P. 1
isvs ucebne texty

isvs ucebne texty

|Views: 323|Likes:
Published by B42300

More info:

Published by: B42300 on Jan 30, 2011
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

09/09/2013

pdf

text

original

1 Verejná správa

Vymedzenie základných pojmov Verejná správa je pojem správneho práva, ktoré má základy v rímskom práve (administratio rei publicae) a postupne sa udomácnil aj v iných jazykoch (napr. public administration). Predstavuje súhrn činností (proces), ktoré produkujú orgány štátnej správy, územnej samosprávy a verejnoprávne korporácie. Tieto subjekty vykonávajú verejnú správu ako zákonom uloženú povinnosť, ktorá je daná ich postavením verejnoprávnych subjektov (obr.1.1).
0 Verejná správa
2 Štátna správa Samospráva*)

1

3 Verejné korporácie

1.1 Ústredná

2.1 Regionálna

3.1 Rozpočtové 3.2 Príspevkové

1.2 Miestna

2.2 Mestská 2.3 Miestna

3.3 Verejnoprávne

*)

Záujmovou samosprávou sa podrobnejšie zaoberá Grell, M. a kol.: Informačné systémy v ekonomike. Bratislava: EKONÓM, 2003,s.101.

Obr. 1.1 Organizačný diagram verejnej správy Verejná správa riadi a spravuje verejný sektor, ktorý charakterizuje verejné vlastníctvo, rozhodovanie verejnou voľbou a uplatňovanie verejnej kontroly. Verejný sektor zahrnuje rozpočtové a príspevkové organizácie (2. sektor) a nadácie, občianske združenia, rôzne neziskové (mimovládne) organizácie (3. sektor). Všeobecne prevažuje názor, že verejný sektor je ekonomický pojem (obyčajne sa skúma v rámci zmiešanej ekonomiky), pričom funguje s cieľom napĺňať verejný záujem a spravovanie verejných vecí. Zmiešaná ekonomika je charakteristická koexistenciou súkromného a verejného sektora, súkromného a verejného vlastníctva a koordináciou ekonomických aktivít súkromnými iniciatívami (trhovým mechanizmom) a verejnými inštitúciami (verejnými alebo vládnymi inštitúciami) pomocou regulačných nástrojov a právnych prostriedkov. Predstavuje objektívny spoločenský jav, ktorého existencia vyplýva z historického vývoja deľby regulačných spoločenských činností medzi objektmi trhu a vládnymi aktivitami, pričom trh aj vláda sú nevyhnutné na fungovanie ekonomiky. Verejná správa zabezpečuje činnosti podľa obr. 1.2. Súkromná správa je správa súkromných vecí a jej vykonávanie je v súkromnom záujme, na uspokojenie vlastných záujmov a potrieb.

7

0 Riadenie verejného sektora

1 Tvorba štátnej politiky

2 Tvorba samosprávnej politiky

3 Podpora výkonu štátnej a samosprávnej politiky

1.1 Hospodárska politika (hospodárske opatrenia štátu) 2.1 Regionálna politika

1.2 Štátna administratíva (spravovanie štátu)

2.2 Rozvoj miest a obcí

Obr. 1.2 Hierarchický diagram funkcií verejnej správy V tab. 1.1 sú uvedené základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy. Určujúcim rozlišovacím znakom je verejný záujem, ktorý je protikladom súkromného záujmu1).
Typ správy Rozlišovací znak

Verejná

Súkromná

Účel Organizačný princíp Funkcia

Verejný záujem Orgány verejnej správy Výkon verejnej správy Verejná moc (verejné právo)

Súkromný záujem Súkromná aktivita Súkromné ciele Individuálne rozhodovanie (súkromné právo)

Charakter moci

Tab.1.1 Základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy    Verejný záujem je charakterizovaný tým, že: obsahuje hodnoty všeľudského charakteru, má normatívny charakter v ekonomickej rovine (v závislosti od danej ekonomickej teórie), jeho chápanie súvisí s konsenzom politických strán.

Súkromný a verejný záujem patria do spoločnej kategórie záujem, ktorý sa používa v troch základných významoch: individuálny záujem, záujem spoločenských skupín (skupinový záujem), celospoločenský záujem.
1 )

8

   

Politický konsenzus možno v podstate dosahovať na základe: rovnosti (verejný, spoločenský a celospoločenský záujem sú totožné, chápané ako synonymá), nadradenosti a podradenosti (vo vzťahu k daným podsystémom spoločnosti, t.j. verejný záujem v ekonomike, politike a pod.), prieniku jednotlivých individuálnych záujmov (prejavuje sa reálna existencia verejného záujmu na báze tzv. spoločenskej zmluvy), protikladnosti (individuálny a verejný záujem sú v protiklade, pričom existujú dva základné prístupy: uprednostnenie individuálneho záujmu alebo pri hodnotení individuálneho záujmu je rozhodujúci verejný záujem, t.j. všeobecné dobro).

Metodologickým východiskom riešenia konsenzu je rozlíšenie verejného a neverejného záujmu2). Verejný záujem má teda nadindividuálny charakter, jeho nositeľom je sociálny objekt (napr. verejná inštitúcia), ktorého činnosť je motivovaná spoločensky uznanými cieľmi a potrebami, na ktorej participujú jednotlivé indivíduá práve preto, že uznávajú tieto spoločné, integrujúce hodnoty. Verejnú správu možno charakterizovať z hľadiska územného a typu riadenia podľa tab.1.2. Územná úroveň Obec, mesto Obvod (okres) Kraj Región (VÚC) Republika Samospráva Samospráva Štátna správa Typ riadenia Samospráva Štátna správa Štátna správa

VÚC – Vyšší územný celok, v našich podmienkach totožný s územím kraja

Tab. 1.2 Vzťah územných úrovní a typov riadenia verejnej správy Verejná správa je zložitý sociotechnický systém a aplikáciou systémového prístupu3 možno definovať jeho základné charakteristiky, a to:  vstupy,  prvky a väzby medzi nimi (štruktúra),  prechodové funkcie,  výstupy,  správanie. Správanie verejnej správy odráža politické názorové prúdy a reakcie na predmetné požiadavky občianskej verejnosti, ktoré vystupujú ako vstupy do celého systému. Prechodové
Východiskom je určenie obsahu a rozsahu pojmu verejnosť. Verejnosť môže označovať tú časť spoločnosti, ktorá stojí voči vládnej (decíznej) sfére s právom kontroly moci a riadiacich štruktúr alebo určitú skupinovú integritu, ktorá je spoločným záujmom zainteresovaná na riešení určitých spoločných problémov (tzv. verejné veci). 3) Pozri Grell, M.: Informačná ekonomika. Bratislava: EKONÓM, 2002.
2 )

9

regióny). samospráva). je definovaný ako proces získavania. IS Obr. 1.). ASPV 2. IS VS 4. kapitole) Obr.5). 1. ASR. Na druhej strane.4 Informačný proces vo verejnej správe 10 . VIS IS (Podrobnejšie v 2.  predmetu záujmu (zdravotníctvo.  priestorového rozsahu pôsobnosti (mestá. mesto. geografia.funkcie sú determinované zákonmi vymedzenými podmienkami jednotlivých rozhodnutí vo verejnej správe. obec. clá. ktoré sú potrebné na rozhodovanie v orgánoch verejnej správy a ďalších organizáciách. 1. 1. ako napríklad:  typu riadenia (štátna správa. ale aj všeobecne (obr. Zamestnanec vo verejnej správe (tvorca informácií) Občan (používateľ informácií) Zmena pozície IS: 1. pričom IS vstupuje medzi tieto systémy ako ich integrálna súčasť a vytvára s nimi jeden celok (obr. Riadiaci systém Orgány verejnej správy Riadený systém Občania Spoločnosti atď. Informačná podpora riadenia v podmienkach verejnej správy V procese riadenia verejného sektora je úlohou IS spojenie riadiaceho a riadeného systému verejnej správy. spracovania a využívania informácií v postupnosti dáta – poznatky – informácie (obr. životné prostredie. 1.4). Jednotlivé IS verejnej správy možno rozlišovať podľa viacerých hľadísk. obce. nehnuteľnosti a pod. región). potrebné sú pre občanov na uľahčenie styku s orgánmi verejnej správy a na kontrolu ich činnosti pri hospodárení s verejnými financiami. dane. Informačný proces vo verejnej správe. ŠIS 3.3).3 IS ako podsystém systému riadenia vo verejnej správe IS pre verejnú správu rozumieme súbor informácií o určitých oblastiach (republika.

Napríklad v 90. informácie Prenos informácií sprostredkovávajú informačné systémy a len časť informácií sa prenáša priamou komunikáciou medzi tvorcom a používateľom informácie. najmä občana ako používateľa informácií v informačnom procese. Nástrojom týchto zmien je najmä internet ako model komunikácie. 1. aj vplyvom celospoločenského trendu sa potvrdilo.. 4 11 . 261/1995 Z. čím ovplyvňovali pozíciu tvorcu.z. ktorý z hľadiska informačnej podpory predstavuje postupnú transformáciu štátneho informačného systému na informačný systém verejnej správy a v konečnom dôsledku na verejný informačný systém. 5 Zákon č. používateľa a IS v informačnom procese4. o štátnom informačnom systéme. Ukázalo sa však. že zmena pracovných stereotypov a riadiacej praxe je proces. rokoch 20. Tak napríklad reforma verejnej správy SR zásadne mení pozíciu všetkých troch prvkov. Od vzniku informácie po jej použitie sa prenos uskutočňuje pomocou informačných činností. poznatky. Odhliadnuc od vývojových trendov v samotnej verejnej správe prechádza informačný proces výraznými zmenami v dôsledku digitalizácie informácií.Dáta Poznatky Informácie Syntaktický pohľad (súhrn hodnôt bez významu) Sémantický pohľad (význam) Pragmatický pohľad (použiteľnosť) Obr. stor. čo viedlo k rozsiahlej implementácii jednotlivých častí štátneho informačného systému5. ktoré v priebehu vývoja informatizácie verejnej správy výrazne menili svoju formu aj obsah. že vzťah občanov a verejnej správy je podmienený aj ich efektívnou vzájomnou komunikáciou na báze IS/IT.5 Dáta.

2. Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe je prehľadne uvedený v tab. ŠIS .  verejný informačný systém (elektronická verejná správa). ako sú napr.štátny informačný systém. 2. a preto mal aj odlišnú štruktúru.  štátny informačný systém podľa zákona č.1. ASR technického a investičného rozvoja vrátane VTEI a normalizácie.verejný informačný systém Tab.1) sa zaraďuje medzi ASR prierezového charakteru.z. – 80. o ŠIS) Otvorená štátna správa Roky 2000-2005 Po roku 2005 Začiatok 21.  IS verejnej správy (otvorená štátna správa). o ŠIS (integrovaná štátna správa). roky Typ IS IS rezortov Charakteristika Relatívne izolované IS na báze ASR a ASPV 90. rokov minulého storočia až po súčasnosť (ako aj možný vývoj po roku 2005) sú jednotlivé typy IS vo verejnej správe SR postupne realizované ako:  relatívne izolované IS na báze automatizovaných systémov riadenia a automatizovaných systémov plánových výpočtov. IS VS Elektronická verejná správa VIS ASR . stor. ASR jednotlivých ústredných orgánov bol jedinečný. Obdobie 70. ASPV (obr. 261/1995 Z.1 Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe 2. IS VS . ASPV .automatizovaný systém plánových výpočtov. ASR v oblasti práce. čo vyplývalo i z kompetenčného zákona. cien. roky ŠIS Integrovaná štátna správa (zákon č. financií a sociálno-ekonomických informácií a pod.z.2.1 Centralizovaná štátna správa. 261/1995 Z. miezd a sociálnych vecí.IS verejnej správy. Informačné systémy na báze ASR a ASPV Na základe úloh štátneho programu ekonomického výskumu (SPEV) sa v rokoch 1976 – 1980 vytváral automatizovaný systém riadenia (ASR) a automatizovaný systém plánových výpočtov (ASPV).2 Vývojové trendy informačného zabezpečenia verejnej správy V období od 70. V súlade s prepojením ASPV a ASR riadiacich orgánov sa v rámci ASPV riešili najmä tieto problémy: 12 . VIS .automatizovaný systém riadenia.

zber. fond údajov (centrálna a operatívne bázy dát).   štandardizácia foriem a obsahu plánových údajov na úrovni Jednotných metodických pokynov (JMP).2). 2. generácie. rezortmi a výrobno-hospodárskymi jednotkami vrátane potrebného technického a programového vybavenia ústredných plánovacích orgánov. vytváranie počítačovej siete na prenos informácií medzi ústrednými plánovacími orgánmi. KNV. Technické zabezpečenie sa realizovalo na sálových počítačoch 2. Zásady plánovania a podmienky výstavby ASR (uznesenie č. vstup údajov zahrnujúci manipuláciu s údajmi.  vytvorenie integrovanej údajovej základne uloženej na diskoch sálového počítača. ČNR. 2. SNR) Výkonné orgány štátnej správy. t. strediskové obce IS a typy úloh Prenosy plánových a štatistických informácií Kancelárska technika ASR Taktická Operatívna ASPV Tab. informačnú a rozhodovaciu činnosť a podľa frekvencie využívania údajov 13 . kontrolu a korekciu údajov a konverziu údajov preberaných zo zdrojov z okolia systému. 61/1977 Predsedníctva vlády ČSSR) zahrnovali oblasť od podnikových ASR až po vrcholové ASR na úrovni ústredných orgánov. Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány (FZ. ASPV sa rozvíjal ako integrálna súčasť prác systému plánovitého riadenia (tab. IS na podporu riadenia v ústredných orgánoch boli budované v rámci programu SPEV – Automatizácia na vyšších stupňoch hospodárskeho riadenia.j. vhodne upravené údaje potrebné na analytickú. ukazovateľov ekonomickej efektívnosti a pod. ASPV poskytoval komplexné informácie na rozhodovanie a zabezpečoval predovšetkým:  automatizáciu štandardných plánovacích činností.  existenciu banky metód a modelov. zjednocovanie klasifikácií.2 Informačná podpora riadenia v podmienkach centralizovanej štátnej správy (globálna architektúra) ASPV bol vytváraný modulárne takto (obr. ONV Výkonné orgány národných výborov. makiet plánov a s nimi súvisiacich pracovných postupov. číselníkov. registrov a pod. 2. 2.2): 1. potrebných pre ASPV. a 3.  bezprostredný styk používateľa s IS cez terminálovú sieť. Hlavnou požiadavkou na ASPV bolo spracovanie formulárov ekonomických ukazovateľov podľa požiadaviek používateľa v oblastiach agregácií. výpočtov indexov.

uložených v operatívnej. 3. Z hľadiska zabezpečovania jednotlivých funkcií možno v ASPV rozlišovať:  informačnú zložku – zabezpečovala funkcie súvisiace so zberom. ukazovatele.3. spracovaním a distribúciou údajov. t.ukazovatele prierezových ekonomík. ktoré slúžili na detailnejšiu analýzu a generovanie výstupných zostáv sa realizovalo pomocou programátora. v centrálnej báze dát.j.stabilné. . percentá) až po komplexné analýzy (pyramídový rozklad ukazovateľov ekonomickej efektívnosti. t. a to: . používateľský prístup podľa textových informácií určil formu výstupov. ktoré podporovali rozhodovací proces. . . 14 . trojdimenzionálne.číselník plánovacích skupín. 2. ale používateľ sa podieľal na tvorbe ASPV. Zároveň sa uchovávali sociálno-ekonomické údaje a plánové informácie vo fonde dát.číselníky variantov plánu. centrálna báza dát obsahovala: .j. Na dáta možno pozerať ako na sériu za sebou uložených tabuliek.j.ukazovatele odvetvových ekonomík. Existovali tieto typy výstupných zostáv: . t. Požiadavky na fond údajov boli definované štruktúrou údajov. . dimenzia identifikuje stĺpce. .  styk používateľa so systémom – nepredpokladali sa poznatky používateľa z oblasti výpočtovej techniky a IS. prenosom. tzv. resp. druhy a varianty plánu. t.vybrané súhrnné ukazovatele.modifikované.ukazovatele oblastných regionálnych charakteristík.číselník organizácií.fyzickou štruktúrou – spôsob ukladania údajov na médiá. ktoré automatizovali činnosti bezprostredne nadväzujúce na prácu používateľa a poskytovali sa mu informácie s možnosťou priameho rozhodovania pomocou parametrických aplikačných programov (obr. pričom: . ktorý bol obsahovým jadrom informačnej zložky. . časové hľadisko bázy dát. . . rozmiestnenie a organizácia záznamov. .logickou štruktúrou – používateľský pohľad na údaje.metódy a modely podľa jednotlivých podsystémov operatívna báza dát (lokálna) obsahovala dáta podľa jednotlivých podsystémov: .1.číselníky (katalógy) ukazovateľov podľa podsystémov. . indexy. dimenzia identifikuje riadky. spojovacím článkom medzi blokom fondu údajov a blokom spracovania údajov bol systém výberu podľa zvolenej metódy a k nej príslušné údaje.2. boli vygenerované v počítači a používateľ si cez terminál vytváral výstupy sám. podľa špeciálnych požiadaviek používateľa a predpokladal sa kvalifikovaný zásah programátora pri vytváraní výstupnej zostavy.jednorazové.3).j. 4.  rozhodovaciu zložku – prezentovaná je vo forme sústavy modelov a bilancií. ktoré obsahovali pevnú štruktúru ukazovateľov a variantov plánov. dimenzia bola určená na identifikáciu dát za jednotlivé organizácie. . modely) a prognózy (štruktúrne a dynamické). a to hlavne tých častí. . spracovanie údajov – boli použité rôzne metódy od jednoduchých štatistických analýz (priemery.

programové riešenie financie . údaje vo formulároch boli zoskupované a podstatou formulárového prístupu bolo. palivovo-energetická bilancia.rozhodovanie .podsystémy prierezov a spracovanie údajov (práce a mzdy pomocou metód zahraničný obchod . že používateľ mohol uvažovať o obsahu bázy dát ako o sérii dvojrozmerných tabuliek.súhrnné makroekonomické problémy .) .ASPV Vecno-ekonomická a organizačná štruktúra .makroekonomické zdroje . Modelovanie dátových základní sa realizovalo relačným prístupom.podsystémy odvetví (Agrokomplex priemysel palivá a energetika stavebníctvo. 15 . investičná bilancia. Až dovtedy ekonomické modely vznikali predovšetkým vo sfére štatistiky a akademických pracovísk. ASPV predpokladal existenciu veľkého množstva modelov a bilancií nie jednorazovo.súhrnný podsystém . bilancie) . pre poľnohospodárstvo model AGROKOMPLEX. bilancia peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva. podstatných čŕt.problémy odvetvových štatistík Podsystémy Aplikačné roviny .). 2. doprava a spoje) Obr. prostr.technické zabezpečenie národné výbory investičné a zákl. Formuláre a ich obsah sú identifikovateľné a položky z jedného formulára sa vzťahujú na iné formuláre. modely pre hospodárstvo národných výborov a pod.1 Štruktúra ASPV V záujme jednoduchosti a zrozumiteľnosti skupina CODASYL odporučila uplatniť formulárovo orientovaný prístup pri riadení bázy dát. V súvislosti s budovaním ASPV sa začalo v ekonomickom modelovaní (rozumie sa konštrukcia a implementácia ekonomických modelov) objavovať viacero nových.prierezové činnosti . bilancia národného hospodárstva.údajová základňa (národohosp. mali hlavne teoreticko-metodologický charakter a len ojedinele a jednorazovo sa vyskytli v riadiacej praxi. bilancia pracovných síl. ale opakovane využívané v štandardných činnostiach (napr.

štatist. dozorujúceho prácu operačného systému počítača (VM/370.Centrálna báza dát Systém parametr. OS/VS1).j. t. Terminálové pracoviská sa nachádzali mimo sály dokonca aj vzdialene na ústrednom orgáne a základom konfigurácie terminálovej siete bol zvolený informačný zobrazovací systém 3270. metódy Individuálne programy podľa požiadaviek používateľa Číselníky. 16 . kde do sály počítača nemal nikto z používateľov prístup okrem obsluhy a systémového programátora. 2. Sálové počítače pracovali v tzv. abecedno-číslicová zobrazovacia jednotka s klávesnicovým vstupom a mozaiková tlačiareň. uzavretej prevádzke (close shop).2 Moduly ASPV Technické riešenie ASPV malo charakter distribuovaného systému pomocou terminálovej siete hviezdicovej štruktúry na distribúciu informácií v komutovaných telefónnych spojoch. textové informácie VSTUP ÚDAJOV FOND ÚDAJOV SPRACOVANIE ÚDAJOV VÝSTUP Obr.. matemat. aplikačných programov Zber vstupných údajov Operatívna báza dát Kontrola údajov Archivačná báza dát Podsystémy ASPV s viacnásobným prístupom Systém modelov.

Jadrom informačnej zložky sú registre (napr. register obyvateľstva. ktoré sa využívajú na komunikáciu vnútri štátnej správy. Informačné činnosti orgánov štátnej správy sú koordinované cez štátny informačný systém1) (ŠIS).sk). ako aj mimo nej. register územných jednotiek a nehnuteľností a pod. Údaje boli uložené na sálovom počítači v centrálnej báze dát a parametre na spracovanie údajov boli uložené v lokálnych (operatívnych) bázach dát používateľov.z. Štátny informačný systém Výkon štátnej správy je spojený so získavaním. o štátnom informačnom systéme.) a bázy dát všeobecne využiteľných alebo medzirezortných informácií.Sústava parametrických programov Zber a uchovávanie údajov Konverzia údajov na prenosy Agregácie Tlač výstupných zostáv Výpočty ukazovateľov efektívnosti Metódy a modely Poznámka Jednotlivé postupy spracovania údajov sa realizovali oddelene. sú sprístupnené na jedinom mieste (napr. ktorý zabezpečuje zhromažďovanie.orsk.2 Integrovaná štátna správa. 261/1995 Z. zároveň určité informácie poskytuje verejnosti. majú svojho gestora (rezort). spracovanie. ktorý 1) Zákon č. 2. Registre obsahujú základné identifikačné údaje o danej problematike. spracovaním a využívaním potrebných informácií. obchodný register. Štátna správa potrebuje informácie na samotný výkon správnej činnosti. Vzniká vzájomnou komunikáciou a prepojovaním podsystémov vytváraných v rámci orgánov a inštitúcií štátnej správy. 17 . Obr. ŠIS nie je uzavretý a pomocou legislatívnych. obchodný register na www.3 Sústava aplikačných (parametrických) programov v ASPV 2. uchovávanie a sprístupňovanie informácií na uspokojovanie informačných potrieb vznikajúcich pri výkone štátnej správy a informačných potrieb verejnosti. technických a organizačných opatrení vytvára priestor na realizáciu jednotlivých rezortných a medzirezortných IS štátnej správy.

18 . postupoch na poskytovanie údajov.stanoviská k materiálom predkladaným na rokovanie vlády SR . 3. prístup do siete internet – využitie siete je zabezpečené hlavne prostredníctvom služieb WWW – cez port 80.telefónny zoznam podľa organizačných útvarov .adresár rezortných územných štátnych orgánov štátnej správy a organizácií s menom vedúceho úradu (riaditeľa) telefón. Každý ústredný orgán vytvára a obsahovo napĺňa IS (časť ŠIS) a ním sa prezentuje voči informačnému okoliu. múzeí. 2. Pre potreby verejnosti rezort poskytuje informácie z rezortných informačných zdrojov o vlastnej štruktúre. Je definovaný povinný minimálny rozsah informácií. zoznamoch údajov poskytovaných verejnosti.gov.). k dispozícii sú celosvetové NEWS – okolo 30000 diskusných skupín. Proxy – Telnet. celosvetové diskusné fórum – NEWS.MH SR – vestník MH SR. 4. Klasifikácie a číselníky sú spravidla potrebou vyplývajúcou z právnych predpisov na rezortnej úrovni (číselník krajín. menách zodpovedných pracovníkov. galérií. .výročné správy .vyhlásenia súťaží a podklady pre súťaže na obstarávanie tovarov. adresár knižníc. služieb a verejných prác príslušného ústredného orgánu štátnej správy SR a jeho podriadených organizácií.adresár vedúcich pracovníkov ÚŠO .2. fax . aby bola doručená elektronická pošta aj na adresu v tvare: Meno.3.organizačná štruktúra . organizačné a finančné zabezpečenie týchto služieb si riešia ústredné orgány štátnej správy vo svojich projektoch. ktoré musí každý uzol siete GOVNET sprístupňovať prostredníctvom služby www v kódovej stránke ISO 8859-2: .gov.informácie o konaní odborných sympózií. energetické informácie.zaručuje ich pravdivosť.schválené koncepcie .sms. Realizácia ŠIS je výrazne ovplyvnená vytváraním dátovej siete GOVNET2) a rezortných sietí ministerstiev a úradov.sk.. problémov zjednocovania používaných dátových štandardov. GOVNET SMS brána – služba je sprístupnená používateľom bezplatne a je dostupná na URL adrese http://www.materiály predkladané na pripomienkové konania .materiály predkladané na rokovania vlády SR . 2) Súčasným stavom GOVNETu sa podrobnejšie zaoberáme v časti 4. elektronická pošta – okrem štandardného tvaru adresy (definovaného v rámci príslušných RFC pre internet) majú všetky uzly siete GOVNET nastavené programové vybavenie tak.MK SR – významné kultúrne podujatia. Zároveň jednotlivé uzly sprístupňujú ďalšie individuálne informácie ako napr. riešenie prístupových práv a nadväzujúcich ocenení údajov a ocenení procesov ich poskytovania (platby za rôzne druhy prenosov údajov). Pripravuje sa služba Dial-UP .Priezvisko@domena. aktuálnosť a ochranu. divadiel a pod. ako aj údaje o ich prístupnosti a cene.: . ktorým GOVNET poskytuje tieto služby: 1. Vlastnú technológiu poskytovania údajov.projekty .sk. Štandardizácia (štandardy ŠIS) zahrnuje riešenie problémov výmeny údajov z hľadiska informačných technológií. technický rozvoj.pripojenie používateľa do siete Govnet použitím modemu a telefónnej linky. licencie. klasifikácia zamestnaní atď. konferencií a seminárov .

Sieť GOVNET v súčasnosti prepája 42 uzlov (41 v Bratislave a 1 v Banskej Bystrici). firma a pod. Prístup na internet a jeho využívanie. 2. lebo po obstaraní výpočtovej techniky treba zaplatiť aj pripojenie. Cieľom iniciatívy eEurope je. mobilného telefónu alebo prídavnej jednotky k televíznemu prijímaču.  Zaručiť sociálnu univerzálnosť celého procesu. 2. aby sa všetky subjekty v Európe (občan. by sa mal stať úplnou samozrejmosťou.  nedostatočná gramotnosť obyvateľstva v súvislosti s digitálnou technikou on-line. Štátna správa na Slovensku reformou daňového systému. telesnej výchovy a športu. Krajské úrady sú spojené rýchlosťou 256 kbit/s. nedostatočne bezpečný a pomalý prístup na internet a elektronickému obchodovaniu. Samosprávne orgány v troch percentách z 2886 slovenských obcí nemajú ani jeden počítač. čím narastajú náklady na telekomunikačné siete. 19 . okresné úrady 64 kbit/s a lokálne napojenie je realizované satelitnými linkami. ktorý je akýmsi derivátom eEurope v prostredí transformujúcich sa ekonomík. s redukovanými cieľmi a menšou časovou náročnosťou priblížiť IKT aj občanom.  Vytvoriť digitálne gramotnú Európu opierajúcu sa o podnikateľskú kultúru pripravenú na financovanie a rozvíjanie nových myšlienok. Realizácia sa predpokladá na základe akčného plánu eEurope+. mládeže.4). ktorá by bola orientovaná podnikateľsky a na služby. pričom pripojenie subjektov v ďalších krajských a okresných mestách je podmienené pokračovaním realizácie projektu GOVNET. reformou verejnej správy utvorí podmienky na jej efektívne fungovanie. každý podnik a úrad do digitálnej epochy a spojiť ich on-line. ale iniciatíva sa nerealizovala pre obojstranný nezáujem. či už pomocou počítača. Uvažovalo sa o napojení samosprávy na VS NET. škola. Európa by mala odstrániť najmä nevýhody brzdiace rýchly nástup digitálnych technológií:  vo všeobecnosti drahý. Samospráva funguje na odlišnej báze.) pripojili on-line tak rýchlo. Informačný systém verejnej správy Internet v štátnej správe a samospráve na Slovensku sa rozvíja pomaly a sieť verejnej správy VS NET kapacitne už nevyhovuje. sociálneho a zdravotného zabezpečenia.3 Otvorená štátna správa.- MŠ SR – návrh všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti školstva. ako to bude možné. aby prehlboval dôveru spotrebiteľov a posilňoval sociálnu súdržnosť. aplikáciou informačných a komunikačných technológií (IKT) sprostredkujú sa služby štátnej (aj verejnej) správy občanom a podnikateľom (obr.  absencia dostatočne dynamickej kultúry.  nedostatočne aktívna úloha verejného sektora pri utváraní podmienok na rozvíjanie nových aplikácií a služieb. Iniciatíva eEurope sleduje tieto kľúčové ciele:  Preniesť každého občana. kde obce a mestá si prístup na internet musia zaplatiť z vlastných zdrojov. domácnosti a školy.

ktorý odstráni bariéry pre cezhraničné služby a bude stimulovať inováciu on-line a dôveru spotrebiteľa. zaoberajúce sa progresívnymi technológiami. . Vyžaduje si to spoľahlivý zákonný rámec vnútorného trhu zabezpečujúci právnu istotu. Tradičná telefónna sieť sa stále vo väčšom meradle využíva na poskytovanie prístupu na internet a nových súvisiacich služieb. ako sú spolupráca v kolektíve.  Inteligentné karty pre bezpečný elektronický prístup (k zdravotníckym službám.multidisciplinárnosť. komunikácia medzi kultúrami a riešenie problémov. zatiaľ však nie sú dostatočne rozvinuté. Veľmi dôležité budú alternatívne infraštruktúry. kreativita. Dnes však v EÚ aj naďalej pretrváva situácia nedostatočne rozvinutého 20 .Zdroj informácií ŠÚ SR azy Vlastné výkazy Spracovanie a distribúcia informácií Úrad verejnej správy Využitie informácií Analýzy Výkonné a riadiace orgány Webová stránka Vlastné výkazy Automatizovaný systém zberu informácií v reálnom čase Ekonomické a finančné analýzy Právnické osoby Fyzické osoby Obr. ako sú bezdrôtové a káblové siete ponúkajúce lacnejší a rýchlejší prístup na internet. Spolupráca v režime on-line však v Európe zatiaľ nie je zaužívaná v praxi. . ktorý vlastnia tradiční prevádzkovatelia. získava na naliehavosti z hľadiska konkurencie. elektronickému platobnému styku.zvládnutie internetu a multimediálnych zdrojov.osvojovanie si kľúčových zručností. adaptívnosť.  Lacnejší prístup na internet. aby za svoj trh považovali trh celej Európy. Týka sa to týchto rozhodujúcich oblastí: .využívanie týchto nových zdrojov pri štúdiu a získavaní nových zručností.  Rýchly internet pre výskumníkov a študentov. mobilnému internetu.  Urýchlenie elektronického obchodovania. Musí sa urýchliť rast elektronického obchodovania. 2.4 Rozvoj IS verejnej správy Iniciatíva eEurope vychádza z aktuálneho politického rámca a sústreďuje sa na tieto prioritné kroky:  Mládež Európy v digitálnom veku . verejnej doprave.  Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky. Komunikácia pomocou elektronickej pošty a prístup k informáciám prostredníctvom internetu sú dnes už kľúčovými prvkami akademického a odborného života. . predovšetkým v malých a stredných podnikoch tak. platenej televízii a mnohým ďalším aplikáciám). Takto prístup k nesúvisiacim službám v miestnom telefónnom styku.

S ohľadom na potrebu zlepšenia výkonnosti Európy treba vyvinúť ďalšie široko koncipované úsilie na posilnenie prílevu kapitálu na financovanie začiatočných etáp v celej EÚ. Na základe skúseností západoeurópskych krajín by mal tento systém (zverejňovaním na webových stránkach jednotlivých ústredných štátnych orgánov) prispieť k účinnej realizácii politiky v rôznych oblastiach (podľa spoločenskej objednávky). Ďalším kľúčovým prvkom je posilňovanie väzieb medzi poskytovateľmi rizikového kapitálu a generátormi nápadov s komerčným potenciálom. prehĺbenie úlohy Hospodárskeho a sociálneho výboru EÚ a ďalších poradných inštitúcií EÚ). spotrebu paliva a skracuje jazdný čas.). pričom súčasne väčšina vlád stojí zoči voči starnúcemu obyvateľstvu. performance management (kontrakty s ústrednými orgánmi) a pod. mája 1999 a predstavuje prehodnotenie ústavného rámca EÚ v zmysle Maastrichtskej zmluvy. Boli zavedené až v roku 2001 s cieľom zlepšiť a sprehľadniť systém alokácie a efektívnosti využívania finančných zdrojov. Dostupné technológie na riešenie ich špecifických potrieb im umožňujú rovnoprávne sa podieľať na spoločenskom a pracovnom živote. To v stredno. Zdravotnícka starostlivosť on-line. sociálna politika.eu. Potenciál internetu možno využiť na presadzovanie zámerov Amsterdamského dohovoru3 pri zabezpečovaní plnej transparentnosti činnosti a rozhodovania v inštitúciách EÚ z pohľadu občanov. Inteligentná doprava. časových a pod. Efektívne využitie riadenia dopravy a informačných služieb už znižuje emisie škodlivín. posilnenie nástrojov vonkajšej politiky EÚ (spoločná obchodná.   V štátnej správe nie sú celkom zaužívané také nástroje riadenia ako výročné správy. Výsledky vývoja digitálnej techniky ponúkajú množstvo príležitostí na prekonávanie bariér (sociálnych a ekonomických. Priamy úžitok z toho budú mať odvetvia informačných technológií i producenti informačného obsahu. politika životného prostredia a pod.a dlhodobom výhľade vyvoláva tlak na budúce výdavky na zdravotnícku starostlivosť. zlepšenie v oblastiach priamo sa týkajúcich občanov (ako sú nezamestnanosť. čo bezprostredne vplýva na výkonnosť EÚ v novej ekonomike.  trhu rizikového kapitálu. možnosti užšej spolupráce medzi členskými štátmi. čím sa zvýši počet používateľov internetu a ako vedľajší účinok to prinesie výhody rozšírenia participácie v informačnej spoločnosti. zlepšuje organizáciu vzdušného priestoru. Hlavnými výsledkami dohovoru sú zavedenie záruk určitých základných práv v rámci EÚ. Štátna správa on-line. predovšetkým vo veľkých mestách. Technológia a terapia zdravotníckej starostlivosti sa radikálne zlepšuje. kultúrnych. Elektronická spoluúčasť pre postihnutých spoluobčanov. Absencia jednoduchého prístupu k rozhodujúcim štatistickým a podnikateľským údajom je brzdou pre priemysel a znemožňuje rozvoj služieb súkromného sektora s pridanou hodnotou. Zlepšenie informovania verejnosti v režime on-line zvýši význam internetu v každodennom živote. Táto akcia si kladie za cieľ zabezpečiť jednoduchý prístup k verejným informáciám rozšírením a zjednodušením prístupu na internet. aké je len možné. zahraničná a bezpečnostná politika) a niektoré modifikácie vnútorných procedúr EÚ (rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou. zemepisných. Okrem toho umožní zabezpečovať také otvorené rozhodovanie. verejné odpočty. Digitálne technológie umožnia zvýšenie bezpečnosti dopravy a skvalitnenie verejnej dopravy. 3 21 . Súčasne bude stimulom na rozvoj nových služieb súkromného sektora zakladajúcich sa na sprístupnených zdrojoch údajov.) pre postihnutých ľudí.int/abc/obj/amst/en/. tzv. Amsterdamský dohovor (Treaty of Amsterdam) je v platnosti od 1. ktoré sa stali mimoriadne úspešnou črtou verejných informácií v USA. Podrobnejšie http://europa.

 môžu znížiť výdavky štátnej správy obmedzením byrokratizmu a úradovania. Systém môže ponúkať niektoré dáta vo formulári už uvedené a občan nemusí vkladať všetky informácie ešte raz.    Údaje pre IS verejnej správy a samosprávy sa získavajú na troch úrovniach: republikovej. regionálnej (kraj. niektoré procesy vyžadujú spolurozhodovanie rôznych inštitúcií štátnej správy (napr.  vytvoria sa pracovné príležitosti u poskytovateľov služieb s pridanou hodnotou. Sprostredkovanie pomocou IKT sa môže uskutočniť takto:  Government – to . Značný význam má kontrola riadenia výdavkového procesu a rozpočtu realizovaná ako internetová aplikácia.4 Elektronická verejná správa. Z vecného hľadiska dominujú rozhodnutia najmä v oblastiach normotvornej činnosti a stratégie v tvorbe koncepcií.)..  Government – to – Business (G2B) ide o klasické nakupovanie prostredníctvom internetu. Zároveň formulár poskytuje interaktívnu pomoc pri vypĺňaní. kde rozhodnutia v štátnej správe sa týkajú bezprostrednej a praktickej realizácie funkcií štátu na báze definícií jednotlivých odvetví a sfér štátnej správy. 22 . kde prostredníctvom portálu budú sprístupnené funkcie štátnej pokladnice všetkým výdavkovým jednotkám štátu.Citizen (G2C) je zameraný na poskytovanie služieb občanom v súčasnosti postavený na formulároch a v budúcnosti nahradený dokonalejšími transakciami. miestnej. Ďalším významom G2B je riadenie príjmov daní cez internet.2.  získajú sa lepšie informácie o celoeurópskom trhu. elektronické aukcie a pod. stavebné povolenia a pod. keď štátna inštitúcia objednáva od dodávateľa a úplný dodávateľský proces je integrovaný v back-office systéme dodávateľa.  Government – to Government (G2G) je zameraný na vzťahy medzi jednotlivými subjektmi štátnej správy. región). odporúča alternatívy pre jednotlivé polia formulára a odoslaním žiadosti elektronickou poštou občan získa možnosť skontrolovať jeho stav. Verejný informačný systém Verejná správa predstavuje výkonnú moc štátu a samosprávnych územných orgánov v členení na ústrednú a miestnu štátnu správu a samosprávu. Elektronickou štátnou správou (e-government) sa rozumie automatizácia interakcií medzi orgánmi štátnej správy a občanmi a medzi orgánmi štátnej a verejnej správy navzájom. V rámci komunikácie medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy vzniká množstvo interakcií. Potenciálne prínosy elektronickej verejnej správy majú široký dosah:  priblížiť občanom služby štátnej správy.

akademickej a výskumnej sféry. 23 .Ciele a princípy elektronickej verejnej správy možno zhrnúť v tab. informačného priemyslu a služieb. 2. 2. podnikateľských subjektov. občanov. Hlavné ciele a princípy Minimalizácia opakovania požiadaviek na informácie od občanov a podnikateľov Zverejňovanie informácií verejnej správy Priamy prístup k informáciám Vytvoriť informačné kiosky pre občanov Spolupráca verejného a súkromného sektora pri informačných stratégiách Informačné technológie ako Racionalizácia verejnej správy využitím IKT nástroj na výkon verejnej správy E-government Vytvoriť metodiku projektovania IS Atestácia produktov pre VIS Metainformačný systém ŠIS ISVS VIS Priorita Univerzálny princíp Tab.3 Hlavné ciele a princípy elektronickej verejnej správy Rozhodujúcim princípom transformácie ŠIS na IS VS a v konečnom dôsledku na VIS je partnerstvo štátnej správy a samosprávy.3.

M. Bratislava: EKONÓM.  racionalizácia štátnej správy (v súčasnosti reforma verejnej správy). schválený uzn. 3 Zaloţený na hierarchickej organizačnej štruktúre štátnej správy a deľbe činností v jednotlivých organizačných útvaroch.  chápanie ŠIS ako podsystému systému riadenia vo verejnej správe.3 Štátny informačný systém 3. Keďţe na prelome rokov 1998-1999 bolo de facto ukončené vytváranie ŠIS (de jure však stále platí zákon č. zákon č. pričom kompetencie boli postupne presúvané zo ŠÚ SR na MDPT SR. V súčasnosti skôr prevláda tendencia vytvoriť legislatívny rámec pre IS VS a sústrediť sa na plnenie vládou SR prijatých rôznorodých úloh na informatizáciu spoločnosti v rámci programu eEurope+. bol Národný program informatizácie SR1. o ŠIS. o slobodnom prístupe k informáciám). 2002. funkciách (v nadväznosti na procesy. Štátny informačný systém (ŠIS) predstavuje funkčný prístup3 k vytváraniu informačných systémov (IS) v štátnej správe v 90.: Informačné systémy v štátnej správe.z.1 Architektúry štátneho informačného systému Niekoľko poznámok na úvod do problematiky Prvý programový dokument. Preto v 4. 1 2 . Z tohto obdobia existuje veľa poznatkov o informatizácii v štátnej správe4. V procese vytvárania ŠIS sa zaoberáme globálnymi a čiastkovými architektúrami podľa obr. väzbách s okolím. Súhrnne moţno tieto úlohy charakterizovať ich zoskupením do týchto problémových okruhov (v zátvorke je stručne uvedený spôsob plnenia úloh2):  vytváranie informačných systémov v štátnej správe a samospráve (zákon č. postupnej transformácie ŠIS. moţno veľmi ťaţko analyzovať súčasný stav ŠIS. ktorý by mal zahrnovať najmä tieto dva atribúty:  metodické zjednotenie prístupov k IS vo verejnej správe na základe definovania globálnej architektúry a čiastkových architektúr IS. 261/1995 Z. 5 Podrobnejšie o architektúrach IS pozri Grell. rozvoj vládnej siete GOVNET a mnoho predpokladaných aktivít v koncepcii ŠIS je v útlme. MŠ SR aţ napokon opäť pripadli MDPT SR). mnohokrát však nesystémovo usporiadaných a nedôsledne interpretovaných. Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS     Architektúra5 je grafické a písomné vyjadrenie koncepčnej predstavy IS o jeho: štruktúre (v nadväznosti na organizačnú štruktúru organizácie). a kol. Bratislava: EKONÓM.  sprístupňovanie informácií zo štátnych informačných zdrojov (zákon č. 211/2000 Z. č. Rozlišujeme globálnu (celkovú) architektúru IS a čiastkové architektúry IS [3].1. prevádzke a bezpečnosti (v nadväznosti na organizáciu práce). o ochrane osobných údajov v informačných systémoch).z. Tamtieţ. ktoré môţu byť vykonávané v podstate nezávisle. ktorý reálne vymedzil úlohy informatizácie štátnej správy SR. 261/1995 Z. 3. Podrobnejšie Grell. rokoch minulého storočia. Aby sa toto bohaté poznatkové zázemie dalo efektívne zúročiť v procese informatizácie verejnej správy je potrebné uplatniť nový pohľad na túto problematiku. 4 Relevantné poznatky sú sústredené v citovaných skriptách. 52/1998 Z. o štátnom informačnom systéme realizovaný predovšetkým v ústrednej štátnej správe).z. ktoré v organizácii prebiehajú).z. 506/1992 vlády SR. 2002. M. kapitole poukazujeme aj na uţitočnosť vyuţitia poznatkov z vytvárania ŠIS v procese tzv.: Hospodárska informatika. a kol.  harmonizácia hlavných registrov (v rokoch 1996-1997 pod gesciou ŠÚ SR.

2) ďalej objasňujeme pomocou vývojových diagramov6. 3. 3. funkčná a dátová štruktúra HIS ÚŠO Funkčná štruktúra HIS orgánov vrcholového riadenia Funkčná štruktúra HIS ostatných štátnych orgánov HIS – Hlavný informačný systém (podrobnejšie v ďalšom texte) Architektúry boli predmetom modelovania ŠIS (podrobnejšie v ďalšom texte) Obr. 1995) a v súlade s poznámkou v časti 4. Globálna architektúra IS orgánov vrcholového riadenia Globálna architektúra ŠIS Vykonávatelia riadenia korešpondujú s hierarchickou dekompozíciou ŠIS Čiastkové architektúry ŠIS Procesy Agregované činnosti (politiky štátu) Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou štátnej politiky Dáta Registre ŠIS Globálna architektúra IS ostatných štátnych orgánov Globálna architektúra IS ÚŠO Vykonávatelia riadenia korešpondujú s organizačnou štruktúrou objektu riadenia Čiastkové architektúry HIS ÚŠO Organizačná štruktúra ÚŠO Organizačná štruktúra orgánov vrcholového riadenia Organizačná štruktúra ostatných štátnych orgánov Čiastkové architektúry HIS orgánov vrcholového riadenia Čiastkové architektúry HIS ostatných štátnych orgánov Procesy Politiky ÚŠO Funkcie Súvisiace činnosti s tvorbou politík ÚŠO Dáta Bázy dát ÚŠO Obr. Obr.2 na str. funkčná a dátová štruktúra ŠIS Globálna architektúra IS ÚŠO Procesná.2 súčasne dokumentuje. funkčná a dátová štruktúra IS ÚŠO Procesná. 6 .Globálna architektúra ŠIS Procesná.2 Vzájomné väzby jednotlivých architektúr ŠIS V učebnom texte pouţívame vývojové diagramy podľa normy ISO 5807 369011 (Český normalizační institut. 63.1 Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS Vzájomné väzby niektorých architektúr (obr. 3. 3. ţe vytváranie ŠIS sa realizovalo prevaţne v ústrednej štátnej správe.

2 Obvodné úrady (všeobecné) 3.1 Krajské úrady 3.3 Globálna architektúra ŠIS Globálna architektúra ŠIS (obr. ale vzniká vzájomným pôsobením a fungovaním uţ existujúcich IS. častí ŠIS. ţe ŠIS nie je nejaký ďalší (nový) IS. ŠIS OIS 0 Štátna správa 1 Vrcholové orgány 2 Ústredné štátne orgány 2.Globálna architektúra ŠIS. ako aj so skutočnosťou.3) korešponduje s hierarchickou dekompozíciou ŠIS. 3.1 Úrad vlády 3 Miestne štátne orgány 4 Ostatné štátne orgány 3. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Vrcholové orgány riadenia IS a typy úloh WWW Taktická Ústredné štátne orgány (rezorty) EDI Operatívna Ostatné štátne orgány Obr. Vykonávateľov riadenia prezentuje organizačný diagram štátnej správy (obr. 3. 3.4 Organizačný diagram štátnej správy . Procesná.4).3 Obvodné úrady (špecializované) 2.2 Ministerstvá Obr. 3.

3.1.1. 1 Tvorba štátnej politiky 1.2 Hospodársko-správna činnosť ÚŠO 1.1.1 Politiky ÚŠO 1.1 Administratíva ÚŠO .7 sú znázornené vývojový diagram systému a vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky. 3.1.1.2.2 Participácia (spolupráca ÚŠO) 1.6 a 3. 3.1.2 Štátna administratíva vlády Obr.3 Vyuţitie (v rámci ÚŠO) 1.Základným procesom v štátnej správe je tvorba štátnej politiky (obr.5).2.1 Tvorba (kompetencia ÚŠO) 1.5 Hierarchický diagram funkcií tvorby štátnej politiky Na obr.1. 1.1 Hospodárska politika vlády 1.

Z IS ÚŠO Tvorba hospodárskej politiky Zosúladenie parametrov a prepočty Dosahy na štátny rozpočet A Spolupráca s MF SR N Medzirezortné pripomienkové konanie N Zapracovať pripomienky A Vypracovanie nového materiálu Materiál kompletný Schválenie vládou – príprava zákonov Schválenie zákonov parlamentom Podpis zákonov prezidentom K Obr.6 Vývojový diagram systému tvorby hospodárskej politiky .3.

RIS rozpočtový IS Dosahy na politiku ÚŠO Poţiadavky na štátny rozpočet Poţiadavky na miestnu štátnu správu IS ÚŠO Obr.7 Vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky .3.IS ŠÚ SR Analýza vývoja ukazovateľov IS NBS Porovnanie údajov IS príslušného ÚŠO Výber parametrov ekonomického prostredia Participácia na iných koncepciách Participácia na iných koncepciách IS MF SR .

V ďalšom texte sa uţ nezaoberáme podrobnejšie architektúrami IS orgánov vrcholového riadenia a ostatných štátnych orgánov. funkčná a dátová štruktúra Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia Minister Štátny tajomník Vedúci sluţobného úradu Riaditelia sekcií WWW PIS EDI Operatívna Riaditelia odborov Vedúci oddelení HIS OIS IS a typy úloh MIS Taktická MIS – Ministerský informačný systém PIS – Prierezový informačný systém HIS – Hlavný informačný systém Obr. 3.Globálna architektúra IS ÚŠO7.  odborný.9. 7 . 3.10) zobrazuje tok dát a pouţívané nosiče dát v priebehu tvorby politiky v kompetencii ÚŠO. Vývojový diagram toku dát (obr.  hospodársko-správny. Procesná. ale ukáţeme niektoré zvláštnosti vo funkčnej štruktúre HIS vrcholových orgánov riadenia. Procesnú štruktúru vytvárajú tri základné procesy:  administratívny.8 Globálna architektúra IS ÚŠO Globálna architektúra IS ÚŠO v podstate vychádza z funkčnej dekompozície častí ŠIS. 3. Vykonávatelia riadenia sú odvodení zo všeobecného organizačného diagramu ÚŠO. Funkčnú štruktúru znázorňuje obr.

4 Dochádzka 2.1 2 Hospodárskosprávne činnosti 3 Odborné činnosti Administratíva kancelárie ministra a štátneho tajomníka 1.4 Administratíva riaditeľov odborov a vedúcich oddelení 3.2 Účtovníctvo 2.1 Tvorba politík v kompetencii ÚŠO 2.3 Administratíva riaditeľov sekcií 1.3 Personalistika 2.9 Hierarchický diagram funkcií ÚŠO . 3.1 Mzdy 3.2 Zabezpečovanie politík v kompetencii iných ÚŠO 2.5 Legislatíva Obr.0 Riadenie ÚŠO 1 Administratívne činnosti 1.2 Administratíva vedúceho sluţobného úradu 1.

odvodov.10 Vývojový diagram toku dát tvorby politiky v kompetencií ÚŠO . ţivotného minima. sociálnych dávok. miezd. minimálnej mzdy.3.Uloţené údaje o uchádzačoch o zamestnanie Preskúmanie podrobnosti o vývoji zamestnanosti Podklady na analýzy politiky zamestnanosti IS ŠÚ SR Prepočty: zamestnanosti. napätia na trhu práce Zamestnanosť za Slovensko IS MPSVR SR Prepočty aktivačného príspevku Tvorba politiky zamestnanosti – vytváranie miest Schválenie kolégiom ministra Usmernenie na ústredie Podklady pre sociálnu politiku Schválenie vládou IS MPSVR SR Obr.

2002. evidenciu a prenos na Úrad vlády SR. 3. štátneho tajomníka. 8 9 ) . M. vedúceho sluţobného úradu. 1994.: Informačné systémy v štátnej správe. Najčastejšie pouţívané podkladové a informačné dokumenty v kabinete ministra sú tieto:  Pracovný program ministra (denný. Dôleţité postavenie zaujíma evidencia tlačových prehlásení ministerstva a ministra. Kolektív: Informačná a analytická podpora činností MH SR. Ministerský informačný systém Ministerský informačný systém (MIS) je zameraný na podporu riadiacej práce ministra a činnosti jeho kabinetu. Úplné spracovanie textov by malo predstavovať podporný systém pre sémantiku IS9). štvrťročne)  Pozvánka na poradu vedenia  Plán porád vedenia  Záznam z porady vedenia  Informácie pre ministra  Stanovisko k dokumentu pre ministra  Podkladové dokumenty na prijatia (rokovania) zahraničných partnerov pre ministra  Podkladové materiály k zahraničným pracovným cestám ministra  Záznamy o prijatí (rokovaní) zahraničných partnerov ministra  Cestovné správy zo zahraničných pracovných ciest (ministra. mesačný)  Program zahraničných pracovných ciest ministra (mesačne. ktoré môţu byť v konkrétnych ÚŠO rôzne podrobne rozpracované8. Bratislava: EKONÓM. a kol. Pozri citované skriptá Grell. ako aj prenos elektronickej formy materiálov do elektronickej pošty. V kancelárii ministra je potrebné automatizovane spracovávať aj špecifické údaje jednotlivých materiálov podľa relevantných poţiadaviek.11. Poradca ministra vykonáva zadávanie úloh z porady ministra a zabezpečuje operatívnu evidenciu úloh.  úplného spracovania textov. Spravidla predstavuje informačnú podporu:  činnosti poradcu ministra a tlačového tajomníka. riaditeľov sekcií)  Ţiadanky na tlmočenie  Ţiadanky na preklad dokumentov  Záznamník prekladu dokumentov  Záznamník o tlmočení  Interpelácie poslancov na ministra a podklady na odpovede  Mesačný prehľad čerpania rozpočtu v poloţkách medzinárodné hospodárenie a vedeckotechnická spolupráca  Polročné vyhodnotenie zahraničných pracovných ciest ministra Tlačový tajomník zabezpečuje činnosť podľa obr. týţdenný.Na jednotlivých úrovniach riadenia ďalej stručne charakterizujeme IS. Bratislava: MH SR a DT ZSVTS Bratislava.

MINISTER ŠTÁTNI TAJOMNÍCI OPERATÍVNA PORADA PORADA VEDENIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA ODBOR /SEKCIA 6 TLAČOVÉ ODDELENIE 5 1 2 3 4 TLAĆ–ROZHLAS–TELEVÍZIA–VEREJNOSŤ 1–4 5 6 . 3. Zahrnuje najmä tieto podsystémy:  personálny. Prierezové činnosti sú sústredené v útvaroch vedúceho sluţobného úradu. Dátovú štruktúru PIS znázorňujú obr.VEREJNOSŤ Obr.spätná väzba .  mzdový.11 Funkčné zaradenie útvaru tlačového tajomníka na ÚŠO Prierezový informačný systém Prierezový informačný systém (PIS) poskytuje informačnú podporu na zabezpečenie chodu štátneho orgánu.12 a 3. .informácie pre TO o výstupe SEKCIA . 3.  štatistický (vo vzťahu k výkazníctvu ŠÚ SR).13.  kontrolný (vo vzťahu k NKÚ SR). podiel na tvorbe legislatívnych noriem a harmonizácii legislatívy s EÚ). Vytvára sa dekompozíciou na nezávislé podsystémy.  rozpočtový (vo vzťahu k rozpočtovej politike MF SR).  legislatívny (vo vzťahu k MS SR.výstupy pre verejnosť .

12 Vývojový diagram toku dát PIS .Úvodná obrazovka IS Dochádzka do zamestnania Kontrola údajov Výpočet hrubej mzdy Výpočet dávok NP Odvodové povinnosti Výpočet čistej mzdy IS ÚŠO Odvody do fondov Výplatné pásky Prevody FP na účty zamestnancov IS ÚŠO účtovníctvo Obr.3.

povinnosť zhromaţďovať a poskytovať informácie. oddeleniach) ÚŠO a sú vykonávané v súlade s platným kompetenčným zákonom. obchodnej. finančnej.3. a preto IS sa nepouţívajú na podporu rozhodovania. vo forme povinného IS.). programovým vyhlásením vlády a príslušnými uzneseniami vlády. Moţno rozlíšiť niektoré špecifiká v HIS vrcholových orgánov riadenia a ostatných štátnych orgánov.Zaradenie pracovníkov podľa zákonov Kontrola údajov – formálna a logická IS MF SR Prepočty zákonných nárokov Výstupy pre MPSVR SR Poţiadavky na štátny rozpočet Rozpočtový IS MF SR Rozpis podľa jednotlivých kapitol Obr. zahraničnej a pod. Preto ÚŠO dekomponujeme podľa agregovaných odborných činností tzv. 10 ) . politík (napr. Nebudeme sa však nimi podrobnejšie zaoberať. ktoré sú potom realizované na základe riešenia konkrétnych úloh a tieto z hľadiska informačného zabezpečenia sú reprezentované vstupmi a výstupmi. t. Funkcia IS je chápaná redukovane. Z hľadiska ŠIS je HIS podsystém na podporu hospodárskej politiky a vytvára sa ako IS na podporu rozhodovania. priemyselnej. Poznamenávame. ktoré sú sústredené v odborných sekciách (odboroch. daňovej.j. v ktorom informatizácia štátnej správy sa prevaţne chápala ako zber údajov. ktoré viac alebo menej korešpondujú s organizačnou štruktúrou jednotlivého ÚŠO. informačnými tokmi. ktorý je potom predovšetkým informačnou podporou rozhodovania v oblasti hospodárskej politiky štátu.13 Vývojový diagram toku dát tvorby rozpočtovej kapitoly ÚŠO za oblasť miezd Hlavný informačný systém Hlavný informačný systém (HIS)10) zabezpečuje informačnú podporu odborných činností.j. ţe HIS sa vytváral v prostredí. t. colnej.

3.3 Operačné rozhodovanie (styk s verejnosťou) Obr.2 Strategické rozhodovanie (vládne rozhodnutia) 3.14 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS rezortov .0 Riadenie politík 1 Tvorba politiky 2 Aktualizácia bázy dát 3 Vyuţitie 4 Spolupráca 3.1 Tvorba analytických a koncepčných materiálov 3.

In: EKONÓM č.4 tohto učebného textu. aj projektov ŠIS).15 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS orgánov vrcholového riadenia Výnimku tvoria IS.0 Riadenie politík 1 Kontrola a schválenie 2 Vyuţitie 1. Takýto IS spravidla podporuje tvorbu politík na základe riešenia spomínaných úloh. ktoré v rámci rozvojových tendencií rezortných podsystémov smerovali k vytváraniu IS na podporu rozhodovania časti ŠIS [1]. rezortu) v kombinácii s jej nezávislými podsystémami (PIS a MIS).1 Konštitucionálne rozhodovanie 1. HIS ako IS na podporu rozhodovania IS na podporu rozhodovania vytvárame ako jednotný podsystém časti ŠIS (napr.18-21. V takejto súvislosti je na obr. 11 .: Informačný systém na podporu rozhodovania vo verejnej správe.2.2 Nástroje verejnej voľby Obr. M. ktoré obyčajne majú charakter rozhodovacích úloh. s. 2003. 12 Podrobnejšie v časti 4. pričom niektoré úlohy sa riešia v rámci nezávislých podsystémov a ostatné v jednotnom podsystéme. 3. Pozri aj Grell.16 prezentovaný v procese prípravy verejných projektov12 (napr. a IS vystupuje ako rozhodovací model11. 3.

3.14 a 3.15 však poskytujú širší priestor na analýzu rozhodovacieho procesu vo verejnej (štátnej) správe. 3.rozhodnutie 3 – realizačné výstupy spätné väzby Obr.16 ISPR a príprava verejných projektov v štátnom verejnom sektore Funkčné štruktúry na obr. 3.Schvaľovací proces Dokument Š I S I SPR Koncepcia Stratégia Program Politika VSTUP Projekt VSTUP Verejné obstarávanie Realizácia Dokument a Produkt Produkt ŠIS – štátny informačný systém ISPR – informačný systém na podporu rozhodovania VÝSTUP Obr. Analýza rozhodovacieho problému Oblasti rozhodovania vo verejnej správe 1 Rozhodovací proces 2 Realizačný proces Formulácia rozhodnutia ISPR 3 1.17.17 Priebeh rozhodovacieho procesu Vo verejnej správe moţno vymedziť oblasti. Rozhodovací proces predstavuje prácu s informáciami a výberom jedinej alternatívy z mnoţiny prípustných a realizovateľných alternatív riešenia problémov [9]. v ktorých hľadáme a identifikujeme problémy na rozhodovanie podľa obr. . Priebeh procesu moţno znázorniť na obr. 3.18.otvorenie procesu 2. 3.

Správne konanie sa člení na fázy. HIS ako IS na podporu rozhodovania sa v prostredí ŠIS pouţíval predovšetkým v tejto fáze a výrazne menej ako rozhodovací model na hodnotenie a vytvorenie súboru reálnych a prípustných alternatív vo fáze vlastného rozhodnutia. druţstiev a pod. v rámci ktorého vláda vyberá niektorý z rozhodovacích variantov na realizáciu v procese poskytovania verejných statkov a sluţieb občanom. politických strán. Obr. t. občianskych zdruţení. ktorá v správnom konaní vystupuje ako účastník konania. zmena alebo zánik nejakého konkrétneho práva alebo povinnosti osoby. v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb (ľudí) alebo právnických osôb (podnikov.j. a to fázu začatia konania. Vládne rozhodnutie definujeme ako akt verejnej voľby13. ako sa vo verejnom sektore riešia tri základné ekonomické problémy: čo.Vládne rozhodnutie Konštitucionálne rozhodovanie Operačné rozhodovanie Správne konanie Oblasti rozhodovania Zákonodarné rozhodnutie Poznámka Konštitucionálnym a operačným rozhodovaním sa zaoberáme vo vzťahu k interným a externým správnym procesom v časti 4. ako vlády uskutočňujú proces ekonomickej voľby.). preskúmavania rozhodnutia (odvolacie konanie) a výkonu rozhodnutia (exekúcia). 13 . V kaţdej oblasti rozhodovania vo verejnej správe sa vo fáze analýzy rozhodovacieho problému (obr. úradné potvrdenie. dokazovania. o koho právach a povinnostiach rozhoduje správny orgán v správnom konaní [11]. Verejná voľba je oblasť ekonomickej vedy a politológie. regionálnej a mestskej/miestnej úrovni. 3.18 Oblasti rozhodovania vo verejnej správe Zákonodarné rozhodnutie určuje pravidlá prijímané na vrcholovej/ústrednej/štátnej. Predstavuje právny proces.2 tohto učebného textu. ktorá sa zaoberá tým. Výsledkom tohto procesu je vznik. v rámci ktorých sa bude uskutočňovať operačné rozhodovanie. rozhodovania.17) obyčajne vytvárajú rozličné analytické/koncepčné materiály rôzneho charakteru a stupňa podrobnosti. 3. ako a pre koho[10]. Správne konanie je najdôleţitejším správnym procesom vo verejnej správe.

Z hľadiska informačného zabezpečenia má kľúčovú úlohu ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy (obr. Z pohľadu riadenia moţno členiť verejnú správu na tri klasické úrovne16. Zjednodušene moţno verejnú správu chápať ako sústavu organizácií verejnej správy a procesov. Riadiaci podsystém predstavujú príslušné orgány verejnej správy.2 učebného textu. ktorý moţno dekomponovať na podsystémy.3. v podsystéme miestnej štátnej správy sa ŠIS realizuje ako informačný systém miestnej štátnej správy14.2 učebného textu. operatívnu (obr. na ktorom moţno aplikáciou systémového prístupu definovať systém. ukazujú sa ich súčasná forma a funkcie komunikácie v rámci rôznych pretrvávajúcich modifikácií ŠIS ako nedostatočné a sú prekáţkou otvorenosti verejnej správy. 3. Verejná správa je zloţitý systém. V jednotlivých podsystémoch verejnej správy môţe vystupovať aj ako originálny IS.). taktickú.  miestnej samosprávy a pod.3. ţe verejná správa legislatívou riadi vzťahy medzi objektmi reálneho sveta (občanmi.19). Podrobnejšie v časti 4.  miestnej štátnej správy.20). najmä práva. 14 15 . a to strategickú.:  ústrednej štátnej správy.  regionálnej samosprávy. V systéme riadenia je riadeným podsystémom len komplex vzťahov objektov reálneho sveta pomocou špeciálnych jazykov. Pozri časť 4. V kaţdom podsystéme moţno rozlíšiť systém riadenia. hmotnými a nehmotnými statkami a pod. medzi nimi navzájom (vertikálne aj horizontálne) a medzi verejnou správou a občanmi [7]. 3. napr. napr. Podrobnejšie členenie verejnej správy podľa úloh smeruje k jej členeniu na odvetvia verejnej správy15. ktoré prebiehajú vnútri týchto organizácií. V súvislosti s reformou verejnej správy bude potrebné tieţ zmeniť súčasný systém kontrolnej spätnej väzby (feedback) jeho postupným rozširovaním aj na aktívnu kontrolnú väzbu na vstupe (forward feedback). 16 V postupnej transformácii ŠIS na IS VS však predpokladáme dve úrovne riadenia: konštitucionálnu a operačnú. Vzhľadom na to.2 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy Verejná správa je zloţitý sociotechnický objekt.

Verejná správa Podsystém ústrednej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Ústredný štátny orgán Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej štátnej správy Systém riadenia Riadiaci podsystém Krajský úrad Obvodný úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Podsystém miestnej samosprávy Systém riadenia Riadiaci podsystém Mestský úrad Miestny úrad Riadený podsystém Občania Organizácie ŠIS Obr. 3.19 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy .

: Informačná ekonomika. 3. Rutinná realizácia strategických aktov formou vykonávacích predpisov. Bratislava: EKONÓM. 3. 3. V súčasnej praxi štátnej správy moţno za kontrolnú väzbu na vstupe17 povaţovať medzirezortné pripomienkové konanie alebo v rozhodovaní ministra to môţe byť stanovisko od príslušných odborných pracovníkov ministerstva.20 Tri úrovne riadenia štátnej správy a samosprávy v riadení vzťahov objektov reálneho sveta Vstupy orgánov verejnej správy Riadiace procesy Poţadované hodnoty výstupov informačné väzby kontrolné väzby Obr. . 2002.21 Kontrolné väzby na vstupe a výstupe vo verejnej správe Forward feedback predstavuje určitý ideálny stav kontrolného procesu vo verejnej správe.21). miestnych vykonávacích vyhlášok a nariadení. Obr. Operatívna Miestne orgány samosprávy a štátnej správy Výkonná operatíva štátnej správy a samosprávy. predpisov. 17 Pozri jednotlivé typy regulácie Grell.Úroveň riadenia Strategická Vykonávatelia riadenia NR SR Vláda SR Charakteristika vzťahov Formulácia základných štátnych princípov. Rozpracovávanie schválených dokumentov na strategickej úrovni z ústredného/celoštátneho a regionálneho/oblastného pohľadu. M. Ministerstvá Taktická Regionálne orgány samosprávy a štátnej správy Koncepcia a metodika realizácie zákonov/predpisov. opatrení a ďalších dokumentov. národnej a medzinárodnej politiky a makroekonomického správania spoločnosti v podobe zákonov. ktorý pouţíva v riadiacej činnosti aktuálne informácie (obr.

Základný rozdiel medzi obidvoma spôsobmi spočíva v tom. ţe pokiaľ systémy s jednoduchou spätnou väzbou získavajú potrebné údaje meraním hodnôt na výstupoch a potom spätne na vstupe zavádzajú korekcie s cieľom dosiahnuť zmenu výstupných hodnôt. tak systémy s kontrolnou väzbou na vstupe monitorujú vstupy do procesu a zisťujú či zodpovedajú plánovaným/aktuálnym veličinám [4]. .

 poznania a informácií (výsledky vedy a výskumu. zber a likvidácia odpadov). funkčná a dátová štruktúra informačného systému verejnej správy Odvetvia verejnej správy Verejný sektor predstavuje prostredie. dovolanie sa spravodlivosti. v ktorom sa vo verejnom záujme realizujú verejné sluţby. Prístup na tento systém stimulujú rôzne podporné prostriedky. Procesný prístup (tab. ľudský potenciál). vyuţitie energií. 4. 4 Činnosti.2). Švédsko. rozhoduje sa v ňom verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole [5]1. sú rôznorodé a skladajú sa z jednotlivých úkonov. Najčastejšie pouţívaná definícia verejného sektora vo verejnej ekonomike. 4. Procesná štruktúra. Vyuţívajú sa aj ďalšie kritériá. 3 Orgány verejnej správy. aby dosiahol účel správy.18.: Informačné systémy v štátnej správe. napríklad lacnejší telefónny styk so štátnym aparátom a pod. ktoré správca musí vykonávať. riadený verejnou správou. ktoré sú obsahom správy. s. a kol. ochrana územia). zdravie. Tamtieţ.  technickej infraštruktúry (preprava osôb a materiálov.18. Fínsko. s. Procesnú štruktúru zobrazíme vývojovým diagramom systému (obr. pričom správu vykonávajú ministerstvo zahraničných vecí a zastupiteľské orgány v cudzine. V predpokladanom vývoji informatizácie verejnej správy SR má IS VS zabezpečiť informačné potreby otvorenej verejnej správy6.4. ktoré majú spoločný predmet správy4 a vo väčšine prípadov aj ucelenú skupinu orgánov verejnej správy [6]. napr. Nórsko. ktoré slúţia na výkon verejnej správy. 6 Fungujúcim IS VS disponujú najmä severské krajiny Dánsko. 5 Podrobnejšie napr. ktoré sú z pohľadu uspokojovania potrieb zaradené medzi odvetvia verejnej správy.  rozvoja človeka (celoţivotné vzdelávanie. člení sa na úseky verejnej správy podľa skupín vzťahov verejnej správy a v mnohých prípadoch sa aj úseky verejnej správy zoskupujú podľa typov vzťahov verejnej správy5.5). výţiva). Financovaný je predovšetkým z verejných rozpočtov. estetika. M. 2002. Tamtieţ. ktorý sa potom premieta aj v globálnej architektúre IS VS (obr. informačné systémy a archívnictvo.1). 59-61. Hierarchická a funkčná dekompozícia ŠIS. ţivotné prostredie). Podrobnejšie napr.54.  existenčných istôt (práca.: charakter statkov. ale aj Veľká Británia a Írsko. Bratislava: EKONÓM. funkcií. Informačný systém miestnej štátnej správy. ktorý z hľadiska výkonu správy definuje verejnú správu ako súhrn činností (verejná správa sa člení na odvetvia a úseky). Odvetvia verejnej správy sú ucelené skupiny rovnorodých spoločenských vzťahov. finančných tokov. 4. 2002. Grell. Napríklad správa zahraničných vecí zahrnuje všetky úlohy verejnej správy vo vzťahu k cudzím štátom a vnútri tohto odvetvia.  súkromných statkov podporovaných z verejných rozpočtov (bývanie. Na výkon a riadenie činností vo verejnej správe sa potom vytvára sústava špecializovaných inštitúcií3. dodávka vody. Vnútorná správa je najrozsiahlejšie odvetvie verejnej správy. 1 2 59 . s. s. zakladateľa.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM. Z hľadiska ďalšieho výkladu pouţijeme na členenie verejného sektora kritérium potrieb2:  spoločenských (organizované usporiadanie spoločnosti. Globálna architektúra informačného systému verejnej správy. 145-149. Všeobecná funkčná a dátová štruktúra Informačný systém verejnej správy (IS VS) je súhrnom IS. a kol. poskytuje zjednocujúci pohľad na verejnú správu. masmédiá). M. komunikačné technológie.2 Procesná. Grell. ochrana občana a jeho majetku. Rovnako v ďalších európskych krajinách je takýto systém postupne vytváraný a označovaný ako e-government.

Účelom pravidiel nie je predpísať určitý spoločenský výsledok alebo obmedziť slobodu jednotlivcov. veľkosť výdavkov na obranu.5 Procesný prístup vo verejnej správe Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány ISPOK ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania ISPOK – informačný systém na podporu občianskej komunikácie Obr. 4. kde sa pravidlá menia. Konštitucionálne rozhodovanie určuje pravidlá. Rozhodnutiami uskutočnenými na operačnej úrovni môţu byť napr. 4. operačnou).Charakter správy Ústredná Miestna Samospráva štátna štátna správa Proces správa Správa vnútorných x x x vecí Všeobecná x x x V vnútorná správa tom Špecializovaná x x x vnútorná správa Správa zahraničných x vecí Tab. 60 Vnútorná komunikácia ISPKR .3). V podmienkach verejnej správy SR konštitucionálne rozhodovanie sa realizuje v rámci interných správnych procesov a operačné rozhodovanie je typické pre externé správne procesy (obr. školstvo. Operačná úroveň pozostáva z rozhodnutí uskutočňovaných v rámci daného súboru existujúcich pravidiel.  globálnym pohľadom na inštitucionalizáciu verejnej správy. ale jednotlivci musia poznať hranice. miera zdanenia a podobne [18]. v rámci ktorých sa budú uskutočňovať budúce operačné rozhodnutia.1 Globálna architektúra IS VS Globálna architektúra IS VS súhrnne zobrazuje výsledky transformácie ŠIS a reformy verejnej správy. a to:  dvomi úrovňami riadenia (konštitucionálnou. 4.

Z IS Správa Zahraničných vecí Vnútorných vecí Všeobecná vnútorná Aká správa Špecializovaná vnútorná Správna aktivita Návrh aktivity Aktivita Opravný prostriedok IS K Materiály Obr.2 Vývojový diagram systému správy verejných vecí 61 . 4.

v ktorých sú podrobne upravené procesné práva a povinnosti tak správneho orgánu. napríklad:  legislatívny proces (postup ÚŠO pri príprave návrhov zákonov a ostatných právnych predpisov). ktoré v nich vystupujú. Sú vţdy detailne upravené zákonmi. 62 .Horizontálne vzťahy (Procesy) Interné správne procesy Orgány verejnej správy Externé správne procesy X Vertikálne vzťahy (Inštitucionalizácia) Občania Organizácie X Obr.1).  rozpočtový proces (postup ministerstiev. spravidla nie sú detailne upravené zákonmi a väčšinu z nich upravujú interné predpisy vlády (uznesenia vlády). ako aj osôb.3 Interné a externé správne procesy vo verejnej správe Interné správne procesy prebiehajú len vnútri verejnej správy a ich účastníkmi sú preto len orgány verejnej správy. Aj keď majú zákonný základ. Tieto správne procesy sa priamo netýkajú občanov a organizácií. Informačnú podporu interných správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania. krajských úradov pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu). Informačnú podporu externých správnych procesov by mal zabezpečovať informačný systém na podporu občianskej komunikácie postupne vytváraný na princípe modelu občianskej obsluhy (podrobnejšie v časti 5. Medzi externé správne procesy patria správne konanie a daňové konanie (konanie vo veciach štátnych daní a poplatkov). 4. Externé správne procesy sa týkajú priamo občanov a organizácií a v nich sa rozhoduje o ich hmotných právach a povinnostiach.  privatizačný proces (postup ministerstiev pri rozhodovaní o privatizácii štátneho majetku).

4.. x. Všeobecne moţno vývojový diagram toku dát konštruovať podľa obr.1. Napríklad symboly môţu byť kreslené akýmkoľvek smerom. 4. Dátovú štruktúru zobrazujeme vývojovým diagramom toku dát. V tejto súvislosti sa zaoberáme všeobecným zobrazením funkčnej a dátovej štruktúry správnych procesov. územnú samosprávu.. obr.r. Štandardne by sa mal smer toku zobrazovať zľava doprava a zhora dolu. 4.1. V niektorých odôvodnených prípadoch. spojení (symboly spojníc.. . V 10.).. najmä z priestorových dôvodov. Bratislava: EKONÓM..5 môţeme dekomponovať na funkcie a činnosti súhrnne znázornené hierarchickým diagramom funkcií správy verejných vecí (obr. a kol. Poznámka k pouţívaniu vývojových diagramov v učebnom texte Medzinárodná norma ISO 5807 špecifikuje symboly pouţívané v dokumentácii spracovania informácií a poskytuje návod na ich pouţitie vo vývojových diagramoch.s.: Hospodárska informatika.p.) a zvláštnych konvencií (viacnásobné výstupy a pod.1. sa niekde odchyľujú od konvencií zobrazených na schémach. či ide o ústrednú štátnu správu.23 aţ 4.1. 4. ktoré prevaţne súvisia s tvorbou štátnej/samosprávnej politiky.5.8 aţ 4.7. Pre konkrétne správne procesy sú uvedené niektoré príklady dátových štruktúr na obr. ţe hierarchické diagramy sú zostrojené pre funkcie (úlohy) riadenia vo verejnej správe. . 4. Hierarchické diagramy funkcií však moţno konštruovať len pre informačné činnosti (teda prevaţuje spracovanie dát) [20]. časti Konvencie sa norma zaoberá aj obmedzeniami a odporúčaniami v oblastiach symbolov (grafická úprava diagramov..1..2.. čo všeobecne znázorňuje obr. 7 Podrobnejšie v časti 5..22).4. 2003..5.2. x.m...5. V praxi sa postupne zauţívali aj konvencie. pričom vychádzame z kombinácie systémového a štruktúrovaného prístupu tvorby IS vo fáze analýzy. x.4). 4. Je prílohou v skriptách Grell.. štandardný smer toku a pod. x. x. 63 . x. . ţe informačné zabezpečenie a realizácia správnych procesov sú invariantné vzhľadom na organizačnú štruktúru orgánov verejnej správy a závisia od charakteru správy.3. Procesy v tab.q. ktoré moţno súhrnne znázorniť nasledujúcimi schémami: Externý vstup Interný vstup Proces Funkcia Úloha Interný výstup Proces Funkcia Úloha Externý výstup V tomto učebnom texte sú vývojové diagramy znázornené v súlade s konvenciami. x.4.3.6.Globálny pohľad na inštitucionalizáciu7 ponúka tab. miestnu štátnu správu.. Niţšie úrovne sú potom detailizované pre konkrétne správne procesy (obr.2 učebného textu. x.31.2. 4. M. x.1. 4. Potom pre kaţdý správny proces (tab.).1. . x. Poznamenávame.4) moţno zostrojiť hierarchický diagram informačných funkcií spravidla podľa obr. x. tvary symbolov a pod. ale v konečnom dôsledku nie sú v rozpore s medzinárodnou normou. 4. Predmetom dátovej štruktúry sú činnosti x. . 4. ale podľa moţnosti sa dáva prednosť horizontálnej orientácii..n. Je zrejmé.

2 Finančná správa 1. 4.5 Správa školstva 1.2.7 Správa ţivotného prostredia 1.0 Správa verejných vecí 1 Správa vnútorných vecí 2 Správa zahraničných vecí 1.2.1 Správa obrany 1.2.11 Správa informácií Obr.4 Hierarchický diagram funkcií správy verejných vecí 64 .3 Správa sociálneho zabezpečenia 1.2.2.2 Špecializovaná vnútorná správa 1.6 Správa kultúry 1.8 Správa podnikania 1.2.2.2.2.1 Všeobecná vnútorná správa 1.10 Správa súdov 1.4 Správa zdravotníctva 1.2.2.9 Policajná správa 1.

.s Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia Proces/funkcia x.2.3. x.1.x Riadenie správneho procesu x.1 Činnosť x.5 Všeobecný hierarchický diagram funkcií správneho procesu 65 .4. x.q Činnosť x.. .r .4. x.1.n Činnosť . 4. x.2 x.1 x.1 Činnosť x.1 Činnosť . x.. .p Činnosť .m Činnosť Obr.1 Činnosť .2.3.

Poţiadavky Proces/funkcia/ činnosť BD Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Proces/funkcia/ činnosť Výstupy Obr.6 Všeobecný vývojový diagram toku dát správneho procesu 0 IS VS 1 2 3 Podsystém pre administratívu Podsystém pre hospodársku správu Podsystém pre štátnu/samosprávnu politiku Obr.7 Hierarchický diagram informačných funkcií 66 . 4. 4.

matrikách.). ţe hierarchický diagram funkcií konkrétneho správneho procesu nadväzuje na organizačný diagram orgánov verejnej správy podľa charakteru správy v tab. Sú reprezentované rôznorodými správnymi aktivitami.  informácií.  archívnictvo. zákony o mene a priezvisku.8.  zdravotníctva.  poţiarnu ochranu. 4.  územné a správne usporiadanie SR. zmena mena a priezviska a pod. Všeobecná vnútorná správa Základné funkcie všeobecnej vnútornej správy znázorňuje obr. Jednotlivé úseky vnútornej správy podliehajú zákonnému reţimu podľa osobitných zákonov (napr.Funkčná štruktúra správnych procesov8 V rámci vnútornej správy sa bezprostredne a v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie štátu.  polície.  civilnú ochranu.5. 8 67 . obvodnými úradmi.  podnikania. 4.  ţivotného prostredia. V rámci špecializovanej vnútornej správy sa zaoberáme správou:  obrany. ktoré zahrnujú:  rozhodovanie o osobných údajoch obyvateľov SR (napr. vyššími územnými celkami. poţiarnej ochrane a pod.  sociálneho zabezpečenia. Práve globálny pohľad na inštitucionalizáciu umoţňuje potom vo výklade upustiť od nevyhnutnej prezentácie organizačných štruktúr. ktoré vykazujú značnú nestabilitu v dôsledku rôznych.  súdov.  školstva.  kultúry.). ako aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na príslušnom úseku.  zabezpečovanie podmienok na uplatňovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva.  financií. ktoré môţu byť reprezentované ústrednými štátnymi orgánmi. Správou zahraničných vecí sa realizujú prevaţne vonkajšie funkcie štátu. matrika. Tieto zákony upravujú kompetencie orgánov vnútornej správy. mestskými/miestnymi/obecnými úradmi. územnom a správnom usporiadaní SR. najmä politických vplyvov. V ďalšom texte je potrebné mať na zreteli.  pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest. krajskými úradmi. Vnútornú správu obyčajne členíme na všeobecnú a špecializovanú.

1.1.1.6 Poţiarna ochrana 1.1.1.1 Všeobecná vnútorná správa 1.1 Hlásenie pobytu občanov 1.1. 4.4.1.2 Matrika 1.1.1.3 Územné a správne usporiadanie SR 1.4 Občianske preukazy 1.4.1.4.1.5 Cestovné doklady Obr.1.1 Zmeny mena a priezviska 1.1.1.1.4 Evidencia obyvateľov 1.1.1.4.1.7 Civilná ochrana 1.1.1.5 Archívnictvo 1.1.1.2 Hlásenie pobytu cudzincov 1.8 Hierarchický diagram funkcií všeobecnej vnútornej správy 68 .4.1 Zabezpečovanie osobných údajov obyvateľov SR 1.2 Zabezpečovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva 1.1.4 Pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest 1.3 Hlásenie utečencov 1.1.1.3 Štátne občianstvo 1.1.

1.2.2.2.1.2 Príprava na civilnú sluţbu 1.6 Riadenie vojenského spravodajstva Obr.1.2.2. Branná povinnosť zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu.1 Správa obrany 1.2.3.1.5 Koordinácia vojenskej a civilnej letovej premávky 1.2.3.1.2.3 Koordinácia činností ÚŠO a právnických osôb 1.1.Správa obrany Zahŕňa činnosti podľa obr.1 Zabezpečovanie obrany 1.3.3. 4.3 Príprava na vojenskú sluţbu 1.9.1. 1.3.1. Obranu štátu zabezpečujú ozbrojené sily.1 Príprava na obranu 1. vykonať povinnú alebo mimoriadnu vojenskú sluţbu.1.4 Zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru 1.9 Hierarchický diagram funkcií správy obrany 69 .3.2.2. 4.2 Výstavba a riadenie armády 1.

10). ktorými je viazaná aj SR. NBS. správy štátnych finančných aktív a pasív. sa sociálne zabezpečenie chápe v širšom zmysle takto:  liečebná (zdravotná) starostlivosť. denná likvidita ŠR a sústava vzťahov medzi štátnou pokladnicou. V podmienkach výlučného štátneho vlastníctva išlo o správu všetkých finančných zdrojov v národnom hospodárstve. 4. Z hľadiska medzinárodných dokumentov9). Správa sociálneho zabezpečenia Sociálne zabezpečenie je odvetvie právne (obr. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č.  invalidný dôchodok. 291/2002 Z. Štátny rozpočet je hlavným nástrojom finančnej politiky štátu. Prostredníctvom správy daní si štát zabezpečuje významnú časť zdrojov do štátneho rozpočtu. ktoré tvorí súbor všeobecne záväzných predpisov upravujúcich spoločenské vzťahy vo veciach sociálneho zabezpečenia [6]. V SR neexistuje všeobecne prijatá definícia sociálneho zabezpečenia. 9 ) 70 . časť 88/1991 Zb.Správa financií Zabezpečuje plnenie úloh štátu v oblasti financií (obr.  podpora v nezamestnanosti. zriadil štátnu pokladnicu (ŠP) ako rozpočtovú organizáciu štátnej správy zapojenú na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MF SR. 4.13). 4. colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu.11).  nemocenské. výdavky.  rodinné dávky.12).z. 4.  dávky v materstve. kapitálového trhu. Činnosti štátnej pokladnice definuje §6 citovaného zákona (obr. politiky daní a poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania a finančnej kontroly.  starobný dôchodok. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia. Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a klientom) (obr.  dávky pozostalých. V súčasnosti (keď existujú aj iné formy vlastníctva) zahŕňa tvorbu a uskutočňovanie finančnej.  dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Zákon č. Cieľom je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu (príjmy. MF SR.

2.3.2.2.2.3.2 Colná správa 1.2 Finančná správa 1.3 Správa cien 1.1.2.6 Správa poisťovníctva 1.2.2.2.3.2.3.2.7 Správa účtovníctva Obr.1 Správa daní a poplatkov 1.2.3.2.2.3.2 Štátna pokladnica 1. 4.2.2.2.1 Štátny rozpočet 1.2.2.2.10 Hierarchický diagram funkcií správy financií 71 .3 Správa financií podľa jednotlivých úsekov 1.4 Správa devízového hospodárstva 1.2.5 Správa bankovníctva 1.2.3.

MF SR

Agentúra

§18 – 21 citovaného zákona

Štátna pokladnica

Daňové riaditeľstvo SR

Colné riaditeľstvo SR NBS

Obr. 4.11 Základné vzťahy ŠP k vybratým subjektom

0 Riadenie ŠP

1 Centralizácia príjmov

3 Účtovníctvo

5 Finančné plánovanie

7 Riadenie hotovosti

2 Riadenie výdavkov

4 Platobný styk

6 Riadenie aktív

8 Riadenie dlhu

Obr. 4.12 Hierarchický diagram funkcií ŠP

9 Kontrola

72

1.2.3
Správa sociálneho zabezpečenia

1.2.3.1
Správa dôchodkového zabezpečenia

1.2.3.2
Správa nemocenského poistenia

1.2.3.3
Správa štátnych sociálnych dávok

1.2.3.4
Správa sociálnej pomoci

1.2.3.1.1
Sústava dôchodkov

1.2.3.3.1
Sociálna prevencia Sociálne sluţby a peňaţné príspevky na kompenzáciu hmotnej Riešenie sociálnej núdze a Rodičovský príspevok

1.2.3.1.2
Zvýšenie dôchodkov

1.2.3.3.2 1.2.3.4.1 1.2.3.4.3 1.2.3.4.2
Prídavky na deti

1.2.3.3.3 1.2.3.1.3
Kúpeľná starostlivosť Príspevok pri narodení dieťaťa

1.2.3.3.4
Príspevok rodičom pri narodení troch a viac detí

1.2.3.2.1
Nemocenské

1.2.3.2.2
Vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve

1.2.3.3.5
Zaopatrovací príspevok

1.2.3.3.6
Príspevok na pohreb

1.2.3.2.3
Peňaţná pomoc v materstve

1.2.3.3.7
Príspevok na bývanie

1.2.3.2.4
Kúpeľná starostlivosť

Obr. 4.13 Hierarchický diagram funkcií správy sociálneho zabezpečenia

73

Správa zdravotníctva Zdravotníctvo je oblasť spoločenských aktivít, ktoré sú spojené s ochranou zdravia, poskytovaním zdravotníckej starostlivosti a vykonávaním zdravotného poistenia (obr. 4.14). Ochrana zdravia je súhrn opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu ochorení, zlepšovanie zdravia prostredníctvom starostlivosti o ţivotné podmienky, pracovné podmienky, zdravý spôsob ţivota a výkon štátneho zdravotného dozoru. Zdravotná starostlivosť predstavuje starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí, pričom zahŕňa ambulantnú aj ústavnú starostlivosť vrátane kúpeľnej, závodnej, lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Súčasť zdravotnej starostlivosti tvorí okrem zdravotných úkonov aj poskytovanie liekov a zdravotných pomôcok. Zdravotné poistenie utvára predpoklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Správa školstva Správa školstva spočíva v zabezpečovaní, a to výkonným a nariaďovacím spôsobom, priebehu a rozvoja výchovy a vzdelávania v školách, školských zariadeniach a vzdelávacích ustanovizniach (obr. 4.15). Správa kultúry             Predmetom správy kultúry sú (obr. 4.16): umenie, osvetová činnosť, divadelná činnosť, pamiatková starostlivosť, činnosť masmédií, kniţničná činnosť, činnosť múzeí a galérií, administratívne záleţitosti cirkví a náboţenských spoločností, vydávanie periodickej tlače a neperiodických publikácií, zabezpečovanie podmienok na realizáciu autorského práva, verejné kultúrne podujatia, určité druhy výroby a obchodu v oblasti kultúry.

74

1 Ochrana zdravia 1.2.2.4 Správa zdravotníctva 1.14 Hierarchický diagram funkcií správy zdravotníctva 75 .2.2.2.2. 4.4. zdravotníckych pomôcok a iných potrieb Obr.2.5 Kúpeľná starostlivosť 1.4.1 Ambulantná a ústavná starostlivosť vrátane rehabilitácie a starostlivosti o chronicky chorých 1.4.4.2.4 Preprava chorých 1.3 Poskytovanie liekov.2.4.2.2.2 Prevencia ochorení 1.2.4.4.2.2 Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti 1.2.3 Vykonávanie zdravotného poistenia 1.1.4.

2.2.2.5.1.5 Správa školstva 1.1 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školách 1.5.3 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania vo vzdelávacích ustanovizniach Obr. 4.15 Hierarchický diagram funkcií správy školstva 76 .5.2 Priebeh a rozvoj výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach 1.2.

10 Správa vecí cirkví a náboţenských spoločností Obr. 4.1.8 Matica slovenská 1.6.6.2.6.6.9 Správa kniţníc a osvety 1.16 Hierarchický diagram funkcií správy kultúry 77 .6.2.2 Správa verejných kultúrnych podujatí a verejná správa 1. ostatné hromadné informačné prostriedky a verejná správa 1.7 Neštátne (verejné) a štátne fondy kultúry 1.2.2.2.6 Periodická tlač.6.6 Správa kultúry 1.1 Správa divadiel 1. Slovenská televízia a verejná správa 1.2.5 Správa múzeí a galérií 1.2.3 Štátna pamiatková starostlivosť 1.4 Slovenský rozhlas.6.2.6.2.6.6.2.2.

ovzdušia. Podnikateľom môţu byť právnické osoby (obchodné spoločnosti. pôdy) a vyuţívanie územia na činnosť ľudí tak. zloţenie sľubu). fyzické osoby (ţivnostníci). Správa podnikania Základom správy podnikania je vykonávať správne úkony. 4. ktoré narúša verejnú bezpečnosť a verejný poriadok (obr. fyzické osoby v slobodnom povolaní (napr.17). audítori. advokáti. a preto správa ţivotného prostredia je v podstate prierezovou činnosťou verejnej správy. 4. Právnym prostriedkom ochrany občana je sťaţnosť. Výkon správy súdov a výkon súdnictva sa riadi zásadou ich oddelenia. ako aj prostriedkov operatívno-pátracej činnosti podliehajú prísnemu zákonnému reţimu.20). Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk. 11 ) Podiel samosprávnych sudcovských orgánov na správe súdov predstavuje Rada sudcov SR a sudcovské rady. Ich podstatou je vydanie podnikateľského oprávnenia [6] na základe zákonom predpísanej kvalifikácie. ktorá umoţňuje súdom plniť ich úlohy pri ochrane práva. ktoré súvisia so začatím podnikania10) (obr. ktorá sa vykonáva aj na základe dokumentov zosúladených na medzinárodnej úrovni. Správa súdov Správa súdov sa vykonáva prevaţne ako výkon štátnej správy11) (obr. 4. 10 ) 78 . 4. vykonanie skúšky. Podmienky uplatnenia donucovacích a informačno-technických prostriedkov. ako hlavná funkcia výkonu súdnictva. prípadne inej podmienky (napr. V niektorých prípadoch postačuje len ohlásenie správnemu orgánu bez potreby preukazovať osobitné predpoklady. aby sa zachoval a prípadne aj zlepšil stav prírodného a urbanizovaného prostredia. druţstvá).Správa ţivotného prostredia Problematika ţivotného prostredia zahŕňa všetky stránky ţivota človeka a prírody (obr. čím sa zaručuje nestrannosť súdneho rozhodovania. Ide o ochranu pred vznikom škody na osobe alebo na majetku. V rámci správy ţivotného prostredia sa zabezpečujú úlohy na ochranu jeho jednotlivých zloţiek (vody. Policajná správa Úlohou policajnej správy je zabezpečovať ochranu spoločnosti a jednotlivcov pred nebezpečenstvom. autorizovaní architekti) a samostatne hospodáriaci roľníci. Najčastejšou formou správnej činnosti vo vzťahu k občanovi je sluţobný zákrok.19).18).

2.1.17 Hierarchický diagram funkcií správy ţivotného prostredia 79 .7.7 Správa ţivotného prostredia 1.1 Zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi 1.1.1 Správa vody.2.2. 4.2 Ochrana prírody a krajiny 1.2.7.2 Starostlivosť o ekosystémy Obr.1 Monitorovanie a vyhodnocovanie stavu prírodného a urbanizovaného územia 1.2.1.7.7.2.7.2.2 Zisťovanie zdrojov znečisťovania vôd. ovzdušia a pôdy 1.2. ovzdušia a pôdy a sankcionovanie ich pôvodcov 1.2.7.

1.8.2. Správa zahraničných vecí Predmetom správy zahraničných vecí je štátna správa v oblasti zahraničnej politiky a vzťahov SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám [6] (obr.2.2 Evidencia a podnikateľov kontrola Obr. 4.8. 12 ) 80 .z.1 Povoľovanie podnikania 1. o slobodnom prístupe k informáciám upravuje prístup k informáciám z oblasti verejnej správy.18 Hierarchický diagram funkcií správy podnikania Správa informácií Správa informácií predstavuje niekoľko oblastí (obr. Právo na informácie je v SR garantované ústavou a osobitnými zákonmi12). 4. 4. ktorými disponujú orgány verejnej moci. Napr. a ktoré sprístupňujú občanom.8 Správa podnikania 1. Výkon a účinná kontrola správy verejných vecí sú podmienené mnoţstvom a druhom informácií.2.21). zákon č. 211/2000 Z.22). Výkon štátnej správy zahraničných vecí je centralizovaný.

1.1.2.9.9.2 Bezpečnosť ţivota.9.2 Ochrana poriadku verejného 1.2.1 Správanie ľudí na verejnosti 1.2.1 Bezpečnosť štátu 1.1.19 Hierarchický diagram funkcií policajnej správy 81 .3 Bezpečnosť majetku Obr. 4.9.2. slobody a cti 1.2.1.1 Ochrana verejnej bezpečnosti 1.2. zdravia.2.9.9 Policajná správa 1.9.2.

1.10.2. ktoré sú zverené súdom 1.10.2. 4. hospodárskeho.1 Výkon súdov správy 1.10.10.2.3.3.10.2.2 Opatrenia na organizáciu súdov.1.1 Vytváranie podmienok na výkon súdnictva z hľadiska personálneho.10.2.1 Príprava návrhov zákonov 1.3 Súčinnosť ÚŠO s profesijnými záujmovými organizáciami sudcov 1.10.2.1 Predpisy súdnoorganizačné a súdnoprocesné Obr. organizačného.1. finančného a odborného 1.2.2 Dohľad na plnenie úloh.20 Hierarchický diagram funkcií správy súdov 82 .2 Výkon súdnictva 1. postavenie sudcov a výkon štátnej správy súdov 1.2.10.2.10 Správa súdov 1.2.

2.11 Správa informácií 1.11.1.3 Prístup občanov k informáciám Obr.21 Hierarchický diagram funkcií správy informácií 83 .1 Získavanie informácií orgánmi verejnej správy 1.2.2 Ochrana informácií 1. 4.11.2.11.2.

1 Ochrana práv a záujmov SR a jej občanov v zahraničí 2.7 Správa sluţieb diplomatického zboru 2.5 Koordinácia prípravy a vnútroštátneho prerokúvania.1 aţ 2.2 Správa zahraničných vecí 2.2 Riadenie zastupiteľských úradov SR v zahraničí 2. 4. uzatvárania.4 Hospodárenie a nakladanie s majetkom SR v zahraničí 2.8 Správa Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií 2. Správa v pôsobnosti zastupiteľských úradov Obr.22 Hierarchický diagram funkcií správy zahraničných vecí 84 .9 Poznámka: Funkcie 2.6 Správa účelových zariadení 2. vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv 2.8 sú v pôsobnosti MZV SR.3 Styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v SR a zahraničí 2.

všeobecná vnútorná správa a pod.23 aţ 4.internet Preskúmanie ţiadosti oprava formálnych chýb Ţiadosť občiansky preukaz Ţiadosť zmena priezviska Načítanie podkladov pre zmeny zápis čísla Zmeny v DB obyvateľov ROBY Oznam o vyradení z evidencie Oznam o zápis do evidencie Obr.31 sú zobrazené vývojové diagramy toku dát.osobne . Ţiadosť . 4.23 Vývojový diagram toku dát v Matrike 85 .) konkrétnych správnych procesov (napr. 4.Dátová štruktúra správnych procesov Na obr. matrika a pod.).pošta . ktoré zodpovedajú jednotlivým funkciám (napr.

Formulár: ohlasovacia povinnosť

Preskúmanie a triedenie formulárov, oprava formálnych chýb

Formulár: pobyt občanov

Formulár: pobyt cudzincov

Formulár: pobyt utečencov DB neţiaducich

Spracovanie a kontrola správnosti v údajoch

Spracovanie a kontrola dĺţky pobytu

Spracovanie a kontrola evidencia v zberných táboroch Zápis do dokladov

ROBY

Zmeny v registri

Oznámenie o vykonaní zmien

Obr. 4.24 Vývojový diagram toku dát Ohlasovacia povinnosť

86

Ţiadateľ
ústna, písomná, fax, telefonicky, e-mail, iným spôsobom

Ţiadosť o sprístupnenie informácií

Povinná osoba: (príslušný úrad, inštitúcia) rozhodnutie Nekompletná ţiadosť, vrátenie na doplnenie

Postúpi ţiadosť príslušnej povinnej osobe

Odkáţe na hromadne zverejnené informácie

Odmietne ţiadosť rozhodnutím, nedisponuje údajmi

Poskytne informácie

Odpoveď:

-

písomná, fax, e-mail, iným spôsobom

Archivácia odpovede

Ţiadateľ Odvoláva sa na nadriadený orgán

Je spokojný

Správne konanie

Vývojový diagram toku dát pri správnom konaní aj

s odvolaniami riešiť samostatne

Obr. 4.25 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o sprístupnenie informácií a konanie povinnej osoby

87

DB RIS Rozpis rozpočtu podľa kapitol

RIS – rozpočtový IS

Rozpis rozpočtu za kapitolu podľa kategórii, poloţiek, podpoloţiek a programov

Za kapitoly mesačné nároky na čerpanie - limity

DB SPIN z kapitol Poţiadavky z kapitol na zaplatenie faktúr

Porovnanie s limitmi

Prekročenieneposkytnú FP

Zaplatenie faktúr

Obr. 4.26 Vývojový diagram toku dát Štátna pokladnica

88

Ţiadosť Došlá pošta Kontrola a doplnenie ţiadosti Ţiadosť nevyhovuje Triedenie ţiadosti Dôchodok Pridelenie evidenčného čísla Triedenie ţiadosti podľa typu 1 89 .

.1 Doplnenie údajov k dôchodku napr.27 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o dôchodok 90 . Invalidný dôchodok DB soc. zdravotné podklady. 4. Starobný dôchodok Výpočet dôchodku výšky Oznámenie o výške dôchodku Prepočty celkových nárokových zloţiek Obr. zabezpeč.. .

Ţiadosť o finančné prostriedky Kontrola a triedenie Rozvojové projekty VEGA KEGA Pridelené finančné prostriedky Oznámenie o pridelených FP Čerpanie finančných prostriedkov Hodnotenie pouţitia finančných prostriedkov Obr. 4.28 Vývojový diagram toku dát Rozvoj vzdelávania v školách 91 .

príspevky poisťovni DB pre lekárne Obr.29 Vývojový diagram toku dát ceny liekov Zdravotná starostlivosť 92 . lieková politika DB liekov podľa spotreby Analýzy spotreby liekov Ponuky firiem distribúcia Úpravy cien liekov.DB liekov na trhu ponúka Analýzy cien liekov. 4.

preventívne prehliadky Platené zo ŠR Športovci Mládeţ Platené občanmi Dobrovoľné prehliadky Prehliadky pre povolanie DB poistencov Evidencia prehliadok Obr. 4.30 Vývojový diagram toku dát Ochrana zdravia 93 .Ochrana zdravia Propagácia reklamy Prevencia.

zápis DB OREG IČO. 4..Ţiadosť Kontrola PO.. finančný vklad.31 Vývojový diagram toku dát Obchodný register (vytváranie podmienok na výkon súdnictva) 94 .. predmet činnosti. DB OREG Zápis do obchodného registra Zverejnenie údajov na web stránke Oznámenie o vykonaných úkonoch Obr. FO. dozorná rada. štatutári. zmeny.

daňová správa. ţe pôjde o zmenu spôsobu riadenia ÚŠO. Verejná správa na Slovensku pôsobí v oddelenom modeli na troch úrovniach: 1. miestna úroveň (mesto. Obsahová stránka ŠIS pozostáva zo vzájomne prepojených IS. 3 ) Zákon č. školstve. obchodný register.3. ako aj s pouţívanými postupmi a metódami. vyšší územný celok. Významnosť otvorených štandardov deklaruje aj Európska komisia a to najmä ich pouţívanie v e-administratíve. Decentralizácia kompetencií Transformáciu IS ÚŠO moţno vyjadriť podľa obr.1 Transformácia IS ÚŠO. colná správa.4. 540/2001 Z. ţe v tomto procese budú mať relevantný vplyv dva dôleţité trendy a to:  zniţovanie nákladov na informačné technológie vo verejnej správe2. Základná schéma ŠIS by mala pozostávať z viacerých oblastí činností verejnej správy rozdelenej na jednotlivé podsystémy: štátny rozpočet. minimálne prostredníctvom novo pripravovaného registra obyvateľov (referenčný register). od ktorých sa odvíjajú rozhodujúce vlastnosti softvéru (napr. 4. štát (SR ako celok). 3.z. ktoré môţu byť zastrešené ŠIS. spôsobu práce štátnych úradníkov a ich vzájomnej komunikácie a spolupráce ako aj komunikácie a spolupráce s externými dodávateľmi a spolupracovníkmi. colných subjektov a účtovných jednotiek.    4. štátna pokladnica. 2. miestne rozpočty.). To znamená. ŠIS je potrebné prepojiť aj s komplexným IS sociálnej starostlivosti. ktorej cieľom je posúdiť dopady moţného nasadenia otvoreného softvéru v štátnej správe. z ktorého je moţné vyuţiť informácie o obyvateľoch a vo väzbe na informačné systémy dotknutých inštitúcií. Oddelený model usporiadania verejnej správy na Slovensku1) si vyţiada vybudovať sústavu informácií a informačných činností. právne informácie a registre (obyvateľov. ekonomických subjektov: ţivnostenský register. register organizácií).  transformáciou IS MŠS. rozpočty samosprávy vyšších územných celkov. miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov.3 Postupná transformácia ŠIS Informačný systém verejnej správy by sa mal vytvárať na základe postupnej transformácie ŠIS. Z pohľadu procesu decentralizácie moţno vymedziť tieto základné problémy postupnej transformácie ŠIS:  Racionalizácia a zefektívňovanie výkonu verejnej správy priamo súvisí s jej celkovou štruktúrou a organizáciou. o štátnej štatistike. Predpokladá sa. administratívnych zdrojov3). integrovateľnosť. Z hľadiska vytvárania IS VS pôjde predovšetkým o náročnejší spôsob informačného zabezpečenia najmä odborných činností. Realizácia transformácie by mala prebiehať v dvoch etapách a to:  transformáciou IS ÚŠO. register daňových. ktorých výstupy musia byť dostupné on-line pre občana.  napĺňanie informačného obsahu vyuţívaním údajov aj z tzv. Napríklad v podmienkach slovenskej štatistiky to bude znamenať harmonizáciu štandardov jej činností so štandardami a normami EÚ. Rôzne aplikácie vo verejnej správe súvisia aj s riešením problematiky dátových a komunikačných štandardov. obec). ale aj v sektore malého a stredného podnikania a navrhnúť koncepciu jeho podpory. 2 MŠ SR v roku 2003 v rámci štátneho programu výskumu a vývoja Budovanie informačnej spoločnosti prijalo úlohu Open Source infraštruktúra.32. kataster nehnuteľností. štátnych inštitúcií. 1 ) 95 . portabilita a pod. ktoré zabezpečujú výkon činností a sluţieb realizovaných v rámci kompetencií jednotlivých ústredných štátnych orgánov.

2.ústredné štátne orgány IS 1.. mzdy sú stanovované a vyplácané na miestnej úrovni. predstavitelia územnej štátnej správy sú menovaní vládou. mzdy sú vyplácané centrálne.…. vrátane účasti na sociálnych sluţbách  decentralizácie financií : 1. nízka úroveň transferov na miestnu úroveň 2. úroveň: minimálne miestne sluţby 2. finančné vyrovnávanie.Súčasný stav IS1 IS2 IS3 . ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 Predpokladaný stav IS1 IS2 IS3 . úroveň : nízka daňová právomoc. 96 . 4. výška daní a poplatkov stanovovaná centrálne 3. .2. úroveň : ide vlastne iba o dekoncentráciu. . v rámci decentralizácie financií so širokou právomocou stanoviť vlastné zdroje. ÚŠOn Verejnosť . zdravotníctvo) 3.informačné systémy v štátnej správe Obr.32 Postupná transformácia IS ÚŠO Pri rozhodovaní o zmene spôsobu riadenia ÚŠO v súvislosti s mierou decentralizácie sa vychádza z kombinácie jej troch úrovní. úroveň : posilnenie miestnych sluţieb bez vplyvu na tzv.…. existenciou finančného vyrovnávania vyplývajúceho z dohôd medzi jednotlivými úrovňami a určeného v zákone. zodpovednosť voči centrálnej vláde 2. . . . úroveň : predstavitelia územnej samosprávy sú volení. . ÚŠOn ÚŠO1. úroveň : široká právomoc stanoviť vlastné zdroje. priama zodpovednosť voličom V cieľovom stave sa uvaţuje:   v rámci decentralizácie kompetencií so širokou škálou kompetencií územnej samosprávy. sociálnu infraštruktúru (vzdelávanie.n . moţnosť získať úvery  decentralizácie politickej: 1. úroveň : široké spektrum verejných sluţieb. ISn ÚŠO1 ÚŠO2 ÚŠO3 . dotácie) od ústrednej vlády. sociálne veci.n . a to v oblastiach:  decentralizácie kompetencií : 1. úroveň : prevládajúce transfery ( podielové dane. . . a 3.

V tomto procese plnila sekcia verejnej správy (SVS) MV SR dve základné úlohy:  Koordináciu činností pri budovaní IS MŠS5. a kol. Jedným z najvýraznejších problémov identifikovaných pri analýze fungovania ústrednej štátnej správy je nadmerné mnoţstvo ústredných štátnych orgánov a nimi priamo riadených rozpočtových a príspevkových organizácií. 2002. v rámci politickej decentralizácie s priamo volenými predstaviteľmi územnej samosprávy na oboch úrovniach samosprávy. v súlade s vytváraním ŠIS4. Stručný prehľad doterajšieho vývoja Informatizácia miestnej štátnej správy (MŠS) sa realizovala na základe koncepcií MV SR v rokoch 1990.3. s. Za jednoznačne lepší prístup moţno označiť účelové viazanie prostriedkov na dané ciele spojené s projektovou organizáciou Preto by sa mali: zniţovať počty existujúcich inštitúcií odštátnením. Ak sa zároveň neredukuje počet „starých“ inštitúcií. aj vzhľadom na vysoké školy.52-55. ktoré nevykonáva efektívne. 97 .        4. SAV či tretí sektor. alebo nedostatočný dozor so všetkými z toho vyplývajúcimi problémami neefektívnosť činnosti vyplývajúca z prelievania činností a vyuţívania samostatných inštitúcií ako náhradného riešenia namiesto väčšieho rozšírenia projektového manaţmentu. zvyšuje sa tak ich celkový počet nad zvládnuteľnú hranicu a vedie k netransparentnosti celej ústrednej štátnej správy riadenie vysokého počtu podriadených organizácií výrazne zaťaţuje ústredné štátne orgány a vedie k ich manaţérskej preťaţenosti v tejto oblasti. priamou zodpovednosťou voličom. 1994 a 1998. programového rozpočtovania a všeobecného rozšírenia manaţérskej autonómie a zodpovednosti dochádza preto k duplicite medzi inštitúciami ústrednej štátnej správy. aj keď sa uţ priorita naplní alebo stratí štatút priority. preţívania inštitúcie a nad nákladmi na osobitné obsluţné a manaţérske miesta.: Informačné systémy v štátnej správe. ktorá prevaţuje nad rizikami duplicity a fragmentácie. teda rozbíjaniu činnosti. Rovnako dochádza k fragmentácii.2 Transformácia IS MŠS. integráciou s inými inštitúciami ústrednej štátnej správy alebo zrušením vytvárať nové inštitúcie len tam.  Problematické aspekty tohto stavu sú nasledovné: v posledných rokoch môţeme sledovať pribúdanie nových inštitúcií súvisiacich s modernizáciou a integráciou. Bratislava: EKONÓM. prevodom na VÚC alebo obce. M. pretoţe inštitúcie majú tendenciu preţiť. Výsledkom je buď ďalšia vrstva kontroly na úrovni ústredného orgánu. alebo ktoré by mal ponechať na tretí či súkromný sektor samostatná inštitúcia nie je dobrá metóda na riešenie priorít. medzi viaceré inštitúcie štát sa následne venuje vykonávaniu mnohých trhových aktivít. pričom rozhodujúce úlohy ďalej zabezpečovali ústredné štátne orgány (ÚŠO) SR (zodpovedajúce za vytváranie a 4 Podrobnejšie Grell. kde existuje jasná potreba a výhodnosť takéhoto kroku. ktorá logicky patrí spolu. decentralizáciou vyplácania miezd. Miestna štátna správa a územná samospráva Súčasný stav IS miestnej štátnej správy a samosprávy.

ktorá umoţňuje vzájomné prepojenie úradov MŠS a ÚŠO (GOVNET. Komunikačné zabezpečenie IS MŠS bolo postupne vytvárané (obr. ktoré sú zabezpečované v správnom konaní MŠS. ktoré metodicky riadia).  register ţivnostníkov.  register verejných zbierok. pričom sa vyuţívajú spoločne zisťované indikátory (ukazovatele) najmä v týchto pouţívaných registroch:  register nadácií.  register občianskych zdruţení. ktoré umoţňujú prepojenie vzdialených pracovísk úradu MŠS nachádzajúcich sa vo viacerých budovách na území mesta.z.  vybudovaním plošnej počítačovej siete typu WAN na území SR (s názvom VSNET.  verejnosť na informovanie občanov o sluţbách. ktoré zabezpečuje SVS sú vykonávané úradmi MŠS a samosprávy a sú podporované IS MŠS.  register neziskových organizácií. s. Internet a pod. ktorým prístup k informačným zdrojom slúţi na plnenie zákonom stanovených úloh.  register rodných čísiel. ktorý pouţívame aj v ďalšom texte). krajské a okresné úrady (prevádzkovaním IS MŠS vytvárajú základný zdroj informácií pre správu a riadenie štátu na regionálnej aj centrálnej úrovni) a obce a mestá (v rozsahu prenesenej pôsobnosti výkonu štátnej správy sú spoluprevádzkovateľmi a pouţívateľmi IS MŠS).) cez firewall systému.  register občanov SR.  register spolkov. 4. prevádzku častí ŠIS a spoluzodpovedajúce za pouţitie IT na tých úsekoch čiností úradov MŠS.  register odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov. Vytvorili sa podmienky na vyuţívanie internetovej (intranetovej) technológie v rámci IS MŠS pre:  orgány verejnej správy. Vytváranie rezortného informačného systému (RIS) podľa metodiky a štandardov ŠIS.  register politických strán. 253/1998 Z. ktoré ovplyvnili informatizáciu MŠS moţno zaradiť aj uznesenia č. 390/98 vlády SR k návrhu na presun niektorých správnych agend z pôsobnosti Policajného zboru do pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy a úlohy stanovené zákonom č.33):  dobudovaním LAN sietí (na báze štruktúrovanej kabeláţe s operačným systémom Novell Netware).  register neinvestičných fondov. 5 98 . 690/97 a č.145. Medzi zásadné vládne materiály.  register organizácií s medzinárodným prvkom. NR SR o evidencii pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. Časti odborných činností. Tamtieţ.

V rámci IS MŠS je prevádzkované typové aplikačné programové vybavenie (väčšinou vytvorené v IVeS Košice.: Informačné systémy v štátnej správe. M. 4. rozpočtovej organizácii MV SR). s. agend vnútornej správy (ekonomiky úradu MŠS).34. SVS MV SR. Globálnu architektúru IS MŠS znázorňuje obr. 2002.o. ktoré pokrýva rozhodujúce úseky činností7 úradov MŠS. Táto infraštruktúra je pouţitá len ako transportné médium.. v tomto prípade fyzickú komunikačnú infraštruktúru Telenor Slovakia s.33 Sieť VSNET VSNET je realizovaná ako virtuálna privátna sieť (VPN)6 na elektronické prepojenie krajských a okresných úradov. Bratislava: EKONÓM. nad ktorým sú pre potreby komunikácie jednotlivých častí siete VSNET vytvárané virtuálne okruhy prepájajúce jednotlivé uzly siete VSNET. 4.146-149. matrík. Podporuje automatizáciu administratívnych činností.r.MVNET (dátová sieť polície) KÚ SVS INTERNET ROBY BB OÚ Matriky BA OÚ BA 1-5 MINIHUB OÚ KE 1-4 BA KÚ BA IVeS BA GOVNET Obr. 6 99 . ktorá je kombináciou terestriálnej a satelitnej siete. IVeS KE KÚ KE Matriky KE VPN na prepojenie svojich uzlov (privátnych sietí organizácie) vyuţíva komunikačnú infraštruktúru inej počítačovej siete. Prepojenie je realizované na základe typizovaných riešení pre pracoviská v Bratislave a pracoviská mimo krajských miest. 7 Podrobnejšie Grell. Základ siete VSNET (backbone) tvorí pevná linka spájajúca Bratislavu. a kol. Banskú Bystricu a Košice. agend výkonu štátnej správy. ostatných evidencií a registrov. registra obyvateľov SR Banská Bystrica (ROBY) a organizácie pre informatiku verejnej správy Košice (IVeS).

sociálnej pomoci (dávka sociálnej pomoci). Reforma verejnej správy sa uskutočňuje od začiatku 90. Samostatnú pôsobnosť vymedzí zákon o samospráve vyšších územných celkov. zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu a záverečného účtu. hospodárenie s vlastným majetkom. činnosť a účasť v zdruţeniach. V prvej etape mala charakter odštátňovania (deetatizácie) štátnej správy premenou na verejnú 100 Vnútorná komunikácia . výkon správy poplatkov a daní. Samostatnou pôsobnosťou orgánov samosprávy vyšších územných celkov bude najmä: tvorba a plnenie rozvojových programov a plánov. Preto stručne charakterizujeme aj reformný proces. zabezpečovanie verejného poriadku. územné plány regiónov. verejného zdravotníctva. rokov minulého storočia. verejného zdravotníctva. Reformný proces a procesný prístup vo verejnej správe predstavujú východisko k utváraniu IS vo verejnej správe. ľudských a iných zdrojov. matrík. obstarávanie a schvaľovanie regionálnych plánov a programov.369/1990 Zb. vydávanie všeobecne záväzných nariadení. koordinácia rozvoja telesnej kultúry. dopravy a prepravy. navrhovanie a schvaľovanie nástrojov sociálneho a ekonomického rozvoja. 11. civilnej ochrany. bývania. 4.34 Globálna architektúra IS MŠS IS MŠS moţno prezentovať aj ako podsystém systému riadenia miestnej štátnej správy (pozri časť 3. obr.19). hospodárskych sluţieb a funkcií. sociálnych sluţieb. referendum. primátor) štátne administratívno-právne úlohy na úseku stavebného zákona. starostlivosť o deti a mládeţ. Do samostatnej pôsobnosti sa navrhujú ďalšie úlohy na úseku školstva. najmä § 4. zakladanie a zrušovanie právnických osôb.2. Obr. schvaľovanie zdruţovanie finančných prostriedkov. účelné vyuţívanie prírodných. ţivotného prostredia. 3. ţivnostenského podnikania. cestovného ruchu. hraničná spolupráca. priestupkového konania.14). ochrana ţivotného prostredia.Úroveň riadenia Strategická Taktická Operatívna Vykonávatelia riadenia Vrcholové vedenie Vonkajšia komunikácia Vedúci referátov/odborov/útvarov IS a typy úloh Ostatné typové aplikácie IS MŠS Vedúci úsekov Poznámka: Vykonávateľov riadenia môžu reprezentovať organizačné štruktúry úradov MŠS alebo samosprávy. Vplyv reformy verejnej správy Samostatná pôsobnosť obcí je definovaná zákonom o obecnom zriadení (zákon č. Rozšírenie samostatnej pôsobnosti obcí sa navrhuje na úseku školstva. overovania podpisov. občianskeho registra. sociálnej pomoci. Z dôvodu vyššej efektívnosti plnenia úloh sa navrhuje preniesť na orgán miestnej samosprávy (starosta. kultúry. starostlivosť o kultúrne pamiatky. hraničnej spolupráce.

4.2004 vzniká v SR nová sieť štátnych úradov (obr.správu. V súčasnosti sa kladie dôraz na jej celkovú modernizáciu8).  zodpovedajúcim prerozdelením verejných zdrojov.  budú podliehať jednotlivým rezortom vytvorením úradov špecializovanej štátnej správy (obr. ktorá by sa mala dosahovať najmä:  výraznejším presunom kompetencií zo štátnych orgánov na obce a mestá a vyššie územné samosprávne celky. 4. 4. 4. 101 .35). Súčasné úrady Krajské úrady Úrady práce Okresné úrady Nové úrady Krajské úrady a územné sociálne úrady Všeobecná vnútorná správa (agenda MV SR) Špecializovaná vnútorná správa (agenda jednotlivých rezortov) Obvodné úrady Obr. Je zrejmé. ktoré:  v počte 50 budú zodpovedať len za agendu MV SR (obr. Najrozsiahlejšou transformáciou prechádzajú okresné úrady.36).1. S účinnosťou od 1.35 Reforma siete štátnych úradov 8) Poţiadavky na modernizáciu verejnej správy vznikajú aj v dôsledku integrácie SR do európskeho prostredia.37). ţe v tejto etape sa reforma v podstate dotýka zmien v inštitucionalizácii miestnej štátnej správy a prenosu kompetencií štátnej správy na samosprávu.  decentralizáciou zodpovednosti za zabezpečovanie verejných sluţieb zo štátnej správy na samosprávu.

verejné zbierky. voľby. 4. voľby. kontrola štátnych symbolov.36 Inštitucionalizácia všeobecnej vnútornej správy V pôsobnosti krajského úradu by malo byť: kontrolovanie a riadenie obvodného úradu.Ministerstvo vnútra SR Krajský úrad Obvodný úrad Vysunuté pracovisko Odbor všeobecnej vnútornej správy a ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Odbor všeobecnej vnútornej správy Odbor ţivnostenského podnikania Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Obr. kontrola štátnych symbolov. registrovanie mimovládnych organizácií. V pôsobnosti obvodného úradu by malo byť: verejné zbierky. rozhodovanie o odvolaniach vydaných obvodným úradom. civilná ochrana obyvateľstva a obrana. štátne občianstvo. civilná ochrana obyvateľstva a obrana. ţivnostenské podnikanie.               102 . štátne občianstvo.

4.37 Inštitucionalizácia špecializovanej vnútornej správy 103 . sociálnych vecí a rodiny a sluţieb zamestnanosti Územný úrad sociálnych vecí Detašované pracovisko Krajský úrad ţivotného prostredia Obvodný úrad ţivotného prostredia Krajský školský úrad Úrad pre verejné zdravotníctvo Pobočka Obr. sociálnych vecí a rodiny SR Ministerstvo ţivotného prostredia SR Ministerstvo školstva SR Ministerstvo zdravotníctva SR Krajský stavebný úrad Ústredie úradu práce.Ministerstvo dopravy SR Krajský úrad pre dopravu Krajský pozemkový úrad Krajský lesný úrad Obvodný úrad pre dopravu Obvodný pozemkový úrad Obvodný lesný úrad Ministerstvo pôdohospodárstva SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Ministerstvo práce.

4. galérie Zdravotná starostlivosť Civilná ochrana Stavebné konanie Matriky Základné školy Opatrovateľská sluţba Výruby stromov Vodné hospodárstvo (vypúšťanie vôd z malých čistiarní odpadových vôd. 4.Pôsobnosť samosprávy zahrnuje tab.6 Pôsobnosť samosprávy po reforme Základné informačné požiadavky miest a obcí. Pretoţe sa nebudeme špeciálne zaoberať regionálnou samosprávou (vyššími územnými celkami) môţeme systém riadenia samosprávy modelovať všeobecnou štruktúrou samosprávy podľa obr. 4.6 Právomoci samosprávy Vyššie územné celky Obce Stredné školy Ţeleznice – prerokovanie cestovného poriadku Regionálny rozvoj a cestovný ruch Cestná doprava Sociálna pomoc Stavebné konanie Pozemné komunikácie Divadlá. IS CityWare. múzeá. galérie Tab. kniţnice. navŕtanie studní v chatových osadách) Cestovný ruch. divadlá.38 Organizačná štruktúra územnej samosprávy 104 . z rodinných domov.ISOMI Informačný systém miest a obcí je podsystémom systému riadenia územnej samosprávy. múzeá. Zastupiteľstvo (mestské/miestne/obecné) Štatutárny orgán (primátor/starosta) Rada (mestská/ miestna/ obecná) Kontrolný orgán (hlavný kontrolór) Výkonný orgán (prednosta) Poriadkový orgán (náčelník) Úrad Komisie (mestský/ miestny/ obecný) Polícia Obr.38. 4.

..39 Štruktúra Informačného systému pre mestá a obce 105 .IS CityWare Centralizovaná databáza Správne agendy Základné registre Grafický podsystém Ekonomické agendy Pouţívateľské aplikácie Elektronická kancelária Registre Ostatné registre Podsystém obyvateľstva Majetkový podsystém Správny podsystém Pozemky Príjmové agendy Aplikačné programové rozhranie Doplnkové agendy Evidencia obyvateľov Matrika Agenda volieb . 4. Byty Technická infraštruktúra Obr.

Rada je iniciatívnym. ekonomický a administratívny chod samosprávy. 4.39. 2003. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM. IS na komunikáciu s občanmi V podstate moţno rozlíšiť tieto formy komunikácie samosprávy s občanmi:  úradná tabuľa a rozličné informačné tabule. vhodný grafický podsystém. Podrobnejšie Grell. V budúcnosti by mohlo výraznejšie zlepšenie priniesť budovanie IS samosprávy na báze intranetovej technológie9. Polícia je poriadkový útvar. Informačný systém pre mestá a obce CityWare je stavebnicový systém firmy ICL (systémového integrátora10). Na jadro nadväzujú potrebné správne agendy. publikácie. Prednosta vedie a organizuje prácu úradu. územného plánu a pod. V učebnom texte prezentujeme IS CityWare. letáky.40). ktorý môţe zriadiť zastupiteľstvo a vedie ju náčelník. 4.: Informačné systémy v ekonomike. a preto majú v štruktúre rozhodujúce postavenie.  miestne noviny.  internet (prudko sa rozvíjajúci komunikačný prostriedok v súlade so zákonom č. elektronická kancelária a ekonomické agendy. Komisie sú poradné. so štruktúrou podľa obr. IS úradu samosprávy IS moţno vytvárať rozličnými spôsobmi [15]. M. Súčasná úroveň zabezpečenia miest a obcí výpočtovou technikou je rôzna. určuje im pôsobnosť a úlohy. 9 10 Podrobnejšie v ďalšom texte. prerokovávanie rozpočtu.z.  informačnú podporu komunikácie samosprávy so samosprávami v EÚ (obr.  osobná komunikácia (verejné vypočutia. 211/2000 Z.  informačnú podporu komunikácie samosprávy s občanmi. umoţňuje komunikáciu s informačným okolím a integráciu s inými softvérovými produktmi. Informačný systém v samospráve by mal zabezpečovať najmä tieto základné poţiadavky:  informačnú podporu činností samosprávy ako úradu.). Niektoré samosprávy stále vnímajú počítače a internet ako nadštandard. výkonným a kontrolným orgánom. ktorý dodrţiava príslušné štandardy a dátové a programové rozhranie. o slobodnom prístupe k informáciám). a kol. ktorý pokrýva všetky základné funkcie poţadované na mestských/miestnych/obecných úradoch. IS je vybudovaný na základe skúseností vo verejnej správe ČR a Veľkej Británie. pripravuje odborné podklady pre rozhodnutia zastupiteľstva a primátora/starostu. iniciatívne a kontrolné orgány. Jadro IS tvoria registre. ţe IS samosprávy sa v súčasnosti vytvára oddelene na zabezpečenie informačných potrieb úradu samosprávy (spravidla ako typové aplikačné programy) a na podporu komunikácie s občanmi (spravidla ako internetové portály).  miestny rozhlas. Úrad je profesionálnym výkonným orgánom. vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí a zabezpečuje ich vykonanie. ktoré vytvára zastupiteľstvo z radov poslancov a obyvateľov obce.Zastupiteľstvo a štatutárny orgán volia priamo občania. Zabezpečuje kaţdodenný organizačný. ktoré sú v centrálnej databáze. 106 .  broţúry. Aj toto je jeden z dôvodov. Hlavný kontrolór kontroluje plnenie úloh v oblasti pôsobnosti obce. súčasne je poradným orgánom primátora/starostu a volí ju zastupiteľstvo z radov poslancov.

Výbor Komora regiónov Pracovné skupiny Pracovné skupiny Štatutárne výbory Obr. pouţívateľ ľahko získa informácie o zákonoch. z. kultúre. športe. prírode. demografické.E. hotelových a reštauračných sluţbách. 4. infraštruktúre.právne. o slobodnom prístupe k informáciám. geografické. ktorý vytvára jednotne štruktúrovanú databázu informácií o samosprávach a pre samosprávy.L.Výbor Predseda – Výbor Komora miestnych samospráv Predseda . ekonomické.40 Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy V súčasnosti je k dispozícii IS obcí a miest na internete (ISOMI) ako informačný portál. a pod. 211/2000 Z.A.Rada ministrov Európsky parlament Miestne a regionálne samosprávy členských štátov C..odzrkadľuje organizáciu a hierarchiu samosprávy v súlade so zákonom č. pamiatkach. Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy Stály výbor Predseda . Štruktúra ISOMI pozostáva zo štyroch základných úrovní:   samospráva . obce a mestá od A do Z . 107 . technologické a kultúrne prostredie obce alebo mesta.R.

Vzájomným prepojením rozumieme skutočnosť. prirodzenosť. samosprávnych. Koncepcia ISOMI predpokladá. Umoţňuje kaţdému občanovi aktívnu participáciu na správe vecí verejných. 11 108 . Komunikačné zariadenie je ľubovoľný systém schopný prijímať a/alebo vysielať informácie. • pripraví verejnú správu na plynulú integráciu do administratívnych štruktúr EÚ a čerpanie prostriedkov z fondov EÚ.sk.  verejné dátové siete (vo vlastníctve a prevádzke príslušnej správy spojov alebo inej prevádzkovej organizácie.sk) integrovaného informačného portálu ISOMI (www. ţe kaţdá obec/mesto bude mať na internete vlastnú webovskú stránku. dôveryhodnosť. ucelenosť. Dátové siete v prostredí verejnej správy. hlas) prostredníctvom fyzických médií alebo bezdrôtovým spojením.sk. www.rakova. • umožní styk podnikateľskej sféry s orgánmi verejnej správy. www.  internetový spravodaj obce – redakčný systém. Proces internetizácie a informatizácie samospráv a s ním úzko previazaný celkový proces informatizácie verejnej správy postupne: • zabezpečí. ktorý umoţňuje vydávanie trh práce . na ktorých budú denne aktuálne údaje o obci a pre občanov. komplexnosť.inzertná sluţba v dvoch častiach: prácu hľadá a prácu ponúka. umoţňujú pripojenie účastníkov s rôznymi typmi komunikačných zariadení spĺňajúcich podmienky pripojenia). inteligenciu. ktoré poskytujú jednotlivé web stránky samospráv zapojených v projekte (www. www. Cieľom realizácie projektu je:  technologická podpora samospráv. obraz. Projekt nadväzuje na Informačný systém firiem na internete (ISFI) a Pracovný trh na internete (PTI).sk) majú v zmysle napĺňania Akčného plánu eEurope+ nasledovné charakteristiky: otvorenosť. doménu.  tvorba integrovaného a jednotného Informačného systému obcí a miest na internete a jeho zavádzanie do jednotlivých samospráv ako príspevku k budovaniu informačnej spoločnosti a e-governmentu v zmysle iniciatívy e-Europe+. www.isomi.sk. uľahčí a rozšíri účasť verejnosti na správe vecí verejných a ich styk s orgánmi verejnej správy. e-mailové adresy. Dátové siete moţno v podstate rozdeliť na dve skupiny:  neverejné (privátne) dátové siete (komunikačné siete jedného vlastníka a v správe tohto vlastníka). Veľký GOVNET Dátovou sieťou nazývame skupinu vzájomne prepojených11 komunikačných zariadení určených na prenos a spracovanie informácií. Celý proces smeruje k vybaveniu samospráv počítačmi a ich pripojením na internet ako základného predpokladu procesu informatizácie spoločnosti. Sluţby a informácie.cadca. používateľskú jednoduchosť.sk. alebo regionálnych novín na internete.moldavanadbodvou. • zefektívni riadiace a administratívne procesy vo verejnej správe prechodom na digitálnu administratívu. ţe si zariadenia môţu vymieňať informácie (dáta.turzovka.velkykrtis.  informatizácia a internetizácia samospráv.

 virtuálna privátna sieť verejnej (štátnej) správy v prostredí uţ vybudovanej a fungujúcej verejnej alebo privátnej dátovej siete. Sieť SANET (podľa projektu TEN-34 sa má kapacita tejto siete rozšíriť) má MŠ SR. Bratislava: EKONÓM.2000 keď schválila:  dobudovanie celoplošnej siete GOVNET v rámci projektu Komplexného automatizovaného systému Rady obrany štátu (integrácia existujúcich sietí a prepojenie IS do siete GOVNET).  splátkový kalendár financovania realizácie siete GOVNET (v rokoch 2002 aţ 2004).V súčasnosti existuje vo verejnej (štátnej) správe niekoľko sietí. významnou je sieť ŠÚ SR STATNET. V súvislosti s ďalším rozvojom komunikačnej infraštruktúry verejnej správy a jej postupným prepájaním do európskeho elektronického prostredia14 majú kľúčový význam vo verejnej (štátnej) správe SR tieto dátové siete15:  VS NET (virtuálna privátna sieť). ako napr. s. 719/1992 vlády SR. 13 Podrobnejšie Grell.: Informačné systémy v štátnej správe. MV SR. a kol. 16 Niektoré aspekty GOVNETu a internetu z hľadiska ďalšieho rozvoja ŠIS sú uvedené v skriptách Grell. 17 Projekt GOVNET bol schválený uzn. MF SR udrţuje dve siete: daňový a colný informačný systém. 14 Podrobnejšie v 5. 12 109 .11. ktorej vlastníkom aj prevádzkovateľom je verejná (štátna) správa. na základe ktorého ÚV SR vypísal verejnú súťaţ v súlade so zadaním riešenia projektu. Prvá preferuje budovanie sietí. pre potreby polície financuje sieť MV NET. 2002. Ďalej uvedieme niektoré charakteristiky a predpokladané vyuţitie vo verejnej správe sietí GOVNET a internet16. SANET. Ďalším rozvojom siete GOVNET sa vláda SR reálne zaoberala na základe svojho uznesenia č.  GOVNET (privátna sieť). kapitole učebného textu. č. ktoré sú postavené na rozličných technológiách a dodávateľoch12. 310/1993.183-185. V súčasnosti tento trend jednoznačne reprezentuje internet.  Internet (verejná sieť). okrem VS NET. Sieťou VS NET sme sa zaoberali v predchádzajúcom texte.: Informačné systémy v štátnej správe. ktorá má prípojný bod aj do Eurostatu a pod. kedy vznikla potreba informačne zabezpečiť ÚŠO. Bratislava: EKONÓM. M. Z hľadiska vlastníka (prevádzkovateľa) moţno vytváranie komunikačnej siete vo verejnej správe realizovať v týchto alternatívach13:  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s vlastnými komunikačnými prostriedkami.  zvýšenie prenosovej rýchlosti hlavných prenosových trás. ktoré sú prevádzkované externými komerčnými subjektami a druhá predpokladá vytvorenie jednotnej siete.  privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s prenajatými komunikačnými prostriedkami. 2002. č. Ide vlastne o dve koncepcie vytvárania dátových sietí vo verejnej správe. 950/2000 zo dňa 22. 15 Aj keď v predchádzajúcom období sa uvaţovalo aj s moţnou vyuţiteľnosťou vo verejnej (štátnej) správe uţ vybudovaných dátových sietí. V marci 1993 sa na seminári v Podbanskom rozhodlo o riešení zaloţenom na internetovej technológii a v apríli 1993 vláda SR prijala uzn. a kol. Napr. sieť ŢSR a pod. Vládna sieť GOVNET17 Projekt GOVNET bol kľúčovým projektom v procese vytvárania ŠIS. M.

ktokoľvek sa môţe pripojiť on-line a publikovať čokoľvek. uvaţovalo aj so zlúčením dátovej siete VSNET do siete Veľký GOVNET. V rámci toho sa napr. trhy sú účinnejšie a pod. Domény a komunity Agentúry Fyzický priestor Provideri Obr. pričom dátová sieť VSNET prestane existovať ako samostatná dátová sieť. Internet umoţňuje pôsobenie ľudí v celosvetovom meradle.Predpokladalo sa teda rozšírenie a transformácia dátovej siete GOVNET na Veľký GOVNET. Má aj niektoré jedinečné výhody: odstraňuje logistické problémy priestoru a času. Niektoré moţnosti internetu sa líšia od tzv. Celosvetová verejná sieť internet Internet vznikol pôvodne ako vojenský experiment. informácie sa pohybujú rýchlejšie. V roku 1983 sa vojenský segment od siete oddelil a vytvoril vlastnú sieť MILNET. čo si moţno prečítať kdekoľvek na svete [7]. V súčasnosti je projekt v útlme. obchodujú. Asi od roku 1990 sa internet otvoril aj na komerčné vyuţitie. hľadajú rôzne veci. komunikujú. napr. Jeden z moţných prístupov je vyjadrený v dokumente Framework for Global Electronic Commerce (Rámcové pravidlá globálneho elektronického obchodovania. 18 110 . ktoré navrhla americká vláda v roku 1997 ako súčasť tzv.41 Vrstvy digitálneho sveta Internet je miesto kde sa ľudia stretávajú. uvaţuje sa s rôznymi čiastkovými riešeniami ako napríklad zlúčením sietí MVNET a VSNET a pod. 19 V roku 1968 bola podľa týchto princípov postavená v Národnom fyzikálnom laboratóriu v Anglicku testovacia sieť ARPANET. ktorý mal za úlohu podľa určitých princípov19 vyvinúť sieť fungujúcu aj v poškodenom stave. a preto je aktuálna aj otázka ovládania (riadenia) tohto pohybu. reálneho sveta. situácia je neprehľadná. 4. Postup realizácie projektu však z rôznych dôvodov nebol dodrţaný18. ale aj organizujú stretnutia a pod.

poštovej schránke. t. vstupné poţiadavky. resp.: Informačné systémy v štátnej správe. Podrobnejšie Grell. 20 21 111 . kde ľudia ţijú väčšinou v národných štátoch. Providri umoţňujú prístup k internetu. Intranet nemusí mať charakter internetu. je spojená s IETF (Internet Engineering Task Force). Bratislava: EKONÓM. 22 Intranet je označenie na pouţitie internetových technológií (najčastejšie WWW) v rámci firemných počítačových sietí a interných informačných systémov. ktorá je súčasťou Internet Society. Ide v podstate o vnútroorganizačný internet. intranetovský spôsob22 jeho realizácie. Z hľadiska moţného vyuţitia internetových a najmä WWW technológií na vytvorenie informačného systému organizácie verejnej správy sa vyuţíva tzv.  agentúry. na celú virtuálnu infraštruktúru podniku. Sú spojovacím článkom medzi fyzickým a virtuálnym svetom. Komunita. ktoré riadi vláda. Domény a komunity prechádzajú naprieč štátmi a poskytovateľmi sluţieb internetu. V tejto súvislosti je uţitočné chápať digitálny svet ako viacvrstvový systém (obr. sa rozumie určitý celok.Clintonovej doktríny). ale pouţíva sa aj v opačnom zmysle ako intranet. iné menej formálne (aj ich členská základňa je premenlivejšia). ktorá môţe mať mnoho prístupných bodov na celom svete. ktoré vykonávajú rôzne správcovské a regulačné funkcie. ktorá zdruţuje odborníkov z celého sveta a vypracúva vlastné technické riešenia neskôr publikované ako dokumenty RFC21. Najvyššou autoritou internetu je spoločnosť Internet Society. Vydavateľom týchto dokumentov je IAB (Internet Architecture Board). ale môţe byť jednoducho len sieťou. všeobecne aj vo svete internetu. Jednotlivé vrstvy predstavujú:  fyzický priestor. Zloţitý problém v tomto digitálnom svete predstavuje otázka právomocí. ţe subjekty môţu mať viac vlastných názvov domén. Agentúry leţia nad doménami a komunitami. prípadne aj účastnícke poplatky). a kol. cirkvi. Fyzický priestor je reprezentovaný pozemským priestorom. povinnosti.41). ktorá zastrešuje najmä štandardizačné aktivity20 v rámci internetu. pracoviska a pod. pracujú a hrajú sa. Prepojenie dvoch alebo viac sietí typu intranet označujeme extranet. časť siete alebo informačného systému. ako sú vo fyzickom svete členmi určitej rodiny. ktorých môţe byť na jednom počítači niekoľko) alebo napr. Sú to organizácie. 4.  poskytovateľov sluţieb (ISP – Internet Service Providers). Väčšina ľudí patrí do niekoľkých on-line komunít tak. Platí aj naopak. Ich jednotlivé prvky sa prelínajú a navzájom do seba zasahujú. Niektoré komunity sú formálne (majú pravidlá. kde ľudia ţijú. v podstate sa nimi prelínajú. Na označenie konkrétneho počítača moţno tieţ pouţiť mnoho subdomén a pod. Domény sú základné prvky kybernetického priestoru a môţu sa vzťahovať k jedinému počítaču (alebo len k jednému webu. futbalového klubu. poskytujú účty elektronickej pošty a môţu na svojich servroch prevádzkovať web stránky. ktorých primárnym účelom je sprístupňovanie informácií smerom navonok. ktorý slúţi ako komunikačná infraštruktúra organizácie a znamená tieţ väčšiu integráciu a vyuţitie týchto technológií v činnosti tejto organizácie.j. M. 2002.  domény a komunity.

zdravotné poisťovne a podobne. ale aj samosprávy. Vzorec je iba fiktívny. ţe tento koncept sa netýka len ÚŠO. ale aj elektronizáciu informačných tokov a procesov v rámci verejnej správy.1 Predpokladané výsledky transformácie ŠIS Predpokladané výsledky transformácie ŠIS by mali byť v súlade s ideou egovernmentu. riešiť poţiadavky a zjednodušiť procesy súvisiace so zákonnými povinnosťami občanov a firiem pomocou internetu a ďalších moderných komunikačných prostriedkov1. špecializovaných inštitúcií. neštátnych verejných inštitúcií. kataster a pod. Táto poţiadavka zahŕňa najmä elektronickú komunikáciu medzi občanmi.1). vyhlášky.  poskytovanie informácií.c E-society Informačná spoločnosť 3 Computing power Počítačový potenciál Masses Pouţívatelia Poznámka: Ide o obrazné prirovnanie. aj v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ.) na internete musí byť však realizované formou priameho prepojenia Poznamenávame.5 Verejný informačný systém V súčasnosti. výsledky správnych konaní a pod. podnikateľmi a verejnou správou. sa stále viac dostáva do popredia poţiadavka verejnosti na lepší a ľahší prístup k informáciám verejného sektora. ktoré sa môţe javiť ako najjednoduchšia časť realizácie zámerov e-governmentu. Uvedené tendencie sú súčasťou praktického vytvárania elektronického sveta (obr.  komunikáciu s občanmi a firmami.1 Od teórie relativity k teórii elektronického sveta 5. Connectivity Prístup k PC a internetu Content Obsah. 5.). 5. ktorá je najviditeľnejšou časťou e-governmentu (obchodný register na internete. ako sú napr. ktoré budú schopné poskytovať sluţby. Poskytovanie informácií (napr. informácie. uznesenia. školy. sluţby Es = m. 1 130 . Obr. Trendy spojené s praktickou realizáciou tejto vízie sú v podstate zamerané na tri hlavné oblasti:  elektronizáciu vnútorných procesov a prepojenie medzi inštitúciami štátnej správy a samosprávy ako nevyhnutný predpoklad komunikácie s občanmi (firmami). ktorého súčasťou sa postupne stáva aj e-government – elektronická verejná správa. ktorá spočíva v komplexnej premene systému fungovania verejnej správy na virtuálne inštitúcie.

sa uvaţuje s moţnými scenármi vyuţitia výsledkov výskumu umelej inteligencie v prostredí verejnej správy v období rokov 2010-2020 (expertné systémy. Brána (gateway) – prepája rôzne siete.3). nezávislých regulátorov). Občan. ale niektoré brány súčasne zabezpečujú aj prevod do iného protokolu. čo môţe znamenať ich dobudovanie. ktoré vykonávajú marketingovú komunikáciu. podnikateľských subjektoch (napr. register obyvateľov). začiatok riadenia spoločnosti pomocou tzv. tzv. e-government a e-justíciu.2 Informačné prostredie VIS Globálna architektúra verejného informačného systému Verejný informačný systém by mal byť produktom procesného prístupu na báze modelu občianskej obsluhy (obr. realizácia projektov Mesto. audítorskú činnosť a zabezpečujú napr.vládna sieť Portál – obsahuje obyčajne tieto základné údaje: o obyvateľoch (napr. 2 131 . počítače. informácie o výsledkoch marketingového výskumu a pod.) sú umiestnené v predmetoch nášho okolia).2. Obr. e-business.s vnútornými IS (aby nedochádzalo k rastu nákladov. register ekonomických subjektov). výskum a výrobu) a v období rokov 2030-2040 (všetky informácie (napr. Utvárajú sa tým podmienky na postupné budovanie elektronickej verejnej správy (v súčasnosti napr. v období rokov 2020-2030 (priama komunikácia človeka s internetom prostredníctvom implementovaného čipu.). splynutie biotechnológií a IT do jednej disciplíny. 5. obchodné tajomstvo firiem. ovládanie inteligentných sietí a PC hlasom. Informačná podpora modelu občianskej obsluhy v podstate zodpovedá vytváraniu IS na podporu občianskej komunikácie. 5. 5. telekomunikačné systémy riadia svoj vlastný vývoj. duplicite a pod. VIS by mal byť potom prevádzkovaný v dátovej sieti Veľký GOVNET. ale v mnohých prípadoch aj ich úplné prebudovanie. aplikačné brány. Verejnosť a podniky Sprostredkovatelia Prístupové zariadenia Mobilné telefóny Digitálna televízia Telefonické centrá Osobné počítače Kiosky Verejné prístupové miesta Portál Brána GOVNET Informácie štátnej správy Informácie samosprávy Extranety Vysvetlivky GOVNET . Postupne sa tvoriacu pozíciu VIS moţno prehľadne znázorniť na obr. register katastrálnych území). majetku vrátane územnej identifikácie (napr. ktoré pracujú s rozdielnymi protokolmi.sk) a moţnosti aplikácie umelej inteligencie2 v komunikácii občana a verejnej správy. Napr.sk.

 čas obsluhy (čas vybavenia predmetného prípadu). rozdelenie pravdepodobnosti). Aplikovaním systémového prístupu v prostredí verejnej správy moţno tieto reakcie zachytiť pomocou modelu občianskej obsluhy v orgánoch verejnej správy. kde sa fyzicky realizuje obsluha verejnosti a dochádza k riadeniu vzťahov objektov reálneho sveta. Model občianskej obsluhy môţe byť východiskom efektívnejšej práce orgánov verejnej správy v procese postupnej aplikácie verejného informačného systému. Vplyvom zmenených spoločenských podmienok na prelome 80. rokov minulého storočia sa verejná správa postupne prispôsobovala na adekvátne reakcie voči rôznorodým. a 90. 5. V súčasnosti sa však pozícia verejnej správy v tomto procese rozvíja na základe jej moderného chápania ako služba občanom (verejnosti) v dôsledku dominujúcej individualizácie ich potrieb. ale oprávneným potrebám občana. Etapy a oblasti životných udalostí v komunikácii občana a verejnej správy Uspokojovanie potrieb občanov sa nezaobíde bez zasahovania verejnej správy. Triedy potrieb sa odvodzujú podľa konkrétnych riešených prípadov občana. počet kanálov obsluhy.3 Globálna architektúra VIS Model občianskej obsluhy Verejná správa riadi verejný sektor s cieľom zabezpečiť sluţby verejnosti.Úroveň riadenia Konštitucionálna Vykonávatelia riadenia Zákonodarné orgány IS a typy úloh Vonkajšia komunikácia Operačná Výkonné orgány MOO ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania MOO – model občianskej obsluhy Obr.  počet organizačných jednotiek a pracovníkov (organizačná štruktúra orgánov verejnej správy). a nie zo súkromných definícií 132 Vnútorná komunikácia ISPKR . Moţno potom definovať tieto atribúty modelu:  počet vstupných poţiadaviek (počet predmetných podaní občanov.  z teórie hromadnej obsluhy (početnosť poţiadaviek na obslúţenie. ktorý zodpovedá štandardizácii výkonu orgánov verejnej správy na základe ich kompetencií). V súlade s konštrukciou modelu občianskej obsluhy a jeho informačným zabezpečením klasifikujeme jednotlivé občianske potreby do niekoľkých tried. ktoré moţno kvantifikovať definovaním životných udalostí. Konštrukcia modelu občianskej obsluhy vychádza [23]:  z poznania prostredia príslušného orgánu verejnej správy.  počet nevyhnutných úkonov (kompetentný úradný výkon.

Informácie na úrovni jednotlivého obsluhovaného prípadu sú obvykle detailné.  ochrana majetku. 7.  spotreba prostriedkov na udrţanie a rozvíjanie ţivota. rok. pričom kaţdej etape ţivotného cyklu zodpovedajú práve tie potreby.  ochrana osobnej bezpečnosti.  náboţenské aktivity. Všeobecne sa prijíma zásada.  vzdelanie.). Vecné hľadisko životného cyklu občana:  rodina.  zdravie.  doprava. Vhodnou kombináciou časového a vecného hľadiska moţno získať celkový prehľad o triedach potrieb občanov. rok). ktoré sú časovo konzistentné a môţe ich byť niekoľko.  smrť. rok). ktoré moţno vyuţívať v rámci obsluhy verejnosti rôzneho veku.  produktívny vek (22.56.  bývanie.  ochrana ţivotného prostredia.týchto potrieb [23]. Na tento princíp nadväzuje poţiadavka na informácie a prostriedky.-14..  detstvo (1. Požiadavky verejnoprávnych inštitúcií sú charakteru finančného (dane. poplatky) a osobnej účasti (povinná školská dochádzka a pod. ţe triedy potrieb by mali zodpovedať aj platným normám súčasnej legislatívy [23]. Ţivotný cyklus sa člení podľa dvoch hľadísk:  časového (ţivotné etapy vymedzené dovŕšením určitého veku). Komunikáciou občana a verejnej správy na báze modelu občianskej obsluhy sa rozumie významový kontakt verejnosti s orgánmi verejnej správy na jej rôznych úrovniach.21.  staroba (57. ktoré uplatňujú orgány verejnej správy. Časové hľadisko životného cyklu občana:  prenatálne (do narodenia). pričom 133 .  vecného (podľa jednotlivých definovaných potrieb občanov).  sociálne podpory. rok a viac).  duchovné aktivity. 71. rok.-6. – 70.  majetok. V takejto súvislosti potom chápeme ţivot jedinca ako životný cyklus a triedy potrieb reprezentujú opakujúce sa vzory tried. na úrovni lokálnej a celoštátnej sú agregované (prípadne štruktúrované podľa lokalít).  zárobok.. 15.  organizácia spoločnosti/kompetencie verejnoprávnych inštitúcií.  dorastenecký vek (tínedţeri. Agregácia sa spravidla vykonáva podľa národohospodárskeho hľadiska alebo podľa špecifických potrieb príslušného orgánu verejnej správy. rok).

: Praktická systémová analýza. R. 1979. riadiacich a podporných procesov. Podporuje základné ciele reformy verejnej správy. napr. čo súvisí s princípom prívetivej verejnej správy (front office) v informačnej spoločnosti smerujúcej k otvorenosti v súčasnosti najmä štátnej správy. ale si ich zabezpečujú prostredníctvom volených zástupcov a platením daní. ktoré potom modelujeme ako celok bez ohľadu na organizačné útvary príslušnej verejnoprávnej inštitúcie. Základným cieľom modelovania je reálna dokumentácia väzieb informačného manaţmentu na komunikačnom rozhraní občan. v ktorom sa informačná spoločnosť vyvíja. vrátane moderných objektovo orientovaných. Modelovanie agend verejnej správy utvára rozhodujúce predpoklady na modernizáciu komunikačného rozhrania.: Informačný systém priemyselného podniku. Termínom agenda označujeme skupiny procesov.  účelom verejnej správy nie je zisk. Modelovanie agend verejnej správy je teda primárne zamerané na pochopenie a dokumentáciu procesov verejnej správy vo vzťahu k občanom s cieľom ich racionálneho pretvorenia (reinţinieringu). V praxi sa tento kontakt najčastejšie prejavuje potrebou modelovania agend verejnej správy. Existujú rôzne metodiky systémovej analýzy. ktoré môţeme zaradiť podľa prevaţujúceho charakteru do kategórií základných.  vo verejnej správe nemoţno preto rovnako pouţívať pravidlá pre súkromnoprávne objekty. čím sa podstatne odlišuje od súkromnoprávnych objektov. 6 V podstate globálne chápanie inštitucionalizácie. Vplyvom rozvoja informačných a komunikačných technológií (IKT) sa rýchle mení prostredie. Komunikačná infraštruktúra verejného informačného systému Informačná spoločnosť v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) odráţa rôzne stupne rozvoja. na báze širokopásmovej siete.: Městský informační management. ktoré moţno sledovať a modelovať rovnakými metódami a prostriedkami ako v súkromnoprávnych objektoch.. ale ani jednu nemoţno mechanicky prevziať a pouţiť v transdisciplinárnom chápaní verejnej správy [23]. K.verejná správa najmä s cieľom racionalizácie a reinţinieringu. Bratislava: ALFA. A. Modelovanie by malo zohľadňovať predovšetkým tieto špecifiká verejnej správy [23]:  verejná správa poskytuje sluţby občanom. J. ktoré sú charakterizované dekoncentráciou a decentralizáciou kompetencií ústredných štátnych orgánov medzi novú architektúru orgánov verejnej správy6 vrátane profesionalizácie. 5 Teória verejnej voľby.. M.transparentnosť triedy potrieb je uplatňovaná na princípoch subsidiarity. Napr.). ţe občania si ich nemôţu zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami. 1977. v ekonomickej oblasti (návratnosť investícií a pod. Východiskovým princípom modernizácie komunikačného rozhrania občan . 3 4 134 . Praha: Grada Publishing. 7 Napr. ktoré moţno efektívne realizovať metódami systémovej analýzy4. aj keď formulácia konkrétnych cieľov týchto procesov sa vecne odlišuje od tejto ekonomickej sféry5. Williamson. prenosu prostredníctvom satelitných alebo iných systémov a podobne. Graham. Kačír. V takejto súvislosti potom infraštruktúra7 umoţňuje univerzálny prístup k IKT na národnej. ale sluţba verejnosti. Bratislava: ALFA. podrobnejšie v [24]. 2000. regionálnej a medzinárodnej Podrobnejšie Lukáš. Počas analytických prác sa agendy rozkladajú na modely vlastných výkonných procesov.verejná správa je postupná transformácia tradičnej administratívy na elektronickú administratívu (e – public administration).  verejná správa sa však realizuje pomocou procesov. proporcionality a kontinuity3. Chandor. ktoré sú špecifické tým.

12.  elektronické vzdelávanie (e-learning)9.2003.úrovni.  elektronická vedecká činnosť (e-science). D. 9 Integráciou IKT do študijných programov v podmienkach EU Bratislava sa zaoberá Chudá. v rámci projektu E-learning a vzdelávanie študentov ekonómie. 5.-12.1. Jednotlivé formy elektronickej komunikácie (elektronického G2G Neziskový štátny a samosprávny sektor Informačná podpora občianskej komunikácie na báze modelu občianskej obsluhy v rámci verejného informačného systému. 5. Obr.  elektronické poľnohospodárstvo (e-agriculture). 10 eGovernment Leadership: Engaging the Costumer. V súčasnosti národné e-stratégie akcentujú elektronickú komunikáciu s vyuţitím technológií elektronického obchodovania (obr. 2003 Accenture.4 Elektronická komunikácia na báze technológií elektronického obchodu obchodu) sú charakterizované v tab. April 2003. Jej zlepšenie je podmienené Akčný plán Svetového summitu o informačnej spoločnosti (World Summit on the Information Society). Ţeneva.4) s prioritným zameraním na rozvoj elektronickej štátnej správy10.  elektronická zamestnanosť (e-employment). V rámci národných e-stratégií by sa mal podporovať rozvoj aplikácií IKT najmä v týchto oblastiach8:  elektronická štátna správa (e-government). DIVAI 2004. Základnou podmienkou fungovania elektronickej verejnej správy je prístup na internet. 5. Z hľadiska informatizácie verejnej správy je pretrvávajúcim problémom komunikácia medzi IS jednotlivých orgánov verejnej správy. 8 135 .: Využitie elearningových šablón. The Government Executive Series. 10.  elektronické obchodovanie (e-business).  elektronická ochrana ţivotného prostredia (e-environment).  elektronická zdravotná starostlivosť (e-health). G2C C2C Metatrhovisko G2B Verejnosť B2B Ziskový súkromný a verejný sektor B2C Informačná podpora komunikácie medzi občanmi na báze internetu.

 projekty horizontálnych akcií a opatrení (HAM – Horizontal Actions and Measures) prispievajú k riešeniu spoločných potrieb jednotlivých sektorov v oblasti IT. komunikáciu s daňovou alebo colnou správou a pod.). G2G G2C Government To Citizen Government To Business G2B B2B Business To Business Business To Consumer Citizen To Citizen B2C C2C Tab.). získavanie úradných rozhodnutí a pod. Vykonávanie transakcií medzi občanmi pomocou internetu (elektronická pošta. v zdravotníctve.).. Bude vytvárať komunikačnú platformu. ale aj vytváraním základných registrov a pravidiel na výmenu dát11. Proces elektronického predaja je prepojený s elektronickou platbou. Elektronická výmena informácií medzi komerčnými subjektmi a štátnou správou (štátna správa utvára podmienky na efektívnu integráciu do obchodných procesov: dovoz a vývoz tovaru. Druh komunikácie Government To Government Stručná charakteristika Elektronická výmena informácií v rámci interných procesov štátnej správy (občan alebo komerčný subjekt nemusí slúţiť ako sprostredkovateľ výmeny informácií medzi jednotlivými inštitúciami). portály fyzických osôb a pod. Obsahuje dve hlavné skupiny projektov:  projekty spoločného záujmu (PCI – Projects of Common Interest). zamestnanosti a pod. Ministerstvo informatiky ČR vypracovalo zadanie na realizáciu projektu Portál verejnej správy (nazývaný tieţ Government Gateway). 11 136 . a to bez ohľadu na pouţité technológie a architektúru. Produkty a sluţby sú ponúkané priamo konečnému pouţívateľovi. Elektronická komunikácia občanov s verejnou správou (podávanie ţiadostí. komoditné burzy. Napr.). ţivotnom prostredí. Vykonávanie obchodných procesov medzi komerčnými subjektmi (napr. ako napr. v rámci ktorej boli vytvorené. ktorý sa opiera o britský štandard e-GIF (e-Government Interoperability Framework).1 Formy elektronickej komunikácie (elektronického obchodu) Rozvoj e-governmentu všeobecne určujú koncepčné poţiadavky EÚ. 5. ktorá prepojí bezpečným a kontrolovateľným spôsobom heterogénne IS pripojených úradov. ktoré sú zamerané na vznik a rozvoj komunikačných sietí a informačných systémov v čiastkových sektoroch politiky EÚ. Vyuţívanie dát a informácií vo verejnej správe pomocou elektronických prostriedkov má uľahčiť aj program EÚ IDA (Interchange of Data between Administrations).rozšírením kapacity a zdokonalením spoľahlivosti komunikačnej infraštruktúry. zásobovacie a fakturačné systémy a pod.

EU Agencies EuroGate EuroGate EU Institutions EuroGate PKI DNS Mail relay EuroGate National Network EuroDomain DIR Portal Circa EuroGate External Dial-up services Direct connected sectors Obr. ale v súčasnosti aj ako elektronická komunikácia. ktorá vytvára komunikačnú infraštruktúru na aplikácie sektorových sietí (projektov) a umoţňuje prepojiť zodpovedné inštitúcie EÚ a členských štátov (koncových pouţívateľov aplikácií) (obr. 12 13 137 . Extranet Rady EÚ a pod. 5. Na základe súčasného a predpokladaného budúceho rozvoja by mala sieť TESTA vyhovovať aj nárokom takých projektov a aktivít EÚ ako napr. Napr. v ČR je zriadenie pripojovacieho bodu súčasťou programu Intranet verejnej správy – komunikačná infraštruktúra informačných systémov verejnej správy (KI ISVS) – ktorý koordinuje Ministerstvo informatiky ČR. čo zaisťuje komunikáciu organizácií verejného sektora navzájom.V rámci horizontálnych akcií a opatrení projektu IDA bola vybudovaná sieť TESTA (Trans-European Services for Telematics between Administrations – Transeurópske sluţby pre telematiku12 medzi verejnými správami).eu-admin. E-government predpokladá pripojenie kaţdej organizácie verejného sektora v jedinom zabezpečenom bode k pripojovacej sieti. 15 Napr. Sieť TESTA vyuţíva i niekoľko ďalších projektov v rámci EÚ14 Podľa aktuálnych prieskumov15 najčastejšími pouţívateľmi e-governmentu budú podnikatelia a firmy.5 Všeobecné sluţby TESTA Pojem telematika moţno chápať ako telekomunikácia.cz/Pruzkum. ale aj ich prístup do EuroDomain.5). prípadne na internet. Schengenský informačný systém (DGJAI).CentrumEO.net). 5. český prieskum prostredníctvom elektronického dotazníka na adrese www. 14 Zdroj: TESTA Portal (portal. Národný prepojovací bod do siete TESTA zriaďuje Európska komisia v rámci programu IDA13.

ako aj verejnej komunikácii (obr. č.2 Niektoré aspekty vytvárania elektronickej verejnej správy Predpoklady modernizácie verejnej správy Elektronická verejná správa je základným predpokladom modernizácie verejnej správy. miestnej a regionálnej samosprávy Verejná komunikácia: Informačné kiosky Podnikateľská sféra Občania Neziskový vládny sektor Obr. 5. ktorá je zaloţená na týchto princípoch:  sluţba verejnosti. Základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR (uzn.2004).  medzinárodná integrácia. Vyhradená komunikácia Referenčné a bezpečnostné Kontaktné miesta verejnej správy Hlavné registre ŠIS rozhranie Verejná komunikácia Vyhradená komunikácia: IS ústrednej a miestnej štátnej správy IS mestskej.6 Komunikačné a bezpečnostné rozhranie verejného informačného systému 5.  zlepšovanie procesov.Vzhľadom na uvedené skutočnosti by malo byť prioritou komunikačnej infraštruktúry e-governmentu na Slovensku riešenie pripojovacej siete16 tak vo vyhradenej. Verejná komunikácia by mala byť podporovaná aplikáciami pre verejnosť.1.6). 43/2004 vlády SR zo dňa 21. 5. Vo vyhradenej komunikácii by sa mali prevádzkovať aplikácie určené pre verejnú správu. 16 138 .

a to najmä:  vytváraním centrálneho prístupového miesta (portálu) k sluţbám verejnej správy.  zaviesť metodiku projektového riadenia pri príprave. 17 Spracované na základe východiskových zámerov v projekte firmy Oracle.  vytváraním siete verejných prístupových miest (Public Information Access Points) k internetu a elektronickým sluţbám. ktoré musí občan navštíviť pri vybavovaní jednej záleţitosti ako aj zníţiť mnoţstvo údajov. Pôjde najmä o riešenie týchto úloh:  analyzovať súčasný stav databáz a registrov. ale aj s rozsiahlymi reformami fungovania orgánov verejnej správy. ktoré musí poskytnúť.  pripraviť návrh na efektívnu prácu s ľudskými zdrojmi. Integrované prostredie by malo poskytovať tieto záruky:  bezpečnosť a ochranu dát. 5. Východiskom e-governmentu je predovšetkým integrované prostredie na realizáciu interných správnych procesov a sekundárne na realizáciu externých správnych procesov. 139 .  umiestnením na internete praktického návodu na vybavovanie kaţdej agendy. Splnenie tohto cieľa úzko súvisí so zlepšovaním procesov. obstarávaní a realizácii IS vo verejnej správe. Cieľom je úplný elektronický styk občana s verejnou správou. Tieto procesy závisia aj od implementácie direktív EÚ do právnych úprav na Slovensku [25].  prijať zákon o informačných systémoch verejnej správy. Medzinárodná integrácia Vstup SR do Európskej únie bude znamenať podstatný impulz pre štátnu informačnú politiku predovšetkým v dvoch oblastiach17:  integrácie informačných systémov vnútri verejnej správy (G2G) a smerom k podnikateľskej sfére (G2B).  prevýšenie prínosov v porovnaní s nákladmi.7.Služba verejnosti Cieľom je zníţiť počet miest.  poskytnutím na internete formulárov a rôznych dokumentov.  komunikácie verejnej správy s ekonomickou sférou (G2B) a občanmi (G2C). ktoré musí občan vyplniť alebo naštudovať na zvládnutie efektívnej komunikácie s verejnou správou. Obidve prostredia majú spoločné prvky s vytváraním integračného prostredia e-businessu vecne zaloţeného na zdrojoch pravdivých údajov.  jednotný komunikačný kanál. Zlepšovanie procesov Zahŕňa úlohy spojené so zlepšovaním rozhodovacích mechanizmov a vnútorných postupov vo verejnej správe.  uskutočniť audit procesov v rámci reformy verejnej správy. Potom transformáciu na e-government moţno charakterizovať podľa obr.

DPH a pod. 19 Napr. dodávateľské reťazce) Integrovaná informačná infraštruktúra Obr. ktorý prezentuje partnerstvo verejného a súkromného sektora formou ponúkaných komodít na elektronickom trhovisku.  e-government. 18 140 Zameranie na občana .).). registre ekonomických subjektov v Dubline (registrácia prostredníctvom internetu). Prepojenie systémov predstavuje rozšírenie komunikácie pomocou rôznych kanálov v dôsledku partnerstva verejného a súkromného sektora21.Zameranie na administratívu Business Inteligence & Strategický manažment Interné procesy (rozpočet. Italian Cadaster (SOGEI). pričom sa utvárajú predpoklady na vyuţitie elektronického podpisu a jednotného prístupového interface – portálu). K 1. Zodpovednosť a transparentnosť charakterizujeme prehľadnosťou procesov vo verejnej správe18. MO Maďarskej republiky (medzinárodné účtovné štandardy v rámci NATO).  zameraných na opakujúce sa procesy (interakčné centrá pre občanov. a to:  generujúcich príjem (daň z príjmu.7 Integrované prostredie e-governmentu Spôsob vytvárania e-governmentu moţno charakterizovať realizáciou postupnosti jednotlivých krokov takto:  zodpovednosť a transparentnosť.  rozpočet a efektivita. internetové trhoviská. Služby občanom a organizáciám sú reprezentované v podstate dvomi druhmi transakcií. New York City Case Study (najväčší dátový sklad na svete).  prepojenie systémov. Príkladom môţu byť aplikácie na MPSVR SR (evidencia poberateľov štátnej podpory. informácie z registrov.  sluţby občanom a organizáciám. Súčasná situácia na Slovensku si vyţaduje vytvorenie jednotného prostredia pre interný a externý portál. 21 Bezdrôtové mesto Glasgow (mobilní pouţívatelia). nákupný portál pre štátnu správu v Dánsku. katastrov20 a pod.1.2007 bude potrebné zabezpečiť poţiadavku EÚ na integráciu dát [25]. integráciu ERP systémov s dodávateľsko-odberateľskými reťazcami a digitalizáciou procesov na regionálnej úrovni19. E-government teda predstavuje komplexné riešenie v rámci predchádzajúcich štyroch krokov. … ) Externé procesy (sluţby občanom. Rozpočet a efektivita predpokladajú optimalizáciu systémových riešení. 20 Danish Cadaster. 5.

zdravotnícke služby (interaktívne poradenstvo o dostupnosti služieb v rôznych nemocniciach. Orgány územnej samosprávy na úrovni miest a obcí majú vlastné www stránky. Sprístupnenie informácií pre verejnosť(najmä prostredníctvom www stránok22) je na relatívne dobrej úrovni.2004 boli prijaté základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR. On-line verejné sluţby pre právnické osoby zahrnujú sociálne dávky pre zamestnancov. Najznámejšie internetové stránky verejnej správy sú Mesto. Nie sú na to vytvorené legislatívne. Poskytovanie on-line služieb je v programe eEurope+23 definované ako základné online služby pre fyzické a právnické osoby.Súčasný stav na Slovensku Súčasný stav elektronickej verejnej správy na Slovensku moţno hodnotiť z rozličných hľadísk. Kaţdý ústredný štátny orgán má vlastnú stránku s informáciami. príspevky sociálneho zabezpečenia (príspevky pre nezamestnaných. vodičské preukazy). tlačivách a pod. nedostatočnej finančnej podpore nových projektov informačných sluţieb pre verejnosť. žiadosť o stavebné povolenie. ale aj dostatočné technologické podmienky. registrácia motorových vozidiel. v porovnaní so štátnymi orgánmi. Rovnako na úrovni miestnej štátnej správy má kaţdý krajský a obvodný úrad vytvorenú vlastnú www stránku. náklady na zdravotnú starostlivosť.1. ktoré by umoţňovali integrované vybavenie ţiadosti občanov z jedného kontaktného miesta bez ohľadu na kompetencie orgánov verejnej správy a časového obmedzenia úradnými hodinami. Hlavné príčiny zaostávania sú najmä v absencii koncepcie rozvoja sluţieb verejnej správy. systematicky budovaná sieť kontaktných miest verejnej správy a aplikácia technologických. Estónska. Porovnania s vyspelými krajinami EÚ ukazujú. o štátnom informačnom systéme v §8 zahrnuje aj informačné zabezpečenie miestnej štátnej správy a samosprávy. On-line verejné sluţby pre fyzické osoby zahrnujú dane z príjmu (daňové priznanie. daň z príjmu právnických osôb (priznanie. prídavky na deti. 24 Ale aj za úrovňou napr. majetkové priznanie). organizačných a metodických štandardov v rámci doteraz vytváraného štátneho informačného systému25. Zameriame sa na dve oblasti.sk a Občan. povolenia týkajúce sa životného prostredia. granty pre študentov). krádež). objednávanie sa do nemocníc).z. služby na vyhľadávanie pracovného miesta. v ktorých s podporou informačných a komunikačných technológií sú pre verejnosť umoţnené sprístupnenie informácií a poskytovanie on-line služieb. potvrdenie o prijatí priznania). ČR. vykazovanie údajov pre štatistický úrad. na niţšej úrovni. colné vyhlásenia. verejné obstarávanie. na ktorej sprístupňuje občanom základné informácie o poskytovaných sluţbách.sk. osobné dokumenty (občianske preukazy. sobáši). pasy. ţe úroveň elektronizácie sluţieb verejnej správy na Slovensku zaostáva za úrovňou týchto krajín24. nízkej úrovni vybavenosti orgánov verejnej správy modernými informačnými a komunikačnými technológiami. verejné knižnice (katalógy s rôznymi možnosťami vyhľadávania). zápisy na stredné školy/univerzity. ktoré dosiahli výraznejší pokrok v oblasti poskytovania sluţieb verejnosti s podporou informačných technológií. oznámenia polícii (napr. organizačné. 25 Zákon č. osvedčenia (o narodení. daň z pridanej hodnoty (priznanie. Slovinska. Nízka je úroveň integrovaného vyuţitia informačných technológií pri realizácii administratívnych úkonov verejnej správy pre verejnosť. 43/2004 vlády SR zo dňa 21. Ďalší 22 23 141 . úradných hodinách. Mnohé z nich sa vyuţívajú aj na propagáciu regiónu pre potenciálnych návštevníkov. registrácia novej právnickej osoby. potvrdenie o prijatí priznania). Chýba najmä prepojenie informačných zdrojov rezortov. V praxi sa však realizoval ako informačná podpora v ústrednej štátnej správe. pretrvávajúcom rezortizme v tvorbe a vyuţívaní informačných zdrojov. 261/1995 Z. Uznesením č. ktoré sú prístupné verejnosti v prostredí internetu. ale aj v nesystematickom prístupe kompetentných inštitúcií. oznámenia o presťahovaní.

26 V roku 2001 začala Európska komisia v rámci 5. v rámci celej sústavy verejnoprávnych inštitúcií a občianskej verejnosti na princípe modelu občianskej obsluhy. Táto duplicita pri podávaní je dôvodom prečo ho v SR obyvatelia a firmy nevyuţívajú vo väčšej miere. Rovnaká situácia je aj v oblasti poskytovania vládnych sluţieb podnikom v kandidátskych krajinách. obvodný úrad. Medzi veľmi vyuţívané sluţby v SR patrí vyhľadávanie zamestnania prostredníctvom internetu najmä mladou generáciou. skutočné vyuţitie tejto sluţby však dosahuje necelé 1 %. Cieľom projektu je vytvorenie indikátorov. Úplne nedostupných je 32 % vládnych sluţieb. rámcového programu pre vedu a technologický vývoj projekt SIBIS (Statistical Indicators Benchmarking the Information Society). ţe sa vyţaduje dodatočné zaslanie vyplneného daňového priznania poštou.) ku globálnemu pohľadu v rámci celého štátu. keď konečné prevzatie týchto dokumentov vyţaduje ţiadateľov podpis. V oblasti vybavovania ţiadostí na vybavenie rôznych dokumentov ako sú pasy. Relatívne vysoký podiel pouţívateľov týchto sluţieb môţe prameniť aj vo vysokej nezamestnanosti. Na druhej strane väčšina občanov by privítala dostupnosť formulárov na vybavenie týchto dokladov na internete. konštitucionálnu a operačnú.8). ministerstvo. ţe v priemere len 30 % vládnych www stránok zodpovedá smerniciam EÚ.Na základe správy o pokroku kandidátskych krajín EÚ v programe eEurope+ moţno konštatovať. 49 % súčasných sluţieb je poskytovaných on-line alebo v jednoduchej jednosmernej interakcii. Posúva jej chápanie od jednotlivej verejnoprávnej inštitúcie (napr. 5. 1 % sluţieb je súčasťou pilotných projektov a plánuje sa rozšírenie na 9 %. vývoj informatizácie verejnej správy predpokladá dve úrovne riadenia. ktorú moţno vykonávať prostredníctvom internetu. Tento výsledok môţe byť dôsledkom stavu. 142 . Ďalšou sluţbou. Dvojsmerná interakcia a úplné on-line transakcie sú moţné v prípade ďalších 15 % sluţieb. Z on-line sluţieb existuje na Slovensku moţnosť podávať daňové priznanie cez internet. prípadne ide o jednosmernú interakciu). Spolu 50% verejných sluţieb pre občanov je k dispozícii na základnej úrovni (informácia je uvádzaná on-line. mestský úrad. Nevýhodou však je. rodné listy a podobne podľa výsledkov štúdie aţ 69 % občanov nemá záujem o vyuţívanie týchto sluţieb na internete. ktoré zohľadnia meniaci sa charakter spoločnosti a umoţnia porovnávať vývoj v jednotlivých európskych krajinách. vodičské preukazy. ţe všetky on-line sluţby e-governmentu v SR napriek prijatiu programu eEurope+ ešte nie sú prakticky realizované. čo zodpovedá procesnému modelu riadenia vo verejnej správe. je on-line registrácia firiem do Obchodného registra. t. Skúsenosti s vyhľadávaním zamestnania cez internet má pribliţne 10 % občanov. Osem percent sluţieb umoţňuje obojsmernú komunikáciu alebo úplné transakcie on-line. pretoţe ľudia skúšajú akúkoľvek dostupnú metódu na nájdenie si zodpovedajúceho zamestnania a internet okrem toho umoţňuje nájsť si prácu aj ľuďom zo zaostalejších regiónov v bohatších častiach SR.j. Jedenásť percent sluţieb sa plánuje a 25 % sluţieb nie je v súčasnosti k dispozícii. Podľa štúdie26 moţnosť podávať daňové priznanie by na Slovensku privítalo 22 % pouţívateľov internetu. Tento nedostatok by sa mohol odstrániť praktickým zavádzaním elektronického podpisu v štátnej správe. katastrálny úrad a pod. Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy je zaloţený na systémovom prístupe k verejnej správe ako celku (obr. Moţno konštatovať.

Vzťah správy súdov a výkonu súdnictva sa riadi zásadou oddelenia správy súdov od výkonu súdnictva [27].8 Inštitucionalizácia verejnej správy v globálnom chápaní Projekty elektronickej verejnej správy Praktická realizácia e-governmentu predstavuje vytváranie konkrétnych aplikácií na riešenie elektronizácie procesov vo verejnej správe.  prepojenie IS viacerých organizácií (výmena informácií v organizácii a medzi organizáciami ako súčasť procesov verejnej správy alebo informačná podpora daného procesu). Konštitucionálna úroveň Inštitucionálna úroveň Operačná úroveň Vrcholová Komunikačné rozhranie Komunikačné rozhranie Zákonodarná (NR SR) Výkonná (vláda.  spisovú službu (riadenie a správa spracovania a obehu písomností a ich napojenie na systémy priameho spracovania a správu elektronických dokumentov).8 je súdnictvo implicitne inštitucionálne chápané ako výkon štátnej správy. Metodicky moţno rozlíšiť najmä tieto aplikácie:  e-komunikáciu (elektronická výmena informácií medzi úradom a občanom. Verejná moc v štáte sa vo všeobecnosti člení na zákonodarnú. 27 143 . súdnu a výkonnú moc.Špecifické postavenie pri globálnom pohľade na inštitucionalizáciu má súdna moc27 reprezentovaná v štáte činnosťou súdov. MÚ. Ústredným štátnym orgánom správy súdov je MS SR. ObÚ) Občania Podnikateľská sféra Neziskový vládny a mimovládny sektor Regionálna Mestská/Miestna Zákonodarná (VÚC) Zákonodarná (MsZ. MZ) Výkonná (MsÚ. ktoré umoţňujú riadený prístup k informáciám v iných IS). ObÚ) Obr. ministerstvá) Výkonná (KÚ. Osobitné postavenie má Ústavný súd SR ako ochranca ústavnosti. Orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR a predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov. ktorá vyjadruje činnosť orgánov správy súdov (vykonávanú prevaţne ako výkon štátnej správy) a činnosť výkonu súdnictva. v budúcom období aj ako výkon samosprávy. ktorá aplikáciou elektronického podpisu umoţňuje podávanie informácií v rámci úradných procesov). resp. 5. Verejná správa je jadrom výkonnej moci.  publikačné systémy (interné a externé publikačné systémy. 5. V takejto súvislosti potom aj podľa obr.

epusa. napr. prípadne iné komunikačné médium.obcan.cz) obsahujúci zoznam firiem z rôznych odborov. ktorý obsahuje najmä informácie o ţivotných situáciách (narodenie.cz) ponúka aktuálny spravodajský servis z oblasti štátnej správy. obcí a regiónov. o inštitúciách v SR. ktoré spolupracujú s mestami a obcami. v súčasnosti je súčasťou projektu eSlovakia (www. tlačivách.obce.  Obce.obce.sk). ktoré umoţňujú prezentovať vybraté informácie on-line aj off-line v rámci intranetu. Celý projekt (www. Najznámejšou je portál územnej samosprávy Mestá a obce online (www. Je k dispozícii aj diskusný panel pre štátnych zamestnancov a verejnosť na stránke www.  Portál verejnej správy ČR (www.mesto.cz). formulároch a pod.portal. V praxi realizované projekty elektronickej verejnej správy však obyčajne zahrnujú niekoľko atribútov uvádzaných aplikácií.  Občan.cz je portál realizovaný ešte v roku 1996 ako súkromný podnikateľský zámer. 5.cz).  ePUSA je elektronický portál územných samospráv v ČR (www.cz) tvoria samostatné moduly. ale podstatná je dostupnosť cez internet.mesta. Ďalej sa podrobnejšie zaoberáme podávaním a preberaním elektronických dokumentov prostredníctvom verejnej elektronickej podateľne (VEPO).obce. projekty (v zátvorke je uvedený názov stránky):  Mesto. produktívny vek. Denník verejnej správy (www. miest. ktoré majú webovú prezentáciu.cz). ktoré z rôznych pohľadov ukazujú verejnú správu a jej fungovanie. ktorý poskytuje prístup do všetkých miest a obcí.gov.cz).denik. uloženie a správu dokumentov (správa a riadenie prístupu (uloţenia) k elektronickým dokumentom ako integrovanie činností s elektronickými dokumentmi). 144 . úmrtie.sk). (www. VEPO je IS s komplexom bezpečnostných. obchodných a právnych opatrení.cz. Obsahuje niekoľko častí.sk je verejný informačný portál. bývanie a pod.).diskuze.9. Obeh dokumentov v e-podateľni znázorňuje obr. ktorého základným cieľom je vytvorenie databázovej aplikačnej platformy na riešenie úloh evidenčných agend (www. vznikol v roku 2000 a jeho prevádzkovateľom bol portál SuperZoznam.katalog.kevis.obce. dospievanie. organizačných.sk obsahuje informácie o 138 mestách SR. Sústavu hlavných portálov dopĺňa Katalóg dodávateľov (www.obce.  KEVIS je krajský evidenčný informačný systém. samosprávy. cestovanie a doprava. V prípade VEPO nie je dôleţitá ich fyzická dostupnosť.

výber súboru s elektronickým dokumentom. ktorý sa bude podávať. vytvoreného pomocou podpisovacieho súkromného kľúča a lokálnej aplikácie aj s časovou pečiatkou.9 Obeh dokumentov vo VEPO     Jednotlivé kroky pri podávaní dokumentov stručne opíšeme takto: podávateľ vyberá adresáta (určuje jeho certifikát) zo svojho súkromného zoznamu alebo vyberá tzv. moţnosť pridania súboru s elektronickým podpisom. informácia pre podávateľa o úspešnosti/neúspešnosti podania.1a 1b VEPO OPERÁTORI Firewall OBČAN 1c 2b Úradníci vecne príslušného odboru 2 SERVER 2a 3 1a – podanie e-mailom ( automatické oznámenie o prijatí/neprijatí podania) 1b – podanie na dátovom nosiči 1c – podanie listom 2 – rozhodnutie o príjemcovi podania 2a – podateľňa odpovedá priamo občanovi 2b – odovzdanie podania 3 – úradník odpovedá občanovi Obr. verejného adresáta. 145 . 5.

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->