1 Verejná správa

Vymedzenie základných pojmov Verejná správa je pojem správneho práva, ktoré má základy v rímskom práve (administratio rei publicae) a postupne sa udomácnil aj v iných jazykoch (napr. public administration). Predstavuje súhrn činností (proces), ktoré produkujú orgány štátnej správy, územnej samosprávy a verejnoprávne korporácie. Tieto subjekty vykonávajú verejnú správu ako zákonom uloženú povinnosť, ktorá je daná ich postavením verejnoprávnych subjektov (obr.1.1).
0 Verejná správa
2 Štátna správa Samospráva*)

1

3 Verejné korporácie

1.1 Ústredná

2.1 Regionálna

3.1 Rozpočtové 3.2 Príspevkové

1.2 Miestna

2.2 Mestská 2.3 Miestna

3.3 Verejnoprávne

*)

Záujmovou samosprávou sa podrobnejšie zaoberá Grell, M. a kol.: Informačné systémy v ekonomike. Bratislava: EKONÓM, 2003,s.101.

Obr. 1.1 Organizačný diagram verejnej správy Verejná správa riadi a spravuje verejný sektor, ktorý charakterizuje verejné vlastníctvo, rozhodovanie verejnou voľbou a uplatňovanie verejnej kontroly. Verejný sektor zahrnuje rozpočtové a príspevkové organizácie (2. sektor) a nadácie, občianske združenia, rôzne neziskové (mimovládne) organizácie (3. sektor). Všeobecne prevažuje názor, že verejný sektor je ekonomický pojem (obyčajne sa skúma v rámci zmiešanej ekonomiky), pričom funguje s cieľom napĺňať verejný záujem a spravovanie verejných vecí. Zmiešaná ekonomika je charakteristická koexistenciou súkromného a verejného sektora, súkromného a verejného vlastníctva a koordináciou ekonomických aktivít súkromnými iniciatívami (trhovým mechanizmom) a verejnými inštitúciami (verejnými alebo vládnymi inštitúciami) pomocou regulačných nástrojov a právnych prostriedkov. Predstavuje objektívny spoločenský jav, ktorého existencia vyplýva z historického vývoja deľby regulačných spoločenských činností medzi objektmi trhu a vládnymi aktivitami, pričom trh aj vláda sú nevyhnutné na fungovanie ekonomiky. Verejná správa zabezpečuje činnosti podľa obr. 1.2. Súkromná správa je správa súkromných vecí a jej vykonávanie je v súkromnom záujme, na uspokojenie vlastných záujmov a potrieb.

7

0 Riadenie verejného sektora

1 Tvorba štátnej politiky

2 Tvorba samosprávnej politiky

3 Podpora výkonu štátnej a samosprávnej politiky

1.1 Hospodárska politika (hospodárske opatrenia štátu) 2.1 Regionálna politika

1.2 Štátna administratíva (spravovanie štátu)

2.2 Rozvoj miest a obcí

Obr. 1.2 Hierarchický diagram funkcií verejnej správy V tab. 1.1 sú uvedené základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy. Určujúcim rozlišovacím znakom je verejný záujem, ktorý je protikladom súkromného záujmu1).
Typ správy Rozlišovací znak

Verejná

Súkromná

Účel Organizačný princíp Funkcia

Verejný záujem Orgány verejnej správy Výkon verejnej správy Verejná moc (verejné právo)

Súkromný záujem Súkromná aktivita Súkromné ciele Individuálne rozhodovanie (súkromné právo)

Charakter moci

Tab.1.1 Základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy    Verejný záujem je charakterizovaný tým, že: obsahuje hodnoty všeľudského charakteru, má normatívny charakter v ekonomickej rovine (v závislosti od danej ekonomickej teórie), jeho chápanie súvisí s konsenzom politických strán.

Súkromný a verejný záujem patria do spoločnej kategórie záujem, ktorý sa používa v troch základných významoch: individuálny záujem, záujem spoločenských skupín (skupinový záujem), celospoločenský záujem.
1 )

8

   

Politický konsenzus možno v podstate dosahovať na základe: rovnosti (verejný, spoločenský a celospoločenský záujem sú totožné, chápané ako synonymá), nadradenosti a podradenosti (vo vzťahu k daným podsystémom spoločnosti, t.j. verejný záujem v ekonomike, politike a pod.), prieniku jednotlivých individuálnych záujmov (prejavuje sa reálna existencia verejného záujmu na báze tzv. spoločenskej zmluvy), protikladnosti (individuálny a verejný záujem sú v protiklade, pričom existujú dva základné prístupy: uprednostnenie individuálneho záujmu alebo pri hodnotení individuálneho záujmu je rozhodujúci verejný záujem, t.j. všeobecné dobro).

Metodologickým východiskom riešenia konsenzu je rozlíšenie verejného a neverejného záujmu2). Verejný záujem má teda nadindividuálny charakter, jeho nositeľom je sociálny objekt (napr. verejná inštitúcia), ktorého činnosť je motivovaná spoločensky uznanými cieľmi a potrebami, na ktorej participujú jednotlivé indivíduá práve preto, že uznávajú tieto spoločné, integrujúce hodnoty. Verejnú správu možno charakterizovať z hľadiska územného a typu riadenia podľa tab.1.2. Územná úroveň Obec, mesto Obvod (okres) Kraj Región (VÚC) Republika Samospráva Samospráva Štátna správa Typ riadenia Samospráva Štátna správa Štátna správa

VÚC – Vyšší územný celok, v našich podmienkach totožný s územím kraja

Tab. 1.2 Vzťah územných úrovní a typov riadenia verejnej správy Verejná správa je zložitý sociotechnický systém a aplikáciou systémového prístupu3 možno definovať jeho základné charakteristiky, a to:  vstupy,  prvky a väzby medzi nimi (štruktúra),  prechodové funkcie,  výstupy,  správanie. Správanie verejnej správy odráža politické názorové prúdy a reakcie na predmetné požiadavky občianskej verejnosti, ktoré vystupujú ako vstupy do celého systému. Prechodové
Východiskom je určenie obsahu a rozsahu pojmu verejnosť. Verejnosť môže označovať tú časť spoločnosti, ktorá stojí voči vládnej (decíznej) sfére s právom kontroly moci a riadiacich štruktúr alebo určitú skupinovú integritu, ktorá je spoločným záujmom zainteresovaná na riešení určitých spoločných problémov (tzv. verejné veci). 3) Pozri Grell, M.: Informačná ekonomika. Bratislava: EKONÓM, 2002.
2 )

9

životné prostredie.5). 1. Zamestnanec vo verejnej správe (tvorca informácií) Občan (používateľ informácií) Zmena pozície IS: 1. pričom IS vstupuje medzi tieto systémy ako ich integrálna súčasť a vytvára s nimi jeden celok (obr. VIS IS (Podrobnejšie v 2. IS Obr. kapitole) Obr. Informačný proces vo verejnej správe. obce. nehnuteľnosti a pod.  predmetu záujmu (zdravotníctvo. potrebné sú pre občanov na uľahčenie styku s orgánmi verejnej správy a na kontrolu ich činnosti pri hospodárení s verejnými financiami.funkcie sú determinované zákonmi vymedzenými podmienkami jednotlivých rozhodnutí vo verejnej správe. je definovaný ako proces získavania. spracovania a využívania informácií v postupnosti dáta – poznatky – informácie (obr. 1. ktoré sú potrebné na rozhodovanie v orgánoch verejnej správy a ďalších organizáciách. clá. obec. 1. Na druhej strane. ako napríklad:  typu riadenia (štátna správa.  priestorového rozsahu pôsobnosti (mestá.3 IS ako podsystém systému riadenia vo verejnej správe IS pre verejnú správu rozumieme súbor informácií o určitých oblastiach (republika. ŠIS 3. mesto. ASR. 1. Informačná podpora riadenia v podmienkach verejnej správy V procese riadenia verejného sektora je úlohou IS spojenie riadiaceho a riadeného systému verejnej správy. regióny). Jednotlivé IS verejnej správy možno rozlišovať podľa viacerých hľadísk.). ale aj všeobecne (obr. dane. ASPV 2. 1. región). Riadiaci systém Orgány verejnej správy Riadený systém Občania Spoločnosti atď. IS VS 4.3).4). geografia. samospráva).4 Informačný proces vo verejnej správe 10 .

o štátnom informačnom systéme. ktorý z hľadiska informačnej podpory predstavuje postupnú transformáciu štátneho informačného systému na informačný systém verejnej správy a v konečnom dôsledku na verejný informačný systém. 5 Zákon č. Ukázalo sa však. používateľa a IS v informačnom procese4. aj vplyvom celospoločenského trendu sa potvrdilo. poznatky. Nástrojom týchto zmien je najmä internet ako model komunikácie. Od vzniku informácie po jej použitie sa prenos uskutočňuje pomocou informačných činností. rokoch 20. ktoré v priebehu vývoja informatizácie verejnej správy výrazne menili svoju formu aj obsah.5 Dáta.. 4 11 .Dáta Poznatky Informácie Syntaktický pohľad (súhrn hodnôt bez významu) Sémantický pohľad (význam) Pragmatický pohľad (použiteľnosť) Obr. stor. čím ovplyvňovali pozíciu tvorcu. Odhliadnuc od vývojových trendov v samotnej verejnej správe prechádza informačný proces výraznými zmenami v dôsledku digitalizácie informácií. 1. že vzťah občanov a verejnej správy je podmienený aj ich efektívnou vzájomnou komunikáciou na báze IS/IT. najmä občana ako používateľa informácií v informačnom procese. 261/1995 Z. informácie Prenos informácií sprostredkovávajú informačné systémy a len časť informácií sa prenáša priamou komunikáciou medzi tvorcom a používateľom informácie. že zmena pracovných stereotypov a riadiacej praxe je proces. Tak napríklad reforma verejnej správy SR zásadne mení pozíciu všetkých troch prvkov. Napríklad v 90. čo viedlo k rozsiahlej implementácii jednotlivých častí štátneho informačného systému5.z.

ASR v oblasti práce. ako sú napr. ŠIS .1) sa zaraďuje medzi ASR prierezového charakteru. – 80.1 Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe 2. 2. a preto mal aj odlišnú štruktúru. Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe je prehľadne uvedený v tab. ASR jednotlivých ústredných orgánov bol jedinečný. rokov minulého storočia až po súčasnosť (ako aj možný vývoj po roku 2005) sú jednotlivé typy IS vo verejnej správe SR postupne realizované ako:  relatívne izolované IS na báze automatizovaných systémov riadenia a automatizovaných systémov plánových výpočtov.štátny informačný systém.2.  štátny informačný systém podľa zákona č. 261/1995 Z.z. roky Typ IS IS rezortov Charakteristika Relatívne izolované IS na báze ASR a ASPV 90. 2. ASPV (obr. IS VS Elektronická verejná správa VIS ASR .automatizovaný systém plánových výpočtov. ASPV . Obdobie 70. ASR technického a investičného rozvoja vrátane VTEI a normalizácie. čo vyplývalo i z kompetenčného zákona. o ŠIS (integrovaná štátna správa). V súlade s prepojením ASPV a ASR riadiacich orgánov sa v rámci ASPV riešili najmä tieto problémy: 12 .1. o ŠIS) Otvorená štátna správa Roky 2000-2005 Po roku 2005 Začiatok 21. IS VS .2 Vývojové trendy informačného zabezpečenia verejnej správy V období od 70. financií a sociálno-ekonomických informácií a pod.IS verejnej správy. miezd a sociálnych vecí.  IS verejnej správy (otvorená štátna správa).1 Centralizovaná štátna správa. Informačné systémy na báze ASR a ASPV Na základe úloh štátneho programu ekonomického výskumu (SPEV) sa v rokoch 1976 – 1980 vytváral automatizovaný systém riadenia (ASR) a automatizovaný systém plánových výpočtov (ASPV). 261/1995 Z.  verejný informačný systém (elektronická verejná správa).z. cien.verejný informačný systém Tab. roky ŠIS Integrovaná štátna správa (zákon č.automatizovaný systém riadenia. VIS . stor.

zjednocovanie klasifikácií. 61/1977 Predsedníctva vlády ČSSR) zahrnovali oblasť od podnikových ASR až po vrcholové ASR na úrovni ústredných orgánov. číselníkov. strediskové obce IS a typy úloh Prenosy plánových a štatistických informácií Kancelárska technika ASR Taktická Operatívna ASPV Tab. rezortmi a výrobno-hospodárskymi jednotkami vrátane potrebného technického a programového vybavenia ústredných plánovacích orgánov. ukazovateľov ekonomickej efektívnosti a pod. SNR) Výkonné orgány štátnej správy.  existenciu banky metód a modelov. ASPV sa rozvíjal ako integrálna súčasť prác systému plánovitého riadenia (tab.   štandardizácia foriem a obsahu plánových údajov na úrovni Jednotných metodických pokynov (JMP).2 Informačná podpora riadenia v podmienkach centralizovanej štátnej správy (globálna architektúra) ASPV bol vytváraný modulárne takto (obr. 2. Hlavnou požiadavkou na ASPV bolo spracovanie formulárov ekonomických ukazovateľov podľa požiadaviek používateľa v oblastiach agregácií. výpočtov indexov. fond údajov (centrálna a operatívne bázy dát). zber.2): 1. t. makiet plánov a s nimi súvisiacich pracovných postupov. ČNR. vytváranie počítačovej siete na prenos informácií medzi ústrednými plánovacími orgánmi. 2. KNV. ASPV poskytoval komplexné informácie na rozhodovanie a zabezpečoval predovšetkým:  automatizáciu štandardných plánovacích činností.  bezprostredný styk používateľa s IS cez terminálovú sieť. vhodne upravené údaje potrebné na analytickú. ONV Výkonné orgány národných výborov. Technické zabezpečenie sa realizovalo na sálových počítačoch 2.2). 2. generácie.j. a 3. kontrolu a korekciu údajov a konverziu údajov preberaných zo zdrojov z okolia systému. IS na podporu riadenia v ústredných orgánoch boli budované v rámci programu SPEV – Automatizácia na vyšších stupňoch hospodárskeho riadenia. 2. Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány (FZ. Zásady plánovania a podmienky výstavby ASR (uznesenie č. informačnú a rozhodovaciu činnosť a podľa frekvencie využívania údajov 13 .  vytvorenie integrovanej údajovej základne uloženej na diskoch sálového počítača. vstup údajov zahrnujúci manipuláciu s údajmi. potrebných pre ASPV. registrov a pod.

.j. Zároveň sa uchovávali sociálno-ekonomické údaje a plánové informácie vo fonde dát.číselníky (katalógy) ukazovateľov podľa podsystémov. . t. boli vygenerované v počítači a používateľ si cez terminál vytváral výstupy sám. t. spracovaním a distribúciou údajov. podľa špeciálnych požiadaviek používateľa a predpokladal sa kvalifikovaný zásah programátora pri vytváraní výstupnej zostavy. dimenzia identifikuje stĺpce. percentá) až po komplexné analýzy (pyramídový rozklad ukazovateľov ekonomickej efektívnosti.vybrané súhrnné ukazovatele. modely) a prognózy (štruktúrne a dynamické).fyzickou štruktúrou – spôsob ukladania údajov na médiá.číselník plánovacích skupín. Požiadavky na fond údajov boli definované štruktúrou údajov.1. a to hlavne tých častí. t.ukazovatele oblastných regionálnych charakteristík. 4.uložených v operatívnej. spojovacím článkom medzi blokom fondu údajov a blokom spracovania údajov bol systém výberu podľa zvolenej metódy a k nej príslušné údaje.číselník organizácií. resp. ktoré automatizovali činnosti bezprostredne nadväzujúce na prácu používateľa a poskytovali sa mu informácie s možnosťou priameho rozhodovania pomocou parametrických aplikačných programov (obr. 2. ukazovatele.modifikované. ale používateľ sa podieľal na tvorbe ASPV. 14 . prenosom.j. pričom: . Existovali tieto typy výstupných zostáv: . ktoré podporovali rozhodovací proces. . . . trojdimenzionálne. druhy a varianty plánu.logickou štruktúrou – používateľský pohľad na údaje. tzv. Na dáta možno pozerať ako na sériu za sebou uložených tabuliek.číselníky variantov plánu. a to: .j. dimenzia bola určená na identifikáciu dát za jednotlivé organizácie. centrálna báza dát obsahovala: . spracovanie údajov – boli použité rôzne metódy od jednoduchých štatistických analýz (priemery.  rozhodovaciu zložku – prezentovaná je vo forme sústavy modelov a bilancií. časové hľadisko bázy dát. používateľský prístup podľa textových informácií určil formu výstupov.ukazovatele odvetvových ekonomík.3). ktoré obsahovali pevnú štruktúru ukazovateľov a variantov plánov.stabilné. Z hľadiska zabezpečovania jednotlivých funkcií možno v ASPV rozlišovať:  informačnú zložku – zabezpečovala funkcie súvisiace so zberom. .  styk používateľa so systémom – nepredpokladali sa poznatky používateľa z oblasti výpočtovej techniky a IS. ktoré slúžili na detailnejšiu analýzu a generovanie výstupných zostáv sa realizovalo pomocou programátora. . .ukazovatele prierezových ekonomík. 3. rozmiestnenie a organizácia záznamov. t. v centrálnej báze dát.j. dimenzia identifikuje riadky.jednorazové.metódy a modely podľa jednotlivých podsystémov operatívna báza dát (lokálna) obsahovala dáta podľa jednotlivých podsystémov: . .2. indexy. . . .3. ktorý bol obsahovým jadrom informačnej zložky.

údajová základňa (národohosp.rozhodovanie .ASPV Vecno-ekonomická a organizačná štruktúra . ASPV predpokladal existenciu veľkého množstva modelov a bilancií nie jednorazovo.podsystémy odvetví (Agrokomplex priemysel palivá a energetika stavebníctvo.1 Štruktúra ASPV V záujme jednoduchosti a zrozumiteľnosti skupina CODASYL odporučila uplatniť formulárovo orientovaný prístup pri riadení bázy dát. prostr. mali hlavne teoreticko-metodologický charakter a len ojedinele a jednorazovo sa vyskytli v riadiacej praxi. bilancia národného hospodárstva.podsystémy prierezov a spracovanie údajov (práce a mzdy pomocou metód zahraničný obchod . podstatných čŕt.súhrnné makroekonomické problémy .programové riešenie financie .) . že používateľ mohol uvažovať o obsahu bázy dát ako o sérii dvojrozmerných tabuliek. 15 . Modelovanie dátových základní sa realizovalo relačným prístupom. doprava a spoje) Obr. ale opakovane využívané v štandardných činnostiach (napr.technické zabezpečenie národné výbory investičné a zákl.súhrnný podsystém .). bilancia peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva. 2. bilancia pracovných síl. Formuláre a ich obsah sú identifikovateľné a položky z jedného formulára sa vzťahujú na iné formuláre.problémy odvetvových štatistík Podsystémy Aplikačné roviny . modely pre hospodárstvo národných výborov a pod. pre poľnohospodárstvo model AGROKOMPLEX. palivovo-energetická bilancia. V súvislosti s budovaním ASPV sa začalo v ekonomickom modelovaní (rozumie sa konštrukcia a implementácia ekonomických modelov) objavovať viacero nových. Až dovtedy ekonomické modely vznikali predovšetkým vo sfére štatistiky a akademických pracovísk. investičná bilancia. údaje vo formulároch boli zoskupované a podstatou formulárového prístupu bolo. bilancie) .prierezové činnosti .makroekonomické zdroje .

16 . matemat. OS/VS1). kde do sály počítača nemal nikto z používateľov prístup okrem obsluhy a systémového programátora.2 Moduly ASPV Technické riešenie ASPV malo charakter distribuovaného systému pomocou terminálovej siete hviezdicovej štruktúry na distribúciu informácií v komutovaných telefónnych spojoch.Centrálna báza dát Systém parametr. metódy Individuálne programy podľa požiadaviek používateľa Číselníky.j.štatist. Terminálové pracoviská sa nachádzali mimo sály dokonca aj vzdialene na ústrednom orgáne a základom konfigurácie terminálovej siete bol zvolený informačný zobrazovací systém 3270. t. 2.. aplikačných programov Zber vstupných údajov Operatívna báza dát Kontrola údajov Archivačná báza dát Podsystémy ASPV s viacnásobným prístupom Systém modelov. textové informácie VSTUP ÚDAJOV FOND ÚDAJOV SPRACOVANIE ÚDAJOV VÝSTUP Obr. uzavretej prevádzke (close shop). Sálové počítače pracovali v tzv. abecedno-číslicová zobrazovacia jednotka s klávesnicovým vstupom a mozaiková tlačiareň. dozorujúceho prácu operačného systému počítača (VM/370.

Sústava parametrických programov Zber a uchovávanie údajov Konverzia údajov na prenosy Agregácie Tlač výstupných zostáv Výpočty ukazovateľov efektívnosti Metódy a modely Poznámka Jednotlivé postupy spracovania údajov sa realizovali oddelene. ktorý 1) Zákon č. register obyvateľstva. spracovaním a využívaním potrebných informácií. ktorý zabezpečuje zhromažďovanie. 17 . Obr. sú sprístupnené na jedinom mieste (napr. ako aj mimo nej. obchodný register na www. 261/1995 Z. majú svojho gestora (rezort). uchovávanie a sprístupňovanie informácií na uspokojovanie informačných potrieb vznikajúcich pri výkone štátnej správy a informačných potrieb verejnosti.3 Sústava aplikačných (parametrických) programov v ASPV 2. ŠIS nie je uzavretý a pomocou legislatívnych. spracovanie. o štátnom informačnom systéme.2 Integrovaná štátna správa.z. Štátna správa potrebuje informácie na samotný výkon správnej činnosti. register územných jednotiek a nehnuteľností a pod. zároveň určité informácie poskytuje verejnosti. Jadrom informačnej zložky sú registre (napr. technických a organizačných opatrení vytvára priestor na realizáciu jednotlivých rezortných a medzirezortných IS štátnej správy. Registre obsahujú základné identifikačné údaje o danej problematike. obchodný register. Informačné činnosti orgánov štátnej správy sú koordinované cez štátny informačný systém1) (ŠIS). Vzniká vzájomnou komunikáciou a prepojovaním podsystémov vytváraných v rámci orgánov a inštitúcií štátnej správy.) a bázy dát všeobecne využiteľných alebo medzirezortných informácií.orsk. ktoré sa využívajú na komunikáciu vnútri štátnej správy.sk). Štátny informačný systém Výkon štátnej správy je spojený so získavaním. Údaje boli uložené na sálovom počítači v centrálnej báze dát a parametre na spracovanie údajov boli uložené v lokálnych (operatívnych) bázach dát používateľov. 2.

k dispozícii sú celosvetové NEWS – okolo 30000 diskusných skupín. adresár knižníc. Vlastnú technológiu poskytovania údajov. múzeí. aktuálnosť a ochranu. Realizácia ŠIS je výrazne ovplyvnená vytváraním dátovej siete GOVNET2) a rezortných sietí ministerstiev a úradov.telefónny zoznam podľa organizačných útvarov . Pre potreby verejnosti rezort poskytuje informácie z rezortných informačných zdrojov o vlastnej štruktúre. Štandardizácia (štandardy ŠIS) zahrnuje riešenie problémov výmeny údajov z hľadiska informačných technológií.materiály predkladané na pripomienkové konania .sms.stanoviská k materiálom predkladaným na rokovanie vlády SR . menách zodpovedných pracovníkov..gov.: . Zároveň jednotlivé uzly sprístupňujú ďalšie individuálne informácie ako napr. ako aj údaje o ich prístupnosti a cene.vyhlásenia súťaží a podklady pre súťaže na obstarávanie tovarov. organizačné a finančné zabezpečenie týchto služieb si riešia ústredné orgány štátnej správy vo svojich projektoch. 3.sk. 18 . klasifikácia zamestnaní atď. Klasifikácie a číselníky sú spravidla potrebou vyplývajúcou z právnych predpisov na rezortnej úrovni (číselník krajín. technický rozvoj. divadiel a pod. problémov zjednocovania používaných dátových štandardov. 2.3. ktorým GOVNET poskytuje tieto služby: 1. konferencií a seminárov .informácie o konaní odborných sympózií. GOVNET SMS brána – služba je sprístupnená používateľom bezplatne a je dostupná na URL adrese http://www. Každý ústredný orgán vytvára a obsahovo napĺňa IS (časť ŠIS) a ním sa prezentuje voči informačnému okoliu. .adresár vedúcich pracovníkov ÚŠO .zaručuje ich pravdivosť. Proxy – Telnet. zoznamoch údajov poskytovaných verejnosti. aby bola doručená elektronická pošta aj na adresu v tvare: Meno. Pripravuje sa služba Dial-UP . postupoch na poskytovanie údajov.výročné správy .).pripojenie používateľa do siete Govnet použitím modemu a telefónnej linky. energetické informácie.materiály predkladané na rokovania vlády SR .schválené koncepcie . Je definovaný povinný minimálny rozsah informácií. celosvetové diskusné fórum – NEWS. prístup do siete internet – využitie siete je zabezpečené hlavne prostredníctvom služieb WWW – cez port 80.Priezvisko@domena.MK SR – významné kultúrne podujatia. riešenie prístupových práv a nadväzujúcich ocenení údajov a ocenení procesov ich poskytovania (platby za rôzne druhy prenosov údajov). fax . 4. 2) Súčasným stavom GOVNETu sa podrobnejšie zaoberáme v časti 4.organizačná štruktúra .adresár rezortných územných štátnych orgánov štátnej správy a organizácií s menom vedúceho úradu (riaditeľa) telefón.MH SR – vestník MH SR. služieb a verejných prác príslušného ústredného orgánu štátnej správy SR a jeho podriadených organizácií.gov. galérií. ktoré musí každý uzol siete GOVNET sprístupňovať prostredníctvom služby www v kódovej stránke ISO 8859-2: .sk. licencie.projekty .2. elektronická pošta – okrem štandardného tvaru adresy (definovaného v rámci príslušných RFC pre internet) majú všetky uzly siete GOVNET nastavené programové vybavenie tak.

aplikáciou informačných a komunikačných technológií (IKT) sprostredkujú sa služby štátnej (aj verejnej) správy občanom a podnikateľom (obr. telesnej výchovy a športu. ale iniciatíva sa nerealizovala pre obojstranný nezáujem. okresné úrady 64 kbit/s a lokálne napojenie je realizované satelitnými linkami.) pripojili on-line tak rýchlo.4). pričom pripojenie subjektov v ďalších krajských a okresných mestách je podmienené pokračovaním realizácie projektu GOVNET.  Zaručiť sociálnu univerzálnosť celého procesu.3 Otvorená štátna správa. mobilného telefónu alebo prídavnej jednotky k televíznemu prijímaču. s redukovanými cieľmi a menšou časovou náročnosťou priblížiť IKT aj občanom. 19 .  nedostatočná gramotnosť obyvateľstva v súvislosti s digitálnou technikou on-line.- MŠ SR – návrh všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti školstva. Samospráva funguje na odlišnej báze. Európa by mala odstrániť najmä nevýhody brzdiace rýchly nástup digitálnych technológií:  vo všeobecnosti drahý. Samosprávne orgány v troch percentách z 2886 slovenských obcí nemajú ani jeden počítač. Cieľom iniciatívy eEurope je.  absencia dostatočne dynamickej kultúry. Iniciatíva eEurope sleduje tieto kľúčové ciele:  Preniesť každého občana. každý podnik a úrad do digitálnej epochy a spojiť ich on-line.  nedostatočne aktívna úloha verejného sektora pri utváraní podmienok na rozvíjanie nových aplikácií a služieb. Štátna správa na Slovensku reformou daňového systému. domácnosti a školy. 2. Prístup na internet a jeho využívanie. lebo po obstaraní výpočtovej techniky treba zaplatiť aj pripojenie. aby prehlboval dôveru spotrebiteľov a posilňoval sociálnu súdržnosť. firma a pod. sociálneho a zdravotného zabezpečenia. nedostatočne bezpečný a pomalý prístup na internet a elektronickému obchodovaniu.  Vytvoriť digitálne gramotnú Európu opierajúcu sa o podnikateľskú kultúru pripravenú na financovanie a rozvíjanie nových myšlienok. ktorá by bola orientovaná podnikateľsky a na služby. mládeže. Informačný systém verejnej správy Internet v štátnej správe a samospráve na Slovensku sa rozvíja pomaly a sieť verejnej správy VS NET kapacitne už nevyhovuje. ako to bude možné. ktorý je akýmsi derivátom eEurope v prostredí transformujúcich sa ekonomík. škola. Krajské úrady sú spojené rýchlosťou 256 kbit/s. 2. by sa mal stať úplnou samozrejmosťou. reformou verejnej správy utvorí podmienky na jej efektívne fungovanie. Realizácia sa predpokladá na základe akčného plánu eEurope+. Sieť GOVNET v súčasnosti prepája 42 uzlov (41 v Bratislave a 1 v Banskej Bystrici). kde obce a mestá si prístup na internet musia zaplatiť z vlastných zdrojov. Uvažovalo sa o napojení samosprávy na VS NET. či už pomocou počítača. aby sa všetky subjekty v Európe (občan. čím narastajú náklady na telekomunikačné siete.

Zdroj informácií ŠÚ SR azy Vlastné výkazy Spracovanie a distribúcia informácií Úrad verejnej správy Využitie informácií Analýzy Výkonné a riadiace orgány Webová stránka Vlastné výkazy Automatizovaný systém zberu informácií v reálnom čase Ekonomické a finančné analýzy Právnické osoby Fyzické osoby Obr. Musí sa urýchliť rast elektronického obchodovania. ako sú spolupráca v kolektíve.osvojovanie si kľúčových zručností. ktorý odstráni bariéry pre cezhraničné služby a bude stimulovať inováciu on-line a dôveru spotrebiteľa. 2.využívanie týchto nových zdrojov pri štúdiu a získavaní nových zručností. Týka sa to týchto rozhodujúcich oblastí: . zatiaľ však nie sú dostatočne rozvinuté. adaptívnosť. . platenej televízii a mnohým ďalším aplikáciám). ako sú bezdrôtové a káblové siete ponúkajúce lacnejší a rýchlejší prístup na internet. Takto prístup k nesúvisiacim službám v miestnom telefónnom styku. Veľmi dôležité budú alternatívne infraštruktúry. elektronickému platobnému styku. mobilnému internetu. predovšetkým v malých a stredných podnikoch tak. Tradičná telefónna sieť sa stále vo väčšom meradle využíva na poskytovanie prístupu na internet a nových súvisiacich služieb. ktorý vlastnia tradiční prevádzkovatelia.  Lacnejší prístup na internet. Dnes však v EÚ aj naďalej pretrváva situácia nedostatočne rozvinutého 20 .4 Rozvoj IS verejnej správy Iniciatíva eEurope vychádza z aktuálneho politického rámca a sústreďuje sa na tieto prioritné kroky:  Mládež Európy v digitálnom veku .multidisciplinárnosť.  Urýchlenie elektronického obchodovania.  Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky. Spolupráca v režime on-line však v Európe zatiaľ nie je zaužívaná v praxi.  Inteligentné karty pre bezpečný elektronický prístup (k zdravotníckym službám. kreativita. . verejnej doprave. aby za svoj trh považovali trh celej Európy. získava na naliehavosti z hľadiska konkurencie. zaoberajúce sa progresívnymi technológiami. Vyžaduje si to spoľahlivý zákonný rámec vnútorného trhu zabezpečujúci právnu istotu. Komunikácia pomocou elektronickej pošty a prístup k informáciám prostredníctvom internetu sú dnes už kľúčovými prvkami akademického a odborného života.  Rýchly internet pre výskumníkov a študentov. komunikácia medzi kultúrami a riešenie problémov.zvládnutie internetu a multimediálnych zdrojov. .

Ďalším kľúčovým prvkom je posilňovanie väzieb medzi poskytovateľmi rizikového kapitálu a generátormi nápadov s komerčným potenciálom. možnosti užšej spolupráce medzi členskými štátmi. posilnenie nástrojov vonkajšej politiky EÚ (spoločná obchodná. Zdravotnícka starostlivosť on-line. Výsledky vývoja digitálnej techniky ponúkajú množstvo príležitostí na prekonávanie bariér (sociálnych a ekonomických. prehĺbenie úlohy Hospodárskeho a sociálneho výboru EÚ a ďalších poradných inštitúcií EÚ). Dostupné technológie na riešenie ich špecifických potrieb im umožňujú rovnoprávne sa podieľať na spoločenskom a pracovnom živote.int/abc/obj/amst/en/. Táto akcia si kladie za cieľ zabezpečiť jednoduchý prístup k verejným informáciám rozšírením a zjednodušením prístupu na internet. Podrobnejšie http://europa. zemepisných. S ohľadom na potrebu zlepšenia výkonnosti Európy treba vyvinúť ďalšie široko koncipované úsilie na posilnenie prílevu kapitálu na financovanie začiatočných etáp v celej EÚ.a dlhodobom výhľade vyvoláva tlak na budúce výdavky na zdravotnícku starostlivosť.) pre postihnutých ľudí. ktoré sa stali mimoriadne úspešnou črtou verejných informácií v USA.eu. čo bezprostredne vplýva na výkonnosť EÚ v novej ekonomike. 3 21 . Na základe skúseností západoeurópskych krajín by mal tento systém (zverejňovaním na webových stránkach jednotlivých ústredných štátnych orgánov) prispieť k účinnej realizácii politiky v rôznych oblastiach (podľa spoločenskej objednávky). časových a pod. Amsterdamský dohovor (Treaty of Amsterdam) je v platnosti od 1. aké je len možné. Boli zavedené až v roku 2001 s cieľom zlepšiť a sprehľadniť systém alokácie a efektívnosti využívania finančných zdrojov.). Technológia a terapia zdravotníckej starostlivosti sa radikálne zlepšuje. To v stredno.   V štátnej správe nie sú celkom zaužívané také nástroje riadenia ako výročné správy. zahraničná a bezpečnostná politika) a niektoré modifikácie vnútorných procedúr EÚ (rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou. performance management (kontrakty s ústrednými orgánmi) a pod. politika životného prostredia a pod. Okrem toho umožní zabezpečovať také otvorené rozhodovanie. Zlepšenie informovania verejnosti v režime on-line zvýši význam internetu v každodennom živote. Digitálne technológie umožnia zvýšenie bezpečnosti dopravy a skvalitnenie verejnej dopravy. Absencia jednoduchého prístupu k rozhodujúcim štatistickým a podnikateľským údajom je brzdou pre priemysel a znemožňuje rozvoj služieb súkromného sektora s pridanou hodnotou. tzv. predovšetkým vo veľkých mestách. sociálna politika. Súčasne bude stimulom na rozvoj nových služieb súkromného sektora zakladajúcich sa na sprístupnených zdrojoch údajov. Hlavnými výsledkami dohovoru sú zavedenie záruk určitých základných práv v rámci EÚ. verejné odpočty. čím sa zvýši počet používateľov internetu a ako vedľajší účinok to prinesie výhody rozšírenia participácie v informačnej spoločnosti. Štátna správa on-line. mája 1999 a predstavuje prehodnotenie ústavného rámca EÚ v zmysle Maastrichtskej zmluvy. Priamy úžitok z toho budú mať odvetvia informačných technológií i producenti informačného obsahu. Efektívne využitie riadenia dopravy a informačných služieb už znižuje emisie škodlivín. spotrebu paliva a skracuje jazdný čas. kultúrnych. Elektronická spoluúčasť pre postihnutých spoluobčanov. Potenciál internetu možno využiť na presadzovanie zámerov Amsterdamského dohovoru3 pri zabezpečovaní plnej transparentnosti činnosti a rozhodovania v inštitúciách EÚ z pohľadu občanov.  trhu rizikového kapitálu. Inteligentná doprava. pričom súčasne väčšina vlád stojí zoči voči starnúcemu obyvateľstvu. zlepšenie v oblastiach priamo sa týkajúcich občanov (ako sú nezamestnanosť. zlepšuje organizáciu vzdušného priestoru.

 Government – to – Business (G2B) ide o klasické nakupovanie prostredníctvom internetu. región). miestnej. regionálnej (kraj. Verejný informačný systém Verejná správa predstavuje výkonnú moc štátu a samosprávnych územných orgánov v členení na ústrednú a miestnu štátnu správu a samosprávu. kde rozhodnutia v štátnej správe sa týkajú bezprostrednej a praktickej realizácie funkcií štátu na báze definícií jednotlivých odvetví a sfér štátnej správy. V rámci komunikácie medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy vzniká množstvo interakcií.2.    Údaje pre IS verejnej správy a samosprávy sa získavajú na troch úrovniach: republikovej. stavebné povolenia a pod.  Government – to Government (G2G) je zameraný na vzťahy medzi jednotlivými subjektmi štátnej správy..  vytvoria sa pracovné príležitosti u poskytovateľov služieb s pridanou hodnotou. Zároveň formulár poskytuje interaktívnu pomoc pri vypĺňaní. Značný význam má kontrola riadenia výdavkového procesu a rozpočtu realizovaná ako internetová aplikácia. kde prostredníctvom portálu budú sprístupnené funkcie štátnej pokladnice všetkým výdavkovým jednotkám štátu.Citizen (G2C) je zameraný na poskytovanie služieb občanom v súčasnosti postavený na formulároch a v budúcnosti nahradený dokonalejšími transakciami. Z vecného hľadiska dominujú rozhodnutia najmä v oblastiach normotvornej činnosti a stratégie v tvorbe koncepcií.  získajú sa lepšie informácie o celoeurópskom trhu. Systém môže ponúkať niektoré dáta vo formulári už uvedené a občan nemusí vkladať všetky informácie ešte raz.  môžu znížiť výdavky štátnej správy obmedzením byrokratizmu a úradovania. Sprostredkovanie pomocou IKT sa môže uskutočniť takto:  Government – to . niektoré procesy vyžadujú spolurozhodovanie rôznych inštitúcií štátnej správy (napr.4 Elektronická verejná správa. Potenciálne prínosy elektronickej verejnej správy majú široký dosah:  priblížiť občanom služby štátnej správy. 22 .). keď štátna inštitúcia objednáva od dodávateľa a úplný dodávateľský proces je integrovaný v back-office systéme dodávateľa. Ďalším významom G2B je riadenie príjmov daní cez internet. odporúča alternatívy pre jednotlivé polia formulára a odoslaním žiadosti elektronickou poštou občan získa možnosť skontrolovať jeho stav. elektronické aukcie a pod. Elektronickou štátnou správou (e-government) sa rozumie automatizácia interakcií medzi orgánmi štátnej správy a občanmi a medzi orgánmi štátnej a verejnej správy navzájom.

akademickej a výskumnej sféry.3. 2. občanov. informačného priemyslu a služieb.Ciele a princípy elektronickej verejnej správy možno zhrnúť v tab.3 Hlavné ciele a princípy elektronickej verejnej správy Rozhodujúcim princípom transformácie ŠIS na IS VS a v konečnom dôsledku na VIS je partnerstvo štátnej správy a samosprávy. 23 . 2. podnikateľských subjektov. Hlavné ciele a princípy Minimalizácia opakovania požiadaviek na informácie od občanov a podnikateľov Zverejňovanie informácií verejnej správy Priamy prístup k informáciám Vytvoriť informačné kiosky pre občanov Spolupráca verejného a súkromného sektora pri informačných stratégiách Informačné technológie ako Racionalizácia verejnej správy využitím IKT nástroj na výkon verejnej správy E-government Vytvoriť metodiku projektovania IS Atestácia produktov pre VIS Metainformačný systém ŠIS ISVS VIS Priorita Univerzálny princíp Tab.

3 Zaloţený na hierarchickej organizačnej štruktúre štátnej správy a deľbe činností v jednotlivých organizačných útvaroch. 2002. Štátny informačný systém (ŠIS) predstavuje funkčný prístup3 k vytváraniu informačných systémov (IS) v štátnej správe v 90. Z tohto obdobia existuje veľa poznatkov o informatizácii v štátnej správe4. 2002. Keďţe na prelome rokov 1998-1999 bolo de facto ukončené vytváranie ŠIS (de jure však stále platí zákon č. a kol. postupnej transformácie ŠIS. V súčasnosti skôr prevláda tendencia vytvoriť legislatívny rámec pre IS VS a sústrediť sa na plnenie vládou SR prijatých rôznorodých úloh na informatizáciu spoločnosti v rámci programu eEurope+. V procese vytvárania ŠIS sa zaoberáme globálnymi a čiastkovými architektúrami podľa obr. kapitole poukazujeme aj na uţitočnosť vyuţitia poznatkov z vytvárania ŠIS v procese tzv. moţno veľmi ťaţko analyzovať súčasný stav ŠIS. 506/1992 vlády SR. Bratislava: EKONÓM.  sprístupňovanie informácií zo štátnych informačných zdrojov (zákon č. o štátnom informačnom systéme realizovaný predovšetkým v ústrednej štátnej správe). zákon č.  racionalizácia štátnej správy (v súčasnosti reforma verejnej správy). funkciách (v nadväznosti na procesy.z.z. M. o slobodnom prístupe k informáciám).: Hospodárska informatika. Tamtieţ.  harmonizácia hlavných registrov (v rokoch 1996-1997 pod gesciou ŠÚ SR.z. č. 5 Podrobnejšie o architektúrach IS pozri Grell. 1 2 . 211/2000 Z. Rozlišujeme globálnu (celkovú) architektúru IS a čiastkové architektúry IS [3]. a kol. 4 Relevantné poznatky sú sústredené v citovaných skriptách. rokoch minulého storočia. Aby sa toto bohaté poznatkové zázemie dalo efektívne zúročiť v procese informatizácie verejnej správy je potrebné uplatniť nový pohľad na túto problematiku. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch). 261/1995 Z.z. ktoré môţu byť vykonávané v podstate nezávisle. rozvoj vládnej siete GOVNET a mnoho predpokladaných aktivít v koncepcii ŠIS je v útlme. Preto v 4. ktorý by mal zahrnovať najmä tieto dva atribúty:  metodické zjednotenie prístupov k IS vo verejnej správe na základe definovania globálnej architektúry a čiastkových architektúr IS. MŠ SR aţ napokon opäť pripadli MDPT SR). bol Národný program informatizácie SR1. 261/1995 Z. väzbách s okolím. schválený uzn.1 Architektúry štátneho informačného systému Niekoľko poznámok na úvod do problematiky Prvý programový dokument. Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS     Architektúra5 je grafické a písomné vyjadrenie koncepčnej predstavy IS o jeho: štruktúre (v nadväznosti na organizačnú štruktúru organizácie). mnohokrát však nesystémovo usporiadaných a nedôsledne interpretovaných.3 Štátny informačný systém 3. pričom kompetencie boli postupne presúvané zo ŠÚ SR na MDPT SR. 3. Súhrnne moţno tieto úlohy charakterizovať ich zoskupením do týchto problémových okruhov (v zátvorke je stručne uvedený spôsob plnenia úloh2):  vytváranie informačných systémov v štátnej správe a samospráve (zákon č. M. ktorý reálne vymedzil úlohy informatizácie štátnej správy SR. o ŠIS.1. Bratislava: EKONÓM. 52/1998 Z. Podrobnejšie Grell.: Informačné systémy v štátnej správe.  chápanie ŠIS ako podsystému systému riadenia vo verejnej správe. ktoré v organizácii prebiehajú). prevádzke a bezpečnosti (v nadväznosti na organizáciu práce).

funkčná a dátová štruktúra HIS ÚŠO Funkčná štruktúra HIS orgánov vrcholového riadenia Funkčná štruktúra HIS ostatných štátnych orgánov HIS – Hlavný informačný systém (podrobnejšie v ďalšom texte) Architektúry boli predmetom modelovania ŠIS (podrobnejšie v ďalšom texte) Obr. 63. ţe vytváranie ŠIS sa realizovalo prevaţne v ústrednej štátnej správe. 6 .2 na str.1 Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS Vzájomné väzby niektorých architektúr (obr. funkčná a dátová štruktúra IS ÚŠO Procesná. Obr. 3.2) ďalej objasňujeme pomocou vývojových diagramov6. 3. 1995) a v súlade s poznámkou v časti 4. Globálna architektúra IS orgánov vrcholového riadenia Globálna architektúra ŠIS Vykonávatelia riadenia korešpondujú s hierarchickou dekompozíciou ŠIS Čiastkové architektúry ŠIS Procesy Agregované činnosti (politiky štátu) Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou štátnej politiky Dáta Registre ŠIS Globálna architektúra IS ostatných štátnych orgánov Globálna architektúra IS ÚŠO Vykonávatelia riadenia korešpondujú s organizačnou štruktúrou objektu riadenia Čiastkové architektúry HIS ÚŠO Organizačná štruktúra ÚŠO Organizačná štruktúra orgánov vrcholového riadenia Organizačná štruktúra ostatných štátnych orgánov Čiastkové architektúry HIS orgánov vrcholového riadenia Čiastkové architektúry HIS ostatných štátnych orgánov Procesy Politiky ÚŠO Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou politík ÚŠO Dáta Bázy dát ÚŠO Obr. 3. funkčná a dátová štruktúra ŠIS Globálna architektúra IS ÚŠO Procesná. 3.2 Vzájomné väzby jednotlivých architektúr ŠIS V učebnom texte pouţívame vývojové diagramy podľa normy ISO 5807 369011 (Český normalizační institut.2 súčasne dokumentuje.Globálna architektúra ŠIS Procesná.

častí ŠIS. Vykonávateľov riadenia prezentuje organizačný diagram štátnej správy (obr.1 Úrad vlády 3 Miestne štátne orgány 4 Ostatné štátne orgány 3. 3. Procesná.2 Ministerstvá Obr.4 Organizačný diagram štátnej správy . ale vzniká vzájomným pôsobením a fungovaním uţ existujúcich IS.3 Globálna architektúra ŠIS Globálna architektúra ŠIS (obr. 3. 3.3 Obvodné úrady (špecializované) 2.4). 3. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Vrcholové orgány riadenia IS a typy úloh WWW Taktická Ústredné štátne orgány (rezorty) EDI Operatívna Ostatné štátne orgány Obr. ako aj so skutočnosťou.3) korešponduje s hierarchickou dekompozíciou ŠIS.2 Obvodné úrady (všeobecné) 3.1 Krajské úrady 3. ţe ŠIS nie je nejaký ďalší (nový) IS. ŠIS OIS 0 Štátna správa 1 Vrcholové orgány 2 Ústredné štátne orgány 2.Globálna architektúra ŠIS.

1. 1 Tvorba štátnej politiky 1.1 Tvorba (kompetencia ÚŠO) 1.1 Administratíva ÚŠO .2.3 Vyuţitie (v rámci ÚŠO) 1. 1.5).1.7 sú znázornené vývojový diagram systému a vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky.2 Hospodársko-správna činnosť ÚŠO 1.Základným procesom v štátnej správe je tvorba štátnej politiky (obr.6 a 3.1.1.2 Štátna administratíva vlády Obr.2. 3.1.1.1 Hospodárska politika vlády 1.1 Politiky ÚŠO 1. 3.5 Hierarchický diagram funkcií tvorby štátnej politiky Na obr. 3.2 Participácia (spolupráca ÚŠO) 1.1.

6 Vývojový diagram systému tvorby hospodárskej politiky .Z IS ÚŠO Tvorba hospodárskej politiky Zosúladenie parametrov a prepočty Dosahy na štátny rozpočet A Spolupráca s MF SR N Medzirezortné pripomienkové konanie N Zapracovať pripomienky A Vypracovanie nového materiálu Materiál kompletný Schválenie vládou – príprava zákonov Schválenie zákonov parlamentom Podpis zákonov prezidentom K Obr.3.

7 Vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky .RIS rozpočtový IS Dosahy na politiku ÚŠO Poţiadavky na štátny rozpočet Poţiadavky na miestnu štátnu správu IS ÚŠO Obr.3.IS ŠÚ SR Analýza vývoja ukazovateľov IS NBS Porovnanie údajov IS príslušného ÚŠO Výber parametrov ekonomického prostredia Participácia na iných koncepciách Participácia na iných koncepciách IS MF SR .

 odborný. ale ukáţeme niektoré zvláštnosti vo funkčnej štruktúre HIS vrcholových orgánov riadenia. 3. Vykonávatelia riadenia sú odvodení zo všeobecného organizačného diagramu ÚŠO.Globálna architektúra IS ÚŠO7.9. Funkčnú štruktúru znázorňuje obr. Procesnú štruktúru vytvárajú tri základné procesy:  administratívny. 7 . Vývojový diagram toku dát (obr. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Minister Štátny tajomník Vedúci sluţobného úradu Riaditelia sekcií WWW PIS EDI Operatívna Riaditelia odborov Vedúci oddelení HIS OIS IS a typy úloh MIS Taktická MIS – Ministerský informačný systém PIS – Prierezový informačný systém HIS – Hlavný informačný systém Obr.8 Globálna architektúra IS ÚŠO Globálna architektúra IS ÚŠO v podstate vychádza z funkčnej dekompozície častí ŠIS. V ďalšom texte sa uţ nezaoberáme podrobnejšie architektúrami IS orgánov vrcholového riadenia a ostatných štátnych orgánov.10) zobrazuje tok dát a pouţívané nosiče dát v priebehu tvorby politiky v kompetencii ÚŠO. 3. Procesná. 3.  hospodársko-správny.

4 Dochádzka 2.1 Mzdy 3.2 Účtovníctvo 2.5 Legislatíva Obr.3 Personalistika 2.2 Zabezpečovanie politík v kompetencii iných ÚŠO 2.4 Administratíva riaditeľov odborov a vedúcich oddelení 3.1 Tvorba politík v kompetencii ÚŠO 2. 3.3 Administratíva riaditeľov sekcií 1.9 Hierarchický diagram funkcií ÚŠO .1 2 Hospodárskosprávne činnosti 3 Odborné činnosti Administratíva kancelárie ministra a štátneho tajomníka 1.2 Administratíva vedúceho sluţobného úradu 1.0 Riadenie ÚŠO 1 Administratívne činnosti 1.

Uloţené údaje o uchádzačoch o zamestnanie Preskúmanie podrobnosti o vývoji zamestnanosti Podklady na analýzy politiky zamestnanosti IS ŠÚ SR Prepočty: zamestnanosti. minimálnej mzdy. miezd.3. odvodov. napätia na trhu práce Zamestnanosť za Slovensko IS MPSVR SR Prepočty aktivačného príspevku Tvorba politiky zamestnanosti – vytváranie miest Schválenie kolégiom ministra Usmernenie na ústredie Podklady pre sociálnu politiku Schválenie vládou IS MPSVR SR Obr. ţivotného minima. sociálnych dávok.10 Vývojový diagram toku dát tvorby politiky v kompetencií ÚŠO .

štvrťročne)  Pozvánka na poradu vedenia  Plán porád vedenia  Záznam z porady vedenia  Informácie pre ministra  Stanovisko k dokumentu pre ministra  Podkladové dokumenty na prijatia (rokovania) zahraničných partnerov pre ministra  Podkladové materiály k zahraničným pracovným cestám ministra  Záznamy o prijatí (rokovaní) zahraničných partnerov ministra  Cestovné správy zo zahraničných pracovných ciest (ministra.Na jednotlivých úrovniach riadenia ďalej stručne charakterizujeme IS. Bratislava: MH SR a DT ZSVTS Bratislava.11. a kol.  úplného spracovania textov. Najčastejšie pouţívané podkladové a informačné dokumenty v kabinete ministra sú tieto:  Pracovný program ministra (denný. ako aj prenos elektronickej formy materiálov do elektronickej pošty. 8 9 ) . Dôleţité postavenie zaujíma evidencia tlačových prehlásení ministerstva a ministra. ktoré môţu byť v konkrétnych ÚŠO rôzne podrobne rozpracované8. mesačný)  Program zahraničných pracovných ciest ministra (mesačne. Ministerský informačný systém Ministerský informačný systém (MIS) je zameraný na podporu riadiacej práce ministra a činnosti jeho kabinetu. M. 3. Kolektív: Informačná a analytická podpora činností MH SR. evidenciu a prenos na Úrad vlády SR. Úplné spracovanie textov by malo predstavovať podporný systém pre sémantiku IS9). týţdenný.: Informačné systémy v štátnej správe. štátneho tajomníka. riaditeľov sekcií)  Ţiadanky na tlmočenie  Ţiadanky na preklad dokumentov  Záznamník prekladu dokumentov  Záznamník o tlmočení  Interpelácie poslancov na ministra a podklady na odpovede  Mesačný prehľad čerpania rozpočtu v poloţkách medzinárodné hospodárenie a vedeckotechnická spolupráca  Polročné vyhodnotenie zahraničných pracovných ciest ministra Tlačový tajomník zabezpečuje činnosť podľa obr. vedúceho sluţobného úradu. Pozri citované skriptá Grell. 1994. V kancelárii ministra je potrebné automatizovane spracovávať aj špecifické údaje jednotlivých materiálov podľa relevantných poţiadaviek. 2002. Poradca ministra vykonáva zadávanie úloh z porady ministra a zabezpečuje operatívnu evidenciu úloh. Bratislava: EKONÓM. Spravidla predstavuje informačnú podporu:  činnosti poradcu ministra a tlačového tajomníka.

Zahrnuje najmä tieto podsystémy:  personálny. podiel na tvorbe legislatívnych noriem a harmonizácii legislatívy s EÚ). .13.  mzdový.  kontrolný (vo vzťahu k NKÚ SR).  legislatívny (vo vzťahu k MS SR.11 Funkčné zaradenie útvaru tlačového tajomníka na ÚŠO Prierezový informačný systém Prierezový informačný systém (PIS) poskytuje informačnú podporu na zabezpečenie chodu štátneho orgánu.  rozpočtový (vo vzťahu k rozpočtovej politike MF SR).12 a 3.  štatistický (vo vzťahu k výkazníctvu ŠÚ SR). Prierezové činnosti sú sústredené v útvaroch vedúceho sluţobného úradu. 3.informácie pre TO o výstupe SEKCIA . Dátovú štruktúru PIS znázorňujú obr.výstupy pre verejnosť .MINISTER ŠTÁTNI TAJOMNÍCI OPERATÍVNA PORADA PORADA VEDENIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA 6 TLAČOVÉ ODDELENIE 5 1 2 3 4 TLAĆ–ROZHLAS–TELEVÍZIA–VEREJNOSŤ 1–4 5 6 . Vytvára sa dekompozíciou na nezávislé podsystémy. 3.spätná väzba .VEREJNOSŤ Obr.

Úvodná obrazovka IS Dochádzka do zamestnania Kontrola údajov Výpočet hrubej mzdy Výpočet dávok NP Odvodové povinnosti Výpočet čistej mzdy IS ÚŠO Odvody do fondov Výplatné pásky Prevody FP na účty zamestnancov IS ÚŠO účtovníctvo Obr.12 Vývojový diagram toku dát PIS .3.

Z hľadiska ŠIS je HIS podsystém na podporu hospodárskej politiky a vytvára sa ako IS na podporu rozhodovania.Zaradenie pracovníkov podľa zákonov Kontrola údajov – formálna a logická IS MF SR Prepočty zákonných nárokov Výstupy pre MPSVR SR Poţiadavky na štátny rozpočet Rozpočtový IS MF SR Rozpis podľa jednotlivých kapitol Obr. ktorý je potom predovšetkým informačnou podporou rozhodovania v oblasti hospodárskej politiky štátu. ktoré sú potom realizované na základe riešenia konkrétnych úloh a tieto z hľadiska informačného zabezpečenia sú reprezentované vstupmi a výstupmi. priemyselnej. ţe HIS sa vytváral v prostredí. politík (napr. Funkcia IS je chápaná redukovane.). t. daňovej. informačnými tokmi.j.j. Poznamenávame. ktoré sú sústredené v odborných sekciách (odboroch. programovým vyhlásením vlády a príslušnými uzneseniami vlády.13 Vývojový diagram toku dát tvorby rozpočtovej kapitoly ÚŠO za oblasť miezd Hlavný informačný systém Hlavný informačný systém (HIS)10) zabezpečuje informačnú podporu odborných činností. zahraničnej a pod. Moţno rozlíšiť niektoré špecifiká v HIS vrcholových orgánov riadenia a ostatných štátnych orgánov.3. Nebudeme sa však nimi podrobnejšie zaoberať. v ktorom informatizácia štátnej správy sa prevaţne chápala ako zber údajov. colnej. obchodnej. vo forme povinného IS. t. finančnej. Preto ÚŠO dekomponujeme podľa agregovaných odborných činností tzv. ktoré viac alebo menej korešpondujú s organizačnou štruktúrou jednotlivého ÚŠO. a preto IS sa nepouţívajú na podporu rozhodovania. 10 ) . povinnosť zhromaţďovať a poskytovať informácie. oddeleniach) ÚŠO a sú vykonávané v súlade s platným kompetenčným zákonom.

3.14 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS rezortov .2 Strategické rozhodovanie (vládne rozhodnutia) 3.3 Operačné rozhodovanie (styk s verejnosťou) Obr.1 Tvorba analytických a koncepčných materiálov 3.0 Riadenie politík 1 Tvorba politiky 2 Aktualizácia bázy dát 3 Vyuţitie 4 Spolupráca 3.

18-21. s.4 tohto učebného textu.1 Konštitucionálne rozhodovanie 1. Pozri aj Grell. 3. a IS vystupuje ako rozhodovací model11.16 prezentovaný v procese prípravy verejných projektov12 (napr. HIS ako IS na podporu rozhodovania IS na podporu rozhodovania vytvárame ako jednotný podsystém časti ŠIS (napr.2 Nástroje verejnej voľby Obr.0 Riadenie politík 1 Kontrola a schválenie 2 Vyuţitie 1. pričom niektoré úlohy sa riešia v rámci nezávislých podsystémov a ostatné v jednotnom podsystéme. rezortu) v kombinácii s jej nezávislými podsystémami (PIS a MIS). ktoré v rámci rozvojových tendencií rezortných podsystémov smerovali k vytváraniu IS na podporu rozhodovania časti ŠIS [1]. V takejto súvislosti je na obr. Takýto IS spravidla podporuje tvorbu politík na základe riešenia spomínaných úloh. In: EKONÓM č. 3. ktoré obyčajne majú charakter rozhodovacích úloh. 2003.15 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS orgánov vrcholového riadenia Výnimku tvoria IS. aj projektov ŠIS).: Informačný systém na podporu rozhodovania vo verejnej správe. 11 . M.2. 12 Podrobnejšie v časti 4.

3. 3.16 ISPR a príprava verejných projektov v štátnom verejnom sektore Funkčné štruktúry na obr. .rozhodnutie 3 – realizačné výstupy spätné väzby Obr. Rozhodovací proces predstavuje prácu s informáciami a výberom jedinej alternatívy z mnoţiny prípustných a realizovateľných alternatív riešenia problémov [9].Schvaľovací proces Dokument Š I S I SPR Koncepcia Stratégia Program Politika VSTUP Projekt VSTUP Verejné obstarávanie Realizácia Dokument a Produkt Produkt ŠIS – štátny informačný systém ISPR – informačný systém na podporu rozhodovania VÝSTUP Obr. 3.17. 3. 3.otvorenie procesu 2.15 však poskytujú širší priestor na analýzu rozhodovacieho procesu vo verejnej (štátnej) správe. v ktorých hľadáme a identifikujeme problémy na rozhodovanie podľa obr.18.14 a 3. Analýza rozhodovacieho problému Oblasti rozhodovania vo verejnej správe 1 Rozhodovací proces 2 Realizačný proces Formulácia rozhodnutia ISPR 3 1.17 Priebeh rozhodovacieho procesu Vo verejnej správe moţno vymedziť oblasti. Priebeh procesu moţno znázorniť na obr.

v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb (ľudí) alebo právnických osôb (podnikov. ako vlády uskutočňujú proces ekonomickej voľby. regionálnej a mestskej/miestnej úrovni. ako sa vo verejnom sektore riešia tri základné ekonomické problémy: čo. ako a pre koho[10]. 3. ktorá v správnom konaní vystupuje ako účastník konania. Obr. HIS ako IS na podporu rozhodovania sa v prostredí ŠIS pouţíval predovšetkým v tejto fáze a výrazne menej ako rozhodovací model na hodnotenie a vytvorenie súboru reálnych a prípustných alternatív vo fáze vlastného rozhodnutia. Správne konanie sa člení na fázy. Verejná voľba je oblasť ekonomickej vedy a politológie. dokazovania. druţstiev a pod. Predstavuje právny proces. zmena alebo zánik nejakého konkrétneho práva alebo povinnosti osoby. a to fázu začatia konania.2 tohto učebného textu. Výsledkom tohto procesu je vznik.). t. Správne konanie je najdôleţitejším správnym procesom vo verejnej správe. preskúmavania rozhodnutia (odvolacie konanie) a výkonu rozhodnutia (exekúcia). o koho právach a povinnostiach rozhoduje správny orgán v správnom konaní [11]. 13 .17) obyčajne vytvárajú rozličné analytické/koncepčné materiály rôzneho charakteru a stupňa podrobnosti.Vládne rozhodnutie Konštitucionálne rozhodovanie Operačné rozhodovanie Správne konanie Oblasti rozhodovania Zákonodarné rozhodnutie Poznámka Konštitucionálnym a operačným rozhodovaním sa zaoberáme vo vzťahu k interným a externým správnym procesom v časti 4. v rámci ktorých sa bude uskutočňovať operačné rozhodovanie.j. úradné potvrdenie. v rámci ktorého vláda vyberá niektorý z rozhodovacích variantov na realizáciu v procese poskytovania verejných statkov a sluţieb občanom.18 Oblasti rozhodovania vo verejnej správe Zákonodarné rozhodnutie určuje pravidlá prijímané na vrcholovej/ústrednej/štátnej. ktorá sa zaoberá tým. Vládne rozhodnutie definujeme ako akt verejnej voľby13. V kaţdej oblasti rozhodovania vo verejnej správe sa vo fáze analýzy rozhodovacieho problému (obr. 3. občianskych zdruţení. politických strán. rozhodovania.

ktorý moţno dekomponovať na podsystémy. ukazujú sa ich súčasná forma a funkcie komunikácie v rámci rôznych pretrvávajúcich modifikácií ŠIS ako nedostatočné a sú prekáţkou otvorenosti verejnej správy. hmotnými a nehmotnými statkami a pod.  miestnej samosprávy a pod. medzi nimi navzájom (vertikálne aj horizontálne) a medzi verejnou správou a občanmi [7]. Z pohľadu riadenia moţno členiť verejnú správu na tri klasické úrovne16. V súvislosti s reformou verejnej správy bude potrebné tieţ zmeniť súčasný systém kontrolnej spätnej väzby (feedback) jeho postupným rozširovaním aj na aktívnu kontrolnú väzbu na vstupe (forward feedback). 16 V postupnej transformácii ŠIS na IS VS však predpokladáme dve úrovne riadenia: konštitucionálnu a operačnú. ktoré prebiehajú vnútri týchto organizácií. najmä práva. 3.3. Zjednodušene moţno verejnú správu chápať ako sústavu organizácií verejnej správy a procesov. Z hľadiska informačného zabezpečenia má kľúčovú úlohu ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy (obr. a to strategickú. napr. Vzhľadom na to. Podrobnejšie členenie verejnej správy podľa úloh smeruje k jej členeniu na odvetvia verejnej správy15. Verejná správa je zloţitý systém.  miestnej štátnej správy. Riadiaci podsystém predstavujú príslušné orgány verejnej správy. Pozri časť 4.2 učebného textu. ţe verejná správa legislatívou riadi vzťahy medzi objektmi reálneho sveta (občanmi. v podsystéme miestnej štátnej správy sa ŠIS realizuje ako informačný systém miestnej štátnej správy14. V jednotlivých podsystémoch verejnej správy môţe vystupovať aj ako originálny IS. 3. na ktorom moţno aplikáciou systémového prístupu definovať systém.3.20).2 učebného textu. V kaţdom podsystéme moţno rozlíšiť systém riadenia.). V systéme riadenia je riadeným podsystémom len komplex vzťahov objektov reálneho sveta pomocou špeciálnych jazykov. Podrobnejšie v časti 4.  regionálnej samosprávy. 14 15 . operatívnu (obr. taktickú.:  ústrednej štátnej správy. napr.19).2 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy Verejná správa je zloţitý sociotechnický objekt.

3.19 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy .Verejná správa Podsystém ústrednej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Ústredný štátny orgán Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Krajský úrad Obvodný úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej samosprávy Systém riadenia Riadiaci podsystém Mestský úrad Miestny úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Obr.

miestnych vykonávacích vyhlášok a nariadení. . 17 Pozri jednotlivé typy regulácie Grell.20 Tri úrovne riadenia štátnej správy a samosprávy v riadení vzťahov objektov reálneho sveta Vstupy orgánov verejnej správy Riadiace procesy Poţadované hodnoty výstupov informačné väzby kontrolné väzby Obr. 3. V súčasnej praxi štátnej správy moţno za kontrolnú väzbu na vstupe17 povaţovať medzirezortné pripomienkové konanie alebo v rozhodovaní ministra to môţe byť stanovisko od príslušných odborných pracovníkov ministerstva.21 Kontrolné väzby na vstupe a výstupe vo verejnej správe Forward feedback predstavuje určitý ideálny stav kontrolného procesu vo verejnej správe. Obr. 3. opatrení a ďalších dokumentov. 3. ktorý pouţíva v riadiacej činnosti aktuálne informácie (obr.: Informačná ekonomika. 2002. Rozpracovávanie schválených dokumentov na strategickej úrovni z ústredného/celoštátneho a regionálneho/oblastného pohľadu. M. Bratislava: EKONÓM.Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia NR SR Vláda SR Charakteristika vzťahov Formulácia základných štátnych princípov. predpisov. národnej a medzinárodnej politiky a makroekonomického správania spoločnosti v podobe zákonov. Rutinná realizácia strategických aktov formou vykonávacích predpisov. Ministerstvá Taktická Regionálne orgány samosprávy a štátnej správy Koncepcia a metodika realizácie zákonov/predpisov. Operatívna Miestne orgány samosprávy a štátnej správy Výkonná operatíva štátnej správy a samosprávy.21).

. tak systémy s kontrolnou väzbou na vstupe monitorujú vstupy do procesu a zisťujú či zodpovedajú plánovaným/aktuálnym veličinám [4].Základný rozdiel medzi obidvoma spôsobmi spočíva v tom. ţe pokiaľ systémy s jednoduchou spätnou väzbou získavajú potrebné údaje meraním hodnôt na výstupoch a potom spätne na vstupe zavádzajú korekcie s cieľom dosiahnuť zmenu výstupných hodnôt.

funkcií. Najčastejšie pouţívaná definícia verejného sektora vo verejnej ekonomike. aby dosiahol účel správy. s. v ktorom sa vo verejnom záujme realizujú verejné sluţby. 4.  technickej infraštruktúry (preprava osôb a materiálov. dovolanie sa spravodlivosti. M. Informačný systém miestnej štátnej správy. dodávka vody. Podrobnejšie napr.1).: Informačné systémy v štátnej správe. Švédsko. 145-149. Procesná štruktúra. Fínsko. ktorý sa potom premieta aj v globálnej architektúre IS VS (obr. ktoré slúţia na výkon verejnej správy.  poznania a informácií (výsledky vedy a výskumu. riadený verejnou správou. Grell. V predpokladanom vývoji informatizácie verejnej správy SR má IS VS zabezpečiť informačné potreby otvorenej verejnej správy6. napr.  rozvoja človeka (celoţivotné vzdelávanie. s. funkčná a dátová štruktúra informačného systému verejnej správy Odvetvia verejnej správy Verejný sektor predstavuje prostredie. Tamtieţ. 4 Činnosti.: Informačné systémy v štátnej správe. Odvetvia verejnej správy sú ucelené skupiny rovnorodých spoločenských vzťahov. pričom správu vykonávajú ministerstvo zahraničných vecí a zastupiteľské orgány v cudzine. napríklad lacnejší telefónny styk so štátnym aparátom a pod. Prístup na tento systém stimulujú rôzne podporné prostriedky. 1 2 59 . Na výkon a riadenie činností vo verejnej správe sa potom vytvára sústava špecializovaných inštitúcií3. finančných tokov. zakladateľa. Grell. Všeobecná funkčná a dátová štruktúra Informačný systém verejnej správy (IS VS) je súhrnom IS. Hierarchická a funkčná dekompozícia ŠIS. ţivotné prostredie).  súkromných statkov podporovaných z verejných rozpočtov (bývanie. Napríklad správa zahraničných vecí zahrnuje všetky úlohy verejnej správy vo vzťahu k cudzím štátom a vnútri tohto odvetvia. a kol. Rovnako v ďalších európskych krajinách je takýto systém postupne vytváraný a označovaný ako e-government. Z hľadiska ďalšieho výkladu pouţijeme na členenie verejného sektora kritérium potrieb2:  spoločenských (organizované usporiadanie spoločnosti. ľudský potenciál). Vnútorná správa je najrozsiahlejšie odvetvie verejnej správy. 6 Fungujúcim IS VS disponujú najmä severské krajiny Dánsko. Procesný prístup (tab. 2002. člení sa na úseky verejnej správy podľa skupín vzťahov verejnej správy a v mnohých prípadoch sa aj úseky verejnej správy zoskupujú podľa typov vzťahov verejnej správy5.: charakter statkov.18. Vyuţívajú sa aj ďalšie kritériá.54.  existenčných istôt (práca. Nórsko. výţiva). Procesnú štruktúru zobrazíme vývojovým diagramom systému (obr. zdravie. ktoré majú spoločný predmet správy4 a vo väčšine prípadov aj ucelenú skupinu orgánov verejnej správy [6]. ochrana občana a jeho majetku. ktoré sú z pohľadu uspokojovania potrieb zaradené medzi odvetvia verejnej správy. ale aj Veľká Británia a Írsko.18. ktoré sú obsahom správy. 3 Orgány verejnej správy. estetika.5). vyuţitie energií. rozhoduje sa v ňom verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole [5]1. informačné systémy a archívnictvo. komunikačné technológie. ktoré správca musí vykonávať. Tamtieţ. 4. M. 4. sú rôznorodé a skladajú sa z jednotlivých úkonov. ktorý z hľadiska výkonu správy definuje verejnú správu ako súhrn činností (verejná správa sa člení na odvetvia a úseky). s. a kol. poskytuje zjednocujúci pohľad na verejnú správu. Bratislava: EKONÓM. Financovaný je predovšetkým z verejných rozpočtov. 2002. masmédiá). 5 Podrobnejšie napr. Bratislava: EKONÓM. zber a likvidácia odpadov). s. 59-61.2).4. ochrana územia). Globálna architektúra informačného systému verejnej správy.2 Procesná.

Operačná úroveň pozostáva z rozhodnutí uskutočňovaných v rámci daného súboru existujúcich pravidiel.3). v rámci ktorých sa budú uskutočňovať budúce operačné rozhodnutia. 4. kde sa pravidlá menia. a to:  dvomi úrovňami riadenia (konštitucionálnou. veľkosť výdavkov na obranu. školstvo. Rozhodnutiami uskutočnenými na operačnej úrovni môţu byť napr. Konštitucionálne rozhodovanie určuje pravidlá.  globálnym pohľadom na inštitucionalizáciu verejnej správy. Účelom pravidiel nie je predpísať určitý spoločenský výsledok alebo obmedziť slobodu jednotlivcov. 4. 4. operačnou).5 Procesný prístup vo verejnej správe Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány ISPOK ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania ISPOK – informačný systém na podporu občianskej komunikácie Obr. 60 Vnútorná komunikácia ISPKR .1 Globálna architektúra IS VS Globálna architektúra IS VS súhrnne zobrazuje výsledky transformácie ŠIS a reformy verejnej správy. miera zdanenia a podobne [18]. V podmienkach verejnej správy SR konštitucionálne rozhodovanie sa realizuje v rámci interných správnych procesov a operačné rozhodovanie je typické pre externé správne procesy (obr. ale jednotlivci musia poznať hranice.Charakter správy Ústredná Miestna Samospráva štátna štátna správa Proces správa Správa vnútorných x x x vecí Všeobecná x x x V vnútorná správa tom Špecializovaná x x x vnútorná správa Správa zahraničných x vecí Tab.

4.2 Vývojový diagram systému správy verejných vecí 61 .Z IS Správa Zahraničných vecí Vnútorných vecí Všeobecná vnútorná Aká správa Špecializovaná vnútorná Správna aktivita Návrh aktivity Aktivita Opravný prostriedok IS K Materiály Obr.

ktoré v nich vystupujú. 62 .3 Interné a externé správne procesy vo verejnej správe Interné správne procesy prebiehajú len vnútri verejnej správy a ich účastníkmi sú preto len orgány verejnej správy. Sú vţdy detailne upravené zákonmi. Tieto správne procesy sa priamo netýkajú občanov a organizácií.Horizontálne vzťahy (Procesy) Interné správne procesy Orgány verejnej správy Externé správne procesy X Vertikálne vzťahy (Inštitucionalizácia) Občania Organizácie X Obr. Informačnú podporu externých správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu občianskej komunikácie postupne vytváraný na princípe modelu občianskej obsluhy (podrobnejšie v časti 5. v ktorých sú podrobne upravené procesné práva a povinnosti tak správneho orgánu. Medzi externé správne procesy patria správne konanie a daňové konanie (konanie vo veciach štátnych daní a poplatkov). 4. Aj keď majú zákonný základ. Informačnú podporu interných správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania. ako aj osôb. spravidla nie sú detailne upravené zákonmi a väčšinu z nich upravujú interné predpisy vlády (uznesenia vlády).  rozpočtový proces (postup ministerstiev. krajských úradov pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu).  privatizačný proces (postup ministerstiev pri rozhodovaní o privatizácii štátneho majetku). Externé správne procesy sa týkajú priamo občanov a organizácií a v nich sa rozhoduje o ich hmotných právach a povinnostiach. napríklad:  legislatívny proces (postup ÚŠO pri príprave návrhov zákonov a ostatných právnych predpisov).1).

.4) moţno zostrojiť hierarchický diagram informačných funkcií spravidla podľa obr. Štandardne by sa mal smer toku zobrazovať zľava doprava a zhora dolu.. 4.1.) a zvláštnych konvencií (viacnásobné výstupy a pod.8 aţ 4.1. 7 Podrobnejšie v časti 5. 4. čo všeobecne znázorňuje obr. x.. Poznámka k pouţívaniu vývojových diagramov v učebnom texte Medzinárodná norma ISO 5807 špecifikuje symboly pouţívané v dokumentácii spracovania informácií a poskytuje návod na ich pouţitie vo vývojových diagramoch. Dátovú štruktúru zobrazujeme vývojovým diagramom toku dát. 4. štandardný smer toku a pod.1.). V 10.5 môţeme dekomponovať na funkcie a činnosti súhrnne znázornené hierarchickým diagramom funkcií správy verejných vecí (obr.2.1.n. územnú samosprávu.. obr.2. 63 .5.6.3.5. 4..23 aţ 4. x. x.2.3.22).31. V tejto súvislosti sa zaoberáme všeobecným zobrazením funkčnej a dátovej štruktúry správnych procesov. či ide o ústrednú štátnu správu.Globálny pohľad na inštitucionalizáciu7 ponúka tab..2 učebného textu.1. x..1. .. . ktoré moţno súhrnne znázorniť nasledujúcimi schémami: Externý vstup Interný vstup Proces Funkcia Úloha Interný výstup Proces Funkcia Úloha Externý výstup V tomto učebnom texte sú vývojové diagramy znázornené v súlade s konvenciami.. Je prílohou v skriptách Grell. ktoré prevaţne súvisia s tvorbou štátnej/samosprávnej politiky. . tvary symbolov a pod. časti Konvencie sa norma zaoberá aj obmedzeniami a odporúčaniami v oblastiach symbolov (grafická úprava diagramov.4).m. x.q.. Je zrejmé. 4. V niektorých odôvodnených prípadoch. najmä z priestorových dôvodov. 4.. V praxi sa postupne zauţívali aj konvencie..r. Pre konkrétne správne procesy sú uvedené niektoré príklady dátových štruktúr na obr. 4.). Procesy v tab. Potom pre kaţdý správny proces (tab. x. Bratislava: EKONÓM.4. . . Hierarchické diagramy funkcií však moţno konštruovať len pre informačné činnosti (teda prevaţuje spracovanie dát) [20]. Napríklad symboly môţu byť kreslené akýmkoľvek smerom. ţe hierarchické diagramy sú zostrojené pre funkcie (úlohy) riadenia vo verejnej správe. x. spojení (symboly spojníc. ale v konečnom dôsledku nie sú v rozpore s medzinárodnou normou. M. sa niekde odchyľujú od konvencií zobrazených na schémach. ţe informačné zabezpečenie a realizácia správnych procesov sú invariantné vzhľadom na organizačnú štruktúru orgánov verejnej správy a závisia od charakteru správy. x. miestnu štátnu správu. 4..7. Predmetom dátovej štruktúry sú činnosti x. x. Niţšie úrovne sú potom detailizované pre konkrétne správne procesy (obr.. ale podľa moţnosti sa dáva prednosť horizontálnej orientácii.. 4.1.p. pričom vychádzame z kombinácie systémového a štruktúrovaného prístupu tvorby IS vo fáze analýzy.: Hospodárska informatika.4. 2003. x. Všeobecne moţno vývojový diagram toku dát konštruovať podľa obr. a kol. 4. Poznamenávame.5.s. x.

2.2 Špecializovaná vnútorná správa 1.2.10 Správa súdov 1.4 Hierarchický diagram funkcií správy verejných vecí 64 .1 Správa obrany 1.2.5 Správa školstva 1.6 Správa kultúry 1.2.2.2.11 Správa informácií Obr.3 Správa sociálneho zabezpečenia 1. 4.4 Správa zdravotníctva 1.2.2.0 Správa verejných vecí 1 Správa vnútorných vecí 2 Správa zahraničných vecí 1.1 Všeobecná vnútorná správa 1.8 Správa podnikania 1.2 Finančná správa 1.2.9 Policajná správa 1.2.2.7 Správa ţivotného prostredia 1.

5 Všeobecný hierarchický diagram funkcií správneho procesu 65 . .s Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia x.1.3.2. .r .p Činnosť .n Činnosť . 4.q Činnosť x.1 x.4. x.x Riadenie správneho procesu x. x.1. .4. x.2..m Činnosť Obr.1 Činnosť x.1 Činnosť . x. x.1 Činnosť x..1 Činnosť .2 x.3.

4.6 Všeobecný vývojový diagram toku dát správneho procesu 0 IS VS 1 2 3 Podsystém pre administratívu Podsystém pre hospodársku správu Podsystém pre štátnu/samosprávnu politiku Obr.7 Hierarchický diagram informačných funkcií 66 .Poţiadavky Proces/funkcia/ činnosť BD Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Výstupy Obr. 4.

 poţiarnu ochranu.  ţivotného prostredia. ako aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na príslušnom úseku. Vnútornú správu obyčajne členíme na všeobecnú a špecializovanú. Sú reprezentované rôznorodými správnymi aktivitami. zákony o mene a priezvisku.5.Funkčná štruktúra správnych procesov8 V rámci vnútornej správy sa bezprostredne a v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie štátu.). poţiarnej ochrane a pod.  informácií. Jednotlivé úseky vnútornej správy podliehajú zákonnému reţimu podľa osobitných zákonov (napr. vyššími územnými celkami.  sociálneho zabezpečenia. matrika.  civilnú ochranu.  zabezpečovanie podmienok na uplatňovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva. Tieto zákony upravujú kompetencie orgánov vnútornej správy. Práve globálny pohľad na inštitucionalizáciu umoţňuje potom vo výklade upustiť od nevyhnutnej prezentácie organizačných štruktúr. najmä politických vplyvov.). 4. územnom a správnom usporiadaní SR. V rámci špecializovanej vnútornej správy sa zaoberáme správou:  obrany.  školstva. obvodnými úradmi.  archívnictvo. krajskými úradmi. ktoré vykazujú značnú nestabilitu v dôsledku rôznych. ţe hierarchický diagram funkcií konkrétneho správneho procesu nadväzuje na organizačný diagram orgánov verejnej správy podľa charakteru správy v tab. ktoré môţu byť reprezentované ústrednými štátnymi orgánmi. mestskými/miestnymi/obecnými úradmi.  súdov.  kultúry. zmena mena a priezviska a pod.  pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest. ktoré zahrnujú:  rozhodovanie o osobných údajoch obyvateľov SR (napr. Správou zahraničných vecí sa realizujú prevaţne vonkajšie funkcie štátu. V ďalšom texte je potrebné mať na zreteli.  územné a správne usporiadanie SR.  polície.8.  financií. 8 67 .  zdravotníctva. matrikách. Všeobecná vnútorná správa Základné funkcie všeobecnej vnútornej správy znázorňuje obr. 4.  podnikania.

8 Hierarchický diagram funkcií všeobecnej vnútornej správy 68 .7 Civilná ochrana 1.4.1 Zmeny mena a priezviska 1.1.1.4.1.1.1.1.4 Občianske preukazy 1.4.1.1.1 Zabezpečovanie osobných údajov obyvateľov SR 1. 4.4 Evidencia obyvateľov 1.1.1.4 Pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest 1.1.3 Územné a správne usporiadanie SR 1.2 Zabezpečovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva 1.1.5 Archívnictvo 1.1 Všeobecná vnútorná správa 1.5 Cestovné doklady Obr.1.1.2 Hlásenie pobytu cudzincov 1.1.1.1 Hlásenie pobytu občanov 1.1.4.1.1.3 Hlásenie utečencov 1.1.1.4.3 Štátne občianstvo 1.2 Matrika 1.1.6 Poţiarna ochrana 1.1.1.1.1.

3.2.2.3.1 Príprava na obranu 1.6 Riadenie vojenského spravodajstva Obr. Obranu štátu zabezpečujú ozbrojené sily.9 Hierarchický diagram funkcií správy obrany 69 .3 Koordinácia činností ÚŠO a právnických osôb 1.2.1.3.1 Zabezpečovanie obrany 1.2.Správa obrany Zahŕňa činnosti podľa obr.2.2.3.2 Výstavba a riadenie armády 1. 1.9.1.3 Príprava na vojenskú sluţbu 1.2.2 Príprava na civilnú sluţbu 1.2.3.5 Koordinácia vojenskej a civilnej letovej premávky 1.1.4 Zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru 1.1.1. vykonať povinnú alebo mimoriadnu vojenskú sluţbu.1. 4.1. Branná povinnosť zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu.1 Správa obrany 1. 4.3.2.2.1.1.

291/2002 Z.  podpora v nezamestnanosti. 9 ) 70 .13). Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a klientom) (obr. NBS.12). Cieľom je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu (príjmy. politiky daní a poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania a finančnej kontroly.10).  dávky pozostalých. 4. ktorými je viazaná aj SR. denná likvidita ŠR a sústava vzťahov medzi štátnou pokladnicou. správy štátnych finančných aktív a pasív. zriadil štátnu pokladnicu (ŠP) ako rozpočtovú organizáciu štátnej správy zapojenú na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MF SR. výdavky. časť 88/1991 Zb. 4. Správa sociálneho zabezpečenia Sociálne zabezpečenie je odvetvie právne (obr. MF SR. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia.  rodinné dávky. Prostredníctvom správy daní si štát zabezpečuje významnú časť zdrojov do štátneho rozpočtu.  invalidný dôchodok.  dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. V podmienkach výlučného štátneho vlastníctva išlo o správu všetkých finančných zdrojov v národnom hospodárstve. Činnosti štátnej pokladnice definuje §6 citovaného zákona (obr.  nemocenské.  dávky v materstve. sa sociálne zabezpečenie chápe v širšom zmysle takto:  liečebná (zdravotná) starostlivosť. Štátny rozpočet je hlavným nástrojom finančnej politiky štátu. V súčasnosti (keď existujú aj iné formy vlastníctva) zahŕňa tvorbu a uskutočňovanie finančnej. 4.z. ktoré tvorí súbor všeobecne záväzných predpisov upravujúcich spoločenské vzťahy vo veciach sociálneho zabezpečenia [6]. colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu. 4. Zákon č. kapitálového trhu.Správa financií Zabezpečuje plnenie úloh štátu v oblasti financií (obr. Z hľadiska medzinárodných dokumentov9). V SR neexistuje všeobecne prijatá definícia sociálneho zabezpečenia. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č.  starobný dôchodok.11).

1 Správa daní a poplatkov 1.2.2 Štátna pokladnica 1.10 Hierarchický diagram funkcií správy financií 71 .2.2.2.3 Správa financií podľa jednotlivých úsekov 1.3.3.2.2.6 Správa poisťovníctva 1.2.3.2.2 Colná správa 1.2.2.3.1 Štátny rozpočet 1.3.2.2.3.2.4 Správa devízového hospodárstva 1.2.2.5 Správa bankovníctva 1.1.7 Správa účtovníctva Obr.2.2.3 Správa cien 1.2.2 Finančná správa 1.3.2.2. 4.2.

MF SR

Agentúra

§18 – 21 citovaného zákona

Štátna pokladnica

Daňové riaditeľstvo SR

Colné riaditeľstvo SR NBS

Obr. 4.11 Základné vzťahy ŠP k vybratým subjektom

0 Riadenie ŠP

1 Centralizácia príjmov

3 Účtovníctvo

5 Finančné plánovanie

7 Riadenie hotovosti

2 Riadenie výdavkov

4 Platobný styk

6 Riadenie aktív

8 Riadenie dlhu

Obr. 4.12 Hierarchický diagram funkcií ŠP

9 Kontrola

72

1.2.3
Správa sociálneho zabezpečenia

1.2.3.1
Správa dôchodkového zabezpečenia

1.2.3.2
Správa nemocenského poistenia

1.2.3.3
Správa štátnych sociálnych dávok

1.2.3.4
Správa sociálnej pomoci

1.2.3.1.1
Sústava dôchodkov

1.2.3.3.1
Sociálna prevencia Sociálne sluţby a peňaţné príspevky na kompenzáciu hmotnej Riešenie sociálnej núdze a Rodičovský príspevok

1.2.3.1.2
Zvýšenie dôchodkov

1.2.3.3.2 1.2.3.4.1 1.2.3.4.3 1.2.3.4.2
Prídavky na deti

1.2.3.3.3 1.2.3.1.3
Kúpeľná starostlivosť Príspevok pri narodení dieťaťa

1.2.3.3.4
Príspevok rodičom pri narodení troch a viac detí

1.2.3.2.1
Nemocenské

1.2.3.2.2
Vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve

1.2.3.3.5
Zaopatrovací príspevok

1.2.3.3.6
Príspevok na pohreb

1.2.3.2.3
Peňaţná pomoc v materstve

1.2.3.3.7
Príspevok na bývanie

1.2.3.2.4
Kúpeľná starostlivosť

Obr. 4.13 Hierarchický diagram funkcií správy sociálneho zabezpečenia

73

Správa zdravotníctva Zdravotníctvo je oblasť spoločenských aktivít, ktoré sú spojené s ochranou zdravia, poskytovaním zdravotníckej starostlivosti a vykonávaním zdravotného poistenia (obr. 4.14). Ochrana zdravia je súhrn opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu ochorení, zlepšovanie zdravia prostredníctvom starostlivosti o ţivotné podmienky, pracovné podmienky, zdravý spôsob ţivota a výkon štátneho zdravotného dozoru. Zdravotná starostlivosť predstavuje starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí, pričom zahŕňa ambulantnú aj ústavnú starostlivosť vrátane kúpeľnej, závodnej, lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Súčasť zdravotnej starostlivosti tvorí okrem zdravotných úkonov aj poskytovanie liekov a zdravotných pomôcok. Zdravotné poistenie utvára predpoklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Správa školstva Správa školstva spočíva v zabezpečovaní, a to výkonným a nariaďovacím spôsobom, priebehu a rozvoja výchovy a vzdelávania v školách, školských zariadeniach a vzdelávacích ustanovizniach (obr. 4.15). Správa kultúry             Predmetom správy kultúry sú (obr. 4.16): umenie, osvetová činnosť, divadelná činnosť, pamiatková starostlivosť, činnosť masmédií, kniţničná činnosť, činnosť múzeí a galérií, administratívne záleţitosti cirkví a náboţenských spoločností, vydávanie periodickej tlače a neperiodických publikácií, zabezpečovanie podmienok na realizáciu autorského práva, verejné kultúrne podujatia, určité druhy výroby a obchodu v oblasti kultúry.

74

1 Ochrana zdravia 1.2 Prevencia ochorení 1.2.2.1 Ambulantná a ústavná starostlivosť vrátane rehabilitácie a starostlivosti o chronicky chorých 1.2. 4.1.4.4.2.2. zdravotníckych pomôcok a iných potrieb Obr.3 Vykonávanie zdravotného poistenia 1.2.4 Preprava chorých 1.3 Poskytovanie liekov.2.14 Hierarchický diagram funkcií správy zdravotníctva 75 .4 Správa zdravotníctva 1.2.2 Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti 1.2.4.2.5 Kúpeľná starostlivosť 1.2.2.2.4.4.4.4.4.2.

1.2.5. 4.15 Hierarchický diagram funkcií správy školstva 76 .2.2 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach 1.5.5.5 Správa školstva 1.2.1 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školách 1.2.3 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania vo vzdelávacích ustanovizniach Obr.

6. ostatné hromadné informačné prostriedky a verejná správa 1.6.6.7 Neštátne (verejné) a štátne fondy kultúry 1.1.6.6.6.4 Slovenský rozhlas.6. Slovenská televízia a verejná správa 1.6 Správa kultúry 1.2 Správa verejných kultúrnych podujatí a verejná správa 1.2. 4.2.5 Správa múzeí a galérií 1.1 Správa divadiel 1.6.2.3 Štátna pamiatková starostlivosť 1.6 Periodická tlač.2.2.6.2.2.6.8 Matica slovenská 1.2.2.2.9 Správa kniţníc a osvety 1.10 Správa vecí cirkví a náboţenských spoločností Obr.2.16 Hierarchický diagram funkcií správy kultúry 77 .

prípadne inej podmienky (napr.17).18). audítori. ako hlavná funkcia výkonu súdnictva. 4.20). zloţenie sľubu). aby sa zachoval a prípadne aj zlepšil stav prírodného a urbanizovaného prostredia. 10 ) 78 . Ide o ochranu pred vznikom škody na osobe alebo na majetku. ktorá sa vykonáva aj na základe dokumentov zosúladených na medzinárodnej úrovni. Policajná správa Úlohou policajnej správy je zabezpečovať ochranu spoločnosti a jednotlivcov pred nebezpečenstvom. čím sa zaručuje nestrannosť súdneho rozhodovania. 4. Podmienky uplatnenia donucovacích a informačno-technických prostriedkov.Správa ţivotného prostredia Problematika ţivotného prostredia zahŕňa všetky stránky ţivota človeka a prírody (obr. 4. fyzické osoby v slobodnom povolaní (napr. V rámci správy ţivotného prostredia sa zabezpečujú úlohy na ochranu jeho jednotlivých zloţiek (vody. druţstvá). Správa podnikania Základom správy podnikania je vykonávať správne úkony. Právnym prostriedkom ochrany občana je sťaţnosť. pôdy) a vyuţívanie územia na činnosť ľudí tak. Najčastejšou formou správnej činnosti vo vzťahu k občanovi je sluţobný zákrok. Správa súdov Správa súdov sa vykonáva prevaţne ako výkon štátnej správy11) (obr. a preto správa ţivotného prostredia je v podstate prierezovou činnosťou verejnej správy. Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk. autorizovaní architekti) a samostatne hospodáriaci roľníci. ktoré narúša verejnú bezpečnosť a verejný poriadok (obr. V niektorých prípadoch postačuje len ohlásenie správnemu orgánu bez potreby preukazovať osobitné predpoklady. Výkon správy súdov a výkon súdnictva sa riadi zásadou ich oddelenia. ovzdušia. Ich podstatou je vydanie podnikateľského oprávnenia [6] na základe zákonom predpísanej kvalifikácie. Podnikateľom môţu byť právnické osoby (obchodné spoločnosti.19). vykonanie skúšky. 11 ) Podiel samosprávnych sudcovských orgánov na správe súdov predstavuje Rada sudcov SR a sudcovské rady. ako aj prostriedkov operatívno-pátracej činnosti podliehajú prísnemu zákonnému reţimu. advokáti. ktorá umoţňuje súdom plniť ich úlohy pri ochrane práva. 4. ktoré súvisia so začatím podnikania10) (obr. fyzické osoby (ţivnostníci).

2.2 Zisťovanie zdrojov znečisťovania vôd.2 Ochrana prírody a krajiny 1. ovzdušia a pôdy 1.7.17 Hierarchický diagram funkcií správy ţivotného prostredia 79 .7.2 Starostlivosť o ekosystémy Obr.7.1.1 Monitorovanie a vyhodnocovanie stavu prírodného a urbanizovaného územia 1.2.2. ovzdušia a pôdy a sankcionovanie ich pôvodcov 1.2.7.1 Zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi 1.2.1.7.7.1 Správa vody.7 Správa ţivotného prostredia 1. 4.2.1.2.2.2.

2. a ktoré sprístupňujú občanom.z. ktorými disponujú orgány verejnej moci. Napr.22). 12 ) 80 .8 Správa podnikania 1. Výkon a účinná kontrola správy verejných vecí sú podmienené mnoţstvom a druhom informácií.18 Hierarchický diagram funkcií správy podnikania Správa informácií Správa informácií predstavuje niekoľko oblastí (obr. 4. Právo na informácie je v SR garantované ústavou a osobitnými zákonmi12).1 Povoľovanie podnikania 1. Správa zahraničných vecí Predmetom správy zahraničných vecí je štátna správa v oblasti zahraničnej politiky a vzťahov SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám [6] (obr.1. o slobodnom prístupe k informáciám upravuje prístup k informáciám z oblasti verejnej správy.2. 4.2.8.8. zákon č. 211/2000 Z. Výkon štátnej správy zahraničných vecí je centralizovaný.21).2 Evidencia a podnikateľov kontrola Obr. 4.

2.1 Ochrana verejnej bezpečnosti 1. slobody a cti 1.9.2 Bezpečnosť ţivota.1 Správanie ľudí na verejnosti 1.9.9.2.2. 4.1 Bezpečnosť štátu 1.1.2 Ochrana poriadku verejného 1.3 Bezpečnosť majetku Obr.2. zdravia.1.2.9 Policajná správa 1.9.1.9.2.19 Hierarchický diagram funkcií policajnej správy 81 .2.9.1.2.

ktoré sú zverené súdom 1.20 Hierarchický diagram funkcií správy súdov 82 .1 Príprava návrhov zákonov 1.1 Predpisy súdnoorganizačné a súdnoprocesné Obr.1 Vytváranie podmienok na výkon súdnictva z hľadiska personálneho.2.10. organizačného.10.10.2.3.10 Správa súdov 1.10.1.10.2.1. postavenie sudcov a výkon štátnej správy súdov 1.2. 4.1.1 Výkon súdov správy 1.10.2.2.3.2. hospodárskeho.2 Výkon súdnictva 1.10.2 Dohľad na plnenie úloh.3 Súčinnosť ÚŠO s profesijnými záujmovými organizáciami sudcov 1.2.2.2 Opatrenia na organizáciu súdov.2.10. finančného a odborného 1.

2.21 Hierarchický diagram funkcií správy informácií 83 .2.3 Prístup občanov k informáciám Obr.1.11.11 Správa informácií 1.11.1 Získavanie informácií orgánmi verejnej správy 1. 4.11.2.2 Ochrana informácií 1.2.

Správa v pôsobnosti zastupiteľských úradov Obr.8 Správa Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií 2.6 Správa účelových zariadení 2.5 Koordinácia prípravy a vnútroštátneho prerokúvania.22 Hierarchický diagram funkcií správy zahraničných vecí 84 .8 sú v pôsobnosti MZV SR.3 Styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v SR a zahraničí 2.1 aţ 2. vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv 2. 4.2 Správa zahraničných vecí 2.4 Hospodárenie a nakladanie s majetkom SR v zahraničí 2.9 Poznámka: Funkcie 2.1 Ochrana práv a záujmov SR a jej občanov v zahraničí 2.2 Riadenie zastupiteľských úradov SR v zahraničí 2.7 Správa sluţieb diplomatického zboru 2. uzatvárania.

matrika a pod. ktoré zodpovedajú jednotlivým funkciám (napr.) konkrétnych správnych procesov (napr.). 4. Ţiadosť .osobne .23 Vývojový diagram toku dát v Matrike 85 .31 sú zobrazené vývojové diagramy toku dát.internet Preskúmanie ţiadosti oprava formálnych chýb Ţiadosť občiansky preukaz Ţiadosť zmena priezviska Načítanie podkladov pre zmeny zápis čísla Zmeny v DB obyvateľov ROBY Oznam o vyradení z evidencie Oznam o zápis do evidencie Obr.23 aţ 4. 4.pošta .Dátová štruktúra správnych procesov Na obr. všeobecná vnútorná správa a pod.

Formulár: ohlasovacia povinnosť

Preskúmanie a triedenie formulárov, oprava formálnych chýb

Formulár: pobyt občanov

Formulár: pobyt cudzincov

Formulár: pobyt utečencov DB neţiaducich

Spracovanie a kontrola správnosti v údajoch

Spracovanie a kontrola dĺţky pobytu

Spracovanie a kontrola evidencia v zberných táboroch Zápis do dokladov

ROBY

Zmeny v registri

Oznámenie o vykonaní zmien

Obr. 4.24 Vývojový diagram toku dát Ohlasovacia povinnosť

86

Ţiadateľ
ústna, písomná, fax, telefonicky, e-mail, iným spôsobom

Ţiadosť o sprístupnenie informácií

Povinná osoba: (príslušný úrad, inštitúcia) rozhodnutie Nekompletná ţiadosť, vrátenie na doplnenie

Postúpi ţiadosť príslušnej povinnej osobe

Odkáţe na hromadne zverejnené informácie

Odmietne ţiadosť rozhodnutím, nedisponuje údajmi

Poskytne informácie

Odpoveď:

-

písomná, fax, e-mail, iným spôsobom

Archivácia odpovede

Ţiadateľ Odvoláva sa na nadriadený orgán

Je spokojný

Správne konanie

Vývojový diagram toku dát pri správnom konaní aj

s odvolaniami riešiť samostatne

Obr. 4.25 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o sprístupnenie informácií a konanie povinnej osoby

87

DB RIS Rozpis rozpočtu podľa kapitol

RIS – rozpočtový IS

Rozpis rozpočtu za kapitolu podľa kategórii, poloţiek, podpoloţiek a programov

Za kapitoly mesačné nároky na čerpanie - limity

DB SPIN z kapitol Poţiadavky z kapitol na zaplatenie faktúr

Porovnanie s limitmi

Prekročenieneposkytnú FP

Zaplatenie faktúr

Obr. 4.26 Vývojový diagram toku dát Štátna pokladnica

88

Ţiadosť Došlá pošta Kontrola a doplnenie ţiadosti Ţiadosť nevyhovuje Triedenie ţiadosti Dôchodok Pridelenie evidenčného čísla Triedenie ţiadosti podľa typu 1 89 .

.. zabezpeč. Starobný dôchodok Výpočet dôchodku výšky Oznámenie o výške dôchodku Prepočty celkových nárokových zloţiek Obr. zdravotné podklady..1 Doplnenie údajov k dôchodku napr. Invalidný dôchodok DB soc.27 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o dôchodok 90 . 4.

Ţiadosť o finančné prostriedky Kontrola a triedenie Rozvojové projekty VEGA KEGA Pridelené finančné prostriedky Oznámenie o pridelených FP Čerpanie finančných prostriedkov Hodnotenie pouţitia finančných prostriedkov Obr. 4.28 Vývojový diagram toku dát Rozvoj vzdelávania v školách 91 .

4.DB liekov na trhu ponúka Analýzy cien liekov. lieková politika DB liekov podľa spotreby Analýzy spotreby liekov Ponuky firiem distribúcia Úpravy cien liekov.29 Vývojový diagram toku dát ceny liekov Zdravotná starostlivosť 92 . príspevky poisťovni DB pre lekárne Obr.

preventívne prehliadky Platené zo ŠR Športovci Mládeţ Platené občanmi Dobrovoľné prehliadky Prehliadky pre povolanie DB poistencov Evidencia prehliadok Obr.30 Vývojový diagram toku dát Ochrana zdravia 93 .Ochrana zdravia Propagácia reklamy Prevencia. 4.

. zmeny. DB OREG Zápis do obchodného registra Zverejnenie údajov na web stránke Oznámenie o vykonaných úkonoch Obr. finančný vklad. FO.Ţiadosť Kontrola PO...31 Vývojový diagram toku dát Obchodný register (vytváranie podmienok na výkon súdnictva) 94 . zápis DB OREG IČO. dozorná rada. predmet činnosti. štatutári. 4.

Oddelený model usporiadania verejnej správy na Slovensku1) si vyţiada vybudovať sústavu informácií a informačných činností. miestne rozpočty. ako aj s pouţívanými postupmi a metódami. kataster nehnuteľností.z. vyšší územný celok. ŠIS je potrebné prepojiť aj s komplexným IS sociálnej starostlivosti. Obsahová stránka ŠIS pozostáva zo vzájomne prepojených IS. Verejná správa na Slovensku pôsobí v oddelenom modeli na troch úrovniach: 1. 4.4.3 Postupná transformácia ŠIS Informačný systém verejnej správy by sa mal vytvárať na základe postupnej transformácie ŠIS. Rôzne aplikácie vo verejnej správe súvisia aj s riešením problematiky dátových a komunikačných štandardov. register organizácií). Významnosť otvorených štandardov deklaruje aj Európska komisia a to najmä ich pouţívanie v e-administratíve. 3. integrovateľnosť. Realizácia transformácie by mala prebiehať v dvoch etapách a to:  transformáciou IS ÚŠO. Základná schéma ŠIS by mala pozostávať z viacerých oblastí činností verejnej správy rozdelenej na jednotlivé podsystémy: štátny rozpočet. Z hľadiska vytvárania IS VS pôjde predovšetkým o náročnejší spôsob informačného zabezpečenia najmä odborných činností. právne informácie a registre (obyvateľov. z ktorého je moţné vyuţiť informácie o obyvateľoch a vo väzbe na informačné systémy dotknutých inštitúcií. daňová správa. 1 ) 95 . 2. školstve. ktorej cieľom je posúdiť dopady moţného nasadenia otvoreného softvéru v štátnej správe. register daňových. Z pohľadu procesu decentralizácie moţno vymedziť tieto základné problémy postupnej transformácie ŠIS:  Racionalizácia a zefektívňovanie výkonu verejnej správy priamo súvisí s jej celkovou štruktúrou a organizáciou. portabilita a pod. o štátnej štatistike. 540/2001 Z. ktoré zabezpečujú výkon činností a sluţieb realizovaných v rámci kompetencií jednotlivých ústredných štátnych orgánov.3. od ktorých sa odvíjajú rozhodujúce vlastnosti softvéru (napr. miestna úroveň (mesto. ţe pôjde o zmenu spôsobu riadenia ÚŠO. ekonomických subjektov: ţivnostenský register. ktoré môţu byť zastrešené ŠIS. štátnych inštitúcií. štát (SR ako celok). colných subjektov a účtovných jednotiek. obchodný register. minimálne prostredníctvom novo pripravovaného registra obyvateľov (referenčný register).    4. Decentralizácia kompetencií Transformáciu IS ÚŠO moţno vyjadriť podľa obr.  transformáciou IS MŠS.1 Transformácia IS ÚŠO. rozpočty samosprávy vyšších územných celkov.32. ţe v tomto procese budú mať relevantný vplyv dva dôleţité trendy a to:  zniţovanie nákladov na informačné technológie vo verejnej správe2.). spôsobu práce štátnych úradníkov a ich vzájomnej komunikácie a spolupráce ako aj komunikácie a spolupráce s externými dodávateľmi a spolupracovníkmi. To znamená. ktorých výstupy musia byť dostupné on-line pre občana. miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov.  napĺňanie informačného obsahu vyuţívaním údajov aj z tzv. obec). 2 MŠ SR v roku 2003 v rámci štátneho programu výskumu a vývoja Budovanie informačnej spoločnosti prijalo úlohu Open Source infraštruktúra. Napríklad v podmienkach slovenskej štatistiky to bude znamenať harmonizáciu štandardov jej činností so štandardami a normami EÚ. administratívnych zdrojov3). štátna pokladnica. ale aj v sektore malého a stredného podnikania a navrhnúť koncepciu jeho podpory. Predpokladá sa. 3 ) Zákon č. colná správa.

…. nízka úroveň transferov na miestnu úroveň 2. predstavitelia územnej štátnej správy sú menovaní vládou. ÚŠOn Verejnosť . ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 . ÚŠOn ÚŠO1. úroveň: minimálne miestne sluţby 2. .2. zdravotníctvo) 3. finančné vyrovnávanie. sociálne veci. výška daní a poplatkov stanovovaná centrálne 3. úroveň : prevládajúce transfery ( podielové dane. úroveň : nízka daňová právomoc.2.32 Postupná transformácia IS ÚŠO Pri rozhodovaní o zmene spôsobu riadenia ÚŠO v súvislosti s mierou decentralizácie sa vychádza z kombinácie jej troch úrovní. .. vrátane účasti na sociálnych sluţbách  decentralizácie financií : 1. a to v oblastiach:  decentralizácie kompetencií : 1. úroveň : posilnenie miestnych sluţieb bez vplyvu na tzv. zodpovednosť voči centrálnej vláde 2. 96 . . moţnosť získať úvery  decentralizácie politickej: 1. 4. ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 Predpokladaný stav IS1 IS2 IS3 .informačné systémy v štátnej správe Obr. úroveň : široká právomoc stanoviť vlastné zdroje. sociálnu infraštruktúru (vzdelávanie.n . .Súčasný stav IS1 IS2 IS3 . a 3. v rámci decentralizácie financií so širokou právomocou stanoviť vlastné zdroje. úroveň : predstavitelia územnej samosprávy sú volení.…. . . úroveň : ide vlastne iba o dekoncentráciu. úroveň : široké spektrum verejných sluţieb. dotácie) od ústrednej vlády.n . existenciou finančného vyrovnávania vyplývajúceho z dohôd medzi jednotlivými úrovňami a určeného v zákone. priama zodpovednosť voličom V cieľovom stave sa uvaţuje:   v rámci decentralizácie kompetencií so širokou škálou kompetencií územnej samosprávy. mzdy sú stanovované a vyplácané na miestnej úrovni. . .ústredné štátne orgány IS 1. mzdy sú vyplácané centrálne.

Rovnako dochádza k fragmentácii. Miestna štátna správa a územná samospráva Súčasný stav IS miestnej štátnej správy a samosprávy. teda rozbíjaniu činnosti. kde existuje jasná potreba a výhodnosť takéhoto kroku.3. 97 . pričom rozhodujúce úlohy ďalej zabezpečovali ústredné štátne orgány (ÚŠO) SR (zodpovedajúce za vytváranie a 4 Podrobnejšie Grell. aj vzhľadom na vysoké školy. SAV či tretí sektor. pretoţe inštitúcie majú tendenciu preţiť. priamou zodpovednosťou voličom. Za jednoznačne lepší prístup moţno označiť účelové viazanie prostriedkov na dané ciele spojené s projektovou organizáciou Preto by sa mali: zniţovať počty existujúcich inštitúcií odštátnením. 2002. programového rozpočtovania a všeobecného rozšírenia manaţérskej autonómie a zodpovednosti dochádza preto k duplicite medzi inštitúciami ústrednej štátnej správy. alebo nedostatočný dozor so všetkými z toho vyplývajúcimi problémami neefektívnosť činnosti vyplývajúca z prelievania činností a vyuţívania samostatných inštitúcií ako náhradného riešenia namiesto väčšieho rozšírenia projektového manaţmentu. ktorá logicky patrí spolu. ktorá prevaţuje nad rizikami duplicity a fragmentácie. preţívania inštitúcie a nad nákladmi na osobitné obsluţné a manaţérske miesta.  Problematické aspekty tohto stavu sú nasledovné: v posledných rokoch môţeme sledovať pribúdanie nových inštitúcií súvisiacich s modernizáciou a integráciou. Stručný prehľad doterajšieho vývoja Informatizácia miestnej štátnej správy (MŠS) sa realizovala na základe koncepcií MV SR v rokoch 1990. a kol.2 Transformácia IS MŠS. v súlade s vytváraním ŠIS4. 1994 a 1998.52-55.: Informačné systémy v štátnej správe. Jedným z najvýraznejších problémov identifikovaných pri analýze fungovania ústrednej štátnej správy je nadmerné mnoţstvo ústredných štátnych orgánov a nimi priamo riadených rozpočtových a príspevkových organizácií. Bratislava: EKONÓM. medzi viaceré inštitúcie štát sa následne venuje vykonávaniu mnohých trhových aktivít. integráciou s inými inštitúciami ústrednej štátnej správy alebo zrušením vytvárať nové inštitúcie len tam. decentralizáciou vyplácania miezd.        4. Ak sa zároveň neredukuje počet „starých“ inštitúcií. zvyšuje sa tak ich celkový počet nad zvládnuteľnú hranicu a vedie k netransparentnosti celej ústrednej štátnej správy riadenie vysokého počtu podriadených organizácií výrazne zaťaţuje ústredné štátne orgány a vedie k ich manaţérskej preťaţenosti v tejto oblasti. alebo ktoré by mal ponechať na tretí či súkromný sektor samostatná inštitúcia nie je dobrá metóda na riešenie priorít. v rámci politickej decentralizácie s priamo volenými predstaviteľmi územnej samosprávy na oboch úrovniach samosprávy. V tomto procese plnila sekcia verejnej správy (SVS) MV SR dve základné úlohy:  Koordináciu činností pri budovaní IS MŠS5. s. M. prevodom na VÚC alebo obce. ktoré nevykonáva efektívne. aj keď sa uţ priorita naplní alebo stratí štatút priority. Výsledkom je buď ďalšia vrstva kontroly na úrovni ústredného orgánu.

Medzi zásadné vládne materiály. 690/97 a č. Komunikačné zabezpečenie IS MŠS bolo postupne vytvárané (obr. 4.  register občanov SR.  verejnosť na informovanie občanov o sluţbách. Vytvorili sa podmienky na vyuţívanie internetovej (intranetovej) technológie v rámci IS MŠS pre:  orgány verejnej správy.  vybudovaním plošnej počítačovej siete typu WAN na území SR (s názvom VSNET.  register organizácií s medzinárodným prvkom.145. ktoré sú zabezpečované v správnom konaní MŠS.  register odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov.  register verejných zbierok. ktoré umoţňujú prepojenie vzdialených pracovísk úradu MŠS nachádzajúcich sa vo viacerých budovách na území mesta. Internet a pod.  register politických strán. 390/98 vlády SR k návrhu na presun niektorých správnych agend z pôsobnosti Policajného zboru do pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy a úlohy stanovené zákonom č. Vytváranie rezortného informačného systému (RIS) podľa metodiky a štandardov ŠIS. ktorý pouţívame aj v ďalšom texte). NR SR o evidencii pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR.  register ţivnostníkov.  register neziskových organizácií. ktoré zabezpečuje SVS sú vykonávané úradmi MŠS a samosprávy a sú podporované IS MŠS.  register spolkov. Časti odborných činností. pričom sa vyuţívajú spoločne zisťované indikátory (ukazovatele) najmä v týchto pouţívaných registroch:  register nadácií. 5 98 .z. ktoré ovplyvnili informatizáciu MŠS moţno zaradiť aj uznesenia č.33):  dobudovaním LAN sietí (na báze štruktúrovanej kabeláţe s operačným systémom Novell Netware). s.  register občianskych zdruţení.  register neinvestičných fondov. prevádzku častí ŠIS a spoluzodpovedajúce za pouţitie IT na tých úsekoch čiností úradov MŠS. ktoré metodicky riadia).) cez firewall systému.  register rodných čísiel. ktorá umoţňuje vzájomné prepojenie úradov MŠS a ÚŠO (GOVNET. 253/1998 Z. Tamtieţ. ktorým prístup k informačným zdrojom slúţi na plnenie zákonom stanovených úloh. krajské a okresné úrady (prevádzkovaním IS MŠS vytvárajú základný zdroj informácií pre správu a riadenie štátu na regionálnej aj centrálnej úrovni) a obce a mestá (v rozsahu prenesenej pôsobnosti výkonu štátnej správy sú spoluprevádzkovateľmi a pouţívateľmi IS MŠS).

6 99 .o. a kol. Prepojenie je realizované na základe typizovaných riešení pre pracoviská v Bratislave a pracoviská mimo krajských miest. agend vnútornej správy (ekonomiky úradu MŠS). registra obyvateľov SR Banská Bystrica (ROBY) a organizácie pre informatiku verejnej správy Košice (IVeS). Bratislava: EKONÓM.34. Základ siete VSNET (backbone) tvorí pevná linka spájajúca Bratislavu. s. Podporuje automatizáciu administratívnych činností.. 7 Podrobnejšie Grell.146-149. v tomto prípade fyzickú komunikačnú infraštruktúru Telenor Slovakia s. Globálnu architektúru IS MŠS znázorňuje obr. Táto infraštruktúra je pouţitá len ako transportné médium. matrík.33 Sieť VSNET VSNET je realizovaná ako virtuálna privátna sieť (VPN)6 na elektronické prepojenie krajských a okresných úradov.MVNET (dátová sieť polície) KÚ SVS INTERNET ROBY BB OÚ Matriky BA OÚ BA 1-5 MINIHUB OÚ KE 1-4 BA KÚ BA IVeS BA GOVNET Obr. agend výkonu štátnej správy. Banskú Bystricu a Košice. 4. IVeS KE KÚ KE Matriky KE VPN na prepojenie svojich uzlov (privátnych sietí organizácie) vyuţíva komunikačnú infraštruktúru inej počítačovej siete. SVS MV SR.r. ktorá je kombináciou terestriálnej a satelitnej siete. rozpočtovej organizácii MV SR). V rámci IS MŠS je prevádzkované typové aplikačné programové vybavenie (väčšinou vytvorené v IVeS Košice.: Informačné systémy v štátnej správe. ktoré pokrýva rozhodujúce úseky činností7 úradov MŠS. M. 2002. ostatných evidencií a registrov. 4. nad ktorým sú pre potreby komunikácie jednotlivých častí siete VSNET vytvárané virtuálne okruhy prepájajúce jednotlivé uzly siete VSNET.

ochrana ţivotného prostredia. obr. starostlivosť o kultúrne pamiatky. hraničnej spolupráce. koordinácia rozvoja telesnej kultúry. overovania podpisov. vydávanie všeobecne záväzných nariadení. občianskeho registra. činnosť a účasť v zdruţeniach. Obr. 3. referendum. Rozšírenie samostatnej pôsobnosti obcí sa navrhuje na úseku školstva. V prvej etape mala charakter odštátňovania (deetatizácie) štátnej správy premenou na verejnú 100 Vnútorná komunikácia . ţivotného prostredia.369/1990 Zb. ľudských a iných zdrojov. primátor) štátne administratívno-právne úlohy na úseku stavebného zákona. cestovného ruchu. sociálnej pomoci (dávka sociálnej pomoci). rokov minulého storočia. matrík. verejného zdravotníctva. dopravy a prepravy. územné plány regiónov. obstarávanie a schvaľovanie regionálnych plánov a programov. Samostatnou pôsobnosťou orgánov samosprávy vyšších územných celkov bude najmä: tvorba a plnenie rozvojových programov a plánov. zabezpečovanie verejného poriadku. civilnej ochrany. Preto stručne charakterizujeme aj reformný proces. bývania. priestupkového konania.34 Globálna architektúra IS MŠS IS MŠS moţno prezentovať aj ako podsystém systému riadenia miestnej štátnej správy (pozri časť 3. Reforma verejnej správy sa uskutočňuje od začiatku 90. hospodárskych sluţieb a funkcií. hraničná spolupráca. hospodárenie s vlastným majetkom. 4. navrhovanie a schvaľovanie nástrojov sociálneho a ekonomického rozvoja.Úroveň riadenia Strategická Taktická Operatívna Vykonávatelia riadenia Vrcholové vedenie Vonkajšia komunikácia Vedúci referátov/odborov/útvarov IS a typy úloh Ostatné typové aplikácie IS MŠS Vedúci úsekov Poznámka: Vykonávateľov riadenia môžu reprezentovať organizačné štruktúry úradov MŠS alebo samosprávy. Samostatnú pôsobnosť vymedzí zákon o samospráve vyšších územných celkov. zakladanie a zrušovanie právnických osôb. ţivnostenského podnikania. Reformný proces a procesný prístup vo verejnej správe predstavujú východisko k utváraniu IS vo verejnej správe. najmä § 4.2. schvaľovanie zdruţovanie finančných prostriedkov.14). Vplyv reformy verejnej správy Samostatná pôsobnosť obcí je definovaná zákonom o obecnom zriadení (zákon č. účelné vyuţívanie prírodných. Z dôvodu vyššej efektívnosti plnenia úloh sa navrhuje preniesť na orgán miestnej samosprávy (starosta.19). verejného zdravotníctva. starostlivosť o deti a mládeţ. výkon správy poplatkov a daní. Do samostatnej pôsobnosti sa navrhujú ďalšie úlohy na úseku školstva. sociálnych sluţieb. zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu a záverečného účtu. 11. sociálnej pomoci. kultúry.

37). 4. 4.36). S účinnosťou od 1.  decentralizáciou zodpovednosti za zabezpečovanie verejných sluţieb zo štátnej správy na samosprávu. 4.správu.  budú podliehať jednotlivým rezortom vytvorením úradov špecializovanej štátnej správy (obr.2004 vzniká v SR nová sieť štátnych úradov (obr. 4. 101 .1. Je zrejmé. ktorá by sa mala dosahovať najmä:  výraznejším presunom kompetencií zo štátnych orgánov na obce a mestá a vyššie územné samosprávne celky.35). Súčasné úrady Krajské úrady Úrady práce Okresné úrady Nové úrady Krajské úrady a územné sociálne úrady Všeobecná vnútorná správa (agenda MV SR) Špecializovaná vnútorná správa (agenda jednotlivých rezortov) Obvodné úrady Obr. ktoré:  v počte 50 budú zodpovedať len za agendu MV SR (obr. V súčasnosti sa kladie dôraz na jej celkovú modernizáciu8). ţe v tejto etape sa reforma v podstate dotýka zmien v inštitucionalizácii miestnej štátnej správy a prenosu kompetencií štátnej správy na samosprávu. Najrozsiahlejšou transformáciou prechádzajú okresné úrady.35 Reforma siete štátnych úradov 8) Poţiadavky na modernizáciu verejnej správy vznikajú aj v dôsledku integrácie SR do európskeho prostredia.  zodpovedajúcim prerozdelením verejných zdrojov.

civilná ochrana obyvateľstva a obrana. štátne občianstvo. 4. verejné zbierky.Ministerstvo vnútra SR Krajský úrad Obvodný úrad Vysunuté pracovisko Odbor všeobecnej vnútornej správy a ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Odbor všeobecnej vnútornej správy Odbor ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Obr. ţivnostenské podnikanie. registrovanie mimovládnych organizácií. rozhodovanie o odvolaniach vydaných obvodným úradom. kontrola štátnych symbolov. V pôsobnosti obvodného úradu by malo byť: verejné zbierky. voľby.36 Inštitucionalizácia všeobecnej vnútornej správy V pôsobnosti krajského úradu by malo byť: kontrolovanie a riadenie obvodného úradu. kontrola štátnych symbolov. voľby.               102 . civilná ochrana obyvateľstva a obrana. štátne občianstvo.

sociálnych vecí a rodiny SR Ministerstvo ţivotného prostredia SR Ministerstvo školstva SR Ministerstvo zdravotníctva SR Krajský stavebný úrad Ústredie úradu práce. 4. sociálnych vecí a rodiny a sluţieb zamestnanosti Územný úrad sociálnych vecí Detašované pracovisko Krajský úrad ţivotného prostredia Obvodný úrad ţivotného prostredia Krajský školský úrad Úrad pre verejné zdravotníctvo Pobočka Obr.Ministerstvo dopravy SR Krajský úrad pre dopravu Krajský pozemkový úrad Krajský lesný úrad Obvodný úrad pre dopravu Obvodný pozemkový úrad Obvodný lesný úrad Ministerstvo pôdohospodárstva SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Ministerstvo práce.37 Inštitucionalizácia špecializovanej vnútornej správy 103 .

z rodinných domov. galérie Tab. galérie Zdravotná starostlivosť Civilná ochrana Stavebné konanie Matriky Základné školy Opatrovateľská sluţba Výruby stromov Vodné hospodárstvo (vypúšťanie vôd z malých čistiarní odpadových vôd. 4.38. 4. 4.Pôsobnosť samosprávy zahrnuje tab. divadlá. IS CityWare. 4. Pretoţe sa nebudeme špeciálne zaoberať regionálnou samosprávou (vyššími územnými celkami) môţeme systém riadenia samosprávy modelovať všeobecnou štruktúrou samosprávy podľa obr. kniţnice. navŕtanie studní v chatových osadách) Cestovný ruch.ISOMI Informačný systém miest a obcí je podsystémom systému riadenia územnej samosprávy.6 Právomoci samosprávy Vyššie územné celky Obce Stredné školy Ţeleznice – prerokovanie cestovného poriadku Regionálny rozvoj a cestovný ruch Cestná doprava Sociálna pomoc Stavebné konanie Pozemné komunikácie Divadlá.6 Pôsobnosť samosprávy po reforme Základné informačné požiadavky miest a obcí. múzeá. Zastupiteľstvo (mestské/miestne/obecné) Štatutárny orgán (primátor/starosta) Rada (mestská/ miestna/ obecná) Kontrolný orgán (hlavný kontrolór) Výkonný orgán (prednosta) Poriadkový orgán (náčelník) Úrad Komisie (mestský/ miestny/ obecný) Polícia Obr.38 Organizačná štruktúra územnej samosprávy 104 . múzeá.

. Byty Technická infraštruktúra Obr..39 Štruktúra Informačného systému pre mestá a obce 105 .IS CityWare Centralizovaná databáza Správne agendy Základné registre Grafický podsystém Ekonomické agendy Pouţívateľské aplikácie Elektronická kancelária Registre Ostatné registre Podsystém obyvateľstva Majetkový podsystém Správny podsystém Pozemky Príjmové agendy Aplikačné programové rozhranie Doplnkové agendy Evidencia obyvateľov Matrika Agenda volieb . 4.

IS je vybudovaný na základe skúseností vo verejnej správe ČR a Veľkej Británie. ktoré vytvára zastupiteľstvo z radov poslancov a obyvateľov obce. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM. Polícia je poriadkový útvar.  miestne noviny. Súčasná úroveň zabezpečenia miest a obcí výpočtovou technikou je rôzna. Rada je iniciatívnym. prerokovávanie rozpočtu. ktorý môţe zriadiť zastupiteľstvo a vedie ju náčelník.Zastupiteľstvo a štatutárny orgán volia priamo občania. IS na komunikáciu s občanmi V podstate moţno rozlíšiť tieto formy komunikácie samosprávy s občanmi:  úradná tabuľa a rozličné informačné tabule. V učebnom texte prezentujeme IS CityWare.39. elektronická kancelária a ekonomické agendy. vhodný grafický podsystém.  informačnú podporu komunikácie samosprávy so samosprávami v EÚ (obr. 2003.  osobná komunikácia (verejné vypočutia. vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí a zabezpečuje ich vykonanie. M. súčasne je poradným orgánom primátora/starostu a volí ju zastupiteľstvo z radov poslancov.  broţúry.  internet (prudko sa rozvíjajúci komunikačný prostriedok v súlade so zákonom č. Jadro IS tvoria registre. a kol. Zabezpečuje kaţdodenný organizačný. pripravuje odborné podklady pre rozhodnutia zastupiteľstva a primátora/starostu. Aj toto je jeden z dôvodov. o slobodnom prístupe k informáciám). IS úradu samosprávy IS moţno vytvárať rozličnými spôsobmi [15]. ktorý pokrýva všetky základné funkcie poţadované na mestských/miestnych/obecných úradoch. Komisie sú poradné. publikácie.z. Niektoré samosprávy stále vnímajú počítače a internet ako nadštandard. 211/2000 Z. Hlavný kontrolór kontroluje plnenie úloh v oblasti pôsobnosti obce.  informačnú podporu komunikácie samosprávy s občanmi.). výkonným a kontrolným orgánom. letáky. určuje im pôsobnosť a úlohy. územného plánu a pod.: Informačné systémy v ekonomike. Informačný systém v samospráve by mal zabezpečovať najmä tieto základné poţiadavky:  informačnú podporu činností samosprávy ako úradu. so štruktúrou podľa obr. 9 10 Podrobnejšie v ďalšom texte. Na jadro nadväzujú potrebné správne agendy. ktoré sú v centrálnej databáze. ekonomický a administratívny chod samosprávy. 4. ktorý dodrţiava príslušné štandardy a dátové a programové rozhranie. Úrad je profesionálnym výkonným orgánom. Podrobnejšie Grell. Informačný systém pre mestá a obce CityWare je stavebnicový systém firmy ICL (systémového integrátora10). 4.40). Prednosta vedie a organizuje prácu úradu. ţe IS samosprávy sa v súčasnosti vytvára oddelene na zabezpečenie informačných potrieb úradu samosprávy (spravidla ako typové aplikačné programy) a na podporu komunikácie s občanmi (spravidla ako internetové portály). umoţňuje komunikáciu s informačným okolím a integráciu s inými softvérovými produktmi. iniciatívne a kontrolné orgány. V budúcnosti by mohlo výraznejšie zlepšenie priniesť budovanie IS samosprávy na báze intranetovej technológie9. a preto majú v štruktúre rozhodujúce postavenie.  miestny rozhlas. 106 .

pamiatkach. geografické. 211/2000 Z. Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy Stály výbor Predseda . kultúre. obce a mestá od A do Z .Výbor Komora regiónov Pracovné skupiny Pracovné skupiny Štatutárne výbory Obr. pouţívateľ ľahko získa informácie o zákonoch. a pod. hotelových a reštauračných sluţbách. technologické a kultúrne prostredie obce alebo mesta. prírode. 107 . z.E. o slobodnom prístupe k informáciám.Rada ministrov Európsky parlament Miestne a regionálne samosprávy členských štátov C. Štruktúra ISOMI pozostáva zo štyroch základných úrovní:   samospráva . ekonomické. 4. športe.L. infraštruktúre.R.. ktorý vytvára jednotne štruktúrovanú databázu informácií o samosprávach a pre samosprávy. demografické.A.právne.40 Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy V súčasnosti je k dispozícii IS obcí a miest na internete (ISOMI) ako informačný portál.Výbor Predseda – Výbor Komora miestnych samospráv Predseda .odzrkadľuje organizáciu a hierarchiu samosprávy v súlade so zákonom č.

Projekt nadväzuje na Informačný systém firiem na internete (ISFI) a Pracovný trh na internete (PTI). Sluţby a informácie.  internetový spravodaj obce – redakčný systém. e-mailové adresy. Proces internetizácie a informatizácie samospráv a s ním úzko previazaný celkový proces informatizácie verejnej správy postupne: • zabezpečí. • pripraví verejnú správu na plynulú integráciu do administratívnych štruktúr EÚ a čerpanie prostriedkov z fondov EÚ. www. Cieľom realizácie projektu je:  technologická podpora samospráv. ţe si zariadenia môţu vymieňať informácie (dáta.  tvorba integrovaného a jednotného Informačného systému obcí a miest na internete a jeho zavádzanie do jednotlivých samospráv ako príspevku k budovaniu informačnej spoločnosti a e-governmentu v zmysle iniciatívy e-Europe+. hlas) prostredníctvom fyzických médií alebo bezdrôtovým spojením. ţe kaţdá obec/mesto bude mať na internete vlastnú webovskú stránku. Dátové siete v prostredí verejnej správy.sk. umoţňujú pripojenie účastníkov s rôznymi typmi komunikačných zariadení spĺňajúcich podmienky pripojenia).sk) integrovaného informačného portálu ISOMI (www. ktorý umoţňuje vydávanie trh práce .velkykrtis. 11 108 . ucelenosť. alebo regionálnych novín na internete. používateľskú jednoduchosť. www.sk) majú v zmysle napĺňania Akčného plánu eEurope+ nasledovné charakteristiky: otvorenosť. samosprávnych. • zefektívni riadiace a administratívne procesy vo verejnej správe prechodom na digitálnu administratívu. Dátové siete moţno v podstate rozdeliť na dve skupiny:  neverejné (privátne) dátové siete (komunikačné siete jedného vlastníka a v správe tohto vlastníka).sk. Veľký GOVNET Dátovou sieťou nazývame skupinu vzájomne prepojených11 komunikačných zariadení určených na prenos a spracovanie informácií. ktoré poskytujú jednotlivé web stránky samospráv zapojených v projekte (www.isomi. www. komplexnosť. uľahčí a rozšíri účasť verejnosti na správe vecí verejných a ich styk s orgánmi verejnej správy.turzovka.sk.sk. Celý proces smeruje k vybaveniu samospráv počítačmi a ich pripojením na internet ako základného predpokladu procesu informatizácie spoločnosti. Komunikačné zariadenie je ľubovoľný systém schopný prijímať a/alebo vysielať informácie. Umoţňuje kaţdému občanovi aktívnu participáciu na správe vecí verejných. prirodzenosť. www. doménu. obraz. Koncepcia ISOMI predpokladá.moldavanadbodvou.inzertná sluţba v dvoch častiach: prácu hľadá a prácu ponúka. na ktorých budú denne aktuálne údaje o obci a pre občanov.rakova. inteligenciu. • umožní styk podnikateľskej sféry s orgánmi verejnej správy.cadca.  informatizácia a internetizácia samospráv.  verejné dátové siete (vo vlastníctve a prevádzke príslušnej správy spojov alebo inej prevádzkovej organizácie. dôveryhodnosť. Vzájomným prepojením rozumieme skutočnosť.

14 Podrobnejšie v 5. Sieťou VS NET sme sa zaoberali v predchádzajúcom texte.183-185. a kol. č. ktoré sú postavené na rozličných technológiách a dodávateľoch12. 12 109 . M.  GOVNET (privátna sieť). Bratislava: EKONÓM.: Informačné systémy v štátnej správe. 13 Podrobnejšie Grell. Ďalej uvedieme niektoré charakteristiky a predpokladané vyuţitie vo verejnej správe sietí GOVNET a internet16. kedy vznikla potreba informačne zabezpečiť ÚŠO. MF SR udrţuje dve siete: daňový a colný informačný systém. sieť ŢSR a pod. Ďalším rozvojom siete GOVNET sa vláda SR reálne zaoberala na základe svojho uznesenia č. 2002. V marci 1993 sa na seminári v Podbanskom rozhodlo o riešení zaloţenom na internetovej technológii a v apríli 1993 vláda SR prijala uzn. V súčasnosti tento trend jednoznačne reprezentuje internet.V súčasnosti existuje vo verejnej (štátnej) správe niekoľko sietí. Napr. Ide vlastne o dve koncepcie vytvárania dátových sietí vo verejnej správe. Prvá preferuje budovanie sietí. pre potreby polície financuje sieť MV NET. ktoré sú prevádzkované externými komerčnými subjektami a druhá predpokladá vytvorenie jednotnej siete. kapitole učebného textu. 17 Projekt GOVNET bol schválený uzn.2000 keď schválila:  dobudovanie celoplošnej siete GOVNET v rámci projektu Komplexného automatizovaného systému Rady obrany štátu (integrácia existujúcich sietí a prepojenie IS do siete GOVNET). ako napr. Z hľadiska vlastníka (prevádzkovateľa) moţno vytváranie komunikačnej siete vo verejnej správe realizovať v týchto alternatívach13:  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s vlastnými komunikačnými prostriedkami. MV SR. V súvislosti s ďalším rozvojom komunikačnej infraštruktúry verejnej správy a jej postupným prepájaním do európskeho elektronického prostredia14 majú kľúčový význam vo verejnej (štátnej) správe SR tieto dátové siete15:  VS NET (virtuálna privátna sieť). 2002.11. Sieť SANET (podľa projektu TEN-34 sa má kapacita tejto siete rozšíriť) má MŠ SR. M. 950/2000 zo dňa 22. ktorá má prípojný bod aj do Eurostatu a pod. Bratislava: EKONÓM. na základe ktorého ÚV SR vypísal verejnú súťaţ v súlade so zadaním riešenia projektu. 16 Niektoré aspekty GOVNETu a internetu z hľadiska ďalšieho rozvoja ŠIS sú uvedené v skriptách Grell. a kol. okrem VS NET. ktorej vlastníkom aj prevádzkovateľom je verejná (štátna) správa. 310/1993.  splátkový kalendár financovania realizácie siete GOVNET (v rokoch 2002 aţ 2004). č. s. významnou je sieť ŠÚ SR STATNET.  zvýšenie prenosovej rýchlosti hlavných prenosových trás.  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s prenajatými komunikačnými prostriedkami. 719/1992 vlády SR.  virtuálna privátna sieť verejnej (štátnej) správy v prostredí uţ vybudovanej a fungujúcej verejnej alebo privátnej dátovej siete. Vládna sieť GOVNET17 Projekt GOVNET bol kľúčovým projektom v procese vytvárania ŠIS.: Informačné systémy v štátnej správe. 15 Aj keď v predchádzajúcom období sa uvaţovalo aj s moţnou vyuţiteľnosťou vo verejnej (štátnej) správe uţ vybudovaných dátových sietí.  Internet (verejná sieť). SANET.

pričom dátová sieť VSNET prestane existovať ako samostatná dátová sieť. Asi od roku 1990 sa internet otvoril aj na komerčné vyuţitie. 18 110 . V roku 1983 sa vojenský segment od siete oddelil a vytvoril vlastnú sieť MILNET. uvaţuje sa s rôznymi čiastkovými riešeniami ako napríklad zlúčením sietí MVNET a VSNET a pod.41 Vrstvy digitálneho sveta Internet je miesto kde sa ľudia stretávajú. V súčasnosti je projekt v útlme. Celosvetová verejná sieť internet Internet vznikol pôvodne ako vojenský experiment. V rámci toho sa napr. komunikujú. Postup realizácie projektu však z rôznych dôvodov nebol dodrţaný18. a preto je aktuálna aj otázka ovládania (riadenia) tohto pohybu. obchodujú. hľadajú rôzne veci. 19 V roku 1968 bola podľa týchto princípov postavená v Národnom fyzikálnom laboratóriu v Anglicku testovacia sieť ARPANET. reálneho sveta. 4. napr. ale aj organizujú stretnutia a pod. Internet umoţňuje pôsobenie ľudí v celosvetovom meradle. informácie sa pohybujú rýchlejšie. ktorý mal za úlohu podľa určitých princípov19 vyvinúť sieť fungujúcu aj v poškodenom stave. Má aj niektoré jedinečné výhody: odstraňuje logistické problémy priestoru a času. trhy sú účinnejšie a pod. čo si moţno prečítať kdekoľvek na svete [7]. ktokoľvek sa môţe pripojiť on-line a publikovať čokoľvek. ktoré navrhla americká vláda v roku 1997 ako súčasť tzv.Predpokladalo sa teda rozšírenie a transformácia dátovej siete GOVNET na Veľký GOVNET. situácia je neprehľadná. Niektoré moţnosti internetu sa líšia od tzv. Domény a komunity Agentúry Fyzický priestor Provideri Obr. Jeden z moţných prístupov je vyjadrený v dokumente Framework for Global Electronic Commerce (Rámcové pravidlá globálneho elektronického obchodovania. uvaţovalo aj so zlúčením dátovej siete VSNET do siete Veľký GOVNET.

intranetovský spôsob22 jeho realizácie. Zloţitý problém v tomto digitálnom svete predstavuje otázka právomocí.  poskytovateľov sluţieb (ISP – Internet Service Providers).j. Sú to organizácie. futbalového klubu.: Informačné systémy v štátnej správe. ktoré riadi vláda. Väčšina ľudí patrí do niekoľkých on-line komunít tak. Vydavateľom týchto dokumentov je IAB (Internet Architecture Board). ktoré vykonávajú rôzne správcovské a regulačné funkcie. sa rozumie určitý celok. Intranet nemusí mať charakter internetu. Fyzický priestor je reprezentovaný pozemským priestorom. ale pouţíva sa aj v opačnom zmysle ako intranet. ktorá je súčasťou Internet Society. ktorých primárnym účelom je sprístupňovanie informácií smerom navonok. všeobecne aj vo svete internetu. ktorá môţe mať mnoho prístupných bodov na celom svete. poštovej schránke. ktorá zdruţuje odborníkov z celého sveta a vypracúva vlastné technické riešenia neskôr publikované ako dokumenty RFC21. Ide v podstate o vnútroorganizačný internet. Z hľadiska moţného vyuţitia internetových a najmä WWW technológií na vytvorenie informačného systému organizácie verejnej správy sa vyuţíva tzv. Ich jednotlivé prvky sa prelínajú a navzájom do seba zasahujú. Najvyššou autoritou internetu je spoločnosť Internet Society. M. Domény sú základné prvky kybernetického priestoru a môţu sa vzťahovať k jedinému počítaču (alebo len k jednému webu. Agentúry leţia nad doménami a komunitami. prípadne aj účastnícke poplatky).41). t. Jednotlivé vrstvy predstavujú:  fyzický priestor. ktorý slúţi ako komunikačná infraštruktúra organizácie a znamená tieţ väčšiu integráciu a vyuţitie týchto technológií v činnosti tejto organizácie.  domény a komunity. kde ľudia ţijú. 4. časť siete alebo informačného systému.  agentúry. ktorých môţe byť na jednom počítači niekoľko) alebo napr. pracujú a hrajú sa. Na označenie konkrétneho počítača moţno tieţ pouţiť mnoho subdomén a pod. poskytujú účty elektronickej pošty a môţu na svojich servroch prevádzkovať web stránky. Bratislava: EKONÓM. Domény a komunity prechádzajú naprieč štátmi a poskytovateľmi sluţieb internetu. 2002. povinnosti. ktorá zastrešuje najmä štandardizačné aktivity20 v rámci internetu. 22 Intranet je označenie na pouţitie internetových technológií (najčastejšie WWW) v rámci firemných počítačových sietí a interných informačných systémov. vstupné poţiadavky. v podstate sa nimi prelínajú. Podrobnejšie Grell. 20 21 111 . je spojená s IETF (Internet Engineering Task Force). ale môţe byť jednoducho len sieťou. Prepojenie dvoch alebo viac sietí typu intranet označujeme extranet. ţe subjekty môţu mať viac vlastných názvov domén. na celú virtuálnu infraštruktúru podniku. Sú spojovacím článkom medzi fyzickým a virtuálnym svetom.Clintonovej doktríny). V tejto súvislosti je uţitočné chápať digitálny svet ako viacvrstvový systém (obr. Providri umoţňujú prístup k internetu. Komunita. ako sú vo fyzickom svete členmi určitej rodiny. iné menej formálne (aj ich členská základňa je premenlivejšia). resp. Niektoré komunity sú formálne (majú pravidlá. kde ľudia ţijú väčšinou v národných štátoch. Platí aj naopak. pracoviska a pod. cirkvi. a kol.

5. neštátnych verejných inštitúcií. riešiť poţiadavky a zjednodušiť procesy súvisiace so zákonnými povinnosťami občanov a firiem pomocou internetu a ďalších moderných komunikačných prostriedkov1.1 Predpokladané výsledky transformácie ŠIS Predpokladané výsledky transformácie ŠIS by mali byť v súlade s ideou egovernmentu. zdravotné poisťovne a podobne. sa stále viac dostáva do popredia poţiadavka verejnosti na lepší a ľahší prístup k informáciám verejného sektora.1). Trendy spojené s praktickou realizáciou tejto vízie sú v podstate zamerané na tri hlavné oblasti:  elektronizáciu vnútorných procesov a prepojenie medzi inštitúciami štátnej správy a samosprávy ako nevyhnutný predpoklad komunikácie s občanmi (firmami).5 Verejný informačný systém V súčasnosti. ktoré sa môţe javiť ako najjednoduchšia časť realizácie zámerov e-governmentu. Poskytovanie informácií (napr.1 Od teórie relativity k teórii elektronického sveta 5. ale aj samosprávy.  komunikáciu s občanmi a firmami. ktorá spočíva v komplexnej premene systému fungovania verejnej správy na virtuálne inštitúcie. Connectivity Prístup k PC a internetu Content Obsah. výsledky správnych konaní a pod. špecializovaných inštitúcií. ktorého súčasťou sa postupne stáva aj e-government – elektronická verejná správa. informácie. Táto poţiadavka zahŕňa najmä elektronickú komunikáciu medzi občanmi. kataster a pod.  poskytovanie informácií.c E-society Informačná spoločnosť 3 Computing power Počítačový potenciál Masses Pouţívatelia Poznámka: Ide o obrazné prirovnanie. 1 130 . ktoré budú schopné poskytovať sluţby. Obr. Vzorec je iba fiktívny. sluţby Es = m.). uznesenia. ale aj elektronizáciu informačných tokov a procesov v rámci verejnej správy. školy. aj v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. Uvedené tendencie sú súčasťou praktického vytvárania elektronického sveta (obr.) na internete musí byť však realizované formou priameho prepojenia Poznamenávame. ktorá je najviditeľnejšou časťou e-governmentu (obchodný register na internete. vyhlášky. 5. ţe tento koncept sa netýka len ÚŠO. podnikateľmi a verejnou správou. ako sú napr.

realizácia projektov Mesto. počítače. Brána (gateway) – prepája rôzne siete. obchodné tajomstvo firiem. 5. Napr. podnikateľských subjektoch (napr. tzv.sk) a moţnosti aplikácie umelej inteligencie2 v komunikácii občana a verejnej správy. ale niektoré brány súčasne zabezpečujú aj prevod do iného protokolu. e-government a e-justíciu. audítorskú činnosť a zabezpečujú napr. informácie o výsledkoch marketingového výskumu a pod. v období rokov 2020-2030 (priama komunikácia človeka s internetom prostredníctvom implementovaného čipu. e-business. Postupne sa tvoriacu pozíciu VIS moţno prehľadne znázorniť na obr.2. aplikačné brány.). čo môţe znamenať ich dobudovanie. duplicite a pod.s vnútornými IS (aby nedochádzalo k rastu nákladov. 2 131 . ovládanie inteligentných sietí a PC hlasom.sk. sa uvaţuje s moţnými scenármi vyuţitia výsledkov výskumu umelej inteligencie v prostredí verejnej správy v období rokov 2010-2020 (expertné systémy.) sú umiestnené v predmetoch nášho okolia). Obr. register ekonomických subjektov). Utvárajú sa tým podmienky na postupné budovanie elektronickej verejnej správy (v súčasnosti napr. splynutie biotechnológií a IT do jednej disciplíny. register obyvateľov). Informačná podpora modelu občianskej obsluhy v podstate zodpovedá vytváraniu IS na podporu občianskej komunikácie. majetku vrátane územnej identifikácie (napr. register katastrálnych území).2 Informačné prostredie VIS Globálna architektúra verejného informačného systému Verejný informačný systém by mal byť produktom procesného prístupu na báze modelu občianskej obsluhy (obr. Verejnosť a podniky Sprostredkovatelia Prístupové zariadenia Mobilné telefóny Digitálna televízia Telefonické centrá Osobné počítače Kiosky Verejné prístupové miesta Portál Brána GOVNET Informácie štátnej správy Informácie samosprávy Extranety Vysvetlivky GOVNET . ktoré pracujú s rozdielnymi protokolmi.vládna sieť Portál – obsahuje obyčajne tieto základné údaje: o obyvateľoch (napr. začiatok riadenia spoločnosti pomocou tzv. telekomunikačné systémy riadia svoj vlastný vývoj. VIS by mal byť potom prevádzkovaný v dátovej sieti Veľký GOVNET. 5. ktoré vykonávajú marketingovú komunikáciu. výskum a výrobu) a v období rokov 2030-2040 (všetky informácie (napr.3). 5. ale v mnohých prípadoch aj ich úplné prebudovanie. nezávislých regulátorov). Občan.

3 Globálna architektúra VIS Model občianskej obsluhy Verejná správa riadi verejný sektor s cieľom zabezpečiť sluţby verejnosti. ktorý zodpovedá štandardizácii výkonu orgánov verejnej správy na základe ich kompetencií). kde sa fyzicky realizuje obsluha verejnosti a dochádza k riadeniu vzťahov objektov reálneho sveta. a 90. V súčasnosti sa však pozícia verejnej správy v tomto procese rozvíja na základe jej moderného chápania ako služba občanom (verejnosti) v dôsledku dominujúcej individualizácie ich potrieb. Aplikovaním systémového prístupu v prostredí verejnej správy moţno tieto reakcie zachytiť pomocou modelu občianskej obsluhy v orgánoch verejnej správy. Etapy a oblasti životných udalostí v komunikácii občana a verejnej správy Uspokojovanie potrieb občanov sa nezaobíde bez zasahovania verejnej správy. Model občianskej obsluhy môţe byť východiskom efektívnejšej práce orgánov verejnej správy v procese postupnej aplikácie verejného informačného systému. Moţno potom definovať tieto atribúty modelu:  počet vstupných poţiadaviek (počet predmetných podaní občanov. rozdelenie pravdepodobnosti). V súlade s konštrukciou modelu občianskej obsluhy a jeho informačným zabezpečením klasifikujeme jednotlivé občianske potreby do niekoľkých tried.Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány MOO ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania MOO – model občianskej obsluhy Obr. Triedy potrieb sa odvodzujú podľa konkrétnych riešených prípadov občana. ktoré moţno kvantifikovať definovaním životných udalostí.  počet nevyhnutných úkonov (kompetentný úradný výkon. Konštrukcia modelu občianskej obsluhy vychádza [23]:  z poznania prostredia príslušného orgánu verejnej správy. a nie zo súkromných definícií 132 Vnútorná komunikácia ISPKR .  z teórie hromadnej obsluhy (početnosť poţiadaviek na obslúţenie. ale oprávneným potrebám občana. 5.  čas obsluhy (čas vybavenia predmetného prípadu). počet kanálov obsluhy. Vplyvom zmenených spoločenských podmienok na prelome 80.  počet organizačných jednotiek a pracovníkov (organizačná štruktúra orgánov verejnej správy). rokov minulého storočia sa verejná správa postupne prispôsobovala na adekvátne reakcie voči rôznorodým.

 produktívny vek (22.  doprava. ktoré moţno vyuţívať v rámci obsluhy verejnosti rôzneho veku.). na úrovni lokálnej a celoštátnej sú agregované (prípadne štruktúrované podľa lokalít). rok).  duchovné aktivity.-6.  náboţenské aktivity. Všeobecne sa prijíma zásada. – 70.  staroba (57. rok).  detstvo (1.  bývanie. ţe triedy potrieb by mali zodpovedať aj platným normám súčasnej legislatívy [23].-14.  ochrana majetku. rok.  smrť. Na tento princíp nadväzuje poţiadavka na informácie a prostriedky. 71. Komunikáciou občana a verejnej správy na báze modelu občianskej obsluhy sa rozumie významový kontakt verejnosti s orgánmi verejnej správy na jej rôznych úrovniach.  zdravie. Agregácia sa spravidla vykonáva podľa národohospodárskeho hľadiska alebo podľa špecifických potrieb príslušného orgánu verejnej správy.  zárobok. rok a viac).  majetok.  sociálne podpory.  vzdelanie.  organizácia spoločnosti/kompetencie verejnoprávnych inštitúcií.  vecného (podľa jednotlivých definovaných potrieb občanov). Informácie na úrovni jednotlivého obsluhovaného prípadu sú obvykle detailné. Vhodnou kombináciou časového a vecného hľadiska moţno získať celkový prehľad o triedach potrieb občanov. pričom 133 .  dorastenecký vek (tínedţeri. Ţivotný cyklus sa člení podľa dvoch hľadísk:  časového (ţivotné etapy vymedzené dovŕšením určitého veku). Požiadavky verejnoprávnych inštitúcií sú charakteru finančného (dane.  spotreba prostriedkov na udrţanie a rozvíjanie ţivota. Časové hľadisko životného cyklu občana:  prenatálne (do narodenia).. V takejto súvislosti potom chápeme ţivot jedinca ako životný cyklus a triedy potrieb reprezentujú opakujúce sa vzory tried.21. rok.týchto potrieb [23]. poplatky) a osobnej účasti (povinná školská dochádzka a pod.56. pričom kaţdej etape ţivotného cyklu zodpovedajú práve tie potreby. ktoré uplatňujú orgány verejnej správy. ktoré sú časovo konzistentné a môţe ich byť niekoľko.. 7. rok). 15. Vecné hľadisko životného cyklu občana:  rodina.  ochrana osobnej bezpečnosti.  ochrana ţivotného prostredia.

prenosu prostredníctvom satelitných alebo iných systémov a podobne. 5 Teória verejnej voľby. Bratislava: ALFA. čo súvisí s princípom prívetivej verejnej správy (front office) v informačnej spoločnosti smerujúcej k otvorenosti v súčasnosti najmä štátnej správy. ale ani jednu nemoţno mechanicky prevziať a pouţiť v transdisciplinárnom chápaní verejnej správy [23]. Termínom agenda označujeme skupiny procesov. Základným cieľom modelovania je reálna dokumentácia väzieb informačného manaţmentu na komunikačnom rozhraní občan. Východiskovým princípom modernizácie komunikačného rozhrania občan . regionálnej a medzinárodnej Podrobnejšie Lukáš.  verejná správa sa však realizuje pomocou procesov. Kačír. vrátane moderných objektovo orientovaných. Chandor. Graham. v ktorom sa informačná spoločnosť vyvíja. aj keď formulácia konkrétnych cieľov týchto procesov sa vecne odlišuje od tejto ekonomickej sféry5. na báze širokopásmovej siete.verejná správa najmä s cieľom racionalizácie a reinţinieringu. 3 4 134 . M. 2000. čím sa podstatne odlišuje od súkromnoprávnych objektov. Modelovanie agend verejnej správy je teda primárne zamerané na pochopenie a dokumentáciu procesov verejnej správy vo vzťahu k občanom s cieľom ich racionálneho pretvorenia (reinţinieringu). podrobnejšie v [24]. Modelovanie agend verejnej správy utvára rozhodujúce predpoklady na modernizáciu komunikačného rozhrania.. Modelovanie by malo zohľadňovať predovšetkým tieto špecifiká verejnej správy [23]:  verejná správa poskytuje sluţby občanom.: Praktická systémová analýza.  vo verejnej správe nemoţno preto rovnako pouţívať pravidlá pre súkromnoprávne objekty. ktoré sú špecifické tým. Bratislava: ALFA. R. V takejto súvislosti potom infraštruktúra7 umoţňuje univerzálny prístup k IKT na národnej. ţe občania si ich nemôţu zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami. 7 Napr. ktoré moţno sledovať a modelovať rovnakými metódami a prostriedkami ako v súkromnoprávnych objektoch.transparentnosť triedy potrieb je uplatňovaná na princípoch subsidiarity.. ktoré sú charakterizované dekoncentráciou a decentralizáciou kompetencií ústredných štátnych orgánov medzi novú architektúru orgánov verejnej správy6 vrátane profesionalizácie. napr. Williamson.  účelom verejnej správy nie je zisk. Praha: Grada Publishing. Existujú rôzne metodiky systémovej analýzy. J. proporcionality a kontinuity3. ale si ich zabezpečujú prostredníctvom volených zástupcov a platením daní.verejná správa je postupná transformácia tradičnej administratívy na elektronickú administratívu (e – public administration). 1979. A. ktoré môţeme zaradiť podľa prevaţujúceho charakteru do kategórií základných. v ekonomickej oblasti (návratnosť investícií a pod. Napr. Podporuje základné ciele reformy verejnej správy. V praxi sa tento kontakt najčastejšie prejavuje potrebou modelovania agend verejnej správy.: Informačný systém priemyselného podniku. Komunikačná infraštruktúra verejného informačného systému Informačná spoločnosť v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) odráţa rôzne stupne rozvoja. K.). 6 V podstate globálne chápanie inštitucionalizácie. ktoré moţno efektívne realizovať metódami systémovej analýzy4.: Městský informační management. ktoré potom modelujeme ako celok bez ohľadu na organizačné útvary príslušnej verejnoprávnej inštitúcie. Počas analytických prác sa agendy rozkladajú na modely vlastných výkonných procesov. 1977. riadiacich a podporných procesov. Vplyvom rozvoja informačných a komunikačných technológií (IKT) sa rýchle mení prostredie. ale sluţba verejnosti.

2003. Obr. Základnou podmienkou fungovania elektronickej verejnej správy je prístup na internet.4 Elektronická komunikácia na báze technológií elektronického obchodu obchodu) sú charakterizované v tab.  elektronická vedecká činnosť (e-science). 9 Integráciou IKT do študijných programov v podmienkach EU Bratislava sa zaoberá Chudá. 2003 Accenture. D. G2C C2C Metatrhovisko G2B Verejnosť B2B Ziskový súkromný a verejný sektor B2C Informačná podpora komunikácie medzi občanmi na báze internetu. 10 eGovernment Leadership: Engaging the Costumer.1. 5. 5.  elektronická ochrana ţivotného prostredia (e-environment).  elektronické obchodovanie (e-business). Ţeneva.4) s prioritným zameraním na rozvoj elektronickej štátnej správy10.12.  elektronické vzdelávanie (e-learning)9. 10. Jej zlepšenie je podmienené Akčný plán Svetového summitu o informačnej spoločnosti (World Summit on the Information Society). V rámci národných e-stratégií by sa mal podporovať rozvoj aplikácií IKT najmä v týchto oblastiach8:  elektronická štátna správa (e-government). 8 135 .: Využitie elearningových šablón. v rámci projektu E-learning a vzdelávanie študentov ekonómie. Z hľadiska informatizácie verejnej správy je pretrvávajúcim problémom komunikácia medzi IS jednotlivých orgánov verejnej správy.  elektronická zamestnanosť (e-employment). DIVAI 2004.  elektronická zdravotná starostlivosť (e-health).  elektronické poľnohospodárstvo (e-agriculture).úrovni. April 2003. The Government Executive Series. Jednotlivé formy elektronickej komunikácie (elektronického G2G Neziskový štátny a samosprávny sektor Informačná podpora občianskej komunikácie na báze modelu občianskej obsluhy v rámci verejného informačného systému. V súčasnosti národné e-stratégie akcentujú elektronickú komunikáciu s vyuţitím technológií elektronického obchodovania (obr.-12. 5.

ţivotnom prostredí. Ministerstvo informatiky ČR vypracovalo zadanie na realizáciu projektu Portál verejnej správy (nazývaný tieţ Government Gateway). portály fyzických osôb a pod. zamestnanosti a pod. komunikáciu s daňovou alebo colnou správou a pod. zásobovacie a fakturačné systémy a pod. 5. Vyuţívanie dát a informácií vo verejnej správe pomocou elektronických prostriedkov má uľahčiť aj program EÚ IDA (Interchange of Data between Administrations). Napr. Produkty a sluţby sú ponúkané priamo konečnému pouţívateľovi. a to bez ohľadu na pouţité technológie a architektúru. komoditné burzy. Obsahuje dve hlavné skupiny projektov:  projekty spoločného záujmu (PCI – Projects of Common Interest). Proces elektronického predaja je prepojený s elektronickou platbou. 11 136 . v zdravotníctve. ktoré sú zamerané na vznik a rozvoj komunikačných sietí a informačných systémov v čiastkových sektoroch politiky EÚ. ktorý sa opiera o britský štandard e-GIF (e-Government Interoperability Framework).1 Formy elektronickej komunikácie (elektronického obchodu) Rozvoj e-governmentu všeobecne určujú koncepčné poţiadavky EÚ. Vykonávanie transakcií medzi občanmi pomocou internetu (elektronická pošta. Bude vytvárať komunikačnú platformu.rozšírením kapacity a zdokonalením spoľahlivosti komunikačnej infraštruktúry. v rámci ktorej boli vytvorené. získavanie úradných rozhodnutí a pod.  projekty horizontálnych akcií a opatrení (HAM – Horizontal Actions and Measures) prispievajú k riešeniu spoločných potrieb jednotlivých sektorov v oblasti IT.). ale aj vytváraním základných registrov a pravidiel na výmenu dát11. Vykonávanie obchodných procesov medzi komerčnými subjektmi (napr. Elektronická výmena informácií medzi komerčnými subjektmi a štátnou správou (štátna správa utvára podmienky na efektívnu integráciu do obchodných procesov: dovoz a vývoz tovaru. G2G G2C Government To Citizen Government To Business G2B B2B Business To Business Business To Consumer Citizen To Citizen B2C C2C Tab. Druh komunikácie Government To Government Stručná charakteristika Elektronická výmena informácií v rámci interných procesov štátnej správy (občan alebo komerčný subjekt nemusí slúţiť ako sprostredkovateľ výmeny informácií medzi jednotlivými inštitúciami)..). ako napr. Elektronická komunikácia občanov s verejnou správou (podávanie ţiadostí. ktorá prepojí bezpečným a kontrolovateľným spôsobom heterogénne IS pripojených úradov.).).

Na základe súčasného a predpokladaného budúceho rozvoja by mala sieť TESTA vyhovovať aj nárokom takých projektov a aktivít EÚ ako napr. Extranet Rady EÚ a pod. 5.eu-admin. ale v súčasnosti aj ako elektronická komunikácia. čo zaisťuje komunikáciu organizácií verejného sektora navzájom. český prieskum prostredníctvom elektronického dotazníka na adrese www. 12 13 137 . 15 Napr. EU Agencies EuroGate EuroGate EU Institutions EuroGate PKI DNS Mail relay EuroGate National Network EuroDomain DIR Portal Circa EuroGate External Dial-up services Direct connected sectors Obr. Napr. Schengenský informačný systém (DGJAI). ale aj ich prístup do EuroDomain.V rámci horizontálnych akcií a opatrení projektu IDA bola vybudovaná sieť TESTA (Trans-European Services for Telematics between Administrations – Transeurópske sluţby pre telematiku12 medzi verejnými správami).CentrumEO. Národný prepojovací bod do siete TESTA zriaďuje Európska komisia v rámci programu IDA13. prípadne na internet.cz/Pruzkum. ktorá vytvára komunikačnú infraštruktúru na aplikácie sektorových sietí (projektov) a umoţňuje prepojiť zodpovedné inštitúcie EÚ a členských štátov (koncových pouţívateľov aplikácií) (obr. 5. E-government predpokladá pripojenie kaţdej organizácie verejného sektora v jedinom zabezpečenom bode k pripojovacej sieti.5).5 Všeobecné sluţby TESTA Pojem telematika moţno chápať ako telekomunikácia. v ČR je zriadenie pripojovacieho bodu súčasťou programu Intranet verejnej správy – komunikačná infraštruktúra informačných systémov verejnej správy (KI ISVS) – ktorý koordinuje Ministerstvo informatiky ČR. 14 Zdroj: TESTA Portal (portal. Sieť TESTA vyuţíva i niekoľko ďalších projektov v rámci EÚ14 Podľa aktuálnych prieskumov15 najčastejšími pouţívateľmi e-governmentu budú podnikatelia a firmy.net).

č.2004). Vo vyhradenej komunikácii by sa mali prevádzkovať aplikácie určené pre verejnú správu. 16 138 .  medzinárodná integrácia. 43/2004 vlády SR zo dňa 21. 5.Vzhľadom na uvedené skutočnosti by malo byť prioritou komunikačnej infraštruktúry e-governmentu na Slovensku riešenie pripojovacej siete16 tak vo vyhradenej.6 Komunikačné a bezpečnostné rozhranie verejného informačného systému 5.1. 5.2 Niektoré aspekty vytvárania elektronickej verejnej správy Predpoklady modernizácie verejnej správy Elektronická verejná správa je základným predpokladom modernizácie verejnej správy. ako aj verejnej komunikácii (obr. Základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR (uzn. Vyhradená komunikácia Referenčné a bezpečnostné Kontaktné miesta verejnej správy Hlavné registre ŠIS rozhranie Verejná komunikácia Vyhradená komunikácia: IS ústrednej a miestnej štátnej správy IS mestskej. Verejná komunikácia by mala byť podporovaná aplikáciami pre verejnosť. ktorá je zaloţená na týchto princípoch:  sluţba verejnosti.6).  zlepšovanie procesov. miestnej a regionálnej samosprávy Verejná komunikácia: Informačné kiosky Podnikateľská sféra Občania Neziskový vládny sektor Obr.

ktoré musí občan vyplniť alebo naštudovať na zvládnutie efektívnej komunikácie s verejnou správou.  pripraviť návrh na efektívnu prácu s ľudskými zdrojmi. Splnenie tohto cieľa úzko súvisí so zlepšovaním procesov.7.  umiestnením na internete praktického návodu na vybavovanie kaţdej agendy. a to najmä:  vytváraním centrálneho prístupového miesta (portálu) k sluţbám verejnej správy. Východiskom e-governmentu je predovšetkým integrované prostredie na realizáciu interných správnych procesov a sekundárne na realizáciu externých správnych procesov.  vytváraním siete verejných prístupových miest (Public Information Access Points) k internetu a elektronickým sluţbám. Tieto procesy závisia aj od implementácie direktív EÚ do právnych úprav na Slovensku [25]. Obidve prostredia majú spoločné prvky s vytváraním integračného prostredia e-businessu vecne zaloţeného na zdrojoch pravdivých údajov. Integrované prostredie by malo poskytovať tieto záruky:  bezpečnosť a ochranu dát. Pôjde najmä o riešenie týchto úloh:  analyzovať súčasný stav databáz a registrov. Cieľom je úplný elektronický styk občana s verejnou správou. Potom transformáciu na e-government moţno charakterizovať podľa obr.  jednotný komunikačný kanál. Zlepšovanie procesov Zahŕňa úlohy spojené so zlepšovaním rozhodovacích mechanizmov a vnútorných postupov vo verejnej správe. 5. ktoré musí poskytnúť. ale aj s rozsiahlymi reformami fungovania orgánov verejnej správy. 17 Spracované na základe východiskových zámerov v projekte firmy Oracle. 139 .Služba verejnosti Cieľom je zníţiť počet miest.  zaviesť metodiku projektového riadenia pri príprave. Medzinárodná integrácia Vstup SR do Európskej únie bude znamenať podstatný impulz pre štátnu informačnú politiku predovšetkým v dvoch oblastiach17:  integrácie informačných systémov vnútri verejnej správy (G2G) a smerom k podnikateľskej sfére (G2B).  uskutočniť audit procesov v rámci reformy verejnej správy.  komunikácie verejnej správy s ekonomickou sférou (G2B) a občanmi (G2C).  poskytnutím na internete formulárov a rôznych dokumentov.  prevýšenie prínosov v porovnaní s nákladmi.  prijať zákon o informačných systémoch verejnej správy. obstarávaní a realizácii IS vo verejnej správe. ktoré musí občan navštíviť pri vybavovaní jednej záleţitosti ako aj zníţiť mnoţstvo údajov.

dodávateľské reťazce) Integrovaná informačná infraštruktúra Obr. MO Maďarskej republiky (medzinárodné účtovné štandardy v rámci NATO). … ) Externé procesy (sluţby občanom. nákupný portál pre štátnu správu v Dánsku. a to:  generujúcich príjem (daň z príjmu. DPH a pod. Príkladom môţu byť aplikácie na MPSVR SR (evidencia poberateľov štátnej podpory.).).2007 bude potrebné zabezpečiť poţiadavku EÚ na integráciu dát [25].1. New York City Case Study (najväčší dátový sklad na svete). K 1.  sluţby občanom a organizáciám. pričom sa utvárajú predpoklady na vyuţitie elektronického podpisu a jednotného prístupového interface – portálu). Rozpočet a efektivita predpokladajú optimalizáciu systémových riešení. Prepojenie systémov predstavuje rozšírenie komunikácie pomocou rôznych kanálov v dôsledku partnerstva verejného a súkromného sektora21. E-government teda predstavuje komplexné riešenie v rámci predchádzajúcich štyroch krokov. Súčasná situácia na Slovensku si vyţaduje vytvorenie jednotného prostredia pre interný a externý portál.  e-government.Zameranie na administratívu Business Inteligence & Strategický manažment Interné procesy (rozpočet. Zodpovednosť a transparentnosť charakterizujeme prehľadnosťou procesov vo verejnej správe18. katastrov20 a pod. informácie z registrov. integráciu ERP systémov s dodávateľsko-odberateľskými reťazcami a digitalizáciou procesov na regionálnej úrovni19.  rozpočet a efektivita. internetové trhoviská. 18 140 Zameranie na občana . 21 Bezdrôtové mesto Glasgow (mobilní pouţívatelia). 20 Danish Cadaster. ktorý prezentuje partnerstvo verejného a súkromného sektora formou ponúkaných komodít na elektronickom trhovisku. 5. 19 Napr.  prepojenie systémov. registre ekonomických subjektov v Dubline (registrácia prostredníctvom internetu). Italian Cadaster (SOGEI).  zameraných na opakujúce sa procesy (interakčné centrá pre občanov. Služby občanom a organizáciám sú reprezentované v podstate dvomi druhmi transakcií.7 Integrované prostredie e-governmentu Spôsob vytvárania e-governmentu moţno charakterizovať realizáciou postupnosti jednotlivých krokov takto:  zodpovednosť a transparentnosť.

osvedčenia (o narodení. 43/2004 vlády SR zo dňa 21. Ďalší 22 23 141 . na niţšej úrovni.1. o štátnom informačnom systéme v §8 zahrnuje aj informačné zabezpečenie miestnej štátnej správy a samosprávy. V praxi sa však realizoval ako informačná podpora v ústrednej štátnej správe. ţe úroveň elektronizácie sluţieb verejnej správy na Slovensku zaostáva za úrovňou týchto krajín24. v ktorých s podporou informačných a komunikačných technológií sú pre verejnosť umoţnené sprístupnenie informácií a poskytovanie on-line služieb. ale aj dostatočné technologické podmienky. osobné dokumenty (občianske preukazy. Kaţdý ústredný štátny orgán má vlastnú stránku s informáciami. ktoré by umoţňovali integrované vybavenie ţiadosti občanov z jedného kontaktného miesta bez ohľadu na kompetencie orgánov verejnej správy a časového obmedzenia úradnými hodinami. ČR. ktoré dosiahli výraznejší pokrok v oblasti poskytovania sluţieb verejnosti s podporou informačných technológií. objednávanie sa do nemocníc). príspevky sociálneho zabezpečenia (príspevky pre nezamestnaných. On-line verejné sluţby pre fyzické osoby zahrnujú dane z príjmu (daňové priznanie. pasy. prídavky na deti. 25 Zákon č. Orgány územnej samosprávy na úrovni miest a obcí majú vlastné www stránky. Slovinska. Porovnania s vyspelými krajinami EÚ ukazujú. Hlavné príčiny zaostávania sú najmä v absencii koncepcie rozvoja sluţieb verejnej správy.sk. registrácia motorových vozidiel. v porovnaní so štátnymi orgánmi. verejné obstarávanie. On-line verejné sluţby pre právnické osoby zahrnujú sociálne dávky pre zamestnancov. Sprístupnenie informácií pre verejnosť(najmä prostredníctvom www stránok22) je na relatívne dobrej úrovni. 261/1995 Z. ktoré sú prístupné verejnosti v prostredí internetu. verejné knižnice (katalógy s rôznymi možnosťami vyhľadávania). Zameriame sa na dve oblasti. Uznesením č. systematicky budovaná sieť kontaktných miest verejnej správy a aplikácia technologických. tlačivách a pod. oznámenia o presťahovaní. služby na vyhľadávanie pracovného miesta. oznámenia polícii (napr. vykazovanie údajov pre štatistický úrad. nízkej úrovni vybavenosti orgánov verejnej správy modernými informačnými a komunikačnými technológiami. 24 Ale aj za úrovňou napr. krádež). pretrvávajúcom rezortizme v tvorbe a vyuţívaní informačných zdrojov. Estónska. na ktorej sprístupňuje občanom základné informácie o poskytovaných sluţbách. Nízka je úroveň integrovaného vyuţitia informačných technológií pri realizácii administratívnych úkonov verejnej správy pre verejnosť. potvrdenie o prijatí priznania). daň z pridanej hodnoty (priznanie. zdravotnícke služby (interaktívne poradenstvo o dostupnosti služieb v rôznych nemocniciach.2004 boli prijaté základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR. colné vyhlásenia.Súčasný stav na Slovensku Súčasný stav elektronickej verejnej správy na Slovensku moţno hodnotiť z rozličných hľadísk. majetkové priznanie). daň z príjmu právnických osôb (priznanie. Najznámejšie internetové stránky verejnej správy sú Mesto. zápisy na stredné školy/univerzity. Nie sú na to vytvorené legislatívne. potvrdenie o prijatí priznania). Mnohé z nich sa vyuţívajú aj na propagáciu regiónu pre potenciálnych návštevníkov.sk a Občan. vodičské preukazy). sobáši). úradných hodinách. granty pre študentov). registrácia novej právnickej osoby. Rovnako na úrovni miestnej štátnej správy má kaţdý krajský a obvodný úrad vytvorenú vlastnú www stránku. náklady na zdravotnú starostlivosť.z. organizačných a metodických štandardov v rámci doteraz vytváraného štátneho informačného systému25. Poskytovanie on-line služieb je v programe eEurope+23 definované ako základné online služby pre fyzické a právnické osoby. Chýba najmä prepojenie informačných zdrojov rezortov. ale aj v nesystematickom prístupe kompetentných inštitúcií. žiadosť o stavebné povolenie. nedostatočnej finančnej podpore nových projektov informačných sluţieb pre verejnosť. organizačné. povolenia týkajúce sa životného prostredia.

Z on-line sluţieb existuje na Slovensku moţnosť podávať daňové priznanie cez internet. Spolu 50% verejných sluţieb pre občanov je k dispozícii na základnej úrovni (informácia je uvádzaná on-line. keď konečné prevzatie týchto dokumentov vyţaduje ţiadateľov podpis. Úplne nedostupných je 32 % vládnych sluţieb. rodné listy a podobne podľa výsledkov štúdie aţ 69 % občanov nemá záujem o vyuţívanie týchto sluţieb na internete. 26 V roku 2001 začala Európska komisia v rámci 5. Relatívne vysoký podiel pouţívateľov týchto sluţieb môţe prameniť aj vo vysokej nezamestnanosti. vývoj informatizácie verejnej správy predpokladá dve úrovne riadenia. mestský úrad. 49 % súčasných sluţieb je poskytovaných on-line alebo v jednoduchej jednosmernej interakcii. Ďalšou sluţbou. ţe všetky on-line sluţby e-governmentu v SR napriek prijatiu programu eEurope+ ešte nie sú prakticky realizované. Na druhej strane väčšina občanov by privítala dostupnosť formulárov na vybavenie týchto dokladov na internete. Rovnaká situácia je aj v oblasti poskytovania vládnych sluţieb podnikom v kandidátskych krajinách. ţe v priemere len 30 % vládnych www stránok zodpovedá smerniciam EÚ.j. Nevýhodou však je. Táto duplicita pri podávaní je dôvodom prečo ho v SR obyvatelia a firmy nevyuţívajú vo väčšej miere. 5. ţe sa vyţaduje dodatočné zaslanie vyplneného daňového priznania poštou.8). V oblasti vybavovania ţiadostí na vybavenie rôznych dokumentov ako sú pasy. t. čo zodpovedá procesnému modelu riadenia vo verejnej správe. prípadne ide o jednosmernú interakciu). Moţno konštatovať. je on-line registrácia firiem do Obchodného registra. Dvojsmerná interakcia a úplné on-line transakcie sú moţné v prípade ďalších 15 % sluţieb. v rámci celej sústavy verejnoprávnych inštitúcií a občianskej verejnosti na princípe modelu občianskej obsluhy.Na základe správy o pokroku kandidátskych krajín EÚ v programe eEurope+ moţno konštatovať. vodičské preukazy. Skúsenosti s vyhľadávaním zamestnania cez internet má pribliţne 10 % občanov. katastrálny úrad a pod. Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy je zaloţený na systémovom prístupe k verejnej správe ako celku (obr. 142 . Posúva jej chápanie od jednotlivej verejnoprávnej inštitúcie (napr. Jedenásť percent sluţieb sa plánuje a 25 % sluţieb nie je v súčasnosti k dispozícii. 1 % sluţieb je súčasťou pilotných projektov a plánuje sa rozšírenie na 9 %. ktoré zohľadnia meniaci sa charakter spoločnosti a umoţnia porovnávať vývoj v jednotlivých európskych krajinách. Medzi veľmi vyuţívané sluţby v SR patrí vyhľadávanie zamestnania prostredníctvom internetu najmä mladou generáciou. Tento výsledok môţe byť dôsledkom stavu. konštitucionálnu a operačnú. Osem percent sluţieb umoţňuje obojsmernú komunikáciu alebo úplné transakcie on-line. ktorú moţno vykonávať prostredníctvom internetu. Cieľom projektu je vytvorenie indikátorov. pretoţe ľudia skúšajú akúkoľvek dostupnú metódu na nájdenie si zodpovedajúceho zamestnania a internet okrem toho umoţňuje nájsť si prácu aj ľuďom zo zaostalejších regiónov v bohatších častiach SR. rámcového programu pre vedu a technologický vývoj projekt SIBIS (Statistical Indicators Benchmarking the Information Society). obvodný úrad. skutočné vyuţitie tejto sluţby však dosahuje necelé 1 %. Podľa štúdie26 moţnosť podávať daňové priznanie by na Slovensku privítalo 22 % pouţívateľov internetu.) ku globálnemu pohľadu v rámci celého štátu. Tento nedostatok by sa mohol odstrániť praktickým zavádzaním elektronického podpisu v štátnej správe. ministerstvo.

ktorá aplikáciou elektronického podpisu umoţňuje podávanie informácií v rámci úradných procesov). ObÚ) Občania Podnikateľská sféra Neziskový vládny a mimovládny sektor Regionálna Mestská/Miestna Zákonodarná (VÚC) Zákonodarná (MsZ. súdnu a výkonnú moc.  publikačné systémy (interné a externé publikačné systémy. 5. ObÚ) Obr. Verejná moc v štáte sa vo všeobecnosti člení na zákonodarnú. Konštitucionálna úroveň Inštitucionálna úroveň Operačná úroveň Vrcholová Komunikačné rozhranie Komunikačné rozhranie Zákonodarná (NR SR) Výkonná (vláda. Metodicky moţno rozlíšiť najmä tieto aplikácie:  e-komunikáciu (elektronická výmena informácií medzi úradom a občanom. Osobitné postavenie má Ústavný súd SR ako ochranca ústavnosti. Orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR a predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov. v budúcom období aj ako výkon samosprávy. ministerstvá) Výkonná (KÚ. resp. Vzťah správy súdov a výkonu súdnictva sa riadi zásadou oddelenia správy súdov od výkonu súdnictva [27].  prepojenie IS viacerých organizácií (výmena informácií v organizácii a medzi organizáciami ako súčasť procesov verejnej správy alebo informačná podpora daného procesu). ktoré umoţňujú riadený prístup k informáciám v iných IS). ktorá vyjadruje činnosť orgánov správy súdov (vykonávanú prevaţne ako výkon štátnej správy) a činnosť výkonu súdnictva.Špecifické postavenie pri globálnom pohľade na inštitucionalizáciu má súdna moc27 reprezentovaná v štáte činnosťou súdov.8 je súdnictvo implicitne inštitucionálne chápané ako výkon štátnej správy. MÚ. MZ) Výkonná (MsÚ.  spisovú službu (riadenie a správa spracovania a obehu písomností a ich napojenie na systémy priameho spracovania a správu elektronických dokumentov). 27 143 . Verejná správa je jadrom výkonnej moci.8 Inštitucionalizácia verejnej správy v globálnom chápaní Projekty elektronickej verejnej správy Praktická realizácia e-governmentu predstavuje vytváranie konkrétnych aplikácií na riešenie elektronizácie procesov vo verejnej správe. Ústredným štátnym orgánom správy súdov je MS SR. V takejto súvislosti potom aj podľa obr. 5.

 Portál verejnej správy ČR (www. o inštitúciách v SR.sk je verejný informačný portál. organizačných.  ePUSA je elektronický portál územných samospráv v ČR (www. uloženie a správu dokumentov (správa a riadenie prístupu (uloţenia) k elektronickým dokumentom ako integrovanie činností s elektronickými dokumentmi). Denník verejnej správy (www.obce.cz) ponúka aktuálny spravodajský servis z oblasti štátnej správy.  Obce.portal.cz). Obsahuje niekoľko častí. Najznámejšou je portál územnej samosprávy Mestá a obce online (www. 144 .cz) tvoria samostatné moduly. miest. ale podstatná je dostupnosť cez internet. bývanie a pod. napr.  KEVIS je krajský evidenčný informačný systém.katalog. ktoré majú webovú prezentáciu.obce.obce.cz.gov.obcan. ktorý poskytuje prístup do všetkých miest a obcí. v súčasnosti je súčasťou projektu eSlovakia (www. tlačivách.kevis.cz). Je k dispozícii aj diskusný panel pre štátnych zamestnancov a verejnosť na stránke www. V praxi realizované projekty elektronickej verejnej správy však obyčajne zahrnujú niekoľko atribútov uvádzaných aplikácií. 5. ktoré z rôznych pohľadov ukazujú verejnú správu a jej fungovanie. dospievanie.9. úmrtie.denik. ktorý obsahuje najmä informácie o ţivotných situáciách (narodenie. projekty (v zátvorke je uvedený názov stránky):  Mesto.sk obsahuje informácie o 138 mestách SR. formulároch a pod. ktorého základným cieľom je vytvorenie databázovej aplikačnej platformy na riešenie úloh evidenčných agend (www.cz) obsahujúci zoznam firiem z rôznych odborov. cestovanie a doprava.). VEPO je IS s komplexom bezpečnostných. vznikol v roku 2000 a jeho prevádzkovateľom bol portál SuperZoznam.cz je portál realizovaný ešte v roku 1996 ako súkromný podnikateľský zámer.mesta. prípadne iné komunikačné médium. V prípade VEPO nie je dôleţitá ich fyzická dostupnosť. Sústavu hlavných portálov dopĺňa Katalóg dodávateľov (www.obce. ktoré spolupracujú s mestami a obcami. obchodných a právnych opatrení.obce.diskuze.  Občan.cz).sk). ktoré umoţňujú prezentovať vybraté informácie on-line aj off-line v rámci intranetu. obcí a regiónov. samosprávy.sk). Celý projekt (www. Obeh dokumentov v e-podateľni znázorňuje obr. produktívny vek. Ďalej sa podrobnejšie zaoberáme podávaním a preberaním elektronických dokumentov prostredníctvom verejnej elektronickej podateľne (VEPO).mesto.cz). (www.epusa.

ktorý sa bude podávať. informácia pre podávateľa o úspešnosti/neúspešnosti podania. 5. vytvoreného pomocou podpisovacieho súkromného kľúča a lokálnej aplikácie aj s časovou pečiatkou.1a 1b VEPO OPERÁTORI Firewall OBČAN 1c 2b Úradníci vecne príslušného odboru 2 SERVER 2a 3 1a – podanie e-mailom ( automatické oznámenie o prijatí/neprijatí podania) 1b – podanie na dátovom nosiči 1c – podanie listom 2 – rozhodnutie o príjemcovi podania 2a – podateľňa odpovedá priamo občanovi 2b – odovzdanie podania 3 – úradník odpovedá občanovi Obr.9 Obeh dokumentov vo VEPO     Jednotlivé kroky pri podávaní dokumentov stručne opíšeme takto: podávateľ vyberá adresáta (určuje jeho certifikát) zo svojho súkromného zoznamu alebo vyberá tzv. verejného adresáta. 145 . výber súboru s elektronickým dokumentom. moţnosť pridania súboru s elektronickým podpisom.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful