov partenogenéza . kúkoľ poľný. staveniská.rastlina vyskytujúca sa v kultúrach obilnín ako burina (napr.

zelený asimilujúci list papradí nesúci zároveň výtrusnice tvrdosemennosť .nepriepustnosť osemenia pre vodu a plyny.pozri cenokarpný telóm .výtrusnicový klas. lipnica alpínska) xerofyt (xerofilná rastlina) .terminálny. plodov.rastlina odolná voči suchu s dužinatými orgánmi.odolný voči suchu vzhľadom na hrubšiu kutikulu. lipnica cibuľkatá.jav.spôsob vetvenia stonky. opunciovité. ktoré po odpadnutí zakorenia (napr. menšie množstvo prieduchov a menšie listy so zväčšeným množstvom mechanických pletív zoochória .spôsob rozširovania diaspór (semien. zoskupenie výtrusných listov (sporofylov).. tučnolistovité) sympodiálny . pôvodne fertilný. Je jednou z príčin klíčneho odpočinku semien (napr. ktoré slúžia ako zásobáreň vody (napr.) živočíchmi 190 .suchomilná rastlina xeromorfný . druhotne sterilný konárik rýniorastov. u prasličiek. pri ktorom bočná stonka zosilnie a pokračuje v smere rastu hlavnej stonky (prerastá hlavnú stonku) synkarpný .jav. bôbovité) vernácia . (napr.zloženie listov v púčiku vikarizácia .poľný) strobilus . plavúňov) sukulent . pri ktorom 2 rôzne druhy spoločného pôvodu osídľujú podobné stanovištia v iných geografických oblastiach viviparia (živorodosť) . Termín sa používa pri odvodení stavby cievnatých (telómových) rastlín trofofyl .. pri ktorom u rastlín rozmnožovacie púčiky alebo pacibuľky pučia už na materskej rastline a tvoria sa z nich mladé rastlinky..

perovitý 166 .zastrihovaný 140 černuška damascénska 58 .limbová 45.obrovský 116 .tymiánová 141 .plstnatý 74 . 95. 141 .zimný 74 duglaska tisolistá 47 dula podlhovastá 98 dulovec japonský 98 durian zapáchavý 88 durman obyčajný 136 dúška alpská 141 . 129 černohlávok obyčajný 137.roľná 85 drieň obyčajný 109 drobivka vankúšikovitá 34 drobnozrnko 24 drobuľka bezkoreňová 160 dryádka osemlístková 96 dub cerový 74 . 47 .lesná 45.chlpatá 65 aralka tŕnistá 121 araukária brazílska 46 .japonský 116 .cukrový 179 .pažítkový 162.pórový 162.žltý 163 cezmína ostrolistá 110 .paraguajská 111 cibuľa kuchynská 162 .pravý 116 46 datlovník obyčajný 159 dáždnikovec japonský 48 dendróbium 174 deväťsil biely 154 .pravý 116 .japonský 43 cyklámen fatranský 85 cyprus vždyzelený 48 cypruštek hrachonosný 48 . 46.purpurová 57.hrabolistý 69 .nízky 172 .bergamotový 116 .chlpatý 88 . 123. 163 .štrbáková 156 čemerica čierna 58 .Lawsonov 48 čajovník čínsky 86 čakanka obyčajná 155.planý 163 .himalájsky 47 .hybridný 154 diablik močiarny 160 difenbachia 160 diskovník múrový 28 divozel sápovitý 128 .zimná 163 cícer baraní 106 cimbídia 174 cínia pôvabná 151 cirok alepský 179 .netatová 48 damarovník južný céder atlaský 47 .trváca 109 bedrovník anízový 124 begónia hľuznatá 91 .veľkokvetý 128 dorsténia 70 dracéna dračia 169 dráč obyčajný 56 drchnička belasá 85 .japonský 110 bršlenec kruhovitý 110 .lepkavý 101 . 163 .kuchynský 162 .cezmínolistý 74 .obyčajný 102 bradatec 29 brečtan popínavý 121 brekyňa 98 brest horský 69 . 163 .125 aníz 122.rajský 116 cvikla 80 cykas indický 43 .neskorá 97 črievičník papučkový 173 čučoriedka 93 badyan 70 bahnička 176 baklažán 134 balota čierna 139 bambus 179 bambusník 179 banánovník obyčajný 171.slovenský agát biely 101 .červený 74 .cibuľový 162 .sobia 29 dvojslivka čínska 113 dvojštítok hladkoplodý 65.močiarny 139 .letný 74 .Fortuneho 110 .limetový 116 .kŕmny 179 .veľkokvetý 140 .stromovitý 88 baza červená 149 .horská 47 .obrovský 125 bömeria snežná 72 borák lekársky 143 borievka kláštorná 48 .korkový 74 .nemecký 139 .sibírska 47 . 163 .libanonský 47 ceropégia woodová 127 cesnačka lekárska 66 cesnak askalonský 163 .včasná 141 dutohlávka pohárikovitá 29 .horský 163 .orešcový 162.srstnatý 101 agáva americká 169 .holubí 105 .textilný 172 baobab dlaňovitý 88 barborka obyčajná 67 bauhínia 100 bavlník barbadoský 88 . 172 .peniažtekový 85 čermeľ 127.zimný 163 .guľatohlavý 162. 47 .ťažká 47 .konský 105 .striebristá 91 benedikt lekársky 151 bergénia tučnolistá 119 betonika lekárska 139 bezkolenec belasý 180 beztŕňovec dvojdomý 99 bielomach sivý 34 bilbergia ovisnutá 174 bledavka chocholíkatá 165 .letná 168 blen čierny 136 bocianik rozpukovitý 118 bodliak tŕnistý 153 bolehlav škvrnitý 125 boľševník borščový 125 .médsky 116 . 66 dvojzrnka 183 dvojzub čiernoplodý 153 .vlnatý 139 čremcha obyčajná 97 .Banksova 47 .zeleninová 151 asimína 53 asparágus lekársky 166 .Sprengerov 166 astra alpínska 154 . 163 .popínavý 110 brusnica barinná 93 .trpasličia 75 . 124 anona šupinatá 53 antúrium 160 arábka alpínska 65 .močiarny 74 .poľný 163 .vajcovitá 141 .sibírska 48 borovica bahenná 47 .väz 69 brestovec južný 69 .medvedí 162.hladká 47 .perlovkový 162 .papierovitá 75 .plstnatá 75 .roľná 58 čertík karolínsky 32 čierny koreň 156 čistec lesný 139 .7.guľovitý 162.západný 69 breza bradavičnatá 74 .pravá 93 brusonécia papierovitá 70 buk lesný 73 .sisalová 169 akácia senegalská 98 aksamietnica 150 albízia 99 alchemilka 94.metlový 179 .čílska 46 .kráľovská 91 .obyčajná 48 .horký 116 . 96 ambrovník 68 ambrózia palinolistá 151 ananás siaty 174 androméda sivolistá 92 angelika lesná 123. 163 .previsnutá 74 .materina 137. 140 .štíhla 46 arbutus pravý 92 areka obyčajná 159 archangelika lekárska 124 áron alpský 160 artičoka kardová 151 .ovisnutá 165 bleduľa jarná 168 .bylinný 88 . Menný register .novobelgická 154 astrovka čínska 152 aukuba japonská 110 .trojdielny 153 dyňa červená 91 191 .sudánsky 179 cisus antarktický 111 citlivka obyčajná 98 citrónovec trojlistý 116 citrónovník čínsky 116 . 58 čerkáč obyčajný 85 . 156 .pravý 105 bôľhoj lekársky 102 .Wejmouthova 47 božie drievko 155 bôb obyčajný 104 .chabzdová 149 bazalka pravá 140 bažanka ročná 109 .mandarinkový 116 .drobnolistá 93 .tuhá 75 brokolica 63 broskyňa obyčajná 97 bršlen bradavičnatý 110 .ročný 139 .európsky 110 .čučoriedková 93 .čierna 148 .pulkvová 169 .čierna 47 .

voňavý 107 hrčiarka figová 70 hrdobarka obyčajná 137. 145 hadivka obyčajná 40 hadomor španielsky 156 hadovník väčší 83 hamamel mäkký 68 .zlatožltá 103 ďatelinovec bylinný 102 ďumbier obyčajný 171 ebenovník čierny 94 .červený 115 .voňavý 65 .mungová 106 .trávnicová 96 .hľuznatý 106.najvyšší 66 .dutá 61 .jedlý 87 .španielska 47 jednozrnka 183 jelša lepkavá 75 . 155 jablčník obyčajný 138 jabloň domáca 98 87 kaleráb 63 kalina obyčajná 149 .siata 103 .siaty 107 .zlatá 106 fenikel obyčajný 124 fiala sivá 67 fialka lesná 89 . 152 ginko dvojlaločné 8. 107 .srstnatá 89 .obyčajný 70 . 64 .šidlolistý 131 fuksia čílska 108 fylokaktus 82 horcovník jarný 126 horček 126 horčiak broskyňolistý 83 . 131 .škvrnitá 139 hluchavník žltý 139 hmyzovník muchovitý 173 .karfiolová 63 .kaučukový 70 .horská 103 .pravá 103 .mukyňová 98 .kŕmna 63 .trávovitá 77 .šesťradový 184 jahoda ananásová 96 .snežná 98 huľavník Loeselov 66 .jedovatý 59 .včelovitý 173 hniezdovka hlístová 173 hoja vosková 127 horcokvet Clusiov 126 horcovka 126 26 cheirant voňavý 67 chinínovník lekársky 148 chlebovník obyčajný 70 chlpaňa hájna 175 .pľúcny 126 .čínska 64 .horský 114.cukrový 115 .virgínsky 68 hevea parakaučuková 109 hikória pekanová 72 hlaváč žltkastý 149 hlaváčik jarný 59 .hlávková 63 . 47 .konopný 87 . 115 . 126 hortenzia 120 hrab obyčajný 75 hrach siaty pravý 105 .sýrsky 87 .mannový 130.hľúznatý 59 .purpurová 139 .zlatožltý 59 iva voškovníkovitá 151.hybridná 103 .cára Borisa 47 .planá 98 .krivokališný 98 . 107 .štipľavý 83 horčica biela 63.kelová 63 .riedkokvetý 83 .tatársky 115 javorovec jaseňolistý 114.krvavý 87 .lesný 106.šarlátová 105 .dlaňovitolistý 115 .roľná 89 .lesný 156 .lúčna 100. 74 georgína 151.červená 103 .čílska 96 . 67 . 43.oskorušová 98 .štvorradový 184 .grécka 47 .luskáčovitý 126 .ružičková 63 .siripútková 149 .datlový 94 .vráskavolistá 149 kalopanax 121 kalykant floridský 54 kamélia čínska 86 .sirôtková 89 .obyčajná 106 .plná 61 .jarný 106.sladká 98 jačmeň dvojradový 184 .vtáčia 98 jarmanka väčšia 123 jarmila jarná 65 jarmovka 26 jaseň americký 131 .sivá 75 .žltý 125.roľný 144 kamzičník Columnov 154 .jedlá 172 kananga voňavá 53 kandík psí 164 kapara tŕnitá 62 kapsička pastierska 66 kapusta čierna 63 7.obyčajná 63 .žltá 61 chrastavec lúčny 149 chrastnica trsťovníkovitá 182 chren dedinský 64 chryzantéma pravá 152 chudôbka vždyzelená 65 chvojník dvojklasý 44. 139 .hrachovitý 107 . 115 .obojživelný 83 .myší 184 . 131 .drúzgavicová 96 .zelená 75 jesienka obyčajná 161 .planá 98 .kŕmna 63 .voňavá 89 .lúčny 107 .kalerábová 63 .pavúkovitý 173 .japonská 86 kamienka lekárska 144 kamienkovec modropurpurový 144 .platanolistý 59 . 49 chvostník jedľovitý 37 .červený 131 .žltá 89 figovník bengálsky 70 .prudký 59 .mliečny 115 .obyčajný 184 . 103 .poľný 114.obyčajný 98 hlohyňa šarlátová 98 hluchavka biela 137.plazivý 57.psia 89 . 107 .štíhly 130.trojdielny 87 ihlica tŕnitá 102 imelovník biely 148 indigovník obyčajný 101 inkarnát 103 iskerník alpínsky 59 . 59 .kučeravá 63 .letný 59 hloh jednosemenný 98 .roľná 64 horčičník cheirantovitý 65 .purpurová 103 ďatelinka pochybná 103 .konáristý 65 .montpeliérsky 115 .posvätný 70 filodendron 160 flox Drummondov 131 .úzkolistý 131 jasenec biely 116 jaseňovec metlinatý 112 jastrabník chlpánik 156 .hlávková 63 .špargľová 63 192 .metlinatý 131 .veľkokvetá 77 hviezdnatec čemericovitý 123 hyacint východný 165 chara gáfrovka ročná 80 gáfrovník lekársky 54 gaštan jedlý 73.rajčiakový 94 egreš obyčajný 120 egrešovec oblý 117 enseta jedlá 172 eruka siata 64 estragón 155 eukalyptus guľatoplodý 107 exochorda veľkokvetá 95 fagara jaseňolistá 117 farbovník obyčajný 64 fatsia japonská 121 fakľovec obrovský 81 fazuľa mesiacová 105 .srienistá 47 .objímavá 139 .obyčajná 98 .východný 66 huľavníkovec lekársky 66 hviezdica prostredná 77 . 138 hrebienka obyčajná 185 hruška domáca 98 .poľná 103 .plazivá 103 .obyčajná 96 .piesočná 161 ježatka kuria 180 judášovec strukový 99 jujuba holá 112 juka vláknitá 169 jutovník pravý 89 kakaovník pravý iberka vždyzelená 66.Wittmanov 65 horec bodkovaný 126 .vždyživá 67 ibiš lekársky 87 ibištek čínsky 87 . 44 gledíčia trojtŕňová 99 glejovka americká 127 hadí koreň 83 hadinec obyčajný 144.roľný 105 hrachor čierny 107 .poľná 175 chlpánik obyčajný 156 chmeľ obyčajný 71 chochlačka bledožltá 61 .plamenný 59 . 115 jazmín nahý 131 jazyk jelení 40 jedľa biela 46.obyčajný 156 javor cukrodarný 115 .ďatelina alpínska 103 .rakúsky 154 kana indická 172 .virgínska 96 jarabina brekyňová 98 .štiavolistý 83 .roľný 59 .

