1 Verejná správa

Vymedzenie základných pojmov Verejná správa je pojem správneho práva, ktoré má základy v rímskom práve (administratio rei publicae) a postupne sa udomácnil aj v iných jazykoch (napr. public administration). Predstavuje súhrn činností (proces), ktoré produkujú orgány štátnej správy, územnej samosprávy a verejnoprávne korporácie. Tieto subjekty vykonávajú verejnú správu ako zákonom uloženú povinnosť, ktorá je daná ich postavením verejnoprávnych subjektov (obr.1.1).
0 Verejná správa
2 Štátna správa Samospráva*)

1

3 Verejné korporácie

1.1 Ústredná

2.1 Regionálna

3.1 Rozpočtové 3.2 Príspevkové

1.2 Miestna

2.2 Mestská 2.3 Miestna

3.3 Verejnoprávne

*)

Záujmovou samosprávou sa podrobnejšie zaoberá Grell, M. a kol.: Informačné systémy v ekonomike. Bratislava: EKONÓM, 2003,s.101.

Obr. 1.1 Organizačný diagram verejnej správy Verejná správa riadi a spravuje verejný sektor, ktorý charakterizuje verejné vlastníctvo, rozhodovanie verejnou voľbou a uplatňovanie verejnej kontroly. Verejný sektor zahrnuje rozpočtové a príspevkové organizácie (2. sektor) a nadácie, občianske združenia, rôzne neziskové (mimovládne) organizácie (3. sektor). Všeobecne prevažuje názor, že verejný sektor je ekonomický pojem (obyčajne sa skúma v rámci zmiešanej ekonomiky), pričom funguje s cieľom napĺňať verejný záujem a spravovanie verejných vecí. Zmiešaná ekonomika je charakteristická koexistenciou súkromného a verejného sektora, súkromného a verejného vlastníctva a koordináciou ekonomických aktivít súkromnými iniciatívami (trhovým mechanizmom) a verejnými inštitúciami (verejnými alebo vládnymi inštitúciami) pomocou regulačných nástrojov a právnych prostriedkov. Predstavuje objektívny spoločenský jav, ktorého existencia vyplýva z historického vývoja deľby regulačných spoločenských činností medzi objektmi trhu a vládnymi aktivitami, pričom trh aj vláda sú nevyhnutné na fungovanie ekonomiky. Verejná správa zabezpečuje činnosti podľa obr. 1.2. Súkromná správa je správa súkromných vecí a jej vykonávanie je v súkromnom záujme, na uspokojenie vlastných záujmov a potrieb.

7

0 Riadenie verejného sektora

1 Tvorba štátnej politiky

2 Tvorba samosprávnej politiky

3 Podpora výkonu štátnej a samosprávnej politiky

1.1 Hospodárska politika (hospodárske opatrenia štátu) 2.1 Regionálna politika

1.2 Štátna administratíva (spravovanie štátu)

2.2 Rozvoj miest a obcí

Obr. 1.2 Hierarchický diagram funkcií verejnej správy V tab. 1.1 sú uvedené základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy. Určujúcim rozlišovacím znakom je verejný záujem, ktorý je protikladom súkromného záujmu1).
Typ správy Rozlišovací znak

Verejná

Súkromná

Účel Organizačný princíp Funkcia

Verejný záujem Orgány verejnej správy Výkon verejnej správy Verejná moc (verejné právo)

Súkromný záujem Súkromná aktivita Súkromné ciele Individuálne rozhodovanie (súkromné právo)

Charakter moci

Tab.1.1 Základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy    Verejný záujem je charakterizovaný tým, že: obsahuje hodnoty všeľudského charakteru, má normatívny charakter v ekonomickej rovine (v závislosti od danej ekonomickej teórie), jeho chápanie súvisí s konsenzom politických strán.

Súkromný a verejný záujem patria do spoločnej kategórie záujem, ktorý sa používa v troch základných významoch: individuálny záujem, záujem spoločenských skupín (skupinový záujem), celospoločenský záujem.
1 )

8

   

Politický konsenzus možno v podstate dosahovať na základe: rovnosti (verejný, spoločenský a celospoločenský záujem sú totožné, chápané ako synonymá), nadradenosti a podradenosti (vo vzťahu k daným podsystémom spoločnosti, t.j. verejný záujem v ekonomike, politike a pod.), prieniku jednotlivých individuálnych záujmov (prejavuje sa reálna existencia verejného záujmu na báze tzv. spoločenskej zmluvy), protikladnosti (individuálny a verejný záujem sú v protiklade, pričom existujú dva základné prístupy: uprednostnenie individuálneho záujmu alebo pri hodnotení individuálneho záujmu je rozhodujúci verejný záujem, t.j. všeobecné dobro).

Metodologickým východiskom riešenia konsenzu je rozlíšenie verejného a neverejného záujmu2). Verejný záujem má teda nadindividuálny charakter, jeho nositeľom je sociálny objekt (napr. verejná inštitúcia), ktorého činnosť je motivovaná spoločensky uznanými cieľmi a potrebami, na ktorej participujú jednotlivé indivíduá práve preto, že uznávajú tieto spoločné, integrujúce hodnoty. Verejnú správu možno charakterizovať z hľadiska územného a typu riadenia podľa tab.1.2. Územná úroveň Obec, mesto Obvod (okres) Kraj Región (VÚC) Republika Samospráva Samospráva Štátna správa Typ riadenia Samospráva Štátna správa Štátna správa

VÚC – Vyšší územný celok, v našich podmienkach totožný s územím kraja

Tab. 1.2 Vzťah územných úrovní a typov riadenia verejnej správy Verejná správa je zložitý sociotechnický systém a aplikáciou systémového prístupu3 možno definovať jeho základné charakteristiky, a to:  vstupy,  prvky a väzby medzi nimi (štruktúra),  prechodové funkcie,  výstupy,  správanie. Správanie verejnej správy odráža politické názorové prúdy a reakcie na predmetné požiadavky občianskej verejnosti, ktoré vystupujú ako vstupy do celého systému. Prechodové
Východiskom je určenie obsahu a rozsahu pojmu verejnosť. Verejnosť môže označovať tú časť spoločnosti, ktorá stojí voči vládnej (decíznej) sfére s právom kontroly moci a riadiacich štruktúr alebo určitú skupinovú integritu, ktorá je spoločným záujmom zainteresovaná na riešení určitých spoločných problémov (tzv. verejné veci). 3) Pozri Grell, M.: Informačná ekonomika. Bratislava: EKONÓM, 2002.
2 )

9

nehnuteľnosti a pod. Informačná podpora riadenia v podmienkach verejnej správy V procese riadenia verejného sektora je úlohou IS spojenie riadiaceho a riadeného systému verejnej správy. IS Obr. 1. pričom IS vstupuje medzi tieto systémy ako ich integrálna súčasť a vytvára s nimi jeden celok (obr.3 IS ako podsystém systému riadenia vo verejnej správe IS pre verejnú správu rozumieme súbor informácií o určitých oblastiach (republika. Informačný proces vo verejnej správe. mesto. ale aj všeobecne (obr. 1. spracovania a využívania informácií v postupnosti dáta – poznatky – informácie (obr.). potrebné sú pre občanov na uľahčenie styku s orgánmi verejnej správy a na kontrolu ich činnosti pri hospodárení s verejnými financiami.4 Informačný proces vo verejnej správe 10 . 1. Zamestnanec vo verejnej správe (tvorca informácií) Občan (používateľ informácií) Zmena pozície IS: 1. clá. regióny). geografia. samospráva). ŠIS 3. ASR.funkcie sú determinované zákonmi vymedzenými podmienkami jednotlivých rozhodnutí vo verejnej správe. Jednotlivé IS verejnej správy možno rozlišovať podľa viacerých hľadísk.  predmetu záujmu (zdravotníctvo. životné prostredie. obce. 1. obec. kapitole) Obr. dane. Na druhej strane.  priestorového rozsahu pôsobnosti (mestá.4).5). je definovaný ako proces získavania. 1. ako napríklad:  typu riadenia (štátna správa. Riadiaci systém Orgány verejnej správy Riadený systém Občania Spoločnosti atď. ktoré sú potrebné na rozhodovanie v orgánoch verejnej správy a ďalších organizáciách. ASPV 2. IS VS 4. región). VIS IS (Podrobnejšie v 2.3).

stor. čo viedlo k rozsiahlej implementácii jednotlivých častí štátneho informačného systému5. Napríklad v 90. o štátnom informačnom systéme. aj vplyvom celospoločenského trendu sa potvrdilo.Dáta Poznatky Informácie Syntaktický pohľad (súhrn hodnôt bez významu) Sémantický pohľad (význam) Pragmatický pohľad (použiteľnosť) Obr. Nástrojom týchto zmien je najmä internet ako model komunikácie. ktoré v priebehu vývoja informatizácie verejnej správy výrazne menili svoju formu aj obsah.5 Dáta. 1. rokoch 20. že zmena pracovných stereotypov a riadiacej praxe je proces. používateľa a IS v informačnom procese4. 5 Zákon č. informácie Prenos informácií sprostredkovávajú informačné systémy a len časť informácií sa prenáša priamou komunikáciou medzi tvorcom a používateľom informácie. Tak napríklad reforma verejnej správy SR zásadne mení pozíciu všetkých troch prvkov.. Ukázalo sa však.z. najmä občana ako používateľa informácií v informačnom procese. že vzťah občanov a verejnej správy je podmienený aj ich efektívnou vzájomnou komunikáciou na báze IS/IT. čím ovplyvňovali pozíciu tvorcu. poznatky. Od vzniku informácie po jej použitie sa prenos uskutočňuje pomocou informačných činností. ktorý z hľadiska informačnej podpory predstavuje postupnú transformáciu štátneho informačného systému na informačný systém verejnej správy a v konečnom dôsledku na verejný informačný systém. 261/1995 Z. 4 11 . Odhliadnuc od vývojových trendov v samotnej verejnej správe prechádza informačný proces výraznými zmenami v dôsledku digitalizácie informácií.

 štátny informačný systém podľa zákona č.1 Centralizovaná štátna správa.z.  IS verejnej správy (otvorená štátna správa). o ŠIS (integrovaná štátna správa). ako sú napr. ASPV . V súlade s prepojením ASPV a ASR riadiacich orgánov sa v rámci ASPV riešili najmä tieto problémy: 12 .1) sa zaraďuje medzi ASR prierezového charakteru.z. ASR v oblasti práce. 261/1995 Z.2. čo vyplývalo i z kompetenčného zákona. VIS . rokov minulého storočia až po súčasnosť (ako aj možný vývoj po roku 2005) sú jednotlivé typy IS vo verejnej správe SR postupne realizované ako:  relatívne izolované IS na báze automatizovaných systémov riadenia a automatizovaných systémov plánových výpočtov. 2.  verejný informačný systém (elektronická verejná správa). financií a sociálno-ekonomických informácií a pod.štátny informačný systém. – 80. miezd a sociálnych vecí. IS VS Elektronická verejná správa VIS ASR . cien. Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe je prehľadne uvedený v tab. ASR jednotlivých ústredných orgánov bol jedinečný. ŠIS . Obdobie 70.automatizovaný systém plánových výpočtov.1 Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe 2. o ŠIS) Otvorená štátna správa Roky 2000-2005 Po roku 2005 Začiatok 21.IS verejnej správy. stor. ASPV (obr. 2. IS VS . Informačné systémy na báze ASR a ASPV Na základe úloh štátneho programu ekonomického výskumu (SPEV) sa v rokoch 1976 – 1980 vytváral automatizovaný systém riadenia (ASR) a automatizovaný systém plánových výpočtov (ASPV). 261/1995 Z. roky Typ IS IS rezortov Charakteristika Relatívne izolované IS na báze ASR a ASPV 90. ASR technického a investičného rozvoja vrátane VTEI a normalizácie. roky ŠIS Integrovaná štátna správa (zákon č. a preto mal aj odlišnú štruktúru.verejný informačný systém Tab.automatizovaný systém riadenia.1.2 Vývojové trendy informačného zabezpečenia verejnej správy V období od 70.

Zásady plánovania a podmienky výstavby ASR (uznesenie č.2 Informačná podpora riadenia v podmienkach centralizovanej štátnej správy (globálna architektúra) ASPV bol vytváraný modulárne takto (obr. ČNR. SNR) Výkonné orgány štátnej správy. ASPV sa rozvíjal ako integrálna súčasť prác systému plánovitého riadenia (tab. potrebných pre ASPV. zjednocovanie klasifikácií.2). strediskové obce IS a typy úloh Prenosy plánových a štatistických informácií Kancelárska technika ASR Taktická Operatívna ASPV Tab.  vytvorenie integrovanej údajovej základne uloženej na diskoch sálového počítača. rezortmi a výrobno-hospodárskymi jednotkami vrátane potrebného technického a programového vybavenia ústredných plánovacích orgánov. 61/1977 Predsedníctva vlády ČSSR) zahrnovali oblasť od podnikových ASR až po vrcholové ASR na úrovni ústredných orgánov. Technické zabezpečenie sa realizovalo na sálových počítačoch 2. výpočtov indexov. Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány (FZ. vstup údajov zahrnujúci manipuláciu s údajmi. ONV Výkonné orgány národných výborov. t. 2.  bezprostredný styk používateľa s IS cez terminálovú sieť. IS na podporu riadenia v ústredných orgánoch boli budované v rámci programu SPEV – Automatizácia na vyšších stupňoch hospodárskeho riadenia.  existenciu banky metód a modelov. zber. ukazovateľov ekonomickej efektívnosti a pod. KNV. vytváranie počítačovej siete na prenos informácií medzi ústrednými plánovacími orgánmi. fond údajov (centrálna a operatívne bázy dát).2): 1. informačnú a rozhodovaciu činnosť a podľa frekvencie využívania údajov 13 . kontrolu a korekciu údajov a konverziu údajov preberaných zo zdrojov z okolia systému. 2. generácie.j. registrov a pod. 2.   štandardizácia foriem a obsahu plánových údajov na úrovni Jednotných metodických pokynov (JMP). 2. ASPV poskytoval komplexné informácie na rozhodovanie a zabezpečoval predovšetkým:  automatizáciu štandardných plánovacích činností. Hlavnou požiadavkou na ASPV bolo spracovanie formulárov ekonomických ukazovateľov podľa požiadaviek používateľa v oblastiach agregácií. vhodne upravené údaje potrebné na analytickú. číselníkov. a 3. makiet plánov a s nimi súvisiacich pracovných postupov.

2. 3.j. Požiadavky na fond údajov boli definované štruktúrou údajov. indexy. spracovanie údajov – boli použité rôzne metódy od jednoduchých štatistických analýz (priemery.2. modely) a prognózy (štruktúrne a dynamické). t.ukazovatele odvetvových ekonomík. a to: . Z hľadiska zabezpečovania jednotlivých funkcií možno v ASPV rozlišovať:  informačnú zložku – zabezpečovala funkcie súvisiace so zberom.  styk používateľa so systémom – nepredpokladali sa poznatky používateľa z oblasti výpočtovej techniky a IS.3).ukazovatele oblastných regionálnych charakteristík.logickou štruktúrou – používateľský pohľad na údaje. t. a to hlavne tých častí. 14 .j. dimenzia bola určená na identifikáciu dát za jednotlivé organizácie. v centrálnej báze dát.modifikované. používateľský prístup podľa textových informácií určil formu výstupov. boli vygenerované v počítači a používateľ si cez terminál vytváral výstupy sám.číselníky variantov plánu. centrálna báza dát obsahovala: .vybrané súhrnné ukazovatele.číselník organizácií. dimenzia identifikuje riadky. 4. Existovali tieto typy výstupných zostáv: . .fyzickou štruktúrou – spôsob ukladania údajov na médiá. . tzv.  rozhodovaciu zložku – prezentovaná je vo forme sústavy modelov a bilancií.jednorazové. Na dáta možno pozerať ako na sériu za sebou uložených tabuliek.ukazovatele prierezových ekonomík. .metódy a modely podľa jednotlivých podsystémov operatívna báza dát (lokálna) obsahovala dáta podľa jednotlivých podsystémov: . časové hľadisko bázy dát.j. spracovaním a distribúciou údajov. ktoré podporovali rozhodovací proces. spojovacím článkom medzi blokom fondu údajov a blokom spracovania údajov bol systém výberu podľa zvolenej metódy a k nej príslušné údaje. podľa špeciálnych požiadaviek používateľa a predpokladal sa kvalifikovaný zásah programátora pri vytváraní výstupnej zostavy. . . ktoré automatizovali činnosti bezprostredne nadväzujúce na prácu používateľa a poskytovali sa mu informácie s možnosťou priameho rozhodovania pomocou parametrických aplikačných programov (obr. ktorý bol obsahovým jadrom informačnej zložky.číselníky (katalógy) ukazovateľov podľa podsystémov. resp. druhy a varianty plánu. trojdimenzionálne. Zároveň sa uchovávali sociálno-ekonomické údaje a plánové informácie vo fonde dát. t.číselník plánovacích skupín. .1. pričom: . .j. ktoré slúžili na detailnejšiu analýzu a generovanie výstupných zostáv sa realizovalo pomocou programátora. percentá) až po komplexné analýzy (pyramídový rozklad ukazovateľov ekonomickej efektívnosti. . . rozmiestnenie a organizácia záznamov. . t. ale používateľ sa podieľal na tvorbe ASPV. ktoré obsahovali pevnú štruktúru ukazovateľov a variantov plánov. prenosom.stabilné. dimenzia identifikuje stĺpce.3. . .uložených v operatívnej. ukazovatele.

problémy odvetvových štatistík Podsystémy Aplikačné roviny .prierezové činnosti . podstatných čŕt.makroekonomické zdroje . bilancie) . V súvislosti s budovaním ASPV sa začalo v ekonomickom modelovaní (rozumie sa konštrukcia a implementácia ekonomických modelov) objavovať viacero nových.technické zabezpečenie národné výbory investičné a zákl.podsystémy prierezov a spracovanie údajov (práce a mzdy pomocou metód zahraničný obchod . Až dovtedy ekonomické modely vznikali predovšetkým vo sfére štatistiky a akademických pracovísk. modely pre hospodárstvo národných výborov a pod.rozhodovanie .súhrnné makroekonomické problémy . pre poľnohospodárstvo model AGROKOMPLEX.podsystémy odvetví (Agrokomplex priemysel palivá a energetika stavebníctvo. doprava a spoje) Obr. bilancia národného hospodárstva. 15 . údaje vo formulároch boli zoskupované a podstatou formulárového prístupu bolo. ale opakovane využívané v štandardných činnostiach (napr.ASPV Vecno-ekonomická a organizačná štruktúra . ASPV predpokladal existenciu veľkého množstva modelov a bilancií nie jednorazovo. Modelovanie dátových základní sa realizovalo relačným prístupom.programové riešenie financie .) . bilancia peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva. bilancia pracovných síl. že používateľ mohol uvažovať o obsahu bázy dát ako o sérii dvojrozmerných tabuliek. Formuláre a ich obsah sú identifikovateľné a položky z jedného formulára sa vzťahujú na iné formuláre.súhrnný podsystém . investičná bilancia.).údajová základňa (národohosp. mali hlavne teoreticko-metodologický charakter a len ojedinele a jednorazovo sa vyskytli v riadiacej praxi. palivovo-energetická bilancia.1 Štruktúra ASPV V záujme jednoduchosti a zrozumiteľnosti skupina CODASYL odporučila uplatniť formulárovo orientovaný prístup pri riadení bázy dát. 2. prostr.

kde do sály počítača nemal nikto z používateľov prístup okrem obsluhy a systémového programátora. 2. Sálové počítače pracovali v tzv. dozorujúceho prácu operačného systému počítača (VM/370. matemat.štatist. 16 . metódy Individuálne programy podľa požiadaviek používateľa Číselníky. uzavretej prevádzke (close shop).2 Moduly ASPV Technické riešenie ASPV malo charakter distribuovaného systému pomocou terminálovej siete hviezdicovej štruktúry na distribúciu informácií v komutovaných telefónnych spojoch.Centrálna báza dát Systém parametr. aplikačných programov Zber vstupných údajov Operatívna báza dát Kontrola údajov Archivačná báza dát Podsystémy ASPV s viacnásobným prístupom Systém modelov. t. textové informácie VSTUP ÚDAJOV FOND ÚDAJOV SPRACOVANIE ÚDAJOV VÝSTUP Obr. abecedno-číslicová zobrazovacia jednotka s klávesnicovým vstupom a mozaiková tlačiareň..j. OS/VS1). Terminálové pracoviská sa nachádzali mimo sály dokonca aj vzdialene na ústrednom orgáne a základom konfigurácie terminálovej siete bol zvolený informačný zobrazovací systém 3270.

Informačné činnosti orgánov štátnej správy sú koordinované cez štátny informačný systém1) (ŠIS). sú sprístupnené na jedinom mieste (napr. Údaje boli uložené na sálovom počítači v centrálnej báze dát a parametre na spracovanie údajov boli uložené v lokálnych (operatívnych) bázach dát používateľov. ktorý zabezpečuje zhromažďovanie. Obr. 261/1995 Z.Sústava parametrických programov Zber a uchovávanie údajov Konverzia údajov na prenosy Agregácie Tlač výstupných zostáv Výpočty ukazovateľov efektívnosti Metódy a modely Poznámka Jednotlivé postupy spracovania údajov sa realizovali oddelene.2 Integrovaná štátna správa. Registre obsahujú základné identifikačné údaje o danej problematike. spracovaním a využívaním potrebných informácií. Štátna správa potrebuje informácie na samotný výkon správnej činnosti. o štátnom informačnom systéme. ktoré sa využívajú na komunikáciu vnútri štátnej správy. ako aj mimo nej. register obyvateľstva.z.sk). 17 . ŠIS nie je uzavretý a pomocou legislatívnych. register územných jednotiek a nehnuteľností a pod. Vzniká vzájomnou komunikáciou a prepojovaním podsystémov vytváraných v rámci orgánov a inštitúcií štátnej správy. ktorý 1) Zákon č. obchodný register.orsk. spracovanie. 2.) a bázy dát všeobecne využiteľných alebo medzirezortných informácií. Štátny informačný systém Výkon štátnej správy je spojený so získavaním. zároveň určité informácie poskytuje verejnosti. Jadrom informačnej zložky sú registre (napr. technických a organizačných opatrení vytvára priestor na realizáciu jednotlivých rezortných a medzirezortných IS štátnej správy. uchovávanie a sprístupňovanie informácií na uspokojovanie informačných potrieb vznikajúcich pri výkone štátnej správy a informačných potrieb verejnosti. obchodný register na www. majú svojho gestora (rezort).3 Sústava aplikačných (parametrických) programov v ASPV 2.

gov.).2. Pre potreby verejnosti rezort poskytuje informácie z rezortných informačných zdrojov o vlastnej štruktúre. organizačné a finančné zabezpečenie týchto služieb si riešia ústredné orgány štátnej správy vo svojich projektoch. konferencií a seminárov . ako aj údaje o ich prístupnosti a cene. celosvetové diskusné fórum – NEWS.pripojenie používateľa do siete Govnet použitím modemu a telefónnej linky. elektronická pošta – okrem štandardného tvaru adresy (definovaného v rámci príslušných RFC pre internet) majú všetky uzly siete GOVNET nastavené programové vybavenie tak.adresár vedúcich pracovníkov ÚŠO . licencie. riešenie prístupových práv a nadväzujúcich ocenení údajov a ocenení procesov ich poskytovania (platby za rôzne druhy prenosov údajov). služieb a verejných prác príslušného ústredného orgánu štátnej správy SR a jeho podriadených organizácií.MK SR – významné kultúrne podujatia.3. Klasifikácie a číselníky sú spravidla potrebou vyplývajúcou z právnych predpisov na rezortnej úrovni (číselník krajín.informácie o konaní odborných sympózií. ktoré musí každý uzol siete GOVNET sprístupňovať prostredníctvom služby www v kódovej stránke ISO 8859-2: . aktuálnosť a ochranu.telefónny zoznam podľa organizačných útvarov . postupoch na poskytovanie údajov. k dispozícii sú celosvetové NEWS – okolo 30000 diskusných skupín.Priezvisko@domena.sms.schválené koncepcie . 2) Súčasným stavom GOVNETu sa podrobnejšie zaoberáme v časti 4. galérií. problémov zjednocovania používaných dátových štandardov.stanoviská k materiálom predkladaným na rokovanie vlády SR . adresár knižníc. ktorým GOVNET poskytuje tieto služby: 1. múzeí.gov. .výročné správy . 3. Každý ústredný orgán vytvára a obsahovo napĺňa IS (časť ŠIS) a ním sa prezentuje voči informačnému okoliu.organizačná štruktúra .. Realizácia ŠIS je výrazne ovplyvnená vytváraním dátovej siete GOVNET2) a rezortných sietí ministerstiev a úradov. Je definovaný povinný minimálny rozsah informácií. fax . Zároveň jednotlivé uzly sprístupňujú ďalšie individuálne informácie ako napr.projekty .zaručuje ich pravdivosť. 18 .sk.sk.vyhlásenia súťaží a podklady pre súťaže na obstarávanie tovarov. Štandardizácia (štandardy ŠIS) zahrnuje riešenie problémov výmeny údajov z hľadiska informačných technológií. 4. prístup do siete internet – využitie siete je zabezpečené hlavne prostredníctvom služieb WWW – cez port 80. aby bola doručená elektronická pošta aj na adresu v tvare: Meno.adresár rezortných územných štátnych orgánov štátnej správy a organizácií s menom vedúceho úradu (riaditeľa) telefón.materiály predkladané na pripomienkové konania . Pripravuje sa služba Dial-UP . energetické informácie. GOVNET SMS brána – služba je sprístupnená používateľom bezplatne a je dostupná na URL adrese http://www.: . zoznamoch údajov poskytovaných verejnosti. technický rozvoj.MH SR – vestník MH SR. Proxy – Telnet. menách zodpovedných pracovníkov. klasifikácia zamestnaní atď. 2.materiály predkladané na rokovania vlády SR . divadiel a pod. Vlastnú technológiu poskytovania údajov.

ako to bude možné. ale iniciatíva sa nerealizovala pre obojstranný nezáujem.  Vytvoriť digitálne gramotnú Európu opierajúcu sa o podnikateľskú kultúru pripravenú na financovanie a rozvíjanie nových myšlienok. aplikáciou informačných a komunikačných technológií (IKT) sprostredkujú sa služby štátnej (aj verejnej) správy občanom a podnikateľom (obr. nedostatočne bezpečný a pomalý prístup na internet a elektronickému obchodovaniu.- MŠ SR – návrh všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti školstva. Iniciatíva eEurope sleduje tieto kľúčové ciele:  Preniesť každého občana.  nedostatočne aktívna úloha verejného sektora pri utváraní podmienok na rozvíjanie nových aplikácií a služieb. Európa by mala odstrániť najmä nevýhody brzdiace rýchly nástup digitálnych technológií:  vo všeobecnosti drahý.  Zaručiť sociálnu univerzálnosť celého procesu. pričom pripojenie subjektov v ďalších krajských a okresných mestách je podmienené pokračovaním realizácie projektu GOVNET. by sa mal stať úplnou samozrejmosťou. Sieť GOVNET v súčasnosti prepája 42 uzlov (41 v Bratislave a 1 v Banskej Bystrici). Cieľom iniciatívy eEurope je. aby prehlboval dôveru spotrebiteľov a posilňoval sociálnu súdržnosť. ktorá by bola orientovaná podnikateľsky a na služby. Realizácia sa predpokladá na základe akčného plánu eEurope+.3 Otvorená štátna správa. či už pomocou počítača. reformou verejnej správy utvorí podmienky na jej efektívne fungovanie. sociálneho a zdravotného zabezpečenia. telesnej výchovy a športu. škola. Samospráva funguje na odlišnej báze. lebo po obstaraní výpočtovej techniky treba zaplatiť aj pripojenie. 19 . aby sa všetky subjekty v Európe (občan. kde obce a mestá si prístup na internet musia zaplatiť z vlastných zdrojov. 2. domácnosti a školy. firma a pod. Prístup na internet a jeho využívanie. Uvažovalo sa o napojení samosprávy na VS NET. okresné úrady 64 kbit/s a lokálne napojenie je realizované satelitnými linkami. Informačný systém verejnej správy Internet v štátnej správe a samospráve na Slovensku sa rozvíja pomaly a sieť verejnej správy VS NET kapacitne už nevyhovuje. Štátna správa na Slovensku reformou daňového systému.  nedostatočná gramotnosť obyvateľstva v súvislosti s digitálnou technikou on-line.4). mládeže. každý podnik a úrad do digitálnej epochy a spojiť ich on-line. ktorý je akýmsi derivátom eEurope v prostredí transformujúcich sa ekonomík. s redukovanými cieľmi a menšou časovou náročnosťou priblížiť IKT aj občanom.  absencia dostatočne dynamickej kultúry. Krajské úrady sú spojené rýchlosťou 256 kbit/s. čím narastajú náklady na telekomunikačné siete.) pripojili on-line tak rýchlo. Samosprávne orgány v troch percentách z 2886 slovenských obcí nemajú ani jeden počítač. mobilného telefónu alebo prídavnej jednotky k televíznemu prijímaču. 2.

ktorý vlastnia tradiční prevádzkovatelia. predovšetkým v malých a stredných podnikoch tak.  Inteligentné karty pre bezpečný elektronický prístup (k zdravotníckym službám. zatiaľ však nie sú dostatočne rozvinuté. získava na naliehavosti z hľadiska konkurencie. Musí sa urýchliť rast elektronického obchodovania.4 Rozvoj IS verejnej správy Iniciatíva eEurope vychádza z aktuálneho politického rámca a sústreďuje sa na tieto prioritné kroky:  Mládež Európy v digitálnom veku . elektronickému platobnému styku. aby za svoj trh považovali trh celej Európy. . komunikácia medzi kultúrami a riešenie problémov. ako sú bezdrôtové a káblové siete ponúkajúce lacnejší a rýchlejší prístup na internet.zvládnutie internetu a multimediálnych zdrojov. Týka sa to týchto rozhodujúcich oblastí: . mobilnému internetu. Komunikácia pomocou elektronickej pošty a prístup k informáciám prostredníctvom internetu sú dnes už kľúčovými prvkami akademického a odborného života. platenej televízii a mnohým ďalším aplikáciám). .Zdroj informácií ŠÚ SR azy Vlastné výkazy Spracovanie a distribúcia informácií Úrad verejnej správy Využitie informácií Analýzy Výkonné a riadiace orgány Webová stránka Vlastné výkazy Automatizovaný systém zberu informácií v reálnom čase Ekonomické a finančné analýzy Právnické osoby Fyzické osoby Obr.využívanie týchto nových zdrojov pri štúdiu a získavaní nových zručností. ako sú spolupráca v kolektíve.  Lacnejší prístup na internet. Tradičná telefónna sieť sa stále vo väčšom meradle využíva na poskytovanie prístupu na internet a nových súvisiacich služieb.  Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky. Vyžaduje si to spoľahlivý zákonný rámec vnútorného trhu zabezpečujúci právnu istotu. Dnes však v EÚ aj naďalej pretrváva situácia nedostatočne rozvinutého 20 . 2. adaptívnosť. kreativita.osvojovanie si kľúčových zručností. zaoberajúce sa progresívnymi technológiami. verejnej doprave.  Rýchly internet pre výskumníkov a študentov.  Urýchlenie elektronického obchodovania.multidisciplinárnosť. Veľmi dôležité budú alternatívne infraštruktúry. ktorý odstráni bariéry pre cezhraničné služby a bude stimulovať inováciu on-line a dôveru spotrebiteľa. . Takto prístup k nesúvisiacim službám v miestnom telefónnom styku. Spolupráca v režime on-line však v Európe zatiaľ nie je zaužívaná v praxi.

zlepšenie v oblastiach priamo sa týkajúcich občanov (ako sú nezamestnanosť. Podrobnejšie http://europa. Absencia jednoduchého prístupu k rozhodujúcim štatistickým a podnikateľským údajom je brzdou pre priemysel a znemožňuje rozvoj služieb súkromného sektora s pridanou hodnotou. možnosti užšej spolupráce medzi členskými štátmi. ktoré sa stali mimoriadne úspešnou črtou verejných informácií v USA. kultúrnych. zahraničná a bezpečnostná politika) a niektoré modifikácie vnútorných procedúr EÚ (rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Inteligentná doprava. Na základe skúseností západoeurópskych krajín by mal tento systém (zverejňovaním na webových stránkach jednotlivých ústredných štátnych orgánov) prispieť k účinnej realizácii politiky v rôznych oblastiach (podľa spoločenskej objednávky). Priamy úžitok z toho budú mať odvetvia informačných technológií i producenti informačného obsahu. Štátna správa on-line. politika životného prostredia a pod. zemepisných. spotrebu paliva a skracuje jazdný čas. verejné odpočty. To v stredno. Zlepšenie informovania verejnosti v režime on-line zvýši význam internetu v každodennom živote. pričom súčasne väčšina vlád stojí zoči voči starnúcemu obyvateľstvu. Zdravotnícka starostlivosť on-line. Digitálne technológie umožnia zvýšenie bezpečnosti dopravy a skvalitnenie verejnej dopravy. Efektívne využitie riadenia dopravy a informačných služieb už znižuje emisie škodlivín. Amsterdamský dohovor (Treaty of Amsterdam) je v platnosti od 1. zlepšuje organizáciu vzdušného priestoru. časových a pod. Elektronická spoluúčasť pre postihnutých spoluobčanov.) pre postihnutých ľudí. čím sa zvýši počet používateľov internetu a ako vedľajší účinok to prinesie výhody rozšírenia participácie v informačnej spoločnosti. posilnenie nástrojov vonkajšej politiky EÚ (spoločná obchodná. sociálna politika. performance management (kontrakty s ústrednými orgánmi) a pod.a dlhodobom výhľade vyvoláva tlak na budúce výdavky na zdravotnícku starostlivosť. Potenciál internetu možno využiť na presadzovanie zámerov Amsterdamského dohovoru3 pri zabezpečovaní plnej transparentnosti činnosti a rozhodovania v inštitúciách EÚ z pohľadu občanov. Boli zavedené až v roku 2001 s cieľom zlepšiť a sprehľadniť systém alokácie a efektívnosti využívania finančných zdrojov.eu.  trhu rizikového kapitálu. Ďalším kľúčovým prvkom je posilňovanie väzieb medzi poskytovateľmi rizikového kapitálu a generátormi nápadov s komerčným potenciálom. Hlavnými výsledkami dohovoru sú zavedenie záruk určitých základných práv v rámci EÚ. Dostupné technológie na riešenie ich špecifických potrieb im umožňujú rovnoprávne sa podieľať na spoločenskom a pracovnom živote. predovšetkým vo veľkých mestách. Súčasne bude stimulom na rozvoj nových služieb súkromného sektora zakladajúcich sa na sprístupnených zdrojoch údajov.   V štátnej správe nie sú celkom zaužívané také nástroje riadenia ako výročné správy. Výsledky vývoja digitálnej techniky ponúkajú množstvo príležitostí na prekonávanie bariér (sociálnych a ekonomických. S ohľadom na potrebu zlepšenia výkonnosti Európy treba vyvinúť ďalšie široko koncipované úsilie na posilnenie prílevu kapitálu na financovanie začiatočných etáp v celej EÚ. tzv. aké je len možné. čo bezprostredne vplýva na výkonnosť EÚ v novej ekonomike.int/abc/obj/amst/en/. Táto akcia si kladie za cieľ zabezpečiť jednoduchý prístup k verejným informáciám rozšírením a zjednodušením prístupu na internet. 3 21 . Technológia a terapia zdravotníckej starostlivosti sa radikálne zlepšuje. prehĺbenie úlohy Hospodárskeho a sociálneho výboru EÚ a ďalších poradných inštitúcií EÚ). Okrem toho umožní zabezpečovať také otvorené rozhodovanie.). mája 1999 a predstavuje prehodnotenie ústavného rámca EÚ v zmysle Maastrichtskej zmluvy.

22 . Zároveň formulár poskytuje interaktívnu pomoc pri vypĺňaní.  môžu znížiť výdavky štátnej správy obmedzením byrokratizmu a úradovania.    Údaje pre IS verejnej správy a samosprávy sa získavajú na troch úrovniach: republikovej.2.. regionálnej (kraj. odporúča alternatívy pre jednotlivé polia formulára a odoslaním žiadosti elektronickou poštou občan získa možnosť skontrolovať jeho stav. elektronické aukcie a pod. Verejný informačný systém Verejná správa predstavuje výkonnú moc štátu a samosprávnych územných orgánov v členení na ústrednú a miestnu štátnu správu a samosprávu. Ďalším významom G2B je riadenie príjmov daní cez internet. región).  získajú sa lepšie informácie o celoeurópskom trhu. miestnej. Sprostredkovanie pomocou IKT sa môže uskutočniť takto:  Government – to .  Government – to Government (G2G) je zameraný na vzťahy medzi jednotlivými subjektmi štátnej správy.  vytvoria sa pracovné príležitosti u poskytovateľov služieb s pridanou hodnotou. Potenciálne prínosy elektronickej verejnej správy majú široký dosah:  priblížiť občanom služby štátnej správy. V rámci komunikácie medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy vzniká množstvo interakcií. niektoré procesy vyžadujú spolurozhodovanie rôznych inštitúcií štátnej správy (napr. kde prostredníctvom portálu budú sprístupnené funkcie štátnej pokladnice všetkým výdavkovým jednotkám štátu. Elektronickou štátnou správou (e-government) sa rozumie automatizácia interakcií medzi orgánmi štátnej správy a občanmi a medzi orgánmi štátnej a verejnej správy navzájom. stavebné povolenia a pod.). Značný význam má kontrola riadenia výdavkového procesu a rozpočtu realizovaná ako internetová aplikácia.  Government – to – Business (G2B) ide o klasické nakupovanie prostredníctvom internetu. kde rozhodnutia v štátnej správe sa týkajú bezprostrednej a praktickej realizácie funkcií štátu na báze definícií jednotlivých odvetví a sfér štátnej správy. Z vecného hľadiska dominujú rozhodnutia najmä v oblastiach normotvornej činnosti a stratégie v tvorbe koncepcií.Citizen (G2C) je zameraný na poskytovanie služieb občanom v súčasnosti postavený na formulároch a v budúcnosti nahradený dokonalejšími transakciami.4 Elektronická verejná správa. keď štátna inštitúcia objednáva od dodávateľa a úplný dodávateľský proces je integrovaný v back-office systéme dodávateľa. Systém môže ponúkať niektoré dáta vo formulári už uvedené a občan nemusí vkladať všetky informácie ešte raz.

2.3. občanov. Hlavné ciele a princípy Minimalizácia opakovania požiadaviek na informácie od občanov a podnikateľov Zverejňovanie informácií verejnej správy Priamy prístup k informáciám Vytvoriť informačné kiosky pre občanov Spolupráca verejného a súkromného sektora pri informačných stratégiách Informačné technológie ako Racionalizácia verejnej správy využitím IKT nástroj na výkon verejnej správy E-government Vytvoriť metodiku projektovania IS Atestácia produktov pre VIS Metainformačný systém ŠIS ISVS VIS Priorita Univerzálny princíp Tab. akademickej a výskumnej sféry. podnikateľských subjektov.Ciele a princípy elektronickej verejnej správy možno zhrnúť v tab. informačného priemyslu a služieb. 23 . 2.3 Hlavné ciele a princípy elektronickej verejnej správy Rozhodujúcim princípom transformácie ŠIS na IS VS a v konečnom dôsledku na VIS je partnerstvo štátnej správy a samosprávy.

M. 506/1992 vlády SR. 261/1995 Z. Keďţe na prelome rokov 1998-1999 bolo de facto ukončené vytváranie ŠIS (de jure však stále platí zákon č. funkciách (v nadväznosti na procesy. 2002. pričom kompetencie boli postupne presúvané zo ŠÚ SR na MDPT SR.z. Z tohto obdobia existuje veľa poznatkov o informatizácii v štátnej správe4. kapitole poukazujeme aj na uţitočnosť vyuţitia poznatkov z vytvárania ŠIS v procese tzv.  harmonizácia hlavných registrov (v rokoch 1996-1997 pod gesciou ŠÚ SR. Tamtieţ. MŠ SR aţ napokon opäť pripadli MDPT SR). 1 2 .  racionalizácia štátnej správy (v súčasnosti reforma verejnej správy). mnohokrát však nesystémovo usporiadaných a nedôsledne interpretovaných. V procese vytvárania ŠIS sa zaoberáme globálnymi a čiastkovými architektúrami podľa obr. bol Národný program informatizácie SR1.z. 4 Relevantné poznatky sú sústredené v citovaných skriptách. Štátny informačný systém (ŠIS) predstavuje funkčný prístup3 k vytváraniu informačných systémov (IS) v štátnej správe v 90. schválený uzn. zákon č. ktorý by mal zahrnovať najmä tieto dva atribúty:  metodické zjednotenie prístupov k IS vo verejnej správe na základe definovania globálnej architektúry a čiastkových architektúr IS. ktoré môţu byť vykonávané v podstate nezávisle. o slobodnom prístupe k informáciám). väzbách s okolím. rokoch minulého storočia. č. Podrobnejšie Grell. Preto v 4. M. a kol. rozvoj vládnej siete GOVNET a mnoho predpokladaných aktivít v koncepcii ŠIS je v útlme. Aby sa toto bohaté poznatkové zázemie dalo efektívne zúročiť v procese informatizácie verejnej správy je potrebné uplatniť nový pohľad na túto problematiku. prevádzke a bezpečnosti (v nadväznosti na organizáciu práce).: Informačné systémy v štátnej správe. moţno veľmi ťaţko analyzovať súčasný stav ŠIS. postupnej transformácie ŠIS.1. o štátnom informačnom systéme realizovaný predovšetkým v ústrednej štátnej správe). Bratislava: EKONÓM. V súčasnosti skôr prevláda tendencia vytvoriť legislatívny rámec pre IS VS a sústrediť sa na plnenie vládou SR prijatých rôznorodých úloh na informatizáciu spoločnosti v rámci programu eEurope+.  sprístupňovanie informácií zo štátnych informačných zdrojov (zákon č.z. Rozlišujeme globálnu (celkovú) architektúru IS a čiastkové architektúry IS [3]. 2002. 5 Podrobnejšie o architektúrach IS pozri Grell. ktorý reálne vymedzil úlohy informatizácie štátnej správy SR. 261/1995 Z. ktoré v organizácii prebiehajú). 211/2000 Z.: Hospodárska informatika. 52/1998 Z. Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS     Architektúra5 je grafické a písomné vyjadrenie koncepčnej predstavy IS o jeho: štruktúre (v nadväznosti na organizačnú štruktúru organizácie). o ochrane osobných údajov v informačných systémoch). a kol. o ŠIS. Súhrnne moţno tieto úlohy charakterizovať ich zoskupením do týchto problémových okruhov (v zátvorke je stručne uvedený spôsob plnenia úloh2):  vytváranie informačných systémov v štátnej správe a samospráve (zákon č.  chápanie ŠIS ako podsystému systému riadenia vo verejnej správe.1 Architektúry štátneho informačného systému Niekoľko poznámok na úvod do problematiky Prvý programový dokument. Bratislava: EKONÓM. 3.3 Štátny informačný systém 3.z. 3 Zaloţený na hierarchickej organizačnej štruktúre štátnej správy a deľbe činností v jednotlivých organizačných útvaroch.

3.2 súčasne dokumentuje. 3. ţe vytváranie ŠIS sa realizovalo prevaţne v ústrednej štátnej správe. funkčná a dátová štruktúra ŠIS Globálna architektúra IS ÚŠO Procesná. Globálna architektúra IS orgánov vrcholového riadenia Globálna architektúra ŠIS Vykonávatelia riadenia korešpondujú s hierarchickou dekompozíciou ŠIS Čiastkové architektúry ŠIS Procesy Agregované činnosti (politiky štátu) Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou štátnej politiky Dáta Registre ŠIS Globálna architektúra IS ostatných štátnych orgánov Globálna architektúra IS ÚŠO Vykonávatelia riadenia korešpondujú s organizačnou štruktúrou objektu riadenia Čiastkové architektúry HIS ÚŠO Organizačná štruktúra ÚŠO Organizačná štruktúra orgánov vrcholového riadenia Organizačná štruktúra ostatných štátnych orgánov Čiastkové architektúry HIS orgánov vrcholového riadenia Čiastkové architektúry HIS ostatných štátnych orgánov Procesy Politiky ÚŠO Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou politík ÚŠO Dáta Bázy dát ÚŠO Obr. funkčná a dátová štruktúra IS ÚŠO Procesná.2 Vzájomné väzby jednotlivých architektúr ŠIS V učebnom texte pouţívame vývojové diagramy podľa normy ISO 5807 369011 (Český normalizační institut. Obr.1 Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS Vzájomné väzby niektorých architektúr (obr. 1995) a v súlade s poznámkou v časti 4. 6 . 3.Globálna architektúra ŠIS Procesná.2 na str. funkčná a dátová štruktúra HIS ÚŠO Funkčná štruktúra HIS orgánov vrcholového riadenia Funkčná štruktúra HIS ostatných štátnych orgánov HIS – Hlavný informačný systém (podrobnejšie v ďalšom texte) Architektúry boli predmetom modelovania ŠIS (podrobnejšie v ďalšom texte) Obr. 3.2) ďalej objasňujeme pomocou vývojových diagramov6. 63.

3) korešponduje s hierarchickou dekompozíciou ŠIS.1 Krajské úrady 3. Vykonávateľov riadenia prezentuje organizačný diagram štátnej správy (obr.1 Úrad vlády 3 Miestne štátne orgány 4 Ostatné štátne orgány 3. ako aj so skutočnosťou. 3. častí ŠIS.2 Ministerstvá Obr. ale vzniká vzájomným pôsobením a fungovaním uţ existujúcich IS. Procesná. ŠIS OIS 0 Štátna správa 1 Vrcholové orgány 2 Ústredné štátne orgány 2. 3. ţe ŠIS nie je nejaký ďalší (nový) IS.3 Globálna architektúra ŠIS Globálna architektúra ŠIS (obr.4).Globálna architektúra ŠIS.2 Obvodné úrady (všeobecné) 3. 3. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Vrcholové orgány riadenia IS a typy úloh WWW Taktická Ústredné štátne orgány (rezorty) EDI Operatívna Ostatné štátne orgány Obr.3 Obvodné úrady (špecializované) 2. 3.4 Organizačný diagram štátnej správy .

1. 1.5).1.2 Participácia (spolupráca ÚŠO) 1. 1 Tvorba štátnej politiky 1. 3.7 sú znázornené vývojový diagram systému a vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky.2.1.1 Hospodárska politika vlády 1.1 Politiky ÚŠO 1.Základným procesom v štátnej správe je tvorba štátnej politiky (obr.6 a 3.1.2 Hospodársko-správna činnosť ÚŠO 1.1.3 Vyuţitie (v rámci ÚŠO) 1.1.1 Administratíva ÚŠO .1 Tvorba (kompetencia ÚŠO) 1. 3.1.2 Štátna administratíva vlády Obr. 3.2.5 Hierarchický diagram funkcií tvorby štátnej politiky Na obr.

3.Z IS ÚŠO Tvorba hospodárskej politiky Zosúladenie parametrov a prepočty Dosahy na štátny rozpočet A Spolupráca s MF SR N Medzirezortné pripomienkové konanie N Zapracovať pripomienky A Vypracovanie nového materiálu Materiál kompletný Schválenie vládou – príprava zákonov Schválenie zákonov parlamentom Podpis zákonov prezidentom K Obr.6 Vývojový diagram systému tvorby hospodárskej politiky .

IS ŠÚ SR Analýza vývoja ukazovateľov IS NBS Porovnanie údajov IS príslušného ÚŠO Výber parametrov ekonomického prostredia Participácia na iných koncepciách Participácia na iných koncepciách IS MF SR .3.RIS rozpočtový IS Dosahy na politiku ÚŠO Poţiadavky na štátny rozpočet Poţiadavky na miestnu štátnu správu IS ÚŠO Obr.7 Vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky .

 hospodársko-správny. ale ukáţeme niektoré zvláštnosti vo funkčnej štruktúre HIS vrcholových orgánov riadenia. 3.8 Globálna architektúra IS ÚŠO Globálna architektúra IS ÚŠO v podstate vychádza z funkčnej dekompozície častí ŠIS. 3. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Minister Štátny tajomník Vedúci sluţobného úradu Riaditelia sekcií WWW PIS EDI Operatívna Riaditelia odborov Vedúci oddelení HIS OIS IS a typy úloh MIS Taktická MIS – Ministerský informačný systém PIS – Prierezový informačný systém HIS – Hlavný informačný systém Obr. 7 . Vývojový diagram toku dát (obr.  odborný. Procesnú štruktúru vytvárajú tri základné procesy:  administratívny. Vykonávatelia riadenia sú odvodení zo všeobecného organizačného diagramu ÚŠO. Funkčnú štruktúru znázorňuje obr.Globálna architektúra IS ÚŠO7.10) zobrazuje tok dát a pouţívané nosiče dát v priebehu tvorby politiky v kompetencii ÚŠO. 3. V ďalšom texte sa uţ nezaoberáme podrobnejšie architektúrami IS orgánov vrcholového riadenia a ostatných štátnych orgánov. Procesná.9.

3 Administratíva riaditeľov sekcií 1. 3.3 Personalistika 2.2 Administratíva vedúceho sluţobného úradu 1.2 Zabezpečovanie politík v kompetencii iných ÚŠO 2.1 2 Hospodárskosprávne činnosti 3 Odborné činnosti Administratíva kancelárie ministra a štátneho tajomníka 1.1 Mzdy 3.2 Účtovníctvo 2.9 Hierarchický diagram funkcií ÚŠO .4 Administratíva riaditeľov odborov a vedúcich oddelení 3.5 Legislatíva Obr.1 Tvorba politík v kompetencii ÚŠO 2.4 Dochádzka 2.0 Riadenie ÚŠO 1 Administratívne činnosti 1.

minimálnej mzdy. odvodov.Uloţené údaje o uchádzačoch o zamestnanie Preskúmanie podrobnosti o vývoji zamestnanosti Podklady na analýzy politiky zamestnanosti IS ŠÚ SR Prepočty: zamestnanosti. miezd. ţivotného minima.3. napätia na trhu práce Zamestnanosť za Slovensko IS MPSVR SR Prepočty aktivačného príspevku Tvorba politiky zamestnanosti – vytváranie miest Schválenie kolégiom ministra Usmernenie na ústredie Podklady pre sociálnu politiku Schválenie vládou IS MPSVR SR Obr. sociálnych dávok.10 Vývojový diagram toku dát tvorby politiky v kompetencií ÚŠO .

1994. 3. evidenciu a prenos na Úrad vlády SR. týţdenný. štvrťročne)  Pozvánka na poradu vedenia  Plán porád vedenia  Záznam z porady vedenia  Informácie pre ministra  Stanovisko k dokumentu pre ministra  Podkladové dokumenty na prijatia (rokovania) zahraničných partnerov pre ministra  Podkladové materiály k zahraničným pracovným cestám ministra  Záznamy o prijatí (rokovaní) zahraničných partnerov ministra  Cestovné správy zo zahraničných pracovných ciest (ministra. Kolektív: Informačná a analytická podpora činností MH SR. V kancelárii ministra je potrebné automatizovane spracovávať aj špecifické údaje jednotlivých materiálov podľa relevantných poţiadaviek. vedúceho sluţobného úradu. Bratislava: MH SR a DT ZSVTS Bratislava. 2002. ako aj prenos elektronickej formy materiálov do elektronickej pošty. Úplné spracovanie textov by malo predstavovať podporný systém pre sémantiku IS9). Najčastejšie pouţívané podkladové a informačné dokumenty v kabinete ministra sú tieto:  Pracovný program ministra (denný. riaditeľov sekcií)  Ţiadanky na tlmočenie  Ţiadanky na preklad dokumentov  Záznamník prekladu dokumentov  Záznamník o tlmočení  Interpelácie poslancov na ministra a podklady na odpovede  Mesačný prehľad čerpania rozpočtu v poloţkách medzinárodné hospodárenie a vedeckotechnická spolupráca  Polročné vyhodnotenie zahraničných pracovných ciest ministra Tlačový tajomník zabezpečuje činnosť podľa obr. ktoré môţu byť v konkrétnych ÚŠO rôzne podrobne rozpracované8.Na jednotlivých úrovniach riadenia ďalej stručne charakterizujeme IS. Dôleţité postavenie zaujíma evidencia tlačových prehlásení ministerstva a ministra. a kol.11. 8 9 ) . Poradca ministra vykonáva zadávanie úloh z porady ministra a zabezpečuje operatívnu evidenciu úloh. štátneho tajomníka. Spravidla predstavuje informačnú podporu:  činnosti poradcu ministra a tlačového tajomníka.  úplného spracovania textov. mesačný)  Program zahraničných pracovných ciest ministra (mesačne. Ministerský informačný systém Ministerský informačný systém (MIS) je zameraný na podporu riadiacej práce ministra a činnosti jeho kabinetu.: Informačné systémy v štátnej správe. M. Pozri citované skriptá Grell. Bratislava: EKONÓM.

3. Vytvára sa dekompozíciou na nezávislé podsystémy.12 a 3.  kontrolný (vo vzťahu k NKÚ SR).informácie pre TO o výstupe SEKCIA .MINISTER ŠTÁTNI TAJOMNÍCI OPERATÍVNA PORADA PORADA VEDENIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA 6 TLAČOVÉ ODDELENIE 5 1 2 3 4 TLAĆ–ROZHLAS–TELEVÍZIA–VEREJNOSŤ 1–4 5 6 . .11 Funkčné zaradenie útvaru tlačového tajomníka na ÚŠO Prierezový informačný systém Prierezový informačný systém (PIS) poskytuje informačnú podporu na zabezpečenie chodu štátneho orgánu. Zahrnuje najmä tieto podsystémy:  personálny. Dátovú štruktúru PIS znázorňujú obr.  legislatívny (vo vzťahu k MS SR.  mzdový.VEREJNOSŤ Obr.  rozpočtový (vo vzťahu k rozpočtovej politike MF SR). podiel na tvorbe legislatívnych noriem a harmonizácii legislatívy s EÚ). 3.13. Prierezové činnosti sú sústredené v útvaroch vedúceho sluţobného úradu.  štatistický (vo vzťahu k výkazníctvu ŠÚ SR).výstupy pre verejnosť .spätná väzba .

Úvodná obrazovka IS Dochádzka do zamestnania Kontrola údajov Výpočet hrubej mzdy Výpočet dávok NP Odvodové povinnosti Výpočet čistej mzdy IS ÚŠO Odvody do fondov Výplatné pásky Prevody FP na účty zamestnancov IS ÚŠO účtovníctvo Obr.12 Vývojový diagram toku dát PIS .3.

finančnej.Zaradenie pracovníkov podľa zákonov Kontrola údajov – formálna a logická IS MF SR Prepočty zákonných nárokov Výstupy pre MPSVR SR Poţiadavky na štátny rozpočet Rozpočtový IS MF SR Rozpis podľa jednotlivých kapitol Obr. Nebudeme sa však nimi podrobnejšie zaoberať. priemyselnej. 10 ) . v ktorom informatizácia štátnej správy sa prevaţne chápala ako zber údajov.13 Vývojový diagram toku dát tvorby rozpočtovej kapitoly ÚŠO za oblasť miezd Hlavný informačný systém Hlavný informačný systém (HIS)10) zabezpečuje informačnú podporu odborných činností. Preto ÚŠO dekomponujeme podľa agregovaných odborných činností tzv. Funkcia IS je chápaná redukovane. povinnosť zhromaţďovať a poskytovať informácie.3. oddeleniach) ÚŠO a sú vykonávané v súlade s platným kompetenčným zákonom. colnej.j. Z hľadiska ŠIS je HIS podsystém na podporu hospodárskej politiky a vytvára sa ako IS na podporu rozhodovania. zahraničnej a pod. programovým vyhlásením vlády a príslušnými uzneseniami vlády. vo forme povinného IS. t. ktoré viac alebo menej korešpondujú s organizačnou štruktúrou jednotlivého ÚŠO.). ktoré sú sústredené v odborných sekciách (odboroch. Moţno rozlíšiť niektoré špecifiká v HIS vrcholových orgánov riadenia a ostatných štátnych orgánov. t.j. ţe HIS sa vytváral v prostredí. a preto IS sa nepouţívajú na podporu rozhodovania. politík (napr. informačnými tokmi. Poznamenávame. daňovej. ktoré sú potom realizované na základe riešenia konkrétnych úloh a tieto z hľadiska informačného zabezpečenia sú reprezentované vstupmi a výstupmi. ktorý je potom predovšetkým informačnou podporou rozhodovania v oblasti hospodárskej politiky štátu. obchodnej.

3.14 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS rezortov .3 Operačné rozhodovanie (styk s verejnosťou) Obr.2 Strategické rozhodovanie (vládne rozhodnutia) 3.0 Riadenie politík 1 Tvorba politiky 2 Aktualizácia bázy dát 3 Vyuţitie 4 Spolupráca 3.1 Tvorba analytických a koncepčných materiálov 3.

pričom niektoré úlohy sa riešia v rámci nezávislých podsystémov a ostatné v jednotnom podsystéme. 3. M. ktoré v rámci rozvojových tendencií rezortných podsystémov smerovali k vytváraniu IS na podporu rozhodovania časti ŠIS [1].18-21. 11 .15 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS orgánov vrcholového riadenia Výnimku tvoria IS. 12 Podrobnejšie v časti 4. In: EKONÓM č. rezortu) v kombinácii s jej nezávislými podsystémami (PIS a MIS). ktoré obyčajne majú charakter rozhodovacích úloh. 2003.2 Nástroje verejnej voľby Obr. Takýto IS spravidla podporuje tvorbu politík na základe riešenia spomínaných úloh. a IS vystupuje ako rozhodovací model11. V takejto súvislosti je na obr. 3. s. aj projektov ŠIS). Pozri aj Grell.1 Konštitucionálne rozhodovanie 1.16 prezentovaný v procese prípravy verejných projektov12 (napr.: Informačný systém na podporu rozhodovania vo verejnej správe.4 tohto učebného textu.0 Riadenie politík 1 Kontrola a schválenie 2 Vyuţitie 1. HIS ako IS na podporu rozhodovania IS na podporu rozhodovania vytvárame ako jednotný podsystém časti ŠIS (napr.2.

15 však poskytujú širší priestor na analýzu rozhodovacieho procesu vo verejnej (štátnej) správe. Rozhodovací proces predstavuje prácu s informáciami a výberom jedinej alternatívy z mnoţiny prípustných a realizovateľných alternatív riešenia problémov [9].rozhodnutie 3 – realizačné výstupy spätné väzby Obr.otvorenie procesu 2.18.Schvaľovací proces Dokument Š I S I SPR Koncepcia Stratégia Program Politika VSTUP Projekt VSTUP Verejné obstarávanie Realizácia Dokument a Produkt Produkt ŠIS – štátny informačný systém ISPR – informačný systém na podporu rozhodovania VÝSTUP Obr. 3.16 ISPR a príprava verejných projektov v štátnom verejnom sektore Funkčné štruktúry na obr. 3. 3. 3. Analýza rozhodovacieho problému Oblasti rozhodovania vo verejnej správe 1 Rozhodovací proces 2 Realizačný proces Formulácia rozhodnutia ISPR 3 1. .17. v ktorých hľadáme a identifikujeme problémy na rozhodovanie podľa obr. 3.17 Priebeh rozhodovacieho procesu Vo verejnej správe moţno vymedziť oblasti. Priebeh procesu moţno znázorniť na obr.14 a 3.

regionálnej a mestskej/miestnej úrovni. Verejná voľba je oblasť ekonomickej vedy a politológie. rozhodovania. Výsledkom tohto procesu je vznik.Vládne rozhodnutie Konštitucionálne rozhodovanie Operačné rozhodovanie Správne konanie Oblasti rozhodovania Zákonodarné rozhodnutie Poznámka Konštitucionálnym a operačným rozhodovaním sa zaoberáme vo vzťahu k interným a externým správnym procesom v časti 4. dokazovania.). Obr. o koho právach a povinnostiach rozhoduje správny orgán v správnom konaní [11].j. úradné potvrdenie. 3. v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb (ľudí) alebo právnických osôb (podnikov. ktorá v správnom konaní vystupuje ako účastník konania. t. Správne konanie sa člení na fázy.2 tohto učebného textu. Vládne rozhodnutie definujeme ako akt verejnej voľby13. ako vlády uskutočňujú proces ekonomickej voľby. preskúmavania rozhodnutia (odvolacie konanie) a výkonu rozhodnutia (exekúcia). Správne konanie je najdôleţitejším správnym procesom vo verejnej správe. druţstiev a pod. HIS ako IS na podporu rozhodovania sa v prostredí ŠIS pouţíval predovšetkým v tejto fáze a výrazne menej ako rozhodovací model na hodnotenie a vytvorenie súboru reálnych a prípustných alternatív vo fáze vlastného rozhodnutia.17) obyčajne vytvárajú rozličné analytické/koncepčné materiály rôzneho charakteru a stupňa podrobnosti. 13 . občianskych zdruţení. V kaţdej oblasti rozhodovania vo verejnej správe sa vo fáze analýzy rozhodovacieho problému (obr. v rámci ktorých sa bude uskutočňovať operačné rozhodovanie. ako a pre koho[10]. ako sa vo verejnom sektore riešia tri základné ekonomické problémy: čo. Predstavuje právny proces. 3.18 Oblasti rozhodovania vo verejnej správe Zákonodarné rozhodnutie určuje pravidlá prijímané na vrcholovej/ústrednej/štátnej. zmena alebo zánik nejakého konkrétneho práva alebo povinnosti osoby. v rámci ktorého vláda vyberá niektorý z rozhodovacích variantov na realizáciu v procese poskytovania verejných statkov a sluţieb občanom. politických strán. a to fázu začatia konania. ktorá sa zaoberá tým.

v podsystéme miestnej štátnej správy sa ŠIS realizuje ako informačný systém miestnej štátnej správy14.  regionálnej samosprávy. Podrobnejšie v časti 4. napr. Vzhľadom na to. ukazujú sa ich súčasná forma a funkcie komunikácie v rámci rôznych pretrvávajúcich modifikácií ŠIS ako nedostatočné a sú prekáţkou otvorenosti verejnej správy. Podrobnejšie členenie verejnej správy podľa úloh smeruje k jej členeniu na odvetvia verejnej správy15. na ktorom moţno aplikáciou systémového prístupu definovať systém.3. najmä práva. napr. 16 V postupnej transformácii ŠIS na IS VS však predpokladáme dve úrovne riadenia: konštitucionálnu a operačnú.  miestnej štátnej správy.). ktorý moţno dekomponovať na podsystémy.  miestnej samosprávy a pod. ţe verejná správa legislatívou riadi vzťahy medzi objektmi reálneho sveta (občanmi. Verejná správa je zloţitý systém. Pozri časť 4. a to strategickú. 3.2 učebného textu. V systéme riadenia je riadeným podsystémom len komplex vzťahov objektov reálneho sveta pomocou špeciálnych jazykov. taktickú. 3. Riadiaci podsystém predstavujú príslušné orgány verejnej správy.3. Z hľadiska informačného zabezpečenia má kľúčovú úlohu ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy (obr. Z pohľadu riadenia moţno členiť verejnú správu na tri klasické úrovne16. 14 15 . medzi nimi navzájom (vertikálne aj horizontálne) a medzi verejnou správou a občanmi [7].2 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy Verejná správa je zloţitý sociotechnický objekt. ktoré prebiehajú vnútri týchto organizácií.2 učebného textu. V kaţdom podsystéme moţno rozlíšiť systém riadenia. operatívnu (obr.:  ústrednej štátnej správy. V súvislosti s reformou verejnej správy bude potrebné tieţ zmeniť súčasný systém kontrolnej spätnej väzby (feedback) jeho postupným rozširovaním aj na aktívnu kontrolnú väzbu na vstupe (forward feedback). Zjednodušene moţno verejnú správu chápať ako sústavu organizácií verejnej správy a procesov. V jednotlivých podsystémoch verejnej správy môţe vystupovať aj ako originálny IS. hmotnými a nehmotnými statkami a pod.19).20).

Verejná správa Podsystém ústrednej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Ústredný štátny orgán Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Krajský úrad Obvodný úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej samosprávy Systém riadenia Riadiaci podsystém Mestský úrad Miestny úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Obr.19 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy . 3.

20 Tri úrovne riadenia štátnej správy a samosprávy v riadení vzťahov objektov reálneho sveta Vstupy orgánov verejnej správy Riadiace procesy Poţadované hodnoty výstupov informačné väzby kontrolné väzby Obr. Obr. 3. M. Rutinná realizácia strategických aktov formou vykonávacích predpisov. národnej a medzinárodnej politiky a makroekonomického správania spoločnosti v podobe zákonov.21 Kontrolné väzby na vstupe a výstupe vo verejnej správe Forward feedback predstavuje určitý ideálny stav kontrolného procesu vo verejnej správe.Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia NR SR Vláda SR Charakteristika vzťahov Formulácia základných štátnych princípov. Bratislava: EKONÓM. Ministerstvá Taktická Regionálne orgány samosprávy a štátnej správy Koncepcia a metodika realizácie zákonov/predpisov.: Informačná ekonomika. . 17 Pozri jednotlivé typy regulácie Grell. miestnych vykonávacích vyhlášok a nariadení.21). ktorý pouţíva v riadiacej činnosti aktuálne informácie (obr. Operatívna Miestne orgány samosprávy a štátnej správy Výkonná operatíva štátnej správy a samosprávy. predpisov. 2002. Rozpracovávanie schválených dokumentov na strategickej úrovni z ústredného/celoštátneho a regionálneho/oblastného pohľadu. V súčasnej praxi štátnej správy moţno za kontrolnú väzbu na vstupe17 povaţovať medzirezortné pripomienkové konanie alebo v rozhodovaní ministra to môţe byť stanovisko od príslušných odborných pracovníkov ministerstva. 3. 3. opatrení a ďalších dokumentov.

ţe pokiaľ systémy s jednoduchou spätnou väzbou získavajú potrebné údaje meraním hodnôt na výstupoch a potom spätne na vstupe zavádzajú korekcie s cieľom dosiahnuť zmenu výstupných hodnôt.Základný rozdiel medzi obidvoma spôsobmi spočíva v tom. . tak systémy s kontrolnou väzbou na vstupe monitorujú vstupy do procesu a zisťujú či zodpovedajú plánovaným/aktuálnym veličinám [4].

Bratislava: EKONÓM. ochrana občana a jeho majetku. Financovaný je predovšetkým z verejných rozpočtov.4. 2002. Z hľadiska ďalšieho výkladu pouţijeme na členenie verejného sektora kritérium potrieb2:  spoločenských (organizované usporiadanie spoločnosti.5). 4. ktoré správca musí vykonávať. zdravie. ktoré slúţia na výkon verejnej správy. ktoré sú z pohľadu uspokojovania potrieb zaradené medzi odvetvia verejnej správy. Globálna architektúra informačného systému verejnej správy.  súkromných statkov podporovaných z verejných rozpočtov (bývanie. s. Tamtieţ. ktoré majú spoločný predmet správy4 a vo väčšine prípadov aj ucelenú skupinu orgánov verejnej správy [6]. Procesnú štruktúru zobrazíme vývojovým diagramom systému (obr. ale aj Veľká Británia a Írsko. Nórsko. finančných tokov. rozhoduje sa v ňom verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole [5]1. ktorý sa potom premieta aj v globálnej architektúre IS VS (obr. Rovnako v ďalších európskych krajinách je takýto systém postupne vytváraný a označovaný ako e-government. informačné systémy a archívnictvo. v ktorom sa vo verejnom záujme realizujú verejné sluţby. M. Grell. Hierarchická a funkčná dekompozícia ŠIS. ktorý z hľadiska výkonu správy definuje verejnú správu ako súhrn činností (verejná správa sa člení na odvetvia a úseky). zakladateľa.: charakter statkov. estetika. s. ochrana územia). funkcií.2 Procesná. napríklad lacnejší telefónny styk so štátnym aparátom a pod. Procesná štruktúra. sú rôznorodé a skladajú sa z jednotlivých úkonov. Procesný prístup (tab. 3 Orgány verejnej správy. Bratislava: EKONÓM. 6 Fungujúcim IS VS disponujú najmä severské krajiny Dánsko. Vyuţívajú sa aj ďalšie kritériá. 1 2 59 . a kol. komunikačné technológie. V predpokladanom vývoji informatizácie verejnej správy SR má IS VS zabezpečiť informačné potreby otvorenej verejnej správy6.2).54. 4 Činnosti. dovolanie sa spravodlivosti. Najčastejšie pouţívaná definícia verejného sektora vo verejnej ekonomike.18. 145-149. Všeobecná funkčná a dátová štruktúra Informačný systém verejnej správy (IS VS) je súhrnom IS. napr. 5 Podrobnejšie napr. Tamtieţ.  poznania a informácií (výsledky vedy a výskumu. člení sa na úseky verejnej správy podľa skupín vzťahov verejnej správy a v mnohých prípadoch sa aj úseky verejnej správy zoskupujú podľa typov vzťahov verejnej správy5.  rozvoja človeka (celoţivotné vzdelávanie. s. Odvetvia verejnej správy sú ucelené skupiny rovnorodých spoločenských vzťahov. Podrobnejšie napr.1). Informačný systém miestnej štátnej správy. ktoré sú obsahom správy. poskytuje zjednocujúci pohľad na verejnú správu. M. Švédsko. dodávka vody. Vnútorná správa je najrozsiahlejšie odvetvie verejnej správy. funkčná a dátová štruktúra informačného systému verejnej správy Odvetvia verejnej správy Verejný sektor predstavuje prostredie. 59-61. Napríklad správa zahraničných vecí zahrnuje všetky úlohy verejnej správy vo vzťahu k cudzím štátom a vnútri tohto odvetvia. Prístup na tento systém stimulujú rôzne podporné prostriedky.  technickej infraštruktúry (preprava osôb a materiálov. riadený verejnou správou. ľudský potenciál). vyuţitie energií. 2002. Na výkon a riadenie činností vo verejnej správe sa potom vytvára sústava špecializovaných inštitúcií3.: Informačné systémy v štátnej správe. 4. Fínsko. 4. ţivotné prostredie). aby dosiahol účel správy. s.18. zber a likvidácia odpadov). výţiva). a kol. Grell. pričom správu vykonávajú ministerstvo zahraničných vecí a zastupiteľské orgány v cudzine.  existenčných istôt (práca. masmédiá).: Informačné systémy v štátnej správe.

a to:  dvomi úrovňami riadenia (konštitucionálnou.5 Procesný prístup vo verejnej správe Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány ISPOK ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania ISPOK – informačný systém na podporu občianskej komunikácie Obr. 4. Účelom pravidiel nie je predpísať určitý spoločenský výsledok alebo obmedziť slobodu jednotlivcov. 4.Charakter správy Ústredná Miestna Samospráva štátna štátna správa Proces správa Správa vnútorných x x x vecí Všeobecná x x x V vnútorná správa tom Špecializovaná x x x vnútorná správa Správa zahraničných x vecí Tab. 4. ale jednotlivci musia poznať hranice. Rozhodnutiami uskutočnenými na operačnej úrovni môţu byť napr. Operačná úroveň pozostáva z rozhodnutí uskutočňovaných v rámci daného súboru existujúcich pravidiel. Konštitucionálne rozhodovanie určuje pravidlá.1 Globálna architektúra IS VS Globálna architektúra IS VS súhrnne zobrazuje výsledky transformácie ŠIS a reformy verejnej správy.  globálnym pohľadom na inštitucionalizáciu verejnej správy.3). operačnou). školstvo. kde sa pravidlá menia. v rámci ktorých sa budú uskutočňovať budúce operačné rozhodnutia. V podmienkach verejnej správy SR konštitucionálne rozhodovanie sa realizuje v rámci interných správnych procesov a operačné rozhodovanie je typické pre externé správne procesy (obr. miera zdanenia a podobne [18]. veľkosť výdavkov na obranu. 60 Vnútorná komunikácia ISPKR .

4.2 Vývojový diagram systému správy verejných vecí 61 .Z IS Správa Zahraničných vecí Vnútorných vecí Všeobecná vnútorná Aká správa Špecializovaná vnútorná Správna aktivita Návrh aktivity Aktivita Opravný prostriedok IS K Materiály Obr.

62 . v ktorých sú podrobne upravené procesné práva a povinnosti tak správneho orgánu. ako aj osôb. Tieto správne procesy sa priamo netýkajú občanov a organizácií. Informačnú podporu externých správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu občianskej komunikácie postupne vytváraný na princípe modelu občianskej obsluhy (podrobnejšie v časti 5.  rozpočtový proces (postup ministerstiev. Medzi externé správne procesy patria správne konanie a daňové konanie (konanie vo veciach štátnych daní a poplatkov). spravidla nie sú detailne upravené zákonmi a väčšinu z nich upravujú interné predpisy vlády (uznesenia vlády). ktoré v nich vystupujú.3 Interné a externé správne procesy vo verejnej správe Interné správne procesy prebiehajú len vnútri verejnej správy a ich účastníkmi sú preto len orgány verejnej správy. krajských úradov pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu). Informačnú podporu interných správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania.  privatizačný proces (postup ministerstiev pri rozhodovaní o privatizácii štátneho majetku). 4. Sú vţdy detailne upravené zákonmi.Horizontálne vzťahy (Procesy) Interné správne procesy Orgány verejnej správy Externé správne procesy X Vertikálne vzťahy (Inštitucionalizácia) Občania Organizácie X Obr. Aj keď majú zákonný základ. napríklad:  legislatívny proces (postup ÚŠO pri príprave návrhov zákonov a ostatných právnych predpisov).1). Externé správne procesy sa týkajú priamo občanov a organizácií a v nich sa rozhoduje o ich hmotných právach a povinnostiach.

. 4. 4. x. x. Poznámka k pouţívaniu vývojových diagramov v učebnom texte Medzinárodná norma ISO 5807 špecifikuje symboly pouţívané v dokumentácii spracovania informácií a poskytuje návod na ich pouţitie vo vývojových diagramoch..1.1.5. x.).3. . Predmetom dátovej štruktúry sú činnosti x. Poznamenávame.1. x.2. najmä z priestorových dôvodov. ale v konečnom dôsledku nie sú v rozpore s medzinárodnou normou. 4.. Je zrejmé. spojení (symboly spojníc..s. x. čo všeobecne znázorňuje obr.5 môţeme dekomponovať na funkcie a činnosti súhrnne znázornené hierarchickým diagramom funkcií správy verejných vecí (obr.. x. Bratislava: EKONÓM. x. obr.1. štandardný smer toku a pod. .. x. 4.7. x. 4.31.22). V praxi sa postupne zauţívali aj konvencie.5..2. V niektorých odôvodnených prípadoch. ktoré moţno súhrnne znázorniť nasledujúcimi schémami: Externý vstup Interný vstup Proces Funkcia Úloha Interný výstup Proces Funkcia Úloha Externý výstup V tomto učebnom texte sú vývojové diagramy znázornené v súlade s konvenciami. či ide o ústrednú štátnu správu. 4. 4. ktoré prevaţne súvisia s tvorbou štátnej/samosprávnej politiky.p..1. .m.6. a kol..4. 2003. 4.q.. x.5. V tejto súvislosti sa zaoberáme všeobecným zobrazením funkčnej a dátovej štruktúry správnych procesov. Potom pre kaţdý správny proces (tab. pričom vychádzame z kombinácie systémového a štruktúrovaného prístupu tvorby IS vo fáze analýzy. .) a zvláštnych konvencií (viacnásobné výstupy a pod. ţe hierarchické diagramy sú zostrojené pre funkcie (úlohy) riadenia vo verejnej správe.4. 4. Pre konkrétne správne procesy sú uvedené niektoré príklady dátových štruktúr na obr.1. M. 4. Dátovú štruktúru zobrazujeme vývojovým diagramom toku dát.3.4) moţno zostrojiť hierarchický diagram informačných funkcií spravidla podľa obr. časti Konvencie sa norma zaoberá aj obmedzeniami a odporúčaniami v oblastiach symbolov (grafická úprava diagramov. x. miestnu štátnu správu. tvary symbolov a pod. sa niekde odchyľujú od konvencií zobrazených na schémach.. Procesy v tab..1. ţe informačné zabezpečenie a realizácia správnych procesov sú invariantné vzhľadom na organizačnú štruktúru orgánov verejnej správy a závisia od charakteru správy.).4).8 aţ 4. Štandardne by sa mal smer toku zobrazovať zľava doprava a zhora dolu.2 učebného textu. Je prílohou v skriptách Grell..2.Globálny pohľad na inštitucionalizáciu7 ponúka tab.. Hierarchické diagramy funkcií však moţno konštruovať len pre informačné činnosti (teda prevaţuje spracovanie dát) [20].23 aţ 4..r.n. Napríklad symboly môţu byť kreslené akýmkoľvek smerom.: Hospodárska informatika.. 7 Podrobnejšie v časti 5. územnú samosprávu. 63 . Niţšie úrovne sú potom detailizované pre konkrétne správne procesy (obr. ale podľa moţnosti sa dáva prednosť horizontálnej orientácii. V 10. Všeobecne moţno vývojový diagram toku dát konštruovať podľa obr.

0 Správa verejných vecí 1 Správa vnútorných vecí 2 Správa zahraničných vecí 1.2 Špecializovaná vnútorná správa 1.2.6 Správa kultúry 1.10 Správa súdov 1.7 Správa ţivotného prostredia 1.2.8 Správa podnikania 1.1 Všeobecná vnútorná správa 1. 4.2.5 Správa školstva 1.1 Správa obrany 1.2.2.4 Správa zdravotníctva 1.11 Správa informácií Obr.2.2.2.3 Správa sociálneho zabezpečenia 1.2.4 Hierarchický diagram funkcií správy verejných vecí 64 .2.9 Policajná správa 1.2 Finančná správa 1.2.

3.x Riadenie správneho procesu x.n Činnosť .m Činnosť Obr.s Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia x.p Činnosť .2.3.2.1 Činnosť . 4.4. x.1 Činnosť .1. . x.q Činnosť x.1. .4.1 Činnosť x.2 x.1 x.5 Všeobecný hierarchický diagram funkcií správneho procesu 65 .r . .. x..1 Činnosť x. x. x.

Poţiadavky Proces/funkcia/ činnosť BD Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Výstupy Obr. 4.6 Všeobecný vývojový diagram toku dát správneho procesu 0 IS VS 1 2 3 Podsystém pre administratívu Podsystém pre hospodársku správu Podsystém pre štátnu/samosprávnu politiku Obr. 4.7 Hierarchický diagram informačných funkcií 66 .

 školstva.  súdov. ţe hierarchický diagram funkcií konkrétneho správneho procesu nadväzuje na organizačný diagram orgánov verejnej správy podľa charakteru správy v tab. matrikách. ktoré môţu byť reprezentované ústrednými štátnymi orgánmi.  podnikania.  zdravotníctva. Vnútornú správu obyčajne členíme na všeobecnú a špecializovanú.  zabezpečovanie podmienok na uplatňovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva.  pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest. Všeobecná vnútorná správa Základné funkcie všeobecnej vnútornej správy znázorňuje obr. ktoré vykazujú značnú nestabilitu v dôsledku rôznych.  poţiarnu ochranu. územnom a správnom usporiadaní SR.8.  sociálneho zabezpečenia. ktoré zahrnujú:  rozhodovanie o osobných údajoch obyvateľov SR (napr.  civilnú ochranu. ako aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na príslušnom úseku.).  financií.  kultúry.  informácií. 4. 8 67 . vyššími územnými celkami. Sú reprezentované rôznorodými správnymi aktivitami. poţiarnej ochrane a pod.).  polície.  archívnictvo. Jednotlivé úseky vnútornej správy podliehajú zákonnému reţimu podľa osobitných zákonov (napr. Správou zahraničných vecí sa realizujú prevaţne vonkajšie funkcie štátu.Funkčná štruktúra správnych procesov8 V rámci vnútornej správy sa bezprostredne a v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie štátu.  územné a správne usporiadanie SR. Tieto zákony upravujú kompetencie orgánov vnútornej správy.  ţivotného prostredia. najmä politických vplyvov. krajskými úradmi. zákony o mene a priezvisku. V rámci špecializovanej vnútornej správy sa zaoberáme správou:  obrany. 4. Práve globálny pohľad na inštitucionalizáciu umoţňuje potom vo výklade upustiť od nevyhnutnej prezentácie organizačných štruktúr. matrika. obvodnými úradmi. V ďalšom texte je potrebné mať na zreteli. mestskými/miestnymi/obecnými úradmi.5. zmena mena a priezviska a pod.

1 Hlásenie pobytu občanov 1.2 Zabezpečovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva 1.3 Územné a správne usporiadanie SR 1.1.3 Štátne občianstvo 1. 4.2 Hlásenie pobytu cudzincov 1.1.4.4 Občianske preukazy 1.4 Pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest 1.1 Zmeny mena a priezviska 1.1.6 Poţiarna ochrana 1.2 Matrika 1.1.1.1.4.1.1.1.7 Civilná ochrana 1.1.4.4.1.1.3 Hlásenie utečencov 1.1.1.4 Evidencia obyvateľov 1.1.1.1 Všeobecná vnútorná správa 1.4.1.1.1.1.1 Zabezpečovanie osobných údajov obyvateľov SR 1.1.1.5 Archívnictvo 1.1.1.1.5 Cestovné doklady Obr.1.8 Hierarchický diagram funkcií všeobecnej vnútornej správy 68 .

Branná povinnosť zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu.1 Zabezpečovanie obrany 1.5 Koordinácia vojenskej a civilnej letovej premávky 1.2.3.4 Zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru 1.3.1 Príprava na obranu 1.2.9 Hierarchický diagram funkcií správy obrany 69 .3.9.2.3 Koordinácia činností ÚŠO a právnických osôb 1.3.2. 4.6 Riadenie vojenského spravodajstva Obr.1.2. Obranu štátu zabezpečujú ozbrojené sily.2 Výstavba a riadenie armády 1.1. vykonať povinnú alebo mimoriadnu vojenskú sluţbu.1.2. 1.1.2.3 Príprava na vojenskú sluţbu 1.2.2.2 Príprava na civilnú sluţbu 1.1.Správa obrany Zahŕňa činnosti podľa obr. 4.3.3.1.1.1.2.1.1 Správa obrany 1.

kapitálového trhu. Štátny rozpočet je hlavným nástrojom finančnej politiky štátu.z. 4. Cieľom je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu (príjmy.13). Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a klientom) (obr. V podmienkach výlučného štátneho vlastníctva išlo o správu všetkých finančných zdrojov v národnom hospodárstve. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č.  invalidný dôchodok.  rodinné dávky. časť 88/1991 Zb. správy štátnych finančných aktív a pasív.  dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. zriadil štátnu pokladnicu (ŠP) ako rozpočtovú organizáciu štátnej správy zapojenú na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MF SR. Činnosti štátnej pokladnice definuje §6 citovaného zákona (obr. sa sociálne zabezpečenie chápe v širšom zmysle takto:  liečebná (zdravotná) starostlivosť. V súčasnosti (keď existujú aj iné formy vlastníctva) zahŕňa tvorbu a uskutočňovanie finančnej. Prostredníctvom správy daní si štát zabezpečuje významnú časť zdrojov do štátneho rozpočtu.12). Správa sociálneho zabezpečenia Sociálne zabezpečenie je odvetvie právne (obr.  nemocenské. 4. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia. NBS.10).  starobný dôchodok. Z hľadiska medzinárodných dokumentov9).Správa financií Zabezpečuje plnenie úloh štátu v oblasti financií (obr. 9 ) 70 .  dávky pozostalých. denná likvidita ŠR a sústava vzťahov medzi štátnou pokladnicou. 4. colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu. politiky daní a poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania a finančnej kontroly.  podpora v nezamestnanosti. 4. V SR neexistuje všeobecne prijatá definícia sociálneho zabezpečenia. ktoré tvorí súbor všeobecne záväzných predpisov upravujúcich spoločenské vzťahy vo veciach sociálneho zabezpečenia [6].  dávky v materstve. MF SR.11). ktorými je viazaná aj SR. Zákon č. výdavky. 291/2002 Z.

10 Hierarchický diagram funkcií správy financií 71 . 4.2.5 Správa bankovníctva 1.2 Finančná správa 1.6 Správa poisťovníctva 1.3 Správa cien 1.2.3.3.2.4 Správa devízového hospodárstva 1.2.2.3.3.3.2.2.1.2.1 Správa daní a poplatkov 1.2.2.2.2.2.2.2.2 Štátna pokladnica 1.2.2 Colná správa 1.2.2.3.1 Štátny rozpočet 1.7 Správa účtovníctva Obr.3.2.2.2.3 Správa financií podľa jednotlivých úsekov 1.

MF SR

Agentúra

§18 – 21 citovaného zákona

Štátna pokladnica

Daňové riaditeľstvo SR

Colné riaditeľstvo SR NBS

Obr. 4.11 Základné vzťahy ŠP k vybratým subjektom

0 Riadenie ŠP

1 Centralizácia príjmov

3 Účtovníctvo

5 Finančné plánovanie

7 Riadenie hotovosti

2 Riadenie výdavkov

4 Platobný styk

6 Riadenie aktív

8 Riadenie dlhu

Obr. 4.12 Hierarchický diagram funkcií ŠP

9 Kontrola

72

1.2.3
Správa sociálneho zabezpečenia

1.2.3.1
Správa dôchodkového zabezpečenia

1.2.3.2
Správa nemocenského poistenia

1.2.3.3
Správa štátnych sociálnych dávok

1.2.3.4
Správa sociálnej pomoci

1.2.3.1.1
Sústava dôchodkov

1.2.3.3.1
Sociálna prevencia Sociálne sluţby a peňaţné príspevky na kompenzáciu hmotnej Riešenie sociálnej núdze a Rodičovský príspevok

1.2.3.1.2
Zvýšenie dôchodkov

1.2.3.3.2 1.2.3.4.1 1.2.3.4.3 1.2.3.4.2
Prídavky na deti

1.2.3.3.3 1.2.3.1.3
Kúpeľná starostlivosť Príspevok pri narodení dieťaťa

1.2.3.3.4
Príspevok rodičom pri narodení troch a viac detí

1.2.3.2.1
Nemocenské

1.2.3.2.2
Vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve

1.2.3.3.5
Zaopatrovací príspevok

1.2.3.3.6
Príspevok na pohreb

1.2.3.2.3
Peňaţná pomoc v materstve

1.2.3.3.7
Príspevok na bývanie

1.2.3.2.4
Kúpeľná starostlivosť

Obr. 4.13 Hierarchický diagram funkcií správy sociálneho zabezpečenia

73

Správa zdravotníctva Zdravotníctvo je oblasť spoločenských aktivít, ktoré sú spojené s ochranou zdravia, poskytovaním zdravotníckej starostlivosti a vykonávaním zdravotného poistenia (obr. 4.14). Ochrana zdravia je súhrn opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu ochorení, zlepšovanie zdravia prostredníctvom starostlivosti o ţivotné podmienky, pracovné podmienky, zdravý spôsob ţivota a výkon štátneho zdravotného dozoru. Zdravotná starostlivosť predstavuje starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí, pričom zahŕňa ambulantnú aj ústavnú starostlivosť vrátane kúpeľnej, závodnej, lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Súčasť zdravotnej starostlivosti tvorí okrem zdravotných úkonov aj poskytovanie liekov a zdravotných pomôcok. Zdravotné poistenie utvára predpoklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Správa školstva Správa školstva spočíva v zabezpečovaní, a to výkonným a nariaďovacím spôsobom, priebehu a rozvoja výchovy a vzdelávania v školách, školských zariadeniach a vzdelávacích ustanovizniach (obr. 4.15). Správa kultúry             Predmetom správy kultúry sú (obr. 4.16): umenie, osvetová činnosť, divadelná činnosť, pamiatková starostlivosť, činnosť masmédií, kniţničná činnosť, činnosť múzeí a galérií, administratívne záleţitosti cirkví a náboţenských spoločností, vydávanie periodickej tlače a neperiodických publikácií, zabezpečovanie podmienok na realizáciu autorského práva, verejné kultúrne podujatia, určité druhy výroby a obchodu v oblasti kultúry.

74

1 Ambulantná a ústavná starostlivosť vrátane rehabilitácie a starostlivosti o chronicky chorých 1.2.2.4.4.2.4.2.2.4.4.2.2 Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti 1.3 Poskytovanie liekov.14 Hierarchický diagram funkcií správy zdravotníctva 75 .2. 4.2.4.4 Preprava chorých 1. zdravotníckych pomôcok a iných potrieb Obr.3 Vykonávanie zdravotného poistenia 1.1.5 Kúpeľná starostlivosť 1.2.4.2 Prevencia ochorení 1.2.1 Ochrana zdravia 1.4 Správa zdravotníctva 1.2.2.4.2.2.

2 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach 1.15 Hierarchický diagram funkcií správy školstva 76 .2.2.5.5.1 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školách 1.3 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania vo vzdelávacích ustanovizniach Obr.1.5 Správa školstva 1. 4.5.2.2.

1 Správa divadiel 1. Slovenská televízia a verejná správa 1.5 Správa múzeí a galérií 1.6.2 Správa verejných kultúrnych podujatí a verejná správa 1.8 Matica slovenská 1.2.6.2.2.6.2.2.2.9 Správa kniţníc a osvety 1.4 Slovenský rozhlas.6 Periodická tlač.16 Hierarchický diagram funkcií správy kultúry 77 .3 Štátna pamiatková starostlivosť 1.6.6.6.2.6.2.10 Správa vecí cirkví a náboţenských spoločností Obr.6.2. 4.2.6 Správa kultúry 1.6.7 Neštátne (verejné) a štátne fondy kultúry 1.2. ostatné hromadné informačné prostriedky a verejná správa 1.6.1.

Správa súdov Správa súdov sa vykonáva prevaţne ako výkon štátnej správy11) (obr. Ich podstatou je vydanie podnikateľského oprávnenia [6] na základe zákonom predpísanej kvalifikácie.17). 4. ktoré narúša verejnú bezpečnosť a verejný poriadok (obr. 4.18). druţstvá). pôdy) a vyuţívanie územia na činnosť ľudí tak. autorizovaní architekti) a samostatne hospodáriaci roľníci.19). Podnikateľom môţu byť právnické osoby (obchodné spoločnosti. fyzické osoby v slobodnom povolaní (napr. čím sa zaručuje nestrannosť súdneho rozhodovania. Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk. 4. Ide o ochranu pred vznikom škody na osobe alebo na majetku. fyzické osoby (ţivnostníci). 10 ) 78 . V niektorých prípadoch postačuje len ohlásenie správnemu orgánu bez potreby preukazovať osobitné predpoklady. ktoré súvisia so začatím podnikania10) (obr. advokáti. a preto správa ţivotného prostredia je v podstate prierezovou činnosťou verejnej správy. 4. prípadne inej podmienky (napr. vykonanie skúšky. ktorá umoţňuje súdom plniť ich úlohy pri ochrane práva. Podmienky uplatnenia donucovacích a informačno-technických prostriedkov. Právnym prostriedkom ochrany občana je sťaţnosť. 11 ) Podiel samosprávnych sudcovských orgánov na správe súdov predstavuje Rada sudcov SR a sudcovské rady. ako hlavná funkcia výkonu súdnictva. Výkon správy súdov a výkon súdnictva sa riadi zásadou ich oddelenia.Správa ţivotného prostredia Problematika ţivotného prostredia zahŕňa všetky stránky ţivota človeka a prírody (obr. Správa podnikania Základom správy podnikania je vykonávať správne úkony. audítori. aby sa zachoval a prípadne aj zlepšil stav prírodného a urbanizovaného prostredia. ako aj prostriedkov operatívno-pátracej činnosti podliehajú prísnemu zákonnému reţimu. ovzdušia. Najčastejšou formou správnej činnosti vo vzťahu k občanovi je sluţobný zákrok. ktorá sa vykonáva aj na základe dokumentov zosúladených na medzinárodnej úrovni. zloţenie sľubu). Policajná správa Úlohou policajnej správy je zabezpečovať ochranu spoločnosti a jednotlivcov pred nebezpečenstvom.20). V rámci správy ţivotného prostredia sa zabezpečujú úlohy na ochranu jeho jednotlivých zloţiek (vody.

2 Ochrana prírody a krajiny 1. ovzdušia a pôdy 1. 4.1.7.1 Monitorovanie a vyhodnocovanie stavu prírodného a urbanizovaného územia 1.2 Starostlivosť o ekosystémy Obr.2.2 Zisťovanie zdrojov znečisťovania vôd.17 Hierarchický diagram funkcií správy ţivotného prostredia 79 .7.2.2.7 Správa ţivotného prostredia 1.2.1 Zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi 1.7.2.7.2.1 Správa vody.7.1.7. ovzdušia a pôdy a sankcionovanie ich pôvodcov 1.2.2.1.2.

4.21).18 Hierarchický diagram funkcií správy podnikania Správa informácií Správa informácií predstavuje niekoľko oblastí (obr. 4. zákon č.8 Správa podnikania 1.z.8. Výkon štátnej správy zahraničných vecí je centralizovaný.1.1 Povoľovanie podnikania 1. o slobodnom prístupe k informáciám upravuje prístup k informáciám z oblasti verejnej správy.2 Evidencia a podnikateľov kontrola Obr. Právo na informácie je v SR garantované ústavou a osobitnými zákonmi12).8. Výkon a účinná kontrola správy verejných vecí sú podmienené mnoţstvom a druhom informácií.22). Napr.2. Správa zahraničných vecí Predmetom správy zahraničných vecí je štátna správa v oblasti zahraničnej politiky a vzťahov SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám [6] (obr.2. ktorými disponujú orgány verejnej moci. 4.2. 211/2000 Z. 12 ) 80 . a ktoré sprístupňujú občanom.

2.1 Správanie ľudí na verejnosti 1. 4.2 Ochrana poriadku verejného 1.2 Bezpečnosť ţivota.2.1.2.2.1.2.9.9.9.1.9.3 Bezpečnosť majetku Obr.1 Bezpečnosť štátu 1.1 Ochrana verejnej bezpečnosti 1.9. zdravia.9 Policajná správa 1.9. slobody a cti 1.1.2.2.2.19 Hierarchický diagram funkcií policajnej správy 81 .

2 Výkon súdnictva 1. ktoré sú zverené súdom 1.2.1 Predpisy súdnoorganizačné a súdnoprocesné Obr. finančného a odborného 1.2.1.3.10 Správa súdov 1.10.3 Súčinnosť ÚŠO s profesijnými záujmovými organizáciami sudcov 1.10. organizačného.2.20 Hierarchický diagram funkcií správy súdov 82 .1 Výkon súdov správy 1.2.10.1.1 Príprava návrhov zákonov 1. hospodárskeho.2. 4.2.2.10.2 Dohľad na plnenie úloh. postavenie sudcov a výkon štátnej správy súdov 1.1.2 Opatrenia na organizáciu súdov.3.2.10.10.2.10.2.10.1 Vytváranie podmienok na výkon súdnictva z hľadiska personálneho.

2.2.11.3 Prístup občanov k informáciám Obr.1.11.11.2.2 Ochrana informácií 1.1 Získavanie informácií orgánmi verejnej správy 1.2.21 Hierarchický diagram funkcií správy informácií 83 . 4.11 Správa informácií 1.

2 Riadenie zastupiteľských úradov SR v zahraničí 2.3 Styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v SR a zahraničí 2. uzatvárania.5 Koordinácia prípravy a vnútroštátneho prerokúvania. 4.1 Ochrana práv a záujmov SR a jej občanov v zahraničí 2.6 Správa účelových zariadení 2.4 Hospodárenie a nakladanie s majetkom SR v zahraničí 2. vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv 2.22 Hierarchický diagram funkcií správy zahraničných vecí 84 .7 Správa sluţieb diplomatického zboru 2.2 Správa zahraničných vecí 2. Správa v pôsobnosti zastupiteľských úradov Obr.9 Poznámka: Funkcie 2.8 Správa Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií 2.8 sú v pôsobnosti MZV SR.1 aţ 2.

23 Vývojový diagram toku dát v Matrike 85 .) konkrétnych správnych procesov (napr.31 sú zobrazené vývojové diagramy toku dát.).pošta . 4. 4. ktoré zodpovedajú jednotlivým funkciám (napr. všeobecná vnútorná správa a pod.Dátová štruktúra správnych procesov Na obr.23 aţ 4.osobne .internet Preskúmanie ţiadosti oprava formálnych chýb Ţiadosť občiansky preukaz Ţiadosť zmena priezviska Načítanie podkladov pre zmeny zápis čísla Zmeny v DB obyvateľov ROBY Oznam o vyradení z evidencie Oznam o zápis do evidencie Obr. matrika a pod. Ţiadosť .

Formulár: ohlasovacia povinnosť

Preskúmanie a triedenie formulárov, oprava formálnych chýb

Formulár: pobyt občanov

Formulár: pobyt cudzincov

Formulár: pobyt utečencov DB neţiaducich

Spracovanie a kontrola správnosti v údajoch

Spracovanie a kontrola dĺţky pobytu

Spracovanie a kontrola evidencia v zberných táboroch Zápis do dokladov

ROBY

Zmeny v registri

Oznámenie o vykonaní zmien

Obr. 4.24 Vývojový diagram toku dát Ohlasovacia povinnosť

86

Ţiadateľ
ústna, písomná, fax, telefonicky, e-mail, iným spôsobom

Ţiadosť o sprístupnenie informácií

Povinná osoba: (príslušný úrad, inštitúcia) rozhodnutie Nekompletná ţiadosť, vrátenie na doplnenie

Postúpi ţiadosť príslušnej povinnej osobe

Odkáţe na hromadne zverejnené informácie

Odmietne ţiadosť rozhodnutím, nedisponuje údajmi

Poskytne informácie

Odpoveď:

-

písomná, fax, e-mail, iným spôsobom

Archivácia odpovede

Ţiadateľ Odvoláva sa na nadriadený orgán

Je spokojný

Správne konanie

Vývojový diagram toku dát pri správnom konaní aj

s odvolaniami riešiť samostatne

Obr. 4.25 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o sprístupnenie informácií a konanie povinnej osoby

87

DB RIS Rozpis rozpočtu podľa kapitol

RIS – rozpočtový IS

Rozpis rozpočtu za kapitolu podľa kategórii, poloţiek, podpoloţiek a programov

Za kapitoly mesačné nároky na čerpanie - limity

DB SPIN z kapitol Poţiadavky z kapitol na zaplatenie faktúr

Porovnanie s limitmi

Prekročenieneposkytnú FP

Zaplatenie faktúr

Obr. 4.26 Vývojový diagram toku dát Štátna pokladnica

88

Ţiadosť Došlá pošta Kontrola a doplnenie ţiadosti Ţiadosť nevyhovuje Triedenie ţiadosti Dôchodok Pridelenie evidenčného čísla Triedenie ţiadosti podľa typu 1 89 .

.1 Doplnenie údajov k dôchodku napr..27 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o dôchodok 90 . Starobný dôchodok Výpočet dôchodku výšky Oznámenie o výške dôchodku Prepočty celkových nárokových zloţiek Obr.. zdravotné podklady. zabezpeč. Invalidný dôchodok DB soc. 4.

Ţiadosť o finančné prostriedky Kontrola a triedenie Rozvojové projekty VEGA KEGA Pridelené finančné prostriedky Oznámenie o pridelených FP Čerpanie finančných prostriedkov Hodnotenie pouţitia finančných prostriedkov Obr. 4.28 Vývojový diagram toku dát Rozvoj vzdelávania v školách 91 .

DB liekov na trhu ponúka Analýzy cien liekov. lieková politika DB liekov podľa spotreby Analýzy spotreby liekov Ponuky firiem distribúcia Úpravy cien liekov.29 Vývojový diagram toku dát ceny liekov Zdravotná starostlivosť 92 . 4. príspevky poisťovni DB pre lekárne Obr.

Ochrana zdravia Propagácia reklamy Prevencia.30 Vývojový diagram toku dát Ochrana zdravia 93 . preventívne prehliadky Platené zo ŠR Športovci Mládeţ Platené občanmi Dobrovoľné prehliadky Prehliadky pre povolanie DB poistencov Evidencia prehliadok Obr. 4.

. štatutári. finančný vklad. zápis DB OREG IČO.31 Vývojový diagram toku dát Obchodný register (vytváranie podmienok na výkon súdnictva) 94 .. predmet činnosti. dozorná rada. 4.. DB OREG Zápis do obchodného registra Zverejnenie údajov na web stránke Oznámenie o vykonaných úkonoch Obr. FO.Ţiadosť Kontrola PO. zmeny.

vyšší územný celok. register organizácií). Obsahová stránka ŠIS pozostáva zo vzájomne prepojených IS. kataster nehnuteľností. ale aj v sektore malého a stredného podnikania a navrhnúť koncepciu jeho podpory. integrovateľnosť. miestne rozpočty. ŠIS je potrebné prepojiť aj s komplexným IS sociálnej starostlivosti. štátna pokladnica. o štátnej štatistike. ţe v tomto procese budú mať relevantný vplyv dva dôleţité trendy a to:  zniţovanie nákladov na informačné technológie vo verejnej správe2. administratívnych zdrojov3). Decentralizácia kompetencií Transformáciu IS ÚŠO moţno vyjadriť podľa obr. ktorej cieľom je posúdiť dopady moţného nasadenia otvoreného softvéru v štátnej správe. daňová správa. 2 MŠ SR v roku 2003 v rámci štátneho programu výskumu a vývoja Budovanie informačnej spoločnosti prijalo úlohu Open Source infraštruktúra. školstve. od ktorých sa odvíjajú rozhodujúce vlastnosti softvéru (napr.  transformáciou IS MŠS. 540/2001 Z.    4. ekonomických subjektov: ţivnostenský register.3. právne informácie a registre (obyvateľov.32. Z hľadiska vytvárania IS VS pôjde predovšetkým o náročnejší spôsob informačného zabezpečenia najmä odborných činností. miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov. 3. Základná schéma ŠIS by mala pozostávať z viacerých oblastí činností verejnej správy rozdelenej na jednotlivé podsystémy: štátny rozpočet.1 Transformácia IS ÚŠO. colná správa. 1 ) 95 .4. obchodný register. 4. 3 ) Zákon č. Predpokladá sa. miestna úroveň (mesto.  napĺňanie informačného obsahu vyuţívaním údajov aj z tzv. colných subjektov a účtovných jednotiek. Rôzne aplikácie vo verejnej správe súvisia aj s riešením problematiky dátových a komunikačných štandardov. Významnosť otvorených štandardov deklaruje aj Európska komisia a to najmä ich pouţívanie v e-administratíve. z ktorého je moţné vyuţiť informácie o obyvateľoch a vo väzbe na informačné systémy dotknutých inštitúcií. 2. štátnych inštitúcií. ţe pôjde o zmenu spôsobu riadenia ÚŠO. register daňových. minimálne prostredníctvom novo pripravovaného registra obyvateľov (referenčný register). spôsobu práce štátnych úradníkov a ich vzájomnej komunikácie a spolupráce ako aj komunikácie a spolupráce s externými dodávateľmi a spolupracovníkmi. ktoré môţu byť zastrešené ŠIS.3 Postupná transformácia ŠIS Informačný systém verejnej správy by sa mal vytvárať na základe postupnej transformácie ŠIS. portabilita a pod. Oddelený model usporiadania verejnej správy na Slovensku1) si vyţiada vybudovať sústavu informácií a informačných činností. štát (SR ako celok). ktoré zabezpečujú výkon činností a sluţieb realizovaných v rámci kompetencií jednotlivých ústredných štátnych orgánov. Napríklad v podmienkach slovenskej štatistiky to bude znamenať harmonizáciu štandardov jej činností so štandardami a normami EÚ. Verejná správa na Slovensku pôsobí v oddelenom modeli na troch úrovniach: 1.z. ako aj s pouţívanými postupmi a metódami. ktorých výstupy musia byť dostupné on-line pre občana. obec). rozpočty samosprávy vyšších územných celkov. To znamená.). Realizácia transformácie by mala prebiehať v dvoch etapách a to:  transformáciou IS ÚŠO. Z pohľadu procesu decentralizácie moţno vymedziť tieto základné problémy postupnej transformácie ŠIS:  Racionalizácia a zefektívňovanie výkonu verejnej správy priamo súvisí s jej celkovou štruktúrou a organizáciou.

mzdy sú vyplácané centrálne. sociálnu infraštruktúru (vzdelávanie. a to v oblastiach:  decentralizácie kompetencií : 1. výška daní a poplatkov stanovovaná centrálne 3.…. moţnosť získať úvery  decentralizácie politickej: 1. úroveň : široké spektrum verejných sluţieb. ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 Predpokladaný stav IS1 IS2 IS3 . vrátane účasti na sociálnych sluţbách  decentralizácie financií : 1. zdravotníctvo) 3.informačné systémy v štátnej správe Obr. ÚŠOn ÚŠO1. úroveň : predstavitelia územnej samosprávy sú volení.Súčasný stav IS1 IS2 IS3 . 4. finančné vyrovnávanie. úroveň : ide vlastne iba o dekoncentráciu. . . sociálne veci. zodpovednosť voči centrálnej vláde 2. . úroveň: minimálne miestne sluţby 2. mzdy sú stanovované a vyplácané na miestnej úrovni. . .ústredné štátne orgány IS 1. ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 . ÚŠOn Verejnosť . a 3. . . existenciou finančného vyrovnávania vyplývajúceho z dohôd medzi jednotlivými úrovňami a určeného v zákone. úroveň : posilnenie miestnych sluţieb bez vplyvu na tzv. nízka úroveň transferov na miestnu úroveň 2.. úroveň : široká právomoc stanoviť vlastné zdroje. v rámci decentralizácie financií so širokou právomocou stanoviť vlastné zdroje.….2. . úroveň : nízka daňová právomoc. priama zodpovednosť voličom V cieľovom stave sa uvaţuje:   v rámci decentralizácie kompetencií so širokou škálou kompetencií územnej samosprávy.n . predstavitelia územnej štátnej správy sú menovaní vládou. úroveň : prevládajúce transfery ( podielové dane.32 Postupná transformácia IS ÚŠO Pri rozhodovaní o zmene spôsobu riadenia ÚŠO v súvislosti s mierou decentralizácie sa vychádza z kombinácie jej troch úrovní.2.n . 96 . dotácie) od ústrednej vlády.

 Problematické aspekty tohto stavu sú nasledovné: v posledných rokoch môţeme sledovať pribúdanie nových inštitúcií súvisiacich s modernizáciou a integráciou. s. zvyšuje sa tak ich celkový počet nad zvládnuteľnú hranicu a vedie k netransparentnosti celej ústrednej štátnej správy riadenie vysokého počtu podriadených organizácií výrazne zaťaţuje ústredné štátne orgány a vedie k ich manaţérskej preťaţenosti v tejto oblasti. Miestna štátna správa a územná samospráva Súčasný stav IS miestnej štátnej správy a samosprávy. pričom rozhodujúce úlohy ďalej zabezpečovali ústredné štátne orgány (ÚŠO) SR (zodpovedajúce za vytváranie a 4 Podrobnejšie Grell. 97 . alebo ktoré by mal ponechať na tretí či súkromný sektor samostatná inštitúcia nie je dobrá metóda na riešenie priorít. V tomto procese plnila sekcia verejnej správy (SVS) MV SR dve základné úlohy:  Koordináciu činností pri budovaní IS MŠS5. ktorá prevaţuje nad rizikami duplicity a fragmentácie. M. aj vzhľadom na vysoké školy. aj keď sa uţ priorita naplní alebo stratí štatút priority. Výsledkom je buď ďalšia vrstva kontroly na úrovni ústredného orgánu. Bratislava: EKONÓM. 2002. Za jednoznačne lepší prístup moţno označiť účelové viazanie prostriedkov na dané ciele spojené s projektovou organizáciou Preto by sa mali: zniţovať počty existujúcich inštitúcií odštátnením. prevodom na VÚC alebo obce. ktorá logicky patrí spolu. ktoré nevykonáva efektívne. Rovnako dochádza k fragmentácii. pretoţe inštitúcie majú tendenciu preţiť. Ak sa zároveň neredukuje počet „starých“ inštitúcií. integráciou s inými inštitúciami ústrednej štátnej správy alebo zrušením vytvárať nové inštitúcie len tam. alebo nedostatočný dozor so všetkými z toho vyplývajúcimi problémami neefektívnosť činnosti vyplývajúca z prelievania činností a vyuţívania samostatných inštitúcií ako náhradného riešenia namiesto väčšieho rozšírenia projektového manaţmentu. kde existuje jasná potreba a výhodnosť takéhoto kroku. a kol. preţívania inštitúcie a nad nákladmi na osobitné obsluţné a manaţérske miesta.: Informačné systémy v štátnej správe. medzi viaceré inštitúcie štát sa následne venuje vykonávaniu mnohých trhových aktivít. SAV či tretí sektor. v súlade s vytváraním ŠIS4. 1994 a 1998.2 Transformácia IS MŠS. Jedným z najvýraznejších problémov identifikovaných pri analýze fungovania ústrednej štátnej správy je nadmerné mnoţstvo ústredných štátnych orgánov a nimi priamo riadených rozpočtových a príspevkových organizácií.        4. v rámci politickej decentralizácie s priamo volenými predstaviteľmi územnej samosprávy na oboch úrovniach samosprávy.3.52-55. priamou zodpovednosťou voličom. Stručný prehľad doterajšieho vývoja Informatizácia miestnej štátnej správy (MŠS) sa realizovala na základe koncepcií MV SR v rokoch 1990. teda rozbíjaniu činnosti. decentralizáciou vyplácania miezd. programového rozpočtovania a všeobecného rozšírenia manaţérskej autonómie a zodpovednosti dochádza preto k duplicite medzi inštitúciami ústrednej štátnej správy.

s. pričom sa vyuţívajú spoločne zisťované indikátory (ukazovatele) najmä v týchto pouţívaných registroch:  register nadácií.  register politických strán. 390/98 vlády SR k návrhu na presun niektorých správnych agend z pôsobnosti Policajného zboru do pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy a úlohy stanovené zákonom č.  register neinvestičných fondov. ktorá umoţňuje vzájomné prepojenie úradov MŠS a ÚŠO (GOVNET.145. 5 98 .  verejnosť na informovanie občanov o sluţbách.  register organizácií s medzinárodným prvkom. ktoré zabezpečuje SVS sú vykonávané úradmi MŠS a samosprávy a sú podporované IS MŠS. NR SR o evidencii pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. Vytvorili sa podmienky na vyuţívanie internetovej (intranetovej) technológie v rámci IS MŠS pre:  orgány verejnej správy. ktorým prístup k informačným zdrojom slúţi na plnenie zákonom stanovených úloh.) cez firewall systému. Tamtieţ. krajské a okresné úrady (prevádzkovaním IS MŠS vytvárajú základný zdroj informácií pre správu a riadenie štátu na regionálnej aj centrálnej úrovni) a obce a mestá (v rozsahu prenesenej pôsobnosti výkonu štátnej správy sú spoluprevádzkovateľmi a pouţívateľmi IS MŠS).33):  dobudovaním LAN sietí (na báze štruktúrovanej kabeláţe s operačným systémom Novell Netware).  vybudovaním plošnej počítačovej siete typu WAN na území SR (s názvom VSNET.  register odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov. prevádzku častí ŠIS a spoluzodpovedajúce za pouţitie IT na tých úsekoch čiností úradov MŠS. Internet a pod. ktorý pouţívame aj v ďalšom texte). Komunikačné zabezpečenie IS MŠS bolo postupne vytvárané (obr. ktoré metodicky riadia). ktoré umoţňujú prepojenie vzdialených pracovísk úradu MŠS nachádzajúcich sa vo viacerých budovách na území mesta.  register rodných čísiel.  register spolkov. 690/97 a č. 253/1998 Z.  register neziskových organizácií. Vytváranie rezortného informačného systému (RIS) podľa metodiky a štandardov ŠIS.  register občanov SR.  register ţivnostníkov. 4.  register občianskych zdruţení. ktoré ovplyvnili informatizáciu MŠS moţno zaradiť aj uznesenia č.  register verejných zbierok. ktoré sú zabezpečované v správnom konaní MŠS. Medzi zásadné vládne materiály.z. Časti odborných činností.

ktoré pokrýva rozhodujúce úseky činností7 úradov MŠS. 7 Podrobnejšie Grell. matrík.o. nad ktorým sú pre potreby komunikácie jednotlivých častí siete VSNET vytvárané virtuálne okruhy prepájajúce jednotlivé uzly siete VSNET. Základ siete VSNET (backbone) tvorí pevná linka spájajúca Bratislavu.34. 4. Táto infraštruktúra je pouţitá len ako transportné médium. agend výkonu štátnej správy.: Informačné systémy v štátnej správe. agend vnútornej správy (ekonomiky úradu MŠS). registra obyvateľov SR Banská Bystrica (ROBY) a organizácie pre informatiku verejnej správy Košice (IVeS). Globálnu architektúru IS MŠS znázorňuje obr. M. ostatných evidencií a registrov.MVNET (dátová sieť polície) KÚ SVS INTERNET ROBY BB OÚ Matriky BA OÚ BA 1-5 MINIHUB OÚ KE 1-4 BA KÚ BA IVeS BA GOVNET Obr. rozpočtovej organizácii MV SR). 2002. SVS MV SR. a kol. s. 4. Banskú Bystricu a Košice. Podporuje automatizáciu administratívnych činností. IVeS KE KÚ KE Matriky KE VPN na prepojenie svojich uzlov (privátnych sietí organizácie) vyuţíva komunikačnú infraštruktúru inej počítačovej siete. v tomto prípade fyzickú komunikačnú infraštruktúru Telenor Slovakia s. V rámci IS MŠS je prevádzkované typové aplikačné programové vybavenie (väčšinou vytvorené v IVeS Košice. Bratislava: EKONÓM. ktorá je kombináciou terestriálnej a satelitnej siete. 6 99 .r. Prepojenie je realizované na základe typizovaných riešení pre pracoviská v Bratislave a pracoviská mimo krajských miest.146-149..33 Sieť VSNET VSNET je realizovaná ako virtuálna privátna sieť (VPN)6 na elektronické prepojenie krajských a okresných úradov.

civilnej ochrany. Preto stručne charakterizujeme aj reformný proces. Rozšírenie samostatnej pôsobnosti obcí sa navrhuje na úseku školstva. 4. rokov minulého storočia.34 Globálna architektúra IS MŠS IS MŠS moţno prezentovať aj ako podsystém systému riadenia miestnej štátnej správy (pozri časť 3. starostlivosť o kultúrne pamiatky. referendum.14). ţivotného prostredia. Samostatnú pôsobnosť vymedzí zákon o samospráve vyšších územných celkov. hraničnej spolupráce. verejného zdravotníctva. koordinácia rozvoja telesnej kultúry. zabezpečovanie verejného poriadku. územné plány regiónov. overovania podpisov. cestovného ruchu. bývania. Obr. kultúry. hraničná spolupráca. hospodárenie s vlastným majetkom. najmä § 4.2.Úroveň riadenia Strategická Taktická Operatívna Vykonávatelia riadenia Vrcholové vedenie Vonkajšia komunikácia Vedúci referátov/odborov/útvarov IS a typy úloh Ostatné typové aplikácie IS MŠS Vedúci úsekov Poznámka: Vykonávateľov riadenia môžu reprezentovať organizačné štruktúry úradov MŠS alebo samosprávy. V prvej etape mala charakter odštátňovania (deetatizácie) štátnej správy premenou na verejnú 100 Vnútorná komunikácia . Samostatnou pôsobnosťou orgánov samosprávy vyšších územných celkov bude najmä: tvorba a plnenie rozvojových programov a plánov. sociálnych sluţieb. obstarávanie a schvaľovanie regionálnych plánov a programov. schvaľovanie zdruţovanie finančných prostriedkov. dopravy a prepravy. verejného zdravotníctva. vydávanie všeobecne záväzných nariadení. ochrana ţivotného prostredia. priestupkového konania. zakladanie a zrušovanie právnických osôb. sociálnej pomoci. ţivnostenského podnikania. Reformný proces a procesný prístup vo verejnej správe predstavujú východisko k utváraniu IS vo verejnej správe. zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu a záverečného účtu. ľudských a iných zdrojov. primátor) štátne administratívno-právne úlohy na úseku stavebného zákona. Do samostatnej pôsobnosti sa navrhujú ďalšie úlohy na úseku školstva. Z dôvodu vyššej efektívnosti plnenia úloh sa navrhuje preniesť na orgán miestnej samosprávy (starosta. Reforma verejnej správy sa uskutočňuje od začiatku 90. 3. matrík. obr.19). 11. navrhovanie a schvaľovanie nástrojov sociálneho a ekonomického rozvoja. hospodárskych sluţieb a funkcií. sociálnej pomoci (dávka sociálnej pomoci). starostlivosť o deti a mládeţ. účelné vyuţívanie prírodných.369/1990 Zb. Vplyv reformy verejnej správy Samostatná pôsobnosť obcí je definovaná zákonom o obecnom zriadení (zákon č. občianskeho registra. činnosť a účasť v zdruţeniach. výkon správy poplatkov a daní.

ktorá by sa mala dosahovať najmä:  výraznejším presunom kompetencií zo štátnych orgánov na obce a mestá a vyššie územné samosprávne celky. S účinnosťou od 1. Najrozsiahlejšou transformáciou prechádzajú okresné úrady. 4. Súčasné úrady Krajské úrady Úrady práce Okresné úrady Nové úrady Krajské úrady a územné sociálne úrady Všeobecná vnútorná správa (agenda MV SR) Špecializovaná vnútorná správa (agenda jednotlivých rezortov) Obvodné úrady Obr. 4.36).37).  zodpovedajúcim prerozdelením verejných zdrojov. 101 .2004 vzniká v SR nová sieť štátnych úradov (obr.  decentralizáciou zodpovednosti za zabezpečovanie verejných sluţieb zo štátnej správy na samosprávu.35 Reforma siete štátnych úradov 8) Poţiadavky na modernizáciu verejnej správy vznikajú aj v dôsledku integrácie SR do európskeho prostredia.  budú podliehať jednotlivým rezortom vytvorením úradov špecializovanej štátnej správy (obr. ţe v tejto etape sa reforma v podstate dotýka zmien v inštitucionalizácii miestnej štátnej správy a prenosu kompetencií štátnej správy na samosprávu.správu. ktoré:  v počte 50 budú zodpovedať len za agendu MV SR (obr. V súčasnosti sa kladie dôraz na jej celkovú modernizáciu8). 4.35).1. Je zrejmé. 4.

V pôsobnosti obvodného úradu by malo byť: verejné zbierky. štátne občianstvo. štátne občianstvo.               102 . ţivnostenské podnikanie. kontrola štátnych symbolov. 4. voľby. verejné zbierky.36 Inštitucionalizácia všeobecnej vnútornej správy V pôsobnosti krajského úradu by malo byť: kontrolovanie a riadenie obvodného úradu.Ministerstvo vnútra SR Krajský úrad Obvodný úrad Vysunuté pracovisko Odbor všeobecnej vnútornej správy a ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Odbor všeobecnej vnútornej správy Odbor ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Obr. civilná ochrana obyvateľstva a obrana. voľby. kontrola štátnych symbolov. rozhodovanie o odvolaniach vydaných obvodným úradom. civilná ochrana obyvateľstva a obrana. registrovanie mimovládnych organizácií.

37 Inštitucionalizácia špecializovanej vnútornej správy 103 . sociálnych vecí a rodiny SR Ministerstvo ţivotného prostredia SR Ministerstvo školstva SR Ministerstvo zdravotníctva SR Krajský stavebný úrad Ústredie úradu práce.Ministerstvo dopravy SR Krajský úrad pre dopravu Krajský pozemkový úrad Krajský lesný úrad Obvodný úrad pre dopravu Obvodný pozemkový úrad Obvodný lesný úrad Ministerstvo pôdohospodárstva SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Ministerstvo práce. sociálnych vecí a rodiny a sluţieb zamestnanosti Územný úrad sociálnych vecí Detašované pracovisko Krajský úrad ţivotného prostredia Obvodný úrad ţivotného prostredia Krajský školský úrad Úrad pre verejné zdravotníctvo Pobočka Obr. 4.

Pretoţe sa nebudeme špeciálne zaoberať regionálnou samosprávou (vyššími územnými celkami) môţeme systém riadenia samosprávy modelovať všeobecnou štruktúrou samosprávy podľa obr. Zastupiteľstvo (mestské/miestne/obecné) Štatutárny orgán (primátor/starosta) Rada (mestská/ miestna/ obecná) Kontrolný orgán (hlavný kontrolór) Výkonný orgán (prednosta) Poriadkový orgán (náčelník) Úrad Komisie (mestský/ miestny/ obecný) Polícia Obr.6 Pôsobnosť samosprávy po reforme Základné informačné požiadavky miest a obcí.6 Právomoci samosprávy Vyššie územné celky Obce Stredné školy Ţeleznice – prerokovanie cestovného poriadku Regionálny rozvoj a cestovný ruch Cestná doprava Sociálna pomoc Stavebné konanie Pozemné komunikácie Divadlá. múzeá. múzeá. navŕtanie studní v chatových osadách) Cestovný ruch.Pôsobnosť samosprávy zahrnuje tab.38 Organizačná štruktúra územnej samosprávy 104 . 4. IS CityWare. z rodinných domov.38. 4. kniţnice. divadlá.ISOMI Informačný systém miest a obcí je podsystémom systému riadenia územnej samosprávy. galérie Zdravotná starostlivosť Civilná ochrana Stavebné konanie Matriky Základné školy Opatrovateľská sluţba Výruby stromov Vodné hospodárstvo (vypúšťanie vôd z malých čistiarní odpadových vôd. 4. 4. galérie Tab.

39 Štruktúra Informačného systému pre mestá a obce 105 .IS CityWare Centralizovaná databáza Správne agendy Základné registre Grafický podsystém Ekonomické agendy Pouţívateľské aplikácie Elektronická kancelária Registre Ostatné registre Podsystém obyvateľstva Majetkový podsystém Správny podsystém Pozemky Príjmové agendy Aplikačné programové rozhranie Doplnkové agendy Evidencia obyvateľov Matrika Agenda volieb . Byty Technická infraštruktúra Obr... 4.

9 10 Podrobnejšie v ďalšom texte. 211/2000 Z.  miestne noviny. ktorý môţe zriadiť zastupiteľstvo a vedie ju náčelník. o slobodnom prístupe k informáciám). letáky. Informačný systém v samospráve by mal zabezpečovať najmä tieto základné poţiadavky:  informačnú podporu činností samosprávy ako úradu. Polícia je poriadkový útvar. a preto majú v štruktúre rozhodujúce postavenie. so štruktúrou podľa obr. ekonomický a administratívny chod samosprávy. iniciatívne a kontrolné orgány. Rada je iniciatívnym. 4. Zabezpečuje kaţdodenný organizačný. prerokovávanie rozpočtu. ţe IS samosprávy sa v súčasnosti vytvára oddelene na zabezpečenie informačných potrieb úradu samosprávy (spravidla ako typové aplikačné programy) a na podporu komunikácie s občanmi (spravidla ako internetové portály).39. Jadro IS tvoria registre. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM. súčasne je poradným orgánom primátora/starostu a volí ju zastupiteľstvo z radov poslancov. územného plánu a pod. pripravuje odborné podklady pre rozhodnutia zastupiteľstva a primátora/starostu. Na jadro nadväzujú potrebné správne agendy. vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí a zabezpečuje ich vykonanie. M. umoţňuje komunikáciu s informačným okolím a integráciu s inými softvérovými produktmi. elektronická kancelária a ekonomické agendy. vhodný grafický podsystém.  informačnú podporu komunikácie samosprávy so samosprávami v EÚ (obr. Hlavný kontrolór kontroluje plnenie úloh v oblasti pôsobnosti obce. IS na komunikáciu s občanmi V podstate moţno rozlíšiť tieto formy komunikácie samosprávy s občanmi:  úradná tabuľa a rozličné informačné tabule. Komisie sú poradné. Súčasná úroveň zabezpečenia miest a obcí výpočtovou technikou je rôzna. ktoré vytvára zastupiteľstvo z radov poslancov a obyvateľov obce.Zastupiteľstvo a štatutárny orgán volia priamo občania.  informačnú podporu komunikácie samosprávy s občanmi.: Informačné systémy v ekonomike. Prednosta vedie a organizuje prácu úradu. publikácie. Podrobnejšie Grell.40). 2003. ktorý dodrţiava príslušné štandardy a dátové a programové rozhranie. Aj toto je jeden z dôvodov. Informačný systém pre mestá a obce CityWare je stavebnicový systém firmy ICL (systémového integrátora10).  miestny rozhlas.  osobná komunikácia (verejné vypočutia. ktorý pokrýva všetky základné funkcie poţadované na mestských/miestnych/obecných úradoch. 106 . určuje im pôsobnosť a úlohy.  broţúry. ktoré sú v centrálnej databáze. Niektoré samosprávy stále vnímajú počítače a internet ako nadštandard. V učebnom texte prezentujeme IS CityWare. V budúcnosti by mohlo výraznejšie zlepšenie priniesť budovanie IS samosprávy na báze intranetovej technológie9. Úrad je profesionálnym výkonným orgánom.  internet (prudko sa rozvíjajúci komunikačný prostriedok v súlade so zákonom č. a kol. 4.). IS je vybudovaný na základe skúseností vo verejnej správe ČR a Veľkej Británie. výkonným a kontrolným orgánom. IS úradu samosprávy IS moţno vytvárať rozličnými spôsobmi [15].z.

športe. o slobodnom prístupe k informáciám. geografické. a pod.R. obce a mestá od A do Z . Štruktúra ISOMI pozostáva zo štyroch základných úrovní:   samospráva . prírode.Rada ministrov Európsky parlament Miestne a regionálne samosprávy členských štátov C.A..E. infraštruktúre. ekonomické.Výbor Komora regiónov Pracovné skupiny Pracovné skupiny Štatutárne výbory Obr.L. pamiatkach. pouţívateľ ľahko získa informácie o zákonoch. ktorý vytvára jednotne štruktúrovanú databázu informácií o samosprávach a pre samosprávy. 211/2000 Z. kultúre. 4. Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy Stály výbor Predseda . technologické a kultúrne prostredie obce alebo mesta.40 Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy V súčasnosti je k dispozícii IS obcí a miest na internete (ISOMI) ako informačný portál.Výbor Predseda – Výbor Komora miestnych samospráv Predseda .odzrkadľuje organizáciu a hierarchiu samosprávy v súlade so zákonom č. z. hotelových a reštauračných sluţbách.právne. demografické. 107 .

Proces internetizácie a informatizácie samospráv a s ním úzko previazaný celkový proces informatizácie verejnej správy postupne: • zabezpečí.sk. Celý proces smeruje k vybaveniu samospráv počítačmi a ich pripojením na internet ako základného predpokladu procesu informatizácie spoločnosti.cadca.  internetový spravodaj obce – redakčný systém. ucelenosť. Projekt nadväzuje na Informačný systém firiem na internete (ISFI) a Pracovný trh na internete (PTI). komplexnosť. inteligenciu. Sluţby a informácie. prirodzenosť. samosprávnych. hlas) prostredníctvom fyzických médií alebo bezdrôtovým spojením. na ktorých budú denne aktuálne údaje o obci a pre občanov.velkykrtis. obraz.moldavanadbodvou. Koncepcia ISOMI predpokladá. ktoré poskytujú jednotlivé web stránky samospráv zapojených v projekte (www. www. ţe kaţdá obec/mesto bude mať na internete vlastnú webovskú stránku.sk) integrovaného informačného portálu ISOMI (www. www.inzertná sluţba v dvoch častiach: prácu hľadá a prácu ponúka. doménu. e-mailové adresy. ktorý umoţňuje vydávanie trh práce . umoţňujú pripojenie účastníkov s rôznymi typmi komunikačných zariadení spĺňajúcich podmienky pripojenia). ţe si zariadenia môţu vymieňať informácie (dáta.turzovka. dôveryhodnosť. Komunikačné zariadenie je ľubovoľný systém schopný prijímať a/alebo vysielať informácie.isomi. alebo regionálnych novín na internete. Vzájomným prepojením rozumieme skutočnosť.sk. používateľskú jednoduchosť. • umožní styk podnikateľskej sféry s orgánmi verejnej správy. www. Veľký GOVNET Dátovou sieťou nazývame skupinu vzájomne prepojených11 komunikačných zariadení určených na prenos a spracovanie informácií. www. • pripraví verejnú správu na plynulú integráciu do administratívnych štruktúr EÚ a čerpanie prostriedkov z fondov EÚ. Cieľom realizácie projektu je:  technologická podpora samospráv.  verejné dátové siete (vo vlastníctve a prevádzke príslušnej správy spojov alebo inej prevádzkovej organizácie.sk) majú v zmysle napĺňania Akčného plánu eEurope+ nasledovné charakteristiky: otvorenosť. Dátové siete moţno v podstate rozdeliť na dve skupiny:  neverejné (privátne) dátové siete (komunikačné siete jedného vlastníka a v správe tohto vlastníka).  tvorba integrovaného a jednotného Informačného systému obcí a miest na internete a jeho zavádzanie do jednotlivých samospráv ako príspevku k budovaniu informačnej spoločnosti a e-governmentu v zmysle iniciatívy e-Europe+.  informatizácia a internetizácia samospráv.sk.sk.rakova. Dátové siete v prostredí verejnej správy. 11 108 . Umoţňuje kaţdému občanovi aktívnu participáciu na správe vecí verejných. uľahčí a rozšíri účasť verejnosti na správe vecí verejných a ich styk s orgánmi verejnej správy. • zefektívni riadiace a administratívne procesy vo verejnej správe prechodom na digitálnu administratívu.

Z hľadiska vlastníka (prevádzkovateľa) moţno vytváranie komunikačnej siete vo verejnej správe realizovať v týchto alternatívach13:  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s vlastnými komunikačnými prostriedkami. M. Bratislava: EKONÓM. MV SR. V súčasnosti tento trend jednoznačne reprezentuje internet. 14 Podrobnejšie v 5.  Internet (verejná sieť). V súvislosti s ďalším rozvojom komunikačnej infraštruktúry verejnej správy a jej postupným prepájaním do európskeho elektronického prostredia14 majú kľúčový význam vo verejnej (štátnej) správe SR tieto dátové siete15:  VS NET (virtuálna privátna sieť). SANET. 2002. ktoré sú postavené na rozličných technológiách a dodávateľoch12.: Informačné systémy v štátnej správe.2000 keď schválila:  dobudovanie celoplošnej siete GOVNET v rámci projektu Komplexného automatizovaného systému Rady obrany štátu (integrácia existujúcich sietí a prepojenie IS do siete GOVNET).11.  splátkový kalendár financovania realizácie siete GOVNET (v rokoch 2002 aţ 2004). a kol. 950/2000 zo dňa 22. kedy vznikla potreba informačne zabezpečiť ÚŠO. č. Sieť SANET (podľa projektu TEN-34 sa má kapacita tejto siete rozšíriť) má MŠ SR. 15 Aj keď v predchádzajúcom období sa uvaţovalo aj s moţnou vyuţiteľnosťou vo verejnej (štátnej) správe uţ vybudovaných dátových sietí. 719/1992 vlády SR. na základe ktorého ÚV SR vypísal verejnú súťaţ v súlade so zadaním riešenia projektu.  zvýšenie prenosovej rýchlosti hlavných prenosových trás. 12 109 . č. ktorá má prípojný bod aj do Eurostatu a pod. Prvá preferuje budovanie sietí.  virtuálna privátna sieť verejnej (štátnej) správy v prostredí uţ vybudovanej a fungujúcej verejnej alebo privátnej dátovej siete. ktoré sú prevádzkované externými komerčnými subjektami a druhá predpokladá vytvorenie jednotnej siete. pre potreby polície financuje sieť MV NET. MF SR udrţuje dve siete: daňový a colný informačný systém.: Informačné systémy v štátnej správe. Vládna sieť GOVNET17 Projekt GOVNET bol kľúčovým projektom v procese vytvárania ŠIS. Bratislava: EKONÓM. ktorej vlastníkom aj prevádzkovateľom je verejná (štátna) správa. V marci 1993 sa na seminári v Podbanskom rozhodlo o riešení zaloţenom na internetovej technológii a v apríli 1993 vláda SR prijala uzn.V súčasnosti existuje vo verejnej (štátnej) správe niekoľko sietí. 2002.  GOVNET (privátna sieť). významnou je sieť ŠÚ SR STATNET. kapitole učebného textu.183-185. Ide vlastne o dve koncepcie vytvárania dátových sietí vo verejnej správe. ako napr. okrem VS NET. a kol. 16 Niektoré aspekty GOVNETu a internetu z hľadiska ďalšieho rozvoja ŠIS sú uvedené v skriptách Grell. Ďalej uvedieme niektoré charakteristiky a predpokladané vyuţitie vo verejnej správe sietí GOVNET a internet16. 13 Podrobnejšie Grell. s. 17 Projekt GOVNET bol schválený uzn. 310/1993. M. Ďalším rozvojom siete GOVNET sa vláda SR reálne zaoberala na základe svojho uznesenia č. Sieťou VS NET sme sa zaoberali v predchádzajúcom texte.  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s prenajatými komunikačnými prostriedkami. Napr. sieť ŢSR a pod.

komunikujú. Postup realizácie projektu však z rôznych dôvodov nebol dodrţaný18. a preto je aktuálna aj otázka ovládania (riadenia) tohto pohybu. trhy sú účinnejšie a pod. informácie sa pohybujú rýchlejšie.41 Vrstvy digitálneho sveta Internet je miesto kde sa ľudia stretávajú. ktokoľvek sa môţe pripojiť on-line a publikovať čokoľvek. uvaţuje sa s rôznymi čiastkovými riešeniami ako napríklad zlúčením sietí MVNET a VSNET a pod.Predpokladalo sa teda rozšírenie a transformácia dátovej siete GOVNET na Veľký GOVNET. hľadajú rôzne veci. 19 V roku 1968 bola podľa týchto princípov postavená v Národnom fyzikálnom laboratóriu v Anglicku testovacia sieť ARPANET. Celosvetová verejná sieť internet Internet vznikol pôvodne ako vojenský experiment. Internet umoţňuje pôsobenie ľudí v celosvetovom meradle. V roku 1983 sa vojenský segment od siete oddelil a vytvoril vlastnú sieť MILNET. ktoré navrhla americká vláda v roku 1997 ako súčasť tzv. 4. ktorý mal za úlohu podľa určitých princípov19 vyvinúť sieť fungujúcu aj v poškodenom stave. Domény a komunity Agentúry Fyzický priestor Provideri Obr. reálneho sveta. Má aj niektoré jedinečné výhody: odstraňuje logistické problémy priestoru a času. Niektoré moţnosti internetu sa líšia od tzv. napr. situácia je neprehľadná. obchodujú. pričom dátová sieť VSNET prestane existovať ako samostatná dátová sieť. uvaţovalo aj so zlúčením dátovej siete VSNET do siete Veľký GOVNET. V rámci toho sa napr. čo si moţno prečítať kdekoľvek na svete [7]. ale aj organizujú stretnutia a pod. V súčasnosti je projekt v útlme. Asi od roku 1990 sa internet otvoril aj na komerčné vyuţitie. Jeden z moţných prístupov je vyjadrený v dokumente Framework for Global Electronic Commerce (Rámcové pravidlá globálneho elektronického obchodovania. 18 110 .

4. ktorých môţe byť na jednom počítači niekoľko) alebo napr. Niektoré komunity sú formálne (majú pravidlá. Fyzický priestor je reprezentovaný pozemským priestorom. Komunita. ktorá je súčasťou Internet Society. Jednotlivé vrstvy predstavujú:  fyzický priestor. na celú virtuálnu infraštruktúru podniku.41).  domény a komunity. Providri umoţňujú prístup k internetu. poskytujú účty elektronickej pošty a môţu na svojich servroch prevádzkovať web stránky. všeobecne aj vo svete internetu. ktoré riadi vláda. ktorých primárnym účelom je sprístupňovanie informácií smerom navonok. V tejto súvislosti je uţitočné chápať digitálny svet ako viacvrstvový systém (obr. vstupné poţiadavky. Domény sú základné prvky kybernetického priestoru a môţu sa vzťahovať k jedinému počítaču (alebo len k jednému webu. poštovej schránke. Vydavateľom týchto dokumentov je IAB (Internet Architecture Board). M. ktorá môţe mať mnoho prístupných bodov na celom svete. sa rozumie určitý celok.j. povinnosti.: Informačné systémy v štátnej správe. Podrobnejšie Grell. v podstate sa nimi prelínajú. futbalového klubu.Clintonovej doktríny). kde ľudia ţijú väčšinou v národných štátoch. ako sú vo fyzickom svete členmi určitej rodiny. je spojená s IETF (Internet Engineering Task Force). Z hľadiska moţného vyuţitia internetových a najmä WWW technológií na vytvorenie informačného systému organizácie verejnej správy sa vyuţíva tzv. Sú to organizácie. pracujú a hrajú sa. Prepojenie dvoch alebo viac sietí typu intranet označujeme extranet. ktorá zdruţuje odborníkov z celého sveta a vypracúva vlastné technické riešenia neskôr publikované ako dokumenty RFC21. 20 21 111 . Domény a komunity prechádzajú naprieč štátmi a poskytovateľmi sluţieb internetu. Agentúry leţia nad doménami a komunitami. ale pouţíva sa aj v opačnom zmysle ako intranet. pracoviska a pod. resp. Ide v podstate o vnútroorganizačný internet. Najvyššou autoritou internetu je spoločnosť Internet Society. ţe subjekty môţu mať viac vlastných názvov domén. Intranet nemusí mať charakter internetu. prípadne aj účastnícke poplatky).  poskytovateľov sluţieb (ISP – Internet Service Providers). časť siete alebo informačného systému. 22 Intranet je označenie na pouţitie internetových technológií (najčastejšie WWW) v rámci firemných počítačových sietí a interných informačných systémov. Bratislava: EKONÓM. kde ľudia ţijú. Ich jednotlivé prvky sa prelínajú a navzájom do seba zasahujú. ktoré vykonávajú rôzne správcovské a regulačné funkcie. Platí aj naopak.  agentúry. iné menej formálne (aj ich členská základňa je premenlivejšia). Väčšina ľudí patrí do niekoľkých on-line komunít tak. ktorý slúţi ako komunikačná infraštruktúra organizácie a znamená tieţ väčšiu integráciu a vyuţitie týchto technológií v činnosti tejto organizácie. ale môţe byť jednoducho len sieťou. cirkvi. Sú spojovacím článkom medzi fyzickým a virtuálnym svetom. t. a kol. Zloţitý problém v tomto digitálnom svete predstavuje otázka právomocí. intranetovský spôsob22 jeho realizácie. 2002. Na označenie konkrétneho počítača moţno tieţ pouţiť mnoho subdomén a pod. ktorá zastrešuje najmä štandardizačné aktivity20 v rámci internetu.

neštátnych verejných inštitúcií. ţe tento koncept sa netýka len ÚŠO.  komunikáciu s občanmi a firmami. Vzorec je iba fiktívny. sa stále viac dostáva do popredia poţiadavka verejnosti na lepší a ľahší prístup k informáciám verejného sektora. ako sú napr. školy. vyhlášky.c E-society Informačná spoločnosť 3 Computing power Počítačový potenciál Masses Pouţívatelia Poznámka: Ide o obrazné prirovnanie. špecializovaných inštitúcií. Obr.  poskytovanie informácií. sluţby Es = m. ktoré sa môţe javiť ako najjednoduchšia časť realizácie zámerov e-governmentu.1 Od teórie relativity k teórii elektronického sveta 5. 5.1 Predpokladané výsledky transformácie ŠIS Predpokladané výsledky transformácie ŠIS by mali byť v súlade s ideou egovernmentu. 1 130 .5 Verejný informačný systém V súčasnosti. ale aj samosprávy. ktorá spočíva v komplexnej premene systému fungovania verejnej správy na virtuálne inštitúcie.) na internete musí byť však realizované formou priameho prepojenia Poznamenávame. Táto poţiadavka zahŕňa najmä elektronickú komunikáciu medzi občanmi. 5. ktoré budú schopné poskytovať sluţby. ktorá je najviditeľnejšou časťou e-governmentu (obchodný register na internete. Poskytovanie informácií (napr. zdravotné poisťovne a podobne. uznesenia. riešiť poţiadavky a zjednodušiť procesy súvisiace so zákonnými povinnosťami občanov a firiem pomocou internetu a ďalších moderných komunikačných prostriedkov1. podnikateľmi a verejnou správou. informácie. kataster a pod. Uvedené tendencie sú súčasťou praktického vytvárania elektronického sveta (obr.). ale aj elektronizáciu informačných tokov a procesov v rámci verejnej správy. ktorého súčasťou sa postupne stáva aj e-government – elektronická verejná správa.1). aj v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. Trendy spojené s praktickou realizáciou tejto vízie sú v podstate zamerané na tri hlavné oblasti:  elektronizáciu vnútorných procesov a prepojenie medzi inštitúciami štátnej správy a samosprávy ako nevyhnutný predpoklad komunikácie s občanmi (firmami). Connectivity Prístup k PC a internetu Content Obsah. výsledky správnych konaní a pod.

sa uvaţuje s moţnými scenármi vyuţitia výsledkov výskumu umelej inteligencie v prostredí verejnej správy v období rokov 2010-2020 (expertné systémy. splynutie biotechnológií a IT do jednej disciplíny. register ekonomických subjektov). Brána (gateway) – prepája rôzne siete. v období rokov 2020-2030 (priama komunikácia človeka s internetom prostredníctvom implementovaného čipu.2 Informačné prostredie VIS Globálna architektúra verejného informačného systému Verejný informačný systém by mal byť produktom procesného prístupu na báze modelu občianskej obsluhy (obr. čo môţe znamenať ich dobudovanie. Občan. VIS by mal byť potom prevádzkovaný v dátovej sieti Veľký GOVNET. ovládanie inteligentných sietí a PC hlasom. obchodné tajomstvo firiem.). Postupne sa tvoriacu pozíciu VIS moţno prehľadne znázorniť na obr.3). telekomunikačné systémy riadia svoj vlastný vývoj. Obr. realizácia projektov Mesto.vládna sieť Portál – obsahuje obyčajne tieto základné údaje: o obyvateľoch (napr. ale niektoré brány súčasne zabezpečujú aj prevod do iného protokolu. ktoré vykonávajú marketingovú komunikáciu. 5.) sú umiestnené v predmetoch nášho okolia). ktoré pracujú s rozdielnymi protokolmi. informácie o výsledkoch marketingového výskumu a pod.sk) a moţnosti aplikácie umelej inteligencie2 v komunikácii občana a verejnej správy. 5. ale v mnohých prípadoch aj ich úplné prebudovanie. e-business. nezávislých regulátorov). Napr. tzv. počítače. duplicite a pod. register katastrálnych území).sk. audítorskú činnosť a zabezpečujú napr. aplikačné brány. e-government a e-justíciu. register obyvateľov). začiatok riadenia spoločnosti pomocou tzv. Utvárajú sa tým podmienky na postupné budovanie elektronickej verejnej správy (v súčasnosti napr. majetku vrátane územnej identifikácie (napr.2.s vnútornými IS (aby nedochádzalo k rastu nákladov. podnikateľských subjektoch (napr. 2 131 . 5. Informačná podpora modelu občianskej obsluhy v podstate zodpovedá vytváraniu IS na podporu občianskej komunikácie. výskum a výrobu) a v období rokov 2030-2040 (všetky informácie (napr. Verejnosť a podniky Sprostredkovatelia Prístupové zariadenia Mobilné telefóny Digitálna televízia Telefonické centrá Osobné počítače Kiosky Verejné prístupové miesta Portál Brána GOVNET Informácie štátnej správy Informácie samosprávy Extranety Vysvetlivky GOVNET .

Vplyvom zmenených spoločenských podmienok na prelome 80. a nie zo súkromných definícií 132 Vnútorná komunikácia ISPKR . V súlade s konštrukciou modelu občianskej obsluhy a jeho informačným zabezpečením klasifikujeme jednotlivé občianske potreby do niekoľkých tried. V súčasnosti sa však pozícia verejnej správy v tomto procese rozvíja na základe jej moderného chápania ako služba občanom (verejnosti) v dôsledku dominujúcej individualizácie ich potrieb. 5. rokov minulého storočia sa verejná správa postupne prispôsobovala na adekvátne reakcie voči rôznorodým. Aplikovaním systémového prístupu v prostredí verejnej správy moţno tieto reakcie zachytiť pomocou modelu občianskej obsluhy v orgánoch verejnej správy. Konštrukcia modelu občianskej obsluhy vychádza [23]:  z poznania prostredia príslušného orgánu verejnej správy.Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány MOO ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania MOO – model občianskej obsluhy Obr. rozdelenie pravdepodobnosti). počet kanálov obsluhy.  čas obsluhy (čas vybavenia predmetného prípadu). ktoré moţno kvantifikovať definovaním životných udalostí. kde sa fyzicky realizuje obsluha verejnosti a dochádza k riadeniu vzťahov objektov reálneho sveta. ktorý zodpovedá štandardizácii výkonu orgánov verejnej správy na základe ich kompetencií). Model občianskej obsluhy môţe byť východiskom efektívnejšej práce orgánov verejnej správy v procese postupnej aplikácie verejného informačného systému.3 Globálna architektúra VIS Model občianskej obsluhy Verejná správa riadi verejný sektor s cieľom zabezpečiť sluţby verejnosti.  z teórie hromadnej obsluhy (početnosť poţiadaviek na obslúţenie. ale oprávneným potrebám občana. Moţno potom definovať tieto atribúty modelu:  počet vstupných poţiadaviek (počet predmetných podaní občanov.  počet nevyhnutných úkonov (kompetentný úradný výkon. Triedy potrieb sa odvodzujú podľa konkrétnych riešených prípadov občana.  počet organizačných jednotiek a pracovníkov (organizačná štruktúra orgánov verejnej správy). a 90. Etapy a oblasti životných udalostí v komunikácii občana a verejnej správy Uspokojovanie potrieb občanov sa nezaobíde bez zasahovania verejnej správy.

pričom kaţdej etape ţivotného cyklu zodpovedajú práve tie potreby.  bývanie.  smrť. Informácie na úrovni jednotlivého obsluhovaného prípadu sú obvykle detailné.týchto potrieb [23].  majetok. rok).21. poplatky) a osobnej účasti (povinná školská dochádzka a pod.  detstvo (1. rok). Vhodnou kombináciou časového a vecného hľadiska moţno získať celkový prehľad o triedach potrieb občanov.  vzdelanie.  produktívny vek (22. Na tento princíp nadväzuje poţiadavka na informácie a prostriedky. ktoré uplatňujú orgány verejnej správy. rok).  sociálne podpory.  ochrana majetku.).  doprava. rok. Vecné hľadisko životného cyklu občana:  rodina. 15.  duchovné aktivity. – 70.-14. Požiadavky verejnoprávnych inštitúcií sú charakteru finančného (dane. ţe triedy potrieb by mali zodpovedať aj platným normám súčasnej legislatívy [23]. V takejto súvislosti potom chápeme ţivot jedinca ako životný cyklus a triedy potrieb reprezentujú opakujúce sa vzory tried. pričom 133 .56.  staroba (57. Ţivotný cyklus sa člení podľa dvoch hľadísk:  časového (ţivotné etapy vymedzené dovŕšením určitého veku).  zárobok. na úrovni lokálnej a celoštátnej sú agregované (prípadne štruktúrované podľa lokalít). rok. Všeobecne sa prijíma zásada. 7. Časové hľadisko životného cyklu občana:  prenatálne (do narodenia).-6.  dorastenecký vek (tínedţeri..  organizácia spoločnosti/kompetencie verejnoprávnych inštitúcií. ktoré moţno vyuţívať v rámci obsluhy verejnosti rôzneho veku. rok a viac).  ochrana osobnej bezpečnosti.  zdravie. 71.  vecného (podľa jednotlivých definovaných potrieb občanov)..  spotreba prostriedkov na udrţanie a rozvíjanie ţivota. ktoré sú časovo konzistentné a môţe ich byť niekoľko. Komunikáciou občana a verejnej správy na báze modelu občianskej obsluhy sa rozumie významový kontakt verejnosti s orgánmi verejnej správy na jej rôznych úrovniach.  náboţenské aktivity. Agregácia sa spravidla vykonáva podľa národohospodárskeho hľadiska alebo podľa špecifických potrieb príslušného orgánu verejnej správy.  ochrana ţivotného prostredia.

ale ani jednu nemoţno mechanicky prevziať a pouţiť v transdisciplinárnom chápaní verejnej správy [23]. M. Bratislava: ALFA.: Městský informační management. Chandor. K. aj keď formulácia konkrétnych cieľov týchto procesov sa vecne odlišuje od tejto ekonomickej sféry5. ktoré môţeme zaradiť podľa prevaţujúceho charakteru do kategórií základných. Graham. v ktorom sa informačná spoločnosť vyvíja. ktoré moţno efektívne realizovať metódami systémovej analýzy4. ktoré sú špecifické tým. Komunikačná infraštruktúra verejného informačného systému Informačná spoločnosť v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) odráţa rôzne stupne rozvoja. na báze širokopásmovej siete. Modelovanie by malo zohľadňovať predovšetkým tieto špecifiká verejnej správy [23]:  verejná správa poskytuje sluţby občanom. čím sa podstatne odlišuje od súkromnoprávnych objektov.verejná správa je postupná transformácia tradičnej administratívy na elektronickú administratívu (e – public administration). regionálnej a medzinárodnej Podrobnejšie Lukáš.: Praktická systémová analýza.). Existujú rôzne metodiky systémovej analýzy. V takejto súvislosti potom infraštruktúra7 umoţňuje univerzálny prístup k IKT na národnej. 5 Teória verejnej voľby. ale sluţba verejnosti. Podporuje základné ciele reformy verejnej správy. ktoré sú charakterizované dekoncentráciou a decentralizáciou kompetencií ústredných štátnych orgánov medzi novú architektúru orgánov verejnej správy6 vrátane profesionalizácie. prenosu prostredníctvom satelitných alebo iných systémov a podobne. proporcionality a kontinuity3. Bratislava: ALFA. 2000. Williamson. 7 Napr. Modelovanie agend verejnej správy je teda primárne zamerané na pochopenie a dokumentáciu procesov verejnej správy vo vzťahu k občanom s cieľom ich racionálneho pretvorenia (reinţinieringu). Modelovanie agend verejnej správy utvára rozhodujúce predpoklady na modernizáciu komunikačného rozhrania. Praha: Grada Publishing. ale si ich zabezpečujú prostredníctvom volených zástupcov a platením daní. 1977. ktoré moţno sledovať a modelovať rovnakými metódami a prostriedkami ako v súkromnoprávnych objektoch.  vo verejnej správe nemoţno preto rovnako pouţívať pravidlá pre súkromnoprávne objekty. 3 4 134 . V praxi sa tento kontakt najčastejšie prejavuje potrebou modelovania agend verejnej správy.. Kačír. napr.: Informačný systém priemyselného podniku. 1979.verejná správa najmä s cieľom racionalizácie a reinţinieringu. J. Počas analytických prác sa agendy rozkladajú na modely vlastných výkonných procesov. R. riadiacich a podporných procesov. Napr. Vplyvom rozvoja informačných a komunikačných technológií (IKT) sa rýchle mení prostredie.  verejná správa sa však realizuje pomocou procesov. vrátane moderných objektovo orientovaných.transparentnosť triedy potrieb je uplatňovaná na princípoch subsidiarity. 6 V podstate globálne chápanie inštitucionalizácie.. podrobnejšie v [24]. v ekonomickej oblasti (návratnosť investícií a pod. ktoré potom modelujeme ako celok bez ohľadu na organizačné útvary príslušnej verejnoprávnej inštitúcie. A. čo súvisí s princípom prívetivej verejnej správy (front office) v informačnej spoločnosti smerujúcej k otvorenosti v súčasnosti najmä štátnej správy. Základným cieľom modelovania je reálna dokumentácia väzieb informačného manaţmentu na komunikačnom rozhraní občan. Východiskovým princípom modernizácie komunikačného rozhrania občan . ţe občania si ich nemôţu zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami. Termínom agenda označujeme skupiny procesov.  účelom verejnej správy nie je zisk.

1.: Využitie elearningových šablón. April 2003.  elektronická zdravotná starostlivosť (e-health). D. 8 135 . 2003 Accenture.úrovni. 5.4 Elektronická komunikácia na báze technológií elektronického obchodu obchodu) sú charakterizované v tab. Jej zlepšenie je podmienené Akčný plán Svetového summitu o informačnej spoločnosti (World Summit on the Information Society). G2C C2C Metatrhovisko G2B Verejnosť B2B Ziskový súkromný a verejný sektor B2C Informačná podpora komunikácie medzi občanmi na báze internetu.  elektronické vzdelávanie (e-learning)9. Z hľadiska informatizácie verejnej správy je pretrvávajúcim problémom komunikácia medzi IS jednotlivých orgánov verejnej správy.2003. V súčasnosti národné e-stratégie akcentujú elektronickú komunikáciu s vyuţitím technológií elektronického obchodovania (obr.  elektronické obchodovanie (e-business). 10. Základnou podmienkou fungovania elektronickej verejnej správy je prístup na internet. 10 eGovernment Leadership: Engaging the Costumer.  elektronická ochrana ţivotného prostredia (e-environment). 5. v rámci projektu E-learning a vzdelávanie študentov ekonómie. Jednotlivé formy elektronickej komunikácie (elektronického G2G Neziskový štátny a samosprávny sektor Informačná podpora občianskej komunikácie na báze modelu občianskej obsluhy v rámci verejného informačného systému.  elektronická zamestnanosť (e-employment). V rámci národných e-stratégií by sa mal podporovať rozvoj aplikácií IKT najmä v týchto oblastiach8:  elektronická štátna správa (e-government). 9 Integráciou IKT do študijných programov v podmienkach EU Bratislava sa zaoberá Chudá. Ţeneva.-12.12. The Government Executive Series. Obr. DIVAI 2004.  elektronické poľnohospodárstvo (e-agriculture).4) s prioritným zameraním na rozvoj elektronickej štátnej správy10.  elektronická vedecká činnosť (e-science). 5.

rozšírením kapacity a zdokonalením spoľahlivosti komunikačnej infraštruktúry.. v rámci ktorej boli vytvorené. G2G G2C Government To Citizen Government To Business G2B B2B Business To Business Business To Consumer Citizen To Citizen B2C C2C Tab.). Produkty a sluţby sú ponúkané priamo konečnému pouţívateľovi. portály fyzických osôb a pod. a to bez ohľadu na pouţité technológie a architektúru. v zdravotníctve.  projekty horizontálnych akcií a opatrení (HAM – Horizontal Actions and Measures) prispievajú k riešeniu spoločných potrieb jednotlivých sektorov v oblasti IT. zamestnanosti a pod. komunikáciu s daňovou alebo colnou správou a pod. ktoré sú zamerané na vznik a rozvoj komunikačných sietí a informačných systémov v čiastkových sektoroch politiky EÚ. Bude vytvárať komunikačnú platformu. 5. Elektronická výmena informácií medzi komerčnými subjektmi a štátnou správou (štátna správa utvára podmienky na efektívnu integráciu do obchodných procesov: dovoz a vývoz tovaru. ţivotnom prostredí.). ktorý sa opiera o britský štandard e-GIF (e-Government Interoperability Framework). Vykonávanie transakcií medzi občanmi pomocou internetu (elektronická pošta. ktorá prepojí bezpečným a kontrolovateľným spôsobom heterogénne IS pripojených úradov.). Druh komunikácie Government To Government Stručná charakteristika Elektronická výmena informácií v rámci interných procesov štátnej správy (občan alebo komerčný subjekt nemusí slúţiť ako sprostredkovateľ výmeny informácií medzi jednotlivými inštitúciami). získavanie úradných rozhodnutí a pod.1 Formy elektronickej komunikácie (elektronického obchodu) Rozvoj e-governmentu všeobecne určujú koncepčné poţiadavky EÚ. Vyuţívanie dát a informácií vo verejnej správe pomocou elektronických prostriedkov má uľahčiť aj program EÚ IDA (Interchange of Data between Administrations). Proces elektronického predaja je prepojený s elektronickou platbou. Ministerstvo informatiky ČR vypracovalo zadanie na realizáciu projektu Portál verejnej správy (nazývaný tieţ Government Gateway). zásobovacie a fakturačné systémy a pod. Elektronická komunikácia občanov s verejnou správou (podávanie ţiadostí. Vykonávanie obchodných procesov medzi komerčnými subjektmi (napr. komoditné burzy. Obsahuje dve hlavné skupiny projektov:  projekty spoločného záujmu (PCI – Projects of Common Interest). ako napr. ale aj vytváraním základných registrov a pravidiel na výmenu dát11. Napr.). 11 136 .

CentrumEO.5 Všeobecné sluţby TESTA Pojem telematika moţno chápať ako telekomunikácia. 14 Zdroj: TESTA Portal (portal. Sieť TESTA vyuţíva i niekoľko ďalších projektov v rámci EÚ14 Podľa aktuálnych prieskumov15 najčastejšími pouţívateľmi e-governmentu budú podnikatelia a firmy.cz/Pruzkum. český prieskum prostredníctvom elektronického dotazníka na adrese www. Národný prepojovací bod do siete TESTA zriaďuje Európska komisia v rámci programu IDA13. 12 13 137 . Schengenský informačný systém (DGJAI). ale aj ich prístup do EuroDomain. E-government predpokladá pripojenie kaţdej organizácie verejného sektora v jedinom zabezpečenom bode k pripojovacej sieti. čo zaisťuje komunikáciu organizácií verejného sektora navzájom. ktorá vytvára komunikačnú infraštruktúru na aplikácie sektorových sietí (projektov) a umoţňuje prepojiť zodpovedné inštitúcie EÚ a členských štátov (koncových pouţívateľov aplikácií) (obr. 5.eu-admin. ale v súčasnosti aj ako elektronická komunikácia. 15 Napr. Napr. 5.net).5). prípadne na internet. Extranet Rady EÚ a pod. Na základe súčasného a predpokladaného budúceho rozvoja by mala sieť TESTA vyhovovať aj nárokom takých projektov a aktivít EÚ ako napr.V rámci horizontálnych akcií a opatrení projektu IDA bola vybudovaná sieť TESTA (Trans-European Services for Telematics between Administrations – Transeurópske sluţby pre telematiku12 medzi verejnými správami). v ČR je zriadenie pripojovacieho bodu súčasťou programu Intranet verejnej správy – komunikačná infraštruktúra informačných systémov verejnej správy (KI ISVS) – ktorý koordinuje Ministerstvo informatiky ČR. EU Agencies EuroGate EuroGate EU Institutions EuroGate PKI DNS Mail relay EuroGate National Network EuroDomain DIR Portal Circa EuroGate External Dial-up services Direct connected sectors Obr.

16 138 .6 Komunikačné a bezpečnostné rozhranie verejného informačného systému 5. 43/2004 vlády SR zo dňa 21. 5.  zlepšovanie procesov.2 Niektoré aspekty vytvárania elektronickej verejnej správy Predpoklady modernizácie verejnej správy Elektronická verejná správa je základným predpokladom modernizácie verejnej správy. Verejná komunikácia by mala byť podporovaná aplikáciami pre verejnosť.2004). Základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR (uzn. Vo vyhradenej komunikácii by sa mali prevádzkovať aplikácie určené pre verejnú správu. Vyhradená komunikácia Referenčné a bezpečnostné Kontaktné miesta verejnej správy Hlavné registre ŠIS rozhranie Verejná komunikácia Vyhradená komunikácia: IS ústrednej a miestnej štátnej správy IS mestskej. miestnej a regionálnej samosprávy Verejná komunikácia: Informačné kiosky Podnikateľská sféra Občania Neziskový vládny sektor Obr. č. ako aj verejnej komunikácii (obr.1.  medzinárodná integrácia. 5.Vzhľadom na uvedené skutočnosti by malo byť prioritou komunikačnej infraštruktúry e-governmentu na Slovensku riešenie pripojovacej siete16 tak vo vyhradenej.6). ktorá je zaloţená na týchto princípoch:  sluţba verejnosti.

 zaviesť metodiku projektového riadenia pri príprave. ktoré musí občan navštíviť pri vybavovaní jednej záleţitosti ako aj zníţiť mnoţstvo údajov. a to najmä:  vytváraním centrálneho prístupového miesta (portálu) k sluţbám verejnej správy. Cieľom je úplný elektronický styk občana s verejnou správou. ktoré musí poskytnúť.  komunikácie verejnej správy s ekonomickou sférou (G2B) a občanmi (G2C). Zlepšovanie procesov Zahŕňa úlohy spojené so zlepšovaním rozhodovacích mechanizmov a vnútorných postupov vo verejnej správe. ale aj s rozsiahlymi reformami fungovania orgánov verejnej správy. 17 Spracované na základe východiskových zámerov v projekte firmy Oracle. obstarávaní a realizácii IS vo verejnej správe.  pripraviť návrh na efektívnu prácu s ľudskými zdrojmi.Služba verejnosti Cieľom je zníţiť počet miest. Potom transformáciu na e-government moţno charakterizovať podľa obr. 5.  umiestnením na internete praktického návodu na vybavovanie kaţdej agendy. Východiskom e-governmentu je predovšetkým integrované prostredie na realizáciu interných správnych procesov a sekundárne na realizáciu externých správnych procesov.  poskytnutím na internete formulárov a rôznych dokumentov.  prijať zákon o informačných systémoch verejnej správy. ktoré musí občan vyplniť alebo naštudovať na zvládnutie efektívnej komunikácie s verejnou správou. Obidve prostredia majú spoločné prvky s vytváraním integračného prostredia e-businessu vecne zaloţeného na zdrojoch pravdivých údajov.  prevýšenie prínosov v porovnaní s nákladmi. Medzinárodná integrácia Vstup SR do Európskej únie bude znamenať podstatný impulz pre štátnu informačnú politiku predovšetkým v dvoch oblastiach17:  integrácie informačných systémov vnútri verejnej správy (G2G) a smerom k podnikateľskej sfére (G2B).7.  vytváraním siete verejných prístupových miest (Public Information Access Points) k internetu a elektronickým sluţbám.  jednotný komunikačný kanál. Splnenie tohto cieľa úzko súvisí so zlepšovaním procesov.  uskutočniť audit procesov v rámci reformy verejnej správy. Integrované prostredie by malo poskytovať tieto záruky:  bezpečnosť a ochranu dát. Tieto procesy závisia aj od implementácie direktív EÚ do právnych úprav na Slovensku [25]. Pôjde najmä o riešenie týchto úloh:  analyzovať súčasný stav databáz a registrov. 139 .

5. Italian Cadaster (SOGEI).  zameraných na opakujúce sa procesy (interakčné centrá pre občanov. … ) Externé procesy (sluţby občanom. Zodpovednosť a transparentnosť charakterizujeme prehľadnosťou procesov vo verejnej správe18.). K 1.  prepojenie systémov. DPH a pod. Služby občanom a organizáciám sú reprezentované v podstate dvomi druhmi transakcií. Rozpočet a efektivita predpokladajú optimalizáciu systémových riešení.Zameranie na administratívu Business Inteligence & Strategický manažment Interné procesy (rozpočet. 18 140 Zameranie na občana .7 Integrované prostredie e-governmentu Spôsob vytvárania e-governmentu moţno charakterizovať realizáciou postupnosti jednotlivých krokov takto:  zodpovednosť a transparentnosť. New York City Case Study (najväčší dátový sklad na svete). registre ekonomických subjektov v Dubline (registrácia prostredníctvom internetu). integráciu ERP systémov s dodávateľsko-odberateľskými reťazcami a digitalizáciou procesov na regionálnej úrovni19. internetové trhoviská. Súčasná situácia na Slovensku si vyţaduje vytvorenie jednotného prostredia pre interný a externý portál. a to:  generujúcich príjem (daň z príjmu. dodávateľské reťazce) Integrovaná informačná infraštruktúra Obr. 21 Bezdrôtové mesto Glasgow (mobilní pouţívatelia). 20 Danish Cadaster. informácie z registrov. 19 Napr. nákupný portál pre štátnu správu v Dánsku. pričom sa utvárajú predpoklady na vyuţitie elektronického podpisu a jednotného prístupového interface – portálu).2007 bude potrebné zabezpečiť poţiadavku EÚ na integráciu dát [25]. Prepojenie systémov predstavuje rozšírenie komunikácie pomocou rôznych kanálov v dôsledku partnerstva verejného a súkromného sektora21. MO Maďarskej republiky (medzinárodné účtovné štandardy v rámci NATO).).1. Príkladom môţu byť aplikácie na MPSVR SR (evidencia poberateľov štátnej podpory. katastrov20 a pod. E-government teda predstavuje komplexné riešenie v rámci predchádzajúcich štyroch krokov. ktorý prezentuje partnerstvo verejného a súkromného sektora formou ponúkaných komodít na elektronickom trhovisku.  e-government.  rozpočet a efektivita.  sluţby občanom a organizáciám.

ţe úroveň elektronizácie sluţieb verejnej správy na Slovensku zaostáva za úrovňou týchto krajín24. na niţšej úrovni. služby na vyhľadávanie pracovného miesta. objednávanie sa do nemocníc). ale aj v nesystematickom prístupe kompetentných inštitúcií. Ďalší 22 23 141 . Nie sú na to vytvorené legislatívne.sk. prídavky na deti. ale aj dostatočné technologické podmienky. krádež).sk a Občan. potvrdenie o prijatí priznania). tlačivách a pod. Zameriame sa na dve oblasti. Porovnania s vyspelými krajinami EÚ ukazujú. vodičské preukazy). Orgány územnej samosprávy na úrovni miest a obcí majú vlastné www stránky. ktoré sú prístupné verejnosti v prostredí internetu. 24 Ale aj za úrovňou napr. pasy. On-line verejné sluţby pre právnické osoby zahrnujú sociálne dávky pre zamestnancov. majetkové priznanie). daň z pridanej hodnoty (priznanie. Sprístupnenie informácií pre verejnosť(najmä prostredníctvom www stránok22) je na relatívne dobrej úrovni. pretrvávajúcom rezortizme v tvorbe a vyuţívaní informačných zdrojov. nedostatočnej finančnej podpore nových projektov informačných sluţieb pre verejnosť. vykazovanie údajov pre štatistický úrad. žiadosť o stavebné povolenie. Slovinska. o štátnom informačnom systéme v §8 zahrnuje aj informačné zabezpečenie miestnej štátnej správy a samosprávy.2004 boli prijaté základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR. registrácia novej právnickej osoby. náklady na zdravotnú starostlivosť. osobné dokumenty (občianske preukazy. 261/1995 Z. Chýba najmä prepojenie informačných zdrojov rezortov. Najznámejšie internetové stránky verejnej správy sú Mesto. organizačných a metodických štandardov v rámci doteraz vytváraného štátneho informačného systému25. Uznesením č. On-line verejné sluţby pre fyzické osoby zahrnujú dane z príjmu (daňové priznanie. 43/2004 vlády SR zo dňa 21. Hlavné príčiny zaostávania sú najmä v absencii koncepcie rozvoja sluţieb verejnej správy. na ktorej sprístupňuje občanom základné informácie o poskytovaných sluţbách.Súčasný stav na Slovensku Súčasný stav elektronickej verejnej správy na Slovensku moţno hodnotiť z rozličných hľadísk. verejné knižnice (katalógy s rôznymi možnosťami vyhľadávania). úradných hodinách. Kaţdý ústredný štátny orgán má vlastnú stránku s informáciami. povolenia týkajúce sa životného prostredia. V praxi sa však realizoval ako informačná podpora v ústrednej štátnej správe. Poskytovanie on-line služieb je v programe eEurope+23 definované ako základné online služby pre fyzické a právnické osoby. Rovnako na úrovni miestnej štátnej správy má kaţdý krajský a obvodný úrad vytvorenú vlastnú www stránku. Nízka je úroveň integrovaného vyuţitia informačných technológií pri realizácii administratívnych úkonov verejnej správy pre verejnosť. osvedčenia (o narodení. príspevky sociálneho zabezpečenia (príspevky pre nezamestnaných. oznámenia polícii (napr. colné vyhlásenia. ktoré dosiahli výraznejší pokrok v oblasti poskytovania sluţieb verejnosti s podporou informačných technológií. zdravotnícke služby (interaktívne poradenstvo o dostupnosti služieb v rôznych nemocniciach. sobáši). Mnohé z nich sa vyuţívajú aj na propagáciu regiónu pre potenciálnych návštevníkov.1. daň z príjmu právnických osôb (priznanie.z. 25 Zákon č. verejné obstarávanie. v porovnaní so štátnymi orgánmi. zápisy na stredné školy/univerzity. organizačné. v ktorých s podporou informačných a komunikačných technológií sú pre verejnosť umoţnené sprístupnenie informácií a poskytovanie on-line služieb. systematicky budovaná sieť kontaktných miest verejnej správy a aplikácia technologických. nízkej úrovni vybavenosti orgánov verejnej správy modernými informačnými a komunikačnými technológiami. oznámenia o presťahovaní. ČR. potvrdenie o prijatí priznania). registrácia motorových vozidiel. ktoré by umoţňovali integrované vybavenie ţiadosti občanov z jedného kontaktného miesta bez ohľadu na kompetencie orgánov verejnej správy a časového obmedzenia úradnými hodinami. granty pre študentov). Estónska.

Táto duplicita pri podávaní je dôvodom prečo ho v SR obyvatelia a firmy nevyuţívajú vo väčšej miere. obvodný úrad. Dvojsmerná interakcia a úplné on-line transakcie sú moţné v prípade ďalších 15 % sluţieb. Medzi veľmi vyuţívané sluţby v SR patrí vyhľadávanie zamestnania prostredníctvom internetu najmä mladou generáciou.) ku globálnemu pohľadu v rámci celého štátu. konštitucionálnu a operačnú. Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy je zaloţený na systémovom prístupe k verejnej správe ako celku (obr. Z on-line sluţieb existuje na Slovensku moţnosť podávať daňové priznanie cez internet. prípadne ide o jednosmernú interakciu). 26 V roku 2001 začala Európska komisia v rámci 5. v rámci celej sústavy verejnoprávnych inštitúcií a občianskej verejnosti na princípe modelu občianskej obsluhy. Rovnaká situácia je aj v oblasti poskytovania vládnych sluţieb podnikom v kandidátskych krajinách. Spolu 50% verejných sluţieb pre občanov je k dispozícii na základnej úrovni (informácia je uvádzaná on-line.j. rámcového programu pre vedu a technologický vývoj projekt SIBIS (Statistical Indicators Benchmarking the Information Society). vodičské preukazy. Moţno konštatovať. Tento nedostatok by sa mohol odstrániť praktickým zavádzaním elektronického podpisu v štátnej správe. Tento výsledok môţe byť dôsledkom stavu. ktoré zohľadnia meniaci sa charakter spoločnosti a umoţnia porovnávať vývoj v jednotlivých európskych krajinách. Úplne nedostupných je 32 % vládnych sluţieb. Cieľom projektu je vytvorenie indikátorov. mestský úrad. ţe sa vyţaduje dodatočné zaslanie vyplneného daňového priznania poštou. Posúva jej chápanie od jednotlivej verejnoprávnej inštitúcie (napr. skutočné vyuţitie tejto sluţby však dosahuje necelé 1 %. t. 49 % súčasných sluţieb je poskytovaných on-line alebo v jednoduchej jednosmernej interakcii. 142 . keď konečné prevzatie týchto dokumentov vyţaduje ţiadateľov podpis. Relatívne vysoký podiel pouţívateľov týchto sluţieb môţe prameniť aj vo vysokej nezamestnanosti. je on-line registrácia firiem do Obchodného registra. ministerstvo. 5. Na druhej strane väčšina občanov by privítala dostupnosť formulárov na vybavenie týchto dokladov na internete. pretoţe ľudia skúšajú akúkoľvek dostupnú metódu na nájdenie si zodpovedajúceho zamestnania a internet okrem toho umoţňuje nájsť si prácu aj ľuďom zo zaostalejších regiónov v bohatších častiach SR.8).Na základe správy o pokroku kandidátskych krajín EÚ v programe eEurope+ moţno konštatovať. ktorú moţno vykonávať prostredníctvom internetu. vývoj informatizácie verejnej správy predpokladá dve úrovne riadenia. Podľa štúdie26 moţnosť podávať daňové priznanie by na Slovensku privítalo 22 % pouţívateľov internetu. V oblasti vybavovania ţiadostí na vybavenie rôznych dokumentov ako sú pasy. Osem percent sluţieb umoţňuje obojsmernú komunikáciu alebo úplné transakcie on-line. Ďalšou sluţbou. katastrálny úrad a pod. ţe všetky on-line sluţby e-governmentu v SR napriek prijatiu programu eEurope+ ešte nie sú prakticky realizované. 1 % sluţieb je súčasťou pilotných projektov a plánuje sa rozšírenie na 9 %. Jedenásť percent sluţieb sa plánuje a 25 % sluţieb nie je v súčasnosti k dispozícii. rodné listy a podobne podľa výsledkov štúdie aţ 69 % občanov nemá záujem o vyuţívanie týchto sluţieb na internete. Skúsenosti s vyhľadávaním zamestnania cez internet má pribliţne 10 % občanov. Nevýhodou však je. ţe v priemere len 30 % vládnych www stránok zodpovedá smerniciam EÚ. čo zodpovedá procesnému modelu riadenia vo verejnej správe.

Verejná správa je jadrom výkonnej moci.  spisovú službu (riadenie a správa spracovania a obehu písomností a ich napojenie na systémy priameho spracovania a správu elektronických dokumentov). ktoré umoţňujú riadený prístup k informáciám v iných IS).  prepojenie IS viacerých organizácií (výmena informácií v organizácii a medzi organizáciami ako súčasť procesov verejnej správy alebo informačná podpora daného procesu). Osobitné postavenie má Ústavný súd SR ako ochranca ústavnosti.8 Inštitucionalizácia verejnej správy v globálnom chápaní Projekty elektronickej verejnej správy Praktická realizácia e-governmentu predstavuje vytváranie konkrétnych aplikácií na riešenie elektronizácie procesov vo verejnej správe.  publikačné systémy (interné a externé publikačné systémy. resp. Metodicky moţno rozlíšiť najmä tieto aplikácie:  e-komunikáciu (elektronická výmena informácií medzi úradom a občanom. ObÚ) Občania Podnikateľská sféra Neziskový vládny a mimovládny sektor Regionálna Mestská/Miestna Zákonodarná (VÚC) Zákonodarná (MsZ. Ústredným štátnym orgánom správy súdov je MS SR.8 je súdnictvo implicitne inštitucionálne chápané ako výkon štátnej správy. 5. Vzťah správy súdov a výkonu súdnictva sa riadi zásadou oddelenia správy súdov od výkonu súdnictva [27]. ministerstvá) Výkonná (KÚ. v budúcom období aj ako výkon samosprávy. V takejto súvislosti potom aj podľa obr. Orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR a predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov. 5.Špecifické postavenie pri globálnom pohľade na inštitucionalizáciu má súdna moc27 reprezentovaná v štáte činnosťou súdov. ktorá vyjadruje činnosť orgánov správy súdov (vykonávanú prevaţne ako výkon štátnej správy) a činnosť výkonu súdnictva. 27 143 . MZ) Výkonná (MsÚ. Verejná moc v štáte sa vo všeobecnosti člení na zákonodarnú. ObÚ) Obr. Konštitucionálna úroveň Inštitucionálna úroveň Operačná úroveň Vrcholová Komunikačné rozhranie Komunikačné rozhranie Zákonodarná (NR SR) Výkonná (vláda. súdnu a výkonnú moc. ktorá aplikáciou elektronického podpisu umoţňuje podávanie informácií v rámci úradných procesov). MÚ.

mesto.cz) tvoria samostatné moduly.mesta. uloženie a správu dokumentov (správa a riadenie prístupu (uloţenia) k elektronickým dokumentom ako integrovanie činností s elektronickými dokumentmi).cz) ponúka aktuálny spravodajský servis z oblasti štátnej správy. Najznámejšou je portál územnej samosprávy Mestá a obce online (www.  Občan. V praxi realizované projekty elektronickej verejnej správy však obyčajne zahrnujú niekoľko atribútov uvádzaných aplikácií. napr. (www. Obsahuje niekoľko častí.obce.cz). ktoré majú webovú prezentáciu. Obeh dokumentov v e-podateľni znázorňuje obr. VEPO je IS s komplexom bezpečnostných. projekty (v zátvorke je uvedený názov stránky):  Mesto.  Portál verejnej správy ČR (www. organizačných. produktívny vek. Celý projekt (www. Denník verejnej správy (www.cz je portál realizovaný ešte v roku 1996 ako súkromný podnikateľský zámer. V prípade VEPO nie je dôleţitá ich fyzická dostupnosť. ktoré umoţňujú prezentovať vybraté informácie on-line aj off-line v rámci intranetu. o inštitúciách v SR. ktoré z rôznych pohľadov ukazujú verejnú správu a jej fungovanie. miest.sk). 5.9. 144 . Ďalej sa podrobnejšie zaoberáme podávaním a preberaním elektronických dokumentov prostredníctvom verejnej elektronickej podateľne (VEPO).obce. ktoré spolupracujú s mestami a obcami. Sústavu hlavných portálov dopĺňa Katalóg dodávateľov (www.  ePUSA je elektronický portál územných samospráv v ČR (www. ktorého základným cieľom je vytvorenie databázovej aplikačnej platformy na riešenie úloh evidenčných agend (www. obchodných a právnych opatrení.  Obce.cz).epusa. dospievanie.kevis. ktorý obsahuje najmä informácie o ţivotných situáciách (narodenie.sk). Je k dispozícii aj diskusný panel pre štátnych zamestnancov a verejnosť na stránke www.sk je verejný informačný portál.katalog. bývanie a pod. v súčasnosti je súčasťou projektu eSlovakia (www.obce.gov. prípadne iné komunikačné médium.denik.cz). obcí a regiónov. ale podstatná je dostupnosť cez internet.diskuze. ktorý poskytuje prístup do všetkých miest a obcí. cestovanie a doprava. úmrtie.  KEVIS je krajský evidenčný informačný systém.obcan.cz) obsahujúci zoznam firiem z rôznych odborov.cz.sk obsahuje informácie o 138 mestách SR. formulároch a pod.portal. tlačivách.obce.). samosprávy.cz).obce. vznikol v roku 2000 a jeho prevádzkovateľom bol portál SuperZoznam.

informácia pre podávateľa o úspešnosti/neúspešnosti podania. moţnosť pridania súboru s elektronickým podpisom. vytvoreného pomocou podpisovacieho súkromného kľúča a lokálnej aplikácie aj s časovou pečiatkou. ktorý sa bude podávať. 145 . 5. výber súboru s elektronickým dokumentom. verejného adresáta.1a 1b VEPO OPERÁTORI Firewall OBČAN 1c 2b Úradníci vecne príslušného odboru 2 SERVER 2a 3 1a – podanie e-mailom ( automatické oznámenie o prijatí/neprijatí podania) 1b – podanie na dátovom nosiči 1c – podanie listom 2 – rozhodnutie o príjemcovi podania 2a – podateľňa odpovedá priamo občanovi 2b – odovzdanie podania 3 – úradník odpovedá občanovi Obr.9 Obeh dokumentov vo VEPO     Jednotlivé kroky pri podávaní dokumentov stručne opíšeme takto: podávateľ vyberá adresáta (určuje jeho certifikát) zo svojho súkromného zoznamu alebo vyberá tzv.