Prlrucka zahrnujuca zakladne poznatky z gramatiky a terminologie latinskeho jazyka v oblasti mediciny. Pozoruhodne vyznieva najma spracovanie vyvinu a sucasneho stavu lekarskeho nazvoslovia, ale aj prezentacia patologickych a klinickych terminov i slovensko-latinsko-greckeho slovnlka lekarskych terminov.
Urcene studentom lckarskych fakiilt a sirokemu okruhu lekarov.
19{:-311 :':.A.rlb
I .'
CI/ [70tl/
Posudili PhDI. Maria Bujalkova a MUDI. Bohuslav Findo
Sticasna uroven poznania latinskeho jazyka u studentov a absolventov lekarskych fakult je kriticka a zjavuju sa problemy pri spravnorn pouzivanf latinskych lekarskych terminov. Ciel'om tejto prace je zhrmit to najdolezitejsie , co by mal vediet lekar alebo student lekarskej fakulty z latinciny. Prirucka je uzko obmedzena len na tie gramaticke tvary latinskych terminov, ktore sa skutocne vyskytuju a pouzivaju, a nema za ciel' podat uceleny system latinskej gramatiky. U citatel'a predpoklada uroveii poznatkov z latinciny zodpovedajucu suhrnu poznatkov absolventa kurzu latinskej lekarskej tcrminol6gie na lekarskych fakultach.
V prvej kapitole sa strucne podavaju historicke okolnosti vzniku latinsko-greckej lekarskej terminol6gie a jej vyvin az do sucasnosti. Tradicne gramaticke minimum v druhej kapitole, sposoby tvorenia lekarskych terminov, ako aj ich zakladne lexikalne zlozky, ktore su zaradene do tretej kapitoly a farrnaceuticka terminol6gia v piatej kapitole sluzia na zopakovanie a zhrnutie potrebnych vedomosti. Stvrta kapitola obsahuje vyber zakladnych patologickych a klinickych termmov zostavenych z vecneho pojmoveho hl'adiska. Pracu dopliia zoznam najcastejsich latinskych citatovych spojeni a zivych slov suvisiacich s medicinou.
Pnrucka je urcena strednej a mladsej generacii lekarov, ako aj studentom lekarskych fakult, teda generaciam, ktore nemaju zvacsa nijake vzdelanie v klasickych jazykoch. Zaroveri maze posluzit na obcerstvenie vedomosti ako pomocka v pripade nejasnosti v pouzivani latinskych term inov. Mozno prinesie aj novy pohl'ad na latin sku lekarsku terminol6giu a podnieti hlbsf zaujern 0 ten dejinotvorny fenomen , ktory sa vola latinsky jazyk.
5
Dakujern vsetkym, ktorf mi pomohli pri pfsanf prtrucky, najma doc.
PhDr. E. Simovicovej , cse., z FFUK Bratislava, prof. MUDr. D. Dieskovi, DrSc., z ILF Bratislava, doc. MUDr. F. Longauerovi, CSc., z LF UPJS
Kosice a mojej manzelke MUDr. P. Simonovej. .
A u tor
1. Vyvin a sucasny stay latinskej lekarskej terminol6gie
1.1. LATINSKA LEKARSKA TERMINOLOGIA
,
Dejiny lekarskej terrninologie tvoria sucast dejfn mediciny, pretoze lekarske pomenovania do istej miery odrazaju stay a vyvin tejto disciplfny v urcitej etape. Naprfklad mnohe klinicke termfny su spate s niekdajsou predstavou 0 povode , pricine a vzniku choroby, t. j. s koncepciou choroby. Medicfna pouziva mnohe termfny, ktorych povod sa ozrejmf az na zaklade historickeho objasnenia a opacne, jazykovy rozbor niektorych terminov nam maze pomoct pri historickom vysvetleni nazorov na chorobu.
Za zakladatel'ov vedeckej medicfny sa pokladajii Greci, ktorf sa od 6. stor. pred n. 1. postupne zbavuju magic, a tak umoznuju rozvoj medicfny zalozenej na empfrii a starogreckej filozofii. Tym sa starf Greci stali zaroveii aj zakladatelrni lekarskej terminologie. Uvedomovali si totiz, aky vyznam maju jasne a jednoznacne pomenovania vo vede. V zaciatkoch pouzivali starogrecki lekari vyrazy z hovorovej reci. Dnesne grecke nazvy pre vmitorne a vonkajsie casti tela nachadzame napr. uz v Homerovych eposoch. Pri chorobach sa pouzivali Iudove nazvy, naivne opisy, prirovnania a metafory.
Vznik starogreckej mediciny je nerozlucne spaty s "otcom mediciny" Hippokratom (asi 460-370 pred n. 1.). Pod jeho menom sa zachoval vel'ky subor lekarskych spisov Corpus Hippocraticum. Mnohe termfny z tohto zdroja sa dodnes pouzfvajii v lekarskej terminologii, pravda, caste v zmenenom vyzname. Hippokratove easy sa pokladaju za obdobie, ked' prestali vznikat naivne pomenovania ci opisy a v spisoch uz mozno pozorovat zarodky osobitnej lekarskej terminologie. S postupnym rozvojom lekarskych poznatkov a lekarskej literatury sa rozvija aj starostlivost 0 terminologiu. Grecki autori si zacfnaju uvedornovat jej osobitosti a zakonitosti,
7
V 3. stor. pred n. 1. sa zacina rozkvet medicfny v helenistickej Alexandrii. Tam vznikla znama a I e x and r i j s k a I e k a r s k ask 0 I a, ktora pouzfva uz ustalerni a vypracovanu anatomicku terminol6giu. Jej velki predstavitelia Herofilos (okolo 300 pred n. I.) a Erasistratos (310-250 pred n. 1.) prispeli k jej rozvoju a obohatili ju 0 mnohe, dodnes pouzfvane nazvy, ako napr. duodenum, prostata, parenchyma. V alexandrijskej lekarskej literature sa okrem metafory zacinaju pouzfvat aj pomenovania motivovane vlastnostami, funkciou a vyzorom pomemivanych objektov. Rozvoj lekarskej terminol6gie suvisf aj s tym, ze bol objaveny vyznam pojmu v logike, a teda i dolezitost terminu ako pomenovania pojmu. Alexandria bola znama svojimi kniznicami a ucencami, ktori sa venovali i jazykovym otazkam a spisovaniu rozlicnych slovnfkov, ako aj vydavaniu starsich diel. Tu bol prvy raz vydany aj subor hippokratovskych spisov, ako aj "vykladovY" ci prekladovy slovnik lekarskych vyrazov, ktore uz boli pre sucasnfkov nezrozurnitel'ne. Jednoznacne a vystizne definovane pomenovania mali vyznam aj pre vyucovanie buducich lekarov. Didakticke potreby viedli k tomu , ze v 1. stor. n. I. napisal vyznamny grecky Iekar Rufos z Efezu (okolo 100 n. I.) Peri onomasias ton tu anthropu morion (0 pomenovaniach casti ludskeho tela), v ktorej vysvetfuje anatomicke nazvy. UZ helenisticki lekari si uvedomovali poziadavky, ktorym rna vyhovovat lekarska a nielen lekarska terminol6gia, a tie platia dodnes. SU to vecna vystiznost, jazykova spravnost a jednoznacnost. Syntezou lekarskych poznatkov antiky je ucenie greckeho lekara Galena (129-210 n. 1.). Galenos bol neobycajne plodny autor a jeho ucenie ulozene v mnohych dielach malo vplyv na vyvoj mediciny az do novoveku. Aj ked' zdoraziioval, ze mu nejde 0 jazykovu spravnost, predsa sa vo svojich pracach caste zaoberal aj terminologickymi otazkami, Sam je aj autorom spisu Peri ton iatrikon onomaton (Olekarskych nazvoch}. Od neho pochadza aj vera lekarskych terminov, ktore sa pouzivaju dodnes, napr. epiphysis, apophysis, symphysis, diaphragma.
Stan Rimania - ako v rnnohych inych vednych oblastiach - prevzali medicfnske poznatky od Grekov a obmedzili sa viac-rnenej na prekladanie a spracovanie greckych diel. Aj najvyznamnejsi lekari rimskej epochy boli Greci, ktori, pravdaze, pfsali svoje prace po greeley. Najvyznamnejsi rfmsky autor bol Aulus Cornelius Celsus (1. stor. n. I.); hoci bol laik , napisal okolo roku 25 n. l. encyklopedicke dielo Artes (Vedy), z ktoreho sa dodnes zachovalo 8 knfh s nazvom De medicina (0 lekarstve}. Celsus sa poklada za tvorcu latinskej lekarskej terminol6gie. Kedze Rimania nemali v medicine vlastnu tradiciu a latincine chybalo vera pornenovanf pre lekarske pojmy, Celsus preberal termfny z grectiny. Ta bola v tomto smere bohatsia
8
a okrem toho vzdelani Rimania ju ovladali. Latincine chybali najma vyrazy oznacujuce patologicke stavy. Celsus grecke vyrazy najcastejsie polatincoval, no niekedy ich pouzil v povodnom znenf a vtedy ich aj pisal po grecky. Niektore slova Celsus aj prekladal, pricom si niekedy pomahal tzv. r u d 0- v 0 u 1 at inc in 0 u, t. j. hovorovym variantom literarnej latinciny. K najznamejsfrn Celsovym prekladom patri termfn abscessus, co je preklad greckeho apostema. Vela Celsovych terrninov sa pouziva doteraz v dermatol6gii. Z latinskych klinickych terminov, ktore sa ujali a udrzali v lekarskej terminol6gii, to boli najma nazvy oznacujuce vonkajsie prejavy chorob, napr. [rtictura, varix, fistula, hernia, tussis. Celsus teda polozil zaklady lekarskej terminol6gie zalozenej na dvoch jazykoch, latincine a grectine, pricom greeks cast tejto terminologie dostava polatincenu podobu.
Od 3. stor. n. 1. sa zacma politicka kriza nmskeho imperia a s nou aj upadok vied a literatury, V medicine sa stratil vedecky duch a lekarska literatura sa obmedzila na odpisovanie a prepracovavanie starstch lekarskych diel. Jazyk lekarskej literatury bol coraz viac pod vplyvom fudovej latinciny. Suvisi to okrem ineho s faktom, ze v starom Rime medicina nepatrila medzi sedem slobodnych umeni ci vied (tzv. Artes liberales), ktore tvorili zaklad vzdelania slobodneho rfrnskeho obcana; ich terminol6gia bola zalozena na literarnej latincine. Do 5. stor. n. I. s vynimkou Celsovej prace 0 lekarstve neexistovalo vyznamnejsie latinsky pfsane lekarske die- 10. Az v 5. stor. n. 1. sa zjavuje niekol'ko latinskych spisov od autorov, ako boli napr. Cassius Felix a Caelius Aurelianus; ich jazyk vychadzajuci z hovorovej latinciny rna iste znaky odborneho jazyka.
Zaniku Rfrnskej rise predchadzalo r 0 z del e n i e n a v y c hod n u cas f, ktorej dorozumievacim j azykom bola grectina, a zap ad n u cas t , kde sa v rovnakej funkcii pouzivala latincina. Dejiny zapadorfmskej rfse sa koncia roku 476 n. 1., ked' bol posledny rfmsky cisar zbaveny moci.
S padorn zapadorimskej nse nezanika vsak rimska kultura. Z nej vychadzaju kultury troch oblasti - byzantska kultura v Byzantskej (byvalej vychodorimskej) rfsi, ktora odolala najazdom barbarskych narodov, arabska kultura v Stredornorf a kultura statov vzniknutych na iizemf niekdajsej zapadorimskej rise.
V 7. stor. sa zacma svetodejinna expanzia moci Arabov, ktora vyustila do vefkej rise siahajucej od Spanielska po Stredmi Aziu. S rastorn jej politickej moci sa rozsiruje aj arabska kulttira. Arabi, ktori sa vyznacovali vefkou schopnostou asimilacie , prevzali mnohe prvky z helenistickej a orientalnej kultury; arabcina sa stava medzinarodnym jazykorn, ktorernu mohla na Zapade konkurovaf len latincina. Arabski lekari vychadzali
9
z greckej medicfny, ktoru vsak samostatne spracovavali a obohacovali. Najznamejsim arabskvm Iekarorn bol Ali ibn Sina, latinsky Avicenna (10.- 11. stor.), autor znameho diela Canon medicinae (Kanan mediciny, arab. al-Qdnun fi't-tibb}, ktore tvorilo jeden z pilierov lekarskej vedy este dlho do novoveku. Arabskt ucenci si osvojili ucenie starvch Grekov a ich diela zacali systematicky prekladaf do araociny. Najznamejsim arabskym prekladateJ'om do arabcinv bol Hunajn ibn Ishak (9. stor.). Vvspelosr arabskej mediciny a lekarskej Iiteratiirv sposobili, ze sa arabske spisy zacali v Europe prekladat do latinciny, Najznamejsimi prekladatermi z arabcinv boli Gerhard z Cremony (zomrel 1187), ktory posobil v spanielskom Tolede, a Konstantin Africky (1015-1087), ktory posobil v klastore Monte Cassino na juhu Talianska ned'aleko Salerna, kde bola znama Iekarska skola, Tak sa stalo, ze pocas niekol'kych storocf sa grecka medicina najprv sprostredkovane cez syrcinu prekladala do arabciny, aby sa potom prekladom z arabciny do Iatinciny uplatnila v europskom stredoveku. Arabsky vplyv zanechal stopy aj v lekarskej terminologlj. V medicine sa dodnes zachovali terminy arabskeho povodu, ako napr. dura mater, pia mater, alcohol a ine,
S padom zapadorfmskej rise latincina nezanikla. Z fudovej latinCiny sa postupne vyvinuli romanskejazyky a koncom 8. stor. sa uz latincina stala pre nevzdelanych Iudt nezrozumitefnou. Postupny zanik latinciny v hovorovej podobe vsak neznamenal zanik latinCiny ako takej. Tzv. barbarske narody, ktore privodiIi rozvrat rimskeho statu, si zacali osvoiovar anticku kulturu a jej nositefka latincina sa stala jazykom vzdelancov. Pouziva sa v skolstve, administrative a, co je d6lezite, pouziva ju aj cirkev. Tato , tzv. stredoveka Iatincina, ktora sa Ifsila od klasickej, nebola jazykom nijakej etnickej skupiny, bola mftvym jazykorn, ale mala urcity vyvin, co je zasa znakom ziveho jazyka. Stredoveka latincina plnila funkciu jednotneho dorozumievacieho jazyka vzdelaneov viacerych europskych narodov a v nej su napfsane aj vsetky lekarske spisy stredoveku.
Na zaciatku stredoveku rozvijali medicinu najma mnfsi v klastoroch, ktorf opisovali lekarske spisy, zvacsa z neskorej antiky; ich zasluhou sa zachovali rnnohe z tychto die!. Po pade zapadorimskej riSe nastal upadok greckej vzdelanosti a zjavuje sa niekolko latinskych prekladov antickych greckych lekarskych spisov. Ich eharakteristickym znakom je casty vyskyt prevzatych greckych terminov a vplyv narodnych jazykov. V jazyku tychto diel prevladajii - podobne ako v neskorej antike - elementy l'udovej latinciny, ale postupne sa zacina presadzovar aj terminol6gia vychadzajuca z literarnej latinciny. Najvacsiu zasluhu na tom rna spomfnany prekladatel' z arabciny Konstantin Africky, ktory tvorillekarsku terminol6giu vedome.
10
Prekladmi z arabciny sa zasluzil aj 0 to, ze ukazal nove smery v medicine
zapadnej Europy. v , ", " • • I"
S rozmachom mediciny a subeznym rozvijanim lekarskej termmo Ogl?
siivisf aj v z n i k un i v e r z f t. Zasluhou stredov~ku je, ze ~edicina, kt.o:a zo zaciatku nepatrila ani medzi sedem slobo~nych um~11l .a pe~to;ah JU mnisi v klastoroch, sa na konci stredoveku vysvihla medzi umverzitne , aka-
dernicke odbory. .
V obdobi humanizmu a renesancie, ktore sa zacina v 14. stor. v Taliansku, hlasia sa ucenci k antickemu odkazu v. ur~en~ a vedach. T~to ~no~uzrodenie antiky znamenalo aj navrat ku klasickym J az~kom, !dasICkeJ latincine a k oziveniu zaujmu 0 staru grectinu. Zastancovia nove~o sm?rv~' ?U~ manisti, odrnietaju stredovekti jednoduch~ 1~:i~Cinu, o~p!yv?ovanu ZlVYU:1 jazykmi pnslusneho teritoria a napodobnuju Jaz~~ a styl nn:sk~~h k!aslkov, najma Cicerona a jeho vrstovnikov. V medlCll1e. s~ vy~ava_Ju)~re.cke spisy najvyznamnejsich autorov v preklade do hu~amst1c,ke] latl?C111Y, :'0 vynovenom sate sa zjavuje aj dielo C. Celsa, ktory mal chyr dobreho latin-
skeho stylistu. . . . k I ka
Renesancny navrat ku klasickej latincine. sa o,drazll.a] v}a.zy u e ar-
skej literatury. V usili vytvorit homogennu latinsku term~nologlU sa z neh,o odstrariuju arabizmy, pripadne vypozicky z n~rodl:y~h Jaz'y~ov, a na~:adzaju sa bud greckymi terminmi, alebo len lat111sky:n1. ,N a]vyznam_ne] sim predstavitelom tohto smeru bol filologicky vzdelany .flamsky ~nato~ Andreas Vesalius (1514-1564), ktory v dieIe De corpoYls hum~nt/abrlc,a (? stavbe Iudskeho tela) z roku 1543 nahradil nelatinske ana:~.n.l1cke ozn~ce~Ia nalezityrni latinskymi terminm~ .. ~krem V.esalia sa zasltizili 0 ~oz~~J latll1~ skej lekarskej terminol6gie bud JeJ korekciou, alebo obohatenim aj n:nohl ini autori, napr. Gabrielle FaUopio (1523-1562), Bartolomeo Eustachi (zomrel 1574) a Realdo Colombo (zomrel 1559~. " v 'v ,
Dsilie 0 homogennost lekarskej term1l1o.log~e.vvsakv?eb~lo, uspesne v plnom rozsahu. Niektore grecke terminy boli pnhs zau~lV~ne ?av~o, aby mohli byt nahradene latinskymi a napokon uz sa~a k~a~l.cka lat1l1Cl~~ ~bsahovala mnozstvo grecizmov, Okrem toho oproti latincine bo~a gre~t1l1~ vo vyhode, pretoze bola schopna ~ahko ,tvor~t ~1l10he 0;tv?d~ne a ~loze?x~ slova, ktore by sa v latincine museh nahradzat _Vlacsl~:nyml vY.razml: Gr:~ tina ted a nad'alej pretrvavala v lekarskej term~noI6g~.1; a tak a] n~~nek USl: liu Vesalia polatincit vsetky anatomicke termmy opat sa presadili daktore
grecke termfny. . . , . v » •
Pravda humanizmus neutvorillen humanisticku latincinu ako ~edno.tny literamyjazyk, ale zaroveii dal podnet aj na jej postupne nahradzame
11
~~vymi jazykm~. ~stu r~lu tu zohrala aj .liter,arna cinnost laikov, vznik popularno-vedeckeJ hteratury a formovanie narodneho sebavedomia novovekych, na~o?ov. Vytlacanie Iatinciny zivymi jazykmi bolo ovel'a rychlejsie v.krasn~J lIterature ako v odbornej, ale uz aj v case humanizmu sa zjavujii mek.tore odbo~ne prace , ktore nie sti pfsane po Iatinsky. V medicine k nim patna napr ~ S?IS~ zna~eho francuzskeho chirurga Ambroise Pareho (1510- 1590),. k~?ry udaJ~e am nevedeI po latinsky (jeho knihy vsak boli prelozene do. Iatinciny), a diela nemeckehr, lekara Theophrasta Bombasta z Hohenhemu z.n.ameh~.pod m~n?m Parac~l~us (1493-1541). Tieto nelatinske prace t;onh. z~.zaCIat~u vymmku, ale Zlve jazyky postupne ziskali rovnoprav~.ost s latincinou, az napokon sa vo vede udomacnnr a nacisto vytlacili latinemu,
. , Proce~ .p~enikan~a zivych jazykov do odbornej Iiterattiry bol v jednotlivych ,kraJ~n~ch, a Jednotl,ivych odboroch rozdielny. Medicina patrila k v~~nym disciplinam, ktore dlho zachovali latincinu ako literarny a vyucova~l J~zyk n.a umve,rzit~. Az,v prv~j polovici minuleho storocia zacina prevla~a.t nela~l?sky ~lsan~ lekar,ska hteratur~ a latincina sa straca ako vyucovaci jazyk aj z UI1lVerZIt. Znamy nemecky lekar Johann Lucas Schonlein (1793-::~8?5) na~r. v jednom liste z roku 1839 vysvetfoval, preco nemoze prednasa~ po l~tmsky. Pod!a,neho j~ latincina vaznou prekazkou pri klinic~or_n vYUCOV~Dl, lebo medlcma dosiahla taky rozsah a stuperi poznatkov, ze .Ja.z~k stareho sveta sa stal ~riliS te?~ym pre pnrodne vedy, a teda aj pre ~edlc~~u novoveku .. V druhej P010VICl19. stor. sa prestavaju pfsat v latinerne aJ studentske dlzertacne prace.
Zi,ve )~zyky sice ~ad latincinou zvrtazili, ale kedze casto nedisponovali vhodnymi Jazy~ov.y~l prostriedkami na vyjadrenie daktorych skutocnosti a pOp~lOV, nad'alej ich preberali z klasickych jazykov. Pritom zavazila aj tradicia; mn_oho ~~ec~o-latin~kych t,erminov bolo natol'ko zauzivanych, ze sa n:prest~h po~zlvaf a navyse sa rychlo udomaciiovali v zivych jazykoch. Le~arsI~a ht,eratura sa,teda prestala pisat ~o latinsky, ale samy termfny zostali lat~~s~e, r~sp~.grecke. Zachovame tejto pornenuvacej funkcie latinciny a grectmy ul~hCII: skutocnosr, ze klasicke jazyky zostali aj nad'alej zak,lad_?m ;zdela~l~~ az v 2~'vs~or. ustupili do iizadia. Lekarska terminol6gia zalozena ~la la~mcm~ a grectm~ rna oproti terminol6giam v narodnych jazykoc~ mekolk~ ~yho?: kleme sa ako casovy most medzi vcerajskom a d~eskom; ,udrzuJ.e ~nestorovu kontil1uitu, lebo vo svojej univerzalnosn pl~tl p~e cely sv:t; Je Je~noz~acna, pretoze Iatincina a klasicka grectina ako mrtve jazyky uz nepodliehaju zmenarn; rna pre medicmu aj prakticky vy-
12
znam - kedze jej pacient nerozumie, nemoze vyvodzovat nevhodne zavery z pocuteho alebo z precitaneho.
V sucasnosti sa vydava obrovske mnozstvo vedeckej a odbornej literatury v najrozlicnejsich jazykoch, takze existuju problemy s dorozumievanfrn medzi vedcami, a preto sa niekedy ozyva nostalgicke volanie po jednotnom dorozumievacom jazyku odbornfkov, akym bola niekedy latincina. To viedlo k ojedinelym usiliam opat ju ozivit ako dorozumievaci prostriedok vsetkych vedcov, tieto pokusy vsak stroskotali.
Latincina a greet ina v lekarskej terminol6gii presli dlhym a zlozitym vyvinom, takze v siicasnosti v nej existuju aj take prvky, ktore odporuju gramatickym pravidlam klasickej formy obidvoch jazykov (napr. trachea - spravnejsie trachia, pharyngeiilis - spravnejsie pharyngeus, fibroma - hybrid). Dnes vsak uz nie je mozne ziadat, aby lekarska terminol6gia presne dodrziavala gramaticke pravidla klinickej latinciny a grectiny. Sucasna lekarska terminol6gia takto nie je uz ani cistou latincinou, ani klasickou grectinou, ale poklada sa za samostatny jazykovy fenomen s vlastnymi zakonitostami a crtami.
Ole k a r s k e j t e r min 0 16 g i i sa hovori, ze je d v 0 j k 0 I a j n a, pretoze pouziva paralelne obidva vychodiskove jazyky. Formalne je cela terminol6gia polatincena (okrern malych vynimiek), ale co sa tyka povodu terminov, anatomicka nomenklatura je latinska, kym klinicka terminologia je zalozena na grectine. Neplatf to vsak absolutne, lebo v anatomickej nomenklature, ktora je v siicasnosti platna, je priblizne jedna patina terminov greckeho povodu a, naopak, medzi klinickymi terminmi najdeme dost latinskych vyrazov. Historickym vyvojorn mediciny sa do lekarskej terminol6gie dostali aj vyrazy z inych jazykov, napr. arabciny (alkohol, sirup), francuzstiny (petit mal, absence), talianciny (malaria, petechie} a ojedinele aj z d'alsich reci (beri beri, sodoku).
1.1.1. ANATOMICKE NAzVOSLOVIE
Oejiny anatomickej nornenklatury maju za sebou uz viae ako dye tisicrocia a po cas tohto vyvoja zasahovali do nej rozlicne vplyvy. Kazda doba zanechala v anatomickej terminologii urcite stopy v podobe urciteho mnozstva terminov, z ktorych mnohe maju svoju vlastmi hist6riu. Terminov stale pribudalo , co napokon vyustilo az do neprehl'adnosti. Presila synonym a eponym stazovala, ba az znemozriovala zrozumitelnost textov; dokonca vznikol samostatny odbor - anatomicka synonymika. Odhaduje sa, ze
13
'V minulom storoci existovaJo uz asi 10 000 anatomickych nazvov. Naostatok si anato,movia s~mi. uve~omil~, ze ~erminologicka anarchia je v rozpore s vedeckostou a zacali uvazovar 0 ziednotcnr nazvoslovia. S J'ubov6fou v tejto oblasti skoncovala az skupina nerneckych anatornov, ktora na sklonku 19. storocia vypracovala jednotmi anatomicku nomenklaturu. Ked'ze toto ~azvo.slovie ~c~:alili roku 1895 na kongrese Nerneckej anatomickej spolo~n~stl /v Bazileji, dostalo nazov Basiliensia Nomina Anatomica (BNA) - Bazilejske anatomicke nazvoslovie.
Tato nomenklatura, ktoru neschvalil medzinarodne kongres anatomov, mala u~ci~e nedos~atk~. Preto sa vypracovalo nove nazvoslovie, pri ktorom sa prihliadalo aJ na inonarodne danosti a na jazykovn spravnost. !<e~ze tato,nomenklatura bola schvalena roku 1935 v Jene, nazyva sa lenarensia Nomina Anatomica (INA) - Jenske anatornicke nazvoslovie.
. ~ens.ke anatomicke nazvoslovie vsak postihol podobny osud ako bazilejske; mektori anatomovia ho prijali, ini pouztvali nad'alej BNA. Vysledkom .bolo r~z~odnu~ie, vypracovar d'alsiu nomenklaturu. Tejto iilohy sa zhostil medzmarodny tim odbornikov a roku 1955 schvalil novu anatomicku terminologiu medzinarodny kongres anatornov v Parfzi, Preto sa vola Parisiensia Nomina Anatomica (PNA) - Parfzske anatornicke nazvoslovie.
Parfzske anatomicke nazvoslovie, ktore sa v rnnohom vratilo k bazilej-
skernu, sa spravuje tyrnito hlavnyrni zasadami:
1. kazdy nazov je v JatinCine,
2. kazdy utvar rna len jeden nazov,
3. eponyrna sa nepripusfaju.
Terminy PNA sa podrobujn kazdych pat rokov revizii na medzinarodnom ko~grese anatomov, Dot.eraz prebehli revizie roku 1960 (New York), 1965 (Wiesbaden], 1970 (Lemngrad), 1975 (Tokio), 1980 (Mexico) a 1985 (LondY?). Posledna re.vfzia, ktora vysla tlacou, je z roku 1983 (Nomina anatomica, 5. vyd. BaltImore 1983). Tato nomenklatura sa pouzfva na vsetky~h le~a~~kych pracoviskach a vo vsetkych anatomickych pracach. Obsah?J.~ pnb~lzne 5600 terminov. K niektorym tipravam podJ'a najnovsich reVIZU patn znovuzavedenie p6vodne odstranenych dvojhlasok , aj ked' len ako mozny dvojtvar k povodne zjednodusenemu nazvu (napr. esophagus - oesophagus), nahradzanie nezhocneho prfvlastku zhodnym, hoci nieked~ len ~ko mozny dvojtvar (napr. ossa facie! - ossa faciiilia), a zavedenie mektorych greckych termfnov so zreteJ'om na ich rozstrenosr v klinickej terminol6gii (napr. haema).
Po zjednotenf anatomickej nomenklanirv sa neskor pristupilo aj k vy-
14
pracovaniu jednotnej histologickej a emb~yolo~ic~ej nome~klatu.ry. Ro~u 1970 na kongrese v Leningrade sa navrhli provizorne Nomina Histologica a Nomina Embryologica, ktore boli definitivne schvalene roku 1975 v T?kiu. Druhe, opravene a upravene vydanie v rozsahu asi 2700 termfnov je zaclenene do Nomina anatomica z roku 1983.
1.1.2. KLINICKA TERMINOL6olA
Kym morfologicke, t. j. opisne disciplfny maju k dispozicii zje?no::nu terminologiu, klinickym disciplinam zvacsa doteraz chy?a. Hlav~a p;l~ma tkvie v tom ze klinicka medicina este nedospela do takeho stupna vYV1l1U, aby mohla ~dpovedal' na vsetky zakladne otazky vzn!~u cho:?b a nedis~?~ nuje takyrni met6dami, aby vedela vzdy presne urcit a vzajomne odhS.lt jednotlive choroby. Sluzi jej statisticka klasifikacia chorob, .kto~a.vsak me je zostavena podl'a prfsnych logi~~ych ~fadisk. ~ho~oby ~le .su Je?n/otne vymedzene , daktore sa vymedzuju podIa anatomickeho hladiska, me podl'a prevladajuceho pnznaku, d'alsie podl'a priciny c~'lOroby: .Z, n.erovn~kych vyrnedzenf vyplyvajti aj rozlicne nazvy a fazkostI s klasifikaciou pOJmov ktore sa potom odrazaju v terminologickej sfere.
Medicina musela oddavna liecit aj take choroby, ktorych pricinu nepoznala alebo ju vysvetl'ovala nespravne.
Aj ked' sa prava prtcina neskor zistila, p6vodny. na~ov ch.o~oby z~~tal, hoci pravu pricinu nevyjadroval. Nazvy chorob vzmkah empiricky a zivelne v rozlicnorn case a na r6znych miestach.
, K nejednotnosti klinickomedicinskej terminol6gie prispieva aj to, ze sama klinicka medicina sa rychlo vyvija, ziskavaju sa nove poznatky a prehodnocuju sa stare. Tak sa uskutocnuju zmeny v nazoroch, ktore prinasaju
aj zmeny v klasifikacii, a tyrn aj v pomenovan~ chor6b,' . "
No hoci klinicka medicina nema doteraz jednotmi terminologiu, terrniny sa netvoria celkom Iubovol'ne, lebo sa v nej historicky vyvinula formalna systematickost' vyjadrena tyrn, ze sa urcite predpony, pnpony, ako aj cele zlozky slov pouzfvajii na oznacenie urcitych patologickych stavov, napr. prfpona -itis pre zapal, pripona -oma pre nador a pod. . .
Latincina a grectina tvoria zasobareri, z ktorej mozu cerpat au~or~ aj pri tvorenf noveho termfnu. Taketo nove terminy, ktore sa v klasickych jazykoch vobec nevyskytuju, sa mozu utvorit bu?, v latinsko-grecke~ podobe, alebo v podobe prisposobenej narodnernu Jaz~ku ~uto~a ~erml~u.
V sucasnosti je pre klinicku lekarsku terminologiu pnznacne prenika-
15
nie anglickych termfnov, napr. sok, stres, spru~, terminov .z p;ibuznyc? i vzdialenejsich prirodovednych odborov, skratiek a numenckych terminov, napr. 17-oxysteroidy, alfarmakroglobulin, ai~s, ko:n?lex ?RS: . ,
Dve protichodne tendencie vo vyvin.e sucasnej mediciny ~ spec~ahza~ cia na jednej strane a integracia na druhej strane - sa prejavuju v lekarskej terminol6gii tak, ze vznikaju jednak opisne viacslovne termfny, napr: ?lu~ k6za-6-fosfatdehydrogenazovy deficit, chronicky obstrukcny bronchiticky emfyzem pluc typu B a jednak terminy zo:seobecnuj~c.eh~ charakteru, napr. enzymopathia, koagulopathia, stat~s lmm_uno~eJ.IClen~lae: V zhode s vyvinom rnediciny, ktora smeruje k objasneniu pncl~ kazdej .c~o~oby, pribudaju v sucasnosti nazvy s ,~tiolo~ic~o~ al~bo f~nkc~ou m.otIv~c~ou.
Vseobecne sa so stavom sucasnej klinickej lekarskej terminologie vyslovuje nespokojnost a oznacuje sa za ch~o:ickY. Do ~n~cnej mie~y to ,sposobuje velky vyskyt synonym, nedostatocna presn~s~ a Jedn?znacnost termfnov a ich definicii. To vsetko je znasobene exploziou novych poznatkov a objavov, ako aj zaplavou odbornej Iiteraniry, ktora ju sprev~d~a:. Sucas~ na klinicka terminol6gia je takto caste prekazkou pri kornunikacii medzi odbornikmi, pri porovnavanf udajov a pri uchovavani i vyhladavani !nfo~rnacii. Odstranenie tohto stavu je vsak dolezitym predpokladom na uspes-
ne zavedenie vypoctovej techniky do mediciny. " . , .
Riesenfrn tychto problemov sa zacala zaoberat nevladna orgamzacia Rada pre medzinarodne organizacie lekarskych vied (CIOMS - Council for International Organizations of Medical Sciences) spolu so Svetovou zdravotnickou organizaciou (WHO - World Health Organization).
Vypractiva sa medzinarodna nomenklatura c.horo~, ~~?ili ~a pra~idla na vyber odporucanych terrninov a na zostavovame definicii. Niektore ~oznamy sa uz vydali, ine sa pripravuju. T~to ~e~zin~rodn.a. n?~enkla:ura chorob rna byt doplnkom k medzinarodnej statistickej klasifikacii chorob.
1.2. SLOVENSKA LEKARSKA TERMINOLOGIA
Okrem medzinarodnej latinsko-greckej medicinskej terminol6gie jestvuju narodne sustavy lekarskyc? ~~z,v?v. I<: n~.m p~tri a~ sl~vens~a lekarska terminol6gia. Potrebna a dolezlta Je najma z didaktickych, sudnoIekarskych a zdravotnovychovnych pricin. Ako .".setky ostat?e te,rminologicke sustavy je sucastou narodneho jazyka: Hoc~ J~ sl,ovens~a lek~rska terminol6gia zvacsa zavisla od medzinarodnej ako JeJ narodna odnoz, predsa
16
medzi nimi existuju dva zakladne rozdiely. Prvy rozdiel je jazykovy - zakladom medzinarodnej terminol6gie sri v prevaznej vacsine mrtve jazyky, kym zakladorn slovenskej lekarskej terminol6gie je zivy, vyvijajuci sa narodny jazyk. Vlastnosti medzinarodnej termino16gie, ako napr. jednoznacnost Ci strucnost, su vysledkom spoluposobenia niekolkych faktorov. Najdolezitejsi je azda ten, ze ide 0 cudzojazycne terminy, ktore nevyvolavaju asociacie; d'alej zavazi, ze niektore pomenovania sa pre prfslusny pojem utvorili umelo, kym ine su vysledkom dlheho vyvinu urciteho vedneho odboru, pocas ktoreho sa daktorym slovam, resp. slovnym prvkom pripisovaIi nove vyznamy az nadobudli dnesnu podobu. Slovenska terminol6gia je v porovnanf s medzinarodnou v nevyhode, pocituje sa v nej potreba explicitnejsieho vyjadrenia, a preto su slovenske terrniny dlhsie a pri komplikovanych pojmoch je niekedy tazke vyjadrif slovenskym terminom obsah takehoto pojmu. Druhy rozdiel medzi medzinarodnou a slovenskou terminologiou je historicky, spociva v historickom vyvine. Kym medzinarodna terminol6gia rna za sebou dlhy vyvin trvajuci tisicrocia, slovenska medicina, a ted a aj jej terminol6gia sa zacma v 18.-19. storoci. Medzinarodnu terminologiu tvorila pocetna avantgarda odbornikov v medicine, ktora pri rozsirovani poznatkov stala pred ulohou oznacit nove pojmy novyrni nazvami, slovenska medicina bola v roli pozorovatel'a a preberatel'a noveho obsahu a s nim aj pomenovania javu.
No jednako nie je slovenska lekarska terminol6gia bez tradicie, aj ked' jej v minulosti chybalo rozvijanie na vysokoskolskej urovni (chybanie univerzity) alebo v organizovanych kruhoch narodne uvedomelych lekarov. Nedostatok narodnokulturnej kontinuity zapricinil, ze sa v nedavnej minulosti necerpalo dostatocne z fondu medicinsko-popularizacnej a slovnikovej literatury, ktora vychodila aj v slovencine najma od konca 18. storocia. Istu vynimku tvori anatomicke nazvoslovie, ale aj to bolo koncipovane az za prvej CSR.
Skutocny rozvoj umoznilo az vydavanie lekarskej a zdravotnickej literatury od 50. rokov tohto storocia. Po prvy raz od roku 1918 vznikol odrazovy mostik na postupnu, ale mnohostrannu tvorbu toho, co chyba v slovenskej lekarskej terminologii. Proces rozvijania narodneho nazvoslovia, pravdaze, pokracuje s vyvinom lekarskej vedy a zdravotnlckej praxe.
Slovenske anatomicke nazvoslovie vzniklo viac-menej ako preklad oficialnej medzinarodnej anatomickej nomenklatury. J eho zaklady polozil J. Ledenyi-Ladziansky, ktory vydal roku 1935 Slovenske telovedne nazvoslovie; tieto slovenske Nomina anatomica vychadzali z Bazilejskeho anato-
17
mickeho nazvoslovia. Roku 1951 sa pri Ustave slovenskeho jazyka Slovenskej akademie vied utvorila Komisia pre lekarsku terminologiu, ktora si vytycila ulohu urobif revfziu nazvoslovia Ladzianskeho a doplnit ho. Toto nove vydanie zohl'adiiujuce tak INA, ako aj PNA vyslo roku 1962 pod nazvom Anatomicke nazvoslovie.
Sticasmi slovensku klinicku terminologiu charakterizuje neuplnost a nejednotnost. Neuplnosf spociva v tom. ze nie vsetky pojmy maju okrern medzinarodneho nazvu aj slovensky ekvivalent. Ked' prijmeme poziadavku potreby slovenskej narodnej termmologie , l~gickym dosledkom a idealom by bola uplna slovenska terminologia. Uplnosti sa vsak musime vzdat. Jednak sa aj v slovencine udornacnili medzinarodne slova (napr. regeneracia, tuberkul6za), jednak slovenska medicina nestihla za kratky cas svojej existencie vypracovaf narodnu terrninologiu v celom rozsahu. Na dovazok sucasny jazykovy vyvin charakterizovany internacionalizaciou najma vedeckej a odbornej slovnej zasoby nepodporuje poziadavku iiplnej slovenskej terrninologie. Slovenska lekarska terminologia nie je v tomto smere vynimkou, ved' neexistuje azda ani vo vel'kych narodoch lekarska terminologia, ktora by si viae alebo menej nevypomahala latinskymi, greckymi a medzinarodnymi termfnmi.
Nastojcivou ulohou slovenskej lekarskej terrninologie je odstranit jej nejednotnost. Okrem anatomickej nomenklatury a stomatologic nema slovenska lekarska terminologia k dispozicii zjednotenu, resp. zavaznu terrninologiu. Vypracovanie a kodifikacia terrninologie jednotlivych odborov sa moze uskutocnit len postupne a podla disciplin. Nevyhnutnyrn predpokladom je pritom spolupraca lekarov a jazykovedcov. Subezne by sa mal pripravit slovensky lekarsky slovruk. Strucny lekarsky slovnik J. Kabrta a V. Valacha, Martin 1968, mozno brat do uvahy len ciastocne (neuplnost, prekonanost, nevyvazenost atd'.). Bolo by potrebne, aby si tuto ulohu zaradili v podelenej spolupraci prislusne odborne pracoviska (SA V , lekarske fakulty, ILF a pod.).
Specificky slovenskym problemorn je interferencia pribuznej ceskej lekarskej terminologie. Na jednej strane je oficialne usilie , aby sa pri institucionalizovani urcitych terrninov slovenska a ceska terrninologia od seba bezdovodne neodlisovali, takze si slovenska lekarska terminologia caste pomaha vypozickami z cestiny , na druhej strane slovenski autori neraz z neznalosti alebo pohodlnosti pouzrvaju prevzate termfny aj tam, kde rna slovencina vlastne neraz uz ustalene prostriedky. To iste plan mutatis mutandis aj 0 vypozickach z anglictiny.
18
1.3. ZAKLADNE ZNAKY TERMINOLOGIE
N_azov terminologia v sucasnosti oznacuje jednak subor jazykovych prostnedkov na vyjadrenie pojmoveho systemu urciteho vedneho odboru jednak sucast jazykovedy zaoberajucu sa odbornymi terrnfnmi, ktora sa najnovsie vola aj teoria terminologie. V teorii terminologie sa v sucasnosti vseobecne prijima definfcia, podl'a ktorej termfn je pomenovanie pojmu v systeme pojmov urciteho vedneho odboru.
Pozladavky, ktore sa kladii na termin, su:
.1. jed n 0 z n a c nos t: apr e s nos f (termm oznacuje co najvystiznejsie len jeden pojem, jedenobjekt);
2. v y z n a m o v a a u t o n o m n o s t (vyznam terminu nezavisi od kontextu);
. 3. 5 Y s t e m 0 v 0 s t (termm je zaradeny do isteho systernu terminov a J~ho sys~emove zaradenie byva aj vyjadrene formalnyrrii jazvkovvrn] prostriedkami, napr. prfpona -ttis znamena zapal);
4. us t a len 0 s f (zabezpecuje dorozumievanie, ale neznamena nemennosi);
5. nos nos l' (rnoznost odvodzovat d'alsie slova od termmu napr.
nefritida - nefritickyv. '
~ol~zitou vlastnosfou terminu je jeho motivacna zretelnosr (vyznamova priezracnost). Motivacia je vztah odvodenosti, 1. j. chapanie vyznamu terrmnu na zaklade vyznarnu ineho vyrazu, napr. gastritis znamena zapal. zalud~a, pre~oze g~ster je zaludok a prfpona -itis znamena zapal, Kazdy pOJe~ vyjadreny te.rm~nom rna vo vyznamovej zlozke urcity pocet znakov, ktore ho charakterizuju, V terrntne sa vsak odrazajii len niektore z nich a ti~ ~a nazyva ju motivacne znaky. Rozlicne terminy mozu byf motivovane roz~cne, na~r. musculus abductor odtahovac (funkcia), musculus quadratus s~v~r~ovy s~al (tvar), musculus hypoglossus podjazykovv sval (poloha). MOtIVa~la ekvIVal~ntnych terminov v jednotlivych jazykoch nemusf byt rovnaka, napr. musculus sternocleidomastoideus (poloha) zodpoveda slovenskernu terrmnu kyvac hlavy (funkcia).
Termfn rna obsah a formu, t. j. urcity pojmovy obsah je vyjadreny istymi jazykovyrni prostriedkami. Obidve tieto stranky sti v dialektickej jedn?te. To znamena; ze pri zmene obsahu terminu nie je vzdy nevyhnutna aJ zmena formalnej stranky terrnmu, lebo ta je schopna vyrovnat vzniknute protirecenie a nad'alej oznacovar zmeneny pojmovy obsah. V medicine je na to vera prikladov, napr. hysteria. Ked' je protirecenie prilis Yerke, ter-
19
min sa must vysvetlit, napr. rhachitis, alebo maze nastat aj zmena terminu, t. j. zmena formalnej stranky, napr. zmena terminu polyneuritis na polyneuropathia.
Charakteristickym javom lekarskej terminologie je hojny vyskyt synonym a eponym.
Synonyma, t. j. rovnoznacne slova, su predmetom kritiky lekarskej terminologie, pretozenanisaju princip jednoznacnosti terminov. Priciny synonymie su mimojazykove a jazykove. Mimojazykove, teda odborne priciny treba hl'adaf najma v komplexnosti a viacaspektovosti lekarskych pojmov, ktore umoziiuju existenciu rozlicnych nazvov pre jeden jay podfa toho , ktory aspekt cboroby sa pri pomenuvani zohl'adni. Zaklad tychto synonym teda vyplyva z rozdielnej motivacie. Synonym a d'alej vznikaju aj tak, ze historicky nazov, ktory odrazal isty stupeii poznania, sa nahradza modernym, ktory lepsie tlmocf sucasny pojmovy obsah termfnu. Synonyrna mozu mat niekedy zastierajiicu funkciu, a to vtedy, ked miesto znamych nazvov sa pouziju menej zname, aby sa tym pred pacientom zatajila prava choroba. Jazykove priciny synonymie su v krateni termfnov, napr. leucocytopenia - leucopenia a v pouzitf rovnoznacneho terminu z dvoch rozdielnych jazykov, napr. vaginitis - colpitis.
Eponyma su mena osob, ktore sa pouzfvaju na oznacenie nejakeho javu alebo predmetu (gr. eponymos - davajuci svoje meno niekomu, niecornu). Zvycajne je to meno cloveka, ktory bud pnslusny jav objavil, alebo ho ako prvy opisal, spoznal jeho vyznam, pnpadne nejako podstatne prispel k jeho rozsireniu.
Hoci sa z oficialneho anatomickeho nazvoslovia eponyma odstranili, v daktorych prfpadoch sa s oblubou pouzivaju aj nad'alej, napr. antrum Highmori. Najcastesie sa vyskytuju v klinickej terminologii, v ktorej oznacuju nejaku chorobu, syndrom, symptom, reflex, skusku, reakciu, postup a pod., napr. Addisov sediment, Kochov [enomen.
Vyhodou eponym je, ze jednyrn slovom caste sprostredkuju zlozitu a komplexnu charakteristiku, ktora by sa inak musela vyjadrit dlhymi, opisnymi nazvami, Eponyma jednoznacnejsie - nepomylitelne - oznacuju dany pojem ako vseobecne substantiva. Nevyhodou eponym je, ze pre nezasvateneho nemaju vyznam, a preto sa iazsie pamataju nez nazvy, ktore vystihuju lokalizaciu, etiologiu a pod.
Lenze daktore eponyma sa tak rozsirili, ze sa apelativizovali (postup v gramatike, pri ktorom sa vlastne meno stava vseobecnym pomenovanim). Apelativizaciou vznikli napr. terminy roentgen, basedow, highmori-
20
tis (zapal antrum Highmoriy, schwannoma (nador vychadzajuci zo Schwannovych buniek).
V sucasnej medicine su eponyma velrni rozsfrene a icb pocet sa kazdy rok este zvysuje. Latinsky terrnin pre chorobu pomenovami podl'a nejakeho autora sa tvoril tradicne tak, ze sa k vlastnernu menu pridala koncovka -i (ako znak genittvu singularu) a takto vzniknuty tvar sa spojil so substantivom morbus, napr. morbus Addisoni, morbus Picki. Novsie sa vsak uprednostriuje pomenovanie bez koncovky -I, teda nazov autora bez zmeny, napr. morbus Addison, morbus Pick.
V lekarskej terrninologii je zaujimavy aj vzfah medzi sticasnym vyznamom terminu a jeho etymologiou, t. j. prvotnym, povodnym vyznamom slova. Tento vztah moze byt roznorody a caste zlozity, Z tohto hl'adiska mozno rozdelit lekarske terminy do styroch skupin:
1. sku pin a - terminy, ktore sa pouzfvali uz v antickych jazykoch a ich sucasny vyznam je viae alebo menej totozny s niekdajsim. Patria sem najma anatomicke pomenovania, napr. hepar peceri, nasus nos;
2. sku pin a - termfny, ktorych siicasny vyznam naznacuje ich etymologia. Ide najrna 0 nasledujuce pripady.
Grecke alebo latinske slovo existovalo sice uz v klasickych jazykoch, ale jebo pojmovy obsah sa vyvojorn tak zmenil, ze etymo16gia iba naznacuje jebo dnesny vyznam, napr. phlegmona znarnena v sucasnosti neohraniceny hnisavy zapal bunkoveho tkaniva, v klasickej grectine slovo [legmone znamenalo zapal pod kozou, nador.
Najprv vznikol novy pojem a potom sa na jeho oznacenie pouzilo grecke alebo latinske slovo suvisiace s pojmom, napr. termin thrombosis pouzil ako prvy R. Virchow, ktory vzal za zaklad grecke slovo thrombosis (zrazanie krvi) a prisudil mu novy pojmovy obsah (upchatie lumenu cievy krvnou zrazeninou).
Velrni caste su lekarske terminy, ktore sa v klasickych jazykoch sice nevyskytovali, ale pri ich tvorenf sa pouzili grecke alebo latinske slovne prvky. Tieto terminy sa zamerne vyberali tak, aby ich etyrnologia naznacovala pojmovy obsah terminu, napr. adactylia vrodene chybanie prstov (gr. daktylos prst);
3. sku pin a - kra j ne prf pady predoslej sku piny , 1. j. ked' poj em presiel takym zlozitym vyvinom, ze dnesny pojmovy obsah je celkom v rozpore s povodnou etymologiou terminu, a preto sa musf vysvetlovat historicke pozadie jeho vzniku, napr. hysteria sa pokladala v ant ike za zensku chorobu sposobenu ochorenfrn maternice (gr. hystera maternica). V sucasnosti znamena hysteria psychicku chorobu;
21
4. sku pin a - umelo utvorene termfny, pri ktorych etymologia nepomaha pri urcovani dnesneho vyznamu termfnu, napr. synovia (termfn, ktory utvoril Paracelsus), syphilis (termin, ktoreho auto rom je taliansky renesancny basnik Fracastoro).
LITERAnJRA
B a a d e r , G.: Die Entwicklung der rnedizinischen Fachsprache in der Antike und im fruhen Mittelalter In: Medizin im mittelalterlichen Abendland. Hrsg. G. Baader und G. Keil. Darmstadt, Wissenschaftliche Buchgescllschaft 1972, s. 417-442.
B a a d e r , G.: Die Entwicklung der medizinischen Fachsprache im hohen und spaten Mittelalter. In: Fachprosaforschung. Hrsg. G. Keil und P. Assion. Berlin, Schmidt 1974, s. 88-123.
Ben d z, G.: Zur medizinischen Terminologie der Romer. In: Verhandlungen des XX.
Internationalen Kongresses fur Geschichte der Medizin, Berlin, 1966. Hildcsheim , 1968,
s. 286-290. .
Dr 0 z d, L., S e i b i c k e , W.: Deutsche Fach- und Wissenschaftssprache. Wiesbaden, Oscar Brandstetter Verlag 1973, 207 s.
D v 0 r a k , J.: Srovnavaci slovnfk anatomickych nomenklatur. Praha, SZN 1960,293 s. H 0 r e c k y, J.: Zaklady slovenskej terminol6gie. Bratislava, Vydavatefstvo SAV 1956, 146 s.
N e c hut 0 v a, J., He j n i c, J.: Uvod do studia stredoveke latiny. 2. vyd. Vysokoskoiske;ucebne texty. Brno, FF UJEP 1977, 140 s.
N e u bur g e r, M.: Geschichte der Medizin, 1. Band. Stuttgart, Enke Verlag 1906, 408 s.
01 s c h k i , J.: Geschichte der neusprachlichen wissenschaftlichen Literatur , 1. Band.
Die Literatur der Technik und der angewandten Wissenschaften vom Mittclalter bis zur Renaissance. Heidelberg, Carl Winter's Universitatsbuchhandlung 1919. II. Band. Bildung und Wissenschaft im Zeitalter der Renaissance in Italien. Leipzig - Firenze - Roma - Geneve, L. Olschki 1922, 459 + 344 s.
Porep, P., Steudel, W. J.: Medizinische Terminologie. Stuttgart, G. Thieme 1974,330 s.
Progress in Medical Terminology. Ed. A. Manuila. Basel, S. Karger 1981, 116 s.
S chi P per g e s, H.: Moderne Mcdizin im Spiegel der Geschichte. Stuttgart, G. Thieme 1970, 377 s.
S t e u del, J.: Der vorvesalische Beitrag zur anatomischen Nornenklatur. Sudhoffs Archiv, 36,1934, s. 1-42.
S t e u del, J.: Die Fachsprache der Medizin. Studium gcncrale, 4,1951, s. 154-161. Wei man n, K. H.: Proble~e der medizinischcn Fachsprache zur Zeit des Vesa!. In:
Fachliteratur des Mittelalters. Festschrift fur G. G. Eis, Hrsg. G. Keil, R. RudoU, W. Schmidt, H. Vermeer. Stuttgart, J. B. Metzlersche Verlagsbuchhandlung 1968, s. 373-379.
Wi c s e, 1.: Fachsprache der Medizin. Leipzig, VEB Verlag Enzyklopadie 1984, 144 s.
2. Cramatlcke minimum z latineiny
Latinsky jazyk patri do italickej vetvy indoeur6pskej rodiny jazykov.
Povodne nim hovorili obyvatelia kraja Latium v strednej Italii (odtial nazov latinsky). Jednym z kmeriov obyvajucich Latium boli Rimania. V suvislosti s vybojmi Rimanov sa latincina postupne rozsirila po celej Italii a neskor aj na vacsine uzernia Rimskej rise. Svoj vrchol dosiahla v tzv. klasickom obdobf, t. j. priblizne v 1. stor. pred n. 1. a zaciatkorn 1. stor. n. 1. Hlavnyrni predstavitelrni tohto obdobia su Cicero, Vergilius a Horatius. Tato latincina ako vzor sa stala zakladom pre vyucovanie latinciny az do novoveku a, pravdaze, uplatnila sa aj v lekarstve a farrnacii.
2.1. ZAKLADNE GRAMATICKE TERMINY
medzinarodny nazov skratka slovensky ekvivalent
ablativ ab1. siesty pad
adjektfvum adj. prtdavne meno
adverbium adv. pnslovka
aktivum akt. cinny rod
akuzatfv ak. stvrty pad
dativ dat. tretf pad
deklinacia dekl. skloiiovanie
feminfnum f. zensky rod
genitfv gen. druhy pad
imperatfv imp. rozkazovacfsposob
indikatfv indo oznamovaci sposob
infinitiv info neurcitok 23
konjugacia konjug. casovanie
konjunktfv konj. spojovaci sposob
maskulinum m. muzsky rod
neutrum n. stredny rod
nominativ nom. prvy pad
participium part. pricastie
pasivum pas. trpny rod
plural pi. mnozne Cislo
prezent prez, pritomny cas
singular sg. jednotne cislo
substantivum subst. podstatne me no
verbum verb. sloveso 2.2. VYSLOVNOsf LATINSKYCH HLAsOK
Latinske hlasky sa vyslovuju podobne ako slovenske. Odlisnosti od slovenciny su tieto:
i sa vyslovuje na zaciatku slova a medzi dvoma samohlaskarni ako j, napr. iiinctiira [junctura]. (V lekarskej terrninologii sa v tychto poziciach ujalo pfsanie j namiesto i, napr. junctura, major.);
dvojhlasky ae, oe sa vyslovuju ako e, napr. caecum [cekum], lagoena [lagena], ale ak je nad e dlzeri alebo dvojbodka, obidve hlasky sa vyslovia oddelene, napr. dyspnoe [dyspnoe];
podobne sa oddelene vyslovuju aj neprave dvojhlasky ei, eu, ui, napr. cutanei [kutanei], nucleus [nukleus], decidui [decidui];
c sa vyslovuje ako k, napr. caput [kaput], ale pred e, i, y, ae, oe ako c, napr. cerebrum [cerebrum]. Latincina povodne nemala pfsmeno k. Ak sa v dajakom slove vyskytne, znamena to, ze ide 0 slovo greckeho alebo ineho povodu. V lekarskej terminologii sa niekedy striedavo vyskytuje pisanie c aj k, napr. leucoplakia [leukoplakija];
s medzi dvoma samohlaskami a samohlaskou a spoluhlaskami m, n, I, r sa vyslovuje ako z, napr. incisura [incizura], tonsilla [tonzila], ale ss ako s, napr. pertussis [pertusis];
24
ti sa vyslovuje ako ci pred samohlaskou a dvojhlaskou, napr. vitium [vicium], ale ked' predchadza s, t, x alebo v slovach greckeho povodu a v prfpadoch, ked' ti je dIM, vyslovuje sa ako ti, napr. ostium [ostyjum], aetiologia [etiologija], totius [totyus];
qu sa vyslovuje ako kv, napr. aqua [akva]; ngu ako ngv, napr. lingua [lingva].
V slovach greckeho povodu sa spoluhlaskove skupiny ph, th, rh vyslo-
vujti takto:
ph ako j, napr. pharynx [farynks]; th ako t, napr. thorax [toraks];
rh ako r, napr. haemorrhagia [hemoragija], vynimky su cirrhosis [cirhozis] a scirrhus [scirhus].
2.3. DLZKA LATINSKEJ SLABIKY
Slabika maze byf v latincine kratka alebo dlha.
Siabika maze byt dlha P r i rod zen e, t. j. ked' obsahuje dlhu samohlasku alebo dvojhlasku, ktora sa poklada za dlhu, napr. vena (v latin Cine sa znacia dlzne vodorovnou ciarou nad pismenom, zvycajne sa vsak v textoch nepouzivaju), lagoena, alebo polo h 0 u, ked' za kratkou samohlaskou nasleduje skupina aspen dvoch spoluhlasok, napr. maxilla.
Slabika je kratka, ked' obsahuje kratku samohlasku, po ktorej nenasleduje skupina spoluhlasok, napr. tunica.
V latincine neplatf rytmicky zakon bezny v slovencine, Cize po sebe mozu nasledovat dye i viae dlhych slabik, napr. ureter.
2.4. PRIZVUK
Dvojslabicne slova maju prizvuk na prvej, t. j. predposlednej slabike, napr. ulna. Trojslabicne a viacslabicne slova maju prizvuk na predposlednej slabike, ak je dlha, napr. ruptiira. Ak je tato slabika kratka, prizvucna je tretia slabika od konca, napr. glandula. Tymito pravidlami sa riadime aj pri ohybani slov, takze v ohybanych tvaroch slova nemusi byf prizvuk vzdy na rovnakej slabike, napr. nom. sg. musculus, gen. pi. miisculorum. Prizvuk sa zvycajne neoznacuje.
.25
2.S. SKLONOVANIE SUBSTANTIV
V latincine je sest padov (siesty pad, ablativ, zastupuje slovensky siesty a siedmy pad). Latinske substantiva sa delia do piatieh deklinacit, a to podl'a tobo, ake maju zakoncenie v gen. sg.
Prehl'ad deklinacif podl'a zakoncenia v gen. sg.
Dcklinacia Zakoncenie v gen. sg.
I., a-deklinacia -ae
Ll.v o-deklinticia -/
lII., spoluhlaskova } -is
III., sarnohlaskov.i
IV., u-dcklin.icia -iis
V., e-deklin.icia -ei Kedze podl'a zakoncenia v gen. sg. urcujeme, ku ktorej deklinacii substantivum patri, v slovnikoch a jazykovych priruckacb sa pri latinskych substantivaeh vzdy uvadza nielen nom. sg., ale aj gen. sg. a gramaticky rod, napr. vena, ae, .r zila.
Ked' od gen. sg. odtrhnerne padovu koncovku, dostaneme zaklad substantiva. Substantivum skloriujemc tak, ze k jeho zakladu sa pridaju padove koneovky.
Tretf pad sa v lekarskej terminol6gii nevyskytuje takmer v6bee, prcto ho uvadzarne v zatvorke, piaty sa nevyskytuje vobec, preto ho vynechavame.
Podl'a I. deklinacie sa sklonuju aj grecke substantfva. Daktore sa eelkom polatincili, ine si v niektorych padoch singularu zachovavajii povodne koneovky.
V plurali sa grecke substantiva vsetkych deklinacii skloriuju ako latinske.
Grecke substantfva zakoncene v nom. sg. na -a sa sklonuju eelkom ako latinske substantiva, napr. trachea, anaemia.
Grecke feminfna zakoncene v nom. sg. na -e, napr. rhaphe, es, f, maju v gen. sg. -es, v ak. sg. -en, v abl. sg. -e.
Do tejto skupiny patrf aj substantivum musculus psoas (driekovy sval) , ktore sa v medicine poklada za nom. sg. (povodne je to vsak nezhodny privlastok v gen. sg.) a skloriuje sa podl'a I. deklinacie, teda gen. sg. je psoae.
27
2.5.2. II. DEKLINAcIA, O-DEKLINAcIA
Maskulina
Zakoncenie v nom. sg. Zakoncenie v gen. sg. Rod Vzor
-us/-er -I rn. musculus, i, m. sval Skloiiovanie vzoru
Substantiva zakoncene V nom. sg. na -ersa skloiiuju rovnako ako vzor musculus, ale samohlaska e v ostatnych padoch vypadava, napr. cancer, cancri, m. rakovina.
Hoci vacsina substantfv sklonovanych podl'a tejto deklinacie su maskulina, vyskytuju sa aj vynimky, napr. alvus, I, f. brucho, stolica; diameter, tri, f. priemer; virus, i, n. virus.
Pomnozne substantfvum je morbilli, arum, m. osypky.
Neutra
Zakoncenie v nom. sg. Zakoncenie v gen. sg. .Rod Vzor
-um -I n. ligamentum, i, n. vaz Skloriovanie vzoru
Pri sklonovani neutier vsetkych deklinacii sa dodrziavajii tieto pravidla:
28
1. ak. sg. a pl. su rovnako zakoncene ako nom.,
2. nom. pl. (a teda aj ak. pl.) sa koncf vzdy na -a.
V nepriamych padoch (gen., dat., a abl.) maju neutra II. deklinacie rovnake koncovky ako maskulina, t. j. ako vzor musculus.
GRECKE SUBSTANTivA II. DEKLINAcIE
Maskulina
Substantfva muzskeho rodu rnaju zvacsa miesto p6vodnej greckej koncovky -os Iatinsku koncovku -us, napr. bronchos - bronchus a sklonuju sa po latin sky , ted a ako musculus.
Neutra
Niektore neutra si zachovali v nom. sg. povodmi grecku koncovku
-on.
V anatomickom nazvoslovi su to sub stant iva acromion nadplecok,
colon hrube crevo , encephalon mozog, ganglion nervovy uzol, olecra.non laktovy vybezok, sceleton kostra a novotvary oznacujuce kraniometricke a gnatometricke body, napr. basion, nasion; v histologickom nazvoslovi je to caryon j adro , v embryologickom amnion ovcia blana, vmitorny ~arodkovy obal, chorion vonkajsi obal plodu. Kedze su to neutra, ak. sg. je zakonceny rovnako ako nom. sg., v ostatnych padoch sa sklonuju ako latinske substantfva II. deklinacie , teda ako ligamentum.
Skloiiovanie vzoru
sg.
1. col-on
2. col-I (3. col-o)
4. col-on (= 1.) 6. col-o
2.5.3. III. DEKLINAcIA
III. deklinacia sa Hili od ostatnych deklinacii najma tymito dvoma znakmi:
29
1. v nom; sg. neexistuje rovnake zakoncenie pre vsetky substantiva Ill. deklinacie, t. j. substantiva su zakoncene rozlicne:
v 2. zav~la? pr~ sklonova~ie je zrejmy zvycajne az; gen. sg., ktory sa
casto rozsiruje 0 jednu slabiku, napr. pulmo, pulmonis; apex, apicis.
Vsetky substantfva III. deklinacie maju gen. sg. zakonceny na -is mozu byt rodu muzskeho, zenskeho aj stredneho. Rozdel'uju sa na spoluhlaskovu deklinaciu a samohlaskovri deklinaciu, i-deklinaciu.
SPOLUHLAsKovA DEKLINAcIA
Maskulina a feminina
Zakonccnic v nom. sg. Zakoncenie v gen. sg. -is Rod Vzor
r o z l i c n c v gen. pl. -um m.i f, cartilago, inis, f. chrupka Skloiiovanie vzoru
-or su maskulina, napr. m. abductor, oris, m. odtahovac
-dii, -s« -;0 su feminina, napr. longitiido, inis, [. dlzka
~vfniI_Dky: tendo, in~s, m. stacha; ordo, in is, m. rad, poradie), cartilage, tnis, t .chrupka (vynirnka: margo, inis, m. okraj, hrana), operdtio, onis, l operaCla, .
-itiis su feminina, napr. adipositas, dtis, t. tucnota.
Neutra
Zakoncenie v nom. sg. Zakonccnie v gen. sg. -is. Rod Vzor
rozlicne v abl. sg. -e n. corpus, oris, 11.
v norn. pl.-a telo , teleso
v gen. pl. -um. 30
Skloriovanie vzoru
sg. 1. corpus pI. corpor-a
2. corpor-is corpor-um
(3. corpor-i corpor-ibusi
4. corpus ( = 1.) corpor-a ( = 1.)
6. corpor-e corpor-ibus V nepriamych padoch maju neutra Ill. dekl. (podobne ako je to v II. dekI.) rovnake koncovky ako maskulfna a feminina, t. j. ako vzor cartilago.
Lekarsketermtny III. deklinacie zakoncene v nom. sg. na -us su: crus, cruris, n. rameno, predkolenie,
genus, eris, n. rod,
latus, eris, n. strana, bok,
pectus, oris, n. prsia, pus, puris, n. hnis, ulcus, eris, n. vred, vulnus, eris, n. rana.
Pomnozne substantiva su:
viscera, um, n. vmitornosti, utroby, tempora, um, n. spanky.
Substantivum vas, is, n. cieva sa v sg. skloriuje podla III. deklinacie (t. j. ako vzor corpus), v pI. podl'a II. deklinacie (ako vzor ligamentum).
Substantivum os, ossis, n. kosi rna v gen. pI. tvar ossium, t. j. koncovku -ium.
SAMOHLAsKovA DEKLINAcIA, I-DEKLINAcIA
Maskulina a feminina
Zakoncenic v nom. sg. Zakonccnie v gen. sg. -is Rod Vzor
r 0 Z I i c n c v gen. pl. -ium m.,J pelvis. is. f. Pllnva 31
Dve skupiny maskuhn a feminfn III. deklinacie sa skloriuju podobne ako vzor cartiliigo, ale v gen. pl. maju koncovku -ium, SU to:
1. rovnoslabiene slova zakoncene v nom. sg. na -is alebo -es, t, j. slova, ktore maju v nom. a gen. sg. rovnaky pocet slabfk , napr. pelvis, pelvis, f panva, canalis, canalis, m. kanal, SU to zvycajne feminina;
2. substantiva, ktore su v nom. sg. najcastejsie zakoncene na -s, -x a ktorych zaklad sa konci na skupinu spoluhlasok napr. dens, dentis, m. zub; pars, partis, feast.
Skloriovanie vzoru
sg.
1. pelvis
2. pelv-is (3. pelv-i 4. pelv-em 6. pelv-e
pl. pelv-es pelv-ium pelv-ibus) pelv-es pelv-ibus
Pomnozne substantrva su fauces, ium, f hrdlo, nates, ium, f zadok.
Neutra
Zakoncenie v nom. sg.
Zakoncenie v gen. sg, is v abl, sg. -I
v 110m. pi. -ia v gen. pi. -ium
Rod n.
Vzor rete, is, 11. sict
-ar
-e
-at
Poznamka: Ako pornocka na zapamatanie koncoviek v nom. sg. maze posluzif slovo ar-e-al.
Podla III. deklinacie sa skloriuju aj slova greckeho povodu. Niektore sa sklonuju po latinsky, ine si v daktorych padoch zachovali povodne grecke koncovky. Podobne ako latinske substantrva III. deklinacie sa delia na spoluhlaskovu deklinaciu a samohlaskovu deklinaciu, i-deklinaciu. Dovedna rozlisujeme 4 typy substantiv.
SPOLUHLAsKovA DEKLINAcIA
Substantiva zakoncene v nom. sg. na -er, v gen. sg. na -eris, napr. ureter, eris, m. mocovod.
33
Tieto substantiva sri maskuHna a skloiiujn sa po Iatinsky , t. j. podIa vzoru cartilage, Na rozdiel od latinskych substantiv, kde z koncovky -er samohlaska e v ostatnych padoch zviicsa vypadava (napr. venter, ventris, m. brucho), v greckych substantivach sa samohlaska izachovava aj v ostatnych padoch (je dIM).
Priklad skloriovania
sg. 1. ureter pI. ureter-is
2. ureter-is ureter-um
(3. ureter-i ureter-ibus)
4. ureter-em ureter-is
6. iireter-e ureter-ibus Vynimkou je slovo gaster, tris, f zalridok, pretoze je to feminfnum a sarnohlaska i v ostatnych padoch vypadava.
Substantiva zakoncene v nom. sg. na -is a v gen. sg. na -idis, napr. carotis, idis, f krcnica.
Tieto substantiva su ferninina a sklonu ju sa po latinsky, 1. j. podl'a vzo-
Do tejto skupiny patria aj substantiva utvorene priponou -itis, gen. -itidis.]. znamenajucou zapal, napr. hepatitis, itidis, f zapal pecene. Spravidla sa vyskytuju len v singulari.
Substantiva zakoneene v nom. sg. na -ma, v gen. sg. na -matis, napr. trauma, traumatis, n. uraz, poranenie.
Tieto substantfva su neutra a sklonuju sa po latinsky, t. j. podla vzoru corpus. V abl. pI. mozu vsak prechadzaf do II. deklinacie.
34
Prtklad skloriovania
sg.
1. trauma
2. traumat-is (3. traumat-i
4. trauma(= 1.) 6. traumat-e
pl. traumat-a
traumat-um traumat-ibus alebo -IS) traumat-a traumat-ibus alebo -IS
Grecke neutra III. deklinacie zakoncene na -ma pripomfnaju svojim zakoncenim I. deklinaciu, Pre to pozor: trauma apertum.
_ ~o tejto skupin_y, p.at~ia aj substantiva utvorene pnponou -oma, gen. omatts, n., znamenajuci nador, napr. osteoma, osteomatis, n. nador z kostneho tkaniva.
SAMOHLAsKovA DEKLINAcIA, I-DEKLINAcIA
Subst.~nt!va za~on~ellt~ .. ~_?o~. sg. na -is, v gen. sg. -is. SU to v podstate rovn~slablcne slova a su zvacsa zenskeho rodu, napr. basis, basis, f. spodina, zakladria,
~i~to su?st~ntfva ,sa s~lonuju podl'a vzoruJebris, is, [., ale v gen. a ak. sg. mozu mat povodne grecke zakoncenia.
Prfklad sklonovania
sg. 1. basis
2. bas-is t-eos) (3. bas-I
4. bas-im (-in) 6. bas-I
pI. bas-is bas-ium bas-ibus) bas-is bas-ibus
Do tejto skupiny patria aj substantfva utvorene pnponou -iisis -iisis j., znamenajucou nezapalove, dystroficke ochorenie napr. arthrosi; is I dystroficke ochorenie klbov. ' , .
2.5.5. IV. DEKLINAcIA, U-DEKLINAcIA Maskulma
Zakoncenie v nom. sg. Zakoncenie v gen. sg. Rod Vzor
-us '-us m. processus, us, m. vybezok 35
Skloiiovanie vzoru
sg. 1. process-us pI. process-us
2. process-us process-uum
(3. process-ui process-thus)
4. process-um process-us
6. process-is process-ibus Substantiva tejto deklinacie su maskulfna; k vynimkam patri napr. manus, us, f ruka; acus, us, f. ihla; quercus, us, f· dub; do~u~, .us, f .do~ (toto substantivum prechadza v abl. sg. a ak. pI. do II. deklinacie, 1. J. ma tvary domo a domos).
Substantiva zakoncene v nom. sg. na -us mozu v latincine patrit do
troch deklinacii. SU to:
II. deklinacia musculus, gen. muscul-i, m., III. deklinacia corpus, gen. corpor-is, n.,
IV. deklinacia processus, gen. process-us, m.
Neutra
Zakoncenie v nom. sg. Zakoncenie v gen. sg. Rod Vzor
-ii -iis n, genu, us, n. koleno Skloiiovanie vzoru
sg. 1. gen-u 2. gen-us (3. gen-u
4. gen-u (=, 1.) 6. gen-u
pl. gen-ua gen-uum gen-ibus) gen-ua (= 1.) gen-ibus
Tak ako neutra II. a III. deklinacie maju aj neutra IV. deklinacie v nepriamych padoch rovnake koncovky ako maskulina, 1. j. vzor processus, us, m. (okrem dat. sg.!).
36
V lekarskej terminol6gii sa vyskytuju len dye neutra IV. deklinacie: genu, us, n. koleno a cornu, us, n. roh.
2.5.6. V. DEKLINAcIA, E-DEKLINAcIA
Zakoncenie v nom. sg. Zakoncenie v gen. sg. Rod Vzor
-is -el j. facies, ei.]. plocha, tvar Sklonovanie vzoru
pl. faci-es [aci-erum [aci-ebusi faci-es [aci-ebus
Substantfva tejto deklinacie su feminfna; vynimku tvorf substantivum dies, ei, ktore je spravidla maskulfnum.
Substantivum species, ei, f. druh, sa vo farmaceutickej termino16gii pouziva v plurali, 1. j. ako species, erum, f a znamena cajovina, napr. species tirologicae urologicka cajovina.
2.5.7. SPOLOCNE ZNAKY DEKLINACIl
I. II. III. IV. V.
Spolocny znak a-dekl. o-dekl. spoluhl. dekl. i-dekl. u-dekl. e-dekl.
ak. sg. -m -am -um -em -em (-im) -um -em
abl, sg. samohl. -a -0 -e -e (-I) -ii -e
gen. pI. -um -iirum -iirum -um -ium -uum -erum
ak. pI. -.I' -as -os -is -es -iis -es
dat. pI. = abl. pI. Vabl. sg., gen. pl. a dat. pl. sa tieto znaky vyskytuju aj pri skloriovani neutier, v ak. sg. a pl. maju neutra vzdy rovnake zakoncenie ako v nom.
37
2.6. SKLONOVANIE ADJEKTiV
32 en
"1) S en
;> rl) ....; T, :g 2.6.1. ADJEKTfVA 1. A II. DEKLINACIE
"0 .a rJ) I,..., 1_ S '" '"
o'J rJ)!-;.DVl.D
H1) I(]) 10,) (J) 1(1) I<J? 10/ 10/ Ill? 10/
I I I I I
~ Podl'a 1. a II. deklinacie sa skloiiuju aj adjektiva. V nom. sg. muzske-
~
,'" II ho rodu su zakoncene na -us alebo -er, v zenskom rode na -a a v strednom
>:i 0: II '-../
<1) ~ OJ OJ
b1J '::;' 1919 ::;' ::;' rode na -um (napr. longus, longa, longum dlhy, v slovniku sa tieto adjek-
:;a S en en
;> en '::;' ",E '" tiva zapisuju takto: longus, a, um).
rl) '::;' ~
H "0 ;::l ._
b en , ' V muzskom rode sa tieto adjektiva sklonujii ako vzor musculus, v zen-
'"
en
S en skom ako vena a v strednom ako ligamentum.
<1) S
U en en en
'0 ::;' I~ ::;' '::;' '::;' Adjektiva zakoncene na -er, -a, -um sa sklonuju rovnako ako adjek-
'"
c,
'9 ~ tfva na -US, -a, -um, Okrem nom. sg. v ostatnych padoch zvacsa stracaju
> samohlasku e, podobne ako substantfva II. deklinacie zakoncene na -er,
''_'' 32 >:i 3 ? ~ napr. sinister, sinistra, sinistrum Iavy; niger, nigra, nigrum cierny. Niektore
E-< ,<1) ,....i
Z <1) '" '" .~ .~
~ ';' II '";' prfdavne men a vsak e zachovavaju, napr. tiber, libera, liberum volny; la-
<r: S ;g :g
E-< :;:2 '717 . ~ ~ ~ cer, lacera, lacerum trtny .
en
if) 0 '?
o:l S ....; E
;:J OJ S "7 S Priklady skloiiovania
en <1) ,;; '"
if) p.. en v ? '? '?
,
~ H
U H
H ~ 1. musculus longus pI. musculi longi
,>-< ;g sg.
~ 32 >:i fr ,....i ~ 2. musculi longi miisculorum longorum
if)
Z 0 ';' ';' (3. musculo Longo musculis longis)
<1) o '>0
,_., "0 0: S ;g ;g
E-< :;:2 ~"7 17 ? 4. musculum longum miisculos longos
<r: ::;'~ ~
;::I '0 0 6. musculo longo musculis longis
.....:1 (3 b1J l-;
~ ....; ~
<r: S 'B S en '"
,_., OJ ? '? '?
Z u
sg. 1. venalonga pI. venae longae
~ ~
S .-< ~ 2 . venaelongae vena rum longarum
;::I
0 1:1 ~ (3. venaelongae vents longis)
>Z d <1) ~
S S S
0 32 ,," ::;' ::;' ';' § ,~ ';' 4. venam longam vends longas
.....:1 OD
;.::: .- 10 '9 en 6. venalonga venis longis
~ H <1) ,_
H "0 ' , l-; •
if) 6 ~ '9
Q l-;
S u ~ ligamenta Ionga
< en S en sg. 1. ligamentum longum pI.
.;::1 ~ ::;' ,_ '9
;:....1 S 2. ligdmenti longi Iigamentorum longorum
~
f.iI OJ S (3. ligdmento longo ligtimentis longis)
~ ....; 0: <1) <1) S CJ.) ;:: Vl V) Vl 4. ligamentum longum (= 1.) ligamenta longa (= 1.)
p., :;a ,<1) <;1 ~ ~ ~ 1c;J ro leU ,..... 1m I"'"
>- I I I , 1
H <1) 6. ligamento longo Iigamentis longis
00 "0 "0 k ~Nm~0 ri0l<""i--i0
~ 0 0
VI .... N on ri
>- en
01
39 2.6.2. ADJEKTfVA III. DEKLINACIE
Adjektfva III. deklinacie sa delia do troeh skupin podla zakoncenia v nom. sg. v jednotlivych rodoeh na 1. jednovychodne, 2. dvojvychodne , 3. trojvychodne.
1. Jednovychodne adjektiva maju v nom. sg. pre vsetky tri rody jedno
zakoncenie:
a) -x, napr. simplex, gen. simplicis jednoduchy,
b) -s, napr. teres, gen. teretis obly, hladky,
c) -r, napr. par, gen. paris rovnaky,
d) -ns, napr. recens, gen. reeentis cerstvy.
V slovniku sa uvadza pre poznanie zakladu vzdy aj gen. sg., napr. simplex, icis.
Do tejto skupiny adjektiv patria aj participia prezenta aktiva, napr. descendens, entis zostupny; imminens, entis hroziaci.
2. Dvojvychodne adjektiva maju v nom. sg. dye zakoncenia; maskulina a feminina maju -is, neutra -e, napr. brevis, breve kratky; pulmondlis, pulmonale phicny.
V slovnfku sa tieto adjektiva zapisuju takto: brevis, e. Dvojvychodne adjektiva su najcastejsimi adjektivami III. deklinacie
v lekarskej terminol6gii. ,
3. Trojvychodne adjektiva maju v nom. sg. tri tvary; maskulina sa koncia zvycajne na -er, feminina na -is a neutra na -e, napr. deer, acris, acre prudky, ostry; biventer, biventris, biventre dvojbruskovy. Samohlaska e vyskytujuca sa v nom. sg. maskulfn sa v ostatnych padoch straca, ale napr. eeler, eeleris, eelere rychly.
V slovniku sa tieto adjektiva zapisuju takto: biventer, tris, tre. Trojvychodne adjektiva su v lekarskej terminol6gii zriedkave.
SKLONOVANIE
Adjektiva III. deklinacie maju podobne skloiiovanie ako substantiva i-deklinacie, v abl. sg. majii -I, v gen. pl. -ium a v nom. pl. neutier -ia. Rozdielne zakoncenie podla rodu maju tieto adjektiva len v nom. sg., v ostatnych padoch maju vsetky tri skupiny adjektiv vo vsetkych rodoch spolocne koneovky. V ak. sg. a nom. a ak. pI. neutier sa dodrziavaju pravidla 0 skloriovanf neutier.
pl. partes miisculiires partium muscularium partibus miisculiiribusi partes miisculares partibus muscularibus
pl. septa muscularia septorum musculiirium septis muscularibusi septa miisculdria
septis muscularibus
Z adjektiv I. a II. deklinacie sa v anatomickom nazvoslovi zachovali dye adjektiva s povodnou greckou koncovkou -os v terminoch vena azygos neparna zila a tunica dartos svalovy obal skr6ta. Tieto adjektiva sa zvycajne neskloriuju.
Podfa III. deklinacie sa sklonuju aj dvojvychodne grecke adjektiva zakoncene v nom. sg. maskulfn a feminin na -es a neutier na -es, napr. typhoides, es podobny tyfusu. Tieto sa vsak skloiiuju podfa spoluhlaskoveho vzoru III. deklinacie, to znamena, ze v abl. sg. maju -e, v nom. a ak. pl. neutier -a, v gen. pI. -um,
Patria sem aj povodne grecke adjektiva zakoncene sufixom -oides, es, ktory sa vsak v anatomickom nazvoslovi polatincil na -oideus, a, um, napr. sigmoideus, a, um esovity (I. a II. deklinacia).
41
2.7. STUPNOVANIE ADJEKTtV 2.7.1. KOMPARATfv
Druhy stupen adjektfv, komparativ, sa tvori takto:
1. zaklad adjektfv + -ior pre maskulfna a feminma, napr. longior, dlhsi, dlhsia;
2. zaklad adjektiv + -ius pre neutra, napr. longius dlhsie. Komparativ sa maze prelozit aj pomocou slova "prflis", teda napr. longior ako prflis dlhy.
2. stuperi sa sklonuje podl'a deklinacie spoluhlaskoveho skloriovania, 1. j. maskulfna a feminfna ako certilago a neutra ako corpus.
Pnklad sklonovania
sg. 1. longior longius pI. longiores longiora
2. longioris longiorum
(3. longiori longioribusi
4. longiorem longius (= 1.) longiores longiora (= 1.)
6. longiore longioribus Zaklad komparativu je teda zakonceny na -ior. V nasledujucej tabulke sa uvadzaju rozdiely medzi sklonovarum adjektiv III. deklinacie a komparativu.
adj. komp.
abl. sg, -I -e
nom. pI. n. -ia -a
gen. pI. -ium -um 2.7.2. SUPERLATfv
Treti stupeii adjektiv, superlativ, sa tvorf tyrnito sposobmi:
1. k zakladu adjektiv sa prida koncovka -issimus, a, urn, napr. longissimus, a, um najdlhsi;
2. adjektiva zakoncene v nom. sg. maskulin na -er tvoria superlativ
42
pridanfm koncovky -rimus, a, urn k nom. sg. maskulin pozitivu, napr. deer, is, e - acerrimus, a, um najprudsf;
3. daktore adjektiva zakoncene na -ilis, e tvoria superlatfv pridanim prfpony -limus, a, urn k zakladu adjektiva, napr. facilis, e - [acillimus, a, um najl'ahsi. Do tejto skupiny patria okrem adjektfvafacilis, e Iahky; difficilis, e tazky; similis, e podobny; dissimilis, e nepodobny; humilis, e nfzky; gracilis, e stihly.
Ostatne adjektfva zakoncene na -ilis, e tvoria superlatfv prfponou -issimus, a, urn, napr. subtilis, e jernny - subtilissimus, a, um najjemnejsi.
Superlativ sa maze prekladat aj pomocou slova "vefmi", napr. longissimus, a, um aj ako velrni dlhy.
Superlatfv sa sklonuje ako adjektfvum 1. a II. deklinacie.
2.7.3. NEPRAVIDELNE STUPNOVANIE
Daktore adjektiva tvoria jednotlive stupne od rozlicnych zakladov (nepravidelne) .
Pozitiv magnus, a, um velky parvus,a, um maly bonus, a, um dobry malus, a, um zly multi: ae, a mnohi
Superlativ _1!wxi'!!.us, a, um, najvacsi !!J:j_f!:i1JlY.§_, a, um najmensi optimus, a, um najlepsi
-__pesslm~s, a, urn najhorsi pllirimf; ae, a vel'mi mnohi
2.7.4. NEUPLNE STUPNOVANIE
Daktore adjektiva nernaju vsetky tri stupne, najcastejsie im chyba prvy stupen, pozitiv, ktoreho funkciu niekedy prebera komparativ, Takyto komparativ sa preklada pozitivom.
I Illite pred) anterior, anterius predny
I!,ost za) posterior, posterius zadny postremus, a, um posledny
isupri: nad) superior, superius horny sup remus, a, um } najvyssi
summus, a, um najvrchnejsi
II /lfra pod) inferior, inferius dolny ~nfimus, a, um } najnizsi
imus, a, um na j spodnej sf
1,'\Ha mimo) exterior, exterius vonkajsi extremus, a, um najzadnejsi
vonkajsi
43 (intra ( ultra (prope
vnutri) za) blfzko)
interior, interius ulterior, ulterius propior, prop ius
vnutorny zadny blizsf
in tim us, a, um ultimus, a, um proximus, a, um
najvnutornej posledny najblizsi
Ku komparatfvom exterior, ius a interior, ius pozname pozitfvy externus, a, um a internus, a, um.
Od superlatfvu proximus, 'a, um sa utvorilo adjektfvum proximalis, e blizsf a approximalis, e bocny, postranny.
Ak sa v anatomickom nazvoslovi vyskytne dvojica termfnov vyjadrujiica dye protikladne vlastnosti (velkost a polohu), pouziju sa komparatfvy, ktore sa vsak prelozia pozitfvom. Ide 0 dvojiee major, us - minor, us; anterior, ius - posterior, ius; inferior, ius - superior, ius, napr. cornu majus velky roh - cornu minus maly roh, ale velky otvor zahlavovej kosti je foramen magnum ossis occipitalis, pretoze je len jeden.
2.8. PRISLOVKY
Prfslovky, adverbia, su nemennyrn slovnyrn druhom. Tvoria sa nasledujucimi sposobmi.
Od adjektfv I. a II. deklinacie pridanfm prfpony -e alebo -0 k zakladu adjektfva, napr.
exactus, a, um presny - exiicte presne
citus, a, um rychly cito rychlo
Nepravidelne sa tvoria prislovky bene a male bonus, a, um dobry - bene dobre
malus, a, um zly - male zle
Od adjektfv III. deklinacie sa tvoria adverbia pridanfm koncovky -iter (adjektfva zakoncene na -ns rnaju koneovku -er) k zakladu adjektfva, napr.
deer, cris, ere prudky - dcriter prudko
[requens, entis casty frequenter caste
44
Pri daktorych adjektfvaeh rna platnost adverbia tvar adjektiva v akuzatfve sg. neutra, napr. v 1. a II. deklinacii multum mnoho, v III. deklinacii facile Iahko.
Niektore prfslovky miesta, casu a sposobu su zmeravene pady adjektfv alebo substantfv, napr. noctii v noei, partim ciastocne.
V lekarskej terminologii sa najcastejsie vyskytujti tieto adverbia:
acute prudko nihil nic
bene dobre noctii v noci
citissime velrni rychlo , partim ciastocne
co najrychlejsie paulum malo
cito rychlo, ehytro praecipue najma,
die vo dne predovsetkym, zvlasf
diu dlho quantum kolko
exdcte presne raro zriedkavo
exactissime velrni presne recenter cerstvo
facile Iahko saepe casto
frequenter caste satis dost
ibitam semper visiy
Longe dlho sera neskoro
magis viae SIC tak
male zle simpliciter jednodueho
maxime najviae statim hned'
minime najmenej tantum tolko
minusmenej mintitim po kuskoch mltemierne
multum mnoho, vera
tenuissime velrni jemne tuto isto "
ublkde
verisimiliter pravdepodobne
2.9. CiSLOVKY
2.9.1. ZAKLADNE CfSLOVKY
Zakladne cfslovky v latincine uvadza nasledujuca tabul'ka.
45
o o o ,...,
I o o N
U
U UU
UU~ UUU::;S UUU~~~~U::;S
o o ,...,
I o N
o ,...,
I
,...,
TVORENIE
Cfslovky od 11 do 17 sa tvoria prfponou -decim. Cislovky konciace sa na dye posledne cfsla v desiatke, t. j. na 8 a 9, sa tvoria odratanfrn od nasledujucej desiatky, napr.
Desiatky sa tvoria prfponou -gintii, len 20 rna koncovku -ginti.
Pri spajani cfsloviek od 21 po 99 sa bud' kladu vacsie dopredu a spajaju sa bez spojky, napr. viginti unus, alebo mensie dopredu a vtedy pouzfvame spojku et, napr. unus et viginti.
Stovky sa tvoria priponou -(in)genti, ae, a, ale 200, 300 a 600 maju priponu -centi, ae, a, napr. 400 quadringenti, ae, a; 600 sescenti, ae, a.
Nasobky tisica sa tvoria spajanim zakladnej cfslovky s vyrazom milia,
napr. 3000 tria milia tmilia je plural neutra). -
SKLONOVANIE
Sklonuje sa
Neskloiiuje sa
1-3 200-900 2000-
4-199 1000
Unus, a, urn sa skloriuje ako I. a II. deklinacia v sg., len v gen. (a dat.) sg. maju odlisny tvar spolocny pre vsetky tri rody unius (tini},
m. f. n.
1. unus una unum
2. tin [us
(3. un[ )
4. unum unam unum (= 1.)
6. uno una uno
47 Duo, ae, 0 sa sklonuje podla I. a II. deklinacie v plurali, len v abl. (a dat.) pl. rna tato cfslovka odlisne tvary, maskulina a neutra duobus, feminfna duabus.
m. f. u.
1. duo duae duo
2. duorum duiirum duo rum
(3. duobus duabus duobusi
4. duos duds duo (= 1.)
6. duobus duabus duobus Tres, ia sa sklonuje ako dvojvychodne adjektivum III. deklinacie.
m. f. n.
1. tres tres tria
2. trium
(3. (rib us )
4. tres tres tria (= 1.)
6. tribus Cislovky 200-900, t. j. stovky, sa skloiiuju ako adj. I. a II. deklinacie v pl.
m. f. n.
1. ducenti ducentae ducenta
2. ducentorum ducentarum ducentorum
(3. ducentis ducentis ducentis)
4. ducentos ducentas ducenta (= 1.)
6. ducentis ducentis ducentis Vyraz pre tisice, milia, sa skloiiuje ako neutra i-deklinacie III. deklinacie v pl., t. j. ako retia.
1. milia
2. milium (3. milibus)
4. milia (= 1.) 6. milibus
48
SpAJANIE ZAKLADNYCH CiSLOVIEK SO SUBSTANTIVOM
V slovencine sa pouzfva do cfslovky 4 substantivum v nom. pl., napr. styri stavce; od cfslovky 5 v gen. pl., napr. pat stavcov. V latincine rna cislovka funkciu adjektfva, to znamena, ze tvorf zhodny prfvlastok so substantfvorn, s ktorym sa spaja, napr. quinque vertebrae pat stavcov.
Cfslovka "milia" rna funkciu substantiva, takze substantivum, ktore sa s nfrn spaja, je v gen. pl. ako nezhodny prrvlastok, napr. 2000 gr. duo milia grammatum, ale 2001 gr. duo milia unum grammata (nie je to cely nasobok tisfca).
2.9.2. RADOVE CfSLOVKY
V anatomickom nazvoslovi sa vyskytuju radove cfslovky do 12:
1. primus, a, um
2. secundus, a, um
3. tertius, a, um
4. quartus, a, um
5. quintus, a, um
6. sextus, a, um
7. septimus, a, um
8. octdvus, a, um
9. nonus, a, um
10. decimus, a, urn
11. iindecimus, a, um
12. duodecimus, a, urn
100. centesimus, a, urn 1000. millesimus, a, urn
SKLONOVANIE
2.9.3. NAsOBNE CfSLOVKY
Radove cislovky sa skloriuju ako adjektfva l. a II. deklinacie.
Nasobne cislovky sa koncia na -plex, -plicis a sklonuju sa ako jednovychodne adjektfva III. deklinacie.
Percenta sa vyjadruju spajanfrn zakladnych cfsloviek s radovou cfslovkou centesimus, a, um sty; promile s radovou cislovkou millesimus, a, um tisici, napr.
1 % pars centesima
2 0/" duae partes centesimae
50
1 %0 pars millesima
2 %0 duae partes millesimae
2.9.7. ZLOMKY
Zlornky sa vyjadruju zakladnymi a radovymi cfslovkami takto:
ked' je citatel' 1, menovatel sa vyjadrujc radovou cfslovkou spojenou so slovorn pars, napr. 113 - tertia pars, 112 - dimidia pars alebo dimidium, ii, n.;
ked' je menovatel vacsi ako citatel' 0 1, pouziva sa zakladna cfslovka s pluralom substantiva pars, napr. 2/3 - duae partes;
pri ostatnych zlornkoeh oznacuje zakladna cislovka citatel'a, radova rncnovatcfa, napr. 3/5 - {res quintae.
2.10. SLOVESO
Sloveso sa v lekarskej terrninol6gii vyskytuje zriedkavo.
2.10.1. CASOVANIE
V Iatincine existujti styri konjugacie , t. j. styri druhy casovania slovics, a slovesa sa do nieh zadelujii pod fa toho, ake maju.zakoncenie v infinitive.
I. konjugacia, a-konjugacia, rna infinitiv zakonceny na -iire, napr. sigruire oznacovat.
II. konjugacia, e-konjugacia, rna infinitiv zakonceny na -ere, napr. miscere miesat.
III. konjugacia, spoluhlaskova a samohlaskova konjugacia, rna infinitiv zakonceny na -ere, napr. dividere rozdel'ovat.
IV. konjugacia, i-konjugacia, rna infinitiv zakonceny na -ire, napr. Zenire zmieriiovat,
2.10.2. URCITE SLOVESNE TVARY
Z urcitych slovesnych tvarov sa vyskytuju vo farrnaeeutiekej termino- 16gii pri pisanf reeeptov dva - imperativ (rozkazovaci sposob) 2. osoby sg. a pasfvny konjunktiv (spojovaci sposob) pritomneho casu 3. osoby sg. a pI., ktoryrni sa vyjadruje zelanie, prikaz.
51
IMPERATIV 2. OS. SG.
Koncovky imperativu 2. os. sg. pre jednotlive konjugacie su tieto:
I. konjugacia rna koncovku -ii, napr. signa oznac, II. konjugacia rna koncovku -e, napr. misce zmiesaj, III. konjugacia rna koncovku -e, napr. divide rozdel', IV. konjugacia rna koncovku -1, napr. leni zmierriuj.
KONJUNKTIV PREZ. PASIVA 3. OS. SG. A PL.
Konjunktfv prez. pasfva 3. os. sg. a pl. rna v jednotlivych konjugaciach tieto koncovky:
I. konjugacia rna v sg. -etur a v pI. -entur, napr. detur nech sa da, nech je dany; dentur nech sa daju, nech su dane;
II. az IV. konjugacia maju v sg. koncovku -iitur a v pl. -antur, napr.
II. misceatur nech sa zmiesa, nech je zmiesany, misceantur nech sa zmiesaju, nech sii zrniesane; III. dividatur nech sa rozdelf, nech je rozdeleny, atvidantur nech sa rozdelia, nech su rozdelene; IV. leniatur nech sa zmierni, nech je zmierneny, leniantur nech sa zmiernia, nech su zmiernene.
ZApORNY PRIKAZ
Zaporny prikaz sa vyjadruje pomocou konjunktfva prezenta pasfva a zaporky ne, napr. ne iteretur nech sa neopakuje.
Nepravidelne sloveso fieri stat sa, rna tieto tvary 3. osoby sg. a pI. konj. prez.:
3. os. sg. konj. prez. fiat nech sa stane, nech vznikne, 3. os. pI. konj. prez. [iant nech sa stami, nech vzniknu.
2.10.3. NEURCITE SLOVESNE TVARY
Z neurcitych slovesnych tvarov sa v lekarskej terminol6gii vyskytujii zviicsa participia a zriedkavo i gerundivum a gerundium.
PARTICIPIUM PREZENTA AKTtVA
Particfpium prezenta aktiva, pricastie pritomne cinne, vyjadruje ne-
52
dokonavy cinny dej. V I. konjugacii je zakoncene v nom. sg. na -iins, v II.-IV. konjugacii na -ens, napr.
I. konjugacia perforans perforujiici, prenikajuci,
II. konjugacia prominens vycnievajuci, III. konjugacia descendens zostupujuci,
IV. konjugacia parturiens chystajuci sa rodit, rodiaci.
Tieto participia sa sklonuju ako adjektiva III. deklinacie (s. 40).
PARTICIPIUM PERFEKTA PAStVA
Particfpium perfekta pasfva, prieastie minule trpne, vyjadruje trpny dokonavy dej. V nom. sg. je zakoncene na -tus, a, um (-x us, a, um; -sus, a, urn}, napr.
I. konjugacia perforatus, a, um preniknuty, prederaveny,
II. konjugacia completus, a, urn naplneny, uplny, III. konjugacia laesus, a, um poskodeny,
IV. konjugacia apertus, a, um otvoreny.
Tieto participia , ktore sa caste stali az adjektfvami, sa sklonuju ako adjektfva I. a II. deklinacie (s. 39).
GERUNDIVUM
Gerundivum je pasivne slovesne adjektivum, ktore vyjadruje, ze sa nieco musf stat (alebo nesmie stat). V nom. sg. je zakoncene na -ndus, a, urn a sklonuje sa ako adjektfvum I. a II. deklinacie (s. 39), napr.
I. konjugacia separandus, a, um ten, co sa rna oddelovat, napr. remedia separanda lieky, ktore treba uchovavat oddelene,
II. konjugacia miscendus, a, um ten, co sa rna zmiesat, napr. mixturae miscendae mixniry, ktore sa maju zmiesat,
III. konjugacia addendus, a, um ten, co sa rna pridat, napr. addenda to, co sa rna pridat (dodatky),
IV. konjugacia audiendus, a, um ten, co sa rna vypocut.
GERUNDIUM
Gerundium je slovesne substantfvum formou totozne v nepriamych padoch s neutrom gerundiva. Vyskytuje sa v gen., dat., ak. a abI., sg., skloiiuje sa ako neutrum II. deklinacie a caste sa preklada infinitivom, napr.
53
I. konjugacia impotentia generandi neschopnost plodit, neplodnosf (u
muza) ,
II. konjugacia ad miscendum na zmiesanie, III. konjugacia in statu nascendi v stave zrodu,
IV. konjugacia occasio audiendi prflezitostpocuvat, na pocuvanie.
2.11. PREDLOZKY
Latinske predlozky vyskytujuce sa v lekarskej terminol6gii sa spajaju s akuzativom alebo ablatfvom. Predlozky sub a in sa spajaju aj s ak. aj s abl. podia toho, ako sa na substantfvum pytame.
PREDLOZKY S AKUZATIVOM A ABLATIVOM
in
v, do, na kam? kde'?
pod kam?
kde'?
sub
PREDLOZKY S AKUZA TIVOM
ad k,ku,do,na
ante pred
extra mimo
inter medzi
intra v, vo vnutri, pri
per cez, pomocou,
bezpredlozkovy
instrumental
post po
propter pre, kvoli
secundum podl'a - in venam do zily (ak.) (smerj+
- in vena v zile (abl.)(poloha) .
- sub linguam pod jazyk (ak.) (smer)
- sub lingua pod jazykorn (abl.) (poloha)
ad usum internum na vnutorne pouzitie ante [inem pred smrtou
partus extra muros porod rnirno nemocnice inter cibos medzi j edlom
intra partum pocas porodu
per os cez usta, ustami
status post operiitionem stay po operacii colostomia propter carcinoma kolostomia pre rakovinu
ope ratio secundum Billroth operacia podl'a Billrotha
apud
pri
Menej pouztvane predlozky s akuzatfvom
apud 100°C pri 100°C
54
circa okolo, asi
(cca)
contra proti
Infra pod (nizsie)
praeter mimo,okrem
supra nad PREpLOZKY S ABLATtVOM
cum s,so
e, ex z, zo
pro pre, na
sine bez ascites (cca 500 ml) vodnatielka (asi 500 ml)
unguentum contra decubitum mast proti prelezanine
thrombosis obturiins aortae infra originem arteriarum reruilium trornboza upchavajuca aortu pod zaciatkom oblickovych tepien fracture manus praeter digiuis
zlomenina ruky okrem prstov
thrombosis ventriculi cordis supra infarctum tromb6za srdcovej komory nad infarktom
influenza cum pneumonia chripka so zapalorn pl'iic
foetor ex ore zapach z ust
aqua pro injectione voda na injekciu decubitus sine gangraena prelezanina
bezsneti
a,ab
od
Menej pouzrvane predlozky s ablattvom
de
o,z"zo
2.12. SPOJKY
a capite ad calcem od hlavy po patu (princip klasifikacie chorob v antike)
De medicina 0 lekarstve (nazov Celsovho spisu)
V Iekarskej terminoI6gii sa vyskytuju tieto spojky:
et a, napr. metastases ad hepar et renes metastazy do pecene a obliciek; -que (pridava sa k nasledujucernu slovu) a, napr. musculus levator la-
ut superioris iilaeque nasi zdvihac hornej pery a kridla nosa;
seu alebo, napr. thrombosis migrans seu sultans stahovava alebo skakava tromb6za;
stye alebo , napr. ventriculus s[ve gaster zaludok.
55
• LITERATURA
K a b r t , 1., Chi u m s k a, E.: Lekafska tenninologie. 1. vyd. Praha, Avicenum 1972, 321 s.
Spa ii a r, J., H 0 r e c k y, J.: Grarnatika latinskeho jazyka. Bratislava, Slovenske pedagogicke nakladatel'stvo 1960, 296 s.
Neodvodene slovo nemozno rozdelit na mensie vyznarnove casti.
2. odvodene sIovo, napr.
capit-tilis hlavovy
I
oc-ciput zahlavie
I .I. -Z· ihlavovv
oc-cipit-a IS za avovy
1 I ,pripona
zaklad
predpona "'_ __ _j
Odvodene slovo rna jeden zaklad a predponu alebo prfponu, prfpadne oboje;
3. zlozene sIovo, napr. spankovy
oc-cipit-o-tempor-alis
zahlavovo-
1 r
zaklad
pripona
predpona
spojovacia samohlaska
Zlozene slovo rna dva alebo viae zakladov a maze mat aj predponu, priponu alebo oboje.
57
Tvorenie jednoslovnych terminov
Jednoslovne terminy sa tvoria odvodzovanim, t. j. pridavanirn prfpon a predp6n, alebo skladanim z viacerych slovnvch zakladov.
3.1.1. TVORENIE JEDNOSLOVNYCH TERMfNOV POMOCOU PREDPGN
Predponami, prefixmi, mozu byf predlozky, nesarnostatne castice alebo prfslovky. Svojim vyznamorn spresfiujii vyznam slovneho zakladu, davaju mu vyznamove odtiene alebo aj eelkom novy vyznam,
. Predpony najcastejsie vyjadruju:
1. miestny alebo casovy vztah , napr.:
intrapulmonalis vnutroplucny - extrapulmonalis mimopfucny, anteruiuilis pred narodenfrn - postndtdlis po narodenf;
Spravidla sa Iatinske predpony kladu pred latinske slovne zaklady a grecke predpony pred grecke slovne zaklady, ale existuju aj tzv. hybridy, t. j. slova, ktore spajaju grecku a latinsku zlozku, napr. perivascularis okoIoeievny (gr. peri okolo, lat. vdsculdris cievny).
Jeden terrmn maze mat aj viae predpon, napr. retro-peri-tonealis zapobrusnicovy.
Pri styku poslednej hlasky predpony a zaciatocnej hlasky slovotvorneho zakladu vznikaju niekedy hlaskoslovne zmeny v predpone. Moine varianty predpony sa uvadzaju v prehl'ade predp6n v zatvorke za prislusnou predponou,
PREHI:AD PREDPON
Pouzite skratky:
ant.
- antonymia, opacny vyznam
58
cf.
- confer, porovnaj , zvukova podoba alebo vyznam suvisiaci nejakym sposoborn s heslom
cast. gr. hom. Iat. predl. prtsl. syn.
castica grecky
homonymia, rovnaka zvukova podoba, ale iny vyznam
- latinsky predlozka prislovka
synonymia, rovnaky, resp. podobny vyznam, ale ina zvukova podoba
a- (an-), gr. cast.: zapor, napr. atrophia atrofia 1, anaemia malokrvnost; syn. in- 2.*; hom. ii-, ab-, ad-, ana-
it-, ab- (abs-), lat. predl.: od, odhicenie, napr. m. abductor odtahovac, amotio odstranenie; syn. apo-; ant. ad-; hom. a-, ad-
ad- (ac-, af-, a-), lat. predl.: do, pri, napr. m. adductor pritahovac, acces-
amphi-, gr. predl.: okolo, obojstranne, napr. amphiarthrosis pevny klb", amphicrania amfikrania", syn. circum., peri-
ana-, gr. predl.: 1. nad, napr. anasarca vodnatielka"; 2. roz-, napr. =r: mia anatomia; 3. opat, napr. anamnesis anamneza", predchorobie; 4. proti, napr. anaphylaxis anafylaxia"; 5. spolu, napr. anastomosis spojka, spojenie . ._
ante-, lat. predl.: pred, dopredu, napr. antebrachium predlaktie, anteflexio ohnutie dopredu; syn. prae-, pro-; ant. post-, retro-
anti- (ant-), gr. predl.: proti, napr. aniibiotica antibiotika", antidotum protijed; syn. contra-
apo- gr. predl.: od , prec, napr. apophysis odrastok, apostaxis krvacanie z nosa"; syn. a-, ab-
1 doslova nedostatok vyzivy
2 doslova ochorenie klbov na obidvoch stranach
3 bolest hlavy v obidvoch poloviciach lebky, opak hemikranie 4 closlova (vodnatiefka) nad miisom
5 doslova rozrczavanie
6 doslova rozpamatavanie
7 slovo utvorene analogicky ako slovo pro-phylaxis (gr. [ylaxis ochrana) 8 doslova (Iieky) proti zivotu (mikroorganizmov)
9 doslova kvapkanie z (nosa)
Poznamka: 1*, 2.'" ~ oznaccnie vyznamu predpony
59
circum-, lat. predl.: okolo, napr. circumferentia obvod, circumcisio obriezka; syn. amphi-, peri-
con- (com-, colo, co-), cast. z lat. predl. cum: s, spolu, vedno, napr. conjunctiva spojovka, compressio stlacenie; syn. syn-
contra-, lat. predl.: proti, napr. contriiincisio protistojny rez, contriiindicdtio kontraindikacia'"; syn. anti-
de- (des-), lat. predl.: 1. zhora nadol., napr. descendens zostupny; syn. cata-; 2. odstranenie , napr. desinfectio dezinfekcia'"; 3. zhorsenie, napr. deformatio znetvorenie
dia- (di-), gr. predl.: roz-, cez, medzi, napr. diencephalon medzimozog, diagnosis diagnoza+; syn. dis-, inter-, per-
dis- (dif-, di), lat. cast.: 1. roz-, napr. dilaiatio rozsfrenie; syn. dia-, hom. dia-; 2. ne-, napr. dissimilis nepodobnv, syn. in- 2. *
dys-, gr. cast.: porucha, odchylka, napr. dysfunctio porucha cinnosti, dyspnoe dychavica, syn. lat. adjektfvum laesus, a, um; ant. eu-
eO, ex_ (~f-).'_Iat. p~edl., ec-: gr. predl.: z, zo, vy-, napr. m. extensor vystierac, erecuo vzpnamovanre, ectopia chybne ulozenie vnutorneho organu na povrchu tela; ant. in- 1., * en-
extra-, lat. predl.: mimo, napr. extriiuterinus mimomaternicovy, extrdsystole predcasny srdcovy stah; syn. ecto-, exo; ant. intra-
hyper-, gr. predl.: nad, zvysenie, napr. hypertensio vysoky tlak, hypertrophia zvacsenie; syn. epi-, super-; ant. hypo-, sub-
hypo- (hyp-), gr. predl.: pod, znizenie, napr. hypoglossus podjazykovy, hypoxia znizeny privod kyslika; syn. infra-, sub; ant. hyper-, epi-
in- (im-, ir-), lat. predl.: 1. v, do, na, napr. injectio injekcia"; syn. en-; ant. e-, ex-, ec-, 2. zapor, napr. immaturiuis nezrelost; syn; a-
Infra-, lat. predl.: pod (nizsie), napr. infraarticularis podklbovy, infrascapuldris podlopatkovy; syn. hypo-, sub-; ant. super-
inter-, lat. predl.: medzi, napr. interdentiilis medzizubny, intermittens prerusovany, striedavy; syn. dia-
intra-, lat. predl., intro-, lat. prisl.: vmitri, dovnutra, napr. intravenosus vmitrozilovy introitus vchod; syn. endo-, ant. extrii-, ecto-
iuxta-, lat. predl. ~ pri, napr. iuxtdarticularis priklbovy; syn. ad-, para-
h k 17 . ,
kata-, cata-, gr. predl.: zhora nadol, napr. catarr us atar ; cataracta SIVY
zakal'"; syn. de-
meta- (met-), gr. predl.: za, po, napr. metacarpus zaprstie, metastasis metastaza'", zavlecenina; syn. post-; retro-; ant. pro-
ob- (oc-, op-), lat. predl.: proti, za, napr. m. opponens protistavac, occlusio uzavretie, zhryz
para- (par-), gr. predl.: 1. pri, vedra, napr. gl. parotis pnusnica; syn. iuxtd-, ad-; 2. na oboch stranach, napr. paraplegia obojstranne ochrnutie; 3. podobnost napr. paratyphus ochorenie podobne na tyfus; 4. odchylka, napr. paraesthesia kvalitativne zmenena citlivost; 5. opak, napr.
hi tik zo
n. parasympat lCUS parasympa I us
16 z lat. iniccre vkladat, vhadzovat
17 gr. kata-rrhos stekanie dole; podfa antickej predstavy vznikali niektore choroby tak, ze z hlavy stekal hlien do niektorych castf tela a vyvolal chorobu
18 gr. kata-rrhegnymi stekat dole; podl'a povodnej antickej predstavy vznika sivy zakal tak, ze siva tekutina steka do oka; termin pochadza zo Salernskej skoly
19 gr. metastasis presadenie, putovanie
20 cast' vcgetanvneho nervoveho systemu , ktora ma opacny ucinok ako sympathicus
61
per-, lat. pred!.: 1. cez, pre-, napr. perforans prevrtavajiici; syn. dia-, 2. zvyseny stuperi, napr. pertussis cierny (divy) kasel'; syn. hyper-, superperi-, gr. pred!.: okolo, napr. pericardium osrdcovnfk, periodontitis zapal ozubice; syn. amphi-, circum-
post-, lat. predl.: za, po, napr. postoperdtivus pooperacny, postnatiilis po narodeni; syn. meta-, retro-, ant. ante-, prae-
prae-, pre-, lat. pred!.: pred, vpredu, napr. praevertebralis predstavcovv, praematiirus predcasne zrely; syn. ante-, pro; ant. post-, retro-
pro- lat. pred!., pro- gr. pred!.: pred, dopredu, napr. processus vybezok, prognosis predpoved'; syn. prae-
reO, lat. ,cast.: spat, opat, napr. recurrens navratny, reluxatio opakovane vyklbenie
retro-, lat. prisl.: za, vzadu, napr. retroperitonealis zapobrusnicovv, retroflexio prehnutie dozadu; syn. post-, meta-; ant. ante-, prae-
se-, lat. cast.: od, roz-, napr. secretio vylucovanie, separdtus oddeleny sub- (suc-, suf-, sup-, suo), lat. pred!.: pod, znizeny stuperi, napr. subcutaneus podkozny, suspectus podozrivy; syn. hypo-, infrd-; ant. super-, hyper-
syn- (sym-, sy-), gr. pred!.: s, spolu, napr. symphysis spona lonovych kosti, syndroma syndronr"; syn. con-
trans-, lat. pred!.: cez, pre, napr. transversus priecny, transfusio transfuzia22; syn. dia-, per-
3.1.2. TVORENIE JEDNOSLOVNYCH TERMINOV POMOCOU PRfpON
Pripony, sufixy, sa pripajaju k slovnernu zakladu a podol-me ako predpO.ny modifikuju jeho vyznam. Na rozdiel od predpon, prfpony sa nevyskytuju ako samostatne slova,
V prehfade prfpon uvadzarne len ich zakladne vyznarny a neprihliadame na vsetky vyznamove odtiene pripony.
21 gr. syn-dromos subczny, t. j. syndrom znamena viacere priznaky vyskytujuce sa subdue 22 doslova prelievanie
62
Slovo maze mat aj viacero pnpon, napr. adiposiuis tucnota rna pripony -oslusl a -itas.
Pri styku slovotvorneho zakladu s priponou mozu nastat niekedy hlaskoslovne zmeny, mozne varianty sa uvadzajii pri jednotlivych priponach.
Pri odvodzovanf slov pomocou pripon sa castejsie vyskytuju hybridy, napr. tonsillitis zapal mandli, intracardialis vnutrosrdcovy.
-mentum, i, n., lat.: prostriedok, napr. ligamentum vaz, medicdmentum liek
-tiido, inis, f., lat.: vlastnost, napr. latitudo sirka, amplituda sfrka, vel'kost, objem
-ulus, a, urn, -olus, a, urn, -ellus, a, urn, -iIlus, a, urn, oculus, a, urn, lat.: zdrobnenina (je vzdy takeho rodu ako povodne substantfvum), napr. capitulum hlavicka, alveolus mechurik, lozko, fibrilla vlakenko , cerebellum mozocek , canaliculus kanalik
-alis, e, -aris, e, lat. (prfpona -aris, e sa dava vtedy, ked' v zaklade slova je obsiahnute l, ale pulmonalis, e): vztah, prislusnost, napr. vertebriilis stavcovy, muscularis svalovy
-icus, a, urn, gr.: vztah, pnslusnost, napr. thoriicicus hrudnikovv, caroticus krcnicovy
-inus, a, urn, lat.: vztah, prfslusnost, napr. uterinus maternicovy, palatinus podnebny
-eus, a, urn, lat.: vztah, prislusnost, podobnosf', napr. cartilagineus chrupkovy, pharyngeus hltanovy
-aceus, a, urn, -aneus, a, urn, rozsirena forma sufixu -eus, napr. membriindceus blanity, cutiineus kozny
-arius, a, urn, lat.: vztah, pnslusnost, podobnost, napr. urinarius mocovy, corondrius vencovity
-osus, a, urn, lat.: vztah, prislusnost, bohaty na nieco , napr. venosus zilovy, adiposus tukovy, tucny
-orius, a, urn, lat.: vztah, prislusnost, funkcia, napr. olfactorius cuchovy, oculomotorius okohybny
-atus, a, urn, lat.: zaopatreny niecirn, podobnost, napr. dentatus zubaty, arcuatus oblukovitv
-bilis, e, lat.: moznost, napr. inoperabilis neoperovatel'nv, solubilis rozpustny
64
-ilis, e, -ilis, e, lat.: moznost, vekova alebo pohlavna vlastnost, napr. fra-
gilis krehky, senilis starecky _ ,
-oideus, a, urn, gr.: podobnost, napr. thyreotdeus stitny, sfJ,IOldeu~ nasad~ covity. V klinickej terrninologii sa tato pnpona pouzlva v. povod~eJ podobe -oides, es, napr. rheumatoides, es p~d?bny ~eu~ahzm~. N!ektore adjektiva s touto prfponou sa substantivizovali, pnpona Je. -oid, is, m. a rna tiez vyznam podobnost, napr. typhoid, is, m. ochoreme podobne na tyfus.
POSLOVENCOVANIE LATINSKYCH A GRECKYCH PRtpON
Pri poslovencovanf sa medzinarod.ne lekar.s~~v:~rminy pri,sp6~obuj~ slovencine foneticky, graficky a gramaticky. NaJva~sl~ ,zmeny s.u prave P:l poslovencovani pripon. Pripony, ktore sa poslovencuju bez znuen, neuvadzame, napr. allergia alergia.
subst. + sloveso: lac + ferre -lactifer mliekovodny, ctsl. + subst.: tres + caput - triceps trojhlavy,
Existuju aj mnohe slova, ktore maju niekolko zloziek, najrna grectina je schopna tvorit dlhe kompozita, napr.
cheilognathopalatoschisis razstep hornej pery, celuste a podnebia, choledochoenteroanastomosis chirurgicke spojenie zlcovodu a tenkeho
creva,
Po s led n a z I 0 z k a kompozita je r 0 z hod u j u c a pre jeho gramaticke zaradenie, t. j. ci je termin substantivum alebo adjektivum a do ktorej deklinacie patrf , ale najma urcuje jeho zakladny vyznarn (zakladne slovo), kym predchadzajuce slovo, resp. slova blizsie urcuju jeho vyznarn (urcujuce slovo).
Spojovacia samohlaska
Jednotlive slovne zaklady sa spajaju do kompozita pomocou spojovacej sarnohlasky. Najcastejsie to byva spojovacia samohlaska -0-, napr.:
Ked' sa druha zlozka kompozita zactna na samohlasku alebo prva sa konei na samohlasku, spojovacia samohlaska sa nedava, napr.:
neur-algia bolest nervu, poly-neuritis zapal mnohych nervov.
V niektorych pripadoch sa vyskytuje spojovacia samohlaska -i-, a to,
1. ked' je druhou zlozkou -formis, e, napr. [alc-i-formis kosakovity;
2. ked' je druha zlozka odvodena od slovies, napr. oss-i-ficatio kostnatenie, lact-i-fer mliekovodny;
3. ked' je prva zlozka cfslovka, napr. mult-i-celluliiris rnnohobunkovy. Tieto kompozita su povodne latinske kompozita.
Hybridy
Kornpozita, ktore sa skladaju z jednej latinskej a jednej grecke] zlozky, sa nazyvaju hybridy, napr.: pseudo-tumor nepravy nador, cancero-phobia chorobny strach z rakoviny.
Z lingvistickeho hl'adiska sa tieto vyrazy pokladali za nespravne a dlho sa proti nim viedol boj. Kedze sa im vsak v lekarskej terminol6gii nemozno vyhnut, v sucasnosti sa pokladaju grecke a latinske zlozky za jednotny jazykovy material a na zaklade toho sa hybridy v odovodnenych pnpadoch neodmietajri.
Slovotvorne modely
Dlhorocnym vyvojom sa na zaklade anal6gie s nejakym termfnom alebo skupinou terminov v lekarskej terminol6gii utvorili mnohe slovotvorne modely, ktore sluzili a doteraz shizia pri tvoreni celej skupiny odvodenych alebo zlozenych slov, napr. terminy so zlozkou -phobia, -scopia, -pathia, prfpony [tis, -oma.
Samostatnost', viazanost' a frekvencia zloziek
Niektore zlozky sa vyskytujti aj samostatne, napr. phobia, ale vacsina z nich (platf to najma 0 greckych zlozkach) sa v Iekarskej terminol6gii ne-
67
pouziva samostatne, ale vzdy viazane v zlozenych alebo odvodenych slovach.
Jednotlive zlozky maju najcastejsie jeden vyznam, ktory sa ustalil vyvojom mediciny a jej terminologie; zriedkavejsie rnajii i viae vyznamov.
Zlozky mozu mat aj rozlicny stuperi frekveneie a rozlicne miesto vyskytu. Niektore zlozky sa vyskytujii len na zaciatku slova, t. j. ako prva zlozka, napr. pseudo-o-, ine ako druha, resp. posledna zlozka, napr. -penia a daktore v oboeh poziciach, napr. iir-o-graph-ia, an-ur-ia.
3.1.3.1. PREHJ3AD NAJCASTEJstCH TERMtNOV A ZLOZIEK TERMiNOV
A
abdomen, v zloz. adomin-o- brueho (Iat. abdomen, in is, n. brueho), abdominalis, e brusny; syn. lapar-o-, coeli-o-, venter, tris, m.
acidum, v zloz. acid-o- kyselina, kyslost (lat. acidum, I, n. kyselina), subaciditas znizena kyslost
aer-o- na kraji (gr. akros hrot, kraj), acromegalia zvacsovanie okrajovych castt tela
actin-o- ziarenie (gr. aktis, aktinos hie), actinotherapia liecenie ziarenim; syn. radius, if, m. 1.
-aciisis, -aciisia slueh (gr. akusis pocutie), hypacusis hypakuzia, nedoslychavost
aden-o- .lfaza (gr. aden zl'aza), adenoma nezhubny nador z epitelu zliaz; syn. glandula, ae, f
adeps, v zloz. adip-o- tuk (1 at. adeps, ipis, m. tuk) , adiposiuis tucnota; syn. lip-o-, steat-o-
-aemia vyskyt nejakej latky v krvi, ehoroba krvi (gr. haima krv), anaemia malokrvnost; syn. haem(at)-o-, sanguis, inis, m. ,
aer-o- vzdueh, plyn (gr. aer vzduch), aerophagia prehltanie vzduchu; syn.
pneum( at)-o- '
-aesthesia pocitovanie (gr. aisthesis pocitovanie), anaesthesia znecitlivenie
-agogus, a, um veduci, vyvolavajiici, produkujuci (gr. agogos veduci), (re-
media) cholagoga lieky podporujuce vylucovanie .lIce; syn. -fer(us}, a, um
amb/i/- obojstranny, dvojnasobny (lat. ambo obidvaja) , ambidextria obojstranna pravorukost; syn. amphi-
amygdala, v zloz. amygdal-e- mandla (gr. amygdale mandfa), amygdalitis zapal mandh; syn. tonsilla, ae, f.
amyl-o- skrob (gr. amylon skrobova muka), amyloidosis ukladanie amyloidu do tkaniv (nazov amyloid zaviedol roku 1853 R. Virchow, pretoze tato latka sa sprava pri farbeni ako skrob)
anastomosis spojenie dvoch dutych organov (gr. anastomosis vyristenie), enteroanastomosis chirurgicke spojenie dvoch usekov jedneho creva ancyl-o-, ankyl-o- zakrivenie (gr. ankylos krivy), ancylosis stuhnutie klbu andr-o-, -andria muz (gr. aner, andros muz) , androgenes vyvolavajuci muz-
ske pohlavne znaky, syn. masculinus, a, um; virilis, e
angi-e- cieva (gr. angeion eieva), angiopathia oehorenie ciev; syn. vas, is, n. angulus uhol, kutik (lat. angulus, i, m. uhol), multangulus mnohouhlovy anthrop-o-, -anthropia clovek (gr. anthr6pos clovek), anthropozoonosis
choroba prenosna zo zvierata na cloveka
anus, v zloz. an-o- analny otvor (lat. anus, i, m. huh, zadny otvor), iinorectdlis analnokonecntkovy
apex, v zloz. apic-o- hrot (lat. apex, icis, m. hrot), apicoposterior hrotom vzadu
arachn-o- pavuk, pavucnica, v zloz. arachn/oid/e/-o- paviicnica (gr. arachne pavuk), arachnloidlitis zapal pavucnice
arteria, v zloz. arteri-o- tepna (gr. arteria priedusnica, tepna), arteriosclerosis tvrdnutie tepien
arthr-o- klb (gr. arthron kfb), arthritis zapal kfbu
-ascos, -askos brusna dutina (gr. askos kozeny mech) , cholaskos .lIe v brusnej dutine; syn. abdomen, inis, n.; venter, tris, m.; lapar-o-, coeli-o-asthenia, asthen-o- slabosf (gr. asthenes slaby, bezmocny), psychasthenia neur6za prejavujiica sa nedoverou v seba
aut-o- sam (gr. autos sam), autointoxicdtio samootrava
69
B
balan-o- zalud' (gr. balanos zalud), balanitis zapal zalud'a
bi/nf- dva (lat. bis dva razy, blnf po dvoch), bisexualitas dvojpohlavnost; syn di-
bil-l- zle (1at. bilis, is, f. zle), bilifer zlcovodny; syn. chollel-
bi-o-, -biosls zivot (gr. bios zivot), biopsia vysetrenie vzorky tkaniva zobrateho zo ziveho tkaniva, symbiosis spoluzitie; syn. vita, ae, f.
blast-o- zarodok, skore embryonalne stadium (gr. blastos vyhonok), blastoma nador
blephar-o-, -blepharia mihalnica (gr. blefaron mihalnica), blepharospasmus krc mihalnfc, ablepharia chybanie mihalnfc; syn. palpebra, ae, f. brady- pomaly (gr. bradys pornaly), bradypnoe spornalene dychanie; ant. tachy-
brachium, v zloz. brachi-o- rameno (gr. brachi6n rameno), brachialgia bolesti v ramene; syn. humerus, i, m.
brachy- kratky (gr. brachys kratky), brachydactylia velrni kratke prsty; ant. dolich-o-; syn. brevis, e
bronchus, v zloz. bronch-o-, bronch-i- prieduska (gr. bronchos prieduska), bronchitis zapal priedusiek
-bulia vola (gr. bule vola), abulia strata vole
c
caecum, v zloz. caec-o- slepe crevo (Iat. caecus, a, um slepy), caecotomia otvorenie slepeho creva; syn. typhl-o-
calcium, v zloz. calc-i- vapnik (Jat. calx, cis, f. vapenec), calcificatio vapenatenie
cancer, v zloz. canc/e/r-o- rakovina (lat. cancer, cancri, m. rak , rakovina), praecancerosis predrakovinovy stav; syn. carcin-o-
caput, v zloz. capit-o-, cipit-o- hlava (lat. caput, itis, n. hiava), decapiuuio oddelenie hlavy od tela (mrtveho plodu); syn. cephal-o-
carcin-o- rakovina (gr. karkinos rak, rakovina), carcinogenes vyvolavajuci rakovinu; syn. cancer, cri, m.
cardi-o-, -cardia 1. srdce, 2. otvor zaludka (gr. kardia srdce , otvor zaludka), cardiomyopathia choroba srdcovej svaloviny, stenocardia zvierava bolest srdca, cardiospasm us krc vchodu zaludka
cary-o-, kary-o- bunkove jadro (gr. karyon orech, jadro), caryolysis rozpad bunkoveho jadra; syn. nucleus, L, m.
70
-cele prietrz, vystupenie vnutornych organov, ich casti alebo tekutiny (gr. kele prietrz), hydrocele hydrokela, vodna prietrz; syn. hernia, ae, f. cerebrum, v zloz. cerebr-o- mozog (iat. cerebrum, i, n. mozog), cerebrospinalis mozgovomiechovy; syn. encephalon, i, n.
cephal-o-, -cephalia hlava (gr. kefale hlava), microcephalia podmerna hi ava; syn. caput, is, n.; cf. encephalon, i, n.
cervix, v zloz. cervic-o- krk, krcok (lat. cervix, icis, f. krk), cervicothora-
ciilis krcnohrudnfkovy, cervicitis zapal krcka maternice; syn. trachel-o-cidus, a, urn niciaci (Iat. caedere zabfjat), bactericidus niciaci bakterie cleid-o- klucna kost (gr. kleis, kleidos kluc), cleidofacialis khicnotvarovy -cnemia, -cnemius, a, urn pistala (gr. kneme pfStala),platycnemia "sabfovi-
ta" ptstala
coagul-o- zrazanie krvi (lat. coagulate zrazat), coiigulopathia porucha zrazania krvi
coccyx, v zloz. coccyg/e/-o- kostrc (gr. kokkyx, kokkygos kukucka), coccygodynia bolest v oblasti kostrce
coeli-o- brusna dutina (gr. koilia brusna dutina), coeliacus brusny; syn. abdomen, inis, n.; venter, tris, m.; lapar-o-, -askos
colon, v zloz. col-o- hrube creve (gr. kolon crevo), megacolon rozsfrenie hrubeho creva; cf. enter-o-, intestinum, i, n.
colp-o- posva (gr. kolpos prsia, zatoka, posva), colposcopia vysetrenie posvy zrakom; syn. vagina, ae, f.
copr-o- vykal (gr. kopros vykal), coprolithos crevny kameii: syn. faeces,
ium, f. •
costa, v zloz. cost-o- rebro (lat. costa, ae, f. rebro, bok), costalis rebrovy coxa, v zloz. cox-o- bedro (Iat. coxa, ae, [. bedro), coxitis zapal bedra; syn. ischi-o-
cranium, v zloz. crani-o- !ebka (gr. kranion lebka), craniostenosis zuzenie Iebky
-crinus, a, urn, -crinia vylucovanie, vylucovaci (gr. krinein vylucovat), endocrinus s vmitornym vylucovanim, dyscrinia porucha vylucovania zlazy s vmitornou sekreciou
cyan-o- modry (gr. kyaneos tmavomodry), cyanosis sinavost
cycl-o- 1. kruh , oknihly, cyklicky sa opakujuci, 2. vraskovec (gr. kyklos kruh), cyclocephalia oknihla hlava, cyclitis zapal vraskovca
cystis, v zloz. cyst-o- 1. mechur, mocovy mechur, 2. cysta, patologicka dutina (gr. kystis vacok, mechur), urocystitis zapal mocoveho mechura, cystadenoma nador z epitelu zliaz s cystami; syn. k 1. vesica, ae, f. cyt-o-, -cytus bunka (gr. kytos dutina, bunka), leucocytus biela krvinka
71
D
dacry-o- slza (gr. dakryon slza), dacryocystitis zapal slznika
dactyl-o- prst (gr. daktylos prst), brachydactylia velrni kratke prsty; syn. digitus, i, m.
dens, v zloz. dent-o- zub (lat. dens, dentis, m. zub), deruiculus zubok; syn. odont-o-
derm/at/-e-, -dermia koza (gr. derma, dermatos koza), dermatitis zapal koze
desm-o- vaz (gr. desmos povraz, zvazok), syndesmosis vazivove spojenie deuter-o- druhy, nasledujuci (gr. deuteros druhy) , deuteropathicus tykajiici sa choroby, ktora sa viaze na druhu chorobu; syn. secundus, a, um dexter, tra, trum, v zloz. dextr-o- pravy (lat. dexter, tra, trum pravy), dextrocardia ulozenie srdca vpravo; ant. sinister, tra, trum
di- dva (gr. dyo dva), diplegia obojstranne ochrnutie; syn. bilnl-
didym- sernennfk (gr. didymos dvojity, dvojcata), epididymis nadsemennik; syn. orchildl-o-
digitus, v zloz. digit-o- prst (lat. digitus, i, m. prst) , digitatus prstovity; syn. dactyl-o-
echo- ozvena, opakovanie, napodobiiovanie (gr. echo t6n, zvuk, ozvena), echolalia opakovanie pocutych slov
electr-o- elektricky pnid (gr. elektron kov zmiesany zo zlata a striebra, jantar), electrolysis rozklad elektrickym prudom
/-/emesis vracanie, davenie (gr. emesis vracanie, davenie), haematemesis vracanie, davenie krvi
encephalon, v zloz. encephal-o- mozog (gr. enkefalos mozog), encephalomalacia zmaknutie mozgu; syn. cerebrum, i, n., ct. cephal-oenter-o-, -enteria tenke crevo (gr. enteron crevo), dysenteria dyzenteria, cervienka; cf. colon, i, n., intestinum, i, n.
enthes-o- upon (gr. enthesis vlozenie), enthesopathia ochorenie uponu epiplo-o- predstierka (gr. epiploon siet okolo vnutomostf), epiploitis zapal predstierky; syn. omentum, i, n.
erythr-o- cerveny (gr. erythros cerveny), erythrocytus cervena krvinka
F
facies, v zloz. faci-o- 1. plocha, 2. tvar (lat. facies, ei, f. plocha, tvar) , superficialis povrchovy,facia/is tvarovy; syn. k 2. prosop-o-
faeces, v zloz. faec- vykaly (lat. faeces, ium, f. vykaly), dejaecatio vyprazdriovanie crevneho obsahu; syn. copr-o-
fascia, v zloz. fasci-o- pokryvka (lat. fascia, ae.]. pokryvka, obviiz),fasciftis . zapal svalovej pokryvky
febris, v zloz. febr-i- honicka (lat. febris, is.]. horucka) .febrilis horuckovy; syn. pyrletl-o-
femina, v zloz. femin-o- zen a (lat. [emina, ae, f. zena), [eminisatio vyvin, vyskyt zenskych pohlavnych znakov u muza; syn. gynlaecl-o-
femur, v zloz. femor-o- stehnova kosi (lat. femur, oris, n. stehno) .femoralis stehnovy; syn. mer-o-
-fer/us/, a, urn veduci, nesuci (lat. ferre viest, niest), sudorifer potny; syn.
-agogus, a, um
fetus, v zloz. fet-o- plod, zarodok (lat. fetus, us, m. plod, zarodok), [etopathia ochorenie plodu
libra, v zloz, fibr-o- vlakno, vazivove tkanivo (lat. fibra, ae, f. vlakno , nitka), fibroma nador z vazivoveho tkaniva; syn. in-o-
-ficatio tvorba, premena na niece (lat. facere robit) , ossificatio kostnatenie; syn. -plasia, -poiesis
73
-formis, e v tvare, -ity (lat. forma, ae, f tvar, podoba), falciformis kosakovity; syn. morph-o-
fungus, v zloz, fung-i- huba (lat. fungus, i, m. huba),fungicidus (latka) proti hubovym chorobarn; syn. myc-o-
G
galact-o- mlieko (gr. gala, galaktos mlieko), galactorrhoea spontanne vylucovanie mlieka mimo dojcenia; syn. lac, lactis, n.
gam/et/-o- rozmnozovanie , pohlavna bunka (gr. gamos manzelstvo, gametes manzel), gametogenesis vznik pohlavnych buniek
ganglion, v zloz. gangli-o- ganglion, nervovy uzol (gr. ganglion tvrdy nador, nervovy uzol), ganglionitis zapal ganglia
gaster, v zloz. gastr-o- zaludok (gr. gaster zahidok), gastrorrhagia krvacanie zo zahidka; syn. ventriculus, i, m.; stomach-o- 1. *
geminus, v zloz. gemin-o- spolu narodeny, dvojnasobny (Iat. geminus, a, um spolu narodeny), trigeminus trojklany
-genes, es 1. zaprtcineny niecim, pochadzajuci z niecoho, povodu, 2. vyvoIavajuci niece (gr. gignomai vznikam), haematogenes krvneho povodu, cancerogenes vyvolavajuci rakovinu
-genesis vyvin, vznik (gr. genesis vznik, narodenie), osteogenesis vyvin kosti geni-o-, -genia brada, sanka (gr. geneion brada), progenia vycnievanie sanky dopredu; syn. mentum, i, n.; mandibula, ae, f
-graphia pisanie, pfsomne zaznamenavanie (gr. grafo piSem), electrocardiographia zaznamenavanie srdeovej cinnosti elektrickym pnidom gyn/aec/-o- zen a (gr. gyne, gynaikos zena), gynaecomastia zvacsenie muzskej prsnikovej zlazy; syn. [emina, ae, f.; nymph-o- 1. *
H
haem/at/-o- krv (gr. haima, haimatos krv), haematoma krvny vyron; syn. -aemia; sanguis, inis, m.
helc-o- vred (gr. helkos vred) , helcogenes pochadzajuci z vredu; syn. ulcus, eris, n.
helminth-o- crevny cerv (gr. helmis, helminthos crevny cerv) , helminthosis oehorenie vyvolane crevnymi cervami; syn. vermis, is, m.
hemer-o- den (gr. hemera den), hemeralopia derma slepota
hemi- poloviea (gr. hemi poloviea), hemicrania bolest poloviee hlavy, migrena; syn. semi-
hepar, v zloz, hepat-o- peceri (gr. hepar, hepatos peceri), hepatitis zapal pecene
hered-o- dedicny (lat. heres, edis, m. dedic), heredodegeneratio dedicna degeneracia
hernia, v zloz. herni-o- prietrz (lat. hernia, ae, f prietrz), hernioenterotomia chirurgicke otvorenie prietrze a tenkeho creva; syn. -cele herpes, v zloz. herp/et-]. herpes, opar (gr. herpes, herpetos "pIaziaei sa" vred koze), herpetiformis podobny herpesu
hom/o/e-o-, homoi-o- podobny (gr. homoios podobny), homoeostasis vyrovnane vrnitorne prostredie tela; ct. hom-o-
humerus, v zloz. humer-o- ramenna kosi (lat. humerus, i, m. rameno), humeroulndris ramenovolaktovy; syn. brachium, ii, n.
hy-o- jazylka (gr. hyoeides ypsilonovity, jazylka ako kosi podobajuca sa na grecke pismeno ypsilon), infriihyoideus podjazylkovy
hydr-o- voda (gr. hyd6r, hydatos voda), hydrothorax vyskyt tekutiny v pohrudnicovej dutine, hrudnikova vodnatielka; syn. aqua, ae, f. hygr-o- vlhkost, tekutina (gr. hygros vlhky, tekuty), hygroscopicus schopny pohlcovaf vlhko zo vzduchu
hymen, v zloz, hymen-o- panenska blana (gr. hymen kozticka, Hymen boh sobasa), hymenalis tykajuci sa panenskej blany
hypn-o- spanok (gr. hypnos spanok), hypnosis hypnoza, spanku podobny stay so zvysenou sugestibilitou
hyster-o- maternica (gr. hystera maternica), hysterectomia chirurgicke odstranenie maternice; syn. metr-o-, uterus, i, m.
cn
cheil-o-, -ch/e/ilia pera (gr. cheilos pera), cheilitis zapal pery, macrocheilia nadmerne pery; syn. labium, if, n.
cheir-o-, chir-o- ruka (gr. cheir ruka), chiragra dna ruky (Iamka, uraticka artritida); syn. manus, us, f.
Jumb-o- driek (lat. lumbus, i, m. bedra), lumbalgia bolesti v drieku Iympha, v zloz. lymph-o- miazga (lat. lympha, ae, f. Cista voda) , lymphadenitis zapal miazgovych uzlin
mandibula, v zloz. mandibul-o- sanka (lat. mandibula, ae, f sanka), mandibuliiris sankovy; syn. geni-o-
masculinus, v zloz. masculin-e- muz, muzsky (lat. masculinus, a, um muzsky), masculinisdtio zjavenie sa muzskych pohlavnych znakov, syn. andr-o-, virilis, e
mast-o-, -mastia prsnik, prsnikova zl'aza (gr. mastos prsnik), mastodynia bolest prsnika; syn. mamma, ae, f; ct. thel-o-
maxilla, v zloz. maxill-o- celust (lat. maxilla, ae, f cel'ust), maxillotomia pretatie cel'uste; syn. gnath-o-
mediastinum, v zloz. mediastin-o- medziplucie (lat. medius, a, um stredny), mediastinitis zapal medziplucia
medulla, v zloz. medull-o- dreri (lat. medulla, ae, f dreri, mozog, miecha), medulloblastoma zhubny nador podobny embryonalnemu tkanivu drene; syn. myel-o-, pulpa, ae, f
mei-o-, mi-o- zmensenie (gr. meioo zmensujem), meiosis, miosis zuzenie (zrenice)
mel-o-, -melia koncatina (gr. melos ud), polymelia nadpocetna koncatina melan-o- tmavy, cierny, vztahujuci sa na pigment melanin (gr. melas, melaina ciemy), melanodermia cierne skvrny na kozi
79
men-o- menstruacia (gr. men mesiac), menorrhagia dlhotrvajuce menstruacne krvacanie
meninx, v zloz. mening-o- mozgova plena (gr. meninx, meninges koza, mozgova plena), meningocele prietrz mozgovych plien
mens, v zloz. ment-o-, -mentia mysef (lat. mens, mentis, [. mysel'), dementia pomatenost; syn. -noia, psych-o-, -phrenia; hom. mentum, i, n. mentum, v zloz. ment-o- brada (lat. mentum, i, n. brada), mentoanterior (plod leziaci) bradou dopredu; syn. geni-o-; hom. mens, mentis, f. mer-o-, -meria cast, ciastocny (gr. meros cast), merocrinus (zl'aza) vylucujuca cast svojej bunkovej hmoty
mer~o- stehno (gr. meros stehno), meralgia bolest prednej strany stehna; syn. femur, oris, n.
mes-o- stredny (gr. mesos stred), mesaortitis zapal strednej vrstvy steny
srdcovnice
meteor-o- meteorologicke javy (gr. meteora javy podnebia a vzduchu), meteoropathologia nauka 0 chorobach vyvolanych meteorologickymi vplyvmi
metr-o-, -metra maternica (gr. metra maternica), metrorrhagia krvacanie z maternice; syn. hyster-o-, uterus, i, m.
-metria meranie (gr. metron miera), haemoglobinmetria stanovenie hemoglobulfnu v krvi
micr-o- maly (gr. mikros maly), microtia mimoriadne mala usnica; ant.
macr-o-
mis-o- nenavist (gr. misos nenavist), misogynia nenavist k zenam -mnesia, mnem-o- parnat (gr. mneme pamat), amnesia strata pamati mon-o- jeden (gr. monos jeden, jednotlivy), monarthritis zapal jedneho
klbu; syn. un us, a, um; ant. multus, a, um; poly-
morph-o-, -morphia tvar, forma (gr. morfe vonkajst zjav, tvar , forma), isomorphia morfologicky rovnaky prejav etiologicky rozdielnych chorob;
syn. -jormis, e .
mucus, v zloz. miic-o- hlien (lat. mucus, i, m. hlien), mucocelehhen v cyste;
syn. myx-o-
multus, v zloz. mult-i- mnoho (lat. multus, a, um mnohy), multipara mnohorodicka; syn. poly-; ant. unus, a, um; d. plur-i
musculus, v zloz. miiscul-o- sval (lat. musculus, i, m. myska , sval) , museulocutaneus svalovokozny; syn. my-lsi- o-lsl-
my-/s/-o-/s/- sval (gr. mys, myos mys, sval), myalgia svalova. bolest, syn. musculus, I, m.
80
myc-o- (paraziticke) huby, pleseri (gr. mykes huba) , mycosis choroba zapricinena parazitickymi hubami; syn. fungus, i, m.
myel-o-, -myelia dreii (gr. myelos dreri), myelopathia ochorenie miechy; syn. medulla, ae, f.; pulpa, ae, f.
myring-o- bubienok (stredov. lat. myringa, ae, f. bubienok), myringectomia chirurgicke vyrezanie bubienka; syn. tympanum, i, n.
myx-o- hlien, hlienovite tkanivo (gr. myxa hlien), myxoma nador z hlienoviteho tkaniva, syn. mucus, I, m.
N
nan-n trpaslici, vefmi maly (gr. minos trpaslik), ndnismus trpaslictvo narc-o- ornamenie, narkotika (gr. narkoo omamujem), narcosis narkoza, bezvedomie
\
nasus, v zloz. nas-o- nos (lat. nasus, i, m. nos), nasophorynx nosohltan; syn. rhin-o-
ne-o- novy, novovytvoreny (gr. neos novy), neoniitus novorodenec necr-o- mrtvy, odumieranie (gr. nekros mftvy), necrophobia chorobny strach pred mftvymi
nephr-o- oblicka (gr. nefros oblicka), nephromegalia zvacsenie oblicky; syn. ren, renis, m.
nervus, v zloz. nerv-o- nerv (lat. nervus, I, m. sval, sl'acha, nerv) , innervdtio inervacia, zasobenie organov nervami; syn. neur-o-
neur-o- nerv, nervovy system (gr. neuron povrazec, slacha, nerv) , neuroma nador z nervoveho tkaniva; syn. nervus, i, m.
nodus, v zloz. nod-o- uzol (lat. nodus, I, m. uzol), nodositds uzlovitost -noia mysel (gr. noos rozum, duch) , paranoia dusevna porucha s tvorbou bludov, syn. mens, mentis, f.; psych-o-, -phrenia
norm-o- normalny (lat. norma, ae, f. uholnica, pravidlo , predpis), normooccliisio normalny zhryz
not-o- chrbat (gr. notos chrbat), notalgia bolesti chrbta; syn. dorsum, i, n. nucleus, v zloz. nucle-o- jadro (1 at. nucleus, I, m. jadro), mononucleosis ochorenie spocivajuce v rozmnozeni jednojadrovych buniek v krvi; syn. cary-o-
nyct-o- noc, tma (gr. nyx, nyktos noc), nyctophobia strach z tmy
81
nymph-o- 1. zena, 2. male pysky ohanbia (gr. nymfe mladucha, mlada vydata zena), nymphomania chorobne zvysena pohlavna ziadostivost zeny; syn. k 1. gynlaecl-o-, [emina, ae, f
o
0-0- vajicko (0 on vajicko), oogenesis vyvin vajicka; syn. ovum, !, n. oculus, v zloz. ocul-o- oko (lat. oculus, i, m. oko), oculomotorius okohybny; syn. ophthalm-o-
odont-o- zub (gr. odus, odontos zub), odontoma nadorovite znetvorenie zuba; syn. dens, dentis, m.
-odynia, odyn-o- bolest (gr. odyne bolest), glossodynia bolesf jazyka; syn.
-algia, -agra
oesophagus, esophagus, v zloz. oesophag-o-, esophag-o- pazerak (gr. oiso]agos pazerak), oesophagoscopia vysetrenie pazeraka zrakorn
olig-o- malo (gr. oligos malo), oligophrenia slabomyselnost, ant. polyom-o- plecovy kfb, lop atka (gr. amos plecia, rameno), omarthrosis degenerativne ochorenie plecoveho klbu
omentum, v zloz. oment-o- predstierka (lat. omentum, i, n. blana, tuk, vmi-
palatum, v zloz, palat-o- podnebie (lat. palatum, i, n, podnebie), palatoglossus podnebnojazykovy; syn. uran-o-
palpebra, v zloz. palpebr-o- mihalnica (lat. palpebra, ae, f mihalnica), palpebroruisalis mihalnicovonosovy; syn. blephar-o-
pan/tz-o- vsetok, kazdy (gr. pas, pantos vsetok), piinphlebitis zapal vsetkych vrstiev zilovej steny
pancreas, v zloz. pancreat-o- podzaludkova zl'aza (gr. pankreas, pankreatos podzaludkova zl'aza, z gr. pas, pantos vsetok a kreas maso), pdncreatitis zapal podzaludkovej zfazy
papilla, v zloz. papill-o- bradavka (lat. papilla, ae, f bradavka, prsnik), papilloma epitelovy nador so stavbou podobnou papilarn; cf. thel-o-para rodicka (lat. parere rodit), multipara mnohorodicka
83
-paresis Iahke ochrnutie (gr. paresis ochabnutie), hemiparesis I'ah ke ochrnutie jednej polovice tela; syn. -plegia
pectus, v zloz. pector-o- hrud' (lat. pectus, oris, n. hrud', prsia), expectorans liek na vykaslavanie, cf. sternum, i, n.; thorax, acis, m.
pediculus, v zloz. pedicul-o- vos (lat. pediculus, i, m. vos), pediculosis zavsivenie
pelvis, v zloz. pelv/e/-o-, pelv/i/-o- panva (lat. pelvis, is, I panva), pelveoperitonitis zapal panvovej podbrusnice; cf. pyel-o-
-penia nedostatok (gr. penia chudoba), leucopenia nedostatok bielych krviniek
-pepsia travenie (gr. pepsis varenie, travenie), dyspepsia porucha travenia perin/a/eum, v zloz. perin/a/e-o- hradza (gr. perineos priestor medzi analnym otvorom a korenorn muzskeho pohlavneho udu) , perineorrhaphia zositie hradze
peritoneum, v zloz. peritone-o- pobrusnica (gr. peritonaion nap ate okolo), peritonitis zapal pobrusnice
petr-o- 1. skala, 2. skalna cast spankovej kosti (gr. petra skala), petrificatio prernena tkaniva na karneri, petrooccipitalis skalnozahlavny, syn. k 1. lith-o-
phac-o- sosovka (gr. fakos sosovica), phacosclerosis skleroza sosovky; syn. lens, lentis, f.
-phagia, phag-o- 1. hltanie, 2. pohlcovanie, nicenie (gr. fagein jest', hIt at) , aerophagia prehltanie vzduchu, phagocytosis fagocytoza, schopnost buniek pohlcovat cudzie telieska v organizme
phall-o- pohlavny lid (gr. [allos pohlavny ud), phalloplastica chirurgicka rekonstrukcia pohlavneho udu
phalanx, v zloz. phalang-o- clanok prsta (gr. falanx, [alangos vojenske zoradenie, clanok prsta), phalangeus clankovy
pharmac-o- liek (gr. farmakon liek) , pharmacotherapia liecenie liekrni pharynx, v zloz. pharyng-o- hltan (gr. farynx, [aryngos hltan) , pharyngitis zapal hltana
-ph asia rec (gr. [asis rec, vyjadrenie), aphasia porucha reci; syn. -arthria,
-lalia, -phrasia, log-o- 2. *
phil-o-, -philus, -phiIia naklonnost, nachylnost na daco (gr. filoo mam rad), basophilus farbiaci sa zasadityrni farbami, nachylny na zasadite reakcie
84
phleb-o- zila (gr. j7eps, flebos zila), phlebectasis rozsfrenie zil; syn. vena, ae, f.
-phobia chorobny strach (gr. fobos strach), claustrophobia strach zo zatvorenej miestnosti (priestoru)
phon-o-, -phonia zvuk, hlas (gr. fane zvuk, ton, hIas), rhinophonia fufnaYost
phot-o- svetlo (gr. [os, [otos svetlo), photophobia svetloplachost
pleura, v zloz. pleur-o- pohrudnica (gr. pleura strana tela, rebra), pleurodynia pichanie, klanie v hrudniku
plur-i- viae, viacnasobny (Jat. plus, pluris viae) , plurigravida zen a viae raz tarchava; syn. ple/i/o-; ant. anus, una, unum; cf. multus, a, um pneum/at/-o- vzduch, dychanie (gr. pneuma, pneumatos dych, vzduch), pneumothorax vzduch v hrudnfkovej dutine, cf. -pnoe
85
pneum/on/so- pluca (gr. pneumon pluca), pneumonia zapal phic; syn. pulmo, onis, m.
-pnoe dychanie (gr. pnoia dychanie), dyspnoe dychavica; d. pneumlatl-opod-o- noha (gr. pus, podos noha) , podagra dna vel'keho palca (lamka, uraticka artritida); syn. pes, pedis, m.
-poiesis tvorba (gr. poiesis cinnost, tvorba), haematopoiesis krvotvorba; syn. -ficaiio, -plasia
poikil-o- pestry (gr. poikilos pestry), poikilodermia nepravidelne hyperpigmentacie a hypopigmentacie koze
poli-o- siva hmota (gr. polios sivy), poliomyelitis zapal sivej mieehovej hmoty
poly- mnoho (gr. polys mnoho, caste), polymyalgia bolesti v mnohych svaloch; syn. multus, a, um,· ant. mon-o-; ef. plur-i-
posth-o- predkozka (gr. posthe pohlavny tid, predkozka), posthitis zapal predkozky
-praxia cinnost (gr. praxis cinnost}, apraxia neschopnost konat ucelne pohyby
presby-o- starecky (gr. presbys stary), presbyopia stare eke videnie; syn. gerlontl-o-
primus, a, urn, v zloz. prim-i- prvy (1at. primus, a, um prvy), primipara prvorodicka; syn. prot-o-
-privus, a, urn bez, prejavujuci sa po odstranenf (lat. privus, a, um jednotlivy, osobitny, bez niecoho), striimiprivus prejavujuci sa po odstraneni strumy, zbaveny strumy
proct-o- konecnik (gr. proktos zadok, konecnfk), proctocolitis zapal konecnika a hrubeho creva; syn. rectum, i, n.
prosop-o- tvar (gr. prosopon tvar) , prosopoplegia ochrnutie tvare; syn. facies, ei, [. 2. *
prostata, v zloz. prostat-o- predstojnica (gr. prostates ten, kto stoji vpredu), prostatismus oehorenie predstojniee
prot-o- prvy (gr. protos prvy) , proto diastole zaciatok diastoly; syn. primus, a, um
pseud-o- nepravy (gr. pseudes klamlivy, nepravy), pseudo icterus neprava zltacka
-ptosis (aj ptosis, is, n pokles (gr. ptosis padanie, pad), hepatoptosis pokles
pecene
86
ptyal-o- slina (gr. ptyalon slina) , ptyalismus zvysene slinenie; syn. sial-o-, saliva, ae, f.
pubes, v zloz. pub/e/-o- ohanbie, lonova kosi (lat. pubes, is, f. chlpy, lono, pohlavie), piibeotomia prerezanie lonovej kosti; d. vulva, ae, f. pulmo, v zloz. pulm/on/-o- pluca (lat. pulmo, onis, m. pluca), pulmonalis pl'ucny; syn. pneumlonl-o- .
pulpa, v zloz. pulp-o- dreii (lat. pulpa, ae, f. dreri), pulpitis zapal drene; syn. myel-o-, medulla, ae, f.
pupilla, v zloz. piipill-o- zrenica (lat. pupilla, ae, f. nedospele dievca, sirota, zreniea), ptipillotonia tonicke rozsirenie i zaoknihlenie zrenice
py-o- hnis (gr. pyon hnis), pyodermia hnisava kozna choroba
pycn-o- husty, casty (gr. pyknos husty, casty), pycnosis zvrastenie bunkoveho jadra
pyel-o- oblickova panvicka (gr. pyelos koryto, panva), pyelonephritis zapal oblickovej panvicky a oblicky; d. pelvis, is, f.
pylorus, v zloz. pylor-o- vratnik (gr. pyloros vratnik) , pylorostenosis znzenie vratnika
pyr-o- oheii (gr. pyr oheri), pyromania podpal'acstvo
pyr/et/-o- horucka (gr. pyretos horucka), antipyretica lieky proti horucke; syn. febris, is, [.
Q
quadr-i- styri (lat. quattuor styri}, quadriceps stvorhlavy; syn. tetraquintus, v zloz. quint-l- pat (lat. quintus, a, um piaty), quintigravida zena piaty raz tarchava
R
radius, v zloz. radi-o- 1. ziarenie, 2. vretenna kost (lat. radius, ii, n. luc), radiodermatitis zapal koze vyvolany rontgenovym ziarenim, radiocarpeus vretenozapastny; syn. k 1. actin-o-
radix, v zloz. riidic/ull-o- koren nervu (lat. radix, icis, f koren), radiculotomia pretatie koreiia miechoveho nervu; syn. rhiz-o-
rectum, v zloz. rect-o- konecnik (lat. rectus, a, um priamy, intestinum rectum "priame creve", konecnfk), rectoscopia vysetrenie konecmka zrakom; syn. proct-o-
87
ren, v zloz. ren-o- oblicka (lat. ren, is, m. oblicka), renographic rontgenologicke znazornenie oblicky; syn. nephr-o-
reticul-o- retikuloendotelove tkanivo (Iat. reticulum, i, n. sietka), reticulosis oehorenie retikulovych buniek
retina, v zloz. retin-o- sietniea (Iat. retina, ae, f sietniea), retinopathia nezapalove oehorenie sietniee
-rrhagia krvacanie (gr. rhegnymi trhat), gastrorrhagia krvacanie zo zaludka r/h/achi-o- ehrbtiea, miecha (gr. rhachis chrbat), rachitis rachitida, avitaminoza D
-rrhaphia chirurgicke zositie (gr. rhafe sev), blepharorrhaphia zositie strbiny rnihalnic
rheum/at/-o- reumatizmus (gr. rheumatismos tecenie), rheumatoid oehorenie podobne reumatizmu
rhin-o- nos (gr. rhis, r/tfnos nos), rhinitis zapal nosovej slizniee; syn. nasus, i, m.
rhiz-o- koreii (gr. rhiza koreri), rhizotomia pretatie korena rniechoveho nervu; syn. radix, icis, f
-rhoe, -rhoea vytok (gr. rhein tied), diarrhoea hnacka
-rrhytmia pravidelnost, rytmus srdeovej cinnosti (gr. rhytmos rytmus), ar-
rhytmia nepravidelna srdcova cinnost
s
saccharum, v zloz. sacchar-o- eukor (gr. sakcharon cukor), saccharosis repny cukor; syn. glyc-o-
sacrum (os), v zloz. sacr-o- krizova kosf (Iat. sacer, era, crum svaty, os sacrum krizova kosi), sacrodynia bolest v oblasti krfzov
saliva, v zloz. saliv-o- slina (lat. saliva, ae, I. slina), insaliviito naslinenie; syn. ptyal-o-, sial-o-
salping-o- 1. vajickovod, 2. sluchova trubiea (gr. salpinx, salpinges truba, trubiea), salpingitis zapal vajickovodu, salpingopharyngeus trubieovohltanovy; syn. k 1. aj 2. tuba, ae, f 1. a 2., syn. k 2. syring-e- 1. * sanguis, v zloz. sanguin-o- krv (lat. sanguis, inis, m. krv), sanguinolentus _ krvavy, obsahujuci krv; syn. haemlat/-o-, -aemia
scler-o- tvrdy (gr. skleros suchy, tvrdy), sclerosis stvrdnutie organu, tkaniva -scopia vysetrenie zrakom (gr. skopein pozerat), endoscopia vysetrenie dutych organov a dutin tela zrakom
88
scrotum, v zloz. scrot-o- miesok (lat. scrotum, i, n. miesok). scrotalis mieskovy
sebum, v zloz. seb-o- maz (lat. sebum, i, n. loj, tuk), seborrhoea mazotok secundus, a, urn, v zloz. secund-i- druhy (lat. secundus, a, um druhy), secundigravida zena druhy raz tarchava; syn. deuter-o-
semi- poloviea (lat. semis polovica), semicanalis polokanal; syn. hemisemen, v zloz. semin-i- semeno (iat. semen, inis, n. semeno), seminoma nador semennika; syn. spermat-o-
-sepsis, sept/lc/-o- sepsa (gr. sepsis hnitie), asepsis zbavenie choroboplodnych zarodkov
ser-o- 1. tekutina, serum, 2. mokvavka, tunica serosa (lat. serum, i, n. srvatka), serologia nauka 0 latkach v krvnom sere, serositis zapal mokvaveho obalu
sial-o- slina (gr. sialon slina), sialoadenitis zapal slinnej zlazy; syn. ptyal-o-, saliva, ae, f.
sider-o- zelezo (gr. sideros zelezo), sideropenia nedostatok zeleza v krvi -sigma-, sigmo/id/-o- 1. pismeno s, 2. esovita cast hrubeho creva (gr. sigma s), sigmatismus chybne vyslovovanie hlasky s, sigmoiditis zapal esovi-
tej casti hrubeho creva _
sinister, tra, trum, v zloz. sinistr-o- Iavy (lat. sinister, tra, trum Iavy), sinistropositio ulozenie organu vl'avo; ant. dexter, tra, trum
somat-o-, -somia tela (gr. soma, somatos telo) , somatogenes telesneho povodu, macrosomia nadrnerny vzrast
somnum, v zloz. somn-i- spanok (lat. somnum, i, n. spanok), somnifer uspavajuci; syn. hypn-o-
spasmus, v zloz. spasm-o-, -spasmus kic (gr. spasmos kfc}, spasmophilia sklon ku krcorn
spermat-o-, spermi-o semeno (gr. sperma, spermatos semeno), spermato. cystitis zapal sernennych vackov, spermiogenesis vyvin sperrnif; syn. semen, inis, n.
sphaer-o- gufa, gulovity (gr. sfaira gula), sphaerophacia gulovite vyklenu-
tie ocnej sosovky
sphen-o- klin, klinovity (gr. sfen klin) , sphenocephalic klinovita hlava sphygm-o- pulz (gr. sfygmos pulz) , sphygmogramma zaznam pulzu splanchn-o- vnutornosti (gr. splanchnon vmitornosti), splanchnomegalia
zvacsenie vnutornosti ; syn. viscera, um, n.
splen-o- slezina (gr. splen slezina), splenitis zapal sleziny; syn. lien, is, m.
89
spondyl-o- stavec (gr. spondylos stavec), spondylarthrosis degenerativne ochorenie stavcovych klbov; syn. vertebra, ae, f
staphyl-o- 1. capfk, 2. stafylokoky (gr. stafyle hrozno), staphylorrhaphia zositie capika, staphylogenes vyvolany stafylokokmi; syn. k 1. uvula, ae, f
-stasis, stas-o- statie, zastavenie, hromadenie (gr. stasis static), venostasis hromadenie krvi v zilach, stasophobia chorobny strach sa postavit steat-o- tuk (gr. stear, steatos tuk, maz), steatorrhoea tukova stolica; syn. adeps, ipis, m.; lip-o-
stere-o- priestorovy, trojrozmerny (gr. stereos tuhy, tvrdy, telesny), stereoagnosia neschopnost pohmatom spoznat predmet
sternum, v zloz. stern-o- mostlk (gr. sternon hrud) , sternalgia bolest v oblasti mostika; ct. thorax, dcis, m.; pectus, oris, n.
stomach-o- zaludok (gr. stomach os otvor, hltan, zaludok), remedia stomachica lieky podporujuce chut a travenie; syn. ventriculus, I, m. 1.; gaster, tris, f
stomat-o- usta (gr. stoma, stomatos usta), stomatitis zapal ustnej sliznice; syn. 6.1', oris, n.
-stomia chirurgicke vyustenie von alebo do ineho duteho organu (gr. stoma, stomatos usta), tracheostomia vyustenie priedusnice navonok strept-o- tykajuci sa streptokokov (gr. streptos kruteny, zapleteny, retaz) , streptodermia ochorenie koze vyvolane streptokokmi
struma, v zloz. strum-i- struma, zvacsena stitna zl'aza (lat. struma, ae, f. navrete zl'azy, tucny krk), strumigenes vyvolavajuci strumu styloideus, v zloz. styl/oid/e/-o- nasadcovity vybezok (gr. styloides podobajuci sa na pisarske rydlo, stylos), styloglossus nasadcovitojazykovy siidor, v zloz. sudor-i- pot (lat. sudor, oris, m. pot), sudorifer potny; syn. hidr-o-
syndesm-o- vaz (gr. syndesmos spojenie, vaz) , syndesmosis vazivove spojenie kosti
synovia, v zloz. synov/i/al/- synovia (synovia, ae, f. umele slovo utvorene Paracelsom z gr. syn. s, lat. ovum, I,' n. vaj icko ), synoviiiloma nador vychadzajuci z mazovotvornej blany
syphilis, v zloz. syphil/id/-o- syfilis (syphilis, idis, f. umele slovo utvorene O. Fracostorom roku 1530), syphiloid ochorenie podobne syfilisu syring-o- 1. sluchova trubica, 2. dutina, 3. pistala, fistula (gr. syrinx, syringas nira, dutina), syringitis zapal sluchovej trubice, syringomyelia
90
'I
tvorba dutiniek naplnenych tekutinou v mieche, syringectomia vyreza-
nie pistaly; syn. k 1. salping-o- 2. ", tuba, ae. f .
T
tachy- rychly (gr. tachys. rychly), tachypnoe zrychlene dychanie; ant. brady-; syn. celer, is, e
talus, v zloz. tal-o- clenkova kosi (lat. talus, i, m. clenok), talofibuldris clen-
kovoihlicovy
tarsus, v zloz. tars-o- 1. priehlavok, 2. platnicka mihalnice (gr. tarsos pletivo, siroka plocha), tarsalgia bolest priehlavkovych kosti, tarsitis zapal mihalnicovej platnicky
tetra- styri (gr. tetra styri), tetraparesis ochrnutie vsetkych styroch konca-
tin; syn. quadr-i-
thanat-o-, -than asia smrt (gr. thanatos smrt) , thanatophobia chorobny strach pred smrtou; syn. mors, mortis, f.
thel-o-, -thelia prsnikova bradavka (gr. thele prsnfkova bradavka), thelitis zapal prsnikovej bradavky; cf. mast-o-, papilla, ae, f.
-therapia liecenie (gr. therapeia liecenie), pharmacotherapia liecenie liekmi therm-o-, -thermia teplo, tcplota (gr. thermos teply, honici), isothermia state rovnaka teplota tela
thorax, v zloz. thorac-o- hrudnfk (gr. thorax, thordkos hrudnikove brnenie, hrud'), thoriicotomia otvorenie hrudnikovej dutiny; ct. sternum, i, n.;
pectus, oris, n.
thromb-o- krvna zrazenina, trombocyt, tromboza (gr. thrombos krvna zrazenina), thrombosis zrazanie krvi v cievach za ziva
thymus, v zloz. thym-o- tymus, detska z¥aza (gr. thymes prsnikova zfaza novonarodenych zvierat), thymoma nador z detskej zfazy thyr/e/oidea (glandula), v zloz. thyr/e/o- stitna z¥aza, stitna chrupka (gr. thyreos stit) , thyreotoxicosis zvysena cinnost stitnej z¥azy
91
toc-o-, -tocia porod (gr. tokos porod), eutocia normalny porod
-tomia rozrezanie, otvorenie organu (gr. tome rez) , herniotomia rozrezanie prietrze
-tonia napatie, tlak (gr. tonos napatie), hypertonia zvyseny tlak , zvysene napatie
tonsilla, v zloz, tonsill-o- mandla (lat. tonsilla, ae, f. mandla), tonsillitis zapal mandli; syn. amygdala, ae, f.
-topia, top-o- miesto (gr. topos miesto), dystopia nespravne ulozenie organu, topalgia bolest na ohranicenorn mieste tela; syn. locus, i, m. tox/i/c/-o- jedovata latka, jed, otrava (gr. toxikon jed), toxicosis otravenie trachea, v z102. trache-o- priedusnica; gr. tracheia (arteria) drsna (tepna), anticky nazov pre priedusnicu, tracheobronchitis zapal priedusnice a priedusky
trachel-o- krk, krcek (gr. trachelos krk) , trachelismus krce krcnych svalov pri epilepsii; syn. cervlx, icis, [.
tri- tri (gr. treis, lat. tres tri), trigeminus trojklany
trich-o- vlas, ochlpenie (gr. thrix, trichos vlas), hypertrichosis nadrnerne
ochlpenie
troch-o- koleso, gulaty (gr. trochos koleso), trochocephalus gulata hlava -trophia, troph-o- vyziva (gr. trofe vY2iva), hypertrophia zvacsenie
-tropus, a, urn, -tropia posobiaci na nieco , vyskytujiici sa prednostne pri
niecom (gr. trepein obracat sa, klonit sa k niecomu), androtropus vyskytujuci sa prevazne u mU20V
tuba, v Z~02. tub-o- 1. sluchova trubica , 2. vajrckovod (lat. tuba, ae, f rura, truble~), tubiirius patriaei k sluehovej trubiei alebo k vajickovodu; syn. k 1. a] 2. salping-o- 1. * a 2. ", syn. k 1. syring-o-
tympanum, v Z102. tympan-o- 1. bubienok, 2. crevna plynatost (gr. tympanon bubon), tympanicus bubienkovy, tympania nadutie brucha , crevna plynatost; syn. k 1. myring-a-
typhl-o- slepe creve (gr. tyflos slepy), typhlotomia otvorenie slepeho creva; syn. caecum, i, n.
u
iil-o- d'asno (gr. ulan d'asno), tilectomia chirurgicke odstranenie d'asna, syn. gingiva, ae, f
ulle/- jazva (gr. ule jazva), ulerythema erytern s naslednyrn zjazvenrm ulcus, v z102. ulcer-o- vred (lat. ulcus, eris, n. vred), ulcerati6 zvredovatenie; syn. helc-o-
92
I'
ulna, v zloz. uln-o- laktova kosi (lat. ulna, ae, f. laket), ulniiris laktovy iinus, a, urn, v zloz, iin-i- jeden (1 at. anus, a, urn jeden), anilateralis jednostranny; syn. mon-o-, ant. multus, a, urn; plur-i-
ur-o-, -uria moe, mocove organy, vyskyt nejakej latky v moci (gr. uron moe), urolithiasis mocove kamene, anuria nemocenie
uran-o- podnebie (gr. uranos podnebie), uranoschisis razstep tvrdeho pod-
nebia; syn. palatum, i, n.
ureter, v zloz. iireter-o- mocovod (gr. ureter mocovod), ureteritis zapal mo-
covodu -
urethra, v zloz. urethr-o- mocova rura (gr. urethra mocova rura), urethra-
graphia rontgenologieke vysetrenie mocovej niry
uterus, v zloz. uter-o-lllaterniea (lat. uterus, i, m. materniea) , extrauterinus mimomaternicovy; syn. hyster-o-, metr-o-
uvula, v zloz. uvul-o- podnebny capik (zdrobnenina slova iiva, ae, f· strapee hrozna), uvulectomia chirurgicke odstranenie capika; syn. staphyl-o-
1.*
v
vaccina, v zloz. vaccin-o- ockovanie, preparat naockovanie (1at. vaccinus, a, urn kravsky, p6vodne variola vaccina kravske kiahne), vaccinosis
ochorenie ako nasledok ockovania
vagina, v zloz. vagin-o- posva (lat. vagina, ae, f. posva), vaginismus krce • posvoveho svalstva pri pokuse 0 suloz: syn. colp-o-
vagus (nervus), v zloz. vag-o- bludivy nerv (lat. vagus, a, urn tulavy, pohyblivy), vagotomia pretatie bhidiveho nervu
valvula, v zloz. valvul-o- chlopiia (lat. valvula, ae, [. chlopna), valvuliiris
chlopnovy
variola, v zloz. variol-i- kiahne (lat. variola, ae, f. novotvar z lat. varius,
a, urn pestry, strakaty), varioliformis podobny kiahriarn
varix, v zloz. varic-o- kfcova zila (lat. varix, icis, f. krcova zila), varicophlebitis zapal povrchovych krcovych zil
vas, v zloz. vas-o- eieva (lat. vas, is, n. nadoba), vasodilatans rozsirujuci
eievy; syn. angi-o-, vasculum, i, n.
vasculum, v zloz. vascul-o- eievka, eieva (lat. vasculum, i, n. eievka), vas-
culitis zapal eiev; syn. angi-o-, vas, is, n.
vena, v zloz. ven-o- zila (lat. vena, ae, f. zila), venectasia rozsfrenie zily;
syn. phleb-o-
93
vener/e/-o- pohlavna choroba (lat. Venus, eris.]. Venusa, bohyria lasky), venereophobia chorobny strach z pohlavnej choroby
venter, v zloz. ventr-o-, ventr-i- brucho (lat. venter, tris, m. brucho, zaludok) , ventrifixatio prisitie k brusnej stene; syn. abdomen, inis, n.; lapar-o-, coeli-o-
ventriculus 1. zaludok, 2. komora, v zloz. ventricul-o- komora (lat. ventriculus, i, m. brusko, dutina), ventriculographia rontgenologicke znazornenie mozgovych kornor; syn. k 1. gaster, tris, j.; stomach-overmis, v zloz., verm-i- eery (lat. vermis, is m. cerv) , vermiformis cervovity; syn. helrninth-o-
vertebra, v z102. vertebr-o- stavec (lat. vertebra, ae, f. stavec), vertebrogenes stavcoveho povodu; syn. spondyl-o-
vesica, v z102. vesic-o- mocovy mechiir (lat. VeSICa, ae, f. mechrir, mocovy rnechur), vesicouterinus vztahujuci sa na mocovy mechur a maternicu; syn. cyst-o- 1. *
vestibulum, v zloz. vestibul-o- predsien (lat. vestibulum, i, n. predsieri), vestibulocochleiiris predsieiiovoslimakovy
virilis, v zloz, viril-i- muzsky (lat. virilis, e rnuzsky), virilisatio vyvin, vyskyt muzskych pohlavnych znakov u zien; syn. andr-o-, masculinus, a, um virus, v zloz. vir-o- virus (lat. virus, i, n. stava, jed), virosis virusove ochorenie
viscera, v z102. viscer-o- vnutornosti (Iat. viscera, um, n. vnutornosti, utroby), visceromegalia zvacsenie vnutornosti; syn. splanchn-ovitaminum, v zloz. vitamin-o- vitamin ivitaminum, i, n. vitamin, umele slovo utvorene zo slov vita, ae, f. zivot a amm), avitaminosis ochorenie z nedostatku vitaminov
vulva, v zloz, vulv-o- lono , zenske vonkajsie pohlavne organy (1at. vulva, ae, f maternica), vulvovaginitis zapal lona a posvy; cf. pubes, is, f.
xiphoideus (processus), v z102. xiph/oide/-o- mecovity vybezok (gr. xiios me e) , xiphopagus zdvojene monstrum spojene na mieste mecoviteho
vybeZku
z
zo-o- zviera (gr. zoon zviera), zoonosis choroba vyskytujuca sa u Iudi aj u zvierat
zygomaticum (os), v zloz. zygomatic-o- jarmova kost (gr. zygoma jarmovy
obluk), zygomaticotemporalis .iarmovospankovy
Pozmimka: 1. *,2.* - oznacenie vyznamu
3.1.3.2. SLOVENSKO-LATINSKO-GRECKY SLOVNtK LEKARSKYCH TERMiNOV A ZLOZIEK TERMtNOV
x
slovensky latinsky grecky (v latinizovanej forme)
bedro coxa, ae, f. ischi-o-
bedrovnik ileum, i, n.
biely albus, a, um leuc-o-
bielkovina albumen, in is, n.
blana panenska hymen-o-
bolesf dolor, oris, m. -algia, -algesia, alg-o-,
-odynia, -agra
brada mentum, i, n: geni-o-
bradavka papilla, ae, f.
bradavka prsnikov mamma, ae, f., mast-o-, thel-o-
mamilla, ae,f.
branica diaphragma, atis, n.
phren-a-
brucho , brusna abdomen, inis, n. lapar-o-, coeli-o-,
dutina venter, tris, m. -askos
bubienok tympanum, i, n.
myring-o-
bunka cellula, ae, f. cyt-o-, -cytus
celkorn, cely totus, a, um hol-o-
totalis, e
95 xanth-o- zIty (gr. xanthos zlty) , xanthopsia zlte videnie
xer-o- suchy (gr. xeros suchy), xerostomia suchost ustnej sliznice /
94
,
cieva vas, vasis, n. angi-o- dychanie respiratio, onis, f -pnoe
cievnatka pia mater leptomeninx, ngis, f d'asno gingiva, ae, f. iil-o-
cievovka chorioidea, ae, f.
chori-o- farba color, oris, m. chroml at/ -0-
cudzi alienus, a, urn all-o-, xen-o-
cukor glyc-o-, saccharum, I, n. gul'a globus, I, m. sphaer-o-
capik uvula, ae, f. staphyl-o- hlas vox, vocis, f. phon-o-, -phonia
cast pars, partis, t mer-o- hlava caput, itis, n. cephal-o-
cel'ust maxilla, ae, f. gnath-o- hlien mucus, i, m. myx-o-
cerv vermis, is, m. helminth-o- hltanie -phagia, phag-o-
cerveny ruber, bra, brum erythr-o- hltan pharynx, ngis, m.
cierny niger, gra, grum melan-o- hnis pus, puris, n: py-o-
cinnosf functio, onis.]. -praxia horucka febris, is, f pyrletl-o-
citanie -lexia hradza perin/a/eum, i, n.
clanok prsta phalanx, ngis, f hrot apex, icis, m.
clovek homo, inis, m. anthrop-o- hrtan larynx, ngis, m.
crevo intestinum, I, n. hruby crass us, a, urn pachy-
creve hrube intestinum crassum colon, I, n. hrudna kosi, mostik sternum, i, n.
creve slepe intestinum caecum typhl-o- hrudnfk pectus, oris, n. thJrax, dcis, m.
creve tenke intestinum tenue enter-o- huba fungus, I, m. myc-o-
cuch olfactus, us, m. osm-o- husty densus, a, urn pycn-o-
davenie (vracanie) vomitus, us, m. emesis, is,f. chlad algor, oris, m. kry-o-
dedicny hered-o-, heredi- chlopna valvula, ae, f.
tdrius, a, urn choroba morbus, i, m. -pathia, path-o-, nos-o-,
der'1 dies, ei, m. hemer-o- -nosis
dieta infiins, ntis, m., [. paed-o- choroba pohlavna venerlel-o-
dlhy longus, a, urn dolich-o-, megalll-o- chrbat dorsum, i, n. not-e-
dreri medulla, ae, f myel-o- chrbtica columna vertebriilis rlhlachi-o-
pulpa, ae, f. chrupka cartilage, inis.]. chondr-o-
driek lumb-o- chuf gustus, us, m. -geusia
druhy secundus, a, urn deuter-o- chut do jedenia -orexia
duhovka iris, idis, f.
dusa anima, ae, f. psych-o-, -phrenia iny, rozdielny alius, a, ud all-o-, heter-o-
dva bilnl- di-
dvanastnik duodenum, I, n. jadro nucleus, i, m. cary-o-
dvojity duplex, icis dipl-o- jazyk lingua, ae, f. gloss-o-, glott-o-
dvojnasobny amblil- jazylka (os) hyoideum
96 97 IaIok lobus, i, m.
jazva cicatrix, icis, f. oue: favy sinister, tra, trum
jed venenum, i, n. toxlicl-o- Iebka cranium, if, n.
jeden iinus, a, um mon-o- lekar medicus, i, m. iatr-o-
lekarstvo medicina, ae, f. -iatria
kameri calculus, i, m. -lithos, -lithiasis, petr-o- liecenie siinatio, onis, f. -therapia
kanal canalis, is, m. curatio, onis.].
ductus, us, m. liek remedium, if, n. pharmac-o-
kiahne variola, ae, f. medicamentum, i, n.
kib articulatio, onis, f. arthr-o- lono vulva, ae, f.
kIin cuneus, i, m. sphen-o-
koIeno genu, us, n. gonlyl-o-, gonat-o- mandl'a tonsilla, ae, f. amygdala, ae, f.
koleso circulus, i, m. troch-o- maly parvus, a, um micr-o-, olig-o-
koncatina membrum, i, n. mel-o-, -melia rnaly, trpaslici nan-o-
konecmk rectum, i, n. proct-o- maternica uterus, i, m. metr-o-, hyster-o-
koniec finis, is, m. tel-e-, tel-o- maz sebum, f, n.
koreri radix, icis, f. rhiz-o- makky, maknutie mollis, e -malacia
kosi os, ossis, n. oste-o- maso caro, carnis, [. sarc-o-
kosi bedrova os ilium medziplucie mediastinum, i, n.
kosi clenkova talus, i, m. mechur vesica, ae, f. cyst-o-
kosi jarrnova (os) zygomaticum mechur mocovy vesica uriruiria urocyst-o-
kost klucna clavicula, ae.], cleid-o- mechiirik, pluzgierik vesicula, ae, [.
kosi krfzova os sacrum menstruacia menses, ium, m. men-o-
kosi lonova os pubis, publel-o- merame -metria
kosi vretenna radius, ii, m. miazga lympha, ae, f.
kostrc coccyx, ygis, m. miesto locus, i, m. -topia, top-o-
koza cutis, is, f. dermlatl-o-, -dermia miesok scrotum, i, n.
kraj,okraj margo, inis, m. aer-o- mihalnica palpebra, ae, f. blephar-o-
kratky brevis, e brachy- mlieko lac, lactis, n. galact-o-
ktc convulsio, onis, f. spasmus, t, m. mnoho multus, a, um poly-
krk, krcek collum, i, n. trachel-o- moe urina, ae, l tir-o-
cervix, icis, f. mocovod ureter, eris, m.
kruh circulus, i, m. cycl-o- modry caeruleus, a, um cyan-o-
krv sanguis, inis, m. haemat-o-, -clCmia mostfk sternum, i, n.
krvacanie -rrhagia mozog cerebrum, i, n. encephalon, i, n.
kyselina acidum, i, n. mrtvy mortuus, a, um necr-o-
kyslfk oXY-, -oxia muz, muzsky virilis, e andr-o-
masculinum, a, um
lacnik jejunum, i, n. mysef mens, mentis, f. -noia, -phrenia
laktova kosi ulna, ae.]. 99
98 .i!!
;1
nador tumor, oris, m. onc-o- pistala (kost) tibia, ae, f -cnemia, -cnemius, a, um
naklonnost phil-o-, -philus, -philia pistala (patol.) fistula, ae, f syring-o-
nauka (v medicine) -logia, -idtria, -paedia platnicka discus, i, m.
nedostatok -penia pIece om-o-
necht unguis, is, m. onych-o- plena mozgova meninx, ngis, f.
nenavist mis-o- plod fetus, us, m.
nepravy [alsus, a, um pseud-o- plocha facies, et.].
nerv nervus, i, m. neur-o- plochy planus, a, um platy-
nerv bhidivy nervus vagus plyn der-o-, pneumlatl-o-
niciaci -cidus, a, um pflica pulmo, onis, m. pneumlonl-o-
noc nox, noctis, f nyct-o- pobrusnica peritoneum, i, n:
noha pes, pedis, m. pod-o- pocitovanie sensus, us, m. -aesthesia
nos nasus, i, m. rhin-o- podnebie palatum, i, n. tiran-o-
novy novus, a, um ne-o- podobny similis, e homlole-o-, homoi-o-
pohlavie sexus, us, m. gon-o-
oblicka ren, renis, m. nephr-o- pohrudnica pleura, ae, f
obojstranny amblil- pohyb motus, as, m. kinet-o-, kinesi-o-, -kinesis
obrovsky gigant-o- pokles -ptosis; ptosis, is, f.
ocnica orbita, ae, f. pokryvka fascia, ae, f
ohen flamma, ae, f pyr-o- polovica semi- hemi-
ochrnutie -plegia, -paresis, para- pomaly lentus, a, um brady-
lysis, is, f posva vagina, ae, f colp-o-
oko oculus, I, m. ophthalm-o- pot siidor, oris, m. hidr-o-
omamenie sopor, oris, m. narc-o- porod partus, us, m. toc-o-, -tocia
opar herpes, etis, m. pravy dexter, tra, trum
ostry aciitus, a, um oxy- predkozka praeptuium, if, n. posth-o-
ozvena echo- predsien atrium, ii, n.
vestibulum, i, n.
pamaf -mnesia, mnem-o- predstierka omentum, i, n. epiplo-o-
panva pelvis, is, f predstojnica prostata, ae, f
panvicka oblickova pelvis renalis prieduska bronchus, i, m.
pavuk, pavucnica arachn-o-, arachnoidea, ae, f. priedusnica trachea, ae, f
pazerak lolesophagus, i, m. priehlavok tarsus, I, m.
pat quint-i- prietrz hernia, ae, f -cele
peten iecur, oris, n. hepar, atis, n. prfroda natura, ae, f physi-o-
pera labium, if, n. cheil-o- prisitie , sev sutura, ae, f -rrhaphia
pestry versicolor, oris poikil-o- prsnfk mamma, ae.]. mast-o-
pisanie -graphia prst digitus, I, m. dactyl-o-
pfsomny zaznam -gramma prvy primus, a, um prot-o-
100 101 'f
pulz pulsus, us, m. sphygm-o- spojenie (chirurg.) -anastomosis
pupok umbilicus, i, m. omphal-o- srdce cor, cordis, n. cardi-o-
starec, starecky senex, senis, presby-o-, ger/ont/-o-
rakovina cancer, cri, m. carcinoma, atis, n. senilis, e
rameno humerus, i, m. brachium, ii, n. stavec vertebra, ae, t. spondyl-o-
rastlina herba, ae.]. phyt-o- stehno femur, oris, n. mer-o-
rebro costa, ae, [. strach pavor, oris, m. -phobia
rec -arthria, -lalia, log-o- strana latus, eris, n.
-phasia, -phrasia stredny medius, a, um mes-o-
rez sectio, onis, t. -tomia stupaj planta, ae, f.
rodicka -para suchy siccus, a, um xer-o-
rohovka, roho- cornea, ae, [. kerat-o- sval musculus, i, m. my-o-
vatenie svetlo lux, lucis, [. phot-o-
rovnaky aequalis, e hom-o-, is-o- sev sutura, ae, [. rhaphe, es, f
rozmnozovanie gam/etl-o- skrob amyl-o-
rozrezanie discisio, onis, t. -tomia sfacha tendo, inis, m. tenl ontl -0-
rozsfrenie dildtdtio, onis, [. -ectasis, -ectasia sosovka lens, lentis, [. phac-o-
rozstiepenie schiz-o-, -schisis styri quadr-i-; qudrt-i- tetra-
ruka manus, us.]. cheir-o-, chir-o-
ryba ichthy-o- tekutina humor, oris, m. hydr-o-
rychly celer, is, e tachy- telo corpus, oris, n. somat-o-, -somia
tenky tenuis, e lept-o-
sam ipse, ipsa, ipsum aut-o- teplo calor, oris, m. therm-o-
samostatny, vlastny idi-o- tepna arteria, ae, [
sanka mandibula, ae, f. tlak tensio, onis, f. -tonia
sernennik testis, is, m. orchildl-o-, didym- travenie digestio, onis, t. -pepsia
semeno semen, inis, n. spermat-o-, spermi-o- tri tri- tri-
sietnica retina, ae, f. trubica sluchova tuba auditiva salping-o-, syring-e-
sivy grise us, a, um poli-o- tuk adeps, ipis, m. lip-o-, steat-o-
skala petr-o-, -lithos tvar forma, ae.]. morph-o-, -morphia
skryty latens, entis krypt-o- tvar facies, ei.]. prosop-o-
slabiny inguen, inis, n. tvorba -ficatio -plasia, -poiesis
slabost -asthenia, asthen-o- tvrdy durus, a, um scler-o-
slezina lien, lienis, m. splen-o-
slina saliva, ae, [. sial-o-, ptyal-o- ud pohlavny penis, is, m. phall-o-
sluch auditus, us, m. -acusis, -acusia uhol angulus, i, m.
slza lacrima, ae, [. dacry-o- ucho auris, is, [. ot-o-
smrt mors, rtis, f. thanat-o-, -thanasia upon insertio, onis, f. enthes-o-
spanok somnum, i, n. hypn-o- usta os, oris, n. stomat-o-
102 103 uvolriovat lylsl-o-, lyltl-o-, -lysis
uzol nodus, i, m.
vajecnik ovdrium, ii, n. oophor-o-
vajicko ovum, i, n. 0-0-
vajickovod tuba uterina salping-o-
vapnik calcium, if, n.
vaseri -mania
viiz ligamentum, f, n. desm-o-
veduci -fer/usl, a, um -agogus, a, um
vel'ky magnus, a, um macr-o-
viacnasobny plur-i-
videnie visus, us, m. -oplslia
vlakno, vazivo fibra, ae, f. Y In-o-
vIas capillus, i, m. trich-o-
vlhky, tekutina humidus, a, um hygr-o-
vmitornosti viscera, um, n. splanchn-o-
voda aqua, ae, f. hydr-o-
vos pediculus, I, m. phthir-o-
vola -bulia
vraeanie, davenie vomitus, us, m. emesis, is, f.
vraskovec corpus cilidre cycl-o-
vratnik pylorus, i, m.
vred ulcus, eris, n. helc-o-
vsetok omnis, e pdnltl-o-
vybezok mecovity (processus) xiphoideus
vybezok nasadcovity (processus) styloideus
vykal faeces, ium, f. copr-o-
vylucovaci secretorius, a, um -crinus, a, um
vyrezanie excisio, onis, f. -ectomia
vysetrenie zrakom inspectio, onis, f. -scopia
vytok fluor, oris, m. -rrhoe, -rrhoea
vyustenie -stomia
vyvoj -genesis
vyvolavajuci -genes, es
vyziva alimentum, I, n. -trophia
vzdueh aer-o-, pneumlatl-o-
vzpriarneny rectus, a, um orth-o-
zdrziavanie retentio, onis, f isch-
104 'J
zakrivenie curviitura, ae, f. ancyl-o-
zapncineny -genes, es
zarodok [etus, us, m. blast-o-
zastavenie -stasis, stas-o-
zeleny viridis, e glauc-o-, chlor-o-
zly malus, a, um kak-o-, cac-o-
zmensenie mei-o-, mi-o-
zmnozenie, viae pliir-i- plelilo-
znetvorenina dvojita monstrum, f, n. -piigus
zositie -rrhaphia
zreniea pupilla, ae, J:
zub dens, dentis, m. odont-o-
zuzenie strictura, ae, f. -stenosis
zviera animal, alis, n. zo-o-
zvuk (hlas) vox, vocis, f phon-e-
zalud' glans, glandis, f balan-o-
zaludok ventriculus, i, m. gaster, tris, [: stomach-o-
zelezo ferrum, i, n. sider-o-
zena [emina; ae, f. gynlaec!-o-, nymph-o-
ziarenie radius, ii, m. actin-o-
zila vena, ae.]. phleb-o-
zila krcova varix, icis, t.
zivot vita, ae, f. bi-o-
zlaza glandula, ae, f aden-a-
zfaza detska, tymus thymus, i, m.
zfaza podmozgova glandula pituiuiria hypophysis, is, t.
zlaza podzaludkova pancreas, atis, n.
zl'aza stitna (glandula) thyreoidea
zle bilis, is, f. chollel-
zlty luteus, a, um xanth-o- 3.2. VIACSLOVNE TERMiNY
Viacslovne terminy, ktore tvoria vacsinu lekarskej terminol6gie, sa f~rmuju. spajanim s~bstantfv, adjektiv, predloziek a zriedkavejsie i prisloviek, Pn tomto spajant sa vyskytuju tri zakladne typy spojenf:
105
1. spojenie substantfva s adjektfvom,
2. spojenie substantfva so substantfvom,
3. spojenie substantiva s predlozkou.
II. 1.
diameter transversa priecny priemer, gen. diametri triinsversae
f
3.2.1. SPOJENIE SUBSTANTIVA S ADJEKTfVOM
V.
III.
Ked' sa spaja substantivum s adjektfvorn, adjektivum musi byt v tom istom pade, rode a cisle ako substantfvum a tvorf zhodny prrvlastok, napr.:
scapula + dexter, tra, trum ~ scapula dextra B * prava lopatka
V latincine stojf adjektfvum za substantivom, vynimku tvoria anatomicke termfny dura mater tvrda plena a pia mater eievnatka, ako aj vyraz locus minoris resistentiae miesto mensieho odporu.
Pri zhodnom prfvlastku sa koneovka adjektiv spravuje rodom substantiva, ale kazdy slovny druh sa sklonuje podl'a prfslusnej deklinacie, napr.:
facies articuliiris klbova ploeha, gen. [aciei articuliiris f
III. III.
caput laterdle bocna hlava, gen. capitis lateralis
n
III. I.
pars uterina maternicova cast, gen. partis uterinae
f
Spodstatnovanie adjektiv
Niekedy adjektfvum spojene so substantfvom prebera funkeiu sub-
Ked' rna v latincine jedno substantfvum viae prfvlastkov, prfvlastky sa kladu za substantivom v opacnom poradf ako v slovencine. V sloven Cine sa postupuje od najkonkretnejsieho k najvseobecnejsiemu, v latincine od najvseobecnejsieho k najkonkretnejsiemu. To znamena, ze pri preklade prfvlastkov z jedneho jazyka do druheho postupujeme od konea terminu, napr.
II. III.
ramus rena lis oblickova vetva, gen. rami rendlis
m -------'
1.
2.
3.
4.
IV. II.
processus spinosus tniovity vybezok, gen. processus spinosi m--------'
dens praemoliiris secundus superior sinister Iavy horny druhy crenovy zub
4. 3. 2. 1.
1. 2. 3. 4.
mctastazy do pravych povrchovych krcnych lymfatickych uzlfn metastases ad nodes lymphaticos cervicales superficiales lateris dextri
4. 3. 2. 1.
" - s substantivum; a adjektivum; p predlozka. Cislica pri substantive alebo adjektfve znamena pad, v ktorom sa nachadzaju, kyrn pri predlozke oznacuje pad, s ktorym sa prcdlozka viaze.
106
107
3.2.2. SPOJENIE SUBSTANTfvA SO SUBSTANTfvOM
post (predl. s ak.) + operatic -) post operiitionem I P4S4 I po operacii
Ked' sa spaja substantivum so substantivom bez predlozky, druhe substantivum je v genitive a tvori nezhodny privlastok, napr.
fractara + scapula -) [ractura scapulae EJ zlomenina lopatky Dolezitym pravidlom pri nezhodnom privlastku je, ze ostava vzdy v genitive, aj ked' sa prve substantfvum dostava do ineho padu, napr. cum [riictura scapulae so zlomeninou lopatky,
propter [riicturam scapulae pre zlomeninu lopatky.
V anatomickom nazvoslovi sa predlozky vyskytuju velmi malo, castejsie sa pouzivajii v klinickej terminol6gii.
3.2.4. VYSKYT VIACSLOVNYCH TERMfNOV
Tieto tri zakladne typy spojenia sa vyskytuju vo viacslovnych terminologickych spojeniach, v ktorych su jednotlive casti v rozlicnom vztahu, napr.
Ked' sa prve substantivum dostava do pluralu, nie je potrebne menit cislo nezhodneho privlastku, napr. radix plexus koreri spleti - radices plexus korene spleti (terrnin radices plexuum sa v anatomickom nazvoslovi nevyskytuje).
Ked' vsak dame aj druhe substantivum, t. j. aj nezhodny prfvlastok do pluralu, meni sa vyznam celeho vyrazu, napr. fracture digiti zlomenina prsta - [rdcturae digitorum zlomeniny prstov.
musculus pectoralis minor Slalal maly prsny sval, musculus longus capitis Sla1s2 dlhy sval hlavy,
musculus helicis major S1s2a1 velky zavitovy sval, musculi membri inferioris S1s2a2 svaly dolnej koncatiny, musculus sphincter pylori S1S1S2 zvierac vratnika,
Y tejto kapitole sa uvadza vyber zakladnych patologickych a klinickych termfnov zoradenych podla vecneho pojmoveho hl:adiska. ~emo~e lsi, pravdaze, 0 kompletnu terminol6giu, ale len 0 oblasti, v ktorych ve~ls: tuje isty uceleny system pouzivania latinskych termfnov, resp. aspon l~ty sub or latinskych termfnov. Termmy sri usporiadane do styroch tematickych okruhov: 4.1.-4.10. vseobecne termfny, 4.11.-4.24. ,iste vlastnost~ a stavy, 4.25.-4.33. chorobne priznaky, 4.34.-4.38. konkretne chorobne prej avy a chirurgicke terminy. Zaver tvoria rozlicne nezaradene.termfny.
2. suhrnne isni skupinu chorob, napr.
enzymopothia ochorenie sposobene nedostatkom alebo blokovanou funkciou enzymov,
affectio, onis, f. afekcia, zachvatenie chorobou, choroba; malum, i, n. chronicka choroba, neduh, napr.
malum perforans pedis tvorba nekrotickych vredov na nohe; -nosis, is, f. choroba, ochorenie, napr.
anthropozoonosis intekcne ochorenie prenosne zo zvierata na Clove-
ka,
110
111
incipiens, entis zacinajuci sa, napr.
hypertrophia prostatae incipiens zacinajuce sa zvacsenie predstojnice; nascens, entis rodiaci sa, napr.
polypus cervicis uteri nascens rodiaci sa polyp krcka maternice; vertens, entis meniaci sa, napr.
adenoma polyposum coil sigmoidei in carcinoma vertens polypozny
adenom esoviteho hrubeho creva meniaci sa na rakovinu; continuus, a, urn trvaly, napr.
schizophrenia continua trvala schizofrenia; exacerbans, antis zhorsujuci sa, napr.
tuberculosis exacerbiins zhorsujuca sa tuberkuloza; recriidescens, entis znova sa zhorsujuci, opakujuci sa, napr. endocarditis recrtidescens znova sa zhorsujuci zapal vnutrosrdia; recurrens, entis navratny, napr.
febris recurrens navratna horucka;
intermittens, entis striedavy, prerusovany, napr. psychosis intermittens prerusovana psych6za;
recidivans, antis, recidivus, a, urn recidivujiici, vracajuci sa, napr. luxatio recidiviins opakujiice sa vyklbenie;
progressivus, a, urn, progrediens, entis progresivny, postupujiici, na-
oligophrenia congenitalis vrodena slabomyselnost, congenitus, a, urn, napr.
vitium cordis congenitum vrodena srdcova chyba, connatus, a, urn, napr.
syphilis conndta vrodeny syfilis.
4.2. PRIEBEH CHOROBY
4.3.2. DEDICNA CHOROBA
hereditarius, a, urn napr.
nephritis hereditaria dedicny zapal obliciek, hered-o-, napr.
1. klinicky (morfologicky) nalez, napr. status idem rovnaky, nezrneneny stav,
status locdlis Iokalizacia kozneho ochorenia, status post ... stay po ...
status praesens (morbi) sucasny stay choroby;
2. akiitne stadium urcitych chorob, pri ktorom sa hromadia zachvaty, napr.
status anginosus caste az nepretrzite zachvaty angina pectoris,
status asthmaticus caste a dlhotrvajuce zachvaty prieduskoveho zadu-
chu,
status epilepticus caste epilepticke zachvaty;
3. stay vzniknuty na podklade nachylnosti, napr. status apoplecticus konstitucia inklinujuca k apoplexii, status lymphaticus lymfaticka konstitucia,
status vdricosus konstitucna nachylnosf na kfcove zily.
4.6. ZNAK, PRtZNAK
signum, i, n. znak (lekarom objektivne zisteny prejav ehoroby),
. symptoma, tis, n. priznak (viditelny, postihnutel'ny, subjektivny pre-
jav choroby; gr. symptomos "spolupadnutie", nahoda, vlastnost),
trias, adis, f trias, lepsie triada, subor troch priznakov,
trilogia, ae, f tril6gia, subor troeh pnznakov,
tetras, adis, f tetrada, subor styroch priznakov,
tetralogia, ae, f tetral6gia, subor styroch pnznakov,
pentalogia, ae, f pental6gia, subor piatich prfznakov,
phaenomenon, phenomenum, i, n. fenomen, jay, priznak,
syndroma, tis, n. syndr6m, subor priznakov (gr. syndromos stibezne
beziaci),
4.7. DIAGNOZA
4.5. VYRAZY S TERMINOM STATUS
Termin status, us, m. maze mat trojaky vyznam oznacujuci:
diagnosis, is, f. diagn6za, rozpoznanie ehoroby (gr. diagnosis rozpoznanie), napr.
diagnosis morbi et aegroti uplna diagnoza (ehoroby a choreho),
114
115
4.8.1. PROGN6ZA PRIEBEHU A KONCA OCHORENIA
restitutio cum defectu }
restitutio per defectum neiiplne vyzdravenie (ehoroba
restitutio imperfecta zanechava nejaky nasledok);
sanatio, onis, f. uzdravenie, vyhojenie, napr.
sanatio per primam intentionem prvotne hojenie, bez komplikacii, sanatio per secundam intentionem druhotne hojenie, s komplikaciami, sanatio cum defectu hojenie s nasledkami,
in stadio sandtionis v stadiu hojenia, uzdravovania;
restitutio, onis, f. obnovenie, upravenie, napr. .
restitutio ad integrum navrat do povodneho stavu, uplne vyzdraveme,
exitus Ietalis smrt (doslova smrtelny odchod, pouzfva sa v klinike); mors, mortis, f. smrt (pouziva sa viae v patologiekej anatomii), napr. mors in tabula smrf ria operacnom stole,
mors lentissima velrni pomala smrt,
mors sub ita nahla smrt,
horror mortis straeh zo smrti,
signum mortis znak smrti (telesne zmeny, ktore poukazujii na blfziacu
sa smrt),
post mortem po smrti;
moribundus, a, um umierajuci, ten, kto je na umretie, napr. moribundus adldtus prineseny umierajuci;
moriens, entis umierajuci, napr.
ultimum moriens cast tela, ktora umiera posledna; mortuus, a, um mftvy, napr.
foetus mortuus mftvy plod;
cadaver, eris, n, mftvola;
finis, is, m, koniee, koniee zivota, smrt, napr. ante [inem pred smrtou,
in fine" v srnrti", pri umierani, post fin em po smrti,
in uItimis (extremis) v poslednych chvilach zivota, tesne pred smrtou; vita minlma velrni slabe znamky, prejavy zivota,
4.8.2. PROGN6ZA OCHORENIA Z ROZLICNYCH HLADfsK
prognosis quoad restitiitionem (sanationem) prognoza z hfadiska
prognosis quoad decursum morbi prognoza z hladiska priebehu choro-
by,
prognosis quoad functiOnem prognoza z hladiska funkeie,
prognosis quoad vitam prognoza z hradis~a zivo,ta,. «; v'
prognosis quoad longitudinem vit~e pro~no~a z hladls.ka ?l~ky.zlvota, prognosis quoad Iaborem prognoza z hladiska trvama liecenia.
4.9. UZDRAVENIE, VYHOJENIE
116
117
-ficatio, onis, f. tvorba, vznik, premena na niece, napr. calcijicatio vapenatenie,
ossificatio kostnatenie;
-genesis, is, f. povod, vznik, vyvin (choroby, casti tela), napr. osteogenesis vyvin kosti,
pathogenesis vznik choroby;
-(is)atio, oms, f. opatrenie niecirn, vznik, pribiidanie niecoho, napr. pigmentatio ukladanie pigmentu,
sensibilisatio ziskana precitlivenost;
-poiesis, is, f. normalna tvorba (latok a cast! vyskytujucich sa v tele) ,
napr.
cholepoiesis tvorba zlce, uropoiesis tvorba mocu;
-plasia, ae, f. patologicka tvorba (tkaniva), napr.
anaplasia tvorba menej diferencovanych dcerskych buniek z diferencovanejsich rnaterskych buniek ,
dysplasia ziskana zmena tvaru, velkosti a orientacie buniek tkaniva, kataplasia forma atrofie , pri ktorej sa vyskytuju v tkanive embryonalne vlastnosti,
metaplasia premena jedneho tkaniva na druhe podobne tkanivo , neoplasia vytvorenie noveho tkaniva, najcastejsie s vyznamorn zhubny nador.
. aplasia, ae, f. nevyvinutie sa, chybanie urciteho organu (ale sii prftom-
ne iste rudimentarne casti), napr. .
aplasia cutis vrodene nevyvinutie sa koze ,
al!.lasia retinae vrodene nevyvinutie sa sietnice;
• v de + slovotvornv zaklad + -(is)atio, onis, f odstranenie, zbavenie sa
ageusis, is, f strata ehuti, anaesthesia, ae, f zneeitlivenie;
e) chybanie nejakej fyziologiekej latky, napr. anaciditas, dtis, f. chybanie kyseliny, '
aptyalismus, I, m. nedostatocne vylucovanie slin, nevylucovanie slin;
para- odchylka, porueha, napr. paracusia porueha sluehu, paraesthesia pacitlivost;
vitiurn, ii, n. ehyba, organicka ehyba alebo defekt, napr.
vitium cordis srdcova ehyba (casto sa oznacuje len ako vitiurn).
4.14. PODOBNOSt
3. neurologicku alebo psychiatricku poruehu, napr. abulia, ae, f. strata vole,
alexia, ae, f neschopnost citat,
-forrnis, e v tvare niecoho, podobny na niece, napr. acne varioliformis akne podobne na kiahne,
instabilitiis choreiformis nepokoj koncatin a trupu podobny na choreu; -oid, is, m, oehorenie podobne na niece, napr.
embryoid teratom podobajuci sa na embryo,
sarcoid nador podobny na sark6m;
-oides, es podobny, napr.
lepra tuberculoides lepra podobajuca sa na tuberkulozu, papillomatosis cutis carcinoides papilomat6za koze podobna na rako-
vinu;
para- oehorenie podobne na nieco, napr. parapsoriasis, is, f oehorenie podobne na lupienku, paratrachoma, tis, n. oehorenie podobne na traeh6m; pseud-o- neprave ochorenie, podobne na niece, napr. pseudoptosis, is, f. neprave poklesnutie,
pseudo tumor, oris, m. nepravy nador, oehorenie podobne na nador; spurius, a, urn nepravy, podobajiici sa na niece, napr.
aneurysma spurium neprava vydutina,
hernia spuria neprava prietrz.
4.13. ODCHYLKA
aberratio, onis, f. odchylka polohy alebo vyvinu (organu alebo tkaniva), uchylka, napr.
aberrdtio loci odchylka polohy,
aberratio temporis odchylka casu (vznik tkaniva v case, ked' za normal-
nyeh okolnosti este nie je pntomne);
anomalia, ae, f. anomalia, odchylka od norrnalneho stavu, napr. anomalia aquaeductus cerebri anornalia mozgoveho vodovodu, anomalia ureteris anomalia rnocovodu;
deviatio, onls, f. odchylka polohy alebo srneru (organu alebo casti te-
mononeuritis zapal jedneho klbu; hi/nf- dva, napr.
uterus bicornis dvojroha materniea;
di- dva, napr.
diplegia Inferior oehrnutie oboch dolnych koncatin;
duplex, ids dvo jnasobny, napr.
ren duplex zdvojena oblicka;
tri- tri, napr.
triplegia ochrnutie troeh koncatin; quadri- styri, napr.
quadriplegia ochrnutie styroeh koncatin; tetra- styri, napr.
tetraparesis oehrnutie styroeh koncatin.
4.15.6. VYRAZY PRE POLOVICU
hemi- polovicny, polovica, napr.
hemicolectomia vyrezanie poloviee hrubeho creva; semi- polovicny , poloviea, napr.
semicoma polobezvedomie.
4.15.7. DALSIE VYRAZY PRE KVANTITU
Cere takmer, napr.
'atherosclerosis arteria rum Jere omnium ateroskler6za takmer vsetkych
tepien;
123
globus, i, m. v zloz, glob-i- gula, napr. keratoglobus gul'ovite vyklenutie ocnej rohovky; glomus, eris, n., v zloz. glom/er/-i- klbko, napr. glomus caroticum krcnicove klbko;
granum, i, D. zrno, granulum, i, D., v zloz. granul-e- zrnko, napr. granulosis rubra nasi zvysene potenie s tvorbou svetlocervenych
zrniek na sliznici;
lens, lentis, f. sosovica, lenticularis, e podobny sosovici, napr. syphilis papulosa lenticularis syfilis s pupencami vefkosti sosovice; milium, ii, D. proso, miliaris, e rniliamy, velky ako proso, napr. tuberculosis milidris tuberkuloza s tuberkulmi velkymi ako proso; pisum, i, D., v zloz. pis-i- hrach, napr.
os pisiforme hraskovita kosi;
sphaer-o- gufa, napr.
sphaerophacia gufovito vyklenuta ocna sosovka.
cylindr-o- cylindricky, valcovity, napr. cylindruria vyskyt cylindrickych valcov v moci; fiis-i- vretenovity, napr.
cataracta fusiformis vretenovity sivy zakal; oliva, ae, f. oliva, olivaris, e olivovy, napr. nucleus oliviiris olivove jadro;
ovalis, e ovalny, vajcovity, napr.
fossa oviilis ovalna jama;
prisma, atis, D. hranol, prizma, napr. prismata adamantina hranoly skloviny; pir-i- hruskovity, napr.
thorax piriformis hruskovity hrudnik;
saccus, i, m, vrecko, yak, saccatus, a, urn vackovity , napr. empyema sacciiturn vackovity empyem.
paene skoro, takmer, napr.
infarsatio haemorrhagica fief paene totalis skoro uplna krvacava infarzacia bedrovnfka.
4.16. TVAR
4.16.1. GUr.:ATY, GUr.:OVITY TVAR
4.16.4. KRUHOVITY TVAR
CODUS, i, m. kuzel', napr.
keratoconus kuzelovite vyklenutie ocnej rohovky;
cuneus, I, m., v zloz. cune-i-, CUDe-o- kuzel', napr. cuneohysterectomia vyrezanie kuzeloviteho kuska z maternice; pyramis, idls, f. pyramida, napr.
pyramides reruiles oblickove pyramidy,
. sphen-e- klin, napr. sphenocephalia klinovita hlava.
anulus, i, m, v zloz. anul-o- prsteii, prstienok, napr. iinulocytus prsteiiovita cervena krvinka;
circinatus, a, urn kruhovity, napr.
lichen circiruitus kruhovity lisaj;
circulus, i, m. kruh, prsteii, napr.
circulus arteriosus cerebri tepnovy kruh mozgu; cric-o- kruhovity, prstenovity, napr.
cartilage cricoidea prstienkovita chrupka; cycl-o- kruh, napr.
cyclencephalia monstrum so zrastenyrni pologul'ami mozgu;
orbiculus, I, m. kruh, napr.
orbiculus ciliaris vraskovcovy kruh.
4.16.2. KUZEr.:OVITY TVAR
4.17. VEI:KOSf
4.17.1. VYRAZY S VYZNAMOM VEr.:KY
bursa, ae, f. v z102. burs-o- vacok, napr. bursectomia vyrezanie vacku;
gigant-o- obrovsky, napr. gigantismus nadmerny vzrast, gigantocellularis obrovskobunkovy; macr-o- vel'ky, napr.
4.16.3. PREDLZENY TVAR
125
124
macrocephalia nadrnerna hlava; macroglossia nadmerny jazyk; magnus, a, urn vel'ky, napr.
ulcus decubitale intestini recti magnum velky prelezaninovy vred ko-
mei-o-, mi-o- zrnensenie , napr. miosis zuzenie zrenice, micr-o- maly, napr.
microcephalia vyrazne mala hlava microglossia neobycajne maly jazyk nan-o- rnaly, trpaslici, napr. ndnismus trpaslfctvo,
ruinocephalia trpaslicia hlava; parvus, a, urn rnaly, napr.
adenoma uteri parvum rnaly aden6m maternice.
pannus crass us hruby panus, lozisko na cievnatom tkanive ocnej
rohovky;
lept-o- tenky, jemny, napr. leptodactylia tenke prsty; pachy- hruby, napr. pachydermia zhrubnutie koze; sten-o- uzky, napr. stenothorax uzky hrudnik; tenuis, e tenky, napr.
pannus tenuis tenky panus, lozisko na cievnatom tkanive ocnej rohovky.
4.17.2. Vl'RAZY S Vl'ZNAMOM MALl'
4.19. MIESTO
4.19.1. MIESTO VSEOBECNE
dolich-o- dlhy, napr.
dolichocolon predlzenie hrubeho creva; longus, a, urn dlhy, napr.
musculus longus colli dlhy sval krku; brachy- kratky, napr.
brachydactylia velrni kratke prsty; brevis, e kratky, napr.
frenulum breve kratka uzdicka;
eury- siroky, napr.
eurythermia schopnosf zit v sirokom teplotnom pasme; latus, a, urn siroky, napr.
fascia lata siroka pokryvka;
crassus, a, urn hruby, tucny, napr.
locus, i, m. miesto, napr.
locus minoris resistentiae miesto mensieho odporu, loco na mieste,
loco cicatricis na mieste j azvy, loco typico na typickom mieste,
eodem loco (abl. sg. vyrazu locus idem to iste miesto) na tom istom
mieste;
Iocalis, e miestny, napr.
anaesthesia localis miestne znecitlivenie; positio, onis, f. polozenie, umiestnenie, napr. positio uteri poloha maternice;
top-o- miesto, napr.
topalgia bolest na ohranicenom mieste.
4.18. ROZMER
4.19.2. PRAVl', LAVl'
dexter, tra, trum pravy (pravostranny), napr. pulmo dexter prave pluca;
lateris dextri skratka lat. dx. (gen. sg. vyrazu latus dextrum prava strana) pravy, na pravej strane (len v klinickej a patologickej terminoI6gii), napr.
126
127
[riictura femoris lat. dx. zlomenina pravej stehnovej kosti; dextr-o- vpravo, napr.
lateris sinistri, skratka lat. sin. (gen. sg. vyrazu latus sinistrum Iava strana) Iavy, na Iavej strane (len v klinickej a patologickej terrninologii), napr.
ampuuitio mammae lat. sin. amputaciaIaveho prsnika; sinistr-o- vlavo, napr.
sinistropositio ulozenieorganu vfavo.
medianus, a, um stredovy, nachadzajuci sa v stredovej lfnii, napr. cystes coui mediiinae stredove cysty krku;
medialis, e pristredny, nachadzajuci sa blizsie k stredu, napr.
mesialis, e (v stomatol6gii miesto medialis) pristredny, smeruj uci
k strednej Iinii zuboradia, napr.
facies mesiiilis prfstredna plocha;
mes-o- nachadzajuci sa v strede, napr. mesaortitis zapal strednej vrstvy srdcovnice.
4.19.5. PREDNY, VPREDU
4.19.3. BOCNY, OKRAJOVY
lateralis, e bocny, napr. caput laterdle bocna hlava;
collateralis, e pobocny, leziaci na tej istej strane, napr. vas collaterdle pobocna cieva;
homolateralis, e nachadzajuci sa na rovnakej strane, napr. hemiplegia homolateriilis ochrnutie polovice tela na rovnakej strane; ipsilateralis, e nachadzajuci sa na tej istej strane;
later-o- strana, bok, napr.
. lateropositio uteri ulozenie maternice na boku;
acralis, e okrajovy, tykajuci sa okrajovych casti tela, napr. cyanosis acralis cyan6za okrajovych castf tela;
marginalis, e okrajovy, napr.
ulcus corneae marginale okrajovy vred rohovky.
ante- dopredu, napr.
antev:rsi~ colli femoris ohnutie krcka stehnovej kosti dopredu; anterior, IUS predny, napr.
cornu anterius predny roh;
anter-o- predny , napr.
funiculus anterolateralis predobocny povrazec (leziaci smerom dopredu a nabok);
andrologia muzske lekarstvo; masculinus, a, urn muzsky, napr. urethra mdsculina muzska mocova rtira: viriIis, e muzsky, napr. ' membrum virile pohlavny ud;
pubertas, atis, f. puberta, napr. pubertas praecox predcasna puberta; juvenilis, e mladistvy, nedospely, napr. acne juvenilis akne mladistvych; adolescens, entis dospievajuci, napr.
kyphosis adolescentium kyf6za dospievajucich; hebe- dospievanie, puberta, ohanbie, napr.
hebephrenia hebefrenia, forma schizofrenie vyskytujuca sa v case puberty;
epheb-o- mladfk, napr.
ephebophilia efebofflia, pohlavny vztah hornosexualov k dospievajiicim chlapcom;
femininus, a, urn zen sky , napr.
organa genitalia [eminina zenske pohlavne organy; gyn/aec/-o- zena, zensky, napr.
gynaecophobia chorobny strach pred zenami: muliebris, e zensky, napr.
agenesis organorum muliebrium nevyvinutie zenskych organov; nymph-o- zena, zensky, napr. '
albus, a, urn biely, napr. atrophia alba biela atrofia; caeruleus, a, urn modry , napr. naevus caeruleus modry nevus; flavus, a, urn zIty, napr. atrophia [lava zlta atrofia;
lividus, a, urn sinavy, modrasty, napr.
asphyxia livida "modra asfyxia", asfyxia, pri ktorej je dieta sfarbene
do modra;
niger, gra, grum cierny, napr.
lingua pilosa nigra cierny vlasaty jazyk; nigricans, antis cernasty, napr. acanthosis nigricdns cernasta akant6za; pallidus, a, urn bledy, svetly, napr.
asphyxia pallida "bleda asfyxia", asfyxia, pri ktorcj je dicta blede; purpuricus, a, urn purpurovy, napr.
dermatitis purpurica purpurovy zapal koze;
ruber, bra, brum cerveny, napr.
eczema rub rum cerveny ekzem;
roseus, a, urn ruzovy, napr.
pityriasis rosea ruzova supinatost;
versicolor, oris pestry, napr.
pityriasis versicolor pestra supinatost.
melan-o- cierny, napr. melanodermia cierne skvrny v kozi; poikil-o- pestry, napr.
poikilodermia nepravidelne hyperpigmentacie a hypopigmentacie koze;
xanth-o- zIty, napr.
xanthodermia zlte sfarbenie koze.
4.24. FARBA
4.24.1. VYJADRENIE FARBY LATINSKYM ADJEKTfVOM
4.24.3. DALSIE TERMINY OZNACUn)CE FAREBNE ODTIENE
argyrosis, is, f. sive, sivocierne sfarbenie koze (gr. argyros striebro), carotinosis, is, f oranzove sfarbenie koze (1 at. carota, ae, f mrkva, karoten),
chloasma, tis, n. zltohneda skvrna na kozi (gr. chloasma to, co puci,
zelenie sa),
chrysiasis, is, f modrosive sfarbenie koze (gr. chrysos zlato), ochronosis, is, f sivohnede sfarbenie koze (gr. 6chros bledy, zIty), siderosis, is, t. hnede sfarbenie koze.
4.25. ROZStRENIE, ZUZENIE 4.25.1. ROZSIRENIE
cyan-o- modry, siny, napr.
cyanoderma trnavomodre sfarbenie koze; erythr-o- cerveny, napr.
erythrodermia scervenanie koze;
chlor-o- zeleny, napr.
chloroma zhubny nador so zelenkavyrn zafarbenim; leuc-o- biely, napr.
leucoderma biela skvrna na kozi;
dilatatio, onis, C. rozsirenie duteho organu, napr. dilatiuio cordis rozsirenie srdca,
dildtatui oesophagi rozsirenie pazeraka;
diverticulum, i, n. divertikul, miestne ohraniceny slepy vacok, napr. diverticulum duodeni divertikul dvanastnika,
-ectasis, is, C., -ectasia, ae, C. rozsirenie celeho duteho organu, napr. angiectasis rozsirenie cievy,
gastrecuisia rozsirenie zahidka:
mega- rozsirenie, zvacsenie, napr.
mega ureter rozsirenie mocovodu,
megacystis rozsirenie mocoveho mechura;
aneurysma, tis, n, vydutina, miestne ohranicene rozsirenie tepny, napr.
4.24.2. VYJADRENIE FARBY GRECKOU ZLOZKOU
136
137
aneurysma aortae vydutina srdcovnice, aneurysma arteriole tepnova vydutina; mydriasis, is, f. rozsfrenie zrenice,
nodi haemorrhoidales, haemorrhoides, urn, f. hernoroidy, rozsirenia zil v oblasti konecnika;
varix, icis, f. krcova zila, ohranicene vakovite rozsirenie zily.
pneum/at/-o- vzduch, plyn, napr.
pneumothorax hrudnikova plynatost, vzduch alebo plyn v hrudnfko-
vej dutine;
aer-o- (zriedkavo) vzduch, plyn, napr. iierocholia vyskyt vzduchu v zlcovych cestach; py-o- hnis, napr.
pyothorax hromadenie hnisu v hrudnikovej dutine.
4.25.2. ZUZENIE, ZUZENINA
Dr u h a z 10 z k a oznacuje anatomicky organ vyjadreny greckym ekvivalentom, pricom je vacsinou zakoncena povodnou greckou koncovkou podstatneho mena, napr.
haematorrhachis, is, f. krvacanie do chrbticoveho kanala, haematotympanon, i, n. vyskyt krvi v bubienkovej dutine, haemocolpos, i, m. nazbieranie menstruacnej krvi v posve, hydrocephalus, i, m. zmnozenie mozgovomiechoveho moku, hydropericardium, if, n. tekutina v osrdcovnikovej dutine , pyometra, ae, f. hromadenie hnisu v maternici,
pyosalpinx, ngis, f hromadenie hnisu vo vajickovode. Zriedkavo sa druha zlozka konci na -ia, -osis, napr. iierocolia hrornadenie plynu v hrubom creve, pneumarthrosis vzduch alebo plyn v klbe.
stenosis, is, f., -stenosis, is, f. zuzenie kamila alebo otvoru tela, napr. stenosis ostii venosi dextri zuzenie praveho ziloveho ustia, pylorostenosis zuzenie vratnika;
sten-o- uzky organ, uzkost, napr.
stenothorax uzky hrudnik,
stenocardia zachvatovita bolest za mostikom pri angina pectoris, spo-
jena s pocitorn uzkosti;
strictura, ae, f. zuzenina sposobena jazvou, napr. strictura urethrae zuzenina mocovej rury,
strictura oesophagi zuzenina pazeraka;
coarctatio aortae (= stenosis isthmi aortae) zuzenie srdcovnice; constrlctio, onis, f. stiahnutie, zuzenina kanala alebo cash creva sposo-
bene j azvou;
miosis, is, f. zuzenie zrenice.
Brusna dutina sa vyjadruje zlozkou -ascos (gr. askos kozeny yak na uchovavanie vina), napr.
haemascos hromadenie krvi v brusnej dutine.
4.26. HROMADENIE LATKY V ORGANE, DUTINE, TKANIVE
Hromadenie Iatky v organe sa vyjadruje zlozenym slovom.
Pri sucasnom vyskyte viacerych latok sa prve zlozky mozu kornbinovat, napr.
haemopneumopericardium vyskyt krvi a plynu v osrdcovnikovej dutine,
hydropneumopericardium vyskyt tekutiny a plynu v osrdcovnikovej dutine,
pyopneumopericardium vyskyt hnisu a plynu v osrdcovnikovej dutine.
4.26.1. HROMADENIE LATOK V TELE
P r v a z I 0 i. k a vyjadruje latku, napr. haem/at/-o- krv, napr.
haemothoriix hromadenie krvi v hrudnikovej dutine; hydr-o- voda, tekutina, napr.
hydrothorax tekutina v pohrudnicovej dutine; ser-o- voda, tekutina, napr.
seroperitoneum hromadenie tekutiny v bruchu;
4.26.2. VSEOBECNE TERMtNY OZNACUJUCE HROMADENIE TEKUTfN V TKANIVE A ORGANOCH
anasarca, ae, f vodnatiel'ka, hromadenie tekutfn v makkych tkanivach koze,
138
139
4.26.3. HROMADENIE LATOK V TKANIVE PRI PORUCHAcH MET ABOLIZMU
anthracosis, is, f zaprasenie pluc uholnyrn prachom,
asbestosis, is, f zaprasenie pl'uc azbestovyrn prachom, pneumoconiosis, is, f. ochorenie vzniknute vdychovanim cudzorodych
latok,
siderosis, is, f zaprasenie pluc zeleznym prachom, silicosis, is, f. zaprasenie pluc kremicitym prachom, tabacosis, is, f zaprasenie pluc tabakovym prachom.
ascites, ae, m. brusna vodnatielka, hromadcnie tkanivoveho moku v brusnej dutine,
hydrops, pis, m. vodnatielka, vseobecny termfn na oznacenie hromadenia tekutin, najma hromadenia tekutin v telovych dutinach,
oedema, tis, n. opuch, hromadenie tekutin v organoch a tkanivach.
4.27. BOLESt
Terminy pre hromadenie latok pri poruchach metabolizmu sa tvoria tak, ze zakladorn je term in oznacujuci latku ukladajucu sa v tkanive, ku ktorernu sa pridava pripona -osis, is, f., napr.
4.27.1. TERMINY SO ZLOZKOU -ALGIA
amyloidosis amyloid6za, ukladanie amyloidu do tkaniva, glycogenosis ukladanic glykogenu do tkanfv,
lipomatosis zmnozenie tukoveho tkaniva.
Zlozka -algia, ae, f. bolest sa pouzfva pri lokalizovanych bolestiach.
Algia sa maze pouzit aj ako samostatne slovo.
Nie vsetky terrnfny tejto skupiny sa tvoria tymto sp6sobom, zname su aj nelatinske terminy, napr. zhlienovatenie, a terminy so zakladnyrn terminom dystrophia, napr. hyalinova dystrofia.
Prva zlozka zlozeneho slova uvadza:
4.26.4. PORUCHY UKLADANIA ENDOGENNYCH PIGMENTOV VTKANIVAcH
1. lokalizaciu, napr. aortalgia bolest srdcovnice, myalgia svalova bolest;
Do tejto skupiny patria rozmanite terminy, napr.
albinismus, I, m. nedostatok melanmu v celom tele, haemochromaiosis, is, f.; siderophilin, ae, [. porucha metabolizmu
zeleza,
haemosiderosis, is, f ukladanie pigmentu hernosiderinu vo vmitor-
nych organoch,
icterus, I, m. zlte sfarbenie tkaniva bilirubinom, leucoderma, tis, n. biela skvrna v kozi,
vitiligo, in is, f. miestny nedostatok melaninu v kozi,
2. neanatomicky pojem (taketo zlozene slova sa vyskytuju zriedkavejsie), napr.
hypnalgia subjektivne pocitovanie bolesti v spanku,
psychroalgia pocitovanie chladu so sucasnym pocitovanim bolesti (gr. psychros chlad),
synalgia sucasne pocitovanie bolesti v zdravej koncatine.
4.27.2. TERMfNY SO ZLOZKOU -ODYNIA
Terminy tejto skupiny sa tvoria prfponou -osis, is, I., ktora sa pridava k nazvu Iatky ukladajucej sa v plucach, napr.
Zlozka -odynia, ae, f. bolest sa pouziva v niektorych prtpadoch pri 10- kalizovanych bolestiach, pricorn prva zlozka terminu uvadza ich lokalizaciu, napr.
achillodynia bolest paty, glossodynia palciva bolest jazyka.
4.26.5. PORUCHY VZNIKNUTE UKLADANfM EXOGENNYCH PIGMENTOV
141
140
4.27.3. TERM1NY SO SLOVOM DOLOR
4.27.6. TERMINOL6GIA BOLESTI MEDZINARODNEJ SPOLOCNOSTI PRE STUDIUM BOLESTI IASP*
V niektorych pripadoch sa pouziva na vyjadrenie bolesti latinske slovo
dolor a jeho odvodeniny:
dolor, oris, m. bolest, napr.
dolor post extraction em bolest po vytrhnuti zuba,
dolores osteocopi (noctumi) nocne vrtave bolesti (pri syfilise; gr. kop-
tein bit),
dolores ad partum porodne bolesti; dolorosus, a, um bolestivy, napr. adipositas dolorosa bolestiva tucnota,
lipomatosis dolorosa bolestive mnohonasobne nadory z tukoveho tka-
niva;
dolens, entis bolestivy, napr,
phlegmasia alba dolens bolestiva tromb6za zll dolnej koncatiny s ble-
dou kozou.
V porodnictve sa pouzivaju na oznacenie bolesti pri porode terminy
so slovom labor: I
labor, oris, m. praca, namaha, strast, bolest, napr. labores parturientium porodne bolesti,
labores praeparantes pnpravne porodne bolesti (lat. praepariire pri-
pravovat),
labores praesiigierues predporodne bolesti (lat. praesdgire vestit, pred-
povedat).
allodynia bolest, ktora je vysledkom neskodlivych podnetov na normalnu kozu (novy termin zavedeny IASP r. 1975),
analgesia bezbolestivost, chybanie bolesti pri skodlivych podnetoch, anaesthesia dolorosa bolestive znecitlivenie, bolesf v znecitlivenej oblasti tela,
causalgia pretrvavajiica palciva bolest po traumatickej lezii nervu (gr. kausis palenie),
dysaesthesia kvalitatfvna porucha citlivosti, napr. pocitovanie dotyku ako bolesti,
hyperalgesia zvysena citlivost na skodlivii stimulaciu, napr. zvysene pocitovanie bolesti,
'hyperaesthesia zvysena citlivosf na stimulaciu, zvysena drazdivost zrnyslovych nervov,
hyperpathia bolestivy syndrom charakterizovany zvysenim prahu drazdivosti a neprijemnymi pocitmi bolesti na dotykove a bolestive podrazdenia,
hypaesthesia znizena citlivost na stimulaciu, hypoalgesia znfzena citlivost na skodlivu stimulaciu,
neuralgia bolest, pri ktorej zdroj je v jadre periferneho nervu alebo v celom nerve,
neuritis zapal nervu,
neuropathia porucha funkcie nervu alebo patologicka zmena v nerve.
4.27.4. TERMINY SO SLOVOM LABOR
4.28. HORUCKA
4.27.5. DALSIE VYRAZY VYJADRUJUCE BOLESt
-agra, ae, f. bolest, reumaticke ochorenie (obsolerny sposob), napr. otagra bolesf v uchu;
cephalea, ae, f. bolest hlavy;
hemicrania, ae, f. bolest polovice hlavy, migrena;
tormina, urn, n. bolesti brucha (lat. tormina, um, n. zvieranie, kit
v bruchu).
Zivot sa podl'a hippokratikov podoba na lampu, ktoni rozpalila iskra a ktora sa tym, ze svieti a hreje, spotrebuva. Miestne zvysenie tohto vlastneho tepla nazyvali starogrecki lekari zapal (flegmone, lat. inflammiitio}, vseobecne zvysenie teploty, honicka (pyretos, lat. febris).
* IASP - angl. International Association for the Study of Pain
142
143
4.28.1. STAVY PODLA STUPNA TELESNEJ TEPLOTY
hypothermia, ae, [. podchladenie (pod 36°C),
subfebris, is, f.; subfebrilis, e subfebrilna (zvysena) teplota (37-38 0C), febris, is, f. horucka (38-40 QC),
febricula, ae, t nahle, kratke zvysenie teploty, hyperpyrexia, ae, f. vysoka horucka (nad 41 QC).
3. nazov samostatnej nozologickej jednotky, napr. febris [lava zlta zimnica,
respiratio abdominalis sive diaphragmatica brusne cize branicove dy-
chanie;
respirdtio costalis sive thoriicalis hrudnfkove dychanie; aspiratlo, onis, f. vdychnutie cudzieho telesa; exspiratfo, onis, f., exspirium, ii, n, vydych;
illspiratio, ollis, f., inspirium, ii, n. nadych; perspiratio, onts, f. dychanie kozou, napr.
pulsus riirus spomaleny pulz (lat. rarus, a, um riedky, ojedinely), pulsus regularis pravidelny pulz,
pulsus vibrans chvejuci sa pulz.
sanguis, inis, m. krv, napr. sanguis venosus zilova krv;
sanguineus, a, um krvny, pozostavajuci z krvi (v anat6mii), napr. vasa sanguinea krvne cievy;
sanguifer, a, um krvny, vediici krv,
sanguinosus, a, um krvacajuci,
sanguinolentus, a, um krvavy, zmiesany s krvou, napr. ascites sanguinolentus krvava vodnatiefka;
haema, tis, n. krv (dubletny anatomicky termin zavedeny najnovsie
do anatomickej nornenklatury); cruor, oris, m. krv, napr.
cruor (sanguinis) krvna zrazenina, krvny kolac; haemorrhagia, ae, f. krvacanie, napr.
haemorrhagia cervicis uteri krvacanie krcka maternice, haemorrhagicus, a, um krvacavy, krvacajuci, napr. diathesis haemorrhagica hemoragicka diateza, krvacavost; cruentus, a, um krvavy, obsahujiici krv, napr.
vomitus cruentus vracanie krvi.
4.30. PULZ
Nazvy jednotlivych druhov pulzu sri latinske. Pulz je latinsky pulsus, iis, m. (lat. pellere tid, bit) a grecky sphygmos.
4.31.2. TERMfNY OZNACUn)CE LOKALIZAcIU KRVAcANIA
4.31.2.1. TERMiNY VYCHADZAJUCE ZO VSEOBECNEHO TERMiNU HAEMORRHAGIA
Tieto terminy tvoria:
1. zlozene slova so zlozkou haem/at/-o- na prvom mieste a druhou zlozkou oznacujucou a nat 0 m i c k Y u t v a r (organ), v ktorom sa hromadi krv, napr.
haematometra, ae, [. hromadenie krvi v dutine maternice, haemopericardium, it, n. hromadenie krvi v osrdcovniku;
V klinickej praxi sa utvorilo bohate nazvoslovie tohto javu, ktore sa moze rozdelit podla lokalizacie, vzhl'adu a sposobu krvacania.
2. zlozene slova so zlozkou haem/at/-o- na prvom mieste, kym druha zlozka uvadza s p 0 sob, akym sa krv dostava von z tela. Anatomicky iitvar je obsiahnuty v termfne len implicitne, napr.
haematemesis, is, f. vracanie krvi,
haematuria, ae, f. krv v mob,
haemoptoe, es, f. kaslanie krvi;
4.31. KRV, KRVACANIE
146
147
3. zlozene slova so zlozkou -rrhagia na druhom mieste as prvou zlozkou oznacujucou anatomicky utvar, napr.
enterorrhagia, ae, f. crevne krvacanie,
gastrorrhagia, ae, f. krvacanie zo zaludka,
haemorrhagia per diapedesin (gr. diapedesis prestupovanie) krvacanie vzniknute prestupovanim cervenych krviniek cievnou stenou, haemorrhagia per rhexin (gr. rhexis trhlina, roztrhnutie) krvacanie vzniknute priamym poranenim.
4.31.2.2. HlSTORICKE TERMINY
Doteraz uvedene terminy okrem haemoptoe nepochadzaju z klasickej grectiny, ale sii novotvary. Druhu skupinu tvoria terminy, ktore pouzivali uz starogrecki lekari:
apoplexia, ae, f. porazka, nahle vypovedanie funkcie organu vplyvom silneho krvacania, v uzsom vyzname krvacanie do mozgu,
epistaxis, is, [. krvacanie z nosa,
melaena, ae, f. krv v stolici.
4.32. VRACANIE (DAVENIE)
4.31.3. TERMfNY OZNACUJUCE VZHI.:,AD ALEBO FORMU KRVAcANIA
Zakladne terminy, latinsky aj grecky, sa v lekarskej terminologii po-
uzivaju striedavo. SU to vyrazy:
vomitus, its, m. vracanie, davenie, vyvratok (davenina), vomituritio, onis, f. opakovane vracanie, nutkanie na vracanie, emesis, is, f. vracanie (davenie),
emesma, tis, D. vyvratok,
4.32.1. LATINSKY TERMfN VOMITUS
Tieto terminy pochadzaju z rozlicnych jazykov a z rozlicneho obdobia.
Vsetky mali vyznam, ktory by sa dal zhrnut ako "krvna skvrna". Historicky sa vyznam jednotlivych terminov postupne diferencoval a kazdernu sa prisiidil isty pojmovy obsah, Do skupiny tychto terminov patrf:
petechia, ae, f. (tali an sky petechia skvrnka) bodkovite krvacanie, ecchymosis, is, [. (gr. ekchym6sis miesto podbehnute krvou) viicsie bodkovite vyrony na kozi alebo na sliznici,
purpura, ae, f. (gr. porfyra purpurovy slimak) mnohonasobne bodkovite krvacanie,
vibex, icis, f. (lat. vibex krvavy pruh po rane) pasovite krvacanie, sugilldtio, onis, f. (lat. sugillatio sinka) sinka, rozsiahlejsi nepresne ohraniceny plosny vyron,
suffusio, onis, [. (lat. suffundere podlievat) podliatina, synonymum terminu sugilliitio,
haematoma, tis, n. (novotvar z gr. haimatoeo menif na krv) krvny vy-
Vomitus sa vyskytuje len ako samostatne slovo a moze sa spajat s prfdavnym menom, ktore oznacuje:
kopremesis vracanie (davenie) fekaloidneho obsahu. Zriedkavo sa prva zlozka kombinuje, napr.
haemosialemesis vracanie (davenie) slin premiesanych s krvou.
4.34. ZAPAL
facies abdomiruilis abdominalna tvar,
facies hippocratica hippokratovska tvar (obidva vyrazy sa pouzivaju pri akutnych brusnych prfhodach so zapalom pobrusnice alebo pred smrtou),
facies acromegalica akromegalicka tvar ,
facies alcoholica } '"
fi ' . - th I' alkoholicka tvar,
acies ae y tea
facies cardiaca srdcova tvar (pri srdcovej dekornpenzacii), facies cirrhotica cirhoticka tvar,
facies febrilis honickova tvar,
facies gastrica zaludkova tvar (pri akiitnych zaludkovych pnhodach), facies hectica hekticka tvar (tvar pri tuberku16ze; gr. hex6 zotrvavam
v niecom tvrdosi j ne),
facies leontina levia tvar (gr. le6n lev; pri lepre),
facies lunata mesiacikovita tvar (lat. luna, ae.]. mesiac; pri Cushingo-
vej chorobe),
facies meningitica meningiticka tvar,
facies mitriilis mitralna tvar (pri mitralnej chybe), facies morbillosa osypkova tvar,
facies myxoedematosa myxedemova tvar (pri hypotyre6ze), facies nephritica nefriticka tvar,
facies plethorica krvnata tvar,
facies tetanica tetanova tvar,
facies thyreotoxica tyreotoxicka tvar,
risus sardonicus sardonicky usmev, skerivy "smiech" pri krci tvarovych svalov (gr. Sardeis mesto vMalej Azii) = facies tetanica.
Zapal je po latin sky inflammatio, onis, f. (adjektivum inflammatorius, a, um zapalovy) a po grecky flegmone. V sucasnosti vsak phlegmone znamena v lekarskej terminol6gii len isty druh zapalu, kyrn termfn inflammatio sa v klinickej praxi, najma ked' ide 0 zapal urciteho anatomickeho titvaru, pouziva vefmi zriedkavo.
Na vyjadrenie zapalu sa v sucasnej lekarskej terminol6gii pouziva osobitna prfpona -itis. Povodne bola v klasickej grectine prfponou, ktorou sa tvorili pridavne men a zenskeho rodu, ale historickym vyvojom na zaklade anal6gie s antickymi termfnmi arthritis, pleuritis a pod. zfskala sucasny vy-
zn~~~~. .
Postupne sa utvoril cely system termfnov oznacujucich zapal. Ich hlavnyrni zlozkami su nazov anatomickeho utvaru a prfpona -itis. Pri ich tvoreni sa teda vychadza z anatomickej nornenklatury. V klinickom termine su obsiahnute bud' vsetky zlozky (casti) anatomickeho termmu, alebo len niektore. Podfa toho sa rozlisuje niekol'ko skupfn tychto termfnov.
1. slova odvodene z jednoslovneho anatomickeho pomenovania, pri ktorych rnoze byt:
a) prfpona -itis pridana k latinskemu alebo greckernu slovotvornernu zakladu anatornickeho termfnu, t. j. slovotvorny zaklad je rovnaky v anatomickom aj klinickom termine, napr.
gingiva - gingivitis zapal d'asien,
larynx - laryngitis zapal hrtanu;
b) slovotvornym zakladom grecky ekvivalent latinskeho anatomickeho termtnu, napr.
cerebrum - encephalitis zapal mozgu, lingua - glossitis zapal jazyka;
2. zlozene slovo utvorene z viacslovneho latinskeho anatomickeho pomenovania, pricom slovotvornym zakladom je grecky ekvivalent latinskeho anatornickeho nazvu, napr.
4.34.3. NEOFICIALNE ANATOMICKE NAZVY AKO SLOVOTVORNE ZAKLADY
3. viacslovne pomenovanie utvorene z viacslovneho anatornickeho pomenovania, ktore sa tvorf tak, ze sa pripona -itis pridava k urcovanemu clenu anatomickeho terminu a urcujuci clen, resp. urcujuce cleny sa preberaju z anatomickeho terminu. Pri viacslovnom klinickom termine maze byt:
a) pripona -itis pridana k latinskemu alebo greckernu slovotvornemu zakladu urcovaneho elena anatornickeho terminu, t. j. slovotvorny zaklad sa nemeni, napr.
b) slovotvornym zakladom grecky ekvivalent latinskeho urcovaneho elena anatomickeho termmu, napr.
auris media - otitis media zapal stredneho ucha, nervus opticus - neuritis optica zapal zrakoveho nervu.
Terminy zapalovych procesov sa vsak netvoria len z teraz platnej anatomickej nomenklaniry, ale ako slovotvorne zaklady sa mozu vyskytnut aj ine anatomicke nazvy, ktore mozno zaradit do dvoch skupin - medzi:
1. anatornicke nazvy, pre ktore su v oficialnej anatomickej nomenklature ine nazvy, napr.
b) grecky ekvivalent latinskeho anatomickeho terminu, napr. tuba uterina - salpingitis zapal vajickovodu;
4.34.5. NAZVY ZAPALOVYCH CHORl)B BEZ PRfpONY -iTIS
Nazvy zapalovych chorob utvorene bez pripony -itis zahrnuju:
2. latinskemu alebo greek emu slovotvornemu zakladu urcujuceho elena anatomickeho terminu, t. j. slovotvorny zaklad je rovnaky ako v anatomickom termine, napr.
Terminy pre benigne nadory sa tvoria tak, ze sa k nazvu tkaniva
z ktoreho nador vychadza, pridava pripona -oma, napr. '
fibroma nezhubny nador z vlakniteho tkaniva,
myxoma nador z hlienoviteho tkaniva.
Terminy pre maligne nadory sa tvoria tak, ze k nazvu tkaniva, z ktoreho nador vychadza, sa pridava zlozka -sarcoma, napr.
fibrosarcoma zhubny nador z vlakniteho tkaniva,
myxosarcoma zhubny nador z hlienoviteho tkaniva.
4.35. ' NADOR
Terminol6gia nadorov je dost nejednotna, pricom rozdiely vyplyvaju tak z hypotez, ku ktoryrn sa jednotlivf autori priklanaju, ako aj zo zauztvanosti v tej-ktorej krajine.
4.35.2.2. NEDIFERENCOVANE MEZENCHYMOVE NADORY
4.35.1. YSEOBECNE NAZYY
Nediferencovane mezenchymove nadory sa oznacuju terminom sarcoma, tis, n.; ku ktorernu sa pridava adjektfvum vyjadrujuce tvar buniek (tato klasifikacia nie je histogeneticka, pretoze je tazke urcit povod buniek, ale morfologicka, druhy sa delia podl'a tvaru buniek), napr.
blastoma, tis, n. vseobecny termin pre nador; v spojeni s druhom tkaniva znamena nezrely nador (gr. blastos vyhonok, zarodok), napr. neuroblastoma zhubny nador nervoveho tkaniva zarodkoveho typu; neoplasma, tis, n. vseobecny termin, ktory znamena pravy nador (gr. neos novy, plasso tvorit, doslova novotvar);
tumor, oris, m. vseobecny term in oznacujuci akekolvek navretie zvacsenie, opuch, napr. nadorove, zapalove; v uzsorn zmysle slovo znamena nador.
4.35.3. MALIGNE EPITELOYE NADORY
Najrozsirenejsi sposob tvorenia terminov oznacujucich nador je tvorenie pomocou pripony -oma. V siicasnosti rna tato pripona vyznam nadoru, ale tento vyznam nepochadza z klasickej grectiny, je to vlastne konvencia, ktora je vysledkom historickeho vyvinu. Vyznam vznikol na zaklade anal6gie s terminmi carcinoma, sarcoma v druhej polovici 19. stor. Preto aj existuju terminy s priponou -oma, ktore neoznacujii nador; pochadzaju totiz z cias, keel' tato prfpona este neznamenala nador, napr. glaucoma, trachoma.
Terminy oznacujuce tieto nadory sa tvoria pomocou termfnu carcino~a, ,tis, n. (gr. karkinoma rakovina). Buel' sa k tomuto terminu pridava adjektivum, alebo sa utvara zlozene slovo so zlozkou -carcinoma, napr.
Ostatne terrniny sa tvoria tid prfponou -oma, pricom slovotvorny za-
klad maze vyjadrovat: .
tkanivo, napr. glioma nador z gliovych buniek,
podobu, napr. papilloma nezhubny epitelovy nador podobny papilam, anatomicky utvar, napr. meningioma nezhubny nador mozgovej
pleny.
154
155
4.35.4. NADORY Z KRVOTVORNEHO TKANIVA
4.36.2. ROZDELENIE RAN PODLA SPOSOBU VZNIKU
Nadory z krvotvorneho tkaniva tvoria ter~ino~~gick~ odlisnvti skupi: nu. Tato odlisnost je ciastocne odrazom vecnej odlisnosti, pre.toze. kr~ne bunky sa lfsia od ostatnych buniek a ciastocne je aj vysledkom historickeho vyvinu poznania tychto nadorov:
haemoblastoma, tis, n. suhrnny nazov pre nadory z krvnych buniek, pri ktorych sa vytvara makroskopicke nadorove lozisko; jednotlive terminy sa tvoria pnponou -oma alebo zlozkou -sarcoma, napr.
myelosarcoma hemoblast6m myelocytoveho radu,
plasmocytoma hemoblast6m plazmatickeho radu.
haemoblastosis, is, f. suhrnny nazov pre nadory z krvnych buniek, p~i ktorych sa nevytvara makroskopicke lozisko; jednotlive terminy sa tvona priponou -osis, napr.
ablatio, onis, f. odstranenie organu alebo casti tela, napr. ablatio mammae odstranenie prsnika;
-ectomia, ae, f. vyrezanie, odstranenie organu, napr. cholecystectomia chirurgicke vyrezanie zlcnika; excisio, onis, f. vyrezanie rany, tkaniva, nadoru, napr. excisio probiuoria skusobne vyrezanie;
excochleatio, onis, f. odstranenie, vyskrabanie tkaniva lyzickou, napr. excochleatio bulbi odstranenie obsahu ocnej gule;
exstirpatio, onis, f. odstranenie casti tela alebo nadoru, napr. exstirpatio pulpae odstranenie zubnej drene;
extractio, onis, f. vytiahnutie, vybratie organu, najma zuba, napr. extractio dentis vytiahnutie zuba;
exarticulatio, onis, f. odstranenie koncatiny v klbe; enucleati«, onis, f. vylupnutie, napr.
enucleatio bulbi vylupnutie ocnej gule;
resectio, onis, f. odstranenie casti organu alebo tkaniva, napr. resectio apicis dentis resekcia zubneho hrotu.
dislociitio ad axim uhlovite posunutie, dislociitio ad latus posunutie nabok,
dislociitio ad longitudinem cum contractione posunutie do dlzky so stiahnutfm,
dislociitio ad longitiidinem cum implantatione posunutie do dlzky s vklinenim,
dislocatio ad longiuidinem cum distractione posunutie do dlzky s oddialenirn,
dislocatio ad peripheriam posunutie s otocenim.
4.38. NIEKTORE CHIRURGICKE VYKONY
4.38.1. NAPICHNUTIE, PREPICHNUTIE
injectio, onis, f. injekcia, vstreknutie tekutin do tela, napr. injectio intriimusculdris vmitrosvalova injekcia; paracentesis, is, f. prepichnutie duteho organu, napr. paracentesis pericardii prepichnutie osrdcovnika;
punctio, onis, f. napichnutie, prepichnutie duteho organu a odobratie tekutiny alebo tkaniva, napr.
punctio thoracis napichnutie hrudnika.
4.38.4. PRIPEVNENIE
dtscisio, onis, f. rozrezanie, rozdelenie organu, tkaniva a pod., napr. discisio cataractae rozrezanie siveho zakalu;
incisio, onls, f. narezanie, otvorenie, napr.
incisio abscess us otvorenie abscesu;
sectio, onis, f. rez, napr.
sectio caesarea cisarsky rez;
-tomia, ae, f. rozrezanie, otvorenie, napr. herniotomia rozrezanie prietrze.
-fixati», onis, f. upevnenie, prisitie , napr.
omentofixatio upevnenie predstierky na prednu stranu brucha; -pexia, ae, f., -pexis, is, f. upevnenie, prisitie, napr. orchildlopexis upevnenie semennika v miesku;
-rrhaphia, ae, f. zositie , napr.
uranorrhaphia zositie tvrdeho podnebia.
4.38.2. ROZREZANIE, OTVORENIE
4.38.5. VYUSTENIE
-stomia, ae, f. vyustenie von alebo do ineho duteho organu, napr. tracheostomia vyustenie priedusnice na povrch tela.
4.38.3. ODSTRANENIE
4.38.6. SPOJENIE
amputatio, onia, f. odstranenie perifernej casti organu alebo tela (pri koncatinach s prerusenim kosti), napr.
-anastomosis, is, f. spojenie dvoch dutych organov, napr. choledochoenteroanastomosis spojenie tenkeho creva so zlcovodom.
158
159
4.38.7. PRENESENIE
LITERATURA
implantatio, onis, [. prenesenie tkaniva v organizme;
replantdtio, reimplaruatio, onis, t. opatovne vsadenie odstranenej casti tela alebo tkaniva (najma zuba);
transfusio, onis, [. prenesenie, prevod krvi do organizmu; transplantatio, onis, [. 1. prenesenie tkaniva na ine miesto na tom istom organizme , 2. prenesenie organu alebo casti tela z jedneho organizmu na druhy.
A h r ens, L. a kol.: Cursus Latinus Medicinalis. 4. vyd. Leipzig, VEB Verlag Enzyklopadie 1981, 220 s.
Becher, I., Lindner, A., Schulze, P.: Lateinisch-griechischerWortschatz in der Medizin. Berlin, Yolk und Gesundheit 1986, 251 s.
De hen, H.: Lexique de la douleur. La Pre sse Medicale, 1983, 12, s. 1459-1460. Dictionnaire francais de mcdecine et de biologie. 1-4. Ed. A. Manuila, L. Manuila,
M. Nicole, H. Lambert. Paris, Masson a Cie 1970-1975, 865 s., 923 s., 1193 s., 561 s. '
Duden. Das Worterbuch medizinischer Fachausdrucke. 4. vyd. Mannheim, Bibliographisches Institut, Stuttgart, Thieme Verlag 1985, 744 s.
. Jon g, R. H. de: Defining Pain Terms. lAMA. 1980,244, s. 143.
K a b r t , L, K u c h a r sky, P.: Jazyk latinsky. 1. vyd. Praha, Avicenum 1973, 446 s. K a b r t , J., Val a c h , V.: Strucny lekarsky slovnik. 2. vyd. Martin, Osveta 1981, 480 s.
P s c h y rem bel, W.: Klinisches Worterbuch mit klinischen Syndromen. 251. vyd.
Berlin-New York, W. de Gruyter 1972, 1348 s.
4.39. ROZLICNE VYRAZY
absente aegroto v nepritomnosti choreho , ens morbi podstata choroby,
ex therapia na zaklade uspesnej terapie (vztahovat dodatocne na dia-
gnozu choroby),
excess us in Baccho alkoholicky vystrelok,
excess us in Venere vystrelok v pohlavnom zivote,
extra muros, extrdmuralis,e nachadzajuci sa 1. mimo nemocnice, 2. na vonkajsej stene duteho organu,
intra muros, iniramuralis,e nachadzajuci sa 1. v nernocnici, 2. vmitri
steny duteho organu,
intra partum (vyskytujiici sa) pocas porodu, v priebehu porodu, intra vitam (vyskytujuci sa) pocas zivota, zaziva,
in situ v prirodzenej polohe, na povodnorn mieste,
in vitro v skumavke, mimo tela,
in VIVO na, v zivorn tele,
manu armata (ozbrojenou rukou) , nozom, skalpelom,
noll me tangere nedotykaj sa rna (oznacenie pre vredy, pri ktorych
miestna liecba sposobuje este zhorsenie),
per contiguitdtem dotykove sfrenie choroby (napr. absccs),
per continuitatem suvisle sfrenie choroby (napr. rakovinovy nador), per vias naturales prirodzenou cestou, cez prirodzene otvory tela, signum mall ominis zle znamenie, znak predpovedajiici nepriaznivy
priebeh choroby,
via [alsa vybocenie zo spravneho smeru (napr. pri preparacii zubneho korenoveho kanala).
160
5. Vybrane farmaceuticke terminy
(Latinskc Cislovky pozri na s. 45-49 a slovcsne tvary vyskytujuce sa v receptoch na s. 51-52.)
5.1. RECEPT
5.1.1.· CASTl RECEPTU
inscriptio zahlavic,
nomen aegroti rneno choreho, in vociitio oslovenic, praescriptio prcdpis,
remedium corrigens prtsada, subscriptio priplsanic, signatura navod na pouzivanie, datum datum,
sigillum et nomen medici pcciatka a mcno lckara
5.1.2. GRAMATICKA STAYBA RECEPTU
Gramaticka stavba preskripcie vychadza z imperativu recipe zober:
162
slovensky zober
3gramy mnozstvo kobo, co?
~
destilovanej vody liek
kobo, coho?
~
akuzativ genittv
><
latinsky
recipe aquae destilldtae tria grammata
Nazov lieku je teda v genitive a mnozstvo v akuzative. Ked' sa predpisuje specialita, nazov lieku sa nerneni. Mnozstvo v gramoch sa pfse arabskynu cislicami, udaje 0 kusoch (napr. davky, capiky, kvapky) sa pisu rimskyrni cislicami.
milligrammata quindecim decigramma unum decigrammata tria decigrammata quattuor
phenacetin I
acidi acetylosalicylici misce fiat pulvis dentur tales doses numero decem ad capsulds amylaceds signa kazdych 8 hodfn jeden prasok
Rp, Celaskon
Exp, orig. N° II (duas)
S. Tri razy denne jednu tabletku
163
cftame:
recipe Celaskon
expeditiones originales numero duas signa tri razy denne jednu tabletku
kyselina kysly
do skrobovych toboliek do zelatinovych toboliek do voskoveho papiera
podl'a ehuti, vole, fubovol'ne do nik lckara
do tcglika
do skatulky
na vonkajsie pouzitie na vnutorne pouzitic pre vlastnu potrebu do f1'ase
do princscnej ffase
do fl'asc so sirokym hrdlom do kvapkaccj f1'asc
pridaj
primicsaj
zasypacf
rovnaky
ampulka
rovnakym dielorn, na rovnake ciastky
voda
vriaea voda
tepla voda
destilovana veda
horuca voda
voda na injekcie
vodny
aromaticus, a, um arom. aromaticky, vonavy
aut simile, similia autsimil. alebo podobne
bacillus, i, m. bac. palicka
balsamum, i, n. bals. balzam
bis die bis d. dva razy denne
btityrum, i, n. but. maslo
cacao (nesklonne) kakao
capsula, ae, f caps. tobolka, kapsula
capsula amylacea caps. amyl. skrobova tobolka
capsula gelatinosa caps. gelato zelatinova tobolka
cataplasma, atis, n. catapl. kasovity obklad
charta ceriita chart. cer. voskovany papier
ciio cit. rychlo , chytro
cactus, a, um coct. vareny
cochlear, dris, n. coch!. lyzica
collyrium, ii, n. collyr. ocna voda, ocne kvapky
compositus, a, um comp, zlozeny
concentriuus, a, um cone. koncentrovany
conscissus, a, um consc. rezany, krajany
consperge consp. posyp
coque coq. var
cortex, icis, m. cort. kora
cnidus, a, um crud. necisty, surovy
cum (8 abl.) c. s,so
cum formula c.], s odpisom receptu
aa, detur, dentur d. D. dent. daj, nech sa da, nech sa daju
da, signa D.S. vydaj.oznac
decoctum, i, n. decoct. odvar
dentifricius, a, um dentifr . zubny
dentur tales doses d. t. d. nech sa daju take davky
depurdtus, a, um dep. cisteny
dilutus, a, um dil., dilut. zriedeny
dispense disp. vydaj
divide div, rozdel'
divide in doses div. in dos. rozdel'na(rovnake)davky
(aeq uales) (aeq).
165 5.2. NAJCASTEJSIE FARMACEUTICKE VYRAZY A ICH SKRATKY
acidum, t, n. acidus, a, um
ad capsulds amyliiceas ad capsulds gelatinosds ad chartam ceratam
ad libitum
ad manus medici ad ollam
ad scatulam
ad iisum externum . ad usum iniernum ad usum proprium ad vitrum
ad vitrum adlatum ad vitrum amplum ad vitrum gutuitum adde
admisce adspersorius, a, um aequalis, e ampul/a, ae, f
. ana partes aequiiles
aqua,aeJ aqua bulliens aqua calida
aq ua destillata aqua [ervida
aqua pro injectione aquosus, a, urn
164
ae. acid. ac. acid.
ad caps. amyl. ad caps. gelato ad chart. cer. ad. lib. adman. med. ad. oil.
scatula, ae, [. semen, inis, n. siccus, a, um signa, signetur sine
sirup us, i, m. solutio, onis, f solve
species, erum, tspiritus, (is, m. sterilisetur
sub signa venen! subtilis, e succus, i, m.
Su(Y nomine
sup positorium, ii, fl. suspensio, onis, f.
tabuleua, ae, f. tenuis, e tinctura, tie, r titrdius, a, um
ungucntum, I, n. ustus, a, um
vitrum, I, n.
vitrum gutuitorium vitrum tectum
viridis, e
168
rect., recti]. rep., repel. rubr.
s. scat. scm. sicc. s. s. s.
sir. sol.
s. spec. spiro steril.
S. s. vert. sub Iii. succ.
s. n. supp. susp,
tab.
tinct. titr.
ung. ust,
vitro
vitro gutt. vitr. tecto
virid.
cisteny
nech sa opakuje cerveny
5.3. LATINSKE NAZVY LIEKOV
do sf skatulka scmcno suchy
oznac, nech sa oznuci bcz
sirup
roztok
rozpust
cajovina
lich
ncch sa stcrilizujc pod oznaccnlm jed jcmny
sfava
vlastnym mcnorn capfk
sllspcnzIa
Latinske nazvy liekov sii substantizovane adjektiva alebo participia prezcnta aktiva spojcne s pluralorn vynechaneho substantiva remedium, if, fl., t. j. remedia, takze su to vlastne adjektfva v nom. pl.
5.3.1. NAZVY LlEKOV PATRIACE MEDZI ADJEKTIVA l. A II. DEKLINACIE
Nazvy s priponou -ieus, a, urn St1 najcastcjsic, napr. analgetica licky proti bolestiam,
antcmetica Iicky proti vracaniu (davcniu), antiallergica licky proti alergii,
diuretica mocopudnc licky,
spasmolytica licky uvohiujucc krcc,
ophthalmica ocne licky.
Singular tychto adjcktiv sa koncf na -icum, napr. analgeticum, antemeticum.
Zricdknvcjsic Stl ostatnc prtpony adjckuv I. a II. dckl., napr.
-aClIS, a, lim, napr. cardiaca srdcove licky ,
aphrodisiaca licky zvysujucc pohlavny pud;
tabletka ricdky tinktura titrovany
-ivus, a, lim, napr.
carmlruitiva licky proti naduvaniu, si'diiliva upokojujucc licky;
mast palcny
-OSlIS, a, um, napr.
antiscubiosa licky proti svrabu, antivdricosa licky proti kfcovym ziltim;
fl'aska
kvapkacia flasa (uzavreta) fl'asticka s vieckorn
zeleny
-ius, a, um, napr. dentifricia prasky na zuby,
-inus, a, urn, napr.
uterina rnaternicove lieky.
169
Vel'mi zriedkavo sa ako nazvy liekov vyskytujti bezprtponove adjektiva, napr.
arruira horciny, horke licky,
cholagoga lieky zvysujuce vylucovanie flee.
LITERATURA
Singular tychto dvoch skupin adjektfv sa konci na -um, napr. cardiacum, antiscabiosum, amarum atd',
H ii gel, H.: Kurze Einfuhrung in die pharmazeutische und medizinische Terminologie. Stuttgart, Deutscher Apotheker-Verlag 1973, f\() s.
K a z ace 11 0 k , T. G.: Posobije po izuceniju tarmakologiccskoj terminologii. Minsk, Vysejsaja skola 1974, 2R7 s.
Pracscriptiones magistrates. 3. vyd. Praha, Avicenum 1974, 431 s.
Z {t b 0 j n i k 0 V a, ivI., K 0 val c i k , V.: Rccepturna propedeutika. 2. vyd. Martin, Osvcta 1976, lX4 s.
5.3.2. NAZVY LlEKOV PATRIACE MEDZI ADJEKTfVA Ill. DEKLINACIE
Medzi tieto nazvy sa zarad'uju:
l. dvojvychodnc adjcktiva Ill. dcklinacic, napr. antifebrilia licky proti horuckc,
iniectabilia injekcnc' pnpravky,
viiginalia posvovc licky.
Singular tychto adjcktiv koncl na -lc, napr. antifcbril«, iniccuibilc;
2. participia prezcnta aktiva, napr. adstringcniia stahujucc Iicky,
Singular tychto particfpii sa konci na -ns, napr. expectoriins, desinficiens atd',
5.3.3. NAZVY LlEKOV PATRIACE MEDZI SUBSTANTfvA
Vcl'mi zriedkavo tvorf nazov skupiny lickov substanuvum, napr.
gargarisma kloktadlo, vyplachovadlo \pl. gargarismatai, depiliitorium lick na odstranovanie chlpkov (pl. depilaioriai, antidotum protijed (pI. antidotai,
170
6. Latinske sentencie a citaty
causa efficiens sposobujuca pncina cave pozor, bud' opatrny, vystrihaj sa
ceteris paribus za rovnakych ostatnych podmienok circulus vitiosus bludny, zacarovany kruh
cito, tuto, iucunde ehytro, bezpecne a prtjernne (pravidlo pri liecenf forrnulovane Ask l e pia d 0 m, ktore uvadza eel sus)
consensus omnium vseobecny suhlas
contra vim mortis non est mediciimen in hortis proti sile smrti niet lieku v zahrade (Salernska skola)
condicio sine qua non nevyhnutna podmienka, bezpodmienecne
contraria contrariis (curantur] protichodne (sa lieci) protichodnym, princip alopatie, liecebneho postupu, pri ktorom sa v tele vyvolavaju liekmi prfznaky protichodne pnznakom ehoroby
corpora non agunt nisi soluta chemicke latky ucinkuju, len ked' su rozpus-
tene (nerozpustne posobia ako eudzie telesa) crux medico rum knz lekarov, iazky lekarsky problem cum grana salis (so zrnkom soli), s troskou vtipu curriculum vitae zivotopis
ab ova (od vajicka), od zaciatku
a capite ad calcem od hlavy po paty, princfp klasifikacie chorob v antike ad absurdum az do nezmyselnosti
ad acta do spisov (zalozit po prerokovanf alebo bez vybavenia) ad demonstrandum na objasnenie, na ukazku
ad [antes k prameiiom (Ist vo vedeekej praci, t. j. cerpat z priamyeh zdrojov)
ad galli can tum kym kohut nezakikirika (trva podl'a S y den ham a za-
ehvat lamky)
ad hoc na ten to ciel', pre tento prfpad
ad multos annes (na) mnoho rokov (blahozelanie) ad oculos nazorne (demonstrovat niece)
ad rem k veei
aequalia aequiilibus (curantur) rovnake (sa lieci) rovnakym, princip izopatie, liecebneho postupu, pri ktorom sa lieci tymi istymi Iatkami, ktore vznikaju pri ehorobe
alma mater univerzita, vysoka skola (doslova matka zivitel'ka)
anatomia clevis et clavus medicinae anatomia je kl'ucom k medicine a jej
kormidlom .
a nihilo nihil z nicoho nic (nevznika)
a posteriori zo skusenosti, na zaklade skusenosti
a potiori fit denomindtio pomenovanie sa dava podl'a prevladajuceho priznaku
a priori vopred, vrodene, predpojate
audiatur et altera pars nech sa vypocuje aj druha strana (prav.)
de facto podla skutocnosti, faktieky
de gustibus non est disputandum 0 vkuse sa nediskutuje, kazdy rna svoj vkus de lure podfa prava, pravne, formalne
deus ex machirui boh zo stroja (v antiekom divadle sa necakane zjavil a vyriesil razom zamotany problem)
dum spiro, spero kyrn dycham, dufam
dura lex, sed lex tvrdy zakon, ale zakon
bis dat, qui cito dat dva razy dava, kto ehytro dava bona fide dobromysel'ne, v dobrom umysle
eo ipso tym samym, v dosledku toho, preto ergo ted a
errdre hiimdnum est mylit sa je Iudske
est modus in rebus, sunt certi denique fines kazda vee ma svoj sposob a ur-
cite hraniee (H 0 rat ius)
ex abrupto odrazu, bez prfpravy, znenazdania, necakane ex cathedra z katedry, autoritatfvne (hovorit)
ex post dodatocne
expressis verbis vyjadrene slovami, vyslovne ex privata industria z vlastnej usilovnosti
ex tempore podla doby, prilezitostne , v case potreby, improvizovane
172
173
imprimatur nech je vytlacene (suhlas na publikovanie) in extenso obsirne, v plnom rozsahu
in medias res do stredu veci, k jadru
in memoriam na pamiatku
in natura v prirodzenom stave, v prirodzenej podobe in publico na verejnosti
in puncta v bode, vo veci
in spe v nadeji, buduci, nadejny
in statu ruiscendi v stave vzniku, zrodu in toto vcelku, celkove
in vfno veriuis vo vine je pravda
non intelecti morbi curatio nulla est nepochopenu chorobu nemozno liecit non multa, sed multum nie mnohe, ale mnoho, nie kvantitu, ale kvalitu non scholae, sed vitae discimus ucime sa pre zivot, nie pre skolu
non plus ultra niet nic nad to, naj-
nosce te ipsum poznaj sam seba (napis na de1fskej vestiarni, gr. gnothi seautori)
nota bene, N. B. dobre si zapamataj (vsimni) numerus clausus uzavrety, obmedzeny pocet
finis coronat opus koniec korunuje dielo, koniec dobry, vsetko dobre
hie locus est, ubi mors gaudet succurrere vitae to je miesto, kde smrt prichadza s ochotou zivotu na pomoc (napis na anatomickych institutoch)
historia magistra vitae hist6ria ucitelka zivota
omne vivum ex avo vsetko zive pochadza z vajicka (H a r v e y ) omnia mea mecum porto vsetko svoje nosim so sebou
omnis cellula e cellula kazda bunka pochadza z bunky (zaklad Virchowovej celularnej patol6gie)
omnium artium medicina nobilissima medicina je v porovnanf s ostatnymi vedami velrni usl'achtila veda (H i P P 0 k rat e s )
optimum medicamentum quies est najlepsim 1iekom je pokoj ("ticho lieci")
manu propria vlastnou rukou
medice, ciirii te ipsuni lekar, uzdrav sam seba (spravaj sa podl'a toho, co
radis inym; rob sam, co hlasas)
medic us curat, natura sdnat lekar lieci, prfroda uzdravuje mens sana in corpore sana v zdravom tele zdravy duch modus vivendi sposob zivota, spolunazrvania
mutatis mutandis ked' sa zmenilo to, co sa malo zrnenit; s prfslusnymi zmenami; v prisposobenej podobe
pars pro toto cast za celok
passim na roznych miestach (pouziva sa pri citaciach) per abusum zneuzitim
per analogiam ana1ogicky, anal6giou
per aspera ad astra cez tazkosti k slave (k hviezdam) periculum in mora nebezpecenstvo z omeskania, v odk1ade per scientiam ad salutem aegroti znalostou k zdraviu choreho per se ipsum samo sebou
plenus venter non studet libenter s plnym zaludkom sa zle studuje post hoc, ergo propter hoc potom, teda preto
praesente medico nihil nocet v pritomnosti lekara nic neskodf pro forma pre formu, formalne
pus bonum et laudabile "dobry a chvalyhodny hnis" (hnis, ktory rna priaznivy ucinok na hojenie rany)
laps us calami chyba pri pisani
ldpsus linguae chyba v reci, prerieknutie
laudiitor temporis iicti vychvalovac zaslych casov, minulosti lege artis podl'a pravidiel, podla zasad
loco citato na citovanom mieste
nemo ante mortem beiitus nikto nie je stastny pred smrtou nihil novi sub sale nic nove pod slnkom
nil nocere, adiuvare vel nil nocere neskodit, pornahat alebo aspen neskodit (zasada hippokratovskej terapie)
quae mediciimenta non sanant, ferrum siinat, quae ferrum non siinat, ignis sanat, quae vero ignis non siinat, insaruibilia putiiri oportet co nevylieCia lieky, vylieci zelezo (noz), co nevylieci zelezo (n02), vylieci oheii a co nevylieci ani ohen, to treba pokladat za nevyliecitel'ne
174
175
quod bonum, [austum, felix [orturuitumquc (sit), Q. B. F. F. F. ncch jc to k dobru, zdaru, stastiu a blahu (formulka pri zaciatku isteho podujatia)
quod licet Iovi, non licet bovi co je dovolene bohovi, nie je dovolene volovi quat capita, tot sententiae kol'ko hlav, tol'ko rozumu (nazorov)
repetitio est mater studio rum opakovanic je matka mudrosti
ut aliquid fieri videdtur aby sa zdalo, ze sa (aspori) niece robi (v liecbe)
sic! tak, doslovne, presne (citacia, pri ktorej je zrejma chyba ncopravena zamerne)
similia similibus (ciirantur] podobne (sa Iieci) podobnyrn , princip hom copatie, liecebneho postupu, pri ktorom sa chorym podavaju take lieky, ktore vyvolavaju javy podobne chorobe
sine ira et studio bez hncvu a predpojatosti (T a cit us)
si tacuisses, philosoph us mdnsisses keby si bol mlcal, bol by si filozofom
("nebol by si pohorel", "nebol by si sa zhodil")
sit venia verbo "nech sa odpusti slovu", dovolte mi povedat, s prepacenfrn status quo sucasny stay
status quo ante prcdosly stay
sui generis svojho druhu, osobity, svojrazny
surge et ambulii vstan a chod' (slova Krista porazenemu, napis v kupel'och Piestany)
vacat chyba, je prazdny (napr. urad, strana v knihe) .viide mecum "knicaj so mnou", pnrucka
verba movent, exempla trahunt slova povzbudzuju, prfklady pritahuju vis maior vyssia moe
vita brevis, ars longa, occasio celeris, experimentum periculosum, iudicium difficile zivot je kratky, veda obsiahla, prflezitost pominutelria, pokus nebezpecny, usudok tazky (H i P P 0 k rat e s )
vox audita latet, lutera scripta manet pocute sa moze odtajit, napisane zostava
vox unius - vox nullius jeden hlas - hi as nikoho (jeden hlas sa nerata)
tempora mutantur et nos mutdmur in uu» easy sa menia a my sa menfrne s nlml
terra incognita neznarna krajina, neobjavcna oblast
tertium compartitionis "tretie v porovnani", spolocna crta dvoch predmetov, ktora shizi ako zaklad na ich porovnanic
tertium non datur tretia moznost nejestvujc
Ires [aciunt collegium traja tvoria spolok
ubi bene, ibi patria kde je dobre, tam je vlasf
ubi pus, ibi evacud kde je hnis, tam ho vypusti (stare chirurgicke pravidlo) ultimum refugium posledne utocisko
ultima ratio posledny prostriedok, opatrenie, rozhodnutie ut aliquid flat aby sa (aspori) niece urobilo (v liecbe)
176
OBSAH
Predslov ...
. '" .
1. Vyvin a sucasny stav latinskej Iekarskej terminol6gie .