Sociálna pomoc osamelým tehotným ženám a ich nenarodeným deťom

Andrej Mátel, Anna Beňková

Abstrakt:
Osamelé tehotné ţeny sa často nachádzajú v ţivotnej kríze, ktorá zahŕňa nielen psychické,
ale aj sociálno-ekonomické ťaţkosti. Mnohé z nich stoja pred otázkou, či si počaté dieťa
ponechajú alebo nie. V ich prípade nejde len o filozoficko-morálnu dilemu pre alebo proti
potratu, ale aj o sociálno-existenčné rozhodovanie. Zo strany spoločnosti a osôb, ktoré chránia
ţivot a dôstojnosť ľudského ţivota od počatia, je potrebné, aby týmto ţenám poskytli
komplexný systém sociálnej pomoci. V príspevku autori predstavujú konkrétnu kazuistiku
z praxe a systém sociálnej pomoci vo vybranom zariadení sociálnych sluţieb. Poukazujú na
príklady dobrej praxe komplexnej pomoci osamelým tehotným ţenám a ich nenarodeným
deťom na Slovensku a navrhujú niekoľko podnetov pre jej skvalitnenie a rozšírenie.

Kľúčové slová: komplexná sociálna pomoc, kríza, potrat, tehotné ţeny, zariadenie sociálnych
sluţieb.

Abstract: Social assistance for lonely pregnant women and their unborn children
Lonely pregnant women often find themselves in a life crisis which includes not only
psychical, but also socio-economical difficulties. Many of them are faced with the choice
whether to keep the conceived child or not. In their case it is not only a philosophical-ethical
dilemma of pros and cons of the abortion, but also socio-existential decision making. On the
part of the society and those who protect life and dignity of human life from the conception it
is necessary to provide these women with complex system of social assistance. In the article
authors come up with specific casuistry derived from experience and with a system of social
assistance in a particular social service facility. They point at examples of good complex
social assistance for lonely pregnant women and their unborn children in Slovakia and they
propose several suggestions for its enhancement and extension.

Key words: abortion, complex social assistance, crisis, pregnant women, social service
facility.

1
 Osamelé tehotné ţeny sa často nachádzajú v ţivotnej kríze. Bez podpory biologickej
rodiny a ţivotného partnera sa ocitnú vo veľmi zloţitej psycho-sociálnej situácii. Môţu mať
problém so zabezpečením bývania, platením nájmu, ich pracovná aktivita je ohrozená
nástupom na materskú dovolenku. Majú pocit, ţe nedokáţu pomôcť sami sebe, svojim deťom
a uţ vonkoncom nie nenarodenému dieťaťu. Hľadajú riešenie a jedným z nich je aj potrat...
Ich uvaţovanie ohľadom toho, či si „ho ponechajú alebo dajú preč“ neleţí vo filozoficko-
morálnej rovine, ale ide o základné sociálno-existenciálne rozhodovanie. V takýchto
prípadoch nestačí upriamiť pozornosť matky na práva nenarodeného dieťaťa. Predloţený
príspevok v ţiadnom prípade nechce zniţovať akékoľvek aktivity v prospech ochrany ţivota
nenarodeného dieťaťa. Chceme však zdôrazniť potrebu komplexnej pomoci obom ľudským
bytostiam súčasne – dieťaťu i jeho matke.

Jednotlivci a organizácie otvorene propagujúce pro choice postoje pomerne často

poukazujú na sociálne a ekonomické problémy tehotných ţien a ich prioritnú zodpovednosť
za ďalšie ţijúce deti. Podľa nich potratom moţno pomôcť rodine, ktorá má finančné ťaţkosti
a veľa detí (lepšie je menej detí v rodine s primeraným ţivotným štandardom neţ veľa detí
v chudobe).1 Samotná zloţitá situácia tehotných ţien ani vyššie zmienené argumenty nesmú
byť pri ochrane nenarodeného dieťaťa opomínané. Úzke spojenie medzi nenarodeným
dieťaťom a matkou by malo viesť k systému komplexnej pomoci obom ľudským bytostiam
zároveň. Na ilustráciu takéhoto prístupu uvedieme konkrétny príklad komplexnej pomoci
ţene – matke štyroch detí, ktorá sa ocitla v zloţitej ţivotnej kríze a jej nenarodenému
dieťaťu.

Kazuistika2
Pani Oľga prišla do zariadenia sociálnych sluţieb opakovane ţiadať o umiestnenie spolu
so svojimi štyrmi deťmi v septembri roku 2007. V tom čase bol útulok plne obsadený,
podobne ako mnohé ďalšie zariadenia v blízkom a širokom okolí. Pani Oľga bola zúfalá, lebo
jej reálne hrozilo, ţe deti budú odobrané do detského domova. Ona ani jej manţel nedokázali
zabezpečiť bývanie a patrili k mnohým bezdomoveckým rodinám. „Náhodou“ sa v blízkej
dobe uvoľnila v dotyčnom zariadení jedna izba pre matku s deťmi. Pani Oľga túto šancu hneď
vyuţila s tým, ţe i jej manţelovi bolo umoţnené bývať v muţskej časti tohto útulku.
Anamnéza klientky: 31-ročná pani Oľga má základné vzdelanie. Štúdium na strednej škole
neukončila. Nemá takmer ţiadne pracovné skúsenosti, väčšinou bola na materskej dovolenke

1
MOJTOVÁ, M. a kol.: Vybrané kapitoly z etiky pre študentov zdravotníckych a sociálnych odborov, 2008,
s. 37.
2
V rámci ochrany dôverných informácií sú mená a niektoré osobné údaje pozmenené. Dotknutá osoba, ktorej
osobný príbeh uvádzame, dala písomný súhlas na jeho zverejnenie.

2
a poberala štátne sociálne dávky (rodičovský príspevok). Niekoľko rokov pracovala ako
upratovačka. Nepatrí k ţiadnej špecifickej etnickej skupine ani k minorite. So svojou
biologickou rodinou (matkou a bratom) neudrţiava ţiaden kontakt od 18 rokov. V tomto
období sa klientka zoznámila s Milanom, svojim budúcim manţelom a otcom ich piatich detí.
Najstaršia dcéra mala 10 rokov a najmladšia 2 roky. Všetky deti boli zdravé aţ na syna Ferka,
ktorý mal dôsledkom predčasného pôrodu mentálne postihnutie. Pred dvoma rokmi im Ferko
zomrel priamo doma. V súvislosti s jeho smrťou Milana vyšetrovala polícia, ale obvinenia
boli pozastavené pre nedostatok dôkazov. Od tohto obdobia bola rodina pod dozorom
sociálno-právnej ochrany detí ÚPSVR. Z domu, ktorý mali prenajatý, museli odísť. V ňom
ţili dlhodobo bez elektriny a vody vo veľmi zlých hygienických podmienkach. Milan bol
robotníkom, ktorý pracoval zvyčajne „na čierno“, bez pracovnej zmluvy. Hoci s Oľgou ţil
dlhodobo v partnerskom vzťahu, zosobášili sa aţ po narodení piateho dieťaťa. Milan často
striedal zamestnania a mal sklony k alkoholizmu. Pod vplyvom alkoholu sa správal
nekontrolovane a násilnícky. Vzhľadom na náboţenstvo, sú obaja nepraktizujúci katolíci.
Situácia a intervencie v zariadení: V útulku našla Oľga so svojou rodinou istotu dočasného
ubytovania. K dispozícii mali vlastnú izbu, spoločnú kuchyňu a sociálne zariadenia. Deti si
postupne na bývanie v zariadení zvykli a začali si osvojovať hygienické návyky. Klientke
bolo poskytnuté sociálno-právne poradenstvo. Sociálne pracovníčky a pracovníci jej v rámci
inter-inštitucionálnej pomoci pomáhali sprostredkovať kontakt a komunikáciu s oddelením
SPODaSK ÚPSVR, Mestským úradom a odbornými lekármi. V prípade finančnej núdze
dostáva klientka trvanlivé potraviny, aby rodina nikdy netrpela hladom. Manţel chodil
príleţitostne na brigády. Často porušoval domáci poriadok, čo sa týkalo poţívania alkoholu.
Po viacerých poradenských rozhovoroch sa prihlásil na protialkoholické liečenie. Toto však
predčasne ukončil. Podarilo sa mu nájsť trvalý pracovný pomer, ale tento veľmi rýchlo stratil
kvôli opätovnému uţívaniu alkoholu. Manţelská kríza Milana a Oľgy sa stále viac
prehlbovala. V tom čase si Milan našiel novú priateľku. Medzitým mu Oľga oznámila, ţe je
tehotná. Milan reagoval veľmi nezodpovedne. Obviňoval ţenu za to, ţe „ona môţe za to, ţe je
tehotná“ i za to, ţe ešte nešla na potrat. Aj deti začal huckať proti matke. Nakoniec sa Oľga
rozhodla, ţe podá ţiadosť o rozvod. Milan musel zariadenie opustiť. Oľga bola v tom čase
osamelou tehotnou ţenou a matkou štyroch detí.
Jej situácia bola veľmi problematická po psychickej, sociálnej i ekonomickej stránke.
Čakala šieste dieťa s nezodpovedným nezamestnaným manţelom, ktorý ju opustil. Mesačne
mala k dispozícii pre seba a svoje štyri deti 265 Eur, z ktorých jej po zaplatení nevyhnutných
poplatkov ostalo 172 Eur. V takejto situácii jej Milan i ďalšie kamarátky odporúčali, aby išla
na interrupciu. Ako sa mala pani Oľga rozhodnúť, a ako sa k tejto situácii mali postaviť
sociálne pracovníčky a pracovníci?

3
 V dotyčnom zariadení pracujú sociálne pracovníčky a pracovníci rešpektujúci základné
kresťanské hodnoty, vrátane úcty k ţivotu od jeho počatia. V priebehu mnohých
poradenských rozhovorov s pani Oľgou komunikovali o rozličných spôsoboch riešenia, ak by
sa rozhodla dieťa donosiť a neprijať (anonymný pôrod, adopcia, hniezda záchrany). Jej
dilematické rozhodovanie sa nedalo zúţiť na „morálno-filozofickú otázku“ za vs. proti
potratu. Dôleţité pre ňu bolo celostné riešenie vzhľadom na jej zlú sociálno-ekonomickú
situáciu a zodpovednosť voči ďalším deťom. Vedúca zariadenia veľmi intenzívne pre ňu
hľadala ďalšie finančné zdroje, aby jej pomohla zmierniť finančnú núdzu. Nadviazala
interinštitucionálnu spoluprácu s občianskym zdruţením Fórum ţivota, ktoré prostredníctvom
programu „Zachráňme ţivoty“ finančne podporuje osamelé tehotné ţeny. Vo vedomí
psychickej, sociálnej a ekonomickej podpory sociálnych pracovníčok a vedenia útulku sa pani
Oľga rozhodla, ţe si dieťa nechá u seba. V októbri 2008 sa jej narodila nádherná a zdravá
dcéra Veronika. Keďţe – medzičasom rozvedený – manţel jej nedáva takmer ţiadne peniaze,
zariadenie sociálnych sluţieb jej pomáha dlhodobejšie zabezpečiť pre ňu a deti iné finančné
zdroje, potraviny a oblečenie. Sociálne pracovníčky a pracovníci jej pomohli pri zloţitom
procese získania náhradného výţivného. Zaujímavé bolo, ţe finančná pomoc tejto ţene
z občianskeho zdruţenia Fórum ţivota nebola len pre dieťatko, čo sa má narodiť, resp. uţ
narodilo, ale aj pre zvyšné deti a samotnú matku (napr. nákup hygienických potrieb,
školských potrieb, potraviny, ktoré si beţne nemohli dovoliť, ovocie, zeleninu).

Komplexná pomoc a jej ďalšie možnosti

Uvedená kazuistika je modelovým prípadom potreby komplexnej a celostnej pomoci
osamelej tehotnej ţene a jej nenarodeným deťom. Následne pripomenieme dosiahnuté
výsledky v systéme sociálne pomoci osamelým tehotným ţenám a navrhneme niekoľko
moţností ich zlepšenia a skvalitnenia.
Oceňujeme pokroky v sociálnej politike na Slovensku, ktoré vytvorili zákonnú oporu pre
vznik a prevádzku špecializovaných zariadení sociálnych sluţieb pre osamelé tehotné ţeny.
Uţ zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci definoval medzi zariadeniami sociálnych
sluţieb domov pre osamelých rodičov (§ 27). V ňom bolo moţné poskytovať bývanie
a poradenstvo aj osamelej tehotnej ţene, ktorá sa ocitla v sociálnej núdzi spôsobenej stratou
rodinného prostredia. Okrem tohto druhu zariadenia sociálnych sluţieb nachádzali takéto ţeny
pomoc v krízovom stredisku (§ 31). Schválením zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých predpisov sa krízové
stredisko zaradilo medzi zariadenia v ktorých sa vykonáva sociálnoprávna ochrana detí
a sociálna kuratela. Krízové stredisko zabezpečuje vykonávanie opatrení podľa tohto zákona,
ak sa dieťa, rodina alebo plnoletá fyzická osoba nachádza v krízovej ţivotnej situácii (§ 62

4
bod 1a). Za istých špecifikovaných podmienok môţe podľa tohto zákona tehotnej ţene
pomôcť zabezpečiť bývanie aj detský domov (§ 57), ale len od začiatku šiesteho mesiaca
tehotenstva. Táto v ňom môţe zostať s dieťaťom aj po pôrode, najdlhšie však do šiestich
mesiacov veku dieťaťa. Podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych sluţbách a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov, ktorý začal platiť od 1. januára 2009, je najvhodnejším zariadením
sociálnych sluţieb pre osamelé tehotné ţeny zariadenie núdzového bývania (§ 29). Bývalé
domovy pre osamelých rodičov podľa predchádzajúceho zákona sa automaticky stali od 1.1.
2009 zariadeniami núdzového bývania (§ 110 ods. 13). Je veľmi dôleţité, aby jestvovala
zákonná platforma pre vytvorenie a prevádzku zariadení sociálnych sluţieb pre osamelé
tehotné ţeny. Táto však sama o sebe nezabezpečí ich vytvorenie v dostatočnom mnoţstve.
Z praxe je zrejmé, ţe takýchto zariadení je u nás veľmi málo. Okrem toho, ţe ich počet je
stále nedostatočný, chýba im zosieťovanie a často aj finančná stabilita.
Veľmi dôleţité je, aby cieľom zariadení sociálnych sluţieb bola pomoc ţene prekonať
ťaţkú ţivotnú situáciu tak, aby sa mohla spolu s deťmi osamostatniť a začať nový ţivot.3
Vzhľadom na individuálnu sociálnu prácu Mátel v tejto súvislosti zdôraznil dôleţitosť
zmocnenia klientky (angl. empowerment). Intervencia by mala smerovať k jej samostatnému
rozhodovaniu, zvyšovaniu sebadôvery a viery vo vlastné schopnosti. Úlohou sociálnej
pracovníčky/ pracovníka alebo poradcu/ poradkyne by mala byť podpora v osamostatňovaní
ţeny, pomoc pri hľadaní zamestnania, resp. rekvalifikácii a pri hľadaní ďalšieho bývania.
Nesmie pritom však prevziať rozhodovanie do svojich rúk. Ţiadna inštitúcia nemôţe nahradiť
jej rozhodovanie a konanie.4 Okrem toho by bolo vhodné utvorenie komplexných programov
sociálnej inklúzie osamelých tehotných ţien (resp. osamelých matiek s deťmi, ktoré sú bez
prístrešia), na ktorých by participovali zariadenia sociálnych sluţieb alebo zariadenia
SPODaSK (poskytovaním dočasného ubytovania a poradenstva), príslušné Úrady práce,
sociálnych vecí a rodiny (zvlášť v oblasti zamestnania) a samospráva (zabezpečenie
podporovaného bývania).
Oceňujeme činnosť mimovládnych organizácií, ktoré sa snaţia o vytvorenie
špecializovaných programov pre pomoc tehotným ţenám v kríze a ich nenarodeným deťom.
Zvlášť chceme spomenúť aktivity občianskeho zdruţenia Fórum života, ktoré siahajú nad
rámec zákonných povinností. Prostredníctvom programu „Zachráňme životy“ poskytujú
mesačné finančné príspevky na pomoc tehotnej ţene, ktorá sa ocitla v krajnej ţivotnej situácii
a je zaskočená neplánovaným a nechceným tehotenstvom. Cieľom je nielen zachrániť
nenarodené dieťa, ale aj pomôcť matke nepodstúpiť umelý potrat, a ochrániť ju tak pred jeho
3
VEREŠOVÁ, A.: Cielená práca s tehotnými ženami v krízových situáciách ako prevencia pred separáciou
dieťaťa od matky, 2007, s. 132.
4
MÁTEL, A.: Sociálne poradenstvo a pomoc ženám, ktoré prežili domáce násilie, 2008, s. 461-462.

5
následkami. Okrem finančnej podpory zabezpečujú v prípade potreby pobyt v „azylovom
dome“, odborné poradenstvo, výbavu pre narodené dieťatko a podobne.5 Na lokálnej úrovni
v Banskej Bystrici funguje sieť pomoci tehotnej ţene „Kukulík“.6 Na druhej strane ide
v oblasti financovania do istej miery o suplovanie úlohy štátu. Je úlohou sociálnej politiky
štátu, aby zabezpečil svojim občiankam, ktoré nemôţu počítať s podporou biologickej rodiny
alebo svojich partnerov, aby sa po pôrode dieťaťa nedostali do finančne zúfalej situácie, kedy
nedokáţu z rodičovského príspevku zabezpečiť ani najlacnejšie bývanie pre seba a svoje
dieťa. Výška štátnych dávok by mala byť taká, aby aj osamelé matky mohli dlhodobejšie
zabezpečiť základné potreby pre seba a svoje deti. Jednorazové príspevky po narodení dieťaťa
nie sú systémovým a dlhodobejším riešením. Bolo by nereálne v súčasnosti očakávať
radikálnu zmenu výšky rodičovského príspevku, ale je potrebné na túto problematiku neustále
poukazovať. V súčasnom stave sú komplexné programy pre osamelé tehotné ţeny realizované
mimovládnymi organizáciami, vyuţívajúc dostupné štátne zdroje, najlepším moţným
riešením pre matku i nenarodené dieťa.
Špeciálnu pozornosť je potrebné venovať odchovankyniam detských domovov. Práve tie
sa pomerne často ocitnú tehotné bez strechy nad hlavou, bez partnera alebo blízkych, ktorí by
im pomáhali prekonať krízu. Aj Verešová z neziskovej organizácie Áno pre život z praxe
uviedla, ţe ţeny, ktoré striedajú jedno zariadenie za druhým, sú v drvivej väčšine
odchovankyne detských domovov. Tieto ţeny sú vystavené po odchode z detského domova
násiliu, prostitúcii, v krátkej dobe za sebou sa im narodia dve i viac detí s ktorými chodia od
jedného zariadenia k druhému.7
Špeciálnu pozornosť je potrebné venovať aj tehotným ţenám, ktoré sú obeťami domáceho
násilia. Ţeny, ktoré preţili domáce násilie, trpia často sociálnou a ekonomickou núdzou.8
Tehotenstvom sa táto núdza ešte prehlbuje. Mátel na minuloročnej konferencii „Ochrana
ţivota IX.“ uviedol, ţe domáce násilie na tehotnej ţene je o to horšie, ţe jeho obeťami sú
súčasne dve ľudské osoby. Spolu so ţenou vţdy trpí aj nenarodené dieťa a obidvaja nesú
následky. Situácia je ešte zloţitejšia, ak išlo o nechcené tehotenstvo alebo dokonca
znásilnenie v manţelstve resp. v partnerskom vzťahu.9 Samotná ţena postihnutá násilím môţe
byť tou, ktorá svoju bezradnosť a bezbrannosť voči násilníkovi premietne do vzťahu s „jeho
dieťaťom“, ktoré „musí ţiviť“. Toto sa môţe prejavovať od ignorovania gynekologických
poradní, cez nezáujem o svoje zdravie (napr. nadmerným fajčením) aţ po rozhodnutie pre
potrat. V rámci komplexnej sociálnej pomoci ţene, ktorá preţila domáce násilie i jej

5
Bliţšie informácie viď http://www.zachranmezivoty.sk.
6
Viď http://bb.mestorodiny.sk.
7
VEREŠOVÁ, A.: Cielená práca s tehotnými ženami v krízových situáciách ako prevencia pred separáciou
dieťaťa od matky, 2007, s. 133-4.
8
MÁTEL, A.: Sociálne poradenstvo a pomoc ženám, ktoré prežili domáce násilie, 2009, s. 463.
9
MÁTEL, A.: Nenarodené deti ohrozené domácim násilím, 2008, s. 106.

6
nenarodenému dieťaťu, je potrebné citlivo ţene vysvetliť, ţe usmrtením plodu nedosiahne
potrestanie násilného muţa ani sa jej neuľaví na duši. Práve naopak, ublíţi nielen
nenarodenému dieťaťu, ale aj sama sebe. V rozhovore nie je vhodné pouţívať akúkoľvek
formu nátlaku, zastrašovanie výčitkami svedomia alebo náboţensko-právnymi dôsledkami jej
konania. Práve toto zaţívala počas násilníckeho vzťahu. Ona potrebuje skôr poznať moţnosti,
aby sa mohla slobodne rozhodnúť pre najlepšiu z nich.10
Vo svete jestvuje mnoţstvo štúdií o vplyve sociálno-ekonomických podmienok,
nepriaznivých bytových pomerov a ďalších faktorov na priebeh tehotenstva a pôrodu.
Z českých a slovenských odborníkov Novotný a kol. uvádzajú vzhľadom na sociálne
a ekonomické rizikové faktory tehotenstva, ţe zlé ekonomické podmienky majú nepriaznivý
vplyv na priebeh gravidity, čo sa prejavuje v nízkej pôrodnej hmotnosti novorodenca.
Uvádzajú aj fyziologický stres spojený s úzkosťou a depresiou. Predpokladá sa, ţe úzkosť
môţe spôsobiť zvýšený metabolický výdaj k niţšiemu nárastu hmotnosti v gravidite alebo
úzkosťou vyvolané zmeny môţu vyprovokovať predčasný pôrod. 11 Osamelé tehotné ţeny
ţijúce v nepriaznivých podmienkach bývajú zaraďované do kategórie rizikových tehotenstiev
a má im byť venovaná zvýšená starostlivosť. Veľmi dôleţitá je multidisciplinárna spolupráca
lekárov so sociálnymi pracovníkmi (zvlášť na ÚPSVR, mesta/obce trvalého bydliska
pacientky) a psychológmi. Táto je na Slovensku pomerne málo rozvinutá. Aktívnou
spoluprácou lekárov, psychológov a sociálnych pracovníkov by sa docielila komplexná
celistvá pomoc ţene, ktorá je v zlom psychickom stave, rizikovom tehotenstve a sociálno-
ekonomickej núdzi zároveň.

Záver
Sociálno-ekonomická situácia je jedným z najzávaţnejších faktorov, ktorý ovplyvňuje
rozhodovanie ţeny pre potrat alebo či si dieťa ponechá. Nestačí hovoriť ţenám, aby nezabíjali
svoje nenarodené dieťa, ale treba im pomôcť zlepšiť sociálne podmienky, aby dieťa prijali.
Kľúčovou cestou pre tých, ktorým leţí na srdci záchrana ţivota nenarodeného dieťaťa, je
ponúknutie komplexnej sociálnej pomoci jeho matke. V príspevku sme uviedli prípad, ktorý
dokumentuje, ţe takáto cesta je reálna. Následne sme ocenili dosiahnuté pokroky v procese
pomoci osamelým tehotným ţenám a naznačili niekoľko deficitných oblastí. Sú nimi najmä
zriadenie dostatočného mnoţstva zariadení núdzového bývania a ich funkčnej siete;
vytvorenie programov sociálnej inklúzie osamelých tehotných ţien a osamelých matiek
s deťmi; zásadné zvýšenie rodičovského príspevku; vytvorenie špecializovaných programov

10
Ibidem, s. 107.
11
NOVOTNÝ, J., STANČIAK, J., PŘIBYL, H., NOVOTNÝ, M.: Civilizačná záťaž a rizikové faktory počatia
a gravidity, 2008, s. 45.

7
podpory a sociálnej inklúzie odchovankýň detských domovov; venovanie zvýšenej pozornosti
tehotným ţenám, ktoré preţili domáce násilie; vytvorenie systému multidisciplinárnej
spolupráce lekárov, psychológov a sociálnych pracovníkov v procese komplexnej pomoci
osamelým tehotným ţenám.

Zoznam bibliografických odkazov

MÁTEL, Andrej (2008): Nenarodené deti ohrozené domácim násilím. In CHMELÍK, B. (ed.):
Zborník Ochrana ţivota IX. „Slúţiť ţivotu: médiá o ţivote a pre ţivot“, Trnava: FZaSP
TU, 2008, s. 103-107.
MÁTEL, Andrej (2009): Sociálne poradenstvo a pomoc ženám, ktoré prežili domáce násilie.
In HEJDIŠ, M., KOZOŇ, A. (eds.): Sociálna a ekonomická núdza – bezpečnosť jedinca a
spoločnosti. Zborník príspevkov, Bratislava: VŠZaSP sv. Alţbety, 2009, s. 454-464.
MOJTOVÁ, Martina a kol. (2008): Vybrané kapitoly z etiky pre študentov zdravotníckych
a sociálnych odborov. Bratislava: VŠZaSP sv. Alţbety, 2008.
NOVOTNÝ, Jozef, STANČIAK, Jaroslav, PŘIBYL, Hugo, NOVOTNÝ, Martin (2008):
Civilizačná záťaž a rizikové faktory počatia a gravidity. In CHMELÍK, B. (ed.): Zborník
Ochrana ţivota IX. „Slúţiť ţivotu: médiá o ţivote a pre ţivot“, Trnava: FZaSP TU, 2008,
s. 43-53.
VEREŠOVÁ, Anna (2007): Cielená práca s tehotnými ženami v krízových situáciách ako
prevencia pred separáciou dieťaťa od matky. In CHMELÍK, B., BOROŇOVÁ, J. (eds.):
Zborník Ochrana ţivota VIII., „Ľudský ţivot je hodný ochrany od počatia“, Trnava: FZaSP
TU, 2007, s. 131-134.
Zákon č. 195/1998 Z.z. z 19. mája 1998 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 305/2005 Z.z. z 25. mája 2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
Zákon č. 448/2008 Z.z. z 30. októbra 2008 o sociálnych sluţbách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov.

PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD.

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alţbety v Bratislave
E-mail: andrej.matel@gmail.com

Anna Beňková
Azylové centrum Betánia v Malackách
E-mail: centrumbetania@gmail.com

Citovanie:
MÁTEL, A. – BEŇKOVÁ, A. 2009. Sociálna pomoc osamelým tehotným ženám a ich nenarodeným
deťom. In CHMELÍK, B. (ed.) Ochrana života X. „Dôstojnosť človeka od počatia“. Zborník
z konferencie s medzinárodnou účasťou. Trnava : FZaSP Trnavskej univerzity, 2009, s. 272 – 280.
ISBN 978-80-8082-327-6.

(Pri citovaní článku prosím o oznámenie na e-mailovú adresu: andrej.matel@gmail.com)