P. 1
Teória práva - Jozef Prusák - 2001 BA

Teória práva - Jozef Prusák - 2001 BA

|Views: 2,126|Likes:
Published by castor13

More info:

Published by: castor13 on Nov 21, 2010
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

01/17/2013

pdf

text

original

"

'\

'I 1

,
.. t
~
I
~
i
:1
'I
;1
,'I
~
~
~!
~
.1 ..

"

,I

'-

,

JOZEF PRUSAK

- ,

"

..

. I ... -. ....

,"

VYDAVATEI..:SKE ODDELENIE PRAVNICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKEHO

,,~ UCEBNE TEXTY PAAVNICKEJ FAKULTY UNlVERZITY KOMENSKEHC V BRATISLAVE

. .

. .. . - .

. . - . ,- - :- ..... ' .. ' .. - ._-- ... _ -

J ozef Prusak

,

....

r#

VYDAVATEESKE ODDELENIE

.;

PRAVNICKEJ FAKULTY UK

BRATISLAVA

2001

Recenzentka:

OBSAH

Doc. JUDr. Eva Ottova, esc.

Predhovor k druhemu vydaniu .,., ,., ,., ,., .. '" 11

"

UVODOM .. ,., ,., .. ,., ,., ,., '" '" . '" .. '" ., .. ,., . 13

I. KAPITOLA

""V" : v: '"" " : -"" """" " "" "

SPOLOCNOST,NQRMYA HODNOTY

(

VEREJNA AUTORITA, NORMATIVITA

A INTEGRITA SPOLOCNOSTI . -. · .. · · .. · · · · · · 15

Kde je spoloenosf, tam je aj pr'avo 16

Normativne systemy a integrita spolocnosti ,., 16

Spoloeenska zmluva a obmedzenie slobody 17

...., _,

SPOLOCENSKE HODNOTY A NORMY ,.,. '" '" .. ,., 18

pHA VO A NEPRA VNE NORMATivNE SYSTEMY 21

Publikacia vychadza pri prilezitosti 80. vyrocia zacatia cinncsti Pravnickej fakulty Univerzity Komenskeho v Bratislave

v

Statrie domrterrie . '" , ,., '" , ,., .. '" .. '" .. , ,., '" ,., . 22

'V

Statom stanovena alebo uznana forma prava ,....... 22

Monizmus prriva "',., ,., ,.,,., ., 23

,

HODNOTA ROVNOSTI V PRA VE .. '" . , ,., '" 23

PHAvo A SPRAVODLIVOST 25

Socialria spravodlivosf 25

Legalna a ericka spravodlrvosf 26

Rozdel'ujuca a vyr-ovrravajuca spravodlivosf 27

PRAVO A MORALKA.

CIVILNA NEPOSLUSNOST A PRAVQ NA ODPOR 28

Existuje mor'alna povinnosf r'espektovaf pr'avo? 31

Argumenty pre moralnu zavaznosf prava 32

,

PRAVO A HODNOTA SLOBODY ,., , ,., 33

Spolocerrska zmluva a zabezpecerrie slobody ".,., 35

Sloboda a "princip skody" 38

Miera obmedzenia slobody ~ '" '" ,., 40

MODEL 1: Anarchia , '" ,., '" , , 41

MODEL 2: Liberalisticky stat a zasady konzervativizmu '" .. 42

Hodnoty konzervativizmu ,., '" .. , ,., . ,., . '" .. '" " 44

MODEL 3: Intervenujiici a socialny stat 45

Zasahy statnej byrokracie do ekonomiky 45

Socialne partnerstvo . , '" ,., '" . ", .. '" 46

MODEL 4: Totalitny stat 47

Ochrana slobody obcanov spoloenosfou a statom 49

Nestatne (mimovladne) organizaeie

a obeianska ochrana sIobody 50

Sloboda prejavu a pr'avo na Informacie 51

Ako chnarri slobodu obcanov stat? "'.,., '" ,., '" 52

© Prof. JUDr. Jozef Prusak, cse., 2001

Schva1ene Vedenim PF UK dna 27. 11. 2000 ako ucebny text pre studentov Pravnickej fakulty UK v Bratislave.

". I

.,( .. :.. .' .

I .. .' ..

ISBN 80-7160-146-2

. ""

.tLi:.:;;

II. KAPITOLA

Hlava statu .......................................,................ '" . . . . ... .. 80

v , v, , v;> ,

SPECIFICKE ZNAKY STATU A SUSTAVA STATNYCH ORGANOV

Pravo milosti 'II • • 81

Strata statneho uzemia 62

Vznik a zanfk statu 62

v , v

OBYVATEESTVO A STATNE OBCIANSTVO 63

v

Statrie obcianstvo 63

Ake su podmienky nadobudnutia a straty obcianstva 64

v Pravne postavenie cudzineov 65

STATNA MOC ~ 65

I i

Vlada (kabinet) I '" .. • • • .. I • .. .. .. .. • .. .. • ,. • .. • • • • • • .. • • • • • 82

Ministerstva a ostatne ustredne organy statnej spravy ,. 82

..,.

Statna sprava a samosprava '" , . · ,. '" .. 83

Horizontalna a vertikalna del'ba moei (kompetencii) ,. 83

Stupne miestnej (iizemnej) samospravy '" ~ 84

Triedenie zaujmovejsamospravy , 84

Komora advokatov a komora komercnych pravnikov '" 85

N otarska komora a notari ,. 85

Komara exekutorov a siidni exekutori . I .. ,. 86

Organy vykormej moci sui generis 87

N ajvyssf kontrolny urad (a ine kontrolne organy statnej spravy) 87

Prokuratura (statne zastupitel'stvo) '" 87

I Urad oehrancu prav (ombudsman) 89

~ Moderna koncepcia ombudsmana ,. 89

Sudy a sudnictvo .. ,. '" 91

Ak " · ... dn _, ... " seobecne , d ? 92

e veel preJe avaJu vseo ecne su y. . ,. ,. .

Osobitne verejnopravne siidy 92

Sudy nizsej a vyssej instancie (nizsieho a vyssieho stupiia) ,.. 93

Samosudcovia, senaty a poroty . e •• '" , ••••••••••••••• 93

Kompeteneia (posobrrosf, pr-Ishrsnosf) statnyeh or'gariov 94

~ .

U zemna a casova kompetencia '" 95

Osobna, vecna a funkcna kompetencia 95

Kompetencne spory (spory 0 prislusnosf) 96

Zlozenie statnych orgariov ,. 96

Sposob ustanovovania statnych funkcionarov do funkcii 87

Druhy statnyeh organov podl'a ieh vzajomnych vzfahov 97

Zodpovednosf statnych organov ~ 97

Subordinacia statnych organov ,. I •• 98

STAT AKO PM VNA INSTITUCIA 56

, v , v ~

NAZOV A SPECIFICKE ZNAKY STATU 57

, , v ,

UZEMIE (TERITORIUM) STATU 58

U' · Vt't · t · ,

zerme s a U J e rOJ rozmerne ....................,....,........... '" 59

Hranice statu 59

Sposoby nadobudania a straty statneho uzernia 60

Akcesia (akrescencia) 60

Prvotna okupacia ~ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .'. . 61

Anexia .. 61

Vydrzanie 62

_,

U zemna adjudikacia 62

~ ~ .

zemna ceSla '" . . . .. . . . . .. . .. '" " . . . . . ~ '" .. .. 62

Vyznamy vyrazu "vlada" 65

v

Cfm sa o dlfsuje statna moe od inyeh ver-ejrrych moei? 65

S it Vt ' tuei ·

uverenl a s a neJ mOCl '" .. .. . .. . . .. .. .. .. . . . it • • • • • • • ,. 66

J e suverenita delitel'na? 67

Suvereni ta l'udu a rrar'oda 67

Legitimita a legalita statnej moci 68

E£ kt' i v t ' tnei ·

e lvnos s a neJ mOCI It • It ,. ,. • 70

- Pravny sy t ~ '1 v ¥ Vt't

s em a vy trcrrosu s au. · · " 70

Ekonomieky a financny system statu 70

~ ane a poplatky 71

'" Sta tny rozpocet 71

Statne symboly 72

SUSTAVA STATNYCH ORGANOV ~ ~ : : : : : 73

Kde sa h ~ d "t't ?

v nac a za sana moe. ....... '" · · · · · · · .. . . . . .. .. . . . . . . . . . . 73

§bitne institucie, sbitne organy a statne o'rgurrizaoie 73

Stafni (verejni) furilcciorrar-i a ur'adnfci

(V t ' t · ., ·

s arm, ver'ejm zamestnanoi) 74

Karie t ; .. 1 vb

rny sys em vereJneJ S uz y ,. - 75

Spolial t" I (I I vb

a ny sys em vereJneJ S uz y ~ · · · · · · · 76

Meritnv t ~ .. 1 'Vb

ny sys em verejnej S uz y · '" . · . · · . · .. · · · · it • • • • '" 76

Iflasifikacia statnych org'anov a ieh pravomoe 76

Ustavodar y' a "k d ~ ,

-. n za ono arny organ · - · .. · · .. '" · · · · .. · ... .. . . . . . '" ... . . 77

?~gany verejnej moci, vykormej moci,

statnej spravy a verejnej spz-avy 79

III. KAPITOLA

USTAVA A FORMA STATU

FORMA, OBSAH A FUNKCIE STATU 100

POJEM FORMA STATU A ZLOZKY FORMY STATU 102

v "tJ , V V ,

CO PODMIENUJE MNOHOTVARNOST FORIEM STATU·? 103

FORMA STATU A USTAVA STATU 106

IDEALNA FORMA STATU 107

VZNIK MODERNYCH (rSTAV 109

KLASIFIKACIA USTAV 110

,

U stavy pfsane a riepfsane e _ 110

Rigrdne a flexibflne ustavy a zmena ustavy 112

. . . ~ .

-· ..... ···:.·:.- .. ::./I'~:~,<.:\ .'<~\ .. _ .... , ..

~

FORMYVLADY

, ~,

DEMOKRACIA AKO PRA VNA INSTITUCIA A JEJ ZNAKY 141

Principy (znaky) demokracie 142

VLAnA EUDU AKO VLAnA LIMITOVANEJ VACSINY · · · · · · · · · · 142 Negativne dosledky vhidy neobmedzenej

(nelimi tovanej) viicsiny 143

Pravidlo majority a Itmltacia majority 144

, ~ ,

V8EOBECNA A ROVNA PARTICIPACIA

- NA SPMVE VEREJNYCHVECi. -~ ' · · · .. · · · · · • · · · · · · · · · 146

PO LITI crt PL URALIZMUS 14 7

EKONOMICrt PLURALIZMUS 149

DEMOKRATICKE VOEBY A VOLEBNE PMVO 149

Mandrit a koncepcie r-eprezenuacie Tudu 150

Volebne sysbemy - - · · · · · · · · · · · · · · · · · · · · 151

KONTROLA REPREZENTAcIE MOCI

(DRZITEEOV MOCI) ZDROJOM MOCI 152

V 'V ....,~ .. • idit ' t ? 114

com spocrva mlera ngI 1 y us avy. . , .

v

Zive (fakf.ioke) a pfsane ustavy 114

OCHRANA (rSTAVNEJ FORMY STATU 115

IV. KAPITOLA

, , v

DEFINICIA FORMY VLADY A JEJ ZLOZKY ., 116

, ,

FORMY VLADY V SYSTEME DEEBY MOCI

AVPAURLA][ENTAJlIZME , " ~.' .117

V com spoefva zlozitost Inter-pretacie derby moci? 118

Modely del'by moci " , , 119

DEEBA MOCI A KONCENTRACIA MOCI 120

T' d· ,. , hvlnf w » ~ 120

uU la su nac y nl zneUZlva" moe II •• , •••••••••

Ako sa deli moe v state? , , II •• , •••••••••• 121

TEORIA DECBY MOeI , , .. 121

,

ZASADY DEEBY MOCI II •••••••••• , ••• , •••• " " ••• 122

Oddelenos€ moci a trojdelenie moci 122

N ezl uei tel'nost moei ..........,.......................... 123

N'" avislosf ,

ezaVlS ost moel , , ~ ,. " 125

Samostatnosf moci II , • 126

Nezodpovednosfrnoci 126

Rovnovaha moei 126

KOOPERACIA I KONKURENCIA ZLOZIEK MOC! 128

PREZIDENTSKA REPUBLIKA 130

Klasicka prezidentska republika a sucasnos€ 130

VZNIK A VYVOJ PARLAMENTARIZMU 131

Tr-ansformacia zakonodar-nej moci panovnika 132

Ako sa formovala exekutiva a jej vziahy k parlamentu? 134

PARLAMENTNA MONARCHIA A PARLAMENTNA REPUBLIKA 136

Dosledky neobmedzenej zakonodarnej moci 136

VI. KAPITOLA

STATNE ZRIADENIE

PONATIE STATNEHO ZRIADENIA 155

Jednotnt(untiarny)~tat 156

Decentralizovane staty 156

Auton6mia 157

Centralizovane staty 157

Zlozeny stat 157

ZV3ZY statov a ich formy 158

VII. KAPITOLA

STATNY REZIM A PMVNY STAT

v. KAPITOLA

DEMOKRACIA

POJEM STATNY REZIM 160

, v' , v ~ 161

POLICAJNY STAT A PRA VNY STAT ,., .

Dve koncepcie prtivneho statu 161

Policaj ny stat 162

Pravo a bezpravie 163

, v , 163

IDEA PRA VNEHO STATU ,.

Zivot pod vlsidou zrikoriov a nie I'udf · · · · · · · 163

DEMOKRACIA JE VLAnA EUDU 138

Pravidlo majority a obmedzena (Iirnitovaria) vacsina 140

Poziadavky anglo .. americkej koncepcie

pr-avrreho statu (rule of law) 164

Pravny stat proti salus populi suprema lex a Iim itsicfa moci .. 165

.Pra · t

ravna IS to a.. · · . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . .. . . .. . .. . . . . .. .. . . . . . . 166

, , v .;, ,

PRINCIPY PRAVNEHO STATU A ZARUKY OCHRANY PRAVA . 166

Vlada prava (vlada pr'ava krajiny) a pr'avo na spravodlivy

(riadny) proces (due process of law) 167

Obmedzena vlada (limited government), ustavnosf

(konstitucionalizmus), zakormosf (legalita) 169

'"

U stavna a zakonna Iimitacia statne] moci 169

Formulacia explicitnych dovoleni a zakazov pre statnu moe 170

Del'ba moci a suverenita I'udu 171·

Eudske a obcianske pr'ava 172

Tri generacie ludskych prav 173

Europsky system kontroly dodrziavania Iudskych prav 174

Nezavialosf sticlrrictva 175

Zaruky sudcovskej nezavislosti 175

Zasady konania a spr'avodfivy proces 176

Vseobecne zavazne nariadenia miestnej samospr-avy 193

Orgamzaene akty 195

Organizacne akty orgariov ziiujmovej aamospr-avy 196

Precedens a sudcovska tvorba pr'ava (judge-made-law) 197

Prri vna obycaj 198

Prrivna nriuka II •••• 198

V" "

STADIA LEGISLATIVNEHO PROCESU 199

Legislatfvna Intciatfva -: .. .', - ~ 199

Prerokovanie navrhu .- . .~ II II II 200

Hlasovanie (rozhodovanie) 0 nrivrhu ' .. II II ~ •••••••••• 2·01

Podpfsarrie (aignacia) schvaleueho mivrhu 202

Vyhhisenie normativnehopravn~ho. aktu

a medzfnar'odnej zmluvy v Zbierke zrikonov 203

IX. KAPITOLA

PM VNY SYSTEM A PRA VNA NORMA

VIII. KAPITOLA

TVORBA PMVA A PRAMENE PMVA

,; '" " v '"

POJEM PRA VNY SYSTEM AKO PLATNE PRA VO STATU 205

Podmienky platrieho pr'ava II ••••••• 207

Formalria podmienka platnosti 11 ••••••••••••••••••••••• II •• 208

Z akladna norma II • • • • • • .. • • • II • • • • • .. • • • II • • • • • 209

Rekognicna norma tt •••••••••• , 209

Materfalne podmienky platnosti , II •• 210

Efektivnosf prava a pravnej normy 210

Efektfvnosf a akceptacia prava 212

Vmitorna nerozpornosf pravneho systemu 212

Vonkajsia nerozpornosf pravneho systemu

(dynamika pravneho systemu) II •••• 213

Stabilita a rovnovaha pravnel;o systemu (statika pravneho systemu) .213

Obsoletne pravne normy , , II ••• II 214

Mor'alnosf pr'ava a pr'avnej normy 214

SPECIFICKE ZNAKY PM VNEJ NORMY 215

KONCEPCIE TVORBY PMVA 180

Konflikt medzi obyeajovym a zakonnym prtivom 181

F'runctizska cesta tvorby prriva a historicko .. pravna skola 182

Miesto recepcie pr'ava v tvorhe prtiva 182

Legislativna (etatdsricka) koncepcia tvorby pr-ava 183

Kreativne a derogatfvne prvky tvorby prava 185

PRAME~PEU\VA 187

Prrivo rna nielen svoj obsah, ale aj formu 188

Normatfvne pravne akty a normativne zmluvy 189

Ustavavustavne zakoriy, medztnarodne zmluvy

a vysled'ky referenda so sHou ustavneho zakona 189

Zakony, medzinarodne zmluvy, vysledky referenda .

so sHou zakona a normativne prtivne akty so sHou zakona ... 190 Irie druhy normativnych aktov,

najma exekutivy so sHou zakona 191

Dekrety prezidenta ............;........................ 191

N ariadenia s mocou zakona . . 191

Zakonne opatrenia - 191

Nariadenia vlady 191

V~hlasky, opatrenia, vynosy a "spravne nariadenia" organov mlestnej samospravy a miestnych organov stiitnej spravy ..... 192

"<tJ

Statom stanovena alebo 'uznanri forma 216

Zavaznost II II 217

Vseobecnosi 218

Norma tfvnosf , , 218

v r

Sta tne don utenie .. - II ••••••••••••• , • • • • • • • • • • • 219

Restftucne, r-eparacne a sattsfakcne sankcie II t 219

Sposob a rozsah rrahr'ady skody II II • II • 221

Represivne sankcie ~ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 221

Teor'Ie trestania a ucel trestu ' e _ •••••• 222

STRUKTURA. PMVNEJ NORMY 223

PLATNOST A lrCINNOST PMVNYCH NORIEM 224

.,

..

Zanik platnosti a ucinnosti pnavnych noriem 227

Derogacne pravidla 231

Intertemporalita pr'avnych noriem 232

Retroaktivita pravnych noriem a zakaz retroaktivity 233

Rektroaktivita vo verejnom a sukromnom p'rave 233

Pr-ava a neprava retroaktivita 235

Miestna (ter-itor-ialna) a osobna (persorralna)

pfisobrrosf prrivnych noriem 236

, , ~ "v, ,

MEDZINARODNE PRA VO A VNUTROSTATNE PRAVO 237

Transformacia medzinarodneho pr'ava 238

Kolizne normy , I ••• 'II 238

, " , ,

KOMUNITARNE PRA VO ~ PRA VNY SYSTEM

, ,

EUROPSKEJ UNIE , 239

Posobnosf komurritar-neho prtiva 240

Pr'imarne a sekuridar'ne pr'avo a druhy aktov 240

" ,

VECKE PRA VNE SYSTEMY 241

Korrtinerrtalny pravny system , 242

Anglo-americky prrivny system 242

Socinltsficky (komurristicky) pravny system 242

N abozeriske a tr'adicne systemy prriva , 242

Aristoteles 0 slusnosti v pr'ave 258

Ekviualne pr'avo v anglo-americkom pr'avnom systeme 259

Ekvitalne pr'avo v kontinentalnom a v slovenskom

pr-avnorn systeme ~ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 259

RIADNE A MIMORIADNE PRA VNE NORMY ~ 262

, "

PROCESNE A HMOTNE PRA VO ~ . . .. . . . . . . .. . 262

'I'eor'ie vzfahu procesneho a hmotnebo pr'ava 263

Ina· druhy pr-avnychnor'iem- .- .....•....• -- -.~ , .. ~ 264

XI. KAPITOLA

, ,

REALIZACIA PRA VA

v . " ,

STRUKTURA PRA VNEHO SYSTEMU

, ~ , v

REALIZACIA PRA VA A" PRA VNE VZTAHY I • 265

, , v

VZNIK, ZMENA A ZANIK PRA VNEHO· VZTAHU 267

~ v

PRA VNE SKUTOCNOSTI , 267

Druhy pr-avnych skutocnostf .. , 269

Prsivne konanie - pravne ukony , 269

Ako delime pravne ukony , 271

Neplatnosf pravnych ukonov 272

Pr-otipr-avne konanie (prottpravny ukon)

a prtivna zodpovednosi 273

Zavazkova a mimozavazkova pravna zodpovednosf 274

Vznik pravnej zodpovednosti 274

Prtivne domnienky (prezumpcie) a fikcie 0. ' 274

Pravne udalosti a plynutie casu , 276

Premlcanie . II • • • • • • • • • • .. • • .. • • • • • , .. • • .. • • • I • • • • • .. , .. .. • • • • 277

x. KAPITOLA

v ~, ,

POJEM STRUKTURA PRA VNEHO SYSTEMU f •••• _ ••••••• 243

Triedy (druhy) pr'avnych noriem I 244

HIERARCHIA pRAVNYCH NORIEM A ICH PRAVNA SILA 245

, A' ,

PRlMARNE(POVODNE)ASEKUNDARNE

(ODVODENE) PMVNE NORMY 246

BLANKETOvE A ODKAZUJUCE pRAVNE NORMY · 247

I" v , ~

GENERALNE A SPECIALNE PRA VNE NORMY .. , 249

UNIVERZALNE A LOKALNE NORMY 250

Feder-alne prtivo a prrivo clenskych statov federricie 250

VEREJNE A sUKRoMNE pRAvo. ODVETVIA PMVA 251

Transformacia slovenskeho prava ~ I I " •• 253

Transformacia verejneho prava .. , I 254

Transformacia sukromneho prava , 255

PRIKAZUJUCE, ZAKAZUJUCE A DOVO:CUJUCE

~

PRA.. VNE NORMY , 255

Prekl. uzia ..,............................................,., 278

, v

SUBJEKTY PRA VNEHO VZTAHU , 279

Prrivna subjektivita fyzickych osob ,. ~ 279

Pravna subjektivita prrivnickych osob 281

Pojem prtivrricka osoba , 282

N adacie a fondy I 282

Reg'istr-aciu a sidlo pr-avrrickych osob 4 • I •••• 283

Zastupenie fyzickych a pr'avnickych osob 283

Objekty pr'avneho vzfahu 284

Obsah pr'avnych vziahov 285

, "

REALIZACIA A APLlKACIA PRA VA 4 • • 285

Rozhodovanie sporov sudmi

a mimosudrie rozhodcovskc konanie ... ,..................,. 286

KOGENTNE (KATEGORICKE) A DISPOZITivNE

STRIKTNE A EKVITALNE PM VNE NORMY

(SL v v ,

USNOST V PRA VE) , ~ · · · 257

. .

Ukladanie trestov , 287

Individualne sprrivne akty , 288

Deklarat6rne ~a konstitutivne Indi'vidualne pr'avne akty . ., 288

, ,

PROCES APLlKACIE PRA VA .... e • • • .. • • • • • • • • • • • .. • .. .. .. • • • • • • 289

P ~

RA. VNE NORMY · · · · · .. · · · 256

,

Stadia apltkacie pr'ava 289

/

-=--' Aktivna a pasrvna Iegitimacia 290

~ ~/

_. · -: Interpretacia, pravna kvalifikacia a subsumpcia v aplikacii prava 290

~~J,It; Prei di · lit lika · II , 291

I,: e~ ,'" reju CIa 1 a v ap aCll prava .

'i/O "." Vydanie rozhodnutia 291

Pravoplatnosf rozhodnutia a fikcia pravdy 291

Formalna a materialna stranka pravoplatnosti 292

Vykonatel'nosf a vykon rozhodnutia 293

Uvazeriie pri aplfkacif prriva a anaI6gia v pr'ave 294

HERMENEUTlKA A INTERPRETACIA (I ) pRAVA 295

Met6dy vykladu pnava .. ~ .. · 296

-Iazykovy (gramaticky) vyklad 296

Logicky vyklad 296

Systematicky vyklad I , ••••••••••••••••••••• I 297

Historicky vyklad I ••••• 297

Triedenie vykladu podl'a subjektu vykladu 297

1 Legalny vyklad 298

L Autenticky vyklad 298

J Vvkl d .. v v· h ' d

y a naJ vy S S 1 e 0 S U U ••••••••••••• a • I • • • • • • • • • • • • • • • • • 298

1-, V'kl d orza lik _,.. "

, y a organov ap 1 aCle prava 4t •••••• t •••• 298

oInterny organizacny vyklad 299

~ ])olet~Il~IIl)r ")fklaCl ~99

Rozsirujuci a zuzujuci vyklad prava 299

prava (1995) a, pravda, aj zamer autora rozsirif j ej rozsah pri najblizsom vydani.

V skolskom roku 1997/1998 sa

Studijny predmet te6ria prava, vsak architektura studia prava na

pripadne teoria statu a prava alebo Pravnickej fakulte Univerzity Ko-

iny obdobny predmet plnf v progra- menskeho podstatne zmenila. Orga-

. moch pravnickeho vzdelavania tak.;.·. .nizaciustudia podl'a semestrov a blo-

Predhovor

k d r u h e m u vydaniu

: .' . mer na vsetkych univerzitach tak funkciu propedeuticku, aka aj synteticku. Preto sa v minulosti aj v sucasnosti te6ria prava alebo te6ria statu ' a prava prednasala u nas tak v pr- , vom rocnfku, ako aj v poslednych rocnikoch studia, Na zaciatku studia plni funkcie propedeuticke, na zaver funkcie synteticke,

Prve vydanie ucebnice Teoria prava sa uskutocnilo roku 1995; dotlac roku 1997~ V roku vydania ziskalo dielo ocenenie Slovenskeho literarneho fondu. Dielo predstavovalo zakladmi ucebmi pomocku pre studium studijneho predmetu te6ria prava.

- Koncepcia, struktura ako i rozsah diela Te6ria prava v case jej prveho vydania nadvazovali na blokovy systern studia prava, obnoveny na Pravnickej fakulte Univerzity Komenskeho po roku 1990, lebo tak sa studovalo pravo v medzivojnovom obdobi nielen na Pravnickej fakulte

v

Univerzity Komenskeho. Studijny

predmet te6ria prava spolu s dejinami prava a rimskym pravom bol siicastou prvej statnej sktisky, Teoria prava v kooperacii s d'alsimi pravnoteoretickymi a pravnofilozofickymi predmetmi, najma dejinami pravnej filozofie, pripadne predmetom eur6p-

, ske politicke a pravne myslenie a obsahom prvej statnej skiisky vytvaraIi propedeuticke predpoklady pre studium prava ako odboru vysokoskolskeho studia. Propedeutickej a "statnicovej" funkcii studijneho predrnetu teoria prava zodpovedala koncepcia a rozsah ucebnice Teoria

LITERAT(rnA

LITERATURA 301

NORMATivNE AKTY

,

USTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 309

, ,

ZAKON 0 ZBIERKE ZAKONOV

SLOVENSKEJ REPUBLIKY c.1/ 1993 Z.z. . 329

kov nahradil poriadok studia podl'a rocnfkov, cize rocnikovy system studia. Zmena systemu a organizacie

, stiidia sa dotkla aj obsahu a rozsahu

.. studijneho predmetu te6ria prava,

Vyueba te6rie prava definitfvne opustila program magisterskeho studia v prvom rocniku v skolskom roku 1998/1999. Najej miesto nastupil no-

_,

vj propedeuticky predrnet "Uvod do

studia prava", Zacinajuc uvedenym skolskym rokom sa vsak te6ria prava vo forme povinneho predmetu zaklady teorie statu a prava nad'alej vyucuje v prvom rOCIDKU bakalarskeho studia a vo forme volitel'neho predmetu specialny seminar z teorie prava aj pre studentov vyssich rocnfkov,

v

Studijny predmet te6ria prava bol

zaradeny do programu studia stvrteho roenika, kde rna plnif syntetizu-

jucu funkciu. S vyucbou syntetizujuceho studijneho predmetu te6ria prava sa zacne po prvykrat v skolskom roku 2001/2002, a to pre stu-

_;

dentov, ktori absolvovali Uvod do

studia prava v skolskom roku 1998/1999. Pred zaciatkom vyucby d6jde k vydaniu ucebnice teorie prava, ktora bude podstatne rozsfrenou, doplnenou a upravenou verziou ucebnice Te6rie prava z roku 1995.

N ovoty v programe studia prava na Pravnickej fakulte Univerzity Komenskeho v skolskom roku 1997/1998 ovplyvnili aj zmenu zameru autora ucebnice Teoria prava pripravif jej rozsirene a inovovane vydanie dva-tri roky po jej prvom vydani. Nebolo to nutne, V prechodnom obdobi vyme-

dzenom ukoncenfrn vyucby teorie prava ako propedeutickeho statnicoveho predmetu a zacatim vyucby teorie prava ako syntetizujticeho nestatnicoveho predmetu v stvrtom roenfku sa Katedra te6rie prava Pravnickej fakulty sustredila na pripravu ucebnych textov studijneho predmetu

/

Uvod do studia prava,

Druhe vydanie ucebnice Te6rie prava vychadza bez akychkolvek zmien ci zasahov do prveho vydania. Je urcene najma studentom bakalarskeho studia, aka aj uchadzacom 0 rigor6zne skiisky a obhajoby rigor6znych prac v studijnyeh odboroch, kde te6ria statu a prava vytvara ich sirsi zaklad.

Preto nenechame oladnut' cloveka, ale zahon, lebo clovek to robi vo svoj prospech a staoa sa tyranom.

Aristoteles: Etika Nikomachova, 1134a, b

-.' - .'.

0_ 0

• I ','

'.' -' - ...

, 0

Uvodom

Bratislava, december 1998

Predchadzajiice vydanie ucebnych. textov z oblasti te6rie prava, ako aj te6rie statu pre posluchacov Pravnickej fakulty Univerzity Komenskeho sa uskutocnilo roku 1993. Poznanie

. a skusenosf aj v tejto oblasti medzicasom pokrocili, a to jednak v dosledku vyvoja domacej i zahranicnej le-

o gislativy a jednak vd'aka vyskumu pravnej vedy na poli te6rie a filozofie prava, Nove poznatky a podnetne predstavy 0 ich usporiadani i doplneni 811 vzdy bezpochyby dovodom pripravy novych ueebnych textov. A boli vyznamnym podnetom aj v tomto pripade.

Predmetom noveho ucebneho textu su zakladne otazky te6rie verejneho prava, ktora je vlastne byvalou te6riou statu, ako aj zakladne otazky teo-

v

rie sukromneho prava, Stat je jedno-

znacne pravna institiicia upravena verejnym pravom, Doterajsia te6ria statu a te6ria prava sa tymto transformujii na te6riu prava, ktora je teoriou tak verejneho prava, aka aj teoriou sukromneho prava a samozrejme teoriou, ktora na svet prava hl'adi z "vtacej perspektivy", °cize z priesto-

J ozef Prusak

ru, ktory sa nachadza 0 cosi vyssie ako miesto, z ktoreho platne pravo,

. V spojeni s jeho realizaciou, aplikaciou a judikatiirou, robiac potrebne zovseobecnenia, vyklada a analyzuje te6ria obcianskeho, pracovneho, iistavneho, spravneho, trestneho alebo tistavneho prava. Miesto te6rie

°prava v siistave pravnych nauk jej umoziiuje vidief pravo v sirsom kontexte inych spolocenskych j avov.

Novy ucebny text rozobera vylucne zakladne otazky verejneho a sukromneho prava. Niektore kapitoly obsahujii len zakladny nacrt alebo dokonca evidenciu problemov v prislusnej oblasti. -Iednoznacne to plat! o kapitole venovanej statnemu zriadeniu alebo kapitole 0 demokracii, o realizacii prava a pod. Medzery a strucne explikacie rna na svedomi cas. Informacii je dostatok, chyba cas na ich spracovanie a vyjadrenie.

N apriek tymto nedostatkom, ktore hodla autor napravif v novom vydani Teorie prava asi 0 dva az tri roky, veri, ze aj tento ucebny text bude pre studentov prava, ale aj pre studentov inych odborov studia spol'ahli vym propedeutickym sprievodcom po svete statu a prava.

Bratislava, okt6ber 1995 Autor

MUELSON, P. A. - NORDHAUS, W. D.: Ekon6mia I.-II.Bratislava 1992. SARTORI, G.: Te6ria demokracie. Bratislava. 1993. SCRUTON, R.: Smysl konzervativismu. Praha. 1993. THOREAU, D. H_: Obcanska neposlusnost a jine eseje. Poprad. Christiania 1994. TOMSA, B.: Idea spravedlnosti a prava v recke filosofii. Bratislava 1923. WEINBERGER, 0.: Filozofie, pravo, moralka (Prob-

lemy prakticke filozofie). Brno 1993. ZIPPELIUS, R.: Rechtsphilosophie. Ein S·tudienbuch. Munchen 1982.

I. KAPITOLA

SPOLOCNOST, NORMY A HODNOTY

,

LITERATURA: ACTON, Lord: Essays on Freedom and Power. Ed. Him-

me lfarb, G. London 1956. ARISTOTELES: Etika Nikomachova. Bratislava 1979. ARISTOTELES: Politika. Bratislava 1988. ARON, R.: Demokracie a totalitarismus. Praha 1991. BALLESTREM, 0.: Politicka filosofie 20. stoleti. Praha. Oikoymenh. 1993. BERLIN, 1. - RAWLS, J. - NOZICK, R. - MACINTYRE, A. - DWORKIN, R. - RORTY, R.: 0 slobode a spravodlivosti. Bratisla-

••

va 1993. BROSTL, A.: Pravny stat. Pojmy, te6rie a principy. Kosice 1995.

BURKE, E.: Reflections on the Revolution in France. Harmondsworth. Penguin. 1968. COING, H.: Grundzuge der Rechtsphilosophie. Berlin 1950. COTTERRELL, R.: The Sociology of Law. London 1984. COTTERRELL, R.:The Politics of Jurisprudence. A Critical Introduction to Legal Philosophy. London and Edinburgh 1989. DEVLIN, P.: Morals and the Criminal Law. In: Morality and the Law. Ed. Wasserstrom R. A. Los Angeles 1971. DEVLIN, P.: The Enforcement of Morals. In: Morality and the Law. New York 1988. FINNIS, J.:

Natural Law and Natural Rights. Oxford 1980. FULLER, L. L.: The Morality of Law. Revised ed. New Haven 1970.3. vyd. GANDHI, M. K.: M6j experiment s pravdou. I.-II. Bratislava 1988. HARRIS, J. W.: Legal Philosophies. London 1980. HART, H. L. A.: The Concept of Law. Oxford 1961. HART, H. L. A: Law, Liberty, and Morality. Stanford 1962. HAYEK, F. A.: Cesta do otroctvi. Praha 1990. HAYEK, F. A.: Pravo, zakonodarstvi a svoboda. I.-III. Praha 1991. HEGEL, G. W. F.: Zaklady filosofie prava, Praha 1992. HEYWOOD, A.:

Politicke ideologie. Praha 1992. HOBBES, T.: Leviathan neboli 0 podstate, zffzeni a moei statu cirkevniho a obeanskeho. Praha 1941. HOEBEL, E. A.: The Law of Primitive Man. Cambridge. Harvard University Press 1954. KING, L. K. Jr.: Letter from Birmingham Jail. In: Political Obligation and Civil Disobedience: Readings. Ed. Smith, M. O. - Deutsch, K. L. Boston University 1971. KRECH, D.- CRUTCHFIELD, S. R. - BALLACHEY, E. L.: Clovek v spoloenosti. Zaklady socialnej psycho16gie. Bratislava 1968. KRSKovA, A.: Etika pravnickeho povolania. Studia Iuridica Bratislavensia Nr. 4. Bratislava 1994.

v

KUBES, V.: Pravni filozofie XX. stoleti. Kantismus, hegelianismus, fenome-

nologie a teorie myslenkoveho radu. In: Acta Universitatis Brunensis. Iuridica No. HI. Brno 1992. Law, Morality, and Society: Essays in Honour ofH. L. A. Hart. Ed. by Hacker, P. M. S. and Raz, J. Oxford 1977, 1979. LOCKE, J.: Dve pojednani 0 vlade. Praha 1965. LLOYD, L. ~FREEMEN, M. D. A.: Lloyd's Introduction to Jurisprudence. London 1985. MAL csvovx, E.: Obcan, obcianska spoloenost, pravny stat. Bratislava 1995. MILL, J. S.: 0 slobode. Bratislava. Iris. 1995. MONTESQUIEU, Ch. de S.: Duch zakonov, Bratislava 1989. NOZICK, R.: Anarchy, State and Utopia. New York 1974. PODGORECKI, A.:

Sociologie prava, Praha 1968. POSPISIL, L.: Antropology of Law. A Comparative Study. New Haven 1974. PRUSAK, J.: Filozofia prava a debaty H. L. A. Harta. Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae. Tom. XV. Bratislava 1993. RAWLS, J.: Teorie spravedlnosti. Praha 1995. ROUSSEAU, J. J.: o smlouve spoleeenske cili 0 zakladech politickeho prava, Praha 1911. SA-

.' . .' - .' - ...

. . ' .

• • ' •• .' ", I. .' ' __ ._ _ ,',' -.' - •

VEREJNA AUTORITA, NORMATIVITA

,., .'

A INTEGRITA SPOLOCNOSTI- .'

J ednou z vyznamnych tak indi vi-

. dualnych, ako aj socialnych potrieb cloveka je potreba socialneho zivota. Socialna a kulturna antropo16gia, 80- ciol6gia, psycho16gia a kazdodenna prax potvrdzujii, ze clovek maze realizovaf potrebu socialneho zivota len v podmienkach spolocnosti, cize v 80- cialnej sku pine. Takou sku pinou j e rodina, kmeii, rod, narod, stat ci ine

. spolocenstvo vymedzene uzemim, zaujmom, j azykom a tradiciou alebo inym kriteriom, Je celkom vylucene, aby clovek naplnil potrebu socialneho zivota mimo spolocnosti. Potreba socialneho zivota je vlastne nevyhnutnosfou zii v spolocnosti a byf tvorom spolocenskym,

v

Clovek j e tvor spolocensky tym, ze

. .' jednotlivec nadobuda atributy cloveka

len v podmienkach zivota v spolocnosti, ale aj tym, ze clovek neexistuje a nemoze existovaf mimo Iudskej spoIocnosti.

V tejto siivislosti sa cituje Aristoteles, ktory povedal, ze clovek je od prirody statotvorna bytosf (zoon politihon). "Kto na zaklade svojej prirodzenosti a nielen nahodou zije mimo statu, je alebo menejcenny, alebo je mocnej SI ako clovek" (ARISTOTELES, I.1253a).

Socialny iivot jednotlivca sa zacfna jeho vclenovamm do spolocnosti. Tento proces sa oznacuje terminom socializacia. Je ucenfm a adaptaciou

. na podmienky zivota v spolocnosti,

. .. ,

a najma na normativny system

. a hodnotovy system a ich poziadavky

" .

na spravame.

o vyzname socializacie svedcia najma pripady jej zanedbania alebo vyhicenia a zlozitosf resocializacie ci

-- --- . -._ .-----.-- .. ~-----------.

_!.ein~~!rr~ie jednotlivca do spolocnos-

ti. Ide 0 pripady; ked'-sa jedinec v do-

sledku nepriaznivych okolnosti a 080- bitne na zaciatku svojej ontogenezy ocitne mimo Iudskej spolocnosti.

Znamy je pokus 0 reintegraciu Gaspara Hausera z r. 1828, ktory do sedemnastich rokov prezil svoj iivot v izolacii ad spolocnosti. Pitva ukazala, ze vyvoj jeho mozgu nezodpovedal norme, ze najpravdepodobnejsia pricina smrti postihnuteho spocivala vo vyvoji izolovanom od spolocnosti. Aj pripad dvoch deti, ktore vyrastali medzi vlkmi a ktore boli obj avene v r. 1920 v Indii, potvrdzujii uvedeny zaver, Jednak, ze jedinec sa stava clovekom, len ked' sa jeho vlastnosti formujii v interakcii so spolocnostou, s Iudmi a jednak, ze reintegracia jedincov vyrastajiicich mimo spoloenosti do spolocenskych wzfahov je v podstate neuskutocnitel'na. Vsetko usilie 0 reintegraciu viedlo k neumernej sociopsychickej a sociokulttirnej zaiazi osob vyrastajucich mi- . mo Iudskej spolocnosti, ktora vyustila "do ich predcasnej smrti, alebo prehlbenim ich izolacnych fenomenov, ktore z pohl'adu normalnej spolocnosti sa j avili ako neschopnosf adaptacie ci manifestovanie dusevnej choroby.

Kde je spolocnosf,

. . ~

tam Je aj pravo

Ubi societas, ibi ius, hovcrievali; vd'aka Cicerovi, staroveki Rima,nia.

/

Existencia prava sa spaja s existen-

ciou spolocnosti a statu nielenv mysleni staroveku. Aj socialni.a kulturni

,

antropol6govia sucasnosti nachadza-

/'

ju znaky prava uz ,;I primitivnych

spolocnostiach. Pravda, primitivne

.:

pravo je vel'mi vzdialene od moder-

neho prava, Lenze aj vyrobky z palenej hliny v d'alekej minulosti sa odIisuju od technologie vyroby hrubej

i v

i jemnej.keramiky 20.storocia. Zivot

v spolocnosti bez noriem, a najma

.---

pravnych noriem, si nevieme pred-

stavif ani v sucasnosti.

Existencia prava v spolocnosti predpoklada aj verejmi autoritu. Autoritu definujeme s odkazom na pravidla spravania (normy) .. Autorita je sposobilosf jednotlivca ci skupiny urcovaf spravanie Iudi pomocou noriem (RAZ,1979,18). Z tohto hl'adiska

.; . .

je vyznamnou verejnou autoritou

stat. Verejna statna autorita sa v te6rii statu objasiiuje spolocne s vymedzenim specifickych znakov statu, ku ktorym patti verejna statna moe, pravny system a jurisdikcia, statne tizemie, zvrchovanost (suverenita),

obyvatelstvo a ine znaky. ',' ,

",)?re stat je charakteristicka ,y,er~J:

. .' ... ~ :.~~. J"~,' t-.~~. ~.". / r. I ~':r. _ . . .

~li,...m.Q.sl ev. verejna autorita, organi-

zovana a organizujuca spolocnosf pomocou pravnych noriem. Organizuje

, r,l.:.,. : : ::-:. ,. ,. ' __ . ·,"'1+::-;:';;'~lr~'-i.l~:::'; ~~-r .:' .. r.:';.: " ... :,~..:t .. ,:...

J:.e!~".!'y9r?1!" pravnych noriem, ako aJ.

_ich·~.".,~lH~.~2!~~, Tvorbainoriem j e doIezitym'jjiEU avom zvrchovanej

statnej moci. Zvrchovanosf moei, dolezity znak verejnej statnej autority, sa prejavuje najma prostrednictvom existencie pravneho systemu a tvorby prava, ako aj prostrednictvom nezavislej jurisdikcie. Tvorba pravneho-- systemu je zlozity proces,

v ktorom v podmienkach reprezenta-

ne zabezpecenie. Sucasne ocakava Potrebny stupen integrity spoloc-

a rna naroky na plnenie spolocenskej nosti a statu vytvara""!!! .. ~l~~.t!}",,,q,t:m,e,~k;

role svojich deti a ostatnych clenov vita prava, ale aj normativita ne-

rodiny voci sebe a ostatnym clenom 'p'ri{vnycll';:normativnych systemov,

spolocnosti. V tom istom zmysle rna napriklad/diQ;~ij,1~~:~h:i.~ab()z,¢ij,e;ls:~:ei: spolocnost naroky na plnenie spolo- <1l~~~lU:: Integracna funkcia prava censkej role Iekara, ueitel'a ci strazcu a nepravnych noriem kotvi vo vyj adverejneho poriadku. ,'- --'- - "reni aochrane hodnot, ktore sa po-

vazujii za hodnoty charakteriaticke a podstatne pre existenciu prfslus. neho spolocenskeho systemu. Pravne . i nepravne normy tieto hodnoty pro-

. 'strednfctvom zakazov, prikazov a dovoleni jednak vyjadruju a jednak ich zabezpecuju stanovenim nasledkov, ktore postihmi toho, kto ich nerespektuje.

"

Ulohou normativnych systernov

v spolocnosti, ktore vychadzaju z hodnot spolocnosti a ktore reguluju spravanie Iudi, je teda integracia skupiny (spolocnosti), ktorti si vyzaduje jej existencia. Bez potrebneho

_~_!_l!pj!a ig.legnicie. hy __ d.oMQ.~_ k"_~~~!"~ - _" __ tegracii, k rozp~~!!_~.J]._~.PQk2!!!-_~~!!!:-_ .. " .. ~ KuS-kupIiiil§P.Q!.Q~_~S>,~,!.u: ~:pravo a ine '-normativne systemy integrujii spolo-

cnosf tym, ze vyj adruju a chrania ureite potreby a hodnoty, bez ktorych nie je mozna ich existencia, vjvoj

a prosperita.

tivnej demokracie sa uplatriujii rozne mechanizmy tvorby spolocenskej vole, ktora sa navonok prej avuj e ako vol'a statu. Obsahom pravnych noriem je prave tato spolocenska vela a spolocensky zaujem. Pravidla spravania vytvarane alebo uznavane statom, ktore stanovuju, co rna bye, nazyvame pravnymi normami, pripadne pravnymi pravidlami,

Mozno konstatovat, kde je pravo,

je aj spoloenosf a kde je spolocnost, existuje aj verejna statna moe, ev. autcrita, ktora v podmienkach demokracie prameni zo zdroj a moci, ktorym je Iud; opiera sa 0 doveru spolocnosti a rna jej podporu pri uskutocnovani poziadaviek prava, Legitimna vereina statna autorita vznika na zaklade prava jesposobila urcovaf spravanie clenov spolocnosti pomocou pravnych noriem, ktore v demokratickej spolocnosti vcelku respektuje tak statna moe, ako aj vacsina jej clenov,

Normativne systemy

a Integr'ita spolocnostr

. __ ~!.~ ~Gl.. . . . .. ..

. I '. : I . :_I'~·""~T-",·"'j-=,,·:·:·.,·~· "::i'o',."" .Ij 'rr ~.::.

~~. ~~.~ ... ~: ~' " ,,;.;,~;qi!i(itm, ktore upravu-

ju .konanie jedinea voci inym nB. jed-

nejstrarte, a su suhrnom ocakavani, poziadaviek, narokov jedinca na konanie ostatnych voci nemu. Stihrn

",tychto normatfvnych poziadaviekjedneho k ostatnym a ostatnych voci jedn~:mu, ako aj jednehovoei druhemu, vytvarajii .spolocensku sief vztahov medzi jednotlivcami, ale aj skupinami, ktorti mozno nazvaf spolocenskou normativitou. Jednotlivci sii v rarnci skupiny spojeni suhrnom poziadaviek, noriem, ocakavani, hodnot, ktorych respektovanie a uplatiiovanie zabezpecuje integritu spolocnosti, jej prezitie a rozvoj, a tym aj integritu jednotlivca, jeho prezitie a rozvoj.

Skupina (spolocnosf) nemoze existovaf a rozvijaf sa bez integrity, ktora j e zabezpecena hodnotami a normativitou. Hodnoty a normy, ktore ich vyj adruju a zabezpecujii, su tme- 10m, ktory drzf skupinu (spolocnost) .pospolu. N ormativita je predpokladom integrity (skupiny) spolocnosti

a sposobom uskutocnovania potreby socialneho zivota. Pravda, je veCQU skupiny (spolocnosti), aby sa rozhodla, ktore hodnoty a normy su pre jej integritu, existenciu a rozvoj d61ezite, ktore normy integritu spolocnosti podporuju viae a ktore menej, pripadne ktore musi kontrolovat, ked'ze posobia v protismere a spolocnosf dezintegruju,

V spolocnosti existuje ,Elg_r~!!1~ .. ,.!!Q.r~ativnych systemov, Triedime ich p~di'a roziiycIi"]~nl~'nL~

Potreba socialneho zivota, ktora sa v procese socializacie transformuje na hodnotu, diktuje kazdemu jedincovi, co rna robit, aby prezil, Pretoze

jedinec prezije len v skupine (spolocnosti), dotyka sa jeho prikaz na prezitie a rozvoj jednak konania smerom k ostatnym clenom skupiny a jednak sa tyka naroku na spravanie ostatnych clenov voci nemu. Z toho vypIyva, ze kazdy clen skupiny plni smerom voci ostatnym clenom urcite spolocenske role a sucasne ocakava plnenie konkretnych spolocenskych roli od ostatnych clenov skupiny voci sebe. Jedinec napriklad pIni spolo-

,

censkti rolu otca a napliia ju prime-

ranou starostlivos£ou 0 vychovu deti a 0 ich duchovne potreby i material-

..

, .

Spolocensk~ zmluva -- ;Jt~}.>;--0!:~':~~.~:t a obmedzeriie slobody/&v~,{ r'; -r <'ll~ ft/i,f~/iJAJL' 1),1/,"(

Existencia noriem, pomocou kto- /~-I

. ~

rych verejna statna moe alebo ina ve-

rejna moe, ev, autorita urcuje spravanie Iudi, obmedzuje prirodzemi slobodu kazdeho elena spolocnosti. Obmedzenie slobody je vsak nevyhnutne, lebo zivot jednotlivca v spolocnosti je nutnostou.

Jednotlivci sa musia zriecf casti

........- .... F z1r ~ ~ ___.........-.-_.....".~~:.I .................... ~j1

__ ,!?'yQi~ipli:rndz_en..eUJ.QQQgY_Y_l!f_9_sp.e.ch

verejnej moci, repreze1!!~j~~~~..!!Ei, nu';-spoToCnosc,-Ku~-1.flfn:ru_P_a:t_ri.~l

a •• y:'·-'kt,.~~§I:"~"~}]~~·~~:'.~~i~.:_'~_!~~l!!i __ ~Igbg,

/

.

ochranili hodnoty nevyhnutne na zabezpecenie ieh zivota, istoty, zdravia, majetku a osobneho rozvoja.ia tieto im moze poskytmif alebo ieh ochra-

/

nit ci zabezpecif len-verejna autorita.

Vd'aka tejto .prvotnej spolocenskej zmluve sa podla Kanta a inych auto-

, '

roy vsetci j ednotlivei i celok zriekaju

svojej.slobody, aby slobodu znovunadobudli ako clenovia pospolitosti, na-

roda, statu.

Vznik a existenciu statu aka

naj-

vyznamnejsej verejnej autority mozno

zdovodnif prave prirodzenou nutnostou zivota v spolocnosti spravovanej verejnou mocou, Rozsirenou te6riou v tejto oblasti je ucenie 0 spolocenskej zmluve, ktora vznikla v 18. storoci a ktorii prijal o.i. aj Kant a v sucasnos-

v

ti Rawls. Clenovia spolocenstva postu-

puju verejnej autorite vacsiu alebo mensiu cast svojej prirodzenej slobody. K transferu slobody jednotlivca na verejmi statnu moe dochadza v dosledku:

a) nasilia, nasilnej uzurpacie slo-

..........__ --_., .... --- __ ....... ~

bod~----· ----.- _w~ v~w -'--.------,,-.--

-"--"-- ... ? y,

~~J'."

b) .dobrovol'neho __ postiipenia easti

",P~!:~:~~_~'~,~j,'",.~!,9!>J)_d~e.dilQUiY9

(jednotlivcov) verejnej autorite

na zaklade spoloc'eiiskef"zmill-

vx. "", - .",' .,,,.'::··-c- =: , •... , ' .••.• --.'~." . ".: ._.J .•... ~ .. _ .~. 'c ' .. - ._ .'~.'.'_.,.."..., ""~_

':'--:'lIrTT"'Il, •

I 'i'I"¥'i'''-:'!:~''~'''''. .

V podmienkaeh sucasnosti je pre-

ces tejto transformaeis mozny na-zaklade urciteho demokratiekeko po-

/

stupu a respektovania ytincipov

medzinarodngho prava, taedzinarodnej bezpecnosti a spoluprace, kto-

.l"

reho vysledkom j e ustava a v sirsom

zmysle cely pravny system. Aj ustavu (pravny system) mozno z tohto hl'adiska inte1,!p'retovai ako spolocensku zmluvu" medzi obyvatel'stvom

.I

s cielom z"ibezpecit si svoje zaujmy

a potrebi pomocou verejnej statnej , autori~y; ktora spravuje spo10cne veci posp'olitosti a rna sposobilosi vyda-

, .I

Vat jPrav1}e normy a zabezpecii ich

uI?Jatiiovanie a respektovanie aj pomocou statneho donutenia.

V oboch pripadoch vznik~aKo spolocenstvo Iudi integrovane nutnosfou socialrieho-zivota, a preto aj nutnosfou.iexisteneis verejnej statnej moei; urcujucej spravanie Iudi pomo-

--

cou prava.

KYm v prvomprjpade vznika spot "J..e,s,~n,§.tx,Q",neslob·od.n1~h:':t1!,<lj~"pnpaa:: ne slobodnych a rieslobodnyoh Iudi, v ... :.:ilru·'·~'···,: iho m ~~ ... p.- rip' a·- de vznl·ka';·'>;~'s·ri·:o'··l··:A-x'£('f'\ ..

. \;l:-: - , ' . ~ .., .... - ". :;. . <:: .. . ,;, '. ~tt· > .. t:·:.· .·v-';$.~J!r.'

. v .

·'··'~!·.'·s:tv.(j~,~;-Sldb~o'dny~,ch 'ludf Clenovia spolo ...

_ I ~ ',I. ',' :1,._ r I.~. . . '. .. : ' . t ',. . ... ,.. ~ .. ( .. . ... III

cncsti uzavreli spolocensku zmluvu, na zaklade ktorej postupuju casf svo-

jej zvrchovanej slobody celku, verejnej autorite (statu), vymenou za ochranu slobody, ktoru si ponechali, a tiez vymenou za bezpecnost, ochranu zivota, majetku i ine hodnoty, ktore sa verejna autorita zaviazala ochranovaf na zaklade prava, Spoloeenska zmIuva je vlastne v modernom chapani ustavou, v ktorej su zakotvene prava a povinnosti obidvoeh stran, tj. verejnej statnej moci najednej strane a obcanov statu na strane druhej.

~j SPOLOCENSIffi HODNOTY

/ A NORMY

Obe cesty vzniku statu a urcovania spravania spoloenosti pomocou pravnych noriem, ktore nevylucuju ine pristupy k vzniku statnej organizacie spolocnosti, vychadzaiu

po prve, z mimoradne dolezitej hodnoty Iudskeho iivota.

V pripade vzniku statu ajeho pravidiel uzurpaciou moei prevysujo hodnota neisteho a holeho zivota l'udi hodnotu ich slobody;

po drulle, jedna i druha cesta ku vzniku statu a prava vychadzaju z potreby socia1neho zivota, ktora sa vo vy-voji civ;}izacii pretransformovala na spolocensku hodnotu;

po tretie, vznik statu spolocenskou

... : ...

, ..

. ... : ..

;. : .. , .. .. ;:

. ." . -~ .

,

I .

zmluvou rna jednotlivcom zabezpecif honeste vivere, alterum non leadere,

aj ine spolocenske hodnoty, ktore sa suum cuiquetribuere). Rimska-prav-

tradicne spajaju so spolocenskou na doktrina dospela tiez J_...na:zoru, ze

normativitou, najma s existenciou spravodlivosf nemoznc" docielif ne-

prava. K tymto hodnotam patri spra- rozvaznym uplatnovanfm zakonov,

vodlivost, sloboda, rovnost, slusnost', ked'ze eosi takevedie len k bezpraviu

istota .a ine hodnoty. isummumrius summa iniuria), ze po-

, .Spolocnosf a jednotlivciprisudzu- ", ",zna~~akony neznamena poznaf slo" " 'ju rozrnanitym procesom aijavom v,a: ale predovsetkym ich vyznam. . spolocenskeho, narodneho, statno- V podmienkach spolocenskeho Zl-

politickeho, moralneho ci pravnehov~ta nadobu~aju ~?dnoty vre~lujuei

'zivota urcity vyznama hodnotu. ,vyznam a orientujii spolocnost, sku-

S existenciou prava sa oddavna spa- ..". ·pi-ny- ajednotlivcov v ichrozhodovam,

ja hodnota spravodlivosti. cinnosti, konani. Mnohe hodnoty pI-

a uzkom vzfahu prava a hodnoty nia funkciu ciel'ov ureitej spolocnosti,

spravodlivosti lapidarne svedcf sku- ako aj statnopolitickej cinnosti a ide-

tocnost, ze v mnohych statoch.sveta alov v zivote Iudi.

sa statue organy so sudnou pravomo- Veda, ktora sa zaobera hodnotami

cou nazyvaju justicnymio,r~~I,lmi ci a hodnotenim, sa nazyva axio16gia.

jednoducho justieiou. ,:/JiJ~'tti'i(t~' bola Tvori sucasf filozofie. Ked'se pravo

rimskou bohyriou spravoali~osti. vyjadruje mnohe spolocenske hodno-

Stvarnovala sa a zobrazovala so za- ty, odovodnene sa hovori 0 pravnej

/7

viazanymi ocami. ¥ec v jej pravej ru- axio16gii alebo 0 axiologickych pro-

ke bol symbolom trestania. N a blemoch prava.

vahach, ktore /drza1a v Iavej ruke, V celom doterajsom historickom

spravodlivo vJlzila vinu a nevinu. vyvoji sa stretavame s tym,ze vsetky

moha a p~stavenie bozstiev spra- spolocnosti si vytvaraju urcity sys-

vodlivosti.' boli vel'mi d6lezite aj tern, siistavu hodnot. Hodnoty su

.r

v greckej.mytologii. Diovi (Zeus), kto- v danej sustave hierarchicky uspo- I

rj dozet~l na zakony Iudske, rodinu riadane, · t~~~!_~t,y'!~~j_~ __ stupnicu

a stat, shizili Temis, Dike a Nemesis, alebo tzv.lr_e~~~-~~.i~Na jeho ~

trestajuca zlociny a spupnost. Atri- najvyssom stupni je, povedzme, hod-

bii 'm Dike bo1 mec, a bohyria spra- nota osobnej slobody alebo vlastenec-

v9 livosti Temis bdela nad poriad- tva, hodnota zdravia, bezpecnosti -

Worn v prirode i Iudskom zivote. alebo hodnota pokory a neodporova-

Vyznamny rimsky pravnik Ulpia- nia zlu nasilirn, pripadne hodnota

nus napisal, ze jurisprudeneia (prav- a moe periazi i majetku.

na veda) je nauka 0 sprav,9dIivom Hierarchia hodnot urcitej spoloc-

a nespravodlivom (izisrt~tqlteW:'''tiitustt~ nosti sa vyvija. N a zmeny v hierarchii

"s(?t'e'tttiaJft"~:r:o\illako znamy pravnik a strukture hodnot vplyvajii rozmani-

Celsus je autorom vyroku, ze pravo ,te cinite1e zivota. Vel'ka Britania bola

je umenfrn dobra-:a spravodlivosti niekedy znrima hodnotami, ku kto-

6~ti$"est;!:(,'~/:[~'~r';A~~"/~i~:,~t·)! rym patrilo fair play, social, responsi-

If./. ..... 'i- , •. - .. -.,-- -:»; ~" .t,<. r " ,:,~ ,y.~, , -t ~/ .,~ ,.".; ,,~, .', ,~ ... ~W.! ~I" c·. . •.... : .... -.. . .. ,. :. ,_.. f· .~_ ... .! ,.~ ....... - 't ,.~ I ....... );.. ,'- . .'0. .. -'P~, .. _.-

"".,' 'II~dIl~ty riiUske{ spolocnosti vy- bility, cltgr#i"ii'tiez communitY·SPlrit.

jadruje ti~z""siroko znama pravna ve- tch'opakom]e nielenfoul play, nezod-

ta, kto:pf'vyslovil pravnik illpianus: povednost!, ale aj krutosf, bezcitnosf

PravJl~ pravidla su tieto: Cestne zit, a egoizmus. Zodpovednos£, chal~ita ci

druliemu neskodit a kazdemu dat, co solidarita vyjadrovali pripravenost

I)l-G_ patri (Iuris praecepta haec sunt: takmer kazdeho pomahat inemu

v midzi. Vyskum zo zaciatku devafde-

,.,

siatych rokov vsakukaza v povin-

nosti pomahaf i~tori sa ocitmi v tazkostia ,/sa vo Vel'kej Britanii,

ako inych krajinach prihlasilo

1/ statne menej Iudf ako v minulosti.

) ,

r ~ Hodnoty delfme podl'a rozmani-

tych kriterif; napriklad na hodnoty mravne, kultiirne, ekonomicke, politicke a ine .. Kazda hodnota rna svoj hodnotovy protiklad, antip61, napriklad pravda - loz, statocnosf - zbabelosf,

Hodnoty sa v niektorych .. prfpadoch oznaeuju vyrazom "dphio".

V predstavach spoloenosti a jednotlivca 0 spravodlivosti vystupuje pravo spravidlaako "dobro" a neraz ako vysoka+mravna ho dnota , ktora zvyc¥formuje a strazi spolocensku mravnosf a integritu spolocnosti,

Hodnoty prinalezia do kultiiry danej spolocnosti. J ej clenovia maju cely rad spolocnych hodnot, ktore upevriuju jej jednotu, sudrznosf a integritu. 'Prvorady vyznam majii [Iudske. !9~~~i ktore sri humanitnfmi·ide~:,· almi ·a hodnotami Iudskeho zivot~~

.-.~. -. .," •••• - I

Icl~ ohodnot '. ·kazdeno . ClQY'ka

y..:: _ '... . _.~ .•. '~.' ~., - .~.:; •..• ::: -.! ..• : ~.'.'::._-. _ -. " .- •.... ": :_ ... y~., .::.' _ .. . .. .. : .. ' .. ', ,;,~.,,_. -, ... ' .: ~,~ .. .

a . y,~g~~y~h Iudi bez :ro~giely:,;mie~.ta ich zivota "'Eur6·e'o::c .. ",;:,,,,,,, ... "'. .. , "C'l'?!

•.. " •.•..•. .. , r». , r. " ', , .. , ;: .'. •. -> '. ',: •. : ;,:; ".,.:: •.•. " •.. ,<".,.,.,.p ,;".,.".,.~~enk~, .,»: ,;,'~ • .?;ll'

I Oceaniiei Mri,ke. PaId k"nim'najiii~

hodnota zivota a dostojnosti cloveka, jeho slobody a rovnosti. Ideovy Jiredstavitel' greckej demokracie Protago, ". ras, ktory zil asi v r. 485 Bin. l., ju / vyj adril v spise Alethei/' (Pravda)

takto: Mierou vsetkych vecf je clovek,

jestvujucich, ze sii, a .nejestvujucich, ze nie su. Po tragj.ckych nasledkoch druhej svetovej YoJny sa demokraticke staty sveta!'tlanovo alebo s vacsou

/"

intezitou p~hlasili k hodnotam l'ud-

skych pr4V:

.t

Od s~.oncenia druhej svetovej vojny

az do J(ozpadu komunizmu bolo v Eu-

;

r6pe j/na celom svete dost dovodov na

J.

tvrdenie i vieru, ze aspoii ista ce.s£

fudskych pray vyjadrenych najma

Vseobecnou deklaraciou Iudskych

/

pray (1948), ako aj Medzinarodnym

paktom 0 hospodarskych, s 6ialnych a kultiirnych pravach (19 ) i Medzinarodnym paktom 0/ obcianskych a politickych pravach (1966) by mala tvorif sucasf hoftiiot kazdej spolocnosti a civilizacie bez ohl'adu na jej tradicie, dotainantne nabozenske vyznanie populacie a ine prvky prislusneho sociokultiirneho systemu. Roz-

>

pad ..... "'Sovietskeho zvazu i SFRJ

a nasledne lokalne vojny poukazali naopak na konflikt hodnot a noriem. Z empirie konfliktu hodnot a noriem vzisla znama te6ria konfliktov sucasnosti i buducnosti vratane tretej svetovej vojny, Jej autorom je Samuel Huntington, ktory pomikol paradigrou pricin vacsiny svetovych konfliktOY buducnosti. Hlavnym zdrojom

;.

konfliktov maju byf nie hospodarske

zaujmy ci ideologia krajin, ale rozdie-

I

ly civilizacii, roznosf hodnot a kultur,

konflikty medzi narodmi alebo castami narodov, ktore prinalezia k roznym civilizaciam, a pretc./su aj vyznavacrni osobitnych hodnotovych systemov, Huntington pozna civiliza-

~ /

CIU zapadmi, konfuciansku, islam-

/

sku, japonskii, hinduisticku, slovan-

sko-pravoslavnu, lc:}!tinskoamericku a africku. Problem je o.i. v tom, ze Zapad vytvara prostrednictvom medzi-

. /

narodnych institjicif normy pre ostat-

ny svet, ktory .predstavuje viae ako 80% populacie, Zapad v skutoenosti vyuziva medzinarodne institucie, vo-

I

jensku silua ekonomicke zdroje k ta-

kej sprav~./ sveta, ktora udrziava zapadnu njidvladu, ochranuje zaujmy

t

Zapadu/fl presadzuje zapadne politic-

ke a .,~konomicke hodnoty (HUNTINGToN' 22n). Podl'a Huntingtona stat; stanovuju svoje zaujmy a ciele v ~ivilizacnych hodnotach a v zaujme ich presadzovania sa spajajti do zo-

~

skupeni, ktore tiez splnaju civilizac-

ne kriteria. Odmieta niece. take~ ,ako

.>'.?,~: J~~pjyer~:alna,civiliz.cia ... .Svetnie j~ je-

.:.:.::. den.

v"""··Hodnoty a hodnotove systemy sa

v priebehu historickeho vyvoj a institucionalizovali. V spojeni s normami vytvorili rozmanite systemy regulacie Iudskeho spravania, v ktorych su

...... hodnoty vyjadrenea·vyzadujtl·. sa .. prostrednictvom noriem. . . ...

Medzi najznamejsie subory noriem, a tym vlastne ajhodnot,· prinalezi pravo, moralka, politika, technick€'; normy, nabozenstvo, magia,

·zvyky a obycaje, zasady slusnosti. Zarad'ujeme k nim aj umenie, sport, technologiu a ine normativne systeroy. N ormou sa spravidla stava pozia-

... ·davka na spravanie alebo postup, kto-

, . ry vedie k uskutociiovaniu a ochrane . .. urcitej hodnoty alebo hodnot. Z tohto ., •... hl'adiska plnia normy funkciu . pro- ,

. ,~triedku, nastroj a realizacie hodnot,

I ,

PRAVO A NEPRA VNE

, ;

NORMAT~SYSTEMY

Vieme UZ, ze spoloeeriskti normativita je spojena s existenciou tak pravneho systemu, ako aj nepravnych systemov reguhicie spravania Iudi. Poziadavky nepravnych norma- .

. . ~

. . .. tivnych systemov sii yo vacsejfi·

.. '. mensej miere v sulade alebo v n~;

. .sulade s poziadavkami prava.

I N apriklad zakony niektorych s~,a~

) .. tOY vratane nasho nezakazuju.umele :1 i prerusenie farchavostiv avsak nabo'; . zenske a moraIne ~9rmy tychto spo,: . locnosti m6zu hodnotit ziadost 0 pre-

",/

:rusenie -ta·r··chavosti, aka aj sam

rlL~

medic-insky zakrok lekara negativne

.,.-/

'I &jednoznacne ho moraIne odsudii .

Krestanska moralka v zasade _tiez

.....-

odmieta rozvod manzejov-;--MOderny

._.,...,.... ... .-

pravny syste~K nekladie rozvo-

du v t}iektorych prfpadoch nijake VjiGsfe'''' prekazky. To iste mozno pove-

~

. " ."

. ,

. .

.

daf 0 antikoncepcii. N abozenska moralka dnes celf v tejto oblasti zafazkavacej skuske. Vyvolala ju expanzia AIDS a jejzhubne nasledky na popuIacii.Jctorym je mozne celii prevenci-

~,

onspojenou s antikoncepciou.

Inym pn1dadom je ,~zy~'~ l'!l0!).Q-_~,

.@.~~~!1. m~U).z_g!§~yt_l_!p'.J:lk..;!.~~.~.nY, ktore sa spravidla spaja so zalozenim

rodiny, a ta je pod ochranou zakona, Oproti tomu stoja pokusy homose-

.. xualnych spolkov a dvojic Iegalizovaf /~?

........

. ·svoj vzfah v trvalom spolu ziti , ktore ...

by malo vykazovaf vsetky pravne atri- (.. buty manzelstva vratane uplatnenia'j,;j prislusnych ustanoveni dedicskeho n; prava, pravnej ochrany spolocne nadobudnuteho majetku ci rozvodoveho konania a moznosti osvojenia deti homosexualnymi .manzelmi." Tejto snahe

vyslo v tist!eti.:: .. P,~n§kQJ;.,JJ),,8~,. Norsko

r. 1993 a. Svedsko r. 1994, ked' prijali

'.. ••• I -.',. :.-'. - r '.' - -". ~ _'. ,: ~. . . ~ - ~. I ','~ • --: -, ~ ... ~ ',- '.-Jl., .....

normy, ktore zrovnopraviruju homose-

xualne dvojice a zavadzaju registered partnerships, avsak nepriznavaju im

pravo osvojif diefa ani moznosf umeleho oplodnenia. Proti tomu stoj a a mozu stat opozicne postoje nositelov odlisnych nazorov na moralku spoloc-

nosti.

Zname je aj to, ze na nernocnic-

nych lozkach su umelo vyzivovani aj mladi pacienti, ktorych mozgove funkcie su znicene, a ktori sa podla vsetkeho uz nikdy neprebudia. Ich l

rodiny ziadaju pristroje odpojif. Le- [ karom vsak v takomto pripade hrozi stihanie pre trestny ein vrazdy, Starostlivosf 0 pacientov v tzv. vegetativnom stave stoji obrovske peniaze. Nielen tento d6vod vedie mnohych odbornfkov k nazoru, ze lekari by mali brai vazne ziadosti nevylieciter-

ne chorych pacientov a ich rodin

o ukoncenie zivota trpiacich, ze stat rna legalizovat eutanaziu. Pravda, nemocnice by potom nielen liecili.

Prikladom liberalnej l~g~~J~~~yy

.~'r. "'I~:Ioci+Sd.::"_,,;- '~.~.'" ~ I. _ .. ~,:.. ·r·· .. -·. -, ........ , :.' I - ~ _' , ..... :- .... )

na tomto poli je Holandsko, ktore,

I •• - •• ' '.~':' ·~:·'.J·r::·~' ::_ .... J..,. :~II • .:,. : •• ~I·~ ..... ..: • ....,~~: •• • •• ( •• ; r ..... ,: ...

., ... : . -, :~ ~. . ',j"".')" :. ..,. . I ' . .. .. . :. . . .

I

I

pocmajuc r. 1993, dovoluje Iekarom asistovaf pri samovrazde alebo usmrteni nevyliecitel'ne choreho na zaklade osobnej ziadosti pacienta .. ;{i:H)

.1~·;e·:·:A'.:. "i·:~l;'rii.h':c,v·e-·<'n] J~·dlJ'·':id_::·>~i~fi:1.ri~·;a·:':·;:/· ;_. ;' '>"'- •. ;.~~.:~~;~ -j..s ~~ip~:' ,~, . ~ U,:-., < :.a·tl\;"l.·~ .. ·.l'U~ ··,"~JLjAL¥·Q.:l~_" "',. _, .... ~)\I,tV~·"l'·~'):C .. U'.-

. :~:.; ':.~.;~f: :~:;.' ... ~~:'~ :':~<~.~~ .. ~~.;,,> .. :.u~;·1:.·:'.'· .: .. '.: ... ~;- -.~\,~/ /. - ... "';, .. _;.~~';~~ i; I, ...... :;:.:~-'-:;.~ ~ ..... ;'.~~.'~ ... : .. 'J~:c." .. L< ... ::: ':~'.' . .: .. ~~ ' .. ?} ... ~, .!, '':F~ (: 7i~}·,~"'.·· .I~.:;/,.; .~ .. < . ( ~ ,.<~"

.~m~~~l~··,.:·:'~I1:~~~::i'~_~~I.$~~mnn"a!«~i;:'··:{~.~~a'i':;7i~~tQl1i~

. " ".,(,. , .s-: .:, ~.:: r.. .., .. , .'." ---: .. .., .. . -, .. ,.,I~"i:., ,.: '... . ~.;:r..,~, ;".1 ,~_':.

.p1?~~~eJ';' holandske sudy ospravedl-

.' .

riuju a tolerujii doktorsku prax

v tejto oblasti svojou rozhodovacou cinnosfou uz viae nez desaf rokov,

Nove pravo ochrariuje Iekarov pred trestnym stihanim, ak vopred oznamia dany zanier osohe, ktora vykona obhliadku mrtvoly, a podrobia sa podmienkam oficialneho dokumentovania veci.

Medzi pravom a nepravnymi systemami noriem existuju nieleri\~PQlpc~ .,ne·:·:·ciele·~·:·,a.>':··'s·p'·: olocrty· _, .: J. aZ·Vk~~·-'-aI·e_'·ha~Q~~;"~,

-: ~;;~ ... ...., ..... ,,>.( .. :t~:,,;j;~.;';""~"~-+":"".·;"'~_.IM>i"A':'.;\.~~:.r., /. ;.. <.. ... ~,:, •. ,,: ..• ~ 'I. ;".;.u;_:«:.~it;,~·!~!~~·?-:':."!1.:;'; •. r'.' ~ .r ".,. I ... J~~ ·~:'t"".'Y.~~I. ,.ij<.f,

diet, a 0. Qdlisnosti""'Iiii'dokonca ro or.

J ... . .. '.. .. -. ,.,,,. ~ ':. .; .. ':, .' '.)~.;:.";. :._.':} : .. c .,'c:::.~~'.·:;,:,':-.·"~~~<' "'.:~'~1~: ,:;.~\.:.,,' ... !., .. :_:~ ,~R· ... ::i~ ~/~X""'~

Pri presadzovani konkretnych hodnot

je postavenie prava v porovnani s inymi normativnymi systemami .Jepsie" v tom zmysle, ze za pravom stoji stat; ten si vytvara spolocnosf so vsetkymi nastrojmi, ktore moze a rna pouzif na dosiahnutie realizacie spolocenskej vole, vyjadrenej vo forme statnej vole v zakonoch a inych pravnych predpisoch. Pozicia prava je totiz poziciou spolocnosti a nasledne statu a statnej moci. Preto mozno nanovo konstatovat, ze specifickosf pravnych noriem

je v ich spojeni so spolocnostou a statom.

Ake su vlastne specificke znaky

prava oproti nepravnym normam?

Su nimi naj rna:

a) statne donutenie,

b) statom stanovena alebo uznana forma prava,

c) monizmus prava.

,

!

Pniyo je tak z hl'adiska svojej tvorby, ako aj realizacie spojene so statom mnohorakymi vazbami.

Parlament prijima zakony, Vlada ako ustredny organ statnej spravy ich pomocou vseobecne zavaznych nariadeni vykonava, Takisto postupujii ministerstva, miestne organy statriej spravy, napriklad urady prace, policajne oddelenia, skolska sprava, ako aj sudy, prokuratura a pod.

V demokratickom state pravo vo vseobecnosti respektuju tak obcania, ako aj statne organy, Ale ak sa povinnostny subjekt odmieta podrobit pravu, potom vznika nutnosf uplatnif statrie domitenie prostrednictvom stidov, prokuratury, policie

v

ci inych organov statu. Statne orga-

ny su vystroj erie zakonnymi prostriedkami, ktore pouzfvaju v pri padoch nerespektovania z akoriov a inych pravnych predpisov. Zasah

.,§t~1HI?r~F~ tym, ktori porusujii ·pf~:'

,"Y2.~ ... ~~, ~~.~.t .u§~ut(}cnov~t .. ·.ppdra_'i~]S2~-e,. Statneorgany . su riaprfklad podfa ustavy a zakonov opravnene zadrzaf, pripadne vziaf do vazby obvineneho alebo podozriveho z trestneho cinu. V suvislosti s t.rest.nym konanim, a to na pisomny a odovodneny prikaz sudcu, mozu tiez vykonat domovu prehliadku. Rozdielmo-

.................. --- ............. _--_ .. _ ................ ,--

dzipravnou a nep~~'y_:g_Q_~. normou j e

f~4~yJ~.~;···~.~·"nep~~ vne sy-si~inynQriem .... pouzivajlI·.hl~·pi.os-trle.dky.~~o: mitenianez statne domitenie.

'''":: '(",' '. -.~. ~ "'-~·""I"""''''.'''1-!a-fT.'''_ ·.·J~V ~.' " .• , ~ ,' •. ,' ~/ ......... ' ..... - ..... ,J. -.~. ~ :', ..... ~r.:-., ... .-"'~,Id~ ......

HODNOTA ROVNOSTI

,

VPRAVE

z hfadiska jej vysledku (ustavny zakOD, zakon, nariadenie vlady, vy-

hhlska a pod.).

Aky ucel rna usilie ~tatu presne !t~~o~~!--~~!.Q~.~~--;-~~_. __ .. _~_!~~~g:l.l- ....

ustanovit formu prava? Stat rna zau- a spravodlivosfou, patn k najvyznam-:

jam na dodrziavani a vyuzivanf prav- ··~eJ~im-1ioa:notihii~'''''''kto''r~· ·· .. vyjadruje

nych.noriem. Ked'ze stat u.stanoY!!.i~L. a _ .. ···ochranuje .... .nioderne pravo. Heslo

. y~rle9b~~I!!l.,QQy~:t1.!iQsI.J;lQ_gr~f!y_3.:t .. ~~.~' .. . rovnosti casto znelo· v revolucnom

.. ~ine< .. ys..e.ob.~cne.~ay~_?;I,),.~".pr~Y..!!~ i evoluenom vyvoji sveta a Eur6py.

p'redpi.§'YL!p.::!!§!.pr~~:Q~.~!~~~,.pg_~ -t 1P.:i~~.~- Mocenska elita 18. storoeia nemo-

fyTch platnosti. Musi zakonom alebo hla pochopif otazku obcianskej.slobo-

.. iisiaVou"'iiaJni~rustanovit, co je vseo-.· .... dy . a rovnosti obeanov z pozfcie pod-

becne zavazne pravo, aby vyhicil daneho a neskor obcana. Preto si

akekofvek pochybnosti a dohady, ci Ludovit XVI. dna 14~.Jula 1789, v den

v urcitom pripade ide 0 pravo alebo dobytia pevnostnejvaznice Bastilly,

'. nspravo. V tomto ohl'ade moze do pri- vraj urobil do svojho dennika nasle-

.padnych po chybno sti vniesf jasno dujuci zaznam: "Utorok 14. nic." Ked

len presne ustanovena alebo uznana v noci zo Id, na 15. jiila videl, ze si-

forma prava, ktoru stat urcuje alebo tuacia jenaozaj vazna, opytal sa voj-

. ... uznava za vseobecne zavaznu._Ak je_ voduLa Rouchefoucauld-Liancourta:

. i9r!!!a~rava naplnena, kf.!_~_gi_§_tlb- "Jeto vzbura?" Vojvoda mu odpove-

'. j~J~ej;wl1mVam5Ie.-=:rjf.~~p_cam.~.'y.~: dal rovnako znamymi slovami: "Nie,

diet, ze hle·"o·"v§·eobecne z~viizn~ prf- .. , sir, je to revohicia."

~--- •.. -'"" . ...,."-_, _,. , , ,_.' •.. -c.:;,:,_ ~ , ; ~~'."'~~'.'I'_'_'._~~"""""""""-"""'-*":;-' •• _"""C-V"~o.>"'-'·· • oil , ,/

·;~~,_~_~~!5;.g~y statu, ktore treba Idey rovnosti a zvrchovanosti ludu

respektovaf, lebo inak sa vystavi ri- su mysli enkarni, ktore revolucne

ziku neprfjemnych nasledkov statne- zmenili svet. Deklaracia prav clove-

. ho donutenia, ka a obcana z r. 1789 vyjadrila rovno-

· . Nepravne systemy noriem na roz- pravnosf obcanov nasledovne: "Vset-

.,;:;,g,iel od prava nemajii vopred usta- ci obcania majii pravo zucastriovaf sa

;novenu alebo uznami formu: a uz osobne alebo prostrednictvom svojich

". I ~. •

vonkoncom nie formu ustanovemi zastupcov na jeho tvorbe. Zakon je

·zavazne statom. rovnaky pre vsetkyeh, ci uz poskytu-

[ r

je ochranu alebo tresta. Vsetci obca-

nia sti si pred nfm rovni, maju rovnaky pristup ku vsetkym verejnym hodnostiam, .miestam a verejnym zamestnaniam podfa svojich schopnosti a le~ podfa rozdielov, ktore vyplYvaju .:·z ich cnosti a nadania." Deklarac~(a bola prvYm dokumentom tohto dfuhu, ktory zakotvil nielen }lrirodz~nu slobodu clov~ka, ale aj princip! rovnopravnosti. U stava Spo-

jenych statov je siee 0 dva roky star-

sia, ale prrych desat dodatkov k nej, ktot~ sa tykaju pray a slobod obca-

,

nov, nadobudlo ucinnost az v r. 1791

(Bill of Rig/Lts).

Rovnost znamena, ze fudia su si

N a rozdiel od nepravnych noriem

'" ..., .,

sa pravo, p.ravne normy vyznacuJu

aj osohitnou, vopred statom stanove-

v

nOll alebo uznanou formou. Stat

spravidla osobitnym zakonom a tiez ustavou llstanovuje, aku formu alebo formy bude mat jeho pravotvorna cinnost tak z hfadiska procedury prijimania pravnych noriem, ako aj

.~.; ~,'Monizmus pravar

~1:~' : :.;,.

~~,..,~of~"""j;~;;."::.,,~ .• ~.,,';""<:,,-.:,; {-(" -:'",.; '!.' : _';.,{, ., ~ ,.~{ .• ' .... : :'" •.•. > '. l.~·; ,\"., •.. _ >_.~'; ~ ':: : .... r·\: .

v

DaIs! z dolezitych rozdielov medzi

pravom a nepravnymi systemami noriem je v tom, ze v llreitej spolocnos.. ti:··a state plati jedn,> pravo:l~ kym ne-·

·\··pravnych systemov noriem je v toni .. ·,i,istom spolocenstve niekol'ko tak na ;celospolocenskej lirovni, ako aj na .. urovni spolocenskych skupin, terito~ ..... rialnych oblasti a jednotlivcov. Slo-

.... . vom,.v spolocnosti, ktorasi uS~qnoyi7

· ...•. la st~t,posobi pr4vIly.~9~tiiliii.~., ...

KynCv'o'blasti Ilepniynych I1o~iem:.p.Q:: .. . '.. ~9bi' normativny p_luralizmus. .

. . . I! ~II ,';:'., " '. • I '..~ •• •

" .',.

.. ,

. ·.··:i I" •

_ ... ,I. ~

rovni ako Iudske bytosti. To nevylucuje prirodzenu nerovnosf determinovami napriklad biologicky. Podstatna je vsak rovnosf jednotlivca ako elena spolocnosti vratane jeho rovnosti pred zakonom, Rovnosf j e znakom demokracie, ale dobre usporiadana, mienil Montesquieu. V podmienkach rovnosti sii si Iudia rovni pred zakonom, majii rovnake prava a slobody a majii tiez rovnake pravo na pravnu ochranu, bez ohladu na akekolvek rozdiely podl'a:

a) rasy,

b) farby pleti, c) pohlavia, d) jazyka,

e) nabozenstva,

f) politickeho alebo ineho presvedcenia,

g) narodnostneho alebo ineho povodu,

• h) majetku,

i) rodu

j) alebo ineho postavenia.

Rovnosf v prave sa rna prejavovaf

tak ~,:o~Blq,§.tt~Y~r!?X.J?Ei~~7.;~lq~_~~i~rL

.;.i~,~g:r~~~l!,?"f1£U.~.JJprednostnovanie urcitych osob alebo skupin v pravnych

dokumentoch je dnes v kulturnom svete a ci vilizovanej spolocnosti podistym raritou. Akceptuje sa iba tzv.

,~,r:~v_er$,f}",1i~cr.i11J,~n(1&f_gJl,~r ktora spociva vo favorizacii mensin. Dovodi sa, ze

priznanie tzv, nadprav mensinam, cize preferencneho zaobchadzania spolu so zakazom diskriminacie, vyrovnava nedostatok prilezitosti l'udi, ktori patria k mensinam, v porovnani s vacsinOll danej spolocnosti,

v

Staty, ktore sa hlasia k demokra-

cii, odmietaju nerovnosf. N apriek tomu aj dnes existuju skryte formy diskriminacie, ktore su neraz vysledkom nerovnakych socialnych moznosti a sanei. Socialna rovnost alebo

....

nerovnost sa prejavuje v lnaterialnej

oblasti, v oblasti vlastnictva a rozde-

Iovania ako nerovnosf prfjmov, spotreby, nerovnosf v oblasti travenia vol'neho casu a pod. V sueasnosti jY.' spolocensky citliva najma nerovnesf v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelania, ktora sa vsak v Aibera-

./

Iistickych spolocnostiach, .osobitne

I

v Spojenych statoch, nerazchape ako

vyraz slobodnej vol'by ,~mat nemocenske poistenie alebonemaf pristup

f

na prestizne university, ktore zabez-

,.

pecuju uspesmi karieru a prosperitu.

Spoloenosf sa vsak musi rozhodnut aj prostrednictvom politickej slobody a.rpolitickej rovnosti, ktora zabezpeeuje rovnosf politiekych sub-

jektov.u vol'mi hru politickych sil, v akom vzfahu bude v danej spolocnosti hodnota rovnosti k hodnote 810-

/

body a naopak.

Ideal socialnej rovnosti, pochopeny ako akysi celospoloeensky pef, viedol takmer bez vynimky k c traIizacii statnej moci a k nasled ej likvidacii slobody a pravneh statu. Friedrich August von Hayek (1899- 1991), znamy predstavitel' liberalizmu, ktory dava prednosf slobode pred rovnostou a vyznam rovnosti vidf najma v jej vztahuf pravu, 0 tom napisal: "Prave P5l'nstvo zakona, v zmysle panstva formalneho zakona

t

a neexistencie zakonnych privilegii

urcitych Iudi vybratych verejnou au-

l

toritou, chrani/ rovnosf pred zako-

nom, ktora jeopakom svojvol'nej vlady. Nevyhmitnym a len zdanlivo paradoxnym dosledkom toho je, ze formalna /I-ovnost pred zakonom je

J

v rozpore a v skutocnosti je nezluei-

tel'na s' akoukolvek cinnosfou vlady, ktora.vedome smeruje k materialnej

f

rovnosti roznych Iudi, a ze akakolvek

politika, priamo smerujuca k idealu spravodlivosti v rozdefovani, musi ¥evyhnutne vies! 1: destrukcii pan-

/stva zakona. Aby sa dosiahol rovna:, ky vYsledok pre roznych Tudi, treba zachadz~t s nimi rozne. Dokonca

. .

, ,

: I ~ .

. ...

I • '. •

' .... ~,. I r. • •

..

. . ~

...

mozno konstatovaf, ze ak rna P~.Ff;: stvo zakona posobif efektivne," je dolezitejsie, aby sa existujuc},{ravid- 1.0 vzdy aplikovalo bez vYI)imie~ nez to 0 ake pravidlo vlastne ide. Casto

, ,

je obsah pravidla m~Hej d6lezity, po-

kial' ho pouzrvamevseobecne. Vratme sa k naSni~l"'§k()rsieinU'pn1dadu:'·· . nezalezi na tom, ci jazdime po vozov- .

,,/

ke vsetci .rovnako. Podstatne je, ze

/

· pravid~/ nam .. umozfiuje .spravne

predvidat spravanie ostatnych Iudi, , ..

· pre 6ze je aplikovano na vsetky prfp By, dokonca aj vtedy ked' marne iocit, ze je to nespravodlive" (HAY-

v,

. ·EK, 72).

pRAvo A SPRAVODLIVOST

, . Je vseobecne zname, ze spravodli- . yost je urcitym idealom, ako rna spo:~Jiocnost rozdelovaf to, comu sa vseo-

becne pripisuje hodnota dobra alebo naopak . zla, ako rozdelovaf bohat. stvo, tituly, tirady alebo naopak, ako

· rozdelovaf zlo, tj. treaty, bremena, midzu ci bolesf. Spravodlivosf je ide. al, ktory sa dotyka rozdelovania do'bra a zla na zaklade urciteho nrinci-

.. ~l.~r~.:i'~#.I;I:~!t.'~'tf~'1"--;"'.l'.:'''''''"'''ti"':"""_ '1i.~·f,-4.~':':.t:; ~~~:(~_;~....;;,.~~" . .;~;oo:,..' • .J;;-;,~ '. '~.~".~:

. ·~}?lq9t!,ajc;l,e~1, ktory sa dotyka

vzfahov medzi jednotlivcom a spolocnosfou na jednej strane a vzfahov medzi jednotlivcami navzajom na

-·strane druhej. Ide 0 reciprocitu, vza.jomnost, vyzadujucu si komparaciu,

. pretoze ,"Q .. Jn)Xay,.o.dli¥o,sti,,,,",.algh.9",,,:,:n,~k -. spravodlivosti hovorime vtedy ked'

. ~", .. '':''''T;~''.,,~,.'.". .-,.' .' ' .. ,. .. ".,~ -, :.".~~';.:.-'.'.:.:. " ... ~ ,' ..... ' •. -.,'.·'~.:.7·.:.'i ... :<.~.:.'''~' .. ;~'>'<.,: -. ,.:':.- ~ ·.,-.- r :'·-t~!~:\.J:';:::.:.;;:,~"-;:";"~;:--O;"., ., ... _,; .... , ~:;:.,; •. _ ..... ,:.;~ _, ~.: .. ' '.

. u.~!l~g~~,!P.:g",,:~.P8r~Y~~ y~~~,,!,~~tp!2-

, ... c,i.ty minimalne dvoch Iudi. .

. .. ~,::: .. '~h..,-y:,,~,.~:vo.,:, ,' .... '-.' ,,:"",' ~:'- .. ,",.'>" .. : :">", ... , .... , ,. C .. -~"J.'.' :-,. ,.,,". _. , _ ... , ..•. ;~, .• J _ •• ;;;

. .. Hodnoty (dobro) su .,j. spolocnosti

.limitovane, Nie su nekonecne a nevycerpaterne. Pri ich rozdefovani nie je mozne a ani by nebolo spravne chciet uspokojit vsetkych len preto, ze kazdy z clenov spolocnosti po tychto hodnotach tuzi a jo sposobily ich uzivat.

<;;Naopak, hodnoty (dobro) je spravod-

........._____ --... lib ~1ri.IIk.~

r -=......-.-~~~ .. ~ ... ~ ... - .....

li_y_~~ __ t:.Q,~g~lt(,~"p!:~"e " podl'a "za~1~4y

_ - _ .•.. -- ~ _~ ~--r''''T-'''' •.••. ~.' I. :. r L_ •. rl-:~ .•. "I~·r - ,) .~ _, i.'. "

. ~~~~~4~ .~I~g~"~1?"C?.l9,cl1<>,.~,~~,,priro~.ran~ kvalite a kvantite hodnot (dobra)

~ • . .: .. '- .. ~:. . I"" :,' •. - .. ~ .'.:"-.~'._ .. " ,:., .•• ~ .-.: .. : : ~ ',' ,. -, • '. • .', ~r ••• ~

ktore kazdY .. , -, j ednotli v~~ odovzda va

v .. ~ . .. . 'j • ...-: ...•. ":~" .- . " 'I - ... ~.-'

spolocnosti, Cize v dosledku kompa-'

rovania a reciprocity treba tyro, ktori odovzdali viae, daf viae nez tym,

.ktori ·odovzqali v porovnani s nimi menej, a tym, ktori odovzdali to iste, treba rozdelif hodnoty rovnako, a napokon tym, ktori neodovzdali nic, nie je mozne daf niece.

Socialna spravodlivosf

Sposob distribiicie dobra a zla rna okrem reciprocity sledovaf aj urcite zasady, ktore kotvia v hodnote cloveka a Iudskeho zivota vobec, Napriklad poziadavka minimalneho blahobytu pre kazdeho elena spolocnosti sleduje koncepciu .zasadmi" a nie koncepciu "reciprocity". Ka.z<:!y .ma

~ ' ; _. . .. - '.' _ ..

uzivai minimalnyblahobyt bez ohl'a-

. .".: ,',. .' . . . '. .

du na podiel dobra, ktory odovzdal

. .

s poloeno sti .

'Socialna'spravodlivost ako socialisticka myslienka vychadza z predstavy, ze rozdiely medzi jedincami nie ~ll R:rejayom_I:ozdieloy,~.y ... iGh.~,§c_h-QPn.Q~:'-~7t

*

, ~!~~£!?J,.!~~_~_'212!~Qg!!\tt.Qnl ,§P'QIQ.~!lQ§t!.~,~.~ Krest'anska koncepcia socialnej spra-

vodlivosti prameni Z odlisnej koncepcie rozdelovania v spolocnosti a preja-

( vuje sa v takych hodnotach, ako je solidarita, charita a siicit,

Rovnosf je zakladnou hodnotou 80- cializmu. N aopak, zakladnou hodnotOll liberalizmu je sloboda, a preto aj rovnosf prflezitosti. Podl'a liberalizmu sa Iudia rodia s odlisnymi schopnostami a nadanim. Maju bye odmeiiovani podl'a toho, co skutocne dokazu, podl'a svojho vYkonu a schopnosti. Podl'a liberalizmu hodnota rovnosti-"spoc{va' vtom, ze vsetci·fiidlasu· 8i roVrii··pred za}{on~m . a maju 'ro-maku morfifnll

. hodiiotua, samozrejme, maju mat rov-

nake spolocenske sance (HEYWOOD, 100).

V statoch, v ktorych sa presadila "zasadna" koncepcia spravodlivosti, a teda hodnota minimalneho blahobytu spolu so socialnym statom, sa vsak stale hl'ada odpoved' na otazku limitov socialnej spravodlivosti. Zvysovanie socialnych davok, podpor a inych foriem socialnej starostlivosti statu a vobec vydavkov na verejne ucely, sa nemoze dosiahnuf inak ako len zvysovanim darioveho zatazenia obcanov, ktorf maju vyssie prijmy v dosledku svojich schopnosti, nadania a vysokeho vykonu a usilovnosti.

V rovnostarskych tradiciach komunizmu rna socialna rovnosf aj u nas stale vyznammi podporu verejnosti. Podobne aj v inych transformujucich sa krajinach, kde je podpora verejnosti este vyssia. Verejnosf rna odpor k vysokej diferenciacii v prijmoch. J ej negativny postoj pramenf z nedovery

. ,'t;.~III~::-(t'::I .. I. -":.:.;L"·,r:,,· I " ..• . .: ~ ". ~ .. I: .

k moznostizfskafmajstok a vysoke

.: .. ':~ ...... '~ ~/.~'.I ... ~~:":"~:'.~I.'. :', ... :.~ ~ . . -,' .. ,. ~,' ..... "

prfjmy nadanim, osobnymi .... vlastno-"

starlit 'a' . ; <.' sokvm ""r~~o\T~ "~'; "'''ko-

vy Y. , p, .. , '·:'· -. ~",n"Y'.i: '; '" .. ; yy., ~.: .. < .: •.

riombud'vobec .aleboasuori v§hidiu

. . '. . :.:. I; J •••• ~,: •• ,' ,."' ••••• , ••• .~.:.;.~ '... ..: •• :: .'; ,_..: .: , ••••• \: ' •• >' .... _ P .. ' .". :.,.... . '.:- ... ' ':':, :. ". ,:.:, \. ~ .. - ... : .. .-:.

tran.sr~rirJ.~cie. Skor sa veri, zevyso-

K~':p'~jmysd vysledkom legalizova-

nych kradezf v 'privatiza.~ii, negativneho podnikania, ktore nevytvara pre krajinuhodnoty.uko aj~pj,at~~~;';

~!~~,;~~~q,':#.!§.~:i;~~ .. zdovodilovanie . Vys'~~

kych prijriiov'zloeinom a nepoctivo-

stOll dava "mravny" zmysel apatii, neschopnosti, ev. nekompetentnosti, zavisti a lenivosti.

Poziadavky socialnej spravodlivosti mazu degenerova£ az na "r..oVuosf zahidkov". Socialna rovnes£ v racio-

"

nalnom chapani v$.ak/ predstavuje

,/

vychodisko na vy.r6vnavanie a pred-

chadzanie."so'Cialnym rozdielolu medzi cl~.Jlrtii spoloenosti. Je profilujucimpf'vkom programu sociaJnode-

m.9kratickYch stran a v sucasnosti

.,<tYori organicku sucast dokumentov zakladnych pray a slobod. Medzi za-

...

.~ .. \\)( .'_i_.

• • ', : ". ~ I '. i . . . . . .

kladne medzinarodne dokumenty patri na tomto poli Medzinarodny pakt ° hospodarskych, socialnych

.

a kulturnych pravach (1969)~ ako aj

Eur6pska socialna chartavpodpfsana r. 1961 a odvtedy dvakrat novelizova-

,

na (1988, 1991). Europska socialna

charta predstavuje vysoky a komplexny standard.socialnej spravodlivosti. Dotyka .sa otazok prace, jej podmienok, odmenovania, pripravy

,I .

na povolanie, ako aj zamestnanosti,

j

odhorovych pray, ochrany zien, detf

a rodiny; prava socialneho zabezpecenia/ a prava na socialnu a zdravotnu/pomoc, ako aj prava prisfahovalcov a zahranicnych pracovnikov.

.' .

';:;,:. je protipravne, to zna~en~ nespra-

: vodlive. Prfkladom legalnej nespra-

vodli vosti sti j~s,ti9:n~;.9mYl~i'-1:,.mI}()lJ,;¢ justicne procesyzalozene naciel'ave- .:

, aom<)"vypracovanych dokazoch a kri.."""I';cIi'~-·obVineriiach . scielom zbavif sa

VY_,~";,\",.",;;", .r- ,.,:.,.;.' '." " ",," -. ," "" , '."v' ''':..', "v '." " ,', "", ",.' ". ", .'" ..

.... -~JfhQ~~!H~io~,a~~ti~if:6-~"laXA%~~:.' .' ..

. ..- 'j· .... ··<.;~·;l::·'<·~."·'~'·:_;···c ·"l;\)~·::,: s.: >.:, ".'.- .. ·:··t' .': v, . ~~'. _ ... '. ' .. '~'. :' '_"'.",;:. =:..~ . ~).:I. ·I,-'.~· .\~~ .. :. -":~:".:' .... "'~-'. -. ", ."~ '" ." .

... - . . za.Konn~u ces o~ .

. ':-"~:.'.i.,dt~:;i~~~i.~:r':r·-:""~~·~·~I·':~·-': ;-'--t', .:~ .. :-;.- ..... ~ ... : ...... :;_: .. !.:~ .•. ': . .-: ... :.:. ••

'\'~'J Poziadavky legalnej spravodlivosti

sti totozne s prfkazmi platneho pra- .

. .

va takze vychadzaju z pozicie de lege .. _.

, .. ... .

-I'titd;~ eize z hl'adiska platneho prava,

tj. toho, co rna byf podla platneho

'"

prava.

.. Poziadavky prinaleziace k etickej

spravodlivosti, na rozdiel od poziadaviek Iegalnej spravodlivosti, su ulozene v spolocenskych predstavach o spravodlivosti, rovnosti, slobode,

· slusnosti, soli darite , charite a pod.

.. Pozaduju zmenu platneho prava

.~:,:,;1~~adzaju, z ~ozicie ~e· lese fer~n- -.' :;~a;;! cize z hladiska prijatia noveho

~z'~ik'o·na alebo novelizacie platneho

· ;z'akona, ti. toho, co by _IDJ!lo. b}:..i. Vy'v.ijaju sa dynamicky, v siilade s v)rvo.jom spolocenskych vzfahov, Tym sa .nevyhnutne odlisujii ad platneho prava, a preto aj od legalnej spravod.. livosti. Z toho je zrejme, ake je dolezi. te odlisovaf legalnu spravodlivosf od .... etickej spravodli vosti.

..... Pravne systemy mnohych statov ., :obsahuju osobitne ustanovenia, ktore . ·umoznuju, aby v urcitych pripadoch, . ··na ··zaklade legalnej spravodlivosti sa uplatiiovala etieka spravodlivost. Tej.•. to moznosti sa hovori slusnos£ v pni":ve a pravne normy, ktore ju upravuju · a· umoznuju, sa nazyvaju .ekvitalne .;:;~;i;pravo. N ajvyznamnejsou formou ek... vitalneho prava su dobre mravy .

. ,. V d'alsom vyklade sa~"ob3asJiuje"rcti

podstata a funkcia. Protip61om ekvitalneho prava je~t4~~k6~fjl1~i~' (ius strictum) .. Ide 0 to, ze striktne pravne

nanny su - nepovofne, kym ekvitalne

. .!.

...•. pnivne normy davaju sudu alebo ine-

: .. .~.: .

Legalna a eticka spravodlivosf

Aristoteles vo svojej znamej knihe

.Etika Nikomachova napisal ze

• <. >d. -: .. :.'."_ _ .... :_{... . ' ... '.'! _ > _ .. , ,': <:' ~" .' "" - -, ~ "";..:'" r ",~. :,:;:t'r·.:'j ~:"~'.:: , :"~':;':-: ~ '.i·~~~.~' .. ;i.·'";~',(I--;·. < -, j::;:" ... ~ 1"'-·;".·: .: . 'f;,;~·':~: ~,l ':..t,':< .: ".-::-:: ~ . <.>: :.,.'''~ ~:: '. ,:'-;:0.;........

o .spravodlivosti a nespravodlivosti sa

hovori vo viacerych vyznamoch (ARISTOTELES, 1129 a), ze.J.~§,lyyi~~ niekol'ko . sprayodliVQ§.t,LlARISTOTE- .. ,

.. ... .. .,. ." - '~- ... i··· .... ,. ,I ' .. : -. .. • .. •. .. .

LES,1130 b).

Podl'a neho za nespravodliveho mozno oznacif toho, kto riedba na za-

v . - . .., .... , ...

lLQJlY,. Dalej toho, kto si narokujemaf

viae. N apokon toho, kto riedba na

, ....... 1 ~ .~"'.:-.-.. :. ~.. ... -:. ~ ... ~ j" .... f. _.. . , .. ' , : ..

obciansku rovnost. Aristoteles v tom-

~., ~ ~ i·, 1:-;-" ~.'._' .,. .-' _'__Ir:~· _. ,' .. ~ T . •... _.

to duchu uvah rozoznava spravodli-

YOSt, ktoru mozno nazvat spravodliyost eticka a spravodlivost legalna a d'alej spravodlivost, ktoru pomenoval spravodlivost rozdefujuca na jednej strane a spravodlivost vyrovnavajuca na strane druhej.

Legalna spravodlivosi'je spravodliyost na zaklade prava a podra prava. Je to spravodlivost totozna s pravom,

jeho poziadavkami., Ak v konkretnom pripade sudneho konania bol vyneseny rozsudok na zaklade nedostatocneho dokazovania a nespravneho zistenia objektivnej ci materialnej pra1tdy, hovorime, ze toto rozhodnutie

.. ,~.. . .. ~ . .

• :, ... .: ::~ II ~ .: :' ••

.~ ... ' r!'-"

mu statnemu organu moznosf prihliadnuf na specifickosf konkretneho pripadu a odstranif tvrdosf uplatne-

. .;

ma prava,

Rozdel'ujuca a vyrovnavajuca

spravodlivosi. . , · , .

Okrem legalnej a etickej spravodlivosti sa v prave uplatiiuje spravodli-

. yost aj z hl'adiska rovneho a rovnopravneho vyrovnavania a rozdelovania pray a povinnosti v pravnych vztahoch.

Rozdelujuca spravodlivosf urcuje, ako rozdelovaf prava, ako aj povinnosti medzi rovnopravne subjekty prava tak, aby za rovnakych podmie.nok jedni nemali viae pray alebo viae

povinnosti ako int, ktori by preto mali menej pray alebo menej povinnosti, pripadne, any jedni nemali viae pray a menej povinnosti ako ini, ktori by mali preto menej pray a viae povinnosti.

Vyrovnavajiica spravodlivosf, ktora upravuje vzajomne vzfahy subjektOY predovsetkym v konkretnych pravnych vzfahoch, urcuje obsah a sposob, na zaklade ktoreho sa sub-

jekty pravnych vztahov vyrovnavajii za dobro (zlo) poskytnute (sp6sobene) v tychto pravnych vztahoch.

V pravnych vztahoch vystupuje rozdeYujuca a vyrovnavajuca spravodlivost bud' spolocne, kym na niektore pravne""vitahy'Je mozne uplatnit bud' jedno alebo druhe stanovisko . J ezr'ejme ,'le' tam;kde<tren'a'uplafni£

obe stanoviska, nemozno nastolit spravodlivost vyliieenfm jedneho z nich. Poziadavky rozdel'ujucej a vyrovnavajucej spravodlivosti su organickou siicastou realizacie prava, rezimu ukladania trestov, rozsahu nahrady sposobenej skody a pod.

Rozdefujnca spravodlivost si napriklad ziada, aby dva pripady trest-

nej cinnosti, ku ktorym doslo za rovnakych podrnienok, a ktore vykazuju zhodnu objektivnu a subjektivnu stranku, bali kvalifikovane a hodnotene rovnakym sposobom, ktory by sa finalne prejavil v rovnakom druhu a vyske trestu pre obidvoch obzalovanych. Uplatnif tento princip bez ohradu ~na·" osobitosti ·.objektivnej

~~~iij1?i~k~!~~.~r~!~ank:ytr~?t~e~() ci~ .. ~y. .. m§.~.""y..§~k,. ria, dry]iej··.~.tra~.e vies t

• •. . I • . ... "

kjtespravodlivosti. Tu uz musi na-

stiipif vyrovnavajiica spravodlivosf.

Vyrovnavajuca spravodlivosf bola v davnej minulosti postavena na principe talie, odplaty rovnakeho rovnakym, cize prostrednictvorn zasady "oko za oko, zub za zub". V prave dominovali trestne sankcie, takze aj skoda v obeianskopravnom zrnysle sa odplacala, vyrovnavala trestom. Vyvojom sa trestne sankcie zacali aplikovaf tak, aby sa ulozenym trestom vyrovnala skoda poskodenemu, ktora vznikla protipravnym konanim. V dosledku postupnej emancipacie obcianskopravnej zodpovednosti od trestnej zodpovednosti sa zlo sposobene v obcianskopravnych vzfahoch uz nevyrovnavarepresivnymi ,sankciami, ale sa vyrovnavatakmer vylucne

. . t ~ . : ._'... < .•. : . .. .." ... ~ ·t· .. t .... ~ . .'.: .<. -- c. -' r ,.. .: l: ~ ;". ..

·~rep a~·$: . ·jV'n:Yln.I~;r···'teS7 r -, ~ ... uClZi~rn.~:f·~~··~~·~'~:·.'~··$..:~t~·s~·

;\jaltCill~i~/sa~.mami~' Za' podmienky

. . .. :"f .- iJ;;f~ ~i.··~··. .~. ~. ,

ie abean sposobf inemu obcanovi sko-

du (zlo), je povinny ju nahradit, t.j. poskytmif dobro, ktore v dosledku protipravneho konania (zla) bolo poskodenemu odiiate. Zaklad vyrovnavajucej spravodlivosti je teda v korelacii spravodlivo rozdelenych pray a povinnosti a v pripade ich nerespektovania v realizacii sankcii, ktore sti ekvivalentomsposobeneho zla, zalozeneho porusenim prava. Vyrovnavajuca spravodlivost sa preto nazyva aj lekviyalentnou spravodliy()~toM

• ~:.~.~."~ .. ::" ;.-.,;.:. ~,·.:: ... ,.S·:"':,:.::_>.,. -; .. :"." .. '_;" ... :,~ .~~.':./~ .. J .• ,:.;,:~'.': _;''"._;./.~" ,./ . .'-' '.' - .. v:;··;};·, .. ·····,,··, .... : .... '.~:: , .. ,~

~ YYJ8.uruJe JU 0.1. retnbutlvna te6na

· t r-e·-........·tl .. ,.;.: """'" :~~.\;.., ;.~,~ ':"\~~ ', .. : :. : .. ,.~. -. , . .' -<." ,-: .:.: :; ~ :::.: ~;: .":"::.'. ~ " .. : , : .. ~ :.;.~< :.~.~ ;-:;;~:. - .:~ ~·:·,~.:··,,~i?f

S ama. ~:.~~'

"".'.c.<i'Nespra~odlivos£ nastupuje v pri·

pade, ak ulozeny trest vo vztahu k sposobenemu zlu by bol neprimerany, neekvivalentny, bud' vel'mi prisny, alebo benevolentny, a to nielen z hl'adiska legalnej, ale pripadne aj etickej spravodlivosti. Porusenfrn ekvivalencie vznika ine zlo, tentoraz sposobene statnym organum, ktore rna byf spravodlivo odcinene, vyrovnane nahradou skody a eventualne aj aplikaciou ekvivalentnej represivnej sankcie voci statu.

. /·::.Y~~~_;;\·~~.·. ,. L/ / /lj//) --1'/JI /' /.,1# 1(;~' ~j/-:;·i. r . ~ ... ;:/ .. ~.... .. <.' j ." "jr~~ .. :~.. .. ,./ _ .. /"<: ,<z .. (.. r-.;>·)r/ -: . ,'.<. "-'_'F .. ~t.'"·, t., .~-.r ';' . ,7· ._/

. _ .... c/if}: .': . /~' /~ / /V',"{ I.A/I{ f ~ of"' r ," .

. :I~. ~:L~~. ', I /.... (.I'. Y

;.:~fi:i' ···a tyro aj pozitfvneho a prirodzeneho tremne nespravodlive zakony, ktore si

:. prava prinieslo o~atovne az ~O. ~to- nemozu nevyzadovaf rezistenciu.

.. focie prostrednictvom N orimber- . -Iusnaturalisticka koncepcia za-

skeho procesu. Avsak este predtym stava naopak stanovisko, ze otazka,

, . otvoril novu kapitolu vz~ahov:/'prava CO rna byf podl'a prava a CO by malo

.' .' " . a, moralky Gandhi. Pre Mahatma byf podla prava, nie su oddelene, ale

···Gandhiho boli nespolupraca s Brit- naopak spojene otazky, So zretelom

·.mi,' ako aj nenasilie zakladnesucasti ····na ~"~!~~!,~~~,p~~Y? zastava tedajus-

.' '.' ..... jeho hnutia a filozofie, ktoru o.i. vy- naturalizmus stanovisko, ze t,9!~,pra~

.., lozil v znamom clanku Doktrina Y9.,.p,?zostavalo,zo.zakpn()y,kt()re boli

.' .... meca v r. 1920. ,i'. extremne, privefrni nespravodlive na

..... ' Pise sa tam naprfklad: "N enasilie . . {{)?,!.,~~Y,.,:rl~~~~lld~i .atri~ut platnosti,

.'. je zakonom Iudskeho .rodu, ako je na- ~~Y.,~<>.lipl~~AYn:,.p,r~Y()ITl' ktore, sa

........ silie zakonom sveta ~Vierat ... Nenasi- vyznacuje vseobecnou zavaznostou,

. . '.: I 'V'

. lie znamena neustfile utrpenie. N e- Skola prirodzeneho prava odkazuje

·~namena to sklonif sa pokorne pred totiz pri definovani prava na jeho

" '. tyro, kto pacha zlo, ale vyzaduje to moralnost. Niektore .rf!di,k.~l:q~,prudy

•.. '. postavif vsetku.silu svojej duse protiod!Jlietaju uzna(.za, platne vpravo

. 'voli tyrana. -Iednotlivec, ktory kona suhrn pravnych noriem statu, ktory

... : "1 d t .. n,{to zakonom moze - . nev · adrui el,·'ozaa6vanY"'hMol-a1Iiy·~<;·:"~~·:(jb·~:.:··"

. v su a e s y:, ,VY. YJ. J. !,: P~~~~Wtl"r1.-MI~;.~§;,w.~~~~.~'¥1~~~~d; r -. , ...

. hlasif vojnu vsetkej moei nespravod-,§..f!Ij:~:TYm podl'a tejto koncepcie vzni-

..•.. 'livej rise, m~"ze zachranif svoju cest,l~i<'·ihravnY dovod rezistencie, nere-

'. svoje nabozenstvo a svoju dusu,' spo- spektovania "nespravodliveho" prava

' .•.•... 'sobit pad alebo obrodu rise," statu rozmanitymi, najma nenasil-

'.' .'.' V sesfdesiatych rokoch jeho mys- nymi prostriedkami civilnej neposlu-

........ .lienku pasfvnej rezistencie, nenasi- snosti, prostrednictvom individual-

. ".' lia, ale at ~riamej akcie o~ivil Ma~tin nej aleb~ .kolektivne~ akcie: Obidv~

. Luther /King Jr. V znamom Iiste cesty nash uplatnerue napnklad pri

" 'z' Birmjnghamskeho vazenia napisal odmietani povolavacich rozkazov se-

=.» aprfli 1963, ze akekol'vek pravo, veroamerickymi brancami pocas voj-

./<: ktore degraduje Iudsku osobnost, je ny vo Vietname. Civilna neposlusno-

:. .. I ~

',',"nespriIvodlive, a v jednote s Gand- sf je porusenim prava,

.':',him z j oraznil, ze je nespravne pouzif Od.1tivilnej neposlusnosti, ktora je

.,,':;,'i,hem ralne prostriedky na dosiahnu- porusenfm prava, je potrebne odlfsif

','tie I oralnych ciel'ov, JPravo na odpor.

......... " , oderria problematika vzfahu Pravo odporu (ius resistendi) vy-

"',pr" a a moralky sa zacina otazkou jadrilo napriklad Yyhlasenie nezauis-

,'·:>.ro dielneho definovania prava priro- losti v r. 1776 takto: "Povazujeme za

'·i·~'denopravnou te6riou a pravnym po- nevyvnititerne pravdy, ze fudia.maju

",.'., tivizmom. neodnaterne prava, ako je pruvo na

..... . ; /"

. ....•••...•... .... 'Pravny pozitivizmus trva na sepa.. zivot, slobodu a budovaI?:ie/osobneho

;,. racii prava a mora1kya zastava nazor, stastia a ze na zabe9I'ecenie tychto

':.ze aj nespravodlive vlady (a zakony) pray si fudia ustal}OVUjl1 vlady, odvo-

.• "'"$":J. vladami na zaklade platnych zako- dzujtice svoju ~pravnenu moe od

,·'BOV. Zlovornost nacistickych alebo bo- suhlasu tycl)('ktorym vladnu. Lenze

'. ';':'," IsevickYch zcikonov, ktore zaviedli kr- kedykofv It" zacne niektora vlada

<::._,:, , .·vary stiitny teror, nie je dovodom ich tymto efom prekaza~, rna fud pravo

:;::~':. neplatnosti, i ked' autoritativny sys- ju 'enit alebo odstranit a ustanovit

.jJ,i~;{';,· tern maze produkovat natol'k~ ex- n vu vladu, ktora bude zalozena na

.. c':'!J.~it. i.·'" '

: -;':·~?hf:f:'~:i···:·. . .. ::~~i~~PJr; ~~ I I

·:·~."t:::·

, ,

PRAVO A MORALKA.

~ v v

CIVILNA NEPOSLUSNOST

,

A PRA VO NA ODPOR

Tradicia vztahov medzi pravom a moralkou rna svoje vychodiska uz v staroveku; uz vtedy sa vytvorili zaklady duality prirodzeneho prava a pozitivneho prava, Podla Aristotela

":.,:..nl.--L-t.:,-Ir .'... . ... ~ . . I

existuj1i principy prirodzeneho prava

alebo prirodzenej spravodlivostiIjysei 'dlkaion), ktore sliuniverzalne

• '.-. - :. - " .' I •

~ . nezavisle od mienky Iudi. Podistym

tychto zasad a veky trvajuceho . poriadku, ktory kotvi v mravochspolocncsti, sa dovolavala Antigena, Spravujuc sa mravom, nerespektovala pravny prikaz tebskeho krala Kre6- na, ktory zakazal" pochovaf jej brata Polyneika ako' nepriatel'a vlasti. Za nerespektovanie prava bola potrestana zamurovanfm zaziva do skalnej

. .

hrobky, kde si vzala zivot.

Konflikt medzi Kreonf!.!Jl a·7!:tflijj6- nou je dodnes ~Qdelofii rozporu prikazov p!,:ava-'~fmonHky a sirsie , konflik-t(fdvoch povinnosti.

Prirodzene pravo tvorilo· d6lezitu sueas! zivota spolocnosti 17. a 18. storocia. V interpretacii Grotia a Puffendorfa sa dokonca prednasalo spolu s rimskym a kanonickym pravorn na eur6pskych univerzitach. Renesaneiu vzfahu pniva a moralky

zasadach a bude mat pravomoci, ktore Iud uzna za najvhodnejsie na zaistenie svojej bezpecnosti a stastia."

Pravo na odpor v specifickej forme

~

vyjadruje tiez Ustava Slovenskej re-

publiky (Ramik c. 1-1).

"";~0f '

":1J!?,: , alebo nezavislosti ktorehokolvek st~ N a podmieiiovanie platnosti prava

;;"',' tu, alebo jej pouzitia akymkolvek moralnostou prava existuju rozne na-

, . inym sposobom, ktory je v ro pore zory. ~

s ciefmi Spojenych narodov a ~to de- Podla klasickej teorie je prirodzene -f?

klaracie. Nijake dovody nemozu pravo poznatel'ne rozumom a je uni- /

ospravedlnit nedo drz an · tohto prin- verzalne a nernenitel'ne, Vo vztahu /

cipu siahnutim k hr e silou alebo k pozitivnemu pravu statu ide tiez

'. "_lcjej pouzitiu." ypodmieI1ka.ch:rrio~ --o"vyssiepravo", ktore pri kolizii s po- (

,,' ,,: 'derneho statu ,tfprava neexistuju ani zitivnym pravom rna mat prioritu..,

nijake dov y na navrat k anarchii. Podl'a Finnisa, ktory je predstavi- I!

N a d ej strane vsak zakotvenie 'tefom sucasneho jusnaturalizrnu,

'. praY na odpor v ustave statu je od6-", ,', sentenciu, ze nespravodlive pravo,

#nene ako krajne riesenie a iistav- nespravodlivy zakon nie je pravo (lex

, '. ,-a: poistka obcianskej spolocnosti, iniusta non est lex), chybne interpre-

tuju kritici prirodzeneho prava. Z vsroku 0 nespravodlivosti pozitivneho

prava_1}!!U~1!!_Q~!!~_~!~~_Q_~~ ... pnM_gg "!-!"~!!~~QS:~.t, . ze ide ° neplatne pravo,

.. -'"-"r ,.. ...... - .................. ~..: ... ..:, .... ,:.;. . .t.Ji" ..... ,..a ........ - ...• ~hY ...... ~:_.. .... ~ .... , ....... Lj- " __ ". .._.__

..... '. '1, .................. Io'tI....,.:. -. .... ="tnt.liIo.lI'r.I...: ... ~~I ... .:4W' .................... "="- ... ' ....... ':' ... I. ":-:-_,....~"":,.,

na ktore netreba jednoducho dbat.

N espravodlive ci zle pravo je pravo, ktoremu chyba potrebna sila, aby zavazne prikazovalo svedomiu jednotlivca, i ked' zakony statu su a maju byf takouto silou vybavene. Podla niektorych predstavitel'ov jusnaturalizmu existuje naopak moralna povinnosf obcanov respektovaf nespravodlive, zle pravo, ak by civilna neposlusnosf viedla k oslabeniu pravneho systemu, ktory aka celok je inak spravodlivy,

In! predstavitelia jusnaturalizmu, ako sa uz spominalo, zastavaju ne-

kompromisny nazor,.,za.enr&mn....e..J.l.J~::~" .. ". _$!!ravoQJi,Yif rir~vo'< autcritatfvneho

.~:'"t=_ ...... ~n .... ~... .,. ?~ ~1I,o,rw,,"".·"_";.!:'I!I!I.+ ... _ ... ~.q...,.,;.i:.II_.";'LP i __ "'"'I .... ~ ... _~"

.~tllt!!i.!;t.Q.I:e.huiu:iklru!w_j~_J!~~~: .. _ ka~:v,(}.,..nie~~J!.}le1ll6ze byf v nij af

~. -~-

FINNIS, 351).

V zfah prava a moralky zahnia aj odpoved' na otazku, ci existuje IIlJ);paI:" na povinnosf respektovaf pravo? Podfa Sokrata takato povinnosf existuje a Platon ju vyjadril"v---Znamom dial6- gu,ktory sa odoprtii medzi Sokratom a Kritonom .. Af'Bentham ako predstaviteY pr,,9Ytleho pozitivizmu nab adal ,

ze p "vo je potrebne slobodne kritizo, avsak dosledne respektovaf.

Pravu odporu oponoval o. i. ,

ktory dovodil, ze nijakezriadenie nie

»>

je mozne zlepsif revohiciami, ale len

..... ,.--

reformami. .AkIud povysi nasilie na

_// ..

pravg.,.-·/,z·rusi spolocensku zmluvu

o/ifm cely ustavny a pra vny system,

/n.

, ,

RAMIK·c. I-I Praoo na odpor v Ustave Slovenskej republiky

..

"Obcania majii pravo postavif sa na odpor proti kazdemu, kto by odstraiioval demokraticky poriadok Iudskych pray a slobod uvedenych v tejto tistave, ak cinnosf ustavnych organov a ucinne pouzitie zakonnych prostriedkov su znemoznene.'

v .,-

Cl. 32 Ustavy Slovenskej republiky

n

2) Pravo na odpor, pravo na povsta-

nie (revohiciu) sa odvodzuje zo spolocenskej zmluvy. Sposob ako odporovat vlade, nemusi byf jednoznacne spojeny iba s ozbrojenym odporom. Thoreau odporoval americkej v ~ e vo vazeni s predstavou.., obcan odmietne vladu podporif a uradnik opusti svoj urad.irevohicia sa dosiahla." (THOREAU,30). Usudzuje s~e pravo na odpor sa maze uplatnif v pripadoch samovlady s~tn a jednotli veov. Scholastika/rozozna vala dva . druhy sarnovlady (samovlady

jednotlivca); jednak samovladu ex

/

defectu titulr; nelegitimnu vladu

a jednak 5t~xercitio, cize vladu, ktora moc-zneuzfva, J edna i druha forma/v1~dy koresponduj e s ponatim nezakonneho bezpravia a zakonneho bezpravia,

Pravo na odpor rna viae kritikov ako zastancov, N egativne stanovisko k pravu na odpor sa spravidla_ tykt(a} civilnej neposlusnosti, J5.tota~" na rozdiel od prava na ()_dp6r,'·nie je ani for-

maIne od~_dena z platneho prava, ale je p1)'rusenim prava alebo vjzvou na jello porusovanie.

Existuje mor'alna povirmosf respektovat pr'avo?

elm nahradi obciansky stay prirednym stavom, v ktorom opaf zavladne

././

anarchia a boj kazdeho proti kazde-

mu. Respektovanie zakonov a obcianska disciplina s}i// preto zakladom obcianskeho zivoia ci zivota cloveka v state. Odmi~tnutie prava na odpor treba uKanta vidief aj v spojeni s odsuderiim krutosti, sprevadzajucich

_/.r"/

revoluciu vo Francuzsku.

Uplatriovanie prava na odpor je v demokratickej spolocnosti vzdialene predstave prava ako takeho. Moderne pravo demokratickej spolocnosti, v ktorom vladne pravny a nie policajny stat, je vystrojene .celym radom tak preventivnych, ako aj sankcnych zaruk. Pravo na odpor nema v civilizovanej a demokratickej spolocnosti miesto takisto, ako v medzinarodnych vzfahoch nema, ci nema mat miesto pouzitie sily alebo hrozby silou. V Zaverecnom akte Konfere · o bezpecnosti a spolupraci urope sa o.i. stanovuje: "Z';" nene staty sa vo svojicll/vz~mnych vztahoch, ako aj"v--medzinarodnyh vztahoch vS~(JIiecne zdrzia pouzitia sily alebo hrozby silou proti uzemnej celistvosti

Spolocenska zmluva, v ktorej sa oby...... vatelia (obcania) prostriedkarni repre-

... zentativnej alebo priamej demokracie . .' dohodmi na spolocnej sprave spoloc.... 'nych veei, zahfiia rozdelenie pray a po. vinnosti na oboch stranach, tak na stra-

. . ,

· :'. tie statu, ako aj na strane obcanov,

.......... '. obeianskej spolocnosti, Povinnostou

.:' . 'A~,~j~,,_,~a,Jgtii£J:p~illll~. : yereiriy'-P9ri~. ". . . dok, uzemmi celistvosf statu, bezpecno-

· ·:"~If\~~ioI;,r ... ,.~,\o.:·"".,~: ..: ;,:' .. :. ,',. ~, ... ··c·, .:, .-',.'.'. '.".: ..... ":;.: ; ... :: ... :.,. '.', ,: .. '... ., .... , ... :: .....

....... st a majetok obcanov a zaistovat urcite

. ;~~~'J;;;~b>1;~'.';,r. .. ].<n.:.:: :, ~' " )~·i·'.:.':.:."·.·. ,:., r. : .. j .: .:_. , .. :'.: .. .: :.:, ' :.,.~ -. ' .. :', . '.' , ." ...•......

<: socialne funkcie, kym zakladnou povm-

.·.·Orlosiou obcanov je dodrziavaf iistavu ',":r~kzakony statu. Ide 0 pravnu povinnosf ··.·:'.~fynt1titernu statom. Z hladiska vzfa-

. . .. , I

··hov· prava a moralky vsak vznika otaz-

": ka tykajuca sa aj moralnej povinnosti ':::;"-, respektovaf pravo. Preto do okruhu

.' .' .,' .

, .. ).:·,· .: vztahov prava a moralky patria aj s ci-

',-_Vilnou neposlusnosfou priamo i nepria;,rt~·mo spojene otazky, ci vobec:

....... ,: .. ': ·a) existuje· moralna povinnosf do-

o I I." • •

,,'." drziavaf pravo,

· ' .

_ b) pri definovani prava je nevy-

. ~""

":' .. '. " hnutne urobit nejaky odkaz na

' : moralku, na jeho "moralny ob- .

~ ',', !:.' .

:';"'" . sah", alebo nie,

. :·~'.,;'.~.f.;.>.· .... :· ··c) je ,moraIne vynucovat moralku

':':.1:':' "

.; .. ; ... '.,,': ... :.,....... . pomocou prava a statneho do-

.' =--". '.'

::~~I~~:;/.::~:·· nutenia.

Rozhovor Sokrata s jeho priatelom Kritonom sa uskutocnil bezprostredne predtym, nez filozof vypil bolehlav a vo veku 71 rokov zomrel. I Sokrates odmietol ponuku Kritona, .aby z vazenia usiel a zachoval si zivot. Naopak, rozhodol sa re§pektovat rozsudok trestu smrti. Dovodil, ze ak by bol so zakonmi statu .nesuhlasil, mal dost casu a moznosti prejavif opacne stanovisko, Jlripadne slobodne opustif vlasf a/zii v state, v ktorom vladnu spravodlivejsie zakony, Ked'ze neuro-

~.

bil/ani jedno ani druhe, je jeho povin-

nasion respektovaf zakon a podriadif sa jeho sile a d6sledkom (PLAT ON:

I., 379).

1/

-

,.

Argumenty pre mortilrui zaviiznos; praoa

Ak existuje moralna povinnosf respektovaf pravo, potom musi existovat nejaky mravny dovod povinnosti obcana respektovaf prikaz stanoveny pravnou normou alebo sa zdrzaf zakazaneho spravania.

Existuje niekol'ko argumentov v prospech moralnej - zavaznosti prava:

a) Prvy vychadza z chapania platnosti prava v jusnaturalizme. Platne pravo, ktore zavazuje,

,;

musi spliiaf urcite poziadavky

na moralnosf svojho obsahu. Dovodom moralnej zavaznosti

~~~~''''i''''''··''·;'-j'· .. \·.::~··-7.~·fj.~~ : .r': :.\:. "'~'~''':'-~'''''. :" •••• ': •• '.: •••• ~ ••• ~: .'. •••• I~'~:~:' 'I'I:~II'I~' •••••• ' •• <,; 'I'.~· : '_-:':. ..

prava je jeho Ob~Jlh,:kt0ti", j,~_"

y:;:§*l~~~,~, moralnymi }l(~rm~mJ,: ..

b) Iny argument romanticky ape-

luje na vdacnosf obcana, dovodiac, ze .krajina a jejzakonypo-

~I.fnyju'v~:obYY~t~r~typ.",_, yyh0 dy, takze najmenej, eo moze ka~dy

pre svoju vlast urobit a zavd'acit

~,~~~l?(}sk.y!p-u~~ .. dobrqde:rrie,je,

~e, ~~~l?~~~uj~ . ~a}{o:ay ,st(}tll.

c) Dalsi argument vychadza z Jl,3~ .

YlLb1!1l1;t}P~ti"doc:lr~~t sfub.' N~'~'

.. . - (. ,,~' . I. I~ ',',. ','. :'1,";" . .

vyhnutnosf dodrzaf slub ci zmluvl;i _\rycliadZ~:f 'zo '. zIfiTtivnych te6rii vzniku .', aexistencie "st'atu-~

podla ktorych jednotlivec a spolocnosf uzavreli s verejnou statnou autoritou zmluvu, ktorej obsahom je prislub respektovaf zakony vymenou za ochranu· ·810- body, zivota a majetku, ako aj inych hodnot zabezpecovanych statom,

Variant posledneho argumentu vii teorie, preco existuje moralna po innosf dodrziavaf pravo, je ob,ahom te6rie spravodlivosti Rawlsa/ Ak je

I

spolocnosf spravodliva, ma svoje

miesto prirodzena povin96si pod porovaf spolocenske institucie a postupovaf tak, ako spolocenske institucie vratane prava od obcanov pozadaju, Ak je struktura spolocnosti zretel'ahodne spravodliva a' ak sa v nej neprekracuju urcite .hranice spravodlivosti, ak sa naprfklad neuznavaju neopravnene naroky urcitych skupin alebo sa nevyskytuje odmietanie zakladnych slobod, potom sa povinnosf respektovaf pravo vztahuje aj na jednotlive nespravodlive zakony, V prfpade prekroeenia hranic spravodlivosti a extremnej nespravodlivosti je

,

vsak odovodnena civilna neposlus-

nost. , .. Civilna neposlusnosf je podla Rawlsa nenasilny, verejny a protipravny akt, ktoreho cielom je vyvolaf zmenu v zakonoch, pripadne v politike vlady (RAWLS, 217).

v

d) Dalsi argument moralnej po-

vinnosti respektovaf pravo vychadza z povinnosti . obcana

" ." .. '.. . '. "':' .':

k spoluobcanom a nie k statu,

a dovolava sa slusnosti. Je for~ mulovany takto: Ak spoluobcania respektuju pravo, nie je slusne uZlvat vyhody zivota v state a pritom odmietat poziadavky prava. .

e) Rozsireny je tiez tzv. _p-tilitarny

~ • I '. • • ... _ :. " .. 'T .: L •• ,:.:. ~.. " .:.

argum~nt,. ktory znie: ·Ak fudia

':"'j,l:::':" r ..... porusuju zakony pr?~perita v negativnom vyzname je filozofia in-

I: _ .: : aD Iahobyt -sfiltu"sa znizuju, dividualizmu, nahl'ad, ze clovek je

-, . . '.',,' ·,taid'e--·'ob~'anla";majti· moralnu .. n~,~_~Yi,~~~,,"_<g~,, .. __ 1?_~!!!!~~~~~~,=~~~!!!~~"

. . .p9.vinno~( respektova f pra vo. vktoro m,-.-~ij~.,,,~~e,. -, §!~.t!!~_~~_~,~?':~j~,,.~~ ,_~

.: Sotazkou vzfahu prava a moralky ~iyo,taQhcana, ze obcan nie je obme-

uzko suvisi tiez vee slobody, ako aj dzovany postupom statu. Obcan je

. vztah prava a spravodlivosti na jed- neslobodny, ak mu stat zabranuje re-

.: ."ri~j -. strane i vztah prava a' slusnosti . ... alizovaf jeho potreby, zaujmy a ciele.

---Ila strane druhej. Obe votazky sti .Miera slobody obcana je teda urcena

.·;predmetom d'alsieho vykladu. mierou nezasahovania statu do

.. ' .. '<.'.~::. . obcianskej slobody. Nezasahovanie

.'. .. :.,,:.... . vytvara priestor, v ktorom sa obeian-

,.,;..... .. ska sloboda transformuje na d'alsie

"PRAvo A HODNOTA SLOBODY hodnoty. "To, co dodava hodnotu exis-

• • I •

: .... , . tencii kazdeho z nas, zavisi od neza-

.. '. Politicke chapanie slobody bolo sahovania zo strany inych Iudf"

·,zname uz starovekym Grekom, ktori (MILL, 12).

..... , .. .usudili, ze sloboda v demokratickom John Locke ucil, ze existuju 810-

. :.

... .systeme sa prejavuje slobodou kona- body, ktore nie je mozne odlucif od

······nia, ze kazdy maze konaf a vyjadro- podstaty cloveka, ked'ze su spojene

,Vat sa slobodne v medziach prava. s ochranou jeho slobody, zivota

.. . Osobitny vyznam sa pripisoval slobo- a vlastnictva. Ludia sa rodia a zosta-

... .de :. slova (isegoria) a rovnosti pray vaju slobodni a rovnopravni, uvadza

... ·vsetkych subjektov prava (isonomia). sa hned' v prvom clanku Deklaracie

.... , ... '. .... Poeinajuc liberalizmom, obcianska pray cloveka a obcana (1789). Idea,

.. : .. sloboda a tym aj sloboda: v pravnom ze existujti prava individua, ktore

, ·"zmysle znamena, ze stat:' , politicka moc nesmie obmedzovat, sa

" "a) ,lle,§.p#.e zasahovaf do vymedze- konkretizuje v .katalogu prav.('l>iva.

~~rs_(~i-yilyot~ 3 ednotlivca, _ oso- '-g~ii~ra~ia:]'udsk~ch" prav\ vzisla z V y-

,1llt~p'~,~.f!~ahQY~(cl() jehobezpec- liJdsenia- nezdv~siosti- ~ 'Francuzskej

nosti .amajetku; revohicie. J ej zmyslom bola oehrana

" b)mazep()st~J>ovatiep: v medziach obci?gslr~rSlobo{]_ypr~p. svojvol'nymi

'z~kona a'podi'a zakona, a obca- zasahmi statnej mociJt1ffili~ge#erai

nom je - dovolene robif vsetkoelarudskyeli/pr_a;v,~t:~,~li~_,46:r:~z_,_~~

okrem toho, co imzakony zaka- ekonomicke, socialne i kulturne pra- ,

, ',' , zuju. ' ", -,,- vaH.'os~bitne na soci~lnll ro"V1l~st.

',.' .. '" Obdobie klasickeho liberalizmu ;rtet}_?c.::~:geQ.~r~cfa ·T~dsl{ych'pr.~\isa

'",' vyzdvihlo tak nabozensku slobodu,'spaja 'so solidaritou a nazyvasa ge-

"·"',ako aj politickii slobodu, slobodu neraciou thesolidarity rights.

,iucasti obcanov na spravovani statu. ""'''''Vr~:eme sak otazke obcianskej slo-

," Pravna sloboda alebo sloboda body a tym k jadru prvej generacie

v

.'.:' .. ,.' .. ·:V pravnom zmysle je vymedzena kla- Iudskych prav, Clovek sa rodi slobod-

,.:sickY'm liberalizmom negativne ako ny a stat jeho slobodu musf garanto-

. .

,:. absencia obmedzenia slobody jednot- vai a nezasahovat do nej. Obmedze-

:~ •• 'livea statom. nie slobod zakotvenych ustavou je

, " " " Moderny liberalizmus nastolil mozne len vo vy-nimocnych prfpadoch

:::,-,otazku pozitivnej slobody ako proti- a iba na zaklade podmienok ustano-

,,<·':,.:'pol negativnej slobody (BERLIN, 31). venyeh ustavou a zakonmi, pricom

:. I ••

. ~. .

.- .... ',.,<.... Predpokladom objasnenia slobody obmedzenie slobody a pray nesmie

.. :.;:;:~:;·.i~-<~:·~·).:.: :... .

.. i<f;;(·::. >': .. ~,.> :. • .

. ;.:.; }~<; ~~::'~'\~.:.'.: '.' .

.. , ., .. ~. ·i~\ I·~;: ..

. . .

I •• •

.. .

•• • I •

, ..

.. . .

I. I ~ : .

byf trvale a nesmie ich stat zneuzivat na ine neely, nez na ktore bolo

1 ,

...

Citovany text (Ramik c.I-2) doku-

mentuje garantovanie osobnej slobody

jednotlivca, ako aj iistavou a zakonmi ustanovene podmienky vynimocnych zasahov statu do tejto slobody. Slobodu obcana nie je mozne obmedzif inak nez tistavou a zakonom vydanym len na zaklade tistavy a len v pripadoch, ak sa ho ustava dovolava,

" . - - . .

-- "Pravda ;slQ_bodajedn€?t1iv~a~ ako ,

.. , .... .. . -:... . ... ~ . -- , _ .... -,.,. - _., ,". . - . '. .- - . -- .. , _ ...

- , u~!1.~HJ~\£,iJ~,~jauV"~~~Il"~?-<? d?lt~Il1~n~ , ' 'ttt'<'Ille je absoJutna,(RAMIK c. 1-2).

, . '.. . - .. - I, .. . - . . . ,

~St~tJP.Q~,~ .intervenovaf do sfery slo- " ' "

~~~~I')"~.~··~. : •. -,_.... . . , ......;, ~

, ]J9,2l_j!~~~~!_iyC~_~~Il ~~ za~yl~ep~~t:

neho prava, ktore must splnat ureite

· krir~rl:i:-Dalezitym znakom v tejto ,,'su:vislosti je najma generalita prava (vseobecnost), ktorej podstata sa ma'nifestuje v znamej poziadavke vlady -:it:~\Y~ a ,nie vlady Iudi,

.. Dovolene zasahy statu do sfery

.~lobody obcana vyplyvajii z principu .. 'spolocenskej zmluvy a zmluvneho '.' . "rozdelenia pray a povinnosti medzi ..... verejnou statnou autoritou na jednej . '. 'strane a slobodnym obcanom a ob-

' .• cianskou spolocnostou na strane dru-

. .'~. . ~ . . . '. . .

,hej.Ustava statu a :v sirsom vY-f:'

" .' : '_:', , r~~t;~'~p~~~;;_y"'-"'-~y'~t~'ili_::)~- _,': v~_~st#~ .

. '.' -', ~·~~T"~t,.,.grl::..~~~l~··~II.i}"!I.:"";··~:II' : .• ::~ ..4~":~" I: .. :'~ ~ .. v' ~~'_'_'~ ~-.::" ',' .• , ', i . '.. .'

.~ .. ' .. :~ .. ·~~~':·Uvo·u "inedzi obcanmi a .. verejnou:

. . . .',;i.W.'1i ~ . ·.t· - I • .. " '. . '.. ._ " ',JP... •

·,··,.···'~~atfnoif'-autb:dlbu, 'v"'ktoreJ _ _QQ~lli~_,, __ -s

. . ~~f,>.",,", .,. . ... . - . . _., .'yo~_.-'!" ..

•• ", :'-'~Jilil.lila~ab~--yg_rej_na..Sta~~v.:Q2

. :'··:··'.:'~::'~!'.·.~;fli~mo cny."~"ch .... "";,.~~pIi~p~ad.o:ch,,~.~~~urcenY·ch.

,,'I", :.ft'l.J~~'#.r-" ·,I .... I,:..~...," ...... ~I., ......... · .... · ~~

· •• <::li~~~,Qll: _fl;Z~koI1~~,,!~t~rY~nQY_~I~_ ,q~ •. ·:::_,':~!I.1~.r~y!!~j_,_::;I.Q bodyvzaujme.integ-

'::<;';<'~.;~.:RQIQ,£!!f>_~~h .. Intervencia statu ","'musi predstavovaf cosi vynimocne

<i>:,;':'ii v nijakom pripade nemoze byf pra'::':;;vidlom. Statna moe musi garantovaf

":\{'hielen slobodu jednotlivca, ale zaistif

;:'_ aj jeho bezpecnosf, majetok a ochra('nit ho pred zhubnymi nasledkami ';' anarchie, ktora rozklada stat, zako;':(_'.,ny a dobre mravy.

.: . ,'._ '" .•... Ako sa chape sloboda v pozitivnom ...... :,'. .zm ysle?

. . I. ~ ...

,-.),t';: Podl'a Berlina je pozitivna sloboda

,"'::."C"Odvoc.ena zo snahy jednotlivca byt :;;::::·,":\'.sam sebou a osobitne byf svojim pa-

I~I.-/'I'·.: ~.:. : .. ~ .. " . v

-:';{I;':td'·-Uom. Clovek si zela, aby 0 jeho zivote

·:,·M~~I'f'<····' .

. ·;"·:·R:~f ~Ji ", . :.,I.\\U 1 ~/F .: ' .

'<:r-,. ,~~ > .,

. . C1.21 Ustaoy Slovenskej republiky

1 •

~

ustanovene.

Vzfah medzi vymedzenim slobody v pravnom zmysle a podmienkami statnych zasahov do nej mozno napriklad vidief na zakotveni oehrany osobnej (obcianskej) slobody v nasej ustave (Ramik c. 1-2).

RAMIK c. 1 .. 2 Ustatme garancie osobnej (obeianskej) slobody

.. - .-.

. .. - -

:·1- . •.. :. _ _ ". '." ._

,,(1) Osobna sloboda sa zarucuje.

(2) Nikoho nemozno stihaf alebo pozbavif slobody inak, ako z dovodov a sposobom, ktory ustanovi zakon. Nikoho nemozno pozbavif slobody len pre neschopnosf dodrzaf zmluvny zavazok,

(3) Obvineneho alebo podozriveho z trestneho cinu mozno zadrzaf len v pripadoch ustanovenych zakonorn. Zadrzana osoba musi byf ihned' oboznamena s dovodmi zadrzania, vypocuta a najnesk6r do 24 hodin prepustena na slobodu alebo odovzdana sudu.Sudca musi zadrzami osobu do 24 hodin od prevzatia vypocuf a rozhodmif 0 vazbe alebo ju prepustif na s10- bodu.

(4) Obvineneho mozno zatkmif iba na odovodneny pisomny prikaz sudcu. Zatknuta osoba musi byf do 24 hodin odovzdana siidu.Sudca musi zatknutii osobu do 24 hodin od prevzatia vypocuf a rozhodmif 0 vazbe alebo ju prepustif na slobodu.

(5) Do vazby mozno vziaf iba z dovodov a na cas ustanoveny zakonorn a na zaklade rozhodnutia sudu.

(6) Zakon ustanovi, v ktorych pripadoeh mozno prevziaf osobu do ustavnej zdravotnickej starostlivosti alebo ju v nej drzaf bez jej suhlasu. Taketo opatrenie sa musi do 24 hodin oznamif sudu, ktory 0 tomto urniestneni rozhodne do piatich dni.

\; (7) Skumanie dusevneho stavu osoby obvinenej z trestneho cinu je mozne iba na pisomny prikaz siidu."

Cl. 17 Ustauy Slovenskej republiky

,,(1) Obydlie je nedotknutel'ne.Nie je dovoleno don vstupif bez suhlasu toho, kto v nom byva,

(2) Domova prehliadka je pripustna len v siivislosti s trestnym konanim, a to na pisomny a odovodneny prikaz sudcu. Sposob vykonania domovej prehliadky ustanovi zakon.

(3) Ine zasahy do nedotknutel'nosti obydlia mozno zakonom dovolif iba vtedy, ked' je to v demokratickej spolocnosti nevyhnutne na ochranu zivota, zdravia alebo majetku osob, 11a ochranu prav a slobod inych alebo na odvratenie zavazneho ohrozonia verejneho poriadku. Ak sa obydlie pouzi-

rozhodovala jeho vol'a a nie vola inych (BERLIN, 31).

.... .

Spoloceriska zmluva

a zabezpeeerrie slobody

Ako sa uz dovodilo, clovek nemoze zit mimo spolocnosti, Celyrad .social- . nychpotrieb __ ahodnot vedieludik ~o~," mu, aby vyhicili nicive nasledky boja

--ka~d~ho" -proti-~~'etky~ ... 3. y~etkych

protikazdemu, ,8. naopakaby siusta -_ .. novili verejmi statnu autoritu .. To predpoklada, aby sa zriekli casti svojej slobody v prospech celku, ktory sa na zaklade tejto zmluvy (iistavy) za-

vazuje spravovaf verejne zalezitcsti, najma zaistovaf ich slobodu, bezpecnosf a vlastnictvo.

John Locke v diele Two Treatises of Government (1688-1689) takto,ob~ jasnuje d6vody postupenia casti' slo-

I

body kazdeho elena spolocnosti ve-

rejnej autorite: "Ak je/ clovek v prirodzenom stave takyyslobodny, ako sa uz povedalo, akje eobmedzenym panom svojej vls stnej osoby a svojho majetku, naj f ssiemu rovny a nikomu nepodrobep_§, preco sa ehce zriecf svoj ej slobody, preco sa chce vzdaf svojej zvrc 6vanosti a poddaf sa panstvu a ri deniu niektorej inej moci? Odpoved' je samozrejma: Aj ked' v prirodzenom stave rna take pravo, predsa jeho uplatfiovanie je vel'mi neiste a ustavicne j e predmetom zasahovania inych, lebo vsetci su kFirmi rovnako ako on, a kazdy

{

clovek j e rnu rovny a vaesina z nieh

nie su dosledni pri respektovam slu-

snosti . a spravodlivosti, takze uzi~~ nie vlastnictva, ktore drzf v tornto stave, je len vel'mi malo bezpecne, vel'mi neiste. To ho miti k ochote

/

vzdaf sa tohto stavu, kt~rY akokof-

vek slobodny, je plny obav a ustavie-

J

neho nebezpeeenstva, "(LOCKE,198).

Na inom mieste mozno cita£: "Kedykofvek sa teda lJrcity pocet Iudi spoji do jednej spolocnosti sposobom, ze sa kazdy vzda vykonnej moei svojho prirodzenehoprava a odstupi ju verejnosti, potpln tam a len tam je politicka cize/obcianska spolocnost, A toto sa dej~ kedykolvek, ked' urcity pocet Iudf v/prirodzenom stave vstupi do spolo"nosti, aby vytvorili jeden Iud, jedno politicke teleso pod jednou zvrehova.?,ou vladou, alebo tiez vtedy, ked' sal k nim ktokoYvek pripoji a spl~1e s uz ustanovenou vladou, Pretoze tyro opravriuje spolocnosf alebo eo je to iste, jej legislatfvu, aby vyd ". ala za neho zakony, ktore si vy-

za . je verejne dobro spolocnosti,

a' jeho vlastmi spoluucast" (LOCKE, 180).

podra Hobbesa spolocenska zmll7"/ va je skutocnou jednotou vsetkY;ch,·. zjednotenych v jednej a tej istej osobe

. I

zmluvou vsetkych so vsetkymirovna-

ko, akoby kazdy kazdemuypovadal:

I

.Vzdavam sa svojho prava vladnuf

sebe a odovzdavam toto pravo muzovi alebo tomuto zboru muzov, ak im tak-

r

tiez ty odovzdas svoje pravo a rovna-

f

ko ako ja ich splnomocnfs na vsetko

)

a uznas ich ciny za svoje. Ked' k tomu

dojde, riazyva sr/tYm zjednoteny pocet v jednej osobe pospolitost; obec, stat, ·latinsky/ civitas. Tak sa zrodil

p'

vel'ky Leviathan alebo, aby som sa

vyjadril uitivejsie, tento smrtel'ny boh, ku .ktoremu marne povinnosf vdaky, ~~ pod zastitou nesmrtel'neho Boha,ri'astolil na svete pokoj a zabez-

f

pee"if poriadok a ochranu. Totiz tymto

f

spInomocnenim, ktore mu dal kazdy

jednotlivec, .. moze uzivat tol'ku silu' a moe na neho prenesenu, ze jej /a nadostac, aby uz len riou hrozia , vykonaval volu vsetkych, volu at dorna pokoj a vzajomnu ochr; u proti vonkajsim nepriatelom.." V nom

/

a v tom spociva podstata.statu. Majtic

ju vymedzit, roam na mysli jednu

/

osobu, ktorej kazdy/ cin uznava za

svoj vlastny verkft/ mnozstvo Iudi, spojenych navzajem zmluvou za tyrn ucelom, aby s~ uzfval silu a prostriedky ieh yietkyeh, ako uznam za dobre a na rospech vseobecnoho pokoj a aspol enej o chrany. "

"N ositel'om tejto osoby je vladar, a uvadza sa, ze rna zvrchovami moe. Vsetci/ ostatni su popri nom podda-

.

ni." (HOBBES, 206).

Spoloeenska zmluva, ktorej sa dovolava Hobbes, sa odlisuje od spolocenskej zmluvy, ktoru projektoval Locke. Hobbes je na stranesilneho statu, ktory by sme dues asi nazvali

·~ut,on t~tfvriylli:;stat6nf, kym ~loeJ{e'

. ~ - -, I ~. J··-",!'P_L. ,... _0_

a dnes Noziek je na strane slobody

~~~Itilll8;ln~h~,:'\stgtii Pravda, kazdy

• • I ~. _. ••• I. • -.

predstavitel' zmluvnej te6rie je na

strane statu, ale otazka znie, akeho statu, totiz ci liberalistickeho a konzervativneho, alebo naopak socialneho, pripadne autoritativneho, totalitneho?

Podla Hobbesa je stat nenasyt /f biblicka prisera Leviathan, ktora ne- . rna nikdy dosf moei, financii inych prostriedkov na zabezpeca · e svojho

/

monopolneho postavenia v spoloc-

v //

nosti. Stat bude ziad~}.£·vzdy viae mo-

znostl konat, vytvafat staly natlak

/"

na odblokovanie-tistavon a zakonmi

ustanovenych .. /1obmedzeni zasahovania statu d9"~fery slobody jednotlivca, narokevaf si viae finaneii na

verej~e j'&ely • ~en zakon.~~ ~stan~vene hJD.lty mozu obmedzif stat v pri-

rodzZiiom leviathanskom usili zhromaJa'ovat eoraz viac moei, zvysovat dane ci zadlzovat stat. Tejto snahe

'; . '~/'

'''; . . . ~ : ~ ~ .

\,: .. ', ,,'Ii. t vychadzaju v ustrety najma po- Zmluva limituje stat aprikazuje stat-

,\:;!,',.t";l·'tic~e strany socialnej ei socialistic- ~eJ.mo'ci,~bY .·post~poy~l~.le.!l:Y .me- ..

>i:;":":"~"jorientacie ktore slubuju-naprf- dziaeh ustavy a .. zakonov, N a druhej

·:)kfad obmed~it alebo ,,~astranitstrane"Je'oh~Iailska sioboda vymedze-

··.'.·'ezamestnanost 'I'ym ;:.sak navrhu- na tak, ze obcanom dovoluje vsetko

.~.udrzat alebo zaviesf intenzivne- okrem t~ho, e~ im zakony za~azuju.

.::'~~ie prerozderovaYle dan~, z ktoryc~ . . ~poloe.enska . zmluva,. ktora, sa~o~

• .:>sa·vjtvara st~tfiy r~zpo~e~'?"ktore' .·.··zreJroe, .Je fikcl?U, _;znlkala na ,'oz

:':1,' I tia tispesni obcania a stat Ich pre- nyeh nnestach 1 realne a spontanne

"pa defuje/r6znymi formami menej od najstarsich cias, aj ked' preftstavy

. :,_~oz esn' ci neuspesnym obcanom, 0 slobode neboli na usvite na ieh de-

.. ·····i~~~ri ii odkazanf na pomoc stat,: tak ... jin;na.tol~o)asne~ pret?z.~,,~ ~kry~-

.. .., adiska prirodzeneho, ako aj 80- tahzovah az neskor, nR,Jvacl:1trn v mys-

~i "lneho. lienkovom svete Iiberalizmu, Vel'kym

.:.,' . Z . hl'adiska liberalistickeho chapa- vzorom najma pre Eur6pJ bola staro-

;":' .. ilia statu Hayek vel'mi zretel'neuka- zmluvna, p~ipadne ~iarozako~na

·.·zal ze QIl! __ viae sa z_,-,ys.~j_~!.w:_~rQ'~'~~_~h predstava vztahu medzJ Bohom a clo-

. ;:'ir~v~cie funkclEi]I~!i!,,_tY!!}..:'!j~~~.~~~e vekom (N6ach, ~brarya~), p:tpadne

:. J~~~.~~iliI!~L.Yi~~--~S~5;\:':.~_~i~J~i~~,.~fe:t".~ m~dzi Boho~ a zldojskym narodo~.

··.·'!pravn~.L ... §IQJ?Q<lY .. J~.di129.~y:~~.: Preto Vdaka Starej zml~~e, k:~rou, sa :.1-

,'::db~ia, ktori vystupujii proti neza- dovsky Iud zavazuJejdodrzlavat BOZ1~

··';inestnanosti a/~zdvihuju heslo so- zakony, sa stava /Nyvolenym rnedzi

,"'cialnej spravodlivosti, su zastancami vsetkymi narodmf a .Boh mu zarucu-

:y, 'socialneh9/~tatu, kym obcania, ktori, je vifazstvo na~ JilDll. .

.'vd'a.ka ~ojmu vzdelaniu, prirodze- Obdobny pryncfp zmluvy je ~od-

.·.· .. ',:i;ilym e'/hadobudnutym schopnostiam statnym prvkem krestanstva, VYJad-

... >'/':83. u atnia na trhu prace, su zastan- renym v N096j z~luve, kt~~~ sa ~za-

:>_;-.:ca liberalistiekej alebo konzerva- tvara prostrednictvom ~ezls~ Kri~ta

..::::tivnej orientacie statu. a pripomina a utvrdzuje s~latostou

.;.,.j;{":., . Pre te6riu spolocenskej zmluvy, oltarnou t~k, ako ju vyslovil napri-

,'J~:[,,!!~~;~tora vychadza z demokratickych klad Mat "f'''; "Ked' teda veeerali: vzal

.,)j:i,{'.,'principov vzfahu medzi obcanom J ezis e ieb, pozehnal ho, lamal,

;':,~:@:":~~,statom a z principu slobody, a kto- a dava svojim ucenfkom a povedal:

/~~,;;;,iu vyjadruje nielen Hobbes, ale tiez "Vezrriite a jedzte, toto je moje Telo!"

',:·:?i(;;;I~ocke, a v6bec liberalizmus, je pod- A vaal kalich, vd'aky vzdaval a dal im

··\;~%:·:'-statne Iimitovaf stat statue organy ho, so slovami: .Pite z neho vsetci, to-

,l:lj.:.;·monopolne v oblasti moei. odpustenie hriechov." (MATUS 26,

::')[::i:':; Demokraticka spolocnosf uzavrie 1970).

,ri~~.';·Zmluvu, v ktorej stanovi podmien~y .-~o/-!~y~t."~!:!~,~~,,j.~t~~!;,~~l~t~,:~~~;,.

: .. :;~:;,obmedzenia slobody obcanov na prm- sitel'om myshenk)'.;~;y~a,;~g;9:','\}9j~b"

'ii~,:(cipe obmedzenej vlady (limited go- )~aci~,;;"··povlnn()str,\'ktora je v jadre

.·':;~:A:vernment). Vlada, rozumej stat, maze ·p'}oava. Zmluvne te6rie poukazali tiez

.:}:(3[:;,:~::':o:!~~~:~~ eil::le: ~:~;i:~~o:~:'Z ~r:I~~Oj j:~c;e~s~~::l~!~o:~~::~

. , .. ,. I· .. , -; ..,_ "<,. . .• : .. . •

;,)?:{,';':'.JdadnYm pravam a slobodam jednot- t~rov, obcanov. Nie da.roni, ktory pri-

",'::\,;::·,.,Jivea. Limited government je dalezi- chadza zhora. Navyse je~~pov~9.~-

·;·.'>"'/tYm principom pravneho statu. . terna, ak je statna moe nelegitimna

alebo sa vykonava v rozpore so zmluVOU, a preto aj v rozpore s pravom, ustavou a zakonmi.

Existuju dokumenty novovekej hist6rie, ktore ukazuju, ze princip zmluvy a obligacie je najma slobodnemu duchu obcana najblizsou pravnou formou vyjadrenia slobody na

j ednej strane a zodpovednosti voci tvoriaeej sa pospolitosti a verejnej autorite na strane druhej. N apriklad prvou starosfou vystahovalcov, ktorf sa vylodili na nehostinnom pobrezf Noveho Anglicka, aka uvadza vo svo ..

jom diele Alexis de Tocqueville s odkazom na opis isteho osadnfka, bolo, aby vyhotovili zmluvu, v ktorej stale:

"My, ktorych mena nasleduju, a ktori pre slavu Boziu a pre rozsirenie krestanskej viery a cesf svojej vlasti zacali budovaf prvii koloniu na tomto odl'ahlom pobrezi, sme sa vo vzajomnej a slavnostnoj zhode a pred Bohom dohodli, ze sa spojime do utvaru politickej spolocnosti s ciel'om vladnut si a pracovaf na uskutocneni svo-

jich umyslov, N a zaklade tejto zmluvy marne v umysle vydavaf zakony, uradne listiny, vytvaraf podla potreby urady a slubujeme, ze sa im podriadime a budeme ich respektovat.' (TOCQUEVILLE I., 32). Touto cestou uzavrete zmluvy medzi americkymi osadnikmi boli zakladom tvorby chart, ktore sa neskor protransformovali na iistavy (JELLINEK, 547).

Sloboda a "princip skody"

Medzinarodne dokumenty 0 Iudskych pravach, ale aj ustavy demokratickych statov stanovuju, ze clovek sa rodi slobodny. V spojeni s tyro tiez vymedzuju hranice prirodzenej slobody ·cloveka. Kadiaf vedu tieto hra~ice, kto ich vytycuje a preeo su stanovene tak a nie inak?

Ide 0 vaznu otazku. Kol'ko zo svo-

jej prirodzenej slobody rna obcan po-

, .. '~ "'"":' LH •• " ' \ '. ':'\II. -rl:.r~ .1: •• :.:-' ..._ ',',,,,,, •• ,r'_....:.~ J.~ .:. ~ .

~:t.~Eit .. verejnej statnej autorite, aby ~,

.ochranil svoju slobodu, zivot,,~iha.re:'tok -a prfpadrte-a}'ille .hcdnctya t~in'~' tie'i'-' rimozriil'.'.· .. s'tatu,.- ... .aby •... zabe'zpecIl

uzemmi celistvosf a integrituspolo-" ~:ellstvfl" kuktoremu j ednotli ve~-i)il: nalezi? Existuje nejake objektfvne kriterium, pomocou ktoreho mozno v tejto oblasti urcif hranicu, ktora uspokoji naroky obcanov na zachovanie slobody a sucasne naroky delegovanej verejnej statnej moei na ochranu vmitornej i vonkajsej integrity statu vratane zachovania celistvosti uzemia? V kazdodennom iivote Iudi a statov vznikaju na tomto poli konfliktne situacie. Vyplyvajii z extremnych narokov jednotlivcov a skupin, ktore ohrozuju obciansku slobodu. J eden extrem predstavuju poziadavky anarchistov.Inym su vyzvy aktualnych drzitelov moei, ze stat je ohrozeny, ze sa treba zjednotif a zverif svoj osud a slobodu doteraz garantovanu tistavou do ruk vodcu alebo nejakej skupiny, pripadne

"·'·'~jF,l "" .. " c ,

:" -, ·\:;~~lt.t~: W~i<." .. :: I· .

. ~ ,}~I it" .~'.;" .: ' .

. ~·:·~.rlV -, ''''.: I: , .. ' ...

. ;i!;:·I/:',\,:~,k0t'lanie nesposobuje skO"~u inym,

.. " .. , bli v·· . .; .. _" (D A 1\KIK v I

,kym:;,neu lZUJe mym .rvllU C.-

...... '. ,3). "Princip skody" tak vytvara libe-

..' . ralisticke kriterium na vytycenie

. 'hranice, za ktorou stat podl'a pred..... i';'stav liberalizmu nesmie zasahovaf

nemozu byf stanovene inak ako zakonom." Interpretacia principu skody sa scasti dotyka aj cl. 5 Deklaracio:

"Zakon moze zakazaf len ciny skodlive spolocnosti, Nikomu nie je mozne branif v tom, co me je zakazane za-

· . '! '. i:

..

• • .' •••• I'. : ',.-' • _ • ,- • __ - .' '.:,

..... , ';,llAMIK c. 1-3 Princip shady udiele J. S. Milia ,,0 slobode"

..

. :.' .

, ~. ----------~~------~----~--~~~--------~--~~------~--I

'. I •

: ! ...

· . .' . . .

·\f, .. '. "J edinym ucelom, kvoli ktorernusamozemoc spravodlivo pouzif proti ;,::,.:,,'; " . ktoremukoIvek clenovi spolocnosti aj proti jeho vlastnej voli, je zabranif

.'! ... " .1;' .

;}}<: :·ublizovaniu inym, Vtedy vlastne dobro jednotlivea, telesne alebo moral-

i,,;,~:':,':, . ne, nie je dostatocnym opravnenim."

.......... i

I ~ 1'-

. ',,'::. ·1··.. i

· '. I .

':.-.-.._. '.1';" ..

. .... ,',' .!. .

,:::,/,;:':,',',MILL, J. S.: 0 slobode. Bratislava 1995, s. 15n

... ;;,:(;:::,L.. .. ". ., ---------------------------------------..--..

. ;):: :.:. : .'. \. ..

: :, , .. :;:: ·:i':<; , -. ,:. ,I ..

, : .. ! .. :.!., ': .: .... :." ;.

··.·.:;:,~(:.,,:.do,·sfery slobody jednotlivcorn, a kto-

":;,);iK"ta je spofahlivo garantovana ustavou

::'::'i,j':~,~,:,~ spolocenskymi insti tuciami, najma

·)·:~r~;:>/",::;· . " • 1" · ., d ·

, :!i,:,::::::;:.~:ii::·;·,::.'.:.:·nezavIs ymi su mi.

·jJ'l;l'i,~,',:;'Hoci "princip skody" sa spaja s Jo-

. ·:··I·I.I:r")_~\ .~~~.:.' ~ ~ I

i,:ji\~j~:,:;~p.nbm Stuartom Millom, predsa tak-

\,':J~i;i~\mer rovnaku zasadu vyslovil uz

...... ,' t/:~V.~j,j~~~; ,,:::,..

''::'::l,!~:(:':~qistorocie skor John Locke, ktory na-

,:X:~l.f~i1i\P:isal: "Aj ked' toto je stay slobody, '~';l~&pfedsa to nie je stay zvole ... Priro-

r~llpi(;~~eny stay fil azprirod~enkY ~ad~ ~hon, aRby ':~'tjl~i!:~;~~ilo' spravova. avazuje az e o. O>

~:'''f'L.*~~(~!'' .. ' k ,; · t t ,; k ...., ~ 1 ;

. .i<~~W}1Ht:·~um, torym je en 0 za on, UCI ce e

,,~ ~MU 1\ .. '.

.:.i'irf~~f;:Wudstvo, ktore sa uchadza 0 jeho ra-

o I:' t L. I·'~~·.' I. "I

. \i::7/:::::;'·:i/~·;q.u, ze ak su vsetci Iudia rovni a ne-

';::iJf':,~'(tvisli, nikto nesmie sposobif skodu ',f;:tibi!~nemu, pokial' ide 0 jeho zivot, zdra-

· ~ _ ~~ ;-1 .':. "~I. r·:.

',:~!;~N:/~e, slobodu alebo majetok." (LOC-

·:·;~:".-·:":;·~':··~:·~;··'·KE'!··'· 141)

. ·:','<:'/f.:.J:'·'-: I •

: ,': ~·:;::·.~·\:,r:·,.:' ,~l. , ... ' .: '.' •

'::!;;a\'.:" "Princip skody" formulovala aj

:';,.,Xl:;::~kontinenhnna Europa.

, '~·~i((':)··.·:.I,

':'{:;i>,;:, Deklaracia pray eloveka a obeana

." .. ,' f· ,. :

. 1;:~~;i,/lho vyjadrila v c1. 4 v r. 1789 nasledov-

:);:tiir,}le: "Sloboda znamena moznost robit

>,,';i;,,:«Ysetko, co neskodi druhemu. Teda vY,)\i',1\':t'fon prirodzenych pray kazdeho clove.' (',(,l;:ka nema medze, iba tie, ktore zabez-

, . ~I .. ..,

, ""I;'(,:,~~cuju ostatnym elenom spoloenosti

. \~'-»ziva~ rovnake pniva. Tieto medze

•• vv •

vacsmy,

, Otazkou kriteria limitov obcianskej slobody sa zaoberala uz generacia, ktora vytvarala myslienkove zdroje Vyhldsenia nezauislosti a Franctizskej revohicie, ako aj podmienky evolucneho formovania suverenity angliekeho parlamentu.

Otazka limitov slobody zaujala aj Johna Stuarta Milla. Svoj pohl'ad na vee prezentoval v r, 1859 v znamom diele On Liberty. Vyjadril v nom nahl'ad, ze j edinym dovodom, ktory opravriuje uplatnif dornitenie organizovane statnou mocou proti ktoremukofvek clenovi civilizovanej spolocnosti a proti jeho voli, je prevencia ujmy (skody), ktora v dosledku pravom zakazaneho konania vznikne ostatnym clenom spolocnosti. Mill teda dospel k zaveru, Z€~:-'slobodajednqtlivca jc neobmedzena, dokiaf jeho

konom, a nikto nie je povinny robif to, co mu zakon neprikazuje."

"Princip skody" aktualizoval navrh

/

modelu trestneho k6dexu USA V/I r.

1955, ako aj navrh Wolfenden 96mmittee v Anglicku v r. 1958, P9Zadu· juc zrusenie trestnopravneho postihu

za homosexualitu a prostituciu. Sprava vyboru na cele s J ohnom Wolfendenom odporucala, aby dobrovol'ne homosexualne spravanie dospelych v sukromi, ako aj prostitucia za rovnakych podmienok a ,s/ vylucenim verejnych pomik, uz neboli v buducnosti postihovane trestnym pravom,

Predtym nez 'Prestny zakon z 29. novembra 1961 .nadobudol L januara 1962 ucinnosf; boli pohlavne styky

i

medzi osobami toho isteho pohlavia

.. v

trestne a zakazane aj v Cesko-Slo-

vensku. Dovodilo sa, ze homosexual-

I

ne styky/odporuju moralke, Lekari

..

a psychologovia naopak argumento-

vali, z.~ ide 0 odlisne zalozenie clove-

I"

ka, l;tore nie je mozne lieei~ a tak

zmeAit sexualnu orientaciu. Lieeeb·

, ~~'

ne;6patrenie, ako aj trestne sankcie,

kt'ore sa do r. 1961 aplikovali, vykazaIi absolutnu neefektivnost. Vo vazni-

. ~ .

I . I .. :

,.

"

ciach sa hornosexuualne orientacie odsudenych naopak manifestovali v plnej sirke.

Aky bol osud navrhu na zrusenie trestnosti dobrovofnej a sukromnej ho-. mosexuality i prostitiicie v Anglicku?

Sprava Johna Wolfendena konstatovala, ze zalezitosti siikromnej moralky nie 8U vecou prava, N avrhy vyboru vyvolali nielen stihlas, ale aj kritiku, Oponenti dovodili najma tym, ze uvol'nenie zakazu maze narusif integritri spolocnosti. Podl'a kritikov spravy existuje uzky vztah medzi moralkou spolocnosti a samou spolocnosfou, takze legalizacia homosexuality i prostitticie podkope socialne institucie spolocnosti a jej strukturu (DEVLIN, 16).

v

Siroka diskusia 0 tejto otazke pre-

rastla svoj povodny ramec, Dotkla sa vsetkych zakladnych problemov vztahu prava, moralky a slobody, Z hfadis-: ka myslienkovej siistavy konzervativizmu dokumentovala, ze platne

~

, ;

. pravo: /i

a) zakazuje aj spravanie, ktore je neodovodnitel'ne "princip'om sko-

j'

dy"; dovodom zakazuje fakt, ze

toto spravanie je .r;;negativnou

,

hodnotou" prislusnej spolocnos-

ti, i ked' jeho realizacia z Iiberalistickeho hladiska nesposobuje

i

inemu a inymskodu,

c) nie je mozne separovaf od moralky, ze to, co 'rna bye podl'a prava, a to co by malo bye podl'a prava, su neoddelitel'ne otazky,

Diskusia, a najma jej vysledky posilnili pozfcie jusnaturalizmu, predstavitelov zmluvnej teorie, ako aj reprezentantov konzervativizmu

,

a oslabili argumentacnti zakladriu li-

beralnych teoretikov prava.

Lord Devlin, hlavny oponent navr-

! /

.

./

.' ./

/:;<~;·:.-.f:~~:\~~J~:~,tt~: ... ·: ~.:. ~,:.::: :,": .... :

:1::fif.'g:-,i;:},1.uwIK c. 1-4 Modely miery statnej moci a osobnej (obeianshej) slobody

'. ... i.!;:.":-. . .'~· .. · .. : .. > .. : '. ." .

". ~.'. . ! • " .

. . .:. . . "'" ~

. : ',' .." " .

- _ : : .---------,---r----------,--,-.........,._~--,---r____:_~~-:-~

" .~.~., •. ~ I ~

',"'; ~Anarchia Liberalisticky Socisdny Autoritativny

.... : ..... stat stat stat

.'

'" . L~-...-----f--f----""""_---_""---ir-r----II---:::=::::::----l

. ....:: . , .

USTAVA

hoy Wolfenden Committee, argu~entujuc v prospech nutnosti zabezpecovat moralku pravom, poukazalnaprfklad na fakt, ze zakony jelJ.6' krajiny zakazuju incest, suboj.yeutanaziu a vrazdu na objednavku.J ked' vo vset ..

I

kych tychto prfpadochide 0 suhlas po-

skodeneho (obetel.vtakze _ uvedene trestnopravne zakazy nie je mozne odvodit z "principJ:{ skody", Devlinovi

,

z toho vyplynulo, ze obmedzenie priro-

I

dzenej osobnej slobody prostrednic-

tvom prava.nie je mozne vysvetlif len

I

poukazomna "princip skody", ale aj na

zabezpeeenie integrity spolocnosti pro-

f'

strednfctvom pnivnej oehrany hodnot

a moralnych standardov spolocnosti,

SLOBODA

. .r, ',; .

• • • • I

· ~ ." '. . " !

v ,

STATNA

MOe

.. .

-,

. . ~ ..

. -

.' ,- - - ',- '. - . _. . .'

.. SLOBODA

~ • L ' •• ". • •

'. :

• "':', ••••• , I •

.:: -, :,:,:,.::.~.:.~;,,::',:: .'.. SLOBODA

. f';'r(~'; ;;;': :, '

· . ';,' I~'<::'.' ~ ~~

. : .. ':: l·:-,"·:".i I ..... !.

~ I: ~ _ 1.' . \, ;~

•• 'p .. ' L ~·I:·· 1::.,' . L' '.

· . :"'~.·;}~.:.:~.·:;:·,.:'~,t':' ..

'~; .. )'. .: ,

~ -. \~': '>"(' :II., I

: .;!: ,1:1'.: t'~~I' :.- i.:: ..

" :' -' '~.~ ,~::~/ .: ~. :'=".:.

. ~l I '. •• I :

A:· ' ....... '; ... ~ ~ I~ • I, :

' .......

/:.

:··"i:F·'.".· :,1,., ~ _L__l_--__.._----.L.......L...--------L----L-_......---_____.

II~

···}(':'t\?","'lE':ravnym vyjadrenim diktatu ale.·.:-~':,:i'?;;:iMM~mluvy je pravny dokument, kto-

·:),;i"';:::-,t1~'~;sucasnosti nazyvame ustavou, ta :;;;!'\\':?i~_y~ak moze mat formu oktrojova\<::::flZ:tlej . ustavy, Podmienky spolocenskej ;',;::g;;i~fuluvy sa v demokratickych spoloc-

>';:hl-,tJ,ostiach obnovuju vzdy pocas vseo-

. : . .,.-,. . ~ ,:.., . .,.

·',:r~;:ii.'\becnYch volieb.

··,:~,;{j:;,r:,\~;'\Miera slobody a jej obmedzenia

':!\;t;;:';'I;~;tii6ze byf rozmanita, pretoze na ... ie.d::, ·.:;;!:\:::i',lii~j=strane JO ef;~B~()1~ti1;~~:)~I0ot)({a'C kym

:-· -, ·.;·):~::.~i:,.·:":~:i.·~~~~~~ .. $.,',.:~:>:',:~:.'·'··' " ~-·'.·r·- -. ' ... ~.\";' . .':" ~' -. ~~···:·".".;.··:·,:··,,~'·'.··~·."~·:~···'iX~:·,·::.~ .. ' .. ; .. ::'.f' _.,; .... '

;',:;-~t:;';na' strane druhej je ,';;IB~t11i1iitlane5fld-

...... :;:::r, .. ,:·)·L::", . .. J' h'~~~'_'':';~«.<:;~·'.'t'.,.,· .. :~~: ,>:jJ~t.:·y};,:·~:, .. ~~y~ f., -. : .'. ~.:'.' .' ~ , vr, ~ . r • \

'... . Pnpadne, na jednej strane Je

;,1,., , ... s~iutne obmedzenie slobody dane

,-:> ;,'~~b'solutnou mocou statu, kyrn na ':,v;i~Jiitf§'tt~ne druhej je absohitne neobme:':~;;1:j~tt~~enie prirodzenej slobody dane pod-

··.<.·::_..:.i:.~;~;·~~4;tV~.:~· hi MODEL 1 )R .;

. :·/t~iE{~~lenkami anarc Ie. v a-

':';i;;i~1t;fuiku c. 1-4 znazoriiuj e podmienky

., ·r .. 11!·'i'~:j ·.11 .

'. : :.: I.~:-- ... ~ ,~,'~<. \ - I •

,:;~;Hll;~,~~i}archie, cize absohitnu slobodu,

.,~ t~, . .' ,}~(. ". ,.'

,;mM;;;j~ymMODEL 4 absohitnu neslobodu

" .. ' .l.l~ -" -. f.,., .

'.·;:.:\l;~:r;,:(;/?',~··:~· podmienkach autorit ativneh ° , to-

.: .' ·\in'·' .. ~ .. , , '

.. fi~f,::,~alitneho, nedemokratickeho statu.

··,·t"'.:};!['i'. -Jednotlive varianty vzfahu slobo-

. .," , .~. f . ~.J.- .,. . .

<,OJ\V;)}PYa statnej moei nie su reprezentan-

'" ,.:, , .. ; \J~,,~, ..

i::j~';:"~';:?'~~,9in rozmanitych foriem vlady ci do-

:';In'-~onea foriem statu. Ich zakladnym · ·····.·:\::ppslanim je sehematieky vyjadrif

, " "~" , .

.. , ... ··';:~:oznu mieru slobody v pravnom

'.. :'~:rnysle. Pripadnc aj neslobodu . ',:';',:pravnom zmysle. Vyjadrenie slobo-

I , •• ' •

....

. ..~ .. ,-.

I ••• : ••• ~. I •

· .. : : .....

. ,- :.. . ....

USTAVA

v ,

STATNA

Moe

Miera obmedzenia sIobody

Vztah medzi mierou slobody a jej zmluvnym obmedzenim prostrednictvom statnej moci mozno dokumentovat prikladmi z historickeho vyvoja statov, ako aj prikladmi pravnych dokumentov, ktore zakotvili mieru pravnej slobodya podmienky nezasahovania statnej moei do tejto oblasti. Zmluvu, na zaklade ktorej si spolocnosf vytvara verojmi autoritu, treba chapaf v sirsom vyzname. V pravom zmysle slova zmluva vznikne len v podmienkach slobody a slobodneho prejavu 'Tole, pre ktore v 20. storoci vytvrira potrebny ramec pravny stat, odvodzujuci svoju legitimitu z demokratickych volieb a politickej plurality.

V niektorych pripadoch sa staty formovali, formujti a trvajii na zaklade diktatu jednotlivca alebo dominantnej skupiny spolocnosti, ktora jednostranno 'urcuje podmienky zivota v organizovanej spolocnosti.

USTAVA

STATNA MOe

dy a neslobody sa uskutociiuje v spojeni s vymedzenim funkcii statnej moci, ktora garantuje slobodu a prfpadne aj socialnu rovnosf i "minimalny blahobyt", ako aj v spojeni s disfunkciou statnej moci, ktora sa prejavuje podstatnym ci absolutnym popretim slobody a svojvolou moci ci naopak v spojeni s disfunkeiou slobody, ktora sa prej avuj e svojvolou kazdeho elena spolocnosti.

MODELl:

Anarchia

an- neguje vyraz archein a dava mu vyznam vlady bez pravidiel. Anarehia znamena preto nielen neexistenciu statnej moei, vlady ako verejnej autority, ale aj neexistenciuvvseobecne platnych pravidiel, oznacovanu Durkheimom terminom anomia (nomos je grec, vyraz oznacujtici zakon, pravid- 10, dohodu). Pre 'urkheima znamena anomia stay I ez noriem, vyvolany

.1/

rozkladom. normativnych systemov

v spoloc osti. An6mia sprevadza podl'a ne 0 vyvoj modernych spolocnosti, Istore nie su sposobile vytvaraf lic' 'ne bariery proti honbe za peniaz-

1, ziskom, vyhodami, prestfzou

I -a mocou.

; .,.~; ~~~~~. ~~~:e:) ';i~'-'·: .. > .. ,.\:/ ~i'e'.\::·:;,.:,:,:·,;al:!~J)l~u,t~··Ei .- .. :. .slobo d,~~

, ~~,~~ " ~~i~~~~t~\~~~~Q\"filih~~":~/1~)1'+, ~~!.~:j,~:.~., .. ~->~~.,,~~?:~."~!.~?':'~;'

arsve ·.:v.of a '.:.,', re :,'.··kazdeh·o ..... '. ednotliv ··8 i1~~i!~~~~j~~1' . ;l~'$'~~~~~~~!~.J~~1'~~~~~~'~:~"~''l~~;;"':~'~' .....

to~. ,. Y¥R' ',' r » - '~~Ui· .Q~~, nlQlQ£~~§lT~ ~~~._".

~~"i!~~ijt~ - '-~'r.rhr""t e, ,_ ~ ,. .. d I· ';:". ~Ioi!~ )~- ... m~ .:.t\~ -,.r-..\ I 'r~'" _ .. ~ ~. ~ - "

. :iJ'''!i~.t(~.!r.~,~?-w~ ~~:»,.,,"~. :;.~It'n>, .. ~ ~ '_:.~ . - e-, '.~ .. : 'r,'~, :r~J :'w~i~ .. il.,;:' •. " .. " P~f.~\·ji\\ ,~ :~:.->:"'"". ~-'·1~· ,~~ .. ,. .-~C' ~.' .

. :g;!~~~j' ~ Spolocnost nemoze existovat

"'aurozVijat sa v podmienkach absohit-

nej slobody individui, kde vladne absohitna svojvol'a a kde je vsetko dovolene a nic nie je zakazane, Absohitna sloboda je preto z vole obcianskej spolocnosti obmedzena, Rozsah obmedzenia nemoze byf v ~ode~n~j~1?oi~cIi~sti ," st~~~~~Y ···i~~k""·~·~~·:""·a'~f'avou··' ....

: . . . ". ·k' ~~ ... -.. .. .: ~ ', ;. :. ,< -. '. ..•. , ..' ,.: • .' .• :':.: ,.',. : ~ ,... ..' •. : .;-.-..-:.: •. ::: ~-'. '~.-:~ ••.. :.: :.:"~;' . .';:.". -. ': .. _. .:" <~ . ." .- .. : .... ,.,,, .. ,,. ~ ! .. ,t~:.~i!;~· ,. '.: .. <.- .. ~' .:: .'":.

a za onmi. . ..

" : - -. . .. ~I (; '~ . .'.:' :',1,' ~ '~;!r~ : ..... ~;I ><.~~ I·:~·.r·;( ~;~ ~.~t%~(~f;,~ '~I "{ ~ '7·

... . ... Prizna.ky anarchie charakterizuju

aj transformaciu postkomunistickych statov, ktoru sprevadzaju roznlunite spolocenske konflikty. Statna moe nedokaze v potrebnej miere zaistit integritu spolocnosti spolocne S ochranOll slobody, zivota, bezpecnosti a majetku obcanov. Zncu~ival1im moei a pravomoci nadobudn policia neraz dokonca charakter osohitnej profesionalnej kriminalnej skupiny organizovaneho zlocinu, ktora norym sposobom terorizuje spolocnost a zaobera sa pachanim specialnej trestnej cinnosti proti obcanom, ktori uzavreli spolocensku zmluvu, v ktorej stoji, ,.ze policia za peniaze obcanov chrani ieh slobodu, zivot a majetok. V nie~;dorjch postkomunistickyeh

statoch zneuziva statna moe policiu na politicke ciele, aby zastrasila a likvidovala politickych superov, elm sa vracia k povodnemu komunistickemu poiiatiu policie i statu ako policajneho statu, ktoreho zakladnou tilohou je potlacaf obyvatelstvo.

..... \' . . ...... ': .. : .. '.'

·;:"'::·."~:·';;~:'d" .z'UJ· e zasadu rovnosti prilezitosti statu do ekonomiky. Moderny libera-

'>i\j':(\:!i':';~~'tym aj ideu vykonu, schopnosti lizmus, liberalizmus 20. storocia, si

. ',"':,:;'iI".!"·roodel meritokratickejspolocnosti. osvojil myslienku socialneho statu.

·.'i~'\";:.::':.'LiberalistickY stat nezasahuje dO,t~~,~,~~,~."c~,~!,!:limalneho statu zaujal ·.··~ivota vo vacsej miere nez je to nut-'j<¥L~lf~r!?!~~~,LktorY je Iiberalistickym

....... e('a ako vyplyva zo spolocenskej modelom socialneho statu v pod-

~rhll1VY obyvatefov, ktori stat vytvo- mienkach trhovej ekonomiky. Za ..

····"·'~il';;:·:···l· .. '.'- ·-sv tat je .nestrannymcarbitrcr ,_ ··kladnYm argumentom welfarizmuje,

.... r · . . . _./

,·:~··.fuedzi rozmanitymi zaujmami ob- a- . ze "ak su niektori jedn?~J.ivc:lci sku-

:·/tef6v. Rozhoduje ich na zaklad pra- piny znevyhodnenf .svojou socialnou

.. ·>·:/V:a,.ktore plati pre vsetkych r nako.· situaciou, pot rna stat socialnu

.I)j~biberalistickY stat ovlada z~,sad~~C!:,~,,,, . zodpoved ,cize povinnosf tieto

\:)!~;£~sez faire - laissez passer, klora'zn~-,.' . zne" dnenia odstranif alebo as-

,,:;,~~~::·:ie::::·~.t.~t:.'J~·~:'iiaJlgp:~U>~:lt~(f'~I1i~',~ p oslab i t (HEYWOOD, 49).

';;:::\;;;;Ep,~ .a . nezasahuje .. do .. i~QnQijl!:KY,.. Zasahy sucasneho Iiberalistickeho

.~)'\;\.,~t~~'e'li:os'podarskY ~iv~ urcuje slo- statu do ekonomiky m~jti svoje limi-

·:.:::'!r~~hdna konkurencia. Ulohou statu je ty, ktore ',:lastne urcuje trhova eko-

·:·:,:,\·:'ifai1ltraiiovat slobodu, majetok, zivoty nomika. Uloha statu, ktorti zabez-

·.· .. ::)::.:":!~(~~an6v a verejny pori a dok , ako aj pecuje statn!l byrokracia, rna byf co

.:·';:/:.~J,1iegritu statu smerom navonok, to najmensia, Ulohou statu je len;

, ~ :. ,(.,;;\,.,(, .: ." V io .' l' 'h ~ ) .-.-, ~ ': ,' .. ,. ~l'·';-i .. -., 1·''-· .. ,.:-, ;. '. . II dr"·; h

·: :;i,'h~~amena neporusite nost ramc a ,f!~~~9:Y-~~:i.~y~,}~~e'e:raV1"f\,.· ... ry_

<.;'\;,:,'·:::,~,~,>uzemnu celistvosf/ statu. Rovnako hospodarskej sufaze a dozeraf

,"':'.;:,;(,.i~.;~·:I'fl ". . / ~.. . ~ ~I" I" •••• : '. • _ _ I .... :... I

.·:t;'i':;jl~'· jeho ulohou ochranif slobodmi ~la ich respektovanie, cize vy-

'<';~",::,~,~nkurenciu a nazorovu a tym aj po- tvarat dobre zakony, .. zabez-

. :~>."i:·,;l*ticku pluralitu. Sfera slobody indi- pecovaf .ichdodrziavaniea vy-.

:<i.::'i/:'if¥idtia je v liberalistickom state vy- / vodzovafpravnu zQ,9,P()ye4P-9s.t.

. ·':i.,:·t~'~,::medzena V podstate maximalne, tj. . za ich porusovanie v hospodar-

.. : .. ~,~ .. '., .1." ! ... '..' , '*,,; •. ~""'.'~.'~'~ ..... ,,~ ';-',.;;..; .:;.- .. -,~ ... >·: ... r~''ro:':r ":.-::, .': 1. ··t-,,~ ... : ,,-.' '.' ,.,'~_~ ...... r- _. -'.c·.: ·."':r'~·," . r ... ', , . . , ,..

':'!',d\:_,;yi,:miere vylucujucej negativne do- SIC~j ,sut,~~i.,.. ...

· ... ';(~:',;,:~ledky anarchic/a priptistajucej a re- b)~'abezpecoyai ",<M~~4~1t9!19.~~c-

.' :--- •• I ~. I 1\ " : • I . -~'I~' •. ..-.. ,,- ~ ," I '. • _. ." •• - • ~. I +"-J., ... - . I ." • '_!. • .,-

·",:':/'·!;;d~pektujucej verejmi statnu autoritu,.~:&li:s~ti:tbilit~l",spoloenosti,

··:}:.:)::fW~)(miere zabezj Ip' ecujucej jej integritu, c) .J~t{lrfl£s~"Qzn~vY~odJ:lertYtthje51-

• I.' I. I I . I . . ( ~. ... .• ~ ~ J ~ .. •

'};i;<I'il~;konomicku)'prosperitu, bezpeenost;~,aiyhQY~' a socialne skupiny

:':i}'ir{'~~::'vlastnictyo clenov spolocnosti. Aj a tieto znevYhodnenia odstrano·

','::i\::~:i~>';oblasti)/ podnikania je cinnost vat alebo oslabovat, pricom tre-

":,t!ri}\!&~*'~~u ob~·~dzena na najvyssiu mie- ba vyllicit zneuzivanie statnej

. I).L..{.:I.;~~J 'I:'~" I ,~ : : •

J:(!:(~\i~~ipretoze jeho zakladnou ulohou je starostlivosti.

."\N~}tlfi~\gistraCia podnikaterskych subjek- V dosledku skusenosti so statnym

. . .. ' .<.)~,'r'J.', ,I.. '.: . , .; .

. ,JM1)1)Y~v, vybi~ranie a sprava dani. V libe- socialnym zabezpecenim <welfare

/;'!~Wd;}N:distic~om chapani sa akekorvek ob- state), ktore zmenilo podni~a:Vych

··1':.······, .. : .. /"

;;f':I\'~,'!ii¥i'edz9vanie podnikania, ktore jednotlivcov na obeanov spoHehaju-

'~:rMi:,!~;'~'~ektAcuje hranieu registracie sub- cich sa na stat, sa Angltcko vratilo

:';~;;:r?~:~:.~k~f~ a spravy dani, spravidla stoto- k ideam liberalizmuf!/k~nzervativiz-

·'i;)i;j1:;,li.~·i·r~n je s obmedzovanim zakladnych mu po nastupe Margaret Thatchero-

!~f~I,~i.t .. r,'( I.,' ~.' . .

~:.\~W~~i:,l? ,:/av a slobod, osobitne slobody vlast- vej do vhidy, ktora mala vyhlasit:

:(r~;,~(~\"';:ictva a podnikania. "Nic take ako 'spolocnost neexistuje,

j,,;:,\':,. Liberalisticky stat sucasnosti sa existuju len jednotlivci." Idea ato-

i: ';,ij.;}>dlisuje od svojho predchodcu budo- mizmuje pre klasicky liberalizmus

···''',;.yaneho na zasadach ::lasickeho libe- prizriacna. Kotvi v extremnom indi-

,\':falizmu a minimalnych zasahov vfdualizme, kde spolocnost vlastne

MODEL 2:

Liberalistichy stat

a zasady konzervativizmu

V priestore medzi MODELOM 1 a MODELOM 4 sa vyskytujii rozmanite variacie vzfahu slobody a jej obmedzenia verejnou statnou mocou, ktore BU variaciami MODELU 2 a MODELU 3. MODEL 2 znazorriuje liberalisticky stat, nazyvany podla Ferdinanda Lassalla tiez statom - nocnym straznikom .. Liberalisticky

.. ~t(l.t je .totozny .. s Iiberalistickou ·de~·\

~()~!C!cioubc'~'~!~,~_?~ .1'i~er~lis!ic~ych hodnot. Liberalisticky statje neodde-

Iitel'ny od pravneho statu. Takisto je s principmi pravneho statu organicky spojeny stat vytvoreny na Zapade na prineipoch konzervativizmu. Najrna anglosaska tradicia trva na limitovani moei, ked'ze akakol'vek nekontrolovana alebo nedostatocne kontrolovana statna moc smeruje nevyhnutne k jej zneuzitiu.

K liberalisticky-m hodnotam patri najma osobna sloboda, sloboda vlastnictva, sloboda prejavu, pravo slobodne vyllfaduvat a sirit informacie.

V "!!f.l;~tckom.lip~.t:~FzInenui prioritn.e ~iesto jednotlivec a jeho osobna

, ., . '. " ... .. .

~J.ob~~~a ... Uloha spolocnosti a statu je

druhotna~ Ved' stat vznika len z rozhodnutia jednotlivcov spravovat niektore veci spolocne. Liberalizmus priznava prirodzene prava kazdemu bez ohfadu na farbu pleti, narodnost alebo politicl:e zmysTanie. Je proti akemukol'vek zvyhodiiovaniu urcitych jednotlivcov alebo skupin. Pre-

neexistuje, pretoze jednotlivci 8U samostatni a spoliehajii sa len sami na seba.

Hodnoty konzervativizmu

Koncepcia "konzervativneho statu", pripadne konzervativneho chapania autority a statnej moei maze v niektorych oblastiach funkcii statu pripominaf model Iiberalistickeho statu. Prelinanie liberalistickeho a konzervativneho statu mozno vidiet v tom, ze niektore "F~dikaIpoe~'li~

.... .:t _ ." I.L~ •.• . { "... .. / of ~ / / s- i'~..

/ij:~f~lfs,tic;kehQdrtQty; ako aj ieh moti ~

vy, ktore vyvratili absolutisticku

monarchiu, ~~,,~!,f\!?i!~,~QY~~,!,~ Vytvorili uz istti tradiciu a stalest, takze poso-

bia konzervativne. Identita hodnot a principov je charakteristicka pre pravny stat, vladu prava, striktne respektovanie dlhodobo fixovanych demokratickych pravidiel hry, poziadaviek ustavnosti, legality a legitimity statnej moci. -Iednota medzi konzervati vizmom . a.liberalizom ·"V.·i~jch'~b~'"

""' ...... - ',' - ..

lastich j~. iba z.e.l.~pjrn .. Konzervativiz-

m1is··Je~~~f\'pyaI.!i:'~;· eip919c_ep.skymf

. P~:." t ',\ .. ..f!.' .', I' .. ~..... .' • I. I r ..

Aift~:p·ailJ( vratane zmien zakonov,

• ": -r- . ~t:-;: ... :;"";:"II: ~, ... ~'_"',"' -, - ....... J,....:-~.:I..;.,. ~ .. ·,:.1 _ :-, ........ -'-~ .. '.'_."r . ~.- ...•. ' . ". . . " ......... , ....

Ochrariuje to, co existuje a existova-

10, takze spolocenske zmeny i zmeny prava akceptuje, len ak su nevyhnutne. Siistavu zakladnych hodnot ci principov konzervativizrnu, ktore ako prvy formuloval Burke, predstavuje najma (HEYWOOD, 55-67):

.-,' a) rezervovany postoj k zmenam, " akceptovanie zmien, len ak su nevyhnutne ("menit len v zaujme zachovania"),

. b) doraz na stabilitu a tradiciu,

c) respektovanie autority, povinnosti, spolocenskej hierarchie a lojalita,

d) respektovanie a ochrana majet~ ku,

I

, e) ulohou prava je ochrana po-

riadku a moralnych princi pov,

~.

:" f) sloboda ako chapanie povinnos-

ti,

,g) spolocenstvo, osobitne rodina, i obec, cirkev, narod rna prednostl pred jednotlivcom. ,~

Kym liberalizmus zdorazriuje najrna slobodu jednotlivca, konzervativizmus Ipie na autorite spolocenskych skupin, komunit, ku ktorym patri najma rodina, cirkev, narod a najrozmanitejsio korporacie. Sloboda je zarucena len prostrednictvom autority skupiny a jej normativity. Konzervativizmus sa pri vymedzeni slobody odmieta spravovaf "princi~ porn skody." Pri obmedzeni prirodzenej slobody vychadza z moralnych hodnot spolocnosti, ktorych pra vna ochrana zabezpeci integritu spolocnosti a jej institucie. Otazka slobody nie je preto v centre pozornosti konzervativizmu. Podl'a Scrutona sloboda ako spolocensky ciel' je pochopitel'na len vtedy, ked' je podriadena niecomu, co samo slobodou nie je; ne-

j akej organizacii ci poriadku, ktore vymedzujti individualne ciele. U silovat sa 0 slobodu znamena preto zaroyen usilovaf sa 0 tie obmedzenia, usiIovaf sa 0 plnenie povinnosti, ktore sii jej predpokladom. Sloboda je "vyslcdkom dlhodobeho procesu spolocenskeho vyvoja a dedicstva institiicii, bez ochrany ktorych by nemohla trvat. Sloboda v tomto zmyslenieja

... podmierikou.vale az'dosledkom vseo- .

!?_g.£g~"prtj~t.eho. spolocenskeho usporiadania. Sloboda bez institiicif je slepa (SCRUTON, 21).

N a rozdiel od Iiberalizmu, ktory vychadza z bipolarnej struktury autority (slobody) obcana a autority (moei) statu, konzervativizmus spociva na. tripohirnej strukture autorit, v ktorej medzi autoritou (slobodou) obcana a autoritou statu posobi autorita skupin, ktora sprostredkuva vztah statu a obcana. Zatiaf co sloboda liberalistickeho statu je zarucena primarne

! :

.>:.,<~,'.' :";,:'~:~sahoya.:Wm~.ta,tnej .mcci.do.slobc-. nodarstve, napriklad prijatim zakona

.<.: .. ::.~,::.J. .. \}:,';,::: .. :~:.: .. : .'. otlivca a zabezpecenfrn ochra- 0 nemocenskom a tirazovom poisteni

..,.,,:'f', ;&'ijeh~"'~~t~n6mie, potom sloboda (1883-1887), pravnych predpisov, kto-

,',":"'?~-;q~tate, ktory sa spravuje konzerva- re obmedzovali pracovmi dobu zien

. ,: ir~~ou ideo16giou, ,,~~p',?c~~<~,o ~?maIne a deti a pod.

· .•.... ;~~;, zakaze . st~t:g -; .9PAl~QZ()X,ij:~o_,:a:QtQP6; ,,0 Vyvoj socialneho __ ~t~Ju.posilnila

,:';:jS:s'Y2j~'~~:p.s~Ych-"_slq,mi:n, komunit L~.~~,!~Y~"hp,~PQdJ;rE;~~ .. krizav tridsia':(-";:~:llodn()ty spolocnosti. Vsetci vyznam- .' . tych .rokoch tohto storocia, ktora po-

.... ":::,,'rij',,predstaVitelia hodnot konzervati- skytla cely rad argumentov na zdo-

. - ·:';.vi~mu zdoraziiovali, ze « svatou » po- vodnenie intervencie statu do

': ':":!~nnoseou politickeho statuje zdrzaf ekonomiky, na statnu makroekono-

. ':,';,,::'~~ v maximalne moznej miere akych- . mickii regulaciu a na rast statneho

. ; ,';·}_:,}ttifvek zasahov do ekonomickych, . so- . 0 '. dirigizmu aj v inych oblastiach zivo-

':'~,:':,~irunych a moralnych zalezitostf a ro- ta obcianskej spolocnosti,

"(,//rblt vsetko mozne,pre,.posilnenie, Intervenujuci stat je aktivny nie-

.:':\}~,\';fdiUq~i~_ rodiny, susedskych spolocen- . len v oblasti zasahov do ekonomiky,

• " ... ' -v , ; -. ..: •• .I1~~~_'li.t: ..... ' ' .. .: .. ' , ... ,' ._.", _ ... ~ ', ... ~:.. ... ..

. ,,'2'::(V::'~th~v . a . dobrovol'nych kooperacnych rozsirovania trhu a jeho stability, ale

· .~.~~~ ... ~ ', : ~·I·;rl.~".: .... ~.... . .. .. . .. .'.. ~ .

i,:'·i;\:!f~~~bCiacii" (NISBET, 53). intervenuje aj do oblasti skolstva,

f·;n;~;rM~deIliberalistickeho statu a cias- kultiiry, vedy, osvety, zdravotnictva.

io\,,{"::ttric~e konzervativneho statu keres- Intervencie statu sprevadza narasta-

.':if:i!i;t~'~~nduje s prvou generaciou Iudskych nie ulohy statu; centralizacia statnej

':"~~.ri,li\r:,pr~v. moei a redukcia sfery slobody jednot-'

':):};~:::';';iJ':/ Iivca, ked'ze stat prebera na seba

'/l:j;:;s)r);""';.' ,', v urcitom rozsahu napriklad starost-

'!:f,;(ii)\',MODEL 8: livosf 0 vzdelanie, zdravie a populac-

: -:~ ~:. . • ~.' r , :,.:. . I

/,;,~::~~:;:,:';::_,(Intervenujuci a socialny stat nu politiku podporovanim rodiny,

'.'\:~h'",".\;;:, ,', starostlivosf 0 socialne zabezpecenie

,rt:I;;::,·':',::':., MODEL 3 znazorriuje vzfah medzi a - zamestnanosf vratane regulacie

, .~.:(.~:r,. ,:.

i{;.~,;",\J_oo.ierou slobody a mierou jej obmedze- miezd a zabezpecenia "minimalneho

"~. ~.1 ').. . ~ .. : : ..

:(ij~!lDt'\~~:it:r!:statnou mocou v podmienkach in- blahobytu" a socialnej spravodlivosti.

'.':~;\;;;:;,t"·,i'~~~\1juceho, socialneho statu.' Ide Zasahy statu do hospodarstva sa

';:"~Jli,Di'··\;g:,~tat, ktory zasahuje do hospodarstva uskutocriuju aj v oblasti dotacnej po-

'::'~;i;itf;,i,'~~jma v oblastiach, ktore maju celo- litiky, vedecko-technickeho a priemy-

::::!i~},t,~!:,;s:polocensky vyznam, napriklad pri selneho rozvoja, exportu a importu.

.f:it~i;'(;_,Yystavbe autostrad, zeleznic, priepla- K redukcii sfery pravnej slobody

,}!ii!~;:'i::::y~v, jadrovej energetiky, kozmickeho dochadza vymenou za viae istoty,

';,'\'b'I!l:~(~vyskumu, pri predchadzani hospodar- stability, komfortu a moznosti rozvo-

...... )! .. Ii I .. . (. .

'.<;i¥,(\,;,;,skej recesii a krizam, v oblasti stabi- ja vzdelanosti a kultury spolocnosti

. , : ~~~;'.\~J '(: : I.-

p,'j;;;,f,Y,;lizacie meny, ochranarskych opatreni, a jej clenov.

)t~~(~,~, podpory bankovnictva a inych oblasti, Model socialneho a intervenujuce-

"';::(·~h~/:::·:,'./·~, ~ .. ~ • .., , ~~ . ..:. ')I : , .. ~ ':'''j '.;.0.: ~~."~, .• ~"';';;-.r.-rl(-::~ ~ .~ .. \ .,: ,..~~ ~~.:.:~.- ~r~~: r':' , ' ~ .. - . ~.' :'., : .. _~. : .:. ,~~ .

'ii1:j,""'" .ktore upeviiujii jeho ekonomicku hostatu Koresponduje s druhou ge-

.. :.1:." I"~~ :.. . , : . . ,-. :.'.' .. j ,. _ •• ' •••••••• __ .. ,.- .... , ..... ~.: .... ,., •• :. ,~_ •• ~: •• .-.. •

·;;i;;\:MT":a~obrannu poziciu v medzinarodnopo- neraciou ludskych pr~v. . ..

'}J~;i0:?':litickych relaciach aj z geopolitickeho

·;.;:t~::r, ,'a· globalneho hfadiska.

f:;!'t0;::f;·· . o_Zaciatky socialneho statu sa spa- Zasahy ittitnej byrokracie do

, . ··~·f>(";:·~~~· .:. • :".;~ . .:,.' .. .... ' .. . - .. , . . .' .:. . .. ~ ..... '.

... /~:\.:.':;:~'.: .. !,:i;:,;:;::.:·,';.J . .'~j.ti s vladou B.jsmarcka, .takz~_ ... j~h: ekonomiky

'\ .. :!i;]:,ii:e bahrad~ t najmii' v· i~i.' stQr~gf~;Ne-·

:. . : .. ~.~ .. i .'. ·~f~~..:~ .. ;_j .. :,. ~ .j •. ::.;':~ •.. 'T ..• -:-;"r·:~::~·:'/~··:"·: _.',." (·r~·''''~"!-''''· .. ,' :' .. :~~:.-..::1"'~~:.-" . .:iI.'. J __ I' .. :'~~' .. ":;.· I-."'.~. ~.~ ':-' ... ', ""f"":" :,~·:I~ .)'. ~.~ .. : .... __ \~,.~.J. i~.,',. ...

:v}:···:·~·.:·Iti~Gku •. Prvky . socia:nell0 statu sa

.; ·.If.P.M~:~~WotJ [_,..,

'. i.··u: •• : ·osobitne prej avili v socialnom zako-

/~,d~i~lpY·~t~t '9-~·~urQPsko~ .kQ1Jt1.; J,~h~~ sa odlisu~e ad soci'ilne~o statu

- . .." ._. ~ - -.~., ._. '-, , .. - . . . . .... - . -- .

v stYle._wglf?xi?:mq,,,ktory stale spociva na.'i(fe~ch" Iiberalizmu v politickej

a ekonomickej oblasti; to znamena dosledne zabezpecovanie podmienok trhovej ekonomikya vyluene posobenie statu iba v oblasti stanovenia a garantovania pravidiel hospodarskej sutaze a zabezpecovania makroekonomickej stability, ako aj od6vodnenej starostlivosti 0 znevyhodnenych jedincova skupiny.

Starostlivosf statu na eur6pskom

.. ,:... _.:...~.~. - _. . ~'.' - .. . .. ', .,,", -: : .. ~ ..• I _~: .. :_',' .. '.: " . '. .' ". '.. .'. I,:.

kontinente je_$irfh~,,~ez vkrajinach,

v ktorych zakladnou hodnotou je sloboda..a "pie .rovnost. Aj zasahy statu,

'.. ... .... '

cize zasahy statnej byrokracie do eko-

nomil{y,'''su'"na' kontIii'enfe intenzivne-

v . . . . _ .' _ .- .. '. .:.. .' . ..' ':-. .

jsie. Stat mdze uskutocnovaf popular-

ne zasahy do ekonomiky, aby si vladnuca strana pripadne vladnuca koalicia zabezpecili vffazstvo v buducich vol'bach, aj ked' tieto zasahy statnej byrokracie, za ktorymi stoji stranicka byrokracia, v konecnom dosledku poskodzuju prosperitu kraji-

.V

ny. .Statna byrokracia, ktora zasahy

uskutoeriuje, sa nemoze spravaf ako vlastnik.··: Je zainteresovana vyluene na tom, aby si uchovala svoje miesto a funkcie v statnej administrative, a preto sa vyhyba riziku, rozhodovaniu a zodpovednosti, pricom negativne dosledky rozhodnutf prenasa na obcanov, daiiovnfkov. Zvysovanie ulohy statu vzdy so sebou prinasa rast statnej byrokracie a nevyhnutne aj zvysovanie danoveho zatazenia obcanov,

Socialne partnerstvo

Dolezityrn prvkom moderneho 80- cialneho statu, opatovno najma na kontinente, je tzv. socialne partnerstvo spoj ene so socialnym dial6gom v ramci tripartizmu (tripartity) alebo bipartizmu (bipartity). Organmi socialneho partnerstva v ramci tripartity su vlada (exekutiva), zamest-

navatelia (zamestnavatelske zvazy) a zamestnanci reprezentovani zastupcami odborovych zvazov, Bi partitne strukttiry sa uplatiiuju bez ucasti vlady, i ked' ingerencia statu je zachovana v inych formach. V Belgic-

.ku napriklad vlada vymenujepredsedovorganov s-o~ial~eh9.part11-ersfva_:· -.

Myslienka tvorby organov socialneho partnerstva na zaklade tripar-· tity alebo bipartity sa sformovala ako sp6sob predchadzania socialnym konfliktom, ktore destabilizuju ekonomicky a spolocensky vyvoj.

, .

UIQ~dJii~ socialneho partnerstva je

.. . ..

najma:

~ a)

,~

:}

f.

",'

:} b)

"}~

.t

.

-',

. )

predchadzatsocialnym konflik-

• -, - .•... . .•.... :., .' ')::;':'": ;._ _~~\r.~ .• ~..:.~.~~;.. ', ~~ : ;. _. , -, ., . .' t- .. • •• •• •• , ~ .t.t •...

tom. a vytvarat socialny zmier, .-.,

.. '

vcleriovaf do politiky prostred-

nictvom dialogu .socialny roz-

.. '.',. . ·'·.1' ...

mer a napliiat myslienku 80-

cialnej spravodlivosti, rozsirovaf politicku demokra-

. . 1".':'1,·

, .'

CIU,

... dlprispievat k hospodarskej pros-

_: perite a stabilite.

_ . .

'.. Organizacna struktiira socialneho

partnerstva je spravidla upravena zakonmi. V nasich podmienkach sa orgriny tripartity vytvorili r. 1990 spontanne. 'I'ripartitne rokovania sa dotykajii najma dolezitych hospodarskyeh, socialnych a mzdovych otazok

"

vratane zamestnanosti. Ulohou tri-

partitnych dohod je socialna stabilita, ktora je nevyhnutnym predpokladom rozvoj a ekonomiky a prosperity. Generalna dohoda sa u nas uzatvara kazdy rok.: Dotyka sa najma politiky:

/: a) hospodarskej a socialnej, ~; b) pracovnychprfjmov,

.. ~ .:

~:.'; c) ochrany zaujmov zamestnava-

:/ telov a odborov.

Moderny socialny stat sa tiez rozvija v ramci socialno trhoveho hospodarstva, Vyraz socialny v tomto spo.jenf vsak nie je poziadavkou na statne zasahovanie do principov 810- bodneho trhu, do hospodarstva a tym

·;:'_"/'_':I~f;_"~'vota obcianskej spolocnostivSo-. Absolutizmus profiluje vsetky ne-

~';·:'::'··:':':~~~_:;~_r.':z'abezn~_ce,ni_~;.nie je teda demokraticke staty a znamena'ab"s:o:::·:·

.. .

·ko~mi;·Je""a6Ie~itYiii'znaKom' nederno>

.. ·'lobodnej konkurencii. na alebo nelegitimna moe sustreduje

........•. _~'s1?ozitivnou sfrankollsochHrieho······· . v jednom a spravidla formalne alebo

.' _ mieru a prevencie .socialnych kon- realne jedinom statnom organe, kto-

.. '. ·~iktov je 'urcita socialna stabilita reho pravomoci vykonava jednotlivec

.' spolocnosti: .. ~~E~~~~~f,~ .. ~~,~Y~;~J})Y.~?- aleb~ skupina ?s6b (oligarchia, pluto-

. :kt~~i~~ ... ~l"Zyys,oyame ~asah~vstatu ~Q . .krElcla, teokr~cla ~ pod.). ,.

·~~QWi~y,;".-i~:neg~tlv,P,9u,.G.rtqY~~Jt9 Opakom vsetkych uvedenych ter-

· ·;t~bilr~Y~. Jntezivne zasahy statu do minov je demokracia. N edemokratic-

, .-'~i~k~'n~;lky sa uskutocriuju vo vacsi- ke rezimy sa navyse tiez oznacuju aj

-nekrajfn s tzv. tranzitivnou ekono- vyrazom autoritativne staty ci rezi-

.' .. ···Illikou v strednej a vychodnej Eur6- my.

. ·.·· .. ·· •.• .pe, Transformujuce sa krajiny Niektore z uvedenych vyrazov po-

. ·.,'V·.tradiciach minulosti vo zvysenej chadzajii zo staroveku, ale ich vy--

. .... .miere zabezpecuju statnu ochranu znam sa vyvojom pretransformoval

··.·'d~macej ekonomiky najma kontrolou a je celkom iny ako v minulosti, d'a-

.. ·.a:teguhlciou investicii a privatizacie Isie vznikli v 20. storoci, co osobitne

, '.' .vspojenf so strukturalnou a priemy- plati 0 totalitnom state.

's~lnou' politikou, zabezpecovanfrn .I~r .. ~!:.j~J">.",,ako vlada jednotlivca,

statneho protekcionizmu, a preto aj vykonavana samovladcom .. vznikla

'dchranou domacej zastaranej vyroby, v starovekomGrecku. Povodneposo- '

. .... '. ktora nie je mitena zavadzaf inova- b1ra···ak~"'''d~g~s'n~r'''~'''-1egitimna forma

.. :. ., V

...... ···ci_e-~·.·.·· Stat reguluje mzdy, najomne vladnutia na obmedzenie zneuziva-

. .

"avera d'alsich prvkov ekonomiky, nia moei aristokraciou. Tyrania na-

.· .. ·· .. ·ktore su sucastou trhovej ekomomiky dobudla negativny vyznam az v ne-

·:,:i~"·vlastne vyzadujii nezasahovanie skorsom obdobi, v case krizy

.·,;gtatu, to znamena, ze im v skutoc- mestskych statov, ktora sa odohrala

··.'<'nosti prospieva statna deregulacia, v 4. storocf pro n. 1.

. . .,a,'nie statna regulacia. N a rozdiel od tyranie ~,~E~~~.

.>:'>.:'.>:.'.;... forma vlady sa najcastejsie situuje

I '. I •

I .': -. , ••• :

,"?,' do prostredia niekdajsich_.A~_ij~~£!l, . .-

.. :i';·'MODEL 4: Totalitnv stat ,§>llglQ,.~;o,Q_sti, vratane statnych utva-

. ... ':, roy predkolumbovej Ameriky. Greci

'"MODEL 4 reprezentuje stat, ktory diferencovali medzi tyraniou a des-

,'say 20. storoci oznacuje rozmanitymi pociou, ktoru obycajne spaj ali s neob-

..•....... terminmi. N ajma vyrazom tot alit a , medzenou vladou nad l'udom ne-

'.. . .. ' .:,:atura, totalitny stat, autoritativ- schopnym slobody (SARTORI, 205).

·_\:is-tat, despocia, tyrania. Mozno sa Montesquieu napisal, ze ako j~-

stretnut aj s terminom absolutizmus, trebna cnosf v republike av-rnonar-

.• ·,~:,ktory vo forme absolutistickej monar- . chii cest, despoticky~ vyzaduje

."chieje popri parlamentnej, konstituc- strach. "Tak akc.-sa v monarchiach

'<.'::",~ej a stavovskej monarchii jednou usiluje vy~~ odvahu zvysovat,

.:};'!_i;<i'~:foriem monarchie, pripadne s ter- v despotickych statoch sa ju usiluje

).;.:::::""1'~~/1:i;~inom autokracia. potla:fit. Musi ju preniknut duch ot-

, ...

. ,

. ~ ~,

roctva. Bude vhodne, ak budu v ~ duchu vychovavani vladnuci-Ttidia, pretoze v takom ~riadetir3e kazdy tyran zaroy-eii~-otrokom (MONTES-

~

QU~IEU, 128, 132)."

Totalitny stat je nedemokratickym statom 20.storocia a takmer vylucne nim oznacujerne system vladnutia vo fasistickom state, ako aj v komunistickom state, reprezentovanom najrna rezimom osobnej moci Hitlera v rokoch 1941-1945 a Stalina v rokoch 1934-1937 (ARON, 161). Totalitarizmus znamena zrusenie hranice

~~AAif~.;';''i,~f~~~·.:''1\'M;.,:~~(~~;,·,\I.''~'!~'~f.~'.

medzi statom ... a snolocnosfou . clove-

..,\..;.:ri;.;..,~-,;;.i;-;';i1~;;;"·~-'i·i.i.o,: '.~::'i·";~¥ '::' 'r., . ':.'7 •.. ' ~:.~ :-"~·:~~!~~·'::.i;';:;·i,<;:;· ;.K."~. ;~;:"',.:.-I:./ .L,: -, '\c: :.:.;;, .. ; .. :":';'~~\, .,. ",: ~'", '., ,.:: "'. . .. :: ~: ';'.:. - ,':.:. '.,' .. : .. './,:

~2J!?:",-~,;,? R;~~!) 9JJl, .. pravom -. Ct .. PJ)Y~Jl,B:g;~

, • _, , 1"7"''''' _, v·' ..

s tOM.'"·" .... ,.yer;eJ·ny.,m.:,.,~·;, a.. S:UN',:.·Q:Q1uYm zrvo-

t~~-:' pravdou a lzou, Totalitarizm~t'

Ie"liv1fziieiriiil celejspolocnosti v r ,. - ci statu, vseprenikajuce poli eke ovladnutie vsetkeho, aj mimo olitickeho zivota cloveka. Trocki ~ mal povedaf na margo totalitneho statu a rezimu osobnej mOlt, ze Stalin maze pravom poveda '1 J,La societe c'

...

est moi" - spolocno t som ja (SAR-

TORI, 199n). Uvedeny vyrok para-

I

frazuje vseobecne zname slova Eudo-

vita XIV (16~g-1715), ktory sa ujal vlady r. 1661/h vo Francuzsku dovrsil vyvoj absolutistickej monarchic a ktory vyhlasil: "Stat som ja", To plne chaytkterizuje absohitnu moe panovni a, pripadne exekutivy absolut'isti kej monarchie vykcnavajucej jellt'o prikazy. Stalinska koneepcia

rrioci, ,,~polo~nostsqJ:U jg""p red stavu ~ je ovefa·'V-ia'c"'m~d:;.J~.¥:~~tkoll·ll1oc~~,

Wgi9¥~ ~-~~i~d.~.··.~ieie.~· .•. st~£~'.~,~i;\,,~j'j~fi~;'.r d~.'spoi.9lr,;kazdu· dOlruicnos£ i kazdeho" oo'cana. N ad takouto mocou uz

• •

llie Je InOC.

Totalitny stat· pIni svoje funkcie najma prostrednictvom staleho zastrasovania,. nasilia a teroru i vytvaranirn obrazu nepriateYa, ktory ohrozuje ~vsetkych. Potlacuje rozlicne skupiny obyvaterstva, ktore 811 apriori oznacene za nepriatefov ln1Jajiny

a prekazku pokroku. Profesionalne, socialne, aka aj fyzicky likviduje aktualnych alebo potencionalnych pol itickych protivnikov v koncentracnych taboroch alebo gulagoch. Totalne kontroluje, indoktrinuje a rnanipulu-

je s myslenim a postojmi obcana, dnes naj rna pomocou elektronickych medii.

Bez ohfadu na dye najznamejsie formy totalitarizmu je tento vladny rezim charakteristicky aj tym, ze v nom namlesto principu individualizmu vladne princip statneho kolek-

v

tivizmu . Stat centralne planuje a ria-

... ..,(~i;Ir.ri:;t~~·_..;~r:·~~:,: .r r.»: -, ",,'" ... _ .... ;....:~:':. .: I • 0, ' ....... '":-. : .. ; :~/.I:. I' .' ~~: .: ~~ •• ::. ~"": .: :.-.,r;~ .::...~.":- .. /, :.~t' ... ':~ j _.' I'_~" •

di cely ekoJ:loJll~£!.k.f,,,~iY9t a~~nt~~-il---e-

zabezpecuj e .... socialn11,."J,])Ynos£,<.",y',.~~i:' kych jehoci~iiov.··"Skutocnost, ze eko-

. '. . . ~ . . '. . ,,' _. .: '. I .

nomicky zivot sa organizuje prostred-

nictvom statu, ktory je najma v sovietskej forme totalitarizmu v podstate vYlucn~ vlastru1kona vYrobnych prostriedkov, rna neblahe nasledky na oblasf slobody jednotlivca. Sloboda obcanov, ako aj tradicne institucie a hodnoty brania zastancom autoritativnej statnej moei statu v ich plane centralne riadif ekonomiku a centralne zabezpecovaf rovnosf casto na urovni mizerie a distribucie jednej misky ryze, Autoritativna statna moe musi teda akiikolvek minimalnu mieru slobody obcana i autoritu a 810- bodu rodiny, cirkvi, miestnej a zaujmovej samospravy potlacif a vyhicit,

. S tymto cielom autoritativny stat vytvara a dava spolocnosti v niektorych pripadoch aj oktrojovami ustavu, Termin;~;p~ttoj<)vana,li~t3;y~:'je odvodeny z latinskeh~ slova au.ctoritas, ktoreho vYznamom je o.i. moe, sila, tiez rozhodnutie, vjnos a pod. V uzsom zmysle slova a z historickeho hfadiska je oktrojovana ustava zakladnym

zakonom, ktorti ,)!l~DJj~::.J~~~ji:J!,~L,P'~~ AQV:n.:ik. V sirsom zmysle slova je ok-

troj ovana ustava zakladnym zako-' nom, ktory vznikol pi.eqe~Qlgatj~~Ol~t,_

. cestou a ktory plni najma propagan-

. . .

... ., :.;,~~r:·'t· '·c····k· e"funkcie. Ustava tohto druhu respektovania slobody statnou mo-

·:''');)::'f~~''iUeTe·''iiutnYm znakom autorita- cou. Vd'aka tomu maze mat spoloc-

",c·'.J{Y>: eho statu. Autoritatrvny stat sa nosf realnu istotu, ze statna moe bu-

'<~;avid1a vyzriacuje ..E-~~~,~~!,2~", de respektovaf zmysel a rozsah

•.•. ·'%N~M~~~'P;~~~':;'ftt~~f~~i" ~;~~;::!:ti c:=t~t~~o:::iat o::~~~~~~~

. am J?Ll.D.~mJl,·:,8",.,;m{,,;··., .: ,:<,.>,."","""",""-;\;:<;'.:;'\":"".;:.';'.;". ·~·;·G ,.,:: .. "' .•.•.•. "e c' : •. , ;' •.. ',; .•••. ".:

...... ,.~~;~. , .' ne kroky, aby svoju moe rozsiril na

";-:"': ' ,. . . . ..-_.' , : ~.. . ukor slobody obcana a slobody spolo-

. '.

. .. .: •. ... . . cnosti, reprezentovanej najma mimo-

. .

. .•.. .:. Ochrana slobody obcanov vladnymi organizaciami. Funkciou

. .. .;:.'spolocnostou a statom . . institucionalnych garancii je preven-

... ·.:i,' -". . . . cia obmedzovania ustavne garantova-

. . ...•.. ..:.. ,.,i~DEL 2 a MODEL 3,ako aj .ich . . . ned slobody, ako aj potreba znovu na-

;rlilst6ria i sucasnosf, zabezpecuju is- stat svojvol'ne prekroci ramec dele-

;,.:':.:';~~.i~ru;slobody:a subezne potrebrni gacie. Institucionalny sy~tem ce~i

~;\{;:·<inieru integrity a rozvoja spolocnosti. pokusom a nasledkom "prlrodzenej"

··.\·:::Predstavuju tiez zaklad demokratic-· expanzie statnej moei na "uzemie"

>,,/," ;,,7~fQi.:i(g:sporiadania spolocnosti, zalo- obcianskej spolocnosti a do sfery

;:'.:'e:ii~:i':<:l~~okratickou ustavou a za- obcianskej slobody, kde je vstup

·':;"j,~:,~m:,li{k:t()re . prijimaju legitimne statnej moei dovoleny len vo vopred

.•. ;,;t:'0~'_.~ij:Yt;' . Realne demokraticky stat ustavou a zakonmi stanovenych pri-

>;;~e~'zabezpecuje ich skutocne uplat- padoch. Sucasfou institucionalneho

,.':,,:iibvanie v kazdodennom zivote. systemu su najma pravne garancie

':',:.",.,j;:O stavne zakotvenie obcianskej slo- obcianskej slobody,

: I .' 'I' I: ~. .I"

..:},ip'p,dy, napriklad slobody zdruzovania, Ulohou mstitucionalnych garancii

:/.,::,,;ji~staci. Aby sa obcania tejto slobode nastrarie statu prostrednictvom insti-

:",:;:f":t~sili a nerusene ju uzivali, je nevy- tncii.statua ich pravomocf je:

:;:';l':':,l1nutne zakotvif v ustave a zakonoch \ a) predchadzaf neopravnenym za-

':';J'jt~@kstatnomocenske, ako aj obeianske ~ sahom statu do sfery pravnej

.:\;';:;;It''~titucionalne zarucenie nedotknu- 0': slobody,

\::.i~~~rnosti sfery pravnej slobody vrata- :; b) odstranovaf nasledky neoprav-

,i;(':?Ii:~'·: statnomocenskeho zabezpecenia ;: nenych zasahov do sfery prav-

\.'~ L,·:_"_'·'L _f;'~ i: . L .......... .I!._ .. ~ . I

.. '>:.:::.";,r:;::': ··~~~to·v statnej moci p:i;·[~(s<··4ia:··;~AA?i:;7"·"\':;]is:k··I·'a··:···'··: ; nell slobody

': .":., ::·c, ~t.l.ll ',".\/ ;..~..:: ,$ . 'U. Y·J..1',U:~~·"(la.'I:;; '.',". ,- , 'J ,

·.<'I:·:·'· -t-. ). ;: .• : • '., '_< .. ' .... J .. ' ; · .:' ·.:-: .. .: .. ;','~~~~:': .. ~·~~~~.:t .. i~~~!J\-rj.';,~. '.,

,-.cL,.__ ............• :~;inli'sf"ted~1~9l?~!l:j~!.:;!I~t~' ..• c) ukladaf obcianskopravne, ad-

. .. .. . .. :: , ~t:'iiv~yCh·'.gfiraIi~j' mini strativne , ako aj trestne

N a zaklade ustavy . a . zakonov' sankcie za neopravnene zasahy

<~:j:;posbbia preto v demokratickom state ' do sfery pravnej slobody,

"?~:),:;~ozne statue institucie, ktore tvoria:, d) iniciovaf zlepsenie systernu

·:j;:~';;;;.~t~tne organy a statue organizacie ochrany obcianskej slobody ale-

.( L. .. ' ,

<.~:~·;'·,:a;iiestatne institucie obcianskej spo- , bo aktmi statu priamo zdoko-

';.i'Jdcnosti, nazy-vane mimovladne orga- narovat jej ochranu.

,:.~::i',:·l1izaeie, ktorych funkcia spociva jed- Ustava a zakony demokratickej

"),~::!'nak v ochrane pray a slobad obcanov spolocnosti umoznuju vytvarat insti-

:l';~(,;t"~jednak aj v zabezpecovani inych tucionalny system ochrany obcian-

"!:W:?::'·[:"z,aujmov verejnosti. skej slobody jednak na strane statu

.. "". :" , ~: 1:: .

:t,);·~,;·:::; Prostrednictvom institucionalnYJh a jednak na strane obcana a obcian-

.',:: ·,;,;tgarancii si spolocnost vytvara razne skej spolocnosti prostrednictvom cin-

.' . .··.:,;~:tnechanizmy a poistky v pripade ne- nosti mimovladnych organizacii.

. .

1"1 •

Nestafne

(mrmovl adrre) or'garrizricie

a obciurrslca ochruna sIobody

V priestore medzi rodinou a statom sa podl'a Hegla nachadza obcianska spolocnosf (HEGEL, 219). Obcianska spolocnosf j e /protikladom spol ocno sti organizovanejVo 'JO'rille · ....

·st~tu~~~(:lrganiza~n)hnrJtvarITli . ~t~t{i'--'·

str-'~t~tne organy (parlament, hlava statu; sudnictvo) a statne organizacie (skoly, muzea, armada, vaznice, statue podniky). Postavonie, ulohy a ine skutocnosti 0 statnych organoch a statnych organizaciach maju byf upravene ustavou a zakonmi,

Obcianska spolocnosf sa organizuje podl'a zaujmov, takze organizacnymi utvarmi obcianskej spolocnosti sti institucie (organizacie, obcianske zdruzenia), ktore sa vytvaraju a posobia na zaklade zaujmov jednotlivcov, zdruzenych ich spolocnym zaujmom. Jednotlivci su nositel'mi rozmanitych zaujmov, Tieto zaujmy sa mozu v spolocnosti uskutocriovaf ako vseobecne organizovane . z auj my. Ide najma o zaujmy ekonomicke, politicke, kulturne, charitativne. Organizaciami

.ekonomickych z_~~~r,i.loy su naprfklad . s ukromn ~ - .. -', ob cho'dutr ,.,', s-"oro'~n-o'str":'"

.--~,,,,,, .. _' , ... ,:._,. -.'" . -, ',- .. ,.; .. .. r>::' , ." ,.,;. . , .. '< < - ;' .. ' '. <> '-' .. ':' . • ,.1>. '. 'i':'-':~ .... :. •... ;,_\,. : .. ; .:":'jfc ::. ,_.. .' _ ,

a, -p.Stgn!k,at~ls}{_e .zvazy, politickych =::

z~~~mo~_po~~ti'pke~~ra~ny, !i~ti1uii.~b_

.zaujmov obcianske zdruzenia v oblas-

"'~~~.:!1"';'~~~~~.;.~".J.i~r~r;:",~~~,:,:, I .!_I,.~oI!'~·I:'..::~· . .i..')' :':. :1:. ~.:~' ," '.' .~_ I :. ·'~'::~'~~~·~' __ .: ... -:·.'~I~.>_ '::'_"';;"i- ... :.-.~ -, :": ... ~: t. ~ .. i6~"·~"~~~~L"'."'_'

ti filmu divadla . ... ~ varnehoiimenia,

01"""'-.-"· r : . .. 1 ... , u.»: ... '.I..,,",,~, , .. ,.....,.:..l.-_£'".,,~.W - .. . ,

~..----.......~..,j.j;;_i~~~ .." ~~ .• ; ... ~-(J~ ... ...-:J., .. ~_.c-~..; "'I~~ - .... ·,,· .. w .. ;~ .... ~, .. ·f~"""~-"~ '.ri~ - ~..,.,,:"~_.t.. ~ ~r ~ .. - ~.l' -~ "iL, . • .

N' .. L,.: , .~rL·iit'lll ·:d~_t;.· _'fl', ", • . . ~ ·(.V .. ~·I_'" .~I:;;.,.,,:.r.~_' .~""~ J~ '- ',,-, ·· :t:f~~.~.-1_:.· ·~~~_.- ~~.:

a Je neJ strane Je stat so SV0Jlml

statnymi ("vladnymi") instituciami a na strane druhej obcianska spolocnosi a jej nestatne ("mimovl:idne") institucie. Obcianska spolocnosi a jej ins~itlicie maju maf v demokratickych podmienkach zabezpecenu autonomiu, maju byt oddelene od statu.

....,.

Statna moc nemoze demokraticky

a efektivne sluzit obcanom a verejnosti be~ nesUitnych organizacii obcianskej spoloenosti, ked'ze tie umoznuju realizovat potreby a zaujmy obeanov

v rozmanitych oblastiach spolocenskeho zivota, vratane ochrany slobody

'to/'

a demokracio. Statna moe demokratic-

kych krajin preto aj podstatne prispieva na cinnosf nestatnych organizacit, N estatne (mimovladne) neziskove or-

. ganizacie vytvaraju v spolocnosti tzv. treti sektor. Prvy sektor je vyhradeny pre ekonomiku. Druhy sektor reprezentuje statna moe, sustava statnych organov a organizacit, teda statnych ("vladnych") institucii. V trefom sektore p6sobia nestatne (mimovladno) neziskove organizacie orientovane najrna na humanitmi a charitativnu cinnost, zivotne prostredie, vzdelavanie a mladez, kulturu a Iudske prava, rozvoj slobodnych a nezavislych medii a pod.

Pri zabezpecovanf svojich zaujmov a pri ochrane slobody sa teda obcania nemozu vylucne spoliehaf na stat. Realne fungujiica demokracia a trhova ekonomika predpoklada posobenie rozmanitych obcianskych zdruzeni, nadacii a inych organizacii, ktore nie

v

su riadene statom, Stat len zakonom

v tejto oblasti urcuje zakladne pravidla, ktore sa tykaju vzniku, organov a pod. Obcianska zdruzenia su organickym prvkom demokratickej spolocnosti. Ich ulohou je o.i. kontrola vladnej politiky, kontrola respektovania volebneho a vladneho programu, ako aj vysledkov volieb a foriem, ktorymi statna moe uplatriuje svoj mandat a hlas kazdEiho volica, monitorovanie foriem ochrany obcianskej slobody.

Programom casti neziskqvych obcianskych zdruzeni je aj ochrana ustavne zarucenych slobod, pricom zdruzenia s tymto zameranim posobia tak na urovni narodnej, ako aj medzinarodnej. Pnldadomje Amnesty International alebo monitorovanie ochrany pniv a slobod v jednotlivych krajinach sveta, ktOrE3ho vysledkom

je kazdorocna sprava Human Rights Watch (World Report).

...... :-.l;'?/v •. com j e vy:n~m. vytv~rani;a

.: .. ,::; .. , ,.: ",:i~~'.::.:I.'::{';a';>::uci:n:kovania od statnej mOCI neza-

··\%,e"'\.~.>'··l·"'c' h a neziskovych zdruzeni obea..... ,., ". WS Y

.··:-',',.'·-'.v 'ktore p6sobia v oblasti ochrany

.. '. '.:. '··no, .

.·':'obcianskej slobody? .

'./',;:,.Obciansku slobodu a .. d~~okracI~ :-\:_:,':_ erooze vonkoncom ochranit po prve,

;}:>:;'\a.--stat, sustava statnych . organ OV, .... ·K nenahraditel'nym nastrojorn

..... --:: ·~kymisu sudy, aj ustavny sud, parla- ochrany slobody jednotlivca pro-

.... ··lllent a inejnstitu.cie, aj keby vykona- striedkami obcianskej spolocnosti

:~ali svoje p:avomoci v siilade s usta- . patrf .. sloboda ~lova, ~l?boda pr~j~~ "!-vou a efekbvne. . ' _ .. a pravo na informacie. N~zavisle

. > ":,;;;;,Po druhe, pouzitie tistavnych a za- masmedia su siicasfou institucional-

:;·,,:'k~:nnych prostriedkov ochrany slobo- neho systemu ochrany slobody obca-

,:\:·:::·d:jrstatnymi organmi moze byf zne- na v pravnom zmysle a .. obcianskej

:im';,::rn.oznene, demokraticke institucie spolocnosti. Preto tiez Ustava 810-

«/r~::!:~~kotvene v ustave sa mozu .zrutif", venskej republiky ustanovuje, ze

.... ,?':,· .. ::hajmaprostrednictvom koncentracie kazdyma mat pravo vyjadrovaf svo-

-'F"·:;;:moci a trvalym zneuzfvanim statnej je nazory slovorn, pismom, tlacou,

,O:,:;'/:,j,oci, '. ktcreho nasledkom je vzdy obrazom alebo inym sposobom, ako

. :';;::/;::ibbmedzovanie obcianskej slobody aj pravo slobodne vyhl'adavaf, priji-

·"·;';',!;~'.,rav obcanov, mat a rozsirovaf idey a informacie

::'~:::;f~r' .. ·6u:-,'obcianskych zdruzeni na bez ohl'adu na hranice statu. Vyda-

·:;·:;:":'(i:~qnito poli je: vanie tlace nesmie podliehaf povol'o-

'{'?}{r';:;::,.{,~) Rw~QBh~,iiJ;~tsituacii, . Y_~,ktqrej vaciemu konaniu. Podnikanie v od-

,::\t':·'\fi.·.;·.· ·J.2l:8QJQp'gJ),,~jtt~Jl9ta.vnYch(~z!~- bore rozhlasu a televizie sa nesmie

."'~;~;'/(" .. , , \t.Qnil~ch" prostriedkcv.ochrany., viazaf na povolenie statu,

'{".i:;:'i';;:;.;;· . ·~~ip.J!mR~n~n~;· .' lIlac, ,rozhHis(;a'tel~\rtzi::t· s11 stredo-

j'}:'.}·,:'it,i;:)b) ~inkovai ako institucionalna bodom zaujmu reprezentantov roz-

',':i':·;:"1::i\ii~':', 'siet'··ot)~j_'aiisKersp;o10ciios'fi:· [tCl: nych verejnych moci, vzdy najma vlad-

.": ~~: .',: ~ .. ~ ' .', t,_r.~r~.-.~ .....•.. ~ _ .. .: ~ : .. ,. _"',.A:.r .. _. I~ -. :.. __ •••• ~ •• _.~ •••• ·~I :-,. :~~.-~:~ •• ~:...:.. •••• ~._

····::·~:.:··'·:··:,r.)};~;};::,)~·~:·~··'·'.·:'.:.··· I ra·· .. znovu :nEist()lf-·u.st'aVU·' aobno- - nej moci, aby vplyvali na verejmi

}'!/?i~;ti;i:;'~h' . ~ttungov-anie·astavnych-·In~ti- mienku a presadili vlastmi normu pre

~;i'.Ij:;~~t;;,i;i;::·.·. . tucii a principy pravneho statu, stat a obciansku spolocnost. Aby sa vy-

-"Xif;'?;,i;;: '. ak je pouzitie ustavnych a za- lucile, ev. vyznamne obmedzilo ucelove

·'.::··}i',::;i.· konnych prostriedkov ochrany zasahovanie statu do oblasti informa-

';:,'n';i;i'.' slobody znemoznene, cii a aby sa obcania a institucie obcian-

• • _ • I ~ :.. • I.

:'":·/'X/i,:,, Treba teda konstatovat, ze vytva- skej spolocnosti tesili nerusenemu uzi-

· •.. '}-:::~;rarue a udrziavanie demokratickeho vaniu slobody slova, je potrebne do

:·,3:·j':,'l)luralitneho prostredia je nepred- oblasti elektronickych medii zaviest

_~,'/.'\<''Stavitefne bez institucii obcianskej tzv.-: du~lny syst~m~: Podstatou dua.lne-

.. "., ',spoJocnosti, osobitne institucii jej tre- ho syst~mujeiiaialelne vysielenie ve·

"tieho sektora, v ktorom posobia nes- :rejnYc~ .. a. ~,tl!:r.:Q~~ych-tej~YiiIiY~h

_i.:,tatne neziskove organizacie oriento- a rozhlasovjch stanic, cize jednak po-

:·':·~.,vane na humanitnu a charitativnu s~benie verejnejteleVjii.ea V:e~ejn~ho

';J;i;L:;~i.nnosi, zivotne prostredie, vzdelava- ~ozhlasu ·'apripaa.ne -i·!verej~ej -_J~fi?i~.·

'.';';;::'ij,.'" Ule a mladez, kulturu a fudske pniva, macIleJsiete' a-jednak . VYsielaziiek.~:

,;},.'·':rOZvoj slobodnych a nezavislych me- metcnych ·televiznycn:-':~";fQ~hXa~QXi~b;.-

',. .f;~~?ii a pod. - Obcianska spolocnosi rna stanfc;naz~kla:deudeI~i11a'licenci~ ,11.-~

'\~a£ v demokratickych podmienkach urcite casov~ obdohle~ . ,,-" "'-,:,-. ,.-,c>,.,~__,_

I .~.

Sloboda prejavu

a pravo na informacie

... -. ~ .... _ .. :: ·"I .. ·~r'.~.~·":,·'~·.~ .. ~·'.··:_·~·_

N ezavisla televizia a nezavisly rozhlas su v demokratickom prostredi verejnopravne a nezavisle institiicie, ktore patria spolocnosti a nie statu. Spolocnosf .. ich __ prostrednic-

.....--, .... _ ...... ::I,.'''''' ........ , , I _.'_. ..... " ~,r""~' I. ~.. " . . ~ . ','

tvom .lconce_siQnarskych poplatkov

a dobrovol'nej .fi:n~c~ejp09-P9rydiY~kay a posluchaeov .. aj .. podstatne, pri-

P~c!~~.~,_¥Ylucn.EL" financuje. 'V' iastl postkomunistickych statov sa vsak

verejnopravnych elektronickych medii znovu fakticky, priamo alebo nepriamo zmocnila vladnuca skupina.

Demokraticky stat tiez zakazuje cenzuru a zakotvuje slobodu prejavu a pravo vyhladavaf a sirit informacie. Slobodu prejavu mozno obmedzit len zakonom a len v pripade ochrany pray a slobod inych, ako aj v pripade ohrozenia bezpecnosti statu, verejneho poriadku, ochrany zdravia a mravnosti.

Pravna regulacia slobody prejavu, .: vyhl'adavania a sirenia informacii sa -. tyka najma (DRGONEC, 61n):

~

. a) pravnej ochrany pred zasahmi

do slobody prej avu,

b) pravnej ochrany pred zneuzitim hromadnych informacnych prostriedkov,

'; c) pravnej zodpovednosti za zneuzitie slobody prejavu.

Pravna zodpovednosf za zneuzitie slobody nastupuje pri zakonom stanovenych podmienkach tak v siikromnom prave, ako aj vo verejnom prave, osobitne podl'a trestneho prava. Napriklad v Spojenych statoch sa pravna zodpovednosf moze uplatnit, ak zverejnena informacia podnecuj e na protipravne konanie, ohrozuje

"

mravnosf alebo naplria skutkovii

podstatu ohovarania. Sudy vsak interpretuju ohovaranie, ohrozenie mravnosti a podnecovanie na protipravne konanie veYmi restriktivne a, pravda, d6kazne bremeno za£azuje poskodeneho. Pravne suvislosti 810- body prejavu sa tykaju aj zverejiiova-

.: .. ~:

nia informacii, ktore mozu ohrozif statue tajomstvo, d'alej utajenia zdrojov informacii, ako aj moznosti statu pozadovaf od novinara oznaeenie zdroja informacii, ak je informacia spojena so spachanim trestneho cinu (WILSON, 135).

Slobodu prejavu garantuje osobitna ochrana pray novinarov a programovych pracovnikov elektronickych me-

dii, zakotvena v k6dexe Izurnalistickej etiky,. ci etiky programoVycfi'prac(rvnr:'''--~<--,

kov. N edovolene zasahy statu do oblas-

ti slobody, zneuzfvanie moei statnymi funkcionarmi a uradnikmi, utajovanie

a skresfovanie informacii, i ked' povinnostou vstatnych organov i organov uzemnej samospravy je poskytovat informacie 0 svojej cinnosti, viedli k vzni-

ku investigativnej zurnalistiky, ktorej znamym vysledkom bola afera Water-

gate (1972). Washington Post na serii clankov odhalil, ze pracovnici Bieleho domu, prezidentovi poradcovia atd'. sa dopustili neiistavnych postupov a cinov, ktore boli v rozpore s trestnym zakonom a ustavou,

Institucionalnou zarukou ochrany slobody je takisto politick)' pluralizmus, vd'aka ktoremu vznika a existuje tak parlamentna, ako aj mimoparlamentna opozicia, ktore su pre fungovanie demokratickeho systemu nevyhnutnou podmienkou.

A!:o chr'arri slobodu obcarrov Vt't?

sa.

Podstatnym prvkom spolocenskej zmluvy je nielen negativne vymedzenie slobody v pravnom zmysle, do ktorej nesmie stat zasahovaf a ak, tak iba v pripadoch ustanovenych ustavou.

. Spolocenska· zmluva o. i. obsahuje 1) ··~:tlth.~r~n;·>·-< ,. ·,z.ak·la,d'Rych~:·:,:~~·.,,,-·.,p·Fin:etl)OV

,; t h Vt;t f ·

vy·s ··'av: ... y·:~:s·· al ~tl?:;a· .,~~ .. ,'u:ngoNan.~a'ti,:ve.~-

.. · . Vt" ".t.., • ._. ( !'1_ 1 d

reJn.ej· ··;··'-s· -·~a~lJneJ;.:·"···m0:€l napn.1Ua

v stavovskej monarchii princi-

.". . . r·;· .

.. ""c' ... ~il;;; pu ze stat, korunu tvori panov- V sirsom vyzname ochranou prava

.:'-::'<J;:;:'{~~"'\~~'~'. ,m.-k a politicky narod, ze panov- chapeme nielen vykonavanie pre-

.:::?_'<',.::;~:!' ". nik vladrre spoIu so stavmi, veneie a realizaciu sankcii statnymi

.·;\:.[t;;\,',· princip vol'by hlavy ~ta~u s~a- instituciami, ale aj vykonavanie pre-

·'-_.'vovskyro snemom, prmcipu IUS veneie a vykonavanie sankcii institu-

....', resistendi; v modemom prav- eiami uzemnej samospravy a navyse

. . . .' I .

. . . : .•.....••...•... ,. '.' nom state principu sudnej kon- i poskytovanie pravnej pomoei, ktore

"":-.:f<' .• troly ustavnosti, princfpuspra- .' organizacne zabezpecuju najma sta-','-'«, 'vodliveho (riadnehoraudneho . vovske pravne .komory.majma advo-

. . • + .. ' . .' .• ' .• ':: -' ..•. . .: r, -. : •

. ' .: ,':_ .. ' procesu, principu suverenity Iu- katska komora, .komora komercnych

.....• , .. <";::. du, principu .trojdelenia statnej pr~~IlikqY~k()moI'a_sudnychexekuto-

:'",;,' moci a pod.), roy f\':P9t,axslt:~,,!PffioP~>

·,),'·'\.i:2)'~;'i-&tat,lil¥c};),,;;jnstituGii,(na;.· -' .. - Sustava ochrany prava v sirsom

~'!::·'~-!i?"i':' priklad parlament, hlava statu, vyzname pozostava z tychto prav-

?;:":;};,.';',, ..•. ' ustavny sud, vseobecne siidnic- nyeh institucii ochrany prava:

.. '-:/~;:'(j!;,J,,!,' tvo, ombudsman), ktorych ulo- a) statnych organov a statnych

.·<,,')f.~i~:;,;;,,':,"~, •.... hou, v ramci ieh pravomoci je, aby organizacii,

;;:(l,~;-~!;.;_ a) uskutocnovali prevenciu,· f b) samospravnych institucii a ich

··::~f::;::.-Eii{· , zabezpecovali kontrolu nad <~' organov,

·!~;:-t'!;\};;'~?~;:·· . "zmluvnym" (ustavnym),~~ e) organizacii pravnej pomoei,

r':-.}/\~lii~J::,~ .: fungovanim statnej moci,;i~~ d) pravnych noriem.ktore zakot-

.:;::;.~!;~'j:::\>..::'.- . raspektovanfm zakladnych :1:;; vuju sposob oehrany obcianskej

. '.'··:'r:···:I.,.~_. .. i.' .. ~t~,.: -,

"t:\;\1'i::~I::~~':';:': .. ' prineov jej vystavby i kon-~i·} sIobody a pray obcanov i sposob

",";::)~¥!i~~~(J):,. troIu nad raspektovanim ;~~( postupu institucii ochrany pra-

/{li~ili~ji~f'\- " .: obcianskej slobody a zakot-'~%'; va pri vykone preveneie, pri vSr-

,};l:~~('~~~~,)::'" . venych prav,t kone sankcif a pri poskytovani

·::ii\~~~~r~ti'~; .. ' -b) vykonavali sankcie, zabez- ;&: pravnej pomoei.

. .... . .. i '~"J.~'. I" •• : ~ I I •

.i(:~i;,~l~j~){;, pecovali sankcmi napravu K zakladnym institucionalnym

"':;~'::\)!ir{~ti::,~', '. neiistavneho a nezakonneho meehanizmom kontroly obcianskej

":',?i~j[@;'Jt/ ". stavu, zalozeneho protiprav- slobody a pray obcanov, pravnej po-

·.·'·--'~l:n(~;(k",:-.· nymi zasahmi statu alebo moci ako aj napravy dosledkov proti-

. .. ',' ::; ':r''': i, ~":L~(' . ~

/~;::~':);\1iI1;i_';:'! '.' . inych verejnopravnych i sii- pravnych zasahov do obcianskej slo-

';-:',!:1;%~~;t;5:;':\.;'·· '. kromnopravnych subjektov body patri aj so zretel'om na

'. -)if~%~~'~;,. ' ' do sfery obcianskej slobody slovensky pravny system najma:

·;,,:,S(~jlll{~i';;:;;I.·· a do prav obcanov.ako aj do 1. Parlamentna kontrola, ktora

\:l::li!:~;~P';'d pravneho postavenia insti- sa uskutociiuje formou

,:<\{,:~i~V~:j·':·r)'!. tticif obcianskej spolocnosti. a) interpelacii a otazok,

,);:j;j,)(,:;'r;~Uskutocnovanie preveneie a vyko- b) kontrolnej cinnosti vyborov,

~';':i.:,i":\l· .' :::'" . .

.' ;~~~';j'i~hivanie sankcii statnymi institucia- 2. Kontrolna cinnosf najvyssieho

. .., :~~};'1-< ... , .. ,.. .. •

. '-;;~rkrl~l - sa nazyva oehrana prava alebo kontrolneho uradu a celej

. .' - .:: ~.,::J~J.~. ',)' - . .. .

;)k('-:;.,,:1~ustava statnej ochrany prava. Prav- sustavy organov kontroly, dozo-

. <,: / ... t..:.; ... ':',.",. ~ .. : . r , . .'.

... ~?:;;·-,;1]:u.ochranu vsak vykonavajii ajlQ~tg~':' ru a dohladu vratane uplatrio-

·::.<-~;:ja~i~-~1~;;);.$.a)l'l'6$"T:it&!i~l' Oehrana vania pra vomoci prokura tury

' ... , : .,~~. : ~/r~Y..~-:;'~<, .. ~ ~:>( ... (~( '~:;. '>\' .. ~.- _~.; .... J(" ,-. '1l.;./.Jl1.~

, ;:;y:·prava je nemyslitel'na bez pravnej ci organov statneho zastupitel'-

;\ ;)','o;:I)omoci (ev. bez pravnych sIuzieb). stva, ako aj pravomoci o'chran-

.}'",:\_Z;tohto dovodu je potrebne ochranu en pray (ombudsman).

.',:,:~;Prava chapa£ v uzsom a sirsom 3. Uplatnenie peticneho prava, ev.

'<('::ryzname. $t6~Pfl()~ly-~!H~t"J!r;iva je s£aznosti (oznameni a podnetov).

.. "',-;lm vyznamom uvedeneho pojmu. 4. Sudna kontroIa ustavnosti.

5. Siidna kontrola zakonnosti rozhodnuti spravnych organov,

6. Rozhodovacia cinnosf vseobeenych sudov v obeianskom sudnom konani a trestnom konani.

7. Rozhodnutia vydane v spravnom konani.

8. Poskytovanie pravnej pomoci. Institucionalne mechanizmy ochrany prava sa v konkretnych pripadoch uskutociiuju pomocou konkretnych verejnopravnych alebo siikromnopravnych ukonov, postu pov. Prikladom verojnopravneho iikonu je rozhodnutie sudcu 0 vzati obvineneho do vazby alebo nariadenie ochrannej vychovy sudom, pripadne inspekcia alebo previerka kontrolneho organu. Prikladom sukromnopravneho iikonu je navrh (zaloba) na zacatie obcianskopravneho konania alebo tistavna sfaznosf predlozena obcanom iistavnemu sudu,

Od poved' na otazku ako chrani 810- . bodu obcanov stat, je potrebne vidief

. vniekol'kych rovinach a vzdy vychadzaf z odlfsenia toho, co je podl'a zakona, od toho co rna byf podl'a zakona, Fakt, ze ustava urciteho statu zakotvuje institut ustavneho siidu, vobec este neznamena, ze statna moe takyto organ konstituovala a d'alej, ak umoznila realizaciu jeho pravomoci, ze uskutociiuje funkcie ustavneho sudu, Ak ustavny sud realizuje pravomoci kontroly ustavnosti neznamena to navyse, ze ich plni v maximalnej miere a na usekoch, ktore su pre ochranu 810- body obcanov rozhodujuce.

Pri posudzovani otazky, ci stat chrani slobodu obcanov, je dolezite tiez oddelif respektovanie ducha zakana od litery zakona. Duch zakona je ciel'om, zmyslom zakona. Ucebnica

v tejto suvislosti este zdoraznf pravnu vetu Celsa, ktory povedal, ze poznaf zakony neznamena poznaf ich slova, ale poznaf ich silu a moe (CEL~ SUS D. 1, 3, 17). Rozdiel medzi ducham zakona a literou zakona vyplyva aj zo znamej Cicer6novej vety summum ius, summa iniuria, ktorej vyznam spocrva v tom, ze do pismena a bodky naplneny zakon vedie k nespravodlivosti. Nespravodlivosf je aj vysledkorn ignorovania zmyslu zakona a jeho ducha.

Ochrana slobody statnymi organmi je efektivna v podmienkach pravneho statu. Aj na tomto poli nie je vsak mozne povazovaf za re~ alnu skutocnost, ze ustava a zakony deklaruju urcity stat za pravny a demokraticky stat. Pravny stat moze v tomto pripade existovaf iba na pa pieri, pricom v realnom zi vote vladne policajny stat. Pravny stat a ochrana slobody statnymi organmi si okrem toho vyzaduje atmosferu demokracie, tolerancie, miernosti, slusneho spravania a respektu k nazorom, ktore su ine nez tie mo-

je a nase, cize si ziada, aby sa respektovala nielen litera zakona, ale aj demokraticky duch ustavy a zakonov, ak sa v nej, pravda, take cosi nachadza.

II. KAPITOLA

SPECIFICKE ZNAKY STATU ASUSTAVASTATNYCHORGANOV

. _ .

,',. - . -. . .. ' . '.' '_-.' -.' '.

' ... :. ~;.' :.,; .. '; ~ . '.:,;. :.,:. ' .

. _., _ .. _ .... : . _ ~ . v.· _ . . . .

-_:':·<:,,·-::>LITERATURA: BAKES, -M.: Financne pravnf instituty. Vsehrd 1990.

.-:" ••• , ••• , .' _ •• ".. ••• v : v ,

··;,;-iii;:i:'BARTOSEK, M.: Encyklopedie rfmskeho prava. ?raha 1981. BRAZDA, J. -

,:{{:,·g,.BEBR, R. - SIMEK, P.: Notarstvi. Jeho vyvoj, organizace a pravomoc. Praha

. ,_"_,,. -:. ·'l • ."·'_·: ., . ' "v ,;

.. ·/i::,;'::(:';l,9,7H. BROKLOVA, E.: Prvni Ceskoslovenskaustava. Diskuse v Ustavnim vY-

,":::,\ti~r;§;btu v lednu a unoru 1920'vPraha 1992. BROKLOvA, E.:Ceskoslovenska de-

"f,!,~~':fitbkracie. Politicky system CSR 1918-1938. Praha 1992. HEGEL, G. W. F.: zs. .',i~;{1\~I}~dy filosofie prava. Praha 1992. HENDRYCH, D.: Spravn! pravo - obecna :).j~f}~is~~~st. Praha 1994. INCIARDI, J. A.: Trestni spravedlnost. Ustavniprincipy t)lt~~j~~~~st;nfho prava, trestniho radu a napravne vychovy, Praha 1994. JELLINEK, H;~i;~y.i\'~_~:,'Vseobecna statoveda. Praha 1906. KALLAB, J.: Idea statu. In: Ceskoslo-

;:f,~ft\l;ljl)~~~ska vlastiveda. V. Stat. Praha 1931. KALOUSEK, V.: Statnf uzemi. SVP :':;!~~\'~~It)i~rno 1938. KARPAT, J.: Corona regni Hungariae v dobe Arpadovskej. Bra::.:::;!!~i,'-;~;~:~~l~va 1937. KARPAT, J.: K dejinam pojrnu Corona Regni vo Francuzsku ,::\r~·,i;)I)t!~glicku. Praha 1940. KARPAT, J.: Zakonodarna moe v Uhorsku v rokoch ,:;Y:,:\:',':,":.f?-1604. Bratislava 1944. KELSEN, H.: Zaklady obecne te6rie statni. Brno

:',</,·.,9' KLIMKO, J.; Vyvoj uzemia Slovenska a utvaranie jeho hranic. Brati,"; ,. 'Va 1980. KRESAK, P.: Druha komora parlamentu. Parlamentny kurier, 4,

.... . ."~. . v

.. ~ : :·94~ KUCERA, R.: Kapitoly z dejin strednf Evropy. Praha 1992. KUCHTA,

:.:,',:i~:SCHELLE, K.: Statni zastupitelstvi. Zlfn 1994. MALY, K. - SIvAK, F.: De~

.. ,. . ,. v

'.~., ' •..... .statu a prava v Ceskoslovensku. I.diel. 1989. MACHIAVELLI, N.: Vladar,

,. . ,.. . 'V

<', ... "'~hy 0 vlade. Bratislava 1968. MATEJKA, J.: Korporace verejnopravnf. In:

:>, ,'",ll. Brno 1932. NEUBAUER, Z.: Pojem statniho uzemi. Praha 1933. NE:: ..... ".UER, Z.: Statoveda a theorie politiky. Praha 1947. NOVAK, J.: Slovenske ,:~;,: ' stske a obecne erby. Bratislava 1972. Parlamenty a evropska integrace.

" . .. , ,'" soby prace, kompetence, pfistupy. Institut fur Europaische Politik. Bonn .:" ... ·,,~4. POSLUCH, M. - CIBULKj\., E.: Statne pravo Slovenskej republiky. Bra:!:"J~va 1994. RAUSCHER, R.: Ustavnf dejiny na Slovensku a v Podkarpatske .\.. ··.si. In: Ceskoalovenska vlastiveda. V. Stat. Praha 1931. RAZ, J.: The Aut-

::~lr:,}ityof Law. Essays on Law and Morality. Oxford 1979. ROUSSEAU, J. J.: ,.'y:: t; . .'::~~louve spolecenske cili 0 zakladech politickeho prava. Praha 1911. REB-

:;:-:"'. K. - BLAHO, P.: Rimske pravo. Bratislava 1991. SAMUELSON, P. A. ~ ·:.'",,,QRDHAUS, W. D.: Ekon6mia I.-II. Bratislava 1992. Sbirka nalezu a usne,:O:;~,;;,.!,"·,,~.Ustavni soud Ceske republiky. Svazek 1. I.di1. Praha 1994. SCRUTON,

·'}{I!jj,/.f,:·Slovnik politickeho myslenf, Praha 1989. SKULTETY, P.: Verejna sprava ·))i::;;~?~iSprav~e pravo. Bratislava 1995. WEYR, F.: Ustava Ceskoslovenske republi~:F;\~;il~~' In: Ceskoslovenska vlastiveda. V. St~t. Praha 1931. WEYR, F.: Minister-

~;,\/~~ya. In: SVP II. Praha 1932. WEYR, F.: Ceskoslovenske pravo ustavni. Praha '··~!:~,R37. WEYR, F.: Svrchovanost. SVP IV. Praha 1938.

. '. i' '. I .

. i:· . j',.:.

. '; i ,:: ~~ . ~~'. I': .

.. :. , .. ,.' ·~\;t·',:- ~ :.' '.

v ,

STAT

, v,

AKO PRA VNA INSTITUCIA

V odbornej literature najdeme rozne poriatia statu. Po prve, sociologicke koncepcie vratane politologickyeh a pravno-antrologickycha po druhe, normativne koncepcie, ktorych podstatou je chapanie statu ako pravnej:. mstitucie.r ako pravnej formy orga-'

.., . ~

nizacie spolocnosti, 'I'akato norma-

tivna koncepcia, ktorej sa dosledne pridrzal Kelsen, najviae vyhovuje liberalnodemokratickej koncepcii statu ako pravneho statu a je imperativom pre staty, ktorych architekttira vyrasta z nasilia a nie zo statnej moei podrobenej ustave a zakonom.

v

.' Stat je verejnopravna korporacia,

kt or ej institucie" (statne organy a statne oprganizacie), ich usporiadanie, funkcie, vzajomne vzfahy, vzfahy k obyvatel'stvu a ieh prava

- .....

.:. apovinnosti ustanovuj e vmitrostat-

.: v

. .ne ·.·_.:i'· medzinarodne pravo. Stat je

pravna institucia.

Z historicko-pravneho hl'adiska shit vznika na zaklade .spolocenakej ,~~J'i1yy,;:lktora je pravnymdokumen-

• :... ~ • I •• - ." ~ "_ • .-" • I • _ I • .-~

tom. Spoloeenska zmluva je fikcia, co

nevylucuje empiricky dolozene spolocenske zmluvy. V modernom state je spolocenskou zmluvou ustava a zakony, a v sirsom zmysle pravny system statu, ktoreho sulad s iistavou zabezpecuju osobitne institucie. Spoloce~-

~~l-='~~·~"""r"'.~:.t.!4..--.r"";:T: .. ~·~r~.:"..'J~ ~··I

s!£!\,.~'!J!ll1:y~~a"obno,:uj"e'.'. v praviCle~~ nych terrninoch--····.uskutocn()vania

d~inokratickycli-volieb.Ako s~bj ekt meazln~rodnehoprava Je stat uznany na zaklade medzinarodneho prava a svoje funkeie rna uskutocnovat na zaklade vnutrostatneho prava a zasad medzinarodneho prava. Vsetky statne institueie maju bye vytvorene v sulade so spolocenskou zmluvou a vykonavat svoju pravomoe a kornpetencie na zaklade u.stavy a zakonov. Chapanie statu ako

pravnej institucie vychadza z principov pravneho statu, v ktorom vladnu zakony a nie l'udia, kde nielen vznik statu, ale aj cinnosf statu sa rna uskutocriovaf len na zaklade prava a vychadzaf z jeho obsahu.

S urcitym zjednodusenim mozno konstatovat, ze stat ako verejnopravna korporacia je forma organizacie spolocnosti, ktora vznikla a existuje na zaklade spolocenskej zmluvy. vy~. znacuje sa tak najvyssou, suverennou mocou nad statnym terit6riom a obyvatefstvom.. ako aj personal-

,

, .•• '/:5:\ . NAZOV Pn1dadom je vytvorenie ait6lskeho

-',-': ...•. :':. , '''SPECIFICKE ZNAKY STATU alebo chajskeho spolku.

.,::;:;,,,:,)-:,::~~;;;:;;.:. '.. . V starovekej rimskej terminologii

··;;!:J(:i?;:"l~;ittStat bez ohl'adu na sposob vlady je statom civitas, to znamena mesto

~;';':\;?'lebo historicke obdobie ci rozlohu, Rim a k nemu prinaleziace okolieIpo-

\"'·.,;:'r:U,esto alebo ekonomicky vyznam sa zemky). V rimskej terminologii je

,.::._'_,,"(j~~tilai~uje urcitYmi. spe~ific~!~i okrem toho statom aj res publicae,

,··':·~::';:}i'z·i,lakmi. Prostrednictvomspeclfic-'" . ktoreho povodnym 'vyzn om je

.' .'-'-'--'_';i'kYch znakov je mozne definovaf stat obecny, spolocny majetok;, esker sa

.. ':\-"~-:i.akopravnu- instituciu, ktora je verej- pojem rozsiril aj na zale v tosti, ktore

,:':":}j;",rlbpravnou korporaciou, -. sa tykaju nielen majet. u, ale aj ve-

':,(:<i;:~~),i{i~en prostrednietvom specifickych.·. _ '. rejnych . veei v spolocEtnskom vyzna-

,;l::i;~:~~nakov odlisime stat od inych organi- me, ktore treba posue zovaf a rozho-

,.~~~~~~~cnych socialnych utvarov ci prav- dovaf verejne v po itickom zmysle,

..... 1.'~"'!~1~"\- .. ,. h · sti t" · , t " h VI .... '" b v / ~ v t .-11

··.:~_::~~~~f~ty·~y.c ' Ins 1 ucn, vy vor~nyc C ove- najma pravo 0 ca~ov zucas nIL sa na

.:;;r- ~jf'9lrn a spolocnosfou, Stat sa tym sprave verejnych ~atnych zalezitosti.

::,: ~2,Iteterne odlisi od okoliteho prostre- Civitas je v uzkom vztahu k vyra-

/;:~'~[Ita., ktore vytvarajii ine organizacne zu civis, prfpadne Civis Romanus.

." . :.~",.'.' .' '.",h f, ),";., J. .".. .. . r

,;.~~;:~~i\:~:r~'2¢~aJne utvary, aj verejnopravne V tejto suvislosti sa poukazuje, ze

.:;#j,:1;i::j~~&:rporacie, ktorych reprezentantom rimsky nazov statu vychadza z obea-

. . .. , ~ I: :.', ', .. '·.o·{}. ,., .. ,. , .

:'.:((;';;;l;;~:~~{:;#ajma obec. J?,!:9pJ~mje_. y t9p:l,J.*~ ,_ na, rimske?b obcianstva, z obcianskej

·m);~?-~(}:tii~len stat, ale aj ine verejnopravne prfslusnosti k rimskej pospolitosti

..... ." Jr •. ".,~: .. J ..... ~~?of;;:........ ,_ .. , .. .,. ... .,... ,..... 'L' .... _.. ,.. - , ,

.~,?u';t!i!i;~a2:~Q~:~·_~,~,aJu , svoj .. organizacno .• - (JELLI~~K, 135), i ked na druhej

':Ji)ii"'> ··.··$!~i.Yny_su~,strat,_ .. ' peI'S9H~Jl1y"" strane, .oproti uvedenemu vyznamu

/\"," , ..•. ..... • I,~t.,~ vecny .substrat, ked'ze dis- civitas/stoji iny nazor, podl'a ktoreho

·,;/.;·gllUj1i urcitym hnutel'nym a nehnu- sa vyraz pouzival predovsetkym na

<.;.,' •... l)-Ym majetkom vratane teritoria. oznacenie obcf mimo Talianska, ktore

",':' ::::?"Ulohou urcenia znakov statu je disponovali aj vysokym stupnom sa-

", . , . -' v

• ::, ,:r~sne vymedzif, eim sa stat odlisuje mospravy (BARTOSEK, 102).

·';:,,:·jnych socialnych a pravnych insti- Vyznam mestskeho statu postup-

:'.·:.·.,{"~,,cii, cimje pri porovnani s nimi spe- ne zanikal, stracal svoj povodny.cha-

~':-'_' .• ',,:.cky. rakter, spoloene s rimskou expanziou

,';,':·"·,':./:;razykovY vyraz stat pochadzaz-la- a vytvaranim imperium Romanum.

:_i~;:: ... ~,' .. keho status, ktoreho vyznamom V stredoveku sa stat oznacuje naj-

. , '. , . .. I

:::,,':,, .,<stav, ustava, pripadne aj -poriadok; rna vyrazmi imperium, regnum a co-

.. i.':'. ·.bjekt, ktory je ustanoveny aj na za- rona regni. N azov a pojiatie statu vo

: ade urciteho a~tu~ Tymto aktom vsetkyeh troch uvede ych pripadoch

:'. .• : ..•.. ·:.9ze byi statytuin. V rimskom prave sa spaja nielen s m censkym, ale aj

A" :.,;tatus ozp.ac'oval stay, postavenie jed- personalnym . sub ratom statu ako

')iilipotliv: v spolocnosti, suhrn vset- verejnopravnej 'rporaeie a sucasne

';' }~)1 jeho pray a povinnosti. aj so st1.tnym erit6riom a efektivi·

.', .:'~":~)'V starovekom Grecku bol stat toto- tou etatnej mpci.

.. .. ; . ,,-:., , . ~, .. / .. -

> .• ,:-, y S polis. Kvoli obrane sa ni~k:tore Chapanie statu ako koruny je do-

c. ·.:.,;olis zdruzovali. Znamy je"'·atensky kumentov e pocinajuc 12. a 13. sto-

.' ,. . .. ' .... ~ .. -

, ?namorny spolok s he._geril6niou Aten rocim v ~glicku, Uhorsku, Francuz-

" •. 'f~lebo pelopOne7;$ky--spolok na cele so sku (~tagonsku), Cesku, porsku

.,J\~partou. N esK6r dochadzalo k vytva- i v inlch statoch. J azykory vjraz co-

.. ' . ·.·.,~i - · olkov s _ vacsim respektom ronrtreba ehapat po prve, ako koru-

',: ovnopravnosti elenskych statov. novacny klenot, rovnoznacne nazjva-

. ':',

j. ':

, .• v

nym, vecnym a orgamzacno - norma-

tivnym substratom .. ·:-· '

Personalny substrat reprezentuje obyvatefstvo, najma obcania st.atu,

"~I~~ ,:.,;:-4"J"I:' _....-;! .J.T. ;..-~".!j. "='L ..L>~ "';'po -r- t- .. ~. _ .., ,I- ·.!:L....-. -',i.. I: ~ _ \.'1" ._~_ ••. : . ..;-0'1 , r - ~:._ -- :. T . .- -_./I ~-t". r , :..-=~ : .. ~ -. -_. ..

ako aj statni funkcionari, d'alej urad-

~ • _.. ~ .. Io~ •• ,'" ::_ •• , ., lor ~ .' ~ • .!_ ... :i_'" ,. •. I· .. :\.: . . ... -... ~.. .. -.- .. ._ - - . ... . ... ,_ .' • . • • .. ~.

nici, to znamena statni zamestnanci

~: ~ ........ ~_ . • ..... ,. .... I r.... . _. .. ., . _

a dalsf pracovnici, ktorych nase pra-

vo v minulosti oznacovalo za stat-

nyeh zriadeneov. .'

Vecnym substratom je ~terit6rium statu, nerastne bohatstvovvodne 'to~

··"·'A<' J-'''' ,., ..• ".-.~;.r' .H,-."·';,·.,;-'- ·",1 ..... , ~ .. '- •• ,.. - ... : ~ - ."' . >.[ -. -:-. .'. ,. . ..'. . _ : J.

ky a pod. vratane hnutel nych a ne-

Iinutel'nych . veci, ktorymi sii napri-

it::..· :., .' . _ .. ·.r ,.. "r ;', '..... .:". . . . .~ J~~ •• ~... '. _.. • : ••• .... •• • • •

klad miesta statnej reprezentacie,

. . . . . ~ . ,..

'budovy a zariadenia parlamentu,

• • •• • r

vI 8. dy, ministerstiev, sudov, prokura-

tury, policie vratane informacneho hardwaru a softwaru, obranne a bezpecnostne systemy, vaznice, strelnice, spionazne druzice i nehmotny vecny substrat, ktory tvori know-how jednotlivych statnych organov, proto-

kol, mechanizmy riesenia vnutrosta.tnych i zahranicnych konfliktov, techniky diplomacie, zahranicne kontakty a pod.

Organizacno-normativnym substratom statu je pravny system sta~1l" ktory upravuj'e'"af---()rgan:iza.clii,

usporiadanie statnych institucii, ich funkcie a vztahy i vzeahy k obyvaterstvu. Personalny, vecny a organizacno-norrnativny substrat statu je vychodiskom pre urcenie speciflckych znakov statu.

ny aj diadem (KARPAT, 3, 30) a po druhe, ako iistavnopravny pojem, ktorY sa bud' vylucne vzfahoval na stat ako taky, alebo na stat (statnu moe), reprezentovany panovnikom a politickym narodom, Corona regni sa v jednotlivych statoch sformovala na po-

jem, ktory obsahoval takmer vsetko, co dnes vyjadruje pojem stat a tym aj

jeho specificke znaky vratane statueho uzernia. Obsahom pojmu bol osobitne suverenny a nedelitel'ny stat, ktory stoji nad panovnikom i stavrni.

Corona regni bol v Uhorsku "symbolom vlady, delenej medzi krala a narod". V tomto zmysle sa hovorilo ozvrchovanosti koruny a nie zvrehovanosti panovnika. Sucasfou koruny su kral', sl'achtici, cirkevne ustanovizne a mesta. Spoluvytvaraju cor-

pus Sacrae Regni Coronae. Corona regni je teda symbol statnej moci odhicenej od osoby panovnika (KARPAT, 13, 19). Koruna je veena, takze aj stat vytvoreny na jej zaklade je vecny. Koruna legitimizuje statnu moe a zabezpecuje nerusenu kontinuitu moei.

Vyrazy corona a regnum sa v niektorych krajinach pouzivali v rovnakom vyznamo, kym v inych, napriklad v N emecku, sa regnum pouzfvalo v spojeni s rex (Kaiser und Reich). Regnum vsak oznacoval aj stat, kym rex hlavu statu.

Pouzfvanie vyrazu stat v sucasnosti vo forme republiky a monarchie (kniezatstva) uviedol do odbornej literattiry Machiavelli v znamom diele Il Principe (MACHIAVELLI, 11).

Vyznam vjrazu stat sa postupne stabilizoval, najma v 18. a 19. storoei, aby do dnesnych dni oznacoval verejnopravnu korporaciu, ev. politicky, ekonomicky, socialny a geografickoteritorialny utvar a na nom zijuce obyvatefstvo, nad ktOryID viac alebo menej z jeho vale (suhlasom) vykonavajli 1 egitimnu , legalnu a efektivnu

moe prislusns statne organy, ktora je vmitri statneho teritoria i navonok suverenna (nezavisla) a uznana inymi, najma susednymi statrni, ev. statmi, ktore su regionalno alebo globalne dominantne z hladiska svojej vojenskej, ekonomiekej a inej sily (vplyvu).

Ak budeme postupovaf podl'a toho, ako sa jednotlive specificke znaky for-' movali cez nazov statu, potom specificke znaky statu tvori z historickeho hfadiska statue uzemie, obyvatelstvo a organizacia statu prostrednictvom prava, pravneho systernu. Prim arne

znaky statu predstavujti jeho .x~s~i .... " 9.~1?J:l,~",~, \~,ll,.r.&xnl!.",,,,!.,§ER~~E~!.: K tom u pristupuju sekundarne znaky, odvo-

dene od primarnych znakov, najma

. ~tdfJ;PJ~J\,:.!!?'.~:e;g~:~te,;\,~!,~tne ... sMmlW,J,.~ Bez manifestacie primarnych znakov ne-

maze dojsf ani k pravne relevantnej manifestacii sekundarnych znakov.

.:a"'~"',...:.: _ _,, alebo dominantnym vlastnfkorn

.. >,'dy. Stat ako i~periun: okrem ~e~;'~'d,~utneho vlastnictva p?~!, kto~a me ;:.;' • d',?~predmetom obchodnej eirmosti a na

. ':';'\' .:;,:.,~torejsa nachadzajii zariadenia na

:;",t~h~'~,~,tr:"'~~kon statnych funkcii, nemusi byf

i:~~i;fJ:,t¥&bec vlastn~o~ ~ pod! .. T~rit6ri~m:

':;';~;\;'~:·';·,>"v,;e0ny:substrat statu.mie Je" totozny

.' ..,,;!:~i~;;« \, ~; .' , .' " ~. . .. ..... ". .r" .. '. .

->: ~.~.>.;~.~';. ·s?··~'Mlastructvom.

. . .. : '.·::·:-\:·.·:·.:fi:;;I~:·:}~:.~~·:.!,.;, ... ~i-;. ,>.. • d1~rAtt~· 1,.. . ,.<!-vo;/'" t·. "'IJ· :/\t·'<· r ,""M I/I/£', 1 .... '· .

," -: .: .. :., \-:,... , . , - ~ ~ f. f " .: ~~. . l.J(-? ~ ~ 'l" (!"

. '~~:'.:.)" ~" I ' II"'~""'" #' !,', ~-/ ......... ~ ..

: . ~ ~. ~. - " . .~ - ~ .~.:

.. ~: .":' .

"~ ~ I

~. '_/I~: .:~':.I .. ·_'. i '.:: '.. . I

. . .:: "/:n~~:.:;I:,.:.;, ..... :'.: .. : :' . .

:,iJ:;:iW/;:,, .: Uzemie statu je tr-ojrozmerrie

. .,' '··"i;,:~·0;~~!~l.;~\"> .. :: .. . . .,. .

··~r\'·~~·~·' .. ,

· : .. < -. ~~\:;.~.~ ~\ ~.,._. ;.. .. ..

,,/,;:;:tinr,':.Uzemie statu je trojrozmerne. Le-

. : '::;,:·,;"it1~?~~.;}:.·'/);.?·'·"':::'·'·. .• ~ ~ • v, • •

;::",j!;~(;[;;spsleVYJadrene, uzenne statu je pnes-

· .. c··t.···;.i.,(':~'!: .. ;.1 . • •

... :~:::.(.,.: :Lr?>r,:,:,:';.~~t,·· om, ·a to priestorom trojrozmer-

........ . .. . v

·':·;···.i::, .. :, :.: ::. , .. ::~:.:.;.: Co tvori iizemie statu, a ktore

. ~, .. ~ ,.:t_.

\',;::;,;,,' ,,,J'~'ho tri priestorove rozmery?

• : .:, ~.,\: ,I: ~ ',' • ~ " ~~~I ~ 'V ! '.' .

·,':;;~~;!r'·~)):(,,'~~t,~tne iizemie vytvara suchozem-

· ·.·:~·:<~:;:i.J~(~·\~.).'~~i:.~,:·i·:·.p,·"· ovrch; vratane vodnei hladiny

" : .. ~~.<., ....•... ":\r.~~11;~ ·C·.' , 'J'

·:,·,\),lii1;i~,,?'i·~kb' 'aJ· priestor pod suchozemskym

• ~. ", I ;!.~i '.' .. ~ r', . .

::.::,iS~i~:,\;:,:~:~fjJv.:fchom, ale aj nad nim.T'relety lie-

.: :.>'.;.:,:~?-£~<;(:~:,: .. ::' ..... ,~ }t .... r- .: ': ~.' , v., "

··<.:.\·.j!,{i~~~;\:~LI~.,\:·::t·~adlel CUdZlCh statov a leteckych spo-

.. ,:'~1\~ij:'.~:~,:locnosti si preto vyzaduju suhlas

. -.'~·!·~·Lf~·· .,;~: I ~ .

:!·i1(%.ii;\"J,prislusneho statu. Sucasfou teritoria

··\;i!ir~jj';,'.':':$u vnutorne vody, najma rieky, ja-

. ;i. ':' ·."r I. ~.: :"f';"'( I~' ,,~:', • •

;~t:,\~~),;~i;.',z~ra, umele vodne nadrze, vratane

'i;f~:D:1I)·:i.p~breznYch, teritorialnych vod, ktore <:.'W~1:{:~r:~riliehaju k morskej hranici statu. "~%:;:.;W!;:~iQednotlive primorske staty uplatiiu-

~. ·~'~\;II: ... ~ ': :, .... \> .

···~'i·~Il1!:\.:/iit:·':.~;1'u rozne poziadavky na sfrku pobrez-

:' IL" .. I' ' ,) ~~ :r~ ~ J, '

..... : .... ~ .. :\~:/; .. ::.:.}(:.,: .. >y:.: . _,f. A ""'''';

':.:.:\,::}:\i:i··}t:·!·\:!.;:;~ych vod od 3 do 12 namornych mil,

:;01N:-::::1{(;~~1 e, aj viae.

J!tl:";!~ilJ.J;/t','Statne uzemie nemusi vytvaraf

· . ':: .. >.:'.:-~. ~.~'·;:\k{· ., ..

,#'i\;~~~t;1j~Ompaktny geograficky celok. Maze

, ':', I',~: .. 'I~\ ~..:',~l'.I, ,Jr. ~I(':

··:.;:~;~0~\M:ipozostavat z niekol'kych miestne od-

.,::i;~i';a~1l~~?gelenYch celkov. V takomto pripade

'" -~;l~:~~ " .. ,..j':" ,

':~:;;,~~)~?li'::lanajvYznamnejsia cast uzemia, na

:"":~~~~~:'~~I(,,,I~ I ,

··,l~':\};tl;!!VJ{_torej sa nachadzajti najvyssie orga-

" .... "II rl'I~''i ' ,

.)\t;",1ii;;·;.,/:ny a institucie statu vnitane hlav-

'?·!i;r!~\~:lt:,r,neho mesta nazy-va materske uze, .. ;n\':f,ii~;:i:'>,tnie, kym miestne oddelene casti

'1' :'\i;';:O::statneho terit6ria, obklopene najma . ";;:, : '\i::~nYmi statmi, napn1clad dnes oblast

./·:,;iL;,::Kaliningradu, sa nazjvaju exkhiva~,' . ,),;,"i,tni; z pohfadu "obklopujucich statov"

. . ~ . ,. ~

, '('Bn enklavami. Uzemie Spojenyeh

:~:.' ,statov tvori jednak tzv. kontinental','na cast, jednak zamorske uzemie

Historickym vyvoiom tizemia statOY, ako aj vyvojom nauky 0 state sa vytvorilo niekol'ko te6rii statneho uzemia. Kym v staroveku a stredoveku prevladala patrimonialna koncepcia, ked' sa uzemie chapalo sukromnopravne ako vlastnietvo panovnika, teda ako dominium, moderne chapanie teritoria, ktoreho pociatky su uz v Rime, je koncipovane uz verejnopnivne ako res publicae, ev. ako imperium. Najednej strane je pojem vlastnictvo (dominium) na strane druhej je pojem panstvQ (imperium). Transformacia z dominia na imperium bola a je vel'mi dolezita a, pravda, zlozita.

V transformacii dominia na imperium je zaklad modemeho ponatia statneho terit6ria i sameho statu. Na Sttt. .. 101n terit6riu vykonava stat svoju suverenitu, pricom nemusi byi vfluc-

alebo inc uzemia, ktore 8U politickou sucastou tohto statneho teritoria (Aljaska), Podobne priklady poskytuje

v

Franzuzsko, Ruska federacia, Spa-

nielsko, Taliansko a ine staty, Teritorium ureiteho statu nemusi hranicif s inym statom (ostrovny stat), alebo

..

· moze hranicif len s jednym statom,

osobitne v pripadoch, ak je lokalizo-

· vane vmitri ineho statu (Vatikan, San Marino), pripadne hranici s nie. kofkymi statmi. Aj teritorium Vati-

-, " , -,

· kanu a San Marina sa povazuj e za

enklavu.

Hranice statu

_,

Uzemie statu je teritorialne vyme-

dzene hranicami statu, ktore su nielen v modemom state zabezpecene konkretnym zmluvnym systemom, osobitne mierovymi zmluvami, obsahujucimi aj hranicne zmluvy, pripadne bilateralnymi zmluvami, v ktorych staty okrem inych otazok potvrdzujii existuj iice hranice, a tym aj ich delimitaciu a demarkaciu.

Delimitacia je zmluvne urcenie smeru a charakteru hranice a jej yYsledkom je hranicna ciara. Demarkaciaje uz urcitym, detailnym vymedze~· nfm lrranice na zaklade delimitacie,

a to priamo na mieste hranice pomoCOll hranicnych znakov, V minulosti sa vonkajsia hranica odlisovala od vmitornej, obrannej hranice. Vonkajsiu hranieu . vytyarali .. prirodne ""prek~~ky' " ..

, ,.. . ".. '. ~.

·alebo umele prekazky, ktore .s.~ .. ~ .. :n~f5 .....

·~""·'r,...." .. ;.~_ .. >.\.1'.".!."~" ".<'~ .. ' ~.;.:·K.('~~:;~::.~·.~:~· .. ~:·~ .: :~, ::' . ." .. /~;'- , .. ~., ,:.~ ,'. , ·t' .'.' ~ r. ~ .. '" ,. .. ..

nazJvali /!pr~·~e}{y~·· Ich funkcia bola

jednozn:i~t{e'~~'"fortlfikacna a tym aj

obranna (KLIMKO, 16) .... Deli_~tacia hr~nice vychadz~z.()r()gJ:~fj.~k~f<:prir9~· dzeIlej}·.~Jep<>.· •. ·. g·e()~,~~rif~~j'i .. ' (~meJej), met6dy urceiriahranic.n.:~j~iary. V S11-"

L· ":"'. '·-"'::;;:-~l· :/ :." ; .,' .. ~ . ~ . , ~ .. 0.',· .I>·,,' : .. ~> _.. ··hr'· J:-.' .. .',; ' . ." .•.•.. :' •.. ' .. : ~ 'J' -·d'·;-' ,~ ·'1·· ,.,~,,<~ ;,'. .. ,.:, hr

'vis osbstym'sa amce" e Ia na a-

nicu .. 9i~O'gf.fijicl(ti;i~: 'p~Q<1i¢tr4;' ktoni kopiruje relief miesta, prechAdza hrebeiiom h6r· alebo stredom rieky, kYro

geometricka hranica sa delimituje bez ,2,hf~2p.,~,n~p:rjrodnY, charakter miesta, .. avsak v nutnych ... prfpadoch .. respektuje

ver_~jg~;rpr~v:ny.alebo siikromnopravny .. ~h~ak,ter_wje~ta, y ktorom sa vykona -:' va:·'d~limitacia.a demarkacia, Okrem t~ho'''Ie'~-~~~a -a~tronomicka hranica, ked' sa hranicna ciara spravuj e liniou rovnobeziek alebo poludnfkov,

Sposoby nadobudarria

a straty statneho uzemia

,

Uzemie statu chrani tak medzina-

rodne pravo, ako aj vmitrostatne pra-

vo. V J!l~,g.~,i!!i~!]?g!WmJ?r~y~j ~,~~_~_ d6lezity zakaz hrozbysilou a pouzitie

!....... .. '. _ ". '. r c . 'J.!.' • :~I·':~_~~:'j.· :',::,,'~~!:..-~ :r:.:~·I_':: . ..'.' ... ~··-~ ~~·;"'':"'':'~·'~-:-.)~~'.~[-'_'''_'.:;'-h.L)I"!' ~"- .. :i·,~ ... ~.t'·I:'_ -:. ~'" ....

slIy"'V~!rg_§,tg!!1~t",;pr~yo ochraiiuje

uzemie prostreg:Q~~~xo:m' -lI~t'ayy, "'k:1o-

.,,_..,;.~.~:..., ... I ..• ' . .,., . ;: ...... :-.~ , ... ~,~,." ... ,' «: - .... ,~., ... , •.. , ... ' r , ~_T-'., .. .,.,... ._. ',- .,' .. _.' .... ,:. ",., ,_: , ...

ra moz·e zakotvif jednotnost a nedeli-

tel'nost, prfpadne aj nescudzitel'nosf statneho uzemia. N a zmenu hranic statu sa moze vyzadovaf okrem"AA¢~

.. t.~ ..., .. ._.

)ui'lnaliodriej:zinluv}t' aj j ej ;~-¢hvalenfe

: .~": I~ . .z..;~~~ir .1 .. "'t-~i:" ~I": .. ,-.' :,':, ) I,' :. I '_: '_" ..... i ;-0 "~. ~

c1l:,t,flxrl.ftfl-:z·4kop-om, pripadne inym

kvalifikovanym sposobom,

~

U zemie statu rovnako ako tizemie

v siikromnom prave je dynamicky fe-

v

nomen. Statne iizemie vznika a zani-

ka spolu so vznikom a zanikom statu. Teritorium statu sa maze rozsirovat, zmensovat, ba aj zanikat, pripadne niektore jeho casti su zatazene urcitymi medzinarodnymi zavazkami alebo zavazkami k inym statom, takze stat na nom vykonava svoju suverennu moe v obmedzenom rozsahu. Vznik a zanik statu je spravidla spojeny so vznikom a zanikom ineho sta-

tu, alebo so zmensenim ci zvacsenim

jeho terit6ria. N adobudanie alebo strata statneho uzemia 8U vYsledkom pravneho konania, v pripade agresie protipravneho konania, ktore medzinarodne pravo zakazuje, alebo stl yYsledkom rozmanitych pravnych uda~ losti (zmeny toku rieky a pod).

N adobudanie, strata, rozsirovanie

podfa rimskeho prava sa vlastnictvo .' .• prvotnou oku~aci~u nadobuda, k veci: .' ';':~"ntlpatrl nikomu ktora nema

. . .. :!:...~~ . '1 •. (- ... ,~ ..... .. ~ .. ~. _.. . _. , . . . __ , .. _. _, . .. .' ,. .... '

.... ,,' . _ .. ~. I I, . rr 1-':-.~~:'-;':"'~I"'I~j..!iI'_I~ .. ~r,' ... -:",!:~~~ ~~-'!:="~"r.;.';IItIJr_r'_:-=~" ....... .:.:'--~.~.=1;I:f .:. fl ...... ..,..."(" ... ~.I.~. ,,:,.ri~ ~.~ ... ~0='="_-r;r,I-:-~-~.:u "I·.;~:I ..... r:i-

':\::vlas~pJ!a.; predstavuje historicky naj-

i' .. ~~~~.~I~~~_'_"'-'Ir.: 1~'t::I"'_-l.

· ",/' starsi sposob nadobudania vlastnfctva.

" Prvotna okupacia ako-sposob -n-a..; .'

dobudania a rozsirovania .statneho uzemia stratila v sucasnosti vyznam,

" ked'se vsetky teritoria vykazujti zna-

. ":,' ,'({:'. ky dominia i imperia v uvedenom .

'.' ....• ~~:' , : .. :<,,:, . .vYzname, takze prvotna okupacia je

"', .... :\(;> .dnes spravidla iba argumentorn pri

',' .. j::'",{,<,:preukazovani prav statov k urcitym ., .. : ':,':::i'~astiam vlastneho alebo cudzieho te-

:,::.:',;~i':"rit6ria. Naprfklad v uzemnych spo-0:' :":'~'~:Toch medzi Ruskou federaciou a J a::;:,), ':' /'i:" .ponskom a mnohymi inymi statmi,

• ::'.' I' .!: ~ .. ' . r.' i

': • I •• ~ I I

alebo zmensovanie statneho uzemia sa uskutoenuje rozmanitymi formami. N adobudnutie alebo strata statneho tizemia rna caste i~-'ii~~l~ct()k"

" .'I",:·~I· .: .. -',::::_ ,,:';, .:'""7',: ~~. ~ .' " .. :;~·: .. I ,,: . ',~" ..... ., .... :1· ..... ·._.;[.~··-:.::~~II;':'.:_:.."I~~·.)~:.:.:I .. p.4'~:~ .. L·~,:1 .... -=:;IIl:·~I·~··:-!.·:(~r:;. ~~ .... -I i .: ~.-~:~I~~~.~-~~~/r:· .. tt_..:-~\::...pJ,~ ........ ~

vznik noveho statu alebo zanik dote- --

; ':«. :: , : r ··.· .. ._ .: .. .. •. . .:._ , _. ' r:: ' .. ~ " . I • .' . . . ....• .. ~ ·-:r" o!.~ oj, .

~ I • •• • • •• ', .... .... : 1':.:11:, ..... ':": :':"-'\' i.-'.=. ...... _,;.1'~ . .:. ~'rt-~.

rajsieho _st._~tu. V ramci sposobov na-

," :,." . . . . . .'

dobiidania a straty statneho uzemia

je preto potrebne poukazaf na sposoby vzniku a zaniku statov,

Vacsia cast sposobov nadobtidania a straty stritneho tizemia je adaptaciou sposobov nadobudania alebo zaniku vlastnickeho prava v rimskom sukromnom prave na oblasf verejneho prava, .osohitne verejneho medzinarodneho prava,

v

Ciastocna alebo celkova strata

statneho uzemia je opakom nadobudnutia statneho iizemia.

v

Statne uzemie sa nadobuda, pri-

padne rozsiruje najma nasledujucimi sposobmi:

a) akcesiou,

b) prvotnou okupaciou, c) anexiou,

d) vydrzanim, e) adjudikaciou, f) cesiou.

· .. ··b

Ij:·.··

-}. .

. ~.~ .

. ~ ..

, .

.... .

1:,··· .'.

.

.

e

.

J:" ~. (

t

1; Akcesia (akrescencia)

!

, Akcesia (akrescencia) v rimskom

prave znamenala nadobucID~tie vlast~icty~_p~r!l:st~()~;.·<?S9Pi in~, "k,.do~no, k rozsireniu plochy pozemkll. Akcesia

je sp6sob'na'doblldnutia uzemneho

prirastku. statu jednak posobenim prirocIDych sil mimo vole cloveka, napriklad naplaveninami, a jednak umelYm uzemnYm prirastkom, v d6- sledku ciefavedomej cinnosti rum, napn1dad vYstavbou vodnych hradzi, odvodiiovanim pobrezia a pod. Prikladmi prirodznej akcesie 8U nielen . naplaveniny (alluvio) na morskom alebo riecnom brehu, ale aj objavenie noveho ostrova v pobreznych vodach ci zmena toku hranicnej rieky.

I

; '~ l. .

Prvotna olsupticia

statu pomocou sily (vojnou, vybojom, agresiou) .najma v minulosti, ked'

.'; ... ;., .. , .. ~- .... --'~.:..,.,,;;.. .'. _ .• - .. - ... ', - .. - ... -.~,~ •.... _~ ..

medziruirodne pravo . pripustalo

~'i"f' !~ ...... ,.:J ~~\;'';- ... ·Ii ........ ~ '. -. ",._ ~~ .... I _. • • • ." ". I' • • •• • • • .' ~'. '. • • ~

.hrozbu siloua pouzitiesily v.medzi-

• ,...._,:- .. '''::' ~L" • • I ': - " .... ~" r I. • • I. • ', ~ .'. ,. • -', •• •

narodnych vzfahoch a ked' __ anexia

bola' ;'liiIiavan-" Ill'" 'r'~vn m tit 1 .

. .. ., y _ :.,.,P: : : y:_;J., , ~".~.~~lt.~.,:"": .. Q·m

.nadobudnutia uzemia ineho statu ..

-:~ .' ._,' ..•.. :- .:.,:. ," • r- . ,": . ":- ' ~-.~; •• ~.-;. .... :.~~:

. Aiiexla""je- jednostrannym aktom'

anektujuceho statu, ktorym rozsiruje svoje statue terit6rium 0 cast uzemia alebo cele uzemie ineho statu ··a efektivne podrobuje toto uzemie

. a obyvatel'stvo svojej suverenite.

Anexia bola sposobom rozsirovania uzemia agresiou, vojnou. Anexiou celeho uzemia ineho statu dochadza- 10 k debelacii, k nasilnemu zaniku statu obycajne po prehratej/vyhratej vojne, V sucasnosti sa nadobudanie, ev. rozsirovanie statneho uzemia pomocou hrozby silou alebo pouzitim sily neuznava (RAMIK c. 11-1). Anexiuje potrebne odlisovaf od povodnej okupacie .

"II. Nepouzitie sily alebo hrozby silou

Ziicastnene staty sa vo svojich vzajomnych vzfahoch, ako aj v medzinarodnych vzfahoch vseobecne zdrzia pouzitia sily alebo hrozby silou proti , tizemnej celistvosti alebo politickej nezavislosti ktorehokolvek statu, alebo jej pouzitia akymkofvek inym sposobom, ktory je v rozpore s ciefmi Spojenych narodov a tejto deklaracie. Nijake davody nemazu ospravedlnit nedodrzanie tohto principu siahnutim k hrozbe silou alebo k jej pouzitiu.

Zucastnene staty sa v sulade s tjroto principom zdrzia akehokofvek cinu, ktory predstavuje hrozbu silou alebo priame ci nepriame pouzitie sily proti inemu zucastnenemu statu. Takisto sa zdrzia akehokoYvek prej avu sily, ktoreho ciefomje prinutit iny zucastneny stat k tomu, aby sa vzdal plneho uplatnenia svojich zvrchovanych pray. Takisto sa vo svojich vzajomnych vztahoch zdrzi~ akychkofvek represalii s pouzitim sily.

K nij akemu takemuto pouzitiu sily alebo k hrozbe silou nesiahnu ako k prostriedku na urovnanie sporov alebo otazok, ktore by mohli viest k sporom medzi nimi."

Zaverecny akt Konferencie 0 bezpecnosti a spolupraci v Eur6pe. In: Dokumenty konferencie 0 bezpecnosti a spolupraci v Eur6pe. Bratislava 1975, s. 12

Pri okupacii dochadza k nadobudnutiu terit6ria, nad ktorym nikto nevykonava zvrchovami statnu moe. Anexiou sa nadobudalo uzemie, nad ktorym vykonaval suverenitu iny stat.

Vydrzanie

Aj institut vydrzania ako sposob nadobudania vlastnictva, ktory poznalo rimske siikromne pravo, sa transformoval do vydrz ania aka sposobu nadobudnutia uzemia v medzinarodnom verejnom prave,

Vydrzanie je sp6sobom nadobudnutia statneho uzemia .. dlh.pdobYm

-:~,,,, • .,..,...; ,-_i.,., .. ~. ,,' ~ ,.:r ..... ' .... ~" ... ~_ '. _, ".(:.t.

~}}~E!!,~~~Y!l?-, yy~~~,~y~~i,~ . suvereni-

ty.!?:.~gJ~,~~!!!!!l:1:.,~,g~I!2 .. §~~~:t~, pripadne nad iizemim, ktoreho prislusnosf

k inemu statu nez statu, ktory uzemie drzf, je sporna.

, ..

Uzemna adjudiluicia

S vyrazom adjudikacia sa stretavame v anglo-americkej pravnej termino- 16gii v spojeni so siidnymi rozhodnutiami. Z tohto hl'adiska treba od rozhodovacej cinnosti siidov v ramci vnutrostatneho prava odlisovat adjudikaciu v medzinarodnom prave, ktora sa tyka nadobudnutia uzemia statom.

Adjudikacia je sposo1.J9m naq.~budnutia statneho'\iiemEl'rla~'~ki~~

• • I •

de . ro~h~dti~ti;·'··p~i~iu~n~ho d()cas-

neho . aieh~"staieho medzin~trodneho

, ..

p

Qrg~nu.

. . . ," ~~.' .. .' ~- .... ~ :-'

. ~ ~. .......

-" ' .. -. _.

. - . ~ .

Cesia (postup) je tiez institutom rimskeho sukromneho prava. Usktl~ tocnovala sa zmluvou 0 postupeni po. hfadavky medzi eedentom (povodnym veriterom) a cesionarom (novY-m

veritefom). Institiit cesie (postupu) bol znamy nasmu obcianskemu pravu ev, ··~~U1tfiJtiri'einli·:~~·::-<:-:<·tlIm ·::ru.z v mi-

, :~ .... :'" ... , .. ,'- ' .. _'/(_.. p ... _ .. \."y t,

nulosti ;Je']eliO"'sli~aslo;lt'~'~J v sucas-

no sti·,,~~_~lRi ~.~.~.!ll~P:1t e *X~~!s.()YJ, ".!.~" .!..t?I~j,,,,.gR£h~,q~a . .icestoupostupenia

pohladavky (cesie). . .,. ' ... "

- , ""A:r'~v""iomt() -.: pripade sa siikromno-

pravny .. institut transformoval na insti-

.... ":'-1'" - ...... ): ~ ." ', . .

tut \i~r~jlli~ll.9,;:p:rijyi: medzinarodneho

verejneho prava, kde zabezpecuje cesin (postup) uzemia jedneho statu inemu statu vratane statu, ktory vznika, Preto je 'na mieste nazyvaf takiito ce-

,

siu uzemnou cesiou. y~emIl4.,f;,~~~~1 j~"

sposobomnadobudnutia statneho iize-

.~~ ~ :-"'1. ~ I ~ ~ .:::" ,.- 1'!iI:.:'. ,,-:-. ''''h:-. , • _,'~ JL-. •• ~ I:~ t ~ "II,,-.!" ~_ ~Ir=·. ~:'7 . "Jl~~' ".~., ..,.. .e ••• <.. ~'." .

mia, .na zaklade suhlasu cedenta ., to

..... ' ~ ••• • _.: : :")' ... ; ._'L _ •• ~ - • 'L_~ ,',II' "I'·" ',:r" ... ~I,._ , ..... ,.-I~ •......... ",'''' :-~.·::-t.:-:-:011-:"li,!,-·_~'~ './.:, - L '("j -,~. - - ':--

znamena .statu, ktorY,c~~f",~x~jh,2,.Hz..e-

l!!~,~,PQ.st.:gp~j~"i:Q~my,.,st;itJ1,n~",?~~l~q.e zmluvy. s.J2Q.r,n~j~~J.,,.§t_pro~~rednictvom

.. . . .. ) .. ~".-- ..... ,~--.,.,+"",.to.: . , .... __,.~~

cesie jemozne nadobudmif vsetkouze-

mie cedenta. '-, ... , .. - .. ~., ..... -. , .. _ .. : ',!.~~~~~.

. I' '.' . I.' ~. ' ... ;_ I .. '

r: ciou, ktora v sucasnosti uz nie je ak. : -. ';., . t "Ina

·;<':I.~ . ,ua ·

·,r'.· . Nove staty v sucasnosti vznikaju:

L'(,,: I.

,':.,\' ... . a) prielenenim (integraciou),

<~;~\RQI:R'R .. /,' . b) rozclenemm,

':'.. .j;"'. c) odclenenim.

; . ..}. .' V prvom pripade dochadza k pricle-

.. · ... ':/":neniu jodnehostatu k druhemu alebo

·,.'1,;. .. ';: ... k integr{l.eii dvoch a viacerych statov,

.... ' .•.. ·.·)L· Nove staty vznikaju i rozclenenim (di-

.,·.>·,:lj"smembeniciou) doterajsieho statu na . ··j.',;:·niekol'ko statov; prikladom je by-vale

. . . . .. ..., . .

. ":' .•. :~,'{. Raktisko-Uhorsko a nedavno i Cesko-

)"',·r:t.·. .Slovensko, alebo staty vznikaju odcle-

:'. ...:: {~.'u;··'.·;.···: nemm casti uzemia cesiou od p6vod-

}' ... ::;li'/:,neho statu ..

/': : ..• : .. .<,:/:., .'. Sposoby zaniku statov su priro-

:" .... ',,':.:., . dzenym doplnkom sposobov vzniku . '" .:\i''.- ·statov. v dosledku rozclenenia po':':;'.'.",' vodneho statu, teda faktom dismem. ':,:,' Y.::,;·,,; . beracie zanika povodny stat. v zni-

.: .. , ":~:g'.:\ .. kajii nove staty, pripadne niektore

: , . . .. .,:-~\ .. (~: .:' ~. .

\: :~Qd,,:·'casti povodneho statu sa pripajaju

'<,: ·.J;i;:;:;~· eesiou k inym statom,

.j:".'';'!,':''... Organiekou sucasfou zaniku dote-

'. :,:... ',"-;: ~ I· ,I' ••

'~~)t,::"':;i;\',': . rajsich statov a vzniku noveho statu ;

',~~ : (~(:·~'.;V,: ci niekol'kych statov je i~u~ceeia, to

.... ~ .. : ~'I~~:,I.\.I:'I:'{" . ':J ~ I. _.:'" ", "

J;~'. j~"~!l~;' ~~.ffirn~.Pf~c.4()d,.prava. zavazkov

/j(~)j!./i;~[ilr.', ~~gt,~:rajsie_ho .s~atll nanovy st~t, na ;~:.,·,;J~!\i~;j~f~:: .. .sukcesora alebo na nove staty, nie":\;;;W\:,;'kol'kych sukeesorov. Aj sukcesia je .,' ..• : ,,::!:;;.;)},':povodom sukromnopravny institut

."~: .;' f'~~·~~\\· . . .

','\ ',,' .:' ,'?:,'.rimskeho pniva, ktozy nasiel miesto

', ':,r;:. vo verejnom medzinarodnom prave.

., . "\ ...

.f . I . ~::.',,, ':: .

.::'. I. '<.;.:./,' . ..

..

;

Strata statneho tizemia

Protikladom akehokolvek sposobu nadobudnutia uzemia je strata casti alebo celeho uzemia, Opakom nadobudania uzemia okupaciou je derelikcia, to znamena opustenie uzemia. Pendantom akcesieje opacne posobe-

...._

nie prirodnych sil, ktore, povedzme,

odplavi cast uzemia. Obdobne je opakom vydrzania i adjudikacie i cesie strata prislusneho uzemia.

OBYVATEESTVO

A STATNE OBCIANSTVO

Vznik a zanik statu

Sposoby nadobudania a straty statneho uzemia su uzko spojene s jednotlivYmi sposobmi vzniku a zaniku statov. V znik statu nastava nadobudnutim lf~~ri~" ~··~·~llik'·statu·straioll

~~t~tneh~.·liz.~ri~ alebo jeh.~ ·rozdele~

. .. '. '.. ....

nim medzi novovznikajuce staty.

-~'-V,omlnulo~ti·gt;·~tY···~~·~ikalr'aJebo sa

rozsirovali najma prvotnou okupa-

Obyvatefstvo zijuce na terit6riu, na

: .• ' ~ '. . .. , .. r. :

';" .... ,.;,:,;:'. ktorom p6sobi efektivna suverenna

. .. ,.,; ~ I

'::. ·"Jf' ·statna moc, je d'alsim eseneialnym

. ~~. .. ..'~:" znakom statu. Ak bez uzemia nie je .. ', .... ; . stat, rovnako si iazko predstavit stat

bez obyvaterstva. Hustota obyvatefstva j e prirodzene rozmanita, determinovana nielen klimatick:Ymi cinitermi. KYm statne uzemie predstavuje vecny

~ .

I . .

, .

substrat statu, je obyvatelstvo personalnym substratom statu .

Obyvatelstvo zije na urcitom terit6riu a v urcitom geografickom prostredi. Medzi statnym uzemim a obyvatel'stvom je organicky vzfah aj z hl'adiska historickeho, etnickeho, kultiirneho, hospodarskeho i politickeho hladiska .

Obyvatelstvo statu tvoria jednak ·obcania statu a jednak cudzinci . . ·Obcania nemusia zif na teritoriu

- - .' . - .

prislusneho statu. Za normalnych

okolnosti mozu nerusene uzfvaf svo-

·~~·i:';:"""""::.:(w:--.J.(':'~·'~I:r~j··; ~., ~L;"'-:-.!:="I~~~J·':'::~~ ·.r~· <. .'~~~.',?o:' "~:,:,': :,.I~;.,~~::j:"i··~ ::~ .;~ ... ir: ~~~ .. ,~.! .!.3~;~~:~~.'_;"~); ~~r-~~:~

.. j.~ -.", ;·9rR,si,~n,~.~~t.Jlr~¥Q;,},~t.:9J;~~~imrli~;q/§;t~~~i:;

··'n~h.Q. 91JC!~!l:,~~y'~~.' y~plYX~.&.:.,9,~~.,~"ghr~3" ·au,"<·'~:···:."na."·skuto~n("st"'·')~l""'s'aN'z.··~·~dri,·:·'l.ay'!"~·-.·,'a·ii'-

' .. ' , . '.. . ., ,.,[:".,. "»,. '.' ·".';;i,·;.",l:":'i"i, .,', :;i:;,,/"'I'i;i; i:;,,, ;",';;'; ;\,c,;.;""".",.,.:;, .•... ' .,,' ... : ·""l.'::,~.;;>'. },;(,;, .'~:'.;. /71;.';' ,~·,C. 5i".J:\'.) .,.'

.doma .' ... alebo.v.cudzine; ... :·:·:·

.1.: :~ ._'J -. :.-"9' ,.,.,- .. :~~ )r·~·! .. " I. ~ .. ~~ ~. ::~~ :~ :' -. ~I.;.~·.,r .. ··.:~. ~,'ii~"?:~"r: .. · ·:,i~··~',~.~:·:'-·.~_·~ .. 3·j.:L~(-.~.·.~, .

Stat vykonava svoju suverennu

statnu moe nielen nad uzemim, ale aj nad obyvatefstvom, ktore sa na tomto uzemi opravnene zdrziava, osobitne nad obcanmi statu, ci sa na statnom terit6riu zdrziavaju alebo nie, ako aj nad cudzincami, ktori sa na statnom terit6riu zdrziavaju opravnene alebo neopravnene. Ak sa cudzinci na terit6riu statu zdrziavaju neopravnene, moze ich stat v sulade s medzinarodnym i vmitrostatnym pravom vyhostif alebo v ramci readmisnych dohod odovzdaf ine-

rou statu.,Q~!Bp',!sr,,~ti,~~~.', ~;t;it.,.y,~p"k;

,Ae,I,!l~~~ ,vy,hgsi{ J?YQjJ~lto.l>~a.IlQY,-,v:J; ·datich' {nemu .s£~ill..Jilebo·nuti£ ob~a.-.

, .. . : _ ; .. ,': .. ' . . .. : :< .. :' .. ::,: .' :;J, .. ', :.~~.:' "~:.': ': .. : ..•... ~;:.:'~'>,.:.:<' . .": .. :>. ':'~< :~':: ::-:.'.~; ;:.:". '. : : : ,-,":._ : .. ,:,< .. :-.. :,:

no.v .aby o.pus.tIll SVOJU vlast.

\ .. ._;:/~; ~~,-: ~: .. ~~ ': .. <:::'::.; :.: ~.~. :: .. ~~ :.,:;:-:,.: 1;/ ~< -.j:.~ /:: .• ::.;~ ~< :}~ ~. ~.:.,,;!-:~, :::.! <i ~ ; ~ ~~.: i, ': ':: .. ;.,-::: : .. : ~.: .. (,. '; :--:~'.J,;;- " .. ;: > .. ::::~."<- ; , -:

v

Stdtne obcianstvo

v

8_tatni obcania, statni prislusnici

su v podmienkach demokracie osoby, ktore su zdrojom statnej moei . V zmysle spolocenskej zmluvy si obcania jednak slobodne vytvarajti stat a statnu moe a jednak sa tejto statnej moci aj dobrovofne podrobuju, pricom sa na sprave statu zucastiiuju priamo' alebo vol'bou svojich reprezentantov.

Obcania preberaju na seba najma po- ti vinnosf respektovaf ustavu a zakony, .~

~ ~

ako aj postup statu na zaklade prava. ~

Aj stat prebera na seba cely rad za- :fr vazkov, ktore musi plnif smeroml k obcanom. Medzi statom a obcanomf

....

je statoobciansky vztah, v ktorom su 1 ':.:

" I • : ~ •

prava a povinnosti obcanov a statu·\: ..

rozdelene na oboch stranach.

Domovske pravo, obdobny vzfah, aky vyjadruje statue obcianstvo, sa vytvaral v minulosti u nas, a dnes v roznych krajinach, aj medzi obyvatelom obce a ObCOU4 Pri vzniku a uzivani domovskeho prava je vsak obcianstvo urcujuce, pretoze domovske pravo v zasade nevznikne osobe, ktora nie je obcanom urciteho statu. Osoba, ktora nedisponuje domovskym pravom.je bezdomovec v zmys-

Ie vmitrostatneho prava,

Odlisne chapanie bezdomovcov obsahuje .medzinarodne pravo. Bezdomovci v zmysle medzinarodneho prava su osoby bez statneho obcianstva (apolit.i).: Medzinarodne pravo im spolocne s utecencami poskytuje 080- bitmi pravnu ochranu.

Celkom iny, naj skor sociologicky vyznam nadobiida vyraz bezdomovec v sucasnosti. Vzfahuje sa na Iudi, ktori nemaju moznosf zabezpecif si byt alebo nahradne ubytovanie a su na ulici. Obce v spolupraci s humanitnymi organizaciami alebo vylucne tieto organizacie im v ramci moznosti poskytujti ubytovanie v azyloch pre bezdomovcov.

Ake su podmienky nadobudnutia a straty obcianstva?

Podmienky nadobudania, zaniku ci straty statneho obcianstva urcuj e pravny system statu.

v

Statne '. obcianstvo nadobudaju

obyvatelia prislusneho statu, pripadne ine osoby spravidla:

tane inych foriem verejnej statne, moci, stotozfiujii niektori autori s au- .

v

. :"; ... N a statnom terit6riu sa okreru toritou (RAZ, 5). Dalsie koneepcie di-

chadzajii osoby s,¢li,;4~p. .. <?'· ferencujti medzi autoritou a mocou. .·1~~""'·-· --':sni}$liblf a so state- Ak rna moc podporu verejnosti, ide

. ,\,: 0 ci~~skym vzfahom k inemu statu, 0 moe s autoritou. V opacnom pripa-

; .... i r,. .. _. .,1,<. .;';.'. r , . •.• _,< - .~,

::~',daley,~,':',::::,~,~~t:~x;'~;_.~:frz:n!sle medzina- de marne do cinenia s "holou mocou"

;,' -rodneho prava aAittt;,r~bflNa'uzemf . - . -(SCRUTON, 72). Ine formy verejnej

;-{' statu sa mozu nachadzaf ajcudzinci, moci reprezentuje najma verejna

.':}: lctorYm stat poskytol azyl. Cudzinci moe organov uzemnej a zaujmovej

:1f;,-.:> podliehajii pravu statu, na -uzemi kto- samospravy,

..... ,;<;:. • reho sa nachadzaju. Cudzinca mozno . ..

.... , .. """' ..... h'.:"vyhosti£ len v pripadoch stanovenych

':'t::·,;: zakonom a vydaf inemu statu najma .: .. : •. , .na zaklade zmhiv 0 pravnej pomoci,

.' .;::.I:.:;:: .. :". .. ·:~.· .". ako aj zmhiv 0 extradicii.

;t. .: . "V

,:t .. ': ... Stat na zaklade dohod s inymi stat-

. '::'," mi moze pre obcanov cudzieho statu

._J. ';' zabezpecovaf pravne postavenie, kto-

•• ~ .•. ",,;;. re sa vyrovna postaveniu obcanov toh-

.'-:, "~ .. ,' to statu, pripadne si staty poskytuju

'; ...• ~,::;,·zmluvne zabezpecne vyhody, napri;., . ·,':;·".klad bezvizovy styk pre obeanov alebo

" ... i{ .aplikuju bezny, ev. rninimalny medzi-

'. • I •• ,'

:j, " ;;;,i' narodny standard. ~".,stat.; ,,A"z.aob-

...... >: . ! .' .. '<:::'~ . h "" d bV • .i'·":;'~·t' "t B" k - ...

. .:,: ... ;... ..:.i.::_;~.:_~...... c. a za._ ; ... f.?: .. 0 .canml: :·s .. a·. u ..... ", .. '. -, . a o .: :-aJ ... _: .

.... :~r!tt: . S J9.h'os,obrWniarnajet:kovflni. pr~va-':-'

'.' • • I ~.<~':'._. \ ,.' ·~:~.rl~\rJ ; t. :~I ,. -, .' I ." • • ". • ". • - - .' •••• _ ~ • " .:,' v • .--. J,

. ( ... :; .. '::;·}':'~.·.:.:.;·:I'· .. .mi rovnako. ako s~~~ ,,_J3." z .. aobchadza

. : "" . i'"'! '.,'''-: I' ." '. • I. • '. •

, ,.:):'§ obcanmi statu "A" , ako aj ich osob-

,i .. ·';/C nymi a majetkovymi pravami, ide

: . . . ~ :.. . .. . I~'-·~'·~:·~\·t·~: : .'. : ~ .. : ._. , -,

.:,,~,>. 'o,~Z:.::;,ip.:r.9¢lt4; (vzajomnost),

a) narodenim, z rodicov, ktorf sti statnymi obcanmi, pripadne ak

jeden z rodicov je statnym obcanom prislusneho statu, pripadne narodenim na prislusnom statnom terit6riu; vyskytuje sa moznosf nadobudmif obcianstvo aj adopciou maloletych osob;

b) naturalizaciou, najma uzavretim manzelstva s cudzincom a udelenim statneho obcianstva

• • • 1. _~ ,:~

....

.. <~}:.: na zaklade ziadosti a vydania

:-:~; :

'-'::'.. naturalizacneho aktu statom.

." ..

. ,."~ Naturalizaciou sa nadobuda stat-

Pravne postavenie cudzincov

·r .

j . ,

.....

'.'

: :~~ ....

.

, .

:1,

.,)}~.::

·!i f<~

. J .. -

, . ~.: :

.:- '; '

~ .": ...

j ..

ne obcianstvo aj opciou spravidla pri cesii uzemia statu. Ak uzemie, ktore

je predmetom cesie, sa stava sucasfou ineho statu, moze sa abean cedenta rozhodmif pre nove obcianstvo, pripadne podl'a konkretnych zmhiv aj pre obidve obcianstva.

Ked'ze pri vzniku statneho obcianstva sa v roznych statoch sveta neuplatiiuje rovnaky pravny rezim a neraz so vznikom prfslusnosti k urcitemu statu nezanika prislusnosf k inernu statu, stretavame sa aj s dvojakym statnym obcianstvo

:'.~;~;j;It6fitiz~litsJ: Staty sa bipolitizmu

.... .'.,'

brania s r6znou intenzitou a pre pri-

pad konfliktu dvoch obcianstiev stanovuju pravidla, urcujuce znaky obcianstva, ktore je potrebne aplikovat a ktore rna prednost,

K strate statneho obcianstva do-

v ,

STATNAMOC

chadza zvycajne v spojeni so vznikom statoobcianskeho vztahu k ine-

v

Statna moe" ako forma verejnej mo-

ci je spolocenska sila, ktora je sposobila urcova£ to, co byt; rna, to znamena spravanie obyvaterstva pomocou u.stavy, zakonov a inych aktov, ktore : obsahuju pravne normy i pomocou mimopravnych met6d realizacie vladnych zaujmov,tie vsak musia bye

v

v sulade s ustavou a zakonmi. Statna

.. _i.: . mocje najvYznamnejsim druhom ve-

:.:, .. rejnej moci. Moe je pravo prikazovat

:.:a zaroven pravo byf respektovany . (RAZ, 11, WOLFF). Statnu moc, vra-

mu statu a na zaklade ziadosti. V komunistickej minulosti bolo mozne u nas odnat statne obcianstvo, ak abean opustil uzemie repuhliky bez suhlasu statu alebo sa nevratil v stanovenej lehote alebo podfa vtedy platneho prava "poskodzoval dolezite zaujmy republiky" a pod. Dnes je zakazane odiia£ statne obcianstvQ ktoremukorvek obcanovi statu proti jeho voli.

Vyznamy vyruzu "vl3.da"

Synonymom statnej moci alebo jej vykonavatelov, drzitelov, reprezentantov moei je jazykovy vyraz vlada (government), pre ktory maju inde vyraz kabinet, rada ministrov a pod. Vyraz }yr~:d~'lsa u nas pouzfva tak na

'........., -'\_'. ~ • :::. , ... 1- ~., •

oznacenie organu exekutivy, ktory

pozostava najma z.ministrov, a .na ce-

- r ~.-. _ .... - •• ~~. , ~ _ • • • •• ,:. • •••• ••• • _.. - • '. • ••

le ktoreho stoji .. predseda vlady (pre-

.. ..... ... _... ('.. .... .. ... -.. . .,.

mier) , ako aj na oznacenie statnej

moei vobec. V poslednom prfpade sa vladou rozumie nielen kabinet, ale aj vsetka verejna sprava, parlament, hlava statu, miestna sprava, proku .. ratura, sudnictvo, no najma kabinet, hlava statu a parlament, pripadne i miestna statna sprava. Napokon, vyraz vlada sa uplatriuje pri kvalifikacii formy vlady (vlada prezidenta, vlada parlamentu, vlada Iudu ), zlozenia vlady (koalicna vlada, jednofarebna vlada, uradnicka vlada) alebo pri kvalifikacii sposobu vlady, sposobu vYkonu moei (dobra vlada, skorumpovana vlada, vlada tvrdej ruky), pripadne sp6sobu vzniku moei (samozvana vlada, legitimna vlada).

v

eim sa odlisuje statna moc

od inych verejnych moc!?

N a statnom terit6riu posobia rozne formy verejnej moci, ktorou dis-

. " .... . " _;

ponuju najma y'.~.~eJ,.!l~.P~~Y~.~_-" .. ~.~~m·~

, ne .alebozaujmove korporacie orga-

._, .. ~. 0 ~

ny uzemnej a zaujmovej samospra-

vy~ Vylucne postavenie statu medzi nimi a vyznam statnej moci ako verejnej moci a organov statu ako or-

Suverenita statnej moci

, , ;:-:nej moci panovnika, nezavislej od ~":-:'\,;akejkoYvek moei. Suverenita je podla ,;' neho najvyssia moe prikazovaf a je

'::,:nevyhnutnou podmienkou statu. , '!?<Statna moe rna byf absohitna a trva-

• '\~',;<, Ia a suveren, ktorym je panovnik, nie

,/"je viazany vlastnymi pravnymi pri-

:;,:" kazmi ani pravom," ktore vzniklo " )',:>pred tym, nez sauj al moci. Opacne ,~{;~';;::-stariovisko je sucastou koncepeie

",:;'::-pravneho statu;' kde je stat, viazany

,. , ', :. ,...;:::,.:.',' ... : "" . . .

,." "lNj\\,', .pla ... tnym pravom. , , ,,' ,', '

.:: ... '.\~\.:~;;.'.:: .... ',' .... Statna moe je suverenna, pretoze

" '. :_;:,:.>'je najvyssou a, naj silnej sou mocou

:< :;t' ::',nad 'vsetkymi verejnymi mocami na

\,:':",;':terit6riu statu. v dosledku toho je jej ,-, ,;'t::,'(·drzitef najsilnejsim cinitefom ,,';: " "J';'(WEYR, 10). Suverenna statna moe

)' ::.,;,\:. sa vyznacuje nezavislosfou i autarki", ", ·.'!ii:,ou. Je nezavisla od akejkofvek inej

',:..~ I . I?::~ . r I .

+, . " ,'·;V/·::'· .. .moci vmitri statu i navonok statu.

: ,.: ',i;::::A.utarkia moci znamena j ej sebestac-

... . ~ , ..

" ,',:::;;:::nost, prenesene sebestacnosf statu

',' ;', :/.',;';,.(ARISTOTELES, 1252b, 1253a). Au':,' ,rx,':::tarkia statu sa prejavuje najma poli,::;:' ",Y:",::"ticky a ekonomicky. V politickom ,";:,~',i,."2:mysle je autarkia vlastne totozna

" ',:,)?:'; s .nezavislostou.

:. r , :. II·r ••••

• • .,,' I

I . : : I ~ i

; I.,:~:.. ~

.. " " ~ ';. .,

verejnopravne uzemne a zaujmove

korporacie vykonavajii kontrolu statnej moei a metod jej uplatiiova-

Klasicka definicia vymedzuj e BUverenitu statu ako nezavislosf statnej moci od akejkofvek inej moci vo vmitri statu a navonok statu, vo vmitornych i vonkajsich funkciach statu, vo vmitornej a zahranicnej politike statu.

Nezavislosf statu navonok relativizuje nutnosf statu spolupracovaf s inymi statmi, Prave spolupraca s inymi statmi dokaze zabezpecif suverenitu statu. ~rikladom je.~<:)!~:ktivlla bezpec- J. nost, Uplnej vonkajsej "nezavislosti,·

ktora znamena izolaciu, sa spravidla dovolavaju nedemokraticke staty, N edemokraticke staty sa vsak dostavaju do medzinarodnej izolacie aj v dosledku zamernej izolacnej politiky medzinarodnej verejnosti alebo v dosledku izolacie nedemokratickeho statu od medzinarodneho spolocenstva.

N ezavislosf statu vmitri neznamena, aspen nie v demokratickych statoch, mocensku Iubovolu, ale naopak moe podrobemi zakonom. V pravnom state je vmitorna suverenita statu podriadena vlade prava, pravnemu systemu, ktory je najvyznamnejsim prejavom vmitornej suverenity statu.

Zacia tky modernej te6rie su verenity sa spajaju s dielom Jeana Bodina Best knih 0 state (Les Six livres de la Republique, 1576). Moderna te6ria suverenity sa dotykala v zasade len vmitornej suverenity statu, pretoze chapanie vonkajsej suverenity statu sa sforrnovalo dlhodobymi mierovymi a voj enskymi skiisenosfami eur6pskych statov a medzinarodnymi dokumentmi, ktore tymto skusenostiam dali pravnu formu a ich obsahu urcitost,

Boclin zil v obdobi nabozenskych konfliktov medzi katolikmi a protestantmi, ktore sa odohravali v druhej polovici 16. storocia. Charakter doby ho priviedol na myslienku suveren-

.; .... '"

ganov verejnej mOCI, v porovnam

s verejnou mocou samospravnych verejnopravnych korporacii je dany jeho teritorialnou a personalnou

univerzalitou a vylucnostou; tri sa vztahuje na cele terit6rium statu

v

a na vsetkych obyvateYov. Statna

... , ...",.

moe je najvyssia verejna moe, Statna

moe vo vzfahu k verejnej moei verejnopravnych korporacii sa vyznacuje aj tym, ze im moe .delegoval stat na zaklade zakonov statu a s ciefom decentralizacie statnej moci, N ad zakonnosfou a pripadne hospodarenim s financnymi prostriedkami korporacif stat vykonava dozor, Pravda, aj

rna.

"

Statna moe sa rna vyznaeovaf naj-

rna tym, ze je

;\. ) '"

. ~~0j a suverenna,

, ..

.~: b) legitimna,

.} ..

1:i- c) legalna,

;f d) efektivna.

:7 Konstatovalo sa, ze ak neexistuje tizemie a ak neexistuje obyvatefstvo, sotva je mozny stat. Uvedeny zaver v nezmenenom rozsahu plati, ak chyba podmienka suverenity statnej moci a efektivity statnej

\ /

Je suverenita deiitel'ruii

Za znak suverenity sa povazuje aj • ",:;('jej nedelitel'nosf (WEYR, 796). N azo:.-:'ltlrn:m:.1 ,:-",:F' ry na otazku delitel'nosti a nedelitel'-

';- " ,,'/ nosti suverenity nie su jednotne

• • I "

';:" "','najma pri vyrnedzeni suverenity zlo-

i,. ,," ,.:~",' zeneho statu vratane jej pevodnosti

", . ... ,. V

~,',;: .. ' .. :; .. <J{ .. ' . a odvodenosti. Siroka diskusia 0 deli-

~'1:' , ':"~~-' tel'nosti a nedelitel'nosti suverenity :;', , ,',}\:"!!y, a j ej povodnosti predchadala zanik

. .. '1;4· .'.' V

,:'::',,~,' ,'i;:;;;"/," ,Cesko-Slovenska.

Delitel'nosf a nedelitel'nosf suve}.iJ,1illru;",?} .' ?'.: .renity prenika aj do otazky derby ',,:,-:moci. Forma statu, ktora je zalozena . ;:.\:;: ..... ' .. na koncentracii moci bud' v exekutive

, '; , alebo v parlamente, vklada suvereni,"';' 'tu statu do ruk jedineho nositel'a naj, :":', vyssej moci v state, pricom ostatne

···r·

! "

moci.

Legitimita a legalita statnej moci sa sice pozaduje, avsak jej skryty alebo zjavny nedostatok sa v medzinarodnych vztahoch z casu na cas aj po druhej svetovej vojne toleruje. Najcastejsfrn dovodom je obchod. Obchodne vzfahy umozriuju, aby sa absencia ci nedostatok legitimity a legality dodatocne sanoval tak politicky, ako

. '"

aj pravne.

statne organy, ak su vobec ustanovene, su od tohto dominaritneho statneho organu kreacne a aj inak zavisle. V absolutistickej monarchii ustanovenej na sposob Bodina alebo Hobbesa je tymto organom panovnik, ktory vladne neobmedzene. V parlarnentnej republike· ustanovenej na sposob Rousseaua je tymto organom

parlament. Vladne neobmedzene a koncentruje vsetku moc.je jedinym reprezentantom suverenity.

Ak statna moe vychadza z Iudu a j e dekoncentrovana, ak sa teda uplatnuje princip suverenity Iudu spolocne s principom del'by moci, potom lud vykonava svoju moe nielen prostrednictvom zakonodarneho organu, ale aj prostrednictvom organov vykonnej moci a sudnictva. Pri del'be moci reprezentuje suverenitu statu sustava najvyssich statnych organov, ked'ze del'ba moei je nezlucitel'na s predstavou jedineho najvyssieho

,

organu,

Suverenita l'udu a ruir'oda

,Sy,¥~I-~:Qitg,Jt~tJJ._je potrebne od- 1i~Qya£,94,.~J.lY?r~n#YJ~d~, pripadne 'oCisuverenity~ar()da;'''pretoze suve-

reiii{ittudtl:'pRpa'dne su vereni ta naroda, ako aj ich kombinacia alebo identita je prameiiom a zakladom suverenity statu.

Obyvatelstvo statu nazyvame l'udom, pripadne narodom alebo oba vyrazy oznacujti identicky predmet, takze sa pouzfvajii ako synonyma. V niektorych vmitrostatnych pravnych dokumentoch sa pouzfva j azykovy vyraz Iud, v inych narod aj v zmysle politickeho naroda, to znamena Iudu, Podl'a te6rie suverenity Iudu, ktorej autormi su Marsilus z Padovy a Rousseau, zdrojom statnej moei j e Iud.

Podstata suvernity Iudu spociva

A§ A 1/ .dI-~ .. ?/

v tom, ze Iud, obeania statu, a nie Boh alebo panovnik, je zdrojom statnej moci. Zvrchovana moe sa utvara z jednotliveov (ROUSSEAU, 24). V o db 0 rnej literature nachadzame rozmanite interpretacie pojmu Iud (SARTORI, 24). Patria k Iudu vsetci obcania statu, alebo len obcania, ktorych v parlamente reprezentuj e parIamentna vacsina?

V Europe sa moderns staty osobit-

I

ne po napoleonskych vojnach organi-

I

zovali ako narodne staty, Na formova-

/

nie narodnych statov, vratane

Nemeeka i Talianska, vyrazne vplyvalo najma ucenie RegIa ( 70-1831),

fov. Podfa Hegla statol1J!vstupujti narody do dejin. N arody ?ozu iii histo-

rieky iba v pripade .zalozenia statu, takze najvyssou povinnosfou jednot-

/

liveov je byf clenom statu (HEGEL,

274). Z tohto hl'acIlska hovori Hegel aj

,

o suverenite nareda len v tom zmysle,

"ze nejaky narod je navonok niecim

. .

samostatnym.a tvori vlastny stat ako

Iud Vel'kej Britanie, ale fud Anglieka

v / ."

alebo Skotska, Irska alebo Benatok,

J

Janova, Cejlonu atd'. uz nie je su-

verennym narodom, od tych cias, co prestali.mafvlastnych vladarov alebo

.f

najvyssie organy statu ako take"(HE-

GEL/314). Z ucenia RegIa vyplyva, ze len ~'tat dava dejinam naroda zmysel, akoby ieh prave tym zbavoval ieh malo§ti a slabosti (KUCERA, 11).

V Eur6pe sa historieky sformovali

-:

aj nadnarodne staty, najma duriaj-

ska monarehia, Rakusko-Uhorsko,

./

ktora integrovala nemecke a slovan-

ske prvky, mad'ars e i talianske, krestanske, zidov e a scasti islamske. N aeionali;nlus podunajskej monarehie vsa¥ priviedol tento stat k zaniku n.aJ'ma destrukcnou snahou dvoeh dqrtlinantnych narodov monarehie vytvorit jednotny narodny stat. v ~9rlecnom dosledku sa dunaj sky stat transformoval z nadnarodneho

na mnohonarodny stat a tym nevyhnutne zanikol. Vyvoj sa urychli 'Po porazke Rakuska Pruskom ( 66), ked' uz monarchia "nedokaz a odolavaf mocenskym posi davkam Mad'arov", ktore sa prej ovali o. i. madarizaciou. N aciona zmus vsak

/

nastartoval predtym, yed' uz r. 1844

sa zrusila latincina ¢ro rokovaci jazyk uhorskeho snemu (KUCERA,

(

19). Dismemberaciou po r. 1918

;

. vzniklo niekol'ko /'narodnych statov,

avsak s narodnostnymi mensinami

(

a mensinovymi problemami, ktore

najma po zaniku komunizmu nemusia byf mensie nez tie zo zaciatku storocia. Rozpad byvalej "soeialistickej sustavy statov", zalozenej na socialistickom internaeionalizme, sprevadza d'alsia dismemberacia a drobenie statov na narodnom, et-

J .

nickom principe. Pre tento proces

r!

a vYs1edok sa vzil vyraz balkanizacia,

,Suverenit::l<,~t~t\l je teda spojena

c; ' : ~ ' < ,: :, ~', I;.:~.\~, :".:~ -. ;, .. , < .:~: \ v :'. 'L'··· - :-:. ·c ~I ~.' "-'::'(:'.~.'., •

tak zo suverenitou .lu<iu, ako aj suve-

renitou n&()da.V'illnoho:fi~rodneJ EH~ r6pft· je " suverenita naroda v duehu prava na sebaureenie nie nezvyklym vychodiskom suverenity statu .. Suverenita naroda sa v medzinarodnom prave uplatriuje prave prostrednictvom sebaurcovacieho prava narodov,

S it ... I' ...l. . ,. ''''·1;] "

" .. ~u·veren'l' ·:~a·:···;:;':il~- ·,uuU··~:;;··/:za<~;· ···a,ti.lLa:/~t-<&me~

.~.~ .. ", ..

·:k/~tvoFb··e~~··ahJ~xisteac;)i~~~.;st·ata./tz¥. •. ~.oo~Ci~an - .~-- .

. . ··0 , . J~~~_~._

.... -;0 ...... r.';':~~f,,~C·"'(A~··· ,~:·'~·-""'·i!<.'9·.':·' .. -:.,: . .. ... . ~

sky;i':;;pnnclpg,,,a, .suverenitanaroda tzv.

!f1HitB!1~'i<':"\~'rtticI"'i':lNiektore usta sve-

. ~".,; -. ".".;" -, ~ .. -, -, ,.' ,~.- ... -~ ~,:p:t:",;~~, ... : ..... ,"-;.:/..-:-..);t<; •. ,P. - .?:'; vy

':Ea:vye1i~dz~J;rio' suverenity Iudu, ine

zo suverenity naroda, pricom v d'alsich jazykoch vyznam naroda a Iudu splyva, najma v statoch, kde historicky yYvoj statu bol neoddelitel'ny od historiekeho formovania n3.roda.

.~II

.. : r

Legitimita a Iegalita statnej moci

•..

• ' ... . ',.;. .' ova ieh pravomoc sa odvodzuje:"p:1j,~nQka.,~:PQst.upuustanoveneho usta-

. :'!~UM!9bcanoyj1ako od zdroja moei uzna-~'.YPi\l,.'a;~J.~.kQmnti vratane vopred definoT:~~bp::ustavnYm a zakonnym postu- vanych intervalov transportu moei zo

>.)~)~~ffi,a jednak.vze obcania akceptujii" zdroja moei, vzniku a zaniku pravo-,:

·,'/";I~,:poriadanie statu a statny rezim moei a pod.tK najvyznamnejsfm zako-

, ''"',',;. : (met6dy vladnutia) ako spravne, dob- nom upravujiicim transport moei zo

':':<,,'re, ustavne a zakonne, ktore je po- zdroja moei k drzitelom, reprezentacii

;··:,:'.-'trebne z tohto dovodurespektovat. .' ..... ~oeipredstavujti [~~~J{~ny,/vratane ",,"'.:' ... Poziadavky legitimity,·· ako vidiei,~stav~f'~ustaVnyeh 'z~:ko:nov, ; ktore

.\.' .pozostavaju j ednak z pravnych, ev. upra~j:.i· volebne 'l>1"avo', konanie vo-

~~.~~~~.;~{ :~:·,;,i;~~:t~vnopravnyeh .: postulatov a jed- lieb do parlamentu, volieb do organov

.. ,. ·.~,i~.,:,:,; nak z obcianskych postulatov, ktore uzemnej samospravy, volieb hlavy

\. ,.' .. : ·;.,".;sli spojene s respektovanfrn vlady statu, pripadne ostatnych zloziek exe-

::[_~: :h(·,·.'nielen v mienke obcanov, ale aj v po- kutivy, volieb, pripadne ineho sposo-

. ..: ';{·':,i$tojoeh obcanov, takze tak nazorom, bu ustanovovania sudeov a d'alsich re-

:'i::~ko aj konanim preukazuje obcian- prezentantov statnej moei.

,":,I":§ka spolocnosf fakt uznavania vlady Transport moei zahrriuje aj proees

J"W"V"""·:~'iI.·:··)::;"ako vlady hodnej respektu, lojality. odovzdania a prevzatia "uradov" po

. . .... ,.:'".:.',. ~imi!Jl,:;~~f!'e'y,y~:nJ)~~qj~::_tJ~t~y.pg- vol'bach alebo pri inom legitimnom

~': " '. :,:"Rt~XnY:W .~i pravnymaspektomLas- a legalnom sposobe ustanovenia osob

. ;:·:R.~ktQtn.re~pektQvaQi~ylaflY9P,C,?:Qmi. do funkeii. Vykonavanie moei repre-

. ,}.'.:,,:Pr:avna, prva stranka legitimity moei zentantmi moei je totiz kontinualne,

.::wrr~m·~;):};,::,spociva v tom, ze moe mustpramenit V modernom state s modernou usta-

· ,.::;.'~~~fQJa.:'xri?cL' Druha,obcianska yOU sa nemcze vyskytovaf interreg-

.i;~:;.:\,:stranka'1egitimity moei spociva v tom, num, obdobie bez vlady, to znamena

·';,;;/:ze moe m:usi;b~:<ol?~alllni .akceptova- pripad, ak mandat skorsich drzitelov,

.... ,. .. LlOl-..,'f"' ".111",.;::,:;;,_; ze obcania takuto moe respektuju, reprezentantov moei by zanikol, ale

.. ::.,:,,: Ak konstatujeme, ze moe je legi- mandat neskorsich drzitelov, repre-

.. ·:~':~imna v pravnom zmysle, marne na zentantov moci by este nevznikol.

. )j;:'1l1ysli fakt, ze je odvodena, transpor- V sirsom vyzname legalitou moei

,.._,..... . ._ ... , ......... .:"}t.ovana od ustavne uznaneho zdroja chapome ,iiiji.t.~t~¥I~i,~~*~~~ti'~~,~~~~Q

.•. ,;~{.,~::rnoei, ktorym su v dernokratickych ::a>;b(az~nimocnehG~'·:¥Ykonu·:'md¢i···'na

';i,'"statoeh 0 bcania, k reprezentantom".~j:~;.a·g:.~~k~ii6~~;~:.~~~~~~i~~k 1;~~e2;

".':':'cirzitefom moci. Riadne, v sulade dane, na zaklade respektovania po-

: ,.)s.1.lstavou a zakonmi ustanoveni re- ziadavky zakonnosti a ustavnosti

·,,':/Jlrezentanti moci vykonavaju moe moci.Tieprezentanti moei, statne or-

· ""'J>,rostrednictvom uplatiiovania pra- ganymozu konaf iba na zaklade

,:':_';'Yomoei zakonodarnych organov, vs- ustavy a zakonov a sposobom upra-

"""-"'",_, .... ~ ;",::';;konnej moei a sudnictva. venyrn zakonom. Konanie nad tento

',:X',.," · Legitimita moei je uzko spojena ramec alebo nekonanie, necinnosf

.1";1~~'ll~·~~~·\,:;.,:;~Jegalitou moei a efektfvnostou moei. v pripadoch, ak statny organ mal ko-

"/"~,,)~,~egalitu moei je mozne ehapai ..... nai, ale nekonal, nie sti legalne. Kym

":~?Mll1zsom a sirsom vYzname. V uzsom v uzsom vyzname sa legalita dotyka

•..•.....•... ··.¢n!~~e je legalita moei v tom, ze transportu, ev. transformaeie moei,

~ ..... -..' ·tt.~ro:()ci·z9~,9r()i[t lAQpikrep;t;~- v sirsom vYzname sa navyse vziahu-

.. . .J()ll1mo~i, toznamena kj~d- je na ustavne a zakonne vykonavanie

" " vym statnym organom, ktore dis- moei po nadobudnuti mandatu. Kym

, ' · •. ',I).ujti .. mocou. ako pravomoeOU"JilR'i:' pri uzsom ehapani ide napriklad 0 to,

· . .~~'4sklit6~iiQVat Iia'za~1~~~:"P9~~' ci sa vol'ba kandidatov za poslaneov

Legitimita statnej moci jednak znamena, ze ustanovenie statnych

parlamentu uskutocnila v sul~d~ .. $0 zakonom 0 vol'bach, pri sirsom chapampristupule k 't()~u ·f?pasob.yYkonu . mandatu kazdym poslancom

. ... . - .

~ .... sposob vykonuzakonodarnej moei

pa!ia~Ill~p.t()lIl.ako~por9m. Legalny j e taky .spcsob vykonu mandatu, pravo-

moci, ktory sa uskutociiuje na zaklade ustavy a zakona, Sposob vykonu mandatu poslanea maze byf nielen v sulade, ale aj v rozpore s ustavou a zakonmi. Takisto postup parlamentu pri prerokovavanf r6znyeh veei, hlasovani ei uplatriovani kreaenych ei kontrolnych pravomcf moze byf v sulade alebo rozpore s ustavou a zakonmi.

Efektivnosf statnej moci

Legalita moeije spojena s legitimitou moei aj v tom zmysle, ze len le-· galna moe je legitimna moe:' Obdobny . vzfah spaja legitimitu moei s efektfvnostou moei. Moe je legitimna, nielen ak prameni z uznaneho zdroja moei, ale ak okrem toho vykazuj e legalnosf a efektivnost.;M6Q{j'lf:

, ;

.~ ,. . . lkt . .. ·b···· ··'Il

.'~' .. -: , ;~.'.~<:::ft·,."",,),··.',~,···: .r-,.: , -, .: tk : , ",. . .'. . . U··.' ' : » ~'\ v·· ·0'··· , , .. " ,','-.I; ..

. 4':!1.~, .~'. lvn:'a···:·· a ··Je·' vee '·'a····· vse e'l"n~e

.~"'! ~6·' ~.~ .. ': .~ . .' .. I J . ~ ..,.. . I . ,~,~... .. . ... . ~:L

~I .... : .~ ... , ... ~' ;~ .• ~~ :.1 _ •. :.- ~ ~.:: •. ~ J ...... '. ' •• ' .. :;.; -, ..... _,._ ~r: .. , .. ' ... , . .. '. ~ ... , .. -.: ..... _ ... '.... .. .~ .. , '. 'r ..... · '.

:r~~i§~~,~tQN~an.*t Efektivna statna moe

. .

rna byf respektovana obcanmi

a funkcionarmi i uradnfkmi statu. Respektovanie moei obcanmi sa prejavuje prostrednictvom verejnej

mienky a konania, ktore j e v sulade s ustavou, zakonmi a inymi vseobecne zavaznymi pravnymi predpismi.

Pravny system

a vylucnosf statu

Sehopnost statu ureovat spravanie obyvaterova stay vee! na statnom terit6riu sa uskutociiuje pomocou ustavy, zakonov a inych pravnych no-

v .,

riem. Stat tvori nielen personalny

a vecny substrat, ale aj organizacno-

normativny sub strat , ktoreho zdrojom je statna vofa vyjadrena prikazmi, zakazmi a dovoleniami v obsahu pravnych noriem.

Pravny system v sirsom zmysle slova je subor platnych pravnych noriem plus sustava statnych institiicii, ktore pravo tvoria .(nachadzaju, uznavaju), aplikujii a zabezpeeuju jeho ochranu. V uzsom vyzname repre-. zentuje pravny system objektivne pravo, teda siihrn platnych pravnych

v

Statny rozpocet je pravny doku-

ment, ktory stanovuje predpokladane prijmy a vydavky na urcite obdo-

v

bie, spravidla na jeden rok. Statny

rozpocet rna za sebou vyvoj, ktory dospel k siicasnemu stavu. Je schval'ovany zakonodarnym organom statu, u nas vo forme zakona, Aj dane je

.. mozne ukladaf iba na zaklade zakona. HI~VIiy~ zdrojomtrozpoctovych prijmov statneho rozpoctu su dane,

v

dcivky, poplatky i cIa. Stat vsak moze

uhradzat svoje vjdavky aj z inych zdrojov, napriklad zo zahranicnych poziciek alebo danovych uverov, statnych dlhopisov a pod. N a rozdiel od rninulosti,. ked' statny rozpocet sustred'oval vYnosy dani, poplatkov a pod. na zabezpecenie cinnosti ad-

. .. : ,

noriem.'.

P:r:avn;Y:/"s·y.s;peln j e najvyznamnej§.!ni prejavom :.xtiutbtrt,~ysuV~t~tHf:w;> ~,,:.$t:~tttl:' N ormativne zabezpecuj e

~ - . . ..

vylucnosf statu, ked'ze stat vylucuje

z terit6ria akiikol'vek imi moe, ktora by nebola podrobena jeho jurisdik-

}:i:statu, pozostava v modernom st¥e rezimu sa u nas uskutocnila dariova

':,"'zrozpoctovej siistavy, najma statne- reforma,' kompatibilna s reformou

.'<' ho rozpoctu a danovej sustavy, ekonomickeho systemu. Otazka dani

':/Vyznam rozpoctovej a dariovej susta- je v stabilizovanych demokraciach

. .r'vy pre celkove pochopenie statu dolezitou sucastou programu politie-

. <}·:·:a prava treba vidief z /historiekeho kych stran, pripadne programu,

: . :'::hfadiska i realneho /zabezpecenia s ktorym pred vol'bami a pred volicmi

/~~:".i,:::?··'chodu statu. Pozoruhodneje.eevyvoj .' "sa'prezentuju kandidati na funkeiu

'.~~~~·~.'iii'·,':'·: demokraeie, slobody, pravneho statu hlavy statu. Obcania volia tie strany

•. ;,'~' .•. a sueasnych modernych foriem vlady a kandidatov, ktorych dariovy prog-

; .'i . ',' '{:,,':'>, sa v minulosti odohraval iprave na ram je viae spravodlivy a unosny nez

;. . .'" '';1\:::" pozadi dramatickeho konfliktu . me- . ine programy. Politikom a obcanom

'<. . "<: •. ' dzi panovnikom a stavmi, pripadne ide najma 0 otazku daiiovej sadzby,

,,··":,,:,panovniko~/a parlamentom 0 berne zakladu dane, dariovych ul'av, pri-

\'-.' ' :-<o;':'pravo, pravo vyberaf statne davky, padne oslobodenia od dane, napri-

<\ ' :' ';::': ktore boll' urcene najma na pokrytie klad v oblasti vychovy a vzdelavania,

,/ ,. . .. ,~~ .: / .

.:;':,' . ':",:'potrieb i~tatnej adrninistratfvy a voj- ako aj 0 predmet a subjekty dane.

ii" .:';.> ska vratane vedenia vojny. P6vodne Sustavu ustrednych dani doplriuje ,

·)·',':o,!t'patri 0 berne pravo vylucne do pra- syst~·@:miestnYGP,.pqpl~t~qv, 'kto~~'

":::,1, .. ";:-'(',vo oci panovnika. Postupne bolo li- patria do kompetenei~'" organov

); , ,.,,::':. . mitovane suhlasorn parlamentu. miestnej samospravy, naprfklad po-

I .! ..'

'. .. platok za psa, kupel'ny alebo rekre-

.': ,'" ';'> . acny pobyt, uzivanie verejneho prie-

'l;',,',';:;;::' .. Dane a poplatky stranstva, poplatok za povolenie

~~\;,,:,',~:J~"':;' ····Dane, poplatky realne zabezpeeu- ~r::~~: ~~:;::~ a~~idlom do vy-

,:,":';'::'{;:ju" naklady spojene s vykonom funk-

,"'.,.':,,',:eii .statu. Sucastou spolocenskej

. . . 'l··· ...

••.• ·:',{·,':zmluvy je, ze obcania uhradzajii po-

:':, .. ;::',\;; .. ::,>'moeou dani a poplatkov cinnosf sta.", : .. :,'>:t:,ttu,' cinnosf statnych funkcionarov ,> '. ' .·,::::,,'a iiradnfkov vratane siidnictva, poli-

',' .:(;.,"cie, bezpecnostnych inforrnacnych ..•...•... :J·;,.:sluzieb, armady, ze uhradzajii tak ,: . ,.';;.:< 'osobne vydavky statnych funkciona- 0:: .. ",,),0. roy a uradnikov (mzdy, odmeny), ako :,.' ·!;\·,:'"aj. materialne a investicne vydavky

", ,"i,:;> . statu, to znamena vystavbu a pre-

::,:'." ,";',' vadzku administrativnych budov, le',', •. ',,,' .' tisk, vyzbroj a vystroj pohcie i arma:,' :,';:l". dy, yYvoj nOvYeh zbrani atd'.

.: '. .:q:r,:':· . V systeme statnych prijrnov maju

.>"',/>', dane najvacsi vYznam. ~~9strednie. .:::/~, ty'~~,q.ani stat odcerpciva cast' a6~

. , 1· . _"f\i·:~f.· ... .. ,.. ~ _. - .. . . - .. . . . . . .... . .

,:~:: :, '\' cli()dku prciVriickych i fyzickych os6b

. .. ::,\~ .. ·i·~_.,~: .": .. '. :. . . .:' .. ... :'

,,' .. ,:!,;:l)J.~t,YJl.l"ad1l, [gn}{cifstatu aprog1:amov

",;,}' &tu. Okrem statnych dani p()zname :::. '. aj miestne dane, priame a nepriame

'.. dane a pod. Po pade komunistiekeho

• ~ 1

. ..

ell.

Ekonomicky

a financny system statu

Suverenita statu je ihiziou, ak py funkcie statu neboli zabezpecene financne a ekonomieky. V jednotlivych statoch sa ekonomicky /a/financny system vyskytuje bud-vramci modeIu centralne riadenej ekonomiky, v ktorornje uloha statu dominantna, alebo v ramci trhovej ekonomiky, v ktorom stat najma urcuje pravidla siitaze, dozera na ieh regularnosf a rozhoduj e konflikty,

Predchodcorn dnesnych poplat ov vratane dan! sti naturalne dan, ako aj stredoveke regaly, Regalnymi pra-

/

vami disponoval panovnik:' Predsta-

/'

vovali· "prakticku str~ .. riku poiiatia

v

statnej moei" (BAK1~~S, 17). Regaly

boli vysadami panovnika, ktore mu "prinasali majetk~vy prospeeh", najrna bansky regal, mineovy, eolny regal (eolnepoplatky a mjto) a pod. (MALt, ~IVAK, 59).

Financny system statu, ktory zabe.zp·ecuje statne prijmy a vjdavky

v

Statny rozpocet

ministrativy, obrany a bezpecnosti, v sucasnosti plnia dane aj narodo-

v

hospodarske funkcie (BAKES, 6).

v

Statrie symboly

K statnym symbolom patti zvyeaj-

11- " k !~t "t 1 ik J/Vt "t

ne-statny zna ,I sana v aj a, sana

peca£,~statna hymna. Okrem toho sa vyskytuje aj sirsie koncipovana statna symbolika, doplnena 0 hlavne mesto, statne sviatky a pamatne dni, pripadne aj ine statue symboly, na ktore nadvazujii narodne symboly, narodne hymnicke piesne, casti fauny a fl6ry krajiny, prvky geografickeho prostredia, historicke osobnosti a udalosti, legendy a pod. Stabilizacia statnych i narodnych symbolov rna zaklad najma v 18. storoci a v prvej polovici 19. storocia, ked' sa for-

v

movali novodobe narodne staty, Stat-

ne znaky vsak symbolizovali staty uz predtym, prostrednictvom rodoveho erbu vladnucej dynastie, .. a takto sa uplatiiovali UZ od druhej polovice 12. storocia, od kedy sa datuje vznik rodovych erbov a 0 storocie neskor vznik obecnych a mestskych erbov (NOVAK, 12,30).

Statny znak Slovenskej republiky

<ntv,Qri. Aa,,,ceX,Y~;UQ;Q1,~:r,: fJ,11QgQ~~~~C?:W-.~~~!~, dvojity strieborny kriz patriarehov

.. ~:.~ -,.; .. ' .. .J'.··'·:~'···.'J"·'f .. '." .. -"~.~.:."-.:"'. ', .. '.', - . .' ': .. ':.'., .•.. ~ ...... : .. ':: .:.~ ... :: .. ~.>.:'>.' .. '.->,J:<."'":.~'.':.::!"'.-~;'.' i: .. ·.;,~::z',;.:.· .. ·.:;-? ~ ..... ,.'.,,~ .>~: .. ~ .. ", ... ' ...

vzty' ceny·' na· stredno.m .vy ... vy~ s~no·m

Vf$~~' __ .-m9(lreh,Q'_-.t;oJv~~i~--.":i~t~~p;~t'~-~

cli t~~J~~sia neholov 'na'~i'ch dejinach malo, ale napokon sa ujal nazor, ktory s urcitou rezervou vyslovil Matej Bel, ze ide 0 symbolizaciu Tatier, Fa~ trya Matry. V obdobi narodneho obrodenia dochadza k stotozneniu trojvrsia s Tatrami. Totiz prave z Tatry sa zlietali orly na ochranu vlasti a slobody a v zlych casoch matka Tatra smutok nosila.

Motiv Tatier, matky rodu, sa pre-

.:..

lina vsetkymi zlozkami duchovnej

i hmotnej kultury Slovenska tohto

obdobia, takze nemohol obisf ani jeho znak. V zasade tento vyznam ako prazakladu naroda, jeho sily, nezlomnosti a aj matky rodu, nadobud- 10 trojvrsie v znaku Slovenska uz pred rokom 1848, aby s tymto vyznamom vstupilo aj do statneho znaku republiky po vzniku samostatneho cesko-slovenskeho statu r. 1919.

Z maleho, stredneho a vel'keho statneho znaku predmnichov ej Cesko-Slovenskej republiky stal najznamejsi stredny znak tory sa podstatne zmenil az po ijati socialistickej ustavy r. 1960 a cervenom stite bol vyobrazeny.strieborny lev so zlatou celenkou. /zlatymi pazurmi, ktory na svojej rudi niesol znak Slovenska, obsa juci vsetky tri narodne i statue arby. Farebna kombinacia vyhov vala celkom poziadavkam heraldi y. Tie pripusfaju len styn

.. - - v·· .

zakla ne farby. Cervemi, zelemi, mo-

dni,(ciernu a dva kovy, zlato a striebr<1, ktore moze nahradzaf zlta a biela farba,

Revohicia r, 1989 uvol'nila cestu aj k p6vodnej slovenskej statriej a narodnej symbolike. V spore 0 nazov federativneho statu sa nepresadil argument, ze v medzinarodnych zrnluvach, ktore z akotvili vzriik nasho statu r. 1918, sa pouzfval na-

v

zov Cesko-Slovensko (La Tcheco-

Slovaquie). Vacsinu :-ziskal nazov

.....,.

Ceska a Slovenska F'ederativna Re-

publika. Avsak este pred prij atim federalneho zakona 0 nazve statu a statnych symboloch prij ala Slovenska narodn·a rada zakon 0 nazve, statnom znaku, statnej vlajke, statnej pecati a 0 statnej hymne Sloven-

v

skej repoubliky (c. 50/1990). Statnu

h· '

symboliku zakotventi v tomto zako-

ne prevzala s mensou upravou aj

"

slovenska ustava. Ustava tiez ak-

ceptovala zakonnu zmenu nespravne:ho, avsak dovtedy pouzivaneho versa zastavme sa bratia, za histo-

~

SUSTAVA

. v ~ ,

STATNYCH ORGANOV

..

• I ..'

, ..

Ii:: .

I ',!-/: ..

;~Y-rieky dolozeny text Janka Matusku

,<; zastavme ich bratia, ktory o.i. .vylu-

":';' -cuje defenzivne ponatie /~tatnej

.:,:);: .. : ... ·h' ymny. ,/'

. ,._. . I"

,.' j"; , Nielen stat, ale aj ~ciny uzemnej

',':::, samospravy poujiVaJu prfslusmi ,::,,;:, symboliku, najma obecne a mestke

<yc'erby, pecate, lajky adnesymboly. "

'-',' Bratislavs radnicu .zdobi cerveno-

biela z ~ tava, bardejovsku radnicu cerve o-modra zastava, ako aj mest. sky erb na zaklade erbovej listiny

.. t:\.,".,:.'" Z r. 1453. - ., .-

. ~ " .

t

• f' •

. . • I

_.. ... .;". : V

_ :", '.' ., Statna verejna moe, ktora je speci-

. '-.\ '. " -;":".,,' ••.. fickym znakom statu, sa nevykonava

:.,',,:!,,';' ..... sama -. M2f_E~~~ Iudu, a preto Iud VY-:_

'·;:"'T~,' .. ~~y_~verejnu -m?',~_J~4il:ik'p'r.o§:~[~.~~. '

. () ',,' . :,1;:\.:::,'.' ni QJ!i_~t~t!iy,_~~':in~~!~¥~i!.- .,~ti.~~'~&"

' ... ;:;:,.' .• ' .,' "ji<:, .•. .: ..' .. ':,'riiganoY: a jednak inych or-

. <: '.:< :: :·.;;I~-q: .. : . ~ ,. . ., ~ <" -. ~; ~;~:.:,;.;~.;' ... ~:,,:~~_~,~.:. ~ •.•.. ~~;.>.~~~'~:~: •.. -v-: .- .~.yj.- ~.' :.,~~<;...;.;.;:- ~~ .':',; _'.:~l)!. ;_',~,'Pf,

.':': ·::;:;·'!;"".\~pgY,X~I~JneJ moci, najma }?:f.!g;~~V

. :. ..' :" .. . .f •. t~~.':I"J j(~ ", "" •... ,~ -k , -, -1'"". ..... .;1 •. "11' .. ;or. : .... _.-, .... '" .,-:: .- . ..:: '." J. .: - .: -" , ...•..

... ,. ',.: ~\.-:~'~:.' .. ,t , - mei . a:· ····z· '·al·~J·~m·· ~ ov ·e~g·· ~;. sa m ··Q'S· , - .

:;:.. .' . ;':·,".f'.,' ~. : ..... .£~ '.'d ... ~ . > _ .. y .; , r , .- _. , '-, ... p·ra·v·y

: :- " I. '::;:" -, ' I:' .: .~ ~ j.I "( .-: ..... ~~ .. ~: . ~Jr.f. .. ~~.~ .... ~~. i .t/ ., ~~ .. r " .. "P' ,~, ":, .. r ".. • :-.~ ',- ,... • ':_ .'. •

.,." ."/i.,', Statny organ' je potrebns vymedzif

• '. '. I

,i,,',, :,:_:;,'. najma prostrednictvom atributov ve-

",' ' .. :. ,"·".i rejnej moei. So zretelom na uvedene je :" . ":,;':,>statny organ institiicia verejnej stat-

- -, ", ' ' ,;;!,~:"1;l.ej moei, ktorej ulohou je uskutociio'-, ., .• ' ':, •...... vat funkcie statu na zaklade ustavy

-."; . ·".';;a v jej medziaeh a v rozsahu a ;sposo'-':'-: ·· ... bom, ktozy ustanovuje zakon. U stava

..• •• . .. /':. statu stanovuje najma pravomoe stat-

<: ·'l/(i, nych organov, to znamena sehopnos£

... ... ,

? : ','~':' xYd-avat pravne akty. U stava a zako-

,,'. ny sbinovuju medze- cinnosti statnyeh

_ organov, inak povedane, ieh kompe;,~1:· ":~',i":- .. tenciu a stanovuju aj sposob ieh cin- <>'';:;,) nosti, ktorj nieje_nicim inym ako pro-

eedurou postupu statneho organu.

·Kde sa nachadza statna moe?

V sucasnom demokratickom state vykonava fud svoju moe bezprostred-

.ne len prireferende, takze zvacsa vy_ konava - moe nepriamo, prostrednictvom statnych organov a organov

" . ". .

uzemnej a zaujmovej samospravy .

Odpoved' na otazku, kde sa v lastne nachadza statna moe ci sirsie verejna moe, ktora je definicnym znakom statu-i inych, .statom uznanyeh organov verejnej moci, je veelku jednoduchao V demokratickych podmienkach moe prameni zo zdroja moci, ktorym

. je Iud. N a zaklade ustavy a zakonov

. -samrietransportuje, deleguje na sta.novenYa,.uri~eny"cas::'a',"poamrenok;'Iia···

'k' '·k· ,'t':'· ,_w'h'; ······k'''' ";;""'t' I····' .; .. -·:"'"d'·:·· .... ·v·": :.:...

.. <.,~.~:. :_.:;r~··.:.·p.~~·.;.:,.-~,.>~·:~~-:¥Y:.:.'.':~ -, ; .. :9~A;~Y:~.: .. ~, .. :,q.y,::., .: >.>-, .: ·~,~l~.:

tel' ov, reprezentantov .moci ".;,ktOrYlIli

.' ". ' ••• ~ ,. -!: .... :.".', (,' •• •• •••• • • I '. - • .'. ' •• '. • • • • • • •••• ~. _ ~ •

_sq,;:~F~Jpj"Kv.pl}~tqJ);J~ln,·,,§,t~tny,:~h,.Qrg*- .

P.QV. Drzitel'mi moci su statni funkci-

',. .,,',

onari, ktorf su vol'bou alebo vymeno-

vanim alebo kombinaciou vol'by a vymenovania alebo inak dosadeni do funkcii v statnych organoch. Ked' teda hovorime, ze drzitelom moci je statny organ, ze mocou disponuje statny organ, mysli sa tym, ze obsadzovanie osob do funkeii je Institucionalizovane 'Y...lamci statneho organu, ze mocnie je moznevykonavaf inak ako na zaklade pravom stanoveneho transportu, delegacie moci z jej zdroja na jej reprezentantov, a len v ramci statne] institucie, ktora je zakotvena v ustave a zakonoch. Nie

je mozne napriklad vykonava£ funkciu sudcu bez riadneho ustanovenia sudell vol'bou alebo vymenovanim a ani mimo sustavy sudov ustanovenej tistavou.

v

Statne institu.cie,

sbitne organy

a statne organizacie

Spolocnym nazvom pre statne organy plus statne organizaeie je vjraz statne institucie, institucie statu .

v

Statnymi organizaciami su napri-

klad .. !t~tI_le ved~e;e US~flYY' stat~~

• I • ..:. • .' ~.... • .~. L J'_ •• _. -'L.'/,..- r ~. ~I ... "-: ... : ... : .. r. ~ ~ •• - -", • ~ • ... -:- ' .. ) ..... • -... I· .r

skolstvo muzea galerie, ale aj arma-

.... '.. .~._' ,.~.,._ ..... , ....... ~:., .......... "'" ... ,., ....... ~"J:., .. , ... "......,,_: ....... J1. _-'. , •. ,_",_;_.:~.;,~,., •• ",_.:,.;" .. ', -. , .. "·.~-.f"'·-I.·'.' " » ..•. _ ..... , " -. "~ .' .•. , :.'_ .. ~

-~~~~~<!I!~ti!JJf!gJ'" k.t9J:~~JJ.§;l}Y.t9P!i,~.~ j u _ f'tA~gjg;.~t4 tJ,l"""7<X,,,~.tP.!1ltQ,,,",,Pri pade funkcie .. voblasti .. ¥zde14YflPcia,., .' Y~9.y,

. . .. : . . . ~~ ... ~ . . _. ~.... - . '.. . .... - .

kul tury a obrany .

. -'Stiifn'e-;o~gAny, na rozdiel od stat-

nych organizacii, su reprezentantmi, drzitel'mi a vykonavatel'mi zakonodar-

v

nej, vykonnej a sudnej moei. Statna

moe je celkom realna entita, nachadza sa v statnych organoch a navonok sa prejavuje uplatiiovanim pravomoci statnych organov, ktore s riou mozu disponovaf len tak a v takom rozsahu, ako im uklada ustava a zakony,

v .

.Sta.tne institucie sa v nepravnom

a v nepravnickom jazyku oznacujii aj terminom "vladne organizacie." Vyraz vladne organizacie rna sirs! vyznam (statne organy a statne organizacie) a uzsi vyznam, ktory sa vztahuje len na niektore statne organy a organizacie reprezentujiice stat najma navonok a pripadne sa vztahuje len na osobitne, ucelove statne organizacie.

Q£~~2~~ .. ~!~~~~~~, .... ?!,g~!}qy,< ~ ... ~t~t~ I}l~!J. ... ,~~~~~~~~2~tl?~· nestatne organizacie obcianskej spolocnosti vo vjzname,

ktory ucebnica vymedzila v prechadzajucej kapitole. Nestatne organy a orga-

rencovany, V minulosti sa naprfklad obyvatel'stvo delilo na slobodnych jednotlivcov, ktori tvorili politicky

v

narod a mali politicke prava, Dalej

na neslobodnych jednotlivcov a napokon na drzitelov moci a osoby, ktore zabezpecovali chod statu, ktore sa zaoberali zabezpecovanfm vladnutia.

V demokratickom state uz neexistuje diferenciacia, ktora by vychadzala z nerovnosti Iudi, takze obyvatefstvo diferencujeme podl'a ich vzfahu k statne] moci a jej vykonavaniu a zabezpecovaniu funkcii statu na:

a) oS:Q·l>¥1Vf.~teve:·~sax~repre·zent-a .. ntmi

veieJ,ii~J~;;~mQ~.;:(posiancr:-'· su_'dcov{a~-"(Hen()via zastupitel'stva, starostovia a pod.); nazyvame

.. h·~':· .:~' ... , l ~: ;i,<-:- . :.". ,.. ·~Dt··-' ·r.;'!- .. ·:~:, c ·~F~·~~. )'\,i;~~, .

Ie ,~.', !> ... ::<:. . . . . ~ ~·~-·n~~%~·:~Ala-~w."

~.. . .,. : ..... , .• ,.~ • {~ . .., .. : .. . f. . . .' :' ,,", .,: :.J ." '(".~"j"::.., .<- ...... - . '."

• ._ • •• I ~ I. • _' ..

b ) OS~QbY"7>.ktoEe-,,;'"sa,.r·,profefli()p,:aJ1}~

................ ,· .. 1., t.~' ....... Ir,. ... , ........ ) ." : ........ - ... -v ''': ,""_-'" I' _. :',Ij'" .' -- "" I .. . • I ." '. I·.... ... l. . ...

. h · ~ I " cl t ~ "~: t .

~~~~;~·~llJ~;j'fv-': r, ~~~ P~ .:~~!~ :~!??:~~,).,~>~I Q.~~~~~A,~:

menappipt:tl.V:Pu·_ a-vykonom

rozhodnu t{ reprezentantovmoci 'v ramci statnych ltl§tlfl1cli; predstavujii osobitnu vrstvu obyvatefstva, ktora sa nazyva

.' .• ~iiI~:i~~i;'Hi~;1:';'~ i,o·:·~··'~~;'~;~:~i(ri~~~~m·~~/a· ~ ·tn·-' ·1·

~"~ .. , ~q_~w.&.;-.,.u·,. ~: .:_ -' .. ~~':a~L~~;V ,. :~,.

~.. • • I • • •

zamestnanci, pripane statni

zamestanci a statni zriadenci;

c) osoby,··,·:··kt·o·re sli::.·-o.b·.canmi· .. st·a·t·u, slrzd;'ojommoci;,'avsak moc'vykona vajti:·-,'p:riamo:J~n.:yyn.riD.O~. ne'-.:(referel1dum);

d) osoby"ktoni.nie. Sl.! ohcanmi statu· aktore .' nedispo:nujll :poli~ tickYml :'pravami,'" osobitne,Vo-

lebnYm,pr~Y~rn.

Prislusnost k urcitej skupine os6b je zlucitefna S prislusnostou k inej skupine os6b, osobitne v ramci prvych troch skupin osob.

,;*

Uradnictvo sa odborne nazyva

byrokracia a tvori odbornu, specializovanu a trvalu casl personalneho

"

substratu statu. Uradnictvo (statni

zamestanci) je hierarchicky usporiadane, co vyjadruju aj nazvy alebo tituly funkcii, ktore jednotlive osoby vykonavaj1i. Hierarchia sa moze za-

.. ,'-;'.·clna~ stupriom vysokokvalifikova.·,';\"nych vhidnych alebo poslaneckych

. ·\:poradcov, poradcov najvyssich sud',,};'nych institncii, vediicich oddeleni

>.,'alebo sekcii ministerstiev a ustredti:;"nych organov statnej spravy, ktori su

. :i~<odbornici v oblasti medzinarodnych :{-'-vztahov, autorskehoprava,-medzina~ .' .,.~:~;~>.:. ·.rodneho . sukromneho prava, tistav-

'i,.',' .neho prava, makroekonomiky ci 80-

"i\' • cialnych otazok, kym na d'alsich

, ::~<,,' .' stuprioch sii pracovmci, ktori zabez- . '·')".pecujii bezne administratfvne a tech,r.,:.· nicke prace, materialne zasobovanie, ,',;l.{: .·dopravu, komunikaciu a pod. V OZ',,:":; .brojenych zlozkach, v armada a poli-

';:?,'i, .'. cii je uradnictvo, statni zamestatnci

.• ;il-,.:.", . difrencovani podla hodnosti a funkc'.':';:,:.. neho zaradenia najma na zaklade

.! I I I .' ~ ... , .... : ~

.: ,~/ .. .: .. vzdelania a dlzky sluzby .

. . . . . .

Od uradnikov, ktori so zretelom na

• ·,{t' ich pravne postavenie a verejnu (stat-

, . " :'";,,;') . nul sluzbu majii postavenie statnych ',,' '. . .•. :,},.' (verejnych) zamestnancov, treba z hl'a-

.,.:' .'.;~;:'. diska sposobu ustanovovania do funk-

... ,. I ... ,:j'.,'/;", .. ,

'., 'J}:;:.. . cii, ktore sa uskutociiuje vol'bou alebo

. :.. . , t~I, .. , ',\ '

;',':,' .-:( vymenovanim, odlisovat statnych, ve-

",.,;,-,",-_',., .:'.::.:. rejnych funkcionarov. U stanovovanie

. :." .

·i,'~:.:r.:""Io.·' "''';.~''<.'.''::~>'. statnych funkcionarov upravuje naj-

?'. ",.',"'::'. ma statne pnivo a spravne pnivo, kym .• ~.' ," ':);:.' ustanovovanie uradnikov upravuje

,.

~ ", ~

. . :. ... .

, i~

t' ~

. r.

~ ..

..

l

r-

~.I r

,

~.

, . .

i

• ,

.. ~ • , ~ II

nlzaCle sa v nepravnom a v nepravnlC-

kom jazyku oznacuju vyrazom "mimovladne organy a organizacie" . N a spolocne oznacenie vsetkych orgelnov a organizacii, ktore vznikaju v ramci obcianskej spolocnosti, budeme pouziva-£ termin nestatne organy a nestatne organizacie.

Organy statnej sprcivy, organy iizemnej samospravy, aka· aj organy

.... , .. . '" ",. '" '"

:.. ::f'··.: .. naJma spravne pravo 1 pracovne pra-

.'. ' .. )!:. vo. V kazdom state existuje tak hie-

. ,

,: ,_:" •. rarchia uradnikov a pripadne aj hie-

'. ·,f';: rarchia statnych funkcionarov.

, . • "~,;.. V suvislosti s cinnostou statnych

funkcionarov a uradnikov najma vo

...; v.; '"

vereJneJ sprave sa pOUZlva pOJem ve-

.:;~:!;::';, rejna sluzba alebo uzsie, sbitna sluz-

,i-:~L:;, ba. Pojem verejna sluzba vyjadruje

'·;.fr· ., " ~

P.·:~:;(.:.' .. ' pravny status, to znamena pravne po-

·\i' . mery pracovnikov verejnej (statnej) ; :/; 'spravy, pripadne aj inych organov

. ; '\:( (sudcov). Institucia verejnej sluzby je '. '.,_ met6dou profesionalizacie verejnej, ;<.. a najma statnej spravy, ktoni sa od-

:. ·lisuje od politizacie shitnej spnivy; ta-

,,'

to spociva v tom, ze miesta v statnej

sprave sa obsadzuju podl'a preukaza-

.; (t flo .;. ';. "

zauJmoveJ samospravy sa nazyvaJu

spolocne organy verejnej spravy.

v

Statni (verejni) funkcionari

a uradnici (statni, verejni zamestnanci)

Personalny substrat statu je dife-

neho prospechu alebo prislusnosti

• r • _

k politickej strane alebo koalicii stran,

v

ktora ziskala vo vol'bach vacsinu. Sta-

ty upravuju pravne pomery tiradnikov, statnych zamestnancov osobitnymi zakonmi, ktore su zakonmi

......... " ....... :~ .. '_ .~_., •• ~. I~~~ • .::r; ..... (.:: ~._ .. ~.

9, -~t~t~~1",.,(v£t~j.n~j),;,;,,;,~Jy~:HJ~.. Zakony

. 0 statnej sluzbe stanovujii :o:---~j!!li!J~:y~:

Iifikacne prednoklady nracovnfkov

·~.:.:.:.":j..... •. i.~t":,-,·~I~"""./",~~~\~"'......:~:J_-I~\ .. ·~'f:_~",.'_;"'~'L(r':'~·I:;":"'~_r:":"~::-J:":.~,.~·, : ... :.t ..' ::.~.~~.~~ I'~ ~..:.: .' d ... ·~: :.';' ~.:-~.~ •• ~:..: ·I'.~;'I· .~;) ... ~: -, ~ ...... ~ ... ': .. .. '~';"1 .:."Y·~": .. ·_ ~ _,,' .':~ ... : .. ~"'.

statne~· snray;x sluzobny"' postuy sp'o~·e-

• :iii I ', .. ~ .. ' ..... ~ .... ' -a" -,., ..; ~ ""r~I·." ...... ...- . ·1,.,:,..-r' p"' ... •• -- .-1,_ =.tr'·· ", I : ...... [ ..... :-., .. ' '4'.. • ...... ~. .

,_I::!'I u."; .J:;i.. .... :"-, . .:._. "':r .. ~ I • .L ..... ~~ .: ..... -., .. , •• :.:.:: -:.:~ .... ) ." , 0.['". -r{. ........ LI;., .,·.~·,. r. .. ~~ II· _ ...... ~ ~:~.~ ~~ ~.~ ..... ~ -"r'"- .: .". : ~~I.~--'" ~ .. I· . ;to ·1· 1- .. I· ~:.J ~ .. : ..... ~~~~I~.'

,!lY .~.~, ... -~R~:q~~mffi.,~!sy~l!e!l~~~.~~~~:"l~~,~~:.f ... .. Po~~~~?~~;c14.9H~pU~,~mH,,~~~~?y~~!l9st, .

·n.rofesij:nii etiku a ine ·poziadavky.

~~: .. "."_"" :. li~: ~~.- .. , • .'_"" '~::.(:.J: ~7;~~.,:""~; ... :.>.; ."":: -. ~. ::·.'~',oI:-"~i· .:I.:.~j: ~: ..... ·c,:";t·~ ::: .;<;",~"'J~.'.~::.~.: '" ??'... /~'-~': :~~~J.: ... ~,:.,,:ti'~~:~::~ .' -. ~ :'::'~;,:,._ -, , - ..

K· znamym systemom vereinejtstat-

nej) sluzby patri karierny, spolialny a meritny system.

Karierny system verejnej sluzby

Karierny system, system "de la carriere", sa sformoval na eur6pskom kontinente. V nasich podmienkach plnila d6lezitu tilohu sluzobna pragmatika, zalozena zakonom 0 sluzobnych pomeroch statnych, .uradnikov

• ~ • • •• 1 ~

a statnych zriadencov (15/1914), kto-

rei sa uplatnovala aj v predmnichovskej republike. Karierny system je znamy institlitom tzv. definitivy,: to znamena celozivotny.m: zamestnanim;·"; celozivotnou statnou sluzbou, moznoslou sluzobneho postupu podYa ziskanej kvalifikacie a dlzky statnej sluzby, nezrusitefno8tou 81uzobneho pomeru a ak, len na zaklade kvalifikovanych dovodov. Karierny system podporuje profesi6naTitti

. I.·· 1 'or·.··.:r . ~ -- . . : .1· . .:.. -.... . v .. ·.. .. . ~ .. r. . :. . ~ . I·· .. . -. .. J ~ .

. a- Kolllpetenciu.- Statria sluzba je od-

politizovana, . takze'sluzba sfatnych zamestriancov nie je zavisl"ii' ad' vy~ sIedkuvolieb najma :t hYadiskavzni-

<'kualebo zaniku ichsluzobn~ho po~ meru. V ram.ci·· karierneho· systemu

sa sformovali urcite principy vykonu statnej sluzby, osobitne tieto:

fa) sluzobny postup na zaklade vo-

;J pred urcenych podmienok,

? b) poziadavka mlcanlivosti,

nezlucitel'nosf statnej sluzby s inou, vedl'ajsou pracovnou cinnostou a osobitne s podnika-

~ "'; : .' ~ ', '

,

- .. ;.) nlffi,

. .~

:<) d) zakaz zamestnavania prfbuz-

nych,

:< e) zakaz clenstva v politickych

..

:~:' stranach a ucasti na politic-

.·ft

/~,.. kych akciach, pripadne i straj-

- ;.

if; koch a pod.,

',~:;,' f) lojalita.

Spolialny system verejnej sluzby

Spolialny system (spolia lat. = korist) sa podla svojho uplatiiovania v urcitom obdobi vyvoja v USA nazyval "spoils system", to znamena ko~> ristny system. Jeho podstata je

v tom, _"~,~=fu!l:~~~_e~_£i miesta V statnej sprave - sa obsadzuju po parlament-

.-~ . .t):.~ .. _,.... . . .. ... ... ' ... _"~"._::~;.~",.::~:'.-'" .. ~ '''-. _'''':-''' ':,',

nycn"""il1eoi)"" - "r'ezIC1eii~:sli',)t_~1i __ vol'bach

~,...-t.""l~.'_jl.-··-/A".""'.:'_ :· .. i.' .•. ~ .. , p, ."-~.: r:' : .. s, ..••. ,.. .-.,. .... - .. _., ~ ., y,. .." ~ " ..... '. " ,:<,~, " .• .' ... , .. ":, .

je(fiiotlivcami, ktori sa zashizili 0 vo-

.' -" ~4-~,,-·: . .-~~.r ... '~"~.:"-':.":·"~'- ~.~.: _. ... :,.:.~...... .. _. ... ~. . .... -: •. . .... r ' :'.'. / ,~. 1'1.· r ': . '. ~ ... : -, '"

leone vttazstvo alebo su stupencami

ci . p()litickymi····priaznivcami·- voleb-

._. ; , ...•. : : .. __:.:,;:.. ._.,. ;., - . - . . .. .-. ..... ,. .. . . .. .... --. . ' . .

nych vitazov .. Vsetky dolezite .miesta

sa - vspolialnom systeme stami korisfou vifaza politickeho superenia, ktory ich rozdeluje aka odmenu, si-

k _, 1 ", "

ne uru", eno .

Meritny system verejnej sluzby

Meritny system (meriti lat. = podfa zasluhy, vyborne) sa podl'a svojho uplatnovania v USA nazyva tiez "merit system", to znamena system zasluh. Meritny system nahradil v USA spolialny system.·' V meritnom systeme sa obsadzovanie funkcif·· v statnej sprave uskutociiuje na zaklade kvalifikacie, schopnosti, vykonu a_ nie podYa politickej . prislusnosti alebo inych kriterii, ktore charakterizuju spolialny system. Sprievodnym javorn meritneho systemu Stl

-u:£y~Jon:ny >prijimari~ odbornikov do

it~1g.~J".,-,§1~~py? .: 1l~j1ll~ " konkurzy.vab,solvov~n~~_ ~rcjtychodb'or()v -pre a

.postgradualneho '-vysokoskolsI{~h~""

. stu~lia ' . alebo - dokonca ... konkretnych '. univerztt, 'absolvovanie rozmanitych testov, vyzadovanie rekomendacif alebo odporueenf od moralnych a odbornych autorit a pod. Meritokracia a meritny system sa teda najma z hl'adiska poziadaviek na kvalifikaciu, moralnu bezuhonnosf a apolitickosf nriblizuje ku kariernemu syste-

~;R~('::-.'" "~.!.' ... ' -, ' ~:",. -.""···-'·"'~i'J."<'ii:·:.~·~ ;,<,.-,:.;: .•.. -"-.:~"-_.' .'--;. "'"... . "~: -, '. _":' .' .:.: " ,~,~, ", '.',: :" ';-".', . .> ~:'r.'~;;~~-:, ...

mu.

. .

., .,.

,::r(':'konani vydavaf rozsudky a uznesei::-:,:nia, avsak sucasne stanovuje po pr-

. c',' ve, osobitne poziadavky na sposob }_! ieh vydania a po druhe, vseobecne

oii:zasady vydavania aktov v trestnom :\'i· konani, napriklad zasadu, ze organy ";''':>,: cinne v trestnom konani musia veci

,':'{:'prejednava£ co .najrychlejsieraido- .. · ,- .... sledne zachovavat' obcianske prava ':), zarucene iistavou, objasriovaf s rov-

.' :,~{:, .: nakou starostlivosfou okolnosti sve';~;Y' . dciace proti obvinenemu i okolnosti,

. ,. . ~

'.;',:;. ktore svedeia v jeho prospech, a vy;. - '.

• "".':", konavaf v oboch smeroch dokazy, ne-

::~' .. '~;}"' ... cakajuc na navrhy stran,

::>' ''::':;?' . .Pravne akty, ktore sii vysledkom

:> . .:::;: J,!~:iPlatnenia pravomoci statnych orga-

;: . ,'<:\;' ~;:f:P_OV; sa tradicne delia na:

:, '_{:i, ,'" 'a) ,i~~r:mativ~ept~y?~~,,*ty' (usta-

;,', ",1M,' va, zakony a ine normativne ak-

. . .. :, ..

ty),

!(,..;: . :.~ ~ . . •. • ~ .... '....: .~.." ~ I,· .

b) l~aj;Vi4q~ll,i~·pta..v~e ,~lttX'( oslo-

'bodzuj-tlci rozsudok, nariadenie

predsedu senatu a v pripravnom konani i prokuratora 0 exhumacii a ine individualne akty),

... ..··Z hl'adiska .pravomoci pozname

.',': .', A',',. riasledujuce druhy statnych organov:

' .. ,-: . a) ,~~$t.avo:da.n(y .a.zakonedarrrycr-

gan,

b) ,h~gafiy :,v;ykoltnej',statneJ\IDdcr

. ' .. ' c", ': -: ~ •. ,'." -, ~ r. ~ : ... ;0 . ; .. ~: ..•. '~ ... ~,~. ~:-_ .; ,! ... -_' .•.. i : _.-~~~. ~,. ~.~ :'~ ~' .. ~ ..•. , . >.

a SlrSle, Q~g~qy' ~·yer.eJ p.:eJ;:'·:·:~$pr-a-

Klasifikacia statnych organov a icb pravomoc

v

Statne organy sa klasifikujti podla

rozmanitych kriterii (BOGUSZAK, 54). N ajma podla:

·fi a)' ·

~~~~ l?~r.i!xp_JnQ.CJ,

~ b) kompetencie (posobnosti),

. -l f . -. . .~" - - ._.

!~ c) zlozenia, ..

.~.:, . . . ..

;,~ d) ustanovovania (dosadzovania)

·l ,~.' - ._, _., .. , .. , + ;

~.) osob do.funkcii,

'{ e) vzajomnychvzfahov,

Pravomoc. sa definuJeako sposobilost statnych organov na zaklade tistavy a zakonov uskutocriovaf prislusne funkcie statu vydavamm pravnych aktov. Pravo priznava praY9m()c vYlq~_ne tym statnym in~titu~,iam, ktore sri§~,!:~JijY:rl1i_org~;~i, to znamena organmi zakonodarnej, vy--

konnej a sudnej moei. Prislusnu pravomoc vykonavaju na zaklade ustavy a zakonov. Podstatou pravomoei je statna moe regulovana pravom, ktora sa prejavuje ako sposohilos£ statneho organu vydava£ pnivne akty na zaklade ustavy a zakonov. Teda dolezitym aspektom pravomoci nieje len pravo urciteho statneho organu vydaf prislusny pravny akt, ale aj pravo a povinnost vydat ho sposoborn, ktory ustanovuje zakon. Napriklad Trestny poriadok upravuje pravomoc organov cinnych v trestnom

I ..

:.yY;

c) ·~t1;dy·-;:sudnictv().'

, .. '~ ... ~ .

PravomQc.j~ .prvym z uved~nych :,r: ::krit~rii, na zaklade ktoreho - rozlisu~

,.~:,:,";-'jeme rozne druhy statnych organov

,-_" ... ft ..... , prave vzhfadom na rozne druhy mo-

ci ak~ pravomoci. V statoch, ktore su zalozene na del'be moci, sa aj v ustave rozdefuju jednotlive organy na statne organy zakonodarnej moei, VYkonnej moci a sudnej moei. V te6rii komunistickeho statu sa v niekto. rych pripadoch vydeYovala stvrta,

':> ' kontrolna pr3.vomoc., odvodena naj-

rna Z osobitneho postavenia prokuratury, ale aj inych kontl·olllYch orga-

nov. V demokratickom state je prokuratura, pripadne statue zastupitel'stvo siee instituciou sui generis, avsak rozhodne sa povazuje za organ, ktory sposobom svojej vystavby a funkciami jednoznacne patti do vSrkonnej moci. Sucastou vykonnej mo-

· cisu .. ajkcntrolne organy statu. So zretefom na kontrolne funkcie zarad'ujeme medzi vorgany vykonnej moci aj urad ochrancu pray (ombuds.mana), ktory vsak rovnako ako pro-

· kuratura je vykonnym organomsuf

· generis __ -

a :Ustavodarny a zrikorrodnr-ny

"-

organ

,

U stavodarny a zakonodarny organ

sa vyznaeuje najma ustavodarnou a zakonodarnou pravomocou, Podstata tejto pravomoci spocfva v prave

~

prijimat, menit, dopliiaf i revidovaf

ustavu, ako aj v prave prijimat, me-

,

nit, dopliiat, zrusovaf zakony a inici-

ovaf ich prij atie, zmenu, doplnenie

,

i zrusenie. U stavodarny a zakono-

darny zbor nemusia vytvaraf identitu z hl'adiska kreacie, zlozenia ci pravomoci. Te6ria robi frozdiel medzi

:lJf~~'" ......... ..._ : .1- ' I .} -.. -. ..

• • ~. ',.~ .. "".~ -' __ I. ,,j::. ( .... -:._~.l:'.I . .-_ ... ~~ ;. • .- .... : ... ;.;..: • ~

ustavodarnou, ... >.a. .... .zakonodarnou mo-

.... .. •. . . .. , ... ' .. '~ .... ~ ... }, .. ".h: : ... ~ ··~...:"I ... ::,r. _._. .. : ...... _ .. ·,:·,r +. .J : ...... r .• 1 .... ~.·:~.~··.'I, . ~ .. ,: .::-~

.. C01.l .. ~', a tym aj· medzi ustavodarnym

a zakonodarnym zborom a ich pravomocami. V zmysle rousseauvskeho ehapania suverenity fudu nie j~}!§!~~7_

~yo(larna moe nicim 0 bmedzena .. ky,lll

.. : .. -~- ... ' ".;C'.'.,'? .'.,':.'~.; ... ' ~~;: -,-.~ ' •. -: ~-.:.':'-).-~ .. ~."_..: .. : .. ~ - .. " ,."_>'.:- : ': ,_ .. " :.:. ~ .. ;: . .'.' _:._-' ,_ ..... " _. . .,,',.'. ~J, .. '. ';, .... , .

zakonodarna moe·· j·e limitovana~

Z foht~'!;YPi§~~--~i{~l1i';- ~tl~ta~~~p~~~~-;

na konzekvencia, ze zmeny, pripadne revlziu ustayY, ako aj jej prijatie alebo derogaciu niektorych jej casti je nevyhnutne ratifikovat ohligat6rnym referendom, fudovym hlasovanim. Takyto postup ustanovuju niek e ustavy aj v sucasn~sti.~gat6rne referendum sa vO--Svajciarsku apli-

_....-

kuje pr~Zdef zmene ustavy. Od r.

181~oI0 uspesnych uz viae ako

RAMIK C. 11·2 Diagram parlamentu Spolkovej republiky Nemecko

90 navrhov, Je pozoruhodne, z~_r.evF~ ziu svajciarskej u~1~zy,--k-tOru·-r. 1934 inieioy.ala---fiisisficka strana, volici ·ztiCi;tneni na referende odmietli.

Mandaty poslancov zakonodarneho organu vznikajii zvacsa vo vseobecnych vol'bach. Parlament maze tvorif jedna komora, jedna snemovria, prfpadne dye komory,

.;-

dye snemovne. U stavy zakotvujii

bud jednokomorovii, alebo dvojkomorovu sustavu. Komory sa odlisu-

. .,

ju najma dlzkou funkcneho obdobia,

sposo~o~·dosa.dzovania osob do funkcii, kompetenciami, nazvom, Hornavsnemovria, panska snemoviia, snemoviia lordov je jednou z komor, kym druha j e dolna, Iudova alebo poslanecka snemovna. V zlozenych statoch federativneho typu

je iilohou druhej komory reprezentovaf zaujem statov, krajin tvoriacich federaciu (RAMIK c. 1I.-2, PARLAMENTY, 34).

. :,:<>kompetencie parlamentu su zamera"I,;:';'ne na kontrolu exekutivy, Parlament ::}' si zriad'uje riajma vybory, pripadne .,,)::,i' 'podzybory,aj vysetrovacfe vybory, ko:':', 'misie, napriklad anketne (prieskum-

. ::jj,\ ·ne). komisie, ktore su ustanovene, ,'L,:/ .. aby zistili ureity skutkovy stay (PAR-

"}!'~""LAMENTY, 34) .. VYb()tY,··P.~g_yYJ~,orY·

.' :,/>.... ~ -. ' ko~!~~;~;'""'~~ .' ~F!~g'l.lj~,-,,~lfQ,.-_~t~I,~,' :;:i;",' (ri'iiane)' 'vybory .. ·al~bo,~~(). . g()ca_§I}.~ ".

':t';\', (mimoriad.ne) organy us~a~?Y:~~~ .. E:~ :,}(' . urcenv ucel.gd, hoc, Parlament

,;': ::vramcr"'vyhoroy' m6'ze uplatiiovaf

,:~f"':'; .osobitny mechanizmus kontroly exe-

; ',\',':':, • kutivy, ktory sa nazyva fJj'~,g!:!f:!g-~}' ,;i',.',;::' a ktory dopliiuju ine mechanizmy

.. ,;:::" kontroly exekutivy parlamentom, "",~\'f zname interpelacie a otazky,

..... : .. i.:.~.U 1,.1)" '~.'.'; '.i/':-:", . " Parlament plnf ,.~j .. ,§l:ti:~o.IiQ~~e

I t~-: 1 ~ I j .~ ~1;t"'I.:-(~ ........ '/,... • p' ...... 1 ~ ' ...... ~~ I •. _', .':."2'~. ... .. 1, ~ jII',...r .... .- ~ • •••• ..' I ). r, . ~ .. I .' ~ I I.: .

..,::,'1;,:\,:,' i ."';:::K'~\'e':' k.fo:re sa doty kaju sameho

r , •• ' •• '}}";', ·~a~6;io'darnehozh()ru. ' Prijima roko-

. ,:', ,,' '. ,}i.::':;, vac'Iepravidla:;"'overuje mandaty

','/ ',',h('" a vysledky volieb, vykonava diseipli-

: . .. :·1" .

'·:"ii:,·,narnu pravomoc nad clenmi parla-

. ,,' :'"iT' mentu, volf si vlastne organy, najma ,:,' ,"';,:" predsedu parlamentu a predsedov

'/, .. '.;;\;' vyborov, podvyborov a komisii, roz-

• I ~ • .'! I

. :.'-::::. ,., ':'.\:.::.:' .1· hoduje 0 programe rokovania.

; ::;:!;':,;'; ... '. .Parlament plni aj justiene funkcie,

;;': .' ),!:>;, t\,~~o're povodne prinalezali panovniko-

" ';:.i,::"'" .:;\tii/ ako vsetka ostatna moe a suvere-

:.'.' .. ,.::. ,

,::',ii, nita. -Iusticne funkeie vykonava

.. r:' r .

":.'~:,;" 'v . dvojkomorovom systeme senat

... . "'

.:;;';;~, . v ramci tzv. impeachmentu a nasled-

:):)', neho pozbavenia uradu, ktory nevy-

>::rr',', .Iucuje v pozitivnom pripade riadne J}::>'sudne konanie.

I.'.· .... :.'.' .. I

.,

-,

l

t· -

, ..

e

."
. _.
, .. •
.. t t • + .,#
.. , ~ ....
,~ . ~ ~
ill •• __ • .... III '"
I +, J ...
~ • . • • Organizace nemeckeho

Spolkoveho snemu

.....

Predseda Spolkoveh« snemu

R-ada starsich ..,_______. Predsednict vo a dalslc h

... ... ... ... 23 c]enujrnenovan5'ch

.................... frakcemi

Piedscdnictvn

Za~tupci

Stale yjbory

Zvhi'itni vjbor y

:Q t:ncb Schmidt Vertag

Horna snemovria je z hl'adiska

..I'

sposobu dosadzovania, dlzky funkc-

neho obdobia a pod. konzervativne-

j slm elementom zakonodarnej moci.

Tym prispieva k stabilite pravneho poriadku, eliminacii radikalnych navrhov zakonov a k ich vsestrannemu

posudeniu, !l'y9J.~.~roPl"()Y~ .. ,.~~~~,~V'~. ~. IDl?.§Dt~y;a~"i.$.tabilit.~, .. ",nh~:v:n,~J12,,·,·~yst~: . mu tym, ze s .navrhmi ... zakonov musia

'~[~~~~"';::'~"~I.t .. (;. ... ~_v_~, :.~._/ : .... ~._~\:~ ..... ' ',' :'1, : i/......l.J-. _ ~.~ .. :~: ~:".':." L~ .. , .. ' . : .Jt. .:' I ... }.'-:: .. :1 ~~ .... ~ ..... ,.._.~._ .,' .. "i: :.-.~ .,' '~ ..

vysl6vit suhla~ obidve snemovne. Ak

':t··il~~f~I~·.-._j~"':~·.~:"- r· ·.r"~·~lt'~I' ".:-.!".',' ,,' _ ' •.. :. I ~"". :", .. j ",', "- :, , 1 ~ " .. I. '.1 .. :~" _'.).~ .. '

horiiti····sn·emovna odinietIl·e····n.tlvrh za-

kona, odbremenuje hlavu statu, ktora nie je nutena casto uplatiiovat pravo veta, pretoze zamietave stanovisko senatu posobi ako prirodzeny fil ter neustavnych, radikalnych, nekomplexnych, ucelovych, ako aj par-

VySc liuV"d.ci vjbory

An ketnf komise

cialnych navrhov, ktore by zasahovali najma do kodifikovaneho prava, ktoreho formou je k6dex. Dvojko - rova siistava V dlhodobom ~ .. preukazala svoje vyhody i ostatky. Vo vseobecnosti ~..-usudzuje, ze ,~yYh~4y.. Jl.v()j~oI9-o-rovej siistavy rozhodne preva~Ju nad vyhodami jednokomoroyej sustavy," Dvojkomorova sustava-je pravidlom a jednokomorova /skor zvlastnostou, vynimkou (WEYR, 1937, 38).

Parlament okrem legislativnej pravomci vykonava aj exekutivnu pravomoc.v oblasti kontroly, vysetrovania a pripadne ochrany pray a 810- bod obcanov. Svojou podstatou exekutivne kontrolne a vysetrovacie

.. "

.' a vereJneJ spravy

i ~ r' I '. •

'J~';:', ,

,;,,' l Organy verejnej moci,

I l ; ':.:

.. l:"'""."., ":p~: '." vykonnej moci, statnej spravy

, ,

""::J"P..I~:I'"

. Poj em verej na moe je nadradeny

'. ::':, . .pojmom vYkonna moc, statna spniva Lj,'''' . i'verejna sprava.· J e najvseobecnej si,

.':1 .' . pretoze zahfiia vYkon moei organmi ";'" ·,zakonodarnej, vjkonnej a sudnej mo'.:' ci;·, ako aj vjkon moei prostrednic-

f·· .

,',. "

tvom inych subjektov, Inymi subj e -

• -" .; J • #'. •

rm su organy uzemnej a zauj ovej

samospravy, na ktore stat eniesol cast vykonu verejnej moe'. "Verejnou mocou je taka moe, kt a autoritativne rozhoduje 0 pra ach a povinnostiaeh subjekto\~/~i uz priamo alebo

.II

. sprostredkovane. Subjekt, 0 ktoreho

pravach aJ.6bo povinnostiach rozhoduje orgah verejnej moci, nie je v rov-

./"

nopravnom postaveni s tymto orga-

no a obsah rozhodnutia tohto

- . .. . .

o anu nezavisi od vole subjektu"

( ALEZ 3,92).

V hovorovom jazyku i v pravnom a pravnickom jazyku sa vyraz oFgan

~ ~ ( » : :." .. "_. "or:

(organy) vykonnej moci a vyraz or-

. .. I.. ~"""' ~ _....~~.:.- ~.. :.i_'__' .. :"il" ~:""L :J.- , .. I ..

gan (<?rgany)\~.,·st.a.tnej spravy pouzi-

vajuvel'mi casto vtomistom vyzname. Oba pojmy maju svoj sirs! a uzsi

~

vyznam.

v

Sirs! vyznam organu (organov) vs-

konnej moci a sirs! vyznam organu (organov) statnej spravy su totozne . Rozdiel je medzi uzsirn vyznamom organu vykonnej moei a uzsfrn vyzna-

'V

mom organu statue] spravy, Sirs!

vyznam oboch pojmov je identicky .

Organmi vykonnej moci statu su v uzsom zmysle len hlava statu a vlada ,.·.(kabinet) vratane jej predsedu

a clenov.·· ·Organmi vykonnej moci statu v sirs om zmysle slova sii hlava statu, vlada (kabinet), ministerstva a ostatne ustredne i miestne organy statnej spravy, ale aj vykonne organy sui generis, ku ktorym zarad'ujeme rozne kontrolne organy, prokuraturu (statne zastupitefstvo) a urad ochrancu pray (ombudsmana).

Organmi statnej spravy v uzsom zmysle su ministerstva a ostatne ustredne i miestne organy statnej spra~:;Rozsah pojmu organy statnej spravy v sirsom zmysle slovaje totozny s rozsahom pojmu organy' vykonnej moei. Zahriiuje teda takisto hlavu statu, vladu (kabinet), ministerstva a ostatne ustredne i miestne organy

statnej spravy, organy kontroly a pripadne aj ine organy, osobitne prokuraturu a urad ombudsmana. Zaradenie hlavy statu medzi organ-y--rykonu statne] spravy spo.s_obtf.Je spravidla urcite vyhrady-rpripadne rozpaky (HENDRYGfl:"~ 201). Hlava statu je nopochybne sucasfou vykonnej moei, avsak jej postavenie v sustave organo~ vykonu verejnej spravy je speci-

ficke.

Aky je vzfah vsetkych uvedenych

pojmov k organom verejnej spravy? Ak ich zoradime podla kriteria podradenosti a nadradenosti, vyzera ich vzfah takto:

1. Organy verejnej moei

2. Organy verejnej spravy

3. Organy vykonnej moci/organy statnej spravy v ich sirsom

S tym suvisi d'alsia otazka. Orga-

" . ';" ",. ..

ny uzemnej samospravy 1 zaujmovej

,; ;'v ,

samospravy s uznasacou pravomo-

cou sti akymisi miestnymi parlamentami, ktore sa konstituujii v komunalnych vol'bach. Prinalezf im pravomoc prijimafvseobecne zavazne pravne normy s posobnostou na prislusnom lokalnom terit6riu alebo s posobnostou na realizaciu urcitych verejnych zaujmov, 'I'ym, ze organy

" ";" ;'

uzemnej a zaujmovej samospravy za-

rad'ujeme do sustavy organov verejnej spravy, akoby sa redukovala ich pravomoc len na oblasf spravy, akoby sa vylucovali ich samospravne funkcie. Pojem verejna sprava vo vzfahu k organom uzemnej a zaujmovej samospravy vsak treba chapaf sirsie a sice tak, ze samosprava plni na miestnej a zaujmovej urovni tak "zakonodarne" funkcie, ako aj funkcie vykonu miestnej a zaujmovej spravy,

. :., ",

;~,.-'_'ni,_J!J~~XQYflnie.titulov ihodnostf a na die (KARPAT, 1944,120,134). SpegV-

. i'~i9,~E~~ prerogatfvy, Medzi vysostny- fickym prostriedkom zodpovednosti

"':"'nu pravami hlavy statu je ~entJ,va-, boli tzv. volebne kapitulacie.i-ev, ko-

'r'-, ~~ ~s.ta:n!ch funkcionarov, . ~epreze~- runovacny diplom, ktor~/novozvo-

:\ tacla statu navonok,vypovedame leny panovnik zarucovalstavom na-

,~;,:"" ~QJny-~~'doJedn·avanl_«?_~mieru,. vyhlaso- dobudnute prava, ak !lj prava, ktore

. ;<:. varue:'vYillmocneho stavu; hlava st~tu. im navyse pri vo e a korunovacii

',';>: tiez'odtb'clijea::rozpnstap:arlament-,> . priznaval. Ako echanizmus zodpo-

:,'l·umruJe'ID.ilos£~ ; .. , e,','-'<_--:. vednosti posobi a hrozbazzzs resisten-

-t(". -":"'IDa:vu' ropublikanskeho statu voli di, ktoru v U orskom state vyjadrila

I I." I

····-f>ud' · priamo/nepriamo obyvatel'stvo Zlata bull Ondreja II., ked' v cl. 31

.: ,;:":( .•. alebo parlament, alebo osobitne zhro- zakotvil pravo branneho odporu

J"",mazdenie, ktoreho sucastou mozubyt - srac~t1/voci panovnikovi, ktory po-

:"l~, '.: aj ',clenovia parlamentu. Hlava statu l'll:frUJ e ustavu.

' v ' J. . ' ,

'.<:.:.\:::-,:.; .volena priamo/ nepriamo obyvatel'-

,'r.:'-{"'stvom sa spravidla nazyva "sHny pre-

, .. ! .

':i~',zldent", kreacne nezavisly od parla-

::!,':\',mentu. "Silny prezident" , ktory je .' ,'!j,:"., prinaj menej rovnako "silny" ako zako..•. :::~,'- .' nodarna moe i siidna moe, rna najma ':':\:-:, miesto v prezidentskej republike, kde : "'::,' .: zosobiiuje vykonmi moe, takze "vlada" ·.:i:;-.,:,vtedy posobf skor ako zbor poradcov ,:))':" hlavy statu a nie ako najvyssf organ 'i;:. .vykonnej moci. Sila hlavy statu je

• '. I ••

.. r,,:;;!.:_ .. :.'.·.: '·vsak v konecnom dosledku urcena

~. .

, . .

,')"" kompetenciami a ustavnopolitickou

',T"Ol'f.1IJ..1.t-' ?}:!,:: . -nezodpovednostou/zodpovednostou.

" ,i';: .'.,.' . Hlava statu nie je zvycajne ustavno"-";-';;1'QI.';1;!i'!}:llti:,·{:\-,' .'. politicky zodpovedna. V pripade ne, <,r:' : zodpovednosti hlavy statu sa najma '.' .. . vpodmienkach klasickej parlament-

. •... I

.~ !,/,' .nej . repuhliky prenasa zodpovednosf

;:'';'!kI!l.'fiUf,il;·, •. ,i:/,'za akty prezidenta na vladu alebo na ::~}i:'" " prislusneho elena vlady,

. ':.,_, Aj v minulosti sa panovnik nie},en

.;\i: :.' v podmienkach patrimonialnej ;ttebo

,,1:;",' .' .absolutistickej monarehie, ~aj sta-

, vovskej monarehie n?Z1Sdpovedal

( .. 'l~~'.l~o!'Y;'L (stavovskemu) sne '. Stavovsky

,':':<,,:' '. snem vol~l panovn) a a hlava .. s~at~ ". ·':"'.L bola na cele sn~u a propOZlClaml

.. ' •.... ··::l\,:i,i" •. ur~ovala jeh~f~gram. V nie~torych

.. :~;.~),:,:.:.>' ..... pnpadoch vsak v podmlenkach

,,;,--,:. uhorske statu darilo aj stavovske-

::':\:>:, .. : mu sn u, prostrednictvom vyzdvi·:'t~;<·· hoy ia ponos, gravaminii (querelae)

(:-_: a osieb, supliky vyznamne ovplyovat program snemu a jeho pora-

I· : ..

. . . .

.

. .

f· ' ...

: :

~. .;~

I·: ".

f

t

1 f..

<

,

"

vyzname.

Hierarchia ukazuje, ze pojem organy verejnej spravy je podradeny pojmu organy verejnej moei a nadradeny pojmu organy vykonnej moei! organy ','."

statnej spravy v ich sirsom vyzname, _3::/,',)~::Hlava statu

Pri vymedzeni pojmu organ verej- .:

nej spravy je potrebne vychadzaf .

,

z faktu, ze po pade komunizmu uz

stat nie je jedinym subjektom.jktory

I

vykonava verejmi moe a verejmi

v ./

spravu. Stat cast verejnej spravy po-

stiipil verejnopravnym korporaciam (institiiciam), samospravnym verej-

,./'

'" , _, ;:! ",.. ,

nopravnym uzemnYll}/ a zaUJIDovym

korporaeiam (instit!l6iam), to zname-

. ~:

na, ze cast spnivy,6dstatnil, sprivati-

zoval (HENDRYCH, 5). Tymto postupom doch4dza k "decentralizacii

::' v '"

statnej moci~f< (SKULTETY, 7). Dnes

.~

sa na verej'nej sprave okrem statnej

;if

spravy Z:6castnuju aj organy uzem-

I

nej a ~aujmovej samospravy. Aky je

t~/~yznam vYrazu organy verejnej s avy? Okrem organov vykonnej moci ci organov statnej spravy v ich sirsom vYzname patria do sustavy organov I1hAti~~n:e5~,{s:p';'ta:f¥1~' aJ· organy

. fM l'-"'!~ :t ~ ~ ~~ ~IJ"· "d ~ .. ; '.;1 '. j.; "1 .".,~·r'l·ffj~

. ".~:; ~ ,L. i ~ . ~. ~ I • il ~ ~

.; • ",.. ... I " ,;

uzemneJ a zauJmoveJ samospravy_

Osobitne postavenie v systeme organov vykonnej moei (exekutivy) je vyhradene hlave statu. Postavenie hlavy statu determinujii tak ustavnopravne, politicke a ine cinitele, vratane charizmy. Charakter a ·"silu" postavenia hlavy statu ·urcuju riajma:

.... a) ustavne kompetencie, ~"- ..

..... ~ b) sposob kreacie,;,·'·"'·'

... c) formulacia ustavnopolitickej nezodpovednosti!zodpovednosti a formulacia pravnej, najma trestnej zodpovednosti.

V kompetencii hlavy statu je zvycajile ·uzfrvieranie -a 'doj eaiiilvanie . me~

-azinai·odilych- ··zmluv, za~tupovllllie statu Ilfrvonok, kreada statnychfuIlk~

I .~ • • ..... I r"~1 _ ."

cionarov, hla.vne voj enske velenie

i-'ir~al~ne prerogativY lilavy statu.

.. . .

Delia sa na cestne, akymi 8U pouziva-

nleprezidentskejstraze a_ standardy, zapoziciavanie statnych vyznamena-

Prtioo milosti .

Ako sa uz uviedlo, k vysostnym pravam hlavy statu patti PE~f~;;~,·m&::'

r ... ,.,., -, ~- ...... '"i'\ ,}.,t), '- .•

;~'sif. Pravo hlavy statu udeTovatmi-

lost sa realizuje tak v,.z.,my§lg .. .Y's,eo,:;,

.{1;~;·/':',··,·~.l"·/-·. ~.~~ ... ':~~.. k · \Jt(,;a,:fIo, : .. : •. , .. :..J. '..,. t~' ..,.ij] .... f~<~, .. '- f..

'.-:'-i~~::' -, :~i~::'~./;~. ~~$lr~, a 0 a J ~;t~'~~'~~·u'~~l1~Qnr,

smerom k vseobecne urcenej skupine

osob a trestnych vee} alebo vo vzfahu k individualne urcenej osobe, 080- bam a konkretnemu pripadu.

'.' Il).cijy!q~,~!~~,;~~;!;Y"P1Ug~~~<~_I?Q:~iy:~j»-

,X .... f\Q()li.H~i~"1~,~~.~~f~Q#,;",~1fQ. -.,.Jlj( .. :"Xfl,;,J2~~Y~zahladif o dstidenie , '· .. ktore sa ti'e·~ na- .

-, 'C-, '":. _ .. " .>, .. .: . ,-:.} t· '.,: '-:' .. ,.-> -";r'","i",;;i' ",:, ,":p-;\',:', ,., ;,'\itm,i~Iiii~;;';';:;'c.,' "", ·C".':·' ""':-;;'0, - - c':' /,'.' ,-.,

zyYa,_!:~h~h.ilit~~,~~,~ .• ~at~;~,~~~!i;l~ prfkaz hlavy ~t~tu' org_~nom --~liui:Ynl' v trest- .

i":.;:.:, ..... : .... ~·-·~ .... 1: :.~~'t=::~~ '~~":'::" I·~:I sv, ~~I~ .. ~,·I:·I.~ .... ~~;~ "'::·:.");.:·!~·'/i,.;.~,lj:~< .:.,', ,';.< .... }": ., ~.' ···I:~;~.'.~: _..:,~'(:::'I. ): .." ~:·.:.,.I. ~.~: ~.~~~: ... _.:~ .'\. I, :.

nom konanf aby sa pre urcity ·cin ne-

. . : :»: -::-: .. - .. - :.~:<.'. ., ::::(,,::.-;, .. ?>;, .. :>\ :;:: :.;, : .: ,:<.::; -. : •.. ;~. '·::·':·-~·,F:··;'··':.·:·,,~;·,>:·-·:.y~~·;\" .': ',:~.::".: .. "-:.:.: .. :: , .-.~- ..

zacinalo trestne .stihanie·, pripadne

aby sa v trestnom konani nepokraeovalo a trestne stihanie sa zastavilo.

.. ~ .

~gta~~.'Q~\~ jeprikaz hlavy statu

',.

prislusnemu sudu·, aby v ·jeho mene

odpustil . alebo zmiernil pravoplatne ulozeny trest· v trestnom konani za trestny cin. Abolicia a agraciacia patria medzi podmienky zahladenia odsudenia, vd'aka cornu sa na prislusnu osobu hl'adi, akoby nebola trestana a odsudena .. ~,~:~::':);.-;J~§~i.:a,~;,flktora rna hromadny charakter:'''saPrejavuje vzdy individualne bud' ucinkami abolicie, alebo agraciacie a subezne aj ucinkami zahladenia odsudenia.

~ ,

.::-:.,: ;":'" }'

."f,:.!l vtaa« (kabinet)

, .~-

" ,".

,.

Vlada je. najvyssfm organum vY" konnej rnoci, statne] spravy, takze je nadriadenym organom. minister·-~-·-·y"~-"_'a' <ostatli"~ m' 'ifstre'dn ~.;n' i mi est-

stvam _ y. ' ... : .. : .. ",: .. j •..... ,. ' .. .' y ..... ,:,~. _, ':_,."., .... : .....

. .' . I . _. . . . . r ':.~ I ': .. - . .

... ,1'. - .. , > ..•••... '- ,; ..,.. ,

nym organom ve.;-eJ.I1~J .. spravy , .. prl YY-:

.. . .. -.:, ..~

kone statnej ~pr/~vy~.

V1adasa sklada z predsedu a mi-

nistrov a prfpadne d'alsich clenov vlady, Sposob ustanovenia clenov vlady je rozmanity, V parlamentnych ropublikach, .. ev. .parlamentIio~i)rezldeiitsky.eh .... .republ ikach v~etkyeh . ·clenoyvJagyvrat.ane

~~:.:.i*I."'·'~·'/·""',,, ~ '.~' .. ',' J.. . ,. ,~'" .... '. '.

predsedu vymenuva/odvolava.a P9::

veruje iich . r'iadenim .ministeratiev hlava statu," pripadne hlava .statu vymenuva/cdvolava clenov vlady na navrh predsedu vlady, ktoreho predtym . poverf . zostavenim vlady, J e parlamentnou zvyklosiou poverif zostavenim vlady alebo vymenovat vsetkych clenov vlady z parlamentnej vacsiny. Hl~va statu maze vymenovai aj tzv.llradnicku

vladu, vladu odbornikov, kde prfslusnose k parlamentnej vacsine nie je nutnou podmienkou vymenovania. Aj uradnicka vlada ~.Sak musi mae podporu paI"lam:eiitnej vacsiny. Existen~!a 'uradnickyeh vIad je vyrazom"krizy demokracie a obme.d·zovania parlamentarizmu (BROKLOVA,44).

Vlcida je v parlamentnej republike·· zodpovedna parlamentu, ktory jej maze vyslovit nedoveru.

Vlada je kolegiatnym organom, ktoIj prijima na vykonanie zakonov nariadenia. Prijima tiez programove vyhlasenie, s ktorym vyslovuje 8Uhlas/nesuhlas parlament. Na zaklade parlamentom sehvaleneho programoveho vyhlasenia pripravuje navrhy zakonov, ktore predklada parlamentu, vratane navrhu statneho rozpoctu a statneho zaverecneho uctu.

. Jr'

<:~.: . st··: Ministerstva a ostatne

" ~r • . ~:

... /.', tistredne organy statnej spravy

',i ' .. />'1 i

;""\~1i::6l Statna sprtioa a samospraoa

. ", I ~-:- .

, f·,,:~··,· ~./i·

. 1 t •. ~.

. .. .. . ~

. ,:: .. .: ;;< SV. "t " " t · t ·

~ta",.:n a.",.".~T1.r,f!X~.",.Ji:l:~ .. , ane .. m,l~S.,1,leJ

• ,.' 1 ., ~ :.JiO_~i~'.i.o.1i~ :4'Ur. ~;:..-..~ .....• r .. ·,':~.~~~"_.'·.""'·;": :~~,U;,!I~L.:t is. ~.- ~~t:-J ;I·:;-:d.':"~·~f(l'''-~:_' p.{~ ~"t~~ti~- ... ~:~~~.~~/ L~l~.~·:;.'~~~l ~l!!.'t ;f~ ~I;O • ;

· I ~. _.... . I. ~r ..... ~ :.. .•.. Wjl""~rl' 1 .. rl'~.'J." .... ~r.~ .. ~I, 1I'-- •• : •••• J. .. ',.rJfP!!; .......... 'i".~

· .... I "', I .; .

_;/\ ... : S t a tne J , ... ··.')~~Bli[r.la~y~f~.·'t'~.,}?~R,Q:~;'q"\;i.'-§..jl~<J' ,.q.,~~~;m!1 Q U

"., .' .. . .,:.~j{f.£.;;i},'!.i. ... ~~I~..,J.;ii:'\:.,,~:ll-{"~,~,~~~ .. ;_'t' I::~'.~.J'(: I~. ;.:,~~~--;. \.,:,..,, ~s;t;~ .,, rr- ~:h ~, .. ,~A\} -!.~N~~.:t. ;--' . ..., , r '::,.,_J t J~~'f·-i ;,_/,,~. ~,~. i ~ ,kJI~ \~,~, ///:)"~ t

~j' iII~i!'Ii¥f~~~~ ~~'t'Wi.M.t ~:·~:r".!I.:~'., J.f'/I~· i:', , _-.,." -, .,' .~-:,.,_;o ."~ I ." _;":)=:' I .__ .. "', H .: ,~. ~";':''':'~''':~'.<~~~ ..

:,_', . . ,~~,~J ... "m2~9~,M;~\~!:l.~imgl~'~¥2li~,?'f,11:r'~~~~!;\{~~ii~··

... ', . ,':.. '.,.~..... .'. ,. v • ;,r.. oil ... ' ., • ' ..

. <" : '. s 1~~~.,,~~~1~.E;l~9J~l;~m~,'i~r1J$~f1JI!l~~~~*¥ ',\; . •.. ',veteJriefondy, verejne podniky). vy- .

tvaEaju ... system ·v~'t·~jnej>··spravy···· i,iW;:·,'. ';;a'~'$ustaVli organov verejnej moci .. ' .'.

..... ;~ .~ . ·;·:~I·' JI'. I .... '.*. ;;',,;.. :,:j~~ri.A\ ~~~~~.:1~:i"~i: f.;~/~~'. clenf ..

" " ' ., ,:.Il ~ , .. f'" ,~.:;". ,. ~ . '"

.:: ./s,.> ., . .~, . ~'P _ .1.·· :~.~~ ... ~~., '~ .• '~ .:., :~~r.·. :~." s·a c enl na ,.!".Y.~~:~.mA,»

. _::i',.,' . . ~. _ ~... " . .; .

'.' .,./: \' . '.i~~~JJl:1l~~.f,~¥P: a.,' Zfi VJ,mR~,;~,':.:~,~W9~11;te~ ·,·F':,'· .~~ Institucie . uzemne] . a . zaujmovej '.

: ,,''('.:;:, , samospravy s11 verejnopnivne korpo,){:i' .: 'r,acie(institu.cie). Podfa jednej defini-

; .. ;:.' .,~

,\(' eie j e verejnopravn~orporacia

..• '~,i' . "clensky organiz nj subjekt verej-

.• ,,::::t;,.:; nej spr~~/ torem~ bol~ ~~erena

},::,:,'moe ostatne plnit verejne ulohy"

::,:j!I,::'.': NDRYCH, 184). Samosprava je

" .. ' , ,~,t'.i,(,."'pe.ndantom statnej spravy, Samo-

.. . .;,." \.,: .. j' . .

."', ;'(i\!i.L:·,.·: sprava nie je statnou spravou. Je za-

:''-:. ,', \i)":,',:;,"'kladom demokratiekeho systemu. :.:.",~~,:/' V podmienkaeh decentralizacie poli-

. · ':'L :. tickeho rozhodovania sa pravo ucasti

:~ ! ·1 • •

'. 3V,:,. ·obcanov na sprave verejnyeh veei

. .. !;,;: . ': uskutocnuje nielen na urovni ustred-

/~'.' ,:;:::",." nych organov statu, ale aj namiest-

'.' .•• _:': "\ll~j:urovni (obecne, region,Hne, pri-

'.: . :'::,:i,', padne krajinske zastupitel'stvo) a na

,';;:.i , ;:'." ';~rQvni organov a institueii zaujmovej >]~ '. ' :,ii.,·. ;'.samospravy, napn1dad verejnoprav-

· {';, .. ' nych korporacii v oblasti poistovnie, .•• ,','.:. tva, zdravotnictva, zivotneho prostre- 1,·,,;,.' dia, kult11ry, skolstva alebo telesnej i: .~. ." kul tury.

t· '·.···1·,· V

[" ·'.':'.'1"", Statnu spravu, ci uz ustrednu alebo·

r .... ' ;:;~!.:".. miestnu organizuje a vykonava stat,

:'> .' ':::',:,:, kym vjkon samospravy je v rukach ': ·'i'·;:,;.uzemnyeh a zaujrn,?vYch verejnoprav-

.. '. " . ·X> ". nyeh korporaeii. St~t. iba. zakonom

. , '

.... ' .. :~~!:'::,' 'Urcuje medze samospravy; jej naplne-

, ·r·: . '.

~: ,.t;i·,:", nie konkretnym obsahom, obcianskou

; ,)i .... "!, •. ' .- cinnostou a iniciativou a skutocnou

"', ... i\'.,·'·,,'-: samospravnou cinnosiou je vsak ve-

,: · ,'r:",.· COll obcanov, ktori ziju. v urcitom mies·.:i,:'\':: te, obei, meste alebo ziju urcitym zauj-

i';,:'. mom alebo uceIom, hospodarskym it'.;' a obehodnym zaujmom (obehodna ko-

, lit·,.· ,

)/::':' mora) alebo zelujmom a profesiou

,.;1

• ~ I

Ministerstva a ostatne ustredne organy statnej spravy su centralizovane a monokraticke organy, N a ich cele stoji minister alebo vediici uradu, ktory sa zodpoveda za vykon svojej cinnosti parlamentu, hlave

. statu alebo vlade, pripadne jeho zodpovednosf je rozrnanitym sposoborn delena medzi vsetky alebo cast uvedenych organov, Ministe, ako dokumentuje aj etymologj 810- va, sa v minulosti povazovalza sluhu hlavy statu, panovnfka. Po vzniku konstitucnej rnonarchie vznika a posiliiuje sa.jeho ustavnopoliticka

",/

zodpovednosf predovsetkym k par-

lamentu a oslabuje smerom k hlave staiu. Vlada a ministri maju mat vsak aj v modernej parlamentnej republike doveru nielen parlamentu, ale aj hlavy statu (prezidenta). Vymenovanie predsedu kabinetu,

aka ·"~f"'C1ei)ov····'~i~'dy:'·'iii'~···J~ .•. · .. ·l·en"~fo'~~···· .

m~lpYm"'proce'snfm' 'a.ktolIl 'J?I~YY ~latu.·· ·M~·svoi'1.l"maferiillnu . str~n-

ku, .. J~t9i~r,'r'~b~a:hoiii<J~' ";y~lo'v~nl e d6"e:['Y·:~ienoni'kabirietu.mava" ~ta-

tlt"vyiri~ri'6vanim"vllidy a clenov

vlady vyslovuje jej clenom a predsedovi doveru.

·Ministerstva sa spravidla zriad'uju zakonom. Rozmanitost statov prinasa aj rozmanitost a odlisnost nielen poctu, ale aj vecnej kompetencie

;

ministerstiev. U strednu statnu spra-

vu uskutocnuju okrem ministerstiev, pripadne ustrednych organov statnej spravy, na cele ktorych je clen vliidy, aj ostatne ustredne organy statnej spravy, ktore u nas napriklad reprezentuje statisticky urad, urad j adroveho dozoru, urad ge6dezie, kartografie a katastra, protimonopolny urad, urad priemyselneho vlastnictva, urad bezpecnosti prace atd'.

pravnej pomoei (advokatska komora), pripadne zdravotniekej ci auditorskej

pomoci,

Horizontsilrui a nertihtiina del'ba moci (kompetencii)

V demokratickych statoch, ako ucebnica podrobne uvadza d'alej, sa statna moe deli:

. ~

.. a l1onZ'Onfatn;i~!,. m dzi. "ko -

.. i) , . .:;;i"-.~t~;;i;.]~;qi·:'·*""':i;:';1' ',;~~j\~~x:' ';:;h'~ ~;.,/(,,;.,: .,,:.:~:~.'I" "";·;:~:g:~~I,\.,,,

. ll~., .. m.9QJ,.Xl~RnnH:;HlH~J;;'flc:,~*~l!.·· m.Q.<;;~

b) Ifti~~1n~ medzi ,~~~r~qll~:q~> g~nx" .. ~ .• , .• :!Pi~~,tB~.".,:.9ig~.rii~:i·,;.2J,m, .... sa .. r,

mysli ani nie na miestne··"o:rg"·'·-ii-· '

.,: ... : :.:: .. ~ ~~. ~~ .: .. ' I.,~.~ '~~( ;:··.:'--·f~:~l r; II:·.~;~~:~::·: :\:{~~ ~.I ::'·4·L~·~": .~~ .. ; :' .• ; '. :~ ~ 1';1 ~:~,r:· :"~~;.,.~ ~~.;: ·~1.-}·~~.t'~{\~". ~I:~~~;;r~f~~-~·~ :~,~}~1 j,.;'~/f/·~·1 ~':E~ {1~/~(:i·,T:~_; I. ~. I .... \ ':";-:. .:- <i~·.

n statne] ·s-'···rav··'· .. _-' .... _,._. '£i'_·.'· .,.'. , .... ,' ... ~): .

. ,' .. }!..,. .,. '0 ,. ",.;,.,Jr' ,:Et';f!,.')Yr;¥~IJ,~".,"!wu',~:""Q,rg~

~~ ... L.. ... ,/J":.".:.:,. ·"t'. "·~I" .. r;\.:.~( . .'~·;.·"~·::.~II.~.':~··'·.·':I.·. ,- -, ·~:Ii,:I.".·I.I~"11.:.:··· ... : -. :::- .. _., .1 ... 1,:, ..... ~ r··'.~""",~ .,~~ -: {.

,;nY:cm~.~,§En~J;~~:~mg~l?;t~¥Y·

.. Lr~~-·V[·· I.·. I' _.: _'I:' I . .i:_'.~ ~ .-:~; ... :: ', : I I ....... ;I~·"' .... : I: .- ... I·. ·1.- I_I. ~ ..... r: ~ -:-. .:' . I

To vsak me eelkom presne vystihu-

je skutocnu situaciu v del'be moci.

...,.

Cast statnej moei demokratickY stat

deIeguje totiz aj na organy zaujmovej sarnospravy. Pod pojem vertikalna deI'ba moei preto treba zahrnue:

a) . vertjl).,aluu ...... del'bu .moci medzi

·~_~·_·~:-""Ir··~"'.,····" ·1·.- . ,·1 .. _ ,.... ..~ .. ~ I ~_ : , .. ,. I· .

ustrednestatne organy, najma

4§tredii~'()rgariystatnejspr~vy ....

... . ,. .. ...

Jl . .or:gallY ... mte9t!l~j ... ~aIllq§pr~vy,

• •• I _ ••••• ••• ~

ktora sa vsak na miestnej urov-

ni prejavuje aj ako "horizontaIna" del'ba moei, medzi miestne organy statnej spravy a organy miestnej samospravy,

b) del'bu moei medzi ustredne or-

_.- ... ,_., 'I ..................... ,r:J··1 ~ ......... ..,........,..~ "'_"'r-:~·"·~.'·.I"':I...-.f"""'="1 ... "'~ ~ _.:,.-!'n.:!: I .. :- ... ~ ~.::::~ .. ····ir:~·· ... ~.:-.~ .. ~;: r· ... ~ I;.~:r .... 1·":.;:· :~, ..... ,. I _ .. ~:.. ... _: · .. _' .. ':~II:"·

ganY.,~t.~tn~j.~pravy a ustredne

... ... .." .. ~. .. - , '.' .. ; ", "·~:-' .. :':;;.:.~~.~'."<·:- .... _'.-:.~i;.;;.' ... , / ; .. ,... '~ .... " •..

,_.?~ga~Y: .. :z.·~·W.W9.V~J .~ .. ~~o1?Pr.~.Y_Y·

Derbamoci uvedena pod 'pisme-

nom b) stricto sensu je horizontalna del'ba moei. Do vzitej termino16gie nie je na tomto mieste potrebne zasahovat. Bolo vsak treba upozornit na obsah jednotlivjch pojmov.

Vo vseobeenosti sa prijima nazor, zestatna sprava rna zabezpecovat verejne zaujmy najma v oblasti vnutornej bezpecnosti, obrany, sudnictva, zahranicnyeh vee!. Kompeteneiu organov samospravy zvycajne vyplnuje

komunalny odpad, starostlivosf 0 verejmi zeleii, miestne komunikacie a osvetlenie, miestnu bezpecnosf. Do kompetencie samospravy patria aj veci vzdelania, nielen zakladne vzdelanie, ale scasti aj stredne vzdelenie, vratane stredneho odborneho skolstva, socialnej starostlivosti a zdravotnictva a pripadne aj ine oblasti, napn1dad hospodarenie s bytmi, turistika atd'.

Stupne miestnej (tczemnej)

,

samospravy

Rozdelenie . kompetencif '. medzi

'. • I ~. • • .' • I

statnu spravu .. a organy miestnej

(uz'emnej)samospravy; je spojene aj

.1 •. .' I •

s rozdelenim kompetencie medzijed-

notlive stupne miestnej samospffi~Y.

J . .

Miestna samosprava sa maze organi-

zovaf v ramci prveho, vyssieho a pripadne este vyssieho stupiia. Bl1vjT stuperi uzemnej samospravy tvoria

~

obce (mesta). Vyssi stupeii samo-

spravy uzemnych celkov sa organizuje na terit6riu, ktore je "vyssim uzemnym celkom". To iste plati o charaktere a tym aj 0 rozlohe teritoria, na ktorom p6sobia organy este vyssieho stupiia miestnej samospra-

,;

vy. Jrzemne eelky prveho i vyssieho

stu .ii;">~;"cin~;£u~"zarU~ovat;;"i;b;z- .

:~::..;t:~~i:I,~·,i.Pj~~;': .::::: ': .: ,/:,:;:.:.;: .... _..~ .. _ ~'_~":. r: 7 ::~·t~~~~:~,:.·.: ': ~ ... ,: .. : ::.' '. ~'... , .. ,;. ': < ' ••• : ...... :- : .. : .: :,.- \·i·>I,~ .. ~;S:·~~1~.:· ,'~, .. , ... ,,",.,.j,!.j::~ J.;. :.\·+f~!{:j,::.:o:~"'·~_ ,~ ... ';,:":~"~.:'

pecovanie veei spolocneho zaujmu

a~~'rip~;d~~; ~yi~'g~a£";;~'~~~y;!a~~ii1~:9~ll"

I - rJ":· I~'~' -, r;'~ ~'r 1'/1~' . 'i' .? ,.i: .... ;",1, ~-;.:._/~:'

lk 'kl d v. .. ~<J,oI!'.' -d ,- ••. ~ ~ 'if v ,

ce OV, na pn a ,:~~~~~~~~~¢' ... ~~.'~M.:~~_tp.

.~ ~ • r. . .' ._ : . I

Pre druhy stuperi ci vyssi uzemny

samospravny celok sa u nas ujal vJraz,fi~Si4l,;i~,,'~t,Q;al'rt~£'. Co sii vlastne regi6;}y?' pdar~""'defillicie Rady Eur6py

a Zhromazdenia eur6pskych regi6nov

je region "spravny utvar na stupni bezprostredne pod urovnou ustrednej alebo federalnej (spolkovej) spravy (MOLLSTEDT, 7). E~ono,micke poiiatie regi6nu uprednostnuje moznost realnej hospodarskej kooperacie v ramci urciteho teritoria. Vel'kost

a charakter regi6nov moze vychadzaf aj z historickych tradicii teritoria, tiez z jazyka obyvat els tva , pripadne z kombinacie roznych cinitefov, v ktorych vsak ekonomika plni dolezitu ulohu. Miesto regi6nu v systeme ustrednej a miestnej demokracie vidief aj na znamom refazci: obcan-

_,

obec-regi6n-stat-Eur6pa. U zemno-

spravne clenenie v jednotlivych krajinach vsak medzi obec a region

.zacleriuje aj ina teritorialne celky.

·'O·rg8.nJni. regionalnej ci oblastnej samospravy by mali byf v nasich podmienkach regionalne zastupitel'stvo; vykonna regionalna rada a predseda regionalnej samospravy, Na zabezpecovanie uloh regionalne] samospravy sa vytvoria regionalne, oblastne urady, Zavedenie regionalnej samospravy predpoklada, aby sa zakonom zavazne ustanovil urcity model tizemnospravneho clenenia statu.

Jednou z najdolezitejsich otazok obecnej a regionalnej samospravy je prenos kompetencii zo statu na organy samospravy a dobudovanie vzfahoy medzi statnou spravou a samospravou vratane vzfahov medzi statnym pravom a samospravnym (komunalnym) pravom,

';,:'z pristupov, vytvoreneho ~~~,_~klade (\~: prava platneho u ~.!!-as.-pred 2. sveto. ',', , yoU vojnou,__SU-'-nizsie uvedene sku-

,. ,~

; :," piny , ijmovej samospravy (MA-

t':,' vJKA, 375, HOFFMANN, 162) .

. ,';Prehrad umozriuje porovnavaf nie-

!i:? 'kdajsie druhy zaujmovej samospravy

. '::' ;.·s orientaciou . sue a snych verejnoprav-:'

· . ';.,', nych zaujmovych korporacii, pripad-

:i';'. . ne varejnopravnych institucii, ktore

,,I' ' .. posobia aj v inych oblastiach nez Y';' . v minulosti, napriklad v oblasti elek- .

, I ' .. . , ... • .

:\: :tronickych medii. Poiiatie a druhy

1'::';,". zaujmovej samospravy bude potreb. ' 'I,;:: ". ne zalozif na platnej pravnej uprave, \':",~, ktora vymedzi verejnopravne insti',,:\:·:·,':·.,:tucie a ich vzfah k statu a obcianskej

. ,'.:. ~ I! .':

:/\"·,spolocnosti. V minulosti sa v pravnej

, ,;f'·'uprave a zivote vyskytovali tieto dru-

'.,,~ hy zaujmovej samospravy:

.. ~ '.,' ..

. !f.'.:::;.:.::.... . a) verejnopravne stavovske orga-

nizacie (advokatske, notarske, lekarske, obchodne, priemyselne a zivnostenske komory, ev, spolocenstva, skolske rady a pod.),

b) hospodarske a financne verejnopra vne ZV8.zy (pofovnicke spolocenstva, ZV8.zy, druzstva),

c) verejnopravne institucie zabezpecujuce socialne, nemocenske a ine poistenie,

':,'1:"... d) cirkevna samosprava.

.: ,~ 'j '.' •

.... . Z jednotlivych verejnopravnych

. ,,;):,, korporacii boli a su pre oblasf realiza-

. ",,~;:: cie prava najvyznamnejsie stavovske .

, :.~.' ... -: ... .pravnicke komory, najma advokatska

• I I '. • ... I / •

"i . komora.vkomora komercnych pravni-

I. _II

. J' '. .kova notarska komora.iako aj komo-

ry ci zdruzenia, ktorych ulohou je.vy-. >," kon sudnych rozhodnuti. Vsetky

_..~ : I. . I.

.; t~:':.\,.;: ... ' komory su organmi verej nej spravy

"r',", a vykonavaju verejnospravnu (odstat-

•• • I

. ;/\'. nenu) cinnos£. Niektore komory vyda-

vaju napriklad licencie na vykon prislusnej profesie bez ingerencie

't,:,:. statu, ine si vyzaduju kooperaciu so · I' '. statom. Komory tiez vykonavaju kon-

trolu nad vYkonom profesie. Verej-

~ -,

..

"

Triedenie

1

..

t

?

".. ,

zaujmouej samospravy

Demokraticky stat deleguje cast

.. .. ~';. .

verejnej mOCI .aj na organy zaujmovej

samospravy, naprfklad na .obchodnu a ... 'priemyselmi komoru, .notarsku .ko-

., .,.. . .. ..;

morua notarov a me verejnopravne

. .

korporaciei' ako aj na organy samo-

spravy vysokych skoI, organy sudcovskej samospravy, ktorymi su sudcovske rady rozneho stupna.

V odbornej literature sa mozno stretnut s roznymi pri~tupmt-~deniu zaujmoyej.···samo~pravy (HENDR"XCH,T85). Vysledkom jedneho

.... '

nospravnou cinnosfou je aj vedenie zoznamu clenov komory, rovnako cinnosf spojena s overovanim znalosti a vychovou eakatelov a pod.

Komora aduoluiton a komora -. ·komercnjch praunihoo

J azykovy vyraz advokat je odvedeny od lat. slova advoca_ti.fr,--·tid~ocatus pripadne advocg,..-ktore oznacuju aj

. .. . . .. .......-:

toho, kto ·e~rivolany, aby poskytol

~

r,a 'Nlravnu pomoc .

Advokat je slobodne povolanie.

Advokati a komercni pravnici sa 810- bodne organizujti v kancelariach a vytvarajii si vlastmi stavovsku organizaciu, Zakladom prace advokata

je praca s klientom .

Stavovska komora je dclezitou garanciou povolania advokata, ktora chrani a zarueuje jeho nezavislosf, ale aj ochranu klienta tym, ze kontroluje sposob vykonu profesie, najrna z hl'adiska respektovania zakona a profesijnej etiky.

N ezavislosf advokata je vychodiskom slobodneho vykonu jeho povolania, pretoze advokat zastupuje klienta aj v sporoch proti statu alebo proti inym "silnym" korporaciam alebo obchodnym ci inym, aj politickym orga-

. ~ .. .;

mzaciam.

. ~y'~,:.,~dY9katov, ako aj komoru

~r~nYch'"'~",~~'pr~in~~.gy'.',·, •• ··~ pr~yuI~ ....

osobitne ,~-akQ,DY. Postavenie a tilohy

r ... ...., I '="'"~:t.",,:.r"""f'l~~-~'~ ... #!' .. rr;.-:a.~;II:::'r.i~')" 1fi ,,:. ...... ~ 'Ii ~:i.,. . r"' • -r • •

oboch komor sii takmer identicke, Roz-

dielje ,:V.j'~9~$.,ahu poskytovanychprav- ..

.nychsluzieb. Kym~'advokitfm6·~1.l po-

I ." • I -

skytovaf vsetky pravne sluzby, je

pravna pomoe komercnyeh pravnikov sustredena na oblast podnikania.

Notarska homora a nofari

N otarska cinnost je organicky spojena s overovanim prejavov fudskej

Moderna koncepcia notarskej j~in-

nosti sa odvija z pravnej uprc:tvy~'kto- .,./'::,:;./i Komora exekittorov

ni vznikla po burzoaz:gej·· tevolucii vo '>l a sitdni exekittori Francuzsku a ~tora"ovplyvnila kon - ;"

1''- L

. ........,..... .

cepCIU notar'stva ako slobodneho povo-

•• ~ f!'"

I ani ,a _' aj'- u nas. Rovnako ako v sucas-

... ~ v-

,nosti aj v bYvalej Cesko-slovenskej

vole, ktore sa tykaju prav a povinnosti. Notari od najstarsich cias spiso-

~011.0"'''''If.I,o~'~' -.<'....;.~~::. ~,V:~~h _'.'.~"!'.~. ';.::t,."I,'W

vali verejne listiny, ktorymi osvedco-

. v~~~,l···.P~~y~(~.·' •. s~~!,?~#,?;st~~,(·'·profe's}.jt

notara vzriika z funkcie a poslarfia

/

pisara, ktory zapisoval urcite pravne

ukony, Notarsky zapis, alebo zapis pisara vnasal do pravnychvztahov pocit istoty, nestrannostja objektivnosti. Listiny spisane /pred nestran-

/'

nou osobou, potvrdene razidlom

svedkov mali vacsin vahu, pripadne

l

celkom ine pravne dosledky aka su-

kromne Iistiny.Rozdiel medzi verejnou listinoua sukromnou listinou sa vsak utvaral postupne a roznymi cestami v je.d'notlivych castiach Eur6py.

.f

Sucasne' chapanie verejnej listiny

.'i

a ulo9Y notara medzi stranami rna

svoj.zaciatok najma v pestovani ars nqtaria na univerzite v Bologni, vratane cinnosti glosatorov,

N eklamnym znakom notarskej cinnosti v staroveku su sumerske, babylonske ci egyptske Iistiny a,

. .

pravda, verejne Iistiny, ktorevznikli

.'

v starovekom Grecku a Rime, Teda

uz v davnej minulosti sa .spisovali listiny a ukony, zmluvv," ktore predchodcovia modernych-notarov, pisari uchovavali. Osoby.vktore spisovali,

. vyhotovovali a x:,e-'~strova1i zmluvy,

"

sa v starovekom Grecku nazyvali

mnemon, neskor aj epistotoi, agoranomoi. V sta'rovekom Rime notar·sku

,-

,.-

cinnost ~ykonavali tabelliones, ale aj

ine 080};>Y, ktore na verejnom mieste vykonavali spisovanie zmluv a ine

f

notar,ske ukony. Zmluvy boli zazna-

men'~ne na voskom potiahnutych

_r

dr~venych doskach, nazyvanych ta-

/

belliones.

republike plnili notari o.i. ulohu sudnych komisarov, Po nastolenf.komunistickych pomeroy r. 19~ty/s'a notarstvo stalo sucastou statneho aparatu a notarstvo stratilQ/c-h:arakter slobodneho povolania.vPo pade komunizmu

,/

sa notarstvo.edstatnilo, takze v sucas-

, ~

nosti sa opatovne vykonava v zasade

sposobom, ku ktoremu na tomto poli

--::

dospel vYvoj eur6pskej pravnej kultu-

ryI pravnych institucif.

Po odstatneni notarstiev uz notar nie je statnym funkcionarom ani statnym . uradnikom (zamestnancom). J e vsak statom povereny, aby vykonaval notarsky urad na zaklade zakona. Notarstvo nie je statnyrn or-

~ : '~I .. !..J ...... .,... _-.~ ~ ... ·,i::~ ...... ,· ~ ~~ . .' ::-:'"7-=-;:~-;r[~"I'"~~"",_·~.-o::-i·" ~··~~.'.~·~:.)':":.·'!'.~"r j ..... ~.~ .. :.. ... ~; ..... --:'~rf:~ 'v=

ganom. J e vsak IV~l"ejnYlIl uradom; I

!,t2.rY yyl\011~yq" y~~ejiiii, cinn:o'~t,:~,~Q-"

.r,~~.,.,,:mfi\,,£·htl;ra.kt~r, .'yer~jl),g1:-:~,pr~Yy· V ramci verejnej cinnosti spisujii no-

tari s posobnostou na oblasf sukromneho prava Ii s tiny, ktore maju charakter verejnych listin. Plati predpoklad, ze to, co notar overil, sa v skutocnosti a pred nim naozaj sta- 10. Opak treba dokazat. Z toho vyplyva, ze tak listiny, ako aj celkova verejna cinnosf notara sa vyznacuju znakom verejnej d6very (fides publica). Verejmi doveru v cinnosf notara a verejnych notarskych listin zabezpecuje najma nestrannost, ktora spoIu S objektivnostou je zakladom v)rkonu notarskej cinnosti.

Zaujmova samosprava notarov sa uskutocnuje v ramci stavovskej komory. Tradicia notarskych komor siaha do stredoveku. N a ich zaciatku boIi notarske kolegia vytvarane v ramci

jednotlivych talianskych miest.

,

Urad prokuratora rna svoje korene

v staroveku a suvisi S ochranou,··niajetkovych i inych zaujmov ... palIovnika, pripadne statu. E~ymologicky je spojeny so spruvou,/f!" obstaravanim zulezitosti vlastnrka. V rimskom su-

/

krornnom p'~ave oznacoval uvedeny

vYl*az sp~a\ru cudzieho majetku 080- bou, ktora na zaklade genenilnej pl-

./

nej-<inoci zabezpecovala spravu roa-

i~tku v lastnika.

Vo verejnom rimskonl prave_je-.·prokurator uradnikom, kt.ory-vYl~onaval

, .. - "

t-... .

f

~":

t· . : ..... :

~ - • - • • I ,'-,'

· . .

.~ ..

;':, Mseobecneho sudnictva, zabezpecuje venie aspori najvyssich statnych

,'['\ spolocnost, ev. statom poverene oso- .funkcionarov v tejto oblastije " .. kom-

, ,:t'·, i~r,(sudni exekutori~ v ramci vykon;t petencii. bud' ' .. parlamentu, .. alebo

.: :~slobodneho povolama._~E.gp,_y",.g.e~19!- v .spolocnej kompetencii hlavy statu

... .. tot:j~_l;y~j,E!E~~, .. ,e§9.!?~h}~F?r~ je ~P~n,9- a parlamentu. ......' . ,.'.,

'~,' wcnena s.tatom, aby vramci .f;lpl>,.99,~.,. .' Medzi uvedene osobitne vykonne

;'1 ._ ":¥dW"tilil ~HI!u.~~:::~~~.I~·,:·:i:~~:.~·.-"""~,,,-.~: ;.. •. ~.~ . .- ;;.:.~ ..• .- > .. i. : .. -_ I , -, , ~: .. : ~ .- :~ ." :: -', ' -. .II' , • ...

>. n6ho P~Y9J~J'llazabe~1?~coval3.. na organy zaradujeme najma:

' .. , .. ,. J r~"t(,~",~·~·i':·'"'1'","':'·:"".'·' _ .. , .; .•. , .. _ .. _ .. .. .. . _ , •. . ,. ., .

.c:,:t> .. ~h,."qP':r_~Xl1.~.J?,~hQ,.l?:qb,J~~!H, PJ·l~~~y -, .: .' "l['a) najvyssi kontrolny urad a ina

!t!,?It.,,~Q~ny:~.p:.E<>,~h?~~~l~~, .. ak .. je .: kontrolne organy statne] spra-

... sudne rozhodnutio vykonatel'ne a po-:' vy,

'_:\".',. ViUn~'st'~~~~ ~~1?j~~~~,'iri~r~.~ .··tlPly'~ .:, b) prokuraturu (statue zastupi-

:":." ;_:]~hg.t,~~·,···p~d~~r()yor.J'le ... splnenie ... '. :';.. tel'stvo),

E2.xi,!lIlru?ii. Postup exekutora pri.! c) urad ochrancu pray (ombuds-

,';" uskutocnovani exekucie upravuje~'; man).

. ":';; A~ij~l}Y'~:'~*~({til.· (exekucny poria-

~ : .. :; dok) ..

_ V krajinach, ktore nepoznaju ins. ;,,<,,~ .. > .. ,.: -titut siidnych exekutorov, zabezpecu-

, , .. i[;:,·;,:···je vykon sudnych rozhodnuti spra-

"~i;\ i' vidla sudnictvo. Presun vykonu ,r::::" sudnych rozhodnuti zo statu na su-

".';'.:" kromne osoby je podmieneny najma

{:1.' : .. :

,::;~i;~;:.·i.:,·':··· .tym, ze vykon sudnych rozhodnutf je

. ; L ~

,r,:!" .vel'mi zdlhavy, Tym sa oslabuje auto-

.":i)';·: .. rita sudov a v niektorych pripadoch

",\ .'. dochadza navyse k vybavovaniu po'X::: hl'adavok mimosudnou, nezakonnou :i.,'~. ". cestou. V dovodovej sprave k sloven-

"i- .skemu Exekucnemu poriadku sa

: .11···

.',:.ii::~:·:· .. uvadza, ze v krajinach, kde sudne

l1""fi·'~""i,·· rozhodnutia vykonavaju sridni -exe' .. ' kutori, je efektfvnosf vymahania po.i' .• ' . .hl'adavok 70%, kym v pripadoch

. . ..... vymahania rozhodnuti statom dosa~, ' 'huje efektivnost tejto cinnosti iba 30%.

i .

" .

. .

,~.. '.. .

f· ,' .

{ .. ..; ..

,._ .. ,

>. .

~ . :

t· : .

~ . .

*1Najvyssi hontrolny urad (a ine hontrolne organy statne] spravy)

· •

f

f

i

N ajvyssi kontrolny urad je organom, ktory nielen u nas, ale aj v inych statoch vykonava kontrolu hospodarenia s prostriedkami statneho rozpoctu, sta.tnym majetkom, majetkcvymi pravami a pohl'adavkami statu. Kompetencie najvyssieho kontrolneho uradu v jednotlivych statoch moze vykonavaf aj financna prokuratura, ochraiiujuca rnajetkove zanjmy statu .

~

,

t t

,

Prokuratiira

(stcitne zastupitel'stvo)

• •

SUI generls

Do okruhu vy-konnej moci zarad'u-

~ eo.; •• ~ •

Jeme aJ organy vereJneJ spravy SUL .

generis. Charakterizuje ich jednak cinnost, ktorej podstatou je vykona-

·~"'t:=III1-rf;'-';"1-.·., .. )·~j.(,..w:.t,.J.· .. .::~+""":.rl"""

.Y.e.I,1i(!. kont~oly,. alebo ktol"~je.profi~o-

y,~n.a prykam,i .yYkonu .ko_ntroly a j~dp.ak kreacna neza"\Tlsios~()d"inych i,.~: . yykonnych organov,'" keeffe' u.st·an9-

. . - ..... . '.p .

, '

... ~

Exekucia sudnych rozhodnuti j e jednou ·z· povodnych funkcii statu, ktoru namiesto sta.tnych organov,

spravu majetku panovnika alebo spravoval verejne financie, zastlJ'poval panovnika v spravnych, vojen-

skych a dedicskych veciach. .. !

Sukromnopravny vyznam .uvedeneho terminu sa v modernom kontinontalnom prave transformoval cez recepciu rimskeho prava do institiitu prokiiry a prokuristu, kymjeho verejnopravny vyznam sa transformoval do institutu prokuratiiry alebo verejnej zaloby ci statneho zastupitelstva. Vyraz prokurator je etymologicky spojeny aj s vyrazom cura, curator, ktory

v sukromnom rimskom prave oznaeoval opatrovnictvo pad majetkom v urcitych pripadoch, pripadne nad vecami osoby, ktora nebola sposobila spravovaf vlastne zalezitosti, Vo verejnom prave oznacoval jednotlive oblasti verejnej spravy alebo uradnikov,

(

ktori boli povereni spravou v oblasti

potravfn, vodovodov, kalendara, verejnych budov, stavieb, ciest a pod.

Moderna koncepcia prokuratiiry, osobitne na .:'priklade Francuzska, nadviazala na jej kompetencie v sta-

. roveku ako ochrancu najma majetkovych zaujmov panovnika, koruny, imperia, statu a sirsie, verejnych zaujmov vobec, vratane verejnych

t

majetkovych zaujmov, N esker sa

prokuratura prostrednictvom franciizskej trestnej kodifikacie, tj. Code

penal (1~10) a Code d'Lnstructioti criminelle /(1808) definovala ako organ verejnej zaloby, a s touto kompetenciou prenikla cez Nemecko az do nasej oblasti (KUCHTA, SCHELLE, 8). Zakl adna uloha prokur attiry (statneho zastupitel'stva) spocivala v povinnosti stihaf na zaklade principu oficiality, cize trestneho stihania.!z uradnej povinnosti (ex officio), vsetky trestne tiny s vynimkou sukromnozalobnych trestnych cinov.

r

Kompetencia prokuratury sa dotyka-

,

la aj niektorych vec! obcianskeho

s~dneho konania a inych veci.

'.:

...

... ~

I'· " .

. ( aka verejny zalobc~ pri trestnom

;: .. stihani osob, ktore su podozrive zo

:,i;,: ·spachania trestneho cinu. V jej kom-.,

.:,; .• : p~tenc!i je ti~z;ao~or nad zacho~ava- .. : :r:·':,·· ·;~:~~.{·:hlm zakonov v pripravnom trestnom

. ~. .. . .. .. .

.. ) ... !., .... ' ··.··',;-'kt)nan·i·~'- a dozer nad zachovavantm'

;1;:: ... ··~i~konov v miestach, kde sa vykonava ::/ .. ~ ::.vfizba, trest odnatia slobody.ochran-

,r'o .. ne·1iecenie a ochranna ·vYchova: .

~. ; ."

V obdobf komunistickeho )titu nadobudla prokuratura prjiVo~·oci vseobecneho kontrolneho ,,6rganu ci akehosi "nadorganu", zodpovedajuceho bcl'sevickej predstave 0 ucinnej represivnej Institucii, k,t~ra je vseobecnym a efektivnym /6astrojom nielen statue] kontroly ,a statneho teroru, ale aj stranickej kontroly nad celou spolocnostou ~/statom. Prokuratiira stala nielenvnad exekutivou, ale aj sudnictvom a, pravda, fakticky aj nad zakonodarstvom. Aj ked' spolocne s tajnou sluzbou a komunistickym

.f

aparatom vykonavala statny teror

proti vlastnym obcanom, podl'a zako~, malo byf jej ulohou strazif zakon-

lloSt.

Otazka ochrany zakonnosti a ustavnosti je v demokratickych statoch veCQU nestrannych a nezavislych suCOy. Rezidua tohto chapania proku-

~

ratury v postkomunistickych statoch

dodnes pretrvavaju, najma ponechanim agendy vseobecneho dozoru v kompetencii prokuratury, ktora je v demokratickych statoch agendou spravneho sudnictva, vseobecneho siidnictva, pripadne uradu ochrancu pray (ombudsman) alebo je vecou obcana a obcianskej spolocnosti.

V demokratickych statoch sa postavenie prokuratury ·~';(statneho zastupitel'stva) v ramci statnej spravy spravodlivosti sustreduje najma na funkciu verejneho zalobcu, to znamena statneho zastupcu. V zasade sa vylucuje, okrem vynimiek, zasahovanie statneho zastupitefstva do oblasti obcianskeho sudneho konania a do kompetencie spravneho sudnictva. Okrem stcitrieho zastupitelstva sa stretavame v tychto statoch s posobenim financnej prokuratury, ktorej pravomoc sa vztahuje na zastupovanie statu vo financnych veciach ako vlastnika a veritel'a.

Prokuratura posohi nateraz u nas okrem vseobecneho dozoru najma

~. I. oE. .. ~:

-!,"' t •

f·.·· ....

~ •• I " ••

.... ., . :.

f.1' -:

".

. '. .

", -,

.

I' :

~'.

Urad ochrancu prat: ( ombudsman)

. -

• ~r"" •• '.

.".

Urad ochrancu ·:~prav a slobod (om-

... .budsman) je nezavisly statny organ .' i'. ... kontroly vykonu statnej moci ustano-

. .: .• :. veny na zaklade ustavy alebo zakona .:,,' .. spravomocou presetrovaf z vlastnej

........ iniciativy alebo prostrednictvom staz':·::·:;i'·:·~·,····.·· .nostt obcanov nezakonnosf a neustav-

• ~~,' I •

. ':;~'.' . nost, ako aj maladministraciu v cin-

.• \:' ;. nosti vlady, ministerstiev a ostatnych

organov verejnej spravy a ich statnych funkcionarov a uradnikov. N a zaklade vysledkov presetrovacej cin-

.nosti signalizuj e prisl usnym organom zistene nedostatky, navrhuje konkret.~e opatrenia a vydavarocne spravy. ..

~':"('~Ir~-:- :.-._.I·_( ... r· .... ·~ _: ".,. "'r ". :.-. I ,':-' ... ' -,' . .... . ... : . -. - ~ -. '~:"~~

".-. Na cele uradu je ombudsman, vo-

leny parlamentom alebo ustanoveny spolocnym kreacnym postupom parlamentu a hlavy statu. Ombudsman

·:j··e .. .nezavislym organom kontroly vs- .. konu moci v tom zmysle, ze je vybaveny imunitou a jeho odvolanie je .: moznepodobne ako u sudcov.

Pod nazvom juetitieombudenum. vznikla ustavne mstitucia ombuds-

v ~

mana vo Svedsku r. 1809. Odtial' sa

rozsfrila do ostatnych ~(andinavskych krajin a v poslednych dvadsiatich rokoch zaujala miesto aj v stistave statnych/organov ostatnych

/_,.

krajin nielen/Eur6py, ale tiez Afriky,

, ~

Azie a La tin s kej Ameriky_

~ ,~

Ura~~inbudsmana rna aj ine nazvy

nez v ~kandinavii. V Anglicku je znamy/;:{ko Parliamentary Commissioner

J I

1 ~

!

.

for Administration a vo Franciizsku

. /

Mediateur de la Republique. Aj v inych

krajinach vyjadruje . nazov uradu ombudsmana hlavne zameranie j eho po-

v <

sobnosti: V Spanielsku Defensor del

Pueblo, v Portugalsku Provedor de J ustica a v Rakusku Volksanwaltschaft,

,

. .. V casti statov posobf ombudsman

"

iba na regionalnej urovni, napriklad

_ v

v niektorych kantonoch Svaj ciarska

alebo v Taliansku (Difensore Civico). Okrem ustredneho ombudsmana sa

. tento urad mfize vyskytovaf aj na lo-

t

kalnej urovni (urclte holandske mu-

nicipia, Bazilej.:' Zurich). Navyse,

r

v jednom state' sa pravomoci om-

budsmana sustreduju bud' v jednom monokratickom organe (tirade), a1ebo pravomoG/ombudsmana vykonavajii viacere osoby s roznou vecnou kompeteneiou (v Rakusku posobia na

l

ustrednej urovni 3 ombudsmani),

Funkciu obmudsmana plni v N e-

~.

mecku/ Peticna komisia Bundestagu.

r

Rovnaka uloha je zverena Peticnej ko-

misij' Eur6pskeho parlamentu smerom' k postupu institucii Eur6pskej unie. Instituciu ombudsmana zakot-

/

vila aj Maastrichtska zmluva (138E).

.Pravomoc .povodneho uiradu om-

..._,

budsmana .. vo. Svedsku spocivala

v . plneni funkcie verejneho z~lob~u,

I • • • _ '. • _ .,'

Y. ~~t:rent podnetovo porusovaniprava

.. I ._

sudcami, statnymi funkcionarmi

I ,i' .t>

a uradnikmi vratane cinitelov brannej

moci. V pri pade podozrenia z porusovania prava zacal ombudsman trestne alebo disciplinarne konanie, V sucasnostije kontrolna cinnosf ombudsma ~ na obmedzena na oblasf verejnej spra ~ ~/s vynimkou Svedska a Finska, kde sa aj nad'alej vzfahuje na sudnictvo,

Moderna koncepcia ombudsmana

So zretefom na potrebu ucinnej sej ochrany prav ob.canov a snahy zlep-

sit fungovanie verejnej spravy sa po druhej svetovej vojne sformovala moderna koncepcia uradu ombudsmana, ktora najma zahrria:

... ~ a) pravornoc vyjadrovat sa nielen

'.,':.

i k poruseniu zakona, ale aj

> k otazke, ci v cinncsti organu ve-

: rejnej spravy nedoslo aj k inym

:. nedopatreniam, omylom a ehy-

>, bam (maladministracia),

~' b) uzke spoienie s parlamentomei

." osobitnym .vjborom parlamentu,

/ .

:; c) rozsiahle vysetrovacio .pravo-

..

'.. ···mOCl··

,

~ ~ I

'\ d) pravoverejne vyslovovaf nazor,

~ .:

~. e) povinnosf vypracovavaf (rocne)

'~ ...

'.::' spravy a predkladaf ieh na pre- .

,

rokovanie parlamentu.

Nova koncepeia reagovala na rozsirovanie statnej spravy a intervenciu socialneho statu do roznych oblasti zivota obcana i jeho sukromia, kontroly dani, zasahov do sfery 810- body v pravnorn zmysle. Tyrn vznika viae trecich ploch, a preto aj rozporov medzi statom a obcanom. (nohou ombudsmana · e redchadzaf ... roZ-'o= -

, .. ··-~i-~~'., .. ~ :., ".} .. '. ),. . ', _ ._.. ,J .. , -. _ . p. _ . . . .. p

, ... - , . • s . '" .. . ... ., -. . - . . . ,- . . .

,!,2!!!"'~~"tl.~l t.~,o,:rtf1_ikt,y.. .

Ake su vlastne pravomoci ombuds-

mana, ktory sa spravidla oznacuje za organ ochrany zakladnych prav i zaujmov obcana a obcianskej spolocnosti voci statu, najma s ohl'adom na zneuzfvanie, necinnosf alebo malfunkcnosf statnej moei?

Pravomoc ombudsmana sa uplatriuje najrna v oblasti:

.¥~1. ochrany prav a sl~bod jednot-

, i'.

::<$: livca,

.J 2. sprostredkovavania parlament-

... ,

.p nej kontroly najma nad postu-

~+ porn vlady a inych organov ve-

,~( rejnej spravy a jej pracovnikov

~~.'. (statnych funkcionarov a urad-

)? nfkov),

Kontrolna cinnosf ombudsmana sa sustred'uje na statnu spravu vratane kontroly cirmosti vlady a jednotlivych rezortov i statnych zamest-

nancov, ktorych postup je v rozpore so zakonom, pripadne ktori su necinni a neplnia svoje povinnosti stano-

_, "

vene pra vorn.

V niektorych statoch rna ombudsman pravo zakoncdarnej iniciatrvy, ako aj opravnenio iniciovaf konanie pred ustavnyrn sudom o suladnoati pravnych predpisov s ustavou (v Spanielsku, Portugalsku),

Pozoruhodna a charakteristicke pre funkciu ombudsmana je, ze nedisponuje rozhodovacou pravomoeou. Ombudsman nie je vystroieny sankcnou pra vomocou, takze nemdze zrusit', pripadne aj sanovaf nezakonne rozhodnutia inych organov, cokol'vek nariadovat, pozastavovaf vykon rozhodnuti organov statnej spravy, Silajeho postaveniaje naopak v tom,

v· , .; .V, 10

ze Je opravneny zverejnovat a verej-

ne poukazovaf na nezakonnosf a ine nedostatky pri vykone statnej moei.

Na zaklads vlastnych informacit,

ako aj podnetov ci navrhov upozornuje statne organy a institucie na porusenie pray a slob6d a tiez na nezakonnosf postupu organov statnej spravy, pripadne na jej necinnosf a rnalfunkcnosf, prejavujueu sa najrna byrokratickymi prietahmi v konani, nevhodnyrn spravamm statnych funkcionarov a uradnfkov, korupciou, necinnostou statnych organov, nedostatocnou informovanostou opravnenych jednotlivcov 0 postupe konania, ale napn1dad aj nedopatreniami pri pocitacovom spracovani udajov a pod.

v Ombudsman neriesi teda iba otazku zakonnosti, ale aj spomalenie vy_ bavovania veei, neochotu, hrubost, priefahy v konani a ine omyly a nedostatky v cinnosti verejnej spravy, statnych funkcionarov a uradnikov.

Malfunkcie statu predstavujti vazny problem, pretoze ich dopad na obciansku spolocnosf moze vyusfovat do obciariskej rezignacie, nedovory v stat s rraslednymi negativnymi

"Na konanie je prislusny vseobecny sud ucastnfka, proti ktoremu navrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovene inak."

ucinkami na cely postup formovania ineho represivneho opatrenia,

spolocenskeho konsenzu a stability:· c) vo veciach ochrany ustavnosti

statu. a zakonnosti.

V zaujme, aby urad ombudsmana V jednotlivych statoch existuje kon-

plnil spolocenske funkcie, je podobne kretna sustava sudov, organizovana

ako sudnictvo vystrojeny nozavislo- najma podl'a charakteru veci, 0 kto-

sfou najma od, exekutivy. Ombuds- rych prislusny sud rozhoduje. V tejto

. manje spravidla voleny parlamentom suvislosti je moine hovorif 0 homo-

.... ' .... (poslaneckou snemovriou), je ·zodpo~ .. gen~ej a he~f3!"?~~Il:~(3j-",.~us~Lave sudnic-

. vedny parlamentu, a preto sa celkom tva. _ mo",_ .... Y:J .. ~.~",_".:!,JTeprezentu-

~r~~nepouz~a~~r~n~~~ j~~~~ ;

men tny omb u dsman · Urad ombu ds . ,,§.M.dx""'""""t."4i';\"'''''''.''' '''''-..y,"",,,\,<,'.0,,,,,,,,''"':' .. ~ ... ,' .. ';C"'., , : ", -r=. •. '~" .. '.'

mana naprfklad v Holandsku pozo-· - ..... ko~~~!,~,n!?!2~~JS~Q!~,.E2~§?~~J,~,,_Y§~~-

stava z 80 pracovnfkov, Vacsina z nich ·ky,.y~c.~'P!~,~I.~sha.:j*~.~,_.J)q9J~"y,~t~YY" .

rna pravnicke vzdelanie. ~,",~a~~,~?'y_q(),,:PE?y?~g~~.,_.~~?~~~tva.

Efektivnost cinnosti ombudsmana ' .. e ... . nutl,I. tistava sudnietva pozo-

pri kontrole vykonu rnoci je podmie- st~vazo·>Tsepbe,~p,e4()"s.1ig.mcty~,.y~~<:>-

nena najma osobnosfou ombudsma-R,~snYSp, .. ~~4?Y~" }st()r~ J~fl." }V;:.l~y'y~jH~j na, jeho autoritou a nestrannostou,rt_~cl!l~ sudy, . a~~~~~~Y9P.:,~~~oy,

ako aj schopnost'ou presvedcovaf Osobitnymidruhom .mimoriadnych

a argumentovat. D6!ezita je miera sudov su zvlastne verejnopravne su-

podpory zo strany spravnych orga- dy. Vseobecne sudy, ktore rozhoduju

nov, verejnosti a medii a dovera par- najma v trestnych a obcianskoprav-

lamentu, nych veciach, su riadnymi, vseobecnymi sudmi z toho d6vodu, ze su vybavene vseobecnou kompetenciou, preto aj termin "vseobecne sudy", takze sii

opravnene rozhodovaf 0 vsetkych obcianskopravnych i trestnych veciach. Ak su niektore veci z ich pravomoci vyiiate na zaklade zakona, potom ich prejednavajii a rozhoduju o nich mimoriadne sudy, Prfkladom mimoriadnych sudov z minulosti su pracovne sudy, poistovacie sudy, iivnostenske siidy a v oblasti trestnej spravodlivosti statny sud, prislusny sudif zlociny podla zakona na ochranu republiky, V urcitom zmysleje mimoriadnym sudom aj stanny sud, ktory prejednava a rozhoduje 0 trestnych cinoch uvedenych v trestnom zakone, na ktore sa stanne pravo vzfahuje,

_ .. , ..

~.' ,;,..,. ~. :

.. 1"·· .:., ,

.: ... : . -, ... .-/. SUDY A SUDNICTVO

.. '.,';;.'.. ~./.;.;.

~ i .

_J.':-

~~".I

,-i// Ustavy jednotlivych statov okrem zakonodarnej, vykonnej moci zakotvuju v siilade s te6riou Montesquieua osobitne sudnu moe a deklarujii jej oddelenie od exekutivy, respektive oddeleny vykon sudnictva od inych statnych organov, Podstata siidnej pravomoci a sudnictva, ktore v demokratickom state vykonavaju nezavisIe a nestranne sudy, spociva v nezavislom a nestrannom rozhodovani

.~,~- a) 0 pravach, povinnostiach a pra-

vom chranenych zaujmoch,

.~ b) 0 vine a ulozenf trestu alebo

RAMIK c. 11 .. 3 Vseobecny sud ucastnika, subjektu konania

sud. Kraj ske sudy rozhoduju: po pr- ~ ve, ako sudy druheho stupria pri od- .~ volaniach vo veciach, v ktorych roz= • hodovali okresne sudy, a po druhe. .' ako sudy prveho stupria, ak tak ~ urcuje zakon. Sudom druheho stu-; piia je v tychto pripadoch naj vys sf ,

-·sud·· ..

.":,', 'je u nas konstituovany iba ustavny ,!': sud, avsak v predmnichovskej cesko{:,: , " slovenskej republike sustavu osobit: ",i ,,~f~h vorejnopravnych sudov tvoril ': " nrovyssi spravny sud, volebny sud

,."': '",~,,-ustavny sud. N ajvyssi spravny sud

,':,,- 'preskumaval zakonnosf rozhodnuti

",\-: '.' Organov verejnej spravy.iUvedenu .:::t,; ,- 'pravomoc dnes u nas 'Vykon-avaju

.,... vseobecne sudy, Volebny sud overoval

platnosf mandatov a riesil rozmanite

'"

spory spojene s vol'bami, Ustavny sud

rozhodoval 0 sulade zakonov a' aktov . so silou zakona s ustavou,

§ 84 Obcianskeh.o sudneho poriadku

,,(1) Vseobecnym sudom obcana je sud, v obvode ktoreho rna obcan bydlisko, a ak nema bydlisko, sud, v obvode ktoreho sa zdrzuje,

(2) Vseobecnym sudom pravnickej osoby je sud, v obvode ktoreho rna

pravnicka osoba sidle,

(3) Vseobecnym siidom statu je sud, v obvode ktoreho nastala skutoe-

nosf, ktora zaklada uplatnene pravo."

~; . ,

~. . ...

r '

l--

I·· .: ' .. :

. ."

,. . .. :: '

. ':,'

t· ' ..

,. , ... _ ..

-1 . ". . I

I.

~. , 'S.

~ ..

-;'

Samosudcovia, senaty a poroty

Vseobecne sudy rozhodujii bud' v senatoch, alebo rozhoduje samosudca. V senatoch zasadaju v pripadoch urcenych zakonmi aj prisediaci, laici, ktori su ustanovovani do funkcii odlisnym sp6sobom nez sudcovia. Vseobecne znamou formou ucasti verejnosti na vykone sudnictva su okrem prisediacich najma poroty, porotne sudy, Porotne sudy vykonavali v predmnichovskej republike svoju posobnosf len v niektorych veciach. Porotny sud sa skladal zo sudneho dvora, ktory tvorili traja sudcovia z povolania a zapisovatel' a z lavice dvanastich porotcov, ·Z anglickych pravnych dejin a americkeho pravneho systemu je znamy institut tzv. vel'kej poroty a porotneho sudu,

§ 85 Obcianskeho stidneho poriadku

i.

J.

pokial' ich podl'a zakona neprejednavajii a nerozhodujii 0 nich ine organy, Ine veci sa rozhoduju v obcianskopravnom konani, iba ak to ustanovuje zakon. V ramci obeianskopravnych, rodinnych a inych pravnych

vztahov sudy v nasich podmienkach rozhodujii:

.. / a) 0 osobnom stave (0 rozvode, ne-

~

J platnosti manzelstva, 0 urceni

- otcovstva, 0 osvoj eni, 0 sposobi-

, losti na pravne tikony, 0 vyhla-

,;'j: seni za mrtveho),

l(' b) 0 splneni povinnosti, ktoru za';, Iozil zakon, pravny vzfah alebo

'~:' ..

v· "

~::'. poruseme prava,

;:~ c) ° existencii ci neexistencii prava a pravneho vzfahu.

V trestnom konani rozhoduju sudy o vine a nevine a 0 ulozeni spravodliveho trestu alebo ochranneho opatrenia za trestne einy, ktorych znaky su uvedene v zakone.

Termin "vseobecny sud" chapeme v sirsom a uzsom zmysle. Vseobecny sud je sud so vseobecnou vecnou a osobnou kompetenciou, ktora sa vzfahuje na vsetky veci prejednavane sudmi a na vsetky fyzicke a pravnicke osoby. Vseobecny sud v uzsom zmysle slovaje sud ucastnfka obcianskeho sudneho konania, sud subjek-

,

tOY t.rest.neho konania (RAMIK c. II.

- 3). Pnslusnosf sudu ustanovujti zakony. Nikoho nemozno odriaf jeho zakonnemu sudcovi.

Sudy nizsej a vyssej instancie (nizsieho a vyssieho stupiui)

Sucastou siistavy sudov tak v homogennom, ako aj heterogennom

.'; . ;<\'; - systeme je ich instancna organizacia

.:' .', ::)_,,';' na sudy nizsej a vysse] instancie

.. , .... (stupna), na prvoinstancne (prvostu-

.. '.'" piiove) a druhoinstancne (druhostu-

, . ~'""-.':I.""" {.)-I: .. ' ~ I . I

,,' ·;n',:.-, piiove) sudy, ale aj sudy este vyssej

. ,., ., )1:1':' nez druhej instancie, stupiia. Sud-

."', .. ;iP:Jctvo je u nas organizovane v dvoj-

. •. ,. .: : /" .. !i -, v " •

::,.; ... : .. _ .. : J.\~~~.s.tancneJ sustave, ktoru tvori

. :,',)'. . .. "

. "r" ···.;9~resny sud, krajsky sud a najvyssi

. ..' .. ,.

Me oeci prejedtuioajti vseobecne sudy ?

,., . .-

';:i' .. RAMIK c. 11-4 Zakotvenie vel'kej poroty v Ustave USA

., '

Charakter vseobecnych sudov urcuje zakonodarstvo kazdej krajiny z hfadiska ich vecnej, osobnej i miestnej kompetencie. .

Vseobecne stidy, pokial' ide 0 810- vensky pravny system, rozhoduju v obcianskopravnych a brestnych veciach. Vseobecne sudy u nas preskumavaju aj zakonnosf rozhodnuti spravnych organov,

V obcianskom sudnom konani prejednavaju a rozhodujii sudy veci, ktore vyplyvajti z obcianskopravnych, .rodinnych, druzstevnych, ako aj obchodnych vztahov, vratane podnikatel'skych a hospodarskych vztahov,

"N a kazdeho obcana, ktory sa rna zodpovedaf z hrdelneho alebo ineho tazkeho zlocinu, musi podaf riadnu zalobu Vel'ka porota - vynimkou mazu byf pripady obcanov v cinnej vojenskej sluzbe v pozemnych alebo namornych ozbrojenych silach alebo v milicii, a to v dobe vojny alebo vazneho ohrozenia verejnej bezpecnosti; nikto nesmie bye pre ten isty nedovoleny cin dvakrat trestany ohrozenfrn zivota alebo zdravia; nikto nesmie byf miteny svedcif sam proti sebe; nikto nesmie byf pozbaveny zivota, slobody alebo majetku bez riadneho sudneho procesu; siikromny majetok maze byf vyvlastneny len za nahradu."

Osobitne uerejnoprtione sudy

Do kateg6rie osobitnych verejnopravnych sudov, to znamena sudov vyiiatych z kompetencie vseobecnych sudov na zaklade ustavy a zakonov, patrf zvycajneYosobitny. ustavny sud,

L)najvyssi spravny sud ~ivolebny sud.

Z osobitnych verejnopravnych sudov

Dodatok V. (1791) Ustaoy USA

Vel'ka porota nie je organom, ktory za zucastnuje na hlavnom pojednavani v konkretnej trestnei veci, ale organom vysetrovania. Posobnosf vel'kej poroty sa uskutociiuje na zaklade V. dodatku Ustavy USA (RAMIK c.

~

II. - 4). So zretelom na Ustavu USAje

mozne vytvorif vysetrovaciu porotu alebo obzalovaciu porotu, ktora je obvyklejsia.Obzaloba, ktoru vydava vel'ka porota, plni rovnaku funkeiu

ako obzaloba predlozena prokuratorom (INCIARDI, 4·27n).

N a rozdiel od vel'kej poroty porotny sud (tzv. mala porota) predstavuje odlismi instituciu, ktora je zakot-

"

vena v ei. III. oddiel 2 U stavy USA

"

(RAMIK c. II. - 5) a ktora sa sklada

z 12 porotcov, -V pripade zvyseneho zaujmu medii a verejnosti 0 pripad maze sudca rozhodmif 0 sekvestarizacii porotcov, ktora znamena izo-

cinnosti statneho organu, v ktozych sa uplatiiuje jeho pravo-

moe,

e) funkcna, ktora vymedzuje vza-

jomny rozsah posobnosti medzi niekol'kymi statnymi organmi, organmi vysse] a nizsej instan. cie, ktore sa zucastiiujuna vsbavovani rovnakej veci,

Uzemrui a casovci kompetencia .

~ ~

RAMIK c. 11-5 Zakotvenie prtuia na porotny sud v Ustave USA

Z hl'adiska uzemnej kompetencie delime statne organy na

. . . a) ustredne a

) miestne.

~ .

. Uzemna posobnosf ustredneho or-

_ ~~~~~;J...4-~.r·,: , · .. ; . .'- .. ·.· .. 1- r.~ .. "'~l-~·:,;,,::,,),~,., .. (.,j.:,l.J.'r."~"""'~I·)';~:_' ~"j. --', "\.".-",, ':,. .~:. : ", •• .i: '," .- .. p._ : ',::':' .: • .:.: , ' _Pr. -, ~.;

Q"anli- sa vztahuje'na cele teritorium

. -: ! . :S'~·.'~~1t:.'.,;-· <._. .. . . ~ ". ,.. ~., .. . ; . ..... , .,:,~ .. .: "~-:':. ,;,.<~,;~ .~~ .. , ._. .. ; < -.;:.~:-~ ..... <.:_..;.,. ),'; .. ~~:.>.": .. <.:;<.- .. < .. ~~:~;

'., statu, kym uzemna posobnost miest-

, I -. (_A ... ~ ........ ~ ~.. ,," ~I'," , .." ,," '. P,. '!- ' "" "" ' ",,"" .',," ,," , ' .' ' , ,," .. ~ -i "" .. ' ~ "+ '

.::>~iiehoorg~nu'sa' vzfahuje ihri-n:a-~~st_

. "'/'(, ·t~riiorra···ria.-·:dklad·-na teni6rium-Qb-~"

'(';':',: .. ::~r: -, '.).:~.;:~.: ', : .. :.,,:.'.;:- .. ~ .. _ .. ,P~-.-.'~~'.' .. ·~:.~' .. -·i':.' .... - .: _ •... ~ : .. , , ..... ~. <·._: ... :, .... ',:~: ... :.'·,,'i _".r

::-·,::/~,,<::,':.·::.c·e- - mesta, na ·terit·orium okresu, ob-

'.':. , . . ,

;'11:"-:',' lasti, zupy, departementu alebo gr6f-

;j:;:-; stva.iU strednym organom sudcovskei

, .. r ,» ••• _ ••••• • •• ' •• , : ' .",:: .:- -: ••• ; '.~'.'< ;t:.;o;..~ c. ~"··'-~·;r.. :;-:'~'=."'..r:'!'-~-;'!'~'\~"":!~" ~.~.-~!'';''.'~:~~ .-~".~'1~~::'~.!oi'~-,,: ~·«:~;:1~i~if7' .. ~:"i:1!

.. .. ··,'".:ffioci V ramci vseobecneho a riadneho

:;:/'.';licrn~ctva je napriklad lE:.~t2~~~tc~~,s\r }:i;:. kym -miestnym organom sudcovskej

... "I '. . I ,~~~~" .... \.E. ..... ~ ~""""~~""- ....... ~ . ~.~""-."~ '.':"!JI1or" . ~~ .... I~ " L _ .... ,'. ::;--.-'~ ....... ' .. - ~.'

':i,\" moei je . okiesny sttd-.·,al~boIl1est!?~Y

"';;,', sudJV teorii pravasa kladie d6rai'-'iif

. ':. '. . .• ~"%. -~"'. ~r' 'r

"i." na odlisenie delenia organov na

,'Co:· 'ustredne a miestne od delenia orga. ,::', . nov na vyssie a nizsie, Tak medzi

.,

:\-. tistrednymi, ako aj miestnymi organ-

"';( mi su alebo mozu byf organy vyssie

" ,

':".: ·vV"

.};.'.:: ". :.. a nlZSle.

I ~ I :

. Z hl'adiska casovej kompetencie

delime statne organy na organy vykonavajuce svoju pravomoc:

:.~ a) neobmedzene,

~: b) obmedzene, obmedzenu dobu.

~., I.

~

{" ~.

' ..

"Vsetky trestne ciny, s vynimkou pripadov,ak ide 0 pozbavenie tiradu, musia by! pojednavane pred porotou; konanie sa uskutociiuje v state,v ktorom doslo k spachaniu trestneho cinu; ak nebol spachany na uzemf niektoreho zo statov, prebieha konanie v mieste alebo miestach, ktore ustanovi Kongres zakonom.'

..

f

r

CZ. III. odd.2 Ustauy USA

laciu porotcov od vonkajsich vplyvov (INCIARDI, 450). Po skonceni dokazovania a po pouceni sudcom sa porota poradi a prednesie svoj verdikt, ci povazuje obzalovaneho za vinneho alebo nevinneho,

ve i v hovorovomjazyku, na rozdiel ad toho vecna kompetencia, prislusnosf statneho organu, sa stotoznuje s jeho

.;

pravomocou.

Te6ria prava pozna nasledujuce druhy kompetencii statnych organov:

. a) uzemna (priestorova, teritorialna), ktora vymedzuje cele statne terit6rium alebo jeho cast, na .ktorom tento organ realizuje svoju pravomoc,

b) casova (temporalna), ktora vymedzuje· obdobie, pocas ktoreho vykonava statny organ

Kompetencia (posobnosf, prfsfusnosf) statnych orgrinov

v

Statne organy sa vyznacuju nielen

pr.a·vomocou, ale aj kompetenciou.·~ Kompetencia je d'alsim kriteriom, po'~ mocou ktoreho sa klasifikuju statne organy. Kompeteneiou (p6sobnos£ou) rozumieme okruh spolocenskych vztahov, na ktore sa vztahuj e a v ktorych sa vykonava a uskutociiuje prislusn~ praV(nnOe" ci uz zakonodarna, vYkonna alebo sudna pravomoc (BOGUSZAK, 61). V proeesnom pni-

!

f

,

~ + t

,

. "

SVOJU pravomoc,

c) 9sobna (personalna), ktora vymedzuje kateg6rie osob, na ktore sa vz£ahuje pravomoc prislusneho organu, alebo urcite kateg6rie osob vyluc·uje z jeho p6sobnosti,

d) vecna, ktora vymedzuje druh,y

,,' -

"

_.",. ...,.

Statne organy vykonavaju svoju po-

I \: . I ~. ".., . _. .: '...... . ..... . .. _. :-" ~.. " ..... - .'. (:. _ . . ," .

sQbnost takmer vYlucne trvru·o· . ca.'sova

"'~~~~'~~" ~ .,., ~:.~ 1.: . .1. L,~ . .r-·~~·.-.,~, .~.~J!.J.·I·.·, .:1 .. or: _r.·~ I : _. .. . .. ,. __

P:~ob~~di~p~. _ Ich casova.p6s~b~o'st

• ~ • ••• -':. _ •• _ r •

nie je obmedzena funkcnym obdobim

,;,;;< statnyeh funkcionarov a personaIny•..•.... mi zmenami v obsadeni parlamentu

alebo vlady po vseobecnych vol'bach.

Pri casovej kompetencii ide 0 trvalosf s tatnejmoci, 9"'.ltx.~lll,,,,,~2~~1?~~_~t jednotli ' ch .. ~.t.atn ch organov " -, ·a:-~-]···>niEf'·

-'prisl~i{9Gh--'~~§b~" - .. '.,. ··.···"ii,:·.>'-.~,~-~~;"·'-;:''''·' .'. "-,:"-."'.', .. ,,,' ." .•..•..• '.

';-'Naz~klad~"- zakonov vsak v state vykonavaju svoje funkcie aj organy s casovo obmedzenou dobou, Prikladom su ustredne -i . miestne volebne

. k _ i'. I··· ..... : _ •• -.". : .. : .::.:~ .... :... I. r I .~..oI::. ~: .. I : ....... -!T" ... ~!I.:·rr .... J~-.:.~ I· .... '!::.~':~ -. -,!.: ~ .... :.:- : I ~ ..... I -r ;· .. 1. ~~ I·~"!" _ ~:~~ •• " -, _~.,,;, .- ••• ~ •• ~ ... .-:- •• ~:j:': .. ~ ..... ~ I I.· • ~._ -. • :.. •

ormsie.

) t.. . . I.. • ..~ .~._. I

Od casovej posobnosti statnych or-

.,

ganov treba odlisovaf dlzku funkc-

. neho obdobia os6b ustanovenych (do-

.. . . .. .

sadenych) do funkcii ci uz vol'bou,

vymenovanim alebo na zaklade 118.stupnickeho prava. N apriklad panovnik ustanoveny do funkcie aktom korunovacie, ci uz na zaklade dosadenia do funkcie na zaklade dynastickeho postupu alebo na zaklade vol'by stavmi je ustanoveny natrvalo, takisto sii natrvalo ustanoveni do funkcie sudcovia najvyssieho sudu v USA. Ini statni funkcionari su dosadeni do funkcie na dobu urcitu, najma ak vykonavaju funkciu na zaklade volieb. V stanovenom casovom

L"I~ II r ... • •••• ' .......... -..- •• -:. ••••• ~. ••• •• • ~I" _ _ • •• • ••

limite vykonavaju svoju funkciu po-

slanci a u nas aj sudcovia. Posledmi

. .

kateg6riu predstavuju statui funkei-

onari a uradnici, ktori su ustanoveni do funkcii na dobu neurcitu, najma v oblasti exekutivy.

Osobrui, oecna a funkcna kompetencia

Z hfadiska osobnej a vecnej kompetencie delime statne organy na organy S osobnou a vecnou kompetenciou:

a) vseobecnou,

b) osobitnou.

Pra vomoe organu ~ .. ~2, .y~gq1>.,e.~gq~- ..

osobnou kompetenciou sa vztahuje na

.Ys.§t!cYch prislusnikov statu, pripadne na v~'~tkjch-'-'obyvaterov, kym pravo-

moe organu S osobitnou kompetenc~o.u

• •• • • •• ~ •• • ••• • ," • • • I ••

iba na urcitU. cast obcanov. Delenie or-

ganov podl'a osobnej kompetenci .. e-charakterizuj e najma starovekei stredoveke staty, kde prevazoval princip personality nad "ppihcipom teritoriality, a v ktorychsa este neuplatriovala rovnos£'_,_vs'etkych pred zakonom, naopakobyvatelia statu sa delili na slobodnych a neslobodnych,

Organom so vseobecnou vecnou

kompetenciou chapeme organy v ramci jednotlivych pravomoci. Napriklad zakonodarny organ so vseobecnou vecnou kompetenciou, pripadne urcity vykonny organ so vseobecnou vecnou kompetenciou (vlada) alebo vykonny organ s osobitnou vecnou kompetenciou (ministerstvo). V ramci sudnej moci sii prikladom riadne sudy so vseobecnou veenou kompetenciou alebo mimoriadny sud S osobitnou vecnou kompetenciou, napriklad uz uvedene, v minulosti posobiace pracovne sudy, poisfovacie sudy ci statny sud, prislusny pre zlociny podla zakona na ochranu republiky. Z .hladiska funkcnej kompetencie delime statne organy na organy:

a) vyssej mstancie (stupria),

b) niisej instancie (stupria).

V cinnosti statnych organov sa uplatriuje tzv. instancny princip alebo .instaneny postup pri prejednavani a rozhodovani veci, '0 urcitych veciach rozhoduju organy prvej instancie, 0 inych organy druhej instancie v oblasti sudnej moci i vykonnej moci. Funkcmi kompetenciu urcujii zakony. Organy vyssej instancie sri najrna opravnene potvrdit, menif alebo zrusovaf rozhodnutia orgrinov nizsej instancie,

Kompeteniine spory (spory 0 prislusnost')

N apriek skutocnosti, zc kompetencia statnych organov j o urcena zakonmi, mozu v konani statnych organov vznikaf spory 0 prislusnost,

\' i'tikladom kolegiatneho organu sur sndne senaty, porotne siidy, ako aj par .. la.ment a jeho vybory i kabinet, Vo

~setkych uvedenych pripadoch vznikaju rozhodnutia statneho organu ako vjraz kolektivnej vole. Prfkladom mo-'-

·nol~ratickeho organu je. samosudca,

.>: .. ··inil1ister,· prokurator,i:aleboomouds-:'·

·'inanapravda, prezident, narozdielod kolegiatnej hlavy statu, ktoru v 810- venskej narodnej rade v minulosti vykonavalo jej predsednictvo ..

Sp6sob ustanovovania osob do funkcii v statnych organoch je tiez krite.riom clenenia statnych organov. Osoby ·· .. su do funkcii ustanovovane volbou, .vymenovanfrn alebo na zaklade na-':'

;,;':~' .stupnickeho prava, So zretefom na tie•. ,:,.;,.. to sposoby pozname organy volene, vy-

:,::';, 1,:lnenuvane a dedicne.·· V totalitnych , ,.. statoch sa vyskytujii samozvane orga-

ny, ktore vsak trpia absenciou legiti.mity, ked'ze nie 8U ustanovene na zaklade prava, J e takmer pravidlom, ze : aj vykon moei sa vtedy uskutociiuje . ':,\> .. metodami bezpravia,

. ~:·~.:i ::~ I

Vzfahy statnych organov vyplyvaju z ustavy, ktora ureuje formu statu a tyro aj jeden z jej prvkov, formu vlady, ktory je "naplneny" vzfahmi statnych organov i vztahmi stat. nych organov k obyvatefstvu. Pojem forma statu a forma vlady sa analy" ". .. , zuje v nasledujiicich statiach. V su-

vislosti s delenim statnych organov podl'a ich vzfahov je vsak potrebne liZ v tejto casti konstatovaf, ze forma vlady pozostava, jednoducho vyjad-

ktore maju povahu 'negatfvneho alebo pozitfvneho kompetencneho sporu, Pozitivny kompetencny spor sa prejavuje snahou dvoch a viacerych organov vee prejednaf a rozhodmit, alebo sa prejavuje necinnostou, odmietanim statneho organu vee prejednat a rozhodnut. Z psychologickeho, sociologickeho a politologickeho hl'adiska su kompetencne konflikty vssledkom Iudskej ctiziadosti a Iudskej tiizby po moei, z hladiska prava sti vSrsledkom odlisnych vysledkov interpretacie 'prava odlisnymi subjektmi prava. Pri kompetencnom spore je "prislusnych" alebo .rieprislusnych"

. niekol'ko statnych organov rovnakeho druhu . pravomoci a rovnakej instancie, rovnakeho druhu pravomoci a odIisnej instancie a statnych organov odlisnej pravomoci, najma medzi organmi verejnej spravy a sudnictva, sudnictva a prokuratury a pod. Spory o pravomoc medzi siidmi a organmi statnej spravy rozhoduje u nas Najvyssi sud Slovenskej republiky. Aj v inych pripadoch zakony urcujti statny organ, ktory je povereny riesenim kornpetencnych sporov r6zneho druhu. Niektore oblasti prava umozriujii, aby si ucastnfci sami urcili prislusny sud, ktory ich spor prej edna a vo veci rozhodne. Dohovor .ucastnfkov 0 prislusnosti sa nazyva prorogacia,

. .....

f~ .' .v-

.. " .

. , .

»,

• •• r' - '.' .~ • •

. .

....

.:.

f""

.

I·',

,.

L 1

r:

,

I

1

i

,

\

\.

.

f

t.

J (

~.

f

\

Zlozenie statnych or'ganov

. . ,

Podl'a charakteru zlozenia delime. statne organy na monokraticke a kolegiatne. Kolegiatne organy sti ~l;>g.:r:.Qye organy, ktore prijimaju svoje rozhodnutia hlasovanim .alebo konsenzom.

~. _. • • ~ • I I '. •

. .

IC~l kreacia sa uskutociiuje tak vol'bou,

ako aj vymenovanfm. Monokraticke .organy reprezentuje nie k6legium, ale jednotlivec, osooa. Aj monokraticke organy sa kreujii bud' vol'bou, alebo vy-

me n ov&n il!1 , pripadne iny-m sposobom.

Sposob ustanovovania statnych f'unkcionar-ov 'do funkcii

Druhy statnych or'garrov podfa ieh vzajomnych vzlahov

rene, zo struktury statnych organov a ich vzajomnych vzfahov, Tieto vzfahy su rozliene. V zasade zavisia od toho, aku formu vlady ureuje pre prfslusny stat ustava tohto statu, napriklad ,cL,:t!rc:uj~, parlamentmi republiku, prezidentsku republiku alebo parlamentmi monarchiu .

Podfa vztahov urcenyeh ustavou, ako aj zakonmi statov delime statne organy podl'a ich vzfahovej (relacnej) .. charakteristiky naj rna na organy

.\ a)· zodpovedne a nezodpovedne, I b) nadriadene a podriadeno,

I c) kontrolne a kontrolovane,

t

l d) vyssej a nizsej instancie, ktore

.~

1 sme uz charakterizovali,

~

~ 'V

i Statne organy z hl'adiska svojej

vzfahovej (relacnej) charakteristiky sa mozu vyznacovaf nielen jednym relacnym znakom, ale aj viacerymi relacnymi znakmi, to znamena, ze vzfah dvoch organov ovlada napriklad znak zodpovednosti i podriadenosti.

Zodpooednost' statnych orgtinou

Otazka zodpovednosti statnych organov j e zlozita, pretoze jej predmetom su vzfahy zodpovednostilnezodpovednosti medzi:

. ':. a) zdroj om moei (volici) a repre-

1;

~.:: zentantmi moei,

.;.-:. b) statnymi organmi zakonodar-

nej, vykonnej a sudnej moci, statnymi organmi len v ramci zakonodarnej, vykonnej a sud-

• •

nej moci.

N iektorymi otazkami zod povednosti uvedenymi pod pismenom a) sa ucebnica zaobera na miestach vyhradenych

,

te6rii demokracie. Ulohou tejto casti

nie je podrobne riesif otazky zodpovednosti, ale iba evidovaf existenciu zodpovednosti a nezodpovednosti a diferencovaf medzi zodpovednymi a nezodpovednymi statnymi organmi.

Prikladom vzfahov uvedenych pod pismenom a) ~""~5~ .. ~,E~?_y'~9!!g"§,~;,""y.!~~lY,,,, p a! I ?tm.e.!},ty\.;,.Y.,J?~;rl,~m~.n~n~J,;I~p}!21~-

:..::_:-!...J..).~lt:.~~'I.~~~..:.,.~l:..,: ... :,- ...... ~~ .......... ·,~r ... ~. 'I~-r"'" ,' ...... I I - ~ • - •• _ .... -....., • • I • I I.. '. - '" , ••

ke ~,'_~,~,~?4~8y:~:m9.~t",§99-P~~,-:.,m.8:2:t..~konnej moci, Prikladom vztahov uve-

d:enych':':'pJod' pismenom b) je vzfah

zodpovednosti roinistra vlade a pred .. sedovi vlady alebo u nas vzfah zodpovednosti parlamentnych vyborov parlamentu (plenu),

Z hladiska zodpovednosti a nezodpovednosti sa vo vzfahoch statnych organov uplatiiuje:

1 a} ustavnopoliticka zodpovednosf

-i a nezodpovednost,

i b) pravna zodpovednosf a nezod-

"

1. povednosf, osobitne trestna

"

}f a obcianskopravna, sirsie su-

i kromnopravna zodpovednost

. (nezodpovednost),

J asnym prikladom E§!,,~y':ggP9!~t~ckej zodpovednosti je zodpovednosf

v la~y~,~"j~J j~gnotlivY~h::~lenov'i)a:fla~" mentu v parlamentnej ·-republike.

.~ :_... •• r -:':'-'II .• ~lrl~.·"'1

U stavnopoliticka zodpovednosf sa

vztahuje na vsetku cinnosf zodpovedneho statneho organu, takze aj na cinnost, ktora nie je upravena pravom a nie je predmetom pravnej zodpovednosti. Sankciou ustavnopolitickej zodpovednosti je odvolatel'nosf a odvolanie prislusneho statneho funkcionara. Uplatnenie zodpovednosti nastupuje stratou dovery parlamentu k vlade alebo jej clenovi, pripadne k inym statnym funkcionarom ustanovenym parlamentom, ak sa zodpovedaju parlamentu,

Hlava statu, ako sa uz uviedlo, nie je spravidla ustavnopoliticky zodpovedna parlamentu tak v parlamentnej republike, ako aj v prezidentskej

,.

republike, U stavnopoliticka zodpo-

vednosf hlavy statu je vsak v niektorych pripadoch ustavne vyjadrena kvalifikovanym sposobom. U stavne je vyjadrena trestna zodpovednost,

najma za vlastizradu. Mimochodom, u ntis je prezident trestne zodpoved-

:i!,~,: "vhierarchii statnych organov, a pretd troly i organmi kontrolovanymi, Z hl'a-

. vsubordinacii jedneho organu jnemu diska kontrolnych a kontrolovanych

statnemu organu, osobitne vo vzta- organov je d6lezite zdoraznit, ze v sbi-

hoch organov statnej spravy, Subordi- te uplatriujii svoju pravomoc a kompe-

nacia sa prejavuje tym, ze nadriadene tenciu statne organy, ktore sa vyhrad-

organy mozu vydavaf zavazne pokyny ne zaoberaiu kontrolnou einnosfou

podriadenYro organomv ktore sii po-. (najvyssi kontro~ny urad), kym ine or-

vinne ich respektovat. Zavaiile-Pdky~ - .. gany .. vykonavaju kontrolmi cinnost

ny nadriadenych organov obsahuju ako slleast svojej vecnej kompetencie,

tak normativne pravne akty, ako aj najma ako sueast kompetencie nad-

organizacne akty .nadriadeneho orga- riadeneho organu kpodriadenemu or-

nu, pripadne individualizovanepnKa- ... ganu.Vziah kontrolnych a kontrolo-

zy. N adriadene . organy vykonavaju vanych organov pripomina teda vzfah

nad podriadenymi organmi tiez dozor nadriadenych a podriadenych orga-

. a pri zistenych nedostatkoch maiu nov, pretoze aj kontrolne organy mozu

ukladaf disciplinarne sankcie. vydavaf zavazne pokyny na odstrane-

V zfahy nadriadenosti a podriade- nie zistenych nedostatkov. N a rozdiel

nosti sa uplatnujii medzi organmi od nadriadenych a podriadenych orga-

statnej spravy. nov je ich kompetencia uzsia a vzta-

Nadriadene a podriadene statue or- huje sa iba na oblasf kontroly alebo na

gany su casto a sucasne organrni kon- oblasf dozoru a dohl'adu.

ny za vlastizradu. Parlament smerom k prezidentovi posobi pri trestnej zodpovednosti na sposob "vefkej poroty", ked'ze vo veci rozhoduje ustavny sud.

Ako sa uplatiiuje ustavnopolitieka zodpovednost hlavy statu?

U stavnopolit.icka zodpovednosf hlavy statu je ex constitutione vyhicena alebo je vyslovne upravena. Uplatiiuje sa najma na zaklade ustavne kvalifikovanych dovodov, Z hl'adiska nezodpovednosti i zodpovednosti hlavy statu ide celkove o tieto pripady:

"

a) U stavnopolitickii nezodpovedno-

sf hlavy statu vyslovne zakotvuje tistava. V tomto pripade za vsetky alebo cast aktov hlavy statu (prezidenta) nesie ustavnopoliticku zodpovednosf vlada, pripadne jednotlivi clenovia vlady;

"

b) Ustavnopoliticka zodpovednosf

hlavy statu sa uskutociiuje len na zaklade ustavne kvalifikovanych dovodov, napriklad ak prezident vyvij a cinnosf smerujucu k odstraneniu demokratickeho ustavneho zriadenia.

,

c) U stavnopoliticka zodpovednosf

prezidenta sa uskutocriuje podobne aka u poslancov, na konci funkcneho obdobia.

.;

U stavnopoliticka zodpovednosf

jedneho organu ci statnych funkcionarov tohto organu sa maze uplatiiovaf bud' vo vztahu k jednemu organu, alebo dvom a viacerym organom, N apriklad zodpovednosf elena vlady (kabinetu) sa maze uskutociiovaf tak smerom k parlamentu, predsedovi vlady, ako aj k hlave statu.

j

{ ..

,"

t ~

i" '

I " ,

. .1, ~. '.'

,

t

f

I

r

t

I !

,

t

i.

..

Subordituicia statnych orgtinou

N a rozdiel od vzfahov zodpovednosti a nezodpovednosti podstata vzfahov nadriadenosti a podriadenosti spoeiva ..

,

,"

r. : .

III. KAPITOLA

ni funkcionari majii pouzrvaf statnu moe v ramci svojich pravomoci a kompeteneii, pricom ieh povinnosfou je postupovaf len na zaklade .. ustavy a zakona a v medziach zako" . na. Realizacia moei nad ramec pra-

,'. vomoei alebo kompeteneie, pouzitie

r · . moci v pripadoch, ktoreustavaa za- .

. , kony vyslovne prislusnemu organu alebo funkcionarovi zakazuju, ako aj pouzitie moei v rozpore s jej ucelom r.pouzitie moei s ciel'om odstranif demokraticky poriadok zakladnych pray a slobod, pripadne pouzitie moci, ktoreho zamerom je koncentracia moci a obmedzovanie obcianskej 810-

. body, je zneuzitim moei alebo tzv.prekrocenim pravomoci,

v -

Co je obsahom cinnosti statu, za-

. bezpecenej statnou macou, prejavuje sa v jeho funkciach, uskutocriovanych na zaklade prava, K poiiatiu funkeii statu je moine pristupif tak z politickeho, ako aj pravneho hl'adiska. Z politickeho hl'adiska delime ·funkcie statu na vrnitorne a von.kajsie. Suhrn vmitornych funkcii, prostriedkov ich realizacie a rezim

. ich uplatriovania sa nazyva vnutorna politika ,s~atu. Obdobne, sl.ihrii'v~~~'>'

~~~~/.-::.?:. ·.-:"~~i i·~.- I :~~ ... ~:J.::: ~ -. :-..; ........ _:: •..•..

kajsfch funkcii, ich zameranie, pro-

striedky ich realizacie a rezim ich uplatiiovania zahranicnou sluzbou a inymi nastrojmi diplomacie sa nazyva zahranicna politika statu. Je pravidlom, 'ie ·~tflt t~k vo vmitornej, aka aj v zahranicnej politike sleduje urcite strategicke ciele. Uvedene ciele sa spravidla nazyvaju prioritami statu.

Z pravneho hladiska sa funkcie statu uskutocriuju prostrednictvom

. ,uplatnovania pravomoci a kompeten':!,cii statnych organov, Pravny stat je .: pri realizacii vonkajsich i vmitornych funkcii viazany pravom. Z pravneho hladiska sa funkeie statu rozdeluju na funkciu .zakonodarnti, sudnu a vykonrui. . Spoloel1:Ym_~~znakom~Tealizaei~

USTAVA A FORMA STATU

LlTERATlmA: ARISTOTELES: Politika. Bratislava 1988. BEDNAR, F.:

Cirkev a stat. Praha 1934. BLAHOZ, J.: Ustavnf soudnictvi v kapitalistickych statech. Praha 1975. BOLZANO, B.: 0 nejlepsim state. Praha 1981. BORK, R. H.: Amerika v pokuseni. Praha 1993. BROKLOvA, E.: Prvni Ceskoslovenska

.;

ustava. Diskuse v U stavnim vyboru v lednu a unoru 1920. Praha 1992. BRO-

~ v v

KLOVA, E.: Ceskoslovenska demokracie. Politicky system CSR 1918-1938.

Praha 1~92. DAHL, R. A.: Demokracie a jeji kritici. Praha 1995. FILIP, J. - SVATON, J. - ZIMEK, J.: Zaklady statovedy, Brno 1994. HAMILTON, A. - MADISON, J. - JAY, J.: Listy Federalistu. Olomouc 1994. HAYEK, F. A.: PraVO, zakonodarstvf a svoboda, I.-III. Praha 1991. HERRINGTON, J.: Republika Oceana. Praha 1985. JELLINEK, J.: Vseobecna statoveda. Praha 1906. KELSEN, H.: Zaklady obecne te6rie statni. Brno 1926. KRESAK, P.: Techniky ustavnych zmien. Parlamentny kurier 5, 1994. MONTESQUIEU, Ch. de S.: Duch zakonov, Bratislava 198_9. MORE, T.: Utopie. Praha 1978. NEUBAUER, Z.: Statoveda. Praha 1947. PEROUTKA, E.: Budovani statu. I.-IV. Praha 1991. "PLATON: Dial6gy I.-III. Bratislava 1990. POSLUCH,M. - CIBU~KA, E.: Statue pravo Slovenskej republiky. Bratislava 1994. RAUSCHER, R.: Ustavni dejiny na Slovensku a v Podkarpatske Rusi. In: Ceskoslovenska vlastiveda. Dil V. Stat. Praha 1931. ROUSSEAU, J. J.: 0 smlouve spolecenske cili 0 zakladech politickeho prava, Praha 1911. WILD, J.: Plato's Modem Enemies and Theory of Natural Law. Chicago 1953. WEYR, F.: Ceskoslovenske pravo ustavni, Praha 1937. WILSON, J. Q.: Jak se vladne v USA. Praha 1995.

..

~: .'

t'····:· .. :

: ~ ...

..

..

l .' :

-- '

t

L

~ i ,

,

,

r

FORl\1A, OBS/UI A FUNKCIE

'V ,

STATU

rych oblastiach vyznacuje dlhodobo nemenitel'nym zameranim, najma v oblasti statnych zaujmov a bezpecnosti statu, a preto aj zahranicnych zaujmov, kym v inych oblastiach ide sk6r 0 relativnu stabilitu,

'V'

Cinnosf statuj!~Ln~p~,eq~tavitern.a

~:~~~;,~a~!;,ID.~", ktorazabezpecuje re~!~~E~9!U funkcii . statu. Je riou :~t';:l;~H:;a ~It~fll~ Stfltna"moc'J·~:·-e-L':p""'rostriedk~~·"~~'~

.'I~ .. ~:·~~~~~,;~~;Jtii;~!: v

Oezpecenia cinnoati statu. Statnu

moe vykonavajii bud' priamo volici (obcania), ktori sii v modernom demokratickom state zdrojom statnej moei, aka aj, a najma reprezentanti moci, ktori pravo reprezentacie nadobudajii bud' priamo, alebo nepriamo delegaciou od zdroj a moci. J ednotlive druhy statnych organov a stat-

Kazdy stat rna svoj obsah i formu.

v

Co je obsahom statu?

Obsahom statu je cinnosf, ktora je ..

zamerana na ureity ciel', je trvala a zabezpecena statnou mocu, vykona vanou sustavou statnych organov a tym aj cinnostou statnych funkcionarov a uradnikov, Smer a okruh cin~~~~~,",,~~~tu su .. urce;~-'-sp-oro~eiis1{ou zml u y.?~;, "\Y' modernom "~lil.fej'e ·smer a okruh cinnosti statu i jeho funkcio-

.narov .. ",_;;'\" uradnfkov urceny jednak ;hlstavou a zakonmi in jednak na za.klade 'op'ak~i~ci~hsa volieb aj prog-

ram om vacsiny pre prislusne volebne

v

obdobie. Cinnost statu sa v niekto-

, .,

f

r

vsetkych troch funkcii j e riorrnotvorba vo vyzname tvorby zakonov; vykonavania zakonov vykonavacimi pravnymi predpismi .... ," a tvorby

individualnych pravnych aktov sud-

.-~

• .J~ • "';.

nymi, _ypfavnyml a mymi organmi

aplikacie prava (WEYR, 1937,21).

_ ..... ~f.ifl::~' .. ~~~.::.~>~ ...... ;J . ,)t···.·'·~···<'··~,:·:~·l.,"': ,.:::,. ~\'~ .. ~:.",; ... ~.:'.~'.~ ~·:·'·.l.'·.'~· ..... ;,. .. v _,

~~·~-~,:··~:~:<~~p.u.- .·~,Qr·~:Y:PiJr),'; +;··_;'J:lflJl:~~Cl.:a.m<:·::· s ta tu

z,br~,~iska .... PQ1{iiCke.49'"a" .. pra vneho

napriklad patri:· ........' . .." ..

a) ochrana pray a slobod obcanov 1 ... vra.tane'()chraIly .. iell· zivota,

'1 zdravia a bezpecnosti,

';1 b) ~~~!~l'la .... .sukromneho a verej-

.:~J neho majetku, .

i". ... . I.. ... _. ~ .-. .-

J c) Q,£hIg,!!,f!,Y~r~j,ng4q,,,p'q:ri,,~dku,

i d) _o~4ranfl:,_prir9dy a kulturnych

- pamiatok,

. . ... .

> .. e) zabezpecovanie a tvorba pravi-

.. die1110'sp()d~rskehozivota ahos-

...... _ ........ ~I ....... ,. .. _.,' .. -r::;:,I·;'~ ... .i ,»: .. .:" ........ .: '-r ..... ~ .. _:., ". _.. . I ~ .

. podarskej sutaze,

... f) podpora r9~yoj~~~()lstva, vzde.;'C.'t. lania, yedy a':1nilt*~y:" _., ... ..

;0(m;;$ON1t;~J.·'5im,,£u.itit(}ialn;:~ta:'~·~t,tt·· z hl' a-

" '~.~:~.:: ~:'r·i· I·i.· .. ;Ij'".~~.':.~ .. r~ .:.;~:.:.:. I ::. ::~~- .... )_ .... = ·· .... L: .. ·.:··~·t~ .... :~\ .. ~ .: \.: .:' . • ... .

dis.ka.~..E2!f!!,_S,~~l1o.~;,P!~Y~,~9-.9 .. patti

najma:

'a) zabezpecovanie ... hospodarskej apolitickej spoluprace s inymi ~., statmi a medzinarodnymi or-

. ". .

gamzaciarm,

/b)«:?p.:r:ana pred agresiou a von-

~ kajsiabezpecnosf statu,

.•. c) vytvaranie priaznivej predsta-

•• • • • _.. •• I.

vy 0 .. st~t.~, 0 stave dodrziavania

I • ••• - -_ •• 0· •• :'pJ" _' ... ) .• !' .. ,

.~' Iudskych pray, kulture, prav-

.. nom systeme, podmienkach

.: hospodarskej spoluprace, turis-

tike a pod.

Principy spoluprace medzi statmi v ramci ich vonkaj sfch funkeii /r6Ie-

./

vantne zakotvil aj Zaver¥y akt

Konferencie 0 bezpecnosti" a spolupraci v Europe r. 1975:/Zucastnene

... /"

staty sa zaviazali, /Z€ vo svojich vza-

jomnych vtahoclr sa budu spravovaf nasledujticimi-princi pmi:

a) Zvrchovana rovnosf a respektovanie pra v vyplyvajucich zo zvrchovanosti,

b) nopouzitie sily alebo hrozby si-

lou, j

c) neporusitefnost hranic,// d) uzemna celistvosf statov,

.. J' .. .:/

e) mierove urovname 8,.porov,

f) nezasahovanie do-vnutornych

/

zalezitosti, //

g) respektovanie,.,/fudskYch prav

a zakladnych slobod vratane slobody z¢fsrania, svedomia, nabozenstva a presvedcenia,

h) rovnopravnosf a prava narodov na sehaurcenie,

i) spolupraca medzi statmi,

j) sy'edomite plnenie zavazkov po{dl'a medzinarodneho prava,

Charakter funkcii statu a najma vzfah medzi vmitornymi a vonkajsimi funkciami determinuje cely rad faktorov. Vel'kosf statu a jeho prie-

·-:....-~.-.:.t .. ·r...=...:i~II·- .... ~(,:t

!PJ'..§~!nl\~,+~lf.~.2;:!IJ2.~~';:A~~~\j~iJf.~X~9jifi,~~~~r ~~»'ijlJe d6Iezitym faktorom vzfa-

hu vonkajsich a vmitornych funkcii statu. v cinnosti globalnych alebo regionalnych vel'moci, mocnosti hra

ddlezitii ulohu ~~bf~!:9l}~.,:".;,l?~R~l~t~i a nriama uease namedziuaxodnom dr:~i~:;';'\i>p'f~~d~~·' '::'~:&hr~riiErid,j'~';p:Fgiitrkti

~~

intezivne rozvfjajii aj mnohe mensie

staty, V tejto suvislosti sa uznava, ze najlepsou zahranicnou politikou malych statov je ich vmitorna politika, to znamena charakter a sposob reaIizacie vnutornych funkcii statu. N aopak, najlepsou vmitornou politikou vel'moci je casto ich zahranicna politika,

'V' "

POJEM FORMA STATU

AZLOZKYFORMYSTATU

Kazdy stat rna aj svoju formu.

'V

Co je forma statu?

Organizacia obsahu cinnosti statu,··· ktory sa vdaka spolocenskej energii sustredenej v statnej moei uskutociiuje a prejavuje vo funkciach statu, must

mat urcitu formu, J e iiou forma statu. Forma je sposob organizacie obsahu, So zretelom na stat mozno povedat, ze forma statuje sposob organizacie statnej moci a rezim jej fungovania. Forma statu je teda sposob organizacie

~q,~.-"I:' ~ ", 1So·· LI.,,,,_. . .. '( ,.- .~:- .-- ~: ~..- r" ~ •• -~ .

~,~!.~!!l~t .. m9ci,)rtoni j~,.,hri~·~ilP:_;tll9to~ rom uskutocriovania funkcii statu

. _. - .. , ~ - , ~ .. ~ , ....

• ~ ... :,. • ..... : ••••••• "= .: _. •• :-.~. _ .... _ ••• ~ ••• ~ ••• r": .... :.'~ . .. ..- -, _. =-, .,.. . . ·L''_ .• ,: .. ::.i ... '. _

~.!!lnYmi .Qrg~lJ..Il:l:~",~t~ tnymiorganiza-

ciami, .: ~t(} tnymi funkcionarmia .. urad ~ nikmi, pripadne priamo volicmi (refe-

rendum). Je nepochybne, ze charakter moci a statu sa prejavuje prave vo forme statu.

v

Statna moe je organizovana v sta-

toch roznym sposobom. Neexistuje univerzalna forma statu uplatiiovana vo vsetkych statoch, Existuju vsak standardne modely foriem statu, pripadne standardne "moduly" , z ktorych je mozne "zlozi£" urcitii formu statu, vyhovujticu urcitemu narodu alebo Iudu, ktory si zaklada stat alebo ktory rna v umysle zmenif formu svojho statu. v ramci standardneho modelu alebo standardnych "modulov" vzdy nachadzame osobitosti, odlisujuce forrnu statu v jednom state od formy v inom a inych statoch.

.. §l12!~£1t~g~~~niltli~:i~~~~4Ea~ji,~~Sfj~~ , .: ,:,§~a.,,~~~.~§:trl~R~_g1t,tQJ.;:m;x,;,:.§t~b~, kym ~iI\'!rzi.~~~J~ij;t~hg-O~~~~~r'predsfavUj e.",2.~:,.

namicku stranku formy statu.

I N ~~. : .. ). • ;'.;. ~.i. :-.,~ :,' i .. : ~.~ ~.'~ ;~'~i~~·\.:.;~~. (._~i),.:~, ';'~ : .. : ; .~ ~.;.\:"'''.: .'y,,-';:. \:; .',~ f;: .~:.".) j ,:, .~' ': ::\. ,~\~.;.;:.; ~.-/·'.: .. f::_! ~,,;: :' .• ~.{:",::;;.~~,:.:.'.~ ~.- :,,/.';~.~~~(i,~>,

Sposob organizacie .: statnej moci

reprezentuje:

. .,.

,M~a) forma vlady,

1;" b) statne zriadenie, cize uzemno-

f organizacne clenenie statu.

Rezim fungovania statnej moci reprezentuje

c) ~~atny rezirn a pripadne aj .po.lj.-

, . - . ~ ., ~ .. ~ -L._. =-:. _) ;'. ., . _

ticky rezim.

~ . . , ... ~

Z toho vyplyva, ze forma statu je

nadradeny pojem vo vzfahu k forme vlady, statnemu zriadeniu, k statnemu rezimu a pripadne aj k politicksrnu rezimu, kym uvedene pojmy su vo vzfahu k pojrnu forma statu pod-

. - .

.. .. -

. . . - - .~.. -... - - ._, -. - '- - . .

j e uni tarny stat s j ednou sustavou najvyssich statnych organov -, .a-jednou ustavou? Ako si vysvetlit, ze

'"

v jednom state rna miesto demokra-

cia, kym v susednom state panuje vlada tvrdej .ruky spolu s koncentraenymi tabormi, pripadne pracovnymi tabormi pre' Iudi s inym nazorom nez

jenazor moci?

o forme 'statu rozhoduje vera einitefov. -Iednym z nich jegeograficke . '. prostredie, rozloha statu a prirodze-

. .

na povaha r6znych narodov podmie ..

nena aj klimatickymi podmienkami zivota urcitej spolocnosti. N a tento fakt v suvislosti s obsahomzakonov poukazal )YlonteEfqui·~'u vo svojom gieI-e"IJuch zakonov (RAMIK c. III-I).

Faktor uzemia vplyval na formu

~

statu zakotvemi v Ustave USA naj-

rna z hl'adiska vertikalneho rozdele-

radene pojmy. Forma kazdeho statu preto pozostava z formy vlady, uzemnoorganizacneho clenenia statu a zo :statneho rezimu a pripadne aj z politickeho rezimu.

-v _. v .. -

CO PODMIENUJE

MNOHOTVARNOST

v "

FORIEM STATU?

. .

v .

Co podmieiiuje konkretnu formu

statu? Cim je ovplyvnena.i.skutocnosf, ze jeden stat je absolutistickou monarchiou, kde o"y,setkom rozhoduje panovnik, kYR1<V inom state je moe rozdelena medzi parlament, exekutivu a sftdhictvo a v ktorej vladne sloboqa? Preco jeden stat je federacia,

<:\' . kim iny konfederacia, pricom d'alsi

,.

I 'RAMIK c. 111-1 Formu statu determinuje geografiche prostredie a hli-

m.atiche podmienky

~

"V Azii boli vzdy vel'ke rise; v Europe nemohli nikdy pretrvaf. Je to

,

preto, lebo Azia, ktorii pozname, rna vacsie roviny; hory a planiny ju roz-

delujii na vacsie celky; a ked'ze sa nachadza vacsmi na juhu, pramene tam skor vysychaju, pohoria 8U menej pokryte snehom a nevel'ke rieky nevytvaraju take prekazky, Voda v nich sa totiz straca alebo vyparuje, skor nez sa zozbiera, alebo po tom, co sa zozbierala.

,

V Azii musi byf teda vzdy despoticka moe; lebo keby tam nebolo ot-

roctvo dohnane do krajnosti, staty by sa rozdrobili a to povaha krajiny ne-

. . . ,

smie pripustit.

V Europe sa vytvara prirodzenym rozdelenim viacero statov s priemernou rozlohou, v ktorych sa da sprava na zaklade zakonov zlucif so zachovanim statu: naopak, pre ne je ta sprava taka priazniva, ze bez nich by stat upadol a musel by sa podriadif vsetkym ostatnym statom.

Za takychto okolnosti vyrastol duch siobody, vd'aka ktoremu sa kazda krajina v Europe tazko podriad'uje a podmariuje cudzej sile inak nez prostrednictvom zakonov a obchodnych zaujmov,

~

V Azii vladne naopak duch otroctva, ktory ju nikdy neopustil; a v ce-

lych dejinach tejto krajiny nie je mozne najsf jedimi stopu, ktora by svedcila 0 slobodnej dusi: vzdy v nej vypozorujeme iba hrdinstvo poroby.'

Montesquieu, en: de S. (19B9~ 2Bl)~

nia moci medzi federaciu a jednotlive

/

republiky. Protivnici navrhu lis¥y

a tym aj vytvorenia federacie p~kazovali na privel'kii rozlohu ftzemia Spojenych statov v spojeni IS nahladom Montesquieua, ze demokracii sa dati najma na nevel'k~ statnom uzemf (FEDERALISTA,. 9, 14). Zastaneovia navrhu ratifikacie ustavy, zakotvujucej federaciu oznacili za

;

amyl nazor, ze zastupitel'sky demo-

, .

kraticky system je' efektivny len na

malom uzemi a naopak zdorazriovali, ze Montesquieu /pledoval v prospech formy statu, ktpra disponuje vsetkymi vnutornynyi vyhodami republiky a vonkaj sfmiprednosfami monarchie

;

(MONTSQlVIEU, 190). Federativna

republika j/~ podl'a Montesquieua formou, ktoj'a obe vyhody kumuluje:

"Skl~da ,i~ z ~alyc~h repu~1i~, uz~va dobru ynutornu vladu kazdej z nich

a navonok rna prostrednictvom spolkovejsily vsetky vyhody vel'kych monarchii .. " Preto sa na Holandsko, Ne-

r' ....,

mecko a Svajciarske kantony dfvaju

v: Europe ako na vecne republiky." (MONTESQUIEU, 190).

1:!!l2E!EB,,~~~~~ ,a tym aj na. ustavu

..... biaa ... ··':\.J;i .,~-<~~ ~" -" <:~11{' .'.i., .. : .. I..,." .. f~ .', .~: , , er · ... fJ· "a·tiI ·~'.f!j~J~<ly_;o., <

~.... .. . .-. "',. ~. '·~~"'~:-'''''~~L·~. '~:J."'_""'IA >":'r_:....- -r -w:-"='" ~. I . .

~~~t~~h~~':fW~~~.~~,\H;~r~yfo:~a n~c~

tu posobi na mravy obcanov LA-

_;

TON II., 554E). Preto po ' Platona

timokracia, oligarch' , ... demokracia a tyrania majti~ ojho cloveka timo-

r~

~ra t!cke~.--dIiga~.chickeho, demo~ra-

tIckeh,(Y."'V tyrann sa vodea menl na ./

ty -- a a obcania na poslusny day

( LATON II., 548E-556A).

Inym dolezitym faktorom je rasq~

va ~lebo .-~nl~iiQy~.J?I:(sl~§np~~.:Dru:m:~ Y:krajin~chAirikYa,. aietnicita . obi;

... .:.. ;. ._. ... '.. .. . .. .. .. .... . '... . .....:,

v:a1eLI~tva. Existencia· dvoch narodov

p6'~~-bif~'"'na premenu unitQ.rneho-~t~~

. ...,

tu na fedeniciu v .9-Yvalej Cesko-Slo-

venskej repl!blike pocinajuc r. 1969 a pocinajucr. 1993 na dismemberaciu Jederativneho statu na dva unitarne a samostatne staty. Etnicita

o.i, cinitelov p6sobila na zmenu formy statov aj v niekdajsej -Iuhoslavii,

/

Sovietskom zvaze a inych krajinach,

Siicasne bola a je motfvom .' .hl'adania

.'

novych foriem statov, k~t~ sa usilu-

ju sformovaf teritoria a obyvateYstvo s rovnorodou etnickou prtslusnostou a rovnakym n~l1ozenskym vyznanim. K vyznamnej transformacii formy statudoslo aj v Juhoafrickej

. republike.ktora na zaklade apartheidu organizovala v minulosti farebne obyvatelstvo v ramci uzemnej samospravy v tzv, bantustanoch.

Mnohotvarnosf foriem statu podmieiiuje i politicka ideologia, rozmanitosf politiClr-"ch"li~~ntii;'v(t\j;s~dbec~

'" ., ,,', i ' .. .. .. : " e, ,/,"" .. :" :." ". <~i;'i>{ ':".';':. ,.,.:. ,;{., _.,' .: ':':." ':.!:' "i,; ", "':::'."": ;::}'S';'" "" .: ' . .". .. . .",.' .

a2i~"El~;:"iX~X9J,: .. .ducha, cize .. myslenia

a. filozofie. Vyvoj formy statu V staro-

~-'..::.".II.;}r~I.': .. ~:~t~·, 1:-.'7'. ~.I .~:' .• ' .. ' -. ,/

ve:kiijeneodmyslitefny od starovekej

filozofie, stredoveka forma, <statu od

r"'-

ucenia Augustina a 'Iornasa Akvin-

v ..

skeho, Stat formovala tiez renesanc-

na filozofia, klasicka i poklasieka novoveka-filczotia, ako aj moderria filozofia 20. storocia,

Osvietenska filozofia zrodila osvietensky absolutizmus, to ~.nallrena reiim vlady niektoryeh 'eu~6pskych panovnikovdruhej polovice 18. storocia (FIjdrich II., Jozef II. a pod.).

Idea demokracie a demokraticka forma vlady, ktora je dnes sta aardnou sucastou formy st ~ u casti krajin sveta,je naptik~ podfa Dahla vysledkom dvoyf{ transformacii v politickom zivo,u( Prva sa uskutoc-

.~.~

nila v staroveKom Grecku a Rime

;>

a 0 tisic rokov neskor sa nastolila de-

..

mokracifl /v niektorych mestskych

statoch-terajsieho Talianska. Ako politick·e hnutie sa tato transformacia

• ,

d~la do pohybu v 19. storoci (DAHL, 1,95).

Nielen idea demokracie, ale aj ideologia liberalizmu, konzervativizmu, socializmu a ich zhubnych mutacii, fasizmu a komunizmu, ovplyvnila formu moderneho statu. Liberaliz-

mus a konzervativizmus podporil na- smerom k republikanskej forme statu .

priklad . myslienku samospravy, Ko- a na zavedenie foriemstatuarozds,

munizmus a fasizmus boli naopak lenou mocou.jra-zaciatku tohto vjvo-

ideologickym vychodiskom vystavby ja narozdelenie moci medzi panovni-

centralizovanych statov s koncentro- ka astavy v stavovskom state.

vanou mocou v rukach jedneho stat- Vyznamnym cmitelom urcujiicim

.: ~ ktorv bol s ravidla formli·-§tatli~etf,iel:~ijtti).i~':daiie~'·s·'o~

. . ..'. n e h 0 0 rg an u, ym p .,c" .,,'.i":c," ."', ,. ,'. : '-'. , .; r: -: <;" _, )...:c" ,.: ''''''>,' .ie , \" '''. c.'.'., .. ,' , .• ,.,.,. . .. -.. . , r , ,. c ..J., . .': '. P .. , .

;.;' . jednotlivec, vodca. Podobnecielesle- ' ... "·}f:)C~~.~~i"J~j,.h2~:B:~_!l?:;:>!~~;~~~(!~~k1.~~na-

" .. ~... . - . . . _.'_.- .. '~. kn ai ';.. ta --, .. ~., ", '-"(!.' : _.",. - .. , .' .. : .. '. sti ..

••. duje nacionalizmus najma .so vzre- n.e. ~9~IR;Y"."e.PJ!J}I.S,.~XP:E1".,,~~ .. ,,;.(),SJ,

, tefom na pocity ohrozenia narodnej tr~g~9i~ .. ":y_!yprp.~",;,,a.,;:v¥w,~g~"';:;iR.r.~y~,

.. ':.:. . identity. Aj politicky islamovplyviiu- . 'tradfcie vztahov .medzireprezentant.

.. . ~·,).iJ:!..i..;;:~ .. ·~.:;;:~,,~·:,;t,~J::~:·~\<,:,')~~; ~::::.' . .-y ".; -, : -. , -, .:", ', •... - ),'1 ~,: .. -r..-.;.~ ... ' ~ .".". C.:':".'_· . ,:f;~.".f.·.,· -, o' :' ... ".'0. .:.... . ' .. ::: .. ' -. ~ ... ,.

'ii, . je formu statu posobenim na vystav- .'. It,l~.mQ~l(l.,obyy~t,~J~,ty:qm"c"-pb~Hln§~~

x 'bu .teokratickeho islamskeho statu, tradfcie rieseniakonfliktova tradfcie

i',::,,: kde namiesto svetskej moci dominu-' miestnej - i- ~aujmpY~rS~mosp:r~~y

· ~ ; (. ~/;"';'jJ,.J;.:'-~II.I':~';"""II:."'~I: .- -. I,:I· .. :r · :.:.-.:. I·.'~~·~~~·~~ .. ·;~I~ : .. .".".':.: . ' .. ~.).: .. ·I·J.-:_·I,·~, ,:;ii ·.~I·. ~~': :'.".-' I·:>'I~ :.;.: ~~ ~: .;: .. ~ : _ .. -,' I

',! .. ' je nabozenska autorita a uplatriuje ~.-!t!!?: .. ~t-~E~~!~!~".~;,,2E~"~nj~~~t,Y~E~jij?-

:.': .. sa islamske pravo, sari 'a , vychadza- p:t"~vny~4}{orpqr*~i~,.§tc~y()'ys~~j.~ti

<. juce z Koranu ako zakladneho pra- iC:h·:§rei19y.·'ii~i~9,q,~,·- '..'d...

:'\:: .. meiia pray a povinnosti. Formu statu ovplyvnuje aj stupeii

Podobne skusenosti su zo vzajom- vedeckeho poznania a uroveii spolo-

· nych vzfahov medzi cirkvou a statom censkeho poznania obyvatefstva, ako

:';:::' .' po rozpede Rimskej rise, ktora vo_Vy- aj verejna mienka.

;,:;:". . chodorimskej rlsi vyustila do tzv, ce- N a formu statu posobi vmitorny

zaropapizmu, osobitnej formy auto- politicky yYvoj a politicky zapas me-

kraeie, v ktorej bol panovnik dzi rozmanitymi zaujmami a politic-

papezom a sucasne hlavoustatu. Aj kymi alternativami. Prikladom nech

v zapadnej casti Rimsk~ho imperia je obnova monarchie v Anglicku.jspo-

sa postupne vytvoril tzv, cirkevny jena s navratom Stuartovcov natron,

. stat, ktory sa legitimizoval prostred- N a forme statu nechava pee/at aj vy-

, ~ .. .

':l;' ... n~ctvom teori~, ze~ p'~pez ~e nielen vo~ ". inych kr~j.in~ch? p?f.'~dne me-

,(> knazom, ale aj kralom z vole Boha, dzinarodnopoliticka situacia,

.,:i.'/:.. takze od papeza ppchadza (je odvode- Fonna statu, ktoni l,1ad..obudlo Ces-

'.' . nei) nielen vsetka cirkevna, ale aj ko-Slovensko na zak\a:de U stavnej lis-

. ... I .1-

",;;';'svetska moc. V/bulle Unam sanctam, tiny r. 1920, sa utv;arala v ramci ver~

~J".''::i'' vydanej ~. lS02, sa v tomto duchu saillskeho zmluyl1eho systemu."Uz

· r,.", uvadza: "E3i~kev ma jedinu hlavu, nie v priebehu voj9:~ bolo autorom kon-

),':' dye. Moe nad duchovnym, ako aj svet- cepcie cesko-~16venskeho statu jasne,

:,~U' skym me~om prinalezl cirkvi ... Du- ze statna forina bude zavisla. od toho,

.. ' .. , chovny rhec pouziva cirkev, svetsky ktq zo sB0J~ncov bude stat pri ~oliske

mec sa/pouziva len z jej vole. Duchov- noveh9/ statu." (BROKLOVA, 17).

ny me,t je v rukach kiiazstva, svetsky V predstavach 0 budlicej forme statu

i ~

mee j"~ v rukach panovnika a voj ska, sa ./Vyskytla aj monarchia, ktora sa

avs~k pouziva sa na pokyn papeza. :r:n;llla utvorit pod patronaciou Ruska.

Sv:~tsky mee je podriadeny duchovne- " Vefmi dolezity1).1..~j!!.~t~foIll._~:t"cllj~-

~u mecu." (BEDNAR, 32n). Forrou ci~-.l9i~u··"~t'~fit je' ekollollili{_~.·?~o-.

statu ovplyvnila nesk6r reforIllacia, s'ti~dl1ictvo~:POS2b,~ni~.}:la., .. !is~~lr~u .. ·

ktora odmietla pod~iad-e1iie"-"" statu . politiku, -<poHHk;~ '.' dania,pqplat~()y

.' cirkvi; po<iwJeaila:""-odluku cirkvi od . d()kaze"ekon()mika" vyty~t~(PE~~;rpy

:i 'st ~ ~(ti~ dekoncentraciu moci, co tlak nielen n~kompetell9i:gj~~p.()tli-

'.:' · priaznivo vpl:fvalo na vjvoj statov vYch statllych org.anoy,najm~.".,R~l'la-

..

I · '"

f·:· .

t

,

, T ,

t .

I k

,

mentu a exekutivy, ale v konecnom

..r.mr.I.l',..,.:oI~"""""'·:=J-II'io..l;:~) "I.~.:.r: ;", ;-(, i .: ... ~.""_:"""":_ ,..-":.-:. ~ .. ) ~, ~ 'T-~ .-~ .. ~1'''''·~:'''''r:.!".I!JI·~l 'l..V_~-'~·"".~.:~ ~ ~~r~ -t::."1. .. ~ .!j;:·II/.~"'_ ~ ':-I-r i~· ...... ~ ... :"': ... ~~..:., .. ~\":.r: i::..~ ~,~~;' ~ -::.:'- ... ·f=.·i ..... ~~. :"t..J ~~ . .'~ t:..L.h ~··.~I .~ -:-:,..: ..... ~ ~J""': ~ .. ~: ~ ....

gQ§l~,~lBt,!!f!".,~,§,!tt~,;~~E::~.~,,".!~~~~."~~,~,~

j:qt Priamy vplyv na formu statu' sa

makroekonomicky prejavuje bud' v politickych dosledkoch vol'by pre centralne riadenie ekonomiky, ktoreho vysledkom je centralizovany stat, alebo v dosledkoch vol'by pre trhove hospodarstvo, ktore podporuje vystavbu a fungovanie demokratickeho statu. Ekonomicke cinitele, osobitne argument .. : .... aktfvnej obchodnej bilancie, efektivnejsia dariova politi-

>

ka, financovanie uradnictva a ine sa

zapisali na.federativnom usporiadni USA ("Stat, ktoreho rozmery prekro-

/"

cia istii hranicu, vyzaduje rovnako

!'

silmivladu a rovnake farmy statnej

spravy, ake si vyzaduje stat oveYa

..

va'csf." (FEDERALISTA c. 13).

Z makroekonomickeho hl'adiska rna urcita forma statu vplyv na dlhodobti prosperitu statu, mieru nezamestnanosti, tempo rastu cien, mieru inflacie, ako aj na rast alebo pokles

II'

produktivity prace, zahranicmi zadl-

zenosf alebo naopak vzostup pri ziskavani exportnych trhov. Nie je preto nicim osobitym, ak prave ekonomika ovplyviiuje vol'bu pre urcitu formu statu alebo moderaciu jej krajnych socialistickych, liberalistickych alebo konzervativnych prejavov alebo crt. Kazda forma statu ovplyviiuje svojim sposobom dane, vydavky a peniaze prave z hYadiska ciel'a politicky stabiIizovaf ekonomiku. Faktor ekonomiky pri ureovani for~"'~t~tu;Je" vysvetl~tei'nY.il'~jma tym, ." ~e' hospodarska

prosperi ta .:~t~~9, -: ¢?~<$, .• p:~jw~~.~!(j§i~ -: , ...

ureuje politicke, obranne a socialne postavenie • ~tAt{i .. Fo~~:a'st~t~;·'it;Bi~·

u~f'chlii' 'a.i~b·~"'·~pomali£ ekonomicky rast a prosperitu. Forma statu maze teda pozitivne alebo negativne ovplyviiovat ekonomicku cinnost statu prostrednictvom konkretnej fiska1nej politiky, .. t.j. urcovania urovne zdanenia a vydavkov, monetarnej politiky

a inych makroekonomickych, ale aj mikroekonomickych nastroj ov.

"., .

. \ ...

. ,

FORMA STATU A USTAVA STATU

, .

Forma statu je sposob usporiada-

nia krajiny, jej spravy a su dnic tva , sposob politickeho a obcianskeho iivota, charakter statnych institucif a organov, ich vzajomne vzfahy a mnohe ine j avy a vzfahy verejneho zivcta, ktore Rimania nazyvali res publica, to znamena vee verejna, Kazdy stat·,· je ustanoveny urcitym sposobom, takze

. Q...

kazdy stat rna svoju ustavu.'

Pojem formy statu, pripadne formy vlady a ustavy statu oznacoval v staroveku, ale este aj v novoveku

,

rovnaky predmet. U stavou statu: sa

v staroveku ale nezriedka i dnes rozumie forma ci sposob vlady a vladnutia, skutocne usporiadanie statu, sustava statnych organov, sprava statu, v staroveku tiez pravne postavenie r6znych kateg6rii obyvateYstva, a ine dolezite vztahy danej spolocnosti, najma vsak forma vladyJV tomto zmysle sa za najstarsj,ll grecku ustavu povazuj e dediena monarchia. Sparta mala tZ~v~j ensku tistavu, znamu najmaz obdobia 5. a 4. storocia p.n.I; Vo vzfahu k Rimskej republike v 5.-l.storoci p. n. 1. sa hovorfo republikanskej

ustave. ..,.,,/

.t~·

Podl'a Aristotela je ustava iaty

druh "po;viildku medzi tymi, eo obyvaju ".stat", pricom "statna ustava as·prava statu znamena to iste" fARISTOTELES, 1275a, 1279a).

,

U stavu statu, cize sposob, a~

bol urcity stat ustaveny v!IlinUlosti najcastejsie fixovall:!_, __ praX'~ organiza-

,-"

cie statnej mgci-'ff'spravy statu. Ale

v n~erych pripadoch rovnaku fun:K:ciu plnil jeden alebo viac prav-

\ .

T

I

nych dokumentov, rozhodnutf prislu- IDEALNA FORMA STATU

snej monokratickej alebo kolegiatnej

verejnej statnej autority. // Otazka mnohotvarnosti foriem sta-

Ak teda smerom k staroveku kon- tu zamestnava ucencov uz od starove-

statujeme, ze Perikles alebo Solon, ku. Zanietenie formou statu je vmi-

pripadne niekto iny dal urcitemu tomou spruzinou socialnej a pravnej

statu taku alebo onakii ustavu, filozofie v tom zmysle, ze ucenci

myslf sa tym jednak/dokument, za~' . i statnici pocinajuc starovekom hla-

kon alebo zakony }i{jedn.ak, 'ze kon- daju idealnu, spravodlivu, dobru for-

kretnym sposoborn zorganizoval mu statu, pripadn~.!~~~!n~,?",~E!~Y,2 .: d-

/ ..... ,

stat, usporiadal pravomoci a kornpe- . Iivu .. f()~mM."."Ylady.",alebo",.yy,§trihflj9

tencie statnychorganov; ako aj ich ... pred:zJ.Ql!,JqrU1ou.\§tatJl.~i~lol)forroq.:u vzajomne vjtahy, ustanovil uzemmi .. 'ylady~Spravodliva ci dobra forma sta-

organizacjiJ. a spravu statu, urcil tuma najma zabezpecif stabilitu

vzfahy organov statu k obyvatel's- a trvalosf statu, prosperitu i spravod-

tvu a v,;:itahy roznych kateg6rii oby- Iivosf a vytvorif garancie proti podro-

vatel'stva, najma podl'a majetkoveho beniu krajiny inym statom, ako aj

kriter'ia k roznym uradom a pod- proti tyranii, teda zlovoYnej praxi, za-

mienky dosadzovania osob do stat- Iozenej najma na zneuzfvanf moci.

nych funkcii. . Takisto ako pravna komparatisti-

K dolezitym zmenam vzfahu me- ka svojim sposobom smeruje k hl'a-

dzi formou statu a tistavou statu do- daniu idealneho prava, to znamena

chadza az v podmienkach moder- pravneho systemu prijatel'neho pre

neho statu, ktory zavadza princip ktorykolvek stat, aj prakticka social-

pravnej rovnosti, volebne pravo, par- na a pravna filozofia smeruje k hl'a-

lament, najma poslanecku snemo- daniu idealnej 'ci spravodlivej formy

viiu i senat a nastofuje myslienku statu, pripadne spravodlivej, dobrej

konstitucionalizmu. J~y~,y minulos- . formy vlady, ktoru by bolo mozne ap-

ti<i"f§~ ,z,y~q$;~,§tr~t,avame,s. identitou Iikovaf v kazdom state.

formy.§tatua ,ust:1vystatlJ, potom Idealne formy vlady nacrtol Pia-

~rJ.=~"lt. ... .j'''''''''';-''~'!. 1 .... ', .... "'_ ' ••••••• ,' ~.~.', •• 0' ••• " • - .' ./

Yi~Jnqael."11ojn~t~te'·:·s~'l1~t~va~[~qC\~lu- ton, ked' nechal vladnuf filozofov.Iso-

j~:,~a::formy>~.iji~tu.'. ' ..... . fokracia). Dobre formy statu ei.formy

. 'Co materialne patri do ustavy vlady rozoznaval od zlych, nespravod-

.'

a ako je ustava formalne strukturo- Iivych aj Aristoteles. Aristoteles po-

vavna, preslo dlhodobym vyvojom, znal dobre formy vlady, .ktore mazu

ktory je spojeny s konstitucionaliz- .podl'a neho degenerovafna zle formy

. mom, volebnym pravom a reprezen- vlady, Dobrou formouvlady je preri

.(

tativnou demokraciou, pravnym sta- monarchia, ktora sa.vsak moze zvrh-

tom a vznikom modernych pisanych nut na tyraniu jednotlivca. Dobrou je

ustav zakotvujucich formu statu, na tiez aristokracia," ktora maze upad-

I / ...

zaciatku ktorych stoji U stava USA mit do osidieloligarchie. Dobrou for-

(1787) a Francuzska ustava (1791). mou je napokon tzv. politeia, ktora

~ I

Ustavy minulosti i moderne usta- vsak casto.prejde do demokracie, pod

vy, ktorych obsahom je tak forma eim malAristoteles na mysli vladu

statu a najma forma vlady, ako aj za- chudoby, Polybios poznal aj ochlokra-

kladne prava a slobody, sa usiluju ciu, ~tora je vhidou luzy a ulice, ked',

nastolit formu statu, ktoru jej navr- ako iIkazuj1i aj dejiny nasho storoeia,

/

hovater projektuje ako idealnu, opti- n~j~lna vjvoj fasizmu a komunizmu,

malnu, funkcnu, dobru. d~generuje demokracia.

Hfadanie spravodliveho usporiadania statu alebo modelu moei, ktora bude spravodliva tym, ze nebude nespravodliva, je rovnako stare ako hfadanie spravodliveho prava, Dokonea mozno povedai, ze v minulosti vznikol cely rad modelov idealneho, spravodliveho statu, prieom jeho sucastou bola aj spravodlivosf prava, Autormi najznamejsich . modelov idealneho statu a tym zvacsa aj idealnej, spravodlivej formy vlady su najma okrem Platona a Aristotela osobitne Polybios, . neskor Campanella, More a urcite Montesquieu v 17. storoci, dalej Harrington s jeho Republika Oceana. Neskor, v 18. storoci, k tomu pribudol najlepsi stat Bolzana, ako aj predstavy socialnych utopistov, v dielach ktorych vsak skor islo 0 socialnu spravodlivosf nez 0 spravodlivu vladu.

V minulosti, nielen u Plat6na, ~16 takisto u Morea a inych sa spravodIiva vlada spajala takmer "rliuene s osvietenym, rozumnym=panovnf-

kom ("N 0, najlepsie je, "k~d' nie zakony su silne, ale mu~(ktory vykona-

t'

va kral'ovske umenie s rozumom."

.'.

PLATON II. ~,;iH3·,2 94A." Je potreb-

ne zachovavaf nielen zmluvy uzavrete medzi sukromnfkmi, ale aj statne ,~likony, ktore bud' spravodlivo vyhlaail dobry vladar, alebo vseobecnym suhlasom schvalil Iud ... "

.• of

MORE,81).

Neskor sa spravodliva vlada zlucuje s uolonie generale; postupne so vseobecnym volebnym pravom a konstitucionalizmom a este pred tym s nazorom, ze spolocnosti maju vladnut zakony a nie Iudia ..

K modernym koncepciam spravodlivej vlady patria teoreticke sustavy i predstavy spoj ene s te6riou pravneho statu, takze aj zmluvne teorie, k9ncepcia fudskych pray a slob6d, te6ria del'by a vyvazovania moe!. Je pochopitefne, ze spravodli-

V znik a formovanie ustav modernych statov sa uskutocnilo najma

. . v . obdobf burzoaznych revolucii.

:\:It i~~lick~'i>us_tava:: pozostava tak

:.{,;,: z pravnych i ustavnych zvyklosti

lJ : .

\}.;: upravujucich otazky statnej moei

':: I

(government) a vladnutia, ako aj

oehrany slobody obcanov vo vzfahu

'.< .. k statnej moei. Svojobsah .formovala .

>:.'!:.'. v kontinuite s Magna Charta; akoaj·

~." i • '~~"":':-':::--:'"_":~"'-: .,' ~~ ~ . 'i"_ • '. '. • •• - :, ", ••••• _. •• • - ••• ,. • -,

"':.i;·. Petition of Riglit (1628) osobitne v ob-

• •• • --. ~ L • • ~ .' - •• r •

:. dobi tzv .. Dlheho __ parlamentu (16.40-

1653), ktory zasadalLdrokov-Parla. ment dosiahol cely rad.ustupkov od exekutivy. Vyznamnepoziadavky obsahovala parlamentom prij ata tzv. Vel'ka rernonstracia (1641), ktora

, .

nadvazovala na Petition of Right

a'/ktora bola podnetom obcianskej vojny medzi panovnikom a parlamentom. Za vlady Karola II. bol prijaty Habeas _Corpus Act, ktoreho ulohou'- bolo oehrfllllr·o-sobnu slobodu

obeanov pred svojvornym zatknutim (1679). K formovaniu anglickej ustavy prispeli aj akty, ktore vzisli z tzv. Slavnej revolucie. Jednak a najma Bill of Rights (1689), ktory vymedzil

• _ ,.' (0... '. :,.. ~ ....... :. • • r. '.:_ . . _., .-. . ... : ... : _ , - .. ~ ........ ~ _. -

va vlada ako vlada prava je sucasfou eun6mie, te6rie dobreho spolocenskeho poriadku (FULLER, WILD), aka aj demarchie (HAYEK, 40) ci inych koncepcii najlepsej, pripadne spravodlivej vlady,

Moderne koncepcie spravodlivej vlady, poeinajuc najma pripravou a prijatim ameriekej ustavy, jej dodatkovajudikatury najvyssieho sudu . sa spajajii az do sucasnosti o.i.s institucionalnym zabezpecenim demokracie a Iudskych pray, ako aj s realne demokratickym ustavnym

"

zivotom. Ustava a konstitucionaliz-

mus v nom zije vd'aka jej realizacii najma v rozhodnutiach iistavneho siidnictva, to znamena prostrednictvom procesnej ochrany ustavnosti a ustavnych prav a slobod obcanov, Mozno preto konstatovat, ze aj ked' v sucasnosti vznika cely rad modeloy idealnej a spravodlivej formy vlady v oblasti socialnej a pravnej filozofie, politol6gie ei politickych vied, prikladom moze byf s urcitou koncesiou a v sirsom vyzname nielen Hayek a N ozick, ale aj Dahl ci Rawls,predsa idealne staty sa menia na realne staty tyro, ze modely idealnejvlady su v prevaznej miere projektmi tistavy a konstitucionalizrou, pripadne jeho dotvarania a. d'alsieho vyvoja modelov, ktore predstavuju urcitu viziu, ako spravodlivo a dobre spravovaf stat a vladnuf. A by teda dnes zil Platen alebo _/ ~ · stoteles, stali by sa ci uz z vlastnej vole alebo na zaklade .navrhu clenmi komisie pre·· ··pripravu ustavy, pripadne >ziskali poverenie na oponenturu jej projektu.

§P~qY9~liv~ vlada,~,?J9.~~:Q.~ usta-

~ ~. ~, .. ~.-,: .. ~)- ' .. ~~":'.,~.:~I .. '.. .. '~."'~ , ; ..-.....,:,.,..

YOU jednej krajiny nemus! byt zaru-

kOll.: ·spravodHvEU'-";'Vlady·'na--'zaklade

recepcieJej'l1stavy,· akollkazujti pri-

kladYniektoryeh ustavnyeh systemov v latinskoamerickych statoch,

.;

ktol·Ym bola vzorom U stava USA.

I .

" '

r .: , . ."

f ...

t· ..

...

. .

I ..

C .:i

l ..

j .

f ..

l ..

I~ . ~ '.

. .

> ••

Tyro sa len naplna posolstvo Aristotelovej Politiky, Ducha zakonou Montesquieua, filozofia moci Machiavelliho a mozno aj odkaz Savigniho, pretoze charakterustavy a zakonov a ieh uplatnovanie je spojene

s kulturou a historiou krajiny, eharakterom -obyva~rstva;nabozen:...·· stvom,etnieitou;'/'polohou -a aj inymi

~

faktormi. Je celkom pravdepodobne,

. ze sucasny>proees harmonizacie na-

p .

rodnych /pravnyeh systemov krajin

strednej a vychodnej Eurcpy s . ko- .

I

mun,itarnym pravom a prislusnou

judikaturou nebude ani z tohto hl'a. ,dlska linearnym procesom.

VZNIK MODERN'YCHUSTAV

kompetencie parlamentu a Koruny a tym aj ich vzajomne vzfahy, a jednak aj Act .. of Settlement z r, 1701 (Zakon 0 nastupnictve) .... - -<,. ,- .••.... ' .

Z hfadiska vyvoja ustavy rna 080- bitne miesto osemnaste storocie, v ktorom sa sformovali prakticke - ustavnepostupy a ustavne doktrfny, ktore su dnes ... vseobecne zname

. . ._-

a uznavane dernokratickymi statmi.

V osemnastom storoci vznikla mo-

J.'- .. '~"II"""':"._"""""';'~ .. ~~ ..... II .. ..rr""" ...... ...vr-~I-"'::"':"""" r..::::-r~~:~-- , .. '-'~· •.... I, .... ~~·.:.· .. ·_"'~, -' ". ; .. ,- .. ··-·I~· :··-··1· ~L: .--·~"'r·.: -.~.' "-: ..... , .. ),~., .... ~ :":"-!I.: .1-";, .":or: :. _..-~ ••

.dernapisanaustava. Pravda, existo-

val -liz Bill of Rights (1689), ktory

vlastne reprezentuje jednu cast alebo jeden zo standardnych obsahov modernych iistav, ktorym su zakladne prava a slobody. Moderna ustava vsak na rozdiel od toho obsahuje na-

,

priklad vzhl'adom na U stavu Spoje-

nych statov, prijatu na konvente vo Filadelfii r. 1787, aj vymedzenie pravomoci, funkcii a vzajomnych vztahoy organov statu a ieh vzfahov k obyvatel'stvu, Je dokumentom, ktory v porovnani s anglickym Bill of Rights reprezentuje uz akt odlisnej kateg6rie.

~~~:?oc!a -~~a;~~~;c~vY;~~;~~

ustavvo 'vyzname, ktory sa spaja so zakladnym zakonom stat~".v_demokratickejkontinentalnej Europe. "N~avyse je ustavou, .ktora zakqtvtfa re-

(,:~.. ~

publikansku formu __ ~ladY. U stave

prijatej r. 1787 predchadzala najma Deklaracia nezavislosti z r. 1776 a Clanky.konfederacie prijate r. 1777, ktore-ratifikovala vacsina clenskych

...<""

s:fiitov r. 1778.

1s:a::~ti~oe~::ln;~u~~r~~:a~c:~;~~

. .• ~r _ "" .~ • ~ I"· . -". _. ...'" . . :. .

/.;r., ... .:. ,..~ .. ..... , .;;. .. - . ' • v . .

/i1J;,slaya.,z·:.r:.:J1~1;i; ktora v uvodnej cas-

., .~ .. -. ... ~.

ti obsahovala Deklaraciu prav clove-

ka a obcana (1789). Na prve pisane ustavy, ktore predsta~uj~·>-.ucelene

• ~ ••• < ••• ,; ••• , •• ' '... ••• .._ •••• ,. .,.. "

dokumenty, vsak aspiruju aj polska

l1s fava" (1791) ,prijata~tYrl IIlesiace pred franeuzskou ustavou j_.~ye4f?~~

, . '..-:.- .,

ustava z I. J772 (KELLY, 277). Fran-

... J'-.' ."., ) ~ .... :,. .. : _... . . .

ciizska ustava na rozdiel ad americkej zakotvilajednak konstitucrni monarchiu a jednak jej posobenie bolo skor symbolicke, ked'ze k padu monarchie doslo uz v auguste 1792, to znamena necely rok po jej prijati. V dalsom vyvoji franciizskych tistav a tym aj francuzskych foriem statu skor dominoval radikalny a nesk6r aj nedemokraticky duch reprezentovany jakobfnskou ustavou (1793) a po pade jakobinskej diktatiiry termidorianskou ustavou (1795-1799). V r. 1799 bola napokon prijata tzv. konzulska ustava, ktora zaviedla nedemokratickii formu statu a vlady, tzv, bonapartizmus, ktory je blizky peronizmu, pripadne inym, podobnym formam statu a formam vlady, ktore nachadzame v niektorych postkomunistickych krajinach a v ktorych sa moe S oblubou populisticky obracia na masu, kladie doraz na socialne otazky a hl'ada politicku podporu medzi nemajetnymi vrstvami obyvatel'stva. N apoleonsku legendu ozivil Eudovit Bonaparte, ktory sa pokiisil transformovaf napoleonskii legendu do politickej doktriny. Neobonapartizmus staval na napoleonskej tradicii silnej a autoritivnej statnej moci, na priamej demokracii prostrednictvom vseobecneho hlasova·nia, ako aj na socialnej spravodlivosti.

..",

Dalsie pisane ustavy vznikali naj-

rna v priebehu 19. storocia, avsak ustavny vYvoj pokracoval po prvej svetovej vojne, ako aj po druhej svetovej vojne. J e pren charakteristicke aj to, ze nove ustavy zakotvuju formu statu so zretefom na skusenosti s fungovanim ustav a ustrednych sbitnych organov v inych krajinach. V r. 1920 bola prijata aj Ustavna lis-

v

tina Cesko-Slovenska. J ej tvoreovia

prihliadli nielen na francuzsku a americku ustavu, ale aj na rakusku, nemeeku, svajciarsku a anglieku ustavu. "Preambula ustavy bola

prakticky doslova prevzata z americkej ustavy, Americka ustava plnila vyznamnu iilohu, pokial' islo 0 sudnictvo a oddelenie moci, francuzska predloha sa uplatnila najma v ustanoveniach 0 organizacii parlamentu. Rakusky vzor sa pouzil v casti o obcianskych pravach' (BROKLO·_

.,

VA,23).

" ,

KLASIFIKACIA USTAV

~

U stavy statov, ktore zakotvuju for-

mu statu, klasifikuje te6ria prava, ako aj te6ria ustavneho prava na zaklade celeho radu kriterii. Vysledkom je diferencovanie medzi rozmani tymi druhmi ustav, ktcre predstavujii tak z hl'adiska jazykoveho, formalneho a materialneho terminologicke dvojiee, v ktorych po prve, jeden druh ustavy v ramci urcitej dvojice vylueuje moznosf existencie ineho druhu ustavy a po druhe, vjber jedneho druhu ustavy z kazdej dvojiee vsetkych dvojie vyjadrujucich vsetky druhy tistav, umoziiuje definovaf ustavu urciteho statu a tym aj formu prislusneho statu.

I

Pisane a nepisane tistavy su orga- -" J;' 'ilJ..t.t ! nickou sucastou systemu pisaneho-7~/{i'II"'-! I

a nepisaneho prava .. · Aj v tomto p "_ '//&/) i

pade vsak vYnimka potvrdzuj~ ra- . ,.

vidlo. Spojene staty sa so svojirit pra- ;;:t'(f:('~~}//;t!

J _~ .'

yom zarad'uju medzi/ systerny .. :/ .. '~i;i((I:

nepisaneho prava, avsak ieh ustava /'i.:·/;." i" ·r" I

je dokument, ktory jednoznacne cha- l rakterizuje ustavy systemov pisa-

neho prava. Arilericky ustavny zivot profilovany' ustavnou judikaturou najvys,sieho slidu urobil vsak z ame-

ric,kej ustavy svojim sposobom doku-

.... /

rfient systemu nepisaneho prava. Po-

dl'a slov jedneho z predsedovnajvyssieho sudu, ide ._9.., __ ,Gh:E:Hughesa (1862-!Jl48},'j~''''ustavou to, co sudcoviapovedia, ze nou je (BORK, 187).

System nepisaneho prava zfskal svoje pomenovanie preto, lebo prameiiom platneho prava su vylucne

. pravne obycaje.a aktyIprecedensy) ..

justieie a exekutivy, ako aj ustavne zvyklosti. Tie tvoria sucasf politiekej a pravnej kultury krajiny. Vznikali vo forme doh6d medzi reprezentantmi roznych zaujmov, Vyrazom niektorych dohod sa stali zname zakony, ktore uzatvarali, ale aj otvarali urcite etapy "ustavnej" historic Anglicka.

Prislusne statneorgany y systeme

~.~p~,~ail.~F,q,'p·~~y~ vlastnepra yo ne~ t-v.oiia. Ieh ulohou jeprav:qntu~hadzai.Pnivo-v spolocnosti podl'a ieh

predstav, ktore sa formovali v staroveku i stredoveku, uz v spolocnosti existuje. Nielen v podobe prirodzeneho prava alebo bozskeho prava. Existenciu prava v spolocnosti im dokumentuju pravne obycaje, a pokial' ide 0 nepisane ustavy aj ustavne zvyklosti, ktore su vysledkom dohod, zmhiv medzi roznymi silami spolocnosti a statu. Pravo tvoreneparlamentom alebo """o:rg~n~i' exekutivy,

osobit~~···k'ab~·~etoIli·.··.(YJ.~~9H),:j,~'.~~.,§Y~,~ . temoch nepisaneho pniva iba ~9plI)kovym ". pfameno~ .·pr~y'~~ .· •. ·'Naop~k~'

v sysfemoeh 'pisanehopnlva je zakladnym pramenom prava zakonne, statne pravo, legislativa, to znamena akty parlamentu, zeikony a ustavne zakony i ustava na j ednej strane a akty vlady i ministerstiev, ktore ich vykonavaju, na strane druhej.

Typickym zastupcom nepi ustavy je ustava Anglick episana ustava Anglicka sa ijala nie ako ciefavedoma z' nodarna snaha deklarovat cite zasady realizacie a 9- nizacie statu a statnej moei (DAVID, 80). Jej vYvoj nesmeroval

wr.:7· ~/'lf../h:(L...D. ,.'/~ I" 4l"~~~.-::"!'(:.:t\~i:~J';~t· ;.~.r .~.~.. ~.IJ .

.... . ~.... t.~ ~ft~· '!r4-.d,'~' .. .."... ':'f(

0~ /'

k tvorbe uceleneho pravneho doku-

mentu, deklaracie alebo sustavy

do kum en t ov. ~ngli£'kJi .. ",."",u,S,.taY~",,,J~ z historickeho hl'adiska vvrazom

.j .~"i,'.<".:,:,,'~~ ".~~~_.,..: .: .. '~ .... :.- .' ,", .. ~., "<, Z~.~~~.':,', .:\;~, ."< .J; i/ : ~,.: 'J j": ;:~.~'., ·.~j:'S'~~.~·':<·", ,! :,;~: .• {:'.' r. : .. '! .:'; :~,~:.;~:~.~ -.";\ ~J.' .. :. '.~.::k i..f. ,. L..,\.:,.,:.';fI{.. -;.' .. '.:. '. :_~ .~:'r' -, ,.-: ,. :._,".,_ .>. "

- kompetenenych dohod naJ·.ma. medii

~:"" .~:~: :':-:'{~·~·.:"I·' rl!,"·:~ ... ,;,~·"",.;",~-~·:I. ·:·~·.t~::-~~~:t.~;!".: ... ~ .... ~ -.'~II::~,~:.:·:.o:.l-":.:.'··'.::~I~·:;·~ •. !:,. ,. ........ ; .. ~,~II).~ .. ;.: ... '~>'.:' ,: ..... ".-._.rri::~':~L: .: ,:.':: "" --.~.) ', .. _ .:- - .'.

panovnikom a parlamentom s ciefom

. .'. _. :".., .• ,. :, •.. ,:~: : v . :;-.~: : ,.·.:~"c·:·· ·,.~-.·~i"<;~'r~>·;;·~'.~;:,,.:~,~,::':~:·~·..J, .. · ,: t;:. ~,.'~·~~;·"·:;r~~ "~.'. ~,>i~·:~"/-~ .. ~.'~.~.">~:· ~': ; .. ; '. ,.. :.- .. '.', ':.' , ' :',

21,~Q~~pg~i&j§!2,22,~]l~i"Ji;!"pi!9Y~£;~~,~ ~!1~ '. mOG '. ,:konay,at,J~QJJ.troI1i·'~z'al{onn()sH

'~';fo":'-~.>:':.::'· .. -:Y;Y' .. : _. - '.- -· .. ~ .. f·l"'.;:\.,_.,' .. ;~:.'.,.,:,; ~;,.':_:;.~>., .. < .~-., .. :.:~>:.:., ":_".' .. - _'.;: ' .. ; .. ~ .. " .. ,

aktov najrna vykonnej mociagaran - .

tovaf slobodu, bezpecnosf i maj etok prostrednietvom sudneho konania.

N episana ustava najlepsie zodpovedapredstave zakladneho zakona statu ako faktickeho ustanovenia urcitej organizacie statnej moei, medzivztahov statnych organov a ich vzfahov k obyvatel'stvu a faktickeho ustanovenia garancii ochrany pray a slobod jednotlivca. Taketo fakticke usporiadanie spravy statu ,.~§~.~ .. fixo-

~it' .,. '.';.-"' .. u: ··~''';:''''K·-·''':'~~'-''::·:-'-'···-"·''·:'·;'· 'V' -;:.' ... ,; :-·:Ari:'·~ ._:". :_,.i;'·>l·-··: ~':' ... k'··:· .... .: .. -: .. , . ~.<:..:.:. '.~.;' ... ; t-, ·fkl'~';;·:'··:· , ... d·

. r··r··~ .,J,:"_,. 1.':~r .. ~I"."1.,. ':-' _. I .. I . . ..

va ... za ony... g ic u napri a

fjlli":~fJltg1it~' alebo Act of Settlement.

Existencia zakonov nie j e vsak nevyhnutnou podmienkou tvorby a fungovania systemu nepisaneho prava, l'I episane .. usporiadanie .. Sf{ namiesto"'·cterave'd~oille···;'tvortj' ·····z~kollov

.» .. .,:; '. .' .. : ,.:,- . . •. .: •. :. .: -: :.' <' '.' ... :>:~ ". ":"._'-:-.'.- .. :.:~~:. : .... : <·';'.:·;.:\f::~: ,....(g.;" .. :~: /.;: ..... ;\?:~: ~.: . .': ... ~< ·~yi~/.-:~; '.:;';/::}:~_<~.<:'"".:-:.- ..... ;.' .. :~;.:

ci iny ch normativny ch Etktov'····;vvVlJ· a

~~~~~::. I I~'~

skor prostrednietvom zmluvneho

".,§X.~!;~,~~:,','.;'ii~~~.~ii;,-:"~.~i~r9,~~nI~.,,' ,(fi~~:"

vania) vzfahov ... meJlz:i,.~rQ,zpymi>""s.J1,9~

L. ~ ~ • I • • .. •

jektmi moei a obyvatelstvom, Tvori

. sadlli6doDyml;"'op'akovanymi""a urci-

tymi sposobmi riesenia rozmanitych standardnych i nestandardnych konfliktnych situacii a vztahov medzi statom a spolocnostou, subjektmi moei, v ktorych ide najma 0 otazku moei, vplyvu a majetku, slobody a . poroby, prava a bezpravia, ale aj o otazku integrity statu.

,!Pisana ustava vznika celkom odlisnym sp6sobom. J e vysledkom ciefavedomej zakonodarnej (ustavo-

darnej) cinnosti.llijjt..~L§l~tn~iI!lQ,£i

~l~~.~"",E~!~.Y,~;~i~~.",., ,.,;~.~Ej"~!~Y",,i.ni£!~j,~, .... prijatie, pripadne. 2:lg~riy,~~t.9xy',,~1~~

""",.".,.,.,' .. '.", .. ;",,,, 'k.''''''~ '. ,f. , .. ,. ";;'N""'·'e;.· ;""" ;.if' ",: ,. ,. '.; '.< ".' ';" • " ...... " • .•. .." . . . . .' . ,.; '" ... ,

~2,2"i,.3;~:,~,\gI!.~(;;.,.~t,g.r,~,~,~¥X!x.Q,:r,i.fJ.,;~.,~i..".~Y9:q~ .....

". ~~~~Yni,,§y~:t~JIl§~t;~t,R,~">.!:tij a.:tie alebo .

.. _.. . ._ _"': ... ~ _~III':·;'":'_:~_"':;"."""'-": t.~-. I ':-:'r·.·).::-I"'-.~.~'I·"'··~·""":":' .,1'-,

~a._m.§,~_~t"~~.~~,~!l,.j.~, ... "~,!,~~",,Y~,~,~-

U!lJl, predsa vsak organickou siica-

sfou kazdodennej normotvornej prace legislativnych organov, pripadne osobitneho ustavodarneho organu. V tom je dolezity rozdiel medzi pisanou a nepisanou tistavou.

Pisanu ustavu tvori:

a) jeden uceleny pravny doku-

I .... T~.I'"_.,:_.-~ I"r ._":; .... _ .' f ,..~ ..... ~I. '...1,:",.,,:':-. r." .,.:..~~.~- '~.I· :.~ ~ .. ' -..' _. '. ....... ~ .. ". -. ~ .

men,

b) jeden uceleny pravny doku-

.' . . .' . . - - I". '. - .'. I . . . . ~. ,'. _ .. •

'ment spolu s jednym a viacery-

mi zakonmi

.' r - "'~~'>II"':'" I :;:':-=-!1""'L rr:-: ~:_;-:"t:"1 "".-, .~~:J.~,,:,-

e) yj""~£~I~.,.",~~!\9AY~,,z, ktorych ani jeden nie je mozne povazovaf za li'~~t'avU~ 'i~k ~- hradisk~' for-

dodatkami, mozno povedat, ze ustavny system sa dobudovava. Ak ustavodarca reaguje na vyvoj spoloenosti ustavnymi zakonmi alebo zakonmi, ktore tistavu nielen doplnujii (dodatky), ale aj menia tym, ze do jej dikcie zasahuju, aby urcite ustanovenia zrusili a nahradili ich inymi, j e skor namieste hovorif 0 prebudovavanf' iistavy ci ustavneho systemu, ktory neraz vedie k postupnej aleboradikalnej zmenecpresnej siereviziiustavy ajistavnehc systemu a t:f.rll aj

k zmeneformy statu ... ' '-" .: . ' ..

- . .. .

Spojenie tistavny system a ine ob-

dobne spojenia sa vsak pouzivavaju este v sirsom vyzname nez v uz uvedenom vyzname systemu vytvorenom integraciou normativnych aktov subsumovanych pod pism.b) alebo normativnych aktov subsumovanych

~

pod pism. c). Ustavnym systemom

v najsirsom chapam rozumieme nielen tistavu a ustavne zakony a zakony, pripadne ustavne dodatky, ale aj judikaturu ustavneho sudu a skutoc-

mi prax tistavneho zivota, cize fakticky ustavny zivot vytvarany dokumentmi, judikaturou, ustavnymi doktrinami a ustavnyrni interpretaciami i faktickym stavom ustavneho

.zivota~ V najsirsom chapani sa pojem tistavny system rozsiruje aj nainstitU,cjonalnezabezpecenie'realizacie

. '.' .

JIst~V'y~ to znamena na ustavne orga-

ny.

"r • • ••

malneho, ako aj materialneho,

to znamena z hladiska standardnych poziadaviek na obsah tistavy a na ustavu ako uceleny

pravny dokument. "

M_p~~f!~n1ti~tflyp.yytyara uceleny pr*ynydokument (iistava)" spolu

s--J~dn.§m.Jl :~i~c~rymfzakoIlmi, . pouzfva ·sa.·'itaozlla~ell.ie uvedeneho suborn 'noriem jednak vyraz ustava,

ako aj vYraz.!;;I~'~~~?:f~U.~~ij, pripadne ~ta¥~Qs.taM·a alebo Y~,t·avt-

nysystem, Slovenska ustava diferencuj e medzi ustavou a ustavnymi zakonmi, avsak procedura zmeny ustavy a prijatia alebo zmeny ustavnych zakonov je identicka. Osobitnym druhom ustavnych zakonov alebo zakonov, ktore s ustavou tvoria ustavny system, su ustavne dodatky.

"

U stavne dodatky su tistavnymi za-

, • ,s, -, ~ i"i;,.' •..• " , 'o'!!""""'.' .. ,._- :';....'. _ ~ . .;. .•. , .•.. ;:" "_:. _.:.;',~' .' '- -. '. :..._< .,,;,~_,.:, .: _ .. -·.;'i.· :.: ..... :.:.~ . .'.:'; ::T::·.:·~;,~·5.<~·'.·~;~<-·-;.: ', , ; .. ~

konm 1· aleb 0 z a' konmi , ktore u stavu ~"'..t"';.(!'i"!M,'~'~";'r""'l'!:I.l:~.'~~I)<-,I~~"Wl ... '\l-·-". '::---~':1!:.;.- -, "., .... , ~.'~J."""~:~ .. ,'!">, .. _,,.:_ .... -, .... -.:1.- .. -. 'x·"··· ~. ..'

J " .~."~~~j"i,.:'",.; .. p r : i_'J , _ •..... - .. ,._' . .. ...., .. .. .. ,. .1.

~ko u~eleny dokument dQphl~ju, t~k- ?K ! Rigidne a, flexibflne ustavy i

ze pnamo do dokumentu movacne ~ ~ a zmena ustavy }'

al e bode ro g a en e s p r a vi dl a n e z as ah u _ . "~"~"";'l"~"i'''''' ". )(''-'''~-'''';.''/' :: .: ·,~:,"·~l,"'?':,\.i.:,','·;·;.-·.';·.',\/,.:;:.;·."','-;,"c·'·'V • .r<':J'S""';';<"':.'·;;j· i:::::' . ': -: -:'. :'.'. ,a:.

ju. V porovnani s ustavnymi dodat- Delenie ustav na rigidne a flexibil-

kami standardne ustavne zakony ne vyjadrnje mieru legislativnej na-

bud' plnia funkciu ustavnych dodat- roenosti zmeny ustavy, Z ineho po-

kov alebo ustavne zakony iistavu nie- hl'adu vyjadruje mieru stability

len doplriuju, ale priamo do nej zasa- ustavy a jej ustanovenf, Niektore

hujii tym, ze menia alebo deroguju ustavy je mozne zmenif bez vaesfch

.. ,

jej originalne ustanovenia. Ak usta- problemov.··: Ide 0 tistavy flexibilne"

vodarea reaguje na vYvoj spolocnosti cize pruzne. Uvadza sa, ze flexibilne

.!!Qy:,~1}~_ .. r_igi,dn_e. podmienky, Miera rigidity ustav nie je rovnaka. Niekde vyssia, inde nizsia. N ajvyssiu rigidity dosahujii tie clan ustav jednotlivych statov, ktore su nezme-

nitel'ne, pripadne su ezmenitel'ne za urcitej situacie napriklad pocas ' .. vyhl aseni a v"nimoeneho stavu (KRESAK, 2 . Niektore ustavy sveta zakaz · ~ zmenu republikanskej

v

formy \;lady. Ceska ustava zakazuj e

zmenri podstatnych nalezitosti pravneKo statu (RAMIK C.III-2).

ustavv rna Cfna, N ovj Zeland (FILIP, 52). Na ieh zmenu sa spravidla vyzaduj e rovnaka procedura a ta ista majorita, aka je predpisana na zmenu obycajneho zakoria,

Zmena mych ustav je viae alebo

menej zlozihi;predpisuje sa osobitna procedura.Hde oustavyrigidne; cize tuhe. N a ieh zmenu sa v . porovnanf so zmenou obycajneho zakona

vyzaduje ~,~2~!~~~,p!.?C_~_~~~~~h. .kvalifikovana majorita a pripadne aj kya-· ..

lifikovane-"kv6rn.rn - a ineustavou sta-

(1) u stava maze byf dopliiovana alebo zmenena len ustavnymi zakonmi,

" .

(2) Zroena podstatnych nalezitosti demokratickeho pravneho statu je

nepripustna,

(3) Vykladom pravnych noriem nie je mozne opravnif odstranenie ale-

bo ohrozenie zakladov demokratickeho statu."

CI. 9 Ustavy Ceskej republiky

Medzi zname rigidne ustavy patri zakladny zakon USA, ktory aj vd'aka rigidite plati viae ako 200 rokov. Pozoruhodne tiez je, ze staty s totalitarnou skusenosfou zabezpecujii demokraticky system vyssou mierou rigidity nez ine staty, Prikladom je Portugalsko. "gJd~ehski~>~\t~ti:nlika aj so zretelom na jednokomorovy sys-

~ b ".. .Ahl-:' b·1" +: "+

tem za ezpecuje ,~a~·,' lrrl~tlU:~ .. ;~i~~a·s-tlTav3'

. •• v v"" p .rr:i:A~·'+',

,"~M~aa:}.mZser~mleFe'~1FlI5/iU;l~liyft

Demokraticke staty sveta a najrna ieh obeania, obcianska spoloenosf si chrtinia stabili tu ustavy ako oko v hl ave. J ednak tym, ze niektore ustavne principy ako vidief zakotvu-

ju prostrednietvom nemeniterrtosti.

Tieto principy nemaze zmenif uz nik-

to. Ide 0 jeden z aspektov, pripadne prejavov konstitucionalizrnu.

Stabilitu ustavy zabezpeeuje tiez zlozity proces navrhovania zmien tistavy a rovnaky proces prijimania zmien, pripadne doplnkov. Ostrazity postup ochrany oka, ktorym si obcania strazia svoju slobodu, lebo ona ako korisf je ciefom kazdej nekontrolovanej statne] moei, doplriuje rozdelenie ustavnvch zmien na technicke, ev. bezne na jednej strane a zasadne ci revizne zmeny ustavy na strane druhej. Revizia je podstatnou zmenou ustavy, Vytvara napriklad novu forrou vlady, zavadza nove vzfahy roedzi legislativou, exeku-

'"

tivou a justiciou alebo vytvara novy

sp6sob kreaeie statnych organov.

V com spoiiioa

miera rigidity ustuvy?

pripadne konventov statov unie. ¥

v

Svedsku sa na zmenu zakladnyc a-

konov tvoriacich iistavny syste vyzaduje, aby bol navrh prija);§ dvoma nasledujucimi zasadnutiami parlamentu, medzi ktorymi-sa uskutocnia parlamentne vofby:./N avrh na zmenu

.,-

iistavy moze teda prerokovaf po vo-

Ibach az novyparlament. V predvolebnej kampani politicke strany jasne

;,1

ohlasiasvoj postoj k zmene ci doplne-

niu ,1lStavy. Aj v inych eur6pskych krajinach je zmena ustavy zlozitym

. ---

alebo flexibilita pisanej ustavy, Po druhe,o/komplexnosf alebo medzerovitost .: ustavy, cize iistava obsahuje

potrebne modely .riesenia ustavnopravnych otazok alebo naopak neposkytuje odpovede na riesenia ustav-

. ,,:': · nych vzfahov i realizacie ustavnych ,;,(,'" -. pray a slobod. Po ttetie~~riieradyna..; c"'roiky alebo statiky' spolocenskeho,

'. .

politickeho a ekonomickeho zivota.

Po stvrte1ine - cinitele, najma rozsah

pravomoci a judikatiira ustavneho sudnictva, miera demokracie a charakter statneho rezimu, pomer statnej moci a slobody obcanov,

Delenie ustav na~~ive .apfsaneiea maze v niektorych pripa(fo'chopi~eli-

nat s delenim ustav na",,£lktfvneare:"

r' -_. -. ~ I .... """!'I ~=r t::~I~~:"""? ~ I~t .. ·<-r.:~ .:.- "'~ .. "'.L';: .. ,r ~ I I :",": :., •.•... ~ ;', ".

~ln,~, pretoze v poslednom pripade

ide 0 mieru zhody medzi ustavou a skutoenostou. K fiktivnym usta-

. . .

):':'" . yam zarad'ujeme najmaiistavy nede-

, :X-", . """lnokraHckych statov, ktoreplnia pro: ,:~: . ·pagal1distickli:· - funkciu - "dovnri~~a (;_ 'i'navol1okstatli. ,," '.' -'.' ,..c, , --

V com spocfva miera rigidity ustavy? Y""E,2,S~~,.:e,!n\*X9,~ne~Fir,l?9;grnt;~!1Q,~

.f~~~~~ti~!~!}~r~~tS~;~':~'Ia~,9~9.~~i!~

.: ~ .: .: r ~I.::.~.; : '-:>,,,; . .",Q(.-~ l?"'i :·.:·.~".·'~.-:.:.'.;:A.~: -. ~' '"< .: :'"."'l.i_.~.

dujucapcdmienky arozlicmi mieru

ich ucasti na zmene ustavy, ustavneho poriadku.

Zmena rigidnej tistavy si maze vyzadovat:

I a) e .. ~Y:Ib",!ut~,m~!H!,R§J_eYY-J?:re.9:~g~

f zen§ len ureenymi subj'ektml

I o'sobltn:Yl1i"-"'sp'6~so b'bm"""a\"'"'I)~~dpi~

~ .

. ~ sanou majoritou,

.~1 b) zakon alebo uznesenie skorsie-

<~ . _', .,.:" ._ .... -!.":." r>. ::. ~'.'\ ':.~ .' .: ...... ',.:.",.,. ~.;: : ... v. '.'':, .. l .~ _; ->. : ,'.-_ ; :.'.'. ~ ~ .. ~ j~ .. ,.~.~.-,; .. ' "~·i.i,:,,~." ....... ~." •• ; .~~ .. :.', Y, ~.: ::; ",':-

,;) ho parlamentu 0 nutnosti zme-

~ ''';'., '. "' ... :,,,, .. '''''''' " .. ' -' . .;':: .: ", .. ·:tc- ..... ~ .... , 'c-' .' . -, '. -'.' ._.,-,.,._.:"",.,,,~.,,., .. ' ... ",. .. _._."",,;.··.,'o"',

i ~yp~t~YX_ . pnpadne aj rozpus-

i tenie parlamentu) ~.XQkQY~lQ-!~

·i a hlasovanie neskorsieho novo-

.1 '\. 'c r- ', -:-""::i, •.• -: .-::.':. --:' v . ~~~:.- ~·:.I ': ';r·::: - :.:' .. -;: ..... ,' ~.~h,:,.!.',: ';;'.:~>~'/~' ,.: .': .. :',. ';> :; -: '.:,c·,'~;~~~~;.H.~,.!:::;;;,::·:c ... , •. ~ .. " ..

! zvoleneho parlamentuozmene

:;~§ usta ... ·.'·'v.·····:,:·y:·,.": '. , -. ; ··:"b'ud:·'· , bezp ···rostredne·-"'p~·:·~ o

~.~~

j, vol'bach, alebo po uplynuti sta-

~J

.... -! novenej lehoty, ktora nastupuje

.:.j ~

A~. prij atim uznesenia parlamentu

q:

,,,~ 0 potrebe zmeny iistavy,

~ t: ~-

'~.~~ c) niekol'ko citanf navrhu a sta-

-:~ ~~~e~~~~§'~y~ '-iimity~~d~r:"~i-

)1 ,; -. -.~,.~.,:~. :,·{,':,:,'r'·.·, .. ' , .. ' ,.:' . '. ;.' . .•.... . :. ~/ .' :;L' :.. .. : <:- : .\.'. r, >.~." '. ~~ .. ~:.~ '·.:'.r,-: ': •... '<'.'

'.,~

... !~ ml

~!~ ,

:!~ d) ·s·~·; ·u· ·<;···hl···- as kvall· fikovane~ i 'TaU . ~·Sv 1· ,n JV · .. ··~;~·.1,~~?!\,.::.;V<;.::,~", .• i;j·{(,:! :!'t.~:·~·n.::)~;, .,~~; '.:,"- 'i.: ,.~ •. -.- .- .. :- .• .". :0·,··. , " .: .'... . , .. .;

'.iI ' . (c.,.,.:. . ~ .. , :,~,,~, . .~" '. ~_"'.l.~ ... , ... " ' . . ,. I. , '.. .., ;.:' .. .. . ~ .. "".'."~" .'':1,,\ -:;jf., ,c;'. j~ ..•• ;\" .. ". 'r.~. ,.';.: ...... ,., .j' ~., .. ".' .. ·.L_.;:. " ... , ,.," .,.' .. , ':'~"':."-:.': . , ..

::.t )~',n';".(,··,·· ,. , .. ' .•. .',':, ..... ," .. ··1 ( . ..:- .. ,: ..... -., .:;: .. ~.:,'.< •. ,.:~.;~' .;"'.':.~ .... ( .. : .•... , .,.;:; .. :.,~. ,;: .. ~ .. :.::: ~ , ~:::. V . ,. ',- .. - .... ~, ' ., .... ' ...•. ~ ::. - .. -"; .. :.,~ .. ,'- .. 1.:-.-:' .. ':,';'~~:.,(.:'~ ;",.:</.:~.';~ r:·>~··:·:·:·:-<'-·:·:' .,.

i~ E"~~~~m~A,~\!,,,"~,,>,p.~:Yrh2,w-; v pri - *'A jf Zive (fakticke) a pisane tistavy l

~, pad e d v oj ko m 0 rove h 0 s y s te m u V 1'--....""'.,~ .. "'1""'."'<_,,\".,, ',,;' :;"'~!4~:c""','::\y·.y"', '<':",;',,'.' ;;'<;'i'{"-:""';":;"'''"'':''':''-: '.d,:"'.-';('

i1

;~ bud' na oddelenom alebo spolo- Delenie ustav na zive a pisane sa

.. ~ enom zasadnuti oboch komar, odlisuje od delenia ustav na pisane

l e) ~!!g,R£lpy}sv:.~,!",~l~~g,~X~!!~,~?;:,~~ a nepisane. Pri pisanych anepisa-

{' 1{~<.~v§~,1Jl~ .... -". nychustav~chje V .. P9predi, otazka

.~ f) ,~_~sp~I):~ivne veto_ ,hlaYY~,~atu, spasobu tvorby ustavy ~jej'vysled-

~ g) {~lfiilt,~ily.ri~,;,,',~t:~Ji~L,;g~1!.g,~t2EA~ neho tV~fU. Pri ziyfch a' pisanYch

'~~,~E!,,!};~~_~:g,~,XJ~{~r~I¥!:E~~ ustavachje v ce,ntre pozornosti zhoda

'~ h) 9~9P,i,t!;lJt,pr9~~Jlq:r:qY,~~~zenych textu ustavy so skutocnym_ ustavnym

':~ .~~~~2£<b"" . "---"""""";""."".,'''}' zivotom. Delenie ustav na zive a pi-

"~~ i) ine poziadavky. sane vychadza z rozdelenia pniva na

~~ PodYa cl. V. Ustavy USA maze _!la- pravo deklarovane (law in books)

priklad dodatky k ustave ~_avtIinut a pravo realizovane (law in action).

~~ v

2/3 clenov kazdej z kQ_m6f-'-Kongresu. Ziva-gs,t~y.a, sa moze zretefahodne

~_.-J . -:":~:: ••• :.I"!:r~~:I~~~.~;';:~;"' .. JJ('.('···" .,'" .. . ,,' ... , .' '. ': .. '~ ...

Navrhy sa stanH:""platnou sucasiou odli~oy?t ". odpisa~~j'-listavy'-aleho

~ ,., , .

ustav~_len-v ... pripadc, ak s nimi vyslo- prekry;vat, s,.pisanou -ustavou .. Pricin

vi----s'iinlas 3/4 zakonodarnych zborov, je niekofko. Po prve;~ysoka rigidita

(

f

procesom,

Mieru rigidnosti ustavy urcuje konkretna kombinacia uvedenych

. ~

poziadaviek. U stava dosahuje naj-

vyssiu mieru rigidity v pripade, ak zmena ustavy je mozna len po spIneni vsetkych poziadaviek a navyse, ak ustava zakotvuje aj nemenitel'nosf niektorych ustavnych principov.

.,;-

U stava sa men! nielen v dosledku

flexibilneho alebo rigidneho postupu

"

v parlamente. Ustava a ustavny po-

riadok sa vyvij a, a preto meni a dotvara paralelne aj vykladom ustavy, judikaturou ustavneho sudu austav-

. . .. j. ... : .. ."-.:'~', ... - .... , ,." .... - ," .. '- .. "~ =.>, : ..... ~ ,. ~ : .. .' -, , .. ,. .: .. . ..... ,.,...;. . .. ,

nyrm zvyklostami,

. ,,' .. -: " ",- ·:).r. . .~":" '- .. ,: ',: II"~' -. ,:, .• ~ ..... .,~,'.r-- .:'~'::":_- ~.'I:~'

• • .' I .'

. .) ,,~. :.' .,' .. - . ~ .• , . '~.. . ~ - . .,' ;... .. ~I.·.. . _ . ,

. . . . .

, .

/.~' '/1 I _. /, ..

/~/'/! .·i .' ·f ,.

j j I I' .' ... .. I, ... j / _. • . . _

! 1// . , " j I,., .' , ... - ;

< '_ j' ,/,. r ! \./ , . -

/1

V _r_ .

../

P' /' _:./'.-"~~ ,/j .. /;:} /'.---> ... - _ ... _. ...__¥

, I.. , J'''.' . /

/ /.... ,r /. L' ~. .--

'./ v..... r t ........ ('

,I

........... ..

" ;'" .. '. ) .. ~

( .", ... ,

.... ~_,... /: ... _ .. ".

, / ,I /. ~ J, .

.,.\ / i .. · .: .. ,./

OCHRANA USTAVNEJFORMYSTATU

#"

U stavnostou rozumieme sulad po-

stupu vsetkych statnych organov, organov samospravy i ostatnych pravnickych osob a napokon aj fyzickych

./'"

.osob s ustavou, U stavnosf . znamena

,

vladu ustavy, U stava vladne aj forme

statu. Prikazuje formu statu. Ked'ze moderna pisana ustava zakotvuje

.. tak zakladne prava a slobody, ako aj

. . -. .

formu statu, je potrebne pod ochra-

nou ustavnosti rozumief i ochranu demokratickeho poriadku, vytvoreneho a fungujiiceho na zaklade ustavy. Forma statu urcena ustavou je pod ochranou ustavy, ktoru zabezpecuju institucie ochrany ustavnosti. K najvyznamnejsim instituciam ochrany ustavnosti patri sudna ochrana ustavnosti, ktora posobi aj v nasich podmienkach. 0 sudnej ochrane ustavnosti sa hovori na inom, pripadne na inych miestach .

,-",

,- .

.'~ , r r···-·~ '.. ~ rl . r: _. " :,p, ;' .,~

n· • .,.?,:;"....'.. .. ~~. . .:.,..-1

/. ..' .. r

',... .. .;.. f'_' ._. •• ~ ••••• .- •

.-

_ .. : ~() ;,.-.. / ....... / ..... } !,~_-;

. .' ,',." , ' .. /' '._'

. ..: ,... ., ( ,~

• •• r /.. ~ ••• ~'_ ,..- (,' • ~. .;' 'I. • •• •

..... " - ,'.

;

..' ••••••• ." • n· ,.; J ~ , .. ." _ .... ~ .,

.!: .. ~ ... 1.. /~~ ~. ,. /

.:' i ._ , .. ~ .. : .. ~/ J :: i,

..... -

I

.... , .

.

. . .

.' ,

. ,..

~ .-'.. .

, ,

. . ,

_. _ ,

:; ,. / . ·c· .

/'.,., i .

........

, '

, ~.~

~ . . ~: ~ ...: .. ( ..

:r"' / _ .... _.~

," : /I aj so zretelom na hlavu statu delime

',: ....... 'yLW'F=i"A:i'ii;+ __ ~ ........ ~~~i_J.:~~l:. .... ~ ~tp.~::.r"'=;":':\~r","I:''''·;Iy'.I'~~-;~':·I''!'.~:·;S'i'· ._:.;.'.-~ ~-:~' -, ~:~/.;~-: ': ' .. '

... ,:.,.:: .. ., . formy vlady na:, .. _.

II;.. .::. " .. ~:~ ... ~-: "":'~~/'I (.':, .•.. _/1 ._

.... ',.. a) .·'·.ii~ie~~Gme~)·'

.. ~~~t·~~:~~:] :.:.~: : .. _~~.";k:-.:;.~~·.·.~~:, . ,

b )(,~~~~~~Y;', c )i91~w~~~my;,r

T." J_ ¥,.c.Ai§'~9r!~,l<o~,",~~j~ _ _s~ objavili najma tieto monarchie:

a) abs -0·.· ··lu·. " .. .t ·It·S· . ·t···l·'C.: '~}l1L~f"a·')··r.~_, . . - . .

.~ .,' ', _ - -. '-.,'

,.. .. ,_. , It'

b) _~tof~vovska, ' ,

c) parlamentna,

. .

d), .konstituena.

~ R~p~pl~~~:nska formavlady sa vy-

skytuje najma vo forme: ' - ,

a)-parlarnentnej .republiky,

',' b) .preaiderrtskej.republiky.

,,":, _' 'if ,A~t9.E!t~!!:Y!?c~-~-,,- ,to!~l!~!l~ ,-,r.t~.~_e.n:t?-

<", .kraticke systemy sa vyskytuju vo for-

t '::',-' ~","'·I:-::;a.''')II_"",., .. - - ,: .

?- me diktatiiry;

a) je dnotlivc a , b) .mensiny,

c) .: vacsiny/

&-Podl'a sustavy najvyssich organov st~t~'~vztah()v medzi nimia sapli-

~~,*r,ii;.'}A.'.~.':~', .. ~., ., . .. .. . __ -, , .:'. c-, ". ,' .. _ .. _ .. ' - '.' .•. ". , .. ,: ... ' ... :- .. o::,-\.~,;,.:; ... >., ._,.~ .... ~ .,

kovatel'nostou len na demokraticke

V·.'·,·· .' ", . .

staty sa rozoznavaju najma tieto tri

formy statu:

a) .parlamentna monarchia,

b) "parla.m~nt;na'~epubH}{a:"

• -;. • ., ••• : , -, ;. -. ~ ., •••• - +" •• " ••• :.~ ~.. - •• ,:.:., -:

c) .p're~identska'. republika.

tJ Po'Ma""'~zt~;"liov"" :'medii . '01> vatel'-

, ... _,.""., ........ ,_""' .. , •. ~~,.'I.q."'.~ ... ''' ... _, •... an ... ,- ... ,- .... ,:.' .- .. r, _:_.'_., ..... _ y ,

~YQ,!P:~_g,~.,j,~_sill~i-~,tra.ne,~. ~'!~~?_~'- ~a druhej strane a naopak sa rozozna-

- ..• _.. . - .. ...•. J" :_. ._ ... ,.' ..

vajii dve formy vlady:

a) .demokraticka forma vlady, b)':peilennoI.<.r3:ticka forma vlady,

LJ-ii" .~L' '_ :..~.-. ", ,:: :. •• • ..: - ... • t. . . ._.. . ..

IV. KAPITOLA

FORMYVLAny

~

LITERATURA: ARISTOTELES: Politika. Bratislava 1988. BAXA, A.: Par-

la~eI_lt ,a parla~entarism I.-II. Praha 19~4. BLAHOZJ J.: Statnf pravo kapitalistikych ~eml. Praha 1985. BROKLOVA, E.: Prvni Ceskoslovenska ustava, Dis~use v Ustavnim vyboru v lednu a unoru 1920. Praha 1992. BROKLOvA

. E.: Ceskoslovenska demokraeie. Politicky system CSR 1918-1938. Praha 1992:

BRYCE, J.: Moderni demokracie I.-II. Praha 1926-1927. DAHL R. A.: Demokracie a jejf ~ritici. Praha 1995. HAMILTON, A. - MADISON, j. JAY, J.: Listy federahstu. Olomouc. 1994. HAYEK, F. A.: Pravo, zakonodarstvi a svoboda. I,-,ll!. Praha 1991. JELLINEK, J.: Vseobecna statoveda, Praha 1906. KRESAK, ~.: Kongres USA. Studia luridica Bratislavensia Nr. 1. Bratislava 1993. ~ESAK, P.: Por~vnavacie statne pravo, Ustavne systemy demokratickyeh statov sveta. ,BratIslava 1993. LEE, J. S.: The European Dictatorships 1918- 1945. Cambndge 1990. LqCKE, J.: Dve pojednani 0 vlade. Praha 1965. MACHIAVELLI, N.: Vladar, Uvahy 0 prvej dekade Tita Livia. Bratislava 1968. MAUROIS, A.: Dejiny Francie. Praha 1994. MAUROIS, A.: Dejiny Anglie. Pra~a 1995. MERKL, A.: Obecne pravo spravni. Praha-Brno. 1932. MILL, J. S.: U:vahy 0 vlade tistavni. Praha 1992. MONTESQUIEU, Ch.: IlDuch zakonov. Bratislava 1989. NEUBAUER, Z.: Statoveda a theorie politiky. Praha 1~47. P~rlamenty a evropska integrace. Zpusoby prace, kompetence, pfistupy. Institut fur Europaischs Politik. Bonn 1994. PATTERSON, T. E.: The American Democracy. New York 1990. PEROUTKA, E.: Budovanf statu. I.-IV. Praha 19~1. ROUSSEAU, J. J.: 0 smlouve spolecenske cili 0 zakladech politickeho prava. Praha 1911. SARTORI, G.: Te6ria demokracie. Bratislava 1993. TOCQUEVILLE, A.: Demokracie v Americe. I-II. Praha 1992. WEYR F.: Ceskoslovenske pravo ustavm. Praha 1937. WILSON, J. Q.: Jak se vladne v USA. Praha 1995.

r

DEFINiCIA FORMY VLAnY AJEJZLOZKY

V'" _''V , t

ciac sucasnostou a jednak v tom, ze

formu vlady vyjadrujti ustavy statov,

Forma vlady je v poradi prvym a zda sa aj najvyznamnejsim komponentom formy statu. Bude asi uzitocne zopakovat, ze d'alsim komponentom je statue zriadenie; tretim a poslednym je statny rezim,

Poiiatie formy vlady a kl asifikacia roznych foriem vlady sa vyznacujii istou stabilitou. Dovod treba hradat jednak v dlhodobom skumanf formy vl a dy, pocinajuc starovekom a kon-

Pojem forma vlady zahfiia:

a) sustavu riajvyssfch organov statu a vztahy medzi nimi,

b) vzfahy medzi obyvate Istvom na jednej strane a statom (statnOll mocou) reprezentovanou sustavou statnyeh organov na druhej strane a naopak.

j l ..

So zretel'om na sustavu statnych orgrinov a ich vzajomne vztahy, ako

,

FORMYVLADY

~

V SYSTEME DECBY MOCI

A V PARLAMENTARIZME

V tejto kapitole je nason ulohou venovaf pozornosf vylucne.fomie vlady z hl'adiska sustavy .najvyssfch organov statlJ- .. .a vzfahov medzi nimi. Rovna J-; potrebne poukazaf na zakl ne znaky najma par lamentnej .republiky, parlamentnej monarchie

a prezidentskej republiky a poukazaf ua vsetky d61ezit6 rozdiely medzi nimi.Rozmanitosf sustavy.vriajvyssfch statnych organov a vzfahov medzi nimy prezentuje ~IK C. IV.-l, 2, 5,

_ .. ).t

7 na prikladeBelgicka, Spolkovej re-

publiky-Nemecko, Franciizska a Vel'-

, ..

, kej Britanie (PARLAMENTY, 20n).

Vyklad parlamentnej monarchie a parlamentnej republiky sa v ucebnych textoch alebo v odbornej litera-

. ·ture zameranej na formu vlady usku-

- -tocnlij·e zvycajne prostrednictvom teorie parlamentarizmu. Parl~ent~ ne formy vlady charakterizuje kIominantne postavenie parlamentu vo vztahu k vykonnej moei a sudnej moei a osobitnej6_stavnopolitieka zodpovednosf kabinetu parlamentu.iStu-

,... ,

. .. .

peri, dominacie .. , parlamentu je rozny,

Na zaeiatku vyvoja parlamentarizmu bol znacny, v sucasnosti j e menej vyrazny, Vyklad prezidentskej republiky na rozdiel od toho sa uskutocnuje prostrednictvom te6rie del'by moei. Klasicku prezidentsku republiku charakterizuje najma trojdelenie a rovnovaha zakonodarnej, vykonnej a sudnej moci a kooperacia/konkurencia medzi nimi. Na jednej strane

je vyklad parlamentarizmu, z ktoreho sa odvija explikacia parlamentnych foriem vlady, osobitne parlamentnej monarchie a parlamentnej republiky, N a strane druhej je viklad del'by moei ci presnejsie systemu del'by moci, z ktoreho sa prechadza na explikaciu prezidentskej repuhliky ria prfklade severoamerickeho ustavneho systemu, pretoze prezidentske republiky v inych statoch sa od klasickeho model u del'by moci odlisuju nevyvazenosfou vsetkych troch moci, medzi ktorymi casto dominuje prave exekutiva reprezentovana prezidentom.

Ucebnica sa pridrziava bradicnej metodiky vykladu klasickej prezidentskej repuhliky cez objasnenie sys-

RAMIK c. IV-I Diagram formy vlady v Belgicku

«)

jrnenovani od,roliiva

f Kasacni ' soud

Kral

I

, Rozhodci ~

~ soud

rozpoustenf

l

Pod Darodni urovni:

Spnlecenstvi

Ministersky pfedseda

Ministerska rada

Ministfi

odpovednost dilvera

• vlarnske spoleccnstvi

• francouzske spolcccnstvi . .• nemecky mluvici

spolecenstvi

Regiony

• vlamsky region

• valonsky region

• bruselsky region

© Erich Schmidt Verlag

ternu derby moei a oboch parlamentnych foriem vlady, eez objasnenie parlamentarizmu. Finalns sa zvyrazni, ze tak prezidentska forma, ako aj parlamentne formy sa stale vyvojom transformuju, Parlamentne formy preberajti z klasiekej prezidentskej republiky najma po druhej svetovej vojne niektore prvky, ktore posilriuju vjkonmi moe a ktorych funkeie vyznamno modifikujti klasicky parlamentarizmus. So zretelom na tento vyvoj je eelkom odovodnans vedlakla-

,__,.;,:.... ....... _, .... _ •. _ ... ; ... ' •• ·-..,r,~ ; . .;, ••. ~ ... _;~,',~ .... ;:: ; .. ~.:', .. , .. " ' . , . ,. . ., .

siekej parlamentnej formy postavif aj.

i)arlam~;tt~o~p';ezldentsku. "at~bo .pre- .

:'.'.~ ~. "'_'.:.,' :. - -!-- ,.~: "". I''''~ •• ..:...., .. i' ..• :.....-'I-; L .). ,_-' r- r··:-~.:_'·~·~··· '.~'.' '- .. -.:. .. : ... ,,', ~'. "+,'-"; M .". .: _,'.1 I - '~.~ •• " ~ •• ~: ••• i . . .

.zi<:lentsko-parla1l!,en.tf1~(9.Inll~,yl~gy.

• ". I I ~ _. .,' • _.. I.,,: ._.: ,,'(:. '. _ I,'.... -: • _ .~ _ _ • 'I

V com spoeiva zlozitost in ter'pcetacie derby moci?

Zlozitosf vykladu delby moei je v nasledovnom:

a) ,§X§,~~m",,,,d~ll?;r:,,,J:p,Q"gi,,,,,,kt,f.lrx""'Y¥G tvara archi tekttiru klasickej

.. ; •.. ; ~: .. ' : :.: ... : , .. :. , .. "., .. , .::-,:.~,', '::.:~~.:;.~ · ... :~:~~,f.:;~n~.~',:.;v~~ /J'<:::'~~ i:';_? ('.{:::"":/~r:' .. ,. :::.p.~ ');~':;-:-~~~-:~.':!'; ~-:;·~··t,~! ~r;X~r:"!!:,,·,j

O'p r a v n e n i v o l i c i

nrezidentskej republiky na za-

c), r !' ... ·.y;"'y. ..... ~."'! J1Y~~, •. , •. .ll, ~·101·',..·,~~ ...... ~ "~~·,I.--?!-Io~·"';' ... ~ih.~, . ..;·.~,~. ,. .•• :,' ......... ~.-.", , .. .i-.' -'.,,~ •.. , "., "':""y-.'.I~~~~;I'}."..~ ..... ~ 1:-1,.;:,.,,, ~

!~.~ ~~,;".,~ey~!9.~,m~E~c.~~t, 9:.s.~,e,~, nie je totoznYftpu.hym rozdele-

"::"~:LI\.I:" ~~ < i .. .::~.'.:"_.~";.:"-/.~..::-.~:rl .. ::::;.. .. :~:~·: e , : r ·:·,-.:·:: ..... :_:-:~ .. ;_ -. .' - !,~~., :,:,~,,:, I • .:.·i.· .... -. .... : ~."- I :, ~:. " r .:.;...:: ' .: .'. _ 't>: .... ~;:..:.:::~~~~

nim pray()m9~iay~enej kompe~

... ' ~. . .: :.', .. ' ' ~ ~ ,.,' .. :.;; ;,:."'. · .: ·.~<·v.':·i .. :: .. ::;,.:~.i,,,,.-;

tencie mezi rozne organy statu,

. ~~: ..... .: ',' '_ ',"' .. : ..... ,.:.:.: ~ ... .. '.'. ::, .' '_ir . "", ,', ~ .~ .. ~:.';.:: .. ',., : ':.-':'- ...... ::" •..• " ..•. '; " ....... ,' ',-,':t::-:~ ~"'i'--.~~.

.ktore r: reprezentuju .. zakonodar-

mi vykonmi a siidnu moe. N e-

. . .. ,.. ... ' ... ··'c.~, ;,·,-'t.',·:· . .' .. ~ ... , :' .' -: ~ •........ :. ':'.. ....... ', ., -, ' .;., • '

vycerpavaea tecta fen"";'o'ddele-

nfrn jednotlivych zloziek mocf a len ustavnym konstituovanirn trojdelenia statnej moei.

b) Der~a,.;rnoci v zmysle oddele-

~~-t:"!'r"""~ .... ~.~ ........... I ....... - ........ -: .. ,:_ . ~._ .• '. . .. ' '. I' I. ".

't~:9.§.tL,JgQ~( ."atr.oj del enia, pit ~

padne "dvoj delenia" moei je

jedriym'Z ehar~kt£~ris,tickych zhakov'v~etlrych troeh uvedenych demokrattckyeh foriem "lady tak z hl'adiska ich sucasnych, ako aj povodnych historickych variacii.

v

Statna moe je v demokratiekyeh sta-

toch spravidla vzdy rozdelena medzi zakonodarmi moe, vykonmi moc a sudnu moc, a to tak v parlamentnej monarehii, parlamentnej republike, ako aj

RAMIK c. IV-2 Diagram (ormy vlddy v Spolkovej republike Nemecko

SpolkovY SpolkovY ... , _ _........_ __ n_<i_vr_h_., kancler

prezident

Poslanecka Senat
v
snemovna 183 clenu
2"12 clenu
.. .. • ..
I • • •
106 51 26
I I '-a kooptace
volba na prima volba
4 roky volba provincnlmi radami
I I Spolkovy ustavni soud

• • '" ..' jrnenovani / t

._ :t MiDlStil .. . .. propoustent .. ..... ... .

Spolkoyavlada' . ... ..' ···'v()lba ~a 5 let

vOlba Spolkove

shromazden!

volen vi. y zpoloviny Spolkovym snemem a Spolkovou radou

r .,
Spolkova rada
68 clcnu
-.. ......
A ~
.... Zemske
".. vlady 12. Spolkovy snem 662* poslancu

.. volba 66·2 662

......._.~-. ~,IIIIiIIIIoI. ... clenu ...

na 5 let

Opravneni yolici © Erich Schmidt VErlag ..... . t: k· ~ bd bi * Pocet clcnu nemcckcho Spolkoveho snernu: k tomu pristupujc vc 12. tun crum 0 0 1

6 tzv. presahujicich mandata

v prezidentskej republike.,'KIasi<;kY

i:irtalrie,~t~ri.Zl);1\tS'.POZH~",:~a.~;,~~P~, dvoj delenie moci, pretoze:~$!:~Ql}:9,9~!n ~·:a'>·· ft·mtkbnlla·>nto-C .v-urcitom .zmysle .:.

,~pl~~.~.'SO ~~et~r~~ ~~' klasicky brit-

sky parlamentarizmus a jeho aplikacieje statna moe "d\Tojdelena". Najednej strane v prospech parlamentu a jeho vyboru, "kabinetu" a na druhej strane v prospech sudnictva,

Uz v minulosti si teoretici i prakti .. ci uvedomovali, ze del'ba moci je principom slobody i demokracie, ze nie je znakom len urcitych foriem vlady, ale charakterizuje vsetky demokraticke formy vlady, Prave preto zasadu del'by moei bez ohl'adu na usporiadanie statu jednoznacne pozaduje Cl. 16 Deklaracie francuzskej revohicie, ktory znie takto: "Spolocnost, v ktorej nie je zabezpecena ·zaruka pray ani vytvorena del'ba moci, nema vobee tistavu.'~

c) Te6ria a prax derby Ill?~iE?~9-

~;'''''rl.NL~,r~ r~r·_·"':'i:~·~";r,_ • .-. '.~ ..• ,.: ,. 1~1 .•.•. I.; .. r .. :~ •...• , 1 .•. , .

stava .z. .. ,\l~.,~.j.tY~b" .. zasad .. .delby ;,mo-

"cL:'P~rla.mentne . formysu sposo-

bile uniesf urcite zasady derby mod beztoho,aby do~lo'kzmeIle for~yv~4~y:Na< ··dhiliej··strane

system derby moci si vyzaduje, aby boli naplnene tie zasady derby moei, ktore sti nevyhnutnou podmienkou archi tektury syste-

mu derby moei. !;{~jYi~p~IH9:e-

jsou zasadou systemudel'bymoci · e"" rovn'ovAha' 'lllocr'''d()'pinerul ···:~edziti103'en$R·';':::'·';'.·f'''br·zdami'···~'.lch

Y"·· .• ':.:.' .. ,.,;, :.',., : .. , ", ' - . .' ,:,' ' :. ~ .. :., yw ':',.,. : .. , /·.~·":l ~';".~ '; ,"~!': .. : ".,.". -: :.. . .. ~. .

kooperaciaa~qglql,r~Jl~i~~· Zasada

rovnovahy ·moei·a . kooperacie/

konkurencie medzi mocami j e kvintesenciou systemu derby

..

mOCI.

Modely del'by moci

Jednotlive demokraticke formy vlady sa medzi sebou teda odlisuju

nie tyrn, ze v jednom pripade je statna moe formalne aj na zaklade tista-

....,

vy rozdelena, kym v inom nie. Co ich

odlisuje, je konkretny model del'by moei vyjadreny ustavou a potvrdeny ustavnym ,zivotom,· ktory v klasickej parlamentnej forme vlady je skor rozdelenim funkcii statu, pretoze moe je sustredena najma v parlamente, kym v klasickom prezidentskom systeme predstavuj e takyto model system skutocnej derby moei, zalozeny na rovnovahe moci a ich n utnej kooperacii/ konkurencii.

Existuje . niekol'ko modelov del'by moci. Kazdu z foriem vlady reprezentuje iny sposob del'by moci. Miera de-

,II

l'by moci, pripadne hlbka del'by moci

v klasicej prezidentskej republike predstavuje iny model del'by moei v porovnani s del'bou moei v parlamentnej republike, najma v rousse-

.,/

auovskej republike, kde su/slee vy-

tvorene osobitne orgjnY'/na vykon zakonodarstva, .wrdutivy a sudnictva, avsak jelf~'podriadenie zakono-

darnej.moei vylucuje ich samostatne ~ll~za visle fungovanie.

DEEBAMOCI

A KONCENTRACIA MOCI

Del'b a' moci je opakom koncentracie

v '

moei. Statna moe je bud' rozdelena

medzi niekol'ko statnych organov, alebo vsetky statne funkcie su sustredene v rukach jedneho, neobmedzeneho statneho organu, pripadne tento nicirn neobmedzeny statny organ moze, ak 811 vytvorene dalsie najvyssie statue o rg a ny, vlastnymi rozhodnutiami vylucovaf kedykol'vek a akekol'vek ich rozhodnutia. Pravda, vYkon moei odlisnYmi statnymi organmi neyytvara este system derby moei, ale je jeho predpokladom a zasadou, konkretne zasadou oddelenos-

ti moci, ktora pokracuje v zasade ny'::/ zlucitel'nosti moei a samostat~6sti moci. Hist6ria mnohych statov a zacma rozdelenou mocou; prfkl (lorn je Nemeeko za Weimarskej/ ustavy, a konci sa neobmedzenou ~ocou vodcu. V inych podmienkach sa zacma

I

koneentrovanou mocou ,ia j ej kazdo-

dennym zneuzrvanfm lri koncf sa rozdelenim moei a podrobnou upravou pray a slobod a ieh garancii, ako dokumentujii uatavy statov vypracovane po pade diktatury v Taliansku, N emecku, Grecku, Portugalsku

v i

a Spanielsku a ~j v casti tzv, transfor-

macnych krajin strednej a vychodnej Europy. Sustredenie moci v rukach jedneho organu nazval Madison defi-

niciou tyrafo.e: "Sustredenie vsetkej zakonodarpej, vykonnej a sudnej moci do tych' istych ruk, ci jednych, niekol'kych/alebo mnohych, ci dedicnych, samozvanych alebo volenych, mczeme

/

opr~ene oznacif za skutocmi defini-

cirr'tyranie" (FEDERALISTA c. 47).

Eudia su nachylnf zneuzfvaf moe

Del'ba moci je principom pravneho statu a demokratickeho usporiadania verejnych veei. Moe musi obmedzovaf moe. Podla Madisona proti ctiziadosti

/

treba postavif ctiziadost, .Na Iudsku

/

povahu mozno vrha zle svetlo fakt, ze

je nevyhnutne pouzivayitake triky, aby

,

sa zneuzivanie moci udrzalo pod do-

hl'adom. Nevrha vsak na fudinajhorsie svetlo uz vlada ako taka? Keby l'udia boli anjeli, neboli by vlady potrebne. A-·- keby Iudom vladli anjeli, nebolo bytreba na moe dozeraf zvonka ani zvruitra. Pri vytvarani systemu moei, )1 ktorom maju jedni fudia vladnut ,',.}nym, spociva nemaly problem v tom, ze najskor musite vlade umoznit, aby kontrolovala ovladanych, ale hned' nato ju musite donutif, aby kon-

.

trolovala samu seba" (FEDERALIST#

i

C. 51). Ak moe neobmedzi moe, potorn

moe obmedzf a napokon eelkom ¥liei slobodu obcanov, Ludia vzdy slfduju svoj vlastny prospech, etiziados~/a zau-

jem podrobif si inych, ak zakony nevy'tvoria . pevne hradby, ktore jisilie po

. vacsej moci,· samolubosti.iziskuchti- . vosti ci tuzbe zotrocif· ostatnych . nemaze prekonaf .. Ani Machiavelli nemal o Iudoch najlepsiu mienku a usudzo-

. .

val, ze su nevdacni, nespolahlivi, po- zneuzitiu moci brani . vlastne tym,

kryteeki zbabelei a ziskuchtivi. Sii eel- ... elm nad iiou a slobodou vitazf nede-

kom tvoji, pomikajtr' aj svoju krv, mokraticka statna moe, totiz zasadou

imanie, zivot synov, ak im cinis dobro rozdel'uj a panuj (divide etimpera).

, v

a kym je nebezpecenstvo d'aleko. Buria Statna moe sa deli jednak horizon-

sa, ak uz dolieha. Ludia skor zabudnu talne a jednak vertikalne, Pri horizon-

na smrf otca ako .na stratu dedicstva, talnej del'be sa rozdel'uje moe

Ludi robi dobrymi len nevyhnutnosf medzilzakonod~styd,(le~slativu), sud-

(MACHIAVEL~I, 43n, 58). nictvo (justiciu) a~~q@U:;moc··{exeku-

Staroveki ~/ stredoveki myslitelia tivu). Vertikalnu del'bu moei, predstavu-

i moderna teoria upozorriujii, ze drzi- je del'ba moei medzi~~~~r~~~~~;~,~~~,gany

telia moci zneuzfvaju moe, ak im usta- a:·~$.~*(}$PF~W1~ii!mi~:$trt~r:~tga'ijy~· Verti-

va a zakony' nevytvoria vel'mi striktne kalnu del'bu . moei reprezentuje v seve-

limity jej pouzfvania a zakazy jej po- roamerickom ustavnom systeme kon-

t

uzfvania..' V jedenastej knihe svojho cepcia federalizmu, rozdelenie moci

slavneho diela Montesquieu napfsal: medzi federaciu a clenske staty unie.

/ "Politicka sloboda jestvuje len v sta- Pri vertikalnej del'be sa rozhodovanie

toch s .-umiernenou vladou. Nie je tam 0 sume verejnych vee! rozdeli medzi

vsak vzdy, len vtedy, ked' sa moe ne- najvyssie, ustredne organy statu (par-

zneuziva; odveka skusenosf ukazuje, lament, najvyssie sudy a najvyssie or-

ze kazdy clovek, ktory vlastni moe, rna gany vykonnej moei) na jednej strane

sklon zneuzivaf ju, pokracuje, kym ne- a uzemne organy samospravy a organy

f

narazf na urcite hranice ... Aby nikto zaujmovej samospravy na strane dru-

nernohol moe zneuzfvat, treba vytvorif hej. Okrem toho hovorime aj 0 von-

)

taky system, aby sa jedna i druha moe kajsej a vmitornej del'be moei. Preja-

,

navzajom obmedzovali." (MONTES- vom vonkajsej derby moei je trojdelenie

QUIEU, 206). Zneuzivaf moe znamena moei medzi zakonodarmi moe, Vjkonnrl.

v .rozpore S ustavou a zakonmi ne-moe a sudnu moe. Prejavom vmitornej

opravnene zasahovaf pomocou stat- del'by . moei je napriklad del'ba moei

nych organov, najma jej mocenskych vmitri zak()I.1~d~~~I'·~~cI·ii~Jmii' pro-

~ --;:;.. .. ~ .. : ·~.'~:r~ · .... ;~ .... =.(·I":~I:.:· " ...... ".; . ',: .... r- '. ..:.' ",) .• ) .. , '. ~ ..• ""':~:~ .... .i: ':-.~' .. " ''-.'-,'':- r •••• .;~ ... ~.- ". I ;. :' ~"-. :." •• I,' .

zloziek, polieie, prokurattiry.; armady ·strednictv()mdvojkornQ.r()v¢hosystemu.

.' ,'.. • I • • • '. • '. ". • .' I • '. I", I ~. • • : •• I .. : _',:' - '.' "". .. .... : _. .._ ':.;' .. '.' .; -. c .~:. '.:.' .

do sfery obcianskej slobody, pray a 810-

ood obcanov,

kom, .ako zabranif koncentracii statnej .mociv rukach jedneho statneho organu, ktorym maze byf jednotlivec alebo skupina ci uz voforme mensiny alebo vo forme vacsiny. Prevenciou proti zneuzitiu moei je jej rozdelenie

j ednak medzi niekol'ko najvyssfch

,.§.~atl!Y~horg~~~y,,_cral~j .. ~~~~.r~,st.~e9--

- .. ~ . -. . - ... . . .

. ne a .miestne organy, ... akoaj rozdele-

" : • • I I • -", .: .. -. • .. ':. ','~' I I • • • • _.. - ." I • •• •

nie moci vmitriprfslusnej .zlozky mo-

,ci~ Obcianska spoloenosf sa proti

/(-11 ~ /. 1/?,J,r")J4//lf/"l/ff/ '

t "..o~/l. / I r(/ ~ .. v~ I' {- ~ ~ .. it.~ ~r

.. ' .

r" .

:. :. .

TEORIA DEEBY MOCI

Ako sa deli moe v state?

Del'ba moci je ucinnym prostried~;

Te6riu del'by fioei rozpraeoval tak John Locke (1632-1704), ako aj Char-

les de Seeondant Morrtesquieu (1689-1755) vo svojom znamom diele

I

Duch ziihonou (De 1 esprit des Lois,

1748). Te6riu del'by moci v tistavnom

I

systems Spojenych statov podla mo-

delu Locka a Montesquieua!alej dotvarali jednak autori Vyhly,senia neztioislosti (1776), toti VI Thomas

Jefferson (1743-1826) Benjamin Franklin (1706-1790), najma tvorcovia americkej usta ,ktori sa zisl! v r, 1787 celkom na 4 mesiace vo Fi-

...,

ladelfii, aby revidov i Clanky konfe-

deracie, ale ktori .~pracova1i novu ustavu. K te6rii defby moei osobitne a vyrazne prispelf Alexander Hamilton (1755-1804h, James Madison

r.

(1751-1836) a J¢>hn Jaye (1745-1829),

t

ktori svoje nazory na architekttiru

r

ustavy a usperiadanie moei prezen-

,

tovali v subore eseji. Tieto eseje pod

pseudonymom Publius zverejriovali v newyorskych novinach na podporu ratifikacie tistavy v r. 1787 -1788, a ktore sri vseobecne zname pod riazvom Litty federalistov, skratene Federalista. Iniciatorom Federalistu

g

bol tfidsatrocny Hamilton.· Federa-

Iista/spolu s Vyhlaserum nezavislos-

I,

ti a tU stavou USA sa povazuje za tri

najdolezitejsie dokumenty americkej politiky (FEDERALISTA-Uvod).

,

ZASADY DEEBY MOeI

Del'ba moei z hl'adiskajej funkciije zalozena na urcitych zasadach. Miera uplatnenia jednotlivych zasad derby moci v ustavach statov je rozna, Sustava najvyssich statnych organov a vzfahy medzi nimi moze teda v roznej miere a roznej funkcnosti vychadzaf z riaaledujucich zasad del'by moei. Zasady sii zoradene chronologicky, tak ako ich postupne vyjadrovali autori derby moci i konstitucne dokumenty.

Opatovne treba zdoraznit, ze existuje cely rad zasad derby moei, naprfklad oddelenosf moei ci nezlucitel'nosf moci a ine zasady, ktore samy osebe nevytvaraju system derby moci, reprezentovany klasickym prezidentskym systemom, fungujucim na zaklade severoamerickej ustavy, N a druhej strane moze byf forma vlady vybavena zasadou rovnovahy moci; ktora neklamne .svedef o existencii systemu del'by moe] ..

K zasadam derby moei patti J . ddelenosf moci a trojdelenie moci/ ezlucitel'nost, nezavislost', samostatnosf a nezodpovednosf moci, rovnovaha a kooperacia/ konkurencia moci so systemom vzajomnych biz medzi mo-

' .. . ,.

~·:i .. - .

*1 ,"

cami.

I Oddelenosf moe!

e a trojdelenie moei

V 11. knihe, 6. kapitole diela Duch zakonov rozdelil Montesquieu statnu verejmi moe na zakonodarnu moc-, vykonmi moc a sudnu moe. Zakonodarna moe vydava zakony, vykonna moe "uzatvara mier a vedie vojnu, vysiela alebo prijima vel'vyslancov, nastol'uje bezpecnosf, predvida utok nepriatel'a. Pomocou tretej tresta zlociny alebo siidi spory jednotlivcov." (MONTESQUIEU, 206).

Zakonodarnu moe vykonava najvyssi z ast.upit.el'sky organ, ktory v sucasnych podmienkach vznika v periodicky sa opakujucich vseobecnych demokratickych vol'bach, Zakonodarna moe nemoze bye ani neobmedzena ani prejavom Iubovole, nemoza si osvojif moe vladnuf priIezitostnymi a Iubovol'nymi nariadeniami (LOCKE, 204).

Zakonodarnu moe je nutne oddelif od vykonnej moei. Locke pfse, ze pre fudsku krehku naturu, ktora roa sklon uchvatit moc, by bolo vefkym

; ,I. :.' .

-, ~!. . .

I :',

i . I:.~ ,I

~ .. .:

I I·

pokusenim, keby tie iste osoby, kt~r-e len na zaklade kvalifikovanych dovo-

davaju zakony, mali v rukach aj-rnoc dov stanovenych ustavou. Sudcovska

ich vykonavat. Tym by zakonodarco- nezavislosf spociva v tom,.j~(;t.~_akQllo-

via vyriali samych sebaz-Ich posob- darna moc a vykonna mocim nemoze

.. · ti 'V ekt .j? 'ko ~~clavat .p. rikazy· " ako majii v kon-

nosti, Z pOVlnnos 1 resp-t;. ova", za n, ,_,J ... "., .. -, ... ,.' .... 0_ •••• ' -. ,_ •• __ ••• _ •••••••••••• "'.:'_ ••• _." ••••••• '_ ••• ,_ • _. • •••• _ •• , ••••• , •

ktory odhlasovali 0konanie zakona kretnej veci. rozhodmit. Ich jedinym

by prisposobili svojmu vlastnemu "nadriadenym" je ustava a zakon,

.. prospechu a- -m nadobudlizaujmy, .. Sudcovia musia respektovaf len slo-

ktore su rozpore s ucelom statu ·va a duch tistavy a zakonov, Nic viae

a spoloc osti a. ktore su odlisne od a nic menej.

zaui ov, ktore .: mozu podl'a zakona Del'ba moci pozostava tak z von-

u utocnovaf ostatni (LOGKE,209).· kajsej, ako aj vmitornej del'by moci.

yt1g,llny.:f"m:~9";"".~~~r~~!,:,M9Ht~§~Q~; . - ~aj'Z~~a~~~l~: ~:c~u:~~:~k:;o::~

p~P9Y:Y:n~S~Y~? ktory je ustanov ny Y J -"';:.i'--""."'-'-''''~'-'-'''-'' '",_ -. _".. .'

iKvisle-' 'do'funkcie na zaklade dynas- komoramiparlamentu,

tickeho alebo politickeho principu. Pri 'Podfa Montesquieua je potrebne v;y-

vol'be panovnika stavovskym snemom tvorif dvojkomorovy parlament. V,led-

(politicky princip) ide v konecnom do- nej komore maju zasadaf zastupeovia,

sledku !iez 0 nezavi~lost, pret?ze pa- kto~,;yni~ajti povodo,m, majet~m al~:

novnik je ustanoveny do funkcie natr- bo vaznostou. V dolnej komore zasadaju

valo. ~~t~1~~2U1s~,~p yy:\q?ngya"yy;l\qp.py zastupcovi~ ,fud~. "Zak~nod~Fa m~c s~

I!!..Q..~.})JJJ~t¥M.lucu,e":prezident,'5takZe.,,ka~ zveri teda sfachticom 3.J or~;inu urcene-

. binet" je$t.§r.",~;Qpr.Qm,~,~p.Qxag,Gpy"",~l~RQ mu zastupovaf Iud; kazdy;i'z nich sa bu-

j~1-~~O!~~~~~.~la'~::~~~~::6.:!~ ~:r~tret!vat Z~~jo!~vat ;C~~t ao~~~s:!'~

~hi~~h":'"'i-~iQyJ11"J?,PQEiob()m",rp~g~le.n~ (MONTESQUIEU, 29'9). V sucasnosti

,J.' ... , •.• , ..... , ... "' ..... -.,~ •.•. ," "," \ i:> , , .. -. -, .. .. -, •... .- , ; v

medzi kabi:r:v:~t~,.,bl~Yllstatu (prezi- su jednokomorove parlamenty v sty-

d;~r~"pd~~~n.ik).' · ... , .. ,,,.,,,,,,,,, ' roch clenskych statoch ES, v Dansku,

Podl'a Montesquieua sa sudna moe Luxembursku, J?o rtuga 1 sku, Grecku

\ nemusi zverif stalym sudom. Stale (PARLAMENTI1, 14). V ostatnych sta-

; a presne musia byf vsak zakony, na tochje zavedena dvojkomorova sustava,

,I zaklade ktorych "nestale" sudy roz- Vnutorna del'Va moei, ako sa liZ uvied-

hodujii. Odporuca vytvaranie sena- 10, sa moze uplatiiovaf aj v ramci inych

::- tOY ad hoc na nevyhiluIn~~''''Ob'doEle: moci, osobitne v ramci vykonnej moci,

t ' ..' f

; ~-s'a''';dosiahne, ze sudy nebudu medzi kabinetom a hlavou statu. Pri-

I viazane na urcity stay alebo povola- kladom j~ dualistic~a ex~kutiv~ v~

f nie a Iudia sa budu obavaf uradu Francuzsku, rozdelenie mOCI medzi rm-

I a nie uradnfkov, Pri vaznych obvine- nistersku radu, na cele s prezidentom

.I niach rna mat obzalovany pravo a kabinetmi radu na cele s predsedom

v sulade so zakonom vyberat, pripad- kabinetu (vlady), Napriek vnutornej

ne odmietaf navrhnutych sudcov defbe moei je postavenie franciizskeho

kvoli zaujatosti. prezidenta vsak rozhodujuce,

V demokratickych statoch sucas-

nosti vykonavaju sudnu moe neza- l~-

visle sudy, Ich nezavislosf spociva 1 Nezlucftef'nosf moei

v tom, ze aj ked' BU sudcovia vymenovani alebo voleni zakonodarnou alebo vYkonnou mocou, sti spravidla ustanoveni natrvalo a su odvolateYni

Zasada oddelenosti moei prechadza plynulo do zasady nezlucitel'nos- . ti (inkompatibility) 'moci. Oddelenost

moe! je vychodiskom nezlucitel'nosti mocf, Uz Montesquieu pozadoval zakaz zlucovania moci, Odtial' princip inkompatihility moci. "Vsetko by zvrhlo, keby jeden a ten is~ .... ovek alebo institucia zlozeDa--/Z- obcanov, sl'achticov alebo.i-Iudu, vykonavali vsetky tieto .» .tri druhy moei naraz: moe vydavaf zakony, moe vykonavaf vladnenariadenia a moe sudif zloci-

. .~~.

nyalebo spory jednotliveov ... Ked'sa

chceli stat panovnici despotickymi vladcami, zacali terl:,~.,-vz-a:y tym, ze spojili vo svojejosobe vsetky urady;

- :~.-

a viaeeri europski krali vsetky naj-

vyssierfunkcie. "(MO NTESQ UIEU,

.....

207J~ Podstata nezlueitel'nosti moei

: .< I 'I\~-';=':~' : I". ", .: :. ., (r·:.~ ~:~I.~. ; ,;',:" ~' .. : :., .' ~ .: :',~:: '~.1 ~ ,~~·~I"::.:,! I~:'_ o:'-~~ :'''I)~;:;_ ~:.~ I ·~~~ .. :."t1~~·~.:=;li/ ~~~I-r.f·.'.I;~~~t{L'~ ;'<',:. ~.~~~-:!:( .. "::~t~1:t- ... :~~ ~:: =.' ;~.~. ;~ ~ •.• i '-.

V ~ t v Vt "t Ii kci ",

spocrvav. .OUl):,_ze s a nv un cionar

. 'r~r··. \' - " : ~."'. .! "- . ....,. ~ I.' -, :' .... ':< >':"~"''.'.:<:' :.~ .. " "',."1:' ,~. -~·;':.l"'-·.;·· :',~ >. ;l..,:>,'~ :.:",~, ·::.IT·:.·,~: ... '!; .. '. ,'".~.'.:.',~~, ~(,~~, . .:r:,:, :;.'.:::. ::';~." '.::'~>.

maze vykonavaf svoie funkcie len

: . ~ ~ ( .. ~- f ~ .. ' .. :~ .".- '0",::.' :"I:~~ :~:-"I r,. ~~'):~I:I:':'~ '"t. : . ., .,I.~. ;':,(:.:)."~';( ... I?I·· .. ~i1;.~·I"· . J ,i'" ... · .. ~~~.\L·;A.,~/ .. Jo .... '): '<:?t[.~iII:r'""Jt.!·rt..llll ... i:L~.:'LH .. ti ·':~·'ifllf.:l ?=-':'~~:"'~'l'''' '.'..1-:'. 'oj. I'

yv~~;~9,!"j)~~H~j""Iri,2S!~:, tJ s t ava'a····z'ti}{onY· umozriuju, abyinaprfklad statny

.." , "~r:-';""-JI-,~_,I~I.~~.---:: ...... __ r'~:'.T '~:

fll]~~_g~()l}~rvyl~p~~val mandat po-

"'-JI ...... ~., ~ r·· . . . . . '..' ,,' "'I '.,.: ,'" - I ..... ~ ~ ... ~"=~:.~ -:"~: .... ' .. ' "::.y: ........ ,"=:"J" i ~.~ ;','" I .. ,' , ..... :. )', .... _ .:::'1',

slanca ale nemoze .sucasne vvkona-

:' r , ".';' ••• ' ~ •• ",.;,.-.,':.,~; Jy., .. :"~ ... ,, . .':~: .. :.;: - ',' .,.-.".: '.-: "'. -: - ..... · .. ·1··· .. ,' :,'.':" ....... ,. " .".~ v ""~.".;.~ •• ~.~,':~.,~, '; \,.;.,~.,.~!::~.",.,~:,,.

vat funkciu sudcu alebo elena vlady,

. - .. " . :.>~~ ~.~-:.~ I·~r-··~I~ ... ;,./ •. " .• ~ ~II ...•. r . .J-. I. v-. .• . ": .. ~ I.~ .. .': -: - .... ~II.-~- ", :-.· ... : I:j:-U ~-.~: /-::r-:- ...... ~I .. ,~I·". ~ .,~ -. ~ ".-. t:"r":.'.:"...:r ~-:-" ... ::r_ . .r;'"~ ~.:"-._::-.r""",:,--,,,,,,( ':::J.r':.''''~I.

Kym zasada oddelenosti a trojdelenia

moei . oddefuje jednotlive moei, zasada nezlucitel'nosti zakazuje vykonavaf dye a viae funkeii statnym funkcionarom v oddelenych zlozkach moei. Poslanec maze vykonavaf v ramci zakonodarnej moei svojim sposobom exekutivnu funkeiu predsedu parlamentu alebo predsedu vjborn ci podvyboru alebo vysetrovacej komisie parlamentu, ale nernoze vykonavaf funkeiu elena vlady alebo imi vyssiu alebo nizsiu funkciu v ramci exekutivy ei sudnej moei, ktore su uz· funkeiami v ramci inej zlozky moci.

Zasada nezlucitel'nosti .nadobudla

.,. • V" v,; ,; v

vyvojom aj SIr'SI" vyznam, ! pretoze

s vykonom urcitych funkcii je nezluci tel'ny nielen vykon funkeii v ramci inych zloziek moci, vratane prislusnosti k policajnemu zboru, vazenskej ci justicnej strazi alebo armade, ale aj ina, najma podnikatel'ska cinnosf a clenstvo v politickych stranach . V tomto prfpade sa hovori 0 rozpore

. e) sprostredkuvaf za odplatu obchodny styk so statom, statnymi podnikmi alebo inou pravnickou osobou s majetkovou ucasfou statu, so statnym fondom, s Fondom narodneho majetku a jeho organizaciami, s rozpoctovou ale bo prispevkovou organizaciou alebo s inou pravnickou osobou zalozenou sta-

tom,

f) poberaf prijem presahujuci minimalnu mesacnu mzdu za d'alsiu cin-

nosf v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzfahu,

g) vykonavaf muplatenu -funkciu alebo podnikatelsku cinnosf a ne-

. smie bye clenom .riadiaceho a .kontrolneho organu pravnickej osoby, ktora vykonava podnikatelskii cinnost, s vynimkou valneho zhromazdenia a clenskej schodze; to neplati, ak clenstvo v organe pravnickej osoby vyplyva zo zaksna alebo z vykonu statnej funkcie a je bez naroku na financnll odmenu a ak ide 0 spravu vlastneho majetku,

h) vykonavaf funkeie, povolania a cinnosti, ktore su nezlucitel'ne so

..-

statnou funkciou podl'a U stavy Slovenskej republiky a osobitnych zako-

2)

nov, \

eh) nadobiidaf majetok 0'(1 statu alebo od Fondu narodneho majetku

podl'a osobitneho predpisu inak ako vo verejnej sutazi, vo verejnej drazbe alebo prostrednietvom kup6novej privatizaei~f

i) uzatvorif zmluvu 0 tiehom spolocenstve,

c: 3 tistaoneho zahona c. 119 / 1995 Z. z. 0 zamedzeni rozporu ztiujmou pri uyhone [unhcii uetcumycli cinitel'ou a vyssfch suitnych. funkcioruirou

71jNezavislosi moe!

4¥$d "

,

RAMIK c. IV-3 Obmedzenia statnych funkciotuirou v niehtorych. cin .. nostiach a vzt'ahoch

(konflikte) zaujmov, pripadne 0 zamedzeni rozporu zaujmov pri vykone funkcii statnymi funkcionarmi. N a zamedzenie, rozporu zaujmov

vf"'aava~~:edii:;tli~~']tfit'~";I·'a'·";'-o's'obit~

Y J J -, .t .. - ......... .._,>-.'<b.,.- r: ~I- -:,~~.'f'r.-'('.~.'ff:I," Y.._,.~ ... J.... . .; -v , _, ..

• • _ II.". ':. ~.... • I ~ .~.~ ._ ~._.\;;.. :"~L r, ~~:- .... ..- .... ..; v. :j_.- I:!: .. ~.'"J,;~· ... - ... ~ I ... " z:·"'-,~ ~,~Hf~.""!'"i;:"· .• ~r-.!:lJ:.tt;.:.·.H··tJ..J-"~;,.~:j~ .. ).~, r )-', •

I ....... ••• r!(-~-. rf... . ... ',"r' .. ,.:.,._ ... I'. •• • r. r _ _. _. I ••• '... ••• ._ ••• -~ ••• :t-II ~ r _

ne·n~J~z~aKony~~~~~~··,'· "u'" nas . ~~;il~~.t,.'a¥:iiv~··:.·.··.··z·ak'iln.

. .' ;~ .... ;.: ··.~·:r':d';~~\>':<·. !J~",:' ~'T~" .... ·":C-'-'·'·'-·

. tci1:";:i--'!lt~'e'rom je stanovit urcenym

statnym funkcionarom take obmedzenia a povinnosti, ktore by zamedzili rozpor osobnych z8.ujmov s verejnymi zaujmami pri vykone funkcii a upravili sposob uplatnenia ich zodpovednosti za nesplnenie alebo porusenie ustanovenych povinnosti. Slovensky -ustavny zfikon o zamedzeni rozporu zaujmov stanovuje konkretne obmedzcnia pre statnych funkcionarov v niektorych

~

cinnostiach a vztahoch (RAMIK c.

l'

IVI-3).

Zasada nezavislosti upravuje vza-

jomne vzfahy troch zloziek moei tym sp6sobom, ze stanovuje zakaz vzajomnej kreacie medzi mocami. Kreacna nezavislosi moei znamena, ze kazda jedna zlo.zka moei je z hl'adiska svojho

vzniku a zaniku nezavisla od inych zloziek moci. N apn1dad prezident ako

.predstavitef vYkonnej. moci je v severoameric:k.o;rn ustavnom systeme volenyobyvat~rstvom, voliteYmi.- Rovnako s_a vytvarazakonodarny zbor. Sudcov najvys_sieho slidl:l sieeVylUen-uva hla-

. . ..~. .. .

Y.~ ~.t .. Atll. ~~ zaklad~. qdponicania a so

... ~,; .. :1+,,: .. \. r · ... ·.-f .. ' ~.' ... ~ ... .,. .... r .' .... ' .•. -:- . . ~ • _ ,'. .. .

$Jihlasom _,$e,n~t~,",_JlY~~k .. n;:tt:rY,~lo,

... .. .. ,_. . -. .

eim sa sila kfeaene40 prava rus!. Sud-

... . .',. ..". .. ... .~.

covia maju podfa tvoreov tejto ustavy

vy konava£ svoju funkeiu bez easoveho

...,

(1) Statny funkcionar sa musf pri vykone statnej funkcie,ako aj v osob-

nom zivote zdrziavat vsetkeho,co maze bytv rozpore so svedomity-m vj_ konom statnej funkcie a co moze ohrozii jeho doveryhodnost. Z tohto dovodu statny funkcionar nesmie .

a) vyuziva£ svoju statnu funkciu, pnivomoci a informacie nadobudnute v suvislosti s vjkonom statnej funkcie na ziskavanie vyhod pre seba alebo ineho,

b) prijimai dary alebo navadzai ineho na poskytovanie darov v suvislosti s rykonom statnej funkeie; to neplati, ak ide 0 dary poskytovane obvykle pri vYkone statnej funkeie alebo na zaklade zakona alebo kolektivnej zmluvy,

c) pouzivat svoju osobu, svoje menD a priezvisko, svoj hlas, obraz alebo podpis na reklamno-obchodne ciele; to neplat!, ak ide preukiizatefne o bezplatnu reklamu s eharitativnym alebo inym obdobnym ucelom,

d) pouzivat symboly spojene s vjkononl statnej funkeie na osobny pros-

pech, .

obmedzenia, po dobu ieh bezuhonnosti (FEDERALISTA c. 78).

- ......... &

IV' Samostatnosi moe!

zIszIUb 777#.

Zasada oddelenosti moei prechadza plynulo nielen do zasady nezlucitel'nosti (inkompatibility), ale aj do samostatnosti moci, Oddelenosf moe! je vychodiskom aj poiiatia samostatnosti moci. Samostatnosf moei spociva v tom, ze za- , konodarna, vykonna a stidna moe su

jednak oddelene a jednak nie su uspo;.· riadane hierarchicky, takze medzi nimi nie su vztahy nadriadenosti a podriade .. nosti.. Vyznam samostatnosti vynikne pri opaku, ktorym je nesamostatnosf moci. Vtedy je urcita moe opravnena vydavaf zavazne pokyny organom ostatnych moei s konzekveneiami, ktore ucebnica rozobrala pri analyze vzfahov nadriadenosti a podriadenosti statnych organov (Kapitola II.)

."~~~ Nezodpovednosf moe:i

Zasada oddelenosti moei prechadza plynulo nielen do zasady nezlucitel'nosti (inkompatibility), samostatnosti, ale aj nezodpovednosti moci, Oddelenosf moei je vychodiskom aj pre chapanie vzajornnej nezodpovednosti

jednotlivych zloziek moei. Pozornosf si zashizi najma skutocnosf, ze v systeme del'by moci sa medzi statnymi organmi, ktore reprezentujti jednotlive zlozky moei, nernoze uplatnovaf tistavnopoliticka zodpovednosf,

Pravna zodpovednosf sa realizuje. v ramci . funkcneho obdobia len v ob-

. .

. .

. .

medzenom rozsahu a na zaklade

ustavne kvalifikovanych dovodov odvolania. Osoba pozbavena uradu na zaklade rozhodnutia Senatu podlieha obzalobe, trestnemu konaniu, rozsudku a ulozeniu trestu podfa trestneho prava (I. odd. 4). Podfa se-

veroamerickej ustavy je mozne prezidenta, viceprezidenta a vsetkych uradmkov pozbavif funkeii len v prfpade, ak sa im preukaze, ze spachali vlastizradu, dopustili sa uplatkarstva alebo ineho -€azkeho zloeinu alebo trestneho cinu (II. odd. 4).

"

U stavnopoliticka zodpovednosf

statnych funkcionarov sa uskutociiuje len na konci funkeneho obdobia a vo vzfahu k volicom, v6bec nie

...

v ramci jednotlivych zloziek moci,

. RAMIK c. lV-4 Rounootiba moci

Rovnovaha mocf

Rovnovaha vsetkych zloziek moci spojena s kooperaciou / konkurenciou medzi nimi tvori najdolezitejsiu zasadu systemu del'by moci v prezidentskej forme vlady.· Ak plati zasada rovnovahy moei a ich kooperacie / konkurencie, je iste, ze vo vacsej alebo mensej miere posobia aj ostatne zasady. Zasadu rovnovahy moci a vzajomnych bfzd medzi nimi formulovala americka konstitucionalistika, osobitne tvorcovia ustavy a ich autenticka interpretacia, ktora je obsahom Listov Federalistov a nesk6r predmetom bezpoctu odbornych prac Z ohlas-ti americkej konstitucionalis-

"

tiky. Ustavny system musi pracovaf

tak, aby medzi jednotlivymi zlozkami moci vladla rovnovaha. Realnemu systemudel'by moei sa ted~r'pnecrne:-~··-

.' < ,~, . , .. " ,. ~ . :"': _'.. ..: - , .. , - .: .. •.. '- .. -". ,.,...........,

rovnovazny stay vztahovmedzi moca-

_~ ... ..•. : -: .:.. •. :.-.: " .• ::. I~:.~: _ .:. .: I· :...... . , .. !, _. "' .. ~·.-r_".··.'~·.14"'.~

mi, v ktorom niektora zlozkazaujme

dominantmi, .. nadradenti poziciuvoci ifijirl > ~iofk~m':'< '-Takalo ·si tui!cia' s ~

. . - ... ' .•. _ '.'. «." ...• ' •. , .. _.~ . ~, ' .... , _, i- .~., .J; ... ~~.~i: ,~ .... :.' ,

maze vyskytmif iba prechodne,

v ramci dynamiky vytvarania rovnovahy, na kratky cas, kym mechanizmy zabezpecovania rovnovahy, zakomponovane do ustavy a ustavneho zi vota, znovunastolia vyvclzenost vsetkych moei. Mechanizmy zab~zpecujuce dynamicku rovnovahu syste'mu sa nazYvaju brzdy a eela stistava:·

8

» ----« 9

2

-«. 1

.. . -

(J MOe SUDNA

(J

Moe ZAKONODARNA

Moe

., VYKONNA

r>

-----

r>

... --

r>

----

»

4 ~»---

5

- ... 3 .._..

6 7

«

LEGENDA

1); (absohitne, suspenzlvne)

2)

3)

4) Ur~o'";;nre·"mea~a~"·metod'a·· iiastroJov"'~lnno'stl'Gvfkonnej moei

··~~··0.:·'_r"'~~-~~r·:.'·,':"·.;::::::"·~·.,,~-·~,,~~,.\!:~,·,· -·'·1., ·1·-" .. ,.~ .. I .. . . .. ··r .-,. :: .. : : .', .;~ :·I··';:'~ i·:J.:.-· ·;·.1: .. - I· ;"~ -, : ... ,.::.: .. r: ~ ~' ..... ,. I.~ -.. . ', :.

5 ui~ovariie'ine'd.zf·'~irino sti' 'met6d"ao'r"""anrz_a,GI~;:':~tnnQ$'tr:~la'dOV

) " .... , "'."'.'.:"-;/'-" •• , -" t :' , .•. " ....... ,.' ... '. ., •... ," ': .• ~' •.. ."., •... ;".:" .. "' •.. .: • ."" :-::, , .• , .; •.•. ,. :" .• '.':'F.':,::":,>,·,~""".,';·:,;: ... ·,,,;,·:·.·>,:::B',''"''fc·· .. '''',·· '" ".,. >: -, ,. "; .'., .. '. ;,., ,.:. .." .".", . ' .: ,:, "" "., '::_". :.,,:>

6) preskumavanie ustavnosti zakonov(ustavne sudnictvo)

, ~ .. ,. ,i..J.:r(.~.:" ~:.~'-';·~~L'·-·':-: ~ .I~.,.:,:, ~. :i·.~,· ~, .. : .. I'::·:.·~: .. , .' ::,' .. ' .: :: .. : .. ~;~

7) :pl~esKuffiavaiiie pravoplatnosti mandatov (volebne stidnictvo)

• .J~IL'II""-;~·. :.'.~'" ~ .~~.t. .. , ,.i: .... :-: .I:'"' ..... ;or I:-U.'":'-;. ~II ... :) ~ ~ .. ~f~:,:.· ... : ... ? .(~ r, . ....J. /:. --:'! I .. ;.· .... .- j..;i-?-.~ ( .. - .:;"'_._':.' .: ,., .~ .. , ...... ', ;., : ~,\: ... : _:.~ /~ e . '.: t : .. ~ .:. :.", .:!.. _). ~ ./ ... : .;.. ( .1 r ) •. 'r: ~ ._ .. ~ ~':'" .~: ~: ' .: : r ".~: '. ! , .. II!~~ .. ~ T'I .~.;.: ~

8) vymenovaniesudcov zpovolania .

9) pr'esklimavanie:zalq)AP:9f?~L pravoplatnych . rozhodnuti _ organov statnej

." .•. :._ .•. ~ •. , •• ;;, "."".,"".(""-: '.-.:::'." .• , ~.~ .. (,;" -, ".,,:. " .. ".<. :.;,.J '~ ., t ) .. . , .:., ,: . _., ,J" .. , .. , .,,, . '!.': .. : ',.,.-,' ,: ", •. ,:,., .,.' -:: .. 'j '::,' :' r-» , •••••••• .: .., , ". :J'.: , .. .: .-, :.- ...• .: .: :" ,\::, .. : .. '.". ,:,.:." .: ..,. i:···: . , .. ".<.,. '-< .. >: " ':

~; .. E.r.~Yy",.~,. spravne su me vo

".

dostala nazov system brzd a rovnovahy moe! (checks and balances). Pomocou vzajomnych brzd sa dosahuje ich rovnovciha a tYro vylucuje nielen dominacia jednej moci nad d'alsimi, ale aj .nedemokraticke uskutociiovanie moci na ukor obcianskej slobody.

,.

V RAMlKU c. IV.-4 su zakreslene nie-

ktore brzdy medzi mocami, ktore pomahaju vytvaraf rovnovahu mod a tym vlastne zabezpecovaf obeiansku slobodu.

Odborne studie 0 rovnovahe jednotlivjch zloziek moe! zastavajti casto nazor, ze proees ieh vyvazovania pomocou systemu bfzd j e vYsledkom

konkurencie mocf (BLAHOZ, 154). V mych pristupoch sa kladie naopak doraz na kooperaciu, nie konkuren-

"ciu mocf (PATTERSON, 51). Rovnaky stay a brzdne mechanizmy sa te-

da vysvetluju celkom odlisne.,!),~.~.

~. ~."".!r ...... ._ "'~~ . ._ .. .,.

~9 .... :Q!!~d~y'x:,.!.?~~~!~ncie. mocfalebo

· hani k '

a~9:.:~,p"r~J"~YY": .. "~ ""~~"~" "~P.l"Z1l)_¥"",~"", " oopera-

G~~L"mQ;c;;i (spoluposobenia, spolupra-

ce, suhlasu), So zreteYom na jednotli-

ve brzdy, napriklad pravo veta prezidenta voci zakonom kongresu, sa v duchu kooperacie nasledne zdoraznuje, ze pravomoc tvorby prava sa deli medzi Kongres a prezidenta, ze urcitu pravomoc nie je mozne uplatnit bez suhlasu inej zlozky moei. Takisto sa postupuj e aj pri interpretacii d'alsich brzd medzi jednotlivymi zlozkami moci, totiz zdoraziiuje sa,

ze jedna zlozka moei sa deli 0 urcitu moe, pravomoc s inou zlozkou moci,

KOOPERACUVKONKURENCIA

v I

ZLOZIEK MOCI

Vzfahy medzi mocami, ako vidiet, je mozne interpretovaf tak z hladiska konkurencie moci, ako aj z hladiska ich kooperacie, Ked'ze v doterajsej pravnoteoretickej literature sa exponovala najma konkurencna a nie kooperativna podstata del'by moci, je potrebne objasnit niektore stranky derby moei prave z hladiska "mieroveho riesenia" kom-

·petencnych sporov medzi jednotlivymi zlozkami moei", cize aj z pohladu kooperacie a nie iba konkurencie,

RAMIK C .. ·IV-5 Diagram {ormy vludy vo Eranctizeku

predsednictvl

Ministerska rada Ministersky predseda

__ ............. "IIIIIaIIII ... _ ......

~ ~ ,

Jmenovanl

vrchni veli tel -- ozbrojenych sil

Prezident

Ministfi

Ustavni rada 9 clenu

a dpovednost

I I I I I I I I I I I I

+

odpovednost

v6tum neduvery

Opravneni v o Li c I

Narodni shromazdeni

577 poslancu

Senat 319 senatoru

Parlament

nepftma volba (1/3 kazde 3 roky) uzemntmi sbory

I

© Erich Schmidt Verlag

praVQ

Nej~rada pro soudcovsky stay

k rozpusteni

referendum

V)rsoky soudni dvUr

prima volba na 7 let

I

.,

~ .'

Montesquieu, Locke, ale najma tvoreovia americkej ustavy zreteYne vnimali fakt odl'isnosti, plurality zaujmov vladcov a ovladanych, bohatyeh a chudobnych, obyvatelov miest a vidieka, severn a juhu, veritelov

a dlznfkov, liberalov, konzervativcov, socialistov . a 'inych, ·VzaJomne·odlis-·

nych vrstiev obyvatelstva, -Ie vseobecne zname, ze Iudia sa hlasia k odIisnym nabozenskym, ge 0 grafickym , etnickym, ideologickym, politickY~,· •. ekonomickym a inym hodnotovym orientaciam a skupinam, Pluralita orientacii je podmienena nielen prirodzene, ale aj na zaklade vol'by, 810- bodneho rozhodnutia.

Tvorcov te6rie del'by moci znepokojovalo nebezpecenstvo, ktore ohrozuje spolocnosf zo strany minority alebo majority, pohananej zaujmom, ktory je nepriatelsky voci pravam a zaujmom inych, pripadne ktory je nezlucitel'ny s konstantnym alebo celkovym zaujmom spolocnosti. Ak takato majorita alebo minorita ziska vsetku moe, maze pouzif svoje postavenie na rozvinutie a zabezpecenie svojich zaujmov na ukor vsetkych ostatnych clenov spolocnosti.

Obciansku slobodu nie je mozne z tohto hl'adiska zabezpecif iba tym, ze sa v sulade s predstavou Montesquieua moe rozdeli medzi legislativu, exekutivu a justiciu. Aj napriek trojdeleniu statnej moei moze ureita hodnotova orientacia .alebo socialna skupina.politicka strana, pripadne ktorakolvek z troch mocf vyuzif a zneuzi t svoj e postavenie na ukor inych. Naprfklad parlamentna vacsina, ktora kontroluje parlament, navrhne a prijme zakony, ktore znemoznia realizaciu inych zaujmov a hodn6t. Prave z toho dovodu sa rozhodol Madison dokazat, ze "oddelenie m09rkit:rrepoucka povazuje z " atne pre 810-

bodmi vla ,nemaze byf v praxi zac avane v nalezitej miere, ak

nebudii tieto zlozky spojene a prepojene natol'ko, ze kaz4.~"z-nic1T'tffiae'·mat k dispozicii.prostrledky ustavneho doZ~1la(r ostatnymi" (FEDERALISTA c. 48).

Demokraticka ci demokratiekej sia del'ba moci spocfva prave v tom, ze "" .nijaka "zo zloziek moci nie je sposobi- 18. v ramci trojdelenia postupovaf samostatne vo vacsine agendy, ktora je sucastou jej pravomoci a kompetencie. Ide teda 0 system, v ktorom kaz-

. . . - .

da z troch moei sa efektivne realizuje

len s podmienkou kooperacie s d'aIsou jednou alebo obidvomi mocami. Dochadza k tomu uplatnenim mechanizmu brzd medzi mocami. Ak re-

~~~~ ..... -] r~'.~ / .. : " ~';. .~. ,.J, ~ :,'" •• ' .-

aliz acia "urc.i tej .kompetencie .. je dneho

'~ti{til~h9 '9~g~~U,·n.a.stan.e .len Ycfa~,[l. kooperacii . s . inyJP."J~Ig~p.Qm,.J~n .na zaklade']eho' .... ~~~!.~~.~)j§,'!Il:~:n.~J prav-

·~,~p'·Qqgpn:~~:':~"~:.J~4Il.f.\.",.§J9JP!n~1~ ..... jeden

organizovany zaujem sa stane domi-

nai{t~~~.·'···a"~i~ki ..• kf;pii:~lii •. :p_ad·.·'Q~.t~ •.

ni~{zap.jpUl,mi.· Kooperujuce mocensk~"subJeld,y'" musia vtedy svoje poziadavky zmieriiovat, vd'aka comu cela sustava realizacie moci v state zacina sluzit a prospievaf viae mnohym zaujmom ako len jednemu zaujmu. To znamena, ze kooperacia moci prispieva aprospieva tomu, aby j ednotlive organizovane zaujmy mali moznosf participovaf na moei tym, ze zfskaju cast moei, ale v nijakom pripade nemozu nadobudmif vsetku moe.

Pri doslednej del'be moei sa teda uplatni nielen trojdelenie moei, ale navyse sa vyhici, aby ktorakolvek moe prijala definitivne rozhodnutie v urcitej veci bez podpory, siihlasu alebo inych foriem kooperacie s organOID, ktory reprezentuje dalsiu moe. "Ak by j ednotli ve moei v nalezitej miere pre e a premiesane, s ciel'o abezpecif kazdej zlozke · tistavmi kontrolu nad d'alv~ 1 zlozkami moei, potom stuperi

/./

oddelenosti jednotlivych moci, k~ je nevyhnutnym vychodis suverenity kazdej z nich, ... bynebolo mozne

..........

v praxi n~!.ezit(fzabezpeci~" (FEDE-

RALI£!.flr c. 48).

:;;>J"'>"

• tr~~ ,,~ .

.r' ~ ........

.. ,

PREZIDENTSKA REPUBLlKA

Ako ·sa system rovnovahy a vzajomnych bfzd, v ktorom kazda zlozka moci kooperuje/ konkuruje inym zlozkam moci, prejavuje v severoamerickom ustavnom systeme?

Zakonodarstvo je v pravomoci Kongresu, avsak do legislativy zasahujti aj ine zlozky moei, cfrn sa eventualne narastanie zakonodarnej moei pribrzd'uje. Prezident maze vetovaf akty parlamentu. Disponuje tiez pravom vykonavaf a tym vlastne interpretovaf zakony prijate parla-

me;ntom .. N~j yy:~si~u.gIll~"P~,~YQro9P

, ., .. .. ... . :', -: ...

in ~~:r:I?~~~?X~t"~*~()t.Iyy,r~glf;i,,,pr~f9- ~,B:;y~;pin"l\(),~¢t,p:y~h::y~,~~;;~(,rp~h9QJk vat ·0 ustavnosti/neustavncsti zako-

- ............ L .... ......:.u..-:z.,....IL..L ... '+~_h ... ,..:..~.;.JI..:.~I ... L· ..... ·~:"~II.-,. _'.'J-'.y'~ ;, .... :~ ..... r:·'.'~I-.~ i - ~r~ ••• ·',.r ..... , .. : ~.: -, :.:.:.:~ ... ~:.:~}: :.: .:". ' .•. :~. r ', : ••• :.:: •• ~ ..... ;~ , ~. •

nQy'~., ~

Aj v ramci parlamentu .. posobi brzdny system, ked'ze zakon musi ziskaf potrebmi vacsinu v oboch ko-

morach Kongresu. e ,

Pravomoci Jj..t¥i:~~:>/:~::.; atria(~'~,~·i,i·.,~

. .. ,~ ., ,. , . (.. 14~ .. ~~ .. ~¥- ,~-~ .... l!.,~- p ~ltl~:,~~,·· Jr.

~;?f·,~:~*_";;~:'t t Ieh uplatnenie je vsak Iimito-

~k~· ak da

vane ~')~:·:Q·.Q.p~~~taC1.,ou· . .",:.~,'.s,o, . .'.~.~.;<;,;.;?; - ""Q-:t:lQ-: .- .. mOJJ.'~'LJ< ..

. ' :' :.. .... .. .. .. .. . .. -:

fl. sudnou mocou. Pnivomoe preziden-

, <;}.\·L4:,'{~;,:·::· ,~/;l~~ \: ~ ~<L; . .',f·~/d (;";)-:".:: .. >.\ ~·~:::·'/:':.':~.~~'.~t::", ':T%~.~~~

ta"uziitvarat'medzinarodne zmluvy,

vies{ vojnu a vymenuvat vysokych statnych funkcionarov sa realizuje len so suhlasom Kongresu; disponuje pravomocou zl'usit 2/3 vacsinou v oboeh komorach aj ucinky veta prezidenta a v ustave stanovenych pripadoch obzalovat hlavu statu a pozbavi~

~

hQ uradu. Ucinnou'brzdou voci exeku-

tive je vsak tvorba prava. Exekutiva nie je sposobila konat bez zakonov alebo financnyeh pro stri edkov, ktore' zabezpecuju a podporuju jej program.

.".+i~itizn,am!1~j,~,!!l.",,,!?~,~,2:~.,,,§,Y211t~E!. voci exekutive spocfva v kontrole le-

. -: .,. : .:. ~:.!; ~.: t:_" 1 .~I .... ~ ... ~,· ~~ .... ·:~i .';" 'I·~ :,.,::~., '·I~':;'.r:.,.-.:·:r~>'" .L~.~ : .: , i·:"'~~~·''',." /:i,:.;:/.:· .... t '.:,W.. (I ~ ~ 7-1) ~,,:,~: . .I...;.~~ ... ~: ...... : j..l·:.1 i:. ~ .. i '.;.F~: ,,~ i:·. :: ..... :~ ~~ .. ;.I;.. .. '.; ..... ~ .. ~:~:~ 'r-., •• ::- ·1 ... ;~ •• ~.:;;.~·~~\ .. 1·(?:~::I.t

~·~~,~~~,~~··J~J~,f_!~,~h~~~~.!~"'~.,\!£h. yyhl~,,~~~~-

nl za nezaxonne pnpadne za ne-

. : ~ : ., .t.·)· .. , . .: .' - ... ,:.,~ i r: .',;,: :~ .. :, ;_. <.J' ,:.;::. :,~; .... ~ .. ,' ... .: ;·~.~·<~;:_'.:·o :,: ... :.~ .;j~ ::} ,.;'_ : .. ~ .;,' ,~: .. ,:" .',:.:~ .. , ... ::' .-;:. :'.\:>.: '. ~' .: ::,~ ~~ .... -: ,.!: .. : .. : i·, '::"-:_.', ~.: . ;.'.' ... ~~.' ::::.~.,.~~.

US avne.

.. ,. . .

. . ,. .. .

Sudna moe, ktoru vykonava Naj-

vyssi sud a, nizsie federalne sudy, je tiez Iimitovana d'alsimi mocami. Kongres rna napriklad pravo zriad'ovat nizsie federalne sudy nez je Najvyssi sud, podaf obzalobu proti federalnym sudcom a odvolaf ich z funkcie. Prezident vymemiva federalnych sudcov so suhlasom Senatu a zodpoveda za vykon sudnych rozhodnuti.

Klasicka preziden taka republika a sucasnosf

Klasicka prezidentska republika je zalozena na rovnovahe vsetkych troch zloziek moei. Sila kazdej zlozky je relativne rovnaka, takze ani jedna nie

je silnejsia nez ostatne. Vsetky zlozky navzajom su nezodpovedne, samostatne, nezavisle a nezlucitel'ne. Ich oddelenosf so zretelom na kooperaciu moei je vsak relativna. Z hl'adiska povodnych motesquieuovskych predstav nie su a nemaju byf jednotlive zlozky vzajomne izolovane, ked'ze vd'aka brzdnym meehanizmom je ieh ulohou kocperovafzkonkurovar, a tak najma tymto sposobom vylucovat akukofvek dominaeiu v systeme moei.

Prezidentskemu systemu dnes chybaju j asne kontury. V klasickom ehapani je prezidentsky system to, co vzniklo na zaklade severoameriekej ustavy, ktora odmietla dominaci u akejkofvek z troch moci, osobitne zakonodarnu zlozku moci, ktoni sa povazuje za najagresivnejsiu. Klasicky system vd'aka zasade rovnovahy za-

bezpecuje slabsie zlozky moei proti silnejsim, ked'ze "najma zakonodarstvo rozsiruje oblas~ svojej posobnos-

I .. I

ti vo vsetkych smeroch a do svojho prudkeho viru vfahuje vsetku moe" (FEDERALISTA c. 48),

• ,.l 1,... " 1. ~ I

. . .: ~~PLgZlMe.ut§~i.~'i~i.-'~~S.3~·, .. ~., preZl-

dentsku republiku sa v sucasnosti

subsumuje • ~e~~n_ .. ,~~,§i£!:~",,,,_,~Y~!.0li-','.".t-..l.'

" . , . jLo,f.tiI· ~~'p .... ,,,,,,,,,~, .. ,,,,~ ."'""-.- ')t'~ v·~.OJj~l'~.(~."'-::'~.\ illil .

am~ri~kv.l:l~s,t~m"",,,:,.,~!,._; "j.,mR~J"~' 0 tej-

. t;k[;t~g6~~~;Stt't~d:"iar~(fujl1" nielen .

formy vlady, v ktorych je sila vsetkych zloziek moei rovnaka, ale aj formy vlady, v ktorych medzi zlozkami

Historicke cesty vzniku a vyvoia parlamentarizmu sti rozns. Kym na-

priklad e!!gl~~lcY parlamentarizmus vyra st;:JJna~:u vereni te p~rJI.:l111J~n tu,

. ... .. . ~-. .

franciizsky .. ,~a formoval na rousseau-

ovskej suver~nite. r~d~'- Nit' zaciatku parlamentarizmu J e" vsak myslienka '. 0 spolocnej sprave verejnych veci, staroveke modely demokracie za demokratickej formy vlady, staroveka i stredoveka prax s demokraeiou, ako

I

moci dominuje exekutiva reprezento- aj myslienka reprezentacie.moci,

vana hlavou statu. Prfkladom SU nie- . .. . Reprezentacia moei v ,Parlamente

ktore republiky -Iuznej Ameriky, by- ci v inych zlozkach vladynebola zna-

valeho Sovietskeho zvazu i republiky rna greckym demokraciam. Starove-

Dalekeho Vychodu. V tomto sirsom ka demokraeia v Grecku bola priama

chapani je prezidentsky system for- demokracia, nie reprezentativna, (za-

mou vlady v ktorom sila vykonnej stupitelska, nepriama) demokracia.

. , /

moci reprezentovanej prezidentom je Verejne zhromazdenia vsetkych

rovnaka alebo vyssia ako sila ostat- slobodnych obcanov, snemy, sa scha-

nych zl?ziek m~ci." ... dzali najm~nej. stt:idsa~ ~nit do" ro-

Prezidentsky system, najma vo ka, Vykonavali priamo nielen zako-

svojej klasiekej forme, sa vyznacuje nodarmi, ale v /urcitych pripadoch

architekturou del'by moei, najrna rov- i sudnu moe. V ~tenach sa zhromaz-

novahou vsetkych troch zloziek moei, denie schadzalo na pahorku Pnyx,

t

zalozenou kooperaciou/ konkurenciou pripadne na agpre. N ajvyssim vykon-

medzi nimi.V Jdasiek()m systeme de- nym organon, j~spoii v Atenach, bola

Iby mocinie je .~ .nema bye sila prezi- bule, rada pozostavajuca z 500 obca-

• ) •• ' .: i=: ....... i' .... ) ~ •••• '. ~ ~ • ••• • • • t

d~nt,~.:<,yY'§,§i~.;,n~~- silaostatnychzlo- nov ustanovenych na zaklade zre bu.

ziek moci, N a poraduja rozhodovanie sa scha-

I

dzali aj prislusnfci rodovych, kmeiio-

~

vych zhromazdeni tak v starovekom

,

Grecku (fyI, fratrie), ako aj v Rime

(curia). Kill if bolo tridsat. Schadzali sa na snemoch, ktore boli najvyssfrn organom ttjto rodovej spolocnosti.

V rimsltych dejinach ma povod aj senat (se~atus), ktory najsk6r plnil funkciu oradneho organu, zlozeneho zo zast COy aristokracie. N eskor, pocas pri~cipatu mali uznesenia senatu

i

pravnq silu zakonov a senat dispono-

val aj !nymi pravomocami. V obdobi domitiatu jeho vjznam upadol. Eu~ove zhromazdenia sa zaehovali aj v o~dobi feudalizmu. Islo napn1ciad o tzvj marcove ci majove pole, kazdoroc e stretnutia panovnika s vojskom. o em toho sa konali zhromazdenia

,

VZNIK A VYVOJ

PARLAMENTARIZMU

Celkom odlisne vztahy medzi jednotlivymi zlozkami moci vytvara architektura klasickeho parlamentarizmu·, parlamentneho systemu. Parlamentarizmus je zalozeny na dominacii jednej moei vo vz~ahu k ostatnym zlozkam moei .. V ·parlamentnom systeme patri najvyssie miesto parlamentu. Dominacia parlamentu nad ostatnyrni zlozkami moci je opakom, porusenim princfpu rovnovahy moci v klasickom prezidentskom systeme.

/'

slachty, naprfklad u Frankov pravt-'

delne jarne a jesenne zasadnuti~~a ktorych sa posudzovali najdole~{ejsie

r

zamery panovnika. V 9. a 10/{' storocf

bola takym poradanym o~'anom vo . Franciizsku kralovska ly6ria (curia

.

regis), ktora sa schadzala trikrat do

roka. N esker sa z kralovske] kurie vydelili organy S osobitriymi kompeten-

t

ciami. J ednak kralovska rada, ktora

plnila podobne funkcie ako kralovska kuria a jednak plrlament vystrojeny

. sudnymi a aj inymi pravomocami.

V obdobf stayovskej monarehie vznikaju tzv. gen~ra1ne stavy (etats generaux), zhromazdenia slachty, ducho-

,

venstva a/ tretieho stavu, ako aj

stavovske .snemy, V znik generalnych stavov jedalsou dolezitou etapou vzniku rnoderneho parlamentu. V inych krajin!ch, napriklad v Rusku, Pol'sku sa poradny organ panovnika nazyval knieiacia rada.

!

Sp zakonodarnym zborom sa v stre-

doveku stretavame osobitne v tzv, ko-

Predchodeom parlamentu v Anglic. ku obdobne ako v inych krajinach je

< .. i1J~ria(~~gi~:~ zlozen~ z kr~fovy-ch vaza-

, "Iov, ktora sa spormna v d. 14 Magna

Charta Libertatum a ktora disponovala pravom ,_c:la~ suhlas s _ kralovskou propoz£ciou vypisatcia.ne i. poplatky .

- D6IefH;ym 'me~dzm1tom-v()-vYVoji an- .

glickeho parlamentarizmu je vytvorenie~ady' barcnov, ktorej pravomoc mala 8pocivatv kontrolepanovnfka,

a ktora sa aj nazyvala parlamentom .. Medzi kralom a opoziciou vypukol r.· - .

1263 ozbrojeny konflikt, ktory na

v

strane opozicie viedol Simon z Mont-

fortu, Po vffazstve zvolal r. 1265 zasadnutie parlamentu, na ktore povolal nielen bar6nov, ale tiez rytierov

a zastupcov miest.

Zaciatky anglickeho parlamentu

a parlamentarizmu vsak Baxa spaja az so stavovskou . monarchiou z r. 1,29,5, ked' v parlamente nasli zastu-

penie vsetky tri stavy, a sice cirkev, baroni a treti stay, roprezentovany v parlamente zastupeami gr6fstiev tak z radov rytierov, ako aj zo za-

"

stupcov miest. Ueast stavov na moei

podmienil neskor, v 14. storoci, organizaciu tretieho stavu v ramci dolnej komory a organizaciu cirkvi a sl'achty v hornej komore, ako aj oddelene zasadanie oboch komor (BAXA, 13).

Vy-voj anglickeho parlamentarizmu, ako sa uz uviedlo, bol uzko spojeny s pravomoeami parlamentu v oblasti berneho prava. V tomto obdobi islo vlastne 0 jedimi dolezitu pravomoe parlamentu, ktoru dokazal tento zbor ciefavedome uplatnovaf voci panovnikovi. Tyro postupne nadobudal nove a nove pravomoci, cez ktore sa profiloval parlamentarizmus ako forma vlady,

Zakonodarna pravomoc, ako aj za-

konodarna iniciativa (kralovske propozicie) prinalezala v minulosti vylu-

cne panovnikovi.

Formovanie parlamentarizmu pozo-

~1f::I. .. iIIIt."'''''·'''."....!'-_III:'·''''''_ .~ .... ,;.,. 11'1'\L·I~i) ........... : .~ ~ .!-" '"'i~-"- ''!'oJ''-'':':'' I.~"':. " ~' ...... ~ ....... ..,.i. • .I,,: ~ •. ' pl' ,- -. : . .' ~ ,,: I~~_.· .... ":.'1.0- .. ' .. ': .

!.~j~m~",~j JH:t",P?~!Rpggffipr~-~pp(le, P:r:~-_" vomoci .. pgQgYnikR,Jl~ij.!m~~~akoI.ly',nf!, parlament, Pravda, panovnfk a vobec

exekutiva aj po iiplnej transformacii zakondarnej pravomoci na parlament si ponechali normotvorne pravomoci pri vykonani zakonov a pri padne aj pri

.vydavani aktov so. SHOll zakona.

N ositelom transformacie zakonodarnej pravomoci na parlament sa z technickeho a historickeho hl'adiska stali kralovske propozicie vo veci vypisania dam, ktore inicioval panovnfk. Parlament sa prezentuje ako za-

konodarny organ len pri prijimani aktov. Akty parlamentu inieiuje a signuje hlava statu. Neskor vsak uplatiiuje zakondarnii iniciatfvu aj dolna snemovria. Spociatku sa obracia na panovnika iba s puhou propoziciou, avsak neskor uz predklada paragrafovane znenie zakonov (BAXA, 18).

V priebehu Dlheho parlamentu si parlament na panovnfkovi definitivne vymitil d'alsie prava, najma:

a) pravidelrie zvolavanie parlamentu, najmenej j edenkrat za tri roky a moznosf jeho zvolania bez suhlasu panovnika, ak zvolanie odd'aluje,

b) rokovanie parlamentu nie je mozne ukoncif a odroeif na viae ako tri roky alebo parlament rozpustif, ak jeho rokovanie trva menej nez patdesiat dni,

c) zakaz vyberaf akekolvek dane bez siihlasu parlamentu,

d) obmedzenie pravomoci kral'a a jeho rady (MAUROIS, 258).

V tejto etape vyvoja sa presadila alebo upevnila o.i. aj:

a) poslanecka imunita,

b) t.ransformacia imperativneho mandatu na reprezentativny mandat,

c) overovanie mandatov parla-

mentom,

d) uprava vmitornych veci parlamentu na zaklade vlastnych

rminach (v Benatkach, Janove), ~-<o: rych ~~ v 12.- 15. storo .. ci llpl~~la republikanska forma vlady. onodarmi

einnosf vykonaval zbo, tory sa nazyval vefka rada, p 1 padne mala rada, Okrem rady ,( v mestskych republikach zriad ny aj senat, ktoreho kompetencie /sa uplatriovali najma v oblasti

/

zahranienej politiky a obchodu.

Transformacia

zakonodarnej moci panovnika

Vznik parlamentarizmu v Anglicku, povazovaneho zajeho domov,je koncom 12. a zaciatkom 13. storocia spojeny s narastanim konfliktu medzi panovnikom na jednej strane a baronmi, a neskor i d'alsimi stavrni na strane druhej. Opozfcia voci panovnikovi podporila vytvorenie opozicnej koalicie bar6nov, duchovenstva, rytierov a zastupcov miest, Vysledkom zapasu je znama Magna Charata Libertatum (1215).

~

RAMIK c. lV·6 Politiche vyvojove stadia eur6pskych statov (Parlamen-

ty, 12)

v
Stat Prva ustava Parlamenta- Siicasna
.. ~ . ustava
rizacia
Nemecko 1849/1850 1917 1949
~glicko 1689 1725-1846 1689
Svedsko .
1772,1809 1776-1917 1975
N6rsko 1814 1884 1814
Dansko 1849 1901 1953
Finsko 1772 1919 1919
Island 1874 - 1944
Holandsko 1815 1848 1983
Belgicko 1830 1830 1984
Luxembursko 1848/1868 1868 1868
Rakusko 1867 1918 1920/29
v
Svaj ciarsko 1848 - 1874
Francuzsko 1791 1830/1875/77 1958
Taliansko 1861 1861 1948
Spanielsko 1812 1931/1977 1978
Portugalsko 1822 1974 1976
Grecko 1844 1875 1975
"
Irsko 1918 1918 1922
~ uzneseni, vratane rokovacich pravidiel.

V zlozitom a burlivom vYvoji vzfahoy medzi parlamentom a panovnikorn islo teda 0 postupny presun vacsi .. ny pravomoci z exekutivy na parlament. Na zaklade vysledkov cinnosti Dlheho parlamentu ich svojim sposobom zavrsila az Slavna revolticia a jej ustavne konzekvencie. Nsjma Listina prav (Bill of Rights , 1689) a Zakon 0 nastupnictve tr6nu (Act of Settlement, 1701), ktore o.i. vymedzili

k t ... " dzi Ik

" om'pe enClU',:~·?,,:,:·,:, me .. ·Zl· -. ·p.anov·nl .o.m ..

aparlamentomv prospechparlamen-tuavyjadrili podriadenosf panovnika avobec koruny zakonu, Tak vlastne vznikol princip, ze zdrojom suverenity a suverenom nie je vylucne panovnik, pripadne vylucne len parlament, ked'ze suverenitu reprezentuje tak panovnik, ako aj parlament, respektive kral' v parlamente (BAXA, 22).

Ako sa formovala exekutiva a jej vzlahy k parlamentu?

Spolu s vyjasiiovanim miesta a funkcie parlamentu nastupuje transformacia kralovskej rady, ktora nadobuda charakter vjkonneho organu panovnfka, Za Karola I. sa zacma nazYvat kabinetna rada. Podla Baxu sa novyrn sposobom vyvija jej zodpovednosf v obdobi nastupu Henrieha II. na tron. Malolety panovnik: siee signoval

" ~-.~ "" ,~ ........ '"'~·'K·"··' ,_., '~"-;".' I_~,~·:· ··'1 ,~, , ~"" '.~'" . ~ .. '. ··0'·"·· _N. " .J~ , .;; : ~.".' :".'-'_ .•. ; ... :. ,., .• .: ' ... ,' ;; ;'1.;." ~iIi".j4'l~~~·~..a-

PJ;:~y~,~""~",,,ty,._ -. ~y~~,~-" ~~9Hgy~,g!lE?~"t~~a

\,Ch91m~4, toznamena materialnu zod-

. ... ., ... , .•.. ,. / e •. , ._. . .. ' •• , .• ..' -: _- -. / • : .v • ,,' .-./·'1. . "." .. ! .. :: :~.: ::;.···'.: ." ~·.~c,:',(\i/:;i·;~<,'~:~d0:',iN!~'w

povednost,.nie,$~i-~.,~1~Q9yia:;_ f~gy~, . Tak

vznikol institut nezodpovednosuhlavy

statu v parlamentnom systeme. Za

WihQ,Q.y.-tie"J?:I~!X,,,~!~,~~,,~~.gpgX~E!! ka=-

binetna rad ." .. .. .: " .~ .. '.', ,. '; ..... , ... , '~~."--~~¥~~~t~>'k~_

,:"i':.,,,,, •• ;_,,_-,-.,;;,,,:,._,,,,,,,,,.,,,:,,~,, pnpadne pnslusm rm

nistri. Nezodpovednos£ hlavy statu

charakterizuje tak k.lasieky parIamentny system, ako aj hybridne parIamenty sucasnoati, v ktorych vsak na-

,

RAMIK c. IV ... 7 Diagram formy vltidy vo Vel'kej Britanii

Kablnet

Korunni urednik Parlamentni tajemnici

~ , ,

Jmenovam... Mlnisterskv

,..

predseda ..

Kralovna

r Nejlyssi 1
apelacni
soud .......
"'l1lI
Clenove
j Horni snernovny ~

Nejvyssi
soudnidvur
Apelacnt Vrchni
soud soudni
<ivtir

Okresni
a Mestske soudy Statni ministrt

I + I Ministri

I

dol I .....

~ uvera

odpovednosi rozpusteni

,. ,.

Horni snemovna

odkladne Dolni snemovna -House of Lords-

1200 clenl\ Z fad veto House of Commons

pfedstavitelu slechty 650 poslancu

a cirkve

© Erich Schmidt Verlag

O'p r a v n e n i v o I l e l

chadzame cely rad novyeh prvkov, ktore uvedeny znak klasickeho parlammentarizmu modifikuju.

Panovnfk vymenuval clenov kabinetnej rady Z oboch snemovni parlamentu. Zo zaciatku nie je mozne hovorif 0 politickom profile kabinetnej

. rady. N eskor vsak hlavastatuvybera clenovrady "'lgn -.~ya.~§,i,nQy~j strany \yirighov"aie~o' toryov, Toto je d6lezity moment, pretoze kabinetna rada aka poradny organ panovnfka nadobiida funkcie akehosi vyboru maj ority. 'Me- .. dzitym sa upevnila zvyklost, ze ministri su clenmi strany, ktora rna

\0-'"

v parlamente vacsinu. Clenovia rady

su zodpovedni parlamentu. Zacma sa formovat otazka d6very rady a vplyv parlamentu na jej vymenovanie (BAXA, 16, 38). Popri pravnej zodpovednosti clenov kabinetu, obmedzenej impeachmentom, nadobuda namiesto pravnej zodpovednosti prevahu ustavnopoliticka zodpovednost, ktora je dnes sustredena v institute dovery

a ktora je zodpovednostou za vsetku cinnosf vlady a rninistra. Politika kabinetu rna bye v parlamentarizrne politikou majority parlamentu, V opacnom pripade straca jeho doveru.

Profilovaniu jednotlivych prvkov parlamentarizmu napomohli aj nahodye Transformacia britskej monarchie na parlamentmi rnonarchiu finalizuje v obdobi nastupu hannoverskej a neskor windsorskej dynastie. Spolu sJurajom I., ktory nastupuje na tron, prichadza z Hannoveru cela j eho druzina, z ktorych nikto neovladal anglicky jazyk, Dorozumievacim prostriedkom bola latincina, Ked'ze Juraj I. nerozumel anglicky, prestal sa zucastriovaf na zasadnutiach kabinetnej rady. Tato nahoda vyrazne kompletizovala parla ... mentarizmus aka formu vlady.

Podporila totiz vznik:

a) ustavnopolitickej zodpovednosti kabinetu (vlady) voci parlamentu (dolnej snemovni),

b) Institutu dovery/nedovery, ktoru vyslovilnevyslovi parlament kabinetu alebo jej jednotlivym clenom s naslednym podanim demisie a ustanovenim noveho elena vlady, pripadne kabinetu,

-. _ c) ... nezodpovednosti hlavy statu za akty kabinetu a ministrov.

Vyznam tejto udalosti je v to ,

ze "pred Jurajom I. sa ne la

. myslienka ministerskej zo

'nosti rozvimit, pretoze y" tky rozhodnutia kabinetnej r y, na ktorych sa kr al' z / castnil, . sa povazovali za jeh rozhodnutia." N ahoda vytvorila-aj ministerskeho predsedu, pre ze ak kral' neovladal jazyk, n oze predsedat rade, takze ho f9iisi jeden z ministrov nahradit, ory postupne nadobuda stand 'dne funkcie predsedu vlady (MA ROIS, 316). Tymto dochadza k 0 deleniu vlady a predsedu vlady o hlavy statu.

Architektura parlamentarizmu si vyzaduje uz iba detaily. Zakladne kamene su na svojorn rnieste, najma ustavnopoliticka zodpovednosf vlady parlamentu, institut dovery, pravidlo maj ority a funkcia v lady ako

. vyboru parlamentu, ktora je spojena so sucinnosfou vlady a parlamentu. Doplni ich este zl'll:~Jt"~I':rl0st vykonu funkcie vo vYkonn·~j,,~~.Y.>.'i;j:'"

~konod~_~I,i·~3,.,ii-iqGi~,'.-r~zlgntic~:a .. , .. !.1? ... ,I>o-

• •••• • •• •• y

. uzivaIl~~.:,.,pr.·ava,: ... -.vet_a . , .. ;,.· .. hlavou .. ).:._.~tatu '~- pod:-

Uvedenymi charakteristickymi crtami sa parlamentarizmus vyrazne odlisuje od systemu derby moci. K formovaniu parlamentarizmu, osobitne parlarnentnej monarchie, prispel aj ustavny a politick)' vyvoj v d'alsich statoch, predovsetkym vo Francuzsku, Belgicku s dorazom na suverenitu Iudu, v Nemecku s dora .. zorn na suverenitu panovnika, ako aj v inych statoch.

PARLAMENTNA MONARCHIA A PARLAMENTNA REPUBLlKA

Klasicku parlamentmi monarchiu a parlamentnu republiku charakterizuje najma:

a) ustavnopoliticka zodpovcdnosf

" ~lady parIamentu, , c" ••.. " .

,. -" -' .. - .. -.' . c~· .- .. _. '_. .. y .~ .",. ,

· b) pravomocparlamentu vyslovif

. YJ~iJ(r.,~I~p.9,j~jj~iIn.otlivYm. Glenov nedoveru a pravo Glenov

vl~~Y .. }:!.~!t.~4~~,(.?a. Q. vysloyenie dO. very,

. e)~eacna z4vi,s!o,~~.YI~cl.YJ?q 1?~I,"lamentu,

.. d) zl~~~,~~eritost zakonodar'nych a . exekutfvnych funkcii"keQ'~e vlada je "vyborom" parlamentu,

, ~

e) !',,~l!~.!!5;j,g.p.r~y!dl~ parlament-

t .. Va-' I ... -~.~ , ..... '""'F- .......... ,~~ ". ~ • .r~., .. -. ..... - ', ~ ~,;,'-'Iir'~" .. ~" ',' '_', " -::'.~''''

nej vacslny kabinetom

: .·..:;~r~/·~...J.,.~i ..... ~ ~"-,~--·_'.~"-I.· .. ~~.,.~ '..r. - ~.:-;"·.:·i. L. : .. ~I.~'·'-': ....... " "~~~"_ .-:-- ~ "j, i~

.. f) i§.tJP:n~Q;p,9.Iitjc~~.·. .nezodpoved-

" nost hlavy statu zaaktykabi-

'. netu » fl ministrov . az'odp:~y~d-

nest vladyza akty hlavy statu.

Oba parlarnentne systemy, parlamentna monarchia a parlamentna republika, obdobne ako prezidentsky system, sa vyvij ajii aj v sueasnosti.

N a zaciatku stoji klasickyparlamentarizmus, v ktorom zakonodarna moe splyva s vykonnou mocou. V sucasnosti hovorime 0 modemom parlamentarizme. Ma niekol'ko varia.~#~,.~~h(). variaciou j'eokreml:ne'ho.·aj

,:Ji:ane~hirska.repUblikfL' V' modernom

r " .~ • .~ I. . . - ) . Jt_

parlamentnom systems sa dominacia

parlamentu oproti ostatnym zlozkam znfzila, N a rozdiel od minulosti sa

jednak parlament deli 0 niektorepravomoci s inymi zlozkami moei a j ednak mu tistava zakazuje urcite postupy, najma zmenif niektore principy ustavneho systemu. Kooperacia/konkureneia parlamentu v parlamentnom systems s inymi zlozkami moei j e vjsledkom zacleiiovania casti zasad derby moei i prineipov pravneho statu do parlamentneho systemu s eierom

.. !.

:,

vylucii jeho degeneraciu na vladu nicfm neobmedzenej vacsiny alebo vylucii zlyhanie Weimarskej ustavy a inych obdobnych demokratickyeh iistav, ktore neobsahovali dostatok poistiek proti nastoleniu fasizmu, komunizmu alebo ineho systemu totality, akoby tistavnou cestou.

Parlamentny system bez ohl'adu na rozmani te variacie si stale uchovava svoju identitu v pripade zakotvenia a fungovania ustavnopolitickej zodpovednosti vlady (kabinetu) parlamentu ..

Klasicky, rousseauovsky parlament, ale aj anglicky parlament vytvoreny na myslienke suverenity parlamentu a najvyssej moei zakona, koncentruje vo svojich rukach prakti£~~!Jru moe v state, okrem auton6miH31io-p·crs·1.1aY~nia nezavisleho

---- ....... -'" -.- - ...

sudnictva. Aj ked' ustavy..s~tov s par-

Iamentnym systemom deklarujti del'bu moei, predsa rozdelenie moei zakotvuju len prostrednictvom uznania casti zasad derby moei. Tieto zasady vsak nedokazu vytvorif rovnovahu moei. Su prinajlepsom sposobile iba redukovaf dominaciu postavenia zakonodarnej moci voci inym zlozkam

mOCI.

Dosledky neobmedzenej zakonodarnej moci

V modernom parlamentarizme ide vlastne 0 interpretaciu kombinacia dvoeh ustavnych prineipov, ktorych korene siahaju az k Deklaracii pray cloveka a obcana (1789). Vyjadruje ich jednoznacns najma cl. 3 a cl. 16 Deklaracie. Problem je v tom, na ktory clanok polozf ureita doba, kultura

a j~ Iudia doraz. ~

Cl. 3 Deklaraeie znie: "Zasada vsetkejzvrchovanosti spociva v podstate v narode. Nijaky zbor, nijaky jednotlivec nemoze ma£ autoritu

,

ktora by z nej nebola vyslovne odvo- bodny - on le forcera d' etre libre. a

dena. " ) (SALDA, 29).

61. 16 Deklaracie znie:7.,Spoloc- N a rozdiel od rousseauovskej kon-

. .nosf, . v ktorej nie je zabezpecena cepcie vytvara del'ba moci ucinnejsio

zaruka pray a ani ureena del'ba mo- garancie voci zneuzitiu moei a obme-

ci, nema vobec ustavu." dzovaniu obcianskej slobody.

Rousseauovske poiiatie contrat sq- Je eelkom odovodnene,J,lh~,,,~!!.~t.at-

. cial vedie kukoncentracii·In().ci.YIP:- .. · . na. mocvktora pochadza 04 obcanov,

, . . a kzneuzi vani u . "">""!"'kon~vara";ni~fen"~""i1amo"a''''''''rost~ed:

kach . par lam en tu /' . ~. "c " ' , .: r~.'., .; .: .' .. , .. ",."."':,:.";,'.'r,'li~~:.'?'.;'·.:e.r:.'.':."" .. :\",.,.:"';. "; ': :~>l~.,: .. c'.·' .: '''.:'' .. "'."'.,n',

moci par lamentom. N ositelom f.uto~,Il:lctV?:rn,;B,~tl~i~:~;Q~M:."r};l!:~,."eJ,/:g~g~~r.,Ej,~::

ritativneho systemu m6ze b~' totiz .' .~!~,~X~~~.~~g~,~j.};~28!e~,.,ti:~~~,~j, .: ,~.RP~: nielen jednotlivec, ale aj vacsi1a, kto- . . V sucasnosti mozno skor hovorif

ra neuznava alebo nedostatocne ga- '. "0 hybridnych formach prezidentskej,

r

rantuje prava a slobody je4hotlivca,:~1]e:najinftparlameritnej .republiky, to

ako aj nazory skupfn, ktore/sa nehla- znamena 0 '~parlamentno-prezident-

sia ci nepatria k vladnucej majorite. skej ~ci 0 prezidentsko-parlamentnej

Vysledkom takto poiiateho parla- republike. N a strane parlamentnej

mentarizmu nie je nic hie nez teror republiky je jej vysledkom zavedenie

f

vacsiny, aky nastolil fasizmus i ko- rozmanitych prvkov derby mocf do

munizmus. Komunizmus stotoznil parlamentneho systemu, pricom do-

.,

demokraciu s vacsinou. Skupiny s od- minantne postavenie parlamentu je

lisnymi nazormi sa stali predmetom zachovane vo vzfahu k exekutive,

(

statneho terorizmu a fyziekej likvida- najma pokial' ide 0 kontrolne funk-

cie. Politicka vacsina sa identifikuje cie. Dominaciu narlamentu v moder-

~ ~~.~:I:·"'~~'f'o(.'''''~~''~I·~.:~~.r:. ~ -~~'II·S.~·.~··:.'~·,,,,.:::~·~~,:;··:~~: "",_'~lr.,\':1~~~:,,~,~,·~.:>?,~:~,~.:~- ~) ~.::.:.:~":il~·.'.:~·': <,' ~~t-.~:< .: ~:I 'I.._': "', "':',' ':~i'-

so zasadou pravdy, ktora vsak nie je 1"1:~j,J).~~!~~,~,~!~~J, .. ;r~:p}!Qlrl~~ .. )i~?j:tuje

kateg6ria pol iticka, ale noeticka. .najma . slidria"kontrolausiav'nosti,

Identifikacia vRcsluy s pravdou zna- f.lkQ~::,":~I,'>·,:.R!!.n~!p.":~9E,~~~t~~i.9n~ti~mp,;,

mena, ze vsetko .ostatne je nepravda .. k,t~n;Y, p$lapil.UlQh9""p."~t:'l&m~ntJl,,,.~:ra-

a zlo. Ulohou st~tu je zlo Iikvidovat, W~~Jl~,,;~2nS\P9,y~J1H;A~,mX§,U~B,ke~9~

Idea Rousseaua 0 neobmedzenej usseaua 0 zvrehovanosti ludu.

moei suverena (Iudu, parlamentu) . Hybri~~~fo~~{{;i~dyj~ aj par-

,

vzbudzovala vzdy opodstatnene oba- Iamentny system Slovenskej republi-

vy. Cesky literarny kritik Salda ich ky, ktory prijal niektore prvky derby

v eseji pod nazvom Jean Jacques Ro- moei. Slovenska republika nie je

usseau, basnik a myslitel (Prolog k ro- v tomto smere nijakou vynimkou, pre-

mantismui, vyjadril v r. 1912 takto: toze najma po druhej svetovej vojne,

.Rousseauovi tu ide pokial' mozno ako vidief podla roku prij atia ust~v

o najsilnejsi vyraz vseobecnej vole: niektorych eur6pskych statov v RA-

-Iednotlivec so svojim sklonom odliso- MlKU c. IV.-4, sa klasicke parlament-

vat sa must byf potlaceny ... Vsetko, co ne systemy eur6pskyeh statov moder-

rna jednotlivec, je len casfou veci ve- nizovali. Najma tym, ze prevzali

rejnej /la uziva toto len postiipenim; niektore prvky del'by moei, vratane

vlastnfkom vsetkeho je stat; jednotli- casti brzdnych mechanizmov, predo-

j v .

vee nie je pred nim nicim. Stat sa vsetkym ustavne sudnictvo a spravne

stara 0 jeho spasu a vmiti rou ju pri- sudnictvo, ako aj posilnenie exekutivy

}

padne aj proti jeho voli, Kedykofvek voci parlamentu, tak na strane kabi-

sa/buds zdrahaf, aby nasledoval vseo- netu, ako aj hlavy statu, okrem ineho

becrni volu, bude k tomu hmotne do- jeho priamu vol'bu obyvateYstvom ale-

n~teny, bude donuteny, aby bal slo- bo priznanim prava veta.

,

V.KAPITOLA

DEMOKRACIA

,

LITERATURA: ARON, R.: Demokracie a totalitarismus. Praha 1988.

BANFIELD E. C. Ed.: Obcanske cnosti. Praha 1995. BAXA, A.: Parlament a parlamentarism I.-II. Praha 1924. BROKLOvA, E.: Ceskoslovenska demokracie. Politicky system CSR 1918-1938. Praha 1992. BRYCE, J.: Moderni demokracie I.-II. Praha 1926-1927. CAPEK, J.: Evropsky soud a Evropska komise pro Iidska prava, Piehled judikatiiry a nejzavaznejsich prfpadu. Praha 1995. DAHL, R. A.: Demokracie a jeji kritici. Praha 1995. FILIP, J.: Zakladni otazky volebniho prava v CSFR. Brno 1992. HAMILTON, A. - MADISON, J. _ JAY, J.: Listy federalistu, Olomouc. 1994. HAYEK, F. A.: Cesta do otroctvi, Praha 1990. HAYEK, F. A.: Pravo, zakonodarstvf a svoboda. I.-III. Praha 1991. HEYWOODD, A.: Politicke ideologie. Praha 1994. JELLINEK, J.: Vseobecna statoveda. Praha 1906. KLOKOCKA, V.: Politick a reprezentace a volby v demokratickych politickych systemech, Praha 1991. KREJCi, 0.: Kniha o volbach. Praha 1994. LEE, J. S.:. The European Dictatorships 1918-1945. Cambridge 1990. LOCKE, J.: Dve pojednani 0 vlade. Praha 1965. Eudske pra,:a. Vyber dokumentov OSN. Bratislava 1991. MACHIAVELLI, N.: Vl a dar. Uvahy 0 prvej dekade Tita Livia. Bratislava 1968. MASARYK, T. G.: 0 demokracii. Praha 1991. MICHELS, R.: Strany a vudcove. Praha 1931. MILL, J. S.:

Uvahy 0 vlade ustavni, Praha 1992. MILL, J. S.: 0 Slobode. Bratislava 1995. MILLS, Ch. W.: Mocenska elita, Praha 1966. Parlamenty a evropska integraceo Zpusoby prace, kompetence, pristupy.· Institut fur Europaischo Politik. Bonn 1994. PATTERSON, T. E.: The American Democracy. New York 1990. PEROUTKA, E.: Budovani statu. I.-IV. Praha 1991. PESKA, Z.: Ceskoslovensky volebni soud. Praha 1927. POSLUCH, M. - CIBULKA, E.: Statne pravo Slovenskej republiky. Bratislava 1994. ROUSSEAU, J. J.: 0 smlouve spolecenske cili 0 zakladech politickeho prava, Praha 1911. SARTORI, G.: Te6ria demokracie. Bratislava 1993. Sloboda, pravo, bezpravie. I. Lubyho dni. Bratislava 1990.", TOCQUEVILLE, A.: Demokracie v Americe. I-II. Praha 1992. WEYR, F.: Ceskoslovenska pravo ustavnf, Praha 1937. WILSON, J. Q.: Jak se vladne v USA. Praha 1995.

DE MOKRACIA JE VIAnA EUDU

vztahov rozoznavamo demokraticku formu vlady a nedemokraticku formu vlady,

Demokracia, na rozdiel od inych

foriem vlady, nie je vladou mensiny spolocnosti, napriklad aristokracie, oIigarchie ani vladou monarchu, neobmedzeneho ustavou a parlamentom, ale je vladou Iudu. Abraham Lincoln, ktory bol americkym prezi-

. Pojem forma vlady okrem sustavy naivysstch organov statu a vzfahov medzi nimi zahrriuje aj vzfahy medzi obyvatel'stvom na jednej strane a statom,reprezentoV3.nYm sustavou statnych organov na druhej strane a naopak. Podl'a tychto vzajomnych

dentom v r. 1861-1865, je autorom znamej definicie demokracie, ktora je podfa neho: .Vlada ludu, prostrednictvom Iudu a pre Iud."

Kto alebo co je vlastne Iud? Vyklad otazok demokracie sa sp~vidla zacina z ~radiska ~tim~l~gi~~

. razu demokracia a osobitne jejdvoch ...

casti. Sklada sa z dvoch grecky h vYrazov, a sfce demos, Iud a vyr u hrateo, vlada, vladnutie. Vyzna vyrazu demos tak v minulosti, ako v sucasnosti nebol jednoznacny, . starove~··

{

kom Grecku oznacoval j ednak vsetko

obyvateYstvo alebo "stan ardne" oby-

skupiny obyvatel'stva, qaprikiad aristokracia, otroci, cud! nci. V tomto vyzname bol a je bli~ y latinskemu vyrazu plebs, ktory ,a vzfahoval na najsirsie vrstvy rtmskej populacie odIisne od patriciatu.1flebs bol organickou sucasfou rfmskych obcanov, takze disponoval poljtickymi pravami, Obyvatelia subsurnovanf pod kateg6- riu plebs sa viae filebo menej z pravneho i historiekeho hl'adiska prelinaju z "rimsko-ql' kateg6riou plebe],

:1'

plebejec, plebejovia. Kym demos je

naprotivkom aristokracie, vyraz plebej je protipolom patriciatu, V pod-

j

state ide 0 rovnaku relaciu s tym roz-

d~eIom, ,ze !ftrici?via ~.oli pot?mkami povodneho/ a najstarsieho nmskeho

obyvatefstva, ktori limitovali plebejCOy v zastavani uradov, v uzivani prava ius f/onorum, cize prava vykonavat naf.na najvyssie urady a vobec v ucas~i na verejnom politickom zivoteo P~6dstavitelia patriciatu alebo ich predkovia, ktori zastavali urad cum imperio, sa nazyvali nobilita. Tieto u:v'ady sa neskor otvorili aj pre zamozhejslch plebejcov.

~i,;y"§,Y.9~~.119§tti;Qi~···j<~"Y:Y.~~,~~,,,,ti - razll ruq roy~~~~,~~!!y~ J eho interpre-

..:...-...!..:.!.;:~ .. ~~'\. :"'~~ll""",".I~~~.'.~·,:;""~,:,:,,./~/ ·.,.:~··.- .e ·f.·. 1;.·'::.·,'.~·;.-.:;:.:'I:1 ,'_', -; -:'. ' . '/' -'-'·II'r·":··~:-':·: .. ~I:.~·····

tacievariuju podla rozmanitych pre-

mennych. Historicky vYvoj a chapanie Iudskych pray i demokracie plnia na

tomto poli dolezitu tilohu, ktora napomaha usiliu za jednoznacny vyznam tohto terminu, ktory bol a bude vystaveny roznym rnocenskym a tym aj terminologickym skuskam, Rozsirili tiez posobnosf kateg6rie ,;rud" na d'a-

Isie vrstvy obyvatel'stva osobitne po burzoaznyeh .revohiciach tyro, ze deklarovali rovnosf ysetkych obcanov

"

pred zakonom. Ucasf na verejnych ve-

ciach je v porovnani . s minulostou ucinnejsie pravne garantovana. Pri-

. . kladom je pravomoc volebneho alebo spravneho sudnictva rozhodovaf vo veciach porusenia volebneho prava.

V dosledku vseobecnej akceptacie

6

suverenity Iudu sa po prve, uznava, ze

Iud je zdrojom vsetkej moci a po druhe, ze tymto Iudom sii vsetci 0 bcania bez rozdielu, i ked' na zaciatku formovania moderneho statu rozdiely medzi obeanmi, vyjadrene aj zakonmi, pretrvavali. Naprfklad volebne pravo sa priznavalo iba obcanom, ktori platili dane. Ostatnym nebolo volebne pravo priznane. Takisto sa z ucasti na verejnom zivote prostrednictvom volebneho prava vylucovali urcite skupiny ci vrstvy obyvateYstva podla etnicity, nabozenskej prfslusnosti, farby pleti, politickeho presvedeenia a inych kriterii. Prikladom su prava alebo "neprava" farebneho obyvatelstva v Spojenych statoch, kde afroamericania a aj latinoamericania este v nedavnej minulosti nemohli navstevovaf integrovane skoly, sedief na miestach vyhradenych vo verejnych dopravnych prostriedkoch pre bielych alebo nadobiidaf do vlastnictva nehnutefnosti v belosskych stvrtiach ci navstevovaf akekol'vek verejne zariadenia (WILSON, 275). Inym prikladom su nase do mace

v

pomery pred vznikom Cesko-Sloven-

skej republiky, ked' zakonna volebna einnosf slovenskych aktivistov sa vyluccvala alebo minimalizovala politickymi opatreniami alebo trestala vazemm (VOTRUBA, 419).

Je teda zrejme, ze .pravo . maze . .upravif ucasf obyvatel'stva na sprave verejnych veci:

a) neobrnedzene, vseobecne, bez

ohraauiift~;·QTilavl'e.;'·rasu ""fa~bu

-; ,.';.' i , .,_ .. ,." i._~ ..••. ,., . ..;:..; :.:,~~.; -. ~ ; .'.-: ." .• '.! P::. I : '. .., v • ..,_: ••• .' ,\ •• , .' :~'.:, • '.', - • r,': .. ':--, .. ::~ : -, '"-_ .: -. ". :

pleti " j,~:l:Y k, vieru . a :P-,~PJ>:~~Jk stvo, politicke ci ine zmysl'ante,

Ii~ro'dny" alebo' 'so~i~lny::p6'vo(f,

prfslusnosf k narodnosti alebo etniekej skupine, majetok, rod alebo ine postavenie;

b) QQ!!!~g~!Ul~,,_,~lc,?,.1l9~f3~(Il,~ ,~,PX~~ ,:~",~~!:~j~y,~h: veci ;,YYhl~~j,~,~tqj: ~,~J~?:!,~g9D~, Ql>yyaterstYf.l,;,~,bT~diska povodu, pohlavia, jazyka,

ip:aIetlfii,', ,~ie~'o,. ,PQlitic:keho'pre,-

• •• • I • • ~ .:.. '. •• ~ I • •

svedcenia. Vylucovanie casti

obyvatefstva z ucasti na sprave sa uskutocriuje aj prostrednietvom tzv. eenzov, ktore povodne oznacovali iba majetkovy cenzus zalozeny odhadom majetku cenzororn a aj prihlasemm ma-

j etku na odhad. Evidencia majetku obcanov vsak plnila v starovekom Rime nielen politicke eiele. K znamym limitom patri ci patril tiez eenzus pobytu, "gramotnosti" a pod.

Z hl'adiska miery ucasti obyvatel'stva na sprave verejnych vee! ci uz priamo alebo vol'bou zastupcov predstavuju "fud":

a) ~,~.et.ci volici bez obmedzenia

~ ..... ~ p F '~.}.'''.' .. ""~:'.':h... ~. \ I~p:: .I.~.-:+. '::1 ~', .:f.L .... ~~ .. _;r.~·I·~~ ,':-=" I. ~-L I I'~ ,

b) cc~§~",yolicov ,kiory'Cl},' ' platne

. ~ . ' ... ._,' ... -r ... ... . .. ".

pravo s rovnakym obmedzuju-

cim efekt~~ definuje: '

oa:y"pozitivne tyro sposobom, ze

volebne pravo sa priznava napriklad iba muzom, 1 ell nositelomurciteho politiekeho nazoru, len prislusnfkom pracujuceho Iudu, vylucne prfslusnfkom urcitej rasy, kmeiia alebo naroda,

bb) negativne tyro eposobom, ze volebne pravo sa priznava vsetkym okrem casti

obyvatelov, ktorych drzitelia moei oznacia napriklad za nepriatel'ov pracujtieeho

'_'judu'~'nepii'~t~fo~ d~~~k;;:""'-

eie, alebQ,' ·~to.rY,~' odopru volebne pravo kvoli tomu, ze sti krestania, zidia, mohamedani alebo hinduisti.

V podmienkaeh zastupitefskej demokracie je okrem definovania l'udu rovnako d8lezite vyjasnif otazku, kto vykonava moe Iudu, ktory je zdrojom vsetkej statnej moei? Vo vacsine demokratickych statov sucasnosti vykonava l'ud svoju moe priamo iba z casu na cas, zriedka, s vynimkou podmienok uplatnenia priamej de-

v

mokraeie najma vo Svaiciarsku, N a

zaklade transportu moei zo zdroj a moei na reprezentantov moei vykonavaju moe l'udu statue organy, na celostatnej urovni vsetky tri druhy moei a osobitne parlament.V moder-

., :"-\. ... '.:':.' :,.;e·;~~~ ..

nych podmienkach sa vlada Iudu

-.: -; ~. ··k··_·L; .. ··'·t>· ... ":·;;··'J;~;:·'·'·;·' \.·h ... -: '. :.-.:.:./.I':"·.'.~/~: .• ·.~"~·.",:::r~-'<~:·\~·'·~·":'.~'·:"'··'··:'·'i·'~· ... ' .. -,:'<' .. ,.";. J~~,.~.:..~.,""", .

us U ocnuJe nepnamo. _ .. ', ....

.1 :"+'':' '.1,.': «' r' •. ~ . 1:'::".:: ~ ....... ~ '. _.' .' .: ' .'

Pravidlo majority a obmedzena (limitovana) vacsina

Demokraciu ako vladu Iudu charakterizuje pravidlo vacsiny; pravid- 10 majority. Znamena, ze rozhoduje vacsina, vacsina hlasov pre ureitii alternativu, pre urcity navrh. Pravidlo vacsiny sa uplatriuje tak pri volbach zastupcov Iudu do zastupitel'skeho zboru, ako aj pri hlasovani zastupitel'skeho zboru, kde sa rozhodnutia prijfmajti vacsinou hlasov.

V pripade, ak sa na sprave verejnych veei zucastnuju vsetci obyvatelia "bez obmedzenia, je potrebne z hladiska pravidla vacsiny nevyhnutne diferencovaf rnedzi vacsinou, ktora rozhoduje: ,

a) bez akehokofvek obmedzenia; nicim neobmedzene rozhodova-

• ~."'V1D " ..

file vacslny sa nazyva tyranlou

vacsiny nad mensinou spolocnosti i tyraniou parlamentnej vacsiny nad parlamentnou mensinou (opoztciou) a j e v rozpore s poziadavkami demokracie; v rozpore s demokraciou je, prirodzene, aj tyrania mensiny,

b) s obmedz·e.~Ym.,··.·upla·tnen1m·~:pra~· vidla va~sin:y, ... ktoreje Iimitova-

l1~,.,l)r~v~i j~¥~~liy£a'r,a>PQii ~ tickej .mensiny (opozicie), ako aj

inych 'minoritnyeh: nazorov, zaujmov(SARTORI 26)~ , " , ,',

. V tejto stivislosti sa vynara otazka, ktora koncepcia Iudu je vlastne

v

demokraticka? Ci chapanie Iudu ako

neobmedzenej vacsiny, alebo poiiatie Iudu ako limitovanej vaesiny, zabezpecujucej prava mensiny i prava jednotlivca a respektujucej aj ine nez vlastne nazory a zaujmy?

Te6ria demokratickej formy vlady jednoznacne zastava nazor, ze demokratickii koncepciu Iudu predstavuje vylucne nie akakolvek, ale len a len Iimitovana vacsina, cize vacsina limitovana (obmedzena) pravami mensiny a pravami jednotlivca. Ak totiz urcity po'liticky subjekt "ziska neobmedzenu (absohitnu) moe, moze sa etablovaf ako trvaly vitaz. Ak je to tak, potom demokracia nema demokraticku buducnosf a uz v samom zaeiatku demokraeiou prestava byt; demokraticka buducnosf demokracie totiz zavisi od zamenitel'nosti vacsin za mensiny a naopak mensin za vacsiny, Detailnej sl pohl'ad potom

. ukaze, ze ulastnym. demokraticky fungujucim principom demokracie je princip obmedzenej vacsiny" (SARTORI, 27). Demokratickou je vacsina, ktora je obmedzena pravami mensiny ajednotlivcov a ktora z hl'adiska rozhodovania vedic staly dialog so skupinami, ktore reprezentu-

• , 'V • J'.I' , ..

JU menSlnove nazory a zauJmy

odlisne od nazorov a z8.ujmov vacsiny.

V modemej spolocnosti predstavu-

ju podl'a Sartoriho Iud v uzso a-

pam volici a v zmysle konse u je Iudom obyvatel'stvo. ¥.pozostava z " vacsiny plus ~siny". Ak sa z vacsiny utvorenei hlasovanim utvori v nedemokratickych podmienkaeh

absohitna 7a~sina,neobmedzena pra'varni ~risiny a jednotlivca, potom je vlastne cast spolocnosti degradovana na ,;;ue-fud" (SARTORI, 35).

. . ~

DEMOKRACIA AKO PRA VNA

INSTITUCIA A JEJ ZNAKY

Otazka demokratickej/nedemo-

. kratickej formy vlady takisto ako vacsina spolocenskych javov sa vyznacuje rozmanitymi strankami vratane pravnej stranky, Demokracia a jej jednotlive principy Btl zvycajne vyjadrene v ustave a zakonoch demokratickych statov, Z tohto hl'adiska je

. demokracia pravna institucia.

.,

.Ustava a zakony statu ustanovujii

zakladne pravne znaky demokracie a dokonca v niektorych pripadoch deklarujii stat za demokraticky, pripadne aj za pravny stat. Aky je pravny vyznam u vedenej deklaracie, aka aj pra vneho zakotvenia znakov demokracie?

Po prve, pravnu vetu deklarujucu demokraticky stat je potrebne citat a interpetovat tak, ze prislusny stat rna byf demokratickym statom, ze vo vsetkych oblastieh musi postupovaf v sulade s pravnymi normami upravu-

jucimi demokraticky proces, pricom organy verejnej moei ich musia vykladaf v demokratickom duchu ustavy. Uvedena veta, aka vidiet, vobec neznamena, ze prislusny stat je demokratickym statom. J ej vyznam spocfva v tom, ze takym tento stat rna byt,

Deklaracia, ze urcity stat je demokratickym statom, pIn! v demokratic-

kom prostredi aj dalsiu interpretacmi funkciu najma vo vzfahu k politickym pravam obcanov, Vyznam politickych pray sa konkretizuje prave ich zmys- 10m, ktory je odvodeny z poslania demokratickeho zriadenia,

Po druhe, ustava, ako aj zakony statu, napn1dad zakon 0 vol'bach, o peticnom pnive, 0 referende alebo ine zakony zakotvuju zakladne znaky ci principy demokracie ako pravnej institucie. Medzi tym co stanovu-

je ustavaa .. ~_aJ~Qiiy'a·t§ITi~-'-~o>-'s-~'d~je.

':' :Li _.~ •• ';',' :-.' : :,'.. "" •• _. • '. 'r ". - _ . I : ••• , •• I. _', :.: ,_'-:~"'~ • .: ....... -.II_~~ ......... ~.-r

V .skutocnom .zivote, m.oze· byf ,.a, z hl'a- .

'·Ciiska. 'zna.koV". cipnncipov demoh~~ie· -iij' b~'V"~~'y~rk~-'~qz-~i~rPre" de~okratick~'p~meryj~ vsakddlezite, aby zakladne principy demokracie obcania v ustave a zakonoch pravne vobee vyjadrili, zakotvili. Zakotvenie

~·;.1.";;"~":·i_'· :;--'~-:"T~~I .~.~ .. '::.J:> -.,.-1 : ..• - ..... )

aspen _ zakladnych principov .demo-

~~'~"':"""'.~·~f~~"/"·.i-I·.TI -t,.-,.,: ·il:'- ' ' .. -, ,.;.: ~ .. ~ .. "~ ,~ -. ",, -.' .- , .. - :." : : .. .:' -. ~ .", .:.. .. : -. ~ .. r-: :~ ~.:'i.~:.~I.'~:

lrr_~~,!~" y.,~,~k~~ocllje .1l? pokrokom, Umozriuje, aby sa obcania, vd'aka

pravnemu zakotveniu, dovolavali ich praynej zavaznosti, aby brali statnych funkcioriarov, uradmkov a inych pracovnikov statnych institucii na ustavnopoliticku a pravnu zodpovednost.

. Principy (znaky) demokracie

Platne pravo spravidla zakotvuje nasledujuce znaky demokracie, ktore

., II _, ." ..".P.

sa nazyvaJu ·aJ· pravnyml prlnClpml

demokracie a ktorym budeme d'alej venovat osobitnu pozornosi. Ide 0 tieto znaky ale bo pra vne prine! py demokracie:

a) g~,mQ~r~_cia je vhida fudu, vla-

. . _1iI.~\ .. ?:ir ·.r'"('''1 ~.;. .t~~t ~· ... ·.I_, .. .. . .

da 0 bcanov"':~~iia~~~~··z:'a·kt;a'(le:;~·'··:r6·'zlio~·;

d2y~~~:'~,,:":~y~~i~I~Yt·:',:_:'9~'W~.~~.:~~~j.,

pra Y_~lP:f, il}.ensiny a j ednotli vca

: .. ·.1 .... :- 1 ... ... .., . .. . .

, .•.. , ., :. . ' .. :.. ~. ._ ••. ' . . :.,' • _ ~ .,. .. . ',. I. , - .. . ';: 1 1: ~." . •... '. .

( • .. - - _; b·· . d· ··.·' .. 1.-: ',.:.: .. ··:······:',·!',···.'.'v'v'··' ;I.~ ... ~'.;:'):'~.~- ..

'",.pnnClp 0 me zeneJ vacslny ;

b) obcania maju pravo .::.ucastno-

.," .:.,. . : I.:· ,.; j _ •••• " ." •••• : ': ::, •••• '. •• ..,. ·":r .~ .. :) ::. ~., .

y.~t·sa .na sprave. verejnych vee!

priamo'alebo'pro'strednictvom svoji'ch·reprezentantov;'··llcast~

I ::.'

. I'

nici spravy verejnych vee! maju rovnake zakladne prava

, a slobody, vratane politickych

.':,~~_.::.:,' a obcianskych prav. Nikoho nie ! je mozne vyhici£ z ucasti na

·il-

:l sprave verejnych veci, ani z pri-

, stupu k volenym a inym funk-

ciam (princip vseobecnej a rovnej participacie);

. :/ ) I t ~., v v •

~ E .. _~'~~~'!!~'_."~~~"'~'k ".~pr. a,y,:o~ .. , ... ~ .. ~,., .... :~~ h~um~Q~.!1!!J_~

................ I· .. ~ .

a ochrafiuje .slobodnu sutaz

J...:, . .......- ....... ~ ... _ .. ~ .r' Y. . _~.~ (.,.;.., L~ .':." Ii- ~i I.' '"": i , .. ': . ' . II· -... T,.:·:).' ~ i ... :: ~: .~: .. .' ... J!. -.'~' .. ~ :... "r :· ... :.11. ~;;:- I· . ~J~ ~·t:, ·I',~i) L..:..!:~~'.~ ·i:,~.~~~ ;t....:~:J.J I~.::::-:t~ i_..:_r.·u ~:: ~ ... .:.: ... : ... IIL- .. ;. ..... ~

P9H_tj~.ky£bsil (politicky plura- .

lizmus) pred vol'bami, v case konania volieb, bezprostredne po vol'bach a medzi vol'bami, v ramci volebneho obdobia stanoveneho zakonom;

Il[ay,Q",.--,z,akQt~j~ .. ochran Y:,.yl~§!,~ nictva a rovnaky zakonny obsah'y lastnlckeho-pr~va'-v-~et-

kych '.vlastnik~~""(ekonomickY

pluralizmus), trhovu ekonomiku a hospodarsku sufaz;

~i~_~_p.ntY:Q,!!!!!Q~_~pj~,~,.,p~h!~ - riuje konanie voliebvpravidel-

. . . _.,_ ~_ .... J. ·-:".I.(r"\.~';"" .,.:t" .. :r..: .... ~:;.~~ .. ~.:.,::-::~:.:;"".,t ... ':-:.~., .. .o!-,.:.~ " ........ ~ .. ,- ... -,.r ... , . .. ... . .. , ., , ... Ir-I ~~L.~J\

··ri\·-·~'cli"·lehotach na zaklade vseo-

.. , Y ' -. ' .; .. .- ., \.r-;i,,:;,'·· .. ~~~<:'-i., ·.;;",r·:;".'/!;";''''''.~·_~(·;· ' :._, ..•.. 1,.... . ""., ,', ' . ."'~"'. ,~~,

~~,~,~~ligLJ()YP:~PP~.;J?rt~l!?;~};~~ ygJ~pllgh,qBt~y;~" ktore sa vykonava tajnym hlasovanim (prin-

cip slobodnych volieb);

HE-gyP. " .. ,.~~.J?~,~ ~.~,£~J,,~;-, ,.Y.?,~:lt.ej,~"!}1 a, .YnYJQ.t,:;QR.,Isenir.9IPaYYJt9Il,~Y,~"~ ni~,. y~rgjn~j,r,n.Qsj .. ,:repr~;l.~..nt,~D:!mi m9£,i(princi p kontrolyre-

... i ., .. .. oJ •

prezentacie moci);

, ,

, .

. ,

VIAnA EUDU AKO VIAnA

•• v v

LIMITOV ANEJ VACSINY

Pravo ucasti obcanov na sprave ve-

rejnych veci sa uskutociiuje: .~' a) volebnym pravom,

_; b) slobodnym pristupom k vole'\ nym a iny-m verejnym funk-

. ,;

Clam,

.... ~. c) peticnym pravom,

,.

.. :',. d) referendom,

, e) pravom na odpor,

i f) inymi formami ucasti na spra-

~ ve verejnych veei a ustavnymi

~ i zakonnymi formami kontroly ~

~~~ statnej moci, zabezpecenymi

a o. i. slobodnym vyhladavanim

,~ 1-

,;l a sfrenim informacii.

Vlada Iudu - ktory je zdrojom vset- .

:. :_.', .- ..... : i ~ .. ,.~., .... -. jl.'-',--~,,- . .' .... -.; ? ,.c_·_,,~<;I.,' •. _:.;. •. : .. ',. ' .. ~.-)~ .•. , ".' .,,:_..;o;~.",! ,' .• J .:-: .". - .... , ... "...... ..• . .. <- . .'~ ... , -r ,.. . .. ~

l~l,,~_t,~,!!!~j__, m9.,91~, .: pa trf .~p.,~~~YJ;lYw.

principom ,q~mog~,cie.;V demokraeii vladne pravidlo majority (vacsiny). Rozhodnutia sa prijimajii vacsinou hlasov. Pravidlo majority vsak v podmienkach demokracie rna byf ustavne a zakonne limitovane pravami mensiny (minority), ako aj pravami

jednotliveov. Z toho vyplyva, ze demokracia je vlada Iudu, vlada obcanov na zaklade rozhodovania vacsiny, limitovanej (obmedzenej) pravami mensiny a jednotlivca.

Z toho d'alej vyplyva, ze

a) ~~~.2-!:""<.x!ic,s,jnY r: ,~(,l.§ .. cielom X~r~ movania . spolocenskeho kon-

. r'~.. ..r . _ po. ..... • • • •• - • • T. •. ':. r • _ • , •• ~ .' .......... • ••• _ -':"' ........

senzu must utvarat prostred-

il{cfvom-:_-"d~~f6gti-~ ""(di sku s i e )

.. , . _ . i. ..r... "". ol ••

a hl'adania kompromisu s men-

/._ r ,~,. 0< '·z' •.•. , .".,,,. ~J'.(;,.; ':'"'l; :>~.I::."~\":;"' ........ v·.'.:~' •. :-."' ., ··-".,.1:-' ..... :'· .. ·'-4· ,.; \ v ' ~." -". ! .• ,.~~',~ .• ,! ..... , '

r~

~fi SlnQU a menSlnaml, .

. ~ . . .. ' .. ." ..... -.' .. ~. ~~ .. :~J:-":"..:"~"""~. ~: .. r:.~.:~'I--:.1"":· "'L··!I,'.;·: . ...;.~ ..... <:.~ ... _' .. :'. .... ,

.:? '

··~l b) vacsina mus! respektovat ~st~y-

~. ~w.I-I!II.rf~.~.:.' -=....-~ ....... ~/._~ ;I"- •• ~~ II:. ..... II:.""I~., ... ii-·._ :~:_':."r'~~ ; .. ~.;. , "": .. ~' .. :. ~: .,-: t ~ .. ." , :' - 1 - .,.- :- .. :- .:-I_. _ __':. _ ...... :.... . ."1·

I· ne a zakonne pniva. ll,lensiny,

.~. a~~·~fpr.~~a" 3.SiOll~~Yj~4n.o~liy~-

:~ . ,{

,.

cg,y,_.

.:~ c) mensina a mensiny maju .pr.aya

""JFas£r"'-' ii'ii;'''''k'on''t'rote''···· ~t~t"~y eli

'ins tHucH~ . ;zaIoze-nych" rii'" uijlatIiovanipraVidla·majoi+ty .. · .. ·0'

,..!,

'J.

~ .

. ,

.,'

·1

.. ~.- . .. II .. ~ .. : ... ~ •. ~ ... ~ ., .. : I.

Negativne dosledky vlady neobmedzenej (nelimi tovanej)

•• v '" •

vacslny

Mensinou sa v stredoeur6pskom kontexte spravidla rozumie narodnostna mensina. Ide 0 vefmi uzke ponatie mensiny. Mensinou je akakofvek skupina obcanov, ktora sleduje iny zaujem ako vacsina, uznava ine hodnoty, ciele, prostriedky ich rea-

lizacie a normy a rna odlisne poIiticke ci nabozenske presvedeenie; povod a pod. V podmienkach parlamentnej demokracie predstavujti

v· w » V· , '" .. ..oil

mensmu Cl mensmove nazory najma

opozicne politicke strany, ktore vo vztahu k parlamentnej vacsine plnia funkciu parlamentnej opozicie.

¥."~,~ulade'i,,:J~.,,,~;t~;gJ,itlU~(~,Rg~~~;~ij.fl., .. ·.j~ ~ 4,rqj{9!l;t<Y,~~!!tl ,~J ",m~9£i'iIHSl~- ,,~~n~~, . .xgg .

. .' .. , .... '.~.-.-. .. :.. -, .;.- .... , _ ........ I:."!':n~.I-"I"·· ":I);-"::I.:::"~" r) ... ~ ..... ~~L.:l···:I~~- .... b-r. .,-y..t~l':y ~1,._·.-.,.'L-'1'~l" .- ... ~ :"'''':'. .. -.... . : .··t ,. ~ ......... , .. , . "J

rovnako akoj e'diiotIi vee' moze zneuzi-

.. ;'~t~'~~~:i'u~'-'}G1~t~t:l~!~"ii:1f'ri~~kBtfMa_

"clir~~e1ti na analyze histoj:icl(i~h udalosti poukazali na pr!¢cly degradacie demokracie ako-vlady Iudu na tyraniu vacsiny..-.,,·Je"dnu z jej foriem

reprezentuje-vlada ulice a luzy, ktoru

r/ ......

Polybios.nazval ochlokraciou. Prave

demokracia sa moze zvrhnuf na ochlokraciu (ROUSSEAU, III. X.).

Dominantne, nicim neobmedzene postavenie vacsiny v podmienkaeh reprezentativnej (zastupitelskej) demokracie a negativne dosledky, ktore z toho vyplyvaju, nazvali tvorcovia americkej ustavy, Tocqueville a ini tyraniou vacsiny, Tvorcovia americkej ustavy povazovali za najvacsie riziko demokracie ako vlady fudu prave jej degradaciu na vladu nelimitovanej vacsiny, ktora je tyraniou vacsiny.

V zivote statu a spolocnosti m6zu podl'a Madisona namiesto racionalnej uvahy ziska£ priestor vasne a em6cie. Vacsina si osvoji arogantne presvedcenie, ze jej nazor na urcitu vee je spravny, ze jej pohfad prevlada nad ak:Ymkofvek nazorom inych obcanov. Avsak minorita ma mat tiez svoje prava a zaujmy, vratane vlastnictva, osobnej slobody a spravodlivej prilezitosti presvedci£ majoritu 0 podstate svojho stanoviska (MADISON, 10). Dobre usporiadany stat minimalizuje stranieke rozpory, cize rozpory medzi rozmanitYmi z8.ujmami, vratane rozporov medzi vacsinou a mensinou alebo mensinami, ktore mozu predstavovat majetni a nemajetm, veritelia

a dlznici, pozemkove, obchodne, penazne zaujmy a pod. Zakladn~.,otazkou v tejto suvislost~ ~-6aKO zaistif verejne blaho a osobfie prava pred ohrozenim str ckosti vacsiny a zaraven zac at duch a formu Iudovej vlady.'' 0 je mozne tieto veci riesit, u~je aj FEDERALISTA c. 10.

- ~

Ulohou demokratickych statov je,

aby prostrednictvom ustavy a tym aj struktiiry moci zakotvili pravidlo majority, avsak subezne chranili minoritne zaujmy a individualne prava, Moznosf vytvorif ustavny model moei, ktory absohitne garantuje obciansku slobodu a celkom vyhiei moznosf tyranie vacsiny, vylucujii nielen skeptici a pesimisti, ale aj realisti. N ebezpecenstvo nastolenia tyranie vacsiny vsak treba minimalizovat', _

V leninskom chapani, ktore vladlo v minulosti, sa demokracia vylucne identifikovala s vacsmou (bol'sevici), presnejsie s diktatiirou vacsiny. Minoritne nazory a koneepcie, ktore v demokraciach na parlamentnej alebo kornunalnej pede reprezentuje opozicia a ktore su odlisne od nazoru vacsiny, sa povazovali za nepriatelske pre stat. Prekonavanie existencie nazorov odlisnych od vaesiny sa riesilo nasilfrn, najma pomoeou fyzickej Iikvidacie ich nositel'ov na zaklade statneho teroru.

Nicfrn neobmedzena majorita predstavuje vsemoc, ktora je vel'mi nebez-

...., "

pecna.

Tocqueville pozaduje zaruky proti tyranii vacsiny nielen v zmysle celostatnom, ale aj lokalnom, komunalnom.

-1)r.1"~I,l~!!,-.y~~-~i..!?:X;;,<§ ~;,;,mg-~~ ... Hf? ku t<>.~ c.~;9y,~t<,~;~~1~Il .. Iubovolou, .. ,~~~-aj"J~-~ galne, . -pomocouprIjfmal1ia . z~konov

_.,rii~I~r!!:~~,~:·:,~t2i,~.',Yz,Ili~aj~ "b~~ "_~ky~h~' . kQrY~k:laI.}J.Jt uplatnenia inychnazorov. Vaesina .naprfkladprij rne< v' par-

1~~"~iiteaIe15o" jeno"'vyoore'uzi;e's'enl'e

I' ... ',' ' .. ',r ..... r.-· . I -r .•.. '.- .' ." . _.... I ""=. ..... U':"" .... ~., ....... "i"'I": 1/. i"r-,",,-- 't;r.: .... 1. "':11 'I: .. ~. ,.·· .. 1, , ...... '. " ...... '"11." ~"._ •••• _ .-., • ( -. ••

vacsinou hlasov,~e 0 urcitej otazke sa

~ .. ···I.'~.·. :.~~.... •. .• . - .. :... ~r •.... . .

-

neQyde"YQQ~c konaf rozprava (disku-

-r;: .~ .. : ". F.- •• : .~~J o. 4;,--: ~.~ L I:.:~."~.:. / ••.•. ~ •. ~ _ .. ;;.. . •..... ~ ~ .. t- .. ,,),\]-:'{'I:"'-'I

sia), alebo uznesenie, ze rozprava sa

konei, pretoze vysledok hlasovania j e vopred j asny, Aj na tychto prikladoch vidiet', ze nicfrn nelimitovana majorita v parlamente a jej vlada (kabinet) disponuju hrozivejsou silou ako niekdajsf monarcha. K tomu Tocque · e uvadza: "Na rozdiel od vacsi , tora je vybavena pravom vy,dirVat zakony a vykonavaf ich1_".n-6existuje dokonca

ani absohitny-fnonarcha, ktory by vo svojieh _..yrikach integroval tol'ke sily spol "nosti a prekonal kazdy odpor" (~ CQUEVILLE, I. 193).

Pravidlo majority

a Iimitacia majority

Demokracia je zalozena na pravidle majority. To znamena, ze~9~H~ rozhodnutie uz v parlamentnej alebo

~"=.~ ..... "'!o.~ •• ~._~ ...... ~ -·1:· .. ·_· .. ~~ .. i-..-II:·~:I"t. .... +.

komunalne] politike vznika na zakla-

de _ hlasovania y~c~~trii;"'Vysleako~-}~ rozhodnutie, ktore zavazuje vsetkych, ktori odovzdali hlas za, aj ktori hlasovali proti. V doleiityeh otazkach je majorita kvalifikovana. V inych j e relativna alebo nadpolovicna (absohitna).

Majoritne pravidlo je v demokracii vel'mi dolezite. Ak by neexistovalo, nebolo by mozne realizovaf statnu moe a zabezpecif chod spoloenosti,

N a druhej strane musi de mokraticky . system zabezpecif politicku sutaz politickych sfl, ich pluralitu a Iimitaciu vaesiny alebo limitaciu pravidla vacsiny. Politicka sutaz predpoklada polrticky pluralizmus

~

(RAMIK c. V-I).

Politicka sutaz zabezpeeuje vymenu majority a minoritu. Pclrticka sutaz sa nemoze sustredovaf iba na predvolebne obdobie, ktore je zname ako predvolebna kampan, V zfahuje sa na cele funkcne obdobie, na obdobie medzi vol'bami.

RAMIK c. V·I Politickti sut'az a politickj pluraiizmus

"Zakonna uprava vsetkych politickych pray a slobod a jej vyklad a pouzfvanie musia umozriovaf a ochrariovaf slobodmi sutaz politickych sil v demokratickej spolocnosti.'

V' . ".. . .....:, - - . ... . .

Cl. 31 Ustavy Slooenskejrepubliky - ..

Klasicke zdovodnenie racionality bezne 0 system, ktory sice vychadza

pravidla vacsiny pochadza odJ.l~~/de - .. z rnomentalnych zaujmov majority,

Condorceta. "Ten vychadzal z ppedpo- avsak pritom ciel'avedome zabezpecu-

kladu, ze kazdy jedinee nie dy rna je sirsie a trvale zaujmy celej spoloc-

a niekedy nema pravdu, al/ castejsie nosti.

rozhoduje spravne, Z toho-vyplyva, ze S eiel'om zamedzif majorite vy-

pravdepodobnosf, ze varsina bude vo- vratif demokraticke zaklady statu

lit spravne, je vacsil ako pravdepo- i tr adicne hodnoty spolocnosti

dobnost', ze bude sptavne volif rnensi- a vladnuf neobmedzene nad zivo-

v , r

na (KREJCI, ). Podfa Krejciho tom, majetkom a slobodou obcanov,

zatazuju tento zaver dye slabe mies- obsahujti ustavy niektorych statov

tao Jednak rena axiome, ze jedinec rozlicne antimajoritne nastroje, ku

v

rna castejsi pravdu ako nepravdu. Co ktorym patri zlozity postup a proce-

s nazoro monarchu alebo aristokra- dura pri revizii ustavy, zakotvenie

cie? (Kl}EJCI, 15). lnou slabinouje, ze nemenitel'nosti urcitych hodnot,

v de /kracii sa casto rozhoduje me- proporcionalita pri vytvarani roz-

dzi · ekol'kymi altemativami. Krejci nyeh organov, v ktorej zasadajii tak

uv "'aza priklad hlasovania 0 3 kandi- predstavitelia majority, ako aj opo-

dptoeh, ked' nemoze vznikmif nadpo- zicie a podobne.

lovicna, ale len relativna vacsina. Riziko .tyranievacsiny pri respek-

Demokraticky system sa vyznacu- tovani suverenity Iudu.minimalizuje

je nielen tym, ze jeho zakladnym system, ktory mozno nazvaf institu-

riadiacim pravidlom je majorita cionalnym sprostredkovanim moci,

a majoritne rozhodovanie, ale aj za- Jeho podstata spociva v tom, ze zdroj

kotvenim garancii .proti zneuzitiu moci (volici) je oddeleny alebo co je to

pravidla maj ority.Antimajoritne -P!Jl: iste, nie je institucionalne priamo

vidla vytvarajtijednak garancie proti napojeny na reprezentantov moci.

tyranH_vii~§lny . it j ednak zeibezpe-cnj_* Tento system zaviedla do zivota mo-

Pri~~_t_or:,p~~.-hiiIlqritlle nazoryahod- derneho statu Ustava Spojenych sta-

-. : ". o( .... ~r. :_":"1 .~1.·~ .. -. ~ ~ .. ·.-r·.!· _ .. :. .• -. ~. .... .. ._ .. . _~. .

.noty tak v ramci statnej moci.iako aj tOY americkych a amoricka konstitu-

v,coh~fan'skersp61~_~i1o~;tl.·'DemokTatl~~ cionalistika.

ka strukillra-moci sa musi navyse vy- ..• M~L~~l~!l:~.~,£t_;"~i9I9iii\",~~i-gll

~:~:~t ot~~n::~ ~;~:;:~u::~e:pz~!~"~~~~~~i,:~~l>~:~~p~:t~;~·:,,~~~~~:(&

uzitie moei najma v kritickych obdo-,~~!"~JJJiQ¥~iiR",X9,J:9¥.. Voli~i' vytvlfraju

biach zivota statu, vo vynimoenych priamou vol'bou Snemoviiu reprezen-

situaciach. So zretelom :ria mozne tantov (cl. I ad. 2). Povodne aj clenovia

zneuzitie moci vacsinou musi Isf su- Senatu nadobudali mandaty spro-

stredkovane, kedze boli voleni zakonodarnym zborom prfslusneho statu (cl. I. od. 3). Podl'a Dodatku XVII. z r, 1913 v sucasnosti .. voli clenov Senatu

" .;_;_~~ ~.~~ ',' ~ .', ; •.. ~~)::1-~ ·::"'iT':"'~;ti ~_""'''-_~~.~:·JV~}'''':'';'''''''''''·.:· '~'.L""·<;:r .,.

o-b>:l)!._ ..... atel'stvo nrfslusneho statu. Dale; .

.-.:tt:~ , :I'.-4~""=~~o..:·i:"',,,,;:,.:I""'~,~';'~ ;'1."7-~~·~ ..... .iI;':t..!_..,_.:~ .• ~ ""!'":,. ,.t:;::""'-£;. ~~ _. ',;, :0..,:-, ..... • .... ·I~ .. /.''' .;""r," , ~,»I! .... \.".J., .... I :i ...... '''.:,;!I=--':'.:'::'':O:- ... ~"I_'~.' ~'. ":i-"'~" ' "';;"~~''''-III::''~ .(.hl.' , .~. ,_

'p~~i~!4~~~,:~!1;i~9~~~~:.:' :Pi~Y~:'L.·~Z.~s~4 ~~i'

svoi urad na zaklade neori amei .. vol'bv

J ' , , .. 1 __ '" ... ~,.*.~ ,,,,'. -, /:~-._. "I~ I ... ~! ...

~_~·T. .. .;r·~~:.~1."i.~·Ifl·:':'_f~ .. ·,: "II . .IQ.i.~;:- .. ;.:..:.~:.._.,,;.~-..~ ~: ..... I ', ..... : .. \~:-:"~:- . .,;. '.:i: ":~':.'.~ !'.::,~:.~I ...... '''I-r"~... !=" 'IL I "",,:~(':.:,. ":'~t'I·i~~ ( .-::.~~:..'1(..-":,~~ ~." .. ~.. {:":\I

!i1Q.m,_YY!,9.P'~j,~tygM!§!i~ (cl. II. 0 d. 1), takzepiiime!·;'ts:p'ejl~me,:;,;medzi.,';l;rfaJite~

. .: ;,;; .; ';,: .... ; . 0~~'\!',~it~,'i::'::, .. '0 k .. ::-" ,''.; "",.;' ': ':'~,>:l::,' ::/; ';, ..... "~. '\,' ,,: dze~tlfll:t0.m.,!e~e., lltlVnel"Pl~(}i,.a;t··~h~a., ~;:A-~' ;'i'·.ZL,~~ ,.g., )i\t.,. ':::'~~~ii>~~\;Y'( ,;.r\t! ,r:::w~' Ii' ,:,.;" ".'"

-. <~tt ::s·l,;v.om·.'·ReAev.lS~, ... ~ ,te:~

,::."~ ,~'l,1:' -, 'L,,' .~ . .£I,i-" 4'!" .r·J. I~~I ;.e ·.~~I .,f1 .... a

~~~;t ,,:":.t~ V .'(: ...~ I ': I,

Struktiira moci takto vyj adrena

ustavou je zalozena na myslienke, ze

:n:t2£.",JnH~,~, .. "ll~,. ,Q,g4eJ e1!~,.,.,Q!l,,}l~~~PI.Q~

~W-f'i!lI"-J":f-~"·~~i!;.o.r_i"i'rr:L".·J::·i'.!.\~J.a:r-~ .,,:.I"il"'~ .. ~;t ....... ~ ':"'~.-~':,~~~",_';.r,"'\f'. ",',":'L~' t - II.~: .:,~_._ -, ~I.'." 1- ._ ........ -, -, L:.~ ~~...... "., (:, ... 1 ... ~,,,, Ff· :'./. ;".~_ .'

stredneho vplyvu z·dToj a moci volicov,

;~~';';;(~.;'>:'.J; I ... ·:~~ l'..j ~~}~~.<~::, -> i:.;.~~ .. "'~ ... :~ ~~. ,::-;: .''':~_'.:' -, :.:;.:~; '.;' '<,..::: ~::.. ~.,., \::. :.:" ;:._.;, ~(:: .... :'''_:.--;-)<:~;,::.' .: \:;~';~\"·:E:·:~'.~~:·.~!~~,:;,~':il.;j"_jf~{';'~~;··':.'~i:,ilJ',' :,.'

Snemoviia reprezentantov je'iristi~

tticiou, ktora je situovana blizko k volicom. Jej clenov voli obyvateYstvo priamo na dvojrocne obdobie.

,

,Ucelom pravidelne sa opakujiicej

a priamej vol'by poslanocv je, aby zbor reagoval na zaujmy vacsiny. Pravda, ustava stanovuje, ze v Snemovni reprezentantov "nebude viae ako jeden jej clen na 30 000 obyva-

"-

telov" (c1. 1. od. 2). Kazdy poslanee

zastupuje vacsiu oblasf populacie, vd'aka cornu sa nemoze vytvorif uzke spojenie poslanca s miestnymi zaujmami a ieh predsadzovanim v parlamente, namiesto zaujmov celostat-

,

nych. Ulohou Senatu je kontrolovaf

a vyvazovaf Snemovnu reprezentantOY, ktora v dosledku castejse] priamej vol'by jej clenov je viae pripravena reagovaf na verejmi mienku ako by dokazal Senat.

Rozmanite met6dy volby reprezentantov statu, vratane met6dy ustanovovania sudcov, nevylucuju siee riziko, ze vacsina ziska vsetku moe a nastoli uplnn kontrolu nad spolocnostou, avsak znemoznuju, aby k totaJnej kontrole dospela rychlo a bez mnohych problemov. Snemoviia reprezentantov moze kapitulova£ pred majoritou vasni, ale Senat, prezident a justieia by neustupovali pred tyraniou vacsiny rovnakym tempom aj so

(

zretel'om na proceduralne a technicke prekazky, Fakt omeskavania by isto podstatne zredukoval pravdepodobnosf transformacie rozdelenej moci na koncentrovanu moe a tym aj jej zneuzi tie maj ori tou,

v , ,

VSEOBECNA A ROVNA

PARTICIPACIA

NA spRA VE VEREJNYCH VEC!

V'seobecna a rovna participacia na sprave verejnych vecf spocfva v tom, ze ustava a zakony statu garantuju vseobecne, neobmedzene pravo row .. nej ueasti obcanov na . sprave 'verejnych veci na zaklade zakonom usta-' novenych:

a) f~E.~:rp..a postupov (sposob vykonania referenda, inieiovanie referenda obcanmi, volebne pravo a pod.),

b) obmedzeni,ktore platia rovna-

...... ,,,,:'" .. ~'l=r .. _- · ~ .:~ r:r:·1 ~:'.: -. ~ r . . _. ~ I _I I _ . I.....· I" "", .' _ '~I' .• ~-: .~~

ko J>re vsetkych obcanov .. h~g:

na zakladezakona (vek, prislu"~n6st kozbrojenyrn silam, v-ykon trestu a ine), alebo rozhodnutia prislusneho statneho organu, napriklad v pripade sp6sobilosti (nesposobilostt) na pravne ukony,

e) rovnakych prav a povinnostt

. I . • I •. ~ I: : . • • ~ • • •• . I . ~ • I'

gbca:nov, ktori sa zucastriuju na

spr.~y'~,y~rej1:lych veef, 'zakazu dlskrim..i~~Gi~, ... ·.~kp:,." aj_.]c1i','"·YY~·'··

lu.cenia. z ... ucasti na ~praye V:~rejriyeh veei a zpristUP"ll k.,Y~-

• . . .I .. ·~ '. ~. ',., "'I'~' ... ~I~·.'~_""":"

lenym a'inym funkciam.····· ....

Vseobecnos£ tlcasti na~p:rave verejnyeh veei spoeiva v tom, ze sa na nej zllcastiiuju. vsetci obcania bez obmedzenia. Rovnost ci rovnakost spoeiva v tom, ze prava a povinnosti ucastnikov s11 rovnake, ze vsetci obcania spravujuci veei verejne maju rovnake politicke aj obcianske prava, ze nikto z ucastnikov na verejnej

sprave nie je diskriminovany alebo vyluceny z prtstupu k volenym a inym funkciam,

Demokraticky system zabezpecuje ustavou i zakonrni pravQ obcanov

zucastriovaf sa na sprave verejnych

I

veei priamo alebo prostrednietvom za- POLITICKY PLURALIZMUS

stiipenia, reprezentacie'nloci·arepre-· _ .

zentantov moci. Priamaxicasf ·obea ... 'Pluralizmus je opakom monizmu .

nov na sprave sa zvykne nazyvaf Monizmus je j~4~U",:p.J!~J~;t;~::;,·j~Q,~l,l,,":oPP'T

priamademokracia.alebo refer~ndova'~!i~"g~,,;.~~~!;~r~l~~~~ .. :.Jf~t~~;~"~'"'19ffi..9~,fl' demokracia (SARTORI, 118). U sku to- .. Je',"~n:i.:·~.RQ§,R,,; .. :I~~:§"~,H~'~"'H"l?~~g".",,,,>~.!!}~,y. cnuje sa najma prostrednfctvomcele- .. 'Pluraliczmus";oz'na'~uj(t'n;i'zoro:Vlf"roz-'

,jj£atneho alebo ;m?estflelip~i'b1a·scrv·a..piamanit()s£, ktora vladne ,v slobodnej

"~":d6ie'~ityeh otazkach verejneho zauj- spolocnosti, roznosf politickych, eko-

mu. nomickych, socialnych a .inych pred-

V podmienkach moderneho statu stay, sposobov riesenia problemov,

sa Iud zucastriuje na sprave verej- rozmanitosf filozofickych, politic-

nych veei najma prostrednictvom ne~· kych, ekonornickych, socialnych

priamej demokracie .• ,Ucast Iudu na a inych koneepeii. Pluralizmmus je

sprave sa realizuje prostrednictvom skutocnym prejavom podstaty zivota

reprezentantov Iudu v ramci zakono- cloveka v spolocnosti, Ludia su nosi-

darnej, vykonnej a sudnej moci. Ne- tel'mi roznych potrieb, zaujmov a na-

priama demokracia sa nazyva zastu- zorov, Spolocnosf eharakterizuje roz-

pitel'ska alebo aj reprezentativna nosf a nie jednotnosf nazorov clenov

demokracia. J ej vyznam, funkciu spolocnosti. Existencia toho isteho

a charakter je potrebne vidief v su- nazoru na rle~nre''''vereJnycn"?'ot*zok

vislosti s volebnou demokraeiou alebo Je~epri;~'azeri~~'a:;s:p~~~idla'J~';:'~~'~l,~'~:

sirsie v suvislosti s pravnou regulaci- }(6ntpolitic'f(~rm:aWjptil~tlg<;~):~9W~:~P-

ou volieb. Podstata reprezentativnej tjoa'8iEt~tlittf~J:'rtloBr'ii J~r'in~v,~!Y~ni.~!

demokracie spociva v tom, .. ~~~J~<!yy- ~;j'I~'~;prurii1izmus"sa';;~'feJa~ujev"raznych

konava moe prostrednictvom .repre- oblastiaeh spolocenskeho zivota.V ku1-

~'~ntantov~·"ktori··nadobudh.pniY9 re- tiire, ekonomike, ako aj v rozmanitos-

'p~eient~cle ZQ zdroja rnoci na zaklade ti politickej filozofie ci ideol6gie.

priamych .alebo nepriamyeh. volieb .. ~~[~: V sirsom zmysle sa pod politickym alebo na zaklade pr:iva delegovaneho pluralizmom rozumie mnohost poliz(lrojom m()ci l1a reprezentantov.moci" tickych ideol6gii a na ich zaklade

k.re{)vat d'al~ieh reprezentantoy (zdro-' mnohos£, pluralita a slobodna sutaz

j~rmo"cl'."'''''''''''''/·' .... ,',' ."'. '. politickYeh programov, ktoryeh konec-

V u~som chapani sa v nepriamej nym ciefom je presadit urcite spolo-

demokracii Iud zucastiiuje na sprave censke eiele, ako aj konkretne sposoby

verejnych veci prostrednictvom vole- ich realizaeie, a ktore reprezentuju

nyeh zastupiterskyeh organov s uni- a vo verejnom zivote presadzuju rozne

verzalnou (parlament) alebo lokalnou politieke subjekty (sily), najma poli-

posobnos£ou (miestne zastupitefstva ,,, .. t,!~ke strany.

r6znych stupnov). ,Y, ... ~i'!"~.9!!:.,~h~p~P.i." ,.)'L." V uzsom zmysle slova sa,; politie~

s~;y .. ~prifilllej,q~DJRkrf\Gij r'lq._ :lpca$~ kym pluralizmom rozumie fonohost

tiiujena spnive verejnyeh veci ni~len politiekych subjektov (politiekych

.pr.ostrednictvoIll···za~onodarIlej:'J.ll0ci stran) a odlisnost ich programov,

!!-,Y.~l:~j!l~tIlloci miestnyeh. "parla-

. . _. .. ~ '- ~ ·1····1· ·;!f;£_r"" :,.~-_,.,: ..... ~.~-:.,.. I ~ .. ~ .... ~., ...... : t • i.... .,.. .•... ). . ._- I ": : ." . "I.· . .:.1....·.·

mentov", ale aj prostrednictvom vSr-

konnejasudnej moci. ". '", ., ," .'.

. .:1.- .. -'" r •• t: "l:, I .~ ..... ~.~.; ".~"!I;·.llr.·:."~"';"'L'. I.I~

z ktorych si obcan na zaklade slobodnej sut·aze politickych sfl a ich programov vybera ako volic ten, ktory povazuje z hladiska vlastnych zaujmov a. potrieb a pripadne i zaujmov uzsej alebo-sirsej komunity, v ktorej zije, za najlepsi.

Politicky pluralizmus je pravna institucia, ked'ze je zakotvena a garantovana v demokratickych statoch ustavou a zakonmi. V demokratickej spolocnosti rna mat kazdy pravo slobodne vyjadrif svoj nazor a slobodne

sa zdruzovaf v spolkoch, spolocnostiachci zdruzeniach, zakladaf politicke strany a v slobodnej sutazi poIitickych sfl sa uchadzaf 0 priazeri

obcana a volica. .

, p~a~t;t~~i'~"p~'iitick~1ib~i"·pllt~~tizm_ft'1·

,ako raVl1ej institucie je: ~

.. "a) ~~da'prejgvu·,w:t~'slotJ<b(l~"'t~dhi~: I

.. ~~~:~."'t""_"t"r ~:~ .... ~ !'Y-' ..... lt:"I~:r~~.~~1 ::.:t. .... ·.I~~.:. h" ,l,!r~~ ..... ~):"L;.~ .:..::; I ,,:', ~ .• ~, I I~': r.··~· .• :I!,'A·.·~ ',' :::- ~:; ~:r/;~.2:'I""'~"'~ .......... k:i-.,;':!. t ... ~I::':"'~ .:.!.::-.~ ~.;.~f:"".

~~;!~i~l1~R."~~~Ira~,~>e~~~f~t~~~,

"_'.' ,t~;li.i I:T.):",.~.,.~ L, ~ ,' ,._ '- •• ,. ;-.~ ;,:' '-.'.';~ .• _·'·"~'I; , .•. , : .;;."_<'.;. '<: ~~,~:,<;.:~:_~ .:;: .. ~.; 'i.:~.::' ~:)r ,~~; ;, . .'NJ! -. ; ;::~~ .. ,.: .. ;.I.'"'"

~Bgl~~.,~,h?., ~,~~.~~i;~~h.,:.~J.,;§P,9. J9~.~ l_1q~.!~~_._!}l! ... ,,~,~~}~~de .' roznych politickych ~deo.16IDr"·ab~pollBc-

.,.,,_., ~\..,:;:r.').ll!"r'? ., ,",,-, _=',"".~ .'.~~;'''''''; I' .... ,.'._,._o,.:,..:,;~~~.;~fl!o.~}.'>.~{I. ~ ~,:,,,,.,~., .. 1-_,.,. ~ .:: .. ~. , .. " .,,~. " __

k _, 'h'··· ..... , , r· .. -,'-<...... . . . - " . '. ,._,,- 'I· , .. :.: ',-:';;- .f:('!: ;.iW""-::"'Yw,,"

. yc programov,

b) na"'+l'ziiklade"""slobody prejavu

-a=z~d;ii1ovan:ra"eXlst'encla)"~:k:ii:~

l~-4'f:·~~f"' ..... ~·; .... t~ - I~':'.~~'" t-l:!~~.~ .. ~.~:~ ! ·;-r(:i:j:4".f;~~ ~~.t~'I:.i i"r: -, '::.': I, '711 .. ::~: .~ ~.~:~.~ ,~:': ~~ ~~ ~ :'1/ ~~~ ~:r\.' ~ ~~:i.-:': :.:.~~'!I .. ~~~~'; ~.~ / . .::.~ tt~·~ _..~. ~ 1-'~~7':-~~·.:j:~.~ 1-:=

~ocnej:plurality . "poUticky~h

S'MllJ:~k~ov 'a pluralita .ichpoli-

tickych programov, . .

c ) si~!.~"a ~r) ,~i!~!..}l!! "PI,~Y~~ " ,z aJ2~J~na sloli.o-"·~~!····T"'~;"-' .. sutaz 0 'itt· ,.,., ... _ .. ,.v<v

",.i,"""'''''.'",''''''·''' . '" "dl1~", ",,,,,.c , ;"",', . .1l"., l.. ..."£ky"ch,,

~.2j~!s!,2X"J~H), ktora je slobodnou s1i£azou politickych prog-

ramov, ev. politickych koncep-

" .,

ell.

Politicky pluralizumus si v demokratickej spolocnosti vyzaduje ucinne pravne g·arancie. Ich ulohou napn1dad je, aby zabranili vladnucej politickej strane zneuzfvat svoje postavenie a porusovat zasady slobodnej stitaze politickych sil s cieYom zabezpecii si vitazsvo v buducich vol'bach. .,

Pluralismus je rozmanitost. Z rozmanitosti a sutaze politickych sil ne-

vyhnutne vznikajii konflikty_. Sposob r.i.~§~ni!!,;I~.Q,na.!kt,QY:,;"Mpr~vui~,:nij'#Ja pravo, a to tak, aby slobodna sutaz

.~. .. . .

politickych sil nezanikla vffazstvom

jednej politickej sily nad jej politickymi stipermi najma vo vol'bach. Slobodna sutaz sa must uskutociio-

;;l"'>''Ila;''''"i~~klade; .... :'ravfcHefC'""'na"Iii"

~,~~+·,·:>";",·:t .. ,·",,··::-:,:·-.',>'r.>;~:";'f,·~~'"~'>::--·c"'~r"' .: -';:\:~"~ .. ; .• ~~!";i;:~~; ~~~,; <~':~.: r- .. : ,;.P:~~,~ .. c:;:-.' .~:~ .. , ... ':' -, '~.<." (: - ... _'~; .. , .... / .. ~., .. ,.: .""'I';-}~.,<~J;,~-,". ,a

pra.:v.ny:eh noriem a ich strikt:ri~1io"re-

~:~ -.:', ~ i,' ~:~: : L!' . ~ • - .. i.... ..I,--:-:.~.~·t: ~ .... .::.:.:~ ;-'Ii ... i.,~ : ... ~ : ~ ~L (. ::.~ ~.,~: .~:::-. .:~:"i: :.1 { -, ::.:~ ~~:-=:.t-_·t:-.· L-- t~ -:::-> ~: : .. : .. , ... : -; ... ·I~~::: ... ~~. :;~> ... _.: t--I~.( .. :!. :'I: __ ":~:··. ' :, ·f'.~~·~ .~).:I;t'':~;~1~.~.~.~ .. ~.~/:~ ~:.

sB.ektQy];I,;ui"~,,,,fl musi sa uskutociiovaf

permanentne. To znamena, ze slobodna su£az politickych sil rna mat v spolocnosti svoje trvalo miesto, stalosf a ureitost, pokial' ide 0 pravidla regulujiice s1itaz nielen pred vol'bami, ale aj v case konania volieb, bezprostredne po vol'bach a medzi vol'bami, cize v ramci celeho volebneho obdobia stanoveneho zakonom, Slobodna sutaz musi prebiehaf bez prestavky a na zaklade pravom stanovenych podmienok a medzi pluralitnymi polttickymi silami (subjektmi). Pravidla trvalej a urcitej politickej sutaze politickych sil upravuje najma ustava, volebne zakony, rokovaei poriadok parlamentu a jeho vyborov, ako aj ine zakony.

Pluralizmus a slobodna stitaz politickych sil predpoklada aj respektovanie politickych noriem, ktore sti sucastou politickej kultury spolocnosti, v ktorej rna dolezite miesto pravidlo dial6gu, diskusie a ustavneho i zakonneho riesenia konfliktov.

Riesenie konfliktov, ktore· vznikaju pri slobodnejsu£azi politickych sil, ma smerovat ku konsenzu a politickej stabilite statu. V demokratickych podmienkach je konsenszus a politicka stabilita vzdy vYsledkom dia16gu a zabezpecenia rovnakych sanei a rovnych zakonnych podmienok sutaze pre vsetky politicke sHy. Princip politickeho pluralizmu vylucuje nastolenie politiekej stability a "pokoja" monopolizaciou politickej moci jednou politickou silou.

EKONOMICKY PLURALIZMUS

Demokracia si vyzaduje nielen po-

liticku,ale aj ekonomicku pluralitu, Nielen rozmanitosf politickych alternativ, ale aj rozmanitosf v oblasti vlastnictva.

. Pluralizmus·vekonomike,.sa·p.rej:a--

vuje pluralitou vlastnfkov.pluralitou foriem vlastnictva a slobodnou hospodarskousufazou na ekonomickom trhu. Ekonomicky pluralizmus je z formalneho hl'adiska takmer iden-

v

ticky s politickym pluralizmom. Zia-

da si pluralitu vlastnickych subjektOY, pluralitu foriem vlastnictva a ich pravnu rovnosf a slobodmi hospodarsku sutaz v trhovej ekonomike. Centralne riadene spolocnosti nie su zaIozene nielenze na politickej, ale ani na ekonomickej pluralite. Ekonomicky zivot sa spravuje z centra.

F;JSQ;tlQ.mjE!:X, ,p!~~ali~~u~ vyj adru .. je vekonomickej rovinev zasade to .

iste ccpolitiekypluralizmus vrovine

. . . ., . I.· , _ ... _ _ . L. . _ .• -

verejneho .. P~*Y~. Ak je politicky plu-

.. . . ,

ralizmus poprenim jednej politickej

sily, ,takisto je ekonomicky pluralizmus poprenim jedneho vlastnika a centralneho organizovania ekonomickeho zivota statom.

DEMOKRATICKE VOEBY

I I·

A VOLEBNE PRA VO

9pca.!!i!!,.<"m~j.!t,J1I,~,YP", zucastnovat ~9: .n;l:,J~.P.!~Y~ "y~rejnych'vecr 'priamO ;".

al epp ,.1~r?~tr~~!!~,s~~~~L:~r~J:i'~9,;,.·~~p.;r~~"

z.entantov. Pnama ucast· obcanov· na

::r ... ~:. - .... ~ ..... : .. ~ _".~.~-='"'":}~.:~~ ... _: _. ;':: .. :

sprave statu sa nazy-va priama de-

mokracia. Priame mocenske rozho-

. ~. _. . ..

dovanie obcanov v oblasti zakonodar-

stva, vYkonnej moei i sudnictva je zname hlavne na greckom pnKladea Priama demokracia sa vsak uplatiiu-

je aj v modernom state, a t.o .predovsetkym prostrednictvom)J!~(~~~2~~~:,'.

r· ~r·. I.. . •. ':1 • ),.

Referendum, ci uz celostatne alebo lokalne, je hlasovanim obcanov, volicov 0 dolezite] verejnej otazke,

Pri priamej demokracii Iud ako zdroj statnej moci priamo uplatiiuj e moe, aby rozhodol 0 urcitej otazke. N a rozdiel od toho pri nepriamej de-

.mokracii Iud rozhoduje prostrednic. tvom svojich reprezentantov. Predpo-

J~.t~,<!~,~",c!M~,lHie.!!J~l)"",I~D,r"tl~l~pi~t!Y!i~J Q.~l1}9l,g:~,cJ,~",tgd,~,j"~~'"'J.SlnX""~~,,.,B§!fHt9J~~.

. ... ... .. ... . . .. ... ~.. , . ..

.. nil -: .Jt!;€\!l~U~,91tii:J,llQ~j/, .• Qd:.·.:ft,dtgj,~"t,m9:H';"P:,~

, ·~Rt;fi]~J~n!"f.\ntQX::~llM:?'£i~, Transport moci sa v demokratickych statoch uskuto-

.. .

cuuje v demokratiekych vol'bach a na

zaklade demokratickeho volebneho

,

prava. .

Demokraticke vol'by a demokraticke volebne pravo sa vyznacuje najma tym, ze sa voli na zaklade pravidiel stanovenych ustavou a .zakonmi, ktore upravujti .prava a povinnosti politickych subjektov,. statnych organov, volicov, kandidatov.masmedii a pod.:

a) P~.~Qs:,;lqHJ~ll;l~:~XQJj~!t (politicky pluralizmus, moznosf formulo-

vat a predstavif politicky - volebny program),

b ) R():~a;;L .. ;yo.lieh,'i'; (moznosf vyberu politickeho - volebneho progra-

neho prava, tajne hlasovanie

~i a vitazstvo programu, ktory

.j,

K~ ziskal najviac hlasov),

tul

I c) ~;"y911L4£hj'( zistenie vysledkov

:« volieb a ich zverejnenie na za-

:.~J.j

~1 klade prijatych pravidiel, re-

~i spektovanie vysledkov volieb

./ ... ~~

~: drzitel'mi moei, transformacia

.~;. J

~~ moci z doterajsich na nasta-

.~.~/

~\ vajucich drziterov moci podYa

:!;~ vYsledkov volieb),

j~.;:~.

iH d) med!?:iY9.l'ba:rni(realizacia poli-

.\~:"-/~ .. ,.~(. .. ,,::~ ·~·~s..:f ;'\I~.L-:": ~ .. , -:_.:.-_. ~I '_·1 r~ T ... ·l!: .. L· i" "rd'· ~i"/- .: B:;· ~~~.?~:.~r~~:_' J:~;~ ~'.;:~:

;~\ tickych - volebnych programov,

~fiJ:

~,:'.~i politicky pluralizmus, demo-

'fji

~!J kraticke met6dy vladnutia

::4\

~1 . a rozhodovania reprezentantov

.=.~f

moci).

Demokraticke vol'by a demokratic-

,.

~

v

ke volebne pravo nie je mozne, ako vidief, redukovaf iba na samotny vykon volebneho prava,

Demokraticke volebne pravo charaktertzuju najma tieto zasady (KREJCI,19):

1 a) vol'by sa organizujii, volf sa

. :~

,1 a vysledky volieb sa zisfujii,

.~

:1 zverejiiujti a overujii na zaklade

~ vseobecne zavaznych pravidiel,

'* 0 ktorych rozhodli volici priamo

:~ alebo prostrednictvom repre-

~

'~zentantov moei, vratane pravi-

~ diel financovania politickych

:;-'ir

,~ stran a predvolebnej kampane,

';* b) kontrola dodrziavania pravi-

.'~.\

~1, diel pred konanim volieb, pocas

'l volieb, po vol'bach a medzi vol'-

.~: J.

:.:rl b ami,

~ .

.. .

.. ;;~~. c) slobodne rozhodnutie 0 kandi-

,~\ dature podl'a tychto pravidiel, >

':.~~;, d) slobodna sufaz kandidatov

.~~~ ..

tt a ich programov,

,ii e) slobodny pristup volieov k al-

;:.:.¥ .

h: ternativnym informaciam, k al-

'\1.

:1; ternativnym programom,

.~ f) pravidelne opakovanie volieb,

·::ll

:@.: periodicita,

~,~.~

i~i g) vseobecnosf volebneho prava,

ii, h) rovnosf hlasov volicov,

\~ i) tajnosf volieb,

~~ j) kontrola vykonu funkcie zo

J~~

~:¥~ I strany volicov,

:~: k) respektovanie vysledkov volieb '~ vsetkymi obcanmi, statnymi

: . ._

. organmi, politickymi stranami,

kandidatmi a pod.

.;' 1) moznosf overenia a zrusenia

r-

., vysledkov volieb a opakovania

~~ . .-

hi

.~ volieb v pripade, ak sa vysled-

;~

I ky volieb dosiahli porusenim

vseobecne zavaznych pravidiel.

Mandrit a koncepcie r'epr-ezerrracie l'udu

t

,

,

V demokratickych vofbach docha-

dza k transportu moci zo zdroja moci

na reprezentantov moci, Reprezentantovi moci tym vznika pravo vykonavaf prislusmi funkciu, osobitne funkciu elena zastupitel'skeho zboru.

~;r;~·~~i;Jt~~~~ii~~~iii~~~t~!.!t"

~:~:i.::.~'- . .. ,.. _. ,."., ~·t 'i\ -.:.[' .j . .:,Y'Xv..11>.· .' ;. ::,:-. /~-~~~ .'y.~:: ~t<'/~ ~.::~·:r.;~·,t~~.: ~·~~::';,i·'.·~.;:'~~~i;~;~,I~:'..i~,!.~h.::·· i (~I;T.o~ >i~ J~;.~.~I:.;!~:;J;W:~.;:' .. :;'"

'''''''''''V'i'i~'prezeIlt~cii moci sapri vzniku

parlamentarizmu uplatriovala tradfcia sukromneho prava. Verejnopravny mandat sa spoeiatku chapal ako mandatny vzfah podla siikromneho prava, Zastupeny v nom vydava zastupujiicemu splnomocnenie, poverenie vykonaf stanovemi cinnosf a zastupca musi daf vykaz z vysledkov tejto cinnosti. To viedlo k vzniku imperativneho mandatu.

Existuju rozne koncepcie mandatu tak z hfadiska jeho rozsahu, ako aj

. definovania mandatu, pri ktorom sa kladie do popredia bud' povinnost, alebo pravo vykonavaf splnomocnenie, poverenie zalozene vol'bou.

Pozname dye koncepcie reprezentacie Iudu, ktore sa prejavuju v dvoch druhoch mandatov, Ide 0:

-a) imperativny, viazany mandat,

~ .. b.) reprezentativny, vol'ny mandat.

Imperativny mandat sa uplatiioval najma v minulosti. Vychadza z rousseauovskej predstavy, ze poslanec volieov len zastupuje, takze je viazany ich vol'ou. Ak volu volicov nerespektuje, maju volici pravo poslanca z j eho funkcie odvolaf aj pred skoncenim funkcneho obdobia. Toto chapanie mandatu znamena, ze na poslanca

a jeho mandat preniesoll'ud docasne ~. len niektore prava (KREJCI, 22). Im~al perativny mandat sa spravidla spaja ,/ bud's pravom -vclicovalebo s pravom

. politickej strany odvolafposlanca, aleneplnijej pokyny. Moznosf odvolania poslanca, ak odmietol plnif pokyny svojej strany, upravovalo zakonodar-

...,

stvo predmnichovskej Cesko-Sloven-

skej republiky.

~Reprezentativny mandatje zalozeny

"

naopak na predstave, ze poslanec r~- tlak je takmer vzdy zlou politikou.

prezentuje vsetkychvolicov, lud a nie Podla klasickej koneepcie sa pra-

iba . volicovprislusneho obvodu, mesta vi.dlo majority respektuje tym, ze oby-

alebo volieov, ktorf odovzdali.svoi hlas vatelia (volici) prostrednictvom opa-

programu urcitei politickej strany, Re- kujucich sa volieb vyj adria svoj postoj

prezentativny mandat zabezpecuj~",-~.:: k reprezentantom moci a k realizacii

zavislosf poslanca, _ vylucuje jeho _p,~~a.~, ich politickeho programu. Hlas volica

~mu'-zopoved~o's1'-"ga'stfvhH~ol"iial~b~-· -je sankcia,· ktoramotivuje reprezen'-politlckfd'strane' a -umo~-nllJe--mllyy:k~:~, . tantov moei sluzit skor verejnosti ako

navarmanaat'''osoDiiEtpoara'''vrastii~ho' sledovaf vlastny zaujem,

"svedomi~a''-pr~-sv~a~en:i~."-'poslaiicr'sli . Sucasne predstavy 0 ucinnejsom

• r '... • ._ •• ' .- • -.. • '. _. ... -.' •• ,,~.. r"-..,' ~ _'.: • ',.... • • .'. ~. .' •

'zastupcami vsetkych obcanov.. . . uplatneni principu majority pozadu-

Podstata reprezentacie zdrojamo- . . . ju . presun pravomoci z celostatnej

ci reprezentantmi, drzitel'mi moei aj urovne na lokalnu, kde sa prilezitosf

so zretelom na reprezentativny man- priameho vplyvu obcanov .~.~ _politiku

dat je o. i. v tom, ze . _~Y?'sl.1~~;.,_,S~iero~ je.j~,~~~~~i~~,§,~~'--:-}l~;-

a) parlament reprezentuje vo-.!~,Q~:r~g,!.~r Posilnenie majoritneho

licov, l'ud, principu sa hlada aj vo vystavbe sil-

b) zodpovednosf parlamentu vo- nych politickych stran, osobitne vo

licstvu sa uskutociiuje po sko- vytvarani systemu dvoch politickych

nceni volebneho (funkeneho) stran a ich programov, medzi ktory-

obdobia. mi maju volici moznosf rozhodovaf

Zdovodriovanie imperativneho ale- a tak presadif svoj zauj em priamo

bo reprezentativneho mandatu nie je v oblasti uplatiiovania moci.

rovnake, Pri presadzovani reprezen-

tativneho mandatu sa mozno stretmif nielen s konzervativnou, liberalnou, ale aj socialistickou interpretacion. Napn1dad podl'a klasickej konzervativnej predstavy je ulohou poslancov, aby presadzovali zaujem volicov, avsak rozhodovanie 0 tom, co je zaujmom volica, je vecou reprezentanta moci a nie volica,

Argumentuje sa, ze podstata veci tkvie v tom, ci moe sluzi zaujmom Iudi a nie v tom, ci a nakol'ko Iudia priamo ovplyviiuju obsah funkcii moei. Verejnosf nie je synonymom do-

·casnej majority. Ak by bola, potom i day je verejnostou. Takuto moznosf predstavitelia klasickej koncepcie odmietajti.

Predstavitelia klasickej konzervativnej koncepcie tvrdia, ze verejnosf nie je sposobila politikom povedat, co by mali v ich politickej cinnosti presadzovaf, Argumentuju tiez, ze politika robena ako odpoved' na verejny

Volebne systemy

Organizacia volieb, vykon subjektivneho volebneho prava na ~1ade objektivneho volebneho pr "V'a, ako aj zisfovanie a zverejiiov ie vysledkov volieb, vratane sPQsobu rozdelenia

/

mandatov a vole ej geometrie i vo-

lebnej aritmeti y a pod. sa realizuje v ramci rozmanitych volebnych sys-

.....

temov, Ist<>re zvycajne suvisia so sys-

temom" politickych stran v prislusnom-" state. Pozname tieto volebne systemy:

. 'l-_'?'~\).'" . . It •• ..., V". .. .. ~ .

. ;.;~- .. :. ~'·V:~;lC,.~lnQYY, . ., ....

t,,··r. r .. . ,. .. r

... ~I(·:~h·) .. ~ .. ~.: -: '::,: : ... :.. . ...... ': p-:. ,: ,..... ..

." ;r~lJ .:. :p. ' .. ,ome,rny .. ' '.'

~·:~·~·r,·.·· :. _ _i •• .' I~·'_; .." 'III: • ..' •• :_./ •••• , '. ••

:'},;~t,~:,'!kOmbinovany~-r~ .

"~B:~in:~Vyvql~bny· systemsa vyskytuje - najma .: v . statoch so systemom

dvoch politickych stran;· Pomerny systern, system pomerneho zastupenia nachadzame najma v statoch so systemom viacerych politickych stran.

'.f .-~.J~~" JI'" .~-;, /(,,, h 41../ ,~/'/ .. i-."jI....I';/ ./7J; ~1.d /'/./1" Ai~,J,.·<~',~rJ~·.~·,~~ ~

>'ll ... ,,:.·;{:f /. ' r.' ~ k}·,>,f._,.-,· / V/ ,<,>/ i'tV'Z/f' , ftPr n« -"? /11' V /~.~.' F / f(~/?>" t;--, ~f'

.~/f ' .... ,~., , ~ ;Y

If Kombinovany system, v ktororn sa

uplatnujii prvky vacsinoveho systemu v ramci pomerneho systemu a naopak sa vyskytuju v oboeh systemoch.

Podstata vacsinoveho volebneho

systemu spociva v tom, ze -~,~p':q~!

~~5!?E?~~,~Jf_~P"gj,q~t"k.t9d_ZlS!~~_naJ. via~ .. hlasov, .. pricom y ... ~.tat~ ~.a vytvorf

..... ~fJI"f1:"~<:::_'I: _ v- . ~'. I L· ..... ~ __ . ~.-., .,. - ...... ". I. . ,_ '. • . .... . I. ..

len tol'ko volebnych obvodov,_ kol'ko j e

iiiandii~ov~-"'Voleb:tle 'obvody su v' po-

rovnanf s volebnymi obvodmi pomerneho systemu mensie.

~ij.~.~.j~p.ovy ... system sa diferencuj e podra vi~'giny-potrebIlej .nazvolenie

, ~i-'_~dskallie ~~rnandat~, . ako aj poctom

~" • '. • • ..... ... - • _. .... : I.

skrutfnii. Pouzivasa najma/~~la~ivIla

,~~~:a.1?'sQlutl!jt)/-'Y'iiC'~ip:a:',· iba vynimocne kvalifikovana vacsina~ Pri urcenf pravidla, ze na zvolenie postacujere-

.•.. _ ... t .. _.

lqti.Yn~,.y~~§jn~, sa uskutociiuje ib,a

jedno skrutinium. Pri urceni pravidla absohitnej vacsiny sa vyskytujii dye skrutinia. Pri prvom sa vyzaduje absohitna vacsina, Do druheho kola,

0} • ", ,,' :',_p'

skrutinia postupuju dvaja kandidati,

ktori zfskali najviac hlasov; - zvoleny jeten, ktory zfska .absolutnu alebo

. . .. ~. . . - . . - . . .

r • • ~ .' •

relativnu vacsinu hlasov,

"At,sP~ip ;;~,p~ein~ho}~;~~~ll,iP,~!a_Q!!_~

W':?,;r~~druje.",.,.,e,el~Qm", -. ,r~~ln~.?,_".".§Jf~tQ9.n~ . ~£~lp'~~,l'~iE;.,: . ,J? :r9PP r,~.ioll~.1i~1!, ,;~,J?~!i~iS.~ygh,,-§!!,"Y,En~JH~D9!P,,-S~\!;\t~. Podporuje ajvznika trvanie rnalych politie-

kych stran. 'I'ym umoznuje, aby , v parlamente boli zastupene lffiehsi: }-l1ov~,',politick~.' ttl ternatfvy.] POdstiita

~~ .. ~",;o...~,.:;~~": ,.~,,"_ -";: :_,,., .,' ,. ,:.- ,.. ..: ; .:.. . r -: ..• , ",... . •... r

systemu pomerneho zastupenia

tkvie aj v tom, z~ mandatysa rozdeIujii podl'a pomerli-hla~ov,}{torezi~k'aH':_.j_eanotli ve:, ·':y"Qle,Bn~ .•..• ,'pr~:gr~~y"

a i(!h reprezentanti.""· .. '. ,., .... ,,"-,,-,'

. ! T.~· !'h ........ ~ OJ,' .' ·~·'I!"~:~I".·";"'-I!. ;.: ~:":.,.~ '-:.:.:: ':'::~' :~~., ~:."~:..:.: .;. :-:I~ __ :" .:.,;/. ~ : :~'.:\ . ~~::·i'~.1' :' .. :. I .: ':V:-~ :; ,:, y..

System pomerneho zastupenia

v demokratickom prostredi tiez umoin uj ~/;t:lafitt:~jlj~'i:f1ovari Ali?va'e~'~~ I de

j. ,.f· .. " ~.: I. .~,"~""ff:L.' .. ~iJ' ,~. ~:r 1'· """V:t: '!W~r ¥.!~'f.-rJ'

o to, 'ze tak vacsina, ako aj mensina

zastupuju v parlamente rud a jeho suverenitu. Ak by mensina nezastupovala fud, potom by vhidlo pravidlo, ze ten, kto neziskal vacsinu lllasov

.

I.

vo volbach, nemoze ziskaf mandat. Ak mensina (opozicne strany) disponuje mensinou mandatov, nemoze sa ieh mandat uplatfiovaf iba pri hlasovani, ale sa musi naplnif v eelej cinnosti parlamentu alebo ineho zboru. Opacny postup vedie k popretiu principov demokracie: "Ak vacsina nad mieru vyuzfva svoj e pravo, system ako taky prestava fungovaf ako demokracia. "(SARTORI, 35).

Siicasfou systemu pomerneho zastupenia je aj tzv ... uzavieracia klau. zula.: Leupoliticke §trf'-Dy,:ic.tore vo

~'':.-»~:. ~,:.,.:, .. , .", •. : ':, .: r, ~~,~ .•.. ~ . ', -'. " ... ; ,_..~' .... ' ... ,. -',~ ... r, ", ... ... . r. ,l., ..... :"'.:" ~'''!O;;j:;''';'''. '1'·;.j .... ,' ... .I~I.~

vol'bachzfskaliviacako -. ,5% 'alebo 3%·0,: .. :

',' ~ .u:: :-," ...... : .. , v • : ,'··~-r .. ~·.·::·:: .', ': _'-" ..... : , .. ":~. > ... 1.",', .. ., '.,..... :'" ',': ":.'~. . ··1 ... ·:· <. ~ :.::t:/::·)_,\:~~!",_,~,.~ ~",:,~:,,'.::.. ..... ._~·.I. .'

prfpadne .. , i.pyp()diel_ .odoy~d~,pycfi"·'"

..' I • • • '. • • • • " ' .. I' " '" • • ~.,,; ...... ~i .. ~ ~ .: .,' .....

hlasov, sa z~¢astiiujll,I),fl_.rQ?=.q~~r9y-a:rlr"

- ..... , . . .... ~·_'-·'·'-~·r..!':'''~·i~I.···

mandatov amaju zastupenievpar-'" .

laments. . . ,

,: . 'J ed.notlive volebne systemy umoziiuju, aby volici vstupovali priamo do vyberu kandidatov alebo im odovzdavali preferencne hlasy.

Okrem vacsinoveho systemu a systemu pomerneho zastiipenia sa upIatriuju aj kombinovane volebne systemy, v ktorych nachadzaju uplatnenie prvky oboch systemov,

K6mbinovY system sa naprfklad aplikuje v Spolkovej republike Nemecko. Velie disponuje 2 hlasmi. Jeden uplatni v obvode, vytvorenom na vacsinovom principe, kym druhy hlas odovzda v ramci systemu pomerneho zastupenia. Polovica platnych mandatov sa obsadzuje z "vacsinovYch" obvodov. Druha poloviea sa obsadzuje z "pomernych" obvodov, ktore 811 totozne s krajinami a slobodnymi mesta-

mI.

KONTROLA REPREZENTACIE MOCI (DRZITEEOV MOCI) ZDROJOM MOCI

Kontrola reprezentacie moci zdrojom m~ei sa za podmienok reprezen-

;r .'

tativneho mandatu uskutocriuje na konci funkeneho obdobia. Sankciou

. volicov je odmietnutie volebneho prog.ramu, politiekej alternativy, ktora vykonavala do volieb mandat, Kontrola drzitelov moci len a len na konci ich funkcneho obdobia by bola v rozpore s principmi - demokracie. -DeIllokraeia

si vyzaduj e stalu kontrolu dzitelov moei obcianskou spoloenostou, voliemi, l'udom, a to najma - nad sposobom vykonavania moei, aby sa. zabranilo . zneuzivaniu moei a jej koncentracii, ako aj svojvol'nemu nakladaniu s verejnymi financiami. Stala kontrola

. .

.nad vykonavanim moci a verejnymi

'. I •

financiami je 0 to dolezitejsia, ze kaz-

da moe rna tendenciu k zneuzfvaniu, ku koncentracii a vystavbe absohitnej moei nad spolocnosfou, statom, clovekom a obcanom.

-Iednotlive, zakonom stanovene prostriedky kontroly sa stami disfunkcne, podobne ako vo Weimarskej republike, ak v spolocnosti nevladne atmosfera demokracie, duch kooperacie, diskusie (dia16gu), tolerancie, slusnosti, spravodlivosti a solidarity, V celom kontrolnom systeme dochadza potom k zlyhaniu, a to aj v pripade deIby moei, ak vsetku moe vykonavajii predstavitelia tej istej politickej alternativy, toho isteho politickeho nazoru, Tym del'ba moci degeneruje na rozdelenie funkcii a vyhod na sposob spolialneho systemu,

Met6dy a prostriedky kontroly drzitelov moci 811 v podstate totozne s prostriedkami ochrany slobody spoloenos~ou a statom (1. kapitola) . K najvYznamnejsim nastrojom kontroly patria masmedia a sloboda tlace

,

(RAMIK c. V-2). Judikatura E ~p-

skeho sudu pre fudske pr~ k cl.

/

10 Dohovoru 0 ochrane fQ,dskyeh pray

napn1dad poukazal~ tieto skutocnosti a poziadayfty(CAPEK, 76):

a) Slobgdf(prejavu ehranena clankpni 10 plati pre vojakov rovna-

.r

ko ako pre ostatne osoby. pod jurisdikeiou zmluvnych statov (Rozsudok vo veei Engel a inil1976).

b) Sloboda prejavu je jednym z hlavnych zakladov demokra-

::

tickej spolocnosti; S obmedze-

nim vyplyvajucim z 91anku 10 ods. 2 sa vzfahuje nielen na "informaeie" alebo .rnyslienky", ktore saprijimajti priaznivo alebo ktore sa povazuju za neskodne alebo sa k nim zaujima

I

Iahostajny postoj, ale aj na ta-

ke, ktore urazaju;; sokuju ei znepokojuju. Sloboda prejavu, tak ako je vymedzena v clanku 10, podlieha radu vynimiek, ktore je potrebne ;Vyklada~ zuzene a nevyhnut~ost kazdeho

I

obmedzenia sa musi presvedci-

vo preukazaf (Rozsudok vo veei

Sunday Tirn~s/l q ~ 8).. ..

c) Sloboda prejavu je jednym zp

~

zakladov demokratickej spoloc-

nosti, a to najma pokial' ide o slobodu politickej a verejnej diskusie. Ma osobitny vyznam pre slobodnu ~lae, ktora rna legitimny zaujem na podavani

, t

., I V •

spray a na upozornovame ve-

rejnosti na nedostatky v cinnosti statnych organov vratane pripadnej nezakonnej cinnosti. 'I'lac rna pravo tieto informacie a nazory &lri€ a verejnosf rna pravo ich slobodne vyhladavaf a prijfrnaf. (Rozsudok vo veei

J

Sunday 'l'imes/1978).

v !"

d) Cinnos~ /statnyeh funkeionarov

~.

a zame~tnaneov sa mus! podro-

bit trfalej kontrole a debate a misi byt otvorena kritike

!

(RozSudok vo veci Barfordl1989).

e) Aj /ked' tlac nesmie prekroci~ p~ne stanovene hraniee, najn,la oehranu eti tretieh osob, rna napriek tornu pnivo sirit inforIDacie a myslienky verejneho

.,.

RAMIK c. V-2 Kontrola moci prostrednictoom. slobody prejavu i

,,1. Kazdy rna pravo na slobodu prejavu. Toto pravo zahfiia slobodu zastavaf nazory a prijimaf a rozsirovaf informacie alebo myslienky bez zasahovania statnych organov a bez ohladu na hranice. Tento clanok nebrarii statom, aby vyzadovali udefovanie povoleni rozhlasovym, televiznym alebo filmovym spolocnostiam.

2. Vykon tychto slobod, pretoze zahfria aj povinnosti aj zodpovednosf, moze podliehaf takym formalitam, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciam, ktore ustanovuje zakon a ktore su nevyhnutne v demokratickej spolocnosti v zaujme narodnej bezpecnosti, tizemnej celistvosti alebo verejnej bezpecnosti, predchadzania nepokojom a zloeinnosti, ochrany zdravia alebo moralky, ochrany povesti alebo pray inych, zabranenia uniku dovernych informacii alebo zachovania autority a nestrannosti stidnej moei."

Y"

Cl. 10 Dohouoru 0 ochrane Iudskvch. prtio a zdkladnych. slobod u zneni

protokolou C. 3, 5 a 8. Ozruimenie Federtilneho ministerstua zahranicnycli ueci c. 209/1992 Zb.

, . -

"

zaujmu. S jej funkciou rozsirovd£ informacie sa spaj a pravo verejnosti ich prijimat. Ak by to bolo inak, nemohla by tlac

hraf dolezitu tilohu verejneho strazcu, "public watchdog" (Rozsudok vo veci Observer a Guardian! 1991).

...,

Statne zriadenieje v poradi dru-

hym komponentom formy statu, Pojem statue zriadenie vyjadruje uzemnoorganizacne clenenie statu na zaklade pravom stanovenych vzfahov rnedzi statom ako celkom a jeho uzemnymi easfami. Vzfahy medzi statom ako celkom su zalozene bud' nanedeli tel'nej, j ednotnejsuverenite statu, ale1>o naopak nadelenejsuvereniteimedzi ' ustredn~mr'o~g!{riirti

statu a organmi .. _. uzemnych .... celkov

• I • I • • '.. - •• ' ..... ~ .... " I ~ ~ .... ,:_- •

statu.

VI. KAPITOLA

sTATr~E ZRIADENIE

LITERATURA: ELANDER, I.: Rozbor vztahu mezi ustfedni vladou a mistni spravou vruznychsystemech: pojmovyramec a nektere pfiklady. Pravnik 9-10, 1991. HAMILTON, A. - l\iADISON, J. - JAY, J.: Listy FederaIistu. Olomouc 1994. HENDRYCH, ·D.: Spravnf pravo - obecna cast. Praha 1994. JELLINEK, J.: .. Vseobecna statoveda, Praha 1906. KALOUSEK, v.:

Statnf uzemi. SVP IV. Bmo 1938., KELSEN,H.: Zaklady obecne te6rie statni. Brno 1926. KLIMKO, J.: Vyvo] tizemia Slovenska a utvaranie jeho hranic,

, ~

Bratislava 1980. KRESAK, P.: Porovnavacie statne pravo. Ustavne systemy

~ ~

demokratickych statov sveta. Bratislava 1993. MALY, K. - SIVAK, F.: Dejiny

v v

statu a prava v Ceskoslovensku 1. diel. 1989. MATEJKA, J.: Korporace vefej-

nopravni, In: SVP II. Brno 1932. MAURER, H.: Allgemeines Verwaltungsrecht. Munchen 1992. MERKL, A.: Obecne pravo spravni. Praha-Brno 1932. NEUBAUER, Z.: Pojem statnfho uzemi. Praha 1933. NEUBAUER, Z.: State-

~

veda a theorie politiky. Praha 1947. NEUSTUPNA, L. (kol.): Evropske spo-

lecenstvi. Praha 1992. Parlamenty a evropska integrace. Zpusoby prace, kompetence, pffstupy, Institut fur Europaische Politik. Bonn 1994. PEROUTKA, E.: Budovanf statu. I.-IV. Praha 1991. POSLUCH, M. - CIBULKA, E.: Statne

e

pravo Slovenskej republiky. Bratislava 1994. PRUCHA, P. - SCHELLE, K.:

"

Zaklady mistni spravy, Bmo 1995. Sbirka nalezu a usneseni. U stavni soud

v

Ceske republiky. Svazek 1. I. dil. Praha 1994. Sbirka usneseni a nalezu.

"V v ~ ..

Ustavni soud CSFR 1992. Brno 1992. SKULTETY, P.: Verejna sprava a sprav-

~ v

ne pravo. Bratislava 1995. WEYR, F.: Ustava Ceskoslovenske republiky. In:

v ~

Ceskoslovenska vlastiveda, V. Stat. Praha 1931. WEYR, F.: Ceskoslovenske

pravo ustavnf, Praha 19,,37,. . ~'

;-v /l-l/I:l :5 -i) /tt(t'j~f(1G! ,ill!> Hilt.1tt Ifllt1ll~it" i}t9UlI,£'

t()~l"-., f't ,:Z '" '.

o 't",!x.t. .!::J1/#.JU!.,,/lil

PONATIE

v ,

STATNEHO ZRIADENIA

I," .

I::,

I .'.,'

, , , .,

.: .::.'

. : . . .

. ! ',\. .

_J. ~_@J~tliy_gJt~.tY~§.e-m:~~~.t.~~1?g9, 99, ~ liS~j.t!;p:~~l~n .. ?"bl'~gi,~~,~~t_fQ!]!!Y . .Y !'~Qy~ ale aj z hladiska statne~o zriadenia,

• • : :"':~ .I~·:· .: ., ..• :)' •. ~;~ ', ~.':.i~.-.··~:"".::::'?!~~·II~ : .. ,{-.:r .. ~: r:':'~.,~::.·r" .. "} I,:~_.'i.-;'i: ' ·1· .' · ,', .. ,.. I - 1._- , ~,: ' _' .

osobitne poctom a vel'kostou uzem-

nych jednotiek, charakterom vztahov uzemnych jednotiek k ustrednym organom statu a rozsahom pravomoci a kompetencie tizemnych jednotiek a ustrednych organov statu.

v

Statne zriadenie takisto ako forma

vlady je pravna institucia zavazne ustanovena pravnym systemom sta-

v

tu. Statue zriadenie upravuje najma

ustava a zakony i;tatu a vniektorych pripadoch aj medzinarodna zmluva.

v

Statne zriadenie je otazkou uzem-

v

neho delenia, clenenia statu. Staty

sa vmitorne clenia na administrativno-teritorialne casti,' ev. samospravne casti a pripadne aj "statopravne" a "medzinarodnopravne" casti.

Podfa vzfahov medzi statom ako celkom a j eho uzemnymi jednotkami,

casfami delfrne staty na: . , .'

~!' a) jednotneIunitarne) staty,

',;'l) 'zlozene gtaty,·. I _,' . :>;'.' ; ., '

-:c). .zvazystatov. _.' .. ' -.">'

. . . . .: .

N ajznamejsfm zastupcom zloze-

nych statov su federativne (spolkove) staty, takze v literature sa v niektorych pripadoch staty delia priamo na unitarne a federativne (spolkove), Internacionalistika vychadza z delenia statov na jednotne (unitarne) a zlozene, ked'ze nielen unitarne staty, ale aj zlozene staty reprezentovane napriklad federaciami vystupujii v zmysle medzinarodneho prava a medzinarodnopravnej subjektivity ako j ednotne staty,

-Iednotny stat sa vyznaeuje najma: a) j.~,~~~!~,g!t,,~R,§"!~Y9Y., .. g,~jY~;~_~,~,~h organov statu, jednou ustavou,

je 4~qtiiQV:;:_-·~P-§J.ft vou .•. '. "'~ t~i~Y-Gh s:yrrt~C)IQy,.fl,l?Q,q;~,

b) neexisienciou uzemnych j ednofi'ek" na ;;'~ient<5nif ;st:ifu~ ';'lfto're

ciisp'on{ijir',sam6'stathcis£6h-' ,; n~

. .., kl :'d" ;.; ,; .. : ... ", "j) .;;: ." ;'. - ,- ; .;;,;, ·.<"c· c', .:.,':;:, .... , c_ •. ';,' ch ·CC.' , .... '_"';.' .' ;". -

z,"~,,,,,,~,~,,:'.,:§~>, ~~tR()Y~£!~ .J~;'pra;

~~,:"j)PJ?~pn;~ .' qf1.,~*lf~~4~'-'--Jn.eho

. .;.. . .. , .. , ... . ... , . .. .. . ....

ppg~.~P,U.

Pravomod'organov jednotneho sta-

tu je delegovana, odvodena z "nedelenej" suverenity statu ako celku, pripadne vychadza z medzinarodnej zmluvy. Prikladom su medzistatne

. "

reglony.

Jednotne staty sa spravidla delia

na .

La"·' I - ~

~I'· .,.

_ -:.-'::1' >'c'en tralizrival1e, ','

Jt~h)i.:,,4ecePtralizOvane: .

TDecentralizovane staty

Miera decentralizacie statnei moci

·.~.;.{"~j!j;..·WtJ..r":~·~~\~''':l:11,.i~..:; l~ :~.:<~:.I~~_i·.~(~t~ .... ·.i;~~~·i ~';'~~~::.?\.~.':'.~~H: ·f~~:,·'i'~~·i~~·.~ .... ':.: ... ::,,:,:;. :-. ~ ... : .' ." 'I.':::-·,·~:·;· .: ., .. : ..... ~.(~. ·.-../::~t~~.I.tr~~(~:~~". ~f"{:.-:· ...

y g~~~n!~~l~~9Y~By£!t .~t~tpB~j~<rpz- 'r manita; vyjadruje :.~~:;d.~jl'i-~ll\~j"I1.rJ/ (flu

.;,telb:Y;'iitt0'~;t'i¥~ijst_. Miera decentra- ,;'

.:~::,~~:;:";.t'~.~ . r, - . '~\-,'. ,'~'- ~ -:: '., "J.f t:".'~ T ,." ' . .f'>. ..~ er: :,.

Iizacie je deterrninovana aj koncepci-

ou delegacie moei, totiz ci stat je obec obci a vznika zdola delegaciou, ktora vychadza od obcana a ohce, alebo naopak ci pravomoc a kompetencia organov obci a vyssfch uzemnych jednotiek vznika na zaklade delegacie zhora, ktora vychadza z ustrednych

'"

organov.

Decentralizovane jednotne staty charakterizuju naj rna tieto znaky:

a) ;P!,,~~9moc a kompetenciamiest-

nych ·'>~'~ljiQ~pi~Y~Y~1:l •• ·· .• org~·ii~y~,

vz~ikana,_z.~klade ustavnej a zakonnej delegacie pravomoci

. . .. , ' .... t: __ .. ,;_. - . ... . ..:... . ..... _.: ... ~ ...

a Jcompetencie . ustrednych or-

.. ganov; vyskytuju sa vsak aj ina nazory 0 povode pravomoci a kompetencie organov uzem-

. ~

neJ samospravy. .

b) Pri realizacii svojej posobnosti p~stup~J4 miestne organysa-

•• ' •• 1 •• • _ ...

mostatne. _._ ..... '", .. ·.1· .... ,. ...• ... ,-

. . . i .

c) ~~_~_~_~~"_,.~i~~~~y~h,,.,,~~g:.~~~_v, organov imies t:Q.ej,_,s amps prayy

s~ uskutocnuje nezavisle od

. •. _.. ... • I . ~ . , - •. , .• .... •. . ... . . ~J .""'~

us.trednycp'_,organov (kreacri.;i n~z~vl'sios£). ~""'-""

d) Y!~~~~~~~~~~V,a.:ll~j,p~av()m(),~i a kompe~encie nee){ist~ju, me-

dzi iistrednymia miestnymi o;~

ganmi vziah.y nadriadenosti

. . . .. .. . _. ~.. . ... ~ . . ..

a podriadenosti; iniestne orga-

ny su v "delegovanej" oblasti viazane len ustavou a zakonmi.

V podmienkach decentralizovaneho statu ustredne organy:

a) ~~gqhdu p()st,?~eni_~_ll!i~stpy<;!h or·g~nov .ustavou a zakonmi

, . ). r·, ". , •. ~... L ·- - I •• ~ ~ , • • •••• • .,' ., • ..;.... ,.. ,. _. ,

b) k_o.:nt.~91~j~., _ sulad . rilie_stnych

norm~tivnych praynych akt9v .8 . n9,rIl1a.tivnymi aktami ustred-

. .. . . - : .. ~ - I . r •• • •• - • • .....-.

nych organov, ich sulad so za-

.. ~ ..-: - ..: ~.-

konmi a ustavou; miestne orga-

~--. ........... Lpt_ ....... ,.:'1',"iJ_i-: .. " ~Io..,- ... .I'. ~"'-+-«:JiIW.l .... ..,:~.:.i ~,:.!. .. ,.

ny su opravnene iniciovaf pre-

skiirnanie zakonnosti ci ustavnosti postupu ustrednych organov, ktorym zrusili normativny akt miestnych organov,

c) v stanovenom rozsahu vykona-

vaiaifi~~g~.n~ .. kon!!~l}i:'-;·-·>"--" - -.

, ~ _r· ... ~ ~.. • -.

Auton6mia

,..~)·:,;:,:~:.,H ;< _;.- .... ". L. .,' ., . .'., .~, ,:., ...... :;'~::.''-~~'.; ... -' •. <'~.' . .;: .... ,~(,~;t'--·r .'·,L:~: e. " .... :·~~.,,· . .:..' .. ,~ .. ,

I.f~.'. ·,~,.,,,..'V'.~.-t: .. ):-;'~':.;'- ..... :1: ;. ,_.}:;_.; )"Ie·:· .<~,,;.;.. '~<t·: ~J.';.\..'." ·1' II;;::~. i:" .. -."'y"-~'\:"~'" .'.~,.-:'./il!., :s.\(~ (~~:,·?:,')a"·· Ij!.'. ";'

'IJ . ;11· e~s' "·oJ.l~ 'f-.r-. .. :.~ . ::. , Q - ftl· ~ ... :llra·· 'l·ZO ~ I~ , .... -. I), ... /.., .. ,... .

.... , :.i. \.. ., .. y , ," ,." <. . '. • .•. ... ,. ,,~, ~,~ .. , ·.T <.. • ,-._, .1.,· , .

-...;i~ ~~ ...... I . : .• 1 ·r·1 I J •• ~ :"~,.-~.~~.: ••• , •• _ .1· _ ...• ~ •.. _ • .- ._." ~r:."" '_ ... ~ ,> ~ .. : .~_,,; .. ~r)-·":~·~ -..' ~-

:'-1" '"".".--".;~.!/. h.'·: ,,..' -, ;'. r::~ .. ,/:;~' .... ~q.~ .. :'J: ·fr.;;'·i:.~'.;t~· :~("': .. '";.':~i.~:~-!",/" '''·:7,.'',:':kj~''-)Nt'~·-: ' .. "~ , '. :·'-i· 'j,.:- '.~- •...

.,;V')~:~EjmtorYchio,pripad()eh:.,;~j/eentraliz~~ va n e':' t, :""'>SVt· ·:a'" ··t~u' '. ·~1:ri~rti/~~ .. ~: ·~~;::~·<lfir~·t~:~~:~.·~~w- Au to n 6 m -

". ,._ ... '.' ·_I;lv.;-'· , ..... · . .::';",9-···~4!'!:" ,.,~.,\~~ ... :.:.:'-._~.~p.

ne utvary sa v sueasnosti vyskytuju

v Rusku, Izraeli, Taliansku (Juzne Tirolsko) a v inych statoch. Existuje niekol'ko druhov auton6mie, napriklad politicka auton6mia, kulturna autonomia a pod. Jednotlive druhy auton6mie vytvara miera, rozsah delegovanej pravomoci a kompetencii, ktore uplatriujii na zaklade zakona, pripadne statutu 0 auton6mii organy auton6mie, ktorymi su v pripade "silnej"

a uton6mie _E.!!!:!~!!!~P:t)c", ... "lk,~9i!J~t~' ~_E'!1p~,s\n~,j~j,,;~*gp.~£~Y9,J~9J~.S~ll,,}l,,~A~

9,rg~gy a Q:t"g~.I~J~~S}_~,~ N aprik_!~d

v .Iuznom Tirolsku, v ktorom-rstale

existuj e latentny etnickykonflikt, disponuju organy autondmie tak primarnymi, ako ~jA;e1t1indamymi pravomocami,K':kompetenciami (financie,

.,../

zdnlvotnictvo). Auton6mny (krajin-

sky) parlament prijima zakony v oblasti regionruneho planovania, kultu-

ry, cestovneho ruchu a pod. ".¥S.e:tk.:¥l"'" prij ate ... ~~!f.9nY,., ., ., si c;,-XX~,eg~j_-q."'''i.~~~I~~_,

. ,.",_'.;;."i .. _-i . • . ',.'. -'., ,-,.' .. > . ·Ii·'" "t _.. tV' ... "' .... ,.,.,. ,.'J.. d ._,.'

ll;§~r~grt.Y£, '_ 'i9rg.~qY,J~,- ";:}",t;l! •. - -_ E.;:!,E.~~,,,~,,

vetovania zakonov ustrednymi organ-

__ ~~~~.'..u.,.."IIi-4::!~'~~~'~~"".! :-·II.~IJ:.~~~'·-:i ~~.i.:~:~. J"J:I: ...... I.(..'!J .......... ~~··'~ ,?,.I~~J~ ) ..•• -:-=- .:-.. •.. -:.- -.I~ - .,-~ .. - ."jJ.:.-:t".~., .. ,_"":"':'. -.- ,.: ....... -: . .-:. ~.:~ .. : . ~ .. ~>. :.: ... ~.~~--!.,::-J~~{ !~.:-.:";~,: .. ,·".~[~~.,d.·. :.)~

mi rozhoduj e ustavny sud. .

__'~n.~",~,"r., ~ ._ :.1 : ."~I·· ~, :-,:~~ ~ . .": -:~ ~t--~I~· .:.', .. ':~ ~ '::.-~ .:;~. ~ •. :.~ .. ·~·7"""~ .. :-' ,:., ~~ , .I:·· ~!~!~~J"I.

11 ·Centralizovane staty

na ~"1fj_§l~n£,i-~ .~,~~:r~,gpY£h,,,,~,,m~~~t-: . .!!~£h.,Jli!g,~nsty",~~~~~. Podstatny rozdiel je v pravomoci a kompetencii

~

miestnych organov, U stredne organy

v centralizovanom state:

a) ustanovuju vymenovanim funkcionarov miestnych organov,

b) maju pravo zasahovaf do cin· nosti a rozhodovania miestnycl: organov a zrusovaf a menif roz. hodnutia miestnych organov,

c) reguluju cinnost miestnych or ganov tak vseobecne zavazny mi pravnymi predpismi, ale a, organizacnymi aktmi.

r

ljyt}zlozeny stat

Zlozeny stat sa vyskytuje najmi va forme:

a). .. .federacie, .. ,'.:-_ ' .. ,

bi,:f-~a1riej. ·unte·~- .

','. .,. . '. , :- : ,'-' - ,.. .

't)''Il1odernejunitr. .:

. Zlozeny stat v porovnani s j edno1 nym statom sa spravidla vyznacuje:

a) dvojitou .sustavou najvyssic g~rg~~,2y-~tat~,viac ako jedno ustavou, dvojitou sustavo statnych symbolov a pod.,

b) existenciou dvoch a viaceryc

..... ~.," .... _. ~.,....... 'r-i'~-..:. ,,- .. / ....... , - ' .. ~ -' ..... -~. . ,. ... ~ .- .. .'. ~ - . .

statov na statnom terit6riu, ktr

- :: -. I "1"'.. ." . •.. -.. . I'· ", .: •• .'. '(. ..-... • _.. • •••••

re disponuju samostatnostou n

zaklade sehaurcovacieho pravc pripadne na zaklade ineho prir

"

ClPU,

c) .spol()cnympravnym dokumeI

'iom,' ktorY'm je' v pr(pade _federc

• ••• - •• _.1 •• ' ,.... •• • • • • •

cie. tlstaya alebo 'iny dokumen

napriklad zmluva alebo niekof1 pravnych dokumentov s funke ou zmluvy, ustavy a pod.,

d) dvojk9morovYrp. .. par la)llentoIJ osobitne v' pripade federaci v ktorom sa jedna z komor vytv: ra zo zastupcov clenskych stato

e) rozdelenimpravom()ci a. kon petencie medzi" organy zloz

neho. statu a clenske staty.

i&-F~deracia je v sucasnosti n~,~f!§:' t'~J s~ti formou zlozeneho statli'~' Zl~

. >, ; .. '.','-0 . " ... _~ , .,<,~ .••. ~" "', .... ~··'·, .. f~ .. ~···~ ... ~., '", -; .: , .. '.'. ; -. I~,- ., .. '?'~ <: .. t .. ~. ',--:~ -, c I..··:.~~'I~· v / ~ •• ~,~ .. ,:",; O~. ", I. '(: ', :i"."~ . '.~ .. ,:: /

zenym statom federativnehc-rtypu

bolo aj Cesko-Slovensko odr.. 1969 do r. 1992, ked' ce§tftu~disrnernbenicie

?'"~

vznikli dva=samostatne urritarne

~/ v

statYA~lovenska republika a Ceska

republika,

i~~~t~:lU1iiEf~j e~lQ..~-euY:Q:lst,(\tQm §.9 .spolocnouhlavou statu aspolocnymi pravomocami a. kompetenciami 080-

_ I • •• '.:..~ ,'_ ~ ..... '.' -~ -~.- .,:;:, ....... :.. • •• ,;}. ~ '.' ;......_ '....... .' .- <, ~"'1 .:';"":~' I,' I,' .::.' ~ ~

b it 1 'V "6o .. bI '

J~.n~4.~Q,.,.s.p.o ·Q;cILyml .. ,ve,c.a.A11.".V. O ... , . ~ .. sti

financii, obrany a. z~hr.aniqny~h veci.

.Prfkladom ';e~lnej 'unie j e Rakusko-

Uhorsko od vyrovnania r. -867. K spolocnym veciam patril zahranicie, vojenske veci a ci~t6cne financie. Spolocny ustre organ ("delegacia") sa ;,!;Woril zo z astupcov zakonoda~R~ch zborov oboch stato~ Pri za~nuti obe "delegacie" hlasovali p'8obitne (rakiiska, uhorska). Pri

nyr(rijati zhodneho uznesenia sa hlasovalo na spoloenom zasadnuti.

;p~l\i~d~~"ithia j ~"j,~!~~~.c;.~91! .1?iY?.lych kolonialnych mocnostf a kolonii,

"VinikI~< po--r~zp~dek~lo~i~i~~f<~~:~t~-

yy po druhej svetovej vojne.r-Iednou z modernych rinif.jeDommonwalth, Britske spolocenstvo narodov a druhou.zrramou modemou iiniou je Spo-

locenstvo krajin pridruzenych k Franciizsku .

LlTERATURA: ACTON, Lord: Essays on Freedom and Power. Ed. Himmelfarb, G., London 1956.-ARISTOTELES: -Politika. Bratislava 1988. BANFIELD, E. Ed.: Obcanske cnosti.Praha 1995. BORK, H. R.: Amerika v pokusem, Pravo

v

vystavene svodum politiky. Praha 1993. BLAHOZ, J.: Komparace procesmch as-

pektu nasledne konkretni kontroly ustaynosti. Pravnik 7, 1990. BLAHOZ, J.:

U stavni ,stiznost. Pravnik 5, 1991.. BROSTL, A.: Pravny stat. Pojmy, te6rie a principy. Kosice 1995. CRAWFORD,J. Ed.: The Rights of Peoples. Oxford 1988. CAPEK, J.: Evropsky soud a Evropska komise pro lidska prava. Pfehled

judikatiiry a nejzavaznejsfch pffpadti. Praha 1995. DENNING, Lord, Hon.: The Due Process of Law. London 1980. DOKUMENTY Konferencie 0 bezpecnosti a spolupraci v Europe. Helsinki 1975. Bratislava 1976. FRIEDRICH, C~ J.: Limited Government. A Comparsion. Englewood Cliffs 1974. HAMILTON, A. - MADISON, J. - JAY, J.: Listy Federalistu. Olomouc 1994. HAYEK, F. A.: The Constitution of Liberty. Chicago 1960. HAYEK, F. A.: Cesta do otroctvi. Praha 1990. HAYEK, F. A.: Pravo, zakonodarstvf a svoboda. I.-III. Prah~ 1991. .. HOWARD, A. E. Dick.: Konstitucionalisrnus. Pravnik 4, 1991. HUBAKOVA, E.:

Efektivnej SI ochrana Iidskych pray - ell reorganizaee kontrolnfho mechanismu Rady Evropy. EMP 1, 1995. Human rights Reader. Ed., Laquer W., and "Rubin, B. New York 19·89 revised ed. INCIARDI, J. A.: Trestni spravedlnost. Ustavni principy trestnfho prava, trestniho radu a naprav~e vychovy, Praha 1994. JELLINEK, J.: Vseobecna statoveda, Praha 1906. KRUGER, H.: Allgemeine Staatslehre, Sttutgart 1966 (2.vyd.). LEE, S. J.: The European Dictatorships 1918- 1945. Cambridge 1990. EUDSKE PHA.VA. Vyber dokumentov OS~. Bratislava 1991. Ludske prava, Otazky a odpovede. Levice 1993. MALCEVOVA, E.: Obcan, obcianska spolocnosf a pravny stat. Bratislava 1995. MILL, J. S.: 0 Slobode. Iris. Bratislava 1995. pRAVNY STAT: Koncepcie a institucie. Referaty z konferencie. Pravny obzor, 3. 1994. Brno 1992. RAWLS, J.: Teorie spravedlnosti. Praha 1995. SARTORI, G.: Te6ria demokracie. Bratislava 1993. SLOBODA, pravo,

~ v "v v

bezpravie, I. Lubyho dni. Bratislava 1990. STRAZNICKA, V. - SEBESTA, S.:

Clovek a jeho prava, Medzinarodna uprava ochrany Iudskych prav, Bratislava 1994. STURMA, P.: Vlada prava podle Evropske iimluvy 0 Iidskych pravech, Pravnfk 5, 1993~ TOCQUEVILLE, de A.: Demokracie v Americe. I.-II. Praha 1992. WALTER, R.: Stredoevropske ustavni soudnictvi a cista nauka pravnf,

,

Vsehrd 1, 1993. WEI~~BERGER, 0.: Norma a instituce. Uvod do teorie prava.

Masarykova univerzita. Bmo 1995. WEYR, F.: Ceskoslovenske pravo ustavnf. Praha 1937. WILSON, J. Q.: Jak se vladne v USA. Praha 19·95. WOLFF, R. P.

"

Ed.: The Rule of Law. New York 1971. WRIGHT, N.: Ustavni ustanoveni, ktera

se vztahuji k soudnictvi a k prezkoumavani ustavnosti zakonu: Srovnavaci studie. Pravnik 5, 1991. ZIPPELIUS, R.: Allgemeine Staatslehre. Munchen 1988. ZIPPELIUS, R.: Zdovodnenie vacsinoveho princfpu v demokracii. Pravny obzor 8, 1991. ZOULfK, F.: Soudy a soudnictvi. Praha 1995.

VII. KAPITO·LA

STATNY REZIM A PM VNY STAT

ZV3ZY statov a ich formy

Zvazy statov predstavuju nadstatne spojenie statov, V minulosti sa vyskytovali vo formepersonalnej unie, Znamou formou statu zvazu je konfederacia. Konfederaciou boli Spoje .. staty americke v obdobi r. 1778; 87,

v v

ako aj Svajciarsko do r. 1847.~

stat konfe racie si zachovava"u svo.i!! medzinarcdnopravnu .. sub] ekti vi tu. Vytvaraj.:Q, __ si.spolocny org~~'Ptamost

............. l_r __ ." ........... _I~·r

a ucinnosf uzneseni spolocneho orga-

nu na t~6riu clenskych statov sa uplatii e, len. ak s nimi vyslovt suhl s prislusny ustredny statny or-

./

,; ..

gan.

N adstatne spojenie statov konfederacneho typu najma po prijatf Maastrichtskej zmluvy predstavuje Eur6pske spolocenstvo,

Okrem nadstatnych spojeni statov sa suverenne staty iritegruju aj v ramci medzisbatnych organizacii s celosvetovou alebo regionalnou posobnosfou. Patti k nim naprfklad Organizacia Spojenych narodov,

' ..

I l~· i

POJEM STATNY REZIM

v

Statny rezim j e poslednou z troch

. v

zloziek formy statu. Statnym rezi-

mom rozumieme met6dy vl a dnutia, met6dy vykonu statnej moci, .to znamena sposob, ako sa statna moe vy-

v .

konava, Statny rezim sa v zasade

rovnametodam vladnutia,

v

Statnu moe je mozne vykonavaf roz-

!1ll:iPityP1,i,,_praynymi _ ijnimopravnymi

_metQgfJ:~~_._- .: hllit ,;4~mokfatlcky;~-~i~bo

sa statna moe vvkooava.nedemokratickyniimetodami, rezimom tvrdej ruky, aut oritatfvne, zneuztvamm prava

.

a moei. Zneuzfvanie prava spravidla

kulminuje nasilfm a statnymterorom, zneuZivanim najma ozbrojenych zhoroy a informacnych-sluzioh proti vIastnemu obyvatefstvu, spiclovanfm a provokaciami. Ciefom je zbavif sa a diskreditovaf kritikov nedemokratiekeho rezimu zneuzitfrn prava,

,Medzi vykonom statne] moei demokratickymi a nedemokratickymi me-

"

t6dami je priestor, ktory vyplria kom-

binovany statny rezim. Kombinovany statny rezim je bud' viae demokraticky ako nedemokraticky alebo viae nedemokraticky ako demokraticky,

Obsahom statneho rezimu je najrna pra vna regulacia:

a) pravneho postavenia cloveka a obcana a garaneii jeho zakladnych pray a slobod,

b) organizovanych zaujmov spoIocnosti, najma sp6sob zabezpecenia zdruzovacieho a zhromazdovacieho prava,

c) inych pravnych i nepravnych met6d uskutocriovania statnej moei drzitel'mi moei (reprezentantmi moei) pri tvorbe prava a aplikacii prava.

v .

Statny rezim je dynarnicka kateg6-

ria. Takisto ako forma vlady a statna zriadenieje tiez pravnou instituciou:

Urcuje sposob vykonu moci pornoeou prava. Na druhej strane je statny re-

.. ,

.' .'!:. ~ : ~ ....... t.

". (: ... ~ ,.. t ,I

..

':" . _ ....

.r r'~ )

... -

~ .' .. ~ _'.J~ ,. " _f • ~ ... , I

.. _ .. .:r.- , 1/

.... ~.," ." ~ J.. r

*' . .:. '. .' - .~ 1-'.

,.

zirn dynamicka kateg6ria v tom zmysle, ze odzrkadlujo realny sposob vladnutia, nielen to, ako sa rna moe podl'a ustavy a zakonov uskutocnovat, ale ako sa naozaj v kazdodennom iivote a politike vladnutia uskutoc-

v •

nuje.

Podl'a jednotlivych prameiiov 0 re-

~/

spektovam ludskych a obcian ych

prav sa zda, ze nedemokratic y statny a kombinovany rezim ktorom prevlada nedernokraciy nad demokraciou, rna v celosvetovom meradle vacsie pole posobnosti ako demokraticky statny rezi,rtl. Dernokraeia rna vera nedostatkev a kritickych miest

jej realizacia.Hovorf sa, ze najlepsim liekom na .nedostatky demokracie je

!

viae demokracio. Vaznym nebez-

I

peconstvom pre demokraticky sposob

vykonu moei je opaeny nazor, ktory

I

tvr,5iil ze demokracie je vera, takze

nedostatky demokraeie je potrebne

I /

ria~it nie rozsirenfm demokracie, ale

jej' redukeiou, priskrtenfm demokra-

. i ..

Cle.

Nedemokraticky rezim je rezimom totalitneho statu, ktory je predmetom inej casti ucebnice (I. kapitoIa).

V tejto kapitole sa venuje pozornosf demokratickemu statnemu rezimu, ktory je vlastne rezimom vlady prava a ktory sa uskutocriujs v pravnom state. Demokraticky statny rezim je v tomto zmysle Identicky s met6dami vladnutia, ktore reprezentujii prineipy pravneho statu, na prvom mieste je metoda postupu len na zakIade prava a v medziach prava. Ide o prineip limitovanej moei. Na druhej strane musi posobif princip limitovanej majority. Len v statoch, v ktorych sa v kazdodonnom ziv~te uplatriuje princip limitovanej m ci statu, to znamena postupu sta len na zaklade prava a princip I· itovanej vaciny, to znamena postup vacsiny len pri uznanf pray jednotlivca a politickych, ako aj mych mensfn, mensinovych nazo-

i

/

I

~ ,

/ .. v;;l t ~

rov, je mozne rea ne garan ovat rea-

Iizaciu demokratickych met6d vladnutia. V opacnom pripade ide 0 viae alebo menej otvorene nasilie statnej moei a majority, pripadne az 0 statny teror a pritom aj 0 kamuflaciu demokratickych metod vladnutia,

..

. . . .

. - .

. . ' '-.. .,' - - -' " -.', '. '-.'-

, v ,

POLICAJNY STAT

, v I

A PRA VNY STAT

. .

, . .

Demokraticky stat je spolocenstvom slobodnych a rovnopravnych subjektov, v ktorom statnl moe oehraiiuje slobodu a prava .obcanov,

/

Poziadavka dodrziavaf platne pravo

sa v demokratickych podmienkach verejneho zivota uplatiiuje nielen vo vzfahu k obcanom, ali sa uplatiiuje generalne a bez vYpimky. Platnym pravom je viazana/ aj statna moe, ktora moze postUI1bvat len na zaklade prava a v me~~iaeh prava,

Myslienka a teoria pravneho statu su dielom politi keho liberalizmu tak v kontinental ej Europe, naprfklad liberalizrnu Charles- Louis de Secondat Montes ieua (1689-1775), Immanuela K nta (1724-1804) ci Wilhelma vOl} Humboldta (1767-1835), ako aj dieJom anglo-americkeho liberalizmu, Ii naprfklad liberalizmu J 0-

~

hna Locka (1632-1704), Johna Stuar-

,

ta Milla (1806-1773), Lorda Actona

(1834-1902) alebo Alexisa de Toequevilla ~i 705-1859). Pravda, pri poslednom/ zo spominanych mien moze vznikrnif pochybnost, ci ide 0 konti-

/

ne .. ntalny alebo 0 anglo-americky li-

beralizmus.

Dve koncepcie pr-avrreho statu

Idea pravneho statu a jeho te6ria sti okrem liberalizmu aj vysledkom

./tt:.~ .... ..; ~ 1; .. ~' .• ' .. 1:....'~~ .;.!' r.. ,:.~.. ... . . .\ •.. -.' ~' :. .. ••

II a) 4Pf@:¥~i!J,J):: /I?'O:ZltnnZ~1J.l' naj rna

:.:. j -.

• I ~.

~!

.-l:

nexnec.l pravneho pozitiviz, mu minulehn storocia,

t .'

/(~ b) anglickej i ameriekej .konstituci-

~.~ i~.'· W<t:"";I'l··'-l- -,' .... r .. ,"',... ., '. .. • .••. ' ..•• , •. - •• :.: .•..• , . . . , ,. . .. •

-l onalistiky, }{:tp!fJi_~aciatky mo~~-

/JIl,~ hl'~datuz v Magna Charta Libertatum (1215), 'v dosledku

ktorejbolpanovmk miteny re, spektovaf d6lezite prava a privi-

legia feudalnej nobility.

Magna Charta Libertatum vyjadrila v clanku 39 o.i. aj princip-zakonnosti, ktory sa' v torn caseobmedzo, val' iba na 'slobodJ!yeh rum a ktory nadobudol univerzalny charakter a.z v dosledku _li-tie~a1istiekeho chapania

.>

pravnej.slobody a principu rovnosti

vsetkych pred zakonom osobitne ,_'v,·f8. a 19. storoci,

:ll Podstatou te6rie pravneho statu,

.lku ktorej prispel nemecky liberalizmus a pravny pozitivizmus najma dielom Roberla:V. Mohla, C. T. Welckera-O, Bahra a inych najednej strane a Rudolfa v. Gneista a F.J.Stahla a inych na strane druhej, je zasada postupu statu striktne na zaklade prava a zasahovania statu do zivota

jednotlivca vyluene v sulade s ustavou a zakonmi. Ide 0 d61ezity princip limitovanej statnej moei, ktory stanovuje, ze statue organy mozu postupovat len a len na zaklade ustavy, v jej medziach a v rozsahu a sposobom, ktory ustanovi zakon,

V kontinentalnej Europe a v Anglicku sa sformovali celkom dye koncepcie pravneho statu, j ednak a najrna nemecka teriria, Rechtsstaat a jednak anglo-americka koncepcia pravneho statu, rule of law. Obe koncepcie maju cely rad spolocnych znakov, lenze modifikovanych odlisnym pravnym systemom, v ktorom vznikali a posobia, a navyse aj vzfahom k ulohe sudnictva a k hodnote demokracie a slobody, pretoze rule of law

je nielen formalnym principom zasahovania statu do zivota obcaria v sulade s pravom, ale aj poziadav-

kou na domokraticky sposob vlady a poziadavkou na obsah prava. Tak sa aspen koncepcia rule of law pod dominantnym a nepretrzitym posobenim anglo-americkeho liberalizmu a predstav 0 liberalistickom state ako 0 minimalnom a delegovanom state forrnovala. V tomto smere ovplyvnila rule of law kontinentalny pravny stat az a najma po druhej svetovej vojne.

Faktom je, ze kontinentalnu Eur6- pu vzdy viae fascinovala rovnosf nez sloboda.Idea liberalizmu je cosi ako chrbtica anglo-americkeho politickeho a pravneho myslenia. Je vsade, v kazdej myslienke, Oproti tomu idea slobody nema v pravnom mysleni kontinentu tzv. prierezovy charakter, takze ked' nakrojime pravny pozitivizmus urcitej oblasti kontinentalnej Eur6py ci uz v centralnych alebo marginalnych bodoch, vobec nemusime.narazif na ideu slobody. -Iedinecnosf anglo-americkeho myslenia je naopak v tom, ze sloboda je sucastou kazdej modernej pravnej koncepcie, najma rule of law, ako aj due process of law.

Due process of law treba z procesnopravneho hl'adiska chapaf ako pravo na riadny a spravodlivy sudny proces, na siidne konanie, ako pravo nebyf pozbaveny zivota, slobody a maj etku bez riadneho siidneho procesu. Z tohto hfadiska je koncepcia rule of law sk6r filozofiou nezasahovania statu do zivota jedinca nez ucenim a poziadavkou zasahov len na zaklade iistavy a zakonov,

Po'licajny stat

Z historickeho hl'adiska je pravny .. _ stat pendantom policajneho statu, statu absolutistickej monarchie, v ktorom proti zasahom statne] moei nemal obcan nij akii ucinrni ochranu,.

a ktorej vsetka moe sa koncentrovala

- ..

v exekutive. Odtial' tiez vyraz polieaj-

ny stat, cize stat, v ktorom dominuj e statna sprava, exekutiva, policia ..... ··Vyraz policia je odvodeny od vyrazu politeia, ktory rna niekol'ko vyznamov, Najznamejsia interpretacia vyplyva z Aristotelovho.rdiela Politika, kde k "dobrym"Jotmam vlady, okrem monarchie .a-aristokracie, zarad'uje starov~:k-y'mysliteY aj politeia, t.j. demo-

-",'

kraciu, ktora je spravovana zakonmi.

Vyrazom politeui sa o.i. oznacovala nielen forma vlady a ustava v sucasnom poriatf dokumentu najvysse] pravnej sily, ale aj struktura a funkcie spravy obce (statu), cize suhrn organov statu, uradnikov vykonavajucich spravu ... Este pred prvou svetovouvojnou.iale aj medzi obidvoma svetovymi vojnami sa policiou nazyvali rozne druhy ci useky vykonu statnej spravy, naprfklad colna policia, divadelna, financna, hanska, pohrebna.," mravnostna, plavebna, zdravotna, ale tiez kriminalna a stat- ,

r

na policia, ktorych nekontrolovana

cinno,s'£ v autoritativnych statoch ovplyvnila sticasne chapanie policajnella statu.

Z dominantneho postavenia I~~~k~-:'"

F-v

tivy v policajnom state tiez viPTyva,

z~ organom statnej .. .spravy je ... dovolene vsetkookrem tohQ,::~:9.Im:·i1T~ j~, ~~kazane -. .Naopak; ,ob~apoI!l·(poddanym)

. ..... ~ ,- .

j~ dovolenelento.jio impravoprizna-

• .._ I .... • •• '_" • _. '. • ._'

va, ostatne vsetko je im zakazane.

. Z historick~ho'hradlska'p~~vny

stat predstavuje teda vffazstvo nad policajnyrn statom, co bolo dobove pomenovanie absolutistickej monarchie. V sucasnosti sa termin policajny stat.rozsiril aj na ine formy vlady, Ide o autoritativny, totalitny stat, 0 nedemokraticku formu vlady, v ktorej sa statna moe opiera 0 represivne met6- dy vladnutia spojene s perzekuciou, potlacovanim zakladnych pray a 810- bod a dominantnym postavenim neli-

V nedemokratickych statoch nachadzame namiesto prava rozmanite formy bezpravia,

Bezpravie je charakteristickou crtou nedemokratickeho statneho a politickeho rezimu. Bezpravie je . stay, ktory vznika a pretrvava __ ~ d'alekosiahlymi demoralizacnymi ucinkami na spolocnosf a jednotlivcov jednak pri trvalom a hrubom porusovani a nezohl'adriovani ustavy a zakonov predstavitel'mi moci, ktore formalne deklaruju Iudske prava, a jednak pri rozpore pravneho systemu urciteho statu s Iudskymi pravami a ich medzinarodnym standardom.

~'. Medzi fonny .bezpravia.. patri okrem

i , .. _C't<"""'"""~:<~:;I';"""_~"ii,~i6iIfr~;')l/ii¥e?1ji~'i';'"jx-i'2o:ll.ri~"'~"nez:al';o fi)i Jk~~'il{.&.1,&~"'''!!,.~~9"m~,:!",.,,·:t:,~,?,;;,\·:#_;:;._~;~,;,.;,\".:!,:<;,;,.,., '.\-1."":'::·":.'i~ :.,,!.:·,,;'l~

i~~~:~;~~~~,l.a~~0i~f Pre zakonne bezpravie "ako jednu z metod vlady v nedemokra-

tickom statnom a politickom rezime je charakteristicke podstatne obmedzenie, pozastavenie (suspenzia) alebo absolutny zakaz zakladnych pray a s10- bod obcanov (Iudskych pray).

Naproti tomu nezakorme bezpravie sa vyskytuje pri formalnom deklarovani Iudskych pray, ktore vsak vykonavatel' statnej moci systematicky a celkovo porusuje. Podstata

. ', .

~.~:.

<

,'r',

mitovanej vacsiny alebo mensiny, ako aj represivnych zloziek, najmatajnej.. policie a ostatnych organov spravy vratane zavislej, ev. kabinetnej just,i- ...

cie,org&nizovanej nie . na funkcnej a .statusovej nezavislosti a principe

yerejnostr:'ai~'!1-~:p~an"a poch subordinacie ~-"ie§p~kt()vanf)-li~--praYIlycl1, - - .

ale ·'poiitickych noriem i . prfkazov

• • r' I' .'. • • • •• .' .... ~ _. ~ - "

statnej a stranickej administrativy.

--'V·----p·olIcafnom 'st:ife- ..... minulosti

i sucasnosti jcstatna mocsustrede- .

• I '. •

na v rukach jednotlivca alebo uzkej

skupiny Iudi a opiera sa obyrokraticky a represivny aparat.

Pravo a bezpr'avie

bezpravia je najma v hlbokom rozpore medzi slovami zakona a uradnym postupom.

IDEA PRAVNEHO STATU

V pravnorn state vladne pravo .

v

Stat, statue organy mozu postupovaf

len na zaklade prava a len sposobom ustanovenym pravom.

Pravny stat sa vracia ku greckej naturalistickej myslienke nomos/despotes, k predstave vlady prava; zakonov. Vladcom, ktory prikazuj e vset-

J

kym a kazdemu, je zakon. Greci

chapali zakon (pravo) ak6" sucasf pri-

/

rody. Zakon trurril nad vsetkyrni a nad

kazdym. Museli sa zyiu podriadif aj bohovia, nehovoriac uz 0 panovnikoch. Vyznarn myslienky 0 vseobecnej viazanosti zakonmi pre formovanie idei pravneho s~itu, ktore boli vlastne prirodnymi z~ltonmi, vynikne najma v porovnani /8 vladnucou ideologiou starovekych/despocii, najma vychodnych despocii. V despotickych systemoch sa.vladcovia deklarovali za bo-

i

hoy, a tym aj za tvorcov zakonov, ktore

mohli.kedykolvek menit. Zivot cloveka vdosledku toho ohrozovali nielen

!

povodne, smrste a ine prirodne zivly,

/

ale/aj nicive premeny vole vladcu, kto-

renebolo mozne predvidat.

V'

Zivot pod vladou zsikoriov

a nie Tudf

Pravna istota je mozna len za podmienok vseobecne zavazneho zakona, ktorym sa must spravovaf aj vladca a vlada, Ak sa jednotlivec ci skupina postavia nad ustavu a zakony statu, su moznosti formovania obeianskej slobody, pravnej istoty a pravneho statu uzavrete. -Iednym z podstatnych znakov pravneho statu je totiz

zakonnost, .legalita, cize viazanosf vsetkych, no najma statnych organov platnym pravom. Cielom je sebali .'tacia statnej moci platnym pra om. Uz konstitucna monarchia v p rovnanf s absolutistickou monar iou ako policajnym statom bola e Iudstvo obrovskym pokrokom.z' Lebo kym v absolutistickej monarchii je panov-

r

nik nad zakonom (sJ'prema lex regis

voluntes), v konstitucnej monarchii K vseobecnej predstave 0 pravnom

.I

nadjeho hlavou ~t6ni ustava. state treba pripocitaf nielen prvky

Sir Edward toke (1552-1634) bol kontinentalnej koneepcie, ktora naj-

,t

anglicky pravnik, ktory posobil vo rna v obdobi svojho vzniku zdorazrio-

vysokych j9§ticnych funkciach, Je vala vladu zakona, viazanosf statu

autorom 1)1 zvazkov Reports (1600- pravom, zakonnosf vykonu statnej

1659) i 4 ~azkov Institutes of the La- moei a zasahovanie statu do zivota

ws of Erygland (1627-1644). Pripisuje obcana len na zaklade zakona a v je-

sa mu ,oziadavka zit! pod vltidou zd- ho medziaeh, a tym aj zodpovednosf

konov /l nie ludi (government of laws statu, ale aj poziadavky anglosaskej

not men), ako aj myslienka, ze pravo predstavy rule of law.

chrani kral'a, nie kral' chrani pravo. V nej sa zvyraznili najma tieto za-

Tym artikuloval vlastne jeden z naj- kladne myslienky:

doiezitejsieh principov pravneho sbl- / a) bez riadneho sudneho proeesu

tu. 'I'ymto principom je vlada prava, nikoho nemozno pozbavif zivo-

V spolocnosti neeh vladne pravo 'j ta, slobody a majetku;

a nie Iudia. \i~,/L1 b) nikto nie je nad zakonom; nad

..... .-"-.- -: I

Koncepcia pravneho statu uz pri -'·t {- pravom nestoji najma statna

svojom zrode v 19. storocf ziadala pre- ~ moe, takze pravny stat je vla-

_. ~"'-

dovsetkym . limitovaf cinnosi statnej t dou prava;

spravy ustavou a zakonmi a vytvorif \·.~_l, pravo sa vyznacuje generalitou

jasmi hranicu medzi statom a obca- a neposobf retroaktivne.

nom. Dovolavala sa obcianskej slobo- Povodne prineipy pravneho statu,

dy, aby obeanom bolo dovolene vsetko, ktore vyjadrovali a zabezpecovali nie-

s vynimkou obmedzeni zakotvenych len legalitu, cize viazanosf statu pra-

v ustave ci zakonoch, Statnym orga- vom, ale aj slobodu jednotlivca, jeho

nom a najma statnej sprave sa na roz- zakladne prava a slobody sa vyvojom

diel od toho povolovala cinnosf iba na d'alej prehlbovali, ale aj rozsirovali,

zaklade zakonov a v ich medziach. Vo vseobecnosti mozno konstatovat,

, Formovanie idei pravneho statu sa ze vsetky principy pravneho statu vy-

uzko spaja 'aj s poziadavkou .delby tvaraju moznosf kontroly moei. V su-

statnej moei, nadvazuje na myslien- vislosti so zodpovednostou treba spo-

ku spolocenskej zmluvy a je neodde- memif najma prineip sebalimitacie

Iitel'ne od poziadavky zakotvenia moei, ktory formuloval o.i. Humboldt,

a respektovania prirodzeneho prava a ktory anglo-americka te6ria vytyci-

ci prirodzenych pray, ktore .dnes na- la prostrednietvom zasady limited go-

zyvame Iudske prava, Niektori auto- vernment. Limited government je po-

ri v sucasnosti anglo-americku kon- ziadavkou na obmedzenie eelej moei,

cepciu pravneho statu irule of law) vsetkych foriem, druhov a metod

V zodpovednostnom systeme vzfahoy statu a obcana plni dolezitu )(110-

I

hu najma justicny system. J:ldnak

varejnopravne sudnictvo, // najma spravne sudnictvo, ustavne siidnictvo a pripadne volebn~/sudnietvo, a jednak vseobecne sudnictvo. Upla-

I

tiiovanie prtivomoci sudnictva, ktore

j e viazane len ustavo ... u a zakonmi a uz nicim inym,naplna tiez predstavy spravodlivosti, napriklad predstavu fiat iustiiia, pereat mundus (nech sa uplajnf spravodlivost, trebars by svet/z ahynul) , ci predstavu iustitia regnorum. fundamentum

i

a vedie k .cdmietnutiu prekonaneho

stanoviska absolutistickej zvrchova-

}" .

nosti, ze/\Tofa panovnikaje najvyssirn

zakonom, totiz suprema lex regis voluntas'; ktore vyslovil Wilhelm IL, parafrazujuc r.1S91 zasadu salus po-

puli/suprema lex, ze blaho naroda je najvyssfm zakonom. Problem je v ,;tom, ze aj idea, aby blaho naroda bolo riajvyssfrn zakonom, viedla cas-

to k totalitarizmu.

Jellinek k tomu vo svojom iznamom diele uvadza: .Pojem blaha" a jeho prfbuzny pojemzuzitku" sii totiz natol'ko mnohoznacne a neurcite,

_ .....

v takej miera-zavisle od subj ektivne-

ho hodnetenia, ze v minulosti bolo Z odvodene a aj dnes mozno

/Z nich odvodif cokol'vek. Eudia sa do-

stotozriuju s human rights (Iudskymi pravami), pretoze podla nich tradicnym terminom pre Iudske prava je prave rule of law (BROWNLIE,!).

statnej moei, nielen moei exekutivy, ako sa spravidla pozaduje v kontinentalnej te6rii pravneho statu. Limited government sa jednoznacne vztahuje aj na parlament. Pravny stat si vyzaduje, aby bola Iimitovana

tak moe exekutivy, ako aj moe zakonodarna i 'sudna,'! ked" sudna moe rna " .

pri oehrane Iudskych pray takmer riajvyzriarnnej sie poslanie.

Poziadavky anglo-americkej koncepcie pr-avnaho statu (rule of law)

. -

. .

Pruvny stat proti salus populi

suprema lex a Iimitacia moci

volavali vseobecneho blaha odjakziva, ked' sa bezohl'adne napadali .najvyssie a najddlezitejsie individualne hodnoty. Preto ucenie 0 blahu akeeptovali vsetci, ktori sa usilovali rozsirovaf pole einnosti sbitU' donekonecna. Ide 0 klasickii /t~6riu statneho absolutizmu a· . policajneho statu ... J akobini vyhlas.ili vseobecne blaho

./

oficialne za najvyss! ucel statu, co

praktieky znamenalo sankeiu neob-

)'

medzenej-vlady vacsiny. Pre demo-

. kraticky zodpovednostny system must byt dominantna nielen priorita obcana pred statom (suverenita Iudu), ale aj odmietnutie vlady silnej

.{

ruky ci vseobecneho blaha.

J ednym zo zakladov demokratiekej formy vlady je vlada prava, Pomocou nej mozno zabezpecif ucinmi kontrolu moei a vytvorif sustavu fungovania zodpovednnatrieho systemu, ktory zabrani tomu, aby sa vseobee-

.ne blaho nezvrhlo na vseobecny upadok prosperity, slobody a mravov.

.Iednym z najvyznamnejsfch im~licitnych znakov pravneho statu je takonnosf (legalita) a z nej vyplyvajuca viazanosf statnych organov pravom.

Rovnako je zrejme, ze pravny stat je statom, ktoryL asahuje do sfery ludskych a obeia skyeh pray i slobod len do tej miery, pokial' je to nevyhnutne, a len a len na zaklade ustavy a zakonov, takze slobodu cloveka obmedzujev minimalnej miere. Teda prazakladom pravneho statu, na ktorom sa historieky sformoval a po druhej svetovej vojne zaznamenal renesaneiu, su vztahy medzi obcanorn a statom v systeme poziadaviek limi ted government, sebaobmedzenie statnej moei pravom.ijeho podriade· nie sa zakonom, ktore sam vydava ako aj Iimitacia vacsiny pravami me, nsiny a j ednotlivea.

Te6ria a filozofia prava pozna celj

rad principov pravneho statu. N ezna mena to vsak, ze ak urcity stat nena·

"

plria niektoru z podmienok vyjadremi

,

principmi, ze nespliia kriteria prav-

neho statu. Ide 0 to, ze niektore staty sti viae pravnymi statmi ako ine staty, co nieje dane ani tak charakterom prava ako tym, 0 aky stat vlastne ide, najma ci je demokratickym alebo nedemokratickym statom, pripadne statom, ktory je na ceste k demokracii alebo smeruje ad nej k nedemokratickemu systemu vlady,

7 Prrivna istota "

Okrem spomfnanych principov je poziadavkou pravneho statu aj pniv~; na istota, ktora znamena moznosf predvidaf rozhodnutia statneho organu v konkretnej veci, ale aj vyvoj zakonodarstva, Vyzaduje si najma stabilitu zakladnych principov pravneho systemu, plne respektovanie nadobudnutych pray a zasad neretroaktivity, t.j. aby pravne normy posobili do buducnosti, a nie do minulosti (spatne) a aby sa pravne pomery v zasade spravovali pravom platnym v case, v ktorom vznikli. N apokon si vyzaduje unosmi mieru objemu vysledkov tvorby prava a frekvencie zmien normativnych pravnych aktov.

Principy pravneho statu majii aj ekonomicky zaklad, ked'ze prava a slobody obcanov by stratili svoj vyznam bez ekonamickej slobody. Rozdelenie majetku medzi mnozstvo vlastnikov znamena, ze ani jeden z vlastnikov, ked' postupuju nezavisIe od seba, nemoze vyluene urcavaf p·ostavenie fud!. Pluralita vlastnfc ... tva, ekonomicka sloboda a vol'ne fungovanie trhu su d61ezitou zarukou slobody nielen pre vlastnikov, ale aj pre nevlastnikov. Kontrola nad vyrobnymi prostriedkami sa v spolocnosti rozdeli a nikto nema nad obyvateYstvom uplnu moc, takze

na, prokuratury, policie a inych insti- . neho statu, ktory zvyrazni aj funkeiu

tucii ochrany prava, garancii ochrany prava,

Nevyhnutnou .poziadavkou prav-

~ehh~~~~~i~~ ~~ ~!,~~e~}l:,p,!!~~C!~~ ~.~~!1'V'lt~

Ie ,~~t:?a~l:~'~.CJ,~,>::~tJ.=f.~~lJ:· ,.q\ ... , ,'~, .. _': .... ,_ .. , ·l¥~r~~¥Jt.~D'il;{l:f ·ff }11 .

_~' ~I, .. ~ :~1- .,~ ,> .... ,' .' .~.: '-" :{.J'.( .... : ~ ... (~ ~" .c~ '.-'~ r' ~";'~I:"'~.~~ .. ~t.~-~'; •. ". ,.t'·') ~ . ~

r.8M'a:tlcif'::\i·~~pffpadEk1.p()l1\\t$~l1fa1),j}~t~: .. ,.

!f:IJ,: .. ~, ... :,.~~. . ..,>. '.. .;". .'.: .. , ::.~ ., ' :'~~~ ~,/. f:· ~~;;; ~: .. ,~~-/, .. {t;<' ~~X-~. ~:, .-.(;~ ,~. "'5;.

Zabezpecovanie dodrziavania pra- .:

va pomocou pravnychsankciia. statnomocenskeho domitenia tvori suc·ast systemu ochrany prava, Pod pojmom pravna zaruka ochrany prava .rozu-

. .

mieme statnym domitenfm zabez~·

_ .

pecene pravne formy ochrany ve'rej~· .

neho i sukrornneho prava, pray a slobod obcanov, ako aj verejneho poriadku a bezpeenosti demokratickej spoloenosti pred bezpravim a nezakonnym konanim a zakonom ustanovene sposoby a postupy ich napravy, Pravna ochrana sa uskutocnuje rozmanitymi formami zabezpecenia prava a zavazkov v oblasti sukromneho prava i v oblasti verejneho prava,

Pravny stat zabezpecuje ochranu pray subjektov prava pred nezakonnymi zasahmi a postupmi celym ra ~ dam pravnych zaruk ochrany prava, Vyjadruje ich bud' vo forme opravneni j ednotlivcov, pravnickych osob alebo vo forme pravomoci statnych orga-

v

nov. Tazisko ochrany spolocnosti

ajednotlivca pred neopravnenymi zasahmi statnych organov, pravnickych osob a jednotlivcov spocfva najma na statnych organoch, na "statnej pomoci". Z tohto dovodu sa pravne zaruky ochrany prava charakterizuju ako pravom ustanovene sposoby zabezpecenia realizacie prava statnymi organmi. To najma preto, lebo nastro-

jom, ktory v konecnom dosledku zabezpeci realizaciu urciteho prava alebo ineho opravneneho zaujmu, 8U statne organy a v urcitych oblastiach aj organy samospravy, tj. v oboch pripadoch legitimni reprezentanti verej-

jednotlivci mozu relativne slobodne rozhodovaf 0 svojom osude. Ak. su naopak vsetky vyrobne prostriedky v rukach jednej osoby ci institucie, rna nad obyvatel'stvom absohitnu moe vylucne ten subjekt, ktory vykonava kontrolu nad vlastnictvom vratane planovania vsetkeho ekonomickeho zivota. Existencia ci neexistencia pravneho statu je teda podmienena nielen demokratickou alebo nedemokratickou formou vlady, ale aj ekonomickym systemom spolocnosti a iizkou nadvaznosfou fungujuceho politickeho a spoloeenskeho pluralizmu na pluralizmus vlastnictva a vol'ne fungovanie trhu.

.. .

neJ moel.

V d'alsom vyklade podrobnejsie rozvedieme podstatu principov prav-

PRINCIPY PtiVNEHO STATU A zARuKY OCHRANY PMVA

Princip vlady prava, obmedzenej vlady a obmedzenej Oimitovanej) vacsiny, ustavnosti a zakonnosti, Iudskych pray, del'by moei a suverenity Iudu, nezavislosti siidnictva a niektore d'alsie au principmi pravneho statu. Praypystat vsa:k nie je mozne re-

~ , ~T~~""~~"''"i:'«'4'''~.IfI~I-'''''''~'''iIr''~--:'''I.~~' ",'. , _I""r. .. , .'I~.-~:~.:.:" .. _ ~':'':.. », '\ ,'".' • ••

dukovat na pravne principy. D'(neiit~

_ su . tiez . 'Alj:o~pilrick~;':a,:,p6U£,f9)kei,p6aZ

... ,~", ..... , .. r:,' .. J 'I"~ ", .~.r. ~",~, ~'I:,,; I' .1 ..... '~': .1-.~~ .. ~~~I:.r·',·I~-.'_,!---"'.-·l"::':·-:-'" ., ....... .;J_ ;~; ... ;,I:~ ' ... ..:0/" •• 1',':'. -', I ',,'f.-.'

n,1j,ep¥Y/iiy.9f~·sp-olo'cll;Q'~)i'~ .prostredie

.demokraciea ekonomickej stitaze. N a ... zabezpecenieIu dskychjrra Y-, !le.~ta~{_,_ ,J)l'_~Y,q~ Pravo demokratickej spoloenosti bez pravnej a politickej kulttiry

vera nezmoze.

D6lezita je aj efekti-vpos£pta,vp.eh6

.s,ys~emlt a kazdej pravnej normy, zabezpecovana zo strany statu najma moznos£ou aplikacie donutenia v prfpadoch nerespektovania pniva. V spo-

jitosti s tym maju d6lezity vYznam statne institticie, zabezpeeujuce poziadavky pravneho systemu a ulohy ochranY)!'ava, garancii pray a slab6d obeanov, napriklad sustava sudov a ich pravomoci, cinnos£ ombudsma-

,r'

~

/

I

/

f /.:'1'

. -'1 If.)I /

Vl3.da prava (vl ada pr'ava krajiny) a prtivo na spravodlivy (riadny) proces (due process

··oflaw) .

Princip vlady prava ci vlady prava krajiny a z neho vychadzajuce poziadavky vyjadrujii jedno zo zakladnych

. vychodisk pravneho statu, ktorym je

primat prava nad statom, _"_J?r~Y:nY stat je verejnou autoritou, ktora sa

:. •• r • _ _ _ ~ _ _. I. ": ~ -~I .... :' ,.' •••• _. • • ..' •• I • • -. I .... .: L. • I • •• _: ~. • • •

spravuje pravom, v ktorej vladnepra-

~~ ......... ~...,.; .. ~~ _-.1\,'" .... :r~ 'r: ·"ipL· ..... ~ .~).;;..: .. _ _.~_;.:. ... ' -~,-~hllil .... ·- .~;;. ~.:i.:.~I·_.. -:- ~II. L I~·~'"~ .. rl .. ' -, . . ~ _' ~.' . I. .

vo a nie -rlldia. .skde statue organy

,', ",:' I I. ,', '.,':, I.·~· ," ' .. ~. ":',,' _ .) .. '.- .,' -i " _ "_',', 1,,:,.,:,. _' .

uskutociiujii svoje ... pravomoci :. a: .. funk-

'cleona zaklade prava a v medziach

I . ~., . " . ',':. '.' '.: .• " r ·~·'.I'''.'~: I·._·~·. ".~~ .. ~ : I -!-' '.:,' '. .: ...• _ I .

,

praya.

Princip vlady prava, vlady prava krajiny ci primatu prava nad statom je neoddelitel'ny od prava na spravodlivy, riadny proces (due process of law), ktory sa neraz interpretuje nespravne len ako institiit procesneho prava, Vyznam prava na spravodlivy proces je vsak sirsi.

Vznik prava na spraoodlioy sudn» proces (due process of law) nadvazuje na Magnu Chartu Libertatum;" v ktorej sa uz v spominanom el, .. /39 o.i. sta-

.s.

novilo: "Nech nijaky slobodny clovek

nie je zadrzany alebo .: zatknuty ... alebo inym sposobom poskodeny, s vynimkou zakonneho postupu porotneho sudu (except by ~he lawful judgment of his peers) ~podl'a prava krajiny (by the law yl the land}." Spojenie judg· ment Qfhis peers identifikuje Howard pra~1 ako porotny sud (HOWARD,

~.

Formuhlcia prava na spravo~UivY

., '

(riadny) proces sa prvY ]:"azpouzila

."

v r. 1345 v Statute ~.of"··Westminster,

_ ..

...

signovanom ~,d1:lardom III.~JThat no

man of w,!ta·t··· estate or condition that

he be",sliiLZZ by put out ofland or teneme'Tit, nor taken nor imprisoned,nor

disinherited, nor put to death, ~l)Ji,thout being brought in ansYJd,e<"by due

process of the law. "(D.$Nl~ING, 5 (V).

Odvtedy sa obe .. .spojenia, tak dikcia pravo na spravodlivy proees (due process of 19u1j, ako aj fraza podl'a prava kr~Y'/'(by the law of the land), po-

uzfvali v rovnakom vyzname, ~

Pri uplatriovanf prava na spravodIi vi· proces sa anglicki sudcovia dovoIavaju prirodzenej spravodlivosti (natural justice), Koncepcia anglickej

prirodzenej spravodliuosti je porovnatel'na s americkou predstavou 0 prave na spravodlivy proces a znamena naj-

Idea vlady prava a nie jeho zneuzivanie podl'a rozrnaru a diskreeneho prava uradnikov je zakladnym kameiiom konstitucionalizmu (HOWARD, 296). Logickym dosledkom uplatnenia principu vlady prava je zasada obmedzenej vlady, pod ktorou rozumieme princip obmedzenej statnej moei, viazanosf statu pravom,

Viazanosf statu pravom sa must uplatriovatjednakv oblasti viazanosti statu'ustavou, tistavnymi zakonmi a zakonmi, ako aj v oblastiaeh ich vykonavania organmi statnej spravy len na zaklade zakonov a v ich medziach.

Viazanosf statnej moci pravom sa tiez must uplatiiovaf pri respektovanf medzinarodnychzmluv, ktore stat tran'sfo~niovai;"'os~bitne v oblasti

Iudskych pra v.

Z formalneho hl'adiska ustavnosf' znamena striktne dodrziavanie ustavy, ustavnych zakonov, aka aj transformovanych medzinarodnych zmhiv a sulad vykonu moci, povinnosti a pray s ustavou, Obdobne.. zakon- ... : nosf je poziadavkou na respektovanie zakonov a ostatnych pravnych predpisov vsetkymi subjektmi prava bez rozdielu. Sucastou tistavnosti a zakonnosti je najma nutnosf postupu statu na zaklade prava a v medziach prava, osobitne v pripadoch ob-

rozhodovania 0 obcianskych pravach a zavazkoch alebo 0 opravnenosti akehokolvek trestneho obvinenia,

Poziadavku vlady prava a nie vlady Iudf treba v kontinentalnom pravnom systeme chapaf najma z hl'adiska tistavnosti a zakonnosti, ako aj Iudskychprav -aichochrany, '- .', _ ...

procesu (due process of law). R~v?koje spojena so 14. dodatkom k Usta~e USA, v ktorom sa o.i. ustanovuje:

Ziadny stat nema pravo pozbavif ni-

/

jaku osobu zivota, osobnej slobody

alebo majetku bez /sj)ravodliveho siidneho procesu (dJf~ process of law).

Ako vidief z uyedenej citacie oboch

... /-

dodatkov k Ustave USA, moderny za-

/

konodarca 'p6uzil len spojenie prtioo

na spravot1liuy eudny proces (due pro-

/1'

ces of)aw) a uz nie spojenie dovola-

vajuce sa prava krajiny, ktore vsak znamena vladu prava,

Vseobecne sa uznava, ze pravo na spravodlivy proces rna dve zakladne dimenzie.jednak procesnopravnu, kde toto pravo vystupuje ako poziadavka J?~ ~l usny i-sp~~Y~(nivY,riadny sudny proces, pripadne na spravodlivy a. slusny spravny (administrativny) proces, '.

ajednak hmotnopravnu dimenziukde toto pravo vystupuje ako poziadavka na ochranu slobody pred svoJvaf()u-alebo neodovodnenou, "Ileopocfstatnenou regulaciou zo . s~rail:V~tatll~'V-h:~jt() . o1i:-"~

lasti sa pravo na spravodlivy proces uplatiiuje napriklad pri garantovani prava ha siikromie a osobmi slobodu. Na tomto zaklade napriklad sud vo veci Roe v. Wade (1973) odmietol akone-

-:

ustavny zakon, ktory nepri pustal

umele prerusenie farchavosti okrem pripadu zachrany ~}v6ta rodicky a argurnentoval pravom na riziko, ktore je podfa nazoru-sudcu Harry A.Blackmu-

,..../'

na zahrnute do oscbnej slobody, vyjad-

renejpoziadavkou spravodliveho pro-

.. ~

cesu, zakotvenou v 14. dodatku Ustavy

USA.

V pravnych systemoch krajin kontinentalnej Eur6py je pravo na spravodlivy (riadny) proces vylucne procesnym pravorn, bez signifikantneho vzfahu k principu vlady prava, Pravo na spravodlivy proces je aka procesna garancia osobitne vyjadrene Eur6pskym dohovorom 0 ochrane Iudskych pray a zakladnych slobod v pripadoch

~ •.. . ~.;- / .., . ~ .:.

rJ --1'1 /.l~ ~ ,,;-_" /VJ_/LI",,' .' /l~/! i I J //,);' "I .. ""/_,. I .,.;t,r2>l~;-'1 ,<'// _,;.:)i.,~: . ,.» (::~:,~,{>u'

~, .

. :;;\'i, Obmedzemi vlrida (limited

,~/:t government), ustavnosi (koristd tucionalizmus),'· .....

r zukormosf (legalita)

•• v

__ rna, ze:

/.. .) k Vd I '" d

/ ·l·a az. ~ m~ pravo na su cu VO

! ~t svojej veci,

\ "~ b) obvineny musi byf oboznameny 1'1 0 vzneseni obvinenia a rna pra-

/ '.,

~:~ vo vyjadrif sa ku vsetkym sku-

, j

1 .. ~ tocnostiam, ktore sa mu kladu

~

. ' .

-, '

~ • T

~ : .~.

) l c)

I

! i_

J S

f .:.~.:

i s

L-~' ~

za vmu,

nikoho nemozno odsudif bez toho, aby sa vyjadril ku vsetkym skutocnostiam, ktore sa mu

kladii za vinu.

Zmienka 0 vlade prava, 0 postupe podl'a prava krajiny a tym aj 0 prave na spravodlivy proces, sa v lJ·SA po prvy krat obj avila vo Virgin}a Bill of Rights, ktoru vypracoval George Ma-

son r. 1776 a ktora sa stala sucastou

, /

U stavy Virginie. Dokriment v pod-

state opakoval forr,nulaciu' Magny Charty, totiz ze nikto nesmie by! pozbaveny zivota, slobody alebo majetku s vynimkoupostupu podfa prava krajiny G,thatino man be deprived of his liberty, except by the law of the

land. ''). /'

Pravo na spravodlivy (riadny) proces vyjadruje v anglo-americkej tradfcii jednoducho poziadavku vlady prava.rTato zasada je uzko spojena

: ,

S 5. dodatkom k Ustave USA, v kto-

"

rom.sa o.i. ustanovuje: Nikto nesmie

by~r' pozbaveny zivota, slobody alebo majetku bez spravodliveho sudneho

medzenia pray a slobod ustanove nych ustavou a zakonom, tj. zasahr vania statnych organov do ustavn garantovanych pray a slobod.

Z materialneho hladiska vystupuj tistavnosf ako pravo na ustavu, ktor zabezpecf zakladne prava a slobod

.. a zakotvi demokraticku struktur statne] moei, ale tiez pravo na nemi nitel'nosf demokratickych trstavnyc principov a ustavy garantujticej Iur

'ske prava, zakotvujucej republikai sku formu vlady a pod. Z tohto hY. diska je ,idea konstitucionalizm blizka myslienke vlady prava. J\Qn]~ tucionalizmus sa vniektorych prfpi doch stotozriuje s demokratickou fo

mO-ll ... , .... vlady, prfpadne sa chaj extenzivne, v dosledku coho je v pot state totozny s anglosaskym cha p~ nim pravneho statu.

"

Ustavnosf je jadrom zakonnost

najma jej zasada vseobecnej viazano ti vsetkych platnym pravom a zasac postupu statnych organov a statnyc institucii na zaklade zakona,

,

U 'staotui a ztikonna

limitiicia statnej moci

Princip sebalimitacie moei formul val uz Humboldt. Anglo-americk te6ria limitacie statnej moci je znarr ako limited government. Ide 0 pozi. davku na obmedzenie celej moei, vse kych foriem, druhov a metod ·statn moei, nielen moei exekutivy, ako ~ spravidla pozaduje v kontinentaln te6rii pravneho statu. Limited gooen ment sa jednoznacne vzfahuje aj r parlament. Pravny stat si totiz vyz: duje, aby bola limitovana tak moe ex kutivy, ako aj moe zakonodarna i SU4 na, i ked' siidna moe rna pri ochrar Iudskych pray takmer najvyznamn

j sie poslanie,

Ciolom autorov te6rie del'by moe najma Locka, Montesquieua a tvo:

,

COy Ustavy USA bola statna moe,

.,'

ktorej uplatriovanie je striktneobme-

dzene zakonom ustanovenoukompetenciou ("odtiaf - potiar:;);' ako aj zakonom ustanovenyn1,.poriadkom jej realizacie ("len takto a nie inak"), aby nedoslo k zneuzitiu moei a obmedzeniu slobodyIudi. Zakladna rnyslienka Iimitovanej moci je vyjadrena poziadavkou "vhidy prava a nie vlady Iudf". Drzitelia moci su limitovani ustanovenou pravomocou, takze je pre nich nezakonne spravovaf sa roz-

I

marom, svojvolou, vrtochom ci pouzf-

v~i diktat a, pravda, postup, ktory rlema oporu v tistave a zakone,

.!f?~~~,eJ?cia . pravneho statu uz pri svojom zrode v 19. storoci zladala pre-

dovsetkym limitovaf cinnosf statnej

.s:pravy..u.~tayou"'a' z~~~~~"~"YYi;Q!j~"

jasnu hranicumedzi statom a obcanom. Dovolavala saobcianskejslobo-

dy, aby obcanom bolo dovolene vsetko

,

s vynimkou obmedzeni zakotvenych v ustave ci zakonoch. Statnym organom a najma statnej sprave, na rozdiel od toho, sa povol'ovala cinnosf iba na zaklade zakonov a v ich medziach.

Formovanieidei pravneho statu sa ,,' uzko spaja s pofiadavkcu derby statnej .moci. ~~ N advazuje na myslienku

. spolocenskej zmluvy a je neoddelitel'ne od poziadavky zakotvenia a respektovania prirodzeneho prava ci prirodzenych pray, ktore dnes nazyvame Iudske prava,

,-

U stava maze zabezpecovaf limito-

~ . ..

vanu moe najma:

a) zakazom uplatriovaf urcitu i)!iivornQc~lebo' zakazom upla-

, . . .. ' . . ... . ..... - .~.,.

triovat tuto pravomoc a kompe-

tenciu urcitym POStUP()ffi, . .. .

b) !.[~~Q.~~,ninl._ jei .. <,cl.PY.9.1~IlYcp. (z·akonnYch) pra vomoci,

c) rozdelenim.moci.· rriedzi rozne sta~ne organy, ktorych kompetencle' su brzdouvo ''Vztahu

k inym ". kompetenciam'inych

statnych organov, .

d) udelenim pravomoci rozhodovaf

'--:;;--.".-:;';~. =s:">: ... -r _ r , , .•..... ,._, .~ _ •. " .... -,., ....•......••.. , .•........ _. : .' ,-, -. \O>,'..., .... ~.~."""" '

~1. statIl~ .. ~~~"J~9~tllP~j~ Y .. ;l,'~.~~~ JeJ dovolenych (zakonnych) pra-

vomoci naJ masudnictvu, ." ...

Vyvoj v' Ell.~6p~~'·~~j~-~~ustrecr9- vanie moei v rukach panovnika v.ob-

.I

dobi absolutistickej monarchies" ako

aj vlada Stuartovcov a Cromwela v Anglicku poueili Mont squieua, Locka i tvorcov americkei 'ustavy, ze ak statna moe rna sluzii vseobecnemu blahu a dobru, mu'si byf obmedzena a navyse rozdeIena.

Liberali 17. az 19/~torocia a tvorco-

.I

via konstitucnych/aktov tohto obdo-

bia sa na jednej strane usilovali ustanovif statnu jnoc dostatoene silmi, aby zabezpecovala verejne zaujmy, vratane obchodu a obrany, avsak na strane druhej, nie az natol'ko silmi, aby znieila obciansku slobodu. Takto limitovami moe je mozne v iistave fixovaf .' prostrednictvom vyslovneho priznania alebo vyslovneho obmedzenia pravomoci legislativy (zakonodarstva) , exekutivy (vykonnej moci) a. justicie (sudnictva),

.,~~ .. j': . .'" .

<'.;".,: Del'ba moci a suverenita I'udu

·~·-(F.

.,

~. .

j Princip obmedzenej vlady aobme-

dzenej vacsiny, viazanosti statnych organov a institucit ustavou, zakonmi a transformovanymi medzinarodnymi zmluvami vyznamne garantuje

najma del'ba moci.

Delba moci medzi moe zakonodar-

nu, sudnu a vykonmi je tiez ucinnou garanciou proti negatlvnym dosledkom suverenity rudu a koncentracii

. moci v parlamente. Princip s1!-Yj!mRity rudu medzi prvY:.!!)i.Y-y:zdVinol Marsilius z rado~Tf275/80-1342) v diele Defensor pacis (1324). Zasadu, ze le-

Formulticia explicitnycli dovoleni a zahaeo» pre sttitnu moe

vat vsetky zakony nevyhnutne na uskutociiovanie uvedenych pravomoci a vsotkych ostatnych pravornoci, prepozicanych touto ustavou vlade USA, jej organum alebo uradmkom"

(cl. 1 casf 8).

Vosvojejpravomoci je obdobne Ii-

mitovany americky .. prezident, ..•......

Sudnictvo je' limitovane'zakazorrr rozsirovaf rozhodovanie na zaklade vlastneho vyberu, Aj u nas sudy mazu

rozhodovaf len a len ° veciach, ktore

navrhmi opravnene osoby. .. '. . ..

U stava USA tiez zakazuje prijimaf zakony, ktore by ulozili fyzickym osobam trest straty obcianskych pray bez riadneho sudneho rozhodnutia (bills of attainder, legislative trials). Takisto ako nasa ustava zakazuje prijimaf retroaktivne zakony, podl'a ktorych by bolo mozne stihaf obcanov za ciny, ktore boli v case, ked k nim doslo, trplrie v sulade s platn:Ym pravom. N apokon, tato ustava obsahuje zlozitu proceduru svojej revizie. Dodatky k ustave platne navrhuiu najmenej 2/3 poslancov oboch komor parlamentu, ev. sa uplatni iny rovnocenny sp6- sob. Zlozita procedura ratifikacie dodatkov proces rigidity ustavy este

prehlbuje .

Pri skumanf otazky, ci parlament, vlada a siidnictvo rna kompetencie, ktore iistava vyslovne nezakotvuj e, ide najma 0 otazku, ci kompetencia parlamentu, vlady a siidnictva, ktora nie je vyslovne vyjadrena ustavou, je ex constitutione zakazana? Ustava :

Slovenskej· ·republiky vymedzuj e kompetenciu Narodnej rady SR v cl .... 86 pomocou normativneho spojenia "do p6sobnosti N arodnej rady 810- vellskej republiky. patri najma ... ". N aproti tomu je Kongr.es USA striktne limitovany· ·taxativnym vymedz·enim 17 pravomoci, ev. kompetencii. Dopliiuje ich tzv. "elasticka klauzula", ktora opravi1uje Kongres "vyda-

gitimnym zdrojom statne] mociy verejnej statnej (politickej) .,J}ut6rity je Iud, nesk6r a spo~.9,cn:e/"s principom vseobecnei .rovnosti nanovo formuloval.~J':'Ffo~sseau (1712-1778) najma v"-(fiele Du contrat social (1762).

Problem je v tom, ze absolutizacia

. . principu suverenity Iudu vedie nevyhnutne ku koncentracii moci v parlamente a riasledne k zneuzfvaniu moei. N evyhnutnou podmienkou skutocneho fungovania pnivneho statu,

. v ktorom vladne pravo, je preto nielen

respektovanie suverenity Iudu, ale aj rozdelenie moei a navyse, uplatnenie zasady viazanosti statu pravom aj smerom k parlamentu, ktory musi postupovaf na zaklade ustavy, ako aj v siilade s ostatnymi zakonmi, ktore

.,

prijima a je nimi viazany, Ucinne ga-

rancie'viazanosti parlamentu pravom predstavuje okrem defby moci najma konstitucionalizmus a kontrola ustavnosti, riajma sudna kontrola ustav-

nosti.

E~.g!1!~!,Q!!!",.,~~~~,~.?;!X.;",,§:.§.!~YH,Q.§ti , ako sa uz uviedlo, je sulad zakonov

~·'···o;~tati1jch·····'normatimych'·"praY:ny~h

~_. __ ..i.~ h .lull_. .....:....~ ; '.i., "" '.I..;, ~ JI .;,: .. ,,-- (.:,~..:.t..:-~ rr :.~ III ~: -..· :..r.:.._l_~I ', -t''''~ ·I.~,r..I ' 1l]~.L{~I-;;: ~~I.r :.!I~I-:""";; , 'L :--~.~ ~";. ~'Ijr ;":.,~ I'~ ~~. r I ~.1.!-I I . I "...: I ~ •• (,'\ ~'.~' "":,,. ~

aktov s ustavou. Pod ustavnostou za-

koIl:ov"""a:":'o';statnych pravnych predpi-

SOy sa rozumie jednak formalna ustavnosf, ktoru normativny akt nadobuda tym, ze vznika na zaklude postupu ust.anoveneho ustavou a jed-

nak materialna ustavnosf, ktoru

. normativny akt nadobuda tym, ze jeho obsah je v sulade s ustavou. Predmetom kontroly ustavnosti je tie2 ochrana ustavou zarucenych prav

a slobod obcanov,

Kontrola ~stavnosti sa uskutociiujE

bud formQul) arlamentnej alebJ sud, nej kontrol ustavnosti, pripad e icl ~ )kombinaciou, alebo aj inYmi prostried

I kami, napriklado/ ealizaciou prav~ veta. V prvom pri ade sa uplatnuje sa mokontrola najvyssieho zastupitefs keho organu vratane moznosti, ze pra vo kontroly alebo kontrolnej iniciativ:

je zverene niektoremu Z organov naj- nia cloveka, jeho osobnosf pred Iubo-

vyssieho zastupitelskeho zboru. V dru- volou a zneuzfvamm moci. Okrem

hom pri~ade, vykonavaju kontrolu .' .~!!,!:.,!~~~j'lllllD.,~i~i;' obcianske a poliusta~o .. st! bud ;s~obecne sudy, alebo{ '. t~cke prava umozii~ju najma jednot-

osobitny ustavny sud. ~:' Iivcom L~yp!y~,~y~t-,"S,E~I~Y~!l~~;, cin-

Ak ustavny sud zisti nesulad me- ~nos£, po'stup-;'ni'~~r'~()bia:~~\-fii~kci~

dzi predpismi a tistavou, vyslovi, ze ' vsak uskutocnitel'ne len v d&nloiradotknute predpisy alebo ich casti tickej spolocnosti,v k.torerS"~ skutoc-

stracajii iicinnost. Prislusne organy ne uplatnujupcincipy pravneho sta-

tvorby prava su povinne v stanove- tu, Pt?litickii pluralita, dosledna

nom casovom limite daf dotknute del'ba rnoci a sudcovska nezavialosf.

predpisy do suladu s ustavou, inak Kym obmedzovanie zasahov st~tu

stratia platnosf i ucinnost. N alezy do sfery slobody jednotlivca sa forfuo-

ustavneho sudu sa zverejiluju v urad- vale v anglickom prave v 16. a.~r7. sto-

nej zbierke statu. roci, ba aj skor, moderne ucenie 0 pri-

rodzenom prave sa ,/ rozsfrilo a ovplyvnilo ustavy a k9'6stitucne akty najma v 18. storoci. Americka deklaracia neztiuislosti zakotvila pravo na rovnosf, zivot{-ako aj na slobodu

. .

vratane prava-na zmenu alebo od-

stranenis vlady, ktora nedba na respektovan~,e tychto prav (1776) .. Iny vyznamny akt, Dehlaracia prtiu cloveka a obcana (1789) o.i. vyhlasila, ze ciefom vsetkeho polrtickaho zdruzovania je ochrana prirodzenych a neodfiatel'nych pray cloveka.

l{ . novemu .... rozmachu Iudskych .

.- •• ~ •••••• J •••••••• '. '" •••••• ,'I ~·· I.~.~i::\:'.~.-i: ..

Pr.~v doslo po druhedsvetovej vojn(t~

nielen v teorii, kde sa obnovila te6ria

~rirodz~~~~?_ ... P'!"~y~~- :':~~~~#~zY!~"~Y J~_~~tl turalizmus. ilJ~89-,,~~pl_~ .. pfirodzeneho prava. Myslienka ludskych

pray zreteYne prenikla do zakonodarstva statov, skupin statov, a najma do einnosti Organizacie Spojenych narodov,

Valne zhromazdenie OSN prijalo v roku 1948 Vseobecnu deklaniciu fudskych pniv. Stala sa vYchodiskom pre d'aIsie dokumenty najma pre So .. cialnu chartu z roku 1961, Medzinarodny pakt 0 obcianskych a politic .. kych pravach (1966), Medzinarodny

pakt 0 hospoddrskych~ socialnych a kulturnych pravach (1966) a pod.

Dolezita je aj regionalna kodifikacia a ochrana fudskych pray. Dohovor

j ··r ...

ij~ij~r! Eudske a obeianske prava

:~:~!

{l"~

:>~.

:;i"

.. ~

:i--' Pojem a obsah Iudskych pr!!~~a

sformoval na zaklads. .. -prirodzeneho prava v p~~.dvecer'burzoaznych revoIuci!,a··'odporu proti absolutistickemu policajnemu statu.

Pojem Iudske prava je odvodeny z prirodzencho prava, Eudske prava su neodnatel'ne, neseudzitel'ne, nepremlcatel'no a nezrusieefne. Prinalezia kazdemu cloveku bez ohfadu na jeho statnu pnslusnosf alebo iny status. Patria aj jednotlivcom bez statneho obcianstva, utecencom a pod.

Eudia sa rodia a zostavajn slobod-

,.,

ni a rovnopravni. Ulohou statu je tie-

to prava cloveka zakotvif v zaknnoeh ako prava cloveka i obcana a zabezpecit ich nerusena uzfvanie. Po druhej svetovej vojne sa pojem a katal6g l'udskych pray najeastejsie spaja s ich deklarovanim OrganizaGiou Sp~j enyc'hriarodov,k:ym' pod poj mom

ob~la:iiske'pravaa slobody sa mysli

jednak na vyjadrenie obcianskyeh a politickych pray v ustavach a zakonoch statov a jednak na prava, ktore pattia ob~anom statu, napnldad volebne pravo, peticne prcivo a pod.

TIudske prava predovsetkYm chra-

o ochrane Tudsltych. prtui a ztikladnych slob6d (Eur6pska konvencia Iudskych pray) bol dojednany v Rime 4. novembra 1950 a dopliiuje ho cely rad protokolov, dojednanych najma v Strasburgu. Pri ratifikacii tohto dohovoru uznalo Cesko-Slovensko pravomoc Eur6pskej .. komisiepre .Iudske prava akceptovaf podl'acI.-25 Dohovoru a na zaklade vzajomnosti aj pravomoc Eur6pskeho stidu pre. Iudske prava podl'a clanku 46 .. Dohovor nadobudol pre Cesko-Slovensko· plat- . nosf 18. marca 1992.

Staty zdruzene v Organizacii americkych statov prijali Americkti konvenciu l'udskych prao 22.novembra 1969, ktora nadobudla platnosf v r. 1978.

Regionalna kodifikacia Iudskych pray sa uskutoenila aj na Africkom kontinente. Dna 26. juna 1981 bola prijata Africha. charta Tudslcych. prao a prtiu Tudi, ktora nadobudla platnosf r. 1986.

Tri generacie l'udskych prtiu

V spojitosti s rozvojom Iudskych pray po druhej svetovej vojne sa hovorl o troch generaciach Iudskych prav.- Africka charta spolu s inymi dokumentmi reprezentuje tretiu ge-

. neraciu Iudskych pray, .ktora je generaciou pray Iudi, pray zalozenych na solidarite. Zapad sa spravidla identifikuje najma s ich prvou generaciou, v ktorej je evidentna kontinuita prirodzeneho pr~va a l'udskych pray.

_, . ". ...

Prva generaCla .. znamena naJma

osobnu slobodu, obcianske a politicke prava. Viae v Europe a menej v Spo ....

jenych sta.toch americkych pristupili jednotlive staty, uprednostnujuce prvU generaciu pray, na zabezpecenie druhej generacie pray, cize ekonomickych a socialnych pray.

Prva generacia rudskych pray, ako

sa uz zdoraznilo, vzisla z Vyhlasenia nezavislosti a Francuzskej revohicie. Ciefom bola ochrana obeianskej slobody pred svojvofou statne] moci. .Ide o negatiime prtuia v zmysle limitovania, obmedzovania statnej moci. Americka konstitucionalistika tu hovorl 0 limited government, ktory je jednym z principov pravneho statu

v teorii tistavy a ustavneho prava i sudnej kontroly ustavnosti.

Druha generacia Iudskych pray, .. na rozdiel od prvej vyzaduje pozitfvnu akciu zo strany statu.

Riesenie problernov trefej generacie Iudskych prav je nemyslitel'ne bez medzinarodnej spoluprace statov

. ~ . ~

a orgamzaCll. .

I '!.,." .. :~.i.'. ,. :~'~ ···i· "' _ _) .:_ .. ,\lJ., ; .: ~ 0,~r_.V'-"":fl:(~··i.~:-)l~ ·-.1~~>:·k:>e;~ ,:/ ~.p'~ ... -r::.> <a;~lY·a sa vmi

... , . ~'·'-i:l·-···O~ ,. c· ~ .. C!. .;'. '/.il: .' I -: . ~ -

r" .... " ,.. ... ':j' . ~'I' _ ~ h ~ ~ • 'Jiij,I' oj" ~ .... ~ • I .'~' r~ ~

1:J'J..i • r~' L I "J~L~' •••• ~~:.-- ~~ .~~ ~~t~· '~:... : r. - ... '_., I • I I.~ " -c- . t ,...... ":"': oj _~.

torne clenia na ~2..v~iR.r~~;YJl'2f,":,~!2£~-

:~~2::~~~~~~~i;~[';~R~~i~~a.;~~~:

.' .. ,',I. .,;... .' '. ..' -,' _ ;""':T~':"'=""~"~I.:~"::~"'~" .. ~:-.~;~;,,~ .'_~_.I ", "~"'.·._.I:":·I .. ~.~ .. I",

Poklar'-'Ide';o"o'sobfi~''J)rava, Medzina-

rodny pakt 0 obcianskych a politickych pravach napriklad stanovuje, ze kazda Iudska bytosf rna prirodzene P!,~y'Q_J)Jl,ztYQt. Niktonesmiebyt vystaveny svojYQrn~ro:q_Jl_;pr.otipravnemu zasahovaniu do .. sukromneho

.zivota .. .rodiny ,:, .,.dQIll9"&-,,'~i_~bq,-.kore s,-

denciev ani tinra ... t k

pon e.p.Cle .. ,. ampro ,~.ptaY·ny.m.>u. 0 om

· ,,' t K vd~ ...

na,. SVOJ.U .. c.e.,~t,.:--···,.:-.f\,.:-:·.P,QiX~S .. :".".~,.... 'f~Z., Y ... rna

• ~ ' •• L • I _. • '. • ~ ~ ~ '.. '. '.' I •

pra vo na slo bodu.myslenia.jsvedomia

a nabozenstva,

, .. ' V oblasti politickych pray ide naj-

rna opravopokojneho zhromazdova-

.ni~l~, Z:d,~u*9tv~pia~,Jlko . aj () _P.l'a.YQ __ pe-

ticlJ.~, .. i"_pY~Y~,,A~ slo bodu .. P!~j a v,,:,

ktore _ zap:rnuje _131QPpqg .. YYJ11'Cl,dava ~l

Prij·ima£ a rozsirovaf informaCI€

'. i ,_my~H~nky,~:~'e£k~'bQ':;:-;(fr¥hy':_ bez

.. . . .

ohl'adu na hranice a pod.

K sociEilno-ekonomickfm a kulturnym pravam patri napnxlad pravo

P?_pr?cu, prayo D.Jlne!?;aytidl1epraCOyne pqdmienky, odpocinok az.ota-

venie, zakladanie' ,pc1~orovYch " orga·

. . . . . .. '.. .:...... -.. . ~

nizacii a iC!l pravo na slobodnu

cinnosf, ktoni nepo(lli~ha ·lnym ob-

. . ~

medzeniam okrem tych, ktore ustanovuje zakon, .E~~'yQ"n.g.jU,(ajk, .. .pravo. na vzdelanie.ipravo.ucasti .na .. kultur-

'nQi#'?lYQt~~ ." na.uzivani.plodov .. Y~d~·~~ .

',' ~ • • ~ ~,. I I ~ •

keho pokroku a pod.

Zakladom ucinnosti medzinarodnej ochrany Iudskych pray je predovsetkym kontrola plnenia zavazkov, ktore staty na seba prevzali. Dolezite ulohy v systems kontrolnych organov plnf sarna OSN. Jej specializovanym organorn v oblasti Iudskych prav je Komisia DSN pre Iudske prava, ktora je pomocnyrn 43-clennym organom Hospodarskej a socialnej rady. Osobitmi kontrolu vykonava aj Medzinarodna organizacia prace v oblasti socialnych pray a UNESCO na poli kulturnych prav,

Do kontrolneho systernu sa zaraduju aj vybory expertov. Vyznamny je najma Vybor pre Iudske prava, ktory je kontrolnym organom stran medzinarodneho paktu 0 obcianskych a polrtickych pravach, J e opravneny riesit' aj s£aznosti jcdnotlivcov, pokial' su obcanmi statov, kto-

v

re prijali tzv. Opcny protokol. Dalsfrn

prvkom kontrolneho systernu Btl mimovladne medzinarodne organizacie, napriklad Amnesty International, Medzinarodna liga pre Iudska

~ .,

prava a me.

Eur6psky system kontroly dodriiauania l'udsllych prtio

Situaciu v Europe charakterizuje skutocnosf, ze staty zdruzene v Eur6pskej rade si vytvorili prijatim Eur6pskej dohody 0 Iudskych pravach osohit.ny system kontroly plnenia Eur6pskeho dohovoru 0 ochrane Iudskych pray, a to vo forme Eur6pskej komisie pre Iudske prava a Eur6pskeho sudu pre fudske prava (Rim 4. 11. 1950). Eur6psky system kontroly dodrziavania l'udskych pniv vyUstil

jednak judikaturou, ktorii respektuju alebo mali by raspektovaf vsetky zdruzene i pridruzene staty, a jednak vytvoril ucinny tlak na legislativu clenskych statov Rady Eur6py. Podstatnou otazkou je, aby sa jednotlivcom umoznil pristup k eur6pskym stidnym instituciam v pripadoch po .. rusovania ich pray a slobod, ktore zakotvil Eur6psky dohovor 0 Iudskych pravach.

Komisia pre Iudske prava sa ustanovila, aby filtrovala navrhy sfazova .. tel'ov, ktorf vycerpali vsetky opravne prostriedky podl'a vmitrostatnsho prava. Jej tilohou bolo a nateraz este

je overif sfaznosti, abysiid nebol zaplaveny navrhmi, Ako posobf_.uvede-

ny "filter 'i". Od r. l.a5¥pre~okovala

~

komisia viae jllro~O tisic staznostr,

avsak sud-odr, 1960 vyniesol rozsudky i~ 415 pripadoch (HUBAKovA, 1m. Ukazuje sa tiez, ze priemerna doba definitivneho prerokovania staznosti Sudom, pripadne Vyborom ministrov je 5 rokov, Z tohto, ako aj so zretelom na rast poctu clenov Rady Eur6py dozrelo presvedcenie o nutnosti reformovaf kontrolny roechanizmus dodrziavania Eur6pskeho dohovoru 0 ochrane Iudskych pray a zakladnych slobod. S cielom zvYsi£ efektfvnosf ochrany pray podla Europskeho dohovoru a skratif dlzku konania bol r. 1994 prijaty Dodatkovy protokol c. 11. Doterajsi dvojinstaneny postup je nahradeny jednym stidnym organom - Eur6pskym sudom. Sud rna pravomoc aplikovaf a interpretovaf Eur6psky dohovor tak vo veciach, ktore sa tykajii medzistatnych sporov, ako aj v pripadoch navrhov predlozenych jednotlivcami. Doterajsf sud ukonci svoju posobnosf so vznikom ucinnosti Protokolu c. 11.

Silny impulz na rozvoj fudskych pray, ktory trva do dnesnych dni, predstavovala Konferencia 0 bezpec-

t~·'· .

,~)}N ezavialosf sudnictva

'0;7 if .... ..

.J

~/~. Zasada nezavisleho rozhodovania - .

sudov je najvyznamnejsim prejavom osobitneho postavenia sudov v sustave .statnych organov a garantom sudnej ochrany prav a slobod obcanov,

Siidnu ochranu zakotvuje spravidla .:p.

i' .

ustava. Kazdy sa moze dornahat ~a- <';':'i[ Zar-uky

konom sta'novenym'sp6sob()m'svojho ;{t:~i){' sudcovskej nezavialostd

prcivalia '. nezavislom a" nestrannom ;:~l; .

~:;i'de avpripadoch ustanovenych za-'/' Nezavislosf siidnictva je v demo-

leonom aj na inom statnom organe. kratickych statoch zabezpecena celym

Ktotvrdi, ze' bol ria svojich pravach radom zaruk. Tie spocivaju okrem

ukrateny rozhodnutim organu verej_1 funkcnej nezavislosti aj v osobnej ci nej spravy, moze sa obratif na sud, 1statusovej nezavislosti, ktora sudcovi

aby preskumal zakonnosf takehoto zarucuje trvalosf funkcie a jeho zosa-

rozhodnutia. Zpravomoci siidu ne- ditel'nosf len vo vynimocnych pripa-

smie bye vyhicene preskumanie roz- doch. Sucastou statusovej nezavislos-

hodnuti tykajucich sa Iudskych pray. ti je a.0neprelozitefnost sudeu, na

Sudcovska nezavislosf je tistavnou ktoru nadvazuje zasada, ze nikto ne-

zasadou demokratickych statov, kto- smie byf odnaty svojmu sudcovi, t.j.

ra ustanovuje, ze sudcovia su pri vY- sudcovi, ktory je prislusny rozhodnuf

kone svojej funkcie nezavisli, takze konkretnu vee.

pri rozhodovani sa spravuju vylucne Dalej je nezavislosf a nestrannosf

ustavou a zakonmi, prtpadne aj rozhodovania sudcov zabezpecena

ost.atnymi vseobecne zavaznymi tyro, zJfunkcia sudcuje nezlueitel'na

pravnymi predpismi. Ak to ustano- jednak s funkciami v inych statnych

vuje iistava alebo zakon, sudcovia Btl organoch alebo v urcitych organiza-

viazani aj rnedzinarodnou zmluvou. chich, pripadne je nezlueitel'na s vy-

Ak sa sud domnieva, ze iny vseobec- konom urcitej, najma zarobkovej cin-

....,

ne zavazny pravny predpis odporuje nosti, Clenstvo v politickej strane sa

zakonu, konanie prerusf a poda na- vsak spravidla povazuje za zlucitef-

vrh na zacatie konania pred ustav- ne s vykonom sudcovskej funkcie.

nym sudom. Nalez Ustavneho sudu Najma v systeme derby moei sa od-

Slovenskej republiky je pren i pre lisna politieka prislusnost sudcov

ostatne slidy zavazny. najvyssieho sudu, na rozdiel od poli-

.Ng~;ivislo.st .. suileu, ktory pIj. yY~9- tickej prislusnosti prezidenta, za-

ne svojej funkcie nie.ievia~~~§,o~rem clenuje do domyselneho mechanizmu

no~ a spolupraci v Eur6pe. Svoje rokovanie skoneila v Helsinkach v roku 1975 prijatim Zaverecneho aktu, ktoreho sucasfou sa stali aj ustanovenia upravujiice spolupracu v humanitarnych oblastiach. Helsinsky proces prehlbujii a d'alej rozvijajti stretnutia ucastnickych sta.tov· konferencie, .. : .... - .

ystavy, zakonov a inych predpisov,

)":L.~·~~t:""''''I!'''''''''''''''''I_'''''d ... _. I I', ..... ..; .. , .." : " .. .- .. :.~. :~ .. " 'I,:" ':: :", .... :. -.". .: ," ',:":1'_ :,' " : ..... ~." '. .'.'

ktore" sUV" sulades tistavoua zakonmi

• .- • . . . ... ",'. I I.. ....

a pripadne ~j·:nl~q2:.1nf1t:9dnYmi.~.m:l1Jvami, nijakymi instrukciami, sa nazy-

.- ··v· .- ' i.. :,: •. ,j\ ". " .. , ._. _ ..

va .funkcnou .he'z·aVlsl()s~.Ollf·:·

St~t~a .sprava, v 'po;~vflani so sud-

mi, je vo veciach rozhodovania budo. . vana nie na princfpe nezavislosti toho, kto rozhoduje, ale na principe

jeho podriadenosti vyssim organom statnej spravy, Okrem zakonov a inych vseobecne zavaznych pravnych predpisov· sa jej rozhodnutia spravujii aj organizacnymi aktmi

nadriadenych organov, ktore ale nemaju charakter prameriov prava,

rovnovahy sudcovskej, zakonodarnej a vykonnej moei.

Sudnictvo sa brani .. vonkajsim vply-

vom"";"t;k"~~b';;p;'g~j;:'''~i~b'~'d~-,''''''~e'i~~

'.t11·.L.~;'1-1·~~.a·":,,, , .. .; .• -, ;':'~;'I" , ,

vislosf a nestrannost rozhodovania aj

tym, ~g.rag_:¥"""{),.,,,hl.~§9ygm.,,,,.§~,;Q,atu,,,, .~!Ei12Q",.,p,QrQty,,,;;,,€!,,,tg;,Y,-,,12rip~99,~1},.,-,~k,,'!~~,-

- rozhoduju pod.r~,,;l.:,fF,\$.9:Q~l-,.samosudc;o~

"'Vla';"" ~"a_',~9,~~:"i~,'-~,~iYQr~nYwj",dyerami;"

i kecfSamo""""re'~ ednavanie veci 0 kto-

" _ -1I'.~.B;~14"O'1aJ.""""'1, ...... ,::.,;.:;-,<v.:rr. ... ....,,~\"c ~ '-"~"'~\.~"':-:".~.'.\"l< ....•. ,

"'--.. ................ ~ptAJl..::I',.. ... ~h'~l,Jr"~ ...,.. . • • I IX J~ .r(.~:""~-:·~:~:~:":'.J,,~!f.:·.q..::-:tr.~\·-: ~ .. ".~::-r.~·;"·P]::'..i;?~~I.~·_ .

~~j, pr~ bieha"neyg:q~j~,g"pq:r;,~Sl§!,,_,~,,?l~-

· "Va ." ,,' ,'. __ -. '-;:C~

§g.Yf!Jl1~""iJ,e,;,::,¥z, ?)L""V:elJ,eJne,:;,Jl:,;_;g:n§tJJ-.pn~ ';ko~ukofvek.-""·' ",',"',

. .. ~ • -,. .• e, ·~-:~I.l..:.r:':' .. : ~I-~I.:""'~":· ~~ . .:.' ~:;.~ ~ -; .: ~:; .:;~~: e .~~ ~ .. t:··~· ..: ~

"-Dolezitym predpokladom nezavis-

losti sudcov je profesionalna etika sudcov. K elementarnym poziadavkam patti najma prisna nestrannost, striktne zachovavanie zakona, odmietanie akychkolvek zasahov do rozhodovacej cinnosti, zakaz vedlajsich zamestnani ci platenych funkeii vratane stikromnej obchodno-podnikatelskej cinnosti, povinnosf mlcanlivosti, najrna. povinnosf zdrziavaf sa verejnych prejavov vo veciach, ktore nie su pra-

....

voplatne ukoncene,

K zarukam sudcovskej nezavislosti mozno napokon pridaf aj ~dbornost kazdeho sudcu, pretoze priprava rozhodnutia i samostatne rozhodovanie si vyzaduje nielen hlboke a siroke pravne znalosti, ale aj siroke poznatky Z ostatnych oblasti te6rie a spolocenskej praxe. Ak sudca tieto znalosti a informacie nema, stava sa zavisly od jednotlivcov, ktori nimi disponujii, a ad vyznamov, ktore tieto poznatky nadobudaju v ich interpretacii.

Zasady konania

a spr'avodfivy proces

N a princip sudcovskej nezavislosti nadvazuj e cela sustava procesnych zaruk, ktore tvoria garancie zakladnych pray a slobod ustanovenych najma ustavou, zakonmi a transformovanymi medzinarodnymi zmluva-

-.

mi. Rozhodovaciu cinnost statnych

organov .ovladajti procesne zasady, ktore zabezpecujii viazanosf statnych organov pravom vo vsetkych stadiach aplikacie prava, aka aj ochranu zakladnych prav a slobod obcanov najma v trestnom, obcianskosudnom a spravnom konani. Medzi dolezite zasady patri najma zasada objektivnej a materialnej pravdy, zasada rovnosti procesnych stran ci ucastnfkov konania, verejnosf konania, vol'ne hodnotenie dokazov, zasada bezprostrednosti ci priamosti a tistnosti konania.

Z. hladiska . procesnych .zaruk ide najmao pravo kazdeho na to, aby jeho zalezitosf bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prej ednana nezavislym .a nestrannym sudom, ktory rozhodne 0 jeho obeianskych pravach alebo zavazkoch alebo 0 opravnenosti akehokolvek trestneho obvinenia proti nemu. Rozsudok musf byf vyhlaseny verejne. 'I'lac a verejnosf mozubyf vyhicene bud' po dobu celeho pojednavania, alebo z casti procesu len v zaujme mravnosti, verejneho poriadku alebo narodnej bezpecnosti v demokratickej spolocnosti, alebo ked' to vyzaduju zaujmy maloletych, ochrana stikromneho zivota ucastnikov a pod.

12~~!~~!t,e procesne zasady, pokial' ide 0 ochranu osobnej .slobody a "ne~

dotknutel'nosf jednotlivca, vyjadruje trestne pravo procesne, ktore upra-

. . . .... - I.

vuje postup organov vysetrovania

.' '. - - .... .....

a trestneho sudnictva pri riesem

otazky viny atrestu."·· .....

Kazdy, kto je obvineny z trestnej cinnosti, musi byf povazovany za nevinneho, dokial' sa zakonnym postupom nedokaze jeho vina. Tato zasada

. . .. .,': '" .. "" ~

'prezumpCle nevmy je spojena so za-

sadou objektivnej pravdya s pravid- 10m, ze nedokazana vina rna ten isty vjznam ako dokazana nevina, ako aj d'alsinli pravidlami zarucujucimi 810- bodu jednotlivca. Nikto nesmie byt

pozbaveny slobody okrem pripadov, ked' sa tak stane vylucne na zaklade zakona a na zaklade konania, t.iez ustanoveneho zakonom (nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege).

Podla Eur6pskeho dohouoru 0 ochrane l'udskych prtiu kazdy, kto je obvineny z trestneho cinu,·matieto-milj1mal-

. I. .

~ - . . ~

ne prava: // .

a) byf bez meskania a y' jazyku,

ktoremu rozumie, /podrobne oboznameny s povahou a dovo-

I . . .

dom obvinenia pr li nerilu,·- ....

na pripravu SVQ' ej obhajoby,

c) obhajovaf sa <fobne alebo s pomocou obhaj~ podl'a vlastneho vyberu , alebo pokial' nema pro-

J

striedky n /zaplatenie obhajcu,

aby sa m poskytol bezplatne, ak to zay. my spravodlivosti vyzaduju, /

d) vyslucl{ai alebo daf vyshichaf svedkov proti sebe a dosiahnuf prodvolanie a vysluch svedkov vo svoj prospech za rovnakych podmienok ako svedkov proti

(

sebe,

e) maf bezplatnu pomoc tlmocni-

}ta, ak nerozumie jazyku pouzi/vanemu pred sudom, alebo tymto jazykom nehovori.

Je teda zrejme, ze kazdy, kto je ob ..

... vineny, nesmie byf primiteny k tomu, aby svedcil proti sebe alebo priznal vinu, M usi bye v zakonom stanovenej dobe informovany 0 povahe a dovo-

I doch zadrzania a obvinenia, pouceny

i

f 0 svojich pravach a mat dostatocmi

r rnoznosf na pripravu obhajoby. Ne;,;

;' moze platif vseobecne pravidlo, aby \' osoby ocakavajuce sudne konanie bo\1 Ii drzane vo vazbe.: Obvineneho alebo

b)

podozriveho z trestneho cinu mozno zadrzaf len v pripadoch ustanove-

" nych zakonom. Zadrzana osoba IDg§i

\ byt najneskor do 2,!,.hod ~ -' repuste\ na na slobedua:Iebo odovzdana sudu.

'~ ~

" £UtlCa must zadrzanu osobu do 24 ho-

din od prevzatia vyp_ocut-a-Tozht)dnti:~ o..v-a-zb-e--a:reoojiii;-repustit na slobodu. Nikto tiez nesmie bye pri vysetrovani alebo pri vykone trestu podrobeny neludskemu alebo ponizujiicemu zaobchadzaniu, pricom kazdy, kto sa stal obetou nezakormeho zatknutia alebo trestu, rna. zarucene pravo na odskodnenie.

Plati tiez zasada, ze nikoho nemozno odsudif za konanie alebo opomenutie, ktore v case, ked' bolo spacha-

.' fie, . nebolo podl'a platneho prava

trestnym cinom. Takisto nesmie byf ulozeny trest prisnej si, nez aky bolo mozne ulozit v case spachania trestneho cinu. Trestne stihanie j e tiez nepripustne proti tomu, proti komu sa skorsie stihanie pre ten isty skutok pravoplatne skoncilo alebo zastavilo. V nioktorych statoch zakon tiez ureuje aj casovy limit, dokedy treba nar iadif pojednavanie, pripadne ukoncif vec. Ide 0 pravo .na rychly sud (speedy trial), ktore zaklada na-

.,

priklad V. dodatok k Ustave USA.

Rychly sud chrani . obvinenych a obzalovanych pred_ dlhotrvajucou vazbou tym, ie stanovuje casovy limit medii obvinenim, ev. zatknutim obvi-

• 1 • .1 r-'p • • • -.. ...... • ~ _ - .' - • •• r. '.' 'I 1 • - • '. 1 1 •

neneho a odovzdanim veci sudu, Ak sa

. podl'a Zakona-~'r1chi~~"-'~~d~: ktory

v USA nadobudol platnosf r. 1980 nepodari predlozif vec sudu do 100 dni od zatknutia, must sa trestne stfhanie zastavif a obvineny prepustif na slobodu (INCIARDI, 441). Poziadavka, aby sa trestne veci prejednavali co najrychlejsie a dosledne zachovavali prava zarucene ustavou, sa v nasich podmienkach realizuj e prostrednictvorn casovych limitov trvania vazby, Trvanie vazby sa po r. 1990 vyznamne skratilo; avsak postupne sa predlzovak najma cez argumentaciu rastu kriminality a ochrany spolocnosti, V siicasnosti maze vazba trvaf az tri roky, Tjrn. sa v legislative presadila vjlucne myslienka ochrany spolocnosti a verej-

f) Verejnosf konania chrani strany pred kabinetnou justiciou vymkyriajucou sa kontrole verejnosti; je tiez jsdnym z prostriedkov na zachovanie dovery

,

k sudom. Priehl'adnosf, ktoru

..'

poskytuje verejny vykon spra-

vodlivosti,nappmaha . dosaho- . . . vat eiele clanku 6 ods. I, tj. spravodlivy /proees (Rozsudok

vo veei Pretto 11983).

I

g) Kontradi~d.6rne konanie je jed-

nym zo zakladnych zaruksudneho konania (Rozsudok vo ve-

,

ei Feldbrugge 11986).

h) Pravona spravodlivy proees zaujima popredne miesto v demokratickej spoloenosti v zmysle Eur6pskeho dohovoru. (RozsuQOk vo veci F.C .. B./ 1991).

i) Pri rozhodovani 0 tom, ci mozno organ povazovaf za nezavisly

nej bezpecnosti namiesto ochrany slobody jednotlivca. Ak zakon umoziiuje noumerne trvanie vazby, obvineny je vlastne trestany, aj ked' pravoplatnym rozhodnutfm sudu nebola vyslovena vina. Tym dochadza k prelomeniu zasady prezumpeie neviny a podporovaniu necinnosti a neefektivnosti organov cinnych v trestnom konani, Vazba znevyhodiiuje obvineneho oproti obvinenym, ktorych vysetrovanie sa uskutoeiiuje na slobode. Podl'a vyskumov je pravdepodobnosf odsiidenia u zatknutych osob vyssia nez u obvinenych vysetrovanych na slobode, Moznosti pravnej ochrany zatknutych oproti vy .. setrovanym na slobode su podstatne nizsie. N emajii predovsetkym tolko "moznosti radif sa so svojim obhajeom, zbieraf dokazy a svedkov vo svoj prospech, a najma dokazaf svoju spolahliyost zivotom medzi slobodnymi obcanmi." (INCIARDI, 420).

Plmi ochranu zakonnych zaujmov a zakladnych prav a slobod vyjadru-

je tiez zasada zabezpecenia prava na obhajobu, Ten, proti komu sa vedie 'trestne konanie, musf byf v kazdom stadiu konania pouceny 0 pravach, ako aj 0 tom, ze si maze zvolif obhajeu a radii sa s nim aj bez ucasti tretich osob. Zakladnym zaujmom obhajoby musf byt, aby nedoslo k odsudeniu nevinneho a vinny nebol postihnuty prisnejsie, nez je to spravodlive. Obhajoba sa nesmie zmenit na obzalobu, advokat nesmie preberat funkeie zaloby alebo usvedcovaf obzalovaneho. Obhajoba uplatiiuje to, co je v prospech obvineneho, Bolo by vsak v rozpore so zasadami moralky, aby obhajoba presadzovala nepravdu a na tomto zaklade dosiahla oslobodenie alebo oslobodzujuci rozsudok. Etika vykonu povolania zakazuje advokatovi uvadzaf cokofvek, co obzalovanemu pritazf. Naopak, prikazuje mu preukazovaf len to, co mu polahci a prospeje.

Procesne zaruky konania vratane minimalnych prav obvineneho su praktickym naplnenim poziadaviek spravodliveho (riadneho) sudneho procesu. Eur6psky sud pre Iudke prava v tejto oblasti judikatiirou k cl. 5, ale najma k cl. 6 fixoval cely rad dolezitych otazok. V suvislosti s tym je mozne so zretefom na otazku statneho rezimu a pravneho statu poukazaf najma na tiveto postupy spravodliveho procesu (CAPEK, 22-63):

a) U osob vo vazbe sa vyzaduje

/

zvysena starostlivosf a upred-

, /

nostnenie (Rozsudok vo <veci

,I

EngeI/1976). ,/

/

b) Eur6psky dohovor si ytzaduj e

periodicku kontrolu trvania le-

i

galnosti pozbavenia' slobody

(Rozsudok vo veei W,eks/1987).

c) "Sud" je organ, ktory je nielen nazavisly, ale ktory tiez poskytuj e zaruky sudneho konania

J

(Rozsudok vo veci De Wilde,

Ooms a Versyp/1971).

d) Spravodlivosf konania zahfiia predovsetkym princip "rovnosti zbrani" (egalite des armes", "equality of arms"), tj. princip, ze kazda strana musi mat v procese rovnaku moznosf hajii svo-

je zaujmy, pricom ziadna z nich nesmie maf podstatmi vyhodu voci protistrane. Poziadavka spravodliveho procesu sa vsak naplnenim principu rovnosti zbranf vonkoncom nevycerpava; princi p je iba j ednym z ciastkovych aspektov sirsieho pojmu spravodliveho procesu (Rozsudok vo veci Delcourt 11970).

e) Pravo na spravodlivy proces, ci uz civilny alebo trestny, predpoklada, ze kazda strana rna moznosf uplatnif svoje argumenty za podmienok, ktore v porovnani s protistranou nie su .jasne nevyhodne (Rozsudok '70· veci Delcourt/ 1970).

- --

tribunal, tj. najma nezavisly od . exekutivy a od stran danehoprfpadu, je nutne prihliadnuf na

"

sposob vymenuvania jehoelenov

, t

a na dlzku funkcnehoobdobia,

na existujuce predpisy upravujuce ieh odvolanie ,/filebo na za-

I

. ruky ich meodvoiatel'nosti, na

zakony zakazl)i.t1ce, aby ich exekutiva instruevala pri ich rozho-

l

dovani, na.existenciu pravnych

zaruk pr,&i vonkajsim tlakom, na otazku, ci sa organ jay! ako nezavisly a na ucas~ clenov sud .. eovskeho zboru na konani (Rozsudok vo veci Campbell a Fell/

., t

19~8).

j) Pravo obzalovaneho na osobnu

!

ucast pri sudnom konani je za-

J

.kladnym prvkom prava na

,l spravodlivy proees (Rozsudok . vo veci Colozzal1985).

VIII. KAPITOLA

,-

Pravo vstupilo novovekom na raz-

cestie, na ktorom sa odohraval konflikt medzi obyeajovym i pre cedensnym pravorn na jednej strane a zakonnym pra vom na strane druhej. Cestu k zakonnemu pravu kliesnili aj dorninantne formy statu s centralizovanou mocou tak pred Viedenskym kongresom, najma vo Francuzsku, Spanielsku a Rusku, aka aj postup

tvorby prava, vedie zhora nadol, od statu k spolocnosti. V obidvoch pripadoch vsak v konecnom dosledku ide 0 sociativne determinovany proces, v ktorom posobia mechanizmy formulovania spoloeenskych hodnet

a zaujmov a ich vyjadrovania v pra-

ve. _, Pret(),.p!Y~ .. £~~J~,,:· A~~I\aIQ.eg~ .. v:j;. . lucenie"··-~t.~tu·· 'a .&tatnomocenskych

prvkov pr~;~'a_d~h~ .~esta vyradenie spolocenskeho ,,~h_,aral_cteru a. _s_P~.locenskej podmienenosti prava. .' ..

~ - .

. Zivot spolocnosti a jednotlivcovStl.

storocia je natol'ko dynamicky, v vjvoj pospolitosti bez flexibilnej- vorby prava reagujiicej na spolocenske zmeny si dnes nevieme .predstavit,

~Sta~ove!rej a _~tred9v~:k(;J~f;!P.9Jo.~~<?~t.i_ y.~a~._~~_!~Eli~i_~J~!'~~Y_~l_~~._~~<!.~_

• .. -{,-+ v 11"\.. 'W.,. n1? ~ ad "

me _J_e--,YJ.'20"Y-QrollLC~~~D1> rutn~

dk /' · 'V. t- St"

sle om .normotzozne] . ..cJ nnos"~-. a.,-

tu. Vladlo presvedcenie, ze pravo

- -,- /

prameni priamo zo spolocnosti alebo

ad Boha, takze" ulohou ucenych pravnikov bolo p~avo objavovat, nachadzat. Mys?~nka staleho vyvoja prava prostred21.ctvom tvorby prava statom nemalajvtedy v spolocnosti miesto. Podstatnym znakom prava bol j eho vek, ;platilo od vekov ako spravodli-

f .

vos," Zakonodarcovia stredoveku ne-

boli tvorcami zakonov, Pravo iba "na- 9'iadzali", obnovujiic v lesk jeho

.spravodlivosti (GUREVIC, 128).

TVORBA PRAVA A PRAMENE pRAVA

~

~~TERATURA: B~RK, H. R.: Amerika v pokuseni, Pravo vvstavene svodum pO~lbky. ~raha ~99~. CAPEK, J.: Evropsky soud a Evropska komise pro Iidska prav~. ~reh~ed Judik~tury a nejzavaznejsfeh pripadu. Praha 1995. DAVID, R.:

Anghcke pravo. Bratislava 1972. DAVID, R. Ed.: The Different Conceptions of the Law. In: The Legal Systems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 1. Tii~ingen 1974: DAVID, R.: Sources of Law. In: The Legal S~s~ems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 3. 'I'ubingen 1984',.. DWORKIN, R. M.: Taking Rights Seriously. Cambridge. Mass. 1977. GUREVIC, A. J.: Kategorie stredoveke kultiiry, Praha 1972. HART, H. L. A.: The Concept of Law. Oxford 1961. HAYEK, F. A.: Pravo, zeikonodarstvi a svoboda. I.-III. Praha 1991. HOLMES, O. W.: The Path of the Law. 1897, 10 Har. L. Rev. 457-478. KELSEN, H.: Allgemeine Theorie der Normen. Wien 1979. KNAPP, V. a ko1.: Teor~tick~ problemy tvorby ces~os!ovenskeho prava, Praha 1983. KNAPP, V.: Teone prava. Praha 1995. KRISTUFEK Z.: Historicke zaklady, pravnfho p.ozitivizmu. Praha 1967. LLOYD, L. - FREEMEN" M. D. A.:

Lloyd s" IntroductJon. t? ~u~s~~d"e~ce. London 1985. LUBY, S.: Obycajove pravo .. a sudna prax (Civilisticka studia zo slovensksho prava), Bratislava 1939

MUNCH, v. 1.: Export a import prava, Pravni rozhledy 3, 1995. SAVIGNY vo~ F;' C.: Yom Berufunserer Zeit fur ~~setzgebung und Rechtswissenschaft. Rei ... d~lberg.1814. THIBAUT, A. F. J.: Uber die Notwendigkeit eines allgemeinen burgerhchen Rechts fur Deutschland. Heidelberg 1814 TUNC A· Pravo S ·

.; h v ..- II'; • ,. • POJ e-

nyc statovamenckych. Bratislava 1966. URFUS, V.: Historicke zaklady novo-

dobeho pniva.souk"romeho. Praha 1994. WEINBERGER, 0.: Norma a instituce. Uvod do teone prava, Brno 1995. WEYR, F.: Prameny pravnf. SVP. III. Brno 1934. WEYR, F.: Ceskoslovenske pravo ustavnf. Praha 1937.

KONCEPCIE TVORBY PAAVA

nizovana tvorba prava, a kde domiriarrtnym pramenom je tzv. statne pnivo~ ktore sa nazyva aj zak~;~~-

. pravom, sa vee tvorby prava javi inak, totiz, ze pravo je vvraeom racionalnej vole statu. Podstata veci je vsak zlozitejsia, pretoze v oboeh prfpadoch ide siee 0 formovanie spolocenskych zaujmov, hodnot a potrieb, ale roznymi cestami. J edna cesta ktora predstavuje tradiemi sociativ~

. , . ,- f.

nu koncepciq tvorby prava, vedie

zdola nahor, od spoloenostl k statu kym druha cesta, kt.ora predstavuj~ legislativnu," etatisticku . koncepciu

Tvorba prava je otazkou 0 vzniku prava, 0 povode pravnych noriem., Pravo·· rna spolocensky charakter; takze jeho korene 811 v spolocnosti ' a v spolocenskych vztahoeh, potrebach, hodnotach, zaujmoch spoloc-

nosti. V systemoch prava obycajovehoa precedensneho akoby pravo priamo vyrastalo zo spoloenosn a bolo jeho integralnou sucastou: zda sa

, ,

ze sudy ho iba nachadzaju, ale netvo-

ria. N aopak, v pravnych systemoch, v ktorych sa uplat:rluje statom orga-

Konflikt medzi obyeajovym a zakormym pravom

a vysledky formovania centralizova nych narodnych statov po kongress transformovane rokom 1848, najm, v N emecku, Taliansku i Rakusko Uhorsku. N astup zakonneho pray; namiesto obycajoveho prava bol da sledkom deklaracie rovnosti vsetkycl pred zakonom a vystavby centralize vanej statnej moci.

Vo vyvoji statu a prava na konti nente doslo teda v porovnani s An glickom k urcitemu zvratu v chapan . hierarehie a vztahu prameiiov pravs ktory podmienila najma dominaci absolutistickej monarchie.

Hayek v tejto veci usudzuje, z "dejiny intelektualneho rozvoja v ktorom sa od 13.storocia a .hlavn

.I

na eur6pskom kontinentezacalo n

tvorbu zakonov pomaly'a postupn coraz viae pozeraf 9-1(0 na akt uvedc melej a neobmedzenej vole vladcu, 81 prflis dlhe a_"tlozite ... Z podrobnyc

.-

stiidii tohto procesu vyplyva, ze uzk

suvisia .~. vzostupom absolutisticke monarchie, ked' sa formovali predsta V))/ktore neskor ovladli aspiracie d€ mokracie' (HAYEK, 77).

Pociatky legislativneho, etatistic keho smeru tvorby prava, ktory vy

/

chadzal z racionalizmu a prirodze

neho prava, nachadzame v-roznyc castiach Europy, kde vznikli prve kc difikacie. Pozoruhodny je najm prusky AllgemeinesiLandrecht fil die preuflischen Staaten. (1794) a Z€ illerov rakusky y~eobecny obciansk zakonnik (181Jl Najznamejsou krs

,J

jinou kodifikacif je Francuzsko. RE

prezentuje-ich cela sustava napole onskychzkodexov, najma Code CiUI z r. 18p~) aka aj myslienka, ze dote rajsikult Prava nahradil kult Zakr na.zreprezentovany kultom Code CI vit'(IffiISTUFEK, 24).

Racionalna legislativa znasoben francuzskym vzorom spolu s my: lienkami revolucie si nasla mnohyc zastancov aj v ostatnych krajinac

Eur6py. Protinapoleonske vojny transformaciu tradicnej tvorby prava na Iegislativnu, rozumej etatisticku tvorbu prava pribrzdili, avsak v konecnom dosledku sa na eur6pskom kontinente ujala idea celcnarodnych zakonnfkov, a preto i etatisticka koncepcia tvorby prava, Legislativna, ev.etatisticka tvorba prava zodpovedaia forme vtedajsicho statu, podporovala cerrtralizaciu statnej moci i rozvoj obchodu a trhovej ekonomiky vytvorenim jednotnych a pravne zavaznych pravidiel.

Hist6ria kodifikacnych prac sa vsak nezacina 17. storoeim a prijatim Code civil i dalsich napoleonskych k6dexov, ku ktorym patri i zakon 0 obcianskom sudnom konani (Code de procedure civil, 1806), obchodny zakonnfk (Code de commerce, 1807), trestny zakon (Code penal, 1810) a trestny poriadok (Code d' instruction criminelle, 1808). Kodifikacns snahy sa uplatnovali aj predtym i v systemoch obycaioveho prava. l?rikladom je Corpus iuris Hungarici, ktory tvori o. i. Tripartitum, predlozene snemu r. 1514. Najznamej sfm dielom minulosti je kodifikacia cisara Justiniana z r. 529. Starsie kodifikacie nachadzamo v spanielskom i portugalskom prave, tiez v Skandinavii v 16. a 17. storocf a pod.(DAVID, 1984, 60).

Francuzska cesta tvorby prava a historicko-pravna skola

Francuzsky vzor legislativnej tvor- . by prava sa stretol s kontraverznou odozvou osobitne v N emecku, najma ~a pode historicko-pravnej skoly, 1 ked' Savigny zastavajtici nazor, ze zakon jo nemenej vhodnym prostriedkom tvorby prava, prijal r. 1842 pozvanie panovnika, aby sa postavil na celo pruskeho legislativneho ministerstva, ktorahn ulohou bola revizia

zemskeho prava (KRISTUFEK, 50).

N a potrebu jednotneho obcianskeho zakonrnka pre N emecko poukazal r. 1814 jednoznacna Thibaut, odkazu-

juc na Code civil a na prusky a rakiisky zakonntk. Savigny sa postavil d6razne proti uvedenemu programu, V intencionalite historicko-pnivnej· skoly, ktoru Savigny zalozil, dovodil, ze pravo sa formuj e, vytvara organicky cez vseobecne presvedcenis pospolitosti 0 tom, co je dovolene a zakazane, pricom presvedcenis pospolitosti, ev. naroda formuluje stay pravnikov, Podobne ako v stredovekej predstave aj v historicko-pravnej skole je vek pravneho prikazu ci dovolenia dolezitym argumentom jeho od6vodnenosti, organickosti, spojenia prava so vseobecnym presvedcemm naroda,

. -

154).

V sucasnych podmienkach je recepcia transformaciou vmitrostatneho prava podl'a vzoru (prameiia) pra- - va jedneho alebo viacerych statov, prfpadne podla vzoru (prameiia) medzinarodneho prava alebo komunitarneho prava. Recepcia nie je teda v mnohych pripadoch k6piou recipevaneho textu, pretoze normotvorca

jej predmet viae alebo.menej adaptu-

I . I .: ..

jena domaceprostredio, pripadne sa

recipovane pravo adaptuje v nOVOID sociokulturnom prostredi v procese

jeho realizacie v pravnych vzfahoch. V tejto suvislosti sa stretavame so zaujimavym ukazom .. Rovnaka dikcia zakona vyvolava yo-alisIiycb;jio:d~1~~k~~h~'8i~-~'-:i. .inom ktii tt1~~()~,

, · mocenskomipravnom prostredi niekork~ch-"~t1ito~:rlerov:rlake . efekty, l~to~~ ·su _. odlisne od - . efektov, .... ktore

- - . .. .'. ,- ...-

prisl_1J~n~-~·nr~V:Q"YYYQ~"'ya -: y .krajine,

.. I . ~ .... .: ~ :' ~ • ~ - . - _ .•

v ktorej vz.I1ilclp,_"~!lilvyse efekty.kto-

re variujti yz~visl()stio4kultury~tfi~

• •• I • • • • •

tOY, .ktore toto pravo recipovali. Pri-

... . ..... ,,- , . , .' - . ..~. .,'. . ... -. ... . .

kladom je U stava Spojenych statov

americkych, ktora bola vzorom pre .niektore latinskoamericke staty, ktore sa jednoznacne definovali ako autoritativne rezimy,

Prednietom recepcie moze byf jeden normativny pravny akt, najma k6dex, iistava ineho statu alebo iba cast urciteho zakona. N emecky

, '

obciansky zakonnfk bol reeipovany

v Japonsku. FrancuzskyDode civil v Brazilii a v Argentine. Nie je zriedkavostou, ze/predmetom recepcie j e

.. - niekol'ko pravnych uprav niekol'kych

_~~~~_~"!!~~§..t!" .. Js~g: ","Y,.",mQ.Qi!J~~y~:g-~J J9r' Ill:e 3._ obsahu, kU,~~?E~t,_,P.ti~E~~~,;,~J5~,:, fa- glosiltor'oy"-a"komentalorov. Pred-

.. -metom:· "'-'receI>c'le'- nie'c ·'siI' '~"podsta te

povodne pramene rimskeho pra va; v N emecku nim napriklad bola "pravna veda ci skor prav_!ll!lw.ltara,

ktorii vytv"ulrlskeskoly" naj- ... rna... ielo komentatorov' -(URFUS, .

Miesto recepcie prriva v tvorbe prava

Za sucasf tvorby prava je mozne povazovaf aj recepciu prava, Je for-

':t-

mou prenosu casti prava i pravnej

kultury z jednej spolocnosti do. inej alebo Inych spolocnostr. N ajznamej sou sa stala r~,~~pcia .. rimskeho

. I?:!"~Y3,;, pri ktoref'" doslo-"k" prenosii"

vyznamnej casti rfmskopravnoj kultury a najma rimskeho sukromneho prava do pravnych systemov strednej

a zapadnej Eur6py. Osobitostou recepcie rimskeho prava je, ze isle

o tr'ansforrnaciu uz neplatneho prava staroveku najma do novoveku, hoc romanizacia eur6pskeho pravneho myslenia, ev. preberanie rfmskopravneho dedicstva maju svoj historicky zaciatok v stredoveku. Ked'za recepciu transformovali univerzity i statna moe, uskutoeriovala sa tak vo forme teoretickej recepcie,ako aj vo forme praktickej recepcie. .Faktom je, ze uz neplatne a takmer zabudnute

. . _... . .-

pravo silou recepcie nadobudlo znovu

statov a vysledkom, ciel'avedoma

.r .... 1'

kombinacia roznych vzorov. Vzorom

brazilskeho 0 bcianskeho .-/Z'~konnika z r. 1916 bol jednak Cpde'-- civil, portu-

fr"

galsky obciansky.-zakonmk a cas£

ustanoveni prevzal domaci normo-

_..

tvorca z .nemeckeho BGB (62 clan-

kov), pri·~om dalsia polovica zakona prihliada na domace obycajove pravo

.r" ~ •

(MUNCH, 108). Kombinaciui.doku-

mentuj e aj tvorba ustay:y"'-Ceskoslo-

»<

venskej republiky .,~~.F~·"""_'1920. N ormo-

.. tvorca prihliadalina mnohe cudzi e vzory, okremfrancuzskej a americkej u.stavy_,a,(D:a ustavu rakiisku, nemecku,-/~vajciarsku i anglicku (BRO-

,.,. ,

KLOVA, 22). Kreativita recepcie spo-

elva najma v selekcii recipovaneho prava, v sposobe jeho vclenenia do vmitrostatneho prava prijemcu.

Recepcia prava je integralnou sucasfou tvorby prava osobitne v niekdajsich komunistickych statoch strednej a vychodnej Eur6py. +~ avrho-

.'~'. <

vatel' novych pravnych predpisov

I ~.. _ _ • ." • I .' _ • .... ...

.komparuje navrh na novii pravnu

I.' .,. _. . . . .,._ '. ... .

iipravu alebo inavrh na novelizaciu

najma s pravnou regulaciou clenov Ellr6pskej unie,· vratanekomunitarneho prava unie. Harmonizacia (apro-

~'. . . . .'

ximacia) pravneho systemu s pravorn

clenskych statov unie sa pri "exporte a importe prava" prevazne uskutociiuje prave prostrednictvom recepcie.

Legislativna (etafiaticka) koncepcia tvorby pr'ava

Verejmi statnu moe a verejmi samospravnu moe vykonavaju organy so zakonodarnou, vykonnou (exekutivnou) a sudnou (justicnou), ako aj samospravnou pravomocou. Pravomoe statnych organov a organov sa-

_, ""J''' ..... "'"

mospravy spociva aj, a najrna v spo-

sobilosti vydavaf:

a) normativne pravne akty (iistavu, zakony, nariadenia vlady

a ine vseobecne zavazne normativne akty vratane vseobec .. ne zavaznych nariadeni miestnej samospravy);

b) mdividualne pravne akty (rozhodnutia sudu, prokuratora a pod.).

N ormativne pravne akty obsahuju generalne normy, kym individualne pravne akty ohsahujii individualna normy,

S h t v t ~ · vI

.'."~~i;'£'.'~ ~p:p,n.9.§.;_ .. : . ;:.-~~:!!r.~"Q.y'~~~., .". ;.-,.'.~~ p:ri~Y~l)le .... ",C~., .. ~-

",!?:2X",,,~:P9J9,GP?§~~,,;,J?9;m~q~-qU--,-pr~:yp-J:~h ' ~~ti:~~,.",;".;,i~"",~~!~;~itY~-;:;,~n~~Qm,-,Y,~,t~jn~j'

v t ...,- t - ,- ~. .. . ... v· .)1 '.. • . .. 'V

,§ :}~~-,!H~J:;,;,~p_~q,r~ ty,,~,.;-§t~tp-~ Preto ti ez

tvorba prava a - existencia pravneho

systemu statu, ako aj jurisdikcia statu patria k nejvyznemnejsun prejavom zvrchovanosti a nezavislosti statne] moei. Tvorba prava je jednou zo specifickych foriem realizacis prava. Tvorbu prava okrem realizacie predpisov upravujucich cely proees vzniku noriem charakterizujli aj kreativne prvky, spojene s formovanim a vyj adrovanim spolocenskej vole ako statne] vole v demokratickom prostredi politickej plurality) v ktorom dochadza k uplatiiovaniu hodnotovych hladisk, spolocenskeho poznania, predstav 0 moralnosti, ucelnosti, demokratickosti, spravodlivosti, ekonomickej, financnej a inej odovodnenosti navrhovanej pnivnej upravy a tiez k uplatnovaniu ci presadzovaniu inych pristupov.

Tvorba prava je d6lezitou ohlas£ou cinnosti statu a je upravena platnjm pravam. Z formalneho hl'adiska platneho prava a jeho realizacie je tvorba prava v podmienkach moderneho statu a v niIDei kontinentalneho pravneho systemu ustavou a zakonmi upraveny ,postup statnych organov a organov uzemnej samospni vy, ktoreho ciel'omje vznik, zmena (novelizacia) a zanik normativnyeh pravnyeh aktov alebo' ich cast!, obsahujueieh pravne normy s univerzalnou alebo

Iokalnou posobnostou. N ormativne pravne akty, ktore obsahuju normy posobiace na celom terit6riu statu, sa nazYvaju~niverzalne normy. Normy p6sobiace len na urcitej casti teritoria statu, su90krune normy.

Normativne pravne akty s univerzalnou posobnostou prijima naprfklad'<N arodna rada Slovenskej republiky, vlada, ministerstva a normativne akty s lokalnoul:posobnosfou prijima ktorekolvek obecne alebo mestske zastupitel'stvo, ako aj miestne organy statnej spravy, ak su na to splnomocnens zakonom,

Opravnenie statnych organov a organov miestnej samoapravy vydavaf v~eobeene zavizne pravne predpisy s univerzalnou alebo lokalnou posobnosfou je ich normotvornou pravomo ... cou,pripadne pravomocou tvorby prava, tj. sposobilostou prijfrnaf normativne pravne akty, ktora tiez nazyvarne vseobecne zavazne pravne predpisy. Jednoducho, aj pravne nor-

v .

my. Statue organy a organy samo-

spravy s normotvor.nou pravoTIlOCOU s11 organmi tvorby prava. Nie vsetky statue organy rnaju sposobilosf prijimat normativne pravne akty.

V Slovenskej republike maju pravamoe rozhodovat 0 navrhoch na prijatie normativnych pravnych aktov:

a) N arodIia rada Slovenskej republiky,

b) obcania (vo!ici)Slovenskej republiky v celostatnom referende,

e) vlada Slovenskej repuhliky na' vykonanie zakonov

a v ich medziach,

d) ministerstva aostatne ,tistredne organy statnej spravy v medziach zakonov a na ich zaklade, tj. ak su na to splnomocnene zakonom,

e) obecnezastupiterstvo na plnenie uloh samospravy obee, alebo ak to ustanovuj e zakon,

Tvorba prava v sebe zahfiia jednak prvky kreativne (tv:lri-or/e) a dcrogativne (zrusovacie) a j cdnak aj pl~V ky re ..

f) obyvatelia obce (volici) v miestnom referende,

g) miestne organy statnej spravy v medziach zakonov a na ich zaklade, tj. ak su na to splnomocnene zakonom, vratane obecneho zastupitelstva vo veciach; v ktorych obec plniulohy . statnej spravy, - ....

N a oznacenie procesu i vysledku tvorby prava sa pouztvaju vo vzfahu ku vsetkym subjektom tvorby prava a k roznym formam a proceduram .. tvorby prava najma terminy normotvorba, legislativa a zakonodarstvo.

_,Norntot~6rba- rna z uvedenych ter ..

mi~~~">~~Jsirsi:r:?~_s,~~.t"J?!.~~o~~ oznacuj e"nlelen'lvorbu· . pravnych no-

·"riem ,-" - ale'" a.J, 'tvol"b~_ nepra vny ch --ii'~-'riem "ky:;m,,~zi\kijn~a~s:t~~ rna- medii

, . ".::,-::~:,\"··;..".·<tf/ .. :,,,;}~._;.~.-."~,~ .,.,;:.-.-J.:--." .. ::..... _. , ... .:

.nimi .naj u~~i vyznam. ' .. XYJ~,,,~<,",",§~Jf1.U

tvorbyue;t?yy" .tistavnY~h . zakonov a' z~k~nov.- Normotvorbou -sa'rozumie

~ts~h;Il-~oriem vydavanychparla-

mentom, d'alej noriem wydavanych

--na-ieh'-vjkonanfe'eiek:utivol.l a suhrn

~oriem~Y~_~.Y.~~Y"c.h" «?~g*n}p:L~illikaciEipr~va'najma v systeme eomrg_0:rl

" ... ,' - ,. _. ' .. ,' ,.. .-_ ._.,' ,- c·... ........ :;::- ·'"_I.~'·:,-·r ".:' .- t, ;o-·.f ,,_,. ". ~ ",: -, -. • ••• v;; .. ·· .": -' .. , .. ;- - .... '.,." '-~.. .-

law·,Lem~l;:}.~tv:l:' s~_P!>.~~IY,~ Y,P~g2P.:

:riq'~. _'.y:yz;p.a_:m,e - .ako normotvorba,

.• ,. . ,. •. .c ' .. - ; e V .;

avsak tento termin je vel ID} rozsire-

ny ajpri· tvorbe, Qrganjzacriyc;h ',' ij'k~ov. Legislativa je navyse vYraz oznacujuci jednak pravne normy, ktore 8U

vysledkom ciefavedomej normotvornej cinnosti statu, a jednak postup statu, ktory ich vytvara. Legislativa

je teda opakom socialnej, ev. sociativ._ nej normotvorby, ktorej vYsledkom su sudne precedensy alebo pravne obycaje.

Kreativne a derogativne prvky tvorby prava

spektovania zakonom ustanovener postupu vsetkych subjektov zucas nenych na tvorbe prava, najma pi postup subjektov vybavenych spos bilosfou tvorby normativnych pra nych aktov.

Podstata derogativnyeh prvkc v tvorbe prava spociva najma v tor ze pravomoc tvorif (kreovat) norm: tivne pravne akty spravidla bez v: nimky zahriiuje aj sposobilosf zrus vat normativne pravne akty aIel

" .Ichcastia ustanovenia'J\~l~t:i~;~~$~id

. ·;~,~~t/·'!··.I:. ~':- '~.F /·:,7;"""'1' . ~h~ : .. ;'." ... ~.~~:' / ..... _, .. ; .: ,.:.~.~~"1,;.,~\;* -s. Nj .... '·IAl· .:: of; >I'/:~· ·":r·'~'R: .;~~.:.:._;;O'<~··M~<····:{:·· .:' m"·; ~~~(:'a;·:;'::'~·· :., .. - v··:;' .

. .:"~::a~~.'. i/:,' .. "· ~ 'r '!l1:~~:'n~ ;'~' ,. - . ~ri~~: I _ ~.:;', ':~., ::';. :.~·t _, '; I ~ • _?~:~,i.~: : .: ~. " ;7rf!l ~".I,~

.f~~~~·~··r.· ~I~-:~r: :'.;1"(, :.: ~'·/ri!l'/ ; .. ;.,\ ... , ,;i'1!r~'I~t\·~7·f{~~~'~t, "~'};\·;f·i,'·, .. ~)·;~: ... - '.,:"'.,-.;'., .~.:-.-<~>.>:-:,.;:>, ,.,.,:; .. ; :',~"r~,,·./

.~ ..... ~ 7:~· :~.r~·:':::::'\~~ ,'::'-~;;~\~kZW'_·"-: ~'~:>··~~sy.:m:·~·':'··' J1£1 .... ".,: .... ·Yo-; ~i~'tit:~~~·.:~(~; . ." ... ~.~.Y!::.~'<.>~'; '·at· ·~··i/?·;' ktoi

.lid, ':j. ~L~ ~ ~ ~ '~~~.~:: :...: 'L;:; .'; ~, .~. ': -~ ..:~.: • .! II . ~' . :'_:'1 .,.: ~. ~'.. ':. :.",~;" ~' ... ~.';;.:.17r. ", ., ~ '~r

I~'.!!I . V-,,-,~, " I ' ~ .. ~ -. !" "I .-: ••• _. .,'

.o:' -, ~ •.. , '·~r ..... :. '.··· •. i·,~"-····i'.- r- .". '.", ( ", , .. \: ... ~ '},.....'I., ;'~.'~.;:/'. ',-, ..•. '. _. , .... :": -, ;; ..• ';;., '",'.!.' •. .: ~.,; -. ,.,,: .. ,. ,:,.: ..•. ~. ~~~~rr~'''~( _.,

"yY,4~L'P~a~d~:}e' oi~~koti~ ci j~'p~

pustne vydaf akt derogacie sam statne alebo len ako sueasf kreaci tj. sucasf aktu, ktorym dochaza k vzniku, pripadne k zmene platn

., "'';

pravnej upravy.

Inou otazkou derogativnych pr kov v tvorbe prava je pravornoc je1 neho organu tvorby prava, pripadr organu kontroly ustavnosti a zako: nosti pozastavovaf ueinnosf alel zrusovaf normativne akty, ev. i4 casti a ustanovenia vydane organa tvorby prava, Pravomoc zrusov: normativne pravne ·akty organ: tvorby prava, pripadne rozhodov. o pozastaveni~: ich u.cinnosti plat1 pravo spravidla zveruje organo.

_;

s pravomoco~:

a) ustavodarnou a zakonodarnol

b) sudnou, spojenou so sposohil stou rozhodova~ '0 sulade zak nova ostatnyeh pravnych pre pisov s ustavou.

v

Statne organy so zakonodarn(

a ustavodarnou pravomocou mo~ zrusii normativne pravne akty aIel ich casti:

a) hla·sovanim··o navrhu zakol alebo ustavneho· zakona, kt reho sucastou je obvykle zrusenie normativnych akt( ich casti alebo ustanoveni, kto

I ,

vydali ine organy tvorby pray

b) konkluderrtnyrn prejavom derogativnej vole, ak ustavny sud vyslovi nestilad pra vnych predpisov, alebo hlasovanfm 0 navrhu na zrusenio urciteho normativneho aktu alebo jeho casti, ktoreho vysledkom je normativny akt, ktory pozostava len 2f ustanovenia 0 abrogacii .ineho zakona (derogacii casti zakona) alebo inych zakonov, ako aj ich casti.

Moznosf uvedena pod pismo b) nastane v nasich podmienkach, ak:

"

ba) U stavny sud Slovenskej re-

publiky vyslovi, ze urcity normativny pravny akt je v rozpore s aktom vyssej pravnej sily (ustavou, zakonom) a organ, ktory dotknuty predpis vydal, ho uvedie do siiladu s normou vyssej pravnej sily tak, ze ' tento akt alebo jeho cast zrusi bud' osobitnym nor-

"mattvnym . aktom, alebo konkludentnym vyjadrenim ,svojej derogativnej vole, cize ciefavedomym nekonanim, ktoreho ucelom je zanik platnosti aktu (casti aktu),

bb) normotvorca prijmeakt, ktoreho obsahom je len abrogacia·aIebo ,derogacia ineho ·aktu (aktov) cicasti aktu (aktov), pricorn pravna sila zrusujuceho normativneho pravneho aktu

je identicka s pravnou silou zrusenoho normativneho pravneho aktu a dovodom prijatia tohto aktu nie je kontrola ustavnosti a zakonnosti normativnych pravnych aktov.

Pnivomoc tvorby pniva,' ktoru istava zveruje Narodnej rade SR im)licitne zahriiuje aj pnivomoc zruso-

vat normativne pravne akty inych organov tvorby prava v pripade, akje zrusenie aktu organickou sucasfou

novej pravnej upravy formou ustavneho zakona ci zakona a je uvedeno v jeho zrusovacej dolozke.

f1\rarodna rada Slovenskej republiky vsak nie je opravnena, okrem ustanovenych vynimiek, zrusovaf samostatnym uznesenim a samostatnym normativnym aktom ine normativne pravno akty S od6vodnenim) ze medzi normativnym aktom ci jeho easton, ktory sprevadza navrh na zrusente na jednej strane a ustavou na strane druhej, je nesulad,

Vynimkou je iba pravomoc N arodnej rady Slovenskej repuhliky zmenif alebo zrusif ustavnym zakonom vs-

sl£2.~Sx"'4!(~[~E~~,~<l, .; , p()._ ._gnJY.n9:B .. ~~ r9J~2Y,J?'clJ,.~J;~-.Q.1Jc~P:q?~_Ei, ako aj pravo-

moe N arodnej rady -'Slovenskej re-

publiky zrusovaf vseobecno zavazne nariadenia o~g~Ilov ' ~~m~sp··~i{~;'''-'';o

y~~~.~c~·,.··. #*~I!lJ:l.~.i.,::§-~mQ~pr.~yY;·'.,:.Z~k~;;

o obecnom zriadeni . ustanovuje, ze

nariadenie obce nesmie odporovaf ustave ani zakonu, Ak nariadenie odporuje ustavo alebo zakonu, zrusf ho N arodna rada Slovenskej repuhliky na riavrh generalneho prokuratora, vlady alebo z vlastneho podnetu. Vykon nariadenia az do jeho rozhodnutia sa podamm navrhu pozastavuje.

Pnivomoc rozhodovaf 0 sulado normativnych aktov s ustavou alebo

11 -' •

S mymi normativnymi aktmi maze

vystupovaf aj samostatne a bye oddelena od pravomoci tvorby prava, Ak U stavny sud Slovenskej republiky pri rozhodovani 0 sulade zakonov s tistavou, pripadne nariadeni vlady s tistavou a zakonmi vyslovi, ze medzi normativnymi aktmi je nesulad, stracajii prislusne predpisy, ich casti, pripadne niektore ich ustanovenia

ucinnos£._Qrga~y tV9:rPY prava, ktore ti e to. . . r e-a "Is'"''''''v''''d~ir''' '0 ;i{"-;'''·''C;'''''·''·''''''''''!''

" ,.," ;, ;.- '; ... ;',-';'" ,12;,-"".,,,,(,.,g,.:.,, eX, ;; _' ... _!-,., " '., , .. _' " ';,'. ", ", " .. ' "P,.. .Y.~!!:!l: ~

lJY:l~StlC~ .. clo .' ~t\I~.gH. __ p,."tJ:~tavou~' prl-

. . I ... _,~: I·~'.~.L+"~'.'.-II .. : ... ~~~-:.r:~·r~':L,.: .. ~

padne s A!?:~!l!L"DI~YJlYmt"PJ~9R!.-~:tpi. Ak"t'ak'-neurobia, tieto predpisy, ich

casti alebo ustanovenia stracaju

1 t ¥ . --. 'ff~i)hSti.c}(~\_e:s.t.iiJ'kiod vy-

pan 0 S li~;~:, ~. ~~, :·1l=t¥W.~.~ H'.~ , .. ,:' ··:·i~· ~ _'- ,~:~ .'. <, :~'; .. ~ r: ;,~.,. :~:~·'·"f~ · .;., -.!.~: .. , ~.<,.,><\.~ ••. ~;.~~~ , ~ .. >.',' .. _, _ .. -;l/.

hlasenia rozhodnutia. . "'--"'Tym;''''''-~e'''n'ormatlVne pravne akty

na zaklade rozhodnutia ustavneho sudu 0 ich-rozporaataktom _vyssej pravnej sily stracajti najskor uClrmose a neskor pripadne aj platnostnezna-. mena ze .~;ustavny sud je . organom

. , ..

tvorbypravaUstavny sud nema pra- ..

vomoc zrusovaf platnosf aucinnost -. normativnych pravnych aktov\Svojim rozhodnutim len vyslovi, ze urcity akt alebojeho casf je v rozpore s inym aktom a pozastavi jeho ucinnost. Je uz vecou organu, ktory tento predpis vydal, aby ho v stanovenom case uviedol do siiladu s tistavou alebo inymi aktrni alebo medzinarodnymi zmluvami alebo v pripade clenstva statu v Eur6pskej unii uviedol do suladu s kornunitarnym pravorn, pripadne aby zrusil platnosf aktu, ev. napadnutych ustanoveni. Ak prfslusny statny organ je necinny, ak teda nepristupil

k novelizacii aktu alebo jeho casti, je potrebne jeho postup chapaf ako konkludentne vyjadrenie vole derogovaf to, co je obsahom rozhodnutia ustavneho sudu, Ide teda 0 osobitny sposob derogacie napadnuteho aktu konkludentnym rozhodnutim statneho organu, ktory predpis vydal.

Akym sposobom mozu dotknute organy tvorby prava uviesf napadnuty akt alebo jeho cast do suladu s iistavou a pripadne aj s inymi pravnymi predpismi?

Z hl'adiska ustavnosti a zakonnosti je akceptovatel'ny rovnaky postup, aky sa uplatriuje v pripade navrhu na vydanie normativneho pravneho aktu s moznostou derogacie prislusnej casti ci abrogacie aktu, pripadne zmeny a doplnenia dotknuteho normativneho aktu alebo jeho casti tak v ramci' nalezu, ako aj nad ramec

t -.

, .

, "

nalezu ustavneho sudu, avsak v intenciach nalezu.

Od pravomoci tvorby prava a od pravomoci zrusovaf normativne akty je potrebne odlisif pravo navrhovaf (iniciovat): ..

a) prijatie alebo zmenu normativneho pravneho aktu, ktore zahfiia aj pravo navrhovaf zrusovanie normatfvnych pravnych aktov, ktore nie 811 v siilade s predlozenym navrhom,

.. b). zrusenie normativneho aktu alebo jeho casti, najma ak tento normativny akt odporuje ustave alebo zakonu.

Pravu podaf navrh na vydanie alebo zrusenie normativneho pravneho aktu zodpoveda pravna povinnosf prislusneho statneho organu sa s tymto navrhom zaoberaf a rozhodnuf. Navrh na vydanie alebo zrusenie normativneho aktu moze podaf ktokol'vek, avsak prfslusny statny organ sa takyrnto navrhom n~moze ofieialne zaoberat.

PRAMENE PMVA

Pojem tvorba prava je vel'mi uzko spojeny s pojmom prameii prava tak z hl'adiska koreiiov tvorby prava, ako aj jej vysledkov, Chapanie pramena prava, tj. odpoved' na otazku, coje pramen prava, podmieiiuje orientacia pravnej teorie, Sociologicke skoly hl'adajti prameri prava v spoloenosti

. a v spolocenskych vzfahoch. J usnaturalisti v l'udskej prirodzenosti, absohitnych pravach cloveka ci' v Boze] prozretel'nosti a analyticke smery pravneho myslenia v ustaveci zakone.

Stanoviska k pofiatiu prameri prava, pokial' ide 0 jeho pojem, ako aj druhy pramenov a ich vYznam, sa v literature roznia, 0 com svedcl prehrad niektorych nazarov na pojem

v ~

pramen prava:

a) socialne, ekonomi eke , mravne a politicke podmienky a ekolnosti ovplyviiujuce platne pravo,

b) vofa suverena, vladnucoj triedy,

c) organ alebo organy statu s nornrrotvornoupravonaocou,

d) normativne pravne akty vydane organmi tvorby prava,

e) norma ustanovujuca normotvormi pravomoc,

f) oficialna zbierka pravnych predpisov statu,

g) ine nahl'ady a vymedzenia.

Pravna te6ria spravidla deli pra-

_;

mene prava na pramene v zmysIe:

. a) mater ialnorn, ktoro nazyva materialns pramene prava,

b) formalnom, ktore nazyva formy

"

prava,

Pod materiaInymi prameiimi prava treba rozumiof to, co vyiadrujo tivodne stanovisko vpredu uvedeneho prehl'adu nazorov na pojem prarnen prava, tj. pnrodne; ge ografi eke , demografi eke , socialne, ekonornicke, mravne a politicks, technclogicke, ekologicke, medzinarodnopoliticke a ine podmienky zivota urcitej spolocnosti, ktore ovplyviiuju tvorbu prava, a z ktorych tvorba prava vychadza.

Materialnym prameiiom prava je v pripade autorskeho zakona umelecka tvorba v spolocnosn, ochrana zaujmov autorov, uprava podmienok tvorby a uplatnenia diela. Umelecka tvorba, umelecky zivot a medzinarod .. na vvmona umeleckych hodnot ako

. ,

aj medzinarodna spolupraca ovply-

'V • ~

vnuju tvorbu prava, ktora vytvara

urcity pravny rezim ochrany autorskeho prava, pripadne zakotvuje aj priaznive podmienky pre Iiterarnu, umeleckti i vedecku tvorbu a podnecuje subvencovanie kultriry,

Pojem prameri prava sa castejsie pouzfva v druhom vyznams, vo vyzname formy prava,

Pravo ma nielen svoj obsah, ale aj formu

V pravnej te6rii sa normativne pravne akty, ktore, ako sa uz uviedlo, nazyvame aj vseobecne zavazne pravne predpisy, pripadne jednoducho "normy", sa spravidla definuju ako vjsledky normotvornej cinnosti subjektOY tvorby prava, ktore obsahuju pravne normy.

a narodnych pravnych systemov, Normativny pravny akt ako yf§!,!:a preto aj rozmanitosf foriem pra- "s!,Q~"tYQ'!!?,X_J!E~ya sa odlisuje od indivi-

va. Kazdy stat stanovuje a uzna- dualneho . pravneho aktu, ktory j e,,,.~:;:,,,

va urcite konkretne formy prava, .,.~l~,,~~£~,; .. ~:e~~~~~i~;,:etay,€!:, rozhodnutia

v ktorych nachadzame platne statneho organu na zaklade zakona ci

a zavazne pravo tohto statu. ineho normativneho pravneho aktu.

Prameiiprava vo formalnom vyzna- N ormativny pravny akt sa vyznaeuje

me, tj. forma prava, ·Jlla~:ir~i .. ~ .. ll~si. . vseobecnostou najma z hl'adiska osobvyznam. Pojem fonny prava vsirsom nej posobnosti, ako aj veenej posob-

vyzname slova zahriiuje forrou nosti, tj. predmetu regulacie prav-

v zmysle: . nych noriem, ktore normativny akt

. a) ·procedury,postupuprijimania obsahuje. Pre individualny pravny

ci vzniku urciteho prameiia - . akt je naopak charakteristicka indivi-

prava, . dualizacia a konkretizacia subjektov

b) rezultatu, vysledku, ktory a predmetu, na ktore sa vztahuje,

vznikol v stilade s ustanovenou V kazdom state existuje niekol'ko

procedurou. Takymto rezulta- druhov normativnych pravnych ak-

tom je napriklad autorsky za- tOY. Ked' zoradime normativne prav-

kon, ktory je vseobecne zaV3Z- ne akty podla stupiia pravnej sily

ny normativny pravny akt i podl'a toho, ci ide 0 univerzalne ale-

prij aty organom tvorby prava. bo lokalne normy, rozoznavame so

Pojem forma prava v uzsom, a tak- zretefom na cesko-alovensku hist6riu

reeeno vlastnom vyzname slova za- i sucasnosf najma tieto druhy aktov: hriiuje len vseobecne zavazny vysle-

dok legislativnej cinnoati organu tvorby prava. Na tejto forme je charakteristicke to, ze je ustanovena alebo uznana statom a ze obsahuje

. vseohecne zavazne pravne normy.

Pravna nauka pozna najma tieto

Jbsahom prava su prava a povinnosti subjektov prava,

Obsahom autorskeho zakona je napriklad pravo autora diela udelif zmluvou suhlas na pouzitie diela. Autorsky zakon obsahuje aj cely rad inych pray a povinnosti.

Tento ci iny obsah autorskeho prava je jednak vyjadreny vo forme jazyka a jednak je vyjadreny YO forme zakona, v nasom pripade je vyjadreny autorskym zakonom, Z toho vypIfya,ze obsah pravama vzdy svoju formu prava, Pramenom prava vo formalnom zmysIe je pravs tato urcita (Qrm~r,ava, v".!ktQrej,.oJe,:·:pF.a¥0 .. 0.;:ohsiahnute"''i,-a~kto~

~~hQ;~fQf'maln~~,~;pr~men:t~\,,,kdeih~;,g:w~n 0

".. , .. ,J .. 1... , ~ - ..

l),aJJ:S:'iat~~entI.fi~o¥atyakoi~FtraV(); ustano-

V~Uei>",statom,.;;.:;a,~;·¥a;aka·Ltomu,'2ftSa~.:;{do~ maJ;l,~~~jeh6,:,uplatnenia·;;:'alf:lb9i·1Sfl~a.

Forma prava je dolezitym znakom prava jednak vo vseobecnom zmysle a jednak v osobitnom zmysle slova so zretel'om na urcity pravny system, napriklad so zretel'om na slovensky pravny system.

1. Vo vseobecnom zmysle je statom uznana alebo stanovena forma prava specifickym znakom prava, Vd'aka tomu sa pravo svojou formou:

a) odlisuja od Inych spoloeanskych noriem (moralky, poIitiky, sportu),

b) existuje, plati, lebo rna svo-

ju statom uznanu alebo stanovemi formu a v dosledku toho aj vseobecnu zavaznosr, kde nieje forma prava, nie je ani platne

,.-

pravo,

2. V osobitnom zmysle je statom uznana alebo ustanovena forma prava specifickjm znakom prava urciteho statu. Vo svete existuje rozmanitosf pravnych kultur

,:,i,. (r stava, ustavne zakony, ,,: medztrrarodne zmluvy

a vysledky referenda so silou ustavneho zakona

.,

pramene prava: _

a)' normatfvne pravne akty,,'

• r' I • I

,0 b).· normativne zmluvy,

.' . .

c) precedensy,. . ...

.' "

d) pravneobycaje, .

e)ine'praniene (formy) prava,

, , ,

Ustavy, pripadne aj ustavne zakony, ako uz vieme, delime na rrgidne (tuhe) a flexibilne (pruzne). Prijatie, zmena alebo doplnenie rigidnej ustavy alebo jej casti si vyzadujekvalifikovami vacsinu alebo iny kvalifikovanysposob, kym na prijatie, zmenu a doplnenie flexibilnej ustavy alebo

..... -!' :..:., ..... ..:..£..:. ~ .... '-:_.~i·l . ::: .-...:\.~.~ ... .- :: .. I'~l ;'.: ~ . '-~i"'-' .. ~...= r : : ... .:; ..... _ .• ,'-~ ..'.:·· .... ~I.~·. . V ..

jej easti postaeuje absohitna vaeSlna.

Rigidna ustava ni6zeobsahova£ aj casti, ustanovenia, ktore vylucujii akiikolvek zmenu, napriklad sa zakazuje zmenif formu vlady, osohitne zmenif republikansku formu vlady na monarchiu.

U stavu a ustavne zakony u nas prijima parlament trojpatinovou vacsinou vsetkych poslancov. Rovnaky stupeii pravnej sily majii vysledky

, .

. . .,

" ~ .. ~

L: •

L-"

t.

obligat6rneho republikoveho referenda, pripadne referenda 0 inej dolezitej tistavnej otazke verejneho zaujmu,

I Podfa Ustavy Slovenskej republiky majii vyssiu silu nez je sila obycajneho zakona v niektorych pripadoch aj medzinarodne zml uvy. Medzinarodno zmluvy sii prameiiom vntitrostatnaho prava, ak boli riadne transformovane do pravneho systemu statu.

Podmienkou prednosti medzinarodnych zmhiv pred zakonmi je, aby:

a) ich predmetom boli Iudske prava a zakladna slobody,

b) zabezpecovalj vaesi rozsah zakladnych prav a slobod,

c) boli ratifikovane a vyhlasons sposobom ustanovonym zakonom.

v

V hist6rii Cesko_:Slo¥e-nska--mali

silu ~1io-~~kona aj niektcra delirety prezidenta.

--

'II Pravnu silu ustavneho zakona do-

-~.

sahuju niektora vysledky referenda,

ktore sa vyhlasuju rovnako ako zakon. Vyklad pravnej sily vysledkov referenda sa maze spravovaf jednak ustanovenim tistavy 0 konani referenda, ako aj predmetom referenda. Napriklad referendom sa potvrdi ustavny zakon 0 vstupe do statneho zvazku s inymi statmi alebo 0 vystii-: peni z tohto zvazku.

Zakony, medzinarodne zmluvy, vysledkyreferenda so SHOll

- zakona a normativne pravne akty so silou zakona

Zakony musia bye v sulade s ustaYOU a medzinarodnymi zmluvami o fudskych pravach a zakladnych slobodach, ktore republika ratifikovala a ktore boli riadne vyhlasena .. Zakony su najcastejsim vysledkom uplatiiovania ~akonodarnyeh pravomoci parlamentu. Pomocou zakonov sa tiez vykonava listava.

Kontrola suladu zakonov s ustayou a ustavnymi zakonmi, ako aj s niektorymi medzinarodnymi zmluvami vyhlasonymi sposobom ustanovenym na vyhlasovanie zakonov, patTI do pravomoci ustavneho sudu,

Aby sa zakony zretefne odlfsili od uatavy a ustavnych z akoriov, stretavame sa s vyrazom, so spojenim, "obycajne zakony." N a platne uznesenie N arodnoj rady Slovenskej republiky 0 prijati zakona je potrebna nadpolovicn~i vacsiria pritomnych poslancov, pricom rada j e schopna sa uznasaf, ak je prftomna nadpolovicna vacsina vsetkych poslancov.

Pravnu silu zakona majti aj medzinarodna zrnluvy, na vykonanie ktorych je pred ich ratifikaciou poLrebny zakon, a ktore sti vyhlasens rovnako ako zakon,

Zakonodarca vsak v niektorych pripadoch vyslovne zakotvil prioritu medzinarodneho prava pred vmitrostatnym pravom, N apriklad obchodne pravo obsahuje pravidlo, ktore umozriujs pouzif Obchodny zakonnfk len potial', pokial' medzinarodna zmluva, ktora je pre Slovensku republiku zavazna a bola uverejnena v Zbierke zakonov, neobsahuje odlismi upravu. Obdobmi funkciu sleduje aj Obciansky sudny poriadok, ktory stanovuje, ze sud konanie prerusf, ak dospel k zaveru, ze vseobecne zavazny pravny predpis, ktory sa tyka

11 .. .;

veer, J e v rozpore s ustavou, zakonom

alebo medzinarodnou zmluvou, ktorou je Slovenska republika viazana; v tomto pripade postupi navrh ustavnemu sudu na zaujatie stanoviska,

Pravnu silu zakona maju aj tie vysledky referenda, ktore sa dotykaju d6lezitych otazok verejneho zauj mu a ktore su spravidla predmetom obycajneho zakona a nie ustavneho zakona.

1 Ztikonne opatrenia

Silu zakona dosahovali v minulosti aj zakonne opatrenia Predsednictva Slovenskej narodnej rady, kolegiatnej

V stistave druhov normativnych hlavy statu, dokial' nebola prijata

pravnych aktov jednotlivych statov ustava, ktora zaviedla monokraticku

nachadzameokremohycajnyeh zako- ... hl~vustatu_(prezident)."

nov ajine druhy normatfvnych prav- Do vzniku platnosti Ustavy Sloven-

nych aktov, ktore maju silu zakona, skej repuhliky prijimalo zakonne opat-

Ide 0 norrnatfvne pravne akty, ktore. renia Predsednictvo Slovenskej narodvydavaju jednak organy . exekutivy nej rudy vylucnev case, ked' Slovenska a jednak aj organy parlamentuv -ca-- ·narodna rada nezasadala. Ak ich rada

se, ked' najvyssf zakonodarny zbor na najblizsom svojom zasadnuti ne-

nezasada. V historii cesko-slovenskej schvalila, stracali platnosf a iicinnost,

statnosti sa vyskytli nasledujuce Zakonne opatrenia s federalnou po.-

druhy normativnych pravnych aktov, sobnostou vydavalo tiez Pre~sednletvo

ktore mali silu zakona. Federalneho zhromazdenia CSFR.

"/);ll r .I,. , .. ...-,> ••.... , JI//1 /) J / r Zakonne opatrenia zostali v n?vdej

jI.' t't//llt;f i"~~~/,/ '/// If '0 (/vl..::T/) t/ podobe zachovane v ustavnom poria -

c:r; Deklety prezidenta ~(i ty.!(;CU_/ ku Ceskej republiky. Ak dojde k roz-

!(;lfl:PJ7t/' pusteniu Poslaneckej s~emovn~, Se-

Silu ustavneho zakona alebo zako- nat, ktory podl'a el. 15 U stavy Ceskej

na mali dekrety prezidenta Cesko- republiky je druhou komorou parla-

Slovenska, ktore vydaval v r. 1940- mentu, maze podl'a cl. 33 prijimaf ne~

1945 v nevyhnutnych pripadoch a na odkladne opatrenia, na ktore by bol

zaklade navrhu vlady, Ieh platnosf inak potrebny zakon,

neskor potvrdilo, schvalilo ex tunc

Docasne N arodne zhromazdenie, jed-

.....,.

nokomorovy zakonodarny organ Ces-

ko-Slovenska, ktory vykonaval svoju pravomoc od okt6bra 1945 do maja 1946.

normativnych aktov, najmii. exekutivy

so silou zakona

j Nariadenia s mocou zahona

, .

.;-' Zakony parlamentu vykonava vla-

da, ministerstva a ina organy statnej spravy prostrednictvom normatfvnych aktov ,ktore nazyvame vykonavacie pravne predpisy. Pomocou nich

sa vykonavaju zakony\,.YI~~~,",~~,,:Xlkonanie zakona a v jeho medziach

. 'vYd~;~,:,.:.ii,a~'~iCl.~i!i~:::' ",".·Yf~,a~.';:"YX:~~Y:B:.,

nariaderila:Il~CVY1r6n-anlez~k.oriovIla .

- ::,,""~"_~ .•. '._.:l".~:'.'" .f.'''':~~f'"?''':::~~:~.;· ;-1;'.:'i:'-~.~T· ":.~.::.:~~;,, '. <.;, ~,-. _ ;"'_ _: .. _.;-.; _. .,~: , .• <.: .:,<: . i., ~_::: . . .'- .•.•. :, ,_~'." ., .. :. ".j .

zaklade .generalnej d~le.gacieLJi!.Qrp

'.~'.'.', -~ ., _ .... _- ... ;", .. ,.~ ~, :., .":: .. "j~'.'::.".' :. ~., ... ~ .. '.~ .. :-:. . .. ,.:,.; .. :-~ ... ~",' .:- .... _ -/ ,.'.,~, ... -~.- :. '.J;.:. v ' •

~~~w.ur,,~§1~,ya. Vlada nemoze prt

vykonani zakona nariadenim prekro-

eli medze zakona a upravif spolocenske vzfahy nad ramec zakona, Ak by tieto medze prekrocila, osvojila by si v rozpore s ustavou pravomoc parlamentu. Kontrolu v tejto oblasti zabezpecuje ustavne sudnictvo.

-, ~._)

V hist6rii cesko-slovenskeho statu a jeho legislativy sa vyskytli aj tzv. splnomociiovacie zakony, prijate v r.1920, 1933-1936, ktorymi parlament delegoval v urcitom a presne stanovenom rozsahu cast svojej zakonodarnej moci na vladu, a ktore dali prislusnym nariadeniam vlady silu zakona. N ariadenia vlady vydavane v oblastiach, na ktore sa vzfahovala delegacia, mali preto rovnaku pravnu silu ako zakony.

./. , · derria'

rt ~'. a "spravne nama erua

~ ', i

organov miestnej samospravy

a miestnych organov

statnej spr'avy

Do skupiny vykonavacich pravnych predpisov patria aj ine normativne pravne akty, jednak vseobecne zavazne pravne predpisy ministers-: tiev a ostatnych tistrednych organov statnej spra vy a j ednak vseo becne za - .

. vazne nariadenia organov miestnej samospravy, "vydavane vo veciach, v ktorych obec plni ulohy statnej spravy, ako aj nariadenia miestnych organov statnej spravy, Vsetky tieto normativne pravne akty vydavajti prislusne organy tvorby prava len na zaklade zakona a v jeho medziach. Splnomocnenie na vydanie vykonavacieho predpisu sa nazyvaspecialna

delegaciaa je vyjadrene v splnomo. ciiujucom ustanoveni, ktore je obsahom zakona.

Zakoriy parlamentu sa vykonavaju nielen prostrednictvom nariadeni vlady, ale aj prostrednictvom vseobecne zavaznych pravnych predpisov, ktore vydavajii ministerstva a ine organy statnej spravy na zaklade zakonova v ich medziach. 0 ake subjekty tvorby prava ide? Jednak 0 ministerstva a ina ustredne organy statnej spravy a jednak 0 organy uzemnej samospravy v pripadoch, v ktorych obec plnf tilohy statnej spravy, ako aj o miestne organy statne] spravy,

Ministerstva a ostatne ustredne organy sta .. tnej spravy vydavajii vseobecne zavazne pravne predpisy, ktore sa nazyvajii vyhlasky, opatrenia

. , ~

,a, vynosy,

Vseobecne zavazne pravne predpisy vo forme vseobe~ne,z·avaznYch nariadeni prijimaju organy miestnej samospra:vy vo veciach, v ktozych miestna samosprava plni ulohy statnej spravy. Tieto nariadenia maze

samosprava, obdobne ako ministerstva a ine organy statnej spravy, vydaf len na zaklade zakona a v jeho medziach. Vseobecne zavazne nariadenia toho isteho vyznamu apravnej sily prijimajii aj miestne organy statnej spravy, tiez len v prfpade, ak su na to splnomocnene zakonom.

Vyhlasky, opatrenia a vynosy podobne ako nariadenia samospravy vo veciach, v ktorych posobia ako organy statnej spravy, a nariadenia miestnych organov statne] spravy spolu s nariadeniami vlady vytvarajii triedu vykonavacich pravnych predpisov.

Podl'a legislativnych pravidiel musi bye splnomocnenie na vydanie vykonavacieho pravneho predpisu vzdy ureite. Musi z neho jasne vyplyvat', ktory organ j e splnomocneny, ake otazky a v akom rozsahu moze vo vykonavacom pravnom predpise upravit. Nie je mozne akceptovaf neurcite splnomocnenie na upravu "podrobnosti." V sulade s legislativnymi pravidlami je celkom nepripustne presuvaf do neskorsich vykonavacich pravnych predpisov upravu otazok, ktore sa nepodarilo vyriesif alebo dohodmif pri priprave zakona, Zakony musia totiz upravovaf vsetky zakladne vztahy v oblasti, ktora je predmetom pravnej upravy,

Nariadenie vlady, ako aj iny vseobecne zavazny pravny predpis, sa musia pohybovaf v medziach zakona, na vykonanie ktoreho boli vydane,

Nemozu najma:

a) :~(t~,~!rova~ oblasf pravnej regu-

lacie"iia:O'''ramec_zak:.tjna,c; . . .

.' .. ." .. ' ... -,. , .... :" :;""':~.I;·';." .. 'J'.''':C. ,. L'-, .. ..': .. ':<.<; .. :_".'~._ ... : '. ·~':i,·.:·:·.:· ·:.:.:'·::.1

b) .vypliiat·medzeryv zakone,

~"'. :_. ~ :~" ,.;:;,;,.- ~ .... ~ '", •• ,. ',.' •• ;.,'. '," ,', : •••• I :: •• ,-: ........ ,':~ ' • ._.~' •

c) merijt)~lep.()korigovatustano-

venia z ako·na~·" ' , U'7'C.·""·~.""."' .-.....

Vlada·ma·~e··VYkona£ zakon nariadenim aj bez splnomocnujuceho· ustanovenia obsiahnuteho v ~zakone. Postaci, ak j e nariadenie vydane na vykonanie zakona a v jeho medziach.

.Jr., .. , .

N a rozdiel od toho ministerstva . ''-_:·'Vseobecne zav3.zne nariadenia

a ostatne ustredne organy statnej~/·. miestnej samospr'avy

spravy, aka aj organy miestnej stat- ,

nej spravy a samospravy vo veciach, .i~· Normotvornu cinnosf na urovni

v ktorych obec plni ulohy statnej uzemnej samospravy platne ustanovu-

. spravy, mozu vydaf vykonavaci prav- je ustava, ako aj zakon 0 obecnom zria-

ny predpis len na zaklade splnomoc- deni.

nenia zakona·aYJeho.·m~dzi£tch.. .: . .. . .. Obec moze vydavaf tri druhy vseo-

V slovenskej legislativnejpraxi sa becne zavaznych nariadeni. Dva dru-

vd'aka legislativnym pravidlam po- hy nariadeni vznikaju v oblasti plne-

uzfvali a pouzivaju splnomocnujuce nia uloh samospravy obce ajeden druh

ustanovenia ajpri vydavani nariade- nariadem, ktory sa uz uvadzal, vyda-

ni vlady, Legislativne pravidla stano~· . vaju obce vo veciach, v ktorych plnia

vili zasadu, ze ak sa pocita s vyda- ulohy statne] spravy a len na zaklade

nim nariadenia vlady, je potrebne, splnomocnenia zakona a v jeho medzi-

aby sa do zakona vlozilo prislusne ach'~.~~YI.,Y,~~~!Y~~~r.uh<?y'yse()~~~~~

splnomocnenie. Vlada vsak, na roz-zavaznYchnariad~ni.pp~e ~4 . .ro_vn~~~;

diel od ministerstiev a inych organov.i(!h pravna povall.ajevsakodlisl1~.Ide

_ .... v- .. : ~~:'_"""""""'-;~_'_"'~ :~"'.~ .. ~I.~~ :~ ... :=.1".ti:!a."!,, : ..... : ..... t.- ..... ~::. ·d· .. ·~.;I r_~. I:,,~ ':.. ,', :~."i.I";:~:·,'J. ... -;. -": I~' ',."'1. ;," . .': ~:: .:;; .. : .. ',.. '.

statnej spravy a organov samospra- 0 nariadenia, ~~.2r~i":prI.J~!fiaJ.u:

vy, ktore plnia ulohy statnej spravy, a) obyvatelia obce miestnym refe-

je opravnena vydaf nariadenie aj rendom,

vtedy, ked' zakon neobsahuje vyslov- b) obecne a mestske zastupitefs-

ne splnomocnenie. tva ako organy uzemnej samo-

Patria do skupiny vykonavacich spravy:

pravnych predpisov aj zakony? ba) na plnenie uloh samospra ~

Je diskutabilne, ci terminom vyko- vy obce,

navaci pravny predpis mozno oznacif bb) na plnenie uloh samospra-

aj zakon, ktorym sa vykonava ustava vy obce, ak to ustanovuje

a ktory maze vykonaf len parlament, zakon,

ktory ustavu prijal. Pravda, iistavu c) 0h.,~~~,e.." .. ~. .mestske zastupitels-

moze prijaf aj sirsi ustavodarny zbor, lvay pripadoch, vktorych plnis

ktoreho zlozkou sri jednak poslanci @QQy,."§t~Jp,~i.~pI'~YY· V tomtc

parlamentu a jednak zastupcovia pripade vydava mesto, o?ee na

miestnych samosprav ci inym sposo- riadenia len na zaklade splno

bom konstituovane tistavodarne zhro- mocnenia obsiahnuteho v zako

. . .

mazdenie, pripadne 0 nej mozu volici :u,~"Jt.vj~4().m~dziach.

rozhodmif referendom. V tychto pri- Vychadzajuc z dikcie zakona, akr

padoch je celkom na mieste aj z for- aj z p~vahy veci, mozno teda bovorif 0

malneho hl'adiska hovorif 0 vykonani a) /?~mosp:raYriY~h· (vseohecne za

ustavy zakonmi, . vaznych~_l!~n.~f!~l:l~~~h, ku kto

Bez ohl'adu na zlozenie ustavodar- rym patria normativne ... ~.~t~

neho zboru, ktory hlasuje 0 prijati uvedene pod pism.~,.,?:p.!~m·,&j

ustavy, je vykonanie ustavy vzdy dvoj- b)~~pf:~Vfiych (vseobecne zavaz

stupriove. J ednotlive clanky a ustano- nych)na:ri~g_~nia~h, ku ktoryn

venia si spravidla vyzaduju, aby boli patria normatfy.!le akty uvede

vykonane nielen zakonom, ale na za- ne pod pism.j~).~~;.

klade zakona aj normativnymi prav- Ake su vztahy medzi vseobeclli

nymi aktmi vlady, ministerstiev zavaznymi predpismi vydavany~

. a inych organov statnej spnivy. ustrednymi organmi, ktore obsahuJl

~

RAMIK c. VIII-J Druhy normativnych ahto» a zmlti» v Slovenskej re-

publike

,

I

Normativne aktya zmluvy Uznesenie, suhlas, rozhodnutie

- .~.~: .

il {~p;$'+t\YA N arodna rada SR

~------~------~----~------~-

,:1.' USTAVNE zAKdNY Narodna rada SR

,~: vYSLEDKY REFERENDA SO SILOU USTAVNEHO

,

ZAKONA Obcaniafvoliei) SR

'tW MEDZINARoDNE ZMLUVY

SO SILOU VYSSOU AKO ZAKON Narodna rada SR

~

~l ZAKONY Narodna rada SR

d vYSLEDKY REFERENDA

'r'r.:-

SO SILOU ZAKONA Obcanialvolici) SR

;, MEDZINARoDNE ZMLUVY

SO SILOU ZAKONA N arodna rada SR

-;..

~;,~f. VYHLA'; S"" KY

.1.7JiI

OPATRENIA

.;

VYNOSY

Ministerstva

a ostatne tistredne organy statnej spravy

VSEOBECNE zAvAzNE "sAMospRA VNE" NARIADENIA

Obecne a mestske zastupitefstva

,

VYSLEDKY MILSTNEHO

REFERENDA fJO SILOU VSEOBECNEZAvAzNEHO

"sAMospRA VNEHO" NARIADENIA Obyvatelia obce,mesta

Obecne a mestske zastu pi tel'stva

a miestne organy statnej spravy

VSEOBECNE ZAVA.ZNE "spRA VNE" NARIADENIA

nnivorzalne normy, a vseobecne zavaznymi nariadeniami obce, ktore

obsahuju Iokalne normy?

Samospravne Iokalne normy uve-

dene pod pismo a), ako aj pod pismo b), podobne ako ustavu, ustavne zakony a ostatne zakony zara~ujeD1e

kuni t, h ·

do S uplny- primarnyc >nonem~· .' ~ .

Primarne normyvydavaiu .. organy statnej moci, kedze statna moe pochadza od obcanov, ktorf ju vykonavaiu prostrednietvom' volenych zastupcov alebo priamo. Ustava v sulades tyro - . preto ustanovuje, ze vo veciach uzemnej samospravy rozhoduje obec samo-

statne, ze povinnosti a obmedzenia jej mozno ukladat len zakonom a napokon, ze tate samosprava sa uskutocnuje na zhromazdeniach obce, miestnym

referendom alebo prostrednictvom organov obce, ktore na plnenie uloh samospravy vydavaju vseobecne zavazne nariadenia, pripadne 0 nich rozhoduju lokalnym referendorn, hlasovanim obyvatelov obce. Hlasovanie je platne, ak sa na nom zucastni nadpolovicna vacsi-

na obyvaterov obce opravnenych volif. Rozhodnutie je prijate, ak dostalo nadpolovicnu vacsinu platnych hlasov. Hlasovanie obyvatelov vyhlasuje obecne zastupiterstvo, ak podl'a zakona o obecnom zriadeni ide 0 .navrh na zlucenie, rozdelenie alebo zrusenie obceo Ak 0 tom rozhodlo zastupitefstvo, uskutocni sa verejne hlasovanie aj v pripade navrhu na zavedenie a zrusenie verejnej davky a pri navrhu na za-

-vedenie a zrusenie miestnej dane alebo miestneho po platku , ako aj 0 peticii 20% opravnenych volicov ci 0 inych dolezitych otazkach, 0 ktorych sa uznieslo zastupitefstvo.

Samospravne nariadenie obce ne-

smie odporovaf ustave ani zakonu; podfa preskumavacej pravomoci ustavneho sudu ani inemu vseobecne zavaznemu pravnemu predpisu. Spravne nariadenie obce, ktore organy uzemnej samospravv vydavaju len

na zaklade splnomocnenia zakona a v jeho medziach, nesmie odporovaf ustave, zakonu a ani inemu vseobecne zavaznemu pravnemu predpisu.

"

U stavny sud v tejto oblasti rozho-

duje 0 sulade:

a) samospravnych nariadeni s 11S-

tavou a zakonmi, pricom vsak obecne zastupitefstvo je povinne uviesf prfsl'usne nariadenie nielen do suladu s ustavou a zakonmi, ale aj s inymi zakonmi, medzinarodnymi zmluvami, s nariadeniami vlady Slovenskej republiky a so vseobecne zavaznymi pravnymi predpismi ministerstiev a ostatnych ustrednych organov

statnej spravy;

b) spravnych nariadeni s ustavou,

zakonml a s inymi vseobecne zavaznymi pr'avnymi predpis-

..

mI.

Celkovy system vzfahov noriem

dotvaraju aj vztahy medzi saroospravnymi nariadeniami organov miestnej samospravy a spravnymi nariadeniami, ktore vydavaju na zaklade zakonov a v ich medziach tak organy miestnej statnej spravy, ako aj organy samospravy vo veciach, v ktorych obec plni ulohy statue]

,

spravy.

:0 ." I kt

;i,.... ..:' .. ~J' rganlzacne a y

..• ' V prodehadzajucej kapitole sa pou" kazalo na pluralitu normativnych systemov v spolocnosti. J odnym

oil .,. .. v "

z druhov nonem su aj organlzacne

normy, ktore nachadzame v organizacnych aktoch. Organizacne akty vy. davaiu statne institucie, ako aj ine organy verejnej moci, najma ~_g~E~

"

v,~!,~jn~j_,~_a~j,~2y~j",~~~?~,J>!~!¥',,?~,~~,~

nv vereJ"nopravnych institucii a fon

'd~~::,~·'~k~i ··"~it'·Ln';p~~i'~~r·"·si~~enskj

. rozhlas a Slovenska televizia, Font:

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->