Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál

SYSTEMATICKÁ BOTANIKA

2001

Názov : SYSTEMATICKÁ BOTANIKA Autori : RNDr. Tibor Baranec, CSc. RNDr. Mária Poláčiková Mgr. Jaroslav Košťál Lektori: DOC. RNDr. Viera Stolárová, CSc. RNDr. František Mercel, CSc. Technický redaktor: RNDr. Ivan Ikrényi, CSc. © Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál, ISBN

OBSAH

1. Úvod
Rastlinná ríša ako najdôležitejšia biotická zložka našej planéty je stredobodom záujmu človeka od historických čias, ale len necelých 500 rokov sa rastliny stali objektom podrobného (vedeckého) bádania botaniky (fytológia). Systematická botanika je jednou z najstarších vedných disciplín v rámci botaniky, ktorá sa rozvíjala v úzkej spojitosti s antickou filozofiou. Už v tom období intenzívneho kultúrneho a vedomostného rozvoja ľudstva, (pred 2500 rokmi), sa poznalo viac než 200 druhov rastlín (Hippokrates, Theophrastos), ktoré sa triedili podľa ich využiteľnosti (jedlé, liečivé, jedovaté, okrasné). V histórii poznávania rastlinnej ríše postupne boli jednoduché praktické kritériá triedenia (klasifikácie) rastlín nahradené kritériami, ktoré zohľadňujú prirodzený vývoj druhov na našej planéte (fylogenéza). Na základe veľmi jednoduchého princípu príbuzenských vzťahov rastlín sa podarilo generáciám vedcov botanikov vytvoriť systém rastlinnej ríše, ktorá dáva obraz vývoja rastlín od počiatku vzniku života na Zemi (asi pred 3,7 miliardami rokov) až po súčasnosť. Rozmanitosť rastlinnej ríše (biodiverzita) sa odhaduje na viac než 1 milión druhov nižších i vyšších rastlín. Reálne poznanie nedosahuje ani 500 tis. druhov v dôsledku obmedzených možností ľudstva, a dokonca veľa druhov vyhynie skôr, ako by boli poznané. Človek z tohto množstva druhov prakticky nevyužíva ani 2 % (12 000 druhov), ale zároveň aktívne vstupuje do biologických (genetických) procesov druhov vytváraním nových foriem, alebo dokonca nových druhov. Zároveň negatívne ovplyvňuje biologické procesy alebo životné prostredie mnohých druhov, čím ohrozuje ich ďalšiu existenciu a dokonca zapríčiňuje ich čiastočné alebo úplné vyhynutie. Dokonalé poznanie diverzity rastlinnej ríše umožňuje systematická botanika pomocou svojich špecifických metód využitím hierarchie systematických kategórií, resp. systematických (taxonomických) jednotiek. V konečnom dôsledku to umožňuje človeku lepšie využitie rastlinných zdrojov a zároveň možnosť ich ochrany. Predkladaný systém rastlinnej ríše nevystihuje reálny fylogenetický systém, ale je prispôsobený požiadavkám výučby študentov dištančného vzdelávania, pričom približuje schématicky jednotlivé vývojové skupiny rastlín od siníc (Cyanophyta) po krytosemenné (Magnoliophytina,=Angiospermae). Z didaktického hľadiska sú krytosemenné rastliny členené v zmysle fylogenézy na vývojovo najdôležitejšie čeľade.

2. Fylogenéza a evolúcia rastlín
Rastlinnú ríšu našej planéty predstavujú dnes druhy rastlín tvoriace veľmi rôznorodé skupiny vývojové oddelenia. Rozmanitosť rastlinstva vyjadrená prostredníctvom druhov (biodiverzita) je výsledkom špecifického procesu, ktorý prebiehal milióny rokov a prebieha doteraz, kontinuitne a vo vzájomnom vzťahu s ostatnými organizmami (vírusy, baktérie, huby, živočíchy), a ktorý označujeme ako evolúcia, čiže vývoj. Základnou vlastnosťou živých organizmov na Zemi je ich sebazdokonaľovanie, ktorého výsledkom je vznik dokonalejších foriem. Tento proces prebieha kontinuitne v určitom čase a na konkrétnom mieste našej planéty. Vývoj sa realizuje jedine prostredníctvom adaptability genómu jedincov druhu na podmienky prostredia a čiastočne ho môže aj ovplyvňovať. Z časového hľadiska evolúcia druhu môže trvať aj tisíce až milióny rokov, kým vznikne nová kvalita, ktorú môžeme označiť ako nový druh. Je to veľmi zložitý proces označovaný ako mikroevolúcia (speciácia). Čas a prostredie neustále pôsobili na druhy milióny až desiatky miliónov rokov (dlhodobý vývoj), ktorého výsledkom je vznik nových progresívnejších vlastností (znakov) pre veľké skupiny druhov, čo nazývame makroevolúciou = fylogenéza. Zo systematického hľadiska hodnotíme takto vzniknuté znaky ako fylogenetické (napr. cievne zväzky a listy pri vyšších rastlinách - Telomophyta, kvet pri krytosemenných rastlinách). Využitím následne vzniknutých znakov druhov v procese vývoja sa vytvárajú prirodzené fylogenetické systémy organizmov jednotlivých ríš. (CRONQUIST 1981, TACHTAJAN 1997). Vznikom a vývojom života (organizmov) na Zemi sa zaoberá veľa teórií a hypotéz, ktoré sa delia na kreačné a evolučné, avšak podstatu vzniku života sa nepodarilo jednoznačne dokázať. Len dlhodobý vývoj organizmov (fylogenézu) je možné mozaikovo poskladať do neúplného obrazu pomocou paleontologických nálezov taxónov najvyšších taxonomických kategórií. Všeobecnú fylogenetickú schému organizmov, zvlášť rastlín, môžeme znázorniť len zjednodušenou a neúplnou schémou (obr.1), nakoľko nemáme dostatok dokladového materiálu.

Vývojová schéma organizmov a rastlinnej ríše na Zemi

4

Začiatok evolúcie a fylogenézy všetkých organizmov sa odvíja od prabunkových organizmov - eobiontov - ktoré žili pred 3,7 miliardami rokov. Eobionty boli jednobunkové autotrofné praorganizmy podobné archiplastom siníc, z ktorých sa vyvinuli postupne mixotrofné organizmy - baktérie, fotoautotrofné organizmy (sinice, riasy a telómové rastliny) a heterotrofné organizmy (huby a živočíchy). Regresným vývojom eobiontov vznikli vírusy a baktériofágy.

5

Prvé fotosyntetizujúce organizmy - rastliny vznikli pred 2 miliardami rokov a nazývajú sa sinice a prvozelené riasy (Prochlorophyta). Zdokonalením bunkovej stavby a asimilačného systému vznikajú riasy, z ktorých najdokonalejšie zelené riasy (Chlorophyta) dali základ pre vznik dokonalejších rastlín telómových, čiže vyšších rastlín. Z geohistorického hľadiska sa tento revolučný proces fylogenézy datuje len spred 450 mil. rokov, kedy tieto rastliny (Rhyniophyta) z vodného prostredia praoceánu prenikli na suchú pevninu. Názorný prehľad chorológie vývoja fylogenetických skupín uvádzame v priloženej schéme. Osídľovanie pevniny prostredníctvom prispôsobenia sa telómu meniacim sa ekologickým podmienkam, sa prejavilo v obrovskej anatomicko-morfologickej zmene rastlinného tela a jeho častí. Podstatný význam v tomto období zohráva metagenéza (rodozmena) ako prvok adaptácie rastlín na podmienky prostredia. Zdokonalením vodivých pletív a asimilačných orgánov cievnaté rastliny (pred 350 mil. rokmi) - papraďorasty (Pteridophyta) dokonale obsadili povrch kontinentu. Striedanie suchších a vlhších periód v tomto období znamenal prispôsobenie sa pohlavného reprodukčného systému rastlín vznikom zvláštneho zariadenia - vajíčka, nevyhnutného pre ďalší adaptačný proces. Vznikli takto semenné rastliny -nahosemenné (Gymnospermae), ktoré na pevnine prevládli nad papraďorastami v stredných druhohorách (150 mil. rokmi). Vznikom kvetu krytosemenných rastlín (Angiospermae) pred 135 mil. rokmi a dokonalou ochranou vyvíjajúcich sa semien v plodoliste nastala kontinuitná evolúcia na vysokej kvalitatívnej úrovni, ktorá sa začala koncom druhohôr a trvá doteraz. Jej výsledkom je obrovská rozmanitosť rastlín (biodiverzita), ktorú hodnotíme pomocou hierarchie taxonomických kategórií vo fylogenetickej chronológii.

Ranunculus macranthus - zástupca druhohornej flóry (130 miliónov rokov)

6

3. Triedenie (klasifikácia) rastlinnej ríše - taxomické kategórie
Druhy rastlinnej ríše, ktoré môžeme v súčasnosti pozorovať na našej planéte, vznikali v priebehu evolúcie v rôznom geohistorickom čase. Z toho vyplýva, že majú rôzne štrukturálne a morfologické vlastnosti (znaky) na rôznej vývojovej úrovni. Usporiadaním druhov od najjednoduchších po najzložitejšie, čiže od najstarších po najmladšie (fylogeneticky), pomocou špecifických metód a kategórií (systematickej botaniky) do systému, sa zaoberá taxonómia (systematika). Vytvorenie prirodzeného systému rastlinnej ríše na základe horeuvedených skutočností, umožňuje lepšie pochopenie, rýchlejšiu a spoľahlivejšiu orientáciu v obrovskej rozmanitosti druhov - biodiverzite. Špecifickým termínom systematickej botaniky je taxón a taxonomická kategória (alebo taxonomická jednotka) v hierarchickom usporiadaní. Pomocou taxonomických kategórií sa vytvára hierarchia taxónov, ktorými charakterizujeme rastlinnú ríšu v celej jej rozmanitosti. Vychádzame pritom zo základnej taxonomickej kategórie resp. taxónu, ktorým je druh ako konkrétna objektívna realita v geohistorickom čase i súčasnosti na Zemi. Rozlišujeme taxonomické kategórie hlavné a vedľajšie, pričom vedľajšie sú podradené alebo nadradené hlavným kategóriam (napr. čeľaď - podčeľaď, rad - nadrad, a pod.). Vo vzťahu k druhu rozlišujeme vyššie kategórie a nižšie kategórie, taktiež z toho vyplýva, že rozdeľujeme taxóny na vyššie a nižšie ako druh. Prehľad hlavných taxonomických kategórií : 1. vyššie (ako druh) : Divisio - oddelenie : Spermatophyta (semenné rastliny) Classis - trieda : Magnoliopsida (magnóliokveté) Ordo - rad : Rosales (ružotvaré) Familia - čeľaď : Rosaceae (ružovité) Genus - rod : Rosa (ruža) 2. základná : Species - druh : Rosa canina (ruža šípová) 3. nižšie : Subspecies - poddruh : Rosa canina subsp. canina (ruža šípová šípová) Varietas - varieta : Rosa canina var. latifolia (ruža šípová širokolistá) Forma - forma : Rosa canina f. alba ( ruža šípová biela) Všeobecná definícia druhu je zložitá, pričom niekoľko desiatok biológov sa ju pokúsilo čo najvýstižnejšie formulovať. Z praktického hľadiska uvádzame nasledovnú definíciu druhu ako : • súbor populácií jedincov s rovnakým pôvodom, rovnakými genetickými vlastnosťami (genotyp), s voľným tokom génov v pohlavnom procese, rovnakými morfologickými znakmi (fenotyp) a fyziologickými procesmi i ekologickými nárokmi, ktoré rastú na určitom geograficky vymedzenom území (areál). Všetky jedince populácie nemusia byť úplne identické, ale môžu sa čiastočne odlišovať v niektorých znakoch, čo označujeme ako vnútrodruhová premenlivosť (diverzita, variabilita). Hodnotíme ju pomocou nižších taxonomických kategórií (subsp., var., f.). Vedecké pomenovanie taxónov (nomeklatúra - názvoslovie) sa riadi pomocou Pravidiel medzinárodného kódu botanickej nomeklatúry, ktoré presne túto činnosť vymedzujú. Pravidlá sa zakladajú na historickom diele najvýznamnejšieho botanika, švédskeho vedca Karla Linného - Species plantarum (1753), ktorý stanovil dvojslovné (binomické) pomenúvanie druhov (napr. Rosa canina, Ginkgo biloba). Národné (slovenské) názvoslovie sa zakladá na vedeckom názvosloví (ruža šípová, ginko dvojlaločné).

7

chary 6.pečeňovky 2.Magnóliokveté 1.chvojníky 4.zlatisté riasy 1. Čeľaď : Piperaceae . Trieda : Hepaticopsida .papraďorasty 1. Oddelenie : Rhodophyta . Cormobionta) .leknotvaré 8 .červené riasy 4.vlkovcovité 5. Podríša : Telomophyta (Cormophyta. Oddelenie : Chlorophyta .Telómové rastliny (Vyššie rastliny) 1. Trieda : Chrysophyceae . Rad : Nymphaeales . Trieda : Anthocerotopsida .paprade 4.červenoočká 5.lišajníky B.zlatohnedé riasy 2. Oddelenie : Euglenophyta .vlastné zelené riasy 2. Oddelenie : Rhyniophyta .magnóliovité 2.Regnum vegetabile (Plantae) A.cyprusovité 2. Čeľaď : Magnoliaceae . Oddelenie: Cyanophyta . Trieda : Taxopsida . Podtrieda : Bryideae 2. Čeľaď : Calycanthaceae -kalykantovité 3.vavrínovité 2. Čeľaď : Annonaceae . Trieda : Polypodiopsida . Trieda : Magnoliopsida (dvojklíčnolistové . Oddelenie : Spermatophyta .machorasty 1. Rad : Aristolochiales . Trieda : Phaeophyceae . Trieda : Ephedropsida . Rad : Laurales .tisy 5.Krytosemenné 1. Oddelenie : Bryophyta .ginká 3. Čeľaď : Cupressaceae .vlkovcotvaré 1.tisovcovité 4.magnóliotvaré 1. Trieda : Xanthophyceae . Čeľaď : Lauraceae .Nahosemenné 1.pieprovité 4.plavúne 2. Trieda : Selaginellopsida .pieprotvaré 1. Trieda : Lycopodiopsida . Trieda : Pinopsida .anonovité 2. Podríša : Thallophyta (Thallobionta) .rozsievky 4. Čeľaď : Taxodiaceae .plavúnky 3.borovicovité 3. Trieda : Cycadopsida .zelené riasy 1. Oddelenie : Lichenophyta . Modifikovaný prehľad systému rastlinnej ríše Ríša rastlín . Oddelenie: Chromophyta (Chrysophyta) .hnedé riasy 3.araukariovité 2. Čeľaď : Pinaceae . Trieda : Bacillariophyceae . Rad : Magnoliales . Trieda : Ginkgopsida . Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) . Trieda : Equisetopsida .rýniorasty 3. Čeľaď : Araucariaceae . Oddelenie : Pteridophyta .ihličnany 1.vavrínotvaré 1.sinice 2. Trieda : Chlorophyceae .machy 1. Trieda : Charophyceae . Podtrieda : Sphagnideae 2. Trieda : Bryopsida .prasličky 4. Pododdelenie : Gymnospermatophytina (Gymnospermae) .Nižšie rastliny (Stielkaté rastliny) 1. Rad : Piperales .4.žltozelené riasy 3.rastliny semenné 1.cykasy 2.rožteky 3. Čeľaď : Aristolochiaceae .spájavky 3. Trieda : Conjugatophyceae .Dicotyledonae) .

opunciotvaré 1.iskerníkovité 8. Čeľaď : Hamamelidaceae . Čeľaď : Amaranthaceae .papajovité 4. Čeľaď : Platanaceae .tekvicovité 5.opunciovité 18.leknovité 2.kakaovníkovité 3.lipovité 23.lotosovité 6.láskavcovité 3. Čeľaď : Ranunculaceae .vŕbovité 16. Rad : Betulales . Čeľaď : Fumariaceae .orechotvaré 1. Čeľaď : Caryophyllaceae . Čeľaď : Cannabaceae .brezotvaré 1. Čeľaď : Papaveraceae .prvosienkovité 20. Čeľaď : Bombacaceae . Čeľaď : Betulaceae . Čeľaď : Moraceae .stavikrvovité 19.mrlíkovité 17.bukotvaré 1.bukovité 14. Čeľaď : Capparaceae . Rad : Paeoniales . Čeľaď : Tiliaceae .konopovité 4. Čeľaď : Resedaceae .makotvaré 1.kapustovité 3.hamamelotvaré 1.kaparotvaré 1.orechovité 13. Čeľaď : Violaceae .makovité 2.žihľavovité 12. Čeľaď : Paeoniaceae .platanovité 11.líčidlovité 4. Čeľaď : Sterculiaceae . Čeľaď : Nymphaeaceae .stavikrvotvaré 1. Čeľaď : Polygonaceae . Rad : Malvales . Čeľaď : Berberidaceae . Čeľaď : Juglandaceae . Čeľaď : Begoniaceae .klinčekovité 2. Čeľaď : Fagaceae . Čeľaď : Urticaceae .vŕbotvaré 1. Čeľaď : Hypericaceae .iskerníkotvaré 1. Rad : Hamamelidales .1. Čeľaď : Brassicaceae . Rad : Theales .ľubovníkovité 22. Čeľaď : Ulmaceae . Čeľaď : Nelumbaceae .slezovité 2. Čeľaď : Opuntiaceae . Čeľaď : Caricaceae . Čeľaď : Phytolaccaceae . Rad : Fagales .prvosienkotvaré 1. Čeľaď : Salicaceae .kaparovité 2.pivonkotvaré 1.morušovité 3.klinčekotvaré 1. Rad : Primulales . Rad : Urticales .čajovníkovité 2. Rad : Ranunculales . Rad : Opuntiales . Čeľaď : Chenopodiaceae .žihľavotvaré 1. Rad : Polygonales . Rad : Juglandales . Rad : Salicales . Rad : Violales .fialkovité 2.begóniovité 9 . Rad : Capparales . Rad : Papaverales .dráčotvaré 1.zemedymovité 9.bavlníkovité 4.brezovité 15. Čeľaď : Malvaceae .dráčovité 7. Čeľaď : Primulaceae .fialkotvaré 1. Rad : Berberidales . Čeľaď : Passifloraceae . Čeľaď : Theaceae .hamamelovité 2.brestovité 2.slezotvaré 1.rezedovité 10.čajovníkotvaré 1.mučenkovité 3. Čeľaď : Cucurbitaceae . Rad : Caryophyllales .pivonkovité 21.

drieňovité 31. Čeľaď : Mimosaceae . Čeľaď : Hippocastanaceae . Čeľaď : Ericaceae .aralkotvaré 1.horcovité 3. Čeľaď : Vacciniaceae . Rad : Celastrales . Čeľaď : Sapotaceae . Čeľaď : Ebenaceae .klokočovité 32.drieňotvaré 1. Čeľaď : Gentianaceae .rešetliakovité 33. Rad : Scrophulariales .bršlenotvaré 1. Rad : Saxifragales .krušpánovité 2.meliovité 3. Čeľaď : Thymelaeaceae . Čeľaď : Asclepiadaceae . Čeľaď : Sapindaceae . Rad : Sapindales . Čeľaď : Cornaceae .ružotvaré 1.styraxovité 26.hortenziovité 37.tučnolisté 4.mliečnikotvaré 1.ebenotvaré 1.simarubovité 2. Rad : Rosales . Čeľaď : Balsaminaceae . Čeľaď : Hydrangeaceae .pakostovité 4.ebenovité 2. Čeľaď : Meliaceae .glejovkovité 39. Čeľaď : Caesalpiniaceae .mimózovité 2.myrtovité 2.pakostotvaré 1. Čeľaď : Rosaceae . Rad : Araliales . Čeľaď : Vitaceae .rutovité 35.mydlovníkotvaré 1.obličkovcovité 34. Čeľaď : Myrtaceae .netýkavkovité 36. Rad : Geraniales . Čeľaď : Linaceae . Čeľaď : Anacardiaceae . Čeľaď : Oxalidaceae .loganiovité 2.rutotvaré 1. Rad : Ericales .mliečnikovité 30. Čeľaď : Geraniaceae .ľanovité 3.egrešovité 3.zimozeleňovité 4. Rad : Rutales .loganiotvaré 1.lomikameňotvaré 1.sapotovité 3. Čeľaď : Buxaceae . Čeľaď : Oenotheraceae .viničovité 2.kysličkovité 2. Čeľaď : Rutaceae . Čeľaď : Crassulaceae .krtičníkotvaré 10 . Čeľaď : Grossulariaceae . Čeľaď : Fabaceae .mrkvovité 38.bôbovité 28.lomikameňovité 2. Čeľaď : Rhamnaceae .pagaštanovité 3. Čeľaď : Celastraceae . Rad : Loganiales . Rad : Rhamnales . Rad : Myrtales .bršlencovité 2. Čeľaď : Aquifoliaceae .vresovcotvaré 1.vrabcovníkovité 29.rašetliakotvaré 1.pupaľkovité 3. Čeľaď : Simaroubaceae . Čeľaď : Staphyleaceae .šuchovité 25. Čeľaď : Loganiaceae .cezalpíniovité 3. Rad : Cornales . Čeľaď : Apiaceae . Čeľaď : Styracaceae . Rad : Euphorbiales .myrtotvaré 1. Čeľaď : Apocynaceae . Čeľaď : Euphorbiaceae .mydlovníkovité 2.brusnicovité 3.cezmínovité 3.bôbotvaré 1.vresovcovité 2. Čeľaď : Saxifragaceae .ružovité 27. Čeľaď : Araliaceae . Rad : Ebenales .aralkovité 2. Čeľaď : Empetraceae .24. Rad : Fabales .

Čeľaď : Scrophulariaceae . Čeľaď : Lemnaceae .astrotvaré 1. Čeľaď : Alismataceae . Rad : Arales .amarylkovité 3. Čeľaď : Campanulaceae .bublinatkovité 4. Čeľaď : Liliaceae . Čeľaď : Solanaceae .hluchavkotvaré 1. Čeľaď : Oleaceae . Rad : Orchidales . Rad : Juncales .žaburinkovité 4. Rad : Commelinales .okrasotvaré 1.ľaliotvaré 1.ľaliokveté (Monocotyledonae . Čeľaď : Agavaceae . Čeľaď : Plantaginaceae .broméliovité 8.valeriánovité 4.kanovité 6. Rad : Liliales . Čeľaď : Asteraceae . Čeľaď : Amaryllidaceae .vstavačotvaré 1. Čeľaď : Musaceae . Čeľaď : Butomaceae . Rad : Plantaginales .skorocelovité 44.arekotvaré (palmy) 1.ľuľkotvaré 1.arekovité 3. Čeľaď : Bromeliaceae .železníkovité 2. Rad : Campanulales .ďumbierovité 2.zárazovité 3. Čeľaď : Orobanchaceae .áronovité 2. Čeľaď : Polemoniaceae .čakankovité 2.banánovníkovité 3. Rad : Boraginales -borákovité 1. Čeľaď : Iridaceae .krtičníkovité 2.štetkovité 46. Čeľaď : Boraginaceae .zemolezovité 3. Čeľaď : Rubiaceae .podenkotvaré 1.šachorotvaré 11 . Čeľaď : Lamiaceae . Rad : Asterales .podenkovité 2.jednoklíčnolistové) 1. Rad : Cyperales . Čeľaď : Cannaceae . Čeľaď : Lobeliaceae . Rad : Arecales .lobelkovité 45.sitinotvaré 1.olivovité 40.kukučinovité 4.marenovité 2.hluchavkovité 42.marenotvaré 1. Čeľaď : Pandanaceae .áronotvaré 1.zvončekotvaré 1.astrovité 2.ľuľkovité 41. Čeľaď : Arecaceae . Čeľaď : Utriculariaceae .okrasovité 2.vstavačovité 7. Čeľaď : Araceae . Čeľaď : Valerianaceae .agávovité 4. Čeľaď : Verbenaceae .žabníkovité 2.pandánovité 2.borákovité 43.sitinovité 9. Čeľaď : Dipsacaceae . Rad : Rubiales .1.ľaliovité 2. Rad : Lamiales . Čeľaď : Cuscutaceae .kosatcovité 5. Čeľaď : Convolvulaceae . Rad : Zinngiberales .zvončekovité 2.ďumbierotvaré 1.pupencovité 3. Trieda : Liliopsida . Rad : Butomales . Čeľaď : Cichoriaceae . Čeľaď : Caprifoliaceae . Čeľaď : Zinngiberaceae . Čeľaď : Juncaceae . Čeľaď : Commelinaceae . Rad : Solanales .skorocelotvaré 1. Čeľaď : Orchidaceae .vojnovkovité 2.

klinčekovité Caryophyllales .1. Čeľaď : Cyperaceae .lipnicovité Agrostemma githago .šachorovité 10.klinčekotvaré 12 .lipnicotvaré 1. Čeľaď : Poaceae .kúkoľ poľný Caryophyllaceae . Rad : Poales .

scytonemín). ako to je pri eukaryotických fotosyntetizujúcich rastlinách. Nostoc. „vodný kvet“. Časť centroplazmy. Tieto látky umožňujú siniciam masovú reprodukciu aj vo vodách. Vstupujú do symbiózy aj s niektorými pečeňovkami (Blasia). trpasličími bunkami . stielkaté. prípadne rozdelením kolónie a tzv. prokaryon). alebo v povrchovej vrstve pôdy. kĺzavého alebo rotačného pohybu. 13 . od ktorých sa líšia primitívnejšou stavbou bunky. nukleoid. endoplazmatické retikulum). do hneda. akými sú horúce termálne pramene a povrchové vrstvy snehu a ľadu. ktoré tvoria zhluky do červena zafarbených vlákien. Oddelenie : Cyanophyta . a to oddelením jednotlivých buniek z vlákna (planokoky). Nepravidelný. kedy dochádza k vyčerpaniu kyslíka a k úhynu rýb. V podmienkach mierneho pásma sa objavuje v letnom a jesennom období a môže podľa stupňa eutrofizácie vôd vytvárať veľa biomasy. alebo aj farbou od ostatných vegetatívnych buniek. rožtekmi (Anthoceros). Rad : Chroococcales . Takýto typ jadra sa označuje ako difúzne jadro. autotrofné rastliny podobajúce sa riasam. kde je sústredená DNA. Terestrické sinice žijú na povrchu. echinenón. V termálnych žriedlach niektoré druhy znášajú teplotu vody až +73 oC. Bentosové sinice v dôsledku tvorby kyslíka alebo iných plynov sa odtŕhajú od substrátu a plávajú na hladine ako slizovité chumáče. alebo vegetatívne. Fotosyntetizujúce sinice obsahujú chlorofyl a (chlorofyl b chýba). najčastejšie v stojatých vodách. nemá jadrovú membránu ako jadro eukaryotických rastlín. závisí od dedičných faktorov a podmienok výživy. prezimujú a za priaznivých podmienok vyklíčia na nové vlákno. Slizový obal býva zafarbený špecifickými farbivami (karotenoidmi) do žlta.delením buniek na dve časti. Niektoré druhy siníc žijú symbioticky s inými druhmi rastlín. Heterocysty majú význam pri sporulácii a pri fixácii atmosférického dusíka. Osídľujú aj teplotne extrémne stanovištia.modrý fykocyán a červený fykoerytrín (ktoré sa priamo nezúčastňujú na fotosyntéze). „modrý sneh“. Bunky obsahujú aj veľa polyfosfátových zrniek (volutínové zrnká). Špecifickými bunkami niektorých vláknitých siníc sú heterocysty a akinety (spóry). Rad : Oscillatoriales . Červené more) zapríčiňuje „vodný kvet“ rozvoj druhov rodu Trichodesmium. Prevažná časť siníc je nepohyblivá. na vlhkom dreve. pri hromadnom rozvoji spôsobujú modré zafarbenie snehu tzv. ale niektoré sú schopné plazivého. z rodu Oscillatoria) vykonávajú pravidelný pohyb.sinice 1. Nápadné sú hrubou bunkovou stenou.vláknité sinice Jednobunkové alebo mnohobunkové. V stojatých a mierne tečúcich vodách tvoria významnú zložku fytoplanktónu a fytobentosu. β-karotén. Akinety tiež vznikajú z vegetatívnych buniek na konci vegetačného obdobia. voľne uložených v protoplaste. resp. Sinice sú všeobecne rozšírené v rôznych biotopoch. V planktóne tropických morí (napr. sa nazýva nukleoplazma (jadrový ekvivalent. Ich farba je dosť premenlivá. odlišujúce sa tvarom. Podobne ako baktérie nemajú morfologicky diferencované jadro. kde sa fosfáty a nitráty odčerpali vegetáciou okolitých rias.nanocytmi. trhavý pohyb majú jednobunkové sinice. Najznámejšia je symbióza s hýfami húb. Bunkové steny siníc obaľujú vrstvy slizu. v pôde . Chroococcus. s ktorými sinice (alebo riasy) tvoria stielku lišajníkov (rody: Gloeocapsa. Najdôležitejšou zásobnou látkou je sinicový škrob. ale i v moriach a oceánoch. Tylakoidy tvoria primitívny fotosyntetický aparát a nie sú zabudované do chloroplastov. viditeľný voľným okom v podobe drobných zrnkovitých zhlukov. Fotosynteticky aktívne farbivá sú na tylakoidoch. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom výskyte tzv. myxoxantofyl a dva vo vode rozpustné pigmenty . mitochondrie a iné obligátne membránové organely (Golgiho aparát. Charakteristika systematických skupín a kategórií A. Stigonema).5. kým vláknité druhy (napr.nižšie rastliny ( stielkaté ) 1. zeaxantín. chýbajú im plastidy.kokálne sinice 2. či uvoľnenými vláknami alebo časťami vlákna (hormogónie). V povrchových vrstvách snehu sú pomerne zriedkavé. Niekedy sa v ňom ukladá uhličitan vápenatý alebo hydroxid železa. Chladnomilné druhy z arktických vôd vegetujú pri teplote bodu mrazu. do modra alebo červena (gloeokapsín. od čoho je voda červená. Bunky siníc sú najčastejšie modrozelené a hnedozelené. Sinice sa rozmnožujú iba nepohlavne . Patria do skupiny prokaryotických organizmov. vláknité. Podríša : Thallophyta ( Thallobionta ) .

Vývojová skupina . Synechococcus leopoliensis. Oscillatoria princeps. Tolypothrix tenuis.2 miliardy rokov) a stavba ich stielky je podobná recentným druhom. Stigonema minutum 14 . 9. nahosemennými rastlinami (Cycas).riasy (Algae) Zo stielkatých rastlín sa medzi eukaryotické organizmy zaraďujú aj riasy. rozmnožujúce sa delením buniek na dve časti a nanocytmi (Cyanocystis versicolor). pokusne sú používané v lekárstve (hojenie rán a zápalov). napr. nerozkonárené (Nostoc commune. Zo sladkých vôd. alebo rozkonárené. Gloeocapsa sanguinea. Podobne sa využívajú na zúrodňovanie niektorých pôd. Cyanocystis versicolor. Pri štúdiu vývoja rias ako významnej etapy v evolúcii rastlín sa zistili Obr. 3. Stigonema minutum). V Číne a Japonsku sa oddávna používajú ako lahôdka (Nostoc. Tvoria slepú vývojovú líniu. stielkaté autotrofné (vzácne heterotrofné) rastliny. s prvokmi. 1: Kokálne sinice : 1. 5. Microcystis aeruginosa. 4. Vlákna sú jednoduché. Microcystis aeruginosa. niekedy viacradové (Hapalosiphon hibernicus. ježovkami. 2. Hapalosiphon v chemickom zložení bunkových stien. Sinice žijú symbioticky aj s niektorými vodnými živočíchmi. medzi ktorými sa nedokázali priame vývojové vzťahy. hibernicus . Obr. Nostoc commune. Preto sa usudzuje. Tolypothrix tenuis. Zúčastňujú sa na tvorbe liečivých bahien. Nodularia harveyana. Chroococcus turgidus. Chroococcus turgidus). hospodársky významné pre ich schopnosť fixovať plynný dusík a tým sa uplatňujú na ryžových poliach. pre vysoký obsah proteínov (50 % váhy sušiny). 7. Synechococcus leopoliensis) alebo v kolóniách (Merismopedia elegans. Nodularia harveyana). ale vývojovo málo progresívnych druhoch. rozdiely v organizačných znakoch stielky: Phormidium autumnale.  Do tohoto rodu patria jednobunkové sinice žijúce jednotlivo (Cyanothece aeruginosa. 2: Vláknité sinice : 1. 6. Niektoré sú toxické pre človeka (zápaly pokožky. Oscillatoria princeps. Fosílne druhy sú známe z prekambria (3. ktoré sa začleňujú do 250 rodov. Sinice sa považujú za perspektívne rastliny. hubkami. Anabaena v kombinácii fotosyntetických pigmentov. že vývoj siníc sa ukončil v dávnych geologických dobách. circinalis. pôdy a aerických stanovíšť sa opísalo viac ako 1000 druhov. Phormidium autumnale. 5. Významné môžu byť sinice ako zdroj bielkovín vo výžive ľudí i hospodárskych zvierat. ktorá sa udržala dodnes v početných. Netvoria jednotnú a ucelenú systematickú skupinu ale je to niekoľko samostatných oddelení. Sú to jednobunkové alebo mnohobunkové. Anabaena circinalis. Merismopedia elegans  Sinice s vláknitou stielkou. Gloeocapsa sanguinea. 4.vodnými papraďami (Azolla). 7. Cyanothece aeruginosa. Cylindrospermum muscicola A: akineta. alergie) a pre drobné živočíchy.H: heterocysta. 8. Sinice považujeme za najstaršie a najprimitívnejšie autotrofné organizmy. 6. Aphanothece). 3. 2. mäkkýšmi. Vlákno (filament) tvorí rad buniek s heterocystami a slizová pošva (u niektorých chýba). tvarovo rozmanitých.

v prednej časti bunky je spravidla bičík. 2. ale i terestrickom prostredí. V bunke je obyčajne veľká stredová vakuola a veľa jadier. zabezpečuje pohyb a druhý je pasívny. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a.rozsievky 4. hlavné vlákno sa odlišuje od bočných konárov. fukoxantín a xantofyly.zlatisté riasy 1. Trieda : Xanthophyceae . Rezervnými látkami sú polysacharidy (napr.hnedé riasy Je to je prirodzená skupina rias zahŕňajúca viac tried. 6. Všetky skupiny však nemali vhodné podmienky na progresívny vývoj a na vznik vysokodiferencovaných stielok. Vývojovo najpokročilejšie majú aj osobitné rozmnožovacie orgány .s mnohobunkovou vláknitou stielkou. Jeden je dlhý (plávací). ktorých zástupcovia majú niektoré spoločné znaky. 8. Škrob sa však netvorí. s pevnou bunkovou stenou. so stigmou. 4. Rizopodiálny . kratší. Anizogamia je pohlavný proces. Farba chromatofórov je hnedá alebo žltozelená. Pletivový . Ich rozmnožovanie je rôzne. Sifonálny . vakovitá alebo vláknitá a tvorí ju jediná makroskopická bunka. často s bičíkom alebo pseudocíliami. Len v rámci oddelenia zelených rias (Chlorophyta) sa vyskytujú všetky organizačné stupne. s jedným jadrom. Sifonokládiový .monádoidného štádia vo vývinovom cykle červených rias). 15 . protoplast s bunkovou stenou obklopenou slizovým obalom.submikroskopickej štruktúre buniek atď. neustálené a v rámci životného cyklu sa rozlične strieda.jednobunkový.mnohobunková vláknitá stielka je rozkonárená.jednobunkový.jednobunkový.stielka z parenchymatického pletiva je zreteľne trojrozmerná.jednobunkový. vlákna nie sú rozkonárené (alebo vidlicovite rozkonárené na ramená rovnakého tvaru). Tieto organizačné stupne nie sú pri všetkých oddeleniach rovnako zastúpené. stigmu ani pulzujúcu vakuolu.gametangiá a rozmnožujú sa pohlavným spôsobom. chryzolaminarín) niekedy i olej. zvyčajne dozadu ohnutý. Oddelenie : Chromophyta ( Chrysophyta ) . ďalej delením buniek a fragmentáciou stielky. Trieda : Phaeophyceae . Heterotrichálny . nemajú bičík. Živý obsah bunky obaľuje periplast (vzácne bunková stena).zlatohnedé riasy 2. pulzujúce vakuoly a v plastide stigma. jednojadrový i mnohojadrový. Ich detailnejším štúdiom sa zaoberá vedný odbor algológia. 5. Tieto fakty sťažili stanovenie príbuzenských vzťahov a viedli k formulácii hypotézy o paralelnom a nezávislom vývoji jednotlivých oddelení rias. Nepohlavne sa rozmnožujú pohyblivými výtrusmi (zoospórami) i nepohyblivými (aplanospórami). jednojadrový.stielka je rúrkovitá. s veľkou vakuolou a chloroplastom sieťovitej štruktúry. jednojadrový. Trichálny . Žijú najmä vo vodnom. Riasy nemajú vodivé pletivá. 2.žltozelené riasy 3. Kapsálny . Trieda : Chrysophyceae . Bičíkaté riasy z tohto oddelenia majú vyvinuté dva bičíky. (bunky sa delia v 2-3 na seba kolmých rovinách). chlorofyl c. 7. pri ktorom splývajú gaméty nerovnakého tvaru alebo nerovnakej veľkosti. β-karotén. rozlíšená na bazálne rizoidy bez plastidov a na apikálnu časť so zelenými plastidmi. 3. Trieda : Bacillariophyceae . Jednotlivé vývojové etapy rias dnes nazývame organizačné stupne: 1. pohybujú sa prelievaním cytoplazmy do panôžok (pseudopódií). Pri oogamii je nepohyblivá samičia pohlavná bunka (oosféra) oplodnená samčou pohyblivou gamétou (spermatozoidom). Monádoidný . Pri izogamii splývajú dve gaméty rovnakého tvaru aj veľkosti. 9. niektoré i chýbajú (napr. Kokálny .má vláknitú alebo vakovitú mnohobunkovú stielku z viacjadrových buniek. absencia bičíkatého .

7. Väčšina druhov sú jednobunkové alebo kolóniové bičíkovce (s 1-2 bičíkmi). 2. 6.bičíkovec a cysta. dofleinii. Zlatohnedé riasy sa vyživujú autotrofne i mixotrofne. teda pohlavné rozmnožovanie. 8. Monas elongata. Gloeochrysis turfosa . Trieda : Chrysophyceae . iba niekoľko zástupcov má jednoduchú vláknitú stielku. 2. Chrysostephanosphaera globulifera. Hydrurus foetidus . Chromulina rosanoffii a nepohyblivá bunka na povrchu vodnej blanky 1. pri ktorom kopulujú izogaméty alebo dva vegetatívne bičíkovce vo funkcií gamét. 3. Chrysocapsa planctonica. 5. Phaeothamnion confervicola. Myxochrysis paradoxa Obr. Bunky niektorých zlatohnedých rias bývajú pokryté kremitými šupinami alebo je celulózová bunková stena inkrustovaná SiO2. Chrysamoeba sp. viditeľné v svetelnom mikroskope aj bez zafarbenia. Stichogloea olivacea.zlatohnedé riasy Jeden až dva chromatofóry týchto rias sú zlatožlté až hnedé. Majú maximum rozvoja koncom zimy a na jar. 9. kapsálnu a kokálnu stielku. Rhizochrysis scherffelii.. Kolónie tvorí Uroglena. Slúžia najmä na osmoreguláciu. ktoré sú uložené vo vakuole. Podobný je rod Monas. Vyskytujú sa v sladkých vodách. 5: Rôzne druhy zlatohnedých rias : 1. R. detail slizového vlákna. Rozmnožujú sa nepohlavne delením. 5. Chrysidiastrum catenatum. V blízkosti bičíkov sú 1-2 vakuoly. Najrozšírenejšie sú druhy s monadoidnou stielkou. U niektorých druhov týchto rias bola pozorovaná izogamia. Tento úkaz je sprevádzaný aj zápachom vody (po rybacom tuku). 4: Amébovité zlatohnedé riasy : 1. 3. Bičíkaté zlatohnedé riasy sa nazývajú aj chryzomonády. Má 16 Chrysosphaera paludosa. Sphaerodiothrix compressa. lebo chlorofyl a a c sú prekryté fukoxantínom. rašelinových vodách.Obr. Pterosperma moebiusii. 2. jazierkach.celkový vzhľad stielky. O. 6. Druhy rodu Ochromonas obal ani schránku netvoria. Majú jedno jadro. 4. Nepriaznivé obdobie Obr. Ochromonas ludibunda. 4. Jeden dlhý a druhý zakrpatený bičík má Chromulina. fragilis . Na pôde sa vyskytujú iba zriedka. pretrvávajú v cystách. Pri premnožení vo vodárenských nádržiach spôsobia žltohnedé sfarbenie vody. ktoré vyprázdňujú svoj obsah pravidelným pulzovaním. Stigma (červená očná škvrna) má funkciu svetelného receptora a preto sú tieto bičíkovce pozitívne fototaktické (pohybujú sa smerom k svetlu). 3. Ich zásobnou látkou je polysacharid chryzolaminarín a kvapky oleja. 4. Uroglena americana. Spolu s rozsievkami sú zložkou jarného planktónu v kalužiach. iba niektoré druhy v mori. niektoré majú rizopodiálnu. 56. 3: Bičíkaté zlatohnedé riasy : 1.

zoospóra a skupinka buniek na pôde. kokálnu a vláknitú stielku. Žltozelené riasy sú súčasťou rôznych riasových spoločenstiev. Väčšina penátnych rozsievok má v stene misky pozdĺžnu štrbinu (rafe). Malá skupina rias má nepohyblivú kapsálnu. Monadoidné. Žijú jednotlivo. Pri pohľade na schránku zhora vidno jemnú. 3. komôrok. často ornamentálnu štruktúru (v podobe pásikov. dorastená bunka s rozkonárenými rizoidmi. bičíkaté žltozelené riasy sú pohyblivé. Fukoxantín chýba (je u zlatohnedých a hnedých rias a u rozsievok). Penátne sú predĺžené v jednom smere. c. 6: Myxochloris štvorstena. sphagnicola : Vláknité žltozelené riasy sa vyskytujú v podobe chumáčov najhojnejšie na jar plazmódium žijúce v hyalocystách rašelinníka v chladných stojatých vodách. ojedinele makroskopické (Botrydium. Sú zriedkavejšie. Makroskopickú rúrkovitú stielku vo vnútri nerozdelenú bunkovými priehradkami majú dva rody: Vaucheria a Botrydium. 17 . Stielka riasy vačkovky (Botrydium) má Obr. Jednoradové nerozkonárené vlákna má napr. Vyskytuje sa na obnažených dnách rybníkov. 7: Rúrkovité žltozelené riasy : 1. Rizopodiálnu stielku s menlivým tvarom bunky majú amébovité zlatohnedé riasy.schopnosť tvoriť nepohyblivé protoplasty sediace na povrchu vodnej blanky.žltozelené riasy Žltozelené riasy sú mikroskopické. Rozlišujú sa podľa organizácie stielky. či mnohostena alebo sa stopkou prichytávajú o podklad. Tento druh sa okrem nepohlavného spôsobu rozmnožuje aj spomínanou oogamiou. rizopodiálne žltozelené a kapsálne riasy. majú 2 nerovnako dlhé bičíky. Schránka je tvorená prevažne oxidom kremičitým. bunky vretenovitého tvaru. Trieda : Bacillariophyceae ( Diatomae ) . Cysty tvoria len ojedinele. Rozmnožujú sa delením. Trieda : Xantophyceae .oogamia je známe iba pri rode Vaucheria.rozsievky Rozsievky sú mikroskopické riasy žijúce jednotlivo alebo usporiadané do kolónií. 2. Pomocou rizopódiových výbežkov sa pohybujú ale aj pohlcujú potravu. podobne aj amébovité. Podľa súmernosti delíme rozsievky na lúčovité (centrálne) a perovité (penátne). Vaucheria sessilis (2-oogamia. najmä v sladkovodných biotopoch.karotén a xantofyly. Niekoľko druhov žije v brakických a slaných vodách.schránka (frustula). Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olej. v tvare Obr. Väčšia (epitéka) prekrýva menšiu (hypotéku) ako veko na krabici. Vaucheria má dlhú rúrkovitú. pórov). Botrydium granulatum. obyčajne prichytené na vláknitých riasach a kameňoch. Centrálne sú lúčovito súmerné podľa stredového bodu. Zaujímavá amébovitá riasa Myxochloris sphagnicola žije v palístkoch machu . Bičíkaté druhy majú červenú stigmu. Táto výrazne vyhranená skupina rias vo svojom vývoji ustrnula na jednobunkovosti. zoospórami alebo nepohyblivými výtrusmi (aplanospórami. 2-3. 3 tvorba synzoospóry) diferencovaný rizoid a guľovitú časť. ktorá má význam pre pohyb takýchto rozsievok. rod Heterothrix a Tribonema. niekedy rozkonárenú stielku. Pre rozsievky je charakteristická bunková stena .rašelinníka. Pohlavné rozmnožovanie . Skladá sa z dvoch častí (misiek). autospórami). Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. v zhlukoch či kolóniach. pravidelnú. β. Žijú jednotlivo. Môžu mať hladkú bunkovú stenu alebo s tŕňovitými výrastkami. Najväčšou skupinou žltozelených rias sú nepohyblivé a jednobunkové kokálne typy. Vaucheria).

5. 4. Diatoma vulgare. 4. sú súčasťou fytoplanktónu a fytobentosu. 2. Triceratium distinctum Obr. Pri istej minimálnej veľkosti (ktorú dosiahnu za niekoľko mesiacov až rokov) sa začnú rozmnožovať pomocou auxospór. Pred delením sa epitéka a hypotéka od seba oddialia. Auxospóra. Melosira arenaria. Mnoho druhov žije epifyticky na 18 viridis. že pohyb je spôsobený prúdením cytoplazmy v štrbine a jej priamym kontaktom so substrátom. Eunotia lunaris. 8: Lúčovité rozsievky : 1. ktorými sa v populácií obnoví pôvodná veľkosť. Synedra acus. Redukcia veľkosti má však svoje medze. Rozsievky patria v prírode medzi najrozšírenejšie riasy vôbec a v morskej i sladkej vode tvoria značnú časť biomasy. Okrem neho však obsahujú aj xantofyly a chlorofyl a a c. Potom si nové bunky vytvoria chýbajúcu misku (vždy hypotéku). Týmto spôsobom sa polovica populácie postupným delením neustále zmenšuje. 6. dôjde k mitóze a k deleniu protoplastu. 2. Tvorba auxospór je výsledkom pohlavného Obr.Predpokladá sa. Hnedá farba rozsievok pochádza od farbiva fukoxantínu. Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olejové kvapky. Attheya zachariasi. 3. Meridion circulare . Pinnularia rozmnožovania. ktorá vznikne zo zygoty. Navicula radiosa. 9: Perovité rozsievky : 1. Rozsievky sa rozmnožujú delením buniek na dve. môže prečkávať nepriaznivé obdobie a vo vhodnom prostredí si vytvorí schránku. Biddulfia aurita. 3.

či polygonálne. Japonsku a v Rusku majú aj potravinárske využitie (druhy rodu Laminaria. Medzi najväčšie riasy vôbec patrí Macrocystis pyrifera so stielkou dlhou až 60 m. 10: Rôzne druhy hnedých rias : 1. lineárne. Bohato rozkonárené obojpohlavné stielky 19 Obr. Na Slovensku sú známe ložiská v Dúbraviciach pri B. alebo sa od seba odlišujú. Chorda filum má tvar dlhej dutej rúrky. oválne. väčšinou makroskopické. Laminaria má stielky dlhé niekoľko metrov. Mohutné usadeniny kremičitých schránok sú dobre zachované a známe z celého sveta.hnedé riasy.vodných rastlinách. Na ňom sú rozmanito utvárané fyloidy s funkciou asimilačnou. ktoré uľahčujú premiestňovanie asimilátov a pripomínajú sitkovice cievnatých rastlín. Najvýznamnejšou zásobnou látkou je tiež chryzolaminarín a okrem neho alkoholový cukor manitol a tukové látky. čistiace. 7. 3. Meridion. Valcovitý alebo plochý kauloid je podobný stonke vyšších rastlín. Na skalnatom pobreží Čierneho a Jadranského mora rastú hojne druhy rodu Cystoseira s malou kríčkovitou stielkou. Zvápenatené stielky sú zriedkavé. Diatomit je cenná surovina so širokým praktickým použitím (filtračné. Vegetatívne sa rozmnožujú fragmentáciou stielky. Macrocystis pyrifera . Môžu byť podlhovasté. Undaria). pričom gametofyt je mikroskopický a sporofyt makroskopický. zastiera iné prítomné farbivá . ohnuté. Kauloid obsahuje rúrkovité bunky. Laminaria saccharina. 4. výroba dynamitu. na výrobu sódy a jódu. Rozsievky sa objavili až v druhohorách a najväčší rozvoj dosiahli v treťohorách. Niektoré druhy obsahujú v bunkách jód (Laminaria). oválny až vajcovitý s dlhými ostňami alebo sú trojrohé.karotén a xantofyly (odtiaľ aj názov triedy). Tieto fosílne sedimenty z rozsievkových schránok (rozsievková zemina) nazývame diatomit. Penátne rozsievky sú najčastejšie sladkovodné druhy. Toto farbivo prevláda. Zástupcovia rodu Fucus majú pásikovitú dichotomicky rozkonárenú stielku s plávacími mechúrikmi. Attheya. Pohlavné orgány sa tvoria na koncoch stielky. Postelsia palmaeformis. gleju. izolačné a brúsiace materiály. Patria sem väčšinou morské druhy. že pochádzajú z prvohôr. Systémom rizoidov sa takáto riasa prichytáva o podklad. Bunkové steny hnedých rias sú z celulózy a z alginových kyselín. Bičíkatý ani kokálny organizačný stupeň u týchto rias nie je známy. V Číne. Stielky niektorých chalúh majú vzhľad stromovitej „palmy“. esovite ohnuté. oblúkovito stočených pásov alebo sú jednotlivé: Synedra. 2. Biddulphia. 5. Hnedé riasy s najjednoduchšou stielkou majú tvar nerozkonáreného alebo rozkonáreného vlákna (heterotrichálna stielka). Pre väčšinu je charakteristická rodozmena. Väčšina recentných druhov žije v pobrežnej zóne morí a oceánov. dosahujúce rozmery aj niekoľko metrov a s veľmi zložitou stavbou. Podobne ako rozsievky aj hnedé riasy majú farbivo fukoxantín. ale najmä nepohlavne obrvenými zoospórami i pohlavne. Pri premnožení spôsobujú nepríjemný zápach vody. či kľukatých reťazcov. do rovných. V Škandinávií a na Islande ich pri odlive spásajú ovce. Fosílie sa nezachovali. Chorda filum. Sargassum linifolium. Triceratium. Pobrežné druhy chráni pred vyschnutím počas odlivu hrubá slizová vrstva. na výrobu vstrebateľných chirurgických vlákien. Navicula. na impregnovanie textílií. v sklárstve). Bystrici a pri Devíne. 4. 6. Iba 5 rodov je sladkovodných. Systematika rozsievok sa zakladá na súmernosti schránok.chlorofyl a. prípadne sa spájajú do jednoradového vlákna: Melosira.j. Obe tieto generácie gametofyt a sporofyt sú u niektorých druhov morfologicky rovnaké. Iba z odtlačkov vieme. t. Oddávna sa používali ako hnojivo. chaluhy Stielky týchto morských rias sú mnohobunkové. Najdokonalejšie sú pletivové stielky. β. Bunky týchto rozsievok môžu byť aj pospájané do pásikovitých kolónií. niektoré na otvorenom mori. Maximum rozvoja hnedých rias je však v chladných vodách. c. pretože hnedé riasy sa po odumretí rýchlo rozkladajú. Trieda : Phaeophyceae . Niektoré majú kruhovitý tvar. V čistých vodách morí sa vyskytujú aj v hĺbke 50 m. Lessonia flavicans. po vysušení ako palivo. striedanie haploidnej a diploidnej generácie. Rozsievky s lúčovitou symetriou sa považujú za vývojovo staršie. Fucus vesiculosus. Diatoma. Pinnularia. Ďalej sa uplatňujú pri výrobe papiera.

Hospodársky najvýznamnejšie produkty morských rias sú agar a karagén. Väčšina zástupcov má stielky mnohobunkové. voľne sa vznášajúcich porastoch (preto aj pomenovanie Sargassove more). pri konzervovaní rýb. V prímorských krajinách sa červené riasy od nepamäti používali ako potravina. zložitejšie. Okrem niekoľkých druhov zo Sargassovho mora sa S. Doteraz je známych približne 4 500 druhov. Obe tieto látky sa vylúhujú z hrubých stien stielok červených rias pôsobením horúcej vody. chlorofyl d (chlorofyl b chýba). Bunkové steny niektorých červených rias tropických morí sú inkrustované CaCO3 a podieľajú sa na tvorbe koralových útesov. Chýba im akékoľvek bičíkaté štádium. extrakciou z rias rodov Chondrus a Asterocystis smaragdina. Rizoidy nie sú vyvinuté. 11: Zástupcovia podtriedy Bangiophycidae : 1. pri niektorých druhoch sa utvárajú kauloidy a fyloidy zodpovedajúce stonke a listom vyšších rastlín. Zo zásobných látok červených rias je najdôležitejší florideový škrob (paramylon). linifolium vyskytuje v Jadranskom mori. Pletivové sú makroskopické. Oddelenie : Rhodophyta . Gigartina. Kombináciu farbív v chloroplastoch tvorí chlorofyl a. z toho asi 50 druhov je sladkovodných alebo žijúcich na pôde. Sladkovodné druhy sa vyskytujú v čistých vodách.oogamiou. karotenoidy a vodorozpustné fykobiliproteíny: modrý fykocyanín a červený fykoerytrín. ktoré ho obsahujú až 40 % v sušine. Agar sa používa na prípravu živých pôd v mikrobiológii a algológii. Možno ich nájsť aj v hĺbkach do 100 m. vláknité nerozkonárené alebo rozkonárené. ale u niektorých až po vyschnutí. Jednobunkové červené riasy sa rozmnožujú vegetatívne delením bunky. pudingov.s plávacími mechúrikmi má Sargassum. Podtrieda : Bangiophycidae 2. pretože sa táto riasa prispôsobila životu vo voľnej morskej vode. čím sa líšia od všetkých ostatných oddelení rias. Bunková stena červených rias je vzhľadom na vysoký obsah slizu často hrubá. Uplatňuje sa aj pri výrobe textilu a papiera. V Japonsku sa balíčky spracovaných suchých stielok rodu Porphyra dodávajú na trh pod názvom hošinori. Pri odlive obnažené pobrežie je často pokryté hustým kobercom viacerých druhov červených rias. 2. Majú určité vývojové vzťahy k siniciam. Vyskytuje sa na otvorenej hladine Atlantického oceána medzi Azorskými ostrovmi a karibskou oblasťou v obrovských. Sliz tvoria dôležité látky agar a karagén. Prichytávajú sa na podklad rizoidmi. Podtrieda : Florideophycidae Najjednoduchšie červené riasy sú mikroskopické. prameniskách. Používa sa aj v potravinárskom priemysle pri príprave rozličných ovocných a mäsových rôsolov. Karagén je látka podobná agaru. nepohlavnými spórami alebo zložitým pohlavným procesom . zastavenie krvácania). Tradíciu má aj používanie červených rias na lekárske účely (na zmiernenie zápalov. Rhodophyta predstavujú vo vývoji rias izolovanú skupinu. Väčšina zástupcov má červenú stielku ako výsledok dominancie fykoerytrínu nad ostatnými farbivami. Niektoré sú prichytené na ulitách morských živočíchov alebo na morských rastlinách. pri ktorej nedošlo k vytvoreniu bičíkov. pretože majú schopnosť pre fotosyntézu využívať aj nepatrné množstvo svetla. Väčšina druhov rastie v litorálnej zóne morí. 3. Bangia fuscopurpurea. Porphyra leucosticta Podľa organizácie stielky a spôsobu rozmnožovania sa rozdeľuje trieda Rhodophyceae na dve podtriedy : 20 . mäsa a pod. v horských potokoch. 3. Získava sa Obr. Spermácia je ku karpogónu (samičí orgán) zanášaná pasívne. Agar sa získava najmä zo stielok rodov Gelidium a Gracilaria.červené riasy 1 Trieda : Rhodophyceae 1. jednobunkové. lupeňovité a pod. listovité. Pri červených riasach je častá rodozmena zo striedaním haploidnej a diploidnej generácie.

Medzi najznámejšie sladkovodné červené riasy patrí žabie semä (Batrachospermum moniliforme).ampuly. 13: Červenoočká : 1. Chondrus). 12: Zástupcovia podtriedy 4. Geneticky príbuzné bunky stielky sú spojené plazmatickými môstikmi. Ph. Rozmnožujú sa nepohlavne pomocou spór. Gelidium Sú to mikroskopické. kolóniová. Trachelomonas volvocina. ktorá sa nachádza na prednom konci tela. Oddelenie : Euglenophyta . niekedy aj menlivým pohybom tela. mikroskopická až makroskopická. 4.stigma. Listovú makroskopickú stielku má Porphyra leucosticta. Morský druh B. Chondrus crispus.pulzujúca vakuola. tortus . Lemanea annulata. Gracilaria. Pohlavné rozmnožovanie je známe pri rode Bangia.červená stigma . Gracilaria confervoides. Medzi bunkami nie je cytoplazmatické spojenie. ktorá je jednobunková. v . listnatá alebo lupeňovitá. pohybujúce sa jedným alebo dvomi bičíkmi. vláknitá. voľne v cytoplazme. Phacus longicauda. kauloidy a fyloidy. Druhy rodu Lemanea majú stielku trsovitú z tuhých vláken s uzlami po celej dĺžke.fuscopurpurea má makroskopickú stielku. Delesseria sanguinea. 2. heterotrichálne alebo pletivové. Batrachospermum moniliforme. vyskytujúce sa v pramenistých vodách v podobe slizovitých modrozelených až olivovozelených praslenovitých stielok. jednobunkové bičíkaté riasy. uložená Obr. rozlíšené na rizoidy.1. 5. Jednobunkové červené riasy žijú jednotlivo alebo v zhlukoch. Tým sa červenoočká líšia od ostatných bičíkovcov. Niektoré ďalšie rody sa vyskytujú v teplých moriach (Gelidium.chromatofór. U niektorých týchto červených rias je známa izomorfná alebo heteromorfná rodozmena. Zriedkavo niektoré druhy žijú prichytené na telách vodných kôrovcov alebo planktónových rias. podtrieda : Bangiophycidae Zástupcovia majú jednoduchú stavbu stielky. 5. Rozmnožujú sa delením buniek na dve časti. Delesseria. 2. viridis : ch . ktorým sa stigma vyvíja ako 21 3. Obr. s . Bunky usporiadané do vláknitých útvarov má druh Asterocystis smaragdina.červenoočká Florideophycidae : 1. ale i pohlavne oogamiou. podtrieda : Florideophycidae Stielky sú makroskopické. 6. 4. p paramylonové zrná. E. Bičíky rovnako alebo nerovnako dlhé vyrastajú z osobitého fľaškovitého útvaru . oogamia pri jednobunkových druhoch nie je známa. 2. 3. Euglena gracilis. V bezprostrednej blízkosti ampuly sa nachádza samostatná bunková štruktúra .

Rezervnou látkou červenoočiek je polysacharid . Červenoočká žijú v sladkých a brakických vodách. kokálne typy) aj mnohobunkové so stielkou vláknitou. Trieda : Chlorophyceae .pyrenoid. zachováva sa jadrová membrána. Bičíkaté zelené riasy majú zvyčajne 2 alebo 4 rovnako dlhé bičíky. Eutreptia. Trieda : Chlorophyceae . Napriek známej morfologickej. Zrnká škrobu sú prítomné v chloroplastoch. Žijú prevažne v sladkých a brakických vodách. Bezprostredne pod pelikulou sa nachádzajú slizotvorné telieska. Pohlavne sa rozmnožujú izogamiou. žijúce jednotlivo. Nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v podobe hrubostenných odpočívajúcich buniek . vretenovité.vlastné zelené riasy 2. Cenóbiá sú vývojovo vyšším typom bunkových súborov. βkarotén a rôzne xantofyly. 2-4 bičíkatých zoospór alebo nepohyblivých aplanospór. niekedy nesúmerné alebo aj sploštené. Pohlavné rozmnožovanie sa nepozorovalo. Chloroplasty obsahujú okrúhle bielkovinové teliesko . ktoré vytvárajú slizovitý obal okolo buniek. Haematococcus sa často vyskytuje v betónových nádržiach a na kúpaliskách. Stigma sa skladá z väčšieho počtu samostatných olejových kvapiek s obsahom oranžovočervených karotenoidov. mokradiach i v pôde. v ktorých bunky sú rôzne spojené alebo zrastené a všetky patria k jednej generácii a v rôznej miere sa u nich prejavuje funkčná špecializácia buniek. Kolónie sú súbory buniek jednej alebo niekoľkých generácií v slizovom obale. uložený v plazme v podobe oválnych zŕn. anizogamiou alebo oogamiou . cytologickej a genetickej rôznorodosti ich spája niekoľko spoločných znakov. typom životného cyklu ai. V prednej časti bunky je veľká pulzujúca vakuola. ktorej obsah sa vyprázdňuje do ampuly. Žijú jednotlivo alebo v kolóniách. Od spájaviek sa odlišujú spôsobom pohlavného rozmnožovania a od chár inou stavbou stielky. kapsálne. rybníkoch znečistených organickými látkami. bezfarebné červenoočká sú heterotrofné. Delenie buniek a nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v slizovitých kolóniách alebo cystách. Rod Pandorina má 8-16 bunkové guľaté cenóbiá. vakovitými a sifonokládiové zelené riasy. Tiež sem patria druhy so stielkami rúrkovitými (sifonálnymi). že zelené chlorofyly nie sú prekryté akcesorickými (prídavnými) farbivami.akinet.spájavky 3. drobné riasy. 5. Väčšina druhov zelených rias má iba primárnu celulóznu bunkovú stenu. bičíky smerujú lúčovite von. zeaxantín. Bunky niektorých červenoočiek si vytvoria schránky (Trachelomonas). 1. Červenoočká sa rozmnožujú pozdĺžnym delením po predchádzajúcej mitóze jadra. ktoré prijímajú pevnú potravu. Niektoré sa prispôsobili parazitickému spôsobu života v tráviacej sústave živočíchov.súčasť chloroplastu. t. biochemicky. napr. červenoočko (Euglena). kalužiach. violaxantín a i. či cenóbiách. alebo pletivovou. Vegetatívne bunky vlastných zelených rias sú spravidla jednojadrové. Rod Eudorina má cenóbiá 22 . Z akcesorických pigmentov je to luteín. Trieda : Charophyceae . napr. Druhy s chloroplastami sa živia fototrofne. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. Bunky sú nahlúčené vo vnútri cenóbia. Trieda : Conjugatophyceae . Červenoočká majú rôzne tvary bunky: skrutkovite stočené. Svoje meno dostali podľa toho. Vlastné zelené riasy sú jednobunkové (monádoidné s bičíkmi.zelené riasy 1. prvoky. Phacus. valcovité. Medzi bičíkaté typy zoskupené do cenóbií patrí rod Gonium. ktoré dali vznik vývojovo vyšším zeleným rastlinám. guľovité. Pri bičíkatých zelených riasach je súčasťou chloroplastu aj jedna alebo viac stigiem. Bičíkaté typy sú jednobunkové.vlastné zelené riasy Sú konglomerátom riasových skupín odlišujúcich sa ultraštruktúrou. ktorý tvorí 4 -16 bunkové ploché cenóbiá v planktóne rybníkov. Chloroplasty červenoočiek obsahujú podobne ako zelené riasy chlorofyl a aj b. Najvyššiu špecializáciu dosiahli tie. V čistých vodách sa vyskytujú len ojedinele. Chlorofyl v chloroplastoch nie je prekrytý akcesorickými pigmentami a preto sú zelené. rozmnožujú sa delením buniek alebo tvorbou nepohlavných výtrusov. Mitóza má niektoré osobitosti. v kyslých rašelinových alebo železitých vodách. vakovité.j. chlorofyl b. baktérie. Najčastejšie sa vyskytujú v menších stojatých nádržiach. Oddelenie : Chlorophyta . iba niektoré druhy boli pozorované aj v mori. Rozmnožujú sa nepohlavne delením buniek. v kalužiach.chary Sú to druhovo najbohatšie a v prírode hojne rozšírené riasy. Rod Chlamydomonas je bežný v planktóne našich stojatých vôd. Typickým predstaviteľom je rod eugléna. Ich povrch je pokrytý pelikulou z bielkovinových pásikov. ale aj v kolóniách alebo cenóbiách. v slaných morských vodách sú zriedkavé Hojné sú v planktóne vôd.paramylon. Na jeho povrchu bývajú škrobové zrná.

Gonium Bunková stena je inkrustovaná kremičitanmi. čo sa prejavuje zafarbením vody do zelena až zelenohneda. Na kôre stromov tvorí zelené povlaky drobnozrnko (Pleurococcus vulgaris). Tetraspora. Niektoré žijú endosymbioticky v telách živočíchov (nezmary. Gloeochaete witrockiana v pôde alebo na jej povrchu. Cenóbiá sú jednodomé alebo dvojdomé. Tvoria prechodnú skupinu medzi zelenými bičíkatými a zelenými kokálnymi riasami. anizogamia i oogamia. ploskavce. 3. Hydrodictyon. 2. alebo sa podieľajú na stavbe stielky lišajníkov (Myrmecia. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vznikajú v zoosporangiách bičíkaté zoospóry. v zarastenom litorále rôznych typov vôd. Tetraspora lemmermannii. Rod zelenozrnko (Chlorococcum)je najbežnejšia pôdna kokálna riasa. „morský šalát“. Do rodu Chlorella patria drobné kokálne druhy rias. často prichytené na rozličnom podklade. Gloeochaete a i. b . 6. V moriach a oceánoch sú ojedinelé.spravidla zložené z 32 buniek. Trebouxia). uložených voľne po obvode. 3. pluvialis. V niektorých krajinách ju zbierajú ako tzv. nálevníky). na zmáčaných skalách a v povrchových vrstvách snehu. V posledných desaťročiach sa venuje veľa pozornosti hromadnej kultivácii chlorokokálnych rias (Chlorella. Rozmnožujú sa rozpadom vlákien alebo ich úlomkami. Schizochlamys gelatinosa. s hladkou bunkovou stenou. Žijú v mori i v sladkých vodách. Chlamydomonas debaryana.jednotlivá bunka na povrchu guľovitého Vláknité alebo pletivové typy sú väčšinou cenóbia. na lekárske a farmaceutické využitie. Scenedesmus) za účelom produkcie bielkovinových a biologicky hodnotných látok ako krmív. Najvyššiu dokonalosť v organizácii cenóbia má rod Volvox . Žijú v pôde aj vo vodnom prostredí. Ulva lactuca má plochú. Niekoľko druhov nachádza vhodné životné prostredie v povrchových vrstvách letného snehu vo vysokohorských oblastiach. Sú spravidla jednobunkové. 5. Vyskytujú sa aj v pôde. 14: Zelené bičíkaté riasy : 1.váľač. Pohlavné rozmnožovanie je rozmanité: izogamia. V prírode sú najviac rozšírené. 15: Zelené kapsálne riasy : 1. alebo sociale. Dobre známe sú aj druhy rodov Scenedesmus. Chlorokokálne riasy žijú zväčša v planktóne. Ploché. Volvox aureus: železitými soľami. Haematococcus s okrajovými laločnatými bunkami má rod Pediastrum. Bunky sú umiestnené v jednej vrstve po obvode cenóbia ponorené do slizu tak. Eudorina elegans. niektoré s nepohyblivými bičíkmi (pseudocílie). 4. 2. že bičíky smerujú von. Asterococcus superbus. až 20 cm vysokú listovú stielku. Tvorí ho niekoľko sto až tisíc buniek v guľatom cenóbiu o priemere do 1 mm. Vyskytujú sa aj Obr. 23 .časť cenóbia s bunkami pospájanými povrazcovitými plazmodezmami makroskopické. Pohlavne sa rozmnožuje izogamiou. tanierovité cenóbiá Obr. Jednoradové vlákna prichytené na podklad bazálnou bunkou má rod kaderavka (Ulothrix). 4. tečúcich i stojatých. ale i kolóniové riasy v slizovom púzdre. Schizochlamys. a . V eutrofizovaných vodách sa často hromadne rozmnožia. Najznámejšie rody kapsálnych zelených rias sú: Asterococcus. Pandorina morum.

Obr. zväčša stredové. rastúci v slaných aj sladkých vodách. Chlorella ellipsoidea. Zygnema pectinatum rebríčkovitá konjugácia. Alebo obidva protoplasty (gaméty) vstúpia do kopulačného kanálika. Ulva lactuca. Hydrodictyon reticulatum Obr. Charakteristickým znakom je osobitný priebeh pohlavného rozmnožovania . 18: Spájavky - konjugácia : 1. skrutkovito stočeného pásika. je najrozšírenejšia spájavka s 1 alebo viacerými chloroplastami v podobe závitnicovej stužky. Zo stolónov vyrastajú vzpriamené. Caulerpa prolifera Obr. sú v podobe plochej doštičky. 3. trsy. Zriedkavejša je konjugácia. hviezdicovité a pod. prichytených o podklad početnými rizoidmi. Scenedesmus qvadricauda. kopulujú v ňom a vznikne zygospóra. pri ktorej splývajú protoplasty dvoch susedných buniek toho istého vlákna (bočná konjugácia). ktorá prebieha tak. Vyskytuje sa v Stredozemnom mori. čiže konjugácia. Pleurococcus vulgaris. zásobných látok a zložením hrubých stien. Charakteristickým predstaviteľom sifonokládiových rias je rod žabí vlas (Cladophora). Rod závitnicovka (Spirogyra).spájavky Spájavky sú jednobunkové. Zygota (zygospóra) s hrubou bunkovou stenou má schopnosť prečkávať nepriaznivé obdobie. Každá bunka má jedno jadro a jeden alebo viac chloroplastov s pyrenoidmi. 5. 3. Podľa niektorých autorov riasy so sifonálnou a sifonokládiovou stielkou tvoria samostatnú triedu (Bryopsidophyceae) charakteristickú prítomnosťou špecifických farbív. 2. 2. členené fyloidy. Trieda : Conjugatophyceae . 2. Ulothrix zonata. ktorej zvápenatelá stielka má tvar drobnej bielej huby. Stielka rodu Caulerpa pozostáva z trubicovitých plazivých stolónov. Chlorococcum multinucleatum. podobne aj Acetabularia. 5. že vo dvoch tesne susediacich vláknach vzniknú medzi bunkami rozličných vláken kopulačné kanáliky (rebríčkovitá konjugácia). kolóniové alebo nerozkonárené vláknité zelené riasy. 4. 17: Rôzne druhy zelených rias : 1. ch chloroplast 24 .spájanie. Chloroplasty sú pomerne veľké. Mougeotia genuflexa . Častejšie sa vyskytujú druhy rodov jarmovka (Zygnema). väčšinou sladkovodných. Morské druhy tvoria vlákna.bočná konjugácia. Je to osobitný typ izogamie. kosákovka (Closterium) a Cosmarium. Pediastrum duplex. Spájavky sú druhovo bohatou skupinou. 16: Jednobunkové kokálne a cenóbiové zelené riasy : 1. a jeden z protoplastov prejde amébovitými pohybmi cez kopulačný kanálik do susednej bunky a splynie s protoplastom druhého vlákna. 4. Cladophora glomerata. chumáče. 6. Acetabularia mediterranea. 2. Patrí sem asi 50 rodov a 4-6 tisíc druhov.

palístkov. Chary sú veľmi starou skupinou rias. prameniskách. Majú zložitú vzpriamenú stielku.nódy. 5. 2b . v rybníkoch. 2a . 4. pripojenú k podkladu pakorienkami. Spirogyra. Mykobiont a fykobiont tvoria spolu fyziologicky i morfologicky vysokoorganizovaný celok. ktoré vznikajú v praslene rizoidov alebo premenou nadzemného praslenu pabyľky. 25 . V dôsledku eutrofizácie vôd a melioračných zásahov sú zriedkavé. alebo rozmnožovacími hľúzkami . Pohlavné rozmnožovanie je oogamia osobitného typu. celkový vzhľad stielky. Trieda : Charophyceae .telieskami. 3. Bunkové steny niektorých druhov chár sú preniknuté uhličitanom vápenatým. preto sú na povrchu drsné.Mougeotia : pohľad z plochy. Cosmarium. Closterium Obr. Sú to podvojné. na ktorých vyrastá praslen konárikov . Rod Nitella má palístky vidlicovito delené. Fosílne poznáme už z prvohôr (silúr). Najrozšírenejším rodom je chara (Chara). Z tejto triedy je známych 6 rodov a 315 druhov. Chara vulgaris. Zygnema. Pabyľka je delená na dlhé články internódiá.chary Predstavujú najvyšší stupeň zelených rias. zložené z jednej bunky a uzly.Obr. odvodňovacích jarkoch. Sú to makroskopické až jeden meter veľké zelené riasy. Chary sa vegetatívne rozmnožujú fragmentáciou stielky. 2. Hubovú zložku nazývame mykobiont a zložku siníc alebo rias zasa fykobiont.lišajníky Lišajníky tvoria osobitnú skupinu výtrusných stielkatých rastlín. 19: Spájavky : 1. Niektorí systematici ich považujú za samostatné oddelenie Charophyta . v mori chýbajú. Vzhľadom sa podobajú na prasličky. 3. Recentné chary žijú iba v sladkej a brakickej vode. praslen palístkov s vajcovitým oogóniom a guľovitým anterídiom. Nitella mucronata 3. komplexné organizmy. ktorých stielku tvoria vlákna húb žijúce v symbióze so sinicami alebo zelenými riasami. Pohlavné orgány (samčie anterídiá a samičie oogóniá) sú umiestnené v pazuchách palístkov.Mougeotia : pohľad zboku. 6. 20: Chary : 1. Oddelenie : Lichenophyta .

Patria sem napr. Vznikajú vo stielkou (Parmelia). rody: Cladonia. v menšej miere sú to sinice (Gloeocapsa. Lišajníky s rúrkovitou stavbou stielky majú na vonkajšej strane kôrovú vrstvu.vzhľadom sa podobá malému kríčku. Obr. nej vzpriamené podécium ukončené niekoľkými apotéciami (Cladonia symphycarpia) rody : Diploschistes.prierez heteromérickou izolaterálnou stielkou (Usnea). Kríčkovitú stielku majú napr. parasymbióza.Trebouxia.kôrovitá (Diploschistes pevne prirastená k substrátu celou spodnou scruposus). Vrchná kôrová vrstva. Cetraria. 4) slizovitá stielka . zvyčajne len niekoľko milimetrov ročne. Podľa tvaru stielky a jej konzistencie rozoznávame 4 základné typy stielok : 1) kríčkovitá stielka . najmä podľa vzájomného usporiadania oboch symbiontov možno odlíšiť 2 základné typy : 1) homeomérická stielka . primárna stielka. kožovitej konzistencie. Mykobiontom sú v prevažnej miere vreckaté huby.lupeňovitá (Peltigera canina). vrstva fykobiontov. 4 . 2 . Patria sem napr. Preto neznášajú konkurenciu väčších rastlín a nájdeme ich zvyčajne na miestach neprístupných pre iné rastliny (skaly. Medzi týmito typmi je veľa prechodných foriem. Lemmopsis ai. 3) kôrovitá stielka . Rhizocarpon ai. Vonkajší tvar zväčša určuje mykobiont. (husté hubové pletivo). ojedinele zygomycéty. rody : Collema. Zaraďujú sa sem napr. stielka kríčkovitá (Cladonia furcata). A naopak poskytujú im ochranu pred rozličnými vonkajšími vplyvmi a zásobujú ich vodnými roztokmi solí. Lecanora. na poškodenia stielky. valcovité i stužkovité útvary. ale Obr. ploty. 21: Morfologické typy stielok lišajníkov : 1 vzhľadom a konzistenciou podobná kôre. Fykobiontom sú prevažne zelené riasy (jednobunkové .ktorej bunky fykobiontov a mykobiontov sú rozložené rovnomerne a v stielke netvoria osobitné. pod ňou vrstvu fykobiontov a v strede stržeň. Tvoria ju rúrkovité. Rast lišajníkov je veľmi pomalý. Najjednoduchším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je fragmentácia stielky. Najvšeobecnejšie ho vyjadruje názov "lichenizmus". bazídiové huby (u tropických lišajníkov). Nostoc a Stygonema). prípadne je stred rúrky prázdny. 3 . zvlnená a k substrátu pripevnená mnohými rizinami.je huspeninovitej alebo slizovitej konzistencie v podobe beztvarých zhlukov alebo povlakov. odlíšené vrstvy. stržňová vrstva a spodná kôrová vrstva prichytená o podklad rizínmi. prijímajú od nich časť asimilátov. na okrajoch lalokovitá.prierez Osobitými rozmnožovacími homeomérickou stielkou (Collema). vláknité . múry). ktorá je v období sucha krehká a lámavá. Lobaria ai. Ľahko vysychajú. 2 . 4 .Hodnotenie a označenie ich vzájomného vzťahu býva odlišné (symbióza. 2) heteromérická stielka .Trentepohlia). Vo väčšine prípadov hubové hýfy obaľujú bunky siníc a rias. Myrmecia.je tiež plochá. 2) lupeňovitá stielka .má na priečnom priereze rozlíšených niekoľko vrstiev. Parmelia. Leptagium.sorédium pri Xanthoria parietina vnútri stielky a uvoľňujú sa von 26 . sú krehké a lámavé. 5. 3 . Umbilicaria. kôra stromov.slizovitá (Collemma cristatum). spravidla rozkonárené a dolu upevnené len v jednom bode.stielka stranou a nedá sa od neho oddeliť bez dutohlávkovitých. rody: Peltigera. 22: Základné anatomické typy stielok lišajníkov : 1 . dolu šupinkovitá. Lišajníky sa vyznačujú rozmanitosťou a bohatosťou tvarov. Z hľadiska vnútornej stavby stielok. Evernia ai.prierez heteromérickou útvarmi sú sorédie.býva rozprestretá do plochy. preto sa ľahko odtrhnú od podkladu. Takéto stielky nemajú spravidla ani ochrannú kôrovú vrstvu. konzorcium ai).

na borke a konároch stromov (epifytické). choroby pečene). Zo stielok lišajníkov sa získava aj cukor.Cetraria islandica. polyporová ai).islandica). špecifické pre lišajníky.Evernia pravdepodobne až začiatkom prunastri treťohôr. 23: Rôzne druhy lišajníkov : 1 . ale aj sekundárne. Tieto huby vytvárajú na stielke lišajníka aj plodničky (peritéciá a apotéciá) podobne ako pri voľne žijúcich vreckatých hubách. Masovo rastie na severe v tundrách. 27 .Cladonia rangiferina. na skalách (epilitické). vitamíny. Sú to drobné šupinkovité výrastky na vrchnej strane stielky. usnová. Bohatým na druhy je rod Parmelia. Pri týchto spôsoboch rozmnožovania sa huba i riasa množia a šíria spoločne. alebo sú kriticky ohrozené. V severských tundrách sú súčasťou potravy zvierat. Pre lišajníky je charakteristická prítomnosť veľkého počtu produktov spoločného látkového metabolizmu. Niektoré druhy sa prísne viažu len na určité horniny.Parmelia physodes. Lišajníky rastú na pôde (terestrické).podécií. Iný spôsob vegetatívneho rozmnožovania je pomocou izídií. z konárnika slivkového) a farbivá. Pretože väčšinou sa jedná o huby vreckaté. v podobe rúrkovitých alebo pohárikovitých útvarov . podľa toho ku ktorej triede húb patrí a síce pomocou výtrusov. Rod pupkovka (Umbilicaria) má lupeňovitú šedú až čiernohnedú stielku prichytenú o podklad v strede umiestneným „pupkom“. Predáva sa ako oficinálna droga. obyčajne delením bunky na dve časti. sú schopné chemicky rozrušovať skalný substrát. nadol visiacou stielkou. kde tvoria závesy podobné dlhým pavučinám. V súčasnosti je známych asi 16 000 druhov. Tvorí prechod medzi lupeňovitými a kríčkovitými stielkami. Ich stielka je šupinatá. 4 . Niektoré lišajníkové látky majú antibiotické účinky. cukrovka. enzýmy. Fykobiont sa však môže v stielke lišajníka rozmnožovať aj osobitne. alkohol. Rastie na skalách. 3 niektorých autorov vznikli Xanthoria parietina. 2 . lipidy). Keďže produkujú špeciálne kyseliny. voňavé látky (napr. Jedným z najčastejších lišajníkov je diskovník múrový (Xanthoria parientina). Iným význačným rodom je pľuzgierka (Cetraria). 5 . Druhy rodu bradatec (Usnea) sú väčšinou epifyty s bohato rozkonárenou. Vyskytujú sa najmä na borke stromov. čierne. Viaceré druhy používal v čase núdze i človek (Lecanora esculenta). najmä sobov (pľuzgierka a dutohlávka). Na podéciu hubová zložka lišajníka vytvára aj plodničky .Usnea dasypoga. ktorý má nápadnú lupeňovitú žltopomarančovú stielku. ktoré voláme lišajníkové kyseliny (kyselina protolichesterínová. V dôsledku rôznych antropických zásahov do prírodného prostredia však viaceré druhy vymizli. V prírode sú teda jednými z prvých priekopníkov života a pôdotvorným činiteľom. hnedé). Našim častým druhom lišajníka je štítnatec psí (Peltigera canina) zo sivou stielkou. Zaujímavú dvojtvárnu stielku majú dutohlávky (Cladonia). pretože ich stielky sa po odumretí ľahko rozkladajú a sú pomerne mladou fylogenetickou skupinou. šupinkovitej stielke vyrastie neskôr sekundárna. Rastú najmä na ihličnatých stromoch. Sú rôznej farby (červené. prevláda rozmnožovanie askospórami. Podľa mienky Obr.apotéciá alebo peritéciá. 6 . Mnohé druhy sú liečivé (pľúcne choroby. Najrozšírenejší druh rastúci aj u nás je pľuzgierka islandská (C. lupeňovitá až kríčkovitá. pretože väčšina je citlivá na exhaláty. Sú rozšírené na celom zemskom povrchu. jej stielka je potravou sobov. Fosílne nálezy lišajníkov sú veľmi zriedkavé. z toho na Slovensku asi 1 700 druhov. Hubová zložka sa môže rozmnožovať tiež osobitne. Možno ich využiť aj ako idikátorov čistoty ovzdušia. Na primárnej.po rozrušení kôrovej vrstvy ako jemný prach. Sú to rôzne primárne produkty (monosacharidy. Nájdeme ju na silikátovom podklade v horských polohách.

Charakteristické kôrovité povlaky na skalách tvoria druhy rodu zemepisník (Rhizocarpon). Prevažnú časť svojho vegetatívneho života prežívajú v stave gametofytu (pohlavná generácia). najprimitívnejšie telómové (sporofyt) . Umiestnenie (frondózna) stielka pečeňovky Riccardia latifrons. Táto skutočnosť bola podkladom úvah mnohých autorov o príbuzenských vzťahoch machorastov a zelených rias práve prostredníctvom triedy rožtekov. Extrahujú sa z nej voňavé látky. ktorý je základom nového jedinca. dutohlávka pohárikovitá (C. nie je gametofyt členený na tieto tri vegetatívne orgány. prípadne milimetrov. Bunky majú celulózovú bunkovú stenu. 24: Morfológia gametofytu : 1 .machy prútnikové Sú to autotrofné. čiernolemovanými kôrovitými stielkami druhu zemepisník mapovitý (R. prameňovka) dosahujú 40-50 cm. Pri Calypogeia trichomanis s amfigastriami (pohľad lupeňovitom gametofyte sa tvoria na vrchnej strane zdola). Cormobionta ) . zelený útvar. Ak sa výtrusy po vypadnutí z výtrusnice dostanú do vhodných podmienok. aké majú pečeňovky a rožteky. Konárnik slivkový (Evernia prunastri) má sivozelenú.machy rašelinníkové 2. Asimilačným produktom je škrob. V tejto súvislosti je známa ako povestná tzv. Teda okrem vegetatívnej a trofickej funkcie má gametofyt aj úlohu generatívnu. začnú klíčiť . ale ich gametofyt je ploský. alebo podobu pabyliek s palístkami (machy a niektoré pečeňovky).a najvyššie organizované stielkaté (gametofyt) rastliny. Takýto typ stielky sa nazýva foliózny. alebo osobitne na oddelených Obr. Má jedlé stielky.diferencovaná (foliózna) stielka machu Mnium punctatum 28 .lekanora múrová (L. Podríša : Telomophyta ( Cormophyta. jedincoch 2 .lupeňovitá (dvojdomé druhy). stužkovitý alebo lupeňovitý.telómové ( vyššie rastliny ) 1. pripomínajúci vlákno zelenej riasy.muralis). z ktorých vyrastie vlastný gametofyt.biblická manna Židov. Trieda : Anthocerotopsida. mnohobunkové výtrusné. Ich význačným spoločným znakom je antitetická rodozmena (metagenéza). Prvoklík je zvyčajne vláknitý. Je zreteľne rozlíšený na vrchnú (dorzálnu) a spodnú (ventrálnu) stranu. z ktorých najznámejšie sú: dutohlávka sobia (C. Na prvoklíku sa zakladajú drobné púčiky. stužkovitú stielku.geographicum).rožteky 3. Pohlavné orgány machorastov sú dobre odlíšené. bryospórou). Jadrá buniek gametofytu sú haploidné. V bunkách gametofytu je u väčšiny zástupcov viac drobných chloroplastov (hlavne s obsahom chlorofylu a a b). Stielky majú rozmery len niekoľko centimetrov. jadrá buniek sporofytu sú diploidné. Ontogenetický vývinový cyklus rastlinky (gametofytu) začína nepohlavným jednobunkovým. Lekanora jedlá (Lecanora esculenta) rastie na skalách arabských púští. 3 .machy 1. zriedkavejšie i kvapky oleja. v ktorých vznikajú pohlavné bunky (gaméty). Podtrieda : Sphagnidae . B.machorasty 1.U nás rastie asi 60 druhov.pyxidata). haploidným výtrusom (spórou. Rožteky majú v bunkách gametofytu iba jediný zelený chloroplast s pyrenoidom. Nevápenaté skalné balvany sú často pokryté zelenými. Trieda : Hepaticopsida (Marchantiopsida) . ktorý môže mať buď jednoduchý lupeňovitý alebo stužkovitý tvar (pečeňovky a rožteky). Oddelenie : Bryophyta . Ontogenéza machorastov a antitetická rodozmena.diferencovaná (foliózna) stielka pečeňovky pohlavných orgánov býva rozdielne.vzniká prvoklík (protonéma). Ich pabyľky a palístky nemajú nikdy pravé cievne zväzky. Súčasťou gametofytu sú aj pohlavné orgány (gametangiá). Tvoria ho pabyľky (kauloidy) s palístkami (fyloidmi) a smerom do pôdy sa diferencujú pakorienky (rizoidy).rangiferina). striedanie gametofytu a sporofytu. výnimočne niektoré rody (ploník. Trieda : Bryopsida (Muscopsida) . Machorasty sú väčšinou suchozemské rastliny a tomuto spôsobu života je prispôsobená aj celá stavba ich tela. Vznikajú buď spoločne na tom istom jedinci (jednodomé druhy). Iné druhy z rodu lekanora (Lecanora) sa vyskytujú aj u nás na skalách a múroch . Podtrieda : Bryidae . Pri frondóznych lupeňovitých typoch stielok.pečeňovky 2.

Výskyt.sporofytu. nepohlavnej erythrocarpum generácie . ktorá predstavuje hornum. ktoré vznikajú na rozličných častiach ich gametofytu.gametofyt je vždy zelený. Na zdôraznenie nápadných kontrastov obidvoch striedajúcich sa generácií gametofytu a sporofytu sa používa názov antitetická rodozmena (metagenéza). Tieto sú tvarom aj farbou (žlté. Má zvyčajne bankovitý.telieska na okraji priečny pečeňoviek.fyloidov (oosféry a spermatozoidu) vzniká Lophocolea minor.archegónium machov vegetatívnymi konárikmi. pôvod a systematika machorastov 29 . Samčí pohlavný orgán je plemeníček (anterídium). 6 .protonéma s púčikmi."kvety" machov. Najdôležitejšou časťou sporofytu je výtrusnica (capsula. R . B spórami) sa machorasty . Odtrhnuté od materského jedinca sú schopné regenerovať a dávajú základ novému jedincovi.misky s talídiami na stielke Marchantia prierez perichéciom s anterídiami a parafýzami druhu Mnium polymorpha.gametofyt. 3 . Zvyčajne sú chránené v osobitnom obale (perichécium). 4. fylogenetické . valcovitého. 5 .stielky. theca. podstatne odlišnú stavbu ako sporofyt .sporofyt.gametofyt má celkom inú. p . 4 . 2. sporofyt = telóm (bez cievneho zväzku. 5 . Popri pohlavnom rozmnožovaní (oogamiou) a nepohlavnom rozmnožovaní Obr. Zo zygoty sa teda diferencuje diploidný sporofyt (sporogón). sebestačný. (výtrusmi. asimilujúci. sporofyt je naň výživou odkázaný . v ktorej sa tvoria výtrusy (spóry). Vo vnútri na dne je umiestnená jediná samičia gaméta vajcová bunka (oosféra). Ich tvar.redukčné delenie typmi vegetatívnych rozmnožovacích teliesok. hore vybieha do kŕčika. oranžové ružové. červené) odlišné od ostatných fyloidov a tvoria nápadný útvar . ktorý sa skladá z nôžky (bulbus). rozmnožujú aj vegetatívne rozličnými S .hlavnou úlohou gametofytu je priniesť gaméty a zabezpečiť pohlavné rozmnožovanie. stopky (seta) a výtrusnice. dolu rozšírený tvar. ale z pokožkou) Vegetatívne rozmnožovanie.anteriídium Obr. Obr.spóra.j. veľkosť a skulptúry sú dôležitými taxonomickými znakmi. 25: Pohlavné orgány rozmnožovanie1machorastov : 1 . G .gametofyt je vždy haploidný. fyziologické .anterídium machov.pečeňovka Metzgeria furcata s bočnými diploidná zygota. ktorými sa tieto dve generácie odlišujú sú : 1. Machy sa môžu rozmnožovať vegetatívne aj vytvorením rozmnožovacích púčikov. 3. pn . kyjačikovitého tvaru. 3 . aktívne pohyblivé samčie pohlavné bunky spermatozoidy. 26: Schéma rodozmeny : A . sporofyt diploidný .anterídiá so spermatozoidmi. Preto sú vždy haploidné. 4 .telieska na Spojením oboch haploidných gamét špičke 2 . úlohou sporofytu je zase utvoriť spóry a zabezpečiť nepohlavné rozmnožovanie . rosa).dvojdomý mach : s . Vo výtrusnici z materského výtrusorodého pletiva (archespór) redukčným delením meiózou vznikajú výtrusy. morfologické . sporangium). 2 . špirálovito stočené. oválneho. funkčné . Samičí pohlavý orgán je zárodočník (archegónium). ktoré sa tvoria na stielke exogénne alebo endogénne.periant. Po vypadnutí haploidných výtrusov z výtrusnice sa celý cyklus začína odznova. an .jednodomá foliózna pečeňovka. karyologické . Kritéria. Foliózne machorasty majú tieto orgány väčšinou na konci hlavnej pabyľky. fyloidu Ulota phyllantha. ktorý vznikol premenou horných fyloidov. 5.gametofyt = stielka.archegóniá s vajcovou bunkou. Oplodnenie je viazané na vodné prostredie (dážď.spermatozoid.archegónium pečeňoviek.klbko teliesok v pazuche fyloidu Bryum zárodok druhej t. V ňom vznikajú početné dvojbičíkovité. ar . 27: Vegetatívne machorastov : .

Stielka je stužkovitá. iné zasa v hydrológii ako indikátory čistoty vody a pod. ktorá v celosvetovom meradle zahŕňa spolu asi 25 000 druhov. prípadne i vodné (hydrofilné). rastie na vlhkých miestach. Na povrchu stielky vznikajú vegetatívne telieska . 28: Zástupcovia pečeňoviek : 1 . na lesnej pôde. takisto na holej zemi (terestrické). čím jednak chránia pôdu pred vyschnutím. v prameniskách a potokoch. Po otvorení výtrusnice rozhadzujú výtrusy do okolia. Trieda : Anthocerotopsida . stielka so samičím receptákulom. Najstaršie fosílne nálezy machorastov sú známe z obdobia prvohôr (paleozoikum). Ich prvoklík (protonéma) je veľmi redukovaný. 2.).Lunularia cruciata. ktorých odumreté stielky poskytujú cennú organickú hmotu všestranného použitia .rašelinu. Trieda : Hepaticopsida . nepriamo majú veľký význam v hospodárstve prírody. Niektoré druhy machorastov možno v lesníctve použiť ako indikátory bonity lesnej pôdy. Gametofyt je buď foliózny alebo frondózny.rožteky Marchantia polymorpha. Sú to rastliny väčšinou vlhkomilné (hygrofilné). Frondózne stielky pečeňoviek sa považujú za vývojovo mladšie. Porastnica mnohotvárna.rozhadzovačmi. Tvoria väčšinou husté vankúšovité zárasty. 4 . Vyskytujú sa vo všetkých vegetačných pásmach a výškových stupňoch zemegule a nechýbajú ani v oblastiach s extrémnymi životnými podmienkami. Vzhľadom podobnú stielku má lupeňovec kuželovitý (Conocephalum conicum). Spolu s lišajníkmi a inými nižšími rastlinami sú medzi prvými priekopníkmi života na skalách a medzi prvými osídľovateľmi obnažených pôd. Niektoré druhy folióznych pečeňoviek sa vyskytujú na vlhkých miestach. v ktorých sa udržuje veľké množstvo vody. rastie na gametofyte. Z fylogenetického hľadiska za pôvodnejšie a teda aj staršie sa považujú foliózne pečeňovky. stielka so samčím receptákulom. Zo systematického hľadiska rozdeľujeme oddelenie machorastov na tri samostatné triedy. 29: Anthoceros punctatus . Archegónium je u týchto typov umiestnené na konci kauloidu.pečeňovky Sú najnižšie organizovanou triedou machorastov. Typickým predstaviteľom je porastnica mnohotvárna (Marchantia polymorpha). Sporofyt je nezelený. Hoci ich priamy úžitok je pre človeka skromný. Z fylogenetického hľadiska tvoria slepú vývojovú líniu. mesiacovka krížovitá (Lunularia cruciata) a druhy z rodu mrvka (Riccia). ale súčasne vyparovaním regulujú vzdušnú vlhkosť. dichotomicky rozkonárená a má dorziventrálnu stavbu. na borke stromov ( epifytické) a na rozličných iných substrátoch. na hnijúcom dreve. ako i na skalách (epilitické). ktorá neviedla k dokonalejším formám ani k vzniku progresívnych prvkov vývoja rastlín. vyrovnávajú teplotné rozdiely ovzdušia a ovplyvňujú tak klímu územia.Marchantia polymorpha. Rastú na najrozmanitejších stanovištiach. Machorasty sú bohatá a mnohotvárna skupina výtrusných rastlín.gemy. Na rozdiel od triedy machov ich palístky nemajú strednú žilku. Pohlavné orgány sú umiestnené na stopkatých nosičoch (receptákulum): samičie sú hviezdicovité a samčie zasa diskovité. 3 .Obr. ako sú púšte a arktické oblasti. Výtrusy vo výtrusnici sú premiešané zo sterilnými hygroskopickými vláknami . Praktický význam pre človeka majú najmä rašelinníky (Sphagnum L. Sú nenáročné.Conocephalum conicum. 5 Riccia fluitans 30 Obr. 2 - Machorasty sú dôležitou zložkou dnešného rastlinného krytu. na skalách. 1. Veľmi časté je vegetatívne rozmnožovanie rozličnými telieskami. menej je typov suchomilných (xerofilných).

Fyloidy sú na kauloide usporiadané v špirále.rašeliniská s charakteristickou flórou. Je ponorený do gametofytu zhrubnutou nôžkou. Čierne bodky na zelenej lupeňovitej stielke sú kolónie symbiotickej sinice Nostoc. lupeňovitý útvar na okraji lalokovitý. ktorý u zástupcov tejto triedy nikdy nie je lupeňovitý. Sporofyt má značne skrátenú nôžku aj stopku.gametofyt s dvoma ochranných obaloch (perichécium) na sporofytmi. Potláčajú kvalitnejšie zložky porastu najmä trávy. alebo na vlhkých či zaplavovaných miestach. Sporogón (iný názov pre sporofyt machorastov) je tvaru dlhého. V každom palístku sú dvojaké bunky: veľké.anatomická stavba palístka.chlorocysta. napr. V strede kauloidu sa nachádza primitívny zväzok vodivých elementov. Je pokrytá zväzočkami krátkych bočných pabyliek s palístkami. Machy rastú spravidla pospolito .hyalocysty. Bunky ktoré ho tvoria majú iba po jednom chloroplaste. udržujú a zvyšujú zamokrenosť. tenkého valca. čím sa najmä odlišuje od podobného druhu čertík karolínsky (Phaeoceros carolinianus). Sporofyt (sporogón) h . guľatá výtrusnica sedí na nepravej stopke (pastopka pseudopódium). Do istej miery je teda sporogón samostatný.priečny prierez palístkom býva rozlíšený na nôžku. p . Tvoria osobitné biotopy . Rastú buď priamo vo vode. Z poľnohospodárskeho hľadiska sú dôležité lúčne machy. obklopený výtrusorodým pletivom (archespór). Gametofyt rožtekov má veľmi jednoduchú stavbu.machy rašelinníkové Sú najnižšie organizované machy. najmä na nepriepustnom geologickom poklade. Gametangiá machov sú uložené v Obr. rašeliniskách. Výtrusnica sa otvára viečkom.) : 1 . stopku a výtrusnicu. Zo zvyškov odumretých rašelinníkov v anaeróbnych podmienkach a za trvalej prítomnosti vody vznikli za 31 . ale vždy s folióznou stielkou. Spodná časť stielky odumiera a preto nemajú vyvinuté rizoidy. 3 . bezfarebné . vrcholoch kauloidov. pričom vrchné časti dorastajú a spodné odumierajú. Výtrusnica sa otvára viečkom. Rastie na vlhších stanovištiach.Je to neveľká trieda machorastov. ktorý má žltozelené až žlté výtrusy. ktoré sú zásobarňou vody. Podtrieda : Sphagnidae . Trieda : Bryopsida (Muscopsida) machy Sú najdokonalejšou triedou machorastov.hyalocysta. 30: Rašelinník (Sphagnum sp. U nás rastie najmä na jeseň na vlhkých poliach. 3. prázdne. predstavuje jednu súvislú výtrusnicu. môže asimilovať a na povrchu má pravé prieduchy schopné autoregulácie. alebo v niekoľkých súbežných radoch. ktoré niekedy vytvárajú prízemnú vrstvu lúčnych porastov. Medzi nimi sú vklinené drobné. Z vláknitého rozkonáreného prvoklíka vyrastie vlastný gametofyt. kde je dostatok vlahy alebo vody. Výtrusy tohto rožteka sú tmavohnedé až čierne. Rašelinníky rastú zvyčajne v súvislých hustých vankúšoch v terénnych zníženinách. ktorá má aj čiapočku. len čiastočne závislý od gametofytu. ktoré majú zasa asimilačnú funkciu. Pabyľky rašelinníka rastú neobmedzene dlho. splsťujú prízemnú vrstvu. Je to zelený.chlorocysty. strniskách i na pasienkoch rožtek bodkovaný (Anthoceros punctatus). Je zelená. chl . pod ním je kruh hygroskopických zúbkov. Význačný je výskyt strednej žilky vo fyloidoch väčšiny zástupcov. Vyhýbajú sa vápenatým horninám (kalcifóbne).tvoriace husté vankúšiky až veľké porasty. ktorý zadržiava zrážkovú vodu. 2 . zelené bunky . Typickým rodom triedy je rožtek (Anthoceros). 1. Pabyľka postupne na vrchole dorastá.pórus. Vo vnútri výtrusnice je stredný sterilný stĺpik. Časté je aj vegetatívne rozmnožovanie.

rastúci hojne okolo potokov a pramenísk. v záhradníctve. V nich sa zachovávajú zvyšky aj iných rastlín (časti stromov. Vzpriamený mach s rozkonárenými pabyľkami je merík vlnkatý (Mnium undulatum) s dlhými vlnkatými fyloidmi. Ťažbou rašeliny. podobne aj iné druhy rodu Mnium: merík bodkovaný (M. Ich gametofyt je rozlíšený na rizoidy.cuspidatum). bochníkovité vankúše sivozelenej farby bielomach sivý (Leucobryum glaucum) i drobivka vankúšikovitá (Grimmia pulvinata) rastúca na strechách. rastie v lesoch. v lesoch. nápadné.machy prútnikové Táto podtrieda zahŕňa druhy najvyššie organizované v rámci celého oddelenia machorastov. 2. V mokrých lesoch a na rašeliniskách masovo rastie ploník obyčajný (Polytrichum communae). Vzniklo nad hladinou podzemnej alebo pramenistej vody s nízkym obsahom minerálnych látok. Kozmopolitný rohozub purpurový (Ceratodon purpureus) je nápadný už z ďaleka červenými stopkami výtrusníc. má využitie v kúpeľnej liečbe a tiež ako palivo. na lúkach i na hnijúcom dreve. Z praktických dôvodov uvádzame len niekoľko významných.punctatum). ktoré majú veľký vedecký význam pre štúdium vývoja vegetačného krytu. Na chudobných kyslých lesných pôdach. na vresoviskách i na humuse skál tvorí kompaktné. Katarínka vlnkatá (Atrichum undulatum) je hojne rozšírená v lesoch na hlinitej pôde. Jeho vzpriamené pabyľky dosahujú výšku až 50 cm. Rašelina má aj široké praktické využitie. Vyskytuje sa v podmáčaných lesoch i močaristých jelšinách. Do podtriedy patrí len jeden rod rašelinník (Sphagnum) s viacerými druhmi. peľové zrná). odvodnením a rekultiváciou rašelinísk a rašeliniskových lúk dochádza k výraznému narušeniu vodného režimu a tým aj ekologickej rovnováhy v krajine. na rýchle kompostovanie. Podobne husté koberce žltozelenej farby s odtieňom do ružova tvorí rašelinník ostrolistý (S. 32 . Najkrajšie vyvinuté rašeliniská na Slovensku sú na Orave. modrozelený rašelinník kostrbatý (S. na mokrých rašeliniskových lúkach i vrchoviskách. Výtrusnica je prikrytá čiapočkou a otvára sa viečkom. v Európe na území Škandinávie a severe Ruska. múroch a skalách. kauloidy a fyloidy so strednou žilkou. chudobným na živiny. Medzi najznámejšie patrí rašelinník močiarny (Sphagnum palustre) tvoriaci husté vankúšovité zárasty v lesoch i na vrchoviskách. Okrem výtrusov sa tieto machy rozmnožujú aj vegetatívne. u nás rastúcich druhov. Je to hygrofilný druh. Podtrieda : Bryidae . Osobitným vzhľadom sa vyznačuje asi 15 cm vysoký. Špecifickým rašeliniskovým biotopom je vrchovisko s kyslým rašelinným substrátom.nemoreum). stopku a výtrusnicu. merík hrotitý (M.squarrosum). Má končisté fyloidy.dlhé geologické obdobia ložiská rašeliny hrubé aj niekoľko metrov. Sporofyt (sporogón) má vyvinuté tri časti: nôžku. Používa sa ako stelivo. Do podtriedy patrí asi 14 000 druhov. Plemeníčky a zárodočníky sú na vrchole hlavnej pabyľky. V prírode majú vrchoviská hydrologický a ekologický význam ako obrovské prírodné rezervoáre vody.

rokov na pobrežných plytčinách silúrskeho praoceánu. až 1 m vysoké trváce byliny. 2 . 32: Vyhynutí zástupcovia rýniorastov: 1. 2 Asteroxylon sp.Polytrichum commune. v ktorom sa stretávajú začiatočné 33 . Obr. Rastie na spáleniskách. starých múroch a piesočnatých pôdach. 31: Zástupcovia3machov : 1 sp. typická pre močaristé miesta a prameniská. ( A-celá rastlina. U nás rastie niekoľko desiatok druhov. B-koncový telóm so sporangiami) Atrichum undulatum. Vznikli z progresívnej skupiny zelených rias (Chlorophyta) niekedy pred 400 mil.Funaria hygrometrica. periu podobný mach je tujovička tamarišková (Thuidium tamariscifolium). Ozdobný. ktoré rástli v bahnitých plytkých vodách. Tento druh bol kedysi používaný v ľudovom liečiteľstve proti horúčke (antipyretický). V zemi mali nerozkonárený podzemok . Oddelenie : Rhyniophyta . Diploidný genóm buniek pletív umožnil ich väčšiu plasticitu a adaptáciu na vzdušné prostredie (koncové časti rastlín vyčnievali z vody) a neskôr čiastočne suchozemské . .rýniorasty Rýniorasty patria medzi vyhynuté rastliny. 3 . Spórangiá boli terminálne. enafylmi emergenčného pôvodu. ktorý tvorí živozelené a riedke vankúše na trávnatých svahoch a v lesoch. čiže vyššie rastliny. Porasty na kameňoch v potokoch tvorí prameňovka obyčajná (Fontinalis antipyretica). Rozvoj rýnií trval len asi 100 mil. Rýniorasty boli menšie. 7 .Thuidium tamariscifolium. alebo pokrytá drobnými bezžilovými útvarmi. 4 Obr. na rumoviskách a pod. Rýniorasty boli najstaršie cievnaté rastliny. Medzi naše najmohutnejšie machy patrí kostrbatec trojrohý (Rhytidiadelphus triquetrus). rokov a zanikli pred 340 mil.Climatium dendroides.telóm. Najbohatším rodom. tzv. Z podzemku vyrástla zväčša dichotomicky rozkonárená stonka .Psilotum . Rýniorasty prekonávali rodozmenu.Rhynia sp.vytvorili sa vodivé pletivá a pokožka (epidermis).rizomoid s rizoidmi. Stonka bola celkom holá. Sporofyt bol na rozdiel od gametofytu dobre vyvinutý. Odlišujú sa v mikroznakoch výtrusnice.. V priebehu evolúcie rastlín to boli prvé dokonalejšie. Rakytník lesklý (Hylocomium splendens) má perovitý gametofyt tvoriaci väčšie riedke koberce v lesoch.Fyloidy uložené v prízemnej listovej ružici má skrutok vlahojavný (Funaria hygrometrica) s hruškovitou ovisnutou výtrusnicou. Pravé listy v oddelení rýniorastov ešte neboli vyvinuté.Mnium punctatum. rokmi. Nízke striebrobiele porasty na okrajoch ciest. na trávnatých svahoch a na zemitých skalách. polí. Masovo rastúci na rozličných stanovištiach je rakyt cyprusovitý (Hypnum cupressiforme). častý na lúkach. pri potokoch. pričom všetky sú si veľmi podobné. Rastliny asimilovali celým povrchom tela a v epiderme stonky boli vyvinuté prieduchy. kde indikuje dobré pôdne pomery.. tvorí prútnik striebristý (Bryum argenteum). Stromčekovitého vzrastu je rebríčkovec stromkovitý (Climatium dendroides). odkiaľ sa dostali na brehy pevniny a predstavujú najdôležitejší prvotný fylogenetický uzol.Rhytidiadelphus triquetrus 2. močariskách. podľa ktorého má názov celé oddelenie Bryophyta je rod Bryum. 6 . 5 . ich význam je najmä fylogenetický.

G . list). Sú teda jalové (sterilné). ale najčastejšie na vlhkých miestach. Papraďorasty rastú na súši. Sú to prvé mikrofylné typy listov. Sú zriedkavejšie (napr. čo súvisí s prispôsobením sa suchozemskému prostrediu a čerpaniu živín z pôdneho roztoku na rozdiel od stielkatých.plavúne 2. Cormophyta). Vznik listov nastal dvojakou cestou.marsilea. prasličky). Pre evolúciu vyšších rastlín bolo dôležité objavenie sa listov telómového pôvodu.články evolúcie všetkých oddelení vyšších rastlín. pretože sporofyt je od vodného prostredia prakticky nezávislý.sórus. čiže zelené listy nesú výtrusnice.papraďorastov a semenných rastlín. V obidvoch evolučných smeroch sú určité výnimky. J .všetky výtrusy sú rovnaké. ale niekoľko vývojových oplodnenie). že ich telo nie je tvorené stielkou. stonka.antherídium patria medzi cievnaté rastliny (Telomophyta pred otvorením. Sú to prvé telómové rastliny. Na rastline vznikali tŕňovité výrastky pokožky emergenčného charakteru bez cievnych zväzkov (enafyly) alebo s cievnymi zväzkami (psilofyly). salvinia). pretože proces oplodnenia a vývinu gametofytu je viazaný ešte na vodné prostredie.zygota (O! 34 .zrelé antherídium so spermatozoidmi resp. a to zosilnením gametofytickej generácie.paprade Zo systematického hľadiska netvoria jednotnú skupinu. 33: Vývojový cyklus papraďorastov: A . Väčšina papraďorastov sú izospórické . L . K . Sporofyly nie sú zelené a nachádzajú sa na nich výtrusnice.archegónium pred otvorením. nie sú morfologicky rozlíšené na samčie a samičie. Stavba tela papraďorastov nie je jednotná.prasličky 4. Na rozdiel od machorastov prevažuje morfologicky i funkčne sporofyt nad gametofytom. Môžu sa od trofofylov značne líšiť. Pre ďalšiu úspešnú evolúciu a pre zväčšenie rozmerov tela bolo nevyhnutné zväčšiť asimilačnú plochu týchto primitívnych bezlistých telómových rastlín (Rhyniaceae). Trieda : Lycopodiopsida . Papraďorasty majú tri typy listov. ktoré dosiahli rovnaký fylogenetický sporofyt. (R! redukčné delenie).dospelé organizované výtrusné rastliny a zároveň prothálium. Obr. Znamená to. H . Trofofyly sú listy zelené. Svoje pomenovanie dostali od telómov. Aj tento jav súvisí s fylogenetickým prechodom papraďorastov na súš. E . D . Papraďorasty sú najvyššie so spórami. ale pravými orgánmi (koreň.výtrusnice. I . Sú to tzv. Fylogenetický vývoj vyšších rastlín išiel dvomi smermi. Trieda : Selaginellopsida .dospelý sporofyt. Oddelenie : Pteridophyta papraďorasty 1. plavúnky. napr. Každá trieda je značne odlišnej stavby.vyvíjajúce sa prothálium. u plavúňov sa zoskupujú do výtrusných klasov. Z hľadiska fylogenetického pôvodu listov poznáme u papraďorastov mikrofylné typy (plavúne. Nazývajú sa trofosporofyly. plavúnky. majú asimilačnú funkciu a nie sú na ne viazané rozmnožovacie útvary . Tie vznikli splošťovaním (kladodifikáciou) sterilných telómov alebo ich bočným zrastaním (syntelomizáciou) .otvorené sporangium stupeň. V ontogenéze môžeme pozorovať výraznú rodozmenu.zrelé archegónium. Majú vyvinuté prieduchy i cievne zväzky. z papradí tzv. aj makrofylné typy listov (paprade).plavúnky 3. čo viedlo k vzniku cievnatých rastlín . Tretí typ listov je kombinovaný. F sporangium. vodné paprade .mladý línií. Trieda : Equisetopsida . Trieda : Polypodiopsida . M . vyvíjajúce sa embryo sporofytu. Heterospórické majú výtrusy rozlíšené na samčie mikrospóry a samičie megaspóry. ktoré čerpajú vodu a živiny celým povrchom tela. 3. C .vznik cormusu (stonky s plochými veľkými listami) papraďorastov. koncových dichotomicky rozkonárených častí stonky. čo viedlo ku vzniku oddelenia machorastov (Bryophyta)bezcievnaté rastliny a jej redukciou a zosilnením sporofytu. makrofylné typy listov.

Spermatozoidy sú viazané na vodu (rosa. 34: Prvorast plavúňa väčšinou jednodomé. Môžu byť autotrofné i heterotrofné. p.zygota. Adventívne korene žijú v symbióze s hubami (mykoríza). 35: Plavúň obyčajný (Lycopodium aktívne pohybujú. D. ktorá je husto pokrytá špirálovite postavenými drobnými listami mikrofylného typu s jedným cievnym zväzkom (enafyly psilofyly). preto plavúne patria medzi izospórické papraďorasty. ktoré sú málo odlišné od trofofylov. Časť rodozmeny.plavúne Vždyzelené byliny s plazivou. Plavúň pučivý (Lycopodium annotinum) typický pre horské smrečiny má strobily sediace. Ich využitie dnes je menej bežné. Prvorast je iba niekoľko mm . Výtrusy sú morfologicky nerozlíšené. dážď). Plavúne majú jednodomý prvorast (protalium) hľuzovitého alebo červovitého tvaru asi 2 cm veľký. Výtrusy plavúňov sa v minulosti používali ako ľudový prostriedok proti cudzopasnému hmyzu. iné ako okrasné i liečivé.cm veľký a má charakter stielky.samčie anterídiá (plemeníčky) a samičie archegóniá (zárodočníky). Na rozdiel od plavúniek nemajú listy na báze pajazýček (lingula). Tak sa môžu dostať k oosfére a clavatum) oplodniť ju. Nachádza sa na zemi alebo v zemi a preto je veľmi nenápadný. Oplodnením oosféry vzniká diploidný útvar . ktoré sa vyvinú v pohlavných orgánoch. v lekárstve do zásypov a v pyrotechnike do ohňostrojov. Plavúne žijú väčšinou v horských polohách na kyslých pôdach. v ktorej sa pomocou bičíkov Obr. Vo vysokých horách sa vzácne vyskytujú aj druhy rodu plavúnik (Diphasiastrum) s druhmi: plavúnik alpínsky. z ktorej sa vyvíja embryo (zárodok) a z neho dospelá rastlina. ktoré mali stromovitý habitus. stonkou alebo podzemkom a listami. z ktorej vyrastá protálium (prvorast). iba u prasličiek sú dvojdomé. že hubové vlákna vnikajú do prvorastu. Životný cyklus ďalej pokračuje vznikom samčích pohlavných buniek spermatozoidov a samičej pohlavnej bunky . Chvostník jedľovitý (Huperzia selago) sa odlišuje od ostatných plavúňov tým. Tá predstavuje sporofytickú generáciu. lupeňovitý. Niektoré plavúne sa rozmnožujú aj pomocou opadavých púčikov v pazuchách listov. dichotomicky rozkonárenou stonkou.oosféry. lebo všetky druhy sú u nás zákonom chránené. Fosílne nálezy skamenelín predstavujú väčšinu druhov. Sporofyly s výtrusnicami. Najznámejší zástupca u nás je plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum). napr. ktorý má strobily dlhostopkaté. Zriedkavo sa u nás vyskytujú aj chránené a ohrozené druhy papraďorastov. je gametofyt. sú usporiadané do výtrusných klasov strobilov (okrem chvostníka). ktorá začína výtrusom a končí vznikom pohlavných buniek. Môže mať rozličný tvar. Na listoch alebo vo výtrusných klasoch (strobiloch) na stonkách vznikajú vo výtrusniciach meiózou haploidné výtrusy. 35 . vláknitý. ale redukované sporofyly s výtrusnicami sú v pazuchách zelených listov trofofylov. Niektoré druhy sa uplatňujú na poliach ako buriny. sploštený (Diphasiastrum alpinum. hľuzovitý.Životný cyklus začína haploidnou spórou (výtrusom). pretože obsahujú veľa ľahkozápalného oleja. Prvorasty sú Obr. 1. ktorými sa opäť začína gametofytická fáza nasledujúcej generácie. Praktický význam papraďorastov nie je veľký. Trieda : Lycopodiopsida . Znamená to. Je nezelený a žije v endotrofnej mykoríze. complanatum). V našej flóre sa môžeme stretnúť so zástupcami všetkých uvedených tried papraďorastov. Najväčší rozvoj papraďorastov bol na konci prvohôr a v druhohorách. Dospelý papraďorast je trváca rastlina tvorená koreňmi (adventívnymi). že nemá strobily. Na prvoraste sa vytvárajú pohlavné orgány .

Telo prasličiek býva na dotyk tuhé.2. (napr. Obr. dichotomicky rozkonárenú stonku. Preto sa stávajú na poliach ťažko ničiteľnými burinami. V zemi majú prasličky článkovaný podzemok (rizóm). Výtrusnice sa nachádzajú na báze výtrusných listov (sporofylov) a tie sú zoskupené do výtrusného klasu na konci stonky. Obr. Pozostáva z uzlov a internódií. V spodnej časti výtrusného klasu sa nachádzajú samičie výtrusné listy (megasporofyly) a hore samčie výtrusné listy (mikrosporofyly). ktorý sa vyskytuje na listoch tráv. že na rozdiel od Obr.lepidophylla). chrupavčité. Z neho vyrastajú adventívne korene. takže preberajú asimilačnú funkciu listov. Trieda : Selaginellopsida . Niektoré druhy. ktorá je husto pokrytá drobnými listami mikrofylného typu ako u plavúňov.praslička lesná Znamená to. Spočíva v heterospórii a v tom. Trieda : Equisetopsida .a mikrosporangiách (samičích a samčích výtrusniciach). Na báze listov sa nachádza pajazýček (lingula)* . praslička roľná. 36: Vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) 36 .bezlistá byľ. S. 37: Výtrusy ostatných tried papraďorastov majú spóry rozlíšené fyziologicky aj morfologicky na prasličiek s hapterami mikrospóry (samčie) a megaspóry (samičie). U nás rastú iba dva druhy plavúnok. 3. praslička roľná) majú systém podzemkov vyvinutý veľmi mohutne. ktoré sú pozdĺžne ryhované. čo je spôsobené inkrustáciou bunkových stien pokožky kremičitanmi. nezelené a zrastajú do zubatej pošvy. Plavúnka brvitá (Selaginella selaginoides) je vysokohorským druhom a vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) je vzácnym druhom pasienkov. V mieste rozdvojenia byle vyrastá pozitívne geotropicky tzv. Rovnako počet megaspór (v sporangiu) je redukovaný na 1 a zárodok (proembryo) sa vyvíja priamo na megasporofyle. Plavúnky majú najmä fylogenetický význam. Bočné stonky vyrastajú v praslenoch a sú zelené. ktorá v každom uzle obopína stonku. ktorý ich odlišuje od plavúňov. Oba druhy sú chránené. Stonka je praslenovite vetvená. B . dutá a článkovaná.plavúnky Drobné trváce byliny podobné machom. Listy sú drobné. Majú väčšinou plazivú. čo predstavuje náznak vzniku semena. Tie vznikajú v mega . 38: Prierezy stonkami prasličiek. Niektoré tropické druhy sa pestujú ako izbové a skleníkové rastliny (S.dendroides. že gametofyt je aj oproti ostatným papraďorastom redukovaný. A Plavúnky sú heterospórické. * pozor na zámenu s jazýčkom (ligula). ktorá môže zakoreniť a je oporou stonky. Počet a tvar zubov pošvy a jej dĺžka býva u niektorých zástupcov dôležitým určovacím znakom.trichómovitý útvar slúžiaci na prijímanie vody.prasličky Habitus prasličiek je nápadne odlišný od ostatných papraďorastov. Pajazýček je dôležitý znak plavúnok. rizofor .

Majú viacero typov stoniek. praslička roľná.Prvorast prasličiek je zelený. Najznámejšia praslička roľná (Equisetum arvense) je burinou vlhších polí i liečivou rastlinou. možno ju teda nájsť aj v zime.jarná byľ sa postupne rozkonáruje a ozelenie. rozkonárená a sterilná (bez výtrusného klasu). takže pravdepodobnosť oplodnenia je vyššia ako keby sa spóry rozširovali samostatne. A . B . ktorá je známa svojou jedovatosťou. C . jarná byľ. z ktorých u nás rastie len 9 druhov. obrovská (E.paprade 1. ktoré sa zmenou vzdušnej vlhkosti zmršťujú a tým sa spóry spletajú do chumáčov. 4. ktorá dorastá až do výšky 1.nosičov výtrusníc. Výtrusné klasy (strobily) prasličiek sú inej stavby ako u plavúňov. Rad : Obr. len s praslenmi listových pošiev. autotrofný.sylvaticum). letná byľ. Je nezelená.5 až 2 m. praslička lesná. napr. pričom samčie prvorasty sú menšie. Praslenovite usporiadané sporangiofory skladajú výtrusný klas prasličiek. V tônistých lesoch nájdeme prasličku lesnú (E. V recentnej (dnešnej) flóre je zastúpený len rod praslička (Equisetum) . Na vrchole nesie výtrusný klas. ktorá je zelená. napr. Ich výtrusy majú 4 krídlaté výrastky (haptery).jalová rozkonárená letná byľ 37 . Trieda : Polypodiopsida . Niektorým druhom vyrastá na jar z podzemku tzv. 40: Praslička lesná (Equisetum sylvaticum). Na močaristých stanovištiach rastú praslička močiarna (E.palustre). nerozkonárená.sladičotvaré 3. plochého tvaru a na rozdiel od ostatných papraďorastov je dvojdomý. i praslička riečna (E. napr. Naše prasličky sú trváce rastliny bez druhotného hrubnutia. Našou najväčšou prasličkou je p. 39: Praslička roľná (Equisetum arvense). Tým.telmateia). ktoré sú telómového (stonkového) pôvodu. B . praslička obrovská. A jarná byľ.letná byľ Ophioglossales .jarná byľ. že samčie a samičie protáliá sú oddelené.. Rad : Polypodiales . z ktorých vyklíčia protáliá s pohlavnými orgánmi oboch pohlaví. Praslička zimná (E. Tretia skupina prasličiek má iba jeden typ byle. Chýbajú sporofyly (výtrusné listy) a výtrusnice (sporangiá) vyrastajú na spodnej strane štítkovitých sporangioforov . na konci s výtrusným klasom.hadivkotvaré 2. ktorý je zelený. ktorá má jemné dvakrát rozkonárené bočné stonky.s niekoľko 100 druhmi. Rad : Salviniales . rozkonárený. Tropické druhy sú stromovitého vzrastu s druhotným hrubnutím stonky.marsileotvaré 4. Po dozretí a vypadaní výtrusov usychá a na jej mieste z toho istého podzemku vyrastá tzv.fluviatile) . Iným druhom po uschnutí výtrusného klasu jarná byľ ozelenie a mení sa priamo na sterilnú letnú byľ. ktoré im oplodnenie naopak uľahčujú. praslička močiarna. V chumáči výtrusov sú blízko seba spóry. Rad : Marsileales . býva sťažené oplodnenie.hyemalis) má byľ nerozkonárenú a vždyzelenú. Preto majú zariadenia.salvíniotvaré Obr.

najmä na východnom Slovensku. kryté plachtičkou (indusium) v strede ktorého sa nachádzajú sporofyly. menej často podzemný.umiestnenie sórusov na struthiopteris) je jednou z našich najväčších papradí. Prevažná väčšina druhov má trofosporofyly. A . Vratička mesiačikovitá (Botrychium lunaria) má perovito zložené obe časti listu. Je liečivou rastlinou. 41: Špirálovitá (circinátna) vernácia  Obr. Paprade sú byliny (v trópoch aj dreviny). Takéto druhy majú heterofýliu. salvinia).trofofyly vyrastajú v tvare lievika. väčšinou premenená na podzemok. sórusov (kôpok výtrusníc) je dôležitým taxonomickým znakom papradí. B usporiadnie sórusov  Obr.papraď samčia (Dryopteris filix-mas). Zvláštnosťou je. teda dva typy listov . alebo na celkom osobitných listoch . výtrusníc sú rohlíčkovitého tvaru ktoré sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. Rastie v pobrežných porastoch potokov.prierez sórusom.marsilea. že pokožkové bunky obsahujú chloroplasty.sporofyloch (perovník pštrosí). výtrusnice sú do výšky 1. Rastie najmä v bukových lesoch. druhotne nehrubnúca. niekedy pestovaná v záhradkách. Je to vzácna a chránená papraď.Veľmi rozmanitá a druhovo bohatá trieda papraďorastov. Perovník pštrosí (Matteuccia Obr. ktorá je zelená. Papraď samčia (Dryopteris filix. 42: Prvorast papradí (slezinník)  Listovú čepeľ majú rozdelenú na tzv. 38 . vratička). ktorá nesie výtrusnice a vyživovaciu. Mladé listy sú špirálovite zvinuté (circinátna vernácia) s otvorenou žilnatinou. Prevažná časť papradí je izospórická (okrem tzv. Ich čepeľ môže byť jednoduchá.kôpky druhy a cudzokrajné. Odvar z podzemkov sa používa proti črevným parazitom. Častejšie býva nadzemný. Listy . Papradka samičia (Athyrium filixfemina) sa podobá na papraď samčiu. Dorastá liste.trofofyly i sporofyly. 43: Sórusy. plodnú časť.  Do tejto skupiny patrí väčšina našich najznámejších papradí. resp. ako u plavúňov a okrem toho. Tvar. Výtrusnice sa u papradí nachádzajú priamo na listoch a to na ich spodnej strane alebo na okraji. že nebývajú zelené. Praktický význam majú Obr. veľkosť a umiestnenie výtrusníc. sú len málo odlišné od trofofylov. z ktorého vyrastajú veľké listy makrofylného pôvodu. lupeňovitého tvaru. Prvorast je veľmi rozdielne vyvinutý. ale listy má jemnejšie delené a sórusy sú podlhovasté až podkovovité. vodných papradí . B .5 m . Obr. hľuzovitý a saprofytický . niektorým zástupcom sa vytvárajú výtrusy len na jednej polovici čepele listu (napr.nezelený. Na rube listov má sórusy okrúhleho tvaru. Stonka býva krátka. 44: A . zelený. 45: Papradka samičia najmä niektoré liečivé (Athyrium filix-femina) . Obe rastliny rastú na horských lúkach a patria medzi vzácne druhy.mas) rastie v tienistých lesoch. hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum) má list nedelený s celistvým okrajom. sterilnú časť. nedelená alebo delená. ale najčastejšie viacnásobne perovito zložená. Sporofyly ale nie sú zoskupené do výtrusných klasov.

Naša marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia) má dlhý. Má listy na stonke v trojpočetných praslenoch.  Paprade rastúce v stojatých vodách. kde sa udrží vlaha. sladič obyčajný (Polypodium vulgare).rizofylum a preberal funkciu chýbajúceho koreňa. Marsileotvaré sú heterospórické. Tento chránený a ohrozený druh. Tiež druhy rodu slezinník (Asplenium) sú drobné paprade skalných štrbín. Slezinník hniezdový (A. Má preto sladkastú chuť. Vzhľadom k adaptáciám na vodné prostredie sa značne odlišujú od ostatných papradí. Marsilea štvorlistá rastie vzácne v plytkých stojatých vodách nížin. z ktorého vyrastajú adventívne korene a dlhostopkaté štvorpočetné listy. Z ďalších bytových papradí sú známe nefrolepka vznešená (Nephrolepis exaltata)a parohovec obyčajný (Platycerium alcicorne). V našej flóre je zastúpený jediný druh . ktoré splývajú na vodnej hladine. ktorý je liečivou rastlinou pre obsah glykozidov v podzemku. 47: Parohovec obyčajný (Plathycerium alcicorne) 39 .nidus ) je naopak mohutnou Obr.   Sú to vodné paprade. ale vyvíja sa vyklíčením výtrusov priamo v sporangiách. Obr. Jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium) je chránenou papraďou s nedelenými listami a čiarkovitými sórusmi. Veľa druhov papradí rastie v štrbinách skál. Rastie takmer po celom svete. Mikro i megasporangiá sú zoskupené do sórusov na báze listov.salvínia plávajúca (Salvinia natans). Kôpky výtrusníc má umiestnené na okraji podvinutých lístkov. oválne s konduplikatívnou vernáciou (listy zložené podľa hlavnej žily). 46: Perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris) Obr. 48: Salvínia plávajúca (Salvinia natans) rastlinou trópov. známou u nás ako bytová okrasná rastlina. netvorí už samostatnú fázu rodozmeny. sa vzácne vyskytuje v stojatých vodách našich nížin.sporokarpov. že podzemok je škrobnatý a môže sa používať na výrobu škrobu alebo kŕmenie ošípaných. tretí sa premenil na niťovité úkrojky . Sú heterospórické a majú rozlíšené sórusy na mikro a megasórusy. Gametofyt je redukovaný. tzv. Napr. plazivý podzemok. Sú jednoročné na vode plávajúce (natantné) a čiastočne bezkoreňové rastliny. Listy sú malé.Najmohutnejšou našou papraďou (až 2 m) je orličník obyčajný (Pteridium aquilinum). výtrusných plôdikov . z ktorých dva sú plávajúce. Zaujímavosťou je.

zriedkavejšie sympodiálnym rozkonárením stonky. Kolaterálne cievne zväzky sú otvorené. Vývoj orgánov s výtrusnicami na makrofyloch je viazaný na pravé listy (syntelómy). útvaroch stonkového pôvodu. 49: Metagenéza nahosemenných rastlín ( Pinus silvestris) 40 . Vývoj reprodukčných orgánov prebiehal 2 smermi. tis. samčie a samičie výtrusnice (mikrosporangiá a megasporangiá) sa tvoria na sporangioforoch.sú holé (nahé).rastliny semenné 1. Tyčinky sú mikrosporofyly a plodolisty (semenné listy) megasporofyly.ginká 3. Samostatne a nezávisle od listov. Dnešné nahosemenné rastliny sú jednodomé (borovica. Oddelenie : Spermatophyta . ktoré nazývame výtrusnými listami. preto všetky druhy rastlín. ktoré v sekundárnom dreve majú len tracheidy s dvorčekovitými stenčeninami.ihličnany Nahosemenné rastliny sú dreviny (stromy a kry) s monopodiálnym. kým listy druhov na vyššom vývojovom stupni sú nedelené a nemajú špirálovú vernáciu (gnetum).chvojníky 4. Vajíčka nie sú chránené (obalené) listovými časťami . resp. V pletivách orgánov sú živicové alebo slizové kanáliky. Obr. rozoznávame teda mikrosporangiofory (tyčinky). čo je dôležité pre systematiku nahosemenných rastlín. megasporofyly tvoria jednoduchú alebo zloženú šišku (megastrobil). Trieda : Taxopsida . Pri mikrofylovom type sú listy ihlicového (borovica) alebo šupinovitého tvaru (tuja). borievka). sekvojovec) alebo dvojdomé (ginko. Väčšina druhov má vždyzelené listy (sempervirenty) mikrofylového alebo makrofylového pôvodu. ktoré majú túto vlastnosť sa nazývajú nahosemennými rastlinami (vajíčka po oplodnení sa menia na semená !). Nahosemenné rastliny na listoch majú dvojaké prieduchy a to haplocheilické alebo syndetocheilické.4. sporofylmi.cykasy 2. Tyčinky tvoria jednoduchú šišku (mikrostrobil) a samičie megasporangiofory. ktorým nahosemenné rastliny druhotne hrubnú. Pododdelenie : Gymnospermatophytina ( Gymnospermae ) . Trieda : Ephedropsida . na ktorých vznikajú na okraji (marginálne) alebo na ich čepeli (laminálne) sporangiá. kruhovito usporiadané a vytvárajú kambiálny kruh.nahosemenné 1. Trieda : Ginkgopsida .tisy 5.Trieda : Cycadopsida . Listy makrofylového typu sú pri druhoch na nižšom vývojovom stupni ešte papraďového vejárového typu (cykas) a majú špirálovitú vernáciu. Trieda : Pinopsida . ktoré majú dve alebo niekoľko vzájomne nezrastených mikrospórangií (peľové komôrky) s veľkým počtom mikrospór (peľové zrná) a megasporangiofory s terminálnymi vajíčkami s jedným vajíčkovým obalom.

Na rastovom vrchole vyrastajú namiesto asimilačných listov v hustej závitnici nad asimilačnými listami. ktorým kmeň druhotne hrubne. Plodom je semenná kôstkovica (nepravý plod).circinalis) z Indie. Najrozšírenejšie sú cykas japonský (Cycas revoluta) z Japonska a cykas indický (C. ktoré na rube majú veľa mikrosporangií. okolo ktorého sú kolaterálne cievne zväzky a kambiálny kruh. Vajíčka sú pokryté 3 obalmi. C-dospelý sporofyt počtu mikrosporofylov (tyčiniek). 50: Semenné paprade (Liginodendropsida) : A-semeno obklopené receptákulom so žliazkami. Cycas. ktorá sa vytláča mikropylou ako opeľovacia čiže polinačná kvapka. Preparované listy cykasu japonského sa používajú na aranžovanie pod menom „palmové listy“. B-schematický prierez slizové kanáliky. Stonka samčích rastlín je sympódium. 1. používané ako múka. 2. vývojove zodpovedajúcich kôpkam výtrusníc (sórusom) papradí. b-integument. vnútri archegónia je jedna veľká (až 6 mm v priemere) vajcová bunka (oosféra). Trieda : Cycadopsida . V peľovom vrecúšku neskôr vznikajú 2 až 3 mm veľké obrvené spermatozoidy. pri druhu cykas japonský až 10 vajíčok. Sú dvojdomé.ginká Táto vývojová skupina je monotypická. tvoriacimi na vrchole kmeňa chochol listov. Zamia. Pod peľovým vchodom je klíčna komôrka naplnená tekutinou. Vnútri je mnohobunkový nucelus (megaspórangium) a mnohobunkový samičí prvorast (megaprotálium) s niekoľkými archegóniami. Cykasy sa vyznačujú striedaním asimilačných listov a megasporofylov na vrchole kmeňa. Niektoré druhy majú v stržni veľa škrobu a vymýva sa z neho tzv. Vo všetkých častiach rastliny majú rozkonárené Obr. Triedu cykasov tvoria druhy drevín s krátkym alebo s vysokým kmeňom Obr.dozreté semená a vajíčka) závitnicovito postavenými veľkými kožovitými perovito zloženými. Listy majú špirálovitú vernáciu tak ako paprade. z ktorých jeden oplodní vajcovú bunku archegónia. iné sa rozvinuli v druhohorách alebo až v treťohorách. Vznikli na konci prvohôr (karbón) približne pred 250 mil. ale u niektorých druhov iba 2 (cykas indický). vajíčkom : a-mikropyla. Samičie výtrusné listy (megasporofyly) sú premenené listy. Sú ploché a na dolnom okraji je napr.cykasy Sú najstaršou fylogenetickou skupinou semenných rastlín. Obidva druhy sa často pestujú v skleníkoch ako ozdobné rastliny. Na bezlistnej časti kmeňa sú podobne v závitnici usporiadané stopy po opadnutých listoch. Niektoré vo vrchnej kriede vyhynuli a iné prežili až doteraz. niekedy až 3 m dlhými listami. Trieda : Ginkgopsida . ktoré sa dožili súčasnosti.Nahosemenné rastliny sa vyvinuli zo semenných papradí a dosiahli vrchol svojho vývoja už v karbóne a v perme. rokmi a rozšírili sa po celej súši (veľa rodov). ságo. Cykasy majú v kmeni mohutný stržeň. ktorú reprezentuje len jeden recentný druh ginko 41 . preto stonka samičích rastlín je monopódium (rastový vrchol nezastaví svoju činnosť). lebo je vždy zakončená šiškou mikrosporofylov. c-receptakulum Samčie šišky sú zložené z veľkého (kupula). Bowenia). Ceratozamia. ale dnes žije len 9 rodov (napr. 51: Megasporofyl (cykas (Macrozamia až 20 m vysoká) so japonský .

Od 18. Severná hranica areálu chvojníka dvojklasého (Ephedra distachya) je na Slovensku pri obci Štúrovo. Obr. Sú to malé metlovité kry so zelenými konárikmi a nepatrnými krížmo protistojnými šupinkovitými listami (podobné prasličkám). Na svojom vretene majú v závitnici mikrosporangiofory (tyčinky). veľkosti čerešne so sladkastou chuťou na dlhej stopke. Ginko dvojlaločné rástlo po celej Euroázii od kriedy až po ľadovú dobu. rokov) a v treťohorách zasa väčšinou vyhynuli. Považuje sa tam za posvätnú rastlinu a všade sa pestuje okolo chrámov. Trieda : Ephedropsida . Preto ich niektorí systematici zadeľujú aj ku krytosemenným rastlinám. Na samičom strome vyrastajú v pazuche listov na brachyblaste redukované samičie šištice (megastrobily) na dlhých stopkách . B-brachyblast s vajíčkami Chvojníky sú zaujímavou skupinou. V pletivách nemajú nijaké živicové kanáliky. Vznikli na začiatku treťohôr asi pred 45 mil. ale obsahujú alkaloid efedrín. Samčia šištica pozostáva z listeňov 2-8 zrastených mikrosporangií. Je to dvojdomý rozkonárený strom s význačnými dvojlaločnými opadavými listami. na konci s 2 terminálnymi vajíčkami. podobná žilnatine listov papraďorastov (syntelóm). Väčšina znakov (nekryté vajíčka. Plodom je nepravá červená semenná bobuľa. storočia sa často pestuje ako zvláštnosť aj v parkoch po celej zemeguli. svojím vzhľadom podobné jahňadovitému klasu. Plodom (nepravým) je žltá. než zanikli archegóniá.chvojníky Z fylogenetického hľadiska je to najmladšia skupina nahosemenných rastlín. dvorčekové tracheidy) však poukazuje na príbuznosť s nahosemennými rastlinami. v ktorej došlo skôr k dvojitému oplodneniu. Sú vetroopelivé. Ázie. 52: Ginko dvojlaločné : A-brachyblast s mikrostrobilmi. rastúcimi v Strednej Amerike. ktorá ho napokon zatlačila do juhových. Z dvoch vajíčok na spoločnej stopke sa vyvinie len jedna semenná kôstkovica. Na samčom strome v pazuchách listov brachyblastov vyrastajú samčie šištice (mikrostrobily). ale prevažne od Strednej Ázie až po Stredomorie a ojedinele aj v Strednej Európe. guľatá semenná kôstkovica.dvojlaločné (Ginkgo biloba). zriedkavejšie jednodomé. ktoré tvoria zväzočky. Viacerí taxonómovia ich zaraďujú do priamej vývojovej príbuznosti s triedou Gnetopsida a Welwitschiopsida. 3.megasporangioforoch. Opelenie nastane vetrom a oplodňovací proces pomocou spermatozoidov až po niekoľkých mesiacoch. vyrastajúcimi na tohoročných dlhých výhonkoch (makroblastoch) jednotlivo alebo sú nakopené na krátkych a hrubých brachyblastoch. 42 . Pre chvojníky je charakteristické primitívne dvojité oplodnenie. Prvé ginká sa objavili na našej Zemi v dobe permskej (210 mil. Vývin zárodku sa zakončuje po opadnutí plodu. rokmi. Samičie šištice začínajú niekoľkými pármi listeňov a medzi najvrchnejšími je jedno alebo dve terminálne vajíčka. Sú dvojdomé. Prirodzené porasty ginka sa našli v severozápadnej časti Číny (Sečuan) a z Číny ho už v stredoveku preniesli do Japonska. Do tejto triedy patrí len jeden rad (Ephedrales) s jedinou čeľaďou (Ephedraceae) a s jedným rodom chvojník (Ephedra) asi so 40 druhmi. Žilnatina listov je vidlicovitá a otvorená. ale niektoré druhy sú hmyzoopelivé.

Samčie pohlavné orgány (tyčinky) sú usporiadané v málopočetných šišticiach (5-10). V Európe je domáci len tis obyčajný (Taxus baccata). Jedine červený miešok nie je jedovatý a požierajú ho vtáky. V strednej Európe je však takmer na vyhynutie. na rube svetlejšie striedavé ihlice. pôsobiaci ochrnutie dýchacieho centra. ktoré sa po oplodnení mení na semeno obalené čiastočne dužinatým mieškom (arilus) a vytvára nepravý plod . Rastie veľmi pomaly.taxín. vyrastajúceho naspodku konárikov. v Ázii až po Amur a v Afrike v pohorí Atlas.4. s habitusom nízkeho stromu alebo kra. Trieda : Taxopsida . Tis obsahuje vo svojich pletivách prudko jedovatý alkaloid . Tisy sú dvojdomé vždyzelené kry a stromy s ihlicovitými listami dvojradovo usporiadané na výhonkoch (konárikoch).semenná bobuľa (spermobacca). Druhy tisu sú rozšírené cirkumpolárne. používané v rezbárstve a pri výrobe lukov. Čeľaď : Araucariaceae . Samičie šišky pozostávajú len z jediného terminálneho vajíčka. na líci tmavozelené. ktorý len čiastočne kryje semeno a nezrastá s ním. patis (Cephalotaxus).tisy Zástupcovia tejto triedy predstavujú samostatnú vývojovú skupinu nahosemenných rastlín.epimácium). V parkoch sa často pestuje tis prostredný (T.araukáriovité 2.čím prispievajú k rozmnožovaniu tisu.canadensis).ihličnany 1. Najdôležitejším rozlišovacím znakom pre triedu tisov je terminálny telóm s jedným vajíčkom ponoreným čiastočne v kupule a neprítomnosť živicových kanálikov v dreve a listoch. Čeľaď : Taxodiaceae . Semenná bobuľa má neúplný miešok (arilus . má veľmi tvrdé a pružné drevo. Je obľúbenou drevinou našich parkov. končisté.baccata a T. Samčie šišky vznikajú naspodku minuloročných konárikov a majú štítkovité mikrospórangiofory. 5.tisovcovité 43 . Megastrobil tvorí len jedno vajíčko. lebo dobre znáša strihanie a znečistený vzduch miest. Čeľaď : Pinaceae . Vo východnej časti areálu rodu rastie tis japonský (T. Tis obyčajný je rozšírený po celej Európe.cuspidata. ktoré sa oddelili od triedy ihličnanov už začiatkom druhohôr (trias).borovicovité 3. ktorý je hybridom T. x media).cuspidata) a v Amerike tis kanadský (T. na konárikoch hrebeňovito rozložené. Triedu Taxopsida v súčasnosti reprezentujú dva rody: tis (Taxus). Má ploché. Trieda : Pinopsida (Coniferopsida) .

V kmeni je veľký stržeň (starý vývojový znak). ch . Súčasne vreteno a podporné šupiny šištíc drevnatejú (borovica. céder.araukáriovité Do čeľade araukáriovitých patria mohutné stromy s pravidelným. zriedkavejšie praslenovité (borievka obyčajná). ktorých stonka sa takmer výlučne monopodiálne. prevažne stromy.smrek (Picea). Ihličnany majú jednopohlavné šišky. zdanlivo praslenovitým rozkonárovaním stonky.plodný konárik s 2 semenami.borovica vejmutovka (Pinus strobus). Teraz sú rozšírené na všetkých kontinentoch. tuja). m . kde vyklíčia. ch. ihlicovité alebo šupinovité.d.jedľa (Abies). Niekedy na konároch sú bočné konáriky veľmi skrátené a vznikajú tzv. 44 . Samičia šiška (megastrobil) má na vretene šišky niekoľko podporných listeňov postavených striedavo. Ihličnany sú vetroopelivé. Listy majú určitý počet živicových kanálikov. v pazuche ktorých sú megasporofyly (semenné šupiny) na báze s 2 vajíčkami. peľové zrná majú vzduchové mechúriky pre nadľahčovanie a vzdušný prenos. o . ktorá má aj veľký význam v rastlinnom kryte . r smrekovec (Larix) 4.smrekovec. c. l až r . l .kosodrevina. Čeľaď : Cupressaceae . . s hrubou pokožkou a s hrubou kutikulou. Ich postavenie na stonke je striedavé alebo protistojné. Peľové zrná sa zachytia elektrostaticky v polinačnej kvapke mikropyle. Čeľaď : Araucariaceae . p . semenné šupiny vyschnú a tvoria lietacie zariadenie (krídelko) . zriedkavejšie kry. j semeno obalené mieškom.borovica lesná (Pinus sylvestris).semená a klíčiace rastliny. n . k . zriedkavejšie sú širšie. Anatomická stavba listov je význačne xeromorfná.prierez semenom a mieškom. e. Prieduchy sú hlboko ponorené do pokožky a okolo nich na kutikule sa vylučuje vosk (na rube listov). Mikrosporangiofory (tyčinky) tvoria (samčie šišky) mikrostrobily a na báze šišky sú obalené šupinami. čiarkovité. Po oplodňovacom procese sa vajíčka premieňajú na semená.šišky ihličnanov.b . Niektorým druhom semenná šupina abortuje (borovica limbová). celkove asi 50 rodov a 600 druhov. a.jedľa. g.tyčinkový konárik s 3 kvetmi. brachyblasty. zriedka sympodiálne (tisovec) rozkonáruje.f borovica. Vznik a vývoj ihličnanov datujeme od karbónu (250 mil. 53: Nahosemenné (Gymnospermae): a až h .tis.vegetácii našej planéty. alebo dužinatejú (borievka obyčajná). Ihličnany sú dreviny. sú jednodomé (borovica) alebo dvojdomé (borievka). Živicové kanáliky sú len v kôre. rokov) a najväčší rozvoj dosiahli v druhohorách. rozložených okolo listovej žily. na ktorých vyrastajú listy (smrekovec. s jednou žilou. i .h . Listy ihličnanov sú malé (mikrofyly). jedľa.cyprusovité Trieda ihličnanov predstavuje dnes počtom druhov a významom najdôležitejšiu triedu nahosemenných rastlín.smrek. borovica).obligátna anemochória. Drevnatá stonka druhotne hrubne a v pletivách sú živicové kanáliky.Obr.i .

Listy sú striedavé a sú buď široké a ploché, kopijovité až vajcovité s mnohými rovnobežnými žilami (damarovník), alebo sú úzke, ihlicovité až šidlovité s jednou žilou (araukária). Sú to dvojdomé rastliny. Samčie šišky sú veľké a pozostávajú z veľmi početných mikrosporangioforov (tyčiniek). Samičie šišky sa vyznačujú tým, že vznikli zrastením podporného listeňa so semennou šupinou, ktorá niekedy je vyvinutá na vrchnej strane šupín ako ligulárna šupina. Na každej šupine je jedno obrátené vajíčko. Dozreté šišky sú veľké, drevnaté a rozpadavé. Recentné araukáriovité s 2 rodmi a 35 druhmi rastú na južnej pologuli (Amerika, Austrália, N. Zéland). Pravidelným rastom, podobným našim smrekom je araukária štíhla (Araucaria excelsa), pochádzajúca z Norfolkských ostrovov. U nás sa často pestuje pre svoje pravidelné rozkonárovanie ako známa "izbová jedlička". Vo svojej vlasti, ako aj príbuzný druh araukária brazílska (A.brasiliana) poskytuje výborné drevo na stavbu lodí. Araukária čílska (Araucaria araucana) rastie v juž. Chile, má kmeň až 60 m vysoký, jej semená a šištice predtým boli hlavnou potravou tamojších indiánov (Araukáni). Druhy rodu damarovník (Agathis) sa vyznačujú plodnými lupeňovitými listami a veľkým množstvom živice v kôre. Najznámejším druhom je damarovník južný (Agathis australis) z Nového Zélandu, ktorý okrem výborného dreva na stavbu lodí poskytuje dôležitý kopálový lak (Kauri-Kopal), ktorý sa podobá jantáru. Čeľaď : Pinaceae - borovicovité Zástupcovia čeľade sú prevažne stromy, zriedkavejšie kry severnej pologule. Kmeň sa rozkonáruje monopodiálne a bočné konáre sa zakladajú tesne pod rastovým vrcholom, takže konáre stoja v zdanlivých praslenoch. Podľa ich počtu možno zistiť vek mladších stromov. Korene sa vyznačujú mykorízou. Listy sú ihlicovitého tvaru a sú postavené v závitnici. Vyrastajú na dlhých výhonkoch - na makroblastoch, alebo na krátkych brachyblastoch (smrekovec, borovica) a prisadajú na konárik vankúšikmi napr. na smreku, preto jeho konáriky sú po opadaní listov drsné, alebo bez vankúšikov, ako je to na jedli a preto sú jej konáriky po opadaní listov hladké. Väčšinou sú vždyzelené a na rastline vytrvávajú asi 4-12 rokov, zriedkavejšie sú listy mäkké a opadavé (smrekovec). Borovicovité sú jednodomé. Samčie šištice majú vzhľad jahňady a na svojej báze sú obalené šupinami. Peľové zrná majú 2 vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z listeňov postavených v závitnici a semenných šupín, s dvoma obrátenými vajíčkami. Podporné listene (šupiny) neskôr zdrevnatejú vo

Obr. 54: Nahosemenné (Gymnospermae): a až e - anatómia listov ihličnanov (vpravo vrchná, vľavo spodná

strana); a - smrek (Picea), b - borovica lesná (Pinus sylvestris), c - okraj listu borovice čiernej (P.nigra), jedľa biela (Abies alba), e - tis (Taxus); f až j - semenné šupiny šišiek ihličnanov; f,g - smrek (brušná a chrbtová strana), h - borovica čierna, ch - smrekovec (Larix), i,j - jedľa (brušná a chrbtová strana), k - nepravá bobuľa borievky obyčajnej (Juniperus communis) a jej priečny prierez

45

vzpriamené alebo visiace šišky (conus). Semená majú zvyčajne jedno jednostranné krídlo, slúžiace na rozširovanie. V semene je embryo s 3 alebo viacerými klíčnymi listami. Nominátnym rodom čeľade je borovica (Pinus). Ihlice niektorých druhov vyrastajú na brachyblaste v počte 2 a 3 (podrod Diploxylon) a u iných s 5 ihlicami (podrod Haploxylon). Pre druhy podrodu Diploxylon sú charakteristické kuželovito-vajcovité šišky s výrazným štítkom na drevnatej šupine. Na Slovensku z tejto skupiny autochtónne (pôvodne) rastie borovica lesná (Pinus sylvestris) a borovica horská - kosodrevina (P.mugo), ktorá v Karpatoch rastie v nadmorskej výške 1400-1800 m. Na rašeliniskách (vrchoviskách) sa vyskytuje borovica bahenná (P. x rhaetica = P. rotundata) ako kríženec predchádzajúcich druhov. V lesoch sa vysádza borovica čierna (P.nigra subsp. austriaca). V parkoch sa často vyskytuje borovica ťažká (P.ponderosa) a borovica Banksova (P.banksiana). Z borovíc s 5 ihlicami (v ihliciach je jednoduchý cievny zväzok) sú zaujímavé tieto druhy: U nás domáca borovica limbová (Pinus cembra), stromovitého habitusu, rastie na hranici smrekového a kosodrevinného pásma. Hnedé šišky opadávajú neotvorené a bezkrídle semená sú jedlé ako tzv. "limbové oriešky". Rastie vo východných Alpách a Karpatoch. Podobná borovica sibírska (P.sibirica) rastie na Sibíri. Borovica hladká (b.Wejmouthova-vejmutovka - Pinus strobus) pochádza zo Severnej Ameriky. Má 6-12 cm dlhé mäkké ihlice, kôra je hladká. Má dlhé šišky s tenkými drevnatými podpornými šupinami. Borovica štíhla (P.excelsa) pochádza z Himalájí, podobá sa predošlému druhu, ale má dlhšie ihlice a väčšie šišky. Tieto druhy sú často vysádzané v našich parkoch ako solitérne stromy. Rod jedľa (Abies) má na Slovensku len druh jedľu bielu (A.alba), ktorý je významný lesotvorný druh, rastie v zmiešaných lesoch s bukom - jedľobučiny. V Európe rastie ešte jedľa španielska (A.pinsapo), jedľa grécka (A.cephalonica) a jedľa cára Borisa (A.borisii-regis). V parkoch je častá jedľa srienistá (A.concolor) zo Sev. Ameriky. V Európe je významným lesotvorným druhom smrek obyčajný (Picea abies). V parkoch sa vysádza severoamerický smrek pichľavý (P.pungens) so striebristými ihlicami, ktoré bolestivo bodajú. Dekoratívny úzko ihlancovitý až stĺpkovitý habitus má smrek omorikový (P.omorica), ktorý je endemický balkánsky druh, nazývaný dendrológmi ako smrek Pančičov. Veľmi dekoratívne stromy so zväzočkami neopadavých ihlíc na brachyblaste vytvárajú druhy rodu céder (Cedrus). Céder libanonský (C.libani) rastie prirodzene v Malej Ázii (najviac v Turecku), céder atlaský (C.atlantica) rastie na severozápade Afriky v horských oblastiach. Céder himalájsky (C.deodara) je vysokohorský druh pohoria Himaláje. Všetky druhy sú u nás vysádzané v parkoch. Duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii) pochádza zo Sev. Ameriky a na Slovensku sa často vysádza v parkoch a lesoch, nakoľko je rýchlorastúci druh. Jej šišky sú charakteristické podpornými šupinami, ktoré sú dlhšie ako semenné šupiny a vyčnievajú zo šišky. Jediný opadavý ihličnan u nás je smrekovec opadavý (Larix decidua), ktorá má zväzoček ihlíc na trvácich brachyblastoch. Poskytuje veľmi kvalitné drevo - "červený smrek". Čeľaď : Taxodiaceae - tisovcovité Tisovcovité sú zvyčajne vysoké stromy, často obrovských rozmerov a dlhého veku. Majú ihlicovité alebo šupinovité listy, takmer vždy striedavého postavenia (okrem rodu metasekvoja). Sú jednodomé. Samčie šišky sa skladajú z tyčiniek s peľovými zrnami bez vzdušných mechúrikov. Samičie šišky sa vyznačujú nedokonalým zrastením podporných šupín so semennou šupinou. Semenné šupiny neskôr zdrevnatejú, semená sú bez krídla alebo majú len úzku obrubu. Do čeľade patrí 8 rodov so špecifickými znakmi a bez bližších príbuzenských vzťahov. Predstavujú reliktné druhy s pomerne malým areálom a malým počtom druhov. Rastú prevažne vo vých. Ázii a v Sev. Amerike a ani jeden ich zástupca nie je v Európe pôvodný. Tisovec dvojradový (Taxodium distichum) tvorí lesy v močaristých krajoch na juhovýchode Sev. Ameriky. Význačný je plochými svetlozelenými listami v dvoch radoch na konárikoch, ktoré v zime v celosti opadávajú. Má kolovité dýchacie korene - pneumatofory, ktorými prevetráva koreňový systém. Sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens) rastie vo vlhkých lesoch a na brehoch riek v Kalifornii a dorastá do výšky až 110 m. Jej príbuzným druhom je sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), ktorý rastie na svahoch Sierry Nevady v Kalifornii. Hrúbka jeho kmeňa dosahuje až 12 m a výška vyše 100 m. Recentný vek niektorých jedincov sa odhaduje až na 4000 rokov. Obidva druhy sú na svojich pôvodných náleziskách v Sev. Amerike prísne chránené. Žili v treťohorách aj v Európe a zúčastnili sa na tvorbe hnedého uhlia. Dnes sa obidva druhy s obľubou sadia v parkoch ako ozdobné stromy. Zaujímavý druh metasekvoja dvojradová (Metasequoia glyptostroboides) je zo strednej Číny. Je to jediná recentná rastlina, ktorá sa skôr poznala ako fosílna z obdobia druhohôr. Kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica) je domácim druhom (stromom) v Japonsku. Kuninghamia čínska (Cunninghamia lanceolata) pochádza z vých. Ázie, má tmavozelené a tvrdé ihlice s pichľavým vrcholom. Dáždnikovec japonský
46

(Sciadopitys verticillata) rastie v južnom Japonsku. Je to dvojdomý, až 50 m vysoký strom, s takmer v praslene postavenými brachyblastami s jedným listom. Všetky uvedené druhy sú introdukované na Slovensku a zriedkavo sú vysádzané v parkoch. Čeľaď : Cupressaceae - cyprusovité Sú to mohutné vždyzelené stromy až plazivé kríčky. Listy majú ihlicovité alebo šupinovité a to krížmo protistojné alebo v trojpočetných praslenoch. Rastliny sú jednodomé alebo dvojdomé. Samčie šišky sú malé a väčšinou jednotlivo na vrchole krátkych konárikov. Pozostávajú zo štítkovitých mikrosporangioforov (tyčiniek). Peľové zrná nemajú vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z niekoľkých krížmo protistojných semenných šupín s 1 alebo viacerými priamymi vajíčkami. Semenné šupiny buď zdrevnatejú, čím vznikne šiška (tuja), alebo zdužnatejú a zrastajú, čím vznikne šišková bobuľa - galbulus (borievka). Semená sú bez krídiel. Často pestovaným rodom je tuja (Thuja), s krížmo protistojnými šupinovitými listami. V parkoch a na cintorínoch sa vysádza tuja západná (Thuja occidentalis). Je to až 20 m vysoký strom. Úzku kužeľovitú až stĺpovitú korunu má odroda vyšľachtená na Slovensku T. occidentalis cv. Malonyana. Rozotreté listy príjemne voňajú. Pochádza zo Sev. Ameriky podobne ako tuja riasnatá (T.plicata). Je to až 70 m vysoký strom. Jej listy sú na rube bielo škvrnité. Príbuzným druhom je tuja východná (T.orientalis), až 10 m vysoký strom pochádzajúci z východnej Ázie. Rozotreté listy nepríjemne zapáchajú a sú jedovaté. Tujovka japonská (Thujopsis dolabrata) pochádza z Japonska. Na vodorovne odstávajúcich konárikoch má široké, na líci lesklozelené a na rube biele, šupinovité listy. Z Kalifornie pochádza libocéder zbiehavý (Libocedrus decurrens) so stlačenými hranatými konárikmi a ostrými listami. Je dekoratívny až 20 m vysoký strom, na ekologické podmienky prostredia nenáročný. Z rodu cyprus (Cupressus) najznámejší je cyprus vždyzelený (C.sempervirens). Neveľký strom s vretenovitou až ihlancovitou korunou je ozdobou Stredomoria, kde ho vysádzajú na cintorínoch a v parkoch. Jeho drevnaté šišky sú veľkosti orecha, naše podnebie neznáša (mráz poškodzuje listy). V parkoch sa často vysádzajú druhy rodu cypruštek (Chamaecyparis) a to severoamerický cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana) a cypruštek hrachonosný (Ch.pisifera), okrasný strom pochádzajúci z Japonska. Vyznačuje sa vodorovnými konárikmi a malými šiškami. Tieto druhy sú veľmi variabilné, čo sa využíva na selekciu rôznych odrôd. V okrasnom záhradníctve je známy Cupressocyparis x leylandii, ktorý vznikol krížením druhov rodu Cupressus a Chamaecyparis. Najväčším rodom čeľade je borievka (Juniperus), do ktorého patrí viac než 20 druhov. Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú 3 druhy. Borievka obyčajná (Juniperus communis) je hojne rozšírená od nížinného vegetačného stupňa až po horský, najmä na opustených pasienkoch. Má trojpočetné tuhé ihlice a dužinaté šišky so silicovými (schizogénnymi) nádržkami. Borievka sibírska (J.sibirica) rastie na Slovensku len v oblasti hornej hranice lesa. Borievka kláštorná (netatová) (J.sabina) rastie len na severe Slovenska v pohorí Pieniny, celá rastlina je veľmi jedovatá.

47

2. Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) - krytosemenné rastliny

Obr. 55: Cyprusovité (Cupressaceae): 1a - borievka kláštorná (Juniperus sabina) konárik s ihlicovými listami,

1b - detail konárika s ihlicovými listami, 1c - konárik so šupinovitými listami, 1d - detail konárika so šupinovitými listami; 2a - borievka viržínska (Juniperus virginiana) konárik, 2b - detail konárika; 3a - borievka obyčajná (Juniperus communis var. communis) konárik s plodmi, 3b - ihlica; 4a - borievka sibírska (Juniperus sibirica) konárik, 4b - ihlice zo spodnej a vrchnek strany; 5a - cypruštek Lavsonov (Chamaecyparis lawsoniana) konárik so šiškami, 5b - detail konárika; 6a - cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa) konárik, 6b - detail konárika, 6c šišky; 7a - cypruštek nutkanský (Chamaecyparis nootkatensis) konárik, 7b - detail konárika, 7c - šišky; 8a chvojník dvojklasý (Ephedra distachya) habitus, 8b - samičí kvet, 8c - samčí kvet

1. Trieda : Magnoliopsida - magnóliokveté

48

Medzi krytosemenné rastliny patria dreviny a byliny. Od nahosemenných rastlín líšia sa najmä tým. Trieda : Liliopsida .2.jednoklíčnolistové. v ktorom sú vajíčka (a po oplodnení semená) dokonalejšie chránené. S týmto javom súvisí aj ich pomenovanie . So vznikom semenníka súvisí aj vznik pravých plodov. že ich plodolisty svojimi okrajmi zrastajú a vytvárajú dutý semenník. a to otvorené a usporiadané do kruhu (eustéla) . ako pri nahosemenných rastlinách. alebo uzavreté a v stonke rozptýlené (ataktostéla) . alebo hlavný koreň zakrpatie alebo zanikne a jeho úlohu preberú adventívne korene (homorízia). Okrem kolaterálnych cievnych 49 . 56: Metagenéza u krytosemenných rastlín rastlín je druhotne získaným znakom a súvisí s prispôsobením sa rastlín k zhoršeným klimatickým podmienkam. Viacročné rastliny s otvorenými kolaterálnymi cievnymi zväzkami druhotne hrubnú pomocou kambiálneho kruhu. Cievne zväzky sú prevažne kolaterálne. Dokonalé embryo je dobre chránené v semene a v oplodí. Ich evolúcia súvisí s dokonalým prispôsobením sa sporofytu suchozemskému životu.ľaliokveté Táto vývojová skupina rastlín je najdokonalejšou v rámci rastlinnej ríše. Bylinný charakter niektorých krytosemenných Obr. Stonka sa rozkonáruje sympodiálne.dvojklíčnolistové. s čím súvisí väčšia redukcia gametofytu. Z korienka embrya sa vyvinie dobre vyvinutý hlavný koreň s bočnými koreňmi (alorízia). zriedkavo dichotomicky. menej monopodiálne.krytosemenné.

niektoré v nezmenenej podobe (morfotype) sa dožili doteraz. Ak majú kvety iný počet kvetných častí alebo iný počet kruhov. Do triedy Magnoliopsida patrí viac než 1000 rodov s takmer 50 tisíc druhmi rozšírenými na všetkých kontinentoch a ostrovoch Zeme. v podzemkoch kosatcov). ľuľkovité) a koncentrické cievne zväzky (napr. ⊕. 1. A ∞. G ∞ 50 . a to perovitá alebo dlaňovitá. Pôvodne boli kvety na rastline jednotlivé. Jednoklíčnolistové rastliny fylogeneticky (aj morfologicky) nadväzujú na rad dvojklíčnolistových rastlín Nymphaeales (leknokveté) a objavili sa pred 65 mil. P 6 .trieda Magnoliopsida. v peľovom vrecúšku. a samičí gametofyt je zastúpený len niekoľkobunkovým zárodočným mieškom bez typických archegónií. Vo vývojove mladších čeľadiach je už časť kvetných častí usporiadaná do kruhov. ktoré zabezpečuje generatívnu reprodukciu. napr. Listová žilnatina je sieťovitá. C5. Peľové zrná prejavujú veľkú tvarovú rozmanitosť u jednotlivých rodov. A5+5. Predstava o pôvode krytosemenných rastlín dosiaľ nie je ujasnená. A4+4. V čeľadiach vývojovo starších nájdeme kvety s veľkým a neustáleným počtom kvetných častí. výnimočne len vo vývojove najstarších čeľadiach (vlkovcovité). K5. . zriedka jednožilová. čím vzniknú kvety spirocyklické (hemicyklické). Napokon sa vyvinuli súkvetia. C4. alebo rôzne členený a časté sú delené a zložené listy. rokov (vrchná krieda). Pritom dochádza k redukcii počtu vnútorných kvetných častí pohlavných orgánov na 5 alebo na 4. Krytosemenné rastliny vo svojom individuálnom vývoji taktiež prekonávajú rodozmenu (metagenézu). Redukciou súkvetí sa môžu zase vyvinúť druhotne jednotlivé kvety. väčšina rastlín má cyklické kvety (všetky kvetné časti sú v kruhoch). Rozvíjali sa súbežne s dvojklíčnolistovými. sú zriedkavé.megasporangia a mikrosporangia a efektívny prenos peľových zŕn). Rastlinu reprezentuje diploidný sporofyt. magnólia). Odtiaľto nastalo osídlenie nižšie položených miest. Neskôr sa vyvinulo pazušné postavenie jednotlivých kvetov. Prvé skupiny krytosemenných rastlín predstavujú druhy čeľade magnóliovitých. Zárodok má 2 klíčne listy (cotyledonae).cca 135 mil. Variabilita kvetu je obrovská. rokov. geneticky prísne podmienenú. G5 alebo K4. ktorý sa premieňa na plod (fructus). Paleontologické nálezy ukazujú. Kvet vznikol účelovou modifikáciou fylómov: kvetný obal a plodolist (ochrana pohlavných reprodukčných orgánov . pretože takmer každý druh má iný kvet. Výsledkom oplodňovacieho procesu je vznik embrya a semena v gynéceu. Samčí gametofyt je redukovaný na jedinú vegetatívnu bunku v peľovom zrnku. Stavba kvetu všeobecne je veľmi rozmanitá. Listová čepeľ je rozlíšená na líce a rub . Synonymom pre krytosemenné rastliny je názov kvitnúce rastliny. ktoré reprezentujú dvoklíčnolistové rastliny . Kvet pôvodne podľa kvetného obalu je pravidelný a len neskoršie sa stal súmerným alebo nesúmerným. Za najpôvodnejšiu treba považovať vidlicu (dicházium) zo skupiny cymóznych súkvetí.∞.rozmnožovacie zariadenie. Kvety trojpočetné. resp. Listy majú zvyčajne listovú stopku. Trieda : Magnoliopsida (Dicotyledonae) . Kvety sú zvyčajne päťpočetné (pentamerické) alebo štvorpočetné (tetramerické). Z nej sa vyvinuli všetky ostatné typy súkvetia.  Kvetný vzorec : . Koreňová sústava má hlavný koreň a bočné korene (alorhízia). iskerníkovité).zväzkov sa vyskytujú aj bikolaterálne (napr. pretože najvýznamnejšou časťou je kvet (flos) . ale aj telómu (kvetné lôžko a čiaška). V cievnych zväzkoch v pravidelne usporiadaných kruhoch sú trachey.bifaciálny list. dá sa vždy odvodiť od čísla 5 alebo 4. Predchodcovia krytosemenných rastlín (Proangiospermae) mohli rásť už v triase v horských oblastiach tropického pásma. ktoré sú na kvetnom lôžku v závitnici (acyklické kvety. Listový okraj je celistvý. ktoré sú typické pre jednoklíčnolistové rastliny. ale v podstate majú rovnakú morfologickú a anatomickú stavbu. a to terminálne na vrchole výhonku (napr. kým listová pošva a prílistky často chýbajú. často s veľkým počtom malých kvetov. Vo vrchnom triase a jure väčšina pôvodných skupín vyhynula. prípadne aj na menší počet (až 1). že vznik krytosemenných rastlín siaha do nedávnej minulosti Zeme . kým gametofyt už nie je samostatný a je len mikroskopickou súčasťou nepohlavnej sporofytickej generácie. napr.dvojklíčnolistové Zástupcovia triedy sú dreviny alebo byliny s typicky druhotne hrubnúcou stonkou a koreňom.

Počet tyčiniek je veľký a sú v závitnici. ľaliovník) vždyzelenými alebo opadavými listami. Opadavé prílistky zanechávajú na konáriku kruhovitú jazvu. Plody tvoria šiškovité plodstvo mechúrikov alebo nažiek. má veľké biele. Má výrazne štvorlaločné lýrovité listy.až veľa. A . 51 . obojpohlavné. Ameriky. ktoré sa u niektorých druhov otvárajú ešte pred vypučaním listov. predkov sa vyvinuli mnohé ďalšie cambellii). ktoré zrastajú a chránia púčiky.špirálovité usporiadanie pohlavných orgánov na krytosemenné rastliny.semeno rodov s vyše 2000 druhmi) a mnohé druhy sú dôležité úžitkové rastliny. Okraje plodolistov nedokonale zrastajú. Príbuzenské vzťahy sú jednak k čeľadiam vnútri radu magnóliotvarých.magnóolia Campbellova (M. Koncom druhohôr boli veľmi rozšírené a v treťohorách rástli takmer po celej vtedajšej suchej zemi i na území Slovenska. predĺženým kvetným lôžkom. alebo nažka. Amerika.denudata). A 3 . Vnútri semenníkov sú 2 alebo viac vajíčok. Plodom sú bobule. a juž. zvyčajne opadavými prílistkami. Dnes sú na ústupe a na ich dlhý fylogenetický vývoj poukazuje veľké množstvo látok špecializovaného metabolizmu (alkaloidy a glykozidy). veľké zelenkasté kvety a dlhostopkaté nažky tvoriace šiškovité plodstvo. kvitnúci pred vypučaním listov.∞. Majú jednoduché spirocyklické kvety. veľké. Počet kvetných lístkov kolíše medzi 6 . ktorých peľové zrná sa našli v usadeninách jurskej doby (135 mil. Z Číny pochádza aj ozdobný strom magnólia ľaliokvetá (M. a Juž. Z rodu magnólia (Magnolia) je známa magnólia holá (M. Anonovité sú veľmi starou čeľaďou a z ich Obr. ktoré z vývojového hľadiska stoja veľmi blízko k čeľadi magnóliovitých.Sú najstaršou čeľaďou krytosemenných rastlín. 57: Magnoliovité (Magnoliaceae).tyčinka. Na Slovensku sa pestujú len druhy rodu magnólia a ľaliovník. ozdobný ker pochádzajúci z Číny. ľalii podobné kvety. rokov). Do čeľade patrí 10 rodov a asi 220 druhov. Gyneceum je zvyčajne apokarpné z veľkého počtu semenníkov. ⊕. Ázia a Sev. x soulangeana). G ∞ -1 Sú to tropické dreviny (stromy. Magnóliovité sú entomofilné druhy a ich plodom je mechúrik. pravidelné. Kvety sú jednotlivé. vých. Známym stromom našich parkov je ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) pochádzajúci zo Sev. ktorých centrum rozšírenia tvoria pohoria Indomalajzie. K 3. Sú pantropické (120 kvetnom lôžku. k radu Dilleniales a k čeľadi pivonkovitých (Paeoniaceae). Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými nedelenými alebo delenými (napr. často s rovnakými kališnými (K) lístkami a korunnými (C) lupienkami. Vo svojej vlasti poskytuje hodnotné drevo.semenník.liliiflora) s červenými kvetmi. voňavé látky a drogy. C 3-12. kry a liany). ktorých heterochlamydeický kvet je v trojpočetných kruhoch. korenie. Gyneceum je apokarpné.  Kvetný vzorec : . D . Poskytujú drevo. V záhradách sa pestuje hybrid uvedených druhov magnólia Soulangeova (M. C . Tyčiniek je veľa a často sú ploché. B . ovocie. Môžu byť acyklické alebo spirocyklické.

