1 Verejná správa

Vymedzenie základných pojmov Verejná správa je pojem správneho práva, ktoré má základy v rímskom práve (administratio rei publicae) a postupne sa udomácnil aj v iných jazykoch (napr. public administration). Predstavuje súhrn činností (proces), ktoré produkujú orgány štátnej správy, územnej samosprávy a verejnoprávne korporácie. Tieto subjekty vykonávajú verejnú správu ako zákonom uloženú povinnosť, ktorá je daná ich postavením verejnoprávnych subjektov (obr.1.1).
0 Verejná správa
2 Štátna správa Samospráva*)

1

3 Verejné korporácie

1.1 Ústredná

2.1 Regionálna

3.1 Rozpočtové 3.2 Príspevkové

1.2 Miestna

2.2 Mestská 2.3 Miestna

3.3 Verejnoprávne

*)

Záujmovou samosprávou sa podrobnejšie zaoberá Grell, M. a kol.: Informačné systémy v ekonomike. Bratislava: EKONÓM, 2003,s.101.

Obr. 1.1 Organizačný diagram verejnej správy Verejná správa riadi a spravuje verejný sektor, ktorý charakterizuje verejné vlastníctvo, rozhodovanie verejnou voľbou a uplatňovanie verejnej kontroly. Verejný sektor zahrnuje rozpočtové a príspevkové organizácie (2. sektor) a nadácie, občianske združenia, rôzne neziskové (mimovládne) organizácie (3. sektor). Všeobecne prevažuje názor, že verejný sektor je ekonomický pojem (obyčajne sa skúma v rámci zmiešanej ekonomiky), pričom funguje s cieľom napĺňať verejný záujem a spravovanie verejných vecí. Zmiešaná ekonomika je charakteristická koexistenciou súkromného a verejného sektora, súkromného a verejného vlastníctva a koordináciou ekonomických aktivít súkromnými iniciatívami (trhovým mechanizmom) a verejnými inštitúciami (verejnými alebo vládnymi inštitúciami) pomocou regulačných nástrojov a právnych prostriedkov. Predstavuje objektívny spoločenský jav, ktorého existencia vyplýva z historického vývoja deľby regulačných spoločenských činností medzi objektmi trhu a vládnymi aktivitami, pričom trh aj vláda sú nevyhnutné na fungovanie ekonomiky. Verejná správa zabezpečuje činnosti podľa obr. 1.2. Súkromná správa je správa súkromných vecí a jej vykonávanie je v súkromnom záujme, na uspokojenie vlastných záujmov a potrieb.

7

0 Riadenie verejného sektora

1 Tvorba štátnej politiky

2 Tvorba samosprávnej politiky

3 Podpora výkonu štátnej a samosprávnej politiky

1.1 Hospodárska politika (hospodárske opatrenia štátu) 2.1 Regionálna politika

1.2 Štátna administratíva (spravovanie štátu)

2.2 Rozvoj miest a obcí

Obr. 1.2 Hierarchický diagram funkcií verejnej správy V tab. 1.1 sú uvedené základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy. Určujúcim rozlišovacím znakom je verejný záujem, ktorý je protikladom súkromného záujmu1).
Typ správy Rozlišovací znak

Verejná

Súkromná

Účel Organizačný princíp Funkcia

Verejný záujem Orgány verejnej správy Výkon verejnej správy Verejná moc (verejné právo)

Súkromný záujem Súkromná aktivita Súkromné ciele Individuálne rozhodovanie (súkromné právo)

Charakter moci

Tab.1.1 Základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy    Verejný záujem je charakterizovaný tým, že: obsahuje hodnoty všeľudského charakteru, má normatívny charakter v ekonomickej rovine (v závislosti od danej ekonomickej teórie), jeho chápanie súvisí s konsenzom politických strán.

Súkromný a verejný záujem patria do spoločnej kategórie záujem, ktorý sa používa v troch základných významoch: individuálny záujem, záujem spoločenských skupín (skupinový záujem), celospoločenský záujem.
1 )

8

   

Politický konsenzus možno v podstate dosahovať na základe: rovnosti (verejný, spoločenský a celospoločenský záujem sú totožné, chápané ako synonymá), nadradenosti a podradenosti (vo vzťahu k daným podsystémom spoločnosti, t.j. verejný záujem v ekonomike, politike a pod.), prieniku jednotlivých individuálnych záujmov (prejavuje sa reálna existencia verejného záujmu na báze tzv. spoločenskej zmluvy), protikladnosti (individuálny a verejný záujem sú v protiklade, pričom existujú dva základné prístupy: uprednostnenie individuálneho záujmu alebo pri hodnotení individuálneho záujmu je rozhodujúci verejný záujem, t.j. všeobecné dobro).

Metodologickým východiskom riešenia konsenzu je rozlíšenie verejného a neverejného záujmu2). Verejný záujem má teda nadindividuálny charakter, jeho nositeľom je sociálny objekt (napr. verejná inštitúcia), ktorého činnosť je motivovaná spoločensky uznanými cieľmi a potrebami, na ktorej participujú jednotlivé indivíduá práve preto, že uznávajú tieto spoločné, integrujúce hodnoty. Verejnú správu možno charakterizovať z hľadiska územného a typu riadenia podľa tab.1.2. Územná úroveň Obec, mesto Obvod (okres) Kraj Región (VÚC) Republika Samospráva Samospráva Štátna správa Typ riadenia Samospráva Štátna správa Štátna správa

VÚC – Vyšší územný celok, v našich podmienkach totožný s územím kraja

Tab. 1.2 Vzťah územných úrovní a typov riadenia verejnej správy Verejná správa je zložitý sociotechnický systém a aplikáciou systémového prístupu3 možno definovať jeho základné charakteristiky, a to:  vstupy,  prvky a väzby medzi nimi (štruktúra),  prechodové funkcie,  výstupy,  správanie. Správanie verejnej správy odráža politické názorové prúdy a reakcie na predmetné požiadavky občianskej verejnosti, ktoré vystupujú ako vstupy do celého systému. Prechodové
Východiskom je určenie obsahu a rozsahu pojmu verejnosť. Verejnosť môže označovať tú časť spoločnosti, ktorá stojí voči vládnej (decíznej) sfére s právom kontroly moci a riadiacich štruktúr alebo určitú skupinovú integritu, ktorá je spoločným záujmom zainteresovaná na riešení určitých spoločných problémov (tzv. verejné veci). 3) Pozri Grell, M.: Informačná ekonomika. Bratislava: EKONÓM, 2002.
2 )

9

Informačná podpora riadenia v podmienkach verejnej správy V procese riadenia verejného sektora je úlohou IS spojenie riadiaceho a riadeného systému verejnej správy. ŠIS 3. 1.  priestorového rozsahu pôsobnosti (mestá. 1. IS VS 4.4). Riadiaci systém Orgány verejnej správy Riadený systém Občania Spoločnosti atď. pričom IS vstupuje medzi tieto systémy ako ich integrálna súčasť a vytvára s nimi jeden celok (obr. regióny). Na druhej strane. kapitole) Obr. potrebné sú pre občanov na uľahčenie styku s orgánmi verejnej správy a na kontrolu ich činnosti pri hospodárení s verejnými financiami. ASR. Informačný proces vo verejnej správe. Jednotlivé IS verejnej správy možno rozlišovať podľa viacerých hľadísk. IS Obr. životné prostredie. obec. spracovania a využívania informácií v postupnosti dáta – poznatky – informácie (obr. je definovaný ako proces získavania. 1. dane. samospráva). geografia.funkcie sú determinované zákonmi vymedzenými podmienkami jednotlivých rozhodnutí vo verejnej správe.3). nehnuteľnosti a pod. región). clá. 1. ASPV 2. ako napríklad:  typu riadenia (štátna správa. mesto.4 Informačný proces vo verejnej správe 10 . 1. Zamestnanec vo verejnej správe (tvorca informácií) Občan (používateľ informácií) Zmena pozície IS: 1. ale aj všeobecne (obr.5). VIS IS (Podrobnejšie v 2.  predmetu záujmu (zdravotníctvo. obce.).3 IS ako podsystém systému riadenia vo verejnej správe IS pre verejnú správu rozumieme súbor informácií o určitých oblastiach (republika. ktoré sú potrebné na rozhodovanie v orgánoch verejnej správy a ďalších organizáciách.

Nástrojom týchto zmien je najmä internet ako model komunikácie. Ukázalo sa však.. informácie Prenos informácií sprostredkovávajú informačné systémy a len časť informácií sa prenáša priamou komunikáciou medzi tvorcom a používateľom informácie. aj vplyvom celospoločenského trendu sa potvrdilo.5 Dáta. Napríklad v 90. používateľa a IS v informačnom procese4. čím ovplyvňovali pozíciu tvorcu. 1. že zmena pracovných stereotypov a riadiacej praxe je proces.Dáta Poznatky Informácie Syntaktický pohľad (súhrn hodnôt bez významu) Sémantický pohľad (význam) Pragmatický pohľad (použiteľnosť) Obr. Tak napríklad reforma verejnej správy SR zásadne mení pozíciu všetkých troch prvkov. ktoré v priebehu vývoja informatizácie verejnej správy výrazne menili svoju formu aj obsah.z. 4 11 . o štátnom informačnom systéme. že vzťah občanov a verejnej správy je podmienený aj ich efektívnou vzájomnou komunikáciou na báze IS/IT. čo viedlo k rozsiahlej implementácii jednotlivých častí štátneho informačného systému5. rokoch 20. 261/1995 Z. Odhliadnuc od vývojových trendov v samotnej verejnej správe prechádza informačný proces výraznými zmenami v dôsledku digitalizácie informácií. stor. ktorý z hľadiska informačnej podpory predstavuje postupnú transformáciu štátneho informačného systému na informačný systém verejnej správy a v konečnom dôsledku na verejný informačný systém. Od vzniku informácie po jej použitie sa prenos uskutočňuje pomocou informačných činností. najmä občana ako používateľa informácií v informačnom procese. 5 Zákon č. poznatky.

rokov minulého storočia až po súčasnosť (ako aj možný vývoj po roku 2005) sú jednotlivé typy IS vo verejnej správe SR postupne realizované ako:  relatívne izolované IS na báze automatizovaných systémov riadenia a automatizovaných systémov plánových výpočtov. VIS .1 Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe 2.verejný informačný systém Tab. ako sú napr. Obdobie 70. 261/1995 Z. ASR technického a investičného rozvoja vrátane VTEI a normalizácie. IS VS .z.automatizovaný systém plánových výpočtov. – 80.2. ASR jednotlivých ústredných orgánov bol jedinečný. Informačné systémy na báze ASR a ASPV Na základe úloh štátneho programu ekonomického výskumu (SPEV) sa v rokoch 1976 – 1980 vytváral automatizovaný systém riadenia (ASR) a automatizovaný systém plánových výpočtov (ASPV). roky Typ IS IS rezortov Charakteristika Relatívne izolované IS na báze ASR a ASPV 90.  IS verejnej správy (otvorená štátna správa). Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe je prehľadne uvedený v tab. IS VS Elektronická verejná správa VIS ASR .1.1 Centralizovaná štátna správa. o ŠIS) Otvorená štátna správa Roky 2000-2005 Po roku 2005 Začiatok 21.1) sa zaraďuje medzi ASR prierezového charakteru. roky ŠIS Integrovaná štátna správa (zákon č. stor. financií a sociálno-ekonomických informácií a pod. miezd a sociálnych vecí. ASPV .IS verejnej správy. o ŠIS (integrovaná štátna správa). V súlade s prepojením ASPV a ASR riadiacich orgánov sa v rámci ASPV riešili najmä tieto problémy: 12 . 2. ASPV (obr.automatizovaný systém riadenia.  štátny informačný systém podľa zákona č.štátny informačný systém. a preto mal aj odlišnú štruktúru. ASR v oblasti práce. cien.2 Vývojové trendy informačného zabezpečenia verejnej správy V období od 70.  verejný informačný systém (elektronická verejná správa). čo vyplývalo i z kompetenčného zákona.z. 2. 261/1995 Z. ŠIS .

vhodne upravené údaje potrebné na analytickú. SNR) Výkonné orgány štátnej správy. kontrolu a korekciu údajov a konverziu údajov preberaných zo zdrojov z okolia systému. 2.2 Informačná podpora riadenia v podmienkach centralizovanej štátnej správy (globálna architektúra) ASPV bol vytváraný modulárne takto (obr. KNV. zber. makiet plánov a s nimi súvisiacich pracovných postupov.  existenciu banky metód a modelov. generácie. zjednocovanie klasifikácií. Hlavnou požiadavkou na ASPV bolo spracovanie formulárov ekonomických ukazovateľov podľa požiadaviek používateľa v oblastiach agregácií.  vytvorenie integrovanej údajovej základne uloženej na diskoch sálového počítača. ASPV poskytoval komplexné informácie na rozhodovanie a zabezpečoval predovšetkým:  automatizáciu štandardných plánovacích činností. ASPV sa rozvíjal ako integrálna súčasť prác systému plánovitého riadenia (tab. 61/1977 Predsedníctva vlády ČSSR) zahrnovali oblasť od podnikových ASR až po vrcholové ASR na úrovni ústredných orgánov. Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány (FZ. potrebných pre ASPV.   štandardizácia foriem a obsahu plánových údajov na úrovni Jednotných metodických pokynov (JMP). ONV Výkonné orgány národných výborov. strediskové obce IS a typy úloh Prenosy plánových a štatistických informácií Kancelárska technika ASR Taktická Operatívna ASPV Tab. informačnú a rozhodovaciu činnosť a podľa frekvencie využívania údajov 13 . IS na podporu riadenia v ústredných orgánoch boli budované v rámci programu SPEV – Automatizácia na vyšších stupňoch hospodárskeho riadenia. 2. 2. fond údajov (centrálna a operatívne bázy dát).j. vytváranie počítačovej siete na prenos informácií medzi ústrednými plánovacími orgánmi. vstup údajov zahrnujúci manipuláciu s údajmi. ukazovateľov ekonomickej efektívnosti a pod. číselníkov. Technické zabezpečenie sa realizovalo na sálových počítačoch 2.  bezprostredný styk používateľa s IS cez terminálovú sieť. Zásady plánovania a podmienky výstavby ASR (uznesenie č. výpočtov indexov. t. rezortmi a výrobno-hospodárskymi jednotkami vrátane potrebného technického a programového vybavenia ústredných plánovacích orgánov.2). ČNR. 2. a 3.2): 1. registrov a pod.

prenosom.číselníky variantov plánu. Existovali tieto typy výstupných zostáv: . trojdimenzionálne. . Na dáta možno pozerať ako na sériu za sebou uložených tabuliek. ktoré automatizovali činnosti bezprostredne nadväzujúce na prácu používateľa a poskytovali sa mu informácie s možnosťou priameho rozhodovania pomocou parametrických aplikačných programov (obr. 2. . centrálna báza dát obsahovala: .fyzickou štruktúrou – spôsob ukladania údajov na médiá. tzv. dimenzia bola určená na identifikáciu dát za jednotlivé organizácie. t. a to hlavne tých častí. . rozmiestnenie a organizácia záznamov. v centrálnej báze dát. 4. ktorý bol obsahovým jadrom informačnej zložky. t. Požiadavky na fond údajov boli definované štruktúrou údajov. .2. t. resp. percentá) až po komplexné analýzy (pyramídový rozklad ukazovateľov ekonomickej efektívnosti. . používateľský prístup podľa textových informácií určil formu výstupov. a to: . spracovanie údajov – boli použité rôzne metódy od jednoduchých štatistických analýz (priemery. boli vygenerované v počítači a používateľ si cez terminál vytváral výstupy sám. ktoré slúžili na detailnejšiu analýzu a generovanie výstupných zostáv sa realizovalo pomocou programátora. Zároveň sa uchovávali sociálno-ekonomické údaje a plánové informácie vo fonde dát.ukazovatele oblastných regionálnych charakteristík. ktoré podporovali rozhodovací proces. modely) a prognózy (štruktúrne a dynamické). . dimenzia identifikuje stĺpce.logickou štruktúrou – používateľský pohľad na údaje. indexy. časové hľadisko bázy dát. 14 . .j. podľa špeciálnych požiadaviek používateľa a predpokladal sa kvalifikovaný zásah programátora pri vytváraní výstupnej zostavy. .ukazovatele odvetvových ekonomík.ukazovatele prierezových ekonomík.uložených v operatívnej. Z hľadiska zabezpečovania jednotlivých funkcií možno v ASPV rozlišovať:  informačnú zložku – zabezpečovala funkcie súvisiace so zberom. .j. ale používateľ sa podieľal na tvorbe ASPV. spojovacím článkom medzi blokom fondu údajov a blokom spracovania údajov bol systém výberu podľa zvolenej metódy a k nej príslušné údaje. 3.číselník organizácií.stabilné. druhy a varianty plánu. . spracovaním a distribúciou údajov.modifikované.číselníky (katalógy) ukazovateľov podľa podsystémov.číselník plánovacích skupín. pričom: .j.1.  rozhodovaciu zložku – prezentovaná je vo forme sústavy modelov a bilancií. t. .metódy a modely podľa jednotlivých podsystémov operatívna báza dát (lokálna) obsahovala dáta podľa jednotlivých podsystémov: . .vybrané súhrnné ukazovatele. ktoré obsahovali pevnú štruktúru ukazovateľov a variantov plánov.j.  styk používateľa so systémom – nepredpokladali sa poznatky používateľa z oblasti výpočtovej techniky a IS. dimenzia identifikuje riadky.3).3. ukazovatele.jednorazové.

ASPV predpokladal existenciu veľkého množstva modelov a bilancií nie jednorazovo. bilancia národného hospodárstva.podsystémy prierezov a spracovanie údajov (práce a mzdy pomocou metód zahraničný obchod . Modelovanie dátových základní sa realizovalo relačným prístupom.makroekonomické zdroje .). prostr.technické zabezpečenie národné výbory investičné a zákl. palivovo-energetická bilancia. bilancia peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva. 2. investičná bilancia. bilancie) .súhrnný podsystém . Až dovtedy ekonomické modely vznikali predovšetkým vo sfére štatistiky a akademických pracovísk.programové riešenie financie . podstatných čŕt. modely pre hospodárstvo národných výborov a pod.prierezové činnosti .problémy odvetvových štatistík Podsystémy Aplikačné roviny .údajová základňa (národohosp. 15 .) . Formuláre a ich obsah sú identifikovateľné a položky z jedného formulára sa vzťahujú na iné formuláre.ASPV Vecno-ekonomická a organizačná štruktúra .súhrnné makroekonomické problémy . ale opakovane využívané v štandardných činnostiach (napr. že používateľ mohol uvažovať o obsahu bázy dát ako o sérii dvojrozmerných tabuliek. V súvislosti s budovaním ASPV sa začalo v ekonomickom modelovaní (rozumie sa konštrukcia a implementácia ekonomických modelov) objavovať viacero nových. bilancia pracovných síl.podsystémy odvetví (Agrokomplex priemysel palivá a energetika stavebníctvo.rozhodovanie . pre poľnohospodárstvo model AGROKOMPLEX.1 Štruktúra ASPV V záujme jednoduchosti a zrozumiteľnosti skupina CODASYL odporučila uplatniť formulárovo orientovaný prístup pri riadení bázy dát. mali hlavne teoreticko-metodologický charakter a len ojedinele a jednorazovo sa vyskytli v riadiacej praxi. doprava a spoje) Obr. údaje vo formulároch boli zoskupované a podstatou formulárového prístupu bolo.

štatist.Centrálna báza dát Systém parametr. dozorujúceho prácu operačného systému počítača (VM/370. aplikačných programov Zber vstupných údajov Operatívna báza dát Kontrola údajov Archivačná báza dát Podsystémy ASPV s viacnásobným prístupom Systém modelov. 2.. kde do sály počítača nemal nikto z používateľov prístup okrem obsluhy a systémového programátora. t. uzavretej prevádzke (close shop).j. 16 . Terminálové pracoviská sa nachádzali mimo sály dokonca aj vzdialene na ústrednom orgáne a základom konfigurácie terminálovej siete bol zvolený informačný zobrazovací systém 3270.2 Moduly ASPV Technické riešenie ASPV malo charakter distribuovaného systému pomocou terminálovej siete hviezdicovej štruktúry na distribúciu informácií v komutovaných telefónnych spojoch. OS/VS1). metódy Individuálne programy podľa požiadaviek používateľa Číselníky. matemat. Sálové počítače pracovali v tzv. textové informácie VSTUP ÚDAJOV FOND ÚDAJOV SPRACOVANIE ÚDAJOV VÝSTUP Obr. abecedno-číslicová zobrazovacia jednotka s klávesnicovým vstupom a mozaiková tlačiareň.

Registre obsahujú základné identifikačné údaje o danej problematike. Štátny informačný systém Výkon štátnej správy je spojený so získavaním. sú sprístupnené na jedinom mieste (napr. Údaje boli uložené na sálovom počítači v centrálnej báze dát a parametre na spracovanie údajov boli uložené v lokálnych (operatívnych) bázach dát používateľov.sk). obchodný register na www. 17 . 261/1995 Z.orsk. ako aj mimo nej.z. Vzniká vzájomnou komunikáciou a prepojovaním podsystémov vytváraných v rámci orgánov a inštitúcií štátnej správy. register územných jednotiek a nehnuteľností a pod. spracovanie. o štátnom informačnom systéme. majú svojho gestora (rezort). zároveň určité informácie poskytuje verejnosti. Jadrom informačnej zložky sú registre (napr. ktoré sa využívajú na komunikáciu vnútri štátnej správy. technických a organizačných opatrení vytvára priestor na realizáciu jednotlivých rezortných a medzirezortných IS štátnej správy. ktorý 1) Zákon č. 2. spracovaním a využívaním potrebných informácií.Sústava parametrických programov Zber a uchovávanie údajov Konverzia údajov na prenosy Agregácie Tlač výstupných zostáv Výpočty ukazovateľov efektívnosti Metódy a modely Poznámka Jednotlivé postupy spracovania údajov sa realizovali oddelene. uchovávanie a sprístupňovanie informácií na uspokojovanie informačných potrieb vznikajúcich pri výkone štátnej správy a informačných potrieb verejnosti. register obyvateľstva. ktorý zabezpečuje zhromažďovanie. Informačné činnosti orgánov štátnej správy sú koordinované cez štátny informačný systém1) (ŠIS). Obr. obchodný register. ŠIS nie je uzavretý a pomocou legislatívnych. Štátna správa potrebuje informácie na samotný výkon správnej činnosti.) a bázy dát všeobecne využiteľných alebo medzirezortných informácií.3 Sústava aplikačných (parametrických) programov v ASPV 2.2 Integrovaná štátna správa.

múzeí. menách zodpovedných pracovníkov.).MK SR – významné kultúrne podujatia. Vlastnú technológiu poskytovania údajov. Proxy – Telnet. problémov zjednocovania používaných dátových štandardov. prístup do siete internet – využitie siete je zabezpečené hlavne prostredníctvom služieb WWW – cez port 80. divadiel a pod. elektronická pošta – okrem štandardného tvaru adresy (definovaného v rámci príslušných RFC pre internet) majú všetky uzly siete GOVNET nastavené programové vybavenie tak. licencie.sk. 3.MH SR – vestník MH SR. 2) Súčasným stavom GOVNETu sa podrobnejšie zaoberáme v časti 4. Pripravuje sa služba Dial-UP . konferencií a seminárov . aby bola doručená elektronická pošta aj na adresu v tvare: Meno. ktorým GOVNET poskytuje tieto služby: 1.sk.telefónny zoznam podľa organizačných útvarov . GOVNET SMS brána – služba je sprístupnená používateľom bezplatne a je dostupná na URL adrese http://www.. Zároveň jednotlivé uzly sprístupňujú ďalšie individuálne informácie ako napr.pripojenie používateľa do siete Govnet použitím modemu a telefónnej linky.: . ktoré musí každý uzol siete GOVNET sprístupňovať prostredníctvom služby www v kódovej stránke ISO 8859-2: .výročné správy .projekty .organizačná štruktúra . galérií. technický rozvoj.stanoviská k materiálom predkladaným na rokovanie vlády SR . aktuálnosť a ochranu. Každý ústredný orgán vytvára a obsahovo napĺňa IS (časť ŠIS) a ním sa prezentuje voči informačnému okoliu.gov. k dispozícii sú celosvetové NEWS – okolo 30000 diskusných skupín. . celosvetové diskusné fórum – NEWS.informácie o konaní odborných sympózií.schválené koncepcie . 4.adresár vedúcich pracovníkov ÚŠO . Je definovaný povinný minimálny rozsah informácií.2. klasifikácia zamestnaní atď.sms. 18 . Klasifikácie a číselníky sú spravidla potrebou vyplývajúcou z právnych predpisov na rezortnej úrovni (číselník krajín. riešenie prístupových práv a nadväzujúcich ocenení údajov a ocenení procesov ich poskytovania (platby za rôzne druhy prenosov údajov).vyhlásenia súťaží a podklady pre súťaže na obstarávanie tovarov. fax .3.materiály predkladané na pripomienkové konania .materiály predkladané na rokovania vlády SR .Priezvisko@domena. služieb a verejných prác príslušného ústredného orgánu štátnej správy SR a jeho podriadených organizácií. adresár knižníc. Pre potreby verejnosti rezort poskytuje informácie z rezortných informačných zdrojov o vlastnej štruktúre. ako aj údaje o ich prístupnosti a cene.zaručuje ich pravdivosť.gov.adresár rezortných územných štátnych orgánov štátnej správy a organizácií s menom vedúceho úradu (riaditeľa) telefón. Realizácia ŠIS je výrazne ovplyvnená vytváraním dátovej siete GOVNET2) a rezortných sietí ministerstiev a úradov. zoznamoch údajov poskytovaných verejnosti. postupoch na poskytovanie údajov. energetické informácie. 2. Štandardizácia (štandardy ŠIS) zahrnuje riešenie problémov výmeny údajov z hľadiska informačných technológií. organizačné a finančné zabezpečenie týchto služieb si riešia ústredné orgány štátnej správy vo svojich projektoch.

- MŠ SR – návrh všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti školstva.  Zaručiť sociálnu univerzálnosť celého procesu. Realizácia sa predpokladá na základe akčného plánu eEurope+. lebo po obstaraní výpočtovej techniky treba zaplatiť aj pripojenie. ktorá by bola orientovaná podnikateľsky a na služby. Uvažovalo sa o napojení samosprávy na VS NET. Sieť GOVNET v súčasnosti prepája 42 uzlov (41 v Bratislave a 1 v Banskej Bystrici). Informačný systém verejnej správy Internet v štátnej správe a samospráve na Slovensku sa rozvíja pomaly a sieť verejnej správy VS NET kapacitne už nevyhovuje. by sa mal stať úplnou samozrejmosťou. 2. čím narastajú náklady na telekomunikačné siete. Štátna správa na Slovensku reformou daňového systému. mobilného telefónu alebo prídavnej jednotky k televíznemu prijímaču. Samospráva funguje na odlišnej báze. Cieľom iniciatívy eEurope je. Iniciatíva eEurope sleduje tieto kľúčové ciele:  Preniesť každého občana. 2. telesnej výchovy a športu. okresné úrady 64 kbit/s a lokálne napojenie je realizované satelitnými linkami. Prístup na internet a jeho využívanie. každý podnik a úrad do digitálnej epochy a spojiť ich on-line. reformou verejnej správy utvorí podmienky na jej efektívne fungovanie.3 Otvorená štátna správa. Krajské úrady sú spojené rýchlosťou 256 kbit/s. škola.  absencia dostatočne dynamickej kultúry. kde obce a mestá si prístup na internet musia zaplatiť z vlastných zdrojov.  Vytvoriť digitálne gramotnú Európu opierajúcu sa o podnikateľskú kultúru pripravenú na financovanie a rozvíjanie nových myšlienok. s redukovanými cieľmi a menšou časovou náročnosťou priblížiť IKT aj občanom. firma a pod. aby sa všetky subjekty v Európe (občan. domácnosti a školy. či už pomocou počítača. sociálneho a zdravotného zabezpečenia. ako to bude možné. ktorý je akýmsi derivátom eEurope v prostredí transformujúcich sa ekonomík. nedostatočne bezpečný a pomalý prístup na internet a elektronickému obchodovaniu.  nedostatočne aktívna úloha verejného sektora pri utváraní podmienok na rozvíjanie nových aplikácií a služieb. Európa by mala odstrániť najmä nevýhody brzdiace rýchly nástup digitálnych technológií:  vo všeobecnosti drahý. 19 . aby prehlboval dôveru spotrebiteľov a posilňoval sociálnu súdržnosť.) pripojili on-line tak rýchlo. Samosprávne orgány v troch percentách z 2886 slovenských obcí nemajú ani jeden počítač. ale iniciatíva sa nerealizovala pre obojstranný nezáujem. pričom pripojenie subjektov v ďalších krajských a okresných mestách je podmienené pokračovaním realizácie projektu GOVNET. aplikáciou informačných a komunikačných technológií (IKT) sprostredkujú sa služby štátnej (aj verejnej) správy občanom a podnikateľom (obr. mládeže.4).  nedostatočná gramotnosť obyvateľstva v súvislosti s digitálnou technikou on-line.

aby za svoj trh považovali trh celej Európy. 2. adaptívnosť. Týka sa to týchto rozhodujúcich oblastí: . elektronickému platobnému styku. . Takto prístup k nesúvisiacim službám v miestnom telefónnom styku. Veľmi dôležité budú alternatívne infraštruktúry.multidisciplinárnosť.zvládnutie internetu a multimediálnych zdrojov.  Urýchlenie elektronického obchodovania.osvojovanie si kľúčových zručností.využívanie týchto nových zdrojov pri štúdiu a získavaní nových zručností. zatiaľ však nie sú dostatočne rozvinuté. ktorý odstráni bariéry pre cezhraničné služby a bude stimulovať inováciu on-line a dôveru spotrebiteľa. Tradičná telefónna sieť sa stále vo väčšom meradle využíva na poskytovanie prístupu na internet a nových súvisiacich služieb.  Rýchly internet pre výskumníkov a študentov. Dnes však v EÚ aj naďalej pretrváva situácia nedostatočne rozvinutého 20 . komunikácia medzi kultúrami a riešenie problémov. Musí sa urýchliť rast elektronického obchodovania.  Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky. zaoberajúce sa progresívnymi technológiami. platenej televízii a mnohým ďalším aplikáciám). ako sú spolupráca v kolektíve. . mobilnému internetu. . kreativita. predovšetkým v malých a stredných podnikoch tak. Komunikácia pomocou elektronickej pošty a prístup k informáciám prostredníctvom internetu sú dnes už kľúčovými prvkami akademického a odborného života. ako sú bezdrôtové a káblové siete ponúkajúce lacnejší a rýchlejší prístup na internet. Spolupráca v režime on-line však v Európe zatiaľ nie je zaužívaná v praxi.4 Rozvoj IS verejnej správy Iniciatíva eEurope vychádza z aktuálneho politického rámca a sústreďuje sa na tieto prioritné kroky:  Mládež Európy v digitálnom veku . získava na naliehavosti z hľadiska konkurencie. ktorý vlastnia tradiční prevádzkovatelia.  Inteligentné karty pre bezpečný elektronický prístup (k zdravotníckym službám. Vyžaduje si to spoľahlivý zákonný rámec vnútorného trhu zabezpečujúci právnu istotu.  Lacnejší prístup na internet.Zdroj informácií ŠÚ SR azy Vlastné výkazy Spracovanie a distribúcia informácií Úrad verejnej správy Využitie informácií Analýzy Výkonné a riadiace orgány Webová stránka Vlastné výkazy Automatizovaný systém zberu informácií v reálnom čase Ekonomické a finančné analýzy Právnické osoby Fyzické osoby Obr. verejnej doprave.

zemepisných. Boli zavedené až v roku 2001 s cieľom zlepšiť a sprehľadniť systém alokácie a efektívnosti využívania finančných zdrojov. aké je len možné. Ďalším kľúčovým prvkom je posilňovanie väzieb medzi poskytovateľmi rizikového kapitálu a generátormi nápadov s komerčným potenciálom. Zlepšenie informovania verejnosti v režime on-line zvýši význam internetu v každodennom živote. Okrem toho umožní zabezpečovať také otvorené rozhodovanie. Efektívne využitie riadenia dopravy a informačných služieb už znižuje emisie škodlivín. kultúrnych. sociálna politika.   V štátnej správe nie sú celkom zaužívané také nástroje riadenia ako výročné správy. To v stredno.  trhu rizikového kapitálu. Amsterdamský dohovor (Treaty of Amsterdam) je v platnosti od 1. Elektronická spoluúčasť pre postihnutých spoluobčanov. čo bezprostredne vplýva na výkonnosť EÚ v novej ekonomike.eu. Táto akcia si kladie za cieľ zabezpečiť jednoduchý prístup k verejným informáciám rozšírením a zjednodušením prístupu na internet. posilnenie nástrojov vonkajšej politiky EÚ (spoločná obchodná. prehĺbenie úlohy Hospodárskeho a sociálneho výboru EÚ a ďalších poradných inštitúcií EÚ). Na základe skúseností západoeurópskych krajín by mal tento systém (zverejňovaním na webových stránkach jednotlivých ústredných štátnych orgánov) prispieť k účinnej realizácii politiky v rôznych oblastiach (podľa spoločenskej objednávky). zlepšenie v oblastiach priamo sa týkajúcich občanov (ako sú nezamestnanosť.). Štátna správa on-line. Priamy úžitok z toho budú mať odvetvia informačných technológií i producenti informačného obsahu. možnosti užšej spolupráce medzi členskými štátmi.int/abc/obj/amst/en/. Digitálne technológie umožnia zvýšenie bezpečnosti dopravy a skvalitnenie verejnej dopravy. časových a pod. politika životného prostredia a pod. 3 21 . ktoré sa stali mimoriadne úspešnou črtou verejných informácií v USA. Dostupné technológie na riešenie ich špecifických potrieb im umožňujú rovnoprávne sa podieľať na spoločenskom a pracovnom živote. tzv. mája 1999 a predstavuje prehodnotenie ústavného rámca EÚ v zmysle Maastrichtskej zmluvy. zlepšuje organizáciu vzdušného priestoru. Inteligentná doprava.a dlhodobom výhľade vyvoláva tlak na budúce výdavky na zdravotnícku starostlivosť. Podrobnejšie http://europa. čím sa zvýši počet používateľov internetu a ako vedľajší účinok to prinesie výhody rozšírenia participácie v informačnej spoločnosti. Hlavnými výsledkami dohovoru sú zavedenie záruk určitých základných práv v rámci EÚ. pričom súčasne väčšina vlád stojí zoči voči starnúcemu obyvateľstvu. Súčasne bude stimulom na rozvoj nových služieb súkromného sektora zakladajúcich sa na sprístupnených zdrojoch údajov. spotrebu paliva a skracuje jazdný čas.) pre postihnutých ľudí. zahraničná a bezpečnostná politika) a niektoré modifikácie vnútorných procedúr EÚ (rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Potenciál internetu možno využiť na presadzovanie zámerov Amsterdamského dohovoru3 pri zabezpečovaní plnej transparentnosti činnosti a rozhodovania v inštitúciách EÚ z pohľadu občanov. S ohľadom na potrebu zlepšenia výkonnosti Európy treba vyvinúť ďalšie široko koncipované úsilie na posilnenie prílevu kapitálu na financovanie začiatočných etáp v celej EÚ. Výsledky vývoja digitálnej techniky ponúkajú množstvo príležitostí na prekonávanie bariér (sociálnych a ekonomických. performance management (kontrakty s ústrednými orgánmi) a pod. predovšetkým vo veľkých mestách. verejné odpočty. Technológia a terapia zdravotníckej starostlivosti sa radikálne zlepšuje. Zdravotnícka starostlivosť on-line. Absencia jednoduchého prístupu k rozhodujúcim štatistickým a podnikateľským údajom je brzdou pre priemysel a znemožňuje rozvoj služieb súkromného sektora s pridanou hodnotou.

keď štátna inštitúcia objednáva od dodávateľa a úplný dodávateľský proces je integrovaný v back-office systéme dodávateľa. kde prostredníctvom portálu budú sprístupnené funkcie štátnej pokladnice všetkým výdavkovým jednotkám štátu. Sprostredkovanie pomocou IKT sa môže uskutočniť takto:  Government – to .. Systém môže ponúkať niektoré dáta vo formulári už uvedené a občan nemusí vkladať všetky informácie ešte raz.).  vytvoria sa pracovné príležitosti u poskytovateľov služieb s pridanou hodnotou.    Údaje pre IS verejnej správy a samosprávy sa získavajú na troch úrovniach: republikovej. elektronické aukcie a pod. Značný význam má kontrola riadenia výdavkového procesu a rozpočtu realizovaná ako internetová aplikácia. V rámci komunikácie medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy vzniká množstvo interakcií. niektoré procesy vyžadujú spolurozhodovanie rôznych inštitúcií štátnej správy (napr. odporúča alternatívy pre jednotlivé polia formulára a odoslaním žiadosti elektronickou poštou občan získa možnosť skontrolovať jeho stav. Verejný informačný systém Verejná správa predstavuje výkonnú moc štátu a samosprávnych územných orgánov v členení na ústrednú a miestnu štátnu správu a samosprávu. región). miestnej. regionálnej (kraj.  môžu znížiť výdavky štátnej správy obmedzením byrokratizmu a úradovania.  Government – to – Business (G2B) ide o klasické nakupovanie prostredníctvom internetu. Potenciálne prínosy elektronickej verejnej správy majú široký dosah:  priblížiť občanom služby štátnej správy.4 Elektronická verejná správa. Ďalším významom G2B je riadenie príjmov daní cez internet. Z vecného hľadiska dominujú rozhodnutia najmä v oblastiach normotvornej činnosti a stratégie v tvorbe koncepcií.Citizen (G2C) je zameraný na poskytovanie služieb občanom v súčasnosti postavený na formulároch a v budúcnosti nahradený dokonalejšími transakciami. Zároveň formulár poskytuje interaktívnu pomoc pri vypĺňaní. kde rozhodnutia v štátnej správe sa týkajú bezprostrednej a praktickej realizácie funkcií štátu na báze definícií jednotlivých odvetví a sfér štátnej správy. stavebné povolenia a pod. Elektronickou štátnou správou (e-government) sa rozumie automatizácia interakcií medzi orgánmi štátnej správy a občanmi a medzi orgánmi štátnej a verejnej správy navzájom.  získajú sa lepšie informácie o celoeurópskom trhu.2.  Government – to Government (G2G) je zameraný na vzťahy medzi jednotlivými subjektmi štátnej správy. 22 .

2. 2. 23 . Hlavné ciele a princípy Minimalizácia opakovania požiadaviek na informácie od občanov a podnikateľov Zverejňovanie informácií verejnej správy Priamy prístup k informáciám Vytvoriť informačné kiosky pre občanov Spolupráca verejného a súkromného sektora pri informačných stratégiách Informačné technológie ako Racionalizácia verejnej správy využitím IKT nástroj na výkon verejnej správy E-government Vytvoriť metodiku projektovania IS Atestácia produktov pre VIS Metainformačný systém ŠIS ISVS VIS Priorita Univerzálny princíp Tab. informačného priemyslu a služieb.3 Hlavné ciele a princípy elektronickej verejnej správy Rozhodujúcim princípom transformácie ŠIS na IS VS a v konečnom dôsledku na VIS je partnerstvo štátnej správy a samosprávy. podnikateľských subjektov. akademickej a výskumnej sféry.Ciele a princípy elektronickej verejnej správy možno zhrnúť v tab. občanov.3.

 chápanie ŠIS ako podsystému systému riadenia vo verejnej správe. postupnej transformácie ŠIS. V procese vytvárania ŠIS sa zaoberáme globálnymi a čiastkovými architektúrami podľa obr. o slobodnom prístupe k informáciám). o štátnom informačnom systéme realizovaný predovšetkým v ústrednej štátnej správe). Z tohto obdobia existuje veľa poznatkov o informatizácii v štátnej správe4. rozvoj vládnej siete GOVNET a mnoho predpokladaných aktivít v koncepcii ŠIS je v útlme. prevádzke a bezpečnosti (v nadväznosti na organizáciu práce). schválený uzn. o ŠIS. M. 5 Podrobnejšie o architektúrach IS pozri Grell. č. Aby sa toto bohaté poznatkové zázemie dalo efektívne zúročiť v procese informatizácie verejnej správy je potrebné uplatniť nový pohľad na túto problematiku. 3. 2002. 2002. funkciách (v nadväznosti na procesy. mnohokrát však nesystémovo usporiadaných a nedôsledne interpretovaných.z. ktoré v organizácii prebiehajú). bol Národný program informatizácie SR1. ktoré môţu byť vykonávané v podstate nezávisle.3 Štátny informačný systém 3.z.  harmonizácia hlavných registrov (v rokoch 1996-1997 pod gesciou ŠÚ SR. Súhrnne moţno tieto úlohy charakterizovať ich zoskupením do týchto problémových okruhov (v zátvorke je stručne uvedený spôsob plnenia úloh2):  vytváranie informačných systémov v štátnej správe a samospráve (zákon č. 261/1995 Z. Bratislava: EKONÓM.1. V súčasnosti skôr prevláda tendencia vytvoriť legislatívny rámec pre IS VS a sústrediť sa na plnenie vládou SR prijatých rôznorodých úloh na informatizáciu spoločnosti v rámci programu eEurope+. M. pričom kompetencie boli postupne presúvané zo ŠÚ SR na MDPT SR. kapitole poukazujeme aj na uţitočnosť vyuţitia poznatkov z vytvárania ŠIS v procese tzv. Tamtieţ. Štátny informačný systém (ŠIS) predstavuje funkčný prístup3 k vytváraniu informačných systémov (IS) v štátnej správe v 90. Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS     Architektúra5 je grafické a písomné vyjadrenie koncepčnej predstavy IS o jeho: štruktúre (v nadväznosti na organizačnú štruktúru organizácie).: Hospodárska informatika.  sprístupňovanie informácií zo štátnych informačných zdrojov (zákon č.z. 1 2 . väzbách s okolím. Bratislava: EKONÓM. Rozlišujeme globálnu (celkovú) architektúru IS a čiastkové architektúry IS [3].1 Architektúry štátneho informačného systému Niekoľko poznámok na úvod do problematiky Prvý programový dokument. 211/2000 Z. 506/1992 vlády SR. a kol. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch). Preto v 4. zákon č.  racionalizácia štátnej správy (v súčasnosti reforma verejnej správy). 261/1995 Z. MŠ SR aţ napokon opäť pripadli MDPT SR). Keďţe na prelome rokov 1998-1999 bolo de facto ukončené vytváranie ŠIS (de jure však stále platí zákon č. a kol. Podrobnejšie Grell. moţno veľmi ťaţko analyzovať súčasný stav ŠIS.z. 3 Zaloţený na hierarchickej organizačnej štruktúre štátnej správy a deľbe činností v jednotlivých organizačných útvaroch. ktorý by mal zahrnovať najmä tieto dva atribúty:  metodické zjednotenie prístupov k IS vo verejnej správe na základe definovania globálnej architektúry a čiastkových architektúr IS. 4 Relevantné poznatky sú sústredené v citovaných skriptách. ktorý reálne vymedzil úlohy informatizácie štátnej správy SR. rokoch minulého storočia.: Informačné systémy v štátnej správe. 52/1998 Z.

Globálna architektúra ŠIS Procesná. 3. 3. 6 .2 na str. funkčná a dátová štruktúra ŠIS Globálna architektúra IS ÚŠO Procesná.2 Vzájomné väzby jednotlivých architektúr ŠIS V učebnom texte pouţívame vývojové diagramy podľa normy ISO 5807 369011 (Český normalizační institut.2) ďalej objasňujeme pomocou vývojových diagramov6. Obr.1 Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS Vzájomné väzby niektorých architektúr (obr. funkčná a dátová štruktúra IS ÚŠO Procesná. 63. Globálna architektúra IS orgánov vrcholového riadenia Globálna architektúra ŠIS Vykonávatelia riadenia korešpondujú s hierarchickou dekompozíciou ŠIS Čiastkové architektúry ŠIS Procesy Agregované činnosti (politiky štátu) Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou štátnej politiky Dáta Registre ŠIS Globálna architektúra IS ostatných štátnych orgánov Globálna architektúra IS ÚŠO Vykonávatelia riadenia korešpondujú s organizačnou štruktúrou objektu riadenia Čiastkové architektúry HIS ÚŠO Organizačná štruktúra ÚŠO Organizačná štruktúra orgánov vrcholového riadenia Organizačná štruktúra ostatných štátnych orgánov Čiastkové architektúry HIS orgánov vrcholového riadenia Čiastkové architektúry HIS ostatných štátnych orgánov Procesy Politiky ÚŠO Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou politík ÚŠO Dáta Bázy dát ÚŠO Obr. ţe vytváranie ŠIS sa realizovalo prevaţne v ústrednej štátnej správe. funkčná a dátová štruktúra HIS ÚŠO Funkčná štruktúra HIS orgánov vrcholového riadenia Funkčná štruktúra HIS ostatných štátnych orgánov HIS – Hlavný informačný systém (podrobnejšie v ďalšom texte) Architektúry boli predmetom modelovania ŠIS (podrobnejšie v ďalšom texte) Obr. 1995) a v súlade s poznámkou v časti 4.2 súčasne dokumentuje. 3. 3.

Globálna architektúra ŠIS.4 Organizačný diagram štátnej správy . ŠIS OIS 0 Štátna správa 1 Vrcholové orgány 2 Ústredné štátne orgány 2. ale vzniká vzájomným pôsobením a fungovaním uţ existujúcich IS.2 Obvodné úrady (všeobecné) 3.3 Obvodné úrady (špecializované) 2.2 Ministerstvá Obr. častí ŠIS. 3.3) korešponduje s hierarchickou dekompozíciou ŠIS. 3. Vykonávateľov riadenia prezentuje organizačný diagram štátnej správy (obr.3 Globálna architektúra ŠIS Globálna architektúra ŠIS (obr.1 Úrad vlády 3 Miestne štátne orgány 4 Ostatné štátne orgány 3. 3. Procesná.1 Krajské úrady 3.4). ţe ŠIS nie je nejaký ďalší (nový) IS. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Vrcholové orgány riadenia IS a typy úloh WWW Taktická Ústredné štátne orgány (rezorty) EDI Operatívna Ostatné štátne orgány Obr. ako aj so skutočnosťou. 3.

2. 3.5).2 Hospodársko-správna činnosť ÚŠO 1.1.Základným procesom v štátnej správe je tvorba štátnej politiky (obr.1.1 Politiky ÚŠO 1. 1.1 Hospodárska politika vlády 1.1.3 Vyuţitie (v rámci ÚŠO) 1.2 Participácia (spolupráca ÚŠO) 1.2.1 Administratíva ÚŠO .7 sú znázornené vývojový diagram systému a vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky. 3.2 Štátna administratíva vlády Obr.1.5 Hierarchický diagram funkcií tvorby štátnej politiky Na obr.1.1.6 a 3. 1 Tvorba štátnej politiky 1.1 Tvorba (kompetencia ÚŠO) 1. 3.1.

3.6 Vývojový diagram systému tvorby hospodárskej politiky .Z IS ÚŠO Tvorba hospodárskej politiky Zosúladenie parametrov a prepočty Dosahy na štátny rozpočet A Spolupráca s MF SR N Medzirezortné pripomienkové konanie N Zapracovať pripomienky A Vypracovanie nového materiálu Materiál kompletný Schválenie vládou – príprava zákonov Schválenie zákonov parlamentom Podpis zákonov prezidentom K Obr.

RIS rozpočtový IS Dosahy na politiku ÚŠO Poţiadavky na štátny rozpočet Poţiadavky na miestnu štátnu správu IS ÚŠO Obr.7 Vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky .3.IS ŠÚ SR Analýza vývoja ukazovateľov IS NBS Porovnanie údajov IS príslušného ÚŠO Výber parametrov ekonomického prostredia Participácia na iných koncepciách Participácia na iných koncepciách IS MF SR .

Procesnú štruktúru vytvárajú tri základné procesy:  administratívny. 7 .8 Globálna architektúra IS ÚŠO Globálna architektúra IS ÚŠO v podstate vychádza z funkčnej dekompozície častí ŠIS. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Minister Štátny tajomník Vedúci sluţobného úradu Riaditelia sekcií WWW PIS EDI Operatívna Riaditelia odborov Vedúci oddelení HIS OIS IS a typy úloh MIS Taktická MIS – Ministerský informačný systém PIS – Prierezový informačný systém HIS – Hlavný informačný systém Obr.  odborný. V ďalšom texte sa uţ nezaoberáme podrobnejšie architektúrami IS orgánov vrcholového riadenia a ostatných štátnych orgánov. Vykonávatelia riadenia sú odvodení zo všeobecného organizačného diagramu ÚŠO. 3.Globálna architektúra IS ÚŠO7. Vývojový diagram toku dát (obr. Funkčnú štruktúru znázorňuje obr. Procesná.10) zobrazuje tok dát a pouţívané nosiče dát v priebehu tvorby politiky v kompetencii ÚŠO. ale ukáţeme niektoré zvláštnosti vo funkčnej štruktúre HIS vrcholových orgánov riadenia. 3.9.  hospodársko-správny. 3.

1 Mzdy 3.0 Riadenie ÚŠO 1 Administratívne činnosti 1.5 Legislatíva Obr.4 Administratíva riaditeľov odborov a vedúcich oddelení 3. 3.1 2 Hospodárskosprávne činnosti 3 Odborné činnosti Administratíva kancelárie ministra a štátneho tajomníka 1.1 Tvorba politík v kompetencii ÚŠO 2.2 Zabezpečovanie politík v kompetencii iných ÚŠO 2.9 Hierarchický diagram funkcií ÚŠO .4 Dochádzka 2.3 Personalistika 2.2 Účtovníctvo 2.2 Administratíva vedúceho sluţobného úradu 1.3 Administratíva riaditeľov sekcií 1.

sociálnych dávok. napätia na trhu práce Zamestnanosť za Slovensko IS MPSVR SR Prepočty aktivačného príspevku Tvorba politiky zamestnanosti – vytváranie miest Schválenie kolégiom ministra Usmernenie na ústredie Podklady pre sociálnu politiku Schválenie vládou IS MPSVR SR Obr.3. miezd. minimálnej mzdy.10 Vývojový diagram toku dát tvorby politiky v kompetencií ÚŠO . odvodov. ţivotného minima.Uloţené údaje o uchádzačoch o zamestnanie Preskúmanie podrobnosti o vývoji zamestnanosti Podklady na analýzy politiky zamestnanosti IS ŠÚ SR Prepočty: zamestnanosti.

V kancelárii ministra je potrebné automatizovane spracovávať aj špecifické údaje jednotlivých materiálov podľa relevantných poţiadaviek. štátneho tajomníka. 8 9 ) . Bratislava: EKONÓM. evidenciu a prenos na Úrad vlády SR. Spravidla predstavuje informačnú podporu:  činnosti poradcu ministra a tlačového tajomníka. Najčastejšie pouţívané podkladové a informačné dokumenty v kabinete ministra sú tieto:  Pracovný program ministra (denný. M.11. Kolektív: Informačná a analytická podpora činností MH SR. ktoré môţu byť v konkrétnych ÚŠO rôzne podrobne rozpracované8.  úplného spracovania textov. štvrťročne)  Pozvánka na poradu vedenia  Plán porád vedenia  Záznam z porady vedenia  Informácie pre ministra  Stanovisko k dokumentu pre ministra  Podkladové dokumenty na prijatia (rokovania) zahraničných partnerov pre ministra  Podkladové materiály k zahraničným pracovným cestám ministra  Záznamy o prijatí (rokovaní) zahraničných partnerov ministra  Cestovné správy zo zahraničných pracovných ciest (ministra. Poradca ministra vykonáva zadávanie úloh z porady ministra a zabezpečuje operatívnu evidenciu úloh. Pozri citované skriptá Grell.: Informačné systémy v štátnej správe. riaditeľov sekcií)  Ţiadanky na tlmočenie  Ţiadanky na preklad dokumentov  Záznamník prekladu dokumentov  Záznamník o tlmočení  Interpelácie poslancov na ministra a podklady na odpovede  Mesačný prehľad čerpania rozpočtu v poloţkách medzinárodné hospodárenie a vedeckotechnická spolupráca  Polročné vyhodnotenie zahraničných pracovných ciest ministra Tlačový tajomník zabezpečuje činnosť podľa obr. Bratislava: MH SR a DT ZSVTS Bratislava. 1994.Na jednotlivých úrovniach riadenia ďalej stručne charakterizujeme IS. ako aj prenos elektronickej formy materiálov do elektronickej pošty. Ministerský informačný systém Ministerský informačný systém (MIS) je zameraný na podporu riadiacej práce ministra a činnosti jeho kabinetu. vedúceho sluţobného úradu. mesačný)  Program zahraničných pracovných ciest ministra (mesačne. a kol. Dôleţité postavenie zaujíma evidencia tlačových prehlásení ministerstva a ministra. 2002. týţdenný. 3. Úplné spracovanie textov by malo predstavovať podporný systém pre sémantiku IS9).

11 Funkčné zaradenie útvaru tlačového tajomníka na ÚŠO Prierezový informačný systém Prierezový informačný systém (PIS) poskytuje informačnú podporu na zabezpečenie chodu štátneho orgánu.  mzdový.  legislatívny (vo vzťahu k MS SR. podiel na tvorbe legislatívnych noriem a harmonizácii legislatívy s EÚ).MINISTER ŠTÁTNI TAJOMNÍCI OPERATÍVNA PORADA PORADA VEDENIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA 6 TLAČOVÉ ODDELENIE 5 1 2 3 4 TLAĆ–ROZHLAS–TELEVÍZIA–VEREJNOSŤ 1–4 5 6 .13. 3. .  kontrolný (vo vzťahu k NKÚ SR).  rozpočtový (vo vzťahu k rozpočtovej politike MF SR).výstupy pre verejnosť . Vytvára sa dekompozíciou na nezávislé podsystémy. 3.12 a 3.VEREJNOSŤ Obr.informácie pre TO o výstupe SEKCIA . Dátovú štruktúru PIS znázorňujú obr.spätná väzba . Zahrnuje najmä tieto podsystémy:  personálny. Prierezové činnosti sú sústredené v útvaroch vedúceho sluţobného úradu.  štatistický (vo vzťahu k výkazníctvu ŠÚ SR).

12 Vývojový diagram toku dát PIS .Úvodná obrazovka IS Dochádzka do zamestnania Kontrola údajov Výpočet hrubej mzdy Výpočet dávok NP Odvodové povinnosti Výpočet čistej mzdy IS ÚŠO Odvody do fondov Výplatné pásky Prevody FP na účty zamestnancov IS ÚŠO účtovníctvo Obr.3.

3. Z hľadiska ŠIS je HIS podsystém na podporu hospodárskej politiky a vytvára sa ako IS na podporu rozhodovania. t. Nebudeme sa však nimi podrobnejšie zaoberať. informačnými tokmi. ktoré sú sústredené v odborných sekciách (odboroch.Zaradenie pracovníkov podľa zákonov Kontrola údajov – formálna a logická IS MF SR Prepočty zákonných nárokov Výstupy pre MPSVR SR Poţiadavky na štátny rozpočet Rozpočtový IS MF SR Rozpis podľa jednotlivých kapitol Obr. v ktorom informatizácia štátnej správy sa prevaţne chápala ako zber údajov.j. Poznamenávame. politík (napr. daňovej.j. ţe HIS sa vytváral v prostredí. priemyselnej. ktoré viac alebo menej korešpondujú s organizačnou štruktúrou jednotlivého ÚŠO. Moţno rozlíšiť niektoré špecifiká v HIS vrcholových orgánov riadenia a ostatných štátnych orgánov. programovým vyhlásením vlády a príslušnými uzneseniami vlády. colnej. povinnosť zhromaţďovať a poskytovať informácie. ktoré sú potom realizované na základe riešenia konkrétnych úloh a tieto z hľadiska informačného zabezpečenia sú reprezentované vstupmi a výstupmi. oddeleniach) ÚŠO a sú vykonávané v súlade s platným kompetenčným zákonom.). Funkcia IS je chápaná redukovane. 10 ) . vo forme povinného IS. finančnej. zahraničnej a pod. obchodnej. ktorý je potom predovšetkým informačnou podporou rozhodovania v oblasti hospodárskej politiky štátu. Preto ÚŠO dekomponujeme podľa agregovaných odborných činností tzv.13 Vývojový diagram toku dát tvorby rozpočtovej kapitoly ÚŠO za oblasť miezd Hlavný informačný systém Hlavný informačný systém (HIS)10) zabezpečuje informačnú podporu odborných činností. t. a preto IS sa nepouţívajú na podporu rozhodovania.

3 Operačné rozhodovanie (styk s verejnosťou) Obr. 3.1 Tvorba analytických a koncepčných materiálov 3.2 Strategické rozhodovanie (vládne rozhodnutia) 3.0 Riadenie politík 1 Tvorba politiky 2 Aktualizácia bázy dát 3 Vyuţitie 4 Spolupráca 3.14 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS rezortov .

a IS vystupuje ako rozhodovací model11.2. In: EKONÓM č. 3.0 Riadenie politík 1 Kontrola a schválenie 2 Vyuţitie 1. s.4 tohto učebného textu. pričom niektoré úlohy sa riešia v rámci nezávislých podsystémov a ostatné v jednotnom podsystéme. M. 3. ktoré obyčajne majú charakter rozhodovacích úloh. HIS ako IS na podporu rozhodovania IS na podporu rozhodovania vytvárame ako jednotný podsystém časti ŠIS (napr. Pozri aj Grell.2 Nástroje verejnej voľby Obr. aj projektov ŠIS).18-21.1 Konštitucionálne rozhodovanie 1.: Informačný systém na podporu rozhodovania vo verejnej správe. 11 . rezortu) v kombinácii s jej nezávislými podsystémami (PIS a MIS).16 prezentovaný v procese prípravy verejných projektov12 (napr. 2003. ktoré v rámci rozvojových tendencií rezortných podsystémov smerovali k vytváraniu IS na podporu rozhodovania časti ŠIS [1]. V takejto súvislosti je na obr.15 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS orgánov vrcholového riadenia Výnimku tvoria IS. Takýto IS spravidla podporuje tvorbu politík na základe riešenia spomínaných úloh. 12 Podrobnejšie v časti 4.

Analýza rozhodovacieho problému Oblasti rozhodovania vo verejnej správe 1 Rozhodovací proces 2 Realizačný proces Formulácia rozhodnutia ISPR 3 1. 3.rozhodnutie 3 – realizačné výstupy spätné väzby Obr. Priebeh procesu moţno znázorniť na obr. 3. v ktorých hľadáme a identifikujeme problémy na rozhodovanie podľa obr.15 však poskytujú širší priestor na analýzu rozhodovacieho procesu vo verejnej (štátnej) správe.Schvaľovací proces Dokument Š I S I SPR Koncepcia Stratégia Program Politika VSTUP Projekt VSTUP Verejné obstarávanie Realizácia Dokument a Produkt Produkt ŠIS – štátny informačný systém ISPR – informačný systém na podporu rozhodovania VÝSTUP Obr.17. . Rozhodovací proces predstavuje prácu s informáciami a výberom jedinej alternatívy z mnoţiny prípustných a realizovateľných alternatív riešenia problémov [9].otvorenie procesu 2.16 ISPR a príprava verejných projektov v štátnom verejnom sektore Funkčné štruktúry na obr.14 a 3.17 Priebeh rozhodovacieho procesu Vo verejnej správe moţno vymedziť oblasti. 3.18. 3. 3.

preskúmavania rozhodnutia (odvolacie konanie) a výkonu rozhodnutia (exekúcia). ako sa vo verejnom sektore riešia tri základné ekonomické problémy: čo. V kaţdej oblasti rozhodovania vo verejnej správe sa vo fáze analýzy rozhodovacieho problému (obr. regionálnej a mestskej/miestnej úrovni. rozhodovania. politických strán. v rámci ktorých sa bude uskutočňovať operačné rozhodovanie. úradné potvrdenie.). HIS ako IS na podporu rozhodovania sa v prostredí ŠIS pouţíval predovšetkým v tejto fáze a výrazne menej ako rozhodovací model na hodnotenie a vytvorenie súboru reálnych a prípustných alternatív vo fáze vlastného rozhodnutia. Vládne rozhodnutie definujeme ako akt verejnej voľby13. Predstavuje právny proces. 13 . 3.j. občianskych zdruţení. druţstiev a pod. o koho právach a povinnostiach rozhoduje správny orgán v správnom konaní [11]. zmena alebo zánik nejakého konkrétneho práva alebo povinnosti osoby. Verejná voľba je oblasť ekonomickej vedy a politológie. dokazovania.18 Oblasti rozhodovania vo verejnej správe Zákonodarné rozhodnutie určuje pravidlá prijímané na vrcholovej/ústrednej/štátnej.Vládne rozhodnutie Konštitucionálne rozhodovanie Operačné rozhodovanie Správne konanie Oblasti rozhodovania Zákonodarné rozhodnutie Poznámka Konštitucionálnym a operačným rozhodovaním sa zaoberáme vo vzťahu k interným a externým správnym procesom v časti 4. Správne konanie je najdôleţitejším správnym procesom vo verejnej správe. ako a pre koho[10]. 3. ako vlády uskutočňujú proces ekonomickej voľby. Správne konanie sa člení na fázy. v rámci ktorého vláda vyberá niektorý z rozhodovacích variantov na realizáciu v procese poskytovania verejných statkov a sluţieb občanom. v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb (ľudí) alebo právnických osôb (podnikov.2 tohto učebného textu. ktorá sa zaoberá tým. ktorá v správnom konaní vystupuje ako účastník konania. t. Obr.17) obyčajne vytvárajú rozličné analytické/koncepčné materiály rôzneho charakteru a stupňa podrobnosti. a to fázu začatia konania. Výsledkom tohto procesu je vznik.

2 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy Verejná správa je zloţitý sociotechnický objekt. Zjednodušene moţno verejnú správu chápať ako sústavu organizácií verejnej správy a procesov. ukazujú sa ich súčasná forma a funkcie komunikácie v rámci rôznych pretrvávajúcich modifikácií ŠIS ako nedostatočné a sú prekáţkou otvorenosti verejnej správy. V jednotlivých podsystémoch verejnej správy môţe vystupovať aj ako originálny IS.  regionálnej samosprávy.  miestnej štátnej správy.19). V systéme riadenia je riadeným podsystémom len komplex vzťahov objektov reálneho sveta pomocou špeciálnych jazykov.).2 učebného textu.3. najmä práva. a to strategickú. V kaţdom podsystéme moţno rozlíšiť systém riadenia. taktickú. Podrobnejšie členenie verejnej správy podľa úloh smeruje k jej členeniu na odvetvia verejnej správy15. Verejná správa je zloţitý systém.  miestnej samosprávy a pod. operatívnu (obr. 3. 16 V postupnej transformácii ŠIS na IS VS však predpokladáme dve úrovne riadenia: konštitucionálnu a operačnú. Z hľadiska informačného zabezpečenia má kľúčovú úlohu ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy (obr. Riadiaci podsystém predstavujú príslušné orgány verejnej správy. 14 15 .2 učebného textu. Pozri časť 4. 3.20). medzi nimi navzájom (vertikálne aj horizontálne) a medzi verejnou správou a občanmi [7]. hmotnými a nehmotnými statkami a pod. v podsystéme miestnej štátnej správy sa ŠIS realizuje ako informačný systém miestnej štátnej správy14. Z pohľadu riadenia moţno členiť verejnú správu na tri klasické úrovne16.:  ústrednej štátnej správy. napr. ţe verejná správa legislatívou riadi vzťahy medzi objektmi reálneho sveta (občanmi. Podrobnejšie v časti 4. Vzhľadom na to.3. ktoré prebiehajú vnútri týchto organizácií. na ktorom moţno aplikáciou systémového prístupu definovať systém. ktorý moţno dekomponovať na podsystémy. V súvislosti s reformou verejnej správy bude potrebné tieţ zmeniť súčasný systém kontrolnej spätnej väzby (feedback) jeho postupným rozširovaním aj na aktívnu kontrolnú väzbu na vstupe (forward feedback). napr.

Verejná správa Podsystém ústrednej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Ústredný štátny orgán Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Krajský úrad Obvodný úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej samosprávy Systém riadenia Riadiaci podsystém Mestský úrad Miestny úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Obr. 3.19 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy .

Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia NR SR Vláda SR Charakteristika vzťahov Formulácia základných štátnych princípov. Rutinná realizácia strategických aktov formou vykonávacích predpisov. Bratislava: EKONÓM. 3. 3. 3. predpisov. M. opatrení a ďalších dokumentov.21). Ministerstvá Taktická Regionálne orgány samosprávy a štátnej správy Koncepcia a metodika realizácie zákonov/predpisov. ktorý pouţíva v riadiacej činnosti aktuálne informácie (obr. .21 Kontrolné väzby na vstupe a výstupe vo verejnej správe Forward feedback predstavuje určitý ideálny stav kontrolného procesu vo verejnej správe.: Informačná ekonomika. Obr. V súčasnej praxi štátnej správy moţno za kontrolnú väzbu na vstupe17 povaţovať medzirezortné pripomienkové konanie alebo v rozhodovaní ministra to môţe byť stanovisko od príslušných odborných pracovníkov ministerstva. 17 Pozri jednotlivé typy regulácie Grell. národnej a medzinárodnej politiky a makroekonomického správania spoločnosti v podobe zákonov. miestnych vykonávacích vyhlášok a nariadení. Rozpracovávanie schválených dokumentov na strategickej úrovni z ústredného/celoštátneho a regionálneho/oblastného pohľadu.20 Tri úrovne riadenia štátnej správy a samosprávy v riadení vzťahov objektov reálneho sveta Vstupy orgánov verejnej správy Riadiace procesy Poţadované hodnoty výstupov informačné väzby kontrolné väzby Obr. Operatívna Miestne orgány samosprávy a štátnej správy Výkonná operatíva štátnej správy a samosprávy. 2002.

tak systémy s kontrolnou väzbou na vstupe monitorujú vstupy do procesu a zisťujú či zodpovedajú plánovaným/aktuálnym veličinám [4]. . ţe pokiaľ systémy s jednoduchou spätnou väzbou získavajú potrebné údaje meraním hodnôt na výstupoch a potom spätne na vstupe zavádzajú korekcie s cieľom dosiahnuť zmenu výstupných hodnôt.Základný rozdiel medzi obidvoma spôsobmi spočíva v tom.

a kol.2 Procesná. a kol. Všeobecná funkčná a dátová štruktúra Informačný systém verejnej správy (IS VS) je súhrnom IS. pričom správu vykonávajú ministerstvo zahraničných vecí a zastupiteľské orgány v cudzine. ktoré slúţia na výkon verejnej správy. Tamtieţ. V predpokladanom vývoji informatizácie verejnej správy SR má IS VS zabezpečiť informačné potreby otvorenej verejnej správy6.  rozvoja človeka (celoţivotné vzdelávanie. 6 Fungujúcim IS VS disponujú najmä severské krajiny Dánsko. riadený verejnou správou. komunikačné technológie. ktoré sú obsahom správy. 145-149. ktorý z hľadiska výkonu správy definuje verejnú správu ako súhrn činností (verejná správa sa člení na odvetvia a úseky). Procesný prístup (tab. informačné systémy a archívnictvo. Na výkon a riadenie činností vo verejnej správe sa potom vytvára sústava špecializovaných inštitúcií3.2).4. člení sa na úseky verejnej správy podľa skupín vzťahov verejnej správy a v mnohých prípadoch sa aj úseky verejnej správy zoskupujú podľa typov vzťahov verejnej správy5. estetika. s. 5 Podrobnejšie napr. zdravie.5). Nórsko. Hierarchická a funkčná dekompozícia ŠIS.  technickej infraštruktúry (preprava osôb a materiálov. Švédsko. ľudský potenciál). v ktorom sa vo verejnom záujme realizujú verejné sluţby.18.: Informačné systémy v štátnej správe.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM. Financovaný je predovšetkým z verejných rozpočtov. Grell. dodávka vody. masmédiá). Podrobnejšie napr. Z hľadiska ďalšieho výkladu pouţijeme na členenie verejného sektora kritérium potrieb2:  spoločenských (organizované usporiadanie spoločnosti. Odvetvia verejnej správy sú ucelené skupiny rovnorodých spoločenských vzťahov. 1 2 59 . Procesná štruktúra. 4. ale aj Veľká Británia a Írsko. s. Bratislava: EKONÓM. 59-61. Procesnú štruktúru zobrazíme vývojovým diagramom systému (obr. sú rôznorodé a skladajú sa z jednotlivých úkonov. Rovnako v ďalších európskych krajinách je takýto systém postupne vytváraný a označovaný ako e-government. Informačný systém miestnej štátnej správy. Najčastejšie pouţívaná definícia verejného sektora vo verejnej ekonomike. 4 Činnosti. vyuţitie energií. 4. Fínsko. zakladateľa. M. ktoré správca musí vykonávať. ktorý sa potom premieta aj v globálnej architektúre IS VS (obr. aby dosiahol účel správy.  existenčných istôt (práca. dovolanie sa spravodlivosti. M. Vnútorná správa je najrozsiahlejšie odvetvie verejnej správy. ktoré majú spoločný predmet správy4 a vo väčšine prípadov aj ucelenú skupinu orgánov verejnej správy [6]. 3 Orgány verejnej správy. zber a likvidácia odpadov). ochrana územia). rozhoduje sa v ňom verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole [5]1. ochrana občana a jeho majetku. 2002. s. finančných tokov. napríklad lacnejší telefónny styk so štátnym aparátom a pod. Prístup na tento systém stimulujú rôzne podporné prostriedky. Globálna architektúra informačného systému verejnej správy. napr. výţiva).54. ţivotné prostredie).18. Tamtieţ. poskytuje zjednocujúci pohľad na verejnú správu. Vyuţívajú sa aj ďalšie kritériá. funkcií.1). s. funkčná a dátová štruktúra informačného systému verejnej správy Odvetvia verejnej správy Verejný sektor predstavuje prostredie.  súkromných statkov podporovaných z verejných rozpočtov (bývanie.: charakter statkov. Napríklad správa zahraničných vecí zahrnuje všetky úlohy verejnej správy vo vzťahu k cudzím štátom a vnútri tohto odvetvia. ktoré sú z pohľadu uspokojovania potrieb zaradené medzi odvetvia verejnej správy. 2002. Grell.  poznania a informácií (výsledky vedy a výskumu. 4.

veľkosť výdavkov na obranu. ale jednotlivci musia poznať hranice. školstvo.  globálnym pohľadom na inštitucionalizáciu verejnej správy. v rámci ktorých sa budú uskutočňovať budúce operačné rozhodnutia. Konštitucionálne rozhodovanie určuje pravidlá. miera zdanenia a podobne [18]. Účelom pravidiel nie je predpísať určitý spoločenský výsledok alebo obmedziť slobodu jednotlivcov. 60 Vnútorná komunikácia ISPKR . operačnou).1 Globálna architektúra IS VS Globálna architektúra IS VS súhrnne zobrazuje výsledky transformácie ŠIS a reformy verejnej správy.3). 4. a to:  dvomi úrovňami riadenia (konštitucionálnou. 4.Charakter správy Ústredná Miestna Samospráva štátna štátna správa Proces správa Správa vnútorných x x x vecí Všeobecná x x x V vnútorná správa tom Špecializovaná x x x vnútorná správa Správa zahraničných x vecí Tab. Rozhodnutiami uskutočnenými na operačnej úrovni môţu byť napr. Operačná úroveň pozostáva z rozhodnutí uskutočňovaných v rámci daného súboru existujúcich pravidiel. 4. kde sa pravidlá menia.5 Procesný prístup vo verejnej správe Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány ISPOK ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania ISPOK – informačný systém na podporu občianskej komunikácie Obr. V podmienkach verejnej správy SR konštitucionálne rozhodovanie sa realizuje v rámci interných správnych procesov a operačné rozhodovanie je typické pre externé správne procesy (obr.

Z IS Správa Zahraničných vecí Vnútorných vecí Všeobecná vnútorná Aká správa Špecializovaná vnútorná Správna aktivita Návrh aktivity Aktivita Opravný prostriedok IS K Materiály Obr. 4.2 Vývojový diagram systému správy verejných vecí 61 .

1). ako aj osôb. napríklad:  legislatívny proces (postup ÚŠO pri príprave návrhov zákonov a ostatných právnych predpisov).  rozpočtový proces (postup ministerstiev.Horizontálne vzťahy (Procesy) Interné správne procesy Orgány verejnej správy Externé správne procesy X Vertikálne vzťahy (Inštitucionalizácia) Občania Organizácie X Obr. spravidla nie sú detailne upravené zákonmi a väčšinu z nich upravujú interné predpisy vlády (uznesenia vlády). ktoré v nich vystupujú. krajských úradov pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu). Sú vţdy detailne upravené zákonmi. 62 .3 Interné a externé správne procesy vo verejnej správe Interné správne procesy prebiehajú len vnútri verejnej správy a ich účastníkmi sú preto len orgány verejnej správy.  privatizačný proces (postup ministerstiev pri rozhodovaní o privatizácii štátneho majetku). Informačnú podporu interných správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania. v ktorých sú podrobne upravené procesné práva a povinnosti tak správneho orgánu. Externé správne procesy sa týkajú priamo občanov a organizácií a v nich sa rozhoduje o ich hmotných právach a povinnostiach. Informačnú podporu externých správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu občianskej komunikácie postupne vytváraný na princípe modelu občianskej obsluhy (podrobnejšie v časti 5. Medzi externé správne procesy patria správne konanie a daňové konanie (konanie vo veciach štátnych daní a poplatkov). 4. Aj keď majú zákonný základ. Tieto správne procesy sa priamo netýkajú občanov a organizácií.

V praxi sa postupne zauţívali aj konvencie.. Predmetom dátovej štruktúry sú činnosti x.1.5.1.r. ... x. x.) a zvláštnych konvencií (viacnásobné výstupy a pod..4) moţno zostrojiť hierarchický diagram informačných funkcií spravidla podľa obr. Procesy v tab.. x.2 učebného textu. Niţšie úrovne sú potom detailizované pre konkrétne správne procesy (obr. 4. x.2.: Hospodárska informatika.. V 10.23 aţ 4.s. 4. 4.5 môţeme dekomponovať na funkcie a činnosti súhrnne znázornené hierarchickým diagramom funkcií správy verejných vecí (obr. Poznámka k pouţívaniu vývojových diagramov v učebnom texte Medzinárodná norma ISO 5807 špecifikuje symboly pouţívané v dokumentácii spracovania informácií a poskytuje návod na ich pouţitie vo vývojových diagramoch. x.. 7 Podrobnejšie v časti 5.). tvary symbolov a pod. 4. . Napríklad symboly môţu byť kreslené akýmkoľvek smerom. ale v konečnom dôsledku nie sú v rozpore s medzinárodnou normou.n. sa niekde odchyľujú od konvencií zobrazených na schémach.4). Dátovú štruktúru zobrazujeme vývojovým diagramom toku dát. 4. x. Hierarchické diagramy funkcií však moţno konštruovať len pre informačné činnosti (teda prevaţuje spracovanie dát) [20]. čo všeobecne znázorňuje obr.Globálny pohľad na inštitucionalizáciu7 ponúka tab. x.1.6. 4. x.2.p. x. časti Konvencie sa norma zaoberá aj obmedzeniami a odporúčaniami v oblastiach symbolov (grafická úprava diagramov. ktoré moţno súhrnne znázorniť nasledujúcimi schémami: Externý vstup Interný vstup Proces Funkcia Úloha Interný výstup Proces Funkcia Úloha Externý výstup V tomto učebnom texte sú vývojové diagramy znázornené v súlade s konvenciami. .5. V tejto súvislosti sa zaoberáme všeobecným zobrazením funkčnej a dátovej štruktúry správnych procesov. Potom pre kaţdý správny proces (tab.4. M.2..q.. obr.3. ale podľa moţnosti sa dáva prednosť horizontálnej orientácii. Poznamenávame. x. spojení (symboly spojníc. Bratislava: EKONÓM. ţe informačné zabezpečenie a realizácia správnych procesov sú invariantné vzhľadom na organizačnú štruktúru orgánov verejnej správy a závisia od charakteru správy.22).8 aţ 4. V niektorých odôvodnených prípadoch. ktoré prevaţne súvisia s tvorbou štátnej/samosprávnej politiky. 4. . štandardný smer toku a pod. 63 . a kol.4. Je zrejmé. x. Je prílohou v skriptách Grell..7.5. Pre konkrétne správne procesy sú uvedené niektoré príklady dátových štruktúr na obr. Všeobecne moţno vývojový diagram toku dát konštruovať podľa obr.m.1. Štandardne by sa mal smer toku zobrazovať zľava doprava a zhora dolu.1..3.1. miestnu štátnu správu.. 4. územnú samosprávu. pričom vychádzame z kombinácie systémového a štruktúrovaného prístupu tvorby IS vo fáze analýzy.. 4.31. 2003. či ide o ústrednú štátnu správu. ţe hierarchické diagramy sú zostrojené pre funkcie (úlohy) riadenia vo verejnej správe. ..1.). najmä z priestorových dôvodov. 4..

2.2.1 Všeobecná vnútorná správa 1.2.0 Správa verejných vecí 1 Správa vnútorných vecí 2 Správa zahraničných vecí 1.2 Špecializovaná vnútorná správa 1.7 Správa ţivotného prostredia 1.6 Správa kultúry 1.2.1 Správa obrany 1.2.8 Správa podnikania 1.11 Správa informácií Obr.10 Správa súdov 1.2.2.2.5 Správa školstva 1.4 Správa zdravotníctva 1.4 Hierarchický diagram funkcií správy verejných vecí 64 .2.2.2 Finančná správa 1.3 Správa sociálneho zabezpečenia 1.2. 4.9 Policajná správa 1.

n Činnosť .q Činnosť x. x. x.1 x.2.1 Činnosť x.m Činnosť Obr.1 Činnosť . 4.s Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia x. x. x. .1. .1. ..2. x.p Činnosť .3.3.5 Všeobecný hierarchický diagram funkcií správneho procesu 65 .r .x Riadenie správneho procesu x.4.4.2 x.1 Činnosť x..1 Činnosť .

Poţiadavky Proces/funkcia/ činnosť BD Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Výstupy Obr.6 Všeobecný vývojový diagram toku dát správneho procesu 0 IS VS 1 2 3 Podsystém pre administratívu Podsystém pre hospodársku správu Podsystém pre štátnu/samosprávnu politiku Obr.7 Hierarchický diagram informačných funkcií 66 . 4. 4.

4. V ďalšom texte je potrebné mať na zreteli. poţiarnej ochrane a pod. 4.  územné a správne usporiadanie SR.  pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest. Tieto zákony upravujú kompetencie orgánov vnútornej správy.).  školstva. Práve globálny pohľad na inštitucionalizáciu umoţňuje potom vo výklade upustiť od nevyhnutnej prezentácie organizačných štruktúr. Všeobecná vnútorná správa Základné funkcie všeobecnej vnútornej správy znázorňuje obr.  zdravotníctva.5. zákony o mene a priezvisku.  polície. zmena mena a priezviska a pod.  informácií.8.  civilnú ochranu. mestskými/miestnymi/obecnými úradmi.Funkčná štruktúra správnych procesov8 V rámci vnútornej správy sa bezprostredne a v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie štátu. najmä politických vplyvov.  podnikania.  archívnictvo. 8 67 . krajskými úradmi. Sú reprezentované rôznorodými správnymi aktivitami. matrika.  súdov. matrikách. Jednotlivé úseky vnútornej správy podliehajú zákonnému reţimu podľa osobitných zákonov (napr.  sociálneho zabezpečenia.  kultúry. ţe hierarchický diagram funkcií konkrétneho správneho procesu nadväzuje na organizačný diagram orgánov verejnej správy podľa charakteru správy v tab. V rámci špecializovanej vnútornej správy sa zaoberáme správou:  obrany.  poţiarnu ochranu. Správou zahraničných vecí sa realizujú prevaţne vonkajšie funkcie štátu. ktoré môţu byť reprezentované ústrednými štátnymi orgánmi. ako aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na príslušnom úseku.  ţivotného prostredia. ktoré zahrnujú:  rozhodovanie o osobných údajoch obyvateľov SR (napr. Vnútornú správu obyčajne členíme na všeobecnú a špecializovanú.  zabezpečovanie podmienok na uplatňovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva.  financií. ktoré vykazujú značnú nestabilitu v dôsledku rôznych. vyššími územnými celkami.). územnom a správnom usporiadaní SR. obvodnými úradmi.

1.1 Všeobecná vnútorná správa 1.1.5 Cestovné doklady Obr.1.1.1.1.1 Zabezpečovanie osobných údajov obyvateľov SR 1.8 Hierarchický diagram funkcií všeobecnej vnútornej správy 68 .1.2 Matrika 1.3 Územné a správne usporiadanie SR 1.3 Hlásenie utečencov 1.4.2 Zabezpečovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva 1.1.1.1.2 Hlásenie pobytu cudzincov 1.1.1.1.1.4.4 Pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest 1.1.1.1.1.1.1. 4.4 Občianske preukazy 1.4.1.4.1.4 Evidencia obyvateľov 1.3 Štátne občianstvo 1.1.5 Archívnictvo 1.1.1.7 Civilná ochrana 1.4.6 Poţiarna ochrana 1.1.1 Hlásenie pobytu občanov 1.1 Zmeny mena a priezviska 1.

9 Hierarchický diagram funkcií správy obrany 69 .2. 4. vykonať povinnú alebo mimoriadnu vojenskú sluţbu.1. 1. Obranu štátu zabezpečujú ozbrojené sily.1.3.1.2.3 Koordinácia činností ÚŠO a právnických osôb 1.1 Zabezpečovanie obrany 1.3.2.6 Riadenie vojenského spravodajstva Obr.3.2 Príprava na civilnú sluţbu 1.1. Branná povinnosť zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu.2 Výstavba a riadenie armády 1.4 Zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru 1.9.2.1 Príprava na obranu 1.2.3.1.1 Správa obrany 1.1.1.5 Koordinácia vojenskej a civilnej letovej premávky 1.2.2.1.3.Správa obrany Zahŕňa činnosti podľa obr.1.3.2.2.3 Príprava na vojenskú sluţbu 1. 4.2.

 nemocenské. Štátny rozpočet je hlavným nástrojom finančnej politiky štátu. správy štátnych finančných aktív a pasív.  starobný dôchodok. 4.11). kapitálového trhu.  dávky v materstve.z.13). 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia. sa sociálne zabezpečenie chápe v širšom zmysle takto:  liečebná (zdravotná) starostlivosť. časť 88/1991 Zb.  podpora v nezamestnanosti. denná likvidita ŠR a sústava vzťahov medzi štátnou pokladnicou. colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu. Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a klientom) (obr.Správa financií Zabezpečuje plnenie úloh štátu v oblasti financií (obr. 4.  dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. 9 ) 70 . MF SR. 291/2002 Z. ktoré tvorí súbor všeobecne záväzných predpisov upravujúcich spoločenské vzťahy vo veciach sociálneho zabezpečenia [6].  dávky pozostalých. Správa sociálneho zabezpečenia Sociálne zabezpečenie je odvetvie právne (obr.  rodinné dávky.12). zriadil štátnu pokladnicu (ŠP) ako rozpočtovú organizáciu štátnej správy zapojenú na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MF SR. V podmienkach výlučného štátneho vlastníctva išlo o správu všetkých finančných zdrojov v národnom hospodárstve. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. ktorými je viazaná aj SR. Prostredníctvom správy daní si štát zabezpečuje významnú časť zdrojov do štátneho rozpočtu. Z hľadiska medzinárodných dokumentov9). politiky daní a poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania a finančnej kontroly. V súčasnosti (keď existujú aj iné formy vlastníctva) zahŕňa tvorbu a uskutočňovanie finančnej. 4.  invalidný dôchodok. Činnosti štátnej pokladnice definuje §6 citovaného zákona (obr.10). Cieľom je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu (príjmy. výdavky. 4. NBS. Zákon č. V SR neexistuje všeobecne prijatá definícia sociálneho zabezpečenia.

2.2.7 Správa účtovníctva Obr.2.2.4 Správa devízového hospodárstva 1.3.2.2.2.3 Správa cien 1.2 Finančná správa 1.3.3.1 Štátny rozpočet 1.2 Colná správa 1.2.2.2.2.2.2.10 Hierarchický diagram funkcií správy financií 71 .2.3.1 Správa daní a poplatkov 1.2.3 Správa financií podľa jednotlivých úsekov 1.2 Štátna pokladnica 1.2.2.3.2.2.6 Správa poisťovníctva 1.5 Správa bankovníctva 1.1.3. 4.2.2.3.

MF SR

Agentúra

§18 – 21 citovaného zákona

Štátna pokladnica

Daňové riaditeľstvo SR

Colné riaditeľstvo SR NBS

Obr. 4.11 Základné vzťahy ŠP k vybratým subjektom

0 Riadenie ŠP

1 Centralizácia príjmov

3 Účtovníctvo

5 Finančné plánovanie

7 Riadenie hotovosti

2 Riadenie výdavkov

4 Platobný styk

6 Riadenie aktív

8 Riadenie dlhu

Obr. 4.12 Hierarchický diagram funkcií ŠP

9 Kontrola

72

1.2.3
Správa sociálneho zabezpečenia

1.2.3.1
Správa dôchodkového zabezpečenia

1.2.3.2
Správa nemocenského poistenia

1.2.3.3
Správa štátnych sociálnych dávok

1.2.3.4
Správa sociálnej pomoci

1.2.3.1.1
Sústava dôchodkov

1.2.3.3.1
Sociálna prevencia Sociálne sluţby a peňaţné príspevky na kompenzáciu hmotnej Riešenie sociálnej núdze a Rodičovský príspevok

1.2.3.1.2
Zvýšenie dôchodkov

1.2.3.3.2 1.2.3.4.1 1.2.3.4.3 1.2.3.4.2
Prídavky na deti

1.2.3.3.3 1.2.3.1.3
Kúpeľná starostlivosť Príspevok pri narodení dieťaťa

1.2.3.3.4
Príspevok rodičom pri narodení troch a viac detí

1.2.3.2.1
Nemocenské

1.2.3.2.2
Vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve

1.2.3.3.5
Zaopatrovací príspevok

1.2.3.3.6
Príspevok na pohreb

1.2.3.2.3
Peňaţná pomoc v materstve

1.2.3.3.7
Príspevok na bývanie

1.2.3.2.4
Kúpeľná starostlivosť

Obr. 4.13 Hierarchický diagram funkcií správy sociálneho zabezpečenia

73

Správa zdravotníctva Zdravotníctvo je oblasť spoločenských aktivít, ktoré sú spojené s ochranou zdravia, poskytovaním zdravotníckej starostlivosti a vykonávaním zdravotného poistenia (obr. 4.14). Ochrana zdravia je súhrn opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu ochorení, zlepšovanie zdravia prostredníctvom starostlivosti o ţivotné podmienky, pracovné podmienky, zdravý spôsob ţivota a výkon štátneho zdravotného dozoru. Zdravotná starostlivosť predstavuje starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí, pričom zahŕňa ambulantnú aj ústavnú starostlivosť vrátane kúpeľnej, závodnej, lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Súčasť zdravotnej starostlivosti tvorí okrem zdravotných úkonov aj poskytovanie liekov a zdravotných pomôcok. Zdravotné poistenie utvára predpoklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Správa školstva Správa školstva spočíva v zabezpečovaní, a to výkonným a nariaďovacím spôsobom, priebehu a rozvoja výchovy a vzdelávania v školách, školských zariadeniach a vzdelávacích ustanovizniach (obr. 4.15). Správa kultúry             Predmetom správy kultúry sú (obr. 4.16): umenie, osvetová činnosť, divadelná činnosť, pamiatková starostlivosť, činnosť masmédií, kniţničná činnosť, činnosť múzeí a galérií, administratívne záleţitosti cirkví a náboţenských spoločností, vydávanie periodickej tlače a neperiodických publikácií, zabezpečovanie podmienok na realizáciu autorského práva, verejné kultúrne podujatia, určité druhy výroby a obchodu v oblasti kultúry.

74

4.3 Poskytovanie liekov.4.4 Preprava chorých 1.2.4.4.2.1. 4.2.2.1 Ochrana zdravia 1.2.2.3 Vykonávanie zdravotného poistenia 1.4.14 Hierarchický diagram funkcií správy zdravotníctva 75 .1 Ambulantná a ústavná starostlivosť vrátane rehabilitácie a starostlivosti o chronicky chorých 1.4 Správa zdravotníctva 1.4.2 Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti 1.2.2.4.2. zdravotníckych pomôcok a iných potrieb Obr.2.4.5 Kúpeľná starostlivosť 1.2 Prevencia ochorení 1.2.2.2.2.

3 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania vo vzdelávacích ustanovizniach Obr.15 Hierarchický diagram funkcií správy školstva 76 .5.5 Správa školstva 1.1 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školách 1. 4.2.5.2.5.2.2 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach 1.2.1.

6.2.6 Periodická tlač.6.2.2.2 Správa verejných kultúrnych podujatí a verejná správa 1.1.6.6.6 Správa kultúry 1.2.9 Správa kniţníc a osvety 1.2. ostatné hromadné informačné prostriedky a verejná správa 1.6.2.6.5 Správa múzeí a galérií 1.16 Hierarchický diagram funkcií správy kultúry 77 .6. 4.2.3 Štátna pamiatková starostlivosť 1.2.4 Slovenský rozhlas.10 Správa vecí cirkví a náboţenských spoločností Obr.1 Správa divadiel 1.2.2.6.2.8 Matica slovenská 1.6.6.7 Neštátne (verejné) a štátne fondy kultúry 1. Slovenská televízia a verejná správa 1.

advokáti. 10 ) 78 . Výkon správy súdov a výkon súdnictva sa riadi zásadou ich oddelenia. pôdy) a vyuţívanie územia na činnosť ľudí tak.18). ktorá sa vykonáva aj na základe dokumentov zosúladených na medzinárodnej úrovni.19). 4. Policajná správa Úlohou policajnej správy je zabezpečovať ochranu spoločnosti a jednotlivcov pred nebezpečenstvom. čím sa zaručuje nestrannosť súdneho rozhodovania.Správa ţivotného prostredia Problematika ţivotného prostredia zahŕňa všetky stránky ţivota človeka a prírody (obr. ovzdušia. ktorá umoţňuje súdom plniť ich úlohy pri ochrane práva. aby sa zachoval a prípadne aj zlepšil stav prírodného a urbanizovaného prostredia. fyzické osoby v slobodnom povolaní (napr. Podmienky uplatnenia donucovacích a informačno-technických prostriedkov. ako hlavná funkcia výkonu súdnictva. ako aj prostriedkov operatívno-pátracej činnosti podliehajú prísnemu zákonnému reţimu. 11 ) Podiel samosprávnych sudcovských orgánov na správe súdov predstavuje Rada sudcov SR a sudcovské rady. 4. zloţenie sľubu).20).17). audítori. ktoré súvisia so začatím podnikania10) (obr. prípadne inej podmienky (napr. Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk. autorizovaní architekti) a samostatne hospodáriaci roľníci. ktoré narúša verejnú bezpečnosť a verejný poriadok (obr. Ich podstatou je vydanie podnikateľského oprávnenia [6] na základe zákonom predpísanej kvalifikácie. Správa podnikania Základom správy podnikania je vykonávať správne úkony. V niektorých prípadoch postačuje len ohlásenie správnemu orgánu bez potreby preukazovať osobitné predpoklady. Právnym prostriedkom ochrany občana je sťaţnosť. Najčastejšou formou správnej činnosti vo vzťahu k občanovi je sluţobný zákrok. 4. Podnikateľom môţu byť právnické osoby (obchodné spoločnosti. a preto správa ţivotného prostredia je v podstate prierezovou činnosťou verejnej správy. fyzické osoby (ţivnostníci). druţstvá). Ide o ochranu pred vznikom škody na osobe alebo na majetku. Správa súdov Správa súdov sa vykonáva prevaţne ako výkon štátnej správy11) (obr. V rámci správy ţivotného prostredia sa zabezpečujú úlohy na ochranu jeho jednotlivých zloţiek (vody. vykonanie skúšky. 4.

1.2 Ochrana prírody a krajiny 1.2. ovzdušia a pôdy a sankcionovanie ich pôvodcov 1.1 Správa vody.2.2.1 Zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi 1.7.2.2 Zisťovanie zdrojov znečisťovania vôd.2.2.7. 4.7.17 Hierarchický diagram funkcií správy ţivotného prostredia 79 .1.7.7 Správa ţivotného prostredia 1. ovzdušia a pôdy 1.2.2.7.7.1.2 Starostlivosť o ekosystémy Obr.1 Monitorovanie a vyhodnocovanie stavu prírodného a urbanizovaného územia 1.2.

18 Hierarchický diagram funkcií správy podnikania Správa informácií Správa informácií predstavuje niekoľko oblastí (obr.8 Správa podnikania 1.2. o slobodnom prístupe k informáciám upravuje prístup k informáciám z oblasti verejnej správy. 4. Správa zahraničných vecí Predmetom správy zahraničných vecí je štátna správa v oblasti zahraničnej politiky a vzťahov SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám [6] (obr. Právo na informácie je v SR garantované ústavou a osobitnými zákonmi12). 4.1 Povoľovanie podnikania 1.8.21).22).2 Evidencia a podnikateľov kontrola Obr.2. 4. ktorými disponujú orgány verejnej moci. a ktoré sprístupňujú občanom.1. Výkon a účinná kontrola správy verejných vecí sú podmienené mnoţstvom a druhom informácií. Výkon štátnej správy zahraničných vecí je centralizovaný. Napr.8.2. 211/2000 Z. zákon č. 12 ) 80 .z.

1 Bezpečnosť štátu 1.1.9.9 Policajná správa 1.9.9.9.1.2 Ochrana poriadku verejného 1.2.2. zdravia.2.1.1.2.1 Ochrana verejnej bezpečnosti 1.9.2.2.2.2 Bezpečnosť ţivota.19 Hierarchický diagram funkcií policajnej správy 81 .2.1 Správanie ľudí na verejnosti 1. 4. slobody a cti 1.9.3 Bezpečnosť majetku Obr.

2 Výkon súdnictva 1.20 Hierarchický diagram funkcií správy súdov 82 .2.2.10 Správa súdov 1.3.2.3.10.2. organizačného.2.1 Vytváranie podmienok na výkon súdnictva z hľadiska personálneho.2.1. ktoré sú zverené súdom 1.10.10.10.1.1 Príprava návrhov zákonov 1. postavenie sudcov a výkon štátnej správy súdov 1.2.2.2 Opatrenia na organizáciu súdov.10.10. 4.2. finančného a odborného 1.3 Súčinnosť ÚŠO s profesijnými záujmovými organizáciami sudcov 1.1.1 Predpisy súdnoorganizačné a súdnoprocesné Obr.10.2 Dohľad na plnenie úloh.10. hospodárskeho.2.1 Výkon súdov správy 1.

2.1 Získavanie informácií orgánmi verejnej správy 1.1. 4.11 Správa informácií 1.11.11.2.3 Prístup občanov k informáciám Obr.2.2.2 Ochrana informácií 1.21 Hierarchický diagram funkcií správy informácií 83 .11.

Správa v pôsobnosti zastupiteľských úradov Obr. uzatvárania.1 Ochrana práv a záujmov SR a jej občanov v zahraničí 2.1 aţ 2.2 Správa zahraničných vecí 2.8 Správa Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií 2.7 Správa sluţieb diplomatického zboru 2.9 Poznámka: Funkcie 2.4 Hospodárenie a nakladanie s majetkom SR v zahraničí 2.8 sú v pôsobnosti MZV SR. 4.5 Koordinácia prípravy a vnútroštátneho prerokúvania.22 Hierarchický diagram funkcií správy zahraničných vecí 84 .3 Styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v SR a zahraničí 2.2 Riadenie zastupiteľských úradov SR v zahraničí 2.6 Správa účelových zariadení 2. vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv 2.

osobne .) konkrétnych správnych procesov (napr. 4.31 sú zobrazené vývojové diagramy toku dát. 4.internet Preskúmanie ţiadosti oprava formálnych chýb Ţiadosť občiansky preukaz Ţiadosť zmena priezviska Načítanie podkladov pre zmeny zápis čísla Zmeny v DB obyvateľov ROBY Oznam o vyradení z evidencie Oznam o zápis do evidencie Obr.). všeobecná vnútorná správa a pod.pošta . ktoré zodpovedajú jednotlivým funkciám (napr. Ţiadosť .Dátová štruktúra správnych procesov Na obr.23 Vývojový diagram toku dát v Matrike 85 . matrika a pod.23 aţ 4.

Formulár: ohlasovacia povinnosť

Preskúmanie a triedenie formulárov, oprava formálnych chýb

Formulár: pobyt občanov

Formulár: pobyt cudzincov

Formulár: pobyt utečencov DB neţiaducich

Spracovanie a kontrola správnosti v údajoch

Spracovanie a kontrola dĺţky pobytu

Spracovanie a kontrola evidencia v zberných táboroch Zápis do dokladov

ROBY

Zmeny v registri

Oznámenie o vykonaní zmien

Obr. 4.24 Vývojový diagram toku dát Ohlasovacia povinnosť

86

Ţiadateľ
ústna, písomná, fax, telefonicky, e-mail, iným spôsobom

Ţiadosť o sprístupnenie informácií

Povinná osoba: (príslušný úrad, inštitúcia) rozhodnutie Nekompletná ţiadosť, vrátenie na doplnenie

Postúpi ţiadosť príslušnej povinnej osobe

Odkáţe na hromadne zverejnené informácie

Odmietne ţiadosť rozhodnutím, nedisponuje údajmi

Poskytne informácie

Odpoveď:

-

písomná, fax, e-mail, iným spôsobom

Archivácia odpovede

Ţiadateľ Odvoláva sa na nadriadený orgán

Je spokojný

Správne konanie

Vývojový diagram toku dát pri správnom konaní aj

s odvolaniami riešiť samostatne

Obr. 4.25 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o sprístupnenie informácií a konanie povinnej osoby

87

DB RIS Rozpis rozpočtu podľa kapitol

RIS – rozpočtový IS

Rozpis rozpočtu za kapitolu podľa kategórii, poloţiek, podpoloţiek a programov

Za kapitoly mesačné nároky na čerpanie - limity

DB SPIN z kapitol Poţiadavky z kapitol na zaplatenie faktúr

Porovnanie s limitmi

Prekročenieneposkytnú FP

Zaplatenie faktúr

Obr. 4.26 Vývojový diagram toku dát Štátna pokladnica

88

Ţiadosť Došlá pošta Kontrola a doplnenie ţiadosti Ţiadosť nevyhovuje Triedenie ţiadosti Dôchodok Pridelenie evidenčného čísla Triedenie ţiadosti podľa typu 1 89 .

. Invalidný dôchodok DB soc.. zabezpeč. zdravotné podklady.1 Doplnenie údajov k dôchodku napr. .27 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o dôchodok 90 . Starobný dôchodok Výpočet dôchodku výšky Oznámenie o výške dôchodku Prepočty celkových nárokových zloţiek Obr. 4.

28 Vývojový diagram toku dát Rozvoj vzdelávania v školách 91 .Ţiadosť o finančné prostriedky Kontrola a triedenie Rozvojové projekty VEGA KEGA Pridelené finančné prostriedky Oznámenie o pridelených FP Čerpanie finančných prostriedkov Hodnotenie pouţitia finančných prostriedkov Obr. 4.

4. príspevky poisťovni DB pre lekárne Obr.DB liekov na trhu ponúka Analýzy cien liekov.29 Vývojový diagram toku dát ceny liekov Zdravotná starostlivosť 92 . lieková politika DB liekov podľa spotreby Analýzy spotreby liekov Ponuky firiem distribúcia Úpravy cien liekov.

4.30 Vývojový diagram toku dát Ochrana zdravia 93 . preventívne prehliadky Platené zo ŠR Športovci Mládeţ Platené občanmi Dobrovoľné prehliadky Prehliadky pre povolanie DB poistencov Evidencia prehliadok Obr.Ochrana zdravia Propagácia reklamy Prevencia.

DB OREG Zápis do obchodného registra Zverejnenie údajov na web stránke Oznámenie o vykonaných úkonoch Obr.31 Vývojový diagram toku dát Obchodný register (vytváranie podmienok na výkon súdnictva) 94 . 4.. FO.. predmet činnosti. štatutári. zápis DB OREG IČO. zmeny. finančný vklad.Ţiadosť Kontrola PO.. dozorná rada.

štátna pokladnica. štát (SR ako celok). spôsobu práce štátnych úradníkov a ich vzájomnej komunikácie a spolupráce ako aj komunikácie a spolupráce s externými dodávateľmi a spolupracovníkmi. ŠIS je potrebné prepojiť aj s komplexným IS sociálnej starostlivosti.  transformáciou IS MŠS. Oddelený model usporiadania verejnej správy na Slovensku1) si vyţiada vybudovať sústavu informácií a informačných činností.    4. 4. integrovateľnosť. Realizácia transformácie by mala prebiehať v dvoch etapách a to:  transformáciou IS ÚŠO. právne informácie a registre (obyvateľov. Rôzne aplikácie vo verejnej správe súvisia aj s riešením problematiky dátových a komunikačných štandardov. o štátnej štatistike. ktoré môţu byť zastrešené ŠIS. colná správa. 1 ) 95 . portabilita a pod. kataster nehnuteľností.  napĺňanie informačného obsahu vyuţívaním údajov aj z tzv. Predpokladá sa. register daňových. miestne rozpočty. obec). 2. vyšší územný celok. štátnych inštitúcií. Napríklad v podmienkach slovenskej štatistiky to bude znamenať harmonizáciu štandardov jej činností so štandardami a normami EÚ. colných subjektov a účtovných jednotiek. minimálne prostredníctvom novo pripravovaného registra obyvateľov (referenčný register). Decentralizácia kompetencií Transformáciu IS ÚŠO moţno vyjadriť podľa obr. Z hľadiska vytvárania IS VS pôjde predovšetkým o náročnejší spôsob informačného zabezpečenia najmä odborných činností. ktorých výstupy musia byť dostupné on-line pre občana. ekonomických subjektov: ţivnostenský register. obchodný register. školstve. Základná schéma ŠIS by mala pozostávať z viacerých oblastí činností verejnej správy rozdelenej na jednotlivé podsystémy: štátny rozpočet.32. ako aj s pouţívanými postupmi a metódami.3. z ktorého je moţné vyuţiť informácie o obyvateľoch a vo väzbe na informačné systémy dotknutých inštitúcií. Z pohľadu procesu decentralizácie moţno vymedziť tieto základné problémy postupnej transformácie ŠIS:  Racionalizácia a zefektívňovanie výkonu verejnej správy priamo súvisí s jej celkovou štruktúrou a organizáciou. Verejná správa na Slovensku pôsobí v oddelenom modeli na troch úrovniach: 1. rozpočty samosprávy vyšších územných celkov. administratívnych zdrojov3). miestna úroveň (mesto. 540/2001 Z. register organizácií). daňová správa. ţe pôjde o zmenu spôsobu riadenia ÚŠO. od ktorých sa odvíjajú rozhodujúce vlastnosti softvéru (napr. 2 MŠ SR v roku 2003 v rámci štátneho programu výskumu a vývoja Budovanie informačnej spoločnosti prijalo úlohu Open Source infraštruktúra.z. ktoré zabezpečujú výkon činností a sluţieb realizovaných v rámci kompetencií jednotlivých ústredných štátnych orgánov. Obsahová stránka ŠIS pozostáva zo vzájomne prepojených IS.4.1 Transformácia IS ÚŠO. To znamená.). ktorej cieľom je posúdiť dopady moţného nasadenia otvoreného softvéru v štátnej správe. 3 ) Zákon č. ale aj v sektore malého a stredného podnikania a navrhnúť koncepciu jeho podpory.3 Postupná transformácia ŠIS Informačný systém verejnej správy by sa mal vytvárať na základe postupnej transformácie ŠIS. 3. ţe v tomto procese budú mať relevantný vplyv dva dôleţité trendy a to:  zniţovanie nákladov na informačné technológie vo verejnej správe2. Významnosť otvorených štandardov deklaruje aj Európska komisia a to najmä ich pouţívanie v e-administratíve. miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov.

. . ÚŠOn Verejnosť . úroveň : posilnenie miestnych sluţieb bez vplyvu na tzv. v rámci decentralizácie financií so širokou právomocou stanoviť vlastné zdroje. priama zodpovednosť voličom V cieľovom stave sa uvaţuje:   v rámci decentralizácie kompetencií so širokou škálou kompetencií územnej samosprávy. dotácie) od ústrednej vlády. . úroveň : široké spektrum verejných sluţieb. . . nízka úroveň transferov na miestnu úroveň 2. úroveň : prevládajúce transfery ( podielové dane.….Súčasný stav IS1 IS2 IS3 . zodpovednosť voči centrálnej vláde 2.32 Postupná transformácia IS ÚŠO Pri rozhodovaní o zmene spôsobu riadenia ÚŠO v súvislosti s mierou decentralizácie sa vychádza z kombinácie jej troch úrovní. sociálnu infraštruktúru (vzdelávanie. ÚŠOn ÚŠO1. existenciou finančného vyrovnávania vyplývajúceho z dohôd medzi jednotlivými úrovňami a určeného v zákone. a 3. sociálne veci. úroveň : nízka daňová právomoc. vrátane účasti na sociálnych sluţbách  decentralizácie financií : 1. 4. úroveň : široká právomoc stanoviť vlastné zdroje.n . 96 . moţnosť získať úvery  decentralizácie politickej: 1. úroveň : ide vlastne iba o dekoncentráciu. výška daní a poplatkov stanovovaná centrálne 3. . . zdravotníctvo) 3. ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 .informačné systémy v štátnej správe Obr. . . finančné vyrovnávanie.n . úroveň: minimálne miestne sluţby 2. mzdy sú vyplácané centrálne.2.2.ústredné štátne orgány IS 1.…. a to v oblastiach:  decentralizácie kompetencií : 1. mzdy sú stanovované a vyplácané na miestnej úrovni. predstavitelia územnej štátnej správy sú menovaní vládou. úroveň : predstavitelia územnej samosprávy sú volení. ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 Predpokladaný stav IS1 IS2 IS3 .

Stručný prehľad doterajšieho vývoja Informatizácia miestnej štátnej správy (MŠS) sa realizovala na základe koncepcií MV SR v rokoch 1990. zvyšuje sa tak ich celkový počet nad zvládnuteľnú hranicu a vedie k netransparentnosti celej ústrednej štátnej správy riadenie vysokého počtu podriadených organizácií výrazne zaťaţuje ústredné štátne orgány a vedie k ich manaţérskej preťaţenosti v tejto oblasti. v súlade s vytváraním ŠIS4.52-55. Ak sa zároveň neredukuje počet „starých“ inštitúcií. medzi viaceré inštitúcie štát sa následne venuje vykonávaniu mnohých trhových aktivít. Výsledkom je buď ďalšia vrstva kontroly na úrovni ústredného orgánu. aj vzhľadom na vysoké školy. a kol. pretoţe inštitúcie majú tendenciu preţiť. ktorá prevaţuje nad rizikami duplicity a fragmentácie. decentralizáciou vyplácania miezd. ktoré nevykonáva efektívne. pričom rozhodujúce úlohy ďalej zabezpečovali ústredné štátne orgány (ÚŠO) SR (zodpovedajúce za vytváranie a 4 Podrobnejšie Grell. teda rozbíjaniu činnosti.3. aj keď sa uţ priorita naplní alebo stratí štatút priority. 1994 a 1998. Bratislava: EKONÓM. 97 . Za jednoznačne lepší prístup moţno označiť účelové viazanie prostriedkov na dané ciele spojené s projektovou organizáciou Preto by sa mali: zniţovať počty existujúcich inštitúcií odštátnením. s. M. preţívania inštitúcie a nad nákladmi na osobitné obsluţné a manaţérske miesta. Jedným z najvýraznejších problémov identifikovaných pri analýze fungovania ústrednej štátnej správy je nadmerné mnoţstvo ústredných štátnych orgánov a nimi priamo riadených rozpočtových a príspevkových organizácií. ktorá logicky patrí spolu.: Informačné systémy v štátnej správe.        4. integráciou s inými inštitúciami ústrednej štátnej správy alebo zrušením vytvárať nové inštitúcie len tam. programového rozpočtovania a všeobecného rozšírenia manaţérskej autonómie a zodpovednosti dochádza preto k duplicite medzi inštitúciami ústrednej štátnej správy. Rovnako dochádza k fragmentácii. v rámci politickej decentralizácie s priamo volenými predstaviteľmi územnej samosprávy na oboch úrovniach samosprávy.  Problematické aspekty tohto stavu sú nasledovné: v posledných rokoch môţeme sledovať pribúdanie nových inštitúcií súvisiacich s modernizáciou a integráciou. 2002. Miestna štátna správa a územná samospráva Súčasný stav IS miestnej štátnej správy a samosprávy. alebo ktoré by mal ponechať na tretí či súkromný sektor samostatná inštitúcia nie je dobrá metóda na riešenie priorít.2 Transformácia IS MŠS. prevodom na VÚC alebo obce. kde existuje jasná potreba a výhodnosť takéhoto kroku. SAV či tretí sektor. alebo nedostatočný dozor so všetkými z toho vyplývajúcimi problémami neefektívnosť činnosti vyplývajúca z prelievania činností a vyuţívania samostatných inštitúcií ako náhradného riešenia namiesto väčšieho rozšírenia projektového manaţmentu. priamou zodpovednosťou voličom. V tomto procese plnila sekcia verejnej správy (SVS) MV SR dve základné úlohy:  Koordináciu činností pri budovaní IS MŠS5.

ktoré zabezpečuje SVS sú vykonávané úradmi MŠS a samosprávy a sú podporované IS MŠS.) cez firewall systému. ktorá umoţňuje vzájomné prepojenie úradov MŠS a ÚŠO (GOVNET.  register neinvestičných fondov. 390/98 vlády SR k návrhu na presun niektorých správnych agend z pôsobnosti Policajného zboru do pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy a úlohy stanovené zákonom č.  register verejných zbierok.  register spolkov.  verejnosť na informovanie občanov o sluţbách.  register občanov SR.  register politických strán. 253/1998 Z. Medzi zásadné vládne materiály.  vybudovaním plošnej počítačovej siete typu WAN na území SR (s názvom VSNET. prevádzku častí ŠIS a spoluzodpovedajúce za pouţitie IT na tých úsekoch čiností úradov MŠS. 690/97 a č.  register odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov.  register neziskových organizácií. ktoré ovplyvnili informatizáciu MŠS moţno zaradiť aj uznesenia č. ktoré sú zabezpečované v správnom konaní MŠS. ktoré metodicky riadia).145. NR SR o evidencii pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR.  register občianskych zdruţení. Internet a pod. pričom sa vyuţívajú spoločne zisťované indikátory (ukazovatele) najmä v týchto pouţívaných registroch:  register nadácií. Tamtieţ.  register organizácií s medzinárodným prvkom. Časti odborných činností. ktorý pouţívame aj v ďalšom texte). 5 98 . Vytvorili sa podmienky na vyuţívanie internetovej (intranetovej) technológie v rámci IS MŠS pre:  orgány verejnej správy. krajské a okresné úrady (prevádzkovaním IS MŠS vytvárajú základný zdroj informácií pre správu a riadenie štátu na regionálnej aj centrálnej úrovni) a obce a mestá (v rozsahu prenesenej pôsobnosti výkonu štátnej správy sú spoluprevádzkovateľmi a pouţívateľmi IS MŠS). 4.  register rodných čísiel.z. s. ktoré umoţňujú prepojenie vzdialených pracovísk úradu MŠS nachádzajúcich sa vo viacerých budovách na území mesta. Komunikačné zabezpečenie IS MŠS bolo postupne vytvárané (obr. Vytváranie rezortného informačného systému (RIS) podľa metodiky a štandardov ŠIS. ktorým prístup k informačným zdrojom slúţi na plnenie zákonom stanovených úloh.  register ţivnostníkov.33):  dobudovaním LAN sietí (na báze štruktúrovanej kabeláţe s operačným systémom Novell Netware).

v tomto prípade fyzickú komunikačnú infraštruktúru Telenor Slovakia s. Globálnu architektúru IS MŠS znázorňuje obr.MVNET (dátová sieť polície) KÚ SVS INTERNET ROBY BB OÚ Matriky BA OÚ BA 1-5 MINIHUB OÚ KE 1-4 BA KÚ BA IVeS BA GOVNET Obr.33 Sieť VSNET VSNET je realizovaná ako virtuálna privátna sieť (VPN)6 na elektronické prepojenie krajských a okresných úradov. 7 Podrobnejšie Grell. Bratislava: EKONÓM. 4.34. Táto infraštruktúra je pouţitá len ako transportné médium.r. nad ktorým sú pre potreby komunikácie jednotlivých častí siete VSNET vytvárané virtuálne okruhy prepájajúce jednotlivé uzly siete VSNET. IVeS KE KÚ KE Matriky KE VPN na prepojenie svojich uzlov (privátnych sietí organizácie) vyuţíva komunikačnú infraštruktúru inej počítačovej siete. V rámci IS MŠS je prevádzkované typové aplikačné programové vybavenie (väčšinou vytvorené v IVeS Košice. Podporuje automatizáciu administratívnych činností.146-149. 4. 2002. Prepojenie je realizované na základe typizovaných riešení pre pracoviská v Bratislave a pracoviská mimo krajských miest. Základ siete VSNET (backbone) tvorí pevná linka spájajúca Bratislavu. rozpočtovej organizácii MV SR). agend vnútornej správy (ekonomiky úradu MŠS). s. Banskú Bystricu a Košice. M. registra obyvateľov SR Banská Bystrica (ROBY) a organizácie pre informatiku verejnej správy Košice (IVeS). ktoré pokrýva rozhodujúce úseky činností7 úradov MŠS.: Informačné systémy v štátnej správe. 6 99 . SVS MV SR. agend výkonu štátnej správy. a kol.. matrík. ostatných evidencií a registrov. ktorá je kombináciou terestriálnej a satelitnej siete.o.

obstarávanie a schvaľovanie regionálnych plánov a programov. dopravy a prepravy. zakladanie a zrušovanie právnických osôb. civilnej ochrany. V prvej etape mala charakter odštátňovania (deetatizácie) štátnej správy premenou na verejnú 100 Vnútorná komunikácia . cestovného ruchu. Samostatnou pôsobnosťou orgánov samosprávy vyšších územných celkov bude najmä: tvorba a plnenie rozvojových programov a plánov.34 Globálna architektúra IS MŠS IS MŠS moţno prezentovať aj ako podsystém systému riadenia miestnej štátnej správy (pozri časť 3. verejného zdravotníctva. zabezpečovanie verejného poriadku. účelné vyuţívanie prírodných. obr. Reformný proces a procesný prístup vo verejnej správe predstavujú východisko k utváraniu IS vo verejnej správe. Rozšírenie samostatnej pôsobnosti obcí sa navrhuje na úseku školstva. sociálnej pomoci. najmä § 4. overovania podpisov. priestupkového konania. primátor) štátne administratívno-právne úlohy na úseku stavebného zákona. kultúry. koordinácia rozvoja telesnej kultúry. schvaľovanie zdruţovanie finančných prostriedkov.14). Samostatnú pôsobnosť vymedzí zákon o samospráve vyšších územných celkov. navrhovanie a schvaľovanie nástrojov sociálneho a ekonomického rozvoja. verejného zdravotníctva. 11. územné plány regiónov. 3. rokov minulého storočia. ţivotného prostredia. hraničnej spolupráce. Vplyv reformy verejnej správy Samostatná pôsobnosť obcí je definovaná zákonom o obecnom zriadení (zákon č. Reforma verejnej správy sa uskutočňuje od začiatku 90. sociálnej pomoci (dávka sociálnej pomoci). ľudských a iných zdrojov. hospodárenie s vlastným majetkom. ţivnostenského podnikania.369/1990 Zb. výkon správy poplatkov a daní.19). referendum.2. činnosť a účasť v zdruţeniach. 4. matrík. starostlivosť o kultúrne pamiatky. starostlivosť o deti a mládeţ. hospodárskych sluţieb a funkcií. Obr. Do samostatnej pôsobnosti sa navrhujú ďalšie úlohy na úseku školstva. hraničná spolupráca.Úroveň riadenia Strategická Taktická Operatívna Vykonávatelia riadenia Vrcholové vedenie Vonkajšia komunikácia Vedúci referátov/odborov/útvarov IS a typy úloh Ostatné typové aplikácie IS MŠS Vedúci úsekov Poznámka: Vykonávateľov riadenia môžu reprezentovať organizačné štruktúry úradov MŠS alebo samosprávy. Preto stručne charakterizujeme aj reformný proces. Z dôvodu vyššej efektívnosti plnenia úloh sa navrhuje preniesť na orgán miestnej samosprávy (starosta. zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu a záverečného účtu. občianskeho registra. ochrana ţivotného prostredia. sociálnych sluţieb. vydávanie všeobecne záväzných nariadení. bývania.

správu.36). 4. ktorá by sa mala dosahovať najmä:  výraznejším presunom kompetencií zo štátnych orgánov na obce a mestá a vyššie územné samosprávne celky.  budú podliehať jednotlivým rezortom vytvorením úradov špecializovanej štátnej správy (obr.  decentralizáciou zodpovednosti za zabezpečovanie verejných sluţieb zo štátnej správy na samosprávu.2004 vzniká v SR nová sieť štátnych úradov (obr. 4. ktoré:  v počte 50 budú zodpovedať len za agendu MV SR (obr. V súčasnosti sa kladie dôraz na jej celkovú modernizáciu8). 4. Je zrejmé. Súčasné úrady Krajské úrady Úrady práce Okresné úrady Nové úrady Krajské úrady a územné sociálne úrady Všeobecná vnútorná správa (agenda MV SR) Špecializovaná vnútorná správa (agenda jednotlivých rezortov) Obvodné úrady Obr. 101 .37). ţe v tejto etape sa reforma v podstate dotýka zmien v inštitucionalizácii miestnej štátnej správy a prenosu kompetencií štátnej správy na samosprávu. S účinnosťou od 1.35 Reforma siete štátnych úradov 8) Poţiadavky na modernizáciu verejnej správy vznikajú aj v dôsledku integrácie SR do európskeho prostredia.35).  zodpovedajúcim prerozdelením verejných zdrojov. Najrozsiahlejšou transformáciou prechádzajú okresné úrady.1. 4.

voľby. civilná ochrana obyvateľstva a obrana.36 Inštitucionalizácia všeobecnej vnútornej správy V pôsobnosti krajského úradu by malo byť: kontrolovanie a riadenie obvodného úradu. štátne občianstvo.               102 . registrovanie mimovládnych organizácií. civilná ochrana obyvateľstva a obrana. verejné zbierky. rozhodovanie o odvolaniach vydaných obvodným úradom. kontrola štátnych symbolov. kontrola štátnych symbolov. voľby. štátne občianstvo. ţivnostenské podnikanie. 4. V pôsobnosti obvodného úradu by malo byť: verejné zbierky.Ministerstvo vnútra SR Krajský úrad Obvodný úrad Vysunuté pracovisko Odbor všeobecnej vnútornej správy a ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Odbor všeobecnej vnútornej správy Odbor ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Obr.

sociálnych vecí a rodiny SR Ministerstvo ţivotného prostredia SR Ministerstvo školstva SR Ministerstvo zdravotníctva SR Krajský stavebný úrad Ústredie úradu práce.Ministerstvo dopravy SR Krajský úrad pre dopravu Krajský pozemkový úrad Krajský lesný úrad Obvodný úrad pre dopravu Obvodný pozemkový úrad Obvodný lesný úrad Ministerstvo pôdohospodárstva SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Ministerstvo práce. sociálnych vecí a rodiny a sluţieb zamestnanosti Územný úrad sociálnych vecí Detašované pracovisko Krajský úrad ţivotného prostredia Obvodný úrad ţivotného prostredia Krajský školský úrad Úrad pre verejné zdravotníctvo Pobočka Obr.37 Inštitucionalizácia špecializovanej vnútornej správy 103 . 4.

ISOMI Informačný systém miest a obcí je podsystémom systému riadenia územnej samosprávy. galérie Tab. 4. divadlá.38. 4.6 Pôsobnosť samosprávy po reforme Základné informačné požiadavky miest a obcí. 4. galérie Zdravotná starostlivosť Civilná ochrana Stavebné konanie Matriky Základné školy Opatrovateľská sluţba Výruby stromov Vodné hospodárstvo (vypúšťanie vôd z malých čistiarní odpadových vôd. kniţnice. 4.Pôsobnosť samosprávy zahrnuje tab. Zastupiteľstvo (mestské/miestne/obecné) Štatutárny orgán (primátor/starosta) Rada (mestská/ miestna/ obecná) Kontrolný orgán (hlavný kontrolór) Výkonný orgán (prednosta) Poriadkový orgán (náčelník) Úrad Komisie (mestský/ miestny/ obecný) Polícia Obr. z rodinných domov. múzeá. navŕtanie studní v chatových osadách) Cestovný ruch.38 Organizačná štruktúra územnej samosprávy 104 . Pretoţe sa nebudeme špeciálne zaoberať regionálnou samosprávou (vyššími územnými celkami) môţeme systém riadenia samosprávy modelovať všeobecnou štruktúrou samosprávy podľa obr. múzeá. IS CityWare.6 Právomoci samosprávy Vyššie územné celky Obce Stredné školy Ţeleznice – prerokovanie cestovného poriadku Regionálny rozvoj a cestovný ruch Cestná doprava Sociálna pomoc Stavebné konanie Pozemné komunikácie Divadlá.

39 Štruktúra Informačného systému pre mestá a obce 105 ..IS CityWare Centralizovaná databáza Správne agendy Základné registre Grafický podsystém Ekonomické agendy Pouţívateľské aplikácie Elektronická kancelária Registre Ostatné registre Podsystém obyvateľstva Majetkový podsystém Správny podsystém Pozemky Príjmové agendy Aplikačné programové rozhranie Doplnkové agendy Evidencia obyvateľov Matrika Agenda volieb . 4.. Byty Technická infraštruktúra Obr.

pripravuje odborné podklady pre rozhodnutia zastupiteľstva a primátora/starostu.  internet (prudko sa rozvíjajúci komunikačný prostriedok v súlade so zákonom č. výkonným a kontrolným orgánom. 106 . vhodný grafický podsystém. Na jadro nadväzujú potrebné správne agendy. Úrad je profesionálnym výkonným orgánom. Polícia je poriadkový útvar. ktorý dodrţiava príslušné štandardy a dátové a programové rozhranie.  miestny rozhlas. Informačný systém v samospráve by mal zabezpečovať najmä tieto základné poţiadavky:  informačnú podporu činností samosprávy ako úradu.40). Informačný systém pre mestá a obce CityWare je stavebnicový systém firmy ICL (systémového integrátora10).  informačnú podporu komunikácie samosprávy so samosprávami v EÚ (obr.). ktorý pokrýva všetky základné funkcie poţadované na mestských/miestnych/obecných úradoch. M. ktorý môţe zriadiť zastupiteľstvo a vedie ju náčelník.  osobná komunikácia (verejné vypočutia. IS je vybudovaný na základe skúseností vo verejnej správe ČR a Veľkej Británie. letáky.z. so štruktúrou podľa obr. iniciatívne a kontrolné orgány. 211/2000 Z.  informačnú podporu komunikácie samosprávy s občanmi. publikácie. ktoré sú v centrálnej databáze. V budúcnosti by mohlo výraznejšie zlepšenie priniesť budovanie IS samosprávy na báze intranetovej technológie9. Hlavný kontrolór kontroluje plnenie úloh v oblasti pôsobnosti obce. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM.Zastupiteľstvo a štatutárny orgán volia priamo občania. súčasne je poradným orgánom primátora/starostu a volí ju zastupiteľstvo z radov poslancov. ekonomický a administratívny chod samosprávy.39. územného plánu a pod. a kol. a preto majú v štruktúre rozhodujúce postavenie. Aj toto je jeden z dôvodov. umoţňuje komunikáciu s informačným okolím a integráciu s inými softvérovými produktmi. Niektoré samosprávy stále vnímajú počítače a internet ako nadštandard. 2003. ktoré vytvára zastupiteľstvo z radov poslancov a obyvateľov obce. vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí a zabezpečuje ich vykonanie. určuje im pôsobnosť a úlohy.  broţúry. Komisie sú poradné. ţe IS samosprávy sa v súčasnosti vytvára oddelene na zabezpečenie informačných potrieb úradu samosprávy (spravidla ako typové aplikačné programy) a na podporu komunikácie s občanmi (spravidla ako internetové portály). Jadro IS tvoria registre. Súčasná úroveň zabezpečenia miest a obcí výpočtovou technikou je rôzna. IS na komunikáciu s občanmi V podstate moţno rozlíšiť tieto formy komunikácie samosprávy s občanmi:  úradná tabuľa a rozličné informačné tabule. 4. Zabezpečuje kaţdodenný organizačný. elektronická kancelária a ekonomické agendy. Podrobnejšie Grell. IS úradu samosprávy IS moţno vytvárať rozličnými spôsobmi [15]. prerokovávanie rozpočtu. Prednosta vedie a organizuje prácu úradu.  miestne noviny. o slobodnom prístupe k informáciám). V učebnom texte prezentujeme IS CityWare. Rada je iniciatívnym.: Informačné systémy v ekonomike. 4. 9 10 Podrobnejšie v ďalšom texte.

Výbor Komora regiónov Pracovné skupiny Pracovné skupiny Štatutárne výbory Obr. a pod.právne. Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy Stály výbor Predseda . pouţívateľ ľahko získa informácie o zákonoch. obce a mestá od A do Z .odzrkadľuje organizáciu a hierarchiu samosprávy v súlade so zákonom č. demografické.R. pamiatkach. 211/2000 Z.40 Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy V súčasnosti je k dispozícii IS obcí a miest na internete (ISOMI) ako informačný portál. 107 . infraštruktúre. ktorý vytvára jednotne štruktúrovanú databázu informácií o samosprávach a pre samosprávy. Štruktúra ISOMI pozostáva zo štyroch základných úrovní:   samospráva . o slobodnom prístupe k informáciám.Výbor Predseda – Výbor Komora miestnych samospráv Predseda . hotelových a reštauračných sluţbách.Rada ministrov Európsky parlament Miestne a regionálne samosprávy členských štátov C. technologické a kultúrne prostredie obce alebo mesta. geografické. z.A. ekonomické.. športe.E.L. prírode. kultúre. 4.

ucelenosť.rakova.moldavanadbodvou. používateľskú jednoduchosť. Celý proces smeruje k vybaveniu samospráv počítačmi a ich pripojením na internet ako základného predpokladu procesu informatizácie spoločnosti. www. umoţňujú pripojenie účastníkov s rôznymi typmi komunikačných zariadení spĺňajúcich podmienky pripojenia).sk) majú v zmysle napĺňania Akčného plánu eEurope+ nasledovné charakteristiky: otvorenosť.sk. ktorý umoţňuje vydávanie trh práce . doménu. www. Umoţňuje kaţdému občanovi aktívnu participáciu na správe vecí verejných.sk. Veľký GOVNET Dátovou sieťou nazývame skupinu vzájomne prepojených11 komunikačných zariadení určených na prenos a spracovanie informácií. prirodzenosť. komplexnosť.isomi.inzertná sluţba v dvoch častiach: prácu hľadá a prácu ponúka.  informatizácia a internetizácia samospráv.  verejné dátové siete (vo vlastníctve a prevádzke príslušnej správy spojov alebo inej prevádzkovej organizácie. Cieľom realizácie projektu je:  technologická podpora samospráv. • pripraví verejnú správu na plynulú integráciu do administratívnych štruktúr EÚ a čerpanie prostriedkov z fondov EÚ. Dátové siete v prostredí verejnej správy. Komunikačné zariadenie je ľubovoľný systém schopný prijímať a/alebo vysielať informácie. 11 108 . Koncepcia ISOMI predpokladá. inteligenciu. • zefektívni riadiace a administratívne procesy vo verejnej správe prechodom na digitálnu administratívu.  tvorba integrovaného a jednotného Informačného systému obcí a miest na internete a jeho zavádzanie do jednotlivých samospráv ako príspevku k budovaniu informačnej spoločnosti a e-governmentu v zmysle iniciatívy e-Europe+. uľahčí a rozšíri účasť verejnosti na správe vecí verejných a ich styk s orgánmi verejnej správy.velkykrtis. ţe kaţdá obec/mesto bude mať na internete vlastnú webovskú stránku. Projekt nadväzuje na Informačný systém firiem na internete (ISFI) a Pracovný trh na internete (PTI).sk) integrovaného informačného portálu ISOMI (www. Vzájomným prepojením rozumieme skutočnosť.cadca. Sluţby a informácie. Dátové siete moţno v podstate rozdeliť na dve skupiny:  neverejné (privátne) dátové siete (komunikačné siete jedného vlastníka a v správe tohto vlastníka).turzovka.  internetový spravodaj obce – redakčný systém. www.sk. www. hlas) prostredníctvom fyzických médií alebo bezdrôtovým spojením. samosprávnych. alebo regionálnych novín na internete. obraz. • umožní styk podnikateľskej sféry s orgánmi verejnej správy. na ktorých budú denne aktuálne údaje o obci a pre občanov. e-mailové adresy. ktoré poskytujú jednotlivé web stránky samospráv zapojených v projekte (www. Proces internetizácie a informatizácie samospráv a s ním úzko previazaný celkový proces informatizácie verejnej správy postupne: • zabezpečí. dôveryhodnosť.sk. ţe si zariadenia môţu vymieňať informácie (dáta.

17 Projekt GOVNET bol schválený uzn. V marci 1993 sa na seminári v Podbanskom rozhodlo o riešení zaloţenom na internetovej technológii a v apríli 1993 vláda SR prijala uzn.  splátkový kalendár financovania realizácie siete GOVNET (v rokoch 2002 aţ 2004). kedy vznikla potreba informačne zabezpečiť ÚŠO. 950/2000 zo dňa 22. okrem VS NET. MF SR udrţuje dve siete: daňový a colný informačný systém. pre potreby polície financuje sieť MV NET.  virtuálna privátna sieť verejnej (štátnej) správy v prostredí uţ vybudovanej a fungujúcej verejnej alebo privátnej dátovej siete. Napr. Sieť SANET (podľa projektu TEN-34 sa má kapacita tejto siete rozšíriť) má MŠ SR.  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s prenajatými komunikačnými prostriedkami. 14 Podrobnejšie v 5. 13 Podrobnejšie Grell. Prvá preferuje budovanie sietí. 310/1993. 12 109 . č. ktorá má prípojný bod aj do Eurostatu a pod. 2002. Ide vlastne o dve koncepcie vytvárania dátových sietí vo verejnej správe.  Internet (verejná sieť).: Informačné systémy v štátnej správe. Sieťou VS NET sme sa zaoberali v predchádzajúcom texte. V súčasnosti tento trend jednoznačne reprezentuje internet. 15 Aj keď v predchádzajúcom období sa uvaţovalo aj s moţnou vyuţiteľnosťou vo verejnej (štátnej) správe uţ vybudovaných dátových sietí. č. s. ako napr. Ďalej uvedieme niektoré charakteristiky a predpokladané vyuţitie vo verejnej správe sietí GOVNET a internet16.: Informačné systémy v štátnej správe.  zvýšenie prenosovej rýchlosti hlavných prenosových trás. kapitole učebného textu. Bratislava: EKONÓM.11. M.2000 keď schválila:  dobudovanie celoplošnej siete GOVNET v rámci projektu Komplexného automatizovaného systému Rady obrany štátu (integrácia existujúcich sietí a prepojenie IS do siete GOVNET). sieť ŢSR a pod. a kol. Ďalším rozvojom siete GOVNET sa vláda SR reálne zaoberala na základe svojho uznesenia č. ktorej vlastníkom aj prevádzkovateľom je verejná (štátna) správa.  GOVNET (privátna sieť).V súčasnosti existuje vo verejnej (štátnej) správe niekoľko sietí. 2002. V súvislosti s ďalším rozvojom komunikačnej infraštruktúry verejnej správy a jej postupným prepájaním do európskeho elektronického prostredia14 majú kľúčový význam vo verejnej (štátnej) správe SR tieto dátové siete15:  VS NET (virtuálna privátna sieť). Bratislava: EKONÓM. ktoré sú prevádzkované externými komerčnými subjektami a druhá predpokladá vytvorenie jednotnej siete. ktoré sú postavené na rozličných technológiách a dodávateľoch12. SANET. a kol. 16 Niektoré aspekty GOVNETu a internetu z hľadiska ďalšieho rozvoja ŠIS sú uvedené v skriptách Grell. na základe ktorého ÚV SR vypísal verejnú súťaţ v súlade so zadaním riešenia projektu. Z hľadiska vlastníka (prevádzkovateľa) moţno vytváranie komunikačnej siete vo verejnej správe realizovať v týchto alternatívach13:  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s vlastnými komunikačnými prostriedkami. významnou je sieť ŠÚ SR STATNET. Vládna sieť GOVNET17 Projekt GOVNET bol kľúčovým projektom v procese vytvárania ŠIS. 719/1992 vlády SR. MV SR.183-185. M.

komunikujú.Predpokladalo sa teda rozšírenie a transformácia dátovej siete GOVNET na Veľký GOVNET. obchodujú. Niektoré moţnosti internetu sa líšia od tzv. informácie sa pohybujú rýchlejšie. V súčasnosti je projekt v útlme. 18 110 . Má aj niektoré jedinečné výhody: odstraňuje logistické problémy priestoru a času. V rámci toho sa napr. pričom dátová sieť VSNET prestane existovať ako samostatná dátová sieť. ktokoľvek sa môţe pripojiť on-line a publikovať čokoľvek. Postup realizácie projektu však z rôznych dôvodov nebol dodrţaný18. ktoré navrhla americká vláda v roku 1997 ako súčasť tzv. uvaţuje sa s rôznymi čiastkovými riešeniami ako napríklad zlúčením sietí MVNET a VSNET a pod. napr. ktorý mal za úlohu podľa určitých princípov19 vyvinúť sieť fungujúcu aj v poškodenom stave.41 Vrstvy digitálneho sveta Internet je miesto kde sa ľudia stretávajú. Domény a komunity Agentúry Fyzický priestor Provideri Obr. uvaţovalo aj so zlúčením dátovej siete VSNET do siete Veľký GOVNET. Jeden z moţných prístupov je vyjadrený v dokumente Framework for Global Electronic Commerce (Rámcové pravidlá globálneho elektronického obchodovania. Internet umoţňuje pôsobenie ľudí v celosvetovom meradle. a preto je aktuálna aj otázka ovládania (riadenia) tohto pohybu. Asi od roku 1990 sa internet otvoril aj na komerčné vyuţitie. reálneho sveta. trhy sú účinnejšie a pod. Celosvetová verejná sieť internet Internet vznikol pôvodne ako vojenský experiment. 4. 19 V roku 1968 bola podľa týchto princípov postavená v Národnom fyzikálnom laboratóriu v Anglicku testovacia sieť ARPANET. čo si moţno prečítať kdekoľvek na svete [7]. ale aj organizujú stretnutia a pod. hľadajú rôzne veci. V roku 1983 sa vojenský segment od siete oddelil a vytvoril vlastnú sieť MILNET. situácia je neprehľadná.

