1 Verejná správa

Vymedzenie základných pojmov

Verejná správa je pojem správneho práva, ktoré má základy v rímskom práve

(administratio rei publicae) a postupne sa udomácnil aj v iných jazykoch (napr. public
administration). Predstavuje súhrn činností (proces), ktoré produkujú orgány štátnej správy,
územnej samosprávy a verejnoprávne korporácie. Tieto subjekty vykonávajú verejnú správu
ako zákonom uloženú povinnosť, ktorá je daná ich postavením verejnoprávnych subjektov
(obr.1.1).
0
Verejná správa

1 2 3
Štátna správa Samospráva*) Verejné korporácie

1.1 2.1 3.1

Ústredná Regionálna Rozpočtové

2.2 3.2
1.2 Príspevkové
Miestna Mestská

2.3 3.3
Miestna Verejnoprávne

*)
Záujmovou samosprávou sa podrobnejšie zaoberá Grell, M. a kol.: Informačné systémy v
ekonomike. Bratislava: EKONÓM, 2003,s.101.

Obr. 1.1 Organizačný diagram verejnej správy

Verejná správa riadi a spravuje verejný sektor, ktorý charakterizuje verejné vlastníctvo,
rozhodovanie verejnou voľbou a uplatňovanie verejnej kontroly. Verejný sektor zahrnuje
rozpočtové a príspevkové organizácie (2. sektor) a nadácie, občianske združenia, rôzne
neziskové (mimovládne) organizácie (3. sektor).

Všeobecne prevažuje názor, že verejný sektor je ekonomický pojem (obyčajne sa skúma v

rámci zmiešanej ekonomiky), pričom funguje s cieľom napĺňať verejný záujem a spravovanie
verejných vecí.

Zmiešaná ekonomika je charakteristická koexistenciou súkromného a verejného sektora,

súkromného a verejného vlastníctva a koordináciou ekonomických aktivít súkromnými
iniciatívami (trhovým mechanizmom) a verejnými inštitúciami (verejnými alebo vládnymi
inštitúciami) pomocou regulačných nástrojov a právnych prostriedkov. Predstavuje objektívny
spoločenský jav, ktorého existencia vyplýva z historického vývoja deľby regulačných
spoločenských činností medzi objektmi trhu a vládnymi aktivitami, pričom trh aj vláda sú
nevyhnutné na fungovanie ekonomiky.

Verejná správa zabezpečuje činnosti podľa obr. 1.2. Súkromná správa je správa
súkromných vecí a jej vykonávanie je v súkromnom záujme, na uspokojenie vlastných
záujmov a potrieb.

7
 0
Riadenie verejného sektora

1 2 3
Tvorba štátnej politiky Tvorba samosprávnej politiky Podpora výkonu štátnej a
samosprávnej politiky

1.1
Hospodárska politika 2.1
(hospodárske opatrenia štátu) Regionálna politika

1.2 2.2
Štátna administratíva Rozvoj miest a obcí
(spravovanie štátu)

Obr. 1.2 Hierarchický diagram funkcií verejnej správy

V tab. 1.1 sú uvedené základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy.

Určujúcim rozlišovacím znakom je verejný záujem, ktorý je protikladom súkromného
záujmu1).

Typ správy
Verejná Súkromná
Rozlišovací
znak

Účel Verejný záujem Súkromný záujem

Organizačný Orgány verejnej správy Súkromná aktivita

princíp

Funkcia Výkon verejnej správy Súkromné ciele

Verejná moc Individuálne

Charakter moci (verejné právo) rozhodovanie
(súkromné právo)

Tab.1.1 Základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy

Verejný záujem je charakterizovaný tým, že:

 obsahuje hodnoty všeľudského charakteru,
 má normatívny charakter v ekonomickej rovine (v závislosti od danej ekonomickej
teórie),
 jeho chápanie súvisí s konsenzom politických strán.

1 )
Súkromný a verejný záujem patria do spoločnej kategórie záujem, ktorý sa používa v troch základných
významoch: individuálny záujem, záujem spoločenských skupín (skupinový záujem), celospoločenský záujem.

8
 Politický konsenzus možno v podstate dosahovať na základe:
 rovnosti (verejný, spoločenský a celospoločenský záujem sú totožné, chápané ako
synonymá),
 nadradenosti a podradenosti (vo vzťahu k daným podsystémom spoločnosti, t.j. verejný
záujem v ekonomike, politike a pod.),
 prieniku jednotlivých individuálnych záujmov (prejavuje sa reálna existencia verejného
záujmu na báze tzv. spoločenskej zmluvy),
 protikladnosti (individuálny a verejný záujem sú v protiklade, pričom existujú dva
základné prístupy: uprednostnenie individuálneho záujmu alebo pri hodnotení
individuálneho záujmu je rozhodujúci verejný záujem, t.j. všeobecné dobro).

Metodologickým východiskom riešenia konsenzu je rozlíšenie verejného a neverejného

záujmu2).

Verejný záujem má teda nadindividuálny charakter, jeho nositeľom je sociálny objekt

(napr. verejná inštitúcia), ktorého činnosť je motivovaná spoločensky uznanými cieľmi a
potrebami, na ktorej participujú jednotlivé indivíduá práve preto, že uznávajú tieto spoločné,
integrujúce hodnoty.

Verejnú správu možno charakterizovať z hľadiska územného a typu riadenia podľa

tab.1.2.

Územná úroveň Typ riadenia

Obec, mesto Samospráva

Obvod (okres) Štátna správa
Kraj Štátna správa
Región (VÚC) Samospráva
Republika Samospráva Štátna správa
VÚC – Vyšší územný celok, v našich podmienkach totožný s územím kraja

Tab. 1.2 Vzťah územných úrovní a typov riadenia verejnej správy

Verejná správa je zložitý sociotechnický systém a aplikáciou systémového prístupu3

možno definovať jeho základné charakteristiky, a to:
 vstupy,
 prvky a väzby medzi nimi (štruktúra),
 prechodové funkcie,
 výstupy,
 správanie.

Správanie verejnej správy odráža politické názorové prúdy a reakcie na predmetné

požiadavky občianskej verejnosti, ktoré vystupujú ako vstupy do celého systému. Prechodové

2 )
Východiskom je určenie obsahu a rozsahu pojmu verejnosť. Verejnosť môže označovať tú časť spoločnosti,
ktorá stojí voči vládnej (decíznej) sfére s právom kontroly moci a riadiacich štruktúr alebo určitú skupinovú
integritu, ktorá je spoločným záujmom zainteresovaná na riešení určitých spoločných problémov (tzv. verejné
veci).
3)
Pozri Grell, M.: Informačná ekonomika. Bratislava: EKONÓM, 2002.

9
funkcie sú determinované zákonmi vymedzenými podmienkami jednotlivých rozhodnutí vo
verejnej správe.

Informačná podpora riadenia v podmienkach verejnej správy

V procese riadenia verejného sektora je úlohou IS spojenie riadiaceho a riadeného

systému verejnej správy, pričom IS vstupuje medzi tieto systémy ako ich integrálna súčasť a
vytvára s nimi jeden celok (obr. 1.3).

Riadiaci Riadený
systém systém
Orgány Občania
verejnej správy Spoločnosti
atď.

IS

Obr. 1.3 IS ako podsystém systému riadenia vo verejnej správe

IS pre verejnú správu rozumieme súbor informácií o určitých oblastiach (republika, obec,
mesto, región), ktoré sú potrebné na rozhodovanie v orgánoch verejnej správy a ďalších
organizáciách. Na druhej strane, potrebné sú pre občanov na uľahčenie styku s orgánmi
verejnej správy a na kontrolu ich činnosti pri hospodárení s verejnými financiami. Jednotlivé
IS verejnej správy možno rozlišovať podľa viacerých hľadísk, ako napríklad:
 typu riadenia (štátna správa, samospráva),
 priestorového rozsahu pôsobnosti (mestá, obce, regióny),
 predmetu záujmu (zdravotníctvo, životné prostredie, dane, clá, geografia, nehnuteľnosti a
pod.).

Informačný proces vo verejnej správe, ale aj všeobecne (obr. 1.4), je definovaný ako
proces získavania, spracovania a využívania informácií v postupnosti dáta – poznatky –
informácie (obr. 1.5).

Zamestnanec Občan
vo verejnej (používateľ
správe (tvorca
informácií) informácií)

Zmena pozície IS:

1. ASR, ASPV
2. ŠIS
3. IS VS
4. VIS

(Podrobnejšie
IS v 2. kapitole)

Obr. 1.4 Informačný proces vo verejnej správe

10
 Dáta Poznatky Informácie

Syntaktický Sémantický Pragmatický

pohľad (súhrn pohľad pohľad
hodnôt bez (význam) (použiteľnosť)
významu)

Obr. 1.5 Dáta, poznatky, informácie

Prenos informácií sprostredkovávajú informačné systémy a len časť informácií sa prenáša

priamou komunikáciou medzi tvorcom a používateľom informácie. Od vzniku informácie
po jej použitie sa prenos uskutočňuje pomocou informačných činností, ktoré v priebehu
vývoja informatizácie verejnej správy výrazne menili svoju formu aj obsah, čím ovplyvňovali
pozíciu tvorcu, používateľa a IS v informačnom procese4. Napríklad v 90. rokoch 20. stor., aj
vplyvom celospoločenského trendu sa potvrdilo, že vzťah občanov a verejnej správy je
podmienený aj ich efektívnou vzájomnou komunikáciou na báze IS/IT, čo viedlo k rozsiahlej
implementácii jednotlivých častí štátneho informačného systému5. Ukázalo sa však, že zmena
pracovných stereotypov a riadiacej praxe je proces, ktorý z hľadiska informačnej podpory
predstavuje postupnú transformáciu štátneho informačného systému na informačný systém
verejnej správy a v konečnom dôsledku na verejný informačný systém. Odhliadnuc od
vývojových trendov v samotnej verejnej správe prechádza informačný proces výraznými
zmenami v dôsledku digitalizácie informácií. Nástrojom týchto zmien je najmä internet ako
model komunikácie.

4
Tak napríklad reforma verejnej správy SR zásadne mení pozíciu všetkých troch prvkov, najmä občana ako
používateľa informácií v informačnom procese.
5
Zákon č. 261/1995 Z.z. o štátnom informačnom systéme.

11
 2 Vývojové trendy informačného zabezpečenia verejnej správy
V období od 70. rokov minulého storočia až po súčasnosť (ako aj možný vývoj po roku
2005) sú jednotlivé typy IS vo verejnej správe SR postupne realizované ako:
 relatívne izolované IS na báze automatizovaných systémov riadenia
a automatizovaných systémov plánových výpočtov,
 štátny informačný systém podľa zákona č. 261/1995 Z.z. o ŠIS (integrovaná štátna
správa),
 IS verejnej správy (otvorená štátna správa),
 verejný informačný systém (elektronická verejná správa).

Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe je prehľadne uvedený v tab. 2.1.

Obdobie Typ IS Charakteristika

70. – 80. roky IS rezortov Relatívne izolované IS na báze

ASR a ASPV

90. roky ŠIS Integrovaná štátna správa

(zákon č. 261/1995 Z.z. o ŠIS)

Roky Otvorená štátna správa

Začiatok
21. stor.

2000-2005 IS VS
Po roku Elektronická verejná správa
2005 VIS
ASR - automatizovaný systém riadenia, ASPV - automatizovaný systém plánových výpočtov,
ŠIS - štátny informačný systém, IS VS - IS verejnej správy, VIS - verejný informačný systém

Tab. 2.1 Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe

2.1 Centralizovaná štátna správa. Informačné systémy na báze ASR a ASPV

Na základe úloh štátneho programu ekonomického výskumu (SPEV) sa v rokoch 1976 –

1980 vytváral automatizovaný systém riadenia (ASR) a automatizovaný systém plánových
výpočtov (ASPV).

ASPV (obr.2.1) sa zaraďuje medzi ASR prierezového charakteru, ako sú napr. ASR
technického a investičného rozvoja vrátane VTEI a normalizácie, ASR v oblasti práce, miezd
a sociálnych vecí, cien, financií a sociálno-ekonomických informácií a pod.

ASR jednotlivých ústredných orgánov bol jedinečný, čo vyplývalo i z kompetenčného

zákona, a preto mal aj odlišnú štruktúru.

V súlade s prepojením ASPV a ASR riadiacich orgánov sa v rámci ASPV riešili

najmä tieto problémy:

12
 štandardizácia foriem a obsahu plánových údajov na úrovni Jednotných metodických
pokynov (JMP), makiet plánov a s nimi súvisiacich pracovných postupov,
 zjednocovanie klasifikácií, číselníkov, registrov a pod. potrebných pre ASPV,
 vytváranie počítačovej siete na prenos informácií medzi ústrednými plánovacími orgánmi,
rezortmi a výrobno-hospodárskymi jednotkami vrátane potrebného technického a
programového vybavenia ústredných plánovacích orgánov.

IS na podporu riadenia v ústredných orgánoch boli budované v rámci programu SPEV

– Automatizácia na vyšších stupňoch hospodárskeho riadenia. ASPV sa rozvíjal ako
integrálna súčasť prác systému plánovitého riadenia (tab. 2.2).

Zásady plánovania a podmienky výstavby ASR (uznesenie č. 61/1977 Predsedníctva

vlády ČSSR) zahrnovali oblasť od podnikových ASR až po vrcholové ASR na úrovni
ústredných orgánov. Technické zabezpečenie sa realizovalo na sálových počítačoch 2. a 3.
generácie.

Hlavnou požiadavkou na ASPV bolo spracovanie formulárov ekonomických

ukazovateľov podľa požiadaviek používateľa v oblastiach agregácií, výpočtov indexov,
ukazovateľov ekonomickej efektívnosti a pod.

ASPV poskytoval komplexné informácie na rozhodovanie a zabezpečoval predovšetkým:

 automatizáciu štandardných plánovacích činností,
 vytvorenie integrovanej údajovej základne uloženej na diskoch sálového počítača,
 existenciu banky metód a modelov,
 bezprostredný styk používateľa s IS cez terminálovú sieť.

Úroveň riadenia Vykonávatelia riadenia IS a typy úloh

Strategická Zákonodarné orgány

(FZ, ČNR, SNR)
štatistických informácií

Kancelárska technika
Prenosy plánových a

ASR

Výkonné orgány štátnej

Taktická správy, ASPV
KNV, ONV

Operatívna Výkonné orgány

národných výborov,
strediskové obce

Tab. 2.2 Informačná podpora riadenia v podmienkach centralizovanej

štátnej správy (globálna architektúra)

ASPV bol vytváraný modulárne takto (obr. 2.2):

1. vstup údajov zahrnujúci manipuláciu s údajmi, t.j. zber, kontrolu a korekciu údajov a
konverziu údajov preberaných zo zdrojov z okolia systému;
2. fond údajov (centrálna a operatívne bázy dát), vhodne upravené údaje potrebné na
analytickú, informačnú a rozhodovaciu činnosť a podľa frekvencie využívania údajov

13
 uložených v operatívnej, resp. v centrálnej báze dát. Požiadavky na fond údajov boli
definované štruktúrou údajov, a to:
- logickou štruktúrou – používateľský pohľad na údaje. Na dáta možno pozerať ako na
sériu za sebou uložených tabuliek, t.j. trojdimenzionálne, pričom:
- 1. dimenzia bola určená na identifikáciu dát za jednotlivé organizácie,
- 2. dimenzia identifikuje stĺpce, t.j. druhy a varianty plánu,
- 3. dimenzia identifikuje riadky, t.j. ukazovatele,
- fyzickou štruktúrou – spôsob ukladania údajov na médiá, rozmiestnenie a organizácia
záznamov,
centrálna báza dát obsahovala:
- číselník organizácií,
- číselník plánovacích skupín,
- číselníky (katalógy) ukazovateľov podľa podsystémov,
- číselníky variantov plánu, tzv. časové hľadisko bázy dát,
- metódy a modely podľa jednotlivých podsystémov
operatívna báza dát (lokálna) obsahovala dáta podľa jednotlivých podsystémov:
- vybrané súhrnné ukazovatele,
- ukazovatele prierezových ekonomík,
- ukazovatele odvetvových ekonomík,
- ukazovatele oblastných regionálnych charakteristík;
3. spracovanie údajov – boli použité rôzne metódy od jednoduchých štatistických analýz
(priemery, indexy, percentá) až po komplexné analýzy (pyramídový rozklad
ukazovateľov ekonomickej efektívnosti, modely) a prognózy (štruktúrne a dynamické);
4. spojovacím článkom medzi blokom fondu údajov a blokom spracovania údajov bol
systém výberu podľa zvolenej metódy a k nej príslušné údaje, t.j. používateľský prístup
podľa textových informácií určil formu výstupov. Existovali tieto typy výstupných
zostáv:
- stabilné, ktoré obsahovali pevnú štruktúru ukazovateľov a variantov plánov, boli
vygenerované v počítači a používateľ si cez terminál vytváral výstupy sám;
- modifikované, ktoré slúžili na detailnejšiu analýzu a generovanie výstupných zostáv sa
realizovalo pomocou programátora;
- jednorazové, podľa špeciálnych požiadaviek používateľa a predpokladal sa
kvalifikovaný zásah programátora pri vytváraní výstupnej zostavy.

Z hľadiska zabezpečovania jednotlivých funkcií možno v ASPV rozlišovať:

 informačnú zložku – zabezpečovala funkcie súvisiace so zberom, prenosom,

spracovaním a distribúciou údajov. Zároveň sa uchovávali sociálno-ekonomické
údaje a plánové informácie vo fonde dát, ktorý bol obsahovým jadrom informačnej
zložky,
 rozhodovaciu zložku – prezentovaná je vo forme sústavy modelov a bilancií, ktoré
podporovali rozhodovací proces,
 styk používateľa so systémom – nepredpokladali sa poznatky používateľa z oblasti
výpočtovej techniky a IS, ale používateľ sa podieľal na tvorbe ASPV, a to hlavne tých
častí, ktoré automatizovali činnosti bezprostredne nadväzujúce na prácu používateľa a
poskytovali sa mu informácie s možnosťou priameho rozhodovania pomocou
parametrických aplikačných programov (obr. 2.3).

14
 ASPV

Vecno-ekonomická a Podsystémy Aplikačné roviny

organizačná štruktúra
- súhrnné makroekonomické
problémy
- makroekonomické zdroje
- prierezové činnosti
- problémy odvetvových štatistík
- podsystémy odvetví
- súhrnný podsystém - údajová základňa
(národohosp. bilancie) - rozhodovanie
- podsystémy prierezov a spracovanie údajov
(práce a mzdy pomocou metód
zahraničný obchod - programové riešenie
financie - technické zabezpečenie
národné výbory
investičné a zákl. prostr.)
(Agrokomplex
priemysel
palivá a energetika
stavebníctvo, doprava a spoje)

Obr. 2.1 Štruktúra ASPV

V záujme jednoduchosti a zrozumiteľnosti skupina CODASYL odporučila uplatniť

formulárovo orientovaný prístup pri riadení bázy dát. Formuláre a ich obsah sú
identifikovateľné a položky z jedného formulára sa vzťahujú na iné formuláre, údaje vo
formulároch boli zoskupované a podstatou formulárového prístupu bolo, že používateľ mohol
uvažovať o obsahu bázy dát ako o sérii dvojrozmerných tabuliek. V súvislosti s budovaním
ASPV sa začalo v ekonomickom modelovaní (rozumie sa konštrukcia a implementácia
ekonomických modelov) objavovať viacero nových, podstatných čŕt. Až dovtedy ekonomické
modely vznikali predovšetkým vo sfére štatistiky a akademických pracovísk, mali hlavne
teoreticko-metodologický charakter a len ojedinele a jednorazovo sa vyskytli v riadiacej
praxi. ASPV predpokladal existenciu veľkého množstva modelov a bilancií nie jednorazovo,
ale opakovane využívané v štandardných činnostiach (napr. bilancia národného hospodárstva,
bilancia pracovných síl, bilancia peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva, investičná
bilancia, palivovo-energetická bilancia, pre poľnohospodárstvo model AGROKOMPLEX,
modely pre hospodárstvo národných výborov a pod.). Modelovanie dátových základní sa
realizovalo relačným prístupom.

15
 Centrálna
báza Systém parametr.
dát aplikačných
programov

Zber Operatívna
vstupných báza
údajov dát
Podsystémy Systém modelov,
ASPV matemat.- štatist.
s viac- metódy
násobným
prístupom
Archivačná
báza
Kontrola dát
údajov
Individuálne
programy podľa
požiadaviek
používateľa
Číselníky,
textové
informácie

VÝSTUP
VSTUP ÚDAJOV FOND ÚDAJOV SPRACOVANIE ÚDAJOV

Obr. 2.2 Moduly ASPV

Technické riešenie ASPV malo charakter distribuovaného systému pomocou

terminálovej siete hviezdicovej štruktúry na distribúciu informácií v komutovaných
telefónnych spojoch. Sálové počítače pracovali v tzv. uzavretej prevádzke (close shop), kde
do sály počítača nemal nikto z používateľov prístup okrem obsluhy a systémového
programátora, dozorujúceho prácu operačného systému počítača (VM/370, OS/VS1).
Terminálové pracoviská sa nachádzali mimo sály dokonca aj vzdialene na ústrednom orgáne
a základom konfigurácie terminálovej siete bol zvolený informačný zobrazovací systém
3270, t.j. abecedno-číslicová zobrazovacia jednotka s klávesnicovým vstupom a mozaiková
tlačiareň.

16
 Sústava parametrických programov

Zber a
uchovávanie
údajov Agregácie Tlač výstupných
zostáv
Konverzia údajov
na prenosy

Výpočty
Metódy a modely
ukazovateľov
efektívnosti

Poznámka
Jednotlivé postupy spracovania údajov sa realizovali oddelene. Údaje boli uložené na sálovom počítači
v centrálnej báze dát a parametre na spracovanie údajov boli uložené v lokálnych (operatívnych) bázach dát
používateľov.
Obr. 2.3 Sústava aplikačných (parametrických) programov v ASPV

2.2 Integrovaná štátna správa. Štátny informačný systém

Výkon štátnej správy je spojený so získavaním, spracovaním a využívaním potrebných

informácií. Štátna správa potrebuje informácie na samotný výkon správnej činnosti, zároveň
určité informácie poskytuje verejnosti. Informačné činnosti orgánov štátnej správy sú
koordinované cez štátny informačný systém1) (ŠIS), ktorý zabezpečuje zhromažďovanie,
spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie informácií na uspokojovanie informačných
potrieb vznikajúcich pri výkone štátnej správy a informačných potrieb verejnosti. Vzniká
vzájomnou komunikáciou a prepojovaním podsystémov vytváraných v rámci orgánov a
inštitúcií štátnej správy. ŠIS nie je uzavretý a pomocou legislatívnych, technických a
organizačných opatrení vytvára priestor na realizáciu jednotlivých rezortných a
medzirezortných IS štátnej správy. Jadrom informačnej zložky sú registre (napr. register
obyvateľstva, obchodný register, register územných jednotiek a nehnuteľností a pod.) a bázy
dát všeobecne využiteľných alebo medzirezortných informácií, ktoré sa využívajú na
komunikáciu vnútri štátnej správy, ako aj mimo nej.

Registre obsahujú základné identifikačné údaje o danej problematike, sú sprístupnené na

jedinom mieste (napr. obchodný register na www.orsk.sk), majú svojho gestora (rezort), ktorý

1)
Zákon č. 261/1995 Z.z. o štátnom informačnom systéme.
17
zaručuje ich pravdivosť, aktuálnosť a ochranu. Klasifikácie a číselníky sú spravidla potrebou
vyplývajúcou z právnych predpisov na rezortnej úrovni (číselník krajín, klasifikácia
zamestnaní atď.). Štandardizácia (štandardy ŠIS) zahrnuje riešenie problémov výmeny
údajov z hľadiska informačných technológií, problémov zjednocovania používaných
dátových štandardov, riešenie prístupových práv a nadväzujúcich ocenení údajov a ocenení
procesov ich poskytovania (platby za rôzne druhy prenosov údajov).

Každý ústredný orgán vytvára a obsahovo napĺňa IS (časť ŠIS) a ním sa prezentuje voči
informačnému okoliu. Pre potreby verejnosti rezort poskytuje informácie z rezortných
informačných zdrojov o vlastnej štruktúre, menách zodpovedných pracovníkov, zoznamoch
údajov poskytovaných verejnosti, postupoch na poskytovanie údajov, ako aj údaje o ich
prístupnosti a cene. Vlastnú technológiu poskytovania údajov, organizačné a finančné
zabezpečenie týchto služieb si riešia ústredné orgány štátnej správy vo svojich projektoch.

Realizácia ŠIS je výrazne ovplyvnená vytváraním dátovej siete GOVNET2) a rezortných

sietí ministerstiev a úradov, ktorým GOVNET poskytuje tieto služby:
1. elektronická pošta – okrem štandardného tvaru adresy (definovaného v rámci
príslušných RFC pre internet) majú všetky uzly siete GOVNET nastavené programové
vybavenie tak, aby bola doručená elektronická pošta aj na adresu v tvare:
Meno.Priezvisko@domena.gov.sk;
2. GOVNET SMS brána – služba je sprístupnená používateľom bezplatne a je dostupná
na URL adrese http://www.sms.gov.sk;
3. prístup do siete internet – využitie siete je zabezpečené hlavne prostredníctvom služieb
WWW – cez port 80, Proxy – Telnet;
4. celosvetové diskusné fórum – NEWS, k dispozícii sú celosvetové NEWS – okolo
30000 diskusných skupín.
Pripravuje sa služba Dial-UP - pripojenie používateľa do siete Govnet použitím
modemu a telefónnej linky.

Je definovaný povinný minimálny rozsah informácií, ktoré musí každý uzol siete
GOVNET sprístupňovať prostredníctvom služby www v kódovej stránke ISO 8859-2:
- organizačná štruktúra
- adresár vedúcich pracovníkov ÚŠO
- telefónny zoznam podľa organizačných útvarov
- adresár rezortných územných štátnych orgánov štátnej správy a organizácií s menom
vedúceho úradu (riaditeľa) telefón, fax
- materiály predkladané na pripomienkové konania
- stanoviská k materiálom predkladaným na rokovanie vlády SR
- materiály predkladané na rokovania vlády SR
- výročné správy
- informácie o konaní odborných sympózií, konferencií a seminárov
- schválené koncepcie
- projekty
- vyhlásenia súťaží a podklady pre súťaže na obstarávanie tovarov, služieb a verejných
prác príslušného ústredného orgánu štátnej správy SR a jeho podriadených organizácií.

Zároveň jednotlivé uzly sprístupňujú ďalšie individuálne informácie ako napr.:

- MH SR – vestník MH SR, energetické informácie, licencie, technický rozvoj,
- MK SR – významné kultúrne podujatia, adresár knižníc, múzeí, galérií, divadiel a pod.,
2)
Súčasným stavom GOVNETu sa podrobnejšie zaoberáme v časti 4.3.2.
18
 - MŠ SR – návrh všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti školstva, mládeže,
telesnej výchovy a športu.

Sieť GOVNET v súčasnosti prepája 42 uzlov (41 v Bratislave a 1 v Banskej Bystrici),

pričom pripojenie subjektov v ďalších krajských a okresných mestách je podmienené
pokračovaním realizácie projektu GOVNET.

2.3 Otvorená štátna správa. Informačný systém verejnej správy

Internet v štátnej správe a samospráve na Slovensku sa rozvíja pomaly a sieť verejnej

správy VS NET kapacitne už nevyhovuje. Krajské úrady sú spojené rýchlosťou 256 kbit/s,
okresné úrady 64 kbit/s a lokálne napojenie je realizované satelitnými linkami. Samospráva
funguje na odlišnej báze, kde obce a mestá si prístup na internet musia zaplatiť z vlastných
zdrojov. Samosprávne orgány v troch percentách z 2886 slovenských obcí nemajú ani jeden
počítač, lebo po obstaraní výpočtovej techniky treba zaplatiť aj pripojenie, čím narastajú
náklady na telekomunikačné siete. Uvažovalo sa o napojení samosprávy na VS NET, ale
iniciatíva sa nerealizovala pre obojstranný nezáujem.

Štátna správa na Slovensku reformou daňového systému, sociálneho a zdravotného

zabezpečenia, reformou verejnej správy utvorí podmienky na jej efektívne fungovanie,
aplikáciou informačných a komunikačných technológií (IKT) sprostredkujú sa služby štátnej
(aj verejnej) správy občanom a podnikateľom (obr. 2.4). Realizácia sa predpokladá na
základe akčného plánu eEurope+, ktorý je akýmsi derivátom eEurope v prostredí
transformujúcich sa ekonomík, s redukovanými cieľmi a menšou časovou náročnosťou
priblížiť IKT aj občanom.

Iniciatíva eEurope sleduje tieto kľúčové ciele:

 Preniesť každého občana, domácnosti a školy, každý podnik a úrad do digitálnej
epochy a spojiť ich on-line.
 Vytvoriť digitálne gramotnú Európu opierajúcu sa o podnikateľskú kultúru pripravenú
na financovanie a rozvíjanie nových myšlienok.
 Zaručiť sociálnu univerzálnosť celého procesu, aby prehlboval dôveru spotrebiteľov
a posilňoval sociálnu súdržnosť.

Cieľom iniciatívy eEurope je, aby sa všetky subjekty v Európe (občan, škola, firma a
pod.) pripojili on-line tak rýchlo, ako to bude možné. Prístup na internet a jeho využívanie, či
už pomocou počítača, mobilného telefónu alebo prídavnej jednotky k televíznemu prijímaču,
by sa mal stať úplnou samozrejmosťou. Európa by mala odstrániť najmä nevýhody brzdiace
rýchly nástup digitálnych technológií:
 vo všeobecnosti drahý, nedostatočne bezpečný a pomalý prístup na internet a
elektronickému obchodovaniu,
 nedostatočná gramotnosť obyvateľstva v súvislosti s digitálnou technikou on-line,
 absencia dostatočne dynamickej kultúry, ktorá by bola orientovaná podnikateľsky a na
služby,
 nedostatočne aktívna úloha verejného sektora pri utváraní podmienok na rozvíjanie
nových aplikácií a služieb.

19
Zdroj informácií Spracovanie a distribúcia Využitie informácií
informácií
ŠÚ SR
azy Výkonné
Vlastné výkazy Úrad verejnej Analýzy a riadiace
správy orgány

Webová stránka Právnické

osoby
Vlastné výkazy Automatizovaný
systém zberu
informácií
v reálnom čase Fyzické
osoby
Ekonomické a
finančné analýzy

Obr. 2.4 Rozvoj IS verejnej správy

Iniciatíva eEurope vychádza z aktuálneho politického rámca a sústreďuje sa na tieto

prioritné kroky:
 Mládež Európy v digitálnom veku . Týka sa to týchto rozhodujúcich oblastí:
- zvládnutie internetu a multimediálnych zdrojov,
- využívanie týchto nových zdrojov pri štúdiu a získavaní nových zručností,
- osvojovanie si kľúčových zručností, ako sú spolupráca v kolektíve, kreativita,
- multidisciplinárnosť, adaptívnosť, komunikácia medzi kultúrami a riešenie
problémov.
 Lacnejší prístup na internet. Tradičná telefónna sieť sa stále vo väčšom meradle využíva
na poskytovanie prístupu na internet a nových súvisiacich služieb. Takto prístup
k nesúvisiacim službám v miestnom telefónnom styku, ktorý vlastnia tradiční
prevádzkovatelia, získava na naliehavosti z hľadiska konkurencie. Veľmi dôležité budú
alternatívne infraštruktúry, ako sú bezdrôtové a káblové siete ponúkajúce lacnejší
a rýchlejší prístup na internet, zatiaľ však nie sú dostatočne rozvinuté.
 Urýchlenie elektronického obchodovania. Musí sa urýchliť rast elektronického
obchodovania, predovšetkým v malých a stredných podnikoch tak, aby za svoj trh
považovali trh celej Európy. Vyžaduje si to spoľahlivý zákonný rámec vnútorného trhu
zabezpečujúci právnu istotu, ktorý odstráni bariéry pre cezhraničné služby a bude
stimulovať inováciu on-line a dôveru spotrebiteľa.
 Rýchly internet pre výskumníkov a študentov. Komunikácia pomocou elektronickej pošty
a prístup k informáciám prostredníctvom internetu sú dnes už kľúčovými prvkami
akademického a odborného života. Spolupráca v režime on-line však v Európe zatiaľ nie
je zaužívaná v praxi.
 Inteligentné karty pre bezpečný elektronický prístup (k zdravotníckym službám,
elektronickému platobnému styku, mobilnému internetu, verejnej doprave, platenej
televízii a mnohým ďalším aplikáciám).
 Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky, zaoberajúce sa progresívnymi
technológiami. Dnes však v EÚ aj naďalej pretrváva situácia nedostatočne rozvinutého
20
 trhu rizikového kapitálu, čo bezprostredne vplýva na výkonnosť EÚ v novej ekonomike.
S ohľadom na potrebu zlepšenia výkonnosti Európy treba vyvinúť ďalšie široko
koncipované úsilie na posilnenie prílevu kapitálu na financovanie začiatočných etáp
v celej EÚ. Priamy úžitok z toho budú mať odvetvia informačných technológií
i producenti informačného obsahu. Ďalším kľúčovým prvkom je posilňovanie väzieb
medzi poskytovateľmi rizikového kapitálu a generátormi nápadov s komerčným
potenciálom.
 Elektronická spoluúčasť pre postihnutých spoluobčanov. Výsledky vývoja digitálnej
techniky ponúkajú množstvo príležitostí na prekonávanie bariér (sociálnych
a ekonomických, zemepisných, kultúrnych, časových a pod.) pre postihnutých ľudí.
Dostupné technológie na riešenie ich špecifických potrieb im umožňujú rovnoprávne sa
podieľať na spoločenskom a pracovnom živote.
 Zdravotnícka starostlivosť on-line. Technológia a terapia zdravotníckej starostlivosti sa
radikálne zlepšuje, pričom súčasne väčšina vlád stojí zoči voči starnúcemu obyvateľstvu.
To v stredno- a dlhodobom výhľade vyvoláva tlak na budúce výdavky na zdravotnícku
starostlivosť.
 Inteligentná doprava. Digitálne technológie umožnia zvýšenie bezpečnosti dopravy
a skvalitnenie verejnej dopravy, predovšetkým vo veľkých mestách. Efektívne využitie
riadenia dopravy a informačných služieb už znižuje emisie škodlivín, spotrebu paliva
a skracuje jazdný čas, zlepšuje organizáciu vzdušného priestoru.
 Štátna správa on-line. Zlepšenie informovania verejnosti v režime on-line zvýši význam
internetu v každodennom živote, čím sa zvýši počet používateľov internetu a ako vedľajší
účinok to prinesie výhody rozšírenia participácie v informačnej spoločnosti. Potenciál
internetu možno využiť na presadzovanie zámerov Amsterdamského dohovoru3 pri
zabezpečovaní plnej transparentnosti činnosti a rozhodovania v inštitúciách EÚ z pohľadu
občanov. Okrem toho umožní zabezpečovať také otvorené rozhodovanie, aké je len
možné. Absencia jednoduchého prístupu k rozhodujúcim štatistickým a podnikateľským
údajom je brzdou pre priemysel a znemožňuje rozvoj služieb súkromného sektora
s pridanou hodnotou, ktoré sa stali mimoriadne úspešnou črtou verejných informácií
v USA. Táto akcia si kladie za cieľ zabezpečiť jednoduchý prístup k verejným
informáciám rozšírením a zjednodušením prístupu na internet. Súčasne bude stimulom na
rozvoj nových služieb súkromného sektora zakladajúcich sa na sprístupnených zdrojoch
údajov.

V štátnej správe nie sú celkom zaužívané také nástroje riadenia ako výročné správy,
verejné odpočty, tzv. performance management (kontrakty s ústrednými orgánmi) a pod. Boli
zavedené až v roku 2001 s cieľom zlepšiť a sprehľadniť systém alokácie a efektívnosti
využívania finančných zdrojov. Na základe skúseností západoeurópskych krajín by mal tento
systém (zverejňovaním na webových stránkach jednotlivých ústredných štátnych orgánov)
prispieť k účinnej realizácii politiky v rôznych oblastiach (podľa spoločenskej objednávky).

3
Amsterdamský dohovor (Treaty of Amsterdam) je v platnosti od 1. mája 1999 a predstavuje prehodnotenie
ústavného rámca EÚ v zmysle Maastrichtskej zmluvy. Hlavnými výsledkami dohovoru sú zavedenie záruk
určitých základných práv v rámci EÚ, zlepšenie v oblastiach priamo sa týkajúcich občanov (ako sú
nezamestnanosť, sociálna politika, politika životného prostredia a pod.), posilnenie nástrojov vonkajšej politiky
EÚ (spoločná obchodná, zahraničná a bezpečnostná politika) a niektoré modifikácie vnútorných procedúr EÚ
(rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou, možnosti užšej spolupráce medzi členskými štátmi, prehĺbenie
úlohy Hospodárskeho a sociálneho výboru EÚ a ďalších poradných inštitúcií EÚ). Podrobnejšie
http://europa.eu.int/abc/obj/amst/en/.

21
 2.4 Elektronická verejná správa. Verejný informačný systém

Verejná správa predstavuje výkonnú moc štátu a samosprávnych územných orgánov

v členení na ústrednú a miestnu štátnu správu a samosprávu, kde rozhodnutia v štátnej správe
sa týkajú bezprostrednej a praktickej realizácie funkcií štátu na báze definícií jednotlivých
odvetví a sfér štátnej správy. Z vecného hľadiska dominujú rozhodnutia najmä v oblastiach
normotvornej činnosti a stratégie v tvorbe koncepcií.

Údaje pre IS verejnej správy a samosprávy sa získavajú na troch úrovniach:

 republikovej,
 regionálnej (kraj, región),
 miestnej.

Potenciálne prínosy elektronickej verejnej správy majú široký dosah:

 priblížiť občanom služby štátnej správy,
 môžu znížiť výdavky štátnej správy obmedzením byrokratizmu a úradovania,
 vytvoria sa pracovné príležitosti u poskytovateľov služieb s pridanou hodnotou,
 získajú sa lepšie informácie o celoeurópskom trhu.

Elektronickou štátnou správou (e-government) sa rozumie automatizácia interakcií medzi

orgánmi štátnej správy a občanmi a medzi orgánmi štátnej a verejnej správy navzájom.
Sprostredkovanie pomocou IKT sa môže uskutočniť takto:

 Government – to - Citizen (G2C) je zameraný na poskytovanie služieb občanom

v súčasnosti postavený na formulároch a v budúcnosti nahradený dokonalejšími
transakciami. Systém môže ponúkať niektoré dáta vo formulári už uvedené a občan
nemusí vkladať všetky informácie ešte raz. Zároveň formulár poskytuje interaktívnu
pomoc pri vypĺňaní, odporúča alternatívy pre jednotlivé polia formulára a odoslaním
žiadosti elektronickou poštou občan získa možnosť skontrolovať jeho stav.
 Government – to – Business (G2B) ide o klasické nakupovanie prostredníctvom
internetu, keď štátna inštitúcia objednáva od dodávateľa a úplný dodávateľský proces je
integrovaný v back-office systéme dodávateľa. Ďalším významom G2B je riadenie
príjmov daní cez internet, elektronické aukcie a pod..
 Government – to Government (G2G) je zameraný na vzťahy medzi jednotlivými
subjektmi štátnej správy. V rámci komunikácie medzi inštitúciami štátnej a verejnej
správy vzniká množstvo interakcií, niektoré procesy vyžadujú spolurozhodovanie
rôznych inštitúcií štátnej správy (napr. stavebné povolenia a pod.). Značný význam má
kontrola riadenia výdavkového procesu a rozpočtu realizovaná ako internetová aplikácia,
kde prostredníctvom portálu budú sprístupnené funkcie štátnej pokladnice všetkým
výdavkovým jednotkám štátu.

22
Ciele a princípy elektronickej verejnej správy možno zhrnúť v tab. 2.3.

Priorita Hlavné ciele a princípy

Univerzálny princíp Minimalizácia opakovania požiadaviek na informácie od
občanov a podnikateľov
Zverejňovanie informácií verejnej správy
Priamy prístup k informáciám Vytvoriť informačné kiosky pre občanov
Spolupráca verejného a súkromného sektora pri
informačných stratégiách
Informačné technológie ako Racionalizácia verejnej správy využitím IKT
nástroj na výkon verejnej správy E-government
Vytvoriť metodiku projektovania IS
Atestácia produktov pre VIS
Metainformačný systém ŠIS ISVS VIS

Tab. 2.3 Hlavné ciele a princípy elektronickej verejnej správy

Rozhodujúcim princípom transformácie ŠIS na IS VS a v konečnom dôsledku na VIS

je partnerstvo štátnej správy a samosprávy, občanov, podnikateľských subjektov,
informačného priemyslu a služieb, akademickej a výskumnej sféry.

23
3 Štátny informačný systém
3.1 Architektúry štátneho informačného systému

Niekoľko poznámok na úvod do problematiky

Prvý programový dokument, ktorý reálne vymedzil úlohy informatizácie štátnej

správy SR, bol Národný program informatizácie SR1, schválený uzn. č. 506/1992 vlády SR.
Súhrnne moţno tieto úlohy charakterizovať ich zoskupením do týchto problémových okruhov
(v zátvorke je stručne uvedený spôsob plnenia úloh2):
 vytváranie informačných systémov v štátnej správe a samospráve (zákon č. 261/1995 Z.z.
o štátnom informačnom systéme realizovaný predovšetkým v ústrednej štátnej správe),
 harmonizácia hlavných registrov (v rokoch 1996-1997 pod gesciou ŠÚ SR, zákon č.
52/1998 Z.z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch),
 sprístupňovanie informácií zo štátnych informačných zdrojov (zákon č. 211/2000 Z.z. o
slobodnom prístupe k informáciám),
 racionalizácia štátnej správy (v súčasnosti reforma verejnej správy).

Štátny informačný systém (ŠIS) predstavuje funkčný prístup3 k vytváraniu informačných

systémov (IS) v štátnej správe v 90. rokoch minulého storočia. Z tohto obdobia existuje veľa
poznatkov o informatizácii v štátnej správe4, mnohokrát však nesystémovo usporiadaných a
nedôsledne interpretovaných. Aby sa toto bohaté poznatkové zázemie dalo efektívne zúročiť
v procese informatizácie verejnej správy je potrebné uplatniť nový pohľad na túto
problematiku, ktorý by mal zahrnovať najmä tieto dva atribúty:
 metodické zjednotenie prístupov k IS vo verejnej správe na základe definovania
globálnej architektúry a čiastkových architektúr IS,
 chápanie ŠIS ako podsystému systému riadenia vo verejnej správe.

Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS

Architektúra5 je grafické a písomné vyjadrenie koncepčnej predstavy IS o jeho:

 štruktúre (v nadväznosti na organizačnú štruktúru organizácie),
 funkciách (v nadväznosti na procesy, ktoré v organizácii prebiehajú),
 prevádzke a bezpečnosti (v nadväznosti na organizáciu práce),
 väzbách s okolím.

Rozlišujeme globálnu (celkovú) architektúru IS a čiastkové architektúry IS [3]. V procese

vytvárania ŠIS sa zaoberáme globálnymi a čiastkovými architektúrami podľa obr. 3.1.

1
Podrobnejšie Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002.
2
Tamtieţ.
3
Zaloţený na hierarchickej organizačnej štruktúre štátnej správy a deľbe činností v jednotlivých organizačných
útvaroch, ktoré môţu byť vykonávané v podstate nezávisle.
4
Relevantné poznatky sú sústredené v citovaných skriptách. Keďţe na prelome rokov 1998-1999 bolo de facto
ukončené vytváranie ŠIS (de jure však stále platí zákon č. 261/1995 Z.z. o ŠIS, pričom kompetencie boli
postupne presúvané zo ŠÚ SR na MDPT SR, MŠ SR aţ napokon opäť pripadli MDPT SR), rozvoj vládnej siete
GOVNET a mnoho predpokladaných aktivít v koncepcii ŠIS je v útlme, moţno veľmi ťaţko analyzovať súčasný
stav ŠIS. V súčasnosti skôr prevláda tendencia vytvoriť legislatívny rámec pre IS VS a sústrediť sa na plnenie
vládou SR prijatých rôznorodých úloh na informatizáciu spoločnosti v rámci programu eEurope+. Preto v 4.
kapitole poukazujeme aj na uţitočnosť vyuţitia poznatkov z vytvárania ŠIS v procese tzv. postupnej
transformácie ŠIS.
5
Podrobnejšie o architektúrach IS pozri Grell, M. a kol.: Hospodárska informatika. Bratislava: EKONÓM, 2002.
 Globálna architektúra ŠIS
Procesná, funkčná a dátová štruktúra ŠIS

Globálna architektúra IS ÚŠO

Procesná, funkčná a dátová štruktúra IS ÚŠO

Procesná, funkčná a dátová štruktúra HIS ÚŠO

Funkčná štruktúra HIS orgánov vrcholového

riadenia
Funkčná štruktúra HIS ostatných štátnych
orgánov
HIS – Hlavný informačný systém (podrobnejšie v ďalšom texte)

Architektúry boli predmetom modelovania ŠIS (podrobnejšie

v ďalšom texte)

Obr. 3.1 Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS

Vzájomné väzby niektorých architektúr (obr. 3.2) ďalej objasňujeme pomocou

vývojových diagramov6. Obr. 3.2 súčasne dokumentuje, ţe vytváranie ŠIS sa realizovalo
prevaţne v ústrednej štátnej správe.
Globálna architektúra ŠIS
Vykonávatelia riadenia
korešpondujú s hierarchickou
dekompozíciou ŠIS
Čiastkové architektúry ŠIS
Procesy
Agregované činnosti (politiky
štátu)
Globálna architektúra IS ÚŠO
Vykonávatelia riadenia
korešpondujú s organizačnou
štruktúrou objektu riadenia
Čiastkové architektúry HIS ÚŠO
Globálna architektúra IS orgánov
vrcholového riadenia
Globálna architektúra IS
ostatných štátnych orgánov
Organizačná štruktúra ÚŠO
Organizačná štruktúra orgánov
vrcholového riadenia
Organizačná štruktúra ostatných
štátnych orgánov

Čiastkové architektúry HIS

Funkcie Procesy orgánov vrcholového riadenia
Súvisiace činnosti s tvorbou Politiky ÚŠO
štátnej politiky
Čiastkové architektúry HIS
Dáta Funkcie ostatných štátnych orgánov
Registre ŠIS Súvisiace činnosti s tvorbou
politík ÚŠO

Dáta
Bázy dát ÚŠO

Obr. 3.2 Vzájomné väzby jednotlivých architektúr ŠIS

6
V učebnom texte pouţívame vývojové diagramy podľa normy ISO 5807 369011 (Český normalizační institut,
1995) a v súlade s poznámkou v časti 4.2 na str. 63.
Globálna architektúra ŠIS. Procesná, funkčná a dátová štruktúra

Úroveň riadenia Vykonávatelia riadenia IS a typy úloh

Strategická Vrcholové orgány riadenia

WWW

Taktická Ústredné štátne orgány ŠIS OIS

(rezorty)
EDI

Operatívna
Ostatné štátne orgány

Obr. 3.3 Globálna architektúra ŠIS

Globálna architektúra ŠIS (obr. 3.3) korešponduje s hierarchickou dekompozíciou ŠIS,

ako aj so skutočnosťou, ţe ŠIS nie je nejaký ďalší (nový) IS, ale vzniká vzájomným
pôsobením a fungovaním uţ existujúcich IS, častí ŠIS. Vykonávateľov riadenia prezentuje
organizačný diagram štátnej správy (obr. 3.4).

0
Štátna správa

1 3 4
Vrcholové Miestne štátne Ostatné štátne
orgány orgány orgány

2
Ústredné štátne 3.1
orgány Krajské úrady

2.1 3.2
Úrad Obvodné úrady
vlády (všeobecné)

2.2 3.3
Ministerstvá Obvodné úrady
(špecializované)
Obr. 3.4 Organizačný diagram štátnej správy
 Základným procesom v štátnej správe je tvorba štátnej politiky (obr. 3.5).

1
Tvorba štátnej politiky

1.1 1.2
Hospodárska politika Štátna administratíva
vlády vlády

1.1.1 1.1.1.1

Administratíva ÚŠO
Tvorba
Politiky ÚŠO (kompetencia
ÚŠO)

1.1.1.2
Participácia

1.2.1
(spolupráca
ÚŠO)

1.1.1.3
Vyuţitie

Hospodársko-správna
(v rámci ÚŠO)

činnosť ÚŠO
1.2.2

Obr. 3.5 Hierarchický diagram funkcií tvorby štátnej politiky

Na obr. 3.6 a 3.7 sú znázornené vývojový diagram systému a vývojový diagram toku
dát tvorby hospodárskej politiky.
 Z
IS ÚŠO

Tvorba
hospodárskej
politiky

Zosúladenie
parametrov a
prepočty

N
Dosahy
na štátny
rozpočet

Spolupráca
s MF SR

Medzirezortné
pripomienkové
konanie

N
Zapracovať Materiál
pripomienky kompletný

A
Vypracovanie
nového materiálu

Schválenie vládou
– príprava
zákonov

Schválenie
zákonov
parlamentom

Podpis zákonov
prezidentom

Obr.3.6 Vývojový diagram systému tvorby hospodárskej politiky

 IS ŠÚ
SR
Analýza
vývoja
ukazovateľov
IS NBS

Porovnanie
údajov
IS
príslušného
ÚŠO

Výber parametrov
ekonomického prostredia

Participácia na Participácia na
iných iných
koncepciách koncepciách

IS MF SR
Dosahy na Poţiadavky na - RIS
politiku ÚŠO štátny rozpočet rozpočtový
IS

Poţiadavky na
miestnu štátnu
správu

IS ÚŠO

Obr.3.7 Vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky

Globálna architektúra IS ÚŠO7. Procesná, funkčná a dátová štruktúra

Úroveň riadenia Vykonávatelia riadenia IS a typy úloh

Strategická Minister
Štátny tajomník MIS

WWW
Vedúci sluţobného úradu
Taktická Riaditelia sekcií PIS OIS

EDI

Operatívna Riaditelia odborov

Vedúci oddelení HIS
MIS – Ministerský informačný systém
PIS – Prierezový informačný systém
HIS – Hlavný informačný systém

Obr. 3.8 Globálna architektúra IS ÚŠO

Globálna architektúra IS ÚŠO v podstate vychádza z funkčnej dekompozície častí ŠIS.

Vykonávatelia riadenia sú odvodení zo všeobecného organizačného diagramu ÚŠO.

Procesnú štruktúru vytvárajú tri základné procesy:

 administratívny,
 hospodársko-správny,
 odborný.

Funkčnú štruktúru znázorňuje obr. 3.9. Vývojový diagram toku dát (obr. 3.10) zobrazuje
tok dát a pouţívané nosiče dát v priebehu tvorby politiky v kompetencii ÚŠO.

7
V ďalšom texte sa uţ nezaoberáme podrobnejšie architektúrami IS orgánov vrcholového riadenia a ostatných
štátnych orgánov, ale ukáţeme niektoré zvláštnosti vo funkčnej štruktúre HIS vrcholových orgánov riadenia.
 0
Riadenie ÚŠO

1 2 3
Administratívne Hospodársko- Odborné
činnosti správne činnosti činnosti

1.1
Administratíva
kancelárie ministra
a štátneho tajomníka
1.2 3.1
Administratíva Tvorba politík
vedúceho v kompetencii
sluţobného úradu ÚŠO
1.3
Administratíva 2.1
riaditeľov Mzdy
sekcií 3.2
Zabezpečovanie
politík
1.4 2.2
Administratíva
v kompetencii
Účtovníctvo
riaditeľov iných ÚŠO
odborov
a vedúcich
oddelení 2.3
Personalistika

2.4
Dochádzka

2.5
Legislatíva

Obr. 3.9 Hierarchický diagram funkcií ÚŠO

 Podklady na
Uloţené údaje Preskúmanie analýzy politiky
o uchádzačoch podrobnosti zamestnanosti
o zamestnanie o vývoji
zamestnanosti
IS
ŠÚ SR

Zamestnanosť
Prepočty: zamestnanosti, za Slovensko
miezd, minimálnej mzdy,
odvodov, ţivotného IS
minima, sociálnych MPSVR SR
dávok, napätia na trhu
práce
Prepočty
aktivačného
príspevku

Tvorba politiky
zamestnanosti –
vytváranie miest

Schválenie
kolégiom ministra

Usmernenie na Schválenie
ústredie vládou

Podklady pre
sociálnu politiku

IS
MPSVR SR

Obr.3.10 Vývojový diagram toku dát tvorby politiky v kompetencií ÚŠO

 Na jednotlivých úrovniach riadenia ďalej stručne charakterizujeme IS, ktoré môţu byť
v konkrétnych ÚŠO rôzne podrobne rozpracované8.

Ministerský informačný systém

Ministerský informačný systém (MIS) je zameraný na podporu riadiacej práce

ministra a činnosti jeho kabinetu. Spravidla predstavuje informačnú podporu:
 činnosti poradcu ministra a tlačového tajomníka,
 úplného spracovania textov.

Poradca ministra vykonáva zadávanie úloh z porady ministra a zabezpečuje operatívnu

evidenciu úloh, ako aj prenos elektronickej formy materiálov do elektronickej pošty,
evidenciu a prenos na Úrad vlády SR. V kancelárii ministra je potrebné automatizovane
spracovávať aj špecifické údaje jednotlivých materiálov podľa relevantných poţiadaviek.
Najčastejšie pouţívané podkladové a informačné dokumenty v kabinete ministra sú tieto:
 Pracovný program ministra (denný, týţdenný, mesačný)
 Program zahraničných pracovných ciest ministra (mesačne, štvrťročne)
 Pozvánka na poradu vedenia
 Plán porád vedenia
 Záznam z porady vedenia
 Informácie pre ministra
 Stanovisko k dokumentu pre ministra
 Podkladové dokumenty na prijatia (rokovania) zahraničných partnerov pre ministra
 Podkladové materiály k zahraničným pracovným cestám ministra
 Záznamy o prijatí (rokovaní) zahraničných partnerov ministra
 Cestovné správy zo zahraničných pracovných ciest (ministra, štátneho tajomníka,
vedúceho sluţobného úradu, riaditeľov sekcií)
 Ţiadanky na tlmočenie
 Ţiadanky na preklad dokumentov
 Záznamník prekladu dokumentov
 Záznamník o tlmočení
 Interpelácie poslancov na ministra a podklady na odpovede
 Mesačný prehľad čerpania rozpočtu v poloţkách medzinárodné hospodárenie a
vedeckotechnická spolupráca
 Polročné vyhodnotenie zahraničných pracovných ciest ministra

Tlačový tajomník zabezpečuje činnosť podľa obr. 3.11. Dôleţité postavenie zaujíma
evidencia tlačových prehlásení ministerstva a ministra.

Úplné spracovanie textov by malo predstavovať podporný systém pre sémantiku IS9).

8
Pozri citované skriptá Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002.
9 )
Kolektív: Informačná a analytická podpora činností MH SR. Bratislava: MH SR a DT ZSVTS Bratislava,
1994.
 MINISTER

ŠTÁTNI TAJOMNÍCI

OPERATÍVNA PORADA ODBOR ODBOR ODBOR

PORADA VEDENIA /SEKCIA /SEKCIA /SEKCIA

TLAČOVÉ
ODDELENIE

2 3 4
5 1

TLAĆ–ROZHLAS–TELEVÍZIA–VEREJNOSŤ

1–4 - výstupy pre verejnosť

5 - spätná väzba
6 - informácie pre TO o výstupe
SEKCIA - VEREJNOSŤ

Obr. 3.11 Funkčné zaradenie útvaru tlačového tajomníka na ÚŠO

Prierezový informačný systém

Prierezový informačný systém (PIS) poskytuje informačnú podporu na zabezpečenie

chodu štátneho orgánu. Vytvára sa dekompozíciou na nezávislé podsystémy. Zahrnuje najmä
tieto podsystémy:
 personálny,
 mzdový,
 štatistický (vo vzťahu k výkazníctvu ŠÚ SR),
 kontrolný (vo vzťahu k NKÚ SR),
 rozpočtový (vo vzťahu k rozpočtovej politike MF SR),
 legislatívny (vo vzťahu k MS SR, podiel na tvorbe legislatívnych noriem a
harmonizácii legislatívy s EÚ).

Prierezové činnosti sú sústredené v útvaroch vedúceho sluţobného úradu. Dátovú

štruktúru PIS znázorňujú obr. 3.12 a 3.13.
 Úvodná
obrazovka
IS
Dochádzka
do zamestnania

Kontrola
údajov

Výpočet Výpočet
hrubej mzdy dávok NP

Odvodové
povinnosti

Výpočet
čistej mzdy

IS Výplatné
ÚŠO pásky

Odvody do
fondov

Prevody FP na
účty
zamestnancov

IS ÚŠO -
účtovníctvo

Obr.3.12 Vývojový diagram toku dát PIS

 Zaradenie
pracovníkov
podľa
zákonov
Kontrola
údajov –
formálna a
logická

IS MF
SR

Prepočty
zákonných
nárokov
Výstupy pre
MPSVR SR

Poţiadavky na
štátny rozpočet

Rozpočtový
IS MF SR
Rozpis podľa
jednotlivých
kapitol

Obr.3.13 Vývojový diagram toku dát tvorby rozpočtovej kapitoly ÚŠO za oblasť miezd

Hlavný informačný systém

Hlavný informačný systém (HIS)10) zabezpečuje informačnú podporu odborných

činností, ktoré sú sústredené v odborných sekciách (odboroch, oddeleniach) ÚŠO a sú
vykonávané v súlade s platným kompetenčným zákonom, programovým vyhlásením vlády
a príslušnými uzneseniami vlády. Z hľadiska ŠIS je HIS podsystém na podporu hospodárskej
politiky a vytvára sa ako IS na podporu rozhodovania, ktorý je potom predovšetkým
informačnou podporou rozhodovania v oblasti hospodárskej politiky štátu. Preto ÚŠO
dekomponujeme podľa agregovaných odborných činností tzv. politík (napr. finančnej,
daňovej, colnej, priemyselnej, obchodnej, zahraničnej a pod.), ktoré sú potom realizované na
základe riešenia konkrétnych úloh a tieto z hľadiska informačného zabezpečenia sú
reprezentované vstupmi a výstupmi, t.j. informačnými tokmi, ktoré viac alebo menej
korešpondujú s organizačnou štruktúrou jednotlivého ÚŠO. Poznamenávame, ţe HIS sa
vytváral v prostredí, v ktorom informatizácia štátnej správy sa prevaţne chápala ako zber
údajov, a preto IS sa nepouţívajú na podporu rozhodovania. Funkcia IS je chápaná
redukovane, vo forme povinného IS, t.j. povinnosť zhromaţďovať a poskytovať informácie.
10 )
Moţno rozlíšiť niektoré špecifiká v HIS vrcholových orgánov riadenia a ostatných štátnych orgánov.
Nebudeme sa však nimi podrobnejšie zaoberať.
 0
Riadenie politík

1 2 3 4
Tvorba Aktualizácia Vyuţitie Spolupráca
politiky bázy dát

3.1
Tvorba
analytických a
koncepčných
materiálov

3.2
Strategické
rozhodovanie
(vládne
rozhodnutia)

3.3
Operačné
rozhodovanie
(styk
s verejnosťou)

Obr. 3.14 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS rezortov

 0
Riadenie politík

1 2
Kontrola a Vyuţitie
schválenie

1.1
Konštitucionálne
rozhodovanie

1.2
Nástroje verejnej
voľby

Obr. 3.15 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS orgánov vrcholového riadenia

Výnimku tvoria IS, ktoré v rámci rozvojových tendencií rezortných podsystémov smerovali
k vytváraniu IS na podporu rozhodovania časti ŠIS [1].

HIS ako IS na podporu rozhodovania

IS na podporu rozhodovania vytvárame ako jednotný podsystém časti ŠIS (napr.

rezortu) v kombinácii s jej nezávislými podsystémami (PIS a MIS), pričom niektoré úlohy sa
riešia v rámci nezávislých podsystémov a ostatné v jednotnom podsystéme. Takýto IS
spravidla podporuje tvorbu politík na základe riešenia spomínaných úloh, ktoré obyčajne
majú charakter rozhodovacích úloh, a IS vystupuje ako rozhodovací model11. V takejto
súvislosti je na obr. 3.16 prezentovaný v procese prípravy verejných projektov12 (napr. aj
projektov ŠIS).

11
Pozri aj Grell, M.: Informačný systém na podporu rozhodovania vo verejnej správe. In: EKONÓM č.2, 2003,
s.18-21.
12
Podrobnejšie v časti 4.4 tohto učebného textu.
 Schvaľovací Dokument
proces

Koncepcia
Š I S Politika
VSTUP

I SPR
VSTUP Verejné Dokument a
Stratégia Program Projekt obstarávanie Produkt

Realizácia Produkt
ŠIS – štátny informačný systém
ISPR – informačný systém na podporu rozhodovania
VÝSTUP

Obr. 3.16 ISPR a príprava verejných projektov v štátnom verejnom sektore

Funkčné štruktúry na obr. 3.14 a 3.15 však poskytujú širší priestor na analýzu
rozhodovacieho procesu vo verejnej (štátnej) správe.

Rozhodovací proces predstavuje prácu s informáciami a výberom jedinej alternatívy

z mnoţiny prípustných a realizovateľných alternatív riešenia problémov [9]. Priebeh procesu
moţno znázorniť na obr. 3.17.

Analýza
rozhodovacieho
1 Rozhodovací 2 Realizačný
problému proces proces

Oblasti Formulácia
rozhodovania ISPR rozhodnutia
vo verejnej správe

1- otvorenie procesu
2- rozhodnutie
3 – realizačné výstupy
spätné väzby

Obr. 3.17 Priebeh rozhodovacieho procesu

Vo verejnej správe moţno vymedziť oblasti, v ktorých hľadáme a identifikujeme

problémy na rozhodovanie podľa obr. 3.18.
 Vládne
rozhodnutie
Konštitucionálne
rozhodovanie

Operačné
rozhodovanie

Oblasti
rozhodovania Zákonodarné
Správne rozhodnutie
konanie
Poznámka
Konštitucionálnym a operačným rozhodovaním sa zaoberáme vo vzťahu k interným
a externým správnym procesom v časti 4.2 tohto učebného textu.

Obr. 3.18 Oblasti rozhodovania vo verejnej správe

Zákonodarné rozhodnutie určuje pravidlá prijímané na vrcholovej/ústrednej/štátnej,

regionálnej a mestskej/miestnej úrovni, v rámci ktorých sa bude uskutočňovať operačné
rozhodovanie.

Vládne rozhodnutie definujeme ako akt verejnej voľby13, v rámci ktorého vláda vyberá
niektorý z rozhodovacích variantov na realizáciu v procese poskytovania verejných statkov
a sluţieb občanom.

Správne konanie je najdôleţitejším správnym procesom vo verejnej správe.

Predstavuje právny proces, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb
(ľudí) alebo právnických osôb (podnikov, politických strán, občianskych zdruţení, druţstiev
a pod.). Výsledkom tohto procesu je vznik, úradné potvrdenie, zmena alebo zánik nejakého
konkrétneho práva alebo povinnosti osoby, ktorá v správnom konaní vystupuje ako účastník
konania, o koho právach a povinnostiach rozhoduje správny orgán v správnom konaní [11].
Správne konanie sa člení na fázy, a to fázu začatia konania, dokazovania, rozhodovania,
preskúmavania rozhodnutia (odvolacie konanie) a výkonu rozhodnutia (exekúcia).

V kaţdej oblasti rozhodovania vo verejnej správe sa vo fáze analýzy rozhodovacieho

problému (obr. 3.17) obyčajne vytvárajú rozličné analytické/koncepčné materiály rôzneho
charakteru a stupňa podrobnosti. HIS ako IS na podporu rozhodovania sa v prostredí ŠIS
pouţíval predovšetkým v tejto fáze a výrazne menej ako rozhodovací model na hodnotenie
a vytvorenie súboru reálnych a prípustných alternatív vo fáze vlastného rozhodnutia.

13
Verejná voľba je oblasť ekonomickej vedy a politológie, ktorá sa zaoberá tým, ako vlády uskutočňujú proces
ekonomickej voľby, t.j. ako sa vo verejnom sektore riešia tri základné ekonomické problémy: čo, ako a pre
koho[10].
3.2 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy

Verejná správa je zloţitý sociotechnický objekt, na ktorom moţno aplikáciou

systémového prístupu definovať systém, ktorý moţno dekomponovať na podsystémy, napr.:
 ústrednej štátnej správy,
 miestnej štátnej správy,
 regionálnej samosprávy,
 miestnej samosprávy a pod.

V kaţdom podsystéme moţno rozlíšiť systém riadenia. V systéme riadenia je riadeným

podsystémom len komplex vzťahov objektov reálneho sveta pomocou špeciálnych jazykov,
najmä práva. Riadiaci podsystém predstavujú príslušné orgány verejnej správy.

Z hľadiska informačného zabezpečenia má kľúčovú úlohu ŠIS ako podsystém systému

riadenia verejnej správy (obr. 3.19). V jednotlivých podsystémoch verejnej správy môţe
vystupovať aj ako originálny IS, napr. v podsystéme miestnej štátnej správy sa ŠIS realizuje
ako informačný systém miestnej štátnej správy14. Vzhľadom na to, ţe verejná správa
legislatívou riadi vzťahy medzi objektmi reálneho sveta (občanmi, hmotnými a nehmotnými
statkami a pod.), ukazujú sa ich súčasná forma a funkcie komunikácie v rámci rôznych
pretrvávajúcich modifikácií ŠIS ako nedostatočné a sú prekáţkou otvorenosti verejnej správy.

Verejná správa je zloţitý systém. Zjednodušene moţno verejnú správu chápať ako sústavu
organizácií verejnej správy a procesov, ktoré prebiehajú vnútri týchto organizácií, medzi nimi
navzájom (vertikálne aj horizontálne) a medzi verejnou správou a občanmi [7]. Podrobnejšie
členenie verejnej správy podľa úloh smeruje k jej členeniu na odvetvia verejnej správy15.

Z pohľadu riadenia moţno členiť verejnú správu na tri klasické úrovne16, a to strategickú,
taktickú, operatívnu (obr. 3.20).

V súvislosti s reformou verejnej správy bude potrebné tieţ zmeniť súčasný systém
kontrolnej spätnej väzby (feedback) jeho postupným rozširovaním aj na aktívnu kontrolnú
väzbu na vstupe (forward feedback).

14
Podrobnejšie v časti 4.3.2 učebného textu.
15
Pozri časť 4.2 učebného textu.
16
V postupnej transformácii ŠIS na IS VS však predpokladáme dve úrovne riadenia: konštitucionálnu
a operačnú.
 Verejná správa

Podsystém ústrednej štátnej správy

Systém riadenia

Riadiaci Riadený
podsystém podsystém
Občania
Ústredný Organizácie
štátny orgán

ŠIS

Podsystém miestnej štátnej správy

Systém riadenia

Riadiaci Riadený
podsystém podsystém
Občania
Krajský úrad Organizácie
Obvodný úrad

ŠIS

Podsystém miestnej samosprávy

Systém riadenia

Riadiaci Riadený
podsystém podsystém

Mestský úrad Občania

Miestny úrad Organizácie

ŠIS

Obr. 3.19 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy

 Úroveň riadenia Vykonávatelia Charakteristika vzťahov
riadenia
Formulácia základných štátnych princípov,
Strategická NR SR národnej a medzinárodnej politiky
a makroekonomického správania
Vláda SR spoločnosti v podobe zákonov, predpisov,
opatrení a ďalších dokumentov.

Ministerstvá
Koncepcia a metodika realizácie
Taktická zákonov/predpisov. Rozpracovávanie
schválených dokumentov na strategickej
Regionálne orgány úrovni z ústredného/celoštátneho
samosprávy a štátnej a regionálneho/oblastného pohľadu.
správy

Výkonná operatíva štátnej správy

Miestne orgány a samosprávy. Rutinná realizácia
strategických aktov formou vykonávacích
Operatívna samosprávy a štátnej predpisov, miestnych vykonávacích
správy vyhlášok a nariadení.

Obr. 3.20 Tri úrovne riadenia štátnej správy a samosprávy v riadení vzťahov objektov
reálneho sveta

Vstupy Poţadované
orgánov Riadiace procesy hodnoty
verejnej správy výstupov

informačné väzby

kontrolné väzby

Obr. 3.21 Kontrolné väzby na vstupe a výstupe vo verejnej správe

Forward feedback predstavuje určitý ideálny stav kontrolného procesu vo verejnej

správe, ktorý pouţíva v riadiacej činnosti aktuálne informácie (obr. 3.21). V súčasnej praxi
štátnej správy moţno za kontrolnú väzbu na vstupe17 povaţovať medzirezortné pripomienkové
konanie alebo v rozhodovaní ministra to môţe byť stanovisko od príslušných odborných
pracovníkov ministerstva.

17
Pozri jednotlivé typy regulácie Grell, M.: Informačná ekonomika. Bratislava: EKONÓM, 2002.
 Základný rozdiel medzi obidvoma spôsobmi spočíva v tom, ţe pokiaľ systémy
s jednoduchou spätnou väzbou získavajú potrebné údaje meraním hodnôt na výstupoch
a potom spätne na vstupe zavádzajú korekcie s cieľom dosiahnuť zmenu výstupných hodnôt,
tak systémy s kontrolnou väzbou na vstupe monitorujú vstupy do procesu a zisťujú či
zodpovedajú plánovaným/aktuálnym veličinám [4].
4.2 Procesná, funkčná a dátová štruktúra informačného systému verejnej správy

Odvetvia verejnej správy

Verejný sektor predstavuje prostredie, v ktorom sa vo verejnom záujme realizujú
verejné sluţby. Financovaný je predovšetkým z verejných rozpočtov, riadený verejnou
správou, rozhoduje sa v ňom verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole [5]1. Z hľadiska
ďalšieho výkladu pouţijeme na členenie verejného sektora kritérium potrieb2:
 spoločenských (organizované usporiadanie spoločnosti, ochrana občana a jeho majetku,
dovolanie sa spravodlivosti, ochrana územia),
 rozvoja človeka (celoţivotné vzdelávanie, estetika, zdravie, ľudský potenciál),
 poznania a informácií (výsledky vedy a výskumu, informačné systémy a archívnictvo,
masmédiá),
 technickej infraštruktúry (preprava osôb a materiálov, vyuţitie energií, komunikačné
technológie, dodávka vody, zber a likvidácia odpadov),
 súkromných statkov podporovaných z verejných rozpočtov (bývanie, výţiva),
 existenčných istôt (práca, ţivotné prostredie).

Na výkon a riadenie činností vo verejnej správe sa potom vytvára sústava

špecializovaných inštitúcií3, ktoré sú z pohľadu uspokojovania potrieb zaradené medzi
odvetvia verejnej správy. Odvetvia verejnej správy sú ucelené skupiny rovnorodých
spoločenských vzťahov, ktoré majú spoločný predmet správy4 a vo väčšine prípadov aj
ucelenú skupinu orgánov verejnej správy [6]. Napríklad správa zahraničných vecí zahrnuje
všetky úlohy verejnej správy vo vzťahu k cudzím štátom a vnútri tohto odvetvia, pričom
správu vykonávajú ministerstvo zahraničných vecí a zastupiteľské orgány v cudzine.
Vnútorná správa je najrozsiahlejšie odvetvie verejnej správy, člení sa na úseky verejnej
správy podľa skupín vzťahov verejnej správy a v mnohých prípadoch sa aj úseky verejnej
správy zoskupujú podľa typov vzťahov verejnej správy5.

Globálna architektúra informačného systému verejnej správy. Procesná štruktúra. Všeobecná

funkčná a dátová štruktúra

Informačný systém verejnej správy (IS VS) je súhrnom IS, ktoré slúţia na výkon
verejnej správy. V predpokladanom vývoji informatizácie verejnej správy SR má IS VS
zabezpečiť informačné potreby otvorenej verejnej správy6.

Procesný prístup (tab. 4.5), ktorý z hľadiska výkonu správy definuje verejnú správu
ako súhrn činností (verejná správa sa člení na odvetvia a úseky), poskytuje zjednocujúci
pohľad na verejnú správu, ktorý sa potom premieta aj v globálnej architektúre IS VS (obr.
4.1). Procesnú štruktúru zobrazíme vývojovým diagramom systému (obr. 4.2).

1
Najčastejšie pouţívaná definícia verejného sektora vo verejnej ekonomike. Tamtieţ, s.18.
2
Vyuţívajú sa aj ďalšie kritériá, napr.: charakter statkov, finančných tokov, zakladateľa, funkcií. Tamtieţ, s.18.
3
Orgány verejnej správy. Podrobnejšie napr. Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava:
EKONÓM, 2002. Hierarchická a funkčná dekompozícia ŠIS, s.54, 59-61.
4
Činnosti, ktoré sú obsahom správy, sú rôznorodé a skladajú sa z jednotlivých úkonov, ktoré správca musí
vykonávať, aby dosiahol účel správy.
5
Podrobnejšie napr. Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002.
Informačný systém miestnej štátnej správy, s. 145-149.
6
Fungujúcim IS VS disponujú najmä severské krajiny Dánsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko, ale aj Veľká Británia
a Írsko. Prístup na tento systém stimulujú rôzne podporné prostriedky, napríklad lacnejší telefónny styk so
štátnym aparátom a pod. Rovnako v ďalších európskych krajinách je takýto systém postupne vytváraný
a označovaný ako e-government.

59
 Charakter správy Ústredná Miestna Samospráva
štátna štátna správa
Proces správa
Správa vnútorných x x x
vecí
Všeobecná x x x
V vnútorná správa
tom Špecializovaná x x x
vnútorná správa
Správa zahraničných x
vecí

Tab. 4.5 Procesný prístup vo verejnej správe

Úroveň riadenia Vykonávatelia IS a typy úloh

riadenia

Konštitucionálna Zákonodarné orgány ISPKR

komunikácia

komunikácia
Vonkajšia

Vnútorná
Operačná Výkonné orgány ISPOK

ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania

ISPOK – informačný systém na podporu občianskej komunikácie

Obr. 4.1 Globálna architektúra IS VS

Globálna architektúra IS VS súhrnne zobrazuje výsledky transformácie ŠIS a reformy

verejnej správy, a to:
 dvomi úrovňami riadenia (konštitucionálnou, operačnou),
 globálnym pohľadom na inštitucionalizáciu verejnej správy.

Konštitucionálne rozhodovanie určuje pravidlá, v rámci ktorých sa budú uskutočňovať

budúce operačné rozhodnutia. Operačná úroveň pozostáva z rozhodnutí uskutočňovaných
v rámci daného súboru existujúcich pravidiel. Účelom pravidiel nie je predpísať určitý
spoločenský výsledok alebo obmedziť slobodu jednotlivcov, ale jednotlivci musia poznať
hranice, kde sa pravidlá menia. Rozhodnutiami uskutočnenými na operačnej úrovni môţu byť
napr. veľkosť výdavkov na obranu, školstvo, miera zdanenia a podobne [18].

V podmienkach verejnej správy SR konštitucionálne rozhodovanie sa realizuje v rámci

interných správnych procesov a operačné rozhodovanie je typické pre externé správne
procesy (obr. 4.3).

60
 Z
IS

Správa Zahraničných
vecí

Vnútorných
vecí

Všeobecná Aká
vnútorná správa

Špecializovaná
vnútorná

Správna
aktivita

Návrh aktivity

Aktivita

Opravný prostriedok
IS

Materiály

Obr. 4.2 Vývojový diagram systému správy verejných vecí

61
 Horizontálne vzťahy
(Procesy)

Interné Externé
správne správne
procesy procesy
verejnej
Orgány

správy

X
(Inštitucionalizácia)
Vertikálne vzťahy

Organizácie
Občania

Obr. 4.3 Interné a externé správne procesy vo verejnej správe

Interné správne procesy prebiehajú len vnútri verejnej správy a ich účastníkmi sú preto
len orgány verejnej správy. Tieto správne procesy sa priamo netýkajú občanov a organizácií.
Aj keď majú zákonný základ, spravidla nie sú detailne upravené zákonmi a väčšinu z nich
upravujú interné predpisy vlády (uznesenia vlády), napríklad:
 legislatívny proces (postup ÚŠO pri príprave návrhov zákonov a ostatných právnych
predpisov),
 rozpočtový proces (postup ministerstiev, krajských úradov pri zostavovaní návrhu
štátneho rozpočtu),
 privatizačný proces (postup ministerstiev pri rozhodovaní o privatizácii štátneho
majetku).

Informačnú podporu interných správnych procesov by mal zabezpečovať informačný

systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania.

Externé správne procesy sa týkajú priamo občanov a organizácií a v nich sa rozhoduje o

ich hmotných právach a povinnostiach. Sú vţdy detailne upravené zákonmi, v ktorých sú
podrobne upravené procesné práva a povinnosti tak správneho orgánu, ako aj osôb, ktoré
v nich vystupujú. Medzi externé správne procesy patria správne konanie a daňové konanie
(konanie vo veciach štátnych daní a poplatkov).

Informačnú podporu externých správnych procesov by mal zabezpečovať informačný

systém na podporu občianskej komunikácie postupne vytváraný na princípe modelu
občianskej obsluhy (podrobnejšie v časti 5.1).

62
 Globálny pohľad na inštitucionalizáciu7 ponúka tab. 4.5. Je zrejmé, ţe informačné
zabezpečenie a realizácia správnych procesov sú invariantné vzhľadom na organizačnú
štruktúru orgánov verejnej správy a závisia od charakteru správy, či ide o ústrednú štátnu
správu, miestnu štátnu správu, územnú samosprávu.

V tejto súvislosti sa zaoberáme všeobecným zobrazením funkčnej a dátovej štruktúry

správnych procesov, pričom vychádzame z kombinácie systémového a štruktúrovaného
prístupu tvorby IS vo fáze analýzy.

Procesy v tab. 4.5 môţeme dekomponovať na funkcie a činnosti súhrnne znázornené

hierarchickým diagramom funkcií správy verejných vecí (obr. 4.4). Niţšie úrovne sú potom
detailizované pre konkrétne správne procesy (obr. 4.8 aţ 4.22), čo všeobecne znázorňuje obr.
4.5. Dátovú štruktúru zobrazujeme vývojovým diagramom toku dát. Predmetom dátovej
štruktúry sú činnosti x.1, x.2, ..., x.r, x.s, x.1.1, ..., x.1.n, x.2.1, ..., x.2.m, x.3.1, ..., x.3.p, x.4.1,
..., x.4.q. Všeobecne moţno vývojový diagram toku dát konštruovať podľa obr. 4.6. Pre
konkrétne správne procesy sú uvedené niektoré príklady dátových štruktúr na obr. 4.23 aţ
4.31.

Poznamenávame, ţe hierarchické diagramy sú zostrojené pre funkcie (úlohy) riadenia

vo verejnej správe, ktoré prevaţne súvisia s tvorbou štátnej/samosprávnej politiky.
Hierarchické diagramy funkcií však moţno konštruovať len pre informačné činnosti (teda
prevaţuje spracovanie dát) [20]. Potom pre kaţdý správny proces (tab. 4.5, obr. 4.4) moţno
zostrojiť hierarchický diagram informačných funkcií spravidla podľa obr. 4.7.

Poznámka k pouţívaniu vývojových diagramov v učebnom texte

Medzinárodná norma ISO 5807 špecifikuje symboly pouţívané v dokumentácii spracovania informácií
a poskytuje návod na ich pouţitie vo vývojových diagramoch. Je prílohou v skriptách Grell, M. a kol.:
Hospodárska informatika. Bratislava: EKONÓM, 2003. V 10. časti Konvencie sa norma zaoberá aj
obmedzeniami a odporúčaniami v oblastiach symbolov (grafická úprava diagramov, tvary symbolov a pod.),
spojení (symboly spojníc, štandardný smer toku a pod.) a zvláštnych konvencií (viacnásobné výstupy a pod.).
Napríklad symboly môţu byť kreslené akýmkoľvek smerom, ale podľa moţnosti sa dáva prednosť horizontálnej
orientácii. Štandardne by sa mal smer toku zobrazovať zľava doprava a zhora dolu. V praxi sa postupne zauţívali
aj konvencie, ktoré moţno súhrnne znázorniť nasledujúcimi schémami:
Externý
vstup
Interný Interný
vstup výstup
Proces Proces
Funkcia Funkcia
Úloha Úloha

Externý
výstup

V tomto učebnom texte sú vývojové diagramy znázornené v súlade s konvenciami. V niektorých

odôvodnených prípadoch, najmä z priestorových dôvodov, sa niekde odchyľujú od konvencií zobrazených na
schémach, ale v konečnom dôsledku nie sú v rozpore s medzinárodnou normou.

7
Podrobnejšie v časti 5.2 učebného textu.

63
 0
Správa verejných vecí

1 2
Správa vnútorných vecí Správa zahraničných
vecí

1.1
Všeobecná
vnútorná správa
1.2.1
Správa obrany
1.2 1.2.2
Špecializovaná Finančná správa
vnútorná správa 1.2.3
Správa
sociálneho
zabezpečenia
1.2.4
Správa
1.2.5 zdravotníctva
Správa školstva
1.2.6
Správa kultúry

1.2.7
Správa ţivotného
prostredia
1.2.8
Správa
podnikania
1.2.9
Policajná správa
1.2.10
Správa súdov
1.2.11
Správa
informácií

Obr. 4.4 Hierarchický diagram funkcií správy verejných vecí

64
 x

Riadenie správneho procesu

x.1 x.2 x.r x.s

...
Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia

x.3.1 x.4.1
x.1.1 Činnosť Činnosť
Činnosť
. .
. . .
. x.3.p x.4.q
x.1.n Činnosť Činnosť
Činnosť

x.2.1
Činnosť

.
x.2.m
Činnosť

Obr. 4.5 Všeobecný hierarchický diagram funkcií správneho procesu

65
 Poţiadavky
Proces/funkcia/
činnosť

Proces/funkcia/
činnosť
BD

Proces/funkcia/
činnosť

Proces/funkcia/ Výstupy
činnosť

Obr. 4.6 Všeobecný vývojový diagram toku dát správneho procesu

IS VS

1 2 3
Podsystém pre Podsystém pre Podsystém pre
administratívu hospodársku štátnu/samosprávnu
správu politiku

Obr. 4.7 Hierarchický diagram informačných funkcií

66
Funkčná štruktúra správnych procesov8

V rámci vnútornej správy sa bezprostredne a v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie

štátu. Vnútornú správu obyčajne členíme na všeobecnú a špecializovanú. V rámci
špecializovanej vnútornej správy sa zaoberáme správou:
 obrany,
 financií,
 sociálneho zabezpečenia,
 zdravotníctva,
 školstva,
 kultúry,
 ţivotného prostredia,
 podnikania,
 polície,
 súdov,
 informácií.

Správou zahraničných vecí sa realizujú prevaţne vonkajšie funkcie štátu.

Všeobecná vnútorná správa

Základné funkcie všeobecnej vnútornej správy znázorňuje obr. 4.8. Sú reprezentované

rôznorodými správnymi aktivitami, ktoré zahrnujú:
 rozhodovanie o osobných údajoch obyvateľov SR (napr. matrika, zmena mena a
priezviska a pod.),
 zabezpečovanie podmienok na uplatňovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva,
 územné a správne usporiadanie SR,
 pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest,
 archívnictvo,
 poţiarnu ochranu,
 civilnú ochranu.

Jednotlivé úseky vnútornej správy podliehajú zákonnému reţimu podľa osobitných

zákonov (napr. zákony o mene a priezvisku, matrikách, územnom a správnom usporiadaní SR,
poţiarnej ochrane a pod.). Tieto zákony upravujú kompetencie orgánov vnútornej správy, ako
aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na príslušnom úseku.

8
V ďalšom texte je potrebné mať na zreteli, ţe hierarchický diagram funkcií konkrétneho správneho procesu
nadväzuje na organizačný diagram orgánov verejnej správy podľa charakteru správy v tab. 4.5, ktoré môţu byť
reprezentované ústrednými štátnymi orgánmi, krajskými úradmi, obvodnými úradmi, vyššími územnými
celkami, mestskými/miestnymi/obecnými úradmi. Práve globálny pohľad na inštitucionalizáciu umoţňuje potom
vo výklade upustiť od nevyhnutnej prezentácie organizačných štruktúr, ktoré vykazujú značnú nestabilitu
v dôsledku rôznych, najmä politických vplyvov.

67
 1.1
Všeobecná vnútorná
správa

1.1.1 1.1.3 1.1.5 1.1.7

Zabezpečovanie Územné a Archívnictvo Civilná
osobných údajov správne ochrana
obyvateľov SR usporiadanie
SR

1.1.2 1.1.4 1.1.6

Zabezpečovanie Pouţívanie štátnych Poţiarna
zdruţovacieho a symbolov a ochrana
zhromaţďovacieho symbolov miest
práva

1.1.1.1 1.1.1.4.1
Zmeny mena a Hlásenie pobytu
priezviska občanov

1.1.1.2 1.1.1.4.2
Matrika Hlásenie pobytu
cudzincov

1.1.1.3 1.1.1.4.3
Štátne občianstvo
Hlásenie utečencov

1.1.1.4 1.1.1.4.4
Evidencia obyvateľov Občianske preukazy

1.1.1.4.5
Cestovné doklady

Obr. 4.8 Hierarchický diagram funkcií všeobecnej vnútornej správy

68
Správa obrany

Zahŕňa činnosti podľa obr. 4.9. Obranu štátu zabezpečujú ozbrojené sily. Branná
povinnosť zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu, vykonať povinnú alebo mimoriadnu
vojenskú sluţbu.

1.2.1
Správa obrany

1.2.1.1 1.2.1.2 1.2.1.3

Zabezpečovanie Výstavba a riadenie Koordinácia
obrany armády činností ÚŠO a
právnických osôb

1.2.1.3.1 1.2.1.3.3 1.2.1.3.5

Príprava na obranu Príprava na Koordinácia
vojenskú sluţbu vojenskej a
civilnej letovej
premávky

1.2.1.3.2 1.2.1.3.4
Príprava na civilnú Zabezpečovanie
sluţbu nedotknuteľnosti 1.2.1.3.6
vzdušného priestoru Riadenie
vojenského
spravodajstva

Obr. 4.9 Hierarchický diagram funkcií správy obrany

69
Správa financií

Zabezpečuje plnenie úloh štátu v oblasti financií (obr. 4.10). V podmienkach

výlučného štátneho vlastníctva išlo o správu všetkých finančných zdrojov v národnom
hospodárstve. V súčasnosti (keď existujú aj iné formy vlastníctva) zahŕňa tvorbu a
uskutočňovanie finančnej, colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho
rozpočtu, správy štátnych finančných aktív a pasív, kapitálového trhu, politiky daní a
poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania a finančnej kontroly.

Štátny rozpočet je hlavným nástrojom finančnej politiky štátu. Prostredníctvom správy

daní si štát zabezpečuje významnú časť zdrojov do štátneho rozpočtu.

Zákon č. 291/2002 Z.z. zriadil štátnu pokladnicu (ŠP) ako rozpočtovú organizáciu
štátnej správy zapojenú na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MF SR.
Cieľom je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu (príjmy, výdavky, denná likvidita ŠR
a sústava vzťahov medzi štátnou pokladnicou, MF SR, NBS, Agentúrou pre riadenie dlhu
a likvidity a klientom) (obr. 4.12). Činnosti štátnej pokladnice definuje §6 citovaného zákona
(obr. 4.11).

Správa sociálneho zabezpečenia

Sociálne zabezpečenie je odvetvie právne (obr. 4.13), ktoré tvorí súbor všeobecne
záväzných predpisov upravujúcich spoločenské vzťahy vo veciach sociálneho zabezpečenia
[6]. V SR neexistuje všeobecne prijatá definícia sociálneho zabezpečenia. Z hľadiska
medzinárodných dokumentov9), ktorými je viazaná aj SR, sa sociálne zabezpečenie chápe
v širšom zmysle takto:
 liečebná (zdravotná) starostlivosť,
 nemocenské,
 podpora v nezamestnanosti,
 starobný dôchodok,
 dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania,
 rodinné dávky,
 dávky v materstve,
 invalidný dôchodok,
 dávky pozostalých.

9 )
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, časť 88/1991
Zb.

70
 1.2.2
Finančná správa

1.2.2.1 1.2.2.2 1.2.2.3

Štátny rozpočet Štátna pokladnica Správa financií podľa
jednotlivých úsekov

1.2.2.3.1
Správa daní a
poplatkov
1.2.2.3.2
Colná správa
1.2.2.3.3
Správa cien

1.2.2.3.4
Správa devízového
hospodárstva
1.2.2.3.5
Správa bankovníctva

1.2.2.3.6
Správa poisťovníctva
1.2.2.3.7
Správa účtovníctva

Obr. 4.10 Hierarchický diagram funkcií správy financií

71
 MF SR

Agentúra

§18 – 21 Štátna
citovaného pokladnica
Daňové
zákona riaditeľstvo SR

Colné
riaditeľstvo SR

NBS

Obr. 4.11 Základné vzťahy ŠP k vybratým subjektom

0
Riadenie ŠP

1 3 5 7
Centralizácia Účtovníctvo Finančné Riadenie
príjmov plánovanie hotovosti

2 4 6 8
Riadenie Platobný Riadenie Riadenie
výdavkov styk aktív dlhu

9
Obr. 4.12 Hierarchický diagram funkcií ŠP Kontrola

72
 1.2.3
Správa sociálneho
zabezpečenia

1.2.3.1 1.2.3.2 1.2.3.3 1.2.3.4

Správa Správa Správa štátnych Správa
dôchodkového nemocenského sociálnych dávok sociálnej
zabezpečenia poistenia pomoci

1.2.3.1.1 1.2.3.3.1
Sústava Rodičovský

Sociálna prevencia
dôchodkov príspevok

1.2.3.1.2 1.2.3.3.2
Zvýšenie Prídavky na deti

1.2.3.4.1
dôchodkov
1.2.3.3.3
Príspevok pri
1.2.3.1.3 narodení dieťaťa

a
Kúpeľná
starostlivosť
1.2.3.3.4
hmotnej

Príspevok rodičom
1.2.3.2.1 pri narodení troch a
sociálnej núdze

Nemocenské viac detí

1.2.3.4.2
Riešenie

1.2.3.2.2 1.2.3.3.5
Vyrovnávací Zaopatrovací
príspevok príspevok
Sociálne sluţby a peňaţné

v tehotenstve a
príspevky na kompenzáciu

materstve
1.2.3.3.6
Príspevok na pohreb
1.2.3.2.3
Peňaţná pomoc v
materstve
1.2.3.4.3

1.2.3.3.7
Príspevok na bývanie
1.2.3.2.4
Kúpeľná
starostlivosť

Obr. 4.13 Hierarchický diagram funkcií správy sociálneho zabezpečenia

73
Správa zdravotníctva

Zdravotníctvo je oblasť spoločenských aktivít, ktoré sú spojené s ochranou zdravia,

poskytovaním zdravotníckej starostlivosti a vykonávaním zdravotného poistenia (obr. 4.14).

Ochrana zdravia je súhrn opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu ochorení,

zlepšovanie zdravia prostredníctvom starostlivosti o ţivotné podmienky, pracovné
podmienky, zdravý spôsob ţivota a výkon štátneho zdravotného dozoru.

Zdravotná starostlivosť predstavuje starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie

zdravia ľudí, pričom zahŕňa ambulantnú aj ústavnú starostlivosť vrátane kúpeľnej, závodnej,
lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Súčasť zdravotnej starostlivosti tvorí okrem
zdravotných úkonov aj poskytovanie liekov a zdravotných pomôcok.

Zdravotné poistenie utvára predpoklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Správa školstva

Správa školstva spočíva v zabezpečovaní, a to výkonným a nariaďovacím spôsobom,

priebehu a rozvoja výchovy a vzdelávania v školách, školských zariadeniach a vzdelávacích
ustanovizniach (obr. 4.15).

Správa kultúry

Predmetom správy kultúry sú (obr. 4.16):

 umenie,
 osvetová činnosť,
 divadelná činnosť,
 pamiatková starostlivosť,
 činnosť masmédií,
 kniţničná činnosť,
 činnosť múzeí a galérií,
 administratívne záleţitosti cirkví a náboţenských spoločností,
 vydávanie periodickej tlače a neperiodických publikácií,
 zabezpečovanie podmienok na realizáciu autorského práva,
 verejné kultúrne podujatia,
 určité druhy výroby a obchodu v oblasti kultúry.

74
 1.2.4
Správa zdravotníctva

1.2.4.1 1.2.4.2 1.2.4.3

Ochrana zdravia Poskytovanie Vykonávanie
zdravotníckej zdravotného poistenia
starostlivosti

1.2.4.2.1 1.2.4.2.4
Ambulantná a ústavná Preprava chorých
starostlivosť vrátane
rehabilitácie a starostlivosti
o chronicky chorých

1.2.4.2.5
Kúpeľná starostlivosť
1.2.4.2.2
Prevencia ochorení

1.2.4.2.3
Poskytovanie liekov,
zdravotníckych pomôcok
a iných potrieb

Obr. 4.14 Hierarchický diagram funkcií správy zdravotníctva

75
 1.2.5
Správa školstva

1.2.5.1 1.2.5.2 1.2.5.3

Priebeh a rozvoj Priebeh a rozvoj Priebeh a rozvoj

výchovy a vzdelávania výchovy a vzdelávania výchovy a vzdelávania
v školách v školských vo vzdelávacích
zariadeniach ustanovizniach

Obr. 4.15 Hierarchický diagram funkcií správy školstva

76
 1.2.6
Správa kultúry

1.2.6.1 1.2.6.3 1.2.6.5 1.2.6.7

Správa Štátna Správa múzeí Neštátne
divadiel pamiatková a galérií (verejné) a
starostlivosť štátne fondy
kultúry

1.2.6.2 1.2.6.4 1.2.6.6 1.2.6.8

Správa Slovenský Periodická tlač, Matica
verejných rozhlas, ostatné hromadné slovenská
kultúrnych Slovenská informačné
podujatí a televízia a prostriedky a
verejná správa verejná správa verejná správa
1.2.6.9
Správa
kniţníc a
osvety

1.2.6.10
Správa vecí cirkví
a náboţenských
spoločností

Obr. 4.16 Hierarchický diagram funkcií správy kultúry

77
Správa ţivotného prostredia

Problematika ţivotného prostredia zahŕňa všetky stránky ţivota človeka a prírody (obr.
4.17), a preto správa ţivotného prostredia je v podstate prierezovou činnosťou verejnej
správy, ktorá sa vykonáva aj na základe dokumentov zosúladených na medzinárodnej úrovni.
V rámci správy ţivotného prostredia sa zabezpečujú úlohy na ochranu jeho jednotlivých
zloţiek (vody, ovzdušia, pôdy) a vyuţívanie územia na činnosť ľudí tak, aby sa zachoval a
prípadne aj zlepšil stav prírodného a urbanizovaného prostredia.

Správa podnikania

Základom správy podnikania je vykonávať správne úkony, ktoré súvisia so začatím

podnikania10) (obr. 4.18). Ich podstatou je vydanie podnikateľského oprávnenia [6] na základe
zákonom predpísanej kvalifikácie, prípadne inej podmienky (napr. vykonanie skúšky,
zloţenie sľubu). V niektorých prípadoch postačuje len ohlásenie správnemu orgánu bez
potreby preukazovať osobitné predpoklady.

Policajná správa

Úlohou policajnej správy je zabezpečovať ochranu spoločnosti a jednotlivcov pred

nebezpečenstvom, ktoré narúša verejnú bezpečnosť a verejný poriadok (obr. 4.19). Ide o
ochranu pred vznikom škody na osobe alebo na majetku. Najčastejšou formou správnej
činnosti vo vzťahu k občanovi je sluţobný zákrok. Podmienky uplatnenia donucovacích a
informačno-technických prostriedkov, ako aj prostriedkov operatívno-pátracej činnosti
podliehajú prísnemu zákonnému reţimu. Právnym prostriedkom ochrany občana je sťaţnosť.

Správa súdov

Správa súdov sa vykonáva prevaţne ako výkon štátnej správy11) (obr. 4.20). Výkon
správy súdov a výkon súdnictva sa riadi zásadou ich oddelenia, čím sa zaručuje nestrannosť
súdneho rozhodovania, ako hlavná funkcia výkonu súdnictva, ktorá umoţňuje súdom plniť
ich úlohy pri ochrane práva.

10 )
Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s
cieľom dosiahnuť zisk. Podnikateľom môţu byť právnické osoby (obchodné spoločnosti, druţstvá), fyzické
osoby (ţivnostníci), fyzické osoby v slobodnom povolaní (napr. advokáti, audítori, autorizovaní architekti) a
samostatne hospodáriaci roľníci.
11 )
Podiel samosprávnych sudcovských orgánov na správe súdov predstavuje Rada sudcov SR a sudcovské rady.

78
 1.2.7
Správa ţivotného prostredia

1.2.7.1 1.2.7.2
Správa vody, Ochrana prírody a
ovzdušia a pôdy krajiny

1.2.7.1.1 1.2.7.2.1
Monitorovanie a Zachovanie
vyhodnocovanie rozmanitosti
stavu prírodného a podmienok a
urbanizovaného foriem ţivota na
územia Zemi

1.2.7.1.2 1.2.7.2.2
Zisťovanie zdrojov
znečisťovania vôd, Starostlivosť o
ovzdušia a pôdy a ekosystémy
sankcionovanie ich
pôvodcov

Obr. 4.17 Hierarchický diagram funkcií správy ţivotného prostredia

79
 1.2.8
Správa podnikania

1.2.8.1 1.2.8.2
Povoľovanie podnikania Evidencia a kontrola
podnikateľov

Obr. 4.18 Hierarchický diagram funkcií správy podnikania

Správa informácií

Správa informácií predstavuje niekoľko oblastí (obr. 4.21). Výkon a účinná kontrola
správy verejných vecí sú podmienené mnoţstvom a druhom informácií, ktorými disponujú
orgány verejnej moci, a ktoré sprístupňujú občanom. Právo na informácie je v SR garantované
ústavou a osobitnými zákonmi12).

Správa zahraničných vecí

Predmetom správy zahraničných vecí je štátna správa v oblasti zahraničnej politiky a

vzťahov SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám [6] (obr. 4.22).

Výkon štátnej správy zahraničných vecí je centralizovaný.

12 )
Napr. zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám upravuje prístup k informáciám z oblasti
verejnej správy.

80
 1.2.9
Policajná správa

1.2.9.1 1.2.9.2
Ochrana verejnej Ochrana verejného
bezpečnosti poriadku

1.2.9.1.1 1.2.9.2.1
Bezpečnosť štátu Správanie ľudí na
verejnosti

1.2.9.1.2
Bezpečnosť ţivota,
zdravia, slobody a
cti

1.2.9.1.3
Bezpečnosť
majetku

Obr. 4.19 Hierarchický diagram funkcií policajnej správy

81
 1.2.10
Správa súdov

1.2.10.1 1.2.10.2 1.2.10.3

Výkon správy Výkon súdnictva Súčinnosť ÚŠO
súdov s profesijnými
záujmovými
organizáciami
1.2.10.1.1 sudcov
Vytváranie
podmienok na
výkon súdnictva
z hľadiska
personálneho,
organizačného, 1.2.10.3.1
hospodárskeho, Príprava návrhov
finančného a zákonov
odborného

1.2.10.1.2 1.2.10.3.2
Dohľad na Opatrenia na
plnenie úloh, organizáciu
ktoré sú zverené súdov,
súdom postavenie
sudcov a výkon
štátnej správy
súdov
1.2.10.2.1
Predpisy
súdnoorganizačné a
súdnoprocesné

Obr. 4.20 Hierarchický diagram funkcií správy súdov

82
 1.2.11
Správa informácií

1.2.11.1 1.2.11.2 1.2.11.3

Získavanie Ochrana informácií Prístup občanov k
informácií orgánmi informáciám
verejnej správy

Obr. 4.21 Hierarchický diagram funkcií správy informácií

83
 2
Správa zahraničných vecí

2.1 2.3 2.5

Ochrana práv a Styky s orgánmi Koordinácia prípravy
záujmov SR a jej a predstaviteľmi a vnútroštátneho
občanov v cudzích štátov prerokúvania,
zahraničí v SR a zahraničí uzatvárania,
vyhlasovania a
vykonávania
2.2 medzinárodných
Riadenie zmlúv
zastupiteľských 2.4
úradov SR v Hospodárenie a
zahraničí nakladanie
s majetkom SR v
zahraničí 2.6
Správa účelových
zariadení

2.7
Správa sluţieb
diplomatického zboru

2.8
Správa Slovenského
inštitútu
medzinárodných
štúdií

2.9
Poznámka: Správa v pôsobnosti
Funkcie 2.1 aţ 2.8 sú v pôsobnosti MZV SR. zastupiteľských
úradov

Obr. 4.22 Hierarchický diagram funkcií správy zahraničných vecí

84
Dátová štruktúra správnych procesov

Na obr. 4.23 aţ 4.31 sú zobrazené vývojové diagramy toku dát, ktoré zodpovedajú
jednotlivým funkciám (napr. matrika a pod.) konkrétnych správnych procesov (napr.
všeobecná vnútorná správa a pod.).
- osobne
Ţiadosť - pošta
- internet

Preskúmanie
ţiadosti oprava
formálnych
chýb

Ţiadosť - Ţiadosť - Načítanie

občiansky zmena podkladov
preukaz priezviska pre zmeny

ROBY
zápis
čísla

Zmeny v DB
obyvateľov

Oznam Oznam
o vyradení z o zápis do
evidencie evidencie

Obr. 4.23 Vývojový diagram toku dát v Matrike

85
 Formulár:
ohlasovacia
povinnosť

Preskúmanie
a triedenie
formulárov,
oprava formálnych
chýb

Formulár: Formulár: Formulár:

pobyt pobyt pobyt
občanov cudzincov utečencov
DB
neţiaducich

Spracovanie Spracovanie Spracovanie a kontrola

a kontrola a kontrola evidencia v zberných
správnosti v dĺţky pobytu táboroch
údajoch
Zápis do
dokladov

ROBY

Zmeny v registri

Oznámenie
o vykonaní
zmien

Obr. 4.24 Vývojový diagram toku dát Ohlasovacia povinnosť

86
 Ţiadateľ

- ústna,
- písomná,
Ţiadosť - fax,
o sprístupnenie - telefonicky,
informácií - e-mail,
- iným spôsobom

Povinná osoba:
(príslušný úrad,
inštitúcia)
rozhodnutie
Nekompletná
ţiadosť, vrátenie
na doplnenie

Postúpi ţiadosť Odkáţe na hromadne Odmietne ţiadosť Poskytne

príslušnej povinnej zverejnené informácie rozhodnutím, informácie
osobe nedisponuje údajmi

Odpoveď: Archivácia
- písomná, odpovede
- fax,
- e-mail,
- iným spôsobom
Ţiadateľ

Odvoláva sa na
nadriadený
Je
orgán
spokojný

Správne Vývojový diagram

konanie toku dát pri
správnom konaní aj
s odvolaniami
riešiť samostatne

Obr. 4.25 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o sprístupnenie informácií a konanie povinnej
osoby

87
 RIS –
DB RIS rozpočtový
IS
Rozpis rozpočtu podľa kapitol

Rozpis rozpočtu za kapitolu

podľa kategórii, poloţiek,
podpoloţiek a programov

Za kapitoly mesačné
nároky na čerpanie - limity

DB SPIN
z kapitol
Poţiadavky z kapitol na
zaplatenie faktúr

Porovnanie s limitmi Prekročenie-

neposkytnú
FP

Zaplatenie faktúr

Obr. 4.26 Vývojový diagram toku dát Štátna pokladnica

88
 Ţiadosť Došlá pošta

Kontrola
a doplnenie
ţiadosti

Ţiadosť
nevyhovuje

Triedenie
ţiadosti

Dôchodok

Pridelenie
evidenčného čísla

Triedenie
ţiadosti
podľa typu

89
 1

Doplnenie údajov
k dôchodku napr.
zdravotné
podklady, ...

Invalidný
dôchodok
Starobný
dôchodok
DB soc.
zabezpeč.

Výpočet výšky
dôchodku

Oznámenie o výške
dôchodku

Prepočty celkových
nárokových zloţiek

Obr. 4.27 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o dôchodok

90
 Ţiadosť
o finančné
prostriedky

Kontrola a
triedenie
Rozvojové
projekty

VEGA KEGA

Pridelené finančné
prostriedky

Oznámenie
o pridelených FP

Čerpanie finančných
prostriedkov

Hodnotenie pouţitia
finančných
prostriedkov

Obr. 4.28 Vývojový diagram toku dát Rozvoj vzdelávania v školách

91
 DB liekov
na trhu
ponúka

Analýzy cien liekov,

lieková politika
DB liekov
podľa
Analýzy spotreby spotreby
liekov

Ponuky firiem -
distribúcia

Úpravy cien DB pre

liekov, lekárne
príspevky
poisťovni

Obr. 4.29 Vývojový diagram toku dát ceny liekov Zdravotná starostlivosť

92
 Ochrana zdravia

Propagácia
Prevencia,
reklamy
preventívne
prehliadky

Platené Mládeţ
Platené
zo ŠR
občanmi

Športovci
Dobrovoľné Prehliadky pre
prehliadky povolanie

DB
poistencov
Evidencia
prehliadok

Obr. 4.30 Vývojový diagram toku dát Ochrana zdravia

93
 Ţiadosť

Kontrola
PO, FO,
zmeny,
zápis
DB
OREG
IČO, predmet činnosti,
štatutári, finančný
vklad, dozorná rada....

DB OREG

Zápis do obchodného
registra

Oznámenie
o vykonaných
úkonoch
Zverejnenie údajov
na web stránke

Obr. 4.31 Vývojový diagram toku dát Obchodný register (vytváranie podmienok na výkon
súdnictva)

94
4.3 Postupná transformácia ŠIS

Informačný systém verejnej správy by sa mal vytvárať na základe postupnej

transformácie ŠIS. Realizácia transformácie by mala prebiehať v dvoch etapách a to:
 transformáciou IS ÚŠO,
 transformáciou IS MŠS.

Z pohľadu procesu decentralizácie moţno vymedziť tieto základné problémy postupnej

transformácie ŠIS:

 Racionalizácia a zefektívňovanie výkonu verejnej správy priamo súvisí s jej celkovou

štruktúrou a organizáciou, ako aj s pouţívanými postupmi a metódami. Oddelený model
usporiadania verejnej správy na Slovensku1) si vyţiada vybudovať sústavu informácií a
informačných činností, ktoré môţu byť zastrešené ŠIS.
 Obsahová stránka ŠIS pozostáva zo vzájomne prepojených IS, ktoré zabezpečujú výkon
činností a sluţieb realizovaných v rámci kompetencií jednotlivých ústredných štátnych
orgánov, štátnych inštitúcií, miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov.
 Základná schéma ŠIS by mala pozostávať z viacerých oblastí činností verejnej správy
rozdelenej na jednotlivé podsystémy: štátny rozpočet, štátna pokladnica, rozpočty
samosprávy vyšších územných celkov, miestne rozpočty, daňová správa, colná správa,
kataster nehnuteľností, právne informácie a registre (obyvateľov, ekonomických
subjektov: ţivnostenský register, register daňových, colných subjektov a účtovných
jednotiek, obchodný register, register organizácií).
 ŠIS je potrebné prepojiť aj s komplexným IS sociálnej starostlivosti, minimálne
prostredníctvom novo pripravovaného registra obyvateľov (referenčný register), z ktorého
je moţné vyuţiť informácie o obyvateľoch a vo väzbe na informačné systémy dotknutých
inštitúcií.

4.3.1 Transformácia IS ÚŠO. Decentralizácia kompetencií

Transformáciu IS ÚŠO moţno vyjadriť podľa obr. 4.32. To znamená, ţe pôjde o

zmenu spôsobu riadenia ÚŠO, spôsobu práce štátnych úradníkov a ich vzájomnej
komunikácie a spolupráce ako aj komunikácie a spolupráce s externými dodávateľmi a
spolupracovníkmi. Z hľadiska vytvárania IS VS pôjde predovšetkým o náročnejší spôsob
informačného zabezpečenia najmä odborných činností, ktorých výstupy musia byť dostupné
on-line pre občana. Predpokladá sa, ţe v tomto procese budú mať relevantný vplyv dva
dôleţité trendy a to:
 zniţovanie nákladov na informačné technológie vo verejnej správe2,
 napĺňanie informačného obsahu vyuţívaním údajov aj z tzv. administratívnych
zdrojov3).
1 )
Verejná správa na Slovensku pôsobí v oddelenom modeli na troch úrovniach: 1. štát (SR ako celok), 2. vyšší
územný celok, 3. miestna úroveň (mesto, obec).
2
MŠ SR v roku 2003 v rámci štátneho programu výskumu a vývoja Budovanie informačnej spoločnosti prijalo
úlohu Open Source infraštruktúra, ktorej cieľom je posúdiť dopady moţného nasadenia otvoreného softvéru
v štátnej správe, školstve, ale aj v sektore malého a stredného podnikania a navrhnúť koncepciu jeho podpory.
Rôzne aplikácie vo verejnej správe súvisia aj s riešením problematiky dátových a komunikačných štandardov, od
ktorých sa odvíjajú rozhodujúce vlastnosti softvéru (napr. integrovateľnosť, portabilita a pod.). Významnosť
otvorených štandardov deklaruje aj Európska komisia a to najmä ich pouţívanie v e-administratíve.
3 )
Zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike. Napríklad v podmienkach slovenskej štatistiky to bude znamenať
harmonizáciu štandardov jej činností so štandardami a normami EÚ.

95
 Súčasný stav
Predpokladaný stav

IS1 ÚŠO1
IS1 ÚŠO1

IS2 ÚŠO2
IS2 ÚŠO2

IS3 ÚŠO3
IS3 ÚŠO3
Verejnosť
. .
. . . .
. . . .
. .
ISn ÚŠOn
ISn ÚŠOn

ÚŠO1,2,…..n - ústredné štátne orgány

IS 1,2,…,n - informačné systémy v štátnej správe

Obr. 4.32 Postupná transformácia IS ÚŠO

Pri rozhodovaní o zmene spôsobu riadenia ÚŠO v súvislosti s mierou decentralizácie

sa vychádza z kombinácie jej troch úrovní, a to v oblastiach:
 decentralizácie kompetencií :
1. úroveň: minimálne miestne sluţby
2. úroveň : posilnenie miestnych sluţieb bez vplyvu na tzv. sociálnu infraštruktúru
(vzdelávanie, sociálne veci, zdravotníctvo)
3. úroveň : široké spektrum verejných sluţieb, vrátane účasti na sociálnych
sluţbách
 decentralizácie financií :
1. úroveň : nízka daňová právomoc, nízka úroveň transferov na miestnu úroveň
2. úroveň : prevládajúce transfery ( podielové dane, dotácie) od ústrednej vlády,
výška daní a poplatkov stanovovaná centrálne
3. úroveň : široká právomoc stanoviť vlastné zdroje, finančné vyrovnávanie,
moţnosť získať úvery
 decentralizácie politickej:
1. úroveň : ide vlastne iba o dekoncentráciu, predstavitelia územnej štátnej správy
sú menovaní vládou, mzdy sú vyplácané centrálne, zodpovednosť voči
centrálnej vláde
2. a 3. úroveň : predstavitelia územnej samosprávy sú volení, mzdy sú stanovované
a vyplácané na miestnej úrovni, priama zodpovednosť voličom
V cieľovom stave sa uvaţuje:
 v rámci decentralizácie kompetencií so širokou škálou kompetencií územnej
samosprávy,
 v rámci decentralizácie financií so širokou právomocou stanoviť vlastné zdroje,
existenciou finančného vyrovnávania vyplývajúceho z dohôd medzi jednotlivými
úrovňami a určeného v zákone,

96
  v rámci politickej decentralizácie s priamo volenými predstaviteľmi územnej
samosprávy na oboch úrovniach samosprávy, decentralizáciou vyplácania miezd,
priamou zodpovednosťou voličom.

Jedným z najvýraznejších problémov identifikovaných pri analýze fungovania ústrednej

štátnej správy je nadmerné mnoţstvo ústredných štátnych orgánov a nimi priamo riadených
rozpočtových a príspevkových organizácií.

Problematické aspekty tohto stavu sú nasledovné:

 v posledných rokoch môţeme sledovať pribúdanie nových inštitúcií súvisiacich s
modernizáciou a integráciou. Ak sa zároveň neredukuje počet „starých“ inštitúcií, zvyšuje
sa tak ich celkový počet nad zvládnuteľnú hranicu a vedie k netransparentnosti celej
ústrednej štátnej správy
 riadenie vysokého počtu podriadených organizácií výrazne zaťaţuje ústredné štátne
orgány a vedie k ich manaţérskej preťaţenosti v tejto oblasti. Výsledkom je buď ďalšia
vrstva kontroly na úrovni ústredného orgánu, alebo nedostatočný dozor so všetkými z toho
vyplývajúcimi problémami
 neefektívnosť činnosti vyplývajúca z prelievania činností a vyuţívania samostatných
inštitúcií ako náhradného riešenia namiesto väčšieho rozšírenia projektového
manaţmentu, programového rozpočtovania a všeobecného rozšírenia manaţérskej
autonómie a zodpovednosti
 dochádza preto k duplicite medzi inštitúciami ústrednej štátnej správy, aj vzhľadom na
vysoké školy, SAV či tretí sektor. Rovnako dochádza k fragmentácii, teda rozbíjaniu
činnosti, ktorá logicky patrí spolu, medzi viaceré inštitúcie
 štát sa následne venuje vykonávaniu mnohých trhových aktivít, ktoré nevykonáva
efektívne, alebo ktoré by mal ponechať na tretí či súkromný sektor
 samostatná inštitúcia nie je dobrá metóda na riešenie priorít, pretoţe inštitúcie majú
tendenciu preţiť, aj keď sa uţ priorita naplní alebo stratí štatút priority. Za jednoznačne
lepší prístup moţno označiť účelové viazanie prostriedkov na dané ciele spojené
s projektovou organizáciou

Preto by sa mali:
 zniţovať počty existujúcich inštitúcií odštátnením, prevodom na VÚC alebo obce,
integráciou s inými inštitúciami ústrednej štátnej správy alebo zrušením
 vytvárať nové inštitúcie len tam, kde existuje jasná potreba a výhodnosť takéhoto kroku,
ktorá prevaţuje nad rizikami duplicity a fragmentácie, preţívania inštitúcie a nad
nákladmi na osobitné obsluţné a manaţérske miesta.

4.3.2 Transformácia IS MŠS. Miestna štátna správa a územná samospráva

Súčasný stav IS miestnej štátnej správy a samosprávy. Stručný prehľad doterajšieho vývoja

Informatizácia miestnej štátnej správy (MŠS) sa realizovala na základe koncepcií MV

SR v rokoch 1990, 1994 a 1998, v súlade s vytváraním ŠIS4. V tomto procese plnila sekcia
verejnej správy (SVS) MV SR dve základné úlohy:
 Koordináciu činností pri budovaní IS MŠS5, pričom rozhodujúce úlohy ďalej
zabezpečovali ústredné štátne orgány (ÚŠO) SR (zodpovedajúce za vytváranie a

4
Podrobnejšie Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002, s.52-55.

97
 prevádzku častí ŠIS a spoluzodpovedajúce za pouţitie IT na tých úsekoch čiností úradov
MŠS, ktoré metodicky riadia), krajské a okresné úrady (prevádzkovaním IS MŠS
vytvárajú základný zdroj informácií pre správu a riadenie štátu na regionálnej aj centrálnej
úrovni) a obce a mestá (v rozsahu prenesenej pôsobnosti výkonu štátnej správy sú
spoluprevádzkovateľmi a pouţívateľmi IS MŠS).
 Vytváranie rezortného informačného systému (RIS) podľa metodiky a štandardov ŠIS.

Časti odborných činností, ktoré zabezpečuje SVS sú vykonávané úradmi MŠS a

samosprávy a sú podporované IS MŠS, pričom sa vyuţívajú spoločne zisťované indikátory
(ukazovatele) najmä v týchto pouţívaných registroch:
 register nadácií,
 register neinvestičných fondov,
 register neziskových organizácií,
 register občanov SR,
 register občianskych zdruţení,
 register odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov,
 register organizácií s medzinárodným prvkom,
 register politických strán,
 register rodných čísiel,
 register spolkov,
 register verejných zbierok,
 register ţivnostníkov.

Komunikačné zabezpečenie IS MŠS bolo postupne vytvárané (obr. 4.33):

 dobudovaním LAN sietí (na báze štruktúrovanej kabeláţe s operačným systémom
Novell Netware), ktoré umoţňujú prepojenie vzdialených pracovísk úradu MŠS
nachádzajúcich sa vo viacerých budovách na území mesta,
 vybudovaním plošnej počítačovej siete typu WAN na území SR (s názvom VSNET,
ktorý pouţívame aj v ďalšom texte), ktorá umoţňuje vzájomné prepojenie úradov
MŠS a ÚŠO (GOVNET, Internet a pod.) cez firewall systému.

Vytvorili sa podmienky na vyuţívanie internetovej (intranetovej) technológie v rámci IS

MŠS pre:
 orgány verejnej správy, ktorým prístup k informačným zdrojom slúţi na plnenie zákonom
stanovených úloh,
 verejnosť na informovanie občanov o sluţbách, ktoré sú zabezpečované v správnom
konaní MŠS.

5
Tamtieţ, s.145. Medzi zásadné vládne materiály, ktoré ovplyvnili informatizáciu MŠS moţno zaradiť aj
uznesenia č. 690/97 a č. 390/98 vlády SR k návrhu na presun niektorých správnych agend z pôsobnosti
Policajného zboru do pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy a úlohy stanovené zákonom č. 253/1998 Z.z.
NR SR o evidencii pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR.

98
 MVNET (dátová sieť polície)
KÚ

SVS OÚ
INTERNET
ROBY
BB

Matriky BA

MINIHUB
OÚ KE 1-4
OÚ BA 1-5
BA
IVeS
KE KÚ KE
KÚ BA

IVeS BA GOVNET Matriky KE

Obr. 4.33 Sieť VSNET

VSNET je realizovaná ako virtuálna privátna sieť (VPN)6 na elektronické prepojenie

krajských a okresných úradov, matrík, SVS MV SR, registra obyvateľov SR Banská Bystrica
(ROBY) a organizácie pre informatiku verejnej správy Košice (IVeS). Prepojenie je
realizované na základe typizovaných riešení pre pracoviská v Bratislave a pracoviská mimo
krajských miest. Základ siete VSNET (backbone) tvorí pevná linka spájajúca Bratislavu,
Banskú Bystricu a Košice.

V rámci IS MŠS je prevádzkované typové aplikačné programové vybavenie (väčšinou

vytvorené v IVeS Košice, rozpočtovej organizácii MV SR), ktoré pokrýva rozhodujúce úseky
činností7 úradov MŠS. Podporuje automatizáciu administratívnych činností, agend výkonu
štátnej správy, agend vnútornej správy (ekonomiky úradu MŠS), ostatných evidencií a
registrov. Globálnu architektúru IS MŠS znázorňuje obr. 4.34.

6
VPN na prepojenie svojich uzlov (privátnych sietí organizácie) vyuţíva komunikačnú infraštruktúru inej
počítačovej siete, v tomto prípade fyzickú komunikačnú infraštruktúru Telenor Slovakia s.r.o., ktorá je
kombináciou terestriálnej a satelitnej siete. Táto infraštruktúra je pouţitá len ako transportné médium, nad
ktorým sú pre potreby komunikácie jednotlivých častí siete VSNET vytvárané virtuálne okruhy prepájajúce
jednotlivé uzly siete VSNET.
7
Podrobnejšie Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002, s.146-149.

99
 Úroveň riadenia Vykonávatelia riadenia IS a typy úloh

Strategická Vrcholové vedenie

Ostatné typové
komunikácia

komunikácia
Vonkajšia

Vnútorná
aplikácie
IS MŠS
Taktická Vedúci
referátov/odborov/útvarov

Operatívna Vedúci úsekov

Poznámka: Vykonávateľov riadenia môžu reprezentovať organizačné štruktúry úradov MŠS alebo
samosprávy.

Obr. 4.34 Globálna architektúra IS MŠS

IS MŠS moţno prezentovať aj ako podsystém systému riadenia miestnej štátnej správy
(pozri časť 3.2, obr. 3.19).

Vplyv reformy verejnej správy

Samostatná pôsobnosť obcí je definovaná zákonom o obecnom zriadení (zákon

č.369/1990 Zb. najmä § 4, 11,14). Rozšírenie samostatnej pôsobnosti obcí sa navrhuje na
úseku školstva, verejného zdravotníctva, sociálnej pomoci, bývania, ţivotného prostredia,
hospodárskych sluţieb a funkcií, hraničnej spolupráce, matrík, občianskeho registra,
overovania podpisov. Z dôvodu vyššej efektívnosti plnenia úloh sa navrhuje preniesť na
orgán miestnej samosprávy (starosta, primátor) štátne administratívno-právne úlohy na úseku
stavebného zákona, ţivnostenského podnikania, priestupkového konania, sociálnej pomoci
(dávka sociálnej pomoci).

Samostatnou pôsobnosťou orgánov samosprávy vyšších územných celkov bude najmä:

tvorba a plnenie rozvojových programov a plánov, obstarávanie a schvaľovanie regionálnych
plánov a programov, územné plány regiónov, účelné vyuţívanie prírodných, ľudských a iných
zdrojov, ochrana ţivotného prostredia, starostlivosť o kultúrne pamiatky, navrhovanie a
schvaľovanie nástrojov sociálneho a ekonomického rozvoja, hospodárenie s vlastným
majetkom, zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu a záverečného účtu, výkon správy
poplatkov a daní, koordinácia rozvoja telesnej kultúry, starostlivosť o deti a mládeţ, hraničná
spolupráca, zakladanie a zrušovanie právnických osôb, referendum, schvaľovanie
zdruţovanie finančných prostriedkov, činnosť a účasť v zdruţeniach, vydávanie všeobecne
záväzných nariadení, zabezpečovanie verejného poriadku. Samostatnú pôsobnosť vymedzí
zákon o samospráve vyšších územných celkov. Do samostatnej pôsobnosti sa navrhujú ďalšie
úlohy na úseku školstva, verejného zdravotníctva, sociálnych sluţieb, kultúry, dopravy a
prepravy, cestovného ruchu, civilnej ochrany.

Reformný proces a procesný prístup vo verejnej správe predstavujú východisko

k utváraniu IS vo verejnej správe. Preto stručne charakterizujeme aj reformný proces.

Reforma verejnej správy sa uskutočňuje od začiatku 90. rokov minulého storočia.

V prvej etape mala charakter odštátňovania (deetatizácie) štátnej správy premenou na verejnú

100
správu. V súčasnosti sa kladie dôraz na jej celkovú modernizáciu8), ktorá by sa mala
dosahovať najmä:
 výraznejším presunom kompetencií zo štátnych orgánov na obce a mestá a vyššie
územné samosprávne celky,
 zodpovedajúcim prerozdelením verejných zdrojov,
 decentralizáciou zodpovednosti za zabezpečovanie verejných sluţieb zo štátnej správy
na samosprávu.

S účinnosťou od 1.1.2004 vzniká v SR nová sieť štátnych úradov (obr. 4.35). Je zrejmé, ţe
v tejto etape sa reforma v podstate dotýka zmien v inštitucionalizácii miestnej štátnej správy a
prenosu kompetencií štátnej správy na samosprávu. Najrozsiahlejšou transformáciou
prechádzajú okresné úrady, ktoré:
 v počte 50 budú zodpovedať len za agendu MV SR (obr. 4.36),
 budú podliehať jednotlivým rezortom vytvorením úradov špecializovanej štátnej
správy (obr. 4.37).

Súčasné Nové
úrady úrady

Krajské
Krajské úrady
úrady
a územné
sociálne
Všeobecná
Úrady úrady
vnútorná správa
práce (agenda MV
SR)
Okresné Obvodné
úrady úrady Špecializovaná
vnútorná správa
(agenda
jednotlivých
rezortov)

Obr. 4.35 Reforma siete štátnych úradov

8)
Poţiadavky na modernizáciu verejnej správy vznikajú aj v dôsledku integrácie SR do európskeho prostredia.

101
 Ministerstvo Krajský Obvodný Vysunuté
vnútra SR úrad úrad pracovisko

Odbor všeobecnej vnútornej Odbor všeobecnej

správy a ţivnostenského
podnikania
Odbor civilnej ochrany
obyvateľstva a obrany
vnútornej správy
Odbor ţivnostenského
podnikania
Odbor civilnej ochrany
obyvateľstva a obrany

Obr. 4.36 Inštitucionalizácia všeobecnej vnútornej správy

V pôsobnosti krajského úradu by malo byť:

 kontrolovanie a riadenie obvodného úradu,
 rozhodovanie o odvolaniach vydaných obvodným úradom,
 registrovanie mimovládnych organizácií,
 verejné zbierky,
 kontrola štátnych symbolov,
 štátne občianstvo,
 voľby,
 civilná ochrana obyvateľstva a obrana.

V pôsobnosti obvodného úradu by malo byť:

 verejné zbierky,
 kontrola štátnych symbolov,
 štátne občianstvo,
 voľby,
 ţivnostenské podnikanie,
 civilná ochrana obyvateľstva a obrana.

102
 Ministerstvo Krajský úrad Obvodný
dopravy SR pre dopravu úrad pre
dopravu

Krajský Obvodný
Ministerstvo pozemkový úrad pozemkový úrad
pôdohospodárstva
SR Krajský lesný úrad Obvodný lesný úrad

Ministerstvo
výstavby a Krajský
regionálneho stavebný úrad
rozvoja SR
Ústredie úradu Územný
Ministerstvo práce, sociálnych úrad Detašované
práce, vecí a rodiny a sociálnych pracovisko
sluţieb vecí
sociálnych vecí
zamestnanosti
a rodiny SR

Ministerstvo Krajský úrad Obvodný úrad

ţivotného ţivotného ţivotného
prostredia SR prostredia prostredia

Ministerstvo Krajský školský

školstva SR úrad

Ministerstvo
zdravotníctva Úrad pre verejné
Pobočka
SR zdravotníctvo

Obr. 4.37 Inštitucionalizácia špecializovanej vnútornej správy

103
 Pôsobnosť samosprávy zahrnuje tab. 4.6

Právomoci samosprávy
Vyššie územné celky
Stredné školy
Ţeleznice – prerokovanie
cestovného poriadku
Regionálny rozvoj a cestovný
ruch
Cestná doprava
Sociálna pomoc
Stavebné konanie
Pozemné komunikácie
Divadlá, múzeá, galérie
Zdravotná starostlivosť
Civilná ochrana
Obce
Stavebné konanie
Matriky
Základné školy
Opatrovateľská sluţba
Výruby stromov
Vodné hospodárstvo
(vypúšťanie vôd z malých
čistiarní odpadových vôd,
z rodinných domov, navŕtanie
studní v chatových osadách)
Cestovný ruch, kniţnice,
divadlá, múzeá, galérie

Tab. 4.6 Pôsobnosť samosprávy po reforme

Základné informačné požiadavky miest a obcí. IS CityWare.ISOMI

Informačný systém miest a obcí je podsystémom systému riadenia územnej

samosprávy. Pretoţe sa nebudeme špeciálne zaoberať regionálnou samosprávou (vyššími
územnými celkami) môţeme systém riadenia samosprávy modelovať všeobecnou štruktúrou
samosprávy podľa obr. 4.38.

Zastupiteľstvo Štatutárny orgán

(mestské/miestne/obecné) (primátor/starosta)

Výkonný Poriadkový
Rada Kontrolný
orgán orgán
(mestská/ orgán (prednosta) (náčelník)
miestna/ (hlavný
obecná) kontrolór)

Úrad
(mestský/ Polícia
Komisie miestny/
obecný)

Obr. 4.38 Organizačná štruktúra územnej samosprávy

104
 IS CityWare

Centralizovaná Pouţívateľské
databáza aplikácie

Registre Správne Grafický Ekonomické Elektronická

agendy podsystém agendy kancelária

Základné registre
Podsystém Majetkový Správny Príjmové Aplikačné
obyvateľstva podsystém podsystém agendy programové
Ostatné registre
rozhranie
Pozemky
Evidencia Doplnkové
obyvateľov
Byty agendy
Matrika
Technická
Agenda volieb infraštruktúra

...

Obr. 4.39 Štruktúra Informačného systému pre mestá a obce

105
 Zastupiteľstvo a štatutárny orgán volia priamo občania, a preto majú v štruktúre
rozhodujúce postavenie. Rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom, súčasne je
poradným orgánom primátora/starostu a volí ju zastupiteľstvo z radov poslancov. Hlavný
kontrolór kontroluje plnenie úloh v oblasti pôsobnosti obce. Komisie sú poradné, iniciatívne a
kontrolné orgány, ktoré vytvára zastupiteľstvo z radov poslancov a obyvateľov obce, určuje
im pôsobnosť a úlohy. Prednosta vedie a organizuje prácu úradu. Úrad je profesionálnym
výkonným orgánom. Zabezpečuje kaţdodenný organizačný, ekonomický a administratívny
chod samosprávy, pripravuje odborné podklady pre rozhodnutia zastupiteľstva a
primátora/starostu, vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí a zabezpečuje ich vykonanie.
Polícia je poriadkový útvar, ktorý môţe zriadiť zastupiteľstvo a vedie ju náčelník.

Informačný systém v samospráve by mal zabezpečovať najmä tieto základné

poţiadavky:
 informačnú podporu činností samosprávy ako úradu,
 informačnú podporu komunikácie samosprávy s občanmi,
 informačnú podporu komunikácie samosprávy so samosprávami v EÚ (obr. 4.40).
Súčasná úroveň zabezpečenia miest a obcí výpočtovou technikou je rôzna. Niektoré
samosprávy stále vnímajú počítače a internet ako nadštandard. Aj toto je jeden z dôvodov, ţe
IS samosprávy sa v súčasnosti vytvára oddelene na zabezpečenie informačných potrieb úradu
samosprávy (spravidla ako typové aplikačné programy) a na podporu komunikácie s občanmi
(spravidla ako internetové portály). V budúcnosti by mohlo výraznejšie zlepšenie priniesť
budovanie IS samosprávy na báze intranetovej technológie9.

IS úradu samosprávy
IS moţno vytvárať rozličnými spôsobmi [15]. V učebnom texte prezentujeme IS
CityWare, ktorý pokrýva všetky základné funkcie poţadované na
mestských/miestnych/obecných úradoch, so štruktúrou podľa obr. 4.39. Jadro IS tvoria
registre, ktoré sú v centrálnej databáze. Na jadro nadväzujú potrebné správne agendy, vhodný
grafický podsystém, elektronická kancelária a ekonomické agendy.

Informačný systém pre mestá a obce CityWare je stavebnicový systém firmy ICL
(systémového integrátora10), ktorý dodrţiava príslušné štandardy a dátové a programové
rozhranie, umoţňuje komunikáciu s informačným okolím a integráciu s inými softvérovými
produktmi. IS je vybudovaný na základe skúseností vo verejnej správe ČR a Veľkej Británie.

IS na komunikáciu s občanmi
V podstate moţno rozlíšiť tieto formy komunikácie samosprávy s občanmi:
 úradná tabuľa a rozličné informačné tabule,
 miestny rozhlas,
 miestne noviny,
 broţúry, letáky, publikácie,
 internet (prudko sa rozvíjajúci komunikačný prostriedok v súlade so zákonom č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám),
 osobná komunikácia (verejné vypočutia, prerokovávanie rozpočtu, územného plánu a
pod.).

9
Podrobnejšie v ďalšom texte.
10
Podrobnejšie Grell, M. a kol.: Informačné systémy v ekonomike. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2003.

106
 Rada Európsky Miestne
ministrov parlament a regionálne
samosprávy
členských
štátov

C.L.R.A.E.
Kongres miestnych a regionálnych
samospráv Európy
Stály výbor

Predseda - Výbor

Predseda – Výbor Predseda - Výbor

Komora miestnych
samospráv
Komora regiónov

Pracovné skupiny Pracovné skupiny

Štatutárne výbory

Obr. 4.40 Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy

V súčasnosti je k dispozícii IS obcí a miest na internete (ISOMI) ako informačný

portál, ktorý vytvára jednotne štruktúrovanú databázu informácií o samosprávach a pre
samosprávy. Štruktúra ISOMI pozostáva zo štyroch základných úrovní:

 samospráva - odzrkadľuje organizáciu a hierarchiu samosprávy v súlade so zákonom č.

211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám,

 obce a mestá od A do Z - právne, ekonomické, geografické, demografické, technologické

a kultúrne prostredie obce alebo mesta, pouţívateľ ľahko získa informácie o zákonoch,
prírode, pamiatkach, športe, infraštruktúre, hotelových a reštauračných sluţbách, kultúre,
a pod.,

107
 internetový spravodaj obce – redakčný systém, ktorý umoţňuje vydávanie
samosprávnych, alebo regionálnych novín na internete,
 trh práce - inzertná sluţba v dvoch častiach: prácu hľadá a prácu ponúka.

Koncepcia ISOMI predpokladá, ţe kaţdá obec/mesto bude mať na internete vlastnú

webovskú stránku, doménu, e-mailové adresy, na ktorých budú denne aktuálne údaje o obci a
pre občanov. Umoţňuje kaţdému občanovi aktívnu participáciu na správe vecí verejných.
Projekt nadväzuje na Informačný systém firiem na internete (ISFI) a Pracovný trh na internete
(PTI). Cieľom realizácie projektu je:
 technologická podpora samospráv,
 informatizácia a internetizácia samospráv,
 tvorba integrovaného a jednotného Informačného systému obcí a miest na internete a
jeho zavádzanie do jednotlivých samospráv ako príspevku k budovaniu informačnej
spoločnosti a e-governmentu v zmysle iniciatívy e-Europe+.
Celý proces smeruje k vybaveniu samospráv počítačmi a ich pripojením na internet ako
základného predpokladu procesu informatizácie spoločnosti. Proces internetizácie a
informatizácie samospráv a s ním úzko previazaný celkový proces informatizácie verejnej
správy postupne:
• zabezpečí, uľahčí a rozšíri účasť verejnosti na správe vecí verejných a ich styk s orgánmi
verejnej správy,
• umožní styk podnikateľskej sféry s orgánmi verejnej správy,
• zefektívni riadiace a administratívne procesy vo verejnej správe prechodom na digitálnu
administratívu,
• pripraví verejnú správu na plynulú integráciu do administratívnych štruktúr EÚ a čerpanie
prostriedkov z fondov EÚ.
Sluţby a informácie, ktoré poskytujú jednotlivé web stránky samospráv zapojených
v projekte (www.rakova.sk, www.moldavanadbodvou.sk, www.turzovka.sk,
www.velkykrtis.sk, www.cadca.sk) integrovaného informačného portálu ISOMI
(www.isomi.sk) majú v zmysle napĺňania Akčného plánu eEurope+ nasledovné
charakteristiky: otvorenosť, dôveryhodnosť, používateľskú jednoduchosť, ucelenosť,
prirodzenosť, inteligenciu, komplexnosť.

Dátové siete v prostredí verejnej správy. Veľký GOVNET

Dátovou sieťou nazývame skupinu vzájomne prepojených11 komunikačných zariadení
určených na prenos a spracovanie informácií. Dátové siete moţno v podstate rozdeliť na dve
skupiny:
 neverejné (privátne) dátové siete (komunikačné siete jedného vlastníka a v správe
tohto vlastníka),
 verejné dátové siete (vo vlastníctve a prevádzke príslušnej správy spojov alebo inej
prevádzkovej organizácie, umoţňujú pripojenie účastníkov s rôznymi typmi
komunikačných zariadení spĺňajúcich podmienky pripojenia).

11
Vzájomným prepojením rozumieme skutočnosť, ţe si zariadenia môţu vymieňať informácie (dáta, obraz, hlas)
prostredníctvom fyzických médií alebo bezdrôtovým spojením. Komunikačné zariadenie je ľubovoľný systém
schopný prijímať a/alebo vysielať informácie.

108
 V súčasnosti existuje vo verejnej (štátnej) správe niekoľko sietí, ktoré sú postavené na
rozličných technológiách a dodávateľoch12. Z hľadiska vlastníka (prevádzkovateľa) moţno
vytváranie komunikačnej siete vo verejnej správe realizovať v týchto alternatívach13:
 privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s vlastnými komunikačnými
prostriedkami,
 privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s prenajatými komunikačnými
prostriedkami,
 virtuálna privátna sieť verejnej (štátnej) správy v prostredí uţ vybudovanej
a fungujúcej verejnej alebo privátnej dátovej siete.

Ide vlastne o dve koncepcie vytvárania dátových sietí vo verejnej správe. Prvá
preferuje budovanie sietí, ktoré sú prevádzkované externými komerčnými subjektami a druhá
predpokladá vytvorenie jednotnej siete, ktorej vlastníkom aj prevádzkovateľom je verejná
(štátna) správa.

V súvislosti s ďalším rozvojom komunikačnej infraštruktúry verejnej správy a jej

postupným prepájaním do európskeho elektronického prostredia14 majú kľúčový význam vo
verejnej (štátnej) správe SR tieto dátové siete15:
 VS NET (virtuálna privátna sieť),
 GOVNET (privátna sieť),
 Internet (verejná sieť).

Sieťou VS NET sme sa zaoberali v predchádzajúcom texte. Ďalej uvedieme niektoré

charakteristiky a predpokladané vyuţitie vo verejnej správe sietí GOVNET a internet16.

Vládna sieť GOVNET17

Projekt GOVNET bol kľúčovým projektom v procese vytvárania ŠIS. Ďalším

rozvojom siete GOVNET sa vláda SR reálne zaoberala na základe svojho uznesenia č.
950/2000 zo dňa 22.11.2000 keď schválila:
 dobudovanie celoplošnej siete GOVNET v rámci projektu Komplexného
automatizovaného systému Rady obrany štátu (integrácia existujúcich sietí a prepojenie IS
do siete GOVNET),
 zvýšenie prenosovej rýchlosti hlavných prenosových trás,
 splátkový kalendár financovania realizácie siete GOVNET (v rokoch 2002 aţ 2004).

12
Napr. MV SR, okrem VS NET, pre potreby polície financuje sieť MV NET. MF SR udrţuje dve siete: daňový
a colný informačný systém. Sieť SANET (podľa projektu TEN-34 sa má kapacita tejto siete rozšíriť) má MŠ SR,
významnou je sieť ŠÚ SR STATNET, ktorá má prípojný bod aj do Eurostatu a pod.
13
Podrobnejšie Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002, s.183-185.
14
Podrobnejšie v 5. kapitole učebného textu.
15
Aj keď v predchádzajúcom období sa uvaţovalo aj s moţnou vyuţiteľnosťou vo verejnej (štátnej) správe uţ
vybudovaných dátových sietí, ako napr. SANET, sieť ŢSR a pod. V súčasnosti tento trend jednoznačne
reprezentuje internet.
16
Niektoré aspekty GOVNETu a internetu z hľadiska ďalšieho rozvoja ŠIS sú uvedené v skriptách Grell, M.
a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002.
17
Projekt GOVNET bol schválený uzn. č. 719/1992 vlády SR, kedy vznikla potreba informačne zabezpečiť
ÚŠO. V marci 1993 sa na seminári v Podbanskom rozhodlo o riešení zaloţenom na internetovej technológii a
v apríli 1993 vláda SR prijala uzn. č. 310/1993, na základe ktorého ÚV SR vypísal verejnú súťaţ v súlade so
zadaním riešenia projektu.

109
 Predpokladalo sa teda rozšírenie a transformácia dátovej siete GOVNET na Veľký
GOVNET. V rámci toho sa napr. uvaţovalo aj so zlúčením dátovej siete VSNET do siete
Veľký GOVNET, pričom dátová sieť VSNET prestane existovať ako samostatná dátová
sieť.

Postup realizácie projektu však z rôznych dôvodov nebol dodrţaný18.

Celosvetová verejná sieť internet

Internet vznikol pôvodne ako vojenský experiment, ktorý mal za úlohu podľa určitých
princípov19 vyvinúť sieť fungujúcu aj v poškodenom stave. V roku 1983 sa vojenský segment
od siete oddelil a vytvoril vlastnú sieť MILNET. Asi od roku 1990 sa internet otvoril aj na
komerčné vyuţitie.

Domény
a
komunity
Agentúry

Fyzický
priestor

Provideri

Obr. 4.41 Vrstvy digitálneho sveta

Internet je miesto kde sa ľudia stretávajú, komunikujú, obchodujú, hľadajú rôzne veci,
ale aj organizujú stretnutia a pod. Niektoré moţnosti internetu sa líšia od tzv. reálneho sveta,
napr. ktokoľvek sa môţe pripojiť on-line a publikovať čokoľvek, čo si moţno prečítať
kdekoľvek na svete [7]. Má aj niektoré jedinečné výhody: odstraňuje logistické problémy
priestoru a času, informácie sa pohybujú rýchlejšie, trhy sú účinnejšie a pod.

Internet umoţňuje pôsobenie ľudí v celosvetovom meradle, a preto je aktuálna aj

otázka ovládania (riadenia) tohto pohybu. Jeden z moţných prístupov je vyjadrený
v dokumente Framework for Global Electronic Commerce (Rámcové pravidlá globálneho
elektronického obchodovania, ktoré navrhla americká vláda v roku 1997 ako súčasť tzv.

18
V súčasnosti je projekt v útlme, situácia je neprehľadná, uvaţuje sa s rôznymi čiastkovými riešeniami ako
napríklad zlúčením sietí MVNET a VSNET a pod.
19
V roku 1968 bola podľa týchto princípov postavená v Národnom fyzikálnom laboratóriu v Anglicku testovacia
sieť ARPANET.

110
Clintonovej doktríny). Zloţitý problém v tomto digitálnom svete predstavuje otázka
právomocí.

V tejto súvislosti je uţitočné chápať digitálny svet ako viacvrstvový systém (obr. 4.41).
Jednotlivé vrstvy predstavujú:
 fyzický priestor,
 poskytovateľov sluţieb (ISP – Internet Service Providers),
 domény a komunity,
 agentúry.

Fyzický priestor je reprezentovaný pozemským priestorom, kde ľudia ţijú väčšinou

v národných štátoch, ktoré riadi vláda.

Providri umoţňujú prístup k internetu, poskytujú účty elektronickej pošty a môţu na

svojich servroch prevádzkovať web stránky. Sú spojovacím článkom medzi fyzickým a
virtuálnym svetom.

Domény a komunity prechádzajú naprieč štátmi a poskytovateľmi sluţieb internetu. Ich

jednotlivé prvky sa prelínajú a navzájom do seba zasahujú. Domény sú základné prvky
kybernetického priestoru a môţu sa vzťahovať k jedinému počítaču (alebo len k jednému
webu, resp. poštovej schránke, ktorých môţe byť na jednom počítači niekoľko) alebo napr. na
celú virtuálnu infraštruktúru podniku, ktorá môţe mať mnoho prístupných bodov na celom
svete. Platí aj naopak, ţe subjekty môţu mať viac vlastných názvov domén. Na označenie
konkrétneho počítača moţno tieţ pouţiť mnoho subdomén a pod. Komunita, všeobecne aj vo
svete internetu, sa rozumie určitý celok, kde ľudia ţijú, pracujú a hrajú sa. Väčšina ľudí patrí
do niekoľkých on-line komunít tak, ako sú vo fyzickom svete členmi určitej rodiny, cirkvi,
futbalového klubu, pracoviska a pod. Niektoré komunity sú formálne (majú pravidlá,
povinnosti, vstupné poţiadavky, prípadne aj účastnícke poplatky), iné menej formálne (aj ich
členská základňa je premenlivejšia).

Agentúry leţia nad doménami a komunitami, v podstate sa nimi prelínajú. Sú to

organizácie, ktoré vykonávajú rôzne správcovské a regulačné funkcie.

Najvyššou autoritou internetu je spoločnosť Internet Society, ktorá zastrešuje najmä

štandardizačné aktivity20 v rámci internetu, je spojená s IETF (Internet Engineering Task
Force), ktorá zdruţuje odborníkov z celého sveta a vypracúva vlastné technické riešenia
neskôr publikované ako dokumenty RFC21.

Z hľadiska moţného vyuţitia internetových a najmä WWW technológií na vytvorenie

informačného systému organizácie verejnej správy sa vyuţíva tzv. intranetovský spôsob22
jeho realizácie. Ide v podstate o vnútroorganizačný internet, ktorý slúţi ako komunikačná
infraštruktúra organizácie a znamená tieţ väčšiu integráciu a vyuţitie týchto technológií
v činnosti tejto organizácie.

20
Podrobnejšie Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002.
21
Vydavateľom týchto dokumentov je IAB (Internet Architecture Board), ktorá je súčasťou Internet Society.
22
Intranet je označenie na pouţitie internetových technológií (najčastejšie WWW) v rámci firemných
počítačových sietí a interných informačných systémov. Intranet nemusí mať charakter internetu, ale môţe byť
jednoducho len sieťou. Prepojenie dvoch alebo viac sietí typu intranet označujeme extranet, ale pouţíva sa aj
v opačnom zmysle ako intranet, t.j. časť siete alebo informačného systému, ktorých primárnym účelom je
sprístupňovanie informácií smerom navonok.

111
5 Verejný informačný systém
V súčasnosti, aj v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ, sa stále viac dostáva do
popredia poţiadavka verejnosti na lepší a ľahší prístup k informáciám verejného sektora. Táto
poţiadavka zahŕňa najmä elektronickú komunikáciu medzi občanmi, podnikateľmi a verejnou
správou, ale aj elektronizáciu informačných tokov a procesov v rámci verejnej správy.
Uvedené tendencie sú súčasťou praktického vytvárania elektronického sveta (obr. 5.1),
ktorého súčasťou sa postupne stáva aj e-government – elektronická verejná správa.

Connectivity
Content Prístup k PC
Obsah, a internetu
informácie,
sluţby

3
Es = m.c
Computing
power
Počítačový
E-society potenciál
Informačná Masses
spoločnosť Pouţívatelia

Poznámka: Ide o obrazné prirovnanie. Vzorec je iba fiktívny.

Obr. 5.1 Od teórie relativity k teórii elektronického sveta

5.1 Predpokladané výsledky transformácie ŠIS

Predpokladané výsledky transformácie ŠIS by mali byť v súlade s ideou e-

governmentu, ktorá spočíva v komplexnej premene systému fungovania verejnej správy na
virtuálne inštitúcie, ktoré budú schopné poskytovať sluţby, riešiť poţiadavky a zjednodušiť
procesy súvisiace so zákonnými povinnosťami občanov a firiem pomocou internetu a ďalších
moderných komunikačných prostriedkov1. Trendy spojené s praktickou realizáciou tejto vízie
sú v podstate zamerané na tri hlavné oblasti:
 elektronizáciu vnútorných procesov a prepojenie medzi inštitúciami štátnej správy a
samosprávy ako nevyhnutný predpoklad komunikácie s občanmi (firmami),
 komunikáciu s občanmi a firmami, ktorá je najviditeľnejšou časťou e-governmentu
(obchodný register na internete, kataster a pod.),
 poskytovanie informácií, ktoré sa môţe javiť ako najjednoduchšia časť realizácie zámerov
e-governmentu. Poskytovanie informácií (napr. uznesenia, vyhlášky, výsledky správnych
konaní a pod.) na internete musí byť však realizované formou priameho prepojenia

1
Poznamenávame, ţe tento koncept sa netýka len ÚŠO, ale aj samosprávy, špecializovaných inštitúcií,
neštátnych verejných inštitúcií, ako sú napr. školy, zdravotné poisťovne a podobne.

130
 s vnútornými IS (aby nedochádzalo k rastu nákladov, duplicite a pod.), čo môţe znamenať
ich dobudovanie, ale v mnohých prípadoch aj ich úplné prebudovanie.

Postupne sa tvoriacu pozíciu VIS moţno prehľadne znázorniť na obr. 5.2. VIS by mal
byť potom prevádzkovaný v dátovej sieti Veľký GOVNET. Utvárajú sa tým podmienky na
postupné budovanie elektronickej verejnej správy (v súčasnosti napr. realizácia projektov
Mesto.sk, Občan.sk) a moţnosti aplikácie umelej inteligencie2 v komunikácii občana
a verejnej správy.

Verejnosť a podniky
Sprostredkovatelia

Prístupové zariadenia
Mobilné Digitálna Telefonické Osobné Kiosky Verejné prístupové
telefóny televízia centrá počítače miesta

Portál

Brána
Extranety

GOVNET

Informácie štátnej správy Informácie

samosprávy
Vysvetlivky
GOVNET - vládna sieť
Portál – obsahuje obyčajne tieto základné údaje: o obyvateľoch (napr. register obyvateľov),
majetku vrátane územnej identifikácie (napr. register katastrálnych území),
podnikateľských subjektoch (napr. register ekonomických subjektov).
Brána (gateway) – prepája rôzne siete, ktoré pracujú s rozdielnymi protokolmi, ale niektoré
brány súčasne zabezpečujú aj prevod do iného protokolu, tzv. aplikačné
brány.

Obr. 5.2 Informačné prostredie VIS

Globálna architektúra verejného informačného systému

Verejný informačný systém by mal byť produktom procesného prístupu na báze
modelu občianskej obsluhy (obr. 5.3). Informačná podpora modelu občianskej obsluhy
v podstate zodpovedá vytváraniu IS na podporu občianskej komunikácie.

2
Napr. sa uvaţuje s moţnými scenármi vyuţitia výsledkov výskumu umelej inteligencie v prostredí verejnej
správy v období rokov 2010-2020 (expertné systémy, ktoré vykonávajú marketingovú komunikáciu, audítorskú
činnosť a zabezpečujú napr. e-business, e-government a e-justíciu, ovládanie inteligentných sietí a PC hlasom,
začiatok riadenia spoločnosti pomocou tzv. nezávislých regulátorov), v období rokov 2020-2030 (priama
komunikácia človeka s internetom prostredníctvom implementovaného čipu, splynutie biotechnológií a IT do
jednej disciplíny, počítače, telekomunikačné systémy riadia svoj vlastný vývoj, výskum a výrobu) a v období
rokov 2030-2040 (všetky informácie (napr. obchodné tajomstvo firiem, informácie o výsledkoch
marketingového výskumu a pod.) sú umiestnené v predmetoch nášho okolia).

131
 Úroveň riadenia Vykonávatelia IS a typy úloh
riadenia

Konštitucionálna Zákonodarné orgány ISPKR

komunikácia

komunikácia
Vonkajšia

Vnútorná
Operačná Výkonné orgány MOO

ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania

MOO – model občianskej obsluhy

Obr. 5.3 Globálna architektúra VIS

Model občianskej obsluhy

Verejná správa riadi verejný sektor s cieľom zabezpečiť sluţby verejnosti. Vplyvom
zmenených spoločenských podmienok na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia sa
verejná správa postupne prispôsobovala na adekvátne reakcie voči rôznorodým, ale
oprávneným potrebám občana. Aplikovaním systémového prístupu v prostredí verejnej
správy moţno tieto reakcie zachytiť pomocou modelu občianskej obsluhy v orgánoch verejnej
správy, kde sa fyzicky realizuje obsluha verejnosti a dochádza k riadeniu vzťahov objektov
reálneho sveta. Konštrukcia modelu občianskej obsluhy vychádza [23]:
 z poznania prostredia príslušného orgánu verejnej správy,
 z teórie hromadnej obsluhy (početnosť poţiadaviek na obslúţenie, počet kanálov
obsluhy, rozdelenie pravdepodobnosti).

Moţno potom definovať tieto atribúty modelu:

 počet vstupných poţiadaviek (počet predmetných podaní občanov, ktoré moţno
kvantifikovať definovaním životných udalostí,
 počet nevyhnutných úkonov (kompetentný úradný výkon, ktorý zodpovedá
štandardizácii výkonu orgánov verejnej správy na základe ich kompetencií),
 počet organizačných jednotiek a pracovníkov (organizačná štruktúra orgánov verejnej
správy),
 čas obsluhy (čas vybavenia predmetného prípadu).

Model občianskej obsluhy môţe byť východiskom efektívnejšej práce orgánov verejnej
správy v procese postupnej aplikácie verejného informačného systému.

Etapy a oblasti životných udalostí v komunikácii občana a verejnej správy

Uspokojovanie potrieb občanov sa nezaobíde bez zasahovania verejnej správy.

V súčasnosti sa však pozícia verejnej správy v tomto procese rozvíja na základe jej
moderného chápania ako služba občanom (verejnosti) v dôsledku dominujúcej
individualizácie ich potrieb.

V súlade s konštrukciou modelu občianskej obsluhy a jeho informačným

zabezpečením klasifikujeme jednotlivé občianske potreby do niekoľkých tried. Triedy potrieb
sa odvodzujú podľa konkrétnych riešených prípadov občana, a nie zo súkromných definícií

132
týchto potrieb [23]. V takejto súvislosti potom chápeme ţivot jedinca ako životný cyklus
a triedy potrieb reprezentujú opakujúce sa vzory tried, ktoré moţno vyuţívať v rámci obsluhy
verejnosti rôzneho veku. Všeobecne sa prijíma zásada, ţe triedy potrieb by mali zodpovedať
aj platným normám súčasnej legislatívy [23].

Ţivotný cyklus sa člení podľa dvoch hľadísk:

 časového (ţivotné etapy vymedzené dovŕšením určitého veku),
 vecného (podľa jednotlivých definovaných potrieb občanov).

Časové hľadisko životného cyklu občana:

 prenatálne (do narodenia),
 detstvo (1.-6. rok, 7.-14. rok),
 dorastenecký vek (tínedţeri, 15.- 21. rok),
 produktívny vek (22.- 56. rok),
 staroba (57. – 70. rok, 71. rok a viac),
 smrť.

Vecné hľadisko životného cyklu občana:

 rodina,
 zdravie,
 bývanie,
 majetok,
 zárobok,
 sociálne podpory,
 spotreba prostriedkov na udrţanie a rozvíjanie ţivota,
 vzdelanie,
 duchovné aktivity,
 náboţenské aktivity,
 ochrana ţivotného prostredia,
 ochrana osobnej bezpečnosti,
 ochrana majetku,
 doprava,
 organizácia spoločnosti/kompetencie verejnoprávnych inštitúcií.

Vhodnou kombináciou časového a vecného hľadiska moţno získať celkový prehľad

o triedach potrieb občanov, pričom kaţdej etape ţivotného cyklu zodpovedajú práve tie
potreby, ktoré sú časovo konzistentné a môţe ich byť niekoľko. Na tento princíp nadväzuje
poţiadavka na informácie a prostriedky, ktoré uplatňujú orgány verejnej správy.

Informácie na úrovni jednotlivého obsluhovaného prípadu sú obvykle detailné, na úrovni

lokálnej a celoštátnej sú agregované (prípadne štruktúrované podľa lokalít). Agregácia sa
spravidla vykonáva podľa národohospodárskeho hľadiska alebo podľa špecifických potrieb
príslušného orgánu verejnej správy.

Požiadavky verejnoprávnych inštitúcií sú charakteru finančného (dane, poplatky)

a osobnej účasti (povinná školská dochádzka a pod.).

Komunikáciou občana a verejnej správy na báze modelu občianskej obsluhy sa rozumie

významový kontakt verejnosti s orgánmi verejnej správy na jej rôznych úrovniach, pričom

133
transparentnosť triedy potrieb je uplatňovaná na princípoch subsidiarity, proporcionality a
kontinuity3.

V praxi sa tento kontakt najčastejšie prejavuje potrebou modelovania agend verejnej

správy, ktoré moţno efektívne realizovať metódami systémovej analýzy4. Základným cieľom
modelovania je reálna dokumentácia väzieb informačného manaţmentu na komunikačnom
rozhraní občan- verejná správa najmä s cieľom racionalizácie a reinţinieringu. Modelovanie
agend verejnej správy je teda primárne zamerané na pochopenie a dokumentáciu procesov
verejnej správy vo vzťahu k občanom s cieľom ich racionálneho pretvorenia (reinţinieringu).
Termínom agenda označujeme skupiny procesov, ktoré potom modelujeme ako celok bez
ohľadu na organizačné útvary príslušnej verejnoprávnej inštitúcie. Počas analytických prác sa
agendy rozkladajú na modely vlastných výkonných procesov, ktoré môţeme zaradiť podľa
prevaţujúceho charakteru do kategórií základných, riadiacich a podporných procesov.
Modelovanie by malo zohľadňovať predovšetkým tieto špecifiká verejnej správy [23]:
 verejná správa poskytuje sluţby občanom, ktoré sú špecifické tým, ţe občania si
ich nemôţu zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami, ale si ich zabezpečujú
prostredníctvom volených zástupcov a platením daní,
 účelom verejnej správy nie je zisk, ale sluţba verejnosti, čím sa podstatne odlišuje
od súkromnoprávnych objektov,
 vo verejnej správe nemoţno preto rovnako pouţívať pravidlá pre súkromnoprávne
objekty, napr. v ekonomickej oblasti (návratnosť investícií a pod.),
 verejná správa sa však realizuje pomocou procesov, ktoré moţno sledovať
a modelovať rovnakými metódami a prostriedkami ako v súkromnoprávnych
objektoch, aj keď formulácia konkrétnych cieľov týchto procesov sa vecne
odlišuje od tejto ekonomickej sféry5.

Modelovanie agend verejnej správy utvára rozhodujúce predpoklady na modernizáciu

komunikačného rozhrania. Podporuje základné ciele reformy verejnej správy, ktoré sú
charakterizované dekoncentráciou a decentralizáciou kompetencií ústredných štátnych
orgánov medzi novú architektúru orgánov verejnej správy6 vrátane profesionalizácie.

Východiskovým princípom modernizácie komunikačného rozhrania občan - verejná

správa je postupná transformácia tradičnej administratívy na elektronickú administratívu (e –
public administration), čo súvisí s princípom prívetivej verejnej správy (front office)
v informačnej spoločnosti smerujúcej k otvorenosti v súčasnosti najmä štátnej správy.

Komunikačná infraštruktúra verejného informačného systému

Informačná spoločnosť v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) odráţa rôzne

stupne rozvoja. Vplyvom rozvoja informačných a komunikačných technológií (IKT) sa rýchle
mení prostredie, v ktorom sa informačná spoločnosť vyvíja. V takejto súvislosti potom
infraštruktúra7 umoţňuje univerzálny prístup k IKT na národnej, regionálnej a medzinárodnej

3
Podrobnejšie Lukáš, M.: Městský informační management. Praha: Grada Publishing, 2000.
4
Napr. Kačír, K.: Informačný systém priemyselného podniku. Bratislava: ALFA, 1979, Chandor, A., Graham,
J., Williamson, R.: Praktická systémová analýza. Bratislava: ALFA, 1977. Existujú rôzne metodiky systémovej
analýzy, vrátane moderných objektovo orientovaných, ale ani jednu nemoţno mechanicky prevziať a pouţiť
v transdisciplinárnom chápaní verejnej správy [23].
5
Teória verejnej voľby, podrobnejšie v [24].
6
V podstate globálne chápanie inštitucionalizácie.
7
Napr. na báze širokopásmovej siete, prenosu prostredníctvom satelitných alebo iných systémov a podobne.

134
úrovni. V rámci národných e-stratégií by sa mal podporovať rozvoj aplikácií IKT najmä
v týchto oblastiach8:
 elektronická štátna správa (e-government),
 elektronické obchodovanie (e-business),
 elektronické vzdelávanie (e-learning)9,
 elektronická zdravotná starostlivosť (e-health),
 elektronická zamestnanosť (e-employment),
 elektronická ochrana ţivotného prostredia (e-environment),
 elektronické poľnohospodárstvo (e-agriculture),
 elektronická vedecká činnosť (e-science).

V súčasnosti národné e-stratégie akcentujú elektronickú komunikáciu s vyuţitím

technológií elektronického obchodovania (obr. 5.4) s prioritným zameraním na rozvoj
elektronickej štátnej správy10. Jednotlivé formy elektronickej komunikácie (elektronického

Informačná podpora občianskej

komunikácie na báze modelu
Neziskový občianskej obsluhy v rámci
G2G verejného informačného systému.
štátny
a samosprávny
sektor
G2C

C2C
Metatrhovisko G2B Verejnosť

B2B Ziskový B2C

súkromný Informačná podpora
a verejný sektor komunikácie medzi
občanmi na báze
internetu.

Obr. 5.4 Elektronická komunikácia na báze technológií elektronického obchodu

obchodu) sú charakterizované v tab. 5.1.

Základnou podmienkou fungovania elektronickej verejnej správy je prístup na

internet. Z hľadiska informatizácie verejnej správy je pretrvávajúcim problémom
komunikácia medzi IS jednotlivých orgánov verejnej správy. Jej zlepšenie je podmienené

8
Akčný plán Svetového summitu o informačnej spoločnosti (World Summit on the Information Society),
Ţeneva, 10.-12.12.2003.
9
Integráciou IKT do študijných programov v podmienkach EU Bratislava sa zaoberá Chudá, D.: Využitie e-
learningových šablón, DIVAI 2004, v rámci projektu E-learning a vzdelávanie študentov ekonómie.
10
eGovernment Leadership: Engaging the Costumer. The Government Executive Series. 2003 Accenture, April
2003.

135
rozšírením kapacity a zdokonalením spoľahlivosti komunikačnej infraštruktúry, ale aj
vytváraním základných registrov a pravidiel na výmenu dát11.

Druh komunikácie Stručná charakteristika

Government Elektronická výmena informácií v rámci

To interných procesov štátnej správy (občan alebo
G2G Government komerčný subjekt nemusí slúţiť ako
sprostredkovateľ výmeny informácií medzi
jednotlivými inštitúciami).
Government Elektronická komunikácia občanov s verejnou
G2C To správou (podávanie ţiadostí, získavanie
Citizen úradných rozhodnutí a pod.).
Government Elektronická výmena informácií medzi
G2B To komerčnými subjektmi a štátnou správou
Business (štátna správa utvára podmienky na efektívnu
integráciu do obchodných procesov: dovoz
a vývoz tovaru, komunikáciu s daňovou alebo
colnou správou a pod.).
Business Vykonávanie obchodných procesov medzi
B2B To komerčnými subjektmi (napr. komoditné
Business burzy, zásobovacie a fakturačné systémy
a pod.).
Business Produkty a sluţby sú ponúkané priamo
B2C To konečnému pouţívateľovi. Proces
Consumer elektronického predaja je prepojený
s elektronickou platbou.
Citizen Vykonávanie transakcií medzi občanmi
C2C To pomocou internetu (elektronická pošta, portály
Citizen fyzických osôb a pod.).

Tab. 5.1 Formy elektronickej komunikácie (elektronického obchodu)

Rozvoj e-governmentu všeobecne určujú koncepčné poţiadavky EÚ. Vyuţívanie dát a

informácií vo verejnej správe pomocou elektronických prostriedkov má uľahčiť aj program
EÚ IDA (Interchange of Data between Administrations). Obsahuje dve hlavné skupiny
projektov:
 projekty spoločného záujmu (PCI – Projects of Common Interest), ktoré sú zamerané
na vznik a rozvoj komunikačných sietí a informačných systémov v čiastkových
sektoroch politiky EÚ, ako napr. v zdravotníctve, ţivotnom prostredí, zamestnanosti a
pod.,
 projekty horizontálnych akcií a opatrení (HAM – Horizontal Actions and Measures)
prispievajú k riešeniu spoločných potrieb jednotlivých sektorov v oblasti IT.

11
Napr. Ministerstvo informatiky ČR vypracovalo zadanie na realizáciu projektu Portál verejnej správy
(nazývaný tieţ Government Gateway), ktorý sa opiera o britský štandard e-GIF (e-Government Interoperability
Framework). Bude vytvárať komunikačnú platformu, ktorá prepojí bezpečným a kontrolovateľným spôsobom
heterogénne IS pripojených úradov, a to bez ohľadu na pouţité technológie a architektúru, v rámci ktorej boli
vytvorené.

136
 V rámci horizontálnych akcií a opatrení projektu IDA bola vybudovaná sieť TESTA
(Trans-European Services for Telematics between Administrations – Transeurópske sluţby
pre telematiku12 medzi verejnými správami), ktorá vytvára komunikačnú infraštruktúru na
aplikácie sektorových sietí (projektov) a umoţňuje prepojiť zodpovedné inštitúcie EÚ a
členských štátov (koncových pouţívateľov aplikácií) (obr. 5.5). Národný prepojovací bod do
siete TESTA zriaďuje Európska komisia v rámci programu IDA13. Na základe súčasného a
predpokladaného budúceho rozvoja by mala sieť TESTA vyhovovať aj nárokom takých
projektov a aktivít EÚ ako napr. Schengenský informačný systém (DGJAI), Extranet Rady
EÚ a pod. Sieť TESTA vyuţíva i niekoľko ďalších projektov v rámci EÚ14

Podľa aktuálnych prieskumov15 najčastejšími pouţívateľmi e-governmentu budú

podnikatelia a firmy.

E-government predpokladá pripojenie kaţdej organizácie verejného sektora v jedinom

zabezpečenom bode k pripojovacej sieti, čo zaisťuje komunikáciu organizácií verejného
sektora navzájom, ale aj ich prístup do EuroDomain, prípadne na internet.

EU Agencies

EuroGate
EuroGate

EU Institutions PKI DNS Mail National Network

EuroGate relay
EuroDomain
EuroGate
DIR Portal Circa

EuroGate

External
Dial-up services
Direct
connected
sectors

Obr. 5.5 Všeobecné sluţby TESTA

12
Pojem telematika moţno chápať ako telekomunikácia, ale v súčasnosti aj ako elektronická komunikácia.
13
Napr. v ČR je zriadenie pripojovacieho bodu súčasťou programu Intranet verejnej správy – komunikačná
infraštruktúra informačných systémov verejnej správy (KI ISVS) – ktorý koordinuje Ministerstvo informatiky
ČR.
14
Zdroj: TESTA Portal (portal.eu-admin.net).
15
Napr. český prieskum prostredníctvom elektronického dotazníka na adrese www.CentrumEO.cz/Pruzkum.

137
 Vzhľadom na uvedené skutočnosti by malo byť prioritou komunikačnej infraštruktúry
e-governmentu na Slovensku riešenie pripojovacej siete16 tak vo vyhradenej, ako aj verejnej
komunikácii (obr. 5.6). Vo vyhradenej komunikácii by sa mali prevádzkovať aplikácie určené
pre verejnú správu. Verejná komunikácia by mala byť podporovaná aplikáciami pre
verejnosť.

Vyhradená
komunikácia

Referenčné a bezpečnostné

Kontaktné miesta Hlavné registre ŠIS

verejnej správy

rozhranie

Verejná
komunikácia

Vyhradená komunikácia:
IS ústrednej a miestnej štátnej správy
IS mestskej, miestnej a regionálnej samosprávy
Verejná komunikácia:
Informačné kiosky
Podnikateľská sféra
Občania
Neziskový vládny sektor

Obr. 5.6 Komunikačné a bezpečnostné rozhranie verejného informačného systému

5.2 Niektoré aspekty vytvárania elektronickej verejnej správy

Predpoklady modernizácie verejnej správy

Elektronická verejná správa je základným predpokladom modernizácie verejnej
správy, ktorá je zaloţená na týchto princípoch:
 sluţba verejnosti,
 zlepšovanie procesov,
 medzinárodná integrácia.

16
Základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR (uzn. č.
43/2004 vlády SR zo dňa 21.1.2004).

138
Služba verejnosti
Cieľom je zníţiť počet miest, ktoré musí občan navštíviť pri vybavovaní jednej
záleţitosti ako aj zníţiť mnoţstvo údajov, ktoré musí poskytnúť. Splnenie tohto cieľa úzko
súvisí so zlepšovaním procesov, ale aj s rozsiahlymi reformami fungovania orgánov verejnej
správy, a to najmä:
 vytváraním centrálneho prístupového miesta (portálu) k sluţbám verejnej správy,
 poskytnutím na internete formulárov a rôznych dokumentov, ktoré musí občan
vyplniť alebo naštudovať na zvládnutie efektívnej komunikácie s verejnou správou,
 umiestnením na internete praktického návodu na vybavovanie kaţdej agendy,
 vytváraním siete verejných prístupových miest (Public Information Access Points)
k internetu a elektronickým sluţbám.

Zlepšovanie procesov
Zahŕňa úlohy spojené so zlepšovaním rozhodovacích mechanizmov a vnútorných
postupov vo verejnej správe. Cieľom je úplný elektronický styk občana s verejnou správou.
Pôjde najmä o riešenie týchto úloh:
 analyzovať súčasný stav databáz a registrov,
 uskutočniť audit procesov v rámci reformy verejnej správy,
 prijať zákon o informačných systémoch verejnej správy,
 pripraviť návrh na efektívnu prácu s ľudskými zdrojmi,
 zaviesť metodiku projektového riadenia pri príprave, obstarávaní a realizácii IS vo
verejnej správe.

Medzinárodná integrácia
Vstup SR do Európskej únie bude znamenať podstatný impulz pre štátnu informačnú
politiku predovšetkým v dvoch oblastiach17:
 integrácie informačných systémov vnútri verejnej správy (G2G) a smerom
k podnikateľskej sfére (G2B),
 komunikácie verejnej správy s ekonomickou sférou (G2B) a občanmi (G2C).

Tieto procesy závisia aj od implementácie direktív EÚ do právnych úprav na Slovensku

[25]. Integrované prostredie by malo poskytovať tieto záruky:
 bezpečnosť a ochranu dát,
 jednotný komunikačný kanál,
 prevýšenie prínosov v porovnaní s nákladmi.

Východiskom e-governmentu je predovšetkým integrované prostredie na realizáciu

interných správnych procesov a sekundárne na realizáciu externých správnych procesov.

Obidve prostredia majú spoločné prvky s vytváraním integračného prostredia e-businessu

vecne zaloţeného na zdrojoch pravdivých údajov. Potom transformáciu na e-government
moţno charakterizovať podľa obr. 5.7.

17
Spracované na základe východiskových zámerov v projekte firmy Oracle.

139
 Business Inteligence & Strategický manažment

Zameranie na administratívu

Zameranie na občana
Interné procesy Externé procesy
(rozpočet, … ) (sluţby občanom, internetové
trhoviská, dodávateľské reťazce)

Integrovaná informačná infraštruktúra

Obr. 5.7 Integrované prostredie e-governmentu

Spôsob vytvárania e-governmentu moţno charakterizovať realizáciou postupnosti

jednotlivých krokov takto:
 zodpovednosť a transparentnosť,
 rozpočet a efektivita,
 sluţby občanom a organizáciám,
 prepojenie systémov,
 e-government.

Zodpovednosť a transparentnosť charakterizujeme prehľadnosťou procesov vo verejnej

správe18.

Rozpočet a efektivita predpokladajú optimalizáciu systémových riešení, integráciu ERP

systémov s dodávateľsko-odberateľskými reťazcami a digitalizáciou procesov na regionálnej
úrovni19.

Služby občanom a organizáciám sú reprezentované v podstate dvomi druhmi transakcií, a

to:
 generujúcich príjem (daň z príjmu, DPH a pod.),
 zameraných na opakujúce sa procesy (interakčné centrá pre občanov, informácie
z registrov, katastrov20 a pod.).

Prepojenie systémov predstavuje rozšírenie komunikácie pomocou rôznych kanálov

v dôsledku partnerstva verejného a súkromného sektora21. K 1.1.2007 bude potrebné
zabezpečiť poţiadavku EÚ na integráciu dát [25].

E-government teda predstavuje komplexné riešenie v rámci predchádzajúcich štyroch

krokov. Súčasná situácia na Slovensku si vyţaduje vytvorenie jednotného prostredia pre
interný a externý portál.

18
Príkladom môţu byť aplikácie na MPSVR SR (evidencia poberateľov štátnej podpory, pričom sa utvárajú
predpoklady na vyuţitie elektronického podpisu a jednotného prístupového interface – portálu), MO Maďarskej
republiky (medzinárodné účtovné štandardy v rámci NATO).
19
Napr. nákupný portál pre štátnu správu v Dánsku, ktorý prezentuje partnerstvo verejného a súkromného
sektora formou ponúkaných komodít na elektronickom trhovisku.
20
Danish Cadaster, Italian Cadaster (SOGEI), New York City Case Study (najväčší dátový sklad na svete),
registre ekonomických subjektov v Dubline (registrácia prostredníctvom internetu).
21
Bezdrôtové mesto Glasgow (mobilní pouţívatelia).

140
Súčasný stav na Slovensku
Súčasný stav elektronickej verejnej správy na Slovensku moţno hodnotiť z rozličných
hľadísk. Zameriame sa na dve oblasti, v ktorých s podporou informačných a komunikačných
technológií sú pre verejnosť umoţnené sprístupnenie informácií a poskytovanie on-line
služieb.

Sprístupnenie informácií pre verejnosť(najmä prostredníctvom www stránok22) je na

relatívne dobrej úrovni. Kaţdý ústredný štátny orgán má vlastnú stránku s informáciami, ktoré
sú prístupné verejnosti v prostredí internetu. Rovnako na úrovni miestnej štátnej správy má
kaţdý krajský a obvodný úrad vytvorenú vlastnú www stránku, na ktorej sprístupňuje
občanom základné informácie o poskytovaných sluţbách, úradných hodinách, tlačivách a pod.
Mnohé z nich sa vyuţívajú aj na propagáciu regiónu pre potenciálnych návštevníkov. Orgány
územnej samosprávy na úrovni miest a obcí majú vlastné www stránky, v porovnaní so
štátnymi orgánmi, na niţšej úrovni.

Poskytovanie on-line služieb je v programe eEurope+23 definované ako základné on-

line služby pre fyzické a právnické osoby. On-line verejné sluţby pre fyzické osoby zahrnujú
dane z príjmu (daňové priznanie, majetkové priznanie), služby na vyhľadávanie pracovného
miesta, príspevky sociálneho zabezpečenia (príspevky pre nezamestnaných, prídavky na deti,
náklady na zdravotnú starostlivosť, granty pre študentov), osobné dokumenty (občianske
preukazy, pasy, vodičské preukazy), registrácia motorových vozidiel, žiadosť o stavebné
povolenie, oznámenia polícii (napr. krádež), verejné knižnice (katalógy s rôznymi možnosťami
vyhľadávania), osvedčenia (o narodení, sobáši), zápisy na stredné školy/univerzity,
oznámenia o presťahovaní, zdravotnícke služby (interaktívne poradenstvo o dostupnosti
služieb v rôznych nemocniciach, objednávanie sa do nemocníc). On-line verejné sluţby pre
právnické osoby zahrnujú sociálne dávky pre zamestnancov, daň z príjmu právnických osôb
(priznanie, potvrdenie o prijatí priznania), daň z pridanej hodnoty (priznanie, potvrdenie
o prijatí priznania), registrácia novej právnickej osoby, vykazovanie údajov pre štatistický
úrad, colné vyhlásenia, povolenia týkajúce sa životného prostredia, verejné obstarávanie.

Porovnania s vyspelými krajinami EÚ ukazujú, ţe úroveň elektronizácie sluţieb

verejnej správy na Slovensku zaostáva za úrovňou týchto krajín24. Hlavné príčiny zaostávania
sú najmä v absencii koncepcie rozvoja sluţieb verejnej správy, nedostatočnej finančnej
podpore nových projektov informačných sluţieb pre verejnosť, pretrvávajúcom rezortizme
v tvorbe a vyuţívaní informačných zdrojov, nízkej úrovni vybavenosti orgánov verejnej
správy modernými informačnými a komunikačnými technológiami, ale aj v nesystematickom
prístupe kompetentných inštitúcií. Nízka je úroveň integrovaného vyuţitia informačných
technológií pri realizácii administratívnych úkonov verejnej správy pre verejnosť. Nie sú na to
vytvorené legislatívne, organizačné, ale aj dostatočné technologické podmienky, ktoré by
umoţňovali integrované vybavenie ţiadosti občanov z jedného kontaktného miesta bez
ohľadu na kompetencie orgánov verejnej správy a časového obmedzenia úradnými hodinami.
Chýba najmä prepojenie informačných zdrojov rezortov, systematicky budovaná sieť
kontaktných miest verejnej správy a aplikácia technologických, organizačných a metodických
štandardov v rámci doteraz vytváraného štátneho informačného systému25.
22
Najznámejšie internetové stránky verejnej správy sú Mesto.sk a Občan.sk.
23
Uznesením č. 43/2004 vlády SR zo dňa 21.1.2004 boli prijaté základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie
informatizácie spoločnosti v podmienkach SR.
24
Ale aj za úrovňou napr. Estónska, Slovinska, ČR, ktoré dosiahli výraznejší pokrok v oblasti poskytovania
sluţieb verejnosti s podporou informačných technológií.
25
Zákon č. 261/1995 Z.z. o štátnom informačnom systéme v §8 zahrnuje aj informačné zabezpečenie miestnej
štátnej správy a samosprávy. V praxi sa však realizoval ako informačná podpora v ústrednej štátnej správe. Ďalší

141
 Na základe správy o pokroku kandidátskych krajín EÚ v programe eEurope+ moţno
konštatovať, ţe v priemere len 30 % vládnych www stránok zodpovedá smerniciam EÚ.
Spolu 50% verejných sluţieb pre občanov je k dispozícii na základnej úrovni (informácia je
uvádzaná on-line, prípadne ide o jednosmernú interakciu). Osem percent sluţieb umoţňuje
obojsmernú komunikáciu alebo úplné transakcie on-line, 1 % sluţieb je súčasťou pilotných
projektov a plánuje sa rozšírenie na 9 %. Úplne nedostupných je 32 % vládnych sluţieb.
Rovnaká situácia je aj v oblasti poskytovania vládnych sluţieb podnikom v kandidátskych
krajinách. 49 % súčasných sluţieb je poskytovaných on-line alebo v jednoduchej
jednosmernej interakcii. Dvojsmerná interakcia a úplné on-line transakcie sú moţné v prípade
ďalších 15 % sluţieb. Jedenásť percent sluţieb sa plánuje a 25 % sluţieb nie je v súčasnosti
k dispozícii.

Moţno konštatovať, ţe všetky on-line sluţby e-governmentu v SR napriek prijatiu

programu eEurope+ ešte nie sú prakticky realizované. Z on-line sluţieb existuje na Slovensku
moţnosť podávať daňové priznanie cez internet. Nevýhodou však je, ţe sa vyţaduje
dodatočné zaslanie vyplneného daňového priznania poštou. Táto duplicita pri podávaní je
dôvodom prečo ho v SR obyvatelia a firmy nevyuţívajú vo väčšej miere. Podľa štúdie26
moţnosť podávať daňové priznanie by na Slovensku privítalo 22 % pouţívateľov internetu,
skutočné vyuţitie tejto sluţby však dosahuje necelé 1 %. Medzi veľmi vyuţívané sluţby v SR
patrí vyhľadávanie zamestnania prostredníctvom internetu najmä mladou generáciou.
Skúsenosti s vyhľadávaním zamestnania cez internet má pribliţne 10 % občanov. Relatívne
vysoký podiel pouţívateľov týchto sluţieb môţe prameniť aj vo vysokej nezamestnanosti,
pretoţe ľudia skúšajú akúkoľvek dostupnú metódu na nájdenie si zodpovedajúceho
zamestnania a internet okrem toho umoţňuje nájsť si prácu aj ľuďom zo zaostalejších
regiónov v bohatších častiach SR.

V oblasti vybavovania ţiadostí na vybavenie rôznych dokumentov ako sú pasy,

vodičské preukazy, rodné listy a podobne podľa výsledkov štúdie aţ 69 % občanov nemá
záujem o vyuţívanie týchto sluţieb na internete. Na druhej strane väčšina občanov by
privítala dostupnosť formulárov na vybavenie týchto dokladov na internete. Tento výsledok
môţe byť dôsledkom stavu, keď konečné prevzatie týchto dokumentov vyţaduje ţiadateľov
podpis. Tento nedostatok by sa mohol odstrániť praktickým zavádzaním elektronického
podpisu v štátnej správe. Ďalšou sluţbou, ktorú moţno vykonávať prostredníctvom internetu,
je on-line registrácia firiem do Obchodného registra.

Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy

Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy je zaloţený na systémovom

prístupe k verejnej správe ako celku (obr. 5.8). Posúva jej chápanie od jednotlivej
verejnoprávnej inštitúcie (napr. ministerstvo, mestský úrad, obvodný úrad, katastrálny úrad a
pod.) ku globálnemu pohľadu v rámci celého štátu, t.j. v rámci celej sústavy verejnoprávnych
inštitúcií a občianskej verejnosti na princípe modelu občianskej obsluhy.

vývoj informatizácie verejnej správy predpokladá dve úrovne riadenia, konštitucionálnu a operačnú, čo
zodpovedá procesnému modelu riadenia vo verejnej správe.
26
V roku 2001 začala Európska komisia v rámci 5. rámcového programu pre vedu a technologický vývoj projekt
SIBIS (Statistical Indicators Benchmarking the Information Society). Cieľom projektu je vytvorenie indikátorov,
ktoré zohľadnia meniaci sa charakter spoločnosti a umoţnia porovnávať vývoj v jednotlivých európskych
krajinách.

142
 Špecifické postavenie pri globálnom pohľade na inštitucionalizáciu má súdna moc27
reprezentovaná v štáte činnosťou súdov, ktorá vyjadruje činnosť orgánov správy súdov
(vykonávanú prevaţne ako výkon štátnej správy) a činnosť výkonu súdnictva. Vzťah správy
súdov a výkonu súdnictva sa riadi zásadou oddelenia správy súdov od výkonu súdnictva [27].
Ústredným štátnym orgánom správy súdov je MS SR. Orgánmi štátnej správy súdov sú
predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR a predsedovia a podpredsedovia krajských a
okresných súdov. Osobitné postavenie má Ústavný súd SR ako ochranca ústavnosti.

V takejto súvislosti potom aj podľa obr. 5.8 je súdnictvo implicitne inštitucionálne

chápané ako výkon štátnej správy, resp. v budúcom období aj ako výkon samosprávy.

Konštitucionálna Inštitucionálna
úroveň úroveň Operačná úroveň

Zákonodarná Výkonná

Komunikačné rozhranie
Komunikačné rozhranie

Vrcholová (NR SR) (vláda, Občania

ministerstvá)

Podnikateľská
Zákonodarná Výkonná
Regionálna (VÚC) (KÚ, ObÚ)
sféra

Neziskový vládny
Zákonodarná Výkonná a mimovládny
Mestská/Miestna (MsZ, MZ) (MsÚ, MÚ,
ObÚ) sektor

Obr. 5.8 Inštitucionalizácia verejnej správy v globálnom chápaní

Projekty elektronickej verejnej správy

Praktická realizácia e-governmentu predstavuje vytváranie konkrétnych aplikácií na

riešenie elektronizácie procesov vo verejnej správe. Metodicky moţno rozlíšiť najmä tieto
aplikácie:
 e-komunikáciu (elektronická výmena informácií medzi úradom a občanom, ktorá
aplikáciou elektronického podpisu umoţňuje podávanie informácií v rámci úradných
procesov),
 publikačné systémy (interné a externé publikačné systémy, ktoré umoţňujú riadený prístup
k informáciám v iných IS),
 prepojenie IS viacerých organizácií (výmena informácií v organizácii a medzi
organizáciami ako súčasť procesov verejnej správy alebo informačná podpora daného
procesu),
 spisovú službu (riadenie a správa spracovania a obehu písomností a ich napojenie na
systémy priameho spracovania a správu elektronických dokumentov),

27
Verejná moc v štáte sa vo všeobecnosti člení na zákonodarnú, súdnu a výkonnú moc. Verejná správa je jadrom
výkonnej moci.

143
 uloženie a správu dokumentov (správa a riadenie prístupu (uloţenia) k elektronickým
dokumentom ako integrovanie činností s elektronickými dokumentmi).

V praxi realizované projekty elektronickej verejnej správy však obyčajne zahrnujú

niekoľko atribútov uvádzaných aplikácií, napr. projekty (v zátvorke je uvedený názov
stránky):
 Mesto.sk obsahuje informácie o 138 mestách SR, vznikol v roku 2000 a jeho
prevádzkovateľom bol portál SuperZoznam, v súčasnosti je súčasťou projektu
eSlovakia (www.mesto.sk),
 Občan.sk je verejný informačný portál, ktorý obsahuje najmä informácie o ţivotných
situáciách (narodenie, dospievanie, produktívny vek, úmrtie, cestovanie a doprava,
bývanie a pod.), o inštitúciách v SR, tlačivách, formulároch a pod. (www.obcan.sk),
 ePUSA je elektronický portál územných samospráv v ČR (www.epusa.cz),
 Portál verejnej správy ČR (www.portal.gov.cz),
 KEVIS je krajský evidenčný informačný systém, ktorého základným cieľom je
vytvorenie databázovej aplikačnej platformy na riešenie úloh evidenčných agend
(www.kevis.cz),
 Obce.cz je portál realizovaný ešte v roku 1996 ako súkromný podnikateľský zámer.
Obsahuje niekoľko častí, ktoré z rôznych pohľadov ukazujú verejnú správu a jej
fungovanie. Najznámejšou je portál územnej samosprávy Mestá a obce online
(www.mesta.obce.cz), ktorý poskytuje prístup do všetkých miest a obcí, ktoré majú
webovú prezentáciu. Denník verejnej správy (www.denik.obce.cz) ponúka aktuálny
spravodajský servis z oblasti štátnej správy, samosprávy, miest, obcí a regiónov. Je k
dispozícii aj diskusný panel pre štátnych zamestnancov a verejnosť na stránke
www.diskuze.obce.cz. Sústavu hlavných portálov dopĺňa Katalóg dodávateľov
(www.katalog.obce.cz) obsahujúci zoznam firiem z rôznych odborov, ktoré
spolupracujú s mestami a obcami. Celý projekt (www.obce.cz) tvoria samostatné
moduly, ktoré umoţňujú prezentovať vybraté informácie on-line aj off-line v rámci
intranetu.

Ďalej sa podrobnejšie zaoberáme podávaním a preberaním elektronických dokumentov

prostredníctvom verejnej elektronickej podateľne (VEPO). VEPO je IS s komplexom
bezpečnostných, organizačných, obchodných a právnych opatrení. V prípade VEPO nie je
dôleţitá ich fyzická dostupnosť, ale podstatná je dostupnosť cez internet, prípadne iné
komunikačné médium. Obeh dokumentov v e-podateľni znázorňuje obr. 5.9.

144
 1a

1b
VEPO

OPERÁTORI
OBČAN 1c

Firewall
2b

Úradníci
vecne
príslušného
2a
odboru

SERVER
2

3
1a – podanie e-mailom ( automatické oznámenie o prijatí/neprijatí podania)
1b – podanie na dátovom nosiči
1c – podanie listom
2 – rozhodnutie o príjemcovi podania
2a – podateľňa odpovedá priamo občanovi
2b – odovzdanie podania
3 – úradník odpovedá občanovi

Obr. 5.9 Obeh dokumentov vo VEPO

Jednotlivé kroky pri podávaní dokumentov stručne opíšeme takto:

 podávateľ vyberá adresáta (určuje jeho certifikát) zo svojho súkromného zoznamu alebo
vyberá tzv. verejného adresáta,
 výber súboru s elektronickým dokumentom, ktorý sa bude podávať,
 moţnosť pridania súboru s elektronickým podpisom, vytvoreného pomocou
podpisovacieho súkromného kľúča a lokálnej aplikácie aj s časovou pečiatkou,
 informácia pre podávateľa o úspešnosti/neúspešnosti podania.

145