Obr.h . K 3. ⊕.  Kvetný vzorec : . severových. G (3) 52 . ktorý sa pestuje na veľkých plantážach na juhu USA pod názvom „poopoo“ . P 3+3. ⊕.pozdĺžny rez s piestikom s vajíčkami.vetvička s kvetmi a plodmi. Asimina trojlaločná (Asimina triloba). G 1 . i . A 3+3+3.pawpaw. 58: Anonovité (Annonaceae). A 3+3+3. Významným ovocným druhom je asimína trojlaločná (Asimina triloba). d . C 3. Kananga voňavá (Cananga odoratum) poskytuje zo svojich korunných lupienkov voňavý olej ilang-ilang (Indomalajzia. b. Austrália) a xylópia etiopská (Xylopia aethiopica) poskytuje korenie .semeno Známym stromom trópov je anona šupinatá (Annona squamosa).c detail kvetu.„černošské korenie“. a.

praecox). u nás často pestovaný v skleníkoch. Ďalej veľmi známe sú škoricovníky (Cinnamomum). Do čeľade patrí 31 rodov a asi 2250 druhov rozšírených prevažne v trópoch. pravidelné. Plodnými konárikmi sa v minulosti ovenčili učenci na univerzitách (bacca laureatus) a s tým súvisí aj dnešné naše pomenovanie „laureát“.kvitnúca vetvička. P ∞. najmä Strednej a Južnej Ameriky a len ojedinele v subtrópoch alebo v miernom pásme. Plody sú nažky.C. ⊕. Ázie sa získava liečivý gáfor. . nažiek. Zriedkavo sa u nás v parkoch pestuje kalykant floridský (C. ktoré uzaviera zdužnatená kvetná stopka. Jeho listy (bobkové listy . 5 druhov) zo Sev. 59: Kalykantovité (Calycanthaceae).floridus). Sú zvyčajne homochlamydeické. Najznámejším druhom je vavrín pravý (Laurus nobilis). kvitne už v januári pred vyrašením listov. b . alebo po opadnutí kupuly sú plody úplne voľné. c.  Kvetný vzorec : . G ∞ Sú kry a stromy s protistojnými listami bez prílistkov.semeno a . G (3) (1-6) Sú to priame alebo ovíjavé byliny alebo kry. cassia). Z gáfrovníka lekárskeho (Camphora officinarum. . často s oblúkovitou žilnatinou. Ich olúpaná kôra je známa v našich domácnostiach pod menom škorica (škoricovník cejlónsky .Folia Lauri) sú známym korením. Plodom je jednosemenná bobuľa alebo kôstkovica. A 2. čiastočne alebo úplne obalená mäsitou alebo zdrevnatenou zväčšenou kupulou. .plodstvo   Kvetný vzorec : . A 5 . Do čeľade patrí rod kalykant (Calycanthus. z ktorého sa u nás pestuje zimovec včasný (Ch. Andréceum pozostáva zvyčajne z 9 tyčiniek. zvyčajne so striedavými jednoduchými kožovitými listami bez prílistkov.∞. zriedka dvojpočetné alebo päťpočetné a heterochlamydeické. V ich pletivách sú rozličné silice a alkaloidy. zoskupené do strapcovitých súkvetí. ktoré prechádzajú v početné kvetné lístky acyklického kvetu. Semená nemajú endosperm. prílistky 53 . Kalykant floridský(Calycanthus floridus). m . Obr. gynéceum z 3 zrastených plodolistov a semenník s jediným anatropným vajíčkom je čiastočne ponorený do tanierovitej kvetnej stopky (kupula). škoricovník čínsky .C.Sú to vždyzelené stromy a kry. zeylanicum. trojpočetné. Je symbolom slávy a z jeho konárikov sa vijú vence. Kvety sú malé belavé alebo zelenkasté. pochádzajúce z juhovýchodnej Ázie. Cinnamomum camphora) pochádzajúceho z vých. V Európe (mediterán) rastie len rod vavrín (Laurus). P 0. 3. Ďalší rod je zimovec (Chimonanthus) z Číny. Čeľaď zreteľne príbuzensky nadväzuje a má serologickú podobnosť s radom ružotvarých (Rosales). charakteristický menší strom Stredomoria.i . zvyčajne so striedavými jednoduchými listami s celistvým okrajom. V strednej a severnej časti Južnej Ameriky sa hojne pestuje hruškovec americký (Persea americana) pre jedlé plody (avokádo). ktorých kvetná stopka je zvonka pokrytá listencami.kvet. Ameriky a Austrálie.

Pieprovité rastú najmä v trópoch Ameriky a Malajzie (12 rodov.  Vodné rastliny príbuzné leknovitým s nádhernými veľkými kvetmi. Najznámejším druhom je lekno biele (Nymphaea alba). 61: Lekno biele (Nymphaea alba) v južnej Ázii. je jedovatá. ktoré obsahujú alkaloid piperín a iné glykozidy. Okvetie trojpočetné. Plodom je veľká dužinatá tobolka. Viktória kráľovská (Victoria regia) sa pestuje ako okrasná. zapácha. Na hrotoch C lupienkov sú zakrpatené peľnice.  Do tejto čeľade patria väčšinou tropické byliny a dreviny. Kvety sú veľké. žlté. V pletivách sú nádržky s pálivými silicami. Piepor dlhý (Piper longum) z Indomalajska dáva tzv. Vonia gáfrom alebo čiernym korením a má ostrú štipľavú chuť. na okraji nadvinuté. súmerné (vlkovec) i pravidelné (kopytník). obtusifolia). Vyskytuje sa v podobných biotopoch ako lekno. Jediný rod .  Rastliny vodné alebo bahenné so zhrubnutým podzemkom. hederifolia.chýbajú (pieprovec). Polynézii a Austrálii a lotos žltý (N. Najväčším rodom čeľade je rod piepor (Piper). tyčiniek 6 alebo 12. obojpohlavné alebo jednopohlavné. 1400 druhov). Je obľúbenou skleníkovou rastlinou. Listy sú dlho stopkaté. nápadné.speciosum). Jedovatý. Obr. plodom je tobolka. mnohopočetné. Rod pieprovec (Peperomia) tvoria druhy rastúce v trópoch. zakoreňujúce sa na dne vodných nádrží. Má listy veľké v priemere až 2 metre. Používa sa v ľudovom lekárstve. obsahuje alkaloid aristolochín. Kvitne skoro na jar.“ dlhé korenie“. Kvety sú bez kvetného obalu. 54 . ktorý rastie Obr. Často sa pestuje ako okrasná vodná rastlina v jazierkach parkov. U nás sa niekedy pestujú v skleníkoch. čo je vlastne celé súplodie. Rastlina má žlté zrastenolupienkové súmerné kvety. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica a semená majú endosperm a perisperm. Mnohé druhy sa pestujú pre peknú kresbu svojich listov ako obľúbené ozdobné rastliny skleníkov a bytov (P. V trópoch sa pestuje piepor čierny (Piper nigrum). čím sa vysvetľuje fylogenetický vznik tyčiniek z C lupienkov. V našej flóre sú zastúpené len 2 rody. Oba druhy sú vzácne a chránené.lotos (Nelumbium) má dva druhy: lotos orechonosný (N. Pochádza z povodia Amazonky. Súkvetie je predĺžený klas. kvety obojpohlavné. Vzácne rastie v stojatých vodách mŕtvych ramien riek a vodných kanálov. P.luteum) pochádza z oblasti Strednej Ameriky. Andreceum pozostáva z 110 tyčiniek a cenokarpné gyneceum z 1-6 zrastených plodolistov. Jeho nedozreté bobule poskytujú „čierne korenie“ a dozreté bobule bez oplodia zasa „biele korenie“. Kopytník európsky (Asarum europaeum) je rastlinou listnatých lesov s nenápadným purpurovohnedým pravidelným kvetom. Listy majú jednoduché s odnoženou žilnatinou. pochádzajúci z Indomalajska. 60: Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) ich okrúhle čepele splývajú na hladine vody. Leknica žltá (Nuphar lutea) má kvety menšie. semenník spodný. Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) je burinou viníc a záhrad teplejších oblastí. ovíjavý ker.

Okrasným druhom je aj mahónia cezmínolistá (Mahonia aquifolium). ktoré sa pri dotyku skláňajú na bliznu. často v strapcoch.prilbica). 2-4 početné. žlté. prilbica) majú C premenenú na nektáriá. počet kvetných častí je rôzny. Niektoré listy sú premenené na tŕne. E . Niektoré druhy (napr.kališné lístky korunovité s nektáriami. Výrazne žltej farby je drevo. 62: Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) A . poniklec). Veľa druhov tejto čeľade obsahuje glykozidy (napr. Bplodný konárik  Do čeľade patria najmä byliny ale i liany (plamienok). Tyčiniek býva väčšinou veľké množstvo. najčastejšie sú kvety mnohopočetné alebo 5-početné (4-početné plamienok). Plodom je červená podlhovastá bobuľa kyslej chuti. Kvety sú pravidelné. piestikov je taktiež veľa. Obr. K preto preberá funkciu C. Rôznorodosť je zjavná najmä v stavbe kvetov. julianae) sa vysádzajú ako okrasné kry. Do čeľade patria druhy s kvetmi pravidelnými (väčšina) i súmernými. veternica). so zobáčikom (veternica).kvet s predĺženým kvetným lôžkom (myší chvostík). alebo s dlhým páperistým chvostíkom.kvitnúci konárik. ostrôžka i stračonôžka). ktorý napomáha šíreniu plodu pomocou vetra (plamienok.okvetie s tromi podkvetnými listeňmi (poniklec). 63: Kvety iskerníkovitých : A . B. G . Plodom je bobuľa. blyskáč. päťpočetné (čemerica). je rôznofarebný a na prvý pohľad teda pripomína C. modrými jedovatými bobuľami. niekedy s ostrohou (prilbica.poniklec. prilbica) alebo nažka (iskerník. U niektorých druhov je nažka s ostňami (iskerník roľný).okvetie mnohopočetné (pečeňovník). u niektorých iskerníkov) a na ňom navzájom nezrastené plodolisty (apokarpné G). ktorá obsahuje veľa vitamínu C. Jeho biotopom sú suché krovinaté stráne. z ktorého sa kedysi získavalo farbivo. S tým súvisí aj entomofília.kvet súmerný (prilbica). druhy trváce i jednoročné. záružlie. ostrôžka. ktoré produkujú nektár. anemonín . zriedkavejšie tobolka. koruna-C). Trojpočetné žlté kvety sú v strapcoch a majú dráždivé tyčinky. F . Táto čeľaď na rozdiel od mnohých iných je morfologicky rôznorodá. Je nízkeho vzrastu s pichľavými kožovitými a neopadavými listami. ostrôžka. Takže medzi iskerníkovité patria jedovaté i niektoré liečivé druhy. B . výnimočne bobuľa. Dráč je známy medzihostiteľ hrdze trávnej (Puccinia graminis).okvetie štvorpočetné (plamienok). Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) je divorastúci ker s listami vyrastajúcimi na brachyblastoch. Obr.veternica) alebo alkaloidy (akonitín . Plodmi sú mechúrik (napr. Charakteristickým znakom čeľade je ešte predĺžené kvetné lôžko (napr. hlaváčik). Kôra a koreň obsahujú alkaloid berberín. Plodolistov resp.kvet s ostrohami (orlíček) 55 . Kvetné obaly okrem rôzneho počtu jednotlivých častí môžu byť rozlíšené (kalich-K. i nerozlíšené (okvetie-P . Sú to kry s jednoduchými listami opadavými i neopadavými. Niektoré kultivary a iné cudzokrajné druhy (Berberis thunbergii. D . C .

) Záružlie močiarne (Caltha palustris) je jedna z prvých jarných rastlín rastúcich pri potokoch. Vyskytujú sa na lúkach. Listy sú veľké. kvitnúce skoro na jar alebo dokonca ešte v zime. Je mierne jedovatá. C . 65 : Záružlie močiarne (Caltha palustris) Obr. v Obr. u nás je pestovaná v záhradách. Patrí sem veľa chránených a vzácnych druhov. poniklec.niger) pochádza z Álp. K otravám dochádza aj u hospodárskych zvierat. K (fialový) s ostrohami dodáva orlíčku ozdobný vzhľad. Čemerica (Helleborus). odnoženo strihané. Veľké žlté kvety polguľovitého tvaru predstavujú sfarbené K. B . pasienkoch. chránené a zároveň veľmi dekoratívne druhy horských vlhkých lúk. i v alpínskom stupni vysokých hôr. Iskerníkovité osídľujú rôzne biotopy. atď. 66 : Žltohlav európsky (Trollius europaeus) tráviacich orgánov a obličiek. sušením sa jedovatosť znižuje.plodstvo otnitých nažiek (iskerník roľný).podstvo nažiek s páperistými výrastkami lesoch. plodmi sú mechúriky. najmä lesných lúk i svetlých lesov.plodstvo mechúrikov (záružlie). D . pričom C sú premenené na nektáriá. Plody sú mechúriky.Rozmnožujú sa väčšinou semenami. Čemerica purpurová (H. Má čierny koreň . čo sa prejavuje podráždením Obr. Plody sú mechúriky. Druhy čemerice sú okrasné rastliny. ako buriny na poliach.purpurascens) rastie vzácne v listnatých lesoch východného Slovenska. Jedovatý. Žltohlav európsky (Trollius europaeus) patrí medzi vzácne. Orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) je takisto chránená i dekoratívna rastlina horských polôh. stračonôžka. Čemerica čierna (H. ak seno alebo čerstvé krmivo obsahuje záružlie. pri potokoch a (poniklec). kvety s purpurovočerveným (čemerica purpurová) alebo bielo (čemerica čierna) sfarbeným 5-početným kalichom. E . výnimočne vegetatívne hľúzkami (blyskáč) alebo poplazmi (iskerník plazivý).riekach i stojatých plodstvo zrastených mechúrikov (černuška) vodách. Preto sa často pestuje i v rôznofarebných i plnokvetých formách. kvitne v zime. 56 .od toho dostala meno. Žiarivo žlté kvety majú 5-početné P. 64: Plody iskerníkovitých: A .plodstvo nažiek s krátkym zobáčikom (veternica). niektoré sú zároveň aj okrasnými (hlaváčik.

Prirodzene rastie v listnatých lesoch Slovenska.regalis) je typickým sprievodným druhom obilnín (tzv.stračonôžka vysoká (D.A. Má súmerné kvety s korunovitým K.slavica). Oba naše druhy .moldavicum). Na kvetnej stonke má typický 3-početný praslen listeňov.variegatum). Počet P častí je premenlivý. ktorého horný lístok je zväčšený v tvare prilby.firmum. Na suchých lúkach južného i stredného Slovenska rastie poniklec veľkokvetý (P. Oba druhy sa pestujú v záhradách ako okrasné.oxysepalum) sú chránené Obr. prilbica pestrá A. Stračonôžka tatranská je tatranským endemitom. Rastie v krovinách.lycoctonum). Stračonôžka (Delphinium). Všetky druhy sú u nás chránené. K je modrý (prilbica tuhá .damascena) pochádza zo Stredozemia a M.orientalis) je pôvodná v južnej Európe a u nás sa pestuje ako okrasná letnička. Väčšia rastlina s dlaňovito delenými listami. Korunovité K majú nápadnú ostrohu. Ostrôžka východná (C. Ázie. ktorá rastie na stepných lúkach a veternica narcisokvetá (A. obsahujú alkaloid akonitín.ranunculoides) so žltým P. Poniklec (Pulsatilla).narcissiflora). prilbica žltá . Plodom je mechúrik. 69: Iskerník plazivý (Ranunculus repens) Obr. Majú nápadne veľké modrofialové P a kvitnú skoro na jar. pri cestách i na 57 .A. Ostrôžka poľná (C.alba). Plamienok (Clematis) má 4-početné P. Sú jedovaté. Veternice sú jedovaté. Plamienok plotný (Clematis vitalba) je drevnatou lianou s bielymi drobnými kvetmi. čo je pre čeľaď iskerníkovité výnimočné. žltý (prilbica jedhojová .A. od ktorej sa odlišuje dvoma nektáriami v kvetoch.plod (mechúrik) nobilis) Obr. Černuška damascénska (N. fialový (prilbica moldavská . 67: Ostrôžka poľná (Consolida regalis): A kvitnúca rastlina. B .nemorosa) s bielym P a veternica iskerníkovitá (A. Označujú sa aj ako jarné efeméry.sylvestris). Sú to zároveň chránené druhy. obsahujú glykozid anemonín. ktoré čiastočne zrastajú a vytvárajú mechúrikovitú tobolku. podľa čoho dostala rastlina názov. pretože kvitnú v lesoch na jar pred olistením stromov a po odkvitnutí pretrvávajú podzemnými hľuzami. Chránené sú u nás 2 druhy : veternica lesná (A.anthora.Prilbica (Aconitum). kvôli čomu sa pestuje ako okrasná jarná rastlina. ktorá skrášľuje v máji a júni horské lúky. V listnatých lesoch rastie veternica hájna (A. Plodom černušky sú mechúriky. Pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis) má 3-laločnaté listy a azúrovomodré viacpočetné P. Jednoročná teplomilná a pomerne zriedkavá burina okrajov polí. Poniklece sú preto veľmi dekoratívne i v plodnom stave. Ostrôžka (Consolida). Černuška roľná (Nigella arvensis).A. Plodmi poniklecov sú nažky s dlhými páperistými výrastkami v plodstvách.grandis) a poniklec slovenský (P. u nás sa pestuje ako okrasná. Prilbice sú väčšinou druhy rastúce na horských prameniskách a v lesoch. Vysokohorským druhom je i poniklec biely (P. Podobá sa na ostrôžku. 68: Pečeňovník trojlaločný (Hepatica vysokohorské druhy. segetálny druh). Veternica (Anemone). Pestujú sa aj ako okrasné.elatum) i stračonôžka tatranská (D. Okrem Tatier nerastie nikde na Zemi.

liečivé i divorastúce buriny.plotoch.aestivalis) má kvety menšie.alpestris) nízkeho vzrastu. Lianou je aj chránený plamienok alpínsky (Clematis alpina) s modrými kvetmi. Brehy vôd. Listy sú až na výnimky dlaňovito delené. G (2 -∞ ) Sú to jednoročné byliny s jednoduchými alebo delenými listami bez prílistkov. dnes už zriedkavejším. najčastejšie cudzokrajný popínavý plamienok vlašský (C. červené a je typickým segetálnym druhom. A ∞. Niektoré druhy sa pestujú ako okrasné. Obr. výnimočne je tobolka šešuľovitá s dvoma chlopňami (lastovičník väčší). ktorý sa ľahko pozná podľa ostňov na plodoch. papaverín ai. C).auricomus). Plodmi sú nažky v plodstvách s krátkym zobáčikom. tebaín.jacqmanii). kodeín. polí a záhrad). C lupienky v púčiku sú zhúžvané. napr. C 2+2. močiarka vodná (B.acris) je veľmi jedovatý pre človeka i zvieratá. žltej. najmä protoanemonín s ostrým zápachom. Močiarka (Batrachium) je rod blízky iskerníku. Iskerník prudký (R. Všetky druhy iskerníka obsahujú glykozidy. Iskerník (Ranunculus) . Plodom je guľatá alebo vajcovitá tobolka pukajúca drobnými otvorčekmi (mak). ktorý má stonku na báze hľuzovito zhrubnutú. Plamienok celistvolistý (C.). Je jedovatý. Medzi horskými druhmi sú aj bielokveté druhy. Makovité sú rastliny prevažne mierneho a subtropického pásma severnej pologule. Oba sú jedovaté (i pre dobytok). Výraznú heterofýliu má iskerník zlatožltý (R.integrifolia) je na rozdiel od predošlých druhov bylinou zriedkavo rastúcou na vlhkých alúviálnych lúkach. zaplavené priekopy a iné mokradné biotopy osídľujú iskerník plamenný (R. Patria sem rastliny pestované. latex) obsahujúcou početné alkaloidy (morfín. najmä v čerstvom stave.bulbosus). Sú vyplnené mliečnou tekutou emulziou (mlieko. Jednoročnou burinou polí je dnes už vzácnejší iskerník roľný (R. napr. Iskerník plazivý (R. 70: Iskerník prudký (Ranunculus acris) Hlaváčik letný (A. Tyčinky sú mnohopočetné. V suchom sene stráca svoju jedovatosť. K 2. Pravidelné kvety sú jednotlivé. Plodom plamienkov sú nažky s páperistými výrastkami ako pri poniklecoch. Obr. K pri rozkvitaní opadáva (prchavý). Sú to vodné rastliny s bielymi kvetmi a listami splývajúcimi na hladine vody. Početné drobné semená obsahujú olejnatý endosperm (asi 50% oleja). Z anatomickej stránky je významná prítomnosť článkovaných mliečnic v pletivách.repens) má plazivú stonku a je burinou vlhších pôd (okraje ciest. ktorý rastie v horských lesoch. zriedkavo bielej farby (horské druhy). Je typickou lúčnou rastlinou.platanifolius) alebo iskerník alpínsky (R. heterochlamydeické. ktorá skrášľuje veľkými žltými kvetmi skoro na jar stepné lúky. odpudivým pre zvieratá.arvensis).aquatile). Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) je známou chránenou rastlinou.  Kvetný vzorec : . veľké alebo v okolíku.flammula) a iskerník jedovatý (R. A i G sú mnohopočetné. Na suchších lúkach rastie iskerník hľúznatý (R.väčšina druhov má 5-početné kvety (K. 71: Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) 58 . iskerník platanolistý (R. ktorý je chránený.sceleratus). ⊕.viticella) a plamienok Jackmanov (C.

tatricum).semeno vytekajúcej z narezaných. najmä na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt). Fajčenie alebo žuvanie tohto narkotika zhubne pôsobí na celý organizmus človeka a spôsobuje predčasnú smrť. ktoré zmierňujú bolesť a vyvolávajú spánok (analgetiká). tzv. Mak siaty (Papaver somniferum) je jednoročná.tobolka 59 .Mak (Papaver) sa vyznačuje lúčovitou (tanierovitou) bliznou sediacou priamo na semenníku (bez čnelky) a charakteristickými tobolkami . Vysokohorským druhom nižšieho vzrastu s bielymi kvetmi je mak tatranský (P. podobná šešuli.dubium) a mak poľný (P.caruncula).orientale) sa pestujú ako okrasné záhradné rastliny (trvalky alebo plnokveté letničky). V mliečniciach sa nachádza oranžové mlieko. s . s tmavou škvrnou na báze. bielkoviny.zrelá pestuje mak hlavne pre omamný prostriedok -ópium. svetlofialovej alebo červenej farby. t . Stonka aj listy sú porastené odstávajúcimi štetinami. nezrelých makovíc. preto ich rozširujú najmä mravce.mak pochybný (Papaver dubium).gynofore. Z dvojplodolistového piestika sa vyvinie úzka valcovitá tobolka. Tobolka . Obsahujú najmä olej. ktorý vzniká tuhnutím mliečnej šťavy tobolka. Stonky sú priame.pseudo-orientale). Niektoré druhy makov. ktorého horká chuť a zápach celej rastliny odpudzujú zvieratá. divorastúcich druhov sa odlišuje holými.150 cm vysoká. C je červenej farby na báze s čiernou škvrnou. napr.mak vlčí (Papaver rhoeas). Od ostatných.argemone). Mak siaty je prastará kultúrna (aj kultová) rastlina neznámeho pôvodu. Semená majú mäsitý výrastok (mäsko . 73: Lastovičník väčší (Chelidonium majus). pre olej a aj ako liečivá. „kalifornský mak“ s kvetmi červenej alebo oranžovej farby. pestovaná olejnina. Okrasnou letničkou je aj severoamerická slncovka kalifornská (Eschscholtzia californica). V ázijských krajinách sa Obr. sivozelenými (oinovatenými). Rastie v blízkosti ľudských obydlí. 30 .makovicami. V Európe sa pestuje od praveku ako pochutina. sediacimi listami. Oba majú červené C a podobajú sa maku vlčiemu. ktoré srdcovitou bázou objímajú stonku.makovica má vo vnútri neúplné priehradky a vyrastá na asi 1 cm dlhej stopke . mak záhradný (P. l . Ópium je prudko jedovaté. K poľným burinám patrí mak vlčí (Papaver rhoeas). Burinnými druhmi sú aj mak pochybný (P. 72: Papaveraceae: 1 . Na dlhých kvetných stopkách sú jednotlivé veľké kvety (v priemere až 10 cm) s C lupienkami bielej. mak východný (P.  Obr. glycidy a sliz. Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trváca ruderálna rastlina s perovito zloženými listami. Farmaceutický priemysel využíva prázdne tobolky na získavanie dôležitých alkaloidov. 2 . Početné drobné semená sú podľa odrôd čierne alebo biele (zriedka červené). na ktorých blizna zostáva. t . Menšie žlté kvety sú v riedkom okolíku.list.

Kapustovité majú listy striedavé bez prílistkov. Listy sú zložené a plodom je tobolka (chochlačka) alebo nažka (zemedym). trojpočetný praslen (zubačka). Plod je podlhovastá. Tyčinky sú tiež 4.Sú to byliny. Medzi kapustovitými je veľa vyšľachtených hospodársky dôležitých druhov a odrôd (zeleniny. Jeden zo štyroch korunných lupienkov vybieha do ostrohy. 75: Fumariaceae: 1 . Plodom je tobolka. C 4. zemedym Vaillantov) patria k bežným poľným i záhradným burinám. chochlačka bledožltá .chochlačka dutá (Corydalis cava). Kvitnú na jar v dubovohrabových lesoch. 2 . alebo je vakovite vydutý.officinalis) i ďalšie podobné druhy (zemedym zobáčikatý.lutea. s dutou hľuzou a chochlačka plná (C. mnohosemenná. Sú heterochlamydeické. že kvety majú súmerné (chochlačka. malé kry). pl .Srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis) Kvetný vzorec : . Pôvodná je v Číne a Japonsku. Zemedym (Fumaria) nemá.C. Od makovitých sa odlišujú predovšetkým tým.C. Tento xerofilný ker má tŕne prílistkového pôvodu a listy okrúhleho až vajcovitého tvaru. U nás sú najbežnejšie 2 druhy: chochlačka dutá (Corydalis cava). 2 . Čeľaď je rozšírená najmä v miernom pásme severnej pologule a v Stredomorí. biele ostrohaté kvety v listenatých strapcoch. Na suchých stráňach v Stredomorí je rozšírený druh kapara tŕnitá (Capparis spinosa). podzemné hľuzy. resp. Listy sú jemne delené a drobné červené. mnohé vytvárajú prízemnú listovú ružicu.ochroleuca). Niektoré druhy sa prispôsobili aj podmienkam púští. iné sú burinami a ruderálnymi rastlinami. usporiadané v strapci.) Niektoré rastú na skalách. v previsnutých jednostranných strapcoch. Niektoré cudzokrajné druhy chochlačiek sa pestujú v záhradkách ako skalničky (chochlačka žltá . Plodom je nažka. ⊕. A 2+4. Veľké bielofialové kvety majú množstvo fialových tyčiniek. olejniny. Majú perovito zložené listy a fialové. ružové alebo biele kvety sú súmerné s ostrohou.solida) má plnú hľuzu.chochlačka plná (Corydalis solida). štvorpočetné.  Obr. Ako okrasná trvalka sa pestuje srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis). dužinatá bobuľa.  Patria sem najmä tropické alebo subtropické byliny i dreviny. v lesoch a na lúkach. zemedym) alebo bisymetrické (srdcovka). dh . sú bez listov. Ružové kvety má bisymetricné. K 2+2. G (2) Patrí sem asi 3000 druhov jednoročných i viacročných bylín. Zemedym lekársky (F. na rozdiel od chochlačiek.pozdĺžny rez plnou hľuzou. s semená na rámčeku. Kvetné púčiky srdcovitého tvaru veľké asi ako hrach sa konzervujú v soli alebo oleji pod názvom „kapara“ a používajú ako pikantná korenina. Patria sem aj druhy okrasné (letničky aj trvalky).prierez jej dutou hľuzou Obr.Zemedým lekársky (Fumaria officinalis). Len výnimočne tvoria napr. Chochlačky (Corydalis) vytvárajú podzemnú hľuzu (trvalky). 74: Fumariaceae: 1 . ale aj kry. Tvar listov je 60 . Ich obrys je srdcovitý. s tŕňmi alebo drevnatejú (polokry.

10 . (ohnica. convar.krídlatá kučeravý (B. 3 . Používa sa ako zelenina. Typickým súkvetím kapustovitých je strapec bez listeňov spočiatku podobný chocholíku.šešuľa so špirálovito odstávajúcimi chlopňami. na ktorej vyrastajú oinovatelé (s voskovým povlakom) hladké listy. Viaceré zimné a letné odrody sa používajú ako bežná zelenina. iberka).karfiol (B. ružové alebo fialové. nedelenými i delenými. ktoré sedí na vrchole skrátenej stonky medzi vencom širokých listov.pašešuľa nedelené.kel štvormocné tyčinky (Sinapis). viridis) má nažka (Isatis). • kapusta obyčajná kelová. pevne zvinutú hlávku. farbovník) niektorí autori nesprávne považujú za nažky. Odpradávna sa pestuje v mnohých kultivaroch. Vegetatívne orgány bývajú pokryté trichómami (jednoduchými. Listy netvoria (Raphanus). Konzumujú sa ako zelenina. horné prierez šešuľkou s úzkou priehradkou (Capsella). väčšinou pestované.o.kvet (Capsella). Kvety sú žlté až belavé. 11 hlávku. Obr. kel).diafragma. kel hlávkový (B. v listoch) enzým myrozináza štiepi tioglykozidy na horčičné silice. U niektorých druhov je plodom pašešuľa. 2 • kapusta obyčajná kučeravá . Konzumujú sa čerstvé hlávky alebo ako kvasená kapusta. ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých kultúrnych konvariet: • kapusta obyčajná hlávková. prevláda tvar listu lýrovitý (perovito delený s veľkým koncovým úkrojkom). často lýrovitými listami. medzi nimi je blanitá priehradka . na báze s nektáriami.krížokveté) sú žlté. Tyčinky sú štvormocné (dve s kratšími a štyri s dlhšími nitkami). alebo širšia šešuľka.j. convar.o.veľká šešuľka po opadnutí chlopní. botrytis) má zdužinatené zväčšené súkvetie. gemmifera) tvorí na jeseň v pazuchách stonkových listov púčiky v podobe miniatúrnych hlávok.o. Tým sa vysvetľuje význačná chuť a čpavkový zápach mnohých kapustovitých. Rod kapusta (Brassica) zahŕňa 1-2 ročné a trváce druhy. niekedy so zobáčikom. ktoré sú dôležitým rozlišovacím znakom. hypokotylu a koreňa. 8 . forma violacea má hľuzu modrofialovej farby). ktorá rozdeľuje semenník na dve semenné púzdra. modifikovanú stonku (hlúb). C lupienky usporiadané do kríža (starší názov Cruciferae . tvoriace kompaktnú.kel ružičkový (B. 5 . 6 listy perovito laločnaté. na rámiku 3 • kapusta obyčajná kalerábová semená (Lunaria).otvorená krídlatá šešuľka (Lepidium) kaleráb (B.o. • kapusta obyčajná ružičková . Kvitne v druhom roku. Vhodná je na kŕmenie. repča). gongylodes) sa pestuje pre bazálnu stonkovú hľuzu. na ktorej vyrastajú dlho stopkaté. keď zo stredu hlávky vyrastie predĺžená kvetonosná byľ so strapcom žltých kvetov. otvárajúca sa šešuľa. Charakteristickým plodom kapustovitých je podlhovastá šešuľa.prierez šešuľkou so širokou priehradkou (Draba). Pre kapustovité je z histologickej stránky charakteristická aj prítomnosť idioblastov t. u niektorých druhov s krídlatým lemom ( peniažtek. Po poranení pletiva (v koreni. 9 . voľné listy (forma alboviridis má hľuzu na povrchu zelenkastú. sú jednoduché alebo delené. Plodom je dlhá šešula s krátkym zobáčikom. Šešule aj šešuľky pukajú dvoma chlopňami zdola nahor. hlávková kapusta (B. Niektoré druhy čeľade prejavujú sklon k modifikácii jednotlivých orgánov: stonky. biele. repinka. Štvorpočetné kvety majú jednotnú charakteristickú stavbu. 12 . Piestik zrástol z dvoch plodolistov. convar.krídlatá šešuľka s úzkou priehradkou (Thlaspi).o. kučeravé. Stonky u pestovaných bývajú modifikované. čím sa listy zhlukujú a vytvárajú pevné listové hlávky (kapusta. convar. oleracea convar. ktoré dookola husto pokrývajú byľ až po vrcholové voľné listy. Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) rastie divo na skalnatom pobreží Stredozemného mora a západnej Európy. Sú to obvykle oinovatené byliny s premenlivými. vidlicovitými. pričom semená sedia na okraji diafragmy.šešuľa po opadnutí chlopní. • kapusta obyčajná karfiolová . ktorá sa rozpadáva na jednosemenné časti.capitata) má skrátenú.nepukavá šešuľka (Neslia). sabauda) vytvára na skrátenej stonke hlávku s bublinato-kučeravými listami. 4 . 13 . buniek s obsahom enzýmu myrozinázy a buniek s obsahom tioglykozidov (sinigrín. 7 .variabilný. najmä k zdužnateniu a skracovaniu stonky. convar. 76: Kvet a plody kapustovitých : 1 . 61 . sinalbín) v pletivách rôznych orgánov. Pestuje sa ako biela hlávková kapusta (forma alba) a červená hlávková kapusta (forma rubra). Jednosemenné šešuľky (katran. hviezdovitými).

Patrí medzi najobyčajnejšie buriny našich polí. Šešule sú krátke. po celej dĺžke rovnomerne olistenú.arvensis) má sírovožltú korunu podopretú rovnovážne odstávajúcim K. Rastie aj divo. convar. Vylisovaný olej sa využíva ako technický (s obsahom kyseliny erukovej) pri výrobe kaučuku a mydla. sú štetinato chlpaté. 2 .repica olejnatá (B. konzumuje sa ako lahôdková zelenina.s. Má hladké ružencovito zaškrcované šešule s krátkym zobáčikom. Používa sa na kŕmenie. Reďkev ohnicová.reďkev ohnicová (Raphanus raphanistrum). priekop. štipľavej chuti (var. z ktorých sa vyrába horčica. napus) 62 . sativus) má hypokotyl guľovito zhrubnutý. rapa) má tiež koreň repovito až guľovito zhrubnutý. s ktorou sa veľmi často zamieňa. má však odstávajúce kališné lístky. K je vzpriamený. Najhojnejšia je najmä v chladnejších oblastiach. ramosa) má vysokú byľ na báze drevnatú. kosákovite prehnutým zobáčikom. zavlečená na brehy riek. Pestuje sa pre čiernohnedé semená na výrobu pochutiny horčice (kremžskej). Jej dolné listy sú chlpaté.horčica biela (Sinapis arvensis). vitreus má hypokotyl biely. convar. ktoré sú v hornej časti stonky objímavé. čím sa líši od podobnej ohnice. convar. červený. Má tiež lýrovité listy.n. Kapusta poľná pravá .rapa subsp. starší názov Melanosinapis communis) je jednoročná bylina s neoinovatenými listami. pôvodnou v Prednej Ázii. ktoré sú sformované do podlhovastej hlávky. dužinaté. rozkonárenú. od stonky rovnovážne odstávajú.o.nigra. Je aj medonosnou rastlinou.plôdiky.rapa subsp.kŕmna kapusta (B. Olej podobných vlastností ako z repky olejky poskytuje kapusta poľná olejnatá . Spolu s kapustou čínskou (B.repka olejka (B. keď kvetné púčiky sú ešte uzavreté. napus) je jednoročná alebo dvojročná (ozimná) bylina s belaso oinovatenými holými listami. Po rafinácii sa olej používa ako stolový. poskytuje množstvo peľu a nektáru.s. chocholíkovitým súkvetím na dlhých zdužinatelých stopkách.voľnejším. ohnica (Raphanus raphanistrum) je naša bežná jednoročná burina so svetložltými až bielymi kvetmi. vlhké polia a pod. subsp. horné kopijovité. semená červenohnedé. Horčica (Sinapis) je rod blízky kapuste. Dolné sú lýrovité. Je tiež mierne štipľavej chuti. sa od predchádzajúcej odlišuje Obr.okrúhlica (B. 77: Kapustovité : 1 . Pašešule (rozpadavý plod) sú valcovité. Kvitne dlhšie ako mesiac. Kapusta repková . albus má koreň biely). obyčajne biely.reďkvička (R. repovitým. Šešule s dlhým. Pestuje sa ako krmivo. convar. Má podobné využitie ako karfiol. Pašešule sú ružencovite zaškrcované a rozpadávajú sa na jednosemenné časti. Dolné listy sú lýrovito perovito strihané.brokolica (B. Var. italica). • kapusta obyčajná kŕmna . oleifera). niger) s veľkým. subsp. 3 . Reďkev siata (Raphanus sativus) je starou kultúrnou rastlinou.n. Kapusta čierna (B.o. na povrchu čiernym koreňom. • reďkev siata pravá . Pestuje sa po celej Európe pre semená. Kvety sú fialové až biele a tmavo žilkované. mäsitú. Kapusta pekinská (B. Ich pestovanie sa aj u nás postupne udomácňuje.chinensis) sú prastarou kultúrnou zeleninou východnej Ázie. podlhovastý.repka (B. Pestuje sa v dvoch poddruhoch : • reďkev siata čierna (R. U nás sa pestuje vo dvoch odrodách : • kapusta repková pravá .kvaka (B.pekinensis) má jasnozelené listy s výrazným. Pestuje sa aj v podhorských pdmienkach. Horčica biela (Sinapis alba) je jednoročná bylina so strapcom jasnožltých kvetov. Horčica roľná (S. napobrassica) má koreň a bázu stonky repovito zhrubnutú. • kapusta repková kvaková . širokým stredným rebrom. štvorhranné. C je živožltá. štetinovité.kapusta repková pravá (Brassica napus convar. Buľva sa využíva ako krmivo. napus) sa pestuje pre olejnaté semená ako olejnina. • kapusta obyčajná špargľová . s tmavým žilkovaním.

Žerušnica horká (C. vajcovitý. Rastie na prameniskách a pri potokoch. Zrelé šešule sú citlivé na dotyk. patrí žerucha hustokvetá (L. Pre olejnaté semená bol ojedinele pestovaný aj ľaničník siaty (Camelina sativa). ojedinele splaňuje. Rastie na úhoroch a poliach. Má drobné biele alebo ružové kvety. Rastie pozdĺž potokov.perenne) má bohato rozkonárenú stonku. ale aj vitamín C. Pašešule sú dvojdielne. ktoré sa získavalo najmä z listov. Do veľkého rodu žerušnica (Cardamine) patria Obr. pričom spodný diel plodu je valcovitý.amara) netvorí listovú ružicu. žerucha poľná (L. horný je širší. Medzi karanténne druhy. vyskytujúce sa najmä pozdĺž železničných tratí.campestre) alebo žerucha zborenisková (L. Tento druh možno pestovať v domácich podmienkach (napr. U nás rastie zriedkavo ako splanená. ktorý obsahuje ostro štipľavé silice. 80: Žerušnica lúčna Eruka siata (Eruca sativa) sa v južných krajinách pestuje pre (Cardamine pratensis) olejnaté semená. Odpradávna bol pestovaný pre modré farbivo na farbenie látok. náhle pukajú a vymršťujú semená (odtiaľ názov). Bola k nám zavlečená z Ameriky. oinovatená. sivozelená bylina. Ako veľmi stará zelenina má význam žerucha siata (Lepidium sativum). 79: Žerucha poľná (Lepidium campestre) 63 . Mladé rastliny sa konzumujú ako šalát. ktorých spodné listy tvoria listovú ružicu a sú u väčšiny druhov perovito zložené.densiflorum) zamieňa sa za L. Kvety sú drobné.Pašešule zaujímavého tvaru má rod repča (Rapistrum). tiež jednosemenný. Obr. Malé. Prízemné listy majú dlhú čepeľ. so zhrubnutým kolovitým a zvislým koreňom. Listy majú horkú štipľavú chuť a vysoký obsah vitamínu C. Je to jednoročná. Iné divorastúce druhy žerúch rastú na ruderálnych stanovištiach. holá. Po namočení slizovatejú.ruderale. šešule sú čiarkovité. 78: Repča trváce (Rapistrum perenne) rastliny. Má bledofialové alebo biele kvety. okrúhle šešuľky obsahujú 4-6 semien. Pôvodný vo východoeurópskych stepiach je farbovník obyčajný (Isatis tinctoria). Šešuľky obsahujú olejnaté semená. biele. Žerušnica lúčna (Cardamine pratensis) rastie najmä na vlhkých lúkach.impatiens) má veľmi drobné biele kvety. na vlhkých výživných dusíkatých stanovištiach. aj na vate) po celý rok a týždeň od výsevu sa môžu konzumovať mladé klíčne rastlinky štiplavej chuti. Chuť a celková kvalita chrenu závisí od pôdy. Kvety má biele. Chren dedinský (Armoracia rusticana) je väčšia trvalka.ruderale). Katran prímorský (Crambe maritima) je halofytnou rastlinou. Žerušnica nedotklivá (C. Odpradávna sa konzumuje valcovitý koreň ako pochutina. Repča trváce (R. Bol kedysi u nás pestovaný pre etiolované výhonky. jednosemenný. napr. Obr.

Z rodu arábka (Arabis) rastie bielokvetá arábka alpínska (Arabis alpina) na tônistých skalách a sutinách horských polôh.enneaphyllos) a fialovo kvitnúca zubačka žliazkatá (D. Na ruderálnych stanovištiach rastie horčičník cheirantovitý (E.petrogena).odoratum) a horčičník konáristý (E.cheiranthoides).matronalis) pestuje v záhradách ako okrasná trvalka.šupinatý podzemok. Zubačka cibuľkonosná (D.diffusum) sa vyskytujú na výslnných.wittmannii) je západokarpatským endemitom. Tarice (Alyssum) sú nižšie rastliny s okrúhlymi šešuľkami.j. Jednotlivé druhy mávajú farbu kvetov bielu. Po odkvitnutí bielych kvietkov sa vyvíjajú elipsovité šešuľky na dlhých stopkách. stepných stráňach teplejších oblastí. napr. Z vysokohorských druhov Obr. Dvojštítok hladkoplodý (Biscutella laevigata) má nápadné šešuľky z dvoch okrúhlych štítkov. alebo zubaté. Kvitne žltými kvetmi.bulbifera) kvitne ružovo a má v pazuchách horných listov pacibuľky (bulbilus). m . Rastie na suchých trávnatých miestach. Vzrastom je chudôbke podobná útla jednoročná bylina jarmila jarná (Erophila verna). Rastie na vápencových skalách a suchých kamenistých lúkach.arenosa). žerušničník skalný (C. p šp zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera). Z niekoľkých druhov rodu večernica (Hesperis) rastúcich vo voľnej prírode sa večernica voňavá (H. t. Horčičník (Erysimum) má listy nedelené.Rod žerušničník (Cardaminopsis) tiež tvorí z prízemných listov ružicu.12.hirsuta) na výslnných stráňach. ktorými sú porastené celé rastliny. Bledožlto kvitnúca zubačka deväťlistá (D.mladé rastlinky vyrastajúce z pacibuliek žltokvitnúca chudôbka vždyzelená (D.glandulosa) majú tri byľové trojpočetné listy v praslene (nie striedavé) . Rastú na vápencových a dolomitových skalách a sutinách. Horčičník Wittmanov (E.-zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyllos). Charakteristické sú aj hviezdicovité trichómy. ktoré pripomínajú okuliare.podzemok. rastliny s krátkym vegetačným cyklom.aizoides). Kvitne zavčasu na jar a patrí medzi efeméry. chudôbok (Draba) je hojnejšia . celistvo krajové. nízka rastlina tvoriaca trsy alebo vankúše s drobnými listami v prízemnej ružici a bezlistým stvolom. sú porastené 2-4 ramennými trichómami. 64 . Niekedy splanieva. Zubačky (Dentaria) sú charakteristické druhy bukových alebo dubovohrabových lesov.montanum). ružovú alebo fialovú. Vyskytuje sa na vápencových a dolomitových skalách horských polôh. Na stráňach a na výslnných skalách v teplejších oblastiach sa vyskytuje tarica horská (A. Horčičník voňavý (E.C. arábka chlpatá (A.halleri). ale aj na nevápenatých pôdach (žerušničník Hallerov . Je to vysoká rastlina s mnohokvetými strapcami fialovopurpurových (zriedka bielych) večer voňajúcich kvetov. K lístky sú fialové. ktoré slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Vysokohorským druhom je žeruška alpínska (Hutchinsia alpina) a lyžičník tatranský (Cochlearia 81: Kapustovité : tatrae). žerušničník piesočný (C.

K burinám patrí aj peniažtek roľný (Thlaspi arvense).allyssoides). Vyznačuje sa obrátene trojuholníkovitými šešuľkami.perfoliatum) má sediace listy s objímavou laevigata).orientale) a i. Obr. pretože sa u nás vyskytuje len na dvoch lokalitách (v Zoborských vrchoch pri Nitre a v Slovenskom krase). Huľavníkovec lekársky (Chamaeplium officinale) má gracovité listy. ovplyvnených činnosťou človeka: na poliach. napr. 3 (R. alebo ruderálne rastliny na rôznych stanovištiach. Jej dolné listy sú obličkovité. násypoch a iných narušených miestach. 82: Kapustovité : 1 . Majú kratšie valcovité šešule alebo šešuľky. laločnaté.iberka vždyzelená (Iberis semprevirens).dvojštítok hladkoplodý (Biscutella (T.jankae). lr . Rod huľavník (Sysimbrium) má viac druhov. popri cestách a pod. Je to burina ruderálnych stanovíšť.jarmilka jarná (Erophila verna). Nedelené listy má roripa rakúska peniažtek roľný (Thlaspi arvense) (R. 2 . Rastie na suchých stráňach. so srdcovitou bázou. ale takisto aj záhrady. ktorý na jar skrášľuje vápencové skaly. Roripa obojživelná (R. Podobný je taričník skalný (Aurinia saxatilis). Od početných hviezdicovitých trichómov je sivozelená šedivka sivá (Berteroa incana). Vzácnym druhom stepných lúk ružica. v okolí ľudských sídiel. Listy sú na hlavnej žilke prehnuté (steká po nich voda ku koreňom). huľavník východný (S. 65 . Peniažtek prerastenolistý Obr. Jeho veľké. Je ruderálnym druhom. C . na opustených miestach.cesnačka lekárska (Alliaria Vlhkomilným druhom je aj roripa močiarna officinalis). byľové trojuholníkové. 2 .amphibia) má veľmi premenlivé listy (vajcovité. Je hojnou burinou v teplejších oblastiach. Barborka obyčajná (Barbarea vulgaris) má dolné listy lýrovité. Najznámejšou a hojne rozšírenou burinou je kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris). Roripy (Rorippa) sú žltokvitnúce rastliny vlhších stanovíšť i buriny vlhkých polí. Nápadný je šešulami pritlačenými k vretenu strapca. násypoch.palustris).zrelá šešuľka je peniažtek slovenský (T. 83: Kapustovité : 1 . Kvety má biele. Častou burinou je vesnovka obyčajná (Cardaria draba). Kvety má zlatožltej farby.loesellii). ktorá má drobné biele kvety v hustých strapcoch. kopijovité. v priekopách a vlhkých lúkach.listová srdcovitou bázou. Úhorník liečivý (Descurainia sophia) má listy 2-3 krát perovito strihané až na čiarkovité úkrojky a drobné žlté kvietky. na okraji sú zubaté. alebo lýrovité). š . huľavník Loeselov (S.korunný lupienok. rastie na okrajoch ciest. drobné žlté kvety.austriaca). v krovinatých a listnatých lesoch. väčšinou osídľujú ruderálne stanovištia. Cesnačka lekárska (Alliaria officinalis) čerstvo rozdrvená zapácha cesnakom. huľavník najvyšší (S.Neopadavý K (na rozdiel od všetkých ostatných taríc) má tarica kališná (A. Často sa vyskytuje roripa lesná (R.sylvestris) s úzkymi úkrojkami perovitých listov. Vyskytuje sa na brehoch vôd.altissimum). okrúhle šešuľky sú na obvode krídlaté. Tarice majú žlté kvety. pretože sa pestuje ako okrasná skalnička . podobne aj u iných druhoch peniažtekov. zboreniskách. horné perovito strihané alebo hrubo zubaté. Mnohé ďalšie druhy rastú ako buriny.

ktorá rastie na suchých Obr. K 4. Žltozelené kvety v strapcoch má rezeda žltá (R. voňavé. časté sú plnokveté formy. dorastá až do výšky 150 cm. 84: Kapustovité : 1 . Je sivo chlpatá s fialovými kvetmi. G (2) Zástupcovia čeľade sú dreviny (stromy a kry) s jednoduchými listami. často s hviezdicovitými chlpami a takmer vždy s prílistkami. šešule sú sivo plstnaté. Rezeda farbiarska (R. 2 idioblasty s myrozinázou a mesačnica ročná (Lunaria annua) tioglykozidmi. Kvety však šešuľka majú súmerné a zoskupené do strapcov s listeňmi. Má názov podľa striebristo bielej diafragmy veľkých oválnych šešúľ. Kvety sú fialové.  Kvetný vzorec: .   Sú to byliny aj kry so striedavými listami. 85: Rezeda žltá (Reseda lutea) lúkach i v okolí polí i na iných miestach ako burina. Pestuje sa v záhradách ako letnička.V záhra-dách ako skalnička sa pestuje drobná trvalka tarička deltoidovitá (Aubrietia deltoidea). Iberka vždyzelená (Iberis sempervirens) je poloker s neopadavými listami a chocholíkovitým strapcom bielych kvetov. 66 . Po odpadnutí chlopní šešúľ sa súplodie používa do suchých kytíc (tzv. A 4. Plodom je mnohosemenná tobolka. Na rozdiel od predošlej je trvácim druhom a rastie prirodzene v bučinách. Podobná je aj iberka vždyživá (Iberis semperflorens). Má nedelené listy a riedke strapce fialovopurpurových kvetov. C 4.odorata). stonka v spodnej časti drevnatie. Pestovaným druhom (niekedy zplanieva) je mesačnica ročná (Lunaria annua). Má veľké žlté až žltohnedé korunné lupienky a u nás je pestovaný ako okrasná trvalka. stepí a púští. pestovaný ako skalnička. ktorá však nie je na vrchole uzavretá. Pochádza z južnej Európy. ⊕.mesačnica obsahujú trváca (Lunaria rediviva).lutea). Zo severnej Afriky pochádza rezeda voňavá (R.Niektoré druhy z tejto čeľade sa pestujú ako okrasné : Fiala sivá (Mathiola incana) je od rozkonárených trichómov sivo plstnatá. Rezedovité sú rastlinami saván. Cheirant voňavý (Cheiranthus cheiri) je poloker s drevnatým podzemkom. U nás sa z tejto čeľade vyskytuje len rod rezeda (Reseda) s niekoľkými druhmi. pre ktoré bol kedysi pestovaný ako farbiarska rastlina. Vo všetkých častiach tento druh obsahuje žlté farbivo luteolín.rediviva).luteola). Takisto voňavé bledoružové kvety má mesačnica trváca (L. Podobá sa predchádzajúcemu druhu. „Judášove groše“). Podobne ako kapustovité v pletivách Obr. líšiaca sa širšími lopatkovitými listami a nekrídlatými šešuľkami.

Často sa vysádza v parkoch kríženec uvedených druhov. Súkvetie tvorí hlávku z niekoľko sto kvetov samčích a samičích. ktoré sa otvárajú niekedy vo februári. Z dnešných druhov najznámejší je hamamel virgínsky (Hamamelis virginiana) zo Sev. dvojplodolistový a dvojpúzdrový s jedným alebo viacerými vajíčkami. Kvety drobné 3-4 početné. Dnes sú rastlinami východnej Ázie a Sev. ktoré tvoria klasy alebo strapce.Majú pravidelné štvorpočetné (zriedka päťpočetné) obojpohlavné alebo niekedy jednopohlavné kvety často bez koruny alebo s redukovaným kvetným obalom alebo aj bez neho. Na rube listov so stopkatými rozkonárenými trichómami. x acerifolia).mollis). Kvety sú zoskupené do klbiek. G 5-9 Sú to jednodomé mohutné stromy s nízkonasadenou košatou korunou. Ameriky (26 rodov a asi 110 druhov). 86: Hamamelovité (Hamamelidaceae): hamamel viržínsky Do čeľade patrí len rod platan (Platanus) (Hamamelis virginiana). ktorý sa občas sadí aj u nás.  Kvetný vzorec: ⊕. h so 6 druhmi rozšírenými na severnej piestik pologuli. borka sa odlupuje vo veľkých (ako dlaň) tenkých šupinách. K 3.ambrovník (Liquidambar) s jednopohlavnými nahými kvetmi a s listami podobnými javorovým listom (Sev. d . . Je to ker s listami podobnými lieske. ktorá v jarnom období pred rašením listov vytvára veľké žlté jahňady. g . Listy striedavé. 4 C 3. so žltými obojpohlavnými a štvorpočetnými kvetmi. V parkoch Európy sa pestuje platan západný (P. Podobný druh hamamel mäkký (H. ktorý sa vyskytuje v Japonsku. Niekedy sa vysádza aj v našich parkoch. 4 A 3.orientalis). ktoré sa vyvinú na súplodie nažiek alebo orieškov. jednopohlavné s apokarpným gynéceom. . Veľmi dekoratívny ker je palieska klasnatá (Corylopsis spicata). Stromy druhu likvidambar .occidentalis) pochádzajúci zo Sev. Tyčinky sú 4 (5) a často taký istý počet staminódií. Semenník (synkarpný) je vrchný.semeno. ktorý je autochtónny v Malej Ázii.plody. ktorý má meno platan javorolistý (P. Ameriky.detail kvetu. Ameriky a v teplejších oblastiach platan východný (P. vysádza sa v parkoch a záhradkách. dlaňovitolaločnaté. Je liečivý. f . Obr. stopkaté s prílistkami. Amerika a Malá Ázia) poskytujú voňavý balzam zvaný styrax. Plodom je tobolka s jedným semenom v púzdre. ich peľové zrnká sa našli už vo vrstvách kriedovej doby Európy. Hamamelovité sú veľmi starou čeľaďou. 67 .

Mäkké chlpaté listy a dlho stopkaté nažky má brest väz (U. Ako ozdobný strom sa vysádza u nás popri cestách a v parkoch brestovec západný (Celtis occidentalis) s hnedočervenými kôstkovicami.plod  Sú to stromy so striedavými. Kvety sú obojpohlavné so 4-6 P. k . Kvety sú v zväzočkoch a otvárajú sa zvyčajne pred vypučaním listov.platan javorolistý (Plantanus acerifolia). 68 .carpinifolia).detail kvetu. Počet A je rovnaký s počtom P a len zriedka je počet tyčiniek dvojnásobný. d -prílistky. Na Slovensku s krídlatými nažkami je autochtónny rod brest (Ulmus). c . b súkvetia.i . pochádza zo Sev. S listami viac menej hladkými a asymetrickými krídlatými nažkami je význačný brest hrabolistý (U. Ameriky. a . Vo vrchnom dvojplodolistovom a jednopuzdrovom semenníku je len jediné vajíčko.m .vetvička s plodmi. ktorý rastie v nížinách.piestik. e . Prílistky po vypučaní listov opadávajú. ktorý sa vyskytuje od nížiny až do podhorského pásma.laevis).k . Plodom je krídlatá nažka alebo kôstkovica. c . h.Obr. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v trópoch Ázie a Ameriky (15 rodov a 150 druhov). e až m platan západný (Plantanus occidentalis). Rastie v podhorskom pásme. Zriedka sa u nás sadí aj brestovec južný (Celtis australis) zo Stredomoria. dvojito pílkovitými a nesúmernými listami. b .samčie a samičie súkvetie. má čierne kôstkovice.brest americký (Ulmus americana).detail kvetu. 87: Platanovité (Plantanaceae): a až d . k. k až n brestovec hladký (Celtis laevigata).báza listovej stopky. Bresty majú drevo vhodné na rezbárske práce a z ich kôry sa vyrábajú lieky. e. 88: Brestovité (Ulmaceae): a až i .axilárny púčik. Zelkova krétska (Zelkova cretica) je préglaciálnym reliktom v Európe. patria sem: brest horský (Ulmus montana) s drsnými listami a s krídlatými nažkami.samičí a samčí kvet Obr.

Jednopohlavné kvety sú zoskupené do bohatých vrcholíkových súkvetí. Poskytuje pevné drevo. je jednopuzdrový. málo sladké súplodie. Európskym druhom je figovník obyčajný (F. Pochádza zo Sev. 69 . až obrastie celé súkvetie a utvorí guľatý alebo hruškovitý obal s drobnými kvietkami vnútri (figovník). Je dvojdomá. napr. V Indomalajsku rastú chlebovníky (Artocarpus) s veľkým dužnatým a na škrob bohatým súplodím. Ameriky a u nás sa vysádza v teplejších krajoch. Sú to dreviny jedno-až dvojdomé so striedavými listami premenlivého tvaru (heterofýlia) s prílistkami. Plodom je nažka alebo bobuľa. Morušovité rastú prevažne v trópoch (72 rodov a 1100 druhov). Východoindický figovník kaučukový (F.  Sú to dvojdomé byliny so striedavými alebo protistojnými (chmeľ) listami a neopadavými prílistkami. že oplodnenie obstaráva jeden druh blanokrídlovca hrčiarka figová (Blastophaga grossorum). vzniknutým zdužnatením súkvetie a kvet. Morušiam je príbuzná maklura oranžová (Maclura pomifera) so Obr. vo vlasti však poskytuje materiál na výrobu papiera. Kvety sú vetroopelivé. Na rozdiel od predošlej čeľade v pletivách nemajú mliečnice. Veľmi rozšírené izbové rastliny sú druhy figovníka F. a žltým pomaranču podobným vetvička s listami a plodmi. vyznačujúca sa laločnatým „súkvetným koláčom“. Brusonécia papierovitá (Broussonetia papyrifera) pochádza z Japonska. Zvláštnosťou je. Má rôznotvaré listy.religiosa) roní na miestach pichnutia hmyzom šelak (Gummi Laccae). Kvety sú päťpočetné. V tyčinkových kvetoch je toľko A koľko je P a v piestikových kvetoch je jeden vrchný semenník z dvoch plodolistov. b.carica). Najrozšírenejším rodom je moruša (Morus).samčie súkvetie a kvet. vnútri s jediným vajíčkom. Plodom je nažka. Moruša čierna (M. Vo svojich pletivách majú nečlánkované mliečnice. u nás ozdobná drevina. samičí kvet má zrastenolupienkové P a jeden vrchný jednopuzdrový dvojplodolistový semenník. Kvety sú jednopohlavné s okvetím alebo bez neho (homochlamydeické alebo achlamydeické kvety). ktorého dužinatá časť vznikla zdužnatením okvetia. ktorý sa z neho ako aj z iných druhov tropickej Afriky a Ázie získava. 89: Morušovité (Moraceae): moruša biela (Morus alba).benjamina. Figovník posvätný (F. m . Má biele. alebo napokon vreteno súkvetia sa pohárikovito prehĺbi. f.samičie súplodím.banyan (F.súplodie vretena súkvetia. Figovník bengálsky .g .bengalensis) sa vyznačuje početnými stĺpovitými vzdušnými koreňmi a rozložitou korunou (škrtič stromov). súkvetný koláč s kvetmi na vrchnej strane (dorsténia). čím vznikne tzv.communis). Moruša biela (Morus alba) je strom pochádzajúci z Číny. ktorými sa živia húsenice priadky morušovej. Sú zoskupené do vrcholíkovitých súkvetí tvaru „jahňady“.elastica) obsahuje vo svojich mliečniciach veľa kaučuku.elastica a F. pochádzajúci zo Stredomoria. samčie kvety majú 5 voľných P a 5 A. Dorsténia (Dorstenia) je americkou liečivou rastlinou. jej kyslasté súplodie je čierne. Jeho sladké súplodia sa dovážajú k nám sušené alebo kandizované. alebo vreteno súkvetia sa miskovito rozšíri.c .nigra) pochádza z Iránu. chlebovník obyčajný (A. Ich príbuznými rastlinami sú figovníky (Ficus).

c . Je liečivá. d.nažka 70 . V tyčinkovom kvete sú 4 tyčinky.ruderalis). Pestujú sa samičie jedince pre súkvetie. Konopa indická (C. zriedka 5. so zelenkastým P 2+2. Čeľaď : Urticaceae . 91: Pŕhľavovité (Urticaceae): žihlavovec -kanadský (Laportea canadensis).kvitnúca rastlina. vylučujúce horké látky humulín. s jedným vajíčkom. tzv. z ktorých sa zhotovujú hrubé tkaniny ako povrazy. a . najmä však v trópoch (42 rodov a 700 druhov). Je liečivý.e . samičí kvet. lupulín s antibiotickými a sedatívnymi účinkami. Z histologickej stránky treba uviesť lykové vlákna a neprítomnosť mliečnic. ktoré sa pri rozkvitnutí prudko vymrštia a peľ vysypú. Ako divorastúca rastlina rastie v lužných lesoch a pobrežných krovinách.samčí kvet. Plodom je nažka. ktorému dodávajú horkastú chuť. 90: Konopovité (Cannabaceae): chmeľ obyčajný (Humulus Po opelení tieto listence sa značne lupulus). Samičie kvety vyrastajú v pazuche listeňov súkvetia a obaľuje ich ešte listenec. Kvety sú zoskupené do hustých vrcholíkových súkvetí. e . Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) je pravoovíjavá dvojdomá bylinná liana. Z jej nažiek sa lisuje technický olej. Má dlaňovito delené listy.indica) dáva nebezpečnú omamnú látku. Pestuje sa u nás pre pevné lykové vlákna. Konopa siata často splanie.Do čeľade patria dva rody : konopa (Cannabis) a chmeľ (Humulus). zriedkavejšie dreviny so striedavými alebo protistojnými jednoduchými listami s prílistkami. Je to jednoročná vysoká bylina s dlaňovito zloženými listami. vrecia a plachty.pŕhľavovité Sú to zvyčajne jednoročné alebo trváce jedno a dvojdomé byliny. f .plody Na listencoch sú žlté pohárikovité žliazky. Význačné sú časté pŕhlivé chlpy. hašiš. kvet. d samičí (Urtica) a múrovník (Parietaria). Obr. a to pŕhľava . V piestikovom kvete je jeden vrchný semenník z jediného plodolistu. Šištičky sa pre uvedené látky používajú pri výrobe piva. f . h zväčšia a škridlicovito kryjú kvety. Na južnom Slovensku sa vyskytuje aj burina konopa rumovisková (C. ktoré je podobné vajcovitým šištičkám. U nás sú domáce len 2 rody.súkvetie. Pravidelné kvety sú jednopohlavné. Stonka i listy sú drsné od háčikovitých trichómov. Spolu s konopovitými predstavujú pŕhľavovité fylogeneticky najpokročilejšiu čeľaď. Konopa siata (Cannabis sativa) pochádza z Ázie. od ktorých je aj ich pomenovanie.žihľava Obr.stonka s listami. Sú rozšírené po celom zemskom povrchu.samčí kvet. a . Samčie rastliny majú tyčinkovité kvety v metlinách v pazuchách listov.

Plodom je pukavá kôstkovica so zeleným mäsitým exokarpom a tvrdým endokarpom (škrupina). pestované u nás ako okrasné. A 40-3 ⊕. obsahujú veľa oleja. Na vrchu semenníka sú dve veľké blizny.nigra a J. väčšinou mohutné stromy. Ameriky pochádzajú druhy orech čierny a orech popolavý (J. P 4+0. Spolu s pŕhľavou dvojdomou je liečivou rastlinou.urens) rastie najmä na dedinských dvoroch.cinerea).Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) rastie v lužných lesoch. Silne pŕhlivé chlpy má tropický rod žihľavec (Laportea) (napr. 92: Orechovité (Juglandaceae): hikoria plstnatá (Carya tomentosa). . pekanové oriešky. nábytok). Tyčiniek je zvyčajne veľa. ktoré na vzduchu červenejú a farbia kožu a drevo. napr. poskytuje výborné tvrdé a pružné drevo. mohutný strom. a . Rastliny sú jednodomé. v západnej časti Severnej Ameriky a vo Východnej Ázii (8 rodov a 58 druhov). 71 . so striedavými nepárnoperovito zloženými listami bez prílistkov. Samčie sú drobné v dlhých previsnutých jahňadách. žihľavec obrovský . Spodný semenník je dvojplodolistový s jediným vajíčkom. z jej vlákien (ramia) sa zhotovuje silné a pevné plátno (plachty plachetníc. P 4+0. Ameriky. V parkoch sa často vysadzuje orechovec jaseňolistý (Pterocarya fraxinifolia). na rumoviskách a stanovištiach obohatených o dusík. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v severnom miernom pásme. pochádzajúci z Prednej Ázie a z Balkánu. Všetky druhy tejto čeľade sú na Slovensku introdukované. nemá pŕhlivé chlpy a prílistky. Jednodomá pŕhľava malá (U. že nemá priehradkovaný stržeň v konárikoch. Tropickou textilnou rastlinou je bömeria snežná (Boehmeria nivea). pochádza z Kaukazu. austrálsky strom). Jeho semená sú výživné. Zárodok má hrubé poprehýbané klíčne listy. Pŕhľava konopovitá (U. Piestikové kvety sú vo zväzočkoch na tohtoročných konárikoch.pecan) pre tzv. Ďalej je to rod hikória (Carya). vyrastajúcich na jednoročných konárikoch. b. v piestikových kvetoch zasa 2 listence a okvetie (4) prirastajú k semenníku. g .samčí a Najznámejším zástupcom čeľade je orech samičí kvet. Vnútri je jediné veľké semeno bez endospermu a s blanitým osemením.d .cannabina) z Iránu poskytuje textilné vlákna. Poskytuje tiež kvalitné drevo. Kvety sú vetroopelivé. V kvetoch sú 4 P a tieto zrastajú s listeňom a dvomi listeňcami.konárik so samčím a samičím súkvetím. Obr. G (2) Dreviny.   Kvetný vzorec : . Múrovník lekársky (Parietaria officinalis) rastie na rumoviskách a vlhkých krovinách. Obsahuje veľa vitamínu C a chlorofylu.Laportea gigans. Pochádza zo Sev. Zelené oplodie obsahuje zasa trieslovinu (nucitanín) a kyseliny. Tu pestujú i hikóriu pekanovú (C. Je dôležitou liečivou rastlinou i zeleninou. Zo Sev. líšiaci sa od rodu orech tým. Z plodov orecha čierneho sa vyrábajú ozdoby. na lyže.pozdĺžny rez plodom vlašský (Juglans regia).

Obr. Plodom je jednosemenný oriešok resp. 93: Bukovité (Fagaceae): dub biely (Quercus alba). klíčia hypogeicky a len buk epigeicky. Plod je celkom obalený stonkovou čiaškou. c . V semene nemajú endosperm. Tyčinkový kvet má P zo 4-7 zrastených lístkov. ktorá sa potom chlopňovito otvára (buk).plody  Kvetný vzorec : . V nadmorských výškach od 600 Obr. f . pozostávajúci z (3) alebo zo (6) plodolistov. Buk lesný (Fagus silvatica) je mohutný strom so sivou hladkou kôrou.diagram kvetu. G (3-6) Do čeľade patria stromovité druhy s jednoduchými nedelenými alebo delenými striedavými listami s opadavými prílistkami. f . A 4-20 . a .samičie súkvetie.bukvice. nažka. Piestikové kvety sú v dicháziách jednotlivé (dub). ktorý sedí voľne v čiaške. P 4-7. g . Buk je pomaly 72 . vnútri s rovnakým počtom alebo zvyčajne s dvojnásobným počtom A. a kvet. e .dub (Quercus).diagram kvetu. Tyčinkovité kvety tvoria zložené jahňady alebo hlávku (buk). Tyčinkové kvety tvoria hlávky na previsnutých stopkách a piestikové kvety sú v dicháziu po dvoch.gaštan jedlý (Castanea sativa). c samčí kvet. V každom puzdre bývajú 2 vajíčka.1100 m tvorí u nás súvislé bukové lesy. Sú jednodomé. Kvety sedia čiastočne alebo celkom obalené v stonkovej čiaške (kupula). e .buk (Fagus). Každý kvietok má okvetie so 6 P a spodný semenník. alebo je úplne uzavretý v čiaške. Orechovité (Juglandaceae): d kvet orecha (Juglans regia). plod (žaľuď). ktorá neskoršie chlopňovito puká na 4 časti a z puknutej stonkovej čiašky sa uvoľnia 2 oriešky . plody (bukvice). a kvet. b . 94: Bukovité (Fagaceae): a . P 3+3.konárik so samčím súkvetím. ale na semeno sa vyvinie len jedno vajíčko semenníka. ako je to pri dube.prierez plodom . Sú to najdôležitejšie dreviny našich lesov popri ihličnanoch. alebo po dvoch (buk). plody v stonkovej čiaške (gaštany). a kvet.

brezovaté 2. špuľky na cvernu a kresliarske uhlie. Breza bradavičnatá = breza previsnutá (Betula verrucosa = B.pubescens).petraea). Samčie jahňady majú dlhé pevné vreteno. Samčie a samičie jahňady sa zakladajú už v predošlom roku. štruktúra čiašky (kupula). pozostávajúcej z trojkvetých dicházií za listeňom. ktoré po odkvitnutí opadávajú. Dub červený sa vysádza aj do lesných porastov pre produkciu drevnej hmoty.dub močiarny (Q. Čeľaď rozdeľujeme na dve podčeľade: 1. 4.pendula) je dekoratívnym stromom s význačnou bielou borkou a trojuholníkovitými listami. Na lieske sa premenia na mäkký pohárik (čiaška) a na hrabe na lietacie zariadenie. niekedy aj púčikovité jahňady s listeňmi a listencami.cerris). Kvety brezovitých sú vetroopelivé. dub cezmínolistý (Q.rubra).ilex) je dominantným druhom krovinatých spoločenstiev. na nábytok. Veľkoplodé variety sa nazývajú „maroni“ a pestujú sa na gaštanových plantážach a sadoch. Jeho drevo je preto tvrdé a veľmi kvalitné. Plodom je nažka alebo oriešok. Dozreté jahňady . Má podlhovasté listy s pílkatým okrajom.lieskovaté Podčeľaď : Betuloideae .robur). 0. a preto aj surové horí. Dlho ostnatá stonková čiaška celkom obaľuje 3 oriešky a otvára sa 4 chlopňami. A 2. ku ktorému sa zvyčajne pripájajú aj listence. Jelša lepkavá (Alnus glutinosa) je drevinou rastúcou najmä pri potokoch a riekach nižších polôh. Okvetie je viac redukované. Na jednopohlavných kvetoch je jednoduché štvorpočetné alebo dvojpočetné okvetie. Duby poskytujú kvalitné tvrdé drevo s vysokým obsahom trieslovín a tanínov s využitím ako u buku. lomy).papyrifera). na palivové drevo a novšie aj na výrobu papiera. kým stojace piestikové jahňady na tohoročných krátkych výhonkoch. z ktorého sa vyrábajú drevené cvoky. obsahujú veľa sacharidov. Je pionierskou drevinou .osídľuje pusté miesta (napr.rastúcou drevinou. P 2+2. po odkvitnutí sa menia na súplodie nažiek (oriešok) . Samčie kvety sú zoskupené do zloženej jahňady. ktoré môže aj chýbať. 2.lenta) a breza papierovitá (B. Typická rastlina tundry (rastie i na Šumave) je breza trpasličia (B. Bukvice sú dobrým krmivom a zo semien sa lisuje olej. Niektoré introdukované druhy zo Severnej Ameriky sa vysádzajú v parkoch pre dekoratívne na červeno sfarbené listy na jeseň . ktoré sú si morfologicky veľmi podobné. Je vhodné na rezbárske práce.pubescens). Drevo obsahuje živicu. dokonca aj chýba. Čeľaď brezovitých je na vyššom vývojovom stupni než čeľaď bukovitých. Pôvodný je v Stredomorí a poskytuje jedlé výživné škrobnaté (až 40% škrobu) semená.dub korkový (Q.palustris) a dub červený (Q. V Stredomorí sú rozšírené a najznámejšie dva druhy s tuhými vždyzelenými listami . Plstnato chlpatými mladými konárikmi sa vyznačuje breza plstnatá (B. Tieto druhy vytvárajú v nižších polohách ako buk (do 500m n. G (2) Sú to stromy alebo kry (jednodomé) s jednoduchými striedavými listami s opadavými prílistkami. Drevo sa hodí na vodné stavby a ako palivo. Previsnuté samčie jahňady vyrastajú na vlaňajších dlhých výhonkoch. 6 . Tvoria skrátené alebo šištičkovité (jelša). Do podčeľade patria 2 rody : breza (Betula) a jelša (Alnus).šištice . význačný glaciálny relikt. P 4. Málokveté samičie súkvetia na kratších vretenách.brezovaté Táto podčeľaď je charakterizovaná tým.  Kvetný vzorec: . dĺžka vretena súplodia. resp. Má pomerne mäkké drevo. Sprievodcom 73 . dub zimný (Q. dub cerový (Q. Dub (Quercus) je strom s typickými perovito delenými listami. Brezovité sú prevažne rozšírené v severnom miernom pásme (6 rodov a vyše 100 druhov). Na Slovensku je zastúpený 9 pôvodnými druhmi.nana). Žalude sú dobrým krmivom pre lesnú zver. Náročná je na svetlo. Semenník je spodný. Listene a listence po odkvitnutí na jelši sa premenia na drevnaté šupiny a vzniká súplodie šištice. počet plodov v súplodí. Samčie kvety sú v dlhých ovisnutých riedkokvetých jahňadách.) dubové. krídlaté nažky (oriešky) sa rozširujú vetrom. stromovitého habitusu.Coryloideae . štruktúra borky. Samičie kvety sú jednotlivé alebo po 3 v púčikovitých zväzočkoch alebo na báze samčích jahniad. dubovo-hrabové lesy. Na južnom Slovensku sa vysádza gaštan jedlý (Castanea sativa). G (2). Piestikové kvety sú nahé alebo majú okvetie šupinkovité.sa rozpadnú a drobné. Najdôležitejšie druhy sú dub letný (Q. Odlišujú sa týmito znakmi : tvar listovej čepele a odenie. Rastie na chudobných skalných pôdach. že tyčinkové kvety majú okvetie a piestikové sú bez okvetia (nahé). dub plstnatý (Q. 5.Betuloideae .m. Piestikové šištice neskoršie zdrevnatejú a ostávajú až do budúcej jari na strome. Z cudzozemských druhov sa v parkoch pestujú breza cukrová (B. 0.žaluď v čiaške.suber) poskytuje korok na výrobu zátok a podlahoviny.

k . c . V parkoch a stromoradiach sa vysádza lieska turecká (C. Zakladá tyčinkové a piestikové súkvetia už v predošlom roku. Obr. d . v Tatrách). o. 95: Brezovité (Betulaceae): breza cukrová (Betula lenta). V tyčinkovom kvete sú 4 dvojdielne tyčinky a v piestikovom kvete 2 piestiky vždy s 2 červenými bliznami. d.b .p .samčie kvety  Druhy čeľade sú dvojdomé kry a stromy so striedavými jednoduchými listami a prílistkami. kvety majú červené blizny. Podčeľaď : Coryloideae .samičia a samčia jahňada. Hrab tvorí lesy s dubom a bukom a má výborné drevo.viridis).samčí a samičí kvet.f . a. ktoré kvitnú už v prejarí. U nás poznáme len dva rody. e. a . Hrab obyčajný (Carpinus betulus) má tyčinkové aj piestikové kvety v jahňadách na tohtoročných výhonkoch.k . Obr. Tyčinkové kvety sú v jahňade a piestikové súkvetie je púčikovité.čiaška.samčie súkvetie (jahňady). h.tobolka so semenom 74 .samičie kvety. i. sú však dvojito pílkaté. a to vŕba (Salix) a topoľ (Populus).horských potokov je jelša sivá (A.e . Listy sa podobajú bukovým.incana).konáriky. Pre veľké semená s chutným endospermom sa vysádzajú odrody liesky obrovskej (C. Na sutinách a kamenistých stráňach Álp rastie jelša zelená (A.konárik s listami.lieskovaté Vyznačujú sa tým. Listeň a listence zrastajú a vytvárajú trojlaločný lietací aparát.samičia jahňada. Lieska obyčajná (Corylus avellana) je ker rastúci v podraste listnatých lesov. 96: Vŕbovité (Salicaceae): vŕba sivá (Salix sericea). U nás bola vysadená ako protierózna drevina do lavinóznych žľabov (napr. Z listeňov okolo orieška vznikne mäkký pohárik .maxima). z ktorého sa zhotovuje náradie. že tyčinkové kvety sú vždy bez okvetia a piestikové kvety majú okvetie.colurna).

Rastie na brehoch vôd. k Len zriedka sa pestuje u nás smutná vŕba. m až s . i .babylonica).aurita). ktorá spolu rastie s vŕbou bielou. 97: Vŕbovité (Salicaceae): a až h . V parkoch sa (S.matsudana cv. nemožno použiť na pletenie. ďalej topoľ čierny (P.l vŕba odrodou vŕby bielej (S. ktorá je (S. Vŕby sú hmyzoopelivé a zvyčajne majú kopijovité listy.vŕba rakytová brehov vôd a lužných lesov. vŕbu tupolistú (S. Poskytujú mäkké drevo na výrobu zápaliek. vyrastajúce pred vypučaním listov. Semenník je jednopuzdrový z 2 plodolistov (v ktorom na nástennej placente je veľký počet anatropných vajíčok). Konáre vŕby krehkej (S.Tyčinkové i piestikové kvety sú v jahňade. d . najčastejšia vŕba alba). pretože sa lámu.diagram pretože u nás vymŕza. často sa však pestuje.listy vŕb: vŕba biela (Salix vŕba biela (S. Kvetný obal vŕb sa premenil na žliazkovité nektárium (sú hmyzoopelivé) u topoľov na pohárikovitý útvar .caprea).vŕba trojtyčinková (S. a preto v ostatnom čase sa s obľubou vysádzajú na zaplavované a na piesočnaté miesta (Veľký Žitný ostrov). Erythroflexuosa) s ovisnutými a pokrútenými konármi. l . ktoré majú chĺpky podobné vate na roznášanie vetrom. Tyčinky v kvete vŕb sú zvyčajne 2. f .herbacea).diskus. Niektoré druhy vŕb tvoria zložku arktickej tundrovej vegetácie (vŕba laponská. Z biochemickej stránky treba uviesť prítomnosť trieslovín.antipyreticum). Z dreva vŕby rakytovej (S. vŕba japonská (S. používaný v lekárstve (kyselina salicilová . p .vŕba ušatá (S.repens) rastie na slatinách. ktorý dozrieva na dvojchlopňovú tobolku s veľkým počtom semien. tremula): m kvet. Mnohé vŕby rastúce vo vysokých horách a v tundre severských oblastí sú nízkeho a plazivého vzrastu vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky. Sú rýchlorastúce dreviny. Známy je topoľ biely (Populus alba) s bieloplstnatými listami na rube. Topoľ (Populus) je na rozdiel od vŕb vetroopelivý mohutný a vysoký strom.vŕba plazivá (S.vŕba košikárska často sadí tzv. b . h . rakytová (S.kvety. silíc a glykozidov v kôre. vŕba babylónska (S. s . r .prierez kvetom.caprea). o . Kmeň vŕb je často bútľavý.fragilis). smutná vŕba.viminalis). v kvetoch topoľov 8-30. rašeliniskách a na mokrých lúkach. n kvet. bežne sa vyskytujúcej vŕby horských polôh.vŕba päťtyčinková (S. plody a diagramy vŕbovitých: ch . korýt a iné.diagram kvetu.alba var. Jednotlivé kvety v jahňadách vyrastajú v pazuchách zúbkatých (topoľ) alebo celistvookrajových chĺpkatých listeňov. Z nich treba uviesť napr. Vyskytujú sa od nížinného vegetačného stupňa až po subniválny (najmä vŕby). Jej konáriky s kvitnúcimi jahňadami sú známe ako „bahniatka“. no niekedy aj cenné drevo.vŕba krehká (S. ktorá tvorí niekedy celé zárasty.pentandra). diagram kvetu.semeno. j kvet. Veľa mladých prútov poskytuje Obr.repens).diagram kvetu záhradkách sa často vysádza tzv. Je našou najmenšou drevinou. Vŕbovité sú rozšírené po celej zemeguli najmä v miernom pásme severnej pologule (3 rody. Ohybné prúty vŕby košikárskej (S. Majú vysokú regeneračnú schopnosť a neobyčajnú náchylnosť tvoriť krížence. Oba 75 .nigra) s veľkými kosoštvorcovými listami. Dobrými vlastnosťami sa prejavujú najmä mnohé krížence. ch kvet. g . vŕba bylinná).triandra). c . Tortuosa a cv. ch až s .retusa) a vŕbu bylinnú (S.tobolka. sa vyrábajú sitá a krabice.alba).caprea). 350 druhov). Vŕba plazivá (S. zriedka 3 alebo 5. tristis). z nich najmä salicín. ktorý objíma ostatné časti kvetu (topole). Používajú sa aj na výrobu papiera.viminalis) sa používajú v košikárstve na pletenie košov a nábytku.osika (Populus tzv.fragilis). e . Niektoré druhy veľmi rýchlo rastú. mäkké. V parkoch a kvetu.

tremula) s vajcovitými listami má z boku stlačenú listovú stopku. kúkoľ). Semená obsahujú jedovatý alkaloid githagín a saponíny. Tie vytvárajú aj jednopohlavné kvety. A 5+5. Z viacerých druhov tohto rodu je najbežnejšia silenka nadutá (S. Kukučka vencová (L. C na okraji vykrajovaná. 98 južnej Európy. väčšinou rastúce na poliach alebo v trávnikoch ako buriny (rožec obyčajný . Sklerant ročný (Scleranthus annunus) je drobná rastlina s nenápadnými zelenkastými kvetmi rastúca ako burina na kyslých pôdach. ale aj v intraviláne obcí z rýchlorastúcich topoľov. K 5. aj v zime. 99). ⊕. Rožce (Cerastium) sú nenápadné rastliny. Plodom je najčastejšie tobolka otvárajúca sa cípmi na vrchole (obr. Často sa v parkoch vysádza introdukovaný druh topoľ balzamový (P.vulgare.canadensis) a topoľa čierneho pod názvom P.canescens). vyskytuje sa najmä v raži alebo pšenici a Obr. V predchádzajúcom období sa v Strednej a Západnej Európe intenzívne vysádzali vetrolamy v poľnohospodárskej krajine. x euramericana. C 5. Významné sú niektoré buriny polí a záhrad (hviezdica prostredná). knotovka biela (M. 100: Klinčeky: A-C .klinček záhradný (Dianthus caryphyllus).coronaria) je chráneným druhom našej flóry. zväzoček).album). 76 . Kvitne po celý rok. D dozrieva súčasne s týmito obilninami. Hviezdica trávovitá (S. C . 98) až rozstrapkaná (klinčeky). Má veľmi dekoratívne červené kvety a pestuje sa aj v záhradkách. praecox) osiva jeho výskyt poklesol a dnes je veľmi vzácny. Kúkoľ poľný (Agrostemma githago) má ružové kvety s dlhými K lístkami. Má vankúšovitý vzrast a sivo plstnaté listy. Topoľ osikový . ktorá má nafúknutý zrastený K a rastie na lúkach a Obr. Často býva vyvinutá pakorunka.inflata). často na poľných cestách. Hviezdica prostredná (Stellaria media) je častou burinou v záhradkách a viniciach.arvense). vylučujúci živicovité látky príjemnej vône. ktorá je lúčnym druhom a má typicky rozstrapkané C lupienky ružovej farby.osika (P.druhy spolu s vŕbami tvoria mäkké lužné lesy pri väčších riekach.biebersteinii). G (5) Typickými znakmi čeľade sú celistvookrajové listy postavené na stonke protistojne.graminea) je lúčnym druhom a hviezdica veľkokvetá (S.  Kvetný vzorec : . rožec roľný C.C. Pochádza z Malej Ázie.flos-cuculi). nechtíka. Zriedkavo sa vyskytuje na podobných stanovištiach aj topoľ popolavý (P. okrasné druhy (klinček). 99 trávnikoch. Niektoré druhy obsahujú saponíny alebo glykozidy (mydlica. ktoré sú krížence väčšinou topoľa kanadského (P. preto sa listy neprestajne chvejú aj pri najslabšom závane vetra.holostea) druhom dubohrabových lesov s veľkými kvetmi. Kvety sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. Čistením klinček včasný (D. Kukučka (Lychnis) je zastúpená u nás druhmi kukučka lúčna (L. Pochádza z Obr.plnokvetá forma. Burinou polí je knôtovkovec nočný (Elisanthe noctiflora). Silenkám sú veľmi podobné knotovky. 5-početné.balsamifera). ktorá obsahuje saponíny. Mydlica lekárska (Saponaria officinalis) je liečivou rastlinou. Má drobné kvety a poliehavú stonku. Je typickým segetálnym druhom. Popri cestách sa vysádza topoľ vlašský (P. V skalkách sa často pestuje okrasný rožec biebersteinov (C. zúžená do tzv. ktorá rastie na lúkach. napr. Silenka (Silene).nigra cv. Italica) s význačne štíhlou kuželovitou korunou. liečivé (mydlica). niekedy hlboko dvojlaločnatá (obr.

chinensis) a klinček bradatý (D. Medzi láskavce. Z našich divorastúcich klinčekov sú najbežnejšie lúčne druhy : klinček kartuziánsky (D. Najznámejší je veľkokvetý klinček záhradný (D.blitoides). ktorý je materským druhom známych rezaných kvetov. že celé súkvetie je potom na dotyk nepríjemne pichľavé. staveniská.deltoides).chlorostachys). nažka. Rastliny z tejto čeľade sú jednoročné a ľahko sa poznajú podľa mnohokvetých metlinových súkvetí drobných kvetov. Stonky sú zhrubnuté a pozdĺžne ryhované. Pochádza z Južnej Európy. resp. napr. ktorej súkvetia majú ozdobný tvar hrebienka. suchoblanité. V subtropickej Amerike sa pestuje líčidlo jedlé Obr. Preto sa niektoré druhy. 103: Láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus) (P. Zakrpatené P je 5-početné. záhrady a pod. Veľmi podobným druhom je láskavec zelenoklasý (A. U nás sa stretneme s láskavcovitými väčšinou na miestach narušených alebo ovplyvnených človekom (rumoviská. Karanténnou burinou je láskavec biely (A. Má štíhlejšie súkvetie. napr. láskavec metlinatý (Amarathus cruentus). často pestovaných v plnokvetých a rôznofarebných formách ( karafiát ). Z burinných druhov je najbežnejší láskavec ohnutý (A. 102). Nápadná je najmä v plodnom stave. 102 a Inkovia a dodnes majú v ich strave dôležité postavenie. ktorý má metlinové súkvetie predĺžené akoby do chvosta a sfarbené do červena. V teplejších oblastiach u nás zdomácnel. Súkvetie je zelené. láskavec hybridný (A. čím vzniká v pôde ich zásoba (pôdna banka semien). Je nižšieho vrastu s poliehavými byľami. Ako okrasné veľkokveté druhy sa pestujú aj klinček čínsky (D. kde je narušený vegetačný kryt. Plodom je drobná jednosemenná tobolka pukajúca viečkom ( obr. klinček slzičkový (D. ktoré sa môžu používať ako farbivo. resp. Jedna rastlina je schopná vyprodukovať obrovské množstvo drobných semien s dobrou klíčivosťou.  Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v trópoch južnej Ameriky.caudatus). ale kvety sú v pazuchách listov. pretože má strapec modročiernych bobúľ. okraje polí. Klinček pyšný (D. 77 . listy jednoduché striedavo postavené. Kvety vyrastajú v pazuchách štetinovitých listeňov. ktoré nevytvárajú vrcholové metliny. patrí láskavec blitovitý (A.caryophyllus).barbatus).Klinček (Dianthus) má mnoho druhov. ale i v listoch.superbus) je horským chráneným druhom. Okrasnou rastlinou je aj plamenník hrebenistý (Celosia cristata).esulenta) pre jedlé plody.albus). čo spôsobuje.carthusianorum). 101: Mydlica lekárska hybridy začínajú využívať ako (Saponaria officinalis) alternatívne plodiny . Láskavcovité obsahujú väčšie množstvo bielkovín a minerálnych látok v semenách.). Vyrábajú sa z nich rôzne pekárenské výrobky. na prifarbovanie vína.retroflexus). ich Obr.hybridus).  Čeľaď je významná fylogeneticky a z praktického hľadiska je známejšou rastlinou americký druh líčidlo americké (Phytolacca americana). V Južnej Amerike tieto rastliny využívali už Aztékovia Obr. Ako okrasný druh sa pestuje láskavec chvostnatý (A. Preto sú láskavcovité nepríjemné buriny a rastú takmer všade.