pukancová 185 .pieporná 141.záhradný 60 maklura oranžová 70 malina 95 mamilária 82 mandľa nízka 97 . 152 krídlatka 83 krivec lúčny 164 . 134 lantana menlivá 136 láskavec biely 78 .turecká 75 ligurček lekársky 124 likvidambar 68 lipa malolistá 89 .cibuľkatá 180 .metlinatý 78 .vlčí 60 .repková 63 .nízky 169 .vlnkatý 33 mesačnica ročná 67 .pravá 64 .protistojnolistý 119 .sivá 142 .širokolistá 138 .lekársky 143 kostrava červená 181 . 142 .trávolistý 169 .žltý 56 lucerna ďatelinová 100.žliabkovitá 180. 103 mačucha cesnačkovitá 154 magnólia holá 52 .štvorkrídly 86 ľuľkovec zlomocný 133.peruánska 135 .pórolistá 156 .zelenoklasý 78 lastovičník väčší 60.obyčajná 75 .obrovská 181 .klasnatá 142 .ovisnutá 185 medovka lekárska 140 medunica medovkolistá 138 medúnok vlnatý 182 medvedica lekárska 92 medvedík alpínsky 92 mechúrnik stromovitý 100.žltý 169 kostihoj hľúznatý 143 .kráľovská 164 . 165 .pošvatá 181 .škridlicovitý 170 mečovka horská 170 mednička brvitá 185 .úzkolistá 138 konvalinka voňavá 167 kopytník európsky 55 koriander siaty 124 korkovník amurský 117 kortúza Matthioliho 85 korunka kráľovská 164 korunkovka strakatá 164 kosáčik obyčajný 125 kosákovka 26 kosatec bledý 170 . 101. 165 krtičník hľúznatý 129 kručinka farbiarska 102 .kartuziánsky 78 .ľaliokvetá 52 .močiarna 180 .trváci 184 mečík močiarny 170 .chvostnatý 78 .hľuznatý 117 .východný 60 .pekinská 64 .blitovitý 78 .úzkolistá 101.pižmový 119 .tigrovaná 164 .tvrdá 181 . 104 lufa valcovitá 90 lupeňovec kuželovitý 31 lupína mnoholistá 102 .európska 132 .lúčna 181 .židovská 135 majorán záhradný 141 mak pochybný 60 . 103.mäkkoostnatý 134 .rumovisková 71 .mohutný 148 kavyľ 182 kel kučeravý 63 .striebristá 89 .hrotitý 34 .siata 100. 102 .žltý 164. 135.rakúsky 117 . 95 kryptoméria japonská 48 kuklica 96 kuklík 96 kúkoľ poľný 13.trváca 67 mesiacovka krížovitá 31 193 .múrová 29 leknica žltá 55 lekno biele 55 leuzea šuštivá 151 levanduľa úzkolistá 140 libocéder zbiehavý 48 líčidlo americké 79 .žltý 117 ľubovník bodkovaný 86 .poľná olejnatá 63 .škvrnitý 86 .obyčajný 147 .hájna 180 .lekárska 104 konárnik slivkový 29 konopa indická 71 .kosákovitá 100. 61 lekanora jedlá 29 .veľkoúborová 152 marhuľa obyčajná 97 marinka voňavá 148 marsilea štvorlistá 40.poľný 60 .vzpriamený 147 lipnica alpínska 180 .škrobová 185 .sibírsky 169 .veľkolistá 89 lipka africká 89 lipkavec marinkový 148 .hlávkový 63 .väčší 153 lotos orechonosný 56 .Soulangeova 52 mahagónovník 116 mahónia cezmínolistá 56 machovka Franchettova 135 .východná 156 kozonoha nostcová 125 kôpor voňavý 124 králik vratič 152 krasovlas bezbyľový 150.Schultesov 148 .sladkohorký 134 .voňavý 167 kokosovník obyčajný 159 kola končistá 88 .lúčna 180 .roľná 141.pospolitá 180 .ružičkový 63 kéria japonská 95 klerodendron Thomasonovej 136 klinček bradatý 78 .ohnutý 78 .slzičkový 78 .nemecká 101 krušina jelšová 112 krušpán drobnolistý 108 .praslenatý 166 .obyčajný 170 .jedlé 79 lieska obrovská 75 . 181 kostrbatec trojrohý 34 kotúč poľný 123 kozinec sladkolistý 102 kozobrada pochybná 156 .cibuľkonosná 163 .zlatá 164 .roľný 164.valeská 181 .trsťovitá 181 .vodná 142 mätonoh mnohokvetý 184 .menlivá 104 .obyčajná 117 kysličkovec európsky 117 .pyšný 78 . 142 .rozložitá 79 .páperistá 138 .syridlový 148 . 153 krasuľa perovitá 151.vosková 185 .siata 71 konopnica napuchnutá 138 .dvojfarebný 169 .metlinatý 119 .stlačená 180 listnatec jazykovitý 160 lobelka belasá 147 .jednokvetá 185 .čínsky 78 .nemecký 170 .žltá 102 luskáč lekársky 127 lyžičník tatranský 65 ľadenec rožkatý 100.siaty 117 .kvaková 63 . 41 mäta dlholistá 141 . 104 .ovčia 181 . 136 ľuľok baklažánový 134 . 101 melia japonská 116 melón cukrový 91 merík bodkovaný 34 .zubovitá 185 kuninghamia čínska 48 kurkuma pravá 171 kustovnica cudzia 136 kvaka 63 kýchavica zelená 161 kyslička jedlá 117 . 77 kukučina ďatelinová 132 ..tatranský 60 .záhradná 80 lodoicea sejčelská 157 lomikameň cibuľkatý 119 .vždyzelený 119 lopúch plstnatý 153 .ľanová 132 kukučinka chmeľová 132 kukučka lúčna 77 .lesklá 88 koleus 142 komonica biela 104 .vencová 77 kukurica siata cukrová 185 .obyčajná 97 mangold 80 mangovník indický 114 maniok jedlý 109 marena farbiarska 148 margaréta biela 152 .vždyzelený 108 kruštík 173 krvavec 94.zlatohlavá 163 ľaliovník tulipánokvetý 52 ľan prečisťujúci 117 .tenkolistý 117 . 102 ľalia biela 163 .záhradný 78 klinčekovec voňavý 107 klokoč perovitý 111 kľukva močiarna 93 knotovka biela 77 knôtovkovec nočný 77 kochia rozprestretá 80 kokorík mnohokvetý 166 .zemiakový 133.padalmátska 181 .ročná 180 .hybridný 78 .tabaková 147 loboda lesklá 79 .čierny 134 .pravá 63 karagana stromovitá 101 karfiol 63 kasia sennová 100 katleja 174 katran prímorský 64 kaučukovník brazílsky 109 kávovník arabský 148 .rôznolistá 181 .

západný 68.žliazkatá 118 nevädza poľná 151. 69 . 145 ostrôžka poľná 58 .čílsky 79 .vzpriamený 95 .ožinová 95 ovos hluchý 183 .strieborný 96 nefrolepka vznešená 40 nechtík lekársky 154 netýkavka balzamínová 119 .moldavská 58 .dlhý 55 pieprovec 55 pichliač bielohlavý 153 .čierna 70 mrkva obyčajná 124 .siaty 183 ovsík obyčajný 182 pagaštan konský náprstník červený 128 .pomúčená 84.úžitkový 158 papája melónová 89 páperník úzkolistý 176 papraď samčia 40 papradka samičia 40 paprika ročná 134 . 153 .močiarny 153 .trojlaločný 111 pažítka 162.pravá 155 paliurus tŕnitý 112 palmička nízka 159 paľadenec prímorský 102 pamajorán obyčajný 141 pandan jedlý 158 . 64 okrasa okolíkatá 157 okrúhlica 64 oleander obyčajný 126 olejnica guinejská 159 oliva európska 130 113 .pľuzgierkatá 176 .pučivý 37 plavúnik alpínsky 37 .mnoholistý 79 .Jackmanov 59 .smradľavý 79 .kolovratcový 108. 40 perutník močiarny 85 pestrec mariánsky 151 petržlen záhradný 124 petúnia hybridná 135 piepor čierny 55 .siata 124 mrlík biely 79 .Davallova 176 .žltá 58 prilbovka 173 proso siate 179 prstnatec obyčajný 180 prstovka krvavá 180 prútnatec metlovitý 102 prútnik striebristý 34 prvosienka bezbyľová 84 .lesná 176 .sultánska 119 .vzdialená 176 .celistvolistý 59 .štítovitolistový 118 mydlica lekárska 78 mydlovník pravý 113 myrobalán 97 myrta obyčajná 107 myší chvost 56 olšovník rascolistý 125 oman britský 153 .zelinný 156 mliečnik drobný 108 .malinová 95 .mnohofarebný 108 .ohnivý 109 .sploštený 37 plavúnka brvitá 37 plesnivec alpínsky 154 ploník obyčajný 33 plošticosemä lesklé 80 pľúcnik lekársky 143 . 39 .purpurový 132 požlt farbiarsky 151 prameňovka obyčajná 34 praslička močiarna 39 .vyššia 84 prýštec hrozný 109 . 163 porastnica mnohotvárna 31 posed biely 91 povoja plotná 132 povojník batatový 132 . 39 prerastlík kosákovitý 125 pŕhľava dvojdomá 72 .prímorský 118 palina abrotanová 155 .husí 95 .močiarna 144 . 147 pavinič päťlistý 111 .močiarny 118 .nedotklivá 118 .smradľavý 118 .východná 58 ostružina krovitá 95 . 85 .tučný 109 psiarka kolienkatá 184 .nízka 176 . 163 päťprstnica obyčajná 173 pečeňovník trojlaločný 58.roľný 151. 152 nevädzka 152 nevädzník 152 nevädzovec 151.obrovská 39 .pravý 124 patis 44 patizón 90 paulínia nápojová 112 paulovnia plstnatá 129 pavinec horský 146.vlašský 59 plánka 98 platan javorolistý 68.kalinolistý 79 . 69 plavúň obyčajný 37 .obyčajná 174 podzemnica olejná 100.taliansky 180 .strapcový 79 mrvka 31 mučenka jedlá 89 .pleťový 113 pajaseň žliazkatý 115 pajazmín vencový 120 pakost krvavý 118 .veľkokvetý 58 pór 162. 109 .roľný 66 .východný 68 .lesná 38. 129 ohnica 62.tuhá 58 .plotný 59 . 101.žltý 168 nátržník biely 96 .pobrežná 176 .obyčajná 155 .popolavý 72 .roľná 38.sivý 180 .figolistý 79 .žltá 176 ostrolist ležatý 144.popínavý 111 .malokvetá 118 .lekárska 85 .dračia 155 .pravá 114 pivonka červená 86 .polokrovitá 86 plamenník hrebenistý 78 plamienok alpínsky 59 .obyčajný 131 orlíček obyčajný 57 orličník obyčajný 40 osika 76. 102 pohánka jedlá 82 .pravý 153 opuncia figová 81 orech čierny 72 .modrastá 89 muchovník vajcovitý 98 mukyňa 98 múrovník lekársky 72 muškát krúžkovaný 118 .chlpatá 176 .konopovitá 72 . 85 . 152 nezábudka alpínska 144 .tazetový 168 .strapcovitá 165 mohár praslenatý 180 .hodvábny 153 . 59 peluška 105 peniažtek prerastenolistý 66 .roľný 156 .riečna 39 .dobrý 79 .mnohosemenný 79 .metlinatá 176 .piesočný 96 .srstnatá 176 .maloplodá 134 papuľka väčšia 129 parohovec obyčajný 40 parumanček nevoňavý 152 paštrnák siaty 124 .chvojkový 108 .prosová 176 .lesná 144 .paviový 113 .tatárska 82 pohánkovec čínsky 82 .červený 79 .slovenský 58 .potočný 153 .okrúhlolistý 108 .lúčna 184 194 .lúčny 118 .nízky 118 .preháňavý 109 mnohoštet 183 močiarka vodná 59 modrica chochlatá 165 . 77 oskoruša 98 ostreň počerný 145 ostrevka vápnomilná 185 ostrica čierna 176 .ostrá 176 .ovíjavý 82 poniklec biely 58 .pestrá 58 .sivý 153 .veľkokvetý 128 .zelený 180 monstera 160 montbrécia žltočervená 170 moruša biela 70 .jarná 84 .metasekvoja dvojradová 48 metlica trsnatá 182 metlička obyčajná 182 metluška krivoľaká 182 mišpuľa nemecká 98 mlieč drsný 156 .zelinový 153 pimentovník pravý 107 pistácia mastixová 114 .zimná 39 .hybridný 79 .holá 84.najkrajší 109 .vlnatý 128 narcis biely 168 .obyčajný 153 .mäkký 143 pľuzgierka islandská 29 podbeľ liečivý 154 podenka belasá 174 .drobnokvetá 144 .vlašský 72 orešec 163 orgován perzský 131 .slovenský 66 pepino 134 perovník pštrosí 39.mandľovitý 109 .malá 72 prilbica jedhojová 58 .vždyzelená 176 .čínska 85 .predĺžená 176 .roľná 143 nikandra machovkovitá 135 nopál košenilový 81 obličkovec západný 113 očianka 127.

konáristý 181 .kučeravý 155 .tvrdá 183 pupalka dvojročná 107 púpava lekárska 156 púpavec jesenný 156 .rozložitá 175 .voskový 114 svíb južný 110 . 97 slncovka kalifornská 60 slnečnica hľuznatá 151 .psí 182 pšenica dvojzrnová 183 .lepkavá 142 .koreňujúci 114 .maurský 87 .obyčajný 77 .ročná 151 smldník 125 smlz chĺpkatý 182 .ohnivá 142 .sibírska 165 sedmokráska obyčajná 154 sedmokvietok európsky 85 sekernica tmavá 100.olejka 63 rešetliak prečisťujúci 112 rezeda farbiarska 67 . 106 špenát siaty 80 štedrec ovisnutý 101 šternbergia jesienkokvetá 168 štetka lesná 149 štiav lúčny 84 štiavec alpínsky 83 .guľatoplodá 97 .hrubozrnová 183 .bezbranný 181 .barinný 154 .lekárska 142 .pravá siata 64 .klbkatý 83 .hájny 154 .cukrová 80 .obrovská 90 . 140 rozpuk jedovatý 123. 142 .šípová 8.ovisnutá 96 .krvavý 83 .hájna 142 . 129 šucha čierna 93.strechovitý 181 stračonôžka tatranská 58 .kanadský 44 . 96 .siata 64 .poplazový 182 .roľný 181 .lesný 154 .močiarna 156 škoricovník cejlónsky 54 . 102 slamiha slamienková 153 slanobyľ obyčajná 80 slez lesný 87 .trojzárezová 175 skalienka ležatá 92 skalnica horská 120 skalničník 120 skalník čiernočervený 98 . 129 rožtek bodkovaný 32 rudbekia 152 ruman roľný 152 .skalná 119 .smradľavý 152 rumanček kamilkový 152 .roľný 77 159 sakura ozdobná 97 salvínia plávajúca 41 sansevieria trojpása 169 sápa hľuznatá 138 saturejka záhradná 140 scila dvojlistá 165 .prostredný 145 . 153 sumach pálkový 114 sumachovec fermežový 114 .pestrý 102 rasca lúčna 124 rašelinník kostrbatý 33 .skalný 120 .kališná 66 tarička deltoidovitá 67 taričník skalný 66 tavoľa kalinolistá 95 tavoľník prostredný 95 .plavá 184 psica tuhá 184 psinček obyčajný 182 .Dammerov 98 .prudký 120 .voňavý 135 tamarind indický 100 tarica horská 66 .letná 183 .šesťradový 120 rozmarín lekársky 139.zeleninová 80 repča trváce 64 repica olejnatá 64 repík lekársky 96 repka 63 .siata 183 .srstnatý 156 pupenec roľný 132 pupkovka 28 puškvorec obyčajný 160 pýr plazivý 177.obojpohlavná 94 tabak krídlatý 135 .krvavá 120 .čierna 64 reďkvička 64 reo 174 repa kŕmna 80 .obyčajná 90 .domáca 97 .trnková 96.červená 119 .diskovitý 152 ruta voňavá 116 ruža damascénska 96 .špaldová 183 .voňavá 67 .vráskavá 96 ryža siata 178.jedovatý 125 .žltý 92 rohovník obyčajný 99 rohozub purpurový 34 rojovník močiarny 92 roripa lesná 67 .kompasový .pichľavý 47 smrekovec opadavý 47 snežienka jarná 167.jednozrnová 183 .indický 92 .močiarna 67 .olejnatá 90 .plstnatý 98 . 179 ságovník Rumpphov rafia 159 rajčiak jedlý 135 rakyt cyprusovitý 34 rakytník lesklý 34 ranostaj ľúby 102 .chlpatý 92 .tupolistý 83 štiavička obyčajná 84 štrkáč 128.špenátový 83.rakúska 67 rotang trstenicový 159 rozchodník biely 120 .virgínsky 135 .cviklová 80 .praslenatá 142 šedivka sivá 66 šeflera dlaňovitolistá 121 šípkovec kériovitý 95 šípovka vodná 158 šišak vrúbkovaný 138 štítnatec psí 28 škarda dvojročná 156 .vysoká 58 strychnínovník indický 125 .močiarny 33 .pochybný 120 .sedliacky 135 . 125 rožec biebersteinov 77 .jalový 181 .kučeravý 83 .tuhá 185 tis japonský 44 .žltá 67 reznačka laločnatá 181 ríbezľa alpínska 119 .patrsťovitý 182 .obyčajný 44 195 .x hybridný 92 . 64 . 168 sofora japonská 101 sója fazuľová 105.patizónová 90 .rozprestretý 98 sklerant ročný 77 skorocel kopijovitý 145 .švajčiarska 185 .väčší 145 skrutok vlahojavný 34 sladič obyčajný 40 sladkovka hladkoplodá 101.tŕnitý 125 suchokvet 150.karpatský 170 .lúčna 137.obyčajná 80 .vŕbolistý 95 tavoľníkovec jarabinolistý 95 tekvica čiernosemenná 90 .krvavý 109 svíbovec floridský 110 šafran bielokvetý 170 .zlatá 119.sivý 154 stavikrv vtáčí 83 stoklas Benekenov 181 .Kotschyho 92 .obyčajný 98 . 120 ricín obyčajný 109 rododendron hrdzavý 92 .pravá 90 tilandsia bradovitá 174 timotejka lúčna 185 .obojživelná 67 .obyčajný 154 .kroviskový 182 .španielska 183 . 102 sekvojovec mamutí 48 silenka nadutá 77 sitina ropušná 175 .ostrolistý 33 raž siata 183 rebarbora vlnitá 84 rebríček obyčajný 155 rebríčkovec stromkovitý 34 rebrovec 82 reďkev ohnicová 63.čínsky 54 škripina lesná 176 škripinec 176 škumpa vlasatá 114 šošovica jedlá 100. 94 .mäkký 181 ..siaty 170 šachorník jedlý 176 šachor 176 šalát hlávkový 155 .čiernoplodý 98 .sivá 175 . 106 soldanelka karpatská 84. 85 srdcovka nádherná 61 stanhopea 174 stapélia 127 starček abrotanolistý 154 . 84 .trsťový 182 smohla lekárska 145 smrek obyčajný 47 .jabĺčková 96 .omorikový 47 .siaty 155 šalotka 163 šalvia abesínska 142 .najväčší 120 .Jakubov 154 .nebadaný 87 slezinník hniezdový 40 slezinovka striedavolistá 119 sliva 97 slivka čerešňoplodá 97 .muškátová 142 . 184 pyštek obyčajný 128.figolistá 90 .čierna 120 .van-Houtteho 95 .

tupolistá 76 vŕbka úzkolistá 107 vŕbovka malokvetá 107 vres obyčajný 93 vresovec mäsový 93 .Hallerov 65 .prostredný 44 tisovec dvojradový 48 tomka voňavá 185 topinambur 151 topoľ balzamový 77 .obyčajná 128 .klbkatý 146 .kozí 148 .deväťlistá 65 .klasnatá 147 zimovec včasný 54 zimozeleň menšia 126 .smutná 76 .bylinná 76 .košikárska 76 .ovíjavý 148 .čierny 77 .siata poľná 104 .úzkolistá 104 .skalný 65 žihľava 71 žihľavec obrovský 73 žindava európska 123 žltnica maloúborová 155 žltohlav európsky 57 yzop lekársky 140 zádušník brečtanovitý uhorka siata 90.prostredná 131 .líščí 111 .počerný 173 .virgínska 174 traslica najväčšia 181 .lekárska 128 .vojenský 173 vstavačovec bazový 173 .siata 64 196 .májový 173 všehoj ázijský 121 xylópia etiopská 53 .prostredný 147 .východná 48 .cv.narcisokvetá 59 vičenec vikolistý 102 vigna čínska 106 vika huňatá 104 . 105 viktória kráľovská 55 vinič hroznorodý 111 .japonská 76 .siata 100. 147 .letný 111 .obyčajná 97 140 .prostredná 181 trebuľka lesná 125 .väčšia 126 zizyfus jujubový 112 zlatobyľ obrovská 155 .tatársky 148 zerva hlavičkatá 146.voňavá 125 triticale 183 trojpuk drsný 120 trojštet žltkastý 183 trsť obyčajná 182 trstina cukrová 179 trsťovník 179 tučnica alpínska 130 .osikový 77 .stromkovitý 93 vstavač obyčajný 173 .mahalebková 97 .plazivá 76 .západná 48 tujovička tamarišková 34 tujovka japonská 48 tulipán Gesnerov 165 .pobrežný 111 vistéria čínska 101 višňa čerešňová 97 .repkovitý 146 žabí vlas 25 žabie semä 22 žabník skorocelový 158 žaburinka menšia 160 železník lekársky 136 .vtáčia 100.ženevský 138 zdravienok 129 zebrina previsnutá 174 zelenozrnko 24 zeler voňavý 123 .kamčatský 148 .lesná 59 . 104 .obyčajný 148 . 105 .tenkolistá 104 .pŕhľavolistý 146 .popolavý 77 tôňovka dvojlistá 167 tradeskancia bielokvetá 174 .obyčajný 95 .konáristý 146 . 91 .lúčna 65 .biely 77 .pravá 104 .nakladačka 91 .roľná 128 vesnovka obyčajná 66 veternica hájna 58 .chlpatý 140 zanoväť 102 zantoxyl jaseňolistý 117 záraza konáristá 129 . 130 tučnolist stromovitý 120 tuja riasnatá 48 .sladký 124 zelkova krétska 69 zemedym lekársky 61 zemepisník mapovitý 29 zemežlč menšia 126 zemolez čierny 148 .šalátová 91 úhorník liečivý 66 urginéa morská 165 vajgela ružová 148 valeriána lekárska 149 valeriánka poľná 149 vanilka voňavá 173 vavrín pravý 54 vavrínovec lekársky 97 večernica voňavá 65 vemenník 173 vejmutovka 45.obyčajná 129.poľná 64 .panónska 104 .peruánsky 136 žerucha hustokvetá 64 .okrúhlolistý 146 .kumánska 129 záružlie močiarne 57 zbehovec plazivý 137 . 47 veronika brečtanolistá 128 . 104.zelenkastá 131 zob vajcovitolistý 131 .štvorsemenná 104 .krehká 76 .plotná 104.žliazkatá 65 zubovník šupinatý 129 zvonček broskyňolistý 146 .obyčajná 155 zlatovka previsnutá 131 .lesný 111 .biela 76 .zborenisková 64 žeruška alpínska 65 žerušnica horká 65 .nedotklivá 65 žerušničník piesočný 65 .kanadský 77 .iskerníkovitá 58 .kríčkovitá 129 ..vtáčí 131 zubačka cibuľkonosná 65 .potočná 129 .trojzubý 173 .chlpatá 104 .lesný 165 turanec kanadský 155 túžobník brestový 95 .srstnatá 104. 105 . vlašský 77 .lesklá 128 .perzská 128 .kaukazský 111 .krovitá 97 .pílkatá 97 vlčí bôb 102 vlkovec obyčajný 55 vojnovka belasá 131 vranček švajčiarsky 37 vranovec štvorlistý 167 vratič obyčajný 152 vratička mesiačikovitá 40 vŕba babylónska 76 .

.

carnea verna 65 118 176 Eriophorum angustifolium Erodium cicutarium 123 Erophila 93 64 Eruca sativa Eryngium campestre65 Erysimum diffusum .cepa 162 Alnus glutinosa 75 Alyssum allyssoides 66 .fortunei 110110 109 .communis coelestis125 31 Conium maculatum 58 Conocephalum conicum Consolida orientalis .muralis 29 Ledum palustre 92 Lemna minor 160 Lens esculenta 100.pisifera 48 augustifolium 107 Chamaecytisus lawsoniana Chamaepliumhumilis officinale 66 Chamaerion cheiri 67159 Chamaerops majus 60.eriophorum 153 palustre 153 .pratensis181 rubra 181 181 rupicola 181 . 59 Heracleum mantegazzianum 125 .capitata 63 .tinctoria asclepiadea 126 Gentiana 102 . 123.zeylanicum 54 151.murinum184 tetrastichon 184 vulgare 184 .vulgaris suspensa 131 Fontinalis antipyretica 34 Forsythia 95 . 129 tigrinum Linariaaustriacum 117 Linum 164 .aparine148 Galium odoratum 148 .convar.caprifolium 148 nigra 148 148 148 periclymenum .vernum 168 Leuzea rhapontica 151 Levisticumovalifolium 124 Libocedrus officinale 131 Ligustrum decurrens . 163 .ornus 130.vulgare 131 164 48 Lilium auratum . 39 palustre .galeobdolon139 136 .barbadense 88 34 88 .flos-cuculi nummularia 85 Lysimachia 77 .rangiferina 25 59 Cladophora 29 Clematis alpina .tatarica 148 90 100.deltoides albus 116 superbus 78 Dicentra grandiflora 128 Dictamnus 78160 Dieffenbachia Digitalis spectabilis . minor Fagara.effusus 175 .religiosa 70 Filipendula ulmaria 95 .carica 7070 elastica .luzuloides 175 136 Lycium barbarum Lycopersicon esculentum 37 Lycopodioides helveticum 135 Lycopodium37 .hirta 176 Carlina acaulis 150.lutea 125.pubescens 138 tetrahit 138 Galinsoga 138 147 Galium album .sativusconvar.8.tuberosus 106.perennecamtchatica 148 Lonicera 184 .moschata 96 .robusta 148 nitida 88 Coleus 142 Colchicum arenarium 100.107 sylvestris 106.ochroleuca Corylus 61 .biebersteinii 77 vulgare 77 Cerasus avium 97 fruticosa 97 . 101 Hedera helix68 Hedysarum hedysaroides 153 Helianthus niger 58 .intybus 155. 153 Carya pecan 72 .pulcherrima 109 Euphrasia 127.oculus-christi 170 purpurea 153 Iris germanica graminea 169 .carthusianorum 78 .viticella 59 26thomasoniae 136 Clerodendron Climatium59 Closteriumdendroides 34 Cnicus nucifera 148 151 Cocos benedictus Coffea arabica 159 .helenium 132 153 Ipomaea batatas 132 . 87 Malva domestica 199 . 125 Ciminalis endivia Cinchona54 camphora Cinnamomum cassia officinalis 148 .botrys 79 79 79 hybridum 79 opulifolium .scolymusflorida 110 Cynodon dactylon 180 Cynosurus cristatus 185 Cynoxylon 151 Cyperus 176 Cypripedium majalis 173 Dactylorhiza calceolus 173 .varia 61cava 61 Cortusamas 61 Corydalis emerus 85 .convar. 152 Celtis australis .164 meleagris Fuchsia magellanica 108 Fumaria officinalis 61 Funaria hygrometrica 34 Gagea arvensis 164.paludosa 156 170 Crocus albiflorus . 61 Chara 26 Cheiranthus album 79 Chelidonium Chenopodium .pallida 170 . 165 . Cunninghamia pepo 90 48 Cupressus sempervirens Curcumaepilinum 132 Cuscuta longa 171 . 127 Hottonia palustris 71 Hoya carnosa hexastichon 184 Humulus lupulus 85 Huperzia selago 37 165 Hutchinsia alpina 65 Hyacinthus 120 Hydrangea orientalis Hylocomium splendens 34 Hyoscyamus niger 136 Hypericum maculatum 86 .caryophyllus 78 61 chinensis 78 . Menný register .purpurea 128 37 lotus 94 Diphasiastrum alpinum 154 .heterophylla 181 pallens 181 .inflexus 175 trifidus communis 48 Juniperus 175 .tomentosus 98 6498120 Crambe98 Crassulamaritima Crataegus laevigata .subsp. 39 .nigrum distachya 44.variegata 16964 155 Isatis tinctoria 151.schinifolia 117 105 Fagopyrum esculentum 105 .lutea avellana 75 .canum 153 153 .sempervirens 110 Ilex aquifolium 67 . 152 colurna 75 maxima Cosmoscoggygria 114 98 Cotinus 75 alaunicus Cotoneaster 98 .imbricatus 170 palustris 170 Gleditsia triacanthos 99 Glechoma hederacea 140 .ovina 181 181 181 .densiflorum 64 ruderale .pennsylvanica 131 164 Fritillaria imperialis . 129 Evernia prunastri 29 95 Exochorda grandiflora 105 equina subsp. 65 Hesperis matronalis Hevea brasiliensis 109 Hibiscus cannabinus 87 .pneumonanthe punctata 126 Gentianella126 Geranium palustre 118 Acetosa pratensis 84 Acetosella vulgaris 84 Achillea millefolium 155 Aconitum anthora 58 Acosta 152 Aegilops 183 Aesculus hippocastanum 113 Agathis australis 46 Agave americana 169 Agrostis canina 182 Ajuga genevensis 138 Albizia 99 Alchemilla 94.tataricum 82 vulgaris 82 Fagus silvatica 125 Falcaria aubertii 73 Fallopia vulgaris 82 .latinský Abies alba 46. 101 161 .columnae70 Dorstenia 154 Dorycnium pentaphyllum 102 Draba aizoides 65 Dracaena draco mas 40 Dryas zibethinus 169 Dryopteris filix .enneaphylloscaespitosa 182 glandulosa Descurainia sophia Deschampsia6565 78 Deutzia scabra 120 66 Dianthus barbatus .viridissima 131 96 131 Forsythiachiloensis Fragaria x intermedia . 102 xylosteum Lotus corniculatus Luffa cylindrica 67 31 Lunaria annua .fluviatile 3938. Lagenaria cylindrica 139 Lamium album crispa90 137.regalevulgaris 128.pisiformis 107 107 pratensis 107 sativus 106.sativum 64 maximum 152 Leucanthemum vulgare 152 Leucobryum glaucum 34 Leucojum aestivum 168 .noli-tangere 118 101 walleriana 118 Indigofera tinctoria Inula britannica 153 . Cyanus 132 152 Cycas circinalis 43 85 .soja 105. 168 pratensis 165 Galanthus nivalis Galeobdolon luteum 139 Galeopsis angustifolia 138 . 101.schultesii 148 verum 147 Genista germanica 101 .herbaceumuva-cripsa 120 hirsutum arboreum Grimmia pulvinata 99 173 Grossularia conopsea Gymnadenia dioica Gymnocladus121 .pseudacorus 169 pumila 169 .regaliscanadensis 167 Convallaria arvensis 89 Convolvulusmajalis 155 Conyza 58 sativum 124 Corchorus capsularis 132 Coriandrum 109 102 80 Corispermum nitidum Cornus 102 Coronillamatthioli . amplexicaule 139 139 .viridis 91 .rediviva cruciata Lunularia 67 Lupinus angustifolius 102 .milii 109 obesa 109 .bonus-henricus .hyemale 39 93 sylvaticum39 telmateia 39 Erica arborea Foeniculum vulgare 124 .hirsutamax 105.heuffelianus 170 sativus melo 90 170 Crocosmia crocosmiiflora Cryptomeria japonica 48 170 Cucumisconvar.longus 91 Cucurbita90.melanospermaoleifera 90 90 pepo -90 90 patissoniana convar. 106 Glycyrrhiza glabra 101.horizontalis integerrimus niger arborescens .mahaleb 97 .japonica horrida verrucosus Euphorbia 110 .sabina 48 sibirica 48 Kerria japonica 95 116 Khaya arvensis 121 Kalopanax picta 80 112 Knautiascoparia 149 Koelreuteria paniculata Kochiasenegalensis Lactuca sativa 155 Lserriola 155 capitata155 aburnum anagyroides 155 101 .aurantium 116 . .maxima ficifolia 90 .tuberosus 151 Helichrysum bracteatum Helleborus .catharticum 117 flavum 117 68 117 .164 167.liliiflora pomifera 56 x soulangeana Mahonia 52 bifolium Majanthemum 52 141 Majorana hortensis98 Malus mauritiana silvestris 98 .scandens47 6978 110 Celosia 47 segetum 151.ficifolium 7979 79 . 107 Ensete edule 172 Ephedra 93.esculentus 87 87 sabdariffa .lanata 128 Digitaria sanguinalis94 Diospyros ebenum 180 .virginiana annuus 151 100.revoluta 43 Cyclamen fatrense 151 Cydoniacardunculus Cymbidium 174 98 Cynara oblonga . 147 Jasminum nudiflorum 131 Jovibarba 120 Juglansbufonius 72 nigra .maculatum purpureum Lantana camara Larix decidua 47 Lathraea niger 107 129 Lathyrus squamaria .inflata seychelellarum 157 Lodoicea147 Loiseleuria procumbens 92 Lolium multiflorum 184 .mollis 181 Calathiana verna 126 Camellia japonica 86 Canna edulis 172 Cannabis indica 71 Cardamine amara 65 Carduus acanthoides 153 Carex acutiformis 176 .vulgaris denudata 52 Magnolia 85 Maclura aquifolium 70 167 .rubrum 79 praecox 54 vulvaria 79 Chimonanthus Chlorococcum esculentus 176 Chlorocyperus 24 103 Chrysaspis aurea . 91 90 . 152 Datura stramonium 58 Daucus carota 124 . 95. 47 Cassia senna 100 Cattleya 174 Cedrus atlantica 47 . 106 102 Glycine 140 .bulbiferum 163 163 candidum164 martagon 163 .campestris 103 dubia 103 Chrysosplenium 106 Cicer arietinum alternifolium 119 Cicuta virosa 156 156 Cichoriumclusii 126 . Iva xanthiifolia Jacea 151.lanceolata 48 .tenuifolium 117 usitatissimum Liquidambar tulipifera 52144 Liliodendron officinale Lithospermum 147 Litchi chinensis 113 Lobelia erinus .pratense 118118 .serrulata 97 vulgaris Ceratodonsiliqua 9999 Ceratonia purpureus34 Cercis siliquastrum81 Cereus giganteus Cerinthe major 81 .oxysepalum 174 Dendranthema58 179 Dendrobium indicum Dendrocalamus Dentaria bulbifera 65 152 . 43.integrifolia 59 jacqmanii 59 vitalba .solida bipinnatus 151. 96 Allium ampeloprasum 162.ladanum parviflora 155 .pseudodalmatica 70 vaginata valesiaca Ficus bengalensis .sibirica 169 .autumnale 152 Colutea arborescens 174 Colymbada 174 Comastoma 161 Commelina 126 .limon 116 116 .deodara orbiculatus libani cristata Celastrus 11069 . 44 Gladiolus communis 170 .foliosum79 polyspermum quinoa .clavatum annotinum Lychnis coronaria 77 37 .sambucina 173 Dahlia 171.silvestris subsp.perforatum 86 tetrapterum 86 Hypnum cupressiforme 34 Hyssopus officinalis 140 .occidentalis Centaurea Centaurium erytraea77 Cephalanthera 44 Cephalotaxus 173 Cerastium arvense 126 .monogyna 98 curvisepala 98 Crepis biennis 156 . . 017 vernus Laurocerasus officinalis 97 Laurus nobilis 54 Lavandulaesculenta 29 140 Lecanora angustifolia .dammeri 98 98 .paraguaiensis 111 119 Impatiens balsamina .88 Durio octopetala 96 180 Echinochloa176 159 Echium vulgare 144.regia 72 Juncus cinerea 175 Bromus arvensis 181 .maxima 116116 aurantiifolia .pusillum 118118 robertianum sanguineum Geum 96 Ginkgo biloba 8. 94 Epilobium parviflorum 49 Epipactis 173 Equisetum arvense 38.odoratum globulus 107 60 wittmannii 65 Erythronium 65 Eschscholtzia californica 164 Eucalyptus europaeus 110 Euonymus dens-canis .kaki 94 sylvestris 149 37 complanatum Dipsacus austriacum Doronicum .hispidus campestre 64154 156 Leontopodium alpinum Lepidium 64 .medica pyxidata 29 reticulata sinensis 116  paradisi 116 trifoliata Cladonia 116 . Gossypium 88 88 .oleraceum rivulare 153 vulgare Cissus antarctica 111 Citrullus lanatus 91 Citrus acida 116 .vesca 96 96 x ananassa Frangula 96 Fraxinus americana 131 .europaea 132 trifolii 151.purpurascens 125 58 Hepatica nobilis 57.glandulifera 119 118 parviflora .convolvulus 82121 181 Fatsia japonica Festuca arundinacea gigantea181 .odoratus 107 107 .lutea 164.rosa-chinensis syriacus 8787 trionum murorum 156 Hieracium87 Anemone narcissiflora 59 Anthemis arvensis 152 Anthurium 160 Arabis alpina 65 Arctium lappa 153 Artemisia abrotanum 155 Asparagus officinalis 166 Asplenium nidus 40 Aster alpinus 140 Astragalus glycyphyllos 102 Atriplex hortensis 80 Avena fatua 183 Bambusa 179 Batrachium aquatile 59 Bauhinia 100 Betula lenta 75 Bidens frondosa 153 Bistorta major 83 Brassica oleracea 63 .sphondylium 58. 152 Jasione montana 146.luteuscampestris 175 polyphyllus Luzula 102 102 . 145 Elaeis guinensis Eleocharis crus-galli Elisanthe noctiflora 77 Elytrigia repens 177.pilosella distichon 184 vulgatum 156 Holcus lanatus 182 Hordeum 156 .153 54 Cirsium arvense .minor 143 Ceropegia woodii 127 Cetraria islandica 29 Chaenomeles japonica 98 48 Chamaecyparis 102 .virginiana 96 112 viridis alnus .canephora 148 65 Cochlearia tatrae88 Cola acuminata . 184 Empetrum hermafroditum 94 .sativa 124 Delphinium elatum 136 . 106 Leontodon autumnalis 156 . 126 126 .angustifolia 131131 131 excelsior 130.cheiranthoides 65 .flava 176 .convar.

inermis 112 200 .sylvestris 67 Viola arvensis 89 . 103 Melica ciliata 185 Melilotus albus 104 Mercurialis annua 109 Mimosa pudica 98 Monstera 160 Morus alba 70 Musa ensete 172 Muscari comosum 165 Myosotis alpestris 144 Rosa canina 8. 105 Raphia 159 Rapistrum perenne 64 Reseda lutea 67 Reynoutria 83 Rhus typhina 114 Riccia 31 Rorippa amphibia 67 .. 104.lutea 89 Yucca filamentosa Zea mays 185 169 Zizyphus jujuba var.annua 180 Populus alba 77 Potentilla alba 96 Primula auricula 84. mitis 98 Mamillaria 82 Marrubium vulgare 138 Medicago falcata 100. 85 Prunella grandiflora 140 Pulsatilla alba 58 Sieversia 96 Silene inflata 77 Sinapis alba 63.sanguineus 83 Salix alba 76 Salvia aethiopis 142 Sambucus ebulus 149 Saxifraga aizoides 119 Scilla bifolia 165 Sedum acre 120 Senecio abrotanifolius 154 Setaria italica 180 Zygnema 26 Narcissus poëticus Nicotiana alata 135 Odontites 129 168 Ononis spinosa 102 Ophrys apifera 173 Opuntia ficus-indica 81 Orchis militaris 173 Orobanche cumana 129 Oxalis acetosella 117 Pandanus edulis 158 Papaver argemone 60 Parietaria officinalis 72 Persicaria amphibia 83 Petasites albus 154 Phaseolus aureus 106 Phleum phleoides 185 Phlox drummondii 131 Phyteuma orbiculare 146.hirta 89 . 64 Solanum dulcamara 134 Solidago gigantea 155 Sonchus arvensis 156 Sorghum dochna 179 Sphagnum nemoreum 33 Stachys annua 139 Stanhopea 174 Stapelia 127 Stipa 182 T agetes 150 Taxus baccata 44 Teucrium chamaedrys 137.laevis 69 .subsp. 138 Thea sinensis 86 Thuja occidentalis 48 Thymus alpestris 141 Tilia cordata 89 Tithymalus amygdaloides 109 Trifolium alpestre 103 Triticum aestivum 183 Ulmus carpinifolia 69 . 147 Pinguicula alpina 130 Pinus banksiana 47 Piper longum 55 Plantago lanceolata 145 Poa alpina 180 . 96 Rubus caesius 95 Rudbeckia 152 Rumex acetosa 84 .montana 69 Umbilicaria 28 Urtica cannabina 72 Usnea 29 Vaccinium gaultherioides Verbena officinalis 136 Veronica arvensis 128 93 Vicia cracca 100.

MURÍN. 1969 : EVOLUTION and PHYLOGENY of flovering plants. 1987 : Növényrendszertan. Z. J. ED.. M.. 1996 : Systematická botanika lesnická. L. a kol. M. KREJČA. H. II. KALINA. 1984 : Základy systému a evolúcie výtrusných rastlín. Bratislava BOLD. London.. SPN.. Nitra MÁJOVSKÝ.. Príroda.. Berlin. KÜHN. SPN. A. ĎURIŠOVÁ. 1965-1984 : Illustrierte Flora von Mitteleuropa I.. V. SPN. V. univerzita. 1901. ČERENKA.. P. V.. a kol. F. a kol. VEDA. A. VEDA. 1992 : Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I.. II. Martin KOBLÍŽEK. Bratislava VOLF. J. SPU. J. F.. Z. M.. poľnohospodárskej literatúry. M. Columb. J... HARPER INT. II. a kol.. Soustavná botanika. J.. 1986. H. F. HINDÁK. a kol. 1989 : Užitkové rostliny tropů a subtropů. Praha VALÍČEK. Bratislava HEGI. SPN. 1981 : Botanika I. 1986 : Slovenské botanické názvoslovie.. BOBÁK. 1998 : Štrukturálna botanika.. D.. Osveta..... Bratislava POLÍVKA.. Bratislava ZELENÝ. Olomouc STOLLÁROVÁ. Budapest URBAN. Príroda. Slov. 1964 : Phylogeny and form in the plant kingdom. Bratislava FUTÁK. Mendel. 1958 : Farmaceutická botanika. Verlag Paul Parey. Toronto DOSTÁL. Mezőgazd. .. III. M.. Brno KOŠŤÁL. Nitr.9. Bratislava NOVÁK. 1991. SZN Praha NOVÁK.Systematika rastlín.. 1992 : Botanika. F.. SPN.... J. SPN. a kol. SPN. Praha VANČUROVÁ. 1988: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. R. 1972 : Vyšší rostliny I. A. 1980 : Systém a evoluce nižších rostlin. Academie Press.VII. Príroda. J.. tlačiarne. Kiadó. New York ČERNOHORSKÝ. Praha 205 .. Literatúra BOBÁK.. Bratislava DITTMER. F. 1966 : Základy systému semenných rastlín. V. M. 1981 : An integrated system of classification of flowering plants. 1966 : Poľnohospodárska botanika . 1990 : Návody na cvičenia z fylogenézy a systematiky rastlín. Univ. Academia. 1966 : Flóra Slovenska I.. A.. 1967 : Morphology of Plants. I.. Bratislava ČERVENKA. Bratislava ČERVENKA.VAN NOSTRAND comp... vydav. Brno VETVIČKA. Nitra TERPÓ... New York KRESÁNEK. C. 1902 : Názorná květena II. V. 1977 : Systém a evoluce vyšších rostlin. London. Academia... Praha HUTCHINSON. T. MATOUŠOVÁ.. F. VŠZ. a kol. L. Praha PECIAR. Press. IKRÉNYI.. ČERVENKA... 1990 : Poľnohospodárska botanika.. Anatómia a morfológia. G. J. Tokyo CRONQUIST. 1971 : Základy rastlinnej morfológie... Hamburg HENDRYCH. IV. 1992 : Stromy a kry. 1900. R. 1987 : Karyotaxonomický prehľad flóry Slovenska.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful