1 Verejná správa

Vymedzenie základných pojmov Verejná správa je pojem správneho práva, ktoré má základy v rímskom práve (administratio rei publicae) a postupne sa udomácnil aj v iných jazykoch (napr. public administration). Predstavuje súhrn činností (proces), ktoré produkujú orgány štátnej správy, územnej samosprávy a verejnoprávne korporácie. Tieto subjekty vykonávajú verejnú správu ako zákonom uloženú povinnosť, ktorá je daná ich postavením verejnoprávnych subjektov (obr.1.1).
0 Verejná správa
2 Štátna správa Samospráva*)

1

3 Verejné korporácie

1.1 Ústredná

2.1 Regionálna

3.1 Rozpočtové 3.2 Príspevkové

1.2 Miestna

2.2 Mestská 2.3 Miestna

3.3 Verejnoprávne

*)

Záujmovou samosprávou sa podrobnejšie zaoberá Grell, M. a kol.: Informačné systémy v ekonomike. Bratislava: EKONÓM, 2003,s.101.

Obr. 1.1 Organizačný diagram verejnej správy Verejná správa riadi a spravuje verejný sektor, ktorý charakterizuje verejné vlastníctvo, rozhodovanie verejnou voľbou a uplatňovanie verejnej kontroly. Verejný sektor zahrnuje rozpočtové a príspevkové organizácie (2. sektor) a nadácie, občianske združenia, rôzne neziskové (mimovládne) organizácie (3. sektor). Všeobecne prevažuje názor, že verejný sektor je ekonomický pojem (obyčajne sa skúma v rámci zmiešanej ekonomiky), pričom funguje s cieľom napĺňať verejný záujem a spravovanie verejných vecí. Zmiešaná ekonomika je charakteristická koexistenciou súkromného a verejného sektora, súkromného a verejného vlastníctva a koordináciou ekonomických aktivít súkromnými iniciatívami (trhovým mechanizmom) a verejnými inštitúciami (verejnými alebo vládnymi inštitúciami) pomocou regulačných nástrojov a právnych prostriedkov. Predstavuje objektívny spoločenský jav, ktorého existencia vyplýva z historického vývoja deľby regulačných spoločenských činností medzi objektmi trhu a vládnymi aktivitami, pričom trh aj vláda sú nevyhnutné na fungovanie ekonomiky. Verejná správa zabezpečuje činnosti podľa obr. 1.2. Súkromná správa je správa súkromných vecí a jej vykonávanie je v súkromnom záujme, na uspokojenie vlastných záujmov a potrieb.

7

0 Riadenie verejného sektora

1 Tvorba štátnej politiky

2 Tvorba samosprávnej politiky

3 Podpora výkonu štátnej a samosprávnej politiky

1.1 Hospodárska politika (hospodárske opatrenia štátu) 2.1 Regionálna politika

1.2 Štátna administratíva (spravovanie štátu)

2.2 Rozvoj miest a obcí

Obr. 1.2 Hierarchický diagram funkcií verejnej správy V tab. 1.1 sú uvedené základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy. Určujúcim rozlišovacím znakom je verejný záujem, ktorý je protikladom súkromného záujmu1).
Typ správy Rozlišovací znak

Verejná

Súkromná

Účel Organizačný princíp Funkcia

Verejný záujem Orgány verejnej správy Výkon verejnej správy Verejná moc (verejné právo)

Súkromný záujem Súkromná aktivita Súkromné ciele Individuálne rozhodovanie (súkromné právo)

Charakter moci

Tab.1.1 Základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy    Verejný záujem je charakterizovaný tým, že: obsahuje hodnoty všeľudského charakteru, má normatívny charakter v ekonomickej rovine (v závislosti od danej ekonomickej teórie), jeho chápanie súvisí s konsenzom politických strán.

Súkromný a verejný záujem patria do spoločnej kategórie záujem, ktorý sa používa v troch základných významoch: individuálny záujem, záujem spoločenských skupín (skupinový záujem), celospoločenský záujem.
1 )

8

   

Politický konsenzus možno v podstate dosahovať na základe: rovnosti (verejný, spoločenský a celospoločenský záujem sú totožné, chápané ako synonymá), nadradenosti a podradenosti (vo vzťahu k daným podsystémom spoločnosti, t.j. verejný záujem v ekonomike, politike a pod.), prieniku jednotlivých individuálnych záujmov (prejavuje sa reálna existencia verejného záujmu na báze tzv. spoločenskej zmluvy), protikladnosti (individuálny a verejný záujem sú v protiklade, pričom existujú dva základné prístupy: uprednostnenie individuálneho záujmu alebo pri hodnotení individuálneho záujmu je rozhodujúci verejný záujem, t.j. všeobecné dobro).

Metodologickým východiskom riešenia konsenzu je rozlíšenie verejného a neverejného záujmu2). Verejný záujem má teda nadindividuálny charakter, jeho nositeľom je sociálny objekt (napr. verejná inštitúcia), ktorého činnosť je motivovaná spoločensky uznanými cieľmi a potrebami, na ktorej participujú jednotlivé indivíduá práve preto, že uznávajú tieto spoločné, integrujúce hodnoty. Verejnú správu možno charakterizovať z hľadiska územného a typu riadenia podľa tab.1.2. Územná úroveň Obec, mesto Obvod (okres) Kraj Región (VÚC) Republika Samospráva Samospráva Štátna správa Typ riadenia Samospráva Štátna správa Štátna správa

VÚC – Vyšší územný celok, v našich podmienkach totožný s územím kraja

Tab. 1.2 Vzťah územných úrovní a typov riadenia verejnej správy Verejná správa je zložitý sociotechnický systém a aplikáciou systémového prístupu3 možno definovať jeho základné charakteristiky, a to:  vstupy,  prvky a väzby medzi nimi (štruktúra),  prechodové funkcie,  výstupy,  správanie. Správanie verejnej správy odráža politické názorové prúdy a reakcie na predmetné požiadavky občianskej verejnosti, ktoré vystupujú ako vstupy do celého systému. Prechodové
Východiskom je určenie obsahu a rozsahu pojmu verejnosť. Verejnosť môže označovať tú časť spoločnosti, ktorá stojí voči vládnej (decíznej) sfére s právom kontroly moci a riadiacich štruktúr alebo určitú skupinovú integritu, ktorá je spoločným záujmom zainteresovaná na riešení určitých spoločných problémov (tzv. verejné veci). 3) Pozri Grell, M.: Informačná ekonomika. Bratislava: EKONÓM, 2002.
2 )

9

1. je definovaný ako proces získavania.4 Informačný proces vo verejnej správe 10 . ale aj všeobecne (obr. Zamestnanec vo verejnej správe (tvorca informácií) Občan (používateľ informácií) Zmena pozície IS: 1. Riadiaci systém Orgány verejnej správy Riadený systém Občania Spoločnosti atď.). regióny). ktoré sú potrebné na rozhodovanie v orgánoch verejnej správy a ďalších organizáciách. 1. ASPV 2. región).  priestorového rozsahu pôsobnosti (mestá. VIS IS (Podrobnejšie v 2. clá.3). 1. Na druhej strane. Informačná podpora riadenia v podmienkach verejnej správy V procese riadenia verejného sektora je úlohou IS spojenie riadiaceho a riadeného systému verejnej správy. ako napríklad:  typu riadenia (štátna správa.4). obce. životné prostredie. pričom IS vstupuje medzi tieto systémy ako ich integrálna súčasť a vytvára s nimi jeden celok (obr. ASR. samospráva). obec. 1. 1. IS Obr.3 IS ako podsystém systému riadenia vo verejnej správe IS pre verejnú správu rozumieme súbor informácií o určitých oblastiach (republika. kapitole) Obr.5). geografia.funkcie sú determinované zákonmi vymedzenými podmienkami jednotlivých rozhodnutí vo verejnej správe. dane. Jednotlivé IS verejnej správy možno rozlišovať podľa viacerých hľadísk. IS VS 4. mesto. ŠIS 3. nehnuteľnosti a pod. Informačný proces vo verejnej správe. spracovania a využívania informácií v postupnosti dáta – poznatky – informácie (obr.  predmetu záujmu (zdravotníctvo. potrebné sú pre občanov na uľahčenie styku s orgánmi verejnej správy a na kontrolu ich činnosti pri hospodárení s verejnými financiami.

poznatky.. 4 11 . najmä občana ako používateľa informácií v informačnom procese.5 Dáta. aj vplyvom celospoločenského trendu sa potvrdilo. ktoré v priebehu vývoja informatizácie verejnej správy výrazne menili svoju formu aj obsah. Nástrojom týchto zmien je najmä internet ako model komunikácie. informácie Prenos informácií sprostredkovávajú informačné systémy a len časť informácií sa prenáša priamou komunikáciou medzi tvorcom a používateľom informácie. Odhliadnuc od vývojových trendov v samotnej verejnej správe prechádza informačný proces výraznými zmenami v dôsledku digitalizácie informácií. že vzťah občanov a verejnej správy je podmienený aj ich efektívnou vzájomnou komunikáciou na báze IS/IT. Od vzniku informácie po jej použitie sa prenos uskutočňuje pomocou informačných činností. Ukázalo sa však. 1.z. Tak napríklad reforma verejnej správy SR zásadne mení pozíciu všetkých troch prvkov. ktorý z hľadiska informačnej podpory predstavuje postupnú transformáciu štátneho informačného systému na informačný systém verejnej správy a v konečnom dôsledku na verejný informačný systém. 5 Zákon č. používateľa a IS v informačnom procese4. čo viedlo k rozsiahlej implementácii jednotlivých častí štátneho informačného systému5. Napríklad v 90. rokoch 20. 261/1995 Z.Dáta Poznatky Informácie Syntaktický pohľad (súhrn hodnôt bez významu) Sémantický pohľad (význam) Pragmatický pohľad (použiteľnosť) Obr. čím ovplyvňovali pozíciu tvorcu. že zmena pracovných stereotypov a riadiacej praxe je proces. stor. o štátnom informačnom systéme.

1) sa zaraďuje medzi ASR prierezového charakteru. 261/1995 Z.1. financií a sociálno-ekonomických informácií a pod.verejný informačný systém Tab.z. ako sú napr. 2.z. – 80. o ŠIS (integrovaná štátna správa). IS VS Elektronická verejná správa VIS ASR . ŠIS . Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe je prehľadne uvedený v tab.automatizovaný systém riadenia. Informačné systémy na báze ASR a ASPV Na základe úloh štátneho programu ekonomického výskumu (SPEV) sa v rokoch 1976 – 1980 vytváral automatizovaný systém riadenia (ASR) a automatizovaný systém plánových výpočtov (ASPV). IS VS . ASR jednotlivých ústredných orgánov bol jedinečný.automatizovaný systém plánových výpočtov. o ŠIS) Otvorená štátna správa Roky 2000-2005 Po roku 2005 Začiatok 21. VIS . ASPV .1 Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe 2. roky ŠIS Integrovaná štátna správa (zákon č. 261/1995 Z.štátny informačný systém.  IS verejnej správy (otvorená štátna správa).1 Centralizovaná štátna správa.IS verejnej správy. rokov minulého storočia až po súčasnosť (ako aj možný vývoj po roku 2005) sú jednotlivé typy IS vo verejnej správe SR postupne realizované ako:  relatívne izolované IS na báze automatizovaných systémov riadenia a automatizovaných systémov plánových výpočtov. 2. stor. čo vyplývalo i z kompetenčného zákona.  štátny informačný systém podľa zákona č. miezd a sociálnych vecí. V súlade s prepojením ASPV a ASR riadiacich orgánov sa v rámci ASPV riešili najmä tieto problémy: 12 .2 Vývojové trendy informačného zabezpečenia verejnej správy V období od 70. a preto mal aj odlišnú štruktúru.2. cien. Obdobie 70. ASPV (obr. roky Typ IS IS rezortov Charakteristika Relatívne izolované IS na báze ASR a ASPV 90.  verejný informačný systém (elektronická verejná správa). ASR technického a investičného rozvoja vrátane VTEI a normalizácie. ASR v oblasti práce.

vhodne upravené údaje potrebné na analytickú.  existenciu banky metód a modelov. ukazovateľov ekonomickej efektívnosti a pod. Technické zabezpečenie sa realizovalo na sálových počítačoch 2. registrov a pod. zber.  vytvorenie integrovanej údajovej základne uloženej na diskoch sálového počítača. 2.j.   štandardizácia foriem a obsahu plánových údajov na úrovni Jednotných metodických pokynov (JMP). číselníkov.2): 1. fond údajov (centrálna a operatívne bázy dát). ČNR. vytváranie počítačovej siete na prenos informácií medzi ústrednými plánovacími orgánmi. výpočtov indexov. ONV Výkonné orgány národných výborov. informačnú a rozhodovaciu činnosť a podľa frekvencie využívania údajov 13 . zjednocovanie klasifikácií. IS na podporu riadenia v ústredných orgánoch boli budované v rámci programu SPEV – Automatizácia na vyšších stupňoch hospodárskeho riadenia. 61/1977 Predsedníctva vlády ČSSR) zahrnovali oblasť od podnikových ASR až po vrcholové ASR na úrovni ústredných orgánov. 2. ASPV sa rozvíjal ako integrálna súčasť prác systému plánovitého riadenia (tab. Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány (FZ. makiet plánov a s nimi súvisiacich pracovných postupov. strediskové obce IS a typy úloh Prenosy plánových a štatistických informácií Kancelárska technika ASR Taktická Operatívna ASPV Tab.  bezprostredný styk používateľa s IS cez terminálovú sieť. rezortmi a výrobno-hospodárskymi jednotkami vrátane potrebného technického a programového vybavenia ústredných plánovacích orgánov.2). a 3. kontrolu a korekciu údajov a konverziu údajov preberaných zo zdrojov z okolia systému. 2. KNV. Zásady plánovania a podmienky výstavby ASR (uznesenie č. vstup údajov zahrnujúci manipuláciu s údajmi. generácie. ASPV poskytoval komplexné informácie na rozhodovanie a zabezpečoval predovšetkým:  automatizáciu štandardných plánovacích činností. SNR) Výkonné orgány štátnej správy. 2.2 Informačná podpora riadenia v podmienkach centralizovanej štátnej správy (globálna architektúra) ASPV bol vytváraný modulárne takto (obr. t. potrebných pre ASPV. Hlavnou požiadavkou na ASPV bolo spracovanie formulárov ekonomických ukazovateľov podľa požiadaviek používateľa v oblastiach agregácií.

.číselníky (katalógy) ukazovateľov podľa podsystémov. .metódy a modely podľa jednotlivých podsystémov operatívna báza dát (lokálna) obsahovala dáta podľa jednotlivých podsystémov: . . rozmiestnenie a organizácia záznamov.vybrané súhrnné ukazovatele. percentá) až po komplexné analýzy (pyramídový rozklad ukazovateľov ekonomickej efektívnosti. t. a to: . . ktoré slúžili na detailnejšiu analýzu a generovanie výstupných zostáv sa realizovalo pomocou programátora.ukazovatele odvetvových ekonomík. dimenzia identifikuje riadky. 3. indexy.j.1.  rozhodovaciu zložku – prezentovaná je vo forme sústavy modelov a bilancií. resp. . . pričom: . t. t. Požiadavky na fond údajov boli definované štruktúrou údajov. Z hľadiska zabezpečovania jednotlivých funkcií možno v ASPV rozlišovať:  informačnú zložku – zabezpečovala funkcie súvisiace so zberom. ktoré obsahovali pevnú štruktúru ukazovateľov a variantov plánov. podľa špeciálnych požiadaviek používateľa a predpokladal sa kvalifikovaný zásah programátora pri vytváraní výstupnej zostavy.uložených v operatívnej.ukazovatele oblastných regionálnych charakteristík. spracovaním a distribúciou údajov.logickou štruktúrou – používateľský pohľad na údaje.číselníky variantov plánu. . 2. modely) a prognózy (štruktúrne a dynamické). používateľský prístup podľa textových informácií určil formu výstupov.j.jednorazové. . prenosom. dimenzia bola určená na identifikáciu dát za jednotlivé organizácie. . 14 .  styk používateľa so systémom – nepredpokladali sa poznatky používateľa z oblasti výpočtovej techniky a IS. časové hľadisko bázy dát. ktoré automatizovali činnosti bezprostredne nadväzujúce na prácu používateľa a poskytovali sa mu informácie s možnosťou priameho rozhodovania pomocou parametrických aplikačných programov (obr. . ale používateľ sa podieľal na tvorbe ASPV. v centrálnej báze dát.3).ukazovatele prierezových ekonomík. a to hlavne tých častí. ukazovatele. boli vygenerované v počítači a používateľ si cez terminál vytváral výstupy sám. trojdimenzionálne. Na dáta možno pozerať ako na sériu za sebou uložených tabuliek.3. .j. Zároveň sa uchovávali sociálno-ekonomické údaje a plánové informácie vo fonde dát. spojovacím článkom medzi blokom fondu údajov a blokom spracovania údajov bol systém výberu podľa zvolenej metódy a k nej príslušné údaje. .j. tzv.stabilné.modifikované. dimenzia identifikuje stĺpce. centrálna báza dát obsahovala: . druhy a varianty plánu.číselník plánovacích skupín. t. ktoré podporovali rozhodovací proces. ktorý bol obsahovým jadrom informačnej zložky. spracovanie údajov – boli použité rôzne metódy od jednoduchých štatistických analýz (priemery.číselník organizácií.2.fyzickou štruktúrou – spôsob ukladania údajov na médiá. Existovali tieto typy výstupných zostáv: . 4.

doprava a spoje) Obr. že používateľ mohol uvažovať o obsahu bázy dát ako o sérii dvojrozmerných tabuliek. Až dovtedy ekonomické modely vznikali predovšetkým vo sfére štatistiky a akademických pracovísk.).podsystémy odvetví (Agrokomplex priemysel palivá a energetika stavebníctvo. bilancia peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva. bilancia pracovných síl.makroekonomické zdroje . 15 . ale opakovane využívané v štandardných činnostiach (napr. investičná bilancia.) .prierezové činnosti . modely pre hospodárstvo národných výborov a pod.1 Štruktúra ASPV V záujme jednoduchosti a zrozumiteľnosti skupina CODASYL odporučila uplatniť formulárovo orientovaný prístup pri riadení bázy dát.údajová základňa (národohosp.rozhodovanie . bilancia národného hospodárstva. palivovo-energetická bilancia. údaje vo formulároch boli zoskupované a podstatou formulárového prístupu bolo. bilancie) . mali hlavne teoreticko-metodologický charakter a len ojedinele a jednorazovo sa vyskytli v riadiacej praxi. Modelovanie dátových základní sa realizovalo relačným prístupom. V súvislosti s budovaním ASPV sa začalo v ekonomickom modelovaní (rozumie sa konštrukcia a implementácia ekonomických modelov) objavovať viacero nových.podsystémy prierezov a spracovanie údajov (práce a mzdy pomocou metód zahraničný obchod .ASPV Vecno-ekonomická a organizačná štruktúra .technické zabezpečenie národné výbory investičné a zákl. Formuláre a ich obsah sú identifikovateľné a položky z jedného formulára sa vzťahujú na iné formuláre. podstatných čŕt.súhrnné makroekonomické problémy .problémy odvetvových štatistík Podsystémy Aplikačné roviny .programové riešenie financie . 2. ASPV predpokladal existenciu veľkého množstva modelov a bilancií nie jednorazovo.súhrnný podsystém . pre poľnohospodárstvo model AGROKOMPLEX. prostr.

Sálové počítače pracovali v tzv. kde do sály počítača nemal nikto z používateľov prístup okrem obsluhy a systémového programátora. matemat. 16 . uzavretej prevádzke (close shop). t.j. 2.2 Moduly ASPV Technické riešenie ASPV malo charakter distribuovaného systému pomocou terminálovej siete hviezdicovej štruktúry na distribúciu informácií v komutovaných telefónnych spojoch.. Terminálové pracoviská sa nachádzali mimo sály dokonca aj vzdialene na ústrednom orgáne a základom konfigurácie terminálovej siete bol zvolený informačný zobrazovací systém 3270. textové informácie VSTUP ÚDAJOV FOND ÚDAJOV SPRACOVANIE ÚDAJOV VÝSTUP Obr. dozorujúceho prácu operačného systému počítača (VM/370.štatist. metódy Individuálne programy podľa požiadaviek používateľa Číselníky. abecedno-číslicová zobrazovacia jednotka s klávesnicovým vstupom a mozaiková tlačiareň. OS/VS1). aplikačných programov Zber vstupných údajov Operatívna báza dát Kontrola údajov Archivačná báza dát Podsystémy ASPV s viacnásobným prístupom Systém modelov.Centrálna báza dát Systém parametr.

Jadrom informačnej zložky sú registre (napr. sú sprístupnené na jedinom mieste (napr. ako aj mimo nej. ktoré sa využívajú na komunikáciu vnútri štátnej správy. Štátny informačný systém Výkon štátnej správy je spojený so získavaním. obchodný register na www. Vzniká vzájomnou komunikáciou a prepojovaním podsystémov vytváraných v rámci orgánov a inštitúcií štátnej správy. majú svojho gestora (rezort). spracovaním a využívaním potrebných informácií.Sústava parametrických programov Zber a uchovávanie údajov Konverzia údajov na prenosy Agregácie Tlač výstupných zostáv Výpočty ukazovateľov efektívnosti Metódy a modely Poznámka Jednotlivé postupy spracovania údajov sa realizovali oddelene. zároveň určité informácie poskytuje verejnosti.z. ktorý zabezpečuje zhromažďovanie. Štátna správa potrebuje informácie na samotný výkon správnej činnosti. o štátnom informačnom systéme.2 Integrovaná štátna správa. ŠIS nie je uzavretý a pomocou legislatívnych. 2.3 Sústava aplikačných (parametrických) programov v ASPV 2. ktorý 1) Zákon č. obchodný register. Údaje boli uložené na sálovom počítači v centrálnej báze dát a parametre na spracovanie údajov boli uložené v lokálnych (operatívnych) bázach dát používateľov. uchovávanie a sprístupňovanie informácií na uspokojovanie informačných potrieb vznikajúcich pri výkone štátnej správy a informačných potrieb verejnosti. Registre obsahujú základné identifikačné údaje o danej problematike. Obr. Informačné činnosti orgánov štátnej správy sú koordinované cez štátny informačný systém1) (ŠIS). 17 .) a bázy dát všeobecne využiteľných alebo medzirezortných informácií. 261/1995 Z. register územných jednotiek a nehnuteľností a pod.orsk. spracovanie. register obyvateľstva.sk). technických a organizačných opatrení vytvára priestor na realizáciu jednotlivých rezortných a medzirezortných IS štátnej správy.

materiály predkladané na pripomienkové konania . GOVNET SMS brána – služba je sprístupnená používateľom bezplatne a je dostupná na URL adrese http://www. adresár knižníc. klasifikácia zamestnaní atď.2. Klasifikácie a číselníky sú spravidla potrebou vyplývajúcou z právnych predpisov na rezortnej úrovni (číselník krajín. riešenie prístupových práv a nadväzujúcich ocenení údajov a ocenení procesov ich poskytovania (platby za rôzne druhy prenosov údajov). Pre potreby verejnosti rezort poskytuje informácie z rezortných informačných zdrojov o vlastnej štruktúre. technický rozvoj.zaručuje ich pravdivosť.schválené koncepcie . 2) Súčasným stavom GOVNETu sa podrobnejšie zaoberáme v časti 4.). Vlastnú technológiu poskytovania údajov. postupoch na poskytovanie údajov. licencie. Zároveň jednotlivé uzly sprístupňujú ďalšie individuálne informácie ako napr. aby bola doručená elektronická pošta aj na adresu v tvare: Meno.telefónny zoznam podľa organizačných útvarov . energetické informácie.MH SR – vestník MH SR. ktoré musí každý uzol siete GOVNET sprístupňovať prostredníctvom služby www v kódovej stránke ISO 8859-2: . divadiel a pod.: . služieb a verejných prác príslušného ústredného orgánu štátnej správy SR a jeho podriadených organizácií. celosvetové diskusné fórum – NEWS. Je definovaný povinný minimálny rozsah informácií. galérií. Realizácia ŠIS je výrazne ovplyvnená vytváraním dátovej siete GOVNET2) a rezortných sietí ministerstiev a úradov.sms. Štandardizácia (štandardy ŠIS) zahrnuje riešenie problémov výmeny údajov z hľadiska informačných technológií.adresár vedúcich pracovníkov ÚŠO .MK SR – významné kultúrne podujatia.gov. 2. problémov zjednocovania používaných dátových štandardov. elektronická pošta – okrem štandardného tvaru adresy (definovaného v rámci príslušných RFC pre internet) majú všetky uzly siete GOVNET nastavené programové vybavenie tak.stanoviská k materiálom predkladaným na rokovanie vlády SR .projekty .vyhlásenia súťaží a podklady pre súťaže na obstarávanie tovarov. 18 .informácie o konaní odborných sympózií. konferencií a seminárov . ako aj údaje o ich prístupnosti a cene. k dispozícii sú celosvetové NEWS – okolo 30000 diskusných skupín. 4.Priezvisko@domena. zoznamoch údajov poskytovaných verejnosti. ktorým GOVNET poskytuje tieto služby: 1.gov.pripojenie používateľa do siete Govnet použitím modemu a telefónnej linky.sk.materiály predkladané na rokovania vlády SR .sk. Každý ústredný orgán vytvára a obsahovo napĺňa IS (časť ŠIS) a ním sa prezentuje voči informačnému okoliu.. . aktuálnosť a ochranu. menách zodpovedných pracovníkov. organizačné a finančné zabezpečenie týchto služieb si riešia ústredné orgány štátnej správy vo svojich projektoch.adresár rezortných územných štátnych orgánov štátnej správy a organizácií s menom vedúceho úradu (riaditeľa) telefón. Pripravuje sa služba Dial-UP . múzeí. fax . 3.výročné správy .organizačná štruktúra .3. Proxy – Telnet. prístup do siete internet – využitie siete je zabezpečené hlavne prostredníctvom služieb WWW – cez port 80.

Prístup na internet a jeho využívanie. firma a pod.  nedostatočná gramotnosť obyvateľstva v súvislosti s digitálnou technikou on-line. lebo po obstaraní výpočtovej techniky treba zaplatiť aj pripojenie. nedostatočne bezpečný a pomalý prístup na internet a elektronickému obchodovaniu. Realizácia sa predpokladá na základe akčného plánu eEurope+.  absencia dostatočne dynamickej kultúry. pričom pripojenie subjektov v ďalších krajských a okresných mestách je podmienené pokračovaním realizácie projektu GOVNET. každý podnik a úrad do digitálnej epochy a spojiť ich on-line. 19 . Iniciatíva eEurope sleduje tieto kľúčové ciele:  Preniesť každého občana. škola. ktorá by bola orientovaná podnikateľsky a na služby. aby sa všetky subjekty v Európe (občan. Európa by mala odstrániť najmä nevýhody brzdiace rýchly nástup digitálnych technológií:  vo všeobecnosti drahý. Samosprávne orgány v troch percentách z 2886 slovenských obcí nemajú ani jeden počítač. aby prehlboval dôveru spotrebiteľov a posilňoval sociálnu súdržnosť. okresné úrady 64 kbit/s a lokálne napojenie je realizované satelitnými linkami. Cieľom iniciatívy eEurope je. Uvažovalo sa o napojení samosprávy na VS NET. s redukovanými cieľmi a menšou časovou náročnosťou priblížiť IKT aj občanom. 2. domácnosti a školy. sociálneho a zdravotného zabezpečenia. by sa mal stať úplnou samozrejmosťou. či už pomocou počítača.  Zaručiť sociálnu univerzálnosť celého procesu. ako to bude možné. čím narastajú náklady na telekomunikačné siete. aplikáciou informačných a komunikačných technológií (IKT) sprostredkujú sa služby štátnej (aj verejnej) správy občanom a podnikateľom (obr. 2. telesnej výchovy a športu. Informačný systém verejnej správy Internet v štátnej správe a samospráve na Slovensku sa rozvíja pomaly a sieť verejnej správy VS NET kapacitne už nevyhovuje.3 Otvorená štátna správa. mobilného telefónu alebo prídavnej jednotky k televíznemu prijímaču. ale iniciatíva sa nerealizovala pre obojstranný nezáujem.4).- MŠ SR – návrh všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti školstva. reformou verejnej správy utvorí podmienky na jej efektívne fungovanie. Štátna správa na Slovensku reformou daňového systému. kde obce a mestá si prístup na internet musia zaplatiť z vlastných zdrojov. Krajské úrady sú spojené rýchlosťou 256 kbit/s.  nedostatočne aktívna úloha verejného sektora pri utváraní podmienok na rozvíjanie nových aplikácií a služieb.) pripojili on-line tak rýchlo. mládeže.  Vytvoriť digitálne gramotnú Európu opierajúcu sa o podnikateľskú kultúru pripravenú na financovanie a rozvíjanie nových myšlienok. ktorý je akýmsi derivátom eEurope v prostredí transformujúcich sa ekonomík. Sieť GOVNET v súčasnosti prepája 42 uzlov (41 v Bratislave a 1 v Banskej Bystrici). Samospráva funguje na odlišnej báze.

 Urýchlenie elektronického obchodovania. platenej televízii a mnohým ďalším aplikáciám).  Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky.využívanie týchto nových zdrojov pri štúdiu a získavaní nových zručností. aby za svoj trh považovali trh celej Európy. elektronickému platobnému styku. získava na naliehavosti z hľadiska konkurencie. ako sú spolupráca v kolektíve.Zdroj informácií ŠÚ SR azy Vlastné výkazy Spracovanie a distribúcia informácií Úrad verejnej správy Využitie informácií Analýzy Výkonné a riadiace orgány Webová stránka Vlastné výkazy Automatizovaný systém zberu informácií v reálnom čase Ekonomické a finančné analýzy Právnické osoby Fyzické osoby Obr. Vyžaduje si to spoľahlivý zákonný rámec vnútorného trhu zabezpečujúci právnu istotu. Spolupráca v režime on-line však v Európe zatiaľ nie je zaužívaná v praxi.osvojovanie si kľúčových zručností. adaptívnosť. zatiaľ však nie sú dostatočne rozvinuté. zaoberajúce sa progresívnymi technológiami.  Rýchly internet pre výskumníkov a študentov. Takto prístup k nesúvisiacim službám v miestnom telefónnom styku. ako sú bezdrôtové a káblové siete ponúkajúce lacnejší a rýchlejší prístup na internet. kreativita. Komunikácia pomocou elektronickej pošty a prístup k informáciám prostredníctvom internetu sú dnes už kľúčovými prvkami akademického a odborného života. komunikácia medzi kultúrami a riešenie problémov. ktorý vlastnia tradiční prevádzkovatelia. mobilnému internetu.zvládnutie internetu a multimediálnych zdrojov. . verejnej doprave. . Musí sa urýchliť rast elektronického obchodovania. Dnes však v EÚ aj naďalej pretrváva situácia nedostatočne rozvinutého 20 . Týka sa to týchto rozhodujúcich oblastí: .  Lacnejší prístup na internet.  Inteligentné karty pre bezpečný elektronický prístup (k zdravotníckym službám.multidisciplinárnosť. Veľmi dôležité budú alternatívne infraštruktúry. Tradičná telefónna sieť sa stále vo väčšom meradle využíva na poskytovanie prístupu na internet a nových súvisiacich služieb. predovšetkým v malých a stredných podnikoch tak. ktorý odstráni bariéry pre cezhraničné služby a bude stimulovať inováciu on-line a dôveru spotrebiteľa. 2.4 Rozvoj IS verejnej správy Iniciatíva eEurope vychádza z aktuálneho politického rámca a sústreďuje sa na tieto prioritné kroky:  Mládež Európy v digitálnom veku . .

Digitálne technológie umožnia zvýšenie bezpečnosti dopravy a skvalitnenie verejnej dopravy.) pre postihnutých ľudí. verejné odpočty. Štátna správa on-line. Potenciál internetu možno využiť na presadzovanie zámerov Amsterdamského dohovoru3 pri zabezpečovaní plnej transparentnosti činnosti a rozhodovania v inštitúciách EÚ z pohľadu občanov. zemepisných. Hlavnými výsledkami dohovoru sú zavedenie záruk určitých základných práv v rámci EÚ. Na základe skúseností západoeurópskych krajín by mal tento systém (zverejňovaním na webových stránkach jednotlivých ústredných štátnych orgánov) prispieť k účinnej realizácii politiky v rôznych oblastiach (podľa spoločenskej objednávky). zahraničná a bezpečnostná politika) a niektoré modifikácie vnútorných procedúr EÚ (rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou.eu. pričom súčasne väčšina vlád stojí zoči voči starnúcemu obyvateľstvu.int/abc/obj/amst/en/. predovšetkým vo veľkých mestách. Boli zavedené až v roku 2001 s cieľom zlepšiť a sprehľadniť systém alokácie a efektívnosti využívania finančných zdrojov. Amsterdamský dohovor (Treaty of Amsterdam) je v platnosti od 1. Výsledky vývoja digitálnej techniky ponúkajú množstvo príležitostí na prekonávanie bariér (sociálnych a ekonomických. posilnenie nástrojov vonkajšej politiky EÚ (spoločná obchodná. zlepšenie v oblastiach priamo sa týkajúcich občanov (ako sú nezamestnanosť. Dostupné technológie na riešenie ich špecifických potrieb im umožňujú rovnoprávne sa podieľať na spoločenskom a pracovnom živote. Absencia jednoduchého prístupu k rozhodujúcim štatistickým a podnikateľským údajom je brzdou pre priemysel a znemožňuje rozvoj služieb súkromného sektora s pridanou hodnotou. Inteligentná doprava. politika životného prostredia a pod. Okrem toho umožní zabezpečovať také otvorené rozhodovanie. Zlepšenie informovania verejnosti v režime on-line zvýši význam internetu v každodennom živote. Elektronická spoluúčasť pre postihnutých spoluobčanov. čím sa zvýši počet používateľov internetu a ako vedľajší účinok to prinesie výhody rozšírenia participácie v informačnej spoločnosti. Priamy úžitok z toho budú mať odvetvia informačných technológií i producenti informačného obsahu. S ohľadom na potrebu zlepšenia výkonnosti Európy treba vyvinúť ďalšie široko koncipované úsilie na posilnenie prílevu kapitálu na financovanie začiatočných etáp v celej EÚ.   V štátnej správe nie sú celkom zaužívané také nástroje riadenia ako výročné správy. Súčasne bude stimulom na rozvoj nových služieb súkromného sektora zakladajúcich sa na sprístupnených zdrojoch údajov. Technológia a terapia zdravotníckej starostlivosti sa radikálne zlepšuje. sociálna politika. zlepšuje organizáciu vzdušného priestoru. časových a pod. Podrobnejšie http://europa. čo bezprostredne vplýva na výkonnosť EÚ v novej ekonomike. kultúrnych. Táto akcia si kladie za cieľ zabezpečiť jednoduchý prístup k verejným informáciám rozšírením a zjednodušením prístupu na internet. tzv. spotrebu paliva a skracuje jazdný čas. mája 1999 a predstavuje prehodnotenie ústavného rámca EÚ v zmysle Maastrichtskej zmluvy. prehĺbenie úlohy Hospodárskeho a sociálneho výboru EÚ a ďalších poradných inštitúcií EÚ). Efektívne využitie riadenia dopravy a informačných služieb už znižuje emisie škodlivín. ktoré sa stali mimoriadne úspešnou črtou verejných informácií v USA. Zdravotnícka starostlivosť on-line. možnosti užšej spolupráce medzi členskými štátmi.  trhu rizikového kapitálu. Ďalším kľúčovým prvkom je posilňovanie väzieb medzi poskytovateľmi rizikového kapitálu a generátormi nápadov s komerčným potenciálom.a dlhodobom výhľade vyvoláva tlak na budúce výdavky na zdravotnícku starostlivosť. aké je len možné. 3 21 .). performance management (kontrakty s ústrednými orgánmi) a pod. To v stredno.

Značný význam má kontrola riadenia výdavkového procesu a rozpočtu realizovaná ako internetová aplikácia. Z vecného hľadiska dominujú rozhodnutia najmä v oblastiach normotvornej činnosti a stratégie v tvorbe koncepcií. kde rozhodnutia v štátnej správe sa týkajú bezprostrednej a praktickej realizácie funkcií štátu na báze definícií jednotlivých odvetví a sfér štátnej správy.4 Elektronická verejná správa..  Government – to Government (G2G) je zameraný na vzťahy medzi jednotlivými subjektmi štátnej správy. Elektronickou štátnou správou (e-government) sa rozumie automatizácia interakcií medzi orgánmi štátnej správy a občanmi a medzi orgánmi štátnej a verejnej správy navzájom. niektoré procesy vyžadujú spolurozhodovanie rôznych inštitúcií štátnej správy (napr. keď štátna inštitúcia objednáva od dodávateľa a úplný dodávateľský proces je integrovaný v back-office systéme dodávateľa.    Údaje pre IS verejnej správy a samosprávy sa získavajú na troch úrovniach: republikovej. Ďalším významom G2B je riadenie príjmov daní cez internet.2.  môžu znížiť výdavky štátnej správy obmedzením byrokratizmu a úradovania. Potenciálne prínosy elektronickej verejnej správy majú široký dosah:  priblížiť občanom služby štátnej správy.  získajú sa lepšie informácie o celoeurópskom trhu. kde prostredníctvom portálu budú sprístupnené funkcie štátnej pokladnice všetkým výdavkovým jednotkám štátu. miestnej.Citizen (G2C) je zameraný na poskytovanie služieb občanom v súčasnosti postavený na formulároch a v budúcnosti nahradený dokonalejšími transakciami. Systém môže ponúkať niektoré dáta vo formulári už uvedené a občan nemusí vkladať všetky informácie ešte raz.  Government – to – Business (G2B) ide o klasické nakupovanie prostredníctvom internetu. Zároveň formulár poskytuje interaktívnu pomoc pri vypĺňaní. Verejný informačný systém Verejná správa predstavuje výkonnú moc štátu a samosprávnych územných orgánov v členení na ústrednú a miestnu štátnu správu a samosprávu.). odporúča alternatívy pre jednotlivé polia formulára a odoslaním žiadosti elektronickou poštou občan získa možnosť skontrolovať jeho stav. Sprostredkovanie pomocou IKT sa môže uskutočniť takto:  Government – to . 22 . regionálnej (kraj. región). elektronické aukcie a pod. stavebné povolenia a pod. V rámci komunikácie medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy vzniká množstvo interakcií.  vytvoria sa pracovné príležitosti u poskytovateľov služieb s pridanou hodnotou.

akademickej a výskumnej sféry. Hlavné ciele a princípy Minimalizácia opakovania požiadaviek na informácie od občanov a podnikateľov Zverejňovanie informácií verejnej správy Priamy prístup k informáciám Vytvoriť informačné kiosky pre občanov Spolupráca verejného a súkromného sektora pri informačných stratégiách Informačné technológie ako Racionalizácia verejnej správy využitím IKT nástroj na výkon verejnej správy E-government Vytvoriť metodiku projektovania IS Atestácia produktov pre VIS Metainformačný systém ŠIS ISVS VIS Priorita Univerzálny princíp Tab.3 Hlavné ciele a princípy elektronickej verejnej správy Rozhodujúcim princípom transformácie ŠIS na IS VS a v konečnom dôsledku na VIS je partnerstvo štátnej správy a samosprávy.Ciele a princípy elektronickej verejnej správy možno zhrnúť v tab. 2. informačného priemyslu a služieb. 2. občanov. 23 .3. podnikateľských subjektov.

z. bol Národný program informatizácie SR1.z. 52/1998 Z. 1 2 .  racionalizácia štátnej správy (v súčasnosti reforma verejnej správy). a kol.3 Štátny informačný systém 3. o slobodnom prístupe k informáciám). rokoch minulého storočia.: Hospodárska informatika. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch). Z tohto obdobia existuje veľa poznatkov o informatizácii v štátnej správe4. ktoré môţu byť vykonávané v podstate nezávisle. Aby sa toto bohaté poznatkové zázemie dalo efektívne zúročiť v procese informatizácie verejnej správy je potrebné uplatniť nový pohľad na túto problematiku.: Informačné systémy v štátnej správe. Súhrnne moţno tieto úlohy charakterizovať ich zoskupením do týchto problémových okruhov (v zátvorke je stručne uvedený spôsob plnenia úloh2):  vytváranie informačných systémov v štátnej správe a samospráve (zákon č. Podrobnejšie Grell.  harmonizácia hlavných registrov (v rokoch 1996-1997 pod gesciou ŠÚ SR. MŠ SR aţ napokon opäť pripadli MDPT SR). väzbách s okolím. 5 Podrobnejšie o architektúrach IS pozri Grell. č. ktoré v organizácii prebiehajú). mnohokrát však nesystémovo usporiadaných a nedôsledne interpretovaných. prevádzke a bezpečnosti (v nadväznosti na organizáciu práce). kapitole poukazujeme aj na uţitočnosť vyuţitia poznatkov z vytvárania ŠIS v procese tzv. V súčasnosti skôr prevláda tendencia vytvoriť legislatívny rámec pre IS VS a sústrediť sa na plnenie vládou SR prijatých rôznorodých úloh na informatizáciu spoločnosti v rámci programu eEurope+. Rozlišujeme globálnu (celkovú) architektúru IS a čiastkové architektúry IS [3]. 261/1995 Z. moţno veľmi ťaţko analyzovať súčasný stav ŠIS. a kol. rozvoj vládnej siete GOVNET a mnoho predpokladaných aktivít v koncepcii ŠIS je v útlme. zákon č. Bratislava: EKONÓM.  sprístupňovanie informácií zo štátnych informačných zdrojov (zákon č. Preto v 4. Keďţe na prelome rokov 1998-1999 bolo de facto ukončené vytváranie ŠIS (de jure však stále platí zákon č. M. 261/1995 Z. 3 Zaloţený na hierarchickej organizačnej štruktúre štátnej správy a deľbe činností v jednotlivých organizačných útvaroch. 2002. 506/1992 vlády SR. o ŠIS. M. Bratislava: EKONÓM. V procese vytvárania ŠIS sa zaoberáme globálnymi a čiastkovými architektúrami podľa obr. ktorý by mal zahrnovať najmä tieto dva atribúty:  metodické zjednotenie prístupov k IS vo verejnej správe na základe definovania globálnej architektúry a čiastkových architektúr IS. Tamtieţ. funkciách (v nadväznosti na procesy. 211/2000 Z.  chápanie ŠIS ako podsystému systému riadenia vo verejnej správe. ktorý reálne vymedzil úlohy informatizácie štátnej správy SR. Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS     Architektúra5 je grafické a písomné vyjadrenie koncepčnej predstavy IS o jeho: štruktúre (v nadväznosti na organizačnú štruktúru organizácie).z. o štátnom informačnom systéme realizovaný predovšetkým v ústrednej štátnej správe). 4 Relevantné poznatky sú sústredené v citovaných skriptách. Štátny informačný systém (ŠIS) predstavuje funkčný prístup3 k vytváraniu informačných systémov (IS) v štátnej správe v 90. pričom kompetencie boli postupne presúvané zo ŠÚ SR na MDPT SR.1.1 Architektúry štátneho informačného systému Niekoľko poznámok na úvod do problematiky Prvý programový dokument. 2002. postupnej transformácie ŠIS. 3.z. schválený uzn.

1995) a v súlade s poznámkou v časti 4. 3.1 Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS Vzájomné väzby niektorých architektúr (obr. 3. 3. funkčná a dátová štruktúra ŠIS Globálna architektúra IS ÚŠO Procesná.Globálna architektúra ŠIS Procesná. 63. ţe vytváranie ŠIS sa realizovalo prevaţne v ústrednej štátnej správe. funkčná a dátová štruktúra IS ÚŠO Procesná. Globálna architektúra IS orgánov vrcholového riadenia Globálna architektúra ŠIS Vykonávatelia riadenia korešpondujú s hierarchickou dekompozíciou ŠIS Čiastkové architektúry ŠIS Procesy Agregované činnosti (politiky štátu) Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou štátnej politiky Dáta Registre ŠIS Globálna architektúra IS ostatných štátnych orgánov Globálna architektúra IS ÚŠO Vykonávatelia riadenia korešpondujú s organizačnou štruktúrou objektu riadenia Čiastkové architektúry HIS ÚŠO Organizačná štruktúra ÚŠO Organizačná štruktúra orgánov vrcholového riadenia Organizačná štruktúra ostatných štátnych orgánov Čiastkové architektúry HIS orgánov vrcholového riadenia Čiastkové architektúry HIS ostatných štátnych orgánov Procesy Politiky ÚŠO Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou politík ÚŠO Dáta Bázy dát ÚŠO Obr. 6 .2 Vzájomné väzby jednotlivých architektúr ŠIS V učebnom texte pouţívame vývojové diagramy podľa normy ISO 5807 369011 (Český normalizační institut.2 na str.2 súčasne dokumentuje. Obr.2) ďalej objasňujeme pomocou vývojových diagramov6. funkčná a dátová štruktúra HIS ÚŠO Funkčná štruktúra HIS orgánov vrcholového riadenia Funkčná štruktúra HIS ostatných štátnych orgánov HIS – Hlavný informačný systém (podrobnejšie v ďalšom texte) Architektúry boli predmetom modelovania ŠIS (podrobnejšie v ďalšom texte) Obr. 3.

ţe ŠIS nie je nejaký ďalší (nový) IS.1 Krajské úrady 3. ŠIS OIS 0 Štátna správa 1 Vrcholové orgány 2 Ústredné štátne orgány 2.2 Ministerstvá Obr.3 Obvodné úrady (špecializované) 2. 3.3 Globálna architektúra ŠIS Globálna architektúra ŠIS (obr.3) korešponduje s hierarchickou dekompozíciou ŠIS.Globálna architektúra ŠIS. ako aj so skutočnosťou.1 Úrad vlády 3 Miestne štátne orgány 4 Ostatné štátne orgány 3. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Vrcholové orgány riadenia IS a typy úloh WWW Taktická Ústredné štátne orgány (rezorty) EDI Operatívna Ostatné štátne orgány Obr.4 Organizačný diagram štátnej správy . Procesná. Vykonávateľov riadenia prezentuje organizačný diagram štátnej správy (obr.2 Obvodné úrady (všeobecné) 3. 3. ale vzniká vzájomným pôsobením a fungovaním uţ existujúcich IS. 3.4). častí ŠIS. 3.

Základným procesom v štátnej správe je tvorba štátnej politiky (obr.3 Vyuţitie (v rámci ÚŠO) 1.1.2 Participácia (spolupráca ÚŠO) 1.1 Tvorba (kompetencia ÚŠO) 1.1. 3.6 a 3.1.2 Štátna administratíva vlády Obr.5 Hierarchický diagram funkcií tvorby štátnej politiky Na obr. 3. 1.1.5).1.1.7 sú znázornené vývojový diagram systému a vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky.1.2.1 Administratíva ÚŠO . 1 Tvorba štátnej politiky 1.1 Hospodárska politika vlády 1.2 Hospodársko-správna činnosť ÚŠO 1.2. 3.1 Politiky ÚŠO 1.

6 Vývojový diagram systému tvorby hospodárskej politiky .3.Z IS ÚŠO Tvorba hospodárskej politiky Zosúladenie parametrov a prepočty Dosahy na štátny rozpočet A Spolupráca s MF SR N Medzirezortné pripomienkové konanie N Zapracovať pripomienky A Vypracovanie nového materiálu Materiál kompletný Schválenie vládou – príprava zákonov Schválenie zákonov parlamentom Podpis zákonov prezidentom K Obr.

3.IS ŠÚ SR Analýza vývoja ukazovateľov IS NBS Porovnanie údajov IS príslušného ÚŠO Výber parametrov ekonomického prostredia Participácia na iných koncepciách Participácia na iných koncepciách IS MF SR .RIS rozpočtový IS Dosahy na politiku ÚŠO Poţiadavky na štátny rozpočet Poţiadavky na miestnu štátnu správu IS ÚŠO Obr.7 Vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky .

Funkčnú štruktúru znázorňuje obr.  odborný. 7 .8 Globálna architektúra IS ÚŠO Globálna architektúra IS ÚŠO v podstate vychádza z funkčnej dekompozície častí ŠIS.  hospodársko-správny. Procesnú štruktúru vytvárajú tri základné procesy:  administratívny. ale ukáţeme niektoré zvláštnosti vo funkčnej štruktúre HIS vrcholových orgánov riadenia. 3. Vykonávatelia riadenia sú odvodení zo všeobecného organizačného diagramu ÚŠO. Vývojový diagram toku dát (obr. 3. 3.9.10) zobrazuje tok dát a pouţívané nosiče dát v priebehu tvorby politiky v kompetencii ÚŠO. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Minister Štátny tajomník Vedúci sluţobného úradu Riaditelia sekcií WWW PIS EDI Operatívna Riaditelia odborov Vedúci oddelení HIS OIS IS a typy úloh MIS Taktická MIS – Ministerský informačný systém PIS – Prierezový informačný systém HIS – Hlavný informačný systém Obr.Globálna architektúra IS ÚŠO7. V ďalšom texte sa uţ nezaoberáme podrobnejšie architektúrami IS orgánov vrcholového riadenia a ostatných štátnych orgánov. Procesná.

9 Hierarchický diagram funkcií ÚŠO .1 Mzdy 3.3 Personalistika 2.1 Tvorba politík v kompetencii ÚŠO 2.5 Legislatíva Obr.0 Riadenie ÚŠO 1 Administratívne činnosti 1. 3.2 Účtovníctvo 2.2 Zabezpečovanie politík v kompetencii iných ÚŠO 2.2 Administratíva vedúceho sluţobného úradu 1.3 Administratíva riaditeľov sekcií 1.4 Dochádzka 2.1 2 Hospodárskosprávne činnosti 3 Odborné činnosti Administratíva kancelárie ministra a štátneho tajomníka 1.4 Administratíva riaditeľov odborov a vedúcich oddelení 3.

minimálnej mzdy.10 Vývojový diagram toku dát tvorby politiky v kompetencií ÚŠO . ţivotného minima. miezd.Uloţené údaje o uchádzačoch o zamestnanie Preskúmanie podrobnosti o vývoji zamestnanosti Podklady na analýzy politiky zamestnanosti IS ŠÚ SR Prepočty: zamestnanosti. odvodov. sociálnych dávok. napätia na trhu práce Zamestnanosť za Slovensko IS MPSVR SR Prepočty aktivačného príspevku Tvorba politiky zamestnanosti – vytváranie miest Schválenie kolégiom ministra Usmernenie na ústredie Podklady pre sociálnu politiku Schválenie vládou IS MPSVR SR Obr.3.

mesačný)  Program zahraničných pracovných ciest ministra (mesačne. štátneho tajomníka. 2002. evidenciu a prenos na Úrad vlády SR. ako aj prenos elektronickej formy materiálov do elektronickej pošty.: Informačné systémy v štátnej správe. Ministerský informačný systém Ministerský informačný systém (MIS) je zameraný na podporu riadiacej práce ministra a činnosti jeho kabinetu. Pozri citované skriptá Grell. Spravidla predstavuje informačnú podporu:  činnosti poradcu ministra a tlačového tajomníka. Kolektív: Informačná a analytická podpora činností MH SR. Najčastejšie pouţívané podkladové a informačné dokumenty v kabinete ministra sú tieto:  Pracovný program ministra (denný. 8 9 ) .11.  úplného spracovania textov. Bratislava: EKONÓM. M. Bratislava: MH SR a DT ZSVTS Bratislava. Poradca ministra vykonáva zadávanie úloh z porady ministra a zabezpečuje operatívnu evidenciu úloh. riaditeľov sekcií)  Ţiadanky na tlmočenie  Ţiadanky na preklad dokumentov  Záznamník prekladu dokumentov  Záznamník o tlmočení  Interpelácie poslancov na ministra a podklady na odpovede  Mesačný prehľad čerpania rozpočtu v poloţkách medzinárodné hospodárenie a vedeckotechnická spolupráca  Polročné vyhodnotenie zahraničných pracovných ciest ministra Tlačový tajomník zabezpečuje činnosť podľa obr. Úplné spracovanie textov by malo predstavovať podporný systém pre sémantiku IS9).Na jednotlivých úrovniach riadenia ďalej stručne charakterizujeme IS. ktoré môţu byť v konkrétnych ÚŠO rôzne podrobne rozpracované8. 1994. štvrťročne)  Pozvánka na poradu vedenia  Plán porád vedenia  Záznam z porady vedenia  Informácie pre ministra  Stanovisko k dokumentu pre ministra  Podkladové dokumenty na prijatia (rokovania) zahraničných partnerov pre ministra  Podkladové materiály k zahraničným pracovným cestám ministra  Záznamy o prijatí (rokovaní) zahraničných partnerov ministra  Cestovné správy zo zahraničných pracovných ciest (ministra. týţdenný. vedúceho sluţobného úradu. 3. a kol. V kancelárii ministra je potrebné automatizovane spracovávať aj špecifické údaje jednotlivých materiálov podľa relevantných poţiadaviek. Dôleţité postavenie zaujíma evidencia tlačových prehlásení ministerstva a ministra.

Prierezové činnosti sú sústredené v útvaroch vedúceho sluţobného úradu.VEREJNOSŤ Obr.spätná väzba . Vytvára sa dekompozíciou na nezávislé podsystémy. 3. Zahrnuje najmä tieto podsystémy:  personálny. 3.  rozpočtový (vo vzťahu k rozpočtovej politike MF SR). .13.výstupy pre verejnosť . Dátovú štruktúru PIS znázorňujú obr. podiel na tvorbe legislatívnych noriem a harmonizácii legislatívy s EÚ).  mzdový.11 Funkčné zaradenie útvaru tlačového tajomníka na ÚŠO Prierezový informačný systém Prierezový informačný systém (PIS) poskytuje informačnú podporu na zabezpečenie chodu štátneho orgánu.  štatistický (vo vzťahu k výkazníctvu ŠÚ SR).informácie pre TO o výstupe SEKCIA .  legislatívny (vo vzťahu k MS SR.MINISTER ŠTÁTNI TAJOMNÍCI OPERATÍVNA PORADA PORADA VEDENIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA 6 TLAČOVÉ ODDELENIE 5 1 2 3 4 TLAĆ–ROZHLAS–TELEVÍZIA–VEREJNOSŤ 1–4 5 6 .  kontrolný (vo vzťahu k NKÚ SR).12 a 3.

12 Vývojový diagram toku dát PIS .3.Úvodná obrazovka IS Dochádzka do zamestnania Kontrola údajov Výpočet hrubej mzdy Výpočet dávok NP Odvodové povinnosti Výpočet čistej mzdy IS ÚŠO Odvody do fondov Výplatné pásky Prevody FP na účty zamestnancov IS ÚŠO účtovníctvo Obr.

3. obchodnej. t. finančnej. daňovej. ktorý je potom predovšetkým informačnou podporou rozhodovania v oblasti hospodárskej politiky štátu. politík (napr. programovým vyhlásením vlády a príslušnými uzneseniami vlády. Nebudeme sa však nimi podrobnejšie zaoberať. ktoré viac alebo menej korešpondujú s organizačnou štruktúrou jednotlivého ÚŠO. 10 ) .j. informačnými tokmi. t. colnej.Zaradenie pracovníkov podľa zákonov Kontrola údajov – formálna a logická IS MF SR Prepočty zákonných nárokov Výstupy pre MPSVR SR Poţiadavky na štátny rozpočet Rozpočtový IS MF SR Rozpis podľa jednotlivých kapitol Obr. priemyselnej. Poznamenávame. Moţno rozlíšiť niektoré špecifiká v HIS vrcholových orgánov riadenia a ostatných štátnych orgánov. oddeleniach) ÚŠO a sú vykonávané v súlade s platným kompetenčným zákonom. Preto ÚŠO dekomponujeme podľa agregovaných odborných činností tzv. v ktorom informatizácia štátnej správy sa prevaţne chápala ako zber údajov. a preto IS sa nepouţívajú na podporu rozhodovania.). Funkcia IS je chápaná redukovane.13 Vývojový diagram toku dát tvorby rozpočtovej kapitoly ÚŠO za oblasť miezd Hlavný informačný systém Hlavný informačný systém (HIS)10) zabezpečuje informačnú podporu odborných činností. povinnosť zhromaţďovať a poskytovať informácie. zahraničnej a pod.j. ktoré sú sústredené v odborných sekciách (odboroch. vo forme povinného IS. ţe HIS sa vytváral v prostredí. ktoré sú potom realizované na základe riešenia konkrétnych úloh a tieto z hľadiska informačného zabezpečenia sú reprezentované vstupmi a výstupmi. Z hľadiska ŠIS je HIS podsystém na podporu hospodárskej politiky a vytvára sa ako IS na podporu rozhodovania.

14 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS rezortov .1 Tvorba analytických a koncepčných materiálov 3. 3.3 Operačné rozhodovanie (styk s verejnosťou) Obr.0 Riadenie politík 1 Tvorba politiky 2 Aktualizácia bázy dát 3 Vyuţitie 4 Spolupráca 3.2 Strategické rozhodovanie (vládne rozhodnutia) 3.

ktoré obyčajne majú charakter rozhodovacích úloh. 3. rezortu) v kombinácii s jej nezávislými podsystémami (PIS a MIS). Takýto IS spravidla podporuje tvorbu politík na základe riešenia spomínaných úloh. aj projektov ŠIS). 3. HIS ako IS na podporu rozhodovania IS na podporu rozhodovania vytvárame ako jednotný podsystém časti ŠIS (napr. 11 .1 Konštitucionálne rozhodovanie 1. V takejto súvislosti je na obr. 12 Podrobnejšie v časti 4. Pozri aj Grell.18-21. M.15 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS orgánov vrcholového riadenia Výnimku tvoria IS. ktoré v rámci rozvojových tendencií rezortných podsystémov smerovali k vytváraniu IS na podporu rozhodovania časti ŠIS [1].4 tohto učebného textu.2 Nástroje verejnej voľby Obr. 2003.16 prezentovaný v procese prípravy verejných projektov12 (napr.: Informačný systém na podporu rozhodovania vo verejnej správe.0 Riadenie politík 1 Kontrola a schválenie 2 Vyuţitie 1.2. s. a IS vystupuje ako rozhodovací model11. pričom niektoré úlohy sa riešia v rámci nezávislých podsystémov a ostatné v jednotnom podsystéme. In: EKONÓM č.

14 a 3.Schvaľovací proces Dokument Š I S I SPR Koncepcia Stratégia Program Politika VSTUP Projekt VSTUP Verejné obstarávanie Realizácia Dokument a Produkt Produkt ŠIS – štátny informačný systém ISPR – informačný systém na podporu rozhodovania VÝSTUP Obr. v ktorých hľadáme a identifikujeme problémy na rozhodovanie podľa obr. 3. 3.16 ISPR a príprava verejných projektov v štátnom verejnom sektore Funkčné štruktúry na obr. 3.17.15 však poskytujú širší priestor na analýzu rozhodovacieho procesu vo verejnej (štátnej) správe.rozhodnutie 3 – realizačné výstupy spätné väzby Obr. Analýza rozhodovacieho problému Oblasti rozhodovania vo verejnej správe 1 Rozhodovací proces 2 Realizačný proces Formulácia rozhodnutia ISPR 3 1. Priebeh procesu moţno znázorniť na obr. . Rozhodovací proces predstavuje prácu s informáciami a výberom jedinej alternatívy z mnoţiny prípustných a realizovateľných alternatív riešenia problémov [9]. 3. 3.otvorenie procesu 2.18.17 Priebeh rozhodovacieho procesu Vo verejnej správe moţno vymedziť oblasti.

17) obyčajne vytvárajú rozličné analytické/koncepčné materiály rôzneho charakteru a stupňa podrobnosti. HIS ako IS na podporu rozhodovania sa v prostredí ŠIS pouţíval predovšetkým v tejto fáze a výrazne menej ako rozhodovací model na hodnotenie a vytvorenie súboru reálnych a prípustných alternatív vo fáze vlastného rozhodnutia. v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb (ľudí) alebo právnických osôb (podnikov. úradné potvrdenie. Správne konanie je najdôleţitejším správnym procesom vo verejnej správe. o koho právach a povinnostiach rozhoduje správny orgán v správnom konaní [11]. Správne konanie sa člení na fázy. a to fázu začatia konania. 13 . Verejná voľba je oblasť ekonomickej vedy a politológie.2 tohto učebného textu. preskúmavania rozhodnutia (odvolacie konanie) a výkonu rozhodnutia (exekúcia). t. Predstavuje právny proces. rozhodovania. Obr. ako vlády uskutočňujú proces ekonomickej voľby. ktorá sa zaoberá tým. 3. občianskych zdruţení. ako a pre koho[10]. regionálnej a mestskej/miestnej úrovni. Vládne rozhodnutie definujeme ako akt verejnej voľby13. politických strán.Vládne rozhodnutie Konštitucionálne rozhodovanie Operačné rozhodovanie Správne konanie Oblasti rozhodovania Zákonodarné rozhodnutie Poznámka Konštitucionálnym a operačným rozhodovaním sa zaoberáme vo vzťahu k interným a externým správnym procesom v časti 4. druţstiev a pod. 3. v rámci ktorého vláda vyberá niektorý z rozhodovacích variantov na realizáciu v procese poskytovania verejných statkov a sluţieb občanom.18 Oblasti rozhodovania vo verejnej správe Zákonodarné rozhodnutie určuje pravidlá prijímané na vrcholovej/ústrednej/štátnej. ktorá v správnom konaní vystupuje ako účastník konania. ako sa vo verejnom sektore riešia tri základné ekonomické problémy: čo. v rámci ktorých sa bude uskutočňovať operačné rozhodovanie. zmena alebo zánik nejakého konkrétneho práva alebo povinnosti osoby. Výsledkom tohto procesu je vznik.).j. dokazovania. V kaţdej oblasti rozhodovania vo verejnej správe sa vo fáze analýzy rozhodovacieho problému (obr.

a to strategickú. najmä práva. Z hľadiska informačného zabezpečenia má kľúčovú úlohu ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy (obr. ktoré prebiehajú vnútri týchto organizácií.2 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy Verejná správa je zloţitý sociotechnický objekt. Riadiaci podsystém predstavujú príslušné orgány verejnej správy.  miestnej samosprávy a pod. Verejná správa je zloţitý systém. Podrobnejšie členenie verejnej správy podľa úloh smeruje k jej členeniu na odvetvia verejnej správy15. 3. V systéme riadenia je riadeným podsystémom len komplex vzťahov objektov reálneho sveta pomocou špeciálnych jazykov.2 učebného textu. 14 15 . Podrobnejšie v časti 4. Vzhľadom na to. ţe verejná správa legislatívou riadi vzťahy medzi objektmi reálneho sveta (občanmi. Pozri časť 4.  miestnej štátnej správy. operatívnu (obr.2 učebného textu.19). Z pohľadu riadenia moţno členiť verejnú správu na tri klasické úrovne16.  regionálnej samosprávy. napr. hmotnými a nehmotnými statkami a pod. medzi nimi navzájom (vertikálne aj horizontálne) a medzi verejnou správou a občanmi [7]. V súvislosti s reformou verejnej správy bude potrebné tieţ zmeniť súčasný systém kontrolnej spätnej väzby (feedback) jeho postupným rozširovaním aj na aktívnu kontrolnú väzbu na vstupe (forward feedback). ukazujú sa ich súčasná forma a funkcie komunikácie v rámci rôznych pretrvávajúcich modifikácií ŠIS ako nedostatočné a sú prekáţkou otvorenosti verejnej správy. Zjednodušene moţno verejnú správu chápať ako sústavu organizácií verejnej správy a procesov. 16 V postupnej transformácii ŠIS na IS VS však predpokladáme dve úrovne riadenia: konštitucionálnu a operačnú. V kaţdom podsystéme moţno rozlíšiť systém riadenia. 3. v podsystéme miestnej štátnej správy sa ŠIS realizuje ako informačný systém miestnej štátnej správy14.3. ktorý moţno dekomponovať na podsystémy. V jednotlivých podsystémoch verejnej správy môţe vystupovať aj ako originálny IS.20).). napr.:  ústrednej štátnej správy. na ktorom moţno aplikáciou systémového prístupu definovať systém. taktickú.3.

3.Verejná správa Podsystém ústrednej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Ústredný štátny orgán Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Krajský úrad Obvodný úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej samosprávy Systém riadenia Riadiaci podsystém Mestský úrad Miestny úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Obr.19 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy .

Rutinná realizácia strategických aktov formou vykonávacích predpisov. ktorý pouţíva v riadiacej činnosti aktuálne informácie (obr. 17 Pozri jednotlivé typy regulácie Grell. predpisov. opatrení a ďalších dokumentov. M.20 Tri úrovne riadenia štátnej správy a samosprávy v riadení vzťahov objektov reálneho sveta Vstupy orgánov verejnej správy Riadiace procesy Poţadované hodnoty výstupov informačné väzby kontrolné väzby Obr. Obr. 2002.21 Kontrolné väzby na vstupe a výstupe vo verejnej správe Forward feedback predstavuje určitý ideálny stav kontrolného procesu vo verejnej správe.Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia NR SR Vláda SR Charakteristika vzťahov Formulácia základných štátnych princípov. .: Informačná ekonomika. Rozpracovávanie schválených dokumentov na strategickej úrovni z ústredného/celoštátneho a regionálneho/oblastného pohľadu. miestnych vykonávacích vyhlášok a nariadení. V súčasnej praxi štátnej správy moţno za kontrolnú väzbu na vstupe17 povaţovať medzirezortné pripomienkové konanie alebo v rozhodovaní ministra to môţe byť stanovisko od príslušných odborných pracovníkov ministerstva. 3. Ministerstvá Taktická Regionálne orgány samosprávy a štátnej správy Koncepcia a metodika realizácie zákonov/predpisov. 3. 3.21). Bratislava: EKONÓM. Operatívna Miestne orgány samosprávy a štátnej správy Výkonná operatíva štátnej správy a samosprávy. národnej a medzinárodnej politiky a makroekonomického správania spoločnosti v podobe zákonov.

Základný rozdiel medzi obidvoma spôsobmi spočíva v tom. tak systémy s kontrolnou väzbou na vstupe monitorujú vstupy do procesu a zisťujú či zodpovedajú plánovaným/aktuálnym veličinám [4]. . ţe pokiaľ systémy s jednoduchou spätnou väzbou získavajú potrebné údaje meraním hodnôt na výstupoch a potom spätne na vstupe zavádzajú korekcie s cieľom dosiahnuť zmenu výstupných hodnôt.

Grell.18.5). ale aj Veľká Británia a Írsko.18. zakladateľa. pričom správu vykonávajú ministerstvo zahraničných vecí a zastupiteľské orgány v cudzine. sú rôznorodé a skladajú sa z jednotlivých úkonov.2 Procesná. ktorý sa potom premieta aj v globálnej architektúre IS VS (obr. Procesný prístup (tab. ktoré sú obsahom správy. masmédiá). Procesná štruktúra. 4. ktoré majú spoločný predmet správy4 a vo väčšine prípadov aj ucelenú skupinu orgánov verejnej správy [6].  súkromných statkov podporovaných z verejných rozpočtov (bývanie. Nórsko. funkcií. Na výkon a riadenie činností vo verejnej správe sa potom vytvára sústava špecializovaných inštitúcií3.  technickej infraštruktúry (preprava osôb a materiálov. s. Najčastejšie pouţívaná definícia verejného sektora vo verejnej ekonomike. s. v ktorom sa vo verejnom záujme realizujú verejné sluţby. Prístup na tento systém stimulujú rôzne podporné prostriedky. V predpokladanom vývoji informatizácie verejnej správy SR má IS VS zabezpečiť informačné potreby otvorenej verejnej správy6. Rovnako v ďalších európskych krajinách je takýto systém postupne vytváraný a označovaný ako e-government. riadený verejnou správou. ľudský potenciál). výţiva). 3 Orgány verejnej správy. Informačný systém miestnej štátnej správy. Bratislava: EKONÓM. Vyuţívajú sa aj ďalšie kritériá.  rozvoja človeka (celoţivotné vzdelávanie. 4. vyuţitie energií. 145-149. 59-61. poskytuje zjednocujúci pohľad na verejnú správu. 5 Podrobnejšie napr.2).54.  poznania a informácií (výsledky vedy a výskumu. 1 2 59 . ktorý z hľadiska výkonu správy definuje verejnú správu ako súhrn činností (verejná správa sa člení na odvetvia a úseky). Procesnú štruktúru zobrazíme vývojovým diagramom systému (obr. 4 Činnosti. Podrobnejšie napr. ktoré slúţia na výkon verejnej správy. 6 Fungujúcim IS VS disponujú najmä severské krajiny Dánsko. Hierarchická a funkčná dekompozícia ŠIS. zber a likvidácia odpadov). Švédsko. Financovaný je predovšetkým z verejných rozpočtov. 2002. a kol. M. rozhoduje sa v ňom verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole [5]1. Z hľadiska ďalšieho výkladu pouţijeme na členenie verejného sektora kritérium potrieb2:  spoločenských (organizované usporiadanie spoločnosti. 4. zdravie.4. ktoré správca musí vykonávať. Globálna architektúra informačného systému verejnej správy. dovolanie sa spravodlivosti. Fínsko. finančných tokov. 2002. Bratislava: EKONÓM. napr. ktoré sú z pohľadu uspokojovania potrieb zaradené medzi odvetvia verejnej správy. napríklad lacnejší telefónny styk so štátnym aparátom a pod. estetika. M.: Informačné systémy v štátnej správe. s. člení sa na úseky verejnej správy podľa skupín vzťahov verejnej správy a v mnohých prípadoch sa aj úseky verejnej správy zoskupujú podľa typov vzťahov verejnej správy5.  existenčných istôt (práca. Všeobecná funkčná a dátová štruktúra Informačný systém verejnej správy (IS VS) je súhrnom IS. informačné systémy a archívnictvo. Tamtieţ. funkčná a dátová štruktúra informačného systému verejnej správy Odvetvia verejnej správy Verejný sektor predstavuje prostredie.: Informačné systémy v štátnej správe.1). s.: charakter statkov. Vnútorná správa je najrozsiahlejšie odvetvie verejnej správy. dodávka vody. Napríklad správa zahraničných vecí zahrnuje všetky úlohy verejnej správy vo vzťahu k cudzím štátom a vnútri tohto odvetvia. komunikačné technológie. a kol. Grell. aby dosiahol účel správy. Odvetvia verejnej správy sú ucelené skupiny rovnorodých spoločenských vzťahov. ochrana občana a jeho majetku. ţivotné prostredie). Tamtieţ. ochrana územia).

Konštitucionálne rozhodovanie určuje pravidlá.5 Procesný prístup vo verejnej správe Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány ISPOK ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania ISPOK – informačný systém na podporu občianskej komunikácie Obr. miera zdanenia a podobne [18]. 4. operačnou). školstvo. Operačná úroveň pozostáva z rozhodnutí uskutočňovaných v rámci daného súboru existujúcich pravidiel. Účelom pravidiel nie je predpísať určitý spoločenský výsledok alebo obmedziť slobodu jednotlivcov.Charakter správy Ústredná Miestna Samospráva štátna štátna správa Proces správa Správa vnútorných x x x vecí Všeobecná x x x V vnútorná správa tom Špecializovaná x x x vnútorná správa Správa zahraničných x vecí Tab. 4. 4. kde sa pravidlá menia.3).  globálnym pohľadom na inštitucionalizáciu verejnej správy. Rozhodnutiami uskutočnenými na operačnej úrovni môţu byť napr. V podmienkach verejnej správy SR konštitucionálne rozhodovanie sa realizuje v rámci interných správnych procesov a operačné rozhodovanie je typické pre externé správne procesy (obr. veľkosť výdavkov na obranu.1 Globálna architektúra IS VS Globálna architektúra IS VS súhrnne zobrazuje výsledky transformácie ŠIS a reformy verejnej správy. a to:  dvomi úrovňami riadenia (konštitucionálnou. ale jednotlivci musia poznať hranice. v rámci ktorých sa budú uskutočňovať budúce operačné rozhodnutia. 60 Vnútorná komunikácia ISPKR .

Z IS Správa Zahraničných vecí Vnútorných vecí Všeobecná vnútorná Aká správa Špecializovaná vnútorná Správna aktivita Návrh aktivity Aktivita Opravný prostriedok IS K Materiály Obr. 4.2 Vývojový diagram systému správy verejných vecí 61 .

Sú vţdy detailne upravené zákonmi.  rozpočtový proces (postup ministerstiev. napríklad:  legislatívny proces (postup ÚŠO pri príprave návrhov zákonov a ostatných právnych predpisov).3 Interné a externé správne procesy vo verejnej správe Interné správne procesy prebiehajú len vnútri verejnej správy a ich účastníkmi sú preto len orgány verejnej správy. v ktorých sú podrobne upravené procesné práva a povinnosti tak správneho orgánu. Aj keď majú zákonný základ. Externé správne procesy sa týkajú priamo občanov a organizácií a v nich sa rozhoduje o ich hmotných právach a povinnostiach. Medzi externé správne procesy patria správne konanie a daňové konanie (konanie vo veciach štátnych daní a poplatkov). Tieto správne procesy sa priamo netýkajú občanov a organizácií. 4.  privatizačný proces (postup ministerstiev pri rozhodovaní o privatizácii štátneho majetku).1). Informačnú podporu interných správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania. ako aj osôb. 62 .Horizontálne vzťahy (Procesy) Interné správne procesy Orgány verejnej správy Externé správne procesy X Vertikálne vzťahy (Inštitucionalizácia) Občania Organizácie X Obr. ktoré v nich vystupujú. Informačnú podporu externých správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu občianskej komunikácie postupne vytváraný na princípe modelu občianskej obsluhy (podrobnejšie v časti 5. krajských úradov pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu). spravidla nie sú detailne upravené zákonmi a väčšinu z nich upravujú interné predpisy vlády (uznesenia vlády).

obr. čo všeobecne znázorňuje obr. .. 4. Napríklad symboly môţu byť kreslené akýmkoľvek smerom. x.q.. Všeobecne moţno vývojový diagram toku dát konštruovať podľa obr. miestnu štátnu správu.. 4. Predmetom dátovej štruktúry sú činnosti x. Pre konkrétne správne procesy sú uvedené niektoré príklady dátových štruktúr na obr. 2003. a kol.. 63 .).2. V praxi sa postupne zauţívali aj konvencie.31. x. 4. x. tvary symbolov a pod. 4. spojení (symboly spojníc. x. Bratislava: EKONÓM.7.1. 4.. ţe hierarchické diagramy sú zostrojené pre funkcie (úlohy) riadenia vo verejnej správe.Globálny pohľad na inštitucionalizáciu7 ponúka tab. ktoré prevaţne súvisia s tvorbou štátnej/samosprávnej politiky.5.5.2. . Štandardne by sa mal smer toku zobrazovať zľava doprava a zhora dolu.2.. x. ale v konečnom dôsledku nie sú v rozpore s medzinárodnou normou.. M.: Hospodárska informatika. Poznámka k pouţívaniu vývojových diagramov v učebnom texte Medzinárodná norma ISO 5807 špecifikuje symboly pouţívané v dokumentácii spracovania informácií a poskytuje návod na ich pouţitie vo vývojových diagramoch.3..1. x. 4. Niţšie úrovne sú potom detailizované pre konkrétne správne procesy (obr. V 10.r. 4.23 aţ 4. V niektorých odôvodnených prípadoch.).22). x. štandardný smer toku a pod. najmä z priestorových dôvodov. ktoré moţno súhrnne znázorniť nasledujúcimi schémami: Externý vstup Interný vstup Proces Funkcia Úloha Interný výstup Proces Funkcia Úloha Externý výstup V tomto učebnom texte sú vývojové diagramy znázornené v súlade s konvenciami. časti Konvencie sa norma zaoberá aj obmedzeniami a odporúčaniami v oblastiach symbolov (grafická úprava diagramov. 4.1.1.2 učebného textu..5 môţeme dekomponovať na funkcie a činnosti súhrnne znázornené hierarchickým diagramom funkcií správy verejných vecí (obr. sa niekde odchyľujú od konvencií zobrazených na schémach. ţe informačné zabezpečenie a realizácia správnych procesov sú invariantné vzhľadom na organizačnú štruktúru orgánov verejnej správy a závisia od charakteru správy. Je zrejmé.n.1.1..m. Potom pre kaţdý správny proces (tab. x.4) moţno zostrojiť hierarchický diagram informačných funkcií spravidla podľa obr. Hierarchické diagramy funkcií však moţno konštruovať len pre informačné činnosti (teda prevaţuje spracovanie dát) [20].. Dátovú štruktúru zobrazujeme vývojovým diagramom toku dát.3..p. pričom vychádzame z kombinácie systémového a štruktúrovaného prístupu tvorby IS vo fáze analýzy. 7 Podrobnejšie v časti 5. . . 4.8 aţ 4. V tejto súvislosti sa zaoberáme všeobecným zobrazením funkčnej a dátovej štruktúry správnych procesov. územnú samosprávu.4.5.4.6.4).. Procesy v tab. x.. Poznamenávame. x. . ale podľa moţnosti sa dáva prednosť horizontálnej orientácii.s. či ide o ústrednú štátnu správu. x.) a zvláštnych konvencií (viacnásobné výstupy a pod..1. 4. Je prílohou v skriptách Grell.

7 Správa ţivotného prostredia 1.1 Všeobecná vnútorná správa 1.2.9 Policajná správa 1.2. 4.2.2.2.2.1 Správa obrany 1.3 Správa sociálneho zabezpečenia 1.2.0 Správa verejných vecí 1 Správa vnútorných vecí 2 Správa zahraničných vecí 1.4 Hierarchický diagram funkcií správy verejných vecí 64 .8 Správa podnikania 1.2.6 Správa kultúry 1.2.10 Správa súdov 1.2 Finančná správa 1.5 Správa školstva 1.2 Špecializovaná vnútorná správa 1.11 Správa informácií Obr.2.2.4 Správa zdravotníctva 1.

2.1. 4.x Riadenie správneho procesu x.2 x. .n Činnosť ..1 Činnosť .2.3.3.1 Činnosť x. x..s Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia x. . x.1.1 Činnosť .m Činnosť Obr.4. .1 x.1 Činnosť x.5 Všeobecný hierarchický diagram funkcií správneho procesu 65 . x.q Činnosť x.4.p Činnosť . x. x.r .

7 Hierarchický diagram informačných funkcií 66 .6 Všeobecný vývojový diagram toku dát správneho procesu 0 IS VS 1 2 3 Podsystém pre administratívu Podsystém pre hospodársku správu Podsystém pre štátnu/samosprávnu politiku Obr. 4. 4.Poţiadavky Proces/funkcia/ činnosť BD Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Výstupy Obr.

Jednotlivé úseky vnútornej správy podliehajú zákonnému reţimu podľa osobitných zákonov (napr.  pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest. obvodnými úradmi. matrikách.  zabezpečovanie podmienok na uplatňovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva. matrika. Tieto zákony upravujú kompetencie orgánov vnútornej správy. vyššími územnými celkami.  zdravotníctva. mestskými/miestnymi/obecnými úradmi.5. Všeobecná vnútorná správa Základné funkcie všeobecnej vnútornej správy znázorňuje obr. zákony o mene a priezvisku. ţe hierarchický diagram funkcií konkrétneho správneho procesu nadväzuje na organizačný diagram orgánov verejnej správy podľa charakteru správy v tab. Sú reprezentované rôznorodými správnymi aktivitami. 8 67 .).  sociálneho zabezpečenia. ktoré vykazujú značnú nestabilitu v dôsledku rôznych.  civilnú ochranu.  školstva.  podnikania. ako aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na príslušnom úseku.  kultúry. 4. územnom a správnom usporiadaní SR. ktoré zahrnujú:  rozhodovanie o osobných údajoch obyvateľov SR (napr. poţiarnej ochrane a pod.Funkčná štruktúra správnych procesov8 V rámci vnútornej správy sa bezprostredne a v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie štátu.  financií. najmä politických vplyvov.  poţiarnu ochranu. Správou zahraničných vecí sa realizujú prevaţne vonkajšie funkcie štátu.  archívnictvo.  ţivotného prostredia.). zmena mena a priezviska a pod. V ďalšom texte je potrebné mať na zreteli. Vnútornú správu obyčajne členíme na všeobecnú a špecializovanú. Práve globálny pohľad na inštitucionalizáciu umoţňuje potom vo výklade upustiť od nevyhnutnej prezentácie organizačných štruktúr.  polície.  súdov.8. 4. krajskými úradmi. V rámci špecializovanej vnútornej správy sa zaoberáme správou:  obrany.  informácií. ktoré môţu byť reprezentované ústrednými štátnymi orgánmi.  územné a správne usporiadanie SR.

4 Evidencia obyvateľov 1.1.1.1.4.1.1.1.1. 4.4.7 Civilná ochrana 1.2 Hlásenie pobytu cudzincov 1.1 Zmeny mena a priezviska 1.2 Zabezpečovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva 1.1.6 Poţiarna ochrana 1.1.1.1.4.1.1.5 Cestovné doklady Obr.4 Občianske preukazy 1.1.1.1.3 Hlásenie utečencov 1.1.2 Matrika 1.1.3 Územné a správne usporiadanie SR 1.1.8 Hierarchický diagram funkcií všeobecnej vnútornej správy 68 .4.1.1 Hlásenie pobytu občanov 1.1.4.1 Všeobecná vnútorná správa 1.5 Archívnictvo 1.3 Štátne občianstvo 1.1.1 Zabezpečovanie osobných údajov obyvateľov SR 1.4 Pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest 1.1.1.1.1.

Správa obrany Zahŕňa činnosti podľa obr.1.2.1.2.2. 4.1 Príprava na obranu 1.1.1.2.3. 4.2.2.2.1 Správa obrany 1.2 Príprava na civilnú sluţbu 1.3 Príprava na vojenskú sluţbu 1.2.1 Zabezpečovanie obrany 1. Obranu štátu zabezpečujú ozbrojené sily. Branná povinnosť zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu. vykonať povinnú alebo mimoriadnu vojenskú sluţbu.3.4 Zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru 1.3.9.3.3.1. 1.6 Riadenie vojenského spravodajstva Obr.9 Hierarchický diagram funkcií správy obrany 69 .2.3 Koordinácia činností ÚŠO a právnických osôb 1.1.2 Výstavba a riadenie armády 1.1.5 Koordinácia vojenskej a civilnej letovej premávky 1.1.1.3.2.

 invalidný dôchodok.  starobný dôchodok. Z hľadiska medzinárodných dokumentov9). 4. Činnosti štátnej pokladnice definuje §6 citovaného zákona (obr. V podmienkach výlučného štátneho vlastníctva išlo o správu všetkých finančných zdrojov v národnom hospodárstve. časť 88/1991 Zb. 9 ) 70 .  rodinné dávky.  dávky v materstve. NBS. zriadil štátnu pokladnicu (ŠP) ako rozpočtovú organizáciu štátnej správy zapojenú na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MF SR. Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a klientom) (obr. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia. MF SR. denná likvidita ŠR a sústava vzťahov medzi štátnou pokladnicou. Správa sociálneho zabezpečenia Sociálne zabezpečenie je odvetvie právne (obr. Cieľom je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu (príjmy. politiky daní a poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania a finančnej kontroly. 4.  podpora v nezamestnanosti. Zákon č. Štátny rozpočet je hlavným nástrojom finančnej politiky štátu. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. ktoré tvorí súbor všeobecne záväzných predpisov upravujúcich spoločenské vzťahy vo veciach sociálneho zabezpečenia [6]. 4. výdavky. správy štátnych finančných aktív a pasív.11). ktorými je viazaná aj SR.10). 291/2002 Z.  dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Prostredníctvom správy daní si štát zabezpečuje významnú časť zdrojov do štátneho rozpočtu. V SR neexistuje všeobecne prijatá definícia sociálneho zabezpečenia.13).z.12). V súčasnosti (keď existujú aj iné formy vlastníctva) zahŕňa tvorbu a uskutočňovanie finančnej.  dávky pozostalých. sa sociálne zabezpečenie chápe v širšom zmysle takto:  liečebná (zdravotná) starostlivosť. kapitálového trhu. colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu.  nemocenské.Správa financií Zabezpečuje plnenie úloh štátu v oblasti financií (obr. 4.

2. 4.1 Správa daní a poplatkov 1.3.2 Štátna pokladnica 1.3.3 Správa financií podľa jednotlivých úsekov 1.2.2.2.3.1.2 Colná správa 1.5 Správa bankovníctva 1.2.10 Hierarchický diagram funkcií správy financií 71 .3 Správa cien 1.2.2.2.2.6 Správa poisťovníctva 1.1 Štátny rozpočet 1.2.4 Správa devízového hospodárstva 1.2.2.2.2.2.3.2.3.2.2.2.3.3.2.2.7 Správa účtovníctva Obr.2 Finančná správa 1.

MF SR

Agentúra

§18 – 21 citovaného zákona

Štátna pokladnica

Daňové riaditeľstvo SR

Colné riaditeľstvo SR NBS

Obr. 4.11 Základné vzťahy ŠP k vybratým subjektom

0 Riadenie ŠP

1 Centralizácia príjmov

3 Účtovníctvo

5 Finančné plánovanie

7 Riadenie hotovosti

2 Riadenie výdavkov

4 Platobný styk

6 Riadenie aktív

8 Riadenie dlhu

Obr. 4.12 Hierarchický diagram funkcií ŠP

9 Kontrola

72

1.2.3
Správa sociálneho zabezpečenia

1.2.3.1
Správa dôchodkového zabezpečenia

1.2.3.2
Správa nemocenského poistenia

1.2.3.3
Správa štátnych sociálnych dávok

1.2.3.4
Správa sociálnej pomoci

1.2.3.1.1
Sústava dôchodkov

1.2.3.3.1
Sociálna prevencia Sociálne sluţby a peňaţné príspevky na kompenzáciu hmotnej Riešenie sociálnej núdze a Rodičovský príspevok

1.2.3.1.2
Zvýšenie dôchodkov

1.2.3.3.2 1.2.3.4.1 1.2.3.4.3 1.2.3.4.2
Prídavky na deti

1.2.3.3.3 1.2.3.1.3
Kúpeľná starostlivosť Príspevok pri narodení dieťaťa

1.2.3.3.4
Príspevok rodičom pri narodení troch a viac detí

1.2.3.2.1
Nemocenské

1.2.3.2.2
Vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve

1.2.3.3.5
Zaopatrovací príspevok

1.2.3.3.6
Príspevok na pohreb

1.2.3.2.3
Peňaţná pomoc v materstve

1.2.3.3.7
Príspevok na bývanie

1.2.3.2.4
Kúpeľná starostlivosť

Obr. 4.13 Hierarchický diagram funkcií správy sociálneho zabezpečenia

73

Správa zdravotníctva Zdravotníctvo je oblasť spoločenských aktivít, ktoré sú spojené s ochranou zdravia, poskytovaním zdravotníckej starostlivosti a vykonávaním zdravotného poistenia (obr. 4.14). Ochrana zdravia je súhrn opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu ochorení, zlepšovanie zdravia prostredníctvom starostlivosti o ţivotné podmienky, pracovné podmienky, zdravý spôsob ţivota a výkon štátneho zdravotného dozoru. Zdravotná starostlivosť predstavuje starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí, pričom zahŕňa ambulantnú aj ústavnú starostlivosť vrátane kúpeľnej, závodnej, lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Súčasť zdravotnej starostlivosti tvorí okrem zdravotných úkonov aj poskytovanie liekov a zdravotných pomôcok. Zdravotné poistenie utvára predpoklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Správa školstva Správa školstva spočíva v zabezpečovaní, a to výkonným a nariaďovacím spôsobom, priebehu a rozvoja výchovy a vzdelávania v školách, školských zariadeniach a vzdelávacích ustanovizniach (obr. 4.15). Správa kultúry             Predmetom správy kultúry sú (obr. 4.16): umenie, osvetová činnosť, divadelná činnosť, pamiatková starostlivosť, činnosť masmédií, kniţničná činnosť, činnosť múzeí a galérií, administratívne záleţitosti cirkví a náboţenských spoločností, vydávanie periodickej tlače a neperiodických publikácií, zabezpečovanie podmienok na realizáciu autorského práva, verejné kultúrne podujatia, určité druhy výroby a obchodu v oblasti kultúry.

74

2 Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti 1.2.2.2. 4.4.2.4.1.5 Kúpeľná starostlivosť 1.4.2.2.3 Poskytovanie liekov.4.14 Hierarchický diagram funkcií správy zdravotníctva 75 .4 Správa zdravotníctva 1. zdravotníckych pomôcok a iných potrieb Obr.2.2.2.3 Vykonávanie zdravotného poistenia 1.2.4 Preprava chorých 1.1 Ochrana zdravia 1.4.4.2.4.4.2.1 Ambulantná a ústavná starostlivosť vrátane rehabilitácie a starostlivosti o chronicky chorých 1.2.2 Prevencia ochorení 1.2.

1 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školách 1.2.1.5.2.3 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania vo vzdelávacích ustanovizniach Obr.2.5.5.5 Správa školstva 1.2 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach 1. 4.2.15 Hierarchický diagram funkcií správy školstva 76 .

1 Správa divadiel 1.6.2.6.6.7 Neštátne (verejné) a štátne fondy kultúry 1.5 Správa múzeí a galérií 1.6.6.2.6.4 Slovenský rozhlas.6 Periodická tlač.8 Matica slovenská 1. 4.6 Správa kultúry 1.2.9 Správa kniţníc a osvety 1.2.2.2 Správa verejných kultúrnych podujatí a verejná správa 1.6.16 Hierarchický diagram funkcií správy kultúry 77 . Slovenská televízia a verejná správa 1.6.2.2. ostatné hromadné informačné prostriedky a verejná správa 1.10 Správa vecí cirkví a náboţenských spoločností Obr.1.6.2.2.3 Štátna pamiatková starostlivosť 1.6.2.2.

advokáti.17). Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk. V niektorých prípadoch postačuje len ohlásenie správnemu orgánu bez potreby preukazovať osobitné predpoklady. Správa podnikania Základom správy podnikania je vykonávať správne úkony. Správa súdov Správa súdov sa vykonáva prevaţne ako výkon štátnej správy11) (obr.19). zloţenie sľubu). aby sa zachoval a prípadne aj zlepšil stav prírodného a urbanizovaného prostredia. ovzdušia. Najčastejšou formou správnej činnosti vo vzťahu k občanovi je sluţobný zákrok. ktoré súvisia so začatím podnikania10) (obr. ktoré narúša verejnú bezpečnosť a verejný poriadok (obr. V rámci správy ţivotného prostredia sa zabezpečujú úlohy na ochranu jeho jednotlivých zloţiek (vody. 4. vykonanie skúšky. 11 ) Podiel samosprávnych sudcovských orgánov na správe súdov predstavuje Rada sudcov SR a sudcovské rady. Podnikateľom môţu byť právnické osoby (obchodné spoločnosti. ktorá sa vykonáva aj na základe dokumentov zosúladených na medzinárodnej úrovni. druţstvá). 4. prípadne inej podmienky (napr.20). 4. 10 ) 78 . ako hlavná funkcia výkonu súdnictva.Správa ţivotného prostredia Problematika ţivotného prostredia zahŕňa všetky stránky ţivota človeka a prírody (obr. 4. Policajná správa Úlohou policajnej správy je zabezpečovať ochranu spoločnosti a jednotlivcov pred nebezpečenstvom. Výkon správy súdov a výkon súdnictva sa riadi zásadou ich oddelenia. Ich podstatou je vydanie podnikateľského oprávnenia [6] na základe zákonom predpísanej kvalifikácie. autorizovaní architekti) a samostatne hospodáriaci roľníci. čím sa zaručuje nestrannosť súdneho rozhodovania. Ide o ochranu pred vznikom škody na osobe alebo na majetku. ktorá umoţňuje súdom plniť ich úlohy pri ochrane práva. Podmienky uplatnenia donucovacích a informačno-technických prostriedkov. a preto správa ţivotného prostredia je v podstate prierezovou činnosťou verejnej správy. audítori. ako aj prostriedkov operatívno-pátracej činnosti podliehajú prísnemu zákonnému reţimu.18). fyzické osoby (ţivnostníci). Právnym prostriedkom ochrany občana je sťaţnosť. pôdy) a vyuţívanie územia na činnosť ľudí tak. fyzické osoby v slobodnom povolaní (napr.

ovzdušia a pôdy a sankcionovanie ich pôvodcov 1.2.1 Správa vody.17 Hierarchický diagram funkcií správy ţivotného prostredia 79 .2 Ochrana prírody a krajiny 1.1 Monitorovanie a vyhodnocovanie stavu prírodného a urbanizovaného územia 1.2.7. ovzdušia a pôdy 1.2 Starostlivosť o ekosystémy Obr.2.1 Zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi 1.2.2. 4.1.2.7.7.2.1.2.1.7.7 Správa ţivotného prostredia 1.7.2 Zisťovanie zdrojov znečisťovania vôd.2.7.

zákon č.1 Povoľovanie podnikania 1.8.2 Evidencia a podnikateľov kontrola Obr. 4. a ktoré sprístupňujú občanom.21).22).18 Hierarchický diagram funkcií správy podnikania Správa informácií Správa informácií predstavuje niekoľko oblastí (obr. 4. Správa zahraničných vecí Predmetom správy zahraničných vecí je štátna správa v oblasti zahraničnej politiky a vzťahov SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám [6] (obr.1. 211/2000 Z. 4. Právo na informácie je v SR garantované ústavou a osobitnými zákonmi12).8 Správa podnikania 1.2.z.8. o slobodnom prístupe k informáciám upravuje prístup k informáciám z oblasti verejnej správy.2. ktorými disponujú orgány verejnej moci. Výkon a účinná kontrola správy verejných vecí sú podmienené mnoţstvom a druhom informácií. Napr. Výkon štátnej správy zahraničných vecí je centralizovaný. 12 ) 80 .2.

1.1 Bezpečnosť štátu 1.2.9.2 Ochrana poriadku verejného 1.9 Policajná správa 1.2.2.9.2 Bezpečnosť ţivota.9.1 Ochrana verejnej bezpečnosti 1.9. slobody a cti 1.3 Bezpečnosť majetku Obr.9.9.1.1.2.2.2. 4.2.1.1 Správanie ľudí na verejnosti 1.19 Hierarchický diagram funkcií policajnej správy 81 .2. zdravia.

finančného a odborného 1.3.3 Súčinnosť ÚŠO s profesijnými záujmovými organizáciami sudcov 1.10.1.2.2.1.2. organizačného.10 Správa súdov 1.2 Dohľad na plnenie úloh.2 Opatrenia na organizáciu súdov.1. ktoré sú zverené súdom 1.20 Hierarchický diagram funkcií správy súdov 82 .10.2.1 Predpisy súdnoorganizačné a súdnoprocesné Obr. postavenie sudcov a výkon štátnej správy súdov 1.3.10.2.10.1 Výkon súdov správy 1. hospodárskeho.2.1 Vytváranie podmienok na výkon súdnictva z hľadiska personálneho.2.10.2.1 Príprava návrhov zákonov 1.10.2 Výkon súdnictva 1.2.2.10. 4.10.

2.2.1.21 Hierarchický diagram funkcií správy informácií 83 .11.2. 4.1 Získavanie informácií orgánmi verejnej správy 1.2.2 Ochrana informácií 1.11.11.11 Správa informácií 1.3 Prístup občanov k informáciám Obr.

2 Správa zahraničných vecí 2.8 sú v pôsobnosti MZV SR. vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv 2.1 aţ 2.4 Hospodárenie a nakladanie s majetkom SR v zahraničí 2.8 Správa Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií 2. uzatvárania.9 Poznámka: Funkcie 2.6 Správa účelových zariadení 2.1 Ochrana práv a záujmov SR a jej občanov v zahraničí 2.5 Koordinácia prípravy a vnútroštátneho prerokúvania. Správa v pôsobnosti zastupiteľských úradov Obr.7 Správa sluţieb diplomatického zboru 2.2 Riadenie zastupiteľských úradov SR v zahraničí 2.22 Hierarchický diagram funkcií správy zahraničných vecí 84 .3 Styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v SR a zahraničí 2. 4.

4.pošta .23 aţ 4.osobne . Ţiadosť . ktoré zodpovedajú jednotlivým funkciám (napr.) konkrétnych správnych procesov (napr.31 sú zobrazené vývojové diagramy toku dát.Dátová štruktúra správnych procesov Na obr. matrika a pod.).internet Preskúmanie ţiadosti oprava formálnych chýb Ţiadosť občiansky preukaz Ţiadosť zmena priezviska Načítanie podkladov pre zmeny zápis čísla Zmeny v DB obyvateľov ROBY Oznam o vyradení z evidencie Oznam o zápis do evidencie Obr. 4.23 Vývojový diagram toku dát v Matrike 85 . všeobecná vnútorná správa a pod.

Formulár: ohlasovacia povinnosť

Preskúmanie a triedenie formulárov, oprava formálnych chýb

Formulár: pobyt občanov

Formulár: pobyt cudzincov

Formulár: pobyt utečencov DB neţiaducich

Spracovanie a kontrola správnosti v údajoch

Spracovanie a kontrola dĺţky pobytu

Spracovanie a kontrola evidencia v zberných táboroch Zápis do dokladov

ROBY

Zmeny v registri

Oznámenie o vykonaní zmien

Obr. 4.24 Vývojový diagram toku dát Ohlasovacia povinnosť

86

Ţiadateľ
ústna, písomná, fax, telefonicky, e-mail, iným spôsobom

Ţiadosť o sprístupnenie informácií

Povinná osoba: (príslušný úrad, inštitúcia) rozhodnutie Nekompletná ţiadosť, vrátenie na doplnenie

Postúpi ţiadosť príslušnej povinnej osobe

Odkáţe na hromadne zverejnené informácie

Odmietne ţiadosť rozhodnutím, nedisponuje údajmi

Poskytne informácie

Odpoveď:

-

písomná, fax, e-mail, iným spôsobom

Archivácia odpovede

Ţiadateľ Odvoláva sa na nadriadený orgán

Je spokojný

Správne konanie

Vývojový diagram toku dát pri správnom konaní aj

s odvolaniami riešiť samostatne

Obr. 4.25 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o sprístupnenie informácií a konanie povinnej osoby

87

DB RIS Rozpis rozpočtu podľa kapitol

RIS – rozpočtový IS

Rozpis rozpočtu za kapitolu podľa kategórii, poloţiek, podpoloţiek a programov

Za kapitoly mesačné nároky na čerpanie - limity

DB SPIN z kapitol Poţiadavky z kapitol na zaplatenie faktúr

Porovnanie s limitmi

Prekročenieneposkytnú FP

Zaplatenie faktúr

Obr. 4.26 Vývojový diagram toku dát Štátna pokladnica

88

Ţiadosť Došlá pošta Kontrola a doplnenie ţiadosti Ţiadosť nevyhovuje Triedenie ţiadosti Dôchodok Pridelenie evidenčného čísla Triedenie ţiadosti podľa typu 1 89 .

Invalidný dôchodok DB soc.1 Doplnenie údajov k dôchodku napr. zdravotné podklady. 4.27 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o dôchodok 90 .. zabezpeč.. . Starobný dôchodok Výpočet dôchodku výšky Oznámenie o výške dôchodku Prepočty celkových nárokových zloţiek Obr.

28 Vývojový diagram toku dát Rozvoj vzdelávania v školách 91 .Ţiadosť o finančné prostriedky Kontrola a triedenie Rozvojové projekty VEGA KEGA Pridelené finančné prostriedky Oznámenie o pridelených FP Čerpanie finančných prostriedkov Hodnotenie pouţitia finančných prostriedkov Obr. 4.

lieková politika DB liekov podľa spotreby Analýzy spotreby liekov Ponuky firiem distribúcia Úpravy cien liekov. 4.29 Vývojový diagram toku dát ceny liekov Zdravotná starostlivosť 92 .DB liekov na trhu ponúka Analýzy cien liekov. príspevky poisťovni DB pre lekárne Obr.

4.Ochrana zdravia Propagácia reklamy Prevencia.30 Vývojový diagram toku dát Ochrana zdravia 93 . preventívne prehliadky Platené zo ŠR Športovci Mládeţ Platené občanmi Dobrovoľné prehliadky Prehliadky pre povolanie DB poistencov Evidencia prehliadok Obr.

štatutári.. zápis DB OREG IČO. 4. FO.31 Vývojový diagram toku dát Obchodný register (vytváranie podmienok na výkon súdnictva) 94 . zmeny. DB OREG Zápis do obchodného registra Zverejnenie údajov na web stránke Oznámenie o vykonaných úkonoch Obr. dozorná rada...Ţiadosť Kontrola PO. finančný vklad. predmet činnosti.

3 ) Zákon č. Obsahová stránka ŠIS pozostáva zo vzájomne prepojených IS. 4. 2. administratívnych zdrojov3). colná správa. ako aj s pouţívanými postupmi a metódami. ktoré zabezpečujú výkon činností a sluţieb realizovaných v rámci kompetencií jednotlivých ústredných štátnych orgánov. od ktorých sa odvíjajú rozhodujúce vlastnosti softvéru (napr. Oddelený model usporiadania verejnej správy na Slovensku1) si vyţiada vybudovať sústavu informácií a informačných činností. štát (SR ako celok). 540/2001 Z. ŠIS je potrebné prepojiť aj s komplexným IS sociálnej starostlivosti. kataster nehnuteľností. minimálne prostredníctvom novo pripravovaného registra obyvateľov (referenčný register). Verejná správa na Slovensku pôsobí v oddelenom modeli na troch úrovniach: 1.z. colných subjektov a účtovných jednotiek. spôsobu práce štátnych úradníkov a ich vzájomnej komunikácie a spolupráce ako aj komunikácie a spolupráce s externými dodávateľmi a spolupracovníkmi. miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov. školstve. 2 MŠ SR v roku 2003 v rámci štátneho programu výskumu a vývoja Budovanie informačnej spoločnosti prijalo úlohu Open Source infraštruktúra. obec). štátnych inštitúcií. Napríklad v podmienkach slovenskej štatistiky to bude znamenať harmonizáciu štandardov jej činností so štandardami a normami EÚ. integrovateľnosť. Základná schéma ŠIS by mala pozostávať z viacerých oblastí činností verejnej správy rozdelenej na jednotlivé podsystémy: štátny rozpočet. Z pohľadu procesu decentralizácie moţno vymedziť tieto základné problémy postupnej transformácie ŠIS:  Racionalizácia a zefektívňovanie výkonu verejnej správy priamo súvisí s jej celkovou štruktúrou a organizáciou. ţe v tomto procese budú mať relevantný vplyv dva dôleţité trendy a to:  zniţovanie nákladov na informačné technológie vo verejnej správe2. Z hľadiska vytvárania IS VS pôjde predovšetkým o náročnejší spôsob informačného zabezpečenia najmä odborných činností. miestna úroveň (mesto. ţe pôjde o zmenu spôsobu riadenia ÚŠO. o štátnej štatistike. ktorej cieľom je posúdiť dopady moţného nasadenia otvoreného softvéru v štátnej správe. daňová správa.3 Postupná transformácia ŠIS Informačný systém verejnej správy by sa mal vytvárať na základe postupnej transformácie ŠIS.1 Transformácia IS ÚŠO. Významnosť otvorených štandardov deklaruje aj Európska komisia a to najmä ich pouţívanie v e-administratíve.4. Decentralizácia kompetencií Transformáciu IS ÚŠO moţno vyjadriť podľa obr. Realizácia transformácie by mala prebiehať v dvoch etapách a to:  transformáciou IS ÚŠO. register daňových. Rôzne aplikácie vo verejnej správe súvisia aj s riešením problematiky dátových a komunikačných štandardov. ekonomických subjektov: ţivnostenský register. 3. právne informácie a registre (obyvateľov. rozpočty samosprávy vyšších územných celkov. ktoré môţu byť zastrešené ŠIS.). miestne rozpočty. register organizácií). štátna pokladnica. ale aj v sektore malého a stredného podnikania a navrhnúť koncepciu jeho podpory. 1 ) 95 .32.  napĺňanie informačného obsahu vyuţívaním údajov aj z tzv. To znamená. vyšší územný celok. ktorých výstupy musia byť dostupné on-line pre občana. z ktorého je moţné vyuţiť informácie o obyvateľoch a vo väzbe na informačné systémy dotknutých inštitúcií.    4.3. Predpokladá sa. portabilita a pod. obchodný register.  transformáciou IS MŠS.

. úroveň : ide vlastne iba o dekoncentráciu. sociálne veci. nízka úroveň transferov na miestnu úroveň 2. ÚŠOn Verejnosť . 96 . úroveň : široké spektrum verejných sluţieb..ústredné štátne orgány IS 1.2. úroveň : posilnenie miestnych sluţieb bez vplyvu na tzv. v rámci decentralizácie financií so širokou právomocou stanoviť vlastné zdroje.…. .Súčasný stav IS1 IS2 IS3 . ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 . 4. . mzdy sú vyplácané centrálne. úroveň : predstavitelia územnej samosprávy sú volení. sociálnu infraštruktúru (vzdelávanie. .n .2. priama zodpovednosť voličom V cieľovom stave sa uvaţuje:   v rámci decentralizácie kompetencií so širokou škálou kompetencií územnej samosprávy.….32 Postupná transformácia IS ÚŠO Pri rozhodovaní o zmene spôsobu riadenia ÚŠO v súvislosti s mierou decentralizácie sa vychádza z kombinácie jej troch úrovní. predstavitelia územnej štátnej správy sú menovaní vládou. finančné vyrovnávanie.informačné systémy v štátnej správe Obr. . ÚŠOn ÚŠO1. úroveň : široká právomoc stanoviť vlastné zdroje. úroveň: minimálne miestne sluţby 2. a to v oblastiach:  decentralizácie kompetencií : 1. . dotácie) od ústrednej vlády. existenciou finančného vyrovnávania vyplývajúceho z dohôd medzi jednotlivými úrovňami a určeného v zákone.n . ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 Predpokladaný stav IS1 IS2 IS3 . úroveň : prevládajúce transfery ( podielové dane. zdravotníctvo) 3. . . úroveň : nízka daňová právomoc. moţnosť získať úvery  decentralizácie politickej: 1. mzdy sú stanovované a vyplácané na miestnej úrovni. výška daní a poplatkov stanovovaná centrálne 3. a 3. zodpovednosť voči centrálnej vláde 2. vrátane účasti na sociálnych sluţbách  decentralizácie financií : 1.

Miestna štátna správa a územná samospráva Súčasný stav IS miestnej štátnej správy a samosprávy. Výsledkom je buď ďalšia vrstva kontroly na úrovni ústredného orgánu. SAV či tretí sektor. a kol. M. Bratislava: EKONÓM. pretoţe inštitúcie majú tendenciu preţiť. ktoré nevykonáva efektívne. programového rozpočtovania a všeobecného rozšírenia manaţérskej autonómie a zodpovednosti dochádza preto k duplicite medzi inštitúciami ústrednej štátnej správy. teda rozbíjaniu činnosti. zvyšuje sa tak ich celkový počet nad zvládnuteľnú hranicu a vedie k netransparentnosti celej ústrednej štátnej správy riadenie vysokého počtu podriadených organizácií výrazne zaťaţuje ústredné štátne orgány a vedie k ich manaţérskej preťaţenosti v tejto oblasti.        4. preţívania inštitúcie a nad nákladmi na osobitné obsluţné a manaţérske miesta. alebo nedostatočný dozor so všetkými z toho vyplývajúcimi problémami neefektívnosť činnosti vyplývajúca z prelievania činností a vyuţívania samostatných inštitúcií ako náhradného riešenia namiesto väčšieho rozšírenia projektového manaţmentu.52-55. alebo ktoré by mal ponechať na tretí či súkromný sektor samostatná inštitúcia nie je dobrá metóda na riešenie priorít. Rovnako dochádza k fragmentácii. Stručný prehľad doterajšieho vývoja Informatizácia miestnej štátnej správy (MŠS) sa realizovala na základe koncepcií MV SR v rokoch 1990.2 Transformácia IS MŠS. prevodom na VÚC alebo obce. v súlade s vytváraním ŠIS4. pričom rozhodujúce úlohy ďalej zabezpečovali ústredné štátne orgány (ÚŠO) SR (zodpovedajúce za vytváranie a 4 Podrobnejšie Grell.3. priamou zodpovednosťou voličom. Za jednoznačne lepší prístup moţno označiť účelové viazanie prostriedkov na dané ciele spojené s projektovou organizáciou Preto by sa mali: zniţovať počty existujúcich inštitúcií odštátnením. s. decentralizáciou vyplácania miezd.  Problematické aspekty tohto stavu sú nasledovné: v posledných rokoch môţeme sledovať pribúdanie nových inštitúcií súvisiacich s modernizáciou a integráciou. medzi viaceré inštitúcie štát sa následne venuje vykonávaniu mnohých trhových aktivít. kde existuje jasná potreba a výhodnosť takéhoto kroku. 97 . 1994 a 1998. aj keď sa uţ priorita naplní alebo stratí štatút priority.: Informačné systémy v štátnej správe. integráciou s inými inštitúciami ústrednej štátnej správy alebo zrušením vytvárať nové inštitúcie len tam. v rámci politickej decentralizácie s priamo volenými predstaviteľmi územnej samosprávy na oboch úrovniach samosprávy. ktorá prevaţuje nad rizikami duplicity a fragmentácie. 2002. Ak sa zároveň neredukuje počet „starých“ inštitúcií. aj vzhľadom na vysoké školy. V tomto procese plnila sekcia verejnej správy (SVS) MV SR dve základné úlohy:  Koordináciu činností pri budovaní IS MŠS5. ktorá logicky patrí spolu. Jedným z najvýraznejších problémov identifikovaných pri analýze fungovania ústrednej štátnej správy je nadmerné mnoţstvo ústredných štátnych orgánov a nimi priamo riadených rozpočtových a príspevkových organizácií.

 register spolkov.  register politických strán. Vytváranie rezortného informačného systému (RIS) podľa metodiky a štandardov ŠIS.  register organizácií s medzinárodným prvkom.  register občianskych zdruţení. ktoré sú zabezpečované v správnom konaní MŠS. s. Komunikačné zabezpečenie IS MŠS bolo postupne vytvárané (obr. ktoré umoţňujú prepojenie vzdialených pracovísk úradu MŠS nachádzajúcich sa vo viacerých budovách na území mesta.  register rodných čísiel. Vytvorili sa podmienky na vyuţívanie internetovej (intranetovej) technológie v rámci IS MŠS pre:  orgány verejnej správy.33):  dobudovaním LAN sietí (na báze štruktúrovanej kabeláţe s operačným systémom Novell Netware). ktorým prístup k informačným zdrojom slúţi na plnenie zákonom stanovených úloh.  verejnosť na informovanie občanov o sluţbách.145. krajské a okresné úrady (prevádzkovaním IS MŠS vytvárajú základný zdroj informácií pre správu a riadenie štátu na regionálnej aj centrálnej úrovni) a obce a mestá (v rozsahu prenesenej pôsobnosti výkonu štátnej správy sú spoluprevádzkovateľmi a pouţívateľmi IS MŠS).  register neziskových organizácií. 390/98 vlády SR k návrhu na presun niektorých správnych agend z pôsobnosti Policajného zboru do pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy a úlohy stanovené zákonom č. ktoré zabezpečuje SVS sú vykonávané úradmi MŠS a samosprávy a sú podporované IS MŠS.  register verejných zbierok. Časti odborných činností. ktoré ovplyvnili informatizáciu MŠS moţno zaradiť aj uznesenia č. pričom sa vyuţívajú spoločne zisťované indikátory (ukazovatele) najmä v týchto pouţívaných registroch:  register nadácií.  register občanov SR.  vybudovaním plošnej počítačovej siete typu WAN na území SR (s názvom VSNET. 4.  register ţivnostníkov. ktorý pouţívame aj v ďalšom texte). 5 98 . Tamtieţ.  register neinvestičných fondov. Medzi zásadné vládne materiály. ktoré metodicky riadia). 253/1998 Z. ktorá umoţňuje vzájomné prepojenie úradov MŠS a ÚŠO (GOVNET. 690/97 a č. NR SR o evidencii pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR.  register odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov.) cez firewall systému.z. prevádzku častí ŠIS a spoluzodpovedajúce za pouţitie IT na tých úsekoch čiností úradov MŠS. Internet a pod.

4. ktoré pokrýva rozhodujúce úseky činností7 úradov MŠS. 4. ktorá je kombináciou terestriálnej a satelitnej siete. Banskú Bystricu a Košice. M. Bratislava: EKONÓM. SVS MV SR. a kol. rozpočtovej organizácii MV SR). 2002. Prepojenie je realizované na základe typizovaných riešení pre pracoviská v Bratislave a pracoviská mimo krajských miest. v tomto prípade fyzickú komunikačnú infraštruktúru Telenor Slovakia s. 6 99 . Podporuje automatizáciu administratívnych činností. 7 Podrobnejšie Grell.. matrík. agend výkonu štátnej správy.MVNET (dátová sieť polície) KÚ SVS INTERNET ROBY BB OÚ Matriky BA OÚ BA 1-5 MINIHUB OÚ KE 1-4 BA KÚ BA IVeS BA GOVNET Obr. nad ktorým sú pre potreby komunikácie jednotlivých častí siete VSNET vytvárané virtuálne okruhy prepájajúce jednotlivé uzly siete VSNET. IVeS KE KÚ KE Matriky KE VPN na prepojenie svojich uzlov (privátnych sietí organizácie) vyuţíva komunikačnú infraštruktúru inej počítačovej siete. s. V rámci IS MŠS je prevádzkované typové aplikačné programové vybavenie (väčšinou vytvorené v IVeS Košice.r.34.: Informačné systémy v štátnej správe.33 Sieť VSNET VSNET je realizovaná ako virtuálna privátna sieť (VPN)6 na elektronické prepojenie krajských a okresných úradov. Táto infraštruktúra je pouţitá len ako transportné médium. Základ siete VSNET (backbone) tvorí pevná linka spájajúca Bratislavu. ostatných evidencií a registrov.146-149. agend vnútornej správy (ekonomiky úradu MŠS).o. Globálnu architektúru IS MŠS znázorňuje obr. registra obyvateľov SR Banská Bystrica (ROBY) a organizácie pre informatiku verejnej správy Košice (IVeS).

369/1990 Zb. ochrana ţivotného prostredia.19). Samostatnú pôsobnosť vymedzí zákon o samospráve vyšších územných celkov. referendum. civilnej ochrany. starostlivosť o kultúrne pamiatky. sociálnej pomoci. navrhovanie a schvaľovanie nástrojov sociálneho a ekonomického rozvoja.2. obstarávanie a schvaľovanie regionálnych plánov a programov. hraničná spolupráca. cestovného ruchu. sociálnych sluţieb. priestupkového konania. zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu a záverečného účtu. zabezpečovanie verejného poriadku. ľudských a iných zdrojov. primátor) štátne administratívno-právne úlohy na úseku stavebného zákona. overovania podpisov. Reformný proces a procesný prístup vo verejnej správe predstavujú východisko k utváraniu IS vo verejnej správe. sociálnej pomoci (dávka sociálnej pomoci). verejného zdravotníctva. 3. hospodárskych sluţieb a funkcií. matrík. obr. koordinácia rozvoja telesnej kultúry. schvaľovanie zdruţovanie finančných prostriedkov. starostlivosť o deti a mládeţ. ţivotného prostredia. činnosť a účasť v zdruţeniach. rokov minulého storočia. 4. Do samostatnej pôsobnosti sa navrhujú ďalšie úlohy na úseku školstva. výkon správy poplatkov a daní. vydávanie všeobecne záväzných nariadení.14). najmä § 4. Obr. 11. kultúry. Z dôvodu vyššej efektívnosti plnenia úloh sa navrhuje preniesť na orgán miestnej samosprávy (starosta. ţivnostenského podnikania. Rozšírenie samostatnej pôsobnosti obcí sa navrhuje na úseku školstva. verejného zdravotníctva. hospodárenie s vlastným majetkom. účelné vyuţívanie prírodných. hraničnej spolupráce. Vplyv reformy verejnej správy Samostatná pôsobnosť obcí je definovaná zákonom o obecnom zriadení (zákon č. Samostatnou pôsobnosťou orgánov samosprávy vyšších územných celkov bude najmä: tvorba a plnenie rozvojových programov a plánov. územné plány regiónov. občianskeho registra. dopravy a prepravy. bývania. Reforma verejnej správy sa uskutočňuje od začiatku 90. Preto stručne charakterizujeme aj reformný proces. zakladanie a zrušovanie právnických osôb.34 Globálna architektúra IS MŠS IS MŠS moţno prezentovať aj ako podsystém systému riadenia miestnej štátnej správy (pozri časť 3. V prvej etape mala charakter odštátňovania (deetatizácie) štátnej správy premenou na verejnú 100 Vnútorná komunikácia .Úroveň riadenia Strategická Taktická Operatívna Vykonávatelia riadenia Vrcholové vedenie Vonkajšia komunikácia Vedúci referátov/odborov/útvarov IS a typy úloh Ostatné typové aplikácie IS MŠS Vedúci úsekov Poznámka: Vykonávateľov riadenia môžu reprezentovať organizačné štruktúry úradov MŠS alebo samosprávy.

4. ktoré:  v počte 50 budú zodpovedať len za agendu MV SR (obr.  decentralizáciou zodpovednosti za zabezpečovanie verejných sluţieb zo štátnej správy na samosprávu. 4.36).37). S účinnosťou od 1. V súčasnosti sa kladie dôraz na jej celkovú modernizáciu8). 101 .35).2004 vzniká v SR nová sieť štátnych úradov (obr. 4.1. ţe v tejto etape sa reforma v podstate dotýka zmien v inštitucionalizácii miestnej štátnej správy a prenosu kompetencií štátnej správy na samosprávu. ktorá by sa mala dosahovať najmä:  výraznejším presunom kompetencií zo štátnych orgánov na obce a mestá a vyššie územné samosprávne celky.  zodpovedajúcim prerozdelením verejných zdrojov. 4.  budú podliehať jednotlivým rezortom vytvorením úradov špecializovanej štátnej správy (obr.správu.35 Reforma siete štátnych úradov 8) Poţiadavky na modernizáciu verejnej správy vznikajú aj v dôsledku integrácie SR do európskeho prostredia. Súčasné úrady Krajské úrady Úrady práce Okresné úrady Nové úrady Krajské úrady a územné sociálne úrady Všeobecná vnútorná správa (agenda MV SR) Špecializovaná vnútorná správa (agenda jednotlivých rezortov) Obvodné úrady Obr. Najrozsiahlejšou transformáciou prechádzajú okresné úrady. Je zrejmé.

civilná ochrana obyvateľstva a obrana.36 Inštitucionalizácia všeobecnej vnútornej správy V pôsobnosti krajského úradu by malo byť: kontrolovanie a riadenie obvodného úradu. V pôsobnosti obvodného úradu by malo byť: verejné zbierky. kontrola štátnych symbolov. registrovanie mimovládnych organizácií.Ministerstvo vnútra SR Krajský úrad Obvodný úrad Vysunuté pracovisko Odbor všeobecnej vnútornej správy a ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Odbor všeobecnej vnútornej správy Odbor ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Obr. 4. štátne občianstvo. voľby. kontrola štátnych symbolov.               102 . štátne občianstvo. civilná ochrana obyvateľstva a obrana. ţivnostenské podnikanie. verejné zbierky. voľby. rozhodovanie o odvolaniach vydaných obvodným úradom.

sociálnych vecí a rodiny a sluţieb zamestnanosti Územný úrad sociálnych vecí Detašované pracovisko Krajský úrad ţivotného prostredia Obvodný úrad ţivotného prostredia Krajský školský úrad Úrad pre verejné zdravotníctvo Pobočka Obr.37 Inštitucionalizácia špecializovanej vnútornej správy 103 . 4. sociálnych vecí a rodiny SR Ministerstvo ţivotného prostredia SR Ministerstvo školstva SR Ministerstvo zdravotníctva SR Krajský stavebný úrad Ústredie úradu práce.Ministerstvo dopravy SR Krajský úrad pre dopravu Krajský pozemkový úrad Krajský lesný úrad Obvodný úrad pre dopravu Obvodný pozemkový úrad Obvodný lesný úrad Ministerstvo pôdohospodárstva SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Ministerstvo práce.

38. navŕtanie studní v chatových osadách) Cestovný ruch. divadlá. galérie Tab.ISOMI Informačný systém miest a obcí je podsystémom systému riadenia územnej samosprávy. kniţnice.6 Pôsobnosť samosprávy po reforme Základné informačné požiadavky miest a obcí. Zastupiteľstvo (mestské/miestne/obecné) Štatutárny orgán (primátor/starosta) Rada (mestská/ miestna/ obecná) Kontrolný orgán (hlavný kontrolór) Výkonný orgán (prednosta) Poriadkový orgán (náčelník) Úrad Komisie (mestský/ miestny/ obecný) Polícia Obr. z rodinných domov.Pôsobnosť samosprávy zahrnuje tab. 4. múzeá. múzeá.38 Organizačná štruktúra územnej samosprávy 104 . 4. 4. Pretoţe sa nebudeme špeciálne zaoberať regionálnou samosprávou (vyššími územnými celkami) môţeme systém riadenia samosprávy modelovať všeobecnou štruktúrou samosprávy podľa obr. IS CityWare. 4. galérie Zdravotná starostlivosť Civilná ochrana Stavebné konanie Matriky Základné školy Opatrovateľská sluţba Výruby stromov Vodné hospodárstvo (vypúšťanie vôd z malých čistiarní odpadových vôd.6 Právomoci samosprávy Vyššie územné celky Obce Stredné školy Ţeleznice – prerokovanie cestovného poriadku Regionálny rozvoj a cestovný ruch Cestná doprava Sociálna pomoc Stavebné konanie Pozemné komunikácie Divadlá.

4. Byty Technická infraštruktúra Obr.39 Štruktúra Informačného systému pre mestá a obce 105 .IS CityWare Centralizovaná databáza Správne agendy Základné registre Grafický podsystém Ekonomické agendy Pouţívateľské aplikácie Elektronická kancelária Registre Ostatné registre Podsystém obyvateľstva Majetkový podsystém Správny podsystém Pozemky Príjmové agendy Aplikačné programové rozhranie Doplnkové agendy Evidencia obyvateľov Matrika Agenda volieb ...

územného plánu a pod. ktorý pokrýva všetky základné funkcie poţadované na mestských/miestnych/obecných úradoch. iniciatívne a kontrolné orgány.  informačnú podporu komunikácie samosprávy so samosprávami v EÚ (obr. IS úradu samosprávy IS moţno vytvárať rozličnými spôsobmi [15].  miestny rozhlas. Aj toto je jeden z dôvodov. so štruktúrou podľa obr. Na jadro nadväzujú potrebné správne agendy. 4. výkonným a kontrolným orgánom. Niektoré samosprávy stále vnímajú počítače a internet ako nadštandard. ktorý môţe zriadiť zastupiteľstvo a vedie ju náčelník. Informačný systém v samospráve by mal zabezpečovať najmä tieto základné poţiadavky:  informačnú podporu činností samosprávy ako úradu. elektronická kancelária a ekonomické agendy. Zabezpečuje kaţdodenný organizačný. o slobodnom prístupe k informáciám). vhodný grafický podsystém. V budúcnosti by mohlo výraznejšie zlepšenie priniesť budovanie IS samosprávy na báze intranetovej technológie9. vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí a zabezpečuje ich vykonanie.: Informačné systémy v ekonomike. ktoré sú v centrálnej databáze.z. Informačný systém pre mestá a obce CityWare je stavebnicový systém firmy ICL (systémového integrátora10). 2003. 211/2000 Z.  miestne noviny. Úrad je profesionálnym výkonným orgánom. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM. 4. letáky.  broţúry. a kol. Podrobnejšie Grell.40). pripravuje odborné podklady pre rozhodnutia zastupiteľstva a primátora/starostu. Prednosta vedie a organizuje prácu úradu. 106 . ţe IS samosprávy sa v súčasnosti vytvára oddelene na zabezpečenie informačných potrieb úradu samosprávy (spravidla ako typové aplikačné programy) a na podporu komunikácie s občanmi (spravidla ako internetové portály).Zastupiteľstvo a štatutárny orgán volia priamo občania. určuje im pôsobnosť a úlohy.  internet (prudko sa rozvíjajúci komunikačný prostriedok v súlade so zákonom č. publikácie. ktoré vytvára zastupiteľstvo z radov poslancov a obyvateľov obce. IS na komunikáciu s občanmi V podstate moţno rozlíšiť tieto formy komunikácie samosprávy s občanmi:  úradná tabuľa a rozličné informačné tabule. prerokovávanie rozpočtu.).39. V učebnom texte prezentujeme IS CityWare. a preto majú v štruktúre rozhodujúce postavenie. ktorý dodrţiava príslušné štandardy a dátové a programové rozhranie. M.  osobná komunikácia (verejné vypočutia. Komisie sú poradné. Súčasná úroveň zabezpečenia miest a obcí výpočtovou technikou je rôzna. Jadro IS tvoria registre. ekonomický a administratívny chod samosprávy. súčasne je poradným orgánom primátora/starostu a volí ju zastupiteľstvo z radov poslancov. IS je vybudovaný na základe skúseností vo verejnej správe ČR a Veľkej Británie.  informačnú podporu komunikácie samosprávy s občanmi. umoţňuje komunikáciu s informačným okolím a integráciu s inými softvérovými produktmi. 9 10 Podrobnejšie v ďalšom texte. Rada je iniciatívnym. Hlavný kontrolór kontroluje plnenie úloh v oblasti pôsobnosti obce. Polícia je poriadkový útvar.

ktorý vytvára jednotne štruktúrovanú databázu informácií o samosprávach a pre samosprávy.40 Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy V súčasnosti je k dispozícii IS obcí a miest na internete (ISOMI) ako informačný portál.právne. prírode. demografické. ekonomické. z.A. 107 .L. Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy Stály výbor Predseda . technologické a kultúrne prostredie obce alebo mesta. kultúre.Výbor Komora regiónov Pracovné skupiny Pracovné skupiny Štatutárne výbory Obr. o slobodnom prístupe k informáciám. pouţívateľ ľahko získa informácie o zákonoch. 211/2000 Z.odzrkadľuje organizáciu a hierarchiu samosprávy v súlade so zákonom č. a pod. hotelových a reštauračných sluţbách. infraštruktúre. geografické. obce a mestá od A do Z .E.Výbor Predseda – Výbor Komora miestnych samospráv Predseda . 4.R.. pamiatkach. športe. Štruktúra ISOMI pozostáva zo štyroch základných úrovní:   samospráva .Rada ministrov Európsky parlament Miestne a regionálne samosprávy členských štátov C.

dôveryhodnosť.isomi.sk. www. www. ucelenosť. obraz. www. alebo regionálnych novín na internete. umoţňujú pripojenie účastníkov s rôznymi typmi komunikačných zariadení spĺňajúcich podmienky pripojenia).  informatizácia a internetizácia samospráv.  tvorba integrovaného a jednotného Informačného systému obcí a miest na internete a jeho zavádzanie do jednotlivých samospráv ako príspevku k budovaniu informačnej spoločnosti a e-governmentu v zmysle iniciatívy e-Europe+. ţe kaţdá obec/mesto bude mať na internete vlastnú webovskú stránku. Komunikačné zariadenie je ľubovoľný systém schopný prijímať a/alebo vysielať informácie. 11 108 .sk) integrovaného informačného portálu ISOMI (www.rakova. Vzájomným prepojením rozumieme skutočnosť. ktoré poskytujú jednotlivé web stránky samospráv zapojených v projekte (www. samosprávnych. Umoţňuje kaţdému občanovi aktívnu participáciu na správe vecí verejných. prirodzenosť. • pripraví verejnú správu na plynulú integráciu do administratívnych štruktúr EÚ a čerpanie prostriedkov z fondov EÚ. e-mailové adresy. používateľskú jednoduchosť.inzertná sluţba v dvoch častiach: prácu hľadá a prácu ponúka.sk.cadca.  verejné dátové siete (vo vlastníctve a prevádzke príslušnej správy spojov alebo inej prevádzkovej organizácie. na ktorých budú denne aktuálne údaje o obci a pre občanov. ktorý umoţňuje vydávanie trh práce . www. Cieľom realizácie projektu je:  technologická podpora samospráv. uľahčí a rozšíri účasť verejnosti na správe vecí verejných a ich styk s orgánmi verejnej správy.velkykrtis. ţe si zariadenia môţu vymieňať informácie (dáta.moldavanadbodvou.sk. Projekt nadväzuje na Informačný systém firiem na internete (ISFI) a Pracovný trh na internete (PTI). Sluţby a informácie. • zefektívni riadiace a administratívne procesy vo verejnej správe prechodom na digitálnu administratívu. Koncepcia ISOMI predpokladá. Dátové siete moţno v podstate rozdeliť na dve skupiny:  neverejné (privátne) dátové siete (komunikačné siete jedného vlastníka a v správe tohto vlastníka). Proces internetizácie a informatizácie samospráv a s ním úzko previazaný celkový proces informatizácie verejnej správy postupne: • zabezpečí. doménu. inteligenciu. hlas) prostredníctvom fyzických médií alebo bezdrôtovým spojením.sk) majú v zmysle napĺňania Akčného plánu eEurope+ nasledovné charakteristiky: otvorenosť. Veľký GOVNET Dátovou sieťou nazývame skupinu vzájomne prepojených11 komunikačných zariadení určených na prenos a spracovanie informácií.  internetový spravodaj obce – redakčný systém. Celý proces smeruje k vybaveniu samospráv počítačmi a ich pripojením na internet ako základného predpokladu procesu informatizácie spoločnosti. komplexnosť. Dátové siete v prostredí verejnej správy.turzovka.sk. • umožní styk podnikateľskej sféry s orgánmi verejnej správy.

V marci 1993 sa na seminári v Podbanskom rozhodlo o riešení zaloţenom na internetovej technológii a v apríli 1993 vláda SR prijala uzn. a kol. kapitole učebného textu.183-185. Ďalej uvedieme niektoré charakteristiky a predpokladané vyuţitie vo verejnej správe sietí GOVNET a internet16. 719/1992 vlády SR. M.V súčasnosti existuje vo verejnej (štátnej) správe niekoľko sietí.  splátkový kalendár financovania realizácie siete GOVNET (v rokoch 2002 aţ 2004).2000 keď schválila:  dobudovanie celoplošnej siete GOVNET v rámci projektu Komplexného automatizovaného systému Rady obrany štátu (integrácia existujúcich sietí a prepojenie IS do siete GOVNET). SANET. Napr. V súčasnosti tento trend jednoznačne reprezentuje internet. ktoré sú prevádzkované externými komerčnými subjektami a druhá predpokladá vytvorenie jednotnej siete. sieť ŢSR a pod. 13 Podrobnejšie Grell. Ide vlastne o dve koncepcie vytvárania dátových sietí vo verejnej správe. ktoré sú postavené na rozličných technológiách a dodávateľoch12.  virtuálna privátna sieť verejnej (štátnej) správy v prostredí uţ vybudovanej a fungujúcej verejnej alebo privátnej dátovej siete. 2002. 2002. pre potreby polície financuje sieť MV NET. Bratislava: EKONÓM. Prvá preferuje budovanie sietí. 12 109 .  Internet (verejná sieť).  zvýšenie prenosovej rýchlosti hlavných prenosových trás. 15 Aj keď v predchádzajúcom období sa uvaţovalo aj s moţnou vyuţiteľnosťou vo verejnej (štátnej) správe uţ vybudovaných dátových sietí.  GOVNET (privátna sieť). Vládna sieť GOVNET17 Projekt GOVNET bol kľúčovým projektom v procese vytvárania ŠIS.: Informačné systémy v štátnej správe. 310/1993. okrem VS NET. 16 Niektoré aspekty GOVNETu a internetu z hľadiska ďalšieho rozvoja ŠIS sú uvedené v skriptách Grell. Sieťou VS NET sme sa zaoberali v predchádzajúcom texte.  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s prenajatými komunikačnými prostriedkami. kedy vznikla potreba informačne zabezpečiť ÚŠO. 17 Projekt GOVNET bol schválený uzn.11. Bratislava: EKONÓM. ktorej vlastníkom aj prevádzkovateľom je verejná (štátna) správa.: Informačné systémy v štátnej správe. Ďalším rozvojom siete GOVNET sa vláda SR reálne zaoberala na základe svojho uznesenia č. MF SR udrţuje dve siete: daňový a colný informačný systém. Z hľadiska vlastníka (prevádzkovateľa) moţno vytváranie komunikačnej siete vo verejnej správe realizovať v týchto alternatívach13:  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s vlastnými komunikačnými prostriedkami. a kol. V súvislosti s ďalším rozvojom komunikačnej infraštruktúry verejnej správy a jej postupným prepájaním do európskeho elektronického prostredia14 majú kľúčový význam vo verejnej (štátnej) správe SR tieto dátové siete15:  VS NET (virtuálna privátna sieť). M. s. č. 14 Podrobnejšie v 5. ktorá má prípojný bod aj do Eurostatu a pod. 950/2000 zo dňa 22. č. ako napr. významnou je sieť ŠÚ SR STATNET. Sieť SANET (podľa projektu TEN-34 sa má kapacita tejto siete rozšíriť) má MŠ SR. na základe ktorého ÚV SR vypísal verejnú súťaţ v súlade so zadaním riešenia projektu. MV SR.

Asi od roku 1990 sa internet otvoril aj na komerčné vyuţitie. Postup realizácie projektu však z rôznych dôvodov nebol dodrţaný18. pričom dátová sieť VSNET prestane existovať ako samostatná dátová sieť. V súčasnosti je projekt v útlme. 18 110 . trhy sú účinnejšie a pod. ale aj organizujú stretnutia a pod. ktorý mal za úlohu podľa určitých princípov19 vyvinúť sieť fungujúcu aj v poškodenom stave. obchodujú.Predpokladalo sa teda rozšírenie a transformácia dátovej siete GOVNET na Veľký GOVNET. Celosvetová verejná sieť internet Internet vznikol pôvodne ako vojenský experiment. Jeden z moţných prístupov je vyjadrený v dokumente Framework for Global Electronic Commerce (Rámcové pravidlá globálneho elektronického obchodovania. ktoré navrhla americká vláda v roku 1997 ako súčasť tzv. čo si moţno prečítať kdekoľvek na svete [7]. V rámci toho sa napr. 4. uvaţovalo aj so zlúčením dátovej siete VSNET do siete Veľký GOVNET. ktokoľvek sa môţe pripojiť on-line a publikovať čokoľvek. situácia je neprehľadná. komunikujú. Niektoré moţnosti internetu sa líšia od tzv. Domény a komunity Agentúry Fyzický priestor Provideri Obr. informácie sa pohybujú rýchlejšie. Internet umoţňuje pôsobenie ľudí v celosvetovom meradle. napr. 19 V roku 1968 bola podľa týchto princípov postavená v Národnom fyzikálnom laboratóriu v Anglicku testovacia sieť ARPANET. a preto je aktuálna aj otázka ovládania (riadenia) tohto pohybu. Má aj niektoré jedinečné výhody: odstraňuje logistické problémy priestoru a času. V roku 1983 sa vojenský segment od siete oddelil a vytvoril vlastnú sieť MILNET. uvaţuje sa s rôznymi čiastkovými riešeniami ako napríklad zlúčením sietí MVNET a VSNET a pod. reálneho sveta. hľadajú rôzne veci.41 Vrstvy digitálneho sveta Internet je miesto kde sa ľudia stretávajú.

Sú to organizácie. časť siete alebo informačného systému. Agentúry leţia nad doménami a komunitami.41). 22 Intranet je označenie na pouţitie internetových technológií (najčastejšie WWW) v rámci firemných počítačových sietí a interných informačných systémov. iné menej formálne (aj ich členská základňa je premenlivejšia). Niektoré komunity sú formálne (majú pravidlá.  agentúry. 2002. Na označenie konkrétneho počítača moţno tieţ pouţiť mnoho subdomén a pod. všeobecne aj vo svete internetu. Ich jednotlivé prvky sa prelínajú a navzájom do seba zasahujú. Zloţitý problém v tomto digitálnom svete predstavuje otázka právomocí. je spojená s IETF (Internet Engineering Task Force). M. poskytujú účty elektronickej pošty a môţu na svojich servroch prevádzkovať web stránky. cirkvi. Fyzický priestor je reprezentovaný pozemským priestorom. ale môţe byť jednoducho len sieťou. pracujú a hrajú sa. Bratislava: EKONÓM. Vydavateľom týchto dokumentov je IAB (Internet Architecture Board).  poskytovateľov sluţieb (ISP – Internet Service Providers). ako sú vo fyzickom svete členmi určitej rodiny. Komunita. resp. Jednotlivé vrstvy predstavujú:  fyzický priestor. Intranet nemusí mať charakter internetu. vstupné poţiadavky. ktorá môţe mať mnoho prístupných bodov na celom svete. Ide v podstate o vnútroorganizačný internet. t. na celú virtuálnu infraštruktúru podniku. sa rozumie určitý celok. Podrobnejšie Grell. V tejto súvislosti je uţitočné chápať digitálny svet ako viacvrstvový systém (obr. Prepojenie dvoch alebo viac sietí typu intranet označujeme extranet. ktoré vykonávajú rôzne správcovské a regulačné funkcie. Z hľadiska moţného vyuţitia internetových a najmä WWW technológií na vytvorenie informačného systému organizácie verejnej správy sa vyuţíva tzv. a kol. v podstate sa nimi prelínajú.Clintonovej doktríny). intranetovský spôsob22 jeho realizácie. ţe subjekty môţu mať viac vlastných názvov domén. Sú spojovacím článkom medzi fyzickým a virtuálnym svetom. prípadne aj účastnícke poplatky). futbalového klubu. ktorá je súčasťou Internet Society. poštovej schránke. Väčšina ľudí patrí do niekoľkých on-line komunít tak. ale pouţíva sa aj v opačnom zmysle ako intranet. ktoré riadi vláda. Platí aj naopak.  domény a komunity. Domény a komunity prechádzajú naprieč štátmi a poskytovateľmi sluţieb internetu. 4. Domény sú základné prvky kybernetického priestoru a môţu sa vzťahovať k jedinému počítaču (alebo len k jednému webu. ktorá zdruţuje odborníkov z celého sveta a vypracúva vlastné technické riešenia neskôr publikované ako dokumenty RFC21. pracoviska a pod. kde ľudia ţijú. ktorých môţe byť na jednom počítači niekoľko) alebo napr. Providri umoţňujú prístup k internetu. ktorý slúţi ako komunikačná infraštruktúra organizácie a znamená tieţ väčšiu integráciu a vyuţitie týchto technológií v činnosti tejto organizácie. Najvyššou autoritou internetu je spoločnosť Internet Society. ktorých primárnym účelom je sprístupňovanie informácií smerom navonok.: Informačné systémy v štátnej správe. povinnosti. kde ľudia ţijú väčšinou v národných štátoch. ktorá zastrešuje najmä štandardizačné aktivity20 v rámci internetu. 20 21 111 .j.

ale aj elektronizáciu informačných tokov a procesov v rámci verejnej správy. ale aj samosprávy. špecializovaných inštitúcií. ktorá je najviditeľnejšou časťou e-governmentu (obchodný register na internete. vyhlášky. ktoré budú schopné poskytovať sluţby.5 Verejný informačný systém V súčasnosti.  komunikáciu s občanmi a firmami. ţe tento koncept sa netýka len ÚŠO. ktoré sa môţe javiť ako najjednoduchšia časť realizácie zámerov e-governmentu. Uvedené tendencie sú súčasťou praktického vytvárania elektronického sveta (obr.). ktorého súčasťou sa postupne stáva aj e-government – elektronická verejná správa. Poskytovanie informácií (napr. ktorá spočíva v komplexnej premene systému fungovania verejnej správy na virtuálne inštitúcie. neštátnych verejných inštitúcií. sluţby Es = m.  poskytovanie informácií. uznesenia. Connectivity Prístup k PC a internetu Content Obsah. kataster a pod.1 Predpokladané výsledky transformácie ŠIS Predpokladané výsledky transformácie ŠIS by mali byť v súlade s ideou egovernmentu. riešiť poţiadavky a zjednodušiť procesy súvisiace so zákonnými povinnosťami občanov a firiem pomocou internetu a ďalších moderných komunikačných prostriedkov1. Trendy spojené s praktickou realizáciou tejto vízie sú v podstate zamerané na tri hlavné oblasti:  elektronizáciu vnútorných procesov a prepojenie medzi inštitúciami štátnej správy a samosprávy ako nevyhnutný predpoklad komunikácie s občanmi (firmami). informácie. Obr. výsledky správnych konaní a pod. Vzorec je iba fiktívny. 1 130 . zdravotné poisťovne a podobne. sa stále viac dostáva do popredia poţiadavka verejnosti na lepší a ľahší prístup k informáciám verejného sektora. ako sú napr.) na internete musí byť však realizované formou priameho prepojenia Poznamenávame. Táto poţiadavka zahŕňa najmä elektronickú komunikáciu medzi občanmi. 5.c E-society Informačná spoločnosť 3 Computing power Počítačový potenciál Masses Pouţívatelia Poznámka: Ide o obrazné prirovnanie.1 Od teórie relativity k teórii elektronického sveta 5. aj v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. podnikateľmi a verejnou správou. školy. 5.1).

duplicite a pod.vládna sieť Portál – obsahuje obyčajne tieto základné údaje: o obyvateľoch (napr. VIS by mal byť potom prevádzkovaný v dátovej sieti Veľký GOVNET. 2 131 .2.) sú umiestnené v predmetoch nášho okolia). nezávislých regulátorov). aplikačné brány. Verejnosť a podniky Sprostredkovatelia Prístupové zariadenia Mobilné telefóny Digitálna televízia Telefonické centrá Osobné počítače Kiosky Verejné prístupové miesta Portál Brána GOVNET Informácie štátnej správy Informácie samosprávy Extranety Vysvetlivky GOVNET . ale niektoré brány súčasne zabezpečujú aj prevod do iného protokolu. Brána (gateway) – prepája rôzne siete. počítače. ale v mnohých prípadoch aj ich úplné prebudovanie. register ekonomických subjektov).). sa uvaţuje s moţnými scenármi vyuţitia výsledkov výskumu umelej inteligencie v prostredí verejnej správy v období rokov 2010-2020 (expertné systémy. telekomunikačné systémy riadia svoj vlastný vývoj. register obyvateľov). e-government a e-justíciu. Postupne sa tvoriacu pozíciu VIS moţno prehľadne znázorniť na obr. splynutie biotechnológií a IT do jednej disciplíny. obchodné tajomstvo firiem. začiatok riadenia spoločnosti pomocou tzv.3). majetku vrátane územnej identifikácie (napr. audítorskú činnosť a zabezpečujú napr. Utvárajú sa tým podmienky na postupné budovanie elektronickej verejnej správy (v súčasnosti napr. tzv.sk) a moţnosti aplikácie umelej inteligencie2 v komunikácii občana a verejnej správy. čo môţe znamenať ich dobudovanie. informácie o výsledkoch marketingového výskumu a pod. Informačná podpora modelu občianskej obsluhy v podstate zodpovedá vytváraniu IS na podporu občianskej komunikácie. realizácia projektov Mesto. podnikateľských subjektoch (napr.s vnútornými IS (aby nedochádzalo k rastu nákladov. ktoré vykonávajú marketingovú komunikáciu. ktoré pracujú s rozdielnymi protokolmi. Napr.2 Informačné prostredie VIS Globálna architektúra verejného informačného systému Verejný informačný systém by mal byť produktom procesného prístupu na báze modelu občianskej obsluhy (obr. e-business. Obr. ovládanie inteligentných sietí a PC hlasom. register katastrálnych území). v období rokov 2020-2030 (priama komunikácia človeka s internetom prostredníctvom implementovaného čipu. výskum a výrobu) a v období rokov 2030-2040 (všetky informácie (napr.sk. 5. Občan. 5. 5.

kde sa fyzicky realizuje obsluha verejnosti a dochádza k riadeniu vzťahov objektov reálneho sveta. počet kanálov obsluhy. Konštrukcia modelu občianskej obsluhy vychádza [23]:  z poznania prostredia príslušného orgánu verejnej správy. Model občianskej obsluhy môţe byť východiskom efektívnejšej práce orgánov verejnej správy v procese postupnej aplikácie verejného informačného systému. ktoré moţno kvantifikovať definovaním životných udalostí.  z teórie hromadnej obsluhy (početnosť poţiadaviek na obslúţenie. a 90. ktorý zodpovedá štandardizácii výkonu orgánov verejnej správy na základe ich kompetencií). Etapy a oblasti životných udalostí v komunikácii občana a verejnej správy Uspokojovanie potrieb občanov sa nezaobíde bez zasahovania verejnej správy.  počet organizačných jednotiek a pracovníkov (organizačná štruktúra orgánov verejnej správy). Moţno potom definovať tieto atribúty modelu:  počet vstupných poţiadaviek (počet predmetných podaní občanov. Vplyvom zmenených spoločenských podmienok na prelome 80. ale oprávneným potrebám občana.Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány MOO ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania MOO – model občianskej obsluhy Obr.  čas obsluhy (čas vybavenia predmetného prípadu). Triedy potrieb sa odvodzujú podľa konkrétnych riešených prípadov občana.  počet nevyhnutných úkonov (kompetentný úradný výkon. 5.3 Globálna architektúra VIS Model občianskej obsluhy Verejná správa riadi verejný sektor s cieľom zabezpečiť sluţby verejnosti. rozdelenie pravdepodobnosti). V súčasnosti sa však pozícia verejnej správy v tomto procese rozvíja na základe jej moderného chápania ako služba občanom (verejnosti) v dôsledku dominujúcej individualizácie ich potrieb. rokov minulého storočia sa verejná správa postupne prispôsobovala na adekvátne reakcie voči rôznorodým. V súlade s konštrukciou modelu občianskej obsluhy a jeho informačným zabezpečením klasifikujeme jednotlivé občianske potreby do niekoľkých tried. a nie zo súkromných definícií 132 Vnútorná komunikácia ISPKR . Aplikovaním systémového prístupu v prostredí verejnej správy moţno tieto reakcie zachytiť pomocou modelu občianskej obsluhy v orgánoch verejnej správy.

 ochrana osobnej bezpečnosti. Agregácia sa spravidla vykonáva podľa národohospodárskeho hľadiska alebo podľa špecifických potrieb príslušného orgánu verejnej správy. Požiadavky verejnoprávnych inštitúcií sú charakteru finančného (dane.  staroba (57. pričom kaţdej etape ţivotného cyklu zodpovedajú práve tie potreby.  doprava. poplatky) a osobnej účasti (povinná školská dochádzka a pod.  dorastenecký vek (tínedţeri.  organizácia spoločnosti/kompetencie verejnoprávnych inštitúcií.týchto potrieb [23].-6. rok). Vecné hľadisko životného cyklu občana:  rodina. V takejto súvislosti potom chápeme ţivot jedinca ako životný cyklus a triedy potrieb reprezentujú opakujúce sa vzory tried.  duchovné aktivity.  smrť. rok. rok a viac).21. Na tento princíp nadväzuje poţiadavka na informácie a prostriedky. Komunikáciou občana a verejnej správy na báze modelu občianskej obsluhy sa rozumie významový kontakt verejnosti s orgánmi verejnej správy na jej rôznych úrovniach.  spotreba prostriedkov na udrţanie a rozvíjanie ţivota. ktoré sú časovo konzistentné a môţe ich byť niekoľko..  ochrana majetku. Informácie na úrovni jednotlivého obsluhovaného prípadu sú obvykle detailné.  zárobok. rok). rok).  majetok.  vzdelanie. 15. na úrovni lokálnej a celoštátnej sú agregované (prípadne štruktúrované podľa lokalít).  ochrana ţivotného prostredia. ktoré moţno vyuţívať v rámci obsluhy verejnosti rôzneho veku. 71.  sociálne podpory.  vecného (podľa jednotlivých definovaných potrieb občanov). Časové hľadisko životného cyklu občana:  prenatálne (do narodenia). pričom 133 . Vhodnou kombináciou časového a vecného hľadiska moţno získať celkový prehľad o triedach potrieb občanov. ktoré uplatňujú orgány verejnej správy.  detstvo (1. rok. ţe triedy potrieb by mali zodpovedať aj platným normám súčasnej legislatívy [23].). Všeobecne sa prijíma zásada. Ţivotný cyklus sa člení podľa dvoch hľadísk:  časového (ţivotné etapy vymedzené dovŕšením určitého veku).  produktívny vek (22. 7. – 70.  bývanie..56.-14.  náboţenské aktivity.  zdravie.

vrátane moderných objektovo orientovaných. 1977. J. Praha: Grada Publishing.verejná správa najmä s cieľom racionalizácie a reinţinieringu. M. ktoré sú špecifické tým. ktoré môţeme zaradiť podľa prevaţujúceho charakteru do kategórií základných. v ktorom sa informačná spoločnosť vyvíja. V takejto súvislosti potom infraštruktúra7 umoţňuje univerzálny prístup k IKT na národnej.transparentnosť triedy potrieb je uplatňovaná na princípoch subsidiarity. ktoré sú charakterizované dekoncentráciou a decentralizáciou kompetencií ústredných štátnych orgánov medzi novú architektúru orgánov verejnej správy6 vrátane profesionalizácie. regionálnej a medzinárodnej Podrobnejšie Lukáš. aj keď formulácia konkrétnych cieľov týchto procesov sa vecne odlišuje od tejto ekonomickej sféry5. napr. proporcionality a kontinuity3.: Praktická systémová analýza. ktoré moţno sledovať a modelovať rovnakými metódami a prostriedkami ako v súkromnoprávnych objektoch. Podporuje základné ciele reformy verejnej správy. ale ani jednu nemoţno mechanicky prevziať a pouţiť v transdisciplinárnom chápaní verejnej správy [23]. ale si ich zabezpečujú prostredníctvom volených zástupcov a platením daní. V praxi sa tento kontakt najčastejšie prejavuje potrebou modelovania agend verejnej správy. 1979. na báze širokopásmovej siete. Williamson. 3 4 134 . Bratislava: ALFA. 5 Teória verejnej voľby. R. riadiacich a podporných procesov.verejná správa je postupná transformácia tradičnej administratívy na elektronickú administratívu (e – public administration). Východiskovým princípom modernizácie komunikačného rozhrania občan . 2000. Termínom agenda označujeme skupiny procesov. ktoré potom modelujeme ako celok bez ohľadu na organizačné útvary príslušnej verejnoprávnej inštitúcie. Počas analytických prác sa agendy rozkladajú na modely vlastných výkonných procesov. čo súvisí s princípom prívetivej verejnej správy (front office) v informačnej spoločnosti smerujúcej k otvorenosti v súčasnosti najmä štátnej správy.  verejná správa sa však realizuje pomocou procesov. Modelovanie agend verejnej správy utvára rozhodujúce predpoklady na modernizáciu komunikačného rozhrania. ale sluţba verejnosti. Existujú rôzne metodiky systémovej analýzy. Vplyvom rozvoja informačných a komunikačných technológií (IKT) sa rýchle mení prostredie. prenosu prostredníctvom satelitných alebo iných systémov a podobne. čím sa podstatne odlišuje od súkromnoprávnych objektov.). Modelovanie by malo zohľadňovať predovšetkým tieto špecifiká verejnej správy [23]:  verejná správa poskytuje sluţby občanom. Bratislava: ALFA. 6 V podstate globálne chápanie inštitucionalizácie. v ekonomickej oblasti (návratnosť investícií a pod.. Chandor. A. Komunikačná infraštruktúra verejného informačného systému Informačná spoločnosť v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) odráţa rôzne stupne rozvoja.: Městský informační management. podrobnejšie v [24].  vo verejnej správe nemoţno preto rovnako pouţívať pravidlá pre súkromnoprávne objekty.  účelom verejnej správy nie je zisk. Základným cieľom modelovania je reálna dokumentácia väzieb informačného manaţmentu na komunikačnom rozhraní občan. Graham. Kačír.: Informačný systém priemyselného podniku.. ţe občania si ich nemôţu zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami. 7 Napr. ktoré moţno efektívne realizovať metódami systémovej analýzy4. Modelovanie agend verejnej správy je teda primárne zamerané na pochopenie a dokumentáciu procesov verejnej správy vo vzťahu k občanom s cieľom ich racionálneho pretvorenia (reinţinieringu). Napr. K.

8 135 . D. 2003 Accenture.  elektronické obchodovanie (e-business). 9 Integráciou IKT do študijných programov v podmienkach EU Bratislava sa zaoberá Chudá.  elektronická ochrana ţivotného prostredia (e-environment). G2C C2C Metatrhovisko G2B Verejnosť B2B Ziskový súkromný a verejný sektor B2C Informačná podpora komunikácie medzi občanmi na báze internetu. 10.4) s prioritným zameraním na rozvoj elektronickej štátnej správy10. V súčasnosti národné e-stratégie akcentujú elektronickú komunikáciu s vyuţitím technológií elektronického obchodovania (obr.4 Elektronická komunikácia na báze technológií elektronického obchodu obchodu) sú charakterizované v tab. Základnou podmienkou fungovania elektronickej verejnej správy je prístup na internet. Z hľadiska informatizácie verejnej správy je pretrvávajúcim problémom komunikácia medzi IS jednotlivých orgánov verejnej správy. V rámci národných e-stratégií by sa mal podporovať rozvoj aplikácií IKT najmä v týchto oblastiach8:  elektronická štátna správa (e-government). 5.  elektronická vedecká činnosť (e-science). The Government Executive Series. Jej zlepšenie je podmienené Akčný plán Svetového summitu o informačnej spoločnosti (World Summit on the Information Society).úrovni.-12.1. Obr. 5. 10 eGovernment Leadership: Engaging the Costumer. Ţeneva.  elektronické vzdelávanie (e-learning)9.  elektronická zamestnanosť (e-employment). v rámci projektu E-learning a vzdelávanie študentov ekonómie.12. Jednotlivé formy elektronickej komunikácie (elektronického G2G Neziskový štátny a samosprávny sektor Informačná podpora občianskej komunikácie na báze modelu občianskej obsluhy v rámci verejného informačného systému.2003.: Využitie elearningových šablón. 5.  elektronické poľnohospodárstvo (e-agriculture). April 2003.  elektronická zdravotná starostlivosť (e-health). DIVAI 2004.

získavanie úradných rozhodnutí a pod. 5. Proces elektronického predaja je prepojený s elektronickou platbou. Napr. zásobovacie a fakturačné systémy a pod. ale aj vytváraním základných registrov a pravidiel na výmenu dát11. portály fyzických osôb a pod. Elektronická výmena informácií medzi komerčnými subjektmi a štátnou správou (štátna správa utvára podmienky na efektívnu integráciu do obchodných procesov: dovoz a vývoz tovaru. Obsahuje dve hlavné skupiny projektov:  projekty spoločného záujmu (PCI – Projects of Common Interest). Vyuţívanie dát a informácií vo verejnej správe pomocou elektronických prostriedkov má uľahčiť aj program EÚ IDA (Interchange of Data between Administrations).. 11 136 .).). komoditné burzy.rozšírením kapacity a zdokonalením spoľahlivosti komunikačnej infraštruktúry. v rámci ktorej boli vytvorené. Elektronická komunikácia občanov s verejnou správou (podávanie ţiadostí. Vykonávanie obchodných procesov medzi komerčnými subjektmi (napr. zamestnanosti a pod. ako napr. komunikáciu s daňovou alebo colnou správou a pod. v zdravotníctve. a to bez ohľadu na pouţité technológie a architektúru. Produkty a sluţby sú ponúkané priamo konečnému pouţívateľovi.). ktorá prepojí bezpečným a kontrolovateľným spôsobom heterogénne IS pripojených úradov.1 Formy elektronickej komunikácie (elektronického obchodu) Rozvoj e-governmentu všeobecne určujú koncepčné poţiadavky EÚ. Bude vytvárať komunikačnú platformu.  projekty horizontálnych akcií a opatrení (HAM – Horizontal Actions and Measures) prispievajú k riešeniu spoločných potrieb jednotlivých sektorov v oblasti IT. ţivotnom prostredí. Druh komunikácie Government To Government Stručná charakteristika Elektronická výmena informácií v rámci interných procesov štátnej správy (občan alebo komerčný subjekt nemusí slúţiť ako sprostredkovateľ výmeny informácií medzi jednotlivými inštitúciami). ktoré sú zamerané na vznik a rozvoj komunikačných sietí a informačných systémov v čiastkových sektoroch politiky EÚ. Ministerstvo informatiky ČR vypracovalo zadanie na realizáciu projektu Portál verejnej správy (nazývaný tieţ Government Gateway).). G2G G2C Government To Citizen Government To Business G2B B2B Business To Business Business To Consumer Citizen To Citizen B2C C2C Tab. Vykonávanie transakcií medzi občanmi pomocou internetu (elektronická pošta. ktorý sa opiera o britský štandard e-GIF (e-Government Interoperability Framework).

V rámci horizontálnych akcií a opatrení projektu IDA bola vybudovaná sieť TESTA (Trans-European Services for Telematics between Administrations – Transeurópske sluţby pre telematiku12 medzi verejnými správami).CentrumEO.5 Všeobecné sluţby TESTA Pojem telematika moţno chápať ako telekomunikácia. E-government predpokladá pripojenie kaţdej organizácie verejného sektora v jedinom zabezpečenom bode k pripojovacej sieti. Napr.eu-admin. Na základe súčasného a predpokladaného budúceho rozvoja by mala sieť TESTA vyhovovať aj nárokom takých projektov a aktivít EÚ ako napr. 5. v ČR je zriadenie pripojovacieho bodu súčasťou programu Intranet verejnej správy – komunikačná infraštruktúra informačných systémov verejnej správy (KI ISVS) – ktorý koordinuje Ministerstvo informatiky ČR.cz/Pruzkum. čo zaisťuje komunikáciu organizácií verejného sektora navzájom. ale v súčasnosti aj ako elektronická komunikácia. Sieť TESTA vyuţíva i niekoľko ďalších projektov v rámci EÚ14 Podľa aktuálnych prieskumov15 najčastejšími pouţívateľmi e-governmentu budú podnikatelia a firmy. 14 Zdroj: TESTA Portal (portal. Schengenský informačný systém (DGJAI).net). 5. 15 Napr. prípadne na internet. EU Agencies EuroGate EuroGate EU Institutions EuroGate PKI DNS Mail relay EuroGate National Network EuroDomain DIR Portal Circa EuroGate External Dial-up services Direct connected sectors Obr. Extranet Rady EÚ a pod. ktorá vytvára komunikačnú infraštruktúru na aplikácie sektorových sietí (projektov) a umoţňuje prepojiť zodpovedné inštitúcie EÚ a členských štátov (koncových pouţívateľov aplikácií) (obr. 12 13 137 . ale aj ich prístup do EuroDomain. český prieskum prostredníctvom elektronického dotazníka na adrese www. Národný prepojovací bod do siete TESTA zriaďuje Európska komisia v rámci programu IDA13.5).

2004).  medzinárodná integrácia.  zlepšovanie procesov.1. Verejná komunikácia by mala byť podporovaná aplikáciami pre verejnosť. Základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR (uzn. č. 5. ktorá je zaloţená na týchto princípoch:  sluţba verejnosti. 43/2004 vlády SR zo dňa 21. 5.6).6 Komunikačné a bezpečnostné rozhranie verejného informačného systému 5. Vyhradená komunikácia Referenčné a bezpečnostné Kontaktné miesta verejnej správy Hlavné registre ŠIS rozhranie Verejná komunikácia Vyhradená komunikácia: IS ústrednej a miestnej štátnej správy IS mestskej. Vo vyhradenej komunikácii by sa mali prevádzkovať aplikácie určené pre verejnú správu. miestnej a regionálnej samosprávy Verejná komunikácia: Informačné kiosky Podnikateľská sféra Občania Neziskový vládny sektor Obr. ako aj verejnej komunikácii (obr. 16 138 .2 Niektoré aspekty vytvárania elektronickej verejnej správy Predpoklady modernizácie verejnej správy Elektronická verejná správa je základným predpokladom modernizácie verejnej správy.Vzhľadom na uvedené skutočnosti by malo byť prioritou komunikačnej infraštruktúry e-governmentu na Slovensku riešenie pripojovacej siete16 tak vo vyhradenej.

 zaviesť metodiku projektového riadenia pri príprave. 139 . Zlepšovanie procesov Zahŕňa úlohy spojené so zlepšovaním rozhodovacích mechanizmov a vnútorných postupov vo verejnej správe.  vytváraním siete verejných prístupových miest (Public Information Access Points) k internetu a elektronickým sluţbám.7. ktoré musí občan vyplniť alebo naštudovať na zvládnutie efektívnej komunikácie s verejnou správou. Integrované prostredie by malo poskytovať tieto záruky:  bezpečnosť a ochranu dát.  uskutočniť audit procesov v rámci reformy verejnej správy. a to najmä:  vytváraním centrálneho prístupového miesta (portálu) k sluţbám verejnej správy.  prevýšenie prínosov v porovnaní s nákladmi. ale aj s rozsiahlymi reformami fungovania orgánov verejnej správy.  pripraviť návrh na efektívnu prácu s ľudskými zdrojmi. ktoré musí poskytnúť.Služba verejnosti Cieľom je zníţiť počet miest.  umiestnením na internete praktického návodu na vybavovanie kaţdej agendy. Potom transformáciu na e-government moţno charakterizovať podľa obr. Splnenie tohto cieľa úzko súvisí so zlepšovaním procesov. Tieto procesy závisia aj od implementácie direktív EÚ do právnych úprav na Slovensku [25]. 5. Obidve prostredia majú spoločné prvky s vytváraním integračného prostredia e-businessu vecne zaloţeného na zdrojoch pravdivých údajov.  poskytnutím na internete formulárov a rôznych dokumentov. 17 Spracované na základe východiskových zámerov v projekte firmy Oracle. Cieľom je úplný elektronický styk občana s verejnou správou. Východiskom e-governmentu je predovšetkým integrované prostredie na realizáciu interných správnych procesov a sekundárne na realizáciu externých správnych procesov. Pôjde najmä o riešenie týchto úloh:  analyzovať súčasný stav databáz a registrov.  jednotný komunikačný kanál. ktoré musí občan navštíviť pri vybavovaní jednej záleţitosti ako aj zníţiť mnoţstvo údajov.  prijať zákon o informačných systémoch verejnej správy. Medzinárodná integrácia Vstup SR do Európskej únie bude znamenať podstatný impulz pre štátnu informačnú politiku predovšetkým v dvoch oblastiach17:  integrácie informačných systémov vnútri verejnej správy (G2G) a smerom k podnikateľskej sfére (G2B). obstarávaní a realizácii IS vo verejnej správe.  komunikácie verejnej správy s ekonomickou sférou (G2B) a občanmi (G2C).

 e-government. Príkladom môţu byť aplikácie na MPSVR SR (evidencia poberateľov štátnej podpory. nákupný portál pre štátnu správu v Dánsku. Prepojenie systémov predstavuje rozšírenie komunikácie pomocou rôznych kanálov v dôsledku partnerstva verejného a súkromného sektora21. 20 Danish Cadaster. registre ekonomických subjektov v Dubline (registrácia prostredníctvom internetu). 5.2007 bude potrebné zabezpečiť poţiadavku EÚ na integráciu dát [25]. a to:  generujúcich príjem (daň z príjmu.Zameranie na administratívu Business Inteligence & Strategický manažment Interné procesy (rozpočet. K 1. … ) Externé procesy (sluţby občanom.7 Integrované prostredie e-governmentu Spôsob vytvárania e-governmentu moţno charakterizovať realizáciou postupnosti jednotlivých krokov takto:  zodpovednosť a transparentnosť. Italian Cadaster (SOGEI). katastrov20 a pod. pričom sa utvárajú predpoklady na vyuţitie elektronického podpisu a jednotného prístupového interface – portálu).  prepojenie systémov. DPH a pod. 19 Napr. integráciu ERP systémov s dodávateľsko-odberateľskými reťazcami a digitalizáciou procesov na regionálnej úrovni19. ktorý prezentuje partnerstvo verejného a súkromného sektora formou ponúkaných komodít na elektronickom trhovisku.  rozpočet a efektivita.1. MO Maďarskej republiky (medzinárodné účtovné štandardy v rámci NATO). informácie z registrov. internetové trhoviská. Súčasná situácia na Slovensku si vyţaduje vytvorenie jednotného prostredia pre interný a externý portál. Rozpočet a efektivita predpokladajú optimalizáciu systémových riešení.).  zameraných na opakujúce sa procesy (interakčné centrá pre občanov. Služby občanom a organizáciám sú reprezentované v podstate dvomi druhmi transakcií. E-government teda predstavuje komplexné riešenie v rámci predchádzajúcich štyroch krokov. dodávateľské reťazce) Integrovaná informačná infraštruktúra Obr. 18 140 Zameranie na občana .). New York City Case Study (najväčší dátový sklad na svete). Zodpovednosť a transparentnosť charakterizujeme prehľadnosťou procesov vo verejnej správe18. 21 Bezdrôtové mesto Glasgow (mobilní pouţívatelia).  sluţby občanom a organizáciám.

sk a Občan. ktoré by umoţňovali integrované vybavenie ţiadosti občanov z jedného kontaktného miesta bez ohľadu na kompetencie orgánov verejnej správy a časového obmedzenia úradnými hodinami. sobáši). daň z príjmu právnických osôb (priznanie. nízkej úrovni vybavenosti orgánov verejnej správy modernými informačnými a komunikačnými technológiami.sk. osvedčenia (o narodení. Kaţdý ústredný štátny orgán má vlastnú stránku s informáciami. Chýba najmä prepojenie informačných zdrojov rezortov. Hlavné príčiny zaostávania sú najmä v absencii koncepcie rozvoja sluţieb verejnej správy. Mnohé z nich sa vyuţívajú aj na propagáciu regiónu pre potenciálnych návštevníkov. oznámenia polícii (napr. systematicky budovaná sieť kontaktných miest verejnej správy a aplikácia technologických. ktoré dosiahli výraznejší pokrok v oblasti poskytovania sluţieb verejnosti s podporou informačných technológií. ale aj v nesystematickom prístupe kompetentných inštitúcií. povolenia týkajúce sa životného prostredia. Ďalší 22 23 141 . On-line verejné sluţby pre fyzické osoby zahrnujú dane z príjmu (daňové priznanie.z. daň z pridanej hodnoty (priznanie. pasy. 25 Zákon č. osobné dokumenty (občianske preukazy. Najznámejšie internetové stránky verejnej správy sú Mesto. ČR. Nízka je úroveň integrovaného vyuţitia informačných technológií pri realizácii administratívnych úkonov verejnej správy pre verejnosť.2004 boli prijaté základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR. potvrdenie o prijatí priznania). tlačivách a pod. Zameriame sa na dve oblasti. na ktorej sprístupňuje občanom základné informácie o poskytovaných sluţbách. Orgány územnej samosprávy na úrovni miest a obcí majú vlastné www stránky. o štátnom informačnom systéme v §8 zahrnuje aj informačné zabezpečenie miestnej štátnej správy a samosprávy. granty pre študentov). colné vyhlásenia. verejné obstarávanie. na niţšej úrovni. oznámenia o presťahovaní. majetkové priznanie). krádež). príspevky sociálneho zabezpečenia (príspevky pre nezamestnaných.Súčasný stav na Slovensku Súčasný stav elektronickej verejnej správy na Slovensku moţno hodnotiť z rozličných hľadísk. ale aj dostatočné technologické podmienky. prídavky na deti. zápisy na stredné školy/univerzity. Sprístupnenie informácií pre verejnosť(najmä prostredníctvom www stránok22) je na relatívne dobrej úrovni. v ktorých s podporou informačných a komunikačných technológií sú pre verejnosť umoţnené sprístupnenie informácií a poskytovanie on-line služieb. žiadosť o stavebné povolenie. nedostatočnej finančnej podpore nových projektov informačných sluţieb pre verejnosť. registrácia motorových vozidiel. Estónska. V praxi sa však realizoval ako informačná podpora v ústrednej štátnej správe. náklady na zdravotnú starostlivosť. Nie sú na to vytvorené legislatívne. ţe úroveň elektronizácie sluţieb verejnej správy na Slovensku zaostáva za úrovňou týchto krajín24. v porovnaní so štátnymi orgánmi. úradných hodinách. ktoré sú prístupné verejnosti v prostredí internetu. potvrdenie o prijatí priznania). Rovnako na úrovni miestnej štátnej správy má kaţdý krajský a obvodný úrad vytvorenú vlastnú www stránku. organizačné. služby na vyhľadávanie pracovného miesta. Porovnania s vyspelými krajinami EÚ ukazujú. On-line verejné sluţby pre právnické osoby zahrnujú sociálne dávky pre zamestnancov. pretrvávajúcom rezortizme v tvorbe a vyuţívaní informačných zdrojov. Uznesením č. registrácia novej právnickej osoby. Slovinska. vodičské preukazy). zdravotnícke služby (interaktívne poradenstvo o dostupnosti služieb v rôznych nemocniciach. 24 Ale aj za úrovňou napr. vykazovanie údajov pre štatistický úrad. 43/2004 vlády SR zo dňa 21.1. Poskytovanie on-line služieb je v programe eEurope+23 definované ako základné online služby pre fyzické a právnické osoby. verejné knižnice (katalógy s rôznymi možnosťami vyhľadávania). 261/1995 Z. organizačných a metodických štandardov v rámci doteraz vytváraného štátneho informačného systému25. objednávanie sa do nemocníc).

Medzi veľmi vyuţívané sluţby v SR patrí vyhľadávanie zamestnania prostredníctvom internetu najmä mladou generáciou. Spolu 50% verejných sluţieb pre občanov je k dispozícii na základnej úrovni (informácia je uvádzaná on-line. Relatívne vysoký podiel pouţívateľov týchto sluţieb môţe prameniť aj vo vysokej nezamestnanosti. konštitucionálnu a operačnú.j. čo zodpovedá procesnému modelu riadenia vo verejnej správe. vodičské preukazy. je on-line registrácia firiem do Obchodného registra. Posúva jej chápanie od jednotlivej verejnoprávnej inštitúcie (napr. Skúsenosti s vyhľadávaním zamestnania cez internet má pribliţne 10 % občanov.8). ministerstvo. Dvojsmerná interakcia a úplné on-line transakcie sú moţné v prípade ďalších 15 % sluţieb. rodné listy a podobne podľa výsledkov štúdie aţ 69 % občanov nemá záujem o vyuţívanie týchto sluţieb na internete. Cieľom projektu je vytvorenie indikátorov. Ďalšou sluţbou. Moţno konštatovať. Rovnaká situácia je aj v oblasti poskytovania vládnych sluţieb podnikom v kandidátskych krajinách. prípadne ide o jednosmernú interakciu). Nevýhodou však je. ţe všetky on-line sluţby e-governmentu v SR napriek prijatiu programu eEurope+ ešte nie sú prakticky realizované.Na základe správy o pokroku kandidátskych krajín EÚ v programe eEurope+ moţno konštatovať. obvodný úrad. rámcového programu pre vedu a technologický vývoj projekt SIBIS (Statistical Indicators Benchmarking the Information Society). t. Jedenásť percent sluţieb sa plánuje a 25 % sluţieb nie je v súčasnosti k dispozícii. Na druhej strane väčšina občanov by privítala dostupnosť formulárov na vybavenie týchto dokladov na internete. 26 V roku 2001 začala Európska komisia v rámci 5. 1 % sluţieb je súčasťou pilotných projektov a plánuje sa rozšírenie na 9 %. Tento výsledok môţe byť dôsledkom stavu. ktorú moţno vykonávať prostredníctvom internetu. 5. 142 . skutočné vyuţitie tejto sluţby však dosahuje necelé 1 %. ţe v priemere len 30 % vládnych www stránok zodpovedá smerniciam EÚ. ktoré zohľadnia meniaci sa charakter spoločnosti a umoţnia porovnávať vývoj v jednotlivých európskych krajinách. keď konečné prevzatie týchto dokumentov vyţaduje ţiadateľov podpis. vývoj informatizácie verejnej správy predpokladá dve úrovne riadenia. Tento nedostatok by sa mohol odstrániť praktickým zavádzaním elektronického podpisu v štátnej správe. katastrálny úrad a pod. 49 % súčasných sluţieb je poskytovaných on-line alebo v jednoduchej jednosmernej interakcii. Z on-line sluţieb existuje na Slovensku moţnosť podávať daňové priznanie cez internet. Podľa štúdie26 moţnosť podávať daňové priznanie by na Slovensku privítalo 22 % pouţívateľov internetu. Osem percent sluţieb umoţňuje obojsmernú komunikáciu alebo úplné transakcie on-line. v rámci celej sústavy verejnoprávnych inštitúcií a občianskej verejnosti na princípe modelu občianskej obsluhy. mestský úrad.) ku globálnemu pohľadu v rámci celého štátu. V oblasti vybavovania ţiadostí na vybavenie rôznych dokumentov ako sú pasy. Táto duplicita pri podávaní je dôvodom prečo ho v SR obyvatelia a firmy nevyuţívajú vo väčšej miere. ţe sa vyţaduje dodatočné zaslanie vyplneného daňového priznania poštou. Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy je zaloţený na systémovom prístupe k verejnej správe ako celku (obr. pretoţe ľudia skúšajú akúkoľvek dostupnú metódu na nájdenie si zodpovedajúceho zamestnania a internet okrem toho umoţňuje nájsť si prácu aj ľuďom zo zaostalejších regiónov v bohatších častiach SR. Úplne nedostupných je 32 % vládnych sluţieb.

ministerstvá) Výkonná (KÚ. Metodicky moţno rozlíšiť najmä tieto aplikácie:  e-komunikáciu (elektronická výmena informácií medzi úradom a občanom. Konštitucionálna úroveň Inštitucionálna úroveň Operačná úroveň Vrcholová Komunikačné rozhranie Komunikačné rozhranie Zákonodarná (NR SR) Výkonná (vláda. ObÚ) Občania Podnikateľská sféra Neziskový vládny a mimovládny sektor Regionálna Mestská/Miestna Zákonodarná (VÚC) Zákonodarná (MsZ.  spisovú službu (riadenie a správa spracovania a obehu písomností a ich napojenie na systémy priameho spracovania a správu elektronických dokumentov). Verejná správa je jadrom výkonnej moci. 5. 27 143 . Orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR a predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov.Špecifické postavenie pri globálnom pohľade na inštitucionalizáciu má súdna moc27 reprezentovaná v štáte činnosťou súdov. ktoré umoţňujú riadený prístup k informáciám v iných IS). MZ) Výkonná (MsÚ. Ústredným štátnym orgánom správy súdov je MS SR.8 Inštitucionalizácia verejnej správy v globálnom chápaní Projekty elektronickej verejnej správy Praktická realizácia e-governmentu predstavuje vytváranie konkrétnych aplikácií na riešenie elektronizácie procesov vo verejnej správe. v budúcom období aj ako výkon samosprávy. ktorá aplikáciou elektronického podpisu umoţňuje podávanie informácií v rámci úradných procesov).  publikačné systémy (interné a externé publikačné systémy.  prepojenie IS viacerých organizácií (výmena informácií v organizácii a medzi organizáciami ako súčasť procesov verejnej správy alebo informačná podpora daného procesu). ObÚ) Obr. Verejná moc v štáte sa vo všeobecnosti člení na zákonodarnú.8 je súdnictvo implicitne inštitucionálne chápané ako výkon štátnej správy. resp. MÚ. Osobitné postavenie má Ústavný súd SR ako ochranca ústavnosti. súdnu a výkonnú moc. 5. Vzťah správy súdov a výkonu súdnictva sa riadi zásadou oddelenia správy súdov od výkonu súdnictva [27]. ktorá vyjadruje činnosť orgánov správy súdov (vykonávanú prevaţne ako výkon štátnej správy) a činnosť výkonu súdnictva. V takejto súvislosti potom aj podľa obr.

ale podstatná je dostupnosť cez internet.portal.obce.  Portál verejnej správy ČR (www. produktívny vek. 5. Je k dispozícii aj diskusný panel pre štátnych zamestnancov a verejnosť na stránke www.cz) obsahujúci zoznam firiem z rôznych odborov. ktorý obsahuje najmä informácie o ţivotných situáciách (narodenie. Sústavu hlavných portálov dopĺňa Katalóg dodávateľov (www.). VEPO je IS s komplexom bezpečnostných.sk je verejný informačný portál. ktorý poskytuje prístup do všetkých miest a obcí. prípadne iné komunikačné médium. Ďalej sa podrobnejšie zaoberáme podávaním a preberaním elektronických dokumentov prostredníctvom verejnej elektronickej podateľne (VEPO). projekty (v zátvorke je uvedený názov stránky):  Mesto.sk). cestovanie a doprava. Denník verejnej správy (www. samosprávy. obcí a regiónov.obce. ktoré umoţňujú prezentovať vybraté informácie on-line aj off-line v rámci intranetu. 144 . tlačivách.cz je portál realizovaný ešte v roku 1996 ako súkromný podnikateľský zámer.obcan. Celý projekt (www.diskuze.sk).cz).  ePUSA je elektronický portál územných samospráv v ČR (www.cz).  KEVIS je krajský evidenčný informačný systém. ktoré spolupracujú s mestami a obcami. Najznámejšou je portál územnej samosprávy Mestá a obce online (www. dospievanie. organizačných. (www.sk obsahuje informácie o 138 mestách SR.  Obce. uloženie a správu dokumentov (správa a riadenie prístupu (uloţenia) k elektronickým dokumentom ako integrovanie činností s elektronickými dokumentmi).cz.kevis.obce. vznikol v roku 2000 a jeho prevádzkovateľom bol portál SuperZoznam. V prípade VEPO nie je dôleţitá ich fyzická dostupnosť.katalog. napr.cz) ponúka aktuálny spravodajský servis z oblasti štátnej správy. bývanie a pod. úmrtie. V praxi realizované projekty elektronickej verejnej správy však obyčajne zahrnujú niekoľko atribútov uvádzaných aplikácií. Obeh dokumentov v e-podateľni znázorňuje obr.obce. ktoré z rôznych pohľadov ukazujú verejnú správu a jej fungovanie.9.obce. ktoré majú webovú prezentáciu.cz). miest. v súčasnosti je súčasťou projektu eSlovakia (www. ktorého základným cieľom je vytvorenie databázovej aplikačnej platformy na riešenie úloh evidenčných agend (www.cz).denik. Obsahuje niekoľko častí. formulároch a pod.gov.epusa. o inštitúciách v SR. obchodných a právnych opatrení.mesta.mesto.cz) tvoria samostatné moduly.  Občan.

vytvoreného pomocou podpisovacieho súkromného kľúča a lokálnej aplikácie aj s časovou pečiatkou.9 Obeh dokumentov vo VEPO     Jednotlivé kroky pri podávaní dokumentov stručne opíšeme takto: podávateľ vyberá adresáta (určuje jeho certifikát) zo svojho súkromného zoznamu alebo vyberá tzv. verejného adresáta. 145 . moţnosť pridania súboru s elektronickým podpisom. ktorý sa bude podávať.1a 1b VEPO OPERÁTORI Firewall OBČAN 1c 2b Úradníci vecne príslušného odboru 2 SERVER 2a 3 1a – podanie e-mailom ( automatické oznámenie o prijatí/neprijatí podania) 1b – podanie na dátovom nosiči 1c – podanie listom 2 – rozhodnutie o príjemcovi podania 2a – podateľňa odpovedá priamo občanovi 2b – odovzdanie podania 3 – úradník odpovedá občanovi Obr. výber súboru s elektronickým dokumentom. informácia pre podávateľa o úspešnosti/neúspešnosti podania. 5.