8.

Integrál

8.1. Neurčitý integrál

Z geometrického významu derivácie vieme, že derivácia funkcie F (x) v bode

x 0 je smernica dotyčnice ku grafu funkcie y = F (x) v dotykovom bode
[ x0 , F ( x0 )] . Keď teda máme funkciu a dotykový bod, vieme pomocou derivácie
vypočítať smernicu dotyčnice v tomto bode a teda aj rovnicu dotyčnice ku grafu
funkcie v danom bode. Úloha by mohla byť aj opačná. Ktoré sú to funkcie, ktoré
majú v danom bode x smernicu dotyčnice danú predpisom f (x) ?
Z matematického hľadiska, pre danú funkciu f (x) treba nájsť funkciu F (x)
takú, že F ′( x ) = f ( x ) .

Definícia 8.1 (Definícia primitívnej funkcie) Funkcia F (x) sa nazýva

primitívna funkcia k funkcii f (x) na intervale (a, b), ak pre každé x ∈ (a, b)
platí, že
F ′( x ) = f ( x )

Priamo z definície primitívnej funkcie a z toho, že derivácia konštanty je nula, je

zrejmé, že aj funkcia F ( x) + c je primitívna funkcia k funkcii f (x) .

Definícia 8.2 (Definícia neurčitého integrálu) Nech funkcia F (x) je

primitívnou funkciou k funkcii f (x) , potom neurčitý integrál

∫ f ( x) dx = F ( x) + c
Neurčitý integrál z funkcie f (x) je teda množina primitívnych funkcií,
presnejšie, množina všetkých primitívnych funkcií k funkcii f (x) .

Príklad 1. Nájdite primitívnu funkciu F (x) k funkcii f ( x) = 2 x a vypočítajte

neurčitý integrál ∫ 2 x dx .

Riešenie. Z toho, čo vieme o deriváciách nie je ťažké sa presvedčiť, že ( x 2 )′ = 2 x

a preto

• primitívna funkcia F ( x) = x 2
• neurčitý integrál ∫ 2 x dx = x 2 + c
Prirodzená otázka je, či ku každej funkcii f (x) existuje primitívna funkcia a teda
aj neurčitý integrál. Dá sa dokázať, že nie. Ak je ale funkcia f (x) spojitá na
intervale (a, b) potom k nej existuje primitívna funkcia aj neurčitý integrál na
tomto intervale (aj keď nie vždy ich vieme nájsť).

Uvedieme základné vzorce pre integrovanie, ktoré vyplývajú z definície

neurčitého integrálu a zo vzorcov pre derivovanie.

Neurčité integrály niektorých elementárnych funkcií

(základné vzorce)

x n +1
• ∫ x dx =
n
+c n ≠ −1
n +1
1
• ∫ x dx = ln x + c

• ∫e
x
dx = e x + c

• ∫ sin x dx = − cos x + c

• ∫ cos x dx = sin x + c

1
• ∫ cos 2
dx = tg x + c
x

1
• ∫ sin 2
dx = − cot g x + c
x

f ′( x)
• ∫ dx = ln f ( x) + c
f ( x)

Okrem týchto základných vzorcov je potrebné poznať aj základné vlastnosti

neurčitých integrálov, ako sú integrál zo súčinu konštanty a funkcie a integrál zo
súčtu dvoch (viac) funkcií.

• ∫ k f ( x) dx = k ∫ f ( x) dx
• ∫ ( f ( x) + f
1 2 ( x) ) dx = ∫ f1 ( x) dx + ∫ f 2 ( x) dx
  3 
Príklad 2. Vypočítajte integrál ∫  2 x −  dx .
3

sin 2 x 

Riešenie. Použijeme základné vlastnosti integrálu a vzorce a dostaneme, že

 3 3  1 x4 x4
∫  − = ∫ − ∫ sin 2 x = − − + = + 3 cot g x + c
3
2 x  dx 2 x dx 3 dx 2 3 ( cot g x ) c
sin 2 x  4 2

Či je výsledok správny sa presvedčíme tak, že zderivujeme neurčitý integrál

(výsledok) a mali by sme dostať integrovanú funkciu.

′
 x4  1 −1 3
 + 3 cot g x + c  = 4 x 3 + 3 2 + 0 = 2 x 3 −
 2  2 sin x sin 2 x

Z vlastností neurčitého integrálu a zo vzorcov sa dajú počítať len veľmi

jednoduché integrály. K výpočtu zložitejších integrálov potrebujeme poznať
konkrétne metódy a z nich uvedieme len jednu, tzv. substitučnú metódu.

Substitučná metóda

Substitučnou metódou sa najčastejšie riešia integrály zo súčinu dvoch funkcií

(integrál zo súčinu nie je súčin integrálov), z ktorých jedna je zložená funkcia
a druhá je derivácia jej vnútornej zložky

ϕ ( x) = t
∫ f (ϕ ( x)) ϕ ′( x) dx = ϕ ′( x) dx = dt = ∫ f (t ) dt = F (t ) + c = F (ϕ ( x)) + c

Substituovali sme vnútornú zložku zloženej funkcie a využili sme tú skutočnosť,

že primitívna funkcia k funkcii f (t ) je F (t ) a vrátili sme sa k pôvodnej
premennej.

Príklad 3. Vypočítajte integrály ∫ sin x cos x dx , ∫ 5 x + 1 dx

3

Riešenie. Použijeme substitučnú metódu a prvý zo základných vzorcov

sin x = t t 3/ 2 2
∫ sin x cos x dx =
cos x dx = dt
= ∫ t dt = ∫ t 1 / 2 dt =
3/ 2
+c =
3
sin 3 x + c
 5x + 1 = t 1 1 1/ 3 1 t 4/3 3 3
∫ 5 x + 1 dx =
dx = dt 5 ∫
1 = t dt = ∫ t dt = +c = (5 x + 1) 4 + c
3 3

5 5 4/3 20
5

8.2. Určitý integrál

Neurčitý integrál bol definovaný ako množina všetkých primitívnych funkcií

k integrovanej funkcii, čiže nejaká trieda funkcií. Určitý integrál

∫ f ( x) dx
a

je reálne číslo, ktoré predstavuje plochu krivočiareho lichobežníka, daného

nerovnicami
a ≤ x ≤ b , 0 ≤ y ≤ f ( x)

Otázka je ako definovať takúto plochu (určitý integrál). Jedna z možností je, že
rozdelíme interval [a, b] na n rovnakých subintervalov (deliace body sú
a = x0 , x1 , x 2 , ..., x n −1 , x n = b )
b−a
x1 − x0 = x 2 − x1 = ... = x n − x n −1 = = ∆x
n

a v každom z nich zvolíme jedno číslo. V prvom ξ1 , v druhom ξ 2 , atď.

a nakoniec v n-tom ξ n .
Vypočítame súčet plôch n obdĺžnikov (Sf), ktorý v prípade, že n je veľké, sa
veľmi nelíši od hľadanej plochy krivočiareho lichobežníka

n
S f = ∆x f (ξ1 ) + ∆x f (ξ 2 ) + ... + ∆x f (ξ n ) = ∑ ∆x f (ξ i )
i =1

Súčet Sf sa nazýva integrálny súčet. Závisí od rozdelenia intervalu [a, b] na

subintervaly a od voľby bodov ξ i v jednotlivých subintervaloch.

Definícia 8.3 (Definícia určitého integrálu) Nech funkcia f (x) je definovaná na

intervale [a, b] a nech pre každé delenie tohto intervalu (na n subintervalov)
a pre každý výber bodov ξ i je lim S f rovnaká, potom určitý integrál
n →∞

∫ f ( x) dx = lim S
a
n →∞
f

Prirodzená otázka opäť je, či vždy existuje určitý integrál

b

∫ f ( x) dx
a
Odpoveď je nie, ale ak funkcia f (x) je napríklad spojitá na intervale [a, b], tak
tento určitý integrál existuje. Počítať určitý integrál priamo z definície je veľmi
zložité. Pre jeho výpočet budeme používať Newtonov – Leibnizov vorec.

Veta 8.1 (Newtonov – Leibnizov vzorec pre výpočet určitého integrálu) Ak

funkcia f (x) má na intervale [a, b] primitívnu funkciu F (x) , potom

∫ f ( x) dx = [F ( x)]
b
a = F (b) − F (a)
a

π /2
Príklad 4. Vypočítajte určitý integrál ∫
0
sin x cos x dx

Riešenie. Z príkladu 3 vieme, že

2
∫ sin x cos x dx =
3
sin 3 x + c

Poznáme teda primitívnu funkciu a z Newtonovho –Leibnizovho vzorca ľahko

dostaneme, že
 π /2 π /2
2  2 π 2 2
∫
0
sin x cos x dx =  sin 3 x 
3 0
=
3
sin 3 −
2 3
sin 3 0 = = 0,667
3

8.3. Geometrické aplikácie určitého integrálu

Pomocou určitých integrálov sa dajú počítať obsahy rovinných útvarov, objemy

priestorových útvarov, dĺžky kriviek a veľa iných úloh. Uvedieme niektoré
z najznámejších aplikácií určitého integrálu.

• Obsah rovinných útvarov

Nech funkcie f (x) a g (x) sú spojité na intervale [a, b] a nech na intervale

(a, b) je f ( x) < g (x) , potom pre obsah P rovinného útvaru, definovaného
nerovnicami
a≤ x≤b
g ( x) ≤ y ≤ f ( x)
platí, že
b
P = ∫ ( f ( x) − g ( x) ) dx
a

• Objem rotačných telies

Nech funkcie f (x) a g (x) sú spojité a nezáporné na intervale (a, b)a nech
na tomto intervale je f ( x) < g (x) , potom pre objem V rotačného telesa,
ktoré vznikne rotáciou rovinného útvaru, definovaného nerovnicami

a≤ x≤b
g ( x) ≤ y ≤ f ( x)
okolo osi x platí, že
b
(
V = π ∫ f 2 ( x) − g 2 ( x) dx)
a
 • Dĺžka rovinnej krivky

Nech krivka k je grafom funkcie f (x) na intervale [a, b] a nech funkcia

f (x) je spojitá a má spojitú deriváciu na tomto intervale, potom pre dĺžku
s krivky k platí, že

b
s = ∫ 1 + f ′( x) 2 dx
a

Príklad 5. Vypočítajte obsah rovinného útvaru ohraničeného krivkami

y = e x , y = e − x , x = ln 2 .

Riešenie. Z grafu uvedených troch kriviek nie je ťažké sa presvedčiť, že rovinný

útvar, ktorého plochu hľadáme, je definovaný nerovnicami

0 ≤ x ≤ ln 2
e −x ≤ y ≤ e x

a preto pre jeho obsah platí

[ ]
b ln 2
P = ∫ ( f ( x) − g ( x) ) dx = ∫ (e ) ln 2
x
− e − x dx = e x + e − x 0 = e ln 2 + e −ln 2 − e 0 − e 0 = 0,5
a 0

Príklad 6. Vypočítajte objem rotačného telesa, ktoré vznikne rotáciou časti

roviny, ohraničenej krivkami y = e x , y = 0, x = 0, x = 1 okolo osi x.

Riešenie. Z grafu uvedených štyroch kriviek nie je ťažké sa presvedčiť, že

rovinný útvar, ktorý bude rotovať okolo osi x, je definovaný nerovnicami

0 ≤ x ≤1
0 ≤ y ≤ ex

a preto pre objem vzniknutého telesa, podľa vzorca, platí

1
b
 e2x 
1
e2 −1
V =π∫ ( )
f ( x) − g ( x) dx = π ∫ e dx = π   = π
2 2 2x

a 0  2 0 2
Príklad 7. Vypočítajte dĺžku reťazovky y =
1 x
2
( )
e + e − x pre x ∈ [0, 2].

Riešenie. Výhodou týchto príkladov je, že nemusím vedieť ako daná funkcia
vyzerá na intervale [0, 2], ale nevýhodou je, že často treba riešiť ťažký integral
(integral z odmocniny, pozri vzorec).
Skôr než dosadíme do vzorca, vypočítame deriváciu

f ′( x) =
2
(
1 x
e − e −x )
b 2 2
(e x − e − x ) 2 4 + e 2 x − 2 + e −2 x
s = ∫ 1 + f ′( x) dx = ∫ 2
1+ dx = ∫ =
a 0
4 0
4
2
1
2
1
2
 e x − e−x  e 2 − e −2 − 1 + 1 e 2 − e −2
2 ∫0 2 ∫0
−x 2 −x
( e x
+ e ) dx = ( e x
+ e ) dx =   = =
 2 0 2 2

Cvičenia

8.1 Zistite, či funkcia F (x) je primitívna k funkcii f (x) v intervale I

a) f ( x) = cos x, F ( x) = − sin x, I = (−∞, ∞)

−x
b) f ( x ) = , F ( x) = 1 − x 2 , I = (−1, 1)
1− x 2

2x
c) f ( x) = 2 , F ( x) = 2 + ln( x 2 + 4), I = (−∞, ∞)
x +4
2 2
d ) f ( x) = e − x (1 − 2 x 2 ), F ( x) = x e − x , I = (−∞, ∞)

8.2 Vypočítajte neurčité integrály

∫ (2 x )  1 
∫  5 x
−3
a) 2
− 3x + x dx b) + 2x3 + 3  dx
x

∫ (2 x + ) ∫ x (x )
2
c) x dx d) 2 2
+ x + 1 dx

e) ∫
(
2x x + x x3 ) dx f) ∫
x3 −1
dx
3
x x −1
 2 
∫  3 sin x − sin ∫ tg
2
g) 2  dx h) x dx
x
 1 x2
i) ∫ sin 2 x cos 2 x dx j) ∫ x 3 + 5 dx
1
k) ∫
x ln x
dx l) ∫ (tg x + cot g x ) dx

8.3 Substitučnou metódou vypočítajte integrály

∫ (x − 3) dx ∫ 2 x x + 5dx
8 2
a) b)
2x + 4
c) ∫ x + 4 x − 2 dx
3 2
d) ∫ 5 x + 3 dx
x
∫ (x ∫x x 3 + 2 dx
2
e) dx f)
2
+ 3) 3

∫e ∫xe
−2 x + 3 − x2
g) dx h) dx

8.4 Substitučnou metódou vypočítajte integrály

ln 4 x
∫ e e + 2 dx ∫ x dx
x x
a) b)

c) ∫ sin 5x dx d ) ∫ sin x 3 + cos x dx

∫ sin x cos x dx ∫ sin x cos x dx

3 2
e) f)

∫ cos x dx ∫ sin x cos x dx

3 2 3
g) h)

8.5 Vypočítajte obsah roviny ohraničenej krivkami

a) y = 6 x − x 2 , y = 0
b ) y = x 2 − 2 x, y = x
c) y = x 2 , y = x
d ) y = x 2 , y = 2x 2 , y = 1
2
e) y = sin x, y = x
π
f) y = e x , y = e, x = 0
1
g) y = e −2 x , y = , x = 0
2

8.6 Vypočítajte objem rotačného telesa, ktoré vznikne rotáciou časti roviny
ohraničenej krivkami okolo osi x

a) y = x 2 + 2, y = 2 x 2 + 1
b) y = 1 − x 2 , y = x 2
 c) y = x2 , y = x
d) y = 1− x2 , y = 0
2
e) y = sin x, y = x
π
f ) y = e , y = e, x = 0
x

g ) y = e −2 x , y = 0, x = 0, x = 2

8.7 Odvoďte vzorec pre objem gule.

8.8 Odvoďte vzorec pre objem kužeľa.

8.9 Vypočítajte dĺžku krivky y = 2 + ln sin x, x ∈ [π / 4, π / 2] , ak viete, že

1 x
∫ sin x dx = ln tg 2 + c