RICHARD BALLANTINE RICHARD GRANT

A

v

V8ETKO, POTREBUJEME VEDIEt, ABY SME SVOJ· ·BICYKEL UDRZALI V NAJLEPSOM TECHNICKOM STAVE

co

Obsah
A DORLING KINDERSLEY BOOK

Richard

Ballantine,

Richard Grant

OPRA VY A UDRZBA BICYKLOV
vydaneho

Z anglickehooriginalu Rich~rd's .Bicycle Repair Manu~t nakladatelstvorn Dorling Kindersley. Ltd., Londyn 1994 preloZila Milada Khmova
Zodpovedna redakrorka Hana Lerchova Odborna spolupraca lng. Jozef Fazik Slovenske vydanie prve. CESTY,

Vydala Agentura

nakladatelstvo a vydavateYstvo P. B. 11, posta 412, 143 00 Praha 4, aka svoju 138. publikaciu,
SadzbaIWL Tlac Neografia, a. s. Martin

t;~~
ISBN 80-7181-037-1 80-7181-036-3 (ces) Copyright © 1994 Dorling Kindersley Limited, London Textcopyright©1994 Richard Ballantine &_Richard Grant C'(Ipyright cesMho a slovenskeho vydania © 1995 Agentura CESTY

Uvod 6-7 Anat6mia bicykla 8-11 Vybervhodneho typu a vel'kosti bicykla 12--J5 Naradie na udrzbu a vybavenie dielne 16~19 Brzdy 20-27 Kolesa a pneumatiky 28-37 Prevody 38-57 Loziska 58-67 Bezna udrzba 68-85 Cistenie 70-71 Mazanie 72-73 Priprava na cestu 74-75 Kontrola pred dlhsou jazdou 76-77 Mesacna udrzba 78-79 Rocna udrzba 80-81 Nudzove opravy na ceste 82-85 Poskodenie ramu 86-87 Mozne poruchy a ich odstraiiovanie 88-89 Slovrucek 90-93 Register 94 -96

6. DVOD

DVOD

·7

Uvod
JAZDANABICYKLIjEZABAVA.

."

elm lepsf je technicky stav bicykla,

tyrn vaes! je pozitok z jazdy. Bicykel je mechanickym predlzerum nasho tela. Zvycajne citime, kedy bicykel potrebuje nasu pozornosf - brzdy maknu a vymena prevodov trva dlhsie, Ak pocujeme eudne zvuky mozno sa zadrela.volnobezka alebo refaz sa zachytava za vodftko prehadzovaca, Ak robfme udrzbu svojho bicykla pravidelne, tieto problemy sa nam vyskytnu iba zriedka. Robif udrfbu bicykla sa naucfme Iahko. Kto je mechanik-zaciatocnik, zacina s jednoduchymi ulohami, ako je kontrola nah ustenia pneumank, Iahke mazanie, nastavenie ovladajucichlaniek, brzdovych klatikov, sedadla, riadidiel a poloh ovladajucich paciek, Neskor prejdeme k zlozitejsnn uloham,

ako je udrzbaloztsk a prehadzovaca, Zdokonalime sa rychlo zriedkakedy bude Tobit'problemy. Pravda, taka praca, ako je oprava a vyrovnavanie ramu, si vyzaduje vacsie skusenosti a specialne vybavenie a najlepsie ju mozno urobif v specializovanej dielni (opravovni). Vacsinu udrzby bicykla si vsak mozeme urobif sami, U drziavanie nasho bicykla vo vybornom stave sa nam iste vyplatf a prispeje k este vacsej radosti zjazdy.
a poruchanam

RICHARD

BALLANTINE GRANT

RICHARD

8· ANATOMIA

BICYKLA

ANATOMIA

BICYKLA

·9

Anatomia bicykla
SPEOALIZACIAV pouzfvanf bicyklov viedla k rozsireniu typov bicyklov, V podstate su vsak vsetky bicykle rovnake.I ked' sa ich casti Ifsia dizajnom, hmotnostou, ucelnostcu.a sp6sobom pouzitia. BieykeI sa sklada z ramu, kolies, prehadzovacov, brzd, predstavca, riadidiel a sedadla. Ramy vzdy obsahuju meno vyrobcu, ostatne.diely Skrutko obycajne dodavaju r6zni vyrobcovia, s8dadfopre '. . . re ov lCyasanazyvaskfonu ,. nostoverue Presny " SUPIS di 1 bi k1 specifikacia. Ak sa sami oboznamime s na- Potentna zvoslovfm bieykla, ovela Iahsiesa potom skrulko sf(piko b udeme mocf riadit pokynmi na opravu.
Rukovdte rlod/die! Pdkazadneho Riadidld

txevcau
Hlavova zostova

KOMHiN'OVANY BICYKEL Zobrazeny CailOndaie SH600 je hybndnymodel, ktory v sebe spaja ruzku hmotnosf it rychlosf s},ortov€ho cestneho bicykla s huzevnatosfou, vytrvalostou a vsestrannostou horskeho bicykla. Kornbinovane biey kle sit flexibilne a poskytuju p6zitol"su dokonale, jeden c,iefl su vhodns na jazdu do prace, dmhy.deri.po blatistych cestach su najv hodnejsiebicykle pre vsestrannych cyklisfov.

Strmei'i lanka brzdy Spojovocie lanko ram/en Skrutkal.jchyten/a lanka Romeno cerusfovej brzdy Brzdovy klatik 0toeny copbrzdy

tiol'nobeZne koles6 Upevnovocia skrutko prehadzavaca

oeooeo«

Mbsl1kbiZdy no podpere sedad/a

l.adnY

prehedzo

Kryt

Prer:llljllO

11',1

Boena stene

prehadzovo6

Kotvlooo skrutko lankO Krytzodneho prehbdzqvaca Napfnacf kotU6

pre nosi6bofotiny
O(~kO pre drziak

Mdntd2ne vgenelky .

I)1~1'll1rkaanosica batoz!ny

Pr[ruba n6boja Refaz Lanka zadneho prehadzovac( Puzdro n6bpja .
I

spice Spica

typuPiesta

Ventll

Ciap6cka ventllu

11 la vychadza z vlastnych skusenostf a instinkzostavovatefa ramu. STREDOVA .llL •. a preto stavaju ramy z.7cm) kratsia ad porovnatelneho ramu.stale viae pouiiva odpruzenie.riostidcstatocnepevncstne prediI 'WnZOVil11e. Pri pretekarskych bicykloch meraju oct 40 em do 42 em. k9m za~.I10'<y ram zostavatakmertaky dobry akonovy.eejuhly ramu. Ocelove ramy. abyvydrzalamimoriadnu za(ai a serie narazov 'v nerovnorn terene. Tilcnovy ram horskehoblcyk!a Merlin ----Pevnd zaklodilo pre cerusfove ooQV Po.('I1iasposobuje oslabenie az prtpadna poruchu maIwi. ktory je uko jeho pevnost. 41. titan. Horske bicykle.ZOSTAVA VySka stredovej zostavy Tamil horskeho bicyklasa pohybuje medzi 11 ai 13.pqsridi( ich dlhodoIjjll rvanlivosf. alebo nasledkomunavy Z opakova nSich mensfch namahani. Konstrukteri hliriIkovych ramov sft si vedoHII Wi to skutocnosti. tOY RA!vl: B1CYKLA SA-SKLADA z viacerych suvisiacich casti. sa daju vyrovnaf. Predstovec tiOdidiel --1 RU'RYRAMU TECHNIKA SpAJANIA Moderne zliatinv ocele sri vsestranne. aby mal jazdec vac~fkomfort a lepsie ovladanie riadenia. a bud' sa zvaraju.pre silne na. ako je naprfklad mosadz. DIMie podpery prispievaju kstabilite. alebo sa spajajli. mnohych rozlicnyth stupnoch akosti a hmotnosti a na svetovom trhu sa predavaju v zostavach podla specifikacie typu bicykla. kde sa plaste dorykaj-u zeme.Kompozitne ramy sueste "1:dy priUs nove. Rainy sa vyrabaju z uslachtilych kovov. tim sa spevriuje ram a vytvara vacsfpriestor rnsdzi ramom a cyklistom. palcami (29-33. aby vytvorili ramy dokonale prisposobene hmotnosri. Turisticke bicykle maju podpery sedadla dlhe. ako napriklad legovana ocel. To umoziru]« ich pohotovejsie ovladanie. je rura sedadIa:horskeho bicykla 03 az 5 palcov (7. cesty a. sklon a stopu) sa berie do uvahy pred pokladane pouzivanie a stabilita. ale I dinrkovy ram Ilk Zivctnosfhlinikevehoramuje hi II~. hlinfk. alebo z kompozfcie strukturalnych vlakien. vstavane do vidlice. Naikvalitnejsie ramvsa '€ste stile zvaraju rucne. Malik Razvor bicykla jena bicyklovom rame vzdialenosf medziosami kolies alebo miestami. s tmeliacirn alebo plastickym spojivom. RAzvOR BICYKLA GEOMETRIA RAMU bizdy Ramyhorskych bicyklov S-Ll uri"ene no na jazdu i mimo.arurok s pouii 11m nezele.stanov(m~ hranice unavy materialu a nezlomia sa. tvrdou spajkou (postup spiijar:u. Kratky razvor a strmsia geometria umoznujecestnym . Hoci moderne materialy a techno16gie pomahaju pri tvorbe novych ramov. Aby bolo mozne znJZi{ vysku sedadla pre jed nod uchsiu jazdu v tazkom terene a pnjazde z prudstch svahov. Ich rozne vzajomne zlozenie vytvara velmi odlisne vlastnosti a uroveii vykonnosti bicykla. Prigeometrii (zahrnujli.dpery refoze DizKA PODPIER SEDADLA Podpery sedadla 'horskych biey klov meraju 16.cyklistov.a stylu jazdy jednotlivych.hladiska d lhodobej hezp. nez abysa dahl.aby sa hmotnost nakladu zadneho nosica rozlozila nad zadnou osou kales a a aby sa zabranilo poraneniu paty cyklistu. ale neostava dosf priesroru pre blatruky a BirQke plaste. Momentalne sa. akosu naprfklad karbonove vlakna alebo mnozstvo inych. Na vidlicu cesmych bicyklov posobia rnensie narazy am6iepreto byf pcdstatne Iahsia. Ocel' a titan majli.1 prasknutie alebo zlomenie.6 ~12. maju dlhsf razvor ako bicykle cestne. dfzkypodpier. Tvorcovia ramov caste kombinuju [ozne typy fur.'I\~ sveje hraruce-unavy. Hliruksa m6re tiez zvaraf v ochrannej atrnosfere alebo lepif.10· ANATOMIA BrCYKLA RAM.az 18 a pol palca. Hroly Vidiice PREDNA VIDLICA Predna vidlica musf by( maxirnalnepevna. Hornerury cestnych bicyklov byvaju vacsinQu vodorovne. em). Hlinik nsma stenoV<. .Stredove zostavy cestnych bicyklov byvaju po!o-zeneniiSiei elm sa znizuj.podP<Jf/O) mahanie.zllyehzliatin.?{. Horn6n1ra Rury ramu bicykJa sa vyrabaju v."Ilnie:neprekrocf neto hranice.(akumulovane namahanie m6ze sposobitpnpadij 1. preto kaidy uCinok zafa1.eodpor vzduchu. Aj i'astopouZivany ocelovy alebo tita. koIlecny navrh na vypracovanie a stavbu bieyk- HORNARURA Home rnry horskych bicykloy mavajuobvykle sklon ad rury hlavy k sedlovejrure.avsak rovnako ako pri ramoch z hlij)![.v ochrannej atmosfere strojovo.2-47. tj. ktora ma nizsf bcd taverna ako kovy. aby-sa dosiahla vacsia svetlosf na prekonavanie prekazok v terene.cestneho bicykla pre rovnakeho jazdca. .0 em. p~i~rokov.bicyklom rychlejsiu reakciu pri riadenf. NEPRASKNE RAM? Kov sa lame bud' v dosledku narazu. ktore sa musia zvarat). aby ich bolo mozRVRA SEDADLA ne citlivejsie ovladat.aby dosiahli va:csiu stabilitu. Ramy cestnych bicyklov sa vyznacuju strmejsou geometriou. ak bicykel utrpel nejaku hllVl1l'iu.

ktory vain najviac vyhovuje.~!l~il< I sedadla vy.~lIlnllY.l'kY.4i" polohu pri jazde na pretekarIl~Or. aka bicykel vyhovuje jazdcovi. 1\ II. ..KOSTi BICYKLA VYBER TYPU A VEtKOSTI BICYKLA· 13 Vyber typu a vel'kosti bicykla bicykla je ta.obypn pdhfooe dole predneho koleso zoelanali nobol rfod/dlO Pdiemoj0 byf v lokfoch mieme. Spnivnenastavenie must zaistit. sposobi to ohnutie chrbta. Nastavte si najprv svoju spravnu polohu. NAJDOLEZITEJSIA VLA5TNOSt so rnd noklon6f dopredli pod uhlomospoti 45°. ci marne v spravne] vzdialenosti riadidla. pokfCe· ne.nad tam o9az13 em.cslu stabilitu prl zjazdoch v klesaru azat\icaJ. preto dbame na vhodrui vefkosfbicykla a spravnu polohu jazdca.iaparLi.csfram. rrilis ..t.majti. rna by!' . Ak ldeme po rovine. drihne trup vpredu. Pre jazdu v terene-mimo. I VZDIALENOST MEDZI ROZKROKOM A HORNOU R{JROU Bicykel na obrazku je pre jazdca ve.n bicykli. 1\ j( jc dlha.llva( co mozno najmensi vhcdny rant.5 em. pri stupani predsunleme lrup do.a pretekanie odporticame IlOII. preto je dolezite vytvorif taku polohu. Ak le sedadlo v spravl1l:j vyske.m rdhSle dYche/o. Prj urcovaru vel'kosti ramu sa odporuca. Vykonnost. . Dolezilyrni faktormi pri urcovanf velkosti bicyk!asuvySk-a sedadla (pozri str. H[JJdnik H/owd6trJe tOK. poskytujuci vii. ~irnzvacSime HHu zaberu pri ~l.obytrJohll tlm/rnalmy zap6stle Jerovne: I'OLOHA Chrb6t uvornenv.'1m M. Pre bem~ jazdu alebo turistiku. zablokujti sa lakte it chrbat sa privelrni flapne. Tieto faktory sa zavisle od typu bicykla a fyzickych danosti jazdca.12 ·V1BER TYPU A VEI'. mensiu hmomosf su pevlIl'j~iea Iepsie ovladatelne.Adu. dlZka horne] rury dlZ:ka vysunutia st{pika sedadla pri spravnej vyske sedadla a vzdialenosf medzi nasim rozkrokom ahornou rurou. aby bolo 5 ai 10 em mensfnez je velkost ramu cestneho bicykla prfslusneho jazdca. zisnmesi. Pritazae m6 byf nojSirtio ·cosf chodidlo priomo nod OSOU pedolu. pohodlie a riziko urazu mozu ovplyvnif uz male odchylky (od 6 mm) v polohovani. ctvbat neollybome. CykJistovo hmotnosfmo bvt sustreden. Odporucame vyskusaf viacero typov bicykla.cesty rna byf vzdialenosf medzi jazdcovym rozkrokom a homoururouaspon 8~lOcm. jf' tate vzdialenosfprflis kratka. aby umozriovala jednoduche ovladanie bicykla a udrziavala rovnovahu. aby sme sa J1r'ytofue zranili. NASTAVENTE BICYKLA PREJAZDCA l're horsku turistiku. ze doka:i':urnezosadnaf hez toho.aspoii 2. i ked' sa yam spociatku mCizevidief nepohodlna: svaly vasho tela sa coskoro prisposo bia.l.l. oVfukmvny ~ Ally smodocielili najvyhodnej.o medZi ko/eS(]. Z hladiska bezpecnosti [emensi ram Iahsie ovladatelny a v prlpade zoskoku nad hormiruru sa vvhneme nepnjemnemu zraneniu rozkroku. Aby so n6.stlacfbrardcaa Zl11ii sa :u-robna ciill10sfkrvneho obehu.aby ste zistili. Pre turistiku je vhodny vii. Horske bicykle sa vyrabaju na razantnejazdy.tokie pri fOzontnom S/ieporirtrJoinb v:yuzlf silriejslesvofv stehlen od61nu 60S( cl1rbto. Nfll~RETEKARSKOM BICYKLI. Mensie I'amy.H).

v rerene). sedadlo je prili5 vysoko a m~li bysme ho znfzif ~ KONTROLA VYSKY 'SEDADLA NASTAVENIE PREDSTAVCA RIADIDIEL q=& Itl . rcili spravnu vysku nasho u sedadla.urobime toto rychlea jednoduche opatrenie: po prve . abysme sedadlo nasravili do vodorovnejpolohy.6 em poduroviiou sedadla M) 2.Skrutky scibycajnym zarn- . Skrutku predsravca pevne pritiahneme. ze nase bokysa pri slrapanfkolisu z jednej stranyna drului. Presvedcme sa 0 spravne] v zdial enosti medzi spickami nasich topanok a sponami pedalov.amok: IDLA Sfrka riadidiel horskeho bicykla sa pohybuje v rozmedzf od 21 do 24 pakov {53. . pr·i nastavovanfvysky predstavca povolfmeskrutku predstavca.kom (vpmvo) sa nastavuju maticovymi khidmi. Upevnovacie skrutky zarazok uvolrume. 14· VYBER TYPU A VEEKOSTI IilC'YKLA VYBER TYPU A VEEKOSTI BiCYKLA ·15 Pbkrcene. Zoriodenie no urcenle spr6vnej vetkdsti romlJ a nostavenio $000010 Kolenoje mleine Aby SIDe. BRZOY HORSKYCH BICYKLOV Pre ureenie spr'.. aby sme hospodarne vjf!.".vnef PQ\ohy brzdovych pak horskych bicyklov [e d6lezit.lifvali silu s!iapania. U isi:e riadidla su vhodne na preteky aha jazdy v hustej testnej premavke. ~( Vyska predstavca ma pri pretekaxskom bicykli drzaf riadidla. Od tohtobodu m6zerrie'dafsedadlo o 1 em dopredu.nasa PEoALE '& ~I noha. Brzdove piky maju mat taku poIohu. Najprv pouzijeme vodovahu (pozr! here).3.ktorej cftime najlepsie pohodlie. Pfedstovec Nif olovnk. . . Akpouzfvame zarazky s drazkou alebo ruiSfapne bezsponove pedale. akchceme zvysit frekvenciu sliapania. v.5 ~ 7. nos"i:\lvllerny sadlovY .o 2. RlAD BRZDY PRETEKARSKYCH BICYKLOV Brzdova paka'pretakarskvch bicy klov Sa montuje rovineako tak.. riskujeme neprljemny tlak na nervy prechadzajuce-rozkrokom a jeho nedokrvenie.mahali rukya prsdlaktie. noha ma byf mieme pokrcena (vravoJ... upravimezarazky podla prirodzeneho postavenia na pedale.sme mali pri riadenf rovne zll pfutie. zatial' co skrutky presne uastavitelriych zamkov (rfal"ej upraVol) sa nastavuju imbusovvm krucom(6 nun).61.5 aZ 5 em pod sedad10m prl horskom bicykli. aby. . Iazdime v roznychpolohach. Pouzijerrre olovnicu a pohybujeme sedadlom dopredu. aby sa zarazka rrtohlaposuvaf rak. udavajucu maximalnu hranicu bezpecneho vytiahnutia). ako sa nataca.Pri bezsponovych pedaloch poziadame priatela Q pritiahnutie skrutky. Skrutko upevi'tovacie skrutky.:sina pre ds tavcov ma znacku .ak sedlme na sedad1e a nohe je bruskorn palca nadosou pedalu v dolnej polohe. alebo dozadu. Predstavec namazsme a dame do spravne] vyilky (va..e r: . rime.spicku sedadla prflis vysoko. a potom ria predsfavec poklepeme kladivkom cez dreventi dosticku.Jy sa prilis nena. al. potrebuieme presneho regu- nosto- Iovafuhol zamku sedadla. V tejto polohepotom upevnfme sedadlo. alebo he m6ieme dar 01 az 2 em dozadu.Opatrne vyberieme zarazku z drazky von a pritiahneme SKLON SEDADLA Akchcemezmenif aldan sedadla.ku sedadla. kymrrezis- %vnice • SEDADLA PREDOZADNA POLOHA Sadneme si na sedadlo s klukami pedalov vo vodorovnej polohe.. az sa spojnica prednej polohy nasho kolenneho klbu astredu 05i pedalu bude kryrs nitou olovnice. avsak by mali umoznif olaterue pri pade bicykla.<t. abv sme ho uvolnili. pretozenam sanepodari uvolnif nohu z pedala bezposunutia uptnaeej dosticky. Ak dame. Brzdl sa iba if: kouiec paky je 'Z rovnakej spodnacasrobluku riadidiel. ak chcerne Jepine vyuzit' silu sliapania. ukazovakorn a prostrednfkom. Privelmi znfiemi ~pifkasedadla sposobuje narnahu chodidiel achrbta.ito. & }' Sliapeme vidyn.em) a rna zodpovedat sfrke nasich ramien (sfrka pri cestnych riadidlach je 38 ai 44 em). Riadidla maju drzaf pevne.po druhe ak dfune. Oby6JJn)i z6rno~ so skrulkornl a moftcoml Pr.. Ak sa nedtimepohodlne"z. Teraz vysknsame-aedadlo. Sirsie riadidla uIahcujU riadenie pri niMej rychlosti (d61eiite pri jazde mime testy.i1iZime mierne spi.ajsil:~Oll cas(ou nohv nad 080ll pedaIu. :..

4' 0 6' no st61e nosenie. cistiace prostriedky a mazadla. Pre nastyp bicykla.cvklstlckenOstroje. i. 13mm.e sa. NARADlE NA UDRZBU NARADlE NA UDRZBU ·17 Naradie na udrzbu NA EFEKTfvNu DImZBU a opravy bicykla je dolezita dobra organizacia prace.9mm.ck so potrebujeme dostof k sire" dovvrn costiom bez odmontovanio klukv. Stojal1 zdvihne bicykel do potrebnej vysky tak. 5 mm a 6 mm) pokrvla vocsinu noslch potrleb.odpovedaf zovltorn no kruke. potrebne suciastky a diely.pouztvame vhodne naradie. nebudeme ho potrebova ( vera a pracuje sa s rum avera lepsre. Mnohe z tychto nastrojov su pomeme Iahke a mozeme ieh brat i ria dlhsie cesty.C. 3 rnrn. na ktorom sa bicykel upevnf tak. Nastrckovy killc KlieSte nO. Na obrazkuje zakladn.5 mm. ktorych prtklady uvadzame dale]: moznosf ctacania zadnym kolesom a klukami nam uYahcl pracu na prevodoch.9mm tvoru pfsmefi9Y lonkovccu. ktory drzfbicykel na podperach a umoznuje nastavif mechanizmus prevodov a: vybrat' zadrre koleso. Sfahov6k kfuky musl z. aby sa nedotykal zeme. ktorym mozno nastavif rozne polohy (pozr: str. 13 PM1~ NQL ". Tiez sa vyplatf investovaf do praktickeho montazneho stojanana bicykel. Investujme do kvalitneho naradia. STOJAN NA DIELENSKY ST6L Vacsinavyrobcov dielenskych stolov vyraba aj stojany podobne typu Kestrel. 15mm. prenosny a posluzi nam pripadne i na ulozenie bicykla. Obstaroms si minlm61ne po ovoch z kazdej vel'kostl. Motlcove kruce (vprovol vprovo hore) su uzitocnvrn nerodim Obstar6me si ich vo velkosti C\mm.zial·stve alebo v predajni autosuciastok. 11 rnm. obstarame si stojan. Imbusove kruce su vermi potrebne. DOMACA DIELNA je uzitocny kine s nastrckomi 8mm.16. Praca 5 lacnyrni nastrojmi nas neuspokojl (mozu byt' zhotovene z podradnych materialov a pri namahanf sa m6i. VyvoruJme sa lacnych druhov. Niektore nastroje rile 51l specialne eyklisticke. SptcoyV krdC so poUZfvo no vvrnenu a ufahovanle splc. Najdeme si na to pokojnu. dobre osvetlenu. Rovnako budeme potrebovaf aj montazny stojan. Sesf velkostf (2 rnrn 2. lOmm. velkosf su L1Zitocne 0 tohke Nastavltefne kf(i(. arnm. a 15/16mm.u deformovat) a riskujeme poskodenie bicykla. 16mma1Tmm. a rornrn. Ak jazdlme v skupine. Ak mame zvlostnu retoz. Naradie a nahradne diely ulozime na stale miesto.e a najdolezitejsie naradie pre nasu domacu dielliu. I(fuce no ufahovanle kuzerov -dye blovne vel'kostl su 13/14 rnrn: .na nom davzpnamene praccvaf ~ Ve!'kY skrutkovaC mofno pouZil' oj aka pcku. Je Iahky. nie priliS nakladny stojan. a hlavne teplu miestnos! s pracovnym dielenskym alebo obycajnym stolom.strihonii3 'Copikovy kfuc Ie I'ahky a pouZlvo sc. 12mm. ktore sa moz~ uchytif do zveraka na pracovnom stole. a preto ieh mozno kupit aj tr zele. aby stile vzdy vedeli.e . Ak si chceme pracu maximalne ulahcit. ktory vlastrume. . Tento nostrol je ddlezltY no no stavovanie o ucrzbu retoze. 14mm.buderne potrebovof speclolny ncsrrol. Bez neho nem6zeme kl'uku stlohnut. kde ich marne hladaf (050 bi tne imbusove kluce). 19).II 0 I~ TROJNOZKA Kestrel trio je jednoduchy. vezrneme jednu sadu naradia pre vsetkych.

