1 Verejná správa

Vymedzenie základných pojmov Verejná správa je pojem správneho práva, ktoré má základy v rímskom práve (administratio rei publicae) a postupne sa udomácnil aj v iných jazykoch (napr. public administration). Predstavuje súhrn činností (proces), ktoré produkujú orgány štátnej správy, územnej samosprávy a verejnoprávne korporácie. Tieto subjekty vykonávajú verejnú správu ako zákonom uloženú povinnosť, ktorá je daná ich postavením verejnoprávnych subjektov (obr.1.1).
0 Verejná správa
2 Štátna správa Samospráva*)

1

3 Verejné korporácie

1.1 Ústredná

2.1 Regionálna

3.1 Rozpočtové 3.2 Príspevkové

1.2 Miestna

2.2 Mestská 2.3 Miestna

3.3 Verejnoprávne

*)

Záujmovou samosprávou sa podrobnejšie zaoberá Grell, M. a kol.: Informačné systémy v ekonomike. Bratislava: EKONÓM, 2003,s.101.

Obr. 1.1 Organizačný diagram verejnej správy Verejná správa riadi a spravuje verejný sektor, ktorý charakterizuje verejné vlastníctvo, rozhodovanie verejnou voľbou a uplatňovanie verejnej kontroly. Verejný sektor zahrnuje rozpočtové a príspevkové organizácie (2. sektor) a nadácie, občianske združenia, rôzne neziskové (mimovládne) organizácie (3. sektor). Všeobecne prevažuje názor, že verejný sektor je ekonomický pojem (obyčajne sa skúma v rámci zmiešanej ekonomiky), pričom funguje s cieľom napĺňať verejný záujem a spravovanie verejných vecí. Zmiešaná ekonomika je charakteristická koexistenciou súkromného a verejného sektora, súkromného a verejného vlastníctva a koordináciou ekonomických aktivít súkromnými iniciatívami (trhovým mechanizmom) a verejnými inštitúciami (verejnými alebo vládnymi inštitúciami) pomocou regulačných nástrojov a právnych prostriedkov. Predstavuje objektívny spoločenský jav, ktorého existencia vyplýva z historického vývoja deľby regulačných spoločenských činností medzi objektmi trhu a vládnymi aktivitami, pričom trh aj vláda sú nevyhnutné na fungovanie ekonomiky. Verejná správa zabezpečuje činnosti podľa obr. 1.2. Súkromná správa je správa súkromných vecí a jej vykonávanie je v súkromnom záujme, na uspokojenie vlastných záujmov a potrieb.

7

0 Riadenie verejného sektora

1 Tvorba štátnej politiky

2 Tvorba samosprávnej politiky

3 Podpora výkonu štátnej a samosprávnej politiky

1.1 Hospodárska politika (hospodárske opatrenia štátu) 2.1 Regionálna politika

1.2 Štátna administratíva (spravovanie štátu)

2.2 Rozvoj miest a obcí

Obr. 1.2 Hierarchický diagram funkcií verejnej správy V tab. 1.1 sú uvedené základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy. Určujúcim rozlišovacím znakom je verejný záujem, ktorý je protikladom súkromného záujmu1).
Typ správy Rozlišovací znak

Verejná

Súkromná

Účel Organizačný princíp Funkcia

Verejný záujem Orgány verejnej správy Výkon verejnej správy Verejná moc (verejné právo)

Súkromný záujem Súkromná aktivita Súkromné ciele Individuálne rozhodovanie (súkromné právo)

Charakter moci

Tab.1.1 Základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy    Verejný záujem je charakterizovaný tým, že: obsahuje hodnoty všeľudského charakteru, má normatívny charakter v ekonomickej rovine (v závislosti od danej ekonomickej teórie), jeho chápanie súvisí s konsenzom politických strán.

Súkromný a verejný záujem patria do spoločnej kategórie záujem, ktorý sa používa v troch základných významoch: individuálny záujem, záujem spoločenských skupín (skupinový záujem), celospoločenský záujem.
1 )

8

   

Politický konsenzus možno v podstate dosahovať na základe: rovnosti (verejný, spoločenský a celospoločenský záujem sú totožné, chápané ako synonymá), nadradenosti a podradenosti (vo vzťahu k daným podsystémom spoločnosti, t.j. verejný záujem v ekonomike, politike a pod.), prieniku jednotlivých individuálnych záujmov (prejavuje sa reálna existencia verejného záujmu na báze tzv. spoločenskej zmluvy), protikladnosti (individuálny a verejný záujem sú v protiklade, pričom existujú dva základné prístupy: uprednostnenie individuálneho záujmu alebo pri hodnotení individuálneho záujmu je rozhodujúci verejný záujem, t.j. všeobecné dobro).

Metodologickým východiskom riešenia konsenzu je rozlíšenie verejného a neverejného záujmu2). Verejný záujem má teda nadindividuálny charakter, jeho nositeľom je sociálny objekt (napr. verejná inštitúcia), ktorého činnosť je motivovaná spoločensky uznanými cieľmi a potrebami, na ktorej participujú jednotlivé indivíduá práve preto, že uznávajú tieto spoločné, integrujúce hodnoty. Verejnú správu možno charakterizovať z hľadiska územného a typu riadenia podľa tab.1.2. Územná úroveň Obec, mesto Obvod (okres) Kraj Región (VÚC) Republika Samospráva Samospráva Štátna správa Typ riadenia Samospráva Štátna správa Štátna správa

VÚC – Vyšší územný celok, v našich podmienkach totožný s územím kraja

Tab. 1.2 Vzťah územných úrovní a typov riadenia verejnej správy Verejná správa je zložitý sociotechnický systém a aplikáciou systémového prístupu3 možno definovať jeho základné charakteristiky, a to:  vstupy,  prvky a väzby medzi nimi (štruktúra),  prechodové funkcie,  výstupy,  správanie. Správanie verejnej správy odráža politické názorové prúdy a reakcie na predmetné požiadavky občianskej verejnosti, ktoré vystupujú ako vstupy do celého systému. Prechodové
Východiskom je určenie obsahu a rozsahu pojmu verejnosť. Verejnosť môže označovať tú časť spoločnosti, ktorá stojí voči vládnej (decíznej) sfére s právom kontroly moci a riadiacich štruktúr alebo určitú skupinovú integritu, ktorá je spoločným záujmom zainteresovaná na riešení určitých spoločných problémov (tzv. verejné veci). 3) Pozri Grell, M.: Informačná ekonomika. Bratislava: EKONÓM, 2002.
2 )

9

je definovaný ako proces získavania. región). nehnuteľnosti a pod. Na druhej strane. ASPV 2. dane.3). Informačná podpora riadenia v podmienkach verejnej správy V procese riadenia verejného sektora je úlohou IS spojenie riadiaceho a riadeného systému verejnej správy. VIS IS (Podrobnejšie v 2. ŠIS 3.3 IS ako podsystém systému riadenia vo verejnej správe IS pre verejnú správu rozumieme súbor informácií o určitých oblastiach (republika. spracovania a využívania informácií v postupnosti dáta – poznatky – informácie (obr.funkcie sú determinované zákonmi vymedzenými podmienkami jednotlivých rozhodnutí vo verejnej správe. regióny). ale aj všeobecne (obr. Riadiaci systém Orgány verejnej správy Riadený systém Občania Spoločnosti atď.4 Informačný proces vo verejnej správe 10 . Jednotlivé IS verejnej správy možno rozlišovať podľa viacerých hľadísk. IS Obr.4).). ASR. pričom IS vstupuje medzi tieto systémy ako ich integrálna súčasť a vytvára s nimi jeden celok (obr. ako napríklad:  typu riadenia (štátna správa. samospráva).  priestorového rozsahu pôsobnosti (mestá. životné prostredie. obce.5). geografia. potrebné sú pre občanov na uľahčenie styku s orgánmi verejnej správy a na kontrolu ich činnosti pri hospodárení s verejnými financiami. kapitole) Obr. mesto. clá.  predmetu záujmu (zdravotníctvo. IS VS 4. ktoré sú potrebné na rozhodovanie v orgánoch verejnej správy a ďalších organizáciách. Informačný proces vo verejnej správe. 1. 1. Zamestnanec vo verejnej správe (tvorca informácií) Občan (používateľ informácií) Zmena pozície IS: 1. 1. 1. obec. 1.

čím ovplyvňovali pozíciu tvorcu. rokoch 20. 261/1995 Z. čo viedlo k rozsiahlej implementácii jednotlivých častí štátneho informačného systému5. ktoré v priebehu vývoja informatizácie verejnej správy výrazne menili svoju formu aj obsah. Nástrojom týchto zmien je najmä internet ako model komunikácie. Od vzniku informácie po jej použitie sa prenos uskutočňuje pomocou informačných činností.Dáta Poznatky Informácie Syntaktický pohľad (súhrn hodnôt bez významu) Sémantický pohľad (význam) Pragmatický pohľad (použiteľnosť) Obr. Tak napríklad reforma verejnej správy SR zásadne mení pozíciu všetkých troch prvkov. 5 Zákon č. aj vplyvom celospoločenského trendu sa potvrdilo. poznatky. Napríklad v 90. 4 11 . stor. že zmena pracovných stereotypov a riadiacej praxe je proces.z. Ukázalo sa však. informácie Prenos informácií sprostredkovávajú informačné systémy a len časť informácií sa prenáša priamou komunikáciou medzi tvorcom a používateľom informácie. najmä občana ako používateľa informácií v informačnom procese. 1. že vzťah občanov a verejnej správy je podmienený aj ich efektívnou vzájomnou komunikáciou na báze IS/IT. o štátnom informačnom systéme. ktorý z hľadiska informačnej podpory predstavuje postupnú transformáciu štátneho informačného systému na informačný systém verejnej správy a v konečnom dôsledku na verejný informačný systém..5 Dáta. Odhliadnuc od vývojových trendov v samotnej verejnej správe prechádza informačný proces výraznými zmenami v dôsledku digitalizácie informácií. používateľa a IS v informačnom procese4.

ASR v oblasti práce. Informačné systémy na báze ASR a ASPV Na základe úloh štátneho programu ekonomického výskumu (SPEV) sa v rokoch 1976 – 1980 vytváral automatizovaný systém riadenia (ASR) a automatizovaný systém plánových výpočtov (ASPV). ASR technického a investičného rozvoja vrátane VTEI a normalizácie.1 Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe 2. IS VS Elektronická verejná správa VIS ASR . ako sú napr. 2.štátny informačný systém.IS verejnej správy. 2. ŠIS . ASPV (obr.verejný informačný systém Tab. čo vyplývalo i z kompetenčného zákona. a preto mal aj odlišnú štruktúru. financií a sociálno-ekonomických informácií a pod. ASR jednotlivých ústredných orgánov bol jedinečný. cien. Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe je prehľadne uvedený v tab. Obdobie 70. VIS . IS VS .z.z.2. 261/1995 Z.1. ASPV . 261/1995 Z.  IS verejnej správy (otvorená štátna správa). stor. miezd a sociálnych vecí.  štátny informačný systém podľa zákona č.  verejný informačný systém (elektronická verejná správa). roky Typ IS IS rezortov Charakteristika Relatívne izolované IS na báze ASR a ASPV 90. rokov minulého storočia až po súčasnosť (ako aj možný vývoj po roku 2005) sú jednotlivé typy IS vo verejnej správe SR postupne realizované ako:  relatívne izolované IS na báze automatizovaných systémov riadenia a automatizovaných systémov plánových výpočtov. o ŠIS (integrovaná štátna správa).automatizovaný systém riadenia.1) sa zaraďuje medzi ASR prierezového charakteru.2 Vývojové trendy informačného zabezpečenia verejnej správy V období od 70. o ŠIS) Otvorená štátna správa Roky 2000-2005 Po roku 2005 Začiatok 21.1 Centralizovaná štátna správa.automatizovaný systém plánových výpočtov. roky ŠIS Integrovaná štátna správa (zákon č. – 80. V súlade s prepojením ASPV a ASR riadiacich orgánov sa v rámci ASPV riešili najmä tieto problémy: 12 .

registrov a pod.  bezprostredný styk používateľa s IS cez terminálovú sieť. ukazovateľov ekonomickej efektívnosti a pod. vytváranie počítačovej siete na prenos informácií medzi ústrednými plánovacími orgánmi. vhodne upravené údaje potrebné na analytickú. kontrolu a korekciu údajov a konverziu údajov preberaných zo zdrojov z okolia systému. t.j.  existenciu banky metód a modelov. SNR) Výkonné orgány štátnej správy. a 3. ASPV poskytoval komplexné informácie na rozhodovanie a zabezpečoval predovšetkým:  automatizáciu štandardných plánovacích činností. informačnú a rozhodovaciu činnosť a podľa frekvencie využívania údajov 13 . výpočtov indexov. ONV Výkonné orgány národných výborov.2 Informačná podpora riadenia v podmienkach centralizovanej štátnej správy (globálna architektúra) ASPV bol vytváraný modulárne takto (obr. 2. fond údajov (centrálna a operatívne bázy dát).2): 1. potrebných pre ASPV. generácie. Hlavnou požiadavkou na ASPV bolo spracovanie formulárov ekonomických ukazovateľov podľa požiadaviek používateľa v oblastiach agregácií. 61/1977 Predsedníctva vlády ČSSR) zahrnovali oblasť od podnikových ASR až po vrcholové ASR na úrovni ústredných orgánov. strediskové obce IS a typy úloh Prenosy plánových a štatistických informácií Kancelárska technika ASR Taktická Operatívna ASPV Tab. makiet plánov a s nimi súvisiacich pracovných postupov.  vytvorenie integrovanej údajovej základne uloženej na diskoch sálového počítača. IS na podporu riadenia v ústredných orgánoch boli budované v rámci programu SPEV – Automatizácia na vyšších stupňoch hospodárskeho riadenia.   štandardizácia foriem a obsahu plánových údajov na úrovni Jednotných metodických pokynov (JMP). 2. rezortmi a výrobno-hospodárskymi jednotkami vrátane potrebného technického a programového vybavenia ústredných plánovacích orgánov. ASPV sa rozvíjal ako integrálna súčasť prác systému plánovitého riadenia (tab.2). zjednocovanie klasifikácií. číselníkov. KNV. vstup údajov zahrnujúci manipuláciu s údajmi. 2. ČNR. zber. Zásady plánovania a podmienky výstavby ASR (uznesenie č. Technické zabezpečenie sa realizovalo na sálových počítačoch 2. 2. Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány (FZ.

centrálna báza dát obsahovala: . .j. dimenzia bola určená na identifikáciu dát za jednotlivé organizácie.stabilné.ukazovatele oblastných regionálnych charakteristík. spracovanie údajov – boli použité rôzne metódy od jednoduchých štatistických analýz (priemery. ktoré podporovali rozhodovací proces. 3.číselník plánovacích skupín. 2. . dimenzia identifikuje stĺpce. spracovaním a distribúciou údajov. . dimenzia identifikuje riadky. .logickou štruktúrou – používateľský pohľad na údaje. t.3.metódy a modely podľa jednotlivých podsystémov operatívna báza dát (lokálna) obsahovala dáta podľa jednotlivých podsystémov: . ktorý bol obsahovým jadrom informačnej zložky.3). ukazovatele. .2. druhy a varianty plánu. . a to hlavne tých častí. 4.  styk používateľa so systémom – nepredpokladali sa poznatky používateľa z oblasti výpočtovej techniky a IS. modely) a prognózy (štruktúrne a dynamické). indexy. Na dáta možno pozerať ako na sériu za sebou uložených tabuliek. časové hľadisko bázy dát. a to: .ukazovatele prierezových ekonomík. Existovali tieto typy výstupných zostáv: . .j. v centrálnej báze dát. pričom: . trojdimenzionálne. . t.j. ale používateľ sa podieľal na tvorbe ASPV. ktoré slúžili na detailnejšiu analýzu a generovanie výstupných zostáv sa realizovalo pomocou programátora. Zároveň sa uchovávali sociálno-ekonomické údaje a plánové informácie vo fonde dát. percentá) až po komplexné analýzy (pyramídový rozklad ukazovateľov ekonomickej efektívnosti. .modifikované. spojovacím článkom medzi blokom fondu údajov a blokom spracovania údajov bol systém výberu podľa zvolenej metódy a k nej príslušné údaje.jednorazové. Z hľadiska zabezpečovania jednotlivých funkcií možno v ASPV rozlišovať:  informačnú zložku – zabezpečovala funkcie súvisiace so zberom. používateľský prístup podľa textových informácií určil formu výstupov.ukazovatele odvetvových ekonomík. . . 14 .číselník organizácií.uložených v operatívnej. tzv.j. ktoré obsahovali pevnú štruktúru ukazovateľov a variantov plánov.vybrané súhrnné ukazovatele.číselníky variantov plánu. ktoré automatizovali činnosti bezprostredne nadväzujúce na prácu používateľa a poskytovali sa mu informácie s možnosťou priameho rozhodovania pomocou parametrických aplikačných programov (obr. boli vygenerované v počítači a používateľ si cez terminál vytváral výstupy sám. rozmiestnenie a organizácia záznamov. prenosom. t.  rozhodovaciu zložku – prezentovaná je vo forme sústavy modelov a bilancií.1. t. podľa špeciálnych požiadaviek používateľa a predpokladal sa kvalifikovaný zásah programátora pri vytváraní výstupnej zostavy. resp.číselníky (katalógy) ukazovateľov podľa podsystémov.fyzickou štruktúrou – spôsob ukladania údajov na médiá. Požiadavky na fond údajov boli definované štruktúrou údajov. .

bilancie) . palivovo-energetická bilancia.1 Štruktúra ASPV V záujme jednoduchosti a zrozumiteľnosti skupina CODASYL odporučila uplatniť formulárovo orientovaný prístup pri riadení bázy dát. údaje vo formulároch boli zoskupované a podstatou formulárového prístupu bolo.makroekonomické zdroje .podsystémy prierezov a spracovanie údajov (práce a mzdy pomocou metód zahraničný obchod . 15 . že používateľ mohol uvažovať o obsahu bázy dát ako o sérii dvojrozmerných tabuliek. doprava a spoje) Obr.prierezové činnosti . ale opakovane využívané v štandardných činnostiach (napr. Modelovanie dátových základní sa realizovalo relačným prístupom.problémy odvetvových štatistík Podsystémy Aplikačné roviny .) .ASPV Vecno-ekonomická a organizačná štruktúra . bilancia peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva. modely pre hospodárstvo národných výborov a pod.podsystémy odvetví (Agrokomplex priemysel palivá a energetika stavebníctvo. mali hlavne teoreticko-metodologický charakter a len ojedinele a jednorazovo sa vyskytli v riadiacej praxi.rozhodovanie .údajová základňa (národohosp. Formuláre a ich obsah sú identifikovateľné a položky z jedného formulára sa vzťahujú na iné formuláre. Až dovtedy ekonomické modely vznikali predovšetkým vo sfére štatistiky a akademických pracovísk. 2.súhrnné makroekonomické problémy .programové riešenie financie . bilancia národného hospodárstva. investičná bilancia. podstatných čŕt. bilancia pracovných síl.technické zabezpečenie národné výbory investičné a zákl. prostr. pre poľnohospodárstvo model AGROKOMPLEX. ASPV predpokladal existenciu veľkého množstva modelov a bilancií nie jednorazovo. V súvislosti s budovaním ASPV sa začalo v ekonomickom modelovaní (rozumie sa konštrukcia a implementácia ekonomických modelov) objavovať viacero nových.).súhrnný podsystém .

2. matemat. dozorujúceho prácu operačného systému počítača (VM/370.Centrálna báza dát Systém parametr.štatist.j. abecedno-číslicová zobrazovacia jednotka s klávesnicovým vstupom a mozaiková tlačiareň.. Terminálové pracoviská sa nachádzali mimo sály dokonca aj vzdialene na ústrednom orgáne a základom konfigurácie terminálovej siete bol zvolený informačný zobrazovací systém 3270. Sálové počítače pracovali v tzv. uzavretej prevádzke (close shop). aplikačných programov Zber vstupných údajov Operatívna báza dát Kontrola údajov Archivačná báza dát Podsystémy ASPV s viacnásobným prístupom Systém modelov. 16 .2 Moduly ASPV Technické riešenie ASPV malo charakter distribuovaného systému pomocou terminálovej siete hviezdicovej štruktúry na distribúciu informácií v komutovaných telefónnych spojoch. metódy Individuálne programy podľa požiadaviek používateľa Číselníky. kde do sály počítača nemal nikto z používateľov prístup okrem obsluhy a systémového programátora. t. textové informácie VSTUP ÚDAJOV FOND ÚDAJOV SPRACOVANIE ÚDAJOV VÝSTUP Obr. OS/VS1).

technických a organizačných opatrení vytvára priestor na realizáciu jednotlivých rezortných a medzirezortných IS štátnej správy.sk). spracovanie. 17 . 261/1995 Z. zároveň určité informácie poskytuje verejnosti. Registre obsahujú základné identifikačné údaje o danej problematike.2 Integrovaná štátna správa. Štátny informačný systém Výkon štátnej správy je spojený so získavaním. uchovávanie a sprístupňovanie informácií na uspokojovanie informačných potrieb vznikajúcich pri výkone štátnej správy a informačných potrieb verejnosti.) a bázy dát všeobecne využiteľných alebo medzirezortných informácií. ktorý 1) Zákon č. Jadrom informačnej zložky sú registre (napr. 2. o štátnom informačnom systéme. register územných jednotiek a nehnuteľností a pod.Sústava parametrických programov Zber a uchovávanie údajov Konverzia údajov na prenosy Agregácie Tlač výstupných zostáv Výpočty ukazovateľov efektívnosti Metódy a modely Poznámka Jednotlivé postupy spracovania údajov sa realizovali oddelene. obchodný register. Obr. register obyvateľstva.z. Informačné činnosti orgánov štátnej správy sú koordinované cez štátny informačný systém1) (ŠIS). ako aj mimo nej. ktorý zabezpečuje zhromažďovanie. Údaje boli uložené na sálovom počítači v centrálnej báze dát a parametre na spracovanie údajov boli uložené v lokálnych (operatívnych) bázach dát používateľov. Štátna správa potrebuje informácie na samotný výkon správnej činnosti. Vzniká vzájomnou komunikáciou a prepojovaním podsystémov vytváraných v rámci orgánov a inštitúcií štátnej správy. ktoré sa využívajú na komunikáciu vnútri štátnej správy. majú svojho gestora (rezort).3 Sústava aplikačných (parametrických) programov v ASPV 2. sú sprístupnené na jedinom mieste (napr. obchodný register na www. ŠIS nie je uzavretý a pomocou legislatívnych.orsk. spracovaním a využívaním potrebných informácií.

gov. riešenie prístupových práv a nadväzujúcich ocenení údajov a ocenení procesov ich poskytovania (platby za rôzne druhy prenosov údajov). k dispozícii sú celosvetové NEWS – okolo 30000 diskusných skupín.: .MH SR – vestník MH SR.adresár vedúcich pracovníkov ÚŠO . Vlastnú technológiu poskytovania údajov. prístup do siete internet – využitie siete je zabezpečené hlavne prostredníctvom služieb WWW – cez port 80. Štandardizácia (štandardy ŠIS) zahrnuje riešenie problémov výmeny údajov z hľadiska informačných technológií. Každý ústredný orgán vytvára a obsahovo napĺňa IS (časť ŠIS) a ním sa prezentuje voči informačnému okoliu. ktoré musí každý uzol siete GOVNET sprístupňovať prostredníctvom služby www v kódovej stránke ISO 8859-2: . múzeí. zoznamoch údajov poskytovaných verejnosti. aby bola doručená elektronická pošta aj na adresu v tvare: Meno. 2) Súčasným stavom GOVNETu sa podrobnejšie zaoberáme v časti 4. klasifikácia zamestnaní atď.). postupoch na poskytovanie údajov. Pre potreby verejnosti rezort poskytuje informácie z rezortných informačných zdrojov o vlastnej štruktúre. Proxy – Telnet.schválené koncepcie . Realizácia ŠIS je výrazne ovplyvnená vytváraním dátovej siete GOVNET2) a rezortných sietí ministerstiev a úradov.stanoviská k materiálom predkladaným na rokovanie vlády SR . celosvetové diskusné fórum – NEWS. galérií. organizačné a finančné zabezpečenie týchto služieb si riešia ústredné orgány štátnej správy vo svojich projektoch. technický rozvoj.materiály predkladané na pripomienkové konania .telefónny zoznam podľa organizačných útvarov .informácie o konaní odborných sympózií. adresár knižníc. aktuálnosť a ochranu. ktorým GOVNET poskytuje tieto služby: 1. problémov zjednocovania používaných dátových štandardov. Je definovaný povinný minimálny rozsah informácií.MK SR – významné kultúrne podujatia.sk.zaručuje ich pravdivosť.výročné správy . Pripravuje sa služba Dial-UP . divadiel a pod. 4.3.sms. 3.adresár rezortných územných štátnych orgánov štátnej správy a organizácií s menom vedúceho úradu (riaditeľa) telefón.sk. Zároveň jednotlivé uzly sprístupňujú ďalšie individuálne informácie ako napr.Priezvisko@domena. GOVNET SMS brána – služba je sprístupnená používateľom bezplatne a je dostupná na URL adrese http://www. 18 .2.projekty . menách zodpovedných pracovníkov. 2. služieb a verejných prác príslušného ústredného orgánu štátnej správy SR a jeho podriadených organizácií.pripojenie používateľa do siete Govnet použitím modemu a telefónnej linky.gov. Klasifikácie a číselníky sú spravidla potrebou vyplývajúcou z právnych predpisov na rezortnej úrovni (číselník krajín. ako aj údaje o ich prístupnosti a cene.vyhlásenia súťaží a podklady pre súťaže na obstarávanie tovarov.organizačná štruktúra . licencie. elektronická pošta – okrem štandardného tvaru adresy (definovaného v rámci príslušných RFC pre internet) majú všetky uzly siete GOVNET nastavené programové vybavenie tak.materiály predkladané na rokovania vlády SR . fax . . energetické informácie.. konferencií a seminárov .

mládeže. lebo po obstaraní výpočtovej techniky treba zaplatiť aj pripojenie. Krajské úrady sú spojené rýchlosťou 256 kbit/s.- MŠ SR – návrh všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti školstva. sociálneho a zdravotného zabezpečenia. reformou verejnej správy utvorí podmienky na jej efektívne fungovanie.3 Otvorená štátna správa. pričom pripojenie subjektov v ďalších krajských a okresných mestách je podmienené pokračovaním realizácie projektu GOVNET. Realizácia sa predpokladá na základe akčného plánu eEurope+. 19 . ktorý je akýmsi derivátom eEurope v prostredí transformujúcich sa ekonomík. s redukovanými cieľmi a menšou časovou náročnosťou priblížiť IKT aj občanom. Uvažovalo sa o napojení samosprávy na VS NET. telesnej výchovy a športu. ktorá by bola orientovaná podnikateľsky a na služby.4). čím narastajú náklady na telekomunikačné siete. Iniciatíva eEurope sleduje tieto kľúčové ciele:  Preniesť každého občana. 2. aplikáciou informačných a komunikačných technológií (IKT) sprostredkujú sa služby štátnej (aj verejnej) správy občanom a podnikateľom (obr. Sieť GOVNET v súčasnosti prepája 42 uzlov (41 v Bratislave a 1 v Banskej Bystrici). či už pomocou počítača. Prístup na internet a jeho využívanie.  nedostatočne aktívna úloha verejného sektora pri utváraní podmienok na rozvíjanie nových aplikácií a služieb. firma a pod. Samosprávne orgány v troch percentách z 2886 slovenských obcí nemajú ani jeden počítač. Cieľom iniciatívy eEurope je. Európa by mala odstrániť najmä nevýhody brzdiace rýchly nástup digitálnych technológií:  vo všeobecnosti drahý. ale iniciatíva sa nerealizovala pre obojstranný nezáujem. každý podnik a úrad do digitálnej epochy a spojiť ich on-line. aby sa všetky subjekty v Európe (občan. aby prehlboval dôveru spotrebiteľov a posilňoval sociálnu súdržnosť. ako to bude možné.  nedostatočná gramotnosť obyvateľstva v súvislosti s digitálnou technikou on-line. Štátna správa na Slovensku reformou daňového systému. škola. kde obce a mestá si prístup na internet musia zaplatiť z vlastných zdrojov. mobilného telefónu alebo prídavnej jednotky k televíznemu prijímaču.  Vytvoriť digitálne gramotnú Európu opierajúcu sa o podnikateľskú kultúru pripravenú na financovanie a rozvíjanie nových myšlienok. domácnosti a školy.) pripojili on-line tak rýchlo. Samospráva funguje na odlišnej báze. by sa mal stať úplnou samozrejmosťou. nedostatočne bezpečný a pomalý prístup na internet a elektronickému obchodovaniu. okresné úrady 64 kbit/s a lokálne napojenie je realizované satelitnými linkami. 2.  absencia dostatočne dynamickej kultúry.  Zaručiť sociálnu univerzálnosť celého procesu. Informačný systém verejnej správy Internet v štátnej správe a samospráve na Slovensku sa rozvíja pomaly a sieť verejnej správy VS NET kapacitne už nevyhovuje.

 Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky. verejnej doprave.využívanie týchto nových zdrojov pri štúdiu a získavaní nových zručností.  Rýchly internet pre výskumníkov a študentov. Spolupráca v režime on-line však v Európe zatiaľ nie je zaužívaná v praxi.4 Rozvoj IS verejnej správy Iniciatíva eEurope vychádza z aktuálneho politického rámca a sústreďuje sa na tieto prioritné kroky:  Mládež Európy v digitálnom veku . kreativita. mobilnému internetu.  Lacnejší prístup na internet. platenej televízii a mnohým ďalším aplikáciám). zatiaľ však nie sú dostatočne rozvinuté.zvládnutie internetu a multimediálnych zdrojov. zaoberajúce sa progresívnymi technológiami. adaptívnosť. získava na naliehavosti z hľadiska konkurencie. Komunikácia pomocou elektronickej pošty a prístup k informáciám prostredníctvom internetu sú dnes už kľúčovými prvkami akademického a odborného života. Musí sa urýchliť rast elektronického obchodovania. Tradičná telefónna sieť sa stále vo väčšom meradle využíva na poskytovanie prístupu na internet a nových súvisiacich služieb.osvojovanie si kľúčových zručností. predovšetkým v malých a stredných podnikoch tak. ktorý vlastnia tradiční prevádzkovatelia. Dnes však v EÚ aj naďalej pretrváva situácia nedostatočne rozvinutého 20 .  Inteligentné karty pre bezpečný elektronický prístup (k zdravotníckym službám. aby za svoj trh považovali trh celej Európy. ako sú bezdrôtové a káblové siete ponúkajúce lacnejší a rýchlejší prístup na internet.multidisciplinárnosť. ako sú spolupráca v kolektíve. . . Takto prístup k nesúvisiacim službám v miestnom telefónnom styku. .Zdroj informácií ŠÚ SR azy Vlastné výkazy Spracovanie a distribúcia informácií Úrad verejnej správy Využitie informácií Analýzy Výkonné a riadiace orgány Webová stránka Vlastné výkazy Automatizovaný systém zberu informácií v reálnom čase Ekonomické a finančné analýzy Právnické osoby Fyzické osoby Obr. Vyžaduje si to spoľahlivý zákonný rámec vnútorného trhu zabezpečujúci právnu istotu. Týka sa to týchto rozhodujúcich oblastí: .  Urýchlenie elektronického obchodovania. 2. komunikácia medzi kultúrami a riešenie problémov. elektronickému platobnému styku. ktorý odstráni bariéry pre cezhraničné služby a bude stimulovať inováciu on-line a dôveru spotrebiteľa. Veľmi dôležité budú alternatívne infraštruktúry.

čo bezprostredne vplýva na výkonnosť EÚ v novej ekonomike. pričom súčasne väčšina vlád stojí zoči voči starnúcemu obyvateľstvu.eu. Hlavnými výsledkami dohovoru sú zavedenie záruk určitých základných práv v rámci EÚ. Boli zavedené až v roku 2001 s cieľom zlepšiť a sprehľadniť systém alokácie a efektívnosti využívania finančných zdrojov. spotrebu paliva a skracuje jazdný čas. Na základe skúseností západoeurópskych krajín by mal tento systém (zverejňovaním na webových stránkach jednotlivých ústredných štátnych orgánov) prispieť k účinnej realizácii politiky v rôznych oblastiach (podľa spoločenskej objednávky). Štátna správa on-line.   V štátnej správe nie sú celkom zaužívané také nástroje riadenia ako výročné správy. prehĺbenie úlohy Hospodárskeho a sociálneho výboru EÚ a ďalších poradných inštitúcií EÚ). mája 1999 a predstavuje prehodnotenie ústavného rámca EÚ v zmysle Maastrichtskej zmluvy. Elektronická spoluúčasť pre postihnutých spoluobčanov. To v stredno. predovšetkým vo veľkých mestách. politika životného prostredia a pod. Ďalším kľúčovým prvkom je posilňovanie väzieb medzi poskytovateľmi rizikového kapitálu a generátormi nápadov s komerčným potenciálom. posilnenie nástrojov vonkajšej politiky EÚ (spoločná obchodná. Digitálne technológie umožnia zvýšenie bezpečnosti dopravy a skvalitnenie verejnej dopravy. Technológia a terapia zdravotníckej starostlivosti sa radikálne zlepšuje. Táto akcia si kladie za cieľ zabezpečiť jednoduchý prístup k verejným informáciám rozšírením a zjednodušením prístupu na internet. Výsledky vývoja digitálnej techniky ponúkajú množstvo príležitostí na prekonávanie bariér (sociálnych a ekonomických. Absencia jednoduchého prístupu k rozhodujúcim štatistickým a podnikateľským údajom je brzdou pre priemysel a znemožňuje rozvoj služieb súkromného sektora s pridanou hodnotou. čím sa zvýši počet používateľov internetu a ako vedľajší účinok to prinesie výhody rozšírenia participácie v informačnej spoločnosti. sociálna politika.int/abc/obj/amst/en/. aké je len možné. časových a pod. Zdravotnícka starostlivosť on-line.). S ohľadom na potrebu zlepšenia výkonnosti Európy treba vyvinúť ďalšie široko koncipované úsilie na posilnenie prílevu kapitálu na financovanie začiatočných etáp v celej EÚ. Potenciál internetu možno využiť na presadzovanie zámerov Amsterdamského dohovoru3 pri zabezpečovaní plnej transparentnosti činnosti a rozhodovania v inštitúciách EÚ z pohľadu občanov. možnosti užšej spolupráce medzi členskými štátmi. tzv. verejné odpočty. kultúrnych. Efektívne využitie riadenia dopravy a informačných služieb už znižuje emisie škodlivín.) pre postihnutých ľudí. ktoré sa stali mimoriadne úspešnou črtou verejných informácií v USA. performance management (kontrakty s ústrednými orgánmi) a pod. Okrem toho umožní zabezpečovať také otvorené rozhodovanie. zlepšenie v oblastiach priamo sa týkajúcich občanov (ako sú nezamestnanosť. zlepšuje organizáciu vzdušného priestoru. Amsterdamský dohovor (Treaty of Amsterdam) je v platnosti od 1. Podrobnejšie http://europa. zahraničná a bezpečnostná politika) a niektoré modifikácie vnútorných procedúr EÚ (rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou. zemepisných. Dostupné technológie na riešenie ich špecifických potrieb im umožňujú rovnoprávne sa podieľať na spoločenskom a pracovnom živote.  trhu rizikového kapitálu. Súčasne bude stimulom na rozvoj nových služieb súkromného sektora zakladajúcich sa na sprístupnených zdrojoch údajov.a dlhodobom výhľade vyvoláva tlak na budúce výdavky na zdravotnícku starostlivosť. Priamy úžitok z toho budú mať odvetvia informačných technológií i producenti informačného obsahu. Zlepšenie informovania verejnosti v režime on-line zvýši význam internetu v každodennom živote. 3 21 . Inteligentná doprava.

). elektronické aukcie a pod.Citizen (G2C) je zameraný na poskytovanie služieb občanom v súčasnosti postavený na formulároch a v budúcnosti nahradený dokonalejšími transakciami. odporúča alternatívy pre jednotlivé polia formulára a odoslaním žiadosti elektronickou poštou občan získa možnosť skontrolovať jeho stav. kde rozhodnutia v štátnej správe sa týkajú bezprostrednej a praktickej realizácie funkcií štátu na báze definícií jednotlivých odvetví a sfér štátnej správy. Ďalším významom G2B je riadenie príjmov daní cez internet. Elektronickou štátnou správou (e-government) sa rozumie automatizácia interakcií medzi orgánmi štátnej správy a občanmi a medzi orgánmi štátnej a verejnej správy navzájom.  získajú sa lepšie informácie o celoeurópskom trhu.  môžu znížiť výdavky štátnej správy obmedzením byrokratizmu a úradovania.. Potenciálne prínosy elektronickej verejnej správy majú široký dosah:  priblížiť občanom služby štátnej správy. Z vecného hľadiska dominujú rozhodnutia najmä v oblastiach normotvornej činnosti a stratégie v tvorbe koncepcií. Značný význam má kontrola riadenia výdavkového procesu a rozpočtu realizovaná ako internetová aplikácia. miestnej. 22 .2. niektoré procesy vyžadujú spolurozhodovanie rôznych inštitúcií štátnej správy (napr. stavebné povolenia a pod. Systém môže ponúkať niektoré dáta vo formulári už uvedené a občan nemusí vkladať všetky informácie ešte raz. Zároveň formulár poskytuje interaktívnu pomoc pri vypĺňaní.    Údaje pre IS verejnej správy a samosprávy sa získavajú na troch úrovniach: republikovej. V rámci komunikácie medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy vzniká množstvo interakcií. regionálnej (kraj. keď štátna inštitúcia objednáva od dodávateľa a úplný dodávateľský proces je integrovaný v back-office systéme dodávateľa.4 Elektronická verejná správa. región).  Government – to Government (G2G) je zameraný na vzťahy medzi jednotlivými subjektmi štátnej správy. Verejný informačný systém Verejná správa predstavuje výkonnú moc štátu a samosprávnych územných orgánov v členení na ústrednú a miestnu štátnu správu a samosprávu.  vytvoria sa pracovné príležitosti u poskytovateľov služieb s pridanou hodnotou. kde prostredníctvom portálu budú sprístupnené funkcie štátnej pokladnice všetkým výdavkovým jednotkám štátu.  Government – to – Business (G2B) ide o klasické nakupovanie prostredníctvom internetu. Sprostredkovanie pomocou IKT sa môže uskutočniť takto:  Government – to .

informačného priemyslu a služieb. 23 . 2.3. akademickej a výskumnej sféry. občanov.Ciele a princípy elektronickej verejnej správy možno zhrnúť v tab. podnikateľských subjektov.3 Hlavné ciele a princípy elektronickej verejnej správy Rozhodujúcim princípom transformácie ŠIS na IS VS a v konečnom dôsledku na VIS je partnerstvo štátnej správy a samosprávy. 2. Hlavné ciele a princípy Minimalizácia opakovania požiadaviek na informácie od občanov a podnikateľov Zverejňovanie informácií verejnej správy Priamy prístup k informáciám Vytvoriť informačné kiosky pre občanov Spolupráca verejného a súkromného sektora pri informačných stratégiách Informačné technológie ako Racionalizácia verejnej správy využitím IKT nástroj na výkon verejnej správy E-government Vytvoriť metodiku projektovania IS Atestácia produktov pre VIS Metainformačný systém ŠIS ISVS VIS Priorita Univerzálny princíp Tab.

3 Štátny informačný systém 3. postupnej transformácie ŠIS. ktoré môţu byť vykonávané v podstate nezávisle. 211/2000 Z. 4 Relevantné poznatky sú sústredené v citovaných skriptách.z. Aby sa toto bohaté poznatkové zázemie dalo efektívne zúročiť v procese informatizácie verejnej správy je potrebné uplatniť nový pohľad na túto problematiku. mnohokrát však nesystémovo usporiadaných a nedôsledne interpretovaných. pričom kompetencie boli postupne presúvané zo ŠÚ SR na MDPT SR. moţno veľmi ťaţko analyzovať súčasný stav ŠIS. Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS     Architektúra5 je grafické a písomné vyjadrenie koncepčnej predstavy IS o jeho: štruktúre (v nadväznosti na organizačnú štruktúru organizácie). 506/1992 vlády SR. 3.z. M. o slobodnom prístupe k informáciám).1.  racionalizácia štátnej správy (v súčasnosti reforma verejnej správy). Keďţe na prelome rokov 1998-1999 bolo de facto ukončené vytváranie ŠIS (de jure však stále platí zákon č. M. Podrobnejšie Grell. funkciách (v nadväznosti na procesy. Súhrnne moţno tieto úlohy charakterizovať ich zoskupením do týchto problémových okruhov (v zátvorke je stručne uvedený spôsob plnenia úloh2):  vytváranie informačných systémov v štátnej správe a samospráve (zákon č. V súčasnosti skôr prevláda tendencia vytvoriť legislatívny rámec pre IS VS a sústrediť sa na plnenie vládou SR prijatých rôznorodých úloh na informatizáciu spoločnosti v rámci programu eEurope+.  sprístupňovanie informácií zo štátnych informačných zdrojov (zákon č. 52/1998 Z.: Hospodárska informatika. kapitole poukazujeme aj na uţitočnosť vyuţitia poznatkov z vytvárania ŠIS v procese tzv.: Informačné systémy v štátnej správe. č. a kol. rozvoj vládnej siete GOVNET a mnoho predpokladaných aktivít v koncepcii ŠIS je v útlme.z. Preto v 4. MŠ SR aţ napokon opäť pripadli MDPT SR). Tamtieţ. 5 Podrobnejšie o architektúrach IS pozri Grell. schválený uzn. 261/1995 Z. bol Národný program informatizácie SR1. V procese vytvárania ŠIS sa zaoberáme globálnymi a čiastkovými architektúrami podľa obr. Bratislava: EKONÓM. Štátny informačný systém (ŠIS) predstavuje funkčný prístup3 k vytváraniu informačných systémov (IS) v štátnej správe v 90. zákon č.  chápanie ŠIS ako podsystému systému riadenia vo verejnej správe. o štátnom informačnom systéme realizovaný predovšetkým v ústrednej štátnej správe). 261/1995 Z. ktorý by mal zahrnovať najmä tieto dva atribúty:  metodické zjednotenie prístupov k IS vo verejnej správe na základe definovania globálnej architektúry a čiastkových architektúr IS.  harmonizácia hlavných registrov (v rokoch 1996-1997 pod gesciou ŠÚ SR. Z tohto obdobia existuje veľa poznatkov o informatizácii v štátnej správe4. o ŠIS. 3 Zaloţený na hierarchickej organizačnej štruktúre štátnej správy a deľbe činností v jednotlivých organizačných útvaroch. ktorý reálne vymedzil úlohy informatizácie štátnej správy SR. a kol. 1 2 . 2002. prevádzke a bezpečnosti (v nadväznosti na organizáciu práce). Bratislava: EKONÓM.z.1 Architektúry štátneho informačného systému Niekoľko poznámok na úvod do problematiky Prvý programový dokument. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch). rokoch minulého storočia. väzbách s okolím. Rozlišujeme globálnu (celkovú) architektúru IS a čiastkové architektúry IS [3]. ktoré v organizácii prebiehajú). 2002.

Globálna architektúra IS orgánov vrcholového riadenia Globálna architektúra ŠIS Vykonávatelia riadenia korešpondujú s hierarchickou dekompozíciou ŠIS Čiastkové architektúry ŠIS Procesy Agregované činnosti (politiky štátu) Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou štátnej politiky Dáta Registre ŠIS Globálna architektúra IS ostatných štátnych orgánov Globálna architektúra IS ÚŠO Vykonávatelia riadenia korešpondujú s organizačnou štruktúrou objektu riadenia Čiastkové architektúry HIS ÚŠO Organizačná štruktúra ÚŠO Organizačná štruktúra orgánov vrcholového riadenia Organizačná štruktúra ostatných štátnych orgánov Čiastkové architektúry HIS orgánov vrcholového riadenia Čiastkové architektúry HIS ostatných štátnych orgánov Procesy Politiky ÚŠO Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou politík ÚŠO Dáta Bázy dát ÚŠO Obr. funkčná a dátová štruktúra HIS ÚŠO Funkčná štruktúra HIS orgánov vrcholového riadenia Funkčná štruktúra HIS ostatných štátnych orgánov HIS – Hlavný informačný systém (podrobnejšie v ďalšom texte) Architektúry boli predmetom modelovania ŠIS (podrobnejšie v ďalšom texte) Obr.2 na str. ţe vytváranie ŠIS sa realizovalo prevaţne v ústrednej štátnej správe. 63.2) ďalej objasňujeme pomocou vývojových diagramov6.2 Vzájomné väzby jednotlivých architektúr ŠIS V učebnom texte pouţívame vývojové diagramy podľa normy ISO 5807 369011 (Český normalizační institut.1 Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS Vzájomné väzby niektorých architektúr (obr. funkčná a dátová štruktúra ŠIS Globálna architektúra IS ÚŠO Procesná. funkčná a dátová štruktúra IS ÚŠO Procesná. Obr. 3. 6 . 3. 1995) a v súlade s poznámkou v časti 4.2 súčasne dokumentuje. 3. 3.Globálna architektúra ŠIS Procesná.

Globálna architektúra ŠIS. 3.4 Organizačný diagram štátnej správy . ţe ŠIS nie je nejaký ďalší (nový) IS.1 Krajské úrady 3. Vykonávateľov riadenia prezentuje organizačný diagram štátnej správy (obr. ale vzniká vzájomným pôsobením a fungovaním uţ existujúcich IS. ŠIS OIS 0 Štátna správa 1 Vrcholové orgány 2 Ústredné štátne orgány 2. častí ŠIS. 3.4).3) korešponduje s hierarchickou dekompozíciou ŠIS.3 Globálna architektúra ŠIS Globálna architektúra ŠIS (obr. 3. Procesná.2 Ministerstvá Obr. 3.3 Obvodné úrady (špecializované) 2.2 Obvodné úrady (všeobecné) 3. ako aj so skutočnosťou.1 Úrad vlády 3 Miestne štátne orgány 4 Ostatné štátne orgány 3. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Vrcholové orgány riadenia IS a typy úloh WWW Taktická Ústredné štátne orgány (rezorty) EDI Operatívna Ostatné štátne orgány Obr.

6 a 3.1 Administratíva ÚŠO .3 Vyuţitie (v rámci ÚŠO) 1. 3.1.1.2.Základným procesom v štátnej správe je tvorba štátnej politiky (obr.5 Hierarchický diagram funkcií tvorby štátnej politiky Na obr.1. 1. 3.2 Štátna administratíva vlády Obr. 1 Tvorba štátnej politiky 1.1.1 Politiky ÚŠO 1.1.1.7 sú znázornené vývojový diagram systému a vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky.1 Hospodárska politika vlády 1. 3.5).2.2 Hospodársko-správna činnosť ÚŠO 1.1.1 Tvorba (kompetencia ÚŠO) 1.2 Participácia (spolupráca ÚŠO) 1.

Z IS ÚŠO Tvorba hospodárskej politiky Zosúladenie parametrov a prepočty Dosahy na štátny rozpočet A Spolupráca s MF SR N Medzirezortné pripomienkové konanie N Zapracovať pripomienky A Vypracovanie nového materiálu Materiál kompletný Schválenie vládou – príprava zákonov Schválenie zákonov parlamentom Podpis zákonov prezidentom K Obr.6 Vývojový diagram systému tvorby hospodárskej politiky .3.

IS ŠÚ SR Analýza vývoja ukazovateľov IS NBS Porovnanie údajov IS príslušného ÚŠO Výber parametrov ekonomického prostredia Participácia na iných koncepciách Participácia na iných koncepciách IS MF SR .3.RIS rozpočtový IS Dosahy na politiku ÚŠO Poţiadavky na štátny rozpočet Poţiadavky na miestnu štátnu správu IS ÚŠO Obr.7 Vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky .

ale ukáţeme niektoré zvláštnosti vo funkčnej štruktúre HIS vrcholových orgánov riadenia.8 Globálna architektúra IS ÚŠO Globálna architektúra IS ÚŠO v podstate vychádza z funkčnej dekompozície častí ŠIS.  hospodársko-správny. 3.10) zobrazuje tok dát a pouţívané nosiče dát v priebehu tvorby politiky v kompetencii ÚŠO. Vývojový diagram toku dát (obr. 3.Globálna architektúra IS ÚŠO7. Procesná. 3. 7 . Procesnú štruktúru vytvárajú tri základné procesy:  administratívny. V ďalšom texte sa uţ nezaoberáme podrobnejšie architektúrami IS orgánov vrcholového riadenia a ostatných štátnych orgánov.  odborný. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Minister Štátny tajomník Vedúci sluţobného úradu Riaditelia sekcií WWW PIS EDI Operatívna Riaditelia odborov Vedúci oddelení HIS OIS IS a typy úloh MIS Taktická MIS – Ministerský informačný systém PIS – Prierezový informačný systém HIS – Hlavný informačný systém Obr. Vykonávatelia riadenia sú odvodení zo všeobecného organizačného diagramu ÚŠO. Funkčnú štruktúru znázorňuje obr.9.

2 Účtovníctvo 2.0 Riadenie ÚŠO 1 Administratívne činnosti 1.3 Personalistika 2.1 Mzdy 3. 3.1 Tvorba politík v kompetencii ÚŠO 2.2 Administratíva vedúceho sluţobného úradu 1.1 2 Hospodárskosprávne činnosti 3 Odborné činnosti Administratíva kancelárie ministra a štátneho tajomníka 1.2 Zabezpečovanie politík v kompetencii iných ÚŠO 2.4 Administratíva riaditeľov odborov a vedúcich oddelení 3.3 Administratíva riaditeľov sekcií 1.5 Legislatíva Obr.9 Hierarchický diagram funkcií ÚŠO .4 Dochádzka 2.

ţivotného minima. sociálnych dávok.10 Vývojový diagram toku dát tvorby politiky v kompetencií ÚŠO . minimálnej mzdy.3. odvodov.Uloţené údaje o uchádzačoch o zamestnanie Preskúmanie podrobnosti o vývoji zamestnanosti Podklady na analýzy politiky zamestnanosti IS ŠÚ SR Prepočty: zamestnanosti. miezd. napätia na trhu práce Zamestnanosť za Slovensko IS MPSVR SR Prepočty aktivačného príspevku Tvorba politiky zamestnanosti – vytváranie miest Schválenie kolégiom ministra Usmernenie na ústredie Podklady pre sociálnu politiku Schválenie vládou IS MPSVR SR Obr.

ktoré môţu byť v konkrétnych ÚŠO rôzne podrobne rozpracované8. ako aj prenos elektronickej formy materiálov do elektronickej pošty. a kol. štátneho tajomníka. 3.Na jednotlivých úrovniach riadenia ďalej stručne charakterizujeme IS. V kancelárii ministra je potrebné automatizovane spracovávať aj špecifické údaje jednotlivých materiálov podľa relevantných poţiadaviek.11. mesačný)  Program zahraničných pracovných ciest ministra (mesačne. Kolektív: Informačná a analytická podpora činností MH SR. 2002. Úplné spracovanie textov by malo predstavovať podporný systém pre sémantiku IS9). Pozri citované skriptá Grell.: Informačné systémy v štátnej správe. Najčastejšie pouţívané podkladové a informačné dokumenty v kabinete ministra sú tieto:  Pracovný program ministra (denný. M. riaditeľov sekcií)  Ţiadanky na tlmočenie  Ţiadanky na preklad dokumentov  Záznamník prekladu dokumentov  Záznamník o tlmočení  Interpelácie poslancov na ministra a podklady na odpovede  Mesačný prehľad čerpania rozpočtu v poloţkách medzinárodné hospodárenie a vedeckotechnická spolupráca  Polročné vyhodnotenie zahraničných pracovných ciest ministra Tlačový tajomník zabezpečuje činnosť podľa obr. evidenciu a prenos na Úrad vlády SR. vedúceho sluţobného úradu.  úplného spracovania textov. Dôleţité postavenie zaujíma evidencia tlačových prehlásení ministerstva a ministra. 8 9 ) . štvrťročne)  Pozvánka na poradu vedenia  Plán porád vedenia  Záznam z porady vedenia  Informácie pre ministra  Stanovisko k dokumentu pre ministra  Podkladové dokumenty na prijatia (rokovania) zahraničných partnerov pre ministra  Podkladové materiály k zahraničným pracovným cestám ministra  Záznamy o prijatí (rokovaní) zahraničných partnerov ministra  Cestovné správy zo zahraničných pracovných ciest (ministra. Poradca ministra vykonáva zadávanie úloh z porady ministra a zabezpečuje operatívnu evidenciu úloh. 1994. týţdenný. Ministerský informačný systém Ministerský informačný systém (MIS) je zameraný na podporu riadiacej práce ministra a činnosti jeho kabinetu. Bratislava: MH SR a DT ZSVTS Bratislava. Spravidla predstavuje informačnú podporu:  činnosti poradcu ministra a tlačového tajomníka. Bratislava: EKONÓM.

 rozpočtový (vo vzťahu k rozpočtovej politike MF SR). Dátovú štruktúru PIS znázorňujú obr. Prierezové činnosti sú sústredené v útvaroch vedúceho sluţobného úradu. 3. Zahrnuje najmä tieto podsystémy:  personálny.výstupy pre verejnosť .  kontrolný (vo vzťahu k NKÚ SR). .informácie pre TO o výstupe SEKCIA . podiel na tvorbe legislatívnych noriem a harmonizácii legislatívy s EÚ). Vytvára sa dekompozíciou na nezávislé podsystémy.MINISTER ŠTÁTNI TAJOMNÍCI OPERATÍVNA PORADA PORADA VEDENIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA 6 TLAČOVÉ ODDELENIE 5 1 2 3 4 TLAĆ–ROZHLAS–TELEVÍZIA–VEREJNOSŤ 1–4 5 6 .spätná väzba .13. 3.  mzdový.11 Funkčné zaradenie útvaru tlačového tajomníka na ÚŠO Prierezový informačný systém Prierezový informačný systém (PIS) poskytuje informačnú podporu na zabezpečenie chodu štátneho orgánu.12 a 3.  štatistický (vo vzťahu k výkazníctvu ŠÚ SR).  legislatívny (vo vzťahu k MS SR.VEREJNOSŤ Obr.

12 Vývojový diagram toku dát PIS .3.Úvodná obrazovka IS Dochádzka do zamestnania Kontrola údajov Výpočet hrubej mzdy Výpočet dávok NP Odvodové povinnosti Výpočet čistej mzdy IS ÚŠO Odvody do fondov Výplatné pásky Prevody FP na účty zamestnancov IS ÚŠO účtovníctvo Obr.

j. 10 ) . Z hľadiska ŠIS je HIS podsystém na podporu hospodárskej politiky a vytvára sa ako IS na podporu rozhodovania.13 Vývojový diagram toku dát tvorby rozpočtovej kapitoly ÚŠO za oblasť miezd Hlavný informačný systém Hlavný informačný systém (HIS)10) zabezpečuje informačnú podporu odborných činností.Zaradenie pracovníkov podľa zákonov Kontrola údajov – formálna a logická IS MF SR Prepočty zákonných nárokov Výstupy pre MPSVR SR Poţiadavky na štátny rozpočet Rozpočtový IS MF SR Rozpis podľa jednotlivých kapitol Obr. t. a preto IS sa nepouţívajú na podporu rozhodovania. povinnosť zhromaţďovať a poskytovať informácie. obchodnej. ktoré sú sústredené v odborných sekciách (odboroch. Moţno rozlíšiť niektoré špecifiká v HIS vrcholových orgánov riadenia a ostatných štátnych orgánov. Nebudeme sa však nimi podrobnejšie zaoberať. priemyselnej. ktorý je potom predovšetkým informačnou podporou rozhodovania v oblasti hospodárskej politiky štátu.j. Preto ÚŠO dekomponujeme podľa agregovaných odborných činností tzv. daňovej. informačnými tokmi. vo forme povinného IS. ţe HIS sa vytváral v prostredí. oddeleniach) ÚŠO a sú vykonávané v súlade s platným kompetenčným zákonom. Poznamenávame. v ktorom informatizácia štátnej správy sa prevaţne chápala ako zber údajov.3. colnej. politík (napr. ktoré viac alebo menej korešpondujú s organizačnou štruktúrou jednotlivého ÚŠO. finančnej. t. ktoré sú potom realizované na základe riešenia konkrétnych úloh a tieto z hľadiska informačného zabezpečenia sú reprezentované vstupmi a výstupmi. Funkcia IS je chápaná redukovane.). programovým vyhlásením vlády a príslušnými uzneseniami vlády. zahraničnej a pod.

3 Operačné rozhodovanie (styk s verejnosťou) Obr.1 Tvorba analytických a koncepčných materiálov 3.2 Strategické rozhodovanie (vládne rozhodnutia) 3.14 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS rezortov . 3.0 Riadenie politík 1 Tvorba politiky 2 Aktualizácia bázy dát 3 Vyuţitie 4 Spolupráca 3.

ktoré v rámci rozvojových tendencií rezortných podsystémov smerovali k vytváraniu IS na podporu rozhodovania časti ŠIS [1].2. Pozri aj Grell.15 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS orgánov vrcholového riadenia Výnimku tvoria IS. rezortu) v kombinácii s jej nezávislými podsystémami (PIS a MIS). 12 Podrobnejšie v časti 4. In: EKONÓM č. ktoré obyčajne majú charakter rozhodovacích úloh. V takejto súvislosti je na obr. a IS vystupuje ako rozhodovací model11.: Informačný systém na podporu rozhodovania vo verejnej správe.0 Riadenie politík 1 Kontrola a schválenie 2 Vyuţitie 1.4 tohto učebného textu. 3.18-21. 2003. Takýto IS spravidla podporuje tvorbu politík na základe riešenia spomínaných úloh. aj projektov ŠIS). HIS ako IS na podporu rozhodovania IS na podporu rozhodovania vytvárame ako jednotný podsystém časti ŠIS (napr. pričom niektoré úlohy sa riešia v rámci nezávislých podsystémov a ostatné v jednotnom podsystéme.1 Konštitucionálne rozhodovanie 1.2 Nástroje verejnej voľby Obr. M.16 prezentovaný v procese prípravy verejných projektov12 (napr. s. 11 . 3.

15 však poskytujú širší priestor na analýzu rozhodovacieho procesu vo verejnej (štátnej) správe. 3.otvorenie procesu 2.rozhodnutie 3 – realizačné výstupy spätné väzby Obr. Analýza rozhodovacieho problému Oblasti rozhodovania vo verejnej správe 1 Rozhodovací proces 2 Realizačný proces Formulácia rozhodnutia ISPR 3 1. Rozhodovací proces predstavuje prácu s informáciami a výberom jedinej alternatívy z mnoţiny prípustných a realizovateľných alternatív riešenia problémov [9].16 ISPR a príprava verejných projektov v štátnom verejnom sektore Funkčné štruktúry na obr. Priebeh procesu moţno znázorniť na obr.17.14 a 3. 3. 3. 3. 3.18.17 Priebeh rozhodovacieho procesu Vo verejnej správe moţno vymedziť oblasti. v ktorých hľadáme a identifikujeme problémy na rozhodovanie podľa obr.Schvaľovací proces Dokument Š I S I SPR Koncepcia Stratégia Program Politika VSTUP Projekt VSTUP Verejné obstarávanie Realizácia Dokument a Produkt Produkt ŠIS – štátny informačný systém ISPR – informačný systém na podporu rozhodovania VÝSTUP Obr. .

3. v rámci ktorého vláda vyberá niektorý z rozhodovacích variantov na realizáciu v procese poskytovania verejných statkov a sluţieb občanom. Verejná voľba je oblasť ekonomickej vedy a politológie. preskúmavania rozhodnutia (odvolacie konanie) a výkonu rozhodnutia (exekúcia).18 Oblasti rozhodovania vo verejnej správe Zákonodarné rozhodnutie určuje pravidlá prijímané na vrcholovej/ústrednej/štátnej. regionálnej a mestskej/miestnej úrovni. Výsledkom tohto procesu je vznik. politických strán. rozhodovania.17) obyčajne vytvárajú rozličné analytické/koncepčné materiály rôzneho charakteru a stupňa podrobnosti. Vládne rozhodnutie definujeme ako akt verejnej voľby13. dokazovania. druţstiev a pod. Správne konanie sa člení na fázy.2 tohto učebného textu. a to fázu začatia konania. ktorá v správnom konaní vystupuje ako účastník konania. zmena alebo zánik nejakého konkrétneho práva alebo povinnosti osoby. Správne konanie je najdôleţitejším správnym procesom vo verejnej správe. ktorá sa zaoberá tým. HIS ako IS na podporu rozhodovania sa v prostredí ŠIS pouţíval predovšetkým v tejto fáze a výrazne menej ako rozhodovací model na hodnotenie a vytvorenie súboru reálnych a prípustných alternatív vo fáze vlastného rozhodnutia. V kaţdej oblasti rozhodovania vo verejnej správe sa vo fáze analýzy rozhodovacieho problému (obr.). t. 13 . ako a pre koho[10].j. Predstavuje právny proces. v rámci ktorých sa bude uskutočňovať operačné rozhodovanie. v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb (ľudí) alebo právnických osôb (podnikov. občianskych zdruţení. ako sa vo verejnom sektore riešia tri základné ekonomické problémy: čo. 3. o koho právach a povinnostiach rozhoduje správny orgán v správnom konaní [11]. ako vlády uskutočňujú proces ekonomickej voľby.Vládne rozhodnutie Konštitucionálne rozhodovanie Operačné rozhodovanie Správne konanie Oblasti rozhodovania Zákonodarné rozhodnutie Poznámka Konštitucionálnym a operačným rozhodovaním sa zaoberáme vo vzťahu k interným a externým správnym procesom v časti 4. Obr. úradné potvrdenie.

V kaţdom podsystéme moţno rozlíšiť systém riadenia. Verejná správa je zloţitý systém. Riadiaci podsystém predstavujú príslušné orgány verejnej správy.20). Z hľadiska informačného zabezpečenia má kľúčovú úlohu ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy (obr. napr. 16 V postupnej transformácii ŠIS na IS VS však predpokladáme dve úrovne riadenia: konštitucionálnu a operačnú. ktoré prebiehajú vnútri týchto organizácií. 3. V jednotlivých podsystémoch verejnej správy môţe vystupovať aj ako originálny IS.  miestnej samosprávy a pod. na ktorom moţno aplikáciou systémového prístupu definovať systém. medzi nimi navzájom (vertikálne aj horizontálne) a medzi verejnou správou a občanmi [7].2 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy Verejná správa je zloţitý sociotechnický objekt.:  ústrednej štátnej správy.3.2 učebného textu.  regionálnej samosprávy.).  miestnej štátnej správy.3. v podsystéme miestnej štátnej správy sa ŠIS realizuje ako informačný systém miestnej štátnej správy14.19). najmä práva. V súvislosti s reformou verejnej správy bude potrebné tieţ zmeniť súčasný systém kontrolnej spätnej väzby (feedback) jeho postupným rozširovaním aj na aktívnu kontrolnú väzbu na vstupe (forward feedback). Zjednodušene moţno verejnú správu chápať ako sústavu organizácií verejnej správy a procesov. operatívnu (obr. ţe verejná správa legislatívou riadi vzťahy medzi objektmi reálneho sveta (občanmi. hmotnými a nehmotnými statkami a pod.2 učebného textu. Z pohľadu riadenia moţno členiť verejnú správu na tri klasické úrovne16. 14 15 . napr. Podrobnejšie členenie verejnej správy podľa úloh smeruje k jej členeniu na odvetvia verejnej správy15. V systéme riadenia je riadeným podsystémom len komplex vzťahov objektov reálneho sveta pomocou špeciálnych jazykov. Pozri časť 4. Vzhľadom na to. taktickú. 3. ukazujú sa ich súčasná forma a funkcie komunikácie v rámci rôznych pretrvávajúcich modifikácií ŠIS ako nedostatočné a sú prekáţkou otvorenosti verejnej správy. Podrobnejšie v časti 4. a to strategickú. ktorý moţno dekomponovať na podsystémy.

Verejná správa Podsystém ústrednej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Ústredný štátny orgán Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Krajský úrad Obvodný úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej samosprávy Systém riadenia Riadiaci podsystém Mestský úrad Miestny úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Obr. 3.19 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy .

Operatívna Miestne orgány samosprávy a štátnej správy Výkonná operatíva štátnej správy a samosprávy. V súčasnej praxi štátnej správy moţno za kontrolnú väzbu na vstupe17 povaţovať medzirezortné pripomienkové konanie alebo v rozhodovaní ministra to môţe byť stanovisko od príslušných odborných pracovníkov ministerstva.20 Tri úrovne riadenia štátnej správy a samosprávy v riadení vzťahov objektov reálneho sveta Vstupy orgánov verejnej správy Riadiace procesy Poţadované hodnoty výstupov informačné väzby kontrolné väzby Obr. 3.21). 17 Pozri jednotlivé typy regulácie Grell. miestnych vykonávacích vyhlášok a nariadení. národnej a medzinárodnej politiky a makroekonomického správania spoločnosti v podobe zákonov.: Informačná ekonomika. Rutinná realizácia strategických aktov formou vykonávacích predpisov. Bratislava: EKONÓM. M. 3. 2002. Rozpracovávanie schválených dokumentov na strategickej úrovni z ústredného/celoštátneho a regionálneho/oblastného pohľadu. opatrení a ďalších dokumentov. 3. predpisov. Ministerstvá Taktická Regionálne orgány samosprávy a štátnej správy Koncepcia a metodika realizácie zákonov/predpisov.21 Kontrolné väzby na vstupe a výstupe vo verejnej správe Forward feedback predstavuje určitý ideálny stav kontrolného procesu vo verejnej správe. ktorý pouţíva v riadiacej činnosti aktuálne informácie (obr. Obr. .Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia NR SR Vláda SR Charakteristika vzťahov Formulácia základných štátnych princípov.

.Základný rozdiel medzi obidvoma spôsobmi spočíva v tom. tak systémy s kontrolnou väzbou na vstupe monitorujú vstupy do procesu a zisťujú či zodpovedajú plánovaným/aktuálnym veličinám [4]. ţe pokiaľ systémy s jednoduchou spätnou väzbou získavajú potrebné údaje meraním hodnôt na výstupoch a potom spätne na vstupe zavádzajú korekcie s cieľom dosiahnuť zmenu výstupných hodnôt.

ktoré sú obsahom správy. komunikačné technológie. 2002. s. ţivotné prostredie). Procesná štruktúra. člení sa na úseky verejnej správy podľa skupín vzťahov verejnej správy a v mnohých prípadoch sa aj úseky verejnej správy zoskupujú podľa typov vzťahov verejnej správy5.4. Tamtieţ. Vyuţívajú sa aj ďalšie kritériá. poskytuje zjednocujúci pohľad na verejnú správu. masmédiá). Nórsko. 3 Orgány verejnej správy. Na výkon a riadenie činností vo verejnej správe sa potom vytvára sústava špecializovaných inštitúcií3. V predpokladanom vývoji informatizácie verejnej správy SR má IS VS zabezpečiť informačné potreby otvorenej verejnej správy6.54. dodávka vody. 1 2 59 . 6 Fungujúcim IS VS disponujú najmä severské krajiny Dánsko.18. Bratislava: EKONÓM. ochrana občana a jeho majetku. Fínsko. rozhoduje sa v ňom verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole [5]1. 4. Bratislava: EKONÓM. výţiva). 4.  rozvoja človeka (celoţivotné vzdelávanie. dovolanie sa spravodlivosti. 5 Podrobnejšie napr.5). Procesnú štruktúru zobrazíme vývojovým diagramom systému (obr. Z hľadiska ďalšieho výkladu pouţijeme na členenie verejného sektora kritérium potrieb2:  spoločenských (organizované usporiadanie spoločnosti. 59-61. Všeobecná funkčná a dátová štruktúra Informačný systém verejnej správy (IS VS) je súhrnom IS. ktoré majú spoločný predmet správy4 a vo väčšine prípadov aj ucelenú skupinu orgánov verejnej správy [6]. s. zakladateľa. v ktorom sa vo verejnom záujme realizujú verejné sluţby.18. ochrana územia). a kol. Vnútorná správa je najrozsiahlejšie odvetvie verejnej správy. Globálna architektúra informačného systému verejnej správy. riadený verejnou správou. 2002.: charakter statkov. funkčná a dátová štruktúra informačného systému verejnej správy Odvetvia verejnej správy Verejný sektor predstavuje prostredie.  poznania a informácií (výsledky vedy a výskumu. napr.: Informačné systémy v štátnej správe. Grell. a kol. ľudský potenciál). 4 Činnosti. Švédsko. Prístup na tento systém stimulujú rôzne podporné prostriedky. aby dosiahol účel správy.  existenčných istôt (práca. Procesný prístup (tab. napríklad lacnejší telefónny styk so štátnym aparátom a pod.2 Procesná. 4.2). estetika. M. Napríklad správa zahraničných vecí zahrnuje všetky úlohy verejnej správy vo vzťahu k cudzím štátom a vnútri tohto odvetvia.  technickej infraštruktúry (preprava osôb a materiálov. Hierarchická a funkčná dekompozícia ŠIS. funkcií. Financovaný je predovšetkým z verejných rozpočtov. zdravie. Podrobnejšie napr. Informačný systém miestnej štátnej správy. ale aj Veľká Británia a Írsko.  súkromných statkov podporovaných z verejných rozpočtov (bývanie. ktoré sú z pohľadu uspokojovania potrieb zaradené medzi odvetvia verejnej správy.1). s. Tamtieţ. ktorý sa potom premieta aj v globálnej architektúre IS VS (obr. ktoré správca musí vykonávať. vyuţitie energií. Najčastejšie pouţívaná definícia verejného sektora vo verejnej ekonomike. Odvetvia verejnej správy sú ucelené skupiny rovnorodých spoločenských vzťahov. finančných tokov. informačné systémy a archívnictvo. Grell. pričom správu vykonávajú ministerstvo zahraničných vecí a zastupiteľské orgány v cudzine. ktorý z hľadiska výkonu správy definuje verejnú správu ako súhrn činností (verejná správa sa člení na odvetvia a úseky). M.: Informačné systémy v štátnej správe. sú rôznorodé a skladajú sa z jednotlivých úkonov. Rovnako v ďalších európskych krajinách je takýto systém postupne vytváraný a označovaný ako e-government. s. ktoré slúţia na výkon verejnej správy. zber a likvidácia odpadov). 145-149.

4. 60 Vnútorná komunikácia ISPKR .Charakter správy Ústredná Miestna Samospráva štátna štátna správa Proces správa Správa vnútorných x x x vecí Všeobecná x x x V vnútorná správa tom Špecializovaná x x x vnútorná správa Správa zahraničných x vecí Tab. Rozhodnutiami uskutočnenými na operačnej úrovni môţu byť napr. Operačná úroveň pozostáva z rozhodnutí uskutočňovaných v rámci daného súboru existujúcich pravidiel. Účelom pravidiel nie je predpísať určitý spoločenský výsledok alebo obmedziť slobodu jednotlivcov.3). Konštitucionálne rozhodovanie určuje pravidlá. ale jednotlivci musia poznať hranice. 4.  globálnym pohľadom na inštitucionalizáciu verejnej správy. a to:  dvomi úrovňami riadenia (konštitucionálnou. veľkosť výdavkov na obranu. v rámci ktorých sa budú uskutočňovať budúce operačné rozhodnutia. školstvo. 4. V podmienkach verejnej správy SR konštitucionálne rozhodovanie sa realizuje v rámci interných správnych procesov a operačné rozhodovanie je typické pre externé správne procesy (obr. operačnou). miera zdanenia a podobne [18]. kde sa pravidlá menia.1 Globálna architektúra IS VS Globálna architektúra IS VS súhrnne zobrazuje výsledky transformácie ŠIS a reformy verejnej správy.5 Procesný prístup vo verejnej správe Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány ISPOK ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania ISPOK – informačný systém na podporu občianskej komunikácie Obr.

Z IS Správa Zahraničných vecí Vnútorných vecí Všeobecná vnútorná Aká správa Špecializovaná vnútorná Správna aktivita Návrh aktivity Aktivita Opravný prostriedok IS K Materiály Obr. 4.2 Vývojový diagram systému správy verejných vecí 61 .

4. napríklad:  legislatívny proces (postup ÚŠO pri príprave návrhov zákonov a ostatných právnych predpisov).  rozpočtový proces (postup ministerstiev. Tieto správne procesy sa priamo netýkajú občanov a organizácií. Sú vţdy detailne upravené zákonmi. Aj keď majú zákonný základ. Externé správne procesy sa týkajú priamo občanov a organizácií a v nich sa rozhoduje o ich hmotných právach a povinnostiach. 62 . ktoré v nich vystupujú. Medzi externé správne procesy patria správne konanie a daňové konanie (konanie vo veciach štátnych daní a poplatkov). krajských úradov pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu). ako aj osôb. Informačnú podporu externých správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu občianskej komunikácie postupne vytváraný na princípe modelu občianskej obsluhy (podrobnejšie v časti 5.1). spravidla nie sú detailne upravené zákonmi a väčšinu z nich upravujú interné predpisy vlády (uznesenia vlády).3 Interné a externé správne procesy vo verejnej správe Interné správne procesy prebiehajú len vnútri verejnej správy a ich účastníkmi sú preto len orgány verejnej správy.  privatizačný proces (postup ministerstiev pri rozhodovaní o privatizácii štátneho majetku). Informačnú podporu interných správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania.Horizontálne vzťahy (Procesy) Interné správne procesy Orgány verejnej správy Externé správne procesy X Vertikálne vzťahy (Inštitucionalizácia) Občania Organizácie X Obr. v ktorých sú podrobne upravené procesné práva a povinnosti tak správneho orgánu.

.. x. . sa niekde odchyľujú od konvencií zobrazených na schémach. x.4).1. x. ţe informačné zabezpečenie a realizácia správnych procesov sú invariantné vzhľadom na organizačnú štruktúru orgánov verejnej správy a závisia od charakteru správy.) a zvláštnych konvencií (viacnásobné výstupy a pod. Poznámka k pouţívaniu vývojových diagramov v učebnom texte Medzinárodná norma ISO 5807 špecifikuje symboly pouţívané v dokumentácii spracovania informácií a poskytuje návod na ich pouţitie vo vývojových diagramoch. Bratislava: EKONÓM. Potom pre kaţdý správny proces (tab.. pričom vychádzame z kombinácie systémového a štruktúrovaného prístupu tvorby IS vo fáze analýzy. územnú samosprávu.1..Globálny pohľad na inštitucionalizáciu7 ponúka tab. 4. x... Dátovú štruktúru zobrazujeme vývojovým diagramom toku dát..1. x. x.). Predmetom dátovej štruktúry sú činnosti x..5 môţeme dekomponovať na funkcie a činnosti súhrnne znázornené hierarchickým diagramom funkcií správy verejných vecí (obr.7.: Hospodárska informatika. spojení (symboly spojníc.q.4. ale v konečnom dôsledku nie sú v rozpore s medzinárodnou normou. Procesy v tab.4) moţno zostrojiť hierarchický diagram informačných funkcií spravidla podľa obr. najmä z priestorových dôvodov.2.3.2. 63 .m.1. x. 4. 4. x. tvary symbolov a pod. V praxi sa postupne zauţívali aj konvencie.r. . 2003.22).1.p.23 aţ 4. . V tejto súvislosti sa zaoberáme všeobecným zobrazením funkčnej a dátovej štruktúry správnych procesov.s. Štandardne by sa mal smer toku zobrazovať zľava doprava a zhora dolu.5. 4. čo všeobecne znázorňuje obr. či ide o ústrednú štátnu správu.1. obr.3. 4. x.n. V 10...8 aţ 4.6.. Je zrejmé. 4.. V niektorých odôvodnených prípadoch.4. Napríklad symboly môţu byť kreslené akýmkoľvek smerom. miestnu štátnu správu. . 4. x.5.31. x. štandardný smer toku a pod. Niţšie úrovne sú potom detailizované pre konkrétne správne procesy (obr. ale podľa moţnosti sa dáva prednosť horizontálnej orientácii. 4.). Je prílohou v skriptách Grell.2 učebného textu. . ktoré moţno súhrnne znázorniť nasledujúcimi schémami: Externý vstup Interný vstup Proces Funkcia Úloha Interný výstup Proces Funkcia Úloha Externý výstup V tomto učebnom texte sú vývojové diagramy znázornené v súlade s konvenciami.. a kol. ktoré prevaţne súvisia s tvorbou štátnej/samosprávnej politiky. 4. Pre konkrétne správne procesy sú uvedené niektoré príklady dátových štruktúr na obr. 7 Podrobnejšie v časti 5. ţe hierarchické diagramy sú zostrojené pre funkcie (úlohy) riadenia vo verejnej správe. 4. časti Konvencie sa norma zaoberá aj obmedzeniami a odporúčaniami v oblastiach symbolov (grafická úprava diagramov.5.1. Poznamenávame..2. Hierarchické diagramy funkcií však moţno konštruovať len pre informačné činnosti (teda prevaţuje spracovanie dát) [20]. Všeobecne moţno vývojový diagram toku dát konštruovať podľa obr.. M.

10 Správa súdov 1.1 Všeobecná vnútorná správa 1.2.2.0 Správa verejných vecí 1 Správa vnútorných vecí 2 Správa zahraničných vecí 1.11 Správa informácií Obr.2.2 Špecializovaná vnútorná správa 1.9 Policajná správa 1.2.2.7 Správa ţivotného prostredia 1.2.2.4 Hierarchický diagram funkcií správy verejných vecí 64 .2. 4.8 Správa podnikania 1.4 Správa zdravotníctva 1.2.1 Správa obrany 1.5 Správa školstva 1.3 Správa sociálneho zabezpečenia 1.2.2 Finančná správa 1.6 Správa kultúry 1.2.

1 x. x.3.p Činnosť .1. .1 Činnosť x.4.m Činnosť Obr.r .5 Všeobecný hierarchický diagram funkcií správneho procesu 65 .2 x.. x.q Činnosť x..n Činnosť .1.1 Činnosť .x Riadenie správneho procesu x. . 4. x. x.1 Činnosť .2. x.2.3. .1 Činnosť x.4.s Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia x.

4.7 Hierarchický diagram informačných funkcií 66 . 4.6 Všeobecný vývojový diagram toku dát správneho procesu 0 IS VS 1 2 3 Podsystém pre administratívu Podsystém pre hospodársku správu Podsystém pre štátnu/samosprávnu politiku Obr.Poţiadavky Proces/funkcia/ činnosť BD Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Výstupy Obr.

Sú reprezentované rôznorodými správnymi aktivitami.  pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest. ţe hierarchický diagram funkcií konkrétneho správneho procesu nadväzuje na organizačný diagram orgánov verejnej správy podľa charakteru správy v tab. 4.  informácií. poţiarnej ochrane a pod. mestskými/miestnymi/obecnými úradmi.  školstva.  súdov.  financií. 8 67 .  civilnú ochranu.  zdravotníctva.8. krajskými úradmi.  archívnictvo.  územné a správne usporiadanie SR. ktoré vykazujú značnú nestabilitu v dôsledku rôznych. matrika. najmä politických vplyvov.  sociálneho zabezpečenia. ktoré zahrnujú:  rozhodovanie o osobných údajoch obyvateľov SR (napr.). ako aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na príslušnom úseku. Správou zahraničných vecí sa realizujú prevaţne vonkajšie funkcie štátu. 4.  poţiarnu ochranu. zmena mena a priezviska a pod.  ţivotného prostredia.  podnikania. územnom a správnom usporiadaní SR. ktoré môţu byť reprezentované ústrednými štátnymi orgánmi. Vnútornú správu obyčajne členíme na všeobecnú a špecializovanú.  zabezpečovanie podmienok na uplatňovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva. matrikách.). obvodnými úradmi. Tieto zákony upravujú kompetencie orgánov vnútornej správy.  polície. vyššími územnými celkami. V ďalšom texte je potrebné mať na zreteli. Jednotlivé úseky vnútornej správy podliehajú zákonnému reţimu podľa osobitných zákonov (napr. V rámci špecializovanej vnútornej správy sa zaoberáme správou:  obrany.Funkčná štruktúra správnych procesov8 V rámci vnútornej správy sa bezprostredne a v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie štátu. zákony o mene a priezvisku.5.  kultúry. Práve globálny pohľad na inštitucionalizáciu umoţňuje potom vo výklade upustiť od nevyhnutnej prezentácie organizačných štruktúr. Všeobecná vnútorná správa Základné funkcie všeobecnej vnútornej správy znázorňuje obr.

1 Všeobecná vnútorná správa 1.1.4.3 Štátne občianstvo 1.4.1.8 Hierarchický diagram funkcií všeobecnej vnútornej správy 68 .1.1.2 Zabezpečovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva 1. 4.1.1.4.1.1.2 Matrika 1.1.1.1.1.1.1.1.4 Občianske preukazy 1.1 Zmeny mena a priezviska 1.2 Hlásenie pobytu cudzincov 1.3 Územné a správne usporiadanie SR 1.1.1.1.1 Zabezpečovanie osobných údajov obyvateľov SR 1.1.4.1.1 Hlásenie pobytu občanov 1.5 Cestovné doklady Obr.1.3 Hlásenie utečencov 1.4.6 Poţiarna ochrana 1.5 Archívnictvo 1.7 Civilná ochrana 1.1.4 Pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest 1.1.4 Evidencia obyvateľov 1.1.1.1.

2.1 Zabezpečovanie obrany 1.1 Príprava na obranu 1.2.3 Príprava na vojenskú sluţbu 1.3.2.6 Riadenie vojenského spravodajstva Obr.2 Príprava na civilnú sluţbu 1.1.Správa obrany Zahŕňa činnosti podľa obr. 1.3.1.9. 4.1. vykonať povinnú alebo mimoriadnu vojenskú sluţbu.2.2.3.9 Hierarchický diagram funkcií správy obrany 69 .2.2 Výstavba a riadenie armády 1.1.1. Branná povinnosť zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu.4 Zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru 1.2.5 Koordinácia vojenskej a civilnej letovej premávky 1.1.3.2.3.1 Správa obrany 1.3 Koordinácia činností ÚŠO a právnických osôb 1. Obranu štátu zabezpečujú ozbrojené sily. 4.1.3.1.1.2.2.

Zákon č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia. V SR neexistuje všeobecne prijatá definícia sociálneho zabezpečenia. správy štátnych finančných aktív a pasív. 4. ktorými je viazaná aj SR. MF SR. Prostredníctvom správy daní si štát zabezpečuje významnú časť zdrojov do štátneho rozpočtu.z. V podmienkach výlučného štátneho vlastníctva išlo o správu všetkých finančných zdrojov v národnom hospodárstve. 4.10). denná likvidita ŠR a sústava vzťahov medzi štátnou pokladnicou. 4. V súčasnosti (keď existujú aj iné formy vlastníctva) zahŕňa tvorbu a uskutočňovanie finančnej.  nemocenské. Cieľom je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu (príjmy. kapitálového trhu. ktoré tvorí súbor všeobecne záväzných predpisov upravujúcich spoločenské vzťahy vo veciach sociálneho zabezpečenia [6].  invalidný dôchodok. výdavky.  dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a klientom) (obr. zriadil štátnu pokladnicu (ŠP) ako rozpočtovú organizáciu štátnej správy zapojenú na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MF SR. Z hľadiska medzinárodných dokumentov9).  rodinné dávky. colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu. Správa sociálneho zabezpečenia Sociálne zabezpečenie je odvetvie právne (obr. sa sociálne zabezpečenie chápe v širšom zmysle takto:  liečebná (zdravotná) starostlivosť.  podpora v nezamestnanosti. politiky daní a poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania a finančnej kontroly.13).  starobný dôchodok. Štátny rozpočet je hlavným nástrojom finančnej politiky štátu.12). 4. Činnosti štátnej pokladnice definuje §6 citovaného zákona (obr.  dávky pozostalých.11).  dávky v materstve. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 9 ) 70 . časť 88/1991 Zb. 291/2002 Z.Správa financií Zabezpečuje plnenie úloh štátu v oblasti financií (obr. NBS.

6 Správa poisťovníctva 1.1.2.2.3.3. 4.3.2.4 Správa devízového hospodárstva 1.3.3.2.3 Správa financií podľa jednotlivých úsekov 1.2.2.2 Štátna pokladnica 1.7 Správa účtovníctva Obr.2.3 Správa cien 1.2.5 Správa bankovníctva 1.3.2.2.3.1 Štátny rozpočet 1.2.1 Správa daní a poplatkov 1.2.2 Colná správa 1.2.2.2.2 Finančná správa 1.2.2.2.10 Hierarchický diagram funkcií správy financií 71 .2.2.2.

MF SR

Agentúra

§18 – 21 citovaného zákona

Štátna pokladnica

Daňové riaditeľstvo SR

Colné riaditeľstvo SR NBS

Obr. 4.11 Základné vzťahy ŠP k vybratým subjektom

0 Riadenie ŠP

1 Centralizácia príjmov

3 Účtovníctvo

5 Finančné plánovanie

7 Riadenie hotovosti

2 Riadenie výdavkov

4 Platobný styk

6 Riadenie aktív

8 Riadenie dlhu

Obr. 4.12 Hierarchický diagram funkcií ŠP

9 Kontrola

72

1.2.3
Správa sociálneho zabezpečenia

1.2.3.1
Správa dôchodkového zabezpečenia

1.2.3.2
Správa nemocenského poistenia

1.2.3.3
Správa štátnych sociálnych dávok

1.2.3.4
Správa sociálnej pomoci

1.2.3.1.1
Sústava dôchodkov

1.2.3.3.1
Sociálna prevencia Sociálne sluţby a peňaţné príspevky na kompenzáciu hmotnej Riešenie sociálnej núdze a Rodičovský príspevok

1.2.3.1.2
Zvýšenie dôchodkov

1.2.3.3.2 1.2.3.4.1 1.2.3.4.3 1.2.3.4.2
Prídavky na deti

1.2.3.3.3 1.2.3.1.3
Kúpeľná starostlivosť Príspevok pri narodení dieťaťa

1.2.3.3.4
Príspevok rodičom pri narodení troch a viac detí

1.2.3.2.1
Nemocenské

1.2.3.2.2
Vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve

1.2.3.3.5
Zaopatrovací príspevok

1.2.3.3.6
Príspevok na pohreb

1.2.3.2.3
Peňaţná pomoc v materstve

1.2.3.3.7
Príspevok na bývanie

1.2.3.2.4
Kúpeľná starostlivosť

Obr. 4.13 Hierarchický diagram funkcií správy sociálneho zabezpečenia

73

Správa zdravotníctva Zdravotníctvo je oblasť spoločenských aktivít, ktoré sú spojené s ochranou zdravia, poskytovaním zdravotníckej starostlivosti a vykonávaním zdravotného poistenia (obr. 4.14). Ochrana zdravia je súhrn opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu ochorení, zlepšovanie zdravia prostredníctvom starostlivosti o ţivotné podmienky, pracovné podmienky, zdravý spôsob ţivota a výkon štátneho zdravotného dozoru. Zdravotná starostlivosť predstavuje starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí, pričom zahŕňa ambulantnú aj ústavnú starostlivosť vrátane kúpeľnej, závodnej, lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Súčasť zdravotnej starostlivosti tvorí okrem zdravotných úkonov aj poskytovanie liekov a zdravotných pomôcok. Zdravotné poistenie utvára predpoklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Správa školstva Správa školstva spočíva v zabezpečovaní, a to výkonným a nariaďovacím spôsobom, priebehu a rozvoja výchovy a vzdelávania v školách, školských zariadeniach a vzdelávacích ustanovizniach (obr. 4.15). Správa kultúry             Predmetom správy kultúry sú (obr. 4.16): umenie, osvetová činnosť, divadelná činnosť, pamiatková starostlivosť, činnosť masmédií, kniţničná činnosť, činnosť múzeí a galérií, administratívne záleţitosti cirkví a náboţenských spoločností, vydávanie periodickej tlače a neperiodických publikácií, zabezpečovanie podmienok na realizáciu autorského práva, verejné kultúrne podujatia, určité druhy výroby a obchodu v oblasti kultúry.

74

2.4 Preprava chorých 1.2 Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti 1.2.2.3 Vykonávanie zdravotného poistenia 1.2.2.2.2.2.2.4.1.4.4.14 Hierarchický diagram funkcií správy zdravotníctva 75 .4.3 Poskytovanie liekov. zdravotníckych pomôcok a iných potrieb Obr.2.2.4.1 Ochrana zdravia 1.2.2.4 Správa zdravotníctva 1.2.5 Kúpeľná starostlivosť 1.4.4.1 Ambulantná a ústavná starostlivosť vrátane rehabilitácie a starostlivosti o chronicky chorých 1. 4.2 Prevencia ochorení 1.4.

3 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania vo vzdelávacích ustanovizniach Obr.5.2.2.2 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach 1.2.5.15 Hierarchický diagram funkcií správy školstva 76 .5 Správa školstva 1.2.1 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školách 1.1.5. 4.

2.2.2.2.6.3 Štátna pamiatková starostlivosť 1.1 Správa divadiel 1.2.6.9 Správa kniţníc a osvety 1.6.2.16 Hierarchický diagram funkcií správy kultúry 77 .6.2.6.2.6 Správa kultúry 1.6.6.2.5 Správa múzeí a galérií 1.2. Slovenská televízia a verejná správa 1.10 Správa vecí cirkví a náboţenských spoločností Obr. 4.2.4 Slovenský rozhlas.6 Periodická tlač.6.1.6. ostatné hromadné informačné prostriedky a verejná správa 1.7 Neštátne (verejné) a štátne fondy kultúry 1.2 Správa verejných kultúrnych podujatí a verejná správa 1.6.8 Matica slovenská 1.

fyzické osoby (ţivnostníci). ovzdušia. 11 ) Podiel samosprávnych sudcovských orgánov na správe súdov predstavuje Rada sudcov SR a sudcovské rady. ktorá umoţňuje súdom plniť ich úlohy pri ochrane práva. Najčastejšou formou správnej činnosti vo vzťahu k občanovi je sluţobný zákrok. Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk.Správa ţivotného prostredia Problematika ţivotného prostredia zahŕňa všetky stránky ţivota človeka a prírody (obr. V niektorých prípadoch postačuje len ohlásenie správnemu orgánu bez potreby preukazovať osobitné predpoklady. ako hlavná funkcia výkonu súdnictva. audítori. zloţenie sľubu). pôdy) a vyuţívanie územia na činnosť ľudí tak. fyzické osoby v slobodnom povolaní (napr. 4. ktoré narúša verejnú bezpečnosť a verejný poriadok (obr.18). Policajná správa Úlohou policajnej správy je zabezpečovať ochranu spoločnosti a jednotlivcov pred nebezpečenstvom. 4. ktoré súvisia so začatím podnikania10) (obr.19). čím sa zaručuje nestrannosť súdneho rozhodovania. Podnikateľom môţu byť právnické osoby (obchodné spoločnosti. Výkon správy súdov a výkon súdnictva sa riadi zásadou ich oddelenia. ako aj prostriedkov operatívno-pátracej činnosti podliehajú prísnemu zákonnému reţimu. vykonanie skúšky.17). Podmienky uplatnenia donucovacích a informačno-technických prostriedkov.20). druţstvá). Ide o ochranu pred vznikom škody na osobe alebo na majetku. aby sa zachoval a prípadne aj zlepšil stav prírodného a urbanizovaného prostredia. 4. prípadne inej podmienky (napr. Správa podnikania Základom správy podnikania je vykonávať správne úkony. Správa súdov Správa súdov sa vykonáva prevaţne ako výkon štátnej správy11) (obr. Právnym prostriedkom ochrany občana je sťaţnosť. ktorá sa vykonáva aj na základe dokumentov zosúladených na medzinárodnej úrovni. advokáti. 10 ) 78 . V rámci správy ţivotného prostredia sa zabezpečujú úlohy na ochranu jeho jednotlivých zloţiek (vody. autorizovaní architekti) a samostatne hospodáriaci roľníci. Ich podstatou je vydanie podnikateľského oprávnenia [6] na základe zákonom predpísanej kvalifikácie. a preto správa ţivotného prostredia je v podstate prierezovou činnosťou verejnej správy. 4.

4.2.2.2.17 Hierarchický diagram funkcií správy ţivotného prostredia 79 .7.7.1.2.7.1 Monitorovanie a vyhodnocovanie stavu prírodného a urbanizovaného územia 1. ovzdušia a pôdy a sankcionovanie ich pôvodcov 1.1 Zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi 1. ovzdušia a pôdy 1.2.1.1 Správa vody.1.2.2 Ochrana prírody a krajiny 1.7 Správa ţivotného prostredia 1.7.7.7.2 Starostlivosť o ekosystémy Obr.2 Zisťovanie zdrojov znečisťovania vôd.2.2.2.

4.1.18 Hierarchický diagram funkcií správy podnikania Správa informácií Správa informácií predstavuje niekoľko oblastí (obr. Výkon štátnej správy zahraničných vecí je centralizovaný.21). zákon č. Právo na informácie je v SR garantované ústavou a osobitnými zákonmi12).2.2. 4.22).8.8 Správa podnikania 1. 211/2000 Z. Správa zahraničných vecí Predmetom správy zahraničných vecí je štátna správa v oblasti zahraničnej politiky a vzťahov SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám [6] (obr. Napr.2. 12 ) 80 .1 Povoľovanie podnikania 1. Výkon a účinná kontrola správy verejných vecí sú podmienené mnoţstvom a druhom informácií. o slobodnom prístupe k informáciám upravuje prístup k informáciám z oblasti verejnej správy. ktorými disponujú orgány verejnej moci.8.z. a ktoré sprístupňujú občanom. 4.2 Evidencia a podnikateľov kontrola Obr.

2.2.9. 4.2 Ochrana poriadku verejného 1.2 Bezpečnosť ţivota.2.19 Hierarchický diagram funkcií policajnej správy 81 .1 Správanie ľudí na verejnosti 1.9 Policajná správa 1. slobody a cti 1.9.9.1 Bezpečnosť štátu 1.3 Bezpečnosť majetku Obr.1 Ochrana verejnej bezpečnosti 1.9.1.9.2.2.9.2.1.2.1. zdravia.2.1.

1 Vytváranie podmienok na výkon súdnictva z hľadiska personálneho.3. organizačného.10.10.1 Príprava návrhov zákonov 1.10. 4.1 Výkon súdov správy 1.2.20 Hierarchický diagram funkcií správy súdov 82 .3.2 Výkon súdnictva 1.2.10.10.1.10.1 Predpisy súdnoorganizačné a súdnoprocesné Obr.2 Dohľad na plnenie úloh.2. ktoré sú zverené súdom 1.1.2.10. finančného a odborného 1. postavenie sudcov a výkon štátnej správy súdov 1.1.10 Správa súdov 1.3 Súčinnosť ÚŠO s profesijnými záujmovými organizáciami sudcov 1.10.2.2.2.2 Opatrenia na organizáciu súdov.2.2. hospodárskeho.2.

11.2.2 Ochrana informácií 1. 4.3 Prístup občanov k informáciám Obr.1 Získavanie informácií orgánmi verejnej správy 1.11.11 Správa informácií 1.2.2.1.21 Hierarchický diagram funkcií správy informácií 83 .11.2.

1 Ochrana práv a záujmov SR a jej občanov v zahraničí 2.9 Poznámka: Funkcie 2.2 Správa zahraničných vecí 2.22 Hierarchický diagram funkcií správy zahraničných vecí 84 . uzatvárania.8 sú v pôsobnosti MZV SR.1 aţ 2.4 Hospodárenie a nakladanie s majetkom SR v zahraničí 2.3 Styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v SR a zahraničí 2.2 Riadenie zastupiteľských úradov SR v zahraničí 2. 4. Správa v pôsobnosti zastupiteľských úradov Obr.6 Správa účelových zariadení 2. vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv 2.8 Správa Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií 2.7 Správa sluţieb diplomatického zboru 2.5 Koordinácia prípravy a vnútroštátneho prerokúvania.

osobne .23 Vývojový diagram toku dát v Matrike 85 .pošta . matrika a pod.internet Preskúmanie ţiadosti oprava formálnych chýb Ţiadosť občiansky preukaz Ţiadosť zmena priezviska Načítanie podkladov pre zmeny zápis čísla Zmeny v DB obyvateľov ROBY Oznam o vyradení z evidencie Oznam o zápis do evidencie Obr. 4.).23 aţ 4.) konkrétnych správnych procesov (napr.Dátová štruktúra správnych procesov Na obr. 4.31 sú zobrazené vývojové diagramy toku dát. ktoré zodpovedajú jednotlivým funkciám (napr. všeobecná vnútorná správa a pod. Ţiadosť .

Formulár: ohlasovacia povinnosť

Preskúmanie a triedenie formulárov, oprava formálnych chýb

Formulár: pobyt občanov

Formulár: pobyt cudzincov

Formulár: pobyt utečencov DB neţiaducich

Spracovanie a kontrola správnosti v údajoch

Spracovanie a kontrola dĺţky pobytu

Spracovanie a kontrola evidencia v zberných táboroch Zápis do dokladov

ROBY

Zmeny v registri

Oznámenie o vykonaní zmien

Obr. 4.24 Vývojový diagram toku dát Ohlasovacia povinnosť

86

Ţiadateľ
ústna, písomná, fax, telefonicky, e-mail, iným spôsobom

Ţiadosť o sprístupnenie informácií

Povinná osoba: (príslušný úrad, inštitúcia) rozhodnutie Nekompletná ţiadosť, vrátenie na doplnenie

Postúpi ţiadosť príslušnej povinnej osobe

Odkáţe na hromadne zverejnené informácie

Odmietne ţiadosť rozhodnutím, nedisponuje údajmi

Poskytne informácie

Odpoveď:

-

písomná, fax, e-mail, iným spôsobom

Archivácia odpovede

Ţiadateľ Odvoláva sa na nadriadený orgán

Je spokojný

Správne konanie

Vývojový diagram toku dát pri správnom konaní aj

s odvolaniami riešiť samostatne

Obr. 4.25 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o sprístupnenie informácií a konanie povinnej osoby

87

DB RIS Rozpis rozpočtu podľa kapitol

RIS – rozpočtový IS

Rozpis rozpočtu za kapitolu podľa kategórii, poloţiek, podpoloţiek a programov

Za kapitoly mesačné nároky na čerpanie - limity

DB SPIN z kapitol Poţiadavky z kapitol na zaplatenie faktúr

Porovnanie s limitmi

Prekročenieneposkytnú FP

Zaplatenie faktúr

Obr. 4.26 Vývojový diagram toku dát Štátna pokladnica

88

Ţiadosť Došlá pošta Kontrola a doplnenie ţiadosti Ţiadosť nevyhovuje Triedenie ţiadosti Dôchodok Pridelenie evidenčného čísla Triedenie ţiadosti podľa typu 1 89 .

zdravotné podklady. Starobný dôchodok Výpočet dôchodku výšky Oznámenie o výške dôchodku Prepočty celkových nárokových zloţiek Obr. Invalidný dôchodok DB soc. 4.27 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o dôchodok 90 . zabezpeč..1 Doplnenie údajov k dôchodku napr. ..

Ţiadosť o finančné prostriedky Kontrola a triedenie Rozvojové projekty VEGA KEGA Pridelené finančné prostriedky Oznámenie o pridelených FP Čerpanie finančných prostriedkov Hodnotenie pouţitia finančných prostriedkov Obr. 4.28 Vývojový diagram toku dát Rozvoj vzdelávania v školách 91 .

lieková politika DB liekov podľa spotreby Analýzy spotreby liekov Ponuky firiem distribúcia Úpravy cien liekov.DB liekov na trhu ponúka Analýzy cien liekov.29 Vývojový diagram toku dát ceny liekov Zdravotná starostlivosť 92 . 4. príspevky poisťovni DB pre lekárne Obr.

Ochrana zdravia Propagácia reklamy Prevencia. 4.30 Vývojový diagram toku dát Ochrana zdravia 93 . preventívne prehliadky Platené zo ŠR Športovci Mládeţ Platené občanmi Dobrovoľné prehliadky Prehliadky pre povolanie DB poistencov Evidencia prehliadok Obr.

. dozorná rada. DB OREG Zápis do obchodného registra Zverejnenie údajov na web stránke Oznámenie o vykonaných úkonoch Obr. FO. finančný vklad.31 Vývojový diagram toku dát Obchodný register (vytváranie podmienok na výkon súdnictva) 94 .. 4. predmet činnosti.Ţiadosť Kontrola PO. štatutári.. zápis DB OREG IČO. zmeny.

Predpokladá sa. Základná schéma ŠIS by mala pozostávať z viacerých oblastí činností verejnej správy rozdelenej na jednotlivé podsystémy: štátny rozpočet. miestne rozpočty. obchodný register. ktoré zabezpečujú výkon činností a sluţieb realizovaných v rámci kompetencií jednotlivých ústredných štátnych orgánov. 2.3. colná správa. administratívnych zdrojov3). štát (SR ako celok). z ktorého je moţné vyuţiť informácie o obyvateľoch a vo väzbe na informačné systémy dotknutých inštitúcií. štátna pokladnica. ktorej cieľom je posúdiť dopady moţného nasadenia otvoreného softvéru v štátnej správe. obec). ŠIS je potrebné prepojiť aj s komplexným IS sociálnej starostlivosti. Významnosť otvorených štandardov deklaruje aj Európska komisia a to najmä ich pouţívanie v e-administratíve. kataster nehnuteľností. rozpočty samosprávy vyšších územných celkov. spôsobu práce štátnych úradníkov a ich vzájomnej komunikácie a spolupráce ako aj komunikácie a spolupráce s externými dodávateľmi a spolupracovníkmi.    4. minimálne prostredníctvom novo pripravovaného registra obyvateľov (referenčný register). Napríklad v podmienkach slovenskej štatistiky to bude znamenať harmonizáciu štandardov jej činností so štandardami a normami EÚ. Oddelený model usporiadania verejnej správy na Slovensku1) si vyţiada vybudovať sústavu informácií a informačných činností. 4. štátnych inštitúcií. ale aj v sektore malého a stredného podnikania a navrhnúť koncepciu jeho podpory. integrovateľnosť. vyšší územný celok.3 Postupná transformácia ŠIS Informačný systém verejnej správy by sa mal vytvárať na základe postupnej transformácie ŠIS.z. register daňových. Realizácia transformácie by mala prebiehať v dvoch etapách a to:  transformáciou IS ÚŠO. 3.4. ekonomických subjektov: ţivnostenský register. ako aj s pouţívanými postupmi a metódami. miestna úroveň (mesto.32. 1 ) 95 . ţe v tomto procese budú mať relevantný vplyv dva dôleţité trendy a to:  zniţovanie nákladov na informačné technológie vo verejnej správe2. Decentralizácia kompetencií Transformáciu IS ÚŠO moţno vyjadriť podľa obr. ktorých výstupy musia byť dostupné on-line pre občana. Z hľadiska vytvárania IS VS pôjde predovšetkým o náročnejší spôsob informačného zabezpečenia najmä odborných činností. právne informácie a registre (obyvateľov. ktoré môţu byť zastrešené ŠIS. ţe pôjde o zmenu spôsobu riadenia ÚŠO. To znamená.  transformáciou IS MŠS. miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov. od ktorých sa odvíjajú rozhodujúce vlastnosti softvéru (napr. Z pohľadu procesu decentralizácie moţno vymedziť tieto základné problémy postupnej transformácie ŠIS:  Racionalizácia a zefektívňovanie výkonu verejnej správy priamo súvisí s jej celkovou štruktúrou a organizáciou.  napĺňanie informačného obsahu vyuţívaním údajov aj z tzv. Verejná správa na Slovensku pôsobí v oddelenom modeli na troch úrovniach: 1. daňová správa. 3 ) Zákon č. 540/2001 Z. školstve. colných subjektov a účtovných jednotiek. o štátnej štatistike. Rôzne aplikácie vo verejnej správe súvisia aj s riešením problematiky dátových a komunikačných štandardov. register organizácií). 2 MŠ SR v roku 2003 v rámci štátneho programu výskumu a vývoja Budovanie informačnej spoločnosti prijalo úlohu Open Source infraštruktúra. portabilita a pod. Obsahová stránka ŠIS pozostáva zo vzájomne prepojených IS.1 Transformácia IS ÚŠO.).

finančné vyrovnávanie.32 Postupná transformácia IS ÚŠO Pri rozhodovaní o zmene spôsobu riadenia ÚŠO v súvislosti s mierou decentralizácie sa vychádza z kombinácie jej troch úrovní. v rámci decentralizácie financií so širokou právomocou stanoviť vlastné zdroje. úroveň : posilnenie miestnych sluţieb bez vplyvu na tzv.2. ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 Predpokladaný stav IS1 IS2 IS3 .Súčasný stav IS1 IS2 IS3 . priama zodpovednosť voličom V cieľovom stave sa uvaţuje:   v rámci decentralizácie kompetencií so širokou škálou kompetencií územnej samosprávy. úroveň: minimálne miestne sluţby 2. zdravotníctvo) 3. dotácie) od ústrednej vlády. vrátane účasti na sociálnych sluţbách  decentralizácie financií : 1.…. mzdy sú stanovované a vyplácané na miestnej úrovni. existenciou finančného vyrovnávania vyplývajúceho z dohôd medzi jednotlivými úrovňami a určeného v zákone. ÚŠOn ÚŠO1. 96 . . zodpovednosť voči centrálnej vláde 2.. predstavitelia územnej štátnej správy sú menovaní vládou. 4. úroveň : široká právomoc stanoviť vlastné zdroje. . výška daní a poplatkov stanovovaná centrálne 3.….2. . a 3. úroveň : ide vlastne iba o dekoncentráciu. úroveň : nízka daňová právomoc. nízka úroveň transferov na miestnu úroveň 2. úroveň : široké spektrum verejných sluţieb.n . moţnosť získať úvery  decentralizácie politickej: 1.n . . . . mzdy sú vyplácané centrálne. úroveň : prevládajúce transfery ( podielové dane. ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 . ÚŠOn Verejnosť . sociálne veci.ústredné štátne orgány IS 1. sociálnu infraštruktúru (vzdelávanie.informačné systémy v štátnej správe Obr. a to v oblastiach:  decentralizácie kompetencií : 1. . úroveň : predstavitelia územnej samosprávy sú volení. .

Stručný prehľad doterajšieho vývoja Informatizácia miestnej štátnej správy (MŠS) sa realizovala na základe koncepcií MV SR v rokoch 1990.3. teda rozbíjaniu činnosti. decentralizáciou vyplácania miezd. pričom rozhodujúce úlohy ďalej zabezpečovali ústredné štátne orgány (ÚŠO) SR (zodpovedajúce za vytváranie a 4 Podrobnejšie Grell. v rámci politickej decentralizácie s priamo volenými predstaviteľmi územnej samosprávy na oboch úrovniach samosprávy. Za jednoznačne lepší prístup moţno označiť účelové viazanie prostriedkov na dané ciele spojené s projektovou organizáciou Preto by sa mali: zniţovať počty existujúcich inštitúcií odštátnením. ktoré nevykonáva efektívne. SAV či tretí sektor. programového rozpočtovania a všeobecného rozšírenia manaţérskej autonómie a zodpovednosti dochádza preto k duplicite medzi inštitúciami ústrednej štátnej správy. zvyšuje sa tak ich celkový počet nad zvládnuteľnú hranicu a vedie k netransparentnosti celej ústrednej štátnej správy riadenie vysokého počtu podriadených organizácií výrazne zaťaţuje ústredné štátne orgány a vedie k ich manaţérskej preťaţenosti v tejto oblasti.2 Transformácia IS MŠS. alebo ktoré by mal ponechať na tretí či súkromný sektor samostatná inštitúcia nie je dobrá metóda na riešenie priorít. 1994 a 1998. ktorá prevaţuje nad rizikami duplicity a fragmentácie.: Informačné systémy v štátnej správe. prevodom na VÚC alebo obce. 97 . kde existuje jasná potreba a výhodnosť takéhoto kroku. preţívania inštitúcie a nad nákladmi na osobitné obsluţné a manaţérske miesta. alebo nedostatočný dozor so všetkými z toho vyplývajúcimi problémami neefektívnosť činnosti vyplývajúca z prelievania činností a vyuţívania samostatných inštitúcií ako náhradného riešenia namiesto väčšieho rozšírenia projektového manaţmentu.        4. Miestna štátna správa a územná samospráva Súčasný stav IS miestnej štátnej správy a samosprávy. pretoţe inštitúcie majú tendenciu preţiť. v súlade s vytváraním ŠIS4. M. Bratislava: EKONÓM. Výsledkom je buď ďalšia vrstva kontroly na úrovni ústredného orgánu. aj keď sa uţ priorita naplní alebo stratí štatút priority. a kol. Jedným z najvýraznejších problémov identifikovaných pri analýze fungovania ústrednej štátnej správy je nadmerné mnoţstvo ústredných štátnych orgánov a nimi priamo riadených rozpočtových a príspevkových organizácií. Ak sa zároveň neredukuje počet „starých“ inštitúcií. integráciou s inými inštitúciami ústrednej štátnej správy alebo zrušením vytvárať nové inštitúcie len tam. aj vzhľadom na vysoké školy. 2002. priamou zodpovednosťou voličom. s. Rovnako dochádza k fragmentácii. ktorá logicky patrí spolu. medzi viaceré inštitúcie štát sa následne venuje vykonávaniu mnohých trhových aktivít.  Problematické aspekty tohto stavu sú nasledovné: v posledných rokoch môţeme sledovať pribúdanie nových inštitúcií súvisiacich s modernizáciou a integráciou.52-55. V tomto procese plnila sekcia verejnej správy (SVS) MV SR dve základné úlohy:  Koordináciu činností pri budovaní IS MŠS5.

NR SR o evidencii pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. Tamtieţ. pričom sa vyuţívajú spoločne zisťované indikátory (ukazovatele) najmä v týchto pouţívaných registroch:  register nadácií. ktorá umoţňuje vzájomné prepojenie úradov MŠS a ÚŠO (GOVNET.  verejnosť na informovanie občanov o sluţbách. prevádzku častí ŠIS a spoluzodpovedajúce za pouţitie IT na tých úsekoch čiností úradov MŠS.  register verejných zbierok.  register spolkov. ktorý pouţívame aj v ďalšom texte).  register ţivnostníkov.  register občanov SR.) cez firewall systému. ktoré metodicky riadia). ktoré zabezpečuje SVS sú vykonávané úradmi MŠS a samosprávy a sú podporované IS MŠS. 690/97 a č. Internet a pod. 253/1998 Z. Medzi zásadné vládne materiály. ktorým prístup k informačným zdrojom slúţi na plnenie zákonom stanovených úloh. 4. krajské a okresné úrady (prevádzkovaním IS MŠS vytvárajú základný zdroj informácií pre správu a riadenie štátu na regionálnej aj centrálnej úrovni) a obce a mestá (v rozsahu prenesenej pôsobnosti výkonu štátnej správy sú spoluprevádzkovateľmi a pouţívateľmi IS MŠS). 390/98 vlády SR k návrhu na presun niektorých správnych agend z pôsobnosti Policajného zboru do pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy a úlohy stanovené zákonom č. Vytvorili sa podmienky na vyuţívanie internetovej (intranetovej) technológie v rámci IS MŠS pre:  orgány verejnej správy. 5 98 .33):  dobudovaním LAN sietí (na báze štruktúrovanej kabeláţe s operačným systémom Novell Netware).  register občianskych zdruţení.  register odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov.  register rodných čísiel.  register organizácií s medzinárodným prvkom. Časti odborných činností. ktoré umoţňujú prepojenie vzdialených pracovísk úradu MŠS nachádzajúcich sa vo viacerých budovách na území mesta. Komunikačné zabezpečenie IS MŠS bolo postupne vytvárané (obr.145.  register neinvestičných fondov.z.  register politických strán. Vytváranie rezortného informačného systému (RIS) podľa metodiky a štandardov ŠIS. s.  vybudovaním plošnej počítačovej siete typu WAN na území SR (s názvom VSNET. ktoré ovplyvnili informatizáciu MŠS moţno zaradiť aj uznesenia č. ktoré sú zabezpečované v správnom konaní MŠS.  register neziskových organizácií.

IVeS KE KÚ KE Matriky KE VPN na prepojenie svojich uzlov (privátnych sietí organizácie) vyuţíva komunikačnú infraštruktúru inej počítačovej siete. V rámci IS MŠS je prevádzkované typové aplikačné programové vybavenie (väčšinou vytvorené v IVeS Košice. v tomto prípade fyzickú komunikačnú infraštruktúru Telenor Slovakia s.34. Podporuje automatizáciu administratívnych činností. Táto infraštruktúra je pouţitá len ako transportné médium. 2002. s.r.. 4. matrík. agend vnútornej správy (ekonomiky úradu MŠS). SVS MV SR. ostatných evidencií a registrov. M.33 Sieť VSNET VSNET je realizovaná ako virtuálna privátna sieť (VPN)6 na elektronické prepojenie krajských a okresných úradov. nad ktorým sú pre potreby komunikácie jednotlivých častí siete VSNET vytvárané virtuálne okruhy prepájajúce jednotlivé uzly siete VSNET. 4. Banskú Bystricu a Košice.: Informačné systémy v štátnej správe.MVNET (dátová sieť polície) KÚ SVS INTERNET ROBY BB OÚ Matriky BA OÚ BA 1-5 MINIHUB OÚ KE 1-4 BA KÚ BA IVeS BA GOVNET Obr. Bratislava: EKONÓM. Základ siete VSNET (backbone) tvorí pevná linka spájajúca Bratislavu. a kol. rozpočtovej organizácii MV SR). agend výkonu štátnej správy. ktoré pokrýva rozhodujúce úseky činností7 úradov MŠS. Prepojenie je realizované na základe typizovaných riešení pre pracoviská v Bratislave a pracoviská mimo krajských miest.146-149. 7 Podrobnejšie Grell. registra obyvateľov SR Banská Bystrica (ROBY) a organizácie pre informatiku verejnej správy Košice (IVeS). Globálnu architektúru IS MŠS znázorňuje obr.o. 6 99 . ktorá je kombináciou terestriálnej a satelitnej siete.

hospodárenie s vlastným majetkom. Do samostatnej pôsobnosti sa navrhujú ďalšie úlohy na úseku školstva. ţivnostenského podnikania.34 Globálna architektúra IS MŠS IS MŠS moţno prezentovať aj ako podsystém systému riadenia miestnej štátnej správy (pozri časť 3. V prvej etape mala charakter odštátňovania (deetatizácie) štátnej správy premenou na verejnú 100 Vnútorná komunikácia . cestovného ruchu. zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu a záverečného účtu. obr. referendum. ľudských a iných zdrojov. Reforma verejnej správy sa uskutočňuje od začiatku 90. koordinácia rozvoja telesnej kultúry. občianskeho registra. priestupkového konania.369/1990 Zb. Preto stručne charakterizujeme aj reformný proces. kultúry. Z dôvodu vyššej efektívnosti plnenia úloh sa navrhuje preniesť na orgán miestnej samosprávy (starosta. rokov minulého storočia. verejného zdravotníctva. účelné vyuţívanie prírodných. schvaľovanie zdruţovanie finančných prostriedkov. vydávanie všeobecne záväzných nariadení. hraničná spolupráca. starostlivosť o kultúrne pamiatky. sociálnych sluţieb.19). 4. Rozšírenie samostatnej pôsobnosti obcí sa navrhuje na úseku školstva.14). Vplyv reformy verejnej správy Samostatná pôsobnosť obcí je definovaná zákonom o obecnom zriadení (zákon č. navrhovanie a schvaľovanie nástrojov sociálneho a ekonomického rozvoja. dopravy a prepravy. Reformný proces a procesný prístup vo verejnej správe predstavujú východisko k utváraniu IS vo verejnej správe. výkon správy poplatkov a daní. matrík. Obr. najmä § 4. Samostatnú pôsobnosť vymedzí zákon o samospráve vyšších územných celkov. hraničnej spolupráce. 3. civilnej ochrany. verejného zdravotníctva. sociálnej pomoci (dávka sociálnej pomoci). primátor) štátne administratívno-právne úlohy na úseku stavebného zákona.2. obstarávanie a schvaľovanie regionálnych plánov a programov. zakladanie a zrušovanie právnických osôb. ţivotného prostredia. Samostatnou pôsobnosťou orgánov samosprávy vyšších územných celkov bude najmä: tvorba a plnenie rozvojových programov a plánov. overovania podpisov. 11. územné plány regiónov. ochrana ţivotného prostredia. činnosť a účasť v zdruţeniach. hospodárskych sluţieb a funkcií. bývania. sociálnej pomoci. zabezpečovanie verejného poriadku. starostlivosť o deti a mládeţ.Úroveň riadenia Strategická Taktická Operatívna Vykonávatelia riadenia Vrcholové vedenie Vonkajšia komunikácia Vedúci referátov/odborov/útvarov IS a typy úloh Ostatné typové aplikácie IS MŠS Vedúci úsekov Poznámka: Vykonávateľov riadenia môžu reprezentovať organizačné štruktúry úradov MŠS alebo samosprávy.

4.2004 vzniká v SR nová sieť štátnych úradov (obr. Súčasné úrady Krajské úrady Úrady práce Okresné úrady Nové úrady Krajské úrady a územné sociálne úrady Všeobecná vnútorná správa (agenda MV SR) Špecializovaná vnútorná správa (agenda jednotlivých rezortov) Obvodné úrady Obr.  decentralizáciou zodpovednosti za zabezpečovanie verejných sluţieb zo štátnej správy na samosprávu. Je zrejmé. V súčasnosti sa kladie dôraz na jej celkovú modernizáciu8). 101 .37). 4. 4.36). S účinnosťou od 1. ktoré:  v počte 50 budú zodpovedať len za agendu MV SR (obr. ktorá by sa mala dosahovať najmä:  výraznejším presunom kompetencií zo štátnych orgánov na obce a mestá a vyššie územné samosprávne celky.1.  budú podliehať jednotlivým rezortom vytvorením úradov špecializovanej štátnej správy (obr. 4. Najrozsiahlejšou transformáciou prechádzajú okresné úrady. ţe v tejto etape sa reforma v podstate dotýka zmien v inštitucionalizácii miestnej štátnej správy a prenosu kompetencií štátnej správy na samosprávu.35).správu.35 Reforma siete štátnych úradov 8) Poţiadavky na modernizáciu verejnej správy vznikajú aj v dôsledku integrácie SR do európskeho prostredia.  zodpovedajúcim prerozdelením verejných zdrojov.

štátne občianstvo. registrovanie mimovládnych organizácií. ţivnostenské podnikanie. civilná ochrana obyvateľstva a obrana. kontrola štátnych symbolov.               102 . verejné zbierky. kontrola štátnych symbolov. voľby. štátne občianstvo. 4. V pôsobnosti obvodného úradu by malo byť: verejné zbierky.Ministerstvo vnútra SR Krajský úrad Obvodný úrad Vysunuté pracovisko Odbor všeobecnej vnútornej správy a ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Odbor všeobecnej vnútornej správy Odbor ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Obr. civilná ochrana obyvateľstva a obrana. voľby. rozhodovanie o odvolaniach vydaných obvodným úradom.36 Inštitucionalizácia všeobecnej vnútornej správy V pôsobnosti krajského úradu by malo byť: kontrolovanie a riadenie obvodného úradu.

37 Inštitucionalizácia špecializovanej vnútornej správy 103 .Ministerstvo dopravy SR Krajský úrad pre dopravu Krajský pozemkový úrad Krajský lesný úrad Obvodný úrad pre dopravu Obvodný pozemkový úrad Obvodný lesný úrad Ministerstvo pôdohospodárstva SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Ministerstvo práce. sociálnych vecí a rodiny a sluţieb zamestnanosti Územný úrad sociálnych vecí Detašované pracovisko Krajský úrad ţivotného prostredia Obvodný úrad ţivotného prostredia Krajský školský úrad Úrad pre verejné zdravotníctvo Pobočka Obr. sociálnych vecí a rodiny SR Ministerstvo ţivotného prostredia SR Ministerstvo školstva SR Ministerstvo zdravotníctva SR Krajský stavebný úrad Ústredie úradu práce. 4.

Zastupiteľstvo (mestské/miestne/obecné) Štatutárny orgán (primátor/starosta) Rada (mestská/ miestna/ obecná) Kontrolný orgán (hlavný kontrolór) Výkonný orgán (prednosta) Poriadkový orgán (náčelník) Úrad Komisie (mestský/ miestny/ obecný) Polícia Obr. galérie Zdravotná starostlivosť Civilná ochrana Stavebné konanie Matriky Základné školy Opatrovateľská sluţba Výruby stromov Vodné hospodárstvo (vypúšťanie vôd z malých čistiarní odpadových vôd.Pôsobnosť samosprávy zahrnuje tab.38. galérie Tab. Pretoţe sa nebudeme špeciálne zaoberať regionálnou samosprávou (vyššími územnými celkami) môţeme systém riadenia samosprávy modelovať všeobecnou štruktúrou samosprávy podľa obr.6 Právomoci samosprávy Vyššie územné celky Obce Stredné školy Ţeleznice – prerokovanie cestovného poriadku Regionálny rozvoj a cestovný ruch Cestná doprava Sociálna pomoc Stavebné konanie Pozemné komunikácie Divadlá. 4. múzeá. kniţnice. IS CityWare. múzeá. 4. divadlá. z rodinných domov. navŕtanie studní v chatových osadách) Cestovný ruch. 4.38 Organizačná štruktúra územnej samosprávy 104 .ISOMI Informačný systém miest a obcí je podsystémom systému riadenia územnej samosprávy. 4.6 Pôsobnosť samosprávy po reforme Základné informačné požiadavky miest a obcí.

IS CityWare Centralizovaná databáza Správne agendy Základné registre Grafický podsystém Ekonomické agendy Pouţívateľské aplikácie Elektronická kancelária Registre Ostatné registre Podsystém obyvateľstva Majetkový podsystém Správny podsystém Pozemky Príjmové agendy Aplikačné programové rozhranie Doplnkové agendy Evidencia obyvateľov Matrika Agenda volieb ... Byty Technická infraštruktúra Obr.39 Štruktúra Informačného systému pre mestá a obce 105 . 4.

). M. IS na komunikáciu s občanmi V podstate moţno rozlíšiť tieto formy komunikácie samosprávy s občanmi:  úradná tabuľa a rozličné informačné tabule. IS je vybudovaný na základe skúseností vo verejnej správe ČR a Veľkej Británie. Jadro IS tvoria registre. Prednosta vedie a organizuje prácu úradu.  miestny rozhlas. publikácie. letáky.  osobná komunikácia (verejné vypočutia. ktorý dodrţiava príslušné štandardy a dátové a programové rozhranie. elektronická kancelária a ekonomické agendy.z. Rada je iniciatívnym. ţe IS samosprávy sa v súčasnosti vytvára oddelene na zabezpečenie informačných potrieb úradu samosprávy (spravidla ako typové aplikačné programy) a na podporu komunikácie s občanmi (spravidla ako internetové portály). ktorý pokrýva všetky základné funkcie poţadované na mestských/miestnych/obecných úradoch. vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí a zabezpečuje ich vykonanie. Polícia je poriadkový útvar. ktorý môţe zriadiť zastupiteľstvo a vedie ju náčelník. výkonným a kontrolným orgánom. Komisie sú poradné. so štruktúrou podľa obr. V učebnom texte prezentujeme IS CityWare. iniciatívne a kontrolné orgány. 2003. vhodný grafický podsystém. Súčasná úroveň zabezpečenia miest a obcí výpočtovou technikou je rôzna. Podrobnejšie Grell. určuje im pôsobnosť a úlohy. pripravuje odborné podklady pre rozhodnutia zastupiteľstva a primátora/starostu. Zabezpečuje kaţdodenný organizačný.  miestne noviny.: Informačné systémy v ekonomike. a kol.  broţúry. územného plánu a pod.  informačnú podporu komunikácie samosprávy so samosprávami v EÚ (obr.  internet (prudko sa rozvíjajúci komunikačný prostriedok v súlade so zákonom č.  informačnú podporu komunikácie samosprávy s občanmi. prerokovávanie rozpočtu. Aj toto je jeden z dôvodov.39. a preto majú v štruktúre rozhodujúce postavenie. ktoré sú v centrálnej databáze. o slobodnom prístupe k informáciám). Úrad je profesionálnym výkonným orgánom. Na jadro nadväzujú potrebné správne agendy. Informačný systém pre mestá a obce CityWare je stavebnicový systém firmy ICL (systémového integrátora10). 9 10 Podrobnejšie v ďalšom texte. 106 . 4. IS úradu samosprávy IS moţno vytvárať rozličnými spôsobmi [15]. súčasne je poradným orgánom primátora/starostu a volí ju zastupiteľstvo z radov poslancov. ekonomický a administratívny chod samosprávy. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM.Zastupiteľstvo a štatutárny orgán volia priamo občania. umoţňuje komunikáciu s informačným okolím a integráciu s inými softvérovými produktmi. Niektoré samosprávy stále vnímajú počítače a internet ako nadštandard. 4. Informačný systém v samospráve by mal zabezpečovať najmä tieto základné poţiadavky:  informačnú podporu činností samosprávy ako úradu.40). Hlavný kontrolór kontroluje plnenie úloh v oblasti pôsobnosti obce. V budúcnosti by mohlo výraznejšie zlepšenie priniesť budovanie IS samosprávy na báze intranetovej technológie9. ktoré vytvára zastupiteľstvo z radov poslancov a obyvateľov obce. 211/2000 Z.

právne.R.Rada ministrov Európsky parlament Miestne a regionálne samosprávy členských štátov C.L. pouţívateľ ľahko získa informácie o zákonoch. demografické. 4. 107 .Výbor Predseda – Výbor Komora miestnych samospráv Predseda . a pod. športe.40 Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy V súčasnosti je k dispozícii IS obcí a miest na internete (ISOMI) ako informačný portál.odzrkadľuje organizáciu a hierarchiu samosprávy v súlade so zákonom č.E. obce a mestá od A do Z . Štruktúra ISOMI pozostáva zo štyroch základných úrovní:   samospráva . infraštruktúre. 211/2000 Z. pamiatkach. technologické a kultúrne prostredie obce alebo mesta.A. z. ktorý vytvára jednotne štruktúrovanú databázu informácií o samosprávach a pre samosprávy.. Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy Stály výbor Predseda . geografické. prírode. kultúre. ekonomické. hotelových a reštauračných sluţbách. o slobodnom prístupe k informáciám.Výbor Komora regiónov Pracovné skupiny Pracovné skupiny Štatutárne výbory Obr.

Umoţňuje kaţdému občanovi aktívnu participáciu na správe vecí verejných. hlas) prostredníctvom fyzických médií alebo bezdrôtovým spojením. • pripraví verejnú správu na plynulú integráciu do administratívnych štruktúr EÚ a čerpanie prostriedkov z fondov EÚ.sk) majú v zmysle napĺňania Akčného plánu eEurope+ nasledovné charakteristiky: otvorenosť. Koncepcia ISOMI predpokladá. 11 108 . obraz. prirodzenosť. alebo regionálnych novín na internete.sk. Projekt nadväzuje na Informačný systém firiem na internete (ISFI) a Pracovný trh na internete (PTI). ţe si zariadenia môţu vymieňať informácie (dáta. používateľskú jednoduchosť.cadca. www. ktoré poskytujú jednotlivé web stránky samospráv zapojených v projekte (www.isomi. na ktorých budú denne aktuálne údaje o obci a pre občanov.inzertná sluţba v dvoch častiach: prácu hľadá a prácu ponúka.sk.turzovka. Dátové siete moţno v podstate rozdeliť na dve skupiny:  neverejné (privátne) dátové siete (komunikačné siete jedného vlastníka a v správe tohto vlastníka).  informatizácia a internetizácia samospráv.  internetový spravodaj obce – redakčný systém. • umožní styk podnikateľskej sféry s orgánmi verejnej správy. dôveryhodnosť. ţe kaţdá obec/mesto bude mať na internete vlastnú webovskú stránku. Veľký GOVNET Dátovou sieťou nazývame skupinu vzájomne prepojených11 komunikačných zariadení určených na prenos a spracovanie informácií. Cieľom realizácie projektu je:  technologická podpora samospráv. inteligenciu.  verejné dátové siete (vo vlastníctve a prevádzke príslušnej správy spojov alebo inej prevádzkovej organizácie. www. Proces internetizácie a informatizácie samospráv a s ním úzko previazaný celkový proces informatizácie verejnej správy postupne: • zabezpečí.moldavanadbodvou.sk. umoţňujú pripojenie účastníkov s rôznymi typmi komunikačných zariadení spĺňajúcich podmienky pripojenia).rakova. www. samosprávnych.velkykrtis. www. Dátové siete v prostredí verejnej správy. uľahčí a rozšíri účasť verejnosti na správe vecí verejných a ich styk s orgánmi verejnej správy. ucelenosť. Komunikačné zariadenie je ľubovoľný systém schopný prijímať a/alebo vysielať informácie.sk) integrovaného informačného portálu ISOMI (www. • zefektívni riadiace a administratívne procesy vo verejnej správe prechodom na digitálnu administratívu. e-mailové adresy. ktorý umoţňuje vydávanie trh práce .sk. komplexnosť. Sluţby a informácie. Celý proces smeruje k vybaveniu samospráv počítačmi a ich pripojením na internet ako základného predpokladu procesu informatizácie spoločnosti. doménu. Vzájomným prepojením rozumieme skutočnosť.  tvorba integrovaného a jednotného Informačného systému obcí a miest na internete a jeho zavádzanie do jednotlivých samospráv ako príspevku k budovaniu informačnej spoločnosti a e-governmentu v zmysle iniciatívy e-Europe+.

Z hľadiska vlastníka (prevádzkovateľa) moţno vytváranie komunikačnej siete vo verejnej správe realizovať v týchto alternatívach13:  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s vlastnými komunikačnými prostriedkami. 13 Podrobnejšie Grell. Sieť SANET (podľa projektu TEN-34 sa má kapacita tejto siete rozšíriť) má MŠ SR. okrem VS NET. č. 310/1993. V súčasnosti tento trend jednoznačne reprezentuje internet. č.V súčasnosti existuje vo verejnej (štátnej) správe niekoľko sietí. Ide vlastne o dve koncepcie vytvárania dátových sietí vo verejnej správe. MF SR udrţuje dve siete: daňový a colný informačný systém. Sieťou VS NET sme sa zaoberali v predchádzajúcom texte. 15 Aj keď v predchádzajúcom období sa uvaţovalo aj s moţnou vyuţiteľnosťou vo verejnej (štátnej) správe uţ vybudovaných dátových sietí. Ďalej uvedieme niektoré charakteristiky a predpokladané vyuţitie vo verejnej správe sietí GOVNET a internet16. Vládna sieť GOVNET17 Projekt GOVNET bol kľúčovým projektom v procese vytvárania ŠIS. s. a kol.  GOVNET (privátna sieť). M. a kol. 16 Niektoré aspekty GOVNETu a internetu z hľadiska ďalšieho rozvoja ŠIS sú uvedené v skriptách Grell. 719/1992 vlády SR. Ďalším rozvojom siete GOVNET sa vláda SR reálne zaoberala na základe svojho uznesenia č. pre potreby polície financuje sieť MV NET. ktoré sú prevádzkované externými komerčnými subjektami a druhá predpokladá vytvorenie jednotnej siete. 17 Projekt GOVNET bol schválený uzn. Bratislava: EKONÓM. 12 109 . Prvá preferuje budovanie sietí. V súvislosti s ďalším rozvojom komunikačnej infraštruktúry verejnej správy a jej postupným prepájaním do európskeho elektronického prostredia14 majú kľúčový význam vo verejnej (štátnej) správe SR tieto dátové siete15:  VS NET (virtuálna privátna sieť). M. Bratislava: EKONÓM.  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s prenajatými komunikačnými prostriedkami. 2002. V marci 1993 sa na seminári v Podbanskom rozhodlo o riešení zaloţenom na internetovej technológii a v apríli 1993 vláda SR prijala uzn.: Informačné systémy v štátnej správe. na základe ktorého ÚV SR vypísal verejnú súťaţ v súlade so zadaním riešenia projektu. 950/2000 zo dňa 22.11. ktorej vlastníkom aj prevádzkovateľom je verejná (štátna) správa. 14 Podrobnejšie v 5. MV SR. ako napr.  virtuálna privátna sieť verejnej (štátnej) správy v prostredí uţ vybudovanej a fungujúcej verejnej alebo privátnej dátovej siete.  Internet (verejná sieť).  zvýšenie prenosovej rýchlosti hlavných prenosových trás. ktorá má prípojný bod aj do Eurostatu a pod. kedy vznikla potreba informačne zabezpečiť ÚŠO.: Informačné systémy v štátnej správe.  splátkový kalendár financovania realizácie siete GOVNET (v rokoch 2002 aţ 2004). významnou je sieť ŠÚ SR STATNET. SANET. 2002.183-185. kapitole učebného textu. ktoré sú postavené na rozličných technológiách a dodávateľoch12. sieť ŢSR a pod.2000 keď schválila:  dobudovanie celoplošnej siete GOVNET v rámci projektu Komplexného automatizovaného systému Rady obrany štátu (integrácia existujúcich sietí a prepojenie IS do siete GOVNET). Napr.

Postup realizácie projektu však z rôznych dôvodov nebol dodrţaný18. hľadajú rôzne veci. situácia je neprehľadná. Má aj niektoré jedinečné výhody: odstraňuje logistické problémy priestoru a času. reálneho sveta. Jeden z moţných prístupov je vyjadrený v dokumente Framework for Global Electronic Commerce (Rámcové pravidlá globálneho elektronického obchodovania. čo si moţno prečítať kdekoľvek na svete [7].41 Vrstvy digitálneho sveta Internet je miesto kde sa ľudia stretávajú. ktorý mal za úlohu podľa určitých princípov19 vyvinúť sieť fungujúcu aj v poškodenom stave. pričom dátová sieť VSNET prestane existovať ako samostatná dátová sieť. Internet umoţňuje pôsobenie ľudí v celosvetovom meradle. informácie sa pohybujú rýchlejšie. napr. V súčasnosti je projekt v útlme. V rámci toho sa napr. obchodujú. 18 110 . a preto je aktuálna aj otázka ovládania (riadenia) tohto pohybu. 4. ale aj organizujú stretnutia a pod. V roku 1983 sa vojenský segment od siete oddelil a vytvoril vlastnú sieť MILNET. 19 V roku 1968 bola podľa týchto princípov postavená v Národnom fyzikálnom laboratóriu v Anglicku testovacia sieť ARPANET. ktoré navrhla americká vláda v roku 1997 ako súčasť tzv. Asi od roku 1990 sa internet otvoril aj na komerčné vyuţitie. uvaţovalo aj so zlúčením dátovej siete VSNET do siete Veľký GOVNET.Predpokladalo sa teda rozšírenie a transformácia dátovej siete GOVNET na Veľký GOVNET. Niektoré moţnosti internetu sa líšia od tzv. Celosvetová verejná sieť internet Internet vznikol pôvodne ako vojenský experiment. uvaţuje sa s rôznymi čiastkovými riešeniami ako napríklad zlúčením sietí MVNET a VSNET a pod. komunikujú. trhy sú účinnejšie a pod. Domény a komunity Agentúry Fyzický priestor Provideri Obr. ktokoľvek sa môţe pripojiť on-line a publikovať čokoľvek.

Na označenie konkrétneho počítača moţno tieţ pouţiť mnoho subdomén a pod. ktorá zdruţuje odborníkov z celého sveta a vypracúva vlastné technické riešenia neskôr publikované ako dokumenty RFC21. pracujú a hrajú sa. ktorá je súčasťou Internet Society. časť siete alebo informačného systému. všeobecne aj vo svete internetu. M. 2002. resp. futbalového klubu. Ide v podstate o vnútroorganizačný internet. intranetovský spôsob22 jeho realizácie. Prepojenie dvoch alebo viac sietí typu intranet označujeme extranet. ale môţe byť jednoducho len sieťou.: Informačné systémy v štátnej správe. poskytujú účty elektronickej pošty a môţu na svojich servroch prevádzkovať web stránky. povinnosti. Intranet nemusí mať charakter internetu. Sú spojovacím článkom medzi fyzickým a virtuálnym svetom. Ich jednotlivé prvky sa prelínajú a navzájom do seba zasahujú. Komunita. 20 21 111 . ktorých primárnym účelom je sprístupňovanie informácií smerom navonok. 22 Intranet je označenie na pouţitie internetových technológií (najčastejšie WWW) v rámci firemných počítačových sietí a interných informačných systémov. ktoré riadi vláda. kde ľudia ţijú. cirkvi. sa rozumie určitý celok. Domény a komunity prechádzajú naprieč štátmi a poskytovateľmi sluţieb internetu. ale pouţíva sa aj v opačnom zmysle ako intranet. Podrobnejšie Grell. na celú virtuálnu infraštruktúru podniku. ktorých môţe byť na jednom počítači niekoľko) alebo napr. Väčšina ľudí patrí do niekoľkých on-line komunít tak. je spojená s IETF (Internet Engineering Task Force). ktorá môţe mať mnoho prístupných bodov na celom svete.j.  poskytovateľov sluţieb (ISP – Internet Service Providers). kde ľudia ţijú väčšinou v národných štátoch. iné menej formálne (aj ich členská základňa je premenlivejšia). Najvyššou autoritou internetu je spoločnosť Internet Society. t. 4. poštovej schránke. Jednotlivé vrstvy predstavujú:  fyzický priestor.Clintonovej doktríny). ktorý slúţi ako komunikačná infraštruktúra organizácie a znamená tieţ väčšiu integráciu a vyuţitie týchto technológií v činnosti tejto organizácie. vstupné poţiadavky.  agentúry. prípadne aj účastnícke poplatky). ţe subjekty môţu mať viac vlastných názvov domén. Domény sú základné prvky kybernetického priestoru a môţu sa vzťahovať k jedinému počítaču (alebo len k jednému webu. Platí aj naopak. Fyzický priestor je reprezentovaný pozemským priestorom. Sú to organizácie. v podstate sa nimi prelínajú. ktoré vykonávajú rôzne správcovské a regulačné funkcie. ako sú vo fyzickom svete členmi určitej rodiny. ktorá zastrešuje najmä štandardizačné aktivity20 v rámci internetu. Z hľadiska moţného vyuţitia internetových a najmä WWW technológií na vytvorenie informačného systému organizácie verejnej správy sa vyuţíva tzv. Zloţitý problém v tomto digitálnom svete predstavuje otázka právomocí. Niektoré komunity sú formálne (majú pravidlá.  domény a komunity. Bratislava: EKONÓM. Vydavateľom týchto dokumentov je IAB (Internet Architecture Board). Agentúry leţia nad doménami a komunitami.41). Providri umoţňujú prístup k internetu. V tejto súvislosti je uţitočné chápať digitálny svet ako viacvrstvový systém (obr. a kol. pracoviska a pod.

ktorá spočíva v komplexnej premene systému fungovania verejnej správy na virtuálne inštitúcie. vyhlášky. 1 130 . Táto poţiadavka zahŕňa najmä elektronickú komunikáciu medzi občanmi. Poskytovanie informácií (napr.1 Predpokladané výsledky transformácie ŠIS Predpokladané výsledky transformácie ŠIS by mali byť v súlade s ideou egovernmentu.1 Od teórie relativity k teórii elektronického sveta 5. ktorá je najviditeľnejšou časťou e-governmentu (obchodný register na internete. neštátnych verejných inštitúcií. ktoré sa môţe javiť ako najjednoduchšia časť realizácie zámerov e-governmentu. kataster a pod. ţe tento koncept sa netýka len ÚŠO. 5. Obr. ale aj samosprávy.c E-society Informačná spoločnosť 3 Computing power Počítačový potenciál Masses Pouţívatelia Poznámka: Ide o obrazné prirovnanie. Vzorec je iba fiktívny.5 Verejný informačný systém V súčasnosti.1). Connectivity Prístup k PC a internetu Content Obsah. výsledky správnych konaní a pod.  komunikáciu s občanmi a firmami. školy. 5. ktoré budú schopné poskytovať sluţby. uznesenia. ako sú napr.) na internete musí byť však realizované formou priameho prepojenia Poznamenávame. špecializovaných inštitúcií. informácie. sluţby Es = m. Uvedené tendencie sú súčasťou praktického vytvárania elektronického sveta (obr. riešiť poţiadavky a zjednodušiť procesy súvisiace so zákonnými povinnosťami občanov a firiem pomocou internetu a ďalších moderných komunikačných prostriedkov1. podnikateľmi a verejnou správou. ale aj elektronizáciu informačných tokov a procesov v rámci verejnej správy.). ktorého súčasťou sa postupne stáva aj e-government – elektronická verejná správa. aj v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. Trendy spojené s praktickou realizáciou tejto vízie sú v podstate zamerané na tri hlavné oblasti:  elektronizáciu vnútorných procesov a prepojenie medzi inštitúciami štátnej správy a samosprávy ako nevyhnutný predpoklad komunikácie s občanmi (firmami). zdravotné poisťovne a podobne.  poskytovanie informácií. sa stále viac dostáva do popredia poţiadavka verejnosti na lepší a ľahší prístup k informáciám verejného sektora.

ale niektoré brány súčasne zabezpečujú aj prevod do iného protokolu. počítače. e-government a e-justíciu. obchodné tajomstvo firiem. 2 131 .3). 5. nezávislých regulátorov). ovládanie inteligentných sietí a PC hlasom. informácie o výsledkoch marketingového výskumu a pod.sk. register katastrálnych území).) sú umiestnené v predmetoch nášho okolia). register obyvateľov). aplikačné brány. čo môţe znamenať ich dobudovanie. audítorskú činnosť a zabezpečujú napr. v období rokov 2020-2030 (priama komunikácia človeka s internetom prostredníctvom implementovaného čipu. tzv. Občan. ktoré pracujú s rozdielnymi protokolmi. 5.2. duplicite a pod. ale v mnohých prípadoch aj ich úplné prebudovanie. register ekonomických subjektov). e-business. Informačná podpora modelu občianskej obsluhy v podstate zodpovedá vytváraniu IS na podporu občianskej komunikácie.vládna sieť Portál – obsahuje obyčajne tieto základné údaje: o obyvateľoch (napr.sk) a moţnosti aplikácie umelej inteligencie2 v komunikácii občana a verejnej správy. sa uvaţuje s moţnými scenármi vyuţitia výsledkov výskumu umelej inteligencie v prostredí verejnej správy v období rokov 2010-2020 (expertné systémy. 5. Napr.).s vnútornými IS (aby nedochádzalo k rastu nákladov. podnikateľských subjektoch (napr. Utvárajú sa tým podmienky na postupné budovanie elektronickej verejnej správy (v súčasnosti napr. splynutie biotechnológií a IT do jednej disciplíny. majetku vrátane územnej identifikácie (napr. výskum a výrobu) a v období rokov 2030-2040 (všetky informácie (napr. ktoré vykonávajú marketingovú komunikáciu. realizácia projektov Mesto. Obr. Verejnosť a podniky Sprostredkovatelia Prístupové zariadenia Mobilné telefóny Digitálna televízia Telefonické centrá Osobné počítače Kiosky Verejné prístupové miesta Portál Brána GOVNET Informácie štátnej správy Informácie samosprávy Extranety Vysvetlivky GOVNET . telekomunikačné systémy riadia svoj vlastný vývoj. Brána (gateway) – prepája rôzne siete.2 Informačné prostredie VIS Globálna architektúra verejného informačného systému Verejný informačný systém by mal byť produktom procesného prístupu na báze modelu občianskej obsluhy (obr. VIS by mal byť potom prevádzkovaný v dátovej sieti Veľký GOVNET. začiatok riadenia spoločnosti pomocou tzv. Postupne sa tvoriacu pozíciu VIS moţno prehľadne znázorniť na obr.

 čas obsluhy (čas vybavenia predmetného prípadu). Etapy a oblasti životných udalostí v komunikácii občana a verejnej správy Uspokojovanie potrieb občanov sa nezaobíde bez zasahovania verejnej správy.  počet nevyhnutných úkonov (kompetentný úradný výkon. rokov minulého storočia sa verejná správa postupne prispôsobovala na adekvátne reakcie voči rôznorodým. rozdelenie pravdepodobnosti).3 Globálna architektúra VIS Model občianskej obsluhy Verejná správa riadi verejný sektor s cieľom zabezpečiť sluţby verejnosti. kde sa fyzicky realizuje obsluha verejnosti a dochádza k riadeniu vzťahov objektov reálneho sveta. ktorý zodpovedá štandardizácii výkonu orgánov verejnej správy na základe ich kompetencií). počet kanálov obsluhy. Konštrukcia modelu občianskej obsluhy vychádza [23]:  z poznania prostredia príslušného orgánu verejnej správy. Vplyvom zmenených spoločenských podmienok na prelome 80. 5. ktoré moţno kvantifikovať definovaním životných udalostí. a 90. a nie zo súkromných definícií 132 Vnútorná komunikácia ISPKR . Aplikovaním systémového prístupu v prostredí verejnej správy moţno tieto reakcie zachytiť pomocou modelu občianskej obsluhy v orgánoch verejnej správy. Triedy potrieb sa odvodzujú podľa konkrétnych riešených prípadov občana.Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány MOO ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania MOO – model občianskej obsluhy Obr. Model občianskej obsluhy môţe byť východiskom efektívnejšej práce orgánov verejnej správy v procese postupnej aplikácie verejného informačného systému.  počet organizačných jednotiek a pracovníkov (organizačná štruktúra orgánov verejnej správy). V súčasnosti sa však pozícia verejnej správy v tomto procese rozvíja na základe jej moderného chápania ako služba občanom (verejnosti) v dôsledku dominujúcej individualizácie ich potrieb. ale oprávneným potrebám občana. Moţno potom definovať tieto atribúty modelu:  počet vstupných poţiadaviek (počet predmetných podaní občanov. V súlade s konštrukciou modelu občianskej obsluhy a jeho informačným zabezpečením klasifikujeme jednotlivé občianske potreby do niekoľkých tried.  z teórie hromadnej obsluhy (početnosť poţiadaviek na obslúţenie.

rok).  ochrana majetku. pričom 133 .  zárobok. Všeobecne sa prijíma zásada.  spotreba prostriedkov na udrţanie a rozvíjanie ţivota.  dorastenecký vek (tínedţeri.  duchovné aktivity.  vecného (podľa jednotlivých definovaných potrieb občanov). rok.  detstvo (1.  náboţenské aktivity.56.  zdravie.-6. Komunikáciou občana a verejnej správy na báze modelu občianskej obsluhy sa rozumie významový kontakt verejnosti s orgánmi verejnej správy na jej rôznych úrovniach. rok a viac). Vhodnou kombináciou časového a vecného hľadiska moţno získať celkový prehľad o triedach potrieb občanov.  organizácia spoločnosti/kompetencie verejnoprávnych inštitúcií. ktoré moţno vyuţívať v rámci obsluhy verejnosti rôzneho veku. Agregácia sa spravidla vykonáva podľa národohospodárskeho hľadiska alebo podľa špecifických potrieb príslušného orgánu verejnej správy.  bývanie.  vzdelanie. V takejto súvislosti potom chápeme ţivot jedinca ako životný cyklus a triedy potrieb reprezentujú opakujúce sa vzory tried.  doprava. – 70. na úrovni lokálnej a celoštátnej sú agregované (prípadne štruktúrované podľa lokalít). 71.-14. ktoré uplatňujú orgány verejnej správy.  produktívny vek (22.týchto potrieb [23]. poplatky) a osobnej účasti (povinná školská dochádzka a pod. rok.  sociálne podpory.  smrť.. 7.. rok). Časové hľadisko životného cyklu občana:  prenatálne (do narodenia).  ochrana osobnej bezpečnosti. rok).). Informácie na úrovni jednotlivého obsluhovaného prípadu sú obvykle detailné. 15. Ţivotný cyklus sa člení podľa dvoch hľadísk:  časového (ţivotné etapy vymedzené dovŕšením určitého veku). ţe triedy potrieb by mali zodpovedať aj platným normám súčasnej legislatívy [23].  staroba (57.  ochrana ţivotného prostredia. pričom kaţdej etape ţivotného cyklu zodpovedajú práve tie potreby. Na tento princíp nadväzuje poţiadavka na informácie a prostriedky.  majetok. ktoré sú časovo konzistentné a môţe ich byť niekoľko. Požiadavky verejnoprávnych inštitúcií sú charakteru finančného (dane. Vecné hľadisko životného cyklu občana:  rodina.21.

ktoré moţno efektívne realizovať metódami systémovej analýzy4. R. aj keď formulácia konkrétnych cieľov týchto procesov sa vecne odlišuje od tejto ekonomickej sféry5.: Praktická systémová analýza. ktoré moţno sledovať a modelovať rovnakými metódami a prostriedkami ako v súkromnoprávnych objektoch. V praxi sa tento kontakt najčastejšie prejavuje potrebou modelovania agend verejnej správy. 1977. 7 Napr. Bratislava: ALFA.transparentnosť triedy potrieb je uplatňovaná na princípoch subsidiarity. Podporuje základné ciele reformy verejnej správy. ktoré môţeme zaradiť podľa prevaţujúceho charakteru do kategórií základných. vrátane moderných objektovo orientovaných.verejná správa je postupná transformácia tradičnej administratívy na elektronickú administratívu (e – public administration). V takejto súvislosti potom infraštruktúra7 umoţňuje univerzálny prístup k IKT na národnej. v ekonomickej oblasti (návratnosť investícií a pod. K. Modelovanie by malo zohľadňovať predovšetkým tieto špecifiká verejnej správy [23]:  verejná správa poskytuje sluţby občanom. Komunikačná infraštruktúra verejného informačného systému Informačná spoločnosť v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) odráţa rôzne stupne rozvoja.: Městský informační management. v ktorom sa informačná spoločnosť vyvíja. Napr. 2000. Základným cieľom modelovania je reálna dokumentácia väzieb informačného manaţmentu na komunikačnom rozhraní občan. 6 V podstate globálne chápanie inštitucionalizácie. J. M. čím sa podstatne odlišuje od súkromnoprávnych objektov. Termínom agenda označujeme skupiny procesov.  vo verejnej správe nemoţno preto rovnako pouţívať pravidlá pre súkromnoprávne objekty. Bratislava: ALFA. Williamson. napr. ţe občania si ich nemôţu zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami. riadiacich a podporných procesov. Počas analytických prác sa agendy rozkladajú na modely vlastných výkonných procesov. Graham. čo súvisí s princípom prívetivej verejnej správy (front office) v informačnej spoločnosti smerujúcej k otvorenosti v súčasnosti najmä štátnej správy. Východiskovým princípom modernizácie komunikačného rozhrania občan . Kačír. proporcionality a kontinuity3. 1979. prenosu prostredníctvom satelitných alebo iných systémov a podobne. ktoré sú špecifické tým.  verejná správa sa však realizuje pomocou procesov. ale ani jednu nemoţno mechanicky prevziať a pouţiť v transdisciplinárnom chápaní verejnej správy [23]. regionálnej a medzinárodnej Podrobnejšie Lukáš. na báze širokopásmovej siete. Modelovanie agend verejnej správy je teda primárne zamerané na pochopenie a dokumentáciu procesov verejnej správy vo vzťahu k občanom s cieľom ich racionálneho pretvorenia (reinţinieringu). ktoré potom modelujeme ako celok bez ohľadu na organizačné útvary príslušnej verejnoprávnej inštitúcie.).  účelom verejnej správy nie je zisk. Chandor. 3 4 134 . ale si ich zabezpečujú prostredníctvom volených zástupcov a platením daní.. A. 5 Teória verejnej voľby.. Vplyvom rozvoja informačných a komunikačných technológií (IKT) sa rýchle mení prostredie. ktoré sú charakterizované dekoncentráciou a decentralizáciou kompetencií ústredných štátnych orgánov medzi novú architektúru orgánov verejnej správy6 vrátane profesionalizácie. Modelovanie agend verejnej správy utvára rozhodujúce predpoklady na modernizáciu komunikačného rozhrania. ale sluţba verejnosti.: Informačný systém priemyselného podniku. Existujú rôzne metodiky systémovej analýzy. Praha: Grada Publishing. podrobnejšie v [24].verejná správa najmä s cieľom racionalizácie a reinţinieringu.

D.1.4 Elektronická komunikácia na báze technológií elektronického obchodu obchodu) sú charakterizované v tab.úrovni. April 2003. Jednotlivé formy elektronickej komunikácie (elektronického G2G Neziskový štátny a samosprávny sektor Informačná podpora občianskej komunikácie na báze modelu občianskej obsluhy v rámci verejného informačného systému. 9 Integráciou IKT do študijných programov v podmienkach EU Bratislava sa zaoberá Chudá.-12. 8 135 .  elektronické poľnohospodárstvo (e-agriculture). V rámci národných e-stratégií by sa mal podporovať rozvoj aplikácií IKT najmä v týchto oblastiach8:  elektronická štátna správa (e-government). DIVAI 2004.  elektronické obchodovanie (e-business). V súčasnosti národné e-stratégie akcentujú elektronickú komunikáciu s vyuţitím technológií elektronického obchodovania (obr.  elektronická zdravotná starostlivosť (e-health). 2003 Accenture. 5.  elektronická zamestnanosť (e-employment). Z hľadiska informatizácie verejnej správy je pretrvávajúcim problémom komunikácia medzi IS jednotlivých orgánov verejnej správy. 10 eGovernment Leadership: Engaging the Costumer.  elektronická ochrana ţivotného prostredia (e-environment). 5. 10.12.2003. Jej zlepšenie je podmienené Akčný plán Svetového summitu o informačnej spoločnosti (World Summit on the Information Society). The Government Executive Series. 5. Obr. Základnou podmienkou fungovania elektronickej verejnej správy je prístup na internet. Ţeneva.: Využitie elearningových šablón.4) s prioritným zameraním na rozvoj elektronickej štátnej správy10.  elektronické vzdelávanie (e-learning)9. G2C C2C Metatrhovisko G2B Verejnosť B2B Ziskový súkromný a verejný sektor B2C Informačná podpora komunikácie medzi občanmi na báze internetu. v rámci projektu E-learning a vzdelávanie študentov ekonómie.  elektronická vedecká činnosť (e-science).

získavanie úradných rozhodnutí a pod. komoditné burzy. G2G G2C Government To Citizen Government To Business G2B B2B Business To Business Business To Consumer Citizen To Citizen B2C C2C Tab. a to bez ohľadu na pouţité technológie a architektúru. Proces elektronického predaja je prepojený s elektronickou platbou.). v rámci ktorej boli vytvorené.. komunikáciu s daňovou alebo colnou správou a pod.  projekty horizontálnych akcií a opatrení (HAM – Horizontal Actions and Measures) prispievajú k riešeniu spoločných potrieb jednotlivých sektorov v oblasti IT. Vyuţívanie dát a informácií vo verejnej správe pomocou elektronických prostriedkov má uľahčiť aj program EÚ IDA (Interchange of Data between Administrations). zamestnanosti a pod. Ministerstvo informatiky ČR vypracovalo zadanie na realizáciu projektu Portál verejnej správy (nazývaný tieţ Government Gateway). 5. ktorý sa opiera o britský štandard e-GIF (e-Government Interoperability Framework). ako napr. Elektronická výmena informácií medzi komerčnými subjektmi a štátnou správou (štátna správa utvára podmienky na efektívnu integráciu do obchodných procesov: dovoz a vývoz tovaru. Obsahuje dve hlavné skupiny projektov:  projekty spoločného záujmu (PCI – Projects of Common Interest). ktoré sú zamerané na vznik a rozvoj komunikačných sietí a informačných systémov v čiastkových sektoroch politiky EÚ. Vykonávanie transakcií medzi občanmi pomocou internetu (elektronická pošta. ktorá prepojí bezpečným a kontrolovateľným spôsobom heterogénne IS pripojených úradov. Napr.1 Formy elektronickej komunikácie (elektronického obchodu) Rozvoj e-governmentu všeobecne určujú koncepčné poţiadavky EÚ. ţivotnom prostredí. portály fyzických osôb a pod.). Druh komunikácie Government To Government Stručná charakteristika Elektronická výmena informácií v rámci interných procesov štátnej správy (občan alebo komerčný subjekt nemusí slúţiť ako sprostredkovateľ výmeny informácií medzi jednotlivými inštitúciami). ale aj vytváraním základných registrov a pravidiel na výmenu dát11.). Elektronická komunikácia občanov s verejnou správou (podávanie ţiadostí.rozšírením kapacity a zdokonalením spoľahlivosti komunikačnej infraštruktúry. 11 136 . zásobovacie a fakturačné systémy a pod. Vykonávanie obchodných procesov medzi komerčnými subjektmi (napr. Bude vytvárať komunikačnú platformu. Produkty a sluţby sú ponúkané priamo konečnému pouţívateľovi.). v zdravotníctve.

ktorá vytvára komunikačnú infraštruktúru na aplikácie sektorových sietí (projektov) a umoţňuje prepojiť zodpovedné inštitúcie EÚ a členských štátov (koncových pouţívateľov aplikácií) (obr. Napr. český prieskum prostredníctvom elektronického dotazníka na adrese www.V rámci horizontálnych akcií a opatrení projektu IDA bola vybudovaná sieť TESTA (Trans-European Services for Telematics between Administrations – Transeurópske sluţby pre telematiku12 medzi verejnými správami). ale aj ich prístup do EuroDomain.5 Všeobecné sluţby TESTA Pojem telematika moţno chápať ako telekomunikácia. prípadne na internet. EU Agencies EuroGate EuroGate EU Institutions EuroGate PKI DNS Mail relay EuroGate National Network EuroDomain DIR Portal Circa EuroGate External Dial-up services Direct connected sectors Obr. Sieť TESTA vyuţíva i niekoľko ďalších projektov v rámci EÚ14 Podľa aktuálnych prieskumov15 najčastejšími pouţívateľmi e-governmentu budú podnikatelia a firmy.net). 12 13 137 . Schengenský informačný systém (DGJAI). 14 Zdroj: TESTA Portal (portal. Národný prepojovací bod do siete TESTA zriaďuje Európska komisia v rámci programu IDA13.cz/Pruzkum. 5. v ČR je zriadenie pripojovacieho bodu súčasťou programu Intranet verejnej správy – komunikačná infraštruktúra informačných systémov verejnej správy (KI ISVS) – ktorý koordinuje Ministerstvo informatiky ČR. Extranet Rady EÚ a pod.CentrumEO.eu-admin.5). ale v súčasnosti aj ako elektronická komunikácia. 5. E-government predpokladá pripojenie kaţdej organizácie verejného sektora v jedinom zabezpečenom bode k pripojovacej sieti. 15 Napr. čo zaisťuje komunikáciu organizácií verejného sektora navzájom. Na základe súčasného a predpokladaného budúceho rozvoja by mala sieť TESTA vyhovovať aj nárokom takých projektov a aktivít EÚ ako napr.

43/2004 vlády SR zo dňa 21. 5. Vo vyhradenej komunikácii by sa mali prevádzkovať aplikácie určené pre verejnú správu.6).1.6 Komunikačné a bezpečnostné rozhranie verejného informačného systému 5.Vzhľadom na uvedené skutočnosti by malo byť prioritou komunikačnej infraštruktúry e-governmentu na Slovensku riešenie pripojovacej siete16 tak vo vyhradenej. 16 138 .2 Niektoré aspekty vytvárania elektronickej verejnej správy Predpoklady modernizácie verejnej správy Elektronická verejná správa je základným predpokladom modernizácie verejnej správy.  zlepšovanie procesov. ako aj verejnej komunikácii (obr. Vyhradená komunikácia Referenčné a bezpečnostné Kontaktné miesta verejnej správy Hlavné registre ŠIS rozhranie Verejná komunikácia Vyhradená komunikácia: IS ústrednej a miestnej štátnej správy IS mestskej.2004). 5.  medzinárodná integrácia. č. Verejná komunikácia by mala byť podporovaná aplikáciami pre verejnosť. Základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR (uzn. ktorá je zaloţená na týchto princípoch:  sluţba verejnosti. miestnej a regionálnej samosprávy Verejná komunikácia: Informačné kiosky Podnikateľská sféra Občania Neziskový vládny sektor Obr.

7.  komunikácie verejnej správy s ekonomickou sférou (G2B) a občanmi (G2C).  zaviesť metodiku projektového riadenia pri príprave. Integrované prostredie by malo poskytovať tieto záruky:  bezpečnosť a ochranu dát.Služba verejnosti Cieľom je zníţiť počet miest. ktoré musí občan navštíviť pri vybavovaní jednej záleţitosti ako aj zníţiť mnoţstvo údajov.  pripraviť návrh na efektívnu prácu s ľudskými zdrojmi.  umiestnením na internete praktického návodu na vybavovanie kaţdej agendy. Pôjde najmä o riešenie týchto úloh:  analyzovať súčasný stav databáz a registrov. ktoré musí poskytnúť. Zlepšovanie procesov Zahŕňa úlohy spojené so zlepšovaním rozhodovacích mechanizmov a vnútorných postupov vo verejnej správe. ale aj s rozsiahlymi reformami fungovania orgánov verejnej správy.  uskutočniť audit procesov v rámci reformy verejnej správy. Cieľom je úplný elektronický styk občana s verejnou správou.  vytváraním siete verejných prístupových miest (Public Information Access Points) k internetu a elektronickým sluţbám. Východiskom e-governmentu je predovšetkým integrované prostredie na realizáciu interných správnych procesov a sekundárne na realizáciu externých správnych procesov. a to najmä:  vytváraním centrálneho prístupového miesta (portálu) k sluţbám verejnej správy. Medzinárodná integrácia Vstup SR do Európskej únie bude znamenať podstatný impulz pre štátnu informačnú politiku predovšetkým v dvoch oblastiach17:  integrácie informačných systémov vnútri verejnej správy (G2G) a smerom k podnikateľskej sfére (G2B).  jednotný komunikačný kanál. 5.  poskytnutím na internete formulárov a rôznych dokumentov. Potom transformáciu na e-government moţno charakterizovať podľa obr. Obidve prostredia majú spoločné prvky s vytváraním integračného prostredia e-businessu vecne zaloţeného na zdrojoch pravdivých údajov. ktoré musí občan vyplniť alebo naštudovať na zvládnutie efektívnej komunikácie s verejnou správou. Tieto procesy závisia aj od implementácie direktív EÚ do právnych úprav na Slovensku [25]. 17 Spracované na základe východiskových zámerov v projekte firmy Oracle. obstarávaní a realizácii IS vo verejnej správe.  prevýšenie prínosov v porovnaní s nákladmi. Splnenie tohto cieľa úzko súvisí so zlepšovaním procesov.  prijať zákon o informačných systémoch verejnej správy. 139 .

Príkladom môţu byť aplikácie na MPSVR SR (evidencia poberateľov štátnej podpory. 5. katastrov20 a pod.Zameranie na administratívu Business Inteligence & Strategický manažment Interné procesy (rozpočet. Prepojenie systémov predstavuje rozšírenie komunikácie pomocou rôznych kanálov v dôsledku partnerstva verejného a súkromného sektora21. Súčasná situácia na Slovensku si vyţaduje vytvorenie jednotného prostredia pre interný a externý portál. 20 Danish Cadaster. DPH a pod. 21 Bezdrôtové mesto Glasgow (mobilní pouţívatelia).1. dodávateľské reťazce) Integrovaná informačná infraštruktúra Obr. informácie z registrov. nákupný portál pre štátnu správu v Dánsku.  rozpočet a efektivita. integráciu ERP systémov s dodávateľsko-odberateľskými reťazcami a digitalizáciou procesov na regionálnej úrovni19.).  prepojenie systémov. registre ekonomických subjektov v Dubline (registrácia prostredníctvom internetu).  e-government. pričom sa utvárajú predpoklady na vyuţitie elektronického podpisu a jednotného prístupového interface – portálu). a to:  generujúcich príjem (daň z príjmu. Italian Cadaster (SOGEI).). Služby občanom a organizáciám sú reprezentované v podstate dvomi druhmi transakcií. Zodpovednosť a transparentnosť charakterizujeme prehľadnosťou procesov vo verejnej správe18. MO Maďarskej republiky (medzinárodné účtovné štandardy v rámci NATO). … ) Externé procesy (sluţby občanom. internetové trhoviská. 19 Napr. 18 140 Zameranie na občana . E-government teda predstavuje komplexné riešenie v rámci predchádzajúcich štyroch krokov.2007 bude potrebné zabezpečiť poţiadavku EÚ na integráciu dát [25].7 Integrované prostredie e-governmentu Spôsob vytvárania e-governmentu moţno charakterizovať realizáciou postupnosti jednotlivých krokov takto:  zodpovednosť a transparentnosť.  sluţby občanom a organizáciám. ktorý prezentuje partnerstvo verejného a súkromného sektora formou ponúkaných komodít na elektronickom trhovisku.  zameraných na opakujúce sa procesy (interakčné centrá pre občanov. Rozpočet a efektivita predpokladajú optimalizáciu systémových riešení. K 1. New York City Case Study (najväčší dátový sklad na svete).

povolenia týkajúce sa životného prostredia. oznámenia o presťahovaní. Nie sú na to vytvorené legislatívne. objednávanie sa do nemocníc). 24 Ale aj za úrovňou napr. granty pre študentov). žiadosť o stavebné povolenie. Chýba najmä prepojenie informačných zdrojov rezortov. Hlavné príčiny zaostávania sú najmä v absencii koncepcie rozvoja sluţieb verejnej správy. tlačivách a pod. v ktorých s podporou informačných a komunikačných technológií sú pre verejnosť umoţnené sprístupnenie informácií a poskytovanie on-line služieb. zápisy na stredné školy/univerzity. osobné dokumenty (občianske preukazy. Porovnania s vyspelými krajinami EÚ ukazujú.1. prídavky na deti. Kaţdý ústredný štátny orgán má vlastnú stránku s informáciami. Sprístupnenie informácií pre verejnosť(najmä prostredníctvom www stránok22) je na relatívne dobrej úrovni. daň z pridanej hodnoty (priznanie. krádež). na ktorej sprístupňuje občanom základné informácie o poskytovaných sluţbách. ale aj v nesystematickom prístupe kompetentných inštitúcií. zdravotnícke služby (interaktívne poradenstvo o dostupnosti služieb v rôznych nemocniciach. colné vyhlásenia. Slovinska. na niţšej úrovni.2004 boli prijaté základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR. o štátnom informačnom systéme v §8 zahrnuje aj informačné zabezpečenie miestnej štátnej správy a samosprávy. ţe úroveň elektronizácie sluţieb verejnej správy na Slovensku zaostáva za úrovňou týchto krajín24. Zameriame sa na dve oblasti. v porovnaní so štátnymi orgánmi. úradných hodinách. vykazovanie údajov pre štatistický úrad. registrácia motorových vozidiel. On-line verejné sluţby pre právnické osoby zahrnujú sociálne dávky pre zamestnancov. Mnohé z nich sa vyuţívajú aj na propagáciu regiónu pre potenciálnych návštevníkov. ktoré by umoţňovali integrované vybavenie ţiadosti občanov z jedného kontaktného miesta bez ohľadu na kompetencie orgánov verejnej správy a časového obmedzenia úradnými hodinami.z. registrácia novej právnickej osoby. Najznámejšie internetové stránky verejnej správy sú Mesto. majetkové priznanie). ktoré dosiahli výraznejší pokrok v oblasti poskytovania sluţieb verejnosti s podporou informačných technológií.Súčasný stav na Slovensku Súčasný stav elektronickej verejnej správy na Slovensku moţno hodnotiť z rozličných hľadísk. 25 Zákon č. organizačné. vodičské preukazy). oznámenia polícii (napr. nízkej úrovni vybavenosti orgánov verejnej správy modernými informačnými a komunikačnými technológiami. ktoré sú prístupné verejnosti v prostredí internetu. náklady na zdravotnú starostlivosť. 261/1995 Z. 43/2004 vlády SR zo dňa 21. ale aj dostatočné technologické podmienky. sobáši). služby na vyhľadávanie pracovného miesta. Poskytovanie on-line služieb je v programe eEurope+23 definované ako základné online služby pre fyzické a právnické osoby. Nízka je úroveň integrovaného vyuţitia informačných technológií pri realizácii administratívnych úkonov verejnej správy pre verejnosť. osvedčenia (o narodení. príspevky sociálneho zabezpečenia (príspevky pre nezamestnaných. pasy. Estónska. systematicky budovaná sieť kontaktných miest verejnej správy a aplikácia technologických. Rovnako na úrovni miestnej štátnej správy má kaţdý krajský a obvodný úrad vytvorenú vlastnú www stránku.sk a Občan. verejné knižnice (katalógy s rôznymi možnosťami vyhľadávania).sk. V praxi sa však realizoval ako informačná podpora v ústrednej štátnej správe. nedostatočnej finančnej podpore nových projektov informačných sluţieb pre verejnosť. daň z príjmu právnických osôb (priznanie. pretrvávajúcom rezortizme v tvorbe a vyuţívaní informačných zdrojov. Ďalší 22 23 141 . potvrdenie o prijatí priznania). ČR. potvrdenie o prijatí priznania). verejné obstarávanie. Uznesením č. Orgány územnej samosprávy na úrovni miest a obcí majú vlastné www stránky. On-line verejné sluţby pre fyzické osoby zahrnujú dane z príjmu (daňové priznanie. organizačných a metodických štandardov v rámci doteraz vytváraného štátneho informačného systému25.

obvodný úrad. konštitucionálnu a operačnú. v rámci celej sústavy verejnoprávnych inštitúcií a občianskej verejnosti na princípe modelu občianskej obsluhy. ktoré zohľadnia meniaci sa charakter spoločnosti a umoţnia porovnávať vývoj v jednotlivých európskych krajinách.) ku globálnemu pohľadu v rámci celého štátu. t. ţe sa vyţaduje dodatočné zaslanie vyplneného daňového priznania poštou. Medzi veľmi vyuţívané sluţby v SR patrí vyhľadávanie zamestnania prostredníctvom internetu najmä mladou generáciou. ktorú moţno vykonávať prostredníctvom internetu. Táto duplicita pri podávaní je dôvodom prečo ho v SR obyvatelia a firmy nevyuţívajú vo väčšej miere. Posúva jej chápanie od jednotlivej verejnoprávnej inštitúcie (napr. Z on-line sluţieb existuje na Slovensku moţnosť podávať daňové priznanie cez internet.j. Dvojsmerná interakcia a úplné on-line transakcie sú moţné v prípade ďalších 15 % sluţieb. čo zodpovedá procesnému modelu riadenia vo verejnej správe. keď konečné prevzatie týchto dokumentov vyţaduje ţiadateľov podpis. skutočné vyuţitie tejto sluţby však dosahuje necelé 1 %. Podľa štúdie26 moţnosť podávať daňové priznanie by na Slovensku privítalo 22 % pouţívateľov internetu. 49 % súčasných sluţieb je poskytovaných on-line alebo v jednoduchej jednosmernej interakcii. Nevýhodou však je. vývoj informatizácie verejnej správy predpokladá dve úrovne riadenia. rodné listy a podobne podľa výsledkov štúdie aţ 69 % občanov nemá záujem o vyuţívanie týchto sluţieb na internete. pretoţe ľudia skúšajú akúkoľvek dostupnú metódu na nájdenie si zodpovedajúceho zamestnania a internet okrem toho umoţňuje nájsť si prácu aj ľuďom zo zaostalejších regiónov v bohatších častiach SR. prípadne ide o jednosmernú interakciu). Tento nedostatok by sa mohol odstrániť praktickým zavádzaním elektronického podpisu v štátnej správe. Moţno konštatovať. mestský úrad. ministerstvo. Na druhej strane väčšina občanov by privítala dostupnosť formulárov na vybavenie týchto dokladov na internete. katastrálny úrad a pod. vodičské preukazy. ţe v priemere len 30 % vládnych www stránok zodpovedá smerniciam EÚ. Rovnaká situácia je aj v oblasti poskytovania vládnych sluţieb podnikom v kandidátskych krajinách. Jedenásť percent sluţieb sa plánuje a 25 % sluţieb nie je v súčasnosti k dispozícii. Skúsenosti s vyhľadávaním zamestnania cez internet má pribliţne 10 % občanov. Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy je zaloţený na systémovom prístupe k verejnej správe ako celku (obr. Relatívne vysoký podiel pouţívateľov týchto sluţieb môţe prameniť aj vo vysokej nezamestnanosti. rámcového programu pre vedu a technologický vývoj projekt SIBIS (Statistical Indicators Benchmarking the Information Society). 26 V roku 2001 začala Európska komisia v rámci 5.8). 142 . ţe všetky on-line sluţby e-governmentu v SR napriek prijatiu programu eEurope+ ešte nie sú prakticky realizované. Osem percent sluţieb umoţňuje obojsmernú komunikáciu alebo úplné transakcie on-line. Tento výsledok môţe byť dôsledkom stavu. V oblasti vybavovania ţiadostí na vybavenie rôznych dokumentov ako sú pasy. Ďalšou sluţbou.Na základe správy o pokroku kandidátskych krajín EÚ v programe eEurope+ moţno konštatovať. Cieľom projektu je vytvorenie indikátorov. 5. Spolu 50% verejných sluţieb pre občanov je k dispozícii na základnej úrovni (informácia je uvádzaná on-line. 1 % sluţieb je súčasťou pilotných projektov a plánuje sa rozšírenie na 9 %. Úplne nedostupných je 32 % vládnych sluţieb. je on-line registrácia firiem do Obchodného registra.

Verejná moc v štáte sa vo všeobecnosti člení na zákonodarnú. MZ) Výkonná (MsÚ.8 je súdnictvo implicitne inštitucionálne chápané ako výkon štátnej správy. Ústredným štátnym orgánom správy súdov je MS SR. ministerstvá) Výkonná (KÚ. Vzťah správy súdov a výkonu súdnictva sa riadi zásadou oddelenia správy súdov od výkonu súdnictva [27]. 5.  publikačné systémy (interné a externé publikačné systémy. ktorá aplikáciou elektronického podpisu umoţňuje podávanie informácií v rámci úradných procesov). ObÚ) Občania Podnikateľská sféra Neziskový vládny a mimovládny sektor Regionálna Mestská/Miestna Zákonodarná (VÚC) Zákonodarná (MsZ. Metodicky moţno rozlíšiť najmä tieto aplikácie:  e-komunikáciu (elektronická výmena informácií medzi úradom a občanom. MÚ. 27 143 .Špecifické postavenie pri globálnom pohľade na inštitucionalizáciu má súdna moc27 reprezentovaná v štáte činnosťou súdov. Verejná správa je jadrom výkonnej moci. ktorá vyjadruje činnosť orgánov správy súdov (vykonávanú prevaţne ako výkon štátnej správy) a činnosť výkonu súdnictva. v budúcom období aj ako výkon samosprávy. Orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR a predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov. 5. V takejto súvislosti potom aj podľa obr.8 Inštitucionalizácia verejnej správy v globálnom chápaní Projekty elektronickej verejnej správy Praktická realizácia e-governmentu predstavuje vytváranie konkrétnych aplikácií na riešenie elektronizácie procesov vo verejnej správe.  prepojenie IS viacerých organizácií (výmena informácií v organizácii a medzi organizáciami ako súčasť procesov verejnej správy alebo informačná podpora daného procesu). ObÚ) Obr.  spisovú službu (riadenie a správa spracovania a obehu písomností a ich napojenie na systémy priameho spracovania a správu elektronických dokumentov). Konštitucionálna úroveň Inštitucionálna úroveň Operačná úroveň Vrcholová Komunikačné rozhranie Komunikačné rozhranie Zákonodarná (NR SR) Výkonná (vláda. ktoré umoţňujú riadený prístup k informáciám v iných IS). súdnu a výkonnú moc. resp. Osobitné postavenie má Ústavný súd SR ako ochranca ústavnosti.

ktoré majú webovú prezentáciu.sk). ktoré z rôznych pohľadov ukazujú verejnú správu a jej fungovanie.diskuze.obce. dospievanie. Denník verejnej správy (www. organizačných. úmrtie.sk je verejný informačný portál. miest. V prípade VEPO nie je dôleţitá ich fyzická dostupnosť. napr.mesta. bývanie a pod.cz).obce.epusa.katalog. ktorý obsahuje najmä informácie o ţivotných situáciách (narodenie. ktoré umoţňujú prezentovať vybraté informácie on-line aj off-line v rámci intranetu. Najznámejšou je portál územnej samosprávy Mestá a obce online (www. produktívny vek. obchodných a právnych opatrení. 5. o inštitúciách v SR.obce.cz je portál realizovaný ešte v roku 1996 ako súkromný podnikateľský zámer. Obsahuje niekoľko častí. vznikol v roku 2000 a jeho prevádzkovateľom bol portál SuperZoznam. uloženie a správu dokumentov (správa a riadenie prístupu (uloţenia) k elektronickým dokumentom ako integrovanie činností s elektronickými dokumentmi). Obeh dokumentov v e-podateľni znázorňuje obr. formulároch a pod.9.cz). (www. prípadne iné komunikačné médium.cz).cz).  ePUSA je elektronický portál územných samospráv v ČR (www. Ďalej sa podrobnejšie zaoberáme podávaním a preberaním elektronických dokumentov prostredníctvom verejnej elektronickej podateľne (VEPO).).cz. ale podstatná je dostupnosť cez internet.denik.mesto. tlačivách.sk obsahuje informácie o 138 mestách SR.  Občan.gov.  KEVIS je krajský evidenčný informačný systém.obce. Sústavu hlavných portálov dopĺňa Katalóg dodávateľov (www. 144 . ktoré spolupracujú s mestami a obcami. cestovanie a doprava. ktorý poskytuje prístup do všetkých miest a obcí.cz) tvoria samostatné moduly.portal. samosprávy. Je k dispozícii aj diskusný panel pre štátnych zamestnancov a verejnosť na stránke www.  Portál verejnej správy ČR (www. projekty (v zátvorke je uvedený názov stránky):  Mesto.  Obce. ktorého základným cieľom je vytvorenie databázovej aplikačnej platformy na riešenie úloh evidenčných agend (www.cz) obsahujúci zoznam firiem z rôznych odborov. Celý projekt (www.obcan.obce.sk).cz) ponúka aktuálny spravodajský servis z oblasti štátnej správy. VEPO je IS s komplexom bezpečnostných. v súčasnosti je súčasťou projektu eSlovakia (www. obcí a regiónov.kevis. V praxi realizované projekty elektronickej verejnej správy však obyčajne zahrnujú niekoľko atribútov uvádzaných aplikácií.

5. verejného adresáta. výber súboru s elektronickým dokumentom. ktorý sa bude podávať.1a 1b VEPO OPERÁTORI Firewall OBČAN 1c 2b Úradníci vecne príslušného odboru 2 SERVER 2a 3 1a – podanie e-mailom ( automatické oznámenie o prijatí/neprijatí podania) 1b – podanie na dátovom nosiči 1c – podanie listom 2 – rozhodnutie o príjemcovi podania 2a – podateľňa odpovedá priamo občanovi 2b – odovzdanie podania 3 – úradník odpovedá občanovi Obr.9 Obeh dokumentov vo VEPO     Jednotlivé kroky pri podávaní dokumentov stručne opíšeme takto: podávateľ vyberá adresáta (určuje jeho certifikát) zo svojho súkromného zoznamu alebo vyberá tzv. vytvoreného pomocou podpisovacieho súkromného kľúča a lokálnej aplikácie aj s časovou pečiatkou. moţnosť pridania súboru s elektronickým podpisom. informácia pre podávateľa o úspešnosti/neúspešnosti podania. 145 .

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful