Prednáška

NEURČITÝ INTEGRÁL
Literatúra: Matematika 1- Országhová a kolektív, SPU Nitra, 2002, s. 217-252
Osnova prednášky:
1.Pojem primitívnej funkcie, definícia a vlastnosti neurčitého integrálu
2.Základné vzorce a metódy integrovania
3.Integrovanie substitučnou metódou
4.Integrovanie metódou per partes ( po čiastkach )
5.Integrovanie niektorých racionálnych funkcií
6.Integrovanie niektorých iracionálnych funkcií
7.Integrovanie niektorých goniometrických funkcií
8.Kontrolné otázky a úlohy

1.Pojem primitívnej funkcie, definícia a vlastnosti neurčitého integrálu

Definícia
Funkcia F ( x ) sa nazýva primitívnou funkciou k funkcii f ( x ) v intervale ( a, b ) , ak pre
všetky čísla x ∈ ( a, b ) platí
F ′( x ) = f ( x )
Príklad 1.
x7
Funkcia F1 ( x ) = je primitívna funkcia k funkcii f ( x ) = x 6 v intervale ( − ∞, ∞ ) , pretože
7
′
 x7 
ak derivujeme funkciu F1 ( x ) podľa premennej platí   = x 6 pre všetky x ∈ ( − ∞, ∞ ) .
x
 7 
7 7
x x
Ale aj funkcia F2 ( x ) = + 3 a tiež funkcia F3 ( x ) = − 9 sú primitívne funkcie k funkcii
7 7
f ( x ) = x 6 v inervale ( − ∞, ∞ ) . Z toho už vieme vyvodiť, že ak c je ľubovoľná konštanta
x7
vzhľadom k premennej x , potom každá funkcia F ( x ) = + c je primitívna funkcia
7
k funkcii f ( x ) = x 6 v intervale ( − ∞, ∞ ) .
Definícia
Množinu všetkých primitívnych funkcií k funkcii f ( x ) v intervale ( a, b ) nazývame neurčitým
integrálom funkcie f ( x ) v intervale ( a, b ) a označujeme symbolom ∫ f ( x ) dx .
Platí ∫ f ( x ) dx = F ( x ) + c v ( a, b ) , ak F ′( x ) = f ( x ) pre všetky x ∈ ( a, b ) .
Symbol ∫ sa nazýva integračný znak , funkciu f ( x ) nazývame integrovanou funkciou
(integrandom), konštantu c nazývame integračnou konštantou, premennú x nazývame
integračnou premennou alebo premennou integrovania. Operáciu, pomocou ktorej určujeme
neurčitý integrál danej funkcie nazývame inegráciou alebo integrovaním tejto funkcie.
Ak k danej funkcii existuje primitívna funkcia, hovoríme tiež, že daná funkcia je
integrovateľná (má neurčitý integrál).
Ku každej funkcii nemusí existovať primitívna funkcia.
Platí veta :
Každá spojitá funkcia v intervale ( a, b ) je v tomto intervale integrovateľná.
Vlastnosti neurčitého integrálu
V ďalšom budeme predpokladať, že funkcie f ( x ) a g ( x ) sú integrovateľné v intervale
( a, b ) a číslo k je konštanta.
Vlastnosť 1.
[∫ ]
f ( x ) dx ′ = f ( x )
Vlastnosť 2.
∫ k f ( x ) dx = k ∫ f ( x ) dx
Vlastnosť 3.
∫ [ f ( x ) + g ( x ) ] dx = ∫ f ( x ) dx + ∫ g ( x ) dx
∫ [ f ( x ) − g ( x ) ] dx = ∫ f ( x ) dx − ∫ g ( x ) dx
Túto vlastnosť možno rozšíriť pre ľubovoľný počet sčítancov.

2. Základné vzorce a elementárne metódy integrovania

Základné vzorce zapíšeme do tabuľky. V uvedenej tabuľke , ako aj vo všetkých príkladoch
bude integrál v intervale, ktorý je obsiahnutý v prieniku definičných oborov integrovanej
funkcie a príslušnej primitívnej funkcie.
x n +1
1. ∫ x dx = n + 1 + c pre n ≠ 1
n
5. ∫ sin x dx = − cos x + c
1
2. ∫ x dx = ln x + c 6. ∫ cos x dx = sin x + c
1
∫ e dx = e + c 7. ∫
x x
3. dx = tg x + c
cos 2 x
ax 1
∫ = + c pre 0 < a ≠ 1 8. ∫
x
4. a dx dx = − cotg x + c
ln a sin 2 x

1
9. ∫ 1+ x 2
dx = arctg x + c alebo − arccotg x + c

1 1 x
9.1. ∫a 2
+x 2
dx = arctg   + c
a a
pre a ≠ 0

1
10. ∫ 1 − x 2 dx = arcsin x + c alebo − arccos x + c
1  x
10.1. ∫ a 2 − x 2 dx = arcsin  a  + c pre a ≠ 0
f ′( x )
11. ∫ f ( x ) dx = ln f ( x ) + c
Tabuľka je základom pre výpočet neurčitých integrálov všetkých ostatných funkcií. Pri
výpočte najjednoduchších integrálov sa snažíme integrovanú funkciu vhodne upraviť
a použitím vlastností neurčitého integrálu dospieť k niektorému z elementárnych integrálov
uvedených v tabuľke.

Príklad 2.
 4 3 7  5
7 −3
2

∫  2 x + x 3 − 2 x + 43 x 2 − x + 6 dx = 2∫ x dx + 3∫ x dx − 2∫ x dx + 4 ∫ x dx − ∫ xdx +
 
5 4 −3 2

7 1

x5 x −2 x 2 7 x3 x2 2 3 4 x 7 213 x x 2
+ 6 ∫ dx = 2 + 3 −2 + ⋅ − + 6x + c = x5 − 2 − + − + 6x + c
5 −2 7 4 1 2 5 2x 7 4 2
2 3
Príklad 3.
(2 − x3
2
) 3  − 32 3 9

∫ x3 dx =
∫ 4 − 4(x 3
+ x 6
⋅)x
−
2
dx = ∫ 
 4 x − 4 x 2
+ x 2 
dx =

1 5 11
−
x 2
x2 x 2 5 11
= 4 ⋅ − 4 ⋅ + +c = − 8 −8 x + 2 x +c
1 5 11 5 11
− x
2 2 2
Príklad 4.
1 − sin 2 x sin 2 x + cos 2 x − 2 sin x cos x ( sin x − cos x )
2

∫ sin x − cos x dx = ∫ sin x − cos x

dx = ∫
sin x − cos x
dx =

= ∫ ( sin x − cos x ) dx = − cos x − sin x + c

3.Integrovanie substitučnou metódou
Nech F je primitívna funkcia k funkcii f v intervale (α , β ) . Nech g ( x ) má v intervale
( a, b ) deriváciu g ′( x ) . Nech pre každé x ∈ ( a, b ) je g ( x ) ∈ (α , β ) . Potom v intervale ( a, b )
platí
∫ F [ g ( x ) ] ⋅ g ′( x ) dx = ∫ f ( t ) dt = F ( t ) + c =F [ g ( x ) ] + c
Podstata tejto metódy je v tom, že pôvodnú integračnú premennú nahradíme novou
(pomocnou) premennou.
Položíme t = g ( x ) tak, aby bolo možné zjednodušiť daný integrál.
dt dt
Derivácia rovnice t = g ( x ) podľa premennej x je = g ′( x ) ⇒ dx = .
dx g ′( x )
Integrujeme funkciu novej premennej t podľa premennej t a vo výsledku sa dosadením za
t vrátime k pôvodnej premennej x .
Príklad 5.
4 1  dt  4 −7 4 t −6 2 2
∫ ( 2 − 5x) 7 dx = 4 ∫ t7  5  5 ∫
⋅  −  = − t dt = − ⋅
5 −6
+c =
15t 6
+c =
15( 2 − 5 x )
6
+c

dt dt
Substitúcia : t = 2 − 5 x potom = −5 ⇒ dx = −
dx 5

4.Integrovanie metódou per partes ( po čiastkach)

Veta :
Nech funkcie u ( x ) a v( x ) majú spojité derivácie na intervale ( a, b ) . Potom na tomto
intervale platí
∫ u( x ) ⋅ v ′( x ) dx = u( x ) ⋅ v( x ) − ∫ u ′( x ) ⋅ v( x ) dx
Táto metóda sa obyčajne používa pri integrovaní súčinu dvoch funkcií.Z daného súčinu
označíme jednu funkciu ako u a druhú ako v ′ tak, aby k funkcii v ′ existovala primitívna
funkcia v a ∫ u ′vdx , ku ktorému sa dostaneme, sme vedeli vypočítať.
Poznámka :
V niektorých prípadoch je vhodné použiť túto metódu, aj keď v zadaní integrálu súčin
dvoch funkcií vytvoríme tak , že zvolíme v ′ = 1 .
Príklad 6.
∫ x ⋅ sin x dx = x ⋅ ( − cos x ) − ∫ 1 ⋅ ( − cos x ) dx = − x ⋅ cos x + ∫ cos xdx = − x ⋅ cos x + sin x + c
u=x ⇒ u′ = 1
Zvolíme
v ′ = sin x ⇒ v = − cos x
5.Integrovanie niektorých racionálnych funkcií
Q( x )
Pri integrovaní racionálnej lomenej funkcie , kde Q( x ) a P( x ) sú polynómy
P( x )
premennej x , najskôr zistíme, či stupeň polynómu Q( x ) je menší ako stupeň polynómu
P( x ) . Ak nie, tak je ide o nerýdzoracionálnu lomenú funkciu a vydelíme polynóm Q( x )
polynómom P( x ) . Dostaneme
Q( x ) R( x )
= U ( x) +
P( x ) P( x )
kde U ( x ) je polynóm a R( x ) je polynóm nižšieho stupňa ako P( x ) .
R( x )
Polynóm U ( x ) vieme integrovať priamo a je rýdzoracionálna lomená funkcia.
P( x )
Pri integrovaní rýdzoracionálnej lomenej funkcie najprv rozložíme polynóm menovateľa
P( x ) na súčin koreňových činiteľov.
R( x )
Podľa toho urobíme rozklad rýdzoracionálnej lomenej funkcie na súčet parciálnych
P( x )
zlomkov. Čitatele parciálnych zlomkov obsahujú neurčité koeficienty. Vypočítame ich tak,
že rovnicu, ktorá predstavuje rozklad vynásobíme P( x ) . Dostaneme rovnosť polynómov.
Porovnáme koeficienty týchto polynómov a získame sústavu lineárnych rovníc. Jej
riešením sú hľadané neurčité koeficienty. Dosadíme do rozkladu za neurčité koeficienty
vypočítané čísla. Integrál rýdzoracionálnej lomenej funkcie sa rovná súčtu integrálov
jednotlivých parciálnych zlomkov tohto rozkladu.

6.Integrovanie niektorých iracionálnych funkcií

Budeme sa zaoberať len neurčitými integrálmi niektorých funkcií iracionálnych , ktorých
neurčitý integrál existuje. Pri ich riešení obyčajne použijeme substitučnú metódu, pomocou
ktorej ich prevedieme na integrály funkcií racionálnych.
7.Integrovanie niektorých goniometrických funkcií
∫ R( sin x, cos x ) dx môžeme upraviť na neurčitý integrál racionálnej funkcie použitím
x 2
všeobecnej substitúcie t = tg   , odkiaľ x = 2arctgx ⇒ dx = dt .
2 1+ x2
2t 1− t2
Zároveň platí sin x = , cos x = .
1+ t2 1+ t2
Použitím všeobecnej substitúcie sa niekedy dostávame k výpočtu pomerne zložitých
integrálov. V niektorých prípadoch je teda výhodnejšie použiť iné substitúcie.
Integrál typu ∫ sin x ⋅ cos x dx kde n, m sú celé kladné čísla alebo jedno z nich môže
n m

byť aj nula, riešime nasledovne:

a) n, m sú nepárne čísla:
Môžeme použiť substitúciu t = sin x alebo t = cos x . Za novú premennú je výhodnejšie
zvoliť základ mocniny, ktorej exponent je väčšie číslo.
b) n je nepárne číslo a m je párne číslo alebo nula. Substitúcia t = cos x .
c) n je párne číslo alebo nula a m je nepárne číslo. Substitúcia t = sin x .
d) n, m sú obe párne čisla alebo jedno znich je číslo párne a druhé nula .
V tejto situácii je najvhodnejšie najprv použiť pri úprave vzťahy
1
sin 2 α = (1 − cos 2α )
2
1
cos 2 α = (1 + cos 2α )
2
1
sin α ⋅ cos α = sin 2α
2
a potom môže opäť nastať a), b), c), d).
8.Kontrolné otázky a úlohy
Kolnrólne otázky :
1. Ak k funkcii f ( x ) existuje primitívna funkcia F ( x ) v intervale ( a, b ) , koľko ďalších
primitívnych funkcií k funkcii f ( x ) v intervale ( a, b ) existuje ?
2. Čím sa líšia primitívne funkcie k funkcii f ( x ) v intervale ( a, b ) ?
3. Čo je postačujúcou podmienkou integrovateľnosti funkcie v intervale ( a, b ) ?
4. Ako sa presvedčíte pomocou derivácií o správnosti jednotlivých vzorcov tabuľky
integrálov ?
Úlohy :
Vypočítajte dané neurčité integrály
 2 2 5   7 93 x 7 1 5 x 1 2 
1. ∫  7 x − 3 x + 5 − + x − 1dx = x 3 − − 4 − + x − x + c
4 3

 x 6 x   3 7 2x 3 2 
 1 
2. ∫ ( 9 x − 4 ) dx = 54 ( 9 x − 4 ) + c  substitúcia t = 9 x − 4
5 6

3. ∫ x ⋅ e dx
2 x
[ ( ) ]
= e x x 2 − 2x + 2 + c
 u = x 2 ⇒ u′ = 2x u = 2x ⇒ u′ = 2
použijeme dvakrát metódu per partes: 1. 2.
v′ = e x ⇒ v = e x v′ = e x ⇒ v = e x
1
 1  u = arccotg x ⇒ u ′ = −
4. ∫ arccotg x dx = x arccotg x + ln 1 + x + c  per partes:
2
1+ x2
 2  v′ = 1 ⇒v =x
 1 3 2 5 1 7 
5. ∫ sin x ⋅ cos xdx = 3 sin x − 5 sin x + 7 sin x + c 
2 5

integrovanie goniometrických funkcií : substitúcia t = sin x