° stolny zverak -hoci nie je. Rukov6f pumpy Ohvbn6 vzduehov6 /)OdiCO' ---j. nostrol no retoz. krut no dr6zky loflsko. toto naradie je dosfdrahe (okrem stahovaka vofncibeiky) a investfcia do neho sa vyplaca iba vredy. SPECIALNE MONTAzNE STOJANY Samostatne. nastrcky umoznuju vykonavat vacsinu potrebnych prac. Toto ~pecialne naradia a pomocky pouzfvaju profesionalni rnechanici bicyklov pre vsetky Cinnosti. [e urcene na velke namahanie a opakovanepouzitie. vccrnl . Niekrore stojany maju oloene svorky.. Vzduchcvy vo~c-- ~ ~~J. Ziaf. Svoj bicykel si nfm neposkOdfme. Naradie pouifvameopatrne. 4mm.skrutky a nestrhli zavit. Koncovko no pripojenle Nastrckovy kJDc k ventl/u duss Kluc no stredove misky • fa Kfuc no hlovavu zostovu a pedale Sfahov6k vofnobezky (hore) must presne zoopovedof n6smu ozubenemu kolesu. pretofe bolo vyrobene na ulahcenie ieh prace.o s imbusovvmi kfUcmi v rozmeroeh3 mrn. Zverck sa upina no qielensky olebo masfvny dreveny st61.zostavitefne stojany (pozri 9imizok) su idealne na uchytenie bicykla tak. ak jazdime casto a radi sa pra:.specialnym eyklistici<Ym n6rddfm. PracbvnV..5mma6mm. skriZo- . Su idealnymi nastrojmi do zakladnej cestovnej supravy.stran. kruc no hlovov(i zostovu o kfUce no stredove misky. Kl'uc no polstne motlee a hlovovU zostovu UNIVERZALNE NARADIE Zobrazene specialne cyklisticke kombinovanenastroje S11 Iahke a pevne. Ie uiltaCriy aj aka upinaef prostrledok pre diely blcyklo.NARADIE NA UORZBU NARAOIE NA UDRZBU ·19 PROFESIONALNE NARADIE Zobrazene naradie je specificke. kvalitne a z pevnych materialov. skrutkovocorn o sodou nostrclek vel1<ostiod 8do14mm vymL plochvrnl skrufko.idelne venujeme udrzbe a opra vam nielen svojho bicykla. stohovok kink. Kroc no polstne matice ·Jednoucelove naredle (zobrazene hore) je pevne odolne. nqfukule pneumdtiky rychto oefektfvne. I lS. r6zne driiaky a prfslusne vy 'beratelne vymenna URiverzalny krue Cool Tool obschule imbusove kfuce. Inak by ho mohol poskodif. ku ktorym moze d6jsf pocas jazd Y: nostrokoveho kfuea je soda vlocu'eeloVV ncstro] s imbusovvm kfucom.sfajan Park PC5-1 Kruc no hlavovu zostavu 0 polstne matlee Luxusny sfahov6k klUk so vstovonou rukovofou. aby sme nepretiahli. Do svorky m6Zeme upnut ktorUkofvek Z rur ramu bicykla. Verka purnoo so vzouchcvvrn valcom vaesim aka pri rucnej pumps.naradia. ie na nom mozeme pracovat zo vsetkych. ktoreurnozi'Luju pracovat' na bicykli takmer zo vsetkych uhlov.

Predtym. Lankovod qrzdoveho Idnko __ Btzdo ve'!onko Brzdove tanko Voloova koncovko lanka ramend osky brzdy / . aby sa kolesa nedostali do smyku a aby sme nepreleteli cez riadidla. ci nie su poskodene. ak su poskrabane a zneCisten). Vyskytuju sa tiez velmi ilcinne cefusfove brzdy ovladane hydraulicky. Najbeznejsie 5U lankom ovladane celustove brzdy s postrannym alebo centralnym tahom. nariahnute. Q¢~stime dx6tenou kefou.odstrcinime vsetky kamienky. 0mst~:ve.Ci su rafiky spravne vycen :. Skontrolujeme opotrebovanie brzdovych klafikQYa. 0 . Zaroveii brzdime 0 moment skor zadnou a potom prednou brzdou. vratane bubnovych a diskovych. pritom prenesieme svoju telesnu hmotnost' na pedale a zdvihneme sa zo sedadla dozadu.0 ane (llozri stt. im BRZDOVE pAKY Brzdove paky horskych bicyklov sa vyrabaju v dvojprstovorn alebo stvorJirstovom prevederu a su vvbavene orvorom na uchytenie valcovej koncovky-lanka a nastavovacou skrutkou d1zk'Y chodu paky.:n Brzdy ExrSTUJE VEEK:EMNOZsTVO r6znych brzdovych systemov. ktore p6sobia v naboji kolesa. aby na nich mohli prsty stale zostaf. Po uprave brzd vyskilsame prudko zabrzdit. aby smerovali z riadidiel dolu.z1vat. Velmi ilcelne su brzdy typu "cantilever" (krosove) alebo tiez ramienkove. BRZDY BRZDY .eaciine. zatial' CO zapastie zostava.20. Brzdove paky unuestnime tak. vzdy urobime nasledujucu zakla<fi1:u K0urroru: Najsk6r saptet . Vymenime vsetky stare a poskodene diely.f ako budeme bt21dy pOu. 3~-30) a v . Prezrieme lanka a lankovod.

Fotomtuto maticu skrutky zatiahneme.pokia]' nebolo pretiahnute lankovodom brzdoveho STRIHANIE LANKA 3 UPRAVA LANKOVODU Naiskcr nozorn rozrezeme vonkaj~fPVC pov lak tak. KONCOVKYLANKA RAMENNYCH BRZD R6zne prevedenia ramennych bfzd sa od 'seba li~ia iba v malickostiach. Nadbyto~nelanko nestrihame.obycajne cvikacie klieste. Skrutku stale ruzime 10 rnm klucorn (keby sa skrutka otocila. liZ dolu k srrmenu brzdy.lanka s hladkym chodom.ako bolo lanko zatiahnute a jeho zvysok odstrihnuty. brzdovej pakya koncovku Iankovodu brzdoveho lanka presne vlozime do nastavovacej skrutky. Zistfrne. zovreme kliesfami na konci lanka capicku. predovsetkym u horskych a kombinovanych bicyklov.ba je v zasade podobna. 2. apotom ho upravtmetak. Lahko sa potom prefiahne strmenom a trubickou. DALSIE SYSTEM:\' .------~----------- VYM. potom pretiahneme Ianko. Po tom.by lanko roztriestili.zalorrrif a nasledne prasknuf) a utiahneme zasadne maficu upevncvacej skrutky na strrneni. Nikdy lanko neprerezavame tak. ktore su pre nas system vhodne. NoV)! typ Shimano (na obrdzku) nevyzaduje. Vo vel'kej cash sveta sa pre zadnu brzdu pouzfva prava brzdovapaka (vo Vel'kej Britanii sa bezne lava brzdova pakapouziva pre zadnu brzdu).ze autornaticky nastavujeceluste do spravneho uhla. Silne Janka su pevnejsie a menei nachy lne k predlzeniuamaju Iepsiu ucinnosf.22. Vy~a strmeiia menruhol medzispoiovacim Iankom rarnien a brzdovyrni ramenami: tento uhol Oyptyvii.do konca brzdoveho ramena.tti vyhodu. To urobtme pred pripojemro spojovacieho lanka ramien. podfa ty. .uje charakter brzdenia (pozri str. VHODNE NARADIE Pouzrvajte.l Vymena lanka PRE OTLIvEOVLADANIE BICYKLA 511zakladnym ANAT6:M1A Sp6jqvocle lonko rom!8n MONTAi NOVEHO LANKA U RAMENNYCH BRZD predpokladom dobre narnazane. ci su konce lankovodu na svojich miestach.ale ich ildrz. aby vznikol cisty rez . ktoi'a do neho vnika.2s)_ PRIPOJENIE SPOJOVACIEHO LANKA .ramene. Lankove systerny u brzd a prehadzovacov sa lfsia odbicykla kbicyklu. Prstiahneme lanko malym otvororn v upevnovacej skrutke strmeiia. Koncovku spojovacieho lanka zasunieme do sedla brzdoveho ramena. abyianko mohlo volne preklzavat. BRZDY ----------------------------------------------. Dchytnykoniec spojovacieho lanka sa zasunie.skrutka strmefio 1 2 skrutko txzov 1111- PRIPOJENIE STRMENA BRZDY Skontrolujeme.pu bicykla. Potom koniec Ianka. cazvyNje ucinnosf brzdy. Tento system ma. Pre brzdy. pouzijeme najsilnejsie lanka. (f~ '- KOnC~VkQ O-Ionkb Lorita volcov6 koncovf(o a_-------Lankovod -s-: e brzdoveho lanka lonko KOneovka Ionk-ovodu brzdovena)dnka PRIPOJE~IE ~ANKA NA BRZDOVUPAKU ValCOV(l-kOI1COvku vlozfrne 'do.ENA LANKA.pretiahneme korviacou skrutkou. stiahnute v strrneni brzdy.U v strrneni a prevlecieme kotviacou skrutkou ria opacnorn. Upevi'iovocio . Pretiahneme Iankovodftkami na rame.a zapevmme ho v nom (5 natiahnutim lanka.Ianko bv sa mohlo. aby Ianko brzdy bolo. Nove lanka treba natiahnut a brzdy eSteraznastavi-t' (pozrisiT 25)_ lanka a upevnovacou skrutkou (po odstrihnuti sa koniec lanka moze rozstrapkat'a prevlecenie je potom vefmi faZke).stao stlacifkonce kliesti. aby sme obnazili kovovy kryt.kvalitne'klieste na lanka . ktore byvaju rozne. ze pri pravidelnej kontrole a vymene sa poskodenie laniek vyskytne iba ojedinele. ako v uvedenom kroku B].drazkou v tvare pfsrnena. aby sa zabranilojehc rozpleteruu. Brzdove klatiky zaistime V tlaku na rat-a natialmeme lanka pretiahnute kotviacou skrutkou.

vyhladime ho drotenou kefou R6f __ -b:c. az po tvrde synteticke s vysokym trenim. Vhodnym imbusovym klucom pridrzime celuste pri dotahovanf matiek.eluste Shimann a ScottjMatlm~!se_l' s klarikmi sil vysoko vykonne vo vlhku.. ceruse s klatikom Scott/Mathlluser rna pornerne malu stykovti plochu. Musi:me to robif opatrne: ak priemer oskyzmen~ime! bude rameno brzdy volne. vacSi!ah. i.rafom a zadnyrn okrajorn brzdoveho klatika. ako ukazuje obrazok. To platt pre akekolvek brzdy. Obe i'el'uste natoefme k rafiku kolesa do spravnej polohy. aby zodpovedali tvaru rafu kolesa. Skrutku nastavfme 2 mm imbusovym klucom. Niektora dlhe cefuSJe sklatikmisii zhotovene do obhika. Nastavenie vyskusarne stlacetum brzdovej paky. Pomocou nastavovacich rysiek na montaznom tine klatika nastavime obe rovnako. [e mozne kupif cehi paletu brzdovych klatikov od tradicnych gumovych. atym sa znfzi ucjjU1'osfb~zdenia. Preto sa vyplaca byf co najviac pozorny. Chybne brzdy mozu viesf k vefmi neprijemnym nasledkom. motu sklznut a poskodit spice. VYCENfROVANIE BnZO Tall ramienkovych bfzd musi by!' rozlozeny na obe brzdove ramena rovnomerne. preto ich pravidelne _ kontrolujerne..24· BRZDY BRZDOVE i<LATIKY . ale je zhotovena z velmi tvrdej gumy. Briody Shimano sa daju Iahko vycentrovat' malou nastavovacou skrutkou na pravej strane jedneho brzdoveho ramena. ktore musfrne udrziavat namazane a ciste. Naopak Shimano kompenzuje to.~_. Nastavovanie brzdovych klatikov maze byf pomerne pracne a je treba pocitaf s tazkostami a nepresnostami. . 2 OBSLUHA BRZD Ramena brzd sa otacajU na navarenych oskach. odmontujeme imbusovym klucom skrutky.. obzvlasf ak jazdfme casto za vlhkeho pocasia a v blate.25 Brzdove klatiky a dobre udrzovanych brzdiacich ploch klatikov sa nemoze podcenovat.aby bolo mozne brzdy I'Ukami stlacif.. rameno posobenfm pruziny mohlo vracaf VYMENA RAMIEN Akonahle spojovacie lanka prestane v brzde spravnefungovaf a znizuje sa tah na brzdove ramen .. Tyrn by mala byf zaistena ich optimarna poloha. aby sa brzdove cefuste s klatikmi trochu pootociIi pri uvederu do cinnosti. Nezabudnime vzdy vymenif eely par brzdovych klatikov naraz. Pre jazdu v blate a v zime pouzfvarne Volbou . TAH PRUZINY OWOn! na brzdovom ramene mo:teme menif fah pruziny na ramene. aby sme ramena rnohli vymenit. viicsou plochou styku. Ked' sa celny okraj dotkne rafu. rna byf medzera asi tak 1 mm medzi. Ak je navarok odrety. Stlacenfm paky brzdy vyskusame a prfpadne este jerrmej~ie nastavime. nastavujemea osetrujeme. Ak su priJiS ruzko na rafe.. aby sa a smirgfovym papierom. V pnpade potreby nastavenie skrutkou zopakujeme . CEtuSTi 1 SPRAvNE NASTAVENIE Par brzdovYch kldtikov Aztec Klatlk Scoff/Mathauser •superbrake" VYSOKQ tlCINNE BRZDOVE KlATIKY Predvedene brzdove i.e je z maksejgumy.:J STYKOV CEL'USTf A PLOCHA BRZDOvYCH Pri uvedenf do cinnosti sa rnusia brzdove ceYuste s klatikmi pritisnnf presne na rat kolesa. motu predrief plast' pneumatiky _ NATUCENIE BRZDOvYCH CEEUSTI SKLATIKMI Mala'vola v ramennom mechanizme pripuMa. D6LEZITOSt SPRA VNEHO NASTA VENIA NASTAVENIE ANATOMIA Mont6tny tinkl6f1ka CEEUSTI S KLATIKMI PRI RAMENNYCH BRZDAcH 5 KLATIKMI Obidvernatky povolrne kl'ucom tak. ak 511 prilis vysoko. Pri vymene brzdovych rarnien neu tahujeme skrutky pnlis.

Brzdy pravidelne rozoberame. To vyzaduje. Ak je lankovod poskodelly alebo roztrhany. 2 MONTAl NOVEHO 0 OBVYKLY SPOSOB NASTAVENIA ZBIERA VOSTI Obvykle najefektfvnejsi pomocou francuzskeho kfuca jednym opatrnym pohybom.RZDOVEJ CEIUSTE A KLATIKA Vsetky brzdy s bocrl. a potom ruekdlkokratstlacima paku brzdy. apotom maticu skrutky zatiahnut. povolfmematice a celuste nastavime mierne sikmo pro. BRZDY BRZDY CESTNYCHBICYKLOV ·27 Brzdy cestnych bicyklov v Iahkych cestnych bicykloch sa obvykle pouzrvaju cefusfove brzdy s postrannym fahom lanka s jednym alebo dvoma bodmi otacania. Skontrolujeme cinnost brzdy a ak je to potrebne. Rychloupmaciu kladku cel'ustf uzavrieme.montazi skrutiek v brzdovych celustiach. 1 VYMENA LANKA BRZO Ak brzdy (akopri types jednym alebo dvoma bodmiotacania) maju vefkiJ v6fu alebo sa nevracaju. aby bola celust v kJuci pevne uchopena. Pre brzdy Shimmw s dvoma otocnymi bodmi sa brzda vycentruje nastavovacou skrutkou podtazobrazenia. celuste stlaCfme oproti rafu kolesa a podrzims ich. Ofoen? cop l CENTROV ANlE BRZD VVMENA LANKA V POSTRANNOM TABU Regulacnu skrutku lanka zaskrutkujeme (v smere hodinovych ruciciek). s dobrou ucinnostou a efektivne sluzia na Iahkych pretekarskych bicykloch. M6~e. Povolime poistntr maticu ki"liCom. NASTAVENIE ZBlEHA VOSTI PODLOZKOU Podlozka Zbiehavosf klatikov pri brzdach s bofuym ~ahom nie je mozne nastavif normalne. Aby sme skrutku mohli usadif povotfme poistne matice. Je tu nebezpecie poskodenia. Nie su vhodne pre znacne nalozene turisticke bicykle a bicykle pre beznu dennii potrebu. Povolfme zovrete brzdove celuste. aby bolo zovretie brzd vycentrovane. skrutky zatiahneme (v smere hodinovych ruciciek].26. Polohu skrutky zaisttme imbusovym kfucom a dotiahneme malice. preto t€11tO sposob praktizujeme s atom. a potom ich opatme povolfme. Tieto brzdy spaiaju vyhody nizkej hmotnosti . 44). brzdovu paku stlacime a lanka vyberieme. Povolime kotviacu skrutku.ym tahom map} jednu upevnovaciu skrutku. nastavenie 20pakujeme.Poistna IVI ti smeru otacania. pricom rum mierne otacame. Pokiaf je stale velka vofa medzi klatikmi a rafom. Podlozku upevrume tak.me vsak pount' prehnu- LANKA Nove Janko namaZeme a prevlecieme ho ockom brzdavej paley a lankovodom. PrehnutaO podloiko te alebo miskove podlozky pri. zbiehavosti je ruen€ zahnutie cerust! brzdy spesob nastavenia . nariahnsmeviae lanko a kotviacu skrutku po tom apM unahnsms. Potom malica-¥ malice dotialmeme naspat. treba nastavit skrutky v otocnom cape. ktory zviera cerust s klatikom vod rafu kolesa. Kotviacu skrutku lanka povoltme. aby sa zabranilo jeho rozpletaniu. Dbame. Skontrolujeme. aby sa zmenil uhol. aby sa lank 0 na tiahlo. Ci sa ceruste neotacaju pri spatnom dotahovaru poistnych matico Pokialano. 2 J~MNE DOTAHOVANIE NASTAVENlE B. Tie byvaju vybavene brzdami s centralnym tahom alebo ramennvmi brzdami. l'istime a premazavame. AKO BRZDOVE SYSTEMY NASTAVENIE CE~USTt ANATOMIA Obe brzdove cefuste 5 klatikmi sa maju rafu dotknnf sucasne. Pre centrovanie bfzd s jednym otocnyrnbodom treba najprv povolif rnaticu skrutky otocneho bodu a podrzaf brzdov€ celuste v rovnakej vzdialenosti od rafu. Lanko prevleciems cez kotviacu skrutku a pevne zatiahneme. vymerume ho (pozri sir.

Na vylet berieme so sebou vZdr jednu rezel''>lI1l. co je prave zaklad pevnosti kolesa. Hoci jeho hASTE A DUSE Matico spice " V sucasnosti [ena trhu dostat?C:n:Yn). obzvIasfpne horsk@.napnklad vyplety s knzenfm cez dva.28· . aby sme kupili dU6Uso spr. bicykle. obvykle z nerezovej ocele. aby zvysili odolnosf kolesa yocNeformacii pri narazoch. . tri alebo cez styri drdty sa pouzrvaju.i~rtwn-typom ventilu.zebyf pncinou nehody s tragickymi nasledkami."'FIotitlomu vytvorenim duteho prierezu rafu: (princip skrinoveho nosi1ika). C:i jeho VerkOS:1 ?odpoveda velkoeti nasich rafov. Freto sRonttG)lujernekolesa i pneumatiky pred kazdou jaZ~(j).I'everulfe 51 pred kupou plasra. aby sme)u . dbame.17menif. tiahne alebo tlacf I'M kolesa dovruitra stredu kolesa.te~ bicyklovych pl~Mov. N apnutie spfc. Konstrukcia rafov je odolns.'<.e yefkehbdefektu alebo po~koaenia yehti1u rnohli na @este'\. Ked'KU)Ujeme nove alebo nahradne du~e. Chybne ko~eso me .u ~ BrCYKEL r ZLQZrrY n SYSTEM.£<. . celkovo tvori odolrui konstrukciu.OLESA A RNELJMAT!~Y KOLESA A PNEUMATIKY ·29 Kolesa if 'pneumatiky jednotlive casti maju minimalnu hmotnosf a velkost. Spica "- '". Rozne usporiadanie vypletov. Aby sme dosiahli optiFm~ ucinnosfa trvanlivosf p.U du~u.v prfpaq. To's!R6sobujejedtil:tkvacsiu odolnosf a tiez nizsiu lunob:~oSf.Nikdy nepoQcenujme dolezitosf udrzoy kolies.

32-33. ako su dr6ty spice vzajornne jed en k druhernu plekrfzene v sulade S ich rangencialnym usporiadanfrn. H/mdca spice ______ 2 ~RISKRUTKOVANIE SPICE NOVE' por. takze je tocivy moment pri zrychlovaru alebo spomalovaru lepsie prenasany. Ak je drat zlomeny vyberieme obidve casti drotu. Pre znfzerue tohto odporu bQ~6vynaidene diskove koleso. Zosilnene su v koncoch hrubsie aka . Ak je dr6t spice poskodeny.po. a V tangencialnom vyplete sa droty spfc vzajomne krizuju (pozri obr. galvanizovane. 4 CENTROV VYMENA POSKODENE} ALEBO ZLOMENEJSPICE VLOZENIE NOVEJ SPICE Najprv demontujeme plaM i dusu z kolesa. znrzila ich hmotnost.__.Skrutkovacompriskrutkuieme maticu spice ku koncu. Najprv zisttme ako je koleso rozcenrrovane ace je nutne urobir na jeho opravu.si.30. ktore rna. nerne otvorom v nile a POt0l11 k nej prilozfme maticu spice.. netlacfme . Novu spicu -prevlei'. Marien spice i priliehajuci zavitspice namazeme mazivom. spice viria vzduch. A vsakked'ss koIeso toci. Vyberieme rafovu vlozku.mal by sa daf ohnut Iahko. koniec spice pretiah- carni v radialnom vyplere. pricom sa riadime nie lahnutie podla susednej spice v pnrube. odskrutkujeme. s vynalozenim len mierneho tlaku. BEZSPICOvE KOLESA Kblesa sa vyrabaju so spicami.uprostred.kaZdy druh)' . dr6tu ale podla druhej spice (dr6ty \ striedavo . nehrdzavejuce alebo nerezove. ako jeopisane na sir. tim je koleso Iahsie a pruznejsie. kladie minimalny odpor vzduchu. maticu ilpice a vyberieme dr6t z pdruby naboja. FIne diskove kolesa sa pouzivaju iba vzadu. Zavitovy 3 NA?TAVENlE DROTU TAHU . Kompakme kolesa s vyrezmi v disku maju aerodynamicky tvar a tieto kolesa sa pOuZi\raju tak vpredu ako i vzadu. aby sa v ohybe a hlave spice usadila. Hlavu drctu spravne usadime v prirube.). aby sa prirubu naboja. pretoze spice sa montuju striedavo hlavou zvonku a znutra prfruby naboja. Pokial'koniec zarovnarne ho pilnfkom. Vycentrovanie vykonarne postupne tak. pretoze pri vyMej rychlqsti vyzadujii menej energie.cirn vznika aerodynamicky odpor. ale zostalcely. v rovnakom vypiete). KO{Tlpakme ka/esa I . nizsf aerodvnamicky od- 'Vsimneme.ieme koncorn sozavitom cez 1 KOLESA VJmerta poskodej alebo 1. Diskqve kO/esc. Menej caste je prevedenieso .Rracuju.1<1~usenej spicenarusi centrovaniekolesa. Vpredu byp6sobili ako plachta a znacne by stazovali ovladaniebicykla. KOLESA A PNEUMATlKY SPICE A CENTROVANIE KOLESA ·31 Spice a centrovanie kolesa KOLESA BICYKLOVMAJV OBVYKLE v 32 alebo 36 S:pie spi- ANATOMIA Matico Spice l6vit HlodkY kolibrovany drat v radialnom alebo castejsie v tangencialnom usporiadanf. ANIE dn5tu presahuje dovnurra rafu.a chot prev lecieme na jeho pozfciu. Maticou utiahneme drot na priblizne rovnake napnutie ako ostatne dr6ty v kolese. Na dr6t priliS \~ . HRUSKA SPiCE Dr6ty spice sa vyrabaju v dvoch vyhotoveniach: . Spica sa must vlozit k rafu kolesa z opacne] strany. Spice su zhotovene z pevnej ocele. I. kde dr6ty smeruju priamo od naboia k rafu: taketo koleso je vsak Iahsie . . Hoci su tie to kolesa l'a1:sie. . bicykle s nimi su rychlejsie.zosilnenev koncoeh a nezosilnene. pochromovane alebo poniklovane. pokialje pouzlta. droru. ako koIesa so spicami. kde su Mums aerodynamicky chranene nohami cyklistu a ramovymi rurami.

32.na vy~ku. ________ Centrovocf 1 CfJntrovocio stoliccr Ukozovodlo boeneho vychYl!anie(osmlcko) ---1.ho na sedadlo a riadidla. Zatocfme kolesom.t:yrn krokom pri kentrole kolies nasho bicykla je kontrola stopy.ktore nie su vsulade S ostatnymi. ktore maitu posudif horizontalnu i vertikainu polohu (tzv. v nizsfdl rniestach dr6ty povollme. avsak na stred su~tu &frky naboja spolu s volriobezkou.Pomalypriblizujeme kriedu k rafu. pretoze dr6ty sptc po Ob0Ch stranach predneho kolesa zvieraju rovnaky uhol s osou naboja.£1 bicykli. ci rue je ohnu ty alebo prasknuty.najvacsiu odchylku. Rovnake napnutie drntu vyskUsame brnkantm v strede kazdej spice a po6'i:vame jej zvuk. ktors'vedu k opaenei strane prfruby. Na zadnom kolese su dr6tyna strane volnobezky viae n.kolies je viae umenim ako vedou a zaciarocnfk by nemal ocakavat. Pracuieme precfzne a rnatice spie utahujeme rovnomerne na 'oboch stranach. '. Presvedctme sa. V pokfaku zajednymz kolies tak. 1- Ziska! rovnake napnutie spfc jepri prednom kolese YahSieaka pri zadnom kolese. apnute ako na opacnej stra. prejdeme k dalsej znacke.rafu vioiimenov(l vlozku. preto znovu nastavimevsetky z oblasti oZllaM1t) kriedou. Postup opakujeme ai do vyrovnania. aby bola nasapraca presna. kde je'potrebne.s nastavovanfm zacar: Je dolezite. pretoze Tab vsetkych drotov je rovnaky. Kdesu vygie nuesta. Bicykel obratime a postavime. D61eZi. Potom do. aby sme v urovni oci mali vrcholyplasfe.Nejdlhsia znacka kriedou udava miesto. kde je to potrebne. aby sme skontrclovali vysledok svojej prace. opa( skontrolujeme hadzanie a esteupravtme napnutie drotov na miestach.hned' pri prvom pokuse podarl. Spice predneho kolesa musia zniet vsetky rovnako. ovenme.nie .a presne centrovartie Kobes pouzrvame. Na kontrolu. dr6ty pritialmeme v skupine po s:tyroch. i.rieme. osmicku a vajce). povolujerne a utahu- NAPNUTIE spic eoe ~').az sa dorkne miest najvacsieho vybocenia.dotyk ina zvuk rovnaky .. Ci sli kolesa v zakryte (pozri tieZ'st·r. Dosiahnerne tak lepsie vysledky nez pri centrovani nahrubo priamo 11. 1':1 riadidla 5U kolmo na plochu ramu. ktore vedu k prftube na tej strane. centrovaciu stolieu. pokial' mozno.ako ostatne dt6ty rill tej iste] waneNASTA VENIE STOPY SPRA VNEJ .ne. 3 VERTIKALNE CENTROVANIE 4 Po skoncenib_ocne JEMNE DOCENTRovANIE jeme matice spie na protifahlych stranach rafu 0 rovnaku vzdialenosf .tOLESA A PNEUMATlKY SP ICE A CENTf{()V ANIE KOLESA ._ Vertikalne oo. . Priruba na strane vclnobezky rue je na okraji naboja. Ak je niektory drot napnuty viae. Iednoducho to znarnena zakryt kolies za seba podla dotycnice prelotenej vrcholmi plastov. Aby smedocielili revnaky fah na raJ. Centrovacie stolice majunastavitelne ukazovadla. vYCh"?jenio(vojes) 2 HORlZONTALNE CENTROVANIE Inotko !friedou ukozuje bocne vvchYle. :l>:ea mu to s . hare by mohli dusu prepichnut."'~Il_ ~ i. takZe na kazde] strane koiesamaju droty iny u1101a V"ytvAraju nepr-avidalny diskovy tvar. Kaidy drot. zatial' CD sa koleso otaca. OZNACENlE r<OLESA Miesta najva~~ich vychyIiek (miesto. Rafyzadneho kolesa su tiez centrovane na stred.33 KONTROLA KOLIES KONTROLA VYCENTROV ANIA KOLIES CENTROV ANIE KOLESA CENTROVACIA STOLICA Centrovanie . centrevania. Ked' odstranime.. IJkozbvadlo vertlkdlneho .lehylky si oznacime tak. vyhladame a odpflime vsetky vycnievajuce dr6tyapic.Ochrannu vlozku vrriitra rafu vybe. .ktorti drztme opretu 0 kostru stolice.je potrebne skontrolovat. a pritiahneme tie.. Povolfme droty.. 86). povcltme ho takabybo! mi. kde je koleso v naivacsej miere rozcentrovane) si oznacime kriedou alebo fixkon. kde je znacka. aby boli v~etky droty rovnomernenapnute.e budeme kriedu drzafnad hornou castou rafu a otacat-ntm.

... Plaste horskych bicyklov sa najcastejsie meraju v palcoch..II"?- . ~i. 3 4 Zodn~ pl6M s hrub9m dezenom I· Ventll Presto VENTILY VentilSchfOeder Pred nahusremm duse s ventilorn Presta uvofnirne hlavicku po volerum zavitu._ • R6zNE VZORKY DEZENU Tri predvedene typy dezenov plastov horskych biefklov sa najcasrejsie pOuiivajii pre rozne terenne-podmienky. Hruba vzorka je konstruovana pre lillie podmienky v terene.7 palca.STE A DUSE ·35 Plaste a duse PLASTE A DUSE VYMENA DU5E ZA DVE MINUTY ANATOM1A Vzorka dezenu vyberame podla podmienok.. avsak nie v blare. . Priventile SdJraedel' zatlacime venti! dovmitra obratenou ciapoekou alebo nejakou malou pom6ckou.. Nepreklzuje aniza vlhkeho pocasia. aby sa pata pMMa uvolnila od rafu.. ktory je zhodny s raforn nasho bicykla. cez okraj rafu. '.. prezrieme ju. \ ... ~ ~\. STIAHNUTIE PLAstA Ked' je phis! uvolneny. Pre nahustenie duse s ventilom Schraeder moierne pouzif . Vhodne rozostavane vystupky sa Iahkozbavuju blata a kamienkov.. . pokiaf jednu celu stranu plaMa nestiahneme..-. Viacricelovy plaM Nimbus je Iahky s vsestrannou pouzitelnostou.:.. Venrilu Presta uvol'nime ciapoeku a zatlacirneju. vytiahneme ventil tak.-~. UVO'ENENIE PLAsi' A Boky plasra stlacime k sebe postupne po celom obvode ram.. m6Zu byfuzitocne pre biey kle dennej potreby..automobilovli pumpu.. ci su obe paty plast'a po oboch stranach od rafu.. Ak vkladame novti dusu. .. alebo opravemi dusu. .~..~'{ . -. opatrne.- ''C: ~ \. '_ • t--. odstranime vse-tky cudzie telesa z pIMt'a.. Vyberieme dusu.. ~ . ~ :i__~ ~. Ak je priliS tuhy.~ '~l £. Ak je dusa prepichnuta zo strany rafu.. Tlacime silne k sebe tak. 37.. Larexove duse $11velmi Iahke a rozsirene na pretekarske pouzitie.' . Taktiez si l UVOtNENIE VENTILU Vyskrutkujme Ciapoeku a poistnu maticu ventilu. moze byE pricinou vycnievajuci koniec drotu spice.~:.:-. \ VlacuceloyY pl6sf Nimbus ~\ 2 J.~ ~. zatial' co vodiace pasy v stredeplasfa zabezpecujti potrabnu prifna vost pri akceleracii. aby SIne vypustili vsetokvzduch._ I. "neprepichnutefne" duse su plnene syntetickvm kvapalnym trnelom a hod sa zdaja byf tazke a nie prflis vhodne pre jazdu. ~~~ ~ - . urnoznuje pohodlnu jazdu s minimalnym valivym odporom a nizkou hlucnostou plaiita .~ P-. aby sme neposkodili dusu.z2. [e vhodnv pr€ pevne povrchy v terene.~..c. Potoni. Ak vyberame plaste v obchode...~.. Hladky phisf vyborne prilne na asfalt a beton.. Najbeznejsia velkosf plastov horskych bicyklov je priemer 26 palcov prisfrke dezenu 1 a.\~ !. DUSE Okrem zobrazenej obycajnej butylovej duse n-iozeme dostaf dalsie typy dust Tzv. Pred tym aka zalozune )lOVU. pouzijeme montaznu paku. 'I~' f. '..~:~. Ventl' __ --1El PoIstn6 matice tJ 5 Ciapoeka KONTROLA PLAstA Prstami prehmatame vnutormi a vonkajsiu plasta.. sucha a Ci maspravnu velkost.oddelene. - - HladkY p!6Sf .--. pretiahneme rukou jednu jeho stranu.__~ j ~ -. .: . AI<ho nemozeme odpflit... Ak ju potrebujeme opravif postupujeme podra str. ~ -. -.~. ale i metricky.~ t? . 2 zaobstarame zasobu rezervnych duBi.\ • ec. za ktorych bicykel najcastejsie pouzrvame.._ "-.- - ~--~--rt.A.~~.. ". ~ I j... W ': ~~.. VYBRATIE DUSE Cez ONOI' rafu opatme. ~. Ci je (:ista. .~~\/i!l:JI. vyberieme si ten.-_ -. overime.34 ·IWLESA A PNEUMATIKY PL. Bez ohladu na ich malu hmotnosf su vefmi pruzne a prekvapivo odolns \lOCi prepichnunu.. ~asr ..'..". Pla$t sa takto od okraja rafu Iahko odde1i. ~. . 1>'. Pokracujeme v pretahovaru cez okraj rafu po celom obvode. aby sa neposkodil zavit na drieku ventilu.- -:. Oriek ventilu prestrefme otvorom v rafe. zakryjeme ho uspon niekolkymi vrstvami vlozky ram.

smirgfovy papier. na podozrivom mieste dusu naslirume. odkiaf unikaju vzduchove bublinky. oorovu duse sa ziadna necistota nedostala. aby sme odstranili celofanovn toliu z povrchu. PRETIAHNUTIE 8 2 kajsiu stranu plasfa a odstranime pncinu defektu (pozri krok 5 l1a. 7 NASADENIE Dusu opatrne rUSTA vsunieme neme cez okra] rafu dovnutra. z6platana.PRELEPENIE DlERKY Zo zaplaty sriahneme foliu a dame pozor. a5). QPRAVADUSE Na opravudilSepotrebujeme a tubu lepidla. Po tom sa s nou lepsie pracuje a lahsle sa zabrani jej pretoi"eniu. ab)'. ze dnes sa klasicke galusky na pretekarskych bicykloch pouzivaju menej ako predtym. pokial' nebude maf matny lesk. Skontrolujeme. skontrolujeme vnutorrui i von- PLASTA CEZ RAF Prstami pretlaeame boky piail(a. aby nam nikde nevyakocil. dusu utrieme a okolie dierky odmastfme benzinom a zdrsrume smirglovym papierom. _. aby sme zistili miesto.u lepidla. Smirglovym papierom obrusime trochakriedy a tymtopraskom posypemezvysne lepidlo okolo zaplaty. . Musfrne vsak daf pozor. aby sme nestrhli ajzaplatu. ci sa d LIsa niekde nepricvikla medzi plM! a raf a potom ju uplne nahustime. Dbame. cela rovnomerne rozlozena po obvode rafu. P6topl6sfo . i"i je'ventil zasunuty v rafe rovno. galusky. DUBU potom este raz dokladne OCistfme . 36).na dusu. Ak nemame po ruke .. miestojevob- ako plccha. Dusu vlozime do ph'iMa a driek veruilu prestrcime cez otvor v rafe. Plasfstlacama z oboeh stran tak. Ked' ani tak dierku neOkruhla najdenle.zaplaty. DuSU uplne nahustime a skontrolujeme prilnutie zaplaty.ze nam rovnako pOSlUZl! ajdrsnarovna plocha kamena alebobetonu. aby srne ho.tvareoOtacame nou. ktore maju minimalnu hmotnosr a vysoky tlak v pneumatike. smirglovy ~P~s: Obdfinlkovo '11ejoprave je dokonala prfprava a udrziavanie eistory pn praC\. prevenme. Dusa je vlepena v plasti a pneumatika je potom prilepena-na raf. Potom dusu uplne vypustime. a dezen je navulkanizovany (za tepla)strojom aby sme sa nedotkli obnazenejlepiacej plochy.calypretiahli cez rat. Nakoniec vloznne dusu do rafu a nasadfme piasl' (pozri. kde cftime unikanie vzduchu.a pritlacame od stredu k okrajom. ponorfrne nahustenu tiUBU do vody a prj otacaru z6platana a stlacanf duse zistfme. Nakoniec silno stlacfme pIaM a zatiahnerne tak. Skontrolujerne. Ak si pri montazi kolesa zaspirume Inky! ocistlme si ic~. nahustlme [u a prilozfrne do blfz~05ti . Medzitym odlozime dU5U nab ok.. Patu plasra pretiah- ci je val" (napr. pnlis vIhka by mohla Jepit' na seba kamienky a prepichnur sa. Driek ventilu zatlaCfme od plasra aZ po potstrui maticu.cez raf. mo. Zaplatu potom silno pritlaorne na vrsn. opravuduSe PRiPRAV A DUSE Ked' sa nam podarilo zistif miesto defektu. Cyklisti nechavaju galusky vysychat na spravnu konzistenciu. ze to ide vel'mi (azko. prflis vyschnuta by sa moh. a!?y sme vytlacili vzduch aj prebytocne Jepidlo.la preklzovaf Pokrok v beznych prevedeniach pneumatfk sposobil. zeby vzduch unikal. 3 . odmasfopapier a kried~. sir. Potomciastoene naskru tkujeme poistnn maticu aleba kruzok na tela ventilu..rieme medzi prstami.36· KOLESA A. Zdrsnena plocha musf byf'vac~ia 1 aby dusa neboia nikde pncviknuta medzi patu plasfa a raf. PNEUMATTKY PLAsTE A DUSE ·37 VYMENA DUSE (pokracovanie] VLOZENIE DUSE Novu alebo opravenudusu ciastocne nahustfme. zmackaniu alebo zacviknutiu prizakladant plaMa. dobre usadenie pJaMa v zliabku rafu.Mr. II Dusu spolu so zaplarou prehnerne a zov. aj ked'citfme. U drzujeme staly tlak na boky plasl'a. a potom nanesieme na zdrsnenu plochu duse vrstvicku lepidla. Ked' necitime ani nepocuieme. ktora je nanesena na dusu. Lepidlo nechamezaschnrit podla navodu alebo do do by. Najkritickejsie lasti ventilu.. Plasf galusky je vyrobenyz bavlny alebo hodvabu alebo rucne. benzfn). ~(ICOm k zaplaty Lepldlo nagumu 6 medzi phiS( araf a zistfme. Zdrsnenie pomeze lepsiemu uchyteniu lepidla na gume. 4 ZAVERECNA KONTROLA Zaplatu nechame niekclko miruit zaschnuf. NA ESENIE LEPJDLA Najprv si ocistfrne ruky. Pocas tejto doby nesmie pnstnatreta plocha do styku s necistotou. GALUSKY Profesionalni cyklisti pouzivajil. Aby sme na dust nash prepichnute miesto.

~ 0' . ktore vzajomne p6sobia na prenasanie sily cyklistu pri sliapanf na bicykli pomocou sustavy ozubenych kolies a refaze.k telu prehadzovaca prich)"tene nt0nt<'ifu6u skrutkou ada z dvoch hlavnych casH: upevnuje na nabo] kolesa. cez vodttkapostranne na retaz a l-'l~:"V'''-Yt.edle ozubenyeh prevodovych od koliesokeez vodiaci na.~lilbenych koliesok. na ktore sti cez pera nasunure ozubene kolieska zadneho prevodu. PREVODNIKY . aby mala optirilaIn)ii ilCitmosf pri preradovani. v otocnom call!'!aie pod stalym posoberum PrnZiny. Na rozdiel.y'kQ le zahrnajti paku prehadzovaca. ich KJ!u:ky' sa neprestarui otacat.prehorske bicykle je najbeznejSia cllika 170 mm a pre cestne bicykle 17511un.otom najpouzfvanejsf vonkajsi.:ivi). predstavei alebo na riadidlach (palcove paeky 511 iba na riadidlach).' . onkajsia castvolnobezkv ma drazky a vystupky. pretopwi'buje pravidelne cistenie.sa vefmi rychlo usadzuju necistoty.DNY PREHA:DZ@~A!C / Prehadzovac sa sklada z kOV0V&0 voditka.!6ene kOliesk6 . ktore umoznujti velky rozsah prevodovych pomeroy. prehadzuje [u nil zv'ol~y~'revodnik.J:'H "! zvolene zadne volnobezne dove ozubene koleso.lf. Ovladacie pa~ky prehadzovacov m6zu by! namonrovane na dolnej alebo hornej rure ramu. skrutka lonka '1- Kotvtoca / ladny' prehadzovac Refaz ZAD~f'_REHADZOV~C Refaz 'II1. pbuZivany pri cestnych bicyklocli: la'. VychyriJvacigeapy vodltka udrzuju str ¥ voditka v subezne] poloh~rovinqu prevodnfka. a tfm{ :1Ie -tlaN postranne na retaz.leo:m PACKYPRBHADZOVACOV hanie ukazovakom.prevodovy stupen. Tento system tvorf bezne vybav'enie hqrskych a cestny& b cyklov. 1 . aKO aj spravnu dlzku. dzovacorn. pricom. prevodntk. pokym bicy kel rtezast.@v-o®:ve s~!3bf>my bY.l1:'O'pa. k.tornyprevod na zadnom naboji (najznamejsfm je trojry.rli:(az neustals napfnana. Kruky byvajti dlhe 165 mm at 180 nun.38 • PRE'VODY Prevody Nxzov PREYOD znamena stihrn mechanickych castt bicykla.a tak musjtazdec stale pohybovat pedalmi. Vcdnko sapohybuje prieene voci prevodmkom. ozubeI\ift. Cim je vilesi prevodnfk. Er.'. a vonkajssj. Rameno s klietkou espee kladkv. KWKY A RETAZ Priecny pohyb ramek s klietkou je vymedzenynastavovaofmi skrutkami. Na refazi.1 ~ l. plynule do spra nu sirku.cyklova specialnych bicyklov na casovku.chanizinus-menenia G. Vacsina bicyklov rna dries viae prevodov. aby bbla.€ha~zovacfm mechanizmom (okrem drahovych pretekarskych '?).od ozubenych koliesok volnobezky.ehlostny mbde19turmey Archer. Lanka vedu od pacok k . ktore majri iba jeden p :eyed a jeden pevny pastorok bez volnobehu na zadnom kolese. tyIn je vacsi.. ked' jazdec prestane sliapat. Lonkovod Kotvioeo skrutko lanka PRI. j$.t leso. a ked' su uvedene docmnosti. Niek cov maju dvojitu packu pre tlaceg.pfnaci)ottu:. nastavene ozu1lene prevodp\'e ozovoca Te/opreho- Zadne oZI._Prevodnfkov Refaz mustrnat . I je ako puzdro nasunuta na Ivnutornu cas!'. takmer vsetky dnes vyrabane bicykle sri vybavene p-. vedie rclaim). Ten rna dva d'iuky~"'Vnti.tory zahrna predne i zadne pr€ ody. aby zapadala ~ volnobeznych koliesok.

Starsie retaze na ozubene kolesa bez prehadzovaca sa rozpojovali v spoiovacom danku. ze niry. aby sme nit uplne vytlacili. obzvlasf ph horskych bicykloch. TYPy RETAZf Pre rozne typy bicyklov a rozne pouzitia boli vyvi- Rafoz Sh/mono HyperGllde PRASKNUTIE Akje na sta~iu RETAZE nute r6zne druhy refazi. ze niektory clanak praskne. Ak retaz vyzaduje castu opravu. aby bolo moine lepsie vyuzit vynalozenu silu (tialej pozri krok 3 na sir.specialueho nastroja. m6Ze sa star.akonahle uz ziskame urcitu sknsenost: nacvicfme si tonajprv so starou retazou. zahaf co modernejsic tyl'Y sa mozu rozpojit. Standardne nitovace (pozri obr) maiu neobmedzeny chad vytlacovacej skrutky. ANATOMIA Rafoz MONT Ai A DEMONT At 'RET AZE 0 Puzdro WlI~_ spojovocia plotn/eke Oplerka refaze Vmrlorno _"------ Vonkojslo spojovocio plotn/eke Stondardny nltovoc rafaze Stondordn6 refoz Sedis 2-. v kroromkolvek rnieste ich Reraz vlozfme do nitovaca presne medzi opierky refaze. Uistfme sa. Pracujeme pozorne.mlmo vnutomej spojovacej plochy. Pokial'je pritom vidiet [eden zub prevod:nika na celt 1 vysku. Dalej otocny tin vycentrujeme presne oproti nitu refaze o pornaly otacarne packou nitovaca. ktora zamedzi uplnemu vytlaceniu nitu mimo clankay. Necharnesi poradi+od odborruka. I'i je vnutorna spojovacia platnickaclanku opreta otelo nastroja.I . aby sme nit prflis nevytlacili. I VWZENIE RETAZE dlzky pcrnoccu. a tak vzdy jeden z nich vozime vo svojej zakladnej vybave (pozri str. Retaz vymenime sucasne s prevodrukmi a ozubenymi kolieskami. Piit alebo §esfj:>revodove bicykle budd mat sirsiu refaz ako sedem alebo osemprevodove.41 Refaze UCINNOST CrSTE] do bre narnazanej retaze. Clfmkyrecaze sa zle spAjafu. Nakladnejsie typy maju nastavltelrru skrutku. ak sa nit uplne vytiahne. 71-72). M6zu maf taktiez dlhsiu packu. maze by! az 98 % (pozri 5 ir. Na opravu potrebujerne nitovac alebo vytlacac nitov.38rrim Ziata refaz Sedls 2. ze nova refaz je vhodna pre miS rozsah prevodov. Potom sa presvedrfme. Retaze. retaz je opotrebovana. radsej ju vymennne. Nova retaz by na opotreoovanych kolieskach a pre- vodnfkoch zle fungovala. refaz sa predlzi a prestane presne zapadar do zubov prevodrtikov a koliesok volnobezky a zacne pri pouzitt vacsej sily preskakovat' po ozubenych kolieskacha prevodrukoch. MIERA OPOTREBENIA Opotrebenie retazs skontrolujeme tak.38 mm POUZITIE NITOV ACA Rozpojovanie a spajanie refaze je Iahke. sa casto rychlo opotrebovavaju. retaz vyvinuty prt1j~ velky tlak. pri pouzivanf standardneho nitovaca otacarne packou pomaly. Packou nitovaca musfrne ot061' sest az sesfapolknH. 2 VYTLACENIE NITU . N ecistota a opotrebovanie sposobuje. Pri vymene retaze vymenfme i prevodnfky a kolieska: nova retaz sa od poskodeneho ozubenia znehodnocuje.40· PREVODY RET Azll . Nit sa potom nachadza.refaze zvacsuju otvory v dostickach clankov. 42). 16-17). pretoze kvalita vzajomne posobiacich suciastok maze byf rozna. aleje zdrziavany vonkajsou spojovacou platnickou. ze ju na velkom prevodniku nadvihneme.

PRESNE UMIESTNENTE NITU Nit prestanerne zatlacat. stiahnutfm pr. aby sme nit dokonale zatlacili.na najmensom prevodruku a ozubenorn koliesku.aby pri najviicsom prevodruku a. REtAZ NA BICYKLE BEZ 7 5 PREHADZOVACA 0 ROZMERE·lj8 PALCA. Mieme. Pri pouzitiimlis velkej sily by sme mohli retaz alebo nit zdeforrnovaf. znovu musfrne pouzit' nitovac. gpecialny rritovac. Nitrefaze HyperGlide . Ci retaz ostava napnuta. NARADIA -- PRIPOJENIE NITU Retaz HyperGlide nie je mozr!. Ak nit. Tento typ retaze sa speja spoiovacfrn clankom (spojkou). 3 VYMENA NITOV Pri spajaru urniestnime reraz do nitovaca ako pri rozpajanf (pozrikrok 1sir: 41). 4 (JPRAVA DtZKY RET AZE Df:~kanovo kupenej retaze rna obvykle . Spicaty koniec noveho nitu roztlacfme nitovacorn a.mala by stacH asi 1/3 otaCky. ale je potrebny .. PREVODY RET AZE ·43 MONT At A DEMONT Ai RETAZE [pokracovanta) ROZPOjENIE CLANKOV Retaz ohnerne a susedne clanky rozpo.utornej spojovacej pIahncky Cla:nku. utiahneme packbu. Pri spiijanf rna uzavrety Pruilnova koniec pruzinove] spony smerovaf v srnere jazdy.nebol dostatocna vytlaceny.jime. Rozobera sa jednoducho.rae· siu driku nez je potrebna pre nH prevod.aby sa nit zasunul dale] . Ked' crtime velk]' odpor. povolime. j ked' je. aby nit ostaI zachytenyvo vonkajsej spojovacej platniCke. upravime otvory clankov oproti sebe a znovu zatlacfms na nit. Skonrrolujeme. ale este stale vycnieva . spono UVGtNENTE CLANKU Retaz vlozfrne do nitovaeej strbiny (priestor medzi dvojicou opierok). Packou ufahujeme silnejsie. Nity 8U vymenitelne. vonkajsou spojovacou platnickou a puzdrom. Tym by sme mali zfskaf potrebnu pohybbvost medzi vnntor. akonahls sa na~hadza na iirovru vll. Otoctme ju vzdy asi 0 1/3 otacky tak. takze vyrlacovany tin je oproti koncu nitu.e rozpajar dvakrat na tom istom mieste. packou otacame pomaly. Dlzku refaze spravne nastavfme tak. linu. z protiYahlej vonkaisej platniCky.uzinovej spaN na spojovace] platnicke a vytiahnutim hlavneho'telieska platnicky. SPECIALNE REtAZE A. najmensom ozubenom koliesku boIIkoniceprehadzovaca vo vertikalnej lfnii.42.nou spojovacou platniCkou. Povytiahnuty nit leif oproti vytiacaciemi.zvysok odstipneme kliesfami. ktory viae vycrueva. Hlavne teliesko 6 Nltovoc reralOV HyperGiide Refaz HyperGlide Bicykle vybavene supravou Shimano mavaju obvykle refaz typu HyperGlide. Pracujeme opatme. a roztvoril clanok.

upravtme ho nastavovacou skrutkou. 46-51).obid ve pMky. vhodne pre dany typ prehadzovaca. aby sa Iahko posuvalo v Iankovode. obzvlast pre skokovy sp6sob ovladania.bane prehadzovace. Ak lanko alebo lankovod pruzia alebo sa zmrstuju. Pre pnpad poruchy marne stale' v rezerve jednu sadu laniek.--Lanko VYMrnNALANffiKPREHADZOVACOV 1 DEMONTAZ LANKA Povohme maticu kotviacejskrutky lanka prehailzovaca. nie je spravne prerad'ovanie mozne . Rapid Fire Plus prehadzuje retaz na vacsie koliesko alebo prevodnfk zatlacerum packypalcom smerom dopredu ana mensiepritiahnutim dvojitej packy ukazovakom spat. Lanko napneme a skrutku utiahneme. To umoznr raMi pohyb lanka vo vnutri lankovodu. vzhladom na to. Ak su po skrateni lankovodu kence rozstrapkane. Akonahle Ianko odpojime od prehadzovaca. N astavime spravne prevody (pozri str. roznych sirkiich a r6znych typoch koncoviek. ako radenie vyMich stupnov tak i ra-denie nizsfch stupnov ptevodu.alebo vezmeme so sebou bicykel alebostare lanka.. Lankovod prestrihneme sikrno. Lanka objednavama bud' podla vyrobcu svojhobicykla. To umo:l:il. I I: Poskodene lankovody -a rozpletene larlkti co najsk6r vymentms. Skontrolujeme. Pri vymene lanka prehadzovaca nesrnieme zabudmif povolif nastavovaciu skrutku. Nove lanka namastfme a navlecieme. Nie je ho preto treba vytiahmit' a narusif indexovanie ukazovatela nastaveneho kolieska. aby sme neskor umoznili doladenie. ci je lankovod presne usadeny v nastavovacej skrutke avo vodttkach: ~] Koncovka ~. VYMENALANKA'PRI PREHADZOVACOCH TYPU RAPID FIRE Vymerta lanka pri prehadzovacoch lypu Rapid Fire je pomerne jednoducha. .Raprd Fire Plus su najnovsie vyni. PRIPOJENIE LANKA Refaz nasadtme na najmensf prevodnik. Je potrebne pouziva(vidy lanka zodpovedajticej velkosti a typu. ANAT6MIA . zv laSt' medzi riadidlarni a ramom.Pri type Rapid Fire ov lada palec. ie stupen skoku paky musi byf presne preneseny na prehadzovac. 2 . Lanka prehadzovacovrnusia by! dobrej kvality.44. koliesko a lanko prestrctme kotviacou skrutkou prehadzovaca..iba vyberierne nastavovaciu skrutku a nove lanko prevlecierne cez lankovod). alebo su nerovne.a stare lanka vytiahneme. Paku namontujeme na r6vodnemiesto (niektore prehadzovace sil tak<a.uje mazanie lanka tak. PREVO])):" LANKA·45 Lanka LANKA PREVODQv existuju v r6znych dlzkach. mozeme ho vytiahnuf NAJNOV5IE PREHADZOV ACE I:. LANKOVODY (BOVDENy) Mieme zdhnlJfle lanka ShimanoRapid Fire a jeho nastapca. Uvofnime ovladaciu packu na upevnova- ccj objfmke. co ham umoznf mierne zahnutie medzi vederum. zarovname ich pilnfkorn. --Valcova koncovka Lankovod 1&packa sa nemust rozoberaf .r-Iankovodu VEDENIE LANKA Na niektorych bicy kloch su uchytky vedenia lanka. Pokialje lanko este volne.

zistime.skrurku utiahnsme tak. potom vycistfme a namazerne vodiaci.najviac pribhzi k n. abysa retaz prehodila na najvacsie.a napfnacf kotuc vhcdnym mazacnn tukom (str.a skrutku otocneho capu nastavirrie tak. I ked mnohe systemy stale zachovavajti tentoprincip. NoslovOvoCia s!<ruli:o lanko NASTA VENIE VACSIEHO POHYBU PREHADZOV A~ CAS UKAzOVATEEOM OBMEDZENIE BOCNERO POHYBU NA NAJMENSOM KOLIESi<U . Pri prehadzovant skontrolujeme. I· 2 DEMONTAz PREHADZOV ACA Vyskrutkujeme upevriovaciu . Vyrovnanie zavesu vyzadu]e specialne naradie a velku odbomost. ale nedotyka sa ho. Otieame klukami . FRI 2MENE PREVOD?vYCHSTUPNOV ANAT6MIA «xreno NditavoWj.ci je vodftko retaze rovnobezne . vyskrutkujeme spojovaciu klietku voditka (ktora .ZbvATEEOM . skrutkuprehadzovaca.cku prehadzovata zatlacfme tak. 46. 0BMEDZENIE BOCNEHOPOHYBUNA N AJV ACSOMKOLIESKU P5.. Packu prehadzovaca zatiahnams tal<.il. Namazeme otocne ('"apyprehadzovaca. Mali by slue si ho nechaf urobif v specialnej opravovni bicyklov. je prenich sucasne moine zvolif krokove ovladanio.fUie ku kolesu. vymontujeme na pmaci i vodiaci kofat. Vsimneme si. ze sa posravfma za bicykel a pohladom . fu bude vodiaci i napinaci kotuc prehadzovaca v j'edneJ lfnii s najmensfm ozube. [ednoduchukontrolu urobfme tak. ho skrutku. MONTA. brani jeho rozobratiu) a odclelime JeJ casti.akc je umiestnena pruzina prehadzovaca.72-73). musia byt'ltroty ~adnej vidlice v jedne] ~()vine so zavesom prehadzovaca a mUS13 byt rovnobeznes osou bicykla. clOSkmtkd nopinookJ NaslovoVQciOskrutko nojni&ielw prevodli Retaz prehodfme na najvacsf prevodruk 'a najmensie koliesko. zeza •• lozlme refaz za napinacf kotuc a zaskr utk UJ erne.so zadnym kolesorn.47' Prehad~ovac s ukazovateYom nastavt prehadzovac pr:esne:zvolene koliesko tak. aby bcli vcdiaci i napfnacf kotue s Iiajvai'Min ozubenym kolieskom v jedne] linii. ktore cyklista nastavoval rucne.je' . U vai"slny prehadzovacov sa i:noZe napnutie pruziny nastavovat premiestnenfrn jei konca do ineho Z otvorov v tele prehadzDvac. a kedje na bicykli i reraz.. aby retaz bezala hladko. odpojfme lanko od kotviace] skrutky. Ked' oddelfmeramena vodfrka.uben" 'koliesko a najmeniii prevodnik Dolnu Aby prehadzovac dobre pracoval.pckial' necftirna ziadny od- por. Nastavenie v prfpade potreby opakujeme. ale musia byf presne 11astavene.oz.ljmensi~ mu koliesku. Teraz budevcdiaci i napf. Hornu nastavovaeiu skrutku povolime. Krajne polohy musia by! obmedzenet aby sazabranilo'spadnutiu refaze z krajnych ozubenych koliesok. PREVODY PREH ADZOV AC S UKA. aby sa reraz prehodila na najmerisie koliesko anajvaesf prevodruk. Aby srne mohli rozobrafvoditko. .kolieska. nastavovaciu skrutku povoltme. zloztme napinaciu klietku tak. nyrn kolieskom (pri pohlade 1180 bicykel priamo zozadu). 3 NASTAVENIE OTOCNEHO CAPU MONTAZ PREHADZOVACA. Modeme prehadzovacs sa Iahko ovladaju.. 0 kolko sa skrutka 6toCi. Povodne prehadzovacssa ovladali jednoduchymi trecirni napfnanvmi pack ami. ci sa vodiaci kotcic nedotkolziadneho ozubeneho. Prehadzovac sa m6ze poskcdif pri naraze alebopade z bicykla.naci kotuc bl.Z PREHADZOVACA Aby sme mohli namontovatprehadzovac bez roz • pojenia retaze. pokial'necttirna ziadny odpor. Niekedy musime uvolnif vodiaci kotUc. sleduieme. . Potom ju v smere hedinovych ruciciekzaskl"utkuJeme spat rak. Nastavovaciu.Potom opat otacame kYukami a refaz prehodfmena najmel'lSl prevodruk a najVac~ie koliesko.. ze sa vodtaci kotuct'o.Bieykel je napracovnom stojana l alebo upevnenv.

aby sme dosiahli spolahlive prehadzovanie 3 ZAVERECNA Pokracujemev KONTROLA otacani nastavovacou skrutkou pri na v!letky ozubene kolieska. Packou prehadzovaca preradfrne .dolu. aby zadne koleso nestalo na zerni. ale nemozu dosiahnut spolahlivosf svojichpredchodccv. abyprestalo jej zachytavanie. To je d61ezite. a taktiez pre jemne doladcvanie pol6h prehadzovaca pocasjazdy. aby indexovane polohy nit ukazovateli paky presne zodpovedalinastavenym ozubenym kolieskam. Nostavovacio skrutko lanka . Takto preskusame prehadzovanie medzi vsetkymi kolieskanu. vyhotovenia nam poruikaju este hladsiu zmenu prevodov a viii'sie pohodlie. at kym sarefaz nezacne prehadeovat na tretie keliesko. 1 PlUPRAVA BICYKLA. Cielom je. Lanko prehadzovaca povohme uplnym povolenim nasta vovacej skrutky lanka na ovladacej paeke (v smere hodinovych ruciciek). a potom zacneme rucne tocit' klukami (najprvsa prehadzovac nebude hybat). ale po skonceru urobfme dye otackv spiit.Z kym sa retaz nepresurue na druhe ozubene koliesko (a bude zodpovedaf polohe zvoleneho kolieska). (proti smeru hodinovych ruciciek). abyprepinal medzi krokovym a plYllulym ovladanim.48· PREVODY PREHA DZOV A C S UKAZ6v ATEEOM ·49 NASTAVENIE PREVODOV PRI KROKOVOM OVLADANf Bicykel upevnfme na montazny stojan alebo na in1i zariadenie tak. ked' sa krokovy system rozladi. V prfpade potreby urobnne jemne doladenie tak. Kombisystemy s11zlatou strednou cestou. Lanko prehadzovaca zacneme napfnat' otacarum nastavovacej skrutky lanka na prehadzovac. Najnovsie plne indexovane. ota~ani klukami a. S refazou na prostrednom prevodmku preradtme na najmensie zadne koIiesko. Dobre nastaveny krokovy sposob ovladania by mal zaistif tiche zrneny prevodov. ei111 je zaisrena presna a spolahliva zmena prevodov. Potom otocime skrutkou spiit avsakiba tolko. VERSUS Preplnoe lmeny z krokovel?o no plynulY spOsob prehodzovonio STARE NOVE Toto starsie dvojfunkcne vyhotovenie palcovej packy umoznuje eyklistovi. zatiaf co s11casne presystemy su p'iicsa indexovane. Pokracuiems v olacani nastavovacou skrutkou. 2 NAPNUTIE LANKA PALCOVE Starsie nemali vodove novane pACKY PREHADZOV ACOV systemy prevodov s palcovymi.packami indexovane kroky. aby sa urnoznilo hesko~'~ie dodatocne jemne doladenie. To iste opakujeme s nastavovacou skrutkou na prehadzovaci.

. PREVQDY PREONY PREHA DZOV AC ·51 Predny prehadzovac medzi prevodrukrni. VyskMame.Z~ie·kefazi.cim sa ~lln:ozni. dzovac s retazou na najmensom prevodruku. vlastne klze po lanku (ktore. pokial je retaz na velkom prevodruku. mal by by! vzadu na najvacsom ozubenom 2 VYMEDZENIE POiIYBU VPRAVO romeno voditko ~.ym k ramienku prehadzovaca. i ked'bol nastaveny zadny prehadzovac. Dalsie jemnedoladenie je nutne urobitpred jazdou.hcmym fahorn: ramienko prehadzovaca. Ulohou oboch prehadzovacov je vzajomne spolupracovat. Skrutku upev. KONTROLA VYSKY POLQHY VODiTJ:(A NAD PREVODNiKMI danvch lankami prevlecenymi stredovou rurkou jestvuju aj d'alsie sysl-eI.lankorrie je voIne a v prfpade potreby utiahneme nastavovaciu skrutku lanka.. aby sine zabranili zosmyknutiu .lJ trojiteho prevodu dolnou nastavovacou skrutkou nastavfrne svetlostl-2ni. Ak st'i rovnobezne. uvolnnne montaznu skrutku prehadzovaca a vonkajsie rameno. Nastavovanie prehadzovacov je tiez zakladnou ulohou. rna byr refaz na najmensom ozubenom koliesku.naivacsom prevodnfku.s rU\"QU se~ dadlatak. koliesku. aby bol prevod efektrvny. . Lankoje potom u pevnene skrutkou k sedlovej trtibke nad stredom (pozri obrJ Tak je zaehovana normalna cimlOS( lanka.llY preha• Prehadzovac s.c. Ked'je prehadzovac na. . VyhodbU tohto svstemu je to. lebo mechanizrnusje pod stalym tahom ad lanka prehadzovaca.vodftka vvsunieme do vzdialenosti 1-3 mm pred prevodnfk. abysa jej nedotykala . Ze ~jviicSf prevodrukje najblizsie k plocham voditka prehadzovaca. najblizsiek retazi tak. kedkluka smeruje dolu rovnobezne. Vnutorne ivonksisierameno vodftka. Dosko jimku upevnfmea znovu skonrrolujeme rovnobeznost voditka s prevodnikni. Mensia svetlost je vhodna pre uzsie dvojite prevodnfky a viicsia svetlosf pre viae prevodrukov.aby sa lankovod ptipevnil k vodftku.musf by( rovnobezne s prevodnfkmi. Refaz dame na vel'kyprevodm1c a male ozubene koliesko. 1 me najprv skrutku upevnovacej objimky. Pokial [e reraz na velkorn prevodruku. Po spravriom nastavenf prehadzovaca kluka tesne nUnaf vonkarsierameno voditka.L6H PREDNEHO PREHADZOVACA ANAT6MIA Upinocia objimko 1 VYMEDZENIE POHYSU VEAVO .Pri systeme Shiman» STI dame l'et'az na prostredny prevodnfk a vefke ozubene koliesko a pomocou nastavovacej sknitky napacke prehadzovaca nasravime vnutorne ramene voditka tesne kretazt.'ovanie medzi prevodnfkmi nepresne alebo hlucne.i. takze sa prevod meni tym. Db-: vodftko Provddnlkv DALSIE SYSTEMY PREHADZOVACA Okrem najbeinej§ich mechanizmov dzovaca: ovla- 1.l-ii. d.zostane stat) abysa pohlo. bez r toho aby sa jej dotykala. definltrvne pririahne- a potom po:wrnevyrbvname umiestneniemechanlzmu. a prinuti ramienko prehadzovaca.. Ak je prerad. Pomocou horne] nastavovacej . nastavujeme ich.sa natahuje mora. skrutkynastavfme vnutorne rameno vodftka co.ovacej objnnky uvoInfme.PREHADZOVACOM A KtUKAMI . Refaz darnena maly prevodnik a velke ozubene koliesko. ktoru uskutocnfme vtedy. treba znovu nastavifprehadzova. U dvojiteho prevodu umiestni- 'mevruitorrie rarnenovodttka conajbl. co byvahlavnou nevyhodou !aniekvedenych pod stredom spodnou rnrou.m medii vnutornym rameIi. • Prehadzovacso spodnym tahom prtsposobeny nanastavenie s hornyrn rahom: lanko sa prevlecie lankovym vodttkom pripevnen.50.OI11 vodlrka aretazou.---- Vonkajifie rameno voo/tko Skrutko romien vodftko POLOHA PREDNEHO PREHADZOVACA VZDlALENOST MEDZI . PokiaI nastavujeme predny prehaPREHADZOVAC P~EHAD~UJE REtAZ NASTAVENIE KRAJNYCH po. . Ak jen:as bicykel vybaveny prevodmi Biopace. lanko [e vedene pozdlzhorne] nuy a dolu vedlarury sedadla. ZEl Iankovod .i. ked' sm~ na stojane urobili zakladne nastavenie. Ze sa lanko nezanasa bahnom. rna ii.

tal. Utiahnutie musf byt pevne.A S. Pravidelnekontrolujeme dotialmutie klukovych skrutiek (pozri niHie).iijeme najprv k utiahnutiu ocelove skrufky it potom ich nahradime povodnyrru duralovymi.zlepsit zmenu prevodov: Prevody Shimllno HvperDrive (vravo) majn mnoz- Nll!fzub stvo kratsich niMich zubovna dvoch vnutornych prevodrukoch. Najlepsie je vsak tuto operaciu nechat'urobif v odbornej dielni. Odlomene zuby sii vidief zboku._P_R_E_V~O~.nastavtme ich do vndorovnej polohy a potom oba pedale s(lcasne rukami zatlacime k zemi. ako. To by naopak. . Oto'cfme o 180 11 potomria pedale tlactme ZI10VU. iba dotiahnuf kaz- Skrutka prevodnika durovnomemou silou.zostavy prevodrukov 010re) svelkym rozdielorrrpriernerov.ako u cestnych bicyklov.vsak vyzaduje dlhsie retaze a prehadzovacie vodttka.stranovsho kluca.PREVODU Z6ititove .kontrolujeme zatialmutie prevodrukovych skrutiek: rOllZljeme spravmi veikosf imbusoveho kfuca .~52~.t! I '0 nou f mm. ze zlozfme rePREVODNIKY ~ONTRQLUJEME PRA VIDELNE.ri jazde su znamkou.KRlJfIEK PREVODNIKOV o @ jv-. Prevodnik Pravidelne.. Pnpadne vyrovnaniemozeme urobit' pomocou dlheho.pridvoch alebc. aby sme skrutkam nestrhli zavit. . PROBLEMY SO ZMENOU . posunierne za prevodnlkya otacame nimi. jetreba skrutky kl'ukopar pritiahnuf. To ovplyvnile konstrukciu prevodnikov a sposobilo tiez niektore problemy pri zmene prevodu.troch prevodrukoch 1 2 KO. UTiAHNUTI E KI:UK Prava kruka Zlozfme protipraSny kryt a utiahneme klukove skrutky. zaisnme ich za vitov)iJit trnelom. To umoznuji_!. moh10 sposobif ze pro.v zachytenf'refaze.pou. peddio pi. DOTIAHNlJfIE?KRUTIEl< PREVODNIKOV Prejdeme po kruhu a utiahneme k<izduskrutku na prevodru- vac~i- . aby retaz hladko zapadla a zvlastne vodiace zuby na bokoch pomaha!u. ato tak. co umo. To..NTROL. Aby sme ich vyskusali. 62'-63. al e Die priM nasilne.wuje SirU rozsah prevodovych porneroy. Pobar sa jedna alebo obidve klukypohnu. vyhnute zvrchu. vymene kYuk pozri str. Skontrolujeme tiez.ces zmenyprevodu bude v kazdomsmere pomalsf a nie . lahky. MODIFIKOV ANEl PREVEDENill Niektorl vy}obcovia vyvinuli sposoby. 0 KONTROLAI(tUK Horske bicykle pouZivaf(1 . dotiahneme-ieh. ~(' ~ __ PREVODNiKY A KLUICY ·53 Prevodniky a kl'uky 6 rue su poskodene ich zuby. Ak sii skrutky pi1!is volne. Pri novych klukach kontrolujemedotiahnutie po kazdych 40 krn pri prvych 300 km.D~Y~. Aksu skrutky z duralovej zliatiny. nesmieme ich pretocit. zesu uvolnene klukv. Pokiaf sme ich niekolkokrat dotiahli a skrutky "sedia". :0 I \ I'RmAHNUTIE PREVODN1KOV _ ANATOMIA o taz. PREVODY HDRSKYCH BICYKLOV Zavedenie horskych bicyklova ich pouzfvarue v r6zne exponovanvch podmienkach terenu nutne viedlo kpotrebe viae dimenzo- vanych prevodovych pomerov.r~" DimancnCi vlozka koch rovnakou silou.Jtdro Skripave zvuky p. Protiprosnj? kryt k(ukovej skriJlky l._'. Ci sti prevodruky v rovine.

