isvs ucebne texty

1 Verejná správa

Vymedzenie základných pojmov Verejná správa je pojem správneho práva, ktoré má základy v rímskom práve (administratio rei publicae) a postupne sa udomácnil aj v iných jazykoch (napr. public administration). Predstavuje súhrn činností (proces), ktoré produkujú orgány štátnej správy, územnej samosprávy a verejnoprávne korporácie. Tieto subjekty vykonávajú verejnú správu ako zákonom uloženú povinnosť, ktorá je daná ich postavením verejnoprávnych subjektov (obr.1.1).
0 Verejná správa
2 Štátna správa Samospráva*)

1

3 Verejné korporácie

1.1 Ústredná

2.1 Regionálna

3.1 Rozpočtové 3.2 Príspevkové

1.2 Miestna

2.2 Mestská 2.3 Miestna

3.3 Verejnoprávne

*)

Záujmovou samosprávou sa podrobnejšie zaoberá Grell, M. a kol.: Informačné systémy v ekonomike. Bratislava: EKONÓM, 2003,s.101.

Obr. 1.1 Organizačný diagram verejnej správy Verejná správa riadi a spravuje verejný sektor, ktorý charakterizuje verejné vlastníctvo, rozhodovanie verejnou voľbou a uplatňovanie verejnej kontroly. Verejný sektor zahrnuje rozpočtové a príspevkové organizácie (2. sektor) a nadácie, občianske združenia, rôzne neziskové (mimovládne) organizácie (3. sektor). Všeobecne prevažuje názor, že verejný sektor je ekonomický pojem (obyčajne sa skúma v rámci zmiešanej ekonomiky), pričom funguje s cieľom napĺňať verejný záujem a spravovanie verejných vecí. Zmiešaná ekonomika je charakteristická koexistenciou súkromného a verejného sektora, súkromného a verejného vlastníctva a koordináciou ekonomických aktivít súkromnými iniciatívami (trhovým mechanizmom) a verejnými inštitúciami (verejnými alebo vládnymi inštitúciami) pomocou regulačných nástrojov a právnych prostriedkov. Predstavuje objektívny spoločenský jav, ktorého existencia vyplýva z historického vývoja deľby regulačných spoločenských činností medzi objektmi trhu a vládnymi aktivitami, pričom trh aj vláda sú nevyhnutné na fungovanie ekonomiky. Verejná správa zabezpečuje činnosti podľa obr. 1.2. Súkromná správa je správa súkromných vecí a jej vykonávanie je v súkromnom záujme, na uspokojenie vlastných záujmov a potrieb.

7

0 Riadenie verejného sektora

1 Tvorba štátnej politiky

2 Tvorba samosprávnej politiky

3 Podpora výkonu štátnej a samosprávnej politiky

1.1 Hospodárska politika (hospodárske opatrenia štátu) 2.1 Regionálna politika

1.2 Štátna administratíva (spravovanie štátu)

2.2 Rozvoj miest a obcí

Obr. 1.2 Hierarchický diagram funkcií verejnej správy V tab. 1.1 sú uvedené základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy. Určujúcim rozlišovacím znakom je verejný záujem, ktorý je protikladom súkromného záujmu1).
Typ správy Rozlišovací znak

Verejná

Súkromná

Účel Organizačný princíp Funkcia

Verejný záujem Orgány verejnej správy Výkon verejnej správy Verejná moc (verejné právo)

Súkromný záujem Súkromná aktivita Súkromné ciele Individuálne rozhodovanie (súkromné právo)

Charakter moci

Tab.1.1 Základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy    Verejný záujem je charakterizovaný tým, že: obsahuje hodnoty všeľudského charakteru, má normatívny charakter v ekonomickej rovine (v závislosti od danej ekonomickej teórie), jeho chápanie súvisí s konsenzom politických strán.

Súkromný a verejný záujem patria do spoločnej kategórie záujem, ktorý sa používa v troch základných významoch: individuálny záujem, záujem spoločenských skupín (skupinový záujem), celospoločenský záujem.
1 )

8

   

Politický konsenzus možno v podstate dosahovať na základe: rovnosti (verejný, spoločenský a celospoločenský záujem sú totožné, chápané ako synonymá), nadradenosti a podradenosti (vo vzťahu k daným podsystémom spoločnosti, t.j. verejný záujem v ekonomike, politike a pod.), prieniku jednotlivých individuálnych záujmov (prejavuje sa reálna existencia verejného záujmu na báze tzv. spoločenskej zmluvy), protikladnosti (individuálny a verejný záujem sú v protiklade, pričom existujú dva základné prístupy: uprednostnenie individuálneho záujmu alebo pri hodnotení individuálneho záujmu je rozhodujúci verejný záujem, t.j. všeobecné dobro).

Metodologickým východiskom riešenia konsenzu je rozlíšenie verejného a neverejného záujmu2). Verejný záujem má teda nadindividuálny charakter, jeho nositeľom je sociálny objekt (napr. verejná inštitúcia), ktorého činnosť je motivovaná spoločensky uznanými cieľmi a potrebami, na ktorej participujú jednotlivé indivíduá práve preto, že uznávajú tieto spoločné, integrujúce hodnoty. Verejnú správu možno charakterizovať z hľadiska územného a typu riadenia podľa tab.1.2. Územná úroveň Obec, mesto Obvod (okres) Kraj Región (VÚC) Republika Samospráva Samospráva Štátna správa Typ riadenia Samospráva Štátna správa Štátna správa

VÚC – Vyšší územný celok, v našich podmienkach totožný s územím kraja

Tab. 1.2 Vzťah územných úrovní a typov riadenia verejnej správy Verejná správa je zložitý sociotechnický systém a aplikáciou systémového prístupu3 možno definovať jeho základné charakteristiky, a to:  vstupy,  prvky a väzby medzi nimi (štruktúra),  prechodové funkcie,  výstupy,  správanie. Správanie verejnej správy odráža politické názorové prúdy a reakcie na predmetné požiadavky občianskej verejnosti, ktoré vystupujú ako vstupy do celého systému. Prechodové
Východiskom je určenie obsahu a rozsahu pojmu verejnosť. Verejnosť môže označovať tú časť spoločnosti, ktorá stojí voči vládnej (decíznej) sfére s právom kontroly moci a riadiacich štruktúr alebo určitú skupinovú integritu, ktorá je spoločným záujmom zainteresovaná na riešení určitých spoločných problémov (tzv. verejné veci). 3) Pozri Grell, M.: Informačná ekonomika. Bratislava: EKONÓM, 2002.
2 )

9

Na druhej strane. 1. 1. IS VS 4. Jednotlivé IS verejnej správy možno rozlišovať podľa viacerých hľadísk.5). dane. životné prostredie. obec.3). ASPV 2. pričom IS vstupuje medzi tieto systémy ako ich integrálna súčasť a vytvára s nimi jeden celok (obr. ASR. nehnuteľnosti a pod. kapitole) Obr. Informačný proces vo verejnej správe. Informačná podpora riadenia v podmienkach verejnej správy V procese riadenia verejného sektora je úlohou IS spojenie riadiaceho a riadeného systému verejnej správy. VIS IS (Podrobnejšie v 2. IS Obr. región). geografia.  predmetu záujmu (zdravotníctvo. samospráva). spracovania a využívania informácií v postupnosti dáta – poznatky – informácie (obr.  priestorového rozsahu pôsobnosti (mestá. ktoré sú potrebné na rozhodovanie v orgánoch verejnej správy a ďalších organizáciách. 1. 1. ale aj všeobecne (obr. ako napríklad:  typu riadenia (štátna správa. mesto. 1.4). Zamestnanec vo verejnej správe (tvorca informácií) Občan (používateľ informácií) Zmena pozície IS: 1. Riadiaci systém Orgány verejnej správy Riadený systém Občania Spoločnosti atď. je definovaný ako proces získavania.).4 Informačný proces vo verejnej správe 10 .3 IS ako podsystém systému riadenia vo verejnej správe IS pre verejnú správu rozumieme súbor informácií o určitých oblastiach (republika. ŠIS 3. obce. regióny).funkcie sú determinované zákonmi vymedzenými podmienkami jednotlivých rozhodnutí vo verejnej správe. potrebné sú pre občanov na uľahčenie styku s orgánmi verejnej správy a na kontrolu ich činnosti pri hospodárení s verejnými financiami. clá.

Tak napríklad reforma verejnej správy SR zásadne mení pozíciu všetkých troch prvkov.. že vzťah občanov a verejnej správy je podmienený aj ich efektívnou vzájomnou komunikáciou na báze IS/IT. že zmena pracovných stereotypov a riadiacej praxe je proces.z. aj vplyvom celospoločenského trendu sa potvrdilo. čím ovplyvňovali pozíciu tvorcu. Napríklad v 90. 261/1995 Z. 5 Zákon č. Odhliadnuc od vývojových trendov v samotnej verejnej správe prechádza informačný proces výraznými zmenami v dôsledku digitalizácie informácií. Od vzniku informácie po jej použitie sa prenos uskutočňuje pomocou informačných činností. stor. 4 11 . ktorý z hľadiska informačnej podpory predstavuje postupnú transformáciu štátneho informačného systému na informačný systém verejnej správy a v konečnom dôsledku na verejný informačný systém.5 Dáta. používateľa a IS v informačnom procese4. Ukázalo sa však. rokoch 20. o štátnom informačnom systéme. 1.Dáta Poznatky Informácie Syntaktický pohľad (súhrn hodnôt bez významu) Sémantický pohľad (význam) Pragmatický pohľad (použiteľnosť) Obr. ktoré v priebehu vývoja informatizácie verejnej správy výrazne menili svoju formu aj obsah. najmä občana ako používateľa informácií v informačnom procese. čo viedlo k rozsiahlej implementácii jednotlivých častí štátneho informačného systému5. informácie Prenos informácií sprostredkovávajú informačné systémy a len časť informácií sa prenáša priamou komunikáciou medzi tvorcom a používateľom informácie. Nástrojom týchto zmien je najmä internet ako model komunikácie. poznatky.

2.IS verejnej správy.2 Vývojové trendy informačného zabezpečenia verejnej správy V období od 70.1) sa zaraďuje medzi ASR prierezového charakteru. o ŠIS (integrovaná štátna správa).  IS verejnej správy (otvorená štátna správa). 261/1995 Z. roky Typ IS IS rezortov Charakteristika Relatívne izolované IS na báze ASR a ASPV 90.verejný informačný systém Tab. 2. ASR jednotlivých ústredných orgánov bol jedinečný. roky ŠIS Integrovaná štátna správa (zákon č. IS VS Elektronická verejná správa VIS ASR .1 Centralizovaná štátna správa. Informačné systémy na báze ASR a ASPV Na základe úloh štátneho programu ekonomického výskumu (SPEV) sa v rokoch 1976 – 1980 vytváral automatizovaný systém riadenia (ASR) a automatizovaný systém plánových výpočtov (ASPV). VIS . čo vyplývalo i z kompetenčného zákona. cien.štátny informačný systém. V súlade s prepojením ASPV a ASR riadiacich orgánov sa v rámci ASPV riešili najmä tieto problémy: 12 . financií a sociálno-ekonomických informácií a pod. ASPV (obr.1.automatizovaný systém plánových výpočtov. ASR v oblasti práce.  štátny informačný systém podľa zákona č. ŠIS .1 Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe 2.2. rokov minulého storočia až po súčasnosť (ako aj možný vývoj po roku 2005) sú jednotlivé typy IS vo verejnej správe SR postupne realizované ako:  relatívne izolované IS na báze automatizovaných systémov riadenia a automatizovaných systémov plánových výpočtov.automatizovaný systém riadenia. stor. o ŠIS) Otvorená štátna správa Roky 2000-2005 Po roku 2005 Začiatok 21. Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe je prehľadne uvedený v tab. IS VS .z.z. a preto mal aj odlišnú štruktúru. miezd a sociálnych vecí. 261/1995 Z. ako sú napr. ASR technického a investičného rozvoja vrátane VTEI a normalizácie. ASPV . Obdobie 70. – 80.  verejný informačný systém (elektronická verejná správa).

generácie. Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány (FZ. 2. potrebných pre ASPV. 2.   štandardizácia foriem a obsahu plánových údajov na úrovni Jednotných metodických pokynov (JMP). vytváranie počítačovej siete na prenos informácií medzi ústrednými plánovacími orgánmi. ONV Výkonné orgány národných výborov. ukazovateľov ekonomickej efektívnosti a pod. vhodne upravené údaje potrebné na analytickú. informačnú a rozhodovaciu činnosť a podľa frekvencie využívania údajov 13 . výpočtov indexov. zber. číselníkov. KNV. t. ASPV poskytoval komplexné informácie na rozhodovanie a zabezpečoval predovšetkým:  automatizáciu štandardných plánovacích činností.2). zjednocovanie klasifikácií. 61/1977 Predsedníctva vlády ČSSR) zahrnovali oblasť od podnikových ASR až po vrcholové ASR na úrovni ústredných orgánov.  bezprostredný styk používateľa s IS cez terminálovú sieť. 2. registrov a pod.  existenciu banky metód a modelov.2): 1. 2. ASPV sa rozvíjal ako integrálna súčasť prác systému plánovitého riadenia (tab. strediskové obce IS a typy úloh Prenosy plánových a štatistických informácií Kancelárska technika ASR Taktická Operatívna ASPV Tab. makiet plánov a s nimi súvisiacich pracovných postupov.  vytvorenie integrovanej údajovej základne uloženej na diskoch sálového počítača. fond údajov (centrálna a operatívne bázy dát). Zásady plánovania a podmienky výstavby ASR (uznesenie č. vstup údajov zahrnujúci manipuláciu s údajmi. IS na podporu riadenia v ústredných orgánoch boli budované v rámci programu SPEV – Automatizácia na vyšších stupňoch hospodárskeho riadenia. Technické zabezpečenie sa realizovalo na sálových počítačoch 2.j. a 3. kontrolu a korekciu údajov a konverziu údajov preberaných zo zdrojov z okolia systému. rezortmi a výrobno-hospodárskymi jednotkami vrátane potrebného technického a programového vybavenia ústredných plánovacích orgánov.2 Informačná podpora riadenia v podmienkach centralizovanej štátnej správy (globálna architektúra) ASPV bol vytváraný modulárne takto (obr. SNR) Výkonné orgány štátnej správy. Hlavnou požiadavkou na ASPV bolo spracovanie formulárov ekonomických ukazovateľov podľa požiadaviek používateľa v oblastiach agregácií. ČNR.

t.logickou štruktúrou – používateľský pohľad na údaje.3. ukazovatele. tzv. boli vygenerované v počítači a používateľ si cez terminál vytváral výstupy sám. indexy.číselníky variantov plánu.3). Zároveň sa uchovávali sociálno-ekonomické údaje a plánové informácie vo fonde dát. Z hľadiska zabezpečovania jednotlivých funkcií možno v ASPV rozlišovať:  informačnú zložku – zabezpečovala funkcie súvisiace so zberom.j. t. v centrálnej báze dát. Požiadavky na fond údajov boli definované štruktúrou údajov. 4. t. dimenzia identifikuje stĺpce. dimenzia bola určená na identifikáciu dát za jednotlivé organizácie.1.číselník organizácií. . ale používateľ sa podieľal na tvorbe ASPV. . . ktoré slúžili na detailnejšiu analýzu a generovanie výstupných zostáv sa realizovalo pomocou programátora. . centrálna báza dát obsahovala: .vybrané súhrnné ukazovatele. 2.metódy a modely podľa jednotlivých podsystémov operatívna báza dát (lokálna) obsahovala dáta podľa jednotlivých podsystémov: . druhy a varianty plánu. používateľský prístup podľa textových informácií určil formu výstupov.  styk používateľa so systémom – nepredpokladali sa poznatky používateľa z oblasti výpočtovej techniky a IS. ktoré automatizovali činnosti bezprostredne nadväzujúce na prácu používateľa a poskytovali sa mu informácie s možnosťou priameho rozhodovania pomocou parametrických aplikačných programov (obr.  rozhodovaciu zložku – prezentovaná je vo forme sústavy modelov a bilancií.modifikované. dimenzia identifikuje riadky.stabilné. ktorý bol obsahovým jadrom informačnej zložky.j. a to: .ukazovatele oblastných regionálnych charakteristík. 3.j. modely) a prognózy (štruktúrne a dynamické).číselník plánovacích skupín. . Na dáta možno pozerať ako na sériu za sebou uložených tabuliek. pričom: .ukazovatele odvetvových ekonomík. . spojovacím článkom medzi blokom fondu údajov a blokom spracovania údajov bol systém výberu podľa zvolenej metódy a k nej príslušné údaje. . časové hľadisko bázy dát.jednorazové.2. resp. ktoré obsahovali pevnú štruktúru ukazovateľov a variantov plánov. . trojdimenzionálne. .fyzickou štruktúrou – spôsob ukladania údajov na médiá. podľa špeciálnych požiadaviek používateľa a predpokladal sa kvalifikovaný zásah programátora pri vytváraní výstupnej zostavy. t. prenosom. 14 . Existovali tieto typy výstupných zostáv: . . percentá) až po komplexné analýzy (pyramídový rozklad ukazovateľov ekonomickej efektívnosti. rozmiestnenie a organizácia záznamov.ukazovatele prierezových ekonomík.j. a to hlavne tých častí. .číselníky (katalógy) ukazovateľov podľa podsystémov. spracovanie údajov – boli použité rôzne metódy od jednoduchých štatistických analýz (priemery. ktoré podporovali rozhodovací proces.uložených v operatívnej. . spracovaním a distribúciou údajov.

súhrnný podsystém . Formuláre a ich obsah sú identifikovateľné a položky z jedného formulára sa vzťahujú na iné formuláre. bilancia národného hospodárstva.prierezové činnosti . doprava a spoje) Obr. bilancia peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva.problémy odvetvových štatistík Podsystémy Aplikačné roviny . mali hlavne teoreticko-metodologický charakter a len ojedinele a jednorazovo sa vyskytli v riadiacej praxi. palivovo-energetická bilancia. investičná bilancia. bilancie) .údajová základňa (národohosp. ale opakovane využívané v štandardných činnostiach (napr.súhrnné makroekonomické problémy .programové riešenie financie .podsystémy odvetví (Agrokomplex priemysel palivá a energetika stavebníctvo.). údaje vo formulároch boli zoskupované a podstatou formulárového prístupu bolo. prostr.podsystémy prierezov a spracovanie údajov (práce a mzdy pomocou metód zahraničný obchod .1 Štruktúra ASPV V záujme jednoduchosti a zrozumiteľnosti skupina CODASYL odporučila uplatniť formulárovo orientovaný prístup pri riadení bázy dát.makroekonomické zdroje . podstatných čŕt. Modelovanie dátových základní sa realizovalo relačným prístupom.) . modely pre hospodárstvo národných výborov a pod. 15 . V súvislosti s budovaním ASPV sa začalo v ekonomickom modelovaní (rozumie sa konštrukcia a implementácia ekonomických modelov) objavovať viacero nových.rozhodovanie . pre poľnohospodárstvo model AGROKOMPLEX. 2.ASPV Vecno-ekonomická a organizačná štruktúra . ASPV predpokladal existenciu veľkého množstva modelov a bilancií nie jednorazovo. Až dovtedy ekonomické modely vznikali predovšetkým vo sfére štatistiky a akademických pracovísk. že používateľ mohol uvažovať o obsahu bázy dát ako o sérii dvojrozmerných tabuliek.technické zabezpečenie národné výbory investičné a zákl. bilancia pracovných síl.

Sálové počítače pracovali v tzv. 2.j. 16 . Terminálové pracoviská sa nachádzali mimo sály dokonca aj vzdialene na ústrednom orgáne a základom konfigurácie terminálovej siete bol zvolený informačný zobrazovací systém 3270.Centrálna báza dát Systém parametr. t. kde do sály počítača nemal nikto z používateľov prístup okrem obsluhy a systémového programátora. matemat.2 Moduly ASPV Technické riešenie ASPV malo charakter distribuovaného systému pomocou terminálovej siete hviezdicovej štruktúry na distribúciu informácií v komutovaných telefónnych spojoch. OS/VS1). dozorujúceho prácu operačného systému počítača (VM/370. metódy Individuálne programy podľa požiadaviek používateľa Číselníky. aplikačných programov Zber vstupných údajov Operatívna báza dát Kontrola údajov Archivačná báza dát Podsystémy ASPV s viacnásobným prístupom Systém modelov. uzavretej prevádzke (close shop).. textové informácie VSTUP ÚDAJOV FOND ÚDAJOV SPRACOVANIE ÚDAJOV VÝSTUP Obr. abecedno-číslicová zobrazovacia jednotka s klávesnicovým vstupom a mozaiková tlačiareň.štatist.

Jadrom informačnej zložky sú registre (napr. obchodný register na www. Štátna správa potrebuje informácie na samotný výkon správnej činnosti.Sústava parametrických programov Zber a uchovávanie údajov Konverzia údajov na prenosy Agregácie Tlač výstupných zostáv Výpočty ukazovateľov efektívnosti Metódy a modely Poznámka Jednotlivé postupy spracovania údajov sa realizovali oddelene. ktorý 1) Zákon č. majú svojho gestora (rezort).orsk. spracovanie.z.3 Sústava aplikačných (parametrických) programov v ASPV 2. ako aj mimo nej. spracovaním a využívaním potrebných informácií. zároveň určité informácie poskytuje verejnosti. Štátny informačný systém Výkon štátnej správy je spojený so získavaním. register obyvateľstva. Údaje boli uložené na sálovom počítači v centrálnej báze dát a parametre na spracovanie údajov boli uložené v lokálnych (operatívnych) bázach dát používateľov. 17 .) a bázy dát všeobecne využiteľných alebo medzirezortných informácií. ŠIS nie je uzavretý a pomocou legislatívnych. o štátnom informačnom systéme. ktorý zabezpečuje zhromažďovanie. ktoré sa využívajú na komunikáciu vnútri štátnej správy. technických a organizačných opatrení vytvára priestor na realizáciu jednotlivých rezortných a medzirezortných IS štátnej správy. Registre obsahujú základné identifikačné údaje o danej problematike. 261/1995 Z. uchovávanie a sprístupňovanie informácií na uspokojovanie informačných potrieb vznikajúcich pri výkone štátnej správy a informačných potrieb verejnosti.sk). Vzniká vzájomnou komunikáciou a prepojovaním podsystémov vytváraných v rámci orgánov a inštitúcií štátnej správy. register územných jednotiek a nehnuteľností a pod. Obr. obchodný register. 2. Informačné činnosti orgánov štátnej správy sú koordinované cez štátny informačný systém1) (ŠIS). sú sprístupnené na jedinom mieste (napr.2 Integrovaná štátna správa.

3.2. Pripravuje sa služba Dial-UP . Vlastnú technológiu poskytovania údajov. fax . Pre potreby verejnosti rezort poskytuje informácie z rezortných informačných zdrojov o vlastnej štruktúre.gov.gov.sk. . Realizácia ŠIS je výrazne ovplyvnená vytváraním dátovej siete GOVNET2) a rezortných sietí ministerstiev a úradov. 18 .Priezvisko@domena. GOVNET SMS brána – služba je sprístupnená používateľom bezplatne a je dostupná na URL adrese http://www. technický rozvoj.adresár vedúcich pracovníkov ÚŠO . služieb a verejných prác príslušného ústredného orgánu štátnej správy SR a jeho podriadených organizácií. Je definovaný povinný minimálny rozsah informácií. divadiel a pod.zaručuje ich pravdivosť.telefónny zoznam podľa organizačných útvarov . Proxy – Telnet. galérií. 2. celosvetové diskusné fórum – NEWS.materiály predkladané na pripomienkové konania . elektronická pošta – okrem štandardného tvaru adresy (definovaného v rámci príslušných RFC pre internet) majú všetky uzly siete GOVNET nastavené programové vybavenie tak.3. Zároveň jednotlivé uzly sprístupňujú ďalšie individuálne informácie ako napr. aby bola doručená elektronická pošta aj na adresu v tvare: Meno.sms. Každý ústredný orgán vytvára a obsahovo napĺňa IS (časť ŠIS) a ním sa prezentuje voči informačnému okoliu. aktuálnosť a ochranu. postupoch na poskytovanie údajov.: . menách zodpovedných pracovníkov.stanoviská k materiálom predkladaným na rokovanie vlády SR .schválené koncepcie .výročné správy . ktoré musí každý uzol siete GOVNET sprístupňovať prostredníctvom služby www v kódovej stránke ISO 8859-2: . prístup do siete internet – využitie siete je zabezpečené hlavne prostredníctvom služieb WWW – cez port 80. 2) Súčasným stavom GOVNETu sa podrobnejšie zaoberáme v časti 4.). múzeí.materiály predkladané na rokovania vlády SR . licencie.vyhlásenia súťaží a podklady pre súťaže na obstarávanie tovarov. ako aj údaje o ich prístupnosti a cene. klasifikácia zamestnaní atď. problémov zjednocovania používaných dátových štandardov.sk.MK SR – významné kultúrne podujatia. zoznamoch údajov poskytovaných verejnosti. 4. Štandardizácia (štandardy ŠIS) zahrnuje riešenie problémov výmeny údajov z hľadiska informačných technológií. konferencií a seminárov .projekty .informácie o konaní odborných sympózií. energetické informácie. ktorým GOVNET poskytuje tieto služby: 1. riešenie prístupových práv a nadväzujúcich ocenení údajov a ocenení procesov ich poskytovania (platby za rôzne druhy prenosov údajov).organizačná štruktúra . k dispozícii sú celosvetové NEWS – okolo 30000 diskusných skupín. organizačné a finančné zabezpečenie týchto služieb si riešia ústredné orgány štátnej správy vo svojich projektoch. adresár knižníc. Klasifikácie a číselníky sú spravidla potrebou vyplývajúcou z právnych predpisov na rezortnej úrovni (číselník krajín..pripojenie používateľa do siete Govnet použitím modemu a telefónnej linky.adresár rezortných územných štátnych orgánov štátnej správy a organizácií s menom vedúceho úradu (riaditeľa) telefón.MH SR – vestník MH SR.

Samospráva funguje na odlišnej báze. aby prehlboval dôveru spotrebiteľov a posilňoval sociálnu súdržnosť. mobilného telefónu alebo prídavnej jednotky k televíznemu prijímaču. telesnej výchovy a športu.  Zaručiť sociálnu univerzálnosť celého procesu. Realizácia sa predpokladá na základe akčného plánu eEurope+. Informačný systém verejnej správy Internet v štátnej správe a samospráve na Slovensku sa rozvíja pomaly a sieť verejnej správy VS NET kapacitne už nevyhovuje. 19 . mládeže.) pripojili on-line tak rýchlo. aby sa všetky subjekty v Európe (občan. Samosprávne orgány v troch percentách z 2886 slovenských obcí nemajú ani jeden počítač.4). každý podnik a úrad do digitálnej epochy a spojiť ich on-line.  nedostatočná gramotnosť obyvateľstva v súvislosti s digitálnou technikou on-line.  nedostatočne aktívna úloha verejného sektora pri utváraní podmienok na rozvíjanie nových aplikácií a služieb.  absencia dostatočne dynamickej kultúry. nedostatočne bezpečný a pomalý prístup na internet a elektronickému obchodovaniu. aplikáciou informačných a komunikačných technológií (IKT) sprostredkujú sa služby štátnej (aj verejnej) správy občanom a podnikateľom (obr. škola. ale iniciatíva sa nerealizovala pre obojstranný nezáujem. lebo po obstaraní výpočtovej techniky treba zaplatiť aj pripojenie. s redukovanými cieľmi a menšou časovou náročnosťou priblížiť IKT aj občanom. Štátna správa na Slovensku reformou daňového systému. ako to bude možné. reformou verejnej správy utvorí podmienky na jej efektívne fungovanie. čím narastajú náklady na telekomunikačné siete. kde obce a mestá si prístup na internet musia zaplatiť z vlastných zdrojov. Sieť GOVNET v súčasnosti prepája 42 uzlov (41 v Bratislave a 1 v Banskej Bystrici). Krajské úrady sú spojené rýchlosťou 256 kbit/s. Iniciatíva eEurope sleduje tieto kľúčové ciele:  Preniesť každého občana. domácnosti a školy. 2. ktorý je akýmsi derivátom eEurope v prostredí transformujúcich sa ekonomík. Európa by mala odstrániť najmä nevýhody brzdiace rýchly nástup digitálnych technológií:  vo všeobecnosti drahý. či už pomocou počítača. Cieľom iniciatívy eEurope je. pričom pripojenie subjektov v ďalších krajských a okresných mestách je podmienené pokračovaním realizácie projektu GOVNET. by sa mal stať úplnou samozrejmosťou. 2. okresné úrady 64 kbit/s a lokálne napojenie je realizované satelitnými linkami. Prístup na internet a jeho využívanie. Uvažovalo sa o napojení samosprávy na VS NET. sociálneho a zdravotného zabezpečenia.3 Otvorená štátna správa. ktorá by bola orientovaná podnikateľsky a na služby.  Vytvoriť digitálne gramotnú Európu opierajúcu sa o podnikateľskú kultúru pripravenú na financovanie a rozvíjanie nových myšlienok.- MŠ SR – návrh všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti školstva. firma a pod.

ako sú bezdrôtové a káblové siete ponúkajúce lacnejší a rýchlejší prístup na internet.osvojovanie si kľúčových zručností.  Rýchly internet pre výskumníkov a študentov.4 Rozvoj IS verejnej správy Iniciatíva eEurope vychádza z aktuálneho politického rámca a sústreďuje sa na tieto prioritné kroky:  Mládež Európy v digitálnom veku . Týka sa to týchto rozhodujúcich oblastí: . Vyžaduje si to spoľahlivý zákonný rámec vnútorného trhu zabezpečujúci právnu istotu. ako sú spolupráca v kolektíve. platenej televízii a mnohým ďalším aplikáciám). Takto prístup k nesúvisiacim službám v miestnom telefónnom styku. Spolupráca v režime on-line však v Európe zatiaľ nie je zaužívaná v praxi. Musí sa urýchliť rast elektronického obchodovania.  Inteligentné karty pre bezpečný elektronický prístup (k zdravotníckym službám. .  Lacnejší prístup na internet. 2. adaptívnosť. Komunikácia pomocou elektronickej pošty a prístup k informáciám prostredníctvom internetu sú dnes už kľúčovými prvkami akademického a odborného života. . komunikácia medzi kultúrami a riešenie problémov.  Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky.Zdroj informácií ŠÚ SR azy Vlastné výkazy Spracovanie a distribúcia informácií Úrad verejnej správy Využitie informácií Analýzy Výkonné a riadiace orgány Webová stránka Vlastné výkazy Automatizovaný systém zberu informácií v reálnom čase Ekonomické a finančné analýzy Právnické osoby Fyzické osoby Obr. ktorý vlastnia tradiční prevádzkovatelia. získava na naliehavosti z hľadiska konkurencie. Veľmi dôležité budú alternatívne infraštruktúry.  Urýchlenie elektronického obchodovania. Tradičná telefónna sieť sa stále vo väčšom meradle využíva na poskytovanie prístupu na internet a nových súvisiacich služieb. kreativita.využívanie týchto nových zdrojov pri štúdiu a získavaní nových zručností. aby za svoj trh považovali trh celej Európy. zaoberajúce sa progresívnymi technológiami. . mobilnému internetu. elektronickému platobnému styku. predovšetkým v malých a stredných podnikoch tak. ktorý odstráni bariéry pre cezhraničné služby a bude stimulovať inováciu on-line a dôveru spotrebiteľa. zatiaľ však nie sú dostatočne rozvinuté. Dnes však v EÚ aj naďalej pretrváva situácia nedostatočne rozvinutého 20 . verejnej doprave.multidisciplinárnosť.zvládnutie internetu a multimediálnych zdrojov.

pričom súčasne väčšina vlád stojí zoči voči starnúcemu obyvateľstvu. Okrem toho umožní zabezpečovať také otvorené rozhodovanie. spotrebu paliva a skracuje jazdný čas. Podrobnejšie http://europa.eu. Technológia a terapia zdravotníckej starostlivosti sa radikálne zlepšuje. Štátna správa on-line. prehĺbenie úlohy Hospodárskeho a sociálneho výboru EÚ a ďalších poradných inštitúcií EÚ).   V štátnej správe nie sú celkom zaužívané také nástroje riadenia ako výročné správy. možnosti užšej spolupráce medzi členskými štátmi. čo bezprostredne vplýva na výkonnosť EÚ v novej ekonomike. ktoré sa stali mimoriadne úspešnou črtou verejných informácií v USA. Priamy úžitok z toho budú mať odvetvia informačných technológií i producenti informačného obsahu. aké je len možné. Na základe skúseností západoeurópskych krajín by mal tento systém (zverejňovaním na webových stránkach jednotlivých ústredných štátnych orgánov) prispieť k účinnej realizácii politiky v rôznych oblastiach (podľa spoločenskej objednávky). tzv. kultúrnych. Zlepšenie informovania verejnosti v režime on-line zvýši význam internetu v každodennom živote. S ohľadom na potrebu zlepšenia výkonnosti Európy treba vyvinúť ďalšie široko koncipované úsilie na posilnenie prílevu kapitálu na financovanie začiatočných etáp v celej EÚ. Inteligentná doprava.a dlhodobom výhľade vyvoláva tlak na budúce výdavky na zdravotnícku starostlivosť. Zdravotnícka starostlivosť on-line. predovšetkým vo veľkých mestách. posilnenie nástrojov vonkajšej politiky EÚ (spoločná obchodná.int/abc/obj/amst/en/. Potenciál internetu možno využiť na presadzovanie zámerov Amsterdamského dohovoru3 pri zabezpečovaní plnej transparentnosti činnosti a rozhodovania v inštitúciách EÚ z pohľadu občanov. Súčasne bude stimulom na rozvoj nových služieb súkromného sektora zakladajúcich sa na sprístupnených zdrojoch údajov. Efektívne využitie riadenia dopravy a informačných služieb už znižuje emisie škodlivín. verejné odpočty. zlepšuje organizáciu vzdušného priestoru. Boli zavedené až v roku 2001 s cieľom zlepšiť a sprehľadniť systém alokácie a efektívnosti využívania finančných zdrojov. Výsledky vývoja digitálnej techniky ponúkajú množstvo príležitostí na prekonávanie bariér (sociálnych a ekonomických. Digitálne technológie umožnia zvýšenie bezpečnosti dopravy a skvalitnenie verejnej dopravy. mája 1999 a predstavuje prehodnotenie ústavného rámca EÚ v zmysle Maastrichtskej zmluvy. Hlavnými výsledkami dohovoru sú zavedenie záruk určitých základných práv v rámci EÚ. čím sa zvýši počet používateľov internetu a ako vedľajší účinok to prinesie výhody rozšírenia participácie v informačnej spoločnosti. To v stredno. Absencia jednoduchého prístupu k rozhodujúcim štatistickým a podnikateľským údajom je brzdou pre priemysel a znemožňuje rozvoj služieb súkromného sektora s pridanou hodnotou.  trhu rizikového kapitálu.) pre postihnutých ľudí. sociálna politika. Táto akcia si kladie za cieľ zabezpečiť jednoduchý prístup k verejným informáciám rozšírením a zjednodušením prístupu na internet.). zahraničná a bezpečnostná politika) a niektoré modifikácie vnútorných procedúr EÚ (rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Amsterdamský dohovor (Treaty of Amsterdam) je v platnosti od 1. Elektronická spoluúčasť pre postihnutých spoluobčanov. Dostupné technológie na riešenie ich špecifických potrieb im umožňujú rovnoprávne sa podieľať na spoločenskom a pracovnom živote. politika životného prostredia a pod. Ďalším kľúčovým prvkom je posilňovanie väzieb medzi poskytovateľmi rizikového kapitálu a generátormi nápadov s komerčným potenciálom. performance management (kontrakty s ústrednými orgánmi) a pod. zlepšenie v oblastiach priamo sa týkajúcich občanov (ako sú nezamestnanosť. 3 21 . časových a pod. zemepisných.

22 . stavebné povolenia a pod.). niektoré procesy vyžadujú spolurozhodovanie rôznych inštitúcií štátnej správy (napr. elektronické aukcie a pod.  môžu znížiť výdavky štátnej správy obmedzením byrokratizmu a úradovania. V rámci komunikácie medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy vzniká množstvo interakcií. kde rozhodnutia v štátnej správe sa týkajú bezprostrednej a praktickej realizácie funkcií štátu na báze definícií jednotlivých odvetví a sfér štátnej správy. keď štátna inštitúcia objednáva od dodávateľa a úplný dodávateľský proces je integrovaný v back-office systéme dodávateľa.2. Značný význam má kontrola riadenia výdavkového procesu a rozpočtu realizovaná ako internetová aplikácia.  získajú sa lepšie informácie o celoeurópskom trhu. kde prostredníctvom portálu budú sprístupnené funkcie štátnej pokladnice všetkým výdavkovým jednotkám štátu. miestnej. regionálnej (kraj. Z vecného hľadiska dominujú rozhodnutia najmä v oblastiach normotvornej činnosti a stratégie v tvorbe koncepcií. Elektronickou štátnou správou (e-government) sa rozumie automatizácia interakcií medzi orgánmi štátnej správy a občanmi a medzi orgánmi štátnej a verejnej správy navzájom. Zároveň formulár poskytuje interaktívnu pomoc pri vypĺňaní.  Government – to – Business (G2B) ide o klasické nakupovanie prostredníctvom internetu. Sprostredkovanie pomocou IKT sa môže uskutočniť takto:  Government – to .4 Elektronická verejná správa.  vytvoria sa pracovné príležitosti u poskytovateľov služieb s pridanou hodnotou.    Údaje pre IS verejnej správy a samosprávy sa získavajú na troch úrovniach: republikovej. Ďalším významom G2B je riadenie príjmov daní cez internet.  Government – to Government (G2G) je zameraný na vzťahy medzi jednotlivými subjektmi štátnej správy.. Systém môže ponúkať niektoré dáta vo formulári už uvedené a občan nemusí vkladať všetky informácie ešte raz. Verejný informačný systém Verejná správa predstavuje výkonnú moc štátu a samosprávnych územných orgánov v členení na ústrednú a miestnu štátnu správu a samosprávu. Potenciálne prínosy elektronickej verejnej správy majú široký dosah:  priblížiť občanom služby štátnej správy. odporúča alternatívy pre jednotlivé polia formulára a odoslaním žiadosti elektronickou poštou občan získa možnosť skontrolovať jeho stav.Citizen (G2C) je zameraný na poskytovanie služieb občanom v súčasnosti postavený na formulároch a v budúcnosti nahradený dokonalejšími transakciami. región).

3 Hlavné ciele a princípy elektronickej verejnej správy Rozhodujúcim princípom transformácie ŠIS na IS VS a v konečnom dôsledku na VIS je partnerstvo štátnej správy a samosprávy.Ciele a princípy elektronickej verejnej správy možno zhrnúť v tab.3. 2. občanov. 23 . 2. podnikateľských subjektov. akademickej a výskumnej sféry. Hlavné ciele a princípy Minimalizácia opakovania požiadaviek na informácie od občanov a podnikateľov Zverejňovanie informácií verejnej správy Priamy prístup k informáciám Vytvoriť informačné kiosky pre občanov Spolupráca verejného a súkromného sektora pri informačných stratégiách Informačné technológie ako Racionalizácia verejnej správy využitím IKT nástroj na výkon verejnej správy E-government Vytvoriť metodiku projektovania IS Atestácia produktov pre VIS Metainformačný systém ŠIS ISVS VIS Priorita Univerzálny princíp Tab. informačného priemyslu a služieb.

ktorý reálne vymedzil úlohy informatizácie štátnej správy SR.1. 261/1995 Z. 2002. V súčasnosti skôr prevláda tendencia vytvoriť legislatívny rámec pre IS VS a sústrediť sa na plnenie vládou SR prijatých rôznorodých úloh na informatizáciu spoločnosti v rámci programu eEurope+. bol Národný program informatizácie SR1. moţno veľmi ťaţko analyzovať súčasný stav ŠIS. Preto v 4.z. M. Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS     Architektúra5 je grafické a písomné vyjadrenie koncepčnej predstavy IS o jeho: štruktúre (v nadväznosti na organizačnú štruktúru organizácie). Štátny informačný systém (ŠIS) predstavuje funkčný prístup3 k vytváraniu informačných systémov (IS) v štátnej správe v 90. Bratislava: EKONÓM. Keďţe na prelome rokov 1998-1999 bolo de facto ukončené vytváranie ŠIS (de jure však stále platí zákon č.: Informačné systémy v štátnej správe. 506/1992 vlády SR. Súhrnne moţno tieto úlohy charakterizovať ich zoskupením do týchto problémových okruhov (v zátvorke je stručne uvedený spôsob plnenia úloh2):  vytváranie informačných systémov v štátnej správe a samospráve (zákon č. ktoré môţu byť vykonávané v podstate nezávisle. Podrobnejšie Grell.  sprístupňovanie informácií zo štátnych informačných zdrojov (zákon č.  racionalizácia štátnej správy (v súčasnosti reforma verejnej správy). pričom kompetencie boli postupne presúvané zo ŠÚ SR na MDPT SR. rokoch minulého storočia. MŠ SR aţ napokon opäť pripadli MDPT SR).: Hospodárska informatika. a kol. o štátnom informačnom systéme realizovaný predovšetkým v ústrednej štátnej správe). 5 Podrobnejšie o architektúrach IS pozri Grell. kapitole poukazujeme aj na uţitočnosť vyuţitia poznatkov z vytvárania ŠIS v procese tzv.1 Architektúry štátneho informačného systému Niekoľko poznámok na úvod do problematiky Prvý programový dokument.  chápanie ŠIS ako podsystému systému riadenia vo verejnej správe. 3 Zaloţený na hierarchickej organizačnej štruktúre štátnej správy a deľbe činností v jednotlivých organizačných útvaroch. 261/1995 Z. Tamtieţ. V procese vytvárania ŠIS sa zaoberáme globálnymi a čiastkovými architektúrami podľa obr. č. ktoré v organizácii prebiehajú). 1 2 . väzbách s okolím. rozvoj vládnej siete GOVNET a mnoho predpokladaných aktivít v koncepcii ŠIS je v útlme. o ŠIS. o slobodnom prístupe k informáciám). M.z.3 Štátny informačný systém 3. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch). 52/1998 Z. zákon č.  harmonizácia hlavných registrov (v rokoch 1996-1997 pod gesciou ŠÚ SR.z. prevádzke a bezpečnosti (v nadväznosti na organizáciu práce). 211/2000 Z. ktorý by mal zahrnovať najmä tieto dva atribúty:  metodické zjednotenie prístupov k IS vo verejnej správe na základe definovania globálnej architektúry a čiastkových architektúr IS. Aby sa toto bohaté poznatkové zázemie dalo efektívne zúročiť v procese informatizácie verejnej správy je potrebné uplatniť nový pohľad na túto problematiku. 2002. Z tohto obdobia existuje veľa poznatkov o informatizácii v štátnej správe4. 3. Bratislava: EKONÓM. 4 Relevantné poznatky sú sústredené v citovaných skriptách. postupnej transformácie ŠIS. a kol. schválený uzn. funkciách (v nadväznosti na procesy. Rozlišujeme globálnu (celkovú) architektúru IS a čiastkové architektúry IS [3]. mnohokrát však nesystémovo usporiadaných a nedôsledne interpretovaných.z.

funkčná a dátová štruktúra IS ÚŠO Procesná. 1995) a v súlade s poznámkou v časti 4. ţe vytváranie ŠIS sa realizovalo prevaţne v ústrednej štátnej správe. 6 . 63. funkčná a dátová štruktúra ŠIS Globálna architektúra IS ÚŠO Procesná.2) ďalej objasňujeme pomocou vývojových diagramov6.2 Vzájomné väzby jednotlivých architektúr ŠIS V učebnom texte pouţívame vývojové diagramy podľa normy ISO 5807 369011 (Český normalizační institut. 3. Obr.2 súčasne dokumentuje.Globálna architektúra ŠIS Procesná. 3.2 na str. funkčná a dátová štruktúra HIS ÚŠO Funkčná štruktúra HIS orgánov vrcholového riadenia Funkčná štruktúra HIS ostatných štátnych orgánov HIS – Hlavný informačný systém (podrobnejšie v ďalšom texte) Architektúry boli predmetom modelovania ŠIS (podrobnejšie v ďalšom texte) Obr. 3. 3. Globálna architektúra IS orgánov vrcholového riadenia Globálna architektúra ŠIS Vykonávatelia riadenia korešpondujú s hierarchickou dekompozíciou ŠIS Čiastkové architektúry ŠIS Procesy Agregované činnosti (politiky štátu) Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou štátnej politiky Dáta Registre ŠIS Globálna architektúra IS ostatných štátnych orgánov Globálna architektúra IS ÚŠO Vykonávatelia riadenia korešpondujú s organizačnou štruktúrou objektu riadenia Čiastkové architektúry HIS ÚŠO Organizačná štruktúra ÚŠO Organizačná štruktúra orgánov vrcholového riadenia Organizačná štruktúra ostatných štátnych orgánov Čiastkové architektúry HIS orgánov vrcholového riadenia Čiastkové architektúry HIS ostatných štátnych orgánov Procesy Politiky ÚŠO Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou politík ÚŠO Dáta Bázy dát ÚŠO Obr.1 Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS Vzájomné väzby niektorých architektúr (obr.

ako aj so skutočnosťou. častí ŠIS. Vykonávateľov riadenia prezentuje organizačný diagram štátnej správy (obr.Globálna architektúra ŠIS.1 Krajské úrady 3. 3. 3. Procesná. ŠIS OIS 0 Štátna správa 1 Vrcholové orgány 2 Ústredné štátne orgány 2.4).4 Organizačný diagram štátnej správy . funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Vrcholové orgány riadenia IS a typy úloh WWW Taktická Ústredné štátne orgány (rezorty) EDI Operatívna Ostatné štátne orgány Obr.3 Globálna architektúra ŠIS Globálna architektúra ŠIS (obr.2 Ministerstvá Obr.3 Obvodné úrady (špecializované) 2. ţe ŠIS nie je nejaký ďalší (nový) IS.2 Obvodné úrady (všeobecné) 3.3) korešponduje s hierarchickou dekompozíciou ŠIS.1 Úrad vlády 3 Miestne štátne orgány 4 Ostatné štátne orgány 3. 3. 3. ale vzniká vzájomným pôsobením a fungovaním uţ existujúcich IS.

Základným procesom v štátnej správe je tvorba štátnej politiky (obr.1 Tvorba (kompetencia ÚŠO) 1.1 Politiky ÚŠO 1.6 a 3.1.1 Hospodárska politika vlády 1.7 sú znázornené vývojový diagram systému a vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky. 3.1. 1.1.1.5 Hierarchický diagram funkcií tvorby štátnej politiky Na obr.2 Hospodársko-správna činnosť ÚŠO 1.2.1.2 Participácia (spolupráca ÚŠO) 1. 1 Tvorba štátnej politiky 1.1.1 Administratíva ÚŠO .3 Vyuţitie (v rámci ÚŠO) 1. 3.2 Štátna administratíva vlády Obr.2.5). 3.1.

6 Vývojový diagram systému tvorby hospodárskej politiky .Z IS ÚŠO Tvorba hospodárskej politiky Zosúladenie parametrov a prepočty Dosahy na štátny rozpočet A Spolupráca s MF SR N Medzirezortné pripomienkové konanie N Zapracovať pripomienky A Vypracovanie nového materiálu Materiál kompletný Schválenie vládou – príprava zákonov Schválenie zákonov parlamentom Podpis zákonov prezidentom K Obr.3.

7 Vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky .RIS rozpočtový IS Dosahy na politiku ÚŠO Poţiadavky na štátny rozpočet Poţiadavky na miestnu štátnu správu IS ÚŠO Obr.IS ŠÚ SR Analýza vývoja ukazovateľov IS NBS Porovnanie údajov IS príslušného ÚŠO Výber parametrov ekonomického prostredia Participácia na iných koncepciách Participácia na iných koncepciách IS MF SR .3.

10) zobrazuje tok dát a pouţívané nosiče dát v priebehu tvorby politiky v kompetencii ÚŠO.8 Globálna architektúra IS ÚŠO Globálna architektúra IS ÚŠO v podstate vychádza z funkčnej dekompozície častí ŠIS. ale ukáţeme niektoré zvláštnosti vo funkčnej štruktúre HIS vrcholových orgánov riadenia. Vykonávatelia riadenia sú odvodení zo všeobecného organizačného diagramu ÚŠO. Procesná. 3. Procesnú štruktúru vytvárajú tri základné procesy:  administratívny. 7 . 3. Funkčnú štruktúru znázorňuje obr.  odborný. Vývojový diagram toku dát (obr. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Minister Štátny tajomník Vedúci sluţobného úradu Riaditelia sekcií WWW PIS EDI Operatívna Riaditelia odborov Vedúci oddelení HIS OIS IS a typy úloh MIS Taktická MIS – Ministerský informačný systém PIS – Prierezový informačný systém HIS – Hlavný informačný systém Obr. 3.Globálna architektúra IS ÚŠO7.9. V ďalšom texte sa uţ nezaoberáme podrobnejšie architektúrami IS orgánov vrcholového riadenia a ostatných štátnych orgánov.  hospodársko-správny.

4 Dochádzka 2.2 Administratíva vedúceho sluţobného úradu 1.1 2 Hospodárskosprávne činnosti 3 Odborné činnosti Administratíva kancelárie ministra a štátneho tajomníka 1.0 Riadenie ÚŠO 1 Administratívne činnosti 1.5 Legislatíva Obr.2 Zabezpečovanie politík v kompetencii iných ÚŠO 2.9 Hierarchický diagram funkcií ÚŠO .3 Administratíva riaditeľov sekcií 1.2 Účtovníctvo 2.3 Personalistika 2.1 Tvorba politík v kompetencii ÚŠO 2.4 Administratíva riaditeľov odborov a vedúcich oddelení 3.1 Mzdy 3. 3.

ţivotného minima.3. napätia na trhu práce Zamestnanosť za Slovensko IS MPSVR SR Prepočty aktivačného príspevku Tvorba politiky zamestnanosti – vytváranie miest Schválenie kolégiom ministra Usmernenie na ústredie Podklady pre sociálnu politiku Schválenie vládou IS MPSVR SR Obr. sociálnych dávok. minimálnej mzdy.Uloţené údaje o uchádzačoch o zamestnanie Preskúmanie podrobnosti o vývoji zamestnanosti Podklady na analýzy politiky zamestnanosti IS ŠÚ SR Prepočty: zamestnanosti.10 Vývojový diagram toku dát tvorby politiky v kompetencií ÚŠO . odvodov. miezd.

3. Poradca ministra vykonáva zadávanie úloh z porady ministra a zabezpečuje operatívnu evidenciu úloh. 2002. mesačný)  Program zahraničných pracovných ciest ministra (mesačne. ako aj prenos elektronickej formy materiálov do elektronickej pošty. Spravidla predstavuje informačnú podporu:  činnosti poradcu ministra a tlačového tajomníka.11. Bratislava: MH SR a DT ZSVTS Bratislava. Najčastejšie pouţívané podkladové a informačné dokumenty v kabinete ministra sú tieto:  Pracovný program ministra (denný. Bratislava: EKONÓM.: Informačné systémy v štátnej správe. 8 9 ) . Ministerský informačný systém Ministerský informačný systém (MIS) je zameraný na podporu riadiacej práce ministra a činnosti jeho kabinetu.  úplného spracovania textov. štvrťročne)  Pozvánka na poradu vedenia  Plán porád vedenia  Záznam z porady vedenia  Informácie pre ministra  Stanovisko k dokumentu pre ministra  Podkladové dokumenty na prijatia (rokovania) zahraničných partnerov pre ministra  Podkladové materiály k zahraničným pracovným cestám ministra  Záznamy o prijatí (rokovaní) zahraničných partnerov ministra  Cestovné správy zo zahraničných pracovných ciest (ministra. Pozri citované skriptá Grell. evidenciu a prenos na Úrad vlády SR. Dôleţité postavenie zaujíma evidencia tlačových prehlásení ministerstva a ministra. vedúceho sluţobného úradu. štátneho tajomníka. riaditeľov sekcií)  Ţiadanky na tlmočenie  Ţiadanky na preklad dokumentov  Záznamník prekladu dokumentov  Záznamník o tlmočení  Interpelácie poslancov na ministra a podklady na odpovede  Mesačný prehľad čerpania rozpočtu v poloţkách medzinárodné hospodárenie a vedeckotechnická spolupráca  Polročné vyhodnotenie zahraničných pracovných ciest ministra Tlačový tajomník zabezpečuje činnosť podľa obr. ktoré môţu byť v konkrétnych ÚŠO rôzne podrobne rozpracované8. týţdenný. Kolektív: Informačná a analytická podpora činností MH SR. 1994. a kol. Úplné spracovanie textov by malo predstavovať podporný systém pre sémantiku IS9).Na jednotlivých úrovniach riadenia ďalej stručne charakterizujeme IS. M. V kancelárii ministra je potrebné automatizovane spracovávať aj špecifické údaje jednotlivých materiálov podľa relevantných poţiadaviek.

12 a 3.  legislatívny (vo vzťahu k MS SR. podiel na tvorbe legislatívnych noriem a harmonizácii legislatívy s EÚ).  mzdový.spätná väzba . Vytvára sa dekompozíciou na nezávislé podsystémy.informácie pre TO o výstupe SEKCIA . . Dátovú štruktúru PIS znázorňujú obr. 3.  rozpočtový (vo vzťahu k rozpočtovej politike MF SR).  kontrolný (vo vzťahu k NKÚ SR).VEREJNOSŤ Obr.výstupy pre verejnosť . 3.13.MINISTER ŠTÁTNI TAJOMNÍCI OPERATÍVNA PORADA PORADA VEDENIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA 6 TLAČOVÉ ODDELENIE 5 1 2 3 4 TLAĆ–ROZHLAS–TELEVÍZIA–VEREJNOSŤ 1–4 5 6 .  štatistický (vo vzťahu k výkazníctvu ŠÚ SR). Zahrnuje najmä tieto podsystémy:  personálny. Prierezové činnosti sú sústredené v útvaroch vedúceho sluţobného úradu.11 Funkčné zaradenie útvaru tlačového tajomníka na ÚŠO Prierezový informačný systém Prierezový informačný systém (PIS) poskytuje informačnú podporu na zabezpečenie chodu štátneho orgánu.

Úvodná obrazovka IS Dochádzka do zamestnania Kontrola údajov Výpočet hrubej mzdy Výpočet dávok NP Odvodové povinnosti Výpočet čistej mzdy IS ÚŠO Odvody do fondov Výplatné pásky Prevody FP na účty zamestnancov IS ÚŠO účtovníctvo Obr.12 Vývojový diagram toku dát PIS .3.

Poznamenávame. ktorý je potom predovšetkým informačnou podporou rozhodovania v oblasti hospodárskej politiky štátu. daňovej. Moţno rozlíšiť niektoré špecifiká v HIS vrcholových orgánov riadenia a ostatných štátnych orgánov. vo forme povinného IS. povinnosť zhromaţďovať a poskytovať informácie. colnej. ktoré sú sústredené v odborných sekciách (odboroch.j. Z hľadiska ŠIS je HIS podsystém na podporu hospodárskej politiky a vytvára sa ako IS na podporu rozhodovania. priemyselnej.Zaradenie pracovníkov podľa zákonov Kontrola údajov – formálna a logická IS MF SR Prepočty zákonných nárokov Výstupy pre MPSVR SR Poţiadavky na štátny rozpočet Rozpočtový IS MF SR Rozpis podľa jednotlivých kapitol Obr. informačnými tokmi. programovým vyhlásením vlády a príslušnými uzneseniami vlády. Funkcia IS je chápaná redukovane. ktoré sú potom realizované na základe riešenia konkrétnych úloh a tieto z hľadiska informačného zabezpečenia sú reprezentované vstupmi a výstupmi.).3. Preto ÚŠO dekomponujeme podľa agregovaných odborných činností tzv. oddeleniach) ÚŠO a sú vykonávané v súlade s platným kompetenčným zákonom. politík (napr. ţe HIS sa vytváral v prostredí. t. t. zahraničnej a pod.j.13 Vývojový diagram toku dát tvorby rozpočtovej kapitoly ÚŠO za oblasť miezd Hlavný informačný systém Hlavný informačný systém (HIS)10) zabezpečuje informačnú podporu odborných činností. ktoré viac alebo menej korešpondujú s organizačnou štruktúrou jednotlivého ÚŠO. finančnej. v ktorom informatizácia štátnej správy sa prevaţne chápala ako zber údajov. obchodnej. Nebudeme sa však nimi podrobnejšie zaoberať. 10 ) . a preto IS sa nepouţívajú na podporu rozhodovania.

3 Operačné rozhodovanie (styk s verejnosťou) Obr.2 Strategické rozhodovanie (vládne rozhodnutia) 3.1 Tvorba analytických a koncepčných materiálov 3. 3.14 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS rezortov .0 Riadenie politík 1 Tvorba politiky 2 Aktualizácia bázy dát 3 Vyuţitie 4 Spolupráca 3.

aj projektov ŠIS). a IS vystupuje ako rozhodovací model11.18-21.0 Riadenie politík 1 Kontrola a schválenie 2 Vyuţitie 1. In: EKONÓM č. 3. 11 .2 Nástroje verejnej voľby Obr. M. 12 Podrobnejšie v časti 4.15 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS orgánov vrcholového riadenia Výnimku tvoria IS. ktoré obyčajne majú charakter rozhodovacích úloh.16 prezentovaný v procese prípravy verejných projektov12 (napr. 3. s. Takýto IS spravidla podporuje tvorbu politík na základe riešenia spomínaných úloh. pričom niektoré úlohy sa riešia v rámci nezávislých podsystémov a ostatné v jednotnom podsystéme. ktoré v rámci rozvojových tendencií rezortných podsystémov smerovali k vytváraniu IS na podporu rozhodovania časti ŠIS [1]. Pozri aj Grell.: Informačný systém na podporu rozhodovania vo verejnej správe. V takejto súvislosti je na obr.4 tohto učebného textu.1 Konštitucionálne rozhodovanie 1. 2003. rezortu) v kombinácii s jej nezávislými podsystémami (PIS a MIS). HIS ako IS na podporu rozhodovania IS na podporu rozhodovania vytvárame ako jednotný podsystém časti ŠIS (napr.2.

Schvaľovací proces Dokument Š I S I SPR Koncepcia Stratégia Program Politika VSTUP Projekt VSTUP Verejné obstarávanie Realizácia Dokument a Produkt Produkt ŠIS – štátny informačný systém ISPR – informačný systém na podporu rozhodovania VÝSTUP Obr. 3. 3.rozhodnutie 3 – realizačné výstupy spätné väzby Obr. 3. 3.17 Priebeh rozhodovacieho procesu Vo verejnej správe moţno vymedziť oblasti. Analýza rozhodovacieho problému Oblasti rozhodovania vo verejnej správe 1 Rozhodovací proces 2 Realizačný proces Formulácia rozhodnutia ISPR 3 1. Rozhodovací proces predstavuje prácu s informáciami a výberom jedinej alternatívy z mnoţiny prípustných a realizovateľných alternatív riešenia problémov [9].17. .16 ISPR a príprava verejných projektov v štátnom verejnom sektore Funkčné štruktúry na obr. 3.14 a 3.otvorenie procesu 2. v ktorých hľadáme a identifikujeme problémy na rozhodovanie podľa obr.15 však poskytujú širší priestor na analýzu rozhodovacieho procesu vo verejnej (štátnej) správe.18. Priebeh procesu moţno znázorniť na obr.

Vládne rozhodnutie definujeme ako akt verejnej voľby13. v rámci ktorého vláda vyberá niektorý z rozhodovacích variantov na realizáciu v procese poskytovania verejných statkov a sluţieb občanom. Verejná voľba je oblasť ekonomickej vedy a politológie. Výsledkom tohto procesu je vznik. úradné potvrdenie.18 Oblasti rozhodovania vo verejnej správe Zákonodarné rozhodnutie určuje pravidlá prijímané na vrcholovej/ústrednej/štátnej. 3. HIS ako IS na podporu rozhodovania sa v prostredí ŠIS pouţíval predovšetkým v tejto fáze a výrazne menej ako rozhodovací model na hodnotenie a vytvorenie súboru reálnych a prípustných alternatív vo fáze vlastného rozhodnutia. 3. a to fázu začatia konania. regionálnej a mestskej/miestnej úrovni. dokazovania. ako a pre koho[10]. ako vlády uskutočňujú proces ekonomickej voľby. občianskych zdruţení. Predstavuje právny proces. t. o koho právach a povinnostiach rozhoduje správny orgán v správnom konaní [11].17) obyčajne vytvárajú rozličné analytické/koncepčné materiály rôzneho charakteru a stupňa podrobnosti. Správne konanie sa člení na fázy. Obr. politických strán. rozhodovania. druţstiev a pod. zmena alebo zánik nejakého konkrétneho práva alebo povinnosti osoby.j.).Vládne rozhodnutie Konštitucionálne rozhodovanie Operačné rozhodovanie Správne konanie Oblasti rozhodovania Zákonodarné rozhodnutie Poznámka Konštitucionálnym a operačným rozhodovaním sa zaoberáme vo vzťahu k interným a externým správnym procesom v časti 4. 13 . Správne konanie je najdôleţitejším správnym procesom vo verejnej správe. ktorá v správnom konaní vystupuje ako účastník konania. v rámci ktorých sa bude uskutočňovať operačné rozhodovanie. ktorá sa zaoberá tým. preskúmavania rozhodnutia (odvolacie konanie) a výkonu rozhodnutia (exekúcia). V kaţdej oblasti rozhodovania vo verejnej správe sa vo fáze analýzy rozhodovacieho problému (obr. ako sa vo verejnom sektore riešia tri základné ekonomické problémy: čo.2 tohto učebného textu. v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb (ľudí) alebo právnických osôb (podnikov.

Podrobnejšie v časti 4. napr. taktickú. 14 15 . operatívnu (obr.3. ţe verejná správa legislatívou riadi vzťahy medzi objektmi reálneho sveta (občanmi.  miestnej štátnej správy. V súvislosti s reformou verejnej správy bude potrebné tieţ zmeniť súčasný systém kontrolnej spätnej väzby (feedback) jeho postupným rozširovaním aj na aktívnu kontrolnú väzbu na vstupe (forward feedback). Pozri časť 4. Z hľadiska informačného zabezpečenia má kľúčovú úlohu ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy (obr. hmotnými a nehmotnými statkami a pod. V kaţdom podsystéme moţno rozlíšiť systém riadenia. 16 V postupnej transformácii ŠIS na IS VS však predpokladáme dve úrovne riadenia: konštitucionálnu a operačnú. najmä práva. v podsystéme miestnej štátnej správy sa ŠIS realizuje ako informačný systém miestnej štátnej správy14.20). V jednotlivých podsystémoch verejnej správy môţe vystupovať aj ako originálny IS.2 učebného textu. 3.2 učebného textu. na ktorom moţno aplikáciou systémového prístupu definovať systém.).3. 3. ukazujú sa ich súčasná forma a funkcie komunikácie v rámci rôznych pretrvávajúcich modifikácií ŠIS ako nedostatočné a sú prekáţkou otvorenosti verejnej správy. Riadiaci podsystém predstavujú príslušné orgány verejnej správy. Vzhľadom na to. Verejná správa je zloţitý systém. Zjednodušene moţno verejnú správu chápať ako sústavu organizácií verejnej správy a procesov.  regionálnej samosprávy. ktorý moţno dekomponovať na podsystémy. V systéme riadenia je riadeným podsystémom len komplex vzťahov objektov reálneho sveta pomocou špeciálnych jazykov.19). medzi nimi navzájom (vertikálne aj horizontálne) a medzi verejnou správou a občanmi [7].:  ústrednej štátnej správy. Z pohľadu riadenia moţno členiť verejnú správu na tri klasické úrovne16. a to strategickú.2 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy Verejná správa je zloţitý sociotechnický objekt. Podrobnejšie členenie verejnej správy podľa úloh smeruje k jej členeniu na odvetvia verejnej správy15.  miestnej samosprávy a pod. napr. ktoré prebiehajú vnútri týchto organizácií.

Verejná správa Podsystém ústrednej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Ústredný štátny orgán Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Krajský úrad Obvodný úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej samosprávy Systém riadenia Riadiaci podsystém Mestský úrad Miestny úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Obr. 3.19 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy .

21 Kontrolné väzby na vstupe a výstupe vo verejnej správe Forward feedback predstavuje určitý ideálny stav kontrolného procesu vo verejnej správe. V súčasnej praxi štátnej správy moţno za kontrolnú väzbu na vstupe17 povaţovať medzirezortné pripomienkové konanie alebo v rozhodovaní ministra to môţe byť stanovisko od príslušných odborných pracovníkov ministerstva. Bratislava: EKONÓM. ktorý pouţíva v riadiacej činnosti aktuálne informácie (obr.Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia NR SR Vláda SR Charakteristika vzťahov Formulácia základných štátnych princípov. Rutinná realizácia strategických aktov formou vykonávacích predpisov. 3. Obr. 17 Pozri jednotlivé typy regulácie Grell. 3.20 Tri úrovne riadenia štátnej správy a samosprávy v riadení vzťahov objektov reálneho sveta Vstupy orgánov verejnej správy Riadiace procesy Poţadované hodnoty výstupov informačné väzby kontrolné väzby Obr. . opatrení a ďalších dokumentov. Rozpracovávanie schválených dokumentov na strategickej úrovni z ústredného/celoštátneho a regionálneho/oblastného pohľadu. Ministerstvá Taktická Regionálne orgány samosprávy a štátnej správy Koncepcia a metodika realizácie zákonov/predpisov.21). 3.: Informačná ekonomika. národnej a medzinárodnej politiky a makroekonomického správania spoločnosti v podobe zákonov. predpisov. M. 2002. miestnych vykonávacích vyhlášok a nariadení. Operatívna Miestne orgány samosprávy a štátnej správy Výkonná operatíva štátnej správy a samosprávy.

. tak systémy s kontrolnou väzbou na vstupe monitorujú vstupy do procesu a zisťujú či zodpovedajú plánovaným/aktuálnym veličinám [4].Základný rozdiel medzi obidvoma spôsobmi spočíva v tom. ţe pokiaľ systémy s jednoduchou spätnou väzbou získavajú potrebné údaje meraním hodnôt na výstupoch a potom spätne na vstupe zavádzajú korekcie s cieľom dosiahnuť zmenu výstupných hodnôt.

zber a likvidácia odpadov). s. vyuţitie energií. Globálna architektúra informačného systému verejnej správy. Odvetvia verejnej správy sú ucelené skupiny rovnorodých spoločenských vzťahov. pričom správu vykonávajú ministerstvo zahraničných vecí a zastupiteľské orgány v cudzine. ktoré sú z pohľadu uspokojovania potrieb zaradené medzi odvetvia verejnej správy. Bratislava: EKONÓM. Fínsko. ktoré správca musí vykonávať. napr. a kol. finančných tokov. rozhoduje sa v ňom verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole [5]1. riadený verejnou správou. Rovnako v ďalších európskych krajinách je takýto systém postupne vytváraný a označovaný ako e-government. Z hľadiska ďalšieho výkladu pouţijeme na členenie verejného sektora kritérium potrieb2:  spoločenských (organizované usporiadanie spoločnosti. 4. funkcií. dodávka vody. Procesný prístup (tab. 2002. informačné systémy a archívnictvo. sú rôznorodé a skladajú sa z jednotlivých úkonov. Grell. Grell. Procesná štruktúra. 4 Činnosti. Podrobnejšie napr. výţiva). funkčná a dátová štruktúra informačného systému verejnej správy Odvetvia verejnej správy Verejný sektor predstavuje prostredie.4.  súkromných statkov podporovaných z verejných rozpočtov (bývanie.2). 6 Fungujúcim IS VS disponujú najmä severské krajiny Dánsko. Napríklad správa zahraničných vecí zahrnuje všetky úlohy verejnej správy vo vzťahu k cudzím štátom a vnútri tohto odvetvia. Nórsko. ktoré majú spoločný predmet správy4 a vo väčšine prípadov aj ucelenú skupinu orgánov verejnej správy [6]. 4. Financovaný je predovšetkým z verejných rozpočtov.54. 4. s. komunikačné technológie.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM. napríklad lacnejší telefónny styk so štátnym aparátom a pod. estetika.2 Procesná. M.  rozvoja človeka (celoţivotné vzdelávanie. ktoré sú obsahom správy. 145-149. 1 2 59 . 3 Orgány verejnej správy. ochrana občana a jeho majetku. masmédiá). poskytuje zjednocujúci pohľad na verejnú správu. zakladateľa.  poznania a informácií (výsledky vedy a výskumu. Hierarchická a funkčná dekompozícia ŠIS.18. Vnútorná správa je najrozsiahlejšie odvetvie verejnej správy. Najčastejšie pouţívaná definícia verejného sektora vo verejnej ekonomike. 2002. Švédsko.1). Vyuţívajú sa aj ďalšie kritériá. aby dosiahol účel správy. člení sa na úseky verejnej správy podľa skupín vzťahov verejnej správy a v mnohých prípadoch sa aj úseky verejnej správy zoskupujú podľa typov vzťahov verejnej správy5. s. dovolanie sa spravodlivosti. Tamtieţ. Prístup na tento systém stimulujú rôzne podporné prostriedky.  existenčných istôt (práca. ľudský potenciál). ktorý sa potom premieta aj v globálnej architektúre IS VS (obr.18. ochrana územia). s. M. 59-61.: charakter statkov. ktoré slúţia na výkon verejnej správy. 5 Podrobnejšie napr. Tamtieţ. ktorý z hľadiska výkonu správy definuje verejnú správu ako súhrn činností (verejná správa sa člení na odvetvia a úseky).  technickej infraštruktúry (preprava osôb a materiálov. ale aj Veľká Británia a Írsko. Na výkon a riadenie činností vo verejnej správe sa potom vytvára sústava špecializovaných inštitúcií3. V predpokladanom vývoji informatizácie verejnej správy SR má IS VS zabezpečiť informačné potreby otvorenej verejnej správy6. Informačný systém miestnej štátnej správy.: Informačné systémy v štátnej správe. ţivotné prostredie). Všeobecná funkčná a dátová štruktúra Informačný systém verejnej správy (IS VS) je súhrnom IS. Procesnú štruktúru zobrazíme vývojovým diagramom systému (obr. a kol. zdravie. v ktorom sa vo verejnom záujme realizujú verejné sluţby.5).

kde sa pravidlá menia. Účelom pravidiel nie je predpísať určitý spoločenský výsledok alebo obmedziť slobodu jednotlivcov. Operačná úroveň pozostáva z rozhodnutí uskutočňovaných v rámci daného súboru existujúcich pravidiel. 4.1 Globálna architektúra IS VS Globálna architektúra IS VS súhrnne zobrazuje výsledky transformácie ŠIS a reformy verejnej správy. miera zdanenia a podobne [18]. školstvo. a to:  dvomi úrovňami riadenia (konštitucionálnou. Konštitucionálne rozhodovanie určuje pravidlá. Rozhodnutiami uskutočnenými na operačnej úrovni môţu byť napr. 60 Vnútorná komunikácia ISPKR . ale jednotlivci musia poznať hranice.Charakter správy Ústredná Miestna Samospráva štátna štátna správa Proces správa Správa vnútorných x x x vecí Všeobecná x x x V vnútorná správa tom Špecializovaná x x x vnútorná správa Správa zahraničných x vecí Tab.5 Procesný prístup vo verejnej správe Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány ISPOK ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania ISPOK – informačný systém na podporu občianskej komunikácie Obr. 4.  globálnym pohľadom na inštitucionalizáciu verejnej správy.3). veľkosť výdavkov na obranu. operačnou). v rámci ktorých sa budú uskutočňovať budúce operačné rozhodnutia. V podmienkach verejnej správy SR konštitucionálne rozhodovanie sa realizuje v rámci interných správnych procesov a operačné rozhodovanie je typické pre externé správne procesy (obr. 4.

2 Vývojový diagram systému správy verejných vecí 61 .Z IS Správa Zahraničných vecí Vnútorných vecí Všeobecná vnútorná Aká správa Špecializovaná vnútorná Správna aktivita Návrh aktivity Aktivita Opravný prostriedok IS K Materiály Obr. 4.

 rozpočtový proces (postup ministerstiev. 4. Informačnú podporu externých správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu občianskej komunikácie postupne vytváraný na princípe modelu občianskej obsluhy (podrobnejšie v časti 5.  privatizačný proces (postup ministerstiev pri rozhodovaní o privatizácii štátneho majetku). Externé správne procesy sa týkajú priamo občanov a organizácií a v nich sa rozhoduje o ich hmotných právach a povinnostiach.3 Interné a externé správne procesy vo verejnej správe Interné správne procesy prebiehajú len vnútri verejnej správy a ich účastníkmi sú preto len orgány verejnej správy. Sú vţdy detailne upravené zákonmi. Medzi externé správne procesy patria správne konanie a daňové konanie (konanie vo veciach štátnych daní a poplatkov). spravidla nie sú detailne upravené zákonmi a väčšinu z nich upravujú interné predpisy vlády (uznesenia vlády).Horizontálne vzťahy (Procesy) Interné správne procesy Orgány verejnej správy Externé správne procesy X Vertikálne vzťahy (Inštitucionalizácia) Občania Organizácie X Obr. Aj keď majú zákonný základ. v ktorých sú podrobne upravené procesné práva a povinnosti tak správneho orgánu. ktoré v nich vystupujú. Tieto správne procesy sa priamo netýkajú občanov a organizácií. 62 . krajských úradov pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu). Informačnú podporu interných správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania. napríklad:  legislatívny proces (postup ÚŠO pri príprave návrhov zákonov a ostatných právnych predpisov).1). ako aj osôb.

. obr. x. Poznamenávame..4) moţno zostrojiť hierarchický diagram informačných funkcií spravidla podľa obr.5.1. Poznámka k pouţívaniu vývojových diagramov v učebnom texte Medzinárodná norma ISO 5807 špecifikuje symboly pouţívané v dokumentácii spracovania informácií a poskytuje návod na ich pouţitie vo vývojových diagramoch. V 10. 4..31.1. Predmetom dátovej štruktúry sú činnosti x.. .n. Pre konkrétne správne procesy sú uvedené niektoré príklady dátových štruktúr na obr. ţe hierarchické diagramy sú zostrojené pre funkcie (úlohy) riadenia vo verejnej správe.s. .m..3. x.2. V niektorých odôvodnených prípadoch. x.Globálny pohľad na inštitucionalizáciu7 ponúka tab.1. pričom vychádzame z kombinácie systémového a štruktúrovaného prístupu tvorby IS vo fáze analýzy.2 učebného textu. ale podľa moţnosti sa dáva prednosť horizontálnej orientácii. x. ktoré moţno súhrnne znázorniť nasledujúcimi schémami: Externý vstup Interný vstup Proces Funkcia Úloha Interný výstup Proces Funkcia Úloha Externý výstup V tomto učebnom texte sú vývojové diagramy znázornené v súlade s konvenciami. Všeobecne moţno vývojový diagram toku dát konštruovať podľa obr. 4. V praxi sa postupne zauţívali aj konvencie. 4. či ide o ústrednú štátnu správu. 7 Podrobnejšie v časti 5.5 môţeme dekomponovať na funkcie a činnosti súhrnne znázornené hierarchickým diagramom funkcií správy verejných vecí (obr.2. Potom pre kaţdý správny proces (tab.... x.) a zvláštnych konvencií (viacnásobné výstupy a pod. 4.1.1. spojení (symboly spojníc. najmä z priestorových dôvodov... štandardný smer toku a pod. Štandardne by sa mal smer toku zobrazovať zľava doprava a zhora dolu.p. 4. x. .r.4). čo všeobecne znázorňuje obr. Napríklad symboly môţu byť kreslené akýmkoľvek smerom. ţe informačné zabezpečenie a realizácia správnych procesov sú invariantné vzhľadom na organizačnú štruktúru orgánov verejnej správy a závisia od charakteru správy.8 aţ 4.. územnú samosprávu.3. Je zrejmé. x.. sa niekde odchyľujú od konvencií zobrazených na schémach.1.22). tvary symbolov a pod. x. Je prílohou v skriptách Grell.2. Bratislava: EKONÓM. . 2003. časti Konvencie sa norma zaoberá aj obmedzeniami a odporúčaniami v oblastiach symbolov (grafická úprava diagramov. Dátovú štruktúru zobrazujeme vývojovým diagramom toku dát.).4.1..4.. 4.5.q..: Hospodárska informatika. ktoré prevaţne súvisia s tvorbou štátnej/samosprávnej politiky.7.6. 63 .. 4. Hierarchické diagramy funkcií však moţno konštruovať len pre informačné činnosti (teda prevaţuje spracovanie dát) [20]. M. x. Procesy v tab.5. x. miestnu štátnu správu. x. 4. Niţšie úrovne sú potom detailizované pre konkrétne správne procesy (obr. 4.).23 aţ 4. 4. ale v konečnom dôsledku nie sú v rozpore s medzinárodnou normou. V tejto súvislosti sa zaoberáme všeobecným zobrazením funkčnej a dátovej štruktúry správnych procesov. a kol.

8 Správa podnikania 1.2 Špecializovaná vnútorná správa 1.7 Správa ţivotného prostredia 1.2.10 Správa súdov 1.5 Správa školstva 1.3 Správa sociálneho zabezpečenia 1.4 Správa zdravotníctva 1.11 Správa informácií Obr.9 Policajná správa 1.1 Správa obrany 1.1 Všeobecná vnútorná správa 1.2.2.4 Hierarchický diagram funkcií správy verejných vecí 64 .0 Správa verejných vecí 1 Správa vnútorných vecí 2 Správa zahraničných vecí 1.2 Finančná správa 1.2.2.2.2.2.2.2. 4.6 Správa kultúry 1.2.

x.3. .5 Všeobecný hierarchický diagram funkcií správneho procesu 65 . .3.1. x..4.1 x. .1 Činnosť .1.4.p Činnosť . 4.m Činnosť Obr..2.s Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia x.1 Činnosť .x Riadenie správneho procesu x.q Činnosť x.r . x.n Činnosť .1 Činnosť x.2 x.2. x.1 Činnosť x. x.

4. 4.Poţiadavky Proces/funkcia/ činnosť BD Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Výstupy Obr.6 Všeobecný vývojový diagram toku dát správneho procesu 0 IS VS 1 2 3 Podsystém pre administratívu Podsystém pre hospodársku správu Podsystém pre štátnu/samosprávnu politiku Obr.7 Hierarchický diagram informačných funkcií 66 .

ktoré vykazujú značnú nestabilitu v dôsledku rôznych.  ţivotného prostredia.5. Práve globálny pohľad na inštitucionalizáciu umoţňuje potom vo výklade upustiť od nevyhnutnej prezentácie organizačných štruktúr. vyššími územnými celkami. Správou zahraničných vecí sa realizujú prevaţne vonkajšie funkcie štátu. ktoré zahrnujú:  rozhodovanie o osobných údajoch obyvateľov SR (napr. obvodnými úradmi. zmena mena a priezviska a pod. krajskými úradmi.Funkčná štruktúra správnych procesov8 V rámci vnútornej správy sa bezprostredne a v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie štátu.  súdov.  archívnictvo. územnom a správnom usporiadaní SR.).  zdravotníctva.  podnikania. Tieto zákony upravujú kompetencie orgánov vnútornej správy. matrikách. 4. ktoré môţu byť reprezentované ústrednými štátnymi orgánmi. Sú reprezentované rôznorodými správnymi aktivitami.  pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest. mestskými/miestnymi/obecnými úradmi. matrika. Jednotlivé úseky vnútornej správy podliehajú zákonnému reţimu podľa osobitných zákonov (napr.).  zabezpečovanie podmienok na uplatňovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva.  školstva. Všeobecná vnútorná správa Základné funkcie všeobecnej vnútornej správy znázorňuje obr.  poţiarnu ochranu. Vnútornú správu obyčajne členíme na všeobecnú a špecializovanú.  financií. V ďalšom texte je potrebné mať na zreteli. ţe hierarchický diagram funkcií konkrétneho správneho procesu nadväzuje na organizačný diagram orgánov verejnej správy podľa charakteru správy v tab. zákony o mene a priezvisku.  kultúry.  civilnú ochranu.  územné a správne usporiadanie SR. V rámci špecializovanej vnútornej správy sa zaoberáme správou:  obrany.  sociálneho zabezpečenia. najmä politických vplyvov. 4. ako aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na príslušnom úseku.8. 8 67 . poţiarnej ochrane a pod.  informácií.  polície.

1 Zabezpečovanie osobných údajov obyvateľov SR 1.4 Evidencia obyvateľov 1.1.2 Zabezpečovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva 1.8 Hierarchický diagram funkcií všeobecnej vnútornej správy 68 .1.1. 4.5 Cestovné doklady Obr.1 Všeobecná vnútorná správa 1.1.4.7 Civilná ochrana 1.1.2 Matrika 1.1.1.4.6 Poţiarna ochrana 1.1.1.1.3 Územné a správne usporiadanie SR 1.1.4 Pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest 1.1.4 Občianske preukazy 1.1.4.1.1.1.1.1.1 Hlásenie pobytu občanov 1.5 Archívnictvo 1.4.1.4.1.1.1.3 Hlásenie utečencov 1.1.2 Hlásenie pobytu cudzincov 1.1.3 Štátne občianstvo 1.1.1.1 Zmeny mena a priezviska 1.

2. vykonať povinnú alebo mimoriadnu vojenskú sluţbu.3.1.1 Príprava na obranu 1.5 Koordinácia vojenskej a civilnej letovej premávky 1.2.3.1.1. Branná povinnosť zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu.2.4 Zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru 1.2.1.2.9. Obranu štátu zabezpečujú ozbrojené sily.1.3.3.1.1. 1.2.9 Hierarchický diagram funkcií správy obrany 69 .2.6 Riadenie vojenského spravodajstva Obr.2.2.1 Správa obrany 1.1.3.2.2 Príprava na civilnú sluţbu 1.Správa obrany Zahŕňa činnosti podľa obr.3.2 Výstavba a riadenie armády 1.3 Príprava na vojenskú sluţbu 1.1 Zabezpečovanie obrany 1.3 Koordinácia činností ÚŠO a právnických osôb 1. 4. 4.1.

správy štátnych finančných aktív a pasív.z. MF SR. Z hľadiska medzinárodných dokumentov9). 4.Správa financií Zabezpečuje plnenie úloh štátu v oblasti financií (obr.  nemocenské. ktoré tvorí súbor všeobecne záväzných predpisov upravujúcich spoločenské vzťahy vo veciach sociálneho zabezpečenia [6]. 291/2002 Z.10).  rodinné dávky.  starobný dôchodok. V súčasnosti (keď existujú aj iné formy vlastníctva) zahŕňa tvorbu a uskutočňovanie finančnej. zriadil štátnu pokladnicu (ŠP) ako rozpočtovú organizáciu štátnej správy zapojenú na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MF SR.  dávky v materstve.13).  dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. kapitálového trhu. V SR neexistuje všeobecne prijatá definícia sociálneho zabezpečenia. Prostredníctvom správy daní si štát zabezpečuje významnú časť zdrojov do štátneho rozpočtu. 4. 4. Správa sociálneho zabezpečenia Sociálne zabezpečenie je odvetvie právne (obr. colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu.12). Štátny rozpočet je hlavným nástrojom finančnej politiky štátu. 9 ) 70 . Cieľom je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu (príjmy. NBS. politiky daní a poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania a finančnej kontroly. 4. časť 88/1991 Zb. Činnosti štátnej pokladnice definuje §6 citovaného zákona (obr.  dávky pozostalých. ktorými je viazaná aj SR.  invalidný dôchodok. V podmienkach výlučného štátneho vlastníctva išlo o správu všetkých finančných zdrojov v národnom hospodárstve. Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a klientom) (obr.  podpora v nezamestnanosti. Zákon č.11). sa sociálne zabezpečenie chápe v širšom zmysle takto:  liečebná (zdravotná) starostlivosť. výdavky. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. denná likvidita ŠR a sústava vzťahov medzi štátnou pokladnicou.

2.2. 4.2.1 Štátny rozpočet 1.2 Colná správa 1.2.3.2.3.2.10 Hierarchický diagram funkcií správy financií 71 .2.2.2.4 Správa devízového hospodárstva 1.3.1 Správa daní a poplatkov 1.1.2.2.3 Správa cien 1.2.2.2.3.3.2.2.3 Správa financií podľa jednotlivých úsekov 1.5 Správa bankovníctva 1.2.2 Finančná správa 1.2.2.3.2.6 Správa poisťovníctva 1.2.3.2 Štátna pokladnica 1.7 Správa účtovníctva Obr.

MF SR

Agentúra

§18 – 21 citovaného zákona

Štátna pokladnica

Daňové riaditeľstvo SR

Colné riaditeľstvo SR NBS

Obr. 4.11 Základné vzťahy ŠP k vybratým subjektom

0 Riadenie ŠP

1 Centralizácia príjmov

3 Účtovníctvo

5 Finančné plánovanie

7 Riadenie hotovosti

2 Riadenie výdavkov

4 Platobný styk

6 Riadenie aktív

8 Riadenie dlhu

Obr. 4.12 Hierarchický diagram funkcií ŠP

9 Kontrola

72

1.2.3
Správa sociálneho zabezpečenia

1.2.3.1
Správa dôchodkového zabezpečenia

1.2.3.2
Správa nemocenského poistenia

1.2.3.3
Správa štátnych sociálnych dávok

1.2.3.4
Správa sociálnej pomoci

1.2.3.1.1
Sústava dôchodkov

1.2.3.3.1
Sociálna prevencia Sociálne sluţby a peňaţné príspevky na kompenzáciu hmotnej Riešenie sociálnej núdze a Rodičovský príspevok

1.2.3.1.2
Zvýšenie dôchodkov

1.2.3.3.2 1.2.3.4.1 1.2.3.4.3 1.2.3.4.2
Prídavky na deti

1.2.3.3.3 1.2.3.1.3
Kúpeľná starostlivosť Príspevok pri narodení dieťaťa

1.2.3.3.4
Príspevok rodičom pri narodení troch a viac detí

1.2.3.2.1
Nemocenské

1.2.3.2.2
Vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve

1.2.3.3.5
Zaopatrovací príspevok

1.2.3.3.6
Príspevok na pohreb

1.2.3.2.3
Peňaţná pomoc v materstve

1.2.3.3.7
Príspevok na bývanie

1.2.3.2.4
Kúpeľná starostlivosť

Obr. 4.13 Hierarchický diagram funkcií správy sociálneho zabezpečenia

73

Správa zdravotníctva Zdravotníctvo je oblasť spoločenských aktivít, ktoré sú spojené s ochranou zdravia, poskytovaním zdravotníckej starostlivosti a vykonávaním zdravotného poistenia (obr. 4.14). Ochrana zdravia je súhrn opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu ochorení, zlepšovanie zdravia prostredníctvom starostlivosti o ţivotné podmienky, pracovné podmienky, zdravý spôsob ţivota a výkon štátneho zdravotného dozoru. Zdravotná starostlivosť predstavuje starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí, pričom zahŕňa ambulantnú aj ústavnú starostlivosť vrátane kúpeľnej, závodnej, lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Súčasť zdravotnej starostlivosti tvorí okrem zdravotných úkonov aj poskytovanie liekov a zdravotných pomôcok. Zdravotné poistenie utvára predpoklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Správa školstva Správa školstva spočíva v zabezpečovaní, a to výkonným a nariaďovacím spôsobom, priebehu a rozvoja výchovy a vzdelávania v školách, školských zariadeniach a vzdelávacích ustanovizniach (obr. 4.15). Správa kultúry             Predmetom správy kultúry sú (obr. 4.16): umenie, osvetová činnosť, divadelná činnosť, pamiatková starostlivosť, činnosť masmédií, kniţničná činnosť, činnosť múzeí a galérií, administratívne záleţitosti cirkví a náboţenských spoločností, vydávanie periodickej tlače a neperiodických publikácií, zabezpečovanie podmienok na realizáciu autorského práva, verejné kultúrne podujatia, určité druhy výroby a obchodu v oblasti kultúry.

74

2.4.1 Ambulantná a ústavná starostlivosť vrátane rehabilitácie a starostlivosti o chronicky chorých 1. zdravotníckych pomôcok a iných potrieb Obr.14 Hierarchický diagram funkcií správy zdravotníctva 75 .4.2.3 Vykonávanie zdravotného poistenia 1.4.4.2.4.2. 4.2.1.4 Preprava chorých 1.2.1 Ochrana zdravia 1.4.2.2 Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti 1.3 Poskytovanie liekov.4.2.2.2.2.2 Prevencia ochorení 1.4 Správa zdravotníctva 1.4.2.2.5 Kúpeľná starostlivosť 1.2.

1 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školách 1.2.3 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania vo vzdelávacích ustanovizniach Obr.2.2.1.2 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach 1. 4.5.15 Hierarchický diagram funkcií správy školstva 76 .5.2.5 Správa školstva 1.5.

16 Hierarchický diagram funkcií správy kultúry 77 .10 Správa vecí cirkví a náboţenských spoločností Obr. 4.6.2.2. ostatné hromadné informačné prostriedky a verejná správa 1.6.2 Správa verejných kultúrnych podujatí a verejná správa 1.9 Správa kniţníc a osvety 1.2.2.2.1 Správa divadiel 1.2.2.6.3 Štátna pamiatková starostlivosť 1.5 Správa múzeí a galérií 1.4 Slovenský rozhlas.6.2.6.6. Slovenská televízia a verejná správa 1.7 Neštátne (verejné) a štátne fondy kultúry 1.6 Periodická tlač.6 Správa kultúry 1.6.2.6.2.1.6.8 Matica slovenská 1.6.2.

fyzické osoby (ţivnostníci). Najčastejšou formou správnej činnosti vo vzťahu k občanovi je sluţobný zákrok. ktoré narúša verejnú bezpečnosť a verejný poriadok (obr. zloţenie sľubu). prípadne inej podmienky (napr. ovzdušia. pôdy) a vyuţívanie územia na činnosť ľudí tak. advokáti. čím sa zaručuje nestrannosť súdneho rozhodovania. druţstvá).20). audítori. V niektorých prípadoch postačuje len ohlásenie správnemu orgánu bez potreby preukazovať osobitné predpoklady. 4. Právnym prostriedkom ochrany občana je sťaţnosť. Správa podnikania Základom správy podnikania je vykonávať správne úkony. vykonanie skúšky. a preto správa ţivotného prostredia je v podstate prierezovou činnosťou verejnej správy. Výkon správy súdov a výkon súdnictva sa riadi zásadou ich oddelenia.Správa ţivotného prostredia Problematika ţivotného prostredia zahŕňa všetky stránky ţivota človeka a prírody (obr. Ich podstatou je vydanie podnikateľského oprávnenia [6] na základe zákonom predpísanej kvalifikácie.17). Správa súdov Správa súdov sa vykonáva prevaţne ako výkon štátnej správy11) (obr. ktorá sa vykonáva aj na základe dokumentov zosúladených na medzinárodnej úrovni. Podmienky uplatnenia donucovacích a informačno-technických prostriedkov. ako hlavná funkcia výkonu súdnictva. Podnikateľom môţu byť právnické osoby (obchodné spoločnosti. 10 ) 78 . autorizovaní architekti) a samostatne hospodáriaci roľníci. aby sa zachoval a prípadne aj zlepšil stav prírodného a urbanizovaného prostredia. fyzické osoby v slobodnom povolaní (napr. Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk. 4. 11 ) Podiel samosprávnych sudcovských orgánov na správe súdov predstavuje Rada sudcov SR a sudcovské rady. ktoré súvisia so začatím podnikania10) (obr. ako aj prostriedkov operatívno-pátracej činnosti podliehajú prísnemu zákonnému reţimu. 4. V rámci správy ţivotného prostredia sa zabezpečujú úlohy na ochranu jeho jednotlivých zloţiek (vody. 4.18).19). Policajná správa Úlohou policajnej správy je zabezpečovať ochranu spoločnosti a jednotlivcov pred nebezpečenstvom. ktorá umoţňuje súdom plniť ich úlohy pri ochrane práva. Ide o ochranu pred vznikom škody na osobe alebo na majetku.

1.7.1.7.17 Hierarchický diagram funkcií správy ţivotného prostredia 79 .2.2 Ochrana prírody a krajiny 1.2 Zisťovanie zdrojov znečisťovania vôd.2 Starostlivosť o ekosystémy Obr.7.7 Správa ţivotného prostredia 1.2. ovzdušia a pôdy 1.2.2.1 Zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi 1. 4.7.2.1. ovzdušia a pôdy a sankcionovanie ich pôvodcov 1.1 Správa vody.2.7.2.2.2.7.1 Monitorovanie a vyhodnocovanie stavu prírodného a urbanizovaného územia 1.

2 Evidencia a podnikateľov kontrola Obr. Napr. Výkon a účinná kontrola správy verejných vecí sú podmienené mnoţstvom a druhom informácií. Právo na informácie je v SR garantované ústavou a osobitnými zákonmi12).1. zákon č. 4. a ktoré sprístupňujú občanom.8 Správa podnikania 1. 211/2000 Z.8. o slobodnom prístupe k informáciám upravuje prístup k informáciám z oblasti verejnej správy.18 Hierarchický diagram funkcií správy podnikania Správa informácií Správa informácií predstavuje niekoľko oblastí (obr. ktorými disponujú orgány verejnej moci. 4. 12 ) 80 .2. Výkon štátnej správy zahraničných vecí je centralizovaný.1 Povoľovanie podnikania 1. Správa zahraničných vecí Predmetom správy zahraničných vecí je štátna správa v oblasti zahraničnej politiky a vzťahov SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám [6] (obr.2. 4.z.8.2.21).22).

1.2.1 Bezpečnosť štátu 1. zdravia.3 Bezpečnosť majetku Obr.19 Hierarchický diagram funkcií policajnej správy 81 . 4.9.2.1.9.9.2 Ochrana poriadku verejného 1.1.9.9.2.2.1 Správanie ľudí na verejnosti 1.2 Bezpečnosť ţivota.1.2.1 Ochrana verejnej bezpečnosti 1.2.2.9 Policajná správa 1.9. slobody a cti 1.2.

2. 4. hospodárskeho.2 Opatrenia na organizáciu súdov.2.3 Súčinnosť ÚŠO s profesijnými záujmovými organizáciami sudcov 1. organizačného.1 Príprava návrhov zákonov 1.2. ktoré sú zverené súdom 1.10.1 Predpisy súdnoorganizačné a súdnoprocesné Obr.2.3.10.3.2 Dohľad na plnenie úloh.2.2.2.10.2.10.2.10.20 Hierarchický diagram funkcií správy súdov 82 .10. postavenie sudcov a výkon štátnej správy súdov 1.2 Výkon súdnictva 1.1.1 Výkon súdov správy 1.10 Správa súdov 1.10.1.10. finančného a odborného 1.2.1 Vytváranie podmienok na výkon súdnictva z hľadiska personálneho.1.

21 Hierarchický diagram funkcií správy informácií 83 .2.2.11 Správa informácií 1.11.1.11.3 Prístup občanov k informáciám Obr.1 Získavanie informácií orgánmi verejnej správy 1.11.2. 4.2 Ochrana informácií 1.2.

6 Správa účelových zariadení 2. Správa v pôsobnosti zastupiteľských úradov Obr. 4.3 Styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v SR a zahraničí 2.2 Správa zahraničných vecí 2. uzatvárania. vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv 2.9 Poznámka: Funkcie 2.8 Správa Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií 2.7 Správa sluţieb diplomatického zboru 2.2 Riadenie zastupiteľských úradov SR v zahraničí 2.1 Ochrana práv a záujmov SR a jej občanov v zahraničí 2.4 Hospodárenie a nakladanie s majetkom SR v zahraničí 2.8 sú v pôsobnosti MZV SR.22 Hierarchický diagram funkcií správy zahraničných vecí 84 .1 aţ 2.5 Koordinácia prípravy a vnútroštátneho prerokúvania.

internet Preskúmanie ţiadosti oprava formálnych chýb Ţiadosť občiansky preukaz Ţiadosť zmena priezviska Načítanie podkladov pre zmeny zápis čísla Zmeny v DB obyvateľov ROBY Oznam o vyradení z evidencie Oznam o zápis do evidencie Obr. Ţiadosť .). 4.) konkrétnych správnych procesov (napr.Dátová štruktúra správnych procesov Na obr.23 Vývojový diagram toku dát v Matrike 85 . matrika a pod.osobne .23 aţ 4.31 sú zobrazené vývojové diagramy toku dát. 4.pošta . všeobecná vnútorná správa a pod. ktoré zodpovedajú jednotlivým funkciám (napr.

Formulár: ohlasovacia povinnosť

Preskúmanie a triedenie formulárov, oprava formálnych chýb

Formulár: pobyt občanov

Formulár: pobyt cudzincov

Formulár: pobyt utečencov DB neţiaducich

Spracovanie a kontrola správnosti v údajoch

Spracovanie a kontrola dĺţky pobytu

Spracovanie a kontrola evidencia v zberných táboroch Zápis do dokladov

ROBY

Zmeny v registri

Oznámenie o vykonaní zmien

Obr. 4.24 Vývojový diagram toku dát Ohlasovacia povinnosť

86

Ţiadateľ
ústna, písomná, fax, telefonicky, e-mail, iným spôsobom

Ţiadosť o sprístupnenie informácií

Povinná osoba: (príslušný úrad, inštitúcia) rozhodnutie Nekompletná ţiadosť, vrátenie na doplnenie

Postúpi ţiadosť príslušnej povinnej osobe

Odkáţe na hromadne zverejnené informácie

Odmietne ţiadosť rozhodnutím, nedisponuje údajmi

Poskytne informácie

Odpoveď:

-

písomná, fax, e-mail, iným spôsobom

Archivácia odpovede

Ţiadateľ Odvoláva sa na nadriadený orgán

Je spokojný

Správne konanie

Vývojový diagram toku dát pri správnom konaní aj

s odvolaniami riešiť samostatne

Obr. 4.25 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o sprístupnenie informácií a konanie povinnej osoby

87

DB RIS Rozpis rozpočtu podľa kapitol

RIS – rozpočtový IS

Rozpis rozpočtu za kapitolu podľa kategórii, poloţiek, podpoloţiek a programov

Za kapitoly mesačné nároky na čerpanie - limity

DB SPIN z kapitol Poţiadavky z kapitol na zaplatenie faktúr

Porovnanie s limitmi

Prekročenieneposkytnú FP

Zaplatenie faktúr

Obr. 4.26 Vývojový diagram toku dát Štátna pokladnica

88

Ţiadosť Došlá pošta Kontrola a doplnenie ţiadosti Ţiadosť nevyhovuje Triedenie ţiadosti Dôchodok Pridelenie evidenčného čísla Triedenie ţiadosti podľa typu 1 89 .

4. .. zabezpeč.1 Doplnenie údajov k dôchodku napr. Starobný dôchodok Výpočet dôchodku výšky Oznámenie o výške dôchodku Prepočty celkových nárokových zloţiek Obr. zdravotné podklady.27 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o dôchodok 90 .. Invalidný dôchodok DB soc.

Ţiadosť o finančné prostriedky Kontrola a triedenie Rozvojové projekty VEGA KEGA Pridelené finančné prostriedky Oznámenie o pridelených FP Čerpanie finančných prostriedkov Hodnotenie pouţitia finančných prostriedkov Obr.28 Vývojový diagram toku dát Rozvoj vzdelávania v školách 91 . 4.

4.29 Vývojový diagram toku dát ceny liekov Zdravotná starostlivosť 92 . lieková politika DB liekov podľa spotreby Analýzy spotreby liekov Ponuky firiem distribúcia Úpravy cien liekov. príspevky poisťovni DB pre lekárne Obr.DB liekov na trhu ponúka Analýzy cien liekov.

4.30 Vývojový diagram toku dát Ochrana zdravia 93 .Ochrana zdravia Propagácia reklamy Prevencia. preventívne prehliadky Platené zo ŠR Športovci Mládeţ Platené občanmi Dobrovoľné prehliadky Prehliadky pre povolanie DB poistencov Evidencia prehliadok Obr.

štatutári. zmeny. predmet činnosti. DB OREG Zápis do obchodného registra Zverejnenie údajov na web stránke Oznámenie o vykonaných úkonoch Obr.. finančný vklad.. 4. zápis DB OREG IČO.31 Vývojový diagram toku dát Obchodný register (vytváranie podmienok na výkon súdnictva) 94 .Ţiadosť Kontrola PO.. dozorná rada. FO.

štát (SR ako celok). ktorých výstupy musia byť dostupné on-line pre občana. ţe v tomto procese budú mať relevantný vplyv dva dôleţité trendy a to:  zniţovanie nákladov na informačné technológie vo verejnej správe2.). portabilita a pod. Základná schéma ŠIS by mala pozostávať z viacerých oblastí činností verejnej správy rozdelenej na jednotlivé podsystémy: štátny rozpočet.1 Transformácia IS ÚŠO. register organizácií). štátna pokladnica. Významnosť otvorených štandardov deklaruje aj Európska komisia a to najmä ich pouţívanie v e-administratíve. ŠIS je potrebné prepojiť aj s komplexným IS sociálnej starostlivosti. od ktorých sa odvíjajú rozhodujúce vlastnosti softvéru (napr. vyšší územný celok. To znamená. Napríklad v podmienkach slovenskej štatistiky to bude znamenať harmonizáciu štandardov jej činností so štandardami a normami EÚ. administratívnych zdrojov3). 3. ako aj s pouţívanými postupmi a metódami. Z hľadiska vytvárania IS VS pôjde predovšetkým o náročnejší spôsob informačného zabezpečenia najmä odborných činností. ktorej cieľom je posúdiť dopady moţného nasadenia otvoreného softvéru v štátnej správe. miestna úroveň (mesto. Predpokladá sa. 540/2001 Z.32. obec).3 Postupná transformácia ŠIS Informačný systém verejnej správy by sa mal vytvárať na základe postupnej transformácie ŠIS. 3 ) Zákon č. daňová správa. Oddelený model usporiadania verejnej správy na Slovensku1) si vyţiada vybudovať sústavu informácií a informačných činností. 4. colných subjektov a účtovných jednotiek. miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov. Z pohľadu procesu decentralizácie moţno vymedziť tieto základné problémy postupnej transformácie ŠIS:  Racionalizácia a zefektívňovanie výkonu verejnej správy priamo súvisí s jej celkovou štruktúrou a organizáciou. Rôzne aplikácie vo verejnej správe súvisia aj s riešením problematiky dátových a komunikačných štandardov.3. colná správa. ekonomických subjektov: ţivnostenský register. z ktorého je moţné vyuţiť informácie o obyvateľoch a vo väzbe na informačné systémy dotknutých inštitúcií. 2.z. Obsahová stránka ŠIS pozostáva zo vzájomne prepojených IS. ale aj v sektore malého a stredného podnikania a navrhnúť koncepciu jeho podpory. 2 MŠ SR v roku 2003 v rámci štátneho programu výskumu a vývoja Budovanie informačnej spoločnosti prijalo úlohu Open Source infraštruktúra.4. rozpočty samosprávy vyšších územných celkov. právne informácie a registre (obyvateľov. minimálne prostredníctvom novo pripravovaného registra obyvateľov (referenčný register). Decentralizácia kompetencií Transformáciu IS ÚŠO moţno vyjadriť podľa obr. Verejná správa na Slovensku pôsobí v oddelenom modeli na troch úrovniach: 1. o štátnej štatistike. školstve. 1 ) 95 .  transformáciou IS MŠS. ktoré môţu byť zastrešené ŠIS. ktoré zabezpečujú výkon činností a sluţieb realizovaných v rámci kompetencií jednotlivých ústredných štátnych orgánov. obchodný register.    4. štátnych inštitúcií. ţe pôjde o zmenu spôsobu riadenia ÚŠO. register daňových. kataster nehnuteľností. integrovateľnosť. miestne rozpočty. spôsobu práce štátnych úradníkov a ich vzájomnej komunikácie a spolupráce ako aj komunikácie a spolupráce s externými dodávateľmi a spolupracovníkmi. Realizácia transformácie by mala prebiehať v dvoch etapách a to:  transformáciou IS ÚŠO.  napĺňanie informačného obsahu vyuţívaním údajov aj z tzv.

. ÚŠOn ÚŠO1. existenciou finančného vyrovnávania vyplývajúceho z dohôd medzi jednotlivými úrovňami a určeného v zákone. ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 Predpokladaný stav IS1 IS2 IS3 . sociálnu infraštruktúru (vzdelávanie.32 Postupná transformácia IS ÚŠO Pri rozhodovaní o zmene spôsobu riadenia ÚŠO v súvislosti s mierou decentralizácie sa vychádza z kombinácie jej troch úrovní.. sociálne veci. a to v oblastiach:  decentralizácie kompetencií : 1. úroveň : široké spektrum verejných sluţieb. . moţnosť získať úvery  decentralizácie politickej: 1. zodpovednosť voči centrálnej vláde 2. úroveň : nízka daňová právomoc. nízka úroveň transferov na miestnu úroveň 2.2. . mzdy sú stanovované a vyplácané na miestnej úrovni. 4. priama zodpovednosť voličom V cieľovom stave sa uvaţuje:   v rámci decentralizácie kompetencií so širokou škálou kompetencií územnej samosprávy.2. ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 .….n . . 96 . zdravotníctvo) 3.Súčasný stav IS1 IS2 IS3 . úroveň : predstavitelia územnej samosprávy sú volení. ÚŠOn Verejnosť . predstavitelia územnej štátnej správy sú menovaní vládou. úroveň : široká právomoc stanoviť vlastné zdroje.informačné systémy v štátnej správe Obr.n . dotácie) od ústrednej vlády. vrátane účasti na sociálnych sluţbách  decentralizácie financií : 1. . . mzdy sú vyplácané centrálne. . a 3. výška daní a poplatkov stanovovaná centrálne 3. úroveň: minimálne miestne sluţby 2.ústredné štátne orgány IS 1. . v rámci decentralizácie financií so širokou právomocou stanoviť vlastné zdroje. finančné vyrovnávanie. úroveň : posilnenie miestnych sluţieb bez vplyvu na tzv. úroveň : ide vlastne iba o dekoncentráciu.…. úroveň : prevládajúce transfery ( podielové dane.

: Informačné systémy v štátnej správe. integráciou s inými inštitúciami ústrednej štátnej správy alebo zrušením vytvárať nové inštitúcie len tam. prevodom na VÚC alebo obce. v súlade s vytváraním ŠIS4. V tomto procese plnila sekcia verejnej správy (SVS) MV SR dve základné úlohy:  Koordináciu činností pri budovaní IS MŠS5. priamou zodpovednosťou voličom. ktoré nevykonáva efektívne. alebo ktoré by mal ponechať na tretí či súkromný sektor samostatná inštitúcia nie je dobrá metóda na riešenie priorít. SAV či tretí sektor. pretoţe inštitúcie majú tendenciu preţiť. preţívania inštitúcie a nad nákladmi na osobitné obsluţné a manaţérske miesta. Výsledkom je buď ďalšia vrstva kontroly na úrovni ústredného orgánu. 1994 a 1998.  Problematické aspekty tohto stavu sú nasledovné: v posledných rokoch môţeme sledovať pribúdanie nových inštitúcií súvisiacich s modernizáciou a integráciou. M. ktorá prevaţuje nad rizikami duplicity a fragmentácie. Stručný prehľad doterajšieho vývoja Informatizácia miestnej štátnej správy (MŠS) sa realizovala na základe koncepcií MV SR v rokoch 1990. 2002.3. v rámci politickej decentralizácie s priamo volenými predstaviteľmi územnej samosprávy na oboch úrovniach samosprávy. decentralizáciou vyplácania miezd. zvyšuje sa tak ich celkový počet nad zvládnuteľnú hranicu a vedie k netransparentnosti celej ústrednej štátnej správy riadenie vysokého počtu podriadených organizácií výrazne zaťaţuje ústredné štátne orgány a vedie k ich manaţérskej preťaţenosti v tejto oblasti. aj keď sa uţ priorita naplní alebo stratí štatút priority. Jedným z najvýraznejších problémov identifikovaných pri analýze fungovania ústrednej štátnej správy je nadmerné mnoţstvo ústredných štátnych orgánov a nimi priamo riadených rozpočtových a príspevkových organizácií. pričom rozhodujúce úlohy ďalej zabezpečovali ústredné štátne orgány (ÚŠO) SR (zodpovedajúce za vytváranie a 4 Podrobnejšie Grell. Miestna štátna správa a územná samospráva Súčasný stav IS miestnej štátnej správy a samosprávy. Bratislava: EKONÓM. s. programového rozpočtovania a všeobecného rozšírenia manaţérskej autonómie a zodpovednosti dochádza preto k duplicite medzi inštitúciami ústrednej štátnej správy.        4. kde existuje jasná potreba a výhodnosť takéhoto kroku.52-55. a kol. medzi viaceré inštitúcie štát sa následne venuje vykonávaniu mnohých trhových aktivít. Ak sa zároveň neredukuje počet „starých“ inštitúcií. 97 . Za jednoznačne lepší prístup moţno označiť účelové viazanie prostriedkov na dané ciele spojené s projektovou organizáciou Preto by sa mali: zniţovať počty existujúcich inštitúcií odštátnením. teda rozbíjaniu činnosti. aj vzhľadom na vysoké školy. Rovnako dochádza k fragmentácii. ktorá logicky patrí spolu. alebo nedostatočný dozor so všetkými z toho vyplývajúcimi problémami neefektívnosť činnosti vyplývajúca z prelievania činností a vyuţívania samostatných inštitúcií ako náhradného riešenia namiesto väčšieho rozšírenia projektového manaţmentu.2 Transformácia IS MŠS.

33):  dobudovaním LAN sietí (na báze štruktúrovanej kabeláţe s operačným systémom Novell Netware).z. prevádzku častí ŠIS a spoluzodpovedajúce za pouţitie IT na tých úsekoch čiností úradov MŠS.  register politických strán.  register organizácií s medzinárodným prvkom. 253/1998 Z. s. Časti odborných činností. 5 98 . pričom sa vyuţívajú spoločne zisťované indikátory (ukazovatele) najmä v týchto pouţívaných registroch:  register nadácií. ktoré zabezpečuje SVS sú vykonávané úradmi MŠS a samosprávy a sú podporované IS MŠS. 4.  vybudovaním plošnej počítačovej siete typu WAN na území SR (s názvom VSNET. ktorým prístup k informačným zdrojom slúţi na plnenie zákonom stanovených úloh. Tamtieţ. ktorý pouţívame aj v ďalšom texte).  register spolkov. ktoré sú zabezpečované v správnom konaní MŠS. NR SR o evidencii pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. ktoré metodicky riadia). ktorá umoţňuje vzájomné prepojenie úradov MŠS a ÚŠO (GOVNET. Vytváranie rezortného informačného systému (RIS) podľa metodiky a štandardov ŠIS.  register občanov SR.  register neziskových organizácií.) cez firewall systému.145. ktoré umoţňujú prepojenie vzdialených pracovísk úradu MŠS nachádzajúcich sa vo viacerých budovách na území mesta. 690/97 a č.  register odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov. Internet a pod.  register občianskych zdruţení. ktoré ovplyvnili informatizáciu MŠS moţno zaradiť aj uznesenia č. 390/98 vlády SR k návrhu na presun niektorých správnych agend z pôsobnosti Policajného zboru do pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy a úlohy stanovené zákonom č.  register neinvestičných fondov.  register rodných čísiel. Komunikačné zabezpečenie IS MŠS bolo postupne vytvárané (obr.  register verejných zbierok.  verejnosť na informovanie občanov o sluţbách.  register ţivnostníkov. krajské a okresné úrady (prevádzkovaním IS MŠS vytvárajú základný zdroj informácií pre správu a riadenie štátu na regionálnej aj centrálnej úrovni) a obce a mestá (v rozsahu prenesenej pôsobnosti výkonu štátnej správy sú spoluprevádzkovateľmi a pouţívateľmi IS MŠS). Vytvorili sa podmienky na vyuţívanie internetovej (intranetovej) technológie v rámci IS MŠS pre:  orgány verejnej správy. Medzi zásadné vládne materiály.

146-149.33 Sieť VSNET VSNET je realizovaná ako virtuálna privátna sieť (VPN)6 na elektronické prepojenie krajských a okresných úradov.MVNET (dátová sieť polície) KÚ SVS INTERNET ROBY BB OÚ Matriky BA OÚ BA 1-5 MINIHUB OÚ KE 1-4 BA KÚ BA IVeS BA GOVNET Obr. rozpočtovej organizácii MV SR). v tomto prípade fyzickú komunikačnú infraštruktúru Telenor Slovakia s. Podporuje automatizáciu administratívnych činností. Prepojenie je realizované na základe typizovaných riešení pre pracoviská v Bratislave a pracoviská mimo krajských miest. 4. matrík. ktoré pokrýva rozhodujúce úseky činností7 úradov MŠS.34. SVS MV SR. a kol. Globálnu architektúru IS MŠS znázorňuje obr. 7 Podrobnejšie Grell. ostatných evidencií a registrov. Základ siete VSNET (backbone) tvorí pevná linka spájajúca Bratislavu. agend vnútornej správy (ekonomiky úradu MŠS). s. nad ktorým sú pre potreby komunikácie jednotlivých častí siete VSNET vytvárané virtuálne okruhy prepájajúce jednotlivé uzly siete VSNET.r. 6 99 .o. ktorá je kombináciou terestriálnej a satelitnej siete. V rámci IS MŠS je prevádzkované typové aplikačné programové vybavenie (väčšinou vytvorené v IVeS Košice. 4. Banskú Bystricu a Košice. agend výkonu štátnej správy. IVeS KE KÚ KE Matriky KE VPN na prepojenie svojich uzlov (privátnych sietí organizácie) vyuţíva komunikačnú infraštruktúru inej počítačovej siete. Bratislava: EKONÓM.: Informačné systémy v štátnej správe. 2002. Táto infraštruktúra je pouţitá len ako transportné médium.. M. registra obyvateľov SR Banská Bystrica (ROBY) a organizácie pre informatiku verejnej správy Košice (IVeS).

zakladanie a zrušovanie právnických osôb. Samostatnou pôsobnosťou orgánov samosprávy vyšších územných celkov bude najmä: tvorba a plnenie rozvojových programov a plánov. zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu a záverečného účtu.34 Globálna architektúra IS MŠS IS MŠS moţno prezentovať aj ako podsystém systému riadenia miestnej štátnej správy (pozri časť 3. sociálnej pomoci. Preto stručne charakterizujeme aj reformný proces. sociálnej pomoci (dávka sociálnej pomoci). verejného zdravotníctva.Úroveň riadenia Strategická Taktická Operatívna Vykonávatelia riadenia Vrcholové vedenie Vonkajšia komunikácia Vedúci referátov/odborov/útvarov IS a typy úloh Ostatné typové aplikácie IS MŠS Vedúci úsekov Poznámka: Vykonávateľov riadenia môžu reprezentovať organizačné štruktúry úradov MŠS alebo samosprávy. ţivnostenského podnikania. dopravy a prepravy. vydávanie všeobecne záväzných nariadení. Samostatnú pôsobnosť vymedzí zákon o samospráve vyšších územných celkov. 4. schvaľovanie zdruţovanie finančných prostriedkov. občianskeho registra. Rozšírenie samostatnej pôsobnosti obcí sa navrhuje na úseku školstva. územné plány regiónov.19). priestupkového konania. obstarávanie a schvaľovanie regionálnych plánov a programov. najmä § 4. primátor) štátne administratívno-právne úlohy na úseku stavebného zákona. koordinácia rozvoja telesnej kultúry. civilnej ochrany. hraničnej spolupráce. verejného zdravotníctva. ţivotného prostredia. hospodárskych sluţieb a funkcií. ochrana ţivotného prostredia. účelné vyuţívanie prírodných. hospodárenie s vlastným majetkom. starostlivosť o kultúrne pamiatky. 3. navrhovanie a schvaľovanie nástrojov sociálneho a ekonomického rozvoja.14). ľudských a iných zdrojov.369/1990 Zb. zabezpečovanie verejného poriadku. výkon správy poplatkov a daní. bývania. hraničná spolupráca. Z dôvodu vyššej efektívnosti plnenia úloh sa navrhuje preniesť na orgán miestnej samosprávy (starosta. Reformný proces a procesný prístup vo verejnej správe predstavujú východisko k utváraniu IS vo verejnej správe. 11. Reforma verejnej správy sa uskutočňuje od začiatku 90. V prvej etape mala charakter odštátňovania (deetatizácie) štátnej správy premenou na verejnú 100 Vnútorná komunikácia . starostlivosť o deti a mládeţ. Vplyv reformy verejnej správy Samostatná pôsobnosť obcí je definovaná zákonom o obecnom zriadení (zákon č. matrík. rokov minulého storočia.2. obr. Obr. cestovného ruchu. referendum. kultúry. činnosť a účasť v zdruţeniach. Do samostatnej pôsobnosti sa navrhujú ďalšie úlohy na úseku školstva. sociálnych sluţieb. overovania podpisov.

V súčasnosti sa kladie dôraz na jej celkovú modernizáciu8). ktorá by sa mala dosahovať najmä:  výraznejším presunom kompetencií zo štátnych orgánov na obce a mestá a vyššie územné samosprávne celky. 101 .35). ţe v tejto etape sa reforma v podstate dotýka zmien v inštitucionalizácii miestnej štátnej správy a prenosu kompetencií štátnej správy na samosprávu.35 Reforma siete štátnych úradov 8) Poţiadavky na modernizáciu verejnej správy vznikajú aj v dôsledku integrácie SR do európskeho prostredia. Je zrejmé.1.správu.  budú podliehať jednotlivým rezortom vytvorením úradov špecializovanej štátnej správy (obr. 4.36). 4. S účinnosťou od 1.  zodpovedajúcim prerozdelením verejných zdrojov. 4.2004 vzniká v SR nová sieť štátnych úradov (obr. 4.37).  decentralizáciou zodpovednosti za zabezpečovanie verejných sluţieb zo štátnej správy na samosprávu. Súčasné úrady Krajské úrady Úrady práce Okresné úrady Nové úrady Krajské úrady a územné sociálne úrady Všeobecná vnútorná správa (agenda MV SR) Špecializovaná vnútorná správa (agenda jednotlivých rezortov) Obvodné úrady Obr. Najrozsiahlejšou transformáciou prechádzajú okresné úrady. ktoré:  v počte 50 budú zodpovedať len za agendu MV SR (obr.

Ministerstvo vnútra SR Krajský úrad Obvodný úrad Vysunuté pracovisko Odbor všeobecnej vnútornej správy a ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Odbor všeobecnej vnútornej správy Odbor ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Obr. 4. kontrola štátnych symbolov. civilná ochrana obyvateľstva a obrana. voľby. rozhodovanie o odvolaniach vydaných obvodným úradom. štátne občianstvo. verejné zbierky. voľby. V pôsobnosti obvodného úradu by malo byť: verejné zbierky. registrovanie mimovládnych organizácií. ţivnostenské podnikanie. kontrola štátnych symbolov. civilná ochrana obyvateľstva a obrana. štátne občianstvo.               102 .36 Inštitucionalizácia všeobecnej vnútornej správy V pôsobnosti krajského úradu by malo byť: kontrolovanie a riadenie obvodného úradu.

sociálnych vecí a rodiny SR Ministerstvo ţivotného prostredia SR Ministerstvo školstva SR Ministerstvo zdravotníctva SR Krajský stavebný úrad Ústredie úradu práce. sociálnych vecí a rodiny a sluţieb zamestnanosti Územný úrad sociálnych vecí Detašované pracovisko Krajský úrad ţivotného prostredia Obvodný úrad ţivotného prostredia Krajský školský úrad Úrad pre verejné zdravotníctvo Pobočka Obr.37 Inštitucionalizácia špecializovanej vnútornej správy 103 . 4.Ministerstvo dopravy SR Krajský úrad pre dopravu Krajský pozemkový úrad Krajský lesný úrad Obvodný úrad pre dopravu Obvodný pozemkový úrad Obvodný lesný úrad Ministerstvo pôdohospodárstva SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Ministerstvo práce.

IS CityWare. Zastupiteľstvo (mestské/miestne/obecné) Štatutárny orgán (primátor/starosta) Rada (mestská/ miestna/ obecná) Kontrolný orgán (hlavný kontrolór) Výkonný orgán (prednosta) Poriadkový orgán (náčelník) Úrad Komisie (mestský/ miestny/ obecný) Polícia Obr. múzeá. Pretoţe sa nebudeme špeciálne zaoberať regionálnou samosprávou (vyššími územnými celkami) môţeme systém riadenia samosprávy modelovať všeobecnou štruktúrou samosprávy podľa obr. navŕtanie studní v chatových osadách) Cestovný ruch. galérie Tab.6 Právomoci samosprávy Vyššie územné celky Obce Stredné školy Ţeleznice – prerokovanie cestovného poriadku Regionálny rozvoj a cestovný ruch Cestná doprava Sociálna pomoc Stavebné konanie Pozemné komunikácie Divadlá. 4.ISOMI Informačný systém miest a obcí je podsystémom systému riadenia územnej samosprávy.Pôsobnosť samosprávy zahrnuje tab. z rodinných domov. divadlá. 4.38 Organizačná štruktúra územnej samosprávy 104 . galérie Zdravotná starostlivosť Civilná ochrana Stavebné konanie Matriky Základné školy Opatrovateľská sluţba Výruby stromov Vodné hospodárstvo (vypúšťanie vôd z malých čistiarní odpadových vôd. kniţnice. 4. 4.6 Pôsobnosť samosprávy po reforme Základné informačné požiadavky miest a obcí. múzeá.38.

Byty Technická infraštruktúra Obr.39 Štruktúra Informačného systému pre mestá a obce 105 ..IS CityWare Centralizovaná databáza Správne agendy Základné registre Grafický podsystém Ekonomické agendy Pouţívateľské aplikácie Elektronická kancelária Registre Ostatné registre Podsystém obyvateľstva Majetkový podsystém Správny podsystém Pozemky Príjmové agendy Aplikačné programové rozhranie Doplnkové agendy Evidencia obyvateľov Matrika Agenda volieb . 4..

4.  miestny rozhlas. pripravuje odborné podklady pre rozhodnutia zastupiteľstva a primátora/starostu. ktorý dodrţiava príslušné štandardy a dátové a programové rozhranie. Informačný systém v samospráve by mal zabezpečovať najmä tieto základné poţiadavky:  informačnú podporu činností samosprávy ako úradu. ţe IS samosprávy sa v súčasnosti vytvára oddelene na zabezpečenie informačných potrieb úradu samosprávy (spravidla ako typové aplikačné programy) a na podporu komunikácie s občanmi (spravidla ako internetové portály).40). Úrad je profesionálnym výkonným orgánom. Informačný systém pre mestá a obce CityWare je stavebnicový systém firmy ICL (systémového integrátora10). M. IS úradu samosprávy IS moţno vytvárať rozličnými spôsobmi [15]. Jadro IS tvoria registre. vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí a zabezpečuje ich vykonanie. Rada je iniciatívnym.). letáky. umoţňuje komunikáciu s informačným okolím a integráciu s inými softvérovými produktmi. súčasne je poradným orgánom primátora/starostu a volí ju zastupiteľstvo z radov poslancov.: Informačné systémy v ekonomike. a kol. určuje im pôsobnosť a úlohy. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM.  informačnú podporu komunikácie samosprávy so samosprávami v EÚ (obr. Polícia je poriadkový útvar.  miestne noviny. vhodný grafický podsystém. ktoré sú v centrálnej databáze. ktoré vytvára zastupiteľstvo z radov poslancov a obyvateľov obce.z. Podrobnejšie Grell. Niektoré samosprávy stále vnímajú počítače a internet ako nadštandard. IS na komunikáciu s občanmi V podstate moţno rozlíšiť tieto formy komunikácie samosprávy s občanmi:  úradná tabuľa a rozličné informačné tabule. publikácie. IS je vybudovaný na základe skúseností vo verejnej správe ČR a Veľkej Británie.  osobná komunikácia (verejné vypočutia. iniciatívne a kontrolné orgány. ekonomický a administratívny chod samosprávy. Zabezpečuje kaţdodenný organizačný. elektronická kancelária a ekonomické agendy. 106 . o slobodnom prístupe k informáciám).  informačnú podporu komunikácie samosprávy s občanmi. prerokovávanie rozpočtu. V budúcnosti by mohlo výraznejšie zlepšenie priniesť budovanie IS samosprávy na báze intranetovej technológie9. a preto majú v štruktúre rozhodujúce postavenie. ktorý pokrýva všetky základné funkcie poţadované na mestských/miestnych/obecných úradoch. Súčasná úroveň zabezpečenia miest a obcí výpočtovou technikou je rôzna. 2003. ktorý môţe zriadiť zastupiteľstvo a vedie ju náčelník. výkonným a kontrolným orgánom. územného plánu a pod. V učebnom texte prezentujeme IS CityWare. Aj toto je jeden z dôvodov. Komisie sú poradné. Prednosta vedie a organizuje prácu úradu.  internet (prudko sa rozvíjajúci komunikačný prostriedok v súlade so zákonom č.39.Zastupiteľstvo a štatutárny orgán volia priamo občania. 4. so štruktúrou podľa obr. 211/2000 Z. 9 10 Podrobnejšie v ďalšom texte.  broţúry. Hlavný kontrolór kontroluje plnenie úloh v oblasti pôsobnosti obce. Na jadro nadväzujú potrebné správne agendy.

demografické. športe.E. pamiatkach.Výbor Komora regiónov Pracovné skupiny Pracovné skupiny Štatutárne výbory Obr. Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy Stály výbor Predseda . Štruktúra ISOMI pozostáva zo štyroch základných úrovní:   samospráva .Výbor Predseda – Výbor Komora miestnych samospráv Predseda . 107 . kultúre. geografické.L.R. obce a mestá od A do Z .Rada ministrov Európsky parlament Miestne a regionálne samosprávy členských štátov C. hotelových a reštauračných sluţbách.A. ekonomické. technologické a kultúrne prostredie obce alebo mesta. ktorý vytvára jednotne štruktúrovanú databázu informácií o samosprávach a pre samosprávy. infraštruktúre. pouţívateľ ľahko získa informácie o zákonoch.odzrkadľuje organizáciu a hierarchiu samosprávy v súlade so zákonom č. a pod. 4.. o slobodnom prístupe k informáciám. prírode. 211/2000 Z.právne.40 Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy V súčasnosti je k dispozícii IS obcí a miest na internete (ISOMI) ako informačný portál. z.

Komunikačné zariadenie je ľubovoľný systém schopný prijímať a/alebo vysielať informácie.turzovka. uľahčí a rozšíri účasť verejnosti na správe vecí verejných a ich styk s orgánmi verejnej správy.inzertná sluţba v dvoch častiach: prácu hľadá a prácu ponúka. dôveryhodnosť.sk. Veľký GOVNET Dátovou sieťou nazývame skupinu vzájomne prepojených11 komunikačných zariadení určených na prenos a spracovanie informácií. www. samosprávnych. Projekt nadväzuje na Informačný systém firiem na internete (ISFI) a Pracovný trh na internete (PTI). Dátové siete moţno v podstate rozdeliť na dve skupiny:  neverejné (privátne) dátové siete (komunikačné siete jedného vlastníka a v správe tohto vlastníka).isomi.sk) integrovaného informačného portálu ISOMI (www. na ktorých budú denne aktuálne údaje o obci a pre občanov.moldavanadbodvou. Koncepcia ISOMI predpokladá.  tvorba integrovaného a jednotného Informačného systému obcí a miest na internete a jeho zavádzanie do jednotlivých samospráv ako príspevku k budovaniu informačnej spoločnosti a e-governmentu v zmysle iniciatívy e-Europe+. alebo regionálnych novín na internete.sk. komplexnosť. Proces internetizácie a informatizácie samospráv a s ním úzko previazaný celkový proces informatizácie verejnej správy postupne: • zabezpečí. • zefektívni riadiace a administratívne procesy vo verejnej správe prechodom na digitálnu administratívu. obraz.  internetový spravodaj obce – redakčný systém. Cieľom realizácie projektu je:  technologická podpora samospráv.  informatizácia a internetizácia samospráv. • pripraví verejnú správu na plynulú integráciu do administratívnych štruktúr EÚ a čerpanie prostriedkov z fondov EÚ. hlas) prostredníctvom fyzických médií alebo bezdrôtovým spojením. ţe si zariadenia môţu vymieňať informácie (dáta.cadca.  verejné dátové siete (vo vlastníctve a prevádzke príslušnej správy spojov alebo inej prevádzkovej organizácie. e-mailové adresy. www.sk.sk. inteligenciu.rakova. ucelenosť. Umoţňuje kaţdému občanovi aktívnu participáciu na správe vecí verejných. Sluţby a informácie. www. 11 108 .sk) majú v zmysle napĺňania Akčného plánu eEurope+ nasledovné charakteristiky: otvorenosť.velkykrtis. doménu. www. ktorý umoţňuje vydávanie trh práce . Celý proces smeruje k vybaveniu samospráv počítačmi a ich pripojením na internet ako základného predpokladu procesu informatizácie spoločnosti. ţe kaţdá obec/mesto bude mať na internete vlastnú webovskú stránku. ktoré poskytujú jednotlivé web stránky samospráv zapojených v projekte (www. umoţňujú pripojenie účastníkov s rôznymi typmi komunikačných zariadení spĺňajúcich podmienky pripojenia). prirodzenosť. Vzájomným prepojením rozumieme skutočnosť. používateľskú jednoduchosť. Dátové siete v prostredí verejnej správy. • umožní styk podnikateľskej sféry s orgánmi verejnej správy.

Sieť SANET (podľa projektu TEN-34 sa má kapacita tejto siete rozšíriť) má MŠ SR.  zvýšenie prenosovej rýchlosti hlavných prenosových trás.V súčasnosti existuje vo verejnej (štátnej) správe niekoľko sietí.  GOVNET (privátna sieť). Ďalším rozvojom siete GOVNET sa vláda SR reálne zaoberala na základe svojho uznesenia č.  virtuálna privátna sieť verejnej (štátnej) správy v prostredí uţ vybudovanej a fungujúcej verejnej alebo privátnej dátovej siete. významnou je sieť ŠÚ SR STATNET. Napr. 16 Niektoré aspekty GOVNETu a internetu z hľadiska ďalšieho rozvoja ŠIS sú uvedené v skriptách Grell. a kol. 2002.: Informačné systémy v štátnej správe. Sieťou VS NET sme sa zaoberali v predchádzajúcom texte. 14 Podrobnejšie v 5. 950/2000 zo dňa 22. okrem VS NET. V súvislosti s ďalším rozvojom komunikačnej infraštruktúry verejnej správy a jej postupným prepájaním do európskeho elektronického prostredia14 majú kľúčový význam vo verejnej (štátnej) správe SR tieto dátové siete15:  VS NET (virtuálna privátna sieť). č.: Informačné systémy v štátnej správe. a kol.  Internet (verejná sieť).2000 keď schválila:  dobudovanie celoplošnej siete GOVNET v rámci projektu Komplexného automatizovaného systému Rady obrany štátu (integrácia existujúcich sietí a prepojenie IS do siete GOVNET). ako napr. Prvá preferuje budovanie sietí. SANET. 15 Aj keď v predchádzajúcom období sa uvaţovalo aj s moţnou vyuţiteľnosťou vo verejnej (štátnej) správe uţ vybudovaných dátových sietí. 12 109 . s. Ide vlastne o dve koncepcie vytvárania dátových sietí vo verejnej správe.183-185.  splátkový kalendár financovania realizácie siete GOVNET (v rokoch 2002 aţ 2004). V súčasnosti tento trend jednoznačne reprezentuje internet. pre potreby polície financuje sieť MV NET. Z hľadiska vlastníka (prevádzkovateľa) moţno vytváranie komunikačnej siete vo verejnej správe realizovať v týchto alternatívach13:  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s vlastnými komunikačnými prostriedkami. 310/1993. V marci 1993 sa na seminári v Podbanskom rozhodlo o riešení zaloţenom na internetovej technológii a v apríli 1993 vláda SR prijala uzn. č. kapitole učebného textu. 17 Projekt GOVNET bol schválený uzn. 719/1992 vlády SR. M. na základe ktorého ÚV SR vypísal verejnú súťaţ v súlade so zadaním riešenia projektu. kedy vznikla potreba informačne zabezpečiť ÚŠO. ktorej vlastníkom aj prevádzkovateľom je verejná (štátna) správa. MV SR. ktoré sú postavené na rozličných technológiách a dodávateľoch12. 2002. ktorá má prípojný bod aj do Eurostatu a pod. Bratislava: EKONÓM. MF SR udrţuje dve siete: daňový a colný informačný systém. ktoré sú prevádzkované externými komerčnými subjektami a druhá predpokladá vytvorenie jednotnej siete.  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s prenajatými komunikačnými prostriedkami. Bratislava: EKONÓM. Ďalej uvedieme niektoré charakteristiky a predpokladané vyuţitie vo verejnej správe sietí GOVNET a internet16. M. 13 Podrobnejšie Grell.11. Vládna sieť GOVNET17 Projekt GOVNET bol kľúčovým projektom v procese vytvárania ŠIS. sieť ŢSR a pod.

a preto je aktuálna aj otázka ovládania (riadenia) tohto pohybu. Celosvetová verejná sieť internet Internet vznikol pôvodne ako vojenský experiment. 19 V roku 1968 bola podľa týchto princípov postavená v Národnom fyzikálnom laboratóriu v Anglicku testovacia sieť ARPANET. Jeden z moţných prístupov je vyjadrený v dokumente Framework for Global Electronic Commerce (Rámcové pravidlá globálneho elektronického obchodovania. reálneho sveta. ktoré navrhla americká vláda v roku 1997 ako súčasť tzv. ktorý mal za úlohu podľa určitých princípov19 vyvinúť sieť fungujúcu aj v poškodenom stave. V rámci toho sa napr. trhy sú účinnejšie a pod. uvaţovalo aj so zlúčením dátovej siete VSNET do siete Veľký GOVNET. pričom dátová sieť VSNET prestane existovať ako samostatná dátová sieť.Predpokladalo sa teda rozšírenie a transformácia dátovej siete GOVNET na Veľký GOVNET. Postup realizácie projektu však z rôznych dôvodov nebol dodrţaný18. čo si moţno prečítať kdekoľvek na svete [7]. ktokoľvek sa môţe pripojiť on-line a publikovať čokoľvek. obchodujú. Má aj niektoré jedinečné výhody: odstraňuje logistické problémy priestoru a času. V roku 1983 sa vojenský segment od siete oddelil a vytvoril vlastnú sieť MILNET. situácia je neprehľadná. Asi od roku 1990 sa internet otvoril aj na komerčné vyuţitie. napr. 4. Internet umoţňuje pôsobenie ľudí v celosvetovom meradle.41 Vrstvy digitálneho sveta Internet je miesto kde sa ľudia stretávajú. Niektoré moţnosti internetu sa líšia od tzv. hľadajú rôzne veci. uvaţuje sa s rôznymi čiastkovými riešeniami ako napríklad zlúčením sietí MVNET a VSNET a pod. informácie sa pohybujú rýchlejšie. komunikujú. 18 110 . Domény a komunity Agentúry Fyzický priestor Provideri Obr. ale aj organizujú stretnutia a pod. V súčasnosti je projekt v útlme.

pracoviska a pod. 2002. kde ľudia ţijú väčšinou v národných štátoch. ktorá môţe mať mnoho prístupných bodov na celom svete. V tejto súvislosti je uţitočné chápať digitálny svet ako viacvrstvový systém (obr. Jednotlivé vrstvy predstavujú:  fyzický priestor. poskytujú účty elektronickej pošty a môţu na svojich servroch prevádzkovať web stránky. kde ľudia ţijú. ktorých primárnym účelom je sprístupňovanie informácií smerom navonok. povinnosti. Bratislava: EKONÓM. všeobecne aj vo svete internetu. Na označenie konkrétneho počítača moţno tieţ pouţiť mnoho subdomén a pod. ktorá zastrešuje najmä štandardizačné aktivity20 v rámci internetu. časť siete alebo informačného systému. prípadne aj účastnícke poplatky). resp. Väčšina ľudí patrí do niekoľkých on-line komunít tak. 20 21 111 .Clintonovej doktríny). ale môţe byť jednoducho len sieťou. Vydavateľom týchto dokumentov je IAB (Internet Architecture Board).  agentúry. ktorý slúţi ako komunikačná infraštruktúra organizácie a znamená tieţ väčšiu integráciu a vyuţitie týchto technológií v činnosti tejto organizácie. Z hľadiska moţného vyuţitia internetových a najmä WWW technológií na vytvorenie informačného systému organizácie verejnej správy sa vyuţíva tzv. Ide v podstate o vnútroorganizačný internet. vstupné poţiadavky.41). ktoré riadi vláda. Providri umoţňujú prístup k internetu. Sú to organizácie. Domény sú základné prvky kybernetického priestoru a môţu sa vzťahovať k jedinému počítaču (alebo len k jednému webu.  domény a komunity. Intranet nemusí mať charakter internetu. cirkvi. 4. t. ale pouţíva sa aj v opačnom zmysle ako intranet. Sú spojovacím článkom medzi fyzickým a virtuálnym svetom. ktoré vykonávajú rôzne správcovské a regulačné funkcie.: Informačné systémy v štátnej správe. Prepojenie dvoch alebo viac sietí typu intranet označujeme extranet. pracujú a hrajú sa. ktorých môţe byť na jednom počítači niekoľko) alebo napr. futbalového klubu. 22 Intranet je označenie na pouţitie internetových technológií (najčastejšie WWW) v rámci firemných počítačových sietí a interných informačných systémov. v podstate sa nimi prelínajú. Najvyššou autoritou internetu je spoločnosť Internet Society.j. iné menej formálne (aj ich členská základňa je premenlivejšia). poštovej schránke. ako sú vo fyzickom svete členmi určitej rodiny. Zloţitý problém v tomto digitálnom svete predstavuje otázka právomocí. Domény a komunity prechádzajú naprieč štátmi a poskytovateľmi sluţieb internetu. Fyzický priestor je reprezentovaný pozemským priestorom. je spojená s IETF (Internet Engineering Task Force). sa rozumie určitý celok. Podrobnejšie Grell. ktorá zdruţuje odborníkov z celého sveta a vypracúva vlastné technické riešenia neskôr publikované ako dokumenty RFC21. ktorá je súčasťou Internet Society. a kol. Komunita.  poskytovateľov sluţieb (ISP – Internet Service Providers). Niektoré komunity sú formálne (majú pravidlá. Platí aj naopak. ţe subjekty môţu mať viac vlastných názvov domén. na celú virtuálnu infraštruktúru podniku. M. intranetovský spôsob22 jeho realizácie. Agentúry leţia nad doménami a komunitami. Ich jednotlivé prvky sa prelínajú a navzájom do seba zasahujú.

1). Vzorec je iba fiktívny. špecializovaných inštitúcií. Táto poţiadavka zahŕňa najmä elektronickú komunikáciu medzi občanmi. Poskytovanie informácií (napr. ţe tento koncept sa netýka len ÚŠO. sluţby Es = m.5 Verejný informačný systém V súčasnosti. školy. ktorého súčasťou sa postupne stáva aj e-government – elektronická verejná správa. 5.1 Predpokladané výsledky transformácie ŠIS Predpokladané výsledky transformácie ŠIS by mali byť v súlade s ideou egovernmentu.  komunikáciu s občanmi a firmami. riešiť poţiadavky a zjednodušiť procesy súvisiace so zákonnými povinnosťami občanov a firiem pomocou internetu a ďalších moderných komunikačných prostriedkov1. ktoré budú schopné poskytovať sluţby. Trendy spojené s praktickou realizáciou tejto vízie sú v podstate zamerané na tri hlavné oblasti:  elektronizáciu vnútorných procesov a prepojenie medzi inštitúciami štátnej správy a samosprávy ako nevyhnutný predpoklad komunikácie s občanmi (firmami). výsledky správnych konaní a pod.  poskytovanie informácií. 1 130 . podnikateľmi a verejnou správou. sa stále viac dostáva do popredia poţiadavka verejnosti na lepší a ľahší prístup k informáciám verejného sektora. Connectivity Prístup k PC a internetu Content Obsah. aj v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. Uvedené tendencie sú súčasťou praktického vytvárania elektronického sveta (obr. zdravotné poisťovne a podobne. ktorá spočíva v komplexnej premene systému fungovania verejnej správy na virtuálne inštitúcie. kataster a pod. ktoré sa môţe javiť ako najjednoduchšia časť realizácie zámerov e-governmentu.1 Od teórie relativity k teórii elektronického sveta 5. Obr. ako sú napr. vyhlášky. ktorá je najviditeľnejšou časťou e-governmentu (obchodný register na internete. uznesenia. ale aj elektronizáciu informačných tokov a procesov v rámci verejnej správy. informácie. ale aj samosprávy.) na internete musí byť však realizované formou priameho prepojenia Poznamenávame. 5. neštátnych verejných inštitúcií.c E-society Informačná spoločnosť 3 Computing power Počítačový potenciál Masses Pouţívatelia Poznámka: Ide o obrazné prirovnanie.).

2. audítorskú činnosť a zabezpečujú napr. telekomunikačné systémy riadia svoj vlastný vývoj.sk. počítače. v období rokov 2020-2030 (priama komunikácia človeka s internetom prostredníctvom implementovaného čipu.vládna sieť Portál – obsahuje obyčajne tieto základné údaje: o obyvateľoch (napr. 5. aplikačné brány. 5. ktoré pracujú s rozdielnymi protokolmi. e-business. informácie o výsledkoch marketingového výskumu a pod. tzv. Postupne sa tvoriacu pozíciu VIS moţno prehľadne znázorniť na obr. ale niektoré brány súčasne zabezpečujú aj prevod do iného protokolu. realizácia projektov Mesto. čo môţe znamenať ich dobudovanie. Občan. Informačná podpora modelu občianskej obsluhy v podstate zodpovedá vytváraniu IS na podporu občianskej komunikácie.) sú umiestnené v predmetoch nášho okolia). Utvárajú sa tým podmienky na postupné budovanie elektronickej verejnej správy (v súčasnosti napr. ovládanie inteligentných sietí a PC hlasom.2 Informačné prostredie VIS Globálna architektúra verejného informačného systému Verejný informačný systém by mal byť produktom procesného prístupu na báze modelu občianskej obsluhy (obr. začiatok riadenia spoločnosti pomocou tzv. ale v mnohých prípadoch aj ich úplné prebudovanie. register obyvateľov). register ekonomických subjektov). VIS by mal byť potom prevádzkovaný v dátovej sieti Veľký GOVNET. majetku vrátane územnej identifikácie (napr. Brána (gateway) – prepája rôzne siete.sk) a moţnosti aplikácie umelej inteligencie2 v komunikácii občana a verejnej správy. ktoré vykonávajú marketingovú komunikáciu. podnikateľských subjektoch (napr.). 2 131 . register katastrálnych území). Napr. Verejnosť a podniky Sprostredkovatelia Prístupové zariadenia Mobilné telefóny Digitálna televízia Telefonické centrá Osobné počítače Kiosky Verejné prístupové miesta Portál Brána GOVNET Informácie štátnej správy Informácie samosprávy Extranety Vysvetlivky GOVNET . výskum a výrobu) a v období rokov 2030-2040 (všetky informácie (napr. sa uvaţuje s moţnými scenármi vyuţitia výsledkov výskumu umelej inteligencie v prostredí verejnej správy v období rokov 2010-2020 (expertné systémy. Obr. nezávislých regulátorov). splynutie biotechnológií a IT do jednej disciplíny. e-government a e-justíciu. duplicite a pod. obchodné tajomstvo firiem.s vnútornými IS (aby nedochádzalo k rastu nákladov. 5.3).

ale oprávneným potrebám občana. kde sa fyzicky realizuje obsluha verejnosti a dochádza k riadeniu vzťahov objektov reálneho sveta. počet kanálov obsluhy. Etapy a oblasti životných udalostí v komunikácii občana a verejnej správy Uspokojovanie potrieb občanov sa nezaobíde bez zasahovania verejnej správy. Model občianskej obsluhy môţe byť východiskom efektívnejšej práce orgánov verejnej správy v procese postupnej aplikácie verejného informačného systému. V súlade s konštrukciou modelu občianskej obsluhy a jeho informačným zabezpečením klasifikujeme jednotlivé občianske potreby do niekoľkých tried. ktoré moţno kvantifikovať definovaním životných udalostí. a nie zo súkromných definícií 132 Vnútorná komunikácia ISPKR . a 90. Triedy potrieb sa odvodzujú podľa konkrétnych riešených prípadov občana. rozdelenie pravdepodobnosti). Konštrukcia modelu občianskej obsluhy vychádza [23]:  z poznania prostredia príslušného orgánu verejnej správy. 5.  počet nevyhnutných úkonov (kompetentný úradný výkon. V súčasnosti sa však pozícia verejnej správy v tomto procese rozvíja na základe jej moderného chápania ako služba občanom (verejnosti) v dôsledku dominujúcej individualizácie ich potrieb.Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány MOO ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania MOO – model občianskej obsluhy Obr. Aplikovaním systémového prístupu v prostredí verejnej správy moţno tieto reakcie zachytiť pomocou modelu občianskej obsluhy v orgánoch verejnej správy. rokov minulého storočia sa verejná správa postupne prispôsobovala na adekvátne reakcie voči rôznorodým.  počet organizačných jednotiek a pracovníkov (organizačná štruktúra orgánov verejnej správy).3 Globálna architektúra VIS Model občianskej obsluhy Verejná správa riadi verejný sektor s cieľom zabezpečiť sluţby verejnosti.  z teórie hromadnej obsluhy (početnosť poţiadaviek na obslúţenie. Moţno potom definovať tieto atribúty modelu:  počet vstupných poţiadaviek (počet predmetných podaní občanov. ktorý zodpovedá štandardizácii výkonu orgánov verejnej správy na základe ich kompetencií).  čas obsluhy (čas vybavenia predmetného prípadu). Vplyvom zmenených spoločenských podmienok na prelome 80.

rok). Na tento princíp nadväzuje poţiadavka na informácie a prostriedky.  spotreba prostriedkov na udrţanie a rozvíjanie ţivota. rok. rok a viac). Ţivotný cyklus sa člení podľa dvoch hľadísk:  časového (ţivotné etapy vymedzené dovŕšením určitého veku). V takejto súvislosti potom chápeme ţivot jedinca ako životný cyklus a triedy potrieb reprezentujú opakujúce sa vzory tried. 15. Všeobecne sa prijíma zásada. Časové hľadisko životného cyklu občana:  prenatálne (do narodenia). Požiadavky verejnoprávnych inštitúcií sú charakteru finančného (dane..  ochrana ţivotného prostredia.  organizácia spoločnosti/kompetencie verejnoprávnych inštitúcií. na úrovni lokálnej a celoštátnej sú agregované (prípadne štruktúrované podľa lokalít).  smrť. rok). ktoré uplatňujú orgány verejnej správy.  zdravie. rok. ţe triedy potrieb by mali zodpovedať aj platným normám súčasnej legislatívy [23]. rok). Vecné hľadisko životného cyklu občana:  rodina.  ochrana osobnej bezpečnosti.  sociálne podpory. poplatky) a osobnej účasti (povinná školská dochádzka a pod.  ochrana majetku.).  staroba (57. ktoré sú časovo konzistentné a môţe ich byť niekoľko.  majetok.  náboţenské aktivity.  duchovné aktivity. Vhodnou kombináciou časového a vecného hľadiska moţno získať celkový prehľad o triedach potrieb občanov. Informácie na úrovni jednotlivého obsluhovaného prípadu sú obvykle detailné.  bývanie.-14. Agregácia sa spravidla vykonáva podľa národohospodárskeho hľadiska alebo podľa špecifických potrieb príslušného orgánu verejnej správy. 7. pričom 133 .  detstvo (1. 71.  zárobok.  doprava..-6.  vzdelanie. pričom kaţdej etape ţivotného cyklu zodpovedajú práve tie potreby.týchto potrieb [23].  vecného (podľa jednotlivých definovaných potrieb občanov).  dorastenecký vek (tínedţeri. ktoré moţno vyuţívať v rámci obsluhy verejnosti rôzneho veku.  produktívny vek (22.56. – 70. Komunikáciou občana a verejnej správy na báze modelu občianskej obsluhy sa rozumie významový kontakt verejnosti s orgánmi verejnej správy na jej rôznych úrovniach.21.

7 Napr. riadiacich a podporných procesov. napr. Počas analytických prác sa agendy rozkladajú na modely vlastných výkonných procesov. 6 V podstate globálne chápanie inštitucionalizácie. Vplyvom rozvoja informačných a komunikačných technológií (IKT) sa rýchle mení prostredie.). v ktorom sa informačná spoločnosť vyvíja. ale sluţba verejnosti. ktoré moţno efektívne realizovať metódami systémovej analýzy4. 5 Teória verejnej voľby. K. vrátane moderných objektovo orientovaných. 1977. Bratislava: ALFA. 3 4 134 . Podporuje základné ciele reformy verejnej správy. Graham. na báze širokopásmovej siete.  účelom verejnej správy nie je zisk.: Praktická systémová analýza.: Informačný systém priemyselného podniku.. Modelovanie by malo zohľadňovať predovšetkým tieto špecifiká verejnej správy [23]:  verejná správa poskytuje sluţby občanom. prenosu prostredníctvom satelitných alebo iných systémov a podobne. Kačír. R. Modelovanie agend verejnej správy utvára rozhodujúce predpoklady na modernizáciu komunikačného rozhrania. 1979. Existujú rôzne metodiky systémovej analýzy. proporcionality a kontinuity3. ktoré sú charakterizované dekoncentráciou a decentralizáciou kompetencií ústredných štátnych orgánov medzi novú architektúru orgánov verejnej správy6 vrátane profesionalizácie.. Praha: Grada Publishing. ale ani jednu nemoţno mechanicky prevziať a pouţiť v transdisciplinárnom chápaní verejnej správy [23]. Williamson.  vo verejnej správe nemoţno preto rovnako pouţívať pravidlá pre súkromnoprávne objekty. ale si ich zabezpečujú prostredníctvom volených zástupcov a platením daní. Chandor. čím sa podstatne odlišuje od súkromnoprávnych objektov. Východiskovým princípom modernizácie komunikačného rozhrania občan . Komunikačná infraštruktúra verejného informačného systému Informačná spoločnosť v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) odráţa rôzne stupne rozvoja. aj keď formulácia konkrétnych cieľov týchto procesov sa vecne odlišuje od tejto ekonomickej sféry5. čo súvisí s princípom prívetivej verejnej správy (front office) v informačnej spoločnosti smerujúcej k otvorenosti v súčasnosti najmä štátnej správy. V praxi sa tento kontakt najčastejšie prejavuje potrebou modelovania agend verejnej správy. 2000. Základným cieľom modelovania je reálna dokumentácia väzieb informačného manaţmentu na komunikačnom rozhraní občan. Modelovanie agend verejnej správy je teda primárne zamerané na pochopenie a dokumentáciu procesov verejnej správy vo vzťahu k občanom s cieľom ich racionálneho pretvorenia (reinţinieringu). regionálnej a medzinárodnej Podrobnejšie Lukáš. ktoré moţno sledovať a modelovať rovnakými metódami a prostriedkami ako v súkromnoprávnych objektoch.verejná správa je postupná transformácia tradičnej administratívy na elektronickú administratívu (e – public administration). Termínom agenda označujeme skupiny procesov.transparentnosť triedy potrieb je uplatňovaná na princípoch subsidiarity. A. J. M. podrobnejšie v [24]. ktoré sú špecifické tým. Bratislava: ALFA. V takejto súvislosti potom infraštruktúra7 umoţňuje univerzálny prístup k IKT na národnej.: Městský informační management.  verejná správa sa však realizuje pomocou procesov.verejná správa najmä s cieľom racionalizácie a reinţinieringu. ktoré potom modelujeme ako celok bez ohľadu na organizačné útvary príslušnej verejnoprávnej inštitúcie. ktoré môţeme zaradiť podľa prevaţujúceho charakteru do kategórií základných. ţe občania si ich nemôţu zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami. Napr. v ekonomickej oblasti (návratnosť investícií a pod.

 elektronická zdravotná starostlivosť (e-health). 2003 Accenture. 10. 10 eGovernment Leadership: Engaging the Costumer. V súčasnosti národné e-stratégie akcentujú elektronickú komunikáciu s vyuţitím technológií elektronického obchodovania (obr.1. 5.12.  elektronické vzdelávanie (e-learning)9. DIVAI 2004. D.4) s prioritným zameraním na rozvoj elektronickej štátnej správy10. V rámci národných e-stratégií by sa mal podporovať rozvoj aplikácií IKT najmä v týchto oblastiach8:  elektronická štátna správa (e-government). Z hľadiska informatizácie verejnej správy je pretrvávajúcim problémom komunikácia medzi IS jednotlivých orgánov verejnej správy.úrovni. v rámci projektu E-learning a vzdelávanie študentov ekonómie. The Government Executive Series. Ţeneva.4 Elektronická komunikácia na báze technológií elektronického obchodu obchodu) sú charakterizované v tab. 8 135 . G2C C2C Metatrhovisko G2B Verejnosť B2B Ziskový súkromný a verejný sektor B2C Informačná podpora komunikácie medzi občanmi na báze internetu.  elektronická ochrana ţivotného prostredia (e-environment). Obr. Jej zlepšenie je podmienené Akčný plán Svetového summitu o informačnej spoločnosti (World Summit on the Information Society). 5.  elektronické poľnohospodárstvo (e-agriculture).  elektronická zamestnanosť (e-employment).  elektronické obchodovanie (e-business). Základnou podmienkou fungovania elektronickej verejnej správy je prístup na internet. April 2003.2003. 9 Integráciou IKT do študijných programov v podmienkach EU Bratislava sa zaoberá Chudá.: Využitie elearningových šablón. Jednotlivé formy elektronickej komunikácie (elektronického G2G Neziskový štátny a samosprávny sektor Informačná podpora občianskej komunikácie na báze modelu občianskej obsluhy v rámci verejného informačného systému.-12.  elektronická vedecká činnosť (e-science). 5.

. Proces elektronického predaja je prepojený s elektronickou platbou. Obsahuje dve hlavné skupiny projektov:  projekty spoločného záujmu (PCI – Projects of Common Interest). Vykonávanie obchodných procesov medzi komerčnými subjektmi (napr. Ministerstvo informatiky ČR vypracovalo zadanie na realizáciu projektu Portál verejnej správy (nazývaný tieţ Government Gateway). Elektronická komunikácia občanov s verejnou správou (podávanie ţiadostí. 5. Elektronická výmena informácií medzi komerčnými subjektmi a štátnou správou (štátna správa utvára podmienky na efektívnu integráciu do obchodných procesov: dovoz a vývoz tovaru.rozšírením kapacity a zdokonalením spoľahlivosti komunikačnej infraštruktúry. 11 136 . ktorá prepojí bezpečným a kontrolovateľným spôsobom heterogénne IS pripojených úradov. Vyuţívanie dát a informácií vo verejnej správe pomocou elektronických prostriedkov má uľahčiť aj program EÚ IDA (Interchange of Data between Administrations).  projekty horizontálnych akcií a opatrení (HAM – Horizontal Actions and Measures) prispievajú k riešeniu spoločných potrieb jednotlivých sektorov v oblasti IT. Bude vytvárať komunikačnú platformu. ktorý sa opiera o britský štandard e-GIF (e-Government Interoperability Framework). ţivotnom prostredí. zamestnanosti a pod.).).). v rámci ktorej boli vytvorené. ktoré sú zamerané na vznik a rozvoj komunikačných sietí a informačných systémov v čiastkových sektoroch politiky EÚ. zásobovacie a fakturačné systémy a pod. Vykonávanie transakcií medzi občanmi pomocou internetu (elektronická pošta. komunikáciu s daňovou alebo colnou správou a pod. a to bez ohľadu na pouţité technológie a architektúru. G2G G2C Government To Citizen Government To Business G2B B2B Business To Business Business To Consumer Citizen To Citizen B2C C2C Tab. v zdravotníctve. Napr.1 Formy elektronickej komunikácie (elektronického obchodu) Rozvoj e-governmentu všeobecne určujú koncepčné poţiadavky EÚ. portály fyzických osôb a pod. ako napr. získavanie úradných rozhodnutí a pod. komoditné burzy. Produkty a sluţby sú ponúkané priamo konečnému pouţívateľovi.). ale aj vytváraním základných registrov a pravidiel na výmenu dát11. Druh komunikácie Government To Government Stručná charakteristika Elektronická výmena informácií v rámci interných procesov štátnej správy (občan alebo komerčný subjekt nemusí slúţiť ako sprostredkovateľ výmeny informácií medzi jednotlivými inštitúciami).

Na základe súčasného a predpokladaného budúceho rozvoja by mala sieť TESTA vyhovovať aj nárokom takých projektov a aktivít EÚ ako napr. EU Agencies EuroGate EuroGate EU Institutions EuroGate PKI DNS Mail relay EuroGate National Network EuroDomain DIR Portal Circa EuroGate External Dial-up services Direct connected sectors Obr. čo zaisťuje komunikáciu organizácií verejného sektora navzájom. Napr. ale v súčasnosti aj ako elektronická komunikácia. Národný prepojovací bod do siete TESTA zriaďuje Európska komisia v rámci programu IDA13.CentrumEO.eu-admin. ale aj ich prístup do EuroDomain. ktorá vytvára komunikačnú infraštruktúru na aplikácie sektorových sietí (projektov) a umoţňuje prepojiť zodpovedné inštitúcie EÚ a členských štátov (koncových pouţívateľov aplikácií) (obr. Schengenský informačný systém (DGJAI).5).V rámci horizontálnych akcií a opatrení projektu IDA bola vybudovaná sieť TESTA (Trans-European Services for Telematics between Administrations – Transeurópske sluţby pre telematiku12 medzi verejnými správami). 14 Zdroj: TESTA Portal (portal. 12 13 137 . český prieskum prostredníctvom elektronického dotazníka na adrese www. Extranet Rady EÚ a pod.5 Všeobecné sluţby TESTA Pojem telematika moţno chápať ako telekomunikácia. v ČR je zriadenie pripojovacieho bodu súčasťou programu Intranet verejnej správy – komunikačná infraštruktúra informačných systémov verejnej správy (KI ISVS) – ktorý koordinuje Ministerstvo informatiky ČR. Sieť TESTA vyuţíva i niekoľko ďalších projektov v rámci EÚ14 Podľa aktuálnych prieskumov15 najčastejšími pouţívateľmi e-governmentu budú podnikatelia a firmy. E-government predpokladá pripojenie kaţdej organizácie verejného sektora v jedinom zabezpečenom bode k pripojovacej sieti.cz/Pruzkum. prípadne na internet.net). 5. 5. 15 Napr.

Základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR (uzn.1.2 Niektoré aspekty vytvárania elektronickej verejnej správy Predpoklady modernizácie verejnej správy Elektronická verejná správa je základným predpokladom modernizácie verejnej správy. Vo vyhradenej komunikácii by sa mali prevádzkovať aplikácie určené pre verejnú správu. 5. 5.  zlepšovanie procesov. miestnej a regionálnej samosprávy Verejná komunikácia: Informačné kiosky Podnikateľská sféra Občania Neziskový vládny sektor Obr.2004). ako aj verejnej komunikácii (obr.6 Komunikačné a bezpečnostné rozhranie verejného informačného systému 5.6).  medzinárodná integrácia. Verejná komunikácia by mala byť podporovaná aplikáciami pre verejnosť. Vyhradená komunikácia Referenčné a bezpečnostné Kontaktné miesta verejnej správy Hlavné registre ŠIS rozhranie Verejná komunikácia Vyhradená komunikácia: IS ústrednej a miestnej štátnej správy IS mestskej. č. 16 138 .Vzhľadom na uvedené skutočnosti by malo byť prioritou komunikačnej infraštruktúry e-governmentu na Slovensku riešenie pripojovacej siete16 tak vo vyhradenej. ktorá je zaloţená na týchto princípoch:  sluţba verejnosti. 43/2004 vlády SR zo dňa 21.

obstarávaní a realizácii IS vo verejnej správe.  pripraviť návrh na efektívnu prácu s ľudskými zdrojmi. Splnenie tohto cieľa úzko súvisí so zlepšovaním procesov. ktoré musí občan navštíviť pri vybavovaní jednej záleţitosti ako aj zníţiť mnoţstvo údajov.  vytváraním siete verejných prístupových miest (Public Information Access Points) k internetu a elektronickým sluţbám.Služba verejnosti Cieľom je zníţiť počet miest. Východiskom e-governmentu je predovšetkým integrované prostredie na realizáciu interných správnych procesov a sekundárne na realizáciu externých správnych procesov. ktoré musí poskytnúť.7.  prijať zákon o informačných systémoch verejnej správy. Zlepšovanie procesov Zahŕňa úlohy spojené so zlepšovaním rozhodovacích mechanizmov a vnútorných postupov vo verejnej správe. 5. 17 Spracované na základe východiskových zámerov v projekte firmy Oracle. Obidve prostredia majú spoločné prvky s vytváraním integračného prostredia e-businessu vecne zaloţeného na zdrojoch pravdivých údajov. a to najmä:  vytváraním centrálneho prístupového miesta (portálu) k sluţbám verejnej správy.  uskutočniť audit procesov v rámci reformy verejnej správy.  jednotný komunikačný kanál. Pôjde najmä o riešenie týchto úloh:  analyzovať súčasný stav databáz a registrov.  zaviesť metodiku projektového riadenia pri príprave. Potom transformáciu na e-government moţno charakterizovať podľa obr. Tieto procesy závisia aj od implementácie direktív EÚ do právnych úprav na Slovensku [25].  poskytnutím na internete formulárov a rôznych dokumentov. 139 .  komunikácie verejnej správy s ekonomickou sférou (G2B) a občanmi (G2C).  prevýšenie prínosov v porovnaní s nákladmi. Cieľom je úplný elektronický styk občana s verejnou správou. ale aj s rozsiahlymi reformami fungovania orgánov verejnej správy.  umiestnením na internete praktického návodu na vybavovanie kaţdej agendy. Medzinárodná integrácia Vstup SR do Európskej únie bude znamenať podstatný impulz pre štátnu informačnú politiku predovšetkým v dvoch oblastiach17:  integrácie informačných systémov vnútri verejnej správy (G2G) a smerom k podnikateľskej sfére (G2B). Integrované prostredie by malo poskytovať tieto záruky:  bezpečnosť a ochranu dát. ktoré musí občan vyplniť alebo naštudovať na zvládnutie efektívnej komunikácie s verejnou správou.

Služby občanom a organizáciám sú reprezentované v podstate dvomi druhmi transakcií.2007 bude potrebné zabezpečiť poţiadavku EÚ na integráciu dát [25].).  e-government. ktorý prezentuje partnerstvo verejného a súkromného sektora formou ponúkaných komodít na elektronickom trhovisku. E-government teda predstavuje komplexné riešenie v rámci predchádzajúcich štyroch krokov. registre ekonomických subjektov v Dubline (registrácia prostredníctvom internetu).  rozpočet a efektivita. DPH a pod. Italian Cadaster (SOGEI). 21 Bezdrôtové mesto Glasgow (mobilní pouţívatelia).  sluţby občanom a organizáciám.Zameranie na administratívu Business Inteligence & Strategický manažment Interné procesy (rozpočet. nákupný portál pre štátnu správu v Dánsku. a to:  generujúcich príjem (daň z príjmu. dodávateľské reťazce) Integrovaná informačná infraštruktúra Obr. katastrov20 a pod. 20 Danish Cadaster. Rozpočet a efektivita predpokladajú optimalizáciu systémových riešení. integráciu ERP systémov s dodávateľsko-odberateľskými reťazcami a digitalizáciou procesov na regionálnej úrovni19. Súčasná situácia na Slovensku si vyţaduje vytvorenie jednotného prostredia pre interný a externý portál. informácie z registrov. MO Maďarskej republiky (medzinárodné účtovné štandardy v rámci NATO). pričom sa utvárajú predpoklady na vyuţitie elektronického podpisu a jednotného prístupového interface – portálu). 5. internetové trhoviská. 19 Napr. … ) Externé procesy (sluţby občanom. Príkladom môţu byť aplikácie na MPSVR SR (evidencia poberateľov štátnej podpory. Zodpovednosť a transparentnosť charakterizujeme prehľadnosťou procesov vo verejnej správe18.). Prepojenie systémov predstavuje rozšírenie komunikácie pomocou rôznych kanálov v dôsledku partnerstva verejného a súkromného sektora21.1.7 Integrované prostredie e-governmentu Spôsob vytvárania e-governmentu moţno charakterizovať realizáciou postupnosti jednotlivých krokov takto:  zodpovednosť a transparentnosť. 18 140 Zameranie na občana .  prepojenie systémov.  zameraných na opakujúce sa procesy (interakčné centrá pre občanov. New York City Case Study (najväčší dátový sklad na svete). K 1.

sk. Chýba najmä prepojenie informačných zdrojov rezortov. o štátnom informačnom systéme v §8 zahrnuje aj informačné zabezpečenie miestnej štátnej správy a samosprávy. 24 Ale aj za úrovňou napr. vykazovanie údajov pre štatistický úrad. ČR. na niţšej úrovni. daň z pridanej hodnoty (priznanie. 261/1995 Z. systematicky budovaná sieť kontaktných miest verejnej správy a aplikácia technologických. On-line verejné sluţby pre právnické osoby zahrnujú sociálne dávky pre zamestnancov. ktoré sú prístupné verejnosti v prostredí internetu. náklady na zdravotnú starostlivosť. Ďalší 22 23 141 . príspevky sociálneho zabezpečenia (príspevky pre nezamestnaných. prídavky na deti. nízkej úrovni vybavenosti orgánov verejnej správy modernými informačnými a komunikačnými technológiami. verejné knižnice (katalógy s rôznymi možnosťami vyhľadávania). colné vyhlásenia. Rovnako na úrovni miestnej štátnej správy má kaţdý krajský a obvodný úrad vytvorenú vlastnú www stránku. potvrdenie o prijatí priznania). Mnohé z nich sa vyuţívajú aj na propagáciu regiónu pre potenciálnych návštevníkov. Poskytovanie on-line služieb je v programe eEurope+23 definované ako základné online služby pre fyzické a právnické osoby. Sprístupnenie informácií pre verejnosť(najmä prostredníctvom www stránok22) je na relatívne dobrej úrovni. 43/2004 vlády SR zo dňa 21. pasy.sk a Občan.Súčasný stav na Slovensku Súčasný stav elektronickej verejnej správy na Slovensku moţno hodnotiť z rozličných hľadísk.z. nedostatočnej finančnej podpore nových projektov informačných sluţieb pre verejnosť. zdravotnícke služby (interaktívne poradenstvo o dostupnosti služieb v rôznych nemocniciach. v ktorých s podporou informačných a komunikačných technológií sú pre verejnosť umoţnené sprístupnenie informácií a poskytovanie on-line služieb. daň z príjmu právnických osôb (priznanie. ale aj dostatočné technologické podmienky. Uznesením č. tlačivách a pod. žiadosť o stavebné povolenie. Slovinska. ale aj v nesystematickom prístupe kompetentných inštitúcií. registrácia motorových vozidiel. služby na vyhľadávanie pracovného miesta. sobáši). potvrdenie o prijatí priznania). V praxi sa však realizoval ako informačná podpora v ústrednej štátnej správe. Hlavné príčiny zaostávania sú najmä v absencii koncepcie rozvoja sluţieb verejnej správy. Nízka je úroveň integrovaného vyuţitia informačných technológií pri realizácii administratívnych úkonov verejnej správy pre verejnosť. On-line verejné sluţby pre fyzické osoby zahrnujú dane z príjmu (daňové priznanie. úradných hodinách. ktoré dosiahli výraznejší pokrok v oblasti poskytovania sluţieb verejnosti s podporou informačných technológií. registrácia novej právnickej osoby. vodičské preukazy). pretrvávajúcom rezortizme v tvorbe a vyuţívaní informačných zdrojov. objednávanie sa do nemocníc). Orgány územnej samosprávy na úrovni miest a obcí majú vlastné www stránky. v porovnaní so štátnymi orgánmi. Kaţdý ústredný štátny orgán má vlastnú stránku s informáciami.2004 boli prijaté základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR. 25 Zákon č. osvedčenia (o narodení. na ktorej sprístupňuje občanom základné informácie o poskytovaných sluţbách. Estónska. zápisy na stredné školy/univerzity. majetkové priznanie). oznámenia polícii (napr. Zameriame sa na dve oblasti. Nie sú na to vytvorené legislatívne. povolenia týkajúce sa životného prostredia.1. oznámenia o presťahovaní. osobné dokumenty (občianske preukazy. Najznámejšie internetové stránky verejnej správy sú Mesto. verejné obstarávanie. organizačné. ţe úroveň elektronizácie sluţieb verejnej správy na Slovensku zaostáva za úrovňou týchto krajín24. krádež). Porovnania s vyspelými krajinami EÚ ukazujú. ktoré by umoţňovali integrované vybavenie ţiadosti občanov z jedného kontaktného miesta bez ohľadu na kompetencie orgánov verejnej správy a časového obmedzenia úradnými hodinami. organizačných a metodických štandardov v rámci doteraz vytváraného štátneho informačného systému25. granty pre študentov).

Úplne nedostupných je 32 % vládnych sluţieb. obvodný úrad. Táto duplicita pri podávaní je dôvodom prečo ho v SR obyvatelia a firmy nevyuţívajú vo väčšej miere. ministerstvo. 142 . Na druhej strane väčšina občanov by privítala dostupnosť formulárov na vybavenie týchto dokladov na internete. 1 % sluţieb je súčasťou pilotných projektov a plánuje sa rozšírenie na 9 %. Jedenásť percent sluţieb sa plánuje a 25 % sluţieb nie je v súčasnosti k dispozícii. Nevýhodou však je.) ku globálnemu pohľadu v rámci celého štátu. 5. 49 % súčasných sluţieb je poskytovaných on-line alebo v jednoduchej jednosmernej interakcii. vývoj informatizácie verejnej správy predpokladá dve úrovne riadenia. rodné listy a podobne podľa výsledkov štúdie aţ 69 % občanov nemá záujem o vyuţívanie týchto sluţieb na internete. Medzi veľmi vyuţívané sluţby v SR patrí vyhľadávanie zamestnania prostredníctvom internetu najmä mladou generáciou. Relatívne vysoký podiel pouţívateľov týchto sluţieb môţe prameniť aj vo vysokej nezamestnanosti. konštitucionálnu a operačnú.Na základe správy o pokroku kandidátskych krajín EÚ v programe eEurope+ moţno konštatovať. Dvojsmerná interakcia a úplné on-line transakcie sú moţné v prípade ďalších 15 % sluţieb. čo zodpovedá procesnému modelu riadenia vo verejnej správe. t. rámcového programu pre vedu a technologický vývoj projekt SIBIS (Statistical Indicators Benchmarking the Information Society). ţe v priemere len 30 % vládnych www stránok zodpovedá smerniciam EÚ. Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy je zaloţený na systémovom prístupe k verejnej správe ako celku (obr. prípadne ide o jednosmernú interakciu). mestský úrad.8). Spolu 50% verejných sluţieb pre občanov je k dispozícii na základnej úrovni (informácia je uvádzaná on-line. ktoré zohľadnia meniaci sa charakter spoločnosti a umoţnia porovnávať vývoj v jednotlivých európskych krajinách. Podľa štúdie26 moţnosť podávať daňové priznanie by na Slovensku privítalo 22 % pouţívateľov internetu. V oblasti vybavovania ţiadostí na vybavenie rôznych dokumentov ako sú pasy. Rovnaká situácia je aj v oblasti poskytovania vládnych sluţieb podnikom v kandidátskych krajinách. 26 V roku 2001 začala Európska komisia v rámci 5. Tento nedostatok by sa mohol odstrániť praktickým zavádzaním elektronického podpisu v štátnej správe. Tento výsledok môţe byť dôsledkom stavu. ţe všetky on-line sluţby e-governmentu v SR napriek prijatiu programu eEurope+ ešte nie sú prakticky realizované.j. je on-line registrácia firiem do Obchodného registra. Osem percent sluţieb umoţňuje obojsmernú komunikáciu alebo úplné transakcie on-line. skutočné vyuţitie tejto sluţby však dosahuje necelé 1 %. Moţno konštatovať. Z on-line sluţieb existuje na Slovensku moţnosť podávať daňové priznanie cez internet. pretoţe ľudia skúšajú akúkoľvek dostupnú metódu na nájdenie si zodpovedajúceho zamestnania a internet okrem toho umoţňuje nájsť si prácu aj ľuďom zo zaostalejších regiónov v bohatších častiach SR. Ďalšou sluţbou. v rámci celej sústavy verejnoprávnych inštitúcií a občianskej verejnosti na princípe modelu občianskej obsluhy. keď konečné prevzatie týchto dokumentov vyţaduje ţiadateľov podpis. ktorú moţno vykonávať prostredníctvom internetu. Cieľom projektu je vytvorenie indikátorov. katastrálny úrad a pod. vodičské preukazy. ţe sa vyţaduje dodatočné zaslanie vyplneného daňového priznania poštou. Posúva jej chápanie od jednotlivej verejnoprávnej inštitúcie (napr. Skúsenosti s vyhľadávaním zamestnania cez internet má pribliţne 10 % občanov.

ObÚ) Obr. Konštitucionálna úroveň Inštitucionálna úroveň Operačná úroveň Vrcholová Komunikačné rozhranie Komunikačné rozhranie Zákonodarná (NR SR) Výkonná (vláda. Ústredným štátnym orgánom správy súdov je MS SR. Orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR a predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov. ktoré umoţňujú riadený prístup k informáciám v iných IS). V takejto súvislosti potom aj podľa obr. ktorá aplikáciou elektronického podpisu umoţňuje podávanie informácií v rámci úradných procesov). MZ) Výkonná (MsÚ. súdnu a výkonnú moc.Špecifické postavenie pri globálnom pohľade na inštitucionalizáciu má súdna moc27 reprezentovaná v štáte činnosťou súdov.  spisovú službu (riadenie a správa spracovania a obehu písomností a ich napojenie na systémy priameho spracovania a správu elektronických dokumentov). 5. resp. Metodicky moţno rozlíšiť najmä tieto aplikácie:  e-komunikáciu (elektronická výmena informácií medzi úradom a občanom. 27 143 . 5. ministerstvá) Výkonná (KÚ. MÚ.  publikačné systémy (interné a externé publikačné systémy. v budúcom období aj ako výkon samosprávy. ktorá vyjadruje činnosť orgánov správy súdov (vykonávanú prevaţne ako výkon štátnej správy) a činnosť výkonu súdnictva. Verejná moc v štáte sa vo všeobecnosti člení na zákonodarnú. Osobitné postavenie má Ústavný súd SR ako ochranca ústavnosti.8 je súdnictvo implicitne inštitucionálne chápané ako výkon štátnej správy. ObÚ) Občania Podnikateľská sféra Neziskový vládny a mimovládny sektor Regionálna Mestská/Miestna Zákonodarná (VÚC) Zákonodarná (MsZ. Verejná správa je jadrom výkonnej moci. Vzťah správy súdov a výkonu súdnictva sa riadi zásadou oddelenia správy súdov od výkonu súdnictva [27].  prepojenie IS viacerých organizácií (výmena informácií v organizácii a medzi organizáciami ako súčasť procesov verejnej správy alebo informačná podpora daného procesu).8 Inštitucionalizácia verejnej správy v globálnom chápaní Projekty elektronickej verejnej správy Praktická realizácia e-governmentu predstavuje vytváranie konkrétnych aplikácií na riešenie elektronizácie procesov vo verejnej správe.

projekty (v zátvorke je uvedený názov stránky):  Mesto. obchodných a právnych opatrení. ktorý obsahuje najmä informácie o ţivotných situáciách (narodenie.denik. ktorý poskytuje prístup do všetkých miest a obcí. Ďalej sa podrobnejšie zaoberáme podávaním a preberaním elektronických dokumentov prostredníctvom verejnej elektronickej podateľne (VEPO).cz).  Portál verejnej správy ČR (www. produktívny vek.cz) ponúka aktuálny spravodajský servis z oblasti štátnej správy.sk). úmrtie.sk obsahuje informácie o 138 mestách SR. vznikol v roku 2000 a jeho prevádzkovateľom bol portál SuperZoznam.obce.epusa. bývanie a pod. ale podstatná je dostupnosť cez internet.cz).mesta.gov.cz je portál realizovaný ešte v roku 1996 ako súkromný podnikateľský zámer.obcan.). napr. Celý projekt (www.obce. 144 .sk je verejný informačný portál. obcí a regiónov.obce. Obeh dokumentov v e-podateľni znázorňuje obr.mesto. formulároch a pod.katalog. V praxi realizované projekty elektronickej verejnej správy však obyčajne zahrnujú niekoľko atribútov uvádzaných aplikácií. organizačných.cz) obsahujúci zoznam firiem z rôznych odborov. miest.portal. prípadne iné komunikačné médium. cestovanie a doprava.cz). V prípade VEPO nie je dôleţitá ich fyzická dostupnosť. ktoré spolupracujú s mestami a obcami. ktoré majú webovú prezentáciu. Sústavu hlavných portálov dopĺňa Katalóg dodávateľov (www.9. o inštitúciách v SR. 5.obce.  ePUSA je elektronický portál územných samospráv v ČR (www. samosprávy. tlačivách.obce. uloženie a správu dokumentov (správa a riadenie prístupu (uloţenia) k elektronickým dokumentom ako integrovanie činností s elektronickými dokumentmi).cz.cz) tvoria samostatné moduly. dospievanie. ktoré z rôznych pohľadov ukazujú verejnú správu a jej fungovanie.kevis.  Občan. Obsahuje niekoľko častí. ktorého základným cieľom je vytvorenie databázovej aplikačnej platformy na riešenie úloh evidenčných agend (www.cz). VEPO je IS s komplexom bezpečnostných.  Obce.sk). Najznámejšou je portál územnej samosprávy Mestá a obce online (www. ktoré umoţňujú prezentovať vybraté informácie on-line aj off-line v rámci intranetu. Denník verejnej správy (www. Je k dispozícii aj diskusný panel pre štátnych zamestnancov a verejnosť na stránke www. v súčasnosti je súčasťou projektu eSlovakia (www.  KEVIS je krajský evidenčný informačný systém. (www.diskuze.

vytvoreného pomocou podpisovacieho súkromného kľúča a lokálnej aplikácie aj s časovou pečiatkou. ktorý sa bude podávať. moţnosť pridania súboru s elektronickým podpisom. výber súboru s elektronickým dokumentom. informácia pre podávateľa o úspešnosti/neúspešnosti podania.1a 1b VEPO OPERÁTORI Firewall OBČAN 1c 2b Úradníci vecne príslušného odboru 2 SERVER 2a 3 1a – podanie e-mailom ( automatické oznámenie o prijatí/neprijatí podania) 1b – podanie na dátovom nosiči 1c – podanie listom 2 – rozhodnutie o príjemcovi podania 2a – podateľňa odpovedá priamo občanovi 2b – odovzdanie podania 3 – úradník odpovedá občanovi Obr.9 Obeh dokumentov vo VEPO     Jednotlivé kroky pri podávaní dokumentov stručne opíšeme takto: podávateľ vyberá adresáta (určuje jeho certifikát) zo svojho súkromného zoznamu alebo vyberá tzv. verejného adresáta. 145 . 5.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful