Professional Documents
Culture Documents
p.v (113)
Zotrvačné sily /sekundárne sily/ pôsobia smerom navonok a musia sa zachytiť základmi
kompresora. Zotrvačné sily závisia od hmotnosti členov hnacieho mechanizmu, od polomeru
kľuky r, uhla pootočenia kľuky α a od počtu otáčok n /resp. od uhlovej rýchlosť( ω).
Kompresory so štvorpólovým elektromotorom dosahujú otáčky n = 1450 min-1,
s dvojpólovým elektromotorom 2900 min-1 pri frekvencii elektrického prúdu 50 Hz, resp. pre
60 Hz el. sieť sú na trhu k dispozícii dvojpólové kompresory s otáčkami 3520 min-1. Pri
otvorených kompresoroch s remeňovým pohonom spodná hranica otáčok je 500 min-1, kedy je
už zabezpečené mazanie kompresora.
Zotrvačné sily sú:
od posuvných hmôt a
od rotačných hmôt (nazývajú sa tiež odstredivé zotrvačná sily).
254
Jednovalcový kompresor
Primárne sily
Primárne sily – sily z tlakov na piest a zotrvačné sily sú znázornené na schéme
jednovalcového kompresora, obr. 165.
Sila na piest Fp sa rozkladá v piestnom čape na silu v smere ojnice Foj a na tlakovú silu
na kĺznu plochu valca Fn.
Sila v smere osi ojnice Foj pôsobí taktiež v čape kľukového
hriadeľa a pôsobí jednak na ojničné ložisko a taktiež na hlavné Fp =S. p
ložisko. V čape kľuky sa rozkladá na tangenciálnu silu Ft
a radiálnu silu Fr . Tangenciálna sila Ft je reakčná sila na otáčavú
silu z pohonného krútiaceho momentu Mk. Radiálna sila Fr Fn
pôsobí priamo na hlavné ložisko jednovalcového kompresora.
Ak sa vynesie tangenciálna sila po celom obvode kľukovej
kružnice, potom dostávame dôležitý diagram tangenciálnych síl. Fp β
l
Fo j
Trecie sily
Od sily piestu na valec Fn vzniká trecia sila, ktorá spolu s trecou silou v piestnom čape,
ojnici a ložiskách hriadeľa vytvára sumárna trecia sila Ftr.
Na obr. 166 je ojnica so svojimi okami /body P a R/ a ťažiskom Toj . Do miesta stredu
piestneho čapu a stredu kľukového čapu /body P a R/ sa urobí redukcia posuvnej, resp.
rotačnej hmoty. Hmotnosť ojnice moj sa však v technickej praxi rozdelí do posuvných častí
mPT , resp. do rotačných častí mRT v obrátenom pomere ku vzdialenosti ťažiska od malého
oka a resp. veľkého oka b ku dĺžke ojnice l, čím vedome tolerujeme malú chybu:
mPT = moj a (kg) (118)
l
mRT = moj b (kg) (119)
l
m RT T m PT
Toj
b a R P
l
Zotrvačná sila od posuvných hmôt F pos v smere osi valca je daná vzťahom:
Do bodu P piestneho čapu myslíme sústredenú vratnú hmotu posuvných častí mpo ,
podľa vzťahu /122/.
Sily štvrtého rádu sa zohľadňujú (deriváciou rovnice (13) a aj rovnice (17)) len pri
veľmi vysokých nárokoch na nízke chvenie kompresora.
Sily FI , FII sú závislé na uhle kľuky α, pričom FI sa mení s jednoduchou otáčkovou
frekvenciou ω - pozrite výraz (122).
Z obrázku 167 plynie, že FII je podstatne menšia ako FI a mení sa s dvojnásobnou
otáčkovou frekvenciou. Výraz λ=r/l nemôžeme na obraze 167 zmenšovať tým, že zvolíme
extrémne dlhú ojnicu (dĺžka l), pretože tým by sme museli zvoliť neprijateľne veľkú
výšku kľukovej skrine.
Preto volíme veľkosť λ=1/4 až 1/5 a vtedy je taktiež pomer zotrvačných síl FII :FI = 1/4
až 1/5.
257
Výraz r/l bude rovný nule, keď dĺžka ojnice l = ∞. Tento prípad nastáva v malom
kulisovom hermetickom kompresore (pri použití kulisy), pozrite kompresor na obr.169.
Vtedy rovnica (122) nadobudne tvar:
α°
Na piest a posuvné hmoty (vzťah 121) pôsobí súčet týchto síl ( sila od tlaku plynu
na piest Fp , zotrvačné sily posuvných hmôt prvého a druhého rádu FI , FII a trecia sila
od posuvných hmôt Ftr pos ):
Priebeh sily na piest sa stanoví pomocou Brauerovej /L6/, Tolleho /L6/ alebo Brixovej
konštrukcie /L9/ premiestňovania piestu vo valci (konštrukcia pV diagramu). Tieto
konštrukcie tu neuvádzame. Je zrejmé, že každá poloha piestu vo valci znamená inú silu na
piest Fp.
∑M = 0,→platí:
-Fz1 . a + Fz2 . b = 0, resp.
-mz1 . r1 . a + mz2 . r2 . b = 0. (Nm) (128)
l
r
r
a b a b
r2
r1
r1
r2
pružné
podpory
Fz1 Fz2
Fz1 Fz2
hmôt : Fp . b.
FI FII
FI FII
Momenty podľa obrázku 173 sa vyvážia protizávažím.
9 10 11 12 13
1 2 3 4 5 6 7 8
Φ283
Jednovalcový kompresor
Pri jednovalcových kompresoroch častejšie sa používa vyváženie rotačnými
hmotami /otáčajúcimi sa hmotami okolo osi hriadeľa/. Je konštrukčne jednoduché, nie je
však presné, hlavne pri jednovalcovom kompresore, ako vyplynie z našich ďalších úvah,
pozrite obr. 175.
Zotrvačná sila z posuvných hmôt Fp je vyvažovaná len horizontálnou zložkou Fzx
odstredivej sily protizávažia Fz , preto platí vzťah:
ω
r
l
Fp = Fzx (N) (131) Fp α
r Tz
T
h
Fzx
Obrázok 175 Vyváženie posuvných Fz y Fz
hmôt jednovalcového kompresora.
Táto zložka sa zachytí priamo základom. Pri ťažších strojoch sa kompenzuje alebo
ruší hmotnosťou kompresora.
Lepšie vyváženie od posúvajúcich síl a od ich momentov sa dosiahne len pri
viacvalcových kompresoroch.
VIACVALCOVÉ KOMPRESORY
Vyváženie rotačných a posuvných hmôt
V riešení sa postupuje sa tak, že po nakreslení kľukovej hviezdice vyznačíme v určitom
merítku polygón odstredivých síl, ktoré majú vždy smer príslušného ramena kľuky a sú
počas celej otáčky kľuky nemenné. Odstredivé sily sa ľahko vyvážia protizávažím na
kľuke.
Ak máme kľukový hriadeľ s viacerými kľukami, ktoré sú oproti skúmanej kľuke
(podľa obr.175) pootočené o uhol γ, δ, ..atď., potom aj ich sily I. rádu budú taktiež
presadené o uhol γ, δ, ..atď. a sily II. rádu budú presadené o uhol 2γ, 2δ, .. atď. - pozrite
vzťahy (122) a (123).
2 Rovina
S a valca 2
1 a
Rovina ťažiska
kompresor a
Rovina
valca 1 x
FI 2´ ´
FI 1´
FI 1 F12 Obrázok 176 (vľavo) Vektorový
M
I2
súčet zotrvačných síl pre piestový
FI 1´ ´ M dvojvalcový radový kompresor.
I1
x M
FI 2´ 2
Ir
ez Legenda:
S
1)V smere ramien kľuky (od osi
1 kľukového hriadeľa x-
x) nanesieme zotrvačné sily
prvého rádu FI1 (svetlá farba) a FI2 (tmavá farba).
2)Presunieme vektory F z rovín valcov do roviny ťažiska kompresora (najčastejšie to
býva stred kľukového hriadeľa, pozrite obr. 178), to znamená, že vytvoríme vektory FI1´
a FI2´ v rovine ťažiska S-S a uvedieme do obnoveného stavu rovnováhy síl zavedením
rovnako veľkých, ale vzájomne proti sebe postavených vektorov FI1´´ a FI2´´(ktoré sa teda
v súčte vzájomne rušia).
3)Zo vzniknutých silových dvojíc FI1 a FI1´´, resp. FI2 a FI2´´ utvoríme voľné momenty MI1
resp. MI2.
4)Zostávajú vektory FI1´a FI2´ , ktoré sa tu vzájomne rušia.
5)Súčet momentov MI1 a MI2 presunutím svojich vektorov do roviny ťažiska.
a
Fr 1
1 2 1 S N
1 FI1
FII2
Fr 2 FI2 FII1
Fr r ez=0 FIre z =0 FIIre z=0
2 S
II. r ád a Mr 2 Mr re z
I. rád
Nm MI1
MIr ez
MI2
Mr 1
MII1 MII2
Mr re z=2 aFr MIr ez =2aFI MIIre z=0
Odstredivé zotrvačné sily sú rovnaké – nemenné v priebehu celej otáčky hriadeľa. Môžu
sa ľahko vyvážiť protizávažím na kľuke.
263
Ale aj sily FI , FII , ktoré pôsobia v smere osi valca, sa môžu preložiť do ramien kľuky
(obr.175, 176).
S a
Obrázok 178 Vznik pozdĺžneho klopného
a
momentu dvojvalcového radového
x kompresora: 1) Vektorové sčítanie síl
FII1 pôsobiacich v osi valcov Fr , FI a FII.
FI1 2) Vytvorenie a sčítanie
Fr 1 momentov Mv = a Fcelk okolo osi y-y
prechádzajúcej ťažiskom.
MV1 Fr 2 MV2
FI2
FII2
max min
s (rad.s1) (137)
2
Pri hermetických a polohermetických kompresoroch platí vzťah /L7/:
264
smax smin
(-) (138)
1 smen
kde: smax - maximálny sklz elektromotora (pri max. zaťažení v danom režime
kompresora)
smin - minimálny sklz elektromotora (pri min. zaťažení v danom režime
kompresora)
smen - menovitý sklz elektromotora (zodpovedá menovitému zaťaženiu v danom
režime kompresora)
Amax
(-) (139)
I z2
kde: ΔΑmax - celkový prebytok práce v medziach najväčšej a najmenšej uhlovej rýchlosti –
zistí sa graficky z diagramu tangenciálnych síl, podľa obr. 179 /J/
I - moment zotrvačnosti zotrvačníka /kg.m2/
ωz - uhlová rýchlosť zotrvačníka /rad.s-1/
I mz . R 2 (140)
ωz= 2πn (141)
Fp sin 90°-β β Pt
Ft (147) K
M v
E
cos Fp
α+β
α C
Stredná tangenciálne sila Ft str , pozrite obr. 180, sa určí z diagramu tangenciálnych síl
jedným z nasledujúcich spôsobov (robí sa v určitom merítku):
planimetrovaním pomocou planimetra, merajúc plochu diagramu
266
rozdelením diagramu na rovnaké úseky na osi α (obvykle na 24 dielov) tak, že
z každého úseku sa urobia zvislé poradnice až po priesečník s krivkou
tangenciálnych síl Ft Ft rot . Z týchto hodnôt vytvoríme algebraický súčet,
ktorý sa delí počtom poradníc – dostávame veľkosť strednej súradnice Ft str .
Ft
Súčet:
Ft 1. valca+Ft 2. valca+Ft rot Obrázok 180 Diagram
S4 tangenciálnych síl
S2 dvojvalcového kompresora
FFttt 2.valca
II.rádu
II. rádu
Ftt 1I..valca
rádu
S3
Na obr. 180 je vidieť hodnotu
S1
Ft st r
S1 F tstr . Hodnoty plôch nad touto
Ftt rrorot t
Okrem toho hodnota Ft str vyjadruje vlastne výkon spotrebovaný kompresorom Pkom ,
ktorého hodnota sa dá vyjadriť vzťahom:
Ft str r n0 Pind
Pkom (W) (150)
30 102 mech
V dobe, keď kompresor pracuje, vždy nastáva kolísanie uhlovej rýchlosti hriadeľa.
Význam zotrvačníka spočíva v tom, aby naakumulujúca alebo vydávajúca energia motora,
resp. zotrvačníka udržala kolísanie uhlovej rýchlosti hriadeľa kompresora a motora
v predpísaných medziach udaného stupňa nerovnomernosti chodu δ, dovolenej pre daný
motor. Zostatkový prebytok a deficit práce sa môže vyrovnať len kinetickou energiou
zotrvačníka. Potrebný zotrvačný moment vyplynie z určitého predpísaného stupňa
nerovnomernosti chodu δ:
Amax
mDvz2 4 (151)
2
V prípade jednovalcového kompresora najväčšia plocha medzi čiarou Ft + Ft rot a Ft
str v diagrame tangenciálnych síl (v merítku) bude predstavovať tú hodnotu energie, na ktorú
musí byť navrhnutý zotrvačník – pozrite vzťah 139.
V prípade dvojvalcových a viacvalcových kompresorov zotrvačník sa navrhuje na
najväčšiu plochu výslednej krivky Ft Ft rot , pozrite obr. 180.
PW3 - PW5.5
piest /oceľ/
kulisa
Pre výkon pohonu asi do 1/3 HP sa používajú ešte kulisové kompresory avšak prevážna
väčšina výrobcov má v programe len ojnicové kompresory.
Kulisový prevod otáčavého pohybu na priamočiary je menej citlivý na odchýlky
v kvalite povrchu a kolmosti. Valec kulisových aj ojnicových kompresorov asi do 1/3 HP je
v hornej časti, valec nad touto hranicou je konštrukčne usporiadaný v spodnej časti
kompresora. Pri malých kompresoroch je pri mazaní dôležité odplynenie oleja (pozrite obr.
63 /L14/) nasávaného čerpadlom do mazacích miest kompresora.
Hriadele najmenších, malých a stredných hermetických kompresorov sú usporiadané
zvisle, pri otvorených a polohermetických kompresoroch vodorovne. Vyrábajú sa zo sivej
liatiny, pri väčších jednovalcových a viacvalcových kompresoroch sa používa tvárna liatina
(oceľoliatina), alebo oceľ kvality napr. podľa STN 14220. Hriadele sa pred dokončením
kalia, prípadne cementujú. Kľukové čapy, excentre a konštrukcia hriadeľov kompresorov
s nedelenými ojnicami je upravená tak, aby sa zostava piestu a ojnice mohla presunúť na
268
excenter a piest vsunúť do valca bloku kompresora. Blok týmto riešením má síce väčšiu
hmotnosť a rozmery ako pri použití delených ojníc, ale montáž je jednoduchšia
a nevyžaduje sa taká technologická náročnosť na výrobu ojnice. Uvedeným riešením sa
dosahujú nižšie cenové a technologické nároky na požadovanú presnosť.
Ložiská a ojnice
Materiál ložísk musí mať dobré kĺzne vlastnosti, musí odolávať nárazom (pozdĺžny
posuv hriadeľa) a musí mať znášanlivosť s chladivom a olejom. Používajú sa:
viaclátkové vrstvy (ochranná škrupina je z oceli na ktorú naväzuje veľmi tenká
trojitá vrstva z olova, cínu a medi )
bronzové púzdra – vyznačujú sa dobrou montážou a dobrou spoľahlivosťou.
Pre ojnice sa volí materiál z hliníkovej zliatiny alebo z ľahkých kovových zliatin –
zmenšia sa tým zotrvačné sily. Už sa nepoužívajú ojnice odliate zo sivej liatiny so
štruktúrou guličkového grafitu, zriedka ojnice z oceli. Ojnice sa kovajú v zápustkách –
z hľadiska pevnosti sú výhodnejšie ako liate.
Najvyššie namáhanie a nepriaznivé pomery na mazanie sú v malom oku ojnice, pretože
v dôsledku len malého výkyvu malého oka ojnice nenastáva hydrodynamické úplné
mazanie. Táto skutočnosť sa kompenzuje rôznymi konštrukčnými riešeniami.
Všetky kĺzne dvojice majú veľmi malé vôle, súčasti sú honované, prípadne
superfinišované. Na zlepšenie klzných vlastností sa bonderizujú a fosfátujú.
Piesty
Prenášajú veľké namáhanie z tlakovej sily a z vysokých teplôt pri stláčaní chladiva.
Najviac je namáhané čelo a veľmi úzka časť úseku priemeru piestu pri čele piesta, ktorá je
v hornej mŕtvej polohe piesta najbližšie ventilovej dosky a ktorá je z tohto dôvodu
vystavená aj najvyššej teplote. Táto časť sa odľahčuje zväčšením priemeru na valci, resp.
malým zmenšením rozmeru na pieste – pozrite obr. 182. Problém sa zväčšuje ešte rastúcimi
otáčkami a väčší je u dvojpólových kompresorov v režime LBP.
269
Obrázok 182 Konštrukcia
Chladenie vst r ekovaným olejom Vôľa za studena
odliatku piesta z ľahkého Čelo
Skrine sú zhotovené tak, že tok sacích pár sa vedie okolo valcov, čo je jeden zo
spôsobov odlúčenia oleja a zamedzenia vtoku kvapalného chladiva do valcov. Nevýhodou
je zohriatie chladiva.
Obmedzovač z dvihu
Pružina vent ilu Obrázok 188 Znázornenie práce
Vent il pri prstencovom kruhovom
Sedlo vent ilu
Zdvih vent ilu
ventile. Konštrukcia pracovných
ventilov pre malé a stredné
Vent ilová doska
kompresory je uvedená na obr. 143,
145,146,147, 148 a 157.
1U M 2U
1V 2V
8/ 4 p 2W
1W
Symbol
Obrázok 191 (vľavo) Motor s rozdeleným vinutím. Pri prepnutí na vinutie s nižším
počtom párov pólov má motor vyššie otáčky (je uvedené v symbole tohto zapojenia)
Obrázok 192 (vpravo) Motor v Dahlanderovom zapojení má taktiež možnosť zmeniť
otáčky v pomere 2:1
hriadeľ A
hriadeľ B
b)elastická spojka
Elastické spojky pre pohon otvorených chladivových kompresorov sú zobrazené na
obrázku 130. Maximálne otáčky pre použitie: 1500 min-1. Tieto spojky sú vhodné
predovšetkým pre piestové kompresory a spaľovacie motory.
Ak osi hriadeľov otvoreného kompresora a motora sú v rámci dovolených tolerancií,
elastické spojky sa môžu zabudovať aj pri nerovnobežných plochách prírub, pretože sa
vzdialenosti prírub počas otáčky nemenia. Mala by sa však bezpodmienečne skontrolovať
vlastná frekvencia systému pružina – hmota na event. súlad s budiacou frekvenciou,
lebo hrozí poškodenie elastickej spojky.
Výpočet vlastnej frekvencie systému je /L 12/, s. 539.
Obrázok 200 Otvorené kompresory Bitzer, typy 0(Y) ..VIIW(Y) pre chladivá
R134a,R404A,R507A
Obrázok 201 Otvorený piestový kompresor Bitzer, typ 6PFC, ktorý pracuje s
chladivom R134a. Používa sa na chladenie autobusov.
279
piest pružina
vent ilová
elekt rická
doska
inšt alácia
pružina
Výt lačná
rúrka
st at or
Výt lačný
t lmič
rot or
elekt rická
prechodka
olejové čerpadlo kľukový hriadeľ
Obrázok 207 Jeden z modelov firmy Danfoss – hermetický piestový kompresor, typ
TLV s reguláciou počtu otáčok a so zníženou spotrebou energie
282
Väčšinou otvorené kompresory dnes majú protiprúdy /protismerný/ systém nasávania
chladiva do valca. Používajú sa pre nízkoteplotný, strednoteplotný a vysokoteplotný rozsah.
Z toho vyplýva použitie chladív, napr.
R404A, R507, R134a. Na doplnenie sa
použije olej len podľa pokynov
výrobcu.
Kryt upchávky
Psv ; ηel
Pmot
Pe ; ηe
Pe ; ηe Pmot
ηpr = 0,85 až 0,95
.
Chladiaci výkon Q0 závisí od tlakového pomeru π = pk/p0. S rastúcim tlakovým
pomerom rastie v dôsledku klesajúcej vyparovacej teploty t0 merný objem nasávaného
284
plynného chladiva kompresorom v1, klesá hmotnostný tok chladiva m, dopravná účinnosť sa
.
znižuje a klesá chladiaci výkon Q0 .
S rastúcou kondenzačnou teplotou rastie tlakový pomer π, rastie merná izoentropická
práca vynaložená na stlačenie plynu aiz = h2 – h1 , rastie aj teplota konca stlačenia plynu vo
valci teplota na výtlaku a klesá hmotnostný tok chladiva.
*Poznámka:
V prípade podobnej opravy hermetického kompresora by sa pri oprave musel vymeniť
plášť hermetického kompresora, čo predstavuje veľkú nevýhodu. Z toho dôvodu oprava
hermetických kompresorov na mieste montáže je mimoriadne problematická a s dostupnými
prostriedkami ju nie je možné uskutočniť (aj v prípade montážneho špeciálne vybaveného
servisného vozidla).
Na túto vysoko odbornú činnosť aj pri polohermetických kompresorov sa špecializuje
len veľmi málo firiem, a len v montážnom závode špecializovanom na tento druh opráv. Pri
polohermetických kompresoroch v novom chladiacom zariadení a s novým
polohermetickým kompresorom sa udáva životnosť kompresora 9 rokov a u kompresorov
otvorených 12 rokov /L45/. Opravený polohermetický kompresor zamontovaný do
chladiaceho zariadenia má však životnosť 6 až 9 rokov.
Príčiny zlyhania často nie sú v kompresore, štatistika /L45/ chýb hovorí, že hlavné
chyby sú:
nasatie kvapalného chladiva do kompresoru alebo oleja
zriedenie oleja chladivom
prehriatie oleja a chladiva a prekročenie dovolenej teploty konca stlačenia chladiva
znečistenie systému po zhorení elektromotora
elektrické problémy pri zapnutí
vlhkosť v chladiacom okruhu
Obrázok 215 Polohermetický piestový kompresor firmy Bock, radu HG, ktorého
elektromotor a kompresor sú chladené sacím plynom
Odľahčenie rozbehu
Pri priamom zapnutí jednofázových a trojfázových asynchrónnych motorov, v závislosti
od konštrukcie, môže nastať 3 až 8 násobné zvýšenie prúdu oproti menovitému
štartovaciemu prúdu.
Preto pri piestových kompresoroch sa používa na odľahčenie rozbehu (na zníženie
prúdu pri štarte po dobe státia) vyrovnanie tlakov:
pri malých hermetických kompresoroch sa používa ako škrtiaci orgán
kapilárna rúrka, cez ktorú – v dobe státia kompresora, sa vyrovná tlak na
a vysokotlakovej s tlakom na nízkotlakovej
strane
Kondenzát or
Obrázok 220 Grafický časový priebeh tlakov pri
Tlak v baroch
Vo výtlačnom potrubí musí byť inštalovaný spätný ventil (s tlmením – proti pulzáciám
plynu). Po rozbehu kompresora na plné otáčky - keď poklesne prúd, magnetický ventil sa
zatvorí pomocou druhého magnetického relé. Vyrovnávacie potrubie 2 je menšieho
priemeru ako výtlačné potrubie.
Obrázok 222(vpravo):
Odľahčenie rozbehu
polohermetických
kompresorov Bitzer, typu 2U-
3.2(BHS 502)
Legenda: 1-magnetická cievka,
2-riadiaci piest, 3-bypassový
otvor, 4-sacia komora. 5-
výtlačná komora, 6-spätný
ventil vo výtlačnom potrubí, 7-
ochrana proti prehriatiu
vytláčaného plynu
I I
t Čas prepnut ia t
Obrázok 224 Priebeh prúdu pri rozbehu v zapojení hviezda – trojuholník a pri rozbehu
v zapojení Part – Winding (PW) – podľa obr.213:
Legenda: –––priebeh prúdu pri normálnych rozbehových podmienkach,
......sťažené podmienky (nedostatočné vyrovnanie tlakov)
Ochrana motora PTC rýchlo reaguje na teplo – je zabudovaná do vinutí (6 vinutí motora
– 6 snímačov PTC ochrán, je spojených s prístrojom ochrany motora, pozrite obr.215).
V rovnakom prúdovom okruhu ochrany môže byť kontrola teploty konca stlačenia taktiež
pomocou 1 PTC – snímač je v hlave valca, pozrite taktiež v obr. 225.
Pohonný motor
1PTC(hlava valcov)
Napájacie
napät ie
Rozsah použitia
Polohermetické kompresory sa používajú pre rôzne prevádzkové podmienky. Z toho
dôvodu môžu byť dimenzované v širokom rozsahu použitia pre rôzne chladivá, výkony
motora, pre rôzne podmienky ochladzovania kompresora, ako aj reguláciu výkonu a to bez
podstatných zmien. Týka sa to bezchlórových chladív.
°C
Kondenzačná teplota
1-st upňové
2-st upňové
boost ry
°C
Vyparovacia t eplot a
Kontakt y
Kont. lišt a U O
Cievka Rozbehové
relé
Kotva Kryt
Ťahové
Rozbehový
odľahčenie
kondenzát or
kábla
Obrázok 230 Kompresor firmy Tecumseh s ojnicou typ AE8ZA7, ktorý sa vyrábal
v USA a s malými zmenami aj licenčnej firme ľ Unité Hermétique. Vľavo: kompresor
v rozobratom stave bez plášťa kompresora. Vpravo: kompresor v zavarenom plášti, so
svorkovnicou, upevňovacou pätkou a pripojovacími nástavcami výtlačnej a sacej rúrky.
Kompresor mal väčšiu hmotnosť, pretože nosná časť, tlmiče a valec boli v jednom
odliatoku – to bola veľká chyba tohto kvalitného kompresora. V šesťdesiatych rokoch
297
nastal prechod na syntetickú izoláciu elektromotorov hermetických kompresorov, čím sa
umožnilo prejsť na vyššie dovolené teploty hermetického kompresora.
rk
rz
l
a
V ďalšom kroku bol súčin mz .rz zvolený tak, aby rovina kľudu spadala do dolnej
roviny statorového paketu elektromotora III (obr.233), do ktorej umiestnili 4 pružiny
tak, že sa opierali a paket statora v mieste upevňovacích skrutiek na uchytenie statora
na nosnú časť kompresora a druhá strana pružín sa opierala o spodnú časť plášťa
kompresora.
Tlmenie tohto uloženia podporuje prítomnosť zásoby oleja na mazanie
kompresora. Toto uloženie kompresora TL na tlačných pružinách významne znížilo
prácnosť oproti kompresoru PEEWEE na ťažných pružinách. Kompresory TL mal
tak nízku hlučnosť, pulzácie a vibrácie vo svojej výkonovej triede, ako žiaden iný
kompresor predtým. Podrobnejšie matematické nájdenie roviny kľudu, jej
zdôvodnenie a uzávery sú v /L34/, /L35/ a taktiež v /L28/.
299
nastala ďalšia optimalizácia energie znížením hydraulických, tepelných ,
mechanických elektrických strát.
Prakticky sa znížili tepelné a straty prúdením chladiva a oleja v kompresore (okrem
iného použitím viackomorového sacieho tlmiča z plastickej hmoty), znížením strát
v železe elektromotora ( použili sa kremíkové plechy).
V ZSSR sa konal výskum s japonskými ojnicovými kompresormi Toshiba
a domácimi kulisovými kompresormi. Mechanické straty sa zisťovali pri
konštantnom zaťažení a premenlivej dĺžke ložiska c a premenlivej dĺžke ramena a.
Motor pozostával zo statora a z rotora. Stator bol pripevnený štyrmi skrutkami k nosnej časti
kompresora. Syntetická izolácia bola odolná účinku chladiva a oleja. Neskoršie sa stalo chladivom,
nemiesto R12, R134a. Rotor bol nalisovaný priamo na hriadeli. V spodnej časti plášťa bol olej na
mazanie trecích dvojíc kompresora, ale i na chladenie súčastí. Olej sa dopravoval olejovým
čerpadlom. Od čerpadla sa olej dostával ku trecím dvojiciam: ložisko-hriadeľ a kľukový čap -
kameň. Olej sa okrem toho rozstrekoval v hornej časti motorkompresora na plášť a ochladzoval ho.
Obrázok 238 (vľavo): Hlava, sací a výtlačný tlmič a výtlačná rúrka s tlmiacou pružinou
a obmedzovač výtlačného ventilu kompresora Calex, typ ZK 0,8N
Obrázok 239 (vpravo): Kompresor ZK 0,8N na tlačných prúžinách pri meraní chvenia
(vibrácií) metódou meracej dosky. Legenda:Tmk – ťažisko motorkompresora, Tp- ťažisko plášťa
kompresora, T – ťažisko sústavy ( motorkompresora + plášťa + meracej dosky)
Nosná časť kompresora bola vyrobená, podobne, ako aj piest a valec, zo sivej perlitickej liatiny.
Na nosnej časti bol rozoberateľným spôsobom upevnený valec, pričom škodlivý priestor valca sa
dosahoval posunutím valca a triedením tesnenia valca a mal veľkosť 2,5%. Sací a výtlačný tlmič
boli výlisky vyrobené z oceľového plechu.
Pracovné ventily sací a výtlačný boli vyrobené zo švédskej pásovej vysokouhlíkovej pružinovej
oceli s jemnou povrchovou plochou. Vzhľadom na smer toku chladiva do valca a z valca bola
konštrukcia kompresorov protismerná.
Kompresory radu ZK pracovali v rozsahu vyparovacích teplôt –5oC až –30oC. Mali upínacie
rozmery 70x 170 mm, ktoré boli unifikované s európskymi /napr. DANFOSS, NECCHI, ľ Unité
Hermétique a ďalšími/, ale i s americkými firmami /napr. TECUMSEH/. Unifikácia sa týkala aj
pripojovacích rozmerov.
Motorkompresor je tuho uložený v plášti kompresora, pričom stator je nalisovaný v plášti. Pri
preprave je to výhoda, pretože nedochádza ku klepaniu motorkompresora o plášť tak, ako je to pri
piestových kompresoroch, pri ktorých hlavne pri preprave železnicou, môže dôjsť ku poškodeniu.
Pri práci rotačného kompresora nastáva torzné kmitanie. Kmitanie a hluk sa prenášajú priamo na
plášť.
Tieto rotačné kompresory s valivým pohybom piestu pre chladničky a mrazničky sú podľa
údajov japonských firiem vyrábané v Japonsku naďalej. Už v roku 1986 sa v Japonsku vyrobilo asi
3 mil. týchto kompresorov. Z literatúry nie je známe, že by japonskí výrobcovia vyvážali tieto
kompresory do zahraničia. V roku 2000, na svetovej výstave v Šanghaji, sme mali možnosť vidieť
tieto kompresory v stánku firmy MITSUBISHI.
Kondenzátor
Dlhšie vyrovnávanie tlakov nastáva pri zvislom priebehu rúrok kondenzátora
s vyžarovacími drôtmi, pozrite obr.96. Takáto konštrukcia kondenzátora je nevýhodná – má
309
najdlhší čas vyrovnávania tlakov. Uspokojivé výsledky s touto konštrukciou sa však
dosiahli s priemerom rúrok φ=5 mm.
Pri chladiacich jednotkách, ktoré majú kondenzátor s vodorovnými (horizontálnymi)
rúrkami (pozrite obr. 246) pri vstupe plynu hore a spáde v kondenzátore sa dosiahol
najkratší čas vyrovnania tlakov. Skvapalnené chladivo sa zhromažďuje v spodnej časti
kondenzátora.
Z technickej praxe vyplýva, že väčší objem kondenzátora má za následok väčšie
množstvo chladiva a tým aj dlhšie časy na vyrovnanie tlakov.
Filterdehydrátor
Spravidla sa zaraďuje na výstupe z kondenzátora a v polohe A sa vždy hromadí kvapalné
chladivo a dosahuje sa najkratších časov na vyrovnanie tlakov a taktiež perly sušidla majú
najmenšie opotrebenie, čo znamená malý predpoklad upchatia kapilárnej rúrky z tohto
dôvodu.
Kapilárna rúrka
Vytvára odpor prúdeniu chladiva. Volí sa vždy veľký priemer kapilárnej rúrky a tomuto
zvolenému priemeru zodpovedajúca dĺžka kapilárnej rúrky. Nemala by sa voliť menšia
kapilárna rúrka s vnútorným priemerom φ=0,66 mm.
Doba státia
Dôležitou požiadavkou je, aby vyrovnanie tlakov nastalo skôr, ako sa kompresor uvedie
do prevádzky. Ináč povedané: doba státia musí byť dlhšia ako doba vyrovnania tlakov. Na
dobu státia kompresora majú vplyv tieto podmienky:
diferencia termostatu
miesto dotyku čidla termostatu
prívod tepla.
Termostat
Ak zvolíme väčšiu diferenciu termostatu (len po konzultácii s výrobcom termostatov),
rešpektujeme snahy o dosiahnutie životnosti kompresora (teda väčšia je lepšia ako menšia,
lebo menšia môže poškodiť kompresor).
Tepelný spád
Čidlo termostatu je ovplyvňované prestupom tepla. Kompresor sa rozbehne, keď sa
dosiahne zapínacia teplota termostatu. Prestup tepla nastáva izoláciou, cez tesnenie dverí
a pri otváraní dverí. Prúdiace chladivo prináša ďalšie teplo počas vyrovnávania tlakov
z kondenzátora do výparníka. Týmito zložkami tepla je ovplyvňované čidlo termostatu
a doba státia kompresora sa môže značne zmenšiť.
Výrobcovia chladničiek tieto problémy riešia niekedy tak, že namiesto analýzypríčin
nerozbiehania kompresorov v chladničke a skúšok kompresora a chladničky volia také
východisko, že kompresor s PTC nahradia kompresorom s rozbehovým relé a rozbehovým
kondenzátorom.
Literatúra:
/L1/ Blaha M: Podklady pre výpočet jednovalcových a dvojvalcových kompresorov Calex.
/L2/ Cube L.H.: Lehrbuch der Kältetechnik. Triebwerkberechnung. Band 1. Vyd.:
C.F.Müller, Karlsruhe, 1976.
/L3/ Dolejší K.: Kompresorové chladicí zařízení s kondenzátorem chlazeným vzduchem,
Praha, SNTL, 1968.
/L4/ Julina M.,Venclík V., Kovář J.: Dynamika, Praha, SNTL, 1977.
/L5/ Chlumský V.:Pístové kompresory. SNTL, Praha 1958.
/L6/ Chlumský V., Liška A.: Kompresory. SNTL, Praha 1977.
/L7/ Redkozub D.V., Jakobson B.V.: Dinamičeskije charakteristiki germetičnogo
kompressora. Cholodiľnaja technika, 1972, č.4, s. 9-12.
/L8/ Mazúr P.: Vliv proměnlivého zatížení na elektrický motor v průběhu jedné otáčky.
Průmysl potravin, 1965, č.11-12, s. 618 – 625.
/L9/ Koškin N.U.: Teplovyje i konstruktivnyje rasčety cholodiľnych mašin.
Mašinostrojenije, Leningradskoje oddelenije, 1976, s. 114 – 132.
/L10/ Protokol o skúške kompresora Calex typu ZK0,8 N, číslo protokolu 1153.
/L11/ Zacharenko E.S. a kol.: Poršnevyje kompressory. Gosudarstvennoje naučno –
techničeskoje izdateľstvo mašinostrojiteľnoj literatury, Moskva, 1961, Leningrad.
/L12/ Cube, Steimle, Lotz, Kunis: Lehrbuch der Kältetechnik, Band 1, 4. vydanie,
C.F.Müller Verlag, Heidelberg, 1997.
/L13/ Beidenbach K.: Der Kältealagenbauer, Band 1, C.F.Müller Verlag, Heidelberg, 2002.
/L14/ Blaha M., Blaha T., Blaha P.: Späť k základom, II. kniha, časť tretia – Oleje, 2007.
/L15/ Blaha M., Blaha T., Blaha P.: Späť k základom, I. kniha.
/L16/ Lach K.: Podklady kompresorov firmy CALEX 1992.
/L17/ Planck E., Schmidt D.: Kälteanlagentechnik in Fragen und Antworten. C.F.Müller
Verlag, Heidelberg, 2001.
/L18/ Blaha M.:Náhradný kompresor, jeho voľba, hlavné parametre a porovnávacie
podmienky. Konferencia v Starej Ľubovni 1998: „domáce a komerčné chladenie“.
/L19/ Blaha M., Blaha T., Blaha P., Borbély Š.: Späť k základom, II. kniha, časť piata,
„Kompresory“ 2009.
/L20/ Materiály firmy Bitzer
/L21/ Materiály firmy Bock
/L22/ Vejnberg B.S, B,S., Vajn A.N.: Bytovyje cholodiľniki, Moskva, Piščevaja
promyšlennosť, 1974.
/L23/ Krugljak, I.N.:Bytovyje cholodiľmiki, Legkaja industrija, Moskva, 1974
/L24/ Mazúr P.: Vliv vůlí na parametry polohermetického kompresoru. Potravinářská
a chladící technika, 1979/10, č.1
/L25/ Jakobs M. R.: Hermetische Kältemittelverdichter kleiner Leistung. Klima-Kälte-
Heizung 1989/10.
/L26/ Plank R.: Halbhermetische und hermetische Kompresoren. Handbuch der
Kältetechnik, Springer Verlag, Berlin-Heidelberg-New York, 1966, s.107.