P. 1
Integral Teoria, Vzorce

Integral Teoria, Vzorce

4.5

|Views: 13,922|Likes:
Published by FRIZUMAT

More info:

Published by: FRIZUMAT on Apr 08, 2009
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

01/12/2013

pdf

text

original

8.

Integrál

8.1. Neurčitý integrál
Z geometrického významu derivácie vieme, že derivácia funkcie ) (x F v bode
0
x je smernica dotyčnice ku grafu funkcie ) (x F y = v dotykovom bode
] ) ( , [
0 0
x F x . Keď teda máme funkciu a dotykový bod, vieme pomocou derivácie
vypočítať smernicu dotyčnice v tomto bode a teda aj rovnicu dotyčnice ku grafu
funkcie v danom bode. Úloha by mohla byť aj opačná. Ktoré sú to funkcie, ktoré
majú v danom bode x smernicu dotyčnice danú predpisom ) (x f ?
Z matematického hľadiska, pre danú funkciu ) (x f treba nájsť funkciu ) (x F
takú, že ) ( ) ( x f x F = ′ .

Definícia 8.1 (Definícia primitívnej funkcie) Funkcia ) (x F sa nazýva
primitívna funkcia k funkcii ) (x f na intervale (a, b), ak pre každé ) , ( b a x ∈
platí, že
) ( ) ( x f x F = ′


Priamo z definície primitívnej funkcie a z toho, že derivácia konštanty je nula, je
zrejmé, že aj funkcia c x F + ) ( je primitívna funkcia k funkcii ) (x f .

Definícia 8.2 (Definícia neurčitého integrálu) Nech funkcia ) (x F je
primitívnou funkciou k funkcii ) (x f , potom neurčitý integrál

c x F dx x f + =

) ( ) (

Neurčitý integrál z funkcie ) (x f je teda množina primitívnych funkcií,
presnejšie, množina všetkých primitívnych funkcií k funkcii ) (x f .

Príklad 1. Nájdite primitívnu funkciu ) (x F k funkcii x x f 2 ) ( = a vypočítajte
neurčitý integrál

dx x 2 .

Riešenie. Z toho, čo vieme o deriváciách nie je ťažké sa presvedčiť, že x x 2 ) (
2
= ′
a preto

• primitívna funkcia
2
) ( x x F =
• neurčitý integrál

+ = c x dx x
2
2

Prirodzená otázka je, či ku každej funkcii ) (x f existuje primitívna funkcia a teda
aj neurčitý integrál. Dá sa dokázať, že nie. Ak je ale funkcia ) (x f spojitá na
intervale ) , ( b a potom k nej existuje primitívna funkcia aj neurčitý integrál na
tomto intervale (aj keď nie vždy ich vieme nájsť).

Uvedieme základné vzorce pre integrovanie, ktoré vyplývajú z definície
neurčitého integrálu a zo vzorcov pre derivovanie.


Neurčité integrály niektorých elementárnych funkcií
(základné vzorce)

• 1
1
1
− ≠ +
+
=
+

n c
n
x
dx x
n
n


• c x dx
x
+ =

ln
1


• c e dx e
x x
+ =



• c x dx x + − =

cos sin

• c x dx x + =

sin cos

• c x tg dx
x
+ =
∫ 2
cos
1


• c x g dx
x
+ − =

cot
sin
1
2


• c x f dx
x f
x f
+ =


) ( ln
) (
) (


Okrem týchto základných vzorcov je potrebné poznať aj základné vlastnosti
neurčitých integrálov, ako sú integrál zo súčinu konštanty a funkcie a integrál zo
súčtu dvoch (viac) funkcií.


∫ ∫
= dx x f k dx x f k ) ( ) (

• ( )
∫ ∫ ∫
+ = + dx x f dx x f dx x f x f ) ( ) ( ) ( ) (
2 1 2 1



Príklad 2. Vypočítajte integrál

|
.
|

\
|
− dx
x
x
2
3
sin
3
2 .

Riešenie. Použijeme základné vlastnosti integrálu a vzorce a dostaneme, že

c x g
x
c x g
x
dx
x
dx x dx
x
x + + = + − − = − =
|
.
|

\
|

∫ ∫ ∫
cot 3
2
) cot ( 3
4
2
sin
1
3 2
sin
3
2
4 4
2
3
2
3


Či je výsledok správny sa presvedčíme tak, že zderivujeme neurčitý integrál
(výsledok) a mali by sme dostať integrovanú funkciu.

x
x
x
x c x g
x
2
3
2
3
4
sin
3
2 0
sin
1
3 4
2
1
cot 3
2
− = +

+ =

|
|
.
|

\
|
+ +

Z vlastností neurčitého integrálu a zo vzorcov sa dajú počítať len veľmi
jednoduché integrály. K výpočtu zložitejších integrálov potrebujeme poznať
konkrétne metódy a z nich uvedieme len jednu, tzv. substitučnú metódu.


Substitučná metóda

Substitučnou metódou sa najčastejšie riešia integrály zo súčinu dvoch funkcií
(integrál zo súčinu nie je súčin integrálov), z ktorých jedna je zložená funkcia
a druhá je derivácia jej vnútornej zložky

( ) ( ) c x F c t F dt t f
dt dx x
t x
dx x x f + = + = =
= ′
=
= ′
∫ ∫
) ( ) ( ) (
) (
) (
) ( ) ( ϕ
ϕ
ϕ
ϕ ϕ

Substituovali sme vnútornú zložku zloženej funkcie a využili sme tú skutočnosť,
že primitívna funkcia k funkcii ) (t f je ) (t F a vrátili sme sa k pôvodnej
premennej.

Príklad 3. Vypočítajte integrály

dx x x cos sin ,

+ dx x
3
1 5

Riešenie. Použijeme substitučnú metódu a prvý zo základných vzorcov

c x c
t
dt t dt t
dt dx x
t x
dx x x + = + = = =
=
=
=
∫ ∫ ∫
3
2 / 3
2 / 1
sin
3
2
2 / 3 cos
sin
cos sin


c x c
t
dt t dt t
dt dx
t x
dx x + + = + = = =
=
= +
= +
∫ ∫ ∫
3
4
3 / 4
3 / 1 3 3
) 1 5 (
20
3
3 / 4 5
1
5
1
5
1
5
1
1 5
1 5


8.2. Určitý integrál
Neurčitý integrál bol definovaný ako množina všetkých primitívnych funkcií
k integrovanej funkcii, čiže nejaká trieda funkcií. Určitý integrál


b
a
dx x f ) (


je reálne číslo, ktoré predstavuje plochu krivočiareho lichobežníka, daného
nerovnicami
) ( 0 , x f y b x a ≤ ≤ ≤ ≤

Otázka je ako definovať takúto plochu (určitý integrál). Jedna z možností je, že
rozdelíme interval [a, b] na n rovnakých subintervalov (deliace body sú
b x x x x x a
n n
= =

, ..., , , ,
1 2 1 0
)
x
n
a b
x x x x x x
n n
∆ =

= − = = − = −
−1 1 2 0 1
...

a v každom z nich zvolíme jedno číslo. V prvom
1
ξ , v druhom
2
ξ , atď.
a nakoniec v n-tom
n
ξ .


Vypočítame súčet plôch n obdĺžnikov (S
f
), ktorý v prípade, že n je veľké, sa
veľmi nelíši od hľadanej plochy krivočiareho lichobežníka


=
∆ = ∆ + + ∆ + ∆ =
n
i
i n f
f x f x f x f x S
1
2 1
) ( ) ( ... ) ( ) ( ξ ξ ξ ξ


Súčet S
f
sa nazýva integrálny súčet. Závisí od rozdelenia intervalu [a, b] na
subintervaly a od voľby bodov
i
ξ v jednotlivých subintervaloch.

Definícia 8.3 (Definícia určitého integrálu) Nech funkcia ) (x f je definovaná na
intervale [a, b] a nech pre každé delenie tohto intervalu (na n subintervalov)
a pre každý výber bodov
i
ξ je
f
n
S
∞ →
lim rovnaká, potom určitý integrál

f
n
b
a
S dx x f
∞ →
=

lim ) (


Prirodzená otázka opäť je, či vždy existuje určitý integrál


b
a
dx x f ) (

Odpoveď je nie, ale ak funkcia ) (x f je napríklad spojitá na intervale [a, b], tak
tento určitý integrál existuje. Počítať určitý integrál priamo z definície je veľmi
zložité. Pre jeho výpočet budeme používať Newtonov – Leibnizov vorec.

Veta 8.1 (Newtonov – Leibnizov vzorec pre výpočet určitého integrálu) Ak
funkcia ) (x f má na intervale [a, b] primitívnu funkciu ) (x F , potom

| |

− = =
b
a
b
a
a F b F x F dx x f ) ( ) ( ) ( ) (


Príklad 4. Vypočítajte určitý integrál

2 /
0
cos sin
π
dx x x
Riešenie. Z príkladu 3 vieme, že

c x dx x x + =

3
sin
3
2
cos sin

Poznáme teda primitívnu funkciu a z Newtonovho –Leibnizovho vzorca ľahko
dostaneme, že


667 , 0
3
2
0 sin
3
2
2
sin
3
2
sin
3
2
cos sin
3 3
2 /
0
3
2 /
0
= = − =

=

π
π
π
x dx x x


8.3. Geometrické aplikácie určitého integrálu
Pomocou určitých integrálov sa dajú počítať obsahy rovinných útvarov, objemy
priestorových útvarov, dĺžky kriviek a veľa iných úloh. Uvedieme niektoré
z najznámejších aplikácií určitého integrálu.


• Obsah rovinných útvarov

Nech funkcie ) (x f a ) (x g sú spojité na intervale [a, b] a nech na intervale
(a, b) je (x) ) ( g x f < , potom pre obsah P rovinného útvaru, definovaného
nerovnicami
) ( ) ( x f y x g
b x a
≤ ≤
≤ ≤

platí, že
( ) dx x g x f P
b
a

− = ) ( ) (




• Objem rotačných telies

Nech funkcie ) (x f a ) (x g sú spojité a nezáporné na intervale (a, b)a nech
na tomto intervale je (x) ) ( g x f < , potom pre objem V rotačného telesa,
ktoré vznikne rotáciou rovinného útvaru, definovaného nerovnicami

) ( ) ( x f y x g
b x a
≤ ≤
≤ ≤

okolo osi x platí, že
( ) dx x g x f V
b
a

− = ) ( ) (
2 2
π





• Dĺžka rovinnej krivky

Nech krivka k je grafom funkcie ) (x f na intervale [a, b] a nech funkcia
) (x f je spojitá a má spojitú deriváciu na tomto intervale, potom pre dĺžku
s krivky k platí, že

dx x f s
b
a

′ + =
2
) ( 1



Príklad 5. Vypočítajte obsah rovinného útvaru ohraničeného krivkami
2 ln , , = = =

x e y e y
x x
.

Riešenie. Z grafu uvedených troch kriviek nie je ťažké sa presvedčiť, že rovinný
útvar, ktorého plochu hľadáme, je definovaný nerovnicami

x x
e y e
x
≤ ≤
≤ ≤

2 ln 0


a preto pre jeho obsah platí

( ) ( ) | | 5 , 0 ) ( ) (
0 0 2 ln 2 ln
2 ln
0
2 ln
0
= − − + = + = − = − =
− − −
∫ ∫
e e e e e e dx e e dx x g x f P
x x x x
b
a


Príklad 6. Vypočítajte objem rotačného telesa, ktoré vznikne rotáciou časti
roviny, ohraničenej krivkami 1 , 0 , 0 , = = = = x x y e y
x
okolo osi x.

Riešenie. Z grafu uvedených štyroch kriviek nie je ťažké sa presvedčiť, že
rovinný útvar, ktorý bude rotovať okolo osi x, je definovaný nerovnicami

x
e y
x
≤ ≤
≤ ≤
0
1 0


a preto pre objem vzniknutého telesa, podľa vzorca, platí

( )
2
1
2
) ( ) (
2
1
0
2 1
0
2 2 2

=

= = − =
∫ ∫
e e
dx e dx x g x f V
x
x
b
a
π π π π




Príklad 7. Vypočítajte dĺžku reťazovky
( )
x x
e e y

+ =
2
1
pre | | 2 , 0 ∈ x .

Riešenie. Výhodou týchto príkladov je, že nemusím vedieť ako daná funkcia
vyzerá na intervale [0, 2], ale nevýhodou je, že často treba riešiť ťažký integral
(integral z odmocniny, pozri vzorec).
Skôr než dosadíme do vzorca, vypočítame deriváciu

( )
x x
e e x f

− = ′
2
1
) (

2 2
1 1
2
) (
2
1
) (
2
1
4
2 4
4
) (
1 ) ( 1
2 2 2 2
2
0
2
0
2
0
2
2
0
2 2 2
0
2
2
− − −
− −
− −

=
+ − −
=


= + = +
=
+ − +
=

+ = ′ + =
∫ ∫
∫ ∫ ∫
e e e e e e
dx e e dx e e
e e
dx
e e
dx x f s
x x
x x x x
x x x x b
a




Cvičenia
8.1 Zistite, či funkcia ) (x F je primitívna k funkcii ) (x f v intervale I

) , ( , sin ) ( , cos ) ( ) ∞ −∞ = − = = I x x F x x f a
) 1 , 1 ( , 1 ) ( ,
1
) ( )
2
2
− = − =


= I x x F
x
x
x f b
) , ( ), 4 ln( 2 ) ( ,
4
2
) ( )
2
2
∞ −∞ = + + =
+
= I x x F
x
x
x f c
) , ( , ) ( ), 2 1 ( ) ( )
2 2
2
∞ −∞ = = − =
− −
I e x x F x e x f d
x x


8.2 Vypočítajte neurčité integrály

( )
∫ ∫ |
|
.
|

\
|
+ + + −

dx
x
x x b dx x x x a
3
3 3 2
1
2 5 ) 3 2 )
( ) ( )
∫ ∫
+ + + dx x x x d dx x x c 1 ) 2 )
2 2
2


( )
∫ ∫

− +
dx
x
x
f dx
x
x x x x
e
1
1
)
2
)
3
3
3


∫ ∫
|
.
|

\
|
− dx x tg h dx
x
x g
2
2
)
sin
2
sin 3 )


∫ ∫
+
dx
x
x
j dx
x x
i
5
)
cos sin
1
)
3
2
2 2

( )
∫ ∫
+ dx x g x tg l dx
x x
k cot )
ln
1
)

8.3 Substitučnou metódou vypočítajte integrály

( )
∫ ∫
+ − dx x x b dx x a 5 2 ) 3 )
2 8


∫ ∫
+
− +
+
dx x d dx
x x
x
c 3 5 )
2 4
4 2
)
3 2


∫ ∫
+
+
dx x x f dx
x
x
e 2 )
) 3 (
)
3 2
3 2


∫ ∫
− + −
dx e x h dx e g
x x
2
) )
3 2


8.4 Substitučnou metódou vypočítajte integrály


∫ ∫
+ dx
x
x
b dx e e a
x x
4
ln
) 2 )

∫ ∫
+ dx x x d dx x c cos 3 sin ) 5 sin )

∫ ∫
dx x x f dx x x e
2 3
cos sin ) cos sin )

∫ ∫
dx x x h dx x g
3 2 3
cos sin ) cos )

8.5 Vypočítajte obsah roviny ohraničenej krivkami

0 , 6 )
2
= − = y x x y a
x y x x y b = − = , 2 )
2

x y x y c = = , )
2

1 , 2 , )
2 2
= = = y x y x y d
x y x y e
π
2
, sin ) = =
0 , , ) = = = x e y e y f
x

0 ,
2
1
, )
2
= = =

x y e y g
x


8.6 Vypočítajte objem rotačného telesa, ktoré vznikne rotáciou časti roviny
ohraničenej krivkami okolo osi x

1 2 , 2 )
2 2
+ = + = x y x y a

2 2
, 1 ) x y x y b = − =

x y x y c = = , )
2

0 , 1 )
2
= − = y x y d
x y x y e
π
2
, sin ) = =
0 , , ) = = = x e y e y f
x

2 , 0 , 0 , )
2
= = = =

x x y e y g
x


8.7 Odvoďte vzorec pre objem gule.

8.8 Odvoďte vzorec pre objem kužeľa.

8.9 Vypočítajte dĺžku krivky | | 2 / , 4 / , sin ln 2 π π ∈ + = x x y , ak viete, že

c
x
tg dx
x
+ =

2
ln
sin
1


You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->