Mrlík (Chenopodium) zahrňuje množstvo druhov. Sú jednoročné (mrlík.hortensis). Má úzke kosoštvorcovité listy a veľmi rozkonárenú stonku. Praktický význam majú pestované úžitkové druhy (repa. na hnojiskách. Loboda lesklá (A. Podobá sa na mrlík. Tvar kroviek je rozlišovacím znakom lobôd. Vyhovuje mu tu väčší obsah dusíka. Mrlík mnohosemenný (Ch. V južnej Amerike. 104: Mrlík biely (Chenopodium album). mrlík čílsky (Ch. Hustými súkvetiami sa podobajú láskavcom.nitens) je mohutná rastlina s veľkými lesklými listami na rube pomúčenými.polyspermum) má ako jeden z mála mrlíkov celokrajné listy. ktoré rastú na podobných stanovištiach. Rovnako ako mrlíky. ktorý má vlastnosti a využitie ako špenát. špenát).botrys). napr.vulvaria). ukryté medzi dvoma zväčšenými listeňmi . hnojiská a pod.foliosum). Loboda rozložitá (A. Spolu s mrlíkom Obr. Iné druhy znášajú slané pôdy . plody . v našej flóre takmer výlučne rumoviskových. mrlík hybridný (Ch.hybridum) a mrlík smradľavý (Ch. Mrlík dobrý (Ch. ale na rozdiel od nich nemajú v nich štetinovité listene (pri dotyku nepichajú). ho využívali už v minulosti Indiáni. Niektoré druhy mrlíkov sú charakteristické nepríjemným zápachom. Rastliny z tejto čeľade poznáme. odkiaľ pochádza. mrlík) alebo jednopohlavné (napr. tiež ako buriny obrábaných pôd a človekom narušených stanovíšť. rubra). z ktorých pozostáva bohato rozvetvená metlina.quinoa) sa pokusne pestujú ako obilnina. Kvety sú drobné. vetroopelivé. B . Naopak aromatický je mrlík strapcový (Ch.krovkami. Dnes sa pestuje skôr ako okrasná rastlina v červenými listami (var.slanobyľ (halofyty). obojpohlavné (napr.patula) patrí k najbežnejším. Plodom sú nažky malých rozmerov. Niektoré druhy napr. Morfologicky je veľmi premenlivý. ktorý je celý lepkavo žliazkatý.). loboda) a združujú sa do súkvetí . Na mrlík biely sa podobajú aj mrlík figolistý (Ch. dedinských dvoroch. má jednopohlavné kvety. ktorý sa do pôdy dostáva trusom hydiny. loboda) alebo dvojročné (repa) so zhrubnutými a pozdĺžne ryhovanými stonkami. A . archeofyt našej flóry. Niektoré druhy majú až sukulentnú stavbu stonky.glaucum) osídľujú najnitrofilnejšie kvitnúca rastlina. 105: Krovky lobôd 78 . ale na rastline vo veľkom počte. Takéto druhy sa nazývajú nitrofyty a rastú napr. Rastliny sa výraznejšie špecializujú na určité typy stanovišťa. Je to loboda záhradná (A. Na láskavcovité sa podobajú aj vzhľadom. Napríklad niektoré druhy rastú prednostne na pôdach s vysokým obsahom dusíka. Mrlík červený (Ch. Nájdeme ho v každej záhrade. Veľmi významnou burinou je mrlík mnoholistý (Ch.bonushenricus) je typickou rastlinou dedinských dvorov.rubrum) sa ľahko pozná podľa červeného zafarbenia. Loboda (Atriplex). podobne ako láskavcovité. Medzi lobodami poznáme aj úžitkový pestovaný druh.ficifolium) a mrlík kalinolistý (Ch.opulifolium). Najčastejšie sa vyskytuje mrlík biely (Chenopodium album). Má červené zdužnatené klbká v pazuchách listov.klbiek. najmä v horských polohách. Rastie na rôznych výsypkách a piesočnatých brehoch. Obr.nažky. pretože semená sa nutričnou hodnotou približujú zrnám raži.premenlivosť listov stanovištia (močoviská. silážne jamy. Kvety sú obojpohlavné.sivým (Ch. kompostoch. pretože semená sú dlho klíčivé a je ich v pôde veľká zásoba. lobody rastú prevažne na ruderálnych stanovištiach.

conditiva) má buľvu červenú. altissima) s bielou buľvou a väčším obsahom sacharózy.vulgaris convar. • repa obyčajná cviklová . 107: Špenát siaty (Spinacia oleracea) Kochia rozprestretá (Kochia scoparia) sa vyskytuje najčastejšie ako burina šíriaca sa pozdĺž železničných tratí. netvorí buľvu. Pestuje sa ako zelenina. A . A .kvitnúca rastlina.detail kvetu. vulgaris) je listová zelenina pestovaná pre zhrubnuté stopky kučeravých listov. Z čeľade sa najčastejšie pestuje repa obyčajná (Beta vulgaris). ktoré bývajú sfarbené do červena. Osivom repy je zdrevnatené klbko s viacerými plodmi. Tieto druhy vzhľadom na zriedkavý výskyt zachovalých slanísk a piesčitých biotov patria medzi vzácne. pôvodom z prímorských oblastí záp. V prvom roku sa vytvorí listová ružica vyrastajúca z buľvy.plodná rastlina cypruštek“. V druhom roku kvetonosná stonka s metlinou klbkovitých súkvetí. pieskomilné druhy predstavuje plošticosemä lesklé (Corispermum nitidum). ktoré drevnatejú. var. ktorá vzniká zhrubnutím a zdužinatením 3 častí . crassa) má buľvu s väčším podielom stonkovej časti. Podobné využitie ako špenát môžu mať aj mnohé druhy divorastúcich ruderálnych mrlíkov a lobôd (okrem druhov s nepríjemným zápachom).vulgaris convar. trichophylla sa pestuje ako tzv. Pestuje sa na kŕmne účely. Medzi slanomilné rastliny patria napr. „letný Obr.klbko 79 . 106: Repa obyčajná (Beta vulgaris). B . hopokotylu a koreňa. C . slanobyľ obyčajná (Salsola kali).Obr. Špenát siaty (Spinacia oleracea) je známa listová zelenina s oštepovitými listami. • repa obyčajná zeleninová . Európy. U nás sa pestuje repa v 4 konvarietách : • repa obyčajná cukrová (Beta vulgaris convar. gáfrovka ročná (Camphorosma annua). • repa obyčajná kŕmna (B. B . preto pri klíčení vyrastajú rastliny v skupinách. Listy obsahujú bielkoviny a minerálne látky.mangold (B. 108: Kvety repy.stonky. Je to dvojročná rastlina. sfarbenú od antokyánov.vulgaris convar.buľva s prízemnými listami.   Obr.cvikla (B.

areoly.bradavkovec mnohobradavkový (Mammilaria polythele). V pazuche listov (Pereskia) alebo šupín (Opuntia) sa vyvinuli tzv. Opunciovité sú pomerne mladou čeľaďou a ich samostatný vývoj nastal až po odtrhnutí Ameriky od euroázijského kontinentu. ku ktorej sú prirastené tyčinky.areola s tŕňmi. ⊕. 109: Opunciovité (Opuntiaceae). A ∞. Opelenie protandrických kvetov vykonáva hmyz. Semenník je spodný.kvet. obojpohlavné. zelené a ploché listy. Opunciovité predstavujú prirodzenú a vyvíjajúcu sa čeľaď blízko príbuznú najmä čeľadi Phytolaccaceae a Silenaceae. ktorý sa celkom udomácnil v Stredomorí a používa sa na vytvorenie nepreniknuteľných živých plotov. Druhy rodu Cephalocactus majú tiež stĺpovitú stonku. glochídiá. alebo ich horná časť zanikla a dolná časť listov sa premenila na tzv. najmä časťami stonky. alebo pri niektorých druhoch tvoria rebrá (Cereus) až krídlovité útvary . Sú to rastliny púšťových krajov najmä Mexika a USA a len rod ripsalka (Rhipsalis) rastie aj v tropickej Afrike a na Cejlóne. ktoré treba považovať za skrátený konárik. pretože má ešte drevnatú stonku. na ktorom sa listy premenili na tŕne.pereskia veľkokvetá (Pereskia grandiflora) konárik s listami 80 . Kvety sa často otvárajú v noci.lišty (Phyllocactus). so šticou dlhých chlpov na vrchole.karmín). vtáky. alebo sa premenili na malé šupiny (Opuntia). Za najpôvodnejší treba považovať rod Pereskia. Najznámejším druhom je opuncia figová (Opuntia ficus-indica). Zdužnatenú článkovanú stonku bez listov majú druhy opuncie (Opuntia). a . metamorfovanými alebo až celkom zaniknutými listami. tzv. Plod je mäsitá. K ∞. . so sploštenými bočnými konárikmi a pravidelnými kvetmi. pochádza z Mexika.d . Nopál košenilový (Nopalea cochenillifera). jednopúzdrový. Sú pravidelné. pazušný orgán. podarium. a až g . alebo krátke a dlhé tŕne a ostne. C ∞. z ktorých vonkajšie sú kalichovité (K) a vnútorné korunovité (C). h . zvyčajne na báze zrastené do rúrky. b . zvyčajne jedlá bobuľa alebo tobolka. c. predtým sa často používal na pestovanie košenilových červcov. . Na areolách sediace kvety sú veľké a nápadné. kužeľa (mamily) alebo až úzkych ihlancovitých útvarov. Najväčším kaktusom je fakľovec obrovský (Cereus giganteus). zrastený z viacerých plodolistov (4-8). Areoly sa vysunú na podárium a na vrchole ich často pokrývajú husté a krátke chlpy s naspäť zahnutými háčikmi. ktorého stĺpovitá stonka dosahuje až 20-25 m výšky a tvorí typický obraz mexickej krajiny. stonkovými článkami alebo aj osobitnými telieskami. G (8-4) Sú to sukulenty (byliny i dreviny) s dužinatou stonkou rozličného tvaru s redukovanými. zriedka súmerné. valcovitého alebo až stĺpovitého tvaru. Kvetný obal je zo závitnicovo postavených lupienkov. niekedy aj netopiere. Takmer všetky opunciovité sa veľmi ľahko rozmnožujú vegetatívne. Stonka ostatných rodov je dužinatá a to guľatého. Vyšľachtené opuncie bez tŕňov sa dnes vo veľkom pestujú ako krmovina. alebo je sploštená a článkovaná. Veľmi známe sú druhy rodu fylokaktus (Phyllocactus) so zaokrúhlenou hranatou stonkou. Mamily sú jednotlivé (Mamillaria). Listy celkom chýbajú. Dnes sa rozoznáva v čeľadi asi 200 rodov a asi 2500 druhov. Len druhy rodu Pereskia majú tenké drevnaté stonky a na nich dužinaté. ploché a zelené asimilačné listy a najpôvodnejšiu stavbu kvetov. ktoré majú tvar bradavky. (z nich farbivo . Rebrovce (Echinocactus) majú guľatú alebo Obr. pologule.rastlina.Kvetný vzorec : . s mnohými vajíčkami.

ktorý dobre znáša striedavé vysýchanie stanovíšť a vytvára suchozemskú formu so vzpriamenými stonkami a vodnú formu s listami plávajúcimi na hladine vody. Plodom sú ostro trojhranné hnedé nažky. Významné sú druhy burinné (horčiak. Majú ovíjavé stonky. čím sa stávajú nebezpečnými burinami (invázne). Podobná pohánka tatárska (F. Mamilárie (Mamillaria) majú guľatú stonku pokrytú početnými kužeľovitými hrboľkami. Sú drobné. ktorý vyvoláva u niektorách ľudí alergické reakcie. Niektoré sú liečivé (stavikrv. vodné priekopy pri cestách. Burina polí a úhorov je pohánkovec ovíjavý (F. rutín (dôležitý pre pružnosť ciev). Často sa sadí popri plotoch. ktoré sa skladajú do paklasu alebo metliny. niekedy s trvácim kalichom v podobe blanitých lemov . vitamín B1. Je veľmi blízky stavikrvu (Polygonum). Má trojuholníkovito srdcovité listy a drobné kvety so zelenobielym alebo ružovým P.vulgaris) a horčiak štiavolistý (P. B2.amphibia). rebarbora). hrubé priame Obr. akými sú vlhšie polia. 110: Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) stonky a paklasy bielych kvetov. Okrasnými rastlinami sú aj krídlatky (Reynoutria) pôvodom z vých. ktoré sa používajú ako zrnovina (krúpy. Plodom je trojboká nažka.hydropiper). Pohánkovec čínsky (F. obnažené dná rybníkov a pod. Pohánka je vhodná na bezlepkovú diétu.kroviek (napr. Kompaktnejšie paklasy a širšie listy má horčiak broskyňolistý (P.lapathifolia). Často splanievajú.mitis). vytvárajú rozsiahle porasty a rýchle sa šíria. Majú nápadne veľké srdcovité listy. Kvety môžu byť obojpohlavné i jednopohlavné. v klbkách. málokveté paklasy a krídlaté nažky.kyjakovitú stonku s ryhami. 81 . stavikrv) i úžitkové (pohánka. múka). hadovník) i medonosné (pohánka). ktorého listy sú pálivej chuti a horčiak riedkokvetý (P. Pestuje sa zriedkavejšie ako liečivka i ako krmovina a medonosná rastlina. Všetky tieto druhy rastú na podobných vlhších stanovištiach. Pohánkam sú podobné burinné druhy rodu pohánkovec (Fallopia). Patrí k mladším kultúrnym rastlinám. lebo neobsahuje bielkovinu lepok (glutén). Ďaľším znakom výnimočným v rámci dvojklíčnolistých sú 3-početné kvety s okvetím (P). 111: Ochrea dlhšími. s ktorým sa kedysi spájal do jedného rodu (Polygonum). rôznej šírky. štiav). Obsahujú škrob. preto kvety s kratšími čnelkami sa opeľujú peľom kvetov s čnelkami Obr. Charakteristickým znakom čeľade sú prílistky zrastené do blanitej rúrky (ochrea). Viacero druhov má rod horčiak (Persicaria). Redšie klasy bielych ružových kvetov má horčiak štipľavý (P.aubertii) je okrasnou trvácou rastlinou s drevnatejúcou stonkou a veľmi rozkonárenými metlinami bielych kvetov.convolvulus). Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) je jednoročný druh pôvodne zo strednej Ázie (Himaláje). Ich pestovanie je nenáročné a preto aj značne rozšírené. ktorá objíma byľ nad každým uzlom.tataricum) má sediace listy (pohánka jedlá má listy stopkaté) a tupé hrany nažiek.  Byliny s jednoduchými listami striedavo postavenými na stonke. krupica. Listy má väčšinou kopijovité. ktoré sú v pazušných metlinovitých paklasoch. Kaktusy možno ľahko pestovať v črepníkoch. Ázie. Pestuje sa aj ako krmovina i medonosná rastlina (účinné nektáriá). Zaujímavým druhom je horčiak obojživelný (P. Kvety majú heterostýliu. Pochádza z Číny.

sanguineus) a štiavec klbkatý (R. nerozkonárenú stonku a hustý paklas ružových kvetov. hadí koreň (Bistorta) je tiež príbuzným rodom stavikrvu. ktorej metlina neskôr sčervenie. u ktorého napr. A-plodná rastlina a spodný dostali od väčšieho obsahu list. B. Štiav lúčny (Acetosa pratensis syn. Na trojbokých nažkách mávajú krídlaté krovky. Podzemok je hrubý. kedysi pestovaný ako zelenina (názov).major) je dominantnou bylinou vysokohorských alpínskych holí a rašelinných lúk. Štiavce sú druhovo najpočetnejšie. K bežným buriným druhom. Rumex acetosa) má využitie ako listová Obr. Je veľmi premenlivým druhom.alpinus). 82 . Na miestach opustených košiarov vytvára husté a rozsiahle porasty. Názov Obr. štiavec krvavý (R.Obr. Štiavec špenátový (R.patientia) je mohutná bylina. Má priamu. Hadovník. Na suchších kyslých a piesčitých pôdach (Persicaria vulgaris) rastie drobná štiavička obyčajná (Acetosella vulgaris syn. Rumex acetosella). Je liečivou rastlinou (podzemok).krovka kyseliny šťavelovej. ktoré menia celkový charakter horskej krajiny. štiavec (Rumex) a štiavička (Acetosella). ktorý má kučeravé okraje listov. dedinských priekopách a iných stanovištiach s vysokým obsahom dusíka patrí štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius) a štiavec kučeravý (R. vyskytujúcim sa na vlhších rumoviskách. je druhom vlhších lúk. Útlejšie štiavce sú napr. Dobre znáša zošľapávanie. na poľných cestách. Ďalšiu skupinu navzájom príbuzných rodov tvoria : štiav (Acetosa). 114: Horčiak broskyňolistý zelenina. Je liečivým druhom.crispus). šírka listov závisí od stanovišťa (na výživnejšom sú širšie). 113: Štiavec špenátový (Rumex patientia). Hadovník väčší (B. Sú väčšinou mohutného vzrastu s bohatou metlinou vetroopelivých kvetov. úzke listy a drobné kvety v ich pazuchách. Má poliehavé rozkonárené byle.aviculare). Splanelý zo zvyškov kultúr sa v súčasnosti intenzívne šíri a bol preto zaradený medzi karanténne buriny. preto rastie v okolí ľudských sídiel. v štrbinách dlažby a obrubníkov ciest. hadovito stočený (odtiaľ názov). V horských polohách je veľmi dobrým indikátorom zvýšeného obsahu dusíka v pôde štiavec alpínsky (R. 112: Krídlatka japonská (Reynoutria japonica) Najbežnejším druhom stavikrvov (Polygonum) je stavikrv vtáčí (P.conglomeratus).

Prvosienka jarná (P. Je chráneným druhom.veris) má vráskavé listy. Žĺtkovo žlté kvety voňajú. často s dlhou rúrkou.kalich.  Kvetný vzorec : .auricula). Prvosienka bezbyľová (P. Podzemky sa využívajú v lekárstve.prvosienka bezbyľová (Primula vulgaris). Tyčinky sú prirastené ku korune. Žlté kvety má aj prvosienka holá (P. A 5. Stvoly sú zakončené okolíkom. C . u rodu prvosienka. K je nafúknutý. Pôvodná je vo východnej Ázii. Ako črepníková rastlina sa pestuje červenokvetá prvosienka čínska (P. Rastie na lúkach vo vyšších polohách. Má dužinaté byle a listové stopky a veľké listy na okraji kučeravé. šťavelovú). strapcov alebo metlín (zriedka jednotlivé .farinosa) má opak listov bielo Obr. pomúčený (odtiaľ názov) a ružovofialové kvety v okolíku. Prvosienka holá je typická rastlina dolomitových a vápencových skalných štrbín v horských polohách. Jej listovú ružicu tvoria hrubé. Obr.prvosienka pomúčená (Primula farinosa). 115: Heterostýlia prvosienky : K . A .čnelka Rastie na močaristých. G (5) Sú to byliny s pravidelnými päťpočetnými kvetmi zoskupenými do okolíkov. Podobná prvosienka vyššia (P. Prvosienka pomúčená (P. 2 . zvonkovitá alebo tanierovitá. ⊕. Plodom je tobolka otvárajúca sa zúbkami alebo viečkom. K (5). 116 : Prvosienkovité : 1 .soldanelka karpatská (Soldanella carpatica).sinensis). Nájdeme ju rásť na jar v svetlých listanatých lesoch. krovinách a na stepných stráňach. koláče) kyslej chuti (obsahujú kys. Stonka je listnatá alebo listy tvoria prízemnú listovú ružicu. Kvety majú rúrkovitý K a C lievikovitú alebo svietnikovitú.tyčinky. V našej flóre je táto čeľaď zastúpená nasledovnými rodmi : Prvosienky (Primula) sú trváce byliny s listami v prízemnej ružici. Z krátkeho podzemku vyrastá ružica listov a medzi nimi žlté kvety na stopkách (asi 5 cm). 4 . marmelády.Rebarbora vlnitá (Rheum rhabarbarum) je mohutná bylina až 2m vysoká.prvosienka holá (Primula auricula) 83 .vulgaris) nemá vyvinutú stonku.koruna. C (5). č . od C rúrky odstávajúci. 3 . Častá je rôznočnelkovosť (heterostýlia). napr.sedmokvietok). Plodom je tobolka pukajúca zúbkami. Využívajú sa dužinaté listové stopky (kompóty.elatior) má nevoňavé bledožlté kvety a K k rúrke C tesne priliehajúci. Zrastenolupienková C je rúrkovitá.prvosienka jarná (Primula veris). mäsité (dužinaté) listy. na povrchu hladké. Niektoré rody obsahujú glykozidy (primín) a saponíny. 5 . slatinných a rašelinných lúkach horských a podhorských oblastí.

U nás sa pestuje ako ozdobná rastlina (s príjemnou vôňou) spolu s inými druhmi. s veľkým počtom tyčiniek. 33 druhov). Drobnou burinou polí a záhrad je drchnička roľná (Anagallis arvensis). Plod je tobolka alebo bobuľa. polokry a trváce byliny s delenými až zloženými listami bez prílistkov. Piestik zrastá z 2-5 plodolistov. jednotlivé kvety má sedmokvietok európsky (Trientalis europaea). 2 kališným lístkom a čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia). Sedempočetné. 119: Čajovník čínsky (Thea sinensis) korunným lupienkom. vlhkých lúkach.   Sú to kry. krovinách.corallina) a pivonkou polokrovitou (P. Jednotlivé pravidelné kvety sú veľké. Vodnou rastlinou je perutník močiarny (Hottonia palustris). 118: Pivonka lekárska (Paeonia officinalis): a.kvitnúca rastlina.nummularia) s plazivými stonkami a čerkáč obyčajný (L. Plodmi sú hrubostenné mechúriky. (Trientalis europaea) Semenníky apokarpného gynécea majú hrubé steny. d. obojpohlavné.suffruticosa). nápadné častým prechodom od listeňov ku Obr. Len rody Obr. 3 . Chránený je aj cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense).sedmokvietok európsky Obr. Pestujú sa najmä plnokveté formy.semeno. Do čeľade patrí 40 rodov s viac než 600 druhmi. pôvodná v stredomorí od juž.vulgaris). fgyneceum 84 . Vyskytujú sa v lesoch. 117: Prvosienkovité : 1 . 5početné kvety sú veľké. Rastie len na vápenci v lesoch. Francúzska po Albánsko. Má dlhostopkaté tehlovočervené kvety s priamymi stonkami. ktorých okraje nedokonale zrastajú. Najznámejším druhom je pivonka lekárska (Paeonia officinalis). Rastie zriedkavo na vápenci v bukových lesoch. Podobná.drchnička roľná (Anagallis arvensis).   Sú to stromy alebo kry trópov a subtrópov s jednoduchými nedelenými listami. Korunné lupienky a korene sú liečivé.Vzhľadom podobná fialovokvitnúcim prvosienkám je chránená kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli).foemina). Polokožovité obličkovité listy a rozstrapkané koruny má chránená soldanelka karpatská (Soldanella carpatica). ale modrokvitnúca je drchnička belasá (A. pre ktoré je charakteristický v bunkách parenchýmu listov vysoký obsah trieslovín. Do rodu čerkáč (Lysimachia) patrí čerkáč peniažtekový (L. ako pivonkou červenou (P. ktoré po odkvitnutí tvoria plodstvo mechúrikov. Zástupcovia čeľade sú rozšírení v severnom miernom pásme (1 rod.

C lupienky vykrajované. Má ružovofialové kvety. Ako okrasné rastliny sú známe druhy rodu Franklinia (F. V listoch sa vytvárajú schizogénne olejové nádržky a v korunných lupienkoch je červené farbivo .alatamaha). Kvety sú veľké.japonica). Obr. kultúrna rastlina známa niekoľko tisíc rokov. ibiš). Na okraji ciest. Najrozšírenejší druh je ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum). Niektoré druhy s veľkými a farebnými kvetmi sa pestujú ako okrasné a pre vlákna v stonkách ako textilné rastliny. ktorá sa pestuje v mnohých kultivaroch. Morfologicky podobný druh je ľubovník škvrnitý (H. 5 početné. Vylúhovaním v horúcej vode sa pripravuje osviežujúci nápoj .sinensis).zelený čaj a fermentáciou čierny čaj.tetrapterum).hypericín. Najdôležitejším druhom je čajovník čínsky (T.  U nás sú známe byliny s typickými dlaňovito delenými listami. Slez (Malva). Je to vždyzelený ker pochádzajúci z Malajzie a pestuje sa v subtrópoch Ázie a Afriky. Tyčiniek je veľa. Plodom je tobolka. Plody patria medzi rozpadavé. 121: Slez lesný (Malva sylvestris) Kvety sú veľké.neglecta) má kvety menšie a bledoružové. sú zrastené do 5-tich zväzočkov a vytvárajú rúrku.maculatum) a ľubovník štvorkrídly (H. 120: Ľubovník bodkovaný (Hypericum druhov je liečivých. pasienkoch a iných trávnatých spoločenstvách. teobromín. v trávnikoch a na pasienkoch rastie slez lesný (M.čaj (čínsky ca-i. Slez nebadaný (M.sinensis). Na Slovensku rastie 6 druhov tohoto rodu na suchších lúkach. čím priaznivo pôsobia na podráždené perforatum) sliznice dýchacích ciest i žalúdka.kamélia (Camellia) a čajovník (Thea) obsahujú alkaloidy teín. Do čeľade patria 3 rody s viac než 700 druhmi. Podobne sa využívajú listy kamélie čínskej (C. piestik zrastá z 3-5 plodolistov. 5 početné so žltými korunnými lupienkami. ktorý spôsobuje hovädziemu dobytku precitlivelosť na slnečné žiarenie (fotosenzibilita) a sfarbenie mlieka do žlta. tyčiniek veľa. v arabčine teja). Kvitnúca stonka (vňať) sa zbiera ako droga. sú diskovitého tvaru a rozpadajú sa radiálne na jednotlivé časti (slez. okrem K majú aj kalištek.    Sú to byliny (alebo dreviny) s jednoduchými nedelenými listami. obsahujú slizy. Najznámejší rod je ľubovník (Hypericum) rozšírený od trópov až po arktickú klimazónu. dokonca na Kaukaze (Azerbajdžan. Ako súčasť liečivých čajov sa používajú kvety i listy. známa liečivá rastlina. Gruzínsko). Poskytuje kvalitné 85 . Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh. Veľa Obr.sylvestris). Kvety slezovitých produkujú veľa nektáru. Plodom môže byť aj tobolka (ibištek). Najznámejšia okrasná rastlina čeľade je kamélia japonská (C. Z mladých kožovitých listov sa získava sušením droga .

ktoré majú na báze purpurovú škvrnu.  86 Obr. 122: Slezovité: A. Brozšírené v trópoch semeno s vláknami celého sveta. ktoré sa vyvíjajú v 5-cípych hviezdicovitých tobolkách. väčšinou na poliach ako burina. Ibišteky majú význam aj ako olejnaté rastliny. Ibištek (Hibiscus). Slez maurský (M.sabdariffa). Pestuje sa podobne ako kola končistá (C. darí sa mu aj v mestskom prostredí. Pestuje sa pre Obr. ktoré po úprave poskytujú kakaový prášok a maslo. 124: Bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum) : A. Kakaovník pochádza z tropickej Ameriky a pestuje sa na plantážach v trópoch. Majú povzbudivé účinky a používajú sa na výrobu osviežujúcich nápojov (coca-cola). Ibiš lekársky (Althaea officinalis) sa podobá slezu. Ibištek jedlý (H. najmä kry. Vlákna sa rozpadavý plod spracovávajú aj z iných druhov ibištekov. Ibištek čínsky (H. Zo známych úžitkových druhov patrí do tejto čeľade kakaovník pravý (Theobroma cacao). ale aj škrob.acuminata) pre semená. kvitne do neskorej jesene. že kvety vyrastajú priamo na kmeni a starých konároch (kaulifloria) Obr. teobromín. lebo ich semená obsahujú značné množstvo oleja. Majú kyslú chuť a používajú sa na spracovanie na džemy. Zvláštnosťou tohto druhu je. Stonky a listy má plstnaté a kvety bledoružové. 123. Okrasný ibištek sýrsky (H.prierez kvetom.zrastené tyčinky. technické vlákno na výrobu tkanín. z ibišteka krvavého (H. Liečivá rastlina.cannabinus) je jednoročná rastlina pochádzajúca z Indie. pestovaný u nás ako izbová rastlina pod ľudovým názvom "čínska ruža". V nížinách Slovenska rastie ibištek trojdielny (Hibiscus trionum).konárik.rosa-chinensis) je známy okrasný ker s veľkými červenými kvetmi. C. Kola lesklá (Cola nitida) pochádza z tropickej Afriky. Sú to cudzokrajné druhy.mauritiana) je vysoká bylina s purpurovými kvetmi. Ibištek konopný (H.syriacus) je ker pôvodný v Číne a Malej Ázii. ale aj na výrobu liečív. ale aj na ochucovanie čajov (ibištekový čaj). Plodom sú veľké tobolky so semenami (kakaové bôby). Zbierajú sa nezrelé slizovité tobolky.esculentus) sa pestuje ako zelenina. preto sú obľúbenou potravou domorodcov. z ktorého sa okrem toho využívajú aj dužinaté kalichy s obsahom kyseliny jablčnej. Rozkvitá v lete.diskovitý rohoží a povrazov. Ich plodom je tobolka. Semená obsahujú glykozid kolanín a alkaloidy kofeín. u nás pestovaný pre veľké ružové alebo biele kvety s C lupienkami. Je chránenou rastlinou a vyskytuje sa na brehoch vôd i na zasolených pôdach.    Dreviny Obr. napr. 123 . B. Pochádza zo Stredozemia a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina.krmivo.

fialka lesná (V. Najviac je pestovaný bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum). Má nízky.hirta) a fialka psia (V. Zdužnatený miešok semien v ostnitých tobolkách má lahodnú chuť. Bavlník barbadoský (G. Vlákna sú kratšie a nižšej akosti. Kvety 5-početné. Vydlabaný kmeň baobabov slúži domorodcom ako rezervoár vody v období sucha. Fialka voňavá (V. dvojakého typu : dlhšie tzv. s ostrohou u niektorých druhov voňavé. jednobunkové. Pochádza z Mexika. ale odpudivý zápach. Textilnou rastlinou je jutovník pravý (Corchorus capsularis). Semenník dozrieva na oriešok.barbadense) pochádza z Južnej Ameriky. Semená bavlníkov obsahujú olej využiteľný pre potravinárske i technické účely.reichenbachiana) zasa k lesným 87 Obr. U nás rastú pôvodne iba dva druhy lipy (Tilia). Bavlník je tiež aj medonosnou a liečivou rastlinou. Rastie v juhovýchodnej Ázii. Zo 40 druhov sa pestujú len 4. Má spravidla len dlhé vlákna. Bavlník stromovitý (G.canina) patria k lúčnym. ktoré sú pri lipe veľkolistej biele. ktoré nekvitnú a k oplodneniu tu dochádza v uzavretých kvetoch. 126: Fialka voňavá (Viola odorata) ľahké. Jedlé plody má aj durian zapáchavý (Durio zibethinus). ale veľmi hrubý kmeň obsahujúci vodné pletivá. saponíny a preto sa využíva ako liečivá rastlina. 127: Fialka sirôtková (Viola wittrockiana) x .  Prevažne dreviny. semená olejnaté. Dlhé vlákno je surovinou pre textílie. Rozpoznávacími znakmi sú chĺpky medzi žilkami na rube listov. Sú to kry alebo byliny. Listy (u bežných druhov typické srdcovité) s prílistkami. ktoré osídlili rôzne biotopy (lesy. Bavlník bylinný (G.Dreviny i byliny trópov. súmerné. ktorých stopka je zrastená s veľkým blanitým listeňom. Kvety sú veľmi chutnou čajovinou s liečivými účinkami a poskytujú včelám kvalitný nektár a peľ. Na savanách tropickej Afriky rastie zvláštny strom baobab dlaňovitý (Adansonia digitata). Vlákna sú celulózové. Obsahuje alkaloid violín. G 3-plodolistové dozrieva na tobolku.  Naše druhy sú byliny. Plodom je 3-5 púzdrová tobolka. ktoré je mäkké a Obr. Sú to stromy so srdcovitými listami. Lipy poskytujú kvalitné rezbárske drevo. lint (12-60 mm) a krátke tzv. Dožíva sa vysokého veku (až 5 000 rokov) a jeho plody sú jedlé. Okrem jarných modrých kvetov má aj tzv. známa pod ľudovým názvom "izbová lipka". papieru. celulózy a pod.arboreum) pôvodom z Indie má tiež menší význam. Bavlník (Gossypium) je najdôležitejšia textilná rastlina. krátke na výrobu vaty. Sú príbuzné slezovitým s podobnou stavbou kvetu. vysokohorské polohy). polia. vrecoviny. kleistogamické kvety. lúky. Do čeľade lipovitých patrí izbová rastlina lipka africká (Sparmannia africana) s veľkými chlpatými listami. Kvety intenzívne voňajú.odorata) je druhom krovín a lesných okrajov najmä v blízkosti ľudských sídlisk. Má krémovožlté kvety a tobolku zelenej alebo načervenalej farby. Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a lipa malolistá (T. 125: Kvet lipy Fialka srstnatá (V. ktorá má listy na rube husto bielo plstnaté a znáša dobre mestské prostredie. Pochádza z južnej Afriky. Okrem týchto dvoch druhov sa často pestuje aj cudzokrajná lipa striebristá (Tilia tomentosa).herbaceum) pochádza pravdepodobne z Afriky. motúzov a kobercov. ktorého lykové vlákna (juta) sa spracúvajú na výrobu hrubých tkanín. Materiál pre textilné vlákna predstavujú dlhé biele trichómy vyrastajúce zo semien tobolky. Kvety sú usporiadané do vrcholíkov. Čeľaď je u nás zastúpená len rodom fialka (Viola) s mnohými druhmi. Lipa veľkolistá rozkvitá asi o 2 týždne skôr a má menej kvetov vo vrcholíku ako lipa malolistá. 5početnými voňavými kvetmi bledožltej farby a 5zväzkovitými tyčinkami. Obr.cordata) sú podobné druhy rastúce v našich lesoch. linter (2-5 mm). pri lipe malolistej hnedé.

Táto pochutina je veľmi zdravá. Listy dlaňovito delené. 88 . Tekvica (Cucurbita).edulis) má jedlé plody. ovíjavá. mučenka modrastá (Passiflora coerulea). C má lievikovitý alebo zvonkovitý tvar a väčšinou žltú farbu. Tekvica obyčajná olejnatá (C.pepo convar. najmä v nezrelých plodoch.pepo convar. C. ktoré obsahujú väčšie množstvo rastlinných olejov. tekvica obrovská) majú najväčšie plody medzi rastlinami. patissoniana) má plody diskovitého tvaru. napr. Väčšie žlté kvety má fialka žltá (V. Na okrasné účely sa často používa veľkokvetá a rôznofarebná fialka sirôtková (Viola x wittrockiana). tzv. ale aj pre textilný priemysel. Mučenka jedlá (P. Stonka tekvicovitých je veľmi typickej stavby: poliehavá.druhom. Vznikla krížením iných druhov. pepo) je plodová zelenina s vodnatou dužinou. Obr. zrastenolupienkové 5početné. V samičích kvetoch dozrieva 3-5-puzdrový spodný semenník na mnohosemennú bobuľu veľkých rozmerov. veľké. oleifera) sa pestuje najmä kvôli semenám. na technické účely i ako olejnaté rastliny. Použitie tekvicovitých je rôzne.  Tropické lianovité druhy známe u nás niektorými skleníkovými druhmi s atraktívnymi modrofialovými kvetmi. Celé rastliny sú drsné od štetinatých trichómov. U nás sa vysádzajú zo sadeníc alebo vysievajú až po skončení jarných mrazov. Tekvica obyčajná patizónová . ktorá je u druhu papája melónová (Carica papaya) jedlá a používa sa aj na výrobu džúsov. K tejto skupine fialiek patrí fialka roľná (V. Má bledožlté kvety.časť rastliny s plodom a kvetom. Bobule niektorých druhov tekvíc (napr. 128: Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): A. osídľuje alpínske lúky vo vysokých horách.pepo) vo viacerých konvarietách. Plodom je veľká bobuľa. B. Tekvica obyčajná pravá (C. najmä ako zelenina alebo ovocie. najmä v čerstvom stave (nepražená). Žltokvitnúce alebo viacfarebné fialky. alebo pomocou stonkových úponkov popínavá.prierez samičím kvetom  Do čeľade patria väčšinou známe pestované druhy zeleniny. A 5. ktoré sa konzumujú rôzne upravené alebo sa nakladajú do sladkokyslého nálevu. ktorý obsahuje proteolytický enzým papaín.lutea). Anatomickou zvláštnosťou sú bikolaterálne cievne zväzky. Pochádza z Ameriky. ojedinele v Afrike. Najbežnejšie pestovaným druhom je tekvica obyčajná (C.arvensis). Kvety sú veľké. Využíva sa aj latex z mliečnic. zrastených do valcovitého útvaru.pepo convar. Prirodzene sa vyskytujú v trópoch a subtrópoch.  Dreviny s mliečnicami rozšírené najmä v tropickej Amerike. jednopohlavné. kompótov a pod.patizón (C. sirôtky sa od ostatných fialiek odlišujú postavením C lupienkov. ktorá sa vyskytuje na poliach ako burina.prierez samčím kvetom.

avšak má menšie kvety i listy a nerozkonárené úponky. ale plody sú takisto jedlé a vydržia veľmi dlho uskladnené. preto ich konzumácia má veľký dietetický význam. ktorý sa po vysušení a odstránení dužiny používa na rôzne účely (nástroj na nasávanie vína. Má dužinaté šťavnaté stonky a nesúmerné listy. Je rastlinou textilnou. K ovocným tekvicovitým rastlinám patrí melón cukrový (Melo sativus. najmä pri ochorení obličiek. Výplňové pletivo sa využíva po spracovaní ako umývacie huby. na povrchu zkorkovatená. Zaujímavým druhom je fľaškovec valcovitý (Lagenaria cylindrica). Dužina dyne a melónu obsahuje veľké množstvo fyziologicky viazanej vody. kde rastie na úpätí Himalájí.melanosperma. Najznámejší je rod begónia (Begonia). Na rozdiel od pestovaných druhov tekvicovitých má malé kvety i plody čiernej farby (jedovaté). Je jednodomá.časť rastliny.  Zástupcovia tejto čeľade sú u nás známi ako okrasné izbové rastliny pôvodom z trópov a subtrópov. Má tiež podlhovasté plody.rex) a begónia striebristá (B.ficifolia) má typické zelenobielo škvrnito mramorované plody a listy podobné figovým. Využitie je rôzne. vložky a pod. 129: Uhorka siata (Cucumis sativus): A. ktoré sú v zrelom stave vyplnené sieťovitým sklerenchymatickým pletivom.Obr. B.maxima) má plody veľkých rozmerov a môžu dosiahnuť hmotnosť až 100 kg. Tekvica čiernosemenná. prípadne ako krmivo pre zvieratá. 89 . technické filtre. Uhorka siata (Cucumis sativus) pochádza z Indie. Dyňa červená (Citrullus lanatus) nazývaná aj melón vodný. krížence označované ako B. Cucumis melo).prierez samčím kvetom. Pestuje sa v trópoch. rôzne nádoby. napr. Má valcovitý alebo kyjovitý plod. Väčšina begónií sa množí vegetatívne (odrezkami). Pestuje sa pre plod ako okrasná alebo sa môže používať ako tekvica obyčajná.longus) a uhorka siata nakladačka (Cucumis sativus convar. C. má veľké zelené bobule s červenou dužinou a čiernymi olejnatými semenami.prierez samičím kvetom Tekvica obrovská (C. Plodom je podlhovastá bobuľa. u nás v skleníkoch. Mladé plody sa konzumujú ako zelenina. podobne ako uhorky. Používa sa ako podpník pre uhorky. Pestuje sa v dvoch konvarietách: uhorka siata šalátová (Cucumis sativus convar. x tuberhybrida. ktorý možno nájsť na plotoch ako popínavú rastlinu. aromatická a sladká. Ako zelenina sa používajú mladé plody.argentea). dužina je žltej alebo oranžovej farby. resp. Bobuľa je guľatá. tekvica figolistá (C. hudobné nástroje). Rôzne hydridy sa pestujú ako dekoratívne rastliny. olejninou i liečivou.viridis). C. ktorá sa konzumuje v nezrelom stave ako zelenina. niekedy plnokveté a rôznofarebné. Podobným druhom je tiež tropická lufa valcovitá (Luffa cylindrica). Pochádza z Afriky. Z divorastúcich druhov u nás rastie posed biely (Bryonia alba). Uhorka patrí aj medzi medonosné rastliny. Jednoročná rastlina podobná tekvici obyčajnej. Listami je okrasná begónia kráľovská (B. begónia hľuznatá (Begonia tuberosa).

zrastenolupienkové. Často tvoria rozsiahle porasty (vresoviská. G (4-5) A 5+5 Sú to polokry a kríčky so šupinovitými alebo ihlicovitými. 6Oxycoccus palustris. 5-Oxycoccus microcarpus. A 4+4. ⊕. bobuľa. výživu im umožňuje endotrofná mykoríza. 8Arctostaphylos uva-ursi. K je zvonkovitého. 10Andromeda polifolia 90 . Vrchný semenník zrastá zo 4-5 plodolistov. Tyčinky sú v dvoch kruhoch. ďalej na piesčinách a rašeliniskách. alebo kôstkovica. 2-Vaccinium gaultherioides. 131: Brusnicovité a vresovcovité: 1-Vaccinium uliginosum. väčšinou vždyzelenými listami. Kvetný vzorec : . . 130 : Rojovník močiarny (Ledum palustre) Obr. pravidelné. 7-Loiseleuria procumbens. 9-Arctostaphylos alpina. ale aj veľkými a kožovitými. K (4-5). C (4-5). zriedkavejšie voľnolupienkové. ale po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice bez príveskov majú Obr. lievikovitého alebo guľovitého tvaru. 3-Vaccinium vitisidaea. rašeliniská). Rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (56 rodov a 1400 druhov). Vresovcovité rastú najmä na chudobných a kyslých pôdach vyšších polôh. Voľnolupienkovú alebo zrastenolupienkovú. Kvety sú 4-5 početné. 4-Vaccinium myrtillus. a na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky. Plodom je tobolka.

Vresovec stromkovitý (E. Baden Baden. A 4-5. Druhy rodu vresovca (Erica) sú pekné vápnomilné kríčky. syn. Vo Vysokých Tatrách rastie veľmi vzácne kobercovito rozložený kríček skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens). Má malé ihlicovité striedavé listy so silne podvinutým okrajom a ružové štvorpočetné kvety v strapcoch.  Kvetný vzorec : . ktorý je vždyzelený a pestuje sa v stovkách rôznych odrôd (cv. Je silne voňavý a jedovatý. Medvedica lekárska (Arctostaphylos uva-ursi) s tmavočervenou kôstkovicou.carnea). s ktorou sa často aj spájajú do jednej čeľade..hirsutum) a na nevápenitom podklade rododendron hrdzavý (R. Zrastenolupienkovú. Vždylezelený ker arbutus pravý (Arbutus unedo) je typickou rastlinou stredomorských macchií. Veľmi variabilným druhom rododendronu je kultúrny druh rododendron hybridný (R. Na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky a na semenníku je žľaznatý diskus. V Alpách rastie vresovec mäsový (E. Rododendrony majú rôznofarebné veľké. . Bielu voľnolupienkovú korunu má náš domáci rojovník močiarny (Ledum palustre). poskytuje drogu Folia Uvae ursi obsahujúcu arbutín. zrúcaniny.. rojovník (Ledum) a skalienka (Loiseleuria). slabo súmerné kvety so zrastenými lupienkami. V alpínskom stupni V. ružovými alebo fialovými kvetmi (nevoňajú).indicum) pod menom azalka. C (4-5). Brusnicovité majú zreteľné vzťahy k čeľadi vresovcovitých.arborea) rastie v Stredomorí a z jeho koreňových hlavíc sa vyrábajú fajky. skaly). Sú to kry so vždyzelenými alebo opadavými listami. rastúca na rašeliniskách. Jej druhy rastú na podobných miestach ako druhy vresovcovitých.rododendrony (Rhododendron). Niekedy sa v parkoch u nás pestuje rododendron žltý (R. ale aj po odkvitnutí vytrvávajúcou korunou sa vyznačuje vres obyčajný (Calluna vulgaris). K (4-5).). G (4-5) Sú to kry aj stromy so striedavými listami a 4-5 početnými kvetmi. Mnohé cudzokrajné druhy sa pestujú v črepníkoch. x hybridum). Pochádza z Číny a Japonska.luteum. V Alpách na vápenci rastie rododendron chlpatý (R. Vo Východných Karpatoch rastie vo výške 1600 až 2000 m rododendron Kotschyho (Rhododendron kotschii) s červenými kvetmi. ⊕. Cunningham White. líšiace sa od kvetov predošlej čeľade spodným semenníkom zrasteným s kalichom. rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (24 rodov a 450 druhov).ferrugineum). s peknými ružovými alebo červenými kvetmi. 91 . so zrastenolupienkovou korunou. Tatier rastie veľmi vzácne pôvodný arktický druh medvedík alpínsky (Arctous alpina). Rastie na rašeliniskách (Orava). po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice s 2 príveskami má androméda sivolistá (Andromeda polifolia) s fialovými kvetmi. V črepníkoch sa pestuje rododendron indický (R. Obidva sú červenokveté a sú dobrým príkladom vikarizácie. Zo zrastenolupienkovou. Med z rododendronov je jedovatý. rastúci od nížiny až do alpínskeho stupňa na kyslých pôdach a niekedy tvorí obrovské porasty (vresoviská). rastie na krovinatých miestach horského až subalpínskeho stupňa. areál zasahuje do južných Čiech (bory. ktorý ale na územie Slovenska nezasahuje. Azalea lutea) so žltými a voňavými kvetmi a veľa krížencov amerických a ázijských druhov s veľkými bielymi. Plodom je bobuľa.

ale aj na rašeliniskách.čučoriedka (V.myrtillus) je nízky poloker s opadavými listami.  Kvetný vzorec : . K 3.e . . voľnolupienkové a zoskupené do koncových alebo pazušných hlávok.bobuľou.n Plodom je oranžová semeno a plod bobuľa pripomínajúca rajčiak s trvácim 4-početným kalichom. Rastie na chudobných a suchých pôdach. Ich plody a listy obsahujú triesloviny a rôzne glykozidy. Brusnica barinná (V.hermafroditum).samičí kvet. G ∞ -1 92 . napr. Majú malé čierne kôstkovičky.   Sú to tropické a subtropické stromy s kožovitými listami a plodom . Rastie na rašeliniskách.samčí kvet. Brusnica pravá (V.Rod brusnica (Vaccinium) má u nás 4 druhy. b. ⊕. pravidelné. A 5 . Obojpohlavné alebo dvojdomé kvety sú zvyčajne trojpočetné. a sa aj v južnej Európe.  Kvetný vzorec : . z ktorej sa vyvinie čierna bobuľa. Pochádza z Číny. Nedostatočne zrelé plody sú však zvieravo trpké (obsahujú triesloviny).lotus) s fialovými plodmi veľkosti čerešne a zriedkavo sa pestuje aj na Slovensku.c . guľatú 5-početnú korunu. A 3. . d. ⊕. C 5. K ovocným druhom. Drevo mnohých druhov je trvanlivé. Napokon sem patrí kľukva močiarna (Oxycoccus palustris = O. K 5. ebenovník datlový (D.konárik s listami. Rastie len na vrchoviskách. G (2-9) Sú to kríčky vzhľadu vresovcovitých rastlín so striedavými čiarkovitými a na spodku hlboko ryhovanými listami. Najväčším rodom je šucha (Empetrum) s dvoma druhmi rastúcimi v horských polohách a rašeliniskách : šucha čierna a šucha obojpohlavná (Empetrum nigrum a E. Brusnica drobnolistá (V. ale rastie v subalpínskom stupni.gaultherioides) je vysokohorským druhom podobným predchádzajúcemu druhu. 132: ): Šuchovité (Empetraceae): Šucha čierna (Empetrum nigrum). tmavej farby a veľmi cenné v nábytkárstve (eben).uliginosum) má sivobelasé jedlé bobule. Dužina je mazľavej konzistencie a sladkej chuti s obsahom cukrov. Takéto vlastnosti má najmä tropický ebenovník čierny (Diospyros ebenum). karoténov a vitamínu C. C 3. ktorých plody sa občas vyskytujú aj u nás v predaji patrí ebenovník rajčiakový (D.list. f. Má zrastenolupienkovú. . Plodom je kôstkovica.vitis-idaea) má vždyzelené kožovité listy a červené bobule. Pestuje Obr. Plody týchto druhov patria medzi najzdravšie ovocie. Brusnica čučoriedková . pevné. najmä ihličnatých lesov.kaki).quadripetalus) s intenzívne ružovou naspäť ohnutou štvorpočetnou korunou a sýto červenou bobuľou. Čučoriedka rastie na kyslom humuse naších horských. V subtrópoch sa pestujú aj ďalšie druhy ebenovníkov.g .∞. m.

x vanhouttei). a tým vznikne monokarpné G (slivka). malých druhoch (mikrospecies).krvavec (Sanguisorba). tavoľníkovec jarabinolistý (Sorbaria sorbifolia) a exochorda veľkokvetá (Exochorda grandiflora). e . Z bielokvetých ozdobných krov našich parkov do čeľade patrí tavoľa kalinolistá (Physocarpus opulifolia).1. polyploidiou a apomiktickým rozmnožovaním. C 5. V cenokarpnom G zrastá 2-5 plodolistov. alebo ich je veľa. Introdukované druhy sa často pestujú ako ozdobné kry a z nich sú najznámejšie tavoľník van-Houtteho (S. Do čeľade patrí asi 100 rodov a 3000 druhov.tavoľník (Spiraea). Prevláda vývoj od apokarpného G (1. ale vývojom kvetnej čiašky postavenie G sa stane spodným (4. malina.ruža (Rosa).čerešňa (Cerasus). ⊕.tavoľníkovaté Kvetný vzorec : .alchemilka (Alchemilla). trilobata a tavoľník vŕbolistý (S. podčeľaď) resp.hloh (Crataegus). Heterochlamydeické kvety (niekedy bez koruny) sú päťpočetné. B . okolík). x bumalda. Uprostred čiašky je apokarpné alebo cenokarpné gyneceum.ružovaté 3. Podčeľaď : Spiraeoideae . Plodom je mechúrik alebo nažka. d .slivkovaté 4. c . b . rastúci na výslnných stráňach podhorského a horského pásma Karpát. plodstvo nažiek v kvetnej čiaške. ktoré sú rozšírené takmer po celom zemskom povrchu. Jediným autochtónnym druhom je tavoľník prostredný (Spiraea media). pričom však čnelky často ostávajú ešte voľné. Podčeľaď : Spiraeoideae . k cenokarpnému (4.krvavec (Sanguisorba) 93 . f . hloh sú morfologicky veľmi premenlivé. A 10+10+10.jabloňovaté Predstavitelia čeľade sú stromy.. Typickým znakom v kvete je veľmi často vyvinutá kvetná čiaška (receptákulum). S.ostružina (Rubus fruticosus). kry alebo byliny. salicifolia). z ktorých dozrievajú mechúriky s dvoma až viacerými semenami. e . jarabina. C . 133: A . čo súvisí s hybridizáciou.mišpuľa (Mespilus). Kvety sú jednotlivé. zriedka vetrom (krvavec). alchemilka.jahoda (Fragaria). c . kôstkovica alebo malvica. ktorých počet môže redukovať až na 1.kvety ružovitých: a . Tyčinky v púčiku sú oblúkovito ohnuté dovnútra.tavoľníkovaté 2. obojpohlavné a len druhotne jednopohlavné (napr.plody ružovitých: a hruška (Pyrus).∞ Sú to kry.jahoda (Fragaria). F . S. Do čeľade ružovitých patrí mnoho známych ovocných druhov. Opelenie nastane hmyzom. najmä však v severnom miernom pásme. alebo fľaškovitá a celkom uzatvárajúca piestiky (ruža). pohárikovitá (slivka). podčeľaď) k monokarpnému (3. G 5 . d .čerešňa (Cerasus).kvetné diagramy ružovitých: a . Podčeľaď : Prunoideae . b . zvyčajne však v strapcovitých súkvetiach (strapec. Tyčiniek je 2-3 (-4)krát viac než korunných lupienkov. na okraji ktorej sú tyčinky a uprostred zvyčajne 5 voľných cyklických apokarpných semenníkov. Jednotlivé druhy preto možno od seba len ťažko rozlíšiť a hovoríme o tzv. s plochou miskovitou kvetnou čiaškou.čremcha (Padus). Apokarpné G tvorí 5 až veľa piestikov. podčeľaď).trnka (Prunus). podčeľaď). g . zvyčajne bez prílistkov. g . šípka. K 5. Postavenie G je vrchné.hruška (Pyrus). Podčeľaď : Maloideae . 2. nátržník. Kvety majú drobné. Obr. Z apokarpného gynecea vznikajú charakteristické plodstvá : jahoda. a to buď plochá (túžobník).čerešňa (Cerasus). c. krvavec). e . ruža. okrasných i liečivých rastlín.d . b . Majú listy s prílistkami.ruža (Rosa). Podčeľaď : Rosoideae . Niektoré rody ako ostružina. zriedka stromy alebo trváce byliny a polokry.

ktoré obaľuje zdužnatené kvetné lôžko: šípka. Je liečivý. Význačnou rastlinou lužných lesov je ostružina ožinová (R. na povrchu s drobnými nažkami.viridis). Najznámejším druhom je ostružina malinová . Listy sú vždy s prílistkami. ⊕. Nátržník vzpriamený (P. z ktorých dozrievajú kôstkovičky (plodstvo malina) sa vyznačuje ostružina (Rubus). Niekedy sa však počet tyčiniek a semenníkov zredukuje až na 1 alebo na 2 (napr.anserina) plazivú byľ a často striebristé listy. Podobne ako aj nasledujúci druh má stonky poliehavé a plazivé.ružovaté Kvetný vzorec : . F. 94 . Divorastúce druhy sú: jahoda obyčajná (F. V rode ruží kvetné lôžko je bankovité. Je to veľmi premenlivý rod. x ananassa) s veľmi chutnými a veľkými jahodami. a kalištekom sa vyznačujú nátržníky (Potentilla) a jahody (Fragaria). Podobné je plodstvo ostružín. Na suchých lúkach a pasienkoch rastú nátržník piesočný (P. Niekedy kužeľovité kvetné lôžko zdužnatie a na ňom sú umiestnené jednotlivé nažky: plodstvo jahoda. Je liečivá. zo semenníkov sa vyvinú nažky. alchemilka) a pod K niektorých rodov (jahoda. V jednotlivých semenníkoch je jedno alebo dve vajíčka.alba) rastie v dubových lesoch. početnými piestikmi v závitnici. asi s 300 druhmi. Plochým alebo miskovitým kvetným lôžkom sa vyznačujú túžobníky (Filipendula). Z agregátneho druhu (skupina malých druhov) ostružiny krovitej (R. na rúbaniskách a pod. C 5. kužeľovitom alebo v bankovitom kvetnom lôžku.caesius) s čiernym oinovateným plodstvom.erecta) so štvorpočetným kvetným obalom obsahuje veľa trieslovín. V našich záhradách sa pestuje kríženec jahody virgínskej a jahody čílskej (F. z ktorých dozrievajú nažky. tvoriace plodstvá. Na stonkách má typické ostne pokožkového pôvodu.malina (R.). nátržník) je vonkajší kalich čiže kalištek prílistkového pôvodu. ale namiesto nažiek sa vyvinuli kôstkovičky: plodstvo malina.Podčeľaď : Rosoideae .ulmaria. Jahoda (Fragaria) sa od predošlého rodu líši tým. Introdukované ozdobné kry. z Číny a Japonska sa pestujú v záhradách a parkoch.vesca).idaeus) s červeným plodstvom a priamou stonkou. s veľkým počtom druhov. Kužeľovitým kvetným lôžkom. A zvyčajne pozostáva z veľkého množstva tyčiniek a apokarpné gynéceum takisto z veľkého množstva piestikov umiestených na plochom. z nich dozrievajú nažky alebo kôstkovičky. Túžobník brestový a obyčajný (F. Rastie na dedinských dvoroch s vysokým obsahom dusíka.moschata) a jahoda trávnicová (F. S kužeľovitým kvetným lôžkom a početnými piestikmi v závitnici. alchemilka A 1. repík G 2. G ∞ Zástupcovia sú kry alebo trváce byliny.chiloensis) jahoda ananásová (F. Bielokvetý nátržník biely (P. je liečivý. K 5.fruticosus) rastú mnohé v lesoch. jahoda drúzgavicová (F.argentea).vulgaris) majú bohaté súkvetia bielych kvetov. Zo žltokvetých druhov má nátržník husí (P. Nátržníky (Potentilla) majú nezdužnetené kvetné lôžko. že kužeľovité kvetné lôžko pri dozretí zdužnatie na známe plodstvo jahoda (fragum). Rod je veľmi premenlivý. A ∞.arenaria) a nátržník strieborný (P. V kvete niekedy koruna zanikne (krvavec. ako žltokvetá kéria japonská (Kerria japonica) a bielkokvetý šípkovec kériovitý (Rhodotypos kerrioides).virginiana x F.

centifolia). Z pestovaných ruží je známa ruža stolistá (R. K 5.vulgaris). Tŕnitý ker so stonkovými tŕňmi.villosa). Na listovej stopke alebo na okraji listovej čepele majú často žliazky. Gloria Dei. italica (slivka ringlotová. slivka trnková). Slivkovaté zvyčajne obsahujú vo svojich pletivách rôzne glykozidy (amygdalín.domestica) pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie a bežne sa u nás pestuje ako ovocný strom. ktorá sa pre voňavé kvety pestuje od antickej doby.cerasifera. uzavierajúcim veľké množstvo piestikov. napr.canina). Bankovitým kvetným lôžkom. bohato bielo kvitnúci s čiernomodrými oinovatenými kôstkovicami.kvitnúca rastlina. Super Star. Virgo. a . Najrozšírenejším druhom u nás je ruža šípová (R. Najrozšírenejším divorastúcim druhom na Slovensku je slivka trnková (Prunus spinosa). ktoré vytvárajú veľké množstvo krížencov. ktoré sa enzymaticky štiepia a uvoľňujú jedovatý kyanovodík. Niektoré druhy majú krátke konáriky. Kvety rozkvitajú pred rašením (vypučaním) listov. Dryádka osemlístková (Dryas octopetala). 95 . Podčeľaď : Prunoideae (Amygdaloideae) .damascena). V záhradách sa veľmi často už od stredoveku pestujú veľmi dekoratívne a niektoré voňavé hybridy Obr. V horských krajoch rastie ruža ovisnutá (R. ktoré po vytvorení niekoľkých listov svoj rast zastavia a premenia sa na stonkové tŕne (napr. Je vyšľachtených mnoho odrôd: convar. Liečivý repík lekársky (Agrimonia eupatoria) a vetroopelivé krvavce (Sanguisorba) majú jednopohlavné kvety.insititia) má krátko stopkaté guľovité kôstkovice rozličnej farby. C 5. a až i . poskytuje liečivú drogu Herba Alchemillae.Od predošlých druhov sa líšia trvácou čnelkou na nažkách kuklíky (Geum) a kuklice (Parageum). Poznáme celkom asi 200 druhov. k až n . ⊕.d . G (1) Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými listami a opadavými prílistkami. vznikla asi krížením P. Plochým kvetným lôžkom sa vyznačujú alchemilky (Alchemilla) so štvorpočetnými kvetmi.nátržník priamy (Potentilla rôznych druhov pod označením Rosa recta). Poskytuje z korunných lupienkov vzácny ružový olej (Oleum Rosae). Slivka domáca (P. Pravidelný kvet s bankovitou kvetnou čiaškou je päťpočetný.rugosa) alebo ruža jabĺčková (R. Plodom je kôstkovica. i nažka. ruža vráskavá (R.pendulina).kvet.).tyčinky a piestik. Slivka guľatoplodá.spinosa x P. „Plody“ (šípky) sa zbierajú na lekvár a čaj. obsahujú veľa vitamínu C. A 5n. Niektoré druhy ruží s veľkými šípkami sa pestujú aj ako ovocné druhy. sliva (P.slivkovaté Kvetný vzorec : . Alchemilka obyčajná (A. e až h . Na Slovensku rastie 7 rodov (divorastúce i pestované). ktorý nezrastá s čiaškou. Jej konáriky nemajú ostne. Najpestovanejšie kultivary sú : R. ktoré v čase zrelosti zdužnatie na známu šípku (cynarrhodum) sa vyznačuje rod ruža (Rosa). Kôstkovice sú oválne.hybrida cv. ktoré sa predtým spájali do jedného rodu slivka (Prunus).čremcha neskorá (Padus serotina) hybrida. Charakteristické je partenogenetické rozmnožovanie. c. so 6-10 početnými bielymi kvetmi rastie na vápencoch v horskom stupni Karpát. tmavomodré s voľnou kôstkou neprirastenou k dužine. Na okraji kvetnej čiašky sú početné tyčinky a na dne čiašky je jediný vrchný jednoplodolistový semenník. prunazín a i. Do podčeľade patrí asi 10 rodov s 200 druhmi. Najlepší olej poskytuje ruža damascénska (R. Qeen Elisabeth. 134: Ružovité (Rosaceae).

spracovávajú sa na zaváraniny a rôsoly. Plodom je malvica. Rod mandľa (Amygdalus) sa u nás vyskytuje v 2 druhoch. Čerešňa vtáčia (C. má biele kvety v okolíkatých súkvetiach.nana) rastie prirodzene na niekoľkých lokalitách južného Slovenska v oblasti Panónskej flóry.jabloňovaté Kvetný vzorec : . čo je synonymom jablone domácej (M.jadrovník (jabloň. s metlinovitým súkvetím a ohnivočervenými malvičkami. V surovom stave sú nejedlé. obsahujú veľa pektínov. Podčeľaď : Maloideae ( syn. K 5. sylvestris subsp. Plod jablone. Kvety sú ružové. Má vysýchavé kôstkovice s jedlými semenami. : Malaceae.plánka (Malus sylvestris). Má cenné drevo. Pestuje sa pre chutné malvice bez sklereidov.cerasifera). Zo západoázijských foriem boli vyšľachtené subsp. Pestuje sa v parkoch ako okrasný strom a v cv. Listy sú nepárno perovito zložené. Je to ker alebo strom s červenohnedými konármi a pílkovitými krátko stopkatými kopijovitými listami. jednotlivé alebo sediace po dvoch. na jednej strane žliabkovité. má dlhostopkaté červené (zriedka žlté alebo čiernočervené) kôstkovice. Jej semená pre slizový obsah osemenia sa používajú v lekárstve (Semen Cydoniae). niekedy aj samoopelivé. dula) alebo tvrdé „kamenné jadrá“ (mišpuľa.nivalis). A 5n. pektínové a dusíkaté látky). zamatovo plstnaté. convar. mitis). mišpuľa. Mandľa obyčajná (A. Kôstkovice sú guľaté. Vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis) je vždyzelený ker s drobnými bielymi kvetmi v priamych strapcoch. oranžové (obsahujú provitamín A. Je chráneným druhom.serrulata) pochádza z Východnej Ázie a sadí sa v parkoch ako okrasný strom. Pre jedlé malvičky hnedej farby sa pestuje jarabina 96 .domestica)] s jedlými plodmi. Patrí k prvým na jar kvitnúcim ovocným stromom. dula) alebo len jedno vajíčko (napr. Broskyňa obyčajná (Persica vulgaris) pochádza taktiež z Číny a cez prednú Áziu (niekdajšiu Perziu) sa rozšírilo jej pestovanie do Stredozemia a do teplejších oblastí Európy. Na výslnných stráňach rastie hruška planá (Pirus pyraster). hloh). Šťavnaté oplodie obsahuje kyselinu citrónovú. G (5-1) Zástupcovia sú stromy a kry so striedavými. Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) pochádza z Prednej Ázie. Na krovinatých stráňach od nížiny až do predhoria rastie jabloň planá . convar. plody sú guľovité. juliana (čerešňa vtáčia srdcovková. z ktorej sa vypestovala jabloň sladká (M. Čerešňa višňová.communis) [hrušku domácu (P. „Pissardii“ má karmínové listy („nepravá sakura“). Slivka čerešňoplodá. Čerešňa pílkatá. pomariorum (slivka belicová). patrí medzi najlepšie a najchutnejšie ovocie vôbec. s drobnými kvetmi a s čiernymi trpkými kôstkovicami. syriaca (slivka mirabelková.domestica). rastie v Stredozemí a z listov sa pripravujú liečivá. Semenník je stredouhlový a v každom puzdre sú 2. Vzácne sa vyskytuje na Slovensku hruška snežná (P.ringlota).communis) sa pestuje v najteplejších oblastiach južného Slovenska pre jedlé semená. nižší strom s okrúhlo vajcovitými listami. Je to nízky ker s intenzívne ružovo červenými kvetmi. zvyčajne jednoduchými listami s opadavými prílistkami. V teplejších oblastiach Európy sa pestuje ako ovocný ker alebo strom.vulgaris) má kyslé kôstkovice. Semenníky v kvetoch sú ponorené do kvetnej čiašky. hloh).serotina). používa sa ako podpník. Kvety sú ružové. Pomoideae) . višňa (C. ⊕.mahaleb). ktoré sa len po dlhšom skladovaní stanú požívateľnými. Ázie a u nás sa často pestuje pre ohnivočervené kvety. Na skalnatých stráňach od nížin až do alpínskeho stupňa sa prirodzene vyskytuje a často sa vysádza popri cestách jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). Zriedkavo sa v parkoch vysádza severoamerický druh čremcha neskorá (P. semená obsahujú broskyňový olej. Jabloň a hruška sú proterogynické a sú cudzoopelivé. Marhuľa obyčajná (Armeniaca vulgaris) pochádza zo severnej Číny. Malvice hrušiek obsahujú zhluky sklerenchymatických pletív (sklereidy).avium) je pôvodný strom. zrastajú s ňou a vytvárajú tak polospodný alebo spodný semenník. u nás rastie v lužných lesoch. Z nej a z iných druhov hrušiek vypestovali krížením hrušku obyčajnú (P. Vznikla asi ako kríženec čerešne vtáčej a čerešne krovitej (C. Jabloňovaté rastú najmä v miernom pásme severnej pologule. Čerešňa (Cerasus) je strom s bielymi až ružovými kvetmi. exokarp a mezokarp zasa z kvetnej čiašky. Na výhrevných stanovištiach rastie čerešňa mahalebková (C. mirabelka). niektoré rody sú dôležité ovocné stromy a iné zasa ozdobné dreviny. („jablko“). sakura ozdobná (C. myrobalán (P. Čremcha obyčajná (Padus racemosa) má biele kvety v strapcoch a čierne nechutné kôstkovice. kališné lístky sú naspäť ohnuté. s vysokou dietetickou hodnotou. Semená sú nejedlé . Pomaceae.toxické (kyanogénne alkaloidy).fruticosa) v juhovýchodnej Európe a pestuje sa v mnohých kultivaroch s kyslastými plodmi. Mandľa nízka (A. pôvodná v Ázii. zriedka viac (napr. chrupka) a ich kríženec polochrupka. Endokarp (jadrovník) vznikol z plodolistov. Jej príbuzný druh dulovec japonský (Chaenomeles japonica) pochádza z vých. Pestuje sa pre chlpaté a voňavé malvice žltej farby. V dužinatej malvici jednotlivé plodolisty tvoria pergamenové priehrady . C 5. Čnelky sú často ešte voľné. s trpkými malvicami.

Niektoré druhy produkujú glej. skalník plstnatý (C.aria) s podlhovastými elipsovitými nedelenými listami. Skalník rozprestretý (C.tomentosus).pudica). Pestuje sa zriedkavo pre malvice hnedej farby.niger) sú nízke kry s malými okrúhlymi listami. Hloh krivokališný (C. Má štvorpočetné kvety v drobných guľatých hlávkach.torminalis). Majú v kvetoch mnoho tyčiniek. Ozdobná je okolíkom drobných kvetov s dlhými ružovými nitkami tyčiniek.oskoruša (S. Patria sem prevažne tropické a subtropické dreviny. často delený na jednosemenné časti. Zvyčajne majú dvojito perovitozložené listy s prílistkami. 97 . ktoré majú trváci kalich. ale je horským druhom. Pochádza z Brazílie. Iné obsahujú v kôre triesloviny (A.suma).senegal). s perovito zárezovými listami. Funkciu listovej čepele často preberajú lupeňovito sploštené listové stopky . Z rodu citliviek (Mimosa) je najznámejším druhom citlivka obyčajná (M.fylódiá. Akácie (Acacia) sú stromy s dáždnikovitým tvarom koruny. sú svetlomilné tŕnité kry. ktoré sú u niektorých premenené na tŕne.alaunicus) a skalník čiernoplodý (C. Kvety sú usporiadané do malých guľatých hlávok alebo valcovitých klasov. Nitky tyčiniek sú dlhé a tenké.catechu.domestica). Poskytujú oficinálne drogy Flos Crataegi a Fructus Crataegi.mukyňa (S. listy a struky niektorých druhov sú potravou pre zvieratá. rastú na kamenistých biotopoch.curvisepala) je podobný hlohu jednosemennému. a jarabina mukyňová . Vyznačuje sa seizmonastickými pohybmi listov. skalník čiernočervený (C. Niekedy nahrádzajú korunu (ak táto chýba).  Táto čeľaď predstavuje najprimitívnejšiu a najpôvodnejšiu čeľaď radu. Má dekoratívne oranžové malvičky. z ktorých najznámejší je hloh jednosemenný (C. Pestuje sa v kvetináčoch a v skleníkoch. Ázie a pestujú sa v parkoch ako okrasné pôdopokryvné dreviny („bodendecker“). V najteplejších oblastiach južného Slovenska sa miestami vysádza Albizia julibrissi.oskorušová . Mladé vetvičky. Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) sa pestuje v parkoch (je vždyzelená). ozdobné. Veľmi dekoratívna menšia subtropická drevina je albízia (Albizia). Ich malvice nie sú jedlé. Majú malé červené malvice. Hlohy (Crataegus). Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis) je nízkym krom kamenistých strání s vápencovým podkladom.laevigata) s plytšie vykrajovanými listami. Semenník dozrieva na struk. arabskú gumu (akácia senegalská .A. Z iných druhov v teplejších dubových lesoch rastie jarabina brekyňová .horizontalis) a skalník Dammerov (C. tzv.brekyňa (S.monogyna) s listami hlbšie vykrajovanými a hloh obyčajný (C. Skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus).dammeri) pochádzajú z Vých. ktoré po dotyku sklopia lístky. Mišpuľa nemecká (Mespilus germanica) pochádza z Prednej Ázie a juhovýchodnej Európy. A.

sladká. strom rastúci v Stredozemí. 2 . 135: Mimózovité (Mimosaceae): 1 . Beztŕňovec dvojdomý (Gymnocladus dioica) je strom s krivoľakými konármi a veľkými listami.Bauhinia sp. Päťpočetné kvety sú súmerné (zriedka pravidelné). 136: Cezalpíniovité: 1.Albízia. Je to strom s hrubými. Judášovec strukový (Cercis siliquastrum) je zaujímavým stromom. Plodom je struk. s listami 1-2 krát perovito zloženými. Haematoxylon campechianum .struk  Sú väčšinou tropické a subtropické dreviny. Z tejto čeľade sa u nás v sadoch a parkoch vysádza severoamerická gledíčia trojtŕňová (Gleditsia triacanthos). Z ďalších cudzokrajných druhov treba spomenúť rohovník obyčajný (Ceratonia siliqua). rozkonárenými tŕňmi. 3 . konzumujú Tamarindus indica. 98 . Je známy skôr pod názvom svätojánsky chlieb. Struky má červenohnedé. ktorému fialovoružové kvety vo zväzočkoch vyrastajú priamo na kmeni (kauliflória).kvitnúca vetvička. Viaceré cudzokrajné druhy sú hospodársky dôležité. u niektorých druhov dužinatý a nepukavý.kvitnúca vetvička. 2 . mäsité. Dužina mäsitých strukov je Obr. Listy sú srdcovito okrúhle. podobné kvetom bôbovitých.Acacia albida . s .Obr.

Charakteristickým súkvetím bôbovitých je strapec (vika vtáčia) alebo hlávka (ďatelina).1. naspäť ohnutý alebo smeruje dopredu. 11 . 7 . Prílistky sú trváce (veľké a nápadné má napr.lucerna siata (Medicago sativa).fazuľa (Phaseolus) premenené na tŕne.  ( Viciaceae . alebo dlaňovito zložené (ďatelina).šošovica jedlá (Lens esculenta). Iné druhy poskytujú drevo. 6 . iné sa pestujú pre okrasu. agát ich má Obr.sekernica tmavá zaškrcovaný (Hedysarum hedysaroides). Z upražených semien a rozomletých strukov sa vyrába kávovina. 9 . Papilionaceae . 2 . Jedlé struky má tamarind indický (Tamarindus indica). Charakteristické je utváranie C lupienkov. hrach). Dva bočné sú voľné a tvoria krídla (alae).vika siata (Vicia sativa). Listy majú najčastejšie perovito zložené (vika). vína a sirupy. zriedka nepukavý (podzemnica olejná). 137: Kvety bôbovitých: 1 . A (9). Modifikovaný lucerna siata (Medicago sativa). ktorý lucerna kosákovitá (Medicago falcata). vika) alebo hrotom (hrachor).ľadenec sa otvára viečkom majú rožkatý (Lotus corniculatus). v stredoveku sa používali ako váhové jednotky (karát) na drahé kovy a ako závažie v lekárňach. . K (5).bôb obyčajný (Faba vulgaris). Do čeľade patrí asi 350 rodov a približne 10000 druhov. 2 . G (1) A 10 A (10) Bôbovité sú jednou z najrozsiahlejších a najrozšírenejších čeľadí na Zemi. 10 . liany a kry. používané v mikrotechnike na farbenie preparátov. zriedkavejšie dreviny (mechúrnik). dolné dva lupienky sú často zrastené a tvoria člnok (carina). kopál (po kmeňoch stekajúca a stvrdnutá živica amerického druhu Hymenaea courbaril). Listy východoafrickej kasie sennovej (Cassia senna) poskytujú tzv. v ktorom sú ukryté tyčinky a jednoplodolistý piestik.bôb obyčajný (Faba vulgaris). Plod je struk (rôzne tvarovaný).sa sušené alebo sa z nich vyrábajú likéry. Bauhínie (Bauhinia) sú stromy. Semená sú rovnako ťažké. Horný C lupienok strieška (vexillum) býva väčší. 3 . 4 (ranostaj).podzemnica olejná (Arachis hypogaea). Súmerné kvety pripomínajú motýľa (odtiaľ starší názov) a majú typickú stavbu. niekedy je odlišne sfarbený.ďatelina lúčna (Trifolium pratense). alebo priečne pastruk Obr. zriedka vyrastajú v pazuchách horných listov kvety jednotlivo (vika siata).mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens).hrach siaty (Pisum sativum). balzamy (americké a africké druhy z rodu Copaifera).vika siata (Vicia sativa).motýľokveté ) Kvetný vzorec: . sennové listy s prečisťujúcimi účinkami. kvôli nádherným súkvetiam. 5 . 6 1-4 semenný struk.lucerna ďatelinová (Medicago lupulina). C 5. 4 .komonica lekárska (Melilotus officinalis) 99 . 5 . Niektoré poskytujú nábytkárske drevo. 3 . Z dreva tropického stromu Haematoxylum campechianum sa vyrába farbivo hematoxylín. V našom podnebnom pásme sú to väčšinou byliny. Perovito zložené listy môžu byť zakončené aj úponkou (hrach. 8 .vikovité. zriedkavo jednoduché (kručinka). 138: Plody bôbovitých: 1 .

listy sa podobajú agátovým.tinctoria). Má zložené trojpočetné listy a bohaté. dôležité krmoviny (ďatelina. olejniny (sója). ktoré sú potravou človeka (strukoviny). Dreviny bôbovitých sa u nás uplatňujú najmä ako okrasné. Previsnuté strapce voňavých. Okrasnou parkovou drevinou je aj sofora japonská (Sophora japonica). Patria sem mnohé druhy. lucerna). Zelenožlté kvety rozkvitajú v neskoršom lete. Kručinka (Genista) je ker alebo poloker s jednoduchými listami. ktoré majú schopnosť viazať atmosferický dusík a premieňať ho na dusičňany. Má nepárno perovito zložené listy s prílistkami premenenými na tŕne. bôľhoj). Patria sem nízke kry. Dôležitou vlastnosťou semien je tvrdosemennosť. s trojpočetnými listami. s tŕňmi (kručinka nemecká -G. štedrec. pri besiedkach. Semená obsahujú menšie alebo väčšie množstvo oleja. Sadí sa v parkoch. Typickou vlastnosťou bôbovitých je symbióza ich koreňov s nitrogénnymi (hľúzkotvornými) baktériami (Rhizobium). Pôvodom severoamerický druh agát biely (Robinia pseudoacacia) je rozšírený najmä na južnom Slovensku. Chránenou drevinou výslnných krovinatých strání a suchých dubín južného Slovenska je mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens). Lesníci ho často vysievali Obr. 2 . ale najmä bielkoviny. Jedovatou okrasnou drevinou pôvodom z južnej Európy je štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides). Je dôležitou medonosnou rastlinou. medonosné (agát. Z trópov a subtrópov sú známe indigovníky (Indigofera). bielych kvetov produkujú veľa nektáru. Vyznačuje sa polopriesvitnými nafúknutými strukmi.ďateliny.sladkovka hladkoplodná (Glycirrhiza glabra). Jedovaté sú najmä semená v strukoch. Párno perovité listy má drevina karagana stromovitá (Caragana arborescens). záhradách.germanica) alebo bez tŕňov (kručinka farbiarska .tinctoria). Niektoré druhy agátov s fialovoružovými kvetmi sa pestujú ako okrasné (agát lepkavý R. Rýchlo sa udomácňuje a rozširuje koreňovými výhonkami.hispida). Pôvodom odtiaľ je aj popínavý ker (liana) vistéria čínska (Wisteria sinensis) so strapcami modrých kvetov. Pochádza z východnej Ázie. agát srstnatý .viscosa. Niektoré druhy sú jedovaté (napr. 139: Bôbovité: 1 . previsnuté strapce žltých kvetov. Má tvrdé drevo. iné sú burinami. najmä indigovník obyčajný (I. Neplatí to však pre pestované druhy.indigo používané najmä na farbenie tkanín. Čeľaď bôbovitých je po hospodárskej stránke veľmi dôležitá.R. z ktorého listov sa vyrábalo modré farbivo . Početný je rod zanoväť (Chamaecytisus). Bohato rozkonáraný ker je prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius).ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus). 3 lupína úzkolistá (Lupinus angustifolius) 100 . väčšinou jednotlivé kvety. Na vždyzelených konárikoch vyrastajú drobné trojpočetné listy a žlté. väčšinou chlpaté. Struky sú ružencovite zaškrcované. múroch a plotoch.G. Jej žlté kvety vyrastajú jednotlivo. Niekedy sa vysádza v parkoch. lupína). komonica) i liečivé rastliny (agát.

ako pokrm pre zver. Je liečivý. Rôzne druhy z rodu lupína, vlčí bôb (Lupinus) pochádzajú zo severnej Ameriky alebo zo Stredomoria. Majú typicky viacpočetné dlaňovito zložené listy a kvety rôznych farieb vo vrcholových priamych strapcoch. Struky sú zvyčajne kožovité a chlpaté. Jednotlivé druhy obsahujú v semenách v rôznej miere jedovatý alkaloid lupinín. Mnohé sú okrasné trvalky alebo na poliach a lesných lúkach vysádzané ako krmivo pre zver či zelené hnojenie (lupína mnoholistá -L.polyphyllus, lupína žltá - L.luteus, lupína úzkolistá - L.angustifolius). Z xerofytných kozincov (Astragalus) sa získava slizovitá látka tragant (použitie v cukrárstve a na apretúry). Náš najznámejší kozinec sladkolistý (A.glycyphyllos) má poliehavé byle a sladké listy, preto ho dobytok rád obžiera. Rastie najmä na okraji lesov a krovín. Vysokohorské druhy kozincov sú chránené. Farmaceutické využitie má aj sladkovka hladkoplodá (Glycyrrhiza glabra), ľudový názov sladké drievko. Drevnaté podzemky sú sladké, obsahujú sladkohorké glykozidy glycyrizín a likviricín, asparagín, triesloviny a i. Ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus) je trváca bylina s nepárnoperovito zloženými listami a kvetmi v okolíkoch. Žltá koruna je niekedy červenkastá. Úzke valcovité struky po dozretí pukajú tak, že ich chlopne sa špirálovite stáčajú a vymršťujú semená. Je lúčnym kozmopolitom. Paľadenec prímorský (Tetragonolobus maritimus) sa podobá na ľadenec, ale má jednotlivé a väčšie žltkasté kvety. Rastie zriedkavejšie na zasolených lúkach. Bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria) má žlté kvety s bielochlpatými kalichmi usporiadané do hlávok, je veľmi premenlivý s viacerými poddruhmi. Vo voľnej prírode rastie na lúkach a pasienkoch i na holiach vo vyšších polohách. Pestovaný bôľhoj lekársky obyčajný (A.v. subsp. vulgaris) má koncový lístok nepárnoperovitých listov nápadne väčší. Využíva sa ako krmovina. Na výslnných stráňach a lesostepiach rastie ďatelinovec bylinný (Dorycnium pentaphyllum). Jeho struky sú veľmi malé (3-5 mm) a 1-2 semenné. Medzi zástupcov bôbovitých so zaškrcovanými rozpadavými pastrukmi patrí ranostaj pestrý (Coronilla varia), ktorý má hlávky bielo-fialovo-ružových kvetov. Ranostaj ľúby (C.emerus) je poloker vysoký asi 1 m, so zelenými konármi. Má žlté kvety v chudobných hlávkach. Vysokohorským druhom skalnatých a trávnatých holí je sekernica tmavá (Hedysarum hedysaroides). Má červenofialové kvety v mnohokvetých strapcoch. Stlačené zaškrcované pastruky sa rozpadávajú.

101

Obr. 141: Ďateliny: 1 - ďatelina lúčna (Trifolium pratense), 2 - ďatelina purpurová, inkarnát (Trifolium incarnatum),

Pôvodná v tropickej Amerike a u nás pokusne pestovaná pre jedlé olejnaté semená je podzemnica olejná (Arachis hypogaea). Listy má párno perovito zložené, kvety sú žlté. Piestik je v kvetoch umiestnený na gynofóre. Po opelení a oplodnení sa gynofór predlžuje, zavrtáva do zeme a plody- nepukavé struky sa vyvíjajú pod zemou (geokarpia). V hrubom sieťovanom oplodí je 1-5 olejnatých semien (tzv. búrske oriešky, arašidy). Do rodu ihlica (Ononis) patria chlpaté polokry s dlhým koreňom (zbiera sa ako liečivý). Majú trojpočetné, na okraji zubaté listy. Niektoré druhy sú bez tŕňov. Ihlica tŕnitá (O.spinosa) má vyvinuté tŕne. Vičenec vikolistý (Onobrychis viciifolia) je u nás pestovaná krmovina, ale bežne rastie aj na lúkach a pasienkoch. Má dlhý koreň a ružové kvety zoskupené do dlhostopkatých strapcov. Rod ďatelina (Trifolium) má v našej flóre mnoho druhov. Majú trojpočetné listy s prílistkami. Kvety zoskupené do hlávky sú rôznej farby: biele, červené, fialové i. C lupienky na báze zrastajú do rúrky. Malé struky sú podobné tobolke, otvárajú sa viečkom. Žltokveté druhy s drobnými hlávkami sa oddeľujú do rodu ďatelinka (Chrysaspis). Bežným a všeobecne známym druhom je ďatelina lúčna (Trifolium pratense). Je to dvojročná až viacročná rastlina s prízemnými dlhostopkatými listami. Trojpočetné listy majú polmesiacovitú belavú Obr. 140: Podzemnica olejná (Arachis hypogaea) alebo červenkastú škvrnu. Kvety opeľujú prevažne čmeliaky. Je veľmi premenlivá tak v plano rastúcich populáciách ako i v oblastných odrodách. Má širokú ekologickú amplitúdu, častá je na suchších i mezofilných lúkach a pasienkoch, zriedkavejšie i na rašelinových lúkach a nivách (ďatelina lúčna pravá - T.pratense subsp. pratense). Odpradávna sa
102

3 - ďatelinka poľná (Chrysaspis campestris), 4 - ďatelina hybridná (Trifolium hybridum)

Obr. 142: 1 - komonica lekárska (Melilotus officinalis), 2 - lucerna siata (Medicago sativa), 3 - lucerna ďatelinová
(Medicago lupulina)

pestuje ako najdôležitejšia krmovina (ďatelina lúčna siata - T.pratense subsp. sativum). V praxi sa rozlišujú jednokosné ďateliny (f.serotinum) s mohutnejšími trsmi, hrubšími byľami, väčším počtom internódií, po kosbe už znovu nekvitnú. Pestujú sa vo vyšších polohách. Dvojkosné ďateliny (f.praecox) majú slabšie trsy, jemnejšie byle a kvitnú aj po prvej kosbe. Dávajú vyššiu úrodu ako jednokosné. Ďatelina plazivá (T.repens) vyháňa z podzemku plazivé zakoreňujúce byle. Listy aj hlávky bielych kvetov majú dlhé stopky. Rastie na pasienkoch a v trávnikoch, znáša zošľapávanie. Ďatelina hybridná (T.hybridum) sa volá aj tzv. švédska ďatelina. Pestuje sa v miešankách i v čistej kultúre. Kvety má ružovkasté, po odkvitnutí červenohnedé. Ďatelina purpurová - inkarnát (T.incarnatum) je jednoročná krmovina, s husto chlpatou byľou aj listami. Krvavočervené kvietky sú vo valcovitých hlávkach. Ďatelina alpínska (T.alpestre) i ďatelina červená (T.rubens) sú podobné ďateline lúčnej. Ďatelina horská (T.montanum) je bielokvitnúca. Rastie od pahorkatín až po subalpínske pásmo. Ďatelinky (Chrysaspis) majú drobné žlté hlávky z kvetov, ktoré po odkvitnutí neopadávajú. V lúčnych porastoch sa vyskytujú ďatelinka poľná (Ch. campestris), ďatelinka pochybná (Ch.dubia) a ďatelinka zlatožltá (Ch.aurea). Lucerna (Medicago) má trojpočetné listy ako ďatelina. Struky sú podľa jednotlivých druhov rôzneho tvaru, často ostnaté a slimákovito zvinuté. Lucerna siata (M.sativa) je stará krmovinová plodina, u nás bežne pestovaná v rôznych kultivaroch. Často splanieva. Je to trváci druh s hlbokou koreňovou sústavou (aj 10 m). Trsy sú bohato olistené. Modrofialové kvety sú v strapcoch, struky špirálovite skrútené. Lucerna kosákovitá (M.falcata) má žlté kvety v strapcoch a kosákovite zahnuté struky. Dobre znáša mrazy, sucho i obsah solí v pôde. Rastie v trávnatých porastoch nížin. Lucerna menlivá (Medicago x varia = M.falcata x sativa) je kríženec, ktorý vzniká všade, kde sa vyskytujú blízko seba rodičovské druhy, má kvety žlto fialové, bledo fialové alebo hnedé. Lucerna ďatelinová (M.lupulina) má malé hlávkovité strapce žltých kvetov, struky obličkovito stočené. Divo rastie na lúkach, medziach, poliach. Komonica (Melilotus) má tiež trojpočetné zubaté listy a drobné kvety v dlhých strapcoch. Žlté kvety má komonica lekárska (M.officinalis), bielokvitnúcim druhom je komonica biela (M.albus). Nájdeme ich
103

na úhoroch, násypoch a okrajoch ciest. Obidve komonice sú aromatické, obsahujú kumarín a voňajú najmä pri vädnutí a sušení. Rod vika (Vicia) je bohatý na druhy (asi 120, u nás 21). Niektoré sú divorastúce, iné sa pestujú ako krmoviny, najmä v miešankách. Viky sú jednoročné a trváce rastliny, často s tenkými, chabými byľami, rozkonárenými úponkami párnoperovito zložených listov sa prichytávajú o susedné rastliny. Kvety sú v strapcoch. Vika vtáčia (V.cracca) je popínavá trvalka, vysoká až 150 cm. Podobná, ale mäkko chlpatá je vika huňatá (V.villosa). Vika chlpatá (V.hirsuta) a vika štvorsemenná (V.tetrasperma) sú jednoročné druhy s drobnými belavými kvetmi v chudobných strapcoch hojné na celom území. Vika plotná (V.sepium) sa popína pomocou rozkonárených úponkov. Pevné, priame byle má vika tenkolistá (V.tenuifolia). Vika panónska (V.pannonica) je podobná vike plotnej, ale je celá bielohuňatá a má žlté alebo špinavofialové kvety (podľa poddruhu). Rastie v teplých pahorkatinách. Vika siata (V.sativa) ako jednoročný druh a je známa v troch poddruhoch : Vika siata pravá (V.sativa subsp. sativa) sa seje do miešaniek na kŕmenie. Často splanieva. Má širšie listy ako vika siata úzkolistá (V.sativa subsp. angustifolia). Kvety im vyrastajú jednotlivo v pazuchách listov. Vika siata poľná (V.sativa subsp. segetalis), ktorá je slabo chlpatá, rastie ako poľná burina. Medzi bôbovité patria viaceré významné druhy pestované ako strukoviny. Z hľadiska ľudskej výživy sú hodnotné pre obsah škrobu, bielkovín (2-3 x viac ako obilniny), esenciálnych aminokyselín, vitamínov a vlákniny. Bôb obyčajný (Faba vulgaris) je jednoročná rastlina s hrubou štvorhrannou byľou, listy sú mäsité, sivozelené. V pazuchách listov vyrastajú biele kvety s čiernofialovou škvrnou na krídlach. Struky sú veľké, s viacerými semenami. U nás sú známe tri poddruhy, líšiace sa hlavne veľkosťou semien : bôb obyčajný konský (F.vulgaris subsp. equina) má hranaté sploštené semená. Bôb obyčajný holubí (F.vulgaris subsp. minor) má semená menšie, guľaté. Bôb obyčajný svinský (F.vulgaris subsp. major) má veľké sploštené semená. Pestujú sa ako zelenina alebo krmovina. Zelené rastliny sa silážujú. Hrach siaty (Pisum sativum) je pestovaná, jednoročná rastlina s poliehavou alebo popínavou byľou. Prílistky párno perovito zložených listov sú nápadne veľké. Listy sú zakončené rozkonárenou úponkou. Pôvodný je vo východnom Stredomorí a v Prednej Ázii. Hrach siaty pravý (P.sativum subsp. sativum) je pestovaný pre jedlé semená. Hrach siaty roľný, peluška (P.sativum subsp. arvense) má modrasto červenofialové kvety, je pestovaný v miešankách ako krmovina.

104

105 .

A .bôb obyčajný (Faba Niektoré druhy sú dekoratívne: fazuľa šarlátová (P.s nízkou. kríčkovitou byľou.tyčinky. 2 .sója fazuľová (Glycine max). Veľké množstvo kultivarov môžeme rozdeliť na 2 taxóny: var. V trópoch a subtrópoch sa pestujú druhy so žltými kvetmi fazuľa mungová (P.struk. 144: 1 .Obr.s ľavoobjímavou byľou a var. vulgaris).krídla. -kalich Obr.vika vtáčia (Vicia cracca).vulgaris) je jednoročná rastlina pôvodom z tropickej Ameriky s rôznofarebnými kvetmi. ktorý sa varom denaturuje. Vo všetkých tropických krajinách sa pestuje ako dôležitá strukovina vigna čínska (Vigna sinensis). b . 143: 1 .semeno 106 .člnok. Fazuľa obyčajná (P.kvet. fazuľa zlatá (P. fazuľa mesiacová (P.mungo). nanus . s .struk.aureus) a drobnými zelenými semenami. s . č .strieška. Semená sú za surova jedovaté s obsahom fazínu. a .vika srstnatá (Vicia hirsuta). 3 . ktoré sú vhodné na konzum za surova v naklíčenom stave. k . V miernom pásme je známa len ako pestovaná. má až 50 cm dlhé struky.hrach siaty (Pisum sativum) . 3 . c . K Fazuľa (Phaseolus) je rozšírená hlavne v trópoch.lunatus). vulgaris .vika plotná (Vicia sepium). 2 .coccineus).

čnelka.fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris).semenník. C Z rodu hrachor (Lathyrus) sa pestuje hrachor siaty (L. 2 .tobolka. Semená sú za surova mierne toxické (obsahujú lathyrogén). plazivý Obr.hrachor jarný (Lathyrus vernus).struk. tzv. heterofýlia listov Tento jednoročný druh sa využíva ako strukovina i krmovina. pestuje sa aj u (Eucalyptus globulus): A . Hrachor hľuznatý (L. Šošovica jedlá (Lens esculenta) je stará pestovaná strukovina.sativus). rôznym spôsobom upravené ako sójová múka. lebo obsahujú bielkoviny podobné živočíšnym. vitamíny (B. ktoré sa podobajú listom fazule (odtiaľ názov). mlieko. A . Pochádza z východnej Ázie.struk. Struky sú v porovnaní s ostatnými strukovinami veľmi malé.podzemná hľuza.cícer baraní (Cicer arietinum).pratensis) má poliehavú alebo popínavú hranatú byľ a strapce žltých kvetov. len s 1-2 sploštenými semenami. E) a lecitín. alebo sa z nich získava olej. 3 . Ďalšie jednoročné i trváce druhy rastú vo voľnej prírode. vločky. syr.tuberosus) má dlhý. 145: 1 . 147: Eukalyptus guľatoplodý suchých oblastí juhozápadnej Ázie a Stredomoria.šošovica jedlá (Lens esculenta). 146: 1 .hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus).konárik nás. Má malé.hrachor lesný (Lathyrus sylvestris). sójové mäso. h . Cícer baraní (Cicer arietinum) je dôležitou strukovinou Obr.tyčinky 107 . 3 .Strukovina s rôznym využitím je sója fazuľová (Glycine max). Má listy s úponkami. č . sú zo všetkých strukovín najhodnotnejšie. s . s . Je to jednoročná. s listami a plodmi. Hrachor lúčny (L. 2 . typicky nafúknuté a žliazkaté struky. Obr. Jej semená majú vysokú výživnú hodnotu. K . B . Semená sa používajú varené.kalich Bledomodré kvety sú jednotlivé. hrdzavohnedo chlpatá rastlina s trojpočetnými listami. pražené. s .

kvet. Drobnolisté formy sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. ktoré sa používajú ako tzv. Hrachor voňavý (L. Kvitne v lete karmínočervenými kvetmi. Plodom je 4-púzdrová drevnatá tobolka.pisiformis) sú lesné druhy. Má listy rôzneho tvaru (heterofýlia). Pochádza zo severnej Ameriky. pri cestách a pod. hrachor čierny (L. používa sa v kozmetike (voňavky. Aj korenie známe ako klinčeky (hrebíčky) patrí medzi rastliny tejto čeľade.súkvetie. Má aj kvalitné tvrdé drevo. ktoré majú ružové kvety a rastú v rôznych biotopoch. Plodom je tobolka. pre ktoré sa z nich získava eukalyptový olej.niger) a hrachor hrachovitý (L. pôvodom zo strednej Ameriky s obsahom silíc v plodoch (bobuľa). Na južnom Slovensku sa zriedkavo pestuje v záhradkách fuksia čílska (F. Myrta obyčajná (Myrtus communis) je ker s drobnými a vždyzelenými listami. pestuje sa ako ozdobná letnička. Hľúzky sú jedlé a slúžia na vegetetívne rozmnožovanie. Pôvodne sa vyskytuje v Stredozemí.podzemok a korene hľúzkovito zhrubnuté.magellanica). kúpeľové prísady. kožovitými.  Dreviny so vždyzelenými. od Obr. Úžitkovou časťou rastliny sú sušené kvetné púčiky s obsahom silice (eugenol). Vysoký strom pochádzajúci z Austrálie. Madagaskar). pretože sa dá strihať do rôznych tvarov.odoratus) má voňavé. B . Pestujú sa ako okrasné. Veľmi obľúbený v živých plotoch. Rod vŕbovka (Epilobium) má niekoľko autochtónnych druhov. 148: Vŕbka úzkolistá (Chamaerion angustifolium): A . veľmi príjemnej vône. Rastie najmä na lesných rúbaniskách. protistojnými listami a jednopohlavnými kvetmi. Ide o druh klinčekovec voňavý (Syzygium aromaticum).parviflorum) je liečivá. ale je to vyššia bylina s dlhým vrcholovým strapcom červených kvetov. u nás je zavlečeným druhom. ktoré obsahujú aromatické silice. Pimentovník pravý (Pimenta officinalis) je vždyzelený tropický strom. Pochádza z Indonézie a pestuje sa aj inde v trópoch (Zanzibar. Hrachor lesný (L. Z praktického hľadiska sú málo významné. zubné pasty. Obr. ale často vysádzaný v Stredozemí. kde rastie ako súčasť krovitých pichľavých porastov (macchie). Kyprina úzkolistá (Chamaerion augustifolium) je podobná vŕbovkám. rôznofarebné kvety. Obsahujú aromatické silice. Vŕbovka malokvetá (E. C pukajúca tobolka 108 . Hrachor jarný (L. U nás je najznámejší krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens). 149: Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)  Dreviny rozšírené v trópoch a subtrópoch.vernus). dezodoranty). Pupalka dvojročná (Oenothera biennis) je tiež vyššia rastlina s veľkými žltými kvetmi. „nové korenie“ s príjemnou pálivou a korenistou chuťou. iné ako koreniny.  Byliny väčšinou so 4-početnými kvetmi a plodom tobolkou. Je to ker s drobnými svetlozelenými tuhými listami.sylvestris) je rastlina s nápadne krídlatou stonkou i listovými stopkami. ktorý sa šíri pozdĺž ciest. Z okrasných druhov sa u nás pestujú fuksie (Fuchsia) ako izbové rastliny. Eukalyptus guľatoplodý (Eucalyptus globulus). Pochádza zo Stredozemia.

Bažanka ročná (M. napr.epithymoides). Bažanka (Mercurialis) je u nás zastúpená dvoma druhmi. Naše druhy sú bylinné. niektoré so sukulentnou stavbou. 151: Mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias): A . listy sú premenené na tŕne. Tieto čiastkové súkvetia (tzv. ktorý má podporné listene sfarbené do žlta až červena a je dekoratívnym druhom pestovaným aj v záhradkách. u cudzokrajných druhov bobuľa. Najrozšírenejším druhom je mliečnik chvojkový (T. pestovaná ako okrasná v záhradách.cyparissias) s úzkymi listami. Bažanka trváca (M. Zriedkavo v parkoch sa vysádza krušpán drobnolistý (B. ktorý deformuje listy. Napadnutá rastlina má odlišný habitus a je pokrytá žltými až oranžovými ložiskami výtrusov (éciami) tejto hrdze. Sukulentné druhy sú podobné kaktusom. Tieto kvety sa združujú spoločne do zložitých súkvetí. cyathiá) majú čiaškovitý tvar.helioscopius).exiguus). V pletivách majú mliečnice s obsahom kaučuku. bez sukulentnej stavby. Praktické využitie majú okrem sukulentných okrasných druhov aj druhy s väčším obsahom kaučuku (kaučukovník brazílsky) alebo druhy so škrobnatými hľuzami (maniok).zdravá rastlina. Pôvodná je v Stredozemí. len u niektorých druhov majú typickú stavbu. stonky sú dužinaté a preberajú asimilačnú funkciu listov. Plodom je tobolka. Rastie na suchých lúkach. Listy sú metamorfované na tŕne vyrastajúce na rebrách dužinatej stonky. 150: Cyathium väčšia rastlina s protistojnými listami (výnimočný znak mliečnikov). ktoré im slúžia ako zásobárne vody v období sucha.annua) je jednoročná burina záhrad a polí. kde okolo samičieho kvetu je 5 závinkov samčích kvetov a celok je podopretý 4 oválnymi alebo polmesiačikovitými žliazkami (určovací znak mliečnikov). ktorý je jedovatý a na vzduchu tuhne. Vidlice aj zložený okolík sú takisto podoprené listeňmi.  Do čeľade patria väčšinou tropické druhy (stromy a kry). sú podopreté 2 listeňmi sfarbenými do žlta alebo červena (imitácia kvetných obalov). takže pri poranení ronia biely latex. Najčastejším rodom je mliečnik (Tithymalus) s mnohými druhmi. mliečnik kolovratcový (T.perennis) tvorí miestami bohaté porasty v listnatých lesoch. 1 piestik (samičí kvet). najmä bučinách.rastlina napadnutá hrdzovcom hrachovým 109 . mliečnik drobný (T.amygdaloides).lathyris) je Obr. Niekoľko druhov mliečnikov rastie na poliach a v záhradách ako buriny. polopúštnych oblastiach. Cyathiá sa združujú do vidlíc a tie do okolíka. že v zdužnatelých stonkách majú vodné pletivá. Veľké množstvo sukulentných druhov mliečnikovitých má centrum rozšírenia v Afrike v suchých.peplus). Bežným druhom listnatých lesov je zasa mliečnik mandľovitý (T. V krovinách teplejších oblastí rastie mliečnik mnohofarebný (T. B . Týmto nepriaznivým životným podmienkam sa prispôsobili tým. mliečnik okrúhlolistý (T. Zakrpatené sú kvetné obaly a pohlavné orgány redukované len na 1 tyčinku (samčí kvet). Je dvojdomá. resp.microphylla). takže celé cyathium napodobňuje jednoduchý obojpohlavný kvet. Ich kvety sú jednopohlavné a značne redukované.Španielska po Malú Áziu a Kaukaz. Mliečnik preháňavý (T. Tento druh často napáda hrdzovec hrachový (Uromyces pisi). Obr.

s drevnatejúcou stonkou a veľkými dlaňovito delenými listami.c . 152: Mliečnik obyčajný (Ricinus kolovratcový (Tithymalus helioscopius) communis). na jar kvitnúci ker alebo malý strom. niekedy obalené petaloidnými listami.Najpočetnejší je rod prýštec (Euphorbia). Ricín sa pestuje u nás ako okrasná rastlina letnička. A 4. K 4. 153: Ricín obyčajný (Ricinus communis) vrchlíkoch.kvitnúci konárik. V čerstvom stave sú ale hľuzy jedovaté. U nás rastie drieň obyčajný (Cornus mas). V kvete je spodný dvojplodolistový semenník. ale zároveň aj jedovatými. Štvorpočetné kvety sú v okolíkoch.obesa). Ameriky a u nás sa vysádza ako ozdobný ker. Pochádza z Madagaskaru. kry s bielymi kvetmi v chocholíku a čiernymi nejedlými kôstkovicami. prýštec hrozný (E. Výrazne zhrubnutú stonku až súdkovitého tvaru má napr.plod pre jedlé škrobovité hľuzy. a . subtrópov a čiastočne mierneho pásma patrí ricín Obr. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica.horrida) alebo prýštec tučný (E.kvet. výbežkatý (Swida stolonifera). Nemá sukulentnú stavbu a listy sú sfarbené do červena. Je to strom pestovaný na plantážach a Obr. Svíbovec floridský (Cynoxylon florida) má guľovité súkvetie drobných kvetov. syn. v trópoch viacročná. 154: Drieňovité (Cornaceae). ale aj vo farmaceutickom a textilnom priemysle. obsahujú kyanogénne glykozidy. so semenami bohatými na olej. Pochádza zo Sev. C 4.australis). ⊕. d. Jednopohlavné kvety má v metlinách. kyslotrpkej chuti. jednoročná bylina. Vzhľadom na obsah kaučuku v pletivách mliečnikovitých sa tento produkt využíva najmä z tropických kaučukodarných rastlín ako hevea parakaučuková. sfarbenými často do fialova. predovšetkým jeho žlto panašovaná varieta (cv.e . hlávkach a Obr. Svíb pochádza z Brazílie. K úžitkovým druhom trópov. V listnatých lesoch je hojný svíb krvavý (Swida sanguinea) a svíb južný (S. ktoré sú podopreté štyrmi veľkými petaloidnými listeňmi. Olej sa používa na technické účely.pulcherrima. Do čeľade patrí 14 rodov s viac než 110 druhmi. Veľmi obľúbený vždyzelený ker našich parkov je aukuba japonská (Aucuba japonica). U nás sa častejšie pestujú ako okrasné izbové rastliny prýštec najkrajší (E. Aureovariegata). Prýštec ohnivý (E. Maniok jedlý (Manihot esculenta) sa v trópoch pestuje b. 110 . Podlhovasté červené kôstkovice (drienky) sú jedlé. a to ešte pred vypučaním listov. Plodom je 3-púzdrová tobolka. pochádajúci z Mexika.  Kvetný vzorec: . G (1-2) Sú to stromy a kry s jednoduchými listami bez prílistkov. ktorý má niekoľko sto druhov sukulentných. kaučukovník brazílsky (Hevea brasiliensis).milii) má sukulentnú stonku a listene cyathia sú červené. žltými kvetmi v okolíku. podobne ako zemiaky. Poinsettia pulcherrima).

5. Najväčším rodom je bršlen (Euonymus) s viac než 200 druhmi. Kvety sú malé a zoskupené do pazušných súkvetí. Najväčší rod cezmína (Ilex) má viac než 300 druhov. len zriedka sú jednotlivé v pazuche listov.priečny rez semenníkom. Využívajú sa na prípravu osviežujúceho zeleného čaju pod názvom „máté“. V rámci čeľade sa rozlišuje 50 rodov s 800 druhmi. Zriedkavo sa vysádzajú v parkoch aj bršlence (Celastrus).scandens) a ázijský bršlenec kruhovitý (C.paraguaiensis).aquifolium).5.verrucosus) ako kry v lesných spoločenstvách dubín a dubohrabín. vzniknutým z vonkajšieho osemenia.kvet 111 . plod je kôstkovica. Plody sú tobolky alebo nažky s veľmi tvrdým osemením. a. Je obľúbeným vianočným stromčekom v Sev. Semená po dozretí tobolky visia na dlhých vajíčkových šnúrach.plod. V Južnej Amerike sa pestuje na veľkých plantážach cezmína paraguajská (I. Semená sú často obalené mäsitým mieškom (arillus).c . A 4. Ako ozdobné kry sa vysádzajú ázijské druhy bršlen japonský (E. vždyzelený ker až menší strom s ostnatolaločnatými lesklými listami. Pre tento druh sú charakteristické nafúknuté tobolky s veľkými hnedými semenami s tvrdým osemením. Plod je tobolka. červenej farby. h . kôstkovica a bobuľa. Niektoré druhy majú v pletivách tracheidy s latexovým mliekom. so štvorpočetnými alebo päťpočetnými kvetmi s veľkým žľaznatým diskusom.fortunei). Je chránený. Kvety sú menšie 4početné. Kvetný vzorec : . Obr. Do čeľade patrí 5 rodov (asi 50 druhov) rozšírených v temperátnej zóne severnej pologule. Amerike.konárik s kvetmi a plodmi. Obr. Tu rastie v dubových lesoch.⊕. Má drobné biele kvety.5.semeno  Sú to dreviny viacmenej krovitého vzrastu s opadavými nepárnoperovito zloženými listami s prílistkami.orbiculatus). G(2-5) Sú to stromy. 156: Cezmínovité (Aquifoliaceae): cezmína tmavá (Ilex opaca).  Sú to menšie vždyzelené stromy alebo kry s jednoduchými striedavými listami.japonica) a panašované formy bršlena Fortuneho (E. pre listy obsahujúce kofeín. Na Slovensku rastú 2 druhy: bršlen európsky (E. a .europaeus) a bršlen bradavičnatý (E. ktorého areál zasahuje aj na Slovensko.dozretý plod (tobolka). V južnej Európe rastie klokoč perovitý (Staphylea pinnata). C 4.kvet. severoamerický bršlenec popínavý (C. ktoré sa vyvinú na korálovočervené plody pretrvávajúce do jari. b. Na Slovensku sa pestuje juhoeurópsky druh cezmína ostrolistá (I. i až k . kry a liany s jednoduchými listami. 155: Bršlencovité (Celastraceae): bršlen americký (Euonymus americanus). i až n .K 4. g . h .b .kvitnúci konárik. Do čeľade patria 4 rody s viac než 400 druhmi s kozmopolitným rozšírením.

K 4.caucasica). obojpohlavné alebo jednopohlavné (dvojdomé alebo polygamické).inserta). Často sa na južnom Slovensku splanieva vinič pobrežný (V. s 2 vajíčkami v každom púzdre. vyrastajúca v pazuche listu (sympódium). vždyzelená liana.  Kvetný vzorec : . Úponky sa na konci rozširujú na prichytávacie platničky.kvitnúca rastlina. C 4. lebo vytvára dokonalú kulisu z mozaiky listov.samčí kvet. K 4. až so 4 m vysokým a hrubým kmeňom. Plodom je bobuľa. Striedavé listy sú dlaňovito delené alebo dlaňovito zložené. ⊕. Listy má dlaňovito zložené z 5 úzko vajcovitých lístkov.5. Šťavu druhu Cissus jattae používajú domorodci ako šípový jed. Pravdepodobne vznikol z divorastúcich druhov viniča lesného (V. Najväčším rodom je cisus (Cissus). Na zakrytie múrov a pergol sa pestuje pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia) a pavinič popínavý (P. 157: Viničovité (Vitaceae): vinič letný (Vitis aestivalis).sylvestris) a viniča kaukazského (V. liany.5. pochádzajúci zo Sev.5.5. prichytávajúce sa úponkami. Vrchný semenník je dvojplodolistový a dvojpuzdrový. Z amerických druhov sa u nás často pestuje vinič líščí (V. Sukulentné druhy rastú v juhozápadnej Afrike.antarctica). A 4. g. pestovaný v mnohých odrodách. Viničovité sú prevažne tropické rastliny s niekoľkými rodmi s areálom aj v temperátnej zóne severnej pologule (12 rodov a 700 druhov). s 300 druhmi.h piestik 112 . C 4. . Z nich najznámejší kultúrny druh je vinič hroznorodý (Vitis vinifera). Hlavná stonka končí ako úponka a ďalší rast preberá bočná stonka. G (2-5) Obr. Veľmi obľúbená nenáročná izbová rastlina je cisus antarktický (C.obojpohlavný kvet.tricuspidata) s lesklými trojlaločnatými listami sa využíva na zakrytie budov. . A 4.d . so 4 semenami. Kvetný vzorec : . f .5.riparia). Ameriky. G (2) Sú to dreviny. c.labrusca) odolnejší druh. . zoskupené do metlín. pretože sa krásne vyfarbujú. 4-5 početné kvety sú pravidelné. ⊕. ale poskytuje horšie víno a preto sa používa ako podpník pre vinič hroznorodý. Paviniče sú veľmi dekoratívne na jeseň. Entomofilné rastliny. čoskoro opadávajú a na kvete ostáva len krpatý drobný kalich. .5. Korunné lupienky čiapočkovito zrastajú. a . Podobný druh pavinič trojlaločný (P.

Zo semien amazónskej paulínie nápojovej (Paullinia cupana) sa pripravuje pasta guarana. Rastie na kyslých substrátoch. Z plodov a z kôry sa pripravuje prečisťujúci liek. Z cudzozemských treba uviesť paliurus tŕnitý (Paliurus spina-christi). f až h . obsahujúca kofeín .slúži na výrobu osviežujúceho nápoja. a .g . Dvojslivka čínska (Litchi chinensis) sa pestuje pre lahodný miešok Obr. ktorý v Stredomorí rastie ako súčasť macchie.rez plodom (Vietnam a Malajzia). h . U nás sa často vysádza ako ozdobný strom z Číny jaseňovec metlinatý (Koelreuteria paniculata) s nepárno perovito zloženými listami. Majú striedavé perovito zložené alebo jednoduché listy.inermis) poskytuje tzv. tŕnistý ker (tŕne premenné prílistky).⊕. f. 158: Rešetliakovité (Rhamnaceae). s kvetmi v metline a s nafúknutými tobolkami. Rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica) je dvojdomý tŕnitý ker s protistojnými listami a so súkvetím štvorpočetných zelenkastých kvetov. v krovinách a vo svetlých lesoch. Rastie na výslnných kamenistých stráňach. Jaseňovec na semene. Majú tŕnité brachyblasty s jednoduchými listami s malými prílistkami.piestik. Obr.piestik.kvet.zizyfus jujubový (Z. C5.c . Rešetliak karolínsky (Rhamnus carolinianus). G (3) Sú to dreviny temperátneho (mierneho) a subtropického pásma. Mydlovník pravý (Sapindus saponaria) zo Strednej a Južnej Ameriky má plody s obsahom saponínu a ich oplodie sa používa ako mydlo. najmä však v subtropickom a tropickom pásme (58 rodov a 900 druhov). morfologicky podobné pravým datliam (Phoenix dactylifera).e . Jeho kôru používajú tiež na výrobu prečisťujúcich liekov. A 8. Malé kvety tvoria vrcholíkovité súkvetie. a . z ktorých dozrieva spočiatku červená.K5. ∞. z ktorých dozrievajú čierne kôstkovice. čínske datle. 159: Mydlovníkovité (Sapindaceae).Sú to dreviny.10. šikmo súmerné alebo pravidelné päťpočetné kvety a rozmanité plody. prevažne kry.kvitnúce vetvičky. Plodom je kôstkovica. U nás rastú autochtónne len 2 rody. 113 . ktorý sa lúpe a kompotuje metlinatý (Koelreuteria paniculata). neskoršie fialovočervená kôstkovica. často jedovaté tekutiny s obsahom saponínu. b.kvet. Krušina jelšová (Frangula alnus) je ker s lámavými beztŕňovými konárikmi so striedavými listami a 5-početnými kvetmi. V pletivách sú mliekovité alebo živicovité. b. Sú štvorpočetné alebo päťpočetné. i .jujuba var. Semená obaľuje dužinatý miešok. Niektoré druhy rodu jujuba zizyfus (Zizyphus) majú jedlé plody. d tyčinka. Jujuba holá .kvitnúci konárik. Druhy čeľade sú rozšírené v miernom.plod  Kvetný vzorec : .

Obličkovcovité rastú väčšinou v subtrópoch a trópoch (79 rodov a 600 druhov). ovocnou rastlinou všetkých trópov. Má veľké šťavnaté kôstkovice oranžovej farby.   Sú to dreviny. c. a .hippocastanum).kvitnúci konárik. Obličkovcovité predstavujú primitívnu čeľaď. Plody sú rozmanité a môže to byť kôstkovica. Do čeľade patria 2 rody a 20 druhov.Obr. Vhodný je na výsadbu stromoradí alebo solitérov. načo poukazuje aj ojedinelé apokarpné gynéceum.l. Mnohé druhy sú ovocné rastliny trópov.piestik.5. pukajúca tromi chlopňami. ktorý je rozšírený na Balkáne a pagaštan paviový (A. Najznámejší rod pagaštan (Aesculus) je na Slovensku zastúpený dvoma introdukovanými druhmi: pagaštan konský (A.m .konáriky so súkvetím. 114 . veľmi dekoratívny v období kvitnutia. niektoré poskytujú technické a liečivé suroviny.samčí kvet. Zdužinatená plodná stopka a semeno sú Obr. V parkoch sa vysádza hybrid týchto druhov.semeno   Kvetný vzorec : . dlaňovito zloženými listami. Pochádza z Indie. m .plod. f. Obličkovec západný (Anacardium occidentale) pochádza z tropickej Ameriky.e . Plodom je ostnatá tobolka. a . Čeľaď prejavuje príbuzenské vzťahy k radu Rutales a k čeľadi Sapindaceae. n .samičí kvet.súplodie indický (Mangifera indica) je najdôležitejšou . C4. Kvety sú menšie päťpočetné.c kvet. menšie stromy a kry. s rôznorodým kvetným obalom.g n .K(5). Ameriky. Čeľaď má značne veľký praktický význam. Príbuzný mangovník (Rhus glabra). Stopka plodu hruškovito zdužinatie a na nej je obličkovitá nažka. iné sa cenia ako ozdobné rastliny a mnohé obsahujú jedovaté sekréty. 160: Pagaštanovité (Hippocastanaceae): pagaštan osemmužný (Aesculus octandra). 161: Obličkovcovité (Anacardiaceae): sumach hladký jedlé (oriešky kešu). b. vnútri zvyčajne len s jedným veľkým semenom a hnedým lesklým osemením s veľkou belavou jazvou (hilum). x carnea) s bledoružovými kvetmi. k. so zloženými striedavými listami. G (3) Sú to dreviny s protistojnými. A5-8. Súkvetím je vzpriamený strapec závinkov.pavia) zo Sev. ktorý sa nazýva pagaštan pleťový (A. tobolka alebo nažka. Terminálne púčiky sú veľké (obrovské) až 3 cm s lesklými hnedými živicovými šupinami a so šikmo súmernými päťpočetnými kvetmi.d. Pagaštan konský je veľký košatý strom (až 20 m).

V našich parkoch sa často sadí sumach pálkový (Rhus typhina) pre pekne zafarbené listy na jeseň. Pistácia mastixová (Pistacia lentiscus) rastie v Stredomorí.verniciflua) z vých.javor mliečny (A. Škumpe sú príbuzné rody sumach (Rhus) a sumachovec (Toxicodendron). 15862: Javorovité (Aceraceae): a .succedaneum). Javor mliečny (A.javor horský (Acer pseudoplatanus). je súčasťou macchií a poskytuje mastixovú živicu.0.  Kvetný vzorec : . niekedy chýba koruna. používaný v garbiarstve. K 4. Ameriky pochádzajúci a tiež jedovatý sumachovec koreňujúci (T. C 4.platanoides).sú to semená v sklerifikovaných tobolkách. Na Slovensku sú pôvodné 4 druhy javorov.Škumpa vlasatá (Cotinus coggygria) je na Slovensku vzácnym a chráneným teplomilným krom. . U nás v záhradách sa niekedy pestuje zo Sev. Ázii a v Severnej Amerike (2 rody. A 4+4. Podobný lak poskytuje aj sumachovec voskový (T. b . Sumachovec fermežový (T. uhorské žlté drevo. Kvety tvoria bohaté metliny a Obr. 150 druhov). G (2) A 5+5 Do čeľade patria dreviny s typickými dlaňovitými listami postavenými protistojne a obojpohlavnými alebo jednopohlavnými (javorovec jaseňolistý) kvetmi.javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) 115 . Z dvojplodolistového semenníka sa vyvinie krídlatá dvojnažka. Pistácia pravá (P.javor poľný (A. päťpočetné. Najviac druhov javorovitých rastie vo vých. Javor horský (Acer pseudoplatanus) je častý strom horských bučín. spôsobujú pri dotyku prudké zápaly kože. Poskytuje tzv. jej listy obsahujú tanín.campestre).5. Je tiež obľúbenou parkovou drevinou. d .platanoides) má listy s 5-7 končistými lalokmi. Často sa sadí v parkoch pre dekoratívne chlpaté súplodia. Jeho drevo sa používa v nábytkárstve na výrobu hudobných nástrojov. ktoré sú u nás introdukované. Ázie poskytuje výborný čierny japonský lak. Kvety sú pravidelné. čiže zelené mandle .5. heterochlamydeické. Rozšírené kvetné lôžko vytvára v kvete žľaznatý terč. Kvety tvoria ovisnuté strapce a krídla dvojnažky zvierajú ostrý uhol. Sumachovce sú jedovaté. preglejok a pod. c . ⊕.vera) tiež zo Stredomoria poskytuje pistácie. .radicans).

často sa u nás pestuje v parkoch. b. Má menšie päťlaločnaté listy s celistvookrajovými lalokmi. So srdcovito vajcovitými a na okraji pílkovitými listami s takmer rovnobežnými krídlami dvojnažiek sa vyznačuje teplomilný javor tatársky (A.palmatum). Listy sú striedavé. strom s veľkými nepárnoperovito zloženými listami a drobnými žltozelenými kvetmi v bohatých súkvetiach. najmä dubín. Ameriky. Americkým druhom je aj javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) s nepárno perovito zloženými listami (výnimočný znak čeľade). bobule alebo kôstkovice. Kvety menšie. Javor poľný (A. ktoré napomáhajú šíreniu plodu vetrom. Plody sú tobolky.plod. Obr. a konárik s plodmi. f. Pozná sa podľa striebristého rubu listov.monspessulanum) s dlhostopkatými malými trojlaločnatými listami. kde sa z jeho miazgy získava cukor (javorový sirup). Zriedkavejšie sa u nás vysádza javor montpeliérsky (A.c . Rýchlo rastie.samčie kvety. 163: Javorovité (Aceraceae). Z východoázijských druhov sa vysádza v parkoch a záhradkách javor dlaňovitolistý (A. päťpočetné. perovito zložené. 116 .saccharum = A. je dôležitou medonosnou drevinou. Vzhľadom na ľahké odnožovanie z koreňov sa vegetatívne šíri a splaňuje najmä pri plotoch. Vzhľadom na ľahké rozmnožovanie a rýchly rast splanieva a vyskytuje sa ako cudzorodý prvok v lužných lesoch a popri riekach (napr. Je nebezpečný invázny druh. ktorý na jeseň prefarbuje listy do karmínovočervena. k .  Sú to prevažne tropické a subtropické dreviny s vysokým obsahom terpenoidov a taxínov v dreve a éterických olejov v listoch. Pajaseň pochádza z Číny. Z cudzokrajných druhov sa u nás pestujú najčastejšie druhy: kvetmi s krvavou korunou sa vyznačuje severoamerický javor červený (A. na zboreniskách a pod. Dunaj).krídla dvojnažky zvierajú tupý uhol.samičie kvety. Dvojnažky sú v previsnutých strapcoch a dovnútra ohnutými krídlami. Plodom je nažka s vrtuľovito ohnutými krídlami. m semeno   Z tejto prevažne tropickej čeľade je u nás známy pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima). Javor červený (Acer rubrum).dasycarpum) pochádzajúci tiež zo Sev.campestre) je ker alebo strom našich lesov v teplejších oblastiach.tataricum). Je dvojdomý (takisto výnimočný znak) a často sa sadí v parkoch. niekedy v panašovaných formách. ktorý sa často pestuje v mestách. podobne ako z javora cukrového (A. Krídla drobnejších dvojnažiek ležia v jednej rovine. Podobný je javor cukrodarný (A.rubrum).saccharinum). Často sa sadí pri cestách a v parkoch (znáša strihanie).g .

známy pod menom kumkvát. prípadne krovitý druh z východnej Ázie fagara jaseňolistá (Fagara schinifolia) = zantoxyl jaseňolistý (Zanthoxylum schinifolium). kompótov a pod.medica) . C. Kvety sú pravidelné. subsp. používané na výrobu marmelády a na získavanie šťavy. veľké a prenikavo voňavé. Typické sú najmä sploštené až krídlaté listové stopky. 117 . Vrchný semenník je z 5. má listové stopky bez krídel. Citrónovník obrovský (C. ktoré sa ťažia pre kvalitné drevo mahagón (Swietenia mahagoni. Citrónovník pravý (C. ∞ ) A 5+5 Sú to dreviny (stromy a kry). rastlina so zelenkastožltými kvetmi. Citrónovník limetový (C. listov a mladých výhonkov sa získava éterický olej. Citrónovník horký (C. ekumarínov a terpenoidov v lyzigénnych nádržkách. ⊕. zriedkavejšie štvorpočetné. Sú prevažne päťpočetné. K 4.j. ktorých šťavnatá dužina je nahorklá. Čeľaď rutovitých je morfologicky veľmi rozmanitá.citrónovec trojlistý (Poncitrus trifoliata. bergamia) sa získava bergamotový olej. zriedkavejšie súmerné (jasenec). poskytuje menšie plody s oranžovým flavedom a albedom oddeliteľným od dužiny mandarinky. Je odolný voči zime a preto sa používa ako podpník pre kultúrne citrónovníky a na získavanie zimuvzdorných hybridov.poskytuje veľmi kyslú limetovú šťavu (limet juice). z ktorých šťava sa používa prevažne na výrobu limonády (šťava obsahuje vitamín C a B1 a kyselinu citrónovú). Jediným našim pôvodným druhom z rutovitých je jasenec biely (Dictamnus albus) s veľkými ružovými. C 4. trifoliata) pochádza zo severnej Číny.limon) . Semená majú viac zárodkov (polyembryónia). sa používajú na výrobu marmelád a likérov a jeho listy sú liečivé ( Folia Aurantii ). často na Slovensku splanie. Citrónovník rajský (C. subsp.a.vlhé trópy. alebo "cédrové drevo" (Cedrela odorata). Z kôry plodov poddruhu citrónovníka horkého bergamotového (C.pôvodom pravdepodobne z Číny. C. Citrónovník mandarinkový (C. Plod je hesperídium. silíc. aurantium) . A 4+4. niekedy z väčšieho počtu plodolistov (citrónovník).  Kvetný vzorec : . G (2. Z jeho kvetov. Rastie na vápenitých pôdach teplejších polôh. Kvety sú biele alebo ružové. používané v podobe džúsov. V parkoch sa zriedkavo pestujú ako nízke stromy krídlatec trojlistý (Ptelea trifoliata) a korkovník amurský (Phellodendron amurense). Všetkých zástupcov však možno veľmi dobre poznať podľa typickej arómy. Je chránený. Mnohé druhy citrónovníka sa pestujú a ich taxonomické hodnotenie je veľmi ťažké pre tisíce rokov trvajúce kríženie. rozšírené kvetné lôžko. Je liečivá. Plody sú len 2-3 cm veľké. Plodom je tobolka (jasenec) alebo bobuľovitý citrusový plod (hesperídium). tmavožilkovanými kvetmi a silnou vôňou. voňavé.maxima). Pochádza z juhovýchodnej Číny a kvitne celý rok príjemne voňavými kvetmi. listové stopky majú výrazné krídla.sinensis) .a.Predná India.5.paradisi) je mohutnejšieho vzrastu. pomarančovej farby.acida) .India a Stredomorie. Stredomorie . konzumované pre ich sladkú šťavu. Zo známejších kultúrnych druhov a krížencov treba uviesť tieto : Citrónovník médsky (C. Francúzsko) melia japonská (Melia azederach) ako ozdobný ker. Plody citrónovníka čínskeho (C. veľmi aromatické.4.5.reticulata) . Z tropických a subtropických vždyzelených rutovitých najznámejší je rod citrónovník (Citrus). čiže malé grapefruity.pochádza z južnej Ázie.India. Plody sú veľké so žltým flavedom .známe citróny. Plody nie sú jedlé. u ktorého sa pri šľachtených kultivaroch nevytvárajú semená (partenokarpia). Stredomorie. zriedkavejšie byliny známe ako aromatické rastliny s obsahom éterických olejov. poskytuje plody zvané pompelmus. mahagónovníky. V Stredomorí rastie krovitý druh. poskytuje plody .grapefruity. obsahuje glykozid maringin.aurantium) má dva poddruhy: plody poddruhu citrónovníka horkého pravého (C. Pestuje sa ako okrasný ker. Sladené albedo plodu je známy citronát. Z južnej Európy pochádza ruta voňavá (Ruta graveolens). Khaya senegalensis). ktorého aromatické plody sa využívajú v potravinárskom priemysle. Obľúbená izbová rastlina a tiež rastlina japonských cisárov je citrónovník japonský (Fortunella japonica). ktorá sa používa na výrobu limonád. Medzi tyčinkami a semenníkom je nápadný žľaznatý terč t.poskytuje plody cedrato. najmä Západná India . Listy sú perovito zložené alebo jednoduché (citrónovník). ktorý sa zriedkavo pestuje aj v teplejších oblastiach Európy (Maďarsko. sú známe pomaranče.aurantiifolia.Do čeľade patria mohutné tropické dreviny.5. Tŕnitý ker .

ktorý má na podzemkoch škrobnaté hľuzy. Niektoré ďalšie cudzokrajné druhy sa pestujú ako črepníkové okrasné rastliny.tenuifolium) s bledomodrými kvetmi. syntetického kaučuku a pod. Plodom je 5-púzdrová tobolka.usitatissimum subsp. linolea. ľan tenkolistý (L. Okrem oleja obsahuje aj sliz. Kvety sú 5-početné v chudobných závinkoch. Kvety sú 5-početné. najmä na kyslých pôdach rastie kyslička obyčajná (Oxalis acetosella). 164: Kyslička obyčajná bežnou potravou juhoamerických Indiánov. V tônistých lesoch. Tobolky sú guľaté. Na stepných lúkach rastú vzácnejšie ľan rakúsky (L.  Obr. Olej má využitie aj vo farmaceutickom priemysle. Na poliach a záhradách teplejších oblastí rastie ako burina žltokvitnúci kysličkovec európsky (Xanthoxalis fontana). Pomenovanie čeľade je podľa obsahu kyseliny šťavelovej. Endosperm semien obsahuje až 35 % oleja. pričom každé púzdro je ešte rozdelené nepravou priehradkou. Tobolka obsahuje 10 semien. Najznámejším druhom je pestovaný ľan siaty (Linum usitatissimum). Vytvárajú tak typické troj alebo štvorlístky. Malá čeľaď príbuzná pakostovitým. väčšinou s úzkymi listami. U nás rastie len niekoľko druhov ľanu (Linum). Z divorastúcich druhov ľanu sa vyskytuje na lúkach nenápadný ľan prečisťujúci (L. Pochádza pravdepodobne z juhozápadnej Ázie a severnej Afriky. Je to jednoročná bylina s čiarkovitými listami. koreňové hľuzy alebo šupinaté podzemky. V našej flóre je zastúpená kyslička (Oxalis). crepitans). Ľan siaty je aj liečivou rastlinou. Niektoré druhy vytvárajú rôzne podzemné zásobné orgány.flavum). 165: Ľan siaty (Linum usitatissimum) 118 . Líši sa však najmä listami. Kvety má modrej. K jedlým druhom patrí u nás málo známy kysličkovec hľuznatý (X. Sú to voskovo žlté bobule s piatimi výraznými rebrami kyslej chuti s vysokým obsahom vitamínu C.tuberosa). 3 alebo 4-početné. alebo ľan žltý (L. pomocou ktorých sa aj vegetatívne rozmnožujú a vytvárajú tak celé polykormóny (kolónie) (napr. ktoré sú zákonom chránené. Výlisky sú krmivom. z ktorého dozrieva tobolka. Pestuje sa jednak ako olejnina (L. napr.catharticum) s drobnými bielymi kvetmi.  Sú to byliny s jednoduchými. kde pred 5-6 tisíc rokmi vznikla jeho kultúrna forma.austriacum). ktoré sú dlaňovito zložené. napr. mydla. jednak ako textilná rastlina (L. Pre textilné vlákna je dôležitá stonka obsahujúca sklerenchymatické povrazce okolo cievnych zväzkov. (Oxalis acetosella) Ako ovocie sa zriedkavo objavujú v obchodoch plody egrešovca oblého (Averrhoa carambola) pod názvom karambola. vrátane semenníka. Ten je veľmi vysýchavý a preto sa využíva pri výrobe fermeží. Má biele kvety červenofialovo žilkované. kyslička jedlá (Oxalis deppei). Rastliny sú preto kyslej chuti a môžu sa používať do šalátov a pod. bielej alebo ružovej farby.usitatissimum subsp.usitatissimum). rýchloschnúcich farieb a lakov. kyslička obyčajná). Je Obr.

pozdĺž ktorých sa naďalej šíri. ktorý spôsobujú aromatické látky terpény. Jediným zástupcom s perovito zloženými listami je bocianik rozpukovitý (Erodium cicutarium).pakost smradľavý). rastúcim na rozhraní lesa a lúky je teplomilný pakost krvavý (G. Pochádza z Himalájí a u nás sa udomácnila najmä v priekopách a pri potokoch. Obr. Pakostovité sú charakteristické vôňou (muškát) resp. Nenápadný. Zaujímavosťou sú plody . Rastie ako burina. pri ktorom sa chlopne tobolky náhle skrútia a vystrelia semená (seizmotaxia). 167: Pakost lúčny (Geranium pratense) muškát štítovitolistový (P. aj dažďová kvapka). kde vytláča pôvodnú vegetáciu. 166). ktorý nepríjemne zapácha a rastie na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt).pusillum). neofyt) a udomácnila sa v rôznych.tobolky. robertianum). 166 pakost močiarny (G. Plody patria medzi rozpadavé. K nám bola zavlečená ako burina (tzv.j. 168: Netýkavka malokvetá Okrem toho sa aj pestuje ako okrasná letnička. pochádza zo severovýchodnej Ázie.parviflora) má menšie bledožlté kvety.muškáty) s typickými dlaňovitými listami a 5početnými kvetmi. Netýkavka (Impatiens) má zvláštnu stavbu kvetu. ich krížence a kultivary sú snáď najčastejšími okrasnými rastlinami okien a balkónov. drevnatejúcou stonkou a krvavočervenými kvetmi v nepravých okolíkoch a Obr.sanguineum). najmä lesných biotopoch. Známe okrasné muškáty (Pelargonium) pochádzajú najmä z južnej Afriky.noli-tangere) má veľké sýtožlté kvety a rastie v tônistých listnatých i lužných lesoch. K lúčnym druhom patrí pakost lúčny (Geranium pratense) s veľkými bledomodrými kvetmi. ktorý má kvety červenofialovej farby a rastie na vlhkých lúkach a pri potokoch. zápachom (napr. Typickým lemovým druhom. Netýkavka malokvetá (I. Podobá sa na Obr.palustre). sa líšia najmä plodmi. nachádzajúce sa v žľaznatých trichómoch najmä na listoch. t.glandulifera). Takisto neofytným druhom je netýkavka žliazkatá (I. Mohutná bylina s veľkými ružovopurpurovými kvetmi. K jednoročným až dvojročným zväčša burinným druhom s drobnými kvetmi patria: pakost smradľavý (G.Najmä byliny (prípadne polokry . na ktoré sa podobajú. V našej flóre rastie niekoľko druhov pakostov (Geranium). ale na rozdiel od nich k vystreleniu dochádza u šťavnatých plodov a impulzom býva dotyk (napr. (Impatiens parviflora) 119 .pelargónie . Od kysličkovitých. Tieto druhy. Najobľúbenejšími druhmi sú muškát krúžkovaný (Pelargonium zonale) s hrubou. Kvety sú súmerné. ktoré pri dozrievaní vystreľujú semená podobne ako u pakostovitých.  Byliny s dužinatou stonkou a jednoduchými listami. sú zobákovitého tvaru. Netýkavka nedotklivá (I.peltatum) s poliehavou stonkou a lesklými listami. Dolný K lístok je sfarbený a predĺžený do ostrohy. ale hojný je aj pakost nízky (G. uzavreté v trvácom kalichu a pri dozrievaní (vysychaní) dochádza k náhlemu vymršteniu 5 plodov s oblúkovito zahnutými zobáčikmi (Obr.

ríbezľa zlatá.balsamina). ktoré obsahujú pektín a preto sú vhodné na prípravu džemov a sirupov. z ktorého sa vyvíja tobolka. napr. výhonkami a pod. Ríbezľa červená (R.oppositifolia). lomikameň metlinatý (S. lomikameň cibuľkatý (S. lomikameň pižmový (Saxifraga protistojnolistý (S. Kvety drobné.bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia). Názvy týchto druhov ako aj samotný názov . Typické je vegetatívne rozmnožovanie prídavnými púčikmi. Tieto druhy rastú vo voľnej prírode väčšinou v štrbinách skál horských až vysokohorských oblastí. 169: Lomikameň aj chránené. Piestik je z 2 plodolistov.  Byliny väčšinou drobného a trsnatého až vankúšikovitého vzrastu. Z bežnejších sú známe lomikameň vždyzelený (S. s listami nahlúčenými do prízemnej ružice.bulbifera). V nižších polohách na lúkach rastie napr. Obr. ktorý je vyššieho vzrastu a rozmnožuje sa pacibuľkami v pazuchách listov. K zrastá na báze s C aj s A a vytvára kvetnú čiašku. ale kyslej chuti. Plodom je mnohosemenná bobuľa so zaschnutým K.Vo vysokých horách rastie u nás ďalších 15 druhov. rubrum) majú červené alebo biele plody. Na prameniskách nájdeme porasty slezinovky striedavolistej (Chrysosplenium alternifolium). D . na arktických ostrovoch 83 o severnej zemepisnej šírky).  Sú to známe ovocné i okrasné kry s dlaňovito zúbkatými až laločnatými listami.Ako črepníkové okrasné rastliny sa pestujú rôzne hybridy netýkavky sultánskej (I. alebo netýkavka balzamínová (I. odráža ich veľkú životaschopnosť v sťažených podmienkach. Časti kvetu zrastajú do kvetnej čiašky (receptakulum) so spodným semenníkom. Preto dokáže žiť na hranici možnosti existencie rastlinstva (napr. ktorý moschata) kvitne skoro na jar.pozdĺžny rez kvetom egreša. 5 početné.alpinum). najčastejšie s ružovými alebo červenými kvetmi. 170: Bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia) lomikameň. Pôvodná je v severozápadnej Európe.ríbezľa červená 120 . Lomikameň (Saxifraga).walleriana). C . ktorá kvitne na žlto a zvláštnosťou je opeľovanie kvetov drobnými slimákmi.paniculata). cibuľkami. Má červené bobule mdlej chuti a ríbezľa skalná (R. Kvety sú drobné v strapcovitých súkvetiach. je mimoriadne otužilý a vydrží aj mráz -40 oC. Z našich divorastúcich druhov sa v horských polohách vyskytuje ríbezľa alpínska (R. Ríbezľa (Ribes). Mnoho druhov rodu patrí pre svoj drobný vzrast k obľúbeným skalničkám. pestované odrody (var. väčšinou 5-početné.petraeum) má tiež strapce červených bobúľ. aj plnokvetými.Obr. Mnohé z nich sú Obr. B .egreš. 171: Kvety egrešovitých: A . Z okrasných rastlín sa v záhradách bežne pestuje rastlina s mäsitými veľkými lesklými listami a ružovými kvetmi .aizoides).rubrum) je známy ovocný ker. s menšími C lupienkami ako K.

173: Skalnica strechová protistojnými listami a plodmi . Kvety vo vrcholíkovitých súkvetiach majú rozmanitú stavbu a neustálený počet kvetných častí.(stepné lúky s kamenistými pôdami) rastú rozchodník prudký (S. na skalách (petrofyty) tým.ríbezľa zlatá (R. pôvodom z Kaukazu s ružovými kvetmi a rozchodník skalný (S. ktorá má kvety v bohatých chocholíkoch a okrajové kvety sú neplodné.  Byliny alebo polokry sukulentného typu s tučnými listami. ľudový názov . Na suchých stanovištiach Obr. B .spurium). chlpaté. Skalnica (Sempervivum) má tučné listy v hustej prízemnej ružici a kvetonosná byľ vyrastá iba 1-krát za život (monokarpická rastlina). Vyniká vysokým obsahom vitamínu C. Rastliny sú prispôsobené pre život v suchých oblastiach a extrémnych vysokohorských stanovištiach. zato majú zväčšený a rôznofarebný K.  121 . Z okrasných druhov sa pestujú . Plodom je mechúrik. s nevoňavými kvetmi v strapcoch so strihanými C lupienkami. V našich horách na skalných substrátoch rastie skalnica horská (S.jazmín. Rozmnožuje sa aj vegetatívne mladými ružicami vyrastajúcimi na poplazoch.habitus. ale ploché listy má rozchodník najväčší (S. Obr. intenzívne a sladko voňavými kvetmi.maximum). Plody sú jedlé oválne bobule. ktorý má menej početné kvety a žlté C lupienky. Tučnolist stromovitý (Crassula arborescens) pochádza z južnej Afriky a u nás sa pestuje ako izbová sukulentná rastlina vhodná aj na bonsaje. Obidva druhy majú žlté kvety a drobné striedavo postavené tučné listy. 172: Rozchodník prudký (Sedum acre): A . v ktorých udržujú vodu a sú tak schopné prežiť aj obdobie sucha. Divo rastie veľmi zriedkavo v lužných lesoch. že majú vodné pletivá.reflexum) so sivozelenými tenkými listami a žltými kvetmi. alebo ríbezľa krvavá (R. u pestovaných odrôd lysé.tobolkami. Dužinaté. Podobným rodom je skalničník (Jovibarba).Ríbezľa čierna (R.aureum) s lesklými listami a žltými kvetmi. Má čierne plody s typickou arómou a kyslou chuťou.album).  Byliny alebo kry so 4-5 početnými kvetmi. ale jednotlivo alebo v pároch. Známe sú (Sempervivum tectorum) najmä okrasné druhy rodu hortenzia (Hydrangea). Podobným druhom s bielymi kvetmi je rozchodník biely (S.sanguineum) so strapcami červených kvetov. ktoré na rozdiel od ríbezlí nevyrastajú v strapcoch. Egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa) je ostnitý ker so zelenkastými alebo červenkastými drobnými kvetmi.nigrum).acre) a rozchodník kvet šesťradový (S. Trojpuk drsný (Deutzia scabra) je podobný dekoratívny ker.montanum) s ružovými C lupienkami. Rastie takisto na skalnatých miestach od nížin až po horské polohy. Rozchodník (Sedum). Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) je ker s bielymi. K pestovaným druhom najmä na cintrorínoch a záhradách patria ešte rozchodník pochybný (S.sexangulare).

Obľúbenými izbovými rastlinami sú: fatsia japonská (Fatsia japonica ). na neplodných konárikoch sú 3-5 laločné. koriander. aralka tŕnistá (Aralia spinosa). Rastie v lesoch a často sa pestuje v záhradách na múroch a cintorínoch. C 5.mrkvovité. Pochádza z Japonska. ktoré vyrastajú na stonkách. Je to stará čeľaď blízko príbuzná čeľadi mrkvovitých. 174: Aralkovité (Araliaceae). Šeflera dlaňovitolistá (Schefflera actinophylla) má dlaňovitozložené listy a pestuje sa aj v panašovaných formách. Plodom je kôstkovica alebo bobuľa. ⊕. Daucaceae .okolíkaté ) Kvetný vzorec: . často nesprávne pod menom Aralia sieboldii. Čepeľ listu je najčastejšie perovito delená až niekoľkokrát perovito zložená. A 5. G (2) Sú to väčšinou byliny s kolovitým koreňom. a. Kvitne až na jeseň zelenkastými kvetmi v okolíkoch. Na jeho tropický povôd poukazujú tieto znaky: drevnatá popínavá liana (v tropických lesoch sa takto dostal k svetlu). G (5) Sú to dreviny alebo liany s jednoduchými až dlaňovito zloženými listami (šeflera). K 5. niekedy s niťovými úkrojkami (kôpor. O podklad sa prichytáva krátkymi vzdušnými korienkami. V naších parkoch sa zriedka vyskytuje kalopanax (Kalopanax picta) a aralka tŕnistá (Aralia spinosa). a vyrastanie mladých listov až v lete v čase najväčšieho tepla u nás. K 5. Bylinné mrkvovité. u niektorých druhov až nafúknutú listovú pošvu. „zázračne“ liečivú rastlinu Číňanov poznajú na celom svete. článkovaná a na povrchu ryhovaná. Aralkovité rastú v trópoch a subtrópoch (70 rodov a 700 druhov). drevnatá liana brečtan popínavý (Hedera helix). vždyzelené listy. Kožovité neopadavé zelené listy sú dvojaké.  ( syn. Všehoj ázijský (Panax gingseng) známy ženšen. 122 . A 5. Plody sú čierne bobule. C 5-10. na kvitnúcich a plodných konárikoch vajcovité s celistvým okrajom (heterofýlia). niekedy sa vytvára buľva (zeler). i-plod (bobula) (afrodiziakum). ktoré dozrievajú na budúcu jar. s dlaňovito dielnymi lesklými listami. so striedavými listami. petržlen). nijaký odpočinok semien (nerušený rast v trópoch). d-súkvetie. ⊕.Kvetný vzorec: . ktoré majú veľkú. Spodný semenník má na vrchu žľaznatý terč (stylopódium). Ich stonka je dutá. rozšírené najmä v miernom pásme sa vyvinuli z drevinných a tropických aralkovitých. Kvety sú 5 početné. Niekedy je vyvinutá heterofýlia (bedrovník. U nás rastie len jediný druh. nahé púčiky. kvôli priaznivému účinku na Obr. ktoré pochádzajú z východnej Ázie. Umbelliferae . fenikel) a len zriedka je čepeľ nedelená s celistvým okrajom (prerastlík). Brečtan je zaujímavým pozostatkom treťohornej flóry u nás. zoskupené do okolíkov alebo klasov.organizmus človeka dvojito zložený list. posunutie času kvitnutia na jeseň (tropická krátkodenná rastlina).

list. e . Možno na nich dvojnažkou.aníz (Pimpinella anisum). často sotva badateľný. ktorá sa po dozretí rozpadne na dva plôdiky (nažky). Okraj lupienkov je laločnatý s prostredným lalôčikom ohnutým smerom do stredu kvetu. kvet.kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria). stonke. f .mrkva (Daucus). koreň kultúrnej formy. visiace na plodonose karpofore. Kalich je malý. Obsahujú silice a aromatické oleje.fenikel (Foeniculum). ktoré sa javí ako biologický celok . b . Pre taxonómiu mrkvovitých sú dôležité morfologické a anatomické znaky plôdikov Obr. kvet. Tyčiniek je 5. s dlhým nechtíkom. plod a prierez plodom rozpoznať 5 hlavných rebier a 123 . vtedy je kvet súmerný. C lupienky sú smerom k okraju okolíka zväčšené.koriander (Coriandrum sativum). je žľaznatý terč (stylopódium) a 2 blizny. Kvety sú hmyzoopelivé (opeľovačmi sú včely.tyčinkové alebo sú sterilné. Pravidelné kvety sú päťpočetné. Spodný semenník je zložený z 2 plodolistov. Z anatomických znakov treba uviesť schizogénne sekrečné kanáliky v koreni.jednoduchý kvet (druhy podčeľade žindavovaté). čiže na báze čnelky. ale aj chrobáky a muchy). Plodom je dvojnažka. prierez (nažiek). Korunné lupienky sú biele alebo žlté. dvojnažka a plôdik.mrkva (Daucus carota). g . listoch a oplodí. obojpohlavné a len kvety na okraji okolíka sú niekedy súmerné a jednopohlavné . Na vrchole semenníka. Niekedy kvety tvoria hlávku alebo aj iné strapcovité súkvetie. ktoré však môžu aj chýbať.rasca (Carum).Obr. zložený okolík a kvet Kvety sú drobné a tvoria jednoduchý alebo zložený okolík podopretý listeňmi (obal) a listeňcami (obalček). 176 : Mrkvovité (Apiaceae): a . d . 175: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých: c .

resp. koreniny) a liečivé rastliny.angelika lesná (Angelica sylvestris). Rastie na poľných medziach a pasienkoch.bolševník (Heracleum zelerovaté sphondylium).4 vedľajšie rebrá. v bunkách niektorých druhov sú alkaloidy a kyanidy s toxickými účinkami (bolehlav). Podčeľaď : Apioideae Obr. súkvetie hlávka alebo jednoduchý stiahnutý okolík. a . Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) sa od praveku pestuje pre aromatické listy (prísada do pokrmov) a pre zhrubnuté 124 . V pletivách väčšiny druhov sú schizogénne kanáliky s obsahom terpenoidov. Mnohé z nich sú úžitkové (zeleniny. hypokotyl i epikotyl). Podčeľaď : Saniculoideae – žindavovaté. Hlavné rebrá sú niekedy krídlaté (anemochória) alebo s ostňami a háčikmi (zoochória) a vo vedľajších rebrách. dvojročná bylina s guľovitým habitusom (stepný bežec) so súkvetím podopretým dlhými ostitými obalmi.aníz (Pimpinella anisum). od morského pobrežia až do vysokých hôr. Rozdeľujeme ich na 2 podčeľade: 1.žindavovaté Sú to byliny s jednoduchými listami. Z vývojovej stránky mrkvovité predstavujú paralelnú čeľaď s aralkovitými a sú v skutočnosti ich zjednodušeným bylinným typom. Pestuje sa ako zelenina pre vňať a zhrubnutú buľvu (tvorí ju zdužinatený koreň. Zeler voňavý sladký (A. 2. Drobné okolíky sú podopreté nápadným obalom zo žltozelených. Z pôvodnej flóry Slovenska sem patrí kotúč poľný (Eryngium campestre). brázdach sa tiahnu olejové kanáliky. Medzi úžitkové rastliny tejto čeľade patrí zeler voňavý (Apium graveolens) .dvojročná bylina s lesklými listami so širokými úkrojkami. Žindava európska (Sanicula europaea) a jarmanka väčšia (Astrantia major) sú lesné druhy (bučiny) s dlaňovito dielnymi listami. Čeľaď je rozšírená najmä v severnom temperátnom pásme (300 rodov a 3000 druhov). Kvety sú biele.rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Semená majú endosperm. Podčeľaď : Apioideae . Obsahuje apiín a silice. kvety v zložených okolíkoch. dulce) sa pestuje pre zdužnatené stopky listov a pošvy ako zelenina.graveolens var. e . b . preto semená mrkvovitých nepožierajú živočíchy. c . bohatý na bielkoviny a tuky.paštrnák (Pastinaca sativa) Podčeľaď : Saniculoideae . 177: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých. d .zelerovaté Druhy tejto podčeľade sú tiež byliny so zloženými alebo viackrát delenými listami. terpénov i silíc. hviezdicovito rozložených listeňov. Podobný výskyt má hviezdnatec čemericovitý (Hacquetia epipactis).

l . Miestami sa pestuje ako liečivá rastlina. Odpradávna sa pestuje v Prednej Ázii a v južnej Európe pre aromatické plody (korenina) a liečivo. okolíky sú polguľovité. sušené listy sa pridávajú do koreninových zmesí. Paštrnák siaty pravý (P. pochádza pravdepodobne z východného Stredozemia. okolík bez obalov.petržlen (Petroselinum). Boli vyšľachtené početné odrody. 178: Mrkvovité (Apiaceae) .i .fenikel (Foeniculum). Koriander siaty (Coriandrum sativum) je jednoročná bylina s výraznou heterofýliou. Vo všetkých častiach obsahuje silice.bolehlav. sú guľovité. Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare) je statná sladko aromatická bylina podobná kôpru. medziach a ako burina na okrajoch polí a v trvácich krmovinách. Rastie na medziach a výslných stráňach i ako burina vo vinohradoch a pod. Kôpor voňavý (Anethum graveolens) má listy troj až štvornásobne strihané na niťové úkrojky. chlpaté. Kŕmne odrody majú biely až žltkastý koreň. Listy sú 2-4 krát perovito dielne s úzkymi úkrojkami.zeler (Apium vulgare) je jednoročná. Pochádza zo Stredomoria a pestuje sa pre aromatické plody Obr. Má typickú vôňu „Maggi“. Anisum koriander (Coriandrum).archangelika (Archangelica). Skučeravené listy má forma crispum. Pochádza pravdepodobne z južnej Európy. rasca (Carum carvi). Listová čepeľ je dvojite až trojite perovito strihaná. b (korenina). Stredný kvet v okolíku je často hnedofialový. aníz . Bazálne listy sú celistvé. sativa) sa pestuje ako koreňová zelenina. Z ostatných u nás divo rastúcich druhov sú najhojnejšie: kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris) je väčšia trváca zelenosivá bylina s delenými listami. Drobné žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Je to významná medonosná rastlina (dlho kvitne).korene (zelenina). aromatické. 125 .plody: a .maximus mrkva siata (D. m fenikel. dolné stonkové listy perovito strihané a horné stonkové listy dvojito až trojito perovito strihané s nitkovitými úkrojkami. Pochádza z Prednej Ázie. obsahujú koriandrovú silicu. Pestuje sa v niekoľkých kultivaroch pre aromatické plody (korenina). Pôvodný je v Stredozemí.sativa subsp. lúk a v priekopách. Z tohto druhu vznikla v Prednej Ázii krížením s D. Rastie na okrajoch ciest. koreň biely. heterofýliou. Zrelé dvojnažky sa nerozpadávajú. Byľ je hladká.bolehlav (Conium maculatum). priečne rezy plodom: j . Nažky sú páperisté. Zložené okolíky bielych kvetov sú na spodku kryté obalom z veľkých perovito strihaných listeňov.petržlen. Pochádza z Prednej Ázie a kedysi sa hojne (dnes zriedka) pestoval ako liečivá a koreňová rastlina. d .bolševník (Heracleum páperistá bylina s výraznou sphondylium). horné stonkové listy sú na veľkých bruchato nafúknutých pošvách sediace. v lekárstve. Žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Bedrovník anízový. dvojročná bylina s priamou chlpatou ryhovanou byľou. Rasca lúčna (Carum carvi) je naša pôvodná dvojročná lúčna rastlina. Archangelika lekárska (Archangelica officinalis) je mohutná trváca bylina s malým podzemkom. Paštrnák siaty (Pastinaca sativa) je dvojročná rastlina s perovito zloženými listami. Bazálne a dolné stonkové listy sú dlho stopkaté. U nás rastie hojne na suchých lúkach. Vajcovité dvojnažky majú zreteľné hlavné rebrá. k -mrkva. ktoré obsahujú kôprovú silicu (zeleninová korenina). Ligurček lekársky (Levisticum officinale) je mohutná bylina s veľkými 2-3 krát perovito zloženými listami a žltými kvetmi. ch. Nažky sú štetinaté s háčikmi. pasienkoch. zelenkastobiele.sativa). Olšovník rascolistý (Selinum carvifolia) a smldníky (Peucedanum) sú častou zložkou vlhších lúk a pasienkov. jemne graveolens). Plôdiky sa používajú ako korenina do sladkého pečiva v cukrárstve. g . Pre obsah cukru a karoténu vo valcovitom koreni s hrubým sladkým kôrovým pletivom sa pestuje oddávna pod menom karotka. h . Mrkva obyčajná (Daucus carota) je divorastúci druh. nezhrubnutý. sivo oinovatená. Kvety sú biele alebo ružové.paštrnák (Pastinaca sativa). nie je však známa divo rastúca. Oddávna sa pestuje pre voňavé listy. e (Pimpinella anisum. pri výrobe likérov. f .

Celá rastlina je prudko jedovatá (obsahuje cikutoxín). Taxonómia horcov je zložitejšia. Obr. ktorý je pôvodný na Kaukaze. Tieto látky podporujú tvorbu žalúdočných tráviacich štiav a preto sa niektoré horcovité využívajú ako liečivé rastliny i v likérnictve ako prísada do destilátov. ktorý má veľmi jedovaté plody i semená (tzv. kry i liany vyznačujúce sa obsahom indolových alkaloidov strychnínového typu (strychnín. V Indii je pôvodný strychnínovník indický (S. Trebuľka voňavá (A. Rozpuk jedovatý (Cicuta virosa) rastie na brehoch vôd. pri vädnutí páchnu myšinou.  Byliny s jednoduchými sediacimi listami postavenými protistojne a zrastenolupienkovými kvetmi s rúrkovitou C. Niekedy sa v parkoch pestuje boľševník obrovský (H. Trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris) je hojnou rastlinou rastúcou popri cestách a v lesoch. najmä pozdĺž potokov splaňuje. horcovník (Calathiana). prípravkov na dočasné ochrnutie pri odchyte zveri alebo veterinárnych zákrokoch. objímavé až prerastené listy. Plod je dvojplodolistová tobolka pukajúca chlopňami. Pri dotyku spôsobuje kožné i sliznicové ekzémy.Prerastlík (Bupleurum) ako jediný rod z čeľade má jednoduché. Z jeho kôry sa vyrábajú šípové jedy. Celá rastlina je štetinatá. celistvookrajové. resp. "kurare" jedov.  Tropické stromy. Boľševník borščový (Heracleum sphondylium) je mohutná trváca bylina s nepárno perovito delenými listami rozmanitého tvaru. Z oblasti Venezuely a Kolumbie pochádza strychnínovník jedovatý (Strychnos toxifera). napr. brucin. Pôsobia ako prudké nervové jedy.cerefolium) je jednoročná nitrofilná rastlina s aromatickými listami (vonia ako hašlerky). Alkaloidy sa však používajú aj v lekárstve. Miestami v okolí parkov. Na jeseň zasa rozkvitá v horách ďalší. Kvitne koncom leta.horčiny a glykozidy. Horec (Gentiana) má niekoľko druhov s veľkými modrými alebo žltými kvetmi.pneumonanthe) vyskytujúci sa zriedkavo na vlhkých slatinných a rašelinných lúkach nižších polôh. ktorá sa na vlhších miestach stáva burinou (vegetatívne rozmnožovanie podzemkovými poplazmi).angelika lesná (Angelica sylvestris) a kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria). súčasťou rôznych anestetík. dávivé orechy). Pestuje sa aj v záhradkách. Niektoré druhy afrického pôvodu majú aj jedlé plody . veľmi dekoratívny horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea). Plody sú veľmi toxické pre obsah koniínu. Horce sú chránené rastliny pre ich vzácny výskyt. zložkou tzv. loganin.nux-vomica). Plody sú jedovaté. Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum) je dvojročná rastlina s hladkou oinovatenou červenkastohnedo škvrnitou byľou.falcatum). Pri potokoch rastú 2 podobné druhy . K vzácnym horcom dnes už patrí horec pľúcny (G. ktoré používajú najmä Indiáni v povodí Amazonky do hrotov šípov na lov zveri i proti nepriateľom. Pre horcovité sú typické obsahové látky . vomocin). strychnínovník tŕnitý (Strychnos spinosa) pochádzajúci z Madagaskaru. Rastú najmä v horských až vysokohorských polohách. 4-5-početnou. Rastie na lúkach od nížin do hôr. Sú napr. Z rodu horec (Gentiana) boli vyčlenené jednokveté druhy do rodov: horcokvet (Ciminalis). Mladé rastliny sa skrmujú. Z niekoľkých druhov je v teplejších oblastiach najčastejší prerastlík kosákovitý (B. Nebezpečný invázny druh. 179: Horec žltý (Gentiana lutea) 126 . ktoré spôsobujú horkú chuť.mantegazzianum). U nás dosahuje výšky až 4 m a priemer stonky majú až 10 cm.bobule. Sú napr. horcovka (Comastoma). Listy sú 2-3 krát perovito zložené.

Listy sú jednoduché. V našej flóre rastie jediný domáci druh luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria). Horec bodkovaný rastie hojnejšie v žulovej časti Tatier a vyšších hôr. Rastú najmä v horských polohách. na pasienkoch.Podzemky s obsahom horkých látok sa využívajú najmä so žltokvitnúcich druhov mohutného horca žltého (G. Podobne sa pestuje aj zimozeleň väčšia (V. Pestovaná i splanelá glejovka americká (Asclepias syriaca) je mohutná rastlina s ružovými kvetmi v okolíkoch a veľkými tobolkami. Kvety sú 45-početné. v ktorej sú semená s páperistými výrastkami. Obr. Clusiov (Ciminalis clusii) (Vincetoxicum hirundinaria) Horček (Gentianella) má niekoľko druhov podobných horcom. 181: Zemežlč menšia (Centaurium erytraea) drobné ružové kvety vo vidlici s dlhou C rúrkou.major) s väčšími kvetmi. resp. najčastejšie protistojné. U nás sa pestuje zriedkavo. Vyskytuje sa v teplejších oblastiach na suchých stráňach a stepných lúkach i riedkych dubových lesoch. Peľové zrná sa zlepujú do hrudky (polinárium). Zimozeleň menšia (Vinca minor) je rastlina dubovohrabových lesov. Známy horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii) skrášľuje skalnaté vápencové biotopy a vytvára v horách jarný aspekt. Tobolka kopijovitého tvaru. Rastie na lúkach a pasienkoch. ktoré podobne ako horce povzbudzujú trávenie. lúkach a pod. Používa sa vňať s obsahom horčinových glykozidov. 182: Oleander obyčajný Pochádza z južnej Európy. kožovitými listami.punctata). pochádza z južnej Afriky a Madagaskaru (napr. 180: Horcokvet lekársky Obr. 127 . pretože tyčinky sú prirastené k piestiku a vytvárajú stĺpik (gynostémium). Niekoľko druhov má sukulentnú stavbu. Kedysi pestovaná ako medonosná rastlina. Liečivá rastlina.lutea) a horca bodkovaného (G. lianami i bylinami. (Nerium oleander) Typickou stredozemskou rastlinou je oleander obyčajný (Nerium oleander). podobne ako na horských lúkach horcovník Obr. Páperisté semená sú ľahko roznášané vetrom.  Čeľaď zastúpená drevinami. Je tiež chránený a podzemky sa získavajú z pestovaných rastlín. ale kvety sú menšie.  Sú to dreviny i byliny so vždyzelenými. Je to ker s kožovitými kopijovitými listami a veľkými červenými. Plodom je tobolka. 183: Luskáč jarný (Calathiana verna). Pachypodium). plod tobolka. Kvety sú 5-početné zvláštnej stavby. V krajinách južnej Európy je veľmi častou okrasnou drevinou parkov a mestskej zelene. Vytvára rozsiahle porasty a preto sa aj využíva v záhradách a cintorínoch na zakrytie pôdy. Známejší zástupcovia sa využívajú ako okrasné rastliny. ružovými alebo bielymi kvetmi. pretože nevydrží mráz. niektoré druhy so sukulentnou stavbou. Semená sú prudko jedovaté. Má menšie kvety žltkastej až bielej farby. mechúrik. väčšina druhov rastie v trópoch. Domáca v severnej Amerike. Má Obr. K liečivým rastlinám patrí zemežlč menšia (Centaurium erytraea).

alebo iných i vrcholíkatých súkvetiach. pričom ostatné kvety sú súmerné (divozel. Kvety majú C veľmi rôznorode utváranú. stapélie (Stapelia). Druhy náprstníka (Digitalis) sú dvojročné. klasoch. ktoré sa využívajú v lekárstve na podporu srdcovej činnosti. F .grandiflora). Prirodzene rastie v lesoch západnej Európy. Význam majú liečivé rastliny. ale aj okrasné. stromy sú výnimočné (paulovnia). Pochádza z Číny.všivec. alebo poľné a záhradné buriny. Najčastešie sú kvety v súkvetiach a to v strapcoch. V našich lesoch rastie žltokvitnúci náprstník veľkokvetý (D. Najviac druhov rastie v miernom pásme. pyskovitú (papuľka) alebo s ostrohou (pyštek). ktoré vyrastajú na visiacich vláknitých stonkách. Obsahujú kardiotonické glykozidy. U sukulentných druhov. čermeľ). tj. Liečivým druhom je tiež náprstník vlnatý (D. C náprstník.divozel. Náprstníky sú jedovaté. pyštek). 184: Kvety krtičníkovitých: A . Listy majú najčastejšie jednoduché a veľmi rôznorodé. ktorý sa pestuje ako liečivý. ktorých veľké päťcípe koruny sú hladké akoby z vosku.Veľmi známa je izbová liana hoja vosková (Hoya carnosa). Plodom je tobolka. Mnohé druhy krtičníkovitých majú typický nepríjemný zápach (napr. Má jednoduché tuhé voskové listy a malé kvety v guľovitých vrcholíkoch. Najväčší význam má náprstník červený (D. .lanata) s hnedofialovými kvetmi a belavým dolným C pyskom. Kvitne však zriedkavo. Do čeľade patria aj parazity alebo poloparazity. G .pyštek. A 5-2. Tento jav sa využíva aj pri šľachtení okrasných foriem.veronika 128 . D . Význačné sú najmä kvety. došlo k zdužnateniu stonky.  Kvetný vzorec : .purpurea). látky využívané v lekárstve (náprstník. E . Ceropégia woodová (Ceropegia woodii) má podzemnú hľuzu a sukulentné listy srdcovitého tvaru. od takmer radiálnej (divozel) až po súmernú s C rúrkou (náprstník). Obr. pelorický kvet. Parazity majú pozmenenú stavbu tela (chýba chlorofyl. Pochádza z Balkánu a obsahuje podobné látky ako predošlý druh. divozel). G (2) Prevažujú byliny.očianka. Poloparazity sú na nerozoznanie od iných druhov a sú to väčšinou lúčne druhy (očianka. Zvláštnosťou býva u viacerých zástupcov tzv. terminálny kvet je pravidelný. krtičník). Takými sú napr. K (5).krtičník. obsahujú glykozidy alebo saponíny. aj ako okrasný pre dekoratívne veľké červené kvety. Majú hranaté dužinaté stonky. Kvety sú hmyzoopelivé. kvetonosná byľ s jednostranným strapcom veľkých kvetov s lievikovitou C vyrastá až v druhom roku. listy v podobe šupín). Niektoré pripomínajú morské hviezdice. Niektoré sú jedovaté. C (5-4). B . ktorých centrom rozšírenia je najmä južná Afrika. listy sú zakrpatené. Pestuje sa ako bytová rastlina.

Je zároveň aj indikátorom kyslých pôd. Zvláštnu skupinu krtičníkovitých tvoria poloparazitické druhy. úhoroch a pod.officinalis) je liečivá. očianka (Euphrasia). Na koreňoch má vegetatívne pupene. pomocou ktorých sa korene rozrastajú. alebo v strapcoch. ktoré majú normálne vyvinuté zelené listy.polita).phlomoides). ktoré sa navzájom veľmi podobajú.beccabunga). Preto je pyštek častou burinou polí a záhrad.fruticans). Rastie vo svetlých listnatých lesoch i na pasienkoch. väčšinou so žtými kvetmi.arvensis) alebo veronika brečtanolistá (V. Obsahovými látkami sú saponíny. Majú mäkkoplstnaté listy a rastú na výslnných stráňach. 188: Pyštek obyčajný Obr. Veroniky sa poznajú podľa 4. štrkáč (Rhinanthus) alebo čermeľ (Melampyrum). Veronika lekárska (V. 186: Divozel sápovitý Obr.chamaedrys). veronika roľná (V. veronika potočná (V. ktorými čerpajú živiny z hostiteľskej rastliny. iné patria medzi lúčne rastliny. mohutného vzrastu. slizy a flavonoidy.hederifolia). Niekoľko ďalších druhov rastie na suchých a výslnných lúkach v teplejších oblastiach. ale pod zemou vyrastajú z koreňov haustóriá. Niekoľko druhov nájdeme pri potokoch a na vlhkých stanovištiach. Liečivými druhmi sú divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum) a divozel sápovitý (V. Sú to väčšinou lúčne druhy. Rozsiahlym rodom je veronika (Veronica). Medzi poľné jednoročné buriny patria veronika perzská (V. 5-početné kvety majú tanierovitú C. 187: Štrkáč menší liečivé (očianka. zdravienok (Odontites). Pyštek obyčajný (Linaria vulgaris) je známou rastlinou so žltými kvetmi s ostrohou. 185: Náprstník červený (Digitalis početnej C modrej farby a v kvete (Verbascum phlomoides) purpurea) sú len 2 tyčinky.Obr. veronika lesklá (V. Kvety sú jednotlivé v pazuchách listov. okrajoch ciest. K lúčnym druhom patrí veronika obyčajná (V. Sú to dvojročné rastliny s prízemnou ružicou listov. Niektoré sú aj Obr.Podobné využitie ako náprstníky majú aj niektoré druhy divozelu (Verbascum). Iné druhy patria medzi vysokohorské veronika kríčkovitá (V. Mnoho druhov je poľných a záhradných burín. zdravienok).persica). (Rhinanthus minor) (Linaria vulgaris) 129 . ktoré sú buď tiež v pazuchách listov alebo tvoria terminálne súkvetie. napr. sú takmer lúčovito súmerné a usporiadané do štíhlych paklasov. napr.

191: Tučnica obyčajná hostiteľmi sú napr. nevädza a pod. Pod zemou majú hľuzovito zhrubnutý útvar. tabaku.paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa). prameniskách alebo priamo vo vode. šupinovitými listami a súmernými pyskovitými kvetmi v strapci alebo klase. Patrí medzi ne strom s modrofialovými kvetmi s príjemnou prenikavou vôňou a veľkými srdcovito vajcovitými listami . lipkavec. U nás rastú len 2 rody. U vodných rastlín aj z iných čeľadí je to pomerne častý jav. 189: Krtičník hľúznatý koreňoch iných rastlín. Pôvodná je v Japonsku. Kvety sú rôznych farieb: fialové. na ktorých sa zakladajú adventívne pupene. Niektoré ďalšie druhy rastú na suchých lúkach a pasienkoch a ich Obr. Je to bezchlorofylová rastlina žltkastej až ružovej farby s hrubou dužinatou stonkou a šupinovitými listami. Má nenápadné hnedočervené kvety. Plodom je tobolka s veľkým množstvom veľmi drobných. ľuľku a slnečnici.cumana) parazitujúca najmä na slnečnici ročnej. u nás sa pestuje často v mestách a parkoch (niekedy vymŕza). rajčiak). ďalej záraza konáristá (O. (Pinguicula vulgaris) hluchavkovité. Do čeľade patrí jeden rod . Dreviny sú v tejto čeľadi výnimočné. ďatelina. palina. z ktorého vyrastajú haustóriá ku koreňom hostiteľskej rastliny. podobná zárazám. Úplne parazitickou rastlinou na koreňoch drevín je zubovník šupinatý (Lathraea squamaria).  Nezelené bezchlorofylové parazitické rastliny s dužinatými. tabak. V záhradách sa často pestuje papuľka väčšia (Antirrhinum majus). žltkasté alebo hnedé. Kompenzujú tým zníženú pravdepodobnosť kontaktu vyklíčeného semena s koreňom hostiteľskej rastliny. Medzi karanténne buriny sa zaraďujú záraza kumánska (O. vodné mechúriky v (Orobanche ramosa) 130 . Tieto rastliny parazitujú na Obr. ale o to nápadnejší je svojim typickým zápachom. červenkasté. takmer mikroskopických semien. ktorými sa vegetatívne rozmnožujú. Má veľké pyskovité kvety rôznych farieb. napr. Rastie v listnatých lesoch na jar. krtičník hľúznatý (Scrophularia nodosa). Obr. niekedy aj (Scrophularia nodosa) hospodársky významných (slnečnica.K lesným druhom patrí napr.ramosa) na konope. 190: Záraza konáristá  Mäsožravé rastliny žijúce na vlhkých stanovištiach. Bublinatky (Utricularia) sú vzácne vodné rastliny s niťovitými listami. Okrem toho sú na listoch ponorených pod vodou tzv.záraza (Orobanche) s niekoľkými navzájom ťažko rozlíšiteľnými druhmi.

Plodom jaseňov je nažka s krídlom. ktorý sa podobá vzrastom na jaseň štíhly. Vzácnejším i chráneným druhom je jaseň mannový (F. Rastie v teplých obastiach. Na bezlistej stonke sa nachádza jediný kvet s ostrohou. Najbežnejším je jaseň štíhly (F. Naopak vlhkomilným druhom je jaseň úzkolistý (F. ktoré slúžia na chytanie drobných vodných živočíchov (dafnie. 193: Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) (F. väčšinou pôvodom z amerického kontinentu. bobuľa (zob vtáčí). Kvety sú štvorpočetné. suťových lesoch spolu s javormi a lipami. Stromy s nepárno perovito zloženými listami. mäsité listy (odtiaľ názov) v prízemnej ružici. Praktický význam má jeho kvalitné drevo. obojpohlavné i jednopohlavné. listové úkrojky sú širšie a kvety sú na rozdiel od iných jaseňov hmyzoopelivé. Je to vysoký strom rastúci v tzv. Plodom je kôstkovica oválneho tvaru veľkosti drobnej slivky.pennsylvanica). kôstkovica (oliva). Jaseň štíhly má púčiky čierne.vulgaris) má fialový a tučnica alpínska (P. kde často tvorí typický obraz krajiny. Na vnútorných stenách mechúrikov sú žliazky obsahujúce tekutinu. forzítia. alebo perovito zloženými (jaseň). nažka (jaseň). 192: Oliva európska (Olea europaea) Slúžia ako pochutina obľúbená v juhoeurópskych štátoch. Oba druhy patria medzi vzácne rastliny a rastú na vlhkých miestach horských polôh. zob vtáčí). 131 . hudobných nástrojov a pod. pomocou ktorej dochádza k rozkladu tela uloveného živočícha. jaseň mannový sivé a jaseň úzkolistý hnedé. cyklopy). Tučnice (Pinguicula) sú mäsožravé rastliny.americana) alebo jaseň červený Obr. vytvárajú bohaté a voňavé metliny. v lesostepiach a teplomilných dubinách.excelsior). Kvety bez kvetných obalov sú v metlinách.alpina) biely kvet. Rastie v lužných lesoch pri väčších riekach juž. Naše jasene sa dobre rozlišujú aj podľa púčikov. Dosahuje nižší až krovitý vzrast. Kultivary určené na konzervárenské spracovanie plodov majú menej oleja (8%). na ktoré sa hmyz prilepí a tráviace enzýmy telo rozložia. Z jej oplodia sa získava potravinársky najhodnotnejší olivový olej (15-40%). Jeho kvety sú nahé. V parkoch sa niekedy pestujú aj cudzokrajné jasene. Kvety bublinatiek sú súmerné. U nás pôvodne rastú 3 druhy. Oliva je pravdepodobne známa len v kultúre v rôznych odrodách a formách a vyskytuje sa i pestuje v oblasti Stredozemného mora.angustifolia). ale listové úkrojky sú užšie. najmä v stupni listnatých lesov.  Sú dreviny. jaseň americký (F. ktoré majú iný spôsob chytania hmyzu. Na povrchu listov sú lepkavé žliazky (tentakuly). Oliva európska (Olea europaea). Plody sú veľmi rozdielne: tobolka (orgován). stromy alebo kry s protistojnými listami buď jednoduchými (napr. napr.podobe nafúknutých bubliniek (odtiaľ názov rastliny). Jaseň (Fraxinus).ornus). prípadne sa pestujú kvôli plodom ako pochutina a olejnina (oliva). Majú tučné. Slovenska. žltej farby. ktoré je pružné a ohybné a používa sa na výrobu nábytku. Obr. Využívajú sa najmä ako okrasné dreviny. Tučnica obyčajná (P. Je strom so vždyzelenými kožovitými kopijovitými listami a drobnými kvetmi.

Ľudový názov tohto kra „zlatý dážď “ je nesprávny. 194: Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) najmä tým. 196: Povoja plotná (Calystegia Pochádza z Balkánu a u nás sa sepium) udomácnil najmä pri potokoch. lúčovito súmerné až takmer súmerné vo vrcholíkoch. Používa sa aj na živé ploty.  Sú byliny. často s poliehavými alebo popínavými stonkami. Zob vtáčí rastie prirodzene v krovitom podraste dubohrabových lesov. V záhradách a parkoch sa najčastejšie pestuje kríženec zlatovky previsnutej (F. Flox (Phlox) pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestujú niektoré okrasné druhy vo veľkom počte rôznofarebných foriem. Zlatovka (Forsythia) je ker so žltými kvetmi vyrastajúcimi z brachyblastov na prútovitých konárikoch. Ázii. Poliehavé stonky s ihlicovitými prezimujúcimi listami má flox šidlolistý (P. nakoľko sa používa pre štedrec ovisnutý z čeľade bôbovitých.viridissima) pod názvom zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia). často v kultivaroch panašované listy. Pre človeka sú jeho plody mierne jedovaté.  Prevažne byliny s protistojnými listami. Pestuje sa najmä ako skalnička. 195 132 . a juhových. známy Obr. podobne ako zob vajcovitolistý (L. orgován perzský (Syringa persica) pôvodná v juž. ktorý má širšie vždyzelené. že kvitne aj v „teplejších“ zimách už v decembri. ktoré neopádavajú a sú potravou vtákov.Zob vtáčí (Ligustrum vulgare) je ker s jednoduchými listami a bielymi voňavými kvetmi v metlinách. cestách.subulata). ktorý kvitne na jar a vytvára nízke vankúšovité porasty. 3-plodolistový semenník sa mení na tobolku. Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) je známy okrasný ker so srdcovitými listami a metlinou drobných voňavých kvetov fialovej alebo bielej farby.suspensa) a zlatovky zelenkastej (F. Nápadný je v zime čiernymi bobuľami. Listy sú jednoduché.drummondii). Rastie na vlhších horských lúkach a pestuje sa ako okrasná i medonosná.ovalifolium). Význam majú najmä niektoré okrasné rastliny. Materské druhy pochádzajú z Číny. Kvitne v máji. Jeho plodom sú tobolky. Vojnovka belasá (Polemonium coeruleum) (Obr. Plodom sú tobolky.paniculata). pretože znáša strihanie. Niektoré vytvárajú koreňové hľuzy (povojník). Menej často sa pestuje napr. Obr. Z vysokých druhov kvitnúcich v lete sú to flox metlinatý (P. Kvety 5-početné. striedavo postavené. okrajoch lesov aj vďaka vegetatívnemu šíreniu. Nižšieho vzrastu je flox Drummondov (P. Najnápadnejším Obr. Pochádza z Japonska. 195) je rastlina s perovito zloženými listami a belasými kvetmi. Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum) je okrasný ker so žltými kvetmi. Kvitne skoro na jar pred vyrašením listov.

znakom čeľade je veľká zrastenolupienková C lievikovitého tvaru. poliehanie obilia). Úžitkový druh trópov a subtrópov povojník batatový (Ipomaea batatas) sa v týchto oblastiach pestuje pre jedlé škrobnaté hľuzy koreňového pôvodu. povojník purpurový (Ipomaea purpurea) sa pestuje ako okrasná popínavá letnička s veľkými lievikovitými kvetmi purpurovočervenej farby.europaea) má hrubšie byle a početné klbká kvetov. ale kvety a listy sú väčšie. 197: Klbko kvetov kukučiny 5]. Pochádza zo Stredozemia. G (2) 133 . Stonky sú niťovité. Kukučina ďatelinová (C. chmeľ. napr. Sú hmyzoopelivé a niektoré druhy majú nektáriá. napr. Semená sa šíria spolu s osivom ďatelín. Iné druhy povojníkov. Rozmnožuje sa semenami. Kukučina európska (C. Parazitickým spôsobom výživy sa značne zmenila stavba ich tela. ktoré sa využívajú aj v lekárstve. ktoré zostávajú dlho klíčivé a sú veľmi odolné. ⊕. Podobných hostiteľov pobrežných krovín napáda aj kukučinka chmeľová (Monogynella lupuliformis). Pupenec je jedovatý a najmä v koreni obsahuje glykozidové živice. Rastie na poliach. Používajú sa podobne ako zemiaky. Nové taxonomické členenie rozlišuje viac rodov s odlišnými znakmi v kvetoch. Kukučina ďatelinová sa môže tiež rozmnožovať časťami stonky. Listy. povoja). Hostiteľskými rastlinami sú rôzne druhy vyšších rastlín. Je nepríjemnou burinou pretože má dobre vyvinutú koreňovú sústavu.trifolii) cudzopasí na bôbovitých. keďže neplnia asimilačnú funkciu. Bataty sú dôležitou plodinou aj pre škrobárenský a liehovarnícky priemysel. Najbežnejší zástupca čeľade u nás je pupenec roľný (Convolvulus arvensis). ružové alebo biele. sú zakrpatené v podobe drobných šupín. najmä ďatelinách a lucerne. Je bylinou vlhších stanovíšť. dnes však ustupuje v súvislosti s úbytkom pestovania ľanu a modernou agrotechnikou. napr. alebo boli v minulosti zavlečené. Plodom je tobolka. Je parazitom pŕhľavy a iných rastlín lužných lesov (vŕba. usporiadané v bezstopkatých klbkách. Cievne zväzky sú bikolaterálne a niektoré druhy čeľade majú mliečnice alebo sekréčne nádržky so živicami. okrajoch ciest a pri plotoch. z Ameriky a udomácnili sa. Parazitizmus sa prejavuje čerpaním živín z hostiteľskej rastliny pomocou haustórií (metamorfovaných adventívnych koreňov). Vňať a hľuzy sa skrmujú. Povoja plotná (Calystegia sepium) sa podobá na pupenec. [C (5) + A Obr. Tyčinky prirastajú ku korune a semenník dozrieva na dvojpúzdrovú tobolku. konopa.  Parazitické bezchlorofylové rastliny s príbuzenskými vzťahmi k pupencovitým. Nevyhýba sa ani kultúrnym rastlinám (tabak. zemiaky). S pupencovitými majú spoločnú vlastnosť . aj voči tráviacim šťavám zvierat. na ktoré sa jednotlivé druhy kukučín špecializujú. Vzhľadom na charakter šírenia a prispôsobovania sa druhu novým podmienkam bol tento druh zaradený medzi karanténne buriny. Kvety sú 4-5-početné. načervenalé alebo žltkasté. kde sa často vyskytuje.ovíjavosť stonky. K (5). sú ale sladšej chuti ("sladké zemiaky") a majú až o 50 % vyššiu nutričnú hodnotu.epilinum) cudzopasí na ľane. pobrežných krovín a lužných lesov. Rozmnožuje sa vegetatívne a jeho ovíjavé byle opletajú stonky iných rastlín (spôsobujú napr.  Kvetný vzorec : . U nás sa vyskytujúce druhy kukučiny (Cuscuta) sú naše pôvodné. Kukučina ľanová (C.

Najpočetnejším rodom je ľuľok (Solanum). aj rastliny pre tabakový priemysel (tabak). 5 tyčiniek je k sebe sklonených a vytvára kužeľ. v očnom. E . D . najviac na americkom kontinente. F . len u niektorých druhov perovito zložené (rajčiak. Význam majú nielen druhy pestované ako zelenina. nikadra.zemiak (C tanierovitá). durmanu). lesných ciest (ľuľkovec zlomocný).tabak . ktoré vytvárajú kužeľ. niekedy sa Obr.alkaloidy. Listy sú jednoduché.Jedna z poľnohospodárskych najdôležitejších čeľadí. Dôkazom sú púčiky Obr. Úžitkovou časťou rastliny sú hľuzy. blen). rajčiak. U mnohých druhov sú nápadným znakom aj k sebe sklonené tyčinky.durman (C rúrkovito lievikovitá). ktoré vyrastajú z podzemnej stonky (z podzemku). Vytvárajú sa na konci stolónov. tabak). rúbanísk. v závinkoch (blen). Najnápadnejším znakom kvetov je zrastenosť K i C a tvar C (tanierovitá.zemiak . 198: Kvety ľuľkovitých: A . Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v tropickom a subtropickom pásme.bobuľa („očká“) v jamkách hľuzy. D tabak (C rúrkovitá). Podzemné časti stonky sú niekedy metamorfované na hľuzy (zemiak). Ľuľkovité sú prevažne byliny. Plody sú drobné bobule zelenofialovej farby (jedovaté). F . okrasné (petúnia. i buriny lesov. v stonkách s bikolaterálnymi cievnymi zväzkami. zemiak). niekedy vysychavá s nepravými priehradkami (paprika). Jeho plodom je bobuľa. beladonín. B otvárajú v noci. E . Kvety sú hmyzoopelivé s nektáriami.tobolka vyrastajú mladé stonky. Kvety s tanierovitou C sú bledofialové až biele. B . okrasné druhy tabaku. Kvety sú jednotlivé alebo vo vrcholíkovitých súkvetiach.tabak . a sú opeľované nočnými motýľmi (petúnie. paprika. K pestovaným druhom patrí ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum). z ktorých mnohé sú prudké jedy (atropín. scopolamín.toboľky.blen .durman tobolka.bobuľa. alebo bobuľa obalená zväčšeným trvácim a sfarbeným kalichom (machovka). Často sa vyvíja aj bobuľa. zvonkovitá a lievikovitá).ľuľkovec (C zvonkovitá). kedy aj machovka (C zvonkovitá až tanierovitá). C . na uvoľňovanie hladkého svalstva). Plodom je tobolka pukajúca 2 alebo 4 chlopňami alebo viečkom (blen). nikandra). ale napr. Využívajú sa v lekárstve (napr. Pochádza z južnej Ameriky. Hľuzami sa 134 . C . vzhľadom na niektoré bežne pestované úžitkové rastliny (zemiak. 199: Plody ľuľkovitých: A . buriny polí (durman. machovka. hyoscyamín. Listy má striedavojarmovo nepárno perovito zložené.ľuľkovec . nikotín ap. majú teda stonkový pôvod (nie koreňový !). na stonke postavené striedavo. vzácnejšie dreviny. napr. Niektoré druhy vytvárajú podzemné stonkové hľuzy (zemiak). Pre ľuľkovité sú charakteristické obsahové látky . z ktorých s kalichmi.).semeno.blen (C lievikovitá) najviac voňajú.

Známe feferónky možno botanicky zhrnúť do poddruhu paprika ročná maloplodá (C. 135 . Ich spoločnou vlastnosťou je silná pálivá chuť. Má veľa semien a nepravé priehradky. Ľuľok sladkohorký (S. Táto jednoročná burina okopanín. Dužina je šťavnatá.baklažán (S. Z divorastúcich druhov ľuľkov u nás najčastejšie rastie ľuľok čierny (S. ktorá je úžitkovou časťou. pálivú chuť plodov spôsobuje kapsicín.dulcamara) nájdeme najmä na brehoch riek a rybníkov v pobrežných kroviskách. fialovej farby a veľkosti až do 30 cm. Zrelé plody sa po zomletí používajú ako korenina s obsahom provitamínu A a vitamínu C. Najväčšie plody má ľuľok baklažánový . Rajčiak pochádza z južnej Ameriky podobne ako zemiak. Veľkú bobuľu má aj ľuľok mäkkoostnatý pepino (S.nigrum). 201 bobule. Je to jednoročný druh s jednoduchými listami.bobuli. Bobuľa má žltooranžovú farbu.melongena) (Obr. Kvety sú žlté. D . Pochádza z južnej Ameriky. Kvety sú biele a plody tvoria netypickú bobuľu vysýchavú. 200: Ľuľok zemiakový (Solanum miest má biele kvety a čierne jedovaté tuberosum) Obr. B . Odrody s červeno sfarbenými plodmi obsahujú farbivá .muricatum). Rajčiak jedlý (Lycopersicon esculentum = Solanum lycopersicum). microcarpum) s úzkymi a dlhými plodmi. Obsahuje aj iné dôležité látky. preto dlhšie vydrží a neuvädne.antokyán a kapsantín. zostáva aj na zrelom plode Obr.annuum subsp. B1.plod bobuľa neobsahuje jedovatý solanín a je červenej farby (niektoré kultivary majú žlté plody). organické kyseliny a cukry. V nezrelom stave sa konzumuje ako zelenina s vysokým obsahom vitamínu C. Využitie je mnohostranné. Aromatická jednoročná rastlina má podobne ako zemiak striedavo jarmové listy. Jeho bobule sú vajcovitého tvaru. ale aj guľovitými (podľa odrody). vitamín C. ktorého bunky sú vyplnené škrobom. záhrad. vitamín C. obsahuje karotény. Baklažán pochádza z Indie a u nás sa zriedkavejšie pestuje v teplejších oblastiach.. napr. K je trváci. Hľuza má na povrchu vrstvy korkového parenchýmu. Dužina má hubovitú konzistenciu a používa sa ako zelenina. Pre obsah pektínu sa dužina dá spracovať na pretlak alebo kečup. 202: Paprika ročná (Capsicum annuum): A . farbivá antokyány. úhorov a pustých Obr. vrátane klíčkov a zelených častí hľúz okrem zrelých hľúz. Hľuzu tvorí zásobné parenchymatické pletivo. Je to popínavý poloker s fialovými kvetmi a červenými bobuľami s obsahom solanínu a dulkamarínu.zemiaky vegetatívne rozmnožujú. Pochádza z tropickej Ameriky a u nás sa preto pestuje len v teplých oblastiach. K známym úžitkovým druhom čeľade ľuľkovitých patrí paprika ročná (Capsicum annuum).rodivý konárik. sladkastú dužinu vôňou pripomínajúcu melón cukrový. 201). Zemiak obsahuje jedovatý solanín vo všetkých častiach rastliny. Zrelá pozdĺžny prierez plodom.

peruviana).alata). ako väčšina kultúrnych druhov tejto čeľade. Je jedovatý. Niektoré druhy tabaku sa pestujú v záhradách ako okrasné. 204: Ľuľkovec zlomocný (Atropa druhom kvôli oranžovo bella-donna) sfarbenému nafúknutemu K pripomínajúcemu lampiónik. Jej čierne bobule obsahujú alkaloidy atropín. V listoch sa nachádza alkaloid nikotín. vysoká jednoročná rastlina. ktorý je nápadný veľkou bielou lievikovitou C a veľkými ostnitými tobolkami. K okrasným ľuľkovitým môžeme zaradiť aj petúniu hybridnú (Petunia hybrida) s veľkými lievikovitými C. kyselina citrónová. Vyvarením tabakových listov vzniká vodný roztok používaný na ničenie živočíšnych škodcov rastlín. napr. hyoscyamím a daturín . K jedlým druhom patrí machovka peruánska (Ph. Podobným druhom je tabak sedliacky. Ameriky. durman obyčajný (Datura stramonium). pôvodom z južnej Ameriky.tabak sedliacky K známym kultúrnym úžitkovým rastlinám čeľade patrí aj tabak (Nicotiana). organické kyseliny a iné látky. pukajucími 4 chlopňami. B . Plodom oboch druhov sú tobolky.tabak virgínsky. K získavaniu suroviny pre tabakové výrobky sa pestujú najmä 2 druhy . Okrem tabakových výrobkov sa priemyselne získavajú z týchto rastlín aj organické kyseliny. Pochádza z Juž. ktorej bobuľa je sladkastej chuti a používa sa zaváraná alebo kandizovaná ako náhrada hrozienok. ktorá sa pestuje v rôznych kultivaroch a vznikla krížením juhoamerických druhov. Nikandra machovkovitá (Nicandra physaloides) má bledomodré kvety s lievikovitou C a nafúknutým K. Tento druh rastie aj v listnatých lesoch a v záhradách sa pestuje častejšie podobná. Hojne rozšírený (Petunia hybrida) 136 . v ktorom je plod . Do čeľade patria aj poľné buriny.franchettii). tabak voňavý (N. 205: Petúnia hybridná zapríčiniť aj smrť človeka. Blen čierny (Hyoscyamus niger) je jedovatá burina so žtkastou C.bobuľa. scopolamín. Niektoré druhy durmanov sa pestujú ako okrasné. Táto mohutná rastlina rastie na lesných rúbaniskách a popri lesných cestách. Tabak je teplomilná rastlina. Má žltozelené kvety. Ružové kvety majú C zrastenú do rúrky a tvoria metliny. Tabak virgínsky je mohutná. K najjedovatejším druhom ľuľkovitých patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). ale statnejšia machovka Franchettova (Ph.Obr.suaveolens). s veľkými oválnymi listami. stopkaté listy a nižší vzrast. Machovka židovská (Physalis alkekengii) patrí k dekoratívnym Obr.tabacum) a tabak sedliacky (N.tabak virgínsky (N.rustica). Okrem nikotínu obsahuje tabak aj glykozidy. 203: A . napr. Je to i liečivá rastlina. Plodom je tobolka pukajúca viečkom. Kvety má v závinkoch. Kvety sa otvárajú najmä v noci a opeľované sú nočnými motýľmi. tabak krídlatý (N. napr.môžu Obr.

ktorej kvety menia farbu. Ameriky. ktorý farebne kontrastuje s päťdielnou bordovočervenou korunou. Svetloružové kvety sú súmerné. Z mangrovej flóry sem patrí rod Avicennia s vivipariou. pôvodom z Brazílie. je rozšírený takmer kozmopolitne. sa pestujú krížence mnohých amerických druhov s rôznofarebnými voňavými kvetmi. K (5). Je okrasný. Domáci v Indonézii je strom Tectoma grandis poskytujúci najlepší materiál na stavbu lodí. t . červené až fialové. neskôr oranžové. ryhovanou byľou. Rastie najmä v teplejších oblastiach na zašliapavaných miestach. Druh železník lekársky (V. horné úzko kopijovité. Železník peruánsky (V. Obr. . Veľmi dekoratívne kvety má klerodendron Thomasonovej (Clerodendron thomasoniae) s ovíjavou byľou. U nás sa pestuje v záhradách ako trvalka. U nás je čeľaď zastúpená len jediným rodom železník (Verbena). Pod menom V. medziach i poliach. prostredné trojsegmentové. [C (2/3) + A 4] G (2) Druhy tejto čeľade sa dajú výstižne morfologicky charakterizovať.ker na južnom Slovensku je kustovnica cudzia (Lycium barbarum). ktorý rastie pozdĺž železničných násypov a cestných priekop.officinalis). Pochádza zo sev. Majú početné žliazkaté trichómy a epidermálne žliazky s éterickými olejmi (silicami) rôzneho zloženia. Kvety majú päťkrídly biely kalich. Plody má tvrdky. Z iných cudzích zástupcov patrí do čeľade okrasná lantana menlivá (Lantana camara). Preto je väčšina druhov výrazne aromatická. súkvetie klas. Najskôr sú žlté alebo belavé.hybrida hort.  Železníkovité sú prevažne subtropické a tropické rastliny.zrelé tvrdky 137 . 206: Verbenaceae: železník lekársky (Verbena officinalis). Sú to byliny zriedka polokry so štvorhrannými byľami a protistojnými (krížmoprotistojnými) listami.  Kvetný vzorec : . Jeho drevo obsahuje množstvo kyseliny kremičitej. Morfológiou pripomína druhy z čeľade hluchavkovitých. Protistojné listy sa vyznačujú heterofýliou: dolné sú perovito strihané. Je to menšia trvalka s priamou.peruviana) má kvety fialové až rumelkovo červené.

hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys).reptans). Štyri tyčinky sú dvojmocné (2 s kratšími a 2 s dlhšími nitkami). mäta). Mnohé druhy majú význam najmä pre obsah silíc. 2 . 208: Lamiaceae: 1 . Sú rozšírené takmer po celom svete. 4 . Dvojplodolistový piestik je rozdelený nepravou priehradkou na 4 jednosemenné púzdra.Kalich je päťdielny.dúška materina (Thymus serpyllum) Obr. päťzubý alebo dvojpyskový. Hluchavkovité predstavujú prirodzenú skupinu s nejasnými hranicami oproti čeľadi železníkovitých. so zakrpateným horným pyskom.zbehovec plazivý (Ajuga reptans).černohlávok obyčajný (Prunella cípu (karbinec.zatvorený kalich 138 . K najprimitívnejším hluchavkovitým patrí rod zbehovec (Ajuga). 3 - však v Stredomorí. Horný pysk môže aj chýbať (hrdobarka) alebo je zakrpatený (zbehovec). 3 . dvojpysková. Niektoré druhy sú medonosné. K2 . 207: Kvety hluchavkovitých: 1 . najmä vulgaris). s horným dvojdielnym a dolným trojdielnym pyskom C (2/3). Výnimočne niektoré druhy majú korunu len slabo súmernú temer pravidelnú 4- Obr. likérnictve i ako koreniny. K1 . ktorý vyháňa z podzemku okrem jednoduchých šišak obecný (Scutellaria galericulata). voňavkárstve. iné okrasné.šalvia lúčna (Salvia pratensis). Koruna je súmerná. V každom dozrieva 1 tvrdka.hluchavka biela (Lamium album). Známy je modrokvitnúci zbehovec plazivý (A.kalich s dozretými tvrdkami a vydutým výrastkom -v na hornom pysku. Aromatické silice sa využívajú v lekárstve. Kvety majú zoskupené do papraslenov a tie do zložených súkvetí. 2 . ruderálne alebo burinové.zbehovec plazivý (Ajuga reptans). 5 .

C .horný pysk koruny s tyčinkami. Žlté.kalich.betonika lekárska (Betonica officinalis) a široko vajcovité listy.priamych bylí aj plazivé.tetrahit). že na hornom pysku kalicha má vydutý výrastok. Zbehovec ženevský (A. podobne aj listence sú zakončené pichľavou štetinou. Obľubuje vlhšie stanovištia pobrežných krovín a mokrých lúk. Zuby kalicha sú ostnité.genevensis) tieto plazivé výbežky netvorí.vulgare) rastie najmä na južnom Slovensku. 139 . Purpurovočervené kvety má konopnica páperistá (G. Kvety má červenofialové. Rastie na suchších slnečných stráňach. Rozšírenou poľnou burinou je konopnica napuchnutá (G. Miestami rastie konopnica úzkolistá (G.pubescens). Konopnica (Galeopsis) zahŕňa jednoročné druhy.sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa). 2 . Má príjemnú jablčnú vôňu a horkú chuť. Má priamu byľ Obr. ktorej byle v spodnej časti drevnatejú .medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum): K .ladanum). Rod hrdobarka (Teucrium) má kvety. a preto je niekde pestovaný. za sucha voňajúce kumarínom. štetinato chlpaté. listnaté výbežky. Šišak vrúbkovaný (Scutellaria galericulata) s modrofialovými kvetmi sa vyznačuje tým. červené alebo škvrnité kvety majú na dolnom pysku dva kužeľovité hrbolčeky. Stonky pod uzlami sú zhrubnuté. ktorej dolný pysk je škvrnitý. používa sa aj ľudovom lekárstve. Je medonosnou rastlinou.angustifolia) i konopnica širokolistá (G. Z niekoľkých druhov je najčastejšia hrdobarka obyčajná (T. Medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum) patrí k najkrajším rastlinám čeľade. Vzácnym teplomilným druhom stepných stanovíšť je sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa). Rastie však aj na ruderálnych stanovištiach. Tvorí množstvo olejnatých semien s dlhou klíčivosťou. Vyskytuje sa v dubinách a svetlých krovinách v teplejších oblastiach. čím sa tento rod odlišuje od všetkých ostatných hluchavkovitých. Jablčníky (Marrubium) sú vlnaté až bielo plstnaté trvalky s bielymi kvetmi v bohatých papraslenoch. Jablčník obyčajný (M. 209: Lamiaceae: 1 . 3 .chamaedrys). ktorým horný pysk úplne chýba. Zo zvonkovitého kalicha vyrastá biela alebo ružová voňavá koruna.

rumoviskách. Je liečivá.hirsuta). krovinách a lúkach.amplexicaule). Hluchavka biela (L. Je typickou rastlinou okolia ľudských príbytkov. Je všeobecne rozšírená na poliach. ktorej kvety sú ružovočervené. 210: Lamiaceae: 1 . ktoré sa neotvárajú a opeľujú vlastným peľom (kleistogamia). ružovej alebo purpurovej farby.duté hrbolčeky na dolnom pysku. Má dva druhy: zádušník brečtanovitý (G. Balota čierna (Ballota nigra) je podobná hluchavkám. Od hluchaviek sa líši farbou koruny.germanica) je celý bielo plstnatý. Je to druh listnatých lesov. Z podzemku vyrastajú podzemné výbežky na konci hľuzovito zhrubnuté (jedlé). Okrem ružových kvetov. tienistých listnatých a lužných lesoch. Horné listene majú červenofialový odtieň.purpureum). ktoré sa otvárajú. Vyskytuje sa v listnatých lesoch. Jej srdcovito vajcovité listy sú často bielo škvrnité. Kvety sú tmavo červenofialové. Celá rastlina je mäkko chlpatá.luteum.rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) .album) je páperistá trvalka s bielymi alebo žltkastými kvetmi a chlpatými tmavohnedými peľnicami. na poliach a stráňach v teplejších oblastiach. 2 - Do rodu hluchavka (Lamium) patrí niekoľko druhov s korunami bielej.palustris) má paprasleny fialových kvetov. Betonika lekárska (Betonica officinalis) je trvalka s karmínovočervenými kvetmi. kde sa rozmnožuje úlomkami podzemných častí. Všeobecne rastie v priekopách. Rastie na vlhkých miestach . Čistec lesný (S. Čistec ročný (S. ktoré sú zblížené do koncových paklasov. Jemu podobný druh tiež bielo plstnatý je v záhradkách pestovaný čistec vlnatý (S. Po odkvitnutí vytvára listnaté. krovinách i v lesoch. Žltokveté hluchavky sa dnes zatrieďujú do rodu hluchavník (Galeobdolon). ktoré vyrastajú z pazúch listov.konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit) : h . Jednoročným druhom je hluchavka purpurová (L. v záhradách a viniciach ako burina.maculatum). v celom štáte hojná. Podobný.annua) je bledožlto kvitnúci. Podobná je hluchavka škvrnitá (L. Listy majú hrubo vrúbkovaný okraj. má tento druh aj kvety. Má listy okrúhle a dlho stopkaté.byzantina). Rastie v lesoch. V nekvitnúcom stave sa podobá na žihľavu. ktorá je ešte aj hnedo škvrnitá a ďalej holými peľnicami. Je to druh dubín a bučín. Čistec nemecký (S. Čistec (Stachys) sa u nás vyskytuje v niekoľkých druhoch. Zádušník (Glechoma) je poliehavá alebo vzpriamená trvalka so srdcovitými alebo obličkovitými listami. plazivé výhonky. Vyskytuje sa hojne v krovinách. Rastie na teplých a suchých stanovištiach. Kvety sú najčastejšie ružovopurpurové (zriedka i biele).sylvatica) tvorí tiež podzemné výbežky. Je hojný na vlhších lúkach. Je liečivý. 140 hluchavka objímavá (Lamium amplexicaule). predtým Lamium galeobdolon). ale husto chlpatý je zádušník chlpatý (G. Nepríjemne páchne.Obr. poloobjímavé. vlhkých lúkach a pod. 3 .hederacea) s modrými kvetmi. Na podobných miestach rastie jednoročná hluchavka objímavá (L. na okrajoch lesov. Najznámejším žltokvitnúcim druhom z rodu hluchavník (Galeobdolon) je hluchavník žltý (G. Listene pod papraslenmi sú obličkovité. Vyskytuje sa na vápenatých pôdach vo vinohradoch. krovinách. Čistec močiarny (S.

yzop lekársky (Hyssopus officinalis).vulgaris). žliazkatá rastlina. podobne ako aj dva nasledovné druhy.levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) modrofialové. citronelalu. Drobné bledofialové kvety sú v riedkych papraslenoch. Paprasleny fialových kvetov utvárajú vrcholový hustý klas. Využíva sa aj vo voňavkárstve a pri výrobe mydla. 2 .Černohlávok (Prunella) je trvalka. Darí sa jej na chránených slnečných miestach. 211: Lamiaceae: 1 . ktoré sú na rube bielo plstnaté. V celom štáte je hojný černohlávok obyčajný (P. niekedy vymŕza. Najvyšší pár listov má tesne pod súkvetím modrofialových kvetov. Uvedené druhy sa často medzi sebou krížia. trieslovín a živíc). Bazalka pravá (Ocimum basilicum) má listy so širšou vajcovitou čepeľou výrazne aromatické a preto sa využíva ako koreninová i liečivá jednoročná rastlina. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina i ako liečivá a korenina.saturejka záhradná (Satureja hortensis) : k kvet spredu. Černohlávok veľkokvetý (P. Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) je sempervirentný. Tiež pochádza zo Stredomoria. geraniolu. 3 . Medovka lekárska (Melissa officinalis) je pomerne vysoká. Jednoročná saturejka záhradná (Satureja hortensis) má bohato rozkonárenú byľ s čiarkovito kopijovitými listami. ktorej paprasleny tvoria vrcholové husté paklasy. U nás sa pestuje v záhradách ako liečivá aromatická trvalka. Perovito zárezové listy a žltobiele kvety má černohlávok zastrihovaný (P. Od pradávna sa používa ako slávnostná ozdoba svadobčanov. 141 . Aromatickou rastlinou používanou ako korenina a liečivá rastlina je yzop lekársky (Hyssopus officinalis). Jej listy majú citrónovú vôňu (obsahujú silicu s obsahom citralu. Kvety sú farby červenej alebo žltobielej. Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) je tiež výrazne aromatický poloker s úzkymi listami. Pestuje sa oddávna v záhradách. Pôvodná je v juhovýchodnej Európe. kožovitými listami. Na teplo je náročná. Kvitne modrofialovo. Paprasleny bledomodrých kvetov sú riedke. lebo zimu neznáša. Kvety sú najčastejšie Obr. pôvodom z východného Stredomoria. U nás sa pestuje iba v kvetináčoch.grandiflora) má horné sediace listy od súkvetia oddialené. Pochádza z južnej Ázie. Známe sú tri druhy. voňavý poloker s čiarkovitými.laciniata). Má podobne úzke listy ako saturejka. Vnať sa používa ako obľúbené korenie (obsahuje silice s kalvakrolom a cymolom).

Rozmnožujú sa iba vegetatívne.mentolu. aromatická a rastie na mokrých zaplavovaných miestach. polokrovité alebo vankúšovité byliny s celistvookrajovými listami s obsahom voňavých silíc. Tyčinky vyčnievajú z kvetov. Krížence majú sterilný peľ a sú neplodné. dúška alpská (T. saponín a iné. Kvety sú svetločervené. Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) má fialovasté kvety v pazuchách vajcovitých listeňov. 212: Lamiaceae: 1 .alpestris) a iné. najmä vo var. ktorá je lysá. Usušené listy a kvety sa používajú najmä ako kuchynské korenie. Vytvára vankúšikovité porasty. Je tiež výrazne aromatická. Paprasleny vytvárajú koncový dlhý paklas.crispa).majorán záhradný (Majorana hortensis).pamajorán obyčajný (Origanum vulgare). Občas sa pestuje ako liečivá. Rod mäta (Mentha) je známy najmä obsahom silice . Je odpradávna pestovaná ako ľudová liečivá rastlina. Častá je hybridizácia. dúška včasná (T.arvensis) obľubuje vlhké miesta (polia. 3 . vajcovité celistvookrajové listy. „tymián“ (T. lúky. 2 . Listy a byle sa 142 . Obsahuje voňavé silice (najmä baktericídny tymol). Pri potokoch na vlhkých až mokrých stanovištiach často rastie mohutnejšia mäta dlholistá (M.serpyllum) rastie na suchých piesčitých substrátoch. Je koreninou aj liečivou rastlinou. ktoré sú purpurovofialové a zoskupené v hlávkovito stiahnutých papraslenoch.dúška tymiánová. Krížia sa medzi sebou a tvoria plodné krížence. Mäta pieporná (M. Rod dúška (Thymus) zahŕňa plazivé. Rastie na podobných stanovištiach. Príjemne voňavé listy má mäta klasnatá (M. Rod mäta má na rozdiel od ostatných rodov temer pravidelnú štvocípu korunu. brehy vôd). Byľ aj listy sú sivo alebo bielo vlnaté či plstnaté.praecox). priekopy. Dúška materina (T. Pôvodom je tiež zo Stredomoria. Mäta sivá (M.aquatica) je plstnatá.longifolia). Je taxonomicky zložitý. triesloviny. Mäta roľná (M. Z nášho územia sa uvádza viacero druhov.pulegioides). Rastie na okrajoch lesov a krovinatých stráňach. Taxonomická hodnota niektorých vyžaduje ďalšie štúdium. Paprasleny fialových kvetov tvoria podlhovasté husté koncové paklasy. x piperita) je krížencom dvoch predchádzajúcich druhov: mäty vodnej a mäty klasnatej. crispata (M. Možno ich použiť ako čajovinu.vulgaris) je nízky voňavý poloker s podvinutými čiarkovitými až elipsovitými listami. drobná sivozelená rastlina. Mnohé druhy sú výrazne aromatické. Mäta vodná (M. Je obľúbenou liečivou a koreninovou rastlinou. Iné druhy divorastúcich dúšok sú napr. živice. Pestovaná vyžaduje dostatok vlahy a výživnu pôdu.spicata). Má malé. okrem mentolu obsahujú aj triesloviny a horčiny. Používa sa aj na aromatizovanie rôznych drogistických výrobkov.Obr. Dúška tymiánová. dúška vajcovitá (T. Paprasleny drobných bielych alebo ružových kvetov sú stopkaté. tymián (Thymus vulgaris) Korenina a liečivá rastlina je majorán záhradný (Majorana hortensis).pulegium) je chlpatá aromatická trvalka.

cukrárstve (žuvačky. Sú okrasné najmä svojimi červeno.šalvia lúčna (Salvia pratensis). kozmetike a ľudovom lekárstve. G (2) Borákovité sú byliny s celistvookrajovými sediacimi alebo zbiehavými listami. V ústí rúrkovitej koruny niektorých druhov (kostihoj.mäta pieporná (Mentha x piperita). cukríky a iné) likérnictve. Má svetlo žlté kvety.pratensis). Je to poloker so sivozelenými listami. Listy obsahujú šalviovú silicu (tujón. Šalvie (Salvia) majú pyskovité koruny s horným pyskom prilbicovitým. [C (5) + A 5]. Používajú sa v lekárstve (ako kloktadlo). Kvety sú červenofialové.zeleno strakatými listami.sú iba 2. Aromatickou pestovanou trvalkou je šalvia lekárska (S. šalvia praslenatá (S. Plodom borákovitých sú tvrdky. ⊕. K (5). Kvety sú usporiadané v závinkoch (dvojzávinkoch). Po odkvitnutí sú podobné jednostrannému strapcu (napr. salviol. Byle aj listy sú až na malé výnimky (voskovka) drsno chlpaté (preto sa predtým nazývali drsnolisté). alebo šupinky či chlpaté hrbolčeky tvoriace tzv.  Kvetný vzorec : . Šalvia lepkavá (S.S. západnej Ázii a v Amerike. smohla) bývajú vyvinuté výrastky. Dvojpuzdrový semenník je rozdelený nepravou priehradkou na 4 puzdrá. nezábudka). zriedkavo súmerné (hadinec). Má tmavo modrofialové kvety s oblúkovite prehnutým horným pyskom. pinén a iné).officinalis).mäta roľná (Mentha arvensis) pre obsah mentolu využívajú vo farmácii. pakorunu. Medzi sucho a teplomilné druhy patria aj bieloplstnatá šalvia abesínska (S.aethiopis). Pôvodom je zo Stredomoria. s jasnočervenými kvetmi).Obr. Pravidelné kvety majú korunu rúrkovitú až tanierovitú. v likérnictve. Najznámejším a hojne rozšíreným druhom suchých lúk a pasienkov je šalvia lúčna (S. do čajových zmesí. borneol. Tento rod sa od iných odlišuje aj počtom tyčiniek v kvetoch . 213: Lamiaceae: 1 . 2 . šalvia hájna (S.nemorosa) s modrofialovými kvetmi.verticillata) s červenofialovými kvetmi.splendens. 3 . Paprasleny sú vo vrcholových paklasoch.sclarea) alebo juhoamerické (šalvia ohnivá .žlto. v každom je po jednom vajíčku. Čeľaď je rozšírená najmä vo východnom Stredomorí. Päťpočetné kvety sú pravidelné.glutinosa) je druhom vlhkých lesov a húštin. Ako okrasné sa pestujú niektoré juhoeurópske druhy (šalvia muškátová . Tyčinky prirastajú ku korune. V kvetináčoch alebo aj v parkoch sa s obľubou pestujú niektoré druhy z rodu koleus (Coleus). vo voňavkárstve i ako korenina.S. 143 .

tyčinka s príveskom -p 144 .h1 heterostýlia. Kostihoj lekársky (S. Kvety sú fialovočervené.pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) : h. trváca.borák lekársky (Borago officinalis) s . Prirodzene sa vyskytuje vo vysokohorských polohách. neškvrnité.sylvatica). K . Na vlhkých poliach je nepríjemnou burinou.officinale) má podzemok a hrubé valcovité korene.kostihoj lekársky (Symphytum officinale) : kv . menšie modré koruny (zriedka ružové) s krátkymi rúrkami. určené pre budúci rok. Na iných typoch stanovíšť sa roztrúsene vyskytujú ešte ďalšie druhy nezábudok. medonosná i liečivá rastlina. v - šťavy). K .alpestris) s väčšími kvetmi. Koruna je lievikovitá v ústí s venčekom chĺpkov. Kostihoj (Symphytum) je statná. Pochádza zo Stredomoria a niekedy sa u nás pestuje ako okrasná. Zo záhrad splaňuje na polia a rumoviská. Najznámejší je pľúcnik lekársky (P. syn. s krídlatými stonkami. Rod nezábudka (Myosotis) zahŕňa viac druhov.palustris) je hojná na brehoch vôd a mokrých lúkach. svetlomodrými kvetmi. vajcovitú čepeľ s bielymi škvrnami. Podobný je lesný druh kostihoj hľuznatý (S. Na výslnných pasienkoch.tuberosum).micrantha) s malými (asi 1 mm). Pľúcnik (Pulmonaria) má plazivý podzemok. Závinky sú vrcholové. ktoré sú na povrchu čierne. Kvety v závinkoch sú najskôr ružové. z ktorého vyrastajú nerozkonárené srstnaté byle. šupinky tvoriace pakorunu sú biele.kvet. srstnato chlpatá bylina. kvety žlté. Z nadzemných častí sa pripravujú liečivé odvary a čaje (s odhlieňovacím účinkom). zúžené do listovej stopky. Borák lekársky (Borago officinalis) je jednoročná rastlina. M. neskôr červené až modrofialové (v závislosti od pH bunkovej Obr. Podobný pľúcnik mäkký (P. Kvety majú rúrkovité koruny s pakorunou. Prízemné letné listy majú dlhú stopku. medonosné rastliny alebo používané v ľudovom lekárstve (mnoho druhov má v názve officinalis . Nezábudka močiarna (M. Pre drsné byle a listy ich dobytok nežerie. C . ktorých kvety majú chlpaté kalichy. 2 .stricta. výrastky (fornices) v ústí zrastenolupienkového kvetu. Rastie na vlhkých miestach. jasnomodrá. 214: Boraginaceae : 1 . Kalich je až po bázu delený na čiarkovité zuby.arvensis) je poľnou burinou na nevápenatých pôdach. V svetlých humóznych lesoch a vlhších lúkach rastie nezábudka lesná (M.kalich.lekársky). Nezábudka roľná (M. Rastie v svetlých a na krovinatých stráňach. niektoré sa považujú za jedovaté. V záhradách a parkoch sa pestuje ako okrasná trvalka nezábudka alpínska (M. 3 . Miestami sa listy konzumujú (omáčky a šaláty s uhorkovou príchuťou). ružové i biele.V našej flóre majú jednotlivé druhy význam ako buriny.kalich.officinalis). krehké a lámavé.mollis) je mäkko chlpatý. Z podzemku vyrastajú okrem kvetonosných bylí aj jalové. Koreň sa zbiera ako liečivý s protizápalovými účinkami. V homeopatickej liečbe sa používa na obklady zlomenín a pomliaždeniny asi pre veľký obsah organicky viazaného vápna. Kvitne hneď na jar najmä v dubových lesoch. prízemné listy sú vajcovito kopijovité. krovinatých stráňach a lesostepiach rastie jednoročná nezábudka drobnokvetá (M. Päťcípa koruna je tanierovitá. Šupiny pakoruny sú oranžové.koruna. Z úlomkov vyrastajú nové jedince. Má nerovnomerne hľuzovito zhrubnutý podzemok.

Odlišuje sa závinkami.kamienka roľná (Lithospermum arvense) Kamienka lekárska (Lithospermum officinale) má srstnatú byľ s kopijovitými listami.listeň. Rastie v krovinách.purpurocaerulea) má zo začiatku červenofialové kvety.trváci kalich s tvrdkami. Je liečivá. Súmernými modrými kvetmi v zložených súkvetiach (strapec závinkov) sa vyznačuje hadinec obyčajný (Echium vulgare). Po odkvitnutí bielych kvetov sa vyvíjajú tvrdky. C . Rod kamienkovec (Buglossoides) je podobný predchádzajúcemu. C1 rozložená koruna s tyčinkami a s hrbolčekmi -h. Aj tvrdky tohoto druhu sú biele a lesklé.hadinec obyčajný (Echium vulgare) : kv . Podobné stanovištia obľubuje ostreň počerný (Nonea pulla).kalich.ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) : C . s . Kamienkovec modropurpurový (B. 215: Boraginaceae : 1 . Kamienka má závinky aj vrcholové aj pazušné.arvensis).tyčinka. b . 3 voskovka menšia (Cerinthe minor) : C .nezábudka lesná (Myosotis sylvatica) : K kalich. 2 . preto sú tvrdé ako drobné kamienky (odkiaľ názov).koruna.Obr. t tvrdka Má tmavé hnedofialové kvety.blizna. l .tvrdka. Nájdeme ho rásť na lesostepiach a krovinatých stráňach v teplejších oblastiach. t .pozdĺžny rez korunou. Obr. K1 . ktoré sú vždy len vrcholové.kamienkovec roľný (Buglossoides arvensis). Má tiež biele lesklé tvrdky.kalich. Obsahujú v oplodí CaCO3 a kyselinu kremičitú. lužných lesoch. 145 . Ako poľná burina najmä v teplejších oblastiach je známy kamienkovec roľný (B. C . biele a lesklé. K .koruna.rozložená koruna s tyčinkami. C1 - rozložená koruna.kalich s piestikom. K . je husto chlpatá s červenofialovými alebo modrými kvetmi. 2 .kvet. viniciach. Od množstva štetiniek je celá byľ drsná až pichľavá. 216: Boraginaceae : 1 . výslnných miestach. 3 . Často sa vyskytuje na piesčitých pôdach.koruna. C1 . K . po opelení modré. Smohla lekárska (Anchusa officinalis) rastie na suchších. ktoré sú drobné.

Rastie na miestach s udupávanou pôdou (poľné cesty. Zo žltých kvetov sa vyvíjajú na rozdiel od ostatných iba 2 dvojsemenné tvrdky. hlávky.media) má listy širšie ako predošlý druh a listová ružica je pritisnutá k zemi.  Kvetný vzorec: . ktoré sa za plodu ešte zväčšujú.Do čeľade patrí aj ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) s drobnými modrými kvetmi. Voskovka (Cerinthe) sa od ostatných borákovitých líši tým. ale vyskytuje sa aj ako burina v porastoch ďateliny.major) má listy široko elipsovité a dlhý. väčšinou tvoria strapce. so zrasteným (trvácim) kalichom a korunou. Rod skorocel (Plantago) má niekoľko druhov rastúcich na lúkach. Bezlistý stvol je zakončený hustým klasom drobných 4-početných kvetov so suchoblanitými kalichmi. psojazyk (Cynoglossum). Majú obojpohlavné. K (5). štíhly klas. Jej farba je belasá. Rozšírené sú hlavne v miernom pásme severnej pologule. že je holá. G (2-5) Patria sem prevažne byliny. 217: Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) 146 . Je sivozelená pretože ju pokrýva jemná vrstva vosku. Voskovka väčšia (C. so striedavými. porastenú háčikovitými chlpmi. Obr. ⊕. Skorocel prostredný (P. Je lúčnym druhom. ale o to väčšími zubatými kalichmi. pasienkoch. Listy sú kopijovité s oblúkovitou žilnatinou. jednoduchými listami. niekedy bikolaterálne cievne zväzky a inulín ako zásobnú látku namiesto škrobu. Do čeľade ešte patria aj ďaľšie rody: rumenica (Onosma). V kvete je päť väčšinou voľných tyčiniek a spodný trojplodolistový semenník. Liečivým druhom je skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata). namiesto trichómov má drobné drsné bradavičky. Voskovka menšia (C. Klas je krátky a koruna hnedastá.minor) má spodné listy bielo škvrnité. Plodom je tobolka. Je to burina polí a úhorov. fialová. Skorocel väčší (P. lopúšik (Lappula). C(5). Zriedkavo sú kvety jednotlivé. Byľ má väčšinou poliehavú. zväzočky. Z anatomických znakov treba uviesť prítomnosť mliečnic. pravidelné päťpočetné kvety. pupkovec (Omphalodes). lievikovitá alebo rúrkovitá. zriedka biela alebo žltkastá. A 5.major) sa niekedy pestuje ako okrasná letnička. poľných cestách a pod. Plodom je tobolka s množstvom drobných semien. dedinské dvory). Sú hmyzom opelivé. ktorá je zvonkovitá.  Byliny s listami v prízemnej ružici.

glomerata) má sa kvet : K .rotundifolia) má srdcovito alebo ľadvinovito okrúhle spodné listy.zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia) : t . 2 . Zvonček okrúhlolistý (C. Z množstva druhov uvádzame aspoň niektoré.otvorený kvet: C . 218: Campanulaceae: 1 .zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare).kalich. C .jednoročné i trváce. 4 . dlho stopkaté. Táto vysoká trvalka má prízemné listy srdcovito vajcovité a horné kopijovité.zvonček konáristý (Campanula patula) : kv .zvonček klbkatý (Campanula glomerata) Rod zvonček (Campanula) je bohatý na druhy .otvárajúci klbkatý (C. Rastie hojne v suchých a svetlých lesoch. pričom byľové sú úzke. päťcípa. lievikovitá až rúrkovitá. kvety zoskupené vo s -tyčinka. s .glomerata speciosa hort.zerva klasnatá (Phyteuma spicatum) A . Je to hojný druh trávnatých porastov a svetlých lesov. 219: Campanulaceae: 1 . 2 .persicifolia) sa vyznačuje veľkými.tobolka. Zvonček repkovitý (C.Zrelé tobolky zvončeka repkovitého (Campanula rapunculoides).pavinec horský (Jasione montana) : kv . Lievikovito zvonkovité kvety sú v jednostrannom strapci. t . belasofialovej.koruna.) majú väčšie kvety.rapunculoides) je burinou polí.Obr. Zvonček Obr. 3 . záhrad ale i krovín a okrajov lesov.tobolka vrcholovej hlávke. jednotlivými kvetmi a úzkymi listami. 3 . Zvonček konáristý (C. Koruna je zvonkovitá.rez kvetom.patula) je častý druh lúk.tyčinka. t .pozdĺžny rez kvetom.kalich. Často sa v záhradách 147 . Vysokou rastlinou je zvonček pŕhľavolistý (C. Kvety má v rozložitej metline.trachelium) s listami podobnými pŕhľave. zväčša farby belasej. A1 .koruna. V záhradách pestované kultivary (C. Zvonček broskyňolistý (C. K .zrelá tobolka.

ktoré ich prenášajú (zoochória). ružovej i bielej. U tropických druhov je plodom kôstkovica (kávovník) alebo tobolka (chinínovník).schultesii) a lipkavec marinkový marinka voňavá (G. kremence). Zerva klasnatá (P. 221: Plody lipkavca (Galium). ktorý pri vädnutí vonia kumarínom a preto sa môže použiť na aromatizovanie nápojov. Často sa pestuje v záhradách ako okrasná rastlina.spicatum) má zelenožlté až belavé kvety v hustých valcovitých klasoch. Semenník je dvojplodolistový a z neho vzniká plod .verum) so žltými kvetmi. praslenovito usporiadané listy.album). tvoriaca husté trsy. Iné druhy (severoamerické) sa pestujú ako liečivé pre obsah alkaloidov (lobelín) proti astme.lipkavec mäkký. Majú veľmi typické. Na lúkach sú hojné: lipkavec vzpriamený (G. liehovín i sladkých jedál (napr. pretože spletá navzájom steblá. Mnohé druhy rastú vo vysokých horách Afriky. Lobelka belasá (Lobelia erinus) je drobná rastlina s bledobelasými (zriedka ružovými) kvetmi.lipkavec obyčajný 148 .medium). Lipkavec (Galium).Asperula odorata). Kvety majú korunu zrastenú do rúrky len v hornej tretine. Majú nízky kmeň a na jeho vrchole chochol listov. ale i v lužných lesoch a pod. Plody sú dvojpuzdrové tobolky (vzácne bobule).  Lobelkovité ako tropické rastliny zasahujúce až do južnej Európy sú väčšinou byliny s mliečnicami. Z lesných druhov sa v dubovohrabových a bukových lesoch vyskytuje lipkavec Schultesov (G. v záhradách a viniciach. Obr. Kvety má farby belasofialovej. Kvety majú na rozdiel od zvončekovitých súmerné. ktoré sa ľahko prichytávajú na odev.aparine) je bežnou burinou na poliach. ktorý má bohaté súkvetie drobných bielych kvetov.inflata). Tmavo belasofialové kvety v guľovitých hlávkach má zerva hlavičkatá (P. Rastie v listnatých lesoch. Odlišné kvety od zvončekov má rod zerva (Phyteuma). A. neskôr sa takáto koruna od bázy úplne rozdelí na päť dlhých a úzkych cípov. Drobné kvety sú 4 až 5-početné bielej alebo žltej farby. na srsť zvierat. V kultúrach obilnín je nepríjemnou burinou. Je aj liečivá. Lipkavec obyčajný (G. Niektoré lobelkovité obsahujú v latexe mliečnic kaučuk. u cudzokrajných stromov protistojné (kávovník). puding). so zrastenými tyčinkami. Obr. Rod s veľkým počtom druhov. Háčikovité plody sa tiež ľahko prichytávajú napr. Je to horský lúčny druh. alebo lipkavec syridlový (G. Je to typická rastlina kyslých a suchých substrátov (napr. lobelka tabaková (L. Pozná sa podľa drsných poliehavých stoniek.ako dekoratívna dvojročná bylina pestuje zvonček prostredný (C. dvojpyskové. Pavinec horský (Jasione montana) má kvety zoskupené v guľatých hlávkach. 220: Lobelka belasá (Lobelia erinus)  V našej flóre sú to iba byliny. Zároveň je aj liečivou rastlinou.dvojnažka často s ostnatými a háčikovitými výrastkami. v trópoch kry alebo stromy. B. Spodný semenník je zrastený z dvoch plodolistov. odoratum .orbiculare). Takýmto druhom je napr. Pochádza z južnej Afriky.

222: Kávovník arabský (Coffea arabica)   Dreviny (kry. Najvýznamnejším druhom je kávovník arabský (C.ebulus) je na rozdiel od predošlých druhov bylina. Baza (Sambucus) má u nás 3 druhy a ako jediná z čeľade má nepárnoperovito zložené listy. stromy a liany). 5-početné. Obr. Kvôli dekoratívnym tmavoružovým kvetom sa pestuje aj ázijský druh vajgela ružová (Weigela florida). Baza čierna (S. ktoré pri zašliapnutí pukajú. Celá rastlina má typický zápach. Pôvodne rástol v dažďových pralesoch Etiópie.1. Usporiadané sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. Ker s dvojpyskovitými kvetmi vo vidlicovitých súkvetiach a plodmi bobuľami. Sú to rastliny prirodzených biotopov (dubohrabiny. kôstkovica alebo tobolka. Kvety biele. Bežným okrasným krom s typickými bielymi bobuľami. Je to bylina so žltými 5početnými kvetmi a zhrubnutým koreňom. dvojpyskaté (zemolez) alebo pravidelné (kalina). na rúbaniskách a okrajoch lesov v horských polohách. Plody sú drobné čiernofialové kôstkovice. Plod je bobuľa. kroviny) i okrasné pestované. Obr. často na rumoviskách. ktoré sa vyvíjajú v kôstkovici väčšinou po 2. Kvôli jedlým bobuliam sa pestuje zemolez kamčatský (L. je imelovník biely (Symphoricarpos alba). Zemolez obyčajný (L.periclymenum). Je liečivou rastlinou (čaj). 223: Zemolez kozí (Lonicera caprifolium) 149 . Obsahuje asi 25 alkaloidov (chinín. Pochádza zo Sev. Baza chabzdová (S. Úžitkovou časťou rastliny sú semená. Z okrasných druhov sa najčastejšie pestujú zemolez tatársky (L.5 % kofeínu.racemosa) má červené plody bez väčšieho úžitku.canephora = C. pri cestách a železničných tratiach.tatarica) a ovíjavý zemolez kozí (L. Je to vždyzelený strom s ružovými 5-početnými kvetmi. lužné lesy. Baza červená (S.camtchatica). Je to vždyzelený ker s tuhými listami.Z cudzokrajných úžitkových druhov patrí do čeľade marenovitých kávovník (Coffea). Zrelé plody sa spracúvajú na šťavy.robusta). lekvár alebo sa sušia.xylosteum) má červené bobule (jedovaté) a rastie v krovitom poschodí listnatých lesov. India). mnohoramenný vrcholík). cinchonin). Tento alkaloid vo väčších dávkach (pri nadmernom pití kávy) dráždi nervovú sústavu.nigra) má v porovnaní s predchádzajúcim druhom bobule čiernej farby na dlhších stopkách a rastie v lesoch vyšších polôh. Zemolez čierny (L. Rastie na miestach s vysokým obsahom dusíka v pôde (nitrofyt). nie ker. Zemolez (Lonicera).caprifolium). či zemolez ovíjavý (L. Menej kvalitnú kávu poskytuje tropický kávovník mohutný (C.nigra) je ker s bohatými mnohoramennými vrcholíkmi drobných kvetov krémovej farby. voňavé. ale i v lužných lesoch. Kôra chinínovníka patrí k najstarším známym liečivám proti malárii. Má čierne jedovaté plody a celá rastlina nepríjemne zapácha. popri cestách. Dnes sa pestuje aj v iných oblastiach sveta (Brazília. ktorý obsahuje červené farbivo (antrachinonové glykozidy) používané už v antike na farbenie textílií. Rastie na lesných čistinách. Majú protistojné listy. Obsahujú 1 . Ameriky a často sa sadí do živých plotov. Kvety súmerné. Marena farbiarska (Rubia tinctorum) pochádza z južnej Európy. Rastie napr.arabica). Chinínovník lekársky (Cinchona officinalis) pochádza z tropických oblastí južnej Ameriky.

Mladé listové ružice kultúrnych pestovaných foriem sa používajú ako šalátová zelenina s obsahom vitamínu C. Suché súkvetia sa používajú na ozdobné účely. vajcovité. Valeriánka poľná (Valerianella locusta) je jednoročnou rastlinou s prízemnou ružicou listov a drobnými kvetmi. nemožno ich jednotne charakterizovať.rhytidophyllum) pochádza z Číny. . Plodom je červená. Dreviny sú vzácne. Kvety sú v hustých hlávkovitých vrcholíkových súkvetiach podoprených listeňmi . Rastie v lesoch a krovinách nižších polôh. 226 nepárnoperovitozloženými listami. pôvodom z Afriky. neskôr čierne kôstkovice. ktoré vábia mačky. 224: Kalina obyčajná (Viburnum opulus) kvety. čo súvisí s lákaním hmyzu. Celé súkvetie tak imituje jeden veľký kvet. Zberajú sa podzemky s typickou arómou a upokojujúcim účinkom. Prevažujú byliny.  Kvetný vzorec: . Chrastavec lúčny (Knautia arvensis) je typickou lúčnou rastlinou so svetlomodrými 4-početnými kvetmi. ktoré sú jalové a majú zväčšenú C. G (2) Veľmi rozsiahla čeľaď. súmerné. alebo sa pripravujú na spôsob špenátu. má typicky vráskavé listy a pestuje sa ako okrasný ker. Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) je známa ako liečivá rastlina s hrubým podzemkom a Obr. niektoré rody (napr. Vegetatívne Obr. Plody sú nažky. na rube husto belavo plstnaté. Hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca) sa podobá na chrastavec. Kalina siripútková (V.  Prevažne byliny so súmernými až nesúmernými kvetmi v hustých vrcholíkovitých súkvetiach. má ale 5-početnú C bledožltej farby. mierne jedovatá kôstkovica. Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) je vysoká bylina. pri cestách a pod.0. Kvety sú 4-5 početné. takže sa súkvetia trochu podobajú úboru astrovitých.lantana) má listy nedelené. ⊕. 225: Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) orgány sú utvárané rôzne.zákrovom. Najtypickejším znakom astrovitých sú 150 . Rastie na vlhších miestach. . A(5). Takisto rastie na lúkach. Rastie na brehoch riek. Voňajú aj Obr.Kalina obyčajná (Viburnum opulus) je ker s dlaňovito delenými listami a v súkvetí bielych kvetov vynikajú okrajové kvety. K5.  Sú to byliny s protistojnými listami. kroviskách a pod. Kalina vráskavolistá (V. Kvety sú biele v bohatom vrcholíku a plody sú najskôr červené. starček) majú aj sukulentné druhy. nápadná dlhými pichľavými listeňmi v súkvetí. Plod je nažka s trvácim K. Divorastúca sa vyskytuje ako jarná burina polí i trávnatých biotopov. C(5).

alebo je premenený na chocholec (pappus).kozobrada. za ktorý sa toto súkvetie často omylom považuje. Väčšinou býva ploché (slnečnica) ale i vyklenuté (rumanček). nachádzajúci sa neskôr i na plode . bodliak. cínia. háčikov. pichliač roľný. Ostnato hrotité až pichľavé sú typické napr. Rúrkovité kvety (Obr. Môže byť pokryté plievkami. Kalich oboch typov kvetov je zakrpatený. často i farbou a pohlavnosťou. Jazykovité (Obr. C . Obr.5 m v priemere a jednotlivé. Odlišujú sa v súmernosti. Zásobnou látkou astrovitých nie je škrob. chýba. Ich C je podlhovastá. Len niekoľko mm veľké úbory má napr. U iných druhov môže mať podobu zúbkov. E . či ambrózia palinolistá. Slnečnica ich má až 0. v záhradách a viniciach sa často stretneme so starčekom obyčajným. viacradové i strechovite sa kryjúce. Ďalším významným znakom je lôžko úboru. B rumanček. B .šalát.pichliač. krasovlas bezbyľový). niektoré druhy ho majú zhrubnuté až dužinaté (napr. C je úzko rúrkovitá. Chocholec môže mať podobu padáčika (starček. C .lopúch Obr. Zákrovné listene rôzneho tvaru sú veľmi dôležitými určovacími znakmi astrovitých. zrastená. Rýchlo sa šíriace karanténne buriny sú iva voškovníkovitá. D .požlt. Rúrkovité kvety sú pravidelné a väčšiou obojpohlavné. pretože nažky s týmito výrastkami sa ľahko prichytávajú na srsť.226 A) sa nachádzajú v strede súkvetia a vytvárajú tzv.nažke. podbeľ). Význam astrovitých je rôzny. palina. F .úbory. 227: Úbory astrovitých : A . ktoré pozostáva z dvoch typov kvetov.226 B) vyrastajú po obvode a tvoria tzv. čo do veľkosti. pichliač) a slúži na rozšírovanie plodov vetrom (anemochória). astra. Vzhľadom na dekoratívnosť a farebnosť úborov je veľa druhov využívaných ako okrasné rastliny (georgína. lúč. aksamietnica). ktoré majú zasa význam pri rozširovaní plodov živočíchmi (zoochória). ale polysacharid inulín.slnečnica 151 . ako u väčšiny čeľadí. Jazykovité kvety sú súmerné.nechtík. slamienka alebo suchokvet. parumanček. rebríček. G . 228: Nažky astrovitých a čakankovitých : A . rebríček alebo palina. či tuhých štetín (napr. Na spodnej strane úboru vyrastajú zelené listene. ale vo veľkom množstve v hustých metlinách. Suchoblanité i rôzne sfarbené zákrovy má napr. dvojzub). rúrkovitých a jazykovitých. Sú veľmi premenlivé. Úžitkové rastliny sú pestované pre olejnaté nažky (slnečnica). háčikovité zákrovy má zasa lopúch. rumanček. cez ktorú prerastá čnelka dvojdielnou bliznou G (2). samičie alebo jalové. niekedy nápadne veľká. pre bodliaky a pichliače. či žltnicou maloúborovou. päťcípa. Úbor astrovitých je súkvetie. H . ako zelenina (artičoka). Celý úbor tak imituje jednoduchý kvet.súkvetia . nevädza poľná.margaréta.čakanka. Môžu byť jednoradové. artičoka. ktoré tvoria zákrov (mnohí si ho mýlia s K lístkami). Mnoho druhov je liečivých i aromatických (rumanček. Peľnice sú zrastené do rúrky A (5). či perie zvierat.bodliak. terč. Medzi buriny polí patria napr.

Úbory dlho stopkaté.cardunculus). Kvety sú žltej farby. K najčastejším okrasným druhom astrovitých patria napr. Môžu sa aj skrmovať. 231: Artičoka zeleninová (Cynara typickým zápachom. ktorými sa aj vegetatívne rozmnožuje. Nažky sa vyvíjajú len z rúrkovitých kvetov. neskôr sa začal využívať ako olejnina s podobným využitím ako slnečnica ročná. mydla i ako krmovina. pri potokoch deväťsily. Slnečnica ročná (Helianthus annuus) je mohutná jednoročná rastlina s jedným veľkým úborom. Veľmi rozšírené sú na jeseň kvitnúce scolymus) 152 . sa konzumujú ako lahôdková zelenina zhrubnuté listové stopky. Rudbekia (Rudbeckia) má viacero druhov so žltými jazykovitými kvetmi a typicky vystúpeným terčom úboru. v lesoch zlatobyľ. Je to suchomilná rastlina pestovaná kedysi pre žlté farbivo kartamín obsiahnuté v kvetoch. U nás často Má účinný vegetatívny spôsob Obr. požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius) má listy aj listene ostnato zubaté. majú olejnaté semená a rôznofarebné oplodie. Kvety v úbore sú žltooranžové. nevädzovec. cínia pôvabná (Zinnia elegans) s úbormi rôznych farieb. Je to však kultúrna rastlina domáca v Stredozemí pestovaná ako zelenina. Pochádza z Ameriky.topinambur (H. Obr. K častým okrasným druhom patria aj georgíny (Dahlia) s veľkým množstvom rôznofarebných i plnokvetých kultivarov. Úbory má menšie ako slnečnica ročná. ružové alebo fialové kvety. plesnivec a pod. Astrovka čínska (Calistephus chinensis) sa takisto pestuje najčastejšie v plnokvetých kultivaroch. Okrajové jazykovité kvety sú jalové. K vysokohorským astrovitým patria napr. Aksamietnice (Tagetes) sú okrasné letničky nižšieho vzrastu s oranžovými alebo žltými kvetmi a Obr. Pôvodná v Alpách. Artičoka (Cynara) je rastlina podobná bodliaku. 229: Slnečnica ročná (Helianthus annuus) splanieva. Liečivá rastlina. krasuľka perovitá (Cosmos bipinnatus). Topinambur je stará indiánska rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Leuzea šuštivá (Leuzea rhapontica) má nedelené listy na rube sivo plstnaté. najmä pre diabetikov. 230: Hľuzy topinamburu Pestrec mariánsky (Silybum marianum) je nápadný ostnitými listami. Hľuzy sú nepravidelného tvaru s vypuklými očkami. ktorý sa otáča za slnkom (heliotropizmus). Bodliakom sa podobá aj niekoľko nasledujúcich druhov. kamzičník. Slnečnica hľuznatá . Úžitkovou časťou artičoky zeleninovej (Cynara scolymus) je zhrubnuté lôžko úboru s dužinatými zákrovnými listeňmi.V lúčnych spoločenstvách sa z astrovitých vyskytuje napr. rozmnožovania a šíri sa najmä pozdĺž vodných tokov. (Helianthus tuberosus) ktoré sú na žilnatine bielo škvrnité. veľké. ktorá má listy delené na niťovité úkrojky a biele. Podobne aj benedikt lekársky (Cnicus benedictus) sa pestuje pre olejnaté nažky i ako liečivá rastlina. Pochádza zo Stredomoria a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina. Kvety sú fialové. mačucha. Slnečnica ročná sa pestuje ako olejnina na výrobu potravinárskych olejov. ktoré sa zbiera pred rozkvitnutím. Obsahujú inulín a sú vhodné na konzum.tuberosus) je rastlina dorastajúca až do 3 m výšky. sedmokráska. Z artičoky kardovej (C. Rozmnožujú sa vegetatívne koreňovými hľuzami. ktorá sa od predošlého druhu líši pichľavými listami i zákrovnými listeňmi. Napr. králik. Je to trváci druh s podzemkovými hľuzami. margarínov.

ktorý má úbory pavučinovite plstnaté. Chryzantéma pravá je poloker.ruman poľný (Anthemis arvensis). Rastú väčšinou v krovinách. Charakteristické sú najmä ich plody. nápadná blankytne modrými kvetmi. Je aromatická a liečivá rastlina. najmä chryzantémy pravej (D. Najbežnejšími druhmi sú lopúch väčší (A. Je tiež poľnou burinou.frondosa). majú 2-4 štetiny s háčikmi (Obr. atď. ktorými sa ľahko prichytávajú na srsť.na vlhkých stanovištiach. Niektoré druhy majú charakteristický zápach. ktorých lôžko je duté. Väčšie úbory a tenšie úkrojky listov má parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum). ktoré vznikli krížením a šľachtením pôvodných druhov.cotula). poľných cestách. Medzi pravé nevädze (Cyanus) patrí napr. okrajoch ciest a na pustých miestach. Poľnými burinami sú aj rumany (Anthemis) najmä ruman roľný (A. Na rôznych typoch lúk rastú niektoré druhy nevädze (Centaurea) s fialovými kvetmi. Používa sa na odpudzovanie nepríjemného hmyzu. Je liečivou rastlinou. Prispôsobenia zoochórnemu rozširovaniu majú aj lopúchy (Arctium). Ameriky. Taxonomicky je tento rod nejednotný a rozdeľuje sa na viacero rodov . ktorý rastie na priedomiach a priekopách. Dvojzub (Bidens) . ale na zákrovných listeňoch guľovitých úborov. Rumanček diskovitý (M. 233: A .segetum).arvensis). 153 . margaréta veľkoúborová (L. pôvodom zo sev. čiže burinou v obilninách.discoidea) má úbory s chýbajúcimi jazykovitými kvetmi a vydutým lôžkom.maximum) sa pestuje ako okrasná. Rozširovacou jednotkou (diaspórou) je teda celý Obr. nevädzovec (Jacea). B úbor. nevädzka (Acosta). 232: Krasuľka perovitá kamilkový (Matricaria recutita) je aromatická liečivá rastlina s menšími (Cosmos bipinnatus) úbormi. popri cestách a pod. Ich úbory sa podobajú úborom margarét. Vratič obyčajný . ibaže háčiky nie sú na plodoch. Rumanček Obr.indicum). ktorý zdomácnel a dokonca vytláča pôvodné druhy. jednoročná nevädza poľná (C.tomentosum).chryzantémy (Dendranthema). Je aromatický a vyskytuje sa na podobných stanovištiach ako predošlý druh. Šíri sa nedokonale čisteným osivom obilnín. najmä na brehoch vôd a obnažených dnách rybníkov rastie niekoľko druhov dvojzubov. Majú jednotlivé vrcholové úbory s bielymi jazykovitými kvetmi a žltým terčom. 234) . Je segetálnym druhom. 234 (A. Pochádza z juhovýchodnej Ázie. ruman smradľavý (A.nevädzník (Colymbada). Najčastejšími druhmi sú domáci dvojzub trojdielny (B.králik vratič (Tanacetum vulgare) má perovito delené listy a malé žlté úbory bez jazykovitých kvetov usporiadané v chocholíkovitej metline. kedysi sa z nej získavalo farbivo cyanín. napr. Vyskytuje sa na suchších stráňach. ktorý má čiastočne zdrevnatené stonky. Chryzantémam sú príbuzné margaréty (Leucanthemum). Margaréta biela (Leucanthemum vulgare) je charakteristickým druhom lúk. ktoré ako hovorí názov.tripartita) a cudzokrajný dvojzub čiernoplodý (B. listy majú tenké úkrojky. Tento jednoročný druh sa vyskytuje na dedinských priestranstvách.lappa) a lopúch plstnatý Obr. Lopúchy sú dvojročné rastliny rumanček kamilkový (Matricaria recutita) s mohutnými listami a hrubými byľami. perie alebo odev človeka (zoochória).

rúbaniskách i krovinatých stráňach je pichliač obyčajný (C. napr. Po vysušení sa tieto rastliny používajú na dekoratívne účely. tvorí mohutnú a rozvetvenú koreňovú sústavu s prídavnými púčikmi.eriophorum).slamienka (Helichrysum bracteatum). starček sivý (S.oleraceum). Má niekoľko generácií do roka a často ho možno vidieť kvitnúť aj v zime. Zvláštnym druhom je krasovlas bezbyľový (C.sylvaticus). Poznáme najmä bylinné starčeky. ktoré majú tiež ostnaté listy. starček lesný (S. ale v trópoch a subtrópoch i dreviny a sukulenty.abrotanifolius). Sukulentné starčeky rastú najmä v Afrike a na Madagaskare. Často sa vyskytuje hromadne. pichliač sivý (C. Chocholec na nažkách je perovitobrvitý a slúži na rozširovanie vetrom. Rastie pri potokoch v horských oblastiach. Mnohé pichliače majú sklon k vzájomnému kríženiu.acaulis). ktorý má prízemnú ružicu pichľavých listov. Druhy rodov suchokvet (Xeranthemum) a slamiha (Helichrysum) sú známe ako rastliny. ktorý sa trochu podobá na starček obyčajný. k lúčnym druhom patrí starček Jakubov (S. oman hodvábny (I.palustre) je vysoká a štíhla rastlina s nápadne ostnitými a zubatými listami i stonkami. Starček (Senecio) je veľkým rodom.Pichliač (Cirsium) má viac druhov. Veľmi mohutný vzrast má pichliač bielohlavý (C. podobne ako u pestovanej artičoky. Je to druh opustených a zarastajúcich pasienkov.: oman pravý (I. napr. Má kučeravo krídlatú a ostnitú stonku i listy. ktorý rastie na vlhších okrajoch ciest v priekopách a pod. napr. Omany bývajú často ochlpené. starčeku obyčajnému (Senecio vulgare) vulgaris). Na suchých stráňach rastú krasovlasy (Carlina).canum) s veľkými listami na rube sivými a s úbormi jednotlivými. zákrov pavučinato vlnatý. Niektoré sa u nás pestujú ako izbové rastliny. Tvorí veľa nažiek s vysokou Obr. K vysokohorským druhom patria drobné starčeky. Z niekoľkých druhov je najvýznamnejší bodliak tŕnistý (Carduus acanthoides). Stonka chýba. K žltokvitnúcim patrí pichliač zelinový (C. starček abrotanolistý (S. Viaceré druhy rastú v lesoch a na rúbaniskách. Je aj medonosnou rastlinou. Z niektorých druhov omanov (Inula) sú z hľadiska úžitkovosti významné napr. Ako burina na poliach sa uplatňuje pichliač roľný (C.paludosus) je zase typický pre mokradné biotopy. niekedy sú ich listy i stonky až plstnaté napr. Pichliač močiarny (C.helenium). Lúčovité kvety sú Obr. Preto sa používajú do suchých kytíc. či podzemkom. 235: Lopúch väčší (Arctium lappa) klíčivosťou. 154 .jacobaea).britannica). mohutná rastlina s úbormi žltých kvetov.nemorensis). Rastie hojne na úhoroch a rumoviskách. Intenzívne sa rozmnožuje aj vegetatívne. ktoré si po vysušení zachovávajú vzhľad a farbu kvetov. slamiha slamienková . Burinou na lesných cestách. Pestuje sa ako okrasná i liečivá rastlina. medzi ktorými sedí jeden veľký úbor belavých kvetov. Iné druhy starčekov možno nájsť na rôznych stanovištiach. napr. niekedy i s poliehavou stonkou. Jeho úbory sú veľké. Bežným druhom je oman britský (I. Pichliačom sú podobné bodliaky (Carduus). Sú to rastliny väčšinou s ostnato zubatými listami často v prízemných ružiciach a ostnitými zákrovnými listeňmi. V čerstvom stave je zhrubnuté lôžko úboru jedlé. Na podmáčaných lúkach sa hojne vyskytujú: pichliač potočný (Cirsium rivulare) s fialovými kvetmi v úboroch nahlúčených na konci stonky.oculus-christi). starček hájny (S. ktorý je bežnou jednoročnou burinou v záhradách a okopaninách.arvense).carniolicus). Starček barinný (S.vulgare) s pichľavými listami i zákrovmi. 236: Pichliač obyčajný (Cirsium väčšinou žlté. ale má vyvinuté jazykovité kvety. napr. niekedy chýbajú.

Majú však strapec úborov s ružovými alebo bielymi kvetmi. Je chránený druh. Srdcovito okrúhle listy vyrastajú až po odkvitnutí. Rastie v lesoch na vlhších miestach.austriacum). Celé telo rastliny je porastené hustými bielo plstnatými trichómami. ale aj v intravilánoch miest. Sú dvojdomé. napr. Táto okrasná trvalka pôvodom zo Severnej Ameriky často splanieva a šíri sa najmä na brehoch vodných tokov. Astra novobelgická (A. Podobné použitie má aj palina abrotanová . Tie vyrastajú v bohatých súkvetiach . Ambrózia Obr. čím nadobúda plesnivý vzhľad. ktorý má oranžové alebo žlté kvety a nažky kosákovité bez chocholca. 238: Deväťsil biely (Petasites albus) 155 . Pestuje sa ako okrasná i liečivá. Je to burina. kamzičník Columnov (D.columnae). niekedy tvorené len jedným kvetom. Rastie v teplejších oblastiach na medziach. ktorý sa po odkvitnutí ešte viac predĺži. Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis) rastie často na trávnatých miestach. Paliny sú stepné druhy. Sú to aromatické rastliny s horkou chuťou.metlinách. Z našich astier (Aster) je najdekoratívnejšia astra alpínska (Aster alpinus). V plnokvetých a veľkokvetých formách sa pestuje ako okrasná rastlina. Má fialové kvety a úbory v chocholíku.božie drievko (A. okrajoch ciest a pod. vyrastajú z hrubého podzemku. ktorý vytvára husté porasty obrovských listov. Listy sú na rube bielo plstnaté. horčice a pod. Používa sa i v kozmetike.abrotanum). Našim horským druhom je kamzičník rakúsky (D. Kvety sú žlté. chocholíkovitých metlinách a pod. paliny (Artemisia). Iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia) má veľké vajcovité až srdcovité listy a metlinu zelenobielych úborov. Pridáva sa do likérov kvôli horkej chuti (absint).novi-belgii) má menšie úbory v chocholíkovitých metlinách s bielymi alebo modrastými jazykovitými kvetmi. 237: Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) žltý terč a kvety lúča biele alebo ružové. v súčasnosti sa šíri najmä v teplejších oblastiach. Úbory žltých kvetov sú jednotlivé na šupinatých stvoloch. Spoločným znakom nasledujúcich rodov sú veľmi drobné úbory. Rastie vo vyšších horách a pestuje sa aj ako okrasná. Je to adaptácia na nepriaznivé ekologické podmienky vo vysokých horách.absinthium).dracunculus) pôvodom z Ázie sa pestuje a používa ako korenina.hybridus). Listami sa na podbeľ podobajú deväťsily (Petasites).albus) má listy menšie. Palina dračia . Niektoré druhy sa pestujú v záhradkách ako okrasné. Úbory nemajú jazykovité kvety. prísada do octu. Pri horských potokoch je nápadný deväťsil hybridný (P. Spolu s ambróziou palinolistou (Ambrosia artemisiifolia) boli zaradené do zoznamu karanténnych burín. Má modré jazykovité kvety a žltý terč. Kamzičník (Doronicum) má kvety žlté v typických úboroch. Veľké listy podobné deväťsilom má lesný horský druh mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariae). Má listy po oboch stranách sivozelené a je horko aromatická. Je liečivá. Snáď najznámejším vysokohorským druhom je plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). niekedy ťažko rozoznateľné od podbeľu. Liečivým druhom je palina pravá (A. ktorá kvitne skoro na jar. úbory majú Obr. napr. Je nízkeho vzrastu. Deväťsil biely (P. takisto ako nechtík lekársky (Calendula officinalis).Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je známa liečivá rastlina i burina.estragón (A. kde ju možno nájsť na okraji polí. Od ostatných palín sa líši nedelenými úzkymi listami. Takými sú napr. Palina obyčajná (Artemisia vulgaris) je burinou rastúcou na opustených miestach a rumoviskách.

Amerike. Je to jednoročný druh s vyvinutou prízemnou ružicou listov jemnej a krehkej konzistencie.sativa convar. ktoré sa pestujú jednak kvôli zhrubnutému koreňu. najmä suchších stanovíšť. crispa). napr.gigantea). . Je liečivou rastlinou.virgaurea). nie je vytvorený terč a lúč. Na strednej žile tuhých listov má ostnité štetiny. Žltnica maloúborová (Galinsoga parviflora) je jednoročná burina v okopaninách. Jej kultivary sú však aj úžitkovými rastlinami. Obr. hadomor). má perovito strihané listy. na rumoviskách. Bežnou burinou je turanec kanadský (Conyza canadensis) s veľmi bohatou metlinou úborov a úzkymi nedelenými listami. Šalát (Lactuca) . Púpavy sú charakteristické 156 . V pletivách na rozdiel od astrovitých sa nachádzajú mliečnice. endivia) sa podobá na hlávkový šalát a tiež sa pestuje pre listovú ružicu ako zelenina. Listy majú zaujímavé postavenie. Zlatobyľ (Solidago) má drobné úbory s kvetmi žltej farby. Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) je známa lúčna rastlina so svetlomodrými úbormi.  kvetný vzorec : . preto je aj burinou v okopaninách. dutý stvol je zakončený jediným úborom žltých kvetov. Listy v ružici sú variabilné. z ktorého sa mletím a pražením vyrába náhrada kávy (cigória).čakanka). Kučeravé listy má šalát kučeravý (L. ktorých biele alebo žltkasté drobné úbory sú v chocholíkovitých metlinách. Pochádza z južnej Ameriky. záhradách a pod. Všetky sú orientované v jednej rovine severojužným smerom (odtiaľ názov).pochádza zo Sev. záhradách a viniciach.serriola). Rebríček . Ostatné druhy sú tiež prevažne lúčne druhy.sativa convar. záhradách a viniciach. Kvety sú žltej farby. ale šíri sa i do polí. väčšinou skučeravené. mlieč) i lúčne druhy (kozia brada. Pôvodná je v Sev. preto pri poranení ronia biele mlieko. C (5). ktoré majú krehkú konzistenciu a horkastú chuť. Pochádza zo Severnej Ameriky. Rastie na výslnných miestach. Po vytvorení listovej ružice vyrastie kvetonosná byľ s metlinou drobných žltých úborov. ale len z jazykovitých kvetov. Plodom je takisto nažka. Často sa vyskytuje v okolí železničných tratí staníc. Typické sú aj ich perovito delené listy (odtiaľ názov). buriny (púpava. intybus subsp. foliosum) sa pestuje kvôli čakankovým pukom zväčšeným a vybieleným mladým výhonkom. väčšinou s chocholcom.myší chvost (Achillea) má viac druhov. K (5). rumoviskách i poliach. pre ktoré sa pestuje. Zásobnou látkou je inulín. capitata) má listovú ružicu v podobe hlávky. Do čeľade patria aj niektoré úžitkové druhy (šalát. Pestuje sa aj v záhradách ako okrasná i medonosná rastlina. a drobné úbory v klbkách. Má prízemnú ružicu gracovitých listov. ktorá dorastá až do 2 m výšky sa šíri najmä pozdĺž železničných tratí a vodných tokov. Zlatobyľ obrovská (S. Rastie na úhoroch. V lesoch rastie a koncom leta kvitne zlatobyľ obyčajná (S. Bezlistý. Úbory v pavidliciach má drobné so žltým terčom a bielymi kvetmi lúča. Pestuje sa vo viacerých konvarietách. 239: Šalát kompasový (Lactuca serriola) Čakanka štrbáková (C.G (2) Čeľaď veľmi podobná predchádzajúcej.z niekoľkých druhov sa pestuje ako listová zelenina šalát siaty (Lactuca sativa). A (5). Liečivým druhom je známy lúčny druh rebríček obyčajný (A. Poddruh čakanky obyčajnej (C. Z divo rastúcich druhov sa ako burina najčastejšie vyskytuje šalát kompasový (L. Používajú sa preto do zeleninových šalátov. Púpava lekárska (Taraxacum officinale) je trváca rastlina s dlhým koreňom. šalát hlávkový(L. popri cestách.millefolium). ktoré sú značne premenlivé. Súkvetím je úbor. Ameriky.

ktorá sa pestuje ako koreňová zelenina podobne ako čierny koreň. Mnoho druhov má jastrabník (Hieracium). Obr.hispanica) sa pestuje najmä v juhoeurópskych krajinách pre dužinatý valcovitý koreň čiernej farby a krehkej konzistencie. Typickým druhom jelšín rastúcich pri potokoch je škarda močiarna (C. Napr.murorum) a jastrabník obyčajný (H.porrifolius). Mlieče (Sonchus) nájdeme rásť v záhradách a obrábaných plochách ako buriny. kozobrada východná (T. i pestované napr. Najčastejšie sa vyskytujú tri druhy: mlieč zelinný (S. jastrabník lesný (H.čierny koreň (S.oleraceus). napr. nevápenatých až kyslých pôd. 240: Čakanka obyčajná okrem divorastúcich lúčnych druhov. Jastrabník chlpánik (H.pilosella) pod názvom chlpánik obyčajný (Pilosella officinarum) je druhom suchých.aj súplodím nažiek s chocholcom v podobe padáčika. škarda dvojročná (C.asper). Podobným rodom je kozobrada (Tragopogon). ktorý má pichľavé listy a mlieč roľný (S. najmä púpavec srstnatý (L. bez oplodnenia (apomikticky). Má žlté úbory. hadomor (Cichorium intybus) španielsky . Ponúka pašu aj včelám. Rastie v lúčnych biotopoch. oba so Obr. podobne ako špargľa. Púpavec jesenný (L. Ich úbory majú žlté kvety. 242: Hadomor španielsky (Scorzonera hispanica) 157 . Sú to trváce byliny podobné púpave. Používa sa ako lahôdková zelenina. rastie však i ako burina v zanedbaných porastoch.orientalis) alebo kozobrada pochybná (T.vulgatum). Fialové úbory má kozobrada pórolistá (T. Ľahko sa spozná podľa veľmi horkej chuti. pretože sa rozmnožujú nažkami vzniknutými nepohlavne. Zároveň sú veľmi premenlivé. Tento druh je pomerne vzácnym divorastúcim druhom stepných lúk v teplejších oblastiach.dubius).autumnalis) sa líši rozkonárenou stonkou. Na rôznych typoch lúk rastú z čeľade čakankovitých púpavce (Leontodon). Škarda (Crepis) má viac druhov rastúcich v rôznych biotopoch. Vzhľadom na obsahové látky je liečivou rastlinou. 241: Premenlivosť listov púpavy žltými úbormi. Patria sem najmä lúčne druhy.biennis) je lúčnym druhom.arvensis). paludosa). Z mladých listov možno pripraviť výživný šalát. Medzi lesné druhy patria napr.hispidus). Hadomor (Scorzonera) zahrňuje Obr. mlieč drsný (S.

Rozkonárovanie stonky jednoklíčnolistových rastlín je (okrem súkvetí) pomerne zriedkavé. Kvety jednoklíčnolistových rastlín sú väčšinou trojpočetné s nerozlíšenými kvetnými obalmi (okvetie perigonium . tobolky. a to zrastom klíčnych listov (synkotýlia) alebo zakrpatením až zaniknutím jedného klíčneho listu. Od tohto všeobecného vzorca sú viaceré odchýlky. ktorým by stonky mohli tak zhrubnúť ako dvojklíčnolistovým rastlinám. Počet tyčiniek môže poklesnúť na 3 (kosatcovité. stužkovitého tvaru. rastúca v bahne na okraji vôd. ⊕. Podobne môžu hrubnúť aj korene. Sú prevažne trváce byliny (geofyty s cibuľkami. Je to trváca bylina. a to stromy s priamou stonkou a chocholom listov na vrchole (palmy). zvyčajne druhotne nehrubnú. čím sa podobajú kvetom dvojklíčnolistových rastlín. dracéna. niektoré vstavačovité . P 3+3. Plody sú mechúriky. vytvárajúce len v čase kvitnutia článkovanú priamu stonku.Orchidaceae). Rastlina je entomogamná a plodom je mechúrik (plodstvo mechúrikov). banánovník). trávy). Majú zvyčajne rovnobežnú alebo oblúkovobežnú. Z mohutného valcovitého podzemku vyrastajú čiarkovité trojhranné listy so šupinami. alebo dreviny s ovíjavou resp. Kvety sú zoskupené do bohatých rozkonárených súkvetí. Semená jednoklíčnolistových rastlín klíčia jedným klíčnym listom. zriedkavejšie krivožilovú alebo perovitú žilnatinu (napr. P môže byť voľné alebo zrastenolupienkové. bez druhotného delivého pletiva medzi lykom a drevom a často sú obalené pevnou sklerenchymatickou pošvou. Takéto druhotné hrubnutie je u rodov aloe. 158 . Len zriedka sa menia na zhrubnuté zásobné korene alebo na koreňové hľuzy (napr. spravidla širokou bázou objímajúce stonku. Postavenie listov na stonke je prevažne dvojradovo striedavé. Avšak medzi jednoklíčnolistovými rastlinami sa vyskytujú aj druhy so stopkatými listami (bambusy). rozptýlené (ataktostéla) a preto sa v stonke jednoklíčnolistových rastlín nemohol vytvoriť kambiálny kruh. Niektoré jednoklíčnolistové rastliny druhotne hrubnú. popínavou stonkou. ktorý vznikne v prvotnej kôre stonky. Listy sú zvyčajne jednoduché s celistvým okrajom a sediace. Kolaterálne cievne zväzky sú uzavreté. Vysoký stvol je zakončený nepravým okolíkom. Trieda : Liliopsida (Monocotyledonae) . alebo je tyčinka len 1 (vstavačovité). Cievne zväzky v stonke sú prevažne kolaterálne. V pazuchách listov sú často vyvinuté prídavné (akcesorické) púčiky. jednopohlavné i rôznoobalové (heterochlamydeické). Primárny koreň čoskoro zanikne a nahradí sa rovnakými koreňmi (sekundárna homorízia). alebo bobule. . Vznik jedného klíčneho listu sa vysvetľuje rozdielne. výnimočne je aj apokarpné G (okrasa.  Žabníkovité sú vodné alebo vlhkomilné trváce byliny s pravidelnými kvetmi. Sú priame a z vody vyčnievajúce. ktorá je často vyvinutá ako pošva (napr.jednoklíčnolistové Jednoklíčnolistové sú vývojovo mladšou triedou v porovnaní s dvojklíčnolistovými. s rozlíšeným kvetným obalom. Cenokarpné gynéceum môže tvoriť vrchný aj spodný semenník. juka a dioskórea.P) podľa všeobecného vzorca : . agáva.  Okrasovité sú monotypickou čeľaďou s jediným druhom: okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus). súmerné až nesúmerné. hľuzami a podzemkami). Na Slovensku je rozšírená najmä v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. podopretý listeňom.2. Len zriedka sú drevinami. Adventívne korene sa len málo rozkonárujú. lipnicovité). A 3+3. a to kambiálnym kruhom. čoskoro odumierajú a nahradzujú sa novými. Ružovkasté kvety majú apokarpné gynéceum. G (3). Kvety môžu byť pravidelné. vo vode plávajúce alebo ponorené. Z apokarpných semenníkov dozrievajú nažky (plodstvo nažiek). Listy sú prevažne prízemné a často sa vyznačujú svojou rôznolistosťou. žabník).

s krátkymi internódiami. Kvety arekovitých sú veľmi drobné a zoskupené do bohatých šúľkov alebo metlín. . zriedka vrcholové. G (∞ -1) Pandanovité sú stromy . Kmeň paliem svoju značnú hrúbku dosahuje rozsiahlym prvotným delivým pletivom na vegatačnom vrchole. Majú čiarkovité listy. . Palmy rastú v subtrópoch celého sveta. P 3+3. Opeľujú sa vetrom. 3 alebo až veľa. Do čeľade patrí asi 90 druhov rozšírených v teplejších klimatických pásmach. G (3-1) A∞ Sú to výlučne subtropické alebo tropické jednodomé alebo dvojdomé stromy. po vypučaní sa dospelé listy perovito alebo dlaňovito trhajú. Korene druhotne nehrubnú.weitchii cv. ktoré nasvedčujú o ich príbuznosti.Hoci čeľaď má veľké množstvo zhodných znakov s čeľaďou iskerníkovitých (Ranuncu-laceae).  Kvetný vzorec : ⊕. Calamus). Poskytuje cukornaté jednosemenné kôstkovice. Rôzne využitie má pandan úžitkový (P. Šípovka širokolistá kôstkovice alebo bobule tvoriace guľovité súplodie. Najdôležitejšou palmou a rastlinou vôbec severoafrických a západoázijských oáz je dvojdomý datlovník obyčajný (Phoenix dactylifera). 243: Žabníkovité (Alismataceae). Kvety sú jednopohlavné. A ∞. Súkvetie je pazušné. P 0. V púčiku sú listy jednoduché a riasnato zložené. Tyčiniek býva 6. tvoriace ozdobné zhluky listov na konci štíhlych valcovitých konárov. nedelené. d . stopkaté a majú otvorenú alebo zatvorenú pošvu.plodstvo nažiek rastlinami morského pobrežia (3 rody a 880 druhov).utilis) poskytujúci textilné vlákna a voňavé silice. A 3+3. Malé kvety so zakrpateným okvetím sú jednopohlavné.  Kvetný vzorec : . ale najmä liany s opornými vzdušnými koreňmi. ktoré sú vždy podopreté listeňom (alebo niekoľkými listeňmi) . (Sagittaria latifolia). Na stonke sú usporiadané špirálovite. vtákmi.utilis s červeným okrajom listov. . h . majú aj viac rozdielnych znakov. Opelenie hmyzom alebo vetrom. Listy sú veľké. U nás sa prirodzene vyskytuje žabník skorocelový (Alisma plantago-aquatica) a šípovka vodná (Sagittaria sagittifolia) s typickými šípovitými listami. Tyčinkové kvety majú viac tyčiniek a piestikové kvety synkarpný alebo parakarpný semenník z veľkého počtu plodolistov (70-80 Sarangana). Plodom sú Obr. Je to najmä rod pandan (Pandanus). b . Bočné výhonky sú len na báze nízkych paliem. zriedka obojpohlavné (rotang). ⊕. dokonca aj netopiermi. alebo iba jediného plodolistu (monomérny piestik). kry a liany.tulcom. pokrytými listovými jazvami alebo zvyškami častí listov a na vrchole v hustej špirále s chocholom veľkých listov. Oba druhy rastú v pomaly tečúcich vodných tokoch. a . Len málo druhov zasahuje do severného mierneho pásma a v Európe (južnej) rastie len jeden druh palmička nízka (Chamaerops humilis). P. Väčšinou sú stromy s nerozkonáreným stĺpovitým kmeňom.Variegata s bielym pásom na listoch). Gynéceum je vždy z 3 plodolistov.samčí kvet. najmä v trópoch Južnej Ameriky a v Indomalajsku. ktorého druhy rastú v lesoch a na morskom pobreží. hmyzom. Liany majú dlhé internódiá na popínavých alebo plazivých stonkách (napr.rastlina. Pre plody sa pestuje pandan jedlý (P. Kvety tvoria šúľkovité súkvetie zvyčajne podopreté pestrofarebnými listeňmi. Každá časť palmy dáva 159 . Semeno má dobre vyvinutý endosperm. pričom vzniknuté diely sú otvorené. hoci sú vysoké (až 60 m) majú len vláknité adventívne korene (homorízia). ktoré sa vegetatívne rozmnožujú a často tvoria husté zárasty. Plodom je bobuľa.samičí Rastú v trópoch Starého sveta a sú význačnými kvet. kôstkovica alebo nažka.edulis) a niektoré druhy sa pestujú ako ozdobné rastliny (P. Palmy druhotne nehrubnú. často ostro zúbkaté.

používaná ako výživný nápoj. Rastie v Zadnej Indii a na Sundských ostrovoch. sú viac ako 40 cm dlhé a a až 10 kg ťažké („Šalamúnove orechy“). ktoré Malajci s obľubou žujú potreté nehaseným vápnom a zabalené do listu piepra betelového . i. Na jednodomých rastlinách sú samičie kvety na báze šúľku a samčie nad nimi. d . Jej stonka je až 150 m dlhá a poskytuje prúty na výrobu stoličiek a košíkov. Z dužinatého endospermu semena sa sušením získava kopra. odkiaľ sa morskými prúdmi dostal na tropické korálové ostrovy. V listnatých lesoch rastie áron alpský (Arum alpinum) nápadný najmä v plodnom stave. Na povrchu majú blanitý exokarp. Východoindický ságovník Rumpphov (Metroxylon rumphii) vo svojom stržni obsahuje veľa škrobu. Strednú vrstvu oplodia -mezokarp tvoria pevné.  Čeľaď zahŕňa rastliny rozličného vzhľadu. Areka obyčajná (Areca catechu) má semená.Obr. z ktorej sa lisuje olej na prípravu jedlých tukov. pretože bobule majú výraznú červenooranžovú farbu. palmový olej. Lodoicea sejčelská (Lodoicea seychelellarum) má najväčšie semená. Je chránený. Plodom je bobuľa. mečovitými dlhými listami a 160 . K vzácnym močiarnym druhom patrí diablik močiarny (Calla palustris) nápadný bielym tulcom.mierne omamná droga. Len niekoľko druhov patrí do našej pôvodnej flóry. Naše druhy sú byliny s podzemkom. v tropickej Ázii. Šúľok je podopretý alebo zahalený listeňom (tulec). Z listov palmy rafia (Raphia). rastúce prevažne v trópoch. Olejnica guinejská (Elaeis guinensis) dáva z mezokarpu kôstkovíc tzv. alebo hľuzami. kokosová voda. a . vypchávky. Sklerenchymatický endokarp slúži domorodcom na zhotovenie nádob. ktorý môže byť rôzne sfarbený. Je to jedovatá rastlina.kvet. 245: Áron alpínsky (Arum alpinum) s mohutným podzemkom. Druhou dôležitou palmou je kokosovník obyčajný (Cocos nucifera). Nápadným znakom je súkvetie . V dutine endospermu je tzv. sa získava „rafia“. 244: Arekovité (Arecaceae): vejčia merillova (Veitchia merrillii). hrubé vlákna (koir). Rotang trstenicový (Calamus rotang) je liana. z ktorého sa získava ságo (podobné kukuričnému škrobu). rohože). V trópoch sa všade pestuje pre jednosemenné kôstkovice „kokosové orechy“.rastlina. používaná ako záhradnícke lyko. ktoré sú surovinou s rôznym využitím (koberce. Pochádza z južnej Ázie. Puškvorec obyčajný (Acorus calamus) je močiarna rastlina Obr.šúľok pozostávajúci z drobných väčšinou jednopohlavných kvetov s redukovanými kvetnými obalmi.k .plod úžitok. alebo sa využíva v cukrárstve.

P 3+3. Po biochemickej stránke sú zaujímavé prítomnosťou alkaloidov (kolchicín. V trojpúzdrovom semenníku sú anatropné vajíčka. väčšinou sa rozmnožujú vegetatívne bočnými púčikmi. ktorý je bohatý na olej a bielkoviny. Ľaliovité sa rozdeľujú na niekoľko podčeľadí podľa podzemných orgánov. pretože obsahujú veľa škrobu.kýchavicovaté Z celej čeľade sú vývojovo najpôvodnejšie. G (3) P (3+3) Sú zvyčajne trváce byliny s podzemkami.nenápadným zeleným šúľkom i tulcom. Sú v postavení striedavom. obsahuje glykozid akorín. veratrín). Z poľnohospodárskeho hľadiska niektoré ľaliovité majú význam ako zeleniny. rozšírených takmer po celom zemskom povrchu najmä v subtrópoch a miernom pásme.  Drobné vodné rastliny plávajúce na hladine vody (natantné rastliny). konvalinka). Sú prevažne entomogamné. sú redukované len na niekoľko malých listov veľkosti niekoľko mm. Žaburinka menšia (L. glykozidov (konvalotoxín) a saponínov. Jej listy majú necelý 1 mm. Niektoré cudzokrajné druhy sa u nás pestujú ako okrasné napr. Niekoľko druhov je vzácnych a zákonom chránených. Kvety sú jednotlivé na konci stvolov či olistených bylí (napr. 246: Žaburinka menšia (Lemna minor) trojpočetné. Niektoré druhy majú fylokládiá (úzke. Drobné korienky môžu aj celkom chýbať. vodnými vtákmi). Semená majú embryo uložené v mäsitom alebo v chrupavkovitom endosperme. ihlicovité asparagus. ⊕. Listy sú najčastejšie čiarkovité s rovnobežnou žilnatinou alebo elipsovité s oblúkovobežnou žilnatinou. Vtedy pokrýva celú hladinu.listnatec). obojpohlavné. rôznej veľkosti (vranovec má kvety štvorpočetné. Do čeľade ľaliovitých patrí asi 250 rodov a približne 3000 druhov. izbové alebo záhradné okrasné rastliny. monstera (Monstera) a filodendron (Philodendron) sú liany s veľkými listami často pestované v bytoch. antúrium (Anthurium) má tulce červené s voskovitým povrchom. Kvety sú Obr. Žaburinky sa používajú na kŕmenie hydiny. Je to liečivá rastlina. využíva sa aj v likérnictve a cukrárstve. A 3+3. Majú v zemi podzemok alebo bazálnu stonkovú hľuzu. 161 . tulipán). lupeňovité . Plodom je tobolka. Plodom je mechúrik. iné ako buriny a jedovaté rastliny. ktorá má 3 druhy. kvetov a plodov. praslenovitom alebo len prízemné. tôňovka dvojpočetné). význačné špecializovaným metabolizmom.  Kvetný vzorec : . Plodom je tobolka alebo bobuľa. cibuľami alebo hľuzami.minor) sa na vodných hladinách rozmnožuje. Kvitnú zriedka. čím vytvárajú na hladine vody za priaznivých podmienok súvislý porast. Najbežnejším rodom je žaburinka (Lemna). ktoré im slúžia ako zásobné orgány. Najmenšia semenná rastlina vôbec je drobuľka bezkoreňová (Wolffia arrhiza). Z podčeľadí uvádzame iba niektoré: Podčeľaď : Veratroideae . Okrasné listy má aj známa difenbachia (Dieffenbachia). Celá rastlina je aromatická. ak je voda bohatá na organické látky (eutrofizácia). alebo sú zoskupené do strapcovitých a vrcholíkovitých súkvetí (napr. Viaceré sa pestujú ako skleníkové. Veľmi ľahko sa šíria (napr. V strednej Európe sa dobre udomácnila na brehoch pomaly tečúcich vôd. na Slovensku veľmi vzácne zanášaná vodnými vtákmi z južnej Európy.

arenarium). krvný obeh.pozdĺžny rez semenom s mäsitým výrastkom (caruncula)-m 162 . Získava sa pre farmaceutické účely (napr. V šľachtiteľstve sa používa na získanie polyploidných rastlín.rastlina s listami a tobolkou. Je nebezpečný pre pasúce sa stáda alebo pre zvieratá kŕmené senom s prímesou jesienky lebo sa nerozkladá ani pri sušení. Medzi nimi je tobolka s početnými semenami. Rastie na vlhkých horských lúkach.kvitnúca rastlina: h . 2 . p . t . Vyznačuje sa obsahom jedovatých alkaloidov.podzemná hľuza obalená zvyškami pošiev odumretých listov. Má bohatú metlinu kvetov. s . ktoré dozrievajú v máji a rozširujú sa zoochórne. Z nich na jeseň vyrastajú 1-3 bledofialové kvety s okvetím na báze zrasteným do dlhej rúrky.zrelá tobolka. Je to prudký jed.Do našej flóry patrí kýchavica zelená (Veratrum lobelianum) so širokoelipsovitými listami. ktorá sa nad povrchom pôdy rozdelí na 6 cípov. Rastie na vlhkých lúkach a pasienkoch. v mladosti zriasnenými pozdĺž žíl. Na piesčinách Podunajskej nížiny (Čenkov.priečny rez tobolkou. najmä v semenách. Jesienka obsahuje jedovatý alkaloid kolchicín. obličky. Štúrovo) rastie vzácny panónsky endemit jesienka piesočná (C. Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) tvorí v zemi ukryté stonkové hľuzy. 247: Veratroideae : 1 .blanité pošvy. Listy sa vyvíjajú po oplodnení až na jar.kýchavica zelená (Veratrum lobelianum). ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu. B . ktorých okvetie je zelené. na liečenie reumy). t1 .jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) A . Obr. niektoré majú hypotenzívny účinok.

2 cesnak orešcový (A. Semená vysiate v prvom roku kuchynská (Allium cepa). V súkvetiach niektorých druhov sa tvoria rozmnožovacie pacibuľky.vedľajšie stopkaté cibuľky. cibuľa kvietkov.rozmnožovacie pacibuľky v súkvetí.rotundum) : c .cesnak medvedí (A. Patrí sem na druhy bohatý rod cesnak (Allium). kvetný stvol v strede nafúknutý. pór vytvoria drobné cibuľky (štupľovka.cesnak guľovitý (A. vytvoria veľké sukňovité Obr. Cesnaky význačne zapáchajú od alylsulfidov. cibuľa kuchynská (A.vedľajšie stopkaté cibuľky. duté.cepa) má listy oblé. Cesnak kuchynský perlovkový. Cesnaky tvoria súkvetie zdanlivý okolík (skrutec) za mlada obalený v listeňovitom tulci.cesnak kuchynský (A. ktorý má jemnejšiu chuť i vôňu a tvorí cibule zložené z guľatých cibuliek bez spoločného obalu.scorodoprassum) : p .ampeloprasum).schoenoprassum). úzko čiarkovité alebo valcovité (elipsovité . Listy majú ploché. pažítka (A. perlovka. Z cibule vyrastá byľ s čiarkovitými listami zakončená súkvetím v blanitom tulci.cesnak guľatohlavý (Allium sphaerocephalon) : c . 4 . sukňovité) a plod tobolku. 2 .cesnakovaté Zahŕňa rastliny tvoriace cibule (jednoduché. Plody sú toboly. 248:Allioideae : 1 . 3 .ursinum) 163 . Guľaté súkvetie tvorí množstvo drobných bielozelených Obr. Cesnak cibuľový. sadzačka). ophioscordon).sativum subsp.sativum). 249: Allioideae : 1 .Podčeľaď : Allioideae . rokambol.sativum) keď sa vysadia v druhom roku. Tento druh sa považuje za dôležitú a zdravú zeleninu najmä pre obsah vitamínov a aliínu s fytoncidnými účinkami (rastlinné antibiotiká). Prastarou pestovanou rastlinou.cesnak medvedí).cesnak cibuľový. zložené. Zloženú cibuľu tvorí 5-15 dužinatých šupín (strúčikov) uzatvorených v spoločnom blanitom obale.cesnak pórový. ktoré (A. perlová cibuľa. je v kultúre vzniknutý taxón (A. ktorá pochádza zo strednej Ázie je cesnak kuchynský (A. 4 .cesnak pažítkový. 3 . Okrem kvetov vytvára v súkvetí aj rozmnožovacie pacibuľky.

silice. Niektoré druhy cesnakov sa pestujú v záhradách ako okrasné (cesnak zlatožltý . aj buriny viníc a polí patria cesnak guľatohlavý (A. lužných lesov.ľalia cibuľkonosná (L. Je vhodný na konzervovanie (zaváranie).bulbiferum). Ľalia zlatohlavá (L. Jeho listy sú úzko elipsovité alebo vajcovité. Výrazne voňavé biele kvety sú usporiadané v strapci. žliabkovitých listov.ampeloprasum). Tvorí drobné vajcovité cibule v trsoch. 164 . Cesnak askalonský. Je to druh tônistých dubohrabových hájov. šalotka (A.tigrinum). ktorá prechádza do pošiev plochých. Zo Stredomoria pochádza dekoratívna záhradná trvalka ľalia biela (L. Byľ nesie 1 alebo viac oranžových. Medzi teplomilné druhy skalnatých strání. Listy má duté. 250: Lilioideae : 1 . Tyčinky nápadne vyčnievajú z kvetu. pažítka (A.s guľovitými okolíkmi kvetov.salota) tvorí početné vedľajšie cibuľky v hnedastej vonkajšej šupine.ľaliovaté Do tejto podčeľade patria trvalky s podzemnou cibuľou a listnatou byľou alebo prízemnými listami a stvolom. Má malú cibuľu.A. Divorastúcich cesnakov je viac druhov.vineale). farby a chuti cibúľ. croceum). Miestami splanieva. Je trvalka so sukňovitou cibuľou. Najmenším pestovaným druhom je cesnak pažítkový.schoenoprasum). pór (A. cesnak planý (A. ktorá dobre znáša zimu a pestuje sa najmä pre vňať. bielkoviny. U nás rastie iba v Slovenskom krase. vitamíny B.šupinovitá cibuľa. Rod ľalia (Lilium) má cibule zložené z jednotlivých dužinatých šupín.regale). Kvety sú v strapcovitých súkvetiach alebo sú terminálne (tulipán). Ako zelenina sa používa celá vňať. Pôvodný na Sibíri je cesnak zimný. Je chráneným druhom listnatých i zmiešaných lesov a krovín. bučín.montanum). U nás na celom území sa roztrúsene vyskytuje cesnak orešcový . Iné druhy pestovaných.auratum). rúrkovité.sphaerocephalon) a cesnak guľovitý (A.ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) : t . Byle sú priame listnaté. Dekoratívne kvety tvoria strapec. ľalia zlatá (L. škvrnité a oblúkom von zakrivené. rastie aj v pobrežných krovinách a trávnatých porastoch. Žltými okvetnými lístkami sa vyznačuje xerofytný cesnak žltý (A. Okvetné lístky sú purpurovočervené. Kvietky v zdanlivom okolíku sú ružovofialové.ursinum). A. Podobné nároky na stanovištie má aj cesnak horský (A. Ich plodom je tobolka.cataviense) a i.moly.scorodoprasum). škvrnitých kvetov. Má biele kvety a typický cesnakový zápach. V pazuchách úzkych listov Obr.giganteum. Z cibule vyrastajú dva škvrnité listy a stvol s jediným ružovým kvetom. Z južnej Európy pochádza aj u nás rastúca ľalia cibuľkonosná (L.rotundum) . Pestuje sa oddávna v celom kultúrnom svete v kultivaroch rozličnej veľkosti. okrasných ľalií sú ľalia tigrovaná (L. Prostredné listy sú v praslenoch. Podčeľaď : Lilioideae . cibuľa zimná (A.fistulosum). Rastie najčastejšie na horských lúkach. Slúžia na vegetatívne rozmnožovanie.zrelá tvorí drobné cibuľky (odtiaľ tobolka. 2 .bulbiferum) : p rozmnožovacie pacibuľky v pazuchách listov názov). š . A. ľalia kráľovská (L. Používa sa ako jarná vňaťová zelenina pre obsah vitamínu C.candidum). Iným tvarom listov než ostatné cesnaky sa vyznačuje cesnak medvedí (A. tvaru. Vzácnou a chránenou rastlinou je kandík psí (Erythronium dens-canis). pretože oplodnenie je zriedkavé.orešec (A. Cibuľa obsahuje cukry.flavum). C a tiež fytoncidy.oleraceum). cesnak poľný (A. Zo Stredomoria pochádza cesnak pórový.cibule a na tretí rok kvetonosné stvoly. Pestuje sa aj v záhradkách (subsp.mar-tagon) má zlatožltú cibuľu a červenkastú byľ.

na vrchole kapucňovitý. storočia sa datuje pestovanie tulipánov v Európe. pod ktorými visia v okolíku zoskupené tehlovočervené alebo oranžové zvonkovité kvety. 252: Lilioideae : 1 . 3 .krivec roľný (G.arvensis). Najčastejšie sa vyskytuje krivec lúčny (G.jeden prízemný.pratensis) a krivec žltý (G.c1. syn. 2 . Fritillaria imperialis).korunka kráľovská (Petilium imperiale) : l . Rod krivec (Gagea) má niekoľko drobných žltokvitnúcich druhov. jedna cibuľa sediaca na zväzku koreňov. c . Všeobecne známou okrasnou cibuľovou trvalkou je tulipán Gesnerov (Tulipa gesneriana). ktorý je zvončekovitý a šachovnicovito škvrnitý.hlavná a dve nové vedľajšie guľovité cibule . Má úzke listy a jeden terminálny kvet.krivec žltý (G.vrcholkový praslen listov.arvensis) : l .tobolka. Vyskytuje sa len zriedkavo na vlhkých a slatinných lúkach.korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris) . čím sa preslávilo najmä Holandsko. Je to súborný druh. ktoré rastú najmä v trávnatých porastoch. Z pestovaných cudzokrajných druhov je obľúbená korunka kráľovská (Petilium imperiale. do ktorého patrí komplex záhradných kultivarov a krížencov pôvodných juhoeurópskych a stredoázijských druhov.Obr. Cibule sú prudko jedovaté (alkaloid imperialín).cibuľa. 3 . m . 251: Lilioideae : 1 . Rozdiely medzi jednotlivými druhmi sa týkajú hlavne listov a cibúľ.lutea). Na poliach miestami rastie krivec roľný (G.lutea) : c (Tulipa sylvestris).krivec lúčny (Gagea pratensis) : c . Táto mohutná trvalka má byľ zakončenú vrcholovým praslenom listov. l . Už od 16. 2 .medníky Chránenou ľaliovitou trvalkou je korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris). l .dva prízemné čiarkovité listy 165 .kandík psí (Erythronium dens-canis) : t . V trávnatých porastoch sa občas vyskytne splanený žltokvitnúci tulipán lesný Obr.jeden prízemný plochý list. čiarkovito kopijovitý list.

Divorastúcim druhom na vlhkých a zaplavovaných miestach je scila dvojlistá (S. Modrice (Muscari) majú modré kvety so zrasteným okvetím. Veľké zvonkovité kvety v strapci má bledavka ovisnutá (O. ale predĺžené kvetné stopky vrcholových jalových kvetov tvoria chocholec. Plodom je tobolka. bankovitého tvaru.nutans).bledavka okolíkatá (Ornithogalum umbellatum) : t .Podčeľaď : Scilloideae .modrica chochlatá (Muscari comosum) 166 . ale pestujú sa aj v záhradách (i v bielokvetej forme). Bezlisté stvoly nesú kvety najčastejšie v strapci (zriedkavo v chocholíku). V trávnatých porastoch sa často vyskytuje bledavka okolíkatá (O.S. Modrica chochlatá (M. Z rodu scila (Scilla) sú viaceré druhy pestované pre jarné modré kvety (scila sibírska . Bledavky (Ornithogalum) majú biele alebo zelenkasté kvety v strapci alebo v chocholíku. Záhradné odrody majú rôznu farbu a prenikavú vôňu. Pod menom morská cibula sa u nás v črepníkoch pestuje africký druh Ornithogalum caudatum. Medzi okrasné rastliny tejto podčeľade patrí aj hyacint východný (Hyacinthus orientalis) so zrasteným okvetím. a niekoľko čiarkovitých. Z cibule urginéy morskej (Urginea maritima) sa pripravuje jed na trávenie potkanov.umbellatum). 3 . 253: Scilloideae : 1 .scila dvojlistá (Scilla bifolia) : t . žliabkatých listov.sibirica).scilovaté Patria sem rastliny s podzemnými šupinatými cibuľami a úzkymi prízemnými listami. Najznámejším druhom je modrica strapcovitá (M.tobolka. Obr. Sú rozšírené najmä v teplejších oblastiach na výslnných a suchých stanovištiach. 2 . Mnoho druhov sa pestuje pre včasné jarné kvitnutie.comosum) má síce kvety v strapci.tobolka.racemosum).bifolia).

multiflorum). 254: Asparagoideae : asparágus lekársky. jedovaté.sprengeri) so širšími fylokládiami a aspáragus perovitý (A. Konzumujú sa etiolované dužinaté jarné výhonky. b1 .konvalinka voňavá (Convallaria majalis) : p . Niektoré druhy asparágusu sa pestujú ako izbové rastliny. Najčastejšie to býva aspáragus Sprengerov (A.plumosus) so štetinovitými fylokládiami.podzemok 167 . Obr. Jednopohlavné kvietky s rudimentami druhého pohlavia sú drobné. kyselinu jantárovú. vitamíny B a C. 255: Asparagoideae : 1 . z ktorého vyrastá bohato rozkonárená byľ so zakrpatenými listami a bočnými konárikmi v podobe fylokládií.verticillatum). V svetlých lesoch a na výhonky. Široké listy má kokorík špargľa (Asparagus officinalis) A .zväzočky čiarkovitých najčastejšie jednotlivo. tyrozín.mladé mnohokvetý (P. Má drevnatý podzemok. fylokládií -f vyrastajúcich z pazuchy šupinkovitého listu -l. Je to horský lesný druh. Kokorík (Polygonatum) má plazivý podzemok. C .priečny rez bobuľou. suchších miestach rastie kokorík voňavý jednopohlavné kvety tyčinkové. oinovatelé. Viaceré druhy majú zrastené okvetie.bobuľa. Plodom je červená bobuľa. Úzke listy v praslenoch má kokorík praslenatý (P. p . Rod asparágus (Asparagus) sa vyznačuje ihlicovitými alebo plochými fylokládiami. Na Slovensku je založená špargľovňa na Záhorí (Veľké Leváre). 2 .podzemok.kokorík praslenatý (P. 3 . Biele rúrkovité kvety sú ovisnuté a vyrastajú z pazúch listov.časť stonky s kvetmi : k1 kamenistých.Podčeľaď : Asparagoideae .časť stonky s plodmi bobuľami.odoratum). Bobule sú belasé až čierne. b . Byľ je hranatá. Jeho voňavé kvety vyrastajú z pazúch listov jednopohlavné kvety piestikové. k2 (P.asparágovaté Do podčeľade patria byliny s podzemkami a plodmi bobuľami.špargľa.kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) : k . V teplejších oblastiach sa pestuje v niekoľkých kultivaroch na piesočnatých pôdach ako lahôdková zelenina . V teplejších oblastiach na výslnnych stráňach rastie dvojdomý asparágus lekársky (Asparagus officinalis). Obsahujú asparagín. zelenožlté na článkovaných stopkách (perikládium).verticillatum). B . D . Ostatné druhy majú listy striedavé.pozdĺžny rez kvetom. z ktorého vyrastajú oblé alebo hranaté byle. kvietok -k Obr. sacharózu.

ktorý je pred rozkvitnutím obalený v blanitom listeni (tulci). Plodom je červená bobuľa. Sú založené podľa č. Tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium) je drobná bylina so strapcom drobných bielych kvetov. 2. s účinkami povzbudzujúcimi činnosť srdca. konvalamarín).vonkajšie zelené okvetné lístky.štvorpočetný kvet. bleduľa (Leucojum). pri okrasných druhoch je dekoratívnym prvkom kvetu (napr.Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) má dva široko elipsovité listy vyrastajúce z podzemku a strapec bielych voňavých kvetov zvonkovitého tvaru. Prízemné listy sú úzke.listom podobné fylokládiá.vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) : k . G (3) P (3+3) Sú byliny vytrvávajúce podzemnými cibuľami alebo podzemkami. Celá rastlina je prudko jedovatá. čiarkovité. 256: Asparagoideae : 1 . Kvety majú väčšinou jednotlivé. Kvetný vzorec amarylkovitých je podobný ľaliovitým.  Obr. šternbergia (Sternbergia) a v záhradách pestovaným rodom narcis (Narcissus). U nás je čeľaď zastúpená rodom snežienka (Galanthus). Plodom je čierna bobuľa.pozdĺžny rez . niekedy zväčšenú a rôznofarebnú. Rod bleduľa sa na našom území vyskytuje v dvoch druhoch. zriedka v súkvetiach. Medzi nimi je jeden žltozelený kvet.tyčinka so šidlovito predĺženým spájadlom -c. len semenník je spodný. Amarylkovité sú rozšírené najmä v trópoch a subtrópoch. k1 . narcis). Plodom je trojpuzdrová tobolka zriedkavo bobuľa. Z cibule vyrastajú 2 listy a stvol s jedným bielym kvetom. Bleduľa jarná (Leucojum vernum) má stvol zakončený jedným kvetom. Kvitne v marci .vnútorné čiarkovité a žltkasté okvetné lístky. 4 (P 4+4. Snežienka jarná (Galanthus nivalis) patrí medzi prvé na jar kvitnúce druhy. Kvety v púčiku sú obalené blanitým listeňom (tulec). Často sa pestuje v záhradách a vo voľnej prírode rastie vo vlhkých. humóznych listnatých lesoch. Obsahuje jedovaté kardiotonické glykozidy (najmä konvalotoxín. Veľmi zriedkavým (Malé Karpaty) a chráneným druhom je listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum). p . U niektorých je okvetie zrastené.bobuľa. Okvetné lístky sú biele so žltou alebo zelenkastou škvrnou na ich vrchole. Rastie hojne najmä v podraste bučín. Vo voľnej prírode rastie v lužných a vlhších humóznych lesoch a na vlhších miestach. Bobule sú purpurovočervené. ktorý na rozdiel od všetkých ostatných ľaliovitých (i jednoklíčnolistových) je založený podľa č. z ich lícnej strany vyrastajú listene -l a kvety (neskôr bobule) . A 3+3. s . 3 . ⊕. o1 . Pestuje sa i v záhradách. Vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) má byľ zakončenú praslenom štyroch širokých listov so sieťovitou žilnatinou. b .apríli u nás iba v listnatých lesoch Vihorlatu (východokarpatský endemit). A 4+4. P 3+3. 2 . G (4)). Tento vždyzelený polokrík má šupinkovité listy a široké kožovité fylokládiá napodobňujúce list.semenník so 4 čnelkami.listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum) : f . Niektoré druhy majú pakorunu. Kvetný vzorec : 168 kvetom : o .tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium).

Tropické druhy rodov Amarylis. Listy sú striedavé ale zvyčajne nakopené na báze kmeňa alebo tvoriace chochol.tulec.tulec. s .narcis biely (Narcissus poëticus) : s .semenník. Okrem uvedených druhov sa pestuje množstvo kultivarov i plnokvetých.spodný semenník s vajíčkami. 257: Amaryllidaceae: 1 .bleduľa letná (L. Žlté kvety sa vyvíjajú v neskorom lete a plod bobuľa dozrieva až na budúcu jar.snežienka jarná (Galanthus nivalis) : tu . 4 . získaných z juhoerópskych druhov. p . Haemanthus. 3 .okvetie. červeno lemovanú pakorunu. Majú okvetie zrastené do dlhej rúrky a 6 rozostúpených cípov.tazetta) má stvol zakončený väčším počtom stopkatých kvetov. Všetky ďalej uvedené sa pestujú v záhradách ako okrasné. Hippeastrum. Hymenocallis sa pestujú pre veľké aj dekoratívne kvety v črepníkoch. Clivia. Obojpohlavné trojpočetné kvety sú v klasoch.bleduľa jarná (Leucojum vernum) : tu . Oba druhy sú chránené. b -blizna. p . Na Belanských kopcoch pri Štúrove rastie vzácna šternbergia jesienkokvetá (Sternbergia colchiciflora). t . o - vonkajší okvetný lístok.blanitá pošva.čnelka. č . č čnelka. Bleduľa letná (L. Druhy rodu narcis u nás nerastú vo voľnej prírode. Eucharis.aestivum) má stvol zakončený paokolíkom viacerých kvetov (2-7).pakoruna  Agávovité sú prevažne viacročné byliny s podzemkom alebo stromy s druhotne hrubnúcim kmeňom.pseudonarcissus) má jasnožlté okvetie a veľkú valcovitú pakorunu.zrelá puknutá tobolka.Pestuje sa aj v záhradách. st . Známy narcis biely (N. V ústí rúrky je vyvinutá pakoruna. strapcoch alebo metlinách.tyčinka. Narcis tazetový (N. močaristých lúkach a lužných lesoch južného Slovenska. Kvitne neskôr ako predošlý druh na zamokrených. o . Narcis žltý (N.vnútorný okvetný lístok. Obr. 2 . 169 . často však hrubé a mäsité. Sú mečovité.cibuľa. c . Počas mnohých rokov rastú len v nekvitnúcom stave a súkvetia vytvárajú len jedenkrát až na konci života (monokarpické rastliny).aestivum).poëticus) má biele okvetie a žltú. o1 .

A 3. na brehoch stojatých a mierne tečúcich vôd kosatec žltý (I.sisal.semenník.variegata). ⊕. kefku z mnohobunkových chlpov.sibirica). niekedy len prízemné a nasadajú na stonku dvojradovo. b . Byľ s mečovitými listami vyrastá z podzemku. ktorá sa používa ako farbivo.hľuza. Čiarkovité alebo mečovité listy sú striedavé. Podobajú sa amarylkovitým. Z narezaných listov agávy pulkvovej (A. Trojpočetné kvety sú buď pravidelné alebo súmerné (napr. kde zdomácnela. Rod juka (Yucca) pochádza zo strednej a južnej Ameriky.celá rastlina. na výslnných stráňach kosatec nízky (I. sansevieria trojpása S. Vonkajšie sklonené okvetné lístky niektorých druhov majú vyvinutú tzv. Bola zavlečená do južnej Európy. G (3) P ( 3+3 ) Sú trváce byliny s podzemkami alebo bazálnymi hľuzami. 258: Agáva americká (Agave (A. svokrin jazyk). U nás divo rastie niekoľko druhov: na vlhkých lúkach belasofialový kosatec sibírsky (I. Z trhlín alebo zo zárezov kmeňa tejto mohutnej dreviny vyteká červená živica („dračia krv“). Značný technický význam má agáva sisalová Obr. vejárik. Viaceré naše druhy sú vo voľnej prírode chránené. Veľké pravidelné kvety s nerovnakými okvetnými lístkami (3 nadol sklonené. Blizna je lupeňovitá.americana). americana) Poskytuje textilné vlákno .Plodom je tobolka alebo bobuľa. mečík).blizna.tyčinka 170 . Sansevieria (Sansevieria) pochádza z tropickej Afriky. Obr. ktoré prevyšujú kvety. Agávovité sú rozšírené najmä v arídnych krajinách tropického a subtropického pásma.trifasciata) sa pestujú v domácnostiach pre dlhé dekoratívne listy (tzv. kosatec trávolistý (I. Najznámejšia je juka vláknitá (Y. Mnohé sú pre pekné kvety obľúbenými okrasnými rastlinami.salmiana) vyteká šťava. Hojne sa pestuje najmä v Afrike. P 3+3. ktorá po skvasení dáva alkoholický nápoj pulque.pseudacorus). Po dozretí semien odumiera.filamentosa). alebo kosáčik). Z biochemickej stránky sú význačné obsahom rôznych glykozidov. . st . Čnelka je trojdielna.  Kvetný vzorec : .graminea) s úzkymi čiarkovitými listami. od ktorých sa líšia počtom tyčiniek (iba A 3). Vysoký stvol s bohatým súkvetím sa vytvorí iba jedenkrát po 40 -50 rokoch. Z listov juky sa získavajú textilné (sklerenchymatické) vlákna. U nás sa pestuje v skleníkoch alebo cez leto aj vonku. na stepných lúkach a piesčinách kosatec dvojfarebný (I. s . V niektorých systémoch sa zaraďujú do čeľade amarylkovitých ale aj do samostatného radu Agavales (Hutchinson). najmä pre bohaté súkvetia zvonkovitých belavých kvetov. Z Kanárskych ostrovov pochádza dracéna dračia (Dracaena draco). č čnelka. B pozdĺžny rez : h . Tvorí mohutnú ružicu hrubých prízemných listov. blizna často lupeňovito rozšírená a farebná.sisalana). Okvetie je len na báze zrastené do rúrky. 259: Šafran neapolský (Crocus neapolitanus) : A . U nás sa juky pestujú ako okrasné rastliny v skleníkoch a domácnostiach. Z rodu agáva (Agave) je známa agáva americká (A. 3 vzpriamené) má kosatec (Iris). pod jej lalokmi sú ukryté peľnice. Spodný semenník dozrieva na tobolku. jednotlivé alebo v cymóznych súkvetiach (napr. Niektoré druhy (napr. podopreté listeňmi.pumila) s krátkou jednokvetou byľou.

semenník. o1 . r . V záhradách a parkoch sa pestuje mnoho kultivarov vzniknutých hybridizáciou týchto dvoch druhov a tiež I.ramená čnelky.čnelka. Je obalená rozpadavými pošvami minuloročných listov.variegata.Ako okrasné sa najčastejšie pestujú juhoeurópske druhy a to kosatec nemecký (I.púčik. h . Mečík močiarny (G. p . ktorá sa vytvára na vrchole vlaňajšej (sympódium). Podobnou okrasnou trvalkou je aj montbrécia žltočervená (Crocosmia crocosmiiflora). Podzemky niektorých druhov kosatcov obsahujú fialkovo voňajúcu silicu a ako tzv.mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus) : h tohtoročná hľuza. fialkový koreň sa používajú vo voňavkárstve a v lekárstve. Severoamerickým druhom u nás pestovaným a na vlhkých lúkach miestami splaneným je mečovka Obr. ktoré tvoria hustú sieť.pallida). 2 . vo voľnej prírode sa nevyskytuje. B : hľuzy mečíka močiarneho (G.imbricatus) s hustým súkvetím červenofialových kvetov rastie na vlhkých lúkach a lesných mokradiach.vlaňajšia hľuza. A . 260: Iridaceae: 1 .heuffelianus). žliabkaté s bielym pásikom na líci.hľuzy mečíka tvoriace sympódium : h .communis). 171 . Šafran siaty (C.minuloročná hľuza horská (Sisyrinchium montanum).tohtoročná. b . č . h1 . Listy majú čiarkovité. h1 .sativus) je kultúrny taxón. V Alpách je pôvodný šafran bielokvetý (C. Mečík škridlicovitý (G. s . Poskytuje jedno z najdrahších korení. U nás zavčasu na jar v trávnatých porastoch (miestami masovo) vo voľnej prírode rastie fialový šafran karpatský (C. Má niekoľko menších fialovobelasých kvetov. Do rodu šafran (Crocus) patria nízke trvalky s podzemnou bazálnou hľuzou. alebo z iných druhov Ázie a Severnej Ameriky. V našej flóre sú dva divorastúce druhy.vonkajšie okvetné lístky.vlaňajšia hľuza.podzemok. Vyskytuje sa najmä na slatinných lúkach. Listy sú mečovité (odtiaľ pomenovanie).vnútorné okvetné lístky. p . pre ktorú sa pestuje.palustris) má iba 2 mečovité listy a riedke súkvetie červenopurpurových kvetov. z ktorého na budúci rok vyrastie nová kvitnúca byľ.spodná časť byle. Mečíky (Gladiolus) majú podzemnú hľuzu. h1 .tohtoročná hľuza.albiflorus).palustris) s obalovými šupinami. V okrasnom záhradníctve sa uplatňuje niekoľko juhoafrických druhov v mnohých dekoratívnych kultivaroch označených súborne mečík obyčajný (G.germanica) s belasofialovými kvetmi a jemu podobný kosatec bledý (I. kvety súmerné vo vejáriku.kosatec žltý (Iris pseudacorus) : o . Má fialové okvetie a trojlaločnú červenooranžovú bliznu.

Farbivo z koreňov kurkumy pravej (Curcuma longa) poskytuje žlté farbivo kurkumín. vnútri s veľkým počtom vajíčok. Iné druhy sa pestujú pre škrobnaté podzemky a niektoré druhy sú okrasné skleníkové rastliny. zvyčajne s farebnými listeňmi. Zygomorfný kvetný obal je diferencovaný na kalich a korunu alebo je iba okvetím. Kvety sú súmerné. b. biele. Opelenie nastane hmyzom alebo vtákmi. trojpočetné s redukovaným A. V rúrkovitom kvete ostala iba jediná tyčinka. žlté. Rod banánovník (Musa). Je to prastará kultúrna rastlina s 172 . Najznámejším a najviac Obr. 261: Banánovníkovité (Musaceae): banánovník obyčajný pestovaným druhom je banánovník obyčajný (M. Ich kvety sú fialové. V súkvetí v pazuche horných listeňov sú tyčinkovité kvety. semená majú tvrdé osemenie a škrobnatý endosperm a perisperm. Kvety sú zoskupené do klasovitých alebo metlinovitých súkvetí.c . a . syn. od ktorých sa ale líšia celkom odlišnou stavbou kvetu. preto ďumbierovité poskytujú koreniny a liečivá. uprostred súkvetia často sú obojpohlavné a v pazuchách dolných listeňov zasa piestikové kvety. asi s 80 druhmi. tvoriace pysk . Najznámejší druh je ďumbier obyčajný (Zingiber officinalis). pochádza z Indie.rastlina. po zániku druhého pohlavia jednopohlavné. V zemi majú škrobnatý podzemok a svojimi nadzemnými časťami sa podobajú ľaliovitým rastlinám. Musa sapientum). Falšuje sa sušenými kvetmi z úborov požltu farbiarského (Carthamus tinctorius). Viacradovo striedavé obrovské listy utvárajú so svojimi pošvami zdanlivý kmeň. ktorý po dozretí plodov zanikne (odumrie).kvet M.  Sú to trváce byliny trópov Starého sveta. rastie prevažne v trópoch Starého sveta. Kvety tvoria veľké.labelum (v čeľadi vstavačovitých ostala len jediná tyčinka vonkajšieho kruhu a pysk vznikol z okvetného lístka). Banánovníky patria k najdôležitejším kultúrnym rastlinám trópov. Plodom je mäsitá bobuľa. oranžové. poskytujúci zo svojho podzemku voňavé korenie a drogu. Vo všetkých pletivách sa vyskytujú početné nádržky éterických olejov.paradisiaca. Na čepeli niet na okraji vystužovacieho pletiva. často s farebnými listeňmi na báze. (Musa x paradisiaca). Spodný semeník je z 3 plodolistov.balbisiana. a preto sa čepeľ trhá pozdĺž perovitej žilnatiny.odpradávna používané ako farbivo a liečivo. éterický kurkumový olej a korenie. trojpúzdrový. väčšinou zložité klasovité súkvetia. Banánovník obyčajný (Musa paradisiaca) je známy svojou partenokarpiou. Na jar kvitnúce druhy a rozličné kultivary šafranov sa pestujú najmä v trávnikoch alebo sa rýchlia v črepníkoch. na semenách je dužinatý miešok (arilus). čiže tvorbou plodov bez semien. Kvety sú obojpohlavné. pochádza z južnej Ázie.  Sú to mohutné trváce tropické byliny (nie dreviny) s podzemkovými hľuzami. Dve ďalšie tyčinky sa premenili na krásne staminódiá. Do čeľade patria 2 rody.acuminata x M. Plodom je tobolka alebo bobuľa.

g . 262: Kanovité (Cannaceae): kana indická (Canna indica). ktorý z vlákien listových pošiev poskytuje tzv. pretože u niektorých druhov opeľovačmi bývajú len konkrétne druhy hmyzu. dolný P lupienok býva premenený a predĺžený do pysku. peľové zrná sa zlepujú do tzv. Tyčinky sú redukované iba na 1. takže pripomína kvetnú stopku. Enseta jedlá (Ensete edule syn. Veľké množstvo semien je zasa akousi kompenzáciou zníženej pravdepodobnosti. Mladý vek čeľade dokumentuje aj veľká špecializácia v kvetnej biológii. Na Filipínach sa pestuje banánovník textilný (M.cavendishii). ale aj veľká variabilita znakov v rámci rodu i druhu a veľká náchylnosť na kríženie. Kvety majú P najrôznejších tvarov a farieb.kvet. Kultúrne bezsemenné banánovníky sa rozmnožujú podzemkovými odnožami.  Sú počtom druhov najbohatšou čeľaďou Obr. Vstavačovité sú byliny s podzemnými hľuzami. o čom svedčí jednak veľká druhová pestrosť. Na to si tieto rastliny vyvinuli veľmi špeciálne adaptácie (napr. u niektorých druhov dokonca s nedostatočne vyvinutým embryom.plod. 263: Podzemné orgány vstavačovitých : A . u niektorých druhov je to aj s hniezdovitými koreňmi (hniezdovka) 173 . Semenník je spodný. c až e .tyčinka. ktorý sa predovšetkým pestuje na Kanárskych ostrovoch. semeno Zároveň je to jedna z vývojovo najmladších čeľadí. ktorá pochádza z Ameriky a pestuje sa ako veľmi dekoratívna rastlina takmer na všetkých kontinentoch. V Austrálii sa pestuje kana jedlá (C. hmyzovník). listy často v prízemnej ružici.textilis). C . pochádzajúci z južnej Číny. h semenných rastlín (25 000 druhov). manilské konope. polínia. B . Poskytuje tzv. a rastlina.labelum a korunovité staminódiá.početnými kultúrnymi formami. lesklé. ovocné a múčnaté banány (posledné sa jedia vzhľadom na väčšie množstvo škrobu pečené a varené). kým druhý sa premenil na korunovito sfarbené staminódium. najmä v spôsobe opeľovania. f . nadzemné časti sú na povrchu hladké.hľuzy dospelej rastliny a k vykvitnutiu dôjde až o (vstavač). ktoré sa líšia od ďumbierovitých asymetrickými kvetmi a redukovanou jedinou tyčinkou len s jediným peľovým váčkom. pestovaná v teplých krajoch celého sveta. Kvety sú preto súmerné. Tieto „nedostatky“ sú kompenzované spolužitím semien s hubami (mykoríza). Najznámejšia je kana indická (C. Tým tyčinka dostane lupeňovitý vzhľad s jediným peľovým váčkom. Musa ensete). Iným druhom je banánovník nízky (M.edulis) pre škrobnaté podzemky pod názvom „arrow-root“. Plodom je tobolka s veľkým množstvom drobných až mikroskopických semien bez vyživovacieho pletiva. b .indica). M. Ak sa tak aj stane.podzemok (bradáčik). prirastené k nitke. pretiahnutý.) Plodom je tobolka. (Ostatné tyčinky tvoria pysk . k vyrasteniu Obr.nana syn. pochádza z Afriky a vysádzajú ju v parkoch ako ozdobnú rastlinu.podzemok niekoľko rokov. bez ktorej by nemohlo dôjsť ku klíčeniu. dokonca aj medzirodové. alebo podzemkami. používané ako zemiaky.prierez semeníkom. - Do čeľade kanovitých patria trváce byliny (podzemok). že sa dostanú do kontaktu s hubou. V rámci čeľade je známy len jeden rod kana (Canna) s tropickými druhmi.

insectifera). 264: Kvet vstavačovitých : O . pretože tie sú veľmi citlivé na hnojenie. či zmenu stanovištných podmienok (odvodnenie). 265: Črievičník polínium. Našou najväčšou orchideou je črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). N . ktorý má hniezdovito spletené korene. IT .O. Saprofytickou. vemenník (Platanthera) alebo kruštík (Epipactis). Vstavačom sú príbuzné vstavačovce (Dactylorhiza). hmyzovník muchovitý . Vstavačovec bazový (D. stanhopea (Stanhopea). Názov dostala podľa podzemku. 266: Vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) 174 . Najväčší počet druhov rastie v tropických pralesoch. (O. Väčšina vstavačovitých sú zákonom chránené rastliny.majalis) s fialovopurpurovými kvetmi a červenohnedo škvrnitými listami. chemizáciu. ale často v hustých strapcovitých súkvetiach. rody katleja (Cattleya). ktoré u nás prirodzene rastú (asi 60 druhov) patrí medzi najvzácnejšie rastliny. Dolný pysk má v podobe papučky žltej farby. ktorá sa pestuje pre obsah vanilínu v tobolkách. Vstavač obyčajný papučkový (Cypripedium lístky.    Obr.morio). Preto väčšina druhov vstavačovitých. kým ostatné P lupienky sú fialové. Na zachovalých vlhších lúkach rastie aj päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) s veľmi bohatým valcovitým klasom ružových voňavých kvetov s dlhou ostrohou. nezelenou lesnou orchideou je hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis). PO (Orchis).militaris) patria medzi vzácne druhy suchších lúk.O. vstavač počerný (O. (hmyzovník včelovitý . dendróbium (Dendrobium) alebo cimbídia (Cymbidium).pysk. Je to liana pôvodom z Mexika. saprofytické. Rastie na vápenci v horských bučinách. Kvitne na purpurovo i žlto.apifera.O.nektár (O. vyživujúce sa odumretými organickými zvyškami (hniezdovka).listen.vonkajšie okvetné kvety v klasoch.tridentata). Patria medzi naše najvzácnejšie vstavačovité.vnútorné okvetné lístky. U nás rastú 4 druhy hmyzovníkov. vstavač vojenský (O. Medzi cudzokrajné orchidey patrí aj úžitkový druh vanilka voňavá (Vanilla planifolia).ustulata). prilbovka (Cephalanthera). ET . Druhovo najbohatším rodom je vstavač Obr. napr. Na vlhkých lúkach rastie vstavačovec májový (D. Medzi vstavačovitými sa nájdu aj druhy nezelené. K lesným druhom patrí napr. Mnohé z nich sú epifyty a majú nápadné veľké a veľmi dekoratívne kvety. V skleníkoch sa najčastejšie pestujú pre okrasné účely tropické epifytické vstavačovité. že ich pysk napodobňuje telo hmyzu. Jednotlivé druhy majú menšie Obr. Špecializácia v opeľovaní kvetov viedla k takej adaptácii. Výskytom indikujú nenarušené stanovištia.viac ako 10 rokov. najmä u lúčnych druhov. BR . Tým sú ich samčekovia prilákaní a v snahe o kopuláciu opelia kvet.sphecodes. Naše pôvodné druhy majú kvety menšie. Veľmi zaujímavými druhmi sú hmyzovníky (Ophrys).ostroha. vstavač trojzubý calceolus) L . C .semenník. hmyzovník pavúkovitý . U nás sa pestujú ako okrasné skleníkové či izbové rastliny.sambucina) sa vyskytuje na suchších lúkach a pasienkoch.

Typický epifyt tilandsia bradovitá (Tillandsia usneoides) z atlantického pobrežia Ameriky visí zo stromov v podobe zväzkov vlákien v dĺžke až 2-3 metre. zriedkavejšie dreviny subtropického pásma. zoskupené do klasov a chocholíkov. Podenka obyčajná (Commelina communis). Listy zvyčajne tvoria listovú ružicu.kvet. Mnohé ďalšie epifyty sú obľúbené u pestovateľov. 268: Chlpaňa poľná (Luzula campestris)     Broméliovité sú byliny. c . Obr. Preto bola zaradená mezi karanténne buriny. kde sa ďalej šíri. Sú pravidelné. Zo Strednej Ameriky pochádza zebrina previsnutá (Zebrina pendula) s previsnutou byľovou s purpurovočervenými listami na rube a zelenými listami na líci so striebristými pásikmi. Obr.. Ameriky. b .. Z druhov čeľade je najznámejší ananás siaty (Ananas sativus). prevažne epifyty. zvyčajne sú pestrofarebné a často s pestrofarebnými listeňmi. Pochádzajú zo Sev. ktoré sú atraktívne skleníkové a bytové rastliny (Bromelia ssp. Mnohé z druhov podenkovitých sa pestujú ako izbové rastliny.)    175 .albiflora) s bielymi kvetmi. V záhradách sa pestuje podenka belasá (Commelina coelestis) s belasými kvetmi. Obojpohlavné kvety sú pravidelné a majú rozlíšený kvetný obal. Na vrchnej strane bazálnej časti sú veľmi často osobitné absorbčné šupinovité chlpy na vstrebávanie vody. s belasými a tradeskancia bielokvetá (T.časť rastliny. 267: Podenkovité (Commelinaceae).plody Vlastné korene slúžia len na pripevnenie rastliny k podkladu. Kvety majú rozlíšený kvetný obal. sukulentnej stavby a na okraji ostnato zúbkaté. často sú mäsité. i . Do čeľade patrí niekoľko sto druhov. Aechmea ssp.Podenkovité sú tropické rastliny s kolienkatou byľou a pošvatými listami. ktorá sa nazhromažďuje v ružici listov. Zhrubnuté listové pošvy vytvárajú niekedy cibule. Plodom je bobuľa alebo tobolka. zriedka súmerné.. Je to najmä tradeskancia virgínska (Tradescan-tia virginiana). atď. Z vrchného semenníka dozrieva tobolka. obojpohlavné. Podenka obyčajná (Commelina communis) pochádza z východnej Ázie a k nám bola nedávno zavlečená s obilím a inými plodinami na polia a rumoviská teplejších oblastí. Počet tyčiniek je 6 a na nitkách sú dlhé chlpy. Podobný druh so vzpriamenou stonkou je reo rôznofarebné (Rhoeo discolor) s obojstranne fialovými listami. Nemá korene a používa sa ako obalový materiál na dekoráciu interiérov. Roelia ssp. Jeho nepravé plody (súplodie bobúľ) vznikajú zrastením mnohých bobúľ s dužinatou osou a listeňmi súkvetia na vrchole s chocholom listov. Bilbergia ovisnutá (Bilbergia nutans) je izbová rastlina.

aj šachorovité sú rastliny trávovitého vzhľadu.effusus). Tieto druhy vytvárajú mohutné trsy a rastú na brehoch rybníkov. Pasteblo je zakončené krážeľom stiahnutých kláskov. najmä na vlhkých lúkach (tzv. ostricové lúky). a to ostrice s jednopohlavnými kláskami (samičie klásky sú zreteľne odlišné ako samčie klásky) a ostrice s obojpohlavnými kláskami (všetky klásky sú na rastline rovnakého vzhľadu). Iné rozdelenie ostríc je na základe celkového vzhľadu porastov. rašeliniskách. ostrica predĺžená (C. 271: Trsnatý vzrast chlpaňa poľná (L. Sú to trváce rastliny trsnatého alebo výbežkatého vzrastu. sú (Juncus conglomeratus) čiarkovité s listovou pošvou. Obr. šupinkovité. žliabkovité alebo ploché listy. Nemajú teda steblo. že semená sitín roznášajú mravce (myrmekochória). Niektoré sitiny majú krážele hlávkovito stiahnuté. podobne ako trávy.trifidus). Magnocariceta). Na lúkach rastie Obr. Porasty tejto rastliny sa vyskytujú v alpínskom stupni hôr a sú veľmi nápadné hrdzavohnedým zafarbením na jeseň.elongata). 270: druhy: ostrica metlinatá (C. na lúkach a prameniskách. Tieto druhy sú zároveň zo skupiny ostríc s jednopohlavnými kláskami. Obr. Listy majú ploché čiarkovité. Drobnou jednoročnou sitinou rastúcou na bahnistých obnažených brehoch rybníkov je sitina ropušná (J. Nie sú to však pravé trávy (tie patria do čeľade lipnicovitých). v tzv. U nás rastú 2 rody. resp. ale pasteblo. Od tráv sa odlišujú plnou stonkou bez kolienok. ktorá rastie v lesoch. Sitiny (Juncus) sa svojím výskytom viažu väčšinou na vlhké stanovištia. K vysokým ostriciam s obojpohlavnými kláskami patria Obr. či sú klásky tvorené iba samičími.acutiformis) a mnoho ďalších. Jednotlivé druhy majú význam pri indikácii zamokrenia stanovišta.inflexus). oblé na priereze.bufonius). Kvety v kráželi sú nevýraznej farby.Čeľaď zahrňuje byliny trávovitého vzhľadu.campestris). mäska. plodom je nažka uzavretá v zrastenom listeni. Zaujímavosťou je. ostrica pľuzgierkatá (C. Vo vysokohorských polohách je hojne rozšírená sitina trojzárezová (J. Podľa toho. v pazuche plevy a skladajú sa do kláskov. Šachorovité sú charakteristické drsnými a tuhými listami i stonkami (obsah SiO2). Chlpaňa (Luzula) má ploché listy na okraji s dlhými riedkymi brvami. bulty). 272: Výbežkatý vrast ostrice sitina rozložitá (J.luzuloides). okrajoch vodných plôch a tokov. alebo sa v klásku nachádzajú kvety oboch pohlaví a podľa počtu kláskov delíme ostrice na 2 skupiny. alebo šidlovité. pamechúriku. sitina sivá (J.    Podobne ako sitinovité. ktorá je pevne zrastená so stonkou (na rozdiel od tráv).paniculata). Majú 3A. Môžu byť obojpohlavné ale aj jednopohlavné zoskupené do kláskov. ako ostrica pobrežná (C. Na semenách majú výrastky v podobe tzv. prípadne krážeľa kláskov. Indikátorom ostrice kyslého pôdneho substrátu je chlpaňa hájna (L. v mokrých priekopách. samčími kvetmi. Od pravých tráv sa líšia najmä tým. Kvety majú zachovanú stavbu kvetu jednoklíčnolistových rastlín ( P 3+3 ). 269: Sitina kĺbkatá ktoré býva u mnohých druhov trojhranné. plodom je tobolka. Tvoria ich druhy. 176 . Listy sa podobajú listom tráv. zelenej alebo hnedej farby.vesicaria). Druhovo najpočetnejším rodom je ostrica (Carex). že majú pasteblo (calamus) vyplnené aerenchýmom. Kvety majú P zakrpatené alebo premenené na štetinky (páperník). Mnohé sú trsnatého vzrastu a majú oblé. Väčšina druhov tvorí dominantné porasty na mokradných stanovištiach. ostrica ostrá (C. Typickým súkvetím je krážeľ. ktoré je lákadlom pre mravce. ale okvetné lístky sú drobné. napr. indikujú výšku hladiny podzemnej vody. Rozoznávame tak skupinu ostríc vysokého vzrastu (tzv. kde ekologicky nahrádzajú trávy. Kvety sú jednopohlavné. takže sú krmovinársky nevhodné. Tieto Pamechúriky ostríc druhy vytvárajú mohutné trsy (tzv. resp.riparia).

Častým druhom okrajov ciest. ktorá má na okraji listov krátke chĺpky. Rastú na podmáčaných lúkach. vlhších priekop a pod. Podčeľaď : Bambusoideae . alebo je Obr. Takou je ostrica nízka (C. 275 Obr. Má chlpaté listy i klásky.panicea). Do rodu škripinec (Schoenoplectus) patria mohutné vysoké rastliny. ostrica čierna (C. najmä však kolienka. Ostrica Davallova (C. listových pošvách dolných listov a pod. Veľmi drobného vzrastu sú trsnaté šachory (Cyperus). Jeho delivou činnosťou sa steblo predlžuje. Indikátorom čiastočného zasolenia pôdy môže byť ostrica vzdialená (C. Je pôvodom z južnej Európy. 274: Ostrica predĺžená adaptáciou slúžiacou tomuto účelu sú tzv. alebo pri poľahnutí vzpriamuje. plochá.davalliana) je príkladom dvojdomej ostrice.flava). Typickou lesnou ostricou je aj ostrica chlpatá (C. napr. šachorovité) majú pravé steblo. Listy tráv sú postavené striedavo. málo známym druhom patrí šachorník jedlý (Chlorocyperus esculentus). Nižší vzrast majú napr. ktorá má klásky visiace na dlhých stopkách.sylvatica). takže pri ich určovaní je nutné všímať si detailné znaky. alebo zvinutá. je ostrica srstnatá (C. Osídľujú bahnisté brehy vôd. K lesným druhom patrí ostrica lesná (C. môže byť však aj pozdĺžne zložená. ktoré sú jedlé. ohýbacie bunky. V plodnom stave sú veľmi nápadné páperníky (Eriophorum) ktoré majú P premenené na chumáč bielych chlpov (odtiaľ názov). Sú jednoročné a sú charakteristické pre obnažené bahnisté dná rybníkov a podobné biotopy. Výnimočne môže byť steblo vyplnené stržňom (kukurica). Nad každým kolienkom je vrstva interkalárneho (vmedzereného) meristému.distans). Ich čepeľ je čiarkovitá.humilis).sempervirens). 277 rastlín trávovitého vzhľadu (sitinovité. Podčeľaď : Zeeoideae – Do tejto čeľade patria byliny.Na vlhkých lúkach rastú často napr. Je nízkeho vzrastu a tvorí vencovité trsy. Bahničky (Eleocharis) majú pasteblá zakončené jedným drobným kláskom. (Carex elongata) Nachádzajú sa v hornej pokožke listu a zmena turgoru v nich spôsobí 177 .pilosa). Klásky sú podobne ako u škripiny v krážeľoch.bambusovaté 3. Okrem ostríc tvoria porasty na vlhkých stanovištiach napr. 273: Páperník steblo bez článkov a kolienok (bezkolenec). Je to dutá stonka. čím sa tieto druhy tráv chránia pred nadmerným odparovaním vody.    1.nigra) s čiernymi plevami v kláskoch alebo ostrica prosová (C. majú angustifolium) spevňovaciu funkciu. obsahujú sklerenchymatické pletivo a sklereidy. 276 prosovaté 4. na pamechúrikoch. Podčeľaď : Pooideae lipnicovaté kukuricovaté 5. Majú zväzkovitú koreňovú sústavu pozostávajúcu z adventívnych koreňov (homorízia). Lipnicovité na rozdiel od podobných Obr. Rastie na slatinných lúkach. Anatomickou Obr. niektoré druhy aj s oblým pasteblom. má podzemok s hľuzami.hirta). Ostrice rastú aj na vyslovene suchých stanovištiach. ktoré sa označujú aj ako trávy. Podčeľaď : Panicoideae Obr. ktorá má drobné klásky v rozvetvenom kráželi.ryžovaté 2. Vysokohorské lúky zasa často osídľuje ostrica vždyzelená (C. Podčeľaď : Oryzoideae . stepných lúkach. ktorá je delená kolienkami (nodus) na medzičlánky (internódium). napr. ostrica žltá (C. K úžitkovým. Jednotlivé druhy ostríc sa na seba často veľmi podobajú. Zložením alebo zvinutím listu sa zmenšuje celkový povrch listu. úzkolistý (Eriophorum Samotné steblo. škripina lesná (Scirpus sylvaticus).

čím otvárajú kvet. ktoré umožňujú aj pri najmenšom závane vetra uvoľnenie peľu z peľníc. Môže byť hladký alebo chlpatý. B . Z vonkajšieho kruhu P sa metamorfózou vyvinula plievočka vyrastajúca oproti plevici. ktorými trávy odnožujú. Dĺžka osti. Tak sa môžu trávy vegetatívne rozmnožovať. Odnožovanie prebieha dvojakým spôsobom. Tá vyrastá z kolienka. vnútropošvovom (intravaginálnom) odnožovaní vyrastá výhonok kolmo pozdĺž stebla. Adaptáciou. sú dôležité ukazovatele kŕmnej hodnoty tráv. Tie sa môžu nachádzať buď pod (pýr plazivý) alebo nad zemou (prstnatec. ktoré zohrávajú úlohu pri rozkvitaní kvetu tým. 275). Bunkové steny pokožkových buniek v steblách i listoch sú často inkrustované SiO2. resp. Tieto útvary sú takisto dôležité určovacie znaky tráv. netvoria sa trsy. ryža siata . 277) a pod. psinček výbežkatý). Z pazúch listovej pošvy na bazálnej časti stebla vyrastajú mladé výhonky. tvar a spôsob vyrastania (z vrcholu. Listy sú vtedy tuhé. sú aj dlhé a tenké nitky tyčiniek. zvinutie listu. Porast takejto trávy je rovnomerný. že zväčšujú svoj objem a odtláčajú plevicu od plievočky. kukurica). Na rozhraní listovej pošvy a čepele sa nachádza blanitý jazýček (ligula) (Obr. Dôležitým určovacím znakom je povrch listovej pošvy. čo predstavuje adaptáciu na vetroopelivosť. Majú však veľmi dobre vyvinutú listovú pošvu.plevicou. z ktorej môže vyrastať osť. Extravaginálne výbežky môžu predstavovať často dlhé podzemky. pri zakladaní trávnikov a pod. Spôsob odnožovania má význam napr. Tyčinky a blizny piestika vyčnievajú von z kvetu a vietor môže kvety ľahšie opeliť.mimopošvové 178 . Trávy majú A3 (výnimkou je napr. ktorá napomáha vetroopelivosti. 276). ktorým výhonok prenikne cez listovú pošvu a vyrastá vodorovne. Piestik má dvojramennú páperistú bliznu. Sú to šupinkovité útvary. Listy tráv nemajú listové stopky (výnimkou je bambus). Okraje listovej pošvy môžu byť voľne prekryté alebo zrastené (stoklas).následné zloženie. Kvety tráv sú drobné a značne metamorfované s redukovaným P. prípadne len veniec chĺpkov (Obr. Pri tzv. medzi ním a pošvou. objíma steblo a prechádza priamo v listovú čepeľ. 278: Odnožovanie tráv : A vnútropošvové. Sú podopreté listeňom . Niektoré trávy majú kombinované oba spôsoby odnožovania. rovnako ako množstvo sklerenchýmu pod pokožkou. Mimopošvové (extravaginálne) odnožovanie je typické pre výbežkaté trávy. Kvety sú obojpohlavné (výnimkou je napr.A6). Na rozdiel od zelenej plevice je blanitá. Takýmto odnožovaním vzniká trs. z chrbta alebo bázy plevice) sú určovacími znakmi tráv. Z vnútorného kruhu P vznikli 2 lodikuly. Obsah SiO2. Obr. alebo ušká (auriculae) (Obr.

kavyľ).blizna. 279: Trsnatá tráva (tvrdica) Obr. Napr. že zrná majú zrastené oplodie s osemením. prérie. Plevy sú chrupavkovité. aromatickú látku kumarín obsahuje tomka. raž. kukurica. 283: Zrná obilnín . čiže piestik.282C). lipnica). Okrem toho.paklasy (Obr. Po olúpaní je biele a takto sa dostáva do obchodnej siete. ovos a jačmeň. Trávy majú veľký význam. Podľa toho poznáme trávy s jedno. pampy. a kultúrnych druhov tráv.282B) (napr.biomy (stepi. Divorastúce druhy sú dominantné a tvoria základ lúčnych biotopov najrôznejších typov . ktorý sprostredkováva transport živín z endospermu do klíčiaceho zárodku.282A)(napr. psiarka. bez ohľadu na počet kvetov v ňom. Každý klások.ryžovaté Charakteristickým znakom je 6 tyčiniek. ktorý pri Obr. najmä kultúrne druhy ako obilniny vo výžive ľudí. Zriedkavo býva pleva len jedna (mätonoh) alebo 3 (mohár). timotejka). Čeľaď lipnicovitých sa delí na 5 počeľadí: Podčeľaď : Oryzoideae . alpínske hole atď. Embryo je oddelené od endospermu štítkom (scutellum). Niektoré sú vzácne a chránené (napr. klasy kláskov . Plodom tráv je zrno. ovos. B . Z obilnín majú takéto zrná napr. 282 obsahom škrobu a bielkovín endosperm. je podopretý dvoma listeňmi Obr. pýr. Od plevice oddelené zrná (nahé) majú z obilnín napr. c . Môžu to byť metliny kláskov (Obr. subtropická vlhkomilná rastlina s metlinou jednokvetých kláskov.kláskoch usporiadané dvojradovo.lodikuly obilnín. pšenica) alebo stiahnuté metliny nakopených kláskov (Obr. Trávy vytvárajú len málo špecializovaných produktov látkovej premeny (sekundárnych metabolitov). Zrno je okôrené. Počet kvetov v klásku môže byť rôzny.samotného kvetu trávy. predstavuje po zomletí múku.). 281: Schéma : A . pusty. ktoré majú valcovitý tvar (napr. pšenica.Obr. Klásky sú základnými súkvetiami tráv a tie sa združujú do zložených súkvetí. Ryža siata (Oryza sativa) je jednoročná tropická. žlté alebo hnedasté. 280: Výbežkatá tráva (prstnatec) Kvety sú v súkvetiach . resp. Jeho najväčšiu časť vypĺňa vyživovacie pletivo embrya s veľkým Obr.plevami. sacharózu zasa cirok a najmä cukrová trstina. niektoré druhy ho majú zrastené ešte aj s plevicou (okôrené). b .jednokvetého klásku. savany. dvoj i viackvetými kláskami. Oproti ostatným obilninám obsahuje ryža viac 179 . Mnohé druhy sú významné z krmovinárskeho hľadiska.

Trstina cukrová (Saccharum officinarum) je veľmi významná cukrodarná plodina tropických oblastí.viridis) má štetiny zelené a mohár praslenatý (S. Rastie na okrajoch ciest. u nás sa pestuje v dvoch odrodách. Cirok alepský (S. Prstovke sa podobá prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon). Mladé výhonky bambusu (Bambusa) sú jedlé a používajú sa najmä v čínskej kuchyni. Cirok cukrový metlový (S.dochna var. Ježatka kuria (Echinochloa crus-galli) je jednoročná tráva. Rastie ako burina v okopaninách.). husto trsnatá tráva. pretože všetky sú nahlúčené na jeho báze. dochna var. Mohár (Setaria) s niekoľkými burinnými a niekoľkými kultúrnymi druhmi sa vyznačuje valcovite stiahnutou metlinou.sacharidov. bezkolencové lúky). 284) je pôvodný v tropickej Afrike. v metlinách (proso). vysokého vzrastu. Podčeľaď : Bambusoideae . má široké listy a plné steblá. vo valcovito stiahnutých metlinách (mohár). Spolu so pšenicou je najvýznamnejšou obilninou z celosvetového hľadiska. Výživná hodnota je najmä v obsahu Fe a vitamínu B. Stržeň obsahuje sacharózu . Cirok (Sorghum) je mohutná kultúrna tráva so širokými listami a metlinou dvojkvetých kláskov. Patrí sem viac rodov rastúcich v subtrópoch.halepense) je poľnou burinou. Podčeľaď : Pooideae .dochna) (Obr.italica). záhradách a viniciach. ktorý má štetiny v súkvetí hrdzavo hnedé. kvety v bohatých metlinách. Súkvetie je zložené z niekoľkých štíhlych paklasov. Je dominantným druhom vlhkých a slatinných lúk (tzv. najmä v juhovýchodnej Ázii. Listy majú stopkaté (výnimočný znak čeľade lipnicovitých).sudanense) pestovaný ako krmovina. Pochádza z Indie.prosovaté Charakteristické sú guľaté zrná. Úzka a riedka metlina má klásky sivofialové. záhrad a rumovísk patria mohár sivý (Setaria pumila). Cirok cukrový (S. Pochádza z Číny.verticillata) má v spodnej časti prerušované súkvetie. Podčeľaď : Panicoideae . Je to tráva vysokého vzrastu so širokými listami. 284 Bezkolenec belasý (Molinia coerulea) je vysoká. Zrná sú drobné guľaté s chrupavkovitými plevicami.trstinový cukor. najmä škrobu. Je viacročná. s drevnatejúcimi steblami. 285: Prstovka krvavá druhy majú klasy kláskov (paklasy) vyrastajúce prstovite z jedného miesta (prstnatec). ktorej trsy vystúpavých stebiel bývajú pritlačené k zemi. Zrná i zelené časti sa využívajú ako krmivo. Kedysi sa pestovala. K burinným druhom polí. zrná sa používali ako krupica. ktorej steblo nemá kolienka. Metlinu vytvára niekoľko paklasov. najmä v teplejších oblastiach. mohár zelený (S. (Digitaria sanguinalis) Proso siate (Panicum miliaceum) je jednoročná obilnina so širokými listami a chlpatými listovými pošvami. ktoré vyrastajú prstovite približne z jedného miesta. Mnoho druhov má jednokveté klásky. Bambusník (Dendrocalamus) a trsťovník (Pseudosasa) sú okrasné druhy pestované aj v našich podmienkach. Niektoré Obr. saccharatum) s vyšším obsahom cukru v steblách slúži najmä na zelené kŕmenie. široko elipsovité. z ktorého sa vyrábajú metly a kefy. Pestovaným druhom je mohár taliansky (S. Prstovka krvavá (Digitaria sanguinalis) je jednoročná burina podobne ako ježatka.lipnicovaté 180 . Štetiny má drsné. nápadne ježatého vzhľadu kvôli vyčnievajúcim hustým štetinám vyrastajúcim z bázy kláskov.bambusovaté Patria sem trávy mohutného a vysokého vzrastu (až 25 m). Metlina jednokvetých kláskov býva jednostranne previsnutá. K úžitkovým druhom patrí aj cirok sudánsky (S. Proso siate je stará kultúrna obilnina pôvodom z Ázie. Nápadné sú tuhé a pokrútené konáriky kláskov. Veľké využitie majú zdrevnatené hrubé steblá bambusu (stavebný materiál. výroba papiera a pod. Obr. Cirok cukrový kŕmny (S. piesčitých trávnikoch a pasienkoch. technicum) sa pestuje pre pevné konáriky súkvetia. Je však trvácim druhom a vytvára dlhé nadzemné výbežky (prstovka je trsnatá).

pretože sa výskytom viaže práve na tento typ substrátu. Indikátorom piesčitých substrátov je zasa kostrava pošvatá (F. drsné steblo pod metlinou a rastie na vlhších stanovištiach. Typickým druhom pasienkov na minerálne chudobných pôdách je kostrava ovčia (F. ako sú stepné lúky a stráne.nemoralis). takže niektoré druhy kostráv sa určujú podľa prierezu spodných listov. Rastie na suchších lúkach a stepných stráňach. Je to druh. Lipnica močiarna (P. výbežkatá tráva. Lúčnym druhom je kostrava lúčna (F. železničné násypy a pod. Tento rod je druhovo početný a niektoré druhy sa veľmi na seba ponášajú. 288: Stoklas mäkký je cennou trávou na pasienkoch. čiže listy sú štetinovité. ktorá má nápadne veľké ušká objímajúce steblo. ploché. rastú husto trsnaté druhy kostráv s niťovitými spodnými listami. Pri určovaní lipníc je dôležitá napr. Osti vyrastajú z hrotu plevice. končisté a ostité. (Bromus mollis) Na suchých stanovištiach. Mnohé druhy majú listy s adaptáciami na sucho. chudobnou metlinou. Je to voľne trsnatá tráva s riedkou. Zrná sú podlhovasté. Obr.alpina). skalnaté a suťové substráty. sutiny. Lipnica (Poa) je rod s mnohými druhmi. čo je akási kompenzácia nepriaznivých podmienok hôr.pseudodalmatica) je indikátorom andezitových hornín. Hrubšie sivozelené listy má kostrava tvrdá (F. Klásky sú oblé. lesný druh kostrava obrovská (Festuca gigantea).vaginata). Kostrava padalmátska (F. okraje ciest. Lipnica stlačená (P. Kostrava trsťovitá (F.compressa) má bázu stebla aj s pošvami dvojstranne stlačenú. Kostrava červená (F. múry. Lipnica lúčna (Poa pratensis) je trváca. ktorý osídľuje skalnaté a kamenisté stráne. najhojnejšou je lipnica alpínska (P. Rastie na lúkach. Z krmovinárskeho hľadiska je jednou z najhodnotnejších lúčnych tráv. ktorá vytvára často živorodé formy.pallens). Na stepných lúkach rastie kostrava valeská (F. dĺžka jazýčka. V rôznych šľachtených formách sa využíva do trávnych miešaniek. Je to krátko výbežkatá tráva. K druhom s plochými širokými listami patrí napr. Lipnica cibuľkatá (Poa bulbosa) má bázu stebla cibuľkato zhrubnutú. Lesným druhom je lipnica hájna (P. najmä v horských polohách. Dôležitými znakmi sú aj šírka listu a anatomická stavba listu.palustris) rastie rovnako vo vlhkých biotopoch. Je krmovinársky hodnotnou trávou. ktorá rastie najmä na ušľapávaných miestach (poľné cesty. Rastie v svetlých listanatých lesoch. Podobným druhom je kostrava žliabkovitá (F.pratensis) má tiež ploché. záhrady). Z hospodárskeho hľadiska Obr.ovina) s veľmi tenkými a jemnými listami. Lipnica ročná (P. Rastie na lúkach. najmä dubín je prevládajúcim druhom bylinného poschodia. nie však vyslovene (Poa pratensis) stepných. kýlnaté.rupicola). Kostrava rôznolistá (F. ktoré z klásku vypadnú a zakorenia sa. ale užšie listy. rastie na vlhkých stanovištiach a brehoch vôd.Do tejto podčeľade patrí najviac u nás rastúcich druhov tráv. Osídľuje suché stanovištia.annua) je nízka trsnatá jednoročná tráva. jej listy však nie sú sivé a Obr. tenké.arundinacea) sa podobá na kostravu lúčnu. na rozdiel od prosovatých. 286: Lipnica lúčna rastie na suchších lúkach. Klásky sú z boku sploštené.rubra) má pošvy dolných listov červené. Nasledujúce rody majú typ zloženého súkvetia metlinu kláskov. suché pasienky a pod. 287: Kostrava žliabkovitá (Festuca rupicola) 181 . Jej listy sú sivozelené.trivialis). ktorá má dlhšie jazýčky. Je veľmi premenlivým druhom. Lipnice rastú aj vo vysokohorských biotopoch. Kostrava (Festuca). Tvoria husté trsy. Často vytvára aj živorodé formy (namiesto zŕn vyrastajú v kláskoch mladé rastlinky. Ako krmovina nie je kvalitnou trávou. čím sa tento druh vegetatívne rozmnožuje). V niektorých typoch listnatých lesov. Majú všetky typy zložených súkvetí. Plevice bez ostí.heterophylla) má prízemné listy niťovité a byľové širšie. zvinuté alebo zložené. Je vysokého vzrastu.valesiaca). Vzhľadom podobná je lipnica pospolitá (P.

tectorum). Metlička obyčajná (Apera spica-venti) sa podobá psinčeku najmä jemnou a bohato vetvenou metlinou. 289: Traslica prostredná (Briza media) 182 . steblá sú poliehavé.pseudophragmites). Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh. Smlz trsťový (C. Lesným horským druhom je smlz chĺpkatý (C. nie je trsnatého vzrastu. Väčšie klásky má traslica najväčšia (B. Vlhkomilným druhom je smlz patrsťovitý (C. klásky bez ostí. tieto trávy sú vzácne a chránené. Pri dotyku sa trasú (názov). ako u kostráv). je sivozelenej farby.arvensis). Je dobrou krmovinárskou rastlinou. Metlinu vytvárajú laloky stiahnutých kláskov. Keďže na Slovensku sú biotopy tenuis) podobné stepiam zriedkavé.arundinacea) je trsnatý. hrádzach a pod. Stoklas jalový (Bromus sterilis) má voľné metliny s kláskami na dlhých konárikoch. okrajoch lesov. rastie na pasienkoch a lúkach s minerálne chudobným substrátom (psinčekové lúky). dvojreznými listovými pošvami. Reznačka je druhom mezofilných až vlhších lúk. Metluška krivoľaká (Avenella flexuosa) je tráva kyslých substrátov. S jemnými. ciest. Má hnedočervenú metlinu. Šľachtené formy bez drsných listov majú výborné vlastnosti pre krmovinárske účely. Psinček (Agrostis) má jemnú. Je takisto druhom vlhších stanovíšť. Metliny bývajú pred rozvinutím úzko stiahnuté.stolonifera) je nápadný dlhými zakoreňujúcimi nadzemnými výbežkami. Je pestovaným okrasným Obr.Stoklas (Bromus) je bohatým rodom s mnohými druhmi.villosa).široko srdcovito vajcovité. Klásky sú ostité. Smlz kroviskový (C. Je nitrofilným druhom. Psinček obyčajný (A. Čepele listov sú drsné (inkrustované SiO2). Psinček poplazový (A. Rastie na mezofilných lúkach. Je vyššieho vzrastu a rastie na suchších lúkach. Je jednoročná alebo ozimná a vyskytuje sa ako burina v obilných poliach s minerálne chudobným až kyslým substrátom. Traslica prostredná (Briza media) má veľmi charakteristický tvar kláskov . Psinček psí (A. Niektoré druhy rastú aj v lesoch. ktoré zostávajú na zrelých zrnách a slúžia ako prostriedok na rozširovanie vetrom.canina) má na rozdiel od predošlého druhu krátke osti a rastie na vlhkých až močaristých lúkach. na vresoviskách a minerálne chudobných pasienkoch. Rastie v lesoch. Napr. okrajoch ciest a ruderálnych stanovištiach je stoklas roľný (B. Rastie v lesoch vyšších polôh. Je častým druhom na lesných rúbaniskách. stoklas Benekenov (B.benekenii) a stoklas konáristý (B. ktorý má metlinu kláskov jednostrannú a konáriky kláskov sú kratšie. svetlozelený. Reznačka laločnatá (Dactylis glomerata) je trsnatá tráva s nápadne sploštenými. okrajoch ciest a železníc. ktorý má mäkkochlpaté listové pošvy i klásky. Má mohutnú koreňovú sústavu. Klásky sú vajcovité až kopijovité a sú postavené vzpriamene.maxima). Smlzy (Calamagrostis) sú väčšinou statné trváce trávy s rozložitou metlinou. Na rozdiel od predošlého druhu je nižší. Má rozložitú metlinu a na rozdiel od iných stoklasov má až 5 mm dlhé peľnice (iné druhy majú len 1 mm). 290: Psinček druhom. ale vzrastom nižším druhom je stoklas strechovitý (B. Pre ozdobné osti sa kavyle využívajú aj na okrasné účely.ramosus) sú vysoké trsnaté druhy listnatých lesov. Stoklas bezbranný (B. bohato vetvenú metlinu s drobnými jednokvetými kláskami. osť vyrastá z chrbta plevice (nie z hrotu. tenkými a ohybnými listami vytvára rozsiahle „mäkké“ porasty. Má však dlhé osti. preto je odolná voči suchu. na prehnojenie reaguje bujným rastom.mollis). Konáriky metliny sú krivoľaké. Je to typický ruderálny druh rastúci na človekom narušených stanovištiach. Obr.tenuis) je najbežnejším druhom. lesných čistinkách. obyčajný (Agrostis Kavyle (Stipa) patria medzi typické stepné trávy. Podobným. Burinným druhom na poliach . takže často dochádza k omylom pri určovaní.inermis) má výnimočne bezostité klásky rozložené vodorovne. V trávnatých porastoch ako burina i na ruderálnych stanovištiach sa často vyskytuje stoklas mäkký (B. Majú trsnatý vzrast a najnápadnejším znakom sú veľmi dlhé a páperisté osti. Typickým rodovým znakom sú navzájom zrastené okraje listovej pošvy. Osídľuje pobrežné kroviny a nánosy potokov.epigejos) má drsné steblo.

Na rozdiel od ovsa siateho má čierne lomené osti.sativum. Trsť obyčajná (Phragmites australis) je vysoká tráva s mohutným podzemkom a širokými listami. l. Z krmovinárskeho hľadiska je to kvalitný druh.vulgare) je najbežnejšie pestovaným druhom pšenice a zároveň najvýznamnejšou obilninou sveta. Pšenica (Triticum) (Obr. 294 metliny má žltkasto hnedé s menšími 3-4 kvetnými kláskami. husté metliny. Rastie podobne ako trsť na brehoch vôd a vlhkých lúčnych biotopoch. Medúnok vlnatý (Holcus lanatus) je druhom vlhkých lúk. kde často prevláda (ovsíkové lúky). 294) je jednoročná alebo ozimná tráva. tisícročí p. 293: Ovos siaty (Avena Ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius) je pomerne sativa) vysoká tráva. Klásky tvoria bohaté. Rastie na stredne vlhkých až suchších lúkach. Ovos hluchý (A. Divorastúce druhy majú paklas lámavý. Patrí k najproduktívnejším trávam. Jej steblá sa využívajú na rôzne dekoratívne účely. Väčšina druhov je kultúrnych. na potravinárske účely (ovsené vločky) a pod. vitamín B) a ľahko stráviteľný. Obr. Chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea) sa v nekvitnucom stave podobá trsti. 291: Trsť obyčajná (Phragmites australis) obyčajný (Arrhenatherum elatius) 183 . formy s panašovanými listami sa pestujú ako okrasné. Z kláskov vyčnieva zahnutá osť.aestivum. Nasledujúce rody majú zložené súkvetie klas kláskov (paklas). ktoré sú pozdĺžne ryhované a drsné (poznávací znak). Má nahé. Ovos siaty má využitie ako krmivo. dvojradový. Pochádza z východnej Európy. Rastie na vlhkých stanovištiach. Pre jeho nenáročnosť sa pestuje ako obilnina najmä v horských oblastiach.Metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa) je tráva vytvárajúca mohutné trsy spodných listov. pšenica siata (T. T. Môže mať ostité aj bezostité formy. Paklas je priamy. Namiesto jazýčkov má veniec chĺpkov. T. syn. v čase zrelosti sa rozpadáva na jednotlivé klásky.fatua) je burinou poľných kultúr. hrubý. ktoré majú zrno oddelené od plevice. Používa sa na výrobu Obr. klásky sú široké. Klásky sú väčšinou bezostité. tzv. pretože je laločnato stiahnutá. Je samoopelivá (autogamická). Často vytvára súvislé porasty. nahé. najmä pre kone. n. Mladé rastliny možno skrmovať. Je výživný (Ca. ale aj poliach ako burina vo vlhších zníženinách. pestovaných ako obilniny. Rastie na vlhkých lúkach a najmä na pasienkoch. Metliny majú dvojkveté klásky a rozložené sú len v čase kvitnutia. Na rozdiel od nej má však jazýčky (trsť má veniec chĺpkov). Obr. Vznikol pravdepodobne z ovsa hluchého. 3-6 kveté s plevicami ostitými alebo bezostitými (podľa odrody). Podobným druhom je trojštet žltkastý (Trisetum flavescens) je menšieho vzrastu. Kultúrne druhy majú paklas nerozpadavý. Má okôrené zrno. Klásky metliny sú sfarbené do fialova. Kultúrnym druhom je ovos siaty (Avena sativa). pestujú sa však aj formy. neokôrené zrno. jeho kultúra je pomerne mladá. Ovos (Avena). Jednoročné druhy s veľkými 2-3 kvetými kláskami v metline. Metlina sa viac podobá reznačke. brehoch rybníkov. U nás pestované druhy vznikli pravdepodobne v Prednej Ázii krížením divorastúcich pšeníc s druhmi mnohoštetu (Aegilops). Tento druh trávy rastie na stredne suchých lúkach vo vyšších horských polohách. syn. Pestovala sa už v 6. 292: Ovsík Obr. Pšenica patrí k starým kultúrnym rastlinám. Pšenica letná. kde je dominantným druhom (trojštetové lúky). Celá rastlina je husto jemne chĺpkatá.

Jačmeň obyčajný (H. hexastichon). štvorhranný. Kvety sú opeľované kleistogamicky (vo vnútri kvetu).distichon) (Obr. Je prastarou kultúrnou rastlinou pôvodom vypestovanou z divorastúcich druhov (S. Obsahuje veľa lepku. Zrná jačmeňa sú okôrené. Paklas so 6 radmi zŕn má jačmeň obyčajný šesťradový Pýr plazivý (H. Zrno i endosperm sú tvrdé (názov). 296 184 . obsahuje vitamín B (najmä v klíčkoch). Pôvodným druhom jačmeňa siateho bol stredoázijský divorastúci H. Častý je v trávnikoch a popri cestách. Bohato odnožuje. Ak je v trojici kláskov obojpohlavný iba stredný . Ak sú v trojici 2 obojpohlavné kvety. ktorá sa seje do ozimných miešaniek. Majú len 1 plevu (druhú nahradzuje výkrojok vretena). 296) má plochý paklas len s dvoma radmi zŕn. 295 je tvorený dvoma pozdĺžnymi radmi zŕn. plevice sú dlho ostité. Je veľmi výživná. plevice majú výrazný kýl. tetrastichon). pšenica španielska (T. 297: Trojica špaldová (T. Ostatné kvety sú sterilné. samčie alebo sterilné. škrobu. Rastie hojne najmä okolo ciest a na pustých miestach. Sú to napr. pšenica Obr.múky. Jačmeň myší (H. Raž je cudzoopelivá.ancestrale) v oblasti Prednej a Strednej Ázie. Zrno je nahé.vulgare subsp.spontaneum a pestuje sa už od doby kamennej. preto sa používa na výrobu cestovín. Mätonoh mnohokvetý (L. Obr. pšenica dvojzrnová.polonicum).durum) má tuhé. Používa sa na kŕmne účely. sivej farby. najmä v horských oblastiach. ale aj jačmenných krúp. Kvety v kláskoch môžu byť obojpohlavné (tvoria sa v nich zrná). Tento druh jačmeňa má najväčší význam pri výrobe sladu. Pochádza z divorastúceho H. sú dlho ostité. S. pšenica hrubozrnová (T.multiflorum) je jedno až dvojročným druhom. Mätonoh (Lolium) je trsnatá tráva s plochým dvojradovým paklasom.agriocrithon. Pšenica tvrdá (T. Tvorí voľnejšie trsy. dvojzrnka (T. Paklas je tvorený dvoma trojicami jednokvetých kláskov v každom výkrojku vretena. jednokvetých Raž siata (Secale cereale) (Obr.vulgare subsp.murinum) je divorastúci druh nízkeho vzrastu s hustým paklasom. Jačmeň obyčajný sa pestuje ako ozimný.montanum. Paklas je v zrelosti ovisnutý. Ostatné druhy pšenice majú v súčasnosti menší význam a ich pestovanie bolo rozšírené najmä v minulosti. Používa sa i na zelené kŕmenie. Pochádza z juhozápadného Stredomoria. vytvárajú sa v paklase 4 rady zŕn. krupice. klásky sú ostité a majú len 2 kvety. Je kvalitnou krmovinou. stlačený. väčšinou plné steblá. Klásky sú na rozdiel od mätonohu trváceho ostité. Ploché klásky sú postavené hranou k vretenu paklasu (na rozdiel od podobného pýru). ktorý sa v zrelosti rozpadáva. Ražná múka sa používa na pekárenské výrobky. Jačmeň dvojradový (H.295) je jedno i dvojročná obilnina sivozelenej kláskov jačmeňa farby. Prierez paklasom je štvoruholníkový. Mätonoh trváci (Lolium perenne) vytvára husté trsy. Plevy kláskov sú šidlovité. Je dôležitou trávou pri zakladaní trávnatých plôch i hodnotnou krmovinou.vulgare) má paklas so 4 radmi zŕn: jačmeň obyčajný štvorradový (H. jednozrnka (T. Paklas je priamy. Jačmeň (Hordeum) má jednoročné i viacročné druhy. Všetky 3 obojpohlavné klásky vytvárajú 6 radov.monococcum). pšenica jednozrnová. Plevice sú dlho ostité. podobné osti. 298:repens) (Elytrigia šesťuholníkový.turgidum). ktorý je na priečnom priereze Obr.dicoccon). Paklas je kratší ako má pšenica letná.spelta). Triticale (Triticosecale) je medzirodový kríženec pšenice a raži.paklas Obr. väčšinou v zmesi so pšeničnou múkou. lepok (glutén) je dôležitý pri pekárenských výrobkoch.

Rastie na suchých až stepných stráňach. čo je u tráv výnimočné. tmavofialové. 302: Kukurica siata (Alopecurus zväzok dlhých niťovitých blizien. Psiarka (Alopecurus). Súkvetia sú menšie ako má psiarka lúčna. pretože celé súkvetie je husto chlpaté. Kukurica je jednodomá. Lesnými druhmi sú mednička jednokvetá (M. Je výbornou kŕmnou trávou a býva často prisievaná na kosené lúky. ktorá má strapcovitú jednostrannú metlinu. Zvláštnosťou sú jednopohlavné kvety. pasienkoch a trávnikoch. ktoré majú plevice v podobe „hrebienka“.equalis) s oranžovými peľnicami i psiarka kolienkatá (A. Stavba paklasu je podobná pšenici. Mednička brvitá (M. čo znamená. Psiarke sa podobá timotejka (Phleum). Obsahuje aromatickú látku . Samičie kvety sa zoskupujú do (Melica nutans) Obr.uniflora) s veľmi riedkou a chudobnou metlinou s dlhými konárikmi jednokvetých kláskov a mednička ovisnutá (M. Timotejka tuhá (P. bučiny). Nasledujúce rody majú súkvetie valcovito stiahnutú metlinu. Psiarka plavá (A. pretože klásky prisadajú ku vretenu širšou plochou (nie hranou).kumarín. psica preto rastie na substrátoch chudobných na vodu a živiny. 301: Mednička ovisnutá metlinu úzkych a dlhých paklasov na vrchole stonky.phleoides) je druhom suchých lúk. Metlina je klasovito stiahnutá. dlho výbežkatý podzemok s vegetatívnymi púčikmi. ale nie je plochý. Mladý pýr je dobrým krmivom. Priame steblo nesie paklas. na kyslých pôdach. Podzemky obsahujú liečivé látky. 299: Psica tuhá (Nardus stricta) Podčeľaď : Zeeoideae . Kvitne však až v lete (psiarka v máji). najmä na svahoch so severnou expozíciou. Na vrchole šúľka vyčnieva hustý Obr. Mednička (Melica) má druhy s valcovito stiahnutou metlinou. ktorá sa uvoľňuje pri vädnutí trávy a dodáva senu charakteristickú vôňu. Psica tuhá (Nardus stricta) je trváca tráva nápadná jednostranným útlym paklasom. pozostávajúce z lalokov (zreteľných pri ohnutí súkvetia). Má plazivý. Osídľuje výhradne vápencové skalnaté stráne (kalcifyt).geniculatus) s hnedými peľnicami sú druhy nižšieho vzrastu s kolienkato vystúpavými až poliehavými steblami. Valcovité súkvetie nie je zúžené. Oba druhy rastú na vlhkých stanovištiach. Kukurica je proteroandrická.pratense) rastie na stredne vlhkých (mezofilných) lúkach.pratensis). Súkvetie je kratšie. Je vhodnou krmovinou. Šúľky vyrastajú v pazuchách dolných (Zea mays) pratensis) listov. na konci a báze zúžené. Korene majú mykorízu a nachádza sa v nich aerenchymatické pletivo. 300: hrubých šúľkov obalených početnými Psiarka lúčna pošvami listov so zakrpatenou čepeľou. ktorými sa vegetatívne rozmnožuje a preto je nepríjemnou burinou. V horských polohách na opustených pasienkoch vytvára často husté psicové porasty (tzv. hustým súkvetím oceľovomodrastej farby. Nápadná je najmä v plodnom stave. zložené z jednokvetých kláskov. najmä v blízkosti salašov. Tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum) je trsnatá tráva s riedkou stiahnutou metlinou s menším počtom kláskov. rastie timotejka švajčiarska (P. Obr. Na horských lúkach. v priekopách a pod. Rastie na vlhších lúkach (psiarkové lúky). Oba druhy rastú v bylinnom podraste listnatých lesov (dubohrabiny. ktorý sa podobá mätonohu.Pýr plazivý (Elytrigia repens) je trvácim druhom. ale najmä v radoch husto naklopenými trsmi. že najskôr kvitnú samčie 185 . Má súkvetie husté. Rastie na mezofilných až mierne vlhkých lúkach a pasienkoch. jednostranná. Plevice sú kolienkato ostité. ale aj s veľmi riedkou až strapcovitou metlinou. klásky majú plevice tupé až dvojhroté (nie ostité). Najbežnejším druhom je psiarka lúčna (A. Krmovinársky však nemá veľkú hodnotu. Timotejka lúčna (P. Obsahuje aj sterilné klásky.rhaeticum).ciliata) je trsnatá tráva. Ostrevka vápnomilná (Sesleria varia) je husto trsnatá tráva s krátkym. obnažených dnách rybníkov. Poznávacím znakom je valcovité súkvetie. Samčie kvety tvoria Obr.nutans). rašeliniskách. Hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus) má súkvetie veľmi typickej stavby. nardeta).kukuricovaté Kukurica siata (Zea mays) je vysoká jednoročná bylina s plným steblom a širokými listami.

v divo rastúcej forme nie je známy. blizny a olej z kukuričných klíčkov sa používajú v lekárstve. • kukurica siata vosková (Z. ceratina) sa používa na pudingy a lepidlá. • kukurica siata zubovitá (Z. používa sa na skrmovanie i ako zelenina (nezrelé šúľky).mays convar. • kukurica siata pukancová (Z. Má všestranné použitie. amylacea) má zrná bohaté na škrob. rôzneho tvaru (podľa odrôd). Zelené časti sa môžu skrmovať i silážovať. neskôr samičie (piestikové). 186 . saccharata) obsahuje veľa cukru v zrnách. obsahuje veľa škrobu i tuku a bielkovín. Z pošiev šúľkov sa vyrábajú rohože. Kukurica sa pestuje v mnohých konvarietách.mays convar. dentiformis) má zrno sploštené a pestuje sa ako obilnina a krmovina. • kukurica siata cukrová (Z. Používa sa na výrobu pukancov. U nás sa pestuje v teplejších oblastiach.mays convar. ozdobné predmety. microsperma) má drobné sklovité zrná. neokôrené. Kukurica pochádza z Mexika. Je to kultúrny druh. Zrno je nahé.mays convar.(tyčinkové) kvety.mays convar. • kukurica siata škrobová (Z.

typ prevetrávacieho pletiva. doplňujúci albedo .samičí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (napr. ktorá sa na dané územie prisťahovala alúvium (aluviálny) . chlpaňa) cenokarpné (synkarpné) G .pohlavný proces..stanovište.nepôvodná rastlina. z oddelených jednoplodolistových piestikov (napr.spôsob opelenia kvetu vetrom anemochória .vidlicovito rozkonárený diskus . v ktorom žije určitá rastlina (živočích). ktorej životný cyklus je veľmi krátky (napr. Terminologický slovník adventívny .zložené z navzájom zrastených plodolistov cirkumpolárny (druh) . fialka.nepohyblivá bunka (napr.druh viazaný svojim prirodzených výskytom na určité územie (napr. územie so suchým podnebím) autochtónny .materské pletivo v peľových komôrkach. ostružina černicová ..rastlina cudzieho pôvodu.rozšírený v celej mimotropickej časti severnej pologule cysta . borovica. 1. mrkvovité) 2. pupeň.rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyselne človekom v predhistorickej dobe (približne do 15.širšie chápaný druh.terč.jarmilka jarná) endemit ..domáca rastlina. pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty nerovnakého tvaru a veľkosti) anterídium (plemenníček) . astrovité) efeméra . u vodných rastlín) a nadľahčujú rastlinu aerický . nahý kvet akcesorický . endotrofná mykorízia . ktorý možno rozdeliť na viacero tzv. Je to prispôsobenie na rozširovanie mravcami (napr.organizmus žijúci v prostredí bez prístupu vzduchu anatropný (vajíčko) . V rámci adventívnych druhov rozoznávame archeofyty a neofyty aerenchým . iskerník) apomixia (partenogenéza) . človekom neúmyselne zavlečená do iného územia. plodov.) vetrom anizogamia .6. životný priestor. súbor kvetov v strede úboru (napr. stračonôžka tatranská je endemit Záp.) adventívny (druh) .náhradný (napr.zložené z plodolistov navzájom nezrastených.hýfy húb prenikajú až do buniek hostiteľa) entomofýlia (entomogamia) . smrekovec. ktorá na danom území vznikla biotop .prídavný.vývoj semien bez oplodnenia archegónium (zárodočník) .vzdušný. machorastov a papraďorastov) archeofyt .spôsob opelenia kvetu hmyzom 187 .samčí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (machorastov a papraďorastov) antropický .mäsitý výrastok semena obsahujúci cukry a tuky. ktoré má veľké medzibunkové priestory.suchý (napr.) achlamydeický . útvar v kvete vzniknutý zväčšením časti kvetného lôžka (napr.Rubus fruticosus agg... pod vplyvom vzduchu agregátny (druh) . magnólia.pôsobiaci vplyvom človeka apokarpné G . dráč) caruncula (mäsko) . Karpát) endotrofný .koreň.spôsob rozširovania diaspór (semien.skrátený bočný konárik nesúci listy alebo kvety (napr. malých druhov s nepatrnými morfologickými odchýlkami (napr.vyživujúci sa látkami z vnútorných častí hostiteľa (napr.súbor tyčiniek v kvete anemogamia . z ktorého meiózou vznikajú peľové zrná arídny . jahoda.. stor.obrátené o 180o andreceum (A) . rastlinný orgán .kvet bez kvetných obalov.stredná vrstva oplodia citrusových plodov alochtónny . mliečnik. rias) s hrubým obalom slúžiaca na pretrvávanie nepriaznivých podmienok dicházium .) archespór . jarná efeméra .jednoročná rastlina. rastlinné alebo živočíšne spoločenstvo brachyblast .vidlica dichotomický . ktoré slúžia ako zásobáreň vzduchu (napr.územie v dosahu záplav (väčšinou pri väčších riekach) anaeróbny . slivka trnková.

vymretý.jediný veľký chloroplast v bunkách nižších rastlín napr. pričom môže spôsobiť zaburinenie poľnohospodárskych kultúr a znížiť úrodu kauliflória . tilandsie. veternica) glaciálny relikt . ktorú tvorí porast hustých.zvýšenie organických látok vo vodných nádržiach vplyvom činnosti človeka alebo prirodzených faktorov a následné zvýšenie produktivity vodného ekosystému (napr.) hypogeické . žaburiniek na hladine a pod.zámerné rozšírenie cudzej rastliny do voľnej prírody človekom invázny (druh) . nárastom siníc. vždyzelených a pichľavých krovín a nízkych stromov megaspóra .súbor piestikov v kvete gynofor . ktorá sa zachovala z doby ľadovej dodnes gyneceum (G) . kapustovité) halofyt (halofilná rastlina) . pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty) rovnakého tvaru a veľkosti izosporický (izospória) . nepreniknuteľných.skrátené a sploštené zelené časti stonky.vyrastený v tme (vybielený) eutrofizácia . globálne rozšírený. asparágus) fylóm . medzibunkové priestory vyplnené silicami vo vonkajšom oplodí citrusových plodov) macchia .osídľuje vlhké stanovištia (rašeliniská. prameniská a pod.vytváranie kvetov priamo vyrastajúcich na kmeni (napr. najmä popri väčších riekach lyzigénny . neskôr aj plod (napr. jav. rias idioblast .epifyt . ktorá nepriaznivé obdobie (zimu.rastlina žijúca na inej rastline.príležitostný.pohlavný proces.pohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín vytvárajúca pohlavné bunky geofyt . ktorú využíva ako oporu (neparazituje na nej).rôznovýtrusnosť.kvet s rozlíšeným kvetným obalom (K. pri ktorom ako prvý vyrastá nadklíčnolistový článok (epikotyl). pobrežná zóna vodnej nádrže lužný (lužný les) . snežienka. cibuliach .slanomilná rastlina rastúca na pôdach s vyšším obsahom solí heterofýlia .rozpad fylokládium . ktoré žijú na dne vodných nádrží ( najmä riasy) gametofyt .C) heterospórický (heterospória) .všeobecne. výtrusy nie sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry karanténna burina . bromélie.plytčina. kakaovník) kozmopolitný .napr.rastlina.vreckatá až rúrkovitá bunka svojim obsahom odlišná od ostatných buniek susedného pletiva (napr. kde sa predtým nevyskytovala izogamia .les v pravidelne zaplavovanom území.) fakultatívny .cudzia rastlina. podzemkoch. ktoré preberajú funkciu asimilačného listu (napr. výtrusy sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry homochlamydeický . bukovité) litorál .prestúpenie bunkovej steny organickými látkami (väčšinou tukovitými a voskovitými) inkrustácia .pretiahnuté kvetné lôžko (v podobe stopky) nesúce piestik alebo G.prestúpenie bunkovej steny anorganickými látkami (väčšinou SiO2. v našich podmienkach machy. riasy žijúce na kôre stromov) epigeické .životná forma rastliny. pri ktorom ako prvé vyrastajú klíčne listy a hypokotyl etiolovaný .vzniknutý rozpustením (lýzou) bunkových stien a lebo celých buniek (napr. známy len zo skamenelín fragmentácia . (napr. keď sa na jednej rastline nachádza viac morfologických typov listov heterochlamydeický .klíčenie semena. všade prítomný kupula . sucho) prečkáva v podzemných zásobných orgánoch (hľuzách.(hydrofilná rastlina) . lišajníky.list fytoplanktón . kapustovité) impregnácia .rastlinná zložka súboru drobných organizmov.pozri planktón fytobentos .samičí výtrus 188 .rastlina cudzieho pôvodu.typ stredomorskej vegetácie. náhodný fosílny .rôznolistovosť. tropické orchidey.klíčenie semena. pričom klíčne listy zostávajú v semene hypotenzívny . ktorá má schopnosť náhle osídliť nové územie.kvet s nerozlíšeným kvetným obalom (P) homoiochlamydeický .pozri homochlamydeický hydrofyt .tlak znižujúci chromatofór .rovnakovýtrusný.miskovite rozšírené a vyhĺbené kvetné lôžko obaľujúce sčasti kvet a potom aj plod (napr. ktorá bola na naše územie zavlečená (napr. železničnou dopravou) adaptovala sa a ďalej sa šíri na nové stanovištia. CaCo3) introdukovaný (introdukcia) .

nevädza poľná) seizmonastický (pohyb) . narcis. alebo aj blizny (kosatec) planktón . pri ktorom bočné stonky sú tenšie a neprerastajú hlavnú stonku monotypický . silenkovité) pantropický .rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyslene človekom v historickej dobe od 15.druh.kôpka výtrusníc u papradí spóra .rastlina rastúca na pôdach bohatých na dusíkaté látky (napr. skládky a pod.výtrusnica sporofyt . otrasom. mäsožravé rastliny) monokarpický (druh) . A) (napr.symbióza medzi hubou a cievnatou rastlinou nechtík . rokmi a trval 40 mil. pŕhľava. po súčasnosť nitrofyt (nitrofilná rastlina) .samičia výtrusnica mezofyt (mezofilná rastlina) .korunovite zafarbený alebo zväčšený kalich (napr. monotypická trieda Ginkgopsida obsahuje iba jediný druh Ginkgo biloba) mykoríza . dvoj i viacročná) monopodiálny . lastovičník väčší) obligátny .) segetálny druh . klinčekovité) neofyt .súčasný.vzniknutý oddelením bunkových stien susedných buniek (napr.kvet s bliznou dozrievajúcou skôr ako tyčinky pyrenoid . ktorý sa zachoval na určitom.striedanie pohlavnej a nepohlavnej fázy (gametofytu a sporofytu) v individuálnom vývoji cievnatých rastlín ruderálny . medzibunkové priestory medzi prieduchovými bunkami. rúrky (napr.osídľujúci stanovište narušené človekom (rumoviská.pohlavný proces.časť plastidov niektorých rias zložené z bielkovín (na jeho povrchu sa niekedy ukladajú zásobné látky) recentný .miskovitá až bankovitá časť kvetu.geologické obdobie starších prvohôr. rokov sórus . C. prilbica).kvet s tyčinkami dozrievajúcimi skôr ako blizny piestika proterogynický . baza čierna. výsypky.megaspórangium .patyčinka.nepohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín staminódium . listy mimózy. kotúč 189 . poprípade tyčinky (ďumbierovité. staveniská. ktoré žijú voľne sa vznášajúce vo vode. dnes žijúci (v zmysle geologickej histórie) receptákulum . pozmenená tyčinka bez peľníc alebo so zakrpatenými peľnicami (napr.taxonomická kategória vyššieho stupňa. mikroskopických organizmov.výtrus spórangium .individuálny vývoj organizmu od okamžiku oplodnenia až po smrť oogamia .samčia výtrusnica mixotrofia . pričom postupne uvoľňuje plody (napr. dotykom (napr. okraje ciest.výrastky pri ústí koruny z C lupienkov v podobe golierika.zmiešaná výživa.rastlina so vždyzelenými listami schizogénny . väčšinou malom území ako zvyšok pôvodne rozsiahlejšieho rozšírenia rodozmena (metagenéza) . kúkoľ poľný.rastová forma rastliny. živičné kanáliky ihličnanov) silikátový .pravidelne (bežne) sa vyskytujúci ontogenetický (ontogenéza) .spôsob vetvenia stonky.s obsahom Si silúr . haldy.nosič samčích výtrusníc (u nahosemenných tyčinka) mikrospórangium .samčí výtrus mikrosporangiofor .rastlina tvoriaca kvety a plody iba raz za život a potom odumiera (môže byť jedno. plody netýkavky. ktorej telo je rozvetvené do guľovitého tvaru. čiže kombinácia autotrofnej i heterotrofnej (napr. u ružovitých) relikt (reliktná rastlina) . mak vlčí.rastlinná zložka (najmä riasy) drobných. prvosienkovité) stepný bežec . banánovníkovité). sú potravou vodných živočíchov proteroandrický . vzniknutá zrastením bazálnych častí kvetu (K.pozri apomixia petaloidný . ktorá obsahuje iba jednu taxonomickú kategóriu nižšieho stupňa (napr.rastlina vyskytujúca sa v kultúrach obilnín ako burina (napr.rastlina rastúca na stredne vlhkých stanovištiach mikrospóra .rozšírený v tropických oblastiach všetkých kontinentov partenogenéza .zúžená bazálna časť C lupienka (napr. pri ktorom je nepohyblivá pohlavná samičia bunka oplodnená pohyblivou samčou bunkou (spermatozoidom) pakoruna . čo slúži na rozširovanie kotúľaním celej rastliny po zemi. tyčinky dráča) sempervirent . stor. ktorý začal asi pred 435 mil.u rastlín vyvolaný nárazom.

lipnica alpínska) xerofyt (xerofilná rastlina) .zelený asimilujúci list papradí nesúci zároveň výtrusnice tvrdosemennosť . pri ktorom u rastlín rozmnožovacie púčiky alebo pacibuľky pučia už na materskej rastline a tvoria sa z nich mladé rastlinky.pozri cenokarpný telóm . pri ktorom bočná stonka zosilnie a pokračuje v smere rastu hlavnej stonky (prerastá hlavnú stonku) synkarpný . ktoré slúžia ako zásobáreň vody (napr. bôbovité) vernácia .rastlina odolná voči suchu s dužinatými orgánmi. ktoré po odpadnutí zakorenia (napr. Termín sa používa pri odvodení stavby cievnatých (telómových) rastlín trofofyl . opunciovité. zoskupenie výtrusných listov (sporofylov). menšie množstvo prieduchov a menšie listy so zväčšeným množstvom mechanických pletív zoochória .spôsob rozširovania diaspór (semien.poľný) strobilus .terminálny.spôsob vetvenia stonky. (napr. druhotne sterilný konárik rýniorastov..suchomilná rastlina xeromorfný . lipnica cibuľkatá..výtrusnicový klas. pôvodne fertilný.nepriepustnosť osemenia pre vodu a plyny.zloženie listov v púčiku vikarizácia . pri ktorom 2 rôzne druhy spoločného pôvodu osídľujú podobné stanovištia v iných geografických oblastiach viviparia (živorodosť) . plodov. Je jednou z príčin klíčneho odpočinku semien (napr..) živočíchmi 190 . tučnolistovité) sympodiálny .jav.jav. u prasličiek. plavúňov) sukulent .odolný voči suchu vzhľadom na hrubšiu kutikulu.

chabzdová 149 bazalka pravá 140 bažanka ročná 109 .popínavý 110 brusnica barinná 93 .novobelgická 154 astrovka čínska 152 aukuba japonská 110 .veľkokvetý 140 .pórový 162.sisalová 169 akácia senegalská 98 aksamietnica 150 albízia 99 alchemilka 94.srstnatý 101 agáva americká 169 .sibírska 47 .chlpatá 65 aralka tŕnistá 121 araukária brazílska 46 .vlnatý 139 čremcha obyčajná 97 .roľná 58 čertík karolínsky 32 čierny koreň 156 čistec lesný 139 .štrbáková 156 čemerica čierna 58 . 46.Lawsonov 48 čajovník čínsky 86 čakanka obyčajná 155.pravý 105 bôľhoj lekársky 102 .metlový 179 . 163 .7.medvedí 162.čierna 47 .himalájsky 47 .obrovský 125 bömeria snežná 72 borák lekársky 143 borievka kláštorná 48 .močiarny 139 .holubí 105 . 124 anona šupinatá 53 antúrium 160 arábka alpínska 65 .planý 163 .zimný 163 .čierna 148 .zastrihovaný 140 černuška damascénska 58 .lesná 45.pažítkový 162.trváca 109 bedrovník anízový 124 begónia hľuznatá 91 .červený 74 .čučoriedková 93 .perlovkový 162 .médsky 116 .sobia 29 dvojslivka čínska 113 dvojštítok hladkoplodý 65.previsnutá 74 .nemecký 139 . 163 .obrovský 116 .japonský 43 cyklámen fatranský 85 cyprus vždyzelený 48 cypruštek hrachonosný 48 .pulkvová 169 .japonský 110 bršlenec kruhovitý 110 .konský 105 .čílska 46 .ovisnutá 165 bleduľa jarná 168 .poľný 163 .nízky 172 . 47 . 163 .bergamotový 116 .sudánsky 179 cisus antarktický 111 citlivka obyčajná 98 citrónovec trojlistý 116 citrónovník čínsky 116 .purpurová 57.zimný 74 duglaska tisolistá 47 dula podlhovastá 98 dulovec japonský 98 durian zapáchavý 88 durman obyčajný 136 dúška alpská 141 .štíhla 46 arbutus pravý 92 areka obyčajná 159 archangelika lekárska 124 áron alpský 160 artičoka kardová 151 .kŕmny 179 .väz 69 brestovec južný 69 .zeleninová 151 asimína 53 asparágus lekársky 166 .chlpatý 88 . 47 . 66 dvojzrnka 183 dvojzub čiernoplodý 153 .korkový 74 .stromovitý 88 baza červená 149 .neskorá 97 črievičník papučkový 173 čučoriedka 93 badyan 70 bahnička 176 baklažán 134 balota čierna 139 bambus 179 bambusník 179 banánovník obyčajný 171.plstnatý 74 .125 aníz 122.močiarny 74 .limbová 45.materina 137.cukrový 179 .slovenský agát biely 101 . 123.zimná 163 cícer baraní 106 cimbídia 174 cínia pôvabná 151 cirok alepský 179 .Banksova 47 .letná 168 blen čierny 136 bocianik rozpukovitý 118 bodliak tŕnistý 153 bolehlav škvrnitý 125 boľševník borščový 125 .včasná 141 dutohlávka pohárikovitá 29 .paraguajská 111 cibuľa kuchynská 162 .Fortuneho 110 .trojdielny 153 dyňa červená 91 191 .veľkokvetý 128 dorsténia 70 dracéna dračia 169 dráč obyčajný 56 drchnička belasá 85 .kuchynský 162 .perovitý 166 .textilný 172 baobab dlaňovitý 88 barborka obyčajná 67 bauhínia 100 bavlník barbadoský 88 .pravá 93 brusonécia papierovitá 70 buk lesný 73 .libanonský 47 ceropégia woodová 127 cesnačka lekárska 66 cesnak askalonský 163 .drobnolistá 93 . 96 ambrovník 68 ambrózia palinolistá 151 ananás siaty 174 androméda sivolistá 92 angelika lesná 123.horský 163 .plstnatá 75 .Sprengerov 166 astra alpínska 154 .limetový 116 .guľatohlavý 162.tuhá 75 brokolica 63 broskyňa obyčajná 97 bršlen bradavičnatý 110 . 129 černohlávok obyčajný 137.rajský 116 cvikla 80 cykas indický 43 .horký 116 .bylinný 88 .hladká 47 .tymiánová 141 .netatová 48 damarovník južný céder atlaský 47 .vajcovitá 141 .striebristá 91 benedikt lekársky 151 bergénia tučnolistá 119 betonika lekárska 139 bezkolenec belasý 180 beztŕňovec dvojdomý 99 bielomach sivý 34 bilbergia ovisnutá 174 bledavka chocholíkatá 165 .trpasličia 75 .Wejmouthova 47 božie drievko 155 bôb obyčajný 104 .kráľovská 91 . 163 .guľovitý 162. 140 . 141 .papierovitá 75 .sibírska 48 borovica bahenná 47 .roľná 85 drieň obyčajný 109 drobivka vankúšikovitá 34 drobnozrnko 24 drobuľka bezkoreňová 160 dryádka osemlístková 96 dub cerový 74 .hybridný 154 diablik močiarny 160 difenbachia 160 diskovník múrový 28 divozel sápovitý 128 . 95.pravý 116 .cezmínolistý 74 .lepkavý 101 .pravý 116 46 datlovník obyčajný 159 dáždnikovec japonský 48 dendróbium 174 deväťsil biely 154 .obyčajná 48 . 156 .horská 47 .ťažká 47 . 163 .mandarinkový 116 .hrabolistý 69 .japonský 116 .žltý 163 cezmína ostrolistá 110 . Menný register .orešcový 162. 163 . 58 čerkáč obyčajný 85 .obyčajný 102 bradatec 29 brečtan popínavý 121 brekyňa 98 brest horský 69 .cibuľový 162 . 172 .peniažtekový 85 čermeľ 127.ročný 139 .európsky 110 .letný 74 .západný 69 breza bradavičnatá 74 .

žltá 61 chrastavec lúčny 149 chrastnica trsťovníkovitá 182 chren dedinský 64 chryzantéma pravá 152 chudôbka vždyzelená 65 chvojník dvojklasý 44.šidlolistý 131 fuksia čílska 108 fylokaktus 82 horcovník jarný 126 horček 126 horčiak broskyňolistý 83 .jarný 106. 59 .prudký 59 .kaučukový 70 .plná 61 .roľná 89 .obyčajný 70 .pavúkovitý 173 .siaty 107 .vždyživá 67 ibiš lekársky 87 ibištek čínsky 87 . 64 .plazivá 103 .roľná 64 horčičník cheirantovitý 65 .konopný 87 .kalerábová 63 .karfiolová 63 .plazivý 57. 107 .sivá 75 .virgínsky 68 hevea parakaučuková 109 hikória pekanová 72 hlaváč žltkastý 149 hlaváčik jarný 59 .mliečny 115 .Wittmanov 65 horec bodkovaný 126 .žltý 125.grécka 47 .mannový 130.siripútková 149 .voňavá 89 .voňavý 65 .rakúsky 154 kana indická 172 .najvyšší 66 .štipľavý 83 horčica biela 63. 107 .mukyňová 98 .obyčajný 184 .obyčajný 98 hlohyňa šarlátová 98 hluchavka biela 137.jedlá 172 kananga voňavá 53 kandík psí 164 kapara tŕnitá 62 kapsička pastierska 66 kapusta čierna 63 7. 145 hadivka obyčajná 40 hadomor španielsky 156 hadovník väčší 83 hamamel mäkký 68 .štíhly 130.čínska 64 .myší 184 .žltá 89 figovník bengálsky 70 .purpurová 139 . 103 .siata 103 .horský 114.hľuznatý 106.pravá 103 .španielska 47 jednozrnka 183 jelša lepkavá 75 .planá 98 .purpurová 103 ďatelinka pochybná 103 .kučeravá 63 .jedovatý 59 . 115 jazmín nahý 131 jazyk jelení 40 jedľa biela 46.východný 66 huľavníkovec lekársky 66 hviezdica prostredná 77 .kŕmna 63 .sýrsky 87 .roľný 105 hrachor čierny 107 .štiavolistý 83 .zlatá 106 fenikel obyčajný 124 fiala sivá 67 fialka lesná 89 . 131 . 126 hortenzia 120 hrab obyčajný 75 hrach siaty pravý 105 .šesťradový 184 jahoda ananásová 96 .voňavý 107 hrčiarka figová 70 hrdobarka obyčajná 137.planá 98 . 107 .kelová 63 .hlávková 63 .červená 103 .dlaňovitolistý 115 .trojdielny 87 ihlica tŕnitá 102 imelovník biely 148 indigovník obyčajný 101 inkarnát 103 iskerník alpínsky 59 .oskorušová 98 .krivokališný 98 .srienistá 47 .psia 89 .lúčna 100.poľná 103 .kŕmna 63 .luskáčovitý 126 .hybridná 103 .letný 59 hloh jednosemenný 98 .hrachovitý 107 .virgínska 96 jarabina brekyňová 98 .lesný 106. 74 georgína 151.obyčajná 98 .zelená 75 jesienka obyčajná 161 .cukrový 115 .zlatožltá 103 ďatelinovec bylinný 102 ďumbier obyčajný 171 ebenovník čierny 94 .hlávková 63 .plamenný 59 .rajčiakový 94 egreš obyčajný 120 egrešovec oblý 117 enseta jedlá 172 eruka siata 64 estragón 155 eukalyptus guľatoplodý 107 exochorda veľkokvetá 95 fagara jaseňolistá 117 farbovník obyčajný 64 fatsia japonská 121 fakľovec obrovský 81 fazuľa mesiacová 105 . 131 . 49 chvostník jedľovitý 37 .roľný 59 .cára Borisa 47 . 47 .červený 115 . 67 .čílska 96 .lesný 156 .poľný 114.sladká 98 jačmeň dvojradový 184 .pľúcny 126 .snežná 98 huľavník Loeselov 66 .datlový 94 . 139 .špargľová 63 192 . 43.lúčny 107 .zlatožltý 59 iva voškovníkovitá 151.úzkolistý 131 jasenec biely 116 jaseňovec metlinatý 112 jastrabník chlpánik 156 .roľný 144 kamzičník Columnov 154 .červený 131 .sirôtková 89 .obyčajný 156 javor cukrodarný 115 .jedlý 87 .objímavá 139 .škvrnitá 139 hluchavník žltý 139 hmyzovník muchovitý 173 .trávovitá 77 . 44 gledíčia trojtŕňová 99 glejovka americká 127 hadí koreň 83 hadinec obyčajný 144.obyčajná 63 .obyčajná 106 .horská 103 .šarlátová 105 .dutá 61 .posvätný 70 filodendron 160 flox Drummondov 131 .montpeliérsky 115 .vtáčia 98 jarmanka väčšia 123 jarmila jarná 65 jarmovka 26 jaseň americký 131 .ružičková 63 .mungová 106 .štvorradový 184 .tatársky 115 javorovec jaseňolistý 114. 115 .trávnicová 96 .poľná 175 chlpánik obyčajný 156 chmeľ obyčajný 71 chochlačka bledožltá 61 .veľkokvetá 77 hviezdnatec čemericovitý 123 hyacint východný 165 chara gáfrovka ročná 80 gáfrovník lekársky 54 gaštan jedlý 73. 138 hrebienka obyčajná 185 hruška domáca 98 . 155 jablčník obyčajný 138 jabloň domáca 98 87 kaleráb 63 kalina obyčajná 149 .konáristý 65 . 115 .drúzgavicová 96 .hľúznatý 59 . 152 ginko dvojlaločné 8.vráskavolistá 149 kalopanax 121 kalykant floridský 54 kamélia čínska 86 .včelovitý 173 hniezdovka hlístová 173 hoja vosková 127 horcokvet Clusiov 126 horcovka 126 26 cheirant voňavý 67 chinínovník lekársky 148 chlebovník obyčajný 70 chlpaňa hájna 175 .obyčajná 96 .riedkokvetý 83 .metlinatý 131 .srstnatá 89 .ďatelina alpínska 103 .japonská 86 kamienka lekárska 144 kamienkovec modropurpurový 144 .krvavý 87 .obojživelný 83 .platanolistý 59 .piesočná 161 ježatka kuria 180 judášovec strukový 99 jujuba holá 112 juka vláknitá 169 jutovník pravý 89 kakaovník pravý iberka vždyzelená 66.

peruánska 135 .jednokvetá 185 .kosákovitá 100.zelenoklasý 78 lastovičník väčší 60.tabaková 147 loboda lesklá 79 .Soulangeova 52 mahagónovník 116 mahónia cezmínolistá 56 machovka Franchettova 135 .repková 63 .pieporná 141.hájna 180 .zemiakový 133.obyčajný 170 .pošvatá 181 .ružičkový 63 kéria japonská 95 klerodendron Thomasonovej 136 klinček bradatý 78 .sivá 142 .klasnatá 142 .obrovská 181 .chvostnatý 78 . 103 mačucha cesnačkovitá 154 magnólia holá 52 .východný 60 .obyčajná 97 mangold 80 mangovník indický 114 maniok jedlý 109 marena farbiarska 148 margaréta biela 152 .ovisnutá 185 medovka lekárska 140 medunica medovkolistá 138 medúnok vlnatý 182 medvedica lekárska 92 medvedík alpínsky 92 mechúrnik stromovitý 100.tenkolistý 117 .menlivá 104 .lekárska 104 konárnik slivkový 29 konopa indická 71 .protistojnolistý 119 .vencová 77 kukurica siata cukrová 185 .čierny 134 .hybridný 78 .trávolistý 169 .cibuľkatá 180 .ovčia 181 .žltá 102 luskáč lekársky 127 lyžičník tatranský 65 ľadenec rožkatý 100.metlinatý 119 .cibuľkonosná 163 .zlatá 164 .pospolitá 180 .hľuznatý 117 .tatranský 60 .vždyzelený 108 kruštík 173 krvavec 94.čínsky 78 .vosková 185 .kartuziánsky 78 .poľný 60 .nízky 169 .pyšný 78 .roľná 141.európska 132 .žltý 56 lucerna ďatelinová 100.sibírsky 169 . 136 ľuľok baklažánový 134 .rôznolistá 181 . 142 .žliabkovitá 180.pekinská 64 .ohnutý 78 .siata 71 konopnica napuchnutá 138 .stlačená 180 listnatec jazykovitý 160 lobelka belasá 147 .židovská 135 majorán záhradný 141 mak pochybný 60 .turecká 75 ligurček lekársky 124 likvidambar 68 lipa malolistá 89 . 61 lekanora jedlá 29 .žltý 117 ľubovník bodkovaný 86 . 181 kostrbatec trojrohý 34 kotúč poľný 123 kozinec sladkolistý 102 kozobrada pochybná 156 .štvorkrídly 86 ľuľkovec zlomocný 133.hrotitý 34 .trsťovitá 181 .siata 100.záhradná 80 lodoicea sejčelská 157 lomikameň cibuľkatý 119 . 104 . 165 .obyčajná 75 .lúčna 181 .úzkolistá 138 konvalinka voňavá 167 kopytník európsky 55 koriander siaty 124 korkovník amurský 117 kortúza Matthioliho 85 korunka kráľovská 164 korunkovka strakatá 164 kosáčik obyčajný 125 kosákovka 26 kosatec bledý 170 .vždyzelený 119 lopúch plstnatý 153 .záhradný 60 maklura oranžová 70 malina 95 mamilária 82 mandľa nízka 97 .vodná 142 mätonoh mnohokvetý 184 . 102 ľalia biela 163 .močiarna 180 .páperistá 138 .škrobová 185 .zubovitá 185 kuninghamia čínska 48 kurkuma pravá 171 kustovnica cudzia 136 kvaka 63 kýchavica zelená 161 kyslička jedlá 117 .vzpriamený 147 lipnica alpínska 180 .pórolistá 156 . 101.tvrdá 181 .valeská 181 . 103.veľkoúborová 152 marhuľa obyčajná 97 marinka voňavá 148 marsilea štvorlistá 40.trváca 67 mesiacovka krížovitá 31 193 .veľkolistá 89 lipka africká 89 lipkavec marinkový 148 .východná 156 kozonoha nostcová 125 kôpor voňavý 124 králik vratič 152 krasovlas bezbyľový 150.dvojfarebný 169 .lekársky 143 kostrava červená 181 . 102 .nemecká 101 krušina jelšová 112 krušpán drobnolistý 108 . 152 krídlatka 83 krivec lúčny 164 .tigrovaná 164 .lúčna 180 .rumovisková 71 . 41 mäta dlholistá 141 .voňavý 167 kokosovník obyčajný 159 kola končistá 88 . 165 krtičník hľúznatý 129 kručinka farbiarska 102 . 153 krasuľa perovitá 151.siaty 117 .múrová 29 leknica žltá 55 lekno biele 55 leuzea šuštivá 151 levanduľa úzkolistá 140 libocéder zbiehavý 48 líčidlo americké 79 .záhradný 78 klinčekovec voňavý 107 klokoč perovitý 111 kľukva močiarna 93 knotovka biela 77 knôtovkovec nočný 77 kochia rozprestretá 80 kokorík mnohokvetý 166 . 134 lantana menlivá 136 láskavec biely 78 .sladkohorký 134 .ľanová 132 kukučinka chmeľová 132 kukučka lúčna 77 .rozložitá 79 .padalmátska 181 .hlávkový 63 .blitovitý 78 .väčší 153 lotos orechonosný 56 .obyčajný 147 .kráľovská 164 .škridlicovitý 170 mečovka horská 170 mednička brvitá 185 .zlatohlavá 163 ľaliovník tulipánokvetý 52 ľan prečisťujúci 117 .pravá 64 . 77 kukučina ďatelinová 132 . 95 kryptoméria japonská 48 kuklica 96 kuklík 96 kúkoľ poľný 13.kvaková 63 .pižmový 119 . 135.žltý 169 kostihoj hľúznatý 143 .rakúsky 117 .mäkkoostnatý 134 .úzkolistá 101. 142 .metlinatý 78 .roľný 164.žltý 164.striebristá 89 .trváci 184 mečík močiarny 170 . 101 melia japonská 116 melón cukrový 91 merík bodkovaný 34 .mohutný 148 kavyľ 182 kel kučeravý 63 .nemecký 170 .vlnkatý 33 mesačnica ročná 67 .obyčajná 117 kysličkovec európsky 117 .škvrnitý 86 ..ľaliokvetá 52 .syridlový 148 .Schultesov 148 .vlčí 60 .lesklá 88 koleus 142 komonica biela 104 .praslenatý 166 .ročná 180 .pravá 63 karagana stromovitá 101 karfiol 63 kasia sennová 100 katleja 174 katran prímorský 64 kaučukovník brazílsky 109 kávovník arabský 148 .slzičkový 78 .pukancová 185 .jedlé 79 lieska obrovská 75 . 104 lufa valcovitá 90 lupeňovec kuželovitý 31 lupína mnoholistá 102 .širokolistá 138 .poľná olejnatá 63 .

109 . 85 . 152 nezábudka alpínska 144 .potočný 153 .vlnatý 128 narcis biely 168 .malokvetá 118 .kalinolistý 79 .vlašský 59 plánka 98 platan javorolistý 68.smradľavý 79 .vzdialená 176 .malinová 95 .popínavý 111 .lúčna 184 194 .veľkokvetý 58 pór 162.štítovitolistový 118 mydlica lekárska 78 mydlovník pravý 113 myrobalán 97 myrta obyčajná 107 myší chvost 56 olšovník rascolistý 125 oman britský 153 .plotný 59 . 69 plavúň obyčajný 37 .figolistý 79 .východná 58 ostružina krovitá 95 .sploštený 37 plavúnka brvitá 37 plesnivec alpínsky 154 ploník obyčajný 33 plošticosemä lesklé 80 pľúcnik lekársky 143 .obyčajný 131 orlíček obyčajný 57 orličník obyčajný 40 osika 76.jarná 84 .husí 95 .najkrajší 109 .vždyzelená 176 .Davallova 176 .ostrá 176 .purpurový 132 požlt farbiarsky 151 prameňovka obyčajná 34 praslička močiarna 39 . 152 nevädzka 152 nevädzník 152 nevädzovec 151.vyššia 84 prýštec hrozný 109 .chvojkový 108 .trojlaločný 111 pažítka 162.pľuzgierkatá 176 .piesočný 96 .úžitkový 158 papája melónová 89 páperník úzkolistý 176 papraď samčia 40 papradka samičia 40 paprika ročná 134 .pravý 124 patis 44 patizón 90 paulínia nápojová 112 paulovnia plstnatá 129 pavinec horský 146.obrovská 39 . 39 .taliansky 180 .Jackmanov 59 .modrastá 89 muchovník vajcovitý 98 mukyňa 98 múrovník lekársky 72 muškát krúžkovaný 118 .holá 84.zelinový 153 pimentovník pravý 107 pistácia mastixová 114 .zelený 180 monstera 160 montbrécia žltočervená 170 moruša biela 70 . 77 oskoruša 98 ostreň počerný 145 ostrevka vápnomilná 185 ostrica čierna 176 .sivý 153 . 163 päťprstnica obyčajná 173 pečeňovník trojlaločný 58.riečna 39 .sivý 180 .pobrežná 176 . 69 .močiarna 144 .mnohosemenný 79 . 39 prerastlík kosákovitý 125 pŕhľava dvojdomá 72 .lesná 144 .paviový 113 .močiarny 153 .obyčajná 155 . 153 .nízka 176 .čílsky 79 .sultánska 119 .polokrovitá 86 plamenník hrebenistý 78 plamienok alpínsky 59 .mnoholistý 79 .predĺžená 176 .čierna 70 mrkva obyčajná 124 .drobnokvetá 144 .pleťový 113 pajaseň žliazkatý 115 pajazmín vencový 120 pakost krvavý 118 .pučivý 37 plavúnik alpínsky 37 .siaty 183 ovsík obyčajný 182 pagaštan konský náprstník červený 128 .žltá 176 ostrolist ležatý 144.ohnivý 109 .mäkký 143 pľuzgierka islandská 29 podbeľ liečivý 154 podenka belasá 174 .zelinný 156 mliečnik drobný 108 .srstnatá 176 .pomúčená 84.žliazkatá 118 nevädza poľná 151.maloplodá 134 papuľka väčšia 129 parohovec obyčajný 40 parumanček nevoňavý 152 paštrnák siaty 124 .slovenský 66 pepino 134 perovník pštrosí 39.okrúhlolistý 108 .chlpatá 176 .nízky 118 .hybridný 79 .hodvábny 153 .roľný 151.preháňavý 109 mnohoštet 183 močiarka vodná 59 modrica chochlatá 165 .strieborný 96 nefrolepka vznešená 40 nechtík lekársky 154 netýkavka balzamínová 119 . 147 pavinič päťlistý 111 .zimná 39 .tuhá 58 . 145 ostrôžka poľná 58 .metlinatá 176 .veľkokvetý 128 . 163 porastnica mnohotvárna 31 posed biely 91 povoja plotná 132 povojník batatový 132 . 64 okrasa okolíkatá 157 okrúhlica 64 oleander obyčajný 126 olejnica guinejská 159 oliva európska 130 113 .lesná 38.konopovitá 72 .popolavý 72 .roľný 66 .lesná 176 .ožinová 95 ovos hluchý 183 .tazetový 168 .obyčajná 174 podzemnica olejná 100.malá 72 prilbica jedhojová 58 .roľný 156 . 129 ohnica 62.celistvolistý 59 .metasekvoja dvojradová 48 metlica trsnatá 182 metlička obyčajná 182 metluška krivoľaká 182 mišpuľa nemecká 98 mlieč drsný 156 .roľná 38.žltý 168 nátržník biely 96 .východný 68 .čínska 85 .vzpriamený 95 .pravá 155 paliurus tŕnitý 112 palmička nízka 159 paľadenec prímorský 102 pamajorán obyčajný 141 pandan jedlý 158 .lekárska 85 .roľná 143 nikandra machovkovitá 135 nopál košenilový 81 obličkovec západný 113 očianka 127.západný 68.mandľovitý 109 .strapcový 79 mrvka 31 mučenka jedlá 89 .lúčny 118 . 102 pohánka jedlá 82 .žltá 58 prilbovka 173 proso siate 179 prstnatec obyčajný 180 prstovka krvavá 180 prútnatec metlovitý 102 prútnik striebristý 34 prvosienka bezbyľová 84 .slovenský 58 .vlašský 72 orešec 163 orgován perzský 131 .dlhý 55 pieprovec 55 pichliač bielohlavý 153 . 101.pestrá 58 .tučný 109 psiarka kolienkatá 184 . 85 .siata 124 mrlík biely 79 . 40 perutník močiarny 85 pestrec mariánsky 151 petržlen záhradný 124 petúnia hybridná 135 piepor čierny 55 . 59 peluška 105 peniažtek prerastenolistý 66 .močiarny 118 .strapcovitá 165 mohár praslenatý 180 .smradľavý 118 .nedotklivá 118 .kolovratcový 108.obyčajný 153 .pravá 114 pivonka červená 86 .červený 79 .ovíjavý 82 poniklec biely 58 .tatárska 82 pohánkovec čínsky 82 .prímorský 118 palina abrotanová 155 .pravý 153 opuncia figová 81 orech čierny 72 .moldavská 58 .dračia 155 .dobrý 79 .prosová 176 .mnohofarebný 108 .

skalná 119 .Dammerov 98 . 179 ságovník Rumpphov rafia 159 rajčiak jedlý 135 rakyt cyprusovitý 34 rakytník lesklý 34 ranostaj ľúby 102 . 85 srdcovka nádherná 61 stanhopea 174 stapélia 127 starček abrotanolistý 154 .diskovitý 152 ruta voňavá 116 ruža damascénska 96 .krvavý 83 .trnková 96.Kotschyho 92 .jednozrnová 183 .sivá 175 .močiarny 33 .lekárska 142 .šípová 8.jedovatý 125 .hrubozrnová 183 .smradľavý 152 rumanček kamilkový 152 .obojpohlavná 94 tabak krídlatý 135 .väčší 145 skrutok vlahojavný 34 sladič obyčajný 40 sladkovka hladkoplodá 101.červená 119 .muškátová 142 .rozložitá 175 . 84 . 94 .pestrý 102 rasca lúčna 124 rašelinník kostrbatý 33 .šesťradový 120 rozmarín lekársky 139.koreňujúci 114 .pochybný 120 .barinný 154 .žltá 67 reznačka laločnatá 181 ríbezľa alpínska 119 .najväčší 120 .voňavý 135 tamarind indický 100 tarica horská 66 .letná 183 .sibírska 165 sedmokráska obyčajná 154 sedmokvietok európsky 85 sekernica tmavá 100.olejnatá 90 ..cukrová 80 .tvrdá 183 pupalka dvojročná 107 púpava lekárska 156 púpavec jesenný 156 .voskový 114 svíb južný 110 . 120 ricín obyčajný 109 rododendron hrdzavý 92 .voňavá 67 .klbkatý 83 .roľný 77 159 sakura ozdobná 97 salvínia plávajúca 41 sansevieria trojpása 169 sápa hľuznatá 138 saturejka záhradná 140 scila dvojlistá 165 .x hybridný 92 .zeleninová 80 repča trváce 64 repica olejnatá 64 repík lekársky 96 repka 63 .čierna 64 reďkvička 64 reo 174 repa kŕmna 80 .obyčajná 90 .vŕbolistý 95 tavoľníkovec jarabinolistý 95 tekvica čiernosemenná 90 .sedliacky 135 .močiarna 67 .praslenatá 142 šedivka sivá 66 šeflera dlaňovitolistá 121 šípkovec kériovitý 95 šípovka vodná 158 šišak vrúbkovaný 138 štítnatec psí 28 škarda dvojročná 156 .bezbranný 181 .tŕnitý 125 suchokvet 150. 106 špenát siaty 80 štedrec ovisnutý 101 šternbergia jesienkokvetá 168 štetka lesná 149 štiav lúčny 84 štiavec alpínsky 83 .roľný 181 . 129 rožtek bodkovaný 32 rudbekia 152 ruman roľný 152 . 140 rozpuk jedovatý 123. 96 .žltý 92 rohovník obyčajný 99 rohozub purpurový 34 rojovník močiarny 92 roripa lesná 67 .poplazový 182 .pravá siata 64 .olejka 63 rešetliak prečisťujúci 112 rezeda farbiarska 67 .rozprestretý 98 sklerant ročný 77 skorocel kopijovitý 145 . 129 šucha čierna 93.omorikový 47 .chlpatý 92 .pichľavý 47 smrekovec opadavý 47 snežienka jarná 167.maurský 87 .špaldová 183 .plstnatý 98 .čínsky 54 škripina lesná 176 škripinec 176 škumpa vlasatá 114 šošovica jedlá 100.prostredný 145 . 64 .cviklová 80 .špenátový 83.siata 64 .čierna 120 .trojzárezová 175 skalienka ležatá 92 skalnica horská 120 skalničník 120 skalník čiernočervený 98 .kučeravý 155 .van-Houtteho 95 .kučeravý 83 .virgínsky 135 .srstnatý 156 pupenec roľný 132 pupkovka 28 puškvorec obyčajný 160 pýr plazivý 177.lepkavá 142 .siaty 170 šachorník jedlý 176 šachor 176 šalát hlávkový 155 .patizónová 90 . 102 sekvojovec mamutí 48 silenka nadutá 77 sitina ropušná 175 .močiarna 156 škoricovník cejlónsky 54 .psí 182 pšenica dvojzrnová 183 .obyčajný 154 .zlatá 119.ročná 151 smldník 125 smlz chĺpkatý 182 .lúčna 137.kompasový .karpatský 170 . 168 sofora japonská 101 sója fazuľová 105.figolistá 90 .konáristý 181 .mäkký 181 . 102 slamiha slamienková 153 slanobyľ obyčajná 80 slez lesný 87 .ovisnutá 96 .obyčajný 44 195 .jalový 181 .jabĺčková 96 .obyčajná 80 .lesný 154 .obyčajný 77 .obyčajný 98 .čiernoplodý 98 .nebadaný 87 slezinník hniezdový 40 slezinovka striedavolistá 119 sliva 97 slivka čerešňoplodá 97 .krvavý 109 svíbovec floridský 110 šafran bielokvetý 170 .krvavá 120 .indický 92 .pravá 90 tilandsia bradovitá 174 timotejka lúčna 185 . 184 pyštek obyčajný 128. 142 .trsťový 182 smohla lekárska 145 smrek obyčajný 47 .hájna 142 .domáca 97 .ostrolistý 33 raž siata 183 rebarbora vlnitá 84 rebríček obyčajný 155 rebríčkovec stromkovitý 34 rebrovec 82 reďkev ohnicová 63.skalný 120 .vráskavá 96 ryža siata 178.patrsťovitý 182 .vysoká 58 strychnínovník indický 125 . 97 slncovka kalifornská 60 slnečnica hľuznatá 151 .obojživelná 67 .tuhá 185 tis japonský 44 .guľatoplodá 97 .rakúska 67 rotang trstenicový 159 rozchodník biely 120 .Jakubov 154 .plavá 184 psica tuhá 184 psinček obyčajný 182 .prudký 120 .ohnivá 142 . 153 sumach pálkový 114 sumachovec fermežový 114 .siata 183 .kroviskový 182 .obrovská 90 .siaty 155 šalotka 163 šalvia abesínska 142 .hájny 154 .španielska 183 . 106 soldanelka karpatská 84.kanadský 44 .tupolistý 83 štiavička obyčajná 84 štrkáč 128.švajčiarska 185 .strechovitý 181 stračonôžka tatranská 58 .kališná 66 tarička deltoidovitá 67 taričník skalný 66 tavoľa kalinolistá 95 tavoľník prostredný 95 . 125 rožec biebersteinov 77 .sivý 154 stavikrv vtáčí 83 stoklas Benekenov 181 .

obyčajná 128 .väčšia 126 zizyfus jujubový 112 zlatobyľ obrovská 155 .klasnatá 147 zimovec včasný 54 zimozeleň menšia 126 .roľná 128 vesnovka obyčajná 66 veternica hájna 58 .deväťlistá 65 .západná 48 tujovička tamarišková 34 tujovka japonská 48 tulipán Gesnerov 165 . 130 tučnolist stromovitý 120 tuja riasnatá 48 .májový 173 všehoj ázijský 121 xylópia etiopská 53 .košikárska 76 .srstnatá 104.obyčajný 148 . 104.konáristý 146 .tupolistá 76 vŕbka úzkolistá 107 vŕbovka malokvetá 107 vres obyčajný 93 vresovec mäsový 93 .plazivá 76 .popolavý 77 tôňovka dvojlistá 167 tradeskancia bielokvetá 174 . 47 veronika brečtanolistá 128 .repkovitý 146 žabí vlas 25 žabie semä 22 žabník skorocelový 158 žaburinka menšia 160 železník lekársky 136 .pravá 104 .žliazkatá 65 zubovník šupinatý 129 zvonček broskyňolistý 146 .kumánska 129 záružlie močiarne 57 zbehovec plazivý 137 .pobrežný 111 vistéria čínska 101 višňa čerešňová 97 .osikový 77 .obyčajný 95 .zborenisková 64 žeruška alpínska 65 žerušnica horká 65 .čierny 77 .stromkovitý 93 vstavač obyčajný 173 .prostredná 181 trebuľka lesná 125 .východná 48 .obyčajná 155 zlatovka previsnutá 131 .počerný 173 .obyčajná 129.kamčatský 148 .biela 76 .prostredný 147 .krovitá 97 .letný 111 .kozí 148 .prostredná 131 .japonská 76 .pŕhľavolistý 146 .panónska 104 .líščí 111 . 91 .peruánsky 136 žerucha hustokvetá 64 . vlašský 77 .sladký 124 zelkova krétska 69 zemedym lekársky 61 zemepisník mapovitý 29 zemežlč menšia 126 zemolez čierny 148 . 105 .perzská 128 .prostredný 44 tisovec dvojradový 48 tomka voňavá 185 topinambur 151 topoľ balzamový 77 .úzkolistá 104 . 147 . 105 .nedotklivá 65 žerušničník piesočný 65 .štvorsemenná 104 .lesklá 128 .chlpatý 140 zanoväť 102 zantoxyl jaseňolistý 117 záraza konáristá 129 .siata 64 196 .smutná 76 .bylinná 76 .tatársky 148 zerva hlavičkatá 146.iskerníkovitá 58 .narcisokvetá 59 vičenec vikolistý 102 vigna čínska 106 vika huňatá 104 .krehká 76 .biely 77 .Hallerov 65 .pílkatá 97 vlčí bôb 102 vlkovec obyčajný 55 vojnovka belasá 131 vranček švajčiarsky 37 vranovec štvorlistý 167 vratič obyčajný 152 vratička mesiačikovitá 40 vŕba babylónska 76 .kríčkovitá 129 .okrúhlolistý 146 .tenkolistá 104 .kanadský 77 .plotná 104.nakladačka 91 .lesná 59 .obyčajná 97 140 .cv.siata 100.klbkatý 146 .potočná 129 .lekárska 128 .poľná 64 .trojzubý 173 .mahalebková 97 .ovíjavý 148 .chlpatá 104 .skalný 65 žihľava 71 žihľavec obrovský 73 žindava európska 123 žltnica maloúborová 155 žltohlav európsky 57 yzop lekársky 140 zádušník brečtanovitý uhorka siata 90.vojenský 173 vstavačovec bazový 173 .. 104 .voňavá 125 triticale 183 trojpuk drsný 120 trojštet žltkastý 183 trsť obyčajná 182 trstina cukrová 179 trsťovník 179 tučnica alpínska 130 .ženevský 138 zdravienok 129 zebrina previsnutá 174 zelenozrnko 24 zeler voňavý 123 . 105 viktória kráľovská 55 vinič hroznorodý 111 .virgínska 174 traslica najväčšia 181 .vtáčí 131 zubačka cibuľkonosná 65 .siata poľná 104 .lúčna 65 .lesný 165 turanec kanadský 155 túžobník brestový 95 .kaukazský 111 .zelenkastá 131 zob vajcovitolistý 131 .lesný 111 .vtáčia 100.šalátová 91 úhorník liečivý 66 urginéa morská 165 vajgela ružová 148 valeriána lekárska 149 valeriánka poľná 149 vanilka voňavá 173 vavrín pravý 54 vavrínovec lekársky 97 večernica voňavá 65 vemenník 173 vejmutovka 45.

.

rangiferina 25 59 Cladophora 29 Clematis alpina . minor Fagara.angustifolia 131131 131 excelsior 130.flava 176 .scandens47 6978 110 Celosia 47 segetum 151.pratense 118118 . Menný register . 39 .153 54 Cirsium arvense .hirsutamax 105. 107 Ensete edule 172 Ephedra 93.variegata 16964 155 Isatis tinctoria 151.limon 116 116 . 125 Ciminalis endivia Cinchona54 camphora Cinnamomum cassia officinalis 148 . 147 Jasminum nudiflorum 131 Jovibarba 120 Juglansbufonius 72 nigra . 163 . Lagenaria cylindrica 139 Lamium album crispa90 137.oculus-christi 170 purpurea 153 Iris germanica graminea 169 .autumnale 152 Colutea arborescens 174 Colymbada 174 Comastoma 161 Commelina 126 .pseudacorus 169 pumila 169 .noli-tangere 118 101 walleriana 118 Indigofera tinctoria Inula britannica 153 .pennsylvanica 131 164 Fritillaria imperialis .pilosella distichon 184 vulgatum 156 Holcus lanatus 182 Hordeum 156 .caryophyllus 78 61 chinensis 78 . 129 Evernia prunastri 29 95 Exochorda grandiflora 105 equina subsp.pisiformis 107 107 pratensis 107 sativus 106.foliosum79 polyspermum quinoa .canum 153 153 .carthusianorum 78 .melanospermaoleifera 90 90 pepo -90 90 patissoniana convar.luteuscampestris 175 polyphyllus Luzula 102 102 .ficifolium 7979 79 .latinský Abies alba 46. 39 palustre .vernum 168 Leuzea rhapontica 151 Levisticumovalifolium 124 Libocedrus officinale 131 Ligustrum decurrens .vulgaris suspensa 131 Fontinalis antipyretica 34 Forsythia 95 . 101.paludosa 156 170 Crocus albiflorus . 152 colurna 75 maxima Cosmoscoggygria 114 98 Cotinus 75 alaunicus Cotoneaster 98 .vesca 96 96 x ananassa Frangula 96 Fraxinus americana 131 . 59 Heracleum mantegazzianum 125 . 126 126 .odoratus 107 107 . 101 Hedera helix68 Hedysarum hedysaroides 153 Helianthus niger 58 . 152 Celtis australis .esculentus 87 87 sabdariffa .mollis 181 Calathiana verna 126 Camellia japonica 86 Canna edulis 172 Cannabis indica 71 Cardamine amara 65 Carduus acanthoides 153 Carex acutiformis 176 .aparine148 Galium odoratum 148 . 95.lanata 128 Digitaria sanguinalis94 Diospyros ebenum 180 . 106 102 Glycine 140 .horizontalis integerrimus niger arborescens .columnae70 Dorstenia 154 Dorycnium pentaphyllum 102 Draba aizoides 65 Dracaena draco mas 40 Dryas zibethinus 169 Dryopteris filix . 123.japonica horrida verrucosus Euphorbia 110 .vulgare 131 164 48 Lilium auratum .integrifolia 59 jacqmanii 59 vitalba .campestris 103 dubia 103 Chrysosplenium 106 Cicer arietinum alternifolium 119 Cicuta virosa 156 156 Cichoriumclusii 126 . 102 xylosteum Lotus corniculatus Luffa cylindrica 67 31 Lunaria annua .inflexus 175 trifidus communis 48 Juniperus 175 .164 meleagris Fuchsia magellanica 108 Fumaria officinalis 61 Funaria hygrometrica 34 Gagea arvensis 164.tinctoria asclepiadea 126 Gentiana 102 .canephora 148 65 Cochlearia tatrae88 Cola acuminata . 165 .hirta 176 Carlina acaulis 150.pusillum 118118 robertianum sanguineum Geum 96 Ginkgo biloba 8.dammeri 98 98 .hyemale 39 93 sylvaticum39 telmateia 39 Erica arborea Foeniculum vulgare 124 .deodara orbiculatus libani cristata Celastrus 11069 .pulcherrima 109 Euphrasia 127.paraguaiensis 111 119 Impatiens balsamina .revoluta 43 Cyclamen fatrense 151 Cydoniacardunculus Cymbidium 174 98 Cynara oblonga .europaea 132 trifolii 151. 47 Cassia senna 100 Cattleya 174 Cedrus atlantica 47 . Cyanus 132 152 Cycas circinalis 43 85 . 145 Elaeis guinensis Eleocharis crus-galli Elisanthe noctiflora 77 Elytrigia repens 177.herbaceumuva-cripsa 120 hirsutum arboreum Grimmia pulvinata 99 173 Grossularia conopsea Gymnadenia dioica Gymnocladus121 . amplexicaule 139 139 .kaki 94 sylvestris 149 37 complanatum Dipsacus austriacum Doronicum .mahaleb 97 .occidentalis Centaurea Centaurium erytraea77 Cephalanthera 44 Cephalotaxus 173 Cerastium arvense 126 . 87 Malva domestica 199 .virginiana 96 112 viridis alnus .varia 61cava 61 Cortusamas 61 Corydalis emerus 85 .intybus 155. .milii 109 obesa 109 .zeylanicum 54 151.tuberosus 151 Helichrysum bracteatum Helleborus . Cunninghamia pepo 90 48 Cupressus sempervirens Curcumaepilinum 132 Cuscuta longa 171 .164 167.maculatum purpureum Lantana camara Larix decidua 47 Lathraea niger 107 129 Lathyrus squamaria .pubescens 138 tetrahit 138 Galinsoga 138 147 Galium album .ladanum parviflora 155 .solida bipinnatus 151.heuffelianus 170 sativus melo 90 170 Crocosmia crocosmiiflora Cryptomeria japonica 48 170 Cucumisconvar.viridis 91 . 101 161 .galeobdolon139 136 .vulgaris denudata 52 Magnolia 85 Maclura aquifolium 70 167 .sempervirens 110 Ilex aquifolium 67 .cheiranthoides 65 . 184 Empetrum hermafroditum 94 .helenium 132 153 Ipomaea batatas 132 .tomentosus 98 6498120 Crambe98 Crassulamaritima Crataegus laevigata .biebersteinii 77 vulgare 77 Cerasus avium 97 fruticosa 97 .regaliscanadensis 167 Convallaria arvensis 89 Convolvulusmajalis 155 Conyza 58 sativum 124 Corchorus capsularis 132 Coriandrum 109 102 80 Corispermum nitidum Cornus 102 Coronillamatthioli .barbadense 88 34 88 .sativa 124 Delphinium elatum 136 .sibirica 169 .oxysepalum 174 Dendranthema58 179 Dendrobium indicum Dendrocalamus Dentaria bulbifera 65 152 .convar.scolymusflorida 110 Cynodon dactylon 180 Cynosurus cristatus 185 Cynoxylon 151 Cyperus 176 Cypripedium majalis 173 Dactylorhiza calceolus 173 .pallida 170 . 152 Jasione montana 146.subsp.fortunei 110110 109 .rubrum 79 praecox 54 vulvaria 79 Chimonanthus Chlorococcum esculentus 176 Chlorocyperus 24 103 Chrysaspis aurea .cepa 162 Alnus glutinosa 75 Alyssum allyssoides 66 .oleraceum rivulare 153 vulgare Cissus antarctica 111 Citrullus lanatus 91 Citrus acida 116 .sativum 64 maximum 152 Leucanthemum vulgare 152 Leucobryum glaucum 34 Leucojum aestivum 168 .tatarica 148 90 100.densiflorum 64 ruderale .pratensis181 rubra 181 181 rupicola 181 .muralis 29 Ledum palustre 92 Lemna minor 160 Lens esculenta 100.longus 91 Cucurbita90. 65 Hesperis matronalis Hevea brasiliensis 109 Hibiscus cannabinus 87 .regia 72 Juncus cinerea 175 Bromus arvensis 181 .8.ornus 130.religiosa 70 Filipendula ulmaria 95 .tuberosus 106.carica 7070 elastica .nigrum distachya 44. Iva xanthiifolia Jacea 151. 106 Leontodon autumnalis 156 .virginiana annuus 151 100.purpurascens 125 58 Hepatica nobilis 57.tataricum 82 vulgaris 82 Fagus silvatica 125 Falcaria aubertii 73 Fallopia vulgaris 82 . 152 Datura stramonium 58 Daucus carota 124 .maxima ficifolia 90 .purpurea 128 37 lotus 94 Diphasiastrum alpinum 154 .bulbiferum 163 163 candidum164 martagon 163 .eriophorum 153 palustre 153 .viticella 59 26thomasoniae 136 Clerodendron Climatium59 Closteriumdendroides 34 Cnicus nucifera 148 151 Cocos benedictus Coffea arabica 159 .moschata 96 . 43.silvestris subsp.heterophylla 181 pallens 181 .murinum184 tetrastichon 184 vulgare 184 .107 sylvestris 106. 44 Gladiolus communis 170 .clavatum annotinum Lychnis coronaria 77 37 .glandulifera 119 118 parviflora .effusus 175 .serrulata 97 vulgaris Ceratodonsiliqua 9999 Ceratonia purpureus34 Cercis siliquastrum81 Cereus giganteus Cerinthe major 81 .88 Durio octopetala 96 180 Echinochloa176 159 Echium vulgare 144.minor 143 Ceropegia woodii 127 Cetraria islandica 29 Chaenomeles japonica 98 48 Chamaecyparis 102 .botrys 79 79 79 hybridum 79 opulifolium .maxima 116116 aurantiifolia . 127 Hottonia palustris 71 Hoya carnosa hexastichon 184 Humulus lupulus 85 Huperzia selago 37 165 Hutchinsia alpina 65 Hyacinthus 120 Hydrangea orientalis Hylocomium splendens 34 Hyoscyamus niger 136 Hypericum maculatum 86 .inflata seychelellarum 157 Lodoicea147 Loiseleuria procumbens 92 Lolium multiflorum 184 .lutea avellana 75 . 153 Carya pecan 72 .monogyna 98 curvisepala 98 Crepis biennis 156 .rosa-chinensis syriacus 8787 trionum murorum 156 Hieracium87 Anemone narcissiflora 59 Anthemis arvensis 152 Anthurium 160 Arabis alpina 65 Arctium lappa 153 Artemisia abrotanum 155 Asparagus officinalis 166 Asplenium nidus 40 Aster alpinus 140 Astragalus glycyphyllos 102 Atriplex hortensis 80 Avena fatua 183 Bambusa 179 Batrachium aquatile 59 Bauhinia 100 Betula lenta 75 Bidens frondosa 153 Bistorta major 83 Brassica oleracea 63 .perforatum 86 tetrapterum 86 Hypnum cupressiforme 34 Hyssopus officinalis 140 .imbricatus 170 palustris 170 Gleditsia triacanthos 99 Glechoma hederacea 140 .schinifolia 117 105 Fagopyrum esculentum 105 .regalevulgaris 128.robusta 148 nitida 88 Coleus 142 Colchicum arenarium 100.fluviatile 3938.convolvulus 82121 181 Fatsia japonica Festuca arundinacea gigantea181 .luzuloides 175 136 Lycium barbarum Lycopersicon esculentum 37 Lycopodioides helveticum 135 Lycopodium37 .lutea 164.ovina 181 181 181 .deltoides albus 116 superbus 78 Dicentra grandiflora 128 Dictamnus 78160 Dieffenbachia Digitalis spectabilis .odoratum globulus 107 60 wittmannii 65 Erythronium 65 Eschscholtzia californica 164 Eucalyptus europaeus 110 Euonymus dens-canis .schultesii 148 verum 147 Genista germanica 101 . 168 pratensis 165 Galanthus nivalis Galeobdolon luteum 139 Galeopsis angustifolia 138 .sabina 48 sibirica 48 Kerria japonica 95 116 Khaya arvensis 121 Kalopanax picta 80 112 Knautiascoparia 149 Koelreuteria paniculata Kochiasenegalensis Lactuca sativa 155 Lserriola 155 capitata155 aburnum anagyroides 155 101 .sambucina 173 Dahlia 171.liliiflora pomifera 56 x soulangeana Mahonia 52 bifolium Majanthemum 52 141 Majorana hortensis98 Malus mauritiana silvestris 98 .convar.hispidus campestre 64154 156 Leontopodium alpinum Lepidium 64 .medica pyxidata 29 reticulata sinensis 116  paradisi 116 trifoliata Cladonia 116 .carnea verna 65 118 176 Eriophorum angustifolium Erodium cicutarium 123 Erophila 93 64 Eruca sativa Eryngium campestre65 Erysimum diffusum .ochroleuca Corylus 61 .bonus-henricus . .pisifera 48 augustifolium 107 Chamaecytisus lawsoniana Chamaepliumhumilis officinale 66 Chamaerion cheiri 67159 Chamaerops majus 60.lutea 125.aurantium 116 .flos-cuculi nummularia 85 Lysimachia 77 . Gossypium 88 88 .capitata 63 . 96 Allium ampeloprasum 162.rediviva cruciata Lunularia 67 Lupinus angustifolius 102 .soja 105.sphondylium 58.communis coelestis125 31 Conium maculatum 58 Conocephalum conicum Consolida orientalis .caprifolium 148 nigra 148 148 148 periclymenum .pseudodalmatica 70 vaginata valesiaca Ficus bengalensis .viridissima 131 96 131 Forsythiachiloensis Fragaria x intermedia .pneumonanthe punctata 126 Gentianella126 Geranium palustre 118 Acetosa pratensis 84 Acetosella vulgaris 84 Achillea millefolium 155 Aconitum anthora 58 Acosta 152 Aegilops 183 Aesculus hippocastanum 113 Agathis australis 46 Agave americana 169 Agrostis canina 182 Ajuga genevensis 138 Albizia 99 Alchemilla 94. 129 tigrinum Linariaaustriacum 117 Linum 164 . 017 vernus Laurocerasus officinalis 97 Laurus nobilis 54 Lavandulaesculenta 29 140 Lecanora angustifolia .perennecamtchatica 148 Lonicera 184 .convar.tenuifolium 117 usitatissimum Liquidambar tulipifera 52144 Liliodendron officinale Lithospermum 147 Litchi chinensis 113 Lobelia erinus .catharticum 117 flavum 117 68 117 .lanceolata 48 .enneaphylloscaespitosa 182 glandulosa Descurainia sophia Deschampsia6565 78 Deutzia scabra 120 66 Dianthus barbatus . 91 90 . 94 Epilobium parviflorum 49 Epipactis 173 Equisetum arvense 38. 61 Chara 26 Cheiranthus album 79 Chelidonium Chenopodium .sativusconvar. 106 Glycyrrhiza glabra 101.

lutea 89 Yucca filamentosa Zea mays 185 169 Zizyphus jujuba var. 96 Rubus caesius 95 Rudbeckia 152 Rumex acetosa 84 .annua 180 Populus alba 77 Potentilla alba 96 Primula auricula 84.laevis 69 .subsp. mitis 98 Mamillaria 82 Marrubium vulgare 138 Medicago falcata 100. 147 Pinguicula alpina 130 Pinus banksiana 47 Piper longum 55 Plantago lanceolata 145 Poa alpina 180 .montana 69 Umbilicaria 28 Urtica cannabina 72 Usnea 29 Vaccinium gaultherioides Verbena officinalis 136 Veronica arvensis 128 93 Vicia cracca 100.hirta 89 . 104. 64 Solanum dulcamara 134 Solidago gigantea 155 Sonchus arvensis 156 Sorghum dochna 179 Sphagnum nemoreum 33 Stachys annua 139 Stanhopea 174 Stapelia 127 Stipa 182 T agetes 150 Taxus baccata 44 Teucrium chamaedrys 137.inermis 112 200 .. 138 Thea sinensis 86 Thuja occidentalis 48 Thymus alpestris 141 Tilia cordata 89 Tithymalus amygdaloides 109 Trifolium alpestre 103 Triticum aestivum 183 Ulmus carpinifolia 69 .sylvestris 67 Viola arvensis 89 . 85 Prunella grandiflora 140 Pulsatilla alba 58 Sieversia 96 Silene inflata 77 Sinapis alba 63. 105 Raphia 159 Rapistrum perenne 64 Reseda lutea 67 Reynoutria 83 Rhus typhina 114 Riccia 31 Rorippa amphibia 67 .sanguineus 83 Salix alba 76 Salvia aethiopis 142 Sambucus ebulus 149 Saxifraga aizoides 119 Scilla bifolia 165 Sedum acre 120 Senecio abrotanifolius 154 Setaria italica 180 Zygnema 26 Narcissus poëticus Nicotiana alata 135 Odontites 129 168 Ononis spinosa 102 Ophrys apifera 173 Opuntia ficus-indica 81 Orchis militaris 173 Orobanche cumana 129 Oxalis acetosella 117 Pandanus edulis 158 Papaver argemone 60 Parietaria officinalis 72 Persicaria amphibia 83 Petasites albus 154 Phaseolus aureus 106 Phleum phleoides 185 Phlox drummondii 131 Phyteuma orbiculare 146. 103 Melica ciliata 185 Melilotus albus 104 Mercurialis annua 109 Mimosa pudica 98 Monstera 160 Morus alba 70 Musa ensete 172 Muscari comosum 165 Myosotis alpestris 144 Rosa canina 8.

A.VII. Mendel. R. Nitra MÁJOVSKÝ.. J. 1996 : Systematická botanika lesnická. 1987 : Növényrendszertan. a kol. KÜHN. R.9. Kiadó. 1992 : Botanika. I. L. SPN. 1969 : EVOLUTION and PHYLOGENY of flovering plants. A. Academia. MURÍN. IV. F.. F. 1967 : Morphology of Plants. F. KREJČA. 1987 : Karyotaxonomický prehľad flóry Slovenska. Bratislava HEGI. F.. SPN. 1990 : Poľnohospodárska botanika.. Príroda. SPN. L. 1991. New York KRESÁNEK. New York ČERNOHORSKÝ. V. poľnohospodárskej literatúry. 1964 : Phylogeny and form in the plant kingdom.. IKRÉNYI. 1966 : Poľnohospodárska botanika . a kol. Z. II.. 1988: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 1958 : Farmaceutická botanika. Martin KOBLÍŽEK... H. 1901. Praha VANČUROVÁ.. Academia. SPN. ČERENKA. P.. BOBÁK. Mezőgazd. HARPER INT. Brno KOŠŤÁL. a kol. 1998 : Štrukturálna botanika. a kol. 1989 : Užitkové rostliny tropů a subtropů. Press. VEDA. Osveta. 1972 : Vyšší rostliny I. ĎURIŠOVÁ...... 1990 : Návody na cvičenia z fylogenézy a systematiky rastlín. Univ. SPN. MATOUŠOVÁ. Príroda. Bratislava ČERVENKA.. .. ČERVENKA. a kol. VEDA... III. T. Praha VALÍČEK. ED... a kol. J. Olomouc STOLLÁROVÁ. 1981 : An integrated system of classification of flowering plants. 1966 : Základy systému semenných rastlín. C.. 1902 : Názorná květena II. V. M. 1971 : Základy rastlinnej morfológie. Soustavná botanika. Hamburg HENDRYCH... Bratislava POLÍVKA. 1992 : Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I..Systematika rastlín. J. M. 1981 : Botanika I. Bratislava NOVÁK. A. Anatómia a morfológia.. M. Tokyo CRONQUIST. J. M.. F. 1966 : Flóra Slovenska I.. Columb. M.. 1986 : Slovenské botanické názvoslovie. M. Bratislava FUTÁK. Literatúra BOBÁK.. 1980 : Systém a evoluce nižších rostlin. 1965-1984 : Illustrierte Flora von Mitteleuropa I. London.. J. Budapest URBAN.. Brno VETVIČKA. II. 1977 : Systém a evoluce vyšších rostlin... V. Slov. Praha 205 . Bratislava DITTMER.. J. J. Verlag Paul Parey. univerzita. Praha PECIAR. VŠZ. V.. Bratislava ZELENÝ. Toronto DOSTÁL... 1984 : Základy systému a evolúcie výtrusných rastlín. SPU. SZN Praha NOVÁK... Berlin. D.. Bratislava ČERVENKA.... Bratislava VOLF. SPN.. vydav. Príroda. KALINA. F.. Praha HUTCHINSON. HINDÁK.VAN NOSTRAND comp.. H. A. Z. II. Nitra TERPÓ.. Nitr. London. Bratislava BOLD. Academie Press. 1992 : Stromy a kry. G. J. 1986.. V.. a kol. tlačiarne. SPN. 1900.