cameproti smeru hodinovych rudCiek. Pri spatnom nasadzovanmamazerne z~\Jity naboja. AkonahIe sa'jeden zub zlomf. Hodnota zmeny prevodu sa naPrevod [e prostriedkom. Vytiahneme koncovu maticu. VelkY prevodoyV pemer S prevodrukom s 52 zubmi a s kolieskom s 13 zubrni sa paras jedneho orocenia kfukou koleso oroci styrikrat. Pri oprave stale pocuvame chad vofnobezky: ked' sa pravidelne cvrcanie zmeni alebo nie je pravldelne. pruzm a capfkov. Prevodnfk s 28 zubmi a koliesko s 28 zubmi otocfkoleso jedenkrat . Zuby koliesok so. Pri opotreberu okamZite vymenime prfslusne ozubene koliesko alebo vsetky. obzvlasf pri sliapanf do strmeho svahu. potrebujeme zverak a stahovak. p6sobf nit ostatne eilte va~sie namahanis. pokial' sa volnobezka neuvolru. 71-72). Na vonkajsiu stranu sa upevnuju ozubelie kolieska. moiu v d6s1edku tejto namahy i zlomit. aby 5l!ahov~k ~vne drzal. PREVODY VOEN08EZKY A OZUBENE KOLESA ·55 Volriobezky a ozubene kolesa vzajomne na sebe nasunute. prevodovym pomerom. VVMENA VOENOBEZKY NA. stahovaka volnobezku s nabojom. zatial' ~oprevod 28/28 zubov je fahkya umoznuje zdolavanie kopeov i ked' pomalou I rychlostou. UCHITENIE 1 Na Sfahovakupneme do. zcdpoveda- ANAT6MIA Polslny kru!!:ok volhobeiky Zostova volnobe2nych ooubenych kollesok juci nasmu typu. prevodovy pamer [e teda 4:1. osku nasadrme sfahovak voYnobe:tky a naskrutkujeme naspaf koncovu maticu kolesa alebo tesne zatiahneme rychloupinac. Vnutorrui cast naskrutkujeme alebo nasunieme na naboj kolesa.poistnym kruzkom. aby sa zapadky neprilepili a nezasekli. [e dolezite udrziavaf vsetko ciste a premazane (pozri str. Pri SKRUTKY A DRAZKY Existuju dva zakladne typy volnobeziek: zavitova volnobezka .zveraka ot<!. VOLNOBEZKUTVORIADVE HLAVNECASTI. bicykloch je prevodovy pomer ill" ceny pomernymi velkosfami prevodnfkov klukovej sustavy a OZUbenych koliesok zadnehokolesa. ZLOMENE ZUBY KOLIESOK Ozubenia koliesok je velrni namahane. gulockovych 1021sk. potrebujeme conajskor urobif opravu volnobezky alebo jej vymenu.KA VOENOBEZKY Odskrutkujeme koncove matice kolesa. Vo vruitri voYnobezky je zlozit)' labyrint malych zapadok. .pripevnfsa na nabo] i S ozubenymi kolieskami nasununm do drazok vonkajilej casti a upevnf so.a kazetova volnobezka .I PREVODOVE MoJy prevodoyY pamer Grallcky rozloiena vo(~ nobezko S ozubenYmI koileskaml zyva DI§tanone POMERY ktory meru otaCavy'moment na kolese.prevodovy pomer je teda 1:1: Prevod 52/13 zubov je faZky a umoznuje rychlu jazdu. sf AHOV A.naboj kornpletne i s ozubenyrru kolieskami .no. 2 a UVOENENIE VOtNOBEZKY .priskrutkuje so.STROJE Rozdiely vovyhotovenf volnobezky predurcujuilpecificke nastroje pre pnslusny typo Aby sme mohli volnobefku bez poskodenia stiahnut.54.

PreVa:C~illa r. su velrni spolahlive a maiujednooskou zadnehc naboja. ktory rna rozsah CESTNY BICYKEL dve. Po urcitej dobe kvapneme do mazacich i:'apov a na ovladaciu retiazku niekolko kvapiek stredne husteho oleja. okrern obnost.izitkovyChbicyklov. Riadiace cidl<i su ulozene v naboji. Tenduchs ovladanie i udrzbu. 1 2 MAZANIE skontrolujeme. ako napr. REMENOVE PREVODY Poziadav ka Iahsieho. vai'siu vykonnost a: Minje velku udrzbu. Ovl6docio retiozko {prfpojujesaklonku) 'Ozubene. Systemy to mechanizmus nevyzadus vruitornymi preradovacmi poskytujli. Alternativy k tradicnemu retazovemu prenosu predstavuiu taktiez pasovy alebo torzny pohon. Hoci su tie to syscom. System je prakticky uzavretva Ul11ozi'tuje. aby bola retaz krytovana. ako pri sliapanf na pedale bezneho bicykla. Pokial rue. Ci nie je "Ytiaruwte alebo poskodene a podla potreby vykoname opravu alebo vymenu. Rsmenove prevody. Ci sa ovladacia tyaa a prvy clanok retiazky pri druhom prevodovom stupni presne kryju. Niektore mechanizmv majii vo vnutn naboja zabudovanu bubnovu brzdu. SLIAPAClE POHONY Sliapaci:epohony sa wfmi spopularizovali linearny a rue kruhovy. ANAT6MIA Bubnov6 txzdo Prtrubo Osko so zoVltm! Prevodovy meChonizmus' Pri dosiahnuti urcite] rychlosti . Prezrieme. ale vyzaduju viicsiu casneho namazania anastaskussnosr pd demontazi a montazi. ktory automaticky menf prevodovy pomer podla zmeny tlaku na pedaloch a rychlosti otacania. pretozehnacf pohyb je . boli pouz. na iiii!lq~1 t. POPULARNOUALTERNATfvou prevodoveho NASTAVENIE PREVODOVKY V ZADNOM NABOJI KONTROLA LANKA Ak nastane akykolvek problern s tymto systemom. viedol k mnohym pokusom s prevodom klinovymi rerneruni. ktora prechadza dutou temy rnechantcky vysoko narocne. najprv skontrolujeme lanka a jeho vedenie. ktory nepotrebuje mazanie.presunie elektricky ovladany mechanizmus zadne koliesko na d'alSi stupeit a zmeni tak prevodovy pamer. Tunke (hare).ii Otvor dutej oskV 7~ :r" TROJSTUPNOvY PREVODOVY MECHANIZMUS V ZADNOM NABOTI Vyhodou vmitorneho preradovaca v zadnom naboji je mensi pocet poskoditelnyoh dielov umiestnenych na bicykli. venia lanka. akonahrada reJaz. tichsieho a Cistej~jeho prevodu. Pomocou lanka sa pochanizmus menenia prevodov suva ovladacia tycka s unasav zadnom naboji. ko/Jesko netradicnych vozidlach pohahanych Iudskou SitOH (pozri Slwnfcek). pouzi[erne nastavovac. PREVODY A L TERN A TivNE SYSTEMY PREVODOV ·57 Alternativne systemy prevodov systemu s preradovacom je vnutorny mechanizmus V zadnom naboji.. rna Itadime pouzivany vnutorny meriadidlach. par az sedem rychlosti. tri. vod sa meru packou prerad'ovaca na aka tento cestny bicykel. .ite " niaktorych typoch skladacich bicvklov.56. 3 NASTAVENIE otvors osky VO vstupnom Prevodovy mechon!zmus vnlitr! zOdneho nobOja POHtADY DO BUDUCNOSTI Vyvqj v technologii prenosu sfl I I prevodmi zahrnuje poCftacom riadeny system.i. Potom niekolkokrat potocime klukami v-obochsmeroch.

.v€ lozlska.: :$.~~HI"'suciastky sil.. I Osko pedala so zov/tom Teloped6/O ~ H~A:'"vOW4ZOSTAVA Nastovovocla mlsko o o Telo vofnobehu Venceky Io&ko sgurOckomi Venceky IoiIsko sgurOckomi Prfrubo S oivormfpre..tJ::e6vej SPQj~) a loziska naboja predneho a zadneho kolesa Polstny. ktore Btl nenarocne na udrzbu.. '. V!Arn8rlliternyrnizapuzdrenymi .. lebo ich vyroha je ' jednMti¢'Mia. V sucasnej dobe sa uz pouzfvaju typy u~av. Fazitok z jazdy na malo alebo zle udrziavanom bicyk1i sa vl9ra. moine si zaktipif 5 nastavitelnyrni v"". Lozi~ka su vyrobene z nerezovej ocele a su dokonalym vy- ~Jorn6casf lozlsko ---_r. aby odolala velkemu rnnozstvu narazov. kfuzok "'V· I. ak hlavne ioziska (v hlavovej zostave z do fanl:l~~ener~n~ opravu.We mfixlmaInu UClllnQ~fl'ncyk1a. Z.. Nadalej sa vsak u vacsiny spice hlavo:vY:chzostav pouZivaju konvencne guro&p."" (r /"yr ~~..ziV0p1e d€)l~tit pTe energeticky -qspen1\Y a ryeahly chod bicykla..uzdrenych) lozfsk. ~'< '\ . MttTProgresivnikonatrukteii pouzivaju valcekove loZiska (miesto guf6ckovych). :Z.···. -~E~~~ :r11a"y0~a zostava bicyklovje skori~truovana tak.~~i:UF11o. dIU.: hlovovej zostavv a. Iel:\vyhodou je.k6nus).e sa zatatenie rozklada na Vii..I I I I -§8 • L9~ISKA LOZJ5KA ·59 Loziska male ko..stale rovnake.ak~ m6zu ~y(tak Lozsxx v PODSTATE P6S0BIA AKO OPORA medzi dvoma mechanickymi dielmi (miska a kuzel' loziska . robko~ pr~s\eho stroja:stva. ktore sa jeden na druhom otacaju.iteYne.<nx.. Rychloupfnocio p6cko BICYKLOV bicyklov sa do istej miery lisi.teWch (zar.Zil7L8 ~epsi. "'.·.!~ az neuver..m]!onenty veYnu dolezite .. ''<dlm.. Dobre usa{den~·aflamaZaJ'le ' ziska sUHtesvoj :tttin~mal:ry:0dFtJl' a volu naotlij.· Osko predneho n6bojo ~'" Sfraaoll6 osko ~ .

. Vidlicu priviazeme k nimu spagatom alebo ju vtejto polohejednou rukou podrzime. aby pokryI vsetky guf6C'ky.. Nakoniec lozisko nastavfme ako pri kroku 2 (hare).sk... Porom pomaly vytiahneme vidlicu z hlavovej rurky Ak S'U gu1'6cky spodneho loziska volne. Nie je roc neobvykle.- . Povolime skrutku predstavca riadidiel a lahko nimi otacame. zodvihneme predne.l10zutiez deformovaf plochy lozf. musfrne byt opatrni. Tie sa rnusia pohybovaf veYmi Iahko. Teraz jednoducho rukou uvofnime hornu misku. Nadmerne mnozstvo tuku absorbuje prach a vytvara s nfm bnrsnu pastu. ze su loziskii priliil utiahnute alebo rue SD. aby sme ich zbavili tuku a necistot. Pri nastavovanf nedotahujeme vzdy az do konca. RoeNA umUIIA uvolru.. ked' sa hlavova zostava r Hlavova zostava je pri jazde vystavena namahaniu.otacanie prednej vidlice V hlavovej rure. Poismu maticu uvolrumeotacanfm kr(ica proti smeru otacania hodinovych ruCiCiek (poistne matice s vruhkami alebo tie. premazaf a opiifzloZif • Vymontujeme predstavec riadidiel (pozr! str. bi nie su ohnute a poknirene. !tore) i spodny pevny kuzel'tuhou vodovzdornou vazelfnou. I .Pevne stlacime prednu orzdu it potom zatlacfme koleso vpred a vzapati tahame spat. NASTAVENIE HLAVOVEJ ZOSTAVY ANATOMIA ttL ~. ti nie 56 tlakom guf6Ciek poskodene. v ktorot'n je predstovec __ __. ci marne spravny kfttc. Misky loziska a kuzele loziske musia by( hladkea bez vytlacen)'ch jamiek.to.. Ak 8U komponenty hlavovej zostavy z duralovej zliatiny. 1 UVOtNENIE POISTN'EJ MATICE 2 NASTAVENIE HORNET MISKY Vencekloiisko sgur6ckami Horny pevny kuler Tesnenie OBLAst VEEKEHO ZAtAZENIA Hlavova rura musf vydrza - Dolny pevny kuler mnozstvo narazov prenasanych pcmerne malo" plochou.. K oprave budeme potrebovaf vhodny kYtic. zostarui v hornej casti hlavy a muslme ich teda vybrat. narazom a p6sobeniu nedstoty. Iahko vymazeme vnutome home nastavitelne misky (poui obI'. :. • Vencek (guf6£:ky) vlozfrne na spravne miesto a zatlacime ho do tuku.VideIne kontroly. znamena to. - 'J - Najprv skontrolujeme. aby tuku nebolo privela. I SKOSI<A VOLE .::l. Pokial zostarui ulozene vo venceku. zverfme trite pracu radsej odborrukom.koleso a jednyrn prstom otacame riadidlami. Hormi misku Iahko otacame v srnere hodinovych rudciek tak.. • Vymontujeme nastavitelrui hornu misku. . Ak zacftime cvakuntie.li1 Hlavova zostava HLAvovAzOSTAVA UMOZNuJE. aby sme ich zavity nestrh1i. • Po vycisteni suciastok si srarostlivo umyjeme ruky. Hlayov6 nuo mavsebe krkvidlice. i.stky naspat tak. Dotykoveplochy loZisk musia by( ad guTdCiekrovnomerne zafarbene.. aby SI11e zabranili prflisnemu utiahnutiu hlavovej zostavy a jej zadreniu.. je mozne uvolnit malym sekacikom). Nevhodne kl'uce m6zu poskodif poistnu maticu a. Mozeme taktiez vyskusat v6Yu hlavovej zostavy (vpravo dole).. ktore su uzposkodene.. loziska SUv dobrom stave./' '~~~~' 0 - ' - SUbor homeho !oiiska Polstnd matico PoistnOpodlot. • Vsetky suciastky vycishme v rozpustadle a utrieme pevne kuzely. Potom pridame d'aISi tuk.. pre niektore horske bicykle kIuc 36 mm. a preto je potrebne robit pra.. Potom miskupootccfme spat asi 0 1/8a:1:1/4 ot<ICky. Skontroluierne. Pritom nezabudneme gufoCky spodtat'. musfme ju teda rninimalne raz za rok TOzobraf vyCistif. Uvolnene Ioziska musfme limed' opravif. aby sa ziadna gu1'6Cka nestrailia.. • Opatrne vloznrte vidlicu a ostatne SilCia.. Aby sme zistili pnpadne ehyby. ie poistnou maticou budeme opatrne stredne velkou silou ota("ar klucorn poistnej rnatice v smerehodinovych ruciciek.. pre vacsinu bicyklov je to kIUc 32 mm..15). ze je uvolnena hlavova zostava I" I I&::.'--__.. maze sa rychlo a nenavratne poskodit. Ak hlavova zostava potrebuje vymenu. aby sme Iahsie zistili.60· LOZISKA HLAvovA ZOSTAVA ... Akonahle sa ozve skripot alebo sa vidlica v niektotej polohe zachytava. Misku v tejto polohe potom zaistfrne tal. vybeneme cely vencek. aIebo upevnovacia skrutka brzdy.J.. ked' to ide prills tuho. znamena. pretoze hlavova zostava je silno namahana a pokial by bola uvolnena. Ked' zistfme. ze .ko Nostavitemdhom6 tntu«: TeSflehie -. poistmi maticu i podlozku. dostatocne prernazane. potom Iozisko potrebuje nastavenie alebo premazanie.ekfucom horne] misky. Ak $U guf6Cky lozlsk volne..e liZ prstami nepojde d'alej utiahnuf. Kuzele loziska polozfme na rovmi plochu.V tejto polohe ju po driin. _-'_. vyberieme ich a spocframe. Dbame na to.

I Gur6ckove loilsko padne pootocenie pri. o o 2 vyskrutkujame 1:. Miska rna favy zavit a ufahuje sa proti srneru hodinovych ruciciek. Ci maju 10Zisk.ze na nu budeme klepaf cez drevenu podlozku.Pri montaii skrutiek kluk sa Zapuzdrena stredova zostava je relatfvne draha. je potrebne cistit aspen raz rocne.62· LOZISKA STREDO.i volu. priblizne [eden rok pri narocnejsorn pouzfvanf.. Presvedcfme sa.) Vyobrazeny sesthranny vytahovacmastroj Shima no je UIceny ~pecialne na vytahovanie loziskovych puzdier Shimano zo stredovych osiek.i8ka. Pozname dva zakladne typystredovych zostav: nastavitelne (kde sa miska a kuzele skrutkuju do naboja) a zapuzdrene (kde oska a loziska tvoria kompletmi jednotlai umiestnerni vo vnutri naboja). ktore rna vo vnutri suciastky loziska je z tvr.' PoIstn6 mOtlca STIAHNUTIE KtUKY STAHOVAKOM Vnutornou skrutkou v srahovaku kluku otacame proti smeru hodinovych ruciciek tak dlho.ov6 nastovovaclo mlsko Veneel< 10Zlska sgurockaml 4 KONTROLA LOZISKA Stredov6 aska a spar. ine nie.NENIE KEUKY SKRUI'KY krytu a vvberieme Po vybratf protiprasneho upevnovacie skrurky kl'Uk pomocou krliea alebo sfahovaka kluky. Puzdro sfahovaka (ktoo re je naskrutkovane zvnutra) zaskrutkuieme pevne do zavitu kfuky. Opatrne uiahujeme vnutorrur 3 skrutku v smere hodinovych ruciciek. Potom juntoctme asi 0 1/ 8 otacky spaf. ze klukami silno zakyvame tam ROZOBRA TIE STREDOVEJ ZOSTA VY VYBRATIE PROTI· PRASNEHO KRYTU Aby sme mohli nastavit alebo vybraf stredove lozisktt a vycist(f ich. Niektore puzdra sunastavitelne. ~isir. Pri beznom pcuzfvanf vydrzf asi tak dva roky. Potom to6me klukami. m6zeme ho vylupnur. odmontujeme kluku i s hviezdicou. Ak rna skrutku S vnutorrrym sesthranom alebo zarezmi. Kluku. namazaf utiahnuta pevna miska na strane prevodnikov: aby srne sa tam dostali. ktory je uzavrety a nieje ho moznenastavovaf Povrch puzdra. pokym ned time vilCAI dpor. 0 ZAPUZDRENY STRED TYPU FAG Na obrazku je typicky priklad zapuzdreneho stredu typu .63 Stredova zostava OSKA STREDOVEJ ZOSTAVY vo vnutri stredovej rury. rnustme darnontovaf klukyo Zlozime protiprasny kryt. ~ivo vnutri neostala ziadna podlozka.dobre zatiahnute. sn Ioziska prflis uriahnute alebo potrebuju znova V6fii loziska vyskusarne tak. pritiahneme viae skrutku. Ked' sa stredove zlozenie zadrhava alebo ide t'azko. Vyberieme ju tak. Refaz zloztme z prevodruka a poloznne ju na stredovu spojku. VYTAHOVAK PUZDlER ZAPUZDRENA STREDOV A ZOSTAVA presvedcime. (Klukove skrutky potrebuju Castej§iu kontrolu. Zatiahneme kfucom na poisrne malice. Pokial sa nam nedar! kluku stiahnuf pomaly zvysujeme tah stahovaka. Pozor na zavity.FAG. ale nepotrebuje udrzbu a je jednorazova. Pokial rna hladky povrch. otacame nastavovacou rniskou a rukou _iusilno utiahneme.v A ZOST AV A . zeloziska su uvolnene. Na oracoej strane. Kluka je z duralovej zliatiny a pri velkomusilf by sa mohol strhnuf zavit. kde nie je retaz. Cvakave zvuky znamenaju. Akonahle kluka zacne povofovaf. Skontrolu_ieme.utahovanf poistnej matiCe. "1 sa otaca v loziskach ~} C ANATOMIA ~. vyskru tknjeme ich vhodnym krucom. . ci je dostatocne LOZISKA 1 I' .deho nylonoveho plastu. Prav6pevn6 mlska UVOf. potreonu pre prf- 1 'r'It'f:"_--- Kuierove z60b/enle 5 NASTAVENIE Skontrolu_ieme. ktora sa sfahuje velmi obl'azne vvberieme pomoeou kladiva a priebojnika. Osku stredovej zostavy a 102. Stredova zostava s nastavitefnymi loziskami rna obycajne pevmi rnisku (bez poistneho kruzku) na pravej strane a nastavitelrui rnisku s otvormi a poistny kruzok na Iavej strane.

je potrebne cele puzdroloziska vymerut. sn loziska uvolnene (rnajd velku volu). ak su Ioziska v poriadku. Mali by sme to rob it' i vtedy. chytfme ho do natiahnutvch ruk a zatocfme rum. aby mali co najmensi odpor. "vyldanie" a kuzele (k6nusy) potrebnju nastavij. KONTROLA VOLE Osko Zadne koleso je vo vidlici a matice na oske 'su pritiahnuts (dofahovanie matic alebo rychJoupinacov zlahka dorahuje i loziska). nastavovanie opakujemc. ~i su kuzelea poistne malice na pravej strane dotiahnute. Loziska sa maju pravidelns kontrolovat. pritiahnutie alebo povolenie. odmastime a vysuslme. Pri zakladaru novych puzdier pouzijeme zavitovy tmel. 55). tzv. Predny n6OO) Ro-zperko LoZiskovepuzdro I Loziskovepuzdro PtIrubb S otvolTni pre spiCe Zadnoosko . Misky naplrume vazelinou Nastavovacikuier 2 Loziskove gurocky a guI6cky de nich zatlacnne.a ak je treba.LOZ1SKA NA:BOJE . Ak je to potrebne. umoznuju rozoberanie.Ak je topotrebne.64. Potom vytiahnemepuzdro. porem dotiahneme poistrui maticu. PO dotiahnutf kolesa na vidlici rychloupfnacom alebo rnaticou urobfme opa( kontrolu. potorn dame nove rozperky a pritiahneme nastavovaciu skrutku. Aby sme mohli v-y-brat rozperku na oske. DEMONTAi NABO]A Povolime poistne matice. Obzvlasf casto by sme mali Ioziska cistit' a premazavat po jazde v mokrvch a blatistych podmienkach. aj vyrnenit. Ai. tak samozrejme i mazaf.I KONTROLA OTAcANIA Vyberieme koleso z vidlice. kuzela [konusu). NASTA VENIE KUZELOV Pri bicykloch s volnymi nabojmi sa presveddme.nastavif kuzele 10zfsk vzadnorn naboji. gul'6Ckoveho loziska a mazadla. Tieto loziska su nesporne odolnejsie a mali by vydrzat asi dva roky. Moderne zapuzdrene Ioziska by sa mali taktiez kontrolovaf. Koncove matice no oske prffioiJnute v tuotcct: zbdniCiI vidlice ZAPUZDRENE LOZISK4. Zapuzdrene alsbo kazetove 10ziska 811 "beiiidrtbovou" odpovedou v otazke loztsk nabojov. dokazuje to. Ak cfti- o O' OSETRENIE A NASTAVENIE NABOJOV ANAT6MIA POistna matico 1 DEMONTAi VOt 0BEZNEHO KOLIESKA Ak chceme. ze lotishi 3t1 prilis utiahnu Ii a kuzela (konusy) porrebuju nastavenis. Dvomi kl. Su to nenastavitelnejednotkv zlozene z puzdra. LOZISKA BEZNVrn NABOJOV SU . Ked'sa objavt vOra alebo suloZiska vybehane. a vratime asi 0 1/8 otacky naspaf. vyberierne pbdlczky. Pri vyberanf spocitame loziskove gurtfcky_ Vsetky suciastky vycistnne.naskrutkovanu Podlozko volnobezku alebo kazetove SI1imlll1Q HyperGlide (pozri sir.. musime najprv zlozif. nastavovaracistit. nerovnomernos( ku. vyskrutkujeme nastavovaciu skrurku. zdamontujeme kuzele a vyberieme osku.(u'rni na kuzele vyskrutkujeme maticu a kuzef ria favej strane (nevysypte guI6i'ky z loziska!: Kuter pritiahnerne tesne k 10ZlS- 3 me akekolvek trenie alebo otacania.65 Naboje nastavitelne na kuzefovezaoblenie osky (k6nusy). Ak pri zakyvanf pocujems cvakanie.

bene uchytky (d~ticky). Ak pocuieme alebo cltime cvaknutie. Ze sLfioZisk.skonrrolujeme 01/8 otMky. Potom potiahneme pedal dozadu a dopredu. ze pedal na lavej strane m<i ray)' zavit a vyskrutkuje sa vsmere hodinovych fuCi~iek. aby saguf6cky usadiii. namazeme zavit na oske. Ked' cyklista naSliapnedosticku na tretry do pedala.kuzel' prstarni z celej sily dotiahne- . Nlektoxeprotiprachovekryty z plastickych hlnot n. prirodzene. Pedale na pravej strane rnajn pravyzavit NAstAPNE PEDALE Ielo pedolo Gur6Cky loilsim ta. lebo nemaiu zavito[emozne ich oparme vylupnuf tenkym skrufkovacom.klipsne. Utiahueme kuzef 10Ziska it 2 Guf6Cky loilsko vtlactme naspat. prete. 6 nie su prasknute. vp'ravo). znamena to. 6 sa neklzu.speeialnyrn nastrojom. Pedale s nastavitelnyrni loziskami sa maju eistit a rnazat minimalneraz za pol roka. Gul'6&.si koniec nasadime naspaf protiprachovykryr. Vyberieme osku a gurocky zo srrany Uuky vykloplme aspocftame.LE Obojstranne pedale (poMi obI'.funkrny celok. Akonahle zacrui ichstare pedale skripaf alebo trier. Potom nasunieme podlozku a naskrutkujeme poistnu rnaticu. Zodpovedajuca. Proliprdcllovy kry1 I'rotiprachovy krvtrna ehranit pred vodou a pra- chom.66. Matku dotiahneme nastaveriie. Vera Iudi si s tym nerobi starosti. aby ich opravovali.inkach Mechooizmus upihojUcidOstickv OSko. ntechanizmus [u autrrmaticky zaklapne. prflisutiahnute. Pri niektorych pedaloch je moille pouzif imbusovy Hue nasadeny naosku pedala prikruke: Nezabudajme.. ZatoCfJneped1!om.y vyklopml'c von it spocftame ich.i potom ho pootocfme a.y zavit no oskeped61a N Mfapny alebo bezklipsnovy pedal tvort spolu so zodpovedajucou uchytkou (dostickou) jedfC. "Ak pedal cvaka.LE ·67 PedaIe volnych guYOCiek alebo kompaktnym loziskom. zapuzdrene IDzisko. uchopime jednou rukou pedala druhou kluku. radsej ieh vymenia cele nez.HOVEHO matici. tesu lozisk~ vorne: Potorn zatocfrne pedalom.topanka rna vyhl.Do misiek naiprv dame vazelinu a guJ'6cky do nej me. LOZISKA PEDA.a klipsne..'l1. vydrzia dlhsie. AI<:to [de tuho alebo sazadrhava. v druhom su zatlacene do tela pedala. Tah tohto rnechanizmu je mozne nastavit nastavovacou skrutkou umrestnenou na pedals vzadu alebo zospodu. Qskcso zdvifom Podloi'ko *' Nostoviterny kuZ. '1-- Pevnv kulsr KO"MPONENTY Osky naslapnych pedatov majD.a naskrutkujeme pedal spa~do kl'uky. ine nie... Kvalitne. jepravdepo- Z6vitnaoSi<s.ich vyskrutkujeme hancuzskym kYUcom alebo. Vse:tky sliCiastky ocistfme. skontrolujeme.iiska. chodif.e je treba vyskrutkova{. DEMONTAZ PEDALOV Oba pedale vyrnontujeme z: kluk plochym kfueOln. takze cyklista moe i.er ROZOBRATIE PEDALA Pedal na strane IdllkypodrLime krucom a vyskrutkujerne poistnu maticu a nastaviterny ku:ier lo. Zivotnostpedalov zavisi na ich kvalite adobe pouzfvania.e v tychto top. V prvom prfpade su pridrziavane nastavitefnvm kuzelom. Loziska motu vydrzatdva a viae rokov bez osetreniaale potom je treba specialnynastroj. Pedal nasunieme spiif na oskua.akiJ Shin'!tlIlO. Akpouzivame . Ak sa ci"tceme dostaf k poistnej g () Poistno matico musfrne tento kryt vybraf. .I KONTROLA PEDALOV Aby sme mohiiskontrolovaf pedalove Ioziska.vreteno Puzdro ~k() ped% a vyskrutkuju sa proti smeru hodinovych r:uCiciek. znamena to.SPD su urcene ~pecial(le-pre j azd u v terene. Na- spat a. Skontrolujeme remienky. Duralove protiprathov~kry'lymaju zavit. W ~:. ~ IT . OBOJSTRANNE PEDA. Niektore zapuzdrene loziska mozeme nastavovaf. PEDALE Z LJDRZBA PEDALOV ANAT6MIA PfotiprachovY kryt sn VYEA VENELOZISKOM 1 DEMONT KRYTU A'1 PROTIPRAC.alebo behaf vclne dobne uvolnena rnatica na oske alebo Ioziskove puzdro.

OC Stat saschCl.ifzy ~l maZernevzdy k :vyc:rsf~:li.kief H dlhyrni nasadarni.adu alebo lJ.ni su. ZvlMJ dobre suvyradene kefky na zuby.c~m". Nahromadeny prach p6sobr ako bnisna pasta a' zva:cS:uje.GJ1'l "I'11\"z<tnin. ales:tsjO:o takti~:Z.0m.p. tyrn skor si budeme vediet dat rady a pomocf si pri rieseru skutocnych problemov. tyro le"psie I ~.:aI~i!.2\:.f qj. ktorvch najlepsia funkcia je zaistena pri dokonalorn nastaveni a udrzbe. namazany a pravidelne kontrolovanv.f €0t deI. ale n~.opOb:ebovame jednotlivych casH bicykla. dml.ul1:litne sa ta:klieZ MvS:!:fv.Qasl. ROvnicaje celkom jednoducha: eim viae budeme bievklu rozumiet.r:avjrl'elti. V onkaj1(ie cistcnie je velrni dolezite. Lepsie je predisf problemom tym..F0 . ze si bieykel podrobnc preskusame BIcYKLE CISTENIE Na Gistenie bicyk:l<t:pouZivame sadu.MilJ.piilda. To maze pri svojom bicykli dosiahnut kazdy cyklista.sbic. B. elm viac casu stravime s bicyklom.sobnik prdfesionalneho vyhotovenio rrn:echanikoh~je 'tTe~ithf uspokojt1jtice.ky pred ua~etiIDiin a (.69 Bezna udrzba su STROJE. aby sme pochopili ako funguje.y ~ a'le~Q.. A tak&1:Y bicykel je vyhcdny i 2 ekonomickeho hladiska.od. ale ~ pl'Qtl hmlZ. pokial'bicykeludrzuje v cistom stave.SRe.! ~:Zuje treru€. speciaJiz6Vantlt1fiem:u.5i~sI4:t1:r. V zasade je bezna udrzba preventivnym opatrenim.l1~ pro£esionab~\1l!'.i~~ budebiqykel dlhiie ale. . ktore dosiahn tI i k zle pristupnym sllCia:stkllill.i."nrunbude sluzif a nas.h.BEZNA UDR:ltlA . N~n19jme'Preh11laNe aU1b[cie.pnY"m B'ICYKLOV Delll/rAeI MEoitl:\N:II< MAil:ANIE Pri p.ttoGhu casu.ii. 1 mechanickv stay. Latku pouzrvame na zotretie maziva a osuserue bicykla. a pozname skutocny Rome cisliace vybovenle Prfstro)no rnczorte ozO.

aby sme odstranili nahromadene mazadlo pred tyro.Aby sme odstranili vsetku mastrni.inou pripad horskeho bicykla. starostlivo ho umyjeme vysok6tlakovou striekacou hadicou. Aby sme sa dostali k zmesi necistot z mazacieho tuku. aby boli suciastkv v dobrom stave a dlhsie vydrzali. Kefu pouzfvame tiet nato. blata a lravy medzi ozubenymi kolieskami pouzijeme ilpecialny tuhy plastikovy hrebei't (hare). SPECIALNE VYBAVENIE NA CISTENIE BICYKLA Aby sme mohli vycrsti:i vsetky zlozite casti nasho bicykla. akoju umyjeme normalnou kefou.necisro+u. ak poutijeme rozpus(~dlo amazadlo odtoho isteho vyrobcu. musfme vsak dat v niektorvch pnpadoch pozor na lak. pokrytybahnom. Retaz navlecieme medzi kefy vo vanicke a pomaly oracame klukami. kde sa hromadi necistota. p retoze ti na to eitli ve.th =otaoo). je dobre potit. aby sme si ruky vzdy udrzali ciste. Ovela jednoduchsie potom budeme schopnf riesit' mechanicke problemy. ktore su vysoko agresivne.70· BEZNA UDRZBA CISTENIE ·71 Cistenie STAROSTLIVost OBICYKELBa nas stane ovela prfjemnejsou a rapre dostnejsou pracou. Tlak vcdy z hadice odnesie vserku spinu. Predtym ako budeme retaz rnazat.ir najprv vodu s odmastovactm prostriedkom. ak sme bicykel najprv dokladne vycistili. specialny cistiaci pripravok na retaz. co je vacs. obsahuje jemne Ciastacky. Po umyti bicykel vzdy osusfrne a namazeme. Samozrejrne m6teme vycistif spinavu retaz i tak. obzvlast bahno a prach.odstranili vsetky necistoty. m6zeme ju vysusif 'v rure na pecenie. ze sa k suciastkam svojho bicykla lahsie dostaneme a lepsie sa nam s rum bude pracovaf. aby sme predisli korozii. je dobre kupif napr. Najlepst vvslsdok dosiahneme. s UMYVANIE SAPONATOM . Vodu nestriekame priamo do loztsk. ze ju rozpojime a ponornne do rozpustadla. Kuchynsk6 keto sdlh0n \ / n6sadcom V ANICKA UCinnym NA RET AZE sp6sobolli na vycistenie r~t'a'zeje pouzitie vanicky s kefkou (Park QW11'1 Ba. spongiu a kefu. Po umyti pomocou droterre] kefy odstranime vsetkozbytocns mazadlo. aby sme sa dostall do dutfn okolo prsvodoveim mechanizmu (hore) ana 'vile!ky ostatne miesta. Preto pravidelne Cistenie bicykla po jazde napomaha tomu. ktore by mohli zn. Pckial'je nas bicykel silno. Spina. KEFA NA VOtNOBEZKU Vycistenie volnobezky nie je rahke. . Najlepsie je vypracovat si vlastny metodickv postup k celkovemu umyvaniu. aby sme. Ul\-1YVANIE VODY Pln)DOM v DET AILNE CISTENIE Nesmieme zabudnuf starostlivo ocistir rafy a pneumatiky (vravo). To znamena.iii( ui'umoslbrzdenia. Pokial' nas bicykel nepotrebuje uplne umyvanie utrieme ho vlhkym kusom Iatky. Vsetky casti potom oplachneme vodou. Zacfname umyvarum ramu a polom prejderne na zlozitejsie casti bieyk!a.

Pri striekani refaze (vpmvo). [e d61ezite zmuedzif vnikaniu necist6t do puzdra. zavitov pri nastavovanikomponentov. ale coskoro zacne absorbovaf necistory a naviac sa Iahko zmyje vodou. ktora umozru. nikdy. vodiace kolieska a vsetky dCliaky napmactch prvkov. ako stlpik sedadla zasurueme do sedadlovej rury. ktore zvysuju jej ueinnosr. 1e1-'0 tu sa sty-kajd dva roznorode materialy (stlpik. pretoze nekompatibilne zlozky ich mdzu. Rovnako postupujeme pri predstavci riadidiel skor nez ho dame opaf do hlavovej fury. co sme vsetky sudastky rozmontovali. Guf6i'ky lozisk vzdy zatlacfrne do mazadla. aby boli suche. volnobeznych koliesok. Mazadlo vzdy pouzfvame setrne a presne iba tam. uvofnime 1a1""I1(0 a lankovody z uchytiek. su to napr. Vzdy. STREDNE TU}IE MAZADLA Stredne tube mazadla potlzivame ria puzdra (pozri Slolln(cek). Aby srne nekvapkali mazivo priamodo ~uciastky.72.ich nemiesarne. Striekacku naplnfme mazadlom. ktore v znacnej miere zvysuju trvanlivosf a odolnosf proti vode (ako napr. zotrieme prebytocny tuk a starostlivo utrieme svoj bicykel. Superspray a Pedros Synlube). MAZANTE SEDADLA SedadIo vyberieme (vfavo)a mazadlo vofne nanesieme rra vnutornu cast' rury predtyrn. ktore byvaju obycajne zhotovene z bronzu. tAl-IKE MAZADLA Na namazanie refaze. ktore vytlacame piestom. namazeme ich a namontujeme naspat. pouzfvamenadobkn so spongrou a vsetko nadbytocne mazivo zotrierne. pouifvame Iahke alebo stredne tuhe mazadla. Pre tuto pracu je najlepsiepouzif specialnemazacie pristroje (vpravo). preroze to sposobuje koroziu a zniienie vykonnosti. otacame klukami dozadu a sprej namierime na pohybujiicu sa ret'az. Bicykel. vyzaduje stale cistenie a opatovne mazanie. vvcistili v rozpustadle a'odstranili vsetky stopy stareho mazadla. Nech pouzfvame akekolvek mazadla. Vazelfna sa vyraba bud' na zaklademineralnvrh olejov alebo syntetickych mazadiel zmiesanych s tuzidlom a dalsfmi komponentmi. MAZACI PRlSTROJ DIY Lacnou a takisto ucinnou altemanvou pre specialne mazanie je tate . aby lanko v klzalo do lankovodu. Pri mazani refaze narnaieme za chodu aj koiieska volnobezky. . MAZANfE LANKA Ohern laniek potiahnutych teflonovou vrstvou. Pokial' nas bicykel nema lankove vedel/ie so strbinou. mazanv olejom.plastikova injekcna striekacka. Najrychiejslm a najkvalitneisfrn sposoborn aplikacie Iahkeho rnazadla je forma aerosoloveho postreku. mazeme vnutro lankovodu. Yerke mnozstvo mazadla alebo vazelfnv prikryje necistotu a zvysuje opotrebovanie suciastok. BEZNA UDRZBA MAZANIE ·73 Mazanie TRADICNE MAZADLO (mineralny olej) posobf dobre pri prvom pouzitt. Mazanie sedadla je dolezite.zbavif ucinnosti. Treba vsak postupne prehadzovar retaz na kazde koliesko. Vsetko nadbytocn4mazadlo zotriems z vonkajsfch ploch cIiinkov tak. kdejepotrebne. Finish Line. T11topracu robfrne aspon raz za wk. kolfky otccnych capov vprehadzovaci (vravo). LOZISKA Lozlska (hlavove. ked mazanie skoncnne. Ovela lepsou volbou su specialne cyklisticke mazadla sosyntetickymi zlozkami. v stredovej zostave a nabojoch) mazeme potom. _ sedadla je obvykle z hlinfku a sedadlova rura spravidla Z ocele).improvizacia .

Suprava naradia rna by{ vzdy mala a lahka. m6tu na miesto pumpy pouzit bombicku s CO2. • Kvalitne tasky: investujme do nakupu vakov ktore su kvalitne.74· BEZNA UDRZBA PRfpRAVA NA CESTU .-. niektorych cestnych. . maf Predn6 taSka premoceny chrbat i zadok je velrni neprijemne. K~ikafras. ale viicsinu bicyklov. aby sa vmestila do taSticky alebo do plecniaka.. T. • Blatnfky: mozu sa zdaf nernoderne." A TAZKO". . ktoryje zosta--:eny pre . ked' si vezmeme zakladnu mechanicku vybavu a lekarnicku pre poskytnutie prvej pomoci. VSETKO POTREBNE SO SEBOU . TZV.75 Priprava na cestu AJ KED SME REUTfVNE PRIPRAVENI a neg bicykel je v najlepsom stave. Plnenie prebieha ryehlo (asi 2 sekundy). zesa daju Iahko skladaf z nosica . W ~wans(W turisticky bicykel je moderny horsky bicvkel. BOMBICKA Supravono opravuduSa . krem Mont62ne poky no pl6Ste 5 COl Tf ktori prepadli " vyssej" cyklistike.__ K'ioliln6 pri/boje potrebn6 pre okUko(vekjozdu Standordne tafiky zovesene nOlodnom nosici Predny notlc }9 umlestneny iok: oby vaky moll fazlsko v osi a koleso bolo/epsie ov/6dotefne ~ ~.vhodn~ pre cykloturistiku.e"61'Y ~~~troJ votove tomp6ny Antisepticky Moly (froncUzsky) kfuc CE5TOVN A LEKARNICKA Lekamicku vozIme vzdy so sebou. . i ked'sa pnlis nevzdalujeme od civilizacie. Ak ideme na Zlnkoxidov6 dlhsiu cestu je dobre dalsie specialnoplosf Obv6zy ne vybavenie.• no faZko" Izolqcna p6ska Predny blatnik a nosle taSlek ~J.ibatolko. Poranenie sa musf vzdy okarnzite osetrit. • Nosice tasiek: pri vybere sledujeme. je vyborne pri pretekoch a pri nepriaznivom pocasf.. Geometna ramu je starostlivo vypocttana tak.).komlortmi jazdu. mozu nastaf problemy. ZOOny blatnik a noslc vokov Bombicka s CO2 a tryskou Zodn6taska . ohern. Pumpo 0000 CYKLOTURISTIKA.. Odporucame niekolko vrstiev oblecenia Zafv6racle spendflky a prilbu na hlavu. je moine pT~ he to uceIy vvbavif.L. Presvedcfme sa. BombiCky nie s).. ale budeme za ne vefrni v(faCnf. v 0. aby umoznila prepravu (azkych batohov vpredu i vzadu na velke vzdialenosti . CE5TOVNE PRIStuSENSTVO • RaSa na pitie: voztme. Na vsetky eventuality budeme pripraveru. Zobrazeny F. Ci marne oblecenie zodpovedajllce dlzke cesty a predpokladanemu pocasiu. Pre cvkloturistiku je mozne kupif si specialny bicykel. pri dlhsfch cestach v horuca ve musfme dar pazar na dehydrataciu organizmu. Ci molnosic dostatocrui vzdialenosf od kolesa.a napltle Turlsticky bicykel pre jozdu fzv . J.. ked' pojdeme dlhsie ako jeden den v neutfchajucom dazdi. kolko nase tela vyzaduje. pevne an~prep:ust'aju vodu: presvedcfme sa.. Pre turistickn [azdu rrumo cesty i po cestach horse] kvality 5U neprekonateln:ehorsks bicykle. OO~ 00 R6my spolovocr materl61 CESTOVNA VYBAVA Cestovnti vybavu vozime vtdy so sebou.

lanka nie su poskrucanc alebo rozstrapkane. pevne utiahneme. kde sa spodna rarnova rura spaja 5 ceh10lL Popraskana farba roM.77 Kontrola pred dlhsou ·azdou na dlhsiu vzdialenosf je vefmi dolezita podrobna a systernaticka kontrola celeho bicykla. maju vyssi od pOl' a zaroven sazvysuje aj nebezpccie poranenia.na spojoch hlimkovych alebo kompozirnych ramoch m6ie by( sposobeny porusenfrn lepidla. aby lanko dobra drzalo. hadzovaea.Tlak live deny na boku pneumatiky [e iba orisntacnym udajom: pneumatika nahustena na dvoinasoboktohto tlaku drzi stale na rafe. .e. abv sme skontrolovali sulad zvoleneho prevcidu a nastavenia packy. ze sa pokusime pohybaf sedadlom. Zuby koliesok nesmia by!' zlornene aleboohnute. rovnako ako loziskav pedaloch. Vyskusame Ianko a preradujerne prevody tak. ~isa. Ak sa paka zda byf volna (prflis tuha).ze budeme. Odfnrbenv kruzok. Musia byf dostatocne zanahnute. "by zostali pri jazde na mieste. ci su vsetky lankovody neporusene.RAMA vacich. . Je vsak lepsie vyriesit ho ihnecf. Ci dreSty spfc nie ohnute alebo prasknute a presvedcfrne sao ich rovnomernej napnutosti. ako improvizovaf na ceste. Potorn ich vyskrutkujeme.PREDNY PR'EHADZOV AC Aby sme skonrrolovali funkclu a umiestncnie pacok pre- • RETAZ A PREVODY btacame ktukami dozadu a sledujeme. pevne utia1U1u~e. ci sa pohybuju ztahka a nepreklzavaju v miestach uchytenia. 5Ll Vyskll~am. Tato casto vvzera ako unahnuta. .PNEUM<\TIKY Skontrolujeme tlak v dusiach i ojazdenosf dezenu plasra.ei su rovne. . i'i na nich nie su stopy po narazoch a odreniny.zde.jazdnevlastnosti najlepsie. hod v skutocnosti je stale votna: skontrolujeme ju. aby drzala prija. Kotviace skrutky dotiahneme do tej mieI)'. • VOtNOBEZKA Ked' nie je volnobezka v zabere. c) 511 rMy ciste a bez stop po narazoch.76.e by( na. Skontrolujame. -LANKA. V pripade potreby ho nastavfme a zaisttme nastavovactmi skrutkami.kont:rolujeme. 1'1rue 56 boky plas(a prerezane alebo rue Set v nich zadrete kamienkv alebo sklo. Pochopitelne Dude to dlhsie trvat. Optimalny tlak sa vpneumatikach meni podla hmotnosti a podmienok: pri. "ysku~ame' tak. Potom skontrolujeme. Pevne utiahnerne upsviiovacie skrutky ria pravodrukcch.SrfCE . skontrolujeme miesto.'ohli pri naraz:. " Vysk-(j~ame s akoupresnostou dosadaju klatiky na rafik.SKRUTKAPREDSTAVCA Skrutka musi by( dostatocne utiahnuta. Ak nie 56 pneumatiky dostatocne nahustene. Duralove skrutky najprv nahradtme ocelovymi.tlaku 34. Aby sme ju vyskusali. bu deme skoro hotovi. VlDLlCE Skontrolujeme vyrovnanie ramu E vsetkych jeho rur.tme. Ci niektory Ciantik refaze nie jestuhnuty. podrziine predne koleso a kolenami zakrutime riadidlami Tak isto dotiahneme skrutky u pevno- TLAK V PNEUMATIKAcH Pneumatikynalmstilne na spravny tlak. mit stredove lozisko alebo Ci nema hlh(1 valivosf.5kl'a az 69 kPa vysk(lS. V tesnej blfzkosti rafu pridrzfrne nejaky predrnet a zatoom€ kolesom.objtmok-pak cok prehadzovacov. Po ziskanf skusenosti spozname sk6r. Ak je nas bicykel v poriadku. tak. dame opaf duralove a S citom dotiahnerne.. Podla potreby ho nastavtme.BRZDOVE PAKY A lCH UPEVNENIE Upinacie skrutky objfrnok. BEZNA UDRZBA I<ONTROLA FREDOLHSQU JAZDOU . ale skru tka Janko neposkodzovala. I'rehliadneme loziska nabojov kolies a dotiahneme koncove rnatice na oskach alebo r)'chloupinacie pakyo Skontrolujeme hlavove loziska a v pripade potreby ich dotiahneme.KtUl<OVE . Pri zadnom kolese maju bye spice bliiSie u prehadzovaca a menej utiahnute nez na strane protilahlej.ZADNYPREHADZOVAC Pevne utiahneme u peviiovaciu skrutku prehadzovaca. . Viae nez 3 nun bocneho alebo vertikalneho pohybu znaci velku nerovnost. :-. Ak je to potrebne. • SEDLOVKA A SEDADtO reVlle dotiahneme zamok sedadlai sedlovu skrutku. . mali by sme pocut rovnomerny zvuk S rychlym cvakanim. ktofe pevne dotiahnerne. . bezel a pa- • RAn 'Skorrtrolujeme. '--=::::::::::"--':. kedy so. nastavime skrutku chodu paky. ocelovom rae me znakom strukturalneho narusenia. aku volu. PRED KAWOU JAZDOU • LOZ1SKA. pokial objavfme problem. celu ret":" namazeme.rychlo olacat kiukami pri vsetkych prevodoch. SKRUTKY Vyskusame. ale aby s~ l.SKRUTKY BRZDOvYCHKtAnKOV Upsvnovacie skrutky pevnezatiahnem:. Vyskusame vidlice. L -' . Skontrolujerne opotrebcvanie prevodnfkov. kde je prfcina problemu. Ci s:Uniektore zu by poskodene. ale aby sa pohla pri pade. Ocer~ve ~k~utky ~otiaIUleme'pevne. merume pri otai'anikfUk prevody a doladime nastavovaciu skrutku lanka prehadzovaca.

• Namazemevolnobezkua ozubene kolieskaa skontrolujeme ich • Skontrolujeme. Ak miime lM. • HhlVOVUzostavu namazeme. ~ .zlomenezuby. utiabneme ich V ktuke.. • Skon trol ujeme.eme. Skrutky dotahujeme sa vhodnym .Skontroiujeme. d su rafy-rovne a-spice roVnomemenapnute. • V~etk)' kanuenky '<1. i'i retaz nieje nadmerne opotrebena alebo . Viae ako 3 rnm boenealehovertikillne vychylkyvyiad"j([ certtrovanie • Vyi'islirrie riify. tinje su prasknure Podla porreby ich vymenime..p . • Skontwiuj. • Podla polreby.Sko!ltrDiujeme. • Kon~ov''_'''[lalice. ze bicykel d6kladne ocistime.. - '" .eme v)7pfnaciu silu niisJ'apn)'c hpedalov.l. i. ti mesu rozstrapkane alebo pokro. '.i niektory jej ci>l. • SkontrCiiujeme. podta potreby ichpritiphneme alebo povolime. HLAVovA 2:0STAVA BRZDY • Skontrolujeme opotrebenie brzdovych klankov. ..e a vysldiSanlev~etky lanka.. ..LE • Skontroiujemespravny tlak v pneurnarikach. . • Skontroluj "me. ci zostava stredu nerna pnlis verki:i volu alebo. Zacneme tym.itene: Podla po lreby ich vymerume. " . ako. • Vktkispic" yYskMame.a skontrolujeme. brzd a kotviacich skrutiek.istlnievodftka prehad.kotvtacou skrutkou lanka.prezrieme [eho opotrebenie.rlliS ve)'k(ivolu ale be ruhosf Akmame lo~i_sldi nadstavitelnymi s miskami._Namazeme zodpovedaiticirn mazadlom.)e votne. pretoze potom sa nam budu ostatne prace Iahsie robif . VilEOBECNE RETAZ • Skontroiujeme.isln\ s n'adst:Witernymimiskami '1\ kuz"fmi (k6nusmiJ.isoty"z dezenu odstrarume. -ce Cy~ ~. Vsetko vybavenie na cistenie a mazanie marne vzdy po ruke.nastavenie. • VY¢. -p: nie st1 na kolieskach volnobezky oporrebovane aleqo. . z Iahkeho mazaniaa nastavovania. kde-sme nepouzili zavitovy tmel. . • Ak s1. Odstranime z mel"! kaZdy zadrety karnienok. akbola znecisrena. ~i zostava hlavy nerna prili!frt6 vorualebo ruliost.. • Skonll'<llUj.• Skontrolujeme.poskodena. Prezrierne. • Prevodruk y vy6stime.. . podIa potreby ich pritiahneme alebo povolfme. • Skontrolujernea vycisume. I'i nie suposkodene kLipsne a praskuute remienky. ped. NAso]s • Skontrelujeme." . 6 tela pedalov nie su prasknute. . . STREDOVA ZOSTAVA KOLEsA: . PREBllDZOVACE oporrebovani e.SkGntroiujeme. • Vyi'istlrn. i'i nie su poskodenepcmarazoch aleboei rue soupretlacene. Vsetky potre lonerna rice. nastrojorn a s dio[fi.. s6 lanka na pnute a Ci plioit Iadaru pr(slusnych prvkov nepreklza"aju (brzdy a'preYody). t • Duse..78· BEZN..wvacaa vlletky ~to~ne-capy" puzdra namazeme.nanesieme voskalebo mazadla.a I'LAsTE A DUSE PIID. . ktore boli casto optavovane alebosu riedke. podla potre by povolfme alebo u tiahneme.akuzeYmi (k6nusy). • Skontrohijeme priecny pohyb predneho a zadneho preba:dwitaca "podra'pbtreby ichl1astavime.laniek. najprv jm)(istime_ 1 I' • Prezrierne. . . • Skontrolujeme upevDovacle skrutkyklatikov. duralovesucasti po!ikoair.dezena.akosilutiaimuMkJuky na oske stredovej zostavy.presne sa clotykajd kMtiky s rMom a ti sti spravne natocene. ci nie suposkodene lankovody. • Skontrolujeme upevn0vacie skrutky brzdovychcelustr. • Skontrolujeme.~. .. bicykla mozu preriahnu tim .A UDRZBA ME SACN A :OD RZ BA • 79 Mesacna udrzba lv1EsACNA UbR2:BA l'ozOSTA VA Z jednod PREVQDOV"iSYSTlTh-f uchych kontrol opotre bovania. vymenfme. rychlouplna& na oskach lllilioja-pritiah!"leme. ti srirovne a nemaj u_ opo trebene'alebo zl 0 mene zllby. 1'. Ci su vsetky skru tky a rna lice utiahnure obzvJa~t' tam. . .nok nie je stuhnuty.Skontrolujerne loziska pedalov a podfa potreby nastavfrne..ne<'.tuhosf. skontrolujeme. • Namazeme skrutky brzdovych capo\' a podla potreby kh dotiahnerne. LANlcA 00 • Vyskusame.Podla potreby ich vymerume. ti lofbkii predneho a zadrullio ruiboja nemij6 p..Skontrolujeme sulad mdexov ukazovatela na odadatej packe 'iL ozubencllo\<olieska a podla polwby nastavime napllulie lanka' nastavovacou skrutkou alebo. • Skqntl"(lIujeme-gebmetriu ramu asrav jeho rurok.

sklljetr)e rtlm a.me. podla Vymenime nastavovacjch sknttiek. Pnpadne pouzijeme vanickus kefkami. jeden mesiac oprava pedalov.p.ko1ieska-" refaz. nastavfme priecnjl"pohyb.su nadmemeopotrebovane alebo poskodene vymenfrne. • Zmontujemevsetky st'iel. Niektore suciastky.sp'i~ maji\ rovnomerne pnu Lie. PLASTE A D"USE • Vs"tl<y kamienky a n""isl6ty z. .opotrebovany vod iaci a narmad ko tu~ik.d~. • Podlapotreby vyrnenlme brzdova klMiky.ne a navleciemeich do Iankovod t.funguje: bez o:Jei. ktore je dostaf iba v specializovanych predajniach.AYOVA ZOS'TA. Skontrolujeme. vyzaduju specialne naradie. f0 ~as ri. • Retaz rozpojime.stredoee] oske. Ak je ich pctrebne'vymenitrpotom vyinerume naraz v~etky prevodruky. kaZdy.Vacsina tychto ukonov sa vsak mozeurobits pornocou jednoducheho naradia. ktore bolrcasto cpravovane alebo siiriedke. ~' • Sl<. Rozoberieme vsetky suciastky. rozpletene alebo pokriirene Janka. klipsne alebopretrhnute REtAZ .enll'Mu kOliesj: .pnlis vefkti-v6I'u). d'alMmesiac btzd.d overfrne Jeh~'nasta v.s( loziska . maticealebo rychleupinace na vsetkychoskach ' • Sko"trOluj~. d~lgie su:l'iastl<y (Okr.lOoShipe.edneho . alebo venceky Ioziska. • Navo. Vymentrne.DI. Ci saklatiky dOlfkaju rafikov a i'i $\. • bemontujeme sedadlo..Ci droty splc nie 8U ohnute potreby tch vymemme.dezenu odstranima.ntrova t.ZObel ieme hornu a d"lntfila. Podla • Utiahneme koncove nabojov kolies.Predne a zadne brzdy rozmoruujeme it "yciSthxV'. '.JOVY SYSnlM • Skontrol ujeme ozubene . potom vsetko namazeme a starostli vo skompletizujerrie. • Brzdy zlo~fme nasp". vymerume. VSefky cash vyC:istitne anamazerne. aIBP" vertikalne vychylky vyzadujo.ktore. poskodene 3. Potom retaz vystlslme a namazerne v. dalsfmesiac prehadzovacov atd.na. i'i votno bezka.i centrovanie. spravne l. -rd J"!<iS1apnych ruechanizmus \rSEOBEtNE ped<iloih vy'asHme a namazeme upina. krora j" nadmeme opoll'"bovana..pi:esnu polohu jlfelmdzov'lcov riav~etkyQh prevodech. • PIMte. . .hodnyli1 mazadlom. vytlstlme vsetky ichcas'\i. vymerurne. • Zlozimes(rCiastl<y podla navodu.volnobezk .Rozoberieme I II tel~ avodltka prednaho j' zadneho prehadzovaca.tky..(S8. zdemontcjemeju a namazeme. nechame kolesa odbome vycentrovat. Vymenlme .VA . PWJi:E • Vymenfme praskn u fe tela pedalov .a. NABOr~ KOU!JS • Rozlofirne loZiskii.natiahnuta.stfpik sedadla a skrutku predstavca.Janka. ako stredova zostavaa Ioziska nabojov. presne • RO. ako s)i utlahnute kluky.r a skontrolujeme. skentrolujernespravnestfunkcie a podfapotreby nastavime.alebo. • Skonh'olujeme spravny tlak v pneumatikach. vymennne moine h 0 liyc. vymerume poskodene alebo opotrebovane.podfa.nutne. vycistfme vsetky casti. Vymerume.1<01 ieska.emebtzdo"e~apy. !i:l'"ty je narazeny alebo hie je a zadneho naboja. Rocnu udrzbu je dobre napriklad rozdelif do jednotlivych mesiacov .a namazeme gu:fUky. . {li-rrie sil ROKA opotrebovane. • Ak je to.. ti retaz nema stuhnute clanky. y a prevodruky. prtpadrteejopotrebovane zapuzdrene loziska. prlpadne remlenky. pro blemov.¢ Iankovody. zlozfme azbavtme ju lWGSlot a mazadla • Skontrolujeme gecmetriu po~kodene: ramu. vycistime ich. Porum vyskusarne chod. vcifnobelliove. Utiahnerne kotviace skrutky Ianiek lak.ilujeme.as. aby sa lanka neposkodzovali a jemne nastavlme lanka pomocou SrrtEDOllAZ05TA VA • S tredovuzos tavu row berieme. VyCi5 time. Ak zadrha va: PREHADWVACE • . JEDENKRAT DO PREVOI. ci nie su rurky ohnute _ alebo inaksie vrozpustudle. Viae ako3 nun !:>ocru.Qntn.tzn. i oporrebovane zapuzdrene loziska (ak maju. • Lanka p.potreby vymenfme a namazeme.80 • B EZN A (LORZ SA ROCNA ODRZBA ·81 Rocna udrzba by sme mali nas bicykel uplne rozobrat. HRZDY • Namap. • Skontrolujeme.atocene: HI. alebo prasknute. nanrazeme.enie . vsetk y potreby vymenime a namazeme guratkovEHo!iisJd.'emit~e_..Retaz..Ci ~u rqvne·nify a.hlavovej zostavy a vse tky casri vyi'is time . (Iankcvody nero· fiahnute teA on om narnazeme).." pedalove lo2iskll.Rozoberierne • Vymerume ich vymemme a namazeme.Skontrolujeme. KOLEsA / • Vycisnme rilfy. I' LANKA • Nahradtms poSko.' ".

V n~jhor§om prfpadeplasr vypchame travou. tenkymi prnZriymi prutikrrii. latky. ktorenie sn kryte v lankovode. narnotame eliisticku alebo izolac1111paS. rreba diem podloztf nejak}'mtenkym materialom: kuskorn kartonu. BEiNA UDRZBA NUDZOVE OPRA VY N A CESTE . v Ak je pcskodene-uchytenie a vedenie Janka vovladacej packea lankcvcd vyskakuje. :.I '" l -~ • POSKODENIE SEDADLA Ak narn na ceste dosluzila vypchavka sedadla. abydrzal v uchyteni. prestrtfme drotom alebo kusom dreva. ale vadinou zistime.l'llASRNUTE SEDADLO III. ze ju nername prave vtedy ked' ju naiviac potrebujeme. odstranime lanka ill cely mechanizmus arucne . Skusime by! trochu vynaliezavf . aka si pomocf pri nepredvidanej udalosti je nekonecny. bahnitymterenom alebo vodnym tokom chrarume 10iisM tyro. • BRZDOV A pACKA Ked' sanarrrzlomi brzdova paCk a.Aha vam zni~l pedal.i kuskom pevnej SHUrY_ • PORUI'REHADZOVACA Pri poskodeni rnA prehadzovaca dame re taz na prostredne koliesko a pTehadzovac zviazeme snurkou tak.PRETRHUTA REtAZ •. Zoznam dobrych napadov. Ak sme na horskom bicykli d'aleko od civilizacie.. . • DO~A. Potomvloznnespaf dusu a nah usnme] u.om otame ich lntleou a previazeme. 11~ m zo sedadla zos tanu iba ~.. pornocou ktorejupevrume su'. .KU okolo lankovodu tak.Aby k tomu nedoslo. namotaroe okolo ssdadlakoselu. do pneurfiatiky. ale pomoze nam to aspoft trochu.si. aby napfnaci kat-lie ria vvstretom ramene napmal refaz .alebo i.sti: vacsina zavad sa da opravif improvizaciou s vecami. te navlecieme knsok duse cez hornu a dohur.NAImADA DUSE KaZcly cyklista by mal matpumpu..• 8J Nudzove opravy na ceste MOMENT.. starou dusou aleboi obalomod zuvacky.82.\ ~l'dadLa nii' nezostalo alebo nl"I~ moine ho opravir.casfhlavovej zostavy..myslfme a pomerne jednoduche.---. ako. Dusupotom vlozfme spar.ink!ivetiticku alebo dr6t a previazerne paskou alebo pruzkom oska zlonu. • ZAPLATANY 'PEDAL . vyl:ierlumc i sedadloa ideme v stoji.Rovnako mo>:eme pouzif pasku na stiahnutie. ... 1 . lfstfrn.v d'alSej"jazde..VY Aky ~a1'Unerii~ . . Ak sa otvorom d. • PRETRHNUTE SPOJOV AClE LANKO BRZDY Ked"sa nam rozpl elie alebo pretr hne spojovacieIankobrzdy. Cez vii(~iu dieru v plasti sa mM:e vytlacifna povrch i nafukana dusa.iaslku. Sme naceste a zrazu sa bez akehokolvek varovania pokazt dolezita suciastka. Vyzaduje iba trochu predstavivo. Ak nam ~. ktore rname po ruke . m6ieme menst defekropravit nasledovne: dusu opatrne vyberieme z: ploiSia.a poskodene mies to omotame knskomizolacnej pasky.alebo sveter a priviazerne knskorn !lmCii:ky.riesenie mdze by! blizsie._SNE ZAPLATY Moderne rlMt'" maju tenke sjeny. To lE TEN .starymi novinami.. Asi po pol hcdine budems musief opravu opakovat. • PNEUMA TlKY Ak sme si zabudli supravu na lepenie alebo zaplata nedrzi. alebo tie ~asti lanka. na viazeme kus dreva na klinec. navlecieme kus vhodnej rtirky nazvysny pallyr a pripevnfrne paskriu. nasadime retaz na prostredny prevodnfk.. mozeme ide nahradit. I I • ]'REDNY PREHADZOV At Ked' sa rozlomi. ktoreho sakatdy cyklista obava. . je to situacia velrni neprjjemna. • LOZISKA HLAVY I'd jazde. ale oska \7y drzi't mOZ:eliie ho nastavi i Ked'stratlme spojku retaze.

1<tory je pmzny a moze drzaf nastavenu polohu.inej suciastky. Koleso oprieme. aby najviac zahnutecasti rafu boli hore a dole.ota. preroze Sa pretrhlo prlliil bhzko ov ladace] paky. Ze ho vyrovnarneaspon tak. ked'praskne objfmka. Ak nell1~me Cfm centrovat. ak chceme povolovat.. lebo imic by mohol drdt uviaznuf v priestore medzi kolieskarni. ktore rna od .84 • BEZNA UDRZBA NUOZDVE OF'HAVYNA CESTE . Spodok pridrztmena zemi nohou. Drevena UpBVhovacia skrulka kluky musl by! zhotovena 0 trochu viii:ilia. ale mala by ntis do_viezfai domov.aby sa koleso co najviac vyrovnalo. 5u vefmi pevne a uzitocne. Sruirku ovinierne okolomatice alebo.v okolf najdeme. Kratsiu cast dosticky oprieme 0 maticu a druhu .o strom.85 IMPROVIZACNY KEOC Aby sme nudzovo nahradili kf0<::. na tyCkll. me tie: . Centrovacim krucom utiahnerne volne spice. Pasky mozeme vozi t na r6znych castiarh bicykla . Napr. zekoleso vyberieme a uchoplrne do ruk tak. bez ktorehb by S\I Ziad_riycyklista nemal vybrat na cestu do terenu. Drevena skrutka ma samozrejme nizsiu pevnost.. aby vnutorny zavit stredovejosky mohol v drew vyre~af zavit ria zaskrutkovanie.dlhsiu casc pouzfvame ako nasadu kfL\~~. 6alej potom pokracujerne pomaly a opatrveJ'mi pomaly. QrM VA LANIEK Roztrhnutc lanka rn6ieme ruidzovo spojif tak. alebo sa strati upevnovacia shu tka.~-cm Konce drotu potom zahnenrepozdlz refaze dozadu voci pohybu retaze a pritiahneme ich paskou. OSMl(~KA Po kohzii alebo naraze m6ie bid:l cyklista skoncifs deformovanym kolesom. Z dreva !}l6teme vyre. (Pouzitefnyje drot z ramienka vesiaka na ~aty_) Retazpresunieme na koliesko. Ak lanka nemozerne priv lazar. mozsme skusif iny postup.odstrihnerne tak. Takll nahrada skrutky drif lepsie. mozerne drotu. Drot zasunierne do prazdneho otvoru a potom clankyretaze provizorne spojif kuskom ho. ktore. priviazeme. zlozfrne pneumatiku a spice nastaviskrutkovacom. slip alebo inu pevnu oporu. k opore nosira alebo zastrcene do sta hovactch pasok. ze konce naviazeme na nejaky predmet.zavadu napravtme tak. Turo. zeponed.came v srnere hodinovych 1"ln>iiCiek.napr. . PLASTICKE sf AHOV ACIE PASKY Vzdyje dobre so sebou vozif niekolko obzvlasf ku pevneniu niektorych cash k r<imu v prfpade. ze lanka priviazeme na Kosik 'frase na rame alebo na iny vhodny predmet. Hlsok pevnej han dry alebo podrazky. DREVRNA SKRUTKA P(miijeme vreckovynoz. napr.obycajne Ii rvare Z€mia- koveho lupienka. aby presielmedzi vidlicou abrzdami. tak. prtpevnene k sedadlu.7-<1f nahrad II za skrutky'alebo iue sMiilstky.ai:ne presah na kazdej strane asi 2. susednych l:l(ljva~M odstup. stlpika sedadla. ak chceme zatahovat.nam spadne reraza srratime nit.Ictorou chceme pootoci(. a obrarene. blvor ncrupevnenlekmko DR6T AKO NIT RETAZE Ked. staruplechovleu. Na raf zatladme talc silno. Pouiijeme na to kusok tvrdeho dreva.kusoksnurky alebodrotu kplochej do§bcke.

ale seriove bicykle maju povolenu odchylku do 3 nun. ktora by mohla sposobit vazne poranenie.by sme rnali nechat ihned opravif. ktore umoziiuje [azda na horskom bicy kli.vratit spar do povodnehc tvaru. BEZNA UDRZHA POSKODENIE RAMU • 87 Poskodenie faIDU K PoSKODENIU RAMU BrCYKLAmoze dojst' bud' v dosledku narazu alebo jednoducho z unavy materialu opotrebovanim alebo kombinaciou oboeh. Poruchy ramu. Najfahsie sa opravuju ocelove ramy. svoju dan na rame a zaruky tychto skusenosti si vezme cujevylmutie ramu. Ci je struna napnuta. ze prehadzovadnarazil do zeme. Aby sme skontrolovali vyrovnanie ramu. ale naraz sa preniesol na hornu a dolnu rtiru. ale to. 6 rue su INE POSKODENIA JAZDA V. Vsetkym poskodeniam ramu venujeme teda pozornost. kym ich skontroluje odbornik. aby tietovzdialenostiboli rovnake. takie bicykel to1'ko netrpi. Niektore zdanlivo mensie poskodenia mozu vie sf neskor k daleko zavaznejsej poruche. Kazda takato oprava vsakvyzaduje specializovane dielenske vybavenie. aspen dovtedy. ak SIl na praskliny na povrchu mozu na tvrdo zvarat. Lepene hlirukove ramy sa tiez Iahko upravuju na rozdiel od zvaranych. sa [edina porucha. StreOOVQ SpojkO CELNY. aby sa nerozsirovali d'alej. PRASKLINA RAMU Praskliny ramu maju rendenciu vyskytovaf sa naima okolo ramovych spojov a bj'lvaju dosledkom staroby ramu alebo nerovnomerneho ohrevu pri jeho vyrobe. Ocelove ramy maze odborruk bezne.vyrnenit. Tento drub poskodenia nie je neopraviteIny. ~oby mohlo byfnebezpefue. ak ram je inak celkom v poriadku. ci nedoslo k poskodeniu.je vsak velrni zriedkava. ze sa bicykel neda dobre riadit. pretoze opakovane ohrievanie povodne tepeIne spracovanej strulsrury sp6sobuje narusenie skladby kovu. Mnohe poskodenia vznikaju z opakovaneho namahania. upevrume dlhu strunu na hroty zadnej vidlicea vpredu jedenkrar otoctme okolo Tilly hlavy a potom ju natiahneme k druhemu hrotu zadnej vidlice. Mensie U"\ozujednotlivo vymiei\at. pretoze sa rilly daju vybrat a.NAROCNOM TERENE Skoky a <falsie akrobaticke kusky. OHNu-rY ZAVES PREHADZOV ACA Tato porucha moZe by( sposobena tym. a preta je dolezite pravidelne kontrolovat. obzvlas! IIkrokovych svsternov. Presknsame. Ocelove rury sa KONTROLA RAMU Ob{azmi ovladatelnosr brcykla byva c:asto sposobena ohnutun ramu. To mote vawe narusifzmsnu prevodov. je nepochybnymznamerum. Rozdiel had 3 nun medzi oboma stranami nazna- rame spojky .NARAZ Vazny celny naraz nemusi vobec ohnuf prednu vidlicu. Skontrolujeme. ktore vyvadza koleso zo stopy. Niektore hlinfkove ramy maju vymenne zsvesy r~r. Avsak opakovana jazda bez vacsiny vyrobcov nechcu takto vzniknute poruchy ~. Skusenf jazdti tlmia narazy rukarni a nohami. aby sme ho nechali .86. Pravitkom zrneriame vzdialenost na oboch stranach od sedadlovej rury Idealne by bolo. alebo spojky ramu. 46). Hlinik vyzadujena jeho zvaranie odbormka. ale vyplaca saiba vtedy.alebo sa zachytil 0 vyplet kolesa (v dosledku zleho nastavenia prlecneho pohybu . . potencialne poskodzuju ram. vezmeme doodbornej cyklistickej dielne. Nemusime si nutne vsimnuf kazde poskodenie nateru. Pri zobrazenom rame relanvne pevne vidlice odolali. Strhnute zavity v stredovej rure sa tiez m6zu znova vyrezat v odbornej dielni. [e zlomenie ramu . ktore sa deformovali. ohnute vidlice alebo prasknute zvary rurok.po:zri str. Bicykel vyrovnat. ze ram nie je v poriadku.

. • Pedla-moznosti vyrovnaf • Nastavif alebo vymenif . .52' oska stredovej zostevy.a namazaf kotuce • UJlirhri.M pedalov pI)lis utiahnute • Reta z poskodzuje prehadzovace • lCo.1 ria tQi'errie brzdovych.Upravi(tlak pneum"tlk • Qdpilifpresahuj1:ku • Odstranif ostry predmet z piJ.. cvakania a sycania.'NAMIO<YM predlzenjm nasho tela. Nastevif loztska v.nabojoch • ~ozcentrovane_ ko!es~· • Hlavova zostavasazadrhava "Cvaka.raf .52-53 ·66-67 _ 40-43 • Utiahnut hlavovu • Vyoentrovaniekolesa aI ebo od bOI:i1a oprava • Dotiahnutieskrutky • Vy6Sti t . MOZNE rORUCI-IY A lCH ODSTRANOVANIE ·89 Moine poruchy a ich odstrariovanie JE D'i. VyCisll. Nauctme sa. tym viaeejsi budeme uvedomovaf technicky stav nasho bicykla.' Vyrfj. ~y brzd SU opotre• Brzd 0 ve lankasa bovane • Vyllisti't'.poslednom prepieh• D u.. volnobeznekolieska "arelaz • Poradte sa v odbome] predajni 'ale bo dielni .L.40--43 ciiuwk .53...:pst~-W)J • Nasiavif streciovii zostavu • Nastavif osku loziska pedalov • N"mazata rpihy.:i S a lebo v lhke _ Brzdoveklatikysu Ie opo tre OOvane . PRiONA • Hlavovazosrava je uvolriena alebo sruhnuta . brzdove paky • Brzdove klatiky (rlif) su mastne. Vsetky bicykle pri jazde rozpravaju stalou melodiou sumu. BICYKEL PRIZNAK Klepa nie-a chv enie PRAVDEPODOBNA P RICIN A • Porucha v nastaveru bl'~i\ • Uvolriena predna vidlica..st4 -zvclnobeznych koliesck alebo z prevodnikov Refaz vyskakujc • Prevodnik je uVOrrieny • Krivy prevodnfk • Narusene nastavenie priee' ne ho pohy bu prehadzovaca •.riadenia PRIZNAK Ob(llzne riadenie PRAVDEPODOBNA RIBSENIE STRANi\. nadmerne opotrebov an" .Vymerijt. su rozstrapkane alebo inak poskodene • KI at.klankov • Pritiahnuf upevitovacie Relazkfze • Retaz je 01'0 tre bovana • Stuhnu ty clanok retaze • Zuby.StUhi1Ury • v}.br3dove klMil<y a.ve" zvukv pri sliaparu • 'Oska stredovej zostavy uvolnena . a aka shim komurukovat.40-43 -40-43 .edaia· .6-49 • Nemazaranastavlt • 44--45 alebo vymenit lanka • 'Nastavif indexovanie s prtslus.tAkprob~em pi'efrva va. nevhodny pre dany raf nutrnebol skorarelovany • Opo trebovarw d ezen .Vyci. 2':ianok si • Vvmeni!refaz namazat.nastavenie brzd • Brzdove pAky Sa priocn.Uvolnene brzdove ramena skrutky Caste prepichnutia • Prflis nizky rlak -v pneumatikach • Dr6t spicepresaheje do rafu • PIaU po.alebe f. eim viae jazdtme.. ktore vytvaraju typicky celok.Jl8' BE:?: NA OD~ZBi\.-Vi f hi ii"ov6 . akoho vyladit.tveniic n.55 .• Nastavif brzdy • N itsta vi.hrzdove • Nanfiarne rafu alebo jeho rozcentrovanie • Uvclnenie upevnovacej skrutky brzd • Loziska stredovej zostavy priM utialmut'.erua brzdovych zosravu klatikov • Uvofnena kluka • Oli.34-35 .' PIM. • NasbviHoii$kii pedalov refaze • Nasta:vicvoditl\a Brzdv nepracuju 6i. namazat alebo vymenif lanka . Skont'ffilova{ nastavenie sto py a nedra t vyrovnat nim ·6()"':61 Koleso mavolu • Uvotnene loziska 'Y nabojoch .e nastavene 4..kIatWy '.\iahnufkfU'1$6v" skrutky .1oh!'iku . vorl1o.Predn~ vidlice je ohnuta • Zhi stopa kol esa • Nasta vit.Pr.inne nev rncajti. Zu by prevodufka sir ohnure alebo zlomene • PO!'u~er".beine kolieska) .IieM • Z1.a pritiahnu ( hlavovu zostavu • V. Musime pocu va it hladaf a skumat neobvykle zvuky a musfme hladat prfCinu ich vzniku. . Tento supis l:JYnarn mal pomocf pri hladaruprfciny poruchy nasho bicykla.55 41-43 ifymeni.clhltroval'Kolesa • N asl.11af zubv alebo ·52-53 . pokial' je vsetko v poriadku.io<. vymenir VOI'J.sla • Vymenlf 1'1£( • Vymenir' d'u~u Nedokonale prevodov zaradovanie cas.46.y pohyb.) . Qo.rmta Drltnutie pri sliapanf na pedale .(nasta vil).'e(aze prj brzdem • Vy:rojr[i~ni.• 48'-49 n1m ozubenym kolieskom • 50-51/ • Naruadi' spraynym typom v olnobe:z1:.~aje s fa ra alebo chy bna . • Zapadka (pozri Slovrucek] zakli.?~i(.24-25 ·66-67 .mm:a.Oska loziska pedalov uvolnena .34~35 .62-63/ 66-67 .25 • Nekomparibilna retaz (prevodruk.Vymerllt osku .ufspiijovacie shutky . rozhybaf alebo vymenit' • Vymenif:Preyt>dhik.tMe prehadzovaca su Iipina ve (zadr Mvajti) • Na$tavi(lDiisk<l.I<ov .>ti(brzciove klatiky alebo (M • Vymenit'brzdove klariky • Orra". vlhk~ alebo nec.bafrefaz ·64-65 io 32-33 • 6Q--61 RIBSENIE STRANA .dlicu~bi<wkel ne:cha i odborne vywvria_.prehadzovaca .51 .a volne .e 13fzdalebo nas ti.34-35 prehadzovaca • Lanka prehadzovacov zadrhivajL' (su vyfahan".Nespra vne na ~oc_enie brzdovych kMti. prevodruka alebo volriobeznych.<l.f-p'revodnik nepohybuj ti Brzdypri pouzitf plskaj''( a vfzgaj(J • Brroove klali ky (!ill) sti ne.kcliesok '.. Nepresne nastavenie indexovaneho manenia prevodov "nechodi" .

• ~ J . ai 85 oITii'okj min . prehadzovaci alebo preradovaci. N k jemnernu nastavovaniu laniek. ako spajane kovy.ktora spolu s brzdnym povrchom rafu kolesa p6sobia prizastavovant bicvkla Bubnova brzda pozri Brzd a v naboji Horna rura Rota spaiajuca hlavu so sedlovou rurou. okrem bicykla. pedale KYuk0vY prevod opisuju kruhy. ktorou prechadza lanko.Uchytna dosticka Prehadzovae pozri Zadny prehadzovsc alebo Predny prehadzovac. Napina dr6! vo vztahu 1< rafu kolesa. Uhol hlavovej rurv ovplyvi'l1. • •••• •• . H Hlavova nita Rura. striebro. Predny prehadzovat prevbdov'(obvykle Mechanizmus menenia ovladany lankorru.lozisko Nipl dr6tu Podlhovasra rna ticka. ocelovych rur s pouzitnn nezeleznych zliatin. v ktorych sa otacakrk prednejvidlice. na rarkolesa. bubnova) Zariadenie.. hnacom. vyzadujepresne umiestnene na brzdovvch packach. cel'usfove brzdy obvyk Ie S centralnym tahom. ktory spaja vlastnosti horskeho. ltd rozdiel od hornym a spodnym koncom hlavovej r(ny: Obsahujeloziska. prevodnik o Odpor pozri Aerodynamtcky od por a stredovu osku. ktora rna na konri lankovodu zamedzif jeho vzduchu po povrchu teresa.noh je nelinearny.rlo ktorej sa skrutkuju konce drotov (spicov). p Fajkovame Proces spajania dvochkusov B eelustfbrzdy na. . PrJ utahovanf sa pouzivaju centrovaciekluce (cenjrakluce). na nich supacky bfzd aprehadzovacov. Aby system pracoval spolahlivo. ktorym. vidlicev rame hlavy.OVNICEK SLOVNICEK ·91 Slovrucek A Aerodynamicky odpor Odpor vzduchu proti pohybu nejakeho telesajekombinaciou a) tlakovehoodporu . zosilnene a kolesa sviacucelovymiplastrai.rafe.hodnota je 55 pretehrske disciphny podla. cestneho a turistickeho bicykla: rayne riadidla. Hlavova zostava je urniestnena medzi KI'uka Paka spajajuca pedal. mosadz.Human PowerVehicle Vozidlo s Iudskyrn pohonom.cdpor zo z6ny podtlaku za relesom: b) trecieho odporu . v ktorej sa otaca krk prednej vi dl ice (predna vidlica) v Ioziskach hlavovej zostavy. Velkost predstavca urcuje predozadnu Krufiaci moment Sila alebo energia. zostavy: nastavenie prehadzovaca. v ktorom prevod stihlasi s indexom vyznacenym na Nastavovacia skrutka Dutaskrutka vtvare valca.ramu. Technicky vzate je i bkykelHPV.11. Kovovyalebo tvrdo-plastovv nosruk s gumovou alebo plastovou trecou plcchcu. Koncovka lankovndu Suciastka z kovu. Kufor pozri Uchylna dostrcka .je riaditelnost bicykla.obtekanie . aby cyklistovi poskyrla viacej priestoru. packach menicov prevcdov.ichdruhuje 95az 130 otacok/min. Prevod System mechanickeho prenosu energie od operatora (cykliMu) na krutiaci moment na Cel'tls(pva brzda Sklada sa z dvoch oto61y. moZe sa . J e UJ~eM ich smeru.ktory Kombinovany bicykel Nazov pouZity pre bicykel.9O. . Kazetove L()ziSko pozri Zapuzdrene.l. niekedy: toCivy moment.cez paky ovladane nohami. Nastavovacie skrutky su F Rychlost sliaparua merana poctorn otacok za rninutu. Zatiahnunm na brzdove lanko vyvolava kliesrovity zvieraci pohyb. Brzdovy klatik Brzda v aaboji (tzv.Pre to K Kaliber'Hrubka alebo priemer. Preradovac Mechanizmus menenia prevudov (obvykle ovladany lankom).Cefust Cel'us( pozn. U prerekarskych bicyklov byva ·obyc. Prevodovy pomer Zmena velkosti sily alebo pracev hnace] casti syst€mu k velkosti sily 00 .ch ramien sjednym otocnym «apo). prehadzuje retaz medzi prevodnfkmi (stredove ozubene kolesa).Hroty vidlice Zavesyna predne] a zadnej vidlici. .ktora sposobuie otacanie. System zostrojeny rak. ktore rnaju nlZsf raviaci bod. ako napr. Pohyb.silu.aby prenasal hnaciu.bicykel. ofai'af v srnere hodinovych. na ktore sa upevnuju osky kolies bicykla.kolese vytvarajiicipohyb cyklista. rozstrapkavaniu pri styku s lankovym vodftkom privarenym na rame. . Predstavee Spaja riadidla polohu s krkorn prednej riadidiel.tjne vodorovna. u horskych 'bicyklov byva sklonena dozadu. Optimalna Frekvencia sliapania ukazovateli ovladacej pacley. ktory preraduje stu pne zosta vy unas a~ ov vnutri na boja zadneho kolesa. HPV . here brzdfkoleso v naboji.ruciciek alebo proti I Indexovany system Lankom ovladany krokovysposcb zmeny prevodov.SL.sa brzdove klatiky prit!<icajti. Praktickysa tentonazov 'pouzfva iba preakekclvek ine vozidlo s Iudskyrn pohonom.

nosicov tasiek na vidliciach. riabojoch kolies a pedaloch. tym krarsia je stopa. v ktorej sa nachadzajedna alebo. krore presne spajaju.cas! systernu prevodu. I 111 icnka. na ktorornje ukotvenc lanka brzdy. vychadzajuca SITedova rurka Cas~ramu bicykla. v Vodttko lanka Navarene alebo priskrutkovane ocko alebo zliabok k ramu bicykla.casti bicykla. aby mohli byf zavarene alebo zlepene. hare vytvaraju ram bicykla.cel'us((kufor) Vystupok preuchytenie cyl<listickej topanky do naslapnehopedala. Spolocnv nazov pre kluky a ozubene kolieska ria strede i vzadu. Spojovacie lanko spaia ohe ramienka a (all lanka je sustredeny do strmeiia. 54 em).hrotov vidlice od osi hlavovej niry). UrOZORNENIE Cy klisticke kon vencie urcuju. Pri beznych bicykloch byva v rozsahu 96. ale najrna zosilnuju spojenie tym. Cim val'S] je ohyb. do. Razvor Vzd ialenosf medzi osami kolies bicykla alebo miestami. ktora je pripsvnena 11a.plaste dotykaju zeme. Pri zatiahnuti lanka brzdy sa tato sila rovnomerne r0210zi prithicaj(1 brzdove klatiky na I'Mkolesa. kosfka na flasu s VOdOLI. Zostava rarnovych ruruk. ktory prehadzuje refaz medzi ozubenymi kolieskami votnobezky na zadnom kolese. Zapuzdrene loztsko [kazetove lczisko} Uzavreta jednotka obsahujuca uzavrete gnr6&ovealebo valcekove loziska. ramienkovych brzd. Priecny pohyb Nazov oznacujuci rozsah kolrno na rovinu bicykla. ktore uchytenych k ramu. ktory je stale usmerfiovany na zvarovany spoj. ze upinane. radiacich pacok na spodnej TW'e. kde je IIlo. R Ramienkova brzda Sklada oddelenych rarnien. cestne 'a turisticke vsustave metrickej. Remenovy prenos Pas rernena vyuzivajuci trenie. kde sa.92· SLOVNICEK SLOVNjCEK • 93 alebo prace v hnanej casti systemu.znacka " .napr. Neziaducemu vplyvu oxidaeieje zamedzene inertnym plynom. Spojovacie Ianko Kratkc lanko. Puzdro Uzavreta objimka alebo rurka. 'ktore vedie lanka v miestach.viac suN~tok obycajne vo vztahu k osiarn otacarua. kde predlzena oska hla vovej rurky pretne rovinu zerne a ohybvidlice (vzdialeuost. 1"imocouspojovacieho 1'.navanie stopy Vzajomne vyrovnavanie predneho a zadneho kolesa bicyklu do zakrytu.pohybe cvakavyrni zvukmi.Strbcr vsetkych rurok. Uchyti~ do sticka . u Uchyty. z oboch stran naboja kolesa S otvonni. V6Ya.r. kde prechadzaju pozdlz rur a zabranuju volnemu pohybu lankovodu pri zatiahnutf lanka. ktore sa meraju 'if milimetroch aj pri horskych bicykloch. S razvororn suvist stopa (vzdialenost medzi bodorn doty ku prednej pneumatiky so zemou a bcdom. Priecny pohyb prehazovaca sa vymedzuje nastavovacfrni skrutkami.7 em (38 ai 44"). ie sa horske bicykla meraju v palcovej sustave (palec .ktorych sa vkladaju hlavicky 5pic. Vynimky z toho tvoria klukv. Prfruba Kruhova obruba. podrazke topanky. Refazovy subor . Pri bicykli: 1 ohicka prevodnfka so 48 zubami sposobr 4 atacky kolieska s 12 zubami (prevodovy pomer je 4:1). takze obe ramienka sucasne sa otacaju v capoch sa z dvoch s Spodna rdra Rura spajajLlca hlavovu rum v uzle stredovej rtirky so sedlovou rurou a retazovou podperou (cast' zadnej vidlice). Spojky ramu (mufny) Tvarovane objimky. ked)' sa kovove rury zohreju az na bod tavenia a potom sa spajaju dohromady. . vyi'nell<y Pevne montazne body na rame bicykla pre pnpcvnenie dalsfch sLtcastf. M6Zu sa pouzir v stredovej zostave. ie.koleso alebo sedadlosadvojitym pohybom Iahko a rychlo montuju a demontuju. pumpy a pod. na ktorej su namontovane kl'uky).. pohybu ale lepsiu stabilitu a drzanie srneru jazdy (stopy bicykla) Rychl oupmacia packa Pouzfva sa namiesto koncovej matice kolesa alebosedadla tak. lanka na obe brzdove vyrov. nadbytocna v6YaNazov pouzivany pre vvjadrenie uvolneniav loziskovych zostavach. v oboclr ramienkach brzdys centralnym tahom. Zvaranie v ochrannej atmosfere Typ zvaracieho procesu. ale menej ucinny a drahsi nez refazovy prenos. ukotvene. Kratsia stopa znamena menej citlive ovladanie. charakrerizovaneho pri otacavol11. rurky do vzajornnej polohy. Lanko prechadza strmenorn.ena stredova zostava (nastavitelne ~l rcdove loziska alebo zapuzdrene loZiska " oska. niekedy i so zarezmi pre zvysenie trerua (klinovy remen) na prenos krutiaceho mornentu. Kazetysu jednorazove a nepotrebuju ziadnu udrzbu. J e to mala do§ticka z kOVL1 alebo plastu. Spojky posobia dekorattvne. z Zadny prehadzovac Mechanizmus menerua prevodov (vacsinoll ovladany lankom).2.6 az 111.:zvaCSujlt plochu spoja a prispievaju k rozlozeniu sil v rame. Cisty.

21.77.90-91 ramenove 21. 76 udrzba 78.11 sposoby umyvania 71}-71 F tlasa na pitie 75 frekvencia 99 koncovka lankovodu 91 kontrola 74-77 sedenia 12-13 predjazdou 76-77 terenu87 1'ljmova87 H(flhovacia 62-63 IhJrzba 79.1bo Jt! po~ri ko Iesa nriradie 16-19 ccstovQe74 ~pecialneJ8 univerzalne 19 I iastavenie spravnej stopy "~2. 79. 80 vedenie lanka 44.3 . 93 udrzba 25. 81 zuhy52 priecny pohyb 93 prilby 74.92 zapuzdrena (kazetova) 63.93 . mufna 10. 51. 81 N II L lanka brzdy 20. zadny. 25. 66-67 miSfapne pedale 67 nudzove opravy 82 obojstranne pedale 67 prachovka67 stiahnutie 66 udrzba 67. lanka 20.61. 91 horske bicykle 53 koritrola pred jazdou 77 prevodnik Biopace 50 prevodove pomery 55 Shimano HyperDrive 53 skrutky53 . 53. 34-37 dezen34 duse 29.80 galusky36 hladke34 konrrola pred [azdou 76. 15 prevodruky 38-39.trcl<ovykYuc 17 nlple drat 92-93 nosice 75 I urdzove opravy 82-85 rutovac 17.83 brzdove klatiky 24-25. 76 spice 28. 81 vymena66 plaste 29.naboj 56... udrzba 79.. vzorky dezenu 34 prasklina ramu 87 predna vidlica 11 geometria 11}-11. 75 92 R rafiky pozri kolesa ramy 10-11 razvor sl razvor kolesa 11.90 aerodynamickv wadI.86.92 kontrola 47.22-23. 27.80 ventilky 34 . 26.92 nastavenie 25-27. 52..83 iidrzba 78.40.. 62-'63.75 kontrola pred jazdou 76 konstrukcia a materialy 10~l1. 50-51.94 • REGISTER REGISTER·95 Register A aerodynamicky odpor 30.. 80 . 80 v6fa89 refaze 39.92 problemy s vymenou prevodov horskych bicyklov 53 Shimano S11 system 51 trojrychlostny Starmey Archer 39.77.91 zaves87 predstavec 15. 87. 90 lekarnicka 74 Ioziska 58-67 hlavcvazostava 59~61. alternatrvne systemy prenosu 56-87 automatizovane 57 indexovane systemy 89 lanka 44-45.63 v6fa64. 86 poskodenie 86-87 prasknutie 87 rurkyll.34-37. 32-33 deformovany 85 loziska nabojov 59. 63 nastavovacia 62 loziska 58. 44 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 nudzove opravy 82-83 ohnuty zaves prehazovaca 87 predny prehadzovac 39.83 kontrola pred jazdou 77 mazanie73 naboje kolies 59. 31.8.89 . 72-73 maznickv 69. n:astavenie stopy 32.92 kazetova 62.40-43 kontrola pred jazdou 77 mazan. 64-65. 45..cky prehadzovaca 44.91 l1dtzb~ 81 79. 83 mechanizmus zadneho naboja 56-57 pa. 21 77. 66-67 stredova zostava 58. pretekarske bicykle 13.ie72 n81 .78.75. 65. 92 mazanie73 prehadzovac 38. 23.93 ruidzove opravy 85 rafiky 28.86.87 bema iidrzba 68-89 mesacna 78-79 roena80-81 brzdy20~27 brzdova pileka 15. 30-33. improvizovane 84 kfuky:38-39. 84 lankovody 44 kontrola pred jazdou 76 mazanie73 prevody 44-45.90 . 44. 15. 63 caplkovy k!ile 17.91 ramienkove 23 spojovacie lanko 83. 51.32.64-65 pedale 58. 77.SlO anatomia bicykla 8. 77 K kefa na volnobezku 71 kliestena strihanie lankovodu 17 krucna poistne matice hlavovej zostavy 60 kruce17.. 77 utiahnutie 52 vzdialenosfSI kombinovane bicykle 8-9.92 prevodove pomeq 55. 93 nrlr. 48-49. 83 nastavenie 60-61 rocna 6ddba 61 udrzba 79. 48-49.81 horske bicykle 10-13.prehadzovac 38. 83. 46-47. 41-43 p pasrorky pozri volnobezky pedalelf demontaz S? kontrola66 loziska 58. 91 prevody38. 28 cistenie 69 Nimbus (viacucetovy pl<iilt)34 nudzove opravy 82-83 tlak 77 udrzba 78. 93 centrovanie 31.26.18 .90 B H hlavova rora 60 poskodenie 88 hlavova zostava 91 loziska 59. 78. 91. 92 c cestovne prfslusenstvo cy kloturistika 75 75 M mazanie 69..22-23.50-53. 73 mozne poruchy 88. 91 kontrola S? kontrola pred [azdou 7'7 prachovka 62 skrutky 62.

65 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 pastorky 54 vozidla pohariane ludskou silou 57. 93 ~pice pozri kolesa T Twike57 .96 • REGISTER REGISTER (pokracovanie) kcntrola pred jazdou 77 mazanie73 skrutka predstavca 77 skrutkv brzdovych klatikov 77 improvizovans 85 klukove 62.horna 10. 18.14 kontrola pred jazdou 77 nudzove opravy 82~83 sedlovka sliapade'pahany 56. typy40 udrzba 78. univerzalny krill" Cool 19 v vanicka na refaze 71 volnobezky 38.80 uprava dfzky 43 riadidla 13. 91 . 43 . 54-55 dernontaz 55. 92 vjber typu a velkos+i bicykla 12-15 vyrnenne nastrckove kril~e 19 s sedJa13.55 kf(lk17.63 stojany 16. 57. 77 predstavca 77 prevodruka 53 sfahovak 18. 93 sedlova 10 spodna 91 u uruverzalny kfUC19 .. 84 prasknutieAO pripojenie trna 43 Shimano HyperOrive 40.15 nirky hlavova 60. 13. 19~33 stolny zverak 18 meranie opotrebenia 40 montaz a demontaz 41-43 nudzov€ opravy 82.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful