Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál

SYSTEMATICKÁ BOTANIKA

2001

Názov : SYSTEMATICKÁ BOTANIKA Autori : RNDr. Tibor Baranec, CSc. RNDr. Mária Poláčiková Mgr. Jaroslav Košťál Lektori: DOC. RNDr. Viera Stolárová, CSc. RNDr. František Mercel, CSc. Technický redaktor: RNDr. Ivan Ikrényi, CSc. © Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál, ISBN

OBSAH

1. Úvod
Rastlinná ríša ako najdôležitejšia biotická zložka našej planéty je stredobodom záujmu človeka od historických čias, ale len necelých 500 rokov sa rastliny stali objektom podrobného (vedeckého) bádania botaniky (fytológia). Systematická botanika je jednou z najstarších vedných disciplín v rámci botaniky, ktorá sa rozvíjala v úzkej spojitosti s antickou filozofiou. Už v tom období intenzívneho kultúrneho a vedomostného rozvoja ľudstva, (pred 2500 rokmi), sa poznalo viac než 200 druhov rastlín (Hippokrates, Theophrastos), ktoré sa triedili podľa ich využiteľnosti (jedlé, liečivé, jedovaté, okrasné). V histórii poznávania rastlinnej ríše postupne boli jednoduché praktické kritériá triedenia (klasifikácie) rastlín nahradené kritériami, ktoré zohľadňujú prirodzený vývoj druhov na našej planéte (fylogenéza). Na základe veľmi jednoduchého princípu príbuzenských vzťahov rastlín sa podarilo generáciám vedcov botanikov vytvoriť systém rastlinnej ríše, ktorá dáva obraz vývoja rastlín od počiatku vzniku života na Zemi (asi pred 3,7 miliardami rokov) až po súčasnosť. Rozmanitosť rastlinnej ríše (biodiverzita) sa odhaduje na viac než 1 milión druhov nižších i vyšších rastlín. Reálne poznanie nedosahuje ani 500 tis. druhov v dôsledku obmedzených možností ľudstva, a dokonca veľa druhov vyhynie skôr, ako by boli poznané. Človek z tohto množstva druhov prakticky nevyužíva ani 2 % (12 000 druhov), ale zároveň aktívne vstupuje do biologických (genetických) procesov druhov vytváraním nových foriem, alebo dokonca nových druhov. Zároveň negatívne ovplyvňuje biologické procesy alebo životné prostredie mnohých druhov, čím ohrozuje ich ďalšiu existenciu a dokonca zapríčiňuje ich čiastočné alebo úplné vyhynutie. Dokonalé poznanie diverzity rastlinnej ríše umožňuje systematická botanika pomocou svojich špecifických metód využitím hierarchie systematických kategórií, resp. systematických (taxonomických) jednotiek. V konečnom dôsledku to umožňuje človeku lepšie využitie rastlinných zdrojov a zároveň možnosť ich ochrany. Predkladaný systém rastlinnej ríše nevystihuje reálny fylogenetický systém, ale je prispôsobený požiadavkám výučby študentov dištančného vzdelávania, pričom približuje schématicky jednotlivé vývojové skupiny rastlín od siníc (Cyanophyta) po krytosemenné (Magnoliophytina,=Angiospermae). Z didaktického hľadiska sú krytosemenné rastliny členené v zmysle fylogenézy na vývojovo najdôležitejšie čeľade.

2. Fylogenéza a evolúcia rastlín
Rastlinnú ríšu našej planéty predstavujú dnes druhy rastlín tvoriace veľmi rôznorodé skupiny vývojové oddelenia. Rozmanitosť rastlinstva vyjadrená prostredníctvom druhov (biodiverzita) je výsledkom špecifického procesu, ktorý prebiehal milióny rokov a prebieha doteraz, kontinuitne a vo vzájomnom vzťahu s ostatnými organizmami (vírusy, baktérie, huby, živočíchy), a ktorý označujeme ako evolúcia, čiže vývoj. Základnou vlastnosťou živých organizmov na Zemi je ich sebazdokonaľovanie, ktorého výsledkom je vznik dokonalejších foriem. Tento proces prebieha kontinuitne v určitom čase a na konkrétnom mieste našej planéty. Vývoj sa realizuje jedine prostredníctvom adaptability genómu jedincov druhu na podmienky prostredia a čiastočne ho môže aj ovplyvňovať. Z časového hľadiska evolúcia druhu môže trvať aj tisíce až milióny rokov, kým vznikne nová kvalita, ktorú môžeme označiť ako nový druh. Je to veľmi zložitý proces označovaný ako mikroevolúcia (speciácia). Čas a prostredie neustále pôsobili na druhy milióny až desiatky miliónov rokov (dlhodobý vývoj), ktorého výsledkom je vznik nových progresívnejších vlastností (znakov) pre veľké skupiny druhov, čo nazývame makroevolúciou = fylogenéza. Zo systematického hľadiska hodnotíme takto vzniknuté znaky ako fylogenetické (napr. cievne zväzky a listy pri vyšších rastlinách - Telomophyta, kvet pri krytosemenných rastlinách). Využitím následne vzniknutých znakov druhov v procese vývoja sa vytvárajú prirodzené fylogenetické systémy organizmov jednotlivých ríš. (CRONQUIST 1981, TACHTAJAN 1997). Vznikom a vývojom života (organizmov) na Zemi sa zaoberá veľa teórií a hypotéz, ktoré sa delia na kreačné a evolučné, avšak podstatu vzniku života sa nepodarilo jednoznačne dokázať. Len dlhodobý vývoj organizmov (fylogenézu) je možné mozaikovo poskladať do neúplného obrazu pomocou paleontologických nálezov taxónov najvyšších taxonomických kategórií. Všeobecnú fylogenetickú schému organizmov, zvlášť rastlín, môžeme znázorniť len zjednodušenou a neúplnou schémou (obr.1), nakoľko nemáme dostatok dokladového materiálu.

Vývojová schéma organizmov a rastlinnej ríše na Zemi

4

Začiatok evolúcie a fylogenézy všetkých organizmov sa odvíja od prabunkových organizmov - eobiontov - ktoré žili pred 3,7 miliardami rokov. Eobionty boli jednobunkové autotrofné praorganizmy podobné archiplastom siníc, z ktorých sa vyvinuli postupne mixotrofné organizmy - baktérie, fotoautotrofné organizmy (sinice, riasy a telómové rastliny) a heterotrofné organizmy (huby a živočíchy). Regresným vývojom eobiontov vznikli vírusy a baktériofágy.

5

Prvé fotosyntetizujúce organizmy - rastliny vznikli pred 2 miliardami rokov a nazývajú sa sinice a prvozelené riasy (Prochlorophyta). Zdokonalením bunkovej stavby a asimilačného systému vznikajú riasy, z ktorých najdokonalejšie zelené riasy (Chlorophyta) dali základ pre vznik dokonalejších rastlín telómových, čiže vyšších rastlín. Z geohistorického hľadiska sa tento revolučný proces fylogenézy datuje len spred 450 mil. rokov, kedy tieto rastliny (Rhyniophyta) z vodného prostredia praoceánu prenikli na suchú pevninu. Názorný prehľad chorológie vývoja fylogenetických skupín uvádzame v priloženej schéme. Osídľovanie pevniny prostredníctvom prispôsobenia sa telómu meniacim sa ekologickým podmienkam, sa prejavilo v obrovskej anatomicko-morfologickej zmene rastlinného tela a jeho častí. Podstatný význam v tomto období zohráva metagenéza (rodozmena) ako prvok adaptácie rastlín na podmienky prostredia. Zdokonalením vodivých pletív a asimilačných orgánov cievnaté rastliny (pred 350 mil. rokmi) - papraďorasty (Pteridophyta) dokonale obsadili povrch kontinentu. Striedanie suchších a vlhších periód v tomto období znamenal prispôsobenie sa pohlavného reprodukčného systému rastlín vznikom zvláštneho zariadenia - vajíčka, nevyhnutného pre ďalší adaptačný proces. Vznikli takto semenné rastliny -nahosemenné (Gymnospermae), ktoré na pevnine prevládli nad papraďorastami v stredných druhohorách (150 mil. rokmi). Vznikom kvetu krytosemenných rastlín (Angiospermae) pred 135 mil. rokmi a dokonalou ochranou vyvíjajúcich sa semien v plodoliste nastala kontinuitná evolúcia na vysokej kvalitatívnej úrovni, ktorá sa začala koncom druhohôr a trvá doteraz. Jej výsledkom je obrovská rozmanitosť rastlín (biodiverzita), ktorú hodnotíme pomocou hierarchie taxonomických kategórií vo fylogenetickej chronológii.

Ranunculus macranthus - zástupca druhohornej flóry (130 miliónov rokov)

6

3. Triedenie (klasifikácia) rastlinnej ríše - taxomické kategórie
Druhy rastlinnej ríše, ktoré môžeme v súčasnosti pozorovať na našej planéte, vznikali v priebehu evolúcie v rôznom geohistorickom čase. Z toho vyplýva, že majú rôzne štrukturálne a morfologické vlastnosti (znaky) na rôznej vývojovej úrovni. Usporiadaním druhov od najjednoduchších po najzložitejšie, čiže od najstarších po najmladšie (fylogeneticky), pomocou špecifických metód a kategórií (systematickej botaniky) do systému, sa zaoberá taxonómia (systematika). Vytvorenie prirodzeného systému rastlinnej ríše na základe horeuvedených skutočností, umožňuje lepšie pochopenie, rýchlejšiu a spoľahlivejšiu orientáciu v obrovskej rozmanitosti druhov - biodiverzite. Špecifickým termínom systematickej botaniky je taxón a taxonomická kategória (alebo taxonomická jednotka) v hierarchickom usporiadaní. Pomocou taxonomických kategórií sa vytvára hierarchia taxónov, ktorými charakterizujeme rastlinnú ríšu v celej jej rozmanitosti. Vychádzame pritom zo základnej taxonomickej kategórie resp. taxónu, ktorým je druh ako konkrétna objektívna realita v geohistorickom čase i súčasnosti na Zemi. Rozlišujeme taxonomické kategórie hlavné a vedľajšie, pričom vedľajšie sú podradené alebo nadradené hlavným kategóriam (napr. čeľaď - podčeľaď, rad - nadrad, a pod.). Vo vzťahu k druhu rozlišujeme vyššie kategórie a nižšie kategórie, taktiež z toho vyplýva, že rozdeľujeme taxóny na vyššie a nižšie ako druh. Prehľad hlavných taxonomických kategórií : 1. vyššie (ako druh) : Divisio - oddelenie : Spermatophyta (semenné rastliny) Classis - trieda : Magnoliopsida (magnóliokveté) Ordo - rad : Rosales (ružotvaré) Familia - čeľaď : Rosaceae (ružovité) Genus - rod : Rosa (ruža) 2. základná : Species - druh : Rosa canina (ruža šípová) 3. nižšie : Subspecies - poddruh : Rosa canina subsp. canina (ruža šípová šípová) Varietas - varieta : Rosa canina var. latifolia (ruža šípová širokolistá) Forma - forma : Rosa canina f. alba ( ruža šípová biela) Všeobecná definícia druhu je zložitá, pričom niekoľko desiatok biológov sa ju pokúsilo čo najvýstižnejšie formulovať. Z praktického hľadiska uvádzame nasledovnú definíciu druhu ako : • súbor populácií jedincov s rovnakým pôvodom, rovnakými genetickými vlastnosťami (genotyp), s voľným tokom génov v pohlavnom procese, rovnakými morfologickými znakmi (fenotyp) a fyziologickými procesmi i ekologickými nárokmi, ktoré rastú na určitom geograficky vymedzenom území (areál). Všetky jedince populácie nemusia byť úplne identické, ale môžu sa čiastočne odlišovať v niektorých znakoch, čo označujeme ako vnútrodruhová premenlivosť (diverzita, variabilita). Hodnotíme ju pomocou nižších taxonomických kategórií (subsp., var., f.). Vedecké pomenovanie taxónov (nomeklatúra - názvoslovie) sa riadi pomocou Pravidiel medzinárodného kódu botanickej nomeklatúry, ktoré presne túto činnosť vymedzujú. Pravidlá sa zakladajú na historickom diele najvýznamnejšieho botanika, švédskeho vedca Karla Linného - Species plantarum (1753), ktorý stanovil dvojslovné (binomické) pomenúvanie druhov (napr. Rosa canina, Ginkgo biloba). Národné (slovenské) názvoslovie sa zakladá na vedeckom názvosloví (ruža šípová, ginko dvojlaločné).

7

borovicovité 3. Trieda : Conjugatophyceae . Podríša : Thallophyta (Thallobionta) . Trieda : Xanthophyceae . Trieda : Bacillariophyceae .Nižšie rastliny (Stielkaté rastliny) 1.Magnóliokveté 1. Oddelenie : Lichenophyta . Rad : Aristolochiales .anonovité 2.prasličky 4.vlkovcovité 5. Čeľaď : Annonaceae .leknotvaré 8 .tisovcovité 4. Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) .pečeňovky 2. Trieda : Selaginellopsida . Rad : Laurales . Čeľaď : Aristolochiaceae . Trieda : Ephedropsida .sinice 2. Oddelenie: Cyanophyta .Nahosemenné 1. Trieda : Cycadopsida .Telómové rastliny (Vyššie rastliny) 1. Podtrieda : Bryideae 2.pieprotvaré 1.pieprovité 4. Oddelenie : Pteridophyta .Dicotyledonae) .lišajníky B. Trieda : Chrysophyceae . Trieda : Equisetopsida . Rad : Piperales . Trieda : Hepaticopsida .papraďorasty 1. Trieda : Taxopsida .cykasy 2. Čeľaď : Taxodiaceae .chvojníky 4. Modifikovaný prehľad systému rastlinnej ríše Ríša rastlín .ginká 3. Oddelenie : Rhyniophyta . Trieda : Charophyceae .plavúne 2.plavúnky 3.paprade 4.tisy 5.4. Trieda : Polypodiopsida .magnóliotvaré 1. Čeľaď : Pinaceae . Trieda : Phaeophyceae .vlastné zelené riasy 2. Trieda : Magnoliopsida (dvojklíčnolistové . Trieda : Anthocerotopsida . Oddelenie : Chlorophyta . Trieda : Ginkgopsida . Trieda : Bryopsida .chary 6.vlkovcotvaré 1. Podríša : Telomophyta (Cormophyta.vavrínovité 2. Pododdelenie : Gymnospermatophytina (Gymnospermae) . Cormobionta) . Čeľaď : Araucariaceae .žltozelené riasy 3.vavrínotvaré 1. Oddelenie : Bryophyta .Krytosemenné 1. Oddelenie : Spermatophyta .magnóliovité 2.ihličnany 1.spájavky 3.zelené riasy 1.machorasty 1.cyprusovité 2.machy 1.rozsievky 4.Regnum vegetabile (Plantae) A.zlatohnedé riasy 2.araukariovité 2. Čeľaď : Piperaceae .rastliny semenné 1. Čeľaď : Magnoliaceae .zlatisté riasy 1. Trieda : Pinopsida . Čeľaď : Calycanthaceae -kalykantovité 3. Čeľaď : Lauraceae . Čeľaď : Cupressaceae . Oddelenie : Rhodophyta . Trieda : Chlorophyceae .rožteky 3. Rad : Magnoliales .červenoočká 5. Podtrieda : Sphagnideae 2.hnedé riasy 3. Trieda : Lycopodiopsida .červené riasy 4. Rad : Nymphaeales . Oddelenie: Chromophyta (Chrysophyta) .rýniorasty 3. Oddelenie : Euglenophyta .

leknovité 2. Čeľaď : Resedaceae . Čeľaď : Fumariaceae . Rad : Papaverales . Čeľaď : Cucurbitaceae . Rad : Theales .žihľavotvaré 1.vŕbovité 16.papajovité 4. Čeľaď : Capparaceae . Čeľaď : Chenopodiaceae . Rad : Capparales . Čeľaď : Phytolaccaceae . Rad : Ranunculales . Čeľaď : Primulaceae .vŕbotvaré 1. Čeľaď : Hypericaceae .mučenkovité 3.dráčotvaré 1. Čeľaď : Brassicaceae .slezovité 2.morušovité 3. Rad : Polygonales .pivonkotvaré 1.kaparovité 2. Čeľaď : Salicaceae . Rad : Violales . Čeľaď : Amaranthaceae .čajovníkovité 2. Čeľaď : Bombacaceae . Čeľaď : Malvaceae .platanovité 11. Čeľaď : Tiliaceae .lipovité 23.klinčekotvaré 1. Čeľaď : Caryophyllaceae .iskerníkotvaré 1. Čeľaď : Opuntiaceae .prvosienkotvaré 1.bukotvaré 1.prvosienkovité 20.dráčovité 7. Rad : Juglandales .konopovité 4.brestovité 2. Rad : Urticales .iskerníkovité 8. Čeľaď : Theaceae . Rad : Paeoniales . Čeľaď : Platanaceae . Rad : Betulales . Rad : Primulales .slezotvaré 1.makovité 2. Čeľaď : Nelumbaceae .begóniovité 9 .láskavcovité 3.bavlníkovité 4.mrlíkovité 17. Rad : Salicales .čajovníkotvaré 1. Čeľaď : Cannabaceae . Čeľaď : Papaveraceae . Čeľaď : Caricaceae . Čeľaď : Nymphaeaceae . Čeľaď : Ulmaceae . Rad : Malvales .makotvaré 1.1.ľubovníkovité 22. Čeľaď : Violaceae . Čeľaď : Moraceae .hamamelovité 2. Čeľaď : Fagaceae .kaparotvaré 1.tekvicovité 5.brezotvaré 1.brezovité 15. Čeľaď : Betulaceae .opunciotvaré 1. Čeľaď : Polygonaceae .kakaovníkovité 3.pivonkovité 21.lotosovité 6. Čeľaď : Passifloraceae .líčidlovité 4.kapustovité 3.opunciovité 18. Rad : Caryophyllales . Čeľaď : Begoniaceae . Čeľaď : Hamamelidaceae .zemedymovité 9.orechotvaré 1. Čeľaď : Berberidaceae . Čeľaď : Ranunculaceae .žihľavovité 12.bukovité 14.klinčekovité 2.fialkotvaré 1. Rad : Hamamelidales . Rad : Berberidales . Čeľaď : Paeoniaceae . Rad : Fagales . Čeľaď : Sterculiaceae . Rad : Opuntiales .rezedovité 10. Čeľaď : Juglandaceae .fialkovité 2.stavikrvotvaré 1. Čeľaď : Urticaceae .hamamelotvaré 1.orechovité 13.stavikrvovité 19.

klokočovité 32. Čeľaď : Buxaceae . Rad : Rhamnales .ebenotvaré 1. Čeľaď : Apocynaceae .krtičníkotvaré 10 . Rad : Celastrales .ružovité 27.pagaštanovité 3.vresovcotvaré 1. Rad : Myrtales . Rad : Saxifragales .ebenovité 2.mrkvovité 38.bršlenotvaré 1.ružotvaré 1. Čeľaď : Thymelaeaceae .mydlovníkovité 2.mliečnikotvaré 1. Rad : Ericales . Čeľaď : Styracaceae . Čeľaď : Anacardiaceae .obličkovcovité 34.brusnicovité 3.drieňotvaré 1.šuchovité 25. Čeľaď : Balsaminaceae . Čeľaď : Saxifragaceae . Čeľaď : Asclepiadaceae . Čeľaď : Rutaceae . Rad : Geraniales . Čeľaď : Ebenaceae .meliovité 3.cezmínovité 3. Rad : Euphorbiales . Čeľaď : Vacciniaceae . Čeľaď : Ericaceae .pakostovité 4.pakostotvaré 1. Čeľaď : Caesalpiniaceae . Čeľaď : Meliaceae . Rad : Scrophulariales . Rad : Fabales .bôbotvaré 1.rutovité 35.myrtotvaré 1. Rad : Cornales . Rad : Sapindales .rutotvaré 1.viničovité 2. Čeľaď : Celastraceae .cezalpíniovité 3.kysličkovité 2.egrešovité 3.mliečnikovité 30. Čeľaď : Staphyleaceae . Čeľaď : Rosaceae . Čeľaď : Sapotaceae . Rad : Araliales . Rad : Rutales .rašetliakotvaré 1.tučnolisté 4. Čeľaď : Crassulaceae .24. Čeľaď : Loganiaceae .hortenziovité 37. Čeľaď : Grossulariaceae . Čeľaď : Fabaceae .aralkotvaré 1. Čeľaď : Gentianaceae . Čeľaď : Oxalidaceae . Čeľaď : Linaceae .mimózovité 2.vrabcovníkovité 29. Rad : Rosales .loganiotvaré 1.zimozeleňovité 4.loganiovité 2. Čeľaď : Euphorbiaceae .simarubovité 2.myrtovité 2. Čeľaď : Rhamnaceae .bršlencovité 2. Čeľaď : Cornaceae .mydlovníkotvaré 1.drieňovité 31. Rad : Loganiales .sapotovité 3.vresovcovité 2. Čeľaď : Sapindaceae . Čeľaď : Vitaceae .netýkavkovité 36.krušpánovité 2.horcovité 3.aralkovité 2.pupaľkovité 3.lomikameňovité 2. Čeľaď : Hydrangeaceae .glejovkovité 39.styraxovité 26.ľanovité 3. Čeľaď : Oenotheraceae . Čeľaď : Myrtaceae . Čeľaď : Empetraceae . Čeľaď : Mimosaceae . Čeľaď : Geraniaceae . Rad : Ebenales . Čeľaď : Araliaceae . Čeľaď : Simaroubaceae . Čeľaď : Aquifoliaceae .rešetliakovité 33.lomikameňotvaré 1.bôbovité 28. Čeľaď : Apiaceae . Čeľaď : Hippocastanaceae .

okrasovité 2. Rad : Arales . Čeľaď : Amaryllidaceae . Čeľaď : Orchidaceae . Rad : Rubiales . Čeľaď : Oleaceae .broméliovité 8.krtičníkovité 2.kanovité 6.marenotvaré 1.podenkovité 2. Rad : Asterales .ďumbierovité 2.žaburinkovité 4. Rad : Butomales . Čeľaď : Caprifoliaceae . Rad : Plantaginales .vojnovkovité 2.kosatcovité 5. Čeľaď : Cuscutaceae . Čeľaď : Commelinaceae .astrovité 2.banánovníkovité 3.ľuľkotvaré 1.astrotvaré 1.sitinovité 9.skorocelotvaré 1. Čeľaď : Polemoniaceae .zárazovité 3. Čeľaď : Plantaginaceae . Čeľaď : Agavaceae . Rad : Orchidales . Čeľaď : Zinngiberaceae .olivovité 40.železníkovité 2.šachorotvaré 11 .pandánovité 2. Čeľaď : Cannaceae .valeriánovité 4.áronovité 2. Čeľaď : Cichoriaceae . Čeľaď : Rubiaceae . Čeľaď : Iridaceae .zvončekovité 2.marenovité 2. Trieda : Liliopsida .zvončekotvaré 1. Rad : Zinngiberales .borákovité 43. Rad : Boraginales -borákovité 1. Rad : Solanales .štetkovité 46. Čeľaď : Scrophulariaceae .zemolezovité 3. Čeľaď : Orobanchaceae . Čeľaď : Pandanaceae . Čeľaď : Juncaceae . Čeľaď : Butomaceae .vstavačovité 7.ľaliokveté (Monocotyledonae .sitinotvaré 1.pupencovité 3. Čeľaď : Valerianaceae .čakankovité 2.bublinatkovité 4. Čeľaď : Convolvulaceae .amarylkovité 3.arekovité 3.áronotvaré 1.vstavačotvaré 1.žabníkovité 2.kukučinovité 4. Čeľaď : Verbenaceae .arekotvaré (palmy) 1.lobelkovité 45. Čeľaď : Bromeliaceae .hluchavkotvaré 1. Rad : Campanulales . Čeľaď : Utriculariaceae .hluchavkovité 42. Čeľaď : Lamiaceae .1. Čeľaď : Asteraceae . Rad : Commelinales .agávovité 4.ďumbierotvaré 1.podenkotvaré 1. Čeľaď : Arecaceae . Rad : Lamiales .skorocelovité 44. Čeľaď : Solanaceae . Rad : Juncales . Čeľaď : Boraginaceae .okrasotvaré 1. Čeľaď : Lemnaceae . Rad : Liliales . Čeľaď : Alismataceae . Čeľaď : Dipsacaceae . Rad : Arecales . Čeľaď : Araceae . Čeľaď : Campanulaceae .jednoklíčnolistové) 1.ľuľkovité 41.ľaliotvaré 1. Čeľaď : Liliaceae .ľaliovité 2. Rad : Cyperales . Čeľaď : Lobeliaceae . Čeľaď : Musaceae .

Rad : Poales .kúkoľ poľný Caryophyllaceae .lipnicotvaré 1.1.klinčekovité Caryophyllales . Čeľaď : Poaceae . Čeľaď : Cyperaceae .šachorovité 10.lipnicovité Agrostemma githago .klinčekotvaré 12 .

Bentosové sinice v dôsledku tvorby kyslíka alebo iných plynov sa odtŕhajú od substrátu a plávajú na hladine ako slizovité chumáče.nanocytmi. ako to je pri eukaryotických fotosyntetizujúcich rastlinách. Niektoré druhy siníc žijú symbioticky s inými druhmi rastlín. Červené more) zapríčiňuje „vodný kvet“ rozvoj druhov rodu Trichodesmium. nukleoid. stielkaté. Ich farba je dosť premenlivá. kedy dochádza k vyčerpaniu kyslíka a k úhynu rýb. Niekedy sa v ňom ukladá uhličitan vápenatý alebo hydroxid železa. Akinety tiež vznikajú z vegetatívnych buniek na konci vegetačného obdobia. Prevažná časť siníc je nepohyblivá.nižšie rastliny ( stielkaté ) 1. Tieto látky umožňujú siniciam masovú reprodukciu aj vo vodách. Osídľujú aj teplotne extrémne stanovištia. Podobne ako baktérie nemajú morfologicky diferencované jadro. Rad : Oscillatoriales . V stojatých a mierne tečúcich vodách tvoria významnú zložku fytoplanktónu a fytobentosu. od ktorých sa líšia primitívnejšou stavbou bunky. ktoré tvoria zhluky do červena zafarbených vlákien. akými sú horúce termálne pramene a povrchové vrstvy snehu a ľadu. mitochondrie a iné obligátne membránové organely (Golgiho aparát. Podríša : Thallophyta ( Thallobionta ) . zeaxantín. kým vláknité druhy (napr. alebo v povrchovej vrstve pôdy. β-karotén. voľne uložených v protoplaste. Fotosyntetizujúce sinice obsahujú chlorofyl a (chlorofyl b chýba).modrý fykocyán a červený fykoerytrín (ktoré sa priamo nezúčastňujú na fotosyntéze). ale i v moriach a oceánoch. rožtekmi (Anthoceros). či uvoľnenými vláknami alebo časťami vlákna (hormogónie). Nepravidelný. Bunky siníc sú najčastejšie modrozelené a hnedozelené. viditeľný voľným okom v podobe drobných zrnkovitých zhlukov. závisí od dedičných faktorov a podmienok výživy. Takýto typ jadra sa označuje ako difúzne jadro. endoplazmatické retikulum). alebo aj farbou od ostatných vegetatívnych buniek. prípadne rozdelením kolónie a tzv. Nápadné sú hrubou bunkovou stenou. najčastejšie v stojatých vodách. pri hromadnom rozvoji spôsobujú modré zafarbenie snehu tzv. Oddelenie : Cyanophyta . vláknité. Sinice sú všeobecne rozšírené v rôznych biotopoch. sa nazýva nukleoplazma (jadrový ekvivalent. Chroococcus.delením buniek na dve časti. Špecifickými bunkami niektorých vláknitých siníc sú heterocysty a akinety (spóry). trhavý pohyb majú jednobunkové sinice. Vstupujú do symbiózy aj s niektorými pečeňovkami (Blasia). na vlhkom dreve. prokaryon). Nostoc. autotrofné rastliny podobajúce sa riasam. od čoho je voda červená. myxoxantofyl a dva vo vode rozpustné pigmenty . Najznámejšia je symbióza s hýfami húb. kde je sústredená DNA. „vodný kvet“. Časť centroplazmy.sinice 1. Chladnomilné druhy z arktických vôd vegetujú pri teplote bodu mrazu. scytonemín). Najdôležitejšou zásobnou látkou je sinicový škrob. Stigonema). v pôde . V termálnych žriedlach niektoré druhy znášajú teplotu vody až +73 oC. Heterocysty majú význam pri sporulácii a pri fixácii atmosférického dusíka. alebo vegetatívne. do hneda. chýbajú im plastidy. s ktorými sinice (alebo riasy) tvoria stielku lišajníkov (rody: Gloeocapsa. a to oddelením jednotlivých buniek z vlákna (planokoky).kokálne sinice 2. kĺzavého alebo rotačného pohybu. Bunky obsahujú aj veľa polyfosfátových zrniek (volutínové zrnká). ale niektoré sú schopné plazivého. kde sa fosfáty a nitráty odčerpali vegetáciou okolitých rias. echinenón. trpasličími bunkami . Tylakoidy tvoria primitívny fotosyntetický aparát a nie sú zabudované do chloroplastov. nemá jadrovú membránu ako jadro eukaryotických rastlín. odlišujúce sa tvarom. Charakteristika systematických skupín a kategórií A. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom výskyte tzv. „modrý sneh“. Sinice sa rozmnožujú iba nepohlavne . V podmienkach mierneho pásma sa objavuje v letnom a jesennom období a môže podľa stupňa eutrofizácie vôd vytvárať veľa biomasy. do modra alebo červena (gloeokapsín. V povrchových vrstvách snehu sú pomerne zriedkavé.5.vláknité sinice Jednobunkové alebo mnohobunkové. z rodu Oscillatoria) vykonávajú pravidelný pohyb. 13 . Slizový obal býva zafarbený špecifickými farbivami (karotenoidmi) do žlta. V planktóne tropických morí (napr. Terestrické sinice žijú na povrchu. Rad : Chroococcales . Fotosynteticky aktívne farbivá sú na tylakoidoch. prezimujú a za priaznivých podmienok vyklíčia na nové vlákno. Bunkové steny siníc obaľujú vrstvy slizu. resp. Patria do skupiny prokaryotických organizmov.

Stigonema minutum 14 . nahosemennými rastlinami (Cycas). Obr. Anabaena v kombinácii fotosyntetických pigmentov. Synechococcus leopoliensis. stielkaté autotrofné (vzácne heterotrofné) rastliny. 3. Hapalosiphon v chemickom zložení bunkových stien. Stigonema minutum). Niektoré sú toxické pre človeka (zápaly pokožky. 4. Vývojová skupina . Cyanothece aeruginosa. 5. Tolypothrix tenuis. ježovkami. Nodularia harveyana). pôdy a aerických stanovíšť sa opísalo viac ako 1000 druhov. Významné môžu byť sinice ako zdroj bielkovín vo výžive ľudí i hospodárskych zvierat. Sinice žijú symbioticky aj s niektorými vodnými živočíchmi. s prvokmi. 2: Vláknité sinice : 1.  Do tohoto rodu patria jednobunkové sinice žijúce jednotlivo (Cyanothece aeruginosa. Gloeocapsa sanguinea. Zo sladkých vôd.H: heterocysta. rozdiely v organizačných znakoch stielky: Phormidium autumnale. 7.vodnými papraďami (Azolla). 6. 2. Sinice sa považujú za perspektívne rastliny.riasy (Algae) Zo stielkatých rastlín sa medzi eukaryotické organizmy zaraďujú aj riasy. nerozkonárené (Nostoc commune. niekedy viacradové (Hapalosiphon hibernicus. Vlákno (filament) tvorí rad buniek s heterocystami a slizová pošva (u niektorých chýba). 5. Anabaena circinalis. 4. hibernicus . 8. pre vysoký obsah proteínov (50 % váhy sušiny). alebo rozkonárené. ale vývojovo málo progresívnych druhoch.2 miliardy rokov) a stavba ich stielky je podobná recentným druhom. Nostoc commune. Chroococcus turgidus). Oscillatoria princeps. Zúčastňujú sa na tvorbe liečivých bahien. Aphanothece). Vlákna sú jednoduché. 3. Phormidium autumnale. Preto sa usudzuje. Nodularia harveyana. hubkami. ktoré sa začleňujú do 250 rodov. 7. 6. Cylindrospermum muscicola A: akineta. pokusne sú používané v lekárstve (hojenie rán a zápalov). alergie) a pre drobné živočíchy. Tvoria slepú vývojovú líniu. Oscillatoria princeps. Synechococcus leopoliensis) alebo v kolóniách (Merismopedia elegans. Sinice považujeme za najstaršie a najprimitívnejšie autotrofné organizmy. Cyanocystis versicolor. napr. Microcystis aeruginosa. Tolypothrix tenuis. 9. Gloeocapsa sanguinea. Sú to jednobunkové alebo mnohobunkové. hospodársky významné pre ich schopnosť fixovať plynný dusík a tým sa uplatňujú na ryžových poliach. Podobne sa využívajú na zúrodňovanie niektorých pôd. Pri štúdiu vývoja rias ako významnej etapy v evolúcii rastlín sa zistili Obr. tvarovo rozmanitých. ktorá sa udržala dodnes v početných. Merismopedia elegans  Sinice s vláknitou stielkou. mäkkýšmi. že vývoj siníc sa ukončil v dávnych geologických dobách. Fosílne druhy sú známe z prekambria (3. 2. Chroococcus turgidus. Netvoria jednotnú a ucelenú systematickú skupinu ale je to niekoľko samostatných oddelení. Microcystis aeruginosa. V Číne a Japonsku sa oddávna používajú ako lahôdka (Nostoc. rozmnožujúce sa delením buniek na dve časti a nanocytmi (Cyanocystis versicolor). medzi ktorými sa nedokázali priame vývojové vzťahy. 1: Kokálne sinice : 1. circinalis.

Živý obsah bunky obaľuje periplast (vzácne bunková stena). Len v rámci oddelenia zelených rias (Chlorophyta) sa vyskytujú všetky organizačné stupne. fukoxantín a xantofyly. Riasy nemajú vodivé pletivá.zlatohnedé riasy 2. Ich rozmnožovanie je rôzne.stielka je rúrkovitá. Sifonálny . Rezervnými látkami sú polysacharidy (napr. pohybujú sa prelievaním cytoplazmy do panôžok (pseudopódií). so stigmou. stigmu ani pulzujúcu vakuolu. absencia bičíkatého . Škrob sa však netvorí. Všetky skupiny však nemali vhodné podmienky na progresívny vývoj a na vznik vysokodiferencovaných stielok. 4. Farba chromatofórov je hnedá alebo žltozelená. Oddelenie : Chromophyta ( Chrysophyta ) . kratší. Monádoidný . Tieto organizačné stupne nie sú pri všetkých oddeleniach rovnako zastúpené.submikroskopickej štruktúre buniek atď. 3. Jednotlivé vývojové etapy rias dnes nazývame organizačné stupne: 1. Kokálny . v prednej časti bunky je spravidla bičík. Rizopodiálny . Vývojovo najpokročilejšie majú aj osobitné rozmnožovacie orgány . 6. jednojadrový. chlorofyl c. Pri izogamii splývajú dve gaméty rovnakého tvaru aj veľkosti. β-karotén. (bunky sa delia v 2-3 na seba kolmých rovinách). Tieto fakty sťažili stanovenie príbuzenských vzťahov a viedli k formulácii hypotézy o paralelnom a nezávislom vývoji jednotlivých oddelení rias. neustálené a v rámci životného cyklu sa rozlične strieda.hnedé riasy Je to je prirodzená skupina rias zahŕňajúca viac tried. Kapsálny .stielka z parenchymatického pletiva je zreteľne trojrozmerná. zabezpečuje pohyb a druhý je pasívny.má vláknitú alebo vakovitú mnohobunkovú stielku z viacjadrových buniek. ktorých zástupcovia majú niektoré spoločné znaky. jednojadrový. s jedným jadrom. s veľkou vakuolou a chloroplastom sieťovitej štruktúry. Ich detailnejším štúdiom sa zaoberá vedný odbor algológia.gametangiá a rozmnožujú sa pohlavným spôsobom. Heterotrichálny .rozsievky 4.žltozelené riasy 3. ale i terestrickom prostredí. ďalej delením buniek a fragmentáciou stielky. Jeden je dlhý (plávací). Sifonokládiový . nemajú bičík. Pletivový . jednojadrový i mnohojadrový.jednobunkový. vakovitá alebo vláknitá a tvorí ju jediná makroskopická bunka.zlatisté riasy 1. Nepohlavne sa rozmnožujú pohyblivými výtrusmi (zoospórami) i nepohyblivými (aplanospórami). niektoré i chýbajú (napr.mnohobunková vláknitá stielka je rozkonárená. často s bičíkom alebo pseudocíliami. chryzolaminarín) niekedy i olej.monádoidného štádia vo vývinovom cykle červených rias). rozlíšená na bazálne rizoidy bez plastidov a na apikálnu časť so zelenými plastidmi.jednobunkový. Trieda : Phaeophyceae . Trieda : Bacillariophyceae . V bunke je obyčajne veľká stredová vakuola a veľa jadier. 7. Trieda : Xanthophyceae . 8. s pevnou bunkovou stenou. 15 . Trichálny . Pri oogamii je nepohyblivá samičia pohlavná bunka (oosféra) oplodnená samčou pohyblivou gamétou (spermatozoidom). zvyčajne dozadu ohnutý. protoplast s bunkovou stenou obklopenou slizovým obalom. pri ktorom splývajú gaméty nerovnakého tvaru alebo nerovnakej veľkosti. vlákna nie sú rozkonárené (alebo vidlicovite rozkonárené na ramená rovnakého tvaru). Žijú najmä vo vodnom. Bičíkaté riasy z tohto oddelenia majú vyvinuté dva bičíky. 9. 2.s mnohobunkovou vláknitou stielkou. hlavné vlákno sa odlišuje od bočných konárov. Anizogamia je pohlavný proces.jednobunkový. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a.jednobunkový. Trieda : Chrysophyceae . 5. pulzujúce vakuoly a v plastide stigma. 2.

Chrysamoeba sp. O. Bičíkaté zlatohnedé riasy sa nazývajú aj chryzomonády. Zlatohnedé riasy sa vyživujú autotrofne i mixotrofne. 2. 6. fragilis . jazierkach. Má 16 Chrysosphaera paludosa.bičíkovec a cysta. Uroglena americana. 3. U niektorých druhov týchto rias bola pozorovaná izogamia. Myxochrysis paradoxa Obr. iba niekoľko zástupcov má jednoduchú vláknitú stielku. Rozmnožujú sa nepohlavne delením.Obr. Gloeochrysis turfosa . 56. Bunky niektorých zlatohnedých rias bývajú pokryté kremitými šupinami alebo je celulózová bunková stena inkrustovaná SiO2. Majú maximum rozvoja koncom zimy a na jar. 5. Chrysostephanosphaera globulifera. 4. Ich zásobnou látkou je polysacharid chryzolaminarín a kvapky oleja. dofleinii. Hydrurus foetidus . 4: Amébovité zlatohnedé riasy : 1. Väčšina druhov sú jednobunkové alebo kolóniové bičíkovce (s 1-2 bičíkmi). 7. 6. viditeľné v svetelnom mikroskope aj bez zafarbenia. 3. Na pôde sa vyskytujú iba zriedka. Kolónie tvorí Uroglena. Pri premnožení vo vodárenských nádržiach spôsobia žltohnedé sfarbenie vody.. teda pohlavné rozmnožovanie. 3. 5: Rôzne druhy zlatohnedých rias : 1. Rhizochrysis scherffelii. Podobný je rod Monas. Chrysocapsa planctonica. 4. 2. Stichogloea olivacea. Ochromonas ludibunda. Druhy rodu Ochromonas obal ani schránku netvoria. Jeden dlhý a druhý zakrpatený bičík má Chromulina. lebo chlorofyl a a c sú prekryté fukoxantínom.celkový vzhľad stielky. Monas elongata. Slúžia najmä na osmoreguláciu. Sphaerodiothrix compressa. 3: Bičíkaté zlatohnedé riasy : 1. Stigma (červená očná škvrna) má funkciu svetelného receptora a preto sú tieto bičíkovce pozitívne fototaktické (pohybujú sa smerom k svetlu). Phaeothamnion confervicola. ktoré sú uložené vo vakuole. Chrysidiastrum catenatum. Spolu s rozsievkami sú zložkou jarného planktónu v kalužiach. 9. pri ktorom kopulujú izogaméty alebo dva vegetatívne bičíkovce vo funkcií gamét. 2. Najrozšírenejšie sú druhy s monadoidnou stielkou. rašelinových vodách. niektoré majú rizopodiálnu. Chromulina rosanoffii a nepohyblivá bunka na povrchu vodnej blanky 1. Nepriaznivé obdobie Obr. 4. detail slizového vlákna. Vyskytujú sa v sladkých vodách. Trieda : Chrysophyceae .zlatohnedé riasy Jeden až dva chromatofóry týchto rias sú zlatožlté až hnedé. R. V blízkosti bičíkov sú 1-2 vakuoly. iba niektoré druhy v mori. 5. kapsálnu a kokálnu stielku. Tento úkaz je sprevádzaný aj zápachom vody (po rybacom tuku). Majú jedno jadro. ktoré vyprázdňujú svoj obsah pravidelným pulzovaním. Pterosperma moebiusii. pretrvávajú v cystách. 8.

Žijú jednotlivo.rozsievky Rozsievky sú mikroskopické riasy žijúce jednotlivo alebo usporiadané do kolónií.rašelinníka. Stielka riasy vačkovky (Botrydium) má Obr. Pre rozsievky je charakteristická bunková stena . Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a.schopnosť tvoriť nepohyblivé protoplasty sediace na povrchu vodnej blanky. Rizopodiálnu stielku s menlivým tvarom bunky majú amébovité zlatohnedé riasy.oogamia je známe iba pri rode Vaucheria. Fukoxantín chýba (je u zlatohnedých a hnedých rias a u rozsievok). Väčšina penátnych rozsievok má v stene misky pozdĺžnu štrbinu (rafe). Pohlavné rozmnožovanie . zoospóra a skupinka buniek na pôde. Žltozelené riasy sú súčasťou rôznych riasových spoločenstiev. Vaucheria má dlhú rúrkovitú. podobne aj amébovité. v zhlukoch či kolóniach. majú 2 nerovnako dlhé bičíky. Najväčšou skupinou žltozelených rias sú nepohyblivé a jednobunkové kokálne typy. 7: Rúrkovité žltozelené riasy : 1. c. Schránka je tvorená prevažne oxidom kremičitým. 6: Myxochloris štvorstena. Penátne sú predĺžené v jednom smere. 3. Tento druh sa okrem nepohlavného spôsobu rozmnožuje aj spomínanou oogamiou. 2-3. zoospórami alebo nepohyblivými výtrusmi (aplanospórami. Väčšia (epitéka) prekrýva menšiu (hypotéku) ako veko na krabici. Pri pohľade na schránku zhora vidno jemnú. v tvare Obr. Môžu mať hladkú bunkovú stenu alebo s tŕňovitými výrastkami. Jednoradové nerozkonárené vlákna má napr. či mnohostena alebo sa stopkou prichytávajú o podklad. pórov). 3 tvorba synzoospóry) diferencovaný rizoid a guľovitú časť. rod Heterothrix a Tribonema. Botrydium granulatum. dorastená bunka s rozkonárenými rizoidmi.žltozelené riasy Žltozelené riasy sú mikroskopické. ojedinele makroskopické (Botrydium. Vaucheria). 17 . Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olej. Trieda : Bacillariophyceae ( Diatomae ) . Táto výrazne vyhranená skupina rias vo svojom vývoji ustrnula na jednobunkovosti. Makroskopickú rúrkovitú stielku vo vnútri nerozdelenú bunkovými priehradkami majú dva rody: Vaucheria a Botrydium. komôrok. Bičíkaté druhy majú červenú stigmu. Cysty tvoria len ojedinele. Centrálne sú lúčovito súmerné podľa stredového bodu. Rozmnožujú sa delením. často ornamentálnu štruktúru (v podobe pásikov. Trieda : Xantophyceae . Podľa súmernosti delíme rozsievky na lúčovité (centrálne) a perovité (penátne). Vyskytuje sa na obnažených dnách rybníkov. autospórami). ktorá má význam pre pohyb takýchto rozsievok. Pomocou rizopódiových výbežkov sa pohybujú ale aj pohlcujú potravu. bičíkaté žltozelené riasy sú pohyblivé.karotén a xantofyly. Žijú jednotlivo. Monadoidné. obyčajne prichytené na vláknitých riasach a kameňoch. bunky vretenovitého tvaru. Malá skupina rias má nepohyblivú kapsálnu. β. Sú zriedkavejšie. pravidelnú. rizopodiálne žltozelené a kapsálne riasy. Niekoľko druhov žije v brakických a slaných vodách. 2. kokálnu a vláknitú stielku. Zaujímavá amébovitá riasa Myxochloris sphagnicola žije v palístkoch machu . Skladá sa z dvoch častí (misiek). Vaucheria sessilis (2-oogamia. Rozlišujú sa podľa organizácie stielky. niekedy rozkonárenú stielku. sphagnicola : Vláknité žltozelené riasy sa vyskytujú v podobe chumáčov najhojnejšie na jar plazmódium žijúce v hyalocystách rašelinníka v chladných stojatých vodách. najmä v sladkovodných biotopoch.schránka (frustula).

Attheya zachariasi. dôjde k mitóze a k deleniu protoplastu. ktorá vznikne zo zygoty. Diatoma vulgare. Rozsievky sa rozmnožujú delením buniek na dve. 4. Navicula radiosa. 2. Zásobnou látkou je chryzolaminarín a olejové kvapky. Biddulfia aurita. Týmto spôsobom sa polovica populácie postupným delením neustále zmenšuje. Auxospóra.Predpokladá sa. 8: Lúčovité rozsievky : 1. Redukcia veľkosti má však svoje medze. 5. Pred delením sa epitéka a hypotéka od seba oddialia. Okrem neho však obsahujú aj xantofyly a chlorofyl a a c. 9: Perovité rozsievky : 1. ktorými sa v populácií obnoví pôvodná veľkosť. Mnoho druhov žije epifyticky na 18 viridis. Tvorba auxospór je výsledkom pohlavného Obr. 3. Potom si nové bunky vytvoria chýbajúcu misku (vždy hypotéku). 3. Pri istej minimálnej veľkosti (ktorú dosiahnu za niekoľko mesiacov až rokov) sa začnú rozmnožovať pomocou auxospór. že pohyb je spôsobený prúdením cytoplazmy v štrbine a jej priamym kontaktom so substrátom. 6. 4. Pinnularia rozmnožovania. Triceratium distinctum Obr. Rozsievky patria v prírode medzi najrozšírenejšie riasy vôbec a v morskej i sladkej vode tvoria značnú časť biomasy. Eunotia lunaris. môže prečkávať nepriaznivé obdobie a vo vhodnom prostredí si vytvorí schránku. Melosira arenaria. Synedra acus. Hnedá farba rozsievok pochádza od farbiva fukoxantínu. 2. Meridion circulare . sú súčasťou fytoplanktónu a fytobentosu.

t. V Číne.j. 7. Maximum rozvoja hnedých rias je však v chladných vodách. Macrocystis pyrifera . V čistých vodách morí sa vyskytujú aj v hĺbke 50 m. Najdokonalejšie sú pletivové stielky. Medzi najväčšie riasy vôbec patrí Macrocystis pyrifera so stielkou dlhou až 60 m. Diatoma. čistiace. Undaria). Kauloid obsahuje rúrkovité bunky. že pochádzajú z prvohôr. Pre väčšinu je charakteristická rodozmena. ktoré uľahčujú premiestňovanie asimilátov a pripomínajú sitkovice cievnatých rastlín. ohnuté. Bičíkatý ani kokálny organizačný stupeň u týchto rias nie je známy. Meridion. Postelsia palmaeformis. dosahujúce rozmery aj niekoľko metrov a s veľmi zložitou stavbou. Laminaria saccharina. β. Stielky niektorých chalúh majú vzhľad stromovitej „palmy“. oválne. Väčšina recentných druhov žije v pobrežnej zóne morí a oceánov. ale najmä nepohlavne obrvenými zoospórami i pohlavne. gleju. Bunky týchto rozsievok môžu byť aj pospájané do pásikovitých kolónií. 4. prípadne sa spájajú do jednoradového vlákna: Melosira. Systémom rizoidov sa takáto riasa prichytáva o podklad. na impregnovanie textílií. 3. Toto farbivo prevláda. Pinnularia. na výrobu vstrebateľných chirurgických vlákien. Patria sem väčšinou morské druhy. lineárne. Pri premnožení spôsobujú nepríjemný zápach vody. izolačné a brúsiace materiály. Niektoré majú kruhovitý tvar. 6. Na skalnatom pobreží Čierneho a Jadranského mora rastú hojne druhy rodu Cystoseira s malou kríčkovitou stielkou.vodných rastlinách.karotén a xantofyly (odtiaľ aj názov triedy). Bunkové steny hnedých rias sú z celulózy a z alginových kyselín. Laminaria má stielky dlhé niekoľko metrov. 5. Penátne rozsievky sú najčastejšie sladkovodné druhy. Chorda filum má tvar dlhej dutej rúrky. Pobrežné druhy chráni pred vyschnutím počas odlivu hrubá slizová vrstva. Môžu byť podlhovasté. Vegetatívne sa rozmnožujú fragmentáciou stielky. 4. Niektoré druhy obsahujú v bunkách jód (Laminaria). Japonsku a v Rusku majú aj potravinárske využitie (druhy rodu Laminaria. po vysušení ako palivo. do rovných. Valcovitý alebo plochý kauloid je podobný stonke vyšších rastlín. na výrobu sódy a jódu. Podobne ako rozsievky aj hnedé riasy majú farbivo fukoxantín. Pohlavné orgány sa tvoria na koncoch stielky. alebo sa od seba odlišujú. pretože hnedé riasy sa po odumretí rýchlo rozkladajú. či polygonálne. Rozsievky s lúčovitou symetriou sa považujú za vývojovo staršie. Bohato rozkonárené obojpohlavné stielky 19 Obr. pričom gametofyt je mikroskopický a sporofyt makroskopický. Obe tieto generácie gametofyt a sporofyt sú u niektorých druhov morfologicky rovnaké. V Škandinávií a na Islande ich pri odlive spásajú ovce. oválny až vajcovitý s dlhými ostňami alebo sú trojrohé. Fucus vesiculosus. Biddulphia. Mohutné usadeniny kremičitých schránok sú dobre zachované a známe z celého sveta. Trieda : Phaeophyceae . väčšinou makroskopické. Navicula. Najvýznamnejšou zásobnou látkou je tiež chryzolaminarín a okrem neho alkoholový cukor manitol a tukové látky. či kľukatých reťazcov. v sklárstve). Na Slovensku sú známe ložiská v Dúbraviciach pri B. Attheya.chlorofyl a. striedanie haploidnej a diploidnej generácie. Bystrici a pri Devíne. chaluhy Stielky týchto morských rias sú mnohobunkové. niektoré na otvorenom mori. Triceratium. zastiera iné prítomné farbivá . Tieto fosílne sedimenty z rozsievkových schránok (rozsievková zemina) nazývame diatomit. Sargassum linifolium. Systematika rozsievok sa zakladá na súmernosti schránok. Fosílie sa nezachovali. Ďalej sa uplatňujú pri výrobe papiera. výroba dynamitu. Iba z odtlačkov vieme. Oddávna sa používali ako hnojivo. Na ňom sú rozmanito utvárané fyloidy s funkciou asimilačnou. esovite ohnuté. 10: Rôzne druhy hnedých rias : 1. 2. Chorda filum. oblúkovito stočených pásov alebo sú jednotlivé: Synedra. Diatomit je cenná surovina so širokým praktickým použitím (filtračné. Rozsievky sa objavili až v druhohorách a najväčší rozvoj dosiahli v treťohorách. Iba 5 rodov je sladkovodných.hnedé riasy. c. Zvápenatené stielky sú zriedkavé. Zástupcovia rodu Fucus majú pásikovitú dichotomicky rozkonárenú stielku s plávacími mechúrikmi. Hnedé riasy s najjednoduchšou stielkou majú tvar nerozkonáreného alebo rozkonáreného vlákna (heterotrichálna stielka). Lessonia flavicans.

Uplatňuje sa aj pri výrobe textilu a papiera. Rizoidy nie sú vyvinuté. 3. Rhodophyta predstavujú vo vývoji rias izolovanú skupinu. Obe tieto látky sa vylúhujú z hrubých stien stielok červených rias pôsobením horúcej vody. ktoré ho obsahujú až 40 % v sušine. Pri odlive obnažené pobrežie je často pokryté hustým kobercom viacerých druhov červených rias. 2. nepohlavnými spórami alebo zložitým pohlavným procesom . Hospodársky najvýznamnejšie produkty morských rias sú agar a karagén. linifolium vyskytuje v Jadranskom mori. Pri červených riasach je častá rodozmena zo striedaním haploidnej a diploidnej generácie. Získava sa Obr. zastavenie krvácania). Okrem niekoľkých druhov zo Sargassovho mora sa S. ale u niektorých až po vyschnutí. pri niektorých druhoch sa utvárajú kauloidy a fyloidy zodpovedajúce stonke a listom vyšších rastlín. Bunková stena červených rias je vzhľadom na vysoký obsah slizu často hrubá. Majú určité vývojové vzťahy k siniciam.s plávacími mechúrikmi má Sargassum. pri konzervovaní rýb. pudingov. Chýba im akékoľvek bičíkaté štádium. čím sa líšia od všetkých ostatných oddelení rias. V prímorských krajinách sa červené riasy od nepamäti používali ako potravina. z toho asi 50 druhov je sladkovodných alebo žijúcich na pôde. Gigartina. Niektoré sú prichytené na ulitách morských živočíchov alebo na morských rastlinách. Jednobunkové červené riasy sa rozmnožujú vegetatívne delením bunky. pretože majú schopnosť pre fotosyntézu využívať aj nepatrné množstvo svetla. 11: Zástupcovia podtriedy Bangiophycidae : 1.oogamiou. jednobunkové. zložitejšie. Zo zásobných látok červených rias je najdôležitejší florideový škrob (paramylon). Podtrieda : Bangiophycidae 2. extrakciou z rias rodov Chondrus a Asterocystis smaragdina. karotenoidy a vodorozpustné fykobiliproteíny: modrý fykocyanín a červený fykoerytrín. vláknité nerozkonárené alebo rozkonárené. V Japonsku sa balíčky spracovaných suchých stielok rodu Porphyra dodávajú na trh pod názvom hošinori. Možno ich nájsť aj v hĺbkach do 100 m. Tradíciu má aj používanie červených rias na lekárske účely (na zmiernenie zápalov. Používa sa aj v potravinárskom priemysle pri príprave rozličných ovocných a mäsových rôsolov. Väčšina zástupcov má stielky mnohobunkové. Pletivové sú makroskopické. Doteraz je známych približne 4 500 druhov. lupeňovité a pod.červené riasy 1 Trieda : Rhodophyceae 1. pri ktorej nedošlo k vytvoreniu bičíkov. Vyskytuje sa na otvorenej hladine Atlantického oceána medzi Azorskými ostrovmi a karibskou oblasťou v obrovských. Väčšina druhov rastie v litorálnej zóne morí. Kombináciu farbív v chloroplastoch tvorí chlorofyl a. prameniskách. Prichytávajú sa na podklad rizoidmi. 3. Porphyra leucosticta Podľa organizácie stielky a spôsobu rozmnožovania sa rozdeľuje trieda Rhodophyceae na dve podtriedy : 20 . pretože sa táto riasa prispôsobila životu vo voľnej morskej vode. Podtrieda : Florideophycidae Najjednoduchšie červené riasy sú mikroskopické. Agar sa používa na prípravu živých pôd v mikrobiológii a algológii. Agar sa získava najmä zo stielok rodov Gelidium a Gracilaria. voľne sa vznášajúcich porastoch (preto aj pomenovanie Sargassove more). Bunkové steny niektorých červených rias tropických morí sú inkrustované CaCO3 a podieľajú sa na tvorbe koralových útesov. Bangia fuscopurpurea. Väčšina zástupcov má červenú stielku ako výsledok dominancie fykoerytrínu nad ostatnými farbivami. Karagén je látka podobná agaru. mäsa a pod. Sliz tvoria dôležité látky agar a karagén. Oddelenie : Rhodophyta . Spermácia je ku karpogónu (samičí orgán) zanášaná pasívne. v horských potokoch. chlorofyl d (chlorofyl b chýba). Sladkovodné druhy sa vyskytujú v čistých vodách. listovité.

Delesseria. podtrieda : Florideophycidae Stielky sú makroskopické. v . Tým sa červenoočká líšia od ostatných bičíkovcov. pohybujúce sa jedným alebo dvomi bičíkmi. viridis : ch . Druhy rodu Lemanea majú stielku trsovitú z tuhých vláken s uzlami po celej dĺžke. kolóniová. Ph. heterotrichálne alebo pletivové. s . Chondrus). Gracilaria confervoides.chromatofór. Phacus longicauda. ktorá je jednobunková.stigma. Pohlavné rozmnožovanie je známe pri rode Bangia. Trachelomonas volvocina.červenoočká Florideophycidae : 1. Chondrus crispus. jednobunkové bičíkaté riasy. V bezprostrednej blízkosti ampuly sa nachádza samostatná bunková štruktúra . Gelidium Sú to mikroskopické. Lemanea annulata. niekedy aj menlivým pohybom tela. 4. 13: Červenoočká : 1. Listovú makroskopickú stielku má Porphyra leucosticta. 5. ale i pohlavne oogamiou. Rozmnožujú sa delením buniek na dve časti. E. ktorým sa stigma vyvíja ako 21 3. Batrachospermum moniliforme. tortus . 12: Zástupcovia podtriedy 4. Morský druh B. Jednobunkové červené riasy žijú jednotlivo alebo v zhlukoch. kauloidy a fyloidy. p paramylonové zrná. Bunky usporiadané do vláknitých útvarov má druh Asterocystis smaragdina.červená stigma . oogamia pri jednobunkových druhoch nie je známa. 2. Zriedkavo niektoré druhy žijú prichytené na telách vodných kôrovcov alebo planktónových rias. Medzi bunkami nie je cytoplazmatické spojenie. 5. uložená Obr. Oddelenie : Euglenophyta . Rozmnožujú sa nepohlavne pomocou spór.fuscopurpurea má makroskopickú stielku. ktorá sa nachádza na prednom konci tela.1. voľne v cytoplazme. Medzi najznámejšie sladkovodné červené riasy patrí žabie semä (Batrachospermum moniliforme). 4. 6. mikroskopická až makroskopická. vláknitá. rozlíšené na rizoidy. Geneticky príbuzné bunky stielky sú spojené plazmatickými môstikmi. Niektoré ďalšie rody sa vyskytujú v teplých moriach (Gelidium. 2.ampuly. 3. Delesseria sanguinea. listnatá alebo lupeňovitá. Euglena gracilis. Obr.pulzujúca vakuola. Bičíky rovnako alebo nerovnako dlhé vyrastajú z osobitého fľaškovitého útvaru . vyskytujúce sa v pramenistých vodách v podobe slizovitých modrozelených až olivovozelených praslenovitých stielok. Gracilaria. podtrieda : Bangiophycidae Zástupcovia majú jednoduchú stavbu stielky. U niektorých týchto červených rias je známa izomorfná alebo heteromorfná rodozmena. 2.

bezfarebné červenoočká sú heterotrofné. Chlorofyl v chloroplastoch nie je prekrytý akcesorickými pigmentami a preto sú zelené. Kolónie sú súbory buniek jednej alebo niekoľkých generácií v slizovom obale. Rozmnožujú sa nepohlavne delením buniek. Trieda : Chlorophyceae . mokradiach i v pôde. Eutreptia. Druhy s chloroplastami sa živia fototrofne. zachováva sa jadrová membrána. ktoré vytvárajú slizovitý obal okolo buniek. violaxantín a i.vlastné zelené riasy 2. Trieda : Chlorophyceae . Žijú prevažne v sladkých a brakických vodách.spájavky 3. baktérie. t. typom životného cyklu ai. napr. v slaných morských vodách sú zriedkavé Hojné sú v planktóne vôd. V prednej časti bunky je veľká pulzujúca vakuola. Rod Eudorina má cenóbiá 22 . Zrnká škrobu sú prítomné v chloroplastoch. ktoré prijímajú pevnú potravu. Bunky sú nahlúčené vo vnútri cenóbia. 2-4 bičíkatých zoospór alebo nepohyblivých aplanospór. Ich povrch je pokrytý pelikulou z bielkovinových pásikov. ktoré dali vznik vývojovo vyšším zeleným rastlinám. iba niektoré druhy boli pozorované aj v mori. rybníkoch znečistených organickými látkami. Z akcesorických pigmentov je to luteín. vakovitými a sifonokládiové zelené riasy. Haematococcus sa často vyskytuje v betónových nádržiach a na kúpaliskách. V čistých vodách sa vyskytujú len ojedinele. Vlastné zelené riasy sú jednobunkové (monádoidné s bičíkmi. v ktorých bunky sú rôzne spojené alebo zrastené a všetky patria k jednej generácii a v rôznej miere sa u nich prejavuje funkčná špecializácia buniek.pyrenoid. bičíky smerujú lúčovite von. Medzi bičíkaté typy zoskupené do cenóbií patrí rod Gonium. chlorofyl b. Najvyššiu špecializáciu dosiahli tie. Svoje meno dostali podľa toho. Pohlavné rozmnožovanie sa nepozorovalo. biochemicky. drobné riasy. anizogamiou alebo oogamiou . guľovité. Pohlavne sa rozmnožujú izogamiou. Stigma sa skladá z väčšieho počtu samostatných olejových kvapiek s obsahom oranžovočervených karotenoidov. Bičíkaté typy sú jednobunkové.súčasť chloroplastu. Na jeho povrchu bývajú škrobové zrná.chary Sú to druhovo najbohatšie a v prírode hojne rozšírené riasy. Phacus. či cenóbiách. Trieda : Charophyceae . Bunky niektorých červenoočiek si vytvoria schránky (Trachelomonas). Červenoočká majú rôzne tvary bunky: skrutkovite stočené. niekedy nesúmerné alebo aj sploštené. Delenie buniek a nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v slizovitých kolóniách alebo cystách. Červenoočká žijú v sladkých a brakických vodách. kalužiach. v kyslých rašelinových alebo železitých vodách. zeaxantín. prvoky. rozmnožujú sa delením buniek alebo tvorbou nepohlavných výtrusov. kokálne typy) aj mnohobunkové so stielkou vláknitou. βkarotén a rôzne xantofyly. Vegetatívne bunky vlastných zelených rias sú spravidla jednojadrové. ktorý tvorí 4 -16 bunkové ploché cenóbiá v planktóne rybníkov. Od spájaviek sa odlišujú spôsobom pohlavného rozmnožovania a od chár inou stavbou stielky. Tiež sem patria druhy so stielkami rúrkovitými (sifonálnymi). Bičíkaté zelené riasy majú zvyčajne 2 alebo 4 rovnako dlhé bičíky. Rezervnou látkou červenoočiek je polysacharid . Oddelenie : Chlorophyta . Trieda : Conjugatophyceae .akinet. červenoočko (Euglena). Cenóbiá sú vývojovo vyšším typom bunkových súborov.j. Chloroplasty obsahujú okrúhle bielkovinové teliesko . Väčšina druhov zelených rias má iba primárnu celulóznu bunkovú stenu. vakovité. Mitóza má niektoré osobitosti. žijúce jednotlivo. Červenoočká sa rozmnožujú pozdĺžnym delením po predchádzajúcej mitóze jadra. Rod Chlamydomonas je bežný v planktóne našich stojatých vôd. Napriek známej morfologickej. alebo pletivovou. Typickým predstaviteľom je rod eugléna. Chloroplasty červenoočiek obsahujú podobne ako zelené riasy chlorofyl a aj b.vlastné zelené riasy Sú konglomerátom riasových skupín odlišujúcich sa ultraštruktúrou.paramylon. Žijú jednotlivo alebo v kolóniách. 1. Rod Pandorina má 8-16 bunkové guľaté cenóbiá. kapsálne. 5.zelené riasy 1. ale aj v kolóniách alebo cenóbiách. vretenovité. v kalužiach. napr. Nepriaznivé životné podmienky prečkávajú v podobe hrubostenných odpočívajúcich buniek . ktorej obsah sa vyprázdňuje do ampuly. cytologickej a genetickej rôznorodosti ich spája niekoľko spoločných znakov. Bezprostredne pod pelikulou sa nachádzajú slizotvorné telieska. Pri bičíkatých zelených riasach je súčasťou chloroplastu aj jedna alebo viac stigiem. Niektoré sa prispôsobili parazitickému spôsobu života v tráviacej sústave živočíchov. že zelené chlorofyly nie sú prekryté akcesorickými (prídavnými) farbivami. valcovité. Kombináciu fotosyntetických farbív tvorí chlorofyl a. uložený v plazme v podobe oválnych zŕn. Najčastejšie sa vyskytujú v menších stojatých nádržiach.

Najznámejšie rody kapsálnych zelených rias sú: Asterococcus. že bičíky smerujú von. Ulva lactuca má plochú. V eutrofizovaných vodách sa často hromadne rozmnožia. 3. Trebouxia). Sú spravidla jednobunkové. Gloeochaete a i. Pohlavné rozmnožovanie je rozmanité: izogamia. Schizochlamys gelatinosa. Do rodu Chlorella patria drobné kokálne druhy rias. Tvorí ho niekoľko sto až tisíc buniek v guľatom cenóbiu o priemere do 1 mm. 3. Hydrodictyon. v zarastenom litorále rôznych typov vôd. 4. 2. tanierovité cenóbiá Obr. Jednoradové vlákna prichytené na podklad bazálnou bunkou má rod kaderavka (Ulothrix).váľač. Cenóbiá sú jednodomé alebo dvojdomé. 14: Zelené bičíkaté riasy : 1. čo sa prejavuje zafarbením vody do zelena až zelenohneda. Volvox aureus: železitými soľami. Gloeochaete witrockiana v pôde alebo na jej povrchu.časť cenóbia s bunkami pospájanými povrazcovitými plazmodezmami makroskopické. Bunky sú umiestnené v jednej vrstve po obvode cenóbia ponorené do slizu tak. Najvyššiu dokonalosť v organizácii cenóbia má rod Volvox . Dobre známe sú aj druhy rodov Scenedesmus. Chlorokokálne riasy žijú zväčša v planktóne. Eudorina elegans. na zmáčaných skalách a v povrchových vrstvách snehu. Niekoľko druhov nachádza vhodné životné prostredie v povrchových vrstvách letného snehu vo vysokohorských oblastiach. tečúcich i stojatých. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vznikajú v zoosporangiách bičíkaté zoospóry. Na kôre stromov tvorí zelené povlaky drobnozrnko (Pleurococcus vulgaris). V prírode sú najviac rozšírené. až 20 cm vysokú listovú stielku. Haematococcus s okrajovými laločnatými bunkami má rod Pediastrum. niektoré s nepohyblivými bičíkmi (pseudocílie). 5. Gonium Bunková stena je inkrustovaná kremičitanmi. na lekárske a farmaceutické využitie. 4. „morský šalát“. Žijú v mori i v sladkých vodách. Chlamydomonas debaryana. b . V posledných desaťročiach sa venuje veľa pozornosti hromadnej kultivácii chlorokokálnych rias (Chlorella. Schizochlamys. Tvoria prechodnú skupinu medzi zelenými bičíkatými a zelenými kokálnymi riasami. Vyskytujú sa aj Obr.spravidla zložené z 32 buniek.jednotlivá bunka na povrchu guľovitého Vláknité alebo pletivové typy sú väčšinou cenóbia. Pandorina morum. Scenedesmus) za účelom produkcie bielkovinových a biologicky hodnotných látok ako krmív. uložených voľne po obvode. a . Vyskytujú sa aj v pôde. ale i kolóniové riasy v slizovom púzdre. alebo sa podieľajú na stavbe stielky lišajníkov (Myrmecia. 2. Rozmnožujú sa rozpadom vlákien alebo ich úlomkami. Tetraspora. 15: Zelené kapsálne riasy : 1. Žijú v pôde aj vo vodnom prostredí. V moriach a oceánoch sú ojedinelé. Asterococcus superbus. Ploché. Pohlavne sa rozmnožuje izogamiou. alebo sociale. 23 . často prichytené na rozličnom podklade. pluvialis. Rod zelenozrnko (Chlorococcum)je najbežnejšia pôdna kokálna riasa. Tetraspora lemmermannii. nálevníky). s hladkou bunkovou stenou. ploskavce. anizogamia i oogamia. Niektoré žijú endosymbioticky v telách živočíchov (nezmary. V niektorých krajinách ju zbierajú ako tzv. 6.

Spájavky sú druhovo bohatou skupinou. väčšinou sladkovodných. 16: Jednobunkové kokálne a cenóbiové zelené riasy : 1. kosákovka (Closterium) a Cosmarium. hviezdicovité a pod. 5. Zygnema pectinatum rebríčkovitá konjugácia. trsy. Mougeotia genuflexa . kolóniové alebo nerozkonárené vláknité zelené riasy. členené fyloidy. 3. Hydrodictyon reticulatum Obr. Pleurococcus vulgaris.Obr. 17: Rôzne druhy zelených rias : 1. Caulerpa prolifera Obr. že vo dvoch tesne susediacich vláknach vzniknú medzi bunkami rozličných vláken kopulačné kanáliky (rebríčkovitá konjugácia). 6. kopulujú v ňom a vznikne zygospóra. Alebo obidva protoplasty (gaméty) vstúpia do kopulačného kanálika. je najrozšírenejšia spájavka s 1 alebo viacerými chloroplastami v podobe závitnicovej stužky. Častejšie sa vyskytujú druhy rodov jarmovka (Zygnema). 18: Spájavky - konjugácia : 1. Rod závitnicovka (Spirogyra).spájavky Spájavky sú jednobunkové. 4. Charakteristickým znakom je osobitný priebeh pohlavného rozmnožovania . Scenedesmus qvadricauda. a jeden z protoplastov prejde amébovitými pohybmi cez kopulačný kanálik do susednej bunky a splynie s protoplastom druhého vlákna. zväčša stredové. Ulothrix zonata. 2. Zriedkavejša je konjugácia. Cladophora glomerata. Stielka rodu Caulerpa pozostáva z trubicovitých plazivých stolónov. Každá bunka má jedno jadro a jeden alebo viac chloroplastov s pyrenoidmi. Ulva lactuca. ch chloroplast 24 . 2.spájanie. Chlorococcum multinucleatum. 2. sú v podobe plochej doštičky. prichytených o podklad početnými rizoidmi. Je to osobitný typ izogamie. Chlorella ellipsoidea. Zo stolónov vyrastajú vzpriamené.bočná konjugácia. podobne aj Acetabularia. rastúci v slaných aj sladkých vodách. Patrí sem asi 50 rodov a 4-6 tisíc druhov. Morské druhy tvoria vlákna. 3. chumáče. Acetabularia mediterranea. pri ktorej splývajú protoplasty dvoch susedných buniek toho istého vlákna (bočná konjugácia). čiže konjugácia. ktorá prebieha tak. 4. ktorej zvápenatelá stielka má tvar drobnej bielej huby. 5. 2. Charakteristickým predstaviteľom sifonokládiových rias je rod žabí vlas (Cladophora). Podľa niektorých autorov riasy so sifonálnou a sifonokládiovou stielkou tvoria samostatnú triedu (Bryopsidophyceae) charakteristickú prítomnosťou špecifických farbív. Chloroplasty sú pomerne veľké. zásobných látok a zložením hrubých stien. skrutkovito stočeného pásika. Zygota (zygospóra) s hrubou bunkovou stenou má schopnosť prečkávať nepriaznivé obdobie. Trieda : Conjugatophyceae . Pediastrum duplex. Vyskytuje sa v Stredozemnom mori.

praslen palístkov s vajcovitým oogóniom a guľovitým anterídiom. ktoré vznikajú v praslene rizoidov alebo premenou nadzemného praslenu pabyľky. Niektorí systematici ich považujú za samostatné oddelenie Charophyta . ktorých stielku tvoria vlákna húb žijúce v symbióze so sinicami alebo zelenými riasami. Fosílne poznáme už z prvohôr (silúr). Sú to podvojné. zložené z jednej bunky a uzly. 19: Spájavky : 1. prameniskách. 6. na ktorých vyrastá praslen konárikov . Closterium Obr. alebo rozmnožovacími hľúzkami . Spirogyra. v rybníkoch. 2b . Majú zložitú vzpriamenú stielku.chary Predstavujú najvyšší stupeň zelených rias. V dôsledku eutrofizácie vôd a melioračných zásahov sú zriedkavé. pripojenú k podkladu pakorienkami. Chary sa vegetatívne rozmnožujú fragmentáciou stielky. Cosmarium. celkový vzhľad stielky. Nitella mucronata 3. Zygnema. Pabyľka je delená na dlhé články internódiá.telieskami. Hubovú zložku nazývame mykobiont a zložku siníc alebo rias zasa fykobiont. 3. 25 . 5. Sú to makroskopické až jeden meter veľké zelené riasy.Mougeotia : pohľad zboku. Chary sú veľmi starou skupinou rias.nódy. v mori chýbajú. Rod Nitella má palístky vidlicovito delené.Mougeotia : pohľad z plochy. 4. komplexné organizmy.palístkov. Bunkové steny niektorých druhov chár sú preniknuté uhličitanom vápenatým. 3. Vzhľadom sa podobajú na prasličky. Z tejto triedy je známych 6 rodov a 315 druhov. 2.lišajníky Lišajníky tvoria osobitnú skupinu výtrusných stielkatých rastlín. preto sú na povrchu drsné.Obr. Chara vulgaris. Mykobiont a fykobiont tvoria spolu fyziologicky i morfologicky vysokoorganizovaný celok. 2a . Trieda : Charophyceae . Pohlavné rozmnožovanie je oogamia osobitného typu. Recentné chary žijú iba v sladkej a brakickej vode. Najrozšírenejším rodom je chara (Chara). Oddelenie : Lichenophyta . Pohlavné orgány (samčie anterídiá a samičie oogóniá) sú umiestnené v pazuchách palístkov. 20: Chary : 1. odvodňovacích jarkoch.

prierez heteromérickou izolaterálnou stielkou (Usnea). Vo väčšine prípadov hubové hýfy obaľujú bunky siníc a rias. 3 . odlíšené vrstvy. stielka kríčkovitá (Cladonia furcata).Hodnotenie a označenie ich vzájomného vzťahu býva odlišné (symbióza. múry). Parmelia. A naopak poskytujú im ochranu pred rozličnými vonkajšími vplyvmi a zásobujú ich vodnými roztokmi solí. na okrajoch lalokovitá. Preto neznášajú konkurenciu väčších rastlín a nájdeme ich zvyčajne na miestach neprístupných pre iné rastliny (skaly. Lišajníky s rúrkovitou stavbou stielky majú na vonkajšej strane kôrovú vrstvu. Lecanora. rody: Cladonia. preto sa ľahko odtrhnú od podkladu. primárna stielka. ojedinele zygomycéty. 3 . Podľa tvaru stielky a jej konzistencie rozoznávame 4 základné typy stielok : 1) kríčkovitá stielka . prípadne je stred rúrky prázdny. najmä podľa vzájomného usporiadania oboch symbiontov možno odlíšiť 2 základné typy : 1) homeomérická stielka .prierez Osobitými rozmnožovacími homeomérickou stielkou (Collema).je tiež plochá. 2 . Leptagium. zvlnená a k substrátu pripevnená mnohými rizinami.prierez heteromérickou útvarmi sú sorédie. prijímajú od nich časť asimilátov. ktorá je v období sucha krehká a lámavá. ale Obr. Takéto stielky nemajú spravidla ani ochrannú kôrovú vrstvu. nej vzpriamené podécium ukončené niekoľkými apotéciami (Cladonia symphycarpia) rody : Diploschistes. Tvoria ju rúrkovité. kožovitej konzistencie. spravidla rozkonárené a dolu upevnené len v jednom bode.slizovitá (Collemma cristatum). Evernia ai. rody: Peltigera. Mykobiontom sú v prevažnej miere vreckaté huby. Vznikajú vo stielkou (Parmelia). Vonkajší tvar zväčša určuje mykobiont. Lišajníky sa vyznačujú rozmanitosťou a bohatosťou tvarov. Ľahko vysychajú. Lemmopsis ai. Cetraria. 4 . ploty. Medzi týmito typmi je veľa prechodných foriem. 5. v menšej miere sú to sinice (Gloeocapsa.Trentepohlia). parasymbióza. Patria sem napr.ktorej bunky fykobiontov a mykobiontov sú rozložené rovnomerne a v stielke netvoria osobitné. Patria sem napr. Rast lišajníkov je veľmi pomalý.stielka stranou a nedá sa od neho oddeliť bez dutohlávkovitých. Z hľadiska vnútornej stavby stielok. Myrmecia. Obr. dolu šupinkovitá. bazídiové huby (u tropických lišajníkov). 21: Morfologické typy stielok lišajníkov : 1 vzhľadom a konzistenciou podobná kôre. stržňová vrstva a spodná kôrová vrstva prichytená o podklad rizínmi. 3) kôrovitá stielka . 22: Základné anatomické typy stielok lišajníkov : 1 .býva rozprestretá do plochy. rody : Collema.lupeňovitá (Peltigera canina). Najjednoduchším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je fragmentácia stielky. vláknité . sú krehké a lámavé. Rhizocarpon ai. pod ňou vrstvu fykobiontov a v strede stržeň. 4 .je huspeninovitej alebo slizovitej konzistencie v podobe beztvarých zhlukov alebo povlakov. valcovité i stužkovité útvary. Lobaria ai. Najvšeobecnejšie ho vyjadruje názov "lichenizmus". Fykobiontom sú prevažne zelené riasy (jednobunkové . 4) slizovitá stielka . Nostoc a Stygonema). 2) heteromérická stielka . Vrchná kôrová vrstva. Zaraďujú sa sem napr. Kríčkovitú stielku majú napr. na poškodenia stielky. zvyčajne len niekoľko milimetrov ročne.má na priečnom priereze rozlíšených niekoľko vrstiev.sorédium pri Xanthoria parietina vnútri stielky a uvoľňujú sa von 26 . 2 . 2) lupeňovitá stielka . kôra stromov. (husté hubové pletivo). vrstva fykobiontov. Umbilicaria.vzhľadom sa podobá malému kríčku. konzorcium ai).Trebouxia.kôrovitá (Diploschistes pevne prirastená k substrátu celou spodnou scruposus).

špecifické pre lišajníky. Sú to drobné šupinkovité výrastky na vrchnej strane stielky. Tvorí prechod medzi lupeňovitými a kríčkovitými stielkami. lupeňovitá až kríčkovitá. pretože väčšina je citlivá na exhaláty. Zaujímavú dvojtvárnu stielku majú dutohlávky (Cladonia). Pri týchto spôsoboch rozmnožovania sa huba i riasa množia a šíria spoločne. Iným význačným rodom je pľuzgierka (Cetraria). voňavé látky (napr. podľa toho ku ktorej triede húb patrí a síce pomocou výtrusov. 3 niektorých autorov vznikli Xanthoria parietina. jej stielka je potravou sobov. Najrozšírenejší druh rastúci aj u nás je pľuzgierka islandská (C.apotéciá alebo peritéciá. Hubová zložka sa môže rozmnožovať tiež osobitne. usnová. pretože ich stielky sa po odumretí ľahko rozkladajú a sú pomerne mladou fylogenetickou skupinou. V dôsledku rôznych antropických zásahov do prírodného prostredia však viaceré druhy vymizli. lipidy). 6 .islandica). Jedným z najčastejších lišajníkov je diskovník múrový (Xanthoria parientina). vitamíny. 27 . V prírode sú teda jednými z prvých priekopníkov života a pôdotvorným činiteľom. Našim častým druhom lišajníka je štítnatec psí (Peltigera canina) zo sivou stielkou. Nájdeme ju na silikátovom podklade v horských polohách. Zo stielok lišajníkov sa získava aj cukor. Niektoré lišajníkové látky majú antibiotické účinky.Cladonia rangiferina. cukrovka.Cetraria islandica. Ich stielka je šupinatá. Masovo rastie na severe v tundrách. kde tvoria závesy podobné dlhým pavučinám. hnedé). Možno ich využiť aj ako idikátorov čistoty ovzdušia. alebo sú kriticky ohrozené.Usnea dasypoga. Fosílne nálezy lišajníkov sú veľmi zriedkavé. Viaceré druhy používal v čase núdze i človek (Lecanora esculenta). v podobe rúrkovitých alebo pohárikovitých útvarov . Bohatým na druhy je rod Parmelia. Fykobiont sa však môže v stielke lišajníka rozmnožovať aj osobitne.podécií. Na primárnej. najmä sobov (pľuzgierka a dutohlávka). sú schopné chemicky rozrušovať skalný substrát. čierne. Sú rozšírené na celom zemskom povrchu. alkohol. obyčajne delením bunky na dve časti. z konárnika slivkového) a farbivá. Pretože väčšinou sa jedná o huby vreckaté. Iný spôsob vegetatívneho rozmnožovania je pomocou izídií. Keďže produkujú špeciálne kyseliny. 2 .Parmelia physodes. Rastú najmä na ihličnatých stromoch. Rastie na skalách. choroby pečene). Pre lišajníky je charakteristická prítomnosť veľkého počtu produktov spoločného látkového metabolizmu. Predáva sa ako oficinálna droga. nadol visiacou stielkou. z toho na Slovensku asi 1 700 druhov. Vyskytujú sa najmä na borke stromov. V severských tundrách sú súčasťou potravy zvierat. Mnohé druhy sú liečivé (pľúcne choroby. Na podéciu hubová zložka lišajníka vytvára aj plodničky . 4 . ale aj sekundárne. šupinkovitej stielke vyrastie neskôr sekundárna. Tieto huby vytvárajú na stielke lišajníka aj plodničky (peritéciá a apotéciá) podobne ako pri voľne žijúcich vreckatých hubách.Evernia pravdepodobne až začiatkom prunastri treťohôr. na borke a konároch stromov (epifytické).po rozrušení kôrovej vrstvy ako jemný prach. 5 . ktorý má nápadnú lupeňovitú žltopomarančovú stielku. Sú to rôzne primárne produkty (monosacharidy. enzýmy. V súčasnosti je známych asi 16 000 druhov. Niektoré druhy sa prísne viažu len na určité horniny. Podľa mienky Obr. Druhy rodu bradatec (Usnea) sú väčšinou epifyty s bohato rozkonárenou. polyporová ai). Rod pupkovka (Umbilicaria) má lupeňovitú šedú až čiernohnedú stielku prichytenú o podklad v strede umiestneným „pupkom“. 23: Rôzne druhy lišajníkov : 1 . na skalách (epilitické). prevláda rozmnožovanie askospórami. Sú rôznej farby (červené. Lišajníky rastú na pôde (terestrické). ktoré voláme lišajníkové kyseliny (kyselina protolichesterínová.

Trieda : Bryopsida (Muscopsida) . dutohlávka pohárikovitá (C.biblická manna Židov. Ak sa výtrusy po vypadnutí z výtrusnice dostanú do vhodných podmienok. mnohobunkové výtrusné.U nás rastie asi 60 druhov. Ontogenéza machorastov a antitetická rodozmena. Umiestnenie (frondózna) stielka pečeňovky Riccardia latifrons. Tvoria ho pabyľky (kauloidy) s palístkami (fyloidmi) a smerom do pôdy sa diferencujú pakorienky (rizoidy). zriedkavejšie i kvapky oleja. Stielky majú rozmery len niekoľko centimetrov. 3 . Prevažnú časť svojho vegetatívneho života prežívajú v stave gametofytu (pohlavná generácia). pripomínajúci vlákno zelenej riasy. ale ich gametofyt je ploský. jedincoch 2 . Machorasty sú väčšinou suchozemské rastliny a tomuto spôsobu života je prispôsobená aj celá stavba ich tela.pyxidata). v ktorých vznikajú pohlavné bunky (gaméty).machorasty 1. najprimitívnejšie telómové (sporofyt) . Podtrieda : Sphagnidae . V bunkách gametofytu je u väčšiny zástupcov viac drobných chloroplastov (hlavne s obsahom chlorofylu a a b). alebo osobitne na oddelených Obr. z ktorých najznámejšie sú: dutohlávka sobia (C. Pri Calypogeia trichomanis s amfigastriami (pohľad lupeňovitom gametofyte sa tvoria na vrchnej strane zdola). Ontogenetický vývinový cyklus rastlinky (gametofytu) začína nepohlavným jednobunkovým. čiernolemovanými kôrovitými stielkami druhu zemepisník mapovitý (R. bryospórou). Oddelenie : Bryophyta . 24: Morfológia gametofytu : 1 .diferencovaná (foliózna) stielka pečeňovky pohlavných orgánov býva rozdielne.muralis). nie je gametofyt členený na tieto tri vegetatívne orgány. Rožteky majú v bunkách gametofytu iba jediný zelený chloroplast s pyrenoidom. stužkovitý alebo lupeňovitý. aké majú pečeňovky a rožteky.rangiferina). Vznikajú buď spoločne na tom istom jedinci (jednodomé druhy). Ich pabyľky a palístky nemajú nikdy pravé cievne zväzky. alebo podobu pabyliek s palístkami (machy a niektoré pečeňovky).geographicum). B. ktorý môže mať buď jednoduchý lupeňovitý alebo stužkovitý tvar (pečeňovky a rožteky). Trieda : Anthocerotopsida. Cormobionta ) . jadrá buniek sporofytu sú diploidné. Na prvoklíku sa zakladajú drobné púčiky. Lekanora jedlá (Lecanora esculenta) rastie na skalách arabských púští.vzniká prvoklík (protonéma). z ktorých vyrastie vlastný gametofyt.lekanora múrová (L. Teda okrem vegetatívnej a trofickej funkcie má gametofyt aj úlohu generatívnu. Iné druhy z rodu lekanora (Lecanora) sa vyskytujú aj u nás na skalách a múroch . Prvoklík je zvyčajne vláknitý. Jadrá buniek gametofytu sú haploidné. zelený útvar. Charakteristické kôrovité povlaky na skalách tvoria druhy rodu zemepisník (Rhizocarpon). Podtrieda : Bryidae .a najvyššie organizované stielkaté (gametofyt) rastliny.diferencovaná (foliózna) stielka machu Mnium punctatum 28 .machy prútnikové Sú to autotrofné. striedanie gametofytu a sporofytu.lupeňovitá (dvojdomé druhy).machy rašelinníkové 2. Pohlavné orgány machorastov sú dobre odlíšené. stužkovitú stielku. Podríša : Telomophyta ( Cormophyta. Ich význačným spoločným znakom je antitetická rodozmena (metagenéza). Je zreteľne rozlíšený na vrchnú (dorzálnu) a spodnú (ventrálnu) stranu. Konárnik slivkový (Evernia prunastri) má sivozelenú. Trieda : Hepaticopsida (Marchantiopsida) . Bunky majú celulózovú bunkovú stenu. V tejto súvislosti je známa ako povestná tzv. Takýto typ stielky sa nazýva foliózny. prameňovka) dosahujú 40-50 cm. ktorý je základom nového jedinca. Extrahujú sa z nej voňavé látky. výnimočne niektoré rody (ploník.telómové ( vyššie rastliny ) 1. začnú klíčiť .rožteky 3.pečeňovky 2. Pri frondóznych lupeňovitých typoch stielok. Nevápenaté skalné balvany sú často pokryté zelenými. Táto skutočnosť bola podkladom úvah mnohých autorov o príbuzenských vzťahoch machorastov a zelených rias práve prostredníctvom triedy rožtekov. prípadne milimetrov. Má jedlé stielky. Súčasťou gametofytu sú aj pohlavné orgány (gametangiá). Asimilačným produktom je škrob. haploidným výtrusom (spórou.machy 1.

telieska na okraji priečny pečeňoviek. Na zdôraznenie nápadných kontrastov obidvoch striedajúcich sa generácií gametofytu a sporofytu sa používa názov antitetická rodozmena (metagenéza)."kvety" machov.gametofyt. Samčí pohlavný orgán je plemeníček (anterídium). p . úlohou sporofytu je zase utvoriť spóry a zabezpečiť nepohlavné rozmnožovanie . sporofyt = telóm (bez cievneho zväzku. ale z pokožkou) Vegetatívne rozmnožovanie. valcovitého. an . pn . pôvod a systematika machorastov 29 .archegónium machov vegetatívnymi konárikmi. 6 .anteriídium Obr.gametofyt má celkom inú. červené) odlišné od ostatných fyloidov a tvoria nápadný útvar . 27: Vegetatívne machorastov : . ktorými sa tieto dve generácie odlišujú sú : 1. Kritéria. fyziologické .fyloidov (oosféry a spermatozoidu) vzniká Lophocolea minor. rosa). 3 . V ňom vznikajú početné dvojbičíkovité.gametofyt je vždy zelený.sporofytu. 3 . stopky (seta) a výtrusnice.redukčné delenie typmi vegetatívnych rozmnožovacích teliesok. Zvyčajne sú chránené v osobitnom obale (perichécium).gametofyt = stielka.sporofyt. Po vypadnutí haploidných výtrusov z výtrusnice sa celý cyklus začína odznova. Tieto sú tvarom aj farbou (žlté.anterídium machov. fylogenetické . 4 .telieska na Spojením oboch haploidných gamét špičke 2 . Vo vnútri na dne je umiestnená jediná samičia gaméta vajcová bunka (oosféra). Obr. 26: Schéma rodozmeny : A .hlavnou úlohou gametofytu je priniesť gaméty a zabezpečiť pohlavné rozmnožovanie. G .dvojdomý mach : s . hore vybieha do kŕčika. sporangium). ktorá predstavuje hornum.klbko teliesok v pazuche fyloidu Bryum zárodok druhej t. Najdôležitejšou časťou sporofytu je výtrusnica (capsula.periant.archegónium pečeňoviek. 5. karyologické . nepohlavnej erythrocarpum generácie . morfologické . R . v ktorej sa tvoria výtrusy (spóry). Foliózne machorasty majú tieto orgány väčšinou na konci hlavnej pabyľky. Vo výtrusnici z materského výtrusorodého pletiva (archespór) redukčným delením meiózou vznikajú výtrusy. ar . rozmnožujú aj vegetatívne rozličnými S . oválneho. oranžové ružové. Samičí pohlavý orgán je zárodočník (archegónium). aktívne pohyblivé samčie pohlavné bunky spermatozoidy. Machy sa môžu rozmnožovať vegetatívne aj vytvorením rozmnožovacích púčikov. 5 . Popri pohlavnom rozmnožovaní (oogamiou) a nepohlavnom rozmnožovaní Obr. 2. Ich tvar.misky s talídiami na stielke Marchantia prierez perichéciom s anterídiami a parafýzami druhu Mnium polymorpha. sporofyt diploidný . sebestačný. Preto sú vždy haploidné. Zo zygoty sa teda diferencuje diploidný sporofyt (sporogón).spermatozoid. 25: Pohlavné orgány rozmnožovanie1machorastov : 1 . 4.protonéma s púčikmi. (výtrusmi. ktoré sa tvoria na stielke exogénne alebo endogénne. Výskyt. veľkosť a skulptúry sú dôležitými taxonomickými znakmi. funkčné .archegóniá s vajcovou bunkou. theca. ktoré vznikajú na rozličných častiach ich gametofytu. sporofyt je naň výživou odkázaný . špirálovito stočené. kyjačikovitého tvaru. ktorý sa skladá z nôžky (bulbus).pečeňovka Metzgeria furcata s bočnými diploidná zygota.gametofyt je vždy haploidný. 3. 2 . dolu rozšírený tvar. Odtrhnuté od materského jedinca sú schopné regenerovať a dávajú základ novému jedincovi. B spórami) sa machorasty .stielky. podstatne odlišnú stavbu ako sporofyt . ktorý vznikol premenou horných fyloidov.spóra. 4 .j. fyloidu Ulota phyllantha. Má zvyčajne bankovitý. 5 .jednodomá foliózna pečeňovka.anterídiá so spermatozoidmi. Oplodnenie je viazané na vodné prostredie (dážď. asimilujúci.

prípadne i vodné (hydrofilné).). menej je typov suchomilných (xerofilných). v ktorých sa udržuje veľké množstvo vody. rastie na vlhkých miestach. 3 . Po otvorení výtrusnice rozhadzujú výtrusy do okolia. na hnijúcom dreve. Výtrusy vo výtrusnici sú premiešané zo sterilnými hygroskopickými vláknami . ktorá neviedla k dokonalejším formám ani k vzniku progresívnych prvkov vývoja rastlín.Conocephalum conicum. Trieda : Hepaticopsida . Typickým predstaviteľom je porastnica mnohotvárna (Marchantia polymorpha). Ich prvoklík (protonéma) je veľmi redukovaný. Z fylogenetického hľadiska tvoria slepú vývojovú líniu. ale súčasne vyparovaním regulujú vzdušnú vlhkosť. ktorá v celosvetovom meradle zahŕňa spolu asi 25 000 druhov. 28: Zástupcovia pečeňoviek : 1 . Sú to rastliny väčšinou vlhkomilné (hygrofilné). čím jednak chránia pôdu pred vyschnutím. Trieda : Anthocerotopsida .rašelinu. 4 . Na rozdiel od triedy machov ich palístky nemajú strednú žilku. Sú nenáročné. stielka so samičím receptákulom. ktorých odumreté stielky poskytujú cennú organickú hmotu všestranného použitia .Obr. Rastú na najrozmanitejších stanovištiach. Z fylogenetického hľadiska za pôvodnejšie a teda aj staršie sa považujú foliózne pečeňovky. 2. rastie na gametofyte.Marchantia polymorpha. Hoci ich priamy úžitok je pre človeka skromný. vyrovnávajú teplotné rozdiely ovzdušia a ovplyvňujú tak klímu územia. 29: Anthoceros punctatus . dichotomicky rozkonárená a má dorziventrálnu stavbu. Niektoré druhy machorastov možno v lesníctve použiť ako indikátory bonity lesnej pôdy. mesiacovka krížovitá (Lunularia cruciata) a druhy z rodu mrvka (Riccia). Archegónium je u týchto typov umiestnené na konci kauloidu.pečeňovky Sú najnižšie organizovanou triedou machorastov. 5 Riccia fluitans 30 Obr.rožteky Marchantia polymorpha. iné zasa v hydrológii ako indikátory čistoty vody a pod.gemy. nepriamo majú veľký význam v hospodárstve prírody. Spolu s lišajníkmi a inými nižšími rastlinami sú medzi prvými priekopníkmi života na skalách a medzi prvými osídľovateľmi obnažených pôd. Machorasty sú bohatá a mnohotvárna skupina výtrusných rastlín. Vzhľadom podobnú stielku má lupeňovec kuželovitý (Conocephalum conicum). Tvoria väčšinou husté vankúšovité zárasty. Zo systematického hľadiska rozdeľujeme oddelenie machorastov na tri samostatné triedy. na lesnej pôde. na borke stromov ( epifytické) a na rozličných iných substrátoch.Lunularia cruciata. Praktický význam pre človeka majú najmä rašelinníky (Sphagnum L. Vyskytujú sa vo všetkých vegetačných pásmach a výškových stupňoch zemegule a nechýbajú ani v oblastiach s extrémnymi životnými podmienkami. 2 - Machorasty sú dôležitou zložkou dnešného rastlinného krytu. Stielka je stužkovitá. v prameniskách a potokoch. Najstaršie fosílne nálezy machorastov sú známe z obdobia prvohôr (paleozoikum). Sporofyt je nezelený. Niektoré druhy folióznych pečeňoviek sa vyskytujú na vlhkých miestach. Gametofyt je buď foliózny alebo frondózny. Pohlavné orgány sú umiestnené na stopkatých nosičoch (receptákulum): samičie sú hviezdicovité a samčie zasa diskovité. Frondózne stielky pečeňoviek sa považujú za vývojovo mladšie. ako sú púšte a arktické oblasti. Porastnica mnohotvárna.rozhadzovačmi. ako i na skalách (epilitické). na skalách. 1. takisto na holej zemi (terestrické). stielka so samčím receptákulom. Na povrchu stielky vznikajú vegetatívne telieska . Veľmi časté je vegetatívne rozmnožovanie rozličnými telieskami.

Bunky ktoré ho tvoria majú iba po jednom chloroplaste. ktoré sú zásobarňou vody. guľatá výtrusnica sedí na nepravej stopke (pastopka pseudopódium). Časté je aj vegetatívne rozmnožovanie. Význačný je výskyt strednej žilky vo fyloidoch väčšiny zástupcov. Je zelená. Pabyľky rašelinníka rastú neobmedzene dlho. Spodná časť stielky odumiera a preto nemajú vyvinuté rizoidy. zelené bunky . Trieda : Bryopsida (Muscopsida) machy Sú najdokonalejšou triedou machorastov.pórus. U nás rastie najmä na jeseň na vlhkých poliach. 3 .anatomická stavba palístka. V strede kauloidu sa nachádza primitívny zväzok vodivých elementov. pod ním je kruh hygroskopických zúbkov. ale vždy s folióznou stielkou. Z poľnohospodárskeho hľadiska sú dôležité lúčne machy. Gametofyt rožtekov má veľmi jednoduchú stavbu. Je pokrytá zväzočkami krátkych bočných pabyliek s palístkami. kde je dostatok vlahy alebo vody. len čiastočne závislý od gametofytu. ktorý zadržiava zrážkovú vodu. tenkého valca. Rašelinníky rastú zvyčajne v súvislých hustých vankúšoch v terénnych zníženinách. udržujú a zvyšujú zamokrenosť. Výtrusnica sa otvára viečkom. Sporofyt má značne skrátenú nôžku aj stopku. prázdne. pričom vrchné časti dorastajú a spodné odumierajú. chl . ktoré niekedy vytvárajú prízemnú vrstvu lúčnych porastov. Typickým rodom triedy je rožtek (Anthoceros). Rastie na vlhších stanovištiach. Z vláknitého rozkonáreného prvoklíka vyrastie vlastný gametofyt.hyalocysta. Pabyľka postupne na vrchole dorastá. najmä na nepriepustnom geologickom poklade. Čierne bodky na zelenej lupeňovitej stielke sú kolónie symbiotickej sinice Nostoc.machy rašelinníkové Sú najnižšie organizované machy. p . Vyhýbajú sa vápenatým horninám (kalcifóbne).Je to neveľká trieda machorastov. rašeliniskách. bezfarebné . obklopený výtrusorodým pletivom (archespór). Je ponorený do gametofytu zhrubnutou nôžkou. Fyloidy sú na kauloide usporiadané v špirále. Výtrusnica sa otvára viečkom. napr. alebo na vlhkých či zaplavovaných miestach. splsťujú prízemnú vrstvu. ktorý u zástupcov tejto triedy nikdy nie je lupeňovitý.chlorocysty.gametofyt s dvoma ochranných obaloch (perichécium) na sporofytmi. Gametangiá machov sú uložené v Obr. Medzi nimi sú vklinené drobné. 3. predstavuje jednu súvislú výtrusnicu. Sporogón (iný názov pre sporofyt machorastov) je tvaru dlhého. Vo vnútri výtrusnice je stredný sterilný stĺpik. strniskách i na pasienkoch rožtek bodkovaný (Anthoceros punctatus). V každom palístku sú dvojaké bunky: veľké. Rastú buď priamo vo vode. ktorá má aj čiapočku.tvoriace husté vankúšiky až veľké porasty. Podtrieda : Sphagnidae .rašeliniská s charakteristickou flórou. ktorý má žltozelené až žlté výtrusy. čím sa najmä odlišuje od podobného druhu čertík karolínsky (Phaeoceros carolinianus). stopku a výtrusnicu. Zo zvyškov odumretých rašelinníkov v anaeróbnych podmienkach a za trvalej prítomnosti vody vznikli za 31 . vrcholoch kauloidov. 2 . Je to zelený.hyalocysty. Do istej miery je teda sporogón samostatný. Výtrusy tohto rožteka sú tmavohnedé až čierne. Tvoria osobitné biotopy .priečny prierez palístkom býva rozlíšený na nôžku. môže asimilovať a na povrchu má pravé prieduchy schopné autoregulácie.chlorocysta. 30: Rašelinník (Sphagnum sp. Machy rastú spravidla pospolito . lupeňovitý útvar na okraji lalokovitý.) : 1 . 1. alebo v niekoľkých súbežných radoch. Sporofyt (sporogón) h . ktoré majú zasa asimilačnú funkciu. Potláčajú kvalitnejšie zložky porastu najmä trávy.

2. rastúci hojne okolo potokov a pramenísk. Osobitným vzhľadom sa vyznačuje asi 15 cm vysoký. na vresoviskách i na humuse skál tvorí kompaktné. Výtrusnica je prikrytá čiapočkou a otvára sa viečkom. Používa sa ako stelivo. Najkrajšie vyvinuté rašeliniská na Slovensku sú na Orave. Katarínka vlnkatá (Atrichum undulatum) je hojne rozšírená v lesoch na hlinitej pôde. Medzi najznámejšie patrí rašelinník močiarny (Sphagnum palustre) tvoriaci husté vankúšovité zárasty v lesoch i na vrchoviskách. Rašelina má aj široké praktické využitie. bochníkovité vankúše sivozelenej farby bielomach sivý (Leucobryum glaucum) i drobivka vankúšikovitá (Grimmia pulvinata) rastúca na strechách.nemoreum). Je to hygrofilný druh. Do podtriedy patrí asi 14 000 druhov. odvodnením a rekultiváciou rašelinísk a rašeliniskových lúk dochádza k výraznému narušeniu vodného režimu a tým aj ekologickej rovnováhy v krajine. v lesoch. nápadné. kauloidy a fyloidy so strednou žilkou. Podobne husté koberce žltozelenej farby s odtieňom do ružova tvorí rašelinník ostrolistý (S. na mokrých rašeliniskových lúkach i vrchoviskách. v záhradníctve. Vzpriamený mach s rozkonárenými pabyľkami je merík vlnkatý (Mnium undulatum) s dlhými vlnkatými fyloidmi. rastie v lesoch. Plemeníčky a zárodočníky sú na vrchole hlavnej pabyľky. má využitie v kúpeľnej liečbe a tiež ako palivo. Vzniklo nad hladinou podzemnej alebo pramenistej vody s nízkym obsahom minerálnych látok. Ich gametofyt je rozlíšený na rizoidy. Podtrieda : Bryidae . múroch a skalách.punctatum). Kozmopolitný rohozub purpurový (Ceratodon purpureus) je nápadný už z ďaleka červenými stopkami výtrusníc. v Európe na území Škandinávie a severe Ruska. Špecifickým rašeliniskovým biotopom je vrchovisko s kyslým rašelinným substrátom. Sporofyt (sporogón) má vyvinuté tri časti: nôžku. Do podtriedy patrí len jeden rod rašelinník (Sphagnum) s viacerými druhmi. modrozelený rašelinník kostrbatý (S. 32 .cuspidatum). stopku a výtrusnicu. merík hrotitý (M.squarrosum). peľové zrná). chudobným na živiny. Okrem výtrusov sa tieto machy rozmnožujú aj vegetatívne. V prírode majú vrchoviská hydrologický a ekologický význam ako obrovské prírodné rezervoáre vody. V nich sa zachovávajú zvyšky aj iných rastlín (časti stromov. Ťažbou rašeliny. Jeho vzpriamené pabyľky dosahujú výšku až 50 cm. na rýchle kompostovanie. na lúkach i na hnijúcom dreve. ktoré majú veľký vedecký význam pre štúdium vývoja vegetačného krytu.machy prútnikové Táto podtrieda zahŕňa druhy najvyššie organizované v rámci celého oddelenia machorastov. Má končisté fyloidy. Vyskytuje sa v podmáčaných lesoch i močaristých jelšinách. podobne aj iné druhy rodu Mnium: merík bodkovaný (M. u nás rastúcich druhov. V mokrých lesoch a na rašeliniskách masovo rastie ploník obyčajný (Polytrichum communae).dlhé geologické obdobia ložiská rašeliny hrubé aj niekoľko metrov. Na chudobných kyslých lesných pôdach. Z praktických dôvodov uvádzame len niekoľko významných.

32: Vyhynutí zástupcovia rýniorastov: 1. Sporofyt bol na rozdiel od gametofytu dobre vyvinutý. Nízke striebrobiele porasty na okrajoch ciest. Masovo rastúci na rozličných stanovištiach je rakyt cyprusovitý (Hypnum cupressiforme). na trávnatých svahoch a na zemitých skalách. periu podobný mach je tujovička tamarišková (Thuidium tamariscifolium).Thuidium tamariscifolium. v ktorom sa stretávajú začiatočné 33 . B-koncový telóm so sporangiami) Atrichum undulatum. pričom všetky sú si veľmi podobné. 2 Asteroxylon sp..vytvorili sa vodivé pletivá a pokožka (epidermis).Polytrichum commune. polí. 6 .Fyloidy uložené v prízemnej listovej ružici má skrutok vlahojavný (Funaria hygrometrica) s hruškovitou ovisnutou výtrusnicou. podľa ktorého má názov celé oddelenie Bryophyta je rod Bryum. Najbohatším rodom. 2 . Rýniorasty boli najstaršie cievnaté rastliny. V zemi mali nerozkonárený podzemok . častý na lúkach. Rýniorasty boli menšie. tzv. na rumoviskách a pod. alebo pokrytá drobnými bezžilovými útvarmi. Spórangiá boli terminálne. enafylmi emergenčného pôvodu. Z podzemku vyrástla zväčša dichotomicky rozkonárená stonka .Rhynia sp.Climatium dendroides. pri potokoch. ktorý tvorí živozelené a riedke vankúše na trávnatých svahoch a v lesoch. Rýniorasty prekonávali rodozmenu. rokov na pobrežných plytčinách silúrskeho praoceánu.rýniorasty Rýniorasty patria medzi vyhynuté rastliny. kde indikuje dobré pôdne pomery.Mnium punctatum. 4 Obr. Oddelenie : Rhyniophyta . ich význam je najmä fylogenetický. Rakytník lesklý (Hylocomium splendens) má perovitý gametofyt tvoriaci väčšie riedke koberce v lesoch. V priebehu evolúcie rastlín to boli prvé dokonalejšie. ( A-celá rastlina. Rozvoj rýnií trval len asi 100 mil. Rastliny asimilovali celým povrchom tela a v epiderme stonky boli vyvinuté prieduchy.telóm. 3 .Rhytidiadelphus triquetrus 2. Rastie na spáleniskách. až 1 m vysoké trváce byliny. tvorí prútnik striebristý (Bryum argenteum). Medzi naše najmohutnejšie machy patrí kostrbatec trojrohý (Rhytidiadelphus triquetrus). Porasty na kameňoch v potokoch tvorí prameňovka obyčajná (Fontinalis antipyretica). 5 .rizomoid s rizoidmi. čiže vyššie rastliny. . Ozdobný. 7 . rokov a zanikli pred 340 mil. Pravé listy v oddelení rýniorastov ešte neboli vyvinuté. typická pre močaristé miesta a prameniská.Psilotum . Tento druh bol kedysi používaný v ľudovom liečiteľstve proti horúčke (antipyretický). ktoré rástli v bahnitých plytkých vodách. Stromčekovitého vzrastu je rebríčkovec stromkovitý (Climatium dendroides). Obr.. Diploidný genóm buniek pletív umožnil ich väčšiu plasticitu a adaptáciu na vzdušné prostredie (koncové časti rastlín vyčnievali z vody) a neskôr čiastočne suchozemské . rokmi. 31: Zástupcovia3machov : 1 sp. Odlišujú sa v mikroznakoch výtrusnice. odkiaľ sa dostali na brehy pevniny a predstavujú najdôležitejší prvotný fylogenetický uzol. U nás rastie niekoľko desiatok druhov. močariskách. Stonka bola celkom holá.Funaria hygrometrica. Vznikli z progresívnej skupiny zelených rias (Chlorophyta) niekedy pred 400 mil. starých múroch a piesočnatých pôdach.

a to zosilnením gametofytickej generácie. pretože proces oplodnenia a vývinu gametofytu je viazaný ešte na vodné prostredie. Sú to prvé telómové rastliny. ale najčastejšie na vlhkých miestach. Väčšina papraďorastov sú izospórické .prasličky 4. stonka. I . H . koncových dichotomicky rozkonárených častí stonky. prasličky).všetky výtrusy sú rovnaké. Oddelenie : Pteridophyta papraďorasty 1. ktoré dosiahli rovnaký fylogenetický sporofyt. Papraďorasty majú tri typy listov. E . čiže zelené listy nesú výtrusnice. Znamená to. Sporofyly nie sú zelené a nachádzajú sa na nich výtrusnice. pretože sporofyt je od vodného prostredia prakticky nezávislý. Majú vyvinuté prieduchy i cievne zväzky. aj makrofylné typy listov (paprade). (R! redukčné delenie). Papraďorasty sú najvyššie so spórami. Trieda : Lycopodiopsida . Sú to prvé mikrofylné typy listov.dospelý sporofyt.marsilea.paprade Zo systematického hľadiska netvoria jednotnú skupinu. plavúnky.zrelé archegónium.plavúnky 3. Obr.vyvíjajúce sa prothálium. Cormophyta). Každá trieda je značne odlišnej stavby. čo súvisí s prispôsobením sa suchozemskému prostrediu a čerpaniu živín z pôdneho roztoku na rozdiel od stielkatých. Trofofyly sú listy zelené. Trieda : Polypodiopsida . Papraďorasty rastú na súši. čo viedlo ku vzniku oddelenia machorastov (Bryophyta)bezcievnaté rastliny a jej redukciou a zosilnením sporofytu. Stavba tela papraďorastov nie je jednotná. Tretí typ listov je kombinovaný. majú asimilačnú funkciu a nie sú na ne viazané rozmnožovacie útvary .výtrusnice. Na rozdiel od machorastov prevažuje morfologicky i funkčne sporofyt nad gametofytom. vodné paprade .vznik cormusu (stonky s plochými veľkými listami) papraďorastov. list).zygota (O! 34 . M .články evolúcie všetkých oddelení vyšších rastlín. 3. makrofylné typy listov. Heterospórické majú výtrusy rozlíšené na samčie mikrospóry a samičie megaspóry. V ontogenéze môžeme pozorovať výraznú rodozmenu. Sú to tzv.antherídium patria medzi cievnaté rastliny (Telomophyta pred otvorením.mladý línií. Môžu sa od trofofylov značne líšiť. Tie vznikli splošťovaním (kladodifikáciou) sterilných telómov alebo ich bočným zrastaním (syntelomizáciou) . Nazývajú sa trofosporofyly. G .otvorené sporangium stupeň. 33: Vývojový cyklus papraďorastov: A . napr. C . Z hľadiska fylogenetického pôvodu listov poznáme u papraďorastov mikrofylné typy (plavúne.plavúne 2. Trieda : Selaginellopsida . ale niekoľko vývojových oplodnenie). salvinia). J . z papradí tzv. Svoje pomenovanie dostali od telómov. vyvíjajúce sa embryo sporofytu.archegónium pred otvorením. V obidvoch evolučných smeroch sú určité výnimky.sórus. že ich telo nie je tvorené stielkou. u plavúňov sa zoskupujú do výtrusných klasov. nie sú morfologicky rozlíšené na samčie a samičie. Fylogenetický vývoj vyšších rastlín išiel dvomi smermi. Pre ďalšiu úspešnú evolúciu a pre zväčšenie rozmerov tela bolo nevyhnutné zväčšiť asimilačnú plochu týchto primitívnych bezlistých telómových rastlín (Rhyniaceae). D . F sporangium. K .dospelé organizované výtrusné rastliny a zároveň prothálium. čo viedlo k vzniku cievnatých rastlín . Sú teda jalové (sterilné). L . Aj tento jav súvisí s fylogenetickým prechodom papraďorastov na súš. Pre evolúciu vyšších rastlín bolo dôležité objavenie sa listov telómového pôvodu. Vznik listov nastal dvojakou cestou. ktoré čerpajú vodu a živiny celým povrchom tela.zrelé antherídium so spermatozoidmi resp. Na rastline vznikali tŕňovité výrastky pokožky emergenčného charakteru bez cievnych zväzkov (enafyly) alebo s cievnymi zväzkami (psilofyly). Sú zriedkavejšie (napr. plavúnky. Trieda : Equisetopsida .papraďorastov a semenných rastlín. ale pravými orgánmi (koreň.

Niektoré druhy sa uplatňujú na poliach ako buriny. Znamená to. Plavúň pučivý (Lycopodium annotinum) typický pre horské smrečiny má strobily sediace. že hubové vlákna vnikajú do prvorastu. Výtrusy plavúňov sa v minulosti používali ako ľudový prostriedok proti cudzopasnému hmyzu. Na rozdiel od plavúniek nemajú listy na báze pajazýček (lingula). D. preto plavúne patria medzi izospórické papraďorasty. Výtrusy sú morfologicky nerozlíšené. lebo všetky druhy sú u nás zákonom chránené. ktoré mali stromovitý habitus. 1. ktorá je husto pokrytá špirálovite postavenými drobnými listami mikrofylného typu s jedným cievnym zväzkom (enafyly psilofyly). že nemá strobily. Tak sa môžu dostať k oosfére a clavatum) oplodniť ju. Plavúne žijú väčšinou v horských polohách na kyslých pôdach. vláknitý. 34: Prvorast plavúňa väčšinou jednodomé. z ktorej sa vyvíja embryo (zárodok) a z neho dospelá rastlina.Životný cyklus začína haploidnou spórou (výtrusom). Zriedkavo sa u nás vyskytujú aj chránené a ohrozené druhy papraďorastov. Adventívne korene žijú v symbióze s hubami (mykoríza). dichotomicky rozkonárenou stonkou. napr. je gametofyt. 35 . v lekárstve do zásypov a v pyrotechnike do ohňostrojov. Môže mať rozličný tvar. Chvostník jedľovitý (Huperzia selago) sa odlišuje od ostatných plavúňov tým. sú usporiadané do výtrusných klasov strobilov (okrem chvostníka). Ich využitie dnes je menej bežné. Časť rodozmeny. Fosílne nálezy skamenelín predstavujú väčšinu druhov. iné ako okrasné i liečivé.zygota. Je nezelený a žije v endotrofnej mykoríze. pretože obsahujú veľa ľahkozápalného oleja. z ktorej vyrastá protálium (prvorast). Životný cyklus ďalej pokračuje vznikom samčích pohlavných buniek spermatozoidov a samičej pohlavnej bunky . dážď).samčie anterídiá (plemeníčky) a samičie archegóniá (zárodočníky). ktorý má strobily dlhostopkaté. Vo vysokých horách sa vzácne vyskytujú aj druhy rodu plavúnik (Diphasiastrum) s druhmi: plavúnik alpínsky. ktorými sa opäť začína gametofytická fáza nasledujúcej generácie. lupeňovitý. Dospelý papraďorast je trváca rastlina tvorená koreňmi (adventívnymi). Najväčší rozvoj papraďorastov bol na konci prvohôr a v druhohorách. Spermatozoidy sú viazané na vodu (rosa.cm veľký a má charakter stielky. ktoré sú málo odlišné od trofofylov. sploštený (Diphasiastrum alpinum. Na prvoraste sa vytvárajú pohlavné orgány . stonkou alebo podzemkom a listami. Nachádza sa na zemi alebo v zemi a preto je veľmi nenápadný. v ktorej sa pomocou bičíkov Obr. ktoré sa vyvinú v pohlavných orgánoch. Sporofyly s výtrusnicami. Najznámejší zástupca u nás je plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum). iba u prasličiek sú dvojdomé. complanatum). ktorá začína výtrusom a končí vznikom pohlavných buniek. Môžu byť autotrofné i heterotrofné. Plavúne majú jednodomý prvorast (protalium) hľuzovitého alebo červovitého tvaru asi 2 cm veľký. Prvorasty sú Obr. ale redukované sporofyly s výtrusnicami sú v pazuchách zelených listov trofofylov. Niektoré plavúne sa rozmnožujú aj pomocou opadavých púčikov v pazuchách listov. Na listoch alebo vo výtrusných klasoch (strobiloch) na stonkách vznikajú vo výtrusniciach meiózou haploidné výtrusy. Prvorast je iba niekoľko mm . hľuzovitý. p. Praktický význam papraďorastov nie je veľký. Tá predstavuje sporofytickú generáciu.plavúne Vždyzelené byliny s plazivou.oosféry. V našej flóre sa môžeme stretnúť so zástupcami všetkých uvedených tried papraďorastov. 35: Plavúň obyčajný (Lycopodium aktívne pohybujú. Oplodnením oosféry vzniká diploidný útvar . Trieda : Lycopodiopsida .

ktorá môže zakoreniť a je oporou stonky. Bočné stonky vyrastajú v praslenoch a sú zelené. B .prasličky Habitus prasličiek je nápadne odlišný od ostatných papraďorastov. takže preberajú asimilačnú funkciu listov. U nás rastú iba dva druhy plavúnok. Pajazýček je dôležitý znak plavúnok. že na rozdiel od Obr.praslička lesná Znamená to. Listy sú drobné. A Plavúnky sú heterospórické. dichotomicky rozkonárenú stonku. ktorý ich odlišuje od plavúňov. Stonka je praslenovite vetvená. 38: Prierezy stonkami prasličiek.bezlistá byľ. S. ktorý sa vyskytuje na listoch tráv.dendroides. Obr. V spodnej časti výtrusného klasu sa nachádzajú samičie výtrusné listy (megasporofyly) a hore samčie výtrusné listy (mikrosporofyly). Obr.lepidophylla). Tie vznikajú v mega . Na báze listov sa nachádza pajazýček (lingula)* . Preto sa stávajú na poliach ťažko ničiteľnými burinami. praslička roľná) majú systém podzemkov vyvinutý veľmi mohutne. rizofor . čo je spôsobené inkrustáciou bunkových stien pokožky kremičitanmi. praslička roľná.trichómovitý útvar slúžiaci na prijímanie vody. Niektoré druhy. Plavúnky majú najmä fylogenetický význam. dutá a článkovaná.plavúnky Drobné trváce byliny podobné machom. Výtrusnice sa nachádzajú na báze výtrusných listov (sporofylov) a tie sú zoskupené do výtrusného klasu na konci stonky. Trieda : Selaginellopsida . Počet a tvar zubov pošvy a jej dĺžka býva u niektorých zástupcov dôležitým určovacím znakom. 3. Z neho vyrastajú adventívne korene. Spočíva v heterospórii a v tom. Trieda : Equisetopsida . V zemi majú prasličky článkovaný podzemok (rizóm). Oba druhy sú chránené. Plavúnka brvitá (Selaginella selaginoides) je vysokohorským druhom a vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) je vzácnym druhom pasienkov.a mikrosporangiách (samičích a samčích výtrusniciach). V mieste rozdvojenia byle vyrastá pozitívne geotropicky tzv. že gametofyt je aj oproti ostatným papraďorastom redukovaný. čo predstavuje náznak vzniku semena. ktorá je husto pokrytá drobnými listami mikrofylného typu ako u plavúňov. 37: Výtrusy ostatných tried papraďorastov majú spóry rozlíšené fyziologicky aj morfologicky na prasličiek s hapterami mikrospóry (samčie) a megaspóry (samičie). Niektoré tropické druhy sa pestujú ako izbové a skleníkové rastliny (S. Pozostáva z uzlov a internódií. Telo prasličiek býva na dotyk tuhé. ktoré sú pozdĺžne ryhované. (napr. nezelené a zrastajú do zubatej pošvy. Majú väčšinou plazivú. ktorá v každom uzle obopína stonku. * pozor na zámenu s jazýčkom (ligula). Rovnako počet megaspór (v sporangiu) je redukovaný na 1 a zárodok (proembryo) sa vyvíja priamo na megasporofyle. chrupavčité. 36: Vranček švajčiarsky (Lycopodioides helveticum) 36 .2.

pričom samčie prvorasty sú menšie. Majú viacero typov stoniek. Praslenovite usporiadané sporangiofory skladajú výtrusný klas prasličiek. Tropické druhy sú stromovitého vzrastu s druhotným hrubnutím stonky.fluviatile) . 4. nerozkonárená. ktoré sa zmenou vzdušnej vlhkosti zmršťujú a tým sa spóry spletajú do chumáčov.palustre)..hyemalis) má byľ nerozkonárenú a vždyzelenú.marsileotvaré 4. rozkonárený. letná byľ. Praslička zimná (E. Ich výtrusy majú 4 krídlaté výrastky (haptery).sladičotvaré 3. i praslička riečna (E. Najznámejšia praslička roľná (Equisetum arvense) je burinou vlhších polí i liečivou rastlinou.5 až 2 m. jarná byľ. Tretia skupina prasličiek má iba jeden typ byle. autotrofný. B . Po dozretí a vypadaní výtrusov usychá a na jej mieste z toho istého podzemku vyrastá tzv. Na močaristých stanovištiach rastú praslička močiarna (E. Výtrusné klasy (strobily) prasličiek sú inej stavby ako u plavúňov. praslička lesná. Naše prasličky sú trváce rastliny bez druhotného hrubnutia. ktoré im oplodnenie naopak uľahčujú. ktorá má jemné dvakrát rozkonárené bočné stonky. obrovská (E. V recentnej (dnešnej) flóre je zastúpený len rod praslička (Equisetum) . Preto majú zariadenia. Rad : Obr. praslička močiarna. Chýbajú sporofyly (výtrusné listy) a výtrusnice (sporangiá) vyrastajú na spodnej strane štítkovitých sporangioforov . V chumáči výtrusov sú blízko seba spóry.s niekoľko 100 druhmi.salvíniotvaré Obr. z ktorých vyklíčia protáliá s pohlavnými orgánmi oboch pohlaví. Je nezelená. Rad : Marsileales . Rad : Polypodiales . B . ktorá dorastá až do výšky 1. Našou najväčšou prasličkou je p. Niektorým druhom vyrastá na jar z podzemku tzv. z ktorých u nás rastie len 9 druhov. ktorá je zelená. Na vrchole nesie výtrusný klas. praslička obrovská. napr. Trieda : Polypodiopsida . plochého tvaru a na rozdiel od ostatných papraďorastov je dvojdomý. Rad : Salviniales . napr.Prvorast prasličiek je zelený. ktorá je známa svojou jedovatosťou. rozkonárená a sterilná (bez výtrusného klasu).jalová rozkonárená letná byľ 37 . 40: Praslička lesná (Equisetum sylvaticum).nosičov výtrusníc.sylvaticum). A jarná byľ. 39: Praslička roľná (Equisetum arvense). býva sťažené oplodnenie. praslička roľná.telmateia).hadivkotvaré 2.jarná byľ sa postupne rozkonáruje a ozelenie. že samčie a samičie protáliá sú oddelené. Tým. ktoré sú telómového (stonkového) pôvodu. len s praslenmi listových pošiev. ktorý je zelený. možno ju teda nájsť aj v zime. A .jarná byľ. takže pravdepodobnosť oplodnenia je vyššia ako keby sa spóry rozširovali samostatne. na konci s výtrusným klasom.paprade 1. C . Iným druhom po uschnutí výtrusného klasu jarná byľ ozelenie a mení sa priamo na sterilnú letnú byľ. V tônistých lesoch nájdeme prasličku lesnú (E.letná byľ Ophioglossales . napr.

Praktický význam majú Obr. Rastie najmä v bukových lesoch. výtrusnice sú do výšky 1. Listy . lupeňovitého tvaru. teda dva typy listov . 45: Papradka samičia najmä niektoré liečivé (Athyrium filix-femina) .Veľmi rozmanitá a druhovo bohatá trieda papraďorastov.nezelený. Stonka býva krátka.papraď samčia (Dryopteris filix-mas). Papraď samčia (Dryopteris filix. najmä na východnom Slovensku.prierez sórusom. B usporiadnie sórusov  Obr.marsilea. resp. Rastie v pobrežných porastoch potokov. Perovník pštrosí (Matteuccia Obr. Sporofyly ale nie sú zoskupené do výtrusných klasov.umiestnenie sórusov na struthiopteris) je jednou z našich najväčších papradí. zelený. Prevažná časť papradí je izospórická (okrem tzv. Na rube listov má sórusy okrúhleho tvaru. ale najčastejšie viacnásobne perovito zložená. sú len málo odlišné od trofofylov. Paprade sú byliny (v trópoch aj dreviny). Papradka samičia (Athyrium filixfemina) sa podobá na papraď samčiu. veľkosť a umiestnenie výtrusníc. niekedy pestovaná v záhradkách. Dorastá liste. Zvláštnosťou je. alebo na celkom osobitných listoch . vodných papradí . druhotne nehrubnúca. Výtrusnice sa u papradí nachádzajú priamo na listoch a to na ich spodnej strane alebo na okraji. Takéto druhy majú heterofýliu.kôpky druhy a cudzokrajné. salvinia). vratička).sporofyloch (perovník pštrosí). výtrusníc sú rohlíčkovitého tvaru ktoré sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. 43: Sórusy. ktorá nesie výtrusnice a vyživovaciu. A . ako u plavúňov a okrem toho. hľuzovitý a saprofytický . väčšinou premenená na podzemok.trofofyly i sporofyly. že nebývajú zelené. plodnú časť.trofofyly vyrastajú v tvare lievika. ale listy má jemnejšie delené a sórusy sú podlhovasté až podkovovité. Ich čepeľ môže byť jednoduchá. niektorým zástupcom sa vytvárajú výtrusy len na jednej polovici čepele listu (napr. 44: A . Odvar z podzemkov sa používa proti črevným parazitom. Obe rastliny rastú na horských lúkach a patria medzi vzácne druhy.mas) rastie v tienistých lesoch. Prevažná väčšina druhov má trofosporofyly. kryté plachtičkou (indusium) v strede ktorého sa nachádzajú sporofyly. z ktorého vyrastajú veľké listy makrofylného pôvodu. Prvorast je veľmi rozdielne vyvinutý. 42: Prvorast papradí (slezinník)  Listovú čepeľ majú rozdelenú na tzv. Je liečivou rastlinou. Obr.  Do tejto skupiny patrí väčšina našich najznámejších papradí. ktorá je zelená. nedelená alebo delená. hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum) má list nedelený s celistvým okrajom.5 m . Vratička mesiačikovitá (Botrychium lunaria) má perovito zložené obe časti listu. menej často podzemný. Je to vzácna a chránená papraď. Častejšie býva nadzemný. že pokožkové bunky obsahujú chloroplasty. 41: Špirálovitá (circinátna) vernácia  Obr. sórusov (kôpok výtrusníc) je dôležitým taxonomickým znakom papradí. B . Mladé listy sú špirálovite zvinuté (circinátna vernácia) s otvorenou žilnatinou. sterilnú časť. 38 . Tvar.

salvínia plávajúca (Salvinia natans). netvorí už samostatnú fázu rodozmeny. tzv. V našej flóre je zastúpený jediný druh .rizofylum a preberal funkciu chýbajúceho koreňa. Zaujímavosťou je. sladič obyčajný (Polypodium vulgare). Má preto sladkastú chuť. tretí sa premenil na niťovité úkrojky . ale vyvíja sa vyklíčením výtrusov priamo v sporangiách. ktoré splývajú na vodnej hladine. Napr. Slezinník hniezdový (A. z ktorých dva sú plávajúce.sporokarpov. Veľa druhov papradí rastie v štrbinách skál. kde sa udrží vlaha. Z ďalších bytových papradí sú známe nefrolepka vznešená (Nephrolepis exaltata)a parohovec obyčajný (Platycerium alcicorne). Naša marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia) má dlhý.Najmohutnejšou našou papraďou (až 2 m) je orličník obyčajný (Pteridium aquilinum). Gametofyt je redukovaný. Sú jednoročné na vode plávajúce (natantné) a čiastočne bezkoreňové rastliny. Marsileotvaré sú heterospórické. z ktorého vyrastajú adventívne korene a dlhostopkaté štvorpočetné listy. Mikro i megasporangiá sú zoskupené do sórusov na báze listov. oválne s konduplikatívnou vernáciou (listy zložené podľa hlavnej žily). známou u nás ako bytová okrasná rastlina. 46: Perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris) Obr. Kôpky výtrusníc má umiestnené na okraji podvinutých lístkov. Má listy na stonke v trojpočetných praslenoch.   Sú to vodné paprade. 48: Salvínia plávajúca (Salvinia natans) rastlinou trópov. Tiež druhy rodu slezinník (Asplenium) sú drobné paprade skalných štrbín. plazivý podzemok. že podzemok je škrobnatý a môže sa používať na výrobu škrobu alebo kŕmenie ošípaných. Marsilea štvorlistá rastie vzácne v plytkých stojatých vodách nížin. Vzhľadom k adaptáciám na vodné prostredie sa značne odlišujú od ostatných papradí. výtrusných plôdikov . Tento chránený a ohrozený druh.  Paprade rastúce v stojatých vodách. Jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium) je chránenou papraďou s nedelenými listami a čiarkovitými sórusmi. Sú heterospórické a majú rozlíšené sórusy na mikro a megasórusy. 47: Parohovec obyčajný (Plathycerium alcicorne) 39 . sa vzácne vyskytuje v stojatých vodách našich nížin. Rastie takmer po celom svete. Obr. ktorý je liečivou rastlinou pre obsah glykozidov v podzemku.nidus ) je naopak mohutnou Obr. Listy sú malé.

megasporofyly tvoria jednoduchú alebo zloženú šišku (megastrobil).sú holé (nahé). Väčšina druhov má vždyzelené listy (sempervirenty) mikrofylového alebo makrofylového pôvodu. ktoré majú dve alebo niekoľko vzájomne nezrastených mikrospórangií (peľové komôrky) s veľkým počtom mikrospór (peľové zrná) a megasporangiofory s terminálnymi vajíčkami s jedným vajíčkovým obalom.cykasy 2. ktorým nahosemenné rastliny druhotne hrubnú. Tyčinky tvoria jednoduchú šišku (mikrostrobil) a samičie megasporangiofory. Trieda : Ginkgopsida . tis. Vajíčka nie sú chránené (obalené) listovými časťami .Trieda : Cycadopsida . Pododdelenie : Gymnospermatophytina ( Gymnospermae ) . čo je dôležité pre systematiku nahosemenných rastlín. Dnešné nahosemenné rastliny sú jednodomé (borovica. Trieda : Pinopsida . Kolaterálne cievne zväzky sú otvorené. Oddelenie : Spermatophyta . resp. Listy makrofylového typu sú pri druhoch na nižšom vývojovom stupni ešte papraďového vejárového typu (cykas) a majú špirálovitú vernáciu. kým listy druhov na vyššom vývojovom stupni sú nedelené a nemajú špirálovú vernáciu (gnetum). sekvojovec) alebo dvojdomé (ginko. preto všetky druhy rastlín.ihličnany Nahosemenné rastliny sú dreviny (stromy a kry) s monopodiálnym. ktoré nazývame výtrusnými listami.chvojníky 4. rozoznávame teda mikrosporangiofory (tyčinky). ktoré v sekundárnom dreve majú len tracheidy s dvorčekovitými stenčeninami.4. Obr. Trieda : Taxopsida . ktoré majú túto vlastnosť sa nazývajú nahosemennými rastlinami (vajíčka po oplodnení sa menia na semená !). kruhovito usporiadané a vytvárajú kambiálny kruh. Samostatne a nezávisle od listov. zriedkavejšie sympodiálnym rozkonárením stonky. 49: Metagenéza nahosemenných rastlín ( Pinus silvestris) 40 . Vývoj orgánov s výtrusnicami na makrofyloch je viazaný na pravé listy (syntelómy).rastliny semenné 1. na ktorých vznikajú na okraji (marginálne) alebo na ich čepeli (laminálne) sporangiá.tisy 5. borievka). samčie a samičie výtrusnice (mikrosporangiá a megasporangiá) sa tvoria na sporangioforoch. Trieda : Ephedropsida . sporofylmi. Pri mikrofylovom type sú listy ihlicového (borovica) alebo šupinovitého tvaru (tuja).ginká 3. Vývoj reprodukčných orgánov prebiehal 2 smermi. Tyčinky sú mikrosporofyly a plodolisty (semenné listy) megasporofyly.nahosemenné 1. útvaroch stonkového pôvodu. V pletivách orgánov sú živicové alebo slizové kanáliky. Nahosemenné rastliny na listoch majú dvojaké prieduchy a to haplocheilické alebo syndetocheilické.

Na rastovom vrchole vyrastajú namiesto asimilačných listov v hustej závitnici nad asimilačnými listami. 50: Semenné paprade (Liginodendropsida) : A-semeno obklopené receptákulom so žliazkami.Nahosemenné rastliny sa vyvinuli zo semenných papradí a dosiahli vrchol svojho vývoja už v karbóne a v perme.dozreté semená a vajíčka) závitnicovito postavenými veľkými kožovitými perovito zloženými. Plodom je semenná kôstkovica (nepravý plod). ktorú reprezentuje len jeden recentný druh ginko 41 . rokmi a rozšírili sa po celej súši (veľa rodov). preto stonka samičích rastlín je monopódium (rastový vrchol nezastaví svoju činnosť). používané ako múka. Trieda : Ginkgopsida . ale dnes žije len 9 rodov (napr. C-dospelý sporofyt počtu mikrosporofylov (tyčiniek). ktorá sa vytláča mikropylou ako opeľovacia čiže polinačná kvapka. Sú ploché a na dolnom okraji je napr. 51: Megasporofyl (cykas (Macrozamia až 20 m vysoká) so japonský .cykasy Sú najstaršou fylogenetickou skupinou semenných rastlín. ságo. B-schematický prierez slizové kanáliky. ale u niektorých druhov iba 2 (cykas indický). z ktorých jeden oplodní vajcovú bunku archegónia. Bowenia). vnútri archegónia je jedna veľká (až 6 mm v priemere) vajcová bunka (oosféra).circinalis) z Indie. Trieda : Cycadopsida . Vo všetkých častiach rastliny majú rozkonárené Obr. okolo ktorého sú kolaterálne cievne zväzky a kambiálny kruh. b-integument. Najrozšírenejšie sú cykas japonský (Cycas revoluta) z Japonska a cykas indický (C. Sú dvojdomé.ginká Táto vývojová skupina je monotypická. Preparované listy cykasu japonského sa používajú na aranžovanie pod menom „palmové listy“. ktoré na rube majú veľa mikrosporangií. ktoré sa dožili súčasnosti. Stonka samčích rastlín je sympódium. Vznikli na konci prvohôr (karbón) približne pred 250 mil. Ceratozamia. Cykasy majú v kmeni mohutný stržeň. c-receptakulum Samčie šišky sú zložené z veľkého (kupula). Zamia. Triedu cykasov tvoria druhy drevín s krátkym alebo s vysokým kmeňom Obr. vajíčkom : a-mikropyla. vývojove zodpovedajúcich kôpkam výtrusníc (sórusom) papradí. Samičie výtrusné listy (megasporofyly) sú premenené listy. Na bezlistnej časti kmeňa sú podobne v závitnici usporiadané stopy po opadnutých listoch. tvoriacimi na vrchole kmeňa chochol listov. niekedy až 3 m dlhými listami. ktorým kmeň druhotne hrubne. lebo je vždy zakončená šiškou mikrosporofylov. Niektoré druhy majú v stržni veľa škrobu a vymýva sa z neho tzv. Cycas. Pod peľovým vchodom je klíčna komôrka naplnená tekutinou. Listy majú špirálovitú vernáciu tak ako paprade. Cykasy sa vyznačujú striedaním asimilačných listov a megasporofylov na vrchole kmeňa. Vnútri je mnohobunkový nucelus (megaspórangium) a mnohobunkový samičí prvorast (megaprotálium) s niekoľkými archegóniami. 2. pri druhu cykas japonský až 10 vajíčok. 1. Obidva druhy sa často pestujú v skleníkoch ako ozdobné rastliny. V peľovom vrecúšku neskôr vznikajú 2 až 3 mm veľké obrvené spermatozoidy. Vajíčka sú pokryté 3 obalmi. iné sa rozvinuli v druhohorách alebo až v treťohorách. Niektoré vo vrchnej kriede vyhynuli a iné prežili až doteraz.

guľatá semenná kôstkovica. Prirodzené porasty ginka sa našli v severozápadnej časti Číny (Sečuan) a z Číny ho už v stredoveku preniesli do Japonska. Od 18. ale niektoré druhy sú hmyzoopelivé. ktorá ho napokon zatlačila do juhových. Prvé ginká sa objavili na našej Zemi v dobe permskej (210 mil. Trieda : Ephedropsida . Samčia šištica pozostáva z listeňov 2-8 zrastených mikrosporangií. rastúcimi v Strednej Amerike. zriedkavejšie jednodomé. Považuje sa tam za posvätnú rastlinu a všade sa pestuje okolo chrámov. Žilnatina listov je vidlicovitá a otvorená. podobná žilnatine listov papraďorastov (syntelóm). Vývin zárodku sa zakončuje po opadnutí plodu. 52: Ginko dvojlaločné : A-brachyblast s mikrostrobilmi. Sú to malé metlovité kry so zelenými konárikmi a nepatrnými krížmo protistojnými šupinkovitými listami (podobné prasličkám). storočia sa často pestuje ako zvláštnosť aj v parkoch po celej zemeguli. Opelenie nastane vetrom a oplodňovací proces pomocou spermatozoidov až po niekoľkých mesiacoch. 42 . rokmi. ktoré tvoria zväzočky. na konci s 2 terminálnymi vajíčkami. Na samičom strome vyrastajú v pazuche listov na brachyblaste redukované samičie šištice (megastrobily) na dlhých stopkách . Pre chvojníky je charakteristické primitívne dvojité oplodnenie. svojím vzhľadom podobné jahňadovitému klasu. Vznikli na začiatku treťohôr asi pred 45 mil. rokov) a v treťohorách zasa väčšinou vyhynuli. ale obsahujú alkaloid efedrín.megasporangioforoch. Preto ich niektorí systematici zadeľujú aj ku krytosemenným rastlinám.chvojníky Z fylogenetického hľadiska je to najmladšia skupina nahosemenných rastlín. Je to dvojdomý rozkonárený strom s význačnými dvojlaločnými opadavými listami. Do tejto triedy patrí len jeden rad (Ephedrales) s jedinou čeľaďou (Ephedraceae) a s jedným rodom chvojník (Ephedra) asi so 40 druhmi. Väčšina znakov (nekryté vajíčka. Na svojom vretene majú v závitnici mikrosporangiofory (tyčinky). Viacerí taxonómovia ich zaraďujú do priamej vývojovej príbuznosti s triedou Gnetopsida a Welwitschiopsida. Sú dvojdomé. dvorčekové tracheidy) však poukazuje na príbuznosť s nahosemennými rastlinami. Z dvoch vajíčok na spoločnej stopke sa vyvinie len jedna semenná kôstkovica. 3. Na samčom strome v pazuchách listov brachyblastov vyrastajú samčie šištice (mikrostrobily). vyrastajúcimi na tohoročných dlhých výhonkoch (makroblastoch) jednotlivo alebo sú nakopené na krátkych a hrubých brachyblastoch. Plodom (nepravým) je žltá. v ktorej došlo skôr k dvojitému oplodneniu.dvojlaločné (Ginkgo biloba). Severná hranica areálu chvojníka dvojklasého (Ephedra distachya) je na Slovensku pri obci Štúrovo. ale prevažne od Strednej Ázie až po Stredomorie a ojedinele aj v Strednej Európe. Samičie šištice začínajú niekoľkými pármi listeňov a medzi najvrchnejšími je jedno alebo dve terminálne vajíčka. Plodom je nepravá červená semenná bobuľa. V pletivách nemajú nijaké živicové kanáliky. než zanikli archegóniá. Obr. veľkosti čerešne so sladkastou chuťou na dlhej stopke. Ázie. Ginko dvojlaločné rástlo po celej Euroázii od kriedy až po ľadovú dobu. Sú vetroopelivé. B-brachyblast s vajíčkami Chvojníky sú zaujímavou skupinou.

má veľmi tvrdé a pružné drevo. Megastrobil tvorí len jedno vajíčko. lebo dobre znáša strihanie a znečistený vzduch miest. Najdôležitejším rozlišovacím znakom pre triedu tisov je terminálny telóm s jedným vajíčkom ponoreným čiastočne v kupule a neprítomnosť živicových kanálikov v dreve a listoch. Trieda : Taxopsida .canadensis).ihličnany 1. vyrastajúceho naspodku konárikov. na rube svetlejšie striedavé ihlice. Má ploché. patis (Cephalotaxus). Tis obyčajný je rozšírený po celej Európe. Vo východnej časti areálu rodu rastie tis japonský (T.epimácium). Čeľaď : Pinaceae . ktoré sa po oplodnení mení na semeno obalené čiastočne dužinatým mieškom (arilus) a vytvára nepravý plod .araukáriovité 2. Tis obsahuje vo svojich pletivách prudko jedovatý alkaloid .čím prispievajú k rozmnožovaniu tisu. Trieda : Pinopsida (Coniferopsida) . Jedine červený miešok nie je jedovatý a požierajú ho vtáky. V strednej Európe je však takmer na vyhynutie. Semenná bobuľa má neúplný miešok (arilus .baccata a T.cuspidata. pôsobiaci ochrnutie dýchacieho centra. používané v rezbárstve a pri výrobe lukov. 5. Je obľúbenou drevinou našich parkov. na líci tmavozelené. Samčie šišky vznikajú naspodku minuloročných konárikov a majú štítkovité mikrospórangiofory. Druhy tisu sú rozšírené cirkumpolárne. ktorý len čiastočne kryje semeno a nezrastá s ním.4. končisté. Triedu Taxopsida v súčasnosti reprezentujú dva rody: tis (Taxus).cuspidata) a v Amerike tis kanadský (T. Tisy sú dvojdomé vždyzelené kry a stromy s ihlicovitými listami dvojradovo usporiadané na výhonkoch (konárikoch). V parkoch sa často pestuje tis prostredný (T.taxín. Samičie šišky pozostávajú len z jediného terminálneho vajíčka. ktorý je hybridom T.semenná bobuľa (spermobacca). na konárikoch hrebeňovito rozložené. s habitusom nízkeho stromu alebo kra. Samčie pohlavné orgány (tyčinky) sú usporiadané v málopočetných šišticiach (5-10).borovicovité 3. Čeľaď : Taxodiaceae . x media).tisovcovité 43 . Rastie veľmi pomaly. Čeľaď : Araucariaceae . v Ázii až po Amur a v Afrike v pohorí Atlas. ktoré sa oddelili od triedy ihličnanov už začiatkom druhohôr (trias).tisy Zástupcovia tejto triedy predstavujú samostatnú vývojovú skupinu nahosemenných rastlín. V Európe je domáci len tis obyčajný (Taxus baccata).

smrekovec. Ich postavenie na stonke je striedavé alebo protistojné. 53: Nahosemenné (Gymnospermae): a až h . Samičia šiška (megastrobil) má na vretene šišky niekoľko podporných listeňov postavených striedavo. ktorých stonka sa takmer výlučne monopodiálne. Peľové zrná sa zachytia elektrostaticky v polinačnej kvapke mikropyle. borovica). V kmeni je veľký stržeň (starý vývojový znak). Čeľaď : Araucariaceae .borovica vejmutovka (Pinus strobus). s hrubou pokožkou a s hrubou kutikulou. i . brachyblasty. Ihličnany majú jednopohlavné šišky. g. v pazuche ktorých sú megasporofyly (semenné šupiny) na báze s 2 vajíčkami. c.tis. sú jednodomé (borovica) alebo dvojdomé (borievka). kde vyklíčia. ihlicovité alebo šupinovité. alebo dužinatejú (borievka obyčajná). s jednou žilou. zriedkavejšie kry. Po oplodňovacom procese sa vajíčka premieňajú na semená. a. Listy ihličnanov sú malé (mikrofyly).borovica lesná (Pinus sylvestris). peľové zrná majú vzduchové mechúriky pre nadľahčovanie a vzdušný prenos. céder. tuja). čiarkovité. Vznik a vývoj ihličnanov datujeme od karbónu (250 mil. Živicové kanáliky sú len v kôre. r smrekovec (Larix) 4.smrek. m .plodný konárik s 2 semenami.b . Ihličnany sú vetroopelivé. zriedka sympodiálne (tisovec) rozkonáruje. n .obligátna anemochória. j semeno obalené mieškom.vegetácii našej planéty.šišky ihličnanov.Obr. ch. Prieduchy sú hlboko ponorené do pokožky a okolo nich na kutikule sa vylučuje vosk (na rube listov). e. Súčasne vreteno a podporné šupiny šištíc drevnatejú (borovica. rozložených okolo listovej žily. celkove asi 50 rodov a 600 druhov. . Anatomická stavba listov je význačne xeromorfná.semená a klíčiace rastliny.araukáriovité Do čeľade araukáriovitých patria mohutné stromy s pravidelným. Ihličnany sú dreviny. zriedkavejšie praslenovité (borievka obyčajná).prierez semenom a mieškom.d.h . ktorá má aj veľký význam v rastlinnom kryte . Teraz sú rozšírené na všetkých kontinentoch. jedľa. ch . na ktorých vyrastajú listy (smrekovec. l až r . k .i . semenné šupiny vyschnú a tvoria lietacie zariadenie (krídelko) .f borovica.smrek (Picea).cyprusovité Trieda ihličnanov predstavuje dnes počtom druhov a významom najdôležitejšiu triedu nahosemenných rastlín. prevažne stromy. Niektorým druhom semenná šupina abortuje (borovica limbová). rokov) a najväčší rozvoj dosiahli v druhohorách. 44 .kosodrevina.jedľa (Abies).tyčinkový konárik s 3 kvetmi. Niekedy na konároch sú bočné konáriky veľmi skrátené a vznikajú tzv. zdanlivo praslenovitým rozkonárovaním stonky. Čeľaď : Cupressaceae . o . zriedkavejšie sú širšie. p . Mikrosporangiofory (tyčinky) tvoria (samčie šišky) mikrostrobily a na báze šišky sú obalené šupinami. l . Drevnatá stonka druhotne hrubne a v pletivách sú živicové kanáliky. Listy majú určitý počet živicových kanálikov.jedľa.

Listy sú striedavé a sú buď široké a ploché, kopijovité až vajcovité s mnohými rovnobežnými žilami (damarovník), alebo sú úzke, ihlicovité až šidlovité s jednou žilou (araukária). Sú to dvojdomé rastliny. Samčie šišky sú veľké a pozostávajú z veľmi početných mikrosporangioforov (tyčiniek). Samičie šišky sa vyznačujú tým, že vznikli zrastením podporného listeňa so semennou šupinou, ktorá niekedy je vyvinutá na vrchnej strane šupín ako ligulárna šupina. Na každej šupine je jedno obrátené vajíčko. Dozreté šišky sú veľké, drevnaté a rozpadavé. Recentné araukáriovité s 2 rodmi a 35 druhmi rastú na južnej pologuli (Amerika, Austrália, N. Zéland). Pravidelným rastom, podobným našim smrekom je araukária štíhla (Araucaria excelsa), pochádzajúca z Norfolkských ostrovov. U nás sa často pestuje pre svoje pravidelné rozkonárovanie ako známa "izbová jedlička". Vo svojej vlasti, ako aj príbuzný druh araukária brazílska (A.brasiliana) poskytuje výborné drevo na stavbu lodí. Araukária čílska (Araucaria araucana) rastie v juž. Chile, má kmeň až 60 m vysoký, jej semená a šištice predtým boli hlavnou potravou tamojších indiánov (Araukáni). Druhy rodu damarovník (Agathis) sa vyznačujú plodnými lupeňovitými listami a veľkým množstvom živice v kôre. Najznámejším druhom je damarovník južný (Agathis australis) z Nového Zélandu, ktorý okrem výborného dreva na stavbu lodí poskytuje dôležitý kopálový lak (Kauri-Kopal), ktorý sa podobá jantáru. Čeľaď : Pinaceae - borovicovité Zástupcovia čeľade sú prevažne stromy, zriedkavejšie kry severnej pologule. Kmeň sa rozkonáruje monopodiálne a bočné konáre sa zakladajú tesne pod rastovým vrcholom, takže konáre stoja v zdanlivých praslenoch. Podľa ich počtu možno zistiť vek mladších stromov. Korene sa vyznačujú mykorízou. Listy sú ihlicovitého tvaru a sú postavené v závitnici. Vyrastajú na dlhých výhonkoch - na makroblastoch, alebo na krátkych brachyblastoch (smrekovec, borovica) a prisadajú na konárik vankúšikmi napr. na smreku, preto jeho konáriky sú po opadaní listov drsné, alebo bez vankúšikov, ako je to na jedli a preto sú jej konáriky po opadaní listov hladké. Väčšinou sú vždyzelené a na rastline vytrvávajú asi 4-12 rokov, zriedkavejšie sú listy mäkké a opadavé (smrekovec). Borovicovité sú jednodomé. Samčie šištice majú vzhľad jahňady a na svojej báze sú obalené šupinami. Peľové zrná majú 2 vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z listeňov postavených v závitnici a semenných šupín, s dvoma obrátenými vajíčkami. Podporné listene (šupiny) neskôr zdrevnatejú vo

Obr. 54: Nahosemenné (Gymnospermae): a až e - anatómia listov ihličnanov (vpravo vrchná, vľavo spodná

strana); a - smrek (Picea), b - borovica lesná (Pinus sylvestris), c - okraj listu borovice čiernej (P.nigra), jedľa biela (Abies alba), e - tis (Taxus); f až j - semenné šupiny šišiek ihličnanov; f,g - smrek (brušná a chrbtová strana), h - borovica čierna, ch - smrekovec (Larix), i,j - jedľa (brušná a chrbtová strana), k - nepravá bobuľa borievky obyčajnej (Juniperus communis) a jej priečny prierez

45

vzpriamené alebo visiace šišky (conus). Semená majú zvyčajne jedno jednostranné krídlo, slúžiace na rozširovanie. V semene je embryo s 3 alebo viacerými klíčnymi listami. Nominátnym rodom čeľade je borovica (Pinus). Ihlice niektorých druhov vyrastajú na brachyblaste v počte 2 a 3 (podrod Diploxylon) a u iných s 5 ihlicami (podrod Haploxylon). Pre druhy podrodu Diploxylon sú charakteristické kuželovito-vajcovité šišky s výrazným štítkom na drevnatej šupine. Na Slovensku z tejto skupiny autochtónne (pôvodne) rastie borovica lesná (Pinus sylvestris) a borovica horská - kosodrevina (P.mugo), ktorá v Karpatoch rastie v nadmorskej výške 1400-1800 m. Na rašeliniskách (vrchoviskách) sa vyskytuje borovica bahenná (P. x rhaetica = P. rotundata) ako kríženec predchádzajúcich druhov. V lesoch sa vysádza borovica čierna (P.nigra subsp. austriaca). V parkoch sa často vyskytuje borovica ťažká (P.ponderosa) a borovica Banksova (P.banksiana). Z borovíc s 5 ihlicami (v ihliciach je jednoduchý cievny zväzok) sú zaujímavé tieto druhy: U nás domáca borovica limbová (Pinus cembra), stromovitého habitusu, rastie na hranici smrekového a kosodrevinného pásma. Hnedé šišky opadávajú neotvorené a bezkrídle semená sú jedlé ako tzv. "limbové oriešky". Rastie vo východných Alpách a Karpatoch. Podobná borovica sibírska (P.sibirica) rastie na Sibíri. Borovica hladká (b.Wejmouthova-vejmutovka - Pinus strobus) pochádza zo Severnej Ameriky. Má 6-12 cm dlhé mäkké ihlice, kôra je hladká. Má dlhé šišky s tenkými drevnatými podpornými šupinami. Borovica štíhla (P.excelsa) pochádza z Himalájí, podobá sa predošlému druhu, ale má dlhšie ihlice a väčšie šišky. Tieto druhy sú často vysádzané v našich parkoch ako solitérne stromy. Rod jedľa (Abies) má na Slovensku len druh jedľu bielu (A.alba), ktorý je významný lesotvorný druh, rastie v zmiešaných lesoch s bukom - jedľobučiny. V Európe rastie ešte jedľa španielska (A.pinsapo), jedľa grécka (A.cephalonica) a jedľa cára Borisa (A.borisii-regis). V parkoch je častá jedľa srienistá (A.concolor) zo Sev. Ameriky. V Európe je významným lesotvorným druhom smrek obyčajný (Picea abies). V parkoch sa vysádza severoamerický smrek pichľavý (P.pungens) so striebristými ihlicami, ktoré bolestivo bodajú. Dekoratívny úzko ihlancovitý až stĺpkovitý habitus má smrek omorikový (P.omorica), ktorý je endemický balkánsky druh, nazývaný dendrológmi ako smrek Pančičov. Veľmi dekoratívne stromy so zväzočkami neopadavých ihlíc na brachyblaste vytvárajú druhy rodu céder (Cedrus). Céder libanonský (C.libani) rastie prirodzene v Malej Ázii (najviac v Turecku), céder atlaský (C.atlantica) rastie na severozápade Afriky v horských oblastiach. Céder himalájsky (C.deodara) je vysokohorský druh pohoria Himaláje. Všetky druhy sú u nás vysádzané v parkoch. Duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii) pochádza zo Sev. Ameriky a na Slovensku sa často vysádza v parkoch a lesoch, nakoľko je rýchlorastúci druh. Jej šišky sú charakteristické podpornými šupinami, ktoré sú dlhšie ako semenné šupiny a vyčnievajú zo šišky. Jediný opadavý ihličnan u nás je smrekovec opadavý (Larix decidua), ktorá má zväzoček ihlíc na trvácich brachyblastoch. Poskytuje veľmi kvalitné drevo - "červený smrek". Čeľaď : Taxodiaceae - tisovcovité Tisovcovité sú zvyčajne vysoké stromy, často obrovských rozmerov a dlhého veku. Majú ihlicovité alebo šupinovité listy, takmer vždy striedavého postavenia (okrem rodu metasekvoja). Sú jednodomé. Samčie šišky sa skladajú z tyčiniek s peľovými zrnami bez vzdušných mechúrikov. Samičie šišky sa vyznačujú nedokonalým zrastením podporných šupín so semennou šupinou. Semenné šupiny neskôr zdrevnatejú, semená sú bez krídla alebo majú len úzku obrubu. Do čeľade patrí 8 rodov so špecifickými znakmi a bez bližších príbuzenských vzťahov. Predstavujú reliktné druhy s pomerne malým areálom a malým počtom druhov. Rastú prevažne vo vých. Ázii a v Sev. Amerike a ani jeden ich zástupca nie je v Európe pôvodný. Tisovec dvojradový (Taxodium distichum) tvorí lesy v močaristých krajoch na juhovýchode Sev. Ameriky. Význačný je plochými svetlozelenými listami v dvoch radoch na konárikoch, ktoré v zime v celosti opadávajú. Má kolovité dýchacie korene - pneumatofory, ktorými prevetráva koreňový systém. Sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens) rastie vo vlhkých lesoch a na brehoch riek v Kalifornii a dorastá do výšky až 110 m. Jej príbuzným druhom je sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), ktorý rastie na svahoch Sierry Nevady v Kalifornii. Hrúbka jeho kmeňa dosahuje až 12 m a výška vyše 100 m. Recentný vek niektorých jedincov sa odhaduje až na 4000 rokov. Obidva druhy sú na svojich pôvodných náleziskách v Sev. Amerike prísne chránené. Žili v treťohorách aj v Európe a zúčastnili sa na tvorbe hnedého uhlia. Dnes sa obidva druhy s obľubou sadia v parkoch ako ozdobné stromy. Zaujímavý druh metasekvoja dvojradová (Metasequoia glyptostroboides) je zo strednej Číny. Je to jediná recentná rastlina, ktorá sa skôr poznala ako fosílna z obdobia druhohôr. Kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica) je domácim druhom (stromom) v Japonsku. Kuninghamia čínska (Cunninghamia lanceolata) pochádza z vých. Ázie, má tmavozelené a tvrdé ihlice s pichľavým vrcholom. Dáždnikovec japonský
46

(Sciadopitys verticillata) rastie v južnom Japonsku. Je to dvojdomý, až 50 m vysoký strom, s takmer v praslene postavenými brachyblastami s jedným listom. Všetky uvedené druhy sú introdukované na Slovensku a zriedkavo sú vysádzané v parkoch. Čeľaď : Cupressaceae - cyprusovité Sú to mohutné vždyzelené stromy až plazivé kríčky. Listy majú ihlicovité alebo šupinovité a to krížmo protistojné alebo v trojpočetných praslenoch. Rastliny sú jednodomé alebo dvojdomé. Samčie šišky sú malé a väčšinou jednotlivo na vrchole krátkych konárikov. Pozostávajú zo štítkovitých mikrosporangioforov (tyčiniek). Peľové zrná nemajú vzdušné mechúriky. Samičie šištice pozostávajú z niekoľkých krížmo protistojných semenných šupín s 1 alebo viacerými priamymi vajíčkami. Semenné šupiny buď zdrevnatejú, čím vznikne šiška (tuja), alebo zdužnatejú a zrastajú, čím vznikne šišková bobuľa - galbulus (borievka). Semená sú bez krídiel. Často pestovaným rodom je tuja (Thuja), s krížmo protistojnými šupinovitými listami. V parkoch a na cintorínoch sa vysádza tuja západná (Thuja occidentalis). Je to až 20 m vysoký strom. Úzku kužeľovitú až stĺpovitú korunu má odroda vyšľachtená na Slovensku T. occidentalis cv. Malonyana. Rozotreté listy príjemne voňajú. Pochádza zo Sev. Ameriky podobne ako tuja riasnatá (T.plicata). Je to až 70 m vysoký strom. Jej listy sú na rube bielo škvrnité. Príbuzným druhom je tuja východná (T.orientalis), až 10 m vysoký strom pochádzajúci z východnej Ázie. Rozotreté listy nepríjemne zapáchajú a sú jedovaté. Tujovka japonská (Thujopsis dolabrata) pochádza z Japonska. Na vodorovne odstávajúcich konárikoch má široké, na líci lesklozelené a na rube biele, šupinovité listy. Z Kalifornie pochádza libocéder zbiehavý (Libocedrus decurrens) so stlačenými hranatými konárikmi a ostrými listami. Je dekoratívny až 20 m vysoký strom, na ekologické podmienky prostredia nenáročný. Z rodu cyprus (Cupressus) najznámejší je cyprus vždyzelený (C.sempervirens). Neveľký strom s vretenovitou až ihlancovitou korunou je ozdobou Stredomoria, kde ho vysádzajú na cintorínoch a v parkoch. Jeho drevnaté šišky sú veľkosti orecha, naše podnebie neznáša (mráz poškodzuje listy). V parkoch sa často vysádzajú druhy rodu cypruštek (Chamaecyparis) a to severoamerický cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana) a cypruštek hrachonosný (Ch.pisifera), okrasný strom pochádzajúci z Japonska. Vyznačuje sa vodorovnými konárikmi a malými šiškami. Tieto druhy sú veľmi variabilné, čo sa využíva na selekciu rôznych odrôd. V okrasnom záhradníctve je známy Cupressocyparis x leylandii, ktorý vznikol krížením druhov rodu Cupressus a Chamaecyparis. Najväčším rodom čeľade je borievka (Juniperus), do ktorého patrí viac než 20 druhov. Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú 3 druhy. Borievka obyčajná (Juniperus communis) je hojne rozšírená od nížinného vegetačného stupňa až po horský, najmä na opustených pasienkoch. Má trojpočetné tuhé ihlice a dužinaté šišky so silicovými (schizogénnymi) nádržkami. Borievka sibírska (J.sibirica) rastie na Slovensku len v oblasti hornej hranice lesa. Borievka kláštorná (netatová) (J.sabina) rastie len na severe Slovenska v pohorí Pieniny, celá rastlina je veľmi jedovatá.

47

2. Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) - krytosemenné rastliny

Obr. 55: Cyprusovité (Cupressaceae): 1a - borievka kláštorná (Juniperus sabina) konárik s ihlicovými listami,

1b - detail konárika s ihlicovými listami, 1c - konárik so šupinovitými listami, 1d - detail konárika so šupinovitými listami; 2a - borievka viržínska (Juniperus virginiana) konárik, 2b - detail konárika; 3a - borievka obyčajná (Juniperus communis var. communis) konárik s plodmi, 3b - ihlica; 4a - borievka sibírska (Juniperus sibirica) konárik, 4b - ihlice zo spodnej a vrchnek strany; 5a - cypruštek Lavsonov (Chamaecyparis lawsoniana) konárik so šiškami, 5b - detail konárika; 6a - cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa) konárik, 6b - detail konárika, 6c šišky; 7a - cypruštek nutkanský (Chamaecyparis nootkatensis) konárik, 7b - detail konárika, 7c - šišky; 8a chvojník dvojklasý (Ephedra distachya) habitus, 8b - samičí kvet, 8c - samčí kvet

1. Trieda : Magnoliopsida - magnóliokveté

48

Trieda : Liliopsida . S týmto javom súvisí aj ich pomenovanie . So vznikom semenníka súvisí aj vznik pravých plodov.2. zriedkavo dichotomicky. Dokonalé embryo je dobre chránené v semene a v oplodí. Ich evolúcia súvisí s dokonalým prispôsobením sa sporofytu suchozemskému životu. že ich plodolisty svojimi okrajmi zrastajú a vytvárajú dutý semenník. v ktorom sú vajíčka (a po oplodnení semená) dokonalejšie chránené. 56: Metagenéza u krytosemenných rastlín rastlín je druhotne získaným znakom a súvisí s prispôsobením sa rastlín k zhoršeným klimatickým podmienkam. Viacročné rastliny s otvorenými kolaterálnymi cievnymi zväzkami druhotne hrubnú pomocou kambiálneho kruhu.ľaliokveté Táto vývojová skupina rastlín je najdokonalejšou v rámci rastlinnej ríše. Od nahosemenných rastlín líšia sa najmä tým. a to otvorené a usporiadané do kruhu (eustéla) . ako pri nahosemenných rastlinách. Cievne zväzky sú prevažne kolaterálne.krytosemenné. Okrem kolaterálnych cievnych 49 . Medzi krytosemenné rastliny patria dreviny a byliny. Stonka sa rozkonáruje sympodiálne. s čím súvisí väčšia redukcia gametofytu.dvojklíčnolistové.jednoklíčnolistové. menej monopodiálne. Bylinný charakter niektorých krytosemenných Obr. alebo uzavreté a v stonke rozptýlené (ataktostéla) . alebo hlavný koreň zakrpatie alebo zanikne a jeho úlohu preberú adventívne korene (homorízia). Z korienka embrya sa vyvinie dobre vyvinutý hlavný koreň s bočnými koreňmi (alorízia).

zriedka jednožilová.∞. A4+4. Listy majú zvyčajne listovú stopku.rozmnožovacie zariadenie. Odtiaľto nastalo osídlenie nižšie položených miest. G ∞ 50 . Synonymom pre krytosemenné rastliny je názov kvitnúce rastliny. Predstava o pôvode krytosemenných rastlín dosiaľ nie je ujasnená. ktoré sú na kvetnom lôžku v závitnici (acyklické kvety. magnólia). Listová žilnatina je sieťovitá. Prvé skupiny krytosemenných rastlín predstavujú druhy čeľade magnóliovitých.  Kvetný vzorec : . niektoré v nezmenenej podobe (morfotype) sa dožili doteraz. Redukciou súkvetí sa môžu zase vyvinúť druhotne jednotlivé kvety.trieda Magnoliopsida. iskerníkovité). Trieda : Magnoliopsida (Dicotyledonae) . ktoré sú typické pre jednoklíčnolistové rastliny. Stavba kvetu všeobecne je veľmi rozmanitá. a samičí gametofyt je zastúpený len niekoľkobunkovým zárodočným mieškom bez typických archegónií. Napokon sa vyvinuli súkvetia. Koreňová sústava má hlavný koreň a bočné korene (alorhízia). ktoré zabezpečuje generatívnu reprodukciu. V cievnych zväzkoch v pravidelne usporiadaných kruhoch sú trachey. A ∞. Do triedy Magnoliopsida patrí viac než 1000 rodov s takmer 50 tisíc druhmi rozšírenými na všetkých kontinentoch a ostrovoch Zeme. Predchodcovia krytosemenných rastlín (Proangiospermae) mohli rásť už v triase v horských oblastiach tropického pásma. Z nej sa vyvinuli všetky ostatné typy súkvetia. napr. Rastlinu reprezentuje diploidný sporofyt. napr.cca 135 mil. Pôvodne boli kvety na rastline jednotlivé. rokov (vrchná krieda). Kvet pôvodne podľa kvetného obalu je pravidelný a len neskoršie sa stal súmerným alebo nesúmerným. Peľové zrná prejavujú veľkú tvarovú rozmanitosť u jednotlivých rodov. sú zriedkavé. K5. Výsledkom oplodňovacieho procesu je vznik embrya a semena v gynéceu.dvojklíčnolistové Zástupcovia triedy sú dreviny alebo byliny s typicky druhotne hrubnúcou stonkou a koreňom. Pritom dochádza k redukcii počtu vnútorných kvetných častí pohlavných orgánov na 5 alebo na 4. ktoré reprezentujú dvoklíčnolistové rastliny . Paleontologické nálezy ukazujú. Ak majú kvety iný počet kvetných častí alebo iný počet kruhov. a to terminálne na vrchole výhonku (napr. Vo vývojove mladších čeľadiach je už časť kvetných častí usporiadaná do kruhov. a to perovitá alebo dlaňovitá. v peľovom vrecúšku.megasporangia a mikrosporangia a efektívny prenos peľových zŕn). výnimočne len vo vývojove najstarších čeľadiach (vlkovcovité). prípadne aj na menší počet (až 1). väčšina rastlín má cyklické kvety (všetky kvetné časti sú v kruhoch). 1. P 6 . geneticky prísne podmienenú. Kvet vznikol účelovou modifikáciou fylómov: kvetný obal a plodolist (ochrana pohlavných reprodukčných orgánov . ktorý sa premieňa na plod (fructus). ale aj telómu (kvetné lôžko a čiaška). G5 alebo K4. Vo vrchnom triase a jure väčšina pôvodných skupín vyhynula. A5+5.zväzkov sa vyskytujú aj bikolaterálne (napr. V čeľadiach vývojovo starších nájdeme kvety s veľkým a neustáleným počtom kvetných častí. že vznik krytosemenných rastlín siaha do nedávnej minulosti Zeme . často s veľkým počtom malých kvetov. Jednoklíčnolistové rastliny fylogeneticky (aj morfologicky) nadväzujú na rad dvojklíčnolistových rastlín Nymphaeales (leknokveté) a objavili sa pred 65 mil. rokov. Za najpôvodnejšiu treba považovať vidlicu (dicházium) zo skupiny cymóznych súkvetí. čím vzniknú kvety spirocyklické (hemicyklické). Listová čepeľ je rozlíšená na líce a rub . v podzemkoch kosatcov). Neskôr sa vyvinulo pazušné postavenie jednotlivých kvetov. alebo rôzne členený a časté sú delené a zložené listy. . Kvety trojpočetné. resp. C4. C5. Listový okraj je celistvý. dá sa vždy odvodiť od čísla 5 alebo 4. Variabilita kvetu je obrovská. ale v podstate majú rovnakú morfologickú a anatomickú stavbu. ⊕. Rozvíjali sa súbežne s dvojklíčnolistovými. Zárodok má 2 klíčne listy (cotyledonae). pretože najvýznamnejšou časťou je kvet (flos) . pretože takmer každý druh má iný kvet.bifaciálny list. kým listová pošva a prílistky často chýbajú. ľuľkovité) a koncentrické cievne zväzky (napr. kým gametofyt už nie je samostatný a je len mikroskopickou súčasťou nepohlavnej sporofytickej generácie. Kvety sú zvyčajne päťpočetné (pentamerické) alebo štvorpočetné (tetramerické). Krytosemenné rastliny vo svojom individuálnom vývoji taktiež prekonávajú rodozmenu (metagenézu). Samčí gametofyt je redukovaný na jedinú vegetatívnu bunku v peľovom zrnku.

Z rodu magnólia (Magnolia) je známa magnólia holá (M.špirálovité usporiadanie pohlavných orgánov na krytosemenné rastliny. ⊕. Vo svojej vlasti poskytuje hodnotné drevo. rokov). ľalii podobné kvety. korenie. a Juž. zvyčajne opadavými prílistkami. predkov sa vyvinuli mnohé ďalšie cambellii). má veľké biele. Vnútri semenníkov sú 2 alebo viac vajíčok.denudata). Gyneceum je zvyčajne apokarpné z veľkého počtu semenníkov. C 3-12.magnóolia Campbellova (M. Tyčiniek je veľa a často sú ploché. Počet kvetných lístkov kolíše medzi 6 . ovocie. D .semeno rodov s vyše 2000 druhmi) a mnohé druhy sú dôležité úžitkové rastliny. ktoré zrastajú a chránia púčiky. k radu Dilleniales a k čeľadi pivonkovitých (Paeoniaceae). Plody tvoria šiškovité plodstvo mechúrikov alebo nažiek. C .  Kvetný vzorec : . Dnes sú na ústupe a na ich dlhý fylogenetický vývoj poukazuje veľké množstvo látok špecializovaného metabolizmu (alkaloidy a glykozidy). Koncom druhohôr boli veľmi rozšírené a v treťohorách rástli takmer po celej vtedajšej suchej zemi i na území Slovenska. Na Slovensku sa pestujú len druhy rodu magnólia a ľaliovník. Amerika.tyčinka. Anonovité sú veľmi starou čeľaďou a z ich Obr. 51 . vých. ktoré sa u niektorých druhov otvárajú ešte pred vypučaním listov. obojpohlavné. alebo nažka. voňavé látky a drogy. Plodom sú bobule. Ázia a Sev. x soulangeana).∞. Kvety sú jednotlivé. ozdobný ker pochádzajúci z Číny. Magnóliovité sú entomofilné druhy a ich plodom je mechúrik. 57: Magnoliovité (Magnoliaceae). ktorých heterochlamydeický kvet je v trojpočetných kruhoch. pravidelné. Opadavé prílistky zanechávajú na konáriku kruhovitú jazvu. B . Gyneceum je apokarpné. často s rovnakými kališnými (K) lístkami a korunnými (C) lupienkami. Ameriky. kvitnúci pred vypučaním listov. ktorých centrum rozšírenia tvoria pohoria Indomalajzie. kry a liany). ktorých peľové zrná sa našli v usadeninách jurskej doby (135 mil. Okraje plodolistov nedokonale zrastajú. ktoré z vývojového hľadiska stoja veľmi blízko k čeľadi magnóliovitých. Majú jednoduché spirocyklické kvety.semenník. ľaliovník) vždyzelenými alebo opadavými listami. veľké. a juž. Známym stromom našich parkov je ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) pochádzajúci zo Sev. A .Sú najstaršou čeľaďou krytosemenných rastlín. predĺženým kvetným lôžkom. K 3. Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými nedelenými alebo delenými (napr. V záhradách sa pestuje hybrid uvedených druhov magnólia Soulangeova (M. Poskytujú drevo. Počet tyčiniek je veľký a sú v závitnici.až veľa. Môžu byť acyklické alebo spirocyklické. Príbuzenské vzťahy sú jednak k čeľadiam vnútri radu magnóliotvarých.liliiflora) s červenými kvetmi. A 3 . Má výrazne štvorlaločné lýrovité listy. Sú pantropické (120 kvetnom lôžku. Z Číny pochádza aj ozdobný strom magnólia ľaliokvetá (M. G ∞ -1 Sú to tropické dreviny (stromy. veľké zelenkasté kvety a dlhostopkaté nažky tvoriace šiškovité plodstvo. Do čeľade patrí 10 rodov a asi 220 druhov.

 Kvetný vzorec : . Asimina trojlaločná (Asimina triloba). ktorý sa pestuje na veľkých plantážach na juhu USA pod názvom „poopoo“ . 58: Anonovité (Annonaceae). b.h .pawpaw. i .Obr.semeno Známym stromom trópov je anona šupinatá (Annona squamosa). G (3) 52 . severových. C 3. A 3+3+3. Významným ovocným druhom je asimína trojlaločná (Asimina triloba). Kananga voňavá (Cananga odoratum) poskytuje zo svojich korunných lupienkov voňavý olej ilang-ilang (Indomalajzia. Austrália) a xylópia etiopská (Xylopia aethiopica) poskytuje korenie . d . ⊕. A 3+3+3.vetvička s kvetmi a plodmi.pozdĺžny rez s piestikom s vajíčkami. K 3. ⊕. a.c detail kvetu.„černošské korenie“. G 1 . P 3+3.

Ďalej veľmi známe sú škoricovníky (Cinnamomum).  Kvetný vzorec : . pravidelné. Jeho listy (bobkové listy . Najznámejším druhom je vavrín pravý (Laurus nobilis). Čeľaď zreteľne príbuzensky nadväzuje a má serologickú podobnosť s radom ružotvarých (Rosales).floridus). trojpočetné. z ktorého sa u nás pestuje zimovec včasný (Ch. Z gáfrovníka lekárskeho (Camphora officinarum. čiastočne alebo úplne obalená mäsitou alebo zdrevnatenou zväčšenou kupulou. ktoré prechádzajú v početné kvetné lístky acyklického kvetu. zoskupené do strapcovitých súkvetí. . V strednej a severnej časti Južnej Ameriky sa hojne pestuje hruškovec americký (Persea americana) pre jedlé plody (avokádo). c. Do čeľade patrí 31 rodov a asi 2250 druhov rozšírených prevažne v trópoch. zvyčajne so striedavými jednoduchými listami s celistvým okrajom. praecox).i . prílistky 53 . 59: Kalykantovité (Calycanthaceae).plodstvo   Kvetný vzorec : . Ázie sa získava liečivý gáfor. kvitne už v januári pred vyrašením listov. . ⊕. u nás často pestovaný v skleníkoch. ktorých kvetná stopka je zvonka pokrytá listencami. najmä Strednej a Južnej Ameriky a len ojedinele v subtrópoch alebo v miernom pásme. zvyčajne so striedavými jednoduchými kožovitými listami bez prílistkov. Kvety sú malé belavé alebo zelenkasté. Plodnými konárikmi sa v minulosti ovenčili učenci na univerzitách (bacca laureatus) a s tým súvisí aj dnešné naše pomenovanie „laureát“. pochádzajúce z juhovýchodnej Ázie. nažiek.∞. Do čeľade patrí rod kalykant (Calycanthus. A 2. b . P ∞. Ameriky a Austrálie. V ich pletivách sú rozličné silice a alkaloidy. 5 druhov) zo Sev. Kalykant floridský(Calycanthus floridus). P 0. zeylanicum. G ∞ Sú kry a stromy s protistojnými listami bez prílistkov. Obr. V Európe (mediterán) rastie len rod vavrín (Laurus).C. Plodom je jednosemenná bobuľa alebo kôstkovica. Je symbolom slávy a z jeho konárikov sa vijú vence.kvet.semeno a . Andréceum pozostáva zvyčajne z 9 tyčiniek. škoricovník čínsky . Cinnamomum camphora) pochádzajúceho z vých. cassia).Sú to vždyzelené stromy a kry. ktoré uzaviera zdužnatená kvetná stopka. 3. alebo po opadnutí kupuly sú plody úplne voľné.kvitnúca vetvička. . m . Sú zvyčajne homochlamydeické. Semená nemajú endosperm.Folia Lauri) sú známym korením. Ich olúpaná kôra je známa v našich domácnostiach pod menom škorica (škoricovník cejlónsky . A 5 . Plody sú nažky. Zriedkavo sa u nás v parkoch pestuje kalykant floridský (C. G (3) (1-6) Sú to priame alebo ovíjavé byliny alebo kry. Ďalší rod je zimovec (Chimonanthus) z Číny.C. charakteristický menší strom Stredomoria. gynéceum z 3 zrastených plodolistov a semenník s jediným anatropným vajíčkom je čiastočne ponorený do tanierovitej kvetnej stopky (kupula). zriedka dvojpočetné alebo päťpočetné a heterochlamydeické. často s oblúkovitou žilnatinou.

žlté.  Rastliny vodné alebo bahenné so zhrubnutým podzemkom. Plodom je veľká dužinatá tobolka. kvety obojpohlavné.  Do tejto čeľade patria väčšinou tropické byliny a dreviny. 61: Lekno biele (Nymphaea alba) v južnej Ázii. mnohopočetné. Piepor dlhý (Piper longum) z Indomalajska dáva tzv. Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) je burinou viníc a záhrad teplejších oblastí. na okraji nadvinuté. Často sa pestuje ako okrasná vodná rastlina v jazierkach parkov. Kopytník európsky (Asarum europaeum) je rastlinou listnatých lesov s nenápadným purpurovohnedým pravidelným kvetom. Používa sa v ľudovom lekárstve. Pochádza z povodia Amazonky. Obr. je jedovatá. Listy sú dlho stopkaté.  Vodné rastliny príbuzné leknovitým s nádhernými veľkými kvetmi. Rastlina má žlté zrastenolupienkové súmerné kvety. obsahuje alkaloid aristolochín. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica a semená majú endosperm a perisperm. P. Mnohé druhy sa pestujú pre peknú kresbu svojich listov ako obľúbené ozdobné rastliny skleníkov a bytov (P. nápadné. pochádzajúci z Indomalajska.luteum) pochádza z oblasti Strednej Ameriky. Kvitne skoro na jar. Na hrotoch C lupienkov sú zakrpatené peľnice. ovíjavý ker. plodom je tobolka. 60: Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) ich okrúhle čepele splývajú na hladine vody. Okvetie trojpočetné.chýbajú (pieprovec). Je obľúbenou skleníkovou rastlinou. V našej flóre sú zastúpené len 2 rody. V trópoch sa pestuje piepor čierny (Piper nigrum). Leknica žltá (Nuphar lutea) má kvety menšie. Vonia gáfrom alebo čiernym korením a má ostrú štipľavú chuť. Kvety sú bez kvetného obalu. Jeho nedozreté bobule poskytujú „čierne korenie“ a dozreté bobule bez oplodia zasa „biele korenie“. Viktória kráľovská (Victoria regia) sa pestuje ako okrasná. Listy majú jednoduché s odnoženou žilnatinou. Najznámejším druhom je lekno biele (Nymphaea alba). hederifolia. 54 . zakoreňujúce sa na dne vodných nádrží. Kvety sú veľké. obtusifolia). U nás sa niekedy pestujú v skleníkoch. obojpohlavné alebo jednopohlavné. súmerné (vlkovec) i pravidelné (kopytník). 1400 druhov). Andreceum pozostáva z 110 tyčiniek a cenokarpné gyneceum z 1-6 zrastených plodolistov. ktoré obsahujú alkaloid piperín a iné glykozidy. Vyskytuje sa v podobných biotopoch ako lekno. čo je vlastne celé súplodie. zapácha. Má listy veľké v priemere až 2 metre. Vzácne rastie v stojatých vodách mŕtvych ramien riek a vodných kanálov.“ dlhé korenie“.speciosum).lotos (Nelumbium) má dva druhy: lotos orechonosný (N. Jediný rod . Polynézii a Austrálii a lotos žltý (N. Rod pieprovec (Peperomia) tvoria druhy rastúce v trópoch. čím sa vysvetľuje fylogenetický vznik tyčiniek z C lupienkov. Jedovatý. tyčiniek 6 alebo 12. Súkvetie je predĺžený klas. Pieprovité rastú najmä v trópoch Ameriky a Malajzie (12 rodov. V pletivách sú nádržky s pálivými silicami. ktorý rastie Obr. Oba druhy sú vzácne a chránené. semenník spodný. Najväčším rodom čeľade je rod piepor (Piper).

alebo s dlhým páperistým chvostíkom.prilbica). Kvetné obaly okrem rôzneho počtu jednotlivých častí môžu byť rozlíšené (kalich-K. ktorý napomáha šíreniu plodu pomocou vetra (plamienok. Dráč je známy medzihostiteľ hrdze trávnej (Puccinia graminis). Niektoré listy sú premenené na tŕne. niekedy s ostrohou (prilbica. z ktorého sa kedysi získavalo farbivo. prilbica) majú C premenenú na nektáriá. ostrôžka. druhy trváce i jednoročné. Plodolistov resp. Rôznorodosť je zjavná najmä v stavbe kvetov. hlaváčik). záružlie. Táto čeľaď na rozdiel od mnohých iných je morfologicky rôznorodá. Je nízkeho vzrastu s pichľavými kožovitými a neopadavými listami. E . počet kvetných častí je rôzny. U niektorých druhov je nažka s ostňami (iskerník roľný).kvet s predĺženým kvetným lôžkom (myší chvostík). Tyčiniek býva väčšinou veľké množstvo. modrými jedovatými bobuľami. Trojpočetné žlté kvety sú v strapcoch a majú dráždivé tyčinky. koruna-C).poniklec. C . Jeho biotopom sú suché krovinaté stráne. 62: Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) A . Dráč obyčajný (Berberis vulgaris) je divorastúci ker s listami vyrastajúcimi na brachyblastoch. Niektoré druhy (napr. 63: Kvety iskerníkovitých : A .kališné lístky korunovité s nektáriami. blyskáč.okvetie mnohopočetné (pečeňovník). julianae) sa vysádzajú ako okrasné kry. výnimočne bobuľa. Niektoré kultivary a iné cudzokrajné druhy (Berberis thunbergii. B. u niektorých iskerníkov) a na ňom navzájom nezrastené plodolisty (apokarpné G). F .kvet s ostrohami (orlíček) 55 .kvitnúci konárik. Kvety sú pravidelné. prilbica) alebo nažka (iskerník. je rôznofarebný a na prvý pohľad teda pripomína C. K preto preberá funkciu C. ktoré sa pri dotyku skláňajú na bliznu. Bplodný konárik  Do čeľade patria najmä byliny ale i liany (plamienok). Charakteristickým znakom čeľade je ešte predĺžené kvetné lôžko (napr. päťpočetné (čemerica).kvet súmerný (prilbica). Obr. Plodom je bobuľa. Plodmi sú mechúrik (napr. B . Okrasným druhom je aj mahónia cezmínolistá (Mahonia aquifolium). často v strapcoch. veternica). Plodom je červená podlhovastá bobuľa kyslej chuti. so zobáčikom (veternica). Takže medzi iskerníkovité patria jedovaté i niektoré liečivé druhy. žlté. Výrazne žltej farby je drevo. Kôra a koreň obsahujú alkaloid berberín. zriedkavejšie tobolka. i nerozlíšené (okvetie-P . ostrôžka i stračonôžka). Do čeľade patria druhy s kvetmi pravidelnými (väčšina) i súmernými. piestikov je taktiež veľa. Veľa druhov tejto čeľade obsahuje glykozidy (napr.veternica) alebo alkaloidy (akonitín . Obr. ktoré produkujú nektár. 2-4 početné. poniklec). najčastejšie sú kvety mnohopočetné alebo 5-početné (4-početné plamienok). ktorá obsahuje veľa vitamínu C. D .okvetie s tromi podkvetnými listeňmi (poniklec). S tým súvisí aj entomofília. Sú to kry s jednoduchými listami opadavými i neopadavými. anemonín .okvetie štvorpočetné (plamienok). ostrôžka. G .

sušením sa jedovatosť znižuje. Čemerica čierna (H. Vyskytujú sa na lúkach. kvety s purpurovočerveným (čemerica purpurová) alebo bielo (čemerica čierna) sfarbeným 5-početným kalichom. niektoré sú zároveň aj okrasnými (hlaváčik. E . kvitnúce skoro na jar alebo dokonca ešte v zime. stračonôžka. Iskerníkovité osídľujú rôzne biotopy. Čemerica purpurová (H. ak seno alebo čerstvé krmivo obsahuje záružlie. plodmi sú mechúriky. chránené a zároveň veľmi dekoratívne druhy horských vlhkých lúk. Listy sú veľké. Plody sú mechúriky. Jedovatý. najmä lesných lúk i svetlých lesov. v Obr.) Záružlie močiarne (Caltha palustris) je jedna z prvých jarných rastlín rastúcich pri potokoch. K otravám dochádza aj u hospodárskych zvierat. u nás je pestovaná v záhradách. Patrí sem veľa chránených a vzácnych druhov.riekach i stojatých plodstvo zrastených mechúrikov (černuška) vodách. pasienkoch. Druhy čemerice sú okrasné rastliny. B . výnimočne vegetatívne hľúzkami (blyskáč) alebo poplazmi (iskerník plazivý). D .plodstvo otnitých nažiek (iskerník roľný).plodstvo nažiek s krátkym zobáčikom (veternica). Orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) je takisto chránená i dekoratívna rastlina horských polôh.od toho dostala meno. Je mierne jedovatá.niger) pochádza z Álp. ako buriny na poliach.purpurascens) rastie vzácne v listnatých lesoch východného Slovenska. odnoženo strihané. kvitne v zime. Plody sú mechúriky. Veľké žlté kvety polguľovitého tvaru predstavujú sfarbené K. čo sa prejavuje podráždením Obr. Má čierny koreň . C .Rozmnožujú sa väčšinou semenami. 66 : Žltohlav európsky (Trollius europaeus) tráviacich orgánov a obličiek. 64: Plody iskerníkovitých: A . Čemerica (Helleborus). pri potokoch a (poniklec).podstvo nažiek s páperistými výrastkami lesoch. poniklec. pričom C sú premenené na nektáriá. 56 . Žiarivo žlté kvety majú 5-početné P. 65 : Záružlie močiarne (Caltha palustris) Obr. i v alpínskom stupni vysokých hôr. K (fialový) s ostrohami dodáva orlíčku ozdobný vzhľad. Preto sa často pestuje i v rôznofarebných i plnokvetých formách.plodstvo mechúrikov (záružlie). atď. Žltohlav európsky (Trollius europaeus) patrí medzi vzácne.

Na kvetnej stonke má typický 3-početný praslen listeňov. 67: Ostrôžka poľná (Consolida regalis): A kvitnúca rastlina.regalis) je typickým sprievodným druhom obilnín (tzv. obsahujú alkaloid akonitín.slavica). Oba druhy sa pestujú v záhradách ako okrasné. 69: Iskerník plazivý (Ranunculus repens) Obr. ktorá skrášľuje v máji a júni horské lúky. Plodmi poniklecov sú nažky s dlhými páperistými výrastkami v plodstvách. kvôli čomu sa pestuje ako okrasná jarná rastlina. prilbica pestrá A. V listnatých lesoch rastie veternica hájna (A. Plodom černušky sú mechúriky. Veternice sú jedovaté. Stračonôžka (Delphinium). Plamienok plotný (Clematis vitalba) je drevnatou lianou s bielymi drobnými kvetmi. Černuška damascénska (N. B .damascena) pochádza zo Stredozemia a M. Plamienok (Clematis) má 4-početné P. prilbica žltá .alba). Ostrôžka východná (C. Černuška roľná (Nigella arvensis). ktorého horný lístok je zväčšený v tvare prilby. Poniklec (Pulsatilla). Vysokohorským druhom je i poniklec biely (P.orientalis) je pôvodná v južnej Európe a u nás sa pestuje ako okrasná letnička. ktoré čiastočne zrastajú a vytvárajú mechúrikovitú tobolku. Na suchých lúkach južného i stredného Slovenska rastie poniklec veľkokvetý (P. Všetky druhy sú u nás chránené. Plodom je mechúrik. Jednoročná teplomilná a pomerne zriedkavá burina okrajov polí. čo je pre čeľaď iskerníkovité výnimočné.sylvestris). K je modrý (prilbica tuhá . Ostrôžka (Consolida). Väčšia rastlina s dlaňovito delenými listami. Má súmerné kvety s korunovitým K.A. Majú nápadne veľké modrofialové P a kvitnú skoro na jar. Počet P častí je premenlivý. Ázie. obsahujú glykozid anemonín. Označujú sa aj ako jarné efeméry. Prilbice sú väčšinou druhy rastúce na horských prameniskách a v lesoch.narcissiflora).A. 68: Pečeňovník trojlaločný (Hepatica vysokohorské druhy. podľa čoho dostala rastlina názov. Ostrôžka poľná (C. Sú jedovaté. žltý (prilbica jedhojová . pretože kvitnú v lesoch na jar pred olistením stromov a po odkvitnutí pretrvávajú podzemnými hľuzami. Poniklece sú preto veľmi dekoratívne i v plodnom stave. Pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis) má 3-laločnaté listy a azúrovomodré viacpočetné P. Rastie v krovinách. u nás sa pestuje ako okrasná. ktorá rastie na stepných lúkach a veternica narcisokvetá (A.ranunculoides) so žltým P.oxysepalum) sú chránené Obr. od ktorej sa odlišuje dvoma nektáriami v kvetoch. Sú to zároveň chránené druhy.nemorosa) s bielym P a veternica iskerníkovitá (A. Stračonôžka tatranská je tatranským endemitom.A. Pestujú sa aj ako okrasné. Korunovité K majú nápadnú ostrohu.lycoctonum). Oba naše druhy .Prilbica (Aconitum). segetálny druh).A. Chránené sú u nás 2 druhy : veternica lesná (A.firmum.elatum) i stračonôžka tatranská (D. Veternica (Anemone). Okrem Tatier nerastie nikde na Zemi.stračonôžka vysoká (D.grandis) a poniklec slovenský (P.anthora. pri cestách i na 57 . fialový (prilbica moldavská . Prirodzene rastie v listnatých lesoch Slovenska.variegatum). Podobá sa na ostrôžku.plod (mechúrik) nobilis) Obr.moldavicum).

ktorý rastie v horských lesoch.sceleratus). 70: Iskerník prudký (Ranunculus acris) Hlaváčik letný (A.arvensis). zaplavené priekopy a iné mokradné biotopy osídľujú iskerník plamenný (R. napr. najčastejšie cudzokrajný popínavý plamienok vlašský (C. ktorý má stonku na báze hľuzovito zhrubnutú. papaverín ai. Početné drobné semená obsahujú olejnatý endosperm (asi 50% oleja).jacqmanii). heterochlamydeické.viticella) a plamienok Jackmanov (C. 71: Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) 58 . Pravidelné kvety sú jednotlivé. Patria sem rastliny pestované. Listy sú až na výnimky dlaňovito delené.aquatile). Obr. Obr. iskerník platanolistý (R. G (2 -∞ ) Sú to jednoročné byliny s jednoduchými alebo delenými listami bez prílistkov.platanifolius) alebo iskerník alpínsky (R. Sú to vodné rastliny s bielymi kvetmi a listami splývajúcimi na hladine vody. Močiarka (Batrachium) je rod blízky iskerníku. Brehy vôd. polí a záhrad). Niektoré druhy sa pestujú ako okrasné. A ∞. K pri rozkvitaní opadáva (prchavý). K 2. C 2+2. žltej. ⊕. Plodom je guľatá alebo vajcovitá tobolka pukajúca drobnými otvorčekmi (mak). Plodmi sú nažky v plodstvách s krátkym zobáčikom. Iskerník prudký (R. C lupienky v púčiku sú zhúžvané. latex) obsahujúcou početné alkaloidy (morfín.flammula) a iskerník jedovatý (R. Iskerník (Ranunculus) . zriedkavo bielej farby (horské druhy).auricomus).integrifolia) je na rozdiel od predošlých druhov bylinou zriedkavo rastúcou na vlhkých alúviálnych lúkach. červené a je typickým segetálnym druhom. Jednoročnou burinou polí je dnes už vzácnejší iskerník roľný (R. ktorý je chránený. tebaín. kodeín.aestivalis) má kvety menšie.). Iskerník plazivý (R.  Kvetný vzorec : . Plamienok celistvolistý (C. najmä v čerstvom stave. Tyčinky sú mnohopočetné. ktorý sa ľahko pozná podľa ostňov na plodoch. Je jedovatý. A i G sú mnohopočetné.plotoch.väčšina druhov má 5-početné kvety (K. dnes už zriedkavejším. veľké alebo v okolíku. Makovité sú rastliny prevažne mierneho a subtropického pásma severnej pologule. odpudivým pre zvieratá. výnimočne je tobolka šešuľovitá s dvoma chlopňami (lastovičník väčší).acris) je veľmi jedovatý pre človeka i zvieratá. Plodom plamienkov sú nažky s páperistými výrastkami ako pri poniklecoch. močiarka vodná (B.alpestris) nízkeho vzrastu. Medzi horskými druhmi sú aj bielokveté druhy.repens) má plazivú stonku a je burinou vlhších pôd (okraje ciest. Výraznú heterofýliu má iskerník zlatožltý (R. Je typickou lúčnou rastlinou. Všetky druhy iskerníka obsahujú glykozidy. najmä protoanemonín s ostrým zápachom. Oba sú jedovaté (i pre dobytok). Na suchších lúkach rastie iskerník hľúznatý (R. Z anatomickej stránky je významná prítomnosť článkovaných mliečnic v pletivách. V suchom sene stráca svoju jedovatosť. Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) je známou chránenou rastlinou. napr. liečivé i divorastúce buriny.bulbosus). Sú vyplnené mliečnou tekutou emulziou (mlieko. C). Lianou je aj chránený plamienok alpínsky (Clematis alpina) s modrými kvetmi. ktorá skrášľuje veľkými žltými kvetmi skoro na jar stepné lúky.

30 .pseudo-orientale). podobná šešuli. sediacimi listami. V Európe sa pestuje od praveku ako pochutina. Mak siaty (Papaver somniferum) je jednoročná.  Obr.dubium) a mak poľný (P.tobolka 59 . svetlofialovej alebo červenej farby. Semená majú mäsitý výrastok (mäsko . Stonka aj listy sú porastené odstávajúcimi štetinami.150 cm vysoká. mak záhradný (P.Mak (Papaver) sa vyznačuje lúčovitou (tanierovitou) bliznou sediacou priamo na semenníku (bez čnelky) a charakteristickými tobolkami . t . divorastúcich druhov sa odlišuje holými. V mliečniciach sa nachádza oranžové mlieko. Burinnými druhmi sú aj mak pochybný (P. „kalifornský mak“ s kvetmi červenej alebo oranžovej farby. na ktorých blizna zostáva. 2 . bielkoviny. t . Farmaceutický priemysel využíva prázdne tobolky na získavanie dôležitých alkaloidov. ktorý vzniká tuhnutím mliečnej šťavy tobolka. Mak siaty je prastará kultúrna (aj kultová) rastlina neznámeho pôvodu. pre olej a aj ako liečivá. Okrasnou letničkou je aj severoamerická slncovka kalifornská (Eschscholtzia californica). Obsahujú najmä olej. ktoré zmierňujú bolesť a vyvolávajú spánok (analgetiká). Fajčenie alebo žuvanie tohto narkotika zhubne pôsobí na celý organizmus človeka a spôsobuje predčasnú smrť.mak vlčí (Papaver rhoeas).gynofore. nezrelých makovíc. najmä na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt). Početné drobné semená sú podľa odrôd čierne alebo biele (zriedka červené).makovica má vo vnútri neúplné priehradky a vyrastá na asi 1 cm dlhej stopke . Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trváca ruderálna rastlina s perovito zloženými listami. Tobolka . glycidy a sliz. l . pestovaná olejnina. Oba majú červené C a podobajú sa maku vlčiemu. ktorého horká chuť a zápach celej rastliny odpudzujú zvieratá.tatricum). preto ich rozširujú najmä mravce. Vysokohorským druhom nižšieho vzrastu s bielymi kvetmi je mak tatranský (P. napr.argemone).mak pochybný (Papaver dubium). K poľným burinám patrí mak vlčí (Papaver rhoeas).list. tzv. 73: Lastovičník väčší (Chelidonium majus). mak východný (P.orientale) sa pestujú ako okrasné záhradné rastliny (trvalky alebo plnokveté letničky). Od ostatných. s .makovicami.zrelá pestuje mak hlavne pre omamný prostriedok -ópium. V ázijských krajinách sa Obr.caruncula). Menšie žlté kvety sú v riedkom okolíku. Na dlhých kvetných stopkách sú jednotlivé veľké kvety (v priemere až 10 cm) s C lupienkami bielej. Ópium je prudko jedovaté. Niektoré druhy makov. ktoré srdcovitou bázou objímajú stonku. Stonky sú priame. s tmavou škvrnou na báze. 72: Papaveraceae: 1 . C je červenej farby na báze s čiernou škvrnou.semeno vytekajúcej z narezaných. sivozelenými (oinovatenými). Z dvojplodolistového piestika sa vyvinie úzka valcovitá tobolka. Rastie v blízkosti ľudských obydlí.

prierez jej dutou hľuzou Obr. U nás sú najbežnejšie 2 druhy: chochlačka dutá (Corydalis cava).Srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis) Kvetný vzorec : .) Niektoré rastú na skalách. sú bez listov.ochroleuca). zemedym) alebo bisymetrické (srdcovka). Medzi kapustovitými je veľa vyšľachtených hospodársky dôležitých druhov a odrôd (zeleniny. 2 .  Obr. Ako okrasná trvalka sa pestuje srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis). Zemedym (Fumaria) nemá.solida) má plnú hľuzu. K 2+2. s tŕňmi alebo drevnatejú (polokry. Pôvodná je v Číne a Japonsku. ⊕. Listy sú zložené a plodom je tobolka (chochlačka) alebo nažka (zemedym).C. Plod je podlhovastá. Čeľaď je rozšírená najmä v miernom pásme severnej pologule a v Stredomorí. pl . ale aj kry. A 2+4. mnohé vytvárajú prízemnú listovú ružicu. 74: Fumariaceae: 1 .Zemedým lekársky (Fumaria officinalis). štvorpočetné. Sú heterochlamydeické. mnohosemenná. Plodom je nažka. biele ostrohaté kvety v listenatých strapcoch. Kvitnú na jar v dubovohrabových lesoch. v previsnutých jednostranných strapcoch. Veľké bielofialové kvety majú množstvo fialových tyčiniek. Len výnimočne tvoria napr. 75: Fumariaceae: 1 . Plodom je tobolka. Chochlačky (Corydalis) vytvárajú podzemnú hľuzu (trvalky). olejniny.C. s semená na rámčeku. ružové alebo biele kvety sú súmerné s ostrohou. chochlačka bledožltá . Patria sem aj druhy okrasné (letničky aj trvalky). trojpočetný praslen (zubačka). s dutou hľuzou a chochlačka plná (C. zemedym Vaillantov) patria k bežným poľným i záhradným burinám. v lesoch a na lúkach. Od makovitých sa odlišujú predovšetkým tým. že kvety majú súmerné (chochlačka.Sú to byliny.  Patria sem najmä tropické alebo subtropické byliny i dreviny. Kvetné púčiky srdcovitého tvaru veľké asi ako hrach sa konzervujú v soli alebo oleji pod názvom „kapara“ a používajú ako pikantná korenina. Ich obrys je srdcovitý. G (2) Patrí sem asi 3000 druhov jednoročných i viacročných bylín. Listy sú jemne delené a drobné červené.chochlačka plná (Corydalis solida). dh . dužinatá bobuľa.officinalis) i ďalšie podobné druhy (zemedym zobáčikatý. na rozdiel od chochlačiek. Niektoré cudzokrajné druhy chochlačiek sa pestujú v záhradkách ako skalničky (chochlačka žltá . C 4. Majú perovito zložené listy a fialové. Kapustovité majú listy striedavé bez prílistkov. alebo je vakovite vydutý. malé kry). Jeden zo štyroch korunných lupienkov vybieha do ostrohy. podzemné hľuzy. Ružové kvety má bisymetricné.lutea. Tyčinky sú tiež 4. Zemedym lekársky (F. iné sú burinami a ruderálnymi rastlinami. usporiadané v strapci.chochlačka dutá (Corydalis cava). Tento xerofilný ker má tŕne prílistkového pôvodu a listy okrúhleho až vajcovitého tvaru. Niektoré druhy sa prispôsobili aj podmienkam púští. Na suchých stráňach v Stredomorí je rozšírený druh kapara tŕnitá (Capparis spinosa). Tvar listov je 60 .pozdĺžny rez plnou hľuzou. resp. 2 .

Odpradávna sa pestuje v mnohých kultivaroch.otvorená krídlatá šešuľka (Lepidium) kaleráb (B. Piestik zrástol z dvoch plodolistov. 6 listy perovito laločnaté. vidlicovitými. väčšinou pestované. hviezdovitými).o. otvárajúca sa šešuľa.variabilný. gemmifera) tvorí na jeseň v pazuchách stonkových listov púčiky v podobe miniatúrnych hlávok. Typickým súkvetím kapustovitých je strapec bez listeňov spočiatku podobný chocholíku. pevne zvinutú hlávku. Rod kapusta (Brassica) zahŕňa 1-2 ročné a trváce druhy. 11 hlávku. Charakteristickým plodom kapustovitých je podlhovastá šešuľa. Sú to obvykle oinovatené byliny s premenlivými.šešuľa po opadnutí chlopní.veľká šešuľka po opadnutí chlopní. nedelenými i delenými. v listoch) enzým myrozináza štiepi tioglykozidy na horčičné silice. Stonky u pestovaných bývajú modifikované. na rámiku 3 • kapusta obyčajná kalerábová semená (Lunaria). • kapusta obyčajná ružičková . Listy netvoria (Raphanus).pašešuľa nedelené. ružové alebo fialové. convar. hlávková kapusta (B.karfiol (B. oleracea convar. 10 . convar. niekedy so zobáčikom. na báze s nektáriami. Obr. (ohnica. kel hlávkový (B. Tyčinky sú štvormocné (dve s kratšími a štyri s dlhšími nitkami). Pre kapustovité je z histologickej stránky charakteristická aj prítomnosť idioblastov t. kel).krídlatá šešuľka s úzkou priehradkou (Thlaspi).capitata) má skrátenú. 13 . 12 . sinalbín) v pletivách rôznych orgánov.o.krížokveté) sú žlté. 7 . Používa sa ako zelenina. ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých kultúrnych konvariet: • kapusta obyčajná hlávková. najmä k zdužnateniu a skracovaniu stonky.šešuľa so špirálovito odstávajúcimi chlopňami.krídlatá kučeravý (B. iberka). voľné listy (forma alboviridis má hľuzu na povrchu zelenkastú. Viaceré zimné a letné odrody sa používajú ako bežná zelenina. Šešule aj šešuľky pukajú dvoma chlopňami zdola nahor. tvoriace kompaktnú. pričom semená sedia na okraji diafragmy. convar.prierez šešuľkou so širokou priehradkou (Draba). Konzumujú sa čerstvé hlávky alebo ako kvasená kapusta. repinka.kel štvormocné tyčinky (Sinapis). U niektorých druhov je plodom pašešuľa. gongylodes) sa pestuje pre bazálnu stonkovú hľuzu. alebo širšia šešuľka. Kvety sú žlté až belavé. hypokotylu a koreňa. biele. prevláda tvar listu lýrovitý (perovito delený s veľkým koncovým úkrojkom).kel ružičkový (B. ktoré sedí na vrchole skrátenej stonky medzi vencom širokých listov.o. 76: Kvet a plody kapustovitých : 1 . Jednosemenné šešuľky (katran. C lupienky usporiadané do kríža (starší názov Cruciferae . 4 . ktorá rozdeľuje semenník na dve semenné púzdra. na ktorej vyrastajú oinovatelé (s voskovým povlakom) hladké listy. keď zo stredu hlávky vyrastie predĺžená kvetonosná byľ so strapcom žltých kvetov. sú jednoduché alebo delené. ktoré sú dôležitým rozlišovacím znakom.j. forma violacea má hľuzu modrofialovej farby). u niektorých druhov s krídlatým lemom ( peniažtek. 5 . buniek s obsahom enzýmu myrozinázy a buniek s obsahom tioglykozidov (sinigrín. farbovník) niektorí autori nesprávne považujú za nažky. • kapusta obyčajná kelová.diafragma. 8 . sabauda) vytvára na skrátenej stonke hlávku s bublinato-kučeravými listami. ktorá sa rozpadáva na jednosemenné časti. convar.o. Vegetatívne orgány bývajú pokryté trichómami (jednoduchými. viridis) má nažka (Isatis). 61 .o. horné prierez šešuľkou s úzkou priehradkou (Capsella). • kapusta obyčajná karfiolová . Štvorpočetné kvety majú jednotnú charakteristickú stavbu. 9 . na ktorej vyrastajú dlho stopkaté. Pestuje sa ako biela hlávková kapusta (forma alba) a červená hlávková kapusta (forma rubra). repča). Vhodná je na kŕmenie. čím sa listy zhlukujú a vytvárajú pevné listové hlávky (kapusta. Kvitne v druhom roku. modifikovanú stonku (hlúb).kvet (Capsella). Niektoré druhy čeľade prejavujú sklon k modifikácii jednotlivých orgánov: stonky. Tým sa vysvetľuje význačná chuť a čpavkový zápach mnohých kapustovitých. Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) rastie divo na skalnatom pobreží Stredozemného mora a západnej Európy. 2 • kapusta obyčajná kučeravá . Po poranení pletiva (v koreni. ktoré dookola husto pokrývajú byľ až po vrcholové voľné listy. často lýrovitými listami. 3 . kučeravé. Konzumujú sa ako zelenina. Plodom je dlhá šešula s krátkym zobáčikom. botrytis) má zdužinatené zväčšené súkvetie.nepukavá šešuľka (Neslia). medzi nimi je blanitá priehradka . convar.

convar. štvorhranné. niger) s veľkým. horné kopijovité. • kapusta repková kvaková .s. Pašešule (rozpadavý plod) sú valcovité. kosákovite prehnutým zobáčikom. napus) sa pestuje pre olejnaté semená ako olejnina. U nás sa pestuje vo dvoch odrodách : • kapusta repková pravá . Horčica biela (Sinapis alba) je jednoročná bylina so strapcom jasnožltých kvetov. Po rafinácii sa olej používa ako stolový. semená červenohnedé. Buľva sa využíva ako krmivo.repka (B. Jej dolné listy sú chlpaté. napobrassica) má koreň a bázu stonky repovito zhrubnutú. na povrchu čiernym koreňom. z ktorých sa vyrába horčica. poskytuje množstvo peľu a nektáru. Má tiež lýrovité listy. napus) je jednoročná alebo dvojročná (ozimná) bylina s belaso oinovatenými holými listami. Pašešule sú ružencovite zaškrcované a rozpadávajú sa na jednosemenné časti. chocholíkovitým súkvetím na dlhých zdužinatelých stopkách. Šešule s dlhým. Horčica (Sinapis) je rod blízky kapuste. C je živožltá. Var. Najhojnejšia je najmä v chladnejších oblastiach. Má hladké ružencovito zaškrcované šešule s krátkym zobáčikom.nigra. Horčica roľná (S. štipľavej chuti (var. ramosa) má vysokú byľ na báze drevnatú.repka olejka (B. s tmavým žilkovaním. napus) 62 .kvaka (B.horčica biela (Sinapis arvensis). • kapusta obyčajná kŕmna . širokým stredným rebrom. keď kvetné púčiky sú ešte uzavreté. s ktorou sa veľmi často zamieňa. Je tiež mierne štipľavej chuti.s. má však odstávajúce kališné lístky.repica olejnatá (B. Má podobné využitie ako karfiol. Rastie aj divo. priekop. Používa sa na kŕmenie.arvensis) má sírovožltú korunu podopretú rovnovážne odstávajúcim K.kapusta repková pravá (Brassica napus convar. Patrí medzi najobyčajnejšie buriny našich polí. konzumuje sa ako lahôdková zelenina. rapa) má tiež koreň repovito až guľovito zhrubnutý. K je vzpriamený. mäsitú. Dolné listy sú lýrovito perovito strihané.reďkev ohnicová (Raphanus raphanistrum). vlhké polia a pod. Pestuje sa v dvoch poddruhoch : • reďkev siata čierna (R. Pestuje sa ako krmivo. convar.chinensis) sú prastarou kultúrnou zeleninou východnej Ázie. sú štetinato chlpaté. 3 . zavlečená na brehy riek.voľnejším. Reďkev siata (Raphanus sativus) je starou kultúrnou rastlinou. rozkonárenú. Kvitne dlhšie ako mesiac. štetinovité. obyčajne biely.pekinensis) má jasnozelené listy s výrazným. convar.o. sa od predchádzajúcej odlišuje Obr. 2 . ktoré sú v hornej časti stonky objímavé.okrúhlica (B. ktoré sú sformované do podlhovastej hlávky. Pestuje sa po celej Európe pre semená. convar. albus má koreň biely).rapa subsp. Ich pestovanie sa aj u nás postupne udomácňuje.n. Spolu s kapustou čínskou (B.kŕmna kapusta (B. subsp. Dolné sú lýrovité. Kvety sú fialové až biele a tmavo žilkované. Kapusta poľná pravá . Pestuje sa pre čiernohnedé semená na výrobu pochutiny horčice (kremžskej).o. • reďkev siata pravá . Vylisovaný olej sa využíva ako technický (s obsahom kyseliny erukovej) pri výrobe kaučuku a mydla. subsp.brokolica (B. čím sa líši od podobnej ohnice.reďkvička (R. pôvodnou v Prednej Ázii. dužinaté.n. 77: Kapustovité : 1 . oleifera). Kapusta pekinská (B. Pestuje sa aj v podhorských pdmienkach. Kapusta repková . Reďkev ohnicová. Šešule sú krátke. podlhovastý. ohnica (Raphanus raphanistrum) je naša bežná jednoročná burina so svetložltými až bielymi kvetmi. Je aj medonosnou rastlinou. po celej dĺžke rovnomerne olistenú. repovitým. starší názov Melanosinapis communis) je jednoročná bylina s neoinovatenými listami. italica). vitreus má hypokotyl biely. Kapusta čierna (B. od stonky rovnovážne odstávajú. • kapusta obyčajná špargľová . sativus) má hypokotyl guľovito zhrubnutý. červený. Olej podobných vlastností ako z repky olejky poskytuje kapusta poľná olejnatá .rapa subsp.plôdiky.

tiež jednosemenný. Obr. Pre olejnaté semená bol ojedinele pestovaný aj ľaničník siaty (Camelina sativa).Pašešule zaujímavého tvaru má rod repča (Rapistrum). Je to jednoročná. ktorých spodné listy tvoria listovú ružicu a sú u väčšiny druhov perovito zložené. Rastie na prameniskách a pri potokoch. holá. biele. ale aj vitamín C. Rastie na úhoroch a poliach. jednosemenný. Po namočení slizovatejú. vyskytujúce sa najmä pozdĺž železničných tratí. Žerušnica lúčna (Cardamine pratensis) rastie najmä na vlhkých lúkach.ruderale. Kvety sú drobné. Rastie pozdĺž potokov. Ako veľmi stará zelenina má význam žerucha siata (Lepidium sativum). Bol kedysi u nás pestovaný pre etiolované výhonky. ktorý obsahuje ostro štipľavé silice. Šešuľky obsahujú olejnaté semená. Do veľkého rodu žerušnica (Cardamine) patria Obr. Žerušnica nedotklivá (C. U nás rastie zriedkavo ako splanená. vajcovitý. Zrelé šešule sú citlivé na dotyk. Má bledofialové alebo biele kvety. Katran prímorský (Crambe maritima) je halofytnou rastlinou. Má drobné biele alebo ružové kvety. Medzi karanténne druhy. Žerušnica horká (C. Bola k nám zavlečená z Ameriky. Malé. 79: Žerucha poľná (Lepidium campestre) 63 .ruderale). Repča trváce (R. 78: Repča trváce (Rapistrum perenne) rastliny. ojedinele splaňuje. žerucha poľná (L. so zhrubnutým kolovitým a zvislým koreňom.campestre) alebo žerucha zborenisková (L. napr. Pôvodný vo východoeurópskych stepiach je farbovník obyčajný (Isatis tinctoria). šešule sú čiarkovité. sivozelená bylina.amara) netvorí listovú ružicu. Prízemné listy majú dlhú čepeľ.impatiens) má veľmi drobné biele kvety. okrúhle šešuľky obsahujú 4-6 semien. Chren dedinský (Armoracia rusticana) je väčšia trvalka. horný je širší. Odpradávna sa konzumuje valcovitý koreň ako pochutina. Pašešule sú dvojdielne. 80: Žerušnica lúčna Eruka siata (Eruca sativa) sa v južných krajinách pestuje pre (Cardamine pratensis) olejnaté semená. Obr. Chuť a celková kvalita chrenu závisí od pôdy. patrí žerucha hustokvetá (L. pričom spodný diel plodu je valcovitý. ktoré sa získavalo najmä z listov. Odpradávna bol pestovaný pre modré farbivo na farbenie látok.perenne) má bohato rozkonárenú stonku. na vlhkých výživných dusíkatých stanovištiach. Listy majú horkú štipľavú chuť a vysoký obsah vitamínu C. Iné divorastúce druhy žerúch rastú na ruderálnych stanovištiach. Kvety má biele.densiflorum) zamieňa sa za L. oinovatená. Tento druh možno pestovať v domácich podmienkach (napr. náhle pukajú a vymršťujú semená (odtiaľ názov). Mladé rastliny sa konzumujú ako šalát. aj na vate) po celý rok a týždeň od výsevu sa môžu konzumovať mladé klíčne rastlinky štiplavej chuti.

diffusum) sa vyskytujú na výslnných.mladé rastlinky vyrastajúce z pacibuliek žltokvitnúca chudôbka vždyzelená (D. rastliny s krátkym vegetačným cyklom.wittmannii) je západokarpatským endemitom. Z niekoľkých druhov rodu večernica (Hesperis) rastúcich vo voľnej prírode sa večernica voňavá (H.j. arábka chlpatá (A.arenosa). celistvo krajové. alebo zubaté. Horčičník (Erysimum) má listy nedelené. stepných stráňach teplejších oblastí.podzemok. Je to vysoká rastlina s mnohokvetými strapcami fialovopurpurových (zriedka bielych) večer voňajúcich kvetov. ktoré slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. nízka rastlina tvoriaca trsy alebo vankúše s drobnými listami v prízemnej ružici a bezlistým stvolom. Vyskytuje sa na vápencových a dolomitových skalách horských polôh. t. m . Rastú na vápencových a dolomitových skalách a sutinách. ktoré pripomínajú okuliare. Vysokohorským druhom je žeruška alpínska (Hutchinsia alpina) a lyžičník tatranský (Cochlearia 81: Kapustovité : tatrae). Na ruderálnych stanovištiach rastie horčičník cheirantovitý (E. ktorými sú porastené celé rastliny. Jednotlivé druhy mávajú farbu kvetov bielu. žerušničník skalný (C. Vzrastom je chudôbke podobná útla jednoročná bylina jarmila jarná (Erophila verna).hirsuta) na výslnných stráňach. Charakteristické sú aj hviezdicovité trichómy. Horčičník Wittmanov (E. Tarice (Alyssum) sú nižšie rastliny s okrúhlymi šešuľkami.šupinatý podzemok. Horčičník voňavý (E. Po odkvitnutí bielych kvietkov sa vyvíjajú elipsovité šešuľky na dlhých stopkách. Zubačka cibuľkonosná (D. Z vysokohorských druhov Obr. Kvitne zavčasu na jar a patrí medzi efeméry.glandulosa) majú tri byľové trojpočetné listy v praslene (nie striedavé) . 64 . Bledožlto kvitnúca zubačka deväťlistá (D. sú porastené 2-4 ramennými trichómami.-zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyllos). ale aj na nevápenatých pôdach (žerušničník Hallerov . napr. chudôbok (Draba) je hojnejšia .matronalis) pestuje v záhradách ako okrasná trvalka. Dvojštítok hladkoplodý (Biscutella laevigata) má nápadné šešuľky z dvoch okrúhlych štítkov. Na stráňach a na výslnných skalách v teplejších oblastiach sa vyskytuje tarica horská (A.aizoides).petrogena).cheiranthoides). K lístky sú fialové.bulbifera) kvitne ružovo a má v pazuchách horných listov pacibuľky (bulbilus). Niekedy splanieva.enneaphyllos) a fialovo kvitnúca zubačka žliazkatá (D. ružovú alebo fialovú. Zubačky (Dentaria) sú charakteristické druhy bukových alebo dubovohrabových lesov. žerušničník piesočný (C. Rastie na vápencových skalách a suchých kamenistých lúkach. Rastie na suchých trávnatých miestach.C.halleri).montanum). p šp zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera). Kvitne žltými kvetmi.odoratum) a horčičník konáristý (E.12.Rod žerušničník (Cardaminopsis) tiež tvorí z prízemných listov ružicu. Z rodu arábka (Arabis) rastie bielokvetá arábka alpínska (Arabis alpina) na tônistých skalách a sutinách horských polôh.

v priekopách a vlhkých lúkach. 2 .palustris). násypoch. ktorý na jar skrášľuje vápencové skaly. Obr. laločnaté. drobné žlté kvety. C . násypoch a iných narušených miestach.loesellii). napr. alebo ruderálne rastliny na rôznych stanovištiach. ktorá má drobné biele kvety v hustých strapcoch.cesnačka lekárska (Alliaria Vlhkomilným druhom je aj roripa močiarna officinalis). Barborka obyčajná (Barbarea vulgaris) má dolné listy lýrovité.dvojštítok hladkoplodý (Biscutella (T. Huľavníkovec lekársky (Chamaeplium officinale) má gracovité listy. v krovinatých a listnatých lesoch. Rastie na suchých stráňach. v okolí ľudských sídiel. Často sa vyskytuje roripa lesná (R.perfoliatum) má sediace listy s objímavou laevigata). Častou burinou je vesnovka obyčajná (Cardaria draba). Je to burina ruderálnych stanovíšť.jarmilka jarná (Erophila verna). Tarice majú žlté kvety. Jej dolné listy sú obličkovité. alebo lýrovité). 83: Kapustovité : 1 . š . so srdcovitou bázou. ovplyvnených činnosťou človeka: na poliach. podobne aj u iných druhoch peniažtekov. huľavník najvyšší (S.sylvestris) s úzkymi úkrojkami perovitých listov. huľavník Loeselov (S. zboreniskách.korunný lupienok. Vzácnym druhom stepných lúk ružica.listová srdcovitou bázou. pretože sa u nás vyskytuje len na dvoch lokalitách (v Zoborských vrchoch pri Nitre a v Slovenskom krase).orientale) a i. Je hojnou burinou v teplejších oblastiach.austriaca).allyssoides). Listy sú na hlavnej žilke prehnuté (steká po nich voda ku koreňom). na opustených miestach. byľové trojuholníkové. Vyznačuje sa obrátene trojuholníkovitými šešuľkami. K burinám patrí aj peniažtek roľný (Thlaspi arvense). Nedelené listy má roripa rakúska peniažtek roľný (Thlaspi arvense) (R. Roripy (Rorippa) sú žltokvitnúce rastliny vlhších stanovíšť i buriny vlhkých polí. 65 . väčšinou osídľujú ruderálne stanovištia. Je ruderálnym druhom. Úhorník liečivý (Descurainia sophia) má listy 2-3 krát perovito strihané až na čiarkovité úkrojky a drobné žlté kvietky. na okraji sú zubaté. Od početných hviezdicovitých trichómov je sivozelená šedivka sivá (Berteroa incana). Roripa obojživelná (R.Neopadavý K (na rozdiel od všetkých ostatných taríc) má tarica kališná (A. Kvety má zlatožltej farby. 3 (R.jankae). Najznámejšou a hojne rozšírenou burinou je kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris).altissimum). okrúhle šešuľky sú na obvode krídlaté. Vyskytuje sa na brehoch vôd. horné perovito strihané alebo hrubo zubaté. Cesnačka lekárska (Alliaria officinalis) čerstvo rozdrvená zapácha cesnakom. Podobný je taričník skalný (Aurinia saxatilis). pretože sa pestuje ako okrasná skalnička . Mnohé ďalšie druhy rastú ako buriny. lr .zrelá šešuľka je peniažtek slovenský (T.iberka vždyzelená (Iberis semprevirens). kopijovité. 82: Kapustovité : 1 . huľavník východný (S. popri cestách a pod. 2 . Nápadný je šešulami pritlačenými k vretenu strapca. rastie na okrajoch ciest. Rod huľavník (Sysimbrium) má viac druhov.amphibia) má veľmi premenlivé listy (vajcovité. Peniažtek prerastenolistý Obr. Kvety má biele. ale takisto aj záhrady. Jeho veľké. Majú kratšie valcovité šešule alebo šešuľky.

časté sú plnokveté formy. 85: Rezeda žltá (Reseda lutea) lúkach i v okolí polí i na iných miestach ako burina. Žltozelené kvety v strapcoch má rezeda žltá (R. Vo všetkých častiach tento druh obsahuje žlté farbivo luteolín. Rezeda farbiarska (R. Pestuje sa v záhradách ako letnička. Na rozdiel od predošlej je trvácim druhom a rastie prirodzene v bučinách. A 4. líšiaca sa širšími lopatkovitými listami a nekrídlatými šešuľkami. šešule sú sivo plstnaté.mesačnica obsahujú trváca (Lunaria rediviva).  Kvetný vzorec: .   Sú to byliny aj kry so striedavými listami. stonka v spodnej časti drevnatie. Má nedelené listy a riedke strapce fialovopurpurových kvetov. 66 . ktorá rastie na suchých Obr. C 4. Takisto voňavé bledoružové kvety má mesačnica trváca (L. U nás sa z tejto čeľade vyskytuje len rod rezeda (Reseda) s niekoľkými druhmi. Zo severnej Afriky pochádza rezeda voňavá (R. Kvety však šešuľka majú súmerné a zoskupené do strapcov s listeňmi.lutea).rediviva). pre ktoré bol kedysi pestovaný ako farbiarska rastlina.odorata). dorastá až do výšky 150 cm. ktorá však nie je na vrchole uzavretá.Niektoré druhy z tejto čeľade sa pestujú ako okrasné : Fiala sivá (Mathiola incana) je od rozkonárených trichómov sivo plstnatá. stepí a púští. Má názov podľa striebristo bielej diafragmy veľkých oválnych šešúľ. Podobne ako kapustovité v pletivách Obr.luteola). Pestovaným druhom (niekedy zplanieva) je mesačnica ročná (Lunaria annua). Kvety sú fialové. Plodom je mnohosemenná tobolka. voňavé. Cheirant voňavý (Cheiranthus cheiri) je poloker s drevnatým podzemkom. pestovaný ako skalnička. ⊕. 84: Kapustovité : 1 . Podobná je aj iberka vždyživá (Iberis semperflorens). Rezedovité sú rastlinami saván. „Judášove groše“). Podobá sa predchádzajúcemu druhu. 2 idioblasty s myrozinázou a mesačnica ročná (Lunaria annua) tioglykozidmi. K 4. Po odpadnutí chlopní šešúľ sa súplodie používa do suchých kytíc (tzv. často s hviezdicovitými chlpami a takmer vždy s prílistkami. Iberka vždyzelená (Iberis sempervirens) je poloker s neopadavými listami a chocholíkovitým strapcom bielych kvetov. Pochádza z južnej Európy.V záhra-dách ako skalnička sa pestuje drobná trvalka tarička deltoidovitá (Aubrietia deltoidea). Je sivo chlpatá s fialovými kvetmi. Má veľké žlté až žltohnedé korunné lupienky a u nás je pestovaný ako okrasná trvalka. G (2) Zástupcovia čeľade sú dreviny (stromy a kry) s jednoduchými listami.

Ameriky.occidentalis) pochádzajúci zo Sev. d . jednopohlavné s apokarpným gynéceom. Niekedy sa vysádza aj v našich parkoch. Amerika a Malá Ázia) poskytujú voňavý balzam zvaný styrax. 67 . . 4 A 3. K 3. ktorá v jarnom období pred rašením listov vytvára veľké žlté jahňady. ktorý je autochtónny v Malej Ázii. Stromy druhu likvidambar . dvojplodolistový a dvojpúzdrový s jedným alebo viacerými vajíčkami. Plodom je tobolka s jedným semenom v púzdre. G 5-9 Sú to jednodomé mohutné stromy s nízkonasadenou košatou korunou. ktorý sa občas sadí aj u nás. . Ameriky (26 rodov a asi 110 druhov). Obr. borka sa odlupuje vo veľkých (ako dlaň) tenkých šupinách. Ameriky a v teplejších oblastiach platan východný (P. Kvety drobné 3-4 početné.detail kvetu. 86: Hamamelovité (Hamamelidaceae): hamamel viržínsky Do čeľade patrí len rod platan (Platanus) (Hamamelis virginiana). Je liečivý. ktoré sa otvárajú niekedy vo februári. Často sa vysádza v parkoch kríženec uvedených druhov. ich peľové zrnká sa našli už vo vrstvách kriedovej doby Európy. g . ktorý má meno platan javorolistý (P. dlaňovitolaločnaté.semeno. Súkvetie tvorí hlávku z niekoľko sto kvetov samčích a samičích. ktoré sa vyvinú na súplodie nažiek alebo orieškov. Veľmi dekoratívny ker je palieska klasnatá (Corylopsis spicata). Je to ker s listami podobnými lieske. ktoré tvoria klasy alebo strapce. V parkoch Európy sa pestuje platan západný (P. Z dnešných druhov najznámejší je hamamel virgínsky (Hamamelis virginiana) zo Sev. Kvety sú zoskupené do klbiek. Tyčinky sú 4 (5) a často taký istý počet staminódií.orientalis).Majú pravidelné štvorpočetné (zriedka päťpočetné) obojpohlavné alebo niekedy jednopohlavné kvety často bez koruny alebo s redukovaným kvetným obalom alebo aj bez neho.  Kvetný vzorec: ⊕. h so 6 druhmi rozšírenými na severnej piestik pologuli.mollis). Hamamelovité sú veľmi starou čeľaďou. Na rube listov so stopkatými rozkonárenými trichómami. so žltými obojpohlavnými a štvorpočetnými kvetmi. 4 C 3. Semenník (synkarpný) je vrchný. Dnes sú rastlinami východnej Ázie a Sev. Listy striedavé. Podobný druh hamamel mäkký (H. vysádza sa v parkoch a záhradkách.plody.ambrovník (Liquidambar) s jednopohlavnými nahými kvetmi a s listami podobnými javorovým listom (Sev. f . x acerifolia). ktorý sa vyskytuje v Japonsku. stopkaté s prílistkami.

laevis). d -prílistky. a . Bresty majú drevo vhodné na rezbárske práce a z ich kôry sa vyrábajú lieky. Na Slovensku s krídlatými nažkami je autochtónny rod brest (Ulmus). Plodom je krídlatá nažka alebo kôstkovica. dvojito pílkovitými a nesúmernými listami.brest americký (Ulmus americana). b súkvetia. k .samičí a samčí kvet Obr. Kvety sú obojpohlavné so 4-6 P. e až m platan západný (Plantanus occidentalis).i . 87: Platanovité (Plantanaceae): a až d . h.báza listovej stopky. Prílistky po vypučaní listov opadávajú.carpinifolia). k. Počet A je rovnaký s počtom P a len zriedka je počet tyčiniek dvojnásobný. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v trópoch Ázie a Ameriky (15 rodov a 150 druhov). c .samčie a samičie súkvetie.m . c . Kvety sú v zväzočkoch a otvárajú sa zvyčajne pred vypučaním listov. má čierne kôstkovice.vetvička s plodmi.axilárny púčik.Obr. ktorý sa vyskytuje od nížiny až do podhorského pásma. e . e.detail kvetu. Vo vrchnom dvojplodolistovom a jednopuzdrovom semenníku je len jediné vajíčko.detail kvetu. Zriedka sa u nás sadí aj brestovec južný (Celtis australis) zo Stredomoria. Ako ozdobný strom sa vysádza u nás popri cestách a v parkoch brestovec západný (Celtis occidentalis) s hnedočervenými kôstkovicami. Zelkova krétska (Zelkova cretica) je préglaciálnym reliktom v Európe. Rastie v podhorskom pásme. 68 . 88: Brestovité (Ulmaceae): a až i . Ameriky. k až n brestovec hladký (Celtis laevigata). S listami viac menej hladkými a asymetrickými krídlatými nažkami je význačný brest hrabolistý (U.plod  Sú to stromy so striedavými.piestik. pochádza zo Sev.k . Mäkké chlpaté listy a dlho stopkaté nažky má brest väz (U. patria sem: brest horský (Ulmus montana) s drsnými listami a s krídlatými nažkami. b .platan javorolistý (Plantanus acerifolia). ktorý rastie v nížinách.

alebo napokon vreteno súkvetia sa pohárikovito prehĺbi.c . Vo svojich pletivách majú nečlánkované mliečnice. napr. Dorsténia (Dorstenia) je americkou liečivou rastlinou. Plodom je nažka alebo bobuľa. Plodom je nažka. b. súkvetný koláč s kvetmi na vrchnej strane (dorsténia).samičie súplodím. Morušiam je príbuzná maklura oranžová (Maclura pomifera) so Obr. Kvety sú vetroopelivé. samčie kvety majú 5 voľných P a 5 A. samičí kvet má zrastenolupienkové P a jeden vrchný jednopuzdrový dvojplodolistový semenník. V tyčinkových kvetoch je toľko A koľko je P a v piestikových kvetoch je jeden vrchný semenník z dvoch plodolistov.g . m .religiosa) roní na miestach pichnutia hmyzom šelak (Gummi Laccae). Poskytuje pevné drevo. chlebovník obyčajný (A. f. Jednopohlavné kvety sú zoskupené do bohatých vrcholíkových súkvetí. Najrozšírenejším rodom je moruša (Morus). vyznačujúca sa laločnatým „súkvetným koláčom“. Európskym druhom je figovník obyčajný (F.bengalensis) sa vyznačuje početnými stĺpovitými vzdušnými koreňmi a rozložitou korunou (škrtič stromov). vzniknutým zdužnatením súkvetie a kvet. Moruša čierna (M.samčie súkvetie a kvet.communis).  Sú to dvojdomé byliny so striedavými alebo protistojnými (chmeľ) listami a neopadavými prílistkami. alebo vreteno súkvetia sa miskovito rozšíri. ktorého dužinatá časť vznikla zdužnatením okvetia. vo vlasti však poskytuje materiál na výrobu papiera. Zvláštnosťou je. Východoindický figovník kaučukový (F. 89: Morušovité (Moraceae): moruša biela (Morus alba). Jeho sladké súplodia sa dovážajú k nám sušené alebo kandizované. Pochádza zo Sev. Ameriky a u nás sa vysádza v teplejších krajoch. čím vznikne tzv. a žltým pomaranču podobným vetvička s listami a plodmi. Na rozdiel od predošlej čeľade v pletivách nemajú mliečnice.elastica a F. málo sladké súplodie. Figovník bengálsky .carica). Ich príbuznými rastlinami sú figovníky (Ficus). Sú to dreviny jedno-až dvojdomé so striedavými listami premenlivého tvaru (heterofýlia) s prílistkami. V Indomalajsku rastú chlebovníky (Artocarpus) s veľkým dužnatým a na škrob bohatým súplodím. Sú zoskupené do vrcholíkovitých súkvetí tvaru „jahňady“. Kvety sú jednopohlavné s okvetím alebo bez neho (homochlamydeické alebo achlamydeické kvety). pochádzajúci zo Stredomoria. až obrastie celé súkvetie a utvorí guľatý alebo hruškovitý obal s drobnými kvietkami vnútri (figovník). že oplodnenie obstaráva jeden druh blanokrídlovca hrčiarka figová (Blastophaga grossorum). Brusonécia papierovitá (Broussonetia papyrifera) pochádza z Japonska. vnútri s jediným vajíčkom. 69 . je jednopuzdrový.súplodie vretena súkvetia.elastica) obsahuje vo svojich mliečniciach veľa kaučuku. Moruša biela (Morus alba) je strom pochádzajúci z Číny. Morušovité rastú prevažne v trópoch (72 rodov a 1100 druhov). ktorý sa z neho ako aj z iných druhov tropickej Afriky a Ázie získava. Má biele. Figovník posvätný (F. u nás ozdobná drevina. jej kyslasté súplodie je čierne. Má rôznotvaré listy. Veľmi rozšírené izbové rastliny sú druhy figovníka F. Je dvojdomá.benjamina. Kvety sú päťpočetné.nigra) pochádza z Iránu. ktorými sa živia húsenice priadky morušovej.banyan (F.

samčí kvet.stonka s listami. Obr. hašiš. Z jej nažiek sa lisuje technický olej. Samčie rastliny majú tyčinkovité kvety v metlinách v pazuchách listov. e . Konopa siata (Cannabis sativa) pochádza z Ázie. Samičie kvety vyrastajú v pazuche listeňov súkvetia a obaľuje ich ešte listenec. Je liečivý. Kvety sú zoskupené do hustých vrcholíkových súkvetí. d. vylučujúce horké látky humulín. a to pŕhľava . f . ktoré je podobné vajcovitým šištičkám. najmä však v trópoch (42 rodov a 700 druhov). Čeľaď : Urticaceae . Z histologickej stránky treba uviesť lykové vlákna a neprítomnosť mliečnic.plody Na listencoch sú žlté pohárikovité žliazky.pŕhľavovité Sú to zvyčajne jednoročné alebo trváce jedno a dvojdomé byliny. Konopa indická (C. ktoré sa pri rozkvitnutí prudko vymrštia a peľ vysypú. so zelenkastým P 2+2.nažka 70 .kvitnúca rastlina.samčí kvet. Stonka i listy sú drsné od háčikovitých trichómov. Význačné sú časté pŕhlivé chlpy. Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) je pravoovíjavá dvojdomá bylinná liana. U nás sú domáce len 2 rody. V tyčinkovom kvete sú 4 tyčinky. od ktorých je aj ich pomenovanie. a . Ako divorastúca rastlina rastie v lužných lesoch a pobrežných krovinách.e . Pestujú sa samičie jedince pre súkvetie.žihľava Obr.Do čeľade patria dva rody : konopa (Cannabis) a chmeľ (Humulus). Pestuje sa u nás pre pevné lykové vlákna. Sú rozšírené po celom zemskom povrchu. Plodom je nažka. Spolu s konopovitými predstavujú pŕhľavovité fylogeneticky najpokročilejšiu čeľaď. s jedným vajíčkom. Má dlaňovito delené listy. h zväčšia a škridlicovito kryjú kvety. zriedkavejšie dreviny so striedavými alebo protistojnými jednoduchými listami s prílistkami. lupulín s antibiotickými a sedatívnymi účinkami. d samičí (Urtica) a múrovník (Parietaria). kvet. zriedka 5. tzv. a .ruderalis). z ktorých sa zhotovujú hrubé tkaniny ako povrazy. Konopa siata často splanie. Na južnom Slovensku sa vyskytuje aj burina konopa rumovisková (C.súkvetie. 90: Konopovité (Cannabaceae): chmeľ obyčajný (Humulus Po opelení tieto listence sa značne lupulus). 91: Pŕhľavovité (Urticaceae): žihlavovec -kanadský (Laportea canadensis). samičí kvet.indica) dáva nebezpečnú omamnú látku. Je to jednoročná vysoká bylina s dlaňovito zloženými listami. V piestikovom kvete je jeden vrchný semenník z jediného plodolistu. Šištičky sa pre uvedené látky používajú pri výrobe piva. Pravidelné kvety sú jednopohlavné. Je liečivá. vrecia a plachty. c . ktorému dodávajú horkastú chuť. f .

b. Samčie sú drobné v dlhých previsnutých jahňadách.cannabina) z Iránu poskytuje textilné vlákna.pozdĺžny rez plodom vlašský (Juglans regia). g . Poskytuje tiež kvalitné drevo.nigra a J. že nemá priehradkovaný stržeň v konárikoch. Zelené oplodie obsahuje zasa trieslovinu (nucitanín) a kyseliny. Ameriky. Ameriky pochádzajú druhy orech čierny a orech popolavý (J. ktoré na vzduchu červenejú a farbia kožu a drevo.konárik so samčím a samičím súkvetím. Všetky druhy tejto čeľade sú na Slovensku introdukované. Vnútri je jediné veľké semeno bez endospermu a s blanitým osemením.cinerea). 71 . mohutný strom. pekanové oriešky. Múrovník lekársky (Parietaria officinalis) rastie na rumoviskách a vlhkých krovinách. Druhy čeľade sú rozšírené najmä v severnom miernom pásme. nemá pŕhlivé chlpy a prílistky. Jeho semená sú výživné. pochádzajúci z Prednej Ázie a z Balkánu. v piestikových kvetoch zasa 2 listence a okvetie (4) prirastajú k semenníku. nábytok). Je dôležitou liečivou rastlinou i zeleninou. Piestikové kvety sú vo zväzočkoch na tohtoročných konárikoch. Pochádza zo Sev. Ďalej je to rod hikória (Carya). 92: Orechovité (Juglandaceae): hikoria plstnatá (Carya tomentosa).d . P 4+0. líšiaci sa od rodu orech tým. Tu pestujú i hikóriu pekanovú (C. Jednodomá pŕhľava malá (U. napr.   Kvetný vzorec : . Zárodok má hrubé poprehýbané klíčne listy. vyrastajúcich na jednoročných konárikoch. Silne pŕhlivé chlpy má tropický rod žihľavec (Laportea) (napr.Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) rastie v lužných lesoch. Zo Sev. pestované u nás ako okrasné. Obr. V kvetoch sú 4 P a tieto zrastajú s listeňom a dvomi listeňcami. . G (2) Dreviny. V parkoch sa často vysadzuje orechovec jaseňolistý (Pterocarya fraxinifolia). Tyčiniek je zvyčajne veľa.Laportea gigans. Rastliny sú jednodomé. na lyže. poskytuje výborné tvrdé a pružné drevo. P 4+0. Kvety sú vetroopelivé. so striedavými nepárnoperovito zloženými listami bez prílistkov. žihľavec obrovský . Z plodov orecha čierneho sa vyrábajú ozdoby.samčí a Najznámejším zástupcom čeľade je orech samičí kvet.urens) rastie najmä na dedinských dvoroch. a .pecan) pre tzv. na rumoviskách a stanovištiach obohatených o dusík. z jej vlákien (ramia) sa zhotovuje silné a pevné plátno (plachty plachetníc. obsahujú veľa oleja. Spolu s pŕhľavou dvojdomou je liečivou rastlinou. pochádza z Kaukazu. Plodom je pukavá kôstkovica so zeleným mäsitým exokarpom a tvrdým endokarpom (škrupina). väčšinou mohutné stromy. Tropickou textilnou rastlinou je bömeria snežná (Boehmeria nivea). v západnej časti Severnej Ameriky a vo Východnej Ázii (8 rodov a 58 druhov). Obsahuje veľa vitamínu C a chlorofylu. Pŕhľava konopovitá (U. A 40-3 ⊕. Spodný semenník je dvojplodolistový s jediným vajíčkom. Na vrchu semenníka sú dve veľké blizny. austrálsky strom).

plody  Kvetný vzorec : . a kvet.gaštan jedlý (Castanea sativa). ktorá sa potom chlopňovito otvára (buk).diagram kvetu. Tyčinkovité kvety tvoria zložené jahňady alebo hlávku (buk). klíčia hypogeicky a len buk epigeicky.prierez plodom . alebo je úplne uzavretý v čiaške. Buk je pomaly 72 . A 4-20 . ktorý sedí voľne v čiaške.bukvice. 93: Bukovité (Fagaceae): dub biely (Quercus alba).dub (Quercus). e . ako je to pri dube. V semene nemajú endosperm. Plodom je jednosemenný oriešok resp. ktorá neskoršie chlopňovito puká na 4 časti a z puknutej stonkovej čiašky sa uvoľnia 2 oriešky . ale na semeno sa vyvinie len jedno vajíčko semenníka. P 4-7. V každom puzdre bývajú 2 vajíčka. Kvety sedia čiastočne alebo celkom obalené v stonkovej čiaške (kupula). Tyčinkové kvety tvoria hlávky na previsnutých stopkách a piestikové kvety sú v dicháziu po dvoch. g . a kvet. c samčí kvet. a kvet. Buk lesný (Fagus silvatica) je mohutný strom so sivou hladkou kôrou.Obr.samičie súkvetie. V nadmorských výškach od 600 Obr. e . pozostávajúci z (3) alebo zo (6) plodolistov.diagram kvetu. a . plody v stonkovej čiaške (gaštany).buk (Fagus). Každý kvietok má okvetie so 6 P a spodný semenník. nažka. plod (žaľuď). b .konárik so samčím súkvetím. vnútri s rovnakým počtom alebo zvyčajne s dvojnásobným počtom A.1100 m tvorí u nás súvislé bukové lesy. 94: Bukovité (Fagaceae): a . G (3-6) Do čeľade patria stromovité druhy s jednoduchými nedelenými alebo delenými striedavými listami s opadavými prílistkami. Orechovité (Juglandaceae): d kvet orecha (Juglans regia). f . Plod je celkom obalený stonkovou čiaškou. Piestikové kvety sú v dicháziách jednotlivé (dub). alebo po dvoch (buk). f . Sú to najdôležitejšie dreviny našich lesov popri ihličnanoch. Tyčinkový kvet má P zo 4-7 zrastených lístkov. plody (bukvice). c . P 3+3. Sú jednodomé.

lenta) a breza papierovitá (B.Betuloideae .palustris) a dub červený (Q.papyrifera). Má podlhovasté listy s pílkatým okrajom. Najdôležitejšie druhy sú dub letný (Q.Coryloideae . Pôvodný je v Stredomorí a poskytuje jedlé výživné škrobnaté (až 40% škrobu) semená. Typická rastlina tundry (rastie i na Šumave) je breza trpasličia (B. Dozreté jahňady .dub močiarny (Q.rastúcou drevinou.pendula) je dekoratívnym stromom s význačnou bielou borkou a trojuholníkovitými listami. G (2) Sú to stromy alebo kry (jednodomé) s jednoduchými striedavými listami s opadavými prílistkami. Dub (Quercus) je strom s typickými perovito delenými listami. Jelša lepkavá (Alnus glutinosa) je drevinou rastúcou najmä pri potokoch a riekach nižších polôh. Kvety brezovitých sú vetroopelivé.ilex) je dominantným druhom krovinatých spoločenstiev. Listene a listence po odkvitnutí na jelši sa premenia na drevnaté šupiny a vzniká súplodie šištice.šištice . Semenník je spodný. Sprievodcom 73 . A 2. dub cerový (Q. Odlišujú sa týmito znakmi : tvar listovej čepele a odenie.robur).sa rozpadnú a drobné. Rastie na chudobných skalných pôdach. Dlho ostnatá stonková čiaška celkom obaľuje 3 oriešky a otvára sa 4 chlopňami. Piestikové kvety sú nahé alebo majú okvetie šupinkovité. Previsnuté samčie jahňady vyrastajú na vlaňajších dlhých výhonkoch. G (2). resp. 0. počet plodov v súplodí. Niektoré introdukované druhy zo Severnej Ameriky sa vysádzajú v parkoch pre dekoratívne na červeno sfarbené listy na jeseň . P 4. štruktúra borky. ktoré po odkvitnutí opadávajú. Samčie jahňady majú dlhé pevné vreteno. Samčie kvety sú v dlhých ovisnutých riedkokvetých jahňadách.osídľuje pusté miesta (napr. Duby poskytujú kvalitné tvrdé drevo s vysokým obsahom trieslovín a tanínov s využitím ako u buku.rubra). ktoré sú si morfologicky veľmi podobné. ktoré môže aj chýbať. dub cezmínolistý (Q. Čeľaď rozdeľujeme na dve podčeľade: 1. dĺžka vretena súplodia. pozostávajúcej z trojkvetých dicházií za listeňom. význačný glaciálny relikt. Žalude sú dobrým krmivom pre lesnú zver. Plodom je nažka alebo oriešok. Do podčeľade patria 2 rody : breza (Betula) a jelša (Alnus). dubovo-hrabové lesy. Bukvice sú dobrým krmivom a zo semien sa lisuje olej. 5. Samčie a samičie jahňady sa zakladajú už v predošlom roku. Jeho drevo je preto tvrdé a veľmi kvalitné. špuľky na cvernu a kresliarske uhlie.žaluď v čiaške. a preto aj surové horí. Drevo obsahuje živicu. Je vhodné na rezbárske práce. Čeľaď brezovitých je na vyššom vývojovom stupni než čeľaď bukovitých. Brezovité sú prevažne rozšírené v severnom miernom pásme (6 rodov a vyše 100 druhov). stromovitého habitusu. dokonca aj chýba. Na Slovensku je zastúpený 9 pôvodnými druhmi. Na južnom Slovensku sa vysádza gaštan jedlý (Castanea sativa). kým stojace piestikové jahňady na tohoročných krátkych výhonkoch. Piestikové šištice neskoršie zdrevnatejú a ostávajú až do budúcej jari na strome.cerris). Je pionierskou drevinou . Veľkoplodé variety sa nazývajú „maroni“ a pestujú sa na gaštanových plantážach a sadoch. Okvetie je viac redukované. Málokveté samičie súkvetia na kratších vretenách. Na lieske sa premenia na mäkký pohárik (čiaška) a na hrabe na lietacie zariadenie. 4. krídlaté nažky (oriešky) sa rozširujú vetrom. štruktúra čiašky (kupula).nana). na palivové drevo a novšie aj na výrobu papiera. dub zimný (Q.) dubové. Na jednopohlavných kvetoch je jednoduché štvorpočetné alebo dvojpočetné okvetie. Tvoria skrátené alebo šištičkovité (jelša).  Kvetný vzorec: . po odkvitnutí sa menia na súplodie nažiek (oriešok) . Má pomerne mäkké drevo. obsahujú veľa sacharidov.lieskovaté Podčeľaď : Betuloideae .pubescens).brezovaté 2. P 2+2. Dub červený sa vysádza aj do lesných porastov pre produkciu drevnej hmoty. Breza bradavičnatá = breza previsnutá (Betula verrucosa = B. dub plstnatý (Q. Z cudzozemských druhov sa v parkoch pestujú breza cukrová (B.brezovaté Táto podčeľaď je charakterizovaná tým.dub korkový (Q.petraea).suber) poskytuje korok na výrobu zátok a podlahoviny. Samičie kvety sú jednotlivé alebo po 3 v púčikovitých zväzočkoch alebo na báze samčích jahniad. V Stredomorí sú rozšírené a najznámejšie dva druhy s tuhými vždyzelenými listami . Samčie kvety sú zoskupené do zloženej jahňady. ku ktorému sa zvyčajne pripájajú aj listence. že tyčinkové kvety majú okvetie a piestikové sú bez okvetia (nahé). Náročná je na svetlo.m. lomy). 6 . Plstnato chlpatými mladými konárikmi sa vyznačuje breza plstnatá (B.pubescens). Tieto druhy vytvárajú v nižších polohách ako buk (do 500m n. Drevo sa hodí na vodné stavby a ako palivo. niekedy aj púčikovité jahňady s listeňmi a listencami. 0. na nábytok. z ktorého sa vyrábajú drevené cvoky. 2.

samčí a samičí kvet. a . U nás poznáme len dva rody. c . 95: Brezovité (Betulaceae): breza cukrová (Betula lenta). sú však dvojito pílkaté.f .colurna).maxima). v Tatrách). Obr. Pre veľké semená s chutným endospermom sa vysádzajú odrody liesky obrovskej (C.samčie súkvetie (jahňady).viridis). Podčeľaď : Coryloideae . Hrab tvorí lesy s dubom a bukom a má výborné drevo. U nás bola vysadená ako protierózna drevina do lavinóznych žľabov (napr.čiaška. kvety majú červené blizny. 96: Vŕbovité (Salicaceae): vŕba sivá (Salix sericea).lieskovaté Vyznačujú sa tým. o. Zakladá tyčinkové a piestikové súkvetia už v predošlom roku. V parkoch a stromoradiach sa vysádza lieska turecká (C. a to vŕba (Salix) a topoľ (Populus). Na sutinách a kamenistých stráňach Álp rastie jelša zelená (A. Hrab obyčajný (Carpinus betulus) má tyčinkové aj piestikové kvety v jahňadách na tohtoročných výhonkoch. h.b . Listeň a listence zrastajú a vytvárajú trojlaločný lietací aparát.tobolka so semenom 74 . V tyčinkovom kvete sú 4 dvojdielne tyčinky a v piestikovom kvete 2 piestiky vždy s 2 červenými bliznami. Obr.horských potokov je jelša sivá (A.samčie kvety  Druhy čeľade sú dvojdomé kry a stromy so striedavými jednoduchými listami a prílistkami.samičie kvety.p .samičia a samčia jahňada.e . že tyčinkové kvety sú vždy bez okvetia a piestikové kvety majú okvetie. d.konárik s listami. Tyčinkové kvety sú v jahňade a piestikové súkvetie je púčikovité. e. Lieska obyčajná (Corylus avellana) je ker rastúci v podraste listnatých lesov.k .incana). a.samičia jahňada. Z listeňov okolo orieška vznikne mäkký pohárik . d . Listy sa podobajú bukovým.konáriky. i. ktoré kvitnú už v prejarí.k . z ktorého sa zhotovuje náradie.

Sú rýchlorastúce dreviny. zriedka 3 alebo 5. Niektoré druhy vŕb tvoria zložku arktickej tundrovej vegetácie (vŕba laponská. Ohybné prúty vŕby košikárskej (S. Tyčinky v kvete vŕb sú zvyčajne 2. a preto v ostatnom čase sa s obľubou vysádzajú na zaplavované a na piesočnaté miesta (Veľký Žitný ostrov). c .listy vŕb: vŕba biela (Salix vŕba biela (S.aurita). bežne sa vyskytujúcej vŕby horských polôh. n kvet. vŕba babylónska (S. Semenník je jednopuzdrový z 2 plodolistov (v ktorom na nástennej placente je veľký počet anatropných vajíčok). Majú vysokú regeneračnú schopnosť a neobyčajnú náchylnosť tvoriť krížence.diskus. ktorá je (S.fragilis). vŕbu tupolistú (S. g . smutná vŕba.vŕba plazivá (S.vŕba päťtyčinková (S.caprea). korýt a iné.vŕba krehká (S. j kvet.kvety. rakytová (S. používaný v lekárstve (kyselina salicilová . e . Z nich treba uviesť napr.retusa) a vŕbu bylinnú (S. Vŕby sú hmyzoopelivé a zvyčajne majú kopijovité listy. o .diagram kvetu.prierez kvetom. Je našou najmenšou drevinou. Z dreva vŕby rakytovej (S. ktoré majú chĺpky podobné vate na roznášanie vetrom. r .l vŕba odrodou vŕby bielej (S. Topoľ (Populus) je na rozdiel od vŕb vetroopelivý mohutný a vysoký strom. Niektoré druhy veľmi rýchlo rastú. 97: Vŕbovité (Salicaceae): a až h .vŕba rakytová brehov vôd a lužných lesov. d . Mnohé vŕby rastúce vo vysokých horách a v tundre severských oblastí sú nízkeho a plazivého vzrastu vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky. s .herbacea). ktorý objíma ostatné časti kvetu (topole).babylonica).antipyreticum). nemožno použiť na pletenie. no niekedy aj cenné drevo. vŕba japonská (S. najčastejšia vŕba alba). Dobrými vlastnosťami sa prejavujú najmä mnohé krížence. l .viminalis).Tyčinkové i piestikové kvety sú v jahňade. Jednotlivé kvety v jahňadách vyrastajú v pazuchách zúbkatých (topoľ) alebo celistvookrajových chĺpkatých listeňov. Známy je topoľ biely (Populus alba) s bieloplstnatými listami na rube. pretože sa lámu. vŕba bylinná). k Len zriedka sa pestuje u nás smutná vŕba. ktorý dozrieva na dvojchlopňovú tobolku s veľkým počtom semien.nigra) s veľkými kosoštvorcovými listami.pentandra).repens) rastie na slatinách. Veľa mladých prútov poskytuje Obr. Konáre vŕby krehkej (S. V parkoch a kvetu. sa vyrábajú sitá a krabice. Vyskytujú sa od nížinného vegetačného stupňa až po subniválny (najmä vŕby). vyrastajúce pred vypučaním listov. V parkoch sa (S.matsudana cv. rašeliniskách a na mokrých lúkach.semeno. mäkké. f . Rastie na brehoch vôd. Oba 75 . ktorá tvorí niekedy celé zárasty. Používajú sa aj na výrobu papiera. z nich najmä salicín.fragilis). b .alba). 350 druhov).viminalis) sa používajú v košikárstve na pletenie košov a nábytku. p .vŕba košikárska často sadí tzv. Tortuosa a cv.repens). ďalej topoľ čierny (P. ktorá spolu rastie s vŕbou bielou. Erythroflexuosa) s ovisnutými a pokrútenými konármi. Jej konáriky s kvitnúcimi jahňadami sú známe ako „bahniatka“.tobolka. Kvetný obal vŕb sa premenil na žliazkovité nektárium (sú hmyzoopelivé) u topoľov na pohárikovitý útvar .osika (Populus tzv. Vŕba plazivá (S. h . Kmeň vŕb je často bútľavý.vŕba ušatá (S. v kvetoch topoľov 8-30. ch kvet.vŕba trojtyčinková (S.triandra).alba var. i . m až s . často sa však pestuje. tristis).caprea). ch až s .diagram kvetu záhradkách sa často vysádza tzv. Vŕbovité sú rozšírené po celej zemeguli najmä v miernom pásme severnej pologule (3 rody. silíc a glykozidov v kôre. diagram kvetu. Z biochemickej stránky treba uviesť prítomnosť trieslovín. Poskytujú mäkké drevo na výrobu zápaliek. tremula): m kvet.caprea).diagram pretože u nás vymŕza. plody a diagramy vŕbovitých: ch .

Kukučka (Lychnis) je zastúpená u nás druhmi kukučka lúčna (L. Z viacerých druhov tohto rodu je najbežnejšia silenka nadutá (S. V predchádzajúcom období sa v Strednej a Západnej Európe intenzívne vysádzali vetrolamy v poľnohospodárskej krajine. nechtíka. ktoré sú krížence väčšinou topoľa kanadského (P. Kúkoľ poľný (Agrostemma githago) má ružové kvety s dlhými K lístkami. Má drobné kvety a poliehavú stonku.canadensis) a topoľa čierneho pod názvom P. vyskytuje sa najmä v raži alebo pšenici a Obr. Silenka (Silene). 100: Klinčeky: A-C . preto sa listy neprestajne chvejú aj pri najslabšom závane vetra.album).balsamifera).  Kvetný vzorec : . Semená obsahujú jedovatý alkaloid githagín a saponíny. Sklerant ročný (Scleranthus annunus) je drobná rastlina s nenápadnými zelenkastými kvetmi rastúca ako burina na kyslých pôdach. ⊕. Kvitne po celý rok. väčšinou rastúce na poliach alebo v trávnikoch ako buriny (rožec obyčajný . Hviezdica trávovitá (S.graminea) je lúčnym druhom a hviezdica veľkokvetá (S. Tie vytvárajú aj jednopohlavné kvety. kúkoľ). Kvety sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. ktorá má nafúknutý zrastený K a rastie na lúkach a Obr.vulgare. ale aj v intraviláne obcí z rýchlorastúcich topoľov. často na poľných cestách. Pochádza z Malej Ázie. Niektoré druhy obsahujú saponíny alebo glykozidy (mydlica. ktorá obsahuje saponíny. zúžená do tzv. napr.klinček záhradný (Dianthus caryphyllus). Topoľ osikový . G (5) Typickými znakmi čeľade sú celistvookrajové listy postavené na stonke protistojne. 76 . Je typickým segetálnym druhom.canescens). liečivé (mydlica). rožec roľný C. knotovka biela (M. Má veľmi dekoratívne červené kvety a pestuje sa aj v záhradkách. Hviezdica prostredná (Stellaria media) je častou burinou v záhradkách a viniciach.inflata).coronaria) je chráneným druhom našej flóry. Významné sú niektoré buriny polí a záhrad (hviezdica prostredná). okrasné druhy (klinček). Rožce (Cerastium) sú nenápadné rastliny.arvense). C na okraji vykrajovaná. vylučujúci živicovité látky príjemnej vône. Plodom je najčastejšie tobolka otvárajúca sa cípmi na vrchole (obr. 99). Často sa v parkoch vysádza introdukovaný druh topoľ balzamový (P. Italica) s význačne štíhlou kuželovitou korunou.biebersteinii). Mydlica lekárska (Saponaria officinalis) je liečivou rastlinou. ktorá rastie na lúkach. Silenkám sú veľmi podobné knotovky. x euramericana.C. Popri cestách sa vysádza topoľ vlašský (P. Burinou polí je knôtovkovec nočný (Elisanthe noctiflora). Pochádza z Obr. zväzoček). Čistením klinček včasný (D.osika (P.druhy spolu s vŕbami tvoria mäkké lužné lesy pri väčších riekach. niekedy hlboko dvojlaločnatá (obr. 5-početné. Zriedkavo sa vyskytuje na podobných stanovištiach aj topoľ popolavý (P. C 5. A 5+5. C .flos-cuculi). D dozrieva súčasne s týmito obilninami. praecox) osiva jeho výskyt poklesol a dnes je veľmi vzácny. Často býva vyvinutá pakorunka. V skalkách sa často pestuje okrasný rožec biebersteinov (C.holostea) druhom dubohrabových lesov s veľkými kvetmi. aj v zime. 98) až rozstrapkaná (klinčeky). 99 trávnikoch.nigra cv. Má vankúšovitý vzrast a sivo plstnaté listy. ktorá je lúčnym druhom a má typicky rozstrapkané C lupienky ružovej farby.plnokvetá forma.tremula) s vajcovitými listami má z boku stlačenú listovú stopku. Kukučka vencová (L. 98 južnej Európy. K 5.

102). 77 . často pestovaných v plnokvetých a rôznofarebných formách ( karafiát ). resp. 102 a Inkovia a dodnes majú v ich strave dôležité postavenie. Karanténnou burinou je láskavec biely (A. ktorej súkvetia majú ozdobný tvar hrebienka.chlorostachys). V Južnej Amerike tieto rastliny využívali už Aztékovia Obr.caryophyllus). ktoré nevytvárajú vrcholové metliny. Vyrábajú sa z nich rôzne pekárenské výrobky.caudatus). Medzi láskavce. Plodom je drobná jednosemenná tobolka pukajúca viečkom ( obr. okraje polí. ktorý má metlinové súkvetie predĺžené akoby do chvosta a sfarbené do červena. Je nižšieho vrastu s poliehavými byľami.barbatus). láskavec hybridný (A.chinensis) a klinček bradatý (D. Pochádza z Južnej Európy.hybridus).carthusianorum).  Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v trópoch južnej Ameriky. 103: Láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus) (P. na prifarbovanie vína. Má štíhlejšie súkvetie. Kvety vyrastajú v pazuchách štetinovitých listeňov. láskavec metlinatý (Amarathus cruentus). čo spôsobuje. čím vzniká v pôde ich zásoba (pôdna banka semien). Nápadná je najmä v plodnom stave. V subtropickej Amerike sa pestuje líčidlo jedlé Obr. Ako okrasný druh sa pestuje láskavec chvostnatý (A. Najznámejší je veľkokvetý klinček záhradný (D. ale kvety sú v pazuchách listov. kde je narušený vegetačný kryt. Súkvetie je zelené. ich Obr. Z burinných druhov je najbežnejší láskavec ohnutý (A. Veľmi podobným druhom je láskavec zelenoklasý (A. Jedna rastlina je schopná vyprodukovať obrovské množstvo drobných semien s dobrou klíčivosťou. Z našich divorastúcich klinčekov sú najbežnejšie lúčne druhy : klinček kartuziánsky (D. že celé súkvetie je potom na dotyk nepríjemne pichľavé.Klinček (Dianthus) má mnoho druhov.). Rastliny z tejto čeľade sú jednoročné a ľahko sa poznajú podľa mnohokvetých metlinových súkvetí drobných kvetov. Stonky sú zhrubnuté a pozdĺžne ryhované. Láskavcovité obsahujú väčšie množstvo bielkovín a minerálnych látok v semenách. 101: Mydlica lekárska hybridy začínajú využívať ako (Saponaria officinalis) alternatívne plodiny . klinček slzičkový (D.blitoides).superbus) je horským chráneným druhom. listy jednoduché striedavo postavené. Preto sú láskavcovité nepríjemné buriny a rastú takmer všade.retroflexus). napr. staveniská. Zakrpatené P je 5-početné. ktorý je materským druhom známych rezaných kvetov. Preto sa niektoré druhy. pretože má strapec modročiernych bobúľ. Klinček pyšný (D.  Čeľaď je významná fylogeneticky a z praktického hľadiska je známejšou rastlinou americký druh líčidlo americké (Phytolacca americana).albus). Ako okrasné veľkokveté druhy sa pestujú aj klinček čínsky (D. suchoblanité. ktoré sa môžu používať ako farbivo. napr. U nás sa stretneme s láskavcovitými väčšinou na miestach narušených alebo ovplyvnených človekom (rumoviská. V teplejších oblastiach u nás zdomácnel. resp. patrí láskavec blitovitý (A. ale i v listoch. nažka.deltoides). záhrady a pod.esulenta) pre jedlé plody. Okrasnou rastlinou je aj plamenník hrebenistý (Celosia cristata).

špenát).sivým (Ch. Niektoré druhy majú až sukulentnú stavbu stonky. lobody rastú prevažne na ruderálnych stanovištiach. Kvety sú drobné. Medzi lobodami poznáme aj úžitkový pestovaný druh. Plodom sú nažky malých rozmerov. Mrlík (Chenopodium) zahrňuje množstvo druhov.vulvaria). Loboda (Atriplex).nažky. Napríklad niektoré druhy rastú prednostne na pôdach s vysokým obsahom dusíka.polyspermum) má ako jeden z mála mrlíkov celokrajné listy. Veľmi významnou burinou je mrlík mnoholistý (Ch. ktorý je celý lepkavo žliazkatý. podobne ako láskavcovité. mrlík čílsky (Ch. Má červené zdužnatené klbká v pazuchách listov.nitens) je mohutná rastlina s veľkými lesklými listami na rube pomúčenými. silážne jamy.botrys). Naopak aromatický je mrlík strapcový (Ch. ale na rastline vo veľkom počte. má jednopohlavné kvety. Na mrlík biely sa podobajú aj mrlík figolistý (Ch.premenlivosť listov stanovištia (močoviská. Hustými súkvetiami sa podobajú láskavcom. Vyhovuje mu tu väčší obsah dusíka. napr. Praktický význam majú pestované úžitkové druhy (repa. Niektoré druhy mrlíkov sú charakteristické nepríjemným zápachom.foliosum). archeofyt našej flóry. mrlík) alebo jednopohlavné (napr. Kvety sú obojpohlavné. mrlík hybridný (Ch.hortensis).ficifolium) a mrlík kalinolistý (Ch. obojpohlavné (napr. ktoré rastú na podobných stanovištiach. pretože semená sú dlho klíčivé a je ich v pôde veľká zásoba. Rastie na rôznych výsypkách a piesočnatých brehoch. Takéto druhy sa nazývajú nitrofyty a rastú napr. hnojiská a pod. V južnej Amerike. z ktorých pozostáva bohato rozvetvená metlina. na hnojiskách. B .patula) patrí k najbežnejším. Najčastejšie sa vyskytuje mrlík biely (Chenopodium album). Mrlík červený (Ch. Sú jednoročné (mrlík. Niektoré druhy napr.rubrum) sa ľahko pozná podľa červeného zafarbenia.glaucum) osídľujú najnitrofilnejšie kvitnúca rastlina. kompostoch. Rovnako ako mrlíky. vetroopelivé. Podobá sa na mrlík. Loboda lesklá (A. Je to loboda záhradná (A.krovkami. Nájdeme ho v každej záhrade. Tvar kroviek je rozlišovacím znakom lobôd. v našej flóre takmer výlučne rumoviskových. Mrlík mnohosemenný (Ch.). loboda) a združujú sa do súkvetí . Dnes sa pestuje skôr ako okrasná rastlina v červenými listami (var. Loboda rozložitá (A. ho využívali už v minulosti Indiáni. Na láskavcovité sa podobajú aj vzhľadom. odkiaľ pochádza. 105: Krovky lobôd 78 . Rastliny z tejto čeľade poznáme. najmä v horských polohách. Má úzke kosoštvorcovité listy a veľmi rozkonárenú stonku. Morfologicky je veľmi premenlivý. ale na rozdiel od nich nemajú v nich štetinovité listene (pri dotyku nepichajú). dedinských dvoroch.bonushenricus) je typickou rastlinou dedinských dvorov.klbiek.quinoa) sa pokusne pestujú ako obilnina.slanobyľ (halofyty). tiež ako buriny obrábaných pôd a človekom narušených stanovíšť. plody . ktorý má vlastnosti a využitie ako špenát. rubra). Iné druhy znášajú slané pôdy . Obr. loboda) alebo dvojročné (repa) so zhrubnutými a pozdĺžne ryhovanými stonkami. 104: Mrlík biely (Chenopodium album). Rastliny sa výraznejšie špecializujú na určité typy stanovišťa. pretože semená sa nutričnou hodnotou približujú zrnám raži.opulifolium). A . Mrlík dobrý (Ch. ktorý sa do pôdy dostáva trusom hydiny.hybridum) a mrlík smradľavý (Ch. Spolu s mrlíkom Obr. ukryté medzi dvoma zväčšenými listeňmi .

Podobné využitie ako špenát môžu mať aj mnohé druhy divorastúcich ruderálnych mrlíkov a lobôd (okrem druhov s nepríjemným zápachom). Špenát siaty (Spinacia oleracea) je známa listová zelenina s oštepovitými listami. A . Medzi slanomilné rastliny patria napr. Pestuje sa ako zelenina.Obr. 106: Repa obyčajná (Beta vulgaris). • repa obyčajná zeleninová . Listy obsahujú bielkoviny a minerálne látky.cvikla (B. Z čeľade sa najčastejšie pestuje repa obyčajná (Beta vulgaris). 107: Špenát siaty (Spinacia oleracea) Kochia rozprestretá (Kochia scoparia) sa vyskytuje najčastejšie ako burina šíriaca sa pozdĺž železničných tratí. ktoré bývajú sfarbené do červena. sfarbenú od antokyánov.   Obr.buľva s prízemnými listami. • repa obyčajná kŕmna (B.vulgaris convar. slanobyľ obyčajná (Salsola kali). Tieto druhy vzhľadom na zriedkavý výskyt zachovalých slanísk a piesčitých biotov patria medzi vzácne. Pestuje sa na kŕmne účely. hopokotylu a koreňa. altissima) s bielou buľvou a väčším obsahom sacharózy.vulgaris convar. preto pri klíčení vyrastajú rastliny v skupinách. conditiva) má buľvu červenú.mangold (B.klbko 79 .vulgaris convar. ktoré drevnatejú. gáfrovka ročná (Camphorosma annua). ktorá vzniká zhrubnutím a zdužinatením 3 častí . crassa) má buľvu s väčším podielom stonkovej časti. var. Európy.plodná rastlina cypruštek“. U nás sa pestuje repa v 4 konvarietách : • repa obyčajná cukrová (Beta vulgaris convar.stonky.kvitnúca rastlina. „letný Obr. Je to dvojročná rastlina. C . V prvom roku sa vytvorí listová ružica vyrastajúca z buľvy. pieskomilné druhy predstavuje plošticosemä lesklé (Corispermum nitidum). 108: Kvety repy. netvorí buľvu. B . V druhom roku kvetonosná stonka s metlinou klbkovitých súkvetí. B . A . pôvodom z prímorských oblastí záp. vulgaris) je listová zelenina pestovaná pre zhrubnuté stopky kučeravých listov. Osivom repy je zdrevnatené klbko s viacerými plodmi. • repa obyčajná cviklová .detail kvetu. trichophylla sa pestuje ako tzv.

alebo krátke a dlhé tŕne a ostne. ktorý sa celkom udomácnil v Stredomorí a používa sa na vytvorenie nepreniknuteľných živých plotov. zvyčajne jedlá bobuľa alebo tobolka. Rebrovce (Echinocactus) majú guľatú alebo Obr.Kvetný vzorec : . ku ktorej sú prirastené tyčinky. metamorfovanými alebo až celkom zaniknutými listami. a . pochádza z Mexika. b . ktoré treba považovať za skrátený konárik. Druhy rodu Cephalocactus majú tiež stĺpovitú stonku. Kvety sa často otvárajú v noci. K ∞. Nopál košenilový (Nopalea cochenillifera). niekedy aj netopiere. C ∞. stonkovými článkami alebo aj osobitnými telieskami. . (z nich farbivo .pereskia veľkokvetá (Pereskia grandiflora) konárik s listami 80 . zvyčajne na báze zrastené do rúrky.areola s tŕňmi. so sploštenými bočnými konárikmi a pravidelnými kvetmi. glochídiá. pologule. Plod je mäsitá. Na areolách sediace kvety sú veľké a nápadné. kužeľa (mamily) alebo až úzkych ihlancovitých útvarov. alebo sa premenili na malé šupiny (Opuntia). 109: Opunciovité (Opuntiaceae). vtáky.bradavkovec mnohobradavkový (Mammilaria polythele). Zdužnatenú článkovanú stonku bez listov majú druhy opuncie (Opuntia). alebo pri niektorých druhoch tvoria rebrá (Cereus) až krídlovité útvary . Sú pravidelné. Listy celkom chýbajú. ktoré majú tvar bradavky. Opunciovité sú pomerne mladou čeľaďou a ich samostatný vývoj nastal až po odtrhnutí Ameriky od euroázijského kontinentu. Vyšľachtené opuncie bez tŕňov sa dnes vo veľkom pestujú ako krmovina.karmín).d .rastlina. areoly. Opunciovité predstavujú prirodzenú a vyvíjajúcu sa čeľaď blízko príbuznú najmä čeľadi Phytolaccaceae a Silenaceae. ploché a zelené asimilačné listy a najpôvodnejšiu stavbu kvetov.lišty (Phyllocactus). ktorého stĺpovitá stonka dosahuje až 20-25 m výšky a tvorí typický obraz mexickej krajiny. Takmer všetky opunciovité sa veľmi ľahko rozmnožujú vegetatívne.kvet. predtým sa často používal na pestovanie košenilových červcov. Najväčším kaktusom je fakľovec obrovský (Cereus giganteus). z ktorých vonkajšie sú kalichovité (K) a vnútorné korunovité (C). h . Opelenie protandrických kvetov vykonáva hmyz. pretože má ešte drevnatú stonku. Stonka ostatných rodov je dužinatá a to guľatého. Areoly sa vysunú na podárium a na vrchole ich často pokrývajú husté a krátke chlpy s naspäť zahnutými háčikmi. . V pazuche listov (Pereskia) alebo šupín (Opuntia) sa vyvinuli tzv. zriedka súmerné. so šticou dlhých chlpov na vrchole. pazušný orgán. najmä časťami stonky. G (8-4) Sú to sukulenty (byliny i dreviny) s dužinatou stonkou rozličného tvaru s redukovanými. Kvetný obal je zo závitnicovo postavených lupienkov. Za najpôvodnejší treba považovať rod Pereskia. podarium. tzv. c. Dnes sa rozoznáva v čeľadi asi 200 rodov a asi 2500 druhov. jednopúzdrový. Najznámejším druhom je opuncia figová (Opuntia ficus-indica). A ∞. s mnohými vajíčkami. zelené a ploché listy. Sú to rastliny púšťových krajov najmä Mexika a USA a len rod ripsalka (Rhipsalis) rastie aj v tropickej Afrike a na Cejlóne. alebo ich horná časť zanikla a dolná časť listov sa premenila na tzv. Veľmi známe sú druhy rodu fylokaktus (Phyllocactus) so zaokrúhlenou hranatou stonkou. Mamily sú jednotlivé (Mamillaria). ⊕. na ktorom sa listy premenili na tŕne. Len druhy rodu Pereskia majú tenké drevnaté stonky a na nich dužinaté. valcovitého alebo až stĺpovitého tvaru. a až g . zrastený z viacerých plodolistov (4-8). obojpohlavné. Semenník je spodný. alebo je sploštená a článkovaná.

Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) je jednoročný druh pôvodne zo strednej Ázie (Himaláje). Burina polí a úhorov je pohánkovec ovíjavý (F. obnažené dná rybníkov a pod. Často sa sadí popri plotoch. Kaktusy možno ľahko pestovať v črepníkoch. lebo neobsahuje bielkovinu lepok (glutén).  Byliny s jednoduchými listami striedavo postavenými na stonke. Ich pestovanie je nenáročné a preto aj značne rozšírené. stavikrv) i úžitkové (pohánka. krupica. Redšie klasy bielych ružových kvetov má horčiak štipľavý (P. Je veľmi blízky stavikrvu (Polygonum). ktorá objíma byľ nad každým uzlom. vitamín B1. Plodom sú ostro trojhranné hnedé nažky. Obsahujú škrob.convolvulus). Ázie. hrubé priame Obr. ktorého listy sú pálivej chuti a horčiak riedkokvetý (P. Podobná pohánka tatárska (F. Pohánkam sú podobné burinné druhy rodu pohánkovec (Fallopia). Patrí k mladším kultúrnym rastlinám. akými sú vlhšie polia. Kvety majú heterostýliu. ktorý dobre znáša striedavé vysýchanie stanovíšť a vytvára suchozemskú formu so vzpriamenými stonkami a vodnú formu s listami plávajúcimi na hladine vody.hydropiper). štiav). hadovník) i medonosné (pohánka).lapathifolia). Často splanievajú. 110: Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) stonky a paklasy bielych kvetov. 81 . 111: Ochrea dlhšími. Sú drobné. Niektoré sú liečivé (stavikrv. múka).vulgaris) a horčiak štiavolistý (P. ktoré sú v pazušných metlinovitých paklasoch. vodné priekopy pri cestách. Pohánka je vhodná na bezlepkovú diétu. Plodom je trojboká nažka. Kompaktnejšie paklasy a širšie listy má horčiak broskyňolistý (P.kroviek (napr. B2. niekedy s trvácim kalichom v podobe blanitých lemov . vytvárajú rozsiahle porasty a rýchle sa šíria. Pestuje sa zriedkavejšie ako liečivka i ako krmovina a medonosná rastlina. Viacero druhov má rod horčiak (Persicaria). preto kvety s kratšími čnelkami sa opeľujú peľom kvetov s čnelkami Obr. Ďaľším znakom výnimočným v rámci dvojklíčnolistých sú 3-početné kvety s okvetím (P).tataricum) má sediace listy (pohánka jedlá má listy stopkaté) a tupé hrany nažiek.aubertii) je okrasnou trvácou rastlinou s drevnatejúcou stonkou a veľmi rozkonárenými metlinami bielych kvetov. Kvety môžu byť obojpohlavné i jednopohlavné. Majú ovíjavé stonky. Charakteristickým znakom čeľade sú prílistky zrastené do blanitej rúrky (ochrea). s ktorým sa kedysi spájal do jedného rodu (Polygonum). ktoré sa skladajú do paklasu alebo metliny. rutín (dôležitý pre pružnosť ciev).mitis). málokveté paklasy a krídlaté nažky. Všetky tieto druhy rastú na podobných vlhších stanovištiach. rôznej šírky. Pestuje sa aj ako krmovina i medonosná rastlina (účinné nektáriá). rebarbora). Pohánkovec čínsky (F. v klbkách. Zaujímavým druhom je horčiak obojživelný (P. čím sa stávajú nebezpečnými burinami (invázne). ktorý vyvoláva u niektorách ľudí alergické reakcie. Majú nápadne veľké srdcovité listy. Listy má väčšinou kopijovité. Má trojuholníkovito srdcovité listy a drobné kvety so zelenobielym alebo ružovým P. Okrasnými rastlinami sú aj krídlatky (Reynoutria) pôvodom z vých. Mamilárie (Mamillaria) majú guľatú stonku pokrytú početnými kužeľovitými hrboľkami. ktoré sa používajú ako zrnovina (krúpy.amphibia).kyjakovitú stonku s ryhami. Pochádza z Číny. Významné sú druhy burinné (horčiak.

113: Štiavec špenátový (Rumex patientia). dedinských priekopách a iných stanovištiach s vysokým obsahom dusíka patrí štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius) a štiavec kučeravý (R. ktoré menia celkový charakter horskej krajiny. v štrbinách dlažby a obrubníkov ciest. Názov Obr.Obr. ktorej metlina neskôr sčervenie. preto rastie v okolí ľudských sídiel. Je veľmi premenlivým druhom. u ktorého napr.krovka kyseliny šťavelovej. A-plodná rastlina a spodný dostali od väčšieho obsahu list. Splanelý zo zvyškov kultúr sa v súčasnosti intenzívne šíri a bol preto zaradený medzi karanténne buriny. úzke listy a drobné kvety v ich pazuchách. je druhom vlhších lúk. ktorý má kučeravé okraje listov. Štiavec špenátový (R.major) je dominantnou bylinou vysokohorských alpínskych holí a rašelinných lúk. vyskytujúcim sa na vlhších rumoviskách. Dobre znáša zošľapávanie. 82 . štiavec krvavý (R. Ďalšiu skupinu navzájom príbuzných rodov tvoria : štiav (Acetosa). štiavec (Rumex) a štiavička (Acetosella). Je liečivým druhom. Hadovník väčší (B. Rumex acetosella).conglomeratus). Na suchších kyslých a piesčitých pôdach (Persicaria vulgaris) rastie drobná štiavička obyčajná (Acetosella vulgaris syn. Štiavce sú druhovo najpočetnejšie. Sú väčšinou mohutného vzrastu s bohatou metlinou vetroopelivých kvetov. hadí koreň (Bistorta) je tiež príbuzným rodom stavikrvu. Má priamu.patientia) je mohutná bylina.aviculare). Má poliehavé rozkonárené byle. na poľných cestách.crispus). K bežným buriným druhom. Štiav lúčny (Acetosa pratensis syn. V horských polohách je veľmi dobrým indikátorom zvýšeného obsahu dusíka v pôde štiavec alpínsky (R. nerozkonárenú stonku a hustý paklas ružových kvetov. Útlejšie štiavce sú napr.alpinus). B. šírka listov závisí od stanovišťa (na výživnejšom sú širšie). Je liečivou rastlinou (podzemok). 112: Krídlatka japonská (Reynoutria japonica) Najbežnejším druhom stavikrvov (Polygonum) je stavikrv vtáčí (P. Na miestach opustených košiarov vytvára husté a rozsiahle porasty. Podzemok je hrubý. Na trojbokých nažkách mávajú krídlaté krovky. Rumex acetosa) má využitie ako listová Obr. kedysi pestovaný ako zelenina (názov). hadovito stočený (odtiaľ názov).sanguineus) a štiavec klbkatý (R. 114: Horčiak broskyňolistý zelenina. Hadovník.

strapcov alebo metlín (zriedka jednotlivé . V našej flóre je táto čeľaď zastúpená nasledovnými rodmi : Prvosienky (Primula) sú trváce byliny s listami v prízemnej ružici. Kvety majú rúrkovitý K a C lievikovitú alebo svietnikovitú.sedmokvietok). A . K je nafúknutý. Stvoly sú zakončené okolíkom.soldanelka karpatská (Soldanella carpatica).prvosienka pomúčená (Primula farinosa). Obr.tyčinky. Prvosienka jarná (P. šťavelovú). Ako črepníková rastlina sa pestuje červenokvetá prvosienka čínska (P. Využívajú sa dužinaté listové stopky (kompóty. ⊕. Je chráneným druhom.veris) má vráskavé listy. G (5) Sú to byliny s pravidelnými päťpočetnými kvetmi zoskupenými do okolíkov. u rodu prvosienka. Z krátkeho podzemku vyrastá ružica listov a medzi nimi žlté kvety na stopkách (asi 5 cm). Prvosienka holá je typická rastlina dolomitových a vápencových skalných štrbín v horských polohách. Má dužinaté byle a listové stopky a veľké listy na okraji kučeravé.elatior) má nevoňavé bledožlté kvety a K k rúrke C tesne priliehajúci.kalich. Žĺtkovo žlté kvety voňajú. Jej listovú ružicu tvoria hrubé. marmelády. zvonkovitá alebo tanierovitá.koruna. č . 5 . K (5). slatinných a rašelinných lúkach horských a podhorských oblastí.prvosienka bezbyľová (Primula vulgaris). C (5). Častá je rôznočnelkovosť (heterostýlia).Rebarbora vlnitá (Rheum rhabarbarum) je mohutná bylina až 2m vysoká. koláče) kyslej chuti (obsahujú kys. napr. Prvosienka pomúčená (P.farinosa) má opak listov bielo Obr.prvosienka holá (Primula auricula) 83 .vulgaris) nemá vyvinutú stonku. na povrchu hladké. Žlté kvety má aj prvosienka holá (P. Tyčinky sú prirastené ku korune. 2 . Rastie na lúkach vo vyšších polohách. C .čnelka Rastie na močaristých.auricula). Plodom je tobolka pukajúca zúbkami. 116 : Prvosienkovité : 1 .  Kvetný vzorec : . často s dlhou rúrkou. Podzemky sa využívajú v lekárstve. mäsité (dužinaté) listy. Nájdeme ju rásť na jar v svetlých listanatých lesoch. 3 . Stonka je listnatá alebo listy tvoria prízemnú listovú ružicu. Prvosienka bezbyľová (P.sinensis). krovinách a na stepných stráňach. Pôvodná je vo východnej Ázii. Podobná prvosienka vyššia (P. 115: Heterostýlia prvosienky : K . Plodom je tobolka otvárajúca sa zúbkami alebo viečkom. pomúčený (odtiaľ názov) a ružovofialové kvety v okolíku. Zrastenolupienková C je rúrkovitá.prvosienka jarná (Primula veris). od C rúrky odstávajúci. Niektoré rody obsahujú glykozidy (primín) a saponíny. 4 . A 5.

ale modrokvitnúca je drchnička belasá (A. (Trientalis europaea) Semenníky apokarpného gynécea majú hrubé steny. fgyneceum 84 . vlhkých lúkach. ktorých okraje nedokonale zrastajú. Plod je tobolka alebo bobuľa.   Sú to stromy alebo kry trópov a subtrópov s jednoduchými nedelenými listami. Pestujú sa najmä plnokveté formy.vulgaris). krovinách. 118: Pivonka lekárska (Paeonia officinalis): a. Chránený je aj cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense). pre ktoré je charakteristický v bunkách parenchýmu listov vysoký obsah trieslovín.corallina) a pivonkou polokrovitou (P. s veľkým počtom tyčiniek. Podobná.suffruticosa). obojpohlavné. Drobnou burinou polí a záhrad je drchnička roľná (Anagallis arvensis).sedmokvietok európsky Obr.Vzhľadom podobná fialovokvitnúcim prvosienkám je chránená kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli).nummularia) s plazivými stonkami a čerkáč obyčajný (L. Korunné lupienky a korene sú liečivé. Vodnou rastlinou je perutník močiarny (Hottonia palustris). 117: Prvosienkovité : 1 .   Sú to kry. Vyskytujú sa v lesoch. Len rody Obr. Francúzska po Albánsko. Plodmi sú hrubostenné mechúriky. 2 kališným lístkom a čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia). jednotlivé kvety má sedmokvietok európsky (Trientalis europaea). Zástupcovia čeľade sú rozšírení v severnom miernom pásme (1 rod. d. Do čeľade patrí 40 rodov s viac než 600 druhmi. Piestik zrastá z 2-5 plodolistov. 3 .foemina). Polokožovité obličkovité listy a rozstrapkané koruny má chránená soldanelka karpatská (Soldanella carpatica). nápadné častým prechodom od listeňov ku Obr. pôvodná v stredomorí od juž. Rastie len na vápenci v lesoch. 119: Čajovník čínsky (Thea sinensis) korunným lupienkom. Do rodu čerkáč (Lysimachia) patrí čerkáč peniažtekový (L. 5početné kvety sú veľké. U nás sa pestuje ako ozdobná rastlina (s príjemnou vôňou) spolu s inými druhmi. Najznámejším druhom je pivonka lekárska (Paeonia officinalis). Má dlhostopkaté tehlovočervené kvety s priamymi stonkami.drchnička roľná (Anagallis arvensis). polokry a trváce byliny s delenými až zloženými listami bez prílistkov. 33 druhov).semeno. Jednotlivé pravidelné kvety sú veľké. ako pivonkou červenou (P. Sedempočetné. ktoré po odkvitnutí tvoria plodstvo mechúrikov. Rastie zriedkavo na vápenci v bukových lesoch.kvitnúca rastlina.

C lupienky vykrajované.maculatum) a ľubovník štvorkrídly (H. Plody patria medzi rozpadavé. čím priaznivo pôsobia na podráždené perforatum) sliznice dýchacích ciest i žalúdka. obsahujú slizy. teobromín. Kvety slezovitých produkujú veľa nektáru. Plodom je tobolka. v arabčine teja). Najznámejší rod je ľubovník (Hypericum) rozšírený od trópov až po arktickú klimazónu. Ako súčasť liečivých čajov sa používajú kvety i listy. v trávnikoch a na pasienkoch rastie slez lesný (M. Podobne sa využívajú listy kamélie čínskej (C. Je to vždyzelený ker pochádzajúci z Malajzie a pestuje sa v subtrópoch Ázie a Afriky. ktorý spôsobuje hovädziemu dobytku precitlivelosť na slnečné žiarenie (fotosenzibilita) a sfarbenie mlieka do žlta. 5 početné so žltými korunnými lupienkami.    Sú to byliny (alebo dreviny) s jednoduchými nedelenými listami. sú diskovitého tvaru a rozpadajú sa radiálne na jednotlivé časti (slez. Morfologicky podobný druh je ľubovník škvrnitý (H. kultúrna rastlina známa niekoľko tisíc rokov. Na Slovensku rastie 6 druhov tohoto rodu na suchších lúkach. ktorá sa pestuje v mnohých kultivaroch. Tyčiniek je veľa. okrem K majú aj kalištek. 5 početné. Z mladých kožovitých listov sa získava sušením droga .čaj (čínsky ca-i. Veľa Obr. Poskytuje kvalitné 85 .japonica).alatamaha). Ako okrasné rastliny sú známe druhy rodu Franklinia (F. Má ružovofialové kvety. 121: Slez lesný (Malva sylvestris) Kvety sú veľké.neglecta) má kvety menšie a bledoružové. známa liečivá rastlina. tyčiniek veľa.sylvestris). Najznámejšia okrasná rastlina čeľade je kamélia japonská (C. Vylúhovaním v horúcej vode sa pripravuje osviežujúci nápoj . Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh.sinensis). piestik zrastá z 3-5 plodolistov. Niektoré druhy s veľkými a farebnými kvetmi sa pestujú ako okrasné a pre vlákna v stonkách ako textilné rastliny.tetrapterum). pasienkoch a iných trávnatých spoločenstvách.sinensis). Najdôležitejším druhom je čajovník čínsky (T. Na okraji ciest. Najrozšírenejší druh je ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum). sú zrastené do 5-tich zväzočkov a vytvárajú rúrku. Slez (Malva). V listoch sa vytvárajú schizogénne olejové nádržky a v korunných lupienkoch je červené farbivo . Obr. 120: Ľubovník bodkovaný (Hypericum druhov je liečivých. Kvety sú veľké. Gruzínsko). dokonca na Kaukaze (Azerbajdžan.hypericín. ibiš).  U nás sú známe byliny s typickými dlaňovito delenými listami. Plodom môže byť aj tobolka (ibištek). Do čeľade patria 3 rody s viac než 700 druhmi. Slez nebadaný (M.kamélia (Camellia) a čajovník (Thea) obsahujú alkaloidy teín.zelený čaj a fermentáciou čierny čaj. Kvitnúca stonka (vňať) sa zbiera ako droga.

Brozšírené v trópoch semeno s vláknami celého sveta. Pestuje sa podobne ako kola končistá (C. ale aj na výrobu liečív. 123 . Plodom sú veľké tobolky so semenami (kakaové bôby).konárik. preto sú obľúbenou potravou domorodcov. Kakaovník pochádza z tropickej Ameriky a pestuje sa na plantážach v trópoch.syriacus) je ker pôvodný v Číne a Malej Ázii. ktoré majú na báze purpurovú škvrnu. Majú kyslú chuť a používajú sa na spracovanie na džemy.diskovitý rohoží a povrazov. Je chránenou rastlinou a vyskytuje sa na brehoch vôd i na zasolených pôdach. Sú to cudzokrajné druhy. 123. C. Pestuje sa pre Obr. u nás pestovaný pre veľké ružové alebo biele kvety s C lupienkami. Majú povzbudivé účinky a používajú sa na výrobu osviežujúcich nápojov (coca-cola). ktoré po úprave poskytujú kakaový prášok a maslo. Rozkvitá v lete. 124: Bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum) : A. darí sa mu aj v mestskom prostredí. Pochádza zo Stredozemia a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina.zrastené tyčinky. že kvety vyrastajú priamo na kmeni a starých konároch (kaulifloria) Obr. Ibištek jedlý (H. Zo známych úžitkových druhov patrí do tejto čeľade kakaovník pravý (Theobroma cacao). ale aj škrob. Vlákna sa rozpadavý plod spracovávajú aj z iných druhov ibištekov. Ich plodom je tobolka. Kola lesklá (Cola nitida) pochádza z tropickej Afriky. ktoré sa vyvíjajú v 5-cípych hviezdicovitých tobolkách.  86 Obr. teobromín.cannabinus) je jednoročná rastlina pochádzajúca z Indie. V nížinách Slovenska rastie ibištek trojdielny (Hibiscus trionum). pestovaný u nás ako izbová rastlina pod ľudovým názvom "čínska ruža". Ibišteky majú význam aj ako olejnaté rastliny. lebo ich semená obsahujú značné množstvo oleja. technické vlákno na výrobu tkanín. Zvláštnosťou tohto druhu je. Semená obsahujú glykozid kolanín a alkaloidy kofeín. Liečivá rastlina. Okrasný ibištek sýrsky (H. Stonky a listy má plstnaté a kvety bledoružové.prierez kvetom. kvitne do neskorej jesene. Slez maurský (M. 122: Slezovité: A. B. Ibištek čínsky (H.    Dreviny Obr. ale aj na ochucovanie čajov (ibištekový čaj). z ktorého sa okrem toho využívajú aj dužinaté kalichy s obsahom kyseliny jablčnej. najmä kry. Zbierajú sa nezrelé slizovité tobolky.esculentus) sa pestuje ako zelenina. Ibištek konopný (H.sabdariffa).mauritiana) je vysoká bylina s purpurovými kvetmi.krmivo. Ibištek (Hibiscus). napr.rosa-chinensis) je známy okrasný ker s veľkými červenými kvetmi. z ibišteka krvavého (H.acuminata) pre semená. Ibiš lekársky (Althaea officinalis) sa podobá slezu. väčšinou na poliach ako burina.

krátke na výrobu vaty. Vlákna sú kratšie a nižšej akosti. Materiál pre textilné vlákna predstavujú dlhé biele trichómy vyrastajúce zo semien tobolky. G 3-plodolistové dozrieva na tobolku. kleistogamické kvety. linter (2-5 mm). s ostrohou u niektorých druhov voňavé. ktorých stopka je zrastená s veľkým blanitým listeňom. Zo 40 druhov sa pestujú len 4. Kvety sú usporiadané do vrcholíkov. Listy (u bežných druhov typické srdcovité) s prílistkami. Vydlabaný kmeň baobabov slúži domorodcom ako rezervoár vody v období sucha. súmerné.barbadense) pochádza z Južnej Ameriky. Na savanách tropickej Afriky rastie zvláštny strom baobab dlaňovitý (Adansonia digitata). Dožíva sa vysokého veku (až 5 000 rokov) a jeho plody sú jedlé. pri lipe malolistej hnedé. vysokohorské polohy). Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a lipa malolistá (T.hirta) a fialka psia (V. Obr. ktorého lykové vlákna (juta) sa spracúvajú na výrobu hrubých tkanín. Vlákna sú celulózové. Textilnou rastlinou je jutovník pravý (Corchorus capsularis). známa pod ľudovým názvom "izbová lipka".odorata) je druhom krovín a lesných okrajov najmä v blízkosti ľudských sídlisk. motúzov a kobercov. Najviac je pestovaný bavlník chlpatý (Gossypium hirsutum). jednobunkové. ale veľmi hrubý kmeň obsahujúci vodné pletivá. Má nízky. papieru. Semená bavlníkov obsahujú olej využiteľný pre potravinárske i technické účely. Semenník dozrieva na oriešok. Kvety intenzívne voňajú. Kvety 5-početné. fialka lesná (V. Sú to stromy so srdcovitými listami. dvojakého typu : dlhšie tzv. 125: Kvet lipy Fialka srstnatá (V. Pochádza z južnej Afriky. Bavlník bylinný (G. Sú to kry alebo byliny. vrecoviny.Dreviny i byliny trópov. Má krémovožlté kvety a tobolku zelenej alebo načervenalej farby. Dlhé vlákno je surovinou pre textílie. semená olejnaté. Má spravidla len dlhé vlákna.reichenbachiana) zasa k lesným 87 Obr. Kvety sú veľmi chutnou čajovinou s liečivými účinkami a poskytujú včelám kvalitný nektár a peľ. Sú príbuzné slezovitým s podobnou stavbou kvetu. U nás rastú pôvodne iba dva druhy lipy (Tilia). Bavlník barbadoský (G. ktoré osídlili rôzne biotopy (lesy. Okrem týchto dvoch druhov sa často pestuje aj cudzokrajná lipa striebristá (Tilia tomentosa).canina) patria k lúčnym. Lipy poskytujú kvalitné rezbárske drevo. lint (12-60 mm) a krátke tzv. Plodom je 3-5 púzdrová tobolka. Jedlé plody má aj durian zapáchavý (Durio zibethinus). Rozpoznávacími znakmi sú chĺpky medzi žilkami na rube listov.herbaceum) pochádza pravdepodobne z Afriky. Pochádza z Mexika. Obsahuje alkaloid violín. Čeľaď je u nás zastúpená len rodom fialka (Viola) s mnohými druhmi. Fialka voňavá (V. ktoré nekvitnú a k oplodneniu tu dochádza v uzavretých kvetoch. Bavlník je tiež aj medonosnou a liečivou rastlinou.  Prevažne dreviny.arboreum) pôvodom z Indie má tiež menší význam. Zdužnatený miešok semien v ostnitých tobolkách má lahodnú chuť. lúky. saponíny a preto sa využíva ako liečivá rastlina. Lipa veľkolistá rozkvitá asi o 2 týždne skôr a má menej kvetov vo vrcholíku ako lipa malolistá. celulózy a pod. Rastie v juhovýchodnej Ázii. Do čeľade lipovitých patrí izbová rastlina lipka africká (Sparmannia africana) s veľkými chlpatými listami. 5početnými voňavými kvetmi bledožltej farby a 5zväzkovitými tyčinkami. ktorá má listy na rube husto bielo plstnaté a znáša dobre mestské prostredie. 126: Fialka voňavá (Viola odorata) ľahké. Okrem jarných modrých kvetov má aj tzv. ktoré sú pri lipe veľkolistej biele. ale odpudivý zápach. Bavlník (Gossypium) je najdôležitejšia textilná rastlina.cordata) sú podobné druhy rastúce v našich lesoch. Bavlník stromovitý (G. ktoré je mäkké a Obr. 127: Fialka sirôtková (Viola wittrockiana) x . polia.  Naše druhy sú byliny.

Obr.prierez samičím kvetom  Do čeľade patria väčšinou známe pestované druhy zeleniny. Bobule niektorých druhov tekvíc (napr. Tekvica obyčajná patizónová . Na okrasné účely sa často používa veľkokvetá a rôznofarebná fialka sirôtková (Viola x wittrockiana). tzv. mučenka modrastá (Passiflora coerulea). 128: Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): A. ale aj pre textilný priemysel.edulis) má jedlé plody. ojedinele v Afrike. ktoré sa konzumujú rôzne upravené alebo sa nakladajú do sladkokyslého nálevu. Stonka tekvicovitých je veľmi typickej stavby: poliehavá. Celé rastliny sú drsné od štetinatých trichómov.patizón (C. B. Anatomickou zvláštnosťou sú bikolaterálne cievne zväzky. najmä ako zelenina alebo ovocie.druhom.lutea). Kvety sú veľké.časť rastliny s plodom a kvetom. ktorý obsahuje proteolytický enzým papaín. napr. patissoniana) má plody diskovitého tvaru. Využíva sa aj latex z mliečnic. Plodom je veľká bobuľa. Tekvica obyčajná olejnatá (C.arvensis).  Dreviny s mliečnicami rozšírené najmä v tropickej Amerike. najmä v čerstvom stave (nepražená). sirôtky sa od ostatných fialiek odlišujú postavením C lupienkov. Tekvica obyčajná pravá (C.pepo convar. Prirodzene sa vyskytujú v trópoch a subtrópoch. Mučenka jedlá (P. Žltokvitnúce alebo viacfarebné fialky. najmä v nezrelých plodoch. zrastenolupienkové 5početné. ovíjavá. oleifera) sa pestuje najmä kvôli semenám. ktorá sa vyskytuje na poliach ako burina. jednopohlavné. Táto pochutina je veľmi zdravá. Listy dlaňovito delené. pepo) je plodová zelenina s vodnatou dužinou. na technické účely i ako olejnaté rastliny.pepo convar. V samičích kvetoch dozrieva 3-5-puzdrový spodný semenník na mnohosemennú bobuľu veľkých rozmerov. ktoré obsahujú väčšie množstvo rastlinných olejov.  Tropické lianovité druhy známe u nás niektorými skleníkovými druhmi s atraktívnymi modrofialovými kvetmi.prierez samčím kvetom. K tejto skupine fialiek patrí fialka roľná (V. Má bledožlté kvety. Použitie tekvicovitých je rôzne. 88 . Tekvica (Cucurbita). veľké. A 5. Vznikla krížením iných druhov. C má lievikovitý alebo zvonkovitý tvar a väčšinou žltú farbu.pepo) vo viacerých konvarietách. ktorá je u druhu papája melónová (Carica papaya) jedlá a používa sa aj na výrobu džúsov.pepo convar. zrastených do valcovitého útvaru. osídľuje alpínske lúky vo vysokých horách. U nás sa vysádzajú zo sadeníc alebo vysievajú až po skončení jarných mrazov. Najbežnejšie pestovaným druhom je tekvica obyčajná (C. Väčšie žlté kvety má fialka žltá (V. Pochádza z Ameriky. kompótov a pod. tekvica obrovská) majú najväčšie plody medzi rastlinami. alebo pomocou stonkových úponkov popínavá. C.

C. Plodom je podlhovastá bobuľa. Zaujímavým druhom je fľaškovec valcovitý (Lagenaria cylindrica). ale plody sú takisto jedlé a vydržia veľmi dlho uskladnené. Podobným druhom je tiež tropická lufa valcovitá (Luffa cylindrica). u nás v skleníkoch. Má valcovitý alebo kyjovitý plod. Je rastlinou textilnou. Pochádza z Afriky. rôzne nádoby. Používa sa ako podpník pre uhorky. podobne ako uhorky. Ako zelenina sa používajú mladé plody. Väčšina begónií sa množí vegetatívne (odrezkami). prípadne ako krmivo pre zvieratá. napr. tekvica figolistá (C. dužina je žltej alebo oranžovej farby. avšak má menšie kvety i listy a nerozkonárené úponky. ktoré sú v zrelom stave vyplnené sieťovitým sklerenchymatickým pletivom. olejninou i liečivou. Na rozdiel od pestovaných druhov tekvicovitých má malé kvety i plody čiernej farby (jedovaté). Využitie je rôzne. Pestuje sa v dvoch konvarietách: uhorka siata šalátová (Cucumis sativus convar. Uhorka patrí aj medzi medonosné rastliny. Rôzne hydridy sa pestujú ako dekoratívne rastliny. Má tiež podlhovasté plody. Dužina dyne a melónu obsahuje veľké množstvo fyziologicky viazanej vody. Jednoročná rastlina podobná tekvici obyčajnej. na povrchu zkorkovatená. 129: Uhorka siata (Cucumis sativus): A. má veľké zelené bobule s červenou dužinou a čiernymi olejnatými semenami. Výplňové pletivo sa využíva po spracovaní ako umývacie huby. hudobné nástroje). ktorý možno nájsť na plotoch ako popínavú rastlinu. B. Je jednodomá.časť rastliny. najmä pri ochorení obličiek. Mladé plody sa konzumujú ako zelenina. technické filtre. Pestuje sa pre plod ako okrasná alebo sa môže používať ako tekvica obyčajná.rex) a begónia striebristá (B.prierez samičím kvetom Tekvica obrovská (C. 89 . Uhorka siata (Cucumis sativus) pochádza z Indie. Dyňa červená (Citrullus lanatus) nazývaná aj melón vodný. Bobuľa je guľatá. Cucumis melo). krížence označované ako B.melanosperma. kde rastie na úpätí Himalájí. K ovocným tekvicovitým rastlinám patrí melón cukrový (Melo sativus.  Zástupcovia tejto čeľade sú u nás známi ako okrasné izbové rastliny pôvodom z trópov a subtrópov. niekedy plnokveté a rôznofarebné. begónia hľuznatá (Begonia tuberosa). preto ich konzumácia má veľký dietetický význam.ficifolia) má typické zelenobielo škvrnito mramorované plody a listy podobné figovým. ktorá sa konzumuje v nezrelom stave ako zelenina.viridis). Listami je okrasná begónia kráľovská (B. aromatická a sladká. Najznámejší je rod begónia (Begonia). C. Z divorastúcich druhov u nás rastie posed biely (Bryonia alba). x tuberhybrida.argentea). ktorý sa po vysušení a odstránení dužiny používa na rôzne účely (nástroj na nasávanie vína. resp. Má dužinaté šťavnaté stonky a nesúmerné listy. Pestuje sa v trópoch.prierez samčím kvetom.Obr. vložky a pod. Tekvica čiernosemenná.longus) a uhorka siata nakladačka (Cucumis sativus convar.maxima) má plody veľkých rozmerov a môžu dosiahnuť hmotnosť až 100 kg.

rašeliniská). 130 : Rojovník močiarny (Ledum palustre) Obr. G (4-5) A 5+5 Sú to polokry a kríčky so šupinovitými alebo ihlicovitými. Kvety sú 4-5 početné. 4-Vaccinium myrtillus. 3-Vaccinium vitisidaea. Tyčinky sú v dvoch kruhoch. Plodom je tobolka. zrastenolupienkové. 2-Vaccinium gaultherioides. 10Andromeda polifolia 90 . K je zvonkovitého. ale aj veľkými a kožovitými. 6Oxycoccus palustris. bobuľa. Kvetný vzorec : . 7-Loiseleuria procumbens. 8Arctostaphylos uva-ursi. zriedkavejšie voľnolupienkové. . 5-Oxycoccus microcarpus. a na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky. lievikovitého alebo guľovitého tvaru. A 4+4. Vrchný semenník zrastá zo 4-5 plodolistov. ⊕. Rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (56 rodov a 1400 druhov). väčšinou vždyzelenými listami. ďalej na piesčinách a rašeliniskách. 131: Brusnicovité a vresovcovité: 1-Vaccinium uliginosum. výživu im umožňuje endotrofná mykoríza. pravidelné. Často tvoria rozsiahle porasty (vresoviská. K (4-5). ale po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice bez príveskov majú Obr. Voľnolupienkovú alebo zrastenolupienkovú. Vresovcovité rastú najmä na chudobných a kyslých pôdach vyšších polôh. alebo kôstkovica. C (4-5). 9-Arctostaphylos alpina.

. Mnohé cudzokrajné druhy sa pestujú v črepníkoch. poskytuje drogu Folia Uvae ursi obsahujúcu arbutín. syn.  Kvetný vzorec : . Bielu voľnolupienkovú korunu má náš domáci rojovník močiarny (Ledum palustre). Má malé ihlicovité striedavé listy so silne podvinutým okrajom a ružové štvorpočetné kvety v strapcoch. rojovník (Ledum) a skalienka (Loiseleuria). V Alpách na vápenci rastie rododendron chlpatý (R. rozšírené sú takmer po celom zemskom povrchu (24 rodov a 450 druhov).). x hybridum). Je silne voňavý a jedovatý. V alpínskom stupni V. skaly).. A 4-5. po odkvitnutí opadavú korunu a peľnice s 2 príveskami má androméda sivolistá (Andromeda polifolia) s fialovými kvetmi.arborea) rastie v Stredomorí a z jeho koreňových hlavíc sa vyrábajú fajky. Druhy rodu vresovca (Erica) sú pekné vápnomilné kríčky. Plodom je bobuľa. 91 . Brusnicovité majú zreteľné vzťahy k čeľadi vresovcovitých. Vo Vysokých Tatrách rastie veľmi vzácne kobercovito rozložený kríček skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens). Baden Baden. zrúcaniny. Rastie na rašeliniskách (Orava). slabo súmerné kvety so zrastenými lupienkami. ktorý je vždyzelený a pestuje sa v stovkách rôznych odrôd (cv. ⊕. Sú to kry so vždyzelenými alebo opadavými listami. V Alpách rastie vresovec mäsový (E. Obidva sú červenokveté a sú dobrým príkladom vikarizácie.carnea).luteum. Veľmi variabilným druhom rododendronu je kultúrny druh rododendron hybridný (R. líšiace sa od kvetov predošlej čeľade spodným semenníkom zrasteným s kalichom.ferrugineum). G (4-5) Sú to kry aj stromy so striedavými listami a 4-5 početnými kvetmi.indicum) pod menom azalka. Vždylezelený ker arbutus pravý (Arbutus unedo) je typickou rastlinou stredomorských macchií. Zo zrastenolupienkovou. Rododendrony majú rôznofarebné veľké. Med z rododendronov je jedovatý. Vresovec stromkovitý (E. Zrastenolupienkovú. areál zasahuje do južných Čiech (bory. Cunningham White. Niekedy sa v parkoch u nás pestuje rododendron žltý (R. so zrastenolupienkovou korunou. Azalea lutea) so žltými a voňavými kvetmi a veľa krížencov amerických a ázijských druhov s veľkými bielymi. V črepníkoch sa pestuje rododendron indický (R.rododendrony (Rhododendron). Na peľniciach sú 2 rožtekovité výrastky a na semenníku je žľaznatý diskus. Pochádza z Číny a Japonska. ale aj po odkvitnutí vytrvávajúcou korunou sa vyznačuje vres obyčajný (Calluna vulgaris). . s ktorou sa často aj spájajú do jednej čeľade. rastúci od nížiny až do alpínskeho stupňa na kyslých pôdach a niekedy tvorí obrovské porasty (vresoviská). K (4-5). ružovými alebo fialovými kvetmi (nevoňajú). rastie na krovinatých miestach horského až subalpínskeho stupňa. s peknými ružovými alebo červenými kvetmi. Vo Východných Karpatoch rastie vo výške 1600 až 2000 m rododendron Kotschyho (Rhododendron kotschii) s červenými kvetmi. C (4-5). Medvedica lekárska (Arctostaphylos uva-ursi) s tmavočervenou kôstkovicou. Jej druhy rastú na podobných miestach ako druhy vresovcovitých. rastúca na rašeliniskách. Tatier rastie veľmi vzácne pôvodný arktický druh medvedík alpínsky (Arctous alpina). ktorý ale na územie Slovenska nezasahuje.hirsutum) a na nevápenitom podklade rododendron hrdzavý (R.

quadripetalus) s intenzívne ružovou naspäť ohnutou štvorpočetnou korunou a sýto červenou bobuľou. Čučoriedka rastie na kyslom humuse naších horských. Drevo mnohých druhov je trvanlivé. voľnolupienkové a zoskupené do koncových alebo pazušných hlávok. Nedostatočne zrelé plody sú však zvieravo trpké (obsahujú triesloviny). Majú malé čierne kôstkovičky.kaki). pravidelné. ⊕. Takéto vlastnosti má najmä tropický ebenovník čierny (Diospyros ebenum). d.samčí kvet. ktorých plody sa občas vyskytujú aj u nás v predaji patrí ebenovník rajčiakový (D.lotus) s fialovými plodmi veľkosti čerešne a zriedkavo sa pestuje aj na Slovensku. Plodom je kôstkovica. Rastie na rašeliniskách. a sa aj v južnej Európe. Brusnica pravá (V. Má zrastenolupienkovú.čučoriedka (V. G ∞ -1 92 . V subtrópoch sa pestujú aj ďalšie druhy ebenovníkov. Najväčším rodom je šucha (Empetrum) s dvoma druhmi rastúcimi v horských polohách a rašeliniskách : šucha čierna a šucha obojpohlavná (Empetrum nigrum a E. ale rastie v subalpínskom stupni. Rastie len na vrchoviskách. ale aj na rašeliniskách.hermafroditum). Brusnica drobnolistá (V.  Kvetný vzorec : . karoténov a vitamínu C. K 3. C 5. .   Sú to tropické a subtropické stromy s kožovitými listami a plodom . tmavej farby a veľmi cenné v nábytkárstve (eben).samičí kvet.∞.e . f.  Kvetný vzorec : .list. A 3.bobuľou. Napokon sem patrí kľukva močiarna (Oxycoccus palustris = O. b. najmä ihličnatých lesov. z ktorej sa vyvinie čierna bobuľa. Rastie na chudobných a suchých pôdach. ⊕. G (2-9) Sú to kríčky vzhľadu vresovcovitých rastlín so striedavými čiarkovitými a na spodku hlboko ryhovanými listami.gaultherioides) je vysokohorským druhom podobným predchádzajúcemu druhu.c . . . A 5 . K ovocným druhom.Rod brusnica (Vaccinium) má u nás 4 druhy. Brusnica čučoriedková .n Plodom je oranžová semeno a plod bobuľa pripomínajúca rajčiak s trvácim 4-početným kalichom. m.uliginosum) má sivobelasé jedlé bobule. K 5. Brusnica barinná (V. Pochádza z Číny. Dužina je mazľavej konzistencie a sladkej chuti s obsahom cukrov.vitis-idaea) má vždyzelené kožovité listy a červené bobule. ebenovník datlový (D. guľatú 5-početnú korunu. Pestuje Obr. C 3. Obojpohlavné alebo dvojdomé kvety sú zvyčajne trojpočetné. pevné. Plody týchto druhov patria medzi najzdravšie ovocie. Ich plody a listy obsahujú triesloviny a rôzne glykozidy.g . napr.myrtillus) je nízky poloker s opadavými listami.konárik s listami. 132: ): Šuchovité (Empetraceae): Šucha čierna (Empetrum nigrum).

V cenokarpnom G zrastá 2-5 plodolistov. jarabina. Do čeľade patrí asi 100 rodov a 3000 druhov. k cenokarpnému (4. a to buď plochá (túžobník). zriedka stromy alebo trváce byliny a polokry. Podčeľaď : Rosoideae . pričom však čnelky často ostávajú ešte voľné. Typickým znakom v kvete je veľmi často vyvinutá kvetná čiaška (receptákulum). c. malých druhoch (mikrospecies). pohárikovitá (slivka). Do čeľade ružovitých patrí mnoho známych ovocných druhov. z ktorých dozrievajú mechúriky s dvoma až viacerými semenami.tavoľníkovaté Kvetný vzorec : . okolík). K 5. Podčeľaď : Spiraeoideae . Podčeľaď : Prunoideae . alebo fľaškovitá a celkom uzatvárajúca piestiky (ruža). G 5 .plody ružovitých: a hruška (Pyrus).tavoľníkovaté 2. salicifolia).jabloňovaté Predstavitelia čeľade sú stromy.d .1. S.alchemilka (Alchemilla). c .ruža (Rosa). Jediným autochtónnym druhom je tavoľník prostredný (Spiraea media). alchemilka. Z bielokvetých ozdobných krov našich parkov do čeľade patrí tavoľa kalinolistá (Physocarpus opulifolia). S. Opelenie nastane hmyzom. C . f .hloh (Crataegus). na okraji ktorej sú tyčinky a uprostred zvyčajne 5 voľných cyklických apokarpných semenníkov. ruža. podčeľaď).čerešňa (Cerasus). Kvety sú jednotlivé. plodstvo nažiek v kvetnej čiaške. x vanhouttei).čerešňa (Cerasus). obojpohlavné a len druhotne jednopohlavné (napr.slivkovaté 4.trnka (Prunus). Plodom je mechúrik alebo nažka. Introdukované druhy sa často pestujú ako ozdobné kry a z nich sú najznámejšie tavoľník van-Houtteho (S. alebo ich je veľa. g .krvavec (Sanguisorba). Obr. kry alebo byliny. e . F . Heterochlamydeické kvety (niekedy bez koruny) sú päťpočetné. okrasných i liečivých rastlín. Tyčinky v púčiku sú oblúkovito ohnuté dovnútra. x bumalda. zvyčajne bez prílistkov.čremcha (Padus). Podčeľaď : Spiraeoideae . b . Majú listy s prílistkami. zriedka vetrom (krvavec).mišpuľa (Mespilus).kvety ružovitých: a .jahoda (Fragaria).hruška (Pyrus). C 5. Prevláda vývoj od apokarpného G (1. polyploidiou a apomiktickým rozmnožovaním. rastúci na výslnných stráňach podhorského a horského pásma Karpát. b .jahoda (Fragaria). podčeľaď). Apokarpné G tvorí 5 až veľa piestikov. e .ruža (Rosa). ale vývojom kvetnej čiašky postavenie G sa stane spodným (4. Uprostred čiašky je apokarpné alebo cenokarpné gyneceum. e . najmä však v severnom miernom pásme. a tým vznikne monokarpné G (slivka). 133: A . ⊕. podčeľaď) k monokarpnému (3. c . nátržník. ktorých počet môže redukovať až na 1. malina. Z apokarpného gynecea vznikajú charakteristické plodstvá : jahoda. krvavec).tavoľník (Spiraea).ružovaté 3. čo súvisí s hybridizáciou.krvavec (Sanguisorba) 93 . ktoré sú rozšírené takmer po celom zemskom povrchu. b . A 10+10+10. Kvety majú drobné.kvetné diagramy ružovitých: a . Podčeľaď : Maloideae . 2. kôstkovica alebo malvica.∞ Sú to kry.. B . Jednotlivé druhy preto možno od seba len ťažko rozlíšiť a hovoríme o tzv. zvyčajne však v strapcovitých súkvetiach (strapec. tavoľníkovec jarabinolistý (Sorbaria sorbifolia) a exochorda veľkokvetá (Exochorda grandiflora). Tyčiniek je 2-3 (-4)krát viac než korunných lupienkov. g . d . podčeľaď) resp. hloh sú morfologicky veľmi premenlivé.ostružina (Rubus fruticosus). Postavenie G je vrchné. trilobata a tavoľník vŕbolistý (S. d . Niektoré rody ako ostružina. s plochou miskovitou kvetnou čiaškou. šípka.čerešňa (Cerasus).

Plochým alebo miskovitým kvetným lôžkom sa vyznačujú túžobníky (Filipendula). na rúbaniskách a pod. alchemilka A 1. z nich dozrievajú nažky alebo kôstkovičky.moschata) a jahoda trávnicová (F. zo semenníkov sa vyvinú nažky. Introdukované ozdobné kry. V rode ruží kvetné lôžko je bankovité. Nátržník vzpriamený (P. z ktorých dozrievajú nažky.caesius) s čiernym oinovateným plodstvom. Na stonkách má typické ostne pokožkového pôvodu. Bielokvetý nátržník biely (P. na povrchu s drobnými nažkami. z Číny a Japonska sa pestujú v záhradách a parkoch. s veľkým počtom druhov.virginiana x F.). Nátržníky (Potentilla) majú nezdužnetené kvetné lôžko. tvoriace plodstvá. C 5. S kužeľovitým kvetným lôžkom a početnými piestikmi v závitnici. V jednotlivých semenníkoch je jedno alebo dve vajíčka.vulgaris) majú bohaté súkvetia bielych kvetov. Túžobník brestový a obyčajný (F. A ∞. Podobné je plodstvo ostružín. alchemilka) a pod K niektorých rodov (jahoda. Kužeľovitým kvetným lôžkom.fruticosus) rastú mnohé v lesoch. repík G 2.malina (R. Najznámejším druhom je ostružina malinová . Na suchých lúkach a pasienkoch rastú nátržník piesočný (P. ako žltokvetá kéria japonská (Kerria japonica) a bielkokvetý šípkovec kériovitý (Rhodotypos kerrioides).idaeus) s červeným plodstvom a priamou stonkou. Listy sú vždy s prílistkami. A zvyčajne pozostáva z veľkého množstva tyčiniek a apokarpné gynéceum takisto z veľkého množstva piestikov umiestených na plochom. ⊕. Rod je veľmi premenlivý. x ananassa) s veľmi chutnými a veľkými jahodami. Podobne ako aj nasledujúci druh má stonky poliehavé a plazivé. Rastie na dedinských dvoroch s vysokým obsahom dusíka. asi s 300 druhmi. že kužeľovité kvetné lôžko pri dozretí zdužnatie na známe plodstvo jahoda (fragum). K 5.Podčeľaď : Rosoideae . Niekedy sa však počet tyčiniek a semenníkov zredukuje až na 1 alebo na 2 (napr. Z agregátneho druhu (skupina malých druhov) ostružiny krovitej (R. G ∞ Zástupcovia sú kry alebo trváce byliny. 94 . Jahoda (Fragaria) sa od predošlého rodu líši tým. a kalištekom sa vyznačujú nátržníky (Potentilla) a jahody (Fragaria). ktoré obaľuje zdužnatené kvetné lôžko: šípka. Zo žltokvetých druhov má nátržník husí (P. Je to veľmi premenlivý rod.anserina) plazivú byľ a často striebristé listy. Význačnou rastlinou lužných lesov je ostružina ožinová (R.chiloensis) jahoda ananásová (F. F. Je liečivá.viridis).erecta) so štvorpočetným kvetným obalom obsahuje veľa trieslovín. kužeľovitom alebo v bankovitom kvetnom lôžku.alba) rastie v dubových lesoch. jahoda drúzgavicová (F. Je liečivý.ulmaria. V našich záhradách sa pestuje kríženec jahody virgínskej a jahody čílskej (F. z ktorých dozrievajú kôstkovičky (plodstvo malina) sa vyznačuje ostružina (Rubus). V kvete niekedy koruna zanikne (krvavec.arenaria) a nátržník strieborný (P. Divorastúce druhy sú: jahoda obyčajná (F. nátržník) je vonkajší kalich čiže kalištek prílistkového pôvodu.vesca). Niekedy kužeľovité kvetné lôžko zdužnatie a na ňom sú umiestnené jednotlivé nažky: plodstvo jahoda. ale namiesto nažiek sa vyvinuli kôstkovičky: plodstvo malina. početnými piestikmi v závitnici.argentea). je liečivý.ružovaté Kvetný vzorec : .

so 6-10 početnými bielymi kvetmi rastie na vápencoch v horskom stupni Karpát. c.kvet. italica (slivka ringlotová. V záhradách sa veľmi často už od stredoveku pestujú veľmi dekoratívne a niektoré voňavé hybridy Obr. Qeen Elisabeth. Najpestovanejšie kultivary sú : R. tmavomodré s voľnou kôstkou neprirastenou k dužine.kvitnúca rastlina. Slivkovaté zvyčajne obsahujú vo svojich pletivách rôzne glykozidy (amygdalín. uzavierajúcim veľké množstvo piestikov. Niektoré druhy majú krátke konáriky. Gloria Dei.). Niektoré druhy ruží s veľkými šípkami sa pestujú aj ako ovocné druhy. vznikla asi krížením P. Na Slovensku rastie 7 rodov (divorastúce i pestované). ktoré vytvárajú veľké množstvo krížencov. i nažka. „Plody“ (šípky) sa zbierajú na lekvár a čaj. C 5. Na listovej stopke alebo na okraji listovej čepele majú často žliazky. obsahujú veľa vitamínu C. G (1) Sú to stromy a kry so striedavými jednoduchými listami a opadavými prílistkami.centifolia).Od predošlých druhov sa líšia trvácou čnelkou na nažkách kuklíky (Geum) a kuklice (Parageum).vulgaris). Plodom je kôstkovica. Najlepší olej poskytuje ruža damascénska (R.d .čremcha neskorá (Padus serotina) hybrida.hybrida cv. A 5n. ruža vráskavá (R.villosa). Jej konáriky nemajú ostne. Do podčeľade patrí asi 10 rodov s 200 druhmi.insititia) má krátko stopkaté guľovité kôstkovice rozličnej farby.pendulina). k až n . Tŕnitý ker so stonkovými tŕňmi.canina).nátržník priamy (Potentilla rôznych druhov pod označením Rosa recta). 134: Ružovité (Rosaceae).cerasifera.spinosa x P. Je vyšľachtených mnoho odrôd: convar.domestica) pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie a bežne sa u nás pestuje ako ovocný strom. Kôstkovice sú oválne. ktorá sa pre voňavé kvety pestuje od antickej doby. Poznáme celkom asi 200 druhov. Charakteristické je partenogenetické rozmnožovanie. slivka trnková). Plochým kvetným lôžkom sa vyznačujú alchemilky (Alchemilla) so štvorpočetnými kvetmi. Super Star. Bankovitým kvetným lôžkom. prunazín a i.tyčinky a piestik. ktorý nezrastá s čiaškou. Virgo. Liečivý repík lekársky (Agrimonia eupatoria) a vetroopelivé krvavce (Sanguisorba) majú jednopohlavné kvety. 95 . ktoré sa enzymaticky štiepia a uvoľňujú jedovatý kyanovodík. a až i . Dryádka osemlístková (Dryas octopetala). bohato bielo kvitnúci s čiernomodrými oinovatenými kôstkovicami. Slivka domáca (P. napr. poskytuje liečivú drogu Herba Alchemillae. Na okraji kvetnej čiašky sú početné tyčinky a na dne čiašky je jediný vrchný jednoplodolistový semenník. Najrozšírenejším druhom u nás je ruža šípová (R. Z pestovaných ruží je známa ruža stolistá (R. ⊕. Poskytuje z korunných lupienkov vzácny ružový olej (Oleum Rosae). sliva (P. a . ktoré sa predtým spájali do jedného rodu slivka (Prunus). Alchemilka obyčajná (A. Pravidelný kvet s bankovitou kvetnou čiaškou je päťpočetný. Kvety rozkvitajú pred rašením (vypučaním) listov. Podčeľaď : Prunoideae (Amygdaloideae) . V horských krajoch rastie ruža ovisnutá (R. K 5.rugosa) alebo ruža jabĺčková (R. ktoré po vytvorení niekoľkých listov svoj rast zastavia a premenia sa na stonkové tŕne (napr.slivkovaté Kvetný vzorec : . Slivka guľatoplodá. e až h . Najrozšírenejším divorastúcim druhom na Slovensku je slivka trnková (Prunus spinosa). ktoré v čase zrelosti zdužnatie na známu šípku (cynarrhodum) sa vyznačuje rod ruža (Rosa).damascena).

s drobnými kvetmi a s čiernymi trpkými kôstkovicami. Na krovinatých stráňach od nížiny až do predhoria rastie jabloň planá . s vysokou dietetickou hodnotou. Podčeľaď : Maloideae ( syn. niekedy aj samoopelivé. Jej príbuzný druh dulovec japonský (Chaenomeles japonica) pochádza z vých. : Malaceae. višňa (C. ⊕. Pre jedlé malvičky hnedej farby sa pestuje jarabina 96 . Mandľa obyčajná (A. Pestuje sa pre chlpaté a voňavé malvice žltej farby. Semená sú nejedlé . Je to nízky ker s intenzívne ružovo červenými kvetmi. zrastajú s ňou a vytvárajú tak polospodný alebo spodný semenník. Čremcha obyčajná (Padus racemosa) má biele kvety v strapcoch a čierne nechutné kôstkovice. sylvestris subsp. Kvety sú ružové. G (5-1) Zástupcovia sú stromy a kry so striedavými. Malvice hrušiek obsahujú zhluky sklerenchymatických pletív (sklereidy). Na výslnných stráňach rastie hruška planá (Pirus pyraster). rastie v Stredozemí a z listov sa pripravujú liečivá. Zo západoázijských foriem boli vyšľachtené subsp.serotina). niektoré rody sú dôležité ovocné stromy a iné zasa ozdobné dreviny. convar. Vzácne sa vyskytuje na Slovensku hruška snežná (P. Rod mandľa (Amygdalus) sa u nás vyskytuje v 2 druhoch. Je to ker alebo strom s červenohnedými konármi a pílkovitými krátko stopkatými kopijovitými listami. Čerešňa višňová. pôvodná v Ázii. používa sa ako podpník.vulgaris) má kyslé kôstkovice.mahaleb). V dužinatej malvici jednotlivé plodolisty tvoria pergamenové priehrady . dula) alebo len jedno vajíčko (napr. kališné lístky sú naspäť ohnuté. Pestuje sa v parkoch ako okrasný strom a v cv.communis) sa pestuje v najteplejších oblastiach južného Slovenska pre jedlé semená. plody sú guľovité. Listy sú nepárno perovito zložené. nižší strom s okrúhlo vajcovitými listami. Vznikla asi ako kríženec čerešne vtáčej a čerešne krovitej (C. s metlinovitým súkvetím a ohnivočervenými malvičkami. syriaca (slivka mirabelková. pektínové a dusíkaté látky). Endokarp (jadrovník) vznikol z plodolistov. C 5. Broskyňa obyčajná (Persica vulgaris) pochádza taktiež z Číny a cez prednú Áziu (niekdajšiu Perziu) sa rozšírilo jej pestovanie do Stredozemia a do teplejších oblastí Európy. má biele kvety v okolíkatých súkvetiach. Jabloňovaté rastú najmä v miernom pásme severnej pologule.cerasifera). A 5n. zamatovo plstnaté. Semenníky v kvetoch sú ponorené do kvetnej čiašky. Plodom je malvica. Slivka čerešňoplodá. mišpuľa. dula) alebo tvrdé „kamenné jadrá“ (mišpuľa. Semenník je stredouhlový a v každom puzdre sú 2. mirabelka).nivalis). Na výhrevných stanovištiach rastie čerešňa mahalebková (C. Jabloň a hruška sú proterogynické a sú cudzoopelivé. ktoré sa len po dlhšom skladovaní stanú požívateľnými. Má vysýchavé kôstkovice s jedlými semenami.toxické (kyanogénne alkaloidy). Čerešňa (Cerasus) je strom s bielymi až ružovými kvetmi. na jednej strane žliabkovité.jabloňovaté Kvetný vzorec : . má dlhostopkaté červené (zriedka žlté alebo čiernočervené) kôstkovice. Pomoideae) . zriedka viac (napr. V teplejších oblastiach Európy sa pestuje ako ovocný ker alebo strom. jednotlivé alebo sediace po dvoch. Čerešňa pílkatá.serrulata) pochádza z Východnej Ázie a sadí sa v parkoch ako okrasný strom. Na skalnatých stráňach od nížin až do alpínskeho stupňa sa prirodzene vyskytuje a často sa vysádza popri cestách jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). Šťavnaté oplodie obsahuje kyselinu citrónovú. Mandľa nízka (A.avium) je pôvodný strom. Z nej a z iných druhov hrušiek vypestovali krížením hrušku obyčajnú (P. hloh). Pestuje sa pre chutné malvice bez sklereidov. („jablko“). juliana (čerešňa vtáčia srdcovková. Kôstkovice sú guľaté. myrobalán (P. semená obsahujú broskyňový olej.jadrovník (jabloň. Zriedkavo sa v parkoch vysádza severoamerický druh čremcha neskorá (P. u nás rastie v lužných lesoch. s trpkými malvicami.domestica).ringlota). exokarp a mezokarp zasa z kvetnej čiašky. sakura ozdobná (C. Je chráneným druhom. Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) pochádza z Prednej Ázie. Ázie a u nás sa často pestuje pre ohnivočervené kvety. z ktorej sa vypestovala jabloň sladká (M. čo je synonymom jablone domácej (M. Má cenné drevo. convar.domestica)] s jedlými plodmi. Vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis) je vždyzelený ker s drobnými bielymi kvetmi v priamych strapcoch. pomariorum (slivka belicová). Plod jablone. Čerešňa vtáčia (C. Jej semená pre slizový obsah osemenia sa používajú v lekárstve (Semen Cydoniae). Patrí k prvým na jar kvitnúcim ovocným stromom. zvyčajne jednoduchými listami s opadavými prílistkami. K 5.fruticosa) v juhovýchodnej Európe a pestuje sa v mnohých kultivaroch s kyslastými plodmi. mitis).plánka (Malus sylvestris). patrí medzi najlepšie a najchutnejšie ovocie vôbec. Kvety sú ružové. oranžové (obsahujú provitamín A. V surovom stave sú nejedlé. Pomaceae. chrupka) a ich kríženec polochrupka. hloh). spracovávajú sa na zaváraniny a rôsoly.nana) rastie prirodzene na niekoľkých lokalitách južného Slovenska v oblasti Panónskej flóry. Marhuľa obyčajná (Armeniaca vulgaris) pochádza zo severnej Číny.communis) [hrušku domácu (P. Čnelky sú často ešte voľné. obsahujú veľa pektínov. „Pissardii“ má karmínové listy („nepravá sakura“).

Patria sem prevažne tropické a subtropické dreviny. Kvety sú usporiadané do malých guľatých hlávok alebo valcovitých klasov. s perovito zárezovými listami. ale je horským druhom. rastú na kamenistých biotopoch. Pestuje sa v kvetináčoch a v skleníkoch. Majú malé červené malvice. z ktorých najznámejší je hloh jednosemenný (C. V najteplejších oblastiach južného Slovenska sa miestami vysádza Albizia julibrissi. Akácie (Acacia) sú stromy s dáždnikovitým tvarom koruny.mukyňa (S. 97 . Pestuje sa zriedkavo pre malvice hnedej farby.aria) s podlhovastými elipsovitými nedelenými listami. Ich malvice nie sú jedlé. Ozdobná je okolíkom drobných kvetov s dlhými ružovými nitkami tyčiniek. Niektoré druhy produkujú glej. Z iných druhov v teplejších dubových lesoch rastie jarabina brekyňová . arabskú gumu (akácia senegalská . Vyznačuje sa seizmonastickými pohybmi listov.curvisepala) je podobný hlohu jednosemennému. Poskytujú oficinálne drogy Flos Crataegi a Fructus Crataegi. Hloh krivokališný (C. sú svetlomilné tŕnité kry. Hlohy (Crataegus). Zvyčajne majú dvojito perovitozložené listy s prílistkami.  Táto čeľaď predstavuje najprimitívnejšiu a najpôvodnejšiu čeľaď radu. Mišpuľa nemecká (Mespilus germanica) pochádza z Prednej Ázie a juhovýchodnej Európy.oskoruša (S. skalník plstnatý (C. listy a struky niektorých druhov sú potravou pre zvieratá. skalník čiernočervený (C.torminalis).niger) sú nízke kry s malými okrúhlymi listami. Majú v kvetoch mnoho tyčiniek.brekyňa (S. Má štvorpočetné kvety v drobných guľatých hlávkach. ozdobné. Skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus). tzv.laevigata) s plytšie vykrajovanými listami.tomentosus). A. Iné obsahujú v kôre triesloviny (A.suma).oskorušová .A.fylódiá.pudica). Veľmi dekoratívna menšia subtropická drevina je albízia (Albizia).catechu.dammeri) pochádzajú z Vých. a jarabina mukyňová . ktoré majú trváci kalich.alaunicus) a skalník čiernoplodý (C. Pochádza z Brazílie. Z rodu citliviek (Mimosa) je najznámejším druhom citlivka obyčajná (M. Funkciu listovej čepele často preberajú lupeňovito sploštené listové stopky .horizontalis) a skalník Dammerov (C. Skalník rozprestretý (C.senegal). Mladé vetvičky. Muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis) je nízkym krom kamenistých strání s vápencovým podkladom. ktoré sú u niektorých premenené na tŕne. Semenník dozrieva na struk. ktoré po dotyku sklopia lístky.monogyna) s listami hlbšie vykrajovanými a hloh obyčajný (C. Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) sa pestuje v parkoch (je vždyzelená). často delený na jednosemenné časti. Má dekoratívne oranžové malvičky. Niekedy nahrádzajú korunu (ak táto chýba). Ázie a pestujú sa v parkoch ako okrasné pôdopokryvné dreviny („bodendecker“).domestica). Nitky tyčiniek sú dlhé a tenké.

rozkonárenými tŕňmi. Z tejto čeľade sa u nás v sadoch a parkoch vysádza severoamerická gledíčia trojtŕňová (Gleditsia triacanthos). u niektorých druhov dužinatý a nepukavý. 136: Cezalpíniovité: 1. Z ďalších cudzokrajných druhov treba spomenúť rohovník obyčajný (Ceratonia siliqua). Päťpočetné kvety sú súmerné (zriedka pravidelné).Bauhinia sp. podobné kvetom bôbovitých. s . Struky má červenohnedé. Plodom je struk.kvitnúca vetvička. 2 . Je známy skôr pod názvom svätojánsky chlieb.sladká.struk  Sú väčšinou tropické a subtropické dreviny.Acacia albida . 135: Mimózovité (Mimosaceae): 1 .kvitnúca vetvička. Je to strom s hrubými. ktorému fialovoružové kvety vo zväzočkoch vyrastajú priamo na kmeni (kauliflória). Viaceré cudzokrajné druhy sú hospodársky dôležité. Beztŕňovec dvojdomý (Gymnocladus dioica) je strom s krivoľakými konármi a veľkými listami. Dužina mäsitých strukov je Obr. Listy sú srdcovito okrúhle. 2 . s listami 1-2 krát perovito zloženými. strom rastúci v Stredozemí. mäsité.Albízia.Obr. 98 . konzumujú Tamarindus indica. Haematoxylon campechianum . Judášovec strukový (Cercis siliquastrum) je zaujímavým stromom. 3 .

Jedlé struky má tamarind indický (Tamarindus indica).podzemnica olejná (Arachis hypogaea). Iné druhy poskytujú drevo. Horný C lupienok strieška (vexillum) býva väčší. 11 .fazuľa (Phaseolus) premenené na tŕne.sa sušené alebo sa z nich vyrábajú likéry. v ktorom sú ukryté tyčinky a jednoplodolistý piestik. Z dreva tropického stromu Haematoxylum campechianum sa vyrába farbivo hematoxylín. liany a kry. agát ich má Obr.lucerna siata (Medicago sativa). Prílistky sú trváce (veľké a nápadné má napr. . Papilionaceae . 5 .hrach siaty (Pisum sativum).lucerna ďatelinová (Medicago lupulina). Semená sú rovnako ťažké. 7 . G (1) A 10 A (10) Bôbovité sú jednou z najrozsiahlejších a najrozšírenejších čeľadí na Zemi. Niektoré poskytujú nábytkárske drevo.  ( Viciaceae . Do čeľade patrí asi 350 rodov a približne 10000 druhov. iné sa pestujú pre okrasu.vika siata (Vicia sativa). 10 . 6 1-4 semenný struk. 3 . alebo priečne pastruk Obr. Charakteristickým súkvetím bôbovitých je strapec (vika vtáčia) alebo hlávka (ďatelina). zriedkavo jednoduché (kručinka). Charakteristické je utváranie C lupienkov. Dva bočné sú voľné a tvoria krídla (alae).šošovica jedlá (Lens esculenta). 4 (ranostaj). 2 . zriedka nepukavý (podzemnica olejná). Modifikovaný lucerna siata (Medicago sativa).vika siata (Vicia sativa). 138: Plody bôbovitých: 1 . kvôli nádherným súkvetiam. K (5). niekedy je odlišne sfarbený.ľadenec sa otvára viečkom majú rožkatý (Lotus corniculatus). V našom podnebnom pásme sú to väčšinou byliny.bôb obyčajný (Faba vulgaris). vika) alebo hrotom (hrachor). v stredoveku sa používali ako váhové jednotky (karát) na drahé kovy a ako závažie v lekárňach. 2 . 137: Kvety bôbovitých: 1 .motýľokveté ) Kvetný vzorec: . kopál (po kmeňoch stekajúca a stvrdnutá živica amerického druhu Hymenaea courbaril). balzamy (americké a africké druhy z rodu Copaifera).ďatelina lúčna (Trifolium pratense). Bauhínie (Bauhinia) sú stromy. Súmerné kvety pripomínajú motýľa (odtiaľ starší názov) a majú typickú stavbu. dolné dva lupienky sú často zrastené a tvoria člnok (carina). používané v mikrotechnike na farbenie preparátov. vína a sirupy. 5 . ktorý lucerna kosákovitá (Medicago falcata). alebo dlaňovito zložené (ďatelina). 6 . Perovito zložené listy môžu byť zakončené aj úponkou (hrach.mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens). 8 . C 5. zriedka vyrastajú v pazuchách horných listov kvety jednotlivo (vika siata). zriedkavejšie dreviny (mechúrnik). Z upražených semien a rozomletých strukov sa vyrába kávovina. naspäť ohnutý alebo smeruje dopredu. hrach). Listy východoafrickej kasie sennovej (Cassia senna) poskytujú tzv.vikovité.bôb obyčajný (Faba vulgaris).1. Plod je struk (rôzne tvarovaný). sennové listy s prečisťujúcimi účinkami.sekernica tmavá zaškrcovaný (Hedysarum hedysaroides). A (9). 9 .komonica lekárska (Melilotus officinalis) 99 . 3 . Listy majú najčastejšie perovito zložené (vika). 4 .

s tŕňmi (kručinka nemecká -G. Lesníci ho často vysievali Obr. agát srstnatý . Na vždyzelených konárikoch vyrastajú drobné trojpočetné listy a žlté. bielych kvetov produkujú veľa nektáru. najmä indigovník obyčajný (I. Semená obsahujú menšie alebo väčšie množstvo oleja. Vyznačuje sa polopriesvitnými nafúknutými strukmi. Zelenožlté kvety rozkvitajú v neskoršom lete. Dôležitou vlastnosťou semien je tvrdosemennosť.hispida). Niekedy sa vysádza v parkoch. väčšinou jednotlivé kvety. z ktorého listov sa vyrábalo modré farbivo .tinctoria). Párno perovité listy má drevina karagana stromovitá (Caragana arborescens). Okrasnou parkovou drevinou je aj sofora japonská (Sophora japonica). pri besiedkach. Bohato rozkonáraný ker je prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius). bôľhoj). Z trópov a subtrópov sú známe indigovníky (Indigofera). Niektoré druhy sú jedovaté (napr. väčšinou chlpaté. ktoré sú potravou človeka (strukoviny). Má tvrdé drevo. štedrec. Jedovatou okrasnou drevinou pôvodom z južnej Európy je štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides). Pochádza z východnej Ázie. Previsnuté strapce voňavých. iné sú burinami. Pôvodom odtiaľ je aj popínavý ker (liana) vistéria čínska (Wisteria sinensis) so strapcami modrých kvetov.G. múroch a plotoch. dôležité krmoviny (ďatelina. 2 . lucerna). Patria sem mnohé druhy. Početný je rod zanoväť (Chamaecytisus).germanica) alebo bez tŕňov (kručinka farbiarska . previsnuté strapce žltých kvetov. ktoré majú schopnosť viazať atmosferický dusík a premieňať ho na dusičňany. Čeľaď bôbovitých je po hospodárskej stránke veľmi dôležitá. Jedovaté sú najmä semená v strukoch. komonica) i liečivé rastliny (agát. Má nepárno perovito zložené listy s prílistkami premenenými na tŕne.viscosa. Rýchlo sa udomácňuje a rozširuje koreňovými výhonkami. s trojpočetnými listami. ale najmä bielkoviny. Typickou vlastnosťou bôbovitých je symbióza ich koreňov s nitrogénnymi (hľúzkotvornými) baktériami (Rhizobium). Niektoré druhy agátov s fialovoružovými kvetmi sa pestujú ako okrasné (agát lepkavý R.ďateliny. olejniny (sója). Neplatí to však pre pestované druhy.tinctoria). Struky sú ružencovite zaškrcované. listy sa podobajú agátovým. Chránenou drevinou výslnných krovinatých strání a suchých dubín južného Slovenska je mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens).ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus). 139: Bôbovité: 1 . Má zložené trojpočetné listy a bohaté. Je dôležitou medonosnou rastlinou.sladkovka hladkoplodná (Glycirrhiza glabra). Patria sem nízke kry. Pôvodom severoamerický druh agát biely (Robinia pseudoacacia) je rozšírený najmä na južnom Slovensku.indigo používané najmä na farbenie tkanín. Kručinka (Genista) je ker alebo poloker s jednoduchými listami. Dreviny bôbovitých sa u nás uplatňujú najmä ako okrasné. 3 lupína úzkolistá (Lupinus angustifolius) 100 .R. Jej žlté kvety vyrastajú jednotlivo. lupína). medonosné (agát. záhradách. Sadí sa v parkoch.

ako pokrm pre zver. Je liečivý. Rôzne druhy z rodu lupína, vlčí bôb (Lupinus) pochádzajú zo severnej Ameriky alebo zo Stredomoria. Majú typicky viacpočetné dlaňovito zložené listy a kvety rôznych farieb vo vrcholových priamych strapcoch. Struky sú zvyčajne kožovité a chlpaté. Jednotlivé druhy obsahujú v semenách v rôznej miere jedovatý alkaloid lupinín. Mnohé sú okrasné trvalky alebo na poliach a lesných lúkach vysádzané ako krmivo pre zver či zelené hnojenie (lupína mnoholistá -L.polyphyllus, lupína žltá - L.luteus, lupína úzkolistá - L.angustifolius). Z xerofytných kozincov (Astragalus) sa získava slizovitá látka tragant (použitie v cukrárstve a na apretúry). Náš najznámejší kozinec sladkolistý (A.glycyphyllos) má poliehavé byle a sladké listy, preto ho dobytok rád obžiera. Rastie najmä na okraji lesov a krovín. Vysokohorské druhy kozincov sú chránené. Farmaceutické využitie má aj sladkovka hladkoplodá (Glycyrrhiza glabra), ľudový názov sladké drievko. Drevnaté podzemky sú sladké, obsahujú sladkohorké glykozidy glycyrizín a likviricín, asparagín, triesloviny a i. Ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus) je trváca bylina s nepárnoperovito zloženými listami a kvetmi v okolíkoch. Žltá koruna je niekedy červenkastá. Úzke valcovité struky po dozretí pukajú tak, že ich chlopne sa špirálovite stáčajú a vymršťujú semená. Je lúčnym kozmopolitom. Paľadenec prímorský (Tetragonolobus maritimus) sa podobá na ľadenec, ale má jednotlivé a väčšie žltkasté kvety. Rastie zriedkavejšie na zasolených lúkach. Bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria) má žlté kvety s bielochlpatými kalichmi usporiadané do hlávok, je veľmi premenlivý s viacerými poddruhmi. Vo voľnej prírode rastie na lúkach a pasienkoch i na holiach vo vyšších polohách. Pestovaný bôľhoj lekársky obyčajný (A.v. subsp. vulgaris) má koncový lístok nepárnoperovitých listov nápadne väčší. Využíva sa ako krmovina. Na výslnných stráňach a lesostepiach rastie ďatelinovec bylinný (Dorycnium pentaphyllum). Jeho struky sú veľmi malé (3-5 mm) a 1-2 semenné. Medzi zástupcov bôbovitých so zaškrcovanými rozpadavými pastrukmi patrí ranostaj pestrý (Coronilla varia), ktorý má hlávky bielo-fialovo-ružových kvetov. Ranostaj ľúby (C.emerus) je poloker vysoký asi 1 m, so zelenými konármi. Má žlté kvety v chudobných hlávkach. Vysokohorským druhom skalnatých a trávnatých holí je sekernica tmavá (Hedysarum hedysaroides). Má červenofialové kvety v mnohokvetých strapcoch. Stlačené zaškrcované pastruky sa rozpadávajú.

101

Obr. 141: Ďateliny: 1 - ďatelina lúčna (Trifolium pratense), 2 - ďatelina purpurová, inkarnát (Trifolium incarnatum),

Pôvodná v tropickej Amerike a u nás pokusne pestovaná pre jedlé olejnaté semená je podzemnica olejná (Arachis hypogaea). Listy má párno perovito zložené, kvety sú žlté. Piestik je v kvetoch umiestnený na gynofóre. Po opelení a oplodnení sa gynofór predlžuje, zavrtáva do zeme a plody- nepukavé struky sa vyvíjajú pod zemou (geokarpia). V hrubom sieťovanom oplodí je 1-5 olejnatých semien (tzv. búrske oriešky, arašidy). Do rodu ihlica (Ononis) patria chlpaté polokry s dlhým koreňom (zbiera sa ako liečivý). Majú trojpočetné, na okraji zubaté listy. Niektoré druhy sú bez tŕňov. Ihlica tŕnitá (O.spinosa) má vyvinuté tŕne. Vičenec vikolistý (Onobrychis viciifolia) je u nás pestovaná krmovina, ale bežne rastie aj na lúkach a pasienkoch. Má dlhý koreň a ružové kvety zoskupené do dlhostopkatých strapcov. Rod ďatelina (Trifolium) má v našej flóre mnoho druhov. Majú trojpočetné listy s prílistkami. Kvety zoskupené do hlávky sú rôznej farby: biele, červené, fialové i. C lupienky na báze zrastajú do rúrky. Malé struky sú podobné tobolke, otvárajú sa viečkom. Žltokveté druhy s drobnými hlávkami sa oddeľujú do rodu ďatelinka (Chrysaspis). Bežným a všeobecne známym druhom je ďatelina lúčna (Trifolium pratense). Je to dvojročná až viacročná rastlina s prízemnými dlhostopkatými listami. Trojpočetné listy majú polmesiacovitú belavú Obr. 140: Podzemnica olejná (Arachis hypogaea) alebo červenkastú škvrnu. Kvety opeľujú prevažne čmeliaky. Je veľmi premenlivá tak v plano rastúcich populáciách ako i v oblastných odrodách. Má širokú ekologickú amplitúdu, častá je na suchších i mezofilných lúkach a pasienkoch, zriedkavejšie i na rašelinových lúkach a nivách (ďatelina lúčna pravá - T.pratense subsp. pratense). Odpradávna sa
102

3 - ďatelinka poľná (Chrysaspis campestris), 4 - ďatelina hybridná (Trifolium hybridum)

Obr. 142: 1 - komonica lekárska (Melilotus officinalis), 2 - lucerna siata (Medicago sativa), 3 - lucerna ďatelinová
(Medicago lupulina)

pestuje ako najdôležitejšia krmovina (ďatelina lúčna siata - T.pratense subsp. sativum). V praxi sa rozlišujú jednokosné ďateliny (f.serotinum) s mohutnejšími trsmi, hrubšími byľami, väčším počtom internódií, po kosbe už znovu nekvitnú. Pestujú sa vo vyšších polohách. Dvojkosné ďateliny (f.praecox) majú slabšie trsy, jemnejšie byle a kvitnú aj po prvej kosbe. Dávajú vyššiu úrodu ako jednokosné. Ďatelina plazivá (T.repens) vyháňa z podzemku plazivé zakoreňujúce byle. Listy aj hlávky bielych kvetov majú dlhé stopky. Rastie na pasienkoch a v trávnikoch, znáša zošľapávanie. Ďatelina hybridná (T.hybridum) sa volá aj tzv. švédska ďatelina. Pestuje sa v miešankách i v čistej kultúre. Kvety má ružovkasté, po odkvitnutí červenohnedé. Ďatelina purpurová - inkarnát (T.incarnatum) je jednoročná krmovina, s husto chlpatou byľou aj listami. Krvavočervené kvietky sú vo valcovitých hlávkach. Ďatelina alpínska (T.alpestre) i ďatelina červená (T.rubens) sú podobné ďateline lúčnej. Ďatelina horská (T.montanum) je bielokvitnúca. Rastie od pahorkatín až po subalpínske pásmo. Ďatelinky (Chrysaspis) majú drobné žlté hlávky z kvetov, ktoré po odkvitnutí neopadávajú. V lúčnych porastoch sa vyskytujú ďatelinka poľná (Ch. campestris), ďatelinka pochybná (Ch.dubia) a ďatelinka zlatožltá (Ch.aurea). Lucerna (Medicago) má trojpočetné listy ako ďatelina. Struky sú podľa jednotlivých druhov rôzneho tvaru, často ostnaté a slimákovito zvinuté. Lucerna siata (M.sativa) je stará krmovinová plodina, u nás bežne pestovaná v rôznych kultivaroch. Často splanieva. Je to trváci druh s hlbokou koreňovou sústavou (aj 10 m). Trsy sú bohato olistené. Modrofialové kvety sú v strapcoch, struky špirálovite skrútené. Lucerna kosákovitá (M.falcata) má žlté kvety v strapcoch a kosákovite zahnuté struky. Dobre znáša mrazy, sucho i obsah solí v pôde. Rastie v trávnatých porastoch nížin. Lucerna menlivá (Medicago x varia = M.falcata x sativa) je kríženec, ktorý vzniká všade, kde sa vyskytujú blízko seba rodičovské druhy, má kvety žlto fialové, bledo fialové alebo hnedé. Lucerna ďatelinová (M.lupulina) má malé hlávkovité strapce žltých kvetov, struky obličkovito stočené. Divo rastie na lúkach, medziach, poliach. Komonica (Melilotus) má tiež trojpočetné zubaté listy a drobné kvety v dlhých strapcoch. Žlté kvety má komonica lekárska (M.officinalis), bielokvitnúcim druhom je komonica biela (M.albus). Nájdeme ich
103

na úhoroch, násypoch a okrajoch ciest. Obidve komonice sú aromatické, obsahujú kumarín a voňajú najmä pri vädnutí a sušení. Rod vika (Vicia) je bohatý na druhy (asi 120, u nás 21). Niektoré sú divorastúce, iné sa pestujú ako krmoviny, najmä v miešankách. Viky sú jednoročné a trváce rastliny, často s tenkými, chabými byľami, rozkonárenými úponkami párnoperovito zložených listov sa prichytávajú o susedné rastliny. Kvety sú v strapcoch. Vika vtáčia (V.cracca) je popínavá trvalka, vysoká až 150 cm. Podobná, ale mäkko chlpatá je vika huňatá (V.villosa). Vika chlpatá (V.hirsuta) a vika štvorsemenná (V.tetrasperma) sú jednoročné druhy s drobnými belavými kvetmi v chudobných strapcoch hojné na celom území. Vika plotná (V.sepium) sa popína pomocou rozkonárených úponkov. Pevné, priame byle má vika tenkolistá (V.tenuifolia). Vika panónska (V.pannonica) je podobná vike plotnej, ale je celá bielohuňatá a má žlté alebo špinavofialové kvety (podľa poddruhu). Rastie v teplých pahorkatinách. Vika siata (V.sativa) ako jednoročný druh a je známa v troch poddruhoch : Vika siata pravá (V.sativa subsp. sativa) sa seje do miešaniek na kŕmenie. Často splanieva. Má širšie listy ako vika siata úzkolistá (V.sativa subsp. angustifolia). Kvety im vyrastajú jednotlivo v pazuchách listov. Vika siata poľná (V.sativa subsp. segetalis), ktorá je slabo chlpatá, rastie ako poľná burina. Medzi bôbovité patria viaceré významné druhy pestované ako strukoviny. Z hľadiska ľudskej výživy sú hodnotné pre obsah škrobu, bielkovín (2-3 x viac ako obilniny), esenciálnych aminokyselín, vitamínov a vlákniny. Bôb obyčajný (Faba vulgaris) je jednoročná rastlina s hrubou štvorhrannou byľou, listy sú mäsité, sivozelené. V pazuchách listov vyrastajú biele kvety s čiernofialovou škvrnou na krídlach. Struky sú veľké, s viacerými semenami. U nás sú známe tri poddruhy, líšiace sa hlavne veľkosťou semien : bôb obyčajný konský (F.vulgaris subsp. equina) má hranaté sploštené semená. Bôb obyčajný holubí (F.vulgaris subsp. minor) má semená menšie, guľaté. Bôb obyčajný svinský (F.vulgaris subsp. major) má veľké sploštené semená. Pestujú sa ako zelenina alebo krmovina. Zelené rastliny sa silážujú. Hrach siaty (Pisum sativum) je pestovaná, jednoročná rastlina s poliehavou alebo popínavou byľou. Prílistky párno perovito zložených listov sú nápadne veľké. Listy sú zakončené rozkonárenou úponkou. Pôvodný je vo východnom Stredomorí a v Prednej Ázii. Hrach siaty pravý (P.sativum subsp. sativum) je pestovaný pre jedlé semená. Hrach siaty roľný, peluška (P.sativum subsp. arvense) má modrasto červenofialové kvety, je pestovaný v miešankách ako krmovina.

104

105 .

s . A . ktoré sú vhodné na konzum za surova v naklíčenom stave.hrach siaty (Pisum sativum) . ktorý sa varom denaturuje.semeno 106 .struk. má až 50 cm dlhé struky.strieška. kríčkovitou byľou. k .mungo). -kalich Obr.Obr.s nízkou.sója fazuľová (Glycine max).coccineus). c .krídla.vulgaris) je jednoročná rastlina pôvodom z tropickej Ameriky s rôznofarebnými kvetmi. 2 .struk. V trópoch a subtrópoch sa pestujú druhy so žltými kvetmi fazuľa mungová (P. a . K Fazuľa (Phaseolus) je rozšírená hlavne v trópoch. vulgaris .aureus) a drobnými zelenými semenami.s ľavoobjímavou byľou a var. 3 . Vo všetkých tropických krajinách sa pestuje ako dôležitá strukovina vigna čínska (Vigna sinensis). 144: 1 . vulgaris).kvet. Veľké množstvo kultivarov môžeme rozdeliť na 2 taxóny: var.lunatus). 3 . 143: 1 .bôb obyčajný (Faba Niektoré druhy sú dekoratívne: fazuľa šarlátová (P. s . Fazuľa obyčajná (P. fazuľa zlatá (P. nanus . Semená sú za surova jedovaté s obsahom fazínu.vika srstnatá (Vicia hirsuta).vika plotná (Vicia sepium). V miernom pásme je známa len ako pestovaná.vika vtáčia (Vicia cracca).tyčinky. 2 . b .člnok. č . fazuľa mesiacová (P.

Hrachor lúčny (L.struk.tobolka. č . 146: 1 .konárik nás. s .pratensis) má poliehavú alebo popínavú hranatú byľ a strapce žltých kvetov. Obr. syr. sú zo všetkých strukovín najhodnotnejšie. 147: Eukalyptus guľatoplodý suchých oblastí juhozápadnej Ázie a Stredomoria.Strukovina s rôznym využitím je sója fazuľová (Glycine max). typicky nafúknuté a žliazkaté struky. Hrachor hľuznatý (L. 2 . 145: 1 . len s 1-2 sploštenými semenami. Jej semená majú vysokú výživnú hodnotu.semenník. E) a lecitín. mlieko. Je to jednoročná.hrachor lesný (Lathyrus sylvestris). Ďalšie jednoročné i trváce druhy rastú vo voľnej prírode. pestuje sa aj u (Eucalyptus globulus): A . heterofýlia listov Tento jednoročný druh sa využíva ako strukovina i krmovina. vitamíny (B. ktoré sa podobajú listom fazule (odtiaľ názov). alebo sa z nich získava olej. C Z rodu hrachor (Lathyrus) sa pestuje hrachor siaty (L. pražené.hrachor jarný (Lathyrus vernus). 3 . Šošovica jedlá (Lens esculenta) je stará pestovaná strukovina. Semená sú za surova mierne toxické (obsahujú lathyrogén). Cícer baraní (Cicer arietinum) je dôležitou strukovinou Obr. K . 3 .struk.šošovica jedlá (Lens esculenta). s listami a plodmi. Má malé. Pochádza z východnej Ázie. A . sójové mäso.cícer baraní (Cicer arietinum). s . lebo obsahujú bielkoviny podobné živočíšnym. vločky. h . Struky sú v porovnaní s ostatnými strukovinami veľmi malé. plazivý Obr. rôznym spôsobom upravené ako sójová múka. Semená sa používajú varené.tuberosus) má dlhý. Má listy s úponkami. 2 .tyčinky 107 . hrdzavohnedo chlpatá rastlina s trojpočetnými listami.kalich Bledomodré kvety sú jednotlivé. s .podzemná hľuza. B .hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus).čnelka.fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris).sativus). tzv.

Má listy rôzneho tvaru (heterofýlia).parviflorum) je liečivá. Rastie najmä na lesných rúbaniskách. Obr. Z praktického hľadiska sú málo významné. Plodom je tobolka. pretože sa dá strihať do rôznych tvarov.súkvetie. pri cestách a pod. 149: Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)  Dreviny rozšírené v trópoch a subtrópoch.  Dreviny so vždyzelenými.sylvestris) je rastlina s nápadne krídlatou stonkou i listovými stopkami. pre ktoré sa z nich získava eukalyptový olej.pisiformis) sú lesné druhy. zubné pasty. Pimentovník pravý (Pimenta officinalis) je vždyzelený tropický strom. Ide o druh klinčekovec voňavý (Syzygium aromaticum). „nové korenie“ s príjemnou pálivou a korenistou chuťou.podzemok a korene hľúzkovito zhrubnuté.magellanica). Veľmi obľúbený v živých plotoch. Na južnom Slovensku sa zriedkavo pestuje v záhradkách fuksia čílska (F. dezodoranty). Eukalyptus guľatoplodý (Eucalyptus globulus). U nás je najznámejší krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens). Obsahujú aromatické silice.  Byliny väčšinou so 4-početnými kvetmi a plodom tobolkou. u nás je zavlečeným druhom. B . ale je to vyššia bylina s dlhým vrcholovým strapcom červených kvetov.vernus). Je to ker s drobnými svetlozelenými tuhými listami. Z okrasných druhov sa u nás pestujú fuksie (Fuchsia) ako izbové rastliny. ktoré majú ružové kvety a rastú v rôznych biotopoch. C pukajúca tobolka 108 . Pôvodne sa vyskytuje v Stredozemí.niger) a hrachor hrachovitý (L. Hľúzky sú jedlé a slúžia na vegetetívne rozmnožovanie. používa sa v kozmetike (voňavky.odoratus) má voňavé. Hrachor jarný (L. Hrachor voňavý (L. ktoré obsahujú aromatické silice. Kyprina úzkolistá (Chamaerion augustifolium) je podobná vŕbovkám. hrachor čierny (L. Madagaskar). veľmi príjemnej vône. 148: Vŕbka úzkolistá (Chamaerion angustifolium): A . kúpeľové prísady. pôvodom zo strednej Ameriky s obsahom silíc v plodoch (bobuľa). Plodom je 4-púzdrová drevnatá tobolka. Vŕbovka malokvetá (E. Pochádza zo severnej Ameriky. rôznofarebné kvety. pestuje sa ako ozdobná letnička. Myrta obyčajná (Myrtus communis) je ker s drobnými a vždyzelenými listami. Kvitne v lete karmínočervenými kvetmi. Vysoký strom pochádzajúci z Austrálie. ktorý sa šíri pozdĺž ciest. kde rastie ako súčasť krovitých pichľavých porastov (macchie). Pestujú sa ako okrasné. Rod vŕbovka (Epilobium) má niekoľko autochtónnych druhov. Aj korenie známe ako klinčeky (hrebíčky) patrí medzi rastliny tejto čeľade. ale často vysádzaný v Stredozemí. ktoré sa používajú ako tzv. Drobnolisté formy sa u nás pestujú ako okrasné bytové rastliny. Má aj kvalitné tvrdé drevo. Úžitkovou časťou rastliny sú sušené kvetné púčiky s obsahom silice (eugenol).kvet. Pochádza zo Stredozemia. Pupalka dvojročná (Oenothera biennis) je tiež vyššia rastlina s veľkými žltými kvetmi. protistojnými listami a jednopohlavnými kvetmi. kožovitými. iné ako koreniny. Hrachor lesný (L. Pochádza z Indonézie a pestuje sa aj inde v trópoch (Zanzibar. od Obr.

150: Cyathium väčšia rastlina s protistojnými listami (výnimočný znak mliečnikov). Zriedkavo v parkoch sa vysádza krušpán drobnolistý (B. mliečnik okrúhlolistý (T. Tento druh často napáda hrdzovec hrachový (Uromyces pisi).cyparissias) s úzkymi listami. Je dvojdomá. Plodom je tobolka. Niekoľko druhov mliečnikov rastie na poliach a v záhradách ako buriny. Pôvodná je v Stredozemí. ktoré im slúžia ako zásobárne vody v období sucha. kde okolo samičieho kvetu je 5 závinkov samčích kvetov a celok je podopretý 4 oválnymi alebo polmesiačikovitými žliazkami (určovací znak mliečnikov). mliečnik kolovratcový (T. najmä bučinách. polopúštnych oblastiach. 151: Mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias): A . u cudzokrajných druhov bobuľa. V pletivách majú mliečnice s obsahom kaučuku.peplus). napr. takže celé cyathium napodobňuje jednoduchý obojpohlavný kvet.rastlina napadnutá hrdzovcom hrachovým 109 . Ich kvety sú jednopohlavné a značne redukované. Tieto kvety sa združujú spoločne do zložitých súkvetí. stonky sú dužinaté a preberajú asimilačnú funkciu listov. 1 piestik (samičí kvet). cyathiá) majú čiaškovitý tvar. ktorý deformuje listy. Napadnutá rastlina má odlišný habitus a je pokrytá žltými až oranžovými ložiskami výtrusov (éciami) tejto hrdze. listy sú premenené na tŕne. niektoré so sukulentnou stavbou. Najčastejším rodom je mliečnik (Tithymalus) s mnohými druhmi.microphylla). Tieto čiastkové súkvetia (tzv. bez sukulentnej stavby. ktorý je jedovatý a na vzduchu tuhne. Naše druhy sú bylinné. že v zdužnatelých stonkách majú vodné pletivá. Vidlice aj zložený okolík sú takisto podoprené listeňmi. Veľké množstvo sukulentných druhov mliečnikovitých má centrum rozšírenia v Afrike v suchých. mliečnik drobný (T. Cyathiá sa združujú do vidlíc a tie do okolíka. Mliečnik preháňavý (T.Španielska po Malú Áziu a Kaukaz. Listy sú metamorfované na tŕne vyrastajúce na rebrách dužinatej stonky. B . Sukulentné druhy sú podobné kaktusom.helioscopius). pestovaná ako okrasná v záhradách.amygdaloides).  Do čeľade patria väčšinou tropické druhy (stromy a kry). len u niektorých druhov majú typickú stavbu. Rastie na suchých lúkach.epithymoides). takže pri poranení ronia biely latex. ktorý má podporné listene sfarbené do žlta až červena a je dekoratívnym druhom pestovaným aj v záhradkách.lathyris) je Obr. Bežným druhom listnatých lesov je zasa mliečnik mandľovitý (T. Praktické využitie majú okrem sukulentných okrasných druhov aj druhy s väčším obsahom kaučuku (kaučukovník brazílsky) alebo druhy so škrobnatými hľuzami (maniok). Zakrpatené sú kvetné obaly a pohlavné orgány redukované len na 1 tyčinku (samčí kvet). Bažanka ročná (M.annua) je jednoročná burina záhrad a polí. Týmto nepriaznivým životným podmienkam sa prispôsobili tým. Bažanka (Mercurialis) je u nás zastúpená dvoma druhmi. Najrozšírenejším druhom je mliečnik chvojkový (T.exiguus).zdravá rastlina. V krovinách teplejších oblastí rastie mliečnik mnohofarebný (T. Obr. sú podopreté 2 listeňmi sfarbenými do žlta alebo červena (imitácia kvetných obalov). resp.perennis) tvorí miestami bohaté porasty v listnatých lesoch. Bažanka trváca (M.

153: Ricín obyčajný (Ricinus communis) vrchlíkoch. a to ešte pred vypučaním listov. Ricín sa pestuje u nás ako okrasná rastlina letnička. Olej sa používa na technické účely. v trópoch viacročná.c . V čerstvom stave sú ale hľuzy jedovaté. Veľmi obľúbený vždyzelený ker našich parkov je aukuba japonská (Aucuba japonica). jednoročná bylina. 110 . ale aj vo farmaceutickom a textilnom priemysle.e .pulcherrima. A 4. predovšetkým jeho žlto panašovaná varieta (cv. ⊕. Je to strom pestovaný na plantážach a Obr. Jednopohlavné kvety má v metlinách. U nás sa častejšie pestujú ako okrasné izbové rastliny prýštec najkrajší (E.kvitnúci konárik.plod pre jedlé škrobovité hľuzy. so semenami bohatými na olej. podobne ako zemiaky. Aureovariegata).australis). Ameriky a u nás sa vysádza ako ozdobný ker. K úžitkovým druhom trópov. Do čeľade patrí 14 rodov s viac než 110 druhmi. C 4.milii) má sukulentnú stonku a listene cyathia sú červené.obesa). Plodom je bobuľa alebo kôstkovica. Štvorpočetné kvety sú v okolíkoch. obsahujú kyanogénne glykozidy. ktorý má niekoľko sto druhov sukulentných. ktoré sú podopreté štyrmi veľkými petaloidnými listeňmi. žltými kvetmi v okolíku. a . 154: Drieňovité (Cornaceae). Svíbovec floridský (Cynoxylon florida) má guľovité súkvetie drobných kvetov. Svíb pochádza z Brazílie. na jar kvitnúci ker alebo malý strom. kaučukovník brazílsky (Hevea brasiliensis). Poinsettia pulcherrima). prýštec hrozný (E. 152: Mliečnik obyčajný (Ricinus kolovratcový (Tithymalus helioscopius) communis). Pochádza zo Sev.  Kvetný vzorec: . subtrópov a čiastočne mierneho pásma patrí ricín Obr. V listnatých lesoch je hojný svíb krvavý (Swida sanguinea) a svíb južný (S. Pochádza z Madagaskaru. niekedy obalené petaloidnými listami. hlávkach a Obr. Maniok jedlý (Manihot esculenta) sa v trópoch pestuje b. d. Výrazne zhrubnutú stonku až súdkovitého tvaru má napr. kyslotrpkej chuti. kry s bielymi kvetmi v chocholíku a čiernymi nejedlými kôstkovicami. ale zároveň aj jedovatými.horrida) alebo prýštec tučný (E. sfarbenými často do fialova. Prýštec ohnivý (E.Najpočetnejší je rod prýštec (Euphorbia). výbežkatý (Swida stolonifera). G (1-2) Sú to stromy a kry s jednoduchými listami bez prílistkov. syn. Podlhovasté červené kôstkovice (drienky) sú jedlé. U nás rastie drieň obyčajný (Cornus mas). pochádajúci z Mexika. Vzhľadom na obsah kaučuku v pletivách mliečnikovitých sa tento produkt využíva najmä z tropických kaučukodarných rastlín ako hevea parakaučuková. s drevnatejúcou stonkou a veľkými dlaňovito delenými listami. V kvete je spodný dvojplodolistový semenník. Nemá sukulentnú stavbu a listy sú sfarbené do červena. Plodom je 3-púzdrová tobolka. K 4.kvet.

japonica) a panašované formy bršlena Fortuneho (E. plod je kôstkovica. Má drobné biele kvety. G(2-5) Sú to stromy.kvitnúci konárik.5.c . V Južnej Amerike sa pestuje na veľkých plantážach cezmína paraguajská (I. Využívajú sa na prípravu osviežujúceho zeleného čaju pod názvom „máté“. Obr.K 4.  Sú to menšie vždyzelené stromy alebo kry s jednoduchými striedavými listami.kvet 111 . vždyzelený ker až menší strom s ostnatolaločnatými lesklými listami. Na Slovensku rastú 2 druhy: bršlen európsky (E. kry a liany s jednoduchými listami. Ako ozdobné kry sa vysádzajú ázijské druhy bršlen japonský (E.paraguaiensis). Je chránený. Semená po dozretí tobolky visia na dlhých vajíčkových šnúrach. Na Slovensku sa pestuje juhoeurópsky druh cezmína ostrolistá (I. 156: Cezmínovité (Aquifoliaceae): cezmína tmavá (Ilex opaca). 155: Bršlencovité (Celastraceae): bršlen americký (Euonymus americanus). Tu rastie v dubových lesoch. C 4. pre listy obsahujúce kofeín. Je obľúbeným vianočným stromčekom v Sev. Obr. V rámci čeľade sa rozlišuje 50 rodov s 800 druhmi.orbiculatus).aquifolium).verrucosus) ako kry v lesných spoločenstvách dubín a dubohrabín. len zriedka sú jednotlivé v pazuche listov.europaeus) a bršlen bradavičnatý (E. Kvety sú malé a zoskupené do pazušných súkvetí. Do čeľade patria 4 rody s viac než 400 druhmi s kozmopolitným rozšírením. i až n .scandens) a ázijský bršlenec kruhovitý (C. Kvetný vzorec : . Do čeľade patrí 5 rodov (asi 50 druhov) rozšírených v temperátnej zóne severnej pologule.semeno  Sú to dreviny viacmenej krovitého vzrastu s opadavými nepárnoperovito zloženými listami s prílistkami. Zriedkavo sa vysádzajú v parkoch aj bršlence (Celastrus). Semená sú často obalené mäsitým mieškom (arillus). h .dozretý plod (tobolka). kôstkovica a bobuľa.konárik s kvetmi a plodmi. a. h . červenej farby. Amerike. Kvety sú menšie 4početné. a . g . ktoré sa vyvinú na korálovočervené plody pretrvávajúce do jari.plod.⊕. ktorého areál zasahuje aj na Slovensko. V južnej Európe rastie klokoč perovitý (Staphylea pinnata).priečny rez semenníkom. Niektoré druhy majú v pletivách tracheidy s latexovým mliekom. Plod je tobolka. Pre tento druh sú charakteristické nafúknuté tobolky s veľkými hnedými semenami s tvrdým osemením.5. severoamerický bršlenec popínavý (C. b.kvet. so štvorpočetnými alebo päťpočetnými kvetmi s veľkým žľaznatým diskusom. A 4. vzniknutým z vonkajšieho osemenia.b . Najväčší rod cezmína (Ilex) má viac než 300 druhov. Najväčším rodom je bršlen (Euonymus) s viac než 200 druhmi. Plody sú tobolky alebo nažky s veľmi tvrdým osemením.fortunei).5. i až k .

riparia).5. Sukulentné druhy rastú v juhozápadnej Afrike. ⊕. K 4. G (2) Sú to dreviny. Plodom je bobuľa. zoskupené do metlín.tricuspidata) s lesklými trojlaločnatými listami sa využíva na zakrytie budov.kvitnúca rastlina. lebo vytvára dokonalú kulisu z mozaiky listov. prichytávajúce sa úponkami. Z amerických druhov sa u nás často pestuje vinič líščí (V. Na zakrytie múrov a pergol sa pestuje pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia) a pavinič popínavý (P.5. Úponky sa na konci rozširujú na prichytávacie platničky.labrusca) odolnejší druh. až so 4 m vysokým a hrubým kmeňom. Korunné lupienky čiapočkovito zrastajú. ale poskytuje horšie víno a preto sa používa ako podpník pre vinič hroznorodý.5.d . pestovaný v mnohých odrodách. K 4. c. A 4. G (2-5) Obr. Entomofilné rastliny. Šťavu druhu Cissus jattae používajú domorodci ako šípový jed. Podobný druh pavinič trojlaločný (P. .samčí kvet. obojpohlavné alebo jednopohlavné (dvojdomé alebo polygamické). g. a .caucasica). pochádzajúci zo Sev.h piestik 112 . Z nich najznámejší kultúrny druh je vinič hroznorodý (Vitis vinifera). Striedavé listy sú dlaňovito delené alebo dlaňovito zložené. 157: Viničovité (Vitaceae): vinič letný (Vitis aestivalis). .inserta). Ameriky. čoskoro opadávajú a na kvete ostáva len krpatý drobný kalich. Listy má dlaňovito zložené z 5 úzko vajcovitých lístkov. Veľmi obľúbená nenáročná izbová rastlina je cisus antarktický (C. Často sa na južnom Slovensku splanieva vinič pobrežný (V. Pravdepodobne vznikol z divorastúcich druhov viniča lesného (V.5. vyrastajúca v pazuche listu (sympódium). so 4 semenami. C 4. f . Najväčším rodom je cisus (Cissus).sylvestris) a viniča kaukazského (V. .5. A 4. Vrchný semenník je dvojplodolistový a dvojpuzdrový. pretože sa krásne vyfarbujú. Kvetný vzorec : . . s 2 vajíčkami v každom púzdre.  Kvetný vzorec : . 4-5 početné kvety sú pravidelné.antarctica). Paviniče sú veľmi dekoratívne na jeseň. Viničovité sú prevažne tropické rastliny s niekoľkými rodmi s areálom aj v temperátnej zóne severnej pologule (12 rodov a 700 druhov).obojpohlavný kvet. liany. s 300 druhmi. vždyzelená liana.5. C 4. Hlavná stonka končí ako úponka a ďalší rast preberá bočná stonka. ⊕.

∞. G (3) Sú to dreviny temperátneho (mierneho) a subtropického pásma. v krovinách a vo svetlých lesoch. Z cudzozemských treba uviesť paliurus tŕnitý (Paliurus spina-christi). Obr.kvet. Malé kvety tvoria vrcholíkovité súkvetie. V pletivách sú mliekovité alebo živicovité. Dvojslivka čínska (Litchi chinensis) sa pestuje pre lahodný miešok Obr. Z plodov a z kôry sa pripravuje prečisťujúci liek.inermis) poskytuje tzv. Rastie na výslnných kamenistých stráňach. 159: Mydlovníkovité (Sapindaceae). často jedovaté tekutiny s obsahom saponínu. 113 .Sú to dreviny. s kvetmi v metline a s nafúknutými tobolkami.g . šikmo súmerné alebo pravidelné päťpočetné kvety a rozmanité plody. tŕnistý ker (tŕne premenné prílistky). neskoršie fialovočervená kôstkovica.kvitnúci konárik. obsahujúca kofeín .kvet. z ktorých dozrievajú čierne kôstkovice. b. Jeho kôru používajú tiež na výrobu prečisťujúcich liekov.plod  Kvetný vzorec : . a .c . Mydlovník pravý (Sapindus saponaria) zo Strednej a Južnej Ameriky má plody s obsahom saponínu a ich oplodie sa používa ako mydlo. U nás sa často vysádza ako ozdobný strom z Číny jaseňovec metlinatý (Koelreuteria paniculata) s nepárno perovito zloženými listami.10. b. Rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica) je dvojdomý tŕnitý ker s protistojnými listami a so súkvetím štvorpočetných zelenkastých kvetov. f. najmä však v subtropickom a tropickom pásme (58 rodov a 900 druhov). i . A 8. ktorý v Stredomorí rastie ako súčasť macchie.K5. Jaseňovec na semene. U nás rastú autochtónne len 2 rody. 158: Rešetliakovité (Rhamnaceae).slúži na výrobu osviežujúceho nápoja. Krušina jelšová (Frangula alnus) je ker s lámavými beztŕňovými konárikmi so striedavými listami a 5-početnými kvetmi. C5. z ktorých dozrieva spočiatku červená. čínske datle. d tyčinka.⊕.rez plodom (Vietnam a Malajzia). Niektoré druhy rodu jujuba zizyfus (Zizyphus) majú jedlé plody. morfologicky podobné pravým datliam (Phoenix dactylifera).jujuba var. Jujuba holá .piestik. prevažne kry. ktorý sa lúpe a kompotuje metlinatý (Koelreuteria paniculata).e . Majú tŕnité brachyblasty s jednoduchými listami s malými prílistkami. Zo semien amazónskej paulínie nápojovej (Paullinia cupana) sa pripravuje pasta guarana. Rastie na kyslých substrátoch. a . Druhy čeľade sú rozšírené v miernom.zizyfus jujubový (Z. Sú štvorpočetné alebo päťpočetné.kvitnúce vetvičky. Rešetliak karolínsky (Rhamnus carolinianus). Semená obaľuje dužinatý miešok. Plodom je kôstkovica. Majú striedavé perovito zložené alebo jednoduché listy. f až h .piestik. h .

m . tobolka alebo nažka.plod. s rôznorodým kvetným obalom. b.l. Plody sú rozmanité a môže to byť kôstkovica. a .samičí kvet. Má veľké šťavnaté kôstkovice oranžovej farby. Čeľaď prejavuje príbuzenské vzťahy k radu Rutales a k čeľadi Sapindaceae. vnútri zvyčajne len s jedným veľkým semenom a hnedým lesklým osemením s veľkou belavou jazvou (hilum). Kvety sú menšie päťpočetné. f. Plodom je ostnatá tobolka.g n . veľmi dekoratívny v období kvitnutia. načo poukazuje aj ojedinelé apokarpné gynéceum. Obličkovcovité rastú väčšinou v subtrópoch a trópoch (79 rodov a 600 druhov). Obličkovcovité predstavujú primitívnu čeľaď. Obličkovec západný (Anacardium occidentale) pochádza z tropickej Ameriky. Zdužinatená plodná stopka a semeno sú Obr. iné sa cenia ako ozdobné rastliny a mnohé obsahujú jedovaté sekréty. 161: Obličkovcovité (Anacardiaceae): sumach hladký jedlé (oriešky kešu).semeno   Kvetný vzorec : .pavia) zo Sev. Príbuzný mangovník (Rhus glabra). k.konáriky so súkvetím. Čeľaď má značne veľký praktický význam. C4. A5-8. so zloženými striedavými listami. 114 . Najznámejší rod pagaštan (Aesculus) je na Slovensku zastúpený dvoma introdukovanými druhmi: pagaštan konský (A. dlaňovito zloženými listami.5. 160: Pagaštanovité (Hippocastanaceae): pagaštan osemmužný (Aesculus octandra).súplodie indický (Mangifera indica) je najdôležitejšou . ktorý sa nazýva pagaštan pleťový (A. Ameriky. Súkvetím je vzpriamený strapec závinkov. Pagaštan konský je veľký košatý strom (až 20 m).samčí kvet. ktorý je rozšírený na Balkáne a pagaštan paviový (A.m . ovocnou rastlinou všetkých trópov.K(5).hippocastanum). Vhodný je na výsadbu stromoradí alebo solitérov.d. menšie stromy a kry. niektoré poskytujú technické a liečivé suroviny. Mnohé druhy sú ovocné rastliny trópov. Do čeľade patria 2 rody a 20 druhov.c kvet.Obr. Pochádza z Indie. pukajúca tromi chlopňami. V parkoch sa vysádza hybrid týchto druhov. Stopka plodu hruškovito zdužinatie a na nej je obličkovitá nažka. x carnea) s bledoružovými kvetmi.kvitnúci konárik. n .piestik. Terminálne púčiky sú veľké (obrovské) až 3 cm s lesklými hnedými živicovými šupinami a so šikmo súmernými päťpočetnými kvetmi.e . a .   Sú to dreviny. c. G (3) Sú to dreviny s protistojnými.

heterochlamydeické.javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) 115 .platanoides) má listy s 5-7 končistými lalokmi. 15862: Javorovité (Aceraceae): a . Škumpe sú príbuzné rody sumach (Rhus) a sumachovec (Toxicodendron). Z dvojplodolistového semenníka sa vyvinie krídlatá dvojnažka. Na Slovensku sú pôvodné 4 druhy javorov. Rozšírené kvetné lôžko vytvára v kvete žľaznatý terč. je súčasťou macchií a poskytuje mastixovú živicu. spôsobujú pri dotyku prudké zápaly kože. Kvety sú pravidelné.0. Jeho drevo sa používa v nábytkárstve na výrobu hudobných nástrojov. Často sa sadí v parkoch pre dekoratívne chlpaté súplodia.5. ⊕. Pistácia mastixová (Pistacia lentiscus) rastie v Stredomorí. Ameriky pochádzajúci a tiež jedovatý sumachovec koreňujúci (T. . Sumachovce sú jedovaté. niekedy chýba koruna.javor poľný (A.succedaneum). Ázii a v Severnej Amerike (2 rody. Kvety tvoria bohaté metliny a Obr. G (2) A 5+5 Do čeľade patria dreviny s typickými dlaňovitými listami postavenými protistojne a obojpohlavnými alebo jednopohlavnými (javorovec jaseňolistý) kvetmi.  Kvetný vzorec : .Škumpa vlasatá (Cotinus coggygria) je na Slovensku vzácnym a chráneným teplomilným krom. . U nás v záhradách sa niekedy pestuje zo Sev. c . Najviac druhov javorovitých rastie vo vých.campestre).sú to semená v sklerifikovaných tobolkách. Podobný lak poskytuje aj sumachovec voskový (T. uhorské žlté drevo. Javor mliečny (A. preglejok a pod. päťpočetné.vera) tiež zo Stredomoria poskytuje pistácie. Je tiež obľúbenou parkovou drevinou. Ázie poskytuje výborný čierny japonský lak.5.radicans). d . K 4. Kvety tvoria ovisnuté strapce a krídla dvojnažky zvierajú ostrý uhol. A 4+4. C 4. ktoré sú u nás introdukované. Javor horský (Acer pseudoplatanus) je častý strom horských bučín. Sumachovec fermežový (T. používaný v garbiarstve. jej listy obsahujú tanín. čiže zelené mandle .javor horský (Acer pseudoplatanus).verniciflua) z vých. Pistácia pravá (P. Poskytuje tzv. V našich parkoch sa často sadí sumach pálkový (Rhus typhina) pre pekne zafarbené listy na jeseň. 150 druhov).platanoides). b .javor mliečny (A.

b. na zboreniskách a pod. Plody sú tobolky. Je nebezpečný invázny druh. Rýchlo rastie. So srdcovito vajcovitými a na okraji pílkovitými listami s takmer rovnobežnými krídlami dvojnažiek sa vyznačuje teplomilný javor tatársky (A. Vzhľadom na ľahké odnožovanie z koreňov sa vegetatívne šíri a splaňuje najmä pri plotoch.  Sú to prevažne tropické a subtropické dreviny s vysokým obsahom terpenoidov a taxínov v dreve a éterických olejov v listoch. Zriedkavejšie sa u nás vysádza javor montpeliérsky (A. Pajaseň pochádza z Číny. bobule alebo kôstkovice. Listy sú striedavé.samičie kvety. ktorý sa často pestuje v mestách.campestre) je ker alebo strom našich lesov v teplejších oblastiach. Obr. kde sa z jeho miazgy získava cukor (javorový sirup). Z cudzokrajných druhov sa u nás pestujú najčastejšie druhy: kvetmi s krvavou korunou sa vyznačuje severoamerický javor červený (A. strom s veľkými nepárnoperovito zloženými listami a drobnými žltozelenými kvetmi v bohatých súkvetiach. Dvojnažky sú v previsnutých strapcoch a dovnútra ohnutými krídlami. ktorý na jeseň prefarbuje listy do karmínovočervena. Má menšie päťlaločnaté listy s celistvookrajovými lalokmi. 116 .dasycarpum) pochádzajúci tiež zo Sev. Často sa sadí pri cestách a v parkoch (znáša strihanie). často sa u nás pestuje v parkoch. päťpočetné. k . Dunaj).tataricum). Kvety menšie.saccharum = A. perovito zložené. niekedy v panašovaných formách.saccharinum). Podobný je javor cukrodarný (A. m semeno   Z tejto prevažne tropickej čeľade je u nás známy pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima). Je dvojdomý (takisto výnimočný znak) a často sa sadí v parkoch. Ameriky.c .rubrum). ktoré napomáhajú šíreniu plodu vetrom. najmä dubín.plod. Javor červený (Acer rubrum).palmatum). Vzhľadom na ľahké rozmnožovanie a rýchly rast splanieva a vyskytuje sa ako cudzorodý prvok v lužných lesoch a popri riekach (napr.samčie kvety. je dôležitou medonosnou drevinou. podobne ako z javora cukrového (A. f. Z východoázijských druhov sa vysádza v parkoch a záhradkách javor dlaňovitolistý (A.krídla dvojnažky zvierajú tupý uhol. a konárik s plodmi. Pozná sa podľa striebristého rubu listov.g . Plodom je nažka s vrtuľovito ohnutými krídlami. Javor poľný (A. Krídla drobnejších dvojnažiek ležia v jednej rovine.monspessulanum) s dlhostopkatými malými trojlaločnatými listami. Americkým druhom je aj javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) s nepárno perovito zloženými listami (výnimočný znak čeľade). 163: Javorovité (Aceraceae).

Plodom je tobolka (jasenec) alebo bobuľovitý citrusový plod (hesperídium). Citrónovník limetový (C. Stredomorie. Z kôry plodov poddruhu citrónovníka horkého bergamotového (C. čiže malé grapefruity. C 4. Kvety sú biele alebo ružové. Z jeho kvetov. používané na výrobu marmelády a na získavanie šťavy. Plody nie sú jedlé.5. mahagónovníky. najmä Západná India . zriedkavejšie štvorpočetné. používané v podobe džúsov. Obľúbená izbová rastlina a tiež rastlina japonských cisárov je citrónovník japonský (Fortunella japonica). Citrónovník rajský (C. známy pod menom kumkvát.5. Citrónovník horký (C. sú známe pomaranče. Sladené albedo plodu je známy citronát. ⊕. subsp. Stredomorie .4. ktorý sa zriedkavo pestuje aj v teplejších oblastiach Európy (Maďarsko.pochádza z južnej Ázie. alebo "cédrové drevo" (Cedrela odorata).citrónovec trojlistý (Poncitrus trifoliata. poskytuje plody . subsp. prípadne krovitý druh z východnej Ázie fagara jaseňolistá (Fagara schinifolia) = zantoxyl jaseňolistý (Zanthoxylum schinifolium). zriedkavejšie byliny známe ako aromatické rastliny s obsahom éterických olejov. bergamia) sa získava bergamotový olej. Plod je hesperídium. Z južnej Európy pochádza ruta voňavá (Ruta graveolens).Predná India.a. trifoliata) pochádza zo severnej Číny. ktorá sa používa na výrobu limonád. rastlina so zelenkastožltými kvetmi. konzumované pre ich sladkú šťavu.poskytuje plody cedrato. voňavé. Pestuje sa ako okrasný ker. V parkoch sa zriedkavo pestujú ako nízke stromy krídlatec trojlistý (Ptelea trifoliata) a korkovník amurský (Phellodendron amurense). Plody sú len 2-3 cm veľké. Typické sú najmä sploštené až krídlaté listové stopky. Plody sú veľké so žltým flavedom . sa používajú na výrobu marmelád a likérov a jeho listy sú liečivé ( Folia Aurantii ). Listy sú perovito zložené alebo jednoduché (citrónovník).India a Stredomorie. silíc. niekedy z väčšieho počtu plodolistov (citrónovník).poskytuje veľmi kyslú limetovú šťavu (limet juice). u ktorého sa pri šľachtených kultivaroch nevytvárajú semená (partenokarpia).acida) . 117 . veľké a prenikavo voňavé. G (2. Všetkých zástupcov však možno veľmi dobre poznať podľa typickej arómy. Francúzsko) melia japonská (Melia azederach) ako ozdobný ker.limon) . Citrónovník mandarinkový (C. Je odolný voči zime a preto sa používa ako podpník pre kultúrne citrónovníky a na získavanie zimuvzdorných hybridov. Rastie na vápenitých pôdach teplejších polôh. V Stredomorí rastie krovitý druh.aurantium) má dva poddruhy: plody poddruhu citrónovníka horkého pravého (C. Pochádza z juhovýchodnej Číny a kvitne celý rok príjemne voňavými kvetmi.Do čeľade patria mohutné tropické dreviny. Čeľaď rutovitých je morfologicky veľmi rozmanitá. Zo známejších kultúrnych druhov a krížencov treba uviesť tieto : Citrónovník médsky (C. Semená majú viac zárodkov (polyembryónia).  Kvetný vzorec : . Jediným našim pôvodným druhom z rutovitých je jasenec biely (Dictamnus albus) s veľkými ružovými. veľmi aromatické.vlhé trópy. Citrónovník obrovský (C. má listové stopky bez krídel. listov a mladých výhonkov sa získava éterický olej. obsahuje glykozid maringin.reticulata) . C.j.maxima). ktorých šťavnatá dužina je nahorklá. A 4+4. tmavožilkovanými kvetmi a silnou vôňou. Je chránený.paradisi) je mohutnejšieho vzrastu. poskytuje menšie plody s oranžovým flavedom a albedom oddeliteľným od dužiny mandarinky. rozšírené kvetné lôžko. aurantium) . Kvety sú pravidelné. z ktorých šťava sa používa prevažne na výrobu limonády (šťava obsahuje vitamín C a B1 a kyselinu citrónovú). poskytuje plody zvané pompelmus.5. ekumarínov a terpenoidov v lyzigénnych nádržkách. Plody citrónovníka čínskeho (C. C. pomarančovej farby.aurantiifolia.pôvodom pravdepodobne z Číny. Khaya senegalensis). kompótov a pod. listové stopky majú výrazné krídla.sinensis) .medica) . Medzi tyčinkami a semenníkom je nápadný žľaznatý terč t. ∞ ) A 5+5 Sú to dreviny (stromy a kry).grapefruity.a. často na Slovensku splanie. Je liečivá. Z tropických a subtropických vždyzelených rutovitých najznámejší je rod citrónovník (Citrus). Mnohé druhy citrónovníka sa pestujú a ich taxonomické hodnotenie je veľmi ťažké pre tisíce rokov trvajúce kríženie. K 4. Sú prevažne päťpočetné.India. Citrónovník pravý (C. ktoré sa ťažia pre kvalitné drevo mahagón (Swietenia mahagoni. Vrchný semenník je z 5. Tŕnitý ker . zriedkavejšie súmerné (jasenec). ktorého aromatické plody sa využívajú v potravinárskom priemysle.známe citróny.

Z divorastúcich druhov ľanu sa vyskytuje na lúkach nenápadný ľan prečisťujúci (L. kyslička jedlá (Oxalis deppei). Tobolky sú guľaté. 3 alebo 4-početné. kyslička obyčajná). U nás rastie len niekoľko druhov ľanu (Linum).tuberosa). K jedlým druhom patrí u nás málo známy kysličkovec hľuznatý (X. (Oxalis acetosella) Ako ovocie sa zriedkavo objavujú v obchodoch plody egrešovca oblého (Averrhoa carambola) pod názvom karambola.flavum).austriacum).  Obr. Niektoré druhy vytvárajú rôzne podzemné zásobné orgány. syntetického kaučuku a pod. Ľan siaty je aj liečivou rastlinou. rýchloschnúcich farieb a lakov. kde pred 5-6 tisíc rokmi vznikla jeho kultúrna forma. Kvety sú 5-početné v chudobných závinkoch. Ten je veľmi vysýchavý a preto sa využíva pri výrobe fermeží. Je to jednoročná bylina s čiarkovitými listami.  Sú to byliny s jednoduchými.usitatissimum subsp. Na stepných lúkach rastú vzácnejšie ľan rakúsky (L. Okrem oleja obsahuje aj sliz. 164: Kyslička obyčajná bežnou potravou juhoamerických Indiánov. mydla.usitatissimum subsp. ktoré sú zákonom chránené. z ktorého dozrieva tobolka. pomocou ktorých sa aj vegetatívne rozmnožujú a vytvárajú tak celé polykormóny (kolónie) (napr. Pre textilné vlákna je dôležitá stonka obsahujúca sklerenchymatické povrazce okolo cievnych zväzkov. alebo ľan žltý (L. V tônistých lesoch. V našej flóre je zastúpená kyslička (Oxalis). Niektoré ďalšie cudzokrajné druhy sa pestujú ako črepníkové okrasné rastliny. Pestuje sa jednak ako olejnina (L. koreňové hľuzy alebo šupinaté podzemky. Pomenovanie čeľade je podľa obsahu kyseliny šťavelovej. Výlisky sú krmivom. Tobolka obsahuje 10 semien. Najznámejším druhom je pestovaný ľan siaty (Linum usitatissimum). Olej má využitie aj vo farmaceutickom priemysle. Plodom je 5-púzdrová tobolka. najmä na kyslých pôdach rastie kyslička obyčajná (Oxalis acetosella). ľan tenkolistý (L. Vytvárajú tak typické troj alebo štvorlístky. jednak ako textilná rastlina (L. napr. Líši sa však najmä listami. crepitans). pričom každé púzdro je ešte rozdelené nepravou priehradkou. napr. ktorý má na podzemkoch škrobnaté hľuzy. Má biele kvety červenofialovo žilkované. ktoré sú dlaňovito zložené. vrátane semenníka. Endosperm semien obsahuje až 35 % oleja. Sú to voskovo žlté bobule s piatimi výraznými rebrami kyslej chuti s vysokým obsahom vitamínu C.tenuifolium) s bledomodrými kvetmi. Malá čeľaď príbuzná pakostovitým. Rastliny sú preto kyslej chuti a môžu sa používať do šalátov a pod. Pochádza pravdepodobne z juhozápadnej Ázie a severnej Afriky. väčšinou s úzkymi listami.catharticum) s drobnými bielymi kvetmi. Kvety sú 5-početné. Kvety má modrej. Na poliach a záhradách teplejších oblastí rastie ako burina žltokvitnúci kysličkovec európsky (Xanthoxalis fontana). bielej alebo ružovej farby.usitatissimum). Je Obr. linolea. 165: Ľan siaty (Linum usitatissimum) 118 .

ich krížence a kultivary sú snáď najčastejšími okrasnými rastlinami okien a balkónov. Netýkavka (Impatiens) má zvláštnu stavbu kvetu. Plody patria medzi rozpadavé.tobolky. V našej flóre rastie niekoľko druhov pakostov (Geranium). neofyt) a udomácnila sa v rôznych.peltatum) s poliehavou stonkou a lesklými listami. Od kysličkovitých. sa líšia najmä plodmi. Zaujímavosťou sú plody . aj dažďová kvapka). uzavreté v trvácom kalichu a pri dozrievaní (vysychaní) dochádza k náhlemu vymršteniu 5 plodov s oblúkovito zahnutými zobáčikmi (Obr. robertianum). 166).pelargónie .parviflora) má menšie bledožlté kvety. ale na rozdiel od nich k vystreleniu dochádza u šťavnatých plodov a impulzom býva dotyk (napr.muškáty) s typickými dlaňovitými listami a 5početnými kvetmi. (Impatiens parviflora) 119 .noli-tangere) má veľké sýtožlté kvety a rastie v tônistých listnatých i lužných lesoch. ktorý nepríjemne zapácha a rastie na pôdach s vysokým obsahom dusíka (nitrofyt).Najmä byliny (prípadne polokry . Obr. Nenápadný. Mohutná bylina s veľkými ružovopurpurovými kvetmi. Netýkavka malokvetá (I.glandulifera). Tieto druhy. nachádzajúce sa v žľaznatých trichómoch najmä na listoch. zápachom (napr. Najobľúbenejšími druhmi sú muškát krúžkovaný (Pelargonium zonale) s hrubou.pusillum). Dolný K lístok je sfarbený a predĺžený do ostrohy. kde vytláča pôvodnú vegetáciu. 166 pakost močiarny (G. pochádza zo severovýchodnej Ázie. najmä lesných biotopoch. K nám bola zavlečená ako burina (tzv. Pochádza z Himalájí a u nás sa udomácnila najmä v priekopách a pri potokoch. Známe okrasné muškáty (Pelargonium) pochádzajú najmä z južnej Afriky. 168: Netýkavka malokvetá Okrem toho sa aj pestuje ako okrasná letnička.  Byliny s dužinatou stonkou a jednoduchými listami. t. ktorý má kvety červenofialovej farby a rastie na vlhkých lúkach a pri potokoch. ktorý spôsobujú aromatické látky terpény. 167: Pakost lúčny (Geranium pratense) muškát štítovitolistový (P. ktoré pri dozrievaní vystreľujú semená podobne ako u pakostovitých. Rastie ako burina. Jediným zástupcom s perovito zloženými listami je bocianik rozpukovitý (Erodium cicutarium). K lúčnym druhom patrí pakost lúčny (Geranium pratense) s veľkými bledomodrými kvetmi.j. K jednoročným až dvojročným zväčša burinným druhom s drobnými kvetmi patria: pakost smradľavý (G. Pakostovité sú charakteristické vôňou (muškát) resp. Kvety sú súmerné. Takisto neofytným druhom je netýkavka žliazkatá (I.palustre). rastúcim na rozhraní lesa a lúky je teplomilný pakost krvavý (G. pozdĺž ktorých sa naďalej šíri. Netýkavka nedotklivá (I. na ktoré sa podobajú. ale hojný je aj pakost nízky (G.sanguineum). pri ktorom sa chlopne tobolky náhle skrútia a vystrelia semená (seizmotaxia). drevnatejúcou stonkou a krvavočervenými kvetmi v nepravých okolíkoch a Obr.pakost smradľavý). Typickým lemovým druhom. sú zobákovitého tvaru. Podobá sa na Obr.

Má červené bobule mdlej chuti a ríbezľa skalná (R. Kvety drobné. 171: Kvety egrešovitých: A . Piestik je z 2 plodolistov. ktorý moschata) kvitne skoro na jar. K zrastá na báze s C aj s A a vytvára kvetnú čiašku. Lomikameň (Saxifraga).bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia).oppositifolia). Plodom je mnohosemenná bobuľa so zaschnutým K.  Byliny väčšinou drobného a trsnatého až vankúšikovitého vzrastu. najčastejšie s ružovými alebo červenými kvetmi. s listami nahlúčenými do prízemnej ružice. 170: Bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia) lomikameň. Mnohé z nich sú Obr. D . lomikameň pižmový (Saxifraga protistojnolistý (S. V nižších polohách na lúkach rastie napr.balsamina). lomikameň metlinatý (S. lomikameň cibuľkatý (S. B .rubrum) je známy ovocný ker. ktoré obsahujú pektín a preto sú vhodné na prípravu džemov a sirupov. ale kyslej chuti. Typické je vegetatívne rozmnožovanie prídavnými púčikmi. rubrum) majú červené alebo biele plody. Preto dokáže žiť na hranici možnosti existencie rastlinstva (napr. Mnoho druhov rodu patrí pre svoj drobný vzrast k obľúbeným skalničkám. Časti kvetu zrastajú do kvetnej čiašky (receptakulum) so spodným semenníkom. alebo netýkavka balzamínová (I. je mimoriadne otužilý a vydrží aj mráz -40 oC. ktorá kvitne na žlto a zvláštnosťou je opeľovanie kvetov drobnými slimákmi. Obr. 169: Lomikameň aj chránené. cibuľkami.egreš. výhonkami a pod.Ako črepníkové okrasné rastliny sa pestujú rôzne hybridy netýkavky sultánskej (I. ktorý je vyššieho vzrastu a rozmnožuje sa pacibuľkami v pazuchách listov.ríbezľa zlatá.Vo vysokých horách rastie u nás ďalších 15 druhov. väčšinou 5-početné.walleriana). Pôvodná je v severozápadnej Európe.alpinum). Z našich divorastúcich druhov sa v horských polohách vyskytuje ríbezľa alpínska (R. Tieto druhy rastú vo voľnej prírode väčšinou v štrbinách skál horských až vysokohorských oblastí. Kvety sú drobné v strapcovitých súkvetiach.paniculata).aizoides). Ríbezľa červená (R.Obr.ríbezľa červená 120 . napr. Ríbezľa (Ribes). Na prameniskách nájdeme porasty slezinovky striedavolistej (Chrysosplenium alternifolium). na arktických ostrovoch 83 o severnej zemepisnej šírky). Z okrasných rastlín sa v záhradách bežne pestuje rastlina s mäsitými veľkými lesklými listami a ružovými kvetmi . C . aj plnokvetými. Z bežnejších sú známe lomikameň vždyzelený (S. z ktorého sa vyvíja tobolka. s menšími C lupienkami ako K. pestované odrody (var. odráža ich veľkú životaschopnosť v sťažených podmienkach.  Sú to známe ovocné i okrasné kry s dlaňovito zúbkatými až laločnatými listami. 5 početné.pozdĺžny rez kvetom egreša.petraeum) má tiež strapce červených bobúľ. Názvy týchto druhov ako aj samotný názov .bulbifera).

172: Rozchodník prudký (Sedum acre): A . Rozchodník (Sedum).acre) a rozchodník kvet šesťradový (S.ríbezľa zlatá (R.tobolkami. s nevoňavými kvetmi v strapcoch so strihanými C lupienkami. Obr.montanum) s ružovými C lupienkami. v ktorých udržujú vodu a sú tak schopné prežiť aj obdobie sucha.(stepné lúky s kamenistými pôdami) rastú rozchodník prudký (S.  Byliny alebo polokry sukulentného typu s tučnými listami. pôvodom z Kaukazu s ružovými kvetmi a rozchodník skalný (S. ľudový názov . ktoré na rozdiel od ríbezlí nevyrastajú v strapcoch. 173: Skalnica strechová protistojnými listami a plodmi .Ríbezľa čierna (R. Divo rastie veľmi zriedkavo v lužných lesoch.  121 . Podobným rodom je skalničník (Jovibarba). B . Dužinaté. na skalách (petrofyty) tým. Egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa) je ostnitý ker so zelenkastými alebo červenkastými drobnými kvetmi. K pestovaným druhom najmä na cintrorínoch a záhradách patria ešte rozchodník pochybný (S. Tučnolist stromovitý (Crassula arborescens) pochádza z južnej Afriky a u nás sa pestuje ako izbová sukulentná rastlina vhodná aj na bonsaje. intenzívne a sladko voňavými kvetmi. ale jednotlivo alebo v pároch. zato majú zväčšený a rôznofarebný K.sanguineum) so strapcami červených kvetov. Má čierne plody s typickou arómou a kyslou chuťou. Vyniká vysokým obsahom vitamínu C.sexangulare). že majú vodné pletivá.nigrum). Kvety vo vrcholíkovitých súkvetiach majú rozmanitú stavbu a neustálený počet kvetných častí. chlpaté.habitus. ale ploché listy má rozchodník najväčší (S. Rastliny sú prispôsobené pre život v suchých oblastiach a extrémnych vysokohorských stanovištiach. Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) je ker s bielymi. Plody sú jedlé oválne bobule.maximum). Podobným druhom s bielymi kvetmi je rozchodník biely (S. Obidva druhy majú žlté kvety a drobné striedavo postavené tučné listy.reflexum) so sivozelenými tenkými listami a žltými kvetmi. Známe sú (Sempervivum tectorum) najmä okrasné druhy rodu hortenzia (Hydrangea).  Byliny alebo kry so 4-5 početnými kvetmi. Trojpuk drsný (Deutzia scabra) je podobný dekoratívny ker.album). ktorý má menej početné kvety a žlté C lupienky. Plodom je mechúrik. u pestovaných odrôd lysé. Rozmnožuje sa aj vegetatívne mladými ružicami vyrastajúcimi na poplazoch. V našich horách na skalných substrátoch rastie skalnica horská (S. Skalnica (Sempervivum) má tučné listy v hustej prízemnej ružici a kvetonosná byľ vyrastá iba 1-krát za život (monokarpická rastlina).spurium). alebo ríbezľa krvavá (R.aureum) s lesklými listami a žltými kvetmi. Na suchých stanovištiach Obr.jazmín. ktorá má kvety v bohatých chocholíkoch a okrajové kvety sú neplodné. Rastie takisto na skalnatých miestach od nížin až po horské polohy. Z okrasných druhov sa pestujú .

Bylinné mrkvovité. zoskupené do okolíkov alebo klasov. „zázračne“ liečivú rastlinu Číňanov poznajú na celom svete. petržlen). C 5-10. Spodný semenník má na vrchu žľaznatý terč (stylopódium). K 5. Ich stonka je dutá. so striedavými listami. ktoré dozrievajú na budúcu jar. G (2) Sú to väčšinou byliny s kolovitým koreňom. Obľúbenými izbovými rastlinami sú: fatsia japonská (Fatsia japonica ). Brečtan je zaujímavým pozostatkom treťohornej flóry u nás.organizmus človeka dvojito zložený list. C 5. nijaký odpočinok semien (nerušený rast v trópoch). Čepeľ listu je najčastejšie perovito delená až niekoľkokrát perovito zložená. Je to stará čeľaď blízko príbuzná čeľadi mrkvovitých. niekedy s niťovými úkrojkami (kôpor. 174: Aralkovité (Araliaceae). i-plod (bobula) (afrodiziakum). Daucaceae . ⊕. Kvitne až na jeseň zelenkastými kvetmi v okolíkoch. d-súkvetie. na kvitnúcich a plodných konárikoch vajcovité s celistvým okrajom (heterofýlia).  ( syn. A 5. Šeflera dlaňovitolistá (Schefflera actinophylla) má dlaňovitozložené listy a pestuje sa aj v panašovaných formách. nahé púčiky. kvôli priaznivému účinku na Obr. Všehoj ázijský (Panax gingseng) známy ženšen. drevnatá liana brečtan popínavý (Hedera helix). s dlaňovito dielnymi lesklými listami. U nás rastie len jediný druh. K 5. Niekedy je vyvinutá heterofýlia (bedrovník. niekedy sa vytvára buľva (zeler). ktoré majú veľkú. fenikel) a len zriedka je čepeľ nedelená s celistvým okrajom (prerastlík).okolíkaté ) Kvetný vzorec: . Plody sú čierne bobule. 122 . a vyrastanie mladých listov až v lete v čase najväčšieho tepla u nás. vždyzelené listy. A 5. V naších parkoch sa zriedka vyskytuje kalopanax (Kalopanax picta) a aralka tŕnistá (Aralia spinosa). posunutie času kvitnutia na jeseň (tropická krátkodenná rastlina). na neplodných konárikoch sú 3-5 laločné. Aralkovité rastú v trópoch a subtrópoch (70 rodov a 700 druhov). často nesprávne pod menom Aralia sieboldii. článkovaná a na povrchu ryhovaná. aralka tŕnistá (Aralia spinosa). Plodom je kôstkovica alebo bobuľa. Kvety sú 5 početné. koriander.Kvetný vzorec: . G (5) Sú to dreviny alebo liany s jednoduchými až dlaňovito zloženými listami (šeflera). Rastie v lesoch a často sa pestuje v záhradách na múroch a cintorínoch. a. ⊕.mrkvovité. ktoré vyrastajú na stonkách. u niektorých druhov až nafúknutú listovú pošvu. Umbelliferae . ktoré pochádzajú z východnej Ázie. Na jeho tropický povôd poukazujú tieto znaky: drevnatá popínavá liana (v tropických lesoch sa takto dostal k svetlu). Kožovité neopadavé zelené listy sú dvojaké. O podklad sa prichytáva krátkymi vzdušnými korienkami. rozšírené najmä v miernom pásme sa vyvinuli z drevinných a tropických aralkovitých. Pochádza z Japonska.

176 : Mrkvovité (Apiaceae): a . C lupienky sú smerom k okraju okolíka zväčšené. f . ale aj chrobáky a muchy). Pravidelné kvety sú päťpočetné. Kvety sú hmyzoopelivé (opeľovačmi sú včely.jednoduchý kvet (druhy podčeľade žindavovaté). ktorá sa po dozretí rozpadne na dva plôdiky (nažky). Tyčiniek je 5. Spodný semenník je zložený z 2 plodolistov. je žľaznatý terč (stylopódium) a 2 blizny. e . vtedy je kvet súmerný.tyčinkové alebo sú sterilné. ktoré sa javí ako biologický celok .aníz (Pimpinella anisum). list. Obsahujú silice a aromatické oleje. stonke. listoch a oplodí. koreň kultúrnej formy. obojpohlavné a len kvety na okraji okolíka sú niekedy súmerné a jednopohlavné .Obr. d . s dlhým nechtíkom. Pre taxonómiu mrkvovitých sú dôležité morfologické a anatomické znaky plôdikov Obr. ktoré však môžu aj chýbať. Kalich je malý. Plodom je dvojnažka. kvet.mrkva (Daucus). Korunné lupienky sú biele alebo žlté. b . Okraj lupienkov je laločnatý s prostredným lalôčikom ohnutým smerom do stredu kvetu. Z anatomických znakov treba uviesť schizogénne sekrečné kanáliky v koreni. visiace na plodonose karpofore. g . často sotva badateľný. plod a prierez plodom rozpoznať 5 hlavných rebier a 123 . 175: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých: c . kvet. dvojnažka a plôdik.fenikel (Foeniculum). zložený okolík a kvet Kvety sú drobné a tvoria jednoduchý alebo zložený okolík podopretý listeňmi (obal) a listeňcami (obalček).mrkva (Daucus carota).rasca (Carum). Možno na nich dvojnažkou.koriander (Coriandrum sativum). Niekedy kvety tvoria hlávku alebo aj iné strapcovité súkvetie. Na vrchole semenníka. čiže na báze čnelky. prierez (nažiek).kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria).

v bunkách niektorých druhov sú alkaloidy a kyanidy s toxickými účinkami (bolehlav).angelika lesná (Angelica sylvestris). bohatý na bielkoviny a tuky. c . 177: Mrkvovité (Apiaceae): listy mrkvovitých. Podčeľaď : Apioideae .aníz (Pimpinella anisum). 2. Rozdeľujeme ich na 2 podčeľade: 1. hypokotyl i epikotyl). Obsahuje apiín a silice. Čeľaď je rozšírená najmä v severnom temperátnom pásme (300 rodov a 3000 druhov). resp. dulce) sa pestuje pre zdužnatené stopky listov a pošvy ako zelenina. Medzi úžitkové rastliny tejto čeľade patrí zeler voňavý (Apium graveolens) .rozpuk jedovatý (Cicuta virosa).bolševník (Heracleum zelerovaté sphondylium).4 vedľajšie rebrá. koreniny) a liečivé rastliny. Rastie na poľných medziach a pasienkoch.graveolens var. Mnohé z nich sú úžitkové (zeleniny. Podčeľaď : Apioideae Obr. hviezdicovito rozložených listeňov. e . Kvety sú biele. Pestuje sa ako zelenina pre vňať a zhrubnutú buľvu (tvorí ju zdužinatený koreň. dvojročná bylina s guľovitým habitusom (stepný bežec) so súkvetím podopretým dlhými ostitými obalmi. Semená majú endosperm. od morského pobrežia až do vysokých hôr. b . preto semená mrkvovitých nepožierajú živočíchy.zelerovaté Druhy tejto podčeľade sú tiež byliny so zloženými alebo viackrát delenými listami. terpénov i silíc. kvety v zložených okolíkoch. Z vývojovej stránky mrkvovité predstavujú paralelnú čeľaď s aralkovitými a sú v skutočnosti ich zjednodušeným bylinným typom. Podobný výskyt má hviezdnatec čemericovitý (Hacquetia epipactis). Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) sa od praveku pestuje pre aromatické listy (prísada do pokrmov) a pre zhrubnuté 124 .paštrnák (Pastinaca sativa) Podčeľaď : Saniculoideae . súkvetie hlávka alebo jednoduchý stiahnutý okolík.žindavovaté Sú to byliny s jednoduchými listami. d . Hlavné rebrá sú niekedy krídlaté (anemochória) alebo s ostňami a háčikmi (zoochória) a vo vedľajších rebrách. Podčeľaď : Saniculoideae – žindavovaté. Zeler voňavý sladký (A. Drobné okolíky sú podopreté nápadným obalom zo žltozelených. V pletivách väčšiny druhov sú schizogénne kanáliky s obsahom terpenoidov. brázdach sa tiahnu olejové kanáliky. Z pôvodnej flóry Slovenska sem patrí kotúč poľný (Eryngium campestre).dvojročná bylina s lesklými listami so širokými úkrojkami. Žindava európska (Sanicula europaea) a jarmanka väčšia (Astrantia major) sú lesné druhy (bučiny) s dlaňovito dielnymi listami. a .

sativa). Kvety sú biele alebo ružové. Pestuje sa v niekoľkých kultivaroch pre aromatické plody (korenina). Archangelika lekárska (Archangelica officinalis) je mohutná trváca bylina s malým podzemkom. Listová čepeľ je dvojite až trojite perovito strihaná.bolehlav (Conium maculatum). aníz . Mrkva obyčajná (Daucus carota) je divorastúci druh. rasca (Carum carvi). priečne rezy plodom: j . jemne graveolens). Pre obsah cukru a karoténu vo valcovitom koreni s hrubým sladkým kôrovým pletivom sa pestuje oddávna pod menom karotka. Má typickú vôňu „Maggi“. Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare) je statná sladko aromatická bylina podobná kôpru. pri výrobe likérov. horné stonkové listy sú na veľkých bruchato nafúknutých pošvách sediace. Boli vyšľachtené početné odrody. Drobné žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. sivo oinovatená. medziach a ako burina na okrajoch polí a v trvácich krmovinách. Bazálne listy sú celistvé.maximus mrkva siata (D. h . ch.plody: a . Koriander siaty (Coriandrum sativum) je jednoročná bylina s výraznou heterofýliou. Listy sú 2-4 krát perovito dielne s úzkymi úkrojkami. Kŕmne odrody majú biely až žltkastý koreň. Nažky sú páperisté. Plôdiky sa používajú ako korenina do sladkého pečiva v cukrárstve.zeler (Apium vulgare) je jednoročná.petržlen (Petroselinum). lúk a v priekopách. d . Z tohto druhu vznikla v Prednej Ázii krížením s D.bolševník (Heracleum páperistá bylina s výraznou sphondylium). pochádza pravdepodobne z východného Stredozemia. Z ostatných u nás divo rastúcich druhov sú najhojnejšie: kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris) je väčšia trváca zelenosivá bylina s delenými listami. dolné stonkové listy perovito strihané a horné stonkové listy dvojito až trojito perovito strihané s nitkovitými úkrojkami. g . Stredný kvet v okolíku je často hnedofialový. Byľ je hladká. 178: Mrkvovité (Apiaceae) . pasienkoch. Bedrovník anízový. Kôpor voňavý (Anethum graveolens) má listy troj až štvornásobne strihané na niťové úkrojky. Pochádza pravdepodobne z južnej Európy. heterofýliou. l .petržlen. chlpaté. dvojročná bylina s priamou chlpatou ryhovanou byľou.bolehlav. Zrelé dvojnažky sa nerozpadávajú. aromatické. Rastie na medziach a výslných stráňach i ako burina vo vinohradoch a pod. Vo všetkých častiach obsahuje silice. Odpradávna sa pestuje v Prednej Ázii a v južnej Európe pre aromatické plody (korenina) a liečivo. Skučeravené listy má forma crispum. Oddávna sa pestuje pre voňavé listy. Miestami sa pestuje ako liečivá rastlina. Zložené okolíky bielych kvetov sú na spodku kryté obalom z veľkých perovito strihaných listeňov.korene (zelenina). Vajcovité dvojnažky majú zreteľné hlavné rebrá. e (Pimpinella anisum. Paštrnák siaty (Pastinaca sativa) je dvojročná rastlina s perovito zloženými listami. Bazálne a dolné stonkové listy sú dlho stopkaté. Pôvodný je v Stredozemí. ktoré obsahujú kôprovú silicu (zeleninová korenina). 125 . sativa) sa pestuje ako koreňová zelenina.sativa subsp.fenikel (Foeniculum). b (korenina). Žlté kvety sú v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. obsahujú koriandrovú silicu. Je to významná medonosná rastlina (dlho kvitne). k -mrkva. Ligurček lekársky (Levisticum officinale) je mohutná bylina s veľkými 2-3 krát perovito zloženými listami a žltými kvetmi. zelenkastobiele. Paštrnák siaty pravý (P.archangelika (Archangelica). sušené listy sa pridávajú do koreninových zmesí. Rasca lúčna (Carum carvi) je naša pôvodná dvojročná lúčna rastlina. Pochádza zo Stredomoria a pestuje sa pre aromatické plody Obr. nezhrubnutý. m fenikel. Pochádza z Prednej Ázie. okolík bez obalov. koreň biely.paštrnák (Pastinaca sativa). v lekárstve. U nás rastie hojne na suchých lúkach. okolíky sú polguľovité. Pochádza z Prednej Ázie a kedysi sa hojne (dnes zriedka) pestoval ako liečivá a koreňová rastlina. Anisum koriander (Coriandrum). Nažky sú štetinaté s háčikmi. sú guľovité. Rastie na okrajoch ciest.i . f . nie je však známa divo rastúca. Olšovník rascolistý (Selinum carvifolia) a smldníky (Peucedanum) sú častou zložkou vlhších lúk a pasienkov.

dávivé orechy). celistvookrajové. horcovka (Comastoma). 179: Horec žltý (Gentiana lutea) 126 . horcovník (Calathiana). Pre horcovité sú typické obsahové látky . Sú napr. Niekedy sa v parkoch pestuje boľševník obrovský (H. pri vädnutí páchnu myšinou. Pôsobia ako prudké nervové jedy.cerefolium) je jednoročná nitrofilná rastlina s aromatickými listami (vonia ako hašlerky). Sú napr. kry i liany vyznačujúce sa obsahom indolových alkaloidov strychnínového typu (strychnín. Mladé rastliny sa skrmujú.pneumonanthe) vyskytujúci sa zriedkavo na vlhkých slatinných a rašelinných lúkach nižších polôh. Pri potokoch rastú 2 podobné druhy . prípravkov na dočasné ochrnutie pri odchyte zveri alebo veterinárnych zákrokoch. Plody sú jedovaté. vomocin). veľmi dekoratívny horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea). Na jeseň zasa rozkvitá v horách ďalší. Celá rastlina je prudko jedovatá (obsahuje cikutoxín). zložkou tzv. Listy sú 2-3 krát perovito zložené. ktorá sa na vlhších miestach stáva burinou (vegetatívne rozmnožovanie podzemkovými poplazmi). Z oblasti Venezuely a Kolumbie pochádza strychnínovník jedovatý (Strychnos toxifera). Boľševník borščový (Heracleum sphondylium) je mohutná trváca bylina s nepárno perovito delenými listami rozmanitého tvaru. Miestami v okolí parkov. ktorý má veľmi jedovaté plody i semená (tzv. Z rodu horec (Gentiana) boli vyčlenené jednokveté druhy do rodov: horcokvet (Ciminalis). Plody sú veľmi toxické pre obsah koniínu. Alkaloidy sa však používajú aj v lekárstve. strychnínovník tŕnitý (Strychnos spinosa) pochádzajúci z Madagaskaru. Obr.  Tropické stromy. súčasťou rôznych anestetík. Pri dotyku spôsobuje kožné i sliznicové ekzémy. objímavé až prerastené listy. K vzácnym horcom dnes už patrí horec pľúcny (G. Rastie na lúkach od nížin do hôr.nux-vomica). Z niekoľkých druhov je v teplejších oblastiach najčastejší prerastlík kosákovitý (B.angelika lesná (Angelica sylvestris) a kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria). najmä pozdĺž potokov splaňuje. U nás dosahuje výšky až 4 m a priemer stonky majú až 10 cm. Plod je dvojplodolistová tobolka pukajúca chlopňami.  Byliny s jednoduchými sediacimi listami postavenými protistojne a zrastenolupienkovými kvetmi s rúrkovitou C. brucin.falcatum). Horec (Gentiana) má niekoľko druhov s veľkými modrými alebo žltými kvetmi. Z jeho kôry sa vyrábajú šípové jedy. Trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris) je hojnou rastlinou rastúcou popri cestách a v lesoch. ktorý je pôvodný na Kaukaze. Celá rastlina je štetinatá. Nebezpečný invázny druh. Horce sú chránené rastliny pre ich vzácny výskyt. Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum) je dvojročná rastlina s hladkou oinovatenou červenkastohnedo škvrnitou byľou. resp. Kvitne koncom leta. Taxonómia horcov je zložitejšia. 4-5-početnou. Trebuľka voňavá (A. ktoré spôsobujú horkú chuť. V Indii je pôvodný strychnínovník indický (S.horčiny a glykozidy. Rozpuk jedovatý (Cicuta virosa) rastie na brehoch vôd.Prerastlík (Bupleurum) ako jediný rod z čeľade má jednoduché. ktoré používajú najmä Indiáni v povodí Amazonky do hrotov šípov na lov zveri i proti nepriateľom. "kurare" jedov. Pestuje sa aj v záhradkách.mantegazzianum). loganin. Niektoré druhy afrického pôvodu majú aj jedlé plody . Rastú najmä v horských až vysokohorských polohách. Tieto látky podporujú tvorbu žalúdočných tráviacich štiav a preto sa niektoré horcovité využívajú ako liečivé rastliny i v likérnictve ako prísada do destilátov. napr.bobule.

niektoré druhy so sukulentnou stavbou. Kedysi pestovaná ako medonosná rastlina. 127 . 182: Oleander obyčajný Pochádza z južnej Európy. 183: Luskáč jarný (Calathiana verna). Páperisté semená sú ľahko roznášané vetrom. Známejší zástupcovia sa využívajú ako okrasné rastliny. pretože nevydrží mráz. 181: Zemežlč menšia (Centaurium erytraea) drobné ružové kvety vo vidlici s dlhou C rúrkou. Má menšie kvety žltkastej až bielej farby. ružovými alebo bielymi kvetmi. v ktorej sú semená s páperistými výrastkami. plod tobolka. Zimozeleň menšia (Vinca minor) je rastlina dubovohrabových lesov. Známy horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii) skrášľuje skalnaté vápencové biotopy a vytvára v horách jarný aspekt. Semená sú prudko jedovaté.lutea) a horca bodkovaného (G. Kvety sú 5-početné zvláštnej stavby. pretože tyčinky sú prirastené k piestiku a vytvárajú stĺpik (gynostémium). U nás sa pestuje zriedkavo. Používa sa vňať s obsahom horčinových glykozidov. V krajinách južnej Európy je veľmi častou okrasnou drevinou parkov a mestskej zelene. podobne ako na horských lúkach horcovník Obr. Je to ker s kožovitými kopijovitými listami a veľkými červenými. Vyskytuje sa v teplejších oblastiach na suchých stráňach a stepných lúkach i riedkych dubových lesoch. Podobne sa pestuje aj zimozeleň väčšia (V. väčšina druhov rastie v trópoch. najčastejšie protistojné. Pachypodium). K liečivým rastlinám patrí zemežlč menšia (Centaurium erytraea). Má Obr. Clusiov (Ciminalis clusii) (Vincetoxicum hirundinaria) Horček (Gentianella) má niekoľko druhov podobných horcom. Obr. lúkach a pod. resp. kožovitými listami. mechúrik. pochádza z južnej Afriky a Madagaskaru (napr. Liečivá rastlina. (Nerium oleander) Typickou stredozemskou rastlinou je oleander obyčajný (Nerium oleander).major) s väčšími kvetmi. Kvety sú 45-početné. Rastie na lúkach a pasienkoch. Je tiež chránený a podzemky sa získavajú z pestovaných rastlín. Rastú najmä v horských polohách. ktoré podobne ako horce povzbudzujú trávenie. 180: Horcokvet lekársky Obr. ale kvety sú menšie.punctata). Domáca v severnej Amerike. Horec bodkovaný rastie hojnejšie v žulovej časti Tatier a vyšších hôr.  Sú to dreviny i byliny so vždyzelenými. Tobolka kopijovitého tvaru. Plodom je tobolka. Pestovaná i splanelá glejovka americká (Asclepias syriaca) je mohutná rastlina s ružovými kvetmi v okolíkoch a veľkými tobolkami. Peľové zrná sa zlepujú do hrudky (polinárium). na pasienkoch. Listy sú jednoduché.Podzemky s obsahom horkých látok sa využívajú najmä so žltokvitnúcich druhov mohutného horca žltého (G. lianami i bylinami. Vytvára rozsiahle porasty a preto sa aj využíva v záhradách a cintorínoch na zakrytie pôdy.  Čeľaď zastúpená drevinami. V našej flóre rastie jediný domáci druh luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria). Niekoľko druhov má sukulentnú stavbu.

látky využívané v lekárstve (náprstník. obsahujú glykozidy alebo saponíny. ale aj okrasné. Plodom je tobolka. tj. Liečivým druhom je tiež náprstník vlnatý (D. Druhy náprstníka (Digitalis) sú dvojročné.divozel.grandiflora).všivec. listy sú zakrpatené. Najväčší význam má náprstník červený (D. Zvláštnosťou býva u viacerých zástupcov tzv. pyskovitú (papuľka) alebo s ostrohou (pyštek). Parazity majú pozmenenú stavbu tela (chýba chlorofyl.pyštek. E . od takmer radiálnej (divozel) až po súmernú s C rúrkou (náprstník). Kvety sú hmyzoopelivé. ktorých centrom rozšírenia je najmä južná Afrika. ktorých veľké päťcípe koruny sú hladké akoby z vosku. C náprstník. B .krtičník. Pochádza z Číny. stapélie (Stapelia). K (5). Niektoré sú jedovaté. Mnohé druhy krtičníkovitých majú typický nepríjemný zápach (napr.Veľmi známa je izbová liana hoja vosková (Hoya carnosa). Pochádza z Balkánu a obsahuje podobné látky ako predošlý druh. Poloparazity sú na nerozoznanie od iných druhov a sú to väčšinou lúčne druhy (očianka. U sukulentných druhov. listy v podobe šupín). aj ako okrasný pre dekoratívne veľké červené kvety. Najviac druhov rastie v miernom pásme. Listy majú najčastejšie jednoduché a veľmi rôznorodé. alebo poľné a záhradné buriny. ktorý sa pestuje ako liečivý. Niektoré pripomínajú morské hviezdice. Takými sú napr. ktoré vyrastajú na visiacich vláknitých stonkách. Kvitne však zriedkavo. pelorický kvet. divozel).veronika 128 . Obsahujú kardiotonické glykozidy. D . Ceropégia woodová (Ceropegia woodii) má podzemnú hľuzu a sukulentné listy srdcovitého tvaru. C (5-4). F . Prirodzene rastie v lesoch západnej Európy. čermeľ). 184: Kvety krtičníkovitých: A . Tento jav sa využíva aj pri šľachtení okrasných foriem. kvetonosná byľ s jednostranným strapcom veľkých kvetov s lievikovitou C vyrastá až v druhom roku.  Kvetný vzorec : . V našich lesoch rastie žltokvitnúci náprstník veľkokvetý (D. Význačné sú najmä kvety. Do čeľade patria aj parazity alebo poloparazity.očianka. Kvety majú C veľmi rôznorode utváranú. alebo iných i vrcholíkatých súkvetiach. Majú hranaté dužinaté stonky. Obr.purpurea). klasoch. Pestuje sa ako bytová rastlina. pyštek). Najčastešie sú kvety v súkvetiach a to v strapcoch. stromy sú výnimočné (paulovnia). krtičník). pričom ostatné kvety sú súmerné (divozel. Význam majú liečivé rastliny. .lanata) s hnedofialovými kvetmi a belavým dolným C pyskom. A 5-2. Náprstníky sú jedovaté. G (2) Prevažujú byliny. ktoré sa využívajú v lekárstve na podporu srdcovej činnosti. G . terminálny kvet je pravidelný. Má jednoduché tuhé voskové listy a malé kvety v guľovitých vrcholíkoch. došlo k zdužnateniu stonky.

5-početné kvety majú tanierovitú C. Veronika lekárska (V. veronika roľná (V. Sú to väčšinou lúčne druhy.fruticans). sú takmer lúčovito súmerné a usporiadané do štíhlych paklasov. K lúčnym druhom patrí veronika obyčajná (V. veronika potočná (V. Niekoľko druhov nájdeme pri potokoch a na vlhkých stanovištiach. pomocou ktorých sa korene rozrastajú. ktorými čerpajú živiny z hostiteľskej rastliny. ktoré sa navzájom veľmi podobajú. Niektoré sú aj Obr.hederifolia). Preto je pyštek častou burinou polí a záhrad. okrajoch ciest. Obsahovými látkami sú saponíny. Je zároveň aj indikátorom kyslých pôd. Pyštek obyčajný (Linaria vulgaris) je známou rastlinou so žltými kvetmi s ostrohou. Iné druhy patria medzi vysokohorské veronika kríčkovitá (V. zdravienok (Odontites). Kvety sú jednotlivé v pazuchách listov. Mnoho druhov je poľných a záhradných burín.Obr. Medzi poľné jednoročné buriny patria veronika perzská (V.arvensis) alebo veronika brečtanolistá (V.persica). Rozsiahlym rodom je veronika (Veronica). Veroniky sa poznajú podľa 4. veronika lesklá (V. alebo v strapcoch. napr. očianka (Euphrasia). Liečivými druhmi sú divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum) a divozel sápovitý (V.Podobné využitie ako náprstníky majú aj niektoré druhy divozelu (Verbascum). 187: Štrkáč menší liečivé (očianka. Rastie vo svetlých listnatých lesoch i na pasienkoch.chamaedrys). mohutného vzrastu. väčšinou so žtými kvetmi. ktoré sú buď tiež v pazuchách listov alebo tvoria terminálne súkvetie. úhoroch a pod.polita). zdravienok).phlomoides). ktoré majú normálne vyvinuté zelené listy. Na koreňoch má vegetatívne pupene. iné patria medzi lúčne rastliny. slizy a flavonoidy. Sú to dvojročné rastliny s prízemnou ružicou listov. Niekoľko ďalších druhov rastie na suchých a výslnných lúkach v teplejších oblastiach. Majú mäkkoplstnaté listy a rastú na výslnných stráňach. Zvláštnu skupinu krtičníkovitých tvoria poloparazitické druhy. napr. 185: Náprstník červený (Digitalis početnej C modrej farby a v kvete (Verbascum phlomoides) purpurea) sú len 2 tyčinky. ale pod zemou vyrastajú z koreňov haustóriá. 186: Divozel sápovitý Obr. štrkáč (Rhinanthus) alebo čermeľ (Melampyrum).officinalis) je liečivá. 188: Pyštek obyčajný Obr.beccabunga). (Rhinanthus minor) (Linaria vulgaris) 129 .

takmer mikroskopických semien.záraza (Orobanche) s niekoľkými navzájom ťažko rozlíšiteľnými druhmi. tabak. Patrí medzi ne strom s modrofialovými kvetmi s príjemnou prenikavou vôňou a veľkými srdcovito vajcovitými listami . červenkasté. ľuľku a slnečnici. na ktorých sa zakladajú adventívne pupene. Je to bezchlorofylová rastlina žltkastej až ružovej farby s hrubou dužinatou stonkou a šupinovitými listami. Pod zemou majú hľuzovito zhrubnutý útvar. Dreviny sú v tejto čeľadi výnimočné. tabaku. lipkavec. Rastie v listnatých lesoch na jar. ďatelina. napr. nevädza a pod. 189: Krtičník hľúznatý koreňoch iných rastlín.paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa). ale o to nápadnejší je svojim typickým zápachom. Okrem toho sú na listoch ponorených pod vodou tzv. u nás sa pestuje často v mestách a parkoch (niekedy vymŕza). z ktorého vyrastajú haustóriá ku koreňom hostiteľskej rastliny. Obr.  Nezelené bezchlorofylové parazitické rastliny s dužinatými. 190: Záraza konáristá  Mäsožravé rastliny žijúce na vlhkých stanovištiach. (Pinguicula vulgaris) hluchavkovité. Pôvodná je v Japonsku. krtičník hľúznatý (Scrophularia nodosa). žltkasté alebo hnedé. Úplne parazitickou rastlinou na koreňoch drevín je zubovník šupinatý (Lathraea squamaria). Plodom je tobolka s veľkým množstvom veľmi drobných. ďalej záraza konáristá (O. U vodných rastlín aj z iných čeľadí je to pomerne častý jav. šupinovitými listami a súmernými pyskovitými kvetmi v strapci alebo klase. 191: Tučnica obyčajná hostiteľmi sú napr. V záhradách sa často pestuje papuľka väčšia (Antirrhinum majus).cumana) parazitujúca najmä na slnečnici ročnej. prameniskách alebo priamo vo vode. podobná zárazám. Tieto rastliny parazitujú na Obr.ramosa) na konope. Niektoré ďalšie druhy rastú na suchých lúkach a pasienkoch a ich Obr.K lesným druhom patrí napr. rajčiak). Medzi karanténne buriny sa zaraďujú záraza kumánska (O. palina. Má veľké pyskovité kvety rôznych farieb. Kvety sú rôznych farieb: fialové. vodné mechúriky v (Orobanche ramosa) 130 . Má nenápadné hnedočervené kvety. Do čeľade patrí jeden rod . Kompenzujú tým zníženú pravdepodobnosť kontaktu vyklíčeného semena s koreňom hostiteľskej rastliny. Bublinatky (Utricularia) sú vzácne vodné rastliny s niťovitými listami. U nás rastú len 2 rody. ktorými sa vegetatívne rozmnožujú. niekedy aj (Scrophularia nodosa) hospodársky významných (slnečnica.

Na povrchu listov sú lepkavé žliazky (tentakuly). Plody sú veľmi rozdielne: tobolka (orgován). ktoré majú iný spôsob chytania hmyzu. Využívajú sa najmä ako okrasné dreviny. Obr. jaseň americký (F. Praktický význam má jeho kvalitné drevo. Jaseň (Fraxinus). stromy alebo kry s protistojnými listami buď jednoduchými (napr. prípadne sa pestujú kvôli plodom ako pochutina a olejnina (oliva). Tučnica obyčajná (P. na ktoré sa hmyz prilepí a tráviace enzýmy telo rozložia. Kvety bublinatiek sú súmerné. Oba druhy patria medzi vzácne rastliny a rastú na vlhkých miestach horských polôh.excelsior). kôstkovica (oliva). alebo perovito zloženými (jaseň). Vzácnejším i chráneným druhom je jaseň mannový (F. nažka (jaseň). bobuľa (zob vtáčí).podobe nafúknutých bubliniek (odtiaľ názov rastliny). Plodom je kôstkovica oválneho tvaru veľkosti drobnej slivky. Najbežnejším je jaseň štíhly (F. najmä v stupni listnatých lesov. 131 . žltej farby. Naopak vlhkomilným druhom je jaseň úzkolistý (F. Tučnice (Pinguicula) sú mäsožravé rastliny. Stromy s nepárno perovito zloženými listami. Rastie v teplých obastiach. ktoré je pružné a ohybné a používa sa na výrobu nábytku. U nás pôvodne rastú 3 druhy. Je strom so vždyzelenými kožovitými kopijovitými listami a drobnými kvetmi.  Sú dreviny. ktorý sa podobá vzrastom na jaseň štíhly. väčšinou pôvodom z amerického kontinentu.pennsylvanica). suťových lesoch spolu s javormi a lipami. pomocou ktorej dochádza k rozkladu tela uloveného živočícha. Z jej oplodia sa získava potravinársky najhodnotnejší olivový olej (15-40%). cyklopy). Je to vysoký strom rastúci v tzv. jaseň mannový sivé a jaseň úzkolistý hnedé. Majú tučné. Oliva európska (Olea europaea). obojpohlavné i jednopohlavné. Kultivary určené na konzervárenské spracovanie plodov majú menej oleja (8%). mäsité listy (odtiaľ názov) v prízemnej ružici. vytvárajú bohaté a voňavé metliny. 192: Oliva európska (Olea europaea) Slúžia ako pochutina obľúbená v juhoeurópskych štátoch. Jeho kvety sú nahé.ornus). 193: Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) (F. hudobných nástrojov a pod. Na bezlistej stonke sa nachádza jediný kvet s ostrohou. Oliva je pravdepodobne známa len v kultúre v rôznych odrodách a formách a vyskytuje sa i pestuje v oblasti Stredozemného mora. Na vnútorných stenách mechúrikov sú žliazky obsahujúce tekutinu. listové úkrojky sú širšie a kvety sú na rozdiel od iných jaseňov hmyzoopelivé. zob vtáčí). Jaseň štíhly má púčiky čierne. ktoré slúžia na chytanie drobných vodných živočíchov (dafnie.alpina) biely kvet. Naše jasene sa dobre rozlišujú aj podľa púčikov. Plodom jaseňov je nažka s krídlom.vulgaris) má fialový a tučnica alpínska (P. ale listové úkrojky sú užšie. Kvety bez kvetných obalov sú v metlinách. Rastie v lužných lesoch pri väčších riekach juž. forzítia. Slovenska. V parkoch sa niekedy pestujú aj cudzokrajné jasene. napr. kde často tvorí typický obraz krajiny. Kvety sú štvorpočetné.americana) alebo jaseň červený Obr.angustifolia). v lesostepiach a teplomilných dubinách. Dosahuje nižší až krovitý vzrast.

 Prevažne byliny s protistojnými listami. orgován perzský (Syringa persica) pôvodná v juž. často s poliehavými alebo popínavými stonkami. ktorý má širšie vždyzelené. Pestuje sa najmä ako skalnička.ovalifolium). okrajoch lesov aj vďaka vegetatívnemu šíreniu. ktorý kvitne na jar a vytvára nízke vankúšovité porasty. známy Obr. lúčovito súmerné až takmer súmerné vo vrcholíkoch. Význam majú najmä niektoré okrasné rastliny. 196: Povoja plotná (Calystegia Pochádza z Balkánu a u nás sa sepium) udomácnil najmä pri potokoch. Nápadný je v zime čiernymi bobuľami. Poliehavé stonky s ihlicovitými prezimujúcimi listami má flox šidlolistý (P. Ázii. Najnápadnejším Obr. často v kultivaroch panašované listy. Zob vtáčí rastie prirodzene v krovitom podraste dubohrabových lesov. striedavo postavené. Kvety 5-početné. Vojnovka belasá (Polemonium coeruleum) (Obr. ktoré neopádavajú a sú potravou vtákov. Plodom sú tobolky. V záhradách a parkoch sa najčastejšie pestuje kríženec zlatovky previsnutej (F. Zlatovka (Forsythia) je ker so žltými kvetmi vyrastajúcimi z brachyblastov na prútovitých konárikoch. Kvitne skoro na jar pred vyrašením listov.  Sú byliny. Rastie na vlhších horských lúkach a pestuje sa ako okrasná i medonosná.Zob vtáčí (Ligustrum vulgare) je ker s jednoduchými listami a bielymi voňavými kvetmi v metlinách. 194: Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) najmä tým. a juhových.subulata). Kvitne v máji.paniculata). Obr. cestách. Nižšieho vzrastu je flox Drummondov (P. Z vysokých druhov kvitnúcich v lete sú to flox metlinatý (P. 3-plodolistový semenník sa mení na tobolku. Niektoré vytvárajú koreňové hľuzy (povojník). pretože znáša strihanie. že kvitne aj v „teplejších“ zimách už v decembri. Používa sa aj na živé ploty. Pochádza z Japonska.drummondii).suspensa) a zlatovky zelenkastej (F. Ľudový názov tohto kra „zlatý dážď “ je nesprávny. 195) je rastlina s perovito zloženými listami a belasými kvetmi. Menej často sa pestuje napr. Jeho plodom sú tobolky. 195 132 . Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) je známy okrasný ker so srdcovitými listami a metlinou drobných voňavých kvetov fialovej alebo bielej farby. podobne ako zob vajcovitolistý (L. Materské druhy pochádzajú z Číny. Pre človeka sú jeho plody mierne jedovaté.viridissima) pod názvom zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia). Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum) je okrasný ker so žltými kvetmi. Listy sú jednoduché. nakoľko sa používa pre štedrec ovisnutý z čeľade bôbovitých. Flox (Phlox) pochádza zo Severnej Ameriky a u nás sa pestujú niektoré okrasné druhy vo veľkom počte rôznofarebných foriem.

konopa. poliehanie obilia). Tyčinky prirastajú ku korune a semenník dozrieva na dvojpúzdrovú tobolku. Plodom je tobolka. Nové taxonomické členenie rozlišuje viac rodov s odlišnými znakmi v kvetoch. Je bylinou vlhších stanovíšť. Parazitickým spôsobom výživy sa značne zmenila stavba ich tela. ktoré zostávajú dlho klíčivé a sú veľmi odolné.znakom čeľade je veľká zrastenolupienková C lievikovitého tvaru. Pochádza zo Stredozemia. Sú hmyzoopelivé a niektoré druhy majú nektáriá. Kukučina ľanová (C. sú ale sladšej chuti ("sladké zemiaky") a majú až o 50 % vyššiu nutričnú hodnotu. na ktoré sa jednotlivé druhy kukučín špecializujú. ⊕.  Kvetný vzorec : . kde sa často vyskytuje. aj voči tráviacim šťavám zvierat. napr. Vňať a hľuzy sa skrmujú. Najbežnejší zástupca čeľade u nás je pupenec roľný (Convolvulus arvensis). ktoré sa využívajú aj v lekárstve. Parazitizmus sa prejavuje čerpaním živín z hostiteľskej rastliny pomocou haustórií (metamorfovaných adventívnych koreňov). najmä ďatelinách a lucerne. Hostiteľskými rastlinami sú rôzne druhy vyšších rastlín. Pupenec je jedovatý a najmä v koreni obsahuje glykozidové živice. Je parazitom pŕhľavy a iných rastlín lužných lesov (vŕba. ružové alebo biele.ovíjavosť stonky. Bataty sú dôležitou plodinou aj pre škrobárenský a liehovarnícky priemysel. z Ameriky a udomácnili sa. Semená sa šíria spolu s osivom ďatelín. ale kvety a listy sú väčšie. Listy. Kvety sú 4-5-početné. [C (5) + A Obr. dnes však ustupuje v súvislosti s úbytkom pestovania ľanu a modernou agrotechnikou. Iné druhy povojníkov.epilinum) cudzopasí na ľane.  Parazitické bezchlorofylové rastliny s príbuzenskými vzťahmi k pupencovitým. Podobných hostiteľov pobrežných krovín napáda aj kukučinka chmeľová (Monogynella lupuliformis). Kukučina ďatelinová (C. Kukučina európska (C. K (5). Nevyhýba sa ani kultúrnym rastlinám (tabak.trifolii) cudzopasí na bôbovitých. Kukučina ďatelinová sa môže tiež rozmnožovať časťami stonky. napr. alebo boli v minulosti zavlečené. S pupencovitými majú spoločnú vlastnosť . pobrežných krovín a lužných lesov. usporiadané v bezstopkatých klbkách. 197: Klbko kvetov kukučiny 5]. chmeľ.europaea) má hrubšie byle a početné klbká kvetov. keďže neplnia asimilačnú funkciu. napr. Rozmnožuje sa semenami. Úžitkový druh trópov a subtrópov povojník batatový (Ipomaea batatas) sa v týchto oblastiach pestuje pre jedlé škrobnaté hľuzy koreňového pôvodu. U nás sa vyskytujúce druhy kukučiny (Cuscuta) sú naše pôvodné. Rozmnožuje sa vegetatívne a jeho ovíjavé byle opletajú stonky iných rastlín (spôsobujú napr. povoja). načervenalé alebo žltkasté. povojník purpurový (Ipomaea purpurea) sa pestuje ako okrasná popínavá letnička s veľkými lievikovitými kvetmi purpurovočervenej farby. Rastie na poliach. zemiaky). sú zakrpatené v podobe drobných šupín. Vzhľadom na charakter šírenia a prispôsobovania sa druhu novým podmienkam bol tento druh zaradený medzi karanténne buriny. G (2) 133 . okrajoch ciest a pri plotoch. Stonky sú niťovité. Povoja plotná (Calystegia sepium) sa podobá na pupenec. Cievne zväzky sú bikolaterálne a niektoré druhy čeľade majú mliečnice alebo sekréčne nádržky so živicami. Je nepríjemnou burinou pretože má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Používajú sa podobne ako zemiaky.

ktoré vyrastajú z podzemnej stonky (z podzemku). 5 tyčiniek je k sebe sklonených a vytvára kužeľ. Najpočetnejším rodom je ľuľok (Solanum).durman (C rúrkovito lievikovitá). D . v stonkách s bikolaterálnymi cievnymi zväzkami.alkaloidy. C .ľuľkovec .zemiak .). B otvárajú v noci. okrasné (petúnia. niekedy sa Obr.semeno. Hľuzami sa 134 . Využívajú sa v lekárstve (napr. Plodom je tobolka pukajúca 2 alebo 4 chlopňami alebo viečkom (blen). Pre ľuľkovité sú charakteristické obsahové látky . 198: Kvety ľuľkovitých: A . Niektoré druhy vytvárajú podzemné stonkové hľuzy (zemiak).tabak . z ktorých s kalichmi.tabak . Podzemné časti stonky sú niekedy metamorfované na hľuzy (zemiak). Kvety sú jednotlivé alebo vo vrcholíkovitých súkvetiach. vzhľadom na niektoré bežne pestované úžitkové rastliny (zemiak.toboľky.tobolka vyrastajú mladé stonky.blen . najviac na americkom kontinente. F .bobuľa („očká“) v jamkách hľuzy. B . zemiak). Zástupcovia čeľade sú rozšírení najmä v tropickom a subtropickom pásme. C . vzácnejšie dreviny. nikadra. niekedy vysychavá s nepravými priehradkami (paprika). len u niektorých druhov perovito zložené (rajčiak. kedy aj machovka (C zvonkovitá až tanierovitá). tabak). Význam majú nielen druhy pestované ako zelenina.bobuľa. K pestovaným druhom patrí ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum).durman tobolka. lesných ciest (ľuľkovec zlomocný). aj rastliny pre tabakový priemysel (tabak). na uvoľňovanie hladkého svalstva). Dôkazom sú púčiky Obr. beladonín. napr. v očnom. v závinkoch (blen). Kvety sú hmyzoopelivé s nektáriami. E . z ktorých mnohé sú prudké jedy (atropín. Úžitkovou časťou rastliny sú hľuzy. okrasné druhy tabaku. ktoré vytvárajú kužeľ. U mnohých druhov sú nápadným znakom aj k sebe sklonené tyčinky.ľuľkovec (C zvonkovitá). hyoscyamín. Často sa vyvíja aj bobuľa. a sú opeľované nočnými motýľmi (petúnie. alebo bobuľa obalená zväčšeným trvácim a sfarbeným kalichom (machovka). i buriny lesov. Jeho plodom je bobuľa. rajčiak. D tabak (C rúrkovitá). nikandra). machovka. Plody sú drobné bobule zelenofialovej farby (jedovaté). Vytvárajú sa na konci stolónov. Listy má striedavojarmovo nepárno perovito zložené. blen).blen (C lievikovitá) najviac voňajú. Listy sú jednoduché. F . Pochádza z južnej Ameriky. paprika. Kvety s tanierovitou C sú bledofialové až biele. Najnápadnejším znakom kvetov je zrastenosť K i C a tvar C (tanierovitá. majú teda stonkový pôvod (nie koreňový !). E . rúbanísk. nikotín ap. na stonke postavené striedavo.zemiak (C tanierovitá). scopolamín. 199: Plody ľuľkovitých: A . Ľuľkovité sú prevažne byliny. buriny polí (durman. durmanu). zvonkovitá a lievikovitá).Jedna z poľnohospodárskych najdôležitejších čeľadí. ale napr.

muricatum). Zrelé plody sa po zomletí používajú ako korenina s obsahom provitamínu A a vitamínu C.annuum subsp. vitamín C. Odrody s červeno sfarbenými plodmi obsahujú farbivá . 201 bobule.melongena) (Obr.zemiaky vegetatívne rozmnožujú. pálivú chuť plodov spôsobuje kapsicín. Dužina má hubovitú konzistenciu a používa sa ako zelenina. úhorov a pustých Obr. fialovej farby a veľkosti až do 30 cm. Z divorastúcich druhov ľuľkov u nás najčastejšie rastie ľuľok čierny (S. Pre obsah pektínu sa dužina dá spracovať na pretlak alebo kečup. K je trváci. preto dlhšie vydrží a neuvädne. farbivá antokyány. 201). Má veľa semien a nepravé priehradky.antokyán a kapsantín. Využitie je mnohostranné. B . napr. Veľkú bobuľu má aj ľuľok mäkkoostnatý pepino (S. Kvety sú žlté.baklažán (S. Rajčiak pochádza z južnej Ameriky podobne ako zemiak. Jeho bobule sú vajcovitého tvaru. K známym úžitkovým druhom čeľade ľuľkovitých patrí paprika ročná (Capsicum annuum). Kvety sú biele a plody tvoria netypickú bobuľu vysýchavú. Táto jednoročná burina okopanín. obsahuje karotény. Hľuzu tvorí zásobné parenchymatické pletivo. microcarpum) s úzkymi a dlhými plodmi. Pochádza z južnej Ameriky. B1. Baklažán pochádza z Indie a u nás sa zriedkavejšie pestuje v teplejších oblastiach. záhrad. Bobuľa má žltooranžovú farbu. Ľuľok sladkohorký (S. vrátane klíčkov a zelených častí hľúz okrem zrelých hľúz. D . V nezrelom stave sa konzumuje ako zelenina s vysokým obsahom vitamínu C. Je to jednoročný druh s jednoduchými listami. ktorá je úžitkovou časťou. Známe feferónky možno botanicky zhrnúť do poddruhu paprika ročná maloplodá (C. organické kyseliny a cukry.bobuli. Je to popínavý poloker s fialovými kvetmi a červenými bobuľami s obsahom solanínu a dulkamarínu. Ich spoločnou vlastnosťou je silná pálivá chuť. Zemiak obsahuje jedovatý solanín vo všetkých častiach rastliny. ktorého bunky sú vyplnené škrobom. Pochádza z tropickej Ameriky a u nás sa preto pestuje len v teplých oblastiach. ale aj guľovitými (podľa odrody). Aromatická jednoročná rastlina má podobne ako zemiak striedavo jarmové listy. 200: Ľuľok zemiakový (Solanum miest má biele kvety a čierne jedovaté tuberosum) Obr. Najväčšie plody má ľuľok baklažánový . Obsahuje aj iné dôležité látky. 135 .dulcamara) nájdeme najmä na brehoch riek a rybníkov v pobrežných kroviskách. 202: Paprika ročná (Capsicum annuum): A .nigrum).plod bobuľa neobsahuje jedovatý solanín a je červenej farby (niektoré kultivary majú žlté plody). vitamín C. sladkastú dužinu vôňou pripomínajúcu melón cukrový. Zrelá pozdĺžny prierez plodom. Dužina je šťavnatá. Hľuza má na povrchu vrstvy korkového parenchýmu. zostáva aj na zrelom plode Obr. Rajčiak jedlý (Lycopersicon esculentum = Solanum lycopersicum).rodivý konárik..

Podobným druhom je tabak sedliacky. B . s veľkými oválnymi listami. ako väčšina kultúrnych druhov tejto čeľade. 203: A .tabacum) a tabak sedliacky (N. pôvodom z južnej Ameriky.peruviana).rustica). V listoch sa nachádza alkaloid nikotín. K jedlým druhom patrí machovka peruánska (Ph. stopkaté listy a nižší vzrast. ktorej bobuľa je sladkastej chuti a používa sa zaváraná alebo kandizovaná ako náhrada hrozienok. Vyvarením tabakových listov vzniká vodný roztok používaný na ničenie živočíšnych škodcov rastlín. Táto mohutná rastlina rastie na lesných rúbaniskách a popri lesných cestách. Machovka židovská (Physalis alkekengii) patrí k dekoratívnym Obr.tabak virgínsky (N. Tabak virgínsky je mohutná. Niektoré druhy durmanov sa pestujú ako okrasné. kyselina citrónová. 204: Ľuľkovec zlomocný (Atropa druhom kvôli oranžovo bella-donna) sfarbenému nafúknutemu K pripomínajúcemu lampiónik. Do čeľade patria aj poľné buriny.tabak sedliacky K známym kultúrnym úžitkovým rastlinám čeľade patrí aj tabak (Nicotiana). durman obyčajný (Datura stramonium). Je jedovatý.alata).tabak virgínsky. Ružové kvety majú C zrastenú do rúrky a tvoria metliny. tabak krídlatý (N. tabak voňavý (N. napr. Má žltozelené kvety. Kvety má v závinkoch. Nikandra machovkovitá (Nicandra physaloides) má bledomodré kvety s lievikovitou C a nafúknutým K. K najjedovatejším druhom ľuľkovitých patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). hyoscyamím a daturín . v ktorom je plod . napr. Ameriky. Okrem tabakových výrobkov sa priemyselne získavajú z týchto rastlín aj organické kyseliny. Hojne rozšírený (Petunia hybrida) 136 . napr. Blen čierny (Hyoscyamus niger) je jedovatá burina so žtkastou C. Pochádza z Juž. ktorá sa pestuje v rôznych kultivaroch a vznikla krížením juhoamerických druhov.Obr. Plodom oboch druhov sú tobolky. Je to i liečivá rastlina.bobuľa. K získavaniu suroviny pre tabakové výrobky sa pestujú najmä 2 druhy . K okrasným ľuľkovitým môžeme zaradiť aj petúniu hybridnú (Petunia hybrida) s veľkými lievikovitými C.suaveolens).môžu Obr. Tento druh rastie aj v listnatých lesoch a v záhradách sa pestuje častejšie podobná. pukajucími 4 chlopňami. ale statnejšia machovka Franchettova (Ph. 205: Petúnia hybridná zapríčiniť aj smrť človeka. vysoká jednoročná rastlina. Jej čierne bobule obsahujú alkaloidy atropín. organické kyseliny a iné látky. Niektoré druhy tabaku sa pestujú v záhradách ako okrasné. Plodom je tobolka pukajúca viečkom. scopolamín. Tabak je teplomilná rastlina. ktorý je nápadný veľkou bielou lievikovitou C a veľkými ostnitými tobolkami. Okrem nikotínu obsahuje tabak aj glykozidy. Kvety sa otvárajú najmä v noci a opeľované sú nočnými motýľmi.franchettii).

Pochádza zo sev. Kvety majú päťkrídly biely kalich.  Železníkovité sú prevažne subtropické a tropické rastliny. Majú početné žliazkaté trichómy a epidermálne žliazky s éterickými olejmi (silicami) rôzneho zloženia. . Plody má tvrdky. ktorej kvety menia farbu. Jeho drevo obsahuje množstvo kyseliny kremičitej. Pod menom V. Je okrasný.ker na južnom Slovensku je kustovnica cudzia (Lycium barbarum). prostredné trojsegmentové. U nás sa pestuje v záhradách ako trvalka. Obr. sa pestujú krížence mnohých amerických druhov s rôznofarebnými voňavými kvetmi. Druh železník lekársky (V. Domáci v Indonézii je strom Tectoma grandis poskytujúci najlepší materiál na stavbu lodí.peruviana) má kvety fialové až rumelkovo červené. t .  Kvetný vzorec : . červené až fialové. pôvodom z Brazílie. 206: Verbenaceae: železník lekársky (Verbena officinalis). Z iných cudzích zástupcov patrí do čeľade okrasná lantana menlivá (Lantana camara). medziach i poliach. horné úzko kopijovité. U nás je čeľaď zastúpená len jediným rodom železník (Verbena). Najskôr sú žlté alebo belavé.zrelé tvrdky 137 . Z mangrovej flóry sem patrí rod Avicennia s vivipariou. neskôr oranžové. Ameriky. Preto je väčšina druhov výrazne aromatická. Sú to byliny zriedka polokry so štvorhrannými byľami a protistojnými (krížmoprotistojnými) listami. Veľmi dekoratívne kvety má klerodendron Thomasonovej (Clerodendron thomasoniae) s ovíjavou byľou.officinalis). Protistojné listy sa vyznačujú heterofýliou: dolné sú perovito strihané. súkvetie klas. Železník peruánsky (V. Svetloružové kvety sú súmerné. ktorý rastie pozdĺž železničných násypov a cestných priekop. [C (2/3) + A 4] G (2) Druhy tejto čeľade sa dajú výstižne morfologicky charakterizovať. Je to menšia trvalka s priamou. ktorý farebne kontrastuje s päťdielnou bordovočervenou korunou. K (5).hybrida hort. je rozšírený takmer kozmopolitne. ryhovanou byľou. Rastie najmä v teplejších oblastiach na zašliapavaných miestach. Morfológiou pripomína druhy z čeľade hluchavkovitých.

207: Kvety hluchavkovitých: 1 . Horný pysk môže aj chýbať (hrdobarka) alebo je zakrpatený (zbehovec). dvojpysková. Koruna je súmerná. 3 . 2 . Mnohé druhy majú význam najmä pre obsah silíc. V každom dozrieva 1 tvrdka. K najprimitívnejším hluchavkovitým patrí rod zbehovec (Ajuga). Výnimočne niektoré druhy majú korunu len slabo súmernú temer pravidelnú 4- Obr. 5 . K2 . s horným dvojdielnym a dolným trojdielnym pyskom C (2/3).černohlávok obyčajný (Prunella cípu (karbinec.hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys). likérnictve i ako koreniny. Dvojplodolistový piestik je rozdelený nepravou priehradkou na 4 jednosemenné púzdra. Štyri tyčinky sú dvojmocné (2 s kratšími a 2 s dlhšími nitkami). mäta). 2 . iné okrasné. Kvety majú zoskupené do papraslenov a tie do zložených súkvetí.reptans).dúška materina (Thymus serpyllum) Obr. K1 .zatvorený kalich 138 . 208: Lamiaceae: 1 . 4 . Niektoré druhy sú medonosné. Aromatické silice sa využívajú v lekárstve. Sú rozšírené takmer po celom svete. najmä vulgaris). ktorý vyháňa z podzemku okrem jednoduchých šišak obecný (Scutellaria galericulata). Hluchavkovité predstavujú prirodzenú skupinu s nejasnými hranicami oproti čeľadi železníkovitých.kalich s dozretými tvrdkami a vydutým výrastkom -v na hornom pysku.šalvia lúčna (Salvia pratensis). päťzubý alebo dvojpyskový. 3 - však v Stredomorí.zbehovec plazivý (Ajuga reptans).zbehovec plazivý (Ajuga reptans).hluchavka biela (Lamium album).Kalich je päťdielny. voňavkárstve. so zakrpateným horným pyskom. Známy je modrokvitnúci zbehovec plazivý (A. ruderálne alebo burinové.

139 . Rozšírenou poľnou burinou je konopnica napuchnutá (G. červené alebo škvrnité kvety majú na dolnom pysku dva kužeľovité hrbolčeky. Zuby kalicha sú ostnité. Stonky pod uzlami sú zhrubnuté.betonika lekárska (Betonica officinalis) a široko vajcovité listy. podobne aj listence sú zakončené pichľavou štetinou. listnaté výbežky. Tvorí množstvo olejnatých semien s dlhou klíčivosťou. Zo zvonkovitého kalicha vyrastá biela alebo ružová voňavá koruna. Z niekoľkých druhov je najčastejšia hrdobarka obyčajná (T. Purpurovočervené kvety má konopnica páperistá (G.sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa).medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum): K . Zbehovec ženevský (A. Rastie však aj na ruderálnych stanovištiach. Rastie na suchších slnečných stráňach. Je medonosnou rastlinou. Obľubuje vlhšie stanovištia pobrežných krovín a mokrých lúk. Jablčníky (Marrubium) sú vlnaté až bielo plstnaté trvalky s bielymi kvetmi v bohatých papraslenoch. ktorým horný pysk úplne chýba. Medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum) patrí k najkrajším rastlinám čeľade. čím sa tento rod odlišuje od všetkých ostatných hluchavkovitých.kalich. že na hornom pysku kalicha má vydutý výrastok. Šišak vrúbkovaný (Scutellaria galericulata) s modrofialovými kvetmi sa vyznačuje tým.horný pysk koruny s tyčinkami. ktorej dolný pysk je škvrnitý. štetinato chlpaté. Má priamu byľ Obr. C .angustifolia) i konopnica širokolistá (G.ladanum). Jablčník obyčajný (M.chamaedrys). ktorej byle v spodnej časti drevnatejú . 209: Lamiaceae: 1 . Miestami rastie konopnica úzkolistá (G. 2 .genevensis) tieto plazivé výbežky netvorí. 3 . Kvety má červenofialové. Vyskytuje sa v dubinách a svetlých krovinách v teplejších oblastiach. a preto je niekde pestovaný.priamych bylí aj plazivé. Má príjemnú jablčnú vôňu a horkú chuť.pubescens). Rod hrdobarka (Teucrium) má kvety. za sucha voňajúce kumarínom.vulgare) rastie najmä na južnom Slovensku. Žlté. používa sa aj ľudovom lekárstve. Vzácnym teplomilným druhom stepných stanovíšť je sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa).tetrahit). Konopnica (Galeopsis) zahŕňa jednoročné druhy.

Nepríjemne páchne. Zádušník (Glechoma) je poliehavá alebo vzpriamená trvalka so srdcovitými alebo obličkovitými listami. poloobjímavé. Žltokveté hluchavky sa dnes zatrieďujú do rodu hluchavník (Galeobdolon). Horné listene majú červenofialový odtieň. rumoviskách.purpureum). ktoré sa otvárajú. Na podobných miestach rastie jednoročná hluchavka objímavá (L. Podobná je hluchavka škvrnitá (L. Kvety sú tmavo červenofialové. Rastie na vlhkých miestach . Listene pod papraslenmi sú obličkovité.germanica) je celý bielo plstnatý. Vyskytuje sa na vápenatých pôdach vo vinohradoch. Jemu podobný druh tiež bielo plstnatý je v záhradkách pestovaný čistec vlnatý (S. Hluchavka biela (L. kde sa rozmnožuje úlomkami podzemných častí.palustris) má paprasleny fialových kvetov. Najznámejším žltokvitnúcim druhom z rodu hluchavník (Galeobdolon) je hluchavník žltý (G. Má listy okrúhle a dlho stopkaté. Čistec močiarny (S. Vyskytuje sa hojne v krovinách. Čistec ročný (S. Jej srdcovito vajcovité listy sú často bielo škvrnité.amplexicaule). krovinách. Od hluchaviek sa líši farbou koruny.konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit) : h . Z podzemku vyrastajú podzemné výbežky na konci hľuzovito zhrubnuté (jedlé). Listy majú hrubo vrúbkovaný okraj. vlhkých lúkach a pod. Je všeobecne rozšírená na poliach. Všeobecne rastie v priekopách. V nekvitnúcom stave sa podobá na žihľavu. Balota čierna (Ballota nigra) je podobná hluchavkám. ktorá je ešte aj hnedo škvrnitá a ďalej holými peľnicami. Betonika lekárska (Betonica officinalis) je trvalka s karmínovočervenými kvetmi. ktoré vyrastajú z pazúch listov.Obr. má tento druh aj kvety. Kvety sú najčastejšie ružovopurpurové (zriedka i biele). 2 - Do rodu hluchavka (Lamium) patrí niekoľko druhov s korunami bielej. Celá rastlina je mäkko chlpatá. v celom štáte hojná. Po odkvitnutí vytvára listnaté. ružovej alebo purpurovej farby. ktoré sa neotvárajú a opeľujú vlastným peľom (kleistogamia). Je liečivý. Je liečivá. plazivé výhonky. Rastie v lesoch.sylvatica) tvorí tiež podzemné výbežky. Je typickou rastlinou okolia ľudských príbytkov. ale husto chlpatý je zádušník chlpatý (G. krovinách a lúkach. ktorej kvety sú ružovočervené.rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) . predtým Lamium galeobdolon). Rastie na teplých a suchých stanovištiach. Jednoročným druhom je hluchavka purpurová (L.maculatum). Je hojný na vlhších lúkach. Čistec (Stachys) sa u nás vyskytuje v niekoľkých druhoch. ktoré sú zblížené do koncových paklasov. 210: Lamiaceae: 1 .album) je páperistá trvalka s bielymi alebo žltkastými kvetmi a chlpatými tmavohnedými peľnicami. Vyskytuje sa v listnatých lesoch. Čistec nemecký (S. Je to druh listnatých lesov.byzantina). Okrem ružových kvetov. na okrajoch lesov. Má dva druhy: zádušník brečtanovitý (G.hirsuta). krovinách i v lesoch. tienistých listnatých a lužných lesoch. 3 .duté hrbolčeky na dolnom pysku. na poliach a stráňach v teplejších oblastiach.hederacea) s modrými kvetmi. v záhradách a viniciach ako burina. 140 hluchavka objímavá (Lamium amplexicaule). Je to druh dubín a bučín.annua) je bledožlto kvitnúci. Čistec lesný (S. Podobný.luteum.

laciniata). 2 . Od pradávna sa používa ako slávnostná ozdoba svadobčanov. Má podobne úzke listy ako saturejka. Vnať sa používa ako obľúbené korenie (obsahuje silice s kalvakrolom a cymolom). geraniolu. 3 . Bazalka pravá (Ocimum basilicum) má listy so širšou vajcovitou čepeľou výrazne aromatické a preto sa využíva ako koreninová i liečivá jednoročná rastlina. Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) je tiež výrazne aromatický poloker s úzkymi listami. U nás sa pestuje iba v kvetináčoch. 211: Lamiaceae: 1 . podobne ako aj dva nasledovné druhy. Perovito zárezové listy a žltobiele kvety má černohlávok zastrihovaný (P. Jednoročná saturejka záhradná (Satureja hortensis) má bohato rozkonárenú byľ s čiarkovito kopijovitými listami. Kvety sú farby červenej alebo žltobielej.levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) modrofialové. Tiež pochádza zo Stredomoria. citronelalu. voňavý poloker s čiarkovitými. Pôvodná je v juhovýchodnej Európe. Kvety sú najčastejšie Obr. pôvodom z východného Stredomoria. Drobné bledofialové kvety sú v riedkych papraslenoch. Aromatickou rastlinou používanou ako korenina a liečivá rastlina je yzop lekársky (Hyssopus officinalis). Černohlávok veľkokvetý (P. Jej listy majú citrónovú vôňu (obsahujú silicu s obsahom citralu. Pochádza z južnej Ázie. Paprasleny fialových kvetov utvárajú vrcholový hustý klas. V celom štáte je hojný černohlávok obyčajný (P. kožovitými listami. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina i ako liečivá a korenina. trieslovín a živíc). Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) je sempervirentný.grandiflora) má horné sediace listy od súkvetia oddialené. Darí sa jej na chránených slnečných miestach. U nás sa pestuje v záhradách ako liečivá aromatická trvalka. 141 . žliazkatá rastlina. ktoré sú na rube bielo plstnaté. Medovka lekárska (Melissa officinalis) je pomerne vysoká. Paprasleny bledomodrých kvetov sú riedke.yzop lekársky (Hyssopus officinalis).vulgaris). Využíva sa aj vo voňavkárstve a pri výrobe mydla.saturejka záhradná (Satureja hortensis) : k kvet spredu. ktorej paprasleny tvoria vrcholové husté paklasy. Známe sú tri druhy. Kvitne modrofialovo. Pestuje sa oddávna v záhradách.Černohlávok (Prunella) je trvalka. Najvyšší pár listov má tesne pod súkvetím modrofialových kvetov. lebo zimu neznáša. Uvedené druhy sa často medzi sebou krížia. niekedy vymŕza. Na teplo je náročná.

Iné druhy divorastúcich dúšok sú napr. Je taxonomicky zložitý.pulegioides).Obr. Rod dúška (Thymus) zahŕňa plazivé. ktorá je lysá. Krížia sa medzi sebou a tvoria plodné krížence. priekopy. Usušené listy a kvety sa používajú najmä ako kuchynské korenie. Rod mäta má na rozdiel od ostatných rodov temer pravidelnú štvocípu korunu. Vytvára vankúšikovité porasty.crispa). lúky. Pestovaná vyžaduje dostatok vlahy a výživnu pôdu. Je obľúbenou liečivou a koreninovou rastlinou. saponín a iné. Častá je hybridizácia. Kvety sú svetločervené. Rozmnožujú sa iba vegetatívne. Rastie na okrajoch lesov a krovinatých stráňach. Mäta pieporná (M. 3 . Z nášho územia sa uvádza viacero druhov. Paprasleny vytvárajú koncový dlhý paklas.vulgaris) je nízky voňavý poloker s podvinutými čiarkovitými až elipsovitými listami. drobná sivozelená rastlina. dúška vajcovitá (T. vajcovité celistvookrajové listy. crispata (M.alpestris) a iné. Mäta vodná (M. Možno ich použiť ako čajovinu. Má malé. Byľ aj listy sú sivo alebo bielo vlnaté či plstnaté. Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) má fialovasté kvety v pazuchách vajcovitých listeňov. Pôvodom je tiež zo Stredomoria. ktoré sú purpurovofialové a zoskupené v hlávkovito stiahnutých papraslenoch.dúška tymiánová. Dúška tymiánová. Mäta roľná (M. Mäta sivá (M. aromatická a rastie na mokrých zaplavovaných miestach. 212: Lamiaceae: 1 . najmä vo var. polokrovité alebo vankúšovité byliny s celistvookrajovými listami s obsahom voňavých silíc. 2 . x piperita) je krížencom dvoch predchádzajúcich druhov: mäty vodnej a mäty klasnatej. Rastie na podobných stanovištiach. Taxonomická hodnota niektorých vyžaduje ďalšie štúdium. Je tiež výrazne aromatická. Paprasleny drobných bielych alebo ružových kvetov sú stopkaté.arvensis) obľubuje vlhké miesta (polia. Dúška materina (T. Listy a byle sa 142 .longifolia). triesloviny. Mnohé druhy sú výrazne aromatické. okrem mentolu obsahujú aj triesloviny a horčiny. brehy vôd). živice. Používa sa aj na aromatizovanie rôznych drogistických výrobkov. „tymián“ (T. Rod mäta (Mentha) je známy najmä obsahom silice . Občas sa pestuje ako liečivá. tymián (Thymus vulgaris) Korenina a liečivá rastlina je majorán záhradný (Majorana hortensis). Príjemne voňavé listy má mäta klasnatá (M. Obsahuje voňavé silice (najmä baktericídny tymol). dúška alpská (T.majorán záhradný (Majorana hortensis). Je odpradávna pestovaná ako ľudová liečivá rastlina.serpyllum) rastie na suchých piesčitých substrátoch. Krížence majú sterilný peľ a sú neplodné.praecox). dúška včasná (T.aquatica) je plstnatá.spicata).mentolu.pulegium) je chlpatá aromatická trvalka.pamajorán obyčajný (Origanum vulgare). Tyčinky vyčnievajú z kvetov. Pri potokoch na vlhkých až mokrých stanovištiach často rastie mohutnejšia mäta dlholistá (M. Paprasleny fialových kvetov tvoria podlhovasté husté koncové paklasy. Je koreninou aj liečivou rastlinou.

Kvety sú červenofialové.glutinosa) je druhom vlhkých lesov a húštin.pratensis). Je to poloker so sivozelenými listami. západnej Ázii a v Amerike.verticillata) s červenofialovými kvetmi.sú iba 2. ⊕. Šalvia lepkavá (S. Šalvie (Salvia) majú pyskovité koruny s horným pyskom prilbicovitým. cukrárstve (žuvačky. Má tmavo modrofialové kvety s oblúkovite prehnutým horným pyskom. Byle aj listy sú až na malé výnimky (voskovka) drsno chlpaté (preto sa predtým nazývali drsnolisté). salviol. zriedkavo súmerné (hadinec).  Kvetný vzorec : .šalvia lúčna (Salvia pratensis). pinén a iné).žlto. 3 . Pôvodom je zo Stredomoria. Medzi sucho a teplomilné druhy patria aj bieloplstnatá šalvia abesínska (S. Má svetlo žlté kvety. Plodom borákovitých sú tvrdky. šalvia praslenatá (S. Používajú sa v lekárstve (ako kloktadlo). Aromatickou pestovanou trvalkou je šalvia lekárska (S. Ako okrasné sa pestujú niektoré juhoeurópske druhy (šalvia muškátová . alebo šupinky či chlpaté hrbolčeky tvoriace tzv. Listy obsahujú šalviovú silicu (tujón. [C (5) + A 5]. 2 . nezábudka). Päťpočetné kvety sú pravidelné.nemorosa) s modrofialovými kvetmi. V ústí rúrkovitej koruny niektorých druhov (kostihoj. do čajových zmesí. Najznámejším a hojne rozšíreným druhom suchých lúk a pasienkov je šalvia lúčna (S.splendens. 143 . v každom je po jednom vajíčku. v likérnictve. smohla) bývajú vyvinuté výrastky.mäta pieporná (Mentha x piperita). kozmetike a ľudovom lekárstve. Po odkvitnutí sú podobné jednostrannému strapcu (napr. V kvetináčoch alebo aj v parkoch sa s obľubou pestujú niektoré druhy z rodu koleus (Coleus). borneol. G (2) Borákovité sú byliny s celistvookrajovými sediacimi alebo zbiehavými listami. cukríky a iné) likérnictve.Obr. 213: Lamiaceae: 1 .sclarea) alebo juhoamerické (šalvia ohnivá . vo voňavkárstve i ako korenina. s jasnočervenými kvetmi).S. pakorunu. Čeľaď je rozšírená najmä vo východnom Stredomorí.zeleno strakatými listami. šalvia hájna (S.mäta roľná (Mentha arvensis) pre obsah mentolu využívajú vo farmácii. Dvojpuzdrový semenník je rozdelený nepravou priehradkou na 4 puzdrá. Paprasleny sú vo vrcholových paklasoch. Tyčinky prirastajú ku korune. Tento rod sa od iných odlišuje aj počtom tyčiniek v kvetoch .aethiopis). K (5). Sú okrasné najmä svojimi červeno. Kvety sú usporiadané v závinkoch (dvojzávinkoch).S. Pravidelné kvety majú korunu rúrkovitú až tanierovitú.officinalis).

3 . K .stricta. Rastie v svetlých a na krovinatých stráňach.tuberosum). Nezábudka roľná (M. jasnomodrá. zúžené do listovej stopky. syn.mollis) je mäkko chlpatý. Prízemné letné listy majú dlhú stopku. Pre drsné byle a listy ich dobytok nežerie. krovinatých stráňach a lesostepiach rastie jednoročná nezábudka drobnokvetá (M.kvet. M. medonosné rastliny alebo používané v ľudovom lekárstve (mnoho druhov má v názve officinalis .officinale) má podzemok a hrubé valcovité korene. Rod nezábudka (Myosotis) zahŕňa viac druhov. krehké a lámavé. V svetlých humóznych lesoch a vlhších lúkach rastie nezábudka lesná (M. Päťcípa koruna je tanierovitá.h1 heterostýlia. 214: Boraginaceae : 1 . Zo záhrad splaňuje na polia a rumoviská. neskôr červené až modrofialové (v závislosti od pH bunkovej Obr. kvety žlté. Kostihoj (Symphytum) je statná. menšie modré koruny (zriedka ružové) s krátkymi rúrkami. Šupiny pakoruny sú oranžové. Podobný pľúcnik mäkký (P.arvensis) je poľnou burinou na nevápenatých pôdach. Pochádza zo Stredomoria a niekedy sa u nás pestuje ako okrasná.borák lekársky (Borago officinalis) s .tyčinka s príveskom -p 144 .alpestris) s väčšími kvetmi.micrantha) s malými (asi 1 mm). Nezábudka močiarna (M. Miestami sa listy konzumujú (omáčky a šaláty s uhorkovou príchuťou). Najznámejší je pľúcnik lekársky (P.kalich. medonosná i liečivá rastlina. v - šťavy). Kalich je až po bázu delený na čiarkovité zuby. Koruna je lievikovitá v ústí s venčekom chĺpkov. šupinky tvoriace pakorunu sú biele. vajcovitú čepeľ s bielymi škvrnami. Má nerovnomerne hľuzovito zhrubnutý podzemok.pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis) : h. Závinky sú vrcholové. svetlomodrými kvetmi. trváca.V našej flóre majú jednotlivé druhy význam ako buriny. srstnato chlpatá bylina. ružové i biele. Borák lekársky (Borago officinalis) je jednoročná rastlina. V homeopatickej liečbe sa používa na obklady zlomenín a pomliaždeniny asi pre veľký obsah organicky viazaného vápna. výrastky (fornices) v ústí zrastenolupienkového kvetu. K . Prirodzene sa vyskytuje vo vysokohorských polohách. niektoré sa považujú za jedovaté.kalich. neškvrnité. Na vlhkých poliach je nepríjemnou burinou. Z nadzemných častí sa pripravujú liečivé odvary a čaje (s odhlieňovacím účinkom).lekársky). Kvety majú rúrkovité koruny s pakorunou. Na iných typoch stanovíšť sa roztrúsene vyskytujú ešte ďalšie druhy nezábudok. Kvitne hneď na jar najmä v dubových lesoch.sylvatica). Z úlomkov vyrastajú nové jedince. prízemné listy sú vajcovito kopijovité. ktorých kvety majú chlpaté kalichy. Pľúcnik (Pulmonaria) má plazivý podzemok. Z podzemku vyrastajú okrem kvetonosných bylí aj jalové.koruna.kostihoj lekársky (Symphytum officinale) : kv . Koreň sa zbiera ako liečivý s protizápalovými účinkami.palustris) je hojná na brehoch vôd a mokrých lúkach. ktoré sú na povrchu čierne. z ktorého vyrastajú nerozkonárené srstnaté byle. Rastie na vlhkých miestach. 2 .officinalis). s krídlatými stonkami. určené pre budúci rok. Kvety v závinkoch sú najskôr ružové. C . Kvety sú fialovočervené. Podobný je lesný druh kostihoj hľuznatý (S. Kostihoj lekársky (S. V záhradách a parkoch sa pestuje ako okrasná trvalka nezábudka alpínska (M. Na výslnných pasienkoch.

kamienkovec roľný (Buglossoides arvensis).koruna.nezábudka lesná (Myosotis sylvatica) : K kalich. 2 . Má tiež biele lesklé tvrdky. viniciach. Rod kamienkovec (Buglossoides) je podobný predchádzajúcemu. Nájdeme ho rásť na lesostepiach a krovinatých stráňach v teplejších oblastiach. Je liečivá. K . Odlišuje sa závinkami. Od množstva štetiniek je celá byľ drsná až pichľavá.koruna. Po odkvitnutí bielych kvetov sa vyvíjajú tvrdky.Obr.listeň. Súmernými modrými kvetmi v zložených súkvetiach (strapec závinkov) sa vyznačuje hadinec obyčajný (Echium vulgare).purpurocaerulea) má zo začiatku červenofialové kvety.arvensis).koruna.tvrdka. Kamienka má závinky aj vrcholové aj pazušné. Obsahujú v oplodí CaCO3 a kyselinu kremičitú. C1 - rozložená koruna. C1 rozložená koruna s tyčinkami a s hrbolčekmi -h. biele a lesklé. Podobné stanovištia obľubuje ostreň počerný (Nonea pulla). ktoré sú vždy len vrcholové. K1 . preto sú tvrdé ako drobné kamienky (odkiaľ názov). 3 voskovka menšia (Cerinthe minor) : C .tyčinka. po opelení modré. C . 2 . Ako poľná burina najmä v teplejších oblastiach je známy kamienkovec roľný (B.trváci kalich s tvrdkami. Aj tvrdky tohoto druhu sú biele a lesklé. Rastie v krovinách. 215: Boraginaceae : 1 . výslnných miestach.hadinec obyčajný (Echium vulgare) : kv .blizna.kvet. Často sa vyskytuje na piesčitých pôdach.rozložená koruna s tyčinkami. lužných lesoch. Obr. 216: Boraginaceae : 1 .pozdĺžny rez korunou. ktoré sú drobné. K .kalich. t . Smohla lekárska (Anchusa officinalis) rastie na suchších. b . je husto chlpatá s červenofialovými alebo modrými kvetmi. C . K .kamienka roľná (Lithospermum arvense) Kamienka lekárska (Lithospermum officinale) má srstnatú byľ s kopijovitými listami. t tvrdka Má tmavé hnedofialové kvety.kalich s piestikom.ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) : C . l . 145 . s . C1 .kalich. Kamienkovec modropurpurový (B. 3 .

niekedy bikolaterálne cievne zväzky a inulín ako zásobnú látku namiesto škrobu. Skorocel väčší (P. Sú hmyzom opelivé. lopúšik (Lappula). Do čeľade ešte patria aj ďaľšie rody: rumenica (Onosma). Byľ má väčšinou poliehavú. V kvete je päť väčšinou voľných tyčiniek a spodný trojplodolistový semenník. zriedka biela alebo žltkastá. so zrasteným (trvácim) kalichom a korunou. že je holá. Je to burina polí a úhorov. Plodom je tobolka s množstvom drobných semien. Majú obojpohlavné. ⊕. Rozšírené sú hlavne v miernom pásme severnej pologule. Klas je krátky a koruna hnedastá. jednoduchými listami. Skorocel prostredný (P. väčšinou tvoria strapce. ale o to väčšími zubatými kalichmi. Obr. fialová. Zo žltých kvetov sa vyvíjajú na rozdiel od ostatných iba 2 dvojsemenné tvrdky. 217: Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) 146 . ktoré sa za plodu ešte zväčšujú.major) má listy široko elipsovité a dlhý.minor) má spodné listy bielo škvrnité. so striedavými. namiesto trichómov má drobné drsné bradavičky. Bezlistý stvol je zakončený hustým klasom drobných 4-početných kvetov so suchoblanitými kalichmi. pravidelné päťpočetné kvety. lievikovitá alebo rúrkovitá.  Kvetný vzorec: . Listy sú kopijovité s oblúkovitou žilnatinou. Plodom je tobolka. hlávky. Liečivým druhom je skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata). Rod skorocel (Plantago) má niekoľko druhov rastúcich na lúkach. pasienkoch. Zriedkavo sú kvety jednotlivé. dedinské dvory).  Byliny s listami v prízemnej ružici. Voskovka (Cerinthe) sa od ostatných borákovitých líši tým.media) má listy širšie ako predošlý druh a listová ružica je pritisnutá k zemi. ale vyskytuje sa aj ako burina v porastoch ďateliny. štíhly klas. G (2-5) Patria sem prevažne byliny. porastenú háčikovitými chlpmi.Do čeľade patrí aj ostrolist ležatý (Asperugo procumbens) s drobnými modrými kvetmi. Je sivozelená pretože ju pokrýva jemná vrstva vosku. poľných cestách a pod. Voskovka väčšia (C. zväzočky. pupkovec (Omphalodes). Jej farba je belasá. K (5). Voskovka menšia (C. psojazyk (Cynoglossum). Rastie na miestach s udupávanou pôdou (poľné cesty. Z anatomických znakov treba uviesť prítomnosť mliečnic. A 5. Je lúčnym druhom.major) sa niekedy pestuje ako okrasná letnička. C(5). ktorá je zvonkovitá.

3 .trachelium) s listami podobnými pŕhľave.rapunculoides) je burinou polí.koruna. záhrad ale i krovín a okrajov lesov.zvonček konáristý (Campanula patula) : kv . Koruna je zvonkovitá. Kvety má v rozložitej metline.glomerata speciosa hort.pozdĺžny rez kvetom.kalich. 4 . kvety zoskupené vo s -tyčinka.jednoročné i trváce. belasofialovej.zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare).koruna. 2 . zväčša farby belasej.rotundifolia) má srdcovito alebo ľadvinovito okrúhle spodné listy. t . Táto vysoká trvalka má prízemné listy srdcovito vajcovité a horné kopijovité.Zrelé tobolky zvončeka repkovitého (Campanula rapunculoides). lievikovitá až rúrkovitá. dlho stopkaté. pričom byľové sú úzke. Zvonček Obr.) majú väčšie kvety. Lievikovito zvonkovité kvety sú v jednostrannom strapci. V záhradách pestované kultivary (C. Vysokou rastlinou je zvonček pŕhľavolistý (C.pavinec horský (Jasione montana) : kv . 2 .zrelá tobolka. jednotlivými kvetmi a úzkymi listami.Obr. s . Zvonček konáristý (C. Zvonček repkovitý (C. Rastie hojne v suchých a svetlých lesoch.zvonček klbkatý (Campanula glomerata) Rod zvonček (Campanula) je bohatý na druhy .tobolka.glomerata) má sa kvet : K .rez kvetom. 3 . A1 .zerva klasnatá (Phyteuma spicatum) A . Je to hojný druh trávnatých porastov a svetlých lesov.tobolka vrcholovej hlávke. t . C .otvárajúci klbkatý (C.kalich. Z množstva druhov uvádzame aspoň niektoré. Zvonček broskyňolistý (C. päťcípa.persicifolia) sa vyznačuje veľkými.otvorený kvet: C .tyčinka. Zvonček okrúhlolistý (C. Často sa v záhradách 147 . 219: Campanulaceae: 1 .zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia) : t . 218: Campanulaceae: 1 .patula) je častý druh lúk. K .

ružovej i bielej.lipkavec mäkký. u cudzokrajných stromov protistojné (kávovník). Rod s veľkým počtom druhov. Semenník je dvojplodolistový a z neho vzniká plod .dvojnažka často s ostnatými a háčikovitými výrastkami.Asperula odorata). praslenovito usporiadané listy. ktoré ich prenášajú (zoochória). ale i v lužných lesoch a pod. so zrastenými tyčinkami. ktorý má bohaté súkvetie drobných bielych kvetov. Lipkavec obyčajný (G. Lobelka belasá (Lobelia erinus) je drobná rastlina s bledobelasými (zriedka ružovými) kvetmi.lipkavec obyčajný 148 . Majú veľmi typické. odoratum . B. Pozná sa podľa drsných poliehavých stoniek. Je to typická rastlina kyslých a suchých substrátov (napr. Háčikovité plody sa tiež ľahko prichytávajú napr. Drobné kvety sú 4 až 5-početné bielej alebo žltej farby. neskôr sa takáto koruna od bázy úplne rozdelí na päť dlhých a úzkych cípov.spicatum) má zelenožlté až belavé kvety v hustých valcovitých klasoch. Na lúkach sú hojné: lipkavec vzpriamený (G. Plody sú dvojpuzdrové tobolky (vzácne bobule). kremence). liehovín i sladkých jedál (napr. Takýmto druhom je napr. tvoriaca husté trsy.schultesii) a lipkavec marinkový marinka voňavá (G. Lipkavec (Galium). Majú nízky kmeň a na jeho vrchole chochol listov. Pavinec horský (Jasione montana) má kvety zoskupené v guľatých hlávkach. na srsť zvierat. Mnohé druhy rastú vo vysokých horách Afriky.medium).ako dekoratívna dvojročná bylina pestuje zvonček prostredný (C. lobelka tabaková (L. Je to horský lúčny druh. 220: Lobelka belasá (Lobelia erinus)  V našej flóre sú to iba byliny.aparine) je bežnou burinou na poliach. alebo lipkavec syridlový (G. Je aj liečivá. pretože spletá navzájom steblá. ktoré sa ľahko prichytávajú na odev. Pochádza z južnej Afriky.  Lobelkovité ako tropické rastliny zasahujúce až do južnej Európy sú väčšinou byliny s mliečnicami. Z lesných druhov sa v dubovohrabových a bukových lesoch vyskytuje lipkavec Schultesov (G. Rastie v listnatých lesoch. A. ktorý pri vädnutí vonia kumarínom a preto sa môže použiť na aromatizovanie nápojov. Často sa pestuje v záhradách ako okrasná rastlina. V kultúrach obilnín je nepríjemnou burinou. v záhradách a viniciach. Iné druhy (severoamerické) sa pestujú ako liečivé pre obsah alkaloidov (lobelín) proti astme. U tropických druhov je plodom kôstkovica (kávovník) alebo tobolka (chinínovník). Kvety majú korunu zrastenú do rúrky len v hornej tretine. Obr. puding). Tmavo belasofialové kvety v guľovitých hlávkach má zerva hlavičkatá (P. Kvety má farby belasofialovej. v trópoch kry alebo stromy. Spodný semenník je zrastený z dvoch plodolistov. dvojpyskové. Obr. Odlišné kvety od zvončekov má rod zerva (Phyteuma). Niektoré lobelkovité obsahujú v latexe mliečnic kaučuk. Kvety majú na rozdiel od zvončekovitých súmerné. 221: Plody lipkavca (Galium).verum) so žltými kvetmi. Zerva klasnatá (P. Zároveň je aj liečivou rastlinou.album).orbiculare).inflata).

Zemolez (Lonicera). Usporiadané sú vo vrcholíkovitých súkvetiach (vidlica. Marena farbiarska (Rubia tinctorum) pochádza z južnej Európy. Kvôli dekoratívnym tmavoružovým kvetom sa pestuje aj ázijský druh vajgela ružová (Weigela florida). Rastie napr. Baza čierna (S. cinchonin). Zemolez obyčajný (L. Najvýznamnejším druhom je kávovník arabský (C.canephora = C. Tento alkaloid vo väčších dávkach (pri nadmernom pití kávy) dráždi nervovú sústavu.nigra) má v porovnaní s predchádzajúcim druhom bobule čiernej farby na dlhších stopkách a rastie v lesoch vyšších polôh. ale i v lužných lesoch. ktoré sa vyvíjajú v kôstkovici väčšinou po 2. často na rumoviskách. ktorý obsahuje červené farbivo (antrachinonové glykozidy) používané už v antike na farbenie textílií. Je to vždyzelený strom s ružovými 5-početnými kvetmi.tatarica) a ovíjavý zemolez kozí (L. stromy a liany).racemosa) má červené plody bez väčšieho úžitku. lekvár alebo sa sušia. Má čierne jedovaté plody a celá rastlina nepríjemne zapácha. či zemolez ovíjavý (L. kôstkovica alebo tobolka. Ameriky a často sa sadí do živých plotov. ktoré pri zašliapnutí pukajú. 223: Zemolez kozí (Lonicera caprifolium) 149 .robusta). Obr. 5-početné. Obr. Rastie na miestach s vysokým obsahom dusíka v pôde (nitrofyt). Kvety biele. Baza chabzdová (S. Baza červená (S.periclymenum). lužné lesy. Obsahuje asi 25 alkaloidov (chinín.xylosteum) má červené bobule (jedovaté) a rastie v krovitom poschodí listnatých lesov.1. Ker s dvojpyskovitými kvetmi vo vidlicovitých súkvetiach a plodmi bobuľami. India). na rúbaniskách a okrajoch lesov v horských polohách. Rastie na lesných čistinách. nie ker.caprifolium). Je to bylina so žltými 5početnými kvetmi a zhrubnutým koreňom. Pochádza zo Sev. dvojpyskaté (zemolez) alebo pravidelné (kalina). Celá rastlina má typický zápach. 222: Kávovník arabský (Coffea arabica)   Dreviny (kry. Bežným okrasným krom s typickými bielymi bobuľami. Pôvodne rástol v dažďových pralesoch Etiópie. mnohoramenný vrcholík). Obsahujú 1 .ebulus) je na rozdiel od predošlých druhov bylina.arabica). Majú protistojné listy. Dnes sa pestuje aj v iných oblastiach sveta (Brazília. Kôra chinínovníka patrí k najstarším známym liečivám proti malárii. Je liečivou rastlinou (čaj).nigra) je ker s bohatými mnohoramennými vrcholíkmi drobných kvetov krémovej farby. Z okrasných druhov sa najčastejšie pestujú zemolez tatársky (L. Sú to rastliny prirodzených biotopov (dubohrabiny. Kvôli jedlým bobuliam sa pestuje zemolez kamčatský (L. kroviny) i okrasné pestované. Plody sú drobné čiernofialové kôstkovice. Zrelé plody sa spracúvajú na šťavy. Kvety súmerné. Plod je bobuľa. Úžitkovou časťou rastliny sú semená. Chinínovník lekársky (Cinchona officinalis) pochádza z tropických oblastí južnej Ameriky.5 % kofeínu. Baza (Sambucus) má u nás 3 druhy a ako jediná z čeľade má nepárnoperovito zložené listy.camtchatica). je imelovník biely (Symphoricarpos alba). Je to vždyzelený ker s tuhými listami. Zemolez čierny (L. popri cestách. Menej kvalitnú kávu poskytuje tropický kávovník mohutný (C. voňavé. pri cestách a železničných tratiach.Z cudzokrajných úžitkových druhov patrí do čeľade marenovitých kávovník (Coffea).

súmerné. . alebo sa pripravujú na spôsob špenátu. Hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca) sa podobá na chrastavec. Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) je vysoká bylina. na rube husto belavo plstnaté. 226 nepárnoperovitozloženými listami. 225: Štetka lesná (Dipsacus sylvestris) orgány sú utvárané rôzne.  Sú to byliny s protistojnými listami. čo súvisí s lákaním hmyzu.lantana) má listy nedelené. takže sa súkvetia trochu podobajú úboru astrovitých. Najtypickejším znakom astrovitých sú 150 .Kalina obyčajná (Viburnum opulus) je ker s dlaňovito delenými listami a v súkvetí bielych kvetov vynikajú okrajové kvety. Kvety sú 4-5 početné.rhytidophyllum) pochádza z Číny. Chrastavec lúčny (Knautia arvensis) je typickou lúčnou rastlinou so svetlomodrými 4-početnými kvetmi. 224: Kalina obyčajná (Viburnum opulus) kvety. nápadná dlhými pichľavými listeňmi v súkvetí. neskôr čierne kôstkovice. Voňajú aj Obr. Rastie na vlhších miestach. Divorastúca sa vyskytuje ako jarná burina polí i trávnatých biotopov. ⊕. K5. vajcovité. kroviskách a pod. má typicky vráskavé listy a pestuje sa ako okrasný ker. G (2) Veľmi rozsiahla čeľaď. Kvety sú v hustých hlávkovitých vrcholíkových súkvetiach podoprených listeňmi .zákrovom. A(5). . Plody sú nažky. Zberajú sa podzemky s typickou arómou a upokojujúcim účinkom. starček) majú aj sukulentné druhy. pri cestách a pod. ktoré vábia mačky. nemožno ich jednotne charakterizovať. mierne jedovatá kôstkovica. Plodom je červená. Mladé listové ružice kultúrnych pestovaných foriem sa používajú ako šalátová zelenina s obsahom vitamínu C. Takisto rastie na lúkach. ktoré sú jalové a majú zväčšenú C. Kalina siripútková (V. Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) je známa ako liečivá rastlina s hrubým podzemkom a Obr.  Kvetný vzorec: . Kvety sú biele v bohatom vrcholíku a plody sú najskôr červené.  Prevažne byliny so súmernými až nesúmernými kvetmi v hustých vrcholíkovitých súkvetiach.0. Dreviny sú vzácne. C(5). má ale 5-početnú C bledožltej farby. Suché súkvetia sa používajú na ozdobné účely. Rastie na brehoch riek. Plod je nažka s trvácim K. Rastie v lesoch a krovinách nižších polôh. pôvodom z Afriky. Valeriánka poľná (Valerianella locusta) je jednoročnou rastlinou s prízemnou ružicou listov a drobnými kvetmi. Celé súkvetie tak imituje jeden veľký kvet. Kalina vráskavolistá (V. Vegetatívne Obr. niektoré rody (napr. Prevažujú byliny.

nachádzajúci sa neskôr i na plode . Kalich oboch typov kvetov je zakrpatený. slamienka alebo suchokvet. háčikovité zákrovy má zasa lopúch. chýba.226 A) sa nachádzajú v strede súkvetia a vytvárajú tzv.226 B) vyrastajú po obvode a tvoria tzv. či perie zvierat.margaréta. U iných druhov môže mať podobu zúbkov.šalát. Medzi buriny polí patria napr. G . B rumanček. pichliač roľný.nechtík. D . ktoré pozostáva z dvoch typov kvetov. za ktorý sa toto súkvetie často omylom považuje. Sú veľmi premenlivé. Peľnice sú zrastené do rúrky A (5). ktoré majú zasa význam pri rozširovaní plodov živočíchmi (zoochória).úbory. Úbor astrovitých je súkvetie. astra. ako zelenina (artičoka). pichliač) a slúži na rozšírovanie plodov vetrom (anemochória). Ostnato hrotité až pichľavé sú typické napr. pre bodliaky a pichliače. Vzhľadom na dekoratívnosť a farebnosť úborov je veľa druhov využívaných ako okrasné rastliny (georgína. F . či žltnicou maloúborovou. C . aksamietnica).bodliak. E .lopúch Obr. parumanček. rumanček. Jazykovité (Obr. artičoka. pretože nažky s týmito výrastkami sa ľahko prichytávajú na srsť. Celý úbor tak imituje jednoduchý kvet. Ďalším významným znakom je lôžko úboru. rebríček. niektoré druhy ho majú zhrubnuté až dužinaté (napr. ktoré tvoria zákrov (mnohí si ho mýlia s K lístkami). v záhradách a viniciach sa často stretneme so starčekom obyčajným. Zákrovné listene rôzneho tvaru sú veľmi dôležitými určovacími znakmi astrovitých. Môžu byť jednoradové. ale polysacharid inulín. Rúrkovité kvety (Obr. háčikov. či tuhých štetín (napr. niekedy nápadne veľká. ale vo veľkom množstve v hustých metlinách.5 m v priemere a jednotlivé. viacradové i strechovite sa kryjúce. Obr. ako u väčšiny čeľadí. čo do veľkosti. H . cínia. krasovlas bezbyľový). Môže byť pokryté plievkami. alebo je premenený na chocholec (pappus). Rýchlo sa šíriace karanténne buriny sú iva voškovníkovitá. Slnečnica ich má až 0. C . 227: Úbory astrovitých : A . podbeľ). rúrkovitých a jazykovitých. Suchoblanité i rôzne sfarbené zákrovy má napr. lúč. zrastená.slnečnica 151 .kozobrada. terč. rebríček alebo palina.nažke.požlt. cez ktorú prerastá čnelka dvojdielnou bliznou G (2).čakanka. Väčšinou býva ploché (slnečnica) ale i vyklenuté (rumanček). bodliak. Mnoho druhov je liečivých i aromatických (rumanček. Zásobnou látkou astrovitých nie je škrob. Chocholec môže mať podobu padáčika (starček. 228: Nažky astrovitých a čakankovitých : A . často i farbou a pohlavnosťou. Jazykovité kvety sú súmerné. Len niekoľko mm veľké úbory má napr. Rúrkovité kvety sú pravidelné a väčšiou obojpohlavné. Význam astrovitých je rôzny. Odlišujú sa v súmernosti.súkvetia . B . či ambrózia palinolistá. Na spodnej strane úboru vyrastajú zelené listene.pichliač. päťcípa. dvojzub). C je úzko rúrkovitá. palina. Úžitkové rastliny sú pestované pre olejnaté nažky (slnečnica). Ich C je podlhovastá. nevädza poľná. samičie alebo jalové.

230: Hľuzy topinamburu Pestrec mariánsky (Silybum marianum) je nápadný ostnitými listami. 229: Slnečnica ročná (Helianthus annuus) splanieva. Pochádza zo Stredomoria a u nás sa pestuje ako okrasná i liečivá rastlina. Úbory dlho stopkaté. mydla i ako krmovina. ktoré sa zbiera pred rozkvitnutím.cardunculus). Napr. K najčastejším okrasným druhom astrovitých patria napr. Kvety sú žltej farby. Slnečnica ročná (Helianthus annuus) je mohutná jednoročná rastlina s jedným veľkým úborom. nevädzovec. mačucha. Kvety sú fialové. Bodliakom sa podobá aj niekoľko nasledujúcich druhov. (Helianthus tuberosus) ktoré sú na žilnatine bielo škvrnité. ktorý sa otáča za slnkom (heliotropizmus). Rudbekia (Rudbeckia) má viacero druhov so žltými jazykovitými kvetmi a typicky vystúpeným terčom úboru. majú olejnaté semená a rôznofarebné oplodie. Astrovka čínska (Calistephus chinensis) sa takisto pestuje najčastejšie v plnokvetých kultivaroch. Obr. Úžitkovou časťou artičoky zeleninovej (Cynara scolymus) je zhrubnuté lôžko úboru s dužinatými zákrovnými listeňmi. U nás často Má účinný vegetatívny spôsob Obr. Úbory má menšie ako slnečnica ročná. Hľuzy sú nepravidelného tvaru s vypuklými očkami. Kvety v úbore sú žltooranžové. ktorá sa od predošlého druhu líši pichľavými listami i zákrovnými listeňmi. Je to suchomilná rastlina pestovaná kedysi pre žlté farbivo kartamín obsiahnuté v kvetoch. krasuľka perovitá (Cosmos bipinnatus). Pochádza z Ameriky. neskôr sa začal využívať ako olejnina s podobným využitím ako slnečnica ročná. cínia pôvabná (Zinnia elegans) s úbormi rôznych farieb. margarínov.V lúčnych spoločenstvách sa z astrovitých vyskytuje napr. ružové alebo fialové kvety. plesnivec a pod. Môžu sa aj skrmovať. Veľmi rozšírené sú na jeseň kvitnúce scolymus) 152 . sedmokráska. Okrajové jazykovité kvety sú jalové. Slnečnica hľuznatá . pri potokoch deväťsily. Liečivá rastlina. Nažky sa vyvíjajú len z rúrkovitých kvetov. Obsahujú inulín a sú vhodné na konzum.topinambur (H. sa konzumujú ako lahôdková zelenina zhrubnuté listové stopky. K vysokohorským astrovitým patria napr. Artičoka (Cynara) je rastlina podobná bodliaku. Je to však kultúrna rastlina domáca v Stredozemí pestovaná ako zelenina. veľké.tuberosus) je rastlina dorastajúca až do 3 m výšky. Slnečnica ročná sa pestuje ako olejnina na výrobu potravinárskych olejov. K častým okrasným druhom patria aj georgíny (Dahlia) s veľkým množstvom rôznofarebných i plnokvetých kultivarov. rozmnožovania a šíri sa najmä pozdĺž vodných tokov. Topinambur je stará indiánska rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Leuzea šuštivá (Leuzea rhapontica) má nedelené listy na rube sivo plstnaté. ktorými sa aj vegetatívne rozmnožuje. najmä pre diabetikov. Aksamietnice (Tagetes) sú okrasné letničky nižšieho vzrastu s oranžovými alebo žltými kvetmi a Obr. Pôvodná v Alpách. Je to trváci druh s podzemkovými hľuzami. 231: Artičoka zeleninová (Cynara typickým zápachom. v lesoch zlatobyľ. ktorá má listy delené na niťovité úkrojky a biele. Podobne aj benedikt lekársky (Cnicus benedictus) sa pestuje pre olejnaté nažky i ako liečivá rastlina. Z artičoky kardovej (C. kamzičník. králik. Rozmnožujú sa vegetatívne koreňovými hľuzami. požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius) má listy aj listene ostnato zubaté.

Charakteristické sú najmä ich plody. Margaréta biela (Leucanthemum vulgare) je charakteristickým druhom lúk. Chryzantémam sú príbuzné margaréty (Leucanthemum). margaréta veľkoúborová (L. Šíri sa nedokonale čisteným osivom obilnín. 234 (A. Je aromatický a vyskytuje sa na podobných stanovištiach ako predošlý druh. Ameriky.segetum). ruman smradľavý (A. 234) . Rumanček Obr. Najčastejšími druhmi sú domáci dvojzub trojdielny (B. 232: Krasuľka perovitá kamilkový (Matricaria recutita) je aromatická liečivá rastlina s menšími (Cosmos bipinnatus) úbormi. Je aromatická a liečivá rastlina.na vlhkých stanovištiach. popri cestách a pod.cotula). nevädzovec (Jacea). kedysi sa z nej získavalo farbivo cyanín.chryzantémy (Dendranthema). pôvodom zo sev. najmä na brehoch vôd a obnažených dnách rybníkov rastie niekoľko druhov dvojzubov. Vyskytuje sa na suchších stráňach.králik vratič (Tanacetum vulgare) má perovito delené listy a malé žlté úbory bez jazykovitých kvetov usporiadané v chocholíkovitej metline. okrajoch ciest a na pustých miestach. Je segetálnym druhom. Taxonomicky je tento rod nejednotný a rozdeľuje sa na viacero rodov . ktorých lôžko je duté.tomentosum). ktorý má čiastočne zdrevnatené stonky. atď. Dvojzub (Bidens) . listy majú tenké úkrojky. Pochádza z juhovýchodnej Ázie.tripartita) a cudzokrajný dvojzub čiernoplodý (B.ruman poľný (Anthemis arvensis). Poľnými burinami sú aj rumany (Anthemis) najmä ruman roľný (A.maximum) sa pestuje ako okrasná. nevädzka (Acosta). majú 2-4 štetiny s háčikmi (Obr. Rumanček diskovitý (M.discoidea) má úbory s chýbajúcimi jazykovitými kvetmi a vydutým lôžkom. Na rôznych typoch lúk rastú niektoré druhy nevädze (Centaurea) s fialovými kvetmi. Majú jednotlivé vrcholové úbory s bielymi jazykovitými kvetmi a žltým terčom. Tento jednoročný druh sa vyskytuje na dedinských priestranstvách. Najbežnejšími druhmi sú lopúch väčší (A.arvensis). Je liečivou rastlinou. ktorými sa ľahko prichytávajú na srsť. 153 .lappa) a lopúch plstnatý Obr. napr.indicum). Prispôsobenia zoochórnemu rozširovaniu majú aj lopúchy (Arctium). Ich úbory sa podobajú úborom margarét. ktorý má úbory pavučinovite plstnaté. Medzi pravé nevädze (Cyanus) patrí napr. ktoré ako hovorí názov. 233: A . ktorý zdomácnel a dokonca vytláča pôvodné druhy. ibaže háčiky nie sú na plodoch. Väčšie úbory a tenšie úkrojky listov má parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum). čiže burinou v obilninách. nápadná blankytne modrými kvetmi.nevädzník (Colymbada). ale na zákrovných listeňoch guľovitých úborov. ktorý rastie na priedomiach a priekopách. Niektoré druhy majú charakteristický zápach.frondosa). B úbor. Rastú väčšinou v krovinách. Rozširovacou jednotkou (diaspórou) je teda celý Obr. perie alebo odev človeka (zoochória). jednoročná nevädza poľná (C. najmä chryzantémy pravej (D. ktoré vznikli krížením a šľachtením pôvodných druhov. Používa sa na odpudzovanie nepríjemného hmyzu. Chryzantéma pravá je poloker. Lopúchy sú dvojročné rastliny rumanček kamilkový (Matricaria recutita) s mohutnými listami a hrubými byľami. Je tiež poľnou burinou. poľných cestách. Vratič obyčajný .

Po vysušení sa tieto rastliny používajú na dekoratívne účely. napr.helenium).eriophorum). Zvláštnym druhom je krasovlas bezbyľový (C.slamienka (Helichrysum bracteatum). tvorí mohutnú a rozvetvenú koreňovú sústavu s prídavnými púčikmi. Jeho úbory sú veľké. Z niektorých druhov omanov (Inula) sú z hľadiska úžitkovosti významné napr. napr. napr. Z niekoľkých druhov je najvýznamnejší bodliak tŕnistý (Carduus acanthoides). zákrov pavučinato vlnatý.abrotanifolius). Má niekoľko generácií do roka a často ho možno vidieť kvitnúť aj v zime. Sukulentné starčeky rastú najmä v Afrike a na Madagaskare. Lúčovité kvety sú Obr. ktorý sa trochu podobá na starček obyčajný. Rastie hojne na úhoroch a rumoviskách.carniolicus). Starček (Senecio) je veľkým rodom. starček lesný (S. Ako burina na poliach sa uplatňuje pichliač roľný (C.oleraceum). K vysokohorským druhom patria drobné starčeky. Iné druhy starčekov možno nájsť na rôznych stanovištiach.vulgare) s pichľavými listami i zákrovmi. Má kučeravo krídlatú a ostnitú stonku i listy. Burinou na lesných cestách. Viaceré druhy rastú v lesoch a na rúbaniskách. mohutná rastlina s úbormi žltých kvetov.britannica). starček abrotanolistý (S. ktorý je bežnou jednoročnou burinou v záhradách a okopaninách. Pichliačom sú podobné bodliaky (Carduus). niekedy sú ich listy i stonky až plstnaté napr. niekedy i s poliehavou stonkou. Často sa vyskytuje hromadne. Pichliač močiarny (C. starčeku obyčajnému (Senecio vulgare) vulgaris).nemorensis). Sú to rastliny väčšinou s ostnato zubatými listami často v prízemných ružiciach a ostnitými zákrovnými listeňmi. niekedy chýbajú. Intenzívne sa rozmnožuje aj vegetatívne. Omany bývajú často ochlpené. napr.Pichliač (Cirsium) má viac druhov. 154 .acaulis). Pestuje sa ako okrasná i liečivá rastlina. Chocholec na nažkách je perovitobrvitý a slúži na rozširovanie vetrom.canum) s veľkými listami na rube sivými a s úbormi jednotlivými. Rastie pri potokoch v horských oblastiach. ktoré majú tiež ostnaté listy. k lúčnym druhom patrí starček Jakubov (S.: oman pravý (I. ktoré si po vysušení zachovávajú vzhľad a farbu kvetov. V čerstvom stave je zhrubnuté lôžko úboru jedlé.jacobaea). K žltokvitnúcim patrí pichliač zelinový (C. Mnohé pichliače majú sklon k vzájomnému kríženiu. ktorý rastie na vlhších okrajoch ciest v priekopách a pod. podobne ako u pestovanej artičoky. Preto sa používajú do suchých kytíc. napr. Je to druh opustených a zarastajúcich pasienkov.palustre) je vysoká a štíhla rastlina s nápadne ostnitými a zubatými listami i stonkami. Veľmi mohutný vzrast má pichliač bielohlavý (C. Druhy rodov suchokvet (Xeranthemum) a slamiha (Helichrysum) sú známe ako rastliny. Na suchých stráňach rastú krasovlasy (Carlina). starček sivý (S. Niektoré sa u nás pestujú ako izbové rastliny. či podzemkom. 235: Lopúch väčší (Arctium lappa) klíčivosťou. Tvorí veľa nažiek s vysokou Obr. medzi ktorými sedí jeden veľký úbor belavých kvetov. Na podmáčaných lúkach sa hojne vyskytujú: pichliač potočný (Cirsium rivulare) s fialovými kvetmi v úboroch nahlúčených na konci stonky. ale má vyvinuté jazykovité kvety. 236: Pichliač obyčajný (Cirsium väčšinou žlté. slamiha slamienková . Starček barinný (S.sylvaticus). pichliač sivý (C.arvense). Bežným druhom je oman britský (I. Stonka chýba. starček hájny (S. oman hodvábny (I.oculus-christi). ktorý má prízemnú ružicu pichľavých listov. rúbaniskách i krovinatých stráňach je pichliač obyčajný (C.paludosus) je zase typický pre mokradné biotopy. Je aj medonosnou rastlinou. ale v trópoch a subtrópoch i dreviny a sukulenty. Poznáme najmä bylinné starčeky.

dracunculus) pôvodom z Ázie sa pestuje a používa ako korenina.božie drievko (A. 238: Deväťsil biely (Petasites albus) 155 . kamzičník Columnov (D. Spolu s ambróziou palinolistou (Ambrosia artemisiifolia) boli zaradené do zoznamu karanténnych burín. Srdcovito okrúhle listy vyrastajú až po odkvitnutí. Má listy po oboch stranách sivozelené a je horko aromatická. Je chránený druh. Sú dvojdomé.estragón (A. vyrastajú z hrubého podzemku. ktorý má oranžové alebo žlté kvety a nažky kosákovité bez chocholca. Je liečivá. Astra novobelgická (A. Ambrózia Obr. V plnokvetých a veľkokvetých formách sa pestuje ako okrasná rastlina. Pri horských potokoch je nápadný deväťsil hybridný (P. Palina obyčajná (Artemisia vulgaris) je burinou rastúcou na opustených miestach a rumoviskách. Pestuje sa ako okrasná i liečivá. Liečivým druhom je palina pravá (A.albus) má listy menšie.metlinách. Paliny sú stepné druhy. ale aj v intravilánoch miest. niekedy tvorené len jedným kvetom. Takými sú napr. Má modré jazykovité kvety a žltý terč. ktorý vytvára husté porasty obrovských listov. v súčasnosti sa šíri najmä v teplejších oblastiach.columnae). Podobné použitie má aj palina abrotanová . Kamzičník (Doronicum) má kvety žlté v typických úboroch. prísada do octu. okrajoch ciest a pod. Pridáva sa do likérov kvôli horkej chuti (absint). napr. Listami sa na podbeľ podobajú deväťsily (Petasites). Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis) rastie často na trávnatých miestach. Snáď najznámejším vysokohorským druhom je plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). Používa sa i v kozmetike. Táto okrasná trvalka pôvodom zo Severnej Ameriky často splanieva a šíri sa najmä na brehoch vodných tokov. Veľké listy podobné deväťsilom má lesný horský druh mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariae). Palina dračia . Kvety sú žlté. Spoločným znakom nasledujúcich rodov sú veľmi drobné úbory. Celé telo rastliny je porastené hustými bielo plstnatými trichómami. niekedy ťažko rozoznateľné od podbeľu. Úbory žltých kvetov sú jednotlivé na šupinatých stvoloch. Rastie v teplejších oblastiach na medziach. takisto ako nechtík lekársky (Calendula officinalis).absinthium). Našim horským druhom je kamzičník rakúsky (D. Niektoré druhy sa pestujú v záhradkách ako okrasné. Z našich astier (Aster) je najdekoratívnejšia astra alpínska (Aster alpinus). Od ostatných palín sa líši nedelenými úzkymi listami. Má fialové kvety a úbory v chocholíku.austriacum). paliny (Artemisia).Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je známa liečivá rastlina i burina. Deväťsil biely (P. Listy sú na rube bielo plstnaté. Je to adaptácia na nepriaznivé ekologické podmienky vo vysokých horách. kde ju možno nájsť na okraji polí. napr. čím nadobúda plesnivý vzhľad. Sú to aromatické rastliny s horkou chuťou.hybridus).novi-belgii) má menšie úbory v chocholíkovitých metlinách s bielymi alebo modrastými jazykovitými kvetmi. Je nízkeho vzrastu. 237: Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) žltý terč a kvety lúča biele alebo ružové. ktorá kvitne skoro na jar. Rastie v lesoch na vlhších miestach. horčice a pod. Iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia) má veľké vajcovité až srdcovité listy a metlinu zelenobielych úborov. Majú však strapec úborov s ružovými alebo bielymi kvetmi. Je to burina. Úbory nemajú jazykovité kvety. Rastie vo vyšších horách a pestuje sa aj ako okrasná. Tie vyrastajú v bohatých súkvetiach . úbory majú Obr.abrotanum). chocholíkovitých metlinách a pod. ktorý sa po odkvitnutí ešte viac predĺži.

Rastie na výslnných miestach. nie je vytvorený terč a lúč. Rastie na úhoroch. dutý stvol je zakončený jediným úborom žltých kvetov. Typické sú aj ich perovito delené listy (odtiaľ názov). preto pri poranení ronia biele mlieko.sativa convar. Používajú sa preto do zeleninových šalátov. pre ktoré sa pestuje. intybus subsp. Kučeravé listy má šalát kučeravý (L.millefolium). C (5). preto je aj burinou v okopaninách.G (2) Čeľaď veľmi podobná predchádzajúcej. Žltnica maloúborová (Galinsoga parviflora) je jednoročná burina v okopaninách. Často sa vyskytuje v okolí železničných tratí staníc. Je to jednoročný druh s vyvinutou prízemnou ružicou listov jemnej a krehkej konzistencie. Kvety sú žltej farby. Bezlistý. V pletivách na rozdiel od astrovitých sa nachádzajú mliečnice. šalát hlávkový(L. a drobné úbory v klbkách. Má prízemnú ružicu gracovitých listov. Všetky sú orientované v jednej rovine severojužným smerom (odtiaľ názov). na rumoviskách. V lesoch rastie a koncom leta kvitne zlatobyľ obyčajná (S.myší chvost (Achillea) má viac druhov. ktoré sa pestujú jednak kvôli zhrubnutému koreňu. K (5). Listy majú zaujímavé postavenie. ktorých biele alebo žltkasté drobné úbory sú v chocholíkovitých metlinách. Pestuje sa vo viacerých konvarietách. ktoré majú krehkú konzistenciu a horkastú chuť. napr. A (5). popri cestách. Úbory v pavidliciach má drobné so žltým terčom a bielymi kvetmi lúča. Liečivým druhom je známy lúčny druh rebríček obyčajný (A. záhradách a pod. Bežnou burinou je turanec kanadský (Conyza canadensis) s veľmi bohatou metlinou úborov a úzkymi nedelenými listami. Zásobnou látkou je inulín.sativa convar. Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) je známa lúčna rastlina so svetlomodrými úbormi. Pestuje sa aj v záhradách ako okrasná i medonosná rastlina. rumoviskách i poliach. Po vytvorení listovej ružice vyrastie kvetonosná byľ s metlinou drobných žltých úborov.virgaurea). záhradách a viniciach. Poddruh čakanky obyčajnej (C. Do čeľade patria aj niektoré úžitkové druhy (šalát. Obr. Pôvodná je v Sev. Zlatobyľ obrovská (S. . Je liečivou rastlinou. má perovito strihané listy.gigantea).z niekoľkých druhov sa pestuje ako listová zelenina šalát siaty (Lactuca sativa). Plodom je takisto nažka. capitata) má listovú ružicu v podobe hlávky. Jej kultivary sú však aj úžitkovými rastlinami. Amerike. ale šíri sa i do polí. Rebríček . Súkvetím je úbor. ktorá dorastá až do 2 m výšky sa šíri najmä pozdĺž železničných tratí a vodných tokov. Púpava lekárska (Taraxacum officinale) je trváca rastlina s dlhým koreňom. ale len z jazykovitých kvetov. väčšinou s chocholcom. Pochádza zo Severnej Ameriky. foliosum) sa pestuje kvôli čakankovým pukom zväčšeným a vybieleným mladým výhonkom.serriola). crispa).pochádza zo Sev. Púpavy sú charakteristické 156 .  kvetný vzorec : . Zlatobyľ (Solidago) má drobné úbory s kvetmi žltej farby. endivia) sa podobá na hlávkový šalát a tiež sa pestuje pre listovú ružicu ako zelenina. 239: Šalát kompasový (Lactuca serriola) Čakanka štrbáková (C. Pochádza z južnej Ameriky. mlieč) i lúčne druhy (kozia brada. najmä suchších stanovíšť. buriny (púpava. Ameriky.čakanka). väčšinou skučeravené. Listy v ružici sú variabilné. Šalát (Lactuca) . hadomor). z ktorého sa mletím a pražením vyrába náhrada kávy (cigória). Ostatné druhy sú tiež prevažne lúčne druhy. ktoré sú značne premenlivé. Z divo rastúcich druhov sa ako burina najčastejšie vyskytuje šalát kompasový (L. Na strednej žile tuhých listov má ostnité štetiny. záhradách a viniciach.

orientalis) alebo kozobrada pochybná (T. Podobným rodom je kozobrada (Tragopogon). Rastie v lúčnych biotopoch. bez oplodnenia (apomikticky). Škarda (Crepis) má viac druhov rastúcich v rôznych biotopoch. i pestované napr. Najčastejšie sa vyskytujú tri druhy: mlieč zelinný (S. podobne ako špargľa. rastie však i ako burina v zanedbaných porastoch. Mnoho druhov má jastrabník (Hieracium).biennis) je lúčnym druhom. napr. kozobrada východná (T. oba so Obr. Hadomor (Scorzonera) zahrňuje Obr. Ich úbory majú žlté kvety.hispidus). ktorý má pichľavé listy a mlieč roľný (S. 242: Hadomor španielsky (Scorzonera hispanica) 157 . Na rôznych typoch lúk rastú z čeľade čakankovitých púpavce (Leontodon). Vzhľadom na obsahové látky je liečivou rastlinou. Ponúka pašu aj včelám.murorum) a jastrabník obyčajný (H. Mlieče (Sonchus) nájdeme rásť v záhradách a obrábaných plochách ako buriny.oleraceus). Typickým druhom jelšín rastúcich pri potokoch je škarda močiarna (C. Má žlté úbory. mlieč drsný (S.arvensis). Zároveň sú veľmi premenlivé. Patria sem najmä lúčne druhy.porrifolius). Fialové úbory má kozobrada pórolistá (T.dubius). Obr.pilosella) pod názvom chlpánik obyčajný (Pilosella officinarum) je druhom suchých. škarda dvojročná (C. ktorá sa pestuje ako koreňová zelenina podobne ako čierny koreň.asper). 241: Premenlivosť listov púpavy žltými úbormi. Z mladých listov možno pripraviť výživný šalát. Ľahko sa spozná podľa veľmi horkej chuti.vulgatum). hadomor (Cichorium intybus) španielsky . Napr. 240: Čakanka obyčajná okrem divorastúcich lúčnych druhov.autumnalis) sa líši rozkonárenou stonkou.hispanica) sa pestuje najmä v juhoeurópskych krajinách pre dužinatý valcovitý koreň čiernej farby a krehkej konzistencie. Jastrabník chlpánik (H.aj súplodím nažiek s chocholcom v podobe padáčika. Sú to trváce byliny podobné púpave. najmä púpavec srstnatý (L. Používa sa ako lahôdková zelenina. Medzi lesné druhy patria napr. paludosa).čierny koreň (S. pretože sa rozmnožujú nažkami vzniknutými nepohlavne. Púpavec jesenný (L. nevápenatých až kyslých pôd. jastrabník lesný (H. Tento druh je pomerne vzácnym divorastúcim druhom stepných lúk v teplejších oblastiach.

Orchidaceae). ⊕. V pazuchách listov sú často vyvinuté prídavné (akcesorické) púčiky. Podobne môžu hrubnúť aj korene. Trieda : Liliopsida (Monocotyledonae) . a to zrastom klíčnych listov (synkotýlia) alebo zakrpatením až zaniknutím jedného klíčneho listu. Kvety sú zoskupené do bohatých rozkonárených súkvetí. alebo dreviny s ovíjavou resp. Primárny koreň čoskoro zanikne a nahradí sa rovnakými koreňmi (sekundárna homorízia). zvyčajne druhotne nehrubnú. čím sa podobajú kvetom dvojklíčnolistových rastlín. výnimočne je aj apokarpné G (okrasa. 158 . Vysoký stvol je zakončený nepravým okolíkom. niektoré vstavačovité . rozptýlené (ataktostéla) a preto sa v stonke jednoklíčnolistových rastlín nemohol vytvoriť kambiálny kruh. rastúca v bahne na okraji vôd. spravidla širokou bázou objímajúce stonku. Počet tyčiniek môže poklesnúť na 3 (kosatcovité. Kvety jednoklíčnolistových rastlín sú väčšinou trojpočetné s nerozlíšenými kvetnými obalmi (okvetie perigonium . dracéna. a to kambiálnym kruhom. Postavenie listov na stonke je prevažne dvojradovo striedavé. ktorý vznikne v prvotnej kôre stonky. Len zriedka sa menia na zhrubnuté zásobné korene alebo na koreňové hľuzy (napr. a to stromy s priamou stonkou a chocholom listov na vrchole (palmy). Kvety môžu byť pravidelné. lipnicovité). Rastlina je entomogamná a plodom je mechúrik (plodstvo mechúrikov). Cenokarpné gynéceum môže tvoriť vrchný aj spodný semenník. Od tohto všeobecného vzorca sú viaceré odchýlky. bez druhotného delivého pletiva medzi lykom a drevom a často sú obalené pevnou sklerenchymatickou pošvou. čoskoro odumierajú a nahradzujú sa novými. hľuzami a podzemkami). trávy). Plody sú mechúriky. zriedkavejšie krivožilovú alebo perovitú žilnatinu (napr.jednoklíčnolistové Jednoklíčnolistové sú vývojovo mladšou triedou v porovnaní s dvojklíčnolistovými. G (3). Je to trváca bylina.  Žabníkovité sú vodné alebo vlhkomilné trváce byliny s pravidelnými kvetmi.2. alebo bobule. stužkovitého tvaru. P môže byť voľné alebo zrastenolupienkové. Kolaterálne cievne zväzky sú uzavreté. A 3+3. tobolky. žabník). Listy sú zvyčajne jednoduché s celistvým okrajom a sediace. Listy sú prevažne prízemné a často sa vyznačujú svojou rôznolistosťou. súmerné až nesúmerné. vo vode plávajúce alebo ponorené. Vznik jedného klíčneho listu sa vysvetľuje rozdielne. P 3+3. s rozlíšeným kvetným obalom.P) podľa všeobecného vzorca : . banánovník). ktorá je často vyvinutá ako pošva (napr. jednopohlavné i rôznoobalové (heterochlamydeické). Z apokarpných semenníkov dozrievajú nažky (plodstvo nažiek). agáva. ktorým by stonky mohli tak zhrubnúť ako dvojklíčnolistovým rastlinám. Cievne zväzky v stonke sú prevažne kolaterálne. podopretý listeňom. vytvárajúce len v čase kvitnutia článkovanú priamu stonku. Sú prevažne trváce byliny (geofyty s cibuľkami. Niektoré jednoklíčnolistové rastliny druhotne hrubnú. Len zriedka sú drevinami. Majú zvyčajne rovnobežnú alebo oblúkovobežnú. Adventívne korene sa len málo rozkonárujú. juka a dioskórea. Z mohutného valcovitého podzemku vyrastajú čiarkovité trojhranné listy so šupinami. Na Slovensku je rozšírená najmä v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. popínavou stonkou. Sú priame a z vody vyčnievajúce. Ružovkasté kvety majú apokarpné gynéceum. Semená jednoklíčnolistových rastlín klíčia jedným klíčnym listom. Rozkonárovanie stonky jednoklíčnolistových rastlín je (okrem súkvetí) pomerne zriedkavé. Takéto druhotné hrubnutie je u rodov aloe. alebo je tyčinka len 1 (vstavačovité). .  Okrasovité sú monotypickou čeľaďou s jediným druhom: okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus). Avšak medzi jednoklíčnolistovými rastlinami sa vyskytujú aj druhy so stopkatými listami (bambusy).

tvoriace ozdobné zhluky listov na konci štíhlych valcovitých konárov. Korene druhotne nehrubnú. kôstkovica alebo nažka. pokrytými listovými jazvami alebo zvyškami častí listov a na vrchole v hustej špirále s chocholom veľkých listov.samčí kvet. Calamus). Kvety arekovitých sú veľmi drobné a zoskupené do bohatých šúľkov alebo metlín. Plodom sú Obr. hmyzom. často ostro zúbkaté.edulis) a niektoré druhy sa pestujú ako ozdobné rastliny (P. . d . Do čeľade patrí asi 90 druhov rozšírených v teplejších klimatických pásmach.  Kvetný vzorec : ⊕. majú aj viac rozdielnych znakov. Liany majú dlhé internódiá na popínavých alebo plazivých stonkách (napr. kry a liany. vtákmi. dokonca aj netopiermi. V púčiku sú listy jednoduché a riasnato zložené. nedelené.  Kvetný vzorec : . po vypučaní sa dospelé listy perovito alebo dlaňovito trhajú. P 3+3. b . ktoré nasvedčujú o ich príbuznosti. Väčšinou sú stromy s nerozkonáreným stĺpovitým kmeňom. Rôzne využitie má pandan úžitkový (P. stopkaté a majú otvorenú alebo zatvorenú pošvu. Len málo druhov zasahuje do severného mierneho pásma a v Európe (južnej) rastie len jeden druh palmička nízka (Chamaerops humilis). A 3+3.Variegata s bielym pásom na listoch). zriedka obojpohlavné (rotang). Malé kvety so zakrpateným okvetím sú jednopohlavné.utilis s červeným okrajom listov. 3 alebo až veľa. h . Šípovka širokolistá kôstkovice alebo bobule tvoriace guľovité súplodie. Semeno má dobre vyvinutý endosperm.Hoci čeľaď má veľké množstvo zhodných znakov s čeľaďou iskerníkovitých (Ranuncu-laceae). A ∞. U nás sa prirodzene vyskytuje žabník skorocelový (Alisma plantago-aquatica) a šípovka vodná (Sagittaria sagittifolia) s typickými šípovitými listami.rastlina. . hoci sú vysoké (až 60 m) majú len vláknité adventívne korene (homorízia). Kvety sú jednopohlavné. Opelenie hmyzom alebo vetrom. Palmy druhotne nehrubnú. G (3-1) A∞ Sú to výlučne subtropické alebo tropické jednodomé alebo dvojdomé stromy. Súkvetie je pazušné. zriedka vrcholové. Bočné výhonky sú len na báze nízkych paliem.weitchii cv. Na stonke sú usporiadané špirálovite. P. Opeľujú sa vetrom.plodstvo nažiek rastlinami morského pobrežia (3 rody a 880 druhov). Kmeň paliem svoju značnú hrúbku dosahuje rozsiahlym prvotným delivým pletivom na vegatačnom vrchole. Plodom je bobuľa. Je to najmä rod pandan (Pandanus). Gynéceum je vždy z 3 plodolistov. a . alebo iba jediného plodolistu (monomérny piestik). pričom vzniknuté diely sú otvorené. P 0. ktoré sa vegetatívne rozmnožujú a často tvoria husté zárasty. Tyčiniek býva 6. Palmy rastú v subtrópoch celého sveta. Pre plody sa pestuje pandan jedlý (P. Listy sú veľké. . Poskytuje cukornaté jednosemenné kôstkovice.utilis) poskytujúci textilné vlákna a voňavé silice. s krátkymi internódiami. Majú čiarkovité listy. Najdôležitejšou palmou a rastlinou vôbec severoafrických a západoázijských oáz je dvojdomý datlovník obyčajný (Phoenix dactylifera).samičí Rastú v trópoch Starého sveta a sú význačnými kvet.tulcom. ktorého druhy rastú v lesoch a na morskom pobreží. Kvety tvoria šúľkovité súkvetie zvyčajne podopreté pestrofarebnými listeňmi. ⊕. G (∞ -1) Pandanovité sú stromy . 243: Žabníkovité (Alismataceae). Tyčinkové kvety majú viac tyčiniek a piestikové kvety synkarpný alebo parakarpný semenník z veľkého počtu plodolistov (70-80 Sarangana). ktoré sú vždy podopreté listeňom (alebo niekoľkými listeňmi) . ale najmä liany s opornými vzdušnými koreňmi. Oba druhy rastú v pomaly tečúcich vodných tokoch. Každá časť palmy dáva 159 . (Sagittaria latifolia). najmä v trópoch Južnej Ameriky a v Indomalajsku.

Sklerenchymatický endokarp slúži domorodcom na zhotovenie nádob. V trópoch sa všade pestuje pre jednosemenné kôstkovice „kokosové orechy“.k . Na jednodomých rastlinách sú samičie kvety na báze šúľku a samčie nad nimi.kvet. rastúce prevažne v trópoch. ktoré Malajci s obľubou žujú potreté nehaseným vápnom a zabalené do listu piepra betelového . V dutine endospermu je tzv.  Čeľaď zahŕňa rastliny rozličného vzhľadu. Jej stonka je až 150 m dlhá a poskytuje prúty na výrobu stoličiek a košíkov.mierne omamná droga. rohože). Nápadným znakom je súkvetie . hrubé vlákna (koir). Areka obyčajná (Areca catechu) má semená. palmový olej. Pochádza z južnej Ázie. V listnatých lesoch rastie áron alpský (Arum alpinum) nápadný najmä v plodnom stave. používaná ako záhradnícke lyko. Šúľok je podopretý alebo zahalený listeňom (tulec). vypchávky. používaná ako výživný nápoj. pretože bobule majú výraznú červenooranžovú farbu. v tropickej Ázii. Puškvorec obyčajný (Acorus calamus) je močiarna rastlina Obr. Olejnica guinejská (Elaeis guinensis) dáva z mezokarpu kôstkovíc tzv. z ktorej sa lisuje olej na prípravu jedlých tukov. 244: Arekovité (Arecaceae): vejčia merillova (Veitchia merrillii).plod úžitok. z ktorého sa získava ságo (podobné kukuričnému škrobu). Plodom je bobuľa. Z listov palmy rafia (Raphia). d . K vzácnym močiarnym druhom patrí diablik močiarny (Calla palustris) nápadný bielym tulcom. alebo hľuzami. Druhou dôležitou palmou je kokosovník obyčajný (Cocos nucifera). alebo sa využíva v cukrárstve. Naše druhy sú byliny s podzemkom. sú viac ako 40 cm dlhé a a až 10 kg ťažké („Šalamúnove orechy“). i. ktorý môže byť rôzne sfarbený.Obr. a . mečovitými dlhými listami a 160 .šúľok pozostávajúci z drobných väčšinou jednopohlavných kvetov s redukovanými kvetnými obalmi. Je chránený. Východoindický ságovník Rumpphov (Metroxylon rumphii) vo svojom stržni obsahuje veľa škrobu. sa získava „rafia“. Lodoicea sejčelská (Lodoicea seychelellarum) má najväčšie semená.rastlina. Z dužinatého endospermu semena sa sušením získava kopra. Na povrchu majú blanitý exokarp. ktoré sú surovinou s rôznym využitím (koberce. Rastie v Zadnej Indii a na Sundských ostrovoch. odkiaľ sa morskými prúdmi dostal na tropické korálové ostrovy. Rotang trstenicový (Calamus rotang) je liana. Strednú vrstvu oplodia -mezokarp tvoria pevné. Je to jedovatá rastlina. 245: Áron alpínsky (Arum alpinum) s mohutným podzemkom. Len niekoľko druhov patrí do našej pôvodnej flóry. kokosová voda.

Niekoľko druhov je vzácnych a zákonom chránených. Sú prevažne entomogamné. väčšinou sa rozmnožujú vegetatívne bočnými púčikmi. Plodom je tobolka alebo bobuľa. Žaburinka menšia (L. praslenovitom alebo len prízemné. tulipán). čím vytvárajú na hladine vody za priaznivých podmienok súvislý porast.  Drobné vodné rastliny plávajúce na hladine vody (natantné rastliny). Po biochemickej stránke sú zaujímavé prítomnosťou alkaloidov (kolchicín. Veľmi ľahko sa šíria (napr. Vtedy pokrýva celú hladinu. P 3+3. Najbežnejším rodom je žaburinka (Lemna). Žaburinky sa používajú na kŕmenie hydiny. Celá rastlina je aromatická. G (3) P (3+3) Sú zvyčajne trváce byliny s podzemkami. ktorý je bohatý na olej a bielkoviny. 246: Žaburinka menšia (Lemna minor) trojpočetné. sú redukované len na niekoľko malých listov veľkosti niekoľko mm. rôznej veľkosti (vranovec má kvety štvorpočetné. Niektoré cudzokrajné druhy sa u nás pestujú ako okrasné napr. Kvety sú jednotlivé na konci stvolov či olistených bylí (napr. Plodom je tobolka. kvetov a plodov. konvalinka). Jej listy majú necelý 1 mm. alebo sú zoskupené do strapcovitých a vrcholíkovitých súkvetí (napr. ktoré im slúžia ako zásobné orgány.listnatec). Plodom je mechúrik. cibuľami alebo hľuzami. izbové alebo záhradné okrasné rastliny. A 3+3. Z podčeľadí uvádzame iba niektoré: Podčeľaď : Veratroideae . Listy sú najčastejšie čiarkovité s rovnobežnou žilnatinou alebo elipsovité s oblúkovobežnou žilnatinou.minor) sa na vodných hladinách rozmnožuje.kýchavicovaté Z celej čeľade sú vývojovo najpôvodnejšie. na Slovensku veľmi vzácne zanášaná vodnými vtákmi z južnej Európy. Niektoré druhy majú fylokládiá (úzke. Kvitnú zriedka. Sú v postavení striedavom. Je to liečivá rastlina. rozšírených takmer po celom zemskom povrchu najmä v subtrópoch a miernom pásme. vodnými vtákmi).nenápadným zeleným šúľkom i tulcom. Z poľnohospodárskeho hľadiska niektoré ľaliovité majú význam ako zeleniny. obojpohlavné. Majú v zemi podzemok alebo bazálnu stonkovú hľuzu. Ľaliovité sa rozdeľujú na niekoľko podčeľadí podľa podzemných orgánov. V trojpúzdrovom semenníku sú anatropné vajíčka. Najmenšia semenná rastlina vôbec je drobuľka bezkoreňová (Wolffia arrhiza). význačné špecializovaným metabolizmom. Viaceré sa pestujú ako skleníkové. ⊕. tôňovka dvojpočetné). ihlicovité asparagus. Semená majú embryo uložené v mäsitom alebo v chrupavkovitom endosperme.  Kvetný vzorec : . glykozidov (konvalotoxín) a saponínov. 161 . monstera (Monstera) a filodendron (Philodendron) sú liany s veľkými listami často pestované v bytoch. využíva sa aj v likérnictve a cukrárstve. V strednej Európe sa dobre udomácnila na brehoch pomaly tečúcich vôd. antúrium (Anthurium) má tulce červené s voskovitým povrchom. pretože obsahujú veľa škrobu. Kvety sú Obr. Okrasné listy má aj známa difenbachia (Dieffenbachia). Drobné korienky môžu aj celkom chýbať. ktorá má 3 druhy. ak je voda bohatá na organické látky (eutrofizácia). iné ako buriny a jedovaté rastliny. Do čeľade ľaliovitých patrí asi 250 rodov a približne 3000 druhov. lupeňovité . obsahuje glykozid akorín. veratrín).

niektoré majú hypotenzívny účinok. s .priečny rez tobolkou. Rastie na vlhkých horských lúkach.zrelá tobolka. najmä v semenách. Je to prudký jed.jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) A .arenarium). 247: Veratroideae : 1 .pozdĺžny rez semenom s mäsitým výrastkom (caruncula)-m 162 . Má bohatú metlinu kvetov. Vyznačuje sa obsahom jedovatých alkaloidov. B . obličky.kvitnúca rastlina: h . Medzi nimi je tobolka s početnými semenami. Štúrovo) rastie vzácny panónsky endemit jesienka piesočná (C. V šľachtiteľstve sa používa na získanie polyploidných rastlín. p .blanité pošvy. Rastie na vlhkých lúkach a pasienkoch.podzemná hľuza obalená zvyškami pošiev odumretých listov. Jesienka obsahuje jedovatý alkaloid kolchicín.kýchavica zelená (Veratrum lobelianum). Na piesčinách Podunajskej nížiny (Čenkov. Získava sa pre farmaceutické účely (napr. ktoré dozrievajú v máji a rozširujú sa zoochórne. ktorých okvetie je zelené. ktorá sa nad povrchom pôdy rozdelí na 6 cípov.Do našej flóry patrí kýchavica zelená (Veratrum lobelianum) so širokoelipsovitými listami. Z nich na jeseň vyrastajú 1-3 bledofialové kvety s okvetím na báze zrasteným do dlhej rúrky. 2 . t . v mladosti zriasnenými pozdĺž žíl. Je nebezpečný pre pasúce sa stáda alebo pre zvieratá kŕmené senom s prímesou jesienky lebo sa nerozkladá ani pri sušení. krvný obeh. Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) tvorí v zemi ukryté stonkové hľuzy.rastlina s listami a tobolkou. Listy sa vyvíjajú po oplodnení až na jar. na liečenie reumy). Obr. ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu. t1 .

Patrí sem na druhy bohatý rod cesnak (Allium).Podčeľaď : Allioideae . Cesnaky význačne zapáchajú od alylsulfidov. pažítka (A.ursinum) 163 . 2 cesnak orešcový (A. ophioscordon).cesnak pažítkový.cesnak guľatohlavý (Allium sphaerocephalon) : c . Cesnak cibuľový.scorodoprassum) : p . Plody sú toboly. ktorý má jemnejšiu chuť i vôňu a tvorí cibule zložené z guľatých cibuliek bez spoločného obalu. duté. úzko čiarkovité alebo valcovité (elipsovité . pór vytvoria drobné cibuľky (štupľovka. 248:Allioideae : 1 . 3 . 3 . cibuľa kvietkov. Guľaté súkvetie tvorí množstvo drobných bielozelených Obr.schoenoprassum). 4 .cesnak guľovitý (A. 4 . Z cibule vyrastá byľ s čiarkovitými listami zakončená súkvetím v blanitom tulci. perlovka. V súkvetiach niektorých druhov sa tvoria rozmnožovacie pacibuľky. Tento druh sa považuje za dôležitú a zdravú zeleninu najmä pre obsah vitamínov a aliínu s fytoncidnými účinkami (rastlinné antibiotiká). Zloženú cibuľu tvorí 5-15 dužinatých šupín (strúčikov) uzatvorených v spoločnom blanitom obale.cesnakovaté Zahŕňa rastliny tvoriace cibule (jednoduché. Semená vysiate v prvom roku kuchynská (Allium cepa).cepa) má listy oblé. rokambol.ampeloprasum).cesnak medvedí (A.sativum) keď sa vysadia v druhom roku.cesnak pórový. perlová cibuľa.sativum).cesnak kuchynský (A. kvetný stvol v strede nafúknutý. vytvoria veľké sukňovité Obr.cesnak medvedí).rotundum) : c . je v kultúre vzniknutý taxón (A.vedľajšie stopkaté cibuľky. ktorá pochádza zo strednej Ázie je cesnak kuchynský (A. sukňovité) a plod tobolku. Cesnak kuchynský perlovkový. 249: Allioideae : 1 . sadzačka). 2 .cesnak cibuľový. Okrem kvetov vytvára v súkvetí aj rozmnožovacie pacibuľky. Listy majú ploché.sativum subsp. Prastarou pestovanou rastlinou. ktoré (A. zložené.vedľajšie stopkaté cibuľky.rozmnožovacie pacibuľky v súkvetí. Cesnaky tvoria súkvetie zdanlivý okolík (skrutec) za mlada obalený v listeňovitom tulci. cibuľa kuchynská (A.

mar-tagon) má zlatožltú cibuľu a červenkastú byľ. Cibuľa obsahuje cukry. Iným tvarom listov než ostatné cesnaky sa vyznačuje cesnak medvedí (A.ľalia cibuľkonosná (L. Listy má duté. Pestuje sa oddávna v celom kultúrnom svete v kultivaroch rozličnej veľkosti. farby a chuti cibúľ. pretože oplodnenie je zriedkavé. lužných lesov.montanum). Rod ľalia (Lilium) má cibule zložené z jednotlivých dužinatých šupín.ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) : t . Je to druh tônistých dubohrabových hájov.oleraceum). tvaru. Žltými okvetnými lístkami sa vyznačuje xerofytný cesnak žltý (A. Divorastúcich cesnakov je viac druhov. Dekoratívne kvety tvoria strapec. Niektoré druhy cesnakov sa pestujú v záhradách ako okrasné (cesnak zlatožltý . Je trvalka so sukňovitou cibuľou.regale). Medzi teplomilné druhy skalnatých strání. Tvorí drobné vajcovité cibule v trsoch. Cesnak askalonský.A. Ich plodom je tobolka.vineale). croceum). A. A.sphaerocephalon) a cesnak guľovitý (A.bulbiferum) : p rozmnožovacie pacibuľky v pazuchách listov názov). 164 .ampeloprasum).ursinum).giganteum.flavum). Výrazne voňavé biele kvety sú usporiadané v strapci. cesnak planý (A.schoenoprasum). Má biele kvety a typický cesnakový zápach. š . Byľ nesie 1 alebo viac oranžových.moly. Okvetné lístky sú purpurovočervené. bučín. U nás na celom území sa roztrúsene vyskytuje cesnak orešcový . V pazuchách úzkych listov Obr. Z južnej Európy pochádza aj u nás rastúca ľalia cibuľkonosná (L. Z cibule vyrastajú dva škvrnité listy a stvol s jediným ružovým kvetom. Vzácnou a chránenou rastlinou je kandík psí (Erythronium dens-canis).auratum). okrasných ľalií sú ľalia tigrovaná (L. rastie aj v pobrežných krovinách a trávnatých porastoch. Je chráneným druhom listnatých i zmiešaných lesov a krovín.zrelá tvorí drobné cibuľky (odtiaľ tobolka.fistulosum).bulbiferum).salota) tvorí početné vedľajšie cibuľky v hnedastej vonkajšej šupine. Ľalia zlatohlavá (L. bielkoviny. U nás rastie iba v Slovenskom krase. Tyčinky nápadne vyčnievajú z kvetu. vitamíny B. Najmenším pestovaným druhom je cesnak pažítkový. ktorá prechádza do pošiev plochých. C a tiež fytoncidy. Prostredné listy sú v praslenoch. Zo Stredomoria pochádza cesnak pórový. Pôvodný na Sibíri je cesnak zimný. škvrnitých kvetov. Podčeľaď : Lilioideae .candidum). rúrkovité. Má malú cibuľu. Jeho listy sú úzko elipsovité alebo vajcovité. ľalia zlatá (L. aj buriny viníc a polí patria cesnak guľatohlavý (A. šalotka (A. 250: Lilioideae : 1 . Miestami splanieva. 2 .cibule a na tretí rok kvetonosné stvoly. Podobné nároky na stanovištie má aj cesnak horský (A.šupinovitá cibuľa.tigrinum). cesnak poľný (A. Kvety sú v strapcovitých súkvetiach alebo sú terminálne (tulipán).orešec (A.s guľovitými okolíkmi kvetov. škvrnité a oblúkom von zakrivené. Používa sa ako jarná vňaťová zelenina pre obsah vitamínu C. ktorá dobre znáša zimu a pestuje sa najmä pre vňať.cataviense) a i. cibuľa zimná (A. Slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Zo Stredomoria pochádza dekoratívna záhradná trvalka ľalia biela (L. Rastie najčastejšie na horských lúkach. Pestuje sa aj v záhradkách (subsp.scorodoprasum). silice. pór (A. ľalia kráľovská (L. Je vhodný na konzervovanie (zaváranie).rotundum) . pažítka (A. Kvietky v zdanlivom okolíku sú ružovofialové. Byle sú priame listnaté. žliabkovitých listov. Ako zelenina sa používa celá vňať.ľaliovaté Do tejto podčeľade patria trvalky s podzemnou cibuľou a listnatou byľou alebo prízemnými listami a stvolom. Iné druhy pestovaných.

Obr.arvensis) : l . Táto mohutná trvalka má byľ zakončenú vrcholovým praslenom listov.kandík psí (Erythronium dens-canis) : t .lutea) : c (Tulipa sylvestris). 2 . jedna cibuľa sediaca na zväzku koreňov. do ktorého patrí komplex záhradných kultivarov a krížencov pôvodných juhoeurópskych a stredoázijských druhov. syn. Rozdiely medzi jednotlivými druhmi sa týkajú hlavne listov a cibúľ.lutea).jeden prízemný plochý list.krivec žltý (G.cibuľa. l . V trávnatých porastoch sa občas vyskytne splanený žltokvitnúci tulipán lesný Obr. l .pratensis) a krivec žltý (G. Rod krivec (Gagea) má niekoľko drobných žltokvitnúcich druhov. ktoré rastú najmä v trávnatých porastoch.krivec lúčny (Gagea pratensis) : c .hlavná a dve nové vedľajšie guľovité cibule .vrcholkový praslen listov.jeden prízemný. Na poliach miestami rastie krivec roľný (G.korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris) . Cibule sú prudko jedovaté (alkaloid imperialín). 252: Lilioideae : 1 .korunka kráľovská (Petilium imperiale) : l . na vrchole kapucňovitý.arvensis).krivec roľný (G. Má úzke listy a jeden terminálny kvet. Fritillaria imperialis). ktorý je zvončekovitý a šachovnicovito škvrnitý. 251: Lilioideae : 1 . 2 . Všeobecne známou okrasnou cibuľovou trvalkou je tulipán Gesnerov (Tulipa gesneriana). m . Už od 16.medníky Chránenou ľaliovitou trvalkou je korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris).tobolka.c1. Je to súborný druh. Najčastejšie sa vyskytuje krivec lúčny (G. čiarkovito kopijovitý list. c . pod ktorými visia v okolíku zoskupené tehlovočervené alebo oranžové zvonkovité kvety. Vyskytuje sa len zriedkavo na vlhkých a slatinných lúkach. Z pestovaných cudzokrajných druhov je obľúbená korunka kráľovská (Petilium imperiale. čím sa preslávilo najmä Holandsko. 3 . 3 . storočia sa datuje pestovanie tulipánov v Európe.dva prízemné čiarkovité listy 165 .

scilovaté Patria sem rastliny s podzemnými šupinatými cibuľami a úzkymi prízemnými listami. 253: Scilloideae : 1 .Podčeľaď : Scilloideae . Najznámejším druhom je modrica strapcovitá (M. Pod menom morská cibula sa u nás v črepníkoch pestuje africký druh Ornithogalum caudatum.scila dvojlistá (Scilla bifolia) : t . V trávnatých porastoch sa často vyskytuje bledavka okolíkatá (O.racemosum). ale predĺžené kvetné stopky vrcholových jalových kvetov tvoria chocholec.modrica chochlatá (Muscari comosum) 166 . Veľké zvonkovité kvety v strapci má bledavka ovisnutá (O. ale pestujú sa aj v záhradách (i v bielokvetej forme).bifolia). Modrica chochlatá (M. a niekoľko čiarkovitých. Bezlisté stvoly nesú kvety najčastejšie v strapci (zriedkavo v chocholíku).tobolka. Divorastúcim druhom na vlhkých a zaplavovaných miestach je scila dvojlistá (S. Mnoho druhov sa pestuje pre včasné jarné kvitnutie. Sú rozšírené najmä v teplejších oblastiach na výslnných a suchých stanovištiach.sibirica). Z rodu scila (Scilla) sú viaceré druhy pestované pre jarné modré kvety (scila sibírska . žliabkatých listov.comosum) má síce kvety v strapci.nutans). Z cibule urginéy morskej (Urginea maritima) sa pripravuje jed na trávenie potkanov. 3 . Medzi okrasné rastliny tejto podčeľade patrí aj hyacint východný (Hyacinthus orientalis) so zrasteným okvetím. Záhradné odrody majú rôznu farbu a prenikavú vôňu. Plodom je tobolka. bankovitého tvaru. Modrice (Muscari) majú modré kvety so zrasteným okvetím. Bledavky (Ornithogalum) majú biele alebo zelenkasté kvety v strapci alebo v chocholíku.S.umbellatum).bledavka okolíkatá (Ornithogalum umbellatum) : t . Obr.tobolka. 2 .

Ostatné druhy majú listy striedavé.mladé mnohokvetý (P. suchších miestach rastie kokorík voňavý jednopohlavné kvety tyčinkové. Má drevnatý podzemok. Bobule sú belasé až čierne. Široké listy má kokorík špargľa (Asparagus officinalis) A .multiflorum). Je to horský lesný druh.špargľa. vitamíny B a C. Na Slovensku je založená špargľovňa na Záhorí (Veľké Leváre). tyrozín. Plodom je červená bobuľa.bobuľa. z ktorého vyrastajú oblé alebo hranaté byle.časť stonky s plodmi bobuľami.asparágovaté Do podčeľade patria byliny s podzemkami a plodmi bobuľami. Úzke listy v praslenoch má kokorík praslenatý (P. k2 (P.verticillatum). z ktorého vyrastá bohato rozkonárená byľ so zakrpatenými listami a bočnými konárikmi v podobe fylokládií.zväzočky čiarkovitých najčastejšie jednotlivo.plumosus) so štetinovitými fylokládiami. 3 . b . V teplejších oblastiach na výslnnych stráňach rastie dvojdomý asparágus lekársky (Asparagus officinalis). D . p . Biele rúrkovité kvety sú ovisnuté a vyrastajú z pazúch listov. kvietok -k Obr. V svetlých lesoch a na výhonky.sprengeri) so širšími fylokládiami a aspáragus perovitý (A. sacharózu.odoratum). Obsahujú asparagín. Niektoré druhy asparágusu sa pestujú ako izbové rastliny. Jeho voňavé kvety vyrastajú z pazúch listov jednopohlavné kvety piestikové.priečny rez bobuľou. jedovaté. Rod asparágus (Asparagus) sa vyznačuje ihlicovitými alebo plochými fylokládiami. 254: Asparagoideae : asparágus lekársky.kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) : k . 2 . Viaceré druhy majú zrastené okvetie. kyselinu jantárovú.časť stonky s kvetmi : k1 kamenistých. oinovatelé.podzemok 167 .verticillatum). Konzumujú sa etiolované dužinaté jarné výhonky. Kokorík (Polygonatum) má plazivý podzemok.konvalinka voňavá (Convallaria majalis) : p . Najčastejšie to býva aspáragus Sprengerov (A. C . Jednopohlavné kvietky s rudimentami druhého pohlavia sú drobné.kokorík praslenatý (P.pozdĺžny rez kvetom. b1 .Podčeľaď : Asparagoideae . Byľ je hranatá.podzemok. 255: Asparagoideae : 1 . B . Obr. V teplejších oblastiach sa pestuje v niekoľkých kultivaroch na piesočnatých pôdach ako lahôdková zelenina . zelenožlté na článkovaných stopkách (perikládium). fylokládií -f vyrastajúcich z pazuchy šupinkovitého listu -l.

Rastie hojne najmä v podraste bučín. len semenník je spodný. Snežienka jarná (Galanthus nivalis) patrí medzi prvé na jar kvitnúce druhy. k1 . P 3+3. Obsahuje jedovaté kardiotonické glykozidy (najmä konvalotoxín. pri okrasných druhoch je dekoratívnym prvkom kvetu (napr. bleduľa (Leucojum).semenník so 4 čnelkami. Okvetné lístky sú biele so žltou alebo zelenkastou škvrnou na ich vrchole. G (4)). z ich lícnej strany vyrastajú listene -l a kvety (neskôr bobule) . humóznych listnatých lesoch.vnútorné čiarkovité a žltkasté okvetné lístky. G (3) P (3+3) Sú byliny vytrvávajúce podzemnými cibuľami alebo podzemkami. Kvetný vzorec amarylkovitých je podobný ľaliovitým.tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium). konvalamarín). Často sa pestuje v záhradách a vo voľnej prírode rastie vo vlhkých. ktorý na rozdiel od všetkých ostatných ľaliovitých (i jednoklíčnolistových) je založený podľa č. zriedka v súkvetiach.listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum) : f .vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) : k . U niektorých je okvetie zrastené. Veľmi zriedkavým (Malé Karpaty) a chráneným druhom je listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum). o1 . 4 (P 4+4. Plodom je červená bobuľa. Celá rastlina je prudko jedovatá.vonkajšie zelené okvetné lístky.bobuľa. Vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) má byľ zakončenú praslenom štyroch širokých listov so sieťovitou žilnatinou. p . Rod bleduľa sa na našom území vyskytuje v dvoch druhoch. U nás je čeľaď zastúpená rodom snežienka (Galanthus).pozdĺžny rez . Prízemné listy sú úzke. A 4+4.štvorpočetný kvet. Kvety majú väčšinou jednotlivé. Niektoré druhy majú pakorunu. Bobule sú purpurovočervené. 3 . A 3+3.listom podobné fylokládiá. 2 . Vo voľnej prírode rastie v lužných a vlhších humóznych lesoch a na vlhších miestach.Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) má dva široko elipsovité listy vyrastajúce z podzemku a strapec bielych voňavých kvetov zvonkovitého tvaru. b . Plodom je trojpuzdrová tobolka zriedkavo bobuľa. Sú založené podľa č. narcis).apríli u nás iba v listnatých lesoch Vihorlatu (východokarpatský endemit). Medzi nimi je jeden žltozelený kvet. Z cibule vyrastajú 2 listy a stvol s jedným bielym kvetom. čiarkovité. 2. s účinkami povzbudzujúcimi činnosť srdca. Pestuje sa i v záhradách. Amarylkovité sú rozšírené najmä v trópoch a subtrópoch. Tento vždyzelený polokrík má šupinkovité listy a široké kožovité fylokládiá napodobňujúce list.tyčinka so šidlovito predĺženým spájadlom -c. 256: Asparagoideae : 1 .  Obr. Kvety v púčiku sú obalené blanitým listeňom (tulec). Tôňovka dvojlistá (Majanthemum bifolium) je drobná bylina so strapcom drobných bielych kvetov. Kvetný vzorec : 168 kvetom : o . s . šternbergia (Sternbergia) a v záhradách pestovaným rodom narcis (Narcissus). Plodom je čierna bobuľa. ⊕. Kvitne v marci . niekedy zväčšenú a rôznofarebnú. ktorý je pred rozkvitnutím obalený v blanitom listeni (tulci). Bleduľa jarná (Leucojum vernum) má stvol zakončený jedným kvetom.

Oba druhy sú chránené.snežienka jarná (Galanthus nivalis) : tu . Počas mnohých rokov rastú len v nekvitnúcom stave a súkvetia vytvárajú len jedenkrát až na konci života (monokarpické rastliny).narcis biely (Narcissus poëticus) : s . c . s . 3 . b -blizna. o . Clivia. Bleduľa letná (L. Tropické druhy rodov Amarylis.okvetie.blanitá pošva. p .bleduľa jarná (Leucojum vernum) : tu .Pestuje sa aj v záhradách.pakoruna  Agávovité sú prevažne viacročné byliny s podzemkom alebo stromy s druhotne hrubnúcim kmeňom. Všetky ďalej uvedené sa pestujú v záhradách ako okrasné. 169 .poëticus) má biele okvetie a žltú. Haemanthus. Žlté kvety sa vyvíjajú v neskorom lete a plod bobuľa dozrieva až na budúcu jar. o - vonkajší okvetný lístok. V ústí rúrky je vyvinutá pakoruna. Eucharis.vnútorný okvetný lístok. Kvitne neskôr ako predošlý druh na zamokrených. p . t . č čnelka. Majú okvetie zrastené do dlhej rúrky a 6 rozostúpených cípov.zrelá puknutá tobolka.pseudonarcissus) má jasnožlté okvetie a veľkú valcovitú pakorunu.tyčinka. 4 . Hymenocallis sa pestujú pre veľké aj dekoratívne kvety v črepníkoch.aestivum) má stvol zakončený paokolíkom viacerých kvetov (2-7).cibuľa.tulec.aestivum). č . Narcis tazetový (N. Sú mečovité. 257: Amaryllidaceae: 1 .bleduľa letná (L.tazetta) má stvol zakončený väčším počtom stopkatých kvetov. Známy narcis biely (N. Obojpohlavné trojpočetné kvety sú v klasoch.čnelka. Okrem uvedených druhov sa pestuje množstvo kultivarov i plnokvetých. 2 . strapcoch alebo metlinách. získaných z juhoerópskych druhov. červeno lemovanú pakorunu. Obr. Listy sú striedavé ale zvyčajne nakopené na báze kmeňa alebo tvoriace chochol. močaristých lúkach a lužných lesoch južného Slovenska. Hippeastrum. Na Belanských kopcoch pri Štúrove rastie vzácna šternbergia jesienkokvetá (Sternbergia colchiciflora). st . o1 .semenník. často však hrubé a mäsité.spodný semenník s vajíčkami. Druhy rodu narcis u nás nerastú vo voľnej prírode.tulec. Narcis žltý (N.

Sansevieria (Sansevieria) pochádza z tropickej Afriky. kosatec trávolistý (I.graminea) s úzkymi čiarkovitými listami. Z narezaných listov agávy pulkvovej (A. Po dozretí semien odumiera. Trojpočetné kvety sú buď pravidelné alebo súmerné (napr. Čiarkovité alebo mečovité listy sú striedavé. P 3+3. kefku z mnohobunkových chlpov. Vonkajšie sklonené okvetné lístky niektorých druhov majú vyvinutú tzv. pod jej lalokmi sú ukryté peľnice. mečík). Veľké pravidelné kvety s nerovnakými okvetnými lístkami (3 nadol sklonené. Podobajú sa amarylkovitým. Tvorí mohutnú ružicu hrubých prízemných listov. Hojne sa pestuje najmä v Afrike.  Kvetný vzorec : . od ktorých sa líšia počtom tyčiniek (iba A 3).Plodom je tobolka alebo bobuľa.semenník. Z listov juky sa získavajú textilné (sklerenchymatické) vlákna. 259: Šafran neapolský (Crocus neapolitanus) : A .celá rastlina. Z Kanárskych ostrovov pochádza dracéna dračia (Dracaena draco). kde zdomácnela. Spodný semenník dozrieva na tobolku. G (3) P ( 3+3 ) Sú trváce byliny s podzemkami alebo bazálnymi hľuzami. č čnelka. Obr. podopreté listeňmi. . Viaceré naše druhy sú vo voľnej prírode chránené. U nás sa juky pestujú ako okrasné rastliny v skleníkoch a domácnostiach. Byľ s mečovitými listami vyrastá z podzemku. ⊕.variegata). b . svokrin jazyk). Vysoký stvol s bohatým súkvetím sa vytvorí iba jedenkrát po 40 -50 rokoch. U nás sa pestuje v skleníkoch alebo cez leto aj vonku.tyčinka 170 . na brehoch stojatých a mierne tečúcich vôd kosatec žltý (I. Čnelka je trojdielna. niekedy len prízemné a nasadajú na stonku dvojradovo.sibirica). sansevieria trojpása S. ktoré prevyšujú kvety.filamentosa).sisalana). U nás divo rastie niekoľko druhov: na vlhkých lúkach belasofialový kosatec sibírsky (I. Mnohé sú pre pekné kvety obľúbenými okrasnými rastlinami. Najznámejšia je juka vláknitá (Y. V niektorých systémoch sa zaraďujú do čeľade amarylkovitých ale aj do samostatného radu Agavales (Hutchinson). vejárik. Blizna je lupeňovitá. blizna často lupeňovito rozšírená a farebná. ktorá sa používa ako farbivo. st .blizna.pseudacorus). na výslnných stráňach kosatec nízky (I. 258: Agáva americká (Agave (A. A 3. najmä pre bohaté súkvetia zvonkovitých belavých kvetov. Bola zavlečená do južnej Európy. s .pumila) s krátkou jednokvetou byľou. 3 vzpriamené) má kosatec (Iris). alebo kosáčik). jednotlivé alebo v cymóznych súkvetiach (napr. americana) Poskytuje textilné vlákno . ktorá po skvasení dáva alkoholický nápoj pulque.sisal.hľuza. Rod juka (Yucca) pochádza zo strednej a južnej Ameriky. na stepných lúkach a piesčinách kosatec dvojfarebný (I. Z trhlín alebo zo zárezov kmeňa tejto mohutnej dreviny vyteká červená živica („dračia krv“). Značný technický význam má agáva sisalová Obr.americana).salmiana) vyteká šťava. Z biochemickej stránky sú význačné obsahom rôznych glykozidov.trifasciata) sa pestujú v domácnostiach pre dlhé dekoratívne listy (tzv. B pozdĺžny rez : h . Z rodu agáva (Agave) je známa agáva americká (A. Niektoré druhy (napr. Okvetie je len na báze zrastené do rúrky. Agávovité sú rozšírené najmä v arídnych krajinách tropického a subtropického pásma.

A . h1 . Šafran siaty (C.pallida).čnelka. z ktorého na budúci rok vyrastie nová kvitnúca byľ. Mečík škridlicovitý (G. p .semenník. p .variegata. V záhradách a parkoch sa pestuje mnoho kultivarov vzniknutých hybridizáciou týchto dvoch druhov a tiež I. Podzemky niektorých druhov kosatcov obsahujú fialkovo voňajúcu silicu a ako tzv. žliabkaté s bielym pásikom na líci.Ako okrasné sa najčastejšie pestujú juhoeurópske druhy a to kosatec nemecký (I. b .imbricatus) s hustým súkvetím červenofialových kvetov rastie na vlhkých lúkach a lesných mokradiach.ramená čnelky.germanica) s belasofialovými kvetmi a jemu podobný kosatec bledý (I. h . 171 .kosatec žltý (Iris pseudacorus) : o . Do rodu šafran (Crocus) patria nízke trvalky s podzemnou bazálnou hľuzou. 260: Iridaceae: 1 . ktorá sa vytvára na vrchole vlaňajšej (sympódium).communis). alebo z iných druhov Ázie a Severnej Ameriky. Má niekoľko menších fialovobelasých kvetov. vo voľnej prírode sa nevyskytuje. U nás zavčasu na jar v trávnatých porastoch (miestami masovo) vo voľnej prírode rastie fialový šafran karpatský (C. o1 . Severoamerickým druhom u nás pestovaným a na vlhkých lúkach miestami splaneným je mečovka Obr.vlaňajšia hľuza. V našej flóre sú dva divorastúce druhy.tohtoročná hľuza.vlaňajšia hľuza. Má fialové okvetie a trojlaločnú červenooranžovú bliznu. 2 . h1 .vnútorné okvetné lístky.tohtoročná. pre ktorú sa pestuje. h1 .vonkajšie okvetné lístky. Mečíky (Gladiolus) majú podzemnú hľuzu.púčik. Listy majú čiarkovité. Podobnou okrasnou trvalkou je aj montbrécia žltočervená (Crocosmia crocosmiiflora).sativus) je kultúrny taxón. Je obalená rozpadavými pošvami minuloročných listov.mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus) : h tohtoročná hľuza.albiflorus). Listy sú mečovité (odtiaľ pomenovanie).minuloročná hľuza horská (Sisyrinchium montanum). V Alpách je pôvodný šafran bielokvetý (C. B : hľuzy mečíka močiarneho (G.palustris) má iba 2 mečovité listy a riedke súkvetie červenopurpurových kvetov.heuffelianus).spodná časť byle.podzemok. Mečík močiarny (G. s . ktoré tvoria hustú sieť. V okrasnom záhradníctve sa uplatňuje niekoľko juhoafrických druhov v mnohých dekoratívnych kultivaroch označených súborne mečík obyčajný (G. Vyskytuje sa najmä na slatinných lúkach. r . Poskytuje jedno z najdrahších korení. fialkový koreň sa používajú vo voňavkárstve a v lekárstve.hľuzy mečíka tvoriace sympódium : h .palustris) s obalovými šupinami. kvety súmerné vo vejáriku. č .

Plodom je mäsitá bobuľa. V súkvetí v pazuche horných listeňov sú tyčinkovité kvety. oranžové. Dve ďalšie tyčinky sa premenili na krásne staminódiá. Na jar kvitnúce druhy a rozličné kultivary šafranov sa pestujú najmä v trávnikoch alebo sa rýchlia v črepníkoch. a preto sa čepeľ trhá pozdĺž perovitej žilnatiny. Kvety sú zoskupené do klasovitých alebo metlinovitých súkvetí. Iné druhy sa pestujú pre škrobnaté podzemky a niektoré druhy sú okrasné skleníkové rastliny. Farbivo z koreňov kurkumy pravej (Curcuma longa) poskytuje žlté farbivo kurkumín. V zemi majú škrobnatý podzemok a svojimi nadzemnými časťami sa podobajú ľaliovitým rastlinám. Banánovníky patria k najdôležitejším kultúrnym rastlinám trópov. Banánovník obyčajný (Musa paradisiaca) je známy svojou partenokarpiou. pochádza z Indie. asi s 80 druhmi. Ich kvety sú fialové. žlté. od ktorých sa ale líšia celkom odlišnou stavbou kvetu. semená majú tvrdé osemenie a škrobnatý endosperm a perisperm. Zygomorfný kvetný obal je diferencovaný na kalich a korunu alebo je iba okvetím.odpradávna používané ako farbivo a liečivo.c . Rod banánovník (Musa). Je to prastará kultúrna rastlina s 172 . Najznámejší druh je ďumbier obyčajný (Zingiber officinalis).balbisiana. biele. rastie prevažne v trópoch Starého sveta. Najznámejším a najviac Obr.rastlina. Kvety sú súmerné. tvoriace pysk .paradisiaca. čiže tvorbou plodov bez semien. Na čepeli niet na okraji vystužovacieho pletiva. zvyčajne s farebnými listeňmi. trojpočetné s redukovaným A. V rúrkovitom kvete ostala iba jediná tyčinka. 261: Banánovníkovité (Musaceae): banánovník obyčajný pestovaným druhom je banánovník obyčajný (M. pochádza z južnej Ázie. a . (Musa x paradisiaca). Kvety sú obojpohlavné.kvet M.labelum (v čeľadi vstavačovitých ostala len jediná tyčinka vonkajšieho kruhu a pysk vznikol z okvetného lístka). uprostred súkvetia často sú obojpohlavné a v pazuchách dolných listeňov zasa piestikové kvety. vnútri s veľkým počtom vajíčok.  Sú to trváce byliny trópov Starého sveta. Kvety tvoria veľké.acuminata x M. Spodný semeník je z 3 plodolistov. trojpúzdrový. Musa sapientum). b. Plodom je tobolka alebo bobuľa. poskytujúci zo svojho podzemku voňavé korenie a drogu. väčšinou zložité klasovité súkvetia. preto ďumbierovité poskytujú koreniny a liečivá. Opelenie nastane hmyzom alebo vtákmi. často s farebnými listeňmi na báze. Falšuje sa sušenými kvetmi z úborov požltu farbiarského (Carthamus tinctorius). ktorý po dozretí plodov zanikne (odumrie). na semenách je dužinatý miešok (arilus). éterický kurkumový olej a korenie. po zániku druhého pohlavia jednopohlavné.  Sú to mohutné trváce tropické byliny (nie dreviny) s podzemkovými hľuzami. Do čeľade patria 2 rody. syn. Viacradovo striedavé obrovské listy utvárajú so svojimi pošvami zdanlivý kmeň. Vo všetkých pletivách sa vyskytujú početné nádržky éterických olejov.

Na to si tieto rastliny vyvinuli veľmi špeciálne adaptácie (napr. polínia. M. - Do čeľade kanovitých patria trváce byliny (podzemok). Musa ensete). dokonca aj medzirodové. 263: Podzemné orgány vstavačovitých : A . ktoré sa líšia od ďumbierovitých asymetrickými kvetmi a redukovanou jedinou tyčinkou len s jediným peľovým váčkom. nadzemné časti sú na povrchu hladké. prirastené k nitke.podzemok (bradáčik).tyčinka. a rastlina. h semenných rastlín (25 000 druhov). Tieto „nedostatky“ sú kompenzované spolužitím semien s hubami (mykoríza).  Sú počtom druhov najbohatšou čeľaďou Obr.) Plodom je tobolka. Plodom je tobolka s veľkým množstvom drobných až mikroskopických semien bez vyživovacieho pletiva. Vstavačovité sú byliny s podzemnými hľuzami. f . Kvety sú preto súmerné. b .podzemok niekoľko rokov. ktorý z vlákien listových pošiev poskytuje tzv. Semenník je spodný. k vyrasteniu Obr. listy často v prízemnej ružici. ale aj veľká variabilita znakov v rámci rodu i druhu a veľká náchylnosť na kríženie. hmyzovník). dolný P lupienok býva premenený a predĺžený do pysku.kvet. g . Enseta jedlá (Ensete edule syn. pestovaná v teplých krajoch celého sveta. Tyčinky sú redukované iba na 1.prierez semeníkom. u niektorých druhov dokonca s nedostatočne vyvinutým embryom. Veľké množstvo semien je zasa akousi kompenzáciou zníženej pravdepodobnosti. Najznámejšia je kana indická (C. pretože u niektorých druhov opeľovačmi bývajú len konkrétne druhy hmyzu.edulis) pre škrobnaté podzemky pod názvom „arrow-root“. Iným druhom je banánovník nízky (M.labelum a korunovité staminódiá.plod. používané ako zemiaky. Poskytuje tzv. pochádza z Afriky a vysádzajú ju v parkoch ako ozdobnú rastlinu. semeno Zároveň je to jedna z vývojovo najmladších čeľadí. Mladý vek čeľade dokumentuje aj veľká špecializácia v kvetnej biológii. ktorá pochádza z Ameriky a pestuje sa ako veľmi dekoratívna rastlina takmer na všetkých kontinentoch. (Ostatné tyčinky tvoria pysk . Ak sa tak aj stane. najmä v spôsobe opeľovania. ovocné a múčnaté banány (posledné sa jedia vzhľadom na väčšie množstvo škrobu pečené a varené). takže pripomína kvetnú stopku. Kultúrne bezsemenné banánovníky sa rozmnožujú podzemkovými odnožami. pochádzajúci z južnej Číny. že sa dostanú do kontaktu s hubou.cavendishii). bez ktorej by nemohlo dôjsť ku klíčeniu. Tým tyčinka dostane lupeňovitý vzhľad s jediným peľovým váčkom. manilské konope. 262: Kanovité (Cannaceae): kana indická (Canna indica).indica). ktorý sa predovšetkým pestuje na Kanárskych ostrovoch. pretiahnutý. u niektorých druhov je to aj s hniezdovitými koreňmi (hniezdovka) 173 . Na Filipínach sa pestuje banánovník textilný (M. o čom svedčí jednak veľká druhová pestrosť. V Austrálii sa pestuje kana jedlá (C.textilis). Kvety majú P najrôznejších tvarov a farieb. kým druhý sa premenil na korunovito sfarbené staminódium. V rámci čeľade je známy len jeden rod kana (Canna) s tropickými druhmi. alebo podzemkami.nana syn.hľuzy dospelej rastliny a k vykvitnutiu dôjde až o (vstavač). lesklé.početnými kultúrnymi formami. C . c až e . peľové zrná sa zlepujú do tzv. B .

ktoré u nás prirodzene rastú (asi 60 druhov) patrí medzi najvzácnejšie rastliny. Patria medzi naše najvzácnejšie vstavačovité. saprofytické. Dolný pysk má v podobe papučky žltej farby. Kvitne na purpurovo i žlto. hmyzovník muchovitý . najmä u lúčnych druhov.tridentata). Najväčší počet druhov rastie v tropických pralesoch. U nás rastú 4 druhy hmyzovníkov.ustulata). Výskytom indikujú nenarušené stanovištia. Vstavačovec bazový (D. ktorá sa pestuje pre obsah vanilínu v tobolkách. Vstavač obyčajný papučkový (Cypripedium lístky.nektár (O. ale často v hustých strapcovitých súkvetiach. Tým sú ich samčekovia prilákaní a v snahe o kopuláciu opelia kvet. N . prilbovka (Cephalanthera). BR . 264: Kvet vstavačovitých : O . či zmenu stanovištných podmienok (odvodnenie). K lesným druhom patrí napr. Našou najväčšou orchideou je črievičník papučkový (Cypripedium calceolus).vonkajšie okvetné kvety v klasoch.O. Je to liana pôvodom z Mexika.    Obr. Preto väčšina druhov vstavačovitých. Na zachovalých vlhších lúkach rastie aj päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) s veľmi bohatým valcovitým klasom ružových voňavých kvetov s dlhou ostrohou. (hmyzovník včelovitý .vnútorné okvetné lístky. nezelenou lesnou orchideou je hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis). C .O. V skleníkoch sa najčastejšie pestujú pre okrasné účely tropické epifytické vstavačovité.ostroha. Medzi cudzokrajné orchidey patrí aj úžitkový druh vanilka voňavá (Vanilla planifolia). dendróbium (Dendrobium) alebo cimbídia (Cymbidium).morio). U nás sa pestujú ako okrasné skleníkové či izbové rastliny.sambucina) sa vyskytuje na suchších lúkach a pasienkoch. IT .apifera. Medzi vstavačovitými sa nájdu aj druhy nezelené. Jednotlivé druhy majú menšie Obr. vyživujúce sa odumretými organickými zvyškami (hniezdovka). pretože tie sú veľmi citlivé na hnojenie. Špecializácia v opeľovaní kvetov viedla k takej adaptácii. Vstavačom sú príbuzné vstavačovce (Dactylorhiza).militaris) patria medzi vzácne druhy suchších lúk.pysk. Mnohé z nich sú epifyty a majú nápadné veľké a veľmi dekoratívne kvety. stanhopea (Stanhopea).insectifera). vstavač trojzubý calceolus) L . vstavač počerný (O.viac ako 10 rokov. ktorý má hniezdovito spletené korene.listen. ET .majalis) s fialovopurpurovými kvetmi a červenohnedo škvrnitými listami. PO (Orchis). Väčšina vstavačovitých sú zákonom chránené rastliny. Na vlhkých lúkach rastie vstavačovec májový (D.sphecodes. napr. kým ostatné P lupienky sú fialové. vstavač vojenský (O. 266: Vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) 174 . Druhovo najbohatším rodom je vstavač Obr.O.semenník. Rastie na vápenci v horských bučinách. Saprofytickou. hmyzovník pavúkovitý . rody katleja (Cattleya). Naše pôvodné druhy majú kvety menšie. 265: Črievičník polínium. (O. chemizáciu. Názov dostala podľa podzemku. že ich pysk napodobňuje telo hmyzu. vemenník (Platanthera) alebo kruštík (Epipactis). Veľmi zaujímavými druhmi sú hmyzovníky (Ophrys).

Typický epifyt tilandsia bradovitá (Tillandsia usneoides) z atlantického pobrežia Ameriky visí zo stromov v podobe zväzkov vlákien v dĺžke až 2-3 metre. zriedka súmerné. zriedkavejšie dreviny subtropického pásma. Na vrchnej strane bazálnej časti sú veľmi často osobitné absorbčné šupinovité chlpy na vstrebávanie vody.kvet. 267: Podenkovité (Commelinaceae). prevažne epifyty. ktorá sa nazhromažďuje v ružici listov. sukulentnej stavby a na okraji ostnato zúbkaté. Kvety majú rozlíšený kvetný obal. Do čeľade patrí niekoľko sto druhov. Obojpohlavné kvety sú pravidelné a majú rozlíšený kvetný obal. Mnohé ďalšie epifyty sú obľúbené u pestovateľov. 268: Chlpaňa poľná (Luzula campestris)     Broméliovité sú byliny. Ameriky. i . Počet tyčiniek je 6 a na nitkách sú dlhé chlpy.. Sú pravidelné.plody Vlastné korene slúžia len na pripevnenie rastliny k podkladu. Zhrubnuté listové pošvy vytvárajú niekedy cibule. obojpohlavné. kde sa ďalej šíri.časť rastliny. s belasými a tradeskancia bielokvetá (T.. Nemá korene a používa sa ako obalový materiál na dekoráciu interiérov. Je to najmä tradeskancia virgínska (Tradescan-tia virginiana).Podenkovité sú tropické rastliny s kolienkatou byľou a pošvatými listami.. V záhradách sa pestuje podenka belasá (Commelina coelestis) s belasými kvetmi. Plodom je bobuľa alebo tobolka. Podobný druh so vzpriamenou stonkou je reo rôznofarebné (Rhoeo discolor) s obojstranne fialovými listami. Podenka obyčajná (Commelina communis).)    175 . Podenka obyčajná (Commelina communis) pochádza z východnej Ázie a k nám bola nedávno zavlečená s obilím a inými plodinami na polia a rumoviská teplejších oblastí.albiflora) s bielymi kvetmi. Z vrchného semenníka dozrieva tobolka. ktoré sú atraktívne skleníkové a bytové rastliny (Bromelia ssp. Mnohé z druhov podenkovitých sa pestujú ako izbové rastliny. Obr. zoskupené do klasov a chocholíkov. Pochádzajú zo Sev. Preto bola zaradená mezi karanténne buriny. c . b . zvyčajne sú pestrofarebné a často s pestrofarebnými listeňmi. Jeho nepravé plody (súplodie bobúľ) vznikajú zrastením mnohých bobúľ s dužinatou osou a listeňmi súkvetia na vrchole s chocholom listov. atď. Aechmea ssp. Roelia ssp. Listy zvyčajne tvoria listovú ružicu. často sú mäsité. Obr. Z druhov čeľade je najznámejší ananás siaty (Ananas sativus). Bilbergia ovisnutá (Bilbergia nutans) je izbová rastlina. Zo Strednej Ameriky pochádza zebrina previsnutá (Zebrina pendula) s previsnutou byľovou s purpurovočervenými listami na rube a zelenými listami na líci so striebristými pásikmi.

paniculata). Od pravých tráv sa líšia najmä tým. resp. ako ostrica pobrežná (C. Na lúkach rastie Obr. v tzv. ale pasteblo.campestris). zelenej alebo hnedej farby. Drobnou jednoročnou sitinou rastúcou na bahnistých obnažených brehoch rybníkov je sitina ropušná (J.effusus). že majú pasteblo (calamus) vyplnené aerenchýmom. prípadne krážeľa kláskov. a to ostrice s jednopohlavnými kláskami (samičie klásky sú zreteľne odlišné ako samčie klásky) a ostrice s obojpohlavnými kláskami (všetky klásky sú na rastline rovnakého vzhľadu). ktorá je pevne zrastená so stonkou (na rozdiel od tráv). sitina sivá (J. Šachorovité sú charakteristické drsnými a tuhými listami i stonkami (obsah SiO2). žliabkovité alebo ploché listy. Tieto Pamechúriky ostríc druhy vytvárajú mohutné trsy (tzv. Väčšina druhov tvorí dominantné porasty na mokradných stanovištiach. Vo vysokohorských polohách je hojne rozšírená sitina trojzárezová (J. či sú klásky tvorené iba samičími. Od tráv sa odlišujú plnou stonkou bez kolienok. Indikátorom ostrice kyslého pôdneho substrátu je chlpaňa hájna (L. Tieto druhy vytvárajú mohutné trsy a rastú na brehoch rybníkov. Kvety sú jednopohlavné. Mnohé sú trsnatého vzrastu a majú oblé.inflexus). Kvety v kráželi sú nevýraznej farby. Iné rozdelenie ostríc je na základe celkového vzhľadu porastov. ktorá rastie v lesoch. 270: druhy: ostrica metlinatá (C. 271: Trsnatý vzrast chlpaňa poľná (L. Podľa toho. podobne ako trávy. mäska. Listy sa podobajú listom tráv. Majú 3A.riparia).elongata). samčími kvetmi.bufonius). Chlpaňa (Luzula) má ploché listy na okraji s dlhými riedkymi brvami. Nie sú to však pravé trávy (tie patria do čeľade lipnicovitých). 272: Výbežkatý vrast ostrice sitina rozložitá (J.acutiformis) a mnoho ďalších. okrajoch vodných plôch a tokov. ostrica ostrá (C. bulty). Obr. U nás rastú 2 rody. Pasteblo je zakončené krážeľom stiahnutých kláskov. Nemajú teda steblo. Kvety majú P zakrpatené alebo premenené na štetinky (páperník). Porasty tejto rastliny sa vyskytujú v alpínskom stupni hôr a sú veľmi nápadné hrdzavohnedým zafarbením na jeseň. Môžu byť obojpohlavné ale aj jednopohlavné zoskupené do kláskov. najmä na vlhkých lúkach (tzv. oblé na priereze. Zaujímavosťou je. Listy majú ploché čiarkovité. alebo sa v klásku nachádzajú kvety oboch pohlaví a podľa počtu kláskov delíme ostrice na 2 skupiny. plodom je nažka uzavretá v zrastenom listeni. Niektoré sitiny majú krážele hlávkovito stiahnuté. alebo šidlovité. Jednotlivé druhy majú význam pri indikácii zamokrenia stanovišta. takže sú krmovinársky nevhodné. na lúkach a prameniskách. kde ekologicky nahrádzajú trávy. že semená sitín roznášajú mravce (myrmekochória). ostricové lúky). v mokrých priekopách. Sitiny (Juncus) sa svojím výskytom viažu väčšinou na vlhké stanovištia.luzuloides). Magnocariceta). Obr. rašeliniskách.Čeľaď zahrňuje byliny trávovitého vzhľadu. ale okvetné lístky sú drobné. Tieto druhy sú zároveň zo skupiny ostríc s jednopohlavnými kláskami. ostrica pľuzgierkatá (C. Sú to trváce rastliny trsnatého alebo výbežkatého vzrastu. 176 . plodom je tobolka. aj šachorovité sú rastliny trávovitého vzhľadu. indikujú výšku hladiny podzemnej vody. Rozoznávame tak skupinu ostríc vysokého vzrastu (tzv. resp. Typickým súkvetím je krážeľ. K vysokým ostriciam s obojpohlavnými kláskami patria Obr. ktoré je lákadlom pre mravce. napr. Druhovo najpočetnejším rodom je ostrica (Carex). šupinkovité. ostrica predĺžená (C. Na semenách majú výrastky v podobe tzv. 269: Sitina kĺbkatá ktoré býva u mnohých druhov trojhranné.vesicaria). sú (Juncus conglomeratus) čiarkovité s listovou pošvou. Kvety majú zachovanú stavbu kvetu jednoklíčnolistových rastlín ( P 3+3 ).    Podobne ako sitinovité. pamechúriku. Tvoria ich druhy. v pazuche plevy a skladajú sa do kláskov.trifidus).

napr. 275 Obr. Listy tráv sú postavené striedavo. Ostrice rastú aj na vyslovene suchých stanovištiach. plochá. ktorá má drobné klásky v rozvetvenom kráželi. Častým druhom okrajov ciest.humilis). alebo pri poľahnutí vzpriamuje.panicea). 276 prosovaté 4. šachorovité) majú pravé steblo.nigra) s čiernymi plevami v kláskoch alebo ostrica prosová (C. úzkolistý (Eriophorum Samotné steblo. Je nízkeho vzrastu a tvorí vencovité trsy. K lesným druhom patrí ostrica lesná (C. ktorá má na okraji listov krátke chĺpky. Podčeľaď : Bambusoideae . 274: Ostrica predĺžená adaptáciou slúžiacou tomuto účelu sú tzv.hirta). Osídľujú bahnisté brehy vôd. Vysokohorské lúky zasa často osídľuje ostrica vždyzelená (C. niektoré druhy aj s oblým pasteblom. Typickou lesnou ostricou je aj ostrica chlpatá (C. Nad každým kolienkom je vrstva interkalárneho (vmedzereného) meristému.flava).pilosa). škripina lesná (Scirpus sylvaticus).sempervirens). 277 rastlín trávovitého vzhľadu (sitinovité. stepných lúkach. Je pôvodom z južnej Európy. najmä však kolienka. Takou je ostrica nízka (C. Výnimočne môže byť steblo vyplnené stržňom (kukurica). (Carex elongata) Nachádzajú sa v hornej pokožke listu a zmena turgoru v nich spôsobí 177 . Ich čepeľ je čiarkovitá. ostrica čierna (C. Sú jednoročné a sú charakteristické pre obnažené bahnisté dná rybníkov a podobné biotopy. Podčeľaď : Pooideae lipnicovaté kukuricovaté 5. Rastie na slatinných lúkach.davalliana) je príkladom dvojdomej ostrice. Do rodu škripinec (Schoenoplectus) patria mohutné vysoké rastliny. Okrem ostríc tvoria porasty na vlhkých stanovištiach napr. napr.sylvatica).bambusovaté 3. Podčeľaď : Zeeoideae – Do tejto čeľade patria byliny. ostrica žltá (C. Má chlpaté listy i klásky. obsahujú sklerenchymatické pletivo a sklereidy. Ostrica Davallova (C. Majú zväzkovitú koreňovú sústavu pozostávajúcu z adventívnych koreňov (homorízia). môže byť však aj pozdĺžne zložená. Podčeľaď : Oryzoideae . ktorá má klásky visiace na dlhých stopkách. Indikátorom čiastočného zasolenia pôdy môže byť ostrica vzdialená (C. alebo je Obr.Na vlhkých lúkach rastú často napr. Jeho delivou činnosťou sa steblo predlžuje. 273: Páperník steblo bez článkov a kolienok (bezkolenec). alebo zvinutá. má podzemok s hľuzami. ktoré sú jedlé. Zložením alebo zvinutím listu sa zmenšuje celkový povrch listu. je ostrica srstnatá (C. vlhších priekop a pod. ktorá je delená kolienkami (nodus) na medzičlánky (internódium). ktoré sa označujú aj ako trávy. Jednotlivé druhy ostríc sa na seba často veľmi podobajú. Klásky sú podobne ako u škripiny v krážeľoch. takže pri ich určovaní je nutné všímať si detailné znaky. Rastú na podmáčaných lúkach. Anatomickou Obr. Podčeľaď : Panicoideae Obr.ryžovaté 2. málo známym druhom patrí šachorník jedlý (Chlorocyperus esculentus). V plodnom stave sú veľmi nápadné páperníky (Eriophorum) ktoré majú P premenené na chumáč bielych chlpov (odtiaľ názov). čím sa tieto druhy tráv chránia pred nadmerným odparovaním vody. majú angustifolium) spevňovaciu funkciu. Lipnicovité na rozdiel od podobných Obr. Bahničky (Eleocharis) majú pasteblá zakončené jedným drobným kláskom. K úžitkovým. Veľmi drobného vzrastu sú trsnaté šachory (Cyperus). na pamechúrikoch. Je to dutá stonka.distans). listových pošvách dolných listov a pod. Nižší vzrast majú napr. ohýbacie bunky.    1.

276).následné zloženie. Tieto útvary sú takisto dôležité určovacie znaky tráv. 275). Tak sa môžu trávy vegetatívne rozmnožovať. ktorá napomáha vetroopelivosti. Listy sú vtedy tuhé. Extravaginálne výbežky môžu predstavovať často dlhé podzemky. Niektoré trávy majú kombinované oba spôsoby odnožovania. z chrbta alebo bázy plevice) sú určovacími znakmi tráv. sú dôležité ukazovatele kŕmnej hodnoty tráv. netvoria sa trsy. ktoré umožňujú aj pri najmenšom závane vetra uvoľnenie peľu z peľníc. Na rozdiel od zelenej plevice je blanitá. čo predstavuje adaptáciu na vetroopelivosť. Z vonkajšieho kruhu P sa metamorfózou vyvinula plievočka vyrastajúca oproti plevici. Majú však veľmi dobre vyvinutú listovú pošvu. Trávy majú A3 (výnimkou je napr. tvar a spôsob vyrastania (z vrcholu. sú aj dlhé a tenké nitky tyčiniek. Tá vyrastá z kolienka. kukurica). ktorým výhonok prenikne cez listovú pošvu a vyrastá vodorovne. rovnako ako množstvo sklerenchýmu pod pokožkou. Obr. Tyčinky a blizny piestika vyčnievajú von z kvetu a vietor môže kvety ľahšie opeliť. psinček výbežkatý). objíma steblo a prechádza priamo v listovú čepeľ. 278: Odnožovanie tráv : A vnútropošvové. Piestik má dvojramennú páperistú bliznu.plevicou. Sú to šupinkovité útvary. Okraje listovej pošvy môžu byť voľne prekryté alebo zrastené (stoklas). prípadne len veniec chĺpkov (Obr. ktorými trávy odnožujú. Dĺžka osti. Bunkové steny pokožkových buniek v steblách i listoch sú často inkrustované SiO2. Z pazúch listovej pošvy na bazálnej časti stebla vyrastajú mladé výhonky. B . pri zakladaní trávnikov a pod. ktoré zohrávajú úlohu pri rozkvitaní kvetu tým. Adaptáciou. Sú podopreté listeňom . Môže byť hladký alebo chlpatý. čím otvárajú kvet. Kvety sú obojpohlavné (výnimkou je napr. Tie sa môžu nachádzať buď pod (pýr plazivý) alebo nad zemou (prstnatec. z ktorej môže vyrastať osť. Odnožovanie prebieha dvojakým spôsobom.A6). Pri tzv. Takýmto odnožovaním vzniká trs. medzi ním a pošvou. Spôsob odnožovania má význam napr. že zväčšujú svoj objem a odtláčajú plevicu od plievočky. Kvety tráv sú drobné a značne metamorfované s redukovaným P. resp. Obsah SiO2. zvinutie listu. Dôležitým určovacím znakom je povrch listovej pošvy. Listy tráv nemajú listové stopky (výnimkou je bambus). ryža siata . Mimopošvové (extravaginálne) odnožovanie je typické pre výbežkaté trávy.mimopošvové 178 . Porast takejto trávy je rovnomerný. 277) a pod. Z vnútorného kruhu P vznikli 2 lodikuly. alebo ušká (auriculae) (Obr. Na rozhraní listovej pošvy a čepele sa nachádza blanitý jazýček (ligula) (Obr. vnútropošvovom (intravaginálnom) odnožovaní vyrastá výhonok kolmo pozdĺž stebla.

a kultúrnych druhov tráv. alpínske hole atď. ovos.lodikuly obilnín.282C).biomy (stepi. Plevy sú chrupavkovité. 280: Výbežkatá tráva (prstnatec) Kvety sú v súkvetiach .282A)(napr. pýr. Každý klások. pusty. Ryža siata (Oryza sativa) je jednoročná tropická. pšenica. Plodom tráv je zrno. Niektoré sú vzácne a chránené (napr. Jeho najväčšiu časť vypĺňa vyživovacie pletivo embrya s veľkým Obr. Od plevice oddelené zrná (nahé) majú z obilnín napr. subtropická vlhkomilná rastlina s metlinou jednokvetých kláskov. 282 obsahom škrobu a bielkovín endosperm. pampy. Čeľaď lipnicovitých sa delí na 5 počeľadí: Podčeľaď : Oryzoideae . Klásky sú základnými súkvetiami tráv a tie sa združujú do zložených súkvetí. Počet kvetov v klásku môže byť rôzny. ktoré majú valcovitý tvar (napr. lipnica). timotejka). kukurica. ktorý pri Obr. Okrem toho. Po olúpaní je biele a takto sa dostáva do obchodnej siete. Zriedkavo býva pleva len jedna (mätonoh) alebo 3 (mohár). psiarka. sacharózu zasa cirok a najmä cukrová trstina. ovos a jačmeň.kláskoch usporiadané dvojradovo. dvoj i viackvetými kláskami. klasy kláskov . Môžu to byť metliny kláskov (Obr. najmä kultúrne druhy ako obilniny vo výžive ľudí. ktorý sprostredkováva transport živín z endospermu do klíčiaceho zárodku.). Napr. Trávy vytvárajú len málo špecializovaných produktov látkovej premeny (sekundárnych metabolitov). Oproti ostatným obilninám obsahuje ryža viac 179 . raž. predstavuje po zomletí múku. b . Divorastúce druhy sú dominantné a tvoria základ lúčnych biotopov najrôznejších typov . Zrno je okôrené.samotného kvetu trávy.blizna. prérie. aromatickú látku kumarín obsahuje tomka. že zrná majú zrastené oplodie s osemením. bez ohľadu na počet kvetov v ňom. 279: Trsnatá tráva (tvrdica) Obr. Mnohé druhy sú významné z krmovinárskeho hľadiska. 283: Zrná obilnín .paklasy (Obr. Trávy majú veľký význam. žlté alebo hnedasté. Embryo je oddelené od endospermu štítkom (scutellum). B . čiže piestik. c . savany.282B) (napr. 281: Schéma : A .jednokvetého klásku.plevami. Z obilnín majú takéto zrná napr. kavyľ). resp.Obr. Podľa toho poznáme trávy s jedno. pšenica) alebo stiahnuté metliny nakopených kláskov (Obr. niektoré druhy ho majú zrastené ešte aj s plevicou (okôrené). je podopretý dvoma listeňmi Obr.ryžovaté Charakteristickým znakom je 6 tyčiniek.

viridis) má štetiny zelené a mohár praslenatý (S. Zrná i zelené časti sa využívajú ako krmivo. záhradách a viniciach. dochna var. K úžitkovým druhom patrí aj cirok sudánsky (S. Rastie na okrajoch ciest. široko elipsovité. Je to tráva vysokého vzrastu so širokými listami. vo valcovito stiahnutých metlinách (mohár). Metlinu vytvára niekoľko paklasov. Metlina jednokvetých kláskov býva jednostranne previsnutá. Pochádza z Indie. Kedysi sa pestovala.). ktorej trsy vystúpavých stebiel bývajú pritlačené k zemi. ktorej steblo nemá kolienka. Listy majú stopkaté (výnimočný znak čeľade lipnicovitých). saccharatum) s vyšším obsahom cukru v steblách slúži najmä na zelené kŕmenie. kvety v bohatých metlinách.dochna) (Obr. Stržeň obsahuje sacharózu . K burinným druhom polí. pretože všetky sú nahlúčené na jeho báze. najmä v juhovýchodnej Ázii. bezkolencové lúky).trstinový cukor. Obr.dochna var. ktoré vyrastajú prstovite približne z jedného miesta. s drevnatejúcimi steblami. mohár zelený (S. husto trsnatá tráva. Pestovaným druhom je mohár taliansky (S. Mnoho druhov má jednokveté klásky. piesčitých trávnikoch a pasienkoch. záhrad a rumovísk patria mohár sivý (Setaria pumila). Veľké využitie majú zdrevnatené hrubé steblá bambusu (stavebný materiál. Výživná hodnota je najmä v obsahu Fe a vitamínu B. 285: Prstovka krvavá druhy majú klasy kláskov (paklasy) vyrastajúce prstovite z jedného miesta (prstnatec). Pochádza z Číny.lipnicovaté 180 . Cirok cukrový kŕmny (S. najmä škrobu.halepense) je poľnou burinou. technicum) sa pestuje pre pevné konáriky súkvetia. Podčeľaď : Pooideae . Mladé výhonky bambusu (Bambusa) sú jedlé a používajú sa najmä v čínskej kuchyni. Zrná sú drobné guľaté s chrupavkovitými plevicami.verticillata) má v spodnej časti prerušované súkvetie. Bambusník (Dendrocalamus) a trsťovník (Pseudosasa) sú okrasné druhy pestované aj v našich podmienkach.sacharidov. Niektoré Obr. Rastie ako burina v okopaninách. ktorý má štetiny v súkvetí hrdzavo hnedé. Cirok (Sorghum) je mohutná kultúrna tráva so širokými listami a metlinou dvojkvetých kláskov. Cirok alepský (S. má široké listy a plné steblá. (Digitaria sanguinalis) Proso siate (Panicum miliaceum) je jednoročná obilnina so širokými listami a chlpatými listovými pošvami. Štetiny má drsné. výroba papiera a pod. zrná sa používali ako krupica. Súkvetie je zložené z niekoľkých štíhlych paklasov. Úzka a riedka metlina má klásky sivofialové. Mohár (Setaria) s niekoľkými burinnými a niekoľkými kultúrnymi druhmi sa vyznačuje valcovite stiahnutou metlinou. Cirok cukrový (S.bambusovaté Patria sem trávy mohutného a vysokého vzrastu (až 25 m). Podčeľaď : Bambusoideae . Prstovke sa podobá prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon). Ježatka kuria (Echinochloa crus-galli) je jednoročná tráva. nápadne ježatého vzhľadu kvôli vyčnievajúcim hustým štetinám vyrastajúcim z bázy kláskov.prosovaté Charakteristické sú guľaté zrná. 284 Bezkolenec belasý (Molinia coerulea) je vysoká. 284) je pôvodný v tropickej Afrike. Je však trvácim druhom a vytvára dlhé nadzemné výbežky (prstovka je trsnatá). Spolu so pšenicou je najvýznamnejšou obilninou z celosvetového hľadiska. Cirok cukrový metlový (S.sudanense) pestovaný ako krmovina. Trstina cukrová (Saccharum officinarum) je veľmi významná cukrodarná plodina tropických oblastí. Prstovka krvavá (Digitaria sanguinalis) je jednoročná burina podobne ako ježatka. Nápadné sú tuhé a pokrútené konáriky kláskov. u nás sa pestuje v dvoch odrodách.italica). Je viacročná. z ktorého sa vyrábajú metly a kefy. najmä v teplejších oblastiach. vysokého vzrastu. v metlinách (proso). Podčeľaď : Panicoideae . Proso siate je stará kultúrna obilnina pôvodom z Ázie. Je dominantným druhom vlhkých a slatinných lúk (tzv. Patrí sem viac rodov rastúcich v subtrópoch.

heterophylla) má prízemné listy niťovité a byľové širšie. skalnaté a suťové substráty. Zrná sú podlhovasté. V rôznych šľachtených formách sa využíva do trávnych miešaniek. ktorá vytvára často živorodé formy. Majú všetky typy zložených súkvetí. Nasledujúce rody majú typ zloženého súkvetia metlinu kláskov. Je to voľne trsnatá tráva s riedkou. Lipnica močiarna (P. na rozdiel od prosovatých. Je to krátko výbežkatá tráva. Tento rod je druhovo početný a niektoré druhy sa veľmi na seba ponášajú. okraje ciest. Lipnica ročná (P. ktorá rastie najmä na ušľapávaných miestach (poľné cesty. Na stepných lúkach rastie kostrava valeská (F.annua) je nízka trsnatá jednoročná tráva. Kostrava rôznolistá (F. Rastie na lúkach. čím sa tento druh vegetatívne rozmnožuje).rupicola). sutiny. Mnohé druhy majú listy s adaptáciami na sucho. ako sú stepné lúky a stráne. ploché. jej listy však nie sú sivé a Obr. Kostrava padalmátska (F. Je veľmi premenlivým druhom. ktorá má nápadne veľké ušká objímajúce steblo. Dôležitými znakmi sú aj šírka listu a anatomická stavba listu.nemoralis).rubra) má pošvy dolných listov červené. dĺžka jazýčka. rastie na vlhkých stanovištiach a brehoch vôd. Kostrava (Festuca).Do tejto podčeľade patrí najviac u nás rastúcich druhov tráv. Lipnica (Poa) je rod s mnohými druhmi. ktorý osídľuje skalnaté a kamenisté stráne. Indikátorom piesčitých substrátov je zasa kostrava pošvatá (F. Lipnica cibuľkatá (Poa bulbosa) má bázu stebla cibuľkato zhrubnutú. Plevice bez ostí.trivialis). ktoré z klásku vypadnú a zakorenia sa. Je vysokého vzrastu. najmä dubín je prevládajúcim druhom bylinného poschodia. 286: Lipnica lúčna rastie na suchších lúkach. čiže listy sú štetinovité. výbežkatá tráva.alpina).valesiaca). Podobným druhom je kostrava žliabkovitá (F. Lesným druhom je lipnica hájna (P. nie však vyslovene (Poa pratensis) stepných. pretože sa výskytom viaže práve na tento typ substrátu. Lúčnym druhom je kostrava lúčna (F. záhrady).pratensis) má tiež ploché. Je krmovinársky hodnotnou trávou. lesný druh kostrava obrovská (Festuca gigantea). Osti vyrastajú z hrotu plevice. Z krmovinárskeho hľadiska je jednou z najhodnotnejších lúčnych tráv. Hrubšie sivozelené listy má kostrava tvrdá (F. suché pasienky a pod. Ako krmovina nie je kvalitnou trávou. Kostrava červená (F. Typickým druhom pasienkov na minerálne chudobných pôdách je kostrava ovčia (F. Rastie na suchších lúkach a stepných stráňach. rastú husto trsnaté druhy kostráv s niťovitými spodnými listami. Jej listy sú sivozelené. čo je akási kompenzácia nepriaznivých podmienok hôr. Vzhľadom podobná je lipnica pospolitá (P. tenké. K druhom s plochými širokými listami patrí napr. železničné násypy a pod. Klásky sú z boku sploštené.palustris) rastie rovnako vo vlhkých biotopoch.pseudodalmatica) je indikátorom andezitových hornín. zvinuté alebo zložené. najhojnejšou je lipnica alpínska (P. Je to druh. Lipnice rastú aj vo vysokohorských biotopoch. Lipnica lúčna (Poa pratensis) je trváca.vaginata). Osídľuje suché stanovištia. Lipnica stlačená (P.ovina) s veľmi tenkými a jemnými listami. Rastie v svetlých listanatých lesoch. Klásky sú oblé.arundinacea) sa podobá na kostravu lúčnu. (Bromus mollis) Na suchých stanovištiach. ale užšie listy. kýlnaté. chudobnou metlinou. Z hospodárskeho hľadiska Obr. Rastie na lúkach. drsné steblo pod metlinou a rastie na vlhších stanovištiach. Často vytvára aj živorodé formy (namiesto zŕn vyrastajú v kláskoch mladé rastlinky. ktorá má dlhšie jazýčky. Tvoria husté trsy. múry. takže niektoré druhy kostráv sa určujú podľa prierezu spodných listov. V niektorých typoch listnatých lesov. najmä v horských polohách.compressa) má bázu stebla aj s pošvami dvojstranne stlačenú. končisté a ostité. Obr. Kostrava trsťovitá (F. 288: Stoklas mäkký je cennou trávou na pasienkoch. 287: Kostrava žliabkovitá (Festuca rupicola) 181 .pallens). Pri určovaní lipníc je dôležitá napr.

Psinček (Agrostis) má jemnú. Metluška krivoľaká (Avenella flexuosa) je tráva kyslých substrátov. ale vzrastom nižším druhom je stoklas strechovitý (B. nie je trsnatého vzrastu. Je takisto druhom vlhších stanovíšť. 289: Traslica prostredná (Briza media) 182 .široko srdcovito vajcovité. Smlzy (Calamagrostis) sú väčšinou statné trváce trávy s rozložitou metlinou. Konáriky metliny sú krivoľaké. ciest. V trávnatých porastoch ako burina i na ruderálnych stanovištiach sa často vyskytuje stoklas mäkký (B. klásky bez ostí. hrádzach a pod. Smlz kroviskový (C. tenkými a ohybnými listami vytvára rozsiahle „mäkké“ porasty.villosa). dvojreznými listovými pošvami.canina) má na rozdiel od predošlého druhu krátke osti a rastie na vlhkých až močaristých lúkach. Podobným. Burinným druhom na poliach .benekenii) a stoklas konáristý (B. Metlička obyčajná (Apera spica-venti) sa podobá psinčeku najmä jemnou a bohato vetvenou metlinou. Má však dlhé osti. osť vyrastá z chrbta plevice (nie z hrotu. svetlozelený. Reznačka laločnatá (Dactylis glomerata) je trsnatá tráva s nápadne sploštenými. Rastie na podobných stanovištiach ako predošlý druh.arundinacea) je trsnatý.stolonifera) je nápadný dlhými zakoreňujúcimi nadzemnými výbežkami.ramosus) sú vysoké trsnaté druhy listnatých lesov. preto je odolná voči suchu. Je jednoročná alebo ozimná a vyskytuje sa ako burina v obilných poliach s minerálne chudobným až kyslým substrátom. Má hnedočervenú metlinu. ktoré zostávajú na zrelých zrnách a slúžia ako prostriedok na rozširovanie vetrom. Je to typický ruderálny druh rastúci na človekom narušených stanovištiach. rastie na pasienkoch a lúkach s minerálne chudobným substrátom (psinčekové lúky).epigejos) má drsné steblo. 290: Psinček druhom. Psinček poplazový (A. ktorý má mäkkochlpaté listové pošvy i klásky. na prehnojenie reaguje bujným rastom. Vlhkomilným druhom je smlz patrsťovitý (C. Niektoré druhy rastú aj v lesoch. Stoklas jalový (Bromus sterilis) má voľné metliny s kláskami na dlhých konárikoch. okrajoch ciest a železníc. Osídľuje pobrežné kroviny a nánosy potokov. okrajoch ciest a ruderálnych stanovištiach je stoklas roľný (B. Obr.tectorum).pseudophragmites). Smlz trsťový (C. okrajoch lesov. Je dobrou krmovinárskou rastlinou. Je nitrofilným druhom. Je častým druhom na lesných rúbaniskách. Napr. Keďže na Slovensku sú biotopy tenuis) podobné stepiam zriedkavé. Na rozdiel od predošlého druhu je nižší. Psinček obyčajný (A. Reznačka je druhom mezofilných až vlhších lúk. je sivozelenej farby. Traslica prostredná (Briza media) má veľmi charakteristický tvar kláskov . S jemnými. Pre ozdobné osti sa kavyle využívajú aj na okrasné účely. Čepele listov sú drsné (inkrustované SiO2). Typickým rodovým znakom sú navzájom zrastené okraje listovej pošvy. ako u kostráv). Väčšie klásky má traslica najväčšia (B. obyčajný (Agrostis Kavyle (Stipa) patria medzi typické stepné trávy. Lesným horským druhom je smlz chĺpkatý (C. Metliny bývajú pred rozvinutím úzko stiahnuté. Psinček psí (A. bohato vetvenú metlinu s drobnými jednokvetými kláskami. Klásky sú vajcovité až kopijovité a sú postavené vzpriamene. ktorý má metlinu kláskov jednostrannú a konáriky kláskov sú kratšie. Má mohutnú koreňovú sústavu. Je pestovaným okrasným Obr. tieto trávy sú vzácne a chránené.inermis) má výnimočne bezostité klásky rozložené vodorovne.Stoklas (Bromus) je bohatým rodom s mnohými druhmi. lesných čistinkách. Je vyššieho vzrastu a rastie na suchších lúkach.mollis). Rastie v lesoch vyšších polôh. takže často dochádza k omylom pri určovaní. steblá sú poliehavé. Rastie v lesoch. stoklas Benekenov (B. Majú trsnatý vzrast a najnápadnejším znakom sú veľmi dlhé a páperisté osti.maxima). Rastie na mezofilných lúkach. Pri dotyku sa trasú (názov). na vresoviskách a minerálne chudobných pasienkoch.arvensis). Klásky sú ostité.tenuis) je najbežnejším druhom. Stoklas bezbranný (B. Má rozložitú metlinu a na rozdiel od iných stoklasov má až 5 mm dlhé peľnice (iné druhy majú len 1 mm). Šľachtené formy bez drsných listov majú výborné vlastnosti pre krmovinárske účely. Metlinu vytvárajú laloky stiahnutých kláskov.

Obr. Na rozdiel od ovsa siateho má čierne lomené osti. nahé. klásky sú široké. T.sativum. Celá rastlina je husto jemne chĺpkatá. Na rozdiel od nej má však jazýčky (trsť má veniec chĺpkov). Rastie podobne ako trsť na brehoch vôd a vlhkých lúčnych biotopoch. pestujú sa však aj formy. Klásky sú väčšinou bezostité. Nasledujúce rody majú zložené súkvetie klas kláskov (paklas). Z krmovinárskeho hľadiska je to kvalitný druh. Používa sa na výrobu Obr. tzv. Chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea) sa v nekvitnucom stave podobá trsti. Paklas je priamy.fatua) je burinou poľných kultúr.vulgare) je najbežnejšie pestovaným druhom pšenice a zároveň najvýznamnejšou obilninou sveta. husté metliny. pšenica siata (T. pestovaných ako obilniny. Má nahé. n. Rastie na vlhkých lúkach a najmä na pasienkoch. kde je dominantným druhom (trojštetové lúky).aestivum. Klásky metliny sú sfarbené do fialova. najmä pre kone. tisícročí p. neokôrené zrno. Pšenica letná. Vznikol pravdepodobne z ovsa hluchého. na potravinárske účely (ovsené vločky) a pod. pretože je laločnato stiahnutá. Jednoročné druhy s veľkými 2-3 kvetými kláskami v metline. ktoré majú zrno oddelené od plevice. Tento druh trávy rastie na stredne suchých lúkach vo vyšších horských polohách. 291: Trsť obyčajná (Phragmites australis) obyčajný (Arrhenatherum elatius) 183 . Pochádza z východnej Európy. v čase zrelosti sa rozpadáva na jednotlivé klásky. Kultúrne druhy majú paklas nerozpadavý. hrubý. syn. T. kde často prevláda (ovsíkové lúky). vitamín B) a ľahko stráviteľný. Pšenica (Triticum) (Obr. Väčšina druhov je kultúrnych. 293: Ovos siaty (Avena Ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius) je pomerne sativa) vysoká tráva. Pestovala sa už v 6. Metliny majú dvojkveté klásky a rozložené sú len v čase kvitnutia. Ovos siaty má využitie ako krmivo. ale aj poliach ako burina vo vlhších zníženinách. Mladé rastliny možno skrmovať. Klásky tvoria bohaté.Metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa) je tráva vytvárajúca mohutné trsy spodných listov. Z kláskov vyčnieva zahnutá osť. Patrí k najproduktívnejším trávam. Obr. ktoré sú pozdĺžne ryhované a drsné (poznávací znak). 3-6 kveté s plevicami ostitými alebo bezostitými (podľa odrody). Je samoopelivá (autogamická). U nás pestované druhy vznikli pravdepodobne v Prednej Ázii krížením divorastúcich pšeníc s druhmi mnohoštetu (Aegilops). Rastie na vlhkých stanovištiach. Ovos (Avena). Pre jeho nenáročnosť sa pestuje ako obilnina najmä v horských oblastiach. Môže mať ostité aj bezostité formy. Metlina sa viac podobá reznačke. brehoch rybníkov. dvojradový. Jej steblá sa využívajú na rôzne dekoratívne účely. Namiesto jazýčkov má veniec chĺpkov. formy s panašovanými listami sa pestujú ako okrasné. syn. Často vytvára súvislé porasty. Trsť obyčajná (Phragmites australis) je vysoká tráva s mohutným podzemkom a širokými listami. Je výživný (Ca. jeho kultúra je pomerne mladá. Pšenica patrí k starým kultúrnym rastlinám. Má okôrené zrno. Podobným druhom je trojštet žltkastý (Trisetum flavescens) je menšieho vzrastu. 292: Ovsík Obr. Medúnok vlnatý (Holcus lanatus) je druhom vlhkých lúk. 294 metliny má žltkasto hnedé s menšími 3-4 kvetnými kláskami. Divorastúce druhy majú paklas lámavý. l. 294) je jednoročná alebo ozimná tráva. Ovos hluchý (A. Rastie na stredne vlhkých až suchších lúkach. Kultúrnym druhom je ovos siaty (Avena sativa).

dicoccon). Tento druh jačmeňa má najväčší význam pri výrobe sladu. Obr. Pochádza z juhozápadného Stredomoria. Kvety v kláskoch môžu byť obojpohlavné (tvoria sa v nich zrná).montanum. Všetky 3 obojpohlavné klásky vytvárajú 6 radov.vulgare subsp. krupice. Je dôležitou trávou pri zakladaní trávnatých plôch i hodnotnou krmovinou. pšenica jednozrnová. Majú len 1 plevu (druhú nahradzuje výkrojok vretena). Paklas je tvorený dvoma trojicami jednokvetých kláskov v každom výkrojku vretena. plevice majú výrazný kýl. dvojzrnka (T. Ražná múka sa používa na pekárenské výrobky. vytvárajú sa v paklase 4 rady zŕn. Tvorí voľnejšie trsy. lepok (glutén) je dôležitý pri pekárenských výrobkoch. Jačmeň obyčajný (H. Pôvodným druhom jačmeňa siateho bol stredoázijský divorastúci H. Mätonoh trváci (Lolium perenne) vytvára husté trsy. ktorý je na priečnom priereze Obr. Pšenica tvrdá (T. najmä v horských oblastiach.paklas Obr. Sú to napr.vulgare subsp. samčie alebo sterilné.durum) má tuhé.monococcum). 296 184 .turgidum). jednokvetých Raž siata (Secale cereale) (Obr. Je kvalitnou krmovinou. 296) má plochý paklas len s dvoma radmi zŕn. Používa sa na kŕmne účely. Ak je v trojici kláskov obojpohlavný iba stredný . ktorý sa v zrelosti rozpadáva. Plevice sú dlho ostité. hexastichon). Zrno je nahé. 297: Trojica špaldová (T. väčšinou v zmesi so pšeničnou múkou. Je veľmi výživná.vulgare) má paklas so 4 radmi zŕn: jačmeň obyčajný štvorradový (H. klásky sú ostité a majú len 2 kvety. pšenica španielska (T. preto sa používa na výrobu cestovín. Ploché klásky sú postavené hranou k vretenu paklasu (na rozdiel od podobného pýru).múky. Plevy kláskov sú šidlovité. pšenica Obr. Jačmeň dvojradový (H. ale aj jačmenných krúp. tetrastichon). škrobu. Obsahuje veľa lepku.murinum) je divorastúci druh nízkeho vzrastu s hustým paklasom. Ostatné kvety sú sterilné. Paklas je priamy. Kvety sú opeľované kleistogamicky (vo vnútri kvetu). Jačmeň myší (H.multiflorum) je jedno až dvojročným druhom. Pochádza z divorastúceho H. Mätonoh mnohokvetý (L. plevice sú dlho ostité. Mätonoh (Lolium) je trsnatá tráva s plochým dvojradovým paklasom. Klásky sú na rozdiel od mätonohu trváceho ostité. Častý je v trávnikoch a popri cestách. sú dlho ostité. 298:repens) (Elytrigia šesťuholníkový. Paklas je kratší ako má pšenica letná. Triticale (Triticosecale) je medzirodový kríženec pšenice a raži. ktorá sa seje do ozimných miešaniek. Jačmeň (Hordeum) má jednoročné i viacročné druhy. S. Zrno i endosperm sú tvrdé (názov). Zrná jačmeňa sú okôrené. Jačmeň obyčajný sa pestuje ako ozimný.polonicum).distichon) (Obr. obsahuje vitamín B (najmä v klíčkoch). Paklas so 6 radmi zŕn má jačmeň obyčajný šesťradový Pýr plazivý (H. pšenica hrubozrnová (T. stlačený. väčšinou plné steblá.spontaneum a pestuje sa už od doby kamennej. pšenica dvojzrnová. Raž je cudzoopelivá.295) je jedno i dvojročná obilnina sivozelenej kláskov jačmeňa farby.ancestrale) v oblasti Prednej a Strednej Ázie.agriocrithon. Paklas je v zrelosti ovisnutý. Rastie hojne najmä okolo ciest a na pustých miestach.spelta). Ak sú v trojici 2 obojpohlavné kvety. štvorhranný. Používa sa i na zelené kŕmenie. jednozrnka (T. Prierez paklasom je štvoruholníkový. Je prastarou kultúrnou rastlinou pôvodom vypestovanou z divorastúcich druhov (S. sivej farby. Bohato odnožuje. podobné osti. Ostatné druhy pšenice majú v súčasnosti menší význam a ich pestovanie bolo rozšírené najmä v minulosti. 295 je tvorený dvoma pozdĺžnymi radmi zŕn.

pratense) rastie na stredne vlhkých (mezofilných) lúkach. dlho výbežkatý podzemok s vegetatívnymi púčikmi. Poznávacím znakom je valcovité súkvetie. rašeliniskách. Nasledujúce rody majú súkvetie valcovito stiahnutú metlinu.phleoides) je druhom suchých lúk. Timotejka tuhá (P. Ostrevka vápnomilná (Sesleria varia) je husto trsnatá tráva s krátkym. Metlina je klasovito stiahnutá. Podzemky obsahujú liečivé látky. Obsahuje aj sterilné klásky. ale najmä v radoch husto naklopenými trsmi.geniculatus) s hnedými peľnicami sú druhy nižšieho vzrastu s kolienkato vystúpavými až poliehavými steblami. Psiarka (Alopecurus). Samičie kvety sa zoskupujú do (Melica nutans) Obr. Kvitne však až v lete (psiarka v máji). ktoré majú plevice v podobe „hrebienka“. Nápadná je najmä v plodnom stave. Psiarke sa podobá timotejka (Phleum). Je výbornou kŕmnou trávou a býva často prisievaná na kosené lúky. Súkvetie je kratšie.ciliata) je trsnatá tráva. Oba druhy rastú na vlhkých stanovištiach. ktorá sa uvoľňuje pri vädnutí trávy a dodáva senu charakteristickú vôňu. Lesnými druhmi sú mednička jednokvetá (M. Kukurica je jednodomá. tmavofialové. jednostranná.equalis) s oranžovými peľnicami i psiarka kolienkatá (A. Kukurica je proteroandrická. Má súkvetie husté. Súkvetia sú menšie ako má psiarka lúčna. pozostávajúce z lalokov (zreteľných pri ohnutí súkvetia). Krmovinársky však nemá veľkú hodnotu. na konci a báze zúžené. rastie timotejka švajčiarska (P. najmä na svahoch so severnou expozíciou. nardeta). na kyslých pôdach. Priame steblo nesie paklas. pasienkoch a trávnikoch. Obr. Osídľuje výhradne vápencové skalnaté stráne (kalcifyt). Rastie na suchých až stepných stráňach. že najskôr kvitnú samčie 185 . zložené z jednokvetých kláskov. 299: Psica tuhá (Nardus stricta) Podčeľaď : Zeeoideae . Psica tuhá (Nardus stricta) je trváca tráva nápadná jednostranným útlym paklasom. Mednička (Melica) má druhy s valcovito stiahnutou metlinou.rhaeticum). Zvláštnosťou sú jednopohlavné kvety.Pýr plazivý (Elytrigia repens) je trvácim druhom. Psiarka plavá (A. Plevice sú kolienkato ostité. 301: Mednička ovisnutá metlinu úzkych a dlhých paklasov na vrchole stonky. ktorými sa vegetatívne rozmnožuje a preto je nepríjemnou burinou.pratensis). Timotejka lúčna (P. ktorý sa podobá mätonohu. 300: hrubých šúľkov obalených početnými Psiarka lúčna pošvami listov so zakrpatenou čepeľou. Samčie kvety tvoria Obr.nutans). pretože celé súkvetie je husto chlpaté. V horských polohách na opustených pasienkoch vytvára často husté psicové porasty (tzv. Na horských lúkach. obnažených dnách rybníkov. psica preto rastie na substrátoch chudobných na vodu a živiny. Oba druhy rastú v bylinnom podraste listnatých lesov (dubohrabiny. čo je u tráv výnimočné. bučiny). Mladý pýr je dobrým krmivom. ktorá má strapcovitú jednostrannú metlinu. Hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus) má súkvetie veľmi typickej stavby. čo znamená. v priekopách a pod. Valcovité súkvetie nie je zúžené.kumarín. Na vrchole šúľka vyčnieva hustý Obr. Najbežnejším druhom je psiarka lúčna (A.uniflora) s veľmi riedkou a chudobnou metlinou s dlhými konárikmi jednokvetých kláskov a mednička ovisnutá (M. Je vhodnou krmovinou. Rastie na vlhších lúkach (psiarkové lúky). klásky majú plevice tupé až dvojhroté (nie ostité). Šúľky vyrastajú v pazuchách dolných (Zea mays) pratensis) listov. hustým súkvetím oceľovomodrastej farby. Stavba paklasu je podobná pšenici. Rastie na mezofilných až mierne vlhkých lúkach a pasienkoch.kukuricovaté Kukurica siata (Zea mays) je vysoká jednoročná bylina s plným steblom a širokými listami. pretože klásky prisadajú ku vretenu širšou plochou (nie hranou). Má plazivý. Korene majú mykorízu a nachádza sa v nich aerenchymatické pletivo. Mednička brvitá (M. ale aj s veľmi riedkou až strapcovitou metlinou. Obsahuje aromatickú látku . Tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum) je trsnatá tráva s riedkou stiahnutou metlinou s menším počtom kláskov. ale nie je plochý. najmä v blízkosti salašov. 302: Kukurica siata (Alopecurus zväzok dlhých niťovitých blizien.

mays convar.(tyčinkové) kvety. 186 . Kukurica sa pestuje v mnohých konvarietách. neokôrené.mays convar. U nás sa pestuje v teplejších oblastiach. • kukurica siata pukancová (Z.mays convar. Zrno je nahé. saccharata) obsahuje veľa cukru v zrnách. dentiformis) má zrno sploštené a pestuje sa ako obilnina a krmovina. Zelené časti sa môžu skrmovať i silážovať.mays convar. blizny a olej z kukuričných klíčkov sa používajú v lekárstve. • kukurica siata škrobová (Z. • kukurica siata cukrová (Z. neskôr samičie (piestikové). Kukurica pochádza z Mexika. v divo rastúcej forme nie je známy. obsahuje veľa škrobu i tuku a bielkovín. Má všestranné použitie. ceratina) sa používa na pudingy a lepidlá. • kukurica siata vosková (Z. • kukurica siata zubovitá (Z. microsperma) má drobné sklovité zrná. Používa sa na výrobu pukancov. rôzneho tvaru (podľa odrôd). Z pošiev šúľkov sa vyrábajú rohože. Je to kultúrny druh. amylacea) má zrná bohaté na škrob. používa sa na skrmovanie i ako zelenina (nezrelé šúľky). ozdobné predmety.mays convar.

obrátené o 180o andreceum (A) . fialka. pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty nerovnakého tvaru a veľkosti) anterídium (plemenníček) .rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyselne človekom v predhistorickej dobe (približne do 15. rastlinné alebo živočíšne spoločenstvo brachyblast .samičí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (napr. mliečnik. endotrofná mykorízia .rozšírený v celej mimotropickej časti severnej pologule cysta . Karpát) endotrofný ..spôsob opelenia kvetu hmyzom 187 .Rubus fruticosus agg.územie v dosahu záplav (väčšinou pri väčších riekach) anaeróbny .náhradný (napr. súbor kvetov v strede úboru (napr.nepohyblivá bunka (napr.širšie chápaný druh. mrkvovité) 2.) vetrom anizogamia . útvar v kvete vzniknutý zväčšením časti kvetného lôžka (napr. Terminologický slovník adventívny .hýfy húb prenikajú až do buniek hostiteľa) entomofýlia (entomogamia) . ktorá na danom území vznikla biotop .) adventívny (druh) . machorastov a papraďorastov) archeofyt . ktorej životný cyklus je veľmi krátky (napr.vyživujúci sa látkami z vnútorných častí hostiteľa (napr.vývoj semien bez oplodnenia archegónium (zárodočník) .. 1. chlpaňa) cenokarpné (synkarpné) G .. pupeň.spôsob rozširovania diaspór (semien. ktoré slúžia ako zásobáreň vzduchu (napr.zložené z plodolistov navzájom nezrastených.druh viazaný svojim prirodzených výskytom na určité územie (napr. smrekovec.jednoročná rastlina.mäsitý výrastok semena obsahujúci cukry a tuky.samčí pohlavný orgán dokonalejších výtrusných rastlín (machorastov a papraďorastov) antropický .pôsobiaci vplyvom človeka apokarpné G ..jarmilka jarná) endemit . malých druhov s nepatrnými morfologickými odchýlkami (napr.zložené z navzájom zrastených plodolistov cirkumpolárny (druh) ..vidlica dichotomický . človekom neúmyselne zavlečená do iného územia.spôsob opelenia kvetu vetrom anemochória .kvet bez kvetných obalov.vidlicovito rozkonárený diskus . dráč) caruncula (mäsko) .materské pletivo v peľových komôrkach. životný priestor.súbor tyčiniek v kvete anemogamia . jahoda. jarná efeméra .domáca rastlina. rastlinný orgán .) archespór . pod vplyvom vzduchu agregátny (druh) .vzdušný.nepôvodná rastlina. plodov. astrovité) efeméra . magnólia. rias) s hrubým obalom slúžiaca na pretrvávanie nepriaznivých podmienok dicházium . stračonôžka tatranská je endemit Záp.skrátený bočný konárik nesúci listy alebo kvety (napr.rastlina cudzieho pôvodu. slivka trnková. Je to prispôsobenie na rozširovanie mravcami (napr. z ktorého meiózou vznikajú peľové zrná arídny .6.terč.typ prevetrávacieho pletiva.suchý (napr. nahý kvet akcesorický .. z oddelených jednoplodolistových piestikov (napr. borovica. územie so suchým podnebím) autochtónny .stanovište. doplňujúci albedo . V rámci adventívnych druhov rozoznávame archeofyty a neofyty aerenchým .organizmus žijúci v prostredí bez prístupu vzduchu anatropný (vajíčko) .stredná vrstva oplodia citrusových plodov alochtónny . u vodných rastlín) a nadľahčujú rastlinu aerický . v ktorom žije určitá rastlina (živočích).pohlavný proces. ktorá sa na dané územie prisťahovala alúvium (aluviálny) . ktoré má veľké medzibunkové priestory.prídavný. stor. iskerník) apomixia (partenogenéza) . ostružina černicová .koreň.) achlamydeický . ktorý možno rozdeliť na viacero tzv.

epifyt . tilandsie. výtrusy sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry homochlamydeický .les v pravidelne zaplavovanom území.(hydrofilná rastlina) .vreckatá až rúrkovitá bunka svojim obsahom odlišná od ostatných buniek susedného pletiva (napr.vymretý.pretiahnuté kvetné lôžko (v podobe stopky) nesúce piestik alebo G. ktoré žijú na dne vodných nádrží ( najmä riasy) gametofyt . náhodný fosílny . pri ktorom splývajú pohlavné bunky (gaméty) rovnakého tvaru a veľkosti izosporický (izospória) .C) heterospórický (heterospória) . všade prítomný kupula .napr.prestúpenie bunkovej steny anorganickými látkami (väčšinou SiO2.pozri homochlamydeický hydrofyt .rastlinná zložka súboru drobných organizmov. nepreniknuteľných. ktoré preberajú funkciu asimilačného listu (napr.zámerné rozšírenie cudzej rastliny do voľnej prírody človekom invázny (druh) . CaCo3) introdukovaný (introdukcia) . pri ktorom ako prvý vyrastá nadklíčnolistový článok (epikotyl).plytčina. nárastom siníc.tlak znižujúci chromatofór . pobrežná zóna vodnej nádrže lužný (lužný les) . riasy žijúce na kôre stromov) epigeické . kakaovník) kozmopolitný . ktorá sa zachovala z doby ľadovej dodnes gyneceum (G) . pričom môže spôsobiť zaburinenie poľnohospodárskych kultúr a znížiť úrodu kauliflória . neskôr aj plod (napr.jediný veľký chloroplast v bunkách nižších rastlín napr.rozpad fylokládium .) fakultatívny . prameniská a pod. bromélie. cibuliach .klíčenie semena. najmä popri väčších riekach lyzigénny . žaburiniek na hladine a pod.klíčenie semena.kvet s rozlíšeným kvetným obalom (K.pohlavný proces.kvet s nerozlíšeným kvetným obalom (P) homoiochlamydeický . ktorá nepriaznivé obdobie (zimu.rôznovýtrusnosť. bukovité) litorál .rastlina žijúca na inej rastline.prestúpenie bunkovej steny organickými látkami (väčšinou tukovitými a voskovitými) inkrustácia . ktorú tvorí porast hustých.samičí výtrus 188 . veternica) glaciálny relikt .všeobecne. asparágus) fylóm . lišajníky. železničnou dopravou) adaptovala sa a ďalej sa šíri na nové stanovištia. v našich podmienkach machy. výtrusy nie sú morfologicky rozlíšené na mikro a megaspóry karanténna burina . keď sa na jednej rastline nachádza viac morfologických typov listov heterochlamydeický .zvýšenie organických látok vo vodných nádržiach vplyvom činnosti človeka alebo prirodzených faktorov a následné zvýšenie produktivity vodného ekosystému (napr.rôznolistovosť.rastlina. kde sa predtým nevyskytovala izogamia . rias idioblast . vždyzelených a pichľavých krovín a nízkych stromov megaspóra .životná forma rastliny. tropické orchidey.rovnakovýtrusný.vzniknutý rozpustením (lýzou) bunkových stien a lebo celých buniek (napr. jav. známy len zo skamenelín fragmentácia . kapustovité) halofyt (halofilná rastlina) .typ stredomorskej vegetácie.rastlina cudzieho pôvodu.miskovite rozšírené a vyhĺbené kvetné lôžko obaľujúce sčasti kvet a potom aj plod (napr. ktorá bola na naše územie zavlečená (napr.osídľuje vlhké stanovištia (rašeliniská. sucho) prečkáva v podzemných zásobných orgánoch (hľuzách.list fytoplanktón . pričom klíčne listy zostávajú v semene hypotenzívny .súbor piestikov v kvete gynofor . ktorú využíva ako oporu (neparazituje na nej).pohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín vytvárajúca pohlavné bunky geofyt . podzemkoch.) hypogeické . medzibunkové priestory vyplnené silicami vo vonkajšom oplodí citrusových plodov) macchia . ktorá má schopnosť náhle osídliť nové územie. snežienka.príležitostný. (napr.skrátené a sploštené zelené časti stonky.vyrastený v tme (vybielený) eutrofizácia .vytváranie kvetov priamo vyrastajúcich na kmeni (napr.slanomilná rastlina rastúca na pôdach s vyšším obsahom solí heterofýlia . pri ktorom ako prvé vyrastajú klíčne listy a hypokotyl etiolovaný .pozri planktón fytobentos . globálne rozšírený. kapustovité) impregnácia .cudzia rastlina.

) segetálny druh . listy mimózy.geologické obdobie starších prvohôr. silenkovité) pantropický . medzibunkové priestory medzi prieduchovými bunkami. mak vlčí. rúrky (napr. ktorý začal asi pred 435 mil.výrastky pri ústí koruny z C lupienkov v podobe golierika. nevädza poľná) seizmonastický (pohyb) . kúkoľ poľný.rastlina vyskytujúca sa v kultúrach obilnín ako burina (napr. plody netýkavky. prilbica). sú potravou vodných živočíchov proteroandrický .striedanie pohlavnej a nepohlavnej fázy (gametofytu a sporofytu) v individuálnom vývoji cievnatých rastlín ruderálny . po súčasnosť nitrofyt (nitrofilná rastlina) .rastlina so vždyzelenými listami schizogénny . banánovníkovité).korunovite zafarbený alebo zväčšený kalich (napr.miskovitá až bankovitá časť kvetu.nosič samčích výtrusníc (u nahosemenných tyčinka) mikrospórangium .samičia výtrusnica mezofyt (mezofilná rastlina) .rastlina cudzieho pôvodu zavlečená neúmyslene človekom v historickej dobe od 15. ktorá obsahuje iba jednu taxonomickú kategóriu nižšieho stupňa (napr. výsypky.samčia výtrusnica mixotrofia .nepohlavná fáza rodozmeny cievnatých rastlín staminódium . vzniknutá zrastením bazálnych častí kvetu (K. pri ktorom je nepohyblivá pohlavná samičia bunka oplodnená pohyblivou samčou bunkou (spermatozoidom) pakoruna .rastlina rastúca na pôdach bohatých na dusíkaté látky (napr. C. čo slúži na rozširovanie kotúľaním celej rastliny po zemi. staveniská.kôpka výtrusníc u papradí spóra .individuálny vývoj organizmu od okamžiku oplodnenia až po smrť oogamia . rokov sórus . väčšinou malom území ako zvyšok pôvodne rozsiahlejšieho rozšírenia rodozmena (metagenéza) .pravidelne (bežne) sa vyskytujúci ontogenetický (ontogenéza) .zmiešaná výživa. dotykom (napr. ktoré žijú voľne sa vznášajúce vo vode.kvet s bliznou dozrievajúcou skôr ako tyčinky pyrenoid .kvet s tyčinkami dozrievajúcimi skôr ako blizny piestika proterogynický . skládky a pod. živičné kanáliky ihličnanov) silikátový .pozri apomixia petaloidný .druh. u ružovitých) relikt (reliktná rastlina) . alebo aj blizny (kosatec) planktón . lastovičník väčší) obligátny . poprípade tyčinky (ďumbierovité.u rastlín vyvolaný nárazom.megaspórangium .zúžená bazálna časť C lupienka (napr. dnes žijúci (v zmysle geologickej histórie) receptákulum . otrasom. pozmenená tyčinka bez peľníc alebo so zakrpatenými peľnicami (napr.vzniknutý oddelením bunkových stien susedných buniek (napr. haldy.taxonomická kategória vyššieho stupňa. A) (napr.rastlina rastúca na stredne vlhkých stanovištiach mikrospóra . pri ktorom bočné stonky sú tenšie a neprerastajú hlavnú stonku monotypický . ktorej telo je rozvetvené do guľovitého tvaru. rokmi a trval 40 mil. tyčinky dráča) sempervirent . narcis. mäsožravé rastliny) monokarpický (druh) . okraje ciest. monotypická trieda Ginkgopsida obsahuje iba jediný druh Ginkgo biloba) mykoríza .výtrus spórangium .osídľujúci stanovište narušené človekom (rumoviská.výtrusnica sporofyt .symbióza medzi hubou a cievnatou rastlinou nechtík .súčasný.pohlavný proces.časť plastidov niektorých rias zložené z bielkovín (na jeho povrchu sa niekedy ukladajú zásobné látky) recentný . baza čierna. mikroskopických organizmov.patyčinka.rastová forma rastliny. pričom postupne uvoľňuje plody (napr.rastlinná zložka (najmä riasy) drobných.rastlina tvoriaca kvety a plody iba raz za život a potom odumiera (môže byť jedno.spôsob vetvenia stonky.samčí výtrus mikrosporangiofor . stor. pŕhľava. dvoj i viacročná) monopodiálny . klinčekovité) neofyt .rozšírený v tropických oblastiach všetkých kontinentov partenogenéza . čiže kombinácia autotrofnej i heterotrofnej (napr. kotúč 189 . ktorý sa zachoval na určitom.s obsahom Si silúr . prvosienkovité) stepný bežec .

pri ktorom bočná stonka zosilnie a pokračuje v smere rastu hlavnej stonky (prerastá hlavnú stonku) synkarpný . opunciovité. pri ktorom 2 rôzne druhy spoločného pôvodu osídľujú podobné stanovištia v iných geografických oblastiach viviparia (živorodosť) . ktoré po odpadnutí zakorenia (napr.spôsob vetvenia stonky.pozri cenokarpný telóm . menšie množstvo prieduchov a menšie listy so zväčšeným množstvom mechanických pletív zoochória .zelený asimilujúci list papradí nesúci zároveň výtrusnice tvrdosemennosť .nepriepustnosť osemenia pre vodu a plyny.jav. zoskupenie výtrusných listov (sporofylov).zloženie listov v púčiku vikarizácia . lipnica alpínska) xerofyt (xerofilná rastlina) . ktoré slúžia ako zásobáreň vody (napr. druhotne sterilný konárik rýniorastov.) živočíchmi 190 . bôbovité) vernácia .poľný) strobilus .rastlina odolná voči suchu s dužinatými orgánmi. (napr. plavúňov) sukulent . pôvodne fertilný. tučnolistovité) sympodiálny .výtrusnicový klas. lipnica cibuľkatá. pri ktorom u rastlín rozmnožovacie púčiky alebo pacibuľky pučia už na materskej rastline a tvoria sa z nich mladé rastlinky.terminálny.. plodov.odolný voči suchu vzhľadom na hrubšiu kutikulu.. Termín sa používa pri odvodení stavby cievnatých (telómových) rastlín trofofyl .suchomilná rastlina xeromorfný .. u prasličiek. Je jednou z príčin klíčneho odpočinku semien (napr.jav.spôsob rozširovania diaspór (semien.

kŕmny 179 .bergamotový 116 . 163 .planý 163 .ovisnutá 165 bleduľa jarná 168 .čílska 46 .trojdielny 153 dyňa červená 91 191 .Lawsonov 48 čajovník čínsky 86 čakanka obyčajná 155.štíhla 46 arbutus pravý 92 areka obyčajná 159 archangelika lekárska 124 áron alpský 160 artičoka kardová 151 . 123.včasná 141 dutohlávka pohárikovitá 29 . 46.cezmínolistý 74 .sibírska 47 . 163 . 163 .rajský 116 cvikla 80 cykas indický 43 .Wejmouthova 47 božie drievko 155 bôb obyčajný 104 .zimný 74 duglaska tisolistá 47 dula podlhovastá 98 dulovec japonský 98 durian zapáchavý 88 durman obyčajný 136 dúška alpská 141 .guľovitý 162.Fortuneho 110 .125 aníz 122.pulkvová 169 .pažítkový 162. 124 anona šupinatá 53 antúrium 160 arábka alpínska 65 . 129 černohlávok obyčajný 137.medvedí 162.žltý 163 cezmína ostrolistá 110 .japonský 116 .textilný 172 baobab dlaňovitý 88 barborka obyčajná 67 bauhínia 100 bavlník barbadoský 88 . 58 čerkáč obyčajný 85 .purpurová 57.pórový 162.novobelgická 154 astrovka čínska 152 aukuba japonská 110 .nemecký 139 .previsnutá 74 . 47 .väz 69 brestovec južný 69 .tymiánová 141 .štrbáková 156 čemerica čierna 58 .konský 105 .orešcový 162.kuchynský 162 .chlpatá 65 aralka tŕnistá 121 araukária brazílska 46 . 163 .metlový 179 .srstnatý 101 agáva americká 169 .médsky 116 .plstnatá 75 .Banksova 47 . 47 .veľkokvetý 128 dorsténia 70 dracéna dračia 169 dráč obyčajný 56 drchnička belasá 85 .japonský 43 cyklámen fatranský 85 cyprus vždyzelený 48 cypruštek hrachonosný 48 .zimný 163 .zeleninová 151 asimína 53 asparágus lekársky 166 .horská 47 .mandarinkový 116 .cukrový 179 .nízky 172 .7.západný 69 breza bradavičnatá 74 .popínavý 110 brusnica barinná 93 . 140 . 172 .pravá 93 brusonécia papierovitá 70 buk lesný 73 .Sprengerov 166 astra alpínska 154 .sobia 29 dvojslivka čínska 113 dvojštítok hladkoplodý 65.červený 74 .striebristá 91 benedikt lekársky 151 bergénia tučnolistá 119 betonika lekárska 139 bezkolenec belasý 180 beztŕňovec dvojdomý 99 bielomach sivý 34 bilbergia ovisnutá 174 bledavka chocholíkatá 165 .trpasličia 75 .trváca 109 bedrovník anízový 124 begónia hľuznatá 91 .obrovský 116 .sisalová 169 akácia senegalská 98 aksamietnica 150 albízia 99 alchemilka 94.limbová 45.limetový 116 .guľatohlavý 162.himalájsky 47 .sibírska 48 borovica bahenná 47 .lesná 45. 95.chabzdová 149 bazalka pravá 140 bažanka ročná 109 .materina 137.perlovkový 162 .tuhá 75 brokolica 63 broskyňa obyčajná 97 bršlen bradavičnatý 110 .letný 74 .neskorá 97 črievičník papučkový 173 čučoriedka 93 badyan 70 bahnička 176 baklažán 134 balota čierna 139 bambus 179 bambusník 179 banánovník obyčajný 171.hybridný 154 diablik močiarny 160 difenbachia 160 diskovník múrový 28 divozel sápovitý 128 .libanonský 47 ceropégia woodová 127 cesnačka lekárska 66 cesnak askalonský 163 . 141 .korkový 74 .lepkavý 101 .drobnolistá 93 .papierovitá 75 .európsky 110 . 156 .cibuľový 162 . Menný register .bylinný 88 .čierna 148 . 66 dvojzrnka 183 dvojzub čiernoplodý 153 .zastrihovaný 140 černuška damascénska 58 .ťažká 47 .japonský 110 bršlenec kruhovitý 110 . 163 .horský 163 .hladká 47 . 96 ambrovník 68 ambrózia palinolistá 151 ananás siaty 174 androméda sivolistá 92 angelika lesná 123.peniažtekový 85 čermeľ 127.vajcovitá 141 .vlnatý 139 čremcha obyčajná 97 .obyčajná 48 .močiarny 139 .roľná 85 drieň obyčajný 109 drobivka vankúšikovitá 34 drobnozrnko 24 drobuľka bezkoreňová 160 dryádka osemlístková 96 dub cerový 74 .močiarny 74 .veľkokvetý 140 .holubí 105 .hrabolistý 69 .poľný 163 .slovenský agát biely 101 . 163 .plstnatý 74 .netatová 48 damarovník južný céder atlaský 47 .roľná 58 čertík karolínsky 32 čierny koreň 156 čistec lesný 139 .ročný 139 .pravý 105 bôľhoj lekársky 102 .sudánsky 179 cisus antarktický 111 citlivka obyčajná 98 citrónovec trojlistý 116 citrónovník čínsky 116 .chlpatý 88 .kráľovská 91 .zimná 163 cícer baraní 106 cimbídia 174 cínia pôvabná 151 cirok alepský 179 .čučoriedková 93 .stromovitý 88 baza červená 149 .pravý 116 .paraguajská 111 cibuľa kuchynská 162 .horký 116 .letná 168 blen čierny 136 bocianik rozpukovitý 118 bodliak tŕnistý 153 bolehlav škvrnitý 125 boľševník borščový 125 .pravý 116 46 datlovník obyčajný 159 dáždnikovec japonský 48 dendróbium 174 deväťsil biely 154 .obrovský 125 bömeria snežná 72 borák lekársky 143 borievka kláštorná 48 .perovitý 166 .čierna 47 .obyčajný 102 bradatec 29 brečtan popínavý 121 brekyňa 98 brest horský 69 .

hrachovitý 107 .štiavolistý 83 .sivá 75 .mungová 106 .dlaňovitolistý 115 .purpurová 103 ďatelinka pochybná 103 .španielska 47 jednozrnka 183 jelša lepkavá 75 .lúčny 107 . 115 .mliečny 115 .cukrový 115 .roľný 144 kamzičník Columnov 154 .obyčajná 98 .snežná 98 huľavník Loeselov 66 . 49 chvostník jedľovitý 37 .siripútková 149 .obyčajná 106 .karfiolová 63 .planá 98 .žltá 89 figovník bengálsky 70 . 126 hortenzia 120 hrab obyčajný 75 hrach siaty pravý 105 . 74 georgína 151.cára Borisa 47 .hybridná 103 .prudký 59 .pľúcny 126 .čínska 64 .veľkokvetá 77 hviezdnatec čemericovitý 123 hyacint východný 165 chara gáfrovka ročná 80 gáfrovník lekársky 54 gaštan jedlý 73.montpeliérsky 115 .luskáčovitý 126 .pravá 103 .škvrnitá 139 hluchavník žltý 139 hmyzovník muchovitý 173 .psia 89 . 59 .trávnicová 96 .konáristý 65 . 138 hrebienka obyčajná 185 hruška domáca 98 .zelená 75 jesienka obyčajná 161 .posvätný 70 filodendron 160 flox Drummondov 131 .vráskavolistá 149 kalopanax 121 kalykant floridský 54 kamélia čínska 86 .šarlátová 105 .poľný 114.hlávková 63 . 152 ginko dvojlaločné 8.roľná 89 .červená 103 .úzkolistý 131 jasenec biely 116 jaseňovec metlinatý 112 jastrabník chlpánik 156 .krvavý 87 .mannový 130.hľúznatý 59 . 64 .voňavý 107 hrčiarka figová 70 hrdobarka obyčajná 137.lúčna 100.roľný 59 .drúzgavicová 96 .dutá 61 . 103 .štvorradový 184 .východný 66 huľavníkovec lekársky 66 hviezdica prostredná 77 .hlávková 63 .zlatožltý 59 iva voškovníkovitá 151.horský 114. 131 .vždyživá 67 ibiš lekársky 87 ibištek čínsky 87 .srstnatá 89 .sirôtková 89 .voňavý 65 .špargľová 63 192 .kaučukový 70 . 67 .japonská 86 kamienka lekárska 144 kamienkovec modropurpurový 144 .šidlolistý 131 fuksia čílska 108 fylokaktus 82 horcovník jarný 126 horček 126 horčiak broskyňolistý 83 .obyčajný 70 .žltý 125.voňavá 89 .plazivá 103 .siaty 107 .sýrsky 87 .grécka 47 .poľná 175 chlpánik obyčajný 156 chmeľ obyčajný 71 chochlačka bledožltá 61 .hľuznatý 106.ružičková 63 .siata 103 .obyčajný 156 javor cukrodarný 115 .kučeravá 63 .letný 59 hloh jednosemenný 98 . 43. 115 jazmín nahý 131 jazyk jelení 40 jedľa biela 46.žltá 61 chrastavec lúčny 149 chrastnica trsťovníkovitá 182 chren dedinský 64 chryzantéma pravá 152 chudôbka vždyzelená 65 chvojník dvojklasý 44. 131 .zlatožltá 103 ďatelinovec bylinný 102 ďumbier obyčajný 171 ebenovník čierny 94 .štíhly 130.jarný 106.horská 103 .červený 115 . 139 .jedlý 87 .purpurová 139 .kŕmna 63 .mukyňová 98 .rakúsky 154 kana indická 172 .oskorušová 98 .poľná 103 .plamenný 59 . 107 . 107 .virgínsky 68 hevea parakaučuková 109 hikória pekanová 72 hlaváč žltkastý 149 hlaváčik jarný 59 .pavúkovitý 173 .objímavá 139 . 115 .krivokališný 98 .rajčiakový 94 egreš obyčajný 120 egrešovec oblý 117 enseta jedlá 172 eruka siata 64 estragón 155 eukalyptus guľatoplodý 107 exochorda veľkokvetá 95 fagara jaseňolistá 117 farbovník obyčajný 64 fatsia japonská 121 fakľovec obrovský 81 fazuľa mesiacová 105 .obyčajný 98 hlohyňa šarlátová 98 hluchavka biela 137.trávovitá 77 .štipľavý 83 horčica biela 63. 155 jablčník obyčajný 138 jabloň domáca 98 87 kaleráb 63 kalina obyčajná 149 .datlový 94 .čílska 96 .vtáčia 98 jarmanka väčšia 123 jarmila jarná 65 jarmovka 26 jaseň americký 131 .včelovitý 173 hniezdovka hlístová 173 hoja vosková 127 horcokvet Clusiov 126 horcovka 126 26 cheirant voňavý 67 chinínovník lekársky 148 chlebovník obyčajný 70 chlpaňa hájna 175 .myší 184 . 145 hadivka obyčajná 40 hadomor španielsky 156 hadovník väčší 83 hamamel mäkký 68 .zlatá 106 fenikel obyčajný 124 fiala sivá 67 fialka lesná 89 .lesný 156 .roľný 105 hrachor čierny 107 .červený 131 .sladká 98 jačmeň dvojradový 184 .metlinatý 131 .kelová 63 .jedlá 172 kananga voňavá 53 kandík psí 164 kapara tŕnitá 62 kapsička pastierska 66 kapusta čierna 63 7.kalerábová 63 .ďatelina alpínska 103 .riedkokvetý 83 .obojživelný 83 .plná 61 .jedovatý 59 .najvyšší 66 .roľná 64 horčičník cheirantovitý 65 .virgínska 96 jarabina brekyňová 98 .platanolistý 59 .šesťradový 184 jahoda ananásová 96 .obyčajná 96 .planá 98 .plazivý 57.trojdielny 87 ihlica tŕnitá 102 imelovník biely 148 indigovník obyčajný 101 inkarnát 103 iskerník alpínsky 59 .lesný 106.srienistá 47 .obyčajný 184 .piesočná 161 ježatka kuria 180 judášovec strukový 99 jujuba holá 112 juka vláknitá 169 jutovník pravý 89 kakaovník pravý iberka vždyzelená 66. 44 gledíčia trojtŕňová 99 glejovka americká 127 hadí koreň 83 hadinec obyčajný 144.obyčajná 63 .kŕmna 63 . 107 .Wittmanov 65 horec bodkovaný 126 . 47 .tatársky 115 javorovec jaseňolistý 114.konopný 87 .

stlačená 180 listnatec jazykovitý 160 lobelka belasá 147 .tenkolistý 117 .vždyzelený 119 lopúch plstnatý 153 .močiarna 180 . 165 .rozložitá 79 .obrovská 181 .úzkolistá 138 konvalinka voňavá 167 kopytník európsky 55 koriander siaty 124 korkovník amurský 117 kortúza Matthioliho 85 korunka kráľovská 164 korunkovka strakatá 164 kosáčik obyčajný 125 kosákovka 26 kosatec bledý 170 .trávolistý 169 .rôznolistá 181 . 142 .žltá 102 luskáč lekársky 127 lyžičník tatranský 65 ľadenec rožkatý 100.padalmátska 181 .ovisnutá 185 medovka lekárska 140 medunica medovkolistá 138 medúnok vlnatý 182 medvedica lekárska 92 medvedík alpínsky 92 mechúrnik stromovitý 100.vosková 185 . 181 kostrbatec trojrohý 34 kotúč poľný 123 kozinec sladkolistý 102 kozobrada pochybná 156 .obyčajná 97 mangold 80 mangovník indický 114 maniok jedlý 109 marena farbiarska 148 margaréta biela 152 .siata 71 konopnica napuchnutá 138 .európska 132 .blitovitý 78 .väčší 153 lotos orechonosný 56 .žliabkovitá 180.širokolistá 138 . 142 .rakúsky 117 . 77 kukučina ďatelinová 132 .pekinská 64 .mohutný 148 kavyľ 182 kel kučeravý 63 .zemiakový 133.škrobová 185 .múrová 29 leknica žltá 55 lekno biele 55 leuzea šuštivá 151 levanduľa úzkolistá 140 libocéder zbiehavý 48 líčidlo americké 79 .jednokvetá 185 . 134 lantana menlivá 136 láskavec biely 78 .nemecký 170 .pravá 64 ..hľuznatý 117 .obyčajná 117 kysličkovec európsky 117 .nízky 169 .pyšný 78 .ľanová 132 kukučinka chmeľová 132 kukučka lúčna 77 . 102 ľalia biela 163 . 102 .tvrdá 181 .trváci 184 mečík močiarny 170 .pukancová 185 .vzpriamený 147 lipnica alpínska 180 .ročná 180 .praslenatý 166 .východný 60 .kartuziánsky 78 .repková 63 .trváca 67 mesiacovka krížovitá 31 193 .úzkolistá 101.vlčí 60 .hybridný 78 .ružičkový 63 kéria japonská 95 klerodendron Thomasonovej 136 klinček bradatý 78 .hájna 180 .vždyzelený 108 kruštík 173 krvavec 94.metlinatý 119 .pravá 63 karagana stromovitá 101 karfiol 63 kasia sennová 100 katleja 174 katran prímorský 64 kaučukovník brazílsky 109 kávovník arabský 148 .hlávkový 63 .poľný 60 .zelenoklasý 78 lastovičník väčší 60.zlatohlavá 163 ľaliovník tulipánokvetý 52 ľan prečisťujúci 117 .slzičkový 78 .žltý 117 ľubovník bodkovaný 86 .záhradná 80 lodoicea sejčelská 157 lomikameň cibuľkatý 119 .žltý 164.veľkoúborová 152 marhuľa obyčajná 97 marinka voňavá 148 marsilea štvorlistá 40.mäkkoostnatý 134 .nemecká 101 krušina jelšová 112 krušpán drobnolistý 108 .pospolitá 180 .lúčna 180 .páperistá 138 .štvorkrídly 86 ľuľkovec zlomocný 133.tabaková 147 loboda lesklá 79 .žltý 169 kostihoj hľúznatý 143 .lekársky 143 kostrava červená 181 .voňavý 167 kokosovník obyčajný 159 kola končistá 88 .tatranský 60 .lesklá 88 koleus 142 komonica biela 104 . 152 krídlatka 83 krivec lúčny 164 . 103 mačucha cesnačkovitá 154 magnólia holá 52 . 103.židovská 135 majorán záhradný 141 mak pochybný 60 .siaty 117 .pieporná 141. 136 ľuľok baklažánový 134 .obyčajný 147 .vlnkatý 33 mesačnica ročná 67 .záhradný 60 maklura oranžová 70 malina 95 mamilária 82 mandľa nízka 97 .vodná 142 mätonoh mnohokvetý 184 .poľná olejnatá 63 .syridlový 148 .roľný 164.dvojfarebný 169 .roľná 141.vencová 77 kukurica siata cukrová 185 .veľkolistá 89 lipka africká 89 lipkavec marinkový 148 .kráľovská 164 .protistojnolistý 119 .Schultesov 148 .škridlicovitý 170 mečovka horská 170 mednička brvitá 185 . 104 .trsťovitá 181 . 61 lekanora jedlá 29 .obyčajný 170 .jedlé 79 lieska obrovská 75 .žltý 56 lucerna ďatelinová 100.hrotitý 34 .škvrnitý 86 .obyčajná 75 .pošvatá 181 .turecká 75 ligurček lekársky 124 likvidambar 68 lipa malolistá 89 .záhradný 78 klinčekovec voňavý 107 klokoč perovitý 111 kľukva močiarna 93 knotovka biela 77 knôtovkovec nočný 77 kochia rozprestretá 80 kokorík mnohokvetý 166 . 135.ovčia 181 .klasnatá 142 .čínsky 78 . 41 mäta dlholistá 141 .striebristá 89 .pórolistá 156 .sivá 142 .metlinatý 78 .východná 156 kozonoha nostcová 125 kôpor voňavý 124 králik vratič 152 krasovlas bezbyľový 150.čierny 134 .lekárska 104 konárnik slivkový 29 konopa indická 71 .sladkohorký 134 .cibuľkonosná 163 .ohnutý 78 . 101.siata 100. 104 lufa valcovitá 90 lupeňovec kuželovitý 31 lupína mnoholistá 102 .sibírsky 169 .chvostnatý 78 .pižmový 119 . 165 krtičník hľúznatý 129 kručinka farbiarska 102 .menlivá 104 .zlatá 164 .zubovitá 185 kuninghamia čínska 48 kurkuma pravá 171 kustovnica cudzia 136 kvaka 63 kýchavica zelená 161 kyslička jedlá 117 .kvaková 63 .valeská 181 .peruánska 135 . 95 kryptoméria japonská 48 kuklica 96 kuklík 96 kúkoľ poľný 13.lúčna 181 .rumovisková 71 . 101 melia japonská 116 melón cukrový 91 merík bodkovaný 34 .kosákovitá 100.tigrovaná 164 . 153 krasuľa perovitá 151.Soulangeova 52 mahagónovník 116 mahónia cezmínolistá 56 machovka Franchettova 135 .cibuľkatá 180 .ľaliokvetá 52 .

smradľavý 79 .trojlaločný 111 pažítka 162.vyššia 84 prýštec hrozný 109 .potočný 153 .konopovitá 72 .kalinolistý 79 .dlhý 55 pieprovec 55 pichliač bielohlavý 153 .slovenský 66 pepino 134 perovník pštrosí 39.vzdialená 176 .západný 68.lesná 144 .strapcovitá 165 mohár praslenatý 180 .tuhá 58 . 40 perutník močiarny 85 pestrec mariánsky 151 petržlen záhradný 124 petúnia hybridná 135 piepor čierny 55 .Davallova 176 .lesná 176 .močiarna 144 .mnoholistý 79 . 102 pohánka jedlá 82 .lekárska 85 .purpurový 132 požlt farbiarsky 151 prameňovka obyčajná 34 praslička močiarna 39 .popolavý 72 .pravá 155 paliurus tŕnitý 112 palmička nízka 159 paľadenec prímorský 102 pamajorán obyčajný 141 pandan jedlý 158 .sivý 180 .žliazkatá 118 nevädza poľná 151. 153 .moldavská 58 .ohnivý 109 .obyčajný 153 .sivý 153 .drobnokvetá 144 .čínska 85 .lúčna 184 194 .pestrá 58 . 152 nevädzka 152 nevädzník 152 nevädzovec 151.paviový 113 . 145 ostrôžka poľná 58 .preháňavý 109 mnohoštet 183 močiarka vodná 59 modrica chochlatá 165 .východný 68 . 77 oskoruša 98 ostreň počerný 145 ostrevka vápnomilná 185 ostrica čierna 176 .Jackmanov 59 .roľný 66 .veľkokvetý 128 . 129 ohnica 62.celistvolistý 59 . 69 .vždyzelená 176 . 39 prerastlík kosákovitý 125 pŕhľava dvojdomá 72 . 163 porastnica mnohotvárna 31 posed biely 91 povoja plotná 132 povojník batatový 132 .obyčajný 131 orlíček obyčajný 57 orličník obyčajný 40 osika 76.roľná 38.najkrajší 109 .červený 79 .popínavý 111 .žltý 168 nátržník biely 96 .hodvábny 153 . 101.roľná 143 nikandra machovkovitá 135 nopál košenilový 81 obličkovec západný 113 očianka 127.riečna 39 .malinová 95 .tatárska 82 pohánkovec čínsky 82 .roľný 156 .dračia 155 .čílsky 79 .mnohosemenný 79 .plotný 59 .tazetový 168 . 147 pavinič päťlistý 111 .pobrežná 176 .vlašský 59 plánka 98 platan javorolistý 68.siata 124 mrlík biely 79 .hybridný 79 . 39 .sploštený 37 plavúnka brvitá 37 plesnivec alpínsky 154 ploník obyčajný 33 plošticosemä lesklé 80 pľúcnik lekársky 143 . 85 .štítovitolistový 118 mydlica lekárska 78 mydlovník pravý 113 myrobalán 97 myrta obyčajná 107 myší chvost 56 olšovník rascolistý 125 oman britský 153 .močiarny 153 . 152 nezábudka alpínska 144 .chvojkový 108 .predĺžená 176 .močiarny 118 .zelený 180 monstera 160 montbrécia žltočervená 170 moruša biela 70 . 59 peluška 105 peniažtek prerastenolistý 66 .veľkokvetý 58 pór 162.strapcový 79 mrvka 31 mučenka jedlá 89 .mnohofarebný 108 .metlinatá 176 .pleťový 113 pajaseň žliazkatý 115 pajazmín vencový 120 pakost krvavý 118 .lúčny 118 .slovenský 58 .taliansky 180 .malokvetá 118 .husí 95 .vlnatý 128 narcis biely 168 .mäkký 143 pľuzgierka islandská 29 podbeľ liečivý 154 podenka belasá 174 .zelinný 156 mliečnik drobný 108 .kolovratcový 108.metasekvoja dvojradová 48 metlica trsnatá 182 metlička obyčajná 182 metluška krivoľaká 182 mišpuľa nemecká 98 mlieč drsný 156 .pučivý 37 plavúnik alpínsky 37 .pľuzgierkatá 176 . 85 . 109 .mandľovitý 109 .ovíjavý 82 poniklec biely 58 .vzpriamený 95 .dobrý 79 .strieborný 96 nefrolepka vznešená 40 nechtík lekársky 154 netýkavka balzamínová 119 .ožinová 95 ovos hluchý 183 .malá 72 prilbica jedhojová 58 .chlpatá 176 . 163 päťprstnica obyčajná 173 pečeňovník trojlaločný 58.obrovská 39 .nízka 176 .srstnatá 176 .žltá 58 prilbovka 173 proso siate 179 prstnatec obyčajný 180 prstovka krvavá 180 prútnatec metlovitý 102 prútnik striebristý 34 prvosienka bezbyľová 84 .prímorský 118 palina abrotanová 155 .pomúčená 84.ostrá 176 .modrastá 89 muchovník vajcovitý 98 mukyňa 98 múrovník lekársky 72 muškát krúžkovaný 118 .čierna 70 mrkva obyčajná 124 .lesná 38.obyčajná 155 .roľný 151.prosová 176 . 64 okrasa okolíkatá 157 okrúhlica 64 oleander obyčajný 126 olejnica guinejská 159 oliva európska 130 113 .polokrovitá 86 plamenník hrebenistý 78 plamienok alpínsky 59 .okrúhlolistý 108 .smradľavý 118 . 69 plavúň obyčajný 37 .zelinový 153 pimentovník pravý 107 pistácia mastixová 114 .nedotklivá 118 .holá 84.pravý 153 opuncia figová 81 orech čierny 72 .úžitkový 158 papája melónová 89 páperník úzkolistý 176 papraď samčia 40 papradka samičia 40 paprika ročná 134 .jarná 84 .sultánska 119 .tučný 109 psiarka kolienkatá 184 .piesočný 96 .pravá 114 pivonka červená 86 .zimná 39 .maloplodá 134 papuľka väčšia 129 parohovec obyčajný 40 parumanček nevoňavý 152 paštrnák siaty 124 .východná 58 ostružina krovitá 95 .obyčajná 174 podzemnica olejná 100.figolistý 79 .nízky 118 .siaty 183 ovsík obyčajný 182 pagaštan konský náprstník červený 128 .pravý 124 patis 44 patizón 90 paulínia nápojová 112 paulovnia plstnatá 129 pavinec horský 146.vlašský 72 orešec 163 orgován perzský 131 .žltá 176 ostrolist ležatý 144.

hájna 142 .vŕbolistý 95 tavoľníkovec jarabinolistý 95 tekvica čiernosemenná 90 .pichľavý 47 smrekovec opadavý 47 snežienka jarná 167.ovisnutá 96 .voňavá 67 .guľatoplodá 97 .obrovská 90 .omorikový 47 .rozprestretý 98 sklerant ročný 77 skorocel kopijovitý 145 .obojživelná 67 .vysoká 58 strychnínovník indický 125 .sedliacky 135 .obyčajný 98 .nebadaný 87 slezinník hniezdový 40 slezinovka striedavolistá 119 sliva 97 slivka čerešňoplodá 97 .sibírska 165 sedmokráska obyčajná 154 sedmokvietok európsky 85 sekernica tmavá 100.trsťový 182 smohla lekárska 145 smrek obyčajný 47 .Dammerov 98 . 96 .sivý 154 stavikrv vtáčí 83 stoklas Benekenov 181 .ohnivá 142 .ročná 151 smldník 125 smlz chĺpkatý 182 . 106 soldanelka karpatská 84.strechovitý 181 stračonôžka tatranská 58 .voskový 114 svíb južný 110 .jabĺčková 96 . 142 .Kotschyho 92 .patrsťovitý 182 .kučeravý 155 .švajčiarska 185 .špaldová 183 .siaty 155 šalotka 163 šalvia abesínska 142 . 184 pyštek obyčajný 128.smradľavý 152 rumanček kamilkový 152 .Jakubov 154 .žltá 67 reznačka laločnatá 181 ríbezľa alpínska 119 .karpatský 170 .lúčna 137.jedovatý 125 . 125 rožec biebersteinov 77 .kučeravý 83 . 102 sekvojovec mamutí 48 silenka nadutá 77 sitina ropušná 175 .letná 183 .psí 182 pšenica dvojzrnová 183 .španielska 183 .vráskavá 96 ryža siata 178.srstnatý 156 pupenec roľný 132 pupkovka 28 puškvorec obyčajný 160 pýr plazivý 177.skalný 120 .cukrová 80 .plstnatý 98 .pestrý 102 rasca lúčna 124 rašelinník kostrbatý 33 .indický 92 . 129 rožtek bodkovaný 32 rudbekia 152 ruman roľný 152 .močiarny 33 .plavá 184 psica tuhá 184 psinček obyčajný 182 .ostrolistý 33 raž siata 183 rebarbora vlnitá 84 rebríček obyčajný 155 rebríčkovec stromkovitý 34 rebrovec 82 reďkev ohnicová 63.tupolistý 83 štiavička obyčajná 84 štrkáč 128. 140 rozpuk jedovatý 123.obyčajný 154 . 84 . 94 .zeleninová 80 repča trváce 64 repica olejnatá 64 repík lekársky 96 repka 63 . 97 slncovka kalifornská 60 slnečnica hľuznatá 151 .lepkavá 142 . 102 slamiha slamienková 153 slanobyľ obyčajná 80 slez lesný 87 .tuhá 185 tis japonský 44 .diskovitý 152 ruta voňavá 116 ruža damascénska 96 .figolistá 90 .olejka 63 rešetliak prečisťujúci 112 rezeda farbiarska 67 .hrubozrnová 183 .lesný 154 .žltý 92 rohovník obyčajný 99 rohozub purpurový 34 rojovník močiarny 92 roripa lesná 67 .poplazový 182 .väčší 145 skrutok vlahojavný 34 sladič obyčajný 40 sladkovka hladkoplodá 101.praslenatá 142 šedivka sivá 66 šeflera dlaňovitolistá 121 šípkovec kériovitý 95 šípovka vodná 158 šišak vrúbkovaný 138 štítnatec psí 28 škarda dvojročná 156 .siaty 170 šachorník jedlý 176 šachor 176 šalát hlávkový 155 .obyčajná 80 .jednozrnová 183 . 85 srdcovka nádherná 61 stanhopea 174 stapélia 127 starček abrotanolistý 154 .pravá 90 tilandsia bradovitá 174 timotejka lúčna 185 .klbkatý 83 .pochybný 120 .čierna 120 .skalná 119 .kroviskový 182 ..krvavá 120 .čínsky 54 škripina lesná 176 škripinec 176 škumpa vlasatá 114 šošovica jedlá 100.rozložitá 175 .močiarna 156 škoricovník cejlónsky 54 .kompasový .bezbranný 181 .tŕnitý 125 suchokvet 150.x hybridný 92 .koreňujúci 114 .hájny 154 . 153 sumach pálkový 114 sumachovec fermežový 114 .čiernoplodý 98 .olejnatá 90 .obyčajná 90 . 120 ricín obyčajný 109 rododendron hrdzavý 92 . 64 .obojpohlavná 94 tabak krídlatý 135 . 129 šucha čierna 93.patizónová 90 .najväčší 120 .muškátová 142 .obyčajný 44 195 .tvrdá 183 pupalka dvojročná 107 púpava lekárska 156 púpavec jesenný 156 .siata 64 .konáristý 181 .roľný 181 .virgínsky 135 .chlpatý 92 .sivá 175 .trojzárezová 175 skalienka ležatá 92 skalnica horská 120 skalničník 120 skalník čiernočervený 98 .červená 119 .prudký 120 .kanadský 44 .čierna 64 reďkvička 64 reo 174 repa kŕmna 80 .šesťradový 120 rozmarín lekársky 139.pravá siata 64 .lekárska 142 .cviklová 80 . 179 ságovník Rumpphov rafia 159 rajčiak jedlý 135 rakyt cyprusovitý 34 rakytník lesklý 34 ranostaj ľúby 102 .trnková 96.barinný 154 .mäkký 181 .voňavý 135 tamarind indický 100 tarica horská 66 .prostredný 145 .špenátový 83.roľný 77 159 sakura ozdobná 97 salvínia plávajúca 41 sansevieria trojpása 169 sápa hľuznatá 138 saturejka záhradná 140 scila dvojlistá 165 .zlatá 119. 168 sofora japonská 101 sója fazuľová 105.maurský 87 .jalový 181 .siata 183 .domáca 97 .krvavý 83 .šípová 8.rakúska 67 rotang trstenicový 159 rozchodník biely 120 .kališná 66 tarička deltoidovitá 67 taričník skalný 66 tavoľa kalinolistá 95 tavoľník prostredný 95 .krvavý 109 svíbovec floridský 110 šafran bielokvetý 170 .van-Houtteho 95 . 106 špenát siaty 80 štedrec ovisnutý 101 šternbergia jesienkokvetá 168 štetka lesná 149 štiav lúčny 84 štiavec alpínsky 83 .obyčajný 77 .močiarna 67 .

kozí 148 .pílkatá 97 vlčí bôb 102 vlkovec obyčajný 55 vojnovka belasá 131 vranček švajčiarsky 37 vranovec štvorlistý 167 vratič obyčajný 152 vratička mesiačikovitá 40 vŕba babylónska 76 .japonská 76 .nakladačka 91 .tenkolistá 104 .panónska 104 .kumánska 129 záružlie močiarne 57 zbehovec plazivý 137 .obyčajná 97 140 .mahalebková 97 .prostredná 181 trebuľka lesná 125 .plotná 104.voňavá 125 triticale 183 trojpuk drsný 120 trojštet žltkastý 183 trsť obyčajná 182 trstina cukrová 179 trsťovník 179 tučnica alpínska 130 .východná 48 .biely 77 .vtáčí 131 zubačka cibuľkonosná 65 .siata 100.ženevský 138 zdravienok 129 zebrina previsnutá 174 zelenozrnko 24 zeler voňavý 123 .obyčajný 95 .zelenkastá 131 zob vajcovitolistý 131 .tupolistá 76 vŕbka úzkolistá 107 vŕbovka malokvetá 107 vres obyčajný 93 vresovec mäsový 93 .obyčajná 129.roľná 128 vesnovka obyčajná 66 veternica hájna 58 .bylinná 76 .nedotklivá 65 žerušničník piesočný 65 .osikový 77 .západná 48 tujovička tamarišková 34 tujovka japonská 48 tulipán Gesnerov 165 .obyčajná 128 .pŕhľavolistý 146 .repkovitý 146 žabí vlas 25 žabie semä 22 žabník skorocelový 158 žaburinka menšia 160 železník lekársky 136 .vojenský 173 vstavačovec bazový 173 . 104 .košikárska 76 .konáristý 146 .siata 64 196 .obyčajný 148 .cv.vtáčia 100.perzská 128 .žliazkatá 65 zubovník šupinatý 129 zvonček broskyňolistý 146 .poľná 64 .krehká 76 .sladký 124 zelkova krétska 69 zemedym lekársky 61 zemepisník mapovitý 29 zemežlč menšia 126 zemolez čierny 148 .siata poľná 104 . 130 tučnolist stromovitý 120 tuja riasnatá 48 .stromkovitý 93 vstavač obyčajný 173 .pravá 104 .skalný 65 žihľava 71 žihľavec obrovský 73 žindava európska 123 žltnica maloúborová 155 žltohlav európsky 57 yzop lekársky 140 zádušník brečtanovitý uhorka siata 90.kanadský 77 .lesná 59 .pobrežný 111 vistéria čínska 101 višňa čerešňová 97 .lúčna 65 .lekárska 128 .peruánsky 136 žerucha hustokvetá 64 .zborenisková 64 žeruška alpínska 65 žerušnica horká 65 .lesklá 128 . 91 .kamčatský 148 .prostredný 44 tisovec dvojradový 48 tomka voňavá 185 topinambur 151 topoľ balzamový 77 . vlašský 77 .srstnatá 104.narcisokvetá 59 vičenec vikolistý 102 vigna čínska 106 vika huňatá 104 .obyčajná 155 zlatovka previsnutá 131 .úzkolistá 104 .prostredná 131 . 104.väčšia 126 zizyfus jujubový 112 zlatobyľ obrovská 155 .deväťlistá 65 .lesný 111 .prostredný 147 . 147 . 105 .smutná 76 .ovíjavý 148 .iskerníkovitá 58 .biela 76 .šalátová 91 úhorník liečivý 66 urginéa morská 165 vajgela ružová 148 valeriána lekárska 149 valeriánka poľná 149 vanilka voňavá 173 vavrín pravý 54 vavrínovec lekársky 97 večernica voňavá 65 vemenník 173 vejmutovka 45.. 105 viktória kráľovská 55 vinič hroznorodý 111 .líščí 111 .tatársky 148 zerva hlavičkatá 146.plazivá 76 .chlpatý 140 zanoväť 102 zantoxyl jaseňolistý 117 záraza konáristá 129 .klasnatá 147 zimovec včasný 54 zimozeleň menšia 126 .potočná 129 .čierny 77 .okrúhlolistý 146 .Hallerov 65 .popolavý 77 tôňovka dvojlistá 167 tradeskancia bielokvetá 174 .virgínska 174 traslica najväčšia 181 .klbkatý 146 .trojzubý 173 . 47 veronika brečtanolistá 128 .kaukazský 111 .májový 173 všehoj ázijský 121 xylópia etiopská 53 .štvorsemenná 104 . 105 .počerný 173 .krovitá 97 .letný 111 .lesný 165 turanec kanadský 155 túžobník brestový 95 .chlpatá 104 .kríčkovitá 129 .

.

ornus 130.inflexus 175 trifidus communis 48 Juniperus 175 .vulgaris suspensa 131 Fontinalis antipyretica 34 Forsythia 95 .lutea avellana 75 .murinum184 tetrastichon 184 vulgare 184 . Cunninghamia pepo 90 48 Cupressus sempervirens Curcumaepilinum 132 Cuscuta longa 171 .moschata 96 .aurantium 116 . Lagenaria cylindrica 139 Lamium album crispa90 137.muralis 29 Ledum palustre 92 Lemna minor 160 Lens esculenta 100.barbadense 88 34 88 .campestris 103 dubia 103 Chrysosplenium 106 Cicer arietinum alternifolium 119 Cicuta virosa 156 156 Cichoriumclusii 126 .sabina 48 sibirica 48 Kerria japonica 95 116 Khaya arvensis 121 Kalopanax picta 80 112 Knautiascoparia 149 Koelreuteria paniculata Kochiasenegalensis Lactuca sativa 155 Lserriola 155 capitata155 aburnum anagyroides 155 101 .pisifera 48 augustifolium 107 Chamaecytisus lawsoniana Chamaepliumhumilis officinale 66 Chamaerion cheiri 67159 Chamaerops majus 60. 184 Empetrum hermafroditum 94 . 126 126 .columnae70 Dorstenia 154 Dorycnium pentaphyllum 102 Draba aizoides 65 Dracaena draco mas 40 Dryas zibethinus 169 Dryopteris filix .horizontalis integerrimus niger arborescens . 107 Ensete edule 172 Ephedra 93.inflata seychelellarum 157 Lodoicea147 Loiseleuria procumbens 92 Lolium multiflorum 184 .scandens47 6978 110 Celosia 47 segetum 151.canephora 148 65 Cochlearia tatrae88 Cola acuminata .subsp. 44 Gladiolus communis 170 . 153 Carya pecan 72 .foliosum79 polyspermum quinoa .rubrum 79 praecox 54 vulvaria 79 Chimonanthus Chlorococcum esculentus 176 Chlorocyperus 24 103 Chrysaspis aurea .rosa-chinensis syriacus 8787 trionum murorum 156 Hieracium87 Anemone narcissiflora 59 Anthemis arvensis 152 Anthurium 160 Arabis alpina 65 Arctium lappa 153 Artemisia abrotanum 155 Asparagus officinalis 166 Asplenium nidus 40 Aster alpinus 140 Astragalus glycyphyllos 102 Atriplex hortensis 80 Avena fatua 183 Bambusa 179 Batrachium aquatile 59 Bauhinia 100 Betula lenta 75 Bidens frondosa 153 Bistorta major 83 Brassica oleracea 63 . 102 xylosteum Lotus corniculatus Luffa cylindrica 67 31 Lunaria annua .robusta 148 nitida 88 Coleus 142 Colchicum arenarium 100.dammeri 98 98 .esculentus 87 87 sabdariffa . 123.regia 72 Juncus cinerea 175 Bromus arvensis 181 .heterophylla 181 pallens 181 .imbricatus 170 palustris 170 Gleditsia triacanthos 99 Glechoma hederacea 140 .japonica horrida verrucosus Euphorbia 110 .hyemale 39 93 sylvaticum39 telmateia 39 Erica arborea Foeniculum vulgare 124 .cheiranthoides 65 .capitata 63 .luteuscampestris 175 polyphyllus Luzula 102 102 .tuberosus 106.viridis 91 .pallida 170 .heuffelianus 170 sativus melo 90 170 Crocosmia crocosmiiflora Cryptomeria japonica 48 170 Cucumisconvar. 129 Evernia prunastri 29 95 Exochorda grandiflora 105 equina subsp.rediviva cruciata Lunularia 67 Lupinus angustifolius 102 .herbaceumuva-cripsa 120 hirsutum arboreum Grimmia pulvinata 99 173 Grossularia conopsea Gymnadenia dioica Gymnocladus121 .minor 143 Ceropegia woodii 127 Cetraria islandica 29 Chaenomeles japonica 98 48 Chamaecyparis 102 .convar.medica pyxidata 29 reticulata sinensis 116  paradisi 116 trifoliata Cladonia 116 .maculatum purpureum Lantana camara Larix decidua 47 Lathraea niger 107 129 Lathyrus squamaria .glandulifera 119 118 parviflora .noli-tangere 118 101 walleriana 118 Indigofera tinctoria Inula britannica 153 . 94 Epilobium parviflorum 49 Epipactis 173 Equisetum arvense 38. amplexicaule 139 139 .88 Durio octopetala 96 180 Echinochloa176 159 Echium vulgare 144. Iva xanthiifolia Jacea 151.bulbiferum 163 163 candidum164 martagon 163 . 87 Malva domestica 199 .regaliscanadensis 167 Convallaria arvensis 89 Convolvulusmajalis 155 Conyza 58 sativum 124 Corchorus capsularis 132 Coriandrum 109 102 80 Corispermum nitidum Cornus 102 Coronillamatthioli . 106 Glycyrrhiza glabra 101. 59 Heracleum mantegazzianum 125 .lutea 125.viticella 59 26thomasoniae 136 Clerodendron Climatium59 Closteriumdendroides 34 Cnicus nucifera 148 151 Cocos benedictus Coffea arabica 159 .pseudacorus 169 pumila 169 .longus 91 Cucurbita90.sativusconvar. 101 Hedera helix68 Hedysarum hedysaroides 153 Helianthus niger 58 .perforatum 86 tetrapterum 86 Hypnum cupressiforme 34 Hyssopus officinalis 140 .ovina 181 181 181 . 39 .zeylanicum 54 151. 101.purpurascens 125 58 Hepatica nobilis 57.intybus 155.mahaleb 97 . 163 .vesca 96 96 x ananassa Frangula 96 Fraxinus americana 131 .virginiana 96 112 viridis alnus .aparine148 Galium odoratum 148 . .autumnale 152 Colutea arborescens 174 Colymbada 174 Comastoma 161 Commelina 126 . 96 Allium ampeloprasum 162. 101 161 . 106 102 Glycine 140 .sativum 64 maximum 152 Leucanthemum vulgare 152 Leucobryum glaucum 34 Leucojum aestivum 168 . 145 Elaeis guinensis Eleocharis crus-galli Elisanthe noctiflora 77 Elytrigia repens 177.integrifolia 59 jacqmanii 59 vitalba . 017 vernus Laurocerasus officinalis 97 Laurus nobilis 54 Lavandulaesculenta 29 140 Lecanora angustifolia .paraguaiensis 111 119 Impatiens balsamina .lanceolata 48 .107 sylvestris 106.revoluta 43 Cyclamen fatrense 151 Cydoniacardunculus Cymbidium 174 98 Cynara oblonga .helenium 132 153 Ipomaea batatas 132 .164 167.bonus-henricus .regalevulgaris 128.flos-cuculi nummularia 85 Lysimachia 77 .hispidus campestre 64154 156 Leontopodium alpinum Lepidium 64 .schultesii 148 verum 147 Genista germanica 101 .paludosa 156 170 Crocus albiflorus .soja 105.pneumonanthe punctata 126 Gentianella126 Geranium palustre 118 Acetosa pratensis 84 Acetosella vulgaris 84 Achillea millefolium 155 Aconitum anthora 58 Acosta 152 Aegilops 183 Aesculus hippocastanum 113 Agathis australis 46 Agave americana 169 Agrostis canina 182 Ajuga genevensis 138 Albizia 99 Alchemilla 94.latinský Abies alba 46.pratensis181 rubra 181 181 rupicola 181 .maxima 116116 aurantiifolia .pratense 118118 .limon 116 116 . minor Fagara.pubescens 138 tetrahit 138 Galinsoga 138 147 Galium album .angustifolia 131131 131 excelsior 130. . 129 tigrinum Linariaaustriacum 117 Linum 164 . 61 Chara 26 Cheiranthus album 79 Chelidonium Chenopodium .liliiflora pomifera 56 x soulangeana Mahonia 52 bifolium Majanthemum 52 141 Majorana hortensis98 Malus mauritiana silvestris 98 . 95.tomentosus 98 6498120 Crambe98 Crassulamaritima Crataegus laevigata .lanata 128 Digitaria sanguinalis94 Diospyros ebenum 180 . 168 pratensis 165 Galanthus nivalis Galeobdolon luteum 139 Galeopsis angustifolia 138 .monogyna 98 curvisepala 98 Crepis biennis 156 .eriophorum 153 palustre 153 .galeobdolon139 136 .164 meleagris Fuchsia magellanica 108 Fumaria officinalis 61 Funaria hygrometrica 34 Gagea arvensis 164.variegata 16964 155 Isatis tinctoria 151.convolvulus 82121 181 Fatsia japonica Festuca arundinacea gigantea181 .ochroleuca Corylus 61 .ficifolium 7979 79 .religiosa 70 Filipendula ulmaria 95 . 91 90 .carica 7070 elastica .nigrum distachya 44.viridissima 131 96 131 Forsythiachiloensis Fragaria x intermedia .europaea 132 trifolii 151.tuberosus 151 Helichrysum bracteatum Helleborus .biebersteinii 77 vulgare 77 Cerasus avium 97 fruticosa 97 .solida bipinnatus 151.densiflorum 64 ruderale . 127 Hottonia palustris 71 Hoya carnosa hexastichon 184 Humulus lupulus 85 Huperzia selago 37 165 Hutchinsia alpina 65 Hyacinthus 120 Hydrangea orientalis Hylocomium splendens 34 Hyoscyamus niger 136 Hypericum maculatum 86 .carnea verna 65 118 176 Eriophorum angustifolium Erodium cicutarium 123 Erophila 93 64 Eruca sativa Eryngium campestre65 Erysimum diffusum .maxima ficifolia 90 .tatarica 148 90 100.clavatum annotinum Lychnis coronaria 77 37 .oculus-christi 170 purpurea 153 Iris germanica graminea 169 .vulgare 131 164 48 Lilium auratum .pulcherrima 109 Euphrasia 127.luzuloides 175 136 Lycium barbarum Lycopersicon esculentum 37 Lycopodioides helveticum 135 Lycopodium37 .perennecamtchatica 148 Lonicera 184 .tataricum 82 vulgaris 82 Fagus silvatica 125 Falcaria aubertii 73 Fallopia vulgaris 82 .odoratus 107 107 .cepa 162 Alnus glutinosa 75 Alyssum allyssoides 66 .vernum 168 Leuzea rhapontica 151 Levisticumovalifolium 124 Libocedrus officinale 131 Ligustrum decurrens .mollis 181 Calathiana verna 126 Camellia japonica 86 Canna edulis 172 Cannabis indica 71 Cardamine amara 65 Carduus acanthoides 153 Carex acutiformis 176 .purpurea 128 37 lotus 94 Diphasiastrum alpinum 154 .ladanum parviflora 155 .virginiana annuus 151 100. Gossypium 88 88 .deodara orbiculatus libani cristata Celastrus 11069 .oleraceum rivulare 153 vulgare Cissus antarctica 111 Citrullus lanatus 91 Citrus acida 116 .hirta 176 Carlina acaulis 150.convar.effusus 175 .odoratum globulus 107 60 wittmannii 65 Erythronium 65 Eschscholtzia californica 164 Eucalyptus europaeus 110 Euonymus dens-canis .pilosella distichon 184 vulgatum 156 Holcus lanatus 182 Hordeum 156 .oxysepalum 174 Dendranthema58 179 Dendrobium indicum Dendrocalamus Dentaria bulbifera 65 152 .caprifolium 148 nigra 148 148 148 periclymenum . 39 palustre .sambucina 173 Dahlia 171.occidentalis Centaurea Centaurium erytraea77 Cephalanthera 44 Cephalotaxus 173 Cerastium arvense 126 . Menný register .scolymusflorida 110 Cynodon dactylon 180 Cynosurus cristatus 185 Cynoxylon 151 Cyperus 176 Cypripedium majalis 173 Dactylorhiza calceolus 173 .rangiferina 25 59 Cladophora 29 Clematis alpina .deltoides albus 116 superbus 78 Dicentra grandiflora 128 Dictamnus 78160 Dieffenbachia Digitalis spectabilis . 43. 147 Jasminum nudiflorum 131 Jovibarba 120 Juglansbufonius 72 nigra . 165 .melanospermaoleifera 90 90 pepo -90 90 patissoniana convar.communis coelestis125 31 Conium maculatum 58 Conocephalum conicum Consolida orientalis .catharticum 117 flavum 117 68 117 .pennsylvanica 131 164 Fritillaria imperialis .convar. 106 Leontodon autumnalis 156 .fluviatile 3938. 47 Cassia senna 100 Cattleya 174 Cedrus atlantica 47 . 152 Datura stramonium 58 Daucus carota 124 .hirsutamax 105.lutea 164.kaki 94 sylvestris 149 37 complanatum Dipsacus austriacum Doronicum .schinifolia 117 105 Fagopyrum esculentum 105 .pisiformis 107 107 pratensis 107 sativus 106.caryophyllus 78 61 chinensis 78 .fortunei 110110 109 .sativa 124 Delphinium elatum 136 .serrulata 97 vulgaris Ceratodonsiliqua 9999 Ceratonia purpureus34 Cercis siliquastrum81 Cereus giganteus Cerinthe major 81 .varia 61cava 61 Cortusamas 61 Corydalis emerus 85 .canum 153 153 .tenuifolium 117 usitatissimum Liquidambar tulipifera 52144 Liliodendron officinale Lithospermum 147 Litchi chinensis 113 Lobelia erinus .botrys 79 79 79 hybridum 79 opulifolium .enneaphylloscaespitosa 182 glandulosa Descurainia sophia Deschampsia6565 78 Deutzia scabra 120 66 Dianthus barbatus .tinctoria asclepiadea 126 Gentiana 102 .milii 109 obesa 109 .pusillum 118118 robertianum sanguineum Geum 96 Ginkgo biloba 8.8. 152 Jasione montana 146.sempervirens 110 Ilex aquifolium 67 .vulgaris denudata 52 Magnolia 85 Maclura aquifolium 70 167 .pseudodalmatica 70 vaginata valesiaca Ficus bengalensis . 152 colurna 75 maxima Cosmoscoggygria 114 98 Cotinus 75 alaunicus Cotoneaster 98 . 65 Hesperis matronalis Hevea brasiliensis 109 Hibiscus cannabinus 87 . 125 Ciminalis endivia Cinchona54 camphora Cinnamomum cassia officinalis 148 .sphondylium 58.sibirica 169 .flava 176 . 152 Celtis australis . Cyanus 132 152 Cycas circinalis 43 85 .carthusianorum 78 .silvestris subsp.153 54 Cirsium arvense .

103 Melica ciliata 185 Melilotus albus 104 Mercurialis annua 109 Mimosa pudica 98 Monstera 160 Morus alba 70 Musa ensete 172 Muscari comosum 165 Myosotis alpestris 144 Rosa canina 8. 105 Raphia 159 Rapistrum perenne 64 Reseda lutea 67 Reynoutria 83 Rhus typhina 114 Riccia 31 Rorippa amphibia 67 ..hirta 89 .subsp.inermis 112 200 . 96 Rubus caesius 95 Rudbeckia 152 Rumex acetosa 84 . 85 Prunella grandiflora 140 Pulsatilla alba 58 Sieversia 96 Silene inflata 77 Sinapis alba 63. mitis 98 Mamillaria 82 Marrubium vulgare 138 Medicago falcata 100.annua 180 Populus alba 77 Potentilla alba 96 Primula auricula 84. 104.lutea 89 Yucca filamentosa Zea mays 185 169 Zizyphus jujuba var.sanguineus 83 Salix alba 76 Salvia aethiopis 142 Sambucus ebulus 149 Saxifraga aizoides 119 Scilla bifolia 165 Sedum acre 120 Senecio abrotanifolius 154 Setaria italica 180 Zygnema 26 Narcissus poëticus Nicotiana alata 135 Odontites 129 168 Ononis spinosa 102 Ophrys apifera 173 Opuntia ficus-indica 81 Orchis militaris 173 Orobanche cumana 129 Oxalis acetosella 117 Pandanus edulis 158 Papaver argemone 60 Parietaria officinalis 72 Persicaria amphibia 83 Petasites albus 154 Phaseolus aureus 106 Phleum phleoides 185 Phlox drummondii 131 Phyteuma orbiculare 146. 147 Pinguicula alpina 130 Pinus banksiana 47 Piper longum 55 Plantago lanceolata 145 Poa alpina 180 .sylvestris 67 Viola arvensis 89 .montana 69 Umbilicaria 28 Urtica cannabina 72 Usnea 29 Vaccinium gaultherioides Verbena officinalis 136 Veronica arvensis 128 93 Vicia cracca 100. 138 Thea sinensis 86 Thuja occidentalis 48 Thymus alpestris 141 Tilia cordata 89 Tithymalus amygdaloides 109 Trifolium alpestre 103 Triticum aestivum 183 Ulmus carpinifolia 69 . 64 Solanum dulcamara 134 Solidago gigantea 155 Sonchus arvensis 156 Sorghum dochna 179 Sphagnum nemoreum 33 Stachys annua 139 Stanhopea 174 Stapelia 127 Stipa 182 T agetes 150 Taxus baccata 44 Teucrium chamaedrys 137.laevis 69 .

R. Press. Bratislava ČERVENKA.. SPN.. 1964 : Phylogeny and form in the plant kingdom. Príroda. KALINA.. F. vydav.. F. VEDA.. Mezőgazd. Academia. London.... Osveta. F. Univ.. M. A. 1981 : An integrated system of classification of flowering plants. MURÍN... 1980 : Systém a evoluce nižších rostlin. a kol. SZN Praha NOVÁK. a kol. 1969 : EVOLUTION and PHYLOGENY of flovering plants. F. T. Tokyo CRONQUIST. SPN. V..... II. VŠZ... a kol. Nitra MÁJOVSKÝ. Bratislava FUTÁK. 1992 : Stromy a kry. 1986. Toronto DOSTÁL. C. New York ČERNOHORSKÝ. 1971 : Základy rastlinnej morfológie.. 1958 : Farmaceutická botanika.. 1988: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. V. 1902 : Názorná květena II. VEDA.. F.. HINDÁK. SPN. 1990 : Poľnohospodárska botanika. Columb.. Bratislava POLÍVKA. KÜHN. H. II. SPN. R. J.. J. Hamburg HENDRYCH.. M... Brno KOŠŤÁL. univerzita. Literatúra BOBÁK. Príroda.. ČERVENKA. Z.. 1987 : Növényrendszertan. KREJČA. a kol. a kol. Praha VANČUROVÁ.9. M. J. 1966 : Základy systému semenných rastlín. Berlin.. M.. Academie Press.. SPN. Anatómia a morfológia.VII.. 1996 : Systematická botanika lesnická. London.VAN NOSTRAND comp.. a kol. 1987 : Karyotaxonomický prehľad flóry Slovenska.. Olomouc STOLLÁROVÁ. Bratislava VOLF. 1901. 1989 : Užitkové rostliny tropů a subtropů. ED. SPN. J.. V. a kol. Praha 205 . Slov. Bratislava DITTMER. Bratislava ČERVENKA. M.... II.. 1900. 1986 : Slovenské botanické názvoslovie. Praha VALÍČEK. 1965-1984 : Illustrierte Flora von Mitteleuropa I. Príroda. BOBÁK. 1967 : Morphology of Plants. IKRÉNYI.. A. New York KRESÁNEK. Bratislava BOLD. 1972 : Vyšší rostliny I. M... V. Mendel. SPN. J. L. J. A. HARPER INT. Praha HUTCHINSON.. H.. Nitra TERPÓ.. IV. SPU. F. Academia. ĎURIŠOVÁ. 1977 : Systém a evoluce vyšších rostlin. J.. 1981 : Botanika I.. 1990 : Návody na cvičenia z fylogenézy a systematiky rastlín. 1992 : Botanika. poľnohospodárskej literatúry. Kiadó. ČERENKA. Brno VETVIČKA.. Nitr. Praha PECIAR..Systematika rastlín. MATOUŠOVÁ. I. P. Bratislava ZELENÝ. III. D. Bratislava HEGI. Martin KOBLÍŽEK.. Z. 1966 : Poľnohospodárska botanika . J. Budapest URBAN. Verlag Paul Parey. 1991. L. tlačiarne. Soustavná botanika. 1984 : Základy systému a evolúcie výtrusných rastlín. Bratislava NOVÁK. G. 1992 : Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. 1966 : Flóra Slovenska I. . A. V. 1998 : Štrukturálna botanika.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful