1 Verejná správa

Vymedzenie základných pojmov Verejná správa je pojem správneho práva, ktoré má základy v rímskom práve (administratio rei publicae) a postupne sa udomácnil aj v iných jazykoch (napr. public administration). Predstavuje súhrn činností (proces), ktoré produkujú orgány štátnej správy, územnej samosprávy a verejnoprávne korporácie. Tieto subjekty vykonávajú verejnú správu ako zákonom uloženú povinnosť, ktorá je daná ich postavením verejnoprávnych subjektov (obr.1.1).
0 Verejná správa
2 Štátna správa Samospráva*)

1

3 Verejné korporácie

1.1 Ústredná

2.1 Regionálna

3.1 Rozpočtové 3.2 Príspevkové

1.2 Miestna

2.2 Mestská 2.3 Miestna

3.3 Verejnoprávne

*)

Záujmovou samosprávou sa podrobnejšie zaoberá Grell, M. a kol.: Informačné systémy v ekonomike. Bratislava: EKONÓM, 2003,s.101.

Obr. 1.1 Organizačný diagram verejnej správy Verejná správa riadi a spravuje verejný sektor, ktorý charakterizuje verejné vlastníctvo, rozhodovanie verejnou voľbou a uplatňovanie verejnej kontroly. Verejný sektor zahrnuje rozpočtové a príspevkové organizácie (2. sektor) a nadácie, občianske združenia, rôzne neziskové (mimovládne) organizácie (3. sektor). Všeobecne prevažuje názor, že verejný sektor je ekonomický pojem (obyčajne sa skúma v rámci zmiešanej ekonomiky), pričom funguje s cieľom napĺňať verejný záujem a spravovanie verejných vecí. Zmiešaná ekonomika je charakteristická koexistenciou súkromného a verejného sektora, súkromného a verejného vlastníctva a koordináciou ekonomických aktivít súkromnými iniciatívami (trhovým mechanizmom) a verejnými inštitúciami (verejnými alebo vládnymi inštitúciami) pomocou regulačných nástrojov a právnych prostriedkov. Predstavuje objektívny spoločenský jav, ktorého existencia vyplýva z historického vývoja deľby regulačných spoločenských činností medzi objektmi trhu a vládnymi aktivitami, pričom trh aj vláda sú nevyhnutné na fungovanie ekonomiky. Verejná správa zabezpečuje činnosti podľa obr. 1.2. Súkromná správa je správa súkromných vecí a jej vykonávanie je v súkromnom záujme, na uspokojenie vlastných záujmov a potrieb.

7

0 Riadenie verejného sektora

1 Tvorba štátnej politiky

2 Tvorba samosprávnej politiky

3 Podpora výkonu štátnej a samosprávnej politiky

1.1 Hospodárska politika (hospodárske opatrenia štátu) 2.1 Regionálna politika

1.2 Štátna administratíva (spravovanie štátu)

2.2 Rozvoj miest a obcí

Obr. 1.2 Hierarchický diagram funkcií verejnej správy V tab. 1.1 sú uvedené základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy. Určujúcim rozlišovacím znakom je verejný záujem, ktorý je protikladom súkromného záujmu1).
Typ správy Rozlišovací znak

Verejná

Súkromná

Účel Organizačný princíp Funkcia

Verejný záujem Orgány verejnej správy Výkon verejnej správy Verejná moc (verejné právo)

Súkromný záujem Súkromná aktivita Súkromné ciele Individuálne rozhodovanie (súkromné právo)

Charakter moci

Tab.1.1 Základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy    Verejný záujem je charakterizovaný tým, že: obsahuje hodnoty všeľudského charakteru, má normatívny charakter v ekonomickej rovine (v závislosti od danej ekonomickej teórie), jeho chápanie súvisí s konsenzom politických strán.

Súkromný a verejný záujem patria do spoločnej kategórie záujem, ktorý sa používa v troch základných významoch: individuálny záujem, záujem spoločenských skupín (skupinový záujem), celospoločenský záujem.
1 )

8

   

Politický konsenzus možno v podstate dosahovať na základe: rovnosti (verejný, spoločenský a celospoločenský záujem sú totožné, chápané ako synonymá), nadradenosti a podradenosti (vo vzťahu k daným podsystémom spoločnosti, t.j. verejný záujem v ekonomike, politike a pod.), prieniku jednotlivých individuálnych záujmov (prejavuje sa reálna existencia verejného záujmu na báze tzv. spoločenskej zmluvy), protikladnosti (individuálny a verejný záujem sú v protiklade, pričom existujú dva základné prístupy: uprednostnenie individuálneho záujmu alebo pri hodnotení individuálneho záujmu je rozhodujúci verejný záujem, t.j. všeobecné dobro).

Metodologickým východiskom riešenia konsenzu je rozlíšenie verejného a neverejného záujmu2). Verejný záujem má teda nadindividuálny charakter, jeho nositeľom je sociálny objekt (napr. verejná inštitúcia), ktorého činnosť je motivovaná spoločensky uznanými cieľmi a potrebami, na ktorej participujú jednotlivé indivíduá práve preto, že uznávajú tieto spoločné, integrujúce hodnoty. Verejnú správu možno charakterizovať z hľadiska územného a typu riadenia podľa tab.1.2. Územná úroveň Obec, mesto Obvod (okres) Kraj Región (VÚC) Republika Samospráva Samospráva Štátna správa Typ riadenia Samospráva Štátna správa Štátna správa

VÚC – Vyšší územný celok, v našich podmienkach totožný s územím kraja

Tab. 1.2 Vzťah územných úrovní a typov riadenia verejnej správy Verejná správa je zložitý sociotechnický systém a aplikáciou systémového prístupu3 možno definovať jeho základné charakteristiky, a to:  vstupy,  prvky a väzby medzi nimi (štruktúra),  prechodové funkcie,  výstupy,  správanie. Správanie verejnej správy odráža politické názorové prúdy a reakcie na predmetné požiadavky občianskej verejnosti, ktoré vystupujú ako vstupy do celého systému. Prechodové
Východiskom je určenie obsahu a rozsahu pojmu verejnosť. Verejnosť môže označovať tú časť spoločnosti, ktorá stojí voči vládnej (decíznej) sfére s právom kontroly moci a riadiacich štruktúr alebo určitú skupinovú integritu, ktorá je spoločným záujmom zainteresovaná na riešení určitých spoločných problémov (tzv. verejné veci). 3) Pozri Grell, M.: Informačná ekonomika. Bratislava: EKONÓM, 2002.
2 )

9

ASR. 1. je definovaný ako proces získavania. nehnuteľnosti a pod. životné prostredie. ako napríklad:  typu riadenia (štátna správa. ale aj všeobecne (obr. 1.4). ŠIS 3. dane. pričom IS vstupuje medzi tieto systémy ako ich integrálna súčasť a vytvára s nimi jeden celok (obr. regióny). Jednotlivé IS verejnej správy možno rozlišovať podľa viacerých hľadísk. región).  predmetu záujmu (zdravotníctvo. geografia.). mesto. kapitole) Obr.funkcie sú determinované zákonmi vymedzenými podmienkami jednotlivých rozhodnutí vo verejnej správe. ktoré sú potrebné na rozhodovanie v orgánoch verejnej správy a ďalších organizáciách. 1.3). Riadiaci systém Orgány verejnej správy Riadený systém Občania Spoločnosti atď. 1. spracovania a využívania informácií v postupnosti dáta – poznatky – informácie (obr.4 Informačný proces vo verejnej správe 10 . clá. IS Obr. ASPV 2.5). Na druhej strane.3 IS ako podsystém systému riadenia vo verejnej správe IS pre verejnú správu rozumieme súbor informácií o určitých oblastiach (republika. IS VS 4.  priestorového rozsahu pôsobnosti (mestá. Informačný proces vo verejnej správe. Informačná podpora riadenia v podmienkach verejnej správy V procese riadenia verejného sektora je úlohou IS spojenie riadiaceho a riadeného systému verejnej správy. potrebné sú pre občanov na uľahčenie styku s orgánmi verejnej správy a na kontrolu ich činnosti pri hospodárení s verejnými financiami. obce. VIS IS (Podrobnejšie v 2. obec. 1. samospráva). Zamestnanec vo verejnej správe (tvorca informácií) Občan (používateľ informácií) Zmena pozície IS: 1.

1. že vzťah občanov a verejnej správy je podmienený aj ich efektívnou vzájomnou komunikáciou na báze IS/IT. čím ovplyvňovali pozíciu tvorcu. Od vzniku informácie po jej použitie sa prenos uskutočňuje pomocou informačných činností. používateľa a IS v informačnom procese4. 261/1995 Z. stor. informácie Prenos informácií sprostredkovávajú informačné systémy a len časť informácií sa prenáša priamou komunikáciou medzi tvorcom a používateľom informácie. Odhliadnuc od vývojových trendov v samotnej verejnej správe prechádza informačný proces výraznými zmenami v dôsledku digitalizácie informácií. 5 Zákon č.z. o štátnom informačnom systéme.. Ukázalo sa však. rokoch 20. poznatky. ktorý z hľadiska informačnej podpory predstavuje postupnú transformáciu štátneho informačného systému na informačný systém verejnej správy a v konečnom dôsledku na verejný informačný systém. čo viedlo k rozsiahlej implementácii jednotlivých častí štátneho informačného systému5. že zmena pracovných stereotypov a riadiacej praxe je proces.Dáta Poznatky Informácie Syntaktický pohľad (súhrn hodnôt bez významu) Sémantický pohľad (význam) Pragmatický pohľad (použiteľnosť) Obr. aj vplyvom celospoločenského trendu sa potvrdilo. Nástrojom týchto zmien je najmä internet ako model komunikácie. Tak napríklad reforma verejnej správy SR zásadne mení pozíciu všetkých troch prvkov. 4 11 . Napríklad v 90.5 Dáta. ktoré v priebehu vývoja informatizácie verejnej správy výrazne menili svoju formu aj obsah. najmä občana ako používateľa informácií v informačnom procese.

o ŠIS (integrovaná štátna správa). 2.2 Vývojové trendy informačného zabezpečenia verejnej správy V období od 70.z.1. 261/1995 Z. ASR technického a investičného rozvoja vrátane VTEI a normalizácie. miezd a sociálnych vecí. a preto mal aj odlišnú štruktúru.automatizovaný systém plánových výpočtov. ASR jednotlivých ústredných orgánov bol jedinečný.  verejný informačný systém (elektronická verejná správa). ŠIS . ASPV (obr. rokov minulého storočia až po súčasnosť (ako aj možný vývoj po roku 2005) sú jednotlivé typy IS vo verejnej správe SR postupne realizované ako:  relatívne izolované IS na báze automatizovaných systémov riadenia a automatizovaných systémov plánových výpočtov.štátny informačný systém. IS VS . financií a sociálno-ekonomických informácií a pod. V súlade s prepojením ASPV a ASR riadiacich orgánov sa v rámci ASPV riešili najmä tieto problémy: 12 .z. ASPV . roky Typ IS IS rezortov Charakteristika Relatívne izolované IS na báze ASR a ASPV 90. IS VS Elektronická verejná správa VIS ASR .1) sa zaraďuje medzi ASR prierezového charakteru. ASR v oblasti práce.IS verejnej správy.1 Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe 2.2.verejný informačný systém Tab. Obdobie 70. roky ŠIS Integrovaná štátna správa (zákon č. 261/1995 Z.automatizovaný systém riadenia. 2. ako sú napr. Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe je prehľadne uvedený v tab. stor. čo vyplývalo i z kompetenčného zákona.  IS verejnej správy (otvorená štátna správa). VIS . Informačné systémy na báze ASR a ASPV Na základe úloh štátneho programu ekonomického výskumu (SPEV) sa v rokoch 1976 – 1980 vytváral automatizovaný systém riadenia (ASR) a automatizovaný systém plánových výpočtov (ASPV).  štátny informačný systém podľa zákona č. – 80. o ŠIS) Otvorená štátna správa Roky 2000-2005 Po roku 2005 Začiatok 21.1 Centralizovaná štátna správa. cien.

2). ASPV sa rozvíjal ako integrálna súčasť prác systému plánovitého riadenia (tab. vhodne upravené údaje potrebné na analytickú. vytváranie počítačovej siete na prenos informácií medzi ústrednými plánovacími orgánmi.  vytvorenie integrovanej údajovej základne uloženej na diskoch sálového počítača. ONV Výkonné orgány národných výborov. makiet plánov a s nimi súvisiacich pracovných postupov. vstup údajov zahrnujúci manipuláciu s údajmi. strediskové obce IS a typy úloh Prenosy plánových a štatistických informácií Kancelárska technika ASR Taktická Operatívna ASPV Tab. potrebných pre ASPV. zber. generácie.  bezprostredný styk používateľa s IS cez terminálovú sieť. informačnú a rozhodovaciu činnosť a podľa frekvencie využívania údajov 13 . 2. ukazovateľov ekonomickej efektívnosti a pod. ASPV poskytoval komplexné informácie na rozhodovanie a zabezpečoval predovšetkým:  automatizáciu štandardných plánovacích činností. Technické zabezpečenie sa realizovalo na sálových počítačoch 2.  existenciu banky metód a modelov. 2. registrov a pod. t. SNR) Výkonné orgány štátnej správy. rezortmi a výrobno-hospodárskymi jednotkami vrátane potrebného technického a programového vybavenia ústredných plánovacích orgánov. 61/1977 Predsedníctva vlády ČSSR) zahrnovali oblasť od podnikových ASR až po vrcholové ASR na úrovni ústredných orgánov. fond údajov (centrálna a operatívne bázy dát).   štandardizácia foriem a obsahu plánových údajov na úrovni Jednotných metodických pokynov (JMP).2): 1. 2. Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány (FZ. Hlavnou požiadavkou na ASPV bolo spracovanie formulárov ekonomických ukazovateľov podľa požiadaviek používateľa v oblastiach agregácií. 2. výpočtov indexov. a 3. KNV. Zásady plánovania a podmienky výstavby ASR (uznesenie č. ČNR. zjednocovanie klasifikácií. kontrolu a korekciu údajov a konverziu údajov preberaných zo zdrojov z okolia systému.2 Informačná podpora riadenia v podmienkach centralizovanej štátnej správy (globálna architektúra) ASPV bol vytváraný modulárne takto (obr.j. IS na podporu riadenia v ústredných orgánoch boli budované v rámci programu SPEV – Automatizácia na vyšších stupňoch hospodárskeho riadenia. číselníkov.

j.2.číselník organizácií.j.uložených v operatívnej. trojdimenzionálne. t.3. t. 3. Z hľadiska zabezpečovania jednotlivých funkcií možno v ASPV rozlišovať:  informačnú zložku – zabezpečovala funkcie súvisiace so zberom. ktorý bol obsahovým jadrom informačnej zložky. .j. Zároveň sa uchovávali sociálno-ekonomické údaje a plánové informácie vo fonde dát. ktoré automatizovali činnosti bezprostredne nadväzujúce na prácu používateľa a poskytovali sa mu informácie s možnosťou priameho rozhodovania pomocou parametrických aplikačných programov (obr.  styk používateľa so systémom – nepredpokladali sa poznatky používateľa z oblasti výpočtovej techniky a IS. .fyzickou štruktúrou – spôsob ukladania údajov na médiá. 14 . indexy. a to hlavne tých častí. . centrálna báza dát obsahovala: . t. modely) a prognózy (štruktúrne a dynamické).ukazovatele odvetvových ekonomík.jednorazové.metódy a modely podľa jednotlivých podsystémov operatívna báza dát (lokálna) obsahovala dáta podľa jednotlivých podsystémov: .j. 4. spracovanie údajov – boli použité rôzne metódy od jednoduchých štatistických analýz (priemery. spracovaním a distribúciou údajov. Existovali tieto typy výstupných zostáv: . Požiadavky na fond údajov boli definované štruktúrou údajov.vybrané súhrnné ukazovatele. . . t.logickou štruktúrou – používateľský pohľad na údaje. ukazovatele. používateľský prístup podľa textových informácií určil formu výstupov. boli vygenerované v počítači a používateľ si cez terminál vytváral výstupy sám.číselníky (katalógy) ukazovateľov podľa podsystémov. ktoré obsahovali pevnú štruktúru ukazovateľov a variantov plánov. . . pričom: .stabilné. percentá) až po komplexné analýzy (pyramídový rozklad ukazovateľov ekonomickej efektívnosti. Na dáta možno pozerať ako na sériu za sebou uložených tabuliek.  rozhodovaciu zložku – prezentovaná je vo forme sústavy modelov a bilancií. ktoré podporovali rozhodovací proces. dimenzia identifikuje stĺpce. spojovacím článkom medzi blokom fondu údajov a blokom spracovania údajov bol systém výberu podľa zvolenej metódy a k nej príslušné údaje. 2.ukazovatele prierezových ekonomík. v centrálnej báze dát. .modifikované. a to: . rozmiestnenie a organizácia záznamov. druhy a varianty plánu. tzv. časové hľadisko bázy dát. .číselník plánovacích skupín.3).ukazovatele oblastných regionálnych charakteristík.číselníky variantov plánu. dimenzia bola určená na identifikáciu dát za jednotlivé organizácie. ktoré slúžili na detailnejšiu analýzu a generovanie výstupných zostáv sa realizovalo pomocou programátora.1. dimenzia identifikuje riadky. prenosom. . ale používateľ sa podieľal na tvorbe ASPV. . resp. . podľa špeciálnych požiadaviek používateľa a predpokladal sa kvalifikovaný zásah programátora pri vytváraní výstupnej zostavy.

mali hlavne teoreticko-metodologický charakter a len ojedinele a jednorazovo sa vyskytli v riadiacej praxi. bilancie) .podsystémy odvetví (Agrokomplex priemysel palivá a energetika stavebníctvo. prostr. 2.údajová základňa (národohosp.). ale opakovane využívané v štandardných činnostiach (napr. bilancia pracovných síl.makroekonomické zdroje . modely pre hospodárstvo národných výborov a pod.súhrnný podsystém . údaje vo formulároch boli zoskupované a podstatou formulárového prístupu bolo. Až dovtedy ekonomické modely vznikali predovšetkým vo sfére štatistiky a akademických pracovísk.problémy odvetvových štatistík Podsystémy Aplikačné roviny . Modelovanie dátových základní sa realizovalo relačným prístupom.ASPV Vecno-ekonomická a organizačná štruktúra .prierezové činnosti . Formuláre a ich obsah sú identifikovateľné a položky z jedného formulára sa vzťahujú na iné formuláre. podstatných čŕt.programové riešenie financie . investičná bilancia. že používateľ mohol uvažovať o obsahu bázy dát ako o sérii dvojrozmerných tabuliek.1 Štruktúra ASPV V záujme jednoduchosti a zrozumiteľnosti skupina CODASYL odporučila uplatniť formulárovo orientovaný prístup pri riadení bázy dát. doprava a spoje) Obr.) . pre poľnohospodárstvo model AGROKOMPLEX. palivovo-energetická bilancia. V súvislosti s budovaním ASPV sa začalo v ekonomickom modelovaní (rozumie sa konštrukcia a implementácia ekonomických modelov) objavovať viacero nových.súhrnné makroekonomické problémy . 15 .podsystémy prierezov a spracovanie údajov (práce a mzdy pomocou metód zahraničný obchod . bilancia národného hospodárstva. bilancia peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva. ASPV predpokladal existenciu veľkého množstva modelov a bilancií nie jednorazovo.technické zabezpečenie národné výbory investičné a zákl.rozhodovanie .

abecedno-číslicová zobrazovacia jednotka s klávesnicovým vstupom a mozaiková tlačiareň.j.štatist.Centrálna báza dát Systém parametr. 2. 16 . OS/VS1). metódy Individuálne programy podľa požiadaviek používateľa Číselníky. dozorujúceho prácu operačného systému počítača (VM/370.. t. Sálové počítače pracovali v tzv. aplikačných programov Zber vstupných údajov Operatívna báza dát Kontrola údajov Archivačná báza dát Podsystémy ASPV s viacnásobným prístupom Systém modelov. uzavretej prevádzke (close shop). textové informácie VSTUP ÚDAJOV FOND ÚDAJOV SPRACOVANIE ÚDAJOV VÝSTUP Obr. matemat. Terminálové pracoviská sa nachádzali mimo sály dokonca aj vzdialene na ústrednom orgáne a základom konfigurácie terminálovej siete bol zvolený informačný zobrazovací systém 3270.2 Moduly ASPV Technické riešenie ASPV malo charakter distribuovaného systému pomocou terminálovej siete hviezdicovej štruktúry na distribúciu informácií v komutovaných telefónnych spojoch. kde do sály počítača nemal nikto z používateľov prístup okrem obsluhy a systémového programátora.

ŠIS nie je uzavretý a pomocou legislatívnych. register územných jednotiek a nehnuteľností a pod. spracovaním a využívaním potrebných informácií. Vzniká vzájomnou komunikáciou a prepojovaním podsystémov vytváraných v rámci orgánov a inštitúcií štátnej správy. zároveň určité informácie poskytuje verejnosti. Registre obsahujú základné identifikačné údaje o danej problematike.orsk. ktoré sa využívajú na komunikáciu vnútri štátnej správy. sú sprístupnené na jedinom mieste (napr.Sústava parametrických programov Zber a uchovávanie údajov Konverzia údajov na prenosy Agregácie Tlač výstupných zostáv Výpočty ukazovateľov efektívnosti Metódy a modely Poznámka Jednotlivé postupy spracovania údajov sa realizovali oddelene.2 Integrovaná štátna správa. obchodný register.z. ako aj mimo nej. Štátny informačný systém Výkon štátnej správy je spojený so získavaním. uchovávanie a sprístupňovanie informácií na uspokojovanie informačných potrieb vznikajúcich pri výkone štátnej správy a informačných potrieb verejnosti. Štátna správa potrebuje informácie na samotný výkon správnej činnosti. obchodný register na www. o štátnom informačnom systéme. Údaje boli uložené na sálovom počítači v centrálnej báze dát a parametre na spracovanie údajov boli uložené v lokálnych (operatívnych) bázach dát používateľov.sk). majú svojho gestora (rezort). technických a organizačných opatrení vytvára priestor na realizáciu jednotlivých rezortných a medzirezortných IS štátnej správy. Obr. 2.3 Sústava aplikačných (parametrických) programov v ASPV 2. Jadrom informačnej zložky sú registre (napr. Informačné činnosti orgánov štátnej správy sú koordinované cez štátny informačný systém1) (ŠIS). ktorý zabezpečuje zhromažďovanie.) a bázy dát všeobecne využiteľných alebo medzirezortných informácií. ktorý 1) Zákon č. register obyvateľstva. spracovanie. 17 . 261/1995 Z.

ktoré musí každý uzol siete GOVNET sprístupňovať prostredníctvom služby www v kódovej stránke ISO 8859-2: . . adresár knižníc. technický rozvoj. k dispozícii sú celosvetové NEWS – okolo 30000 diskusných skupín. služieb a verejných prác príslušného ústredného orgánu štátnej správy SR a jeho podriadených organizácií. GOVNET SMS brána – služba je sprístupnená používateľom bezplatne a je dostupná na URL adrese http://www.MK SR – významné kultúrne podujatia. 2) Súčasným stavom GOVNETu sa podrobnejšie zaoberáme v časti 4. múzeí. menách zodpovedných pracovníkov.2. postupoch na poskytovanie údajov.adresár rezortných územných štátnych orgánov štátnej správy a organizácií s menom vedúceho úradu (riaditeľa) telefón.materiály predkladané na rokovania vlády SR .gov. Pripravuje sa služba Dial-UP . divadiel a pod. elektronická pošta – okrem štandardného tvaru adresy (definovaného v rámci príslušných RFC pre internet) majú všetky uzly siete GOVNET nastavené programové vybavenie tak. celosvetové diskusné fórum – NEWS. 3. fax . Vlastnú technológiu poskytovania údajov. Štandardizácia (štandardy ŠIS) zahrnuje riešenie problémov výmeny údajov z hľadiska informačných technológií.3. 4.vyhlásenia súťaží a podklady pre súťaže na obstarávanie tovarov. klasifikácia zamestnaní atď.výročné správy . 2.Priezvisko@domena. riešenie prístupových práv a nadväzujúcich ocenení údajov a ocenení procesov ich poskytovania (platby za rôzne druhy prenosov údajov). problémov zjednocovania používaných dátových štandardov.adresár vedúcich pracovníkov ÚŠO . Zároveň jednotlivé uzly sprístupňujú ďalšie individuálne informácie ako napr. organizačné a finančné zabezpečenie týchto služieb si riešia ústredné orgány štátnej správy vo svojich projektoch. Proxy – Telnet.zaručuje ich pravdivosť.sk.).. licencie.sk. Každý ústredný orgán vytvára a obsahovo napĺňa IS (časť ŠIS) a ním sa prezentuje voči informačnému okoliu. Klasifikácie a číselníky sú spravidla potrebou vyplývajúcou z právnych predpisov na rezortnej úrovni (číselník krajín. ako aj údaje o ich prístupnosti a cene. prístup do siete internet – využitie siete je zabezpečené hlavne prostredníctvom služieb WWW – cez port 80.gov.telefónny zoznam podľa organizačných útvarov . energetické informácie.sms. ktorým GOVNET poskytuje tieto služby: 1. aktuálnosť a ochranu. zoznamoch údajov poskytovaných verejnosti.pripojenie používateľa do siete Govnet použitím modemu a telefónnej linky. Pre potreby verejnosti rezort poskytuje informácie z rezortných informačných zdrojov o vlastnej štruktúre. 18 .projekty .stanoviská k materiálom predkladaným na rokovanie vlády SR .materiály predkladané na pripomienkové konania . Realizácia ŠIS je výrazne ovplyvnená vytváraním dátovej siete GOVNET2) a rezortných sietí ministerstiev a úradov.MH SR – vestník MH SR. aby bola doručená elektronická pošta aj na adresu v tvare: Meno. konferencií a seminárov . galérií.schválené koncepcie . Je definovaný povinný minimálny rozsah informácií.informácie o konaní odborných sympózií.: .organizačná štruktúra .

mobilného telefónu alebo prídavnej jednotky k televíznemu prijímaču.- MŠ SR – návrh všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti školstva. s redukovanými cieľmi a menšou časovou náročnosťou priblížiť IKT aj občanom. ale iniciatíva sa nerealizovala pre obojstranný nezáujem. Prístup na internet a jeho využívanie. Cieľom iniciatívy eEurope je. pričom pripojenie subjektov v ďalších krajských a okresných mestách je podmienené pokračovaním realizácie projektu GOVNET. škola. nedostatočne bezpečný a pomalý prístup na internet a elektronickému obchodovaniu. 2. Samosprávne orgány v troch percentách z 2886 slovenských obcí nemajú ani jeden počítač. ktorý je akýmsi derivátom eEurope v prostredí transformujúcich sa ekonomík. 19 . Samospráva funguje na odlišnej báze. Iniciatíva eEurope sleduje tieto kľúčové ciele:  Preniesť každého občana. by sa mal stať úplnou samozrejmosťou. firma a pod. kde obce a mestá si prístup na internet musia zaplatiť z vlastných zdrojov. sociálneho a zdravotného zabezpečenia. Sieť GOVNET v súčasnosti prepája 42 uzlov (41 v Bratislave a 1 v Banskej Bystrici). Realizácia sa predpokladá na základe akčného plánu eEurope+. mládeže.  Zaručiť sociálnu univerzálnosť celého procesu. telesnej výchovy a športu. Informačný systém verejnej správy Internet v štátnej správe a samospráve na Slovensku sa rozvíja pomaly a sieť verejnej správy VS NET kapacitne už nevyhovuje. ktorá by bola orientovaná podnikateľsky a na služby.4).  nedostatočná gramotnosť obyvateľstva v súvislosti s digitálnou technikou on-line.  nedostatočne aktívna úloha verejného sektora pri utváraní podmienok na rozvíjanie nových aplikácií a služieb. lebo po obstaraní výpočtovej techniky treba zaplatiť aj pripojenie. reformou verejnej správy utvorí podmienky na jej efektívne fungovanie. aby sa všetky subjekty v Európe (občan. Štátna správa na Slovensku reformou daňového systému. aby prehlboval dôveru spotrebiteľov a posilňoval sociálnu súdržnosť. každý podnik a úrad do digitálnej epochy a spojiť ich on-line. ako to bude možné. Uvažovalo sa o napojení samosprávy na VS NET. domácnosti a školy. čím narastajú náklady na telekomunikačné siete. Európa by mala odstrániť najmä nevýhody brzdiace rýchly nástup digitálnych technológií:  vo všeobecnosti drahý. okresné úrady 64 kbit/s a lokálne napojenie je realizované satelitnými linkami.3 Otvorená štátna správa.  Vytvoriť digitálne gramotnú Európu opierajúcu sa o podnikateľskú kultúru pripravenú na financovanie a rozvíjanie nových myšlienok. či už pomocou počítača. 2. Krajské úrady sú spojené rýchlosťou 256 kbit/s.) pripojili on-line tak rýchlo.  absencia dostatočne dynamickej kultúry. aplikáciou informačných a komunikačných technológií (IKT) sprostredkujú sa služby štátnej (aj verejnej) správy občanom a podnikateľom (obr.

 Rýchly internet pre výskumníkov a študentov. Dnes však v EÚ aj naďalej pretrváva situácia nedostatočne rozvinutého 20 . predovšetkým v malých a stredných podnikoch tak.  Inteligentné karty pre bezpečný elektronický prístup (k zdravotníckym službám. . zatiaľ však nie sú dostatočne rozvinuté. . zaoberajúce sa progresívnymi technológiami. Spolupráca v režime on-line však v Európe zatiaľ nie je zaužívaná v praxi. Týka sa to týchto rozhodujúcich oblastí: .  Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky. Komunikácia pomocou elektronickej pošty a prístup k informáciám prostredníctvom internetu sú dnes už kľúčovými prvkami akademického a odborného života. mobilnému internetu. komunikácia medzi kultúrami a riešenie problémov. ako sú bezdrôtové a káblové siete ponúkajúce lacnejší a rýchlejší prístup na internet. Musí sa urýchliť rast elektronického obchodovania. kreativita. adaptívnosť.osvojovanie si kľúčových zručností. aby za svoj trh považovali trh celej Európy.  Urýchlenie elektronického obchodovania.zvládnutie internetu a multimediálnych zdrojov. Takto prístup k nesúvisiacim službám v miestnom telefónnom styku. ktorý vlastnia tradiční prevádzkovatelia. Vyžaduje si to spoľahlivý zákonný rámec vnútorného trhu zabezpečujúci právnu istotu. verejnej doprave.Zdroj informácií ŠÚ SR azy Vlastné výkazy Spracovanie a distribúcia informácií Úrad verejnej správy Využitie informácií Analýzy Výkonné a riadiace orgány Webová stránka Vlastné výkazy Automatizovaný systém zberu informácií v reálnom čase Ekonomické a finančné analýzy Právnické osoby Fyzické osoby Obr. Veľmi dôležité budú alternatívne infraštruktúry.multidisciplinárnosť. elektronickému platobnému styku.  Lacnejší prístup na internet.využívanie týchto nových zdrojov pri štúdiu a získavaní nových zručností.4 Rozvoj IS verejnej správy Iniciatíva eEurope vychádza z aktuálneho politického rámca a sústreďuje sa na tieto prioritné kroky:  Mládež Európy v digitálnom veku . ako sú spolupráca v kolektíve. platenej televízii a mnohým ďalším aplikáciám). získava na naliehavosti z hľadiska konkurencie. . ktorý odstráni bariéry pre cezhraničné služby a bude stimulovať inováciu on-line a dôveru spotrebiteľa. Tradičná telefónna sieť sa stále vo väčšom meradle využíva na poskytovanie prístupu na internet a nových súvisiacich služieb. 2.

posilnenie nástrojov vonkajšej politiky EÚ (spoločná obchodná.  trhu rizikového kapitálu.eu. To v stredno. Priamy úžitok z toho budú mať odvetvia informačných technológií i producenti informačného obsahu. aké je len možné. čo bezprostredne vplýva na výkonnosť EÚ v novej ekonomike. Elektronická spoluúčasť pre postihnutých spoluobčanov.a dlhodobom výhľade vyvoláva tlak na budúce výdavky na zdravotnícku starostlivosť. Amsterdamský dohovor (Treaty of Amsterdam) je v platnosti od 1. politika životného prostredia a pod. Súčasne bude stimulom na rozvoj nových služieb súkromného sektora zakladajúcich sa na sprístupnených zdrojoch údajov. Digitálne technológie umožnia zvýšenie bezpečnosti dopravy a skvalitnenie verejnej dopravy. Ďalším kľúčovým prvkom je posilňovanie väzieb medzi poskytovateľmi rizikového kapitálu a generátormi nápadov s komerčným potenciálom. Absencia jednoduchého prístupu k rozhodujúcim štatistickým a podnikateľským údajom je brzdou pre priemysel a znemožňuje rozvoj služieb súkromného sektora s pridanou hodnotou. predovšetkým vo veľkých mestách.). Hlavnými výsledkami dohovoru sú zavedenie záruk určitých základných práv v rámci EÚ. možnosti užšej spolupráce medzi členskými štátmi. časových a pod. mája 1999 a predstavuje prehodnotenie ústavného rámca EÚ v zmysle Maastrichtskej zmluvy. Okrem toho umožní zabezpečovať také otvorené rozhodovanie. tzv. zemepisných. performance management (kontrakty s ústrednými orgánmi) a pod. Efektívne využitie riadenia dopravy a informačných služieb už znižuje emisie škodlivín. Výsledky vývoja digitálnej techniky ponúkajú množstvo príležitostí na prekonávanie bariér (sociálnych a ekonomických. Táto akcia si kladie za cieľ zabezpečiť jednoduchý prístup k verejným informáciám rozšírením a zjednodušením prístupu na internet. Zlepšenie informovania verejnosti v režime on-line zvýši význam internetu v každodennom živote. spotrebu paliva a skracuje jazdný čas. pričom súčasne väčšina vlád stojí zoči voči starnúcemu obyvateľstvu. S ohľadom na potrebu zlepšenia výkonnosti Európy treba vyvinúť ďalšie široko koncipované úsilie na posilnenie prílevu kapitálu na financovanie začiatočných etáp v celej EÚ. zlepšuje organizáciu vzdušného priestoru. sociálna politika. Potenciál internetu možno využiť na presadzovanie zámerov Amsterdamského dohovoru3 pri zabezpečovaní plnej transparentnosti činnosti a rozhodovania v inštitúciách EÚ z pohľadu občanov. 3 21 .int/abc/obj/amst/en/. zahraničná a bezpečnostná politika) a niektoré modifikácie vnútorných procedúr EÚ (rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Dostupné technológie na riešenie ich špecifických potrieb im umožňujú rovnoprávne sa podieľať na spoločenskom a pracovnom živote.   V štátnej správe nie sú celkom zaužívané také nástroje riadenia ako výročné správy. verejné odpočty. Technológia a terapia zdravotníckej starostlivosti sa radikálne zlepšuje. Inteligentná doprava.) pre postihnutých ľudí. zlepšenie v oblastiach priamo sa týkajúcich občanov (ako sú nezamestnanosť. kultúrnych. prehĺbenie úlohy Hospodárskeho a sociálneho výboru EÚ a ďalších poradných inštitúcií EÚ). Štátna správa on-line. Podrobnejšie http://europa. Boli zavedené až v roku 2001 s cieľom zlepšiť a sprehľadniť systém alokácie a efektívnosti využívania finančných zdrojov. Zdravotnícka starostlivosť on-line. Na základe skúseností západoeurópskych krajín by mal tento systém (zverejňovaním na webových stránkach jednotlivých ústredných štátnych orgánov) prispieť k účinnej realizácii politiky v rôznych oblastiach (podľa spoločenskej objednávky). čím sa zvýši počet používateľov internetu a ako vedľajší účinok to prinesie výhody rozšírenia participácie v informačnej spoločnosti. ktoré sa stali mimoriadne úspešnou črtou verejných informácií v USA.

regionálnej (kraj. kde rozhodnutia v štátnej správe sa týkajú bezprostrednej a praktickej realizácie funkcií štátu na báze definícií jednotlivých odvetví a sfér štátnej správy. stavebné povolenia a pod. Z vecného hľadiska dominujú rozhodnutia najmä v oblastiach normotvornej činnosti a stratégie v tvorbe koncepcií. Zároveň formulár poskytuje interaktívnu pomoc pri vypĺňaní. niektoré procesy vyžadujú spolurozhodovanie rôznych inštitúcií štátnej správy (napr. región). keď štátna inštitúcia objednáva od dodávateľa a úplný dodávateľský proces je integrovaný v back-office systéme dodávateľa.    Údaje pre IS verejnej správy a samosprávy sa získavajú na troch úrovniach: republikovej. Sprostredkovanie pomocou IKT sa môže uskutočniť takto:  Government – to . Ďalším významom G2B je riadenie príjmov daní cez internet. miestnej.  Government – to – Business (G2B) ide o klasické nakupovanie prostredníctvom internetu. Elektronickou štátnou správou (e-government) sa rozumie automatizácia interakcií medzi orgánmi štátnej správy a občanmi a medzi orgánmi štátnej a verejnej správy navzájom. Verejný informačný systém Verejná správa predstavuje výkonnú moc štátu a samosprávnych územných orgánov v členení na ústrednú a miestnu štátnu správu a samosprávu.  Government – to Government (G2G) je zameraný na vzťahy medzi jednotlivými subjektmi štátnej správy. Potenciálne prínosy elektronickej verejnej správy majú široký dosah:  priblížiť občanom služby štátnej správy. odporúča alternatívy pre jednotlivé polia formulára a odoslaním žiadosti elektronickou poštou občan získa možnosť skontrolovať jeho stav. 22 . elektronické aukcie a pod.4 Elektronická verejná správa.  získajú sa lepšie informácie o celoeurópskom trhu. Značný význam má kontrola riadenia výdavkového procesu a rozpočtu realizovaná ako internetová aplikácia.. kde prostredníctvom portálu budú sprístupnené funkcie štátnej pokladnice všetkým výdavkovým jednotkám štátu. Systém môže ponúkať niektoré dáta vo formulári už uvedené a občan nemusí vkladať všetky informácie ešte raz.  vytvoria sa pracovné príležitosti u poskytovateľov služieb s pridanou hodnotou.). V rámci komunikácie medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy vzniká množstvo interakcií.2.  môžu znížiť výdavky štátnej správy obmedzením byrokratizmu a úradovania.Citizen (G2C) je zameraný na poskytovanie služieb občanom v súčasnosti postavený na formulároch a v budúcnosti nahradený dokonalejšími transakciami.

informačného priemyslu a služieb. 2.3. podnikateľských subjektov. 23 . občanov. 2.Ciele a princípy elektronickej verejnej správy možno zhrnúť v tab. akademickej a výskumnej sféry. Hlavné ciele a princípy Minimalizácia opakovania požiadaviek na informácie od občanov a podnikateľov Zverejňovanie informácií verejnej správy Priamy prístup k informáciám Vytvoriť informačné kiosky pre občanov Spolupráca verejného a súkromného sektora pri informačných stratégiách Informačné technológie ako Racionalizácia verejnej správy využitím IKT nástroj na výkon verejnej správy E-government Vytvoriť metodiku projektovania IS Atestácia produktov pre VIS Metainformačný systém ŠIS ISVS VIS Priorita Univerzálny princíp Tab.3 Hlavné ciele a princípy elektronickej verejnej správy Rozhodujúcim princípom transformácie ŠIS na IS VS a v konečnom dôsledku na VIS je partnerstvo štátnej správy a samosprávy.

o ŠIS. prevádzke a bezpečnosti (v nadväznosti na organizáciu práce).1. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch). pričom kompetencie boli postupne presúvané zo ŠÚ SR na MDPT SR. bol Národný program informatizácie SR1.  racionalizácia štátnej správy (v súčasnosti reforma verejnej správy). Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS     Architektúra5 je grafické a písomné vyjadrenie koncepčnej predstavy IS o jeho: štruktúre (v nadväznosti na organizačnú štruktúru organizácie). 4 Relevantné poznatky sú sústredené v citovaných skriptách. Rozlišujeme globálnu (celkovú) architektúru IS a čiastkové architektúry IS [3]. Bratislava: EKONÓM. Podrobnejšie Grell.z. rokoch minulého storočia. 3. M.  sprístupňovanie informácií zo štátnych informačných zdrojov (zákon č. väzbách s okolím.z.  chápanie ŠIS ako podsystému systému riadenia vo verejnej správe. 2002.: Informačné systémy v štátnej správe.  harmonizácia hlavných registrov (v rokoch 1996-1997 pod gesciou ŠÚ SR. Aby sa toto bohaté poznatkové zázemie dalo efektívne zúročiť v procese informatizácie verejnej správy je potrebné uplatniť nový pohľad na túto problematiku.3 Štátny informačný systém 3.: Hospodárska informatika. ktorý reálne vymedzil úlohy informatizácie štátnej správy SR.z. č. ktorý by mal zahrnovať najmä tieto dva atribúty:  metodické zjednotenie prístupov k IS vo verejnej správe na základe definovania globálnej architektúry a čiastkových architektúr IS.z. ktoré môţu byť vykonávané v podstate nezávisle. V súčasnosti skôr prevláda tendencia vytvoriť legislatívny rámec pre IS VS a sústrediť sa na plnenie vládou SR prijatých rôznorodých úloh na informatizáciu spoločnosti v rámci programu eEurope+. mnohokrát však nesystémovo usporiadaných a nedôsledne interpretovaných. moţno veľmi ťaţko analyzovať súčasný stav ŠIS. 506/1992 vlády SR. 1 2 . 261/1995 Z. M. Bratislava: EKONÓM. 3 Zaloţený na hierarchickej organizačnej štruktúre štátnej správy a deľbe činností v jednotlivých organizačných útvaroch. Súhrnne moţno tieto úlohy charakterizovať ich zoskupením do týchto problémových okruhov (v zátvorke je stručne uvedený spôsob plnenia úloh2):  vytváranie informačných systémov v štátnej správe a samospráve (zákon č. 52/1998 Z. 5 Podrobnejšie o architektúrach IS pozri Grell. MŠ SR aţ napokon opäť pripadli MDPT SR). Preto v 4. kapitole poukazujeme aj na uţitočnosť vyuţitia poznatkov z vytvárania ŠIS v procese tzv. ktoré v organizácii prebiehajú). o štátnom informačnom systéme realizovaný predovšetkým v ústrednej štátnej správe). o slobodnom prístupe k informáciám). V procese vytvárania ŠIS sa zaoberáme globálnymi a čiastkovými architektúrami podľa obr. Keďţe na prelome rokov 1998-1999 bolo de facto ukončené vytváranie ŠIS (de jure však stále platí zákon č. rozvoj vládnej siete GOVNET a mnoho predpokladaných aktivít v koncepcii ŠIS je v útlme. 261/1995 Z. 211/2000 Z. Štátny informačný systém (ŠIS) predstavuje funkčný prístup3 k vytváraniu informačných systémov (IS) v štátnej správe v 90. 2002. schválený uzn. zákon č. funkciách (v nadväznosti na procesy. a kol. postupnej transformácie ŠIS.1 Architektúry štátneho informačného systému Niekoľko poznámok na úvod do problematiky Prvý programový dokument. Tamtieţ. Z tohto obdobia existuje veľa poznatkov o informatizácii v štátnej správe4. a kol.

2) ďalej objasňujeme pomocou vývojových diagramov6.1 Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS Vzájomné väzby niektorých architektúr (obr.2 na str. 3. Globálna architektúra IS orgánov vrcholového riadenia Globálna architektúra ŠIS Vykonávatelia riadenia korešpondujú s hierarchickou dekompozíciou ŠIS Čiastkové architektúry ŠIS Procesy Agregované činnosti (politiky štátu) Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou štátnej politiky Dáta Registre ŠIS Globálna architektúra IS ostatných štátnych orgánov Globálna architektúra IS ÚŠO Vykonávatelia riadenia korešpondujú s organizačnou štruktúrou objektu riadenia Čiastkové architektúry HIS ÚŠO Organizačná štruktúra ÚŠO Organizačná štruktúra orgánov vrcholového riadenia Organizačná štruktúra ostatných štátnych orgánov Čiastkové architektúry HIS orgánov vrcholového riadenia Čiastkové architektúry HIS ostatných štátnych orgánov Procesy Politiky ÚŠO Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou politík ÚŠO Dáta Bázy dát ÚŠO Obr. funkčná a dátová štruktúra IS ÚŠO Procesná. 3. Obr.2 súčasne dokumentuje. funkčná a dátová štruktúra HIS ÚŠO Funkčná štruktúra HIS orgánov vrcholového riadenia Funkčná štruktúra HIS ostatných štátnych orgánov HIS – Hlavný informačný systém (podrobnejšie v ďalšom texte) Architektúry boli predmetom modelovania ŠIS (podrobnejšie v ďalšom texte) Obr. 1995) a v súlade s poznámkou v časti 4. funkčná a dátová štruktúra ŠIS Globálna architektúra IS ÚŠO Procesná.Globálna architektúra ŠIS Procesná. 3.2 Vzájomné väzby jednotlivých architektúr ŠIS V učebnom texte pouţívame vývojové diagramy podľa normy ISO 5807 369011 (Český normalizační institut. 63. ţe vytváranie ŠIS sa realizovalo prevaţne v ústrednej štátnej správe. 3. 6 .

ako aj so skutočnosťou. častí ŠIS. ale vzniká vzájomným pôsobením a fungovaním uţ existujúcich IS. ŠIS OIS 0 Štátna správa 1 Vrcholové orgány 2 Ústredné štátne orgány 2.2 Obvodné úrady (všeobecné) 3. 3. Procesná. 3. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Vrcholové orgány riadenia IS a typy úloh WWW Taktická Ústredné štátne orgány (rezorty) EDI Operatívna Ostatné štátne orgány Obr.Globálna architektúra ŠIS.1 Úrad vlády 3 Miestne štátne orgány 4 Ostatné štátne orgány 3. 3.4 Organizačný diagram štátnej správy .3 Obvodné úrady (špecializované) 2.4).3) korešponduje s hierarchickou dekompozíciou ŠIS. ţe ŠIS nie je nejaký ďalší (nový) IS. Vykonávateľov riadenia prezentuje organizačný diagram štátnej správy (obr. 3.1 Krajské úrady 3.3 Globálna architektúra ŠIS Globálna architektúra ŠIS (obr.2 Ministerstvá Obr.

5). 1 Tvorba štátnej politiky 1.1.1 Politiky ÚŠO 1. 3. 1.1.1. 3.1 Hospodárska politika vlády 1.6 a 3.1.1.1 Administratíva ÚŠO .2 Štátna administratíva vlády Obr.1.3 Vyuţitie (v rámci ÚŠO) 1.1 Tvorba (kompetencia ÚŠO) 1.7 sú znázornené vývojový diagram systému a vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky.2 Hospodársko-správna činnosť ÚŠO 1.Základným procesom v štátnej správe je tvorba štátnej politiky (obr.2 Participácia (spolupráca ÚŠO) 1.2.5 Hierarchický diagram funkcií tvorby štátnej politiky Na obr. 3.2.1.

Z IS ÚŠO Tvorba hospodárskej politiky Zosúladenie parametrov a prepočty Dosahy na štátny rozpočet A Spolupráca s MF SR N Medzirezortné pripomienkové konanie N Zapracovať pripomienky A Vypracovanie nového materiálu Materiál kompletný Schválenie vládou – príprava zákonov Schválenie zákonov parlamentom Podpis zákonov prezidentom K Obr.6 Vývojový diagram systému tvorby hospodárskej politiky .3.

7 Vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky .3.RIS rozpočtový IS Dosahy na politiku ÚŠO Poţiadavky na štátny rozpočet Poţiadavky na miestnu štátnu správu IS ÚŠO Obr.IS ŠÚ SR Analýza vývoja ukazovateľov IS NBS Porovnanie údajov IS príslušného ÚŠO Výber parametrov ekonomického prostredia Participácia na iných koncepciách Participácia na iných koncepciách IS MF SR .

Funkčnú štruktúru znázorňuje obr. Procesnú štruktúru vytvárajú tri základné procesy:  administratívny.8 Globálna architektúra IS ÚŠO Globálna architektúra IS ÚŠO v podstate vychádza z funkčnej dekompozície častí ŠIS. Vývojový diagram toku dát (obr. 3.  hospodársko-správny.10) zobrazuje tok dát a pouţívané nosiče dát v priebehu tvorby politiky v kompetencii ÚŠO. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Minister Štátny tajomník Vedúci sluţobného úradu Riaditelia sekcií WWW PIS EDI Operatívna Riaditelia odborov Vedúci oddelení HIS OIS IS a typy úloh MIS Taktická MIS – Ministerský informačný systém PIS – Prierezový informačný systém HIS – Hlavný informačný systém Obr. V ďalšom texte sa uţ nezaoberáme podrobnejšie architektúrami IS orgánov vrcholového riadenia a ostatných štátnych orgánov. 3.  odborný.9. 7 . ale ukáţeme niektoré zvláštnosti vo funkčnej štruktúre HIS vrcholových orgánov riadenia. 3.Globálna architektúra IS ÚŠO7. Vykonávatelia riadenia sú odvodení zo všeobecného organizačného diagramu ÚŠO. Procesná.

4 Administratíva riaditeľov odborov a vedúcich oddelení 3.2 Účtovníctvo 2.1 2 Hospodárskosprávne činnosti 3 Odborné činnosti Administratíva kancelárie ministra a štátneho tajomníka 1.3 Administratíva riaditeľov sekcií 1.5 Legislatíva Obr.2 Zabezpečovanie politík v kompetencii iných ÚŠO 2.0 Riadenie ÚŠO 1 Administratívne činnosti 1. 3.9 Hierarchický diagram funkcií ÚŠO .1 Mzdy 3.1 Tvorba politík v kompetencii ÚŠO 2.2 Administratíva vedúceho sluţobného úradu 1.4 Dochádzka 2.3 Personalistika 2.

miezd. napätia na trhu práce Zamestnanosť za Slovensko IS MPSVR SR Prepočty aktivačného príspevku Tvorba politiky zamestnanosti – vytváranie miest Schválenie kolégiom ministra Usmernenie na ústredie Podklady pre sociálnu politiku Schválenie vládou IS MPSVR SR Obr. ţivotného minima. odvodov.10 Vývojový diagram toku dát tvorby politiky v kompetencií ÚŠO . sociálnych dávok. minimálnej mzdy.3.Uloţené údaje o uchádzačoch o zamestnanie Preskúmanie podrobnosti o vývoji zamestnanosti Podklady na analýzy politiky zamestnanosti IS ŠÚ SR Prepočty: zamestnanosti.

M. evidenciu a prenos na Úrad vlády SR.Na jednotlivých úrovniach riadenia ďalej stručne charakterizujeme IS. Najčastejšie pouţívané podkladové a informačné dokumenty v kabinete ministra sú tieto:  Pracovný program ministra (denný. a kol.  úplného spracovania textov. Poradca ministra vykonáva zadávanie úloh z porady ministra a zabezpečuje operatívnu evidenciu úloh. Ministerský informačný systém Ministerský informačný systém (MIS) je zameraný na podporu riadiacej práce ministra a činnosti jeho kabinetu. Bratislava: EKONÓM. Úplné spracovanie textov by malo predstavovať podporný systém pre sémantiku IS9). ako aj prenos elektronickej formy materiálov do elektronickej pošty. vedúceho sluţobného úradu. Dôleţité postavenie zaujíma evidencia tlačových prehlásení ministerstva a ministra. riaditeľov sekcií)  Ţiadanky na tlmočenie  Ţiadanky na preklad dokumentov  Záznamník prekladu dokumentov  Záznamník o tlmočení  Interpelácie poslancov na ministra a podklady na odpovede  Mesačný prehľad čerpania rozpočtu v poloţkách medzinárodné hospodárenie a vedeckotechnická spolupráca  Polročné vyhodnotenie zahraničných pracovných ciest ministra Tlačový tajomník zabezpečuje činnosť podľa obr. 1994. 8 9 ) . 3. 2002. V kancelárii ministra je potrebné automatizovane spracovávať aj špecifické údaje jednotlivých materiálov podľa relevantných poţiadaviek. týţdenný. Kolektív: Informačná a analytická podpora činností MH SR. mesačný)  Program zahraničných pracovných ciest ministra (mesačne. Bratislava: MH SR a DT ZSVTS Bratislava.11. štátneho tajomníka.: Informačné systémy v štátnej správe. Pozri citované skriptá Grell. ktoré môţu byť v konkrétnych ÚŠO rôzne podrobne rozpracované8. Spravidla predstavuje informačnú podporu:  činnosti poradcu ministra a tlačového tajomníka. štvrťročne)  Pozvánka na poradu vedenia  Plán porád vedenia  Záznam z porady vedenia  Informácie pre ministra  Stanovisko k dokumentu pre ministra  Podkladové dokumenty na prijatia (rokovania) zahraničných partnerov pre ministra  Podkladové materiály k zahraničným pracovným cestám ministra  Záznamy o prijatí (rokovaní) zahraničných partnerov ministra  Cestovné správy zo zahraničných pracovných ciest (ministra.

podiel na tvorbe legislatívnych noriem a harmonizácii legislatívy s EÚ).  kontrolný (vo vzťahu k NKÚ SR). 3.VEREJNOSŤ Obr.11 Funkčné zaradenie útvaru tlačového tajomníka na ÚŠO Prierezový informačný systém Prierezový informačný systém (PIS) poskytuje informačnú podporu na zabezpečenie chodu štátneho orgánu. .spätná väzba .  štatistický (vo vzťahu k výkazníctvu ŠÚ SR). Zahrnuje najmä tieto podsystémy:  personálny.  rozpočtový (vo vzťahu k rozpočtovej politike MF SR).12 a 3. Dátovú štruktúru PIS znázorňujú obr. Prierezové činnosti sú sústredené v útvaroch vedúceho sluţobného úradu. Vytvára sa dekompozíciou na nezávislé podsystémy.  mzdový.13.MINISTER ŠTÁTNI TAJOMNÍCI OPERATÍVNA PORADA PORADA VEDENIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA 6 TLAČOVÉ ODDELENIE 5 1 2 3 4 TLAĆ–ROZHLAS–TELEVÍZIA–VEREJNOSŤ 1–4 5 6 .výstupy pre verejnosť .informácie pre TO o výstupe SEKCIA . 3.  legislatívny (vo vzťahu k MS SR.

Úvodná obrazovka IS Dochádzka do zamestnania Kontrola údajov Výpočet hrubej mzdy Výpočet dávok NP Odvodové povinnosti Výpočet čistej mzdy IS ÚŠO Odvody do fondov Výplatné pásky Prevody FP na účty zamestnancov IS ÚŠO účtovníctvo Obr.12 Vývojový diagram toku dát PIS .3.

Zaradenie pracovníkov podľa zákonov Kontrola údajov – formálna a logická IS MF SR Prepočty zákonných nárokov Výstupy pre MPSVR SR Poţiadavky na štátny rozpočet Rozpočtový IS MF SR Rozpis podľa jednotlivých kapitol Obr. vo forme povinného IS. informačnými tokmi. a preto IS sa nepouţívajú na podporu rozhodovania.13 Vývojový diagram toku dát tvorby rozpočtovej kapitoly ÚŠO za oblasť miezd Hlavný informačný systém Hlavný informačný systém (HIS)10) zabezpečuje informačnú podporu odborných činností. v ktorom informatizácia štátnej správy sa prevaţne chápala ako zber údajov. daňovej. zahraničnej a pod. t. t.3. ktorý je potom predovšetkým informačnou podporou rozhodovania v oblasti hospodárskej politiky štátu.j. povinnosť zhromaţďovať a poskytovať informácie. ktoré viac alebo menej korešpondujú s organizačnou štruktúrou jednotlivého ÚŠO. ţe HIS sa vytváral v prostredí. programovým vyhlásením vlády a príslušnými uzneseniami vlády. ktoré sú potom realizované na základe riešenia konkrétnych úloh a tieto z hľadiska informačného zabezpečenia sú reprezentované vstupmi a výstupmi. Z hľadiska ŠIS je HIS podsystém na podporu hospodárskej politiky a vytvára sa ako IS na podporu rozhodovania. priemyselnej. Funkcia IS je chápaná redukovane. 10 ) . Nebudeme sa však nimi podrobnejšie zaoberať. ktoré sú sústredené v odborných sekciách (odboroch. obchodnej.j. Preto ÚŠO dekomponujeme podľa agregovaných odborných činností tzv. oddeleniach) ÚŠO a sú vykonávané v súlade s platným kompetenčným zákonom. finančnej. Poznamenávame.). politík (napr. colnej. Moţno rozlíšiť niektoré špecifiká v HIS vrcholových orgánov riadenia a ostatných štátnych orgánov.

3 Operačné rozhodovanie (styk s verejnosťou) Obr.14 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS rezortov . 3.0 Riadenie politík 1 Tvorba politiky 2 Aktualizácia bázy dát 3 Vyuţitie 4 Spolupráca 3.2 Strategické rozhodovanie (vládne rozhodnutia) 3.1 Tvorba analytických a koncepčných materiálov 3.

Pozri aj Grell. pričom niektoré úlohy sa riešia v rámci nezávislých podsystémov a ostatné v jednotnom podsystéme.2 Nástroje verejnej voľby Obr. In: EKONÓM č. Takýto IS spravidla podporuje tvorbu politík na základe riešenia spomínaných úloh. a IS vystupuje ako rozhodovací model11. 11 .18-21.: Informačný systém na podporu rozhodovania vo verejnej správe. 12 Podrobnejšie v časti 4. 3.0 Riadenie politík 1 Kontrola a schválenie 2 Vyuţitie 1. rezortu) v kombinácii s jej nezávislými podsystémami (PIS a MIS). ktoré obyčajne majú charakter rozhodovacích úloh. V takejto súvislosti je na obr. M. HIS ako IS na podporu rozhodovania IS na podporu rozhodovania vytvárame ako jednotný podsystém časti ŠIS (napr. aj projektov ŠIS).15 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS orgánov vrcholového riadenia Výnimku tvoria IS.4 tohto učebného textu.2. ktoré v rámci rozvojových tendencií rezortných podsystémov smerovali k vytváraniu IS na podporu rozhodovania časti ŠIS [1]. 3. s.1 Konštitucionálne rozhodovanie 1.16 prezentovaný v procese prípravy verejných projektov12 (napr. 2003.

Priebeh procesu moţno znázorniť na obr.15 však poskytujú širší priestor na analýzu rozhodovacieho procesu vo verejnej (štátnej) správe.16 ISPR a príprava verejných projektov v štátnom verejnom sektore Funkčné štruktúry na obr.17.rozhodnutie 3 – realizačné výstupy spätné väzby Obr. 3. . 3. 3.18. v ktorých hľadáme a identifikujeme problémy na rozhodovanie podľa obr. Rozhodovací proces predstavuje prácu s informáciami a výberom jedinej alternatívy z mnoţiny prípustných a realizovateľných alternatív riešenia problémov [9]. 3.17 Priebeh rozhodovacieho procesu Vo verejnej správe moţno vymedziť oblasti. Analýza rozhodovacieho problému Oblasti rozhodovania vo verejnej správe 1 Rozhodovací proces 2 Realizačný proces Formulácia rozhodnutia ISPR 3 1. 3.14 a 3.Schvaľovací proces Dokument Š I S I SPR Koncepcia Stratégia Program Politika VSTUP Projekt VSTUP Verejné obstarávanie Realizácia Dokument a Produkt Produkt ŠIS – štátny informačný systém ISPR – informačný systém na podporu rozhodovania VÝSTUP Obr.otvorenie procesu 2.

v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb (ľudí) alebo právnických osôb (podnikov.2 tohto učebného textu. t. V kaţdej oblasti rozhodovania vo verejnej správe sa vo fáze analýzy rozhodovacieho problému (obr. Predstavuje právny proces. ako vlády uskutočňujú proces ekonomickej voľby. ktorá sa zaoberá tým.j. o koho právach a povinnostiach rozhoduje správny orgán v správnom konaní [11]. ktorá v správnom konaní vystupuje ako účastník konania.).18 Oblasti rozhodovania vo verejnej správe Zákonodarné rozhodnutie určuje pravidlá prijímané na vrcholovej/ústrednej/štátnej. Vládne rozhodnutie definujeme ako akt verejnej voľby13. a to fázu začatia konania.17) obyčajne vytvárajú rozličné analytické/koncepčné materiály rôzneho charakteru a stupňa podrobnosti. HIS ako IS na podporu rozhodovania sa v prostredí ŠIS pouţíval predovšetkým v tejto fáze a výrazne menej ako rozhodovací model na hodnotenie a vytvorenie súboru reálnych a prípustných alternatív vo fáze vlastného rozhodnutia. Správne konanie sa člení na fázy. Obr. druţstiev a pod. Správne konanie je najdôleţitejším správnym procesom vo verejnej správe. Výsledkom tohto procesu je vznik. ako a pre koho[10]. politických strán. Verejná voľba je oblasť ekonomickej vedy a politológie. dokazovania. 13 . v rámci ktorého vláda vyberá niektorý z rozhodovacích variantov na realizáciu v procese poskytovania verejných statkov a sluţieb občanom. regionálnej a mestskej/miestnej úrovni. preskúmavania rozhodnutia (odvolacie konanie) a výkonu rozhodnutia (exekúcia). v rámci ktorých sa bude uskutočňovať operačné rozhodovanie. rozhodovania. 3. ako sa vo verejnom sektore riešia tri základné ekonomické problémy: čo. občianskych zdruţení. zmena alebo zánik nejakého konkrétneho práva alebo povinnosti osoby.Vládne rozhodnutie Konštitucionálne rozhodovanie Operačné rozhodovanie Správne konanie Oblasti rozhodovania Zákonodarné rozhodnutie Poznámka Konštitucionálnym a operačným rozhodovaním sa zaoberáme vo vzťahu k interným a externým správnym procesom v časti 4. 3. úradné potvrdenie.

3. ukazujú sa ich súčasná forma a funkcie komunikácie v rámci rôznych pretrvávajúcich modifikácií ŠIS ako nedostatočné a sú prekáţkou otvorenosti verejnej správy.  miestnej samosprávy a pod.3.2 učebného textu.  miestnej štátnej správy. ktorý moţno dekomponovať na podsystémy. 16 V postupnej transformácii ŠIS na IS VS však predpokladáme dve úrovne riadenia: konštitucionálnu a operačnú. v podsystéme miestnej štátnej správy sa ŠIS realizuje ako informačný systém miestnej štátnej správy14.20). V súvislosti s reformou verejnej správy bude potrebné tieţ zmeniť súčasný systém kontrolnej spätnej väzby (feedback) jeho postupným rozširovaním aj na aktívnu kontrolnú väzbu na vstupe (forward feedback). Pozri časť 4. operatívnu (obr. ţe verejná správa legislatívou riadi vzťahy medzi objektmi reálneho sveta (občanmi.3.:  ústrednej štátnej správy. napr. Podrobnejšie členenie verejnej správy podľa úloh smeruje k jej členeniu na odvetvia verejnej správy15.2 učebného textu. medzi nimi navzájom (vertikálne aj horizontálne) a medzi verejnou správou a občanmi [7]. na ktorom moţno aplikáciou systémového prístupu definovať systém. taktickú. Riadiaci podsystém predstavujú príslušné orgány verejnej správy. 14 15 . V systéme riadenia je riadeným podsystémom len komplex vzťahov objektov reálneho sveta pomocou špeciálnych jazykov. V kaţdom podsystéme moţno rozlíšiť systém riadenia. ktoré prebiehajú vnútri týchto organizácií. a to strategickú. Vzhľadom na to. najmä práva. V jednotlivých podsystémoch verejnej správy môţe vystupovať aj ako originálny IS. 3.2 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy Verejná správa je zloţitý sociotechnický objekt. Zjednodušene moţno verejnú správu chápať ako sústavu organizácií verejnej správy a procesov.19).). Verejná správa je zloţitý systém. Z hľadiska informačného zabezpečenia má kľúčovú úlohu ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy (obr. Podrobnejšie v časti 4. hmotnými a nehmotnými statkami a pod. napr. Z pohľadu riadenia moţno členiť verejnú správu na tri klasické úrovne16.  regionálnej samosprávy.

19 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy . 3.Verejná správa Podsystém ústrednej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Ústredný štátny orgán Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Krajský úrad Obvodný úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej samosprávy Systém riadenia Riadiaci podsystém Mestský úrad Miestny úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Obr.

miestnych vykonávacích vyhlášok a nariadení. národnej a medzinárodnej politiky a makroekonomického správania spoločnosti v podobe zákonov. Obr. ktorý pouţíva v riadiacej činnosti aktuálne informácie (obr.21). V súčasnej praxi štátnej správy moţno za kontrolnú väzbu na vstupe17 povaţovať medzirezortné pripomienkové konanie alebo v rozhodovaní ministra to môţe byť stanovisko od príslušných odborných pracovníkov ministerstva. 3. predpisov. 3.: Informačná ekonomika. Ministerstvá Taktická Regionálne orgány samosprávy a štátnej správy Koncepcia a metodika realizácie zákonov/predpisov. 2002. Bratislava: EKONÓM. Rutinná realizácia strategických aktov formou vykonávacích predpisov. 3. . M.20 Tri úrovne riadenia štátnej správy a samosprávy v riadení vzťahov objektov reálneho sveta Vstupy orgánov verejnej správy Riadiace procesy Poţadované hodnoty výstupov informačné väzby kontrolné väzby Obr.Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia NR SR Vláda SR Charakteristika vzťahov Formulácia základných štátnych princípov. 17 Pozri jednotlivé typy regulácie Grell.21 Kontrolné väzby na vstupe a výstupe vo verejnej správe Forward feedback predstavuje určitý ideálny stav kontrolného procesu vo verejnej správe. Rozpracovávanie schválených dokumentov na strategickej úrovni z ústredného/celoštátneho a regionálneho/oblastného pohľadu. Operatívna Miestne orgány samosprávy a štátnej správy Výkonná operatíva štátnej správy a samosprávy. opatrení a ďalších dokumentov.

ţe pokiaľ systémy s jednoduchou spätnou väzbou získavajú potrebné údaje meraním hodnôt na výstupoch a potom spätne na vstupe zavádzajú korekcie s cieľom dosiahnuť zmenu výstupných hodnôt.Základný rozdiel medzi obidvoma spôsobmi spočíva v tom. tak systémy s kontrolnou väzbou na vstupe monitorujú vstupy do procesu a zisťujú či zodpovedajú plánovaným/aktuálnym veličinám [4]. .

Všeobecná funkčná a dátová štruktúra Informačný systém verejnej správy (IS VS) je súhrnom IS. 3 Orgány verejnej správy. V predpokladanom vývoji informatizácie verejnej správy SR má IS VS zabezpečiť informačné potreby otvorenej verejnej správy6.  rozvoja človeka (celoţivotné vzdelávanie. Rovnako v ďalších európskych krajinách je takýto systém postupne vytváraný a označovaný ako e-government.: Informačné systémy v štátnej správe. napr. Grell. Informačný systém miestnej štátnej správy. zber a likvidácia odpadov). finančných tokov. v ktorom sa vo verejnom záujme realizujú verejné sluţby.54.: Informačné systémy v štátnej správe. M.2). vyuţitie energií. Procesný prístup (tab. 4. Procesnú štruktúru zobrazíme vývojovým diagramom systému (obr.: charakter statkov. masmédiá). ochrana občana a jeho majetku. a kol. Financovaný je predovšetkým z verejných rozpočtov. ktoré správca musí vykonávať.4.  poznania a informácií (výsledky vedy a výskumu. ţivotné prostredie). Vyuţívajú sa aj ďalšie kritériá. ktorý z hľadiska výkonu správy definuje verejnú správu ako súhrn činností (verejná správa sa člení na odvetvia a úseky). riadený verejnou správou. Prístup na tento systém stimulujú rôzne podporné prostriedky. 5 Podrobnejšie napr. funkcií.  súkromných statkov podporovaných z verejných rozpočtov (bývanie. 4. Na výkon a riadenie činností vo verejnej správe sa potom vytvára sústava špecializovaných inštitúcií3. Vnútorná správa je najrozsiahlejšie odvetvie verejnej správy. poskytuje zjednocujúci pohľad na verejnú správu. Bratislava: EKONÓM. Bratislava: EKONÓM. s. Z hľadiska ďalšieho výkladu pouţijeme na členenie verejného sektora kritérium potrieb2:  spoločenských (organizované usporiadanie spoločnosti. informačné systémy a archívnictvo. ktoré majú spoločný predmet správy4 a vo väčšine prípadov aj ucelenú skupinu orgánov verejnej správy [6]. s. člení sa na úseky verejnej správy podľa skupín vzťahov verejnej správy a v mnohých prípadoch sa aj úseky verejnej správy zoskupujú podľa typov vzťahov verejnej správy5. zdravie. Globálna architektúra informačného systému verejnej správy. aby dosiahol účel správy. sú rôznorodé a skladajú sa z jednotlivých úkonov.18. Fínsko. napríklad lacnejší telefónny styk so štátnym aparátom a pod.  existenčných istôt (práca. dodávka vody. estetika.2 Procesná. ale aj Veľká Británia a Írsko. Odvetvia verejnej správy sú ucelené skupiny rovnorodých spoločenských vzťahov. rozhoduje sa v ňom verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole [5]1.1). 6 Fungujúcim IS VS disponujú najmä severské krajiny Dánsko. dovolanie sa spravodlivosti. 4. 4 Činnosti.18. Procesná štruktúra. ľudský potenciál). komunikačné technológie. zakladateľa.  technickej infraštruktúry (preprava osôb a materiálov. 2002. ktorý sa potom premieta aj v globálnej architektúre IS VS (obr. Najčastejšie pouţívaná definícia verejného sektora vo verejnej ekonomike. 59-61. Podrobnejšie napr. Napríklad správa zahraničných vecí zahrnuje všetky úlohy verejnej správy vo vzťahu k cudzím štátom a vnútri tohto odvetvia. 2002. a kol. s. Grell. výţiva). ktoré slúţia na výkon verejnej správy. Hierarchická a funkčná dekompozícia ŠIS. ktoré sú z pohľadu uspokojovania potrieb zaradené medzi odvetvia verejnej správy. ktoré sú obsahom správy. 145-149. s. Tamtieţ. 1 2 59 . funkčná a dátová štruktúra informačného systému verejnej správy Odvetvia verejnej správy Verejný sektor predstavuje prostredie. Švédsko. Nórsko. ochrana územia). pričom správu vykonávajú ministerstvo zahraničných vecí a zastupiteľské orgány v cudzine.5). M. Tamtieţ.

veľkosť výdavkov na obranu. a to:  dvomi úrovňami riadenia (konštitucionálnou. ale jednotlivci musia poznať hranice. 4. miera zdanenia a podobne [18]. školstvo. Účelom pravidiel nie je predpísať určitý spoločenský výsledok alebo obmedziť slobodu jednotlivcov. V podmienkach verejnej správy SR konštitucionálne rozhodovanie sa realizuje v rámci interných správnych procesov a operačné rozhodovanie je typické pre externé správne procesy (obr. 4. kde sa pravidlá menia. Konštitucionálne rozhodovanie určuje pravidlá.3). v rámci ktorých sa budú uskutočňovať budúce operačné rozhodnutia. operačnou). 60 Vnútorná komunikácia ISPKR . 4.  globálnym pohľadom na inštitucionalizáciu verejnej správy.5 Procesný prístup vo verejnej správe Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány ISPOK ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania ISPOK – informačný systém na podporu občianskej komunikácie Obr.1 Globálna architektúra IS VS Globálna architektúra IS VS súhrnne zobrazuje výsledky transformácie ŠIS a reformy verejnej správy.Charakter správy Ústredná Miestna Samospráva štátna štátna správa Proces správa Správa vnútorných x x x vecí Všeobecná x x x V vnútorná správa tom Špecializovaná x x x vnútorná správa Správa zahraničných x vecí Tab. Rozhodnutiami uskutočnenými na operačnej úrovni môţu byť napr. Operačná úroveň pozostáva z rozhodnutí uskutočňovaných v rámci daného súboru existujúcich pravidiel.

2 Vývojový diagram systému správy verejných vecí 61 . 4.Z IS Správa Zahraničných vecí Vnútorných vecí Všeobecná vnútorná Aká správa Špecializovaná vnútorná Správna aktivita Návrh aktivity Aktivita Opravný prostriedok IS K Materiály Obr.

v ktorých sú podrobne upravené procesné práva a povinnosti tak správneho orgánu. 4. spravidla nie sú detailne upravené zákonmi a väčšinu z nich upravujú interné predpisy vlády (uznesenia vlády). Sú vţdy detailne upravené zákonmi. 62 . ktoré v nich vystupujú.  privatizačný proces (postup ministerstiev pri rozhodovaní o privatizácii štátneho majetku).Horizontálne vzťahy (Procesy) Interné správne procesy Orgány verejnej správy Externé správne procesy X Vertikálne vzťahy (Inštitucionalizácia) Občania Organizácie X Obr. Externé správne procesy sa týkajú priamo občanov a organizácií a v nich sa rozhoduje o ich hmotných právach a povinnostiach. Informačnú podporu externých správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu občianskej komunikácie postupne vytváraný na princípe modelu občianskej obsluhy (podrobnejšie v časti 5.  rozpočtový proces (postup ministerstiev.3 Interné a externé správne procesy vo verejnej správe Interné správne procesy prebiehajú len vnútri verejnej správy a ich účastníkmi sú preto len orgány verejnej správy. Aj keď majú zákonný základ. napríklad:  legislatívny proces (postup ÚŠO pri príprave návrhov zákonov a ostatných právnych predpisov).1). Medzi externé správne procesy patria správne konanie a daňové konanie (konanie vo veciach štátnych daní a poplatkov). krajských úradov pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu). Informačnú podporu interných správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania. Tieto správne procesy sa priamo netýkajú občanov a organizácií. ako aj osôb.

1..5 môţeme dekomponovať na funkcie a činnosti súhrnne znázornené hierarchickým diagramom funkcií správy verejných vecí (obr. . 4.. Pre konkrétne správne procesy sú uvedené niektoré príklady dátových štruktúr na obr. Dátovú štruktúru zobrazujeme vývojovým diagramom toku dát. sa niekde odchyľujú od konvencií zobrazených na schémach..1. miestnu štátnu správu. či ide o ústrednú štátnu správu.1.8 aţ 4.6.4. a kol.. 4. spojení (symboly spojníc.. 4.) a zvláštnych konvencií (viacnásobné výstupy a pod.). 4.1.5.31.m. ţe hierarchické diagramy sú zostrojené pre funkcie (úlohy) riadenia vo verejnej správe. x. x. ktoré prevaţne súvisia s tvorbou štátnej/samosprávnej politiky. .2. . Procesy v tab.n. Hierarchické diagramy funkcií však moţno konštruovať len pre informačné činnosti (teda prevaţuje spracovanie dát) [20]. x. V praxi sa postupne zauţívali aj konvencie. x. ale podľa moţnosti sa dáva prednosť horizontálnej orientácii.). V niektorých odôvodnených prípadoch. 4.. 4. Napríklad symboly môţu byť kreslené akýmkoľvek smerom.22). 4. Niţšie úrovne sú potom detailizované pre konkrétne správne procesy (obr. ţe informačné zabezpečenie a realizácia správnych procesov sú invariantné vzhľadom na organizačnú štruktúru orgánov verejnej správy a závisia od charakteru správy. Predmetom dátovej štruktúry sú činnosti x.r. x.q...7.s... .2.Globálny pohľad na inštitucionalizáciu7 ponúka tab.1. Poznámka k pouţívaniu vývojových diagramov v učebnom texte Medzinárodná norma ISO 5807 špecifikuje symboly pouţívané v dokumentácii spracovania informácií a poskytuje návod na ich pouţitie vo vývojových diagramoch. M.1.: Hospodárska informatika.2. 7 Podrobnejšie v časti 5. ale v konečnom dôsledku nie sú v rozpore s medzinárodnou normou.. x. x.5. tvary symbolov a pod.. časti Konvencie sa norma zaoberá aj obmedzeniami a odporúčaniami v oblastiach symbolov (grafická úprava diagramov.2 učebného textu. Je zrejmé.. x. Poznamenávame. čo všeobecne znázorňuje obr. 2003.4) moţno zostrojiť hierarchický diagram informačných funkcií spravidla podľa obr. .5. ktoré moţno súhrnne znázorniť nasledujúcimi schémami: Externý vstup Interný vstup Proces Funkcia Úloha Interný výstup Proces Funkcia Úloha Externý výstup V tomto učebnom texte sú vývojové diagramy znázornené v súlade s konvenciami. Bratislava: EKONÓM. 63 .p.3. Štandardne by sa mal smer toku zobrazovať zľava doprava a zhora dolu. V 10. x..23 aţ 4.1. 4. Je prílohou v skriptách Grell. V tejto súvislosti sa zaoberáme všeobecným zobrazením funkčnej a dátovej štruktúry správnych procesov. Všeobecne moţno vývojový diagram toku dát konštruovať podľa obr.4.3. x. najmä z priestorových dôvodov. štandardný smer toku a pod. obr. Potom pre kaţdý správny proces (tab.4).. x. 4. územnú samosprávu. 4. pričom vychádzame z kombinácie systémového a štruktúrovaného prístupu tvorby IS vo fáze analýzy.

2 Finančná správa 1.8 Správa podnikania 1.2.2.4 Správa zdravotníctva 1.2.4 Hierarchický diagram funkcií správy verejných vecí 64 .2 Špecializovaná vnútorná správa 1.2.0 Správa verejných vecí 1 Správa vnútorných vecí 2 Správa zahraničných vecí 1.2.2.5 Správa školstva 1.1 Správa obrany 1.9 Policajná správa 1.10 Správa súdov 1.11 Správa informácií Obr.7 Správa ţivotného prostredia 1.2.2.1 Všeobecná vnútorná správa 1.2. 4.2.3 Správa sociálneho zabezpečenia 1.2.6 Správa kultúry 1.

1 Činnosť .1 Činnosť x. x.q Činnosť x. x.2 x.3.1. . x.5 Všeobecný hierarchický diagram funkcií správneho procesu 65 .1 x.1 Činnosť . x. 4.m Činnosť Obr. .x Riadenie správneho procesu x.1 Činnosť x..1. .3.s Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia x.4.4.n Činnosť .p Činnosť . x..2.2.r .

7 Hierarchický diagram informačných funkcií 66 .Poţiadavky Proces/funkcia/ činnosť BD Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Výstupy Obr.6 Všeobecný vývojový diagram toku dát správneho procesu 0 IS VS 1 2 3 Podsystém pre administratívu Podsystém pre hospodársku správu Podsystém pre štátnu/samosprávnu politiku Obr. 4. 4.

 podnikania. ktoré môţu byť reprezentované ústrednými štátnymi orgánmi. Jednotlivé úseky vnútornej správy podliehajú zákonnému reţimu podľa osobitných zákonov (napr.  civilnú ochranu.).  ţivotného prostredia. krajskými úradmi.  informácií. Správou zahraničných vecí sa realizujú prevaţne vonkajšie funkcie štátu. poţiarnej ochrane a pod.  financií. Vnútornú správu obyčajne členíme na všeobecnú a špecializovanú.  územné a správne usporiadanie SR.  súdov. ktoré zahrnujú:  rozhodovanie o osobných údajoch obyvateľov SR (napr. Všeobecná vnútorná správa Základné funkcie všeobecnej vnútornej správy znázorňuje obr.  zabezpečovanie podmienok na uplatňovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva.  archívnictvo.  školstva. zmena mena a priezviska a pod.).Funkčná štruktúra správnych procesov8 V rámci vnútornej správy sa bezprostredne a v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie štátu.8. územnom a správnom usporiadaní SR. zákony o mene a priezvisku. Práve globálny pohľad na inštitucionalizáciu umoţňuje potom vo výklade upustiť od nevyhnutnej prezentácie organizačných štruktúr. ktoré vykazujú značnú nestabilitu v dôsledku rôznych. ako aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na príslušnom úseku. Tieto zákony upravujú kompetencie orgánov vnútornej správy. najmä politických vplyvov. matrika. 4. Sú reprezentované rôznorodými správnymi aktivitami. matrikách.  kultúry. obvodnými úradmi.  sociálneho zabezpečenia.5. mestskými/miestnymi/obecnými úradmi. ţe hierarchický diagram funkcií konkrétneho správneho procesu nadväzuje na organizačný diagram orgánov verejnej správy podľa charakteru správy v tab. 4. vyššími územnými celkami.  pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest.  polície. V ďalšom texte je potrebné mať na zreteli. 8 67 .  poţiarnu ochranu.  zdravotníctva. V rámci špecializovanej vnútornej správy sa zaoberáme správou:  obrany.

1.4 Pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest 1.4.5 Cestovné doklady Obr.3 Územné a správne usporiadanie SR 1.1.3 Štátne občianstvo 1.1.1.1.1.1.1.1.6 Poţiarna ochrana 1.1.4 Občianske preukazy 1.1.4.8 Hierarchický diagram funkcií všeobecnej vnútornej správy 68 .1.1.1.5 Archívnictvo 1.1.1 Všeobecná vnútorná správa 1.1 Zabezpečovanie osobných údajov obyvateľov SR 1.1.4.1.1.1.2 Hlásenie pobytu cudzincov 1.1. 4.2 Matrika 1.7 Civilná ochrana 1.3 Hlásenie utečencov 1.1.1 Hlásenie pobytu občanov 1.1.4.4 Evidencia obyvateľov 1.1.2 Zabezpečovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva 1.4.1.1.1.1 Zmeny mena a priezviska 1.

3 Koordinácia činností ÚŠO a právnických osôb 1. 1.1.2.2. Obranu štátu zabezpečujú ozbrojené sily.1.2.2.2.1 Správa obrany 1.4 Zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru 1.2.1.1.1.9.3.3.3. 4.3.1.1.6 Riadenie vojenského spravodajstva Obr.3 Príprava na vojenskú sluţbu 1.3.2 Príprava na civilnú sluţbu 1.2.2 Výstavba a riadenie armády 1. Branná povinnosť zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu. vykonať povinnú alebo mimoriadnu vojenskú sluţbu.2. 4.2.5 Koordinácia vojenskej a civilnej letovej premávky 1.1.1.Správa obrany Zahŕňa činnosti podľa obr.3.1 Zabezpečovanie obrany 1.2.1 Príprava na obranu 1.9 Hierarchický diagram funkcií správy obrany 69 .

11). správy štátnych finančných aktív a pasív.  nemocenské. Cieľom je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu (príjmy.z. colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu. 291/2002 Z. denná likvidita ŠR a sústava vzťahov medzi štátnou pokladnicou. Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a klientom) (obr. zriadil štátnu pokladnicu (ŠP) ako rozpočtovú organizáciu štátnej správy zapojenú na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MF SR. Zákon č.12). ktorými je viazaná aj SR. 9 ) 70 . ktoré tvorí súbor všeobecne záväzných predpisov upravujúcich spoločenské vzťahy vo veciach sociálneho zabezpečenia [6].  invalidný dôchodok. politiky daní a poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania a finančnej kontroly.  starobný dôchodok. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č.  dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. kapitálového trhu. Štátny rozpočet je hlavným nástrojom finančnej politiky štátu. V podmienkach výlučného štátneho vlastníctva išlo o správu všetkých finančných zdrojov v národnom hospodárstve. NBS.  podpora v nezamestnanosti.  rodinné dávky. V súčasnosti (keď existujú aj iné formy vlastníctva) zahŕňa tvorbu a uskutočňovanie finančnej.10). 4. MF SR. časť 88/1991 Zb. V SR neexistuje všeobecne prijatá definícia sociálneho zabezpečenia.13). 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia. 4. Prostredníctvom správy daní si štát zabezpečuje významnú časť zdrojov do štátneho rozpočtu. 4. sa sociálne zabezpečenie chápe v širšom zmysle takto:  liečebná (zdravotná) starostlivosť. výdavky. Činnosti štátnej pokladnice definuje §6 citovaného zákona (obr. Správa sociálneho zabezpečenia Sociálne zabezpečenie je odvetvie právne (obr.  dávky pozostalých. 4.Správa financií Zabezpečuje plnenie úloh štátu v oblasti financií (obr. Z hľadiska medzinárodných dokumentov9).  dávky v materstve.

10 Hierarchický diagram funkcií správy financií 71 .2.1 Správa daní a poplatkov 1.2.2.2.6 Správa poisťovníctva 1.3.2.2.2 Colná správa 1.3.3.5 Správa bankovníctva 1.2.2.7 Správa účtovníctva Obr.1 Štátny rozpočet 1.3.2. 4.2.1.2.2.2.2.3.3 Správa financií podľa jednotlivých úsekov 1.2 Štátna pokladnica 1.2.2.2.2.3.4 Správa devízového hospodárstva 1.3.2 Finančná správa 1.2.2.3 Správa cien 1.2.

MF SR

Agentúra

§18 – 21 citovaného zákona

Štátna pokladnica

Daňové riaditeľstvo SR

Colné riaditeľstvo SR NBS

Obr. 4.11 Základné vzťahy ŠP k vybratým subjektom

0 Riadenie ŠP

1 Centralizácia príjmov

3 Účtovníctvo

5 Finančné plánovanie

7 Riadenie hotovosti

2 Riadenie výdavkov

4 Platobný styk

6 Riadenie aktív

8 Riadenie dlhu

Obr. 4.12 Hierarchický diagram funkcií ŠP

9 Kontrola

72

1.2.3
Správa sociálneho zabezpečenia

1.2.3.1
Správa dôchodkového zabezpečenia

1.2.3.2
Správa nemocenského poistenia

1.2.3.3
Správa štátnych sociálnych dávok

1.2.3.4
Správa sociálnej pomoci

1.2.3.1.1
Sústava dôchodkov

1.2.3.3.1
Sociálna prevencia Sociálne sluţby a peňaţné príspevky na kompenzáciu hmotnej Riešenie sociálnej núdze a Rodičovský príspevok

1.2.3.1.2
Zvýšenie dôchodkov

1.2.3.3.2 1.2.3.4.1 1.2.3.4.3 1.2.3.4.2
Prídavky na deti

1.2.3.3.3 1.2.3.1.3
Kúpeľná starostlivosť Príspevok pri narodení dieťaťa

1.2.3.3.4
Príspevok rodičom pri narodení troch a viac detí

1.2.3.2.1
Nemocenské

1.2.3.2.2
Vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve

1.2.3.3.5
Zaopatrovací príspevok

1.2.3.3.6
Príspevok na pohreb

1.2.3.2.3
Peňaţná pomoc v materstve

1.2.3.3.7
Príspevok na bývanie

1.2.3.2.4
Kúpeľná starostlivosť

Obr. 4.13 Hierarchický diagram funkcií správy sociálneho zabezpečenia

73

Správa zdravotníctva Zdravotníctvo je oblasť spoločenských aktivít, ktoré sú spojené s ochranou zdravia, poskytovaním zdravotníckej starostlivosti a vykonávaním zdravotného poistenia (obr. 4.14). Ochrana zdravia je súhrn opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu ochorení, zlepšovanie zdravia prostredníctvom starostlivosti o ţivotné podmienky, pracovné podmienky, zdravý spôsob ţivota a výkon štátneho zdravotného dozoru. Zdravotná starostlivosť predstavuje starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí, pričom zahŕňa ambulantnú aj ústavnú starostlivosť vrátane kúpeľnej, závodnej, lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Súčasť zdravotnej starostlivosti tvorí okrem zdravotných úkonov aj poskytovanie liekov a zdravotných pomôcok. Zdravotné poistenie utvára predpoklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Správa školstva Správa školstva spočíva v zabezpečovaní, a to výkonným a nariaďovacím spôsobom, priebehu a rozvoja výchovy a vzdelávania v školách, školských zariadeniach a vzdelávacích ustanovizniach (obr. 4.15). Správa kultúry             Predmetom správy kultúry sú (obr. 4.16): umenie, osvetová činnosť, divadelná činnosť, pamiatková starostlivosť, činnosť masmédií, kniţničná činnosť, činnosť múzeí a galérií, administratívne záleţitosti cirkví a náboţenských spoločností, vydávanie periodickej tlače a neperiodických publikácií, zabezpečovanie podmienok na realizáciu autorského práva, verejné kultúrne podujatia, určité druhy výroby a obchodu v oblasti kultúry.

74

2.2.2.2.3 Vykonávanie zdravotného poistenia 1.4.4.2.2.1 Ochrana zdravia 1.2.4 Správa zdravotníctva 1.2 Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti 1.1 Ambulantná a ústavná starostlivosť vrátane rehabilitácie a starostlivosti o chronicky chorých 1. 4.2.2 Prevencia ochorení 1.3 Poskytovanie liekov.2.2.4.2.2.4.4 Preprava chorých 1.4.2.4.5 Kúpeľná starostlivosť 1. zdravotníckych pomôcok a iných potrieb Obr.2.14 Hierarchický diagram funkcií správy zdravotníctva 75 .1.4.4.

5.5.1 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školách 1. 4.5.2.1.15 Hierarchický diagram funkcií správy školstva 76 .5 Správa školstva 1.3 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania vo vzdelávacích ustanovizniach Obr.2.2.2.2 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach 1.

6.9 Správa kniţníc a osvety 1.2.6.1 Správa divadiel 1.6 Správa kultúry 1.6. ostatné hromadné informačné prostriedky a verejná správa 1.6.5 Správa múzeí a galérií 1.2.6.6.2.6.2.1.7 Neštátne (verejné) a štátne fondy kultúry 1.6.2.2 Správa verejných kultúrnych podujatí a verejná správa 1.2.2.3 Štátna pamiatková starostlivosť 1.2.2.16 Hierarchický diagram funkcií správy kultúry 77 . Slovenská televízia a verejná správa 1.2.6 Periodická tlač.6.2.10 Správa vecí cirkví a náboţenských spoločností Obr. 4.4 Slovenský rozhlas.6.8 Matica slovenská 1.

fyzické osoby (ţivnostníci). 10 ) 78 . 11 ) Podiel samosprávnych sudcovských orgánov na správe súdov predstavuje Rada sudcov SR a sudcovské rady. ktorá sa vykonáva aj na základe dokumentov zosúladených na medzinárodnej úrovni. ktoré súvisia so začatím podnikania10) (obr. aby sa zachoval a prípadne aj zlepšil stav prírodného a urbanizovaného prostredia. 4. Ide o ochranu pred vznikom škody na osobe alebo na majetku. ktorá umoţňuje súdom plniť ich úlohy pri ochrane práva. Výkon správy súdov a výkon súdnictva sa riadi zásadou ich oddelenia. 4. Podnikateľom môţu byť právnické osoby (obchodné spoločnosti. audítori. 4.19). zloţenie sľubu). fyzické osoby v slobodnom povolaní (napr. V rámci správy ţivotného prostredia sa zabezpečujú úlohy na ochranu jeho jednotlivých zloţiek (vody. Najčastejšou formou správnej činnosti vo vzťahu k občanovi je sluţobný zákrok. vykonanie skúšky. advokáti. autorizovaní architekti) a samostatne hospodáriaci roľníci. Správa súdov Správa súdov sa vykonáva prevaţne ako výkon štátnej správy11) (obr. ktoré narúša verejnú bezpečnosť a verejný poriadok (obr. V niektorých prípadoch postačuje len ohlásenie správnemu orgánu bez potreby preukazovať osobitné predpoklady.20). 4. Ich podstatou je vydanie podnikateľského oprávnenia [6] na základe zákonom predpísanej kvalifikácie. ako aj prostriedkov operatívno-pátracej činnosti podliehajú prísnemu zákonnému reţimu. prípadne inej podmienky (napr. čím sa zaručuje nestrannosť súdneho rozhodovania.17). ovzdušia. Podmienky uplatnenia donucovacích a informačno-technických prostriedkov. Policajná správa Úlohou policajnej správy je zabezpečovať ochranu spoločnosti a jednotlivcov pred nebezpečenstvom.18). Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk.Správa ţivotného prostredia Problematika ţivotného prostredia zahŕňa všetky stránky ţivota človeka a prírody (obr. Správa podnikania Základom správy podnikania je vykonávať správne úkony. pôdy) a vyuţívanie územia na činnosť ľudí tak. druţstvá). ako hlavná funkcia výkonu súdnictva. Právnym prostriedkom ochrany občana je sťaţnosť. a preto správa ţivotného prostredia je v podstate prierezovou činnosťou verejnej správy.

17 Hierarchický diagram funkcií správy ţivotného prostredia 79 .1 Správa vody. 4.2 Starostlivosť o ekosystémy Obr.7.2 Zisťovanie zdrojov znečisťovania vôd.2.2.1 Zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi 1.2.7.7.2.1 Monitorovanie a vyhodnocovanie stavu prírodného a urbanizovaného územia 1.7 Správa ţivotného prostredia 1.7.1.2.2.2.1. ovzdušia a pôdy a sankcionovanie ich pôvodcov 1. ovzdušia a pôdy 1.7.2.2.7.2 Ochrana prírody a krajiny 1.1.

Výkon štátnej správy zahraničných vecí je centralizovaný. o slobodnom prístupe k informáciám upravuje prístup k informáciám z oblasti verejnej správy.8.2. 4. Správa zahraničných vecí Predmetom správy zahraničných vecí je štátna správa v oblasti zahraničnej politiky a vzťahov SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám [6] (obr. Napr.2.1. Výkon a účinná kontrola správy verejných vecí sú podmienené mnoţstvom a druhom informácií.18 Hierarchický diagram funkcií správy podnikania Správa informácií Správa informácií predstavuje niekoľko oblastí (obr.2 Evidencia a podnikateľov kontrola Obr.1 Povoľovanie podnikania 1. a ktoré sprístupňujú občanom. ktorými disponujú orgány verejnej moci. 12 ) 80 . Právo na informácie je v SR garantované ústavou a osobitnými zákonmi12). 4.22). 211/2000 Z. zákon č.8.2.z. 4.8 Správa podnikania 1.21).

2. 4.9. zdravia.3 Bezpečnosť majetku Obr.2.2 Ochrana poriadku verejného 1.1.2.1 Ochrana verejnej bezpečnosti 1.1.9.9.1.2.1 Správanie ľudí na verejnosti 1.2.9.19 Hierarchický diagram funkcií policajnej správy 81 .2. slobody a cti 1.2 Bezpečnosť ţivota.9 Policajná správa 1.2.2.1.1 Bezpečnosť štátu 1.9.9.

10. postavenie sudcov a výkon štátnej správy súdov 1. 4.10.1 Výkon súdov správy 1. organizačného.2.1 Predpisy súdnoorganizačné a súdnoprocesné Obr.2.2 Výkon súdnictva 1.2.1 Príprava návrhov zákonov 1.1 Vytváranie podmienok na výkon súdnictva z hľadiska personálneho.1.10. hospodárskeho.2.3.10.3.1.1.2.2. finančného a odborného 1.2. ktoré sú zverené súdom 1.2.2 Opatrenia na organizáciu súdov.2 Dohľad na plnenie úloh.10 Správa súdov 1.10.2.3 Súčinnosť ÚŠO s profesijnými záujmovými organizáciami sudcov 1.10.10.2.10.20 Hierarchický diagram funkcií správy súdov 82 .

21 Hierarchický diagram funkcií správy informácií 83 .3 Prístup občanov k informáciám Obr.1.2.2 Ochrana informácií 1.2.2.11.11.11 Správa informácií 1.1 Získavanie informácií orgánmi verejnej správy 1. 4.11.2.

Správa v pôsobnosti zastupiteľských úradov Obr.2 Riadenie zastupiteľských úradov SR v zahraničí 2.9 Poznámka: Funkcie 2. vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv 2.6 Správa účelových zariadení 2. 4.2 Správa zahraničných vecí 2.7 Správa sluţieb diplomatického zboru 2.4 Hospodárenie a nakladanie s majetkom SR v zahraničí 2.8 Správa Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií 2.8 sú v pôsobnosti MZV SR. uzatvárania.22 Hierarchický diagram funkcií správy zahraničných vecí 84 .1 Ochrana práv a záujmov SR a jej občanov v zahraničí 2.5 Koordinácia prípravy a vnútroštátneho prerokúvania.1 aţ 2.3 Styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v SR a zahraničí 2.

Ţiadosť . 4.31 sú zobrazené vývojové diagramy toku dát.).23 Vývojový diagram toku dát v Matrike 85 .pošta .Dátová štruktúra správnych procesov Na obr. 4. ktoré zodpovedajú jednotlivým funkciám (napr.) konkrétnych správnych procesov (napr.internet Preskúmanie ţiadosti oprava formálnych chýb Ţiadosť občiansky preukaz Ţiadosť zmena priezviska Načítanie podkladov pre zmeny zápis čísla Zmeny v DB obyvateľov ROBY Oznam o vyradení z evidencie Oznam o zápis do evidencie Obr. všeobecná vnútorná správa a pod.osobne . matrika a pod.23 aţ 4.

Formulár: ohlasovacia povinnosť

Preskúmanie a triedenie formulárov, oprava formálnych chýb

Formulár: pobyt občanov

Formulár: pobyt cudzincov

Formulár: pobyt utečencov DB neţiaducich

Spracovanie a kontrola správnosti v údajoch

Spracovanie a kontrola dĺţky pobytu

Spracovanie a kontrola evidencia v zberných táboroch Zápis do dokladov

ROBY

Zmeny v registri

Oznámenie o vykonaní zmien

Obr. 4.24 Vývojový diagram toku dát Ohlasovacia povinnosť

86

Ţiadateľ
ústna, písomná, fax, telefonicky, e-mail, iným spôsobom

Ţiadosť o sprístupnenie informácií

Povinná osoba: (príslušný úrad, inštitúcia) rozhodnutie Nekompletná ţiadosť, vrátenie na doplnenie

Postúpi ţiadosť príslušnej povinnej osobe

Odkáţe na hromadne zverejnené informácie

Odmietne ţiadosť rozhodnutím, nedisponuje údajmi

Poskytne informácie

Odpoveď:

-

písomná, fax, e-mail, iným spôsobom

Archivácia odpovede

Ţiadateľ Odvoláva sa na nadriadený orgán

Je spokojný

Správne konanie

Vývojový diagram toku dát pri správnom konaní aj

s odvolaniami riešiť samostatne

Obr. 4.25 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o sprístupnenie informácií a konanie povinnej osoby

87

DB RIS Rozpis rozpočtu podľa kapitol

RIS – rozpočtový IS

Rozpis rozpočtu za kapitolu podľa kategórii, poloţiek, podpoloţiek a programov

Za kapitoly mesačné nároky na čerpanie - limity

DB SPIN z kapitol Poţiadavky z kapitol na zaplatenie faktúr

Porovnanie s limitmi

Prekročenieneposkytnú FP

Zaplatenie faktúr

Obr. 4.26 Vývojový diagram toku dát Štátna pokladnica

88

Ţiadosť Došlá pošta Kontrola a doplnenie ţiadosti Ţiadosť nevyhovuje Triedenie ţiadosti Dôchodok Pridelenie evidenčného čísla Triedenie ţiadosti podľa typu 1 89 .

zabezpeč.27 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o dôchodok 90 . zdravotné podklady. . Invalidný dôchodok DB soc.. Starobný dôchodok Výpočet dôchodku výšky Oznámenie o výške dôchodku Prepočty celkových nárokových zloţiek Obr.1 Doplnenie údajov k dôchodku napr. 4..

4.Ţiadosť o finančné prostriedky Kontrola a triedenie Rozvojové projekty VEGA KEGA Pridelené finančné prostriedky Oznámenie o pridelených FP Čerpanie finančných prostriedkov Hodnotenie pouţitia finančných prostriedkov Obr.28 Vývojový diagram toku dát Rozvoj vzdelávania v školách 91 .

29 Vývojový diagram toku dát ceny liekov Zdravotná starostlivosť 92 . príspevky poisťovni DB pre lekárne Obr. lieková politika DB liekov podľa spotreby Analýzy spotreby liekov Ponuky firiem distribúcia Úpravy cien liekov.DB liekov na trhu ponúka Analýzy cien liekov. 4.

30 Vývojový diagram toku dát Ochrana zdravia 93 . 4.Ochrana zdravia Propagácia reklamy Prevencia. preventívne prehliadky Platené zo ŠR Športovci Mládeţ Platené občanmi Dobrovoľné prehliadky Prehliadky pre povolanie DB poistencov Evidencia prehliadok Obr.

zmeny. DB OREG Zápis do obchodného registra Zverejnenie údajov na web stránke Oznámenie o vykonaných úkonoch Obr.. 4. štatutári.. FO.Ţiadosť Kontrola PO.. dozorná rada. zápis DB OREG IČO.31 Vývojový diagram toku dát Obchodný register (vytváranie podmienok na výkon súdnictva) 94 . predmet činnosti. finančný vklad.

Realizácia transformácie by mala prebiehať v dvoch etapách a to:  transformáciou IS ÚŠO. 2.  napĺňanie informačného obsahu vyuţívaním údajov aj z tzv. obchodný register. daňová správa. školstve. od ktorých sa odvíjajú rozhodujúce vlastnosti softvéru (napr. obec). ktoré zabezpečujú výkon činností a sluţieb realizovaných v rámci kompetencií jednotlivých ústredných štátnych orgánov.3. 4. o štátnej štatistike. To znamená.3 Postupná transformácia ŠIS Informačný systém verejnej správy by sa mal vytvárať na základe postupnej transformácie ŠIS. Rôzne aplikácie vo verejnej správe súvisia aj s riešením problematiky dátových a komunikačných štandardov. 540/2001 Z. miestne rozpočty. ktoré môţu byť zastrešené ŠIS. ktorej cieľom je posúdiť dopady moţného nasadenia otvoreného softvéru v štátnej správe. Z pohľadu procesu decentralizácie moţno vymedziť tieto základné problémy postupnej transformácie ŠIS:  Racionalizácia a zefektívňovanie výkonu verejnej správy priamo súvisí s jej celkovou štruktúrou a organizáciou. 3 ) Zákon č. integrovateľnosť. štátna pokladnica. administratívnych zdrojov3). ţe pôjde o zmenu spôsobu riadenia ÚŠO. Napríklad v podmienkach slovenskej štatistiky to bude znamenať harmonizáciu štandardov jej činností so štandardami a normami EÚ. Obsahová stránka ŠIS pozostáva zo vzájomne prepojených IS. miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov. rozpočty samosprávy vyšších územných celkov. minimálne prostredníctvom novo pripravovaného registra obyvateľov (referenčný register). Z hľadiska vytvárania IS VS pôjde predovšetkým o náročnejší spôsob informačného zabezpečenia najmä odborných činností. register daňových. 3.32. colná správa.  transformáciou IS MŠS. štát (SR ako celok).z. ale aj v sektore malého a stredného podnikania a navrhnúť koncepciu jeho podpory. právne informácie a registre (obyvateľov.1 Transformácia IS ÚŠO. 2 MŠ SR v roku 2003 v rámci štátneho programu výskumu a vývoja Budovanie informačnej spoločnosti prijalo úlohu Open Source infraštruktúra. Významnosť otvorených štandardov deklaruje aj Európska komisia a to najmä ich pouţívanie v e-administratíve. ekonomických subjektov: ţivnostenský register.4.). z ktorého je moţné vyuţiť informácie o obyvateľoch a vo väzbe na informačné systémy dotknutých inštitúcií. kataster nehnuteľností. ktorých výstupy musia byť dostupné on-line pre občana. Základná schéma ŠIS by mala pozostávať z viacerých oblastí činností verejnej správy rozdelenej na jednotlivé podsystémy: štátny rozpočet. ako aj s pouţívanými postupmi a metódami. spôsobu práce štátnych úradníkov a ich vzájomnej komunikácie a spolupráce ako aj komunikácie a spolupráce s externými dodávateľmi a spolupracovníkmi. portabilita a pod.    4. colných subjektov a účtovných jednotiek. ŠIS je potrebné prepojiť aj s komplexným IS sociálnej starostlivosti. 1 ) 95 . register organizácií). vyšší územný celok. Oddelený model usporiadania verejnej správy na Slovensku1) si vyţiada vybudovať sústavu informácií a informačných činností. miestna úroveň (mesto. Predpokladá sa. Verejná správa na Slovensku pôsobí v oddelenom modeli na troch úrovniach: 1. ţe v tomto procese budú mať relevantný vplyv dva dôleţité trendy a to:  zniţovanie nákladov na informačné technológie vo verejnej správe2. štátnych inštitúcií. Decentralizácia kompetencií Transformáciu IS ÚŠO moţno vyjadriť podľa obr.

2. výška daní a poplatkov stanovovaná centrálne 3. úroveň : ide vlastne iba o dekoncentráciu. finančné vyrovnávanie. ÚŠOn Verejnosť . úroveň : posilnenie miestnych sluţieb bez vplyvu na tzv.Súčasný stav IS1 IS2 IS3 . sociálnu infraštruktúru (vzdelávanie. ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 Predpokladaný stav IS1 IS2 IS3 . úroveň : široká právomoc stanoviť vlastné zdroje. sociálne veci. .32 Postupná transformácia IS ÚŠO Pri rozhodovaní o zmene spôsobu riadenia ÚŠO v súvislosti s mierou decentralizácie sa vychádza z kombinácie jej troch úrovní.ústredné štátne orgány IS 1. úroveň : prevládajúce transfery ( podielové dane.. 96 . . v rámci decentralizácie financií so širokou právomocou stanoviť vlastné zdroje. moţnosť získať úvery  decentralizácie politickej: 1. . a to v oblastiach:  decentralizácie kompetencií : 1. zdravotníctvo) 3. úroveň : predstavitelia územnej samosprávy sú volení. úroveň : nízka daňová právomoc. ÚŠOn ÚŠO1. dotácie) od ústrednej vlády. predstavitelia územnej štátnej správy sú menovaní vládou. nízka úroveň transferov na miestnu úroveň 2.n . .2. úroveň: minimálne miestne sluţby 2. vrátane účasti na sociálnych sluţbách  decentralizácie financií : 1. zodpovednosť voči centrálnej vláde 2. . úroveň : široké spektrum verejných sluţieb.…. . 4. ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 . existenciou finančného vyrovnávania vyplývajúceho z dohôd medzi jednotlivými úrovňami a určeného v zákone. a 3. mzdy sú stanovované a vyplácané na miestnej úrovni. . mzdy sú vyplácané centrálne.…. .n . priama zodpovednosť voličom V cieľovom stave sa uvaţuje:   v rámci decentralizácie kompetencií so širokou škálou kompetencií územnej samosprávy.informačné systémy v štátnej správe Obr.

 Problematické aspekty tohto stavu sú nasledovné: v posledných rokoch môţeme sledovať pribúdanie nových inštitúcií súvisiacich s modernizáciou a integráciou. v súlade s vytváraním ŠIS4. Za jednoznačne lepší prístup moţno označiť účelové viazanie prostriedkov na dané ciele spojené s projektovou organizáciou Preto by sa mali: zniţovať počty existujúcich inštitúcií odštátnením. programového rozpočtovania a všeobecného rozšírenia manaţérskej autonómie a zodpovednosti dochádza preto k duplicite medzi inštitúciami ústrednej štátnej správy.3. M. Jedným z najvýraznejších problémov identifikovaných pri analýze fungovania ústrednej štátnej správy je nadmerné mnoţstvo ústredných štátnych orgánov a nimi priamo riadených rozpočtových a príspevkových organizácií. alebo ktoré by mal ponechať na tretí či súkromný sektor samostatná inštitúcia nie je dobrá metóda na riešenie priorít. Stručný prehľad doterajšieho vývoja Informatizácia miestnej štátnej správy (MŠS) sa realizovala na základe koncepcií MV SR v rokoch 1990. Miestna štátna správa a územná samospráva Súčasný stav IS miestnej štátnej správy a samosprávy. 2002. V tomto procese plnila sekcia verejnej správy (SVS) MV SR dve základné úlohy:  Koordináciu činností pri budovaní IS MŠS5.2 Transformácia IS MŠS. alebo nedostatočný dozor so všetkými z toho vyplývajúcimi problémami neefektívnosť činnosti vyplývajúca z prelievania činností a vyuţívania samostatných inštitúcií ako náhradného riešenia namiesto väčšieho rozšírenia projektového manaţmentu. Rovnako dochádza k fragmentácii. aj keď sa uţ priorita naplní alebo stratí štatút priority. Bratislava: EKONÓM. SAV či tretí sektor. s. kde existuje jasná potreba a výhodnosť takéhoto kroku. v rámci politickej decentralizácie s priamo volenými predstaviteľmi územnej samosprávy na oboch úrovniach samosprávy. 97 . aj vzhľadom na vysoké školy. a kol.52-55. priamou zodpovednosťou voličom. ktorá logicky patrí spolu. 1994 a 1998.: Informačné systémy v štátnej správe. decentralizáciou vyplácania miezd. pričom rozhodujúce úlohy ďalej zabezpečovali ústredné štátne orgány (ÚŠO) SR (zodpovedajúce za vytváranie a 4 Podrobnejšie Grell. Ak sa zároveň neredukuje počet „starých“ inštitúcií. zvyšuje sa tak ich celkový počet nad zvládnuteľnú hranicu a vedie k netransparentnosti celej ústrednej štátnej správy riadenie vysokého počtu podriadených organizácií výrazne zaťaţuje ústredné štátne orgány a vedie k ich manaţérskej preťaţenosti v tejto oblasti. integráciou s inými inštitúciami ústrednej štátnej správy alebo zrušením vytvárať nové inštitúcie len tam. Výsledkom je buď ďalšia vrstva kontroly na úrovni ústredného orgánu. prevodom na VÚC alebo obce. teda rozbíjaniu činnosti. medzi viaceré inštitúcie štát sa následne venuje vykonávaniu mnohých trhových aktivít. ktorá prevaţuje nad rizikami duplicity a fragmentácie. pretoţe inštitúcie majú tendenciu preţiť.        4. preţívania inštitúcie a nad nákladmi na osobitné obsluţné a manaţérske miesta. ktoré nevykonáva efektívne.

5 98 . 390/98 vlády SR k návrhu na presun niektorých správnych agend z pôsobnosti Policajného zboru do pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy a úlohy stanovené zákonom č.  register neinvestičných fondov.  register občanov SR. Tamtieţ. prevádzku častí ŠIS a spoluzodpovedajúce za pouţitie IT na tých úsekoch čiností úradov MŠS. s. Komunikačné zabezpečenie IS MŠS bolo postupne vytvárané (obr.) cez firewall systému. ktoré metodicky riadia).33):  dobudovaním LAN sietí (na báze štruktúrovanej kabeláţe s operačným systémom Novell Netware). ktorý pouţívame aj v ďalšom texte).  register ţivnostníkov.  register neziskových organizácií.  register odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov.  register občianskych zdruţení.  register organizácií s medzinárodným prvkom. Medzi zásadné vládne materiály. ktoré ovplyvnili informatizáciu MŠS moţno zaradiť aj uznesenia č. pričom sa vyuţívajú spoločne zisťované indikátory (ukazovatele) najmä v týchto pouţívaných registroch:  register nadácií.  register politických strán. Vytvorili sa podmienky na vyuţívanie internetovej (intranetovej) technológie v rámci IS MŠS pre:  orgány verejnej správy.  vybudovaním plošnej počítačovej siete typu WAN na území SR (s názvom VSNET. ktoré zabezpečuje SVS sú vykonávané úradmi MŠS a samosprávy a sú podporované IS MŠS.z. ktoré umoţňujú prepojenie vzdialených pracovísk úradu MŠS nachádzajúcich sa vo viacerých budovách na území mesta.  register rodných čísiel. 253/1998 Z. ktoré sú zabezpečované v správnom konaní MŠS.  register spolkov.  verejnosť na informovanie občanov o sluţbách. 4.  register verejných zbierok. Internet a pod. Časti odborných činností. krajské a okresné úrady (prevádzkovaním IS MŠS vytvárajú základný zdroj informácií pre správu a riadenie štátu na regionálnej aj centrálnej úrovni) a obce a mestá (v rozsahu prenesenej pôsobnosti výkonu štátnej správy sú spoluprevádzkovateľmi a pouţívateľmi IS MŠS). ktorým prístup k informačným zdrojom slúţi na plnenie zákonom stanovených úloh. ktorá umoţňuje vzájomné prepojenie úradov MŠS a ÚŠO (GOVNET. Vytváranie rezortného informačného systému (RIS) podľa metodiky a štandardov ŠIS.145. NR SR o evidencii pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. 690/97 a č.

s. nad ktorým sú pre potreby komunikácie jednotlivých častí siete VSNET vytvárané virtuálne okruhy prepájajúce jednotlivé uzly siete VSNET. v tomto prípade fyzickú komunikačnú infraštruktúru Telenor Slovakia s. matrík.34. Bratislava: EKONÓM. V rámci IS MŠS je prevádzkované typové aplikačné programové vybavenie (väčšinou vytvorené v IVeS Košice. Prepojenie je realizované na základe typizovaných riešení pre pracoviská v Bratislave a pracoviská mimo krajských miest. Základ siete VSNET (backbone) tvorí pevná linka spájajúca Bratislavu.o.MVNET (dátová sieť polície) KÚ SVS INTERNET ROBY BB OÚ Matriky BA OÚ BA 1-5 MINIHUB OÚ KE 1-4 BA KÚ BA IVeS BA GOVNET Obr. M. ostatných evidencií a registrov.. 2002. 4.33 Sieť VSNET VSNET je realizovaná ako virtuálna privátna sieť (VPN)6 na elektronické prepojenie krajských a okresných úradov. 7 Podrobnejšie Grell. ktoré pokrýva rozhodujúce úseky činností7 úradov MŠS. agend výkonu štátnej správy. IVeS KE KÚ KE Matriky KE VPN na prepojenie svojich uzlov (privátnych sietí organizácie) vyuţíva komunikačnú infraštruktúru inej počítačovej siete. SVS MV SR. Banskú Bystricu a Košice. registra obyvateľov SR Banská Bystrica (ROBY) a organizácie pre informatiku verejnej správy Košice (IVeS).r. Táto infraštruktúra je pouţitá len ako transportné médium. a kol. Podporuje automatizáciu administratívnych činností.146-149. Globálnu architektúru IS MŠS znázorňuje obr. 6 99 .: Informačné systémy v štátnej správe. rozpočtovej organizácii MV SR). ktorá je kombináciou terestriálnej a satelitnej siete. agend vnútornej správy (ekonomiky úradu MŠS). 4.

koordinácia rozvoja telesnej kultúry. verejného zdravotníctva. ţivnostenského podnikania. Reformný proces a procesný prístup vo verejnej správe predstavujú východisko k utváraniu IS vo verejnej správe. priestupkového konania. navrhovanie a schvaľovanie nástrojov sociálneho a ekonomického rozvoja. 4. rokov minulého storočia. výkon správy poplatkov a daní.19). kultúry. hraničná spolupráca. ţivotného prostredia. ľudských a iných zdrojov. obr. hospodárskych sluţieb a funkcií. referendum. primátor) štátne administratívno-právne úlohy na úseku stavebného zákona. matrík. najmä § 4. 3. zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu a záverečného účtu. zabezpečovanie verejného poriadku.2. starostlivosť o deti a mládeţ. overovania podpisov. Z dôvodu vyššej efektívnosti plnenia úloh sa navrhuje preniesť na orgán miestnej samosprávy (starosta. bývania. sociálnych sluţieb. činnosť a účasť v zdruţeniach. dopravy a prepravy. hraničnej spolupráce.Úroveň riadenia Strategická Taktická Operatívna Vykonávatelia riadenia Vrcholové vedenie Vonkajšia komunikácia Vedúci referátov/odborov/útvarov IS a typy úloh Ostatné typové aplikácie IS MŠS Vedúci úsekov Poznámka: Vykonávateľov riadenia môžu reprezentovať organizačné štruktúry úradov MŠS alebo samosprávy. vydávanie všeobecne záväzných nariadení. obstarávanie a schvaľovanie regionálnych plánov a programov. V prvej etape mala charakter odštátňovania (deetatizácie) štátnej správy premenou na verejnú 100 Vnútorná komunikácia . občianskeho registra.369/1990 Zb. 11. Samostatnú pôsobnosť vymedzí zákon o samospráve vyšších územných celkov. starostlivosť o kultúrne pamiatky. sociálnej pomoci (dávka sociálnej pomoci).34 Globálna architektúra IS MŠS IS MŠS moţno prezentovať aj ako podsystém systému riadenia miestnej štátnej správy (pozri časť 3. Do samostatnej pôsobnosti sa navrhujú ďalšie úlohy na úseku školstva.14). účelné vyuţívanie prírodných. Rozšírenie samostatnej pôsobnosti obcí sa navrhuje na úseku školstva. civilnej ochrany. hospodárenie s vlastným majetkom. Samostatnou pôsobnosťou orgánov samosprávy vyšších územných celkov bude najmä: tvorba a plnenie rozvojových programov a plánov. zakladanie a zrušovanie právnických osôb. verejného zdravotníctva. Vplyv reformy verejnej správy Samostatná pôsobnosť obcí je definovaná zákonom o obecnom zriadení (zákon č. Reforma verejnej správy sa uskutočňuje od začiatku 90. Preto stručne charakterizujeme aj reformný proces. ochrana ţivotného prostredia. sociálnej pomoci. Obr. cestovného ruchu. územné plány regiónov. schvaľovanie zdruţovanie finančných prostriedkov.

Je zrejmé.35 Reforma siete štátnych úradov 8) Poţiadavky na modernizáciu verejnej správy vznikajú aj v dôsledku integrácie SR do európskeho prostredia. ktoré:  v počte 50 budú zodpovedať len za agendu MV SR (obr. Súčasné úrady Krajské úrady Úrady práce Okresné úrady Nové úrady Krajské úrady a územné sociálne úrady Všeobecná vnútorná správa (agenda MV SR) Špecializovaná vnútorná správa (agenda jednotlivých rezortov) Obvodné úrady Obr. S účinnosťou od 1. 4.  zodpovedajúcim prerozdelením verejných zdrojov.36).2004 vzniká v SR nová sieť štátnych úradov (obr. ktorá by sa mala dosahovať najmä:  výraznejším presunom kompetencií zo štátnych orgánov na obce a mestá a vyššie územné samosprávne celky. 4.  budú podliehať jednotlivým rezortom vytvorením úradov špecializovanej štátnej správy (obr.správu.35). V súčasnosti sa kladie dôraz na jej celkovú modernizáciu8). 4.  decentralizáciou zodpovednosti za zabezpečovanie verejných sluţieb zo štátnej správy na samosprávu.1. ţe v tejto etape sa reforma v podstate dotýka zmien v inštitucionalizácii miestnej štátnej správy a prenosu kompetencií štátnej správy na samosprávu.37). Najrozsiahlejšou transformáciou prechádzajú okresné úrady. 4. 101 .

štátne občianstvo. voľby. civilná ochrana obyvateľstva a obrana. registrovanie mimovládnych organizácií. kontrola štátnych symbolov.Ministerstvo vnútra SR Krajský úrad Obvodný úrad Vysunuté pracovisko Odbor všeobecnej vnútornej správy a ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Odbor všeobecnej vnútornej správy Odbor ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Obr. štátne občianstvo. verejné zbierky.               102 . rozhodovanie o odvolaniach vydaných obvodným úradom. 4. V pôsobnosti obvodného úradu by malo byť: verejné zbierky. civilná ochrana obyvateľstva a obrana.36 Inštitucionalizácia všeobecnej vnútornej správy V pôsobnosti krajského úradu by malo byť: kontrolovanie a riadenie obvodného úradu. voľby. ţivnostenské podnikanie. kontrola štátnych symbolov.

sociálnych vecí a rodiny SR Ministerstvo ţivotného prostredia SR Ministerstvo školstva SR Ministerstvo zdravotníctva SR Krajský stavebný úrad Ústredie úradu práce. sociálnych vecí a rodiny a sluţieb zamestnanosti Územný úrad sociálnych vecí Detašované pracovisko Krajský úrad ţivotného prostredia Obvodný úrad ţivotného prostredia Krajský školský úrad Úrad pre verejné zdravotníctvo Pobočka Obr.37 Inštitucionalizácia špecializovanej vnútornej správy 103 .Ministerstvo dopravy SR Krajský úrad pre dopravu Krajský pozemkový úrad Krajský lesný úrad Obvodný úrad pre dopravu Obvodný pozemkový úrad Obvodný lesný úrad Ministerstvo pôdohospodárstva SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Ministerstvo práce. 4.

galérie Zdravotná starostlivosť Civilná ochrana Stavebné konanie Matriky Základné školy Opatrovateľská sluţba Výruby stromov Vodné hospodárstvo (vypúšťanie vôd z malých čistiarní odpadových vôd.38. 4.Pôsobnosť samosprávy zahrnuje tab. 4. Zastupiteľstvo (mestské/miestne/obecné) Štatutárny orgán (primátor/starosta) Rada (mestská/ miestna/ obecná) Kontrolný orgán (hlavný kontrolór) Výkonný orgán (prednosta) Poriadkový orgán (náčelník) Úrad Komisie (mestský/ miestny/ obecný) Polícia Obr. 4. z rodinných domov. navŕtanie studní v chatových osadách) Cestovný ruch. Pretoţe sa nebudeme špeciálne zaoberať regionálnou samosprávou (vyššími územnými celkami) môţeme systém riadenia samosprávy modelovať všeobecnou štruktúrou samosprávy podľa obr. kniţnice. divadlá. IS CityWare.6 Právomoci samosprávy Vyššie územné celky Obce Stredné školy Ţeleznice – prerokovanie cestovného poriadku Regionálny rozvoj a cestovný ruch Cestná doprava Sociálna pomoc Stavebné konanie Pozemné komunikácie Divadlá.6 Pôsobnosť samosprávy po reforme Základné informačné požiadavky miest a obcí.ISOMI Informačný systém miest a obcí je podsystémom systému riadenia územnej samosprávy. galérie Tab. múzeá. múzeá. 4.38 Organizačná štruktúra územnej samosprávy 104 .

4.39 Štruktúra Informačného systému pre mestá a obce 105 ..IS CityWare Centralizovaná databáza Správne agendy Základné registre Grafický podsystém Ekonomické agendy Pouţívateľské aplikácie Elektronická kancelária Registre Ostatné registre Podsystém obyvateľstva Majetkový podsystém Správny podsystém Pozemky Príjmové agendy Aplikačné programové rozhranie Doplnkové agendy Evidencia obyvateľov Matrika Agenda volieb . Byty Technická infraštruktúra Obr..

a preto majú v štruktúre rozhodujúce postavenie. M. ktoré sú v centrálnej databáze. ţe IS samosprávy sa v súčasnosti vytvára oddelene na zabezpečenie informačných potrieb úradu samosprávy (spravidla ako typové aplikačné programy) a na podporu komunikácie s občanmi (spravidla ako internetové portály). 106 . Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM. vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí a zabezpečuje ich vykonanie. 4.  informačnú podporu komunikácie samosprávy so samosprávami v EÚ (obr. Polícia je poriadkový útvar. Na jadro nadväzujú potrebné správne agendy. ktorý môţe zriadiť zastupiteľstvo a vedie ju náčelník. Informačný systém v samospráve by mal zabezpečovať najmä tieto základné poţiadavky:  informačnú podporu činností samosprávy ako úradu. Aj toto je jeden z dôvodov. IS na komunikáciu s občanmi V podstate moţno rozlíšiť tieto formy komunikácie samosprávy s občanmi:  úradná tabuľa a rozličné informačné tabule. 9 10 Podrobnejšie v ďalšom texte. Prednosta vedie a organizuje prácu úradu. letáky. 211/2000 Z. Rada je iniciatívnym.). elektronická kancelária a ekonomické agendy. umoţňuje komunikáciu s informačným okolím a integráciu s inými softvérovými produktmi. publikácie. Súčasná úroveň zabezpečenia miest a obcí výpočtovou technikou je rôzna. územného plánu a pod. o slobodnom prístupe k informáciám). 2003. Informačný systém pre mestá a obce CityWare je stavebnicový systém firmy ICL (systémového integrátora10). Niektoré samosprávy stále vnímajú počítače a internet ako nadštandard. vhodný grafický podsystém. ktorý dodrţiava príslušné štandardy a dátové a programové rozhranie. a kol. výkonným a kontrolným orgánom.  miestny rozhlas. Komisie sú poradné.  miestne noviny. 4. súčasne je poradným orgánom primátora/starostu a volí ju zastupiteľstvo z radov poslancov.z. prerokovávanie rozpočtu. ktoré vytvára zastupiteľstvo z radov poslancov a obyvateľov obce. iniciatívne a kontrolné orgány. V učebnom texte prezentujeme IS CityWare.40).  broţúry. Jadro IS tvoria registre. IS úradu samosprávy IS moţno vytvárať rozličnými spôsobmi [15]. Zabezpečuje kaţdodenný organizačný.  informačnú podporu komunikácie samosprávy s občanmi.  internet (prudko sa rozvíjajúci komunikačný prostriedok v súlade so zákonom č. V budúcnosti by mohlo výraznejšie zlepšenie priniesť budovanie IS samosprávy na báze intranetovej technológie9.  osobná komunikácia (verejné vypočutia. ekonomický a administratívny chod samosprávy. IS je vybudovaný na základe skúseností vo verejnej správe ČR a Veľkej Británie. Podrobnejšie Grell. Hlavný kontrolór kontroluje plnenie úloh v oblasti pôsobnosti obce.: Informačné systémy v ekonomike. určuje im pôsobnosť a úlohy. ktorý pokrýva všetky základné funkcie poţadované na mestských/miestnych/obecných úradoch. Úrad je profesionálnym výkonným orgánom. so štruktúrou podľa obr.Zastupiteľstvo a štatutárny orgán volia priamo občania. pripravuje odborné podklady pre rozhodnutia zastupiteľstva a primátora/starostu.39.

infraštruktúre. geografické.L. ktorý vytvára jednotne štruktúrovanú databázu informácií o samosprávach a pre samosprávy. a pod.Výbor Komora regiónov Pracovné skupiny Pracovné skupiny Štatutárne výbory Obr.odzrkadľuje organizáciu a hierarchiu samosprávy v súlade so zákonom č. z. obce a mestá od A do Z .A. kultúre. 107 . o slobodnom prístupe k informáciám. pouţívateľ ľahko získa informácie o zákonoch.R.. Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy Stály výbor Predseda . 4. demografické.Rada ministrov Európsky parlament Miestne a regionálne samosprávy členských štátov C.E.40 Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy V súčasnosti je k dispozícii IS obcí a miest na internete (ISOMI) ako informačný portál. Štruktúra ISOMI pozostáva zo štyroch základných úrovní:   samospráva . športe. hotelových a reštauračných sluţbách. 211/2000 Z. prírode. technologické a kultúrne prostredie obce alebo mesta. ekonomické. pamiatkach.Výbor Predseda – Výbor Komora miestnych samospráv Predseda .právne.

• pripraví verejnú správu na plynulú integráciu do administratívnych štruktúr EÚ a čerpanie prostriedkov z fondov EÚ.  internetový spravodaj obce – redakčný systém.sk. Umoţňuje kaţdému občanovi aktívnu participáciu na správe vecí verejných. uľahčí a rozšíri účasť verejnosti na správe vecí verejných a ich styk s orgánmi verejnej správy. • zefektívni riadiace a administratívne procesy vo verejnej správe prechodom na digitálnu administratívu.sk.sk. Veľký GOVNET Dátovou sieťou nazývame skupinu vzájomne prepojených11 komunikačných zariadení určených na prenos a spracovanie informácií.  tvorba integrovaného a jednotného Informačného systému obcí a miest na internete a jeho zavádzanie do jednotlivých samospráv ako príspevku k budovaniu informačnej spoločnosti a e-governmentu v zmysle iniciatívy e-Europe+. Proces internetizácie a informatizácie samospráv a s ním úzko previazaný celkový proces informatizácie verejnej správy postupne: • zabezpečí. alebo regionálnych novín na internete. prirodzenosť. Celý proces smeruje k vybaveniu samospráv počítačmi a ich pripojením na internet ako základného predpokladu procesu informatizácie spoločnosti.  informatizácia a internetizácia samospráv.sk. ucelenosť. umoţňujú pripojenie účastníkov s rôznymi typmi komunikačných zariadení spĺňajúcich podmienky pripojenia). na ktorých budú denne aktuálne údaje o obci a pre občanov.sk) majú v zmysle napĺňania Akčného plánu eEurope+ nasledovné charakteristiky: otvorenosť.sk) integrovaného informačného portálu ISOMI (www. inteligenciu.moldavanadbodvou. Komunikačné zariadenie je ľubovoľný systém schopný prijímať a/alebo vysielať informácie. komplexnosť.  verejné dátové siete (vo vlastníctve a prevádzke príslušnej správy spojov alebo inej prevádzkovej organizácie. obraz.rakova. Cieľom realizácie projektu je:  technologická podpora samospráv. hlas) prostredníctvom fyzických médií alebo bezdrôtovým spojením. Dátové siete v prostredí verejnej správy. www. • umožní styk podnikateľskej sféry s orgánmi verejnej správy.isomi.cadca. www. používateľskú jednoduchosť. doménu. ţe kaţdá obec/mesto bude mať na internete vlastnú webovskú stránku. Projekt nadväzuje na Informačný systém firiem na internete (ISFI) a Pracovný trh na internete (PTI). ktoré poskytujú jednotlivé web stránky samospráv zapojených v projekte (www. ktorý umoţňuje vydávanie trh práce . Dátové siete moţno v podstate rozdeliť na dve skupiny:  neverejné (privátne) dátové siete (komunikačné siete jedného vlastníka a v správe tohto vlastníka). ţe si zariadenia môţu vymieňať informácie (dáta. 11 108 . www. e-mailové adresy. Vzájomným prepojením rozumieme skutočnosť. dôveryhodnosť. www. Sluţby a informácie.turzovka.inzertná sluţba v dvoch častiach: prácu hľadá a prácu ponúka.velkykrtis. Koncepcia ISOMI predpokladá. samosprávnych.

15 Aj keď v predchádzajúcom období sa uvaţovalo aj s moţnou vyuţiteľnosťou vo verejnej (štátnej) správe uţ vybudovaných dátových sietí. významnou je sieť ŠÚ SR STATNET. 12 109 .  GOVNET (privátna sieť).  splátkový kalendár financovania realizácie siete GOVNET (v rokoch 2002 aţ 2004). M. kapitole učebného textu. Ide vlastne o dve koncepcie vytvárania dátových sietí vo verejnej správe. 719/1992 vlády SR. 13 Podrobnejšie Grell. kedy vznikla potreba informačne zabezpečiť ÚŠO. 17 Projekt GOVNET bol schválený uzn. Bratislava: EKONÓM.  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s prenajatými komunikačnými prostriedkami. Bratislava: EKONÓM. č. na základe ktorého ÚV SR vypísal verejnú súťaţ v súlade so zadaním riešenia projektu. 950/2000 zo dňa 22. ktoré sú postavené na rozličných technológiách a dodávateľoch12. 2002. ktorá má prípojný bod aj do Eurostatu a pod.  virtuálna privátna sieť verejnej (štátnej) správy v prostredí uţ vybudovanej a fungujúcej verejnej alebo privátnej dátovej siete. V súčasnosti tento trend jednoznačne reprezentuje internet. 16 Niektoré aspekty GOVNETu a internetu z hľadiska ďalšieho rozvoja ŠIS sú uvedené v skriptách Grell. Ďalším rozvojom siete GOVNET sa vláda SR reálne zaoberala na základe svojho uznesenia č. MF SR udrţuje dve siete: daňový a colný informačný systém. MV SR. s. Napr.11.  Internet (verejná sieť). Vládna sieť GOVNET17 Projekt GOVNET bol kľúčovým projektom v procese vytvárania ŠIS. SANET. ako napr. Z hľadiska vlastníka (prevádzkovateľa) moţno vytváranie komunikačnej siete vo verejnej správe realizovať v týchto alternatívach13:  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s vlastnými komunikačnými prostriedkami. 14 Podrobnejšie v 5.V súčasnosti existuje vo verejnej (štátnej) správe niekoľko sietí. Sieťou VS NET sme sa zaoberali v predchádzajúcom texte.183-185. Prvá preferuje budovanie sietí.  zvýšenie prenosovej rýchlosti hlavných prenosových trás. okrem VS NET. Sieť SANET (podľa projektu TEN-34 sa má kapacita tejto siete rozšíriť) má MŠ SR. M.: Informačné systémy v štátnej správe. ktoré sú prevádzkované externými komerčnými subjektami a druhá predpokladá vytvorenie jednotnej siete.: Informačné systémy v štátnej správe. sieť ŢSR a pod. ktorej vlastníkom aj prevádzkovateľom je verejná (štátna) správa.2000 keď schválila:  dobudovanie celoplošnej siete GOVNET v rámci projektu Komplexného automatizovaného systému Rady obrany štátu (integrácia existujúcich sietí a prepojenie IS do siete GOVNET). pre potreby polície financuje sieť MV NET. č. 310/1993. a kol. a kol. 2002. Ďalej uvedieme niektoré charakteristiky a predpokladané vyuţitie vo verejnej správe sietí GOVNET a internet16. V súvislosti s ďalším rozvojom komunikačnej infraštruktúry verejnej správy a jej postupným prepájaním do európskeho elektronického prostredia14 majú kľúčový význam vo verejnej (štátnej) správe SR tieto dátové siete15:  VS NET (virtuálna privátna sieť). V marci 1993 sa na seminári v Podbanskom rozhodlo o riešení zaloţenom na internetovej technológii a v apríli 1993 vláda SR prijala uzn.

41 Vrstvy digitálneho sveta Internet je miesto kde sa ľudia stretávajú. napr. Jeden z moţných prístupov je vyjadrený v dokumente Framework for Global Electronic Commerce (Rámcové pravidlá globálneho elektronického obchodovania. V rámci toho sa napr. ktorý mal za úlohu podľa určitých princípov19 vyvinúť sieť fungujúcu aj v poškodenom stave. 18 110 . uvaţovalo aj so zlúčením dátovej siete VSNET do siete Veľký GOVNET. situácia je neprehľadná. a preto je aktuálna aj otázka ovládania (riadenia) tohto pohybu. uvaţuje sa s rôznymi čiastkovými riešeniami ako napríklad zlúčením sietí MVNET a VSNET a pod. ale aj organizujú stretnutia a pod. ktokoľvek sa môţe pripojiť on-line a publikovať čokoľvek. Asi od roku 1990 sa internet otvoril aj na komerčné vyuţitie. reálneho sveta. trhy sú účinnejšie a pod. čo si moţno prečítať kdekoľvek na svete [7]. hľadajú rôzne veci. komunikujú. ktoré navrhla americká vláda v roku 1997 ako súčasť tzv. Niektoré moţnosti internetu sa líšia od tzv. V súčasnosti je projekt v útlme. Postup realizácie projektu však z rôznych dôvodov nebol dodrţaný18. Má aj niektoré jedinečné výhody: odstraňuje logistické problémy priestoru a času. Domény a komunity Agentúry Fyzický priestor Provideri Obr. Celosvetová verejná sieť internet Internet vznikol pôvodne ako vojenský experiment. obchodujú. pričom dátová sieť VSNET prestane existovať ako samostatná dátová sieť. 4. informácie sa pohybujú rýchlejšie. 19 V roku 1968 bola podľa týchto princípov postavená v Národnom fyzikálnom laboratóriu v Anglicku testovacia sieť ARPANET. Internet umoţňuje pôsobenie ľudí v celosvetovom meradle.Predpokladalo sa teda rozšírenie a transformácia dátovej siete GOVNET na Veľký GOVNET. V roku 1983 sa vojenský segment od siete oddelil a vytvoril vlastnú sieť MILNET.

 agentúry. ale pouţíva sa aj v opačnom zmysle ako intranet. cirkvi. kde ľudia ţijú väčšinou v národných štátoch. ktoré riadi vláda. ktorých môţe byť na jednom počítači niekoľko) alebo napr. ktorý slúţi ako komunikačná infraštruktúra organizácie a znamená tieţ väčšiu integráciu a vyuţitie týchto technológií v činnosti tejto organizácie. V tejto súvislosti je uţitočné chápať digitálny svet ako viacvrstvový systém (obr. sa rozumie určitý celok. Podrobnejšie Grell. vstupné poţiadavky. Domény sú základné prvky kybernetického priestoru a môţu sa vzťahovať k jedinému počítaču (alebo len k jednému webu.Clintonovej doktríny).j. Niektoré komunity sú formálne (majú pravidlá. Domény a komunity prechádzajú naprieč štátmi a poskytovateľmi sluţieb internetu. ktorých primárnym účelom je sprístupňovanie informácií smerom navonok. Jednotlivé vrstvy predstavujú:  fyzický priestor. ktoré vykonávajú rôzne správcovské a regulačné funkcie. Z hľadiska moţného vyuţitia internetových a najmä WWW technológií na vytvorenie informačného systému organizácie verejnej správy sa vyuţíva tzv.: Informačné systémy v štátnej správe. pracoviska a pod. Sú spojovacím článkom medzi fyzickým a virtuálnym svetom. Väčšina ľudí patrí do niekoľkých on-line komunít tak. prípadne aj účastnícke poplatky). 22 Intranet je označenie na pouţitie internetových technológií (najčastejšie WWW) v rámci firemných počítačových sietí a interných informačných systémov. 2002. ako sú vo fyzickom svete členmi určitej rodiny. t. 4. v podstate sa nimi prelínajú. ktorá zastrešuje najmä štandardizačné aktivity20 v rámci internetu. a kol.  poskytovateľov sluţieb (ISP – Internet Service Providers). ale môţe byť jednoducho len sieťou. Fyzický priestor je reprezentovaný pozemským priestorom. Na označenie konkrétneho počítača moţno tieţ pouţiť mnoho subdomén a pod. časť siete alebo informačného systému. Najvyššou autoritou internetu je spoločnosť Internet Society. Ide v podstate o vnútroorganizačný internet. M. ktorá je súčasťou Internet Society.  domény a komunity. Ich jednotlivé prvky sa prelínajú a navzájom do seba zasahujú. ktorá zdruţuje odborníkov z celého sveta a vypracúva vlastné technické riešenia neskôr publikované ako dokumenty RFC21. Providri umoţňujú prístup k internetu. Agentúry leţia nad doménami a komunitami. Zloţitý problém v tomto digitálnom svete predstavuje otázka právomocí. Vydavateľom týchto dokumentov je IAB (Internet Architecture Board). poskytujú účty elektronickej pošty a môţu na svojich servroch prevádzkovať web stránky. 20 21 111 . povinnosti.41). kde ľudia ţijú. Platí aj naopak. Intranet nemusí mať charakter internetu. všeobecne aj vo svete internetu. je spojená s IETF (Internet Engineering Task Force). ţe subjekty môţu mať viac vlastných názvov domén. intranetovský spôsob22 jeho realizácie. na celú virtuálnu infraštruktúru podniku. poštovej schránke. ktorá môţe mať mnoho prístupných bodov na celom svete. pracujú a hrajú sa. resp. Komunita. Sú to organizácie. Prepojenie dvoch alebo viac sietí typu intranet označujeme extranet. Bratislava: EKONÓM. iné menej formálne (aj ich členská základňa je premenlivejšia). futbalového klubu.

1 130 .1 Predpokladané výsledky transformácie ŠIS Predpokladané výsledky transformácie ŠIS by mali byť v súlade s ideou egovernmentu. ale aj elektronizáciu informačných tokov a procesov v rámci verejnej správy. sa stále viac dostáva do popredia poţiadavka verejnosti na lepší a ľahší prístup k informáciám verejného sektora. špecializovaných inštitúcií. Poskytovanie informácií (napr. Táto poţiadavka zahŕňa najmä elektronickú komunikáciu medzi občanmi. podnikateľmi a verejnou správou.c E-society Informačná spoločnosť 3 Computing power Počítačový potenciál Masses Pouţívatelia Poznámka: Ide o obrazné prirovnanie. Trendy spojené s praktickou realizáciou tejto vízie sú v podstate zamerané na tri hlavné oblasti:  elektronizáciu vnútorných procesov a prepojenie medzi inštitúciami štátnej správy a samosprávy ako nevyhnutný predpoklad komunikácie s občanmi (firmami). aj v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. riešiť poţiadavky a zjednodušiť procesy súvisiace so zákonnými povinnosťami občanov a firiem pomocou internetu a ďalších moderných komunikačných prostriedkov1.5 Verejný informačný systém V súčasnosti.  poskytovanie informácií. ktoré sa môţe javiť ako najjednoduchšia časť realizácie zámerov e-governmentu. Obr. ako sú napr. výsledky správnych konaní a pod. ţe tento koncept sa netýka len ÚŠO. ktorého súčasťou sa postupne stáva aj e-government – elektronická verejná správa. 5. Vzorec je iba fiktívny.) na internete musí byť však realizované formou priameho prepojenia Poznamenávame.1 Od teórie relativity k teórii elektronického sveta 5.1). zdravotné poisťovne a podobne. kataster a pod. vyhlášky. školy. Uvedené tendencie sú súčasťou praktického vytvárania elektronického sveta (obr. informácie. sluţby Es = m. uznesenia.  komunikáciu s občanmi a firmami.). ktoré budú schopné poskytovať sluţby. 5. ktorá spočíva v komplexnej premene systému fungovania verejnej správy na virtuálne inštitúcie. ale aj samosprávy. neštátnych verejných inštitúcií. ktorá je najviditeľnejšou časťou e-governmentu (obchodný register na internete. Connectivity Prístup k PC a internetu Content Obsah.

ale niektoré brány súčasne zabezpečujú aj prevod do iného protokolu. Obr. v období rokov 2020-2030 (priama komunikácia človeka s internetom prostredníctvom implementovaného čipu. Napr. Občan. informácie o výsledkoch marketingového výskumu a pod. audítorskú činnosť a zabezpečujú napr. e-business. ale v mnohých prípadoch aj ich úplné prebudovanie. 2 131 . realizácia projektov Mesto. Postupne sa tvoriacu pozíciu VIS moţno prehľadne znázorniť na obr. majetku vrátane územnej identifikácie (napr. sa uvaţuje s moţnými scenármi vyuţitia výsledkov výskumu umelej inteligencie v prostredí verejnej správy v období rokov 2010-2020 (expertné systémy. začiatok riadenia spoločnosti pomocou tzv.vládna sieť Portál – obsahuje obyčajne tieto základné údaje: o obyvateľoch (napr.s vnútornými IS (aby nedochádzalo k rastu nákladov.sk. splynutie biotechnológií a IT do jednej disciplíny. aplikačné brány. register ekonomických subjektov). VIS by mal byť potom prevádzkovaný v dátovej sieti Veľký GOVNET. telekomunikačné systémy riadia svoj vlastný vývoj. ovládanie inteligentných sietí a PC hlasom. počítače. ktoré vykonávajú marketingovú komunikáciu. Brána (gateway) – prepája rôzne siete. Informačná podpora modelu občianskej obsluhy v podstate zodpovedá vytváraniu IS na podporu občianskej komunikácie.3). 5. obchodné tajomstvo firiem. výskum a výrobu) a v období rokov 2030-2040 (všetky informácie (napr.sk) a moţnosti aplikácie umelej inteligencie2 v komunikácii občana a verejnej správy. nezávislých regulátorov). register katastrálnych území). ktoré pracujú s rozdielnymi protokolmi. tzv. čo môţe znamenať ich dobudovanie.2.). 5. 5. register obyvateľov). podnikateľských subjektoch (napr. Utvárajú sa tým podmienky na postupné budovanie elektronickej verejnej správy (v súčasnosti napr. e-government a e-justíciu. Verejnosť a podniky Sprostredkovatelia Prístupové zariadenia Mobilné telefóny Digitálna televízia Telefonické centrá Osobné počítače Kiosky Verejné prístupové miesta Portál Brána GOVNET Informácie štátnej správy Informácie samosprávy Extranety Vysvetlivky GOVNET .2 Informačné prostredie VIS Globálna architektúra verejného informačného systému Verejný informačný systém by mal byť produktom procesného prístupu na báze modelu občianskej obsluhy (obr.) sú umiestnené v predmetoch nášho okolia). duplicite a pod.

ktoré moţno kvantifikovať definovaním životných udalostí. Model občianskej obsluhy môţe byť východiskom efektívnejšej práce orgánov verejnej správy v procese postupnej aplikácie verejného informačného systému. a nie zo súkromných definícií 132 Vnútorná komunikácia ISPKR . V súlade s konštrukciou modelu občianskej obsluhy a jeho informačným zabezpečením klasifikujeme jednotlivé občianske potreby do niekoľkých tried. kde sa fyzicky realizuje obsluha verejnosti a dochádza k riadeniu vzťahov objektov reálneho sveta. rozdelenie pravdepodobnosti). Konštrukcia modelu občianskej obsluhy vychádza [23]:  z poznania prostredia príslušného orgánu verejnej správy. ktorý zodpovedá štandardizácii výkonu orgánov verejnej správy na základe ich kompetencií). ale oprávneným potrebám občana. a 90.  čas obsluhy (čas vybavenia predmetného prípadu).  z teórie hromadnej obsluhy (početnosť poţiadaviek na obslúţenie. Triedy potrieb sa odvodzujú podľa konkrétnych riešených prípadov občana. Moţno potom definovať tieto atribúty modelu:  počet vstupných poţiadaviek (počet predmetných podaní občanov.  počet nevyhnutných úkonov (kompetentný úradný výkon.Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány MOO ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania MOO – model občianskej obsluhy Obr. Etapy a oblasti životných udalostí v komunikácii občana a verejnej správy Uspokojovanie potrieb občanov sa nezaobíde bez zasahovania verejnej správy. počet kanálov obsluhy.3 Globálna architektúra VIS Model občianskej obsluhy Verejná správa riadi verejný sektor s cieľom zabezpečiť sluţby verejnosti. 5. Aplikovaním systémového prístupu v prostredí verejnej správy moţno tieto reakcie zachytiť pomocou modelu občianskej obsluhy v orgánoch verejnej správy. Vplyvom zmenených spoločenských podmienok na prelome 80. rokov minulého storočia sa verejná správa postupne prispôsobovala na adekvátne reakcie voči rôznorodým.  počet organizačných jednotiek a pracovníkov (organizačná štruktúra orgánov verejnej správy). V súčasnosti sa však pozícia verejnej správy v tomto procese rozvíja na základe jej moderného chápania ako služba občanom (verejnosti) v dôsledku dominujúcej individualizácie ich potrieb.

Ţivotný cyklus sa člení podľa dvoch hľadísk:  časového (ţivotné etapy vymedzené dovŕšením určitého veku). na úrovni lokálnej a celoštátnej sú agregované (prípadne štruktúrované podľa lokalít).  produktívny vek (22. rok.  vzdelanie. Všeobecne sa prijíma zásada. ktoré sú časovo konzistentné a môţe ich byť niekoľko. pričom 133 . Na tento princíp nadväzuje poţiadavka na informácie a prostriedky. ktoré uplatňujú orgány verejnej správy. rok a viac).  staroba (57. Vecné hľadisko životného cyklu občana:  rodina.  sociálne podpory. – 70.  spotreba prostriedkov na udrţanie a rozvíjanie ţivota.-14. V takejto súvislosti potom chápeme ţivot jedinca ako životný cyklus a triedy potrieb reprezentujú opakujúce sa vzory tried. Časové hľadisko životného cyklu občana:  prenatálne (do narodenia).  vecného (podľa jednotlivých definovaných potrieb občanov)..  ochrana osobnej bezpečnosti.). ktoré moţno vyuţívať v rámci obsluhy verejnosti rôzneho veku.  smrť.  zdravie. rok). rok. ţe triedy potrieb by mali zodpovedať aj platným normám súčasnej legislatívy [23]. Komunikáciou občana a verejnej správy na báze modelu občianskej obsluhy sa rozumie významový kontakt verejnosti s orgánmi verejnej správy na jej rôznych úrovniach.21. Vhodnou kombináciou časového a vecného hľadiska moţno získať celkový prehľad o triedach potrieb občanov.56. 15. poplatky) a osobnej účasti (povinná školská dochádzka a pod.  bývanie. Agregácia sa spravidla vykonáva podľa národohospodárskeho hľadiska alebo podľa špecifických potrieb príslušného orgánu verejnej správy.  ochrana majetku.  náboţenské aktivity.  ochrana ţivotného prostredia.  doprava. rok).  detstvo (1. pričom kaţdej etape ţivotného cyklu zodpovedajú práve tie potreby. 71.  duchovné aktivity. rok).týchto potrieb [23].-6. Požiadavky verejnoprávnych inštitúcií sú charakteru finančného (dane.  dorastenecký vek (tínedţeri.  organizácia spoločnosti/kompetencie verejnoprávnych inštitúcií.  zárobok. Informácie na úrovni jednotlivého obsluhovaného prípadu sú obvykle detailné. 7.  majetok..

5 Teória verejnej voľby. ktoré moţno sledovať a modelovať rovnakými metódami a prostriedkami ako v súkromnoprávnych objektoch. podrobnejšie v [24]. ale ani jednu nemoţno mechanicky prevziať a pouţiť v transdisciplinárnom chápaní verejnej správy [23]. ţe občania si ich nemôţu zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami. Podporuje základné ciele reformy verejnej správy. 1977. ktoré sú špecifické tým. ale si ich zabezpečujú prostredníctvom volených zástupcov a platením daní.. A. M. čím sa podstatne odlišuje od súkromnoprávnych objektov. ktoré môţeme zaradiť podľa prevaţujúceho charakteru do kategórií základných. Williamson. napr. Napr.: Informačný systém priemyselného podniku. čo súvisí s princípom prívetivej verejnej správy (front office) v informačnej spoločnosti smerujúcej k otvorenosti v súčasnosti najmä štátnej správy. Základným cieľom modelovania je reálna dokumentácia väzieb informačného manaţmentu na komunikačnom rozhraní občan.  vo verejnej správe nemoţno preto rovnako pouţívať pravidlá pre súkromnoprávne objekty. riadiacich a podporných procesov. prenosu prostredníctvom satelitných alebo iných systémov a podobne.verejná správa najmä s cieľom racionalizácie a reinţinieringu.. Bratislava: ALFA. regionálnej a medzinárodnej Podrobnejšie Lukáš. ale sluţba verejnosti. 2000. Počas analytických prác sa agendy rozkladajú na modely vlastných výkonných procesov. Termínom agenda označujeme skupiny procesov. 6 V podstate globálne chápanie inštitucionalizácie.transparentnosť triedy potrieb je uplatňovaná na princípoch subsidiarity. 1979. v ekonomickej oblasti (návratnosť investícií a pod.  verejná správa sa však realizuje pomocou procesov. Východiskovým princípom modernizácie komunikačného rozhrania občan . Bratislava: ALFA. Modelovanie agend verejnej správy utvára rozhodujúce predpoklady na modernizáciu komunikačného rozhrania.). R. 7 Napr. Modelovanie by malo zohľadňovať predovšetkým tieto špecifiká verejnej správy [23]:  verejná správa poskytuje sluţby občanom. v ktorom sa informačná spoločnosť vyvíja.  účelom verejnej správy nie je zisk. Chandor. Existujú rôzne metodiky systémovej analýzy. aj keď formulácia konkrétnych cieľov týchto procesov sa vecne odlišuje od tejto ekonomickej sféry5. ktoré sú charakterizované dekoncentráciou a decentralizáciou kompetencií ústredných štátnych orgánov medzi novú architektúru orgánov verejnej správy6 vrátane profesionalizácie. Vplyvom rozvoja informačných a komunikačných technológií (IKT) sa rýchle mení prostredie. ktoré potom modelujeme ako celok bez ohľadu na organizačné útvary príslušnej verejnoprávnej inštitúcie.: Praktická systémová analýza. V praxi sa tento kontakt najčastejšie prejavuje potrebou modelovania agend verejnej správy. K. Komunikačná infraštruktúra verejného informačného systému Informačná spoločnosť v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) odráţa rôzne stupne rozvoja. Modelovanie agend verejnej správy je teda primárne zamerané na pochopenie a dokumentáciu procesov verejnej správy vo vzťahu k občanom s cieľom ich racionálneho pretvorenia (reinţinieringu). na báze širokopásmovej siete. proporcionality a kontinuity3. Praha: Grada Publishing.verejná správa je postupná transformácia tradičnej administratívy na elektronickú administratívu (e – public administration). Graham.: Městský informační management. V takejto súvislosti potom infraštruktúra7 umoţňuje univerzálny prístup k IKT na národnej. vrátane moderných objektovo orientovaných. J. 3 4 134 . Kačír. ktoré moţno efektívne realizovať metódami systémovej analýzy4.

12.  elektronické vzdelávanie (e-learning)9. 2003 Accenture. 8 135 . G2C C2C Metatrhovisko G2B Verejnosť B2B Ziskový súkromný a verejný sektor B2C Informačná podpora komunikácie medzi občanmi na báze internetu. The Government Executive Series. v rámci projektu E-learning a vzdelávanie študentov ekonómie. V súčasnosti národné e-stratégie akcentujú elektronickú komunikáciu s vyuţitím technológií elektronického obchodovania (obr.  elektronická zdravotná starostlivosť (e-health). Z hľadiska informatizácie verejnej správy je pretrvávajúcim problémom komunikácia medzi IS jednotlivých orgánov verejnej správy.  elektronická zamestnanosť (e-employment). 5.: Využitie elearningových šablón. D. Jej zlepšenie je podmienené Akčný plán Svetového summitu o informačnej spoločnosti (World Summit on the Information Society). Jednotlivé formy elektronickej komunikácie (elektronického G2G Neziskový štátny a samosprávny sektor Informačná podpora občianskej komunikácie na báze modelu občianskej obsluhy v rámci verejného informačného systému. DIVAI 2004.4) s prioritným zameraním na rozvoj elektronickej štátnej správy10.  elektronická vedecká činnosť (e-science).  elektronická ochrana ţivotného prostredia (e-environment). April 2003.úrovni. Obr.  elektronické obchodovanie (e-business). V rámci národných e-stratégií by sa mal podporovať rozvoj aplikácií IKT najmä v týchto oblastiach8:  elektronická štátna správa (e-government). 10. Základnou podmienkou fungovania elektronickej verejnej správy je prístup na internet.  elektronické poľnohospodárstvo (e-agriculture).2003. 5. Ţeneva. 5.-12. 10 eGovernment Leadership: Engaging the Costumer.1.4 Elektronická komunikácia na báze technológií elektronického obchodu obchodu) sú charakterizované v tab. 9 Integráciou IKT do študijných programov v podmienkach EU Bratislava sa zaoberá Chudá.

Proces elektronického predaja je prepojený s elektronickou platbou. 5. Bude vytvárať komunikačnú platformu. v rámci ktorej boli vytvorené.).rozšírením kapacity a zdokonalením spoľahlivosti komunikačnej infraštruktúry. portály fyzických osôb a pod. zamestnanosti a pod. Obsahuje dve hlavné skupiny projektov:  projekty spoločného záujmu (PCI – Projects of Common Interest).). v zdravotníctve. Vykonávanie obchodných procesov medzi komerčnými subjektmi (napr. komoditné burzy. ktoré sú zamerané na vznik a rozvoj komunikačných sietí a informačných systémov v čiastkových sektoroch politiky EÚ. a to bez ohľadu na pouţité technológie a architektúru.. Druh komunikácie Government To Government Stručná charakteristika Elektronická výmena informácií v rámci interných procesov štátnej správy (občan alebo komerčný subjekt nemusí slúţiť ako sprostredkovateľ výmeny informácií medzi jednotlivými inštitúciami). Napr. získavanie úradných rozhodnutí a pod. Elektronická komunikácia občanov s verejnou správou (podávanie ţiadostí. ktorý sa opiera o britský štandard e-GIF (e-Government Interoperability Framework).1 Formy elektronickej komunikácie (elektronického obchodu) Rozvoj e-governmentu všeobecne určujú koncepčné poţiadavky EÚ. Elektronická výmena informácií medzi komerčnými subjektmi a štátnou správou (štátna správa utvára podmienky na efektívnu integráciu do obchodných procesov: dovoz a vývoz tovaru. Vykonávanie transakcií medzi občanmi pomocou internetu (elektronická pošta. komunikáciu s daňovou alebo colnou správou a pod. zásobovacie a fakturačné systémy a pod. G2G G2C Government To Citizen Government To Business G2B B2B Business To Business Business To Consumer Citizen To Citizen B2C C2C Tab.). ako napr. ale aj vytváraním základných registrov a pravidiel na výmenu dát11. ţivotnom prostredí. Ministerstvo informatiky ČR vypracovalo zadanie na realizáciu projektu Portál verejnej správy (nazývaný tieţ Government Gateway). Vyuţívanie dát a informácií vo verejnej správe pomocou elektronických prostriedkov má uľahčiť aj program EÚ IDA (Interchange of Data between Administrations). 11 136 .). Produkty a sluţby sú ponúkané priamo konečnému pouţívateľovi. ktorá prepojí bezpečným a kontrolovateľným spôsobom heterogénne IS pripojených úradov.  projekty horizontálnych akcií a opatrení (HAM – Horizontal Actions and Measures) prispievajú k riešeniu spoločných potrieb jednotlivých sektorov v oblasti IT.

5 Všeobecné sluţby TESTA Pojem telematika moţno chápať ako telekomunikácia. český prieskum prostredníctvom elektronického dotazníka na adrese www. Extranet Rady EÚ a pod. Sieť TESTA vyuţíva i niekoľko ďalších projektov v rámci EÚ14 Podľa aktuálnych prieskumov15 najčastejšími pouţívateľmi e-governmentu budú podnikatelia a firmy. ktorá vytvára komunikačnú infraštruktúru na aplikácie sektorových sietí (projektov) a umoţňuje prepojiť zodpovedné inštitúcie EÚ a členských štátov (koncových pouţívateľov aplikácií) (obr. prípadne na internet.V rámci horizontálnych akcií a opatrení projektu IDA bola vybudovaná sieť TESTA (Trans-European Services for Telematics between Administrations – Transeurópske sluţby pre telematiku12 medzi verejnými správami). ale v súčasnosti aj ako elektronická komunikácia. 5. 15 Napr.CentrumEO. EU Agencies EuroGate EuroGate EU Institutions EuroGate PKI DNS Mail relay EuroGate National Network EuroDomain DIR Portal Circa EuroGate External Dial-up services Direct connected sectors Obr. 12 13 137 . E-government predpokladá pripojenie kaţdej organizácie verejného sektora v jedinom zabezpečenom bode k pripojovacej sieti. Napr. 5.net). Schengenský informačný systém (DGJAI). Na základe súčasného a predpokladaného budúceho rozvoja by mala sieť TESTA vyhovovať aj nárokom takých projektov a aktivít EÚ ako napr.cz/Pruzkum. Národný prepojovací bod do siete TESTA zriaďuje Európska komisia v rámci programu IDA13. 14 Zdroj: TESTA Portal (portal. čo zaisťuje komunikáciu organizácií verejného sektora navzájom. v ČR je zriadenie pripojovacieho bodu súčasťou programu Intranet verejnej správy – komunikačná infraštruktúra informačných systémov verejnej správy (KI ISVS) – ktorý koordinuje Ministerstvo informatiky ČR. ale aj ich prístup do EuroDomain.5).eu-admin.

ktorá je zaloţená na týchto princípoch:  sluţba verejnosti.1.Vzhľadom na uvedené skutočnosti by malo byť prioritou komunikačnej infraštruktúry e-governmentu na Slovensku riešenie pripojovacej siete16 tak vo vyhradenej.6).6 Komunikačné a bezpečnostné rozhranie verejného informačného systému 5. 5.  medzinárodná integrácia. Základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR (uzn. Vo vyhradenej komunikácii by sa mali prevádzkovať aplikácie určené pre verejnú správu.  zlepšovanie procesov. 43/2004 vlády SR zo dňa 21.2004). 16 138 . Verejná komunikácia by mala byť podporovaná aplikáciami pre verejnosť. miestnej a regionálnej samosprávy Verejná komunikácia: Informačné kiosky Podnikateľská sféra Občania Neziskový vládny sektor Obr. ako aj verejnej komunikácii (obr. č. Vyhradená komunikácia Referenčné a bezpečnostné Kontaktné miesta verejnej správy Hlavné registre ŠIS rozhranie Verejná komunikácia Vyhradená komunikácia: IS ústrednej a miestnej štátnej správy IS mestskej. 5.2 Niektoré aspekty vytvárania elektronickej verejnej správy Predpoklady modernizácie verejnej správy Elektronická verejná správa je základným predpokladom modernizácie verejnej správy.

a to najmä:  vytváraním centrálneho prístupového miesta (portálu) k sluţbám verejnej správy. Pôjde najmä o riešenie týchto úloh:  analyzovať súčasný stav databáz a registrov.  umiestnením na internete praktického návodu na vybavovanie kaţdej agendy. Východiskom e-governmentu je predovšetkým integrované prostredie na realizáciu interných správnych procesov a sekundárne na realizáciu externých správnych procesov. 5. Integrované prostredie by malo poskytovať tieto záruky:  bezpečnosť a ochranu dát. Tieto procesy závisia aj od implementácie direktív EÚ do právnych úprav na Slovensku [25].  pripraviť návrh na efektívnu prácu s ľudskými zdrojmi.  vytváraním siete verejných prístupových miest (Public Information Access Points) k internetu a elektronickým sluţbám.7. 139 . Potom transformáciu na e-government moţno charakterizovať podľa obr. Splnenie tohto cieľa úzko súvisí so zlepšovaním procesov. Medzinárodná integrácia Vstup SR do Európskej únie bude znamenať podstatný impulz pre štátnu informačnú politiku predovšetkým v dvoch oblastiach17:  integrácie informačných systémov vnútri verejnej správy (G2G) a smerom k podnikateľskej sfére (G2B). ktoré musí občan navštíviť pri vybavovaní jednej záleţitosti ako aj zníţiť mnoţstvo údajov.  uskutočniť audit procesov v rámci reformy verejnej správy.  zaviesť metodiku projektového riadenia pri príprave.  prijať zákon o informačných systémoch verejnej správy.  poskytnutím na internete formulárov a rôznych dokumentov. ale aj s rozsiahlymi reformami fungovania orgánov verejnej správy. Zlepšovanie procesov Zahŕňa úlohy spojené so zlepšovaním rozhodovacích mechanizmov a vnútorných postupov vo verejnej správe. ktoré musí poskytnúť. 17 Spracované na základe východiskových zámerov v projekte firmy Oracle.  prevýšenie prínosov v porovnaní s nákladmi. Obidve prostredia majú spoločné prvky s vytváraním integračného prostredia e-businessu vecne zaloţeného na zdrojoch pravdivých údajov. Cieľom je úplný elektronický styk občana s verejnou správou.  komunikácie verejnej správy s ekonomickou sférou (G2B) a občanmi (G2C).Služba verejnosti Cieľom je zníţiť počet miest.  jednotný komunikačný kanál. obstarávaní a realizácii IS vo verejnej správe. ktoré musí občan vyplniť alebo naštudovať na zvládnutie efektívnej komunikácie s verejnou správou.

Zameranie na administratívu Business Inteligence & Strategický manažment Interné procesy (rozpočet. 5. integráciu ERP systémov s dodávateľsko-odberateľskými reťazcami a digitalizáciou procesov na regionálnej úrovni19.1. Prepojenie systémov predstavuje rozšírenie komunikácie pomocou rôznych kanálov v dôsledku partnerstva verejného a súkromného sektora21. Italian Cadaster (SOGEI). ktorý prezentuje partnerstvo verejného a súkromného sektora formou ponúkaných komodít na elektronickom trhovisku.  zameraných na opakujúce sa procesy (interakčné centrá pre občanov. Služby občanom a organizáciám sú reprezentované v podstate dvomi druhmi transakcií.  rozpočet a efektivita.7 Integrované prostredie e-governmentu Spôsob vytvárania e-governmentu moţno charakterizovať realizáciou postupnosti jednotlivých krokov takto:  zodpovednosť a transparentnosť. pričom sa utvárajú predpoklady na vyuţitie elektronického podpisu a jednotného prístupového interface – portálu). MO Maďarskej republiky (medzinárodné účtovné štandardy v rámci NATO). Príkladom môţu byť aplikácie na MPSVR SR (evidencia poberateľov štátnej podpory. 18 140 Zameranie na občana . dodávateľské reťazce) Integrovaná informačná infraštruktúra Obr. registre ekonomických subjektov v Dubline (registrácia prostredníctvom internetu). E-government teda predstavuje komplexné riešenie v rámci predchádzajúcich štyroch krokov.  e-government. informácie z registrov. nákupný portál pre štátnu správu v Dánsku. … ) Externé procesy (sluţby občanom. 20 Danish Cadaster.  prepojenie systémov. 21 Bezdrôtové mesto Glasgow (mobilní pouţívatelia). Zodpovednosť a transparentnosť charakterizujeme prehľadnosťou procesov vo verejnej správe18.2007 bude potrebné zabezpečiť poţiadavku EÚ na integráciu dát [25].).  sluţby občanom a organizáciám. internetové trhoviská.). Súčasná situácia na Slovensku si vyţaduje vytvorenie jednotného prostredia pre interný a externý portál. Rozpočet a efektivita predpokladajú optimalizáciu systémových riešení. a to:  generujúcich príjem (daň z príjmu. katastrov20 a pod. 19 Napr. New York City Case Study (najväčší dátový sklad na svete). DPH a pod. K 1.

daň z príjmu právnických osôb (priznanie. registrácia motorových vozidiel. ktoré sú prístupné verejnosti v prostredí internetu. registrácia novej právnickej osoby. ale aj dostatočné technologické podmienky.Súčasný stav na Slovensku Súčasný stav elektronickej verejnej správy na Slovensku moţno hodnotiť z rozličných hľadísk. Nízka je úroveň integrovaného vyuţitia informačných technológií pri realizácii administratívnych úkonov verejnej správy pre verejnosť. nedostatočnej finančnej podpore nových projektov informačných sluţieb pre verejnosť. povolenia týkajúce sa životného prostredia. colné vyhlásenia. Chýba najmä prepojenie informačných zdrojov rezortov. na ktorej sprístupňuje občanom základné informácie o poskytovaných sluţbách. organizačné. 25 Zákon č. osobné dokumenty (občianske preukazy. príspevky sociálneho zabezpečenia (príspevky pre nezamestnaných. organizačných a metodických štandardov v rámci doteraz vytváraného štátneho informačného systému25. Porovnania s vyspelými krajinami EÚ ukazujú.z. osvedčenia (o narodení. ale aj v nesystematickom prístupe kompetentných inštitúcií. vodičské preukazy). Sprístupnenie informácií pre verejnosť(najmä prostredníctvom www stránok22) je na relatívne dobrej úrovni. Poskytovanie on-line služieb je v programe eEurope+23 definované ako základné online služby pre fyzické a právnické osoby. granty pre študentov). Najznámejšie internetové stránky verejnej správy sú Mesto. o štátnom informačnom systéme v §8 zahrnuje aj informačné zabezpečenie miestnej štátnej správy a samosprávy. krádež). oznámenia polícii (napr. ktoré by umoţňovali integrované vybavenie ţiadosti občanov z jedného kontaktného miesta bez ohľadu na kompetencie orgánov verejnej správy a časového obmedzenia úradnými hodinami. On-line verejné sluţby pre právnické osoby zahrnujú sociálne dávky pre zamestnancov. V praxi sa však realizoval ako informačná podpora v ústrednej štátnej správe. sobáši). tlačivách a pod. pasy. úradných hodinách. zápisy na stredné školy/univerzity. Uznesením č. objednávanie sa do nemocníc). v porovnaní so štátnymi orgánmi. Slovinska. ČR. žiadosť o stavebné povolenie. Orgány územnej samosprávy na úrovni miest a obcí majú vlastné www stránky. prídavky na deti.sk a Občan. systematicky budovaná sieť kontaktných miest verejnej správy a aplikácia technologických.2004 boli prijaté základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR. služby na vyhľadávanie pracovného miesta. 261/1995 Z. nízkej úrovni vybavenosti orgánov verejnej správy modernými informačnými a komunikačnými technológiami. ktoré dosiahli výraznejší pokrok v oblasti poskytovania sluţieb verejnosti s podporou informačných technológií. daň z pridanej hodnoty (priznanie. Kaţdý ústredný štátny orgán má vlastnú stránku s informáciami. majetkové priznanie).sk. Nie sú na to vytvorené legislatívne. v ktorých s podporou informačných a komunikačných technológií sú pre verejnosť umoţnené sprístupnenie informácií a poskytovanie on-line služieb. verejné knižnice (katalógy s rôznymi možnosťami vyhľadávania). Zameriame sa na dve oblasti. vykazovanie údajov pre štatistický úrad. 24 Ale aj za úrovňou napr. ţe úroveň elektronizácie sluţieb verejnej správy na Slovensku zaostáva za úrovňou týchto krajín24. Ďalší 22 23 141 . pretrvávajúcom rezortizme v tvorbe a vyuţívaní informačných zdrojov.1. verejné obstarávanie. zdravotnícke služby (interaktívne poradenstvo o dostupnosti služieb v rôznych nemocniciach. náklady na zdravotnú starostlivosť. Rovnako na úrovni miestnej štátnej správy má kaţdý krajský a obvodný úrad vytvorenú vlastnú www stránku. Hlavné príčiny zaostávania sú najmä v absencii koncepcie rozvoja sluţieb verejnej správy. potvrdenie o prijatí priznania). Estónska. Mnohé z nich sa vyuţívajú aj na propagáciu regiónu pre potenciálnych návštevníkov. na niţšej úrovni. 43/2004 vlády SR zo dňa 21. potvrdenie o prijatí priznania). oznámenia o presťahovaní. On-line verejné sluţby pre fyzické osoby zahrnujú dane z príjmu (daňové priznanie.

ministerstvo. je on-line registrácia firiem do Obchodného registra. Medzi veľmi vyuţívané sluţby v SR patrí vyhľadávanie zamestnania prostredníctvom internetu najmä mladou generáciou. Z on-line sluţieb existuje na Slovensku moţnosť podávať daňové priznanie cez internet. ţe všetky on-line sluţby e-governmentu v SR napriek prijatiu programu eEurope+ ešte nie sú prakticky realizované. Táto duplicita pri podávaní je dôvodom prečo ho v SR obyvatelia a firmy nevyuţívajú vo väčšej miere. Posúva jej chápanie od jednotlivej verejnoprávnej inštitúcie (napr. Dvojsmerná interakcia a úplné on-line transakcie sú moţné v prípade ďalších 15 % sluţieb. obvodný úrad. keď konečné prevzatie týchto dokumentov vyţaduje ţiadateľov podpis. Jedenásť percent sluţieb sa plánuje a 25 % sluţieb nie je v súčasnosti k dispozícii. Tento nedostatok by sa mohol odstrániť praktickým zavádzaním elektronického podpisu v štátnej správe. Cieľom projektu je vytvorenie indikátorov. Rovnaká situácia je aj v oblasti poskytovania vládnych sluţieb podnikom v kandidátskych krajinách. v rámci celej sústavy verejnoprávnych inštitúcií a občianskej verejnosti na princípe modelu občianskej obsluhy. 5. čo zodpovedá procesnému modelu riadenia vo verejnej správe. Na druhej strane väčšina občanov by privítala dostupnosť formulárov na vybavenie týchto dokladov na internete. Moţno konštatovať. Osem percent sluţieb umoţňuje obojsmernú komunikáciu alebo úplné transakcie on-line. vodičské preukazy. konštitucionálnu a operačnú. vývoj informatizácie verejnej správy predpokladá dve úrovne riadenia. Spolu 50% verejných sluţieb pre občanov je k dispozícii na základnej úrovni (informácia je uvádzaná on-line. rodné listy a podobne podľa výsledkov štúdie aţ 69 % občanov nemá záujem o vyuţívanie týchto sluţieb na internete.8). Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy je zaloţený na systémovom prístupe k verejnej správe ako celku (obr. V oblasti vybavovania ţiadostí na vybavenie rôznych dokumentov ako sú pasy. katastrálny úrad a pod. ţe sa vyţaduje dodatočné zaslanie vyplneného daňového priznania poštou. Úplne nedostupných je 32 % vládnych sluţieb. Nevýhodou však je. ktorú moţno vykonávať prostredníctvom internetu. t. ţe v priemere len 30 % vládnych www stránok zodpovedá smerniciam EÚ.j.) ku globálnemu pohľadu v rámci celého štátu. Skúsenosti s vyhľadávaním zamestnania cez internet má pribliţne 10 % občanov. 1 % sluţieb je súčasťou pilotných projektov a plánuje sa rozšírenie na 9 %. mestský úrad.Na základe správy o pokroku kandidátskych krajín EÚ v programe eEurope+ moţno konštatovať. Relatívne vysoký podiel pouţívateľov týchto sluţieb môţe prameniť aj vo vysokej nezamestnanosti. skutočné vyuţitie tejto sluţby však dosahuje necelé 1 %. rámcového programu pre vedu a technologický vývoj projekt SIBIS (Statistical Indicators Benchmarking the Information Society). prípadne ide o jednosmernú interakciu). 26 V roku 2001 začala Európska komisia v rámci 5. Podľa štúdie26 moţnosť podávať daňové priznanie by na Slovensku privítalo 22 % pouţívateľov internetu. ktoré zohľadnia meniaci sa charakter spoločnosti a umoţnia porovnávať vývoj v jednotlivých európskych krajinách. 49 % súčasných sluţieb je poskytovaných on-line alebo v jednoduchej jednosmernej interakcii. Ďalšou sluţbou. Tento výsledok môţe byť dôsledkom stavu. 142 . pretoţe ľudia skúšajú akúkoľvek dostupnú metódu na nájdenie si zodpovedajúceho zamestnania a internet okrem toho umoţňuje nájsť si prácu aj ľuďom zo zaostalejších regiónov v bohatších častiach SR.

ktorá aplikáciou elektronického podpisu umoţňuje podávanie informácií v rámci úradných procesov).Špecifické postavenie pri globálnom pohľade na inštitucionalizáciu má súdna moc27 reprezentovaná v štáte činnosťou súdov. Konštitucionálna úroveň Inštitucionálna úroveň Operačná úroveň Vrcholová Komunikačné rozhranie Komunikačné rozhranie Zákonodarná (NR SR) Výkonná (vláda. 5. Verejná správa je jadrom výkonnej moci. ObÚ) Obr. Osobitné postavenie má Ústavný súd SR ako ochranca ústavnosti.8 je súdnictvo implicitne inštitucionálne chápané ako výkon štátnej správy. 5. ministerstvá) Výkonná (KÚ. Orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR a predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov. MÚ. ktoré umoţňujú riadený prístup k informáciám v iných IS).  prepojenie IS viacerých organizácií (výmena informácií v organizácii a medzi organizáciami ako súčasť procesov verejnej správy alebo informačná podpora daného procesu). ObÚ) Občania Podnikateľská sféra Neziskový vládny a mimovládny sektor Regionálna Mestská/Miestna Zákonodarná (VÚC) Zákonodarná (MsZ. resp.  publikačné systémy (interné a externé publikačné systémy. Metodicky moţno rozlíšiť najmä tieto aplikácie:  e-komunikáciu (elektronická výmena informácií medzi úradom a občanom.  spisovú službu (riadenie a správa spracovania a obehu písomností a ich napojenie na systémy priameho spracovania a správu elektronických dokumentov). Vzťah správy súdov a výkonu súdnictva sa riadi zásadou oddelenia správy súdov od výkonu súdnictva [27]. ktorá vyjadruje činnosť orgánov správy súdov (vykonávanú prevaţne ako výkon štátnej správy) a činnosť výkonu súdnictva. Verejná moc v štáte sa vo všeobecnosti člení na zákonodarnú. Ústredným štátnym orgánom správy súdov je MS SR.8 Inštitucionalizácia verejnej správy v globálnom chápaní Projekty elektronickej verejnej správy Praktická realizácia e-governmentu predstavuje vytváranie konkrétnych aplikácií na riešenie elektronizácie procesov vo verejnej správe. 27 143 . MZ) Výkonná (MsÚ. V takejto súvislosti potom aj podľa obr. súdnu a výkonnú moc. v budúcom období aj ako výkon samosprávy.

organizačných.katalog. cestovanie a doprava. uloženie a správu dokumentov (správa a riadenie prístupu (uloţenia) k elektronickým dokumentom ako integrovanie činností s elektronickými dokumentmi). Celý projekt (www.cz). bývanie a pod.portal.obce. V praxi realizované projekty elektronickej verejnej správy však obyčajne zahrnujú niekoľko atribútov uvádzaných aplikácií. ktoré z rôznych pohľadov ukazujú verejnú správu a jej fungovanie.cz) obsahujúci zoznam firiem z rôznych odborov.cz). VEPO je IS s komplexom bezpečnostných.sk).sk je verejný informačný portál. v súčasnosti je súčasťou projektu eSlovakia (www. Denník verejnej správy (www.  Obce.cz) ponúka aktuálny spravodajský servis z oblasti štátnej správy.  Občan.obce. ktorý poskytuje prístup do všetkých miest a obcí.diskuze. vznikol v roku 2000 a jeho prevádzkovateľom bol portál SuperZoznam. Sústavu hlavných portálov dopĺňa Katalóg dodávateľov (www. úmrtie. obchodných a právnych opatrení. obcí a regiónov.mesto.sk). produktívny vek.obcan. Ďalej sa podrobnejšie zaoberáme podávaním a preberaním elektronických dokumentov prostredníctvom verejnej elektronickej podateľne (VEPO). samosprávy. Najznámejšou je portál územnej samosprávy Mestá a obce online (www.obce. dospievanie. prípadne iné komunikačné médium. tlačivách. ktorého základným cieľom je vytvorenie databázovej aplikačnej platformy na riešenie úloh evidenčných agend (www. ktorý obsahuje najmä informácie o ţivotných situáciách (narodenie.mesta.cz) tvoria samostatné moduly.obce.epusa. napr.cz). projekty (v zátvorke je uvedený názov stránky):  Mesto.9.cz).cz.  Portál verejnej správy ČR (www. V prípade VEPO nie je dôleţitá ich fyzická dostupnosť.). 5. ktoré spolupracujú s mestami a obcami. miest.obce.denik. ale podstatná je dostupnosť cez internet.  KEVIS je krajský evidenčný informačný systém.  ePUSA je elektronický portál územných samospráv v ČR (www.gov.cz je portál realizovaný ešte v roku 1996 ako súkromný podnikateľský zámer. o inštitúciách v SR. ktoré majú webovú prezentáciu. ktoré umoţňujú prezentovať vybraté informácie on-line aj off-line v rámci intranetu.sk obsahuje informácie o 138 mestách SR. Je k dispozícii aj diskusný panel pre štátnych zamestnancov a verejnosť na stránke www. Obeh dokumentov v e-podateľni znázorňuje obr.kevis. Obsahuje niekoľko častí. formulároch a pod. (www. 144 .

1a 1b VEPO OPERÁTORI Firewall OBČAN 1c 2b Úradníci vecne príslušného odboru 2 SERVER 2a 3 1a – podanie e-mailom ( automatické oznámenie o prijatí/neprijatí podania) 1b – podanie na dátovom nosiči 1c – podanie listom 2 – rozhodnutie o príjemcovi podania 2a – podateľňa odpovedá priamo občanovi 2b – odovzdanie podania 3 – úradník odpovedá občanovi Obr. moţnosť pridania súboru s elektronickým podpisom. výber súboru s elektronickým dokumentom. 5. 145 .9 Obeh dokumentov vo VEPO     Jednotlivé kroky pri podávaní dokumentov stručne opíšeme takto: podávateľ vyberá adresáta (určuje jeho certifikát) zo svojho súkromného zoznamu alebo vyberá tzv. informácia pre podávateľa o úspešnosti/neúspešnosti podania. ktorý sa bude podávať. vytvoreného pomocou podpisovacieho súkromného kľúča a lokálnej aplikácie aj s časovou pečiatkou. verejného adresáta.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful