P. 1
Histologia_Mechirova

Histologia_Mechirova

|Views: 501|Likes:
Published by Martin Ockaj

More info:

Published by: Martin Ockaj on May 29, 2011
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

05/29/2011

pdf

text

original

Univerzi ta Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Vysokoškolské č texty
.: . l
... . .. _., _. _ _ 1
E.Mcchírová, L.Zachariáš. K.Belej, O.Szabóová
,
HISTOLOGIA
č k praklickým č
LEKÁRSKA FAKULTA
1995
OB S A !-I
PREDSLOV
I SVETELNÝ M1KROSKOP/MECHiROVÁI
A. Stavba svetelného mi kroskopu
B. Prica s mikroskopom
C. HislOl ogicU le1: hnika
D. ť metódy
ll. EL.EKTRÓNOVÝ MI KROSKOP/ MECHiROVÁI
A. Transmi sny EM
B Elclmóoový mikroskop raSlrovaci
111. CYTOLóGIA JMEOl i RQVÁ/
A. Tvar buni ek
B. ľ buniek
C. Bunkov' membrána
D. Jadro
E. Deleni e bunky
IV. EPITELOVE TKANIVO IZACHARIÁ$I
A. Epitel krycí a vysti elajucl
B. 2. razovyepilcl
v. SPOJI v Á IZACHAR1ÁSI
A. Väzivo
B. Chrupka
C. Kosf
Vl . KRV IBELEJI
A. Erytrocyty
B. Leukocyty
C. Trombocyty
VII. SVALOVÉ TKANIVO /BELEJI
A. Prictne pruhovant kostrove svalstvo
B. Srdcová svalovi na
C. Hladká svalovina
VII I. NERVOVE TKANIVO / BELEJ!
A. Neurón
B. Neuroglia v e NS
c. Neuroglia v PNS
IX. KA RDIOVASKULÁRNY SYSTEM IZACHARI ÁŠI
A Srdce
B. Ciev)'
X. LYfo,'IFATI CKE ORGÁNY IZACHARI ÁSI
A. Lymfal ická uzl ina
B. Slezina
C. Detské ž ľ
D. Podnebné mandl'a
E. Jazyková mandra
XI. DÝCHACIE ÚSTROJENSTVO /ZACHAR1ÁSI
A. Hnanov8 prichl opka
B Hn an
C. PrieduSnica
7
9
9
15
16
16
16
13
13
13
13
15
"
,.
29
34
31
31
'6
48
51
52
52
) .,
'6
'6
" 59
61
61
63
6'
66
66
68
13
13
76
76
78
78
81
81
"
U Pluca
\ 11 TRÁ \IACI SYSTÉM {SZABÓOVÁ, MECHiROVÁl
A Sl.Iadba Irn\lllceJ rury
U Pera
C Jah).,
O Zub
I Vell e
Pa'eral..
(j Prechod palelál.. a do taludl..a
H .':3Iudol..
I Tenl..e {Ie, o
J Ilru be{re'o
" l'eCe'"
I l iemI..
1\ I Pod)"aludl..o\ a
\III MC/C'O\Á SUS r AVA /MI:.ClliROvÁI
A Obhda
B moCo,1
\1\ ) 1 NS" \ RLPIWOUKTlVNY SYSTÉ .... , /SZABÓOVÁ, MECHiRQVÁI
A OlallUI11
B J ub., ul el lll a
C l lle.U§
O \'agUla
t !' Iactlll!!
r runi culus urnb.'. caJ,§
\ \. I\IU2:SK'i' R[PRODUKl iVNY SYSTEM ISZABÓOVÁ, MECHiRovAl
A lcstls
B \',"Odlu!pohla\l\tcest)
C I'fldntue ľ
U " el1lS
\ VI ENDO"-RINNL ZL:AZY ISZABÓOVÁI
A '-/I 1'011'1) SIS
B Glandula th)IOIdta
CGIondu ili Paralh)lOl dell
D Glandllln Supr.trenall s
E. Insu la lI:mcleall cll
.1(\11 k:01NA SUSTAVA IfI"ECHiROVAJ
A "-ota
B " ožné adne\a
>':\ 11 1 NERVOV' SYS"!EI\IISZABÓOVÁI
A Cenrralna ne1\o\a suStal'a
B Penrenu ncno.) S)Slelll
>.:r)".ZI\1'l SLOVÉORGÄNY IZACf-I ARIASI
A Oend gula
B COr1l ho orgán
84
86
86
88
"
" 9Q
93
.,
9.
97
10 1
103
IO'
IO'
108
108
11 3
"'
"' 11 7
119
121
121
122
124
124
127
130
13 1
134
13>
131
139
139
142
143
143
145
il i
il i
116
161
161
166
I
í
1
MIKROSKO P
Mikroskopy nam umotl'l uju P0l:OTOva( ob '
ť vorným okom. ruy Struklur a ktoré by sme nemohli
Sú to prístroje, s ktorými pracuje č na prakl . h
semestrov aJ"' potrebné d6kl.d, . ., L_ ICkyc č l: hmológle č
, . , sa s IlIml ť
Hlavnou sueaslou mikroskopu sú Sysltm ww ' k ' .
ku objektu l'ytl'Ma č . . y Prvi sustava wwvlek obmlená
. . ny, č a prevráteny obrIU.. DruM sústava Jowv;ek
obrátená k oku lokulirl, s1u1l ako lupa, ktolou sa dí vame k '" " b ' .. '
" " b ' na s Ul ny o Tal; Vytvoren) obj ektIvom a
fym SI o r1I.l. ob,.,."" powruJ' cme p"--' 'k RI"" h
' . . . '-J ... ,,,, "om. Ol: b"vaCla se ť
svetelného mIkroskopu Je obmedzena dltkou svetelnej ... ln 1\-1 ' t . . d .
apertlll ou objeklfvu lai y, o cme JU vYJ a nt numerickou
a - n .u
ktorá 53 rovni č inde:<u lomu prostredia vypil\ajuceho priestor medzi kryc[m č I
objektlvu InI a č OtvorOvého uhla Iu/.
Maximálnu lozlišovaciu schopnost' tnôteme ť poutil[m imerznych objektivov pr; kto ' ch
sa č a sklieko preparlllu kvapne cédrovy lin:erznyl
Č optlcku homogenitu prostredIa ple prechidujucc svetelné lufe. Takymto spôsobom e
možné .aperturu l:vyšif 1,0, teoreticky ai na hodnotu 1,52. Objektiv je potom
v oblasIl ľ svetla ť dva body, ktoré 56 od seba vz.dialené 0,4 11m. Horná hramca
schopnOSli svetelného mikroskopu pri poutitl osvetl enia je pnblitl'le 0,2 11m
A STAVBA SVETE! NEHO MIKROSKOPU
Svetelný mikroskop sa sklada l: !roth č V'
I. Optický systém
2. Mechanická č ť
3. ľ zar iadenie
l. OnljcU hu' mikroskopu je tvorená Sustavou Sošov;ek vhodne skombinovanych do objektívu a
okulára.
Objekt lv predsLOvuje cenlrovanu opticku sústavu zloženú z ľ vložených do
kovol' t ho valeoll itého puulra. Kvalitný obraz dostaneme, ak j e objektív korigovaný na osové
aj mimoosovJ!; zobrazovania. Ide o korigovanie sférickej a chromatickej vady,
Okuhirom pozorujeme obraz vytvorený objektivom. Skladá sa z dvoch
obrátených kOl\ ve:<ilou k objektivu, SoSovka umiestnená na hornom konci okulira sa volil č
druha na dolnom konci okulára zberná š
2. !\hcbanjckú Cas!' mikroskopu Ivori kovolI)< Stojan, eiu sLOth', ku ktoremu je pnpojený slolik
mikroskopu a nosit tubusu s tubusom. Dolný koniec tubusu je spojený s revolverovým č
objd.1il'ov, do horného konca su zasunulé okuláre. Pri zaostrovani sa lUblIs zvy$lIje alebo zllI tuJe
ď makrometrickou skrutkou s lužiacou na hrubý a rýchl y posuv, alebo mikrometrickou skrutko ..
slut iacou na posuv j emný.
Revolverový menie objekllvol' je vypukl 5' kovový č upevnený e:<centricky lak, aby stredom
jeho otvoru prechádzala optická os mikroskopu. Na jeho spodnej ploche su Styri otvory nil
priskrulkovanie objektivov.Stolík lIlikroskopll mi stvorhranny Ivar uprostred s Otvorom Preparat Je
na 110m pridržiavaný kovovými pružinami . Prepaml sa poslha pomocou krltoveho č v dvoch
na seba kolmých smeroch. Kri žový vodit má dlle meradlá s nÓn;ovQu stupni cQu, na ktorej m"lnO
ť posuv.
r

1+11---'------3
23 --1- -;---1

21---\-----. ....
o
18 17 15
15 14 13
Obr I Sta"ba
J-ol..uJII, 2-blnol..uli nl}' tubus. J,obJeI' ll' . 4· l.. ondcnZOf, ( Ionn. 6. fll1cr, 7-! oSol' kll . S.
dvojlc.l..lfnovll)ch plauut ltk, 9-rcgulálor (Ion), 10·asfl!r!cl y I..ole\..tor, ... 1i 111 m pa, 12-
l51lf ľ 16' !r1l1lsformll lor, 17- potenclomcler, 18.
zámfl"a, 19'5IIII" 20·mal.. ropoSIII' a nlll..roposuy, 21-noslf n-noSlf 2]-
stoltel nl prcparir)
fi PRÁCA S M I K ltQSKOPOM
I.. ch J " pll d J ol I
N l.II( ' alku pr.l.cc s m.kroslo. opom sl.onlrolujcmc Č opli e Y ho pol J , "l lwch t.1
kl l apu Zapneme ľ zarladcnlc a skontrolUjeme Jas V rc\ olveru,)1\1 I1wnl('
n. 510111..1.1 . Io'"mc prepar11 I-r)tlm sl-lIfl-om smer?m , ore zaostrlllle O",
sv hod I vlfJeRllo malros ...rut .. ou I
nHtavlme obJel-' iv s nlJmenSou no 011 l: ' om Slful-turu I.toru l' iK I
prc parálll I mll- roskrutkou v:r konáme dooslfcmc obrazlI pOv o Č Š l:V,leSOVaCej ,chopn",,, .l
nlSllVlmc do strcdu ľ a môtcme ZJr3dll' obJckll } cnuty ah} pli llI.:n.:",
ZOfOval' aj dCliII)' prcparatu Je verml dOldue sporn Iia zo {nrndlo r
HlI
a
o Vaue) schopnOSIl hfa d3ná Strul.IUr3
C ' -II STO! QGICI\Á TECHNIKA
. k a 3 oreany lin Il1', tolú!!lcl...:
HI S10loglcl. 6 lCi:hrula pOJednava o spôsoboch, al-.. o lanp. _ _
V}JelfcRl C tcda o mctódach, ľ I.t ol)th zholovuJeme hlslQlpojfl- c prrnartm b .
H",
olog:CkC p"paril) mlkrosl-opu)eme spr.wldla v prcchadZilJutOm s\ctlc. mU) 13 } l
b h eJnOlh\-c lture
doslauxRe aby Ich bolo dobre presvlctlf a a y sa , niC J
, hcemc 1tudo\'at'. neprel- !)vah
Hlslologltl-é prcp3r3ty S3 pout lvaJu k naslcdu)uclm utelom
aj fl f!líI " o"j t !.:í' nl - R3 uSI3voch hlStológlc a embryológie. patolog"l.ej 3nal0l1l1e sllJLlehu
leUfSlva, ako DJ na zdra\'otnic!.: yc h D pn poslgradua lnom $ludlu zdraVOII1}ch lahúranud,
bI dj3on05li tb )' 1Il - IIa oddel eni ach palOloglcl.ej anatómi e k Slanovenl u č upresneniu I.l ulICI-CJ
diagnóz:y. l.torá II mnohých Q.Chorenl zásadn} vyznam pre ď lerapl u,
- vo v}skumn}eh u5IavQ.Ch, kde sa l- e:>.pen mentálnej práCI 1'0Il 1.113JU tk:llma Ole kn z
t loveka. al e hlavne z laboratórnych zvieral. pretožc v)o5kum vpi) \u niektorych ':1 priebehu
patologicl.;ych pochodov, Je Ž robil' iba na e'\ penment3In)'ch l\ Itmlach
Than"'i a orginy môžeme mll.;ros koplcky ... ť l ' terstvom 51H1'0:n3\1111) preparJI. dltbe
ŕ po predt MdzaJúceJ fidcii Il rval y hl slologlck)o prcpariitl
Vyhodoll pozorovaOl a 1. lvyt h obJektov al. o su bal-..leflt. pnoky. bunl ),)t ť r<:ldu
Vitálnych pochodov - pohyb bunie". deleni e bume!.. 1. 011t301e rt 3S1R lek epi telu op LlIC bunk> ,\
tka11lvIÍ môteme neofarbené S fá zov}' m I-Ol1! raStOO1. alebo ť L n \:
bunky a sa daJu ť lz\' furhiya mi , ktoré v primeranej l-..onCentr,l<:u su
pre bunky 10\lcl.. é Takymlo spôsobom moho II 1. lvyc h bunl.ách Zll8zoml1 nltl. lore h: h LIniI.} aku
sú mitochondrie IJanusovou zeknou', \3I-..uOI) neutrálnou Cervenou a [lod n;IIII11'(h
preparátov Je, že Ich nernot no zafarbIl' I'Stt l. ) IIU hlStologtcl-.. ými farbllilmi a IJI-.. \ l\I(h LIlJZOnlll
v!etky l"ani\' DalSou ne\'}hodou nat ll'Tlcho farbenia Je. tr po I,rall.el d,'!>e Jl..un.Jhk
odumne - \ ) blednc
Pn prlpral' e IlI stologlcl. eho prepar3tu robune odber materiálu zo Zncho tlovcl-..J tllnpSIJ J
to pr ob3tómou t xcí ZIOU. kyretat ou alebo punkClou a fo fi\u)cme \ doslallllnolll
rnno!:5' vt fi\ at neho t lOi dJa V mel-..t ol) t h pnpadoeh, naJmll na oddeleniach patulog lcl.eJ .Jndlnm,,, .\
stidneho pou2i\'ame pUI OU zornreteJ osob). nlel-..ollo hoJ ln po ,1l1 n l
ndropslll
Prc SludllHll vo Svetel nom mlkrosl. ope su lakt o tkani va pouŽl tel'né ibJ v podobe lenI-.."
nakrájan}'ch pnesvl1n}'ch rezo\' . farbime I1l el-.. torou zo širokej palel) farblnClch lIl etoJ
V nDs lcduJucc) taSil sImt ne opiSeme pracovn, pOSt up pfi pnprav/!' Irvaleho hhl"lu
prt par::uu
I
I
I
I\ ' pt.,na/ prt broptrd.é alebo V) Sellcnle odoberá. d dy lekar Pt i odbere v:wnek tkani va
",us"ne dodržal' č zasady. prelote odber predstavuje ž proceduru l11 stologlckej
teclrnrl.\ Aru laborant ka nedoJ..á.že zhOtOVIt' dobry preparát z tkaniva. bolo
.lnt"llodnotene Pl'i odbere
od obehu \' organizrue, po odobratie vzorky a jej fi liáciu , ma byt' č
Odobnmä le xcizlal, by mala mat' hrubku asi 112 cm, pretož( u č blockov
fi\athum pren,I..ne len do PQvrcho\)ch vrstiev a v strede Ikan iva dÔjde k aUlol)ze Samotný
odber no,l b.l( !etnl ). ab) nedošlo I. poSkodeniulkanilla. Ncpout.lvamc chirurgické
o,tr.\nll ť vykr'ilJ uJelll e ostrými skal pelmi, alebo ži letkami najma u
, h orgJno\, ab) sa prcdlSlO Jeho pomllat.dclHu U tenkostených _môteme
Iia odber POU'II aj ostn' now Ice TkalIIvo Iliisilne nerm;fahujeme, aby nedO$lo ku vzniku
lI'hUu" Jeho vnuln rune po odbere móteme ploSnI' objekty. ako su steny
napnur" na korl.ovu č Tkanivo prr piname II a korok bodliakmi jelka alebo
'p;tradlam, a, tal.eJfO podobe fi\ujell1e
2 r"lr, i:r
'" IOIIIU. sa lachola la l'Ô\odn:i !trukwra Ikanl\' a v mmimálne pozmenenom stave nam shiži
IhJCI8 Ide (l proces. Č ktor ého dÔjde l. rychleJ denaturacii bielkovin s min lmalnyml č

fl\uieme tedJ pr eto. ab) sme zabr:illlh auloljze tkan iva, ku ktorej dochádza králko po pretuSení
knJldlO obehu AulOl )u vZlllká pôsobenim hydrolytickych enz)'mov, Ideálny č prostriedok,
1.1or) 16be, nezmenil Strul.turu tbnha. nepowame,
F 1\0\ rnôteme r) Zll. oln) mi alebo chemickými pmstnedkami.
FI proJInedIo.' sa v hlStol6gil použ/va)u znedka. Fixácia tkaniva pri nlzkej
lep/ole · freezlng ľ sa použl\a na dôkaz napr. enz)'mov , Malé kusky tkani va sa Zmrazi a na
teplow -60°C zmesou iZopell tanu II tekutym duslkom a sútasne sa v)'sušia vo vákuu. Fixácia
leplom nad piamcIlom Bunsenovho kahana sa poutlva v bakterio lôgii na fi xáciu náterov. v'
hl,tolog,el.eJ teehllll.e sa nepouŽlva
I
('/,'''''IM filj11'né f!rQ!l n rdh sa použi\' aju tastejšic, pretože sa rahko pripravuj ú 1\ práca s nimi je
lednoduchá Na fi .\ aciu sa použhaju roztoky, ktoré č ako č tekuti na a kt ore mOtu
zlo1cne z JedneJ. alebo Illekorkých chemickych látok Chemické č prost riedky vyt várajú z
blell.(."n \ Ikalme p,eclplt ;i t. č plali pravidlo. t.e tlm je tenlo lým j e fi xallvum =:1;
1,lahtneJSie Požiada\ k) na kvali tné fiX3Ii\' um rnô:!:cme zhrnút' do troch bodov;
:l Ij\ <l tÍlulI l 111 :'1 č lI :rj \' i:l C zachOl' llf po"odnu St r uktúr u Ika nll' a
b nd zadlol al' f: rrbit cl'nost ' tkuniva
c nr:i ť do t kalli n l
Zál.ladné chemicl. é fhat né prostriedk)' mô:!:eme rozdeli l' ľ Ich zloženi a. al ebo podra ich
0\ ch č vlastnostl/ Wol r - f> likroskopicka lech111 ka, 1954/ do S!yroch skupi n:
a \ ť spomenieme oxid č IOS04' a ox id chrómov)' ICrOJl. Oxid osmit el ý je
I. r)Stal lcl.a. prcha\a. sli znice sll ue dráždivá látka. kt ora ve rmi pomaly prenika do tkan iva. Jej
pou'rtle ma mnot.shO \')hOO Fi XUje tkanivo bez tvorby uazenln a preto sa s vj- hodou poutlva aj v
E:.Jl.1 laboratoTlach. \ )bome filluje cytoplazmu buni ek, Je selektl vnym č prost riedkom pri
fi,\ aCIJ wko\)ch tkanív a mye lí nu Ox rd chromový sa k fi xacii Samostatne nepouž íva. pretože
zni' uJe ľ V zmesiach s myll1i č prostriedkami sa ľ dobre
OSI edt il nilJmi! \0 Flem Ingovom roztoku. kde spolu s 0 50
4
je aj radová kyselina oClova
b Uruhu skupinU horia obsahujuce sOtl kovov a to dvojchróman drAse ln)' / K]Cr207' a
ublImat HgCI:!
III /1'11 spolu so síranom sodn)m tvori Č ť MIl Ilerovej te/..ut in > a s romlOlom j e
Onholej
.I
j
1
53 č pout ill l v zmeSI s K;!Cr20 7 a ako ZenhiolIa le1<.Ulma \
K,
Cr
2
0
7 D formo10m Ilko Hel1yho lekutina a s kyseltnou tr hIó
ako:unes SU'§.3 IC 10ttovou, onnolom. kysehnou
Výhodou použitia fl xaliv je rýchl y do tkanIV•. kl31ka doba rt d-cle 1.6 hodlu
Imax.241 a sa fal?lter nosI' lkani va Nevyhodou je tvorba zrnunln. klolé sa mUSia pred
farben Im odstránit Jódovou ttnktur ou.
eJ V tretej skupine su zastúpené organrcké kyseliny. kysehna tnchl6rOCIOVlÍ. 1<.yselma Plkrova II
k)'5cJrna octová. 1'0užl vaJu sa v l.Il1eslach, prrtom vybome prcnikaJu do IkanIVa. vybome
fr xuju dol.onca aj cytoplazmu buni ek, ľ Sa prrpravuju II zachov.haJu farbllernosí Ikanlva Doba
fixacie je od 3·8 dni. Najpoll llvanejwu v tej to skupine Je tekutrna
dl Do skupiny ď etylalkohol. metylalkohol. fonnaldeh}d a l.Il1eSI
fty1gl!qhql sa ako používa len v ako 96%. V nillej koncenlraC;1
pôsobí a spôwbuje zmr!.tenlC Jeho nevyhodou Je. te na
vytvára nepnepustnu hUSiU a .l l!! preniká do tkani va, rOl.pu!.t' a tuky a lipoidy. Avhl vybome sa
hodi na fi xaciu NissloveJ substancie. granul ti mych buni ek. glykogcnu. hlienu a anorganickjch
č u leza
fgcQJqfdehrd. prrchádza do obchodu ako 35-40·,. 101;l0k vo vode tzv fomlOl Je Io btz.farebna.
silne drUdivá tekulina. patr iaca medzi a najpoutill anej!. ie fl utne prO$ll\cdk). Dobre
fixuje tkanillo, bez tvorby hrub!.ich zrazenín, rychlo prcnrU do tkaniva, nerozpu!.t'a tuky, zachQv;iva
intracytoplazmatickl! Struktúry, pôsobi proti nabobtn;ivan;u tkaniva /kolagénu/, konzervUje a
spevti uje Ikanivo. Pri dlhom pôsobeni fonnolu na tkan;vo dochádza ku znlu niu Jeho farbltefno$1I a
v tkani vách obsahujúci ch krv /hemoglobín/, vyvoläva tvorbu tmavych :uazenin Z
použí vanych zmesi spomenieme Schafferovu a Camoyovu tekuhnu.
3. ň
Pretote iba z fi xovauého tkani va by sme vermi t at.ko pnpravi h dostal ot ne tenke rezy. pred
krájanim pracovný post up. č ktoreho dój de ku presýtenr u tkalIiva. jeho a aj
zakonzervovaniu. Týmto pracovnym PQstuPQm je zalievanie do parafi nu. celoIdinu alebo ulatmy
Najfastej Sie sa v histológii pout iva zali evanie do parafinu. ktorému predchadza proces
odvodOoyania. ň tite dehydratáci a. sa robi vo vzostupnom rnde al koholov, aby
nedoSl o ku zvraSteniu tkani va, l atinomc 70%. 800,., 96% a trikrit lOO"/. alkoholom
Cierom odllodnenia j e odstránil' z tkaniva č vodu, ktora sa s parafinom a celoi dinom
nemieša a tak by brá. nil a presýteniu exci zle tymito zalievacími médiami
4. Zali eva nie
Pri ncip zalievania tkaniv pre histologické č spoCiva v lom. zalievacie.médlum
cel oid!n. želat ínal rovnomerne presýli odvodnene Ikanivo a vytvori s nim homogenny č ktory
je možné dobre krája!' na tenké rezy.
Zalievacl proces rozderuj eme na 3 etapy:
_ pres)'tenie tkauiva látkou rozpust'ajúcou zaIrevacie médium
. presýtenie tkaniva za1ievacim médi om
- vlastné zalievani e do média.
V hislologickej prali ; sa č š zalieva do parafinu , Pri tomto zalievaní ako parafin
tozpuSfajúcu latku benzéu. xylén alebo loluen Benzén v)'tla6 Z od\'odneneJ exclzre etylalkohol
ktorý podobne ako voda sa nemieSa s parafinom. Po presyteni tl.anlva benzénom
tkanivov)' blotek do tekutéhO asi 56-580C teplt ho parannu v lennostate a necháme ho pres)'covol t
troch kuperoch. Nasleduj e vlastne zaliatit . č klalrtn) a par1l rm ... _e
do zalicvacich komôrok , v ktorých j e urni estneny tl.ani vov) bl ate/.. Po y)'chladnuh parafin tubne
zalievacie kom6rky odsmi nime a ziskany parafinovy č upevníme na podl.l,lku l
ta"ychto paraflnov}ch zhotovuJeme na __ ·_-_- _· ____ _ ...... .
5. BWl!W: . h h
sa rr'pravuJu h,slologKl l ruy nl iptc,illn)cll pn5lr0JOC
ľ potniln,t In I}l') m'lroIómo, rOl.tn)" I lfT1ruo".CI
Sim!,,!} Ru'WÓm Jt ,hodn)' nl Ibs"va. p"(om S V) 1I0d0u sa vlut,v, na
hrdtho IImp"'. R"JcotOOl ! SU ,Ilodnl pu panfinovych
blotkov • pre zhOft\\'o\'lnoe to!flovy.:h relO' Na -mcq:"uJ!"IM? !!utcpt6,,11' SIl rtru bud' nUahale
.k.,,,,!, .lebo II.an,.! noh .. l do ttlalon)' Jello )t, k slol(t!r. Jt spoJtny
h.dIColI s ocero.ou , SlI.ftll) uhll('I)'. lenlo nlim Vl,sazuJt blocd,
proRn,O n. S!<llfeku Rtl) u l jcll notO\ pomocou SItICa a prtnUaju
na paJlo1n!! T,t lO mUl,a b) " (ISII! I nJnell adhtll Vn ou \ 1"511011 l() lmt' . b,ellD II gl)·cerinu
rtl sa nl podl!l1nnm po podloa., ll'apkou dtSlllo,a'lc} , ody a n3Ima' , na
h'510IoJ!lcl.tJ Plrel.e pn leplole ]1400C .oJl sa ochaJe pap.elOm a rtl sa
I Itnllo<llle
6. fldItrUt
P"'JOI>cmm r.rbll' III JtdnolhH' rtl) SIl nof.sbll J Zv)raznl3 bunl.o,l a II.anovOlt I.ompont nly.
Lwrl' JC polom motnt sveleln)m nul.roslopom Fasben.t Jt u lotené IIa f)'l II.Aln}ch a
chemlcl.)th l.:ub,va, lkanllom, na)taJle)i,t formou .diOrbc.e mold.ul farbiva na povrchu
11..'"'I'ov),h l.udlll zlotl) 11.1nl .. I bunlel n. scba l}slc farbiv. fnapr cozinl a
zlotI.) d5l .. hlt f'rbl\á nllP'" Podra SPÔSOb" nn"bjCJc farb'3ceho IOZlolu
ddlmc fHrbt' IlIC na
· I,r0t: rr.' r. nt · Il.a!lllO sn fH!bi pO UITllu Inlcnlllu sfurbenla I pOlom sl proces fu!bcn tJ prcruši
· rl't: f rshnt • SIl prdarbi a pOlom sa roZtol.om odfarbl Idiferencllje! na
potldOI'D") ň
· .. o SJ postupne la sebou v farblac"h roztokoch
· Slnlulr ' nr.r . o SI fOfbi rOLIoLom, v 1,lorom Jc su(asne rózn) ch farbil'
podr. lulrjllu (arNUI' rozlISuJtme
· r .. bt"'t (ltfulnt "Setl.) zloU} Ibnll ' SlznhonllB I rovnal.om Ióne a rovnalo Intenlh' nt
• nt . I >Illnt zn.lzornlaltoo ofasbi Iba jednu zlotlu 1
- fRrbrrllt orlorhmmalldtl _ lJ..anllO sa f.rbi na lu lSiu fa rbu aku má u nlOlnt farbll'o j
. jednOI"l e ll011. y tlamvD sa Jednym fasbl\'om sfarbia do lIl ych "
rare n>c I MI. ne1 mO samoIne
7. Moril O! PlJlr do ol'!jcl..\ I ItQ!l Hl'.duutdil
nl a " rtJlsll enl uZa\leranl t meJZI podl02nt a sl liClo do OplI cl )' VllOdn)'ch j"
ml . su OSIa' OCne pnth radnt II $ufasnt lonzen ilJU rel
[°rk'!1( "lImljamwb (rr)" h",wwl!'!wq", q tp-UWm
TiUO mtlóda SI nlj(.sICJSlc poutha I hlslologlCl )ch ale aj palOloglckych labOf3TÓrulch Je TO
5ul.cedJnna. preTote odp.anfillolant rez) \)prané \ 0 I'odc fasbime najprI Jodro,,),"
110'" • hCIIIDtO\)hnom a poTom dofarblljernt C) TOplozmallcl. ym farbil om . cozinom.
emala,") Im Je pmoont. usadné fa rb,vo a tOlln S) meT lcl. t. I.ysle farbilia
I
\yli!n 5 111111111
xylén 5 mIlHlI
S II1lnUl
96"'.III..ohol .S mmu!
I'ooa
I
12 J
II . VIUlnf f.rbtnit
hemalOKyHn ' -IO minUl
opl .ch , ' 0 vode
kyslý , Ikohol ť
It(un voda 10-20 mIRul
eozln ..•• ..2.' nllnUI
oplat h v desulovlncJ vode
[ll Odvodnenít
96% alkohol .. 3 mlnul y
100% alkohol .. .3·5 minUl
karbob:ylt n ..... 3·5 minut
rv Prtjunenir
xylén ........ 5 minUl
)[)I1!!n ._..... S mIRut
Po prtjasnenl rezy uzavri eme medli podl otnI! a krycie sklifka do ulllvieraJuceho mtdla J.: IO 1,1Ika
dokonale ľ nesm;t ť sfarbeni e tkaniva a musi ť v)'soky Ifldc'I lomu
sa ako ulllvieracie médium kanadsky ballam a cédrovy olej . Okrem
spominanej základnej farbiac cj metódy ex istuje ľ mno1.slvo ď farbeni. pfi klOrych sa
!pecililne sfarbuju bunk)', hmota, 6 subceiulárne Z naJznamelslch
spomeni eme farbenia: AZAN. IrichrómovI!. Weiger1 van Giesonovo. orccinom a Impl'egnaCl3
AgN03' Vysledk)' farbenia su zhrnuté v ľ l.
Ď Ikoní,'
Tkanivi, ako sil zub D kost'. obsahujilce väf!ie mnOŽSIVO anorgamckých S:l spracoliavaJu
dvojakým spôsobom: dekalcifikácioll alebo Zhotovením \.ybrusov
l. Drli3ld OUdp . ide o rozpusTenie anorganických látok k)'se linami 15 o-;, HN031 al ebo
cllelalônom, klore premenia nerozpustne soli na soli rozpustné vo vode . tel.ulinu
odsTT:inime z tkanilia prepranim v ronoku 5 % kamenca draselného a at pOlom Il.am.
vo do vody. PodsIatou ň chelat6nu I kyselina et)' léndiam IIIl etr aoClova J Je
ľ Ca a Mg v podobe vysokorozpustných komplexn)'ch sol i. chc latónu Jé
vyhodnej šlc, lebo sa zachováva ľ tkani va, naJmä jadier
2. Zhm?yt uit výbrusQV - " tonIIo prípade sa z tkan iva najprv odstráni a organ lall.}
pripraveného materiálu nardeme tenké platni Cky. Z ltoryeh sa pomocou brusk)
aJemn)'ch bruslaCIch pb t pripravi dostato(ne tenky vybrus, klorý sa uzaviera do tuhého balzamu



.

3
"
,
,
..

"

" · f
"
,



ó
ó
"
·



"


..
>
,
2
o
E
<
• .
c
·
,
"
,
·
• •
·
,- Ó fi
c
o

,
..
<
[

t
• ·



F ..
c
E
.
·

"
§ •
n
li
c
Q,
· ·
g



.e

2
,
u c
",
ó


.<
8
w



-:E

• "8 > ,
ii > E
t

,

n

'"
'"
·

·
';:;;;Iil

ii •
"

· ·

<
E
2
·
E
• :li • ;



>
'" '"
·

·
> o

o


c
·
c
"
"
· fi
o
E

<W
·
U
z:2
"
2
"
l'



c
g .
"
..

c
, ,
.

. .
• •

2 2

"
·
E
·
.. ..
"8 "8
E
,
;;;;
o

·
=

o
;;
-= I: C
C
c c
- c •

... "ij



9 e c

u
E-=;g
·
"
-
E
.
·
.- .
E
·



>
e l'l

':;5
u

'a. ..:
· '"
!ó,
:li




.
i
c


u
E
E E


..

'o
"
"
·
c
8.

·

"

c

>
' .

"

,
c

c ,


o
E


u


c ' O
· ·
t


• c
"
"8
E


É
>
"
o
·
"


c
• o
'.
O

N
·
. o
o
'"

c

l'
.
S o

·
·



1> <

c
CO
..
N •
]
·
<; .. ..
,
,


u

' O
it
.
c


o
c
l
"

u
'"
c
"
S
,.
D HISIOCUEMICKÉ MUDpy
v pollnlllc! dOI:le "cll:j rOzvoj hl$IOChtmicH techniky li uotJ.crll
morfolollckým dôkazom I chemIcky zlot Ir. bk . ..
najpresncjkJ topografickej loklJ,z.icn chemICky 6cfi novany h,e' i a Ikan." . Má ...t,1 k to
hisuxbcmlCkt po5lUpy odll!m! od V < '," ,.",par1lillXh. a pr(IO 51,1
d6k JuteJ aSI, uv ume pr.ntlpy dvoch
metód IU. al 'leTmI č sa polYl.Ichartdov a fO$f.,n v tkanivách t ,yoc'chov
MetMI PAS
Oo.k.azu.Jem.' llou polysac:hlndoy v lkal1!"ich Ide o nv f.nt polY5Kllandy skladajuce
sa z md:.ol'k)ch mono:sathandov ako Je napríklad ť ktory vyskytuje v
t)1oplllZlTle pUeiloY)ch bumd, a v bunkich svalu
Tak i$lO mOkme toulo metódou dokial' aj prItomnosI' polysachlTidov, klort zlo2ky
saehari(\ovcj obsahujil litk) ,neho eharU.leru, napr proteln ' mukopolyuchandy, glykoproleiny a
mukoprotefny, alebo "Iky zo sl.uptny IIp,dov "I)kohpidy
č PAS je skf1ukou, 1.Iolcnou zo č plsmcn nwov pou!itjth
pri reakcii:
ľ Acid I Schiffovl relgencil.
- ide o oxidáciu polysachandov jOO'5tou, pfi klorej vVlikaju dialdehydy. TielO
rcagujti so & hiffovou reagenCIOu /kyselina č za VZll\\..U č ľ sfarbeni a
tam, kde su prilomnt substancie PAS pozit lvnc
I\ l c! ód a uoliopy lat o il
Na hisux:hcmicky dôkaz fosfattU používame č melódu. to metóda jednoduchii,
rýchla a č je pri dokazovani enzýmov ľ
Ľ ' č v použit i č nanolov ako substtlÍtov, č sa ako substril poutiva
a-nBftylfosfát. z ktorého sa pôsobením ell zymov naftol. Tento dokazujeme pomocou
diazOniovej sol i. Naftol s diazóniovou sorou reaguje za vzniku farebnej, vo vode nerozpustnej
č azofarbiva.
ď sa nafioly v organizme nevyskytuju, tato reakcia je ! pceifickA II prebehne iba po pridani
a-naftylfosfätu do inkubafneho ronoku.
Kontrolne otázk\"
I. Stavba svetelného mikroskopu.
2. Pracov!lÝ postup zal ievania do parafinu .
3. Druhy mikrotÓmo\'.
4. Aké druhy farbenia poznáme ľ spôsobu aplikácie farbív?
5. Farbeni e hematoxylí n-eozínom.
6. Princíp PAS rekacie.
7. Princíp č reakcie.
I. ELEKTRÓNOVÝ M I KROSKOP
A TRANSMISNý El EKTRÓNOYÝ MIKROSKOP
$chopnost' s"cteini ho /O,2)1m1 Je obmedzená "Ino"ou ditkou ľ
s. ctla I l lldne č V11en) susta"y mikroskopu JU nemôtu ť
MUlmilne č č s"erelnt ho dosahUj e hodnotu 1000 li _
t.: . Itlleho č bolo hr, dat' ,oy zdroj s podSllllnc krallou "Ino"ou
dl!ko\l I ť . dch áln ... 5uSI:l."U, b) bola schopná ť loto " InerIIe nl
.)I\-oren,e č obrazu SI uUZ.IIh ",nl genovi lit te a gama č klOrt sice
mlJ" č "Inovu drU.u, .Ie Ich vinol i .' Iasmosll sa nedajÍl ť na vytvorenie
č obrazu
V 1914 de Broghc lc lJ'}chlené prudcnle d ektrónov - tzv. kalódovi tiarenIe, kton! vo
s'OJeJ podSI3te noe Je vlnenim lide o hmolne č m' aj vlnovi vlllSlnosti , "
f>r.j\t liCIO Vyutll'. na v)'lvorenl e č obrazu
ZdrOjom urychlcnych eleklrónO\ l' elektrónových je elektrónová dýza. Elektróny
.'}'SluPUJU z rozttra\'tntho \\ olfrimovi ho \' Iákna. kton! predSlavuJe katódu a sú ľ
ľ ulottnyUl vo vli kuu medZI a anódou lobr. 2/. .
J\1IKIl OSKOI'
s.eu' lný
elelitrÓI1()vý
OBRAZ

v
" i
111 malnici

PROJEKTi v
DRMIY
Sletla
I

PROSTREDI E I

vzduchoprázdno
-c
OBJEKTIV

POZOROVANY
ľ
KONDENZOR
ZDROJ 2:IARENIA
---c

tlurol-'ka
katóda
", Svcteln", éhO II elektróno\lého IO ihoskopu
II II an Oli ur)"chrllj c z k ód .
Wehnehovym valcom ktor)' . . , at y emHo\lané elektróny. Katóda je
, neSie ľ záporné predpli!ie. Úlohou Wehneltovho
16
.' . bodu umo1nlf pravuj e1m: I, ,v,'lknl(l
valCI Je ľ Č ť clelmónovych č

do ód ' Olvorom v ,,,.óde do I."" II.
prepar:ilu I menenie Inlenzl ty osvcllelll9 Zväzok lútov z al Yh at' l. drMI)' a IC""
pôsobeniU magne\lckiho ľ tOIO pole Je elektróny vyc y ov '
te pôsobi ako elebromagneucU :í d . pI v I11 1erakCl3 h
Na \Vorbu obrazu v el ektrónovom mikroskope: m IJ'O stamy v Y t 'ml
I s hmotnými č studovaného pl epar:l\U V prellur.OVllClCh ran., h
e,\u ónovýCh mikroskopoch SIl vyutiva na Ivorbu obrazu rozplyl cIelilIonoV cez
e InlenZl1a rozptylu urýchlených elckllOnov záVisi od Č hrubliy a husloly
rým ' cIelitróny prech:!.duJú č obral nClJ'O!OruJeme pnamo_ ale <o" n ..
č ueOldlo. Pod tIeOIdlom Je umiestnenI! fotokomora s dos"aml, na "lore .. nbrM
vyfotografuje .,. '
Jednotlivé tasti elektrónového mikroskopu su z kvahlneho kovu a su spOjene do "olon) \ I\are
valc:l._ TalO byva umiestnená na slole Kol óna Je napOJen:! na system. pomocnu J..loro!ho S ..
vytv'ra v jednolllvých č mikroskopu váliuum nevyhnumt pre pre-adzl,1I mlJ.. ro,lopu
ROllilovacIa ť lransmlsnych mikroskopov je 0 ,3-0,25 nm K 100\U, ab) sme tlltO
rozliSovaciu ť mohli ť je pOlrebná správna obsluha ml krns"opu a ,i roha
kvalimtho prepar.ilu.
Na obrizlw Č 3 u"i\dzamc prehl'ad vel"kosti bunieli a subceluli\myeh l "u"llIr shltll a"o
pomôcka pri orientácii \' svetelnej a elelitrónovej m!lirosliopii
Prfnrayi' materiá"! prt l!'a nsmi snS' EM
Kaldy prepadl, pripraveny v Iransmisllom eleklrónovom mlkrosliope, mll si vyhovOval
týmlO úkladným poliadavkiim:
aj musi ť ako I firn " 00 nmf
bi mus! ť vysušenie a väkuum
cf musi š ť bombardovanie prúdom elelitrónov
dl musi ť dostalocne kontrasmy.
Na $rudium biologických objektov v lransmisnom elektróno\l om mikrosJ.. ope sa mo;.: poullt
suspenzia, repliky alebo ulrratenlié rel)'.
Posledne menované palria medzi najpoužívanejŠie typy preparálOV a revoluCIu v Studlu
ultraStruJ..1Í1ry rastlín II živocichov. ť pOUžitia II h alila ultral cnJ..ych 1J\t51 od
metodických postupov, ktoré predchädzajú zhotovemu uhrl1l enliych rezov Su to
1/ fi dcia
21 ň
lf ulievanie
41 pr iprna UT - rtlm' , rezanie
SI konlrasl ovanie.
Ulf štruktúr II chemicli ých látoJ.. , f..l oré l1eto Stn.JJ..t ur> \"}I\drajU a
cho .ame blOloglCkych štrukt(lr v takom stave, klory by sa najviac podobal pomerom \ Zi\onl
Ako Standardné fhat né ti nidl á sa dnes \I EM pout Í\l1jll adItí vne I.lOré s l P"
ll( CI1 stávajú č ť I k ' , . ' '
su as ou mo e ' u fixovanej štruktllry Patna sem formaldehyd Kt>.-l nC)
a kyselma č Tlelo okrem samol neho č creJ.. tu I\1IISI I \ I/or lt
č kontrast bunkovych Stmk!ur Prelo správna fixá ciD záVi si od mnohych h .. ;orO\ .t"u II
nZpr osmolanta, Ióna\'11 st![l, osmotlcka hodnota, teplot<l, pil <I dl žJ..a doby fi xj cle '
môžem,e fixoval' ponorC01m č do č roztoku_ apll J..aclOu ro/wku 11..
v opera nam poh, alebo cIevnou perft'1zlOU
I
I
l
Ohr. J I' re"f':u/, eI'koSti IJllniek il 511IJ ct' lul:irnych
-
'"
-Akllll olihlmenly
-1' hU: l11 alemll
100
'"
-1\ 1_\ ozinofilamenl}
-lt ilJozó/tl}
lUHU IllU
- Cenl ri ol
- L,zolómy
- ľ
luuao 1000
- I\ liJof hollu l' ie
- Er ) lrOC)I)
'" - lIeJl:IlOf)' ly
' OU
- OUf) /}'
l Duu
A nll1 Olli 111m
[i
m

,
q
11 tkanivo premyjclTlC destilovanou vodo
DehydratácIOu ň z Ikaniv. od u alebo pufrom • dôklBdne ho odvodnime
ť sa mida; ú so u.!' nu, u. klor, Je nahradcnil lakyml OI"nlck,·
C
' m médiom M ., m.
Dureopanu A M sa pred od od' . alell , klorý mi byt' uliaty do
č rade od 30-50-15-90 8 fiuJe acetónom alebo alkoholom v 51i1paJucom
I vymencnom 100 V.
31 Dokonale tkanivo sa musi ť d
prevažna č sa neda ť s vodou Z I o ,SlXcu\lnych Ulhevackh klmyt h
by mali ť nasledujúce vlastnost i: . • mt'd,iI použlvant v elektrónovej mikroskopu,
- rýcblg ť dg Ikaoiya
• roynomerne ť do ' kaniva
- roynomerne ť
_ maií! ť domloCne tvrdé
Popri metakryláloch, ktoré sa dlh!' roky použlvali v elektróno -'.
použí vaj ':' novšie, tzv, crossliked hmoty. Araldit E S lechmke, sa dnes
V I ' _ ' pon, pUTTOVO Uhevlcle I Durcupan
nepo ymenzovanom z:"hevacom medi u necháme č dlho ť a Olom
ho prená!ame do PVC-kapslcf alebo do č , . Pd
ak ž h . - . I "aI1lVO u cJeme mc 10m
t' , e ,o zonentuJeme na dno kapsle, ktoni uzalvé-rame vrchné-kom, vložIme do stojana a dame
polymenl.ovat' .do pri teplote 50-60
o
C lobr. 4/. Procesom polymeriútie dôjde ku
vytvrdnutlu zahev3cl eho media spolu s tkanivom, ktoré je takto pripravent na reunie.
Obr. 4. ielatlnové- kapsl a so uhatym
k6skom tkaniva
41 Na rez.anie ultratenkých rezov sa použlvaj6 ultramikrotômy ď s diamantovými , alebo
sklenenými nožmi. S6 to pr!stroj e, bez klorých nie je matné ť rezy vhodne na {tudtum v
EM. Dnes 53 vyrábaj6 ultramikrotómy na tenn6l ny, aleoo Zakladne č
mikrotómu, klon: móru ť u jednotlivých typov rôzne upravené, su lieto:
_ vlastný uhramikrotóm S optickým stereomikroskopom .osvetlenlm
- ovládae! elektrický panel
- pohonný č
- hlžový stollk s drtiakom noža, č amakroskrutkou.
Medzi najdôležit ejSk č mihotómu patri držiak nota a dffiak č Držiak č Je u
ultramikrotómov na tennálfly pOSUI' pohybli vý a v predl1eni upravený na ohrievanej. najlasttj!ie
medenej č Dilatácia medenej č je lineárna a jej rýchlost' je umemá teploty
Posuvy sú jemné a pravidelné.
Ultramikrotómy na mechanický posuv majú jemné mechanickf posuvné zariadenie, ktorým motno
nasIav it' mechanický pOSLlV preparállL a1 na 20 nm. Výhodou týchlO ultramikrotómov Je, te sa
rezanie môže kedyko1' vek preru!it'. Sú málo citlivé na zmeny teploty II možno nimi ť vef\é
skupiny sériových rezov. Skôr ako č rezal' ultratenké rezy, musIme blotek ť do l'<iIf'U
pyramídy a dôkladne ho ť držiaku. Sklenený nôž lobr 51, klorý sme opatr!1I


Obr j Sl'enmy n6t J vvoo<: kou
roZlol slutl II' lIIcll)1hJnlC ,-ero_ l lort pn l ri)anl vznll,)u po "asll ven' •
po Jeho JpuJlenl do chodu ZhOlo",'n!! ullnletlU fU)' ml/strne l. rona"u U(hyt 'l' n. ť
III.., lb) '"lC ntpoSl oo,h OIlne nM" Ru)' posu_-ame pomocou )tmn) ell .. Iasov Stete ••
umlCSfftuJcmc do stredu 1I(I'l y NOSM' SICI\.)' poulr.ant v f M I VO'U mn: h'nlck)' podl.l.d I
zirovd ubel'petuJu l) pr«hod eld.l1ÔnOV)ch tutov eu obJe", Onu SIl poul i'aJu ť I
mncälml , .. ymbent l r ',"n)'. pIlid ... II ILIu, zl.U, .lebo l medi Ich pm' mtf Je 2.J·) mm I č
61. sa poh)buJc od 100 ao 110 !t.b 11
HruH u ullralcnk)cll fCl0' . pn",.. cn)'ch n. ul' ram, krQfómOCh, urCuJcmc mc.ódou
rafli)'. klOlll po1OfllJcmc , odnaunom $ .. t l le Jlcrcomll l"O'l kopu SIVé II J lvO$Ulcbomt rezy sú hruM
ISI 50-60 nm, striebornI! rCL) JU hrubt 60-90 nm I zl al l! rU)' 90-120 nm Oslalnl! rezy - Cerve"!!_
modn!, u icnI!, '-li t · mlJú \ Iac 120 nm I nehodIl sa nl ckktrónovcJ mIkroskoplc
TVI' I'ocet Rozmtr Pomcr l'out.ul c Poznámka
(mm)
,"
ft
GV
'"
O.lhO,IIIOI!:1
"'Y
lI .. d olnatrni
".
mOln.o. l.nl.
,0)5111 1
'"
tI,lh",lll's ' Jlr.d.o.a.
'"
0,1. 0,1 lu'p<ui. ... oln.or;.nl.
SJÔ'IIU ....O
"
l ,hU Ji"o. 'f
PO"'"
"
Z ..!hO,U ru) ••
,
J.o,l a
StOl ,oo (lJ,S . I ,07 : ,1:1
" 'r) Itt.d.Oln,r.
".
OJ. n,DU od!l.ny molno'"
''''p.
orlnU';'
Á
".
I" ' ,1 0": 1 rU) bu
" .. d , OIUI .
I" 0,075 podlolA.j moh oli '
blon)
or'. o,'<I.
o
''''
l ,b. OJ 0.4=1 l. nU rAlo.
odll l/ky
IMIl""
d r.rny ,,1'l hny
,Ir. :oom .. '·o""'J p!orhl' n. pr •• M'Idn.j rdl ••
Tab 2 Typy sldok
t' V Závi Slosti od IOho_ Č
51 Ulln.lenkt reZ)' pnd preu nním v EM Je v dlsade dv" druh)
m' blOloglclc9 obJdt .fi.lltu ku konlr115meJ '
..... <tQno" !maV '; o"l t kt pJ SVellom nozad l
WClly ohlekt ?" !maYom ooudj k b.olo Ickych obJ ck! Ov, nlz;"u
PrevalIl' vltJLA' bl0gtnnych pr-kov. ktore l ... ona ú kladntzlot Y g t ny rozpt yl
IImolnQS!' TlelO prvk) sp6500buJu len vo verml :ale
J
m:e:e ani po fldcII OsO ... .
dô !editu nedhllJú blologlt ke objekty dOSlalocny OOU'1IS .'
V S . tivl dodatot na ... alomo>
KM O • u.jml flxato)'m. fi ll1dlarm NI zvylcme \.. onlr11SIU sa vyu
n ... . b kovych ' trukturach Soh UTa n!!
'Ip6500buJu pru!ny rozpl)' 1 el e\..tr6no'" na k farbi va NIe Je tO
,",olfrimu I olova sil VIUU nl ! truklury I OVl l t UJU sa a o k \.. C IO syetelnej
farbenic v slo>a zmysle. lcbo sa nejedni o t.. aden farcbny e e I II O J 11 mi sku mami
mikroskopu VIUm3 lal1Ó1\ov ť ko>ov \.. ompluy so záporne nab y P
tkanwovych kompanen.ov , . mediom.
ľ kontrastovall1e mólcme ť ď pred presytcmm tkall1va za levaClm
kontn.ltovanle "cn block", alebo dodatotne konlTllStOVamm ulh"llt enkych rezO .... Slet' ky s rezmi.
kontrastuj'; č lak,te ich umlesmime na povrchu kvapky kontraslniho tlllldla, alebo IC
ponorimc do vnútra kvapky . . .
Dnes sa na poznlvne kontrastovani e najtastcJšlc pout lva urnnylacw'u. lI ydrOX ld olovnaly.
olovnlrý. mangani stan dfll.sclný
V č obdobi je ľ rouírenll aj metóda negat ivncho kontrnstovani3, o \..l oreJ hovonme
vtedy, akje objekl bez afimty ku kontraSInej Ilu\..e ObJckt sa v EM Jtlvi ako eleklróntratl sparent ny
na clektróndenznom pozad!. Takýlo prevrátený obraz sa č ako nC" I\!i vUC
č poulivaot! zluteniny pri tomlO kOntraSlovani su kyselina fosfowo\fmlnová, molybdenan
amonnyap.
R El EKTRÓNOVÝ MI KROSKOP RASTROYACj
Urýchlené elektrony, ktort sa dostanu do int crakcle s preparátom, mOlu reago ... ť č
Spomenuli sme, te tic elektrón)', I(\ort sa po rozpl yle preliaruj u cez prcpll ml, sa vyU:bVlljll pfi I ... orbe
ob\1l.zu v transmisnom Ho\.
Elektróny dopJodajuce na povrch prepamlu ľ elektróny, kton: opilUaJu po .... ch
prepanl.tu s malou energiou. Tento Jav jc podstiltou tvorby obrazu v rastrovacom EM Rast ro\i J ci
sa svojou konsrrukcl0u v mnohom podobii tnlnsml snemu EM ZdrOjom urýchlen}ch ele;"lrÓnov Je
dýza, Trojstup/'iov)'m kondenzorom sa l' ohnI sku poslednej ... \.. ), lo..l oru možno Č a;"o
obJekt!v, redukUje priemcr elekuónovt ho luCa a ZllOSlruJe sa na povrch preparatu Elc;"lTonov) č
dopadiljuci na povrch prepamlu je v)'chyrovaný v dvoch na seba kolmych rov I11 ách vyeh) !'OHel mi
cielkami, ktoré su silCast'ou Pomocou prudu, ktory prcchádza Clelkaml , elektrono ... ) lut
riadkuje uTtil,; plochu prepanm. Z povrchu sa po dopade č vyrabJu se\..undame de" tron) .
ť delcklOrom II sClnulaenym krySu\.lom a fOlonásobltom Signal Z
riadi Intenzi tu č na obrnzovke V)'Chy!'ov3mc na obrazo ... ;" e
synchrónne s vychýkním primáTl1eho elektrónovcho luta, podobne ako na lelcviznej obrazo ... ... e
nmrovacieho mikrOs kopu je ž na lom, te SD zobraZUje mal,! pl ocha ver;"eJ
ploche obrazovky.
fupraY' maIuhl ilI nre rastrnyad rlekt róuo)'ý mik roskon
Na rozdiel od tmnsmi sncho elektrónového mikroskopu, kde sa pOll živ!lju reLY, repliky
akbo emulzie. sa rastrovaci elektrónov)' mikroskop č tým, že hrubka pozorovan ych
obj eklov je oveh . 0,1·0.3 cm) a priprava mater illlu pomerne jedll oduchá ľ tvrdšich
maleridloch kusky vzoriek pokovujti v pokovovaclch zariadenmch tenkou vmvou zmeSI ko ... ov
ako sil a zJato·platina.
I
,

f'. i mHkk)'ch tkaniv je potrebné z nich odstránil' vorlu. Dchydrnlujeme metódami.
nc\yvohh'o)u scvrk:II'Pl1 ie ! trukuir. Je to metóda kryosublim:kie Ifrc czcdrying/ alebO'
dchydrnuicia II stupajucom alkoholovom rade. Po dchydraláci i !ili na povrch tkaniva nanÚa"
rmparuJeI tenká vrstva unes; vrUie spomlnanych kovov v rôznom pomere. Ten!:" vrstva kovu na '
pu"rehu objd.tu zabezpetuje č kontrast a č č odvod tlektrickl hq
naboJa zleho povrchu, č ň l l1 l1.eniu rozJi! ovacej schopnosti rastrovacieho
IIIlkroskopu
KO!l!m! nC otázky'
I Princip lran$mi sného EM.
2. Aké č č používame liEM?
JAké vlaSlnosli by mali mat' Z<IJi evacie mediá?
-I Co su to ultr.ull ikrolómy, aké druhy poznáte?
5 Mé druhy nosných sief ok poznáte?
6. Ak)' j c rozdiel medzi pozití vnym a negatívnym kontrastovaním?
7. Ak)' je princip rastrovacieho EM?
III . CY T O LÓC I A
a l llCI hlllOI\ Je k hl
obsalHlJuca Jadro a sdlOpna 11I"lnlch mel bol
d.MdivoSI , . a '(.Inu rdl'U. lOtmIlO}""m'J.J
Obraz o sIavl!c a c:. l ch
podli urCllu ", formacIII II - .
V prepar.ile farb-cnom l me", ..
v)rllLl1é Jadro s m ť ).,I I..eld'ne I>"dl'dh;e <XihIn, IC
oJbr.u. pn poutlU f.!.b',lCr l "'ellIIh .
Po poutni supl1lvil.álneho flUt-c1113 JdI1U"",," 31eho po nielode n3
ddl)drogenaz sa nam m!!nd ' nn" nf ' podube an,ee .. alcho
Goloi '!9 komnl n môznw l' uWfolal pu <Inebro", ,lld>u
osmiom fOsO,, ' . 1>.la podobu SII:I;' ''ldIO UII,'ru uluttlltho , Jad.a " dtnlt po
farbeni , f'Odubc (!l och
obhlopel1}'ch dll'ICO'l1 ľ klill1.!u l S.I \
lukoch , napr. Sudan !II. a Sudan IV Na huJ, I' AI",
Besto\'j m karminom. V ooo(h pnpadlJ"Ch sa sfarb, na Na
hliruOI\r h líilo
li
z (u)"rol' a biclh"l'tn alclanUlu moo.u a 1'.\"

A TVAR BI JNJEt.)
je verlui rôzll orod} lá, iSI "d proslred,a. , kwrom Si' hIJe a od Sla, u mott sa
meni" alebo je slah
NajeasleWt" sa tUJuct" 11''''1 tela su ohr 6
I sftrick}' a od neho odvodené . 1 eloleha
1. ploch} - endoIeio,,' mezolelOlé
3. - bunk} pol rcho, eho. č
4. lindricki' - epnelu č
5. pohárikovy - bunk} v epileli le nkr ho a hrubeho č a
i.y - gangliolé. ;'Iove , kôre nl010cka
7. - mnoho:.' nt floo'(
8. ,",clenovil)' - alo\C
9. ramidov)' - l' mOl:,;oleJ
t5c1110 h arol' niSIU)e mno.t5f'O burll""., map' na 1l\-'lTchu d ie
rôzne v)bc!k}. a
8 VEI'KQSt BI INI El;
sa l živofiSnej pohybuje od do 200 )Ull . Pri t lll erna " .. I"kos" organizmu Je aSI
10·:!O )1111. exisluju male lIapr \' j adrovej vrstve 14·6 ).Im '. II
bunky obrol'ské. 5U 140-90 ).Im.'. v nuechO\'y,h
, rohoch 1100-1 50 ).1111 1 a : 15U·100 )11\1 /.
C BlINKOyÁ MEMBRÁNA
je ť ť I1l cmbrana. 75 nm hruba
Obklopuje bunku a fungll.lc aho ť filter V S3 z dvocb silne
vrstie\' prOlrmfl' a)ednq., <lredc UIOŽellej. sHt le) hpldov
7
-
R
....
, .
8
prn!ill cJlt '''''' 1"I..I.uln •• -' "'"" q '" IIl .. ;.;n.: !'I,Ul""'\' ,., ,,, ..
j all
ro
s ) 3d, "'"o1"''' nlll"d .. ;:,.lI1ul", .,, ", .'11<1"1'1.. ,111.111. ... " (,' \1 )."'''111 . IoI..Jh " .. d"I'I .• JoI"II'.
,11';",'1. ,,1l,'I,'n" lc'n" ",1 \"I.Il"h .1 1,,·,1,," .. , I
",,,,111 "'.1,,, \tI ',d .. II II'I11 on ,l..r,., l. opc dobr,- f(l/"/llal11, n .• pH.' 1,0.\1 ..

P I \ !wn
_ z odlOJe 3 1. ,,,", ,,1,,':>".1 un,,,,,, -' dlr"IlW"'Ill.\,h 1.,,111, .. ,.,1.",1.-,.
'0 bu,l" Jch '\lIIm"'''" ,'n l rne,U" !..t nr.: \ ,j",kd!..u h.h" 111" , II , .. h,'p",
3ulor':1J1'oJIII..CI': PI' ,j"I;>, 1,lInl. .' I11
Ohr 7 l -' ,II 1.,00, .... r
A

'.
8
I
3

,
-
• , -
2
8
- c
- . - o o o o • o o _ _
5
.' ....
C
,· .
. . .
: ' ....
·.'0
]i;'f íl ľ j:u1ra l ." !'" ,,,I '\.11 11 ,I
' .: ll, ' SII hIlll I-. , V" 1'1.111, i<'
I-. "hl ei-.<' " 111,'\"
"I-. r" hk I:l dro " hl 7A
Ilrnl;'l d,1 l1 .ul
el' lI..: lu '.1 11",h,I.I.'.II" 1.10.11.1
"artl nhr 11J
\' ':lIdo- ,l hLlll1-..kh
IC II.: pJm vbr 'C ,, ' ,lIlhldl
bUIll-. ,lclo 11.11" hl,\o.II-..:Ih>
S\ "IsIva Je l} t ml-. ol Il e 1,1.1", ,ll" ? I)
le Iv;,r ) .. nq l1,1I hk hll .1 1',1IIHIl
Illút cmc 11 0'0' 0,.,( o ladre lIepi"'''''' uhl
71 ll ' " ohl iel-.,1\ I(l hl 1\.1I'U " I" 7L..,
),,,Ir.: tI Ľ II
"hl 71::i ,\ "
Jndre prsH.'l1cOVIWIII uh. 71 " I-.I,lIe
\ ť ;!1.11l111"'lhl,-iI
,"
Na fhoval1}ch a l aS,ldUIII" I,uhll.lll ll
farbenych preparalOch . \ "hme
r.ll e. U: " I 1,,,1,,,
ch(Ol1Ial ll1 \1 a ladn\ \ \.·1 m.:ml',r ,1Il
6 7 8 9 J.a.Y.i.tt.b..! S<I ),11 1
leli esko V EM kl d ' I1ml<: , gul.lte. IIll ellll"ne \ .. IJ lhJ.l ..
nm:l 2 pars fibrosa k . ,sa s :I :I pars gral1 ulosa. I-.I Oru Ivon a drobné o \d ,I
. lOni Ilon aJcmne poslat 'ul e \ lal-.e l1-. a J d l
membránové Ullal"\ . . , ,I a 1er o nIe Je obatene IIH:lIl hIJlln" JI
Podl"3 1-nul omi t .
10 uS[Klrmuanl3 rot:loSuJeme
L ' su usporiadane do
ut, aru, 01"3ú""lIeho nlll-.Jcololl ema
' ľ ch "bonul-.leoprutell') oimju I-. ompal-.lnu masu
klOl; ch le 05111; 0r, '118 hmola ulotena
na periferi i v
I','dpb.' pr<tel(C ..
CI" "!!!.i!l!!l le l.ll-.lJdnou č lIU ,adm Nachadza , "ondenzo, aneJ (onnc. I-.lOrd
'1'",,1110''''1'''' lise",,," chromolOlllm a naz"'ame JU helero<hrot11atm Môteme ho
1Il1","rnellCl-.c; 131<' medll dv.ma delenillIIlI pOlom,at" ponlO<ou svetelneho
.. I-.Il ehmm:l1l11u aleb" (h,omatlllo,e lma obr 8/.
-. "
. :' ...
,,",'
--,
\..:' . "j • , '-
J
'.::'
..
-
--

#
\ J\ \-J;..,.{.l
"
.... 'vEC-Y II
, ;
,
2
Obr I{Oldck'llle chr(l1l1:lltllu \ lad rc: l-heterochromaliu.1-euchromOlin
"
,
fonna. č ako eucluomatln. sa Svetein '
neda. lde °geneticky akll""U fo""u." klOre) sa re,hk ) m mikroskopom po.toroval
. . ,uJe ln,oTTllafnll RNK
Helero<hromatlno\le lJ"Tla sa farbi a bazlel-.)m, fBrblVlln dll
• po kyslej hydrolýze sa uCmkom bezfarebneho Sch1fTo:: vaJu liet pollt!ynu
°rcagensu ofarbla na
ľ mnotstva hetcro<hromalinu jc motne Jadrd rozdeli!" na lobl
3
2
" :
.'
,' . ·f.··
ObrQ
T,ar jl-dler PQdra mnotst\lil hete.ochro-
mailRU
I, jadrá pr ázdne'
S nepatrným mnontvom hetuochromatmu,
vyskytuJu sa" gangliovych bunkach
l jadr' mcr bilrjkgyj' i'
ktoré maJU hettrochlomalin usponadan}
podobe JcmncJSich u11 pn J11droveJ
mcmhnine a pnpom1llBJu mechunk.
nachádzame Ich v bunkách
3 jadr á s nriemfTni m mnQh]\l om hel e_
( ocbr omatí nu '
sa vyskytuju č chrOOlatin v nich
nachlldzame vo vlHom mnoht"e \I
podobc hrudiek. prlkladom sú Jadrá
scróznych bUllick \I glandula parolis
" jadr' S ver kQy ň ht i" rothm:
1ll.1IWl'
majú ho ye!"ki mnotstvo v podobe š
hrudiek. napr . jadrd Iymfocyto"
S jadra Pyknglj t kf:
SÚ temer lipine zloteni iba l chromat inu II
nachádzame ich napr y nonnoblasto<h
J ;ul rgd mt mh, ' na odderuJe jadro od
ostalných bunkovych orgiUlo.dov a od
cytoplavny bunky Vo
mi kroskope sa ť ako tma"o sa farbiacl1 jednoduchil 1Inla V EM vidno. te pozoslil\la z
dvoch paralel ne prebiehaj ticich mcmbránových jednotiek. ktori m,eStaml splyvaju a v)1varaJu
j adrove pô!)'.
E DELENI E Bl INKy
sa nl óže dvojakS' m spôsobom. Pr iamo. Č nenaSl1hajll tiadnc zmeny v cytoplazme
ani v jadre a nepriamo _ mi tolicky _ za vzniku chromozómov v jadre, Chromozómy vytváraJu rÔZl\e
mil otickc: fi gúry, podra ktor)'ch sa proces delení:! bunky rOl.defuje na prorázu. melafázu. anarazu a
teJofazu.
č IlL!l..Úi1.r lobr. IOa.bl dochádza ku ldvojeniu centriolov, vznikä mitotické vretienko a objaVia
sa duo1l1ozómy, ktore sa prik ladaj ú koncami k sebe a vytvärajú nepraYi klbko - spnem Na kontl
profal)' zaniká jadrova membrána II j adierko.
\ .!!!f.laIiZf obr 10e,' )3 chrom07Óm) u5ponadaJu do ro,,,r ) I'ripoJa sa v mltll
na mllollcl.ého te I.once chromozómov Smeru'
"lO 7 bunb Vznrl a ul"ar. pn pohl"ade zhora pripomína hViezdu - monaSler
\ obr 10d.cl sa rozdeha II ccnlromtr} chromOTÓmO''. chrotnlludy PUIIIJU na ,lrOlirahl
p"" VZnika ull'ar pripomínajuCI !l,-oJhl ICldu - dlBsler
\ !rl!!fá.n ohr lor S-1 chmmolOm\ opM uspnrr3dllU do ó,'nch - d,sporcm NasrIÍ
lad.er, pdra'cJ membr.ln) . S<I delenIc II \lllll.. aJu dve
mllll'
Obr IO Schéma mllózy
t\utJ!C!)lne otázk\':
I ť základne tvary buniek poznáte?
::! I) PY Jadier poznáte?
tyP) Jadierok poznáte?
to je IO euchromatin a heterochromatín?
:; fáz) má mitóza?
"
"
"
lV.
E PI TE IJ OVÉ TKAN I VO
rrEXTUS EPITIIELl ALl SI
. I dll I..loryl1ll I kll
b l.. ľ tesne vedra seba zoradenye 1, me
Epitelové Ikanivo z ume , L' _ mn0Ž51\10 medz,bunl..Ovel hOlOly ht.1fc ,u
nepatrné. v svetelnom mikroskope nev ,d,re , é wlltlr Eprtdy Sil bezcievne
nadant v jednovrstvové alebo vlacvrsl .. ove Isly, zvan ' -
uspo . llz:vo prostrednícIvOm bazálnej membrilny . J
lisly ľ zahrnI rômC Iypy kOnkrétnych eruletav, bunky I..lorých to do ro
VU
t
"
pojem .o,v haraklcrrsliky II č ZBmerarllll . sú pre ten-klary cpi leI ak:ho ve 1111
morfologlc cJ
delenie z hl'Bdiska ich zakladnc] funkcie rozl iSuje dva záklldnt typy
A. Epil et krycí a vYSliclaj rici
B Epilcl11'azový . . t d ul..ladnc
Pre epitelOvé bunky, Č už: vyrv.i.r raJu krycí alebo Hazovy epitel . SU prr10a nt \C

. h pozoruhodnil vzá jomná sÚdrtnosf a
oláma ť klorá Sa morfologicky prejaVUje v adliSnom Strul..wralnoffi
apikj! nchn PÓly I.. bazálnej membráne obráteného pólu bunl..y
A EPITEl KRyCj A VYSTIELA I,"]CI
Kryci a vyslielajrici epitel kryje povrch tcla a vnri lornych organov. vystrela dUlIO} a
dutých organov. Jeho bunky môžu ť zOl1ideno! do Jednej alebo nle\...olk}ch VfStIC\. možu
ť rôzne známky dlferenciäcle, I..toré odzrkadrUjU ť huol.. \ pre
rozliCne funkcie.
1 Spojenje epj l elm:ých bynjek
Krycie a vystielajúce epi lely vytvilrajri bari éru medZI vonkajším I vnUlornym
organizmu, I..'lorá kontroluje a reguluje prestup lAlok z vonkajSieho do vnlltomého prostred,,) a Ilež
prienik lätok č smerom. Aby epitely trito funkciu bariery mohli splnr!' . musia ť epuelové
bunky k sebe dostatocne lesne pril ožené, vzájomne dobre spOjené a medZibunkové prrestory medz'
nimi musia ť dobre utesnené. Vzájomná ž ľ epilelovych buni ek je podmienell .} nn:!.!n lým
ie lieto sú do seba vzájomne zakotvent proslrednictvom prstovi lych !!!!W!.J"it:tcIJ dobre
vidi lc]'n>,ch v eldctr6novom mikroskope. alt naViac, že sú l\\edz, sebou spoJenc l\laSIO:oml
štruklrirami. ktoré zahmame pod nazvom lalebo spcvnovacle/ rnedzitlllnl..nu:
ľ v eleklr6novom mikroskope v podobe lonula oceludens. zonul a m"cuLI
adhaerens a nexus.
V svetelnom mikroskope vzájomné interdi gitacie možno ť len v tom prr pade. al.. \leto Sil dust
Menšie, ale č š vzájomné lfI lerdigilácie v svetelnom mikroskope spôsoblJ )e hrJnlt<!
dotýkajúcich sa buniek sri rozmazané at nezrele!"né Inapr hranice medZI bUnl..aOlI prO"'UI"'lnth,,
sloteného kanálika č
Osobitným a v svetelnej mikroskopii ut dáVilO znlimym spOJovaciOl Ul varom su tz\' 1.!!I I' lrl\" ""l
lobr. 111, I.."torr! ň medzibunkovt pnestory b!izko pn povrchu ep 't el u a brania l;rl.. \<4,111<'1)111
preSt upli lálok cez medzibunkove priestory epi tchl Lätky. prechJdza)uee cel eplld-. 111\1>\
ť cez epitelove bunky, kde ich prienik Je \...ol1lrol o\' any Tmelo\'C Iršly v "ehlv h
nie sri \' idltel"nt. ale pre svetelnÍ! mikrosl..oplu sa daJu dohte Ifl lom'
posmebremm, tmpregnáci ou dusiCnanom str iebomym IAgNO]/. V rezcx:h vedených Cti t"pll
blizkosti jeho povrchu I · , b
. . angenCl3 ne, v mVllle rOVnO eŽneJ s povrchom a Impregnovan ylh tri
možno ť tmelové v podobe č zhrubnulych č eputlo'''-c hl l!' \
Obr II Tmelo\,t ... Jedno ...
tenkého tre ... a
A· pr iestoro ...ý ľ na tmelo"'é B. tmelo"'é
\' reze kolmom na povrch epit elu. l.tmeloV!!
IiJt). 2· pnitko ...anA kutikula. l·jadro bunky.
2 "oi orU:! enjteloyých buni ek
č ť te epitelové bunky tvoria bariénl medzi
... onkaj!im a vnulomým prostredím ň že
ba.d.lny pór mnohých epitelových buni ek j e odMny'
od ich api ldlneho pólu a te existuje teda č
A 8 (uokf nii oola ril a , ktorá sa morfologicky odráta \
rozdlelnel oboch spomenut>'ch pó lo ... epi telových buni ek. Spodná pl ocha epi telu sa
prmlredlllct"om bazálnej membr.in) prlklada na ...äzl"'O. kloré ho ... yživuje, kým ...orný povrch
epnelu Je " konl akte ď s po ...rcholl1 organi zmu Ipokožka/, alebo s rôznymi
kOIllUlllkuJucmli s niekedy i s ... nulorným Imezotel telo ... ých dutínl prostredím organizmu
II preto nesie rôzne apikalne ľ ň a kvalit y polam
di(erenco,anOSII 11I 01.no v kt)'com a ...ystlelaJúcoOl epiteli rozMi !' rôzne typy buni ek:
a Bunk} he' !'l'm'I"'! DO/gmel mferencQvq/l rufl Inapr bunky r1Íektorých vývodov žli az, bWl gý
epuelu duetus papilIaris č ap./. .
h Bunk,) kt)creho epit elu, zapOJené do acocc ru [drep e majú na svojom apikál nom póle množstVA
č zrno kt oré č vyplr'mjú celu supmn ukleárnu zónu a niekedy takmer celú cytoplazmd
blmk) /pohari kovitt bunky epi telu sliznice dýchacfch ciest, muci nóZIle bunky epitelu
;t.'lludka
c' Bunk,y. opatren c kmltaJuclOlr riasinkami • kWQcibanll,Speci alizo ... ane na transport obj ektov, klol
sa dostanu 1111 ich povrch Inapr bunky rias inkového epiTe lu s liznice dýchacich c iest, posúvaj Óce
hlll'no\'} po ... lak. na klorom sa zachylavajlt č rill.Sinkové bunky epi telu sliZlli
'aJ rtkOl OdU"
u Bunk) opaltl'ne dlhymi nl'ktnllajúci mi ri asinkarni . tjereoclúqou Di stalne konce stereoc!l lf.sa
zbil'lraJu a vytváraj ú podobný I\' ar. PrIklad: epitel "'yslil'lajúci duclus epididymidi s. . !tt
e' Bunky, na č majú na svojom apikálnom pók mikroklky, kt oli'ch
subor \'} tvara ulvar) Znatne v s ...etelnej mikroskopii pod náz ... ami prúžko ... aná kUlikula a kefko ... i!)'
lem !' r ujkQI .. ná k!L!i ku la je tvorená ver kýrn č rovných, paral elne usporiadaných, rovnako
dlhFh a rovnako hrub}'ch mikroklkov, ktoré sú pOnorené do
Pružkol anu kutlkulu môžeme dobre vidief na apikálnom pôle ell terocytov tenkého č . .KÚl:!.!niIi
km t"oria mikroklk.) rÔZne dlhé a nepra ... ide lne usporiadaué. Priklad: apikálny pól
pro\uná/neho kanálika č
3 Pruh y kn ekh epi leloy
r\lorfologieké delenie krycich a vyst ie lajúcich epi te lov vychádza Z troch kritéri /:
t'aru bUntek
č bunkOv}ch vrstiev
dlrercnciacu: aplkalneho pôlu bunky.
l Podla haru buniek rozli šujeme:
a pluchý epit el
b kuhi e k} e pi tel
n Imdtie k)' ep itel
'-
:Jl ľ č bunko ...ých vrst ie ... roz1i1uJcmc
lednoy[§tvoyý r njte! . jeho bunky su zoradcnt do d
'" .-.. JC nCJ ...rstvy rak, te 'mcl! nasadil
svojIm bwlnym pólom na bazálnu membr1nu
bi Viar5adoyý Inepravý .J:JlikI Je ... Iaslne urfUym druhom Jcdnov"''''ovtho e ,telu
VJctky Jeho bunky nasadaJU na bazainu membránu ale nie d _" '
b k k ., y OS.mUjU povrch epitelu
.vzhfadom na to, un y .ta epi telu nic su rovnako vysokt. Ich jadrá sa nachtl1l11Ju ...
rôznych su do horrzOlltélnych rado ... a odtlar pochädza aj pomenovanie
tohoto druhu epitelu· Jedno ... rstvo ...y "'Iacrado ... y epitel
CI Vj!!fyutvQvý Izvrsh'enýl tJliltl. ktorého bunky s.a ď do dvoch alebo nlckofk . ch ... rSlle ...
tak, že len bunky "'rstvy dosadajú na bazálnu membr1nu. PTI názvu u
'2vr5t vených .epilelo ... z tvaru povrcho ... ej Tak napriklad z ... n'Ycným
nazy ... ame epitel. ktorcho po ... rc ho ... é vrst ...y su tvorené plochjimi bunkami,
napriek tomu, le bunky bazálnej ... rst ... y su cylmdrickeho t ... aro Náz ...om u UlU" ý cyllQdmký
epitel oznafujeme taký epitel, ktoreho po ...rcho ...á vrst ... a nesie bunky cylindriekeho t", aru. aj ď
bunky "'rstie ... sú kubické.
Charakterizuj úc epitely podra tychlo troch kntériL moblo ... rudskom organizme ť ...eTku !;kilu
epitelo ...:
JEpNOVRSTVOyÉ EP!TE! Y
,Jednovrstvo ... ý p! oSh\' rDUeI lobr. 12A! Tvori ho Jedna vrst ... a phx:hych epitelovych buniek
nepre ... idelných obryso .... Priklad : mezotel scrôznych blän Ipleury a peritonea/ , epit el
par:etál neho listu Bowmanovho puzdra corpusculum renis. epitel tenkej Casll Henlcho sluCky
' cdnovutyoyý ky bjcký epit e! lobr. 12BI pozostáva z jednej ...rstvy kubickych buniek s centrilne
uloteným gufatým jadrom. Jeho vorný po ...rch môte ť
..; lJ1mfki, bez mar kantnej di fe rencovanosti Ivý ... ody viacerých tli az, zárodotný epilel o ... aria!
.- qaatnmý kllmy!O:'UJ IrmqU! lepitel proximálnr ho kanáli ka nefronul
- pnqrrem; lcinqciligmi lepitel respiraeného bronchiolul
... ; styo ... ý cyljndrj cký cnitd /obr. 12CI je t ... orený jednou mt ... ou buniek. ktorých ... ... y
rozmer je č než ich Širka. Jeho varný povrch môte ť
. lJiJlJJki!, bez zrej mej morrologickej direrenciáClC apikalneho pólu epilelo ... ych buniek lobr IKI'
Priklad: epilel papil árnych vý ... odo ... obliCky .. .
. .::. aqqtremi prÚ,;kpyp'!Qu kuljku/pu lobr. 12C
2
/- Priklad: epitel sll z91ee tenkého ere ... a
qQQtrenýk;nqcj/(qmilobr. 12C3/ Priklad: epitel sli znice č ... odu.
V I ACRAPOVÉ EPITEI.Y
Vjauadoyý cylindrický epitel iobr. 120.F/. Bunky tohoto epitelu su výSky, .tak:te !Ch JadrA
ležia v rôznych úrovniach epite lu. Každá z týchto buniek kti na bazálnej membranc, al,e len tle
naj ...yUic dosahuj ú svoji m api kálnym pôlom po ... rch epi telu. po ... rch tohoto epitelu môte byt
-llkliikl! lobr: 1201 /, Prik lad: epit el ... ývodov verkych slrnnych t!taz, erltel pars ca ...ernosa
urethrae masculinae
• 9PQ/,.el1l; rjqs!/!kamj lobr. 12EJ. Pr iklad epilel sl iznice dychaclch
- ť S{ereqcj/janr; lobr. 12 F/. Príklad ' epitel ductus cptdldymldts , fu · I k 'h
yeplte. tor .,
PrerhOll nS' enit r!- .lI.I2ltI /obr. 120 /. Je IO v podstate nepravy z ... rst\'eny,.._ , h-'
. . • . V I 'e cesty IpalwlCka č motov"" .
... zhlad sa meni v záVislosti od stupna 11 0pnulla. yslle a mo ..
hl P
rilZdnom orglme ma "'w
mofo ...S' mechúr a Cast' ureuy/. V svetelnom mikroskope. J\ne ...
l>TSI\eneho epllelu lobr Il H Najpo,'rchnejSle bunl ) .100010 epl1e1u, lZ" krycIe, alebir;
č ut bunly, su č d'oJjadrovt,ltort su " prázdnom orgáne pomerne vysoke, v
naplnenom org:ine sa znatne rozuahnu do plochy a Ich horná, taJI' prekryva na spósoli
dátdnlh ulolcnt drobnt bunky epnelu lobr 12 11 Klasleki hI stológI a za. pomuq
,.eldncho mll.rosl.opu opisala na BPlk"nom póle lrydch bumcl. 1:tV ktora'
"listne InICnZ,,,nejS,e sa (arb,acu cyloplazmu Pomocou clektróno"t ho
z.slllo, te IU Ide o "erlf mnotstl'O In"agm.ilc,. plazmaItele) membrán)', vreloch tasto ".dltcrné i t
podobc drobn)'CI1 I'ez.),ul
YIACYRSTy OYI: lZyRSrYENfJ EPITEl y
VI'" rm ot) plod" ( pHd nerallo) M(hjd l obr IW . '
Jeho bunl)' Su zontdent do n.clor!.}ch "ntlel', protom kn naJpowchnej!'c vrst,,)' obsahUjÚ plOCh'
bun!.) s rml'fm Jadrom Po"rcho,é bun!.)' sa "erml tnlenzivne odlupuJu a tcnto odpad 1e
nahntdZO'Jn) z bmlneJ .. rsrv} epuelu - ./mlU", bpwle o'badne«m, " I. torcJ JC m02/1o pozomv
č mnÓZ} V tomlO epueli _ , ",
_ flrm!l"' hpwle O'il/WOC"U!, pozosth"aJucu zJedneJ vrstvy udyeh cylmdrlckych buniek s bazálne-
ulo.ten}mijadraml I v leJto vrsIVe pozorujeme potetné mItóZy '_-
_ [lfOwn> wUlQU/m, tvorenej ntekol1'lml vrStl'Dntl pol)'gonaln)'ch bunIek s
ulotenýml JadramI a pospáJan}'mi navzájom potetnýml dezmozómaml
_ flwwa! f!!f)('c!icm!e pozostávajúcu z vrstiev pl ochých bunIek. Bunk)' tejto VfS
mo1:no tasia VIdIef odlupoval" sa od povrchu epllelu v podobe Supin)'. TenlO druh epitelu
sl'znttu uSlneJ dutIn)'. pateráka, hil anu a kde nasadá na pomerne vysoké väzivové papilr
ale \'yl\ant tle! epItel rohovl.)'. lde na rovný povrch JCJ väzivovej strómy.
Vjapnt' Q)) II!ocH eOI ' t! roho\3 lciúcj fobr 12K1. TypIckým prí kladom pre tento epitelJ
cpldennu _ Struklur3 spodn) ch dvot h vrstIev
_ «rama! bargle oohndr'CI'm (J flrn([lm U'/!lQtum JC toto.tná so skladbou adekvátnych vrstie
l
typu cpuclu vrstvy bun Iek sú pozoatené procesom rohovatenfa
!.eraUntúcle
- ucm"m rmmdorwu pozostá\'a z dvoch,t roch vrStiev mlenle buniek, ktoré sice dt
maJu Jadrá, ale Kh cytoplazma Je v)'plnená sýto sfarbenýmI bazofilnými zrnkami
kera/ohyalln.. ,
- f/Cpwm IUf/duO! - svetlA vrstl'a, ktorej bunky obsahujú eleidin a stratili svoje jadrá. Táto VrS1Va-j"
tasto povatovanA za na)spodnejšiu tasf rohovej vrstvy
- '/[Q!UIII CQweum - rohova vrstva. pozostávajúca z mnohých vrsti e\' zrohovatelých Supi";"
b}'valych l' procese zrohovatenia Slratt li j adrá a Ich cYlOplazmaje vyplnená keratlnom;
VyHle oplsané zlotente mlÍ polo.tka tam, kde je vystavená l.Oatnému mcchanickém
dra!denru NI menej exponO\'anych mIestach mMe str:num lucidum ť a stralum granulos
mOR byl' zredu!..ovaná oa Jednu \"rstl'U butlte!. _.
ViaCl ,SI, Q> i , n "ndcieli) enitrl Spodné vrstV) tohlo ep.telu tvoria droboé bunky kubické ľ t
polyedncké, pol'rchová vrstva obsahuje bunky cylindr ického tvaru. Jeho výskyt je zriedkavý]
naJdeme ho napríklad v klenbe vaku a na tých miestach, kde viacvrstvový
epnel prechádza do jednovrStvového cylindrrckeho -
"
,.
A
G
B
c
H
J
E
K
Obr. 12. Druhy krycieho epitelu
A-jednovrstvový plochý epitel, B-jednovrslVovy kubic!..) epm:!. C-Jednovrsl\'ov) cylindftd.) epne!
l-bez polámej 2-s pni2l. ovanou kutl kulou, :; - s linocihJr1lI, D-uI\JI,,,JIJI
cylindrický epitel, E-viacradový cyltndri ck) ri asmkovy epItel pohanl.ov)m\ bun\..dml I b,lid!n.
bunky, 5-cylindricke bunky, 6-kinocilie, 7-jndro bltn\..y, S-pohari\..ovlté bunly. f
cylindrický epitel so slereoci1iami: 9-stereocl lle; G-prechodny epItel {skuh)tna Stflll. tllra)
bunky, I l-bazálne bunky; H- prechodný epl lel ltvolnený, nie napnut) (lddnllvd I·
prechodný epitel napnutý SkUIOttl3 j -I' iacvrslvo\') (ZVrSl\' Ctl)') plodIl ept! I
nerohovalejúci : 12-stratum 'iuperficiale, 13-stratum splt1osum, 14-Slratum basale c)ohn<hlL ihl Jo.:.
viacvrstvový plochý rohovalejuei epI tel 15· straturn comeum, 16-stratum Iucldum. 17 Ir
gmnulosum, 18-Slfatum spinosum, 19 strnlUm basale cy lmdncum
B ' CAZOVý H ITE!
lla.to') (' pltel tvoria bunky. kmre sa v procese diferenciácie n3 sylltezu a sekn! .
latok. ni e su urt ené pre vlastIlU potrebu tychm buniek. ale lJIaju význam pre fYZiOIOgi;\
plcblchaJuce lI1uno bunky
.2: 1a,0, ., epitel t\ori ukladné funktne tkalIIVO. parenchým tli al - orgánov, vykonáva'ue'
<ef... ret nu funkcIU ItIi
Podl a toho. t i ľ \) lut uJu svoje , j iutky do alebo I'nútorného prostredia, dell .
traz) na dve zaklatlne kalególle mc
tran ŕ IUaz} s vylufovaniml
1raz) ž s č
I l · xQbnr!!lé trazy
II ŕ rozdelenie n nkr;umich 2!jaz
Epuelo\a zložka exokrinn) ch thal vytvára jednak Č odd iel lportio lenninalis_ .
s,eclcrorra, ktorý pozostava zo Halových buniek a. jednak ilirul. Iductus glandulae/, cez
" lutok dopraveny do prostredia Tieto dve zlotky poskYlujú kritériá pre bch!
klaSlfikaCll1 t llal
Podl"a !HI!"" ",nuIlI rozli $ujemc lobr 13/:
- Ž!':IZl ŕ Ivývod predstavuje jednoduchú rúrul
- ž ľ ŕ II')'\'od Je rozve1l'ený/.
A
!
2
Podra t\aru ľ oddWill rozmu)eme lobr. 14/ :
Obr.13 Druhy exokr inných žliaz
tvaru vývodu
A-jednoduchá traza, B-zložitá traza! . _
vývod, č oddiel.
jÚn tuhu lÓZnt /sekreCoa fast" má preditený rúrovitý ľ
rol ne Itltazky fundus \'entr iculi!
, potné ž ľ
rOl\elvcné !žliazky pylorul
- t r all adnÓznr. ď č oddiel má gu ralý Ivar a mal ý lúmen Iglandula parolisl ....
. il'an ah' rolá m e, ked' sekreena č má podobu gurarého vaku s ve!'kým lumenom Imlietni
t laza' .-1
1 ej to sa vymykajú niektoré výnimky, u ktorých chýba vÝvod. Ide o Hazy, ktoré si.
pnamo v krycom epiteli. Podl'a rozloí:enla" poetu buniek rozliSujeme tri druhy
-
- jrd!lobuukOl'é Žl 'ig)' Inapriklad poharikovité bunky v epi teli č
- ľ Žlia/kl InaprIklad ť í: liazk)'/
/ napriklad mukoldný epitel vystielaj úc i sliznicu žalúdka!
TUBULÓZNE
rovné
č rozvetve né

ACI NÓZNE Al VEOLÁR,NE

'i.
'. '. . .
. . .
.. '
..
ť
'<l:;.I
. .
. .
dbr. 14. Druhy jednoduchej
č priereze.
Q
....
e:'tOkrinnej žl"azy podra tvaru č v pozdlwom a
,bi Rozdelenie exokrjonýcb Viaz ľ soÔsobu sekrécje
ľ spôsobu sekrécie exokrinné žl"azy rozliSujeme na:
- ŽI'IIZY merokrjnné, ktorých bunky pri procese sekrécie zachovávaju svoju ť a sekrét Je
č prostrednlctvom mechanizmu membrána č zrna /vakuoly/ sa. najpl"l
priloži a splynie s membránou apikalneho pólu bunky, potom sa. roztvori, č umotni vyhatie _
elimináciu seKrétu z bunky. PriKlad: seróZlle bunky pankreasu,
+ Ak pri procese sekrécie sa č od bunky celá. jej apiká.\na ť obsahujúca sekrét, č sa
objem bunky podslilme zmenši, hovorime o Žl'azácb 'pokrj onjeh. PriKlad: č Uaza
- Ak .pri procese sekrecie celá ž ľ bunka zaniká a premie/la Sa na sekrét, hovorime o ll'.!!lli
IbQlnkrinnjch. Bunka pritom spotiatku stráca cytoplazmatické organoidy, potom jadro, až nakoniec
sa ť plazmatickej membrliny Priklad. mazové nazy kože.
2 Endokrinné Ž ľ
Endokrinné ž ľ nemaju vývody a vylueuju svoje produkty - h2nIl2IlY do krvneho š ť Katda
bunka endokrinnej ž ľ je v priamom kontakte s krvným rieeiUom
ľ toho, do akých útvaro\' je nazov)' epit el usporiadaný, rozmujcme tri stavebné typy
endokrinných žliaz:
a/ Typ Irlhrkul árny _ ď je nazový epite! usporiadaný do IIlimcoy, medzi ktol)'mi sa preplletilJU
' slnusoidné kapiláry, Priklad: kôra nadoblifky, adenohypofýza .
bi Typ (Oli kul árny _ ď ž ľ epitel tvoria dute, gul'até utvary _ fohkuly, do dullIly ktorých sa
predbežne č sekrét. Priklad: Slitna ž ľ
CI Typ dj n r mjnovaný • roztrúsený, ď žl"azové bunky su roztrúsené v iných tkanivách ojedillelo
alebo v mCMIch skupinkách. Príklad: enlerochromarmné bunky f revneJ shznlce, Leydigove bunky
teslis.
Kontrolne otázby'
!. Ako sú eplle10vé bunky krycieho epitelu vzájomne spojene?
2. V č sa preJa"uje poltlma ť epitelových buniek?
J Akájc morfologická charakteristi ka viacradového riasinkoveho cpitclu?
4, Charakteri zujte morfologickú prechodného epitelu.
5, Pod!'a akých kri téri í č morfologickú charakteristiku vi ocvrstvovych epi.
telov?
6, OpíSte jednotli vé vrstvy \ iaevrsTVového plochého epitelu.
7, ľ ak}ch kritérii I,.l asifik uj eme exokrinné ľ
8 Aké stavebné typy endokrinnych t li az poznále?
A VÄ7!VO ([EXT\ JS CONNECTI V\JSf
je Č do skladby a funkcie: "dm; ť tkau lvo, ktor!! sa v Ngal1l zme \) \
mnohých 'podobách II ť na rozdiel od epllelov, "My nesie krvne a
tomu, že morfologický vwl'ad väZiva v znatnej miere varinlJe od !Illesta I. !IlIeSl\! , ,Ie mome
/lom ť podobnosti na úrovni zák ladnej skladby.
Väzivo sa skladá z dvoch základných zložiek'
I. hliniek \' i!1: i\' a
1 . ,ncdziblln kovej hmoty, ktorá 1:ahma:
- vilikna v!l:liva Ikolagénové, elasl ické a retikul:!rnel
_ základnej medzibunkovej tlmoty
l B unky väziva
Bunky väziva možno ť do dvoch kategórii
aJ Hlinky 311 1Qrblonn t - vlast ne bunky väZIVa, "t oré zase delime na
-í filS"nt bunky v!ziva, medzi ktoré pama fi broblastý, rt likul lime bunký. pigmemov.! Dun lu\...O
bunky, málo diferencovane bunky mezenchymov
ť hunky v!ziva, ku ktorým ď histiocyty. 2:ime plazmaucl.. e ban .
bf RunkY beleror bmnnt _ pricestovalé bunby väZiva Sú IO elemenly. kt oré pre,;tupl li "nl lez
SIenu ciev do základnej medzibunkovej hmoty väz,,' a Priceslovalé: bun\.. y su vol \'aZI\e v urCI!om
pofte prítomne aj la nonnálnych okolností I vo vllllve sli zn ice tráviaCej rur ) a (iest ale
ich pofet sa za patologických stavo\' , tllavne v pri ebehu zapalo\>,h "
hunkám väziva patria všetky blde kr\' m"y l1lonOCd}. neutr"filll<
cozofilnc: a bazofilne gnmulocyty. Budu oplsane v kapitole "Krv a "n otvorba"
Il jb[Qhl !! u y
Fibroblasry predstavujú najcharakteristickejSie 11. si1tasne i naJPofe tnelSie \;\1:1\;\
tomu, že parria medzi fiKUé bunky väziva, niekedy sa môtu kl z3vym poh\' botn ť pn
povrchu kolagénovych viAken lobr. 15-3/.
V svetelnom mikrOSkope majú fibroblasty preliahi )' , at I\ ar. pn tom on.l
bunkového tela bývajú rozstrapatené do n1<, korkých cytoplazmatl ckych v\hel ko\. ktClre <I ť \ ..
dotýkajú podobnýctI výbežkov susedn)'ch fibroblasto\', Kontury lcl l bunko\t! h,) Id , ktor
ž farb<, nych tlematoJ"y!irlOm - eozinom ni e Sil dCl bre ll "IU
mAzom,lt želait ym hemat o\yl l1l om Jadro bUll"" Je o\,\ lr,e J' It
ue,efnym Jadierkom.
( '!01'1.1zma libroolastov obsahuje množstvO GER. ceninol. Golgi lla aparát ,
,al-uu!\- obsahom rnukopolysacharl dov Tie10 organe I)', sú slabo
sa v ľ su Jlaopak verml v aktivi:wV3ll ých
na",il..lad 'o \'aziH' rastucom alebo pOClIS reparácie/o
ľ fibroblastov JC zameraná na syntézu
elastl{l.) ch \'1.l l-en. na synt ézu prekurzorov IJchto vlaken Tieto bunky sa z'
Il'mlO' ani zaldadneJ medlibullkovcJ hmot y väziva tym, le syntetizuju jej glykoprolelnovú
1{I'I ,l.ul'lnu: h unh - lfil/u: makrorá!:} !
Su to bunl.:} hviczdicovitéllo tvaru s ľ svetlým ovlilnym Jadrom Ich
I,'-<Iela dlhé \}bcžky. ktoré S3 dOlykaju podobných výbežkov iných retikuli\mych
Reti!,u!,lrne hunk) sa zvätSa vyskytujú v ret ikulamom väzive, ktoré nosný
I\mflltlcl.>ch a j,fvotvornych orglÍnO\' . Na vzhrad sa podobajú mezenchýmovýrn bunkám a
nich. le SI Č uchovali svoju vývojovú ť Niektoré i
PloduI.uJu rellkuhirne ,Iákna a podobaJu sa fibroblaslom. Retikuláme bunky sú schopné
odlial" Ich d"alSi názov, fixné m@krofjig\/( č fixné makrofagy sa nachádzaj ú
hmiatlck)ch sinuso,· a si nusoidných kapilár a takto sa ľ na \'ytváranl tzv.
cn<J('lcllttlneho "iutémy Z relikultimych buniek môžu ť ľ makromgy, "',h"djd;
bun!..\ pre V}'voj krviniek a snad' aj iné bunky
rmUCII ! nk
V c.l 10plaZIlle tychto buniek sa vyskytuJu zrnká pigmentu melanínu. leh bunkovt': telo
IJcplavidelnt': cyloplazmatl cké výbežky rôznej hrúbky a dltky. Vyskytuju sa vo väzivovej
hloll1c v I)ch oblast iach, v ktorých je kot.1 dobre pigmentovaná lareola mam1l1 ae/, v pia
uka
l ul- o,e hunkl -/liJloc) t)-adipocytyl
Tul-ové bunl-> sli, priemere asi 60 verké, ľ bunky, v cytoplazme ktorých
Jednu obrovsl.u t'lkovli vakuolu Vyskytuju sa ď ojedinele. rOZlrúsent': , alebo sa
h orla \ aZlvo, v ktorom tukové bunky vzájomným, sa č
1\ Jr 1 uková bunka je obklopená hustou ť retikulämych vtáke"!}. Cytoplazma,
mel-orl-o klatl-ych iUlochondril a ľ ribozómy, je tukovou vakuolou č
hunky -'obr. 15-1
V nllCSlr, kde Je uložené š j adro, je cytopl azma hoj nej ši a a obsahuj e
situovaný Golglho aparat. Tuk pri bežných zalicvacich procedli rach sa z bllnky vyplav! a
pvi I' bežných parafí nových rezoch ako prázdna s periférne vysunutým ,,",,"," - IU
zllIrJzenych rezoch sa tuk farbením Sudanom zafarbí do ž č a osmiom do
lu/...olt bunl-y sa Iyvijajli z nevydi ferenco vaných buni ek, ktoré sa v organizme všade,
hla\ lit , priebehu ciev, Tukové bunky su už v}' razne d iferencovAné bunky, ktoré nie su s
už dellt
t!el \ d ift rt ncm a né mezenchi' hJ ovt hun ky
PredpolJadá sa. že aj u dospelého jedinca č bunky väZiva môžu zotrvat na .. ,
šUdlu mezench}mových buniek , ako tzv "driemajúce Aj ked' ich histologická I
Je vermi ť ž možno ť ich reakciu na č podráždenia, ktoré vyvolávaju i
difer encOvani e v rôzne bunkové typy. Je ť ich ť od aktl vnych fibroblastov, hoci sú od
menSie Pok iar fibrobl asty sa č pri k ladaj u na kolagénové vlákna, I
mezenchymOl'é bunky sa nachádzaj u pozd lž steny ciev, hlavne kapil ár.
llilllUCll.l/l o l'né mAkrofágyl Sli to bunky vybavené schopnost'ou fagocytózy .
.,IO takmer natoJlo č ako fíbrobJasty, maJu č nepravidelný tvar lobr.
d ,Ie Ia. \ zal"lslostJ od ň Ich aktiVity kratSIe, č d lMie cytoplazmatické výbežky.
4
. . I yt 3 flbroblast 4-kolagéllo
v
e
Obr. 1$. Riedke väzivo l ' luková bunka, 2·eozilloftlny granu oc . . . o.lúmea
vlákna, 5-plazmocyt, 6.histiocyt, 7.elastickc vlákno, 8·cndotelo\d bunka, 9·el)'trocyt., I
kapil áry, I I-lymfocyt, 12'III0I1 0(.:)t, 13·žlma bunka
otno h,sIIOCl'Y ľ od fihroc)'to\ ľ jadra
v svete/nom m' l.. ,osl.. ope d h 5UOC:ytOV JC č menS,/:, guraté-/s miernou konkavIlOu "
Jednal.. ľ c)toplumy I ro , d' fibrob'.slOv JC oválne 11. vrelcnovil f_ '
!mho! la a JB ro I .
Jednej 51n1nel a , po, _ ...Jo t zm! a \ 'l1kuoly neuuilnou ten- eno . pMo
. I.. 1, \ ouo)(1I hl$1I0(:)'10v obsa uje t""'cm
rcp.r' roch m;! pcnoVl'Ý vzhrad
hnllJu dôJd .. !u ulohu II qh,an)schopnosu organizmu
t ,[ne "" nb) . . ch sa II bUJI: medZI 1)·22 ).Im, su č 'okrúhrel1o Ivaru. al e mó
TlelO bunl..). 1'1:11..0511..101)' ,"",', alebo Jadro Je slabo \I dôsJe
b' podlhovasté at vrelcno ... !!. C u k
)1 I I sa r.rbi aclm, .@:l'l1Il ulAc iami /obr 15· IJI. Nie Yinul
preplneo.' '}I0l' nm
y
, , b k, produl..uJu IlItlu pôsobiacu prOll zrn1:anlu krVI,
au obsa. L-Ime un ,
y , -. a hladmu lukov v 1.." i f11pi! mluJ, tak. le ZIllžuje
mAt p6sobl aj n "" .. I:l flu "Ior. roul r1IJe kapiláry a zvy$Uje pnepustnost" ich sten
Zime bun"} produl uJu .
t31110 e\$udaclll ln ne) plazm) mimo cievne
P!um' !!l'ht huoh) Ipl n- moc) t)1 . . ,
Plazmallclt bunky su charDl.t er lstl cl tho tvar1l, v rolJlrenej
umiesmene I!Ur'IC Jadro 5 luto)·lIo usponadao}m chromalloom I,obr 15.-51. Cytopl azma sa fa
- • b' RNK V Illcl torVch plazmocytoch ť eozmofil né zrnká, Russelo bazofllne V)'50") o Sft .,
tellesl.
bunk)' ,poduluJu Imulloglobull ny. ll oré do l
"m ll. odlllr u liCIO d051jVIIJiI do krvntho č
j t- l ed?:Jbunkoya hmma vä ztya
al " JAkng I h l)'1!
I..:IUlda hl510lóglol rozhSuje 'o vazl\e tTl druhy
. I..Ol8gtoo"é
. retllulime
-
Nov$le 51 ulwl te rct.kulime , 16),.na sil len akousi varmOlOu vláken a že i
podStBlc Itll č a elasticl. t
Kolagl'no, f ''''' na
II:ologtl1ol'é Su )'erml odolnt na t"ah a dodávaju VIlzIVU {1evn05( . PrelO je ľ
,Iá),.n. $U hOjoejSle zastupent u I)ch druhov vlIzIva, kl ort sú mechanicky č
ľ puzdn\. aponeurózy ap.!.
Kol.geno,!! vlal.n. pod ,plyvom slabých kyselin napIlela Ni ektoré protcolytickt! ak
),.olagenh<l, alebo lr)'psín, Ich mólu ť
V bdn)ch prtpar.itoch pre $,·eltlnil farbených metódou heI1UlIoxyHI1-eozi Q-,
kOlagt!novt! "Iál.na farbia COl mom dp O! tpn Nl e),.toryml fa rbivami sa farbIa seleklívne, napr.
fnrhs(npm 1\ metóde podra van Glesonal dp (eNt oQ, gnjlfnpyou modrou melooe AZA
II.!:t...m2dra. č Č )'1,U.nm lfibrae l'ollagenael nlMu ť vO )' Dzlve rovny, a lebQ č
zvlneny prtebeh lobr 16A/. Hnlbka kolagtnov) ch vlákeo l oliSe od 1-5 I-Im Ti etO sa mô2.u stmcli?
proslfedntCl\·oln tmelmej substanCie, ),. IOri je silCast"ou zakl adncJ amorfne) hmoty, v zväzky hrubf-
3040 11m aj ich ZI-lIny, prelole pozOStávaju z vlllknitydi
jednOllek, jD\la poulltne pruhovaoIC vlákna zdrutuJu v sebe jemnej šie
vlAkenl.a lfibnll ael o pnemcre aSI 200 nm, ktoli su ľ len v elclmónovom mi kroskope,
. V 5\.,yllljll sa t .. m. \"oc
ŕ ,·'/ikn:a č dastickt vlé!.. na vyni kaju 3ô'1.
y
yllárat" vo!"né siete napr
p
y fl C om .. Imembranae fenCSlratae . napn
claSlJcke. mem , ..
- r b
mikroskoplU ich momO proll rôznym chemickym a fyZiká lnym
.. al e zase su ve ml u v
Elastické vilIkna neregeneruj u, .. a inym pankrcall c\., ym fermentOm,
IfYpSin"ich nerozkladá, natravuju s h rekurlor Je
- 'L clastick)'ch vlákien oie Je dobre známy. p .
Mechanizmus VZ!1"'U .


2
3
A
B
c
Obr 16 Druhy vlfl l.en \äzlVil A- kOlagenove
I -Icn\...ý zvlizo),. kol agél1ovych vl ;1 \...cl1 ]. hrub)
zvli zok kolagéno\'ych vláken, 3· elasllcke 11
e lasrl cl,é \' Iá\...na v n edko tn )' .I l lve, C- 'ellt.:ul IIlC
\'I;\ kna 1" Ofl<l Ce siet' 0).,010 tu),.ovych bunie),.
h , l 'kladná IWlOl1I I !lm9
7nldadna hmol9 "'äzi"'a Je '" 5vetelnom mikroskope amorfna, beutruktuma "b"""';'Co,",.h,,'
ol..rem vod) hl nvne rnukopolysac:harldy a bielkoviny. Je mierne I'A.S potitlvna.
VyBil' l)menOVane zlotky. leda bunky, ",Itlkna II. zäkladna hmota, niC su rovnako
\!C'tkych druhoch ",l!z.va V IlIcklor)'ch dll,lhocn Jedny sa môtu vysk)'l ovaf vo verkom
me v menšom množstve
1 Druh) \'lizj\'il
V z!Ívlslostt od proporcionálneho tasluperlla Jednotlivých zlotiek "':Itiva !buniek.,
w\" ladnel hmOlyl rozli šuJcme nlekoll.o druhov vllZ. va
a! ni edkr lwlll1'é!!o\ t lälho !obr ISI
Rledl..e väZI\'O obsahuJc ru:dku, ľ ť pozoslávajucu z
rcul..ularnych vlHken. I ol..ách ktorej su rôzne bunky vlziva. obklopene mnotSlvom
tM,l adnej hmoly tn zlotk). bunky, vlékna aj amorfné. hmola su v riedkom väzive
zhruba rovnaJ..o. Dve naJtaslej$ie sa vyskylujuce bunky riedkeho kolagtnovtho väziva su
a maJ..rof;Jg} . 1I1e tasia SI lu l'ysk)Iuju IIj time bunky. plazmaud..é bunky, tukove bunky,
elemenil J..fI'ného pôvodu. hlavne lymfoC}Iy II granu loc)'ty.
Riedt-C I.. olagénové väzivo j C vel"nll rozSlrene v fudskom organi zmc. Vytvára str6mu
organo\. fOnJlUjc väZI\'Ovu tast' II podsllwiCne vllzivo lni viacich. dýchacich a
mo'no ho )'Idle!' i pod epllclom scr6znych bllin lpohrudnicc, pobrušnice
Obl.. lopllje sekret ll e oddiely t linz a svalove elclTl enty. pre ktore zaist'uj e výživII .
\Jz,vo. ď Donala prestupené !..rvnymi cievami. v organoch má nielen
podporného apari tu. ale hni dôletllu ulohu i vo výllve funktných tkanivo ť
1) 111foc)tov. plazlllBI. cl..ych bun iek II neutrofi lných granu locylov v riedkom vazive
miesto v obrannom systemC' organlzmu
h l T .. lttl k"II!l'éI!9ye ,'.!! z!yo
1 uhr kolagcno\ e 11izivo mlÍ mechani cku funkciu II preto 5a vyskytuje hlavne lam, kde
mcchonid.t ufatenie Je bohalt na J.. olagt novt vlákna, v mi ere sa IU vyskytujú aj
dl!sti cl..é Z mlllo č buniel.. SB lu Ď
t Inerormovantl ť ",!IZIVO lobr. 17/. !j.Qlb,t z)·Ilzkr. I
,,1<ikC'n sa v fl01ll v.sfo\ ito prephetaju a takýmto spOsobom ho vyslužuju. 5a
relicul are denni S I..ou, al e aj vo vllzivových puzdrách
nlcktor) ch orgáno\
Obr 17, Tuhé neusporiadane kolagel\ove
VIZIVO z dermis kate, l· p!st"ovi\o
preplietal\e ZVllzk)' kolagel\ovyeh
vltlken. 2· ľ
I A.ko priklad matno uviest" f ľ ktoré majú navi ac

ľ na -fah. Kolagénove su '" ň
lobr. 18/. -
3 Obr.lg. Tuhe usporiadane kolagenové vlizlvo
Uachy I- fibroblast. 2· zväzok kolagénovych
viIiklen. 3 • perilC'ndmeum mtC'mum
4/ n u !!r!;h ' d lQ r ' 61 fibro' ,' .. "",]
TenfO 4n.h obuhuJc "r" ... tnc c!.uucH vUi.n" a len .e ml m o I
h
""
D
ohalé za fY""nlC cla 11I:i.)'ch dodA'"IOmu(o druhu vIlIVa kol.glllo,)" cn,... ť h ' k h
sl.,e 11ft zar.mefllc. .I.lIIO Je dobrc mUa om II ovame a a on6 le
sp&obtlJuc, 1a1i umlle. (hml O SI ,,",II do ť plIvodnéhoSfaVIJ
\I rudll.om OI]anl7lOc • .uno SI v dvoch podobkh' .
! 'CDwrQII (bu n, ch,l>IocI II $t)loh.) oldclI Dl. a u IIld:toryeh
v 11$.1IlIthK. ,
" ' >jIrV mc
mb
p1QI 'membnn)c fCndlf1ltao' \ IUlllc.l medIa da,SlJck)cb antnl
mcmbrM) Sil v ITenc eln usponalbnc I 1 p'ICSfOlOCh, medzi nimi '""""!(I
librob'astya bunky J'"llJrv. [JIlIICi.t mcmbráoy su mieSTami predcflIvent
fcnelltllt." .h) umotmlo d,flizlu t .. ln, JIl'c bunly v II1cdzllilmelimych priesToroch, a sú medzi
ml vlalo.m,
d ruhmi ) h u n
ľ I.I{II·O Je chaf1ll lcfllolaoé I)m. lc Je laktner
leo .crml milo medzlbullko,eJ hmOTY.
podob.kh bIel) lul.. hned)'!Ul U sa vysk)"fuJe lalmer výhflldnc
BJdUIll. lobf 19 ' 51 u.ladj l unl\"ll.:lIOljm)eh luLo,,>ch buolek v
J.1Qr)ch J.l1di JC obl.lopcllj SICr'OO reltl.ulam)eh vUklclI V prlcbehu ul radallla tuku
buoJ.) .ltboJcho u'OrIlO''IO'' l bUIIJ.), lI1otno, nej ť nleJ.oll.o men.Uch tukov)'ch
tuko.om tl.llf1l1r NI.O\'(" huni.) f)m, tc JU husto lIatiafent , svoJ pôvodne ľ
pol\gonilnl
IklflllO J.I t'SIO Org&rlIZUJC \ sli Obopnll tt vrslvifkou
ln'nt l.pll'!) • oen-o.t lctvltk)" tkanh'o Je bohato i
ItItno ... VlSlytuJc sa predov!elk) 111 v ,'aZIVe, ale tiet v omcnlum
I \ tClwpernondlllycll pndlOtoch
IlimIO I)m, te u • 110m u5kl.dnllJc lul , hirka bohatli na entrglu, slúti
reun-o.If CIIC'IIC PodlOln} lul \ccll..u slull . ko tcpelo! lzolaem! WSlva, chrállloca
\>"t\ol N. II1Ck10l)ch PlICSIIch, 8i.O oupr fl U dlani, no chcJ(hdl.ich, v
hCH1 I.:IOl)ch ulohou JC mcchoOlcl:i ochtlIfIa
Obr. 19, Tukove v!izivo
l-prepri1ka z č väziva. l-CIeva, 3·tul.. ová bunka ulli vakuoljma, <I-Jadro tUJ..oleJ
bunky
U Embryon" o, "!hjt'o
Embl)'oolilne vlzivn nonnli Joc jc v tdc fJovelm Icn embryonálneho 2:I"(lfa U
ť sa môte ť Icn J:a Stavov Imyxómy/. V)SJ..)fll)C sa \ dloch
podobách:
!liiC;;;;?1atiij 201 je typlck)'lfl , ni c Specmll zovanyOl väZivom vyskyllljucim sa v r:lnn)'ch
r mbl)'onálneho t iv01a, ktoré pOstupne Oli LTIe za sMasného diferencovan ia Jeho bunleJ.. v
bll nky VaziVIl , chnlpky, kosti. hladkého svalstva II pod. Mezenchymove bunJ..)' Sil
tvaru, vyd4vlljli množstvo vetviac Ich sa výbežkov, klore sa späJIlJu s podobnynll
vybcll.··aJJII susedn}'ch buniek. Základná medzibunkové hmom je riedka., tekut4 Kola"énové vlJJ.. na
sú tenké a Dl !!o Z mezench}"'Jnu neskôr vzn ikajÚ mé di fe rencovane fonny chnlpt.:a
ť a hladké Svalstvo ,
I
Obr 20. Mezenchym
I'jadro mezenchymovej bun!.. )', l -kapilára,
medzibunkové prleslory
hmOlOu, <I·mezenchYmova bunka h""di"",I_.
haTu
IO\lj ,li preds13vuJe cmbryonálne väzivo, ktore sa vermi podoba mezcnchYtnu.
l(lhro 'dZI'3 su h,iczdico\lllé. podobné rnezenchymovým bunkám KolagérlOvé vlákna
, nlczelll:hymc Za!..ladna medZlbunkova hmota ma rôsolovitu konzistenciu.
pl'meno,allir 'U]JartonOI rôsol Vyskytuje sa \I pUpo('niku
ft C1 IRI IPKA /CARTlI ,AQO/
I"/Hurka JC pOdl'0mé tkaniVO pevnej a zároverl PI ž kOI!Zistencie. kloré mr! dobru
[1!(.·c hamd}1ll vplyvom Dobre tl ak aj trenie_ Chrupka sa skladá z i
dlllndrocyl) J Z medzibllU!..oveJ hmoty, klorá pozOstáva z amorfnej a vláknilej Zložky.
rOll" nani s obsahuje rmil o bumek, I: loré su verké 10·40 j..ltn. a ktorýf;h tvar
od druhu chrupky_ ChondroC)' ly su uložené v dutinách. zvaných lakuny Ilacuna
Chrurl.aJe bezclI',ne II.anivo, ktoreJe vyživované z perrchondria.
h n chn/W.ti.!rmjC \äzi,' o,'á vrstvi', pokrývaJuca na povrchu katdu chrupku Ivyjmuc klbné
ktura Sp/ostredl.ma výživu pre chrup!..u, il ktorou sa chrupka pripája k okoli u.
z d, och .. rs!lev
- vhiknueJ Istralurn fjbrosum/. vermr pevnej. obsahujúcej
I'h'k.':Jl a niekol'/..o fibroblastov Cez tUIO vrstvu pres!upujú cievy
nadeduJuccJ
. I·rslv\ ,owomri . chondrogénnej Istralum chondrogellicuml bohatej na bunky a na
tejto vrstv)' sa v pripade potreby pre/llieriaju na choJldroblasty a produkujú
I)..ani"o
Uruhy chnulfl·h
il " ll' hll o, ii chr-unka Icartilago hyalinal -/obr 21N
H\alinO'3 chrupka Je druholll chrupky v I"udskom tele Chondroc)'ty sú
cenirailIe ulotenym o"ruhlym Jadrom Ich cytoplazma obsahUje okrem bewých
mnohll'o gl)I.ogenu a tukových I"kluzil Chondrocy!y lv č 3. 6/. ktoré č
1'7nrkaJu delenim z Jedného chondroblaslu. zostávajú spolu, ncvzdial"uju sa jeden
\:.lliirajU tzv. izogene!ickt sk lipiny Základná hmota. obklopuj úca bezprostredne i
""upmu. ,Jc ba70fil ll á il lentu balofilny dvorec spolu s izogenetl ckou skupinou
Ichoodronurn/. Základná hmola medZI chondrónlni Javi mrernu ,"""hm,"" ".
pleparale je Zák ladná hmOla v h}alinovej chrupke jé hojmi Fibriláma
dllbunkole, hmoty,e zasIUpena kolagénovYll1 / vláknami, ktort: su tu málo č a V,"",ri")!
podobne a"o \0 rarbenOI11 preparat(' . su maskované, pre!..rvté základnou
2
2
6
A
U plodu chrupka
prevami! hst' §kelelu.
č modelmi buduclch ko\tl.
su lleskôr nahradent kOJl/lym
tkani vom
U dospcl eho č hyaltnod chrupka
vytvára č konce rebier. chrupky
nosa, hnanu, č VÝSluŽ
a priedušiek 3 pokryva klbne plMky kosti
hL El astickÍ! sbp mkP IcartHago elastical .
lobr. 2lBI
Elast ická chrupka Vysluluj e
Eustachoyu ruru. hrt3novu prichlopku
lepiglouisl a vytvára nlekt orl: drobOI:; k.osti
hnanu Icartilago tunelfonms a comiculatal
Chondrocyty sa podobaju bunkäm v
hyall novej chrupke, lente v lakunach sa
vyskytuju jednothvo, alebo v dVOJIciach,
nevytyáraju vAUie lzogenetickl: skupmy
Základnej medzibunkovej hmoty je v
elastickej chrupke menej Vlákniu.i zlotku
medzibunkovej hmot)' predstaVUjú hlavne
vlákna. hoci su tu prltomné aj
vlákna Elastické vlákna nie sú
B maskované základnou hmotou a preto sir
dobre ľ y prep:uitoch.
c
rL YlizjY9Y!Í cbrupka lcanilago flbrosa! .
lobr.21C1
U tohto druhu chrupk)' domm<mtn)'mi
elementami su kolagl:nové vlakna,
vytváraju prevab1u č ť
hmoty a sú zoskupené v pomerne hruhl: a
zväzk)'. Základnej medzibunkovej
hmoty je !u pomerne málo, takže jej
množstvo ť kolagénové
vlákna.
Chondrocyty vAziyovej chrupky su
vretenovitého tvaru, ľ viac podobné
fibroblaslom ako chondrocytom mych
druhov chrupky chrupka sa
vyskytuje v symphysls pubrca, v disCUJ
illtervenebralis. v kl bll )'ch meniskoch ap
Obr. 2 1. Chrupka
Á-hyallnovli, B·elastická, C,vlI.zivová, l ' perichondrium,2-chondroc)' t, ).chondrÓn, 4.bazofilna
základná hmota, 5-elasticke vlákna, zväzk)' kolagénov}'ch vláktn
4
5
6
7
8
. I
Mikroskgp;.::!; ;! !/ry!;(,i m II dru " l' knnnt lw l !;anjq
predsravuj e pevmi a tvrdu vananlu spoji vového II podporného rkaolya.
IIIC SPOJI I .t, ť r).antvQ sa skladá l buni ek II Z medzibunkovej hmoty, a I
amorfnej V medzIbunkovej hmote ujoženI! soli vápnika Ihlavne č
ť kosrntho rkan" a, te S8 Sláva rigidným a neohybným. Na rozdrel od , h,:" ,ky k,,,,,, ,
Je vlIs). ulanZQ"lIm! I krvné cievy vsrupuJu do neho Jednal,. z pe,jostu il jednak l I
Bunky kOSl' su u/otent v du!ml.ách zvanych IaelIna.:: msjum Z bunkového lela OdStupujú na
SfI'llO) lenkl! rybe-Zk), ).IOn! prebiehaJ" v Jemo)',h Ic an.:ihkoo,:h zvaných cana!;,,,, ; QSSjum.
U tlo'eh Je kostné lkanwo organ izovane do lamIel podra toho, ako sir lamely v kostnom
usporiadané, rozlduJeme kostne: Ikanr vo klore: vytvára hlavne ď dlhých
kosme lhuOoIJté/. klon! ň ep,f)'"zy dlhých kosti II kr.1tkl: kosti .
A
B
c
Obr 22 A,S,C ť tkanivo
A- Komnllk!né II Snooei ów r kOi!ni! Ihnivo I
kanál. 4· Haversov Sysrém,S-i nrerS!icirl.lnY ' periost, 1-vonkajSie ť
ť ť lamely, !l-dutInka $pongiózneho SyStém, 6-lameJa Heversovho systému:
kostného rkaniv, . kostného tkanI va, vyplncn<!. kostnou
. il' I "
(fibr6lna) vrstva peri ostu 11 Vnut I
lamel ' 14 - orná (kambl ova) vrstva permstu, I
kanál, J6,o5Ieocyt, J7-lamela y, -lPterslleláln)' syslém: C. /iaverSOY systém.
. 6feme na ť rtlt Cti ,I\ "t
e kon/paklll dJllfyzy kJ'}'l;i 1"1rI
i Ipbr, !'Ia Pn č č mMnl] YJ, It , I ,r 'k
broela5I1Ckym vl!zlVom o II fibróZUel y rSlVy ISlralum flbrosum', n"
. SD skladá vUIYy Istratum o, leogenlcuml hollate] II' k
V.lákCll
d
a kosmého tkllnl ya vstupUjU zvtl<tky ,,- i\ h
elc1"enW Z penostu
k
o lfibme perforant est- /obr 220 /. klorých ulohou Je fixovat perlo I'" po\l!\. ...
[lY. 5
h
.mry
n
vc yhl . I 'chlO vlákeo č periost sa pomeme ľ odlupUJ'; a \I 'IV"
j(OSfi."Na t Pod peTlostom dlafÝ7y po.:orujeme syslem rul Idl,l' h
tkamV3 je . r.., fk, , • • ., J'J. obvodu Sú IO IZv yon, ť
t bo JnajÚ dla • .r ru po ve J .... I oj
ISlIuel. klor. o ,P . les eXlemae!, Pod systémom ť lamiel Oill- la ul
lIae cIrcum erenna .... ,." .. 1L.lX.' t 'my
/lame kmt ho kosmt ho Ikaniva Iypu I-Iaversovho, kt oru !vona IlV _
hnlb! \ITSIVa kompa . I b 22C1 Pod pojmom Hll versov systém IOSleooum rUlum,em
. ,ml
iFWnc
SVS!ewy o r. . I I o I (Ol
a lP .• '1 ' utvar ktort ho stredom preblcha HaYCrsoy kanäl Icaoa IS cenira Io; t;: I
h bosltnoy rurovl y , k I d Ian d, •
nl . . äzivo a ktorého st enu Ivona na seba oBvrSlvené, CJr u t\me usporia aoe I
oSleocyt y. Susedoé l laversove kanáliky su VZajOmne
podo nymb' ha' úcimi volkmannoyymj kaoillj kmj leallales perforaol es/_ InterSll cliÍ lne
pre le ' h '" b lc' t č
b' I 'ch Haversových systémov klOré v procese pr estavby kostne o I anl va o I ta. u t
zbytky yva Y . ' 1. tú n' i systémami MM.u ť rôzneho tvaru a verkOSIl Oovnll lr ..
nahradené novovznl"nU.J ", . . •
od tejto mav)' kompakIného kostného tkani va I-I aversovho ,typu na re.:e dlafyzou vId Ime menej \ly
ymj[omycb š ť lamIel Ilarnel/ae <:lTcumfereoll alcs lOtemae!. ktore lemulu
pnift riu ň dutiny.
V kostnom tkanive lamel y V)' \Yáraj ú kosleot tdmce Ilrabecul ae osseae
l
ktori "J
vzáj omne vetvia a spájajú a lakto neúplne č navzájom komumkUjuee dUll nky, plnenc
krvolYomou kostnou ň lobr. 22M
1 ť losleogenesisl
tkani vo mMe ť ď priamo z mez.enehýmu, alcbo na mi eSIe <: hrupko\lého moJeI u
kosti. V prvom pripade hovorime o dezmálnej Idezmogénnej alebo mtramembránoveJ
losteogenesis membranaceal, v druhom pripade o chondrogénneJ o5teogeneze
cir1ilaginea!.
a! DtzmAlna osteQgenéza
V pri ebehu dez.má/nej osifikäcie v mieste mezcnchýmového blastému, kde md vlnlkat' kos!'
vytvori sa osifikafnt centrom !centrum ossifi ca! lonlsl Mezeochýmové bunky sa zmoolulu a
mezenchým sa ť Mezcnchýmové bunky sa postupoe transformuj u v oSleobl .. ,ly a y
zvý!enej miere ť medzibunkovú hmotu a IO Ill elen základnú, ale aj ...-I.i.kmlu
Niektort z QS!enblas{ny ZOSlanú uväznené v novotvorenej medZIbunkovej hmote. $lra<:aJu kllOldU
os!a1nými osteoblastmi a pOs tupne sa ň na osteocyly_ MedZlbunkova hmota OO"-OlvorO::II ,t",
kostného Ikani ya nie j e zvápenate lA a lakélO kostné tkanI VO nazývame tLJTllvl,m
Na povrchu č os/eoj dného !kaO/ya sa okoli lt mezenchymové bunky z.orad'uJu do Jc,ln
viac-menej suyislej vrstvy, ň sa na ostcobl asty, ktort nadobudnju .:hruba IYilr II !th
súvi slá vrSlYa nám pripomina vzhl'ad jednovrstvového kubi ckého epuelu Tieto r
produkujú d'alSiu medz.ibunkoV1l hmonl, amorfnú i vl áknuu, navrSlvuJu JII na povrch 11; 4
tkaniva a niektoré z nich sa odpoja od zväzku oSleoblasto v a lOsi anu v rlOV'jty Ir II
tkanive obklopené medzibunkovou hmotou. Takýmto spôsobom '- oSlrOyCekil tk
jeho postupným raS!Om vznikajú trám<:e /trabeculael os!eoidu, ktoré sa spuminall)'nt I
ď č poslUpoe sa vzájomne sp<!.JaJu a taklo vytvaraJ U Ir. III I
osteoidného tkaniva sa postupoc ukladaju so lt vápnika, Co ň hl St...utotflO\1 i"""'-"&,,,
tkaO!yo sa ň na kosme tkanivo. Tokto vytvorene kostné tkan iv() p(j,Ulchd pr
rredchlldUlJucom odburnnl tkaniva osteoklastmi . InlTamcmbrnnovou
vu"kaJu kosti č krytu, prevažná väaina koSli tváre a clavicula.
b EmlochQodrn[na os,fildc ja lossificatio cndochondriaJisl
Endochondr.ilna OSifikácia lobr. 231 je foml0tJ
chropko\om moddr buduccj kosti. č procesy odbil ravania a d
v rovnováhe. tim dochádza k rulU kosti do d/žky. Endochondrálna
Ciey 7 perichondria do č centra. Ti eto nesli so sebou
D
Obr
Fnchondralna
A.B,C·'>I:htnla ""'lIIPU
prl>l:C'U V
mo-dch dlhej
kOSil
póYodu, l ktor)'ch niektoré sa trnnsfonnujú na
odbura\aJuce chrupku, mé v g:'j!mbhL'jty, kt on! produkujli kostné Ikaniyo. č
sa \}1Yorl v chrupkoyom Zlikhsde dutina. tzv. primárna drr!loyj dutina !cayitas
l ktorej č cievy rastu smerom k ncporuSeným oblastiam hyalínoyej
OSlfil:.afný proces. V epifýzach dlhých kosti č proces sa 1fri lutovitc na
dl8f}Ulch dlh)ch kosti lento proces sa !iri od primamcj drciiOyej dutiny smerom k
oblash mctafyzy dlhej kosti hyaJrllová chrupka odbúr.waná postupne č
3·ep.f) za. -4·coctlOndral.
oa os.fll:.á,." v
D·obb.sr" rastovej cl\1up--
pmlup901
oSllil:.iltneho plocesu Di

dl3f}lY dorastá, Jcj chondrocyty sa množia a takto YlJ1iU me13fyui ma č '''''''''''>ll",
cartllago crescentiac/, ktora č rast dlh}'ch kosU až do syojho zániku.
Pn šlrelll č procesu č cievy rastú z primárnej ň dutiny
rastoyej chrupke paralelne a ich kOll cc. nesúce chondroklaslY, sú približne na jednej
tak Umy HMie l obr. 2JOI II. č cievy svojim postupom zanechävajú f!lcdzi
hyallnoyej chmpky v podobe tZY. smeroVÝch ltámcoy, orienlOyanych v
procesu l obr 230 IS'. Na ti eto smeroyé trámce oSIeoblasty, vznikajliee z
sprcyádzajucieh cicyy, ukladajú nOyolvorené osteoidné tkalliyo. Do tohto tkaniYa sa
vápnika. č sn oSleoidll é Ikaniyo kalcifikuj c a ň sa na kostné tkanivo.
Ak sledujeme postup endochondrilnej osifikáci e diatyzy kosti od primárnej
smerom k epifýze, môžeme y oblasl i šlrenia sa č procesu ť ľ
!obr. 23 D/:
· zóna uonmlluc;j h}'!l lfoQyei
· zóna dQ@5!ajtjcej chnmky, chondrocyty. ktoré sa tu rozmnožujú, sú v tej lo
usporiadan!! do radov alebo stipcOY
- ZÓna hynCrJrnfi ckC;i chrupky, ehondrocyty sú ľ hYPertrofi ek!! so syetiou
cytoplazrnou
· rona hynertroficbc;j chrupky zyAnenajelei , podobá sa predošlej vrstve, len
zvápenatelá
· Unja c;rÔzjc;, v ktorej sú v jednej úrovni konce č ciev, nesúce ehondrokJasty
· zóna Qslenjdná , v ktorej vidfme smerové tr.i.mce a na ich povrchu ki
tkani,'o a do radu usporiadané oSIeoblasly
- zÔoa ossifoouo6 Ikost'olvomál, v ktorej dochádza ku kalcifikácii osteoidného tkaniYil il ku
primárnych kostnych trámcov 5 noyoyzni knutými osteocytmi.
"'
Kontrolné Qt ázky'
l. Ako klasifikujeme bunky väziva?
1.:(i)pište skladbu plazmat ickej bunky.
J. Opíšte skladbu riedkeho väziva.
l
11
"
16
17
18
19
- I.
7'\fStv8 norrlHiloej h)'ali-
novcj g.vISlV"
dorastijUCCl 1)-
HS(ViI
clllupl}. IO·vrstvil hy·
pcnrofickeJ lvapcnatdCj
chrupl) l·holil
I osteoidOi!,> 13·
vSlva osslformniÍ. 1-4-
per;ost . IS·chondroblasl.
16·Clcva.17_vrstva OSI co·
blas!ov.1 g'smerovt trám·
cc. II).V[5t"a QSlcoidného
tl:.aoiva
-4. Vymenujte hlavné diferenciálne znaky všeth.ých troch druhov chrupiek.
,5. Nallorých miestach organizmu sa vyskytuje elasti cká chrupka?
6.
I
Opište skl adbu diafýzy dlhej kosti.
7. Vymenujte a opíšte zón). ktoré pozorujeme pri endochondrálneJ osifikácii
V L K H \ '
ISANGUIS
h. n IC , orCRnu mc knmll nlkatn\ spája '<cIl y org:in}
/abezpct"Jt' kl,Ha ,l t lll Q ,l oJ, od !'I \l du uhht ll Ch!'l mClabnhln,
tllm05fou hun,,'l oa ., bran)schoflnOSll nrgall ll nlll :o lla1;onll\osfou
Pt..,n rtlz!x,r kn I I" ledn\ m Zl' lJlo.ladn) ch JI:lgnosllclo. ) ch 'JklrCni ! loci ".,!cil "
",cnen,e kr>, rc-bi u, "",,"\1' (\ dokQn3 ') ch fl ri51"'I'" le ne,) hnllme poznaf
,,,rm,"Jn).h drmeo""
"Id Im!'l f1<'IItJOIC p •• utl\a kr> nl nJlt ru Zls"'"e m(lf(oI Ó:ó
iu
. .' "I""",
,
slo.a Maj':' schopnoS' (j lap,dc/) ll!:. hl ."Io."c'''w ".11'
. <., 1>t'" l"JIo."j-""cll,e , I
b,,"lo. a po' . . ",.If.' (k!1,,"IC 1·1< r.I
Lafarbcllc jadro Ka,d' ľ "',1 ",I l".
I n I II 111310. • n',I ;dlo.l"Juu ,"Olll"J, U l<I'hu I
leu1o.0I:}10V fa rben)'ch podr., 10.1 r ,ch llem,'I"
grall ul a nan,ame .. , aou 9"t Innlo.I111 \, 10.,,1
a Ich farhlld noSI SU du cLl , l I ,Iulo.,," Ik ,JeI111I,Io.,,,·1 I II
poutlva p,n" 1I1ellll 11\,1"'"
II I Icu\; OI:' IO' v SI cleI""m ""10.,,,,10."1" "I J ll, 1I1 1\ po, " l'" "1'111
)'':11' a r sa budcmc dela.lllc I,IlIhu,ll mIIrioI"!,;",,, l" n .. ,
1o.'1l érl a relO rl Idlo olcJa ,ch p"dl a t,IIJaJlI' ch ,,,,,).,1"
• pfi pou!111 line 1
C)(('Ipl:Olm' . • )Mnl! rozo, ch druhO' growuL :O IÚ. to IIm(11)uj" p07naf Icd"OII,, !! druhy
narel)eh knn,cl! Vaten) t,wlcf SI ,(alo. Ulcdom". l c , "a,crt
kr> n,' eltmcn(' ' ch S1l ,'3SII )u \ nhronc "nr a .ase" C.I IUp!;lzm) teda
1.;,.. , kl,.dj I k,.. nCI pIanu> a fnrmQ' ch lr> tlemen1o' "ro na plazma ni c Je
gld,\ IJU",",II,1 <:O I>lIIkll1l' I CI"" :ol' k" np' lu (Mmo' all ) ch o.' ch el<' mell lOl'.
<" ť a _ I l ;( II II I
l!'Imoe , . I J
.. .:KOI L 3 V \;rvl1
nm
ru:tislo. u ZOIr' ;11" 1< • I",JIIl 1'"1111'1 p,·,·)lllp'IIII ,.:n)., '. ,
_ v rp'l' k' . ľ zrel)'ch fomml JC IO _ I:' )1111 ľ "\:pr,,, "k"W la"klUhkn \""
.\ CR)'TRQO' TY. tERVENF KgV! Nl\ y
Su Jedine bl.lnl) I or!!anIZOu' bez Jadra MaJu tI ar o\.. ruhl eJ plalllltkv a
III' , Ilommoll(' l om f',(lSlrcdl 0 " s3hlllll len knné f:o rbh o helllo!.! l" tnn .
nU'mb,., n" MJJu schnpnosf pmodzcncj P" Io.Jp·lhinwm ;ict,st"om.
1.:J Inn K","k\ "111(0 rozmerom Il Jl\,ame normoC) II Ich základn; rozmer sa
bu,loJ; ,cka ml,'r.I. prelO ť SI JU In ak znpnn; iilnl V ' ·· )"""""";0'"
nDlere Il."dnolll\o. Inul mntu lendeneill " ,var-ll' sIIpce \..rlull e\.. TnmUloJal'u
prelo'c U(I"M pfl pn01ln;o na najpntclnejSie
knl, leho , I mm
3
'tJ u muZa normalne nachádza pfl cmeme 4.5 - 5. 5 mihona 3. Il
1111111'11(1\ Jeh Zl> nll1l'SI )e okoJo I:JO J uj
/}Io.rem I krl l za podllllcnok aj Cast"
'Jt,"h ,'r)t"'l'1hl, Jrc klorc su menSIC Jim nazp ame rnikrocyl) a IIC. \..Iore múi 9-
'"lIInl,ncYI.I J
I r.1 lr"CI I obsahlllC Io. lnf) m transponuje a O\ld llhhfll) Na tLIIO
perlel rne pll5posoben} BI\..onk:i\' ne prcli:otcnie povrchu IImotr'luje. le v
flOHchom gule. sa ť za opllmáln} . JC" motne a1. 20 - JO O,o_lné
.Dalcl lemo I\ar ť vermi efe\..li,n) pn rýchlej \'ymcne väzhl pll'nov ktorá
P: llcach a orll 3noch Pfi " arl." gule- h) rranspon pi) nov z ccnlr:ilne-j t:I S1r
rl!rncyll pólodne obsahol'a" Jadro uko zdrol mformac". rocas sa
I kri Oli omcJ drcni , Iar su "yplavollmé do
SIU;;'; u sa ú\..rem zrel)ch f{lflem erylrnC)IOI nachadza aj ich predposledn}"'
, - r c", II ť sa aSI po lroch dnoch 113 Cr. troCI 't\' . Vermi sa na ne
a t v C) lOp ume poloruJcmc bazofiJne pltl ene JedJ1a sa o .
Č pol ynbozomol' .
II J F1 1t.,;OD' lY . /)IE! F t.,; RVJNKy
\ ľ flthlleldw llr I ti
, alC 11' . nle\..a ť \..uMc úd :\000 _ ť 3
(lntcr pmutl/eJiC dl't a a c ' \ mm ,
,.-mt"an,'lnn,'ckmeJiII \..10' \.. I ' J od mnoll ych injcll vpIYI' ol'. Palria
. (. u uJu I \..1\ 1 Na r..:ozdll.!l od S\'oJ u funkCIU
alliva. .
l ,. ' fI<u fagoc)'láfllU schop"osl \ I' t> )., lh
v)'tvorcn.! l nle).,or)., )"ch \Co;lII\:IlIOI . flC >CI UII"
.1 segmentO\' . Obsahuje 10111" UJ ",{ldr,II
po 'd c., o Jadier\;a v Jadre nevIdIIo Priblrl'.ne Jcdnolll z .J8 "e\lllofllo\.- vldulIC II lI\;U
' ulellomo rOli ov . J I l
• \. ,. " .0 "."·o'flo.u alebo \"r:I1).,1I l,tln\.. u So potlO11l II IO
Ba'J0VO IC I('S"O " .
vek neulronla. fo Je lna)., .
cylQplazma zaber:i v bun\;e l' lnt IlIl eSIn ,adro :1 "h<;'llnqc' .d'" .... 11.:cll"l\\..e
I'culronl1\e granul) SU na nmoh) ch prepar"lIIch 1I n101"\..O ,":llc.l.c I(h I al\....:o , "dclll..:o!ll 11I1\..r,.-\..t>p
• u\'jdim
e
. !'ozoruJeme iba. t e cylopl azma Je Jemne zrnila a ,u IOplazlIle fI,iloI II.Id, cl, 111
1
IYP omnoho dobre má fl.' rvcll ofialol'u I<lrbu O"hre w l.trhncln..:
_ anirom, prelo boh nazvané a\.. o azurofllné a tvona ","wnl<lllI\
-- .. -
' Enzjnonlpé " rapuloeyly v krvnom nalel'e zaheraj u I . -1°0 leu\.. oc) tov. la\.. le Ich ,e LO - \
· o"ll Prjcmer majú 12 14 1-1111 Ich pOt Cl II ldril vych rudi varI abiin) l'zhLldolll na hll'f) 1111\ \ o
hodinách sni pa a ráno ma klesaJucu IcndcnclU V \"f\nolll flet ls\..u sa S
in dostávajú sa palom mimo MaJl l IIlcnS.u IMnu ť ,:ozlIh,Iilu ,Il
nCPrjlvidclné, s ná.zna\;om pseudopodli .
Jadro má dva segmenty_ ktoré su spojene tcnk}'m pru1\.. Onl ť ChrolllJtln I men':l
nahuslcny/ preto jc jadro bledSie a\'o v nculrofll och
Cyloplazma obsahuje mnOžstvO charakteri s\l c\.. ých svcll olomnych granu l N3. n"'C("lh
gr.J.nllly majú č alebo syto pomarant ovu farbu Je ich ,er\.. !.' množSIvo. "II.. IC
bunka robi doj em. akoby nimi bola nabitá
BaZQGlné <> ranulocYly. Medzi leukocytllll \' \..rv; zauj ima lÚ Iba 0 .5 DU a le Ich n\..olo -IO 1I111l \1
keq -sú v,krvi lak ri cdko zastúpené. v organi zme sa Ich ll 3.ch;i dza Id"\.. é 1111l0tslYO Pru;:mer ť I() I
!tm a nlaJú č kontúry. MaJÚ schopnos" fa \!oc\'tozy
lýehlo buniek má málo chromacinu. prc;o s labo farbi a fa l \.. o sa hodnoti Ma ol.ruhh 1 ,IT .1
len naznak sc"m'"tá"· J ,., .. b
:> eve e a za erá pri bližne pol ov;cu hun\.. )
C}10plazma obsahuje ve rké mnotsivo ,dl\ch !!ranil1. \"tore sa
farbu c)Iopla"l:lny a mnOZSlVa fa;bmc lch \!rau ul
IdenlLfikovalefny. •
farbm IIa 1I10dro Pre I 11\1
S3. ho pod3.fl n.11 I I I
2, AGRANULOC\'TY
Lymfne\1Y ZvlMI ' . h .
d
. . nosI OU tyc Io buniek je. ze cirkuluJú,
mc zlbunkové p d· . .
rosue le IVOf! kr vna pl azIlIa " lebo l} 111 fa
\.. rl l ale "J v rAi.
TVOri a Sa I koslnq dielIi ,I
\ ,,,,teroch III:lJlI rÓl nu ycrl .. osf. r.. lalt o priemere 7 - 8 ).Im. stredne Ycl\c
,dll" o [',iemc/<' III /'111 V IIIHII
J
Je 1000 a! 4000 1) lI1 foc)'lov. to Vlamena, te
pot lu ku"oel 101
POlnillllC dIa SUlo T a O "Ioré sa morfologicky od seba
daw sa rolOll1al ten scrologic"y. MaJu po sl)ku s alltigtnom il za pomoci Th faktoflJ
sa na ď "1011 morfologIcky bUlllek.
Jadro IC alebo o .. álllc il ma na Jednej strane prehibenie V) plna podstatnu ť
I mal}ch pnemer S ).Im a IO 7 - 8 tJm Na ofarbených
ť II farbu
loplalllla 17.hI"adom IIa -' l.sSle Ul edeot udaje o Jadre zabem len IO 0;' objemu bUllky,
obloue Jadra lem rarbr sa Y Iléteroch Ilil sIvomodro a lontrasluje s tma\ljm jadrom.
c' lopla7.1I11 ľ idune oraterral
",Ioooel!\ Ilona 2 - R aJe rch teda 200 - 600 v nrm
3
. Maju pribli.tne
I natcroch malu pnemer IO - 20 f.lm "ronGe)'1 Je idenlilikovot".
""neIIn !HlIele Ich d,f('r('nCIlICnrC od 'cfk}'ch Iynrfoc}tov Kontu!) bunky su vefmi
rnrrnlshO pScundl'odrr. pOmOCou , )chlo migrujú. V lrvi cirku lujú asi 3 dni.
J"urn mMe mni ICI"IIlI lonnbllrl ) tllU V:tfSmou)e o-"olne a ma aj 7.áh) by. Tieto záhyby
ť le 1I11111JJU ť a lebo Jadro Ola a! podkovovity tvar. Niekedy
IIar ť -"}ZCnl posJ..lad8llé v Illonoryte. Chromati n jc menej hustý ako v
pl"elr> ť tadlO blcd51e lafnrbene IIl11n modrol"i alovu farbu.
n" rOld,cr od hmfocylol' -"ytvára fast" bunky. Z<lfarbem\ Ola ,;,,,,,,1.,,,
(,J\llI ť \' nc) 1 Idlct" drobnl' nzurofi lne granuly.
C lflO/'o'IBOCYTY-I-.RVNÉOOSTlCKY
Su dlobnc crrlulul lll e fragmeoty bunleJ.. obalene membranou. kt ore vznikl i odld,ro',;]
10plazl11) OC} 10\' v J..oslnej dreni. Neobsahuj u j adro. V cirkulujucej krvi ich je
- 000 1 111m
3
"laJu IVar a -"ermi rôzne konlury. Na näleroch
Vzh rJdom IIa ich Ivar II verkost" pri vcrkom zvllfknl a pou2:ili imerzie
penferJlI II centminu ('ast'. Periférnu t as!" nazývame hYllloméra
centra Inu ('asr" :;ranuJomcra ' zrniui ' Zodpnledne su za uä1anie J..rvi .
Kuntrolne 0líílb\'
I OrB1e erylrocyt .
2 Opíšte granulocyly.
3. Opištt? agranuloC) I)'.
Obr.24. Fonnovane krvné elementy v cirkulujuccj krvi _ k 4-bazoftiny leukocyt,
- l-erytrocyt, 2-eozi norí1ny leukoc)'t, J_neutrolilny leu ocyt,
5-tr?mbocyt. 6-1ymfocyt, 7-monocy\
VII . S V A L O V É T K A N I V O
ľ
/l.ledzl preia" hmnl' patn laholU preiavu It mOln;i
l..onlrakl llmll1 liNe ob,ahulu ' '-'711<.'' or':;"llll.mO\ Schopnost" skrátil'
nar n;3111 •• · hlin).) . patrl3ct'). svalnn'mu
"lOre pama I.. pne('llc pruhnvllnCJ \ Pretože
enonnne prtllahl) "ar ,lJl.na pOU'''3 sa pillem 5lalo,,1'
tvona srdca nan,'ame I..ardlolll)ocyl} hI3,1I.. " sl-310"nu
bumd. Je ľ na lonu","clu l>1!rfcl. me prISpôsobená Sil
maju schopnost" SD ľ a oplil" sa prerlitIl" J I..onlrakl ilne Stru\..lury
m)'ofibnll tmllo,( rôzn) ch nrg:mo\ Ilfe ulme IIp\ pohybo'
Pre Ilst.ulOtn':llIe 10hOlO u > dlfer.:nco\ nh Iri SI alo> It.arll\ a
A. Pri ...t nl" I'ruho, Kilá ,\ alo, ina 1..051ro' :\
TlOrl orl!:ILII . lo.torc na7\\JL11C $'all V s.etelnomilo. ro, I. 0I"6om obraze pozdltll\'ch I
relOI ;.;101' \Idime na;lfIet prthlChHJUCC a Z .
11."1110 dnJh n8z.'an) pnetnt pnlhovana sl' alnvtn8 PretoU č svalov Je aspor'i .
pnpo)ena l- nejal-ej Cas ti Io.omy 1 nme JlI aj 1-051rO\ a SIalo, ma V Spo,llIosti s jej
fUl1lo.clou OII,ldHllta pohyno.' vôrou. JtI naz)"v:lme aj lôrou ovhidaná s\'alo\'ina
upoz,)mu'. te tento druh svaloItn) v)konal' a funkCIU 31 hez 'edomia TOll Je
urtlli:ho lónusu S\'3ISlv3. napr aby SIllC mali Izpria1llcnu polohu Kontral- cic tohoto l}pU
mótu r)'rhle. Impulzami z motorlekjch drah
B. SrdcOI li §\ a[O\'1Il 3 Ischo[Jná aut omllcie, ť 'ô['oul
strednu vrSI\'u steny srdca a v}bleha stasIl aj do kmer\a pruclllcc a hornej
podobnu slavbu ako pmCne pruhovanil svalo.' ina. ale nic JC ovládaná vorou Kontrakcie
z \Iastneho CCl11 ra maJi. pravidelný rytmus s ť zrýchlenIa frekvencie.
otu 15
II
ret "rulou

B· I ril a 1 II
ret pneflle pruluw,m m
svalom,
l· lzotropny u<,cl-
1- II cl
3- jadro
..\_ uansvrulnc
zvazl-y myof,brtl prldne
pruho. antho
pohtl-.Ll
5- sarl- olema
M)'Ofibfily sú vláknité Ivoriace základný obsah svalovydl vlal-i en lobr 16
Histologická stavba sa ľ na danu funkCIU 1')'501-0 vySpeclfll-o"alJ Tvona ICh
ŕ usporiadané bielkoviny aktín a myozín Ich uspOriadame l' pnetne pruho'anom II.,I-nc
hi>tologický ľ pneeneho pruhov3111a Tento slabšIe vIdIIne na
C. Hlad l- á SI alOI in a Ineo\' ládallli \'ôl'oul lP' h .

ale zvýrazni sa. ď ich p-ozoruJeUle pn polafl70v3nom svetl: r " (lu
Podl el"a sa napr' l:lad na slavbe Siien dulých orgánov a vyt vára aj SlllllOSlltlllé $I' aly. [ _ lIseky Isvetlé. rovnaI-o prechodne pre svet lo' a anlZOtropne A - u,el-y
pruhOvante a nl_ Je ľ Kontrakcie sÍl ovládané vegetatí,' n)'mi nervami.. pre svetlo' Svetli: usek)' sa MZ} VajU I - pružk}'. trnal 5"
A PRI ECNE PRUHOyANÁ SyAI OVI NA KOSTROV Á
V porovnani s bunkami Lllých tkaniv vli!kna prietnc pruhol'anych svalov §u neobvykle
lobr 25/. obsahUje mnoho JadIer. poe" klorych závisi od objemu vlákna.
Ilepravi delne valca so zaomen9mi koncami Dlh!' su od I do 40 mm a
O.I mm. Rozmery vlákien su pre kaMý sval indivi duálne. ale väCSinou su alebo hmbé.
Na I.a.tdom vlákne enormne ditl-a nad hrúbkou vlákna, eim je daný
predpok lad pre efektivnost" konlrakcic
Prletne svalove vlikno ako základné morrologická Jednotka pr ietne p",ho",,'ho,
Jt obalene plazmalicl-ou membránou. ktorú nazývame Zufasl!'luje sa na !irtni
komral-cie po povrchu I do vnutra vh\kna. Pokrytá je bazálnou membránou ,
Pod sarkolemou su ulotené jadr.!.. maju pozdižny I'tetenoviry tvar so zaoblenými
pmtne pruhovanej svalovme floveka sú charakteristicky uložene na ,y"pl".I:1
sarkoleme Dlhou osou su paralelne s vláknom. Pr i !túdiu pozditnych
pozor, lebo fahko Sl ich mMerne ť s jadrami fibroblastoy. Tieto su hrubšie,
nepravidelný povrch a sil umieSI nené v Sad;oplazma j e cytoplazma I
\1a vzhl'ad, obsahUje prote íny, enzýmy a SÚ v nej myofibrily a
A _ prúžky. V st rede I _ prúžku prechádza tenká lma\' á linia l llall.! Z - InllJ Jleh" l
'. č V strede A _ pní!ku pozorujeme svetlil Cast" zvanú II - pnlžok
. Elementámou funkenou jednotkou na myofibrile Je sarkomera lobr Dlh<i le 31
1m
aproximálne Je ohranifenä Z _ č lZ _ Itnlami l TlelO SPdJaJII nal IJ[om pOl.lllne ten'>l
aklínové liIament 6 predchádzajúcej a nasledUjúcej sarl-omery. Preto sa nJchaJzalu li I
pnUku. Pr i kontrakcii svalového vl;lkna sa sarkomcra sl-racuJe a Z - platllltl-} sa k sebe prlblti'lllll
Sarkomery sú poukladané pozdiž seba a vedra seba
Ullra!trukturli llle $\' 310I' )'c h ,·Iákien .
Mitochondrje Sil donälormi energie Vzhl"adol1l na energeti cI-il ť SVdlov;. lh 1 I ti-Ion
sú myofibrily obklopené oválnymi mitochondnami Mit ochondrie s mno!st\01ll kflst II ,,\
tesne ľ seba, takže vyl\'irajíl dojem mitochondriálnych Vel"ke mno.blvo flll 1)Il
sa nachádza aj pod sarkolemou I' blizkoSh Jadra V Ich ol-all [JozorUJeme ,'I} I-O"tOlt
je rozpustný bie\kovlllový pIgment Podoba sa hemoglobmu a Ile , .. h
ť tohalo pi gmcntu dáva svalovym \ láknam chara!"lenslld.ll
famu. Tón sfarbenia zfll' ISi od viacerých fJktorov, zvlaSt' veku
retikylym JC analógom hladl- ého endoplazmallcl-cho relll-lllJ \ IO
Vytvára na povrchu svalových vliklen _ myofibri l bohatu siet" navzaJom
C}loplazma h.ladkosvalovcj bunky - sarkoplazrna - je acidofilná a
pozdltnc oricnlované rnyofilamcrHy - aktinové. myozinové a int ermediáme.
su \ el"mi tenké a ich hrúbka je na hranici rozliSovllcej schopHosti svete lného m"k","",;,:
pretrahl) vretenuvitý tvar so zaoblenými krajmi . kOlllrakrie vlákna sa
pncstorov}'rn zmcmilll a mení svoj tvar. č chromatínu sú difuzllc roztnisené. V
ich môžeme pOlnýli!" s j adrami fibroblaslOv.
A
B--=,
Kontrolné otázkv:
l.Aké druhy svalového tkaniva poznáte?
2.0pište hladkosvalovú bunku.
Obr. 28
I
č
svalovými
I- jadro.
3.Ak)' je rozdiel v jadre medzi fibrocytom a hladkosvalovou bunkou?
4.0piSte sval ako orgán.
5. Vysvetlite pojmy epimýzium, perimýzium, cndomýzium.
6.0pište č svalové vl<i.kno kostrového svalu.
7.0píšte kardiomyocyt.
8.Ak); je rozdiel medzi kardiomyocytom a svalovým vláknom kostrovej
VIJI. N E R V O V i: T K A N I V O
ITEXTUS NERVOSUSI
diferencovaná živá hmota Nervovou ceSIOu ovláda ...
jednoduchá morfologická skladba ukrýva v sebe množstvo pOlnanych.
č schopnosti Bohalá siet' neurónov navzaJom
do refleXnych oblúkov rÔlnej dlžky a kvality dodáva
s ž ľ kontroly funkcii a ich ovplyvflovania
í č a podporná Funkcná je repreuntovaná bohatou
a ich výbežkov pr iestorovo usporiadanych v naJväC!om poriadku pomocou
i Nervové bunky sú ď svojej morfologickej stavbe schopné
ľ vzdialenosti od tela nervovej bunky a tým riadit' č celtho
"',,' "''",., okrem periv3skulárnych priestorov okolo hruMich ciev neobsahUje
nie je č tuhé. aby si lIdrtalo dané tvary. Túto funkciu vystllhy
fungujúce nervové tkanivo môZeme ť za urtit)' zázmk
,spracova!' ho, a ako rovnaky. zosilnený alebo wslabený vyslal' na pamCni
prepojeni a vplyvov j e č nervového tkaniva v mnohych
pozn3nom tkanive stále nachádzame ď š poznatky i
rt: . stavby.
A NEI JRÓN IneuTOcy1 pyreoQ[Órl
šlTl1kturálnou a jednotkou nervového tkaniva, teda aj nervového
;h";!''';'''''''kj <jm" že z tela nervovej bunky neurocytu {perrkaryónl odstupuJiJ vodivé
i a vytvárajú vdké množstvo spojeni {obr. 29{.
Obr. 29. Nervová bunka
1 - dendrity
2 - telo nervovej bunky
3 - Nisslova substancia
"----- 3 4 - jadro sjadierkami
5 - odstupový ž ľ
6 - axón obalený myelínovou
7 - Ranv;erov zárez
8 - telodendrion.
ľ krátkych výbežkov, ktoré vedu vzruchy do tela bunky
{centripetálne{ sa nazývajiJ dendrity. Jeden dlhývýbe!ok. ktory
vedie vzruchy od tela bunky {centrifugálne! sa nuyva neur,lt
ilar bunky je ľ rôzny lobr. 301. ľ pocw vybežkov
rozoznávame neuróny unipolárne Isietnica!, bipolárne !Slctnlca!,
pseudounipoláme Ispinálne gangliá/ a Ipredné rohy
miechy/o č buniek v eNS Je multipolama
YllkQS( nervových huniek je ľ vanabiiná od 4
{granuláme bunkyl cez 100 ! Betzove pyramldalne bulU.]
do 150 Imll ltipoláme bunk)" prednydl rohov miechy! VP nll
8 variabilný je aj pomer tda bunky k vybetkom Neuro.., k r
axony IGol giho typ U sa ľ na \Vorbe dlhych mozgovych a IIh.
SI.yN pcnfemych nervo' Neuróny 5 lnltl ym, axónm' IGolglho typ II J sa nathtlduJú napr: V
cort .. , ce . .. bn a c .. rebcllt l .. predstave uYedl eme. allelo tnulhpoláme) bun\; y prednych ,
rohov mIechy do ľ tenosoveJ č tal axl'oll bude dlhy 1,6\;m O pri emere IJ mm,
A B c
Obr. JO.
nervových bun iek
ľ potru výbctko
y
A ' blPohi my neurón
B ' pscudounipolárny neurón
C , mulupolárny neurón
.illnkO.H: nervových bunie\; j e v
Jednotli vých fasliach
nervOveho systému rôzne. V
lII ozgu a č tvoria
povrctlový kryt kôru
SUSlfedene su do utvarov,
ktorým hovoríme jadrá , nuclei.
V ostamých fastlach nervového
systemu tvoria pruhy sivej
hmoly alebo tiet tvoria jadrá.
C\1Qnlazma neurocylov je ulo-
teni! č v tcle bunky
Ineuroplazmal, súvisle vybieha
do výbetkov a v axóne sa nazý_
va axoplazma. Pnidi smerom k
periferii neurónov menšou a
č š ť a má aj
motnost' retrográdneho toku.
llI1n! neurocytov Je pomerne ľ Č ľ alebo mierne ovoidné, uložené spravidla
centrál ne Na penfé rii Jadra pozoruj eme hrudkovllý chromal in. Cenl rálne, alebo mi erne excentricky
byva v I\om ul otent dobre viditerné jadierko
NCll rofihrjl y sti tenké vláknl te: Struktury, ktoré rôznymi smermi prebiehajú v cytoplazme
penl aryônu a pokratujti do dendritov a axónu Môžeme ich vys ledovat' až do koncových usekov
uveden)'ch č neurÓnu. Skl adajú sa z tenkých filament , ktoré v elektrónovom mikroskope
móžeme ť ako neurotubul y a neurofilamenta.
Nissloya tj groi
dná
Sll bstancia Je charakteri stickou sútasfou nervových buniek a v ni ch bola prvý
krát opísaná Pozorujeme JU vtdy rOZtrÍl sellú II cytoplazme ako výrazne bazofilné č ktoré sa
farbia bázickymt farbivami Itoluldínová mOdrá, meryl e:nová modrá, kresylová ť al ebo tlonínl.
pozorovania potvrdili, že sa jedná o granulované endoplazmatické
ret ikul um. Ak sa bunka dostane do metaboli ckej kr ízy, vel 'mi rýchlo reaguje uvol' neni m ribozómov
z povrchu V prlpade hovorime o strate bazofili e a rozpade Nisslovej tigroidnej
substancie, tlgrolyze HOCI Je tato organela zlotkou nervových bun iek, jej mnotsrvo \I
Jednothvych bun káeh koli,se množstvo pozortJJeme vo verkých mul ti polárnych bunkách
pred.nych fohov pOzorUj eme aj zretel' nú tigrolýzu pri poSkodeni periférnych nervov,
PoSkoden lc vlákien a sledovanie miest tigrolýzy Je Jednou z met6d Stúdia nervových
dráh č regeneracle tkani va dochádza k objavenIU sa Nisslovej
substanCie Nenachádza sa v odStupovom kónuse neurocytu
Qolgl ho apauj t pozorujeme vo svetelnom mikroskope ako prstenec ť usporiadaných
zvlnen)'ch vlákien v okolí Jadra
"
_.. ' d bl'tka alebo do kruhu pnblt2ne zodpovedaJuceho povrchu 1,1Oh.. II
Je uspart .... any o o I
izort'lIlj e Impregnat nyml melodikami
zn su vzhl'adom na energc!ic\; ú nárot nost' neurónov pomcme h('Jne I ' t1l1
.,. . ·, h zvliHt' po farbeni ach rozpt;jdcné po celej hlinke,
pozorujeme I ,
nlfované pri odstupovom kónuse il č axonu
konce sú stálolI č ť len ni cktorých nervových buni ck Melanin pozorujeme "l u, I Hl
blln\;ách ncl. niger, alebo locus coeruleus. Llpofuscin nachádzame č t ltnl lll .1
č rozptýlené v cytoplazme č sfarbcOI e ncl ruher IC ,I,onc
obsahom zlMenin žele7.a, ktoré pozorujeme ako rozptylené drobné č
nENIlR'D'
Z tela nervovej bunky odstupujc č ľ krátkych vybeU:oy s vynlml-.ulI
bi lámych a pseudounipolamych nellrÓnov. Tielo yýbetky obsahUjÚ neur oplavnu Ohf dll leenu
s vc1'kým mnotstvom drobných rozvetvení a ŕ V nellr oplazme sa vy,k)' h'l"
tigroidná substancia, mil ochondrie II mnotsIVo neuroflbrll prtchádzllJtJclch sem l tela
bunky. Dcndriry sú hlavnou č ť neur6nu a sú s ď neurónmi vzáJomnc bohato
spojcné pomocou synáps.
len jeden. Reprezentuje ho osové vlákno· llMill, kt orý je hlavnou č ť
vlákien Má rôznu tlrúbku podl'a funkt ného poslani a. č v ň c)'l oplazma neurocylu II
nazývame j u axoplazma. Bunkov! membrána neurocytu pokrafuje na <l." Ón ako axolema AXiJ lema
má ť depolarizácic a repol arizácie, č je č vedeni e vzruchu
Všadc v nervovom systémc je ax6n nejakým spôsobom obal ený a lenlO ako
V mieste odsnlpovt ho kónusu a na úplnom konci bohatého rozvetvcllla axón\> kwrc
nazývame telodendri6n sa obal nenachádza Obal myel inizovaných ax6nov Jc
Ranvierovými zarezmi, kde je motná depolarizácia arepolarIzácia axolemy, Vzruch po tal:ychto
vláknach sa sal tat6mym spôsobom vedeni a. Úsek medzi dvomi Ranvlerovýml larezml
nazývame int ernódium. V mye linovej poSve intemódii periférnych nervov vidtmc rózne
smerujúce pruhy, ktoré nazývame Schmidtovc, Lant ennannove
Axoplaz.ma v e1cklr6novomikroskopi ckom obraze obsahujc lI eto organely: hladké
relil.:ulum, mitochondrie, neurotubul y, neuromamenta a vezikuly.
Z axónu odstupujú kolat erál y v oblasti Ranvi erových zárezov vliCSl nou pod pravými uhlami ll. ď
sa vctvia. ax6ny v CNS sÍl myelinizované,
SyNAI'SA
Vzruch na nervovom vlákne sa môže ť rôznymi smenni. Záletí od mteSIa podrátdenla f.. ledlt
jednotlivými neurónmi eXistuje morfologlckä a č jednotka ' synapsa ktora IC
zodpovedná za polaritu vedenia vZnl chu. Skladä sa z presynaptlckého a postsYll apti ckeho elementu
ktoré sú od seba oddelené synapti ckou Strbinou. V elektrónovom mikroskope pozoruj eme synapsy
ako zhrubnut ia membrán alebo č zakonteni a na dendritoch, tele, al ebo neufltOCh
B NE! JRQGLl A V eNS
Ako sme ut spomenuli vyUie, nervové tkani vo okrem peTl vaskul ámyeh pTlcstorov CI
neobsahuje spojivové tkani vo, Toto v CNS nahrádza skupIIIa buni ek, \.. Iore nazývame nturo '11<1
lobr. ] 1/. ň pri cslory medzi neurocytml II ich vybetkaml. Č zabezpo::cuJe ILh ,
rozloteni e. Plní dve základné funkci e, podpornú ll. vyživovaciu, tomu Je I
histologická stavba. Bunky neuroglie sa dobre znázort'tuJú č met, 11\
Oligodendrocyry, astrocyty a ependymové bunky su neur;!' lneho pôvodu rneuroektooen )
kým mikroglia má hcmat ogénny /rnezodcnnový/ pôvod
OljgQ!lend rocvly lobr. ] IDI sú mye linolvomými bunkamI v eNS SÚ to pomerne vc::1 ke rol
bunky s ve l'kým jadrom a jadierkom. V porovnani S lOymi bunkami git e maJu md l'!
r'
co""'''''J'' "'''07-.51\'0 d\'lI typy ."ybe1kov Jeden, klor}
s cIevou a č výtlvu a daj SIa skuprna vybe1kov, ktor.) rOláClou okolo 31(Ó110,",,-
"'yeIIl1O\' 1I pOh'u Jeden uhgodcndrocyt móle rnychnizovaf viac okolitych intemódil.
t.1 ru knIHUOll1 pokl)'va Icn povrchu rnydinovej
A
8
E
Obi 31
A- protoplazmaltcký astrocyl rl
B - l'ibnlámy astroc)'t
C - nlikroglia
D - ollgodcndroglia
E - cJK'ndym
..
lobr lIA.BI su č a
gllovt bunky v eNS.
hovori názov, maju hviezdicovitý 1\/11/1
podra stavby výbežkov ich dclime na'
plawmid:e Imálo hrubSlch výbetkav/ 3_
fibrilame Ivera tenkých výbežkov/o Oba,
Iypy maj':' hviezdicovité telo.
svet lt jadro a svetlu cytoplazmu. Cast'
výbe1kov astrocytov pomocou cievnych-:
nožitiek komunikuje s cievami a)j
zabezpctujc I)'m výživu neurocytov.
lobr, 31ef nachádza sa
roztrúsená v Sedej i bielej hmole.;\
Impregnatné metodiky ju ň
ako drobnl! bunky s okrúhlym jadrom il ;
bohato sa vetviac imi výbežkami . V.;
pripade poSkodenia eNS S3 môžu tietOl!
bUllky ť a ť na'
fagocylujúce bunky. Po pomocnl '
nervového tkaniva vylvdrajú jazvu.
.E.mrUIirU fobr. ) 1E! vystiela dutiny eNS 4
a zasahuje aj do canalis centralis ..
medullae spinalis. Bunky tvoria
jednovrstvovú kubickú až c)' lindrickli
výstelku 5 vefmi dôležitou funkciou
liquorencefalickej bariéry. Bunky na
povrchu privrlitcnorn do dutin majli cllie ,
a podieraju sa n3 tvorbe II prlidenl
mozgovomiechového moku. U č
č vývoja vydava výbežky aj do
nervového tkaniva, kt oré neskôr
L1l1ikajú.
C NEURPa! I A y PNS
Hrttnitna zóna medzi centrálnou a t .
c;NS Pri pohfade na tino ť nervoviho t'& IOU. JC pn odSlupe kOfcilov perIférnych nCryOV t
sys mu POZO,uJeme U Jcdno t Od I
oligodendTocyt a nastedujuce myellnol\omá Schwannovl bunka' III cm lum myc lnmlJC
Schwa nnon: blln k)' delime na myehniWjuce I ncm,el lU <>- .
k ' Inl Juce n.t SI podlchJu tolacioll rybet.
ku bun y ,?"VOTCnl poSvy vtdy len Jedného Intem6l.ha. NI pov'chu myclinovej
. SchwaflnOVU pohu, pokl)"o'ljuCU cclu m)ellnovú pohu a
WI ZMezu , danemu IIIIcmódIU MaJu ploche ovi\.lnc jadro 5
cluomal1nom na penfcrli Nilkol"ko JC uloune Icn v milej Č obvodu 5chwannovcj
poJvy. ho reu ť NemyelllllZUjuce bunky maJu Jadro s penftme ulounym
clU'omaunom, .ulotene v strede. lebo do plazmatICkej membriny na penferil môu ť l.iIno.enych
at20 nemyelmizovanych a...:6110v -
latiar ni.e je máme. č maJU, alebo nemaJu rotuJuce vybclly vytváraJuce myelinovÍl
pohu SU IO pravdepodobne blochemlcke filklory. aleoo sa Jedna o dve rozdIelne bunky rym
nUvolll
Salelj!oyt hlinky . zahn'lIIjellle sem skupmu malých plochých buniek, klore obklopuJu
pscudounipoláme bunky spini1lnych gangiii a v nicklOr)ch pripadneh IJ neu.neyty vcgelatívnych
gangl i!. Majú oválne jadro uloune č v strede plotheho dI skOVItého tela.
Il<JIrJ>I>jI
Na preparátorh farbených hematoxylinom . eozinom medzi kap,larami. telami buniek a výbe!kaml
neurónov pozorujeme drobnozmitil. bledomodrú. hmotu. v ktorcJ sa nachiidz.ajú Jadra.
Túto zložku nervového tkaniva eNS naz.}'v3me neUTopil. Je I\'orený splet"ou výbetkov gliovych
buniek a neurónov. z ktorých niektoré sú myelinltovane Medzibunkove p"estory tvoria IO _ 20 "/.
objemu Ikaniva mozgu a sil vyplnene gelovou hmotou
Kootrolné otázky'
\, Definujte neurón a opíšte jeho skladbu.
2. Opíšle typy neurocytov podra tigroidnej substancie .
3. Klasifikujte neuróny ľ poctu a charakteru ich výbežkov.
4, Č je to telodendrion?
S, Č je to neurogli a, funkcia. rozdelenie.
6. Opište ependým,
, i
IX. K A R O l OV A S K U L AR N Y S Y S T tt M
ľ CARDIOVASCULAREI
Obehol" SUSlau ubezpetuje cirkulácIu krvi I' organlvne, a l:rm pri l'od kyslíka a til'ln do Ikanll' a
orgjnol. aj odnaSanlc odpadol'}ch metabollunu z do č orgánol' a
pfllC Skl!dä sa z cenmi lneho orgánu· iUIU, Sl'oJim rytnllekyrn unrSt'ol'anlm sa ň krv
I'nútrl I.!rdioI'8skulámeho systému a z cieyneho m:CISf3, kton! sa delí na tast' art eriá lnu, l'en6znu a
DUllny srdca I clel'neho č sú I'ystlané Jemnou I'ýs/ielkou • klorý
má podobu Jednol'r1/vol'tho plochtho cpI tel u, ď ho medzi tZI'.
sehuod'mc CQ*:ly, pretote č l'y\OJ3 nCl'uuká pr iamo zo li s/ol'. ale l'Zl1 iká
z mezeochymu
A SRDCE l eOR!
Srdce Je dur} sI/alo, y orgán. stena Je zlotenll z troch z.ákladnýth I'rsliev: endokardu,
a tpikardu
, Endohrd 'l'nutTOblaoa srdca! ")'Slle1a duMy srdca a srdcové chlopne Jeho hrúbka je
I'/irlablln', v ň Je hroMi net v komorách I ň podvrs1V)' lobr. 32/:
- -2
-3
- 4
A
Obr. 32. Endokard s prifahlou č ť
myokardu.
A- endokard, 8-m)'okard, l -endote l, 2-sub·
endotelová vrstva, J-elaSl icko-mllskuläma
vrstva. 4 . subendokardov:! vrSlva, 5 - PUT-
k)'l\ove vlákna prcvodového syslému, 6-en·
domýzium, 7. kapilara, 8-l'lákno srdtového
sl'alll(m)'ofibra cardiaea), pozoslál'aujúce z
troch buniek (m)'ocytus) oddelených
lIlterkalárnyml diskmi, 9.jadro myocytu,.
I O-interkalámy di sk
aJ (endotheltum!, klorý kryje
luminlllny povrch endokardu. Skladá sa z
Jednej vrsIV)' plochých buniek, I"or(\ I'
obiaSh svojich j adier prominujú do lúmenu
srdcol'ej dUIin)'
9 bI subendmelovíl Vrstyu
, . .. Istralum subendotheli alel z riedkeho kola·
genoveho I'Azwa, obsahuJucu OIekol"ko elastických vláken
eJ mt l It· I . .
x
u
S r.1 um m)oc: asll cumf. ktoTi obsahUje elasllcké vlákna i ľ
snopcol' bumek hladkého sl'alslva
dl vrsl l'u ' tela 5UDt d d I (
I ké n oear ta IS , Z riedkeho kolagénového ... 3zwa bohatého nB
aslte Je Io tenká vrsl\'ltka nedkeho väztva , ktoriÍ pripája endokard ' k m okaTdu.
I' rstve kOmôr motno pozorovaf ň prevodného srdca.',
k
' d P , ,su osobitnou myokardu, Specmlizol'anoll na prel'od vzruchu na pracovn,- ,
m)o ar ur y. ove vlakna v po I b
na lazm a h d b rovnan s unkaml pracovného myokardll sú hruMie bohatSie
:Iák:n u o nCJSle na myofibnl), Sil ZOSkllpené v perirérnych č
Imyocardlum/- lobr 32- BI pr edslavIIJe najhrubSIU I'rSlvu steny srdca nllllhy IH "j,,, I
JaVia ° č JcmneJ!lc č pruhOVDni e net svalové I' lákna kOSlrOl'ého Sl'alsll'a, 11'1,1 l I"J
podlhol'3Slych vláknllých utvarov, sa I'zDJomne spápJ" a rOlve/vUJu 111 In
su od seba oddelent schodOVite Slkmo preblehaJuclml Interkalamyml a nd ",,,',cI .1d
vláken kostrového $I'alstl'a ulaJu cen/rálne ulotené Jadra
lepicardlUml - lobr. 331 Je naJpovrchol'cJSou I' rSll'OIl srdcovej SIeny Na pn\ rdlll tC
epikard krylý mezme lom Imesothehum/, pod klorým sa nachAdóta
jJJbmezolelovébo yäzlVa. Pod touto Je vU ivo, v ktorom prebiehdi" I'elll'
koronárnych ciev, sprevádzané tukovým väZIVom l'azlVo pnpal3

Obr. 33. Epikard so subepikardol'ým l'äZlvom
A-epikard, B-subepikardové väzivo, C-m)'Ok3rd
r
l-mez.otel , 2·submczotelove väzivo( lamlOa propnl epicardII), ]-I'elvifka a
subeplkardo\'om -I-nlkov!! VäZIVO, väZIVO
,
fi
c
coron3nae cordl
I
B CIEVY NASA SANGJJ INEAI
\!eU!I ciel a.t IlH "Illlllku I)(h naj lenUch /kapiláry. malé venuly apl. Je vo zlo.tená 1.
Iluch zakradnI ch I rSllel' tunica ultima trunlCl! mlenla/. lumca nIedia a tumca adventitia lobr 34/.
c
c
Obr 34 Schema
skladby steny anérie
svalového typu l! vé_
o)'
A-sk ladba SIeny
arlene svalového
typu.
a-tuniea mlima
l-endolel,2-suben_
dote:love vllzivo, 3-
membrana elastic8
intema
b-tunica media
4-jadro bunky
hladkého svalstva,
S-fragmentyel as_
tických membrán
c-Iunica adventit ia
6-rnembrana elastica
externa, 7-riedke
väzivo, 8-vasa vaso-
rum
B-sldadba steny
vény
a-tunica intima
I-endotelove bunk)',
2-subendotelove vll-
zivo,
b-tunica media
4-bunka hladkého
svalStva,
c-tunica adventitia
7- riedke vllZivo,
8-vasa vasorum,
Tu n! c" lItIillIíl Je vrstvou. 1..101'3 pozostáva z nWrU.dLi Ijednej vrstvy plochých
bume!. .. a z rôZlle hruuet nedkeho subendnt elovébo väziva.
mctli l! . sLledll:l 1 li!I'.slosti na druhu cievy rôznf," hrubá a má rÔ1.nu histologicku
sJ..ladbu U arlen! Je lI ež u vén U anéril svalového typu obsahuje prevaZne ci rkul áme
Ol'leutolanu hladJ..u svaJ ovlUuu . u elustic!..eho typu obsahuje elastické membrány, a u vénju
tI ol i pre' a2:ne J..olll,\'énovc ,·dZIIO s alebo primesou hladkej sVlllol'iny.
TUll j"a IHh rHt iti;. Je vonkajŠOU wmou cievnej Si en}, ktorá pripája cievu k jej okohu , Je zloZen' z
r ICJkt"ho kola,!!rno, eho \ ftl i\'a 5 prul!CSOu elastlckych vla!..en II prebiehllju v nej nervové vetvieky,
aL .. a, dlllhne vyl lluJuce stenu ciel nu
Vo pravid,lo, žt siena arteril Je hrub!IB ncž stena
dôsledku hruMeJ tu01ca media Z loho dôvodu je bt ' l kahbtu, II
vény. klorá má vermi taslO koiabovant steny L o BJnc umen arténe pravldelneJ'l net tumen
, umen artérll Je ,,,,anil h b
dôsledku posmrtnej kontrakcie JCJ !Unlca media OC o prWny v
nijdeme =nú krv. ,zatlar eo viumene vtny verm, tasto
I Iynll IUletia elastol)' picllf
MedZI arténe elastického typu palna najvle',e artérie t
fobr 351 Sa skladá, podobne ako nena iných ciev z J
I
aorta a JCJ prrame SIena aorty
, In Ima, lun,ca med.a a
3
Obr, 35. Aorta
A-tunlCa mllma, S-Iunlca mediB, C-tunica
dventltia,
I-endotel , 2-subendotelové viz;ivo ]_
elastická membrána. 4-bunka hladkého
S-vasa vaSOTUm '
TuniCl! imi
ma
sa skladá Z endolelu a
subendotelového vaziva. f.nl1nkl aorty
pozostáva z plOChých buniek. ktorých Jadrá
prominujil nad ich ostatnéhc tela.
II Endolelové bunky su zoradené do jednej
súvislej vrstvy 1) ich jadrá v rezoch su
č usporiadané nerovnakých
odstupoch.
SubcndOjt)ovf ylÚvo v fudskej aorte Je
pomerne hrubou č zloženou z
riedkeho v!lziva. bohatého na z.aldadnú hmotu
i elastické vlákna. SUM;ndotelové vllivo aorty
hni dôlež;tu ulohu pri tvorbe aleromatólnych
lotlsk a mi veTky význam v patológii ciev.
TYDi t!! medIa pozostáva z paralelne
usponadanych elastických membrán. ktoré
maju Z\' lnený priebeh a ľ Casta sa medzI
J
scbou spáJaJu Ticto membniny na mnohých
miestach su perforovane, l toho dôvodu v
5 C reze na nIektorych miesIach su prenršene a
preto Ich Olnat,1t ml.l;vom membranas
Medzr elastlckynu membn\.nanu pozorujeme vretenov,té fibroblasty i bunky hladkt!ho
svalstva. l UDica adventilja je vonka;!ia vrstva steny, ktoni pripája aortu k okolitým orgánom
Obsahuje riedke kolagénové vllzivo a v ň cievy yas3 vasonrm.
Z. Arlt r ja ŕ I)'p u la rt eri a m)'ot)' pica/
K svalovým artériám lobr. 36 D J81 artérie Slredného a malého kalibru
I yni ca jn!jma je tvorená trUI2lrlWll a tenkou ŕ valiVí'. Tuniea intima Je
od lUnica media oddelená zvlnenou vnútornou elastickou membránou _ !!l t Olb[i!na elastjca mtema
TUDka media obsahuje ci rkuJjrne orientované, malé bunky hladkého svalstva. ,Medz.
VfStviekami svalových buniek pozorujeme málo miestami SD v2dJomnc
spájajúce elas tické membrány. Tuniea medi a od nusledujucej vrstvy Je oddelená
elastickou membránou Imembrana elastica e:'lterna/, ktoni Je ob)'taJne menej dobre
V}1\'orenä, m'Z I nutorná elastická rnembnina.
A
Obr 36. Arténa svalového fypU a vena.
A- artéria svalového typu, B-vena.
J-tunlta intlma, II-tunica media, Ill-tuniea adventitia,
B
I-cndolel , 2-subendotelové vllzivo, 3-membrall l elastica intcma, 4.jadr;í buniek hladkého svalstva,
5-membrana eJaSlica 6-t ukové väzivo, 7-vasa vasorum.
Thnjca adl'emllla je z nedkeho kolagénovtho vllziva, relatívne hOlbSia II art ériách elastického ,
typu, nesúca cievy vasa vasorum
J...flw:Nenae/
Stena vény fobr 36 a 381 je obytajne tenSia než je stena art eriI' podobného kalibru a z toho dôvodu
je lumen ven menej pravidelný V stene vény Je redukovanä hmbka strednej vrstvy'
tunica media, ktora obsahuje č š kolagénové väzivo, menej hladkého svalstva a ešle menej
cJasllckých vláken. StruktlÍra venózneJ steny Ole je laká jednotná, ako stena artérii svalového al ebo ,
dasud,eho rypu aje vel'mi zavi slá od topografického umIestnenia vény.
)
5 Obr 111
va u.!vlaccj r"r
I-mald .lnerl,1
2-mdl.! vtnulJ
3-venllla
4-anello111.

6-krvrnky vo
ľ jnl jma je zloíená z endotelu a 5ubendotelového väziva Vo vena\.1I uulnych kontaun \} (YarOi
chlopne.
ľ medja obsahujt prevažne kolagénové vlákna s mcnSOlI primesou buniek hladkého WJh!v,j
ľ adyt; ntj'ja je z ri edkeho väziva, obsahUjúca vasa ľ nervové vla!..na II II H: I k \ell
dolnej č tela Inapr. v.cava inferi orl aj pozií ne orientované snopce hladkého sval sIVa
4 Terminálne rozyclnnje ciey neho dt;tiWa
K terminálnemu rozvetveniu cievneho ť patria terminálne aneriol y, kapllary a
V tejto oblasti krvného ť sa č výmena žlvin a odpadovych m dl.
krvou II vaskularizovaným tkanivom a dochádza tiet k dlapedcze bIel ych !..rvlnlek l ermmdln
IOzvetvenie krvného č ť možno dobre ť vo väZive tenkých blán, ako su ser(!l1I1: bl 'lII
alebo mäkké obaly mozgu lobr. 37/.
llunjn;jlnt; artt;rjoly. Na rozdiel od arleriol , ktorych stena Je 110tena eSte zo li «
zAkladných vrstiev cievnej steny, terminálne arteri oly majú stenu ľ slabu , l lotenu J t r,dI, I
bazAInej membrány a zjedného radu cirkuláme orientovaných bUlllek h ladkého svahl'lOl V h
už chyba elastická zložka, eo umoír'luje kolaps týchto !trlt n ol v pnpade "101'eného pfi t"k
zásobovanou ť
4 5
• •

o I

G
7

. '



. "
.
o
Obr,)1. Malé krvné
v mäkkých
mozgových obaloch
I-kapi lára,
2-ja.dro endotelovej
bunky,
3-pericyt,
4-lumen arteriol y,
S·bunka
svalstva v siene arte-
riol y,
6-poslkapilama
venula,
7-riedke väzivo,
8-krvinky.
Kapilárnu siet' v 10ml0 väzive tvoria kapiláry kontinuitného typu, v ktorých sIene momo pozorovaf
slivislu rndo!e!ovlI vrstvy, nasadajúcu na súvislú bazálnu membránu, ktorá je miestami zvonka
obk lopená J!:C1I&)'lIW kapiI ar '.
PQslkanj!ämc YCDul y, aj ď Ich lumen je než lumen kapilár. maju sienu skoro rovnako hrubli
ako kapilár) Ich sIena sa skladá zo suvislej endotelovej vrstvy, ležiacej na bazálnej . 't
1
nesu\islcJ vrstvy, obsahujucej pericyly a fibroblilSfy. Postkapiláme venuly sú preferenfným miestom.
dlapedez} leul-.ocytov. . "
V nedkom \älive, klOré Je bohato vIIskulllril.Ované, momo dobre ť rôzne druhy
cie\ (obr. 38'. Nickloré z ruch môtu ť v n:zc zachylené č iné pozd[žne, alebo Ich
stena je mimo lumen zrezaná tangencilil ne. Takto možno vo v3.Zive ť pa.letu
l
cievnych profilov o rôznom lumene a o rôznej hrúbke a ich sieny. Mal é artérie, a arteno!y,
maJu č dobre vytvorenu svalovinu v tunica media, vény majú stenu a v Ich lumene
č vidíme nahromadenie krvi niel-.
Kontrolné otázky'
l. Č je IO eudotel a ak)' ma pôvod a štruktúru?
2, ť podvrstvy ma endokard?
3, Al-ú struktúru má stena aorty?
4 Aku skladbu ma artéria svalového typu?
5 ľ akých kriterií odlíšite v tkanive artériu od vény?
x. LYMFAT I CKÉ ORGÁ NY
IORGANA L YMPHOPOlETJ CN
l.ymfatické orgány sa v č
. . m rolS,."u č na f
orgamzmu. V meh vznikaju a nacMdza" Innostl mechan.:anov obranyschopnosti
. • d ' '. JU sldlo L,
zapojen o Imunlmych reakcii tela Schnnn
h
ť ". mno" elementy
_ . .. , • YI" uS ť a do(:asn h '
.... ou a IC naopak, schopnost' ň I e prec ť bunky,
vorntho, riedkeho nosntho strómatu kto ,"",ocyty do cukulicie, predpokladä ť
D •• a .. "I .. _ . , r Je v yrn 811ckých
Je vo vlif!linc Iymfatick"ch OT,'- . 6"'"" repre.untovam! retikulom
od v
, . ,ll/IOV tvorené fellkulárn"m lz .
pôv u. yfllmku tvori retikulum v"""'use kt . ' ' v Ivom
fi . k' . " " ' , or V1lllkizentodermy
Lym allc orgány maJú v hrubých rysoch jednotn lán
elementov. Sú to: y p Slavby, §kladaJu sa z troch Ukladných
I. luMi
r
podporne $Iní ma z vliliva kt '
uzdra lz' . . or vytv zikladnu artnatum skladaJucu sa
l ,P . a . .l v tnimcov ' trabcculaf, pripadne z vlzlvových prepllok fseptuml. Na
ruto annatuTU sa upma retIkulum
2, je tvorené .re.tikulárnyrn vlZivom vo vlWne lymfatických orgánov (okrem lýmusuf.
Toto retikulum Sa sklada Jednak l retikulárnvch buniek ktor' •• ... ' L _ol.' •
"k '. '. '. ' , ... SVOJImi vyU<:U, aml navU-Jom
dot) VylváraJuc a z vláken, ešte :ancn!uju oká
cyloretlkula a spolu s mm Vy\varaJu ľ pnestorovu ť
3,V okách tejto siete su uložené yol'n t hu nky a bunky Iymfoidnej
povahy, ako aj ľ mauofágy a pod.
A I .. YMFATJCKÁ JJZI .. INA (NOPl JS I yMPHATIC\ IS I YMpHONOPl JSI
Lymfatická u.llina lobr. 391 j e orgán ľ tvaru, ktorý je u-pojený do obehu.
lymfa pretekajúca cez lymfatickú uzlinu sa v nej jednak ť č ť flXIl ých i ľ
makrofágov ajednak sa v nej obohilCuj e lymfocytmi .
Do lymfatickej uzliny najej konvelUlcj strane vstupuju lymfatické cievy _ vna aUuentja
a pa jej konkávnej strane, v oblasti b..iJ.um., vystupuju efercntné lymfatlcke cievy - vasa cnerenlia .
Na povrchu je lymfatiekli uzlina oblllenli vlzivovým puoorom _ l ktorého do vnutra organu
vbiehajú väzivové trimce - Puzdro i trámCI' su tuhJim, at lamel.imym
kolagénoVým väzivom a DIobIo v nich ť priereZ)' krvných ciev. Na konkivnej slr8.ne, pri
krvných ciev a výstupe eferentných lymfatických ciev, je kolaginovt vAzivo pll2.dra i
trámcov zmnožcné a tejto oblasti hovorime - b.i.Wm lymfat iCkej ulliny.
Na puzdro i trámce sa uplna Wkulwn, tvorené retikulämym vl:zivom, poroStáv8JUCim z
rctikulämych buniek a retikulárnych vläken. Do tej to siete l retikulárneho vl:ziva sa ukladajú ľ
bunky, predovšetkým lymfocyty a bunky lymfocytámeho radu Tie mi eSia v retikule, v ktorých
lymfocyty chýbaju alebo sú len málo sa nazývaju
lymfatické tkanivo je na povrchu lymfatickej uzliny stvárnené do podoby ľ ulVarov, tzv
lymfatických uzllkov _ nodu li Iymphalici. TulO ť parenchj'ffiu lymfallckej.
kôrou _ torln lymphoUQdj Icortex noduli lymphaticil , Lymfatické ulUky ľ CItlivO na
bakteriálnu a inú noxu antigénnej POVa/lY, tým, te v ich strede sa zmnotuju ununocyty
a iné bunky lymfocytárnej povahy. Tieto bunky sa morfologicky t)'m, žc Ich telo mil
vaešie množstvo cytoplazmy okolo jadra, kým samé su o niet,o svetlejšie v. porovnani s malyml
lymfocytmi. Z tohoto dôvodu stred lymfatických uzUkov Ifollkulovl v uzhnách, do
kontaktu s antigénom j e a výra.llle sa odlišuje od periférnej zóny uzUka (fohkul ul, v ktorej
preVllŽujú malé lymfocyty s malým obsahom cytoplazmy š stred lymfatlck)ch folJkulov
nazývtune č alebo č centrom _ fCD!n! Dl UWHDale Smerom dovnutra a k hlh..
orgánu, lymfat ické tkanivo polcraCuje v podobe povrazcovllych utvarov, ktore nazývame
povrazce _ chordae medu!lact's II sanlOtnu oblast' parenehymu, v ktorej sa pov,
Obr 39 L}rnphonodus
A-cOrlU,O-medulla
l-vIs affercra. 2.va; cffcrc:ns, J·hlILl s 1)'mphonOOI 4-C8 s I _
7-centrom germm811vLlm &-drel'lovy" • P LI 8, S u abecu la, 6·folhculus lymphal icus
Intermed 12 ' pOHuec, 9·rcul.ulama bunka IO s' '
!US, -SInUS medullaris, I)-anéria. . - IIIUS margmall s, II-slous
vysk)1uJu, Illlyvamc drcnou - nwllI.l..IiJl'mpboorul! O .
kôry prechádza do drcr'lov)'ch ľ 8 _ blas!, v ktorej Iymfatl dé tkanivo folikulov
II z)'val1lc Ilil ra kor!ikí'jJ nol! l Óll ll ll / paracon exl.
Svetlé pnestory, su z Jcdnej straoy č väzlvQvym puzdrom II trJlllcaml. I .lrul I
lymfatickým tkani vom follkulov apovrazeov, nazYvame sínusmI Si!!..Y..U'.. i{,br \11 !I
prepatcnt ret ikulom a v)'sk:ylllJe SD v ruch len minimálny č lymfoc)'lOv V Sllll l WI_h I
dobre ť niekedy I kontúry bumek s Ich výbežkami pr;\;vc preto, te IICto niC II
tclami lymfoc)'tOv, tomU Je v lymfatickom fohkuloy a drct\ových PUVfal(.(lV
II.ctilwhlme od Iymfoc)'tov Y sínusoch al ebo v lymfatickom tkamve dobre podl.1
ich jadra L.ymfocyt)' mOJu mal é, ľ a jadrá. rc tl kularne bunky InaJu viiUIC
vlt5inou ov;\;lnc a svetlé, na chromatín Jadr.!.
l>odra Ich polohy v Iymfauckej uzlme sinus)' margmálne Isubkapsul;\;me'
slnusy parafolikulllme lint ennediámeJ - smus cQmqhs PCpnodulam II ilnu
drel\ovf - sj nus mf d!llla ri s
"
6
7
br
.40 Marginá lny uzliny s ľ č ť puzdra II kô
puzdro lymfatickej uzhny, 2- subkopsulámy (mar inál ) ry
l}lllfocyt v slnuse, 5- makrofág, 6- kôra lymfmicke; slnus, 3-rctlkulMllll bUlIk.; v e
B S LEZINA ISPLEN I lENI
SleZIIlD JC č Iymrali eky orgárl v ľ tele. rIapojený Y Sirokom rozsahu na krvný obch;
ť ako JC rlapoj cn:i Iymratická uzlina na obeh lymfatický. Je miestom
medzi cirl-. ulujucou krvou a lymfatickým tkanivom. č jej umotlluje vykOnlivaf jednu zjej hlavnÝd!.
uloh - otist"o\'allle krvi , vych)'1ávanie a odburavanie prestarl5'ch erytrocytov.
Od vlizivoH!ho puzdra, krytého na povrchu viscerälnym ptritoneom Itunica scrosal, vbiehajil dn"
'nutlll orgónu vlizivove trámce _ trabU ulae !olmku l obr. 411.
ObrA l. Lien
I·mezolel, 2-capsula, 4-
corpusculum lienis Malpighi. S-anell.!
central is, 6-centrum genninat ivum, 7.
sinusoi dná kapilára.
Jl(Ivrllzec.

'.
vlzivo puzdra i t"mcov je {.
oblasti hilum lieni s zmnožené . .I:lil.w:oí
J.imi.s je miestom, kde do Sleziny vstupuj!j
arteria lienalis a z nej vystupuj e \'cllIr
lienalis. Vetvy lienálnych ciev
ď vo väzivových (rámcoch, a odtiad
potom vystupujú do pulpa lieni s. :
Parcnchým sleziny vytválll dretl -
llI.lr..Ilki, kto" sa skladá z bielej pulpy
Duloa aiha a z č pulpy - WlW
-- 7 IlI.hra. Bielu pulpu tvori typicW
Iymfatkké tkanivo, sfonnované do
utvarov, ktore nazývlUllc lympbonQdulU! .
.WknkJU IMalpighiho teliesko sleziny":.:
'Qi'puf(uÚJm bfllU Malmg/u I . Malpi gbiho teliesko jc vlastne lymfatický uzllk so svetiSllI :
č centrom. cez ktorý prebieha malá aneria, zvaná aOerja pulnae albae, napri ek tOmu, 11
skoro vMy prebieha v teliesku excentricky, podra sa nazýva a,centl1llis:;
Cervená pulpa sa skladá zo síny sojdn ýcl! kapjlír lvas capiJlare sinusoideuml a z tzv, BjllmthQvýtb
noV[!! zcov. Billrot hove povrazce sil tvorené atypickym lymfatickým tkanivom, v klorom okrem,
reti kulámych buniek, Iymfocytoll a monocyloY možno vidief i granulocyty a eryt rocyty.
Sinusoidné kapiláry majú nepravidelne lumen a ich stena j e diskontinuitná, vystlan'
ret lkul amymi bunkami, nadanými ragocytämou schopnost'ou RetikuJlime bunky, vystielajúet
sinusoi dy, ni e vždy sa vzájomne dotýkaju a sú držane spolu len riedkou siefou z
l'Iál-.en Niekt oré retikuláme bunk)' sa dostévajti aj do lúmenu slnusa a č č ho
Cervena pulpa slezmy je prave tým mi esIom, kde sa mál o č erytrocyty z krvi I'ycbytávajil i
odburavaJu •
C DETSKÁ ŽI'AlA ITHyMUSI
Tymus Je j edi ný lymfatický orgán, ktorý mi č Strukturu. Lymfocyty, ktoré sa v ň
nach'dz.aJU, IZV T-Iymfocyty alebo týmoc)'t)', sa krvnou ceSIou dostlivajil do iných lymfati ckj'ch
orgauov, kde sa na urfitých typických mieSIJeh usadzuju a ubezpeCujil tak kontrolnú č
tyTllusu nad vývojom a funkciou periremych lymfatických organov. Týmus prechádza lrom3
vOjQv)mi ŕ
"
)lLYmus eoUtJe!ja!ls, ktorý vzmk6 v podobe soM th
JJ.brOvYch brUd. Il o epltdového uzllka z tntodtnny vnutornych
JjLYmy' lymptJatjt' !! S - č tohto obdobia, kloré č l m .
tpittlo
vt
bunky sa rozostúpia a vújomne 5a dotýk ., I k embryonilolneho tlY011I,
,y]QTc!jq tlllm. TOlo lelikulum sa nno, aJu., oncaml SVOJ ich vytvOrtllC
...... ,..v. upne zap ftuJe T-lymfocy1ln Th I h
dosahuje vrcholu svojho vývoja v prvom roku po naroden! l ymus ymp
V puberte č týmus ť a Iymfoidnf tkanivo sa postupne nahrtdza ... L . I.
dOOD!l5 adjpO$us. ", .. ovym t .. anlyom -
Obr.42 Týmu!
l-vilzlvovt puzdra (capsula),
č (lobulu!).
l-kôra lal6eika,
lalôeika.
S'ScplUm 1Il1erlobl,llafc,
6-véna,
7- Hassalove teliesko
Thymus lobr. 421 JC zlo1ený z
dvoch lalokov a na povrchu je
obalený vmzivovým puzdrom
Z puzdra do vnútra
orgánu vbiehajil vlzivovt
prepilly • septum coOicale
I§eplum jnl;rlQbul!![C' , klorl!
ľ laloky rymusu na
č KaMý lalôeik. flobullU
thymicusl má na svoJom povn;hu
6 tmav!lu k.ôru - sQrtu tbymj,
ktollÍ obsahuje huslo nahro-
madené týmoc)'!y a cenlTälnu,
svetlú easf medyl! a tbymj Kôra
nepokryva lalô(:iky uplne po
celom ich obvode, takte heto su
navzájom spojené promed-
nlctvom ich drene prelo
hovorime, te Č I)rmu Ole
su pBV!! Odhar pochädza pre ne
menej uutivany näzov pseudo-
lobul us.
V dreni rymusu SD nachádl.aJu
telieska nerovnakej ľ
ktore vl:rnkaJu koncenrickym
, , ,' k lco"'usculum thymlcuml - lobr
navrstvovanim buniek retikula. Nazyvame Ich Hassa ove te les a '" o' d
', ' b k """'Iiehaiú degenerácII a rozpa u a II
43/. Vo Hassalovycl! telieskach cenh .. nej le un y " h ód h alo)(ylin.
k
' d ' V ,pirátoch farben)'c melou ern
strede takýchto tel iesok vidime bun ovu I1I1lU, pr
COl in sil tielo telieska ružovo sfarbené.
\
Obr 43. Dela ilny itábcr z 131&l\a rýmu.
I -kór;l.,
l·drclI ,
J- Iymfocyt,
4-cpit dovi bunka,
• S 5-COl.inofilný grnnulocyt.
6 6_ma!:! v4!na,
7. Has$alovc 1(li (51: 0.
4
D POPNEBNÁ MANDI ' A aONSlI 1 A PAl ATINAI
Podncbn:i ľ l obr. 441 je párový orgán. l10rý vzniká nahromadením Jymfaticktho
tkaniva II sl izn ici medzi podllcbnými oblúkmi.Od okolitej svaloviny oblúkov ju ľ v!zivov!!
puzdro - Cj!PS!J 1a IQnsi!!ac. Na svojom ľ povrchu je krytá vjarynt yQVÝm dlafdjt'Qvjtým
ncrohoy"dUrjm epitelom, ktorý j e bohato i"fil trovaný Iymfocytmi. Povrch mandl e je rozbrázdený
kryptami - ' ryOl it lontjllufJ . ZVTSlveoý plochý epitel v kryplach j e č tenši a tasto j e
rozrukný úpalovým procesom. Na dne krýpt niekedy je možn!! ť tkaniyovÍl dninu, ktor.!
V1J1iki z odhlpaných epitelových buniek a odur" retýt h leukocytov. Lymfatické tkanivo j e v lonsilla
palatina slv!mené do lymfatických uzlikoy S výraznými č t entrami. Z Iymfatickýth
folikulov preslupuju Iymfocyty cez zvrstvený plochý epitel, dostávajú sa do sUn a V)'Iväraju tzv.
sljon' lelirSka.
E JAZYKoyÁ MANOr A ITONSII I A I ING! JAI ISI
TonsiU, lingualis /obr. 451 má podobn ú Stnlktúru ako lonsilta palatina a odlnime ju od podnebnej
mandle ť mut inóZI1yth t liamk Wcberových Iglandulae linguales posteriorcsl.
ktoré sa nachliduju pod lymfati ckým tkani vom j azykovej mandl e a vývody ktorých vyust' ujú do
krýpt toosilla ligual is.
"
.,'>
IO
J
/ l-
i"
/
".:":".

ť
Obr 44 pal"llRiI
l_vlacvrs!v(lvy plodl) epik I
:!:-crypla IOnsi!ldrls .
3_fo lll, ulu5 Iymph«1I cuS.
4-zärodotnt! CCOI 'UIR
S-capsula
Obr 45. TOll sIlIa Imgu.llIs
1-\ Ian plo(h)
epnd
--:.-
5
6
7
IUllSlllarl)
3 -prcslUp hmfnc}l{J\ du
cpll,,111
4-fol hculu,>
) -C"lIlrul11 l!"rrnIRJII\IIIIl
(centrum lucidulll)
6-anena
,
.
' ..
7- t.. olageI\O\.!

Q-"Iandula 1111'.!lIall, p.l It
nor (Wtbero\c ilMit.. !

t hawt...
, I-t..apllara
I
I
"l!!ltrolné OIázk)"
I Opiste mikroskopickú štntkt úru lymfatickej uzliny.
2 Af...o je s t\amenc Iyrnfatidc tkan;\'o \' kô re a d rcni lymfal ic kej uz li ny?
Opíšte skladbu a umiest nenie rôznych sín usov \ . lymfat ickej uz line.
4 .. .),.I..c hla\"nl; r07lišo\ ae;c z naky medzi Struktúrou lymfatickej uz lin} a sleziny?
je IO I\t .. tdics f... {l slezin) a a kú ma skladbu?
(, IC ro7djcJ ť tl..ani\"om bielej pulpy a Billrothovych pOv_
ra7CO\ ".'
7 A J.. ., JC rOzdid IIlcdLi re tikulom a ch
8. Ktor': s u hla\ nl' Strul..lur.ihu: rozdidy medzj t}' musom. slezinou a lymfaticl..oLl
uz lJunu"
9 Co:>u to l/assa1o\e teli eska?
JU. hture s u I) p!d.c Slruk turáJnc zl1aky nl .mdlí a ako odli š ime pndnebnu a I..ovu
m:lIldru"
XI.
DÝCHA C I E ÚS TROJ ENS T VO
IAPPARATUS RESPI RATORIUSI
. . prw;idlilJU Vldu,h at du IlIal' stenu a
pnIO!". prutnu. prt negallvnom SHen a uuwrehu lumenu d)chacich
CICSI ralO Je .splnena tym. te Sienu d)chacich ciuI a
JU tieZ pomerne sl ln3. hladkii svalovma
. ,dydIOvany musi ť vhodne usposoben5·. pnhflaty na polTcbnu tepl(ltu. palntnt
a ZbaVell} korpuskulurnych rulO vlIst"uJe SIo1.nlca d)chac'ch Clesl.
klorá \" nosovej dutme je , lesnom komaJ..t\' s VCIlOW) mi nduch V
epiteli slizlli,e d}' chaci,h ,iest sa v hojnom 11l110' .slve v) sk)luJu bunk) . vylutuJu
hlten. č pO\T,h a vylviiraju Icpkav)' fihll . l1a klOrom sa zachyliivaJu netlstol)
Kmitajuce riasinky epitelu sliznice posuvajlllcl1lo hloel1ovy pO"lak smCI(Hn a laklO napo-
miÍhajú eli minovaniu netiSlO\.
V mil.rosJ..opickej skladbe jednotliv)ch oddi elov dychacIcho ustr0JcnSlva motno pozom,at
prispôsobenie sa Struktllf k plneniu takej alebo incJ tastl hlavncJ fun kcic celeho ustrojenst .. a
A. HRTANOVÁ PRjO!! ľ IEPIOI arTIS!
r
Eplgluttls lobr 461 Je platl1ltka klora pflkr)'v8 .. chod do hnanu rG
pn hllnnl polravy a takto 'mknutlu potravy do f =x" .
d}chaclch CIest Po suanJ..\" eplgtOlhS Je \,\._, '_. 3
duphkatura vystu2ena platmtkou elastickej chnlpky . '
tJl.il:.l2.lfU Na pozdi!nolll reze cez epl l;tOIl1S vldnn\" te elasllcku : •
chrupku z prednej' "n"!lalncl 5tmU) I zo zadllej . lann .. ealnCI 2 \ .
.lliiI!U. poJ..ryva shzl1lca Epitel Sllzlllce na strane IIa ,\ ••

homej pOlOVICI laryngeahlej SIrany Je zvrSlYen) ploch) a len v ,,,. "to \ 5
dolnej POlOVICI laryngealnej strany Je \tacradov) c ... S 3 \1' ....... 1. "t
llaSIII!;nl111 1 .. . ',.\ "\
\ • . (il). ',1,\' 6
Obr.46. Epiglottis.
1·lingualna strana epiglottis.:!·laryngeálna Slran" epl&lot\lsJ· ... :",4.
vianrslvový plocl1y nerohovakjilci epItel. 4· taminn propm 'J.:'l 7
5-",ivové p,pily, 6·el astickä chrupka, ' ,olvor v f
, ,.'." .. ' t 8 dastichj chrupke. 8·zmieSané t liazky. ť I
I
larnflllt prop ... t mUCOSJIe ,b,th do tpndu slrany v podobe V)'I"3UlYdJ
papi l. ZlII.r (;0 nl lal) nSdJntJ slrnne vlzl\o,j p"pll) sil ZfltdklVC 11 m"o
t pllcl nasad,t na rovnú "lIzl\ o' u bi!.u Vo Jamina mucosat na oboch sl r1Inách
t plglonls sa y)'Sk"ytuJu m. !t lhazl! , kwrych vývody USl i. na lal)'ngtálntJ SIrlIne shZlllct
Slluoyan}'ch n1l hnguilntJ S!rllnt. Cel y m,ulach Jej II
Sú sprt,jdunt '1Iz",om, naJ<,aste,tle IUlo,}m
o !lSlAN a ARyNXI
Hrtan obr ,n Jt dUl) org'n, I.lorrllo sitnu pre>atoe ll) allno."", chrupka. II dUIinu
"sIIelI jtmoj shzmc. Hnan Jt Iym usclom d)chlcich Cle51, " klorom \'znll á na In"
hlasI\ kacll hlas
7
"
l'
.
,y"
7
stveny plochy t pllt l na p"cae 'oeales. IO- phca
vocal IS
Slimka IWDlca mllcosa
l
sa l
epuelu ' lamInI epithclia hsJ II z vlastnej
l'rsIV)' sliznICe fla mina proprl a mucosaeJ.
.EnittJ ' epothellum' je lI;acradovy
c)llndroc\..) s nasi nlaml , klory j e na
prn\'ych IllaSI\'kách nahraden)' zw_
sl\en)'m ploch)'m epilelom .I..iUni.nlI
proVm mnegue je z
gcnOllrllo , ':lZIY3. klore Jt" bohato
mfihro"ane lymfocylm1. a y l torom sa
'yskytuju zmieSane. $,romnci nóznc
!h32ly - Jllandyla( tao' D"Ca.: Sliznica je
lrI8Snt nä Y d"a paf} pozdi t nc, y
p"'dozadnom smere onenl oll jlnych rias,
l loré nledzl sebnu na strane
\IZan arajU v)ell hpenr nu dUl in)' hrlnnu .
I,rumul!!s lao n"is Hom:i č
ri asa phCi vCsl,bulam InepralI'
ttllI sl\' kal ma podobnÍ! n\l kroskopicku
alo Iypl cká sli Zni ca laryngu a
obsahuje mnotsl\' O laryngea lnych tJia-
zol. Dolnli nasa - oliea yQcal is Ipray'
hl aSIVka! m:i trocnu odhSnú skladbll . Na
pOl'rc hu JC kr)'lá zvrSI\'en)'nl plochým
ncrohollateJuelll1 epi lclom 8 I' Jej Slróme
sa nachádzajúce elastiel I! IIlzlYO v)'lvára
hGamcOJum Vgrale (chorda \' ocali s!. V
hlbkc nas)' j c pri etne "ruhol'any syal _
JIlU$Cu Jn51'OCí' JI5
Obr,j 1. FronUi lny tel Sienou hnanu
l-h)lI li nOlld chrupka. 2- perichondi tum,
J- Wl1i ea mucosa. " -Iarni na propr ia muco-
sal.". 5-vioeradovy cy lindri cl, ý epite l s ria-
51illami, 6- phea vestibularis. 1-glandulac
laryngeae, 8-ventri eul us laf}' ngls. 9-zw-
voca li s. II-hgalll cnlUm voeal e, 12- mu$culus
sl
C PRI Epr I$NICA O' RACHEAI
pnt du$,"ca JOhL 481 Je ",rovný organ. ktorého stena ma prU!",1 II pr.'lOm pevnu vystu!
prsttncov hyalinoyej Stena pfl eduSnl ce sa zo sll lnlce -
Z tela submucosI, z fibrokanll aginózneJ vstv)' - tllnlq fihromusc u!ocamla"l!!(jl a J
d\' t nt Jcot - tll !llca adYCnuua.
' InDlra (DIl cM. je zl01en3 z eplteloyej a väzlYoyej faSh ! BrolOa CP!l hclml15 mnCQsae Je t ..
viacradoyym cyli ndri ckým epit elom s fl asmkaml Epitel
buni e!.:
I. vysoU cylind r icU b nnky s riasinkami
l . c)' lindrl cU bun k)' bel- ri asiniek
3. nizke. IZI'. bazAl nt bunk)'
bunky
Epi tel lrache) n ...sad... na
prostrednlCI\OIll
dobre IIl duel'neJ

Illl1k2ill Je l nedJ...eho
bohaleho na
I'lal na Je \t:rml
bohato IIlf,lt r9\anJ
1)' Dlfoc)uTII a \}Sk) lttlll sa \
nCJ drohne. lI1HdJnc
SerODlUClnozne
olandulJe ,racheab Na
uroVni '''' amrn''l !!J1ulapa.
spodncJ \fSI\t: lamlDJ
propna ITIueosae ,a
IIdCSle 111110hl\'0
claSll ck)ch \Jalcl1 ktore
t\ ara]lI
VfShlClu
lakmer SII\ 1,lu
oJde l ullIeu
vazIvo laminJe propn ... t od
lenJ... et \JZlva.
ľ auton
oznatlllll za!rluuhmili&);!
Obr 18 Ir"
cheou
l-\llI1lea 1ll1lCOsa
ehupJ..."
:>-tunlCíl

j-mUSCll lus ,Ih
5
6
D ľ f P! II MOl
prUtll su orgllnOl1l \ I.' Ofom \) mc:na ' l-duchom II krvou
N:ll'0"chu su "hrca lf) .1! scr070u, fcprrUnrolllnOU \Iscnálnou pkurou Na h, sloIO!;ickorn
pfucanll motno ď te sammn) parcnch)1Tl pfuc JC Irfmi vZduSn} . obsahuje po(C'né
!.tore' su od seba oddclc" C Scp.afll' Casli pfuc-neho parcncnymu su
,CUHl) nll \ rMviCl.. am, \ 1I010")(h Ii 1111. ' 0 JC pfucn) p3rcnchym rozdelen)' na pf{lcnc """",,,,;1'
,S(' L'!J! l.' n' a bm!! chopuhuQoahil II 'ICIO na !obuli DUrU!O",S
\ p!cpa'.Jtc p!'uc ' ,dunc pne- rez) broncho\ rÔlI1cho J.. ahbru. kt orC su CasiO sprc'vadzant'
I)uhnonahs Siena brondlO' SlfCd!lch o II malt ho I.ahb/ll Je zlotena zo sliznice, ,Od"'''''''.';1
\!l zlIa. fibrol.ar1llag rno/!! C' ) II
S.l.lzwg hloncho\ sa skladá z ""CCi"!Quho nllOdndéhn rpncly S rI"sinkami a s POhO""'''I'",,1
buulaml _ l nrdl eho ' lizli <I Jam,nar ľ It z Jamina "!!!COSar
Pods"?""nr , .;Jr ' yn Je zlot eru! z rledleho vllz,va a obsahuje rôzl1 r vcrkt rragmenty
chrupl\ It luh$re \tlz. , Io'o. ).,I ort ' ch spáJ a
Ad"' U!t
cID
le ztotel1d z ncdl.. eho VIl1. IIo'1I a prlpaJa bconchus k ť "",,,10,, ","
b,onclI O\ lo' pfurach sa Ill enl , l.a vislos\! od ).,alibru. t un su bronchy. tým
'l h 51elle I" ,buda 51 a lSh" il ubuda chrupl. } Glandulae bcol1chiales SÚ pcllOlllné d te
hrOl1choch \ ch stelle Je d ie prit omnli chrupla
Epuel Sil tiet men i z s v
Jednovrs tvový cy lindri cký s
brol1ch ioloch
posledo)"!D usd:om privodo}'ch
ciest. privádzajú vzduch
rrsPlmcnt ho oddi, l!' pfi,c lobr. 491.
!Wllinml n)'ch bronchioloch jc olzk)
jednol' rstvov}' cylindrick)" epitel. I '
sa striedajú bUl1 k)' s ri3s inkal1li s
bC' z n asiniek .
Droncbio l!! s U'SDjrntor; us JC' prv)""! úsekom
respirat ného oddi elu ľ Jr I '
jedllovrst\ov}' m cylindrickým alebo
k)!D r pi telom. Riasi nk)' v ň postupot
Ol iznú .
Obr 49 RC'spira'")' oddiel ľ
I-bronchiolus terl11 in3li s.
vl1zh·o. J-bronchiolus respirat ori us. 4-duc,
tulus il lvcolilri S. 5· atr iUI11 . 6-S11CC!' S al vC'
l:t ci s,
KOQlroJ ne ot4zky · . .
I. OpUtc skladbu '.
'2. mikroskoptcku .
Aké ty py buniek sa vysk yt uJu v epi Ich
3, . .
4. skladbu steny p nedušmce.
5. Opíšte č oddiel prúc.
XII . T R Á V I A C I S V S T It M
I APPARA TUS DIGESTORlUSI
A SKI ADRA TRÁyl ACEJ TR[J BI CE
SIenu trá\tacej lrubíce Ivona licIO ,,/'SIvy lobr. 50/:
I. sliznici - fUlllei mutOJe
2. poddiznico,·I .'lzh'o - rela slI bmucosa
J. s''11od " rSh'a - ! uni clI mll scular is .......
4. IUlue. ad.entit ia alr bo l unica seroSll
Obr 50 VSeobecné schéma :do-
lema SIeny trá'IDeeJ mry
I-sliznica (fUnles muto!a),
a-Jamina cpnhehahs mucosac
b-Iamlna propria mucasae, '
c-Iamlna museulari, ml/cosae,
2 - Ulnlca submucosa.
J - fUnlel museulans
4-,(róza S mCZOIcfo'vymi
kaml na ponchu,
5-mesenrenum
6-vyvod žl'azy 'uiotenej
mu"ÓR,
7-vyvod ž ľ Haza JC ulo-
tena eXlramur.ílne
( napr
S-nervové bunky
pIHU! Meissneri
9-ncrvové bunky'
plexus Auerbachi
sl.anka Ilumea ml/cosal lIystie la ll/mit ra . .
I _ lamlna epllhellahs mucosae celu trubicu a sk ladá sa z troch podvrStiev:
-tam ma proprlll mucosac
',' 131l'll l1 a musculans mUCosae
, '" ucosac mil vJ'edllotlivých oddieloch tráviacej trubi ce rOllltnu fuuhl\!" I 1
,plthe lDlsm. . ." d . I . dllmy" r"
. p. ,'. r,'oy' m úsekom tr,1vlaceJ Irubice Naprlk il o us lIel I
'C urtovany " . f k I
J o viacvrstvový dlatdicov1t)o cpuel. ktorý mi'! najmä ochrannu. un Cl U. '
drätdell\l1 polravou. Rovnakým Iypom epi telu JC vySllaoy aj aml.l oy kO.IIICC tr,1 nd'
II V č je potrava ut Tozloto:o,1 II Č ň sa IU O:l\kretllc ll, rO:/(JTht"e
jc lcnlO epi tel jcdnovrstvovým cyhndnckym epl lelom t l a/oveh" .1
charakteru.
lna propTla mucosae JC vazl vova vrstVa ktorä sa o!lchi'!dza bezprostredne pod eplld"1l1
" ""' dkeho kolagénového vIIZIva v ktorom su ulotené kaplli'!me siete nervove IC
PlOStava z TIC '
, haraklertSllcké pre oddiel tnivIacej trubice a lymfal1cké fohkul y
thazkY, c
ti Lamina nlllscu laris muCOSae je č hladkej svalovmy
.. vy'ch rias Uložená Je na rozhraní medZI ShZIIICOII a podshzlll covym valivom T<l1O Č
ShZJ1ICO' ." .
nie je shzlllce. na miestach chyba
2. fgds liznjcoVf väzivo Il ela su?mu cosal je pomeme Siroká väzivová vrstva umot"lIjÚCa ť
sliznice na nasy a lleŽ klzavý pohyb oproli podkladu Pomocou podshznlcového "al,,,a ,J
sliznica pri pä]a k hlbšie ulotenej svalovej " rstve. Niekde submukÓ13 chýba lnapr dorzálna plocha
'uykal a vtedy pohyb sliznice nie jC možný. V submukóze prebiehajú č krvne I mlazgo
ve
Clc"y
! tple!' nervových vláken (plexus submucosus Mei ssneri l. medZI ktore byvaJu vsunute. skupm:y
nervových buniek. Niekedy sa v tej to vr stve nachádzajú aj Hazy a lymfal1cke uzllky
J. Syaloyá )' rsl va musc ul a ri sl lvori základ steny tráviacej trubice Talo vrstva sa I
dvoch podvrstiev hladkej sval oviny lv horných dvoch trctinäch je svalovina pažeráka pneen!!
pruhovaná/. Svalové podvrstvy sú orientované kolmo na seba a sú rozdelené na vnutornu clrkulJTnu
Istratum cin:ularel a vonkajši u longiludinalnu podvrstvu Istratum 10n!;ltudinale
i
r,lketo
svalových podvrstiev umož"uje peri staltické pohyby tráViacej trubi ce V nld ..lOrych
ilsekoch tJ1\viaceJ trubice pTlStupuje k dvom základnym podvrstvám tretia, svalo":'
Inaprikl ad v žalúdkul. Medzi svalové podvrstvy je vložená tenká. č Tl edkeho vazIva v ktore)
sa nachädza č vcgetativnej inervácie Iplexus myemcricus Auerbachtl Tento aparát je zlolcny 1
nervových vläken a ganglii, ktore sú tvorené z multlpolámych nervových buniek
41 Y!!n.Ii!tilí...2llitl, Itu niea ad vent it ia, a leho tun ka ser osal .Niektoré useky traviacej truhicc Sil
spojené s okolitymi organmi bud' pomocou tuni ca adventitia, ktora Je zloženJ z TI<:Jk "ho
kolagénového väziva, alebo poslrednfctvom tuniea serosa. SerÓza je lenká hlad"a vallVO"J
ktorá. pokrýva väCšiu Cast" tráviacej trubice Skladá sa z č riedkeho kolagéno"eho
pokrytého jednovrstvovým plochým epitelom, mezolelom. Seróza Je pnpevnena k svalOVCI vN'"
pohyblivým väzivovým tkanivom, subser6zou .Okrem väzlvovych elementov seróld oh-;.:!h\lJ
Ojedinele i zoskupené rukové bunky, kapilámu i nervovú spl et'
fi PERA {I. ABIl Ity! ORtSI
Na sagi tálnom reze perou l obr 511 mikroskopIcky pozorujeme, ie Jej poJkl,ld"m
pruhovaný sval musculus orbicul aTls OTl S Z ventrálneJ, strany Cllt .. ncaJ
kOiou, z dorzálnej, vniHornej strany Ipars mucosal Je pokrYlá slizni cou
p
I
t
(
na Vtl1lnllnc) Slranl' je pokrytá viacvrstvový," dlat d1covnYIn rohovattjilclrn
obsahuJc vlasov.! foltkuly s ch/pkaon i, potne a trazy
"lSO!.:)m vraCVr5!Vovym dlatdrcovllým nerohovatejúcim ep' lt lorn. Ii I
lamina propfla mutosac, klon! tvori potctrll! II rózne vysoke papll)' . Vrstva i h
teja submucosa. obsahUje ncdkt kolagenove v!ziva s primesou elastických ,, 14ktl1 II v
drobné, slinné, tubuloalvcolámc. setonmcinÓll1e ž ľ _ glandulae labiales. Hrani cu
turanea II pafS mucosa pery tvorí sýlo č pruh, pars inlermcdlB, I '
č rohovateluc.m epi telom Pod epllelom Su
'vasl.ulanzovane papll} MedzI vllZlvQvými eJementa'nl su rOlptýlcm' ma.wve
II. husto ralllltikovant Subepl lclove a intracpnclove rozvelvent! SenzUlvne nelVovt! l<
Je pars ulI ermcdla pery vefmi cnhva.
6
<!it-__ __
4
7
Obr. S I Pera (Iabium oris)
l-m,orhlcularis oris.2-pars cutanea labi i. J-vlasové fol ikuly. 4-pO!l1é žfazy, S-mazovt! Hazy,
slizrutna sIrana pery. pars IllUCOsa labi i. 7-epi tel zvrstveny plochy (dlaždlcovJt ý) .
U iroht! paprly). 8-gJandulae labialcs (sclOlllucinózne), 9-tervcr'J pery).
C JAZYK II ING! IAl
tvori OSObllllc ť pruhovane svalslvo. Ol;cntovant v noch ni
flollgitudillálllc. vcnillillle. trlnsvuUlnet Svalový dklad JlZ)'U J" pokryl)'
a viacvrstvovým IlCrOllovllcJilclm ep,telom ShulIc.& jc
jazyka. alc aj po Jeho strankh. pe'me Spojeni tuhou vilzlvovou blanou _
'",,":-" ,,' ., so svalovinou a plCtO jc nepohybhv'. Submuk6u v mltmch chýba

vytvinl pod epitelom nl dorulllom a lateriinom pov..:"u
" .
- papily. ľ ľ ich tvarových osobitosti na Myli
.. ť
3 4 (kr:w"., nltkovitt Ipapll1ar Ilhformal
-. I - blhubovitt Ipapillae funglformul
.. . eJ ibtkov;tt Ipapillac folialaeJ Ir
' I'n "[- n!t ·. f) '- .... 7J·6 dl ohradUl tlpapiUu ullataet .. "1 .......
lf !;U, rt. 'il ': 'tJ ,I;' , v cpitcli ohradených alistkovltýth
',' , -1., ' .. U. 1) :, f i , papIl nachádzame svetlé sildkOVIté
......, \,; útvllf)'. ť poh;íriky, patriacc
1 ' 4 k l.myslovým orPlom rolli-
chut'. Vlamina propIIl
mucosae a v svalovine sa Ila-
cMdzaju uokrinnt 1fuy.glandu-
Iac hnguales. V oblilStl hrolu
jazyka - apex lingue _ sú umicstnc-
né lCromucinÓz.nc tfazy
- ,landulac aplcis hnguac lNukm-
Scróz.ne - Ebnerove
truy ť do oblasu
ohradených papll. utlll!eo mucI-
nóznc Weberovc trazy sÍl IOkah-
zované v oblasti korel\ajazyka.
Spodn' plockl Jazyka Je
dla1dlcont)'m
epitelom. Sliolica v leJto easu
len ľ nluc papliy a
ku svalov inc JU)'ka JC pohybhvo
prlpoJcná pomotou $ubmukózy
Obr.S2. Jazyk (lingua)
I
,.. . . papila, 3-listkOVlta papila.
A 1 č pruhované SV3ISIVO, &.
mucinóznc žliazky, 5-okradenä papila, ť ':lotkY epitel. ll-Iamína propri'
zmidaná Haza, 9-serôzny acinus II serózna traza,
mucosae, 12-lymfatický folikul.
n Zl lB IDENSI
denh$l a l
I b
Zub sa makroskopicky skladá o r. -' ..
liPnl; .1 v" "n ..... , _ •• LA .
N8 povrchu korunky zuba je S.IW!..Idn.a
Jej char.lk.ens!rckým :makom je
mm .. rahnlcle a ť Celú !ln.tktúru I i
r.ldlálne a. .. Inovi... ulotcnt emallovt
poSpáJDnt zvilpenareJou organickou
Jub5tanciou, medziprizmovou hmotou. V·
pri mikroskopo .. anl sklovina chýba,
odslTilneni! č dekalcilikilcie.
sklovinou j e hrubá vrstva "'''''ilir, ,<,,,<;,:
ktorej je vymodelovaný celý
prebiehajú denrínovt kanáliky II
c)'loplazmauckt výbežky odonloblastov
vlákna. ZOr.ldenlm dentinovýeh .
hmolD denIInu v hi5lologickom prepar:ite
ľ
V obJasti korena l'.:uba je
obklopený vrstvou ttlIWlD.t I(
uložený rovnobežne s povrchom
vrstva cementu sa nachédza na hrDIl' "'b"!ho.
V ukladnej hmote crmentu SÚ
cementocyly, podobnt osteocytom.
Ipu lpa denti s! sa nachádza v
Skladá sa z riedkeho rôsolovitého
hviezdicovitých fibroblastov s
cytop)azmatickymi výbežkami. V men!om
zubnej. pu)pe librocyty,
plazmatické bunky. V
ulo!ené
smerom a sú zaliate
mukopalyslcharidy. Zubná
vaskularÍ1:ovaná a inervovaná
Obr,Sl rozdelenie zuba na pozdftnom reze.
J-fixltny apantl:ruba, 2-emaiI 3_dentln 4 dr .
tkanivo IOžka, á .'od" ellová dutrna, 5-denlinovi! kanáliky, 6-cement
p
u) v perr entálna membr:ina 9 c" '
py otvorom korena zuba JO-odonlobl,,'Y" '. ,- levy·a nervy Vstupujlice do
, , -grnglva.
E SI lNNÉŽ[' AZY IQ! AND!Jl AB SA! IVARESI
Strnné žrazy prod k .. .
I u uJu seklil fslinul ktorý ;zvIhC' ,
potr.tvy p6sobl j chemicky.' uje potrrlVu, č jej prelIItanie a na niekloli
',I dnrhu sekrttu rozoznávame s!i nnt ľ
- st r ZIl t
- mucinOznt
- SeromucinOtnc
ľ morfologickej sta b
_ tubulóznc v Y ľ ľ
- . 'vtolárnt
-tubuloa lveol. rnt
Bunky sJrnných žltal'.: su ľ II .
bi D1J!cinóz:ne a c zlotenia
. vodnatý il mucmóV1c bunky produkujú hlienovItý !ol'lait
uparátu farbiacou metódou hcmaloxylln il co:dn, tytopla1.mB 5nÓlny(
p . . TVn\ogtnnymi sckrctnYm' granulami, sa farbl
" -J"""' t ktorý.a pri
b ky majli cytoplazmu vyplnenú kvapkamI muclnog nu,
un prcparátu farbiacou metódou hemal0Kylfn il cozin rozpusti lv
ostáva prázdna alebo vakuolizovanA- Preto sa cytopla1;mil muclnÓlflych
SD zatinajú vsunut}tmi vývodmi, ktoré bezprostredne nadvlzuJu na ,'lime"
. Vsunuli! vývody sú ilzke kanäliky vystlant jednou vrs.tvou plochych. at
ku ktor)im sa zvonka prikladajú myoepitelovt bunky. ľ v!unutych
a ústi do č š prú1.kovaných vývodov. ť vývody sú vystlané

ktoré majú výrazne acidofilnú cytoplazmu. Näzov tohto oddielu
bazAInej cytoplazmy buni ek, od pní!kovanla, podmieneného
i mi tochondriami a bohato poprehybanou bazAInou plazmalemou
" • ť """ody su interlobuh\me vývody prebiehaju vo v!%ivových
ne·r '. . I
dkAeh ľ InterlobulAme v)'vody sii jednovntvovým eyllndTlCkym cplte om
. ody su dvojvntvovým alebo viac radovým cylindrickým epitelom Interl obulAme
Č ., " ' " od " , . do ym
mody SI spáj aju a uSlia do shnovodu. s mo:", je. .an
y
. Vlatra v
ľ drick}im epitelom, ktorý sa pred vyiistenlm meni na vlaevrstvovy dla!dlcovl!y epllel
ž ľ ľ rozsahu ľ na a ľ Malé ž ľ su labiilne , bukAlne,
rtiromolllme, linguA lne a ľ ž ľ sú priušnA, II podjazykovi
Iglandllla parolis, glandulll slIbmandibularis, glandula sublingualisJ.
-I r r! n§nA t l'n a ' r la odul a " arotjsl .
, !'rMllli ž ľ lobr. 54a,bI je po stránke č č serôma II po stránke morfologickej zlotená
acin6znB !hza. Na povrchu priuhej ľ je puzdro, z ktorého odstupuju seplA, č
pmnchS'm ž ľ IIa č flobuli!. Vo vlil'.:ive ako aj v Uazovom parenchýme ľ Je
tharakteristický výskyt tukových buniek.
Základnou morfologickou a č jednotkou ž ľ sú acin}', sa skladaju l'.:0 seróznych
f1azových buniek. Serózne bunky sú tvaru, s ľ jadrom Umlesrncným
pri biu bunky. Bazálna č ť cytoplazmy je bazofilná, fo je ť
ret ikula. V apikál nej č ser6znych buniek sa hromadia granulit
Lumell aci nov býva ľ uzky, niekedy na reroch Ilie je 1.IIchytený. HUSIA ť retikulämych
vláken dotvára okolo aci nov bal'.:álnu membránu. Bazálna č ť serôznych buni ek aci nov Je
obklopená myoepiteliálnymi bunkami, nazývanými tie1 š č bunky. Maju č
ť a slii1ia ako zariadenie na vyprAulnovani e sekrélU l'.: acinov.
Vyvodný glandula parotis, ktorý mikroskopicky powrujeme v preparäte, deHme na v}'vooy
iotralobuláme a interlobuléme. V rámci č ž ľ sa nachádzaju intralobuláme vývody, ku
ktorým patria vývody vsunuté a ž vyvody su a rozvetvené, vystlané
jednovrstvovým plochým až kubickým epitelom, vývody jednovrstvovým kubickým a!
cylindrickym epitelom. Pn1ž.kované vývody sa spAjaju do interlobulámych vývodov, v
preparäte nachád1.llIlle v intersticiálnom. vwve medzi č V men!lch interlobulámych
vývodoch priesvit vystielaju bunky v jednej vrstve, vo v!ešlch vývodoch je
lumeo vystlaný viacradovým cylindrickým epitelom. PospAjanim inlcrlobulámych vývodov n n; ká
hlavný vývod, ktorého lumen vysti ela viacvrstvový cylindrický epi lcl.
2. Pndj azykoyA t l' aza 19! $!lblingua !j,1
Podjazyková 1.faza lobr. 55/ je zložená 8 zmieSaná tubuloalveoláma slinná traza s prevahou
mucinómej zlo!ky. Seróme bunky vytvAraju v koncových tubulov podobu ť
IGianu12iho lunulyf. Vývodná č ť podj azykovej ž ľ S8 od ostatných slinných žltaz tYm. te h
'I nci nenacMdzaili v}'vody. Tie su mucinómynll rubulanu, č sil
stretávame aj s poftorn
n!ll.rosl.oplcku ako u gi
prližkovany' ch vy' d
vo ov. ImerJobuhlm,
6 1 2
parotis.
3
Obr.54a. Glandula parotis
I-mterlobulämy vyvod, 2-krvm'! ka-
pIlara, č 4-vsunutý ·vývod.
5-pruZkovaný vývod. 6-lukové
Obr55. Glandu la' sublinguali s
väzivo, 2-muein6zny
tubuJus: .J -lmlebnf utvar, a-serôzna
č ť aemu. b-mucinózna č tubu lu 4-
prutkovaný vývod, 5-i nterl obu lí\my
vyvod.
Obr.54b. Glandula .
1_ . . ot lS pn väfklm zväfšenl
.ac:mus, 2-myoepltelové bu k
vyvod 4 '. n y,
, -vsunuty vyvod S- k á
tukové bunky. ,tvn
{obr561 jc \
zmie!;aný sekrét, s prevah hradiska het zlotelI:!. II. ume
aeino ... od mucin6lJl'" b . OU ser6mcj llo1ky V ,t .... Siln! tubuloalvwlirna
ulllek lubul0 M . JC pol b t
ofarbtnl hernalQl>yHnom a cozl Y .. uCln6z:ne bunk· re II ť
v prcparilt rahko ť od maJu svetlu cytoplazmu s:c Sl
u
spravidla kubIckého
ako II podjaxykovcj U."" š seróznych buniek . It mucmóznc bunky sa
-f..,;;. .. ,ij''''.''''' . . -J' aj v parencllyYnc """ r ;_ s G1<lI1l.1zzlho lunulam; Na k Č \/Stne] !faxy sa nachid
. e . omec mucln6my II b llIJU zmie!.ant
sysl rn glandula subrnandibub.ris je II č uloy nMadIl.Ju ser6wc ľ
6 oblly ako v gllUldula parOIlS
Obr.56
a
b
GllUldula submillldibulólrls
I-Dmdallý kontový oddiel,
acmU$ alubulus, I-mucmózna
č ť b-scrózna ť 2-$eTóma
ť atillU, l-myoepile\ovi!
bunky, 4-pril1kovany vývod, 5-
Y$unutY vývod. 6-mlershciálne
v:l1ivo, 7-lumen intcrlobuläme-
ho vÝ"odu.
2
F PAŽERÁK /OESOPHAGUSf
.Pažerák je hrubostenná svalová trubica, ktorej ulollou Je ť potravu do !ah.idka. Stena
pa1cráka sa skladä ro StyroclI vrstiev lobr. C. 571:
I. sliznica _ tun ica mucosa
2. podslizuicové v5zivo - tdll sobuIUcosa
J. svalov:!. vrsh'a _ touica muscular is a
4. tuniea adventitia alebo tun ica ser osa
\
l
V strede č rezu pa}.erákom v hi stologickolll preparált ť u:tky !trbinovitý lumen,
ktorého Ivar vZlliká lIiasenim sliznice. Epitelovu POdVTSIvU sliznice predstaVUje
dlaždicovily nerohovatejúc; epitel. POd epi telom je lamina propria mucosae z riedkeho
kolagenového väziva. Obsahuje tie! cievne a nervové plelene Trella lamina nlUsculam
mucosae sa skladá z preva1ne pozdltne orientovaných hladkosvalovych hunlek
<' . ...
s,.IO"lnl v "orncJ Irellne rruhOI'ani, abonlln)'rn smerom Je poSlupne na"l'1Idlti
sv.lov,"oU Sv. lo"m. Je usporol dJn' na "ntuomu clrkulámu a
longllud,"""u vrSll'U MWz, I longl ludl n.t. lnou V!"SIVOU sva lslva Je "'*tt,
","Ul.! nervo\l' spIci' myenlerocu$ Aucrbac" "
3dl'cnlllll, alebo hmlca scrosa p"Urnl.:. Je riedkym \l mzIVOm, kllli.!,
pnp')' arg." k ololw I pomocou vlz.vov)'c" 51 spája $ \l1z,vom $ubmuk6zy. VleJTii'
vrslve riedkeho SI) prífOmnt aj c.evy il nervy.
8
Obr.57. , ,
ľ ž (oc:sophagus)
l· slizni ca.
(tunka mllc05a) }
Č
(lamina propria mUCr>l
sae)" 't
J·s\lolo\lá podVr$lvi' ,
(lamina muscularis f'
mucosae),
4-lc18 $ubmUCO$D,
5·krvn4! kapiláry,
6·lubuloal\leolilme ..
žliazky,
7-vn(uomé l
svalová vrstva,
8-vonkaj!ia
nálna sYalová \lrstvaj '1
9·plexus myenleriCUl"
auerbachi,,!
IO·tunica adventitia:
..o ľ PAŽERÁKA pO ŽAl J) pKA !PARS CABQIACAL
. d(\ln musekom pažeráka a zao!ialoo!nym
, op,ckom prcpar"á.e na pozdlt.norn priereze kau )' náhlu zmenu v sl lzn,c.
V ml\1ro
s
. o! ko pars cardm,ca. p07.oruJ eme b
(l6di
c1om
!IIludka . . klo,!. ;rccMdza do jedno\lrsI\l ov4!ho cylmdri ck4!ho epi telu Io r
dlatdlco\l,ty ep. e
"O.
, ' -
3
!
. i
Obr 58
Prechod ž do
kardlc
1 . z\lrSIYCný plochy ne·
roho\laleJuci ep.tel.
2. jednovrstvový cylmd·
rický cpuel , 3 . prechod
Z\l rstveného ploch4!ho ne·
rohovateJuceho epitelu
do jednovrslVo\l4!ho cY·
lindrického epitelu,
4 _ v kaudálnom useku
pa2eráka vlamina prop·
ria mucosae su pri -lomné
gI. cardi acae oeso-phag' ,
5 - glandulae cardiacae.
6 _ po prechode pa1eräk8
do talúdka lamma
propria mucosae su
nahromadené lymhli cké
folikuly. kloré môtu
ť aj do submu-
kózy,7. lymfatIcký foh·
kulus,8.muscular;s e'(ler·
!la, hladká svalovm3.
vnutorna cirkulárna.
8' long'lud.·
nálna , 9- seróza
Kardi41na ť žalúdka je charakteri stická ť tubulóznych kardiálnych thazok
mucin6zneho typu, glandulae cardiacae. Tieto l li azky ť do žalúdkových Jamiek pomerne
dlhým vývodom vysllaným kubickými bunkami II pri \lyúSlcní cylindrickým, bunkam,
Lamina propria mucosae \I kardiálnej o!asti :tahidka, v porovnani s pa2erákom, je ľ a Je
rcdlej konzistencie. Rozdiel je aj v a lokalizácii thazok. MlI cmózne 1hazky Iglandulae
()I:sophageales I sú kvanlitati\lne menej zastúpcnt a sú lokalizo\lant v submuk,óze. ľ thalky
kardie sú preSne obmedzen4! len na lamina propria mucosae, ktoru \lypír'\ajú takmer celu
POdsliznicovt väzivo je zl02ené z riedkeho kolagéno\lého v!l.ziva, v kt orom prebi ehajÍl vllUie krvné
a lymfatické cievy.
Tunka mll5cul8r; s je tvorená hladkou svalovinou. Vnútorná svalová podvrstva je c.rkulárne
circulare/, longitudinálne usporiadanI!. Isrratum long.tudmalel
Na povrchu je pa1erák pokrylý adventi ciou. V bruSnej oblasti JU vyslf; eda seróza VonkajS.' 'H h"
je na !Klvrchu pokrytI!. plochými mezotelovYm. bunkam,
I
I
\
I
I
I
I
I
I I
I
[-l ZA ! ( IQOK N fNTR!CIII tlSI
Je vakovIlc roZSlrena č ť tráviaceho systému. spojená CCl oSliulll cardiacum s pueráko
m
OS' ".I'11 pyloncum prechádza do dvanäslnlka. Stenu žalúdka tvoria 1lyr; vrstvy:
-sli t nl ca - luntCa mu cosa
pokryvaju. povrch sliUllct • pokneuJu aj do fonolac gaslncae
- llods1izlll cové , !iliva • Icla s ubmUC053
-s'alo, ;u n - tuui ca lIIusfularis
-urÓ:ut· IUIlIU st r OJa
I. /JO\ rdlOl é ,Hul"mÓln " buu ky
1. mucinozne buu!.) \ č žliaz
. 1
produkuJucc hlien.
sa nacMdzajil v horných lÍlŽtných č g, Landulae gasvieae

prh luSncj jamky. Sú IQztJ\lscnt mcdzj parietilnymi bunkami
I . bunky. Vidiet v rozsahu glandulae cardiacac: a " polovnani !
Obr.59.Fundus mucmóznyml bunkami su bunky krtkov o č nLUle • bazofilneJSlc Produkuju
I· povn:h sliznice .j
drický epitel, I·· taludocnlÍ krycie, delomorfué bunky sú ľ výrazne atldofilnt elementy Bunky č
gastrica), 2· talLidocné . z laterálncho povrchu ž ľ smerom do lamina propna muwsae. Pariuálne bunky !oa
gastricae proprrae), 3 . dno v č a v tele glandulae gutneu proprrae. Ckybajú v PylOTlckýck a v
4 • telo, corpus produkuju HCI.
S • č istmus adelomorfné bunky majú pyramldový tvar a sú v dolnyck Llsckock
žliazky, 6· klavné bunky, 7 . V ich bazofilnej cytophl.lme su najma nad jadrom,
bunky (krycie). 8 . Iamina
nlllcosae. patria do katcgórie osobitnyck cndokrinnyck buniek nachádzajueick '3 v

gastricae propriae a v glandulae pyloricae. V ick cytoplazme sil pod VIl utrO talLidka je poulfžne obalené granuly, obsakujúce hormóny.
sli znica tvori lIlucosae sa v tahidku skladá l riedkeho kolagénového vaziva. Obsahujc viak L
i vlákna. Sliznica je prcstúpcná v celej hrúbke ž ľ takže: medri Uaumi ostáva
gastricae. Celý povrch len vo forme úzkych priehradok. Len najhlMia vrstva vlzivovej slimice je súvislá, lebo do
rozdelený záreuni v č nej nezasahujú telá Č je inliltrovan' lymfocytmi.
gastricae. Zárezy sú vchllpeniny t.amina muscularis mucosae, je tenká hladkosvaJovi!. č usporiadani!. do vnútornej cirkuli!.mcj
tvoriace č jamky . longitudinálnej podvrstvy.
gaslricae, do ktorých ť je pomerne hrubá vrstva riedkeho pocisliznicového vaziva, ktorá pripcVduje
ž ľ glandul ae gaslricae. . vrstve žalúdka. V tej to vrstve sa npchi!. dzajú cievy, ncrvy, vaztVP a
2alúdkové žliazky deHme do troch aj Iyrnraticke UlUky. ... .
Prvé sú '1"u.nica rnuscularis sa skladá z troch hladkosvalov)och podvrsllev . vnútornej
skupinu tvoria .cirlrulämej a longitudinálnej. Vnútorná iikmá jc ncúplná, ZJetcfneJ!Lc
a treliu skupi nu III len v oblasti kardie kde vytvära ncúplný zvierat. SlIcdná clrkuláma podvrstva svalovLny JC
Glandulae cardl ace sme opi sali v aajhrubšia a v pyloru je l nej vytvoreny m. sphincter pylori. VonkajSta podvrstva Je
2 prechod do kardie talúdka. Iongitudinálna. ...
Glandulac gastr icae propriae lobr, Tunie. serosa pokrýva povrcb talúdka.a tvori vIscertlny Itst
uberajú celú plochu dna a
Io jednoduché. len
rozvetvené tubulózne
zvlneným tel om a trochu
dnom. Do talúdkových
pomocou králkych, rovn)'ch
Glandulae pyloricae sú
tubulózne trazy so
Cas t"ou. TIeto vyúst"ujú do
ale hlbokých jamiek.
Sliznica žahidka so svoji mi ž ľ
pokry ta jednovrstvovým I
epnelom v ktorom sú zastúpené
piatich typov:
I TENKÉ CREVQ DNTESIINIJM TENI lf)
renkt č lobr. 601 sa dell na tri useky:
dvanástnik· duodenum
č jej unum
bedrov nlk · ileu ll1 Jeho resorbCny povrch je ľ ajc
Tenke č je hlavnou rezorbCnou oblast"ou tráviacej trubice.
rodlrený niekol"kými SPÔS,'b'h
ni
: é. kt .vch základ tvori slimica i ť submukóz)' . pJicae
aJ Tenké č vylvára ·ru ov riasy 0.,
cjJcuJares Kerckringi. . . h , . h v·bc1kov. frevnych klkov, viHi inlcstlllales
bi Sliznica tenkého č vybieha do dlh)'c ten yt )'
!th podkladom je lamina propria mucosac.. . t c iaC LJ\teSl1naJC5
rl Epitel č sa vnára do sliznice v č kryp, ryp
IV BII"J"" .. "-"-' -
n
.
III
IV
..,. 7
-_.
-- - ... , ___ 8
.... ...
Obr 60. Tenko! č
I - lunica mucoso
II -tdi"subrnucosa
JH. runica rnusculaTls
tV-lunica serasa
l- jednovrstvový cylindrický epild,
1- poll3rikovitá bunka, ,
)- YAllvo lamino propria mucosae,
4-lamllla muscularis mucosae,
5- clo::u16ma svatovina.
6- 10ngitudin6lna svaloYina,
7- vlzlVO serózy.
8- mezme!.
Stena !enkeho č sa
sliznice,
lovej VTStvy a serózy.
Sljrojn ' Cnkfhn Crtya ' tunica
vytvára 0,5-1.0 mm č
- villi inleSlinales. Medzi klkmi su
záhyby č ako '
lubulózne útvary
intestinaJes, klore sa č
Lieberk!lhnove krypty uuahujuce
svalovine sliznice.
Sliznica sa l epitelu -
epithelialis mucosae, vlilSlnej
sliznice - lamina propria
svaloviny sliznice - lamina m''''',I'''''1
mucosae.
Jednovrstvový epi tel sliznice
treva sa skladá z
rezorbc: ných buniek
poharikových buniek,
buniek a 1
Ojedinele sa medzi
bunkami m6tu nach6dz.a( Iymfocyty a granulocyty. Z uvedených buniek sú najviac
enterocyty, pokrýYlJu č Idky. Ich nediferencované formy sa vysk)'lujli v
kryptách MedZI enterOC)1mi sú ť pohirikové bunky. Panelhové bunky a endokrinné
sa č nachádzajú v hlbUch oblastiach č krýpt.
Crevnt klky sli v duodene.l ch č kaudál nym smerom klesli . Základ č
1V0rl nedke vllZivo. Vo vllZive sa nachádzajú snopce hladkosvalových b,,",,,,. "" " ' I
ž ň Jemné pohyby klkov, cievy a nervy. Svalové bunky liet pomáhaju
Iymfallckú kapiláru, ktort je rovnobetne s pozditnou osou klku .
krypty, alebo Lieberkllhnove krypty sli tubulóznc invagi nkic č epi tel u, ktoré lakm=r
ň vlastnli sli znicu č Tielo sa na povrchu sliznice otvárajli medzi bazami č
Crevné krypty ť nediferencované cylindrické bunky č s mi tózami. Na dne krýpt
ulotené PaneIhove bunky a endokrinné bunky. Okrem toho sú y č kryptách roztrilsené
pohárikOYé bunky. Lamina propria mucoine, je vrstva špecificky usporiadaného riedkehO
vaziya. Je bohalá na relikullime a vlákna a obsahuje elaSlické vl'kn!
. v te' to vrstve okrem fibrocylOv ft
vl! bunky. Z bunkových sa vanulocYIY D hlstlocyly
·1 hladkosyalo vyskytUjÚ Iymfocyty, plazmatické nodull lymphahcl solItarII , aleoo v
'':bfObI
1stoV
k ,. 1\ mólu ť y podobe oje me y
".· "a!rOll
uIS
. . a
1.)1" II' I halic; aggregal1 . .' ri tvori hraniCU medZI slizni COU
je tenU Vrs':"8 .hladke
J
hladkos"alovjch buniek
LJfIl
lllJ
m . • ' yom Svalovina shznlce sa s a
. . 'covym V Zl .
ľ ch cirkutáme !ikmo. . min ovo! a krvné cle"y a je tu ulotená
OfIcnto;:mYCOSa prebiehajÚ v . V rozsahu duodena a č č aj y
PI'"vnD nervová splet' - plexus submucosus Brunnerove ž ľ Su Io
II lejlo vrstve uložcnt trazy - glan u ae u ,
tfazy mucmózneho vkobecnfmu opisu steny tráviacej rUry uvedenej
liu jCl m'l5q tlarjs V tenkom č Je ana oglc
kapiloly. . b" k'oN pok"':'''a povrch t fC\la. Skladä sa z povrchového
n .' rilny hSI po ru nice, ,., ., .
:Dmit' g rosa Je tv -tky riedkeho väziva, ktoré pripája serózu k svalovej vrstve
mezo1elu a Z nepatrnej VTS 1 .
- duodenum . .. . v V č sa vysokými riasijml pllcae
n,'odenum lobr. 611 Je č č usek b'" ,',' Y klky sú v duode!, e huslo
.... . d ' vyklenul1m su mu 7.y I I'
cir,ulan:s, kloré su po mie. P d odenum su typické exokrinn!!, lubuloa veo me,
a :: v úsekoch lenkého č neyysk)'lujú prá.ve
mucin6znc trazy mrunnerove t azy .' mt Brunnerove Hazy sli ulo'-ent v submukótc a het
ľ nich mi kroskopicky I'ahko č prcpa . r ' . d :\stnika sú kratšie ako v mých
vlamina propria mucosae LieberkOhnove krypty v S IznlCI van
lenkého č
Obr.61 . DuodenuHl .
r - Tuni ca mucosa
11- Tela submucosa
111- Tunka nlllscularis
IV- Tunica St rosa
l -jednovrstvový cylindri cký epitel
2-villus intestinal is, '
3-LieberkUhnova krypta,
4-lamina propria mucosae
S-Iamina musculari s muco'sae
6-Brunerove ŽIi1U.ky, '
7-cirkuläma sval ovina
8-longitudiml.l na
9- mezotel. '
J HR\JBE CREyQ DNTISTIN1JM CR
ASSIJMf
{;.:". "n,""' o č lob.r. 621 sa sldadti zo shznic
."1. p,i"",", advcntlcle. c, podshuucovtho vlziva, vrstvy il
mucosa hrubého je na rozdiel ..
. ,. .. i I "llo:: tenktho hlMlki, bel.
l n)'lTl l. il l. ľ č
3 bunIek. Po-
ť
". - II 10 9 8
doblle uo tenkom freve
8J epitel freva
vni!. ra do shznlce kde
tubulóZIIe l.icbtr-
kUhnovc krypty,
ktoré sú podstatne hlbSle ako
v tenkom č SÍl vyStlilllt
cylindrickými bullkami, z
S ktorých sa obnOVUJe č
epitel a pohárikovými bun-
kami.
Obr.62. Hrubé frevo
(intestinum cl"a$sum)
l-Liebt rkUhnova th;u.ka
2-vchllpcnina nad Iymfauc-
'''Í I' TT
" v \
kým folikulom,
bunka,
.... l'. , r (1. R, 4-jednovrstvový cylindncký
S-Jamllla musculans mucosae, 6-tunica submucosa, 7-lymfatický folikul bunky 9-
artéria, l O-chylová cieva, I I-véna.. "
Panethové bunky chýbajú v kryptách hrubého a endokrinné bunky sa V kryptách vyskytuJu len
sporadicky.
V lamina propda mucosae sa vyskytuju folliculi Iymfatici solitarii v riedkom, vazive
LamiIIa muscularis mucosae je výrazne vyt voreni!..
Tela 5uhmu cou mi!. podobnt zlotenie ako v tenkom č
hrubého treva pozostava z. hrubej cirkulamej a longltudlll6.lncJ podvrstvl
zosilnenej do troch pozdl!ných pruhov, taeniae coli .
Poslednú vrstvu vytvára w2l.a na prednej stelle colon ascelldens a descendcns. Na zadnej Stranl
týchto úsekov hrubého č je vlZivová adventlcia. U intraperitond lne ulotených č č J
tunika ser6za na celom povrchu č
t urovi,,' výbrink !processus vcnniformi s, appendix vermiformisl.
Na priereze výbežkom !obr. 63f pri študilI mikroskopickej stavby mi appendl
vletky zakladné stavebné rysy ako stena hrubého Crtva..
V slizn ici sa nachádzaj ú Lieberkllhnove krypty, ktoré sú kratSi e a menej ako v hru
trevc. Krypty su vystlané jednovrstvovým cylindrickým epitelom s poCetnými
endokrinnými bunkami . Lamina propria nlucosae je výrazne infiltrovani lymfatlckym t"Mllv
ktoré penc\ruje aj do sllbmuk6zy.
Okrem toho v appendixe pozorujeme typicky obraz submllk6zy, ktorý JC podobny DO v
freve. Svalovina j e usporiadanä v takých istých vrstvac,h ako v hrubom č ale IU lenS
Na povrchu j e ser6za.
Obr6J_ ProtesSU! "cnn - .
l-tuniea muc 2 ď onlll5, č rez
'.Clrkul.6m osa, -funlca submucosa. uzlie ..
1 SVlloVlOa, 6-1UOlcl serosa 7 _ ky, 4-JonglludlOálna svalovina,
, -mesentenoJum prOl"essus vennifonnis.
K Ň fHEpAR!
rudskom organizme modifikované ľ Je 5ufliSne exoknnnou a endoknnnou
aby mlkroskopid<!\ 'trukniT3 parenchymu bola Tle IstI!: bunky seeernulu
endoJuinne
';.;", po'''''' serózna blana ' 1IIni ca $trosal. pod ktorou sa nachli.dza v:!.zlvový obal č
Parenchým č sa sklada z polyedriekých pe:fel\ovych buniek, hepatocytov,
I do \'UJomne anaslOmOZuJuelch, tré.mcov uzalvaTaJuclch medZI sebou labyrint,
sa nachadUJu krvnl!: 5_ln usoldy Trimee č buniek II krvnych sinu50ld medZI
sú usporiadanI!: č okolo ce:ntnllnej vl!:ny lvena ccmraljsl, do ktorej sa orvaraJu
'sinU501I1Y. Takl!:to zoskupenie parenchýmu okolo eenlralnej vl!:ny sa č ako
ň 1!l1Mjk. lohulus htp3ljcus /obr 641_ Lobulus hepaticus ma Ivar 5-6 hranola Jeho
:r;;;nt ohranifenie sa v preparále z humanneho maleriälu nedä ť v dôsledku č
intcr1obu!arneho vaziva. V ľ č je interlobuläme vl\z;vo za nonnälnych
okolnosti zmnoUnl!: lell v mies18ch, kde sa obvykle $lretavaju tri č Toto mleSlO č
ako 09r1ob;ti.:l rny pricstor a útvary jeho vazivom tvoria porta lou triádu - tnn hcpalls
jKafdý por1obiliamy priestor obsahuje tri útvary:
2
8
Obr.64. č ň
l-velia centralis, 2-slnusoi dy, ) -arteria inlerlobularis 4-vena inl -
hepatocytov, 7-p0r1 obiliamy pri estor, väzivo. erlobulans, č 6-lTamce
I. A IDlerlQbylam, ako č z a. hepatica propria, ktortj!! č nutritívneho
2_ Y J!llrr ' gb!J'am, ako č Y.ponae, ktorá je č č krvného obehu. s vctvllJTl i vrB.ln;covej l il y, smeruJÍl ku porta hepu;s . .
3. DYClY$ IDtrr'gbulari s bjljfer - inlerlobulárny 1lfovod.
Mikroskopické odjgellte týchto lltrukt ur je motné pri č č na W.kla!.le stavby ich
Anérla má hrubli stenu 5 cirkul;jme usporiadanými hladkými svalovými bunkami.
tenkOStcnná, ma lumen zo vllelkých lroch spomlnanych litvarov. DUClus ''''"'o''''''',',i,,
pozlHime podra husto, ľ seba ulotených oknihlych jadier kubických buniek.
duclus hepaticus el si nister vy tla t . ,. prtton\ spiJaJÍI a YytdrlJu lobllme
rcsorbcic. ' s n JC noYrstvoyym ty1indr;ckym epitelom '\o
3
4
2
Obr. 65. Morfologické a č
č ň parenchýmu
I-ponobi liárny pri estor,
2-vena centralis obklopené. ",,',ho""'"
vým priestorom - lobulus hcpaticus,
3-pyramidový útvar - lobulus ponalis
ň acinus,
S-aneria cirtumlobularis.
Peceflový č v osi ktorého
centrálna véna, č lalofik t I
- predstavuje i
fet\ového V
morfologitkájednotka pokladala aj za funkfnújednotku č Nová koncepcia
funkCnej jednolky peCene - ponálny lobulus lobr. 651. Ide zhruba o tisek
ň lobulu rozloženého okolo panobiJiámeho priestoru troth susedných I I
\eny. Morfologickou osou ponálneho lobulu je interlobulámy ž č Tato
č ň parenchymu zodpovedá usporiadaniu, ktore je betné pri ostatných
tfaz.:ich. kde 5a sekrél /v peCeni tlCI zbiera do vývodu uložcného v strede č jednotky.
Za najmenšiu č jednotku vo vnútri č sa poklada č ň acinus lobr. 651. Je Io
ň parenchýmu, klorä je zásobená cirkumlobulámou velvou inlerlobulamej žily a
č ň acinus nemá viditerné hranite a má ovoidný Ivar.
Hlavnými Štruktúrami v č ň č sú pefenové bunky _ hepalocyfy, ž
Iramcoch a prebiehajúte radiálne od okraja ň č smerom k v.tentralis.
!ramcami hepatocylov sú IIe1 radialne usporiadane č ň kapiláry. Priestor
ht!palotytmi a stenou sinusold je šl rbinovitý perislnusoidový Disseho pri estor Ividiterný len v
Stenu sinusoid tvoria endotelové bunky a hviezdicovité Kuprrerove bunky.
Do penslnusoldoveho priestoru vyCnievajú zo strany hepalocyfov mikroklky lýchlo buniek a
druhe) strany cYlopJazmali cké výbe1ky endotelovýth buniek. Epitel ň slnusoid "'''''''''11
na bazainu membránu.
Inlrahepalálne č cesly
Na lej st rane hepatotytu, kde sa prikladá k susednému, je vytvorený žliabok.
prilotenim lýchlO plôch k sebe vzniká medzi bunkami tenký kanálik bez vlastnej
predstavuje č č úsek 11Cových ciest. Spojenim týchto tisekov vznikli v peCeflovom
telá sief intercelulämych ž č kapilár. Tieto kapiláry teda nemajú vlastnú Sienu,
č len prolirahlýrni hepatocytmi, do klorých sú vyhlbene žliabky.
Zlfove kapiláry odvádzajú .ŽIf na perifériu lu sa zbierajú do krátky th, tenkých k",áJ;k";
vystlaných jednou vrSIVOu kubických buniek a to sli vY-vody, ktoré nazyvame Herringove kanáliky ..
Herringove kanáliky odvádzajú žlf do interJobulámych žIfovodov _ dutlus interlobularis bilifer,
ktore prebiehaJu v ponobiliámych priestoroch súbežne s tievami. Stena interlohltMml'hn 1Ih",n.-l,'
, • • • , •.
. sa Spájajú. v hepali, do il«;c/loytho VYVodu _ duelus hcpatlcus communl!
č vyvodu .Jc vlotený ž č • vesiea fel!ea B je Spojeny s č
\'Ý"'0dom ductus tyst.leus. Posledný úsek č cien, od miesta spejem.
ptte6o
v
tho vyvodu I duetus. CystICUS, nazýva sa ductus choledochus • ttn vyÍlsl'uje do duodena.
č .su vystlané sliznicou, ktorá nasadá na fibromuskulámu Sliznica
je v po.kOll a je pokryta jcdnovrsNoYým cylilldllckym epitelom
epitelom Je tenká vrstva vlziva - lamina propria muco$ac. V sli:mitovom vIziye $ÍI
tubul6zne mucin6zne tl'azy. Pod sliznicou je fibromuskuláml vrsNa zloten' z
.. 'ho "ri" a zo usporiadanej hladkej sv"oYiny.
I 2J.CNjK NESICA FEI J FA!
SIena tIenika lobr. 661 sa sklad' lO sliznice, svaloviny a ser6zy, pripadne adyenllc;e.
:SlimiQ Itunica mucosal vytvára riasy, sa rozveNujú. Riasy u. m6tu
vzájomne ť I vyzcrajti na ruc orgánom ako rozdielne ľ komôrky epitelom.
_Lamina epithelill lis mucosae je tvorená vysokým jednovrstvovým eylilldrickým epitelom $
mikroklkami na apikilnom póle buniek. Pod lamina epithelialis je lamina propria mucop,e. Sklada
sa z riedkeho v!!zivlI s pot:etnymi kapilárami.
tvoria hladkt bunky v proticllodnc. ľ I
TJmjcB mQsa je na ventrélnom povrchu tienika a v oblasti priliehajúcej k pan princip.lis ICQf1)us et
·fundus/žalúdka. Adventlciaje na ploche obralenej k č
Obr,66. Stena mechtir. .....
1- tliazka sliznice, l-vysoký jednovulvovy epitel,
3-lamina propria mucosae, 4-tunica mU!ClJlaTlS.
M PODt Al (mKoy Á ŽI 'AZA tpANCREASI
Podtalúdkovli!Taza sa skladá z dvoch č a morfologicky rozdielny t h č
Exoknnnli tvorí č č ť ž ľ a endokrinnú predstavujú skupiny endokrinných
wradené do ITÍmcov v Langerhansových č nerovnomerne roztrúsených . '.nr,.,._

ExokrinnA ť pankreasu predstavuje č č parcnchýmu, klorý je č
č serózna ž ľ podobnej !truktúry ako glandula paroti s. č sa skladaju z a
l10ré sú zlount zo seróznych ž ľ buniek. Serózne acinóV1e bunky majú
oknlhlym jadrom. Svojim apikálnym povrchom sú obnl tené do dUlinky, uloženej v
Dutinka adnu je vystlaná nízkymi , svet lými, centroacinóznymi bunkami , nejavia
sekrtcie, ale predstavuju č syslému exokrinného pankreasu,tzV. vsunulé
Vsunuté vývody sú teda vystlané jednovrstvovým plochým epitelom, tvoreným
bunkamI
V exokrinnom pankrease chýbajú prú.u:ované vývody. Vsunuté vývody ť p';' ''''''''W.l]'
mmllobulimych vývodov vystlaných jednovrstvovým kubickým až cylindrickým
Intralobulime vývody sa spájajú do vývodov interl obulárnych, uložených v interst icililnom
medzi č
Hlavné vývody Iduttus pancrcaticus maior el minorl vznikaju spojením viacerých ;""',,b'''m!y,
.. SÚ vystlané cylindrickým epit elom. V epile lovej výsle lke
\')'Vodav su prltomné pohAnkovt a cnt erochromafinné bunky, ktorých pofel sa smerom k
zmnožuje.
Obr.67. č
l-pankreatický acinus, 2- vsunutý vývod J-
génna č ť b nt.-. , 4- ' zymo-
. u,,,,] , bazofi lná (homogénna) č ť 5-
Centr08Cmózne bunt.-., 6-krvná •. _ .,. '
L
.. ], ""PI ra, 7-bunky
angerhansovho č
lllikroskopickú st;, vbu sIen) Inlvl;,cej rúry.
dorzálnu a ventr<ihm c:lsf per} .
;1 I l p:lpily jazyka.
sval ovinu jazyka.
i l1lakroskopickll a mikroskopickú stavbu zuba.
;,",VI'"''
sú to Tomesove vlákna:
prt!dentin:
"Clr;r,kll,,;zcljre glandulu parot is.
j:Ch"',kt,,,;;zc,-ire glandulu sublinguali s.
Charakterizuj te glandulu submandi bulari s.
ll. typ acinu.
12. 7mi cšan}· č oddi el.
Co predsta\·ujú Gianuzzi ho lunub"?
14. Opište v)' \'ody slinných žliaz.
IS:. Ch:lTaktcrizujte prechod ezofägu do kardie zal údka.
16. bunky zliazok fundu iallldka.
17. CO Sl! to Brunnerove zrazy?
18. LieherkUhnovlI kryptu.
19. V č $lI zásadné rozdiely v mikroskopickej stavbe tenkého a hrubého č
20. č ň č
21. Č je to portäl na triada:
21. Co je to Di sseho priestor?
"13. Opíšte seróznll pankreatickú htmku.
Kde sa vyskyt ujú centroacinózne bunky v pankrease?
\I)lvod)' exokrinneho pankre<l su.
Opgte Lange rhansov č
'. 11 1. M O Č O V A S Ú S T A V A
IORGANA URl NARJAI
'jh, Fr"m .. rtl.
A OS! ICK A t REN!
Obhtka ť
funkCIou.
Il/hym v:l.l'\Ovym
l<IIJ.IN, ,,,,,,'10,,"; "",,,,,,,;;;;
rul-dielne taSti,
KiU:J! -
ľ
mOOllIV:!
COlTll!5cuhnD reoij1e
1!.t:.!:it • Ined!!!!:! !'tnuhS. J<;:
\I kU1.el'ovné litvary,
ktoré majú
spôsobený
I..análikov. P)'nlmldy sú
ku k6re il vrcholy pyrllmld
ako obliekol I' bradavky.
do oblitkovych
q!jrrs rroatrs Z kôry
drene vybiehaju obJitkol'é
ľ renfl!ts a z báz -
\'ybiehaju radiálne' do
drene,
l
hrad.b"a rOZuznallm( v
vJ::.stne tfaWI'e tlarmu.
zakJadnou Jednolkou Je lIefrón
vIIvodou ť
Ci!<!i odWu!! !obr. 69.'
L ob liekOl,t telil,s ko
2. proxirnó lny I.:. n;l jik
3. č
4. din áln y kallálik,
č ,
renale lobr. 151 je l
gurm)' Úl var. obsahuj úci
vlásotnic, olJakll)'ch
puzdrOIll . 111
a \
listu.
1- .ai"Ov<, puzdro. :! -I..">(iI. J-drel\. 4-oblitkova panVJCl..ll. S-moto\oLl. 6-ob)jth'HJ p\rdJlllda.
medZI afcrcnmou a
efercntll\lU anenoluu. Su IO male su
svetl}' l1I p drom Cyloplnma I}'chlo bunlel.. obsahuje )enllll! filalllenta a tnnle lehuka
Cast di sliil neho I..an:i. lika. klOrá sa dOlyka afere!llntJ i (l(rColneJ anenol) prislusntho obhtl..ového
te lies b sa 'lazyva nJ3f'l ln deosa. Epitelovt bu nl..} d,slulnehu I..anlihl..a su v tomto mIeste v>wl..t .
iilke. tm3ve jadrá le:t ia lesnt' vedra seba. II prCIO $(, lel1l0 no bctn\ch preparjloch
BUI;k \ dcnsa zaznanltJHivaJu pr.lvdepodobne mfonnacie o OSlllolafllc tcl..utIU Y
disláll.lOm 1.. Ol1HÚ, I.. U. 3 odovzdav3JlI ich afcrcnt ntj arterJolc
V strednej vrstve aferenlnej II v tncnSc) nll erc...!..efercnllleJ IIrtcfloly sa modif,l..millt
myocyty alebo jll xI3"!O!!l fWlíi rne bunky. I..tor}ch cytoplazma obsahu ie ol..ruhlc Jadro il \oCl<rc(ne
granuhi S Il1 hormónom. rcnlnom Bunl..y hrajU dôletJ!u ulohu pfi fe!,!ulaclI bku
5
'l
Obr 70 Oblltko\' c teliesko
I-anc"ota affúens,
2-ancrlota cfft'rcns.
3-kapilál)'
lovýml bunkamI.
4-Bowmano\' vatok,
5-panctálny list
Bowmanovho púZdr3,
6-viscerälny list
Bowmanovho puzdr.l.
endcjt.
me7.anglu!j"t;
8-lumen diSllilneho tubu lu,
9-macula dens3.
IO-pro;t;imálny tubulus,
ll-me:zangililna bunka
traglomtrulámeho m ..
"
, prm!m§!ny boitjb lobr 711, tubuJus proximalis, sa sklad!! z dvoch usekov' stoccna tas!' - RiU
J..1!!.llI.!lIi a IOvna tasf - 1lAll.JlW. klonl zostupuje do drene a navlUuJc na zostupnú tas!' Henleho
ť Je vystlaný Jednou vrstvou ni15lch cylmdrickych buniek, nasadajileich na bazálnu.
mcmbrä nu Povrchové pJazmalemB týchto buniek je výrazne Specializovaná. na vSetkých Ifoch
"krajoch Lummtlny povrch vybieha v mnotstvo tenkých a vysokycn mikroklkov, tvoriacich,
It)' lem' č okraje, ale aj bazAIna plazmalema vytvárajú mnOžstvo zloži tých lnlerdigitácil(;'
pnC"1ll , bwhleJ Casti sa v týchto Zárezoch vyskytujú vertikálne orientované mitochondrie,
podnllel'l uJuCt spolu s Invagln'cialni plazmalemy pnitkovaný vzhl'ad bazálnej cytoplazmy.
i. \ bunie)" Je silne eozlnofilné. v apikálnej zóne bohatá na rÔZI1e vel'ké vezikuly, lubuJy a
I Jk,,, ,I \". v bllulneJ ZÓne sú zasa pritomm! mitochondrie. Č je v}'sk)'1 perOloa zómov a lyzozómov,
I:hmll proAlnlálnych kanálikov sú obklopent pletef10u kapilár, pochildzajiJcich z eferemnej artenoly
ill''Ilf lucich perHubulámu kIIpililmu ť [etc canillare pl'!rnublllare
3
Obr 71 Kôra č
I_proximilny kanihk.
2_glomerulum,
3_distilny kani"".
"_macula densa dlslálneho kana-
Ilka.
2
S-krvni kapiiara.
6-Jadro bunky panetálneho hSIl!
Bowmanovho puzdra
J lIenleho ducka lobr T:! '.
nephnca. sa sklad:\. zo zostupneho
ra(TIienka. pars descendens a
vzostupného ramienka., pars
ascendens. podra výSky epuelu a
Sírky kanálika rozliSuJellle .na
dva sel!mell1 y. lenký a hruby.
sa nel;lusla kryt" so 7.0S1upnym a
Vlostupným ramienkom, . I' 'ednou vrswou plochjeh bunieJ... nasadajiJcich na bazálnu
I;nký W"DI'! !l1 Henleho slutky Je vysl. any J, . terdl gi läcií . v cvtoplazme sa skytuJ(
membránu. Hranice buniek su nepraVIdelne s množstvom IO •
málo bunkových organoIdov . .' . . .', d b charalaeru distálny lubullls. do
Hruby SI'!"mc!lt Henleho č ma epucl kublek}. po o n o
ktorého plynule prechádza.
Obr.n Drcli obhtk)'
I-zberaci kanáhk.
l-hrube ramienko Henleho krucJ...)
l_krvnli kapilara.
4 -v3zIVO.
S-lenke ramlcnJ...o Hen1eho
... QIs!;!lnv K.1lll1li..1.lobr 71/. lubulus distaJts. sa sk ladá l tnxh fasll : priam: •• JJ..íUl..HW. tmav\ _
(IV n13r"!o drusa a fast'. paG COpl0n'. kto,", sa konfi segmentoni.
do kamiJika. Bunky d.stálneho kanálika su vysolt. maJÚ nepravldtlny t'M,
ml1vBt, nm laleraJIl}eh Interdigitacil. Na apl kjJnolll povrchu je ľ rnikroklkov, loplnl !]}a
,13hu eozmolilná V bazainej fasl; bunky množstvo Invagmácil plavnalcmy s
t>1 ,,,11(\" dnyll" v..-l I.. )1I11 Illltochondtl3llH. ktore podmlCfluj ú prútkovanie tejto f3Sli
l'i(!(lltilJej'l eln ľ !lh/I'br lobr. 731
renahs vel,'i na segmcntalne antne. z klorých sa fonnujú anena.: mlerlohares. vstupuJúcc
, NIn.oslI oblleko,yeh p>ramid do hmoty eolumnoe renales. Na urovni basis pyramidis sa Il eto
ll.. puCet anenae arcuatae. Z meriac arcualae odstupuJu JenmcJSie aneriBe
do krore y)'dávaju jednotlive ancrlOlae aITercllles. rozpadajuce sa Y obllf kovoru'
nd n."te nllrabll, Anellola t flcrens vystupuJe z I Y oblasti prox llualnych a
tubu lu, .a rozpadá IIa perirubuhlme kaplláme
\ fI .. fl$tc zafl"a ď pod povrchov)!m puzdrom ako slell atae. 1. kt orých Yll1lkaj u
",".I" dopreyadzajuce roYnome!]!]é tepny. Z venae interlobu lares krv do venac
uJvžen.,ch na konikomedul.imom rozhraní. Ich spojením yznikaju yellle inledobarcs,
1:1"1(' U.:hldzaJu kn pnamo do vena re!]alis.
13
"

Obr.7J
Cievne zasobenre ublttky
I-a.interlobar is,
2-a.arcuala,
3-a.i nr erl obularrs.
'" 4-artenolae rectac.
S-ancriola affen:ns,
6-corpusculum renis,
7-artcr iola efTerens,
8-postglomeru lilrne kapihi rnc
rieWte,
9-v-i nterlobaris.
IO·y.arcuata,
11-y.inlerlobularis.
12-yenae rectae,
IJ-venac stellatae,
14-ductus papiJlari s.
ll . Vývodné r eSty IDru'.nyé
K vývodným motoVým CUtám pSIna č kali h b
mechilr. mutsk' ft tcnski motOYá rUra c y, o hfkod palwitka. matov:;'
fobr . . 14f, .II.il1U: skl adfl z Iroch vrsti ev sliznica _ IUDi
ca
mufPU
mDlq rnuscll laps ft YonkaJ!: la Ylzivová YrS1V " -:' . ' VrstVil
. . • 1 - ,unlq !! !.! Yen1 11'a
Slizni ca Je na povrchu krytá Yiacrsllov:;'m prech d ' . I
' k k . o nyrn epne om - epilbcJi' lw Iran' illOnalc klorý Sil
v ,nll Jsvl ako. ZyrstYc ný, a Je usporiadani v nil.ke riasy, ktort dodiY1IJ(; lumellll
ľ .. Ri edke kolaSélloYt vlZivo shznlce JC boha!C na kolastllovt a eh151iekt
vlak na. HladU 5yaloYma motoyOOU je Y hom,' ch 213 uspo,,"'_· · dd' did
k ' . . . . ... ,a o VO('1 vrstiev. v o lleJ o
trOCh. z torych YDutoma Je longltudmálna. stredná cllkull1ma o VloYll0llSltudmlt\na.
Mofo"ý mrcbú
r
fobr. 751, " ujca udnnja,je dUlý. tenkostenný orgán, ktortho stena sa skladá ro
5lizn iee, a advellli cie. SJ..iZ.niQ má rovnaké zlounic ako je 10 u meteru. SyalOYá yr;lya Je
pOnlcme hruba S zložená z troch ľ oddelených vrstiev, ynútomej p!u;iformnej, strednej
cirkulámej a vonkaj šej longitudiná!nej.
je zJouná Z kolagt! noYého Y:!.z.iva a na miestach, kde je matový mechl.lr kryty
pcritoneom, jc nahradená serózol.l .
Obr.74.
Prierez stenou
č
l-prechodný epitel,
2-sliznifmi riasa,
3-!amlOa propria
mucone,
4-syalovi vrstva,
S-Iunica adventitia.
Obr7S. Rez mnou mOCovtlho mechúra
r -prechodný epitel, 2-Jami na propria
mucosae, 3-svalov:! vrstva, 4-adventi lia.
xl" ŽENSK';- ľ
. IORGANA GENITALI A FEMrNTNN
, b 'M produkcIU valito\<.
. . é v oblavnf orgäny leny, ktorf 5U pml"'SO en . .
1)'0(18 ho a ° d' , P f ,,' _" • embnlonälneho vývoja a na produkCIU 1:enskych
. drtiavame cez štá lum e"I IL<>Cle ' J l d
hormOnov. ktoré podmieflllj Ú anatomické a histologické zmeny. potrebné k op onenIlI
• výVoj u embrya a plodu.
Yru.,IQmt nohlaynt organy sú:
vajefnl!.:Y lovaduml
vajlUlOvod)' Iluba ulerioal
rnal r rni ca lulerusl
• /vagina/.
Y9
n
k
a
jSie pob!aynt org{l ny sú:
drii dec Icl ilori sl
,'el'!.: f pys!.:y lIabl a maj oral
malt pysky lIabi a minoral
lliazky úniae!' do vesti bula pošvy Iglandul al' ves-
tibul ares majores el minor esl.
A VA JECNjK IOyARU IMI
povrch č lobr. 761 pokrýva jedna vrstva kubických až. plochých buniek tzv. zárodotného
epi lelu _ cpjtheljum superfici ale, ktorý nasadä na vazivo lunica albugjnca.
4
3
2
5
7
oog6n;e sa vyvi nie oocyl
Obr.76. 0várium.
I -povrchov)' epitel, 2· tunica albugi nea ovarii , 3-folliculu5
ovari cus primarius, 4· foll iculus ovaricus cresceos, 5-
folli culus ovaricus vesiculosus, 6-corpus lut eum, 7·
medulla ovari i.
Na hi stologickom reze č vidíme pod vazivom
luniea albuginea peri férnu ť kôru - CODeX oyam lobr
771 a cent rálne ul oženÍ! ň - mcdu!1a ayarii Hranice
medzi kórou a ň Sl! neostré.
V kôre č sú uložené útvary, ktoré obsahujú ženské
pohl avné bunky. Nazývame ich folikul)' -
=rim
V kôre č dospelej ženy sa nachádza ľ mnois-
6 tvo folikulov v rôznom vývoja. ď folikulu5 a v
ň pohlavná buoka dozrej e, folikulus praskne oa povrch
vajef nlka a umožni vyplavenie zrelej pohlavnej bunky
smerom k vor nému koncu vaj itkovodu.
v ývojové ova IQYllIDI su uložené vo follkuloch.
ktorých prevažná č sú tzv. primordlälne rollkul y
folli c!!1115 oyadc1l 5 pn mordjalls . Sú uložené na periféTlI
kôry vaj etolka, tesoe pod tunlca albuginea ovam
6 Pozostávaj ú z vyvijaj úcej sa pohlavnej buoky, obklopenI'l
jednou vrstvou folikulärnych bunl I
l.radu loyocylus pdmarjnV. Ma relatívne Jadro, kloré Je ulotené
I .
V Jadre Je Jemne ro I .
menIa aj č bUHle". ť s jadierkom. Dou;eva f
LI UJU a ,ferenCUJe sa aj s o. n ul
1 .' . o, ,'. POJIVOY&! tkaniyo.
Obr.n. Conex oYarii
I-povrchový epitel.
2·!unica albuginc. ovar"
3-foUiculus ovaricu$ .
4 II" , ...
- o ICU US ovarlC1I5 creSCens •
5·corpus IUleum. '
V rastucom folikule •
ncu, [ftSe'm, sa .
bunka. Pôvodne J"cdn.
k . Vntva
' ulamych buniek sa ZI1lno.l:u·
Viac vrsliev buniek Je a
epitelu. Tie 2: buniek
k sa
bunky. Medzi nimi
povrchom "',sl jev
nick sa
ovaria do vrSlvitky, ktoriI
fQtrjclJli. Táto vrstva sa
na vermi dobre
!arlzovany, sekretný obal "''"Ý ľ
mierna a na vrstvu
tvori väzivový obal'
Vrstva granulózovych h"," •.C .I
leprthellLlm folliculare seu
granulosuml Ostáva
vyvoja folikulu ••
Zrely folikulus _
yesjcIIIQsUS,
78!. ak dosiahne svojho o.j.""'",:'"1
v raste, zaberá hnibku
korovej č č a vyduva sa
nad povrch ovaria.
rozoznávame treto vrstvy a utvary: Na priereze zrelym folikuloll1
- povrch ova pokrýva zona peIJucj d3 ktora fi
blanka . sa arbenlm HE znázorni ako fialovotervená
- vnutro folikulu vystrela epnheliuID fgltjcu lare se t t
d",."k I .. ... --- __ u ua.um "ranlllosum bk '
" Y vyp nene č tekutinou !jqvQr fol!jcularjs -_oo_, un anu sa vytvoria
- dutrnky sa postupne s o' ..
_ dd ' p il vytvorrajednu dutinu cavu[)) (olljcu!j
0. UtlD)' vyduva epr th ehum folliculare seu strat um "ranu .
klOry sa naz)'va cumuJus OQgho[lJs Iseu ovi fer/ to losum v podobe malcho č
- v CUJJluJus oophorus je č bunka ulozerui tak z' . ..
buniek. klOrých bazálna č je zanorenfi do ,,,,,,,",,: JU. obklopUje jedna vrstva (olikulovych
u.d.l.íu.i! ...w.uu:,. Tato jedna vrstva buni ek sa nazýva UllimD
- medzi vrSlvou granulózových buniek il II . . .
Obal zrelého fohkulu tvori kt orá basalisl.
pa
rs
CiSterna ,e r na vnUtornu č g3rs IDIerna. a na č vonkaj$iu,
rnu:rna sa cll
);;11.'o .. .. Predpokladá sa, !e lIodolH Ili .
I
ll. Y h bunky Ihn I VOutomym
3 7 OI"m6ny
Ob, 11 ť
..,.,' r -. fothcuh. olikulu
r"lhcul; _ tuniq tu:
1CiI
.l-lhtQ
&nnulO$.i, 4'OVum s.u:ml., "3-m_mt>nna
tO'Oll1 fllllI\i, 7 \' ZOna peUucllla, 6-
thea. folhcuh Inl::::a; fOlhc:uh, 8-eievy
-<:umulul aophorus.
ľ le
poclladza II klp,limt nee-J!te th
rnlerna. tQ
n;u;)'vame vyplavellre zo
fohkulu. Na folikul
lltf: tthesko • CQmm l!!!euro.
stavbu Hazy s vnulomym
lobr. &4/. Tvor;a 110 bunky s ľ
obsallom tátok.. Pn be1noro
IHStologlckom spncovanl ofarbeni
hcmaloJlylin-tozlnom sú Ilelo bunky
relallvne ť pretože miesta po
vypl avených lukových kvap\cich sa
neofarbra.
Bunky llttho lelieska poclládujú lo
fohkulárnych cpllelocytov, ako aj z buniek
!heca inlerna. Corpus lUleum produkuje
1I0Món progeslerÓn. POCIl.5
nazývame lehesko C9TP'!$ h!!eurn
Il!lIriJIiIAW .
Ak po nic je oplodnené,
comys Jy!ellm cyc!jCUID 'j!:1I
mCD5lrualjon;$. ktorého funkcia sa zachovi
len asi 14 dni. Postupne jeho bunky degeneruju, vytvaraju sa mtercelulárne mll.5y. Takéto
teliesko nazývame com\!5 albjcans. Biele teliesko sa postupne pribli1ujt k hlMlm kôry il v
priebehu rokov, premenené na ja.zvitku, unikne.
č individuálneho !eny mnoh!! l vajltok zanikaJu a ttnlO proces nazývame autzia
folikulov, toho vysledkom je (q!licuhn !l!TC!;C!". Zinik vaj"ka folikulu mók posullnúf
klolikofvek jeho vývojovt Alrf:zia sa prejavi pyknózou a thromalolý"ZOu Jadra, ako aj
rozpustením cytoplazmy. Do vnutra folikul u sa dostanu makrofá.gy; likvidujú jeho obsah. Zona
pel1ucida, klora pozosláva l. komplexu je ľ rezistentni a dlho mohlo ť jej
fasti v atretickom foHkule.
8 VAIÍCKOVOp a l !BA \ /TFR!NA - SA! ľ
Jc to tá č tenského reproduktlvncho systému, ktorá prijíma a transponuje ovum,
podmienky pre oplodnenie a pre jeho ď transport do malernrce
Vaj!f kovod lobr. 791 je trubica, ktorcJ pricsvlt komunikuje s dutInou maIernIce. ako aj \
dutinou periloneálllOu.
I infundlbulum rubac vybiehaj ':' timbnae rubae Ul c"nae. a krort usti ako
abdorom_le lubae Ulc,mae do dulmy brulntJ
1lmpul. luble ule,m,e. nlJdl h!il fl5(
3_ ISlhmus rubu ulerin,e, zlilen' fasf
4 pa/1 m/CI'swllhs wbae ule,m.Re. b oní prebIeha y st ene ml /erni ce a YyUsr'uje ako OSIIUm UlcrinllTl1.
rubae Ufennae do dUllny maternIce.
Vljll kovod pridrt iava zJYCS nazývaný mtSOI Dl pinx. klorý Je IigamenfUm lafUm uleri .
SIenu vajllkOI'odu lyori
I. slizniCI - runiCl mucosa
, Jamina epl thcl ulh.s
:1 lamma propna
11.5.-3101" "Isll'. - lunica muscu lariJ
1/1. obar'Ij úc. ,'rSlya - tuniea serO$'
Obr.79. Tuba ulerina
I-vetvcnle rias, 2-vnulOrnt!
vr.ava (sIm/um circulare). 3-vonkaj$ii
svalová vrstva (stBnum ľ
4· mezotel serózy na povrchu tuba
uterina, S- Iamina propria mucosae, 6'-
Jednovrstvový cylindrický epitel.
I. Slizni ca· !unjra muenU V
ampul y vytvora mnohf bohato sa
velviace riasy. rias, ako aj
vetvenie, smerom k istmu kl esá.
I. Lamina epithelialis. Epitel je jed-
novrstvový cylindrický lepithelium'
simpl ex.1. Tvoria ho dva typy buniek:
.a: bunky s elliami - enj!hcloc;ytm
ki.l.ia.I.U.:i, ť sli v epiteli
fimbrH a v ampu le
bi bunky č - epjl be locYrm
mjcrovjJ!o$Us.
l3unl..)' s emami kmitaju smerom do
dUliny maternice a pomábajll pri
transpone vaj lfka, prieom č ť
bunky produkuju blien, klorý robi
epitelu hladkým, aby sa umo!-
nrlo posuvanie vajfCka v prípade
oplodnenia. Tomuto aklu napomáhajú
okr,em uvedených okolností aj peris-
2 Lamina propria mucosae je tvorená k I taltrd:f pohyby Sieny vajrekovodu.
conneclivus cel1ulosus/.V obmedzenom : f te nO: éhO a potetných fibrocytov Itexl us
",SI·a tol'. vrstva _ lun jca mll sculari 5 vy kytuj u aj mastocyty a bunky väziva.
Skladá sa z dvocb vrstiev'
/I vnútornej cirkulámej alebo skô .
2/ longintdinálnej v;srvy prebi ehaj ucej vrstvy ISlraDlm cjrcylarel
Medzi oho . _ _ m ,ongt!udma!tl
ma vrstvami nie j e ostrá hranica U' .
vrstva tvorená longi!udinálne žr en S? v iSlmu nachádza Iretia _
usponadanyml bunkamj hladkého svalstva.
, . vlllovú vrsIVIl a oa povrchu Je kryt !l
1 nl. kolagénovtllo v:lz,va, kryje s
Jt tenkli I 'eh buni ck lmeSolhehuml
rpilcliilnyc:h mcZote ovy
MA TFRNICA ltI
TER
qSI ,
C •. m'lovao ' ch vnútorných pnhlavnych org6nov
f !cmicaje dut}', hrubostcnný je mierne obsahllj e
•• U č má hruškovitý tvM. Donovcn .. " nym
feDY·· .
d tinu ktorA zodpovedá tvaru maternice. . C ť kde ť č sa nazyva
č ť orgánu tvori ronlrená č ť G?rnus Ill.
tr
t. k 's eOfl)US uteri spája iS'hm
Ll
$ \ltCl!
'. Dolná, vajcovitá č ť sa nazyva cery'x uten, ctoru
ponio vaglnalis uteri siaha do pošvy.
StenU maternice tvoria: .
l, sliz
nica
_ nmjea m'lCQsa .
:J. lovina - IUniq muS"ul!lCJ5 mygm;lT!um
3: obal nmju "WM peri";!lrjum . a súvisi s kolagfnov)'m vä.zi vom, sa
pararnerrium pafTl k zjvesnfmu apa tu maternice ic a v ktorom sa vyt'VáraJu
ľ medzi svalovinou aperi metriom hlavnc po bokoch n:
alcm
e,
silnt vliz}' , zlo1cné z lamel6zne usporiadantho kolagfnovf ho vllZlVa. ,.
t. Slizu;" mat ern ice Itunica mucoSa. endornetriuml . " . e momf
Endomelrium je na povrchu pokryté jednovrstvovým cyhndfl ckym epltelo.m, v J .
ť bunky s emami na apikálnom povrchu a sekrefné bunky. Lamma propll!l mucosac
tvoren;!. vlzivom bohatým na fibroblasty a amorfnú medzibunkovU hmotu. Z vláken prevatuJu
retikuláme vlákna. V tomto v!l.zive su uložené jednoduch!! tubuláme kt,Oré môtu v
mrvách endomenia ť ľ sú tiež vystlané cylmdnckým epitelom ..
Z ľ funkcie endnmetrium deUm; na povTchnejšie S'ratum functjonale endnm;.tTII a na
bazálnejšie ulotené stmIlIm basale t ndgmetr ji. Obc tieto č podli ehajú celfmu radu mll en,
sú návmf a zvýrazI\ujú sa vo sfére č i morfologickej . Zmeny súvisia s č akt,lVIIOU
vajefnfkov. Cyklus zmien, ktoré sa týkaju stratum functionale endometTII , nazyvame
č cyklom l obr. ROl.
Rozoznávame tieto fázy menštruafného cyklu'
I. proliferatlvna
2. č
3. ischemická
4. š č
l. proljfern11vna fáza sa nazýva aj fáza fQljkuláma. ,
Dochádza ku regenerácii sliznice maternice, ktorá sa 2-3 násobne zvyšuje. Žliazky sa predl! ia a sú
č š Túto fbu chara\..1. erizuj e veJ'k.f množstvo mit6z v epitelových bunkách, ako aj v
bunkách stromy. V posledných ň tejto fázy sa v !Iiazkach hromadi glykogén.
2. č fáza -1lUd.ln.iI.. č ovuláciou a vyplavenim č EndomelTium prekonAva prudké
zmeny. Jeho výška dosahuje až 7 mm. Hypenrofuj ú ž ľ bunky a v medzibunkových priestoroch
sa hromadi stále viac tekutiny. Žliazky rvoria ľ sekrétu a trazovf bunky hromadia v bazálnych
zónach glykogén, na priereze su t liazky nepravidelne vakovite rozSlrené. Povrchový epllel Je
opatrený ciliami.
3.1schtmjcká fáza. Asi dva týždne po ovulácii v prípade, že č nebolo oplodnenf, endometr ium
nie je honn6nmi č nastávajú zmeny v stratum functlonal e Náhlou
kontrakciou SIien Spirálovitýeh anéril, ktorá trva 12-24 hodin, sú povrchové č straIum funct lOna1c
nedokrvenf.
4Hza š č Po krátkej ischémii, ktorá č na to, aby sa stena kapilár nast.iva
tlaku v cievach, ktorých SIena prask:!. a nastáva krvácanie. Cyklus sa opakuJI prib
každých 28 dnI.
3
5
4
Obr. BO. Zmeny sliznice maternice potas menStruaCného cyklu
č proliferat né Sládi um Stádium), Il-proliferat ne Slädium, č štádium,
I-stratum functionale endometr jj, 2-5lratum basale endometrii , l -jednovrstvový cylindri cký epitel,
4-žJiazk)' slizn ice, S-Jamina propria sliznice. '
2. S va lovi na It unka muscularis, rnyometr iuml
Je hl adká SlIalovina, ktorej bunky sú usporiadant do zväzkov oddelených tenkými prú1.kami väzi va.
ľ usporiadan ia zväzkov mÔŽeme ť ľ vrstiev, ktoré ni e sú ostro ohrani fcné.
Bezprostredne pod sliznicou je uložená tenká vrstvifka Slratuw submucos!!!D. Stra! !lm yascul osum
obsahuJc vcra cievnych kmcllov. Svalovina je orientovaná cirkul áme a
suprayascy losum obsahUje hl avne zväzky orientované cirkuláme a longi tudinálne. Naj povrchnej$i u
fasl' I"'orí ma!u
m
subg:roSU
m
. Je to prevatne Jongitudi náJne orientovaná hladká svalovi na.
Z hradjska č preparálu je ž správne hodnotil' zmeny. ktoré sa vyskytujú v
Jednotlivych fázach č .... "1.;1,, .. · .•• 8: .·.
scrosa, pCTlmelTl uml
povlak malm11!:c, ktorý lia sklad' 2. mUOItlu I SubmeZOlclovtllo
D POSYA NAOINAI
811 je sval ová trubica, ktorej doloy kun 'cc Je ohranltcny pTlctnc pl»lavcnuu llUOU _
',;,, ", ""',' sa sklada 2.
3
Obr.81. Vagina
l-epitel lvrslveny dliltdltoviry.
2-Jamlna propna mucosae,
J-\unica mu$tularis. 4-clcvy
m\.lcosae.
lamina pTopna
I. Tunjca mucp5Q' sli1.l1ica Je l'<orena:
aJ z"rstveným epitelom plochým. nerohovatcjuclm
lepithelium stratificaturn non comcsctns squamo-
suml
bi sliznicovým vazivom liam ina propna rnucosaeJ
Epitelové bunky obsahujú glykogén. lamma propna
rnllcosae tvori kolagénov!! "lzivo. Jeho hlMia č ť je
tvorenÍl riedkym kolagénovým vazivom II môu ť
považovaná za submuk6znu č V tejto vrsl'<e
je bohatá ť malých vén. Poha nemá žhazky.
Sekrét vo vaglnc pochidza zo t1iazok ceNIX llten a
zo sk"asovania bakténami
2. rupiu ID!lsculam Je l'<orenll. snopeekami
svalovilly, usporiadanej c1rkulimc a longltlldlOalnc
Prietne pruhované svalstvo mY.5clllY.5 bulboca-
veri10sus "ytvára sfLnktcr okolo ilslla p!rlvy.
l. runjcA a4vtntilja nachá!Wi na povrchu organu,
je tvorená vrstvOll tuhého kolagtno"ého
väziva. Pripája po!vu lo; orginom okolia.
E PLOpOVY KOLÁC fP! ACENJN
J
ktoni sa '1ytvära v maternICI prechodnc.
e to arg .... , ' J . h
. ale spl " a dôlctlté fllnkcle na zabcZp«cnle spravne o
odleh sliznica maternice a retálnt tkamvá
rastu "'y"ljaj ilceho sa indi viduil. Na stavbe placenty sa p
Na donosenej zrel ej placent e rOZOZno"AJne lobr. 821:
-purs lIt eriuu placenta e
-pars fcta li s pl acent ae
. č . II sliZllIce m3temice, ktoru č tehotnosti mu.yvame
paes uterjna placentu Je t"orená asi od ' · hznitného vlZlva matcrnlce
l1WLi:i. Obsahuje decidllá!ne bunky, ktoré pochá taJll IO S
Pan fr"hs n!@,;' cntle tvona klky, kton! sa ľ bohalo velvia Podkladom je rôsolovité
.-UIVO, na povrchu pokryv. trofobla5! U dOfloseneJ placen!)' je to syncYtlotrofoblast, ktorý
obsahuje ,ef. jadier Vprvýeh mesiacoch gravidity sa pod sync)'t.otrofoblastom nachádza e!te aj
cytolrofoblBst, tvorený Jednou vrsrvou vel"kých U donosenej placent)' eytotrofoblasl chýba
Stróma klkov tvori r6solovnt s mnolstvom rôzne vel'kých ciev 8 hustá siel' krvných kapihlr s
plodu. pnestory sú krvou matk)' .
8
9
Obr 82.
A-schéma placenty
,.
13
12
"
platniCka,2- ba:cl.lna piatniCka, 3-v(na a
um.bilical.es. 4-amniový epit el, 5-mezenchým
v chónoveJ pl atmCke, 6-chóriové kfky, 7-seprum, S.
cytotro.foblast a . synclciotrofoblasl, 9-myometrium,
100dCCldua so artériami.
S-chMiové klky na prieCnom priereze
J I-mezenchým, 12-umbilikálne ci evy, 13-c)'totro-
fOblast, 14·synclciotrofablast.
F FI INlCID tiS tlMBILI CAI IS IPIWQCNjKI
SpAJa placentu $ cievnym systémom fétu
Povrch plInoCnika pokrýva pOvodne vrstva e il .. .
arnnioveJ dUliny. U donoseného, zrelého C fk elavych bunte.k, klon! pochädzajtl Z výstielky
V pupptnlk b' b " ' pupa n aJc na povrchu epitel zvrslveny'
II prs le aw pen' pá 'té . . . .
Cievy sú uložené v vena umbilica1is.
kolagénOV!! chýbajú vl'kn I . ť . sa v ň v malom mnof$lVe
fonny fibroblaS1ov s vd'kým obsahom pripomlnajtl jednoduch!!
zásobenIe ani lymfatické a nie je og novych zmo PUpOC01k Cloveka nemá svoje ť
3
Obr.S3. č
I.arteriac umbil icales, 2_vena umbili cali s, 3· rôsolovilé väzivo.
, '
/
Y'
, (I
."
/
2
KontrQlné otázky-
I. Opíšte základný rozdiel v stavbe folliculus ovaricus pri marius a folliculus
ovaricus crescens.
2. Opíšte vrstvy folliculus ovaricus vesiculosus.
'3. Ako vzniká corpus luteum?
4. Aký je osud žltého telieska?
5. Ako poznáme atretický foliklllus?
6. Ako odlíšite prierez č od iných rúrovitých orgánov?
7,.Opište usporiadanie svaloviny vo č
8. Opíšte VTSrvy steny pošvy.
9. Ktoré sú základné č znaky pošvy pri po rovnaní s orgánmi, ktorých
povrch kryje zvrstvený plochý epitel?
IO.Opíšte stavbu donosenej placenty a placenty v č č mesi acoch gravidity.
I
XV. M U Ž S K Ý R E P ROD U KT í VN Y S Y S TE M
IORGANA GENITALIA MASCVLINN
K mužským pohlavným organom č
A. Semeník - leslis. Je párovou pohlavnou trazou, klora je
umiesmená v mldku· serolurn.
B Vi"vodné pohl n nl cesty:
r. !ubuli semmifcrr recli, rete le51is
1. dueluli efTerentes
duclus epidldymidls
4. dUClus deferens
5. dUClus ejaculatorius.
C. Pridal nl pohla vné 1l'ozy IgJandulae genitales accessoriaeJ
D. l\1uuký pohl al' n)' ud _ penis.
A SEMENj K ITESTI SI
Povrch te51is kryj e silná väzivové blana - tunica alb""inea !eS!ís. Na zadnej strane je zhrubnulá
vytvára medj!!§IjolJ!D 1r$I;S. Od mediasti num [e5lis sa tiahnu smerom k !uIliea albuginca ten"':
ť septá Isem."h!!!! a semeník na lalôtiky pyramidälneho tvaru
Ullis/. Vrcholy č smeruJu k medlast lnum testis lobL 84/.
Obr. 84. Schématický
semenfka, nadsemenlka a
vývodných pohlavných ciest
mu:tského reproduktivneho
syslemu
I-Iuni ca albuginea test is
2-mediastinum teslis
3-septulum teSlis
4·lobuJus teSli s
5-tubulus seminirer conlor-
ŕ la IUS
6-inlersticiálne väzivo
7-rete lesti s
8- tubulus rectus
9-duc\ulus e rrerens test is
IO-duclus epididymidis
ll -duClus dererens
Každý č Ivorl kanálik
ve l'mi č a ň
pri estor takmer celého
č llubulus semjnjfer
convoJulu sf. U mula je
približne 250 č
Semenoplodné kanáliky só
uložené vo vmedzerenom tkanive - jnters' itjym te5ti s. Nachádzajú sa v ň okrem kolagénových
laitic _. ch vliken hlavne fibrobJasty, makrorá , maSlOC a perivaskuláme mezcnchýmové
v lomto riedkom sa vyskytuju a k
l
eodocrinocytus inlCfSlitiaHsI ktoré maJ' u end"k,' . Jr ul!me ulo1tné bllnky IUd,SOY;
, ... IOnll un ClU Su to l
5 centrálne ulOi-enjm jadrom II eozinoliJnou cyto l ' IC, po ygoll'Lnc bunky,
č Semenoplodnf kanáliky Uslla
P
obsahuJc malych
gOOlOlfer fecM - do splele kan"' k .. ym, rovným usc:kom - WhIllIU
. . . I ov vo vnutri mcdlasllnum te!tl$ ktorú s ť
nazyvame 11:"" Oduar sa fonnuju ductuh ctretentes testis lobr &4 .. &71
IlUmostmelll .. Ovym vyvodnym cestám. .
IUblllus seminifet cOIwolutus l obr. &51 Je ""SIlan, ' stme , __ .
'. -, nop ,.,."ym cpitelom Itplthehum
ktory nasa?á na membränu. Membrana Dasahs JC pomerne hrubIt a JCJ
obvod Je obklopeny usponadanými kolagfnovými vliiknann S fibrocytmi a
bunkami hladkého sval stva fSlnnum fibrosum a stratum myoideumf.
Bunky . epithelium spermatogenicum, klorf vy$lielaju lumen semtnoplodnjcb kanltlikov
ľ na bunky:
al pod!X)mé fepithel iocytus SUSlenans - Senoliho bunkyl
bi spermiogénne fcel1ulae spermalogenicaef .
81 PDdporné SeJ1QJjbn hunky - Iobr. 85, 861 su vysoké bunky, tvaru. Bázou nasadajó
na bazfilnu membránu stoCeného semenotvorného kanälika a apikalny koniec vyenicva do lumcnu
kanálika. Jadro je ulo1cné bMSie k bm, podlhoV3Stj alebo trojuholnlkovitý tvar, jadrová
membrána je poprehjbanä_ Je svetlé, obsllhuje mál o chromatinu. Výrazne sa v i\om vynlma
jadierko. Predpokladä sa, 1c Sertoliho bunky rôzne vývoja pohlavných buniek, laorf
zanorené do prichlbiniek c)'toplazmy, kOl1 turovanej bunkovou membränou. Predpokladä sa tiet,
že tieto bunky majó fagocytámu schopnost' . SIi ľ odolné proti rôznemu poškodeniu Iteplo,
ioniwjuce žiarenie a rôzne toxické látky/. I
Obr.8S. Testis . prieCny prierez semel1otvorným kan'hkom 4-sekundtm)'
1_spermatog6l1ie, 2·Sertoliho bunka, ).prtmamy spcrmalocyt.,
b Spcnn,ogennt bunky I""nulae spcnnalogen'(;II eI· lobr 8!i, 861 sú ulo!ent v semenoplodnOm
smerom od buJln)'"h č Iumenu Pozost' VDjU zo 4-8 vrsliev buniek, vývoJ spermii
nu}'\'lme sJlC'nnalogent zou /spennl ogenes,sI. . dve
'spenu toc)10genesIsI. pOClS ktore) S.II z SJlC'nnalogónlt h pennalogoniuml cez
medz'Slupne ")'V1.nl" polom p<Xu spcnnlohislo8enQy
Ispcnnlohlslogenes,sI diferenCUj e nl spenn,u !spenllluml ZreJt pohlavnt bunky sa UVOrIIujú do
himenu semenoplodntho kanálika a só doplllvovant do vývodných (iesl pohlavných.
Obr.86. Schtmalickt znázornenie
Slavby podpornej bunky a serne.
nOplodných buniek
I-spermafogónia
2-primárny spcrmalocyl
]·spennallda
4-",10 Sertoliho bunky
S-spermia
SDCnnll{Qj'Ónje IspermatogoniumJ
nasadllju spolu s podpornými
bunkami na ba:al.lnu membri!.nu.
Sú IO bunky IIsi 12 vel'ké a
majú pomerne vel'kt oknihle
jadro. Chromatin je tvorený
ľ jemnými graOlllami ajcdno
alebo dve jadierka sú
pripojenf I.: jadrovej membráne.
Cytoplazma je homogfnna a
farbivami sa ň
Nie".:tort spermatogónie majU
tmavu nukleopl azmu s vell:ou
svetlou vakuolou. Tieto bunky
oznaeujeme ako tmavé
Ispermalogonium Al.
Naproti lomu B-snennatorÓnje
Ispermalogonium BI maju sfé-
rické jadro 5 hrudkami chroma-
tinu rôzneho tvaru a
_ ___ ._ ..... .... _ .... . . I..'toré SU uloženf bUzko jadrovej
_____ ... _ membniny. Jadierko je jedno a je
A-spennalogónie sa delia milor'-k .. ulouné centrálne
kr d IC Y na spennatogónie ktoré Mu . dl . .
.u e /spermaJogonium interrnediuml kým B ' m. aj Mm dobu Ostal' v relatívnom
pnmárne spennatocvtv !spermatoc""'s ' . . " .spermBlogÓnle po mitotickom delen! vytváfilju
PrimIi { , } 'w pnmanu .
me spermatocyty su najvaWe bunk sklo' .
merajú asi J8 Majú vell:f ·ad y, /')'nll sa slretávame v semenoplodnom e ileli
niektorej ftu delenia. Delia sa ib; prepanitoch zastihncme ľ
stáva patet haploidný. r pocas ncho sa z diploidného poetu
secundanus obr 851. Sekundárny spermatocyt m: 5ckundá.my spennalocyl Ispermalocytus
na DSI 12 a je uloženy bliUie k lúmenu
. ,_ . dk ť pretože u rýchl o della
V hl stologickom prepanil e liCIO bunky mo"" o zrie a pos re nu •
• sperTOatidy Ispcnnatida. obr. 85,861. • h úh bo
; rrnatfdy sú približne 8 )Im vel'kt bunky, klort sa ň do povrchovyc Y v
'" . pOdpomých bUlllek. . '. Z
S rmiohislogentzou nazývame dej. Č sa zo spcrmalLd vytvi!.raJU zrelt . re
s;rmic sÍl uvornované do lúmenu semenoplodntho kanMíka a sú dopravovanf do vývodnych Clesl
B VYvODNÉ POH! AVNÉ CESTY
l DJb111i rr,!! ft We JesJis /obr 841
Semcnoplodnt! kan61iky uložené v lobuloch č ako tubuli semi niferi recti. ktorf lit nemajú
semcnoplodny epitel a vyúsfuju do rele lesli s. Výsli clku rele tesli! tvori kubický epitel. nasadajuci
na·bazálnu membránu . •
2 D1JCtntj Cffmnlcs lestis /obr 84 n l
z relc leSlis na zadnej ploche teslis vystupuje 12 aj viac vyvodných kanálikov (ductuli efferenles
testis/. Ich priebeh je Č a vylvára 5·13 kónických Iclies Iconj vasculosif. Bá.za týehlo útvarov Je
odvrátcné od leSIi! a vrcholy smerujú k mediastinum testis. Coni vasculosi vytvi!.raJú lobuli
cpididymidis a su ť capU! epididymidis.
Lumen ductuli efferentes testis lobr. 87/ je hviezdicovitého tvaru, pretože sa vo výstielke striedajú
š bunky s niUrmi. š bunky sú cylindrické a smerom k lúmenu sa ich povrchová. ť
zužuje. Na vornom maju cllie. NiUic bunky su kubické a vytvärajú intraepiteliälne žliazky.
Kubi cké bunky obsahujú svetlé sekreené granulä a pigmcntovt zrná. Oba druhy buniek nasadajú na
lenku bazl!.Jnu membránu, obklopenu bunkami hl adktho svalstva.
Obr.87. Ductul i effercntes
l-hviezdicovitý lumen kanálika
2-epitelová výstelka
J-cylindrickf bunky epitelu s cUiami
4-kubické bunky výstelkového epite-
'" S-vrstva hladkých svalových buniek
] Duchu epjdjdymjdis Ipbr 881
č kanáli ky v lobuli cpididymidi s postupne prechádzajú do jedného kanAlika, ktorý
ductus epid,dym.dis. Je dlhý asi 4-6 m a má č priebeh. Spolu s väzivom, ktorII ho spája
lelo a chvost nadsemenfk:a.
Na č reze touto č ť Vývodných ciest je ľ pl1lVidelný okrUhly tvar
Výstielku tvoria epitelovIl bunky zoskupené do nepravého zvrstvcného epitelu
pseudoslratifieatum eolumnareJ, ktorého oba druhy buniek, vysoké cyli ndri cké ako aj niz.ke hunky
kubiekll, nasadaju na spo[ocnlÍ bazálnu membránu Idvojradový epileV. Cylindrické bunky, ktoré
dosahujú priesvit su opalrenll dlhými nepohybl ivými výbežkami - $Iertoc!linmj lepithelotytus
cil iatusl.
VonkajSr obal tvori cirkuláma vrstva hladkých svalových buniek Itunica fibromuscularisl. Ductus
epidldymidis j e rezervoárom spennil, v jeho lumcne dozrievaj u k aktívnemu pohybu a nadobudajÍl
ť oplodnil' č •
Obr. 88. Ductus epididymidis
I-nepravý zvrstvený epitel (dvojradový epi tel), 2-cirkuläma vrstva hladkých svalových
buniek (stralum myoelásticum), J -riedke vmedzerené väzivo
defmps lobr 89/
Slcna ductus defcrens sa skiadI! z troch vrSlle ... :
sliznica· ".nita muco$jl
svalové ...rsIYa· lunica muscularis
...w ... ová vrst...a - mnica adysDli !ja
Sliznicu ... ori n.e pravý ... ený ktorý je o PIet0 1111$1, ako ... duetus epididymidlS Vorny
pO","h. JC opatrcny Shznico ... t ... Iz ....o flamina propria mucosael
... museularis pozo$t!va z vnútomej longJtudlll.\nej ,
sucdneJ ctrkulmeJ a ... long.ludlll 8lnej vrsi\')' hladkých svalo ... ých buniek Istratum
longiludinale intemum. stralUffi cireularc, stratum longitudinale eXlemuml. obal tvorI
vrstva riedkeho kolagénovt ho väziva, umoŽl'luj ilca spojenie orgánu s ľ Ilunlu
adventiti al.
Priebeh duelus deferens je ľ pod kotou skrota. Tesne pred vyústellim do llJelry $a
ductUS dcferens rOZSiruje v ampulu lampulIa ductus defere"'is!. Na distálnom konci ampuly
ť vývod ž ľ - veskula seminalis. č as! 19 mm dlhý ilsek, nazývame
,jaclIlatorill s ktorý ... ť na coll ieulus seminalis ... uretn spolu aj S V)1ÍStenlm predsIOjnej tfuy-
proslal)' .
5 Dnctus e;aclIJ al0rills
Epitel tejto tasti vývodných ciesl je jednovrst...ový, a to us.poriadaný ď ako
jednoduchý, alebo nepravý zvrstvený, pravdepodobne aJ .so sekrctnou aktiVItoU. S.hzlllca teJIO
pomerne munej č vytvára o.bal t...orl vrstva hladkeho s...alstva,
klorá v tasli precMdzajilcej prostatou Je vystrIedaná vrslvou v:rn ... a.
Obr. 89. deferens . w laris C ... nUIOmá longitudinélna vrstva), ) -tunKa mu lal'\s
l-Iumea mucosa, 2-lumca mus . I ·s (vonkajSia lon&!tudm!\lna ... nlva). 'HUn
(stredná cirkuláma vrstva), 4-lum(a museu an
C PR íDATNÉ POJ!! žrAZY /o! AND! /! AE Q ENITA!.ES
ACCESSOR!AFJ
ľ t l'll,wrouAlJ1
proSIaI. obJ,Jopuje motovu ruru leS!le po jej odSlUpe z mo<."ovo!ho mechUra lobr. 90 r Tvori j u silb&,-
JO-50 rozllerven)'ch .tfiaz. uloUn)'ch v lalokoch pmn aty
Ponc-ho.'o! tenko! puzdro SI sklad' z tuho!ho. ribroel.!5ticko!ho IIllilla, bohato!ho na bunky
s..alsr..lcapsula prostalae.l. Z loholo puzdr1l prenil..ju dOlInutra septj, klor.! ť prostatu na
laloky. Vo IIlzi , o,-Q-S\·.Jo,·eJ strome su Jednotlillo! ž ľ k[orých vývody
poSlupne spáj'Ju, II)'UsfujÍl do prosIaIIcle) tasIl ureuy
Obr. 90. Prostata
I-snóma prosIaty
2-sekret nt alveolya lubul y
)-výstielkoll)' epitel
4-konkrement
5-urell1l
6-stiznit né .tliazky
7-podsliznit né žliazky
8-hl allné žliazky prostaty
Na č priereze prostat ou
lI idime. te lubul oallleoláme ž ľ
sú rozložené II Troch rôznych,
koncentrických oblastiach, uspo-
riadaných okolo urelry.
z týchlO žliazok sa
ť slj7l1; Cné ";Bzky a sli
rozložené v periurelrá lnom väzive.
Pr.he tieto žliazky sú zodpolledné
za IIznik hyperplázi e a adenómov
prostary u slaliích mužov. Strednú
'lfStvu tvoria IZV. nodd jznjt né
.tli.W. uložené v podobe prslenca
okolo periureTnil neho lIazilIa.
Hlaynt prostatjckt produ-
kujú najviac sehéru a sú uložené v
. . uloženej
eastl VäzIIlOVO- slIalového' tkani lla.
a ich vývody sú vystlané
al ebo dlloj rado-
rym, vysokým cylindr ickým epite-
lom. V ň rozlišuj eme vysoké
cylindri cké bunky ale aj ni žšie
bazá lne bunky. '
V preparát och ziskaných od
starSIch mužov sú v lúmene žli azok
prftomné ľ alebo oválne
konkremenry Iconcretio prostaTi caI.
Sil [o kalcifikovllné li lllllry. koncentrického vTslll enia, ktoré ! a
bUll iek.
;LSr mcnnt VJit ky l ynjcu1ar U' "!j na l
u
{ lIakollita v' dul' rourrenej tasti ductus deferens. V
Semenné deky lobr. 9 11 stoeené. . Y "utuJ·' potetné riasy a výdute tvorene
11 b . nej dullne tohoto org nu sa vys".1 ' . .
mnohon so .' . ,. 'eny' mi krk'lami Iplica mucosae priman a. secundaTlII et
sekundárne aj terctéme sa velVI aCImI S lZIl i
tel1iarial.
Obr. 9 1.
Vesicul ae seminales
'_slizniená riasa
2_jednoduchý jednollrstvový
cylindrický epitel až. nepravý
zvrstveny epitel
l-Iamina pripriae mucosae
4-svalová vrstva
Sliznica je pokrytá epitelom,
ktory u tohO istého indivídua
podli eha ľ variabi lile
č ž.ivota i č rôznych
fyz iologických podmienok.
Dutiny semenných č
pokryll a vätšinou nepravý
zvrslvený epitel lepitheli um
pseudoslratifi catum/. Bunky
obsahuj ú sekrecné granul á a
ž.ltý li poidný pi gment,
objavujúci sa až v puben e.
Slizni cové vazivo je tvorene
ľ jemnou vrstvou elas-
tického lIaziva s prímesou
kolagenových vl<!oke n .
Hladké svalstvo 1V0rí IInút omá cirku li!.ma a vonkajšia longitudinálna vrstva. Na povrchu je obal z
kolagénového vaziva s bohatým obsahom elasti ckých vli!. ken. Je dobre vaskularizovaný.
J Glgndulae bulhnur elhrales
Su to malé žliazky ľ Vyúsr"ujú do zadného oddielu kavemÓznej tasli uretry, Vývody,
ako aj samotné ž.liazky su nepravidelné. II tvare a ľ Patri a k žliazkam prevažne mucin6znej
povahy, ich epitel obsahuje č granul"á II koloidálne č rôzneho tvaru a ľ
P MlJžsK ý POHLAvNý (lO /pENI SI
Cez peni s l obr. 921 prechádza posledný úsek vývodných ciest pohlavných, ako aj pos ledný ÚSek
vývodných ciest č
Skladá sa z dvoch comora cavemQsa a nepároveho comys spongj osym. Cez corpus spongl05um
penis precMdza mužská mocovi!. TÚra.
Obr 95. H)pol):ui, pars di slaJis
bunky
}-hazofiJo t' bunky
J-,hromofóbJle buoky
sa I)sk) lujll II
dl och dJlJhOLh. il IO al..o
. !IC/dol/úli; cn
dOC
fll1O(")IUS
aCldophll uý . Zlane aj :11 (a bunky
hnlltl'! bwnOúN
J
lendocrillocYlus
2 basopJlIlus!. aJebo beta bunk)' .
Jeh rozJiSt:rlle le Ol u1:l1e na !'Odklade
3 (arbllcfnOSli granul
eozlOOOl. alebo !..1ll1encov)\rn
hem3[o\,lmoru VSeobecne Olotno
pOI' edilt". .te sa rozMuJii afinitou ku
k}sJ)' m akbo zasadi[ym farbivám,
Adcnohypofyza u obsahuje
I
pribli.i:nc JODa chrolll ofóbn}ch humel.. acidofilll}'ch buni ek il 10% bazofihl)'ch buniek. Tieto
perCcnlual ne "..aSil/peo la 1. 0liSu I rozmedziach v záVISlosti od takvch fa l.lOro\' su vel.:
pohld\ l" .1 [l'hOll'OSl\ o. AcjdnGlné hU;lo \ [US acidophilusl su -u tllwel. a ver!.e asi 1-1.19
J.Hn N.lchadLaIll(' Ich vjac l' ladul'j. taSIl žJazového laloka CylOplaZIIl 3 ol.rem hunl.ov)'ch
orgall\Jld"l obSahuje $pec lfid,e gr3nulá. !.[ore sa farbia eozinom do ten ena,
I
I
r
,
bun!.\ rozMuJemc oa ť produkujti raSlQvy honnôn ISTil -bunky.
WlOd/(llropnt" - t"ndocrmoc)tus SOlllalo[rophlcus a na bunky J..:l oré produkuju pmlaclln ILTH
- alebo mamOlropnc bunl.r/. nlamOlropnych bunieJ..: sa pocas lehotcnsl\'a a
J,lidall\.". č sa a) "c[kos( buntt"!. Oba aCldofiln}ch bunieJ..: matt"mt" ť
pr('101:e granu la ľ bumd malu V)raZIl) \zr"ah I.. alebo I.amlinu
AalOfj!11f' huoby endOCrU1OC)1US basophllus' SU ol..rÚhk aŽ o\alne element). \'(' [1.0SII 15':!S j.lm.
ť l! ranula bUll leI.. SU o IlIetn jelllllc)$lc a mt'1ISie al.o u :llfa bunIek. Farbia sa
anillllolO
u
modrou" 10.\1111 farbl\dmi l're obsaJl gl>koprOlt"inov dávajti
pozlIl\nu PAS rea!.clU I.IOr:iJ.· pret o pre dô"",,, gral1uf 1 bela bunl..ach
mô1:f'Illt' ro/Its,,' ntel.oll.o druhol bUOlek. I.lor)(h ,,0Il1enOI' 3111 t" a poteinost'
nl(' Je dIe pr('soe S1anO\ená POlIldilIt' tu gonado[ropné bunk)' lendocriooc}lus gonadotrophicusl,
!..tore l') lutu)u dlo)akc hOnllOny
I (ollkul) slIlllulujuci honnon FSu a Jutt"lIlliJtn} honnÓIl , LI II. Oba i:lruhy buoiek oemaJu zvlMf
\ \ T"iunt' rm:d.eflloS11
Dale, tu naJdemt' aj kloré produ!.uju Iyreotropný JlOrmôl1 Ic)'reotropné bunky, TSH.
enooCl'moq luS gonadO[fopICUS . sa odMujú od predošl)'ch dvoch Iypov buniek I}' m. že
SpeClfic!..e sekret nt' ;;ranula maJú rotioun,: bliz..l..o plazmatic!.ej lI1embrány a sú jeduy z
nallt'moelSlch
Predpol.lilda sa, ic I. bazofilným bunkám u tloveka pat ria aj bunky, ktoré produkujú
adrelloJ..ontl..olropn) hormôo I ACn I!.
Chmmofóhor bunky leodocrlOOC)1us chtomophobusl sa be!n);mi h istologickými mf'!ódami
nemal:orl'luju V cyroplazme neobsahuJu granulá. Su uloteoe medzi oSlatn}'mi bunkami v
trarncoch !fU)'. Pretott sa v preparátoch javia ako svetlé, ich je obtia!nt. Sú
po\a1:ovane ru za bunk)' a inoked)' za bunk)' č k rudové.
Ľ
U Je dlSlall s h} puf} l) "{"kkn" oli ('
,·laCI:f) 1111 - pars 'nlcrnocdla U IC '\\'lnUI" 1'""
ľ su qllld"nl a """" h .l
akbo natllli lolOI>.ln} Illalefldl 1 >U '.'''1 h
a podra IJrbmclch Silia hUIIl) V c}10plalme \oa o,,,h ,<lt"11I no
jemne !,! ,allllla.lIOf<: pre obsah ",IIalu PQlIll\nll rc.,lclu
Tu SIl Jl3chJdzaJu aj bUlll..y. ktort P'OdU1..11JU melalloC} tysl'muluJucl ť M<,ll
Neurob) rxmb' SI5 - tobus posterlor
V neurohypof)ze sa naebad/"'luce bUlll..} o1natulcmc al.o ccn1r6h< _ Jlcho
nachadzJj\l aj č !· ... lHs h\ nmhabnw (l.h\ooob, 'Uh\ HunI.., tclU' >.lrah, ,d J
h)pOlalame a IO \ supraopllCUS a nuclcll\ para\CIlInCllldrl> 'II
Sl1lCrUJII I. emllleU1I3 medldllJ a potom Ccl mlundlbularnu <IOpl..u d" mlull<llblllarn,h l>
Vlal..na nel.onti a na buol.ach. ,ch d'hl,t\JJU d" tI h"h l'
na I.lore lalo mJlm,l1. a
llilcl,,'dzJ l' a"oplazlllc. '·)1\3ra \(\ \cl\Cnialh J\ona UI)Jr. In
J!errm"Q\c
alebo .,u U elo\Cb \dnlO ro/dIelo\.' "Jre i Hll.o,>11 (lb",hul"
pl!!I1I.·ntu" lul.\I Su [o dlkrclICOYilné t>lInl) pullp"fIleho l ,
l Ich sa prcphel3111 \ d'''I'''' h'p"I,I ,'I1I>1
ľ u d" a 'l, It. J
al.o horl11l1l1 a hormoll
B. STí TNA Zl' ALA lei! "NPll! A TII )'RQIPEA
lob. 96, IC uložená l' pn:dncj ta,u lrlll a v301:1 gramo\ I J\ .h
.... \Ina ,. .. .. 'io .I5lhm..us, Talo I..fll1t",cheu v ,
I I. ltore SI' na\ZalOm spojene 35 u-
a o 0\, . . . I l. !t ntn) !oh", OHanlldah\
bi d cantla"o crlcOldl:3 Na 1I,l sa{ ,\ nfo' on J l
o as[l leSlle po ).. = . O\e pu/dro septa roztkl'lulUlt PdWl,I'1lI
POHch orgaou po 1).\3 bI.' t . ne elll.ularnc \JZl'O, b,'h.1I0
Hal) n3 Zlazo\e elem':IlI). II ru Ult" Jelll r
a 7.:\.sobene mfatlel. f('lIl).1I10' te \ 111 t.,n
Ha7ov!.' [1.301\00 Ilona sfcnc ' " U 'I" Ola,u va'::l..\ HflTlI I Jl ul'u
> V· I cll.u 1,1hl.ul,,\ II un v, .
ldalll1ÓZneJ \ 1111 lohl.ull SU obohnanc ť 1"11.. .," b J
I'Jr. ak male ľ mll.roslop.e
membránou, ).Iora Sil oa oc p .) obsahu J funl.tnej .Iu
·fa u \ ,tl.I Jt' rozna J l,I\'lSI "U
VISla bUllle\.. I.lore J ' . ., d ). alebo ploche cnll"dH 1'0,; III
. I. r ž e Sil 111 hlIol.) lubKl.e. C\ III nc e
foltl..ularnych bunIe rcv:! o CI. h 50 funl.Clou, cl hndrKI.' q"l
folltcufansl. Pl ochy epl lel nachádzame \0 va, , d bS3hllle honnClJl thHS'O"\Qbu!1I1 hl< r
r I.livlll(h fohl.lIl\1c I ,,0 Ol o l'
nllc!t(,dza 1'0 ve OlI a. I b I e ol)l.oprolcld a prc[o sa lllMomlll'
d
,
. ť huol.;,llll ť o u IO j .,
pro u ovan) .
rC.ll. eioll. .", HOle sa nachädlJIU aj bunl.) "n
Ohcnl bunld 1\'0rl3c.lch VySII.:lkll folll.lllo\ ,J, [ II zasahuIllcl dn nlCIJooh/lllU \ "! ll,
" '
sl I.lOn: prOdlll.UJU a CI onI, , , ,
'lIdocl'lnnc\'\lls paralo ICU 3n . . "I a nedosahlllu du IC I 1I1l1cl1l1
): . . bI" I. [i bnálncJ lll CllIhr:lo\ IO I \I Ol'
TlclO hl!lll.y ť v lZ . 05 ď •• ! In väZIIe Il'ledll foltl..ulaml
ich nachádzame l' zhlulnch \' lJl[erSIlC13 nn
6
br 96 Slnna t faza
). bunkll vo for'kuJe. 2-epllel foJikuJu
s'clle pararohkulárne bunky v Inl erstici;ilrlOm väzive,' 3-koloid, <I- kapilára. S-väzivo, 6-
C PR! $TjTNE T EI lESK A lG! ANDl !! A PAS AT! l yR01Q1 AI
fobr 971 p,odukuJu lIormón. ktor)' reguluje hladonu vépmka v knll il Jchu
v kostiach . I h Sn tral' Kahh
Sil IO vlastne $I)'n žliazky. ktoré SÚ uložene vo väZive pUl.drd zadnej P oc y I ntJ .' '
thu!..a JC oputdrenä Z puzdra idu do vlmlra žliazky väZivové priehradky. JU rozderUIU n ..
I 16tlky. zraVlJI." ,·crmi bohato cIevne zásobcIl3
parathYTOIdcaje zlotená l bunie!... ktoré tvonll utvary. masy. alebo
su lvOftne anaslomozuJucimi povrazcaml
mal-m mno1slvom koloidalneho maternílu
lu dva Iypy bumek
a zTl cdl..a mólu lVonl aj fohkulämc ulv3ry, "nutn'
I huph>' blaynt lendocrinocylus prmcipall sl
hlinky oWfilnt lendocrinocytus OXyphlhclIS seu aCldophilusl
Obr 104 Glandula
ť bunka
2- hlavn:i bunka
)-kapi1ára
4-wkov6 bunka
Bllnk)' hlavné sú ť s
centrálne uloteným veziku lámym
jadrom. Ich vel"kOSI sa pohybUje
od 7 do 10)lm Cyloplazma Je
sveli!!.. slabo aCIdofilná
Oxyfilne bunky su overa vä.tSle
bunky ako bunky hlavné a tvona
malé skupinky. alebo sa v)Sk)'IUJU

ľ ojedmele ObsahuJu malé. Silne sa
farbiace jadro a vefmi oxyfilnu
-', '" cytoplazmu Ich funkCIa nie Je
známa Hormón. klory produkuJu
pnSlime telieska sa naiyva
panllhormón. klof)' regulUje
4 2 3
metabolizmus vápm!..a
o NAOP A! [(KA lG! ANDllI A SI JPRARENALlSI
č je párový orgán lrojuholnikovcho prterew. mierne oploslený. uložen)
relroperitone:í lnc, oha lclI); tukovým tkanivom a nasadajúci ako č na horný pól č
Nadobli<:ka sa sk ladá z dvoch č i póvodolll rozdielnych lobr. 98/: OO _
slJQr3rcnaljs drene - medli!!a suprarrnaljs. ktore majú aj rozdielnu hlstologlckú stavbu Po'..r<,;n
pokrýva väzivové puzdro. vysielajuce do vnutra orgánu septá. nesuce cievne vetvenia
I
I
I
I
""Mi' nHdnh!jtfi ' 7. Iruch zon. su cpOleliálnYch
bUIlle/., a Ich rozlotenlln Je ulotcna WitH !"unlH'I'ma. cenlrálneJ!,e Je ll2!UI
fasCtQJ!il8 a naJ hl Mlc Je "/otella lOna rr,i f "' Uis. sa drene
tQng .. Jm'1(wJnS3 pOlosr1hOl z lesnc vedra seba uloun)ch klore t'ona útvary
Jadra bun,el SU okruh Ie. silne sa farbrae .. báZickými farb,vam, . obsahuju jedno. alebo dve
Je m .. ncJ II bume" v ostatn}'ch zónach. Je aCldofíln:l a obsahule maly Pllto:t
",apld tCJt o podHSt') nadobht"> mrneralokunlkold).
III aldosH:rOIl '
lou I OuqC!!!;,!!!. IIUfI!! )1I pol)edrrcl. .. bun"}. "tort SI •• 1itS,e ako v prcdoSlej zone a sir do
.tlpeol. radlalne I'edh kba lal alebo z'.lzoclom podoblle utvary_
Je SHtl;! mnoho hpOldn}ch V prcparáloch.
spraCO\lIn)ch betnou h151010g1C"01l lecl1rll"OIl sa "'apôtJ..) tuku rozpusIIa a bunky vyzeraJU akoby
prázdlle. rch C)1optazlI1B Je swtlll a ma 'zhrad Preto bUll") teJlo vrSI vy dOSiali
polllenOla!l!C' mone"'CH. zon .. produ""Ju glulo"onll.oldy. predovSelkým
"o"'zol a I.O"I"oSlerol
Zona "'I!culam ľ us-porradanlc hun ,el. 7: Sl! menr na nepravidelné.
eprll' !,"e Imlllcc vyrv.ir3Juce Inll Pre-chod zo predoSlej JC pl}nul y.
BlInI.:} od scba I podslal<' málo AJ hunI.:} z lepo obsahllJl1 vo sl'ojej sa
fl!rbracCI I.vapót"y "poIdol V bllnt.ach teJlo Je vcrmi obsah plgnlcnl u
Ilpofll sc lnu Oli!!,c l. drer'loveJ orgánll Sll IYP} bunld. II IO svetl é SH svel lou
c)toplazmou a IlldrOIll n tmiHe. bazofitnyrn ,adrom. I.:lore.' byva h)'pe-rchr6rnlle. Sem
ď bunl. > prodlll.uJIICC pohlavné honnólI}' .
ň Č
ň tasr" nadobl ltl. r je zl0- 2cn.i z bunlcI.. klore \Voria ol.rll hlt.-
ul vary. alebo kral"e anaslolllozujuce trd"'ce. "Ioré su verml bohato CICl' lIe ť Bunl.)' sa dajú
dol.izat" chro-malofillllou real.cI OII . prel02C' ich J;ranulá zhnedlIu po ox idácii dVOjchrómanom
Ide pral'depodobne o oxidáciu a poly.rneriz.iciu b lecholol' )ch amlllOv a IO epmerrill u a
norepmefrlllu Bllnl.y. klort sa daju dokáza!" 10UIO reakciou , lIazyvame bynbam, chrnmafinnýmj.
Ol- rem chroll1afinnjch bunie" drefl nadoblrt ky obsahuje aj sympatické bUlIk}. kloré sÍl
Jedno'livo. alebo sa vyskytujú v skupinách.
3
I
I

4
5
Obr 98
l-Hlta č
U·dtcll č
plIWtO
2-«ma &'omerulou
3-zona fasc.elllala
4-drel'l
bunky
6-zona
\I
1
'adri llej!enef\lJu D ,'r.icaju farblternos!' DumoJ:ómov ubuIIa a ZIllenSuJc 5a vzájomná 5udr1.11osf

d .tt .rsHa uplne ploch)ch, teJnc l. pflhchaJucich bUnlck, ktol'li sa na rez(I(h
l/IVMllUjC ako z,lnen} pas C) loplavna buntcl. obsahuje lUky ili bIelkovInu
dClilm l.llm Je ť degcnero,ane
c fQmcum JC • cpldcnnlS, ktorej ploché, l&r:iI.J.inlWl typu
rll'rlnenc Sa • podobe mal)ch $upm odlupu)u Vo svetelnom mr l. rosl. op-e sa 11110
,,.;1\1 lali pn rarbcnl fllrbl\aml ako aCldofirná . PlazmalicI.' membrána bunlck je
zhrubnI/Ia. ,adra 'J I11lzlo a lonofi larnenr} su zoskupené do husl)'ch ZV!ll.kov
--
Obr 102. Epidermi s
I·bazálna membrána
2·melanocyt
J,slmlum basa!e
.;I·stmluro spmosum
S·slraturo granulosum
6'Stnllum Iucldum
7·stralum corneum
2 !Jer mi, k or iulD z9 mb l
Oermis Ivorf väzivový 7..ák lad k02e
Corium delimc na
uloženu vrstvu Slratum papill are
corii a h/bSle uloženil slcaturo
reliculare corii SIra111m papi!!are
lliii I"ori jemné, výborne
vaskularizované, na bunk)' bohaté
V!zIVO kolagénové, kloré v)' bieha
v podobe papil.
uložene 5l ca!qm reljcul are
mw je zložené zo zv3zkov hrubých
vlakeu, medzi
prebiehaj il vlákna elaSlické
a . zosi lilujilce sa v
bllZkoSl1 vlasových foliku lov
aj mazových ŽlIazok, l
buniek sa IU v)sk)"tujir Ojedi nelé
fibroblasly. makrafag)'. lukové a
plgmentové bunk)'
iubcUlanea II'orena nedky", '"' .
.. agenov)'m ľ k .
ImI, l\'onaClml a'- vankil! ik)'. Je mie-slami preslllpené lukovými
B KOl NI; A!)NEXÁ
! Vtu Ipilusf
Vl as)e repn:zentovan)' keratmizovaným vláknl t)'m utVl!.rom. ktorý v podobe chlpkov vyraSI.I temer
na cclom povrchu Icla a lIež ako plgmcntoVDn)' vlas na povrchu hlavy Je eplderm6l neho
pôvodu. aj ď jeho bulbus je ulolen)' v denn IS
Na pozditnom reze vlasom II jeho okollm fobr 103/:
_ ,azi .'o .. iI pall ilu 5 fi brobhu tmi pochát17.l1j úci mi 'I. dermis
. ľ kal, ilár)' U1 brzl,et' uj úce "}'žil' u "l asu
. sall1 otn)' bul bus .. Iu u. sedl o .. itl' Toz!irc/1ú ellllelo"ú hmol u,
zlotenu z buniek. z ktor)'ch sa vyv ija vlastný vlas a vllulorná epitelová
"Iasového rolikulu. Z bUllI ek na vrchole vlosového bulbu sa diferencuj u bunky drene ylasu. tvonace
ccntrálny sdpcc mäkkých zrohovalel)'ch buniek Z buni ek vlasového bulbu. susedI acich s drel'lou sa
Tvori a j u bunk)' s množstvom Ivrdého kerat inu v cyloplazme a pIgmentom,
ktorý podmlcl'l Uje zafarbenie vlasu. PerifémejSle od kôry sa z nediferencovaných bun ick v)'vija
butikula vlasy. zlotená z jednej vrstvy zrohovalelých bun iek. slrieškovite sa prckryvaJucich
Z buntel. matrIX bu lbu sa diferencuje aj vm-, !omi eQ!I!· lnyiÍ nnSva vl asového roli kulu, ľ
samomý vlas, RozMujeme v nej Iri koncentri cké vrstv)'
Obr.IOl. Vlas
l-väzi vova papil a
2· matrix bulbu
ň vlasu
4-kôra vlasu
S·kutikul a vlasu
6-mazova ž ľ
7-m.arTeclor pili
8·zarooocna vrstva epIdermy
9· zrohovatená v,,;t va epIderm)'
IO-vnúIorná epi tel ová
l l epitelová pošva
12-sklovi tá membrána
13·väzivová
nazývame kUhku lou oO$VY
a j e zložená z vrstvy sa
prekrývajúcich, zrohovatelých bUnt ek,
ktor)'ch ľ konce smeruju dole, ku
bul bu
Stredná, Hux te:voya yrslva obsahUje
kubické bunk)', ktore na urovnt papil y
obsahujú tri choh)'alinové zm á
Vrstva Henl eová susedi S vonkaJsou
epi tel o"ou pošvou a tvori a JU
zrohovatelé bunk)', v oblasti papil )' >o
zrnami tri choh)ali nu
VonkajSja ePlle lo"';:' poha vlasoveilo
fol ikulu je \ tastne stratum basale a htrdtum
spmOSu m vnorenej povrchovej
E ! ANGFIU i ANSOYE QST BQyCEK y I!NSll! A PANCREATICé\l
Tuto reprezentuJu skupmky buniek s endokrinnou runkciou, ktore sú ulotené mt .
fastl pankreasu fobr 991. Bunk} č pankreasu produku' ú d.!:,
hormony proteinO\'cJ povally. kton! prISpievajú k regulácii metabohvnu ľ č
paokreasu v betnycll hlstologlrkych prepanitocll sa Javia ako zhl lJ ky syetlo sa rarbiaeicll b y
ktoré su ulotené ob}t:a}oe v centre č a v blizkostl ciev il vyvodov pankreasu. Ou
uloUné do trámeov, alebo do más. ktoré sú obklopeor' bohatou kapilámou Slet'ou kaPIIár. 'i
č endokrmného tkamva Je neúplne č od
C.\Okrrllného pankreasu Endosekretné bunky su polyednckého tvaru il v preparátoch h
bežnymr metódam. môžeme v n.ch trr druhy blJnre" l obr. 100/: _ bunky A a Q. 'YC
Tieto druhy bume" môteme napr farbenim ľ Malloryho alebo PDdf
Massona, kde sa A- bu n!.; ) znázon'lu}u l ieh granulU kyslým fuksinom č a - bunky 8 ic:
granulá sa oranžovou G do ružova a f)-bun ky sa farblD an. línovou modrou do modra.
Farben im Gomoriho metódou sa ofarb'3 granulá A-bunit'k tervene, alebo rutovo, granulá O.bunie!::
tmavomodro. erytrOCyTy SU č alebo Jadrá buniek sú modrotierne.
Bunk> A $ al fa cranulam! hormón hladmu cukru
S unl> O $ beta crnnu!aml su hlaynýml producentmi hormónu, klorý zm2:uJe hladmu cukril
-llWillnu
...1lim.IiX..D produkujú hOrmón somatostatin. Okrem spomínaných typov buniek ... Langerhnnso"iclt
č sa vyskytuje eSte Stvný typ bunIek, opisané ako bunky C, alebo delta bunky
lendocrinocy1US delta/. O oboch posledných typoch sa predpokladá, že sú prechodnýmr formami A il
B bun iek, pripadne bunky vyterpaoé. alebo poSkodené
Obr 100. Insuta pancreatica • detail
I-B bunka, 2-A-bunka, 4- kapi láry,
3-D bunka
Obr 99 p"n.,:n;"Il<.:a, .. ) ..... .,:)."'"ie , .
I - La ngernaosov č 2-exokr mná tast pankreasu, )-vyvod.
Kont rolné Qtázky·
!. Opíšte bunky adenohyporýzy.
2. Co sú to Herringove telieska?
3. Opíšle stavbu folikuJu štitnej ž ľ
4. Opíšte stavbu prištitnych
5. Opíšte štruktúru kôry č
.
XVII_ K O Ž N Á S Ú S T A V A
nNTEGUMENTUM COMMUNE/
-
A KOŽA IOITI SI
Kola je ochrannym, zmyslov)'m a termoregulatnym organom leta K Jej pTldamym OI'ganom pau,a
, \&SY, nechty. mazo ... Uuy, potnr' Uuy il č trau Vteobecne sa kota iklada l
Job! 1011: povrcho ...eJ epiteloveJ, zvanej epidtrml5 a 2 hlMIC ulo1cncJ
Obr 101 pohfad

S-dcrml $
C-lcla $ubi:uTanca
l-vlas
2-milzova ž ľ
3-polna ž ľ
dermis
II 5·tukovt lalôl:,ly podkoZnom
vbive (panlculus adiposus)
102/ t>'ori povrchovu ť kože Z mlkroskoplckého hradiska skladd 2
Prtelovýeh buniek tesne k sebe pnmknutých a . honzonlll.ln)ch Medz.
nit .. roztrúscné mnotstvo nervo ...ých zakonteni a oJcdmel. plgmtntovt bunky,
od bazálnej membrány, k povrchu na dlaM.coYltom
ll'Ohovatclolll epiteli tvoriacom cPldr:rmis, lIeto vrstvy
· m·atum basale
- straIUm spi nos um
• Slral um gnnul osum
- stn tum lucidum
- st rat um eQr ne um.
.. m(nSieh cylrndnckych buniek. pevne spOJcn)ch
basa!e sa skladá z Jednej vrstvy T b' "edsta\'u,u elementy.
·d oz6mov leto . .
bazálnou membránou pomocou Stllll tzm . b b ,k ",dennIS Sunk}' tejto maJu
• . b č sustavnu o novu um
ktort mnotickým delemm za ezpe UJU . . b h verké nboromov d
pomerne. ver ké jadro a bazofilne sa farb.acu c)'lOplaWlu, o sa uJu
tonofil amento ....
nl ... mllohych vrstvách nad sebou il
bi """'" .- ' n ;n M"m obsahuje č polyedTlcké bu . Y I denll\s Pre t,ctO bunk) Je
. b é ,·ednolh ... ytlll papl arni
hrúbkou ... vrovná ... a nero ... nost. spôso eo . d l ' '. 'orené ,. emnyml tonofilamenlam.
J ,n_n .. Io.. 11 ktoré su v po s il e • .
charakt eri sti cký výs kyt mnoUt ... a I .. do rntercelulameho pTlestoru
. h d "z6moch il ncpresa IUJU
Tieto sa č v potetn)'c eZJUv

. alebo nre!-..orkymi vfsIVami pol:} . n
cJ.S1rat
UDl
gran!, IQsHlD je zrná, cytoplaZJTla Je preto balL
pnlotcných bume\: . Bunky obsahuJu
d lu"dynIJC ,r.;t,,, uplnc phxh)ch, tcsne pnhehaJuClch buniek
TnalorlluJe s,etl), l"lnen) pás C)toplavnll obsahuje I 'k ' ,ktorá sa na rCl.Oth
dtUI.Ut JadroJc plocht, .Il y ogen, tuky a biel ko"inu
e Slmlum rqmeym Je nBJPo,rcho"eJSou "r.;tvou cpldemm, ktorej ploché '
sa neustále, podobe mal),h Sup;n odlup'J' V mlkkého t""u
, ' os"ctenommik k '<::
,,,,,Iva Ja'l pn ,atbrnt k)slyml farb,,'am, BcidoflJná I'laz ká ros ope Sa táto
zhrubllul,l, jadro ,')'mizlo II !OlIofilamcnt" su zosl..u"" ' d h matic membrána bun iek '
Tela WbrU!j!nU
... n °ust}rh lvazkov j e
Obr 102, Epidermis
I -bazálna membr:ina
2-melanocyt
)-stratum basale
4-stratum spmosum
5-stralum granulosum
6-stratum lucidum
7-stralum comrum
2 OU,mjs kor;u!lJ 101mhf
DemIIs tvori väzivový základ ko
COrlum d " že.
e Ime na
vrstvu st ratum papillare
corn a hlbS!e ulOženú stratum
rellcularc COfll St@!Um papi!larr
&2llJ tvori jemné, výborne
na bunky bohaté
vllziv.o ktoré vybieha
oproti epldemle v podobe papil
uložené st@!um
&..Q.Uj JC zo Zväzkov hrubých
vlaken, medzi
ktoryml prebiehajú vlákna elast ické
a , rcllk,uJame, zosil l'lujúce Sa
bhzJ..ostl vJasových folikulov
potných aj mazových žl iazok. Z
sa tu vyskytujú
fi,broblaSIY, makrofágy, lukové a
plgmentové bunky,
lela SUbCul8J1ca Je rvorená riedk m '
bUllkallll, t'oflac } koJagénovym v!lzlvom k .' ,
IInl at tukové _ oannjclIl d ' lore Je IlHestami preslúpené tukovy' mi
115 a IPpSIIS
B KQ2NÉ ADNEXÁ
VlasJe rerrezentovany kernunizovanym utvarom, ktorý V podobe chlpkov vyrMta,temer
IIJ celom povrchu tela a liet ako plgmenlovany SllneJSI "Ias na povrchu hlavy Je epIdermaIneho
vodu. IIJ Jeho bulbus Je uloteny v dermls
pOzdf!nom rele vlasom II jeho oko11m rOlliSujeme lobr 1031
_ , Uivo\' ú PUIJilu 5 ri brolll ast mi pochádlsjúdmi z dermi s
• Iwpil áry č \' Ý'!ÓYU \' laslI
_saIlI uiný blllbll s vlas u, sedl o"í ' e ru',,Sirellú epite ln\' ú hmotu,
zloU

z ncdlfercncov31lych bumek, z ktorych sa vyvíja vlastIly vlas II vnutomá epitelová poha
vlasového fohkulu Z buniek na vrchol e vlasového bulbu sa diferencuju bunky du;m: yla:>u, tvoriace
,,,,n!rál
n
)' stl pec mlikk)'ch zroho"alelych bumek Z bUniek vlasového bulbu. susediacich s drcl'lou sa
diferenCUje Tvor ia ju bunk)' s mnotstvom tvrdého keratinu v cytoplazme a pigmentom,
ktor}' ň zafarbenie \' Iasu l'ertfénlcJSle od kôry sa z ncdlfereRcovallych bUniek VY"IJa
klltjkula ylasu. zlotena z jednej vrstvy zrohovatel ych bumek, strieSkovile sa prckTjvIIJucich
Z bumek malm: bulbu sa diferencuje aj ynlltomt. cprtelpya polva vlasového follku!u, ľ
samotný vlas, RozhSUJcme v nej tri koncentTlCké vrstvy
Obr.I03, Vlas
l -vlizlvovii papila
2-malrix bulbu
3-drel'l vlasu
4-kôra vlasu
5-kutikula vlasu
6-maLov;\ ž ľ
7-m,lIrrector pili
č vrstva epidermy
9_zrohovalenä vrstva epidermy
IO-vnútomä epuelov;!, poSva
eplteloviÍ
12-sklovitá membrána
U -väzivová poSva
NajvnutomeJSiu nazyvame kyukulQy po$vy
a je zlotená z vrstvy stne$kovite sa
prekryvajucich, zrohovatel)'ch buniek.
ktorych vorne konce smeruju dole, ku
bulbu
St redná, H!!xleyoya vrst va obsahUje
bunky. ktoré Ra urovni paplly
obsahujú trichohyali nové m;!,
Vrstva Henlroy;j susedi s
epi telovou pošvou a tvorta JU
zrohovatelé bunk), v oblasti
zmami tflchohyahnu
vonkaJwu

paptly I)
Vonkal1ja emlr'oy" goiva vla'>9vtho
folikulu Je vlastne stratum basale a iU«tum
spmosum vRoreneJ po .... epidermy
Smerom I.: ... Iasavému bulbu sa Jej č bunky splynú s bUl'lkami 'nlllrix vlasovéh
. I
Slipy!!" membrána ľ epi telovú folikulu od VlIl'VQVCJ. zloženej l vnútOl'llej
Clrkuhlmej II vonkajSej longltudllláJnCj vrslvy tuhého kolagénového väZiva.
2. Kotné f l 'an Ma ndll/ae r "'i
li
!
,",otn\! 1faZ) delíme na malOl't, pOInt II mlletne
I
8 MamY! tran· glandulae sebaceae l obr 1041 su alveolamI' ž ľ holokrinného typu, ktoré
vyúsfujú do vlasového folikuJu Bunky produkujúce maz. majú v alveoloch rôzny tvar II ľ Po
obvode, na bazálnej memb1áne sú uložené kubické. až cylindr ické, vyrazne bazOmné bunky.
Smerom dovnt'lIra sa ZVätSujú. bunková membrána sa popre!rháVll , jadro sa rozpadli a cytopl azma
obsahuj e vera tukových Smerom ku krátkemu vývodu, vystlanému zvrstveným plOChÝm
I
epit elom. sa celé bunky menia . klorý sa dosláva na povrch kote.
I
Obr 104 Mazová Haza
l -bazálna membrána, l-bunky bazálnej vsn vy,
bI POInt trap' ,krjoné - glandulae ď eccrinae l obr. 1051 sú typické lubulámc !razy,
zložene zo sekretorlckej č slotenej do klbka a vývodovej č vyúst'uJúcej na povrch kože.
Sekretorická č ť je obklopená myoepileliálnymi bunkami, ul oženými po obvode tubulu,
orientovanými dlhou osou paral einc s !Uhl/lom 8 považovaným i za kontrakt il né elementy.
d POI nt žl'azy anokr;nné - gJand ul ac sudoriferae apocrinae lobr. 1061 č sekrét
charaklcflsllckej arómy, obsahujúci tukové kvapky a zm:! proteJnov. č č ť je tvorená
č tubl/lom, vysl laným jednou vrstvou kubi ckých alebo cylindri ckých buniek s eozinofilnou
cytoplazmou, nasadajúcich na bazálnu membránu. Po obvode sa taki sto vyskytujú myoepiteliálne
bun!.;y
!
Obr. \ 06.
3
4
3
2
Obr POint 1.vy
l-Svetl' bunka
2-tmavlI bunka
)-mYOCplle1ovi bunka
4-ryvod
Apokrinné poml: LI azy . ké b k Nhulov, 3_myoepllelové bun).;y
I-kubitke bunky tubulov, 2-cylmdnc un Y
....
d č Hal.jI _ 1truklUrou 6aslotne podoba potil}!!! trv.!m a Č .teny
p<>dheha zmenam isl}m na estroSeno> a progrslerónU.
A
Obr 101. tfa.,;a
V kf'!do>'om { ! ;jdl" lobr 107A1 sa lraza
z samostatnych lubul.imych
thaz, ktore sa ... nepra"'ldclnych lalokOCh
zblehaju s",oJlml .... y ...odmi k prsne'
brada>ke Katdy ...y ...od - dyctu5 lijC\ifpt
pred .I}ustenim ... )stlaný Z ...
plochym .. rozSiruje " linw:
00Jkr a ten ...yustuJc malým ot"'orom_
o'itium p;:mjllare na po ... rch kot.e. Ž ľ sú
usponadané do solídnych
pruhov. stena sckretných tasti sa skladá
kublck)'ch a nizko cyli ndrických
na5adajúcich na bazálnu membránu. V
bli zkost.i ...ývodov sú lIlyoepitclové bunky.
_ elementy Sil obklopené
tnlralobulamym riedkym väzivom,
obsahuje vera buniek a málo vláknitých
eleme.nlov. č umožIluje potas gra ... idity
rozvoJ samotnej žrazy Väzivo
IIlteriobuláme je tuhé, bohate na vlákna a
obsahuje množstvo tuko"'S,th buniek.
V obdobi gmyjdity lobr. I07BI $3
\ pl yvom hormóno ... r07.I1lstá Hazová Č ť
a aj '.'ý .... č č sa luminizujit a
vytvataJu alveoly, č mizne tukové
...azlvo interlohuláme, a objavujú sa
l) mfoc}1y. Ku kontu grdvidlty sú bunky
schopné č č a č
"::},C:·' . .!/.._ I",J. ," r· .r l " . -, vylutujú kolostrum. ktoré Je ... dobe
'I . I .• · _. " 1/ . I ;" " .:, .' ' . I
..... ,. nv ., \.) akláde nahradené mliekom
oh!lQbir laktáCIe 107C1 je
plne rozvmutým obrazom
ž elementov. zoskupených
č poodderované od seba tenkymi
...äzlvovými septarn i. Stena al ...eolov lobr.
10.81 je t ...orená cyhndri ckými č
ePi telovými bunkami a li e! neuplnou
... _ myocpi telových buniek,
"
:" nasadaJucKh na bazálnu membránu. V
...";'-."".:,•. • ....... , r,.::;'" al ... eolo ... sa nach;\dZiljú
. o;vapoCo;y a bielkovinový sekrét.
._ . ; V elektrÓno ...om mikroskope vidí me
Jb, IOq lel'a endoplazmati ckého k cylindrických buniek alveol0\'
retl ula, vel ky Golglho b.omplex a mitochondrie
...
proleinovi! č granulá sa objavuJu vo v mieste Golglho kompluu. odu.lf ia
pohybuJU smerom k po ...rchu bunky II do lumenu Vznik tuko ... ych me JC .. n ... IM
organmdy. tukové k ...apky su aj po opusteni sekretncJ bunky
membránou lobr. 1091
sa najprv do maly th Jednou kublckych buniek oduar
do mtra10buläm}ch .... ktorých su u2. vysoké cylmdneki! epltelo ... é bunky a
Interlobu1;imych ... idlme niekon..o I'rsllev cylmdnckych bUniek epltelov)'ch Pred v)l uSlenlm na
prsnej brada ...ke Je tenlo epitel , }suiedaný zvrst ...eným plochym epitelom
Obr 108 mhetnej Haz}
l -bunky al ...eolov
2-myoeplle1o ... t bunky
k ... apky
4-sekret
S-mlTalobullmtc väzi ... o
Obr 109
'1 vorba sekretu v hUI\b.ach mhetneJ Hazy
I-tukova kvapka
2-protdny
3 3-Golgiho aparát
4
5
tI -granulo ... ané endoplazmalltké retikulum
S-mi tochondne
J NtShl y b mg!! rsl
Nechty l obr JlO! Sil ploché zroho"atclé č pokr)'vajticc posledného č a
palcolI na nich lelo, corpus unguls a ň radix unguis, ktorY je prekryI ý kotnou
nasou Po strani!ch oddel'uJe nechto\'ti č oo okolia kožný 1131. klOr)' SD 7.0 st rán 3 lOlad
u SlloJtmi .lrohovalelýml "rstvaml presulla IIa ncchtollu č a IlIori I lII . CnonYShjllm, Pod
pretllt evaJliclm ľ koncom nechtOllej č je taká istá II!'STlla uohovatelých buniek _
h'1X!OYShW
m
Nechty sl. epidermálneho pállOOU. č rolli!ujemc U llieh tasl; ep;dermalne tvrdé
!occhtnY6 plalOltka/, č cp.dermálne mäkké I IÔŽkp neSh!PII"! a epidermIiIllu maTrix
NCS
h
!py,6 platmeka - corpus unguis predstalI uje masu uohollatelých bUnld:, slrie!kollite sa
prel-ryllajucich, kToré prekonali t"rdý Iyp keraTIIlI z.ácie.
NcSh1pvt lijtkQ - lectulus unguls,je !lIorellé bUllkami. zodpolledajuciml Stratum basale a Sttafllm
spillosum epidermy, Po"rchollo ulotené bunky nechTOllého lôžka č rohollateju a spájaju
nechlovu č s nechto"ym lôžkom
Obr, l IO, Schematické znázornenie nechTu
A- Ielo nechtu. ň nechtu.
2
I -eponychium, 2- hyponychium. nechTová platllitka, 4-malpigická
germmaTlllna vrstlla nechlollého lôžka, S-epiteliálna matrix lIechtu. 6-kostné tkani llO
ralangu
Kontrolné OIázky'
I. Z akých vrstiev sa skl adá koža?
2, OpBte jednotlivé vrstvy epidenny,
3. Ako vyzerá v svetelnom mikroskope prierez vlasovým fo[ikulom?
4. Aké druhy kožných žliaz poznáte? .
5. Č j e eponychi um a Il yponychium?
6. rozdiel medzi č žJ'azou v kl' ude a " období laktácie.
XVIU. N E R V O V Á S Ú S T A V A
ISYSTEMA NERVOSUMI
NerllOllU delímc na.
A cenlr:l lllu Isystema lIervosum centralei
B I)erirh llu IsYStema IIcrvOSum peTlphericuml.
SkladaJu sa z mllots1\la II crvollých so lI)Íbtu..aml il od.\lredlll)mi
a za pomoci podporného nervollého Ikanilla 1Iy1l1araJu bielu il hmotu Syslcmu
Bi ela hmola· je tvorellá myehlllulIIanyml lIervollyml SllIi hmota s. l lIel
lI ervollých bUllick, ktoré môžu lIylll:)rat' alebo tvoria oahromadclllil, ktoré flilly'<ame
Jadrami Jadrá sa vyskytuJu II rozsahu sllIeJ hmoty, alebo su ž medZI IIlákn'lé Slruklul) blcleJ
hmoty.
A ľ NA NERVOVÁ SÚSTAVA
K centrálnej silslave patri:
I. miecha - med ulla spinali s
2. mozohk - cerebell um
3. mozog - cere brum.
I med uJl a sni naljs , .
Medulla spinali s je tvorená sllpcom sivej hmoty, klory jC na polltchu obaleny fHClou
Uprostred prebieha celltrálny kanál lcana[ js cemrally', Na č priereze mIechou 'obr Lll v
rôzn ch úrOllniach lIidime, že Sivá hmota Is yhslanh3 Emu! Je rozložená v podobt mOlyra alebo '<
Ivar: písmena H. Smerom dozadu vybieha v zadné rohy _ comu, Smerom
á
b' .,' ,redlll' rohy - somu yemra!e Prechodna tast medll
lIytv ra zao eneJ le a r l Ice miechy vytvara
zadnými roharn i sa naz}lIa l ona iO!ennedl3 , SpoJovacIu tasf pT3l1eJ a avcJ po
commj5sura I'mea VSnIra[j § . od ho oddelena plliá.om
hmota zadm'ho rohu smeruj!' lo: sul cus JC ne ,,'C sa l- povrchu , Na
. Sd' f ť zadllého rohu JC l' caput a lU
lóny LissauerolleJ. tre na as IR I dv Na z.adniho rohu leil nudeu;.
hmmci apex a caput sa nachádza substan\la I: : npropnus columnae dorsahs Na rozhrani
posteromargmalis, Na báze caput Je uloželle Ja ro - ou,' . , ' h I-ra'3. JC sllUOvan) dONaiI>,
h ' teml edia blizko Jej mc 18 ne o o "
bázy 7.adného ro u a pars In : . 1fI1ennedlomedlahs a IIItcrmediolaterahs
alebo Clarkeho jadro. V pars lIltermed,a Je Il:é multipolame motorické buok), I-tore sa
V sivej hmote predných roholI sa nac il ",e dlle skupin} '<entrá\ne a
. ,. d . tich skupín a Io ve s ' Upllly" , k
usporiadallajú pflb lžne o pla d . eflom mlech)' a mOlonc u
skupina celItráina Ne!!rll}' týchto bUllld smerUJu I-,prc aj male č
. ál h . rvu Okrem mOloneur nOIl sa u N dn J
f ast' lmidaného spln ne o ne , d e dentnynll a pre. e
Biela hmola miechy je (lIoremi ascelldenlnym,l a , posteflor ť na dve polOVice
ď antenor a vzadu su eu, II .
strane ju ftssura me lana, . r . d r J'e miechu oboch polovic na tri povrazce
Sulcus venl romedialis a dorsomedla IS roz e u
- fUlliculus dorsahs
- funiculus laterali s
. . r I I d h metod vldlll't lc - funlculus lIemra -I' ofarbený nl t l-torou zo a
V bežnom hlSlO\oglckom preparátt' . I-t OI)' J h 111- cII r6ttleJ hrubky. upr
h ' d a mnoho myelllllZOllan}e II h
I-aždom pOllrazci sa lIac a z aratelnc s dlhou osou miee )'
prebieha ascendentne a descendenme. I J P
8
l.
9
II .
"
III.
;. ,
.. . :: ,.
'0"
.:. -;,
;
.' ,
":fo'
",'
" ' !'
13
V č priereze 11lIcchou Su licio
3 _'011)' znázomcne ako
S'tIJt knitk)m}clm sa pri b<-biom
hmologickom sl'r'lIto\ani rozpusli ..
IL/ko, }ch klori majú
: . ' \ uprostred tma' LI bodku
I 1\'II t'Chaje ujoten' "nllctllo,<om lanári
'.'; 2 11 pokl)va JU pla mme •. aradmoidea a
.... : •. :;: •• ;', / ' I dura maler
' .: . '. ,',
f r' : ', I
, ,
3
"
,
IO
2
5
Obr III ť pm'rez miechou
,- prierez mlechou .. o e,
11- prierez miechou \'0 v)Skc Th!
111- prierez miechou \0 vy!ke Ll
J·funiculus poslen or
2-flmiculus talnahs
J-funiculus venlrali s
<I-comu posl erior (tapu!)
S-comu antcriu$
6-subsl3nlia IIllermcdia
.:. ,
;';--. -;
7-nucleus posleromargillal is
8-subsI3n[ia gelatmosa
9.nuc!eus propnus colurnnar postr-
I
3
,' , .
.. ..
"
14
rlons
IO-nucleus thoraclcus (Clarkeho Jadro)
I I -nucleus imerll1ediolnedia li s
12-nucleus
I J-nuclcus commi surali s 3nt crl or
14-forlll3tl o rctlcu lari s
JS-can3lis cemmli s
2 CUf:hcllum č ..
Je l loteny z centrálne si tuovanej bielej hmoty Icorpus mcdullare/, ktoru na povrchu kryje
kóra Icorte" cerebellllmJ lobr. 1121. Biela hmota vbieha do mOlockovych zéVltov Iroh.a v
podobe platnltkk Ilaminae albae/ a na rel.t mowtkom hmota vytvära zauJl mavym sp6S{)bom
rozvetveny litvar - strom života /arbor Vltae/.
Bielu hmotu tvoria mye1ini:zovane illlóny. medZI ktorými sa v centrálnej biele; hmote nachádUlJu
párovt malotkove jadrá Inucleus dcntatus. nucleus fastigi i, . nucleu5 a nucleus
emboliforrni sl. Povrch mozetka je rOlbnkzdeny na mo:zotkové VÍvl ly. Zävlty 5U bohato t ienené a
pokryté pruhom sivej hmoty .
Kôra mOlotka sa skladá z troch vrsti ev/obr. 11 3/:
- straturn moleculare
- stratum neurium piriformium
- strmum granulosum.
Obr 112
č - cerebellum,
č
l-biela hmota mOlotka
2-k6ra č
a·stratum moleculare
b-slratum ganglIonare
c-stratum granulosum
Stralum lIIol eculare Iplexiformel tvori najpcrlfémejšiu č kôry. V prepadne vyzerá tálo vrstva ako
svetl ejšr prúžok. preto že obsahuje menej nervových buniek II lIIye lmizovanych vláken
Najtypickejšími bunkami tej lO vrslvy su košitkové bunky, ktoré SU uložené v č bll UeJ k stralum
gangli onare. Dendrity týchlo buniek S3 vetvia v rozmedzí stTatum mo leculare a neurit opriada na
spôsob košifka tel á Purkyl"lových buniek v str3tum neurium pyrifOrTllIum Istary nazov stralum
ganglionare/.
Hviezdicovi té bunky su ul otené viac v povrchových č slratum molecul are Men$ie vytváraju
synapsy s dendritmi Purkyi'lových buniek, \' el"ké maJIÍ bohalo sa veIViaci dendnucký strom a dlhý
ktorým sa napájaju na leto adendrilY Purkyr'iových buniek.
St(3tIJm neur jIJ!ll njrjfoolljum Istarý názov SI T3lum ganglionare/. tvori jedna vrstva Pur kyr'iových
bUIliek. Majú hruškovitý tvar. Z te la vystupuje jeden alebo dva silne dendfl ty, ktoré sa
vermi bolmo veIVi a. Jadrá Purkyi'iových buni ek Su vel"ké a okruh le, chudobné na chromallll V
cytoplazme j e Nisslova substancia \" podobe jemnych granul OploSteny Ivar tela buniek, ako aj
dendritické vetvenie, prebieha" rovine kolmej na dlhú os závilu. Zo zaoblenej baZ)" Purkyl"lovych
buniek vyst upuje axÓn. klorý kolmo preráža naJ vnulomejšiu vr.avu kôry vydava v n,.
mnohe kolaterály II ľ sa myellnovou pošvou Prebieha v bielej hmote a zakontuJe a fta
bunkách jadier mozocka
StCillU
m
"ra
OH
!95
wD
, lmu:\ Je) vzhfad vYfvárajli drobné nervMI! bun" y oknihl)'fnl JDdr<tmi
a pomerne mal ým cytoplazmmickym fc/or" [kndru)' mal}'ch UTl nych buniek vy"'áraJu bohaté
ven·erue a dOS!ávaJu sa do kontaktu s machovýml vl :l"nami v utvaroch, ktoré nazývame glornerul;
cerebellares Ich rt euri!)' granulosum II dostavaJu sa do stratum moleculare. Tu sa
velvIa subežne s dlhou OSOu záv.lu v !"lIre písmena T, kolmo na Soter vetvenia dcndntov
Purk)'lIovych bUIlIek, 5 kTOrými , ako IIJ s bunkamI kO$it kovymi tvotIa synaps)'. Okrem zrnitých
buniek sa v SlTatum granulosum nachádzajli aj o č č typy buniek ľ Golg. IU, kt orých
bunkové telo Je hVleuflcového tvaru II kTOrých dendrny II axóny odstupuju od bunkového tela
smermI A1Ióny a mektoré dendnT} buniek VStupuJu v lnI ucj vrstve do
mOlot lo..O yych glomeruloy Iglomerull cerebeUaresl.
Bunky č zmué II hYieZd!coYlté bunky patria medl; spoJo\'aeie neuróny

,
<'
-" @


<i..'
4f'
"?
O

.Jr •

Obr. 1 13. Cort e..: cerebelit, detail č pri yel1::om lvät!enl
I -stralum molecul are, 2- Purkyt'lova bunka (neurocytus piriformis), 3- g li ove
bunky, 4-zmllé bunky.
J C(rehrum mQzog
Te lencephalon, predný mozog sa skladá z kôry mozgovej , bielej hmoty a lO sivej hmoty jadier
pred ného mozgu.
Kôra mozgová - cortt!)( , erebri sa Skladá zo zoskupení nervových buniek
,
myelinizoyaných II
nemyelin tzovaných vlákell. Z rôznych typov neryových buniek su najviac zastupené bunky
trojuholník.ové Menej je bun iek vretenovi tých, zrnitých, horizontálnych a hviezdicovitých.
V cytoarchiteklOntCkOm obraze vidíme z buniek iba slabé konTury c)'toplazmatického lela,
zvýraznené rozložením hrudiek Nisslovej subSTancie, kým svetlé jadro a výrazné jadierko je dobre
zoäzomené Podporne nervové bunky rozlisime vermi dobre prn:lra hyperchrómlleho j adra. Kontúry
C)'loplazmatickej ni e $U ;eoboment b k
Nls$lovom obraze nemázomia un y Ilemaju tlgroldnil $ubstanClu pret .. II
Trojuholníkové bunky naZývame bunkamI I
dendrn, ktorý siaha at do najpenfémcJkj vrstvy kô . V te a bunky vYStupuje
horizontálne vlll fadom nB vertikálny pri ebeh denTdtllu odstupuJu velV)' , ktore u
b . k ' . . ' k . v o en 'IIU elo a
su poslat\UT1t ml . Z bUy bunky odstupuJe dlll)' neunt v tlV. odstupovom kuleh Ncml[
vy va potas svoJno pnebellu potetné kolaterály
Kôra mozgová sa ľ cytoarchnektonlckéllo obrazu deli na oblasli l,cI\Ione<,' a hc sa deha na polia
fareaeJ. Hranice týchto celkov nie su ľ
Bunky kôry mo:zgovcj sÍl ulotené vo vrs"'icll horizontAIne rozlotených a v;tvaraju tak lammac
ľ pOCtu vrsliev rozoznávame sa na ť VUhe ... Ioaory ma dve
alebo tri YTlltvy.
IsOCortcxsa skladá fobr ]14,115/;
1 - stratum moletulare /plexiforme/
ll . - stralum granulare externum
ili, - SlralUm neurium pyramidahum externum
IV. - stratum granulare imernum
V. - stratum ganglionare
Vl. - Str3tum neurium fusiformium
I.
ll.
111.
VI .
V.
VI.
Obr. 114. Impregnovaný obraz kôry mozgu
J. -Iamina mo1ecularlS, II. -Iamina gratlUlaTlS
extema, 1II .-lamina IV -lami-
I.
ll . " :,,
.: :
III.
IV.
V.
VI.
i I !Ia moleculaml málo nervových buniek
SI awm mo!( w!a,'< II am, II 'bern h k'
r I. hOflwrmilnc bunky C.Ja!ove, kror)'ch 3,,6n) preble aJu su II S povrc om 01)'"
q \\5 )IUJu ! la'" ,,'.1;0\ Jamina granulans external obsahuje PYTllJIlIdoYt
".",tu
m
grnpu!!!,.. UtcmUr!l 5 -, _ Id' II bk ' h ". až d
bun", a bun")' h,iezdicovilé. ako aj zrnllé bunky. DendrIly pyram ov)'' ume ' s la aJu o
molcl.ulamcJ ITsI,,:.' fS\JIn. názov lamlll8 pyramldahsf, v leJlo vrstve sa nachádzajú I
Srr.u!!m rl C3,mda!l!Iw r;j!tmllOl . , ..' . l. ť Id ' h b . l. . t
-,- Id '. b k al e su IU aj bunky hVlezdlco",!!c. pyram OV)'c unie .. Je /
l'>ran1 0\ Un). d I
. a \'rsll'a sa Y STarej teOlunológll opisuje aj ako lamIna pyraml a IS cxlema. •
f<>7n ISla..v názo,' lamIna granularis mlen,lal, ulot.ent sú IU drobné bunky
ľ mIernilI!! ' J b . tJ I I
•. é. IlI"iczdlcovilé. aj zmllé bunky. V lejlo vrslve JC hUSlota un ' ovyc cementov
č " d ľ 11< \
5u-al!!!U naz}\aná aj Jarmila pyramldaJrs :vonaJu Siri: a ve t
bunh p}ramido,ého Vysk}IUJu sa IU aj obrovsk!! p}'rarmdove bunky zva.né. (Jelzo"e lv l
• I" "Ich vell:osf sa nl>h)buJc od 80 do 110 Ilm Dendnly aobrovskych
praecenna 'S , .. Of) ,.w • , b- I . h
Č v lamina molecularis alamina granulans externa NeurII Je SUCllSlou IC ej moty
I Je m)elmizo\'any, ., . _ )
S!ra1Um nC!!f;IlID fusjfounium /slal} názol' lamma obsahUje bunky romeho tvaru
,releno' 'te. h, iezdicovite. alebo bunk} prellllhJo pyramldoveho tvaru., tJ
VrSh) ISQCortexu nie su dobre v}'vlllulé v rozsahu celej kôry . . kde sú vSetky
1'1"51\) Isocortexu ľ o hOUJmyQl cke, S!O!!;I!![!; V pnpade . .te Su D!cktore I
ť v)' razné II iné chýbaJú, alebo sú menej ľ hovoríme o hererolYQlckel
kÔf) mozgovej V impregnovanom preparále z kôry sú viditel"né I
ako aj Ich dendrili cké výbežky, Podra usporiadani.a neurônov. Ivaru lela a .smer.u ramifikaCIe j
dendrilOl" Je motné Zlikladnych vrsIlev kôry mozgovcj. UsporIadanic nazývame
Imprcgnoarch lIektonikou
B PERWE:RNY NERVOVY SySTÉM
" perlfernemu ner.-OHmu systtmu palria ľ nerv}', gangliII a periférne nervové
č
ŕ !Il'(, mlxlu:sf Penférny nerv je tvorený myelinizovanými
nervo\}nll na pOI' rchu SO Schwannovou Oboma pošvami obalené nervové vlllkno
má nn povrchu endonCllria lobr. 116, 1171 a vytvllrajú sa zväzky vláken, ktoré
obaruJe penrleurr um Je 10 lenký pruh tuhého a pevného lamelámeho kolagénového väziva. Okrem
vIIIken aj vlákna elastické a väzivové bunky. Viac lakýchto lVä.zkov
z'äzolJ sa spája do p<;,rifémeho nervu. JdlO povrch je obalený epineuriom lepineurium
superfilIaie. epllleUfJUm ľ Význam epincuria č v tom, .te dodáva nervu ť
neno,'j'm \ Iáknam vy.ti\'ovacle cievy, spllja nervové vlákna a Zväzky v jeden ň a
obsahom buniek chráni nerv proti poSkodcniu tlakom.
G'[lc hon smnalr Isensoriuml tvom ho nahromadenia nervových buniek, ktore su y]o.?:ené do
pri ebehu udn)eh mieChoy)ch ň lobr 118/. Na povrchu su ganglIII obalené väzivovým
puzdrom, JC zlo.tené z tuhého v3:ziva
GanghOI'é bunky. vlo.tené do vDzivovt ho Sl rÓmalu. sú preva.tne pseudounipoláme ľ elemenly.
V cYloplazme Ileurocytu lobr J 191 Je okrúhl e, mechúrikovité jadro s výrazným jadierkom a jemne
zmlIa NlssJo\a subslancia Po obvode jc ka.tdá bunka obklopená vrstvou satclitových. gli ovýeh
bunlCk, llanych amfieyty. Su to malé bunky hviezdicového tvaru, alebo vretenovité s krlltkymi
'ybclkaml a una,'ými jadrami Bunky nasadajil na ba7;ílnu membránu. Tieto bunky pokrýva ešle
lenké puzdro. obsahuje jemné kojagénové vlllkna a väzlvove bunky typu
fibroblaSIO' . flbrocylOv
Gangha maJu \}raznu organizáciu skupfn gangliovych buniek a myehni7.9vaných
\' Iaken
2
Obr. 11 6. Pri eCny rez periférnym nervom.
l.myelinizované viIIkno s endoneuriom, 2- perineurium, ]-epineunum,
bunky.
I
Obr l J 7. Stavba per iférneho nervu.
I-myelinizovant nervové vlákna "b I . d .
. v a ene en oneunom 2 p ' .
krvné cIevy v riedkom vmedzerenom vlIzive. ' - ermeunum, 3-cpineurium, 4-
Obr. l ! 8. Ganglion spinale - preh l'ad
I-myelinizované vlákna radi x dorsali s, 2- motorl cké vlllkna periférneho nervu, pnglu
spinali s, 4.ncurocytus gangiii spinalis (neurocyt us pseudounipolaris), gangiII p,n,tI 6
nervus spinalis.
Obr 119 Gan!!hon splnale - detai l
1-'.llH o,·j stroma, 2-skuplna myelinizovatl)'ch a.xónov, 3-neurocytu5 pseudounipolyris,
4-, gllov)ch bunl d,
ľ otázky'
! Vymenujte j adrá v sivej hmote mi echy.
2. Opíšte stavbu č
3 Vymenuj te rozdielnosti v stavbe kôry mozgu č
4 Opíšte orgány perifemeho nervového systemu.
XIX ZMy S I. O Y É OR G Á N Y
IORGANA SENSORIAI
Zmyslovt orgäny tvoria periftrnu tas!' zm)slových analyzátorov. Premletu!.Jú podnety vonkajtieho
prostredia na nervový vuuch, klorý sa odvtldza do centri!llnej !!asli analyzátora NIektort ul
zmyslových orgánov sú umieSlnent pod povrchom tela v ko!i Ihmatovt telieska! a shzniclach
ť pohé.riky, č epiteli, a lak su priamo podnetom prostredia. int
maju zloti tejSiu Urukt(Jru č ľ vnutomt uchol, ich zmyslovy epitel je viac chrtlnený a
podnety sa k nemu dostávajú cez urtitt prostredia.
A QLNÁ G!!I' A m\JI BI JS OCtJI II
Stena č gule sa skladá z troch na 5eba nasadajúcich vrstiev l obr. 120{
l. IlInjn ObroS8 bulbj /tuniea externa oculil - v!zivový obal ocnej gule, ktorý v oblasti
segmentu oka je I'voreny bielkom - a v rozsahu jeho prednej ho tvorI rohovka -
2. tynjn .... ' [ "1051 b"l bj (tuniea media oeulil- cievnatý obal č gule, ktorý v oblasti zadntho
segmentu okaje reprezentovaný cievovkou - a smerom dopredu prechtdza do vrbkovea-
[OT!!S [jliare a dUhovky - im.
3. !unjn nUYO$!! bu'bj !tuniea intema oculi, retinaf, ktoru v oblasti segmentu oka
predstavuje pars optira r; tjnae a v oblasti segmentu oka paa cacca mina;. Hranicu medzi
nimi tvori Pars optiea retinae m' plne rozvinutú Struktúru a po architektonickej stránke
sa skladá z ť vrstiev Ivr'tane epitelu sietnice/, kdetto pars caeca retinae je
redukovan' na 2-3 vrsivy. V sietnici segmentu oka momo ť dve výrazne
Struktúry, a to foyn c;nlralÍ5. miesto videnia a papmo n;ryi nn!jej - slepú

Obr.120. Horizont"ny rez otnou ľ
I-skléro-komdlne spojenie
2-Schlemmov kan"
3-bulbáma spojovka
<l · zonula ciliaris
S-zadn' ofn' komora
6-lens crislalina
7-ora serrala
8-corpus vitreum
9-fovea centrali!
IO-discus nervi optici
II-comea
12-predn' ocd komora
IJ-jris
l<l-dúhovkovy (i ridokomdlny) uhol
IS-pars caeca retinae
16-pan optica retjnu
17-choroidea
18-sclera
19-nervus opticus
I
I
Vnoitro č gul e il'! . .
_ humor ' qup,uS vyp a I.: toré v prednej č je komorovým mokom
l!IlUlmJ. . a š - lens C[I$I31h03 a v udnej , č tasli č gule sklovcom _
V prednom segmente oka l obr 12 1/ k .. .
O
ribl'-, . ' . o h11lll lce nte sú presne defi novant, ale kto ..... S' AL
".,,, t o obl astr ora serTll' m ..... . . .. . ., 1","1
J
." I· h -, mo •. uo pn vJltWm č ť I delDl [ncJl lu ! truk .. ··
nOI IvyC tasi l tohto segme t hk ' . ul'\l
. Ie a' bie lko kto . II U a to r:' ov u, duhovku, vráskovec, Jo!ovku I jej zAveSIl y apmt.,
po k
O, k ' rého prevatná č sa nachádza y zadnom segmente oka, ale ktort tu siaha"
s ern- omdlne SPOJenn!!.
V u dnom segmente oka s , . ..
a zamename pre na !Irukturu CIevovky a optickej ta.ni sietnice.
2
,
7. I
3 I
4 i
7b
1
17
I
I
J
S
6
8 iJ".,.,..f-
ObL 121. Predný setment oka
l -sclel1l, 2.choroidea, 3-bu lbáma spojovka, 4-zvrstvený plochý Ilerohovatej úci epitel spojovky
(epitheli um conjuct ivae), S-skltro-komeálne spoj eIl ie, 6-Schlemmov kanál, 7-comea, 8-prednt\ oCn'
komora, 9-ligamentum pectineum (Fontanov priestor), IO-circulus arteriosus iridi s maj or, 11 -
musculus dil atator pupi llae, 12-slToma iridis, l 3-musculus sph incteT pupi!lae, 14-pupilla, IS- pan
opcica rtlmae, 16-ora sermta, l7-musculus d liaris, 17a-fasciculus meridionalis ť sval),
l7b-fasciculus radialis, 17c-fasdculu5 ciTculari s, (Milllerov sval), 18-processus ciliaris, 19_zonula
ci lwis, 20-zadná OCná komora, 21-lens cristal ina, 22-capsula lentis, 23-epi[helium len[i 5_
I Rohovka k nrou l
Rohovka lobr 1221 je pr"dna (asf lu
al predný epnel _ conhf hu n.u r.brou ocnli u l
epnelom ncrohO\al · ro aO!f[ m. romear II .
bi B . <I/)' Je I V"'tO} ..hen}m pl" ..
owmannova membtana _ la . Ih blml.l
. . mm" am(Upr
luma mcmbrana. v r .. Ie , Svetelnom mllro'ko
cl str6ma rohovky _ sub$!aoua ornnr °e ou leolych vlalen
h . Ia SQooU" Je na h bi
ru y Je Io beze lcvne kolant' nove li J ru la uberá iSI 'lO"
paralelne preblehajueich lami el ktore' ,v. zIVo. klorom l olagéno,( Su us""""ad3neo
, , . . • II mIestam. vzi'omne yv ""
spoJo Icdzl kolagenovým. vláknam. sa k li ' pros' fednlctvom
dl membr.ina _lamIDil lt mna
vyS
yluJu IbmblaSI) § ploch)"ml h,aIOX\;,
- dl· .
vu e uje Slrómu od zadného epll elu lendme\ul o .. nna k'ora
el zadn) epi lei rohovky - ePithrltllm oostf 'lll \ fprota; d
. s a ;i sa zJcdncJ buniek
. •.. .
-- , ..' ,..;.
-
• .. . 0 -- -.
.........
. ::--..... . ...
.. ..c .
. ....
-.. .;....
Y' ..
.... , ..
..; ;-. .• ..,?. .. -;:-:'. ::;., •. < .. ::-::'.,.{
. ..-y ••
Ohr 122 Comea
I .predn}' epi lel rollovky. 2· Bowmannova ť l·slroma
lamela 6-Descemet s\"á nwnbrana. 7-13dn) cpnel

"tv 12' 'oa <I..,tla IlUheho kolagffio,eho ,.tz .. 'a.' J.'OfO'l"l' prebiehaj ú
;hlll!'.I W' .. pf" rcholll oCO(:! gul e, ate ruzn}UII smermI. men dloruilne. ľ a 'ikmo.
I , .. HClenOI'1l0 Selcr .. Jl' oa rou hel oo Sirom}' roholIk}'
""1l0 cu kro": presWptJJu CIt . do 100lC," \'asco'osa bulbi.
J ."l..tl'! ... I.orndtnr ť
"kkno. J. ome.llll e 5p<' tem,· obr 12 I Je "de sa b,etl.o sp:!)a s ,OOOII.OU Na 10mlO mies.e l!
"'"1.. .. , (1" ,e I.ruho, "e zhrubnu" e · 'uub!! < f(!rnng V mieSIe .oh.o spoJeniu BoI'manno,'a

Huh"'k",, uh,,'
k 10 ull (l l 1..101"\ ",e' .. duho, J.a s ,0hu,I.(l0 V IOmlO uh k sa II11Chadz,l soongium ao,,!!li
,,!!I..wnwj",i rellculolll Ifabt'culare . Zl'ane liet 1r<'3!1lCnWnJ nrflmU!um. k.orr pOl':oSt:illa z
"rot>n_"h na\l3l (1nl 3naSlomolOJU("lch '.lll\'o"ch .13mco, . I.. oré du.inky. nal'zájom
kl'llIulllk"IOC". plllK'l11lnalucc dUllII, ,7,\ . romano, nClC)!Or. FonlanOI< pr iestor na jednej
• !ldlll" s 40'11100 prednt) otncj a na druhej str-me S onenIO"an)'m
"'II"Zll,,,n <r Ialom . imu> \Coows sel([,,( ISchlemrno, I.:málll. Tal.)lnto spOsobom FontanolI
, " "-' >1 01 ).) drel1JU l.olII(lro, tho mol.o do "enózneho S)Slemu ol.a
\ vishe" cr (romUl ri !tarrl
/akladol11 I rt 5\'31 - Dl!JSfUhl'i rmans a prslOI' .lé lIýtnelk) . nr!Kf5 WS plmr!,"s, na
sa uplOa UH'Sn) apanil 1.) • ZMula rjJjaris /obr. 111/.
" " aris ma Iri taSil
J ť !llcr"JI l>rlak, Hrucl.eho war
I> fibrae lad'31es
c fib",ec, rcularts Mulltro. s.al
Smerom I biehaJu I. " ·Jsl. o\Ca processus c!lIMes. zlote"c z rl edkcho l'äzl\ a. Zadnú č
\fd,I.o. ed I. f) Jr 11m pl!jlf15 'filOm;. zlot"n:! l! dl'OcJl bunkoll)ch Hos ti e,<. z ktor)'ch spodná,
l1iheha)uca na stromu corpus c!llare Je silne p'gmen'OI'aná le-pilhelium pigmenlosum/. vn.:hná je
"eplgment o,ana epuhehum non plgrncmosulll /
fo Uoh", bil " m f
Dullo, ,'bI J21 Je plallllt l. a. ktora \., bieha z predného konca lIr.isko.ca 3 Iná uprostred
UI'UI". zH'n ltu· !2lUI.Il.IiI sa l nuh,' do,n)ch WSUell
J Pfedn., epltt"! duhm l. , • ( puhrl uuD jmJrnus ind. s, 1.'0f) je pokr:atollaním zadného epitelu
rohOI PUlosla>,a IJedneJ vrsI< y ploch}Ch bumel.
b predna !mlnu:n.! IrSNa • t !!j1!nm lj,mlans r ,s!rmwn. tenu.. bezcic:vna č s mal)'111
nloútl;nom l.oI.lgerroll}ch IIIU.eTl
(" ,wt u l p,gmentol' ého l'J.z.il'J. dobre ,,' ' " k " . .
• rr pup, amom O ' raJI !fiS
, lejlo HSM mU5fulu5 snhjoqer ľ
d l.adna hranrtmi HSI.'3 - milt um Ilm[laos jmernum. v ktorej sa pri vráskol'col'om okra' i nachádza
JPuwo!1I5 d[IQla!pr p"p!llm;
e 1.adl!} epit el duho'k) - S!@!Um mgmr nr osum Irjdjsje vl3Slllc IlIorCf!á - ' d' . k '
ma podobnu sl,ladbu pars clli:ms re.inae Nes It! "3 r(!tDa!,", tora
7 Soi n• Iia IItm teni rr;uaWnal
It č teleso. ktoré je IIa povn;hu kryté puulrom • ,apsul a IrOli, Na predne;
.trane pod pUzdrom sa h ' d d . . . . J
nae a za JC nOl'rstllolly kubicky epitel - eDj.hrlj mn !en!is VnútrO
g!.()\l} v}plllaJu I'/ál.na - fihr1( 1rD!!5 .
II ,Oumka lcl! oroiu tal
k .,orená bohato plgmentol')'m a " Ile
,obr 1:!3 /
a' Imul'J3 $! IIl(3c!Joroidc,!. Z nedkeho v37 ," a. bohaleho oa pIgmentolI!: bunk)
b IU!lIwa IIlIy- nI05f fsulm an"3 propn al. obsahUje ol.rcm riedkeho aj
CIevne 'Clv} l ant!m: il
cl lamma z hustej SICle J.apdár. "-Iora pochadt.a l ele, predo(!e,

d IOnJwa ba$3hs . Itnl.a, J.torá " OT! rozhraOlc medZI chl1roldcou o
plgmcnIOIl )' Ol Cp lll:lol11.
,-
,-
A
3

5-
6-
7-
8-
'0-
11 -
12-
n 13-
,.-
Obr. 123. Choroidea a p3rs opl ica felillae
A-choroidea. B· pars oplica retinue.
1·lal11mll st1prachoroidea. }·Iamma vasculosa choroidc3. J ·Jamina choroidof3plllaris. " .Iamma
basali s (Bruchova membrána). epitel. 6·l'rs' "1I t)'t inlek II t apllol'. 1.membrand
lrmitans gliae extema, 8-l'onkaJSul j adrová I'fSl l'a. 9.vonlajSia plexifonlUHl IO.vnuloma
Jadrová vrSIlIa. Il-lIntilOfllli ple.\lfonlIllB vrstva, 12-nS' "a ganghol')'ch bUlllel relIII)'. 13-H ol
ť bUll Id retm)'. l-l-membrana Itmilans g lrae inlerna, 15-pigmenrol' é bunl)'. lI'i-, dreJ
elldolelollcj bunJ. }'. l7-ciellil. 18·I.apihira. 10.tapil. 2I.
g
ang!to .. e bunky relln tJ
MiJllerO>e bunl.}
9 SletnICII '[Cljo , !
P<U"$ Opilca rellnae sa skladá l; nasleduJucich vrst iev lobr 123/:
a pWDlCntQvy 1'0"'" ,,,_, 1
obsah - - " ' g UIll pl gmenlosum - jednovrstvový epitel , ktorého cytOp1wna
uje poteHlé url!! pIgmentu - IIKllW.i.n
b "[Slya 1}C'DlrL i t'nibny ISlratum ncrvosum'
c stratOU! t.mllô!nS CS!crnum _ [\'orenf rotlirrnými koncami Mllllerov)'ch buniek
d \onJ..aj$13 JldrOV3 \ rStv3 _ s!ra!!Jm DucJearr C\' fcmum. V kloreJ sa nachádl:aJu Jadrá fOlOrcccpl0rnv
de slralU
ID
ntCmllDl Je IO vrsl,a, lde cenmllne ž l) tIme\.. a t apikov sa dOStávajú
o S) nap!,cl cho kOnIaltu s dcndmml blpolám)ch buniek rclin)
f \ nutomá Jadrová vrs" a • s!r3!Um nltfl carc !Dl ernUm V tejto Vr5IVC sa nachäd7.ajil Jadr;!.
buni ek rclll1) . ako aj jadrá amakri rm}'ch a horizontál nych bumek
g. \llUl nmé pJ cx lformná vrSlva - sl[jl!um ;otrmym. Je IO vrsiva, v klorej
dochadu l S}nap!lc" ému kOn!3llu medz; axónm; blpolamycll buni ek a dendrnml gangliovych
bunlel rCllny
II vrs!\ a g3ngll ových bunie" relin) . slraWm nannl ion;cum. obsahujúca jeden rad liel gangliov)'ch
bunie" relmy
I vrslva nervových vlaken rClfny _ 5t@lUm nr!![ofib@o. m, vláknitá vrstva, pozostávajúca z axónov
gangllovych bun,ek rCliny. smcruJucich k papiUa nervi optici
j l vnúlorná hr3mfná vrm' a - $l(a!!Un !uDtt3n5 ;otcrn!!m. Je to homogénna č Ivorená
rozSlrcnynll koncami MUHerových TátO vrstva kryje vnútornú plochu sielni ce a ohranifuje
JU oproli s" lov(u.
II COIn-I HO ORGAN /ORGAN1 JM SPIRAl FJ
Coniho orgán lobr IN / leti v dolnej siene duclus cochlearis vnillomého ucha.
PUCI!!') cocblear;s JI:' sa VlOuci "análik. kt or)' na č priereze má lrojuholnikový
obrys. Zhora ho Č mrmbrana Hsubnlam, Z Jaterálnej slrany str;a yascularis, promjneot ia
3 $u!ru s sntrahs e;Slrmll S a doln u Stenu ductus cochlearis Ivori membraDB basiliU;S, Da ktorej
letl Conlho orgán
Conjhn or"án má pomerne zlotllu Skladá sa jednak zo zmyslových buniek, tzv.
\Iiiskonch bUOJeb lepllhehocylU5 scnsorius pi lo5Usl a z rôznych druhov podpomých buniek.
Ustrcdnym a na pr\'ý polil'ad nápadnym UI\arom v Coniho organe je ronlho hIDe!. klorý má na
pne reze troJuholní!..ový tvar a Je ohranl Ceny VOl'HornÝm COrl jho sdncow, vonka jSjm Cortjbq $dncqm
a zo spodu bazilämou membránou Imembrana basahsl. Zmyslové bunky \hiskové su navonok od
Coniho tunelu uspOriadané do troch at S!yroch radov - VODka;!; e VláskqV' bunky a do vnulra od
Conlho !unelu v Jeden rad · vnu!ornt v1ásknvt bunky. Vláskové bunk)' su uložené v priehlbinke
podporn}ch bunl!:!.. - falan" Cii, loych bUOleb Icplthel iocytus phalangeusl. falangeál nych
bunie" Je 3-4 radov, vnU!Qmych falangcálnych buniel jeden rad. Vysoké podporné bunky, ktoré su
umiesInené navono" od vonkaJSich falangeál nyeh buniek, nazývame Henscnoyymj bunkami.
Hensenove bunky sa smerom k sulcus Spl f3lis ex!emus zniŽUJÚ, Podporné bunky kubického Ivaru,
.. lore vystielaj u sulcus splrahs !:1.'lernus a sulcus spiralis i"temus sa nazývajú C]audjusqVymj
b.I.InkamJ- Nad vláskovými bunkami vlaje membrana Jrc!or;a Igelalinosa/. ktorá sa micnu: dotýka
vlliskových buniek. V ducllls cochl earis sa nachádza lekutina· ktorej pohyb sa prenUa
na membrana tectOrla
Bazilárna membrána, na ktorej leti Coniho orgán, j e roztiahnutá medzi h"am!'njIJm sOl[3l e a J.WniD.II
5pirahs 9ma .. . . , . .
Stn, yaseu lans Je vaskulaflzovaný cplle!, ktorý S3 skl adá z dvoch vrSI lev epllelovych buniek, medzi
l.:!Of)'mi prebJeh3jlJ laplláme
20
KoO!mlné otázky'
Obr 124

Con,ho OIgdO
I·lapllara V 'Ula
2·Slnl ľ
'pluh

5·du<l\1! cocblnm
6·suku<
IClnu$

.. bunky

bunky
lQ-mcmbrlJla teClo[!a
\ I-vnuloma

12-vlluloma
falange,ilna bunka
Il·suku, Iplralll

basa",
(bazilama membranal
Comho
organ
16·Conlho!unel
17·\nu!om) Comho

18-lam1D3 ,p,rah,
o ..sca
spn-ak
10·Conlho or:;Jn

falangcalna bunla


L Vymenujte č č gule, ktoré vidíme v Jej prednom segmente
2. Opíšte Struktúru rohovky, 3. OpíSle zloženIe vraskovca
4. Opíšte z loženie duhovky. S. OpiSte z ložClll! c!evo\ky
"
"
LITERATÚRA
Literárne pramene l: ktorých bola použit:!i dokumentácia
BLOOM. W., FAWCETT. n.w.: A Textbook of Hislology. W.B. Saundtrs Company
Philadelphia- London-Toronto, 1968.
BUCHER, O.: Zytologie, Hislologic und mikroskopische Anatomie des Menschen. Hans Huber
Ver lag, Bcm-Stuugart -Wien. 1973 .
ELl SEEV, V.G, AFANASJEV. J.J .. KOTQVSK, IJ , E.F.: Atlas č
ul'lramikroskopiteskoho strojenija kletok. tkanej i organov, Medi cí na. Moskva, 1970.
ľ R.O .. WEISS. L. . Hi stology. Mc Grcw . Hill Book Company. New York, 1973 .
HAM, A. W., CORMACK. D.H. : Hi slol ogy. J. U. Lippincolt Company. Ph iladelphia-Toronto. 1979
KRSTIC. R.V.: Oic Gewebe des Menschen und der Sängcl icrc. Springer Verlag, Berlin-Heidelberg-
New York. 1978.
ZACHARlÁS, L., SEMTCHENKO. I .. BALTROUCHAI TIS. K., ELlSSEEVA, T. : Atlil.!l
ď Oran, 1919.
ZACHARlÁS, L. , SZABÓOVÁ. O., POMFY, M., MECHiROVÁ, E.: Prakt ikum z histológie,
Ko$ice, 1981.

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->