futbalového klubu. je spojená s IETF (Internet Engineering Task Force). 20 21 111 . 4. Prepojenie dvoch alebo viac sietí typu intranet označujeme extranet. povinnosti. Agentúry leţia nad doménami a komunitami. ktorých môţe byť na jednom počítači niekoľko) alebo napr. 2002. vstupné poţiadavky. 22 Intranet je označenie na pouţitie internetových technológií (najčastejšie WWW) v rámci firemných počítačových sietí a interných informačných systémov. ale pouţíva sa aj v opačnom zmysle ako intranet. Väčšina ľudí patrí do niekoľkých on-line komunít tak. pracujú a hrajú sa. Vydavateľom týchto dokumentov je IAB (Internet Architecture Board). Na označenie konkrétneho počítača moţno tieţ pouţiť mnoho subdomén a pod. na celú virtuálnu infraštruktúru podniku. Najvyššou autoritou internetu je spoločnosť Internet Society. Komunita. sa rozumie určitý celok. Providri umoţňujú prístup k internetu. všeobecne aj vo svete internetu. cirkvi. Zloţitý problém v tomto digitálnom svete predstavuje otázka právomocí. Platí aj naopak.: Informačné systémy v štátnej správe. Sú to organizácie. M. Bratislava: EKONÓM. pracoviska a pod. ako sú vo fyzickom svete členmi určitej rodiny. Intranet nemusí mať charakter internetu. poskytujú účty elektronickej pošty a môţu na svojich servroch prevádzkovať web stránky.  agentúry. ţe subjekty môţu mať viac vlastných názvov domén. ktorá je súčasťou Internet Society.41).Clintonovej doktríny). ktorá zastrešuje najmä štandardizačné aktivity20 v rámci internetu. časť siete alebo informačného systému. ktoré vykonávajú rôzne správcovské a regulačné funkcie.j. t.  domény a komunity. Sú spojovacím článkom medzi fyzickým a virtuálnym svetom. kde ľudia ţijú väčšinou v národných štátoch. Niektoré komunity sú formálne (majú pravidlá. Ich jednotlivé prvky sa prelínajú a navzájom do seba zasahujú. v podstate sa nimi prelínajú. resp.  poskytovateľov sluţieb (ISP – Internet Service Providers). Fyzický priestor je reprezentovaný pozemským priestorom. Jednotlivé vrstvy predstavujú:  fyzický priestor. Domény sú základné prvky kybernetického priestoru a môţu sa vzťahovať k jedinému počítaču (alebo len k jednému webu. prípadne aj účastnícke poplatky). ktoré riadi vláda. a kol. V tejto súvislosti je uţitočné chápať digitálny svet ako viacvrstvový systém (obr. Z hľadiska moţného vyuţitia internetových a najmä WWW technológií na vytvorenie informačného systému organizácie verejnej správy sa vyuţíva tzv. ktorých primárnym účelom je sprístupňovanie informácií smerom navonok. Ide v podstate o vnútroorganizačný internet. poštovej schránke. kde ľudia ţijú. ktorý slúţi ako komunikačná infraštruktúra organizácie a znamená tieţ väčšiu integráciu a vyuţitie týchto technológií v činnosti tejto organizácie. Domény a komunity prechádzajú naprieč štátmi a poskytovateľmi sluţieb internetu. Podrobnejšie Grell. iné menej formálne (aj ich členská základňa je premenlivejšia). ktorá môţe mať mnoho prístupných bodov na celom svete. ale môţe byť jednoducho len sieťou. intranetovský spôsob22 jeho realizácie. ktorá zdruţuje odborníkov z celého sveta a vypracúva vlastné technické riešenia neskôr publikované ako dokumenty RFC21.

Uvedené tendencie sú súčasťou praktického vytvárania elektronického sveta (obr. ale aj samosprávy. kataster a pod. Vzorec je iba fiktívny. ţe tento koncept sa netýka len ÚŠO. ale aj elektronizáciu informačných tokov a procesov v rámci verejnej správy. ktorá spočíva v komplexnej premene systému fungovania verejnej správy na virtuálne inštitúcie.1). výsledky správnych konaní a pod. zdravotné poisťovne a podobne.c E-society Informačná spoločnosť 3 Computing power Počítačový potenciál Masses Pouţívatelia Poznámka: Ide o obrazné prirovnanie.).  komunikáciu s občanmi a firmami. Poskytovanie informácií (napr. 5.1 Od teórie relativity k teórii elektronického sveta 5. ako sú napr. uznesenia.) na internete musí byť však realizované formou priameho prepojenia Poznamenávame. školy. podnikateľmi a verejnou správou. 1 130 . Táto poţiadavka zahŕňa najmä elektronickú komunikáciu medzi občanmi. ktorá je najviditeľnejšou časťou e-governmentu (obchodný register na internete. neštátnych verejných inštitúcií.1 Predpokladané výsledky transformácie ŠIS Predpokladané výsledky transformácie ŠIS by mali byť v súlade s ideou egovernmentu. 5. informácie. Connectivity Prístup k PC a internetu Content Obsah. ktoré budú schopné poskytovať sluţby.  poskytovanie informácií. Trendy spojené s praktickou realizáciou tejto vízie sú v podstate zamerané na tri hlavné oblasti:  elektronizáciu vnútorných procesov a prepojenie medzi inštitúciami štátnej správy a samosprávy ako nevyhnutný predpoklad komunikácie s občanmi (firmami). ktoré sa môţe javiť ako najjednoduchšia časť realizácie zámerov e-governmentu. špecializovaných inštitúcií.5 Verejný informačný systém V súčasnosti. ktorého súčasťou sa postupne stáva aj e-government – elektronická verejná správa. sa stále viac dostáva do popredia poţiadavka verejnosti na lepší a ľahší prístup k informáciám verejného sektora. aj v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. sluţby Es = m. vyhlášky. riešiť poţiadavky a zjednodušiť procesy súvisiace so zákonnými povinnosťami občanov a firiem pomocou internetu a ďalších moderných komunikačných prostriedkov1. Obr.

). Informačná podpora modelu občianskej obsluhy v podstate zodpovedá vytváraniu IS na podporu občianskej komunikácie. obchodné tajomstvo firiem. v období rokov 2020-2030 (priama komunikácia človeka s internetom prostredníctvom implementovaného čipu. Postupne sa tvoriacu pozíciu VIS moţno prehľadne znázorniť na obr.vládna sieť Portál – obsahuje obyčajne tieto základné údaje: o obyvateľoch (napr. majetku vrátane územnej identifikácie (napr. VIS by mal byť potom prevádzkovaný v dátovej sieti Veľký GOVNET. výskum a výrobu) a v období rokov 2030-2040 (všetky informácie (napr. realizácia projektov Mesto. Napr. čo môţe znamenať ich dobudovanie. nezávislých regulátorov). začiatok riadenia spoločnosti pomocou tzv. ovládanie inteligentných sietí a PC hlasom. tzv. splynutie biotechnológií a IT do jednej disciplíny. 2 131 . ale niektoré brány súčasne zabezpečujú aj prevod do iného protokolu.) sú umiestnené v predmetoch nášho okolia). register katastrálnych území). telekomunikačné systémy riadia svoj vlastný vývoj.sk) a moţnosti aplikácie umelej inteligencie2 v komunikácii občana a verejnej správy. register obyvateľov). informácie o výsledkoch marketingového výskumu a pod. Obr. 5. e-business.2. sa uvaţuje s moţnými scenármi vyuţitia výsledkov výskumu umelej inteligencie v prostredí verejnej správy v období rokov 2010-2020 (expertné systémy.3). Brána (gateway) – prepája rôzne siete. Verejnosť a podniky Sprostredkovatelia Prístupové zariadenia Mobilné telefóny Digitálna televízia Telefonické centrá Osobné počítače Kiosky Verejné prístupové miesta Portál Brána GOVNET Informácie štátnej správy Informácie samosprávy Extranety Vysvetlivky GOVNET .sk. 5.s vnútornými IS (aby nedochádzalo k rastu nákladov. Občan. ktoré pracujú s rozdielnymi protokolmi. duplicite a pod. Utvárajú sa tým podmienky na postupné budovanie elektronickej verejnej správy (v súčasnosti napr. ale v mnohých prípadoch aj ich úplné prebudovanie.2 Informačné prostredie VIS Globálna architektúra verejného informačného systému Verejný informačný systém by mal byť produktom procesného prístupu na báze modelu občianskej obsluhy (obr. aplikačné brány. audítorskú činnosť a zabezpečujú napr. ktoré vykonávajú marketingovú komunikáciu. počítače. podnikateľských subjektoch (napr. register ekonomických subjektov). 5. e-government a e-justíciu.

3 Globálna architektúra VIS Model občianskej obsluhy Verejná správa riadi verejný sektor s cieľom zabezpečiť sluţby verejnosti. a nie zo súkromných definícií 132 Vnútorná komunikácia ISPKR . ale oprávneným potrebám občana.  čas obsluhy (čas vybavenia predmetného prípadu). rokov minulého storočia sa verejná správa postupne prispôsobovala na adekvátne reakcie voči rôznorodým.  počet nevyhnutných úkonov (kompetentný úradný výkon. V súčasnosti sa však pozícia verejnej správy v tomto procese rozvíja na základe jej moderného chápania ako služba občanom (verejnosti) v dôsledku dominujúcej individualizácie ich potrieb. počet kanálov obsluhy. a 90.  počet organizačných jednotiek a pracovníkov (organizačná štruktúra orgánov verejnej správy). Moţno potom definovať tieto atribúty modelu:  počet vstupných poţiadaviek (počet predmetných podaní občanov. 5. Etapy a oblasti životných udalostí v komunikácii občana a verejnej správy Uspokojovanie potrieb občanov sa nezaobíde bez zasahovania verejnej správy.Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány MOO ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania MOO – model občianskej obsluhy Obr. Model občianskej obsluhy môţe byť východiskom efektívnejšej práce orgánov verejnej správy v procese postupnej aplikácie verejného informačného systému. kde sa fyzicky realizuje obsluha verejnosti a dochádza k riadeniu vzťahov objektov reálneho sveta. rozdelenie pravdepodobnosti). Vplyvom zmenených spoločenských podmienok na prelome 80. Aplikovaním systémového prístupu v prostredí verejnej správy moţno tieto reakcie zachytiť pomocou modelu občianskej obsluhy v orgánoch verejnej správy. Triedy potrieb sa odvodzujú podľa konkrétnych riešených prípadov občana. V súlade s konštrukciou modelu občianskej obsluhy a jeho informačným zabezpečením klasifikujeme jednotlivé občianske potreby do niekoľkých tried.  z teórie hromadnej obsluhy (početnosť poţiadaviek na obslúţenie. ktorý zodpovedá štandardizácii výkonu orgánov verejnej správy na základe ich kompetencií). Konštrukcia modelu občianskej obsluhy vychádza [23]:  z poznania prostredia príslušného orgánu verejnej správy. ktoré moţno kvantifikovať definovaním životných udalostí.

 vzdelanie.  ochrana osobnej bezpečnosti.  ochrana majetku. Všeobecne sa prijíma zásada..  spotreba prostriedkov na udrţanie a rozvíjanie ţivota.  detstvo (1. 71. V takejto súvislosti potom chápeme ţivot jedinca ako životný cyklus a triedy potrieb reprezentujú opakujúce sa vzory tried.  sociálne podpory. Informácie na úrovni jednotlivého obsluhovaného prípadu sú obvykle detailné. rok. rok).  dorastenecký vek (tínedţeri. ktoré moţno vyuţívať v rámci obsluhy verejnosti rôzneho veku. Na tento princíp nadväzuje poţiadavka na informácie a prostriedky.  smrť.  zdravie.  vecného (podľa jednotlivých definovaných potrieb občanov).  zárobok. rok. 7. Agregácia sa spravidla vykonáva podľa národohospodárskeho hľadiska alebo podľa špecifických potrieb príslušného orgánu verejnej správy.  bývanie.  náboţenské aktivity. Vhodnou kombináciou časového a vecného hľadiska moţno získať celkový prehľad o triedach potrieb občanov. – 70. Ţivotný cyklus sa člení podľa dvoch hľadísk:  časového (ţivotné etapy vymedzené dovŕšením určitého veku). na úrovni lokálnej a celoštátnej sú agregované (prípadne štruktúrované podľa lokalít). ktoré sú časovo konzistentné a môţe ich byť niekoľko. pričom kaţdej etape ţivotného cyklu zodpovedajú práve tie potreby.  majetok.-14.  produktívny vek (22. ktoré uplatňujú orgány verejnej správy. ţe triedy potrieb by mali zodpovedať aj platným normám súčasnej legislatívy [23]. poplatky) a osobnej účasti (povinná školská dochádzka a pod.  duchovné aktivity.  doprava. rok). 15.  staroba (57. Požiadavky verejnoprávnych inštitúcií sú charakteru finančného (dane.týchto potrieb [23].56. Vecné hľadisko životného cyklu občana:  rodina. Komunikáciou občana a verejnej správy na báze modelu občianskej obsluhy sa rozumie významový kontakt verejnosti s orgánmi verejnej správy na jej rôznych úrovniach.  organizácia spoločnosti/kompetencie verejnoprávnych inštitúcií.). pričom 133 . rok a viac).  ochrana ţivotného prostredia.-6.. Časové hľadisko životného cyklu občana:  prenatálne (do narodenia).21. rok).

verejná správa je postupná transformácia tradičnej administratívy na elektronickú administratívu (e – public administration). ale ani jednu nemoţno mechanicky prevziať a pouţiť v transdisciplinárnom chápaní verejnej správy [23]. Počas analytických prác sa agendy rozkladajú na modely vlastných výkonných procesov.  vo verejnej správe nemoţno preto rovnako pouţívať pravidlá pre súkromnoprávne objekty.transparentnosť triedy potrieb je uplatňovaná na princípoch subsidiarity. Kačír. R. Existujú rôzne metodiky systémovej analýzy. Praha: Grada Publishing. Komunikačná infraštruktúra verejného informačného systému Informačná spoločnosť v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) odráţa rôzne stupne rozvoja. 3 4 134 . napr. ktoré moţno sledovať a modelovať rovnakými metódami a prostriedkami ako v súkromnoprávnych objektoch. ktoré sú špecifické tým. Bratislava: ALFA. ale si ich zabezpečujú prostredníctvom volených zástupcov a platením daní. v ekonomickej oblasti (návratnosť investícií a pod. A. Williamson. Základným cieľom modelovania je reálna dokumentácia väzieb informačného manaţmentu na komunikačnom rozhraní občan. ktoré potom modelujeme ako celok bez ohľadu na organizačné útvary príslušnej verejnoprávnej inštitúcie. Podporuje základné ciele reformy verejnej správy. Modelovanie agend verejnej správy utvára rozhodujúce predpoklady na modernizáciu komunikačného rozhrania.  verejná správa sa však realizuje pomocou procesov.  účelom verejnej správy nie je zisk. prenosu prostredníctvom satelitných alebo iných systémov a podobne.: Městský informační management.: Informačný systém priemyselného podniku. Termínom agenda označujeme skupiny procesov. Bratislava: ALFA. 5 Teória verejnej voľby. 6 V podstate globálne chápanie inštitucionalizácie.verejná správa najmä s cieľom racionalizácie a reinţinieringu. ktoré sú charakterizované dekoncentráciou a decentralizáciou kompetencií ústredných štátnych orgánov medzi novú architektúru orgánov verejnej správy6 vrátane profesionalizácie. Východiskovým princípom modernizácie komunikačného rozhrania občan . 1979. 1977. v ktorom sa informačná spoločnosť vyvíja.. čím sa podstatne odlišuje od súkromnoprávnych objektov. ktoré moţno efektívne realizovať metódami systémovej analýzy4. Graham. V praxi sa tento kontakt najčastejšie prejavuje potrebou modelovania agend verejnej správy. V takejto súvislosti potom infraštruktúra7 umoţňuje univerzálny prístup k IKT na národnej. Vplyvom rozvoja informačných a komunikačných technológií (IKT) sa rýchle mení prostredie. ale sluţba verejnosti.). regionálnej a medzinárodnej Podrobnejšie Lukáš. riadiacich a podporných procesov. K. podrobnejšie v [24].: Praktická systémová analýza. čo súvisí s princípom prívetivej verejnej správy (front office) v informačnej spoločnosti smerujúcej k otvorenosti v súčasnosti najmä štátnej správy. Napr. ţe občania si ich nemôţu zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami. 2000. aj keď formulácia konkrétnych cieľov týchto procesov sa vecne odlišuje od tejto ekonomickej sféry5. Chandor. vrátane moderných objektovo orientovaných. J. proporcionality a kontinuity3. 7 Napr. ktoré môţeme zaradiť podľa prevaţujúceho charakteru do kategórií základných. M. na báze širokopásmovej siete. Modelovanie by malo zohľadňovať predovšetkým tieto špecifiká verejnej správy [23]:  verejná správa poskytuje sluţby občanom.. Modelovanie agend verejnej správy je teda primárne zamerané na pochopenie a dokumentáciu procesov verejnej správy vo vzťahu k občanom s cieľom ich racionálneho pretvorenia (reinţinieringu).

12. G2C C2C Metatrhovisko G2B Verejnosť B2B Ziskový súkromný a verejný sektor B2C Informačná podpora komunikácie medzi občanmi na báze internetu. V rámci národných e-stratégií by sa mal podporovať rozvoj aplikácií IKT najmä v týchto oblastiach8:  elektronická štátna správa (e-government). The Government Executive Series. Jej zlepšenie je podmienené Akčný plán Svetového summitu o informačnej spoločnosti (World Summit on the Information Society). Z hľadiska informatizácie verejnej správy je pretrvávajúcim problémom komunikácia medzi IS jednotlivých orgánov verejnej správy.  elektronická zdravotná starostlivosť (e-health). Ţeneva. April 2003. 2003 Accenture.1. 5. v rámci projektu E-learning a vzdelávanie študentov ekonómie.  elektronické poľnohospodárstvo (e-agriculture).  elektronické vzdelávanie (e-learning)9. Jednotlivé formy elektronickej komunikácie (elektronického G2G Neziskový štátny a samosprávny sektor Informačná podpora občianskej komunikácie na báze modelu občianskej obsluhy v rámci verejného informačného systému.  elektronická ochrana ţivotného prostredia (e-environment). DIVAI 2004.-12.2003. V súčasnosti národné e-stratégie akcentujú elektronickú komunikáciu s vyuţitím technológií elektronického obchodovania (obr. D.úrovni.: Využitie elearningových šablón. Základnou podmienkou fungovania elektronickej verejnej správy je prístup na internet. 9 Integráciou IKT do študijných programov v podmienkach EU Bratislava sa zaoberá Chudá.  elektronické obchodovanie (e-business). 10. 5.  elektronická vedecká činnosť (e-science).4) s prioritným zameraním na rozvoj elektronickej štátnej správy10.4 Elektronická komunikácia na báze technológií elektronického obchodu obchodu) sú charakterizované v tab. 5. 10 eGovernment Leadership: Engaging the Costumer. Obr. 8 135 .  elektronická zamestnanosť (e-employment).

Proces elektronického predaja je prepojený s elektronickou platbou. G2G G2C Government To Citizen Government To Business G2B B2B Business To Business Business To Consumer Citizen To Citizen B2C C2C Tab.).).rozšírením kapacity a zdokonalením spoľahlivosti komunikačnej infraštruktúry. komoditné burzy. 11 136 . Napr. ktorý sa opiera o britský štandard e-GIF (e-Government Interoperability Framework). 5. Vyuţívanie dát a informácií vo verejnej správe pomocou elektronických prostriedkov má uľahčiť aj program EÚ IDA (Interchange of Data between Administrations). Vykonávanie obchodných procesov medzi komerčnými subjektmi (napr. ktorá prepojí bezpečným a kontrolovateľným spôsobom heterogénne IS pripojených úradov. a to bez ohľadu na pouţité technológie a architektúru. ktoré sú zamerané na vznik a rozvoj komunikačných sietí a informačných systémov v čiastkových sektoroch politiky EÚ. Ministerstvo informatiky ČR vypracovalo zadanie na realizáciu projektu Portál verejnej správy (nazývaný tieţ Government Gateway). Elektronická výmena informácií medzi komerčnými subjektmi a štátnou správou (štátna správa utvára podmienky na efektívnu integráciu do obchodných procesov: dovoz a vývoz tovaru. Obsahuje dve hlavné skupiny projektov:  projekty spoločného záujmu (PCI – Projects of Common Interest). v rámci ktorej boli vytvorené. zamestnanosti a pod. ţivotnom prostredí. ako napr. Vykonávanie transakcií medzi občanmi pomocou internetu (elektronická pošta.). získavanie úradných rozhodnutí a pod. Produkty a sluţby sú ponúkané priamo konečnému pouţívateľovi. v zdravotníctve..  projekty horizontálnych akcií a opatrení (HAM – Horizontal Actions and Measures) prispievajú k riešeniu spoločných potrieb jednotlivých sektorov v oblasti IT. ale aj vytváraním základných registrov a pravidiel na výmenu dát11. Elektronická komunikácia občanov s verejnou správou (podávanie ţiadostí. Bude vytvárať komunikačnú platformu.1 Formy elektronickej komunikácie (elektronického obchodu) Rozvoj e-governmentu všeobecne určujú koncepčné poţiadavky EÚ. portály fyzických osôb a pod.). komunikáciu s daňovou alebo colnou správou a pod. Druh komunikácie Government To Government Stručná charakteristika Elektronická výmena informácií v rámci interných procesov štátnej správy (občan alebo komerčný subjekt nemusí slúţiť ako sprostredkovateľ výmeny informácií medzi jednotlivými inštitúciami). zásobovacie a fakturačné systémy a pod.

ale v súčasnosti aj ako elektronická komunikácia. prípadne na internet. český prieskum prostredníctvom elektronického dotazníka na adrese www.net). ktorá vytvára komunikačnú infraštruktúru na aplikácie sektorových sietí (projektov) a umoţňuje prepojiť zodpovedné inštitúcie EÚ a členských štátov (koncových pouţívateľov aplikácií) (obr. Extranet Rady EÚ a pod.cz/Pruzkum.5 Všeobecné sluţby TESTA Pojem telematika moţno chápať ako telekomunikácia. 15 Napr. Národný prepojovací bod do siete TESTA zriaďuje Európska komisia v rámci programu IDA13. 12 13 137 . 5.eu-admin. Schengenský informačný systém (DGJAI). E-government predpokladá pripojenie kaţdej organizácie verejného sektora v jedinom zabezpečenom bode k pripojovacej sieti. 14 Zdroj: TESTA Portal (portal.5).CentrumEO. Na základe súčasného a predpokladaného budúceho rozvoja by mala sieť TESTA vyhovovať aj nárokom takých projektov a aktivít EÚ ako napr. v ČR je zriadenie pripojovacieho bodu súčasťou programu Intranet verejnej správy – komunikačná infraštruktúra informačných systémov verejnej správy (KI ISVS) – ktorý koordinuje Ministerstvo informatiky ČR. Sieť TESTA vyuţíva i niekoľko ďalších projektov v rámci EÚ14 Podľa aktuálnych prieskumov15 najčastejšími pouţívateľmi e-governmentu budú podnikatelia a firmy.V rámci horizontálnych akcií a opatrení projektu IDA bola vybudovaná sieť TESTA (Trans-European Services for Telematics between Administrations – Transeurópske sluţby pre telematiku12 medzi verejnými správami). ale aj ich prístup do EuroDomain. Napr. 5. čo zaisťuje komunikáciu organizácií verejného sektora navzájom. EU Agencies EuroGate EuroGate EU Institutions EuroGate PKI DNS Mail relay EuroGate National Network EuroDomain DIR Portal Circa EuroGate External Dial-up services Direct connected sectors Obr.

č. 43/2004 vlády SR zo dňa 21.  zlepšovanie procesov. ako aj verejnej komunikácii (obr. 5. miestnej a regionálnej samosprávy Verejná komunikácia: Informačné kiosky Podnikateľská sféra Občania Neziskový vládny sektor Obr. Základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR (uzn.  medzinárodná integrácia. ktorá je zaloţená na týchto princípoch:  sluţba verejnosti. Vyhradená komunikácia Referenčné a bezpečnostné Kontaktné miesta verejnej správy Hlavné registre ŠIS rozhranie Verejná komunikácia Vyhradená komunikácia: IS ústrednej a miestnej štátnej správy IS mestskej. Verejná komunikácia by mala byť podporovaná aplikáciami pre verejnosť.2004). Vo vyhradenej komunikácii by sa mali prevádzkovať aplikácie určené pre verejnú správu. 5. 16 138 .6).6 Komunikačné a bezpečnostné rozhranie verejného informačného systému 5.2 Niektoré aspekty vytvárania elektronickej verejnej správy Predpoklady modernizácie verejnej správy Elektronická verejná správa je základným predpokladom modernizácie verejnej správy.1.Vzhľadom na uvedené skutočnosti by malo byť prioritou komunikačnej infraštruktúry e-governmentu na Slovensku riešenie pripojovacej siete16 tak vo vyhradenej.

Medzinárodná integrácia Vstup SR do Európskej únie bude znamenať podstatný impulz pre štátnu informačnú politiku predovšetkým v dvoch oblastiach17:  integrácie informačných systémov vnútri verejnej správy (G2G) a smerom k podnikateľskej sfére (G2B).  vytváraním siete verejných prístupových miest (Public Information Access Points) k internetu a elektronickým sluţbám. ktoré musí poskytnúť.  umiestnením na internete praktického návodu na vybavovanie kaţdej agendy. Integrované prostredie by malo poskytovať tieto záruky:  bezpečnosť a ochranu dát.Služba verejnosti Cieľom je zníţiť počet miest. Zlepšovanie procesov Zahŕňa úlohy spojené so zlepšovaním rozhodovacích mechanizmov a vnútorných postupov vo verejnej správe.7.  pripraviť návrh na efektívnu prácu s ľudskými zdrojmi. Východiskom e-governmentu je predovšetkým integrované prostredie na realizáciu interných správnych procesov a sekundárne na realizáciu externých správnych procesov. Obidve prostredia majú spoločné prvky s vytváraním integračného prostredia e-businessu vecne zaloţeného na zdrojoch pravdivých údajov. ktoré musí občan navštíviť pri vybavovaní jednej záleţitosti ako aj zníţiť mnoţstvo údajov.  komunikácie verejnej správy s ekonomickou sférou (G2B) a občanmi (G2C).  poskytnutím na internete formulárov a rôznych dokumentov. Cieľom je úplný elektronický styk občana s verejnou správou. obstarávaní a realizácii IS vo verejnej správe. 17 Spracované na základe východiskových zámerov v projekte firmy Oracle. ktoré musí občan vyplniť alebo naštudovať na zvládnutie efektívnej komunikácie s verejnou správou. Pôjde najmä o riešenie týchto úloh:  analyzovať súčasný stav databáz a registrov. 5. Tieto procesy závisia aj od implementácie direktív EÚ do právnych úprav na Slovensku [25].  prevýšenie prínosov v porovnaní s nákladmi. 139 .  uskutočniť audit procesov v rámci reformy verejnej správy.  prijať zákon o informačných systémoch verejnej správy. ale aj s rozsiahlymi reformami fungovania orgánov verejnej správy.  zaviesť metodiku projektového riadenia pri príprave. Splnenie tohto cieľa úzko súvisí so zlepšovaním procesov.  jednotný komunikačný kanál. Potom transformáciu na e-government moţno charakterizovať podľa obr. a to najmä:  vytváraním centrálneho prístupového miesta (portálu) k sluţbám verejnej správy.

Rozpočet a efektivita predpokladajú optimalizáciu systémových riešení. registre ekonomických subjektov v Dubline (registrácia prostredníctvom internetu). Služby občanom a organizáciám sú reprezentované v podstate dvomi druhmi transakcií.2007 bude potrebné zabezpečiť poţiadavku EÚ na integráciu dát [25].1. DPH a pod. Italian Cadaster (SOGEI). ktorý prezentuje partnerstvo verejného a súkromného sektora formou ponúkaných komodít na elektronickom trhovisku. nákupný portál pre štátnu správu v Dánsku. dodávateľské reťazce) Integrovaná informačná infraštruktúra Obr. 5.  prepojenie systémov. MO Maďarskej republiky (medzinárodné účtovné štandardy v rámci NATO).Zameranie na administratívu Business Inteligence & Strategický manažment Interné procesy (rozpočet. katastrov20 a pod. E-government teda predstavuje komplexné riešenie v rámci predchádzajúcich štyroch krokov. New York City Case Study (najväčší dátový sklad na svete). informácie z registrov.). Príkladom môţu byť aplikácie na MPSVR SR (evidencia poberateľov štátnej podpory.  e-government. … ) Externé procesy (sluţby občanom. 21 Bezdrôtové mesto Glasgow (mobilní pouţívatelia).  rozpočet a efektivita.).7 Integrované prostredie e-governmentu Spôsob vytvárania e-governmentu moţno charakterizovať realizáciou postupnosti jednotlivých krokov takto:  zodpovednosť a transparentnosť. a to:  generujúcich príjem (daň z príjmu.  sluţby občanom a organizáciám. pričom sa utvárajú predpoklady na vyuţitie elektronického podpisu a jednotného prístupového interface – portálu). 20 Danish Cadaster. Prepojenie systémov predstavuje rozšírenie komunikácie pomocou rôznych kanálov v dôsledku partnerstva verejného a súkromného sektora21. Súčasná situácia na Slovensku si vyţaduje vytvorenie jednotného prostredia pre interný a externý portál. 18 140 Zameranie na občana . integráciu ERP systémov s dodávateľsko-odberateľskými reťazcami a digitalizáciou procesov na regionálnej úrovni19. internetové trhoviská. K 1. 19 Napr.  zameraných na opakujúce sa procesy (interakčné centrá pre občanov. Zodpovednosť a transparentnosť charakterizujeme prehľadnosťou procesov vo verejnej správe18.

osvedčenia (o narodení. sobáši). Uznesením č.z. verejné obstarávanie.Súčasný stav na Slovensku Súčasný stav elektronickej verejnej správy na Slovensku moţno hodnotiť z rozličných hľadísk.sk a Občan. On-line verejné sluţby pre fyzické osoby zahrnujú dane z príjmu (daňové priznanie. On-line verejné sluţby pre právnické osoby zahrnujú sociálne dávky pre zamestnancov. V praxi sa však realizoval ako informačná podpora v ústrednej štátnej správe. oznámenia o presťahovaní. náklady na zdravotnú starostlivosť. 25 Zákon č. úradných hodinách. nedostatočnej finančnej podpore nových projektov informačných sluţieb pre verejnosť. vykazovanie údajov pre štatistický úrad. objednávanie sa do nemocníc). majetkové priznanie). Chýba najmä prepojenie informačných zdrojov rezortov. organizačné.2004 boli prijaté základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR. zápisy na stredné školy/univerzity. pretrvávajúcom rezortizme v tvorbe a vyuţívaní informačných zdrojov. systematicky budovaná sieť kontaktných miest verejnej správy a aplikácia technologických.sk. na niţšej úrovni. 24 Ale aj za úrovňou napr. Najznámejšie internetové stránky verejnej správy sú Mesto. povolenia týkajúce sa životného prostredia. ČR. colné vyhlásenia. verejné knižnice (katalógy s rôznymi možnosťami vyhľadávania). v porovnaní so štátnymi orgánmi. ktoré by umoţňovali integrované vybavenie ţiadosti občanov z jedného kontaktného miesta bez ohľadu na kompetencie orgánov verejnej správy a časového obmedzenia úradnými hodinami. Nízka je úroveň integrovaného vyuţitia informačných technológií pri realizácii administratívnych úkonov verejnej správy pre verejnosť. granty pre študentov). Ďalší 22 23 141 . potvrdenie o prijatí priznania). v ktorých s podporou informačných a komunikačných technológií sú pre verejnosť umoţnené sprístupnenie informácií a poskytovanie on-line služieb. prídavky na deti. Poskytovanie on-line služieb je v programe eEurope+23 definované ako základné online služby pre fyzické a právnické osoby. Zameriame sa na dve oblasti. daň z príjmu právnických osôb (priznanie. príspevky sociálneho zabezpečenia (príspevky pre nezamestnaných. daň z pridanej hodnoty (priznanie. ktoré dosiahli výraznejší pokrok v oblasti poskytovania sluţieb verejnosti s podporou informačných technológií. Nie sú na to vytvorené legislatívne. oznámenia polícii (napr. Hlavné príčiny zaostávania sú najmä v absencii koncepcie rozvoja sluţieb verejnej správy. krádež).1. žiadosť o stavebné povolenie. tlačivách a pod. vodičské preukazy). registrácia novej právnickej osoby. služby na vyhľadávanie pracovného miesta. osobné dokumenty (občianske preukazy. o štátnom informačnom systéme v §8 zahrnuje aj informačné zabezpečenie miestnej štátnej správy a samosprávy. organizačných a metodických štandardov v rámci doteraz vytváraného štátneho informačného systému25. ţe úroveň elektronizácie sluţieb verejnej správy na Slovensku zaostáva za úrovňou týchto krajín24. Kaţdý ústredný štátny orgán má vlastnú stránku s informáciami. ale aj dostatočné technologické podmienky. potvrdenie o prijatí priznania). Sprístupnenie informácií pre verejnosť(najmä prostredníctvom www stránok22) je na relatívne dobrej úrovni. Estónska. Orgány územnej samosprávy na úrovni miest a obcí majú vlastné www stránky. na ktorej sprístupňuje občanom základné informácie o poskytovaných sluţbách. pasy. Rovnako na úrovni miestnej štátnej správy má kaţdý krajský a obvodný úrad vytvorenú vlastnú www stránku. ale aj v nesystematickom prístupe kompetentných inštitúcií. zdravotnícke služby (interaktívne poradenstvo o dostupnosti služieb v rôznych nemocniciach. Mnohé z nich sa vyuţívajú aj na propagáciu regiónu pre potenciálnych návštevníkov. nízkej úrovni vybavenosti orgánov verejnej správy modernými informačnými a komunikačnými technológiami. Porovnania s vyspelými krajinami EÚ ukazujú. ktoré sú prístupné verejnosti v prostredí internetu. 261/1995 Z. registrácia motorových vozidiel. Slovinska. 43/2004 vlády SR zo dňa 21.

49 % súčasných sluţieb je poskytovaných on-line alebo v jednoduchej jednosmernej interakcii. Relatívne vysoký podiel pouţívateľov týchto sluţieb môţe prameniť aj vo vysokej nezamestnanosti. Posúva jej chápanie od jednotlivej verejnoprávnej inštitúcie (napr. obvodný úrad.) ku globálnemu pohľadu v rámci celého štátu. vývoj informatizácie verejnej správy predpokladá dve úrovne riadenia. Nevýhodou však je. čo zodpovedá procesnému modelu riadenia vo verejnej správe. keď konečné prevzatie týchto dokumentov vyţaduje ţiadateľov podpis. Medzi veľmi vyuţívané sluţby v SR patrí vyhľadávanie zamestnania prostredníctvom internetu najmä mladou generáciou. vodičské preukazy. Z on-line sluţieb existuje na Slovensku moţnosť podávať daňové priznanie cez internet. je on-line registrácia firiem do Obchodného registra. rodné listy a podobne podľa výsledkov štúdie aţ 69 % občanov nemá záujem o vyuţívanie týchto sluţieb na internete. v rámci celej sústavy verejnoprávnych inštitúcií a občianskej verejnosti na princípe modelu občianskej obsluhy. konštitucionálnu a operačnú. ţe v priemere len 30 % vládnych www stránok zodpovedá smerniciam EÚ. Táto duplicita pri podávaní je dôvodom prečo ho v SR obyvatelia a firmy nevyuţívajú vo väčšej miere.j. Dvojsmerná interakcia a úplné on-line transakcie sú moţné v prípade ďalších 15 % sluţieb. 142 . Ďalšou sluţbou.Na základe správy o pokroku kandidátskych krajín EÚ v programe eEurope+ moţno konštatovať. pretoţe ľudia skúšajú akúkoľvek dostupnú metódu na nájdenie si zodpovedajúceho zamestnania a internet okrem toho umoţňuje nájsť si prácu aj ľuďom zo zaostalejších regiónov v bohatších častiach SR. V oblasti vybavovania ţiadostí na vybavenie rôznych dokumentov ako sú pasy. ministerstvo. Moţno konštatovať. 1 % sluţieb je súčasťou pilotných projektov a plánuje sa rozšírenie na 9 %. mestský úrad. t. ţe sa vyţaduje dodatočné zaslanie vyplneného daňového priznania poštou. Na druhej strane väčšina občanov by privítala dostupnosť formulárov na vybavenie týchto dokladov na internete. Tento nedostatok by sa mohol odstrániť praktickým zavádzaním elektronického podpisu v štátnej správe.8). ktorú moţno vykonávať prostredníctvom internetu. Podľa štúdie26 moţnosť podávať daňové priznanie by na Slovensku privítalo 22 % pouţívateľov internetu. Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy je zaloţený na systémovom prístupe k verejnej správe ako celku (obr. Osem percent sluţieb umoţňuje obojsmernú komunikáciu alebo úplné transakcie on-line. Spolu 50% verejných sluţieb pre občanov je k dispozícii na základnej úrovni (informácia je uvádzaná on-line. rámcového programu pre vedu a technologický vývoj projekt SIBIS (Statistical Indicators Benchmarking the Information Society). Jedenásť percent sluţieb sa plánuje a 25 % sluţieb nie je v súčasnosti k dispozícii. 26 V roku 2001 začala Európska komisia v rámci 5. Skúsenosti s vyhľadávaním zamestnania cez internet má pribliţne 10 % občanov. ktoré zohľadnia meniaci sa charakter spoločnosti a umoţnia porovnávať vývoj v jednotlivých európskych krajinách. skutočné vyuţitie tejto sluţby však dosahuje necelé 1 %. prípadne ide o jednosmernú interakciu). Rovnaká situácia je aj v oblasti poskytovania vládnych sluţieb podnikom v kandidátskych krajinách. ţe všetky on-line sluţby e-governmentu v SR napriek prijatiu programu eEurope+ ešte nie sú prakticky realizované. Úplne nedostupných je 32 % vládnych sluţieb. katastrálny úrad a pod. Tento výsledok môţe byť dôsledkom stavu. Cieľom projektu je vytvorenie indikátorov. 5.

 prepojenie IS viacerých organizácií (výmena informácií v organizácii a medzi organizáciami ako súčasť procesov verejnej správy alebo informačná podpora daného procesu). MZ) Výkonná (MsÚ. ktorá vyjadruje činnosť orgánov správy súdov (vykonávanú prevaţne ako výkon štátnej správy) a činnosť výkonu súdnictva. Osobitné postavenie má Ústavný súd SR ako ochranca ústavnosti. 5. ObÚ) Občania Podnikateľská sféra Neziskový vládny a mimovládny sektor Regionálna Mestská/Miestna Zákonodarná (VÚC) Zákonodarná (MsZ. resp.  publikačné systémy (interné a externé publikačné systémy. V takejto súvislosti potom aj podľa obr. 27 143 . Konštitucionálna úroveň Inštitucionálna úroveň Operačná úroveň Vrcholová Komunikačné rozhranie Komunikačné rozhranie Zákonodarná (NR SR) Výkonná (vláda. MÚ. Vzťah správy súdov a výkonu súdnictva sa riadi zásadou oddelenia správy súdov od výkonu súdnictva [27]. ObÚ) Obr. ktoré umoţňujú riadený prístup k informáciám v iných IS). Orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR a predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov.8 je súdnictvo implicitne inštitucionálne chápané ako výkon štátnej správy. Ústredným štátnym orgánom správy súdov je MS SR. ministerstvá) Výkonná (KÚ. v budúcom období aj ako výkon samosprávy.Špecifické postavenie pri globálnom pohľade na inštitucionalizáciu má súdna moc27 reprezentovaná v štáte činnosťou súdov.  spisovú službu (riadenie a správa spracovania a obehu písomností a ich napojenie na systémy priameho spracovania a správu elektronických dokumentov). súdnu a výkonnú moc. Verejná moc v štáte sa vo všeobecnosti člení na zákonodarnú. Metodicky moţno rozlíšiť najmä tieto aplikácie:  e-komunikáciu (elektronická výmena informácií medzi úradom a občanom. Verejná správa je jadrom výkonnej moci.8 Inštitucionalizácia verejnej správy v globálnom chápaní Projekty elektronickej verejnej správy Praktická realizácia e-governmentu predstavuje vytváranie konkrétnych aplikácií na riešenie elektronizácie procesov vo verejnej správe. 5. ktorá aplikáciou elektronického podpisu umoţňuje podávanie informácií v rámci úradných procesov).

Obeh dokumentov v e-podateľni znázorňuje obr. ktorého základným cieľom je vytvorenie databázovej aplikačnej platformy na riešenie úloh evidenčných agend (www.diskuze. 5.obce. cestovanie a doprava. Je k dispozícii aj diskusný panel pre štátnych zamestnancov a verejnosť na stránke www. organizačných. ktoré umoţňujú prezentovať vybraté informácie on-line aj off-line v rámci intranetu. Sústavu hlavných portálov dopĺňa Katalóg dodávateľov (www.mesta. ktorý obsahuje najmä informácie o ţivotných situáciách (narodenie.cz.cz). napr. miest.). Denník verejnej správy (www.cz).kevis. V prípade VEPO nie je dôleţitá ich fyzická dostupnosť. vznikol v roku 2000 a jeho prevádzkovateľom bol portál SuperZoznam. uloženie a správu dokumentov (správa a riadenie prístupu (uloţenia) k elektronickým dokumentom ako integrovanie činností s elektronickými dokumentmi).  Obce.mesto. ktorý poskytuje prístup do všetkých miest a obcí. ktoré majú webovú prezentáciu.  KEVIS je krajský evidenčný informačný systém. ktoré spolupracujú s mestami a obcami.  ePUSA je elektronický portál územných samospráv v ČR (www. o inštitúciách v SR. Celý projekt (www. formulároch a pod.obce. ktoré z rôznych pohľadov ukazujú verejnú správu a jej fungovanie.katalog.cz) ponúka aktuálny spravodajský servis z oblasti štátnej správy.cz) obsahujúci zoznam firiem z rôznych odborov.cz).cz) tvoria samostatné moduly. tlačivách. obchodných a právnych opatrení. (www. úmrtie.cz je portál realizovaný ešte v roku 1996 ako súkromný podnikateľský zámer.  Portál verejnej správy ČR (www. 144 . Obsahuje niekoľko častí.sk obsahuje informácie o 138 mestách SR.obce.9.obcan.sk). prípadne iné komunikačné médium.obce. produktívny vek. bývanie a pod.portal.gov. Ďalej sa podrobnejšie zaoberáme podávaním a preberaním elektronických dokumentov prostredníctvom verejnej elektronickej podateľne (VEPO). obcí a regiónov.sk).denik. VEPO je IS s komplexom bezpečnostných.epusa. samosprávy. v súčasnosti je súčasťou projektu eSlovakia (www.obce. projekty (v zátvorke je uvedený názov stránky):  Mesto. V praxi realizované projekty elektronickej verejnej správy však obyčajne zahrnujú niekoľko atribútov uvádzaných aplikácií. Najznámejšou je portál územnej samosprávy Mestá a obce online (www.cz).  Občan.sk je verejný informačný portál. ale podstatná je dostupnosť cez internet. dospievanie.

vytvoreného pomocou podpisovacieho súkromného kľúča a lokálnej aplikácie aj s časovou pečiatkou. 145 . informácia pre podávateľa o úspešnosti/neúspešnosti podania. moţnosť pridania súboru s elektronickým podpisom. 5. verejného adresáta.9 Obeh dokumentov vo VEPO     Jednotlivé kroky pri podávaní dokumentov stručne opíšeme takto: podávateľ vyberá adresáta (určuje jeho certifikát) zo svojho súkromného zoznamu alebo vyberá tzv. výber súboru s elektronickým dokumentom. ktorý sa bude podávať.1a 1b VEPO OPERÁTORI Firewall OBČAN 1c 2b Úradníci vecne príslušného odboru 2 SERVER 2a 3 1a – podanie e-mailom ( automatické oznámenie o prijatí/neprijatí podania) 1b – podanie na dátovom nosiči 1c – podanie listom 2 – rozhodnutie o príjemcovi podania 2a – podateľňa odpovedá priamo občanovi 2b – odovzdanie podania 3 – úradník odpovedá občanovi Obr.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful