RICHARD BALLANTINE RICHARD GRANT

A

v

V8ETKO, POTREBUJEME VEDIEt, ABY SME SVOJ· ·BICYKEL UDRZALI V NAJLEPSOM TECHNICKOM STAVE

co

Obsah
A DORLING KINDERSLEY BOOK

Richard

Ballantine,

Richard Grant

OPRA VY A UDRZBA BICYKLOV
vydaneho

Z anglickehooriginalu Rich~rd's .Bicycle Repair Manu~t nakladatelstvorn Dorling Kindersley. Ltd., Londyn 1994 preloZila Milada Khmova
Zodpovedna redakrorka Hana Lerchova Odborna spolupraca lng. Jozef Fazik Slovenske vydanie prve. CESTY,

Vydala Agentura

nakladatelstvo a vydavateYstvo P. B. 11, posta 412, 143 00 Praha 4, aka svoju 138. publikaciu,
SadzbaIWL Tlac Neografia, a. s. Martin

t;~~
ISBN 80-7181-037-1 80-7181-036-3 (ces) Copyright © 1994 Dorling Kindersley Limited, London Textcopyright©1994 Richard Ballantine &_Richard Grant C'(Ipyright cesMho a slovenskeho vydania © 1995 Agentura CESTY

Uvod 6-7 Anat6mia bicykla 8-11 Vybervhodneho typu a vel'kosti bicykla 12--J5 Naradie na udrzbu a vybavenie dielne 16~19 Brzdy 20-27 Kolesa a pneumatiky 28-37 Prevody 38-57 Loziska 58-67 Bezna udrzba 68-85 Cistenie 70-71 Mazanie 72-73 Priprava na cestu 74-75 Kontrola pred dlhsou jazdou 76-77 Mesacna udrzba 78-79 Rocna udrzba 80-81 Nudzove opravy na ceste 82-85 Poskodenie ramu 86-87 Mozne poruchy a ich odstraiiovanie 88-89 Slovrucek 90-93 Register 94 -96

6. DVOD

DVOD

·7

Uvod
JAZDANABICYKLIjEZABAVA.

."

elm lepsf je technicky stav bicykla,

tyrn vaes! je pozitok z jazdy. Bicykel je mechanickym predlzerum nasho tela. Zvycajne citime, kedy bicykel potrebuje nasu pozornosf - brzdy maknu a vymena prevodov trva dlhsie, Ak pocujeme eudne zvuky mozno sa zadrela.volnobezka alebo refaz sa zachytava za vodftko prehadzovaca, Ak robfme udrzbu svojho bicykla pravidelne, tieto problemy sa nam vyskytnu iba zriedka. Robif udrfbu bicykla sa naucfme Iahko. Kto je mechanik-zaciatocnik, zacina s jednoduchymi ulohami, ako je kontrola nah ustenia pneumank, Iahke mazanie, nastavenie ovladajucichlaniek, brzdovych klatikov, sedadla, riadidiel a poloh ovladajucich paciek, Neskor prejdeme k zlozitejsnn uloham,

ako je udrzbaloztsk a prehadzovaca, Zdokonalime sa rychlo zriedkakedy bude Tobit'problemy. Pravda, taka praca, ako je oprava a vyrovnavanie ramu, si vyzaduje vacsie skusenosti a specialne vybavenie a najlepsie ju mozno urobif v specializovanej dielni (opravovni). Vacsinu udrzby bicykla si vsak mozeme urobif sami, U drziavanie nasho bicykla vo vybornom stave sa nam iste vyplatf a prispeje k este vacsej radosti zjazdy.
a poruchanam

RICHARD

BALLANTINE GRANT

RICHARD

8· ANATOMIA

BICYKLA

ANATOMIA

BICYKLA

·9

Anatomia bicykla
SPEOALIZACIAV pouzfvanf bicyklov viedla k rozsireniu typov bicyklov, V podstate su vsak vsetky bicykle rovnake.I ked' sa ich casti Ifsia dizajnom, hmotnostou, ucelnostcu.a sp6sobom pouzitia. BieykeI sa sklada z ramu, kolies, prehadzovacov, brzd, predstavca, riadidiel a sedadla. Ramy vzdy obsahuju meno vyrobcu, ostatne.diely Skrutko obycajne dodavaju r6zni vyrobcovia, s8dadfopre '. . . re ov lCyasanazyvaskfonu ,. nostoverue Presny " SUPIS di 1 bi k1 specifikacia. Ak sa sami oboznamime s na- Potentna zvoslovfm bieykla, ovela Iahsiesa potom skrulko sf(piko b udeme mocf riadit pokynmi na opravu.
Rukovdte rlod/die! Pdkazadneho Riadidld

txevcau
Hlavova zostova

KOMHiN'OVANY BICYKEL Zobrazeny CailOndaie SH600 je hybndnymodel, ktory v sebe spaja ruzku hmotnosf it rychlosf s},ortov€ho cestneho bicykla s huzevnatosfou, vytrvalostou a vsestrannostou horskeho bicykla. Kornbinovane biey kle sit flexibilne a poskytuju p6zitol"su dokonale, jeden c,iefl su vhodns na jazdu do prace, dmhy.deri.po blatistych cestach su najv hodnejsiebicykle pre vsestrannych cyklisfov.

Strmei'i lanka brzdy Spojovocie lanko ram/en Skrutkal.jchyten/a lanka Romeno cerusfovej brzdy Brzdovy klatik 0toeny copbrzdy

tiol'nobeZne koles6 Upevnovocia skrutko prehadzavaca

oeooeo«

Mbsl1kbiZdy no podpere sedad/a

l.adnY

prehedzo

Kryt

Prer:llljllO

11',1

Boena stene

prehadzovo6

Kotvlooo skrutko lankO Krytzodneho prehbdzqvaca Napfnacf kotU6

pre nosi6bofotiny
O(~kO pre drziak

Mdntd2ne vgenelky .

I)1~1'll1rkaanosica batoz!ny

Pr[ruba n6boja Refaz Lanka zadneho prehadzovac( Puzdro n6bpja .
I

spice Spica

typuPiesta

Ventll

Ciap6cka ventllu

az 18 a pol palca.bicyklom rychlejsiu reakciu pri riadenf.('I1iasposobuje oslabenie az prtpadna poruchu maIwi. nez abysa dahl. alebo nasledkomunavy Z opakova nSich mensfch namahani. Predstovec tiOdidiel --1 RU'RYRAMU TECHNIKA SpAJANIA Moderne zliatinv ocele sri vsestranne. tim sa spevriuje ram a vytvara vacsfpriestor rnsdzi ramom a cyklistom. ale neostava dosf priesroru pre blatruky a BirQke plaste. tj. Konstrukteri hliriIkovych ramov sft si vedoHII Wi to skutocnosti.llL •.11 la vychadza z vlastnych skusenostf a instinkzostavovatefa ramu. Na vidlicu cesmych bicyklov posobia rnensie narazy am6iepreto byf pcdstatne Iahsia. Rainy sa vyrabaju z uslachtilych kovov. Horske bicykle. s tmeliacirn alebo plastickym spojivom. Horn6n1ra Rury ramu bicykJa sa vyrabaju v. vstavane do vidlice. Ocel' a titan majli. Hlinik nsma stenoV<. mnohych rozlicnyth stupnoch akosti a hmotnosti a na svetovom trhu sa predavaju v zostavach podla specifikacie typu bicykla. cesty a."Ilnie:neprekrocf neto hranice.eodpor vzduchu.Kompozitne ramy sueste "1:dy priUs nove.cyklistov. p~i~rokov.avsak rovnako ako pri ramoch z hlij)![. Tilcnovy ram horskehoblcyk!a Merlin ----Pevnd zaklodilo pre cerusfove ooQV Po.dpery refoze DizKA PODPIER SEDADLA Podpery sedadla 'horskych biey klov meraju 16. ako je naprfklad mosadz.I10'<y ram zostavatakmertaky dobry akonovy. To umoziru]« ich pohotovejsie ovladanie. tOY RA!vl: B1CYKLA SA-SKLADA z viacerych suvisiacich casti.6 ~12. DIMie podpery prispievaju kstabilite.1 prasknutie alebo zlomenie. NEPRASKNE RAM? Kov sa lame bud' v dosledku narazu. Hroly Vidiice PREDNA VIDLICA Predna vidlica musf by( maxirnalnepevna.0 em.aby dosiahli va:csiu stabilitu. ktora ma nizsf bcd taverna ako kovy.Stredove zostavy cestnych bicyklov byvaju po!o-zeneniiSiei elm sa znizuj. koIlecny navrh na vypracovanie a stavbu bieyk- HORNARURA Home rnry horskych bicykloy mavajuobvykle sklon ad rury hlavy k sedlovejrure.(akumulovane namahanie m6ze sposobitpnpadij 1.10· ANATOMIA BrCYKLA RAM. Hoci moderne materialy a techno16gie pomahaju pri tvorbe novych ramov. 41. a preto stavaju ramy z. aby vytvorili ramy dokonale prisposobene hmotnosri. dfzkypodpier. ktore sa musia zvarat). Tvorcovia ramov caste kombinuju [ozne typy fur.?{. Hornerury cestnych bicyklov byvaju vacsinQu vodorovne. abyvydrzalamimoriadnu za(ai a serie narazov 'v nerovnorn terene.cestneho bicykla pre rovnakeho jazdca. maju dlhsf razvor ako bicykle cestne.'I\~ sveje hraruce-unavy. sklon a stopu) sa berie do uvahy pred pokladane pouzivanie a stabilita.v ochrannej atmosfere strojovo. Ocelove ramy. akosu naprfklad karbonove vlakna alebo mnozstvo inych. Hliruksa m6re tiez zvaraf v ochrannej atrnosfere alebo lepif. ako napriklad legovana ocel. Ramy cestnych bicyklov sa vyznacuju strmejsou geometriou. sa daju vyrovnaf. . ale I dinrkovy ram Ilk Zivctnosfhlinikevehoramuje hi II~.7cm) kratsia ad porovnatelneho ramu. Ich rozne vzajomne zlozenie vytvara velmi odlisne vlastnosti a uroveii vykonnosti bicykla. je rura sedadIa:horskeho bicykla 03 az 5 palcov (7. em).stale viae pouiiva odpruzenie. Turisticke bicykle maju podpery sedadla dlhe. titan.stanov(m~ hranice unavy materialu a nezlomia sa.riostidcstatocnepevncstne prediI 'WnZOVil11e. . RAzvOR BICYKLA GEOMETRIA RAMU bizdy Ramyhorskych bicyklov S-Ll uri"ene no na jazdu i mimo. k9m za~.zllyehzliatin. ak bicykel utrpel nejaku hllVl1l'iu. palcami (29-33.2-47. STREDOVA .podP<Jf/O) mahanie. Kratky razvor a strmsia geometria umoznujecestnym . tvrdou spajkou (postup spiijar:u. Malik Razvor bicykla jena bicyklovom rame vzdialenosf medziosami kolies alebo miestami. aby mal jazdec vac~fkomfort a lepsie ovladanie riadenia. Aj i'astopouZivany ocelovy alebo tita. Pri pretekarskych bicykloch meraju oct 40 em do 42 em. alebo sa spajajli.pqsridi( ich dlhodoIjjll rvanlivosf.pre silne na. hlinfk. Momentalne sa. Aby bolo mozne znJZi{ vysku sedadla pre jed nod uchsiu jazdu v tazkom terene a pnjazde z prudstch svahov. Prigeometrii (zahrnujli. a bud' sa zvaraju. preto kaidy uCinok zafa1.hladiska d lhodobej hezp.arurok s pouii 11m nezele. Naikvalitnejsie ramvsa '€ste stile zvaraju rucne.a stylu jazdy jednotlivych. aby ich bolo mozRVRA SEDADLA ne citlivejsie ovladat. alebo z kompozfcie strukturalnych vlakien.eejuhly ramu. kde sa plaste dorykaj-u zeme. aby-sa dosiahla vacsia svetlosf na prekonavanie prekazok v terene. ktory je uko jeho pevnost.ZOSTAVA VySka stredovej zostavy Tamil horskeho bicyklasa pohybuje medzi 11 ai 13.aby sa hmotnost nakladu zadneho nosica rozlozila nad zadnou osou kales a a aby sa zabranilo poraneniu paty cyklistu.

n bicykli. Mensie I'amy.KOSTi BICYKLA VYBER TYPU A VEtKOSTI BICYKLA· 13 Vyber typu a vel'kosti bicykla bicykla je ta. zablokujti sa lakte it chrbat sa privelrni flapne. Spnivnenastavenie must zaistit. Odporucame vyskusaf viacero typov bicykla. rrilis . Pritazae m6 byf nojSirtio ·cosf chodidlo priomo nod OSOU pedolu. preto je dolezite vytvorif taku polohu. Dolezilyrni faktormi pri urcovanf velkosti bicyk!asuvySk-a sedadla (pozri str.5 em. Pre turistiku je vhodny vii. pokfCe· ne. i ked' sa yam spociatku mCizevidief nepohodlna: svaly vasho tela sa coskoro prisposo bia. ctvbat neollybome. CykJistovo hmotnosfmo bvt sustreden.obytrJohll tlm/rnalmy zap6stle Jerovne: I'OLOHA Chrb6t uvornenv.csfram. Tieto faktory sa zavisle od typu bicykla a fyzickych danosti jazdca. Nfll~RETEKARSKOM BICYKLI.tokie pri fOzontnom S/ieporirtrJoinb v:yuzlf silriejslesvofv stehlen od61nu 60S( cl1rbto. 1\ II.H). ktory vain najviac vyhovuje.majti.l'kY.aby ste zistili. Pre jazdu v terene-mimo.obypn pdhfooe dole predneho koleso zoelanali nobol rfod/dlO Pdiemoj0 byf v lokfoch mieme. aka bicykel vyhovuje jazdcovi.aspoii 2. sposobi to ohnutie chrbta. aby umozriovala jednoduche ovladanie bicykla a udrziavala rovnovahu.. Prj urcovaru vel'kosti ramu sa odporuca. Ak ldeme po rovine. pri stupani predsunleme lrup do.~!l~il< I sedadla vy. preto dbame na vhodrui vefkosfbicykla a spravnu polohu jazdca. drihne trup vpredu.llva( co mozno najmensi vhcdny rant.iaparLi. Aby so n6.nad tam o9az13 em. NASTAVENTE BICYKLA PREJAZDCA l're horsku turistiku. ze doka:i':urnezosadnaf hez toho. Ak le sedadlo v spravl1l:j vyske. ~irnzvacSime HHu zaberu pri ~l. pohodlie a riziko urazu mozu ovplyvnif uz male odchylky (od 6 mm) v polohovani.~lIlnllY.m rdhSle dYche/o.stlacfbrardcaa Zl11ii sa :u-robna ciill10sfkrvneho obehu.Adu. 1\ j( jc dlha.a pretekanie odporticame IlOII. Pre bem~ jazdu alebo turistiku.t.12 ·V1BER TYPU A VEI'. mensiu hmomosf su pevlIl'j~iea Iepsie ovladatelne.4i" polohu pri jazde na pretekarIl~Or.. Vykonnost. poskytujuci vii.o medZi ko/eS(]. Horske bicykle sa vyrabaju na razantnejazdy. H[JJdnik H/owd6trJe tOK. aby bolo 5 ai 10 em mensfnez je velkost ramu cestneho bicykla prfslusneho jazdca. Z hladiska bezpecnosti [emensi ram Iahsie ovladatelny a v prlpade zoskoku nad hormiruru sa vvhneme nepnjemnemu zraneniu rozkroku.l. oVfukmvny ~ Ally smodocielili najvyhodnej. jf' tate vzdialenosfprflis kratka. NAJDOLEZITEJSIA VLA5TNOSt so rnd noklon6f dopredli pod uhlomospoti 45°. I VZDIALENOST MEDZI ROZKROKOM A HORNOU R{JROU Bicykel na obrazku je pre jazdca ve. aby sme sa J1r'ytofue zranili.cslu stabilitu prl zjazdoch v klesaru azat\icaJ. rna by!' . .cesty rna byf vzdialenosf medzi jazdcovym rozkrokom a homoururouaspon 8~lOcm.l. Nastavte si najprv svoju spravnu polohu. dlZka horne] rury dlZ:ka vysunutia st{pika sedadla pri spravnej vyske sedadla a vzdialenosf medzi nasim rozkrokom ahornou rurou. zisnmesi.'1m M. ci marne v spravne] vzdialenosti riadidla. .

potrebuieme presneho regu- nosto- Iovafuhol zamku sedadla. Brzdl sa iba if: kouiec paky je 'Z rovnakej spodnacasrobluku riadidiel.mahali rukya prsdlaktie. pretozenam sanepodari uvolnif nohu z pedala bezposunutia uptnaeej dosticky...6 em poduroviiou sedadla M) 2. ukazovakorn a prostrednfkom. Najprv pouzijeme vodovahu (pozr! here). sedadlo je prili5 vysoko a m~li bysme ho znfzif ~ KONTROLA VYSKY 'SEDADLA NASTAVENIE PREDSTAVCA RIADIDIEL q=& Itl .em) a rna zodpovedat sfrke nasich ramien (sfrka pri cestnych riadidlach je 38 ai 44 em).Jy sa prilis nena. .e r: .urobime toto rychlea jednoduche opatrenie: po prve . rcili spravnu vysku nasho u sedadla. az sa spojnica prednej polohy nasho kolenneho klbu astredu 05i pedalu bude kryrs nitou olovnice.Skrutky scibycajnym zarn- .. nos"i:\lvllerny sadlovY . ak chcerne Jepine vyuzit' silu sliapania. Pouzijerrre olovnicu a pohybujeme sedadlom dopredu. pr·i nastavovanfvysky predstavca povolfmeskrutku predstavca.. riskujeme neprljemny tlak na nervy prechadzajuce-rozkrokom a jeho nedokrvenie. alebo he m6ieme dar 01 az 2 em dozadu. rime.5 aZ 5 em pod sedad10m prl horskom bicykli. V tejto polohepotom upevnfme sedadlo. aby sa zarazka rrtohlaposuvaf rak. udavajucu maximalnu hranicu bezpecneho vytiahnutia).<t.spicku sedadla prflis vysoko.". noha ma byf mieme pokrcena (vravoJ. Akpouzfvame zarazky s drazkou alebo ruiSfapne bezsponove pedale. RlAD BRZDY PRETEKARSKYCH BICYKLOV Brzdova paka'pretakarskvch bicy klov Sa montuje rovineako tak. BRZOY HORSKYCH BICYKLOV Pre ureenie spr'.ku sedadla. Ak dame.ktorej cftime najlepsie pohodlie. abysme sedadlo nasravili do vodorovnejpolohy.o 2. Predstavec namazsme a dame do spravne] vyilky (va. Ak sa nedtimepohodlne"z.. alebo dozadu. avsak by mali umoznif olaterue pri pade bicykla. Teraz vysknsame-aedadlo. 14· VYBER TYPU A VEEKOSTI IilC'YKLA VYBER TYPU A VEEKOSTI BiCYKLA ·15 Pbkrcene. al. a potom ria predsfavec poklepeme kladivkom cez dreventi dosticku. Presvedcme sa 0 spravne] v zdial enosti medzi spickami nasich topanok a sponami pedalov. .nasa PEoALE '& ~I noha. aby sme hospodarne vjf!.ito. Skrutku predsravca pevne pritiahneme.. abv sme ho uvolnili.3. aby. Od tohtobodu m6zerrie'dafsedadlo o 1 em dopredu.vnef PQ\ohy brzdovych pak horskych bicyklov [e d6lezit. Skrutko upevi'tovacie skrutky. ako sa nataca.Opatrne vyberieme zarazku z drazky von a pritiahneme SKLON SEDADLA Akchcemezmenif aldan sedadla. Brzdove piky maju mat taku poIohu.5 ~ 7.sme mali pri riadenf rovne zll pfutie. . Riadidla maju drzaf pevne. Zoriodenie no urcenle spr6vnej vetkdsti romlJ a nostavenio $000010 Kolenoje mleine Aby SIDe. v rerene).. upravimezarazky podla prirodzeneho postavenia na pedale. U isi:e riadidla su vhodne na preteky aha jazdy v hustej testnej premavke. Pfedstovec Nif olovnk.kom (vpmvo) sa nastavuju maticovymi khidmi. ze nase bokysa pri slrapanfkolisu z jednej stranyna drului. Iazdime v roznychpolohach. kymrrezis- %vnice • SEDADLA PREDOZADNA POLOHA Sadneme si na sedadlo s klukami pedalov vo vodorovnej polohe. & }' Sliapeme vidyn. . :.lifvali silu s!iapania. Sirsie riadidla uIahcujU riadenie pri niMej rychlosti (d61eiite pri jazde mime testy. Upevnovacie skrutky zarazok uvolrume.amok: IDLA Sfrka riadidiel horskeho bicykla sa pohybuje v rozmedzf od 21 do 24 pakov {53.ajsil:~Oll cas(ou nohv nad 080ll pedaIu.:sina pre ds tavcov ma znacku . akchceme zvysit frekvenciu sliapania. Privelmi znfiemi ~pifkasedadla sposobuje narnahu chodidiel achrbta. zatial' co skrutky presne uastavitelriych zamkov (rfal"ej upraVol) sa nastavuju imbusovvm krucom(6 nun). Oby6JJn)i z6rno~ so skrulkornl a moftcoml Pr. ~( Vyska predstavca ma pri pretekaxskom bicykli drzaf riadidla.ak sedlme na sedad1e a nohe je bruskorn palca nadosou pedalu v dolnej polohe..Pri bezsponovych pedaloch poziadame priatela Q pritiahnutie skrutky.61. v.po druhe ak dfune.i1iZime mierne spi.

Investujme do kvalitneho naradia. ktore sa moz~ uchytif do zveraka na pracovnom stole. ktory drzfbicykel na podperach a umoznuje nastavif mechanizmus prevodov a: vybrat' zadrre koleso.4' 0 6' no st61e nosenie. a hlavne teplu miestnos! s pracovnym dielenskym alebo obycajnym stolom. SptcoyV krdC so poUZfvo no vvrnenu a ufahovanle splc. Tento nostrol je ddlezltY no no stavovanie o ucrzbu retoze. dobre osvetlenu. 15mm.e a najdolezitejsie naradie pre nasu domacu dielliu. ktorych prtklady uvadzame dale]: moznosf ctacania zadnym kolesom a klukami nam uYahcl pracu na prevodoch. Tiez sa vyplatf investovaf do praktickeho montazneho stojanana bicykel. STOJAN NA DIELENSKY ST6L Vacsinavyrobcov dielenskych stolov vyraba aj stojany podobne typu Kestrel.buderne potrebovof speclolny ncsrrol.zial·stve alebo v predajni autosuciastok. ktorym mozno nastavif rozne polohy (pozr: str. Niektore nastroje rile 51l specialne eyklisticke. Ak mame zvlostnu retoz. i. cistiace prostriedky a mazadla. DOMACA DIELNA je uzitocny kine s nastrckomi 8mm.9mm tvoru pfsmefi9Y lonkovccu. 11 rnm. Sfahov6k kfuky musl z. ktory vlastrume. nie priliS nakladny stojan. Obstaroms si minlm61ne po ovoch z kazdej vel'kostl. Praca 5 lacnyrni nastrojmi nas neuspokojl (mozu byt' zhotovene z podradnych materialov a pri namahanf sa m6i. 19). Rovnako budeme potrebovaf aj montazny stojan. Nastrckovy killc KlieSte nO. a rornrn. Bez neho nem6zeme kl'uku stlohnut. potrebne suciastky a diely. Sesf velkostf (2 rnrn 2. 5 mm a 6 mm) pokrvla vocsinu noslch potrleb. 16mma1Tmm. NARADlE NA UDRZBU NARADlE NA UDRZBU ·17 Naradie na udrzbu NA EFEKTfvNu DImZBU a opravy bicykla je dolezita dobra organizacia prace. obstarame si stojan. Naradie a nahradne diely ulozime na stale miesto.16. Ak si chceme pracu maximalne ulahcit.5 mm. aby sa nedotykal zeme. 14mm. I(fuce no ufahovanle kuzerov -dye blovne vel'kostl su 13/14 rnrn: .pouztvame vhodne naradie. nebudeme ho potrebova ( vera a pracuje sa s rum avera lepsre. Na obrazkuje zakladn. na ktorom sa bicykel upevnf tak. prenosny a posluzi nam pripadne i na ulozenie bicykla. kde ich marne hladaf (050 bi tne imbusove kluce). Najdeme si na to pokojnu. 13 PM1~ NQL ". Mnohe z tychto nastrojov su pomeme Iahke a mozeme ieh brat i ria dlhsie cesty. Stojal1 zdvihne bicykel do potrebnej vysky tak.e .strihonii3 'Copikovy kfuc Ie I'ahky a pouZlvo sc. a 15/16mm. arnm. 13mm.u deformovat) a riskujeme poskodenie bicykla.ck so potrebujeme dostof k sire" dovvrn costiom bez odmontovanio klukv.cvklstlckenOstroje. Ak jazdlme v skupine. aby stile vzdy vedeli. VyvoruJme sa lacnych druhov.9mm.odpovedaf zovltorn no kruke. a preto ieh mozno kupit aj tr zele. 3 rnrn. Imbusove kruce su vermi potrebne. . vezrneme jednu sadu naradia pre vsetkych. Je Iahky. velkosf su L1Zitocne 0 tohke Nastavltefne kf(i(.II 0 I~ TROJNOZKA Kestrel trio je jednoduchy. lOmm.na nom davzpnamene praccvaf ~ Ve!'kY skrutkovaC mofno pouZil' oj aka pcku. 12mm. Motlcove kruce (vprovol vprovo hore) su uzitocnvrn nerodim Obstar6me si ich vo velkosti C\mm.e sa.C. Pre nastyp bicykla.

naradia.NARADIE NA UORZBU NARAOIE NA UDRZBU ·19 PROFESIONALNE NARADIE Zobrazene naradie je specificke. ak jazdime casto a radi sa pra:. pretofe bolo vyrobene na ulahcenie ieh prace. toto naradie je dosfdrahe (okrem stahovaka vofncibeiky) a investfcia do neho sa vyplaca iba vredy. Kl'uc no polstne motlee a hlovovU zostovu UNIVERZALNE NARADIE Zobrazene specialne cyklisticke kombinovanenastroje S11 Iahke a pevne. Vzduchcvy vo~c-- ~ ~~J. Svoj bicykel si nfm neposkOdfme.stran. aby sme nepretiahli. Rukov6f pumpy Ohvbn6 vzduehov6 /)OdiCO' ---j.o s imbusovvmi kfUcmi v rozmeroeh3 mrn. Su idealnymi nastrojmi do zakladnej cestovnej supravy.sfajan Park PC5-1 Kruc no hlavovu zostavu 0 polstne matlee Luxusny sfahov6k klUk so vstovonou rukovofou. [e urcene na velke namahanie a opakovanepouzitie. Toto ~pecialne naradia a pomocky pouzfvaju profesionalni rnechanici bicyklov pre vsetky Cinnosti. Kroc no polstne matice ·Jednoucelove naredle (zobrazene hore) je pevne odolne. Verka purnoo so vzouchcvvrn valcom vaesim aka pri rucnej pumps. stohovok kink. ku ktorym moze d6jsf pocas jazd Y: nostrokoveho kfuea je soda vlocu'eeloVV ncstro] s imbusovvm kfucom.zostavitefne stojany (pozri 9imizok) su idealne na uchytenie bicykla tak.. Naradie pouifvameopatrne. Do svorky m6Zeme upnut ktorUkofvek Z rur ramu bicykla.skrutky a nestrhli zavit. SPECIALNE MONTAzNE STOJANY Samostatne. nqfukule pneumdtiky rychto oefektfvne. Inak by ho mohol poskodif. skriZo- . ktoreurnozi'Luju pracovat' na bicykli takmer zo vsetkych uhlov. Zverck sa upina no qielensky olebo masfvny dreveny st61.5mma6mm.. nostrol no retoz.specialnym eyklistici<Ym n6rddfm. vccrnl . r6zne driiaky a prfslusne vy 'beratelne vymenna URiverzalny krue Cool Tool obschule imbusove kfuce. kruc no hlovov(i zostovu o kfUce no stredove misky. Ziaf.idelne venujeme udrzbe a opra vam nielen svojho bicykla. Ie uiltaCriy aj aka upinaef prostrledok pre diely blcyklo. Koncovko no pripojenle Nastrckovy kJDc k ventl/u duss Kluc no stredove misky • fa Kfuc no hlovavu zostovu a pedale Sfahov6k vofnobezky (hore) must presne zoopovedof n6smu ozubenemu kolesu. nastrcky umoznuju vykonavat vacsinu potrebnych prac. ° stolny zverak -hoci nie je. PracbvnV. 4mm. krut no dr6zky loflsko. Niekrore stojany maju oloene svorky. I lS. ie na nom mozeme pracovat zo vsetkych. skrutkovocorn o sodou nostrclek vel1<ostiod 8do14mm vymL plochvrnl skrufko. kvalitne a z pevnych materialov.

ci nie su poskodene. Brzdove paky unuestnime tak. Lankovod qrzdoveho Idnko __ Btzdo ve'!onko Brzdove tanko Voloova koncovko lanka ramend osky brzdy / .0 ane (llozri stt. pritom prenesieme svoju telesnu hmotnost' na pedale a zdvihneme sa zo sedadla dozadu. Q¢~stime dx6tenou kefou.eaciine. 0mst~:ve. Prezrieme lanka a lankovod. Zaroveii brzdime 0 moment skor zadnou a potom prednou brzdou. aby sa kolesa nedostali do smyku a aby sme nepreleteli cez riadidla. ak su poskrabane a zneCisten). im BRZDOVE pAKY Brzdove paky horskych bicyklov sa vyrabaju v dvojprstovorn alebo stvorJirstovom prevederu a su vvbavene orvorom na uchytenie valcovej koncovky-lanka a nastavovacou skrutkou d1zk'Y chodu paky. Velmi ilcelne su brzdy typu "cantilever" (krosove) alebo tiez ramienkove.odstrcinime vsetky kamienky.Ci su rafiky spravne vycen :. Po uprave brzd vyskilsame prudko zabrzdit.z1vat.20. ktore p6sobia v naboji kolesa. Skontrolujeme opotrebovanie brzdovych klafikQYa.f ako budeme bt21dy pOu. zatial' CO zapastie zostava. Najbeznejsie 5U lankom ovladane celustove brzdy s postrannym alebo centralnym tahom. 3~-30) a v . nariahnute.:n Brzdy ExrSTUJE VEEK:EMNOZsTVO r6znych brzdovych systemov. Vymenime vsetky stare a poskodene diely. Vyskytuju sa tiez velmi ilcinne cefusfove brzdy ovladane hydraulicky. BRZDY BRZDY . aby smerovali z riadidiel dolu. 0 . vzdy urobime nasledujucu zakla<fi1:u K0urroru: Najsk6r saptet . aby na nich mohli prsty stale zostaf. Predtym. vratane bubnovych a diskovych.

pretiahneme korviacou skrutkou.------~----------- VYM. cazvyNje ucinnosf brzdy.ramene. ktoi'a do neho vnika. brzdovej pakya koncovku Iankovodu brzdoveho lanka presne vlozime do nastavovacej skrutky. aby vznikol cisty rez . ktore byvaju rozne.ale ich ildrz. DALSIE SYSTEM:\' . ze pri pravidelnej kontrole a vymene sa poskodenie laniek vyskytne iba ojedinele. ktore su pre nas system vhodne.ako bolo lanko zatiahnute a jeho zvysok odstrihnuty. Silne Janka su pevnejsie a menei nachy lne k predlzeniuamaju Iepsiu ucinnosf. aby Ianko brzdy bolo. ci su konce lankovodu na svojich miestach. Zistfrne. Lahko sa potom prefiahne strmenom a trubickou. Nikdy lanko neprerezavame tak. potom pretiahneme Ianko.drazkou v tvare pfsrnena. aby sa zabranilojehc rozpleteruu.pokia]' nebolo pretiahnute lankovodom brzdoveho STRIHANIE LANKA 3 UPRAVA LANKOVODU Naiskcr nozorn rozrezeme vonkaj~fPVC pov lak tak.ze autornaticky nastavujeceluste do spravneho uhla. Po tom.2s)_ PRIPOJENIE SPOJOVACIEHO LANKA . predovsetkym u horskych a kombinovanych bicyklov. Lankove systerny u brzd a prehadzovacov sa lfsia odbicykla kbicyklu. ako v uvedenom kroku B].skrutka strmefio 1 2 skrutko txzov 1111- PRIPOJENIE STRMENA BRZDY Skontrolujeme. VHODNE NARADIE Pouzrvajte. Pretiahneme Iankovodftkami na rame. Fotomtuto maticu skrutky zatiahneme.uje charakter brzdenia (pozri str. aby sme obnazili kovovy kryt. NoV)! typ Shimano (na obrdzku) nevyzaduje. Koncovku spojovacieho lanka zasunieme do sedla brzdoveho ramena.zalorrrif a nasledne prasknuf) a utiahneme zasadne maficu upevncvacej skrutky na strrneni. KONCOVKYLANKA RAMENNYCH BRZD R6zne prevedenia ramennych bfzd sa od 'seba li~ia iba v malickostiach. 2.obycajne cvikacie klieste. Vy~a strmeiia menruhol medzispoiovacim Iankom rarnien a brzdovyrni ramenami: tento uhol Oyptyvii. BRZDY ----------------------------------------------. pouzijeme najsilnejsie lanka. apotom ho upravtmetak.do konca brzdoveho ramena. podfa ty.pu bicykla.kvalitne'klieste na lanka . stiahnute v strrneni brzdy. Pre brzdy. (f~ '- KOnC~VkQ O-Ionkb Lorita volcov6 koncovf(o a_-------Lankovod -s-: e brzdoveho lanka lonko KOneovka Ionk-ovodu brzdovena)dnka PRIPOJE~IE ~ANKA NA BRZDOVUPAKU ValCOV(l-kOI1COvku vlozfrne 'do. Prstiahneme lanko malym otvororn v upevnovacej skrutke strmeiia. Upevi'iovocio . abyianko mohlo volne preklzavat. zovreme kliesfami na konci lanka capicku. liZ dolu k srrmenu brzdy.tti vyhodu. Skrutku stale ruzime 10 rnm klucorn (keby sa skrutka otocila.a zapevmme ho v nom (5 natiahnutim lanka.ba je v zasade podobna. Nove lanka treba natiahnut a brzdy eSteraznastavi-t' (pozrisiT 25)_ lanka a upevnovacou skrutkou (po odstrihnuti sa koniec lanka moze rozstrapkat'a prevlecenie je potom vefmi faZke).22.l Vymena lanka PRE OTLIvEOVLADANIE BICYKLA 511zakladnym ANAT6:M1A Sp6jqvocle lonko rom!8n MONTAi NOVEHO LANKA U RAMENNYCH BRZD predpokladom dobre narnazane.U v strrneni a prevlecieme kotviacou skrutkou ria opacnorn.ENA LANKA. Brzdove klatiky zaistime V tlaku na rat-a natialmeme lanka pretiahnute kotviacou skrutkou. Potom koniec Ianka. .lanka s hladkym chodom.by lanko roztriestili. Vo vel'kej cash sveta sa pre zadnu brzdu pouzfva prava brzdovapaka (vo Vel'kej Britanii sa bezne lava brzdova pakapouziva pre zadnu brzdu). To urobtme pred pripojemro spojovacieho lanka ramien. Nadbyto~nelanko nestrihame. Tento system ma. Dchytnykoniec spojovacieho lanka sa zasunie.Ianko bv sa mohlo.stao stlacifkonce kliesti.

Nastavenie vyskusarne stlacetum brzdovej paky. Nezabudnime vzdy vymenif eely par brzdovych klatikov naraz. odmontujeme imbusovym klucom skrutky. Pomocou nastavovacich rysiek na montaznom tine klatika nastavime obe rovnako.rafom a zadnyrn okrajorn brzdoveho klatika. ktore musfrne udrziavat namazane a ciste. Vhodnym imbusovym klucom pridrzime celuste pri dotahovanf matiek. obzvlasf ak jazdfme casto za vlhkeho pocasia a v blate.eluste Shimann a ScottjMatlm~!se_l' s klarikmi sil vysoko vykonne vo vlhku. Naopak Shimano kompenzuje to. motu predrief plast' pneumatiky _ NATUCENIE BRZDOvYCH CEEUSTI SKLATIKMI Mala'vola v ramennom mechanizme pripuMa. ceruse s klatikom Scott/Mathlluser rna pornerne malu stykovti plochu.e je z maksejgumy. viicsou plochou styku.~_.:J STYKOV CEL'USTf A PLOCHA BRZDOvYCH Pri uvedenf do cinnosti sa rnusia brzdove ceYuste s klatikmi pritisnnf presne na rat kolesa. Nastavovanie brzdovych klatikov maze byf pomerne pracne a je treba pocitaf s tazkostami a nepresnostami. nastavujemea osetrujeme.24· BRZDY BRZDOVE i<LATIKY . D6LEZITOSt SPRA VNEHO NASTA VENIA NASTAVENIE ANATOMIA Mont6tny tinkl6f1ka CEEUSTI S KLATIKMI PRI RAMENNYCH BRZDAcH 5 KLATIKMI Obidvernatky povolrne kl'ucom tak. CEtuSTi 1 SPRAvNE NASTAVENIE Par brzdovYch kldtikov Aztec Klatlk Scoff/Mathauser •superbrake" VYSOKQ tlCINNE BRZDOVE KlATIKY Predvedene brzdove i. Briody Shimano sa daju Iahko vycentrovat' malou nastavovacou skrutkou na pravej strane jedneho brzdoveho ramena. [e mozne kupif cehi paletu brzdovych klatikov od tradicnych gumovych. VYCENfROVANIE BnZO Tall ramienkovych bfzd musi by!' rozlozeny na obe brzdove ramena rovnomerne. V pnpade potreby nastavenie skrutkou zopakujeme . 2 OBSLUHA BRZD Ramena brzd sa otacajU na navarenych oskach. aby sa brzdove cefuste s klatikmi trochu pootociIi pri uvederu do cinnosti. Pre jazdu v blate a v zime pouzfvarne Volbou . Ak je navarok odrety.25 Brzdove klatiky a dobre udrzovanych brzdiacich ploch klatikov sa nemoze podcenovat. Ked' sa celny okraj dotkne rafu. . Ak su priJiS ruzko na rafe. Preto sa vyplaca byf co najviac pozorny. aby sme ramena rnohli vymenit. vyhladime ho drotenou kefou R6f __ -b:c. To platt pre akekolvek brzdy. aby sa a smirgfovym papierom. TAH PRUZINY OWOn! na brzdovom ramene mo:teme menif fah pruziny na ramene.. Obe i'el'uste natoefme k rafiku kolesa do spravnej polohy. Musi:me to robif opatrne: ak priemer oskyzmen~ime! bude rameno brzdy volne. motu sklznut a poskodit spice. Pri vymene brzdovych rarnien neu tahujeme skrutky pnlis. preto ich pravidelne _ kontrolujerne. i. Chybne brzdy mozu viesf k vefmi neprijemnym nasledkom. rna byf medzera asi tak 1 mm medzi. Niektora dlhe cefuSJe sklatikmisii zhotovene do obhika. Skrutku nastavfme 2 mm imbusovym klucom...aby bolo mozne brzdy I'Ukami stlacif.. ale je zhotovena z velmi tvrdej gumy. Tyrn by mala byf zaistena ich optimarna poloha. aby zodpovedali tvaru rafu kolesa. az po tvrde synteticke s vysokym trenim. atym sa znfzi ucjjU1'osfb~zdenia. rameno posobenfm pruziny mohlo vracaf VYMENA RAMIEN Akonahle spojovacie lanka prestane v brzde spravnefungovaf a znizuje sa tah na brzdove ramen ... vacSi!ah. Stlacenfm paky brzdy vyskusame a prfpadne este jerrmej~ie nastavime. ako ukazuje obrazok. ak 511 prilis vysoko.

Povolime kotviacu skrutku. preto t€11tO sposob praktizujeme s atom.Poistna IVI ti smeru otacania. 44). Tie byvaju vybavene brzdami s centralnym tahom alebo ramennvmi brzdami. Tieto brzdy spaiaju vyhody nizkej hmotnosti . Potom malica-¥ malice dotialmeme naspat. pricom rum mierne otacame. Ak je lankovod poskodelly alebo roztrhany. s dobrou ucinnostou a efektivne sluzia na Iahkych pretekarskych bicykloch. Lanko prevleciems cez kotviacu skrutku a pevne zatiahneme. AKO BRZDOVE SYSTEMY NASTAVENIE CE~USTt ANATOMIA Obe brzdove cefuste 5 klatikmi sa maju rafu dotknnf sucasne. aby sa zabranilo jeho rozpletaniu. a potom ruekdlkokratstlacima paku brzdy.ym tahom map} jednu upevnovaciu skrutku.RZDOVEJ CEIUSTE A KLATIKA Vsetky brzdy s bocrl. apotom maticu skrutky zatiahnut. ktory zviera cerust s klatikom vod rafu kolesa. Povolfme zovrete brzdove celuste. To vyzaduje. aby bola celust v kJuci pevne uchopena. zbiehavosti je ruen€ zahnutie cerust! brzdy spesob nastavenia . M6~e. Ci sa ceruste neotacaju pri spatnom dotahovaru poistnych matico Pokialano. brzdovu paku stlacime a lanka vyberieme.26. Pokiaf je stale velka vofa medzi klatikmi a rafom. aby bolo zovretie brzd vycentrovane. povolfmematice a celuste nastavime mierne sikmo pro. Skontrolujeme cinnost brzdy a ak je to potrebne. nariahnsmeviae lanko a kotviacu skrutku po tom apM unahnsms. Brzdy pravidelne rozoberame. a potom ich opatme povolfme. Nie su vhodne pre znacne nalozene turisticke bicykle a bicykle pre beznu dennii potrebu. skrutky zatiahneme (v smere hodinovych ruciciek]. 2 J~MNE DOTAHOVANIE NASTAVENlE B. Je tu nebezpecie poskodenia. Skontrolujeme. BRZDY BRZDY CESTNYCHBICYKLOV ·27 Brzdy cestnych bicyklov v Iahkych cestnych bicykloch sa obvykle pouzrvaju cefusfove brzdy s postrannym fahom lanka s jednym alebo dvoma bodmi otacania. l'istime a premazavame. treba nastavit skrutky v otocnom cape. PrehnutaO podloiko te alebo miskove podlozky pri. 2 MONTAl NOVEHO 0 OBVYKLY SPOSOB NASTAVENIA ZBIERA VOSTI Obvykle najefektfvnejsi pomocou francuzskeho kfuca jednym opatrnym pohybom. vymerume ho (pozri sir. aby sa lank 0 na tiahlo. Aby sme skrutku mohli usadif povotfme poistne matice. Kotviacu skrutku lanka povoltme. Pre centrovanie bfzd s jednym otocnyrnbodom treba najprv povolif rnaticu skrutky otocneho bodu a podrzaf brzdov€ celuste v rovnakej vzdialenosti od rafu. 1 VYMENA LANKA BRZO Ak brzdy (akopri types jednym alebo dvoma bodmiotacania) maju vefkiJ v6fu alebo sa nevracaju. Podlozku upevrume tak. nastavenie 20pakujeme.me vsak pount' prehnu- LANKA Nove Janko namaZeme a prevlecieme ho ockom brzdavej paley a lankovodom. aby sa zmenil uhol.montazi skrutiek v brzdovych celustiach. Dbame. Rychloupmaciu kladku cel'ustf uzavrieme. Ofoen? cop l CENTROV ANlE BRZD VVMENA LANKA V POSTRANNOM TABU Regulacnu skrutku lanka zaskrutkujeme (v smere hodinovych ruciciek). NASTAVENIE ZBlEHA VOSTI PODLOZKOU Podlozka Zbiehavosf klatikov pri brzdach s bofuym ~ahom nie je mozne nastavif normalne. Polohu skrutky zaisttme imbusovym kfucom a dotiahneme malice. Povolime poistntr maticu ki"liCom. Pre brzdy Shimmw s dvoma otocnymi bodmi sa brzda vycentruje nastavovacou skrutkou podtazobrazenia. celuste stlaCfme oproti rafu kolesa a podrzims ich.

u ~ BrCYKEL r ZLQZrrY n SYSTEM."'FIotitlomu vytvorenim duteho prierezu rafu: (princip skrinoveho nosi1ika). Ked'KU)Ujeme nove alebo nahradne du~e.i~rtwn-typom ventilu.te~ bicyklovych pl~Mov.17menif. co je prave zaklad pevnosti kolesa.U du~u. aby zvysili odolnosf kolesa yocNeformacii pri narazoch. . Na vylet berieme so sebou vZdr jednu rezel''>lI1l. aby sme)u . N apnutie spfc.'<. Spica "- '". aby sme kupili dU6Uso spr. Hoci jeho hASTE A DUSE Matico spice " V sucasnosti [ena trhu dostat?C:n:Yn). celkovo tvori odolrui konstrukciu.napnklad vyplety s knzenfm cez dva.£<. C:i jeho VerkOS:1 ?odpoveda velkoeti nasich rafov. dbame. tiahne alebo tlacf I'M kolesa dovruitra stredu kolesa.OLESA A RNELJMAT!~Y KOLESA A PNEUMATIKY ·29 Kolesa if 'pneumatiky jednotlive casti maju minimalnu hmotnosf a velkost. Freto sRonttG)lujernekolesa i pneumatiky pred kazdou jaZ~(j).zebyf pncinou nehody s tragickymi nasledkami.Nikdy nepoQcenujme dolezitosf udrzoy kolies. Aby sme dosiahli optiFm~ ucinnosfa trvanlivosf p. tri alebo cez styri drdty sa pouzrvaju. obvykle z nerezovej ocele. obzvIasfpne horsk@. . To's!R6sobujejedtil:tkvacsiu odolnosf a tiez nizsiu lunob:~oSf.I'everulfe 51 pred kupou plasra. Konstrukcia rafov je odolns.e yefkehbdefektu alebo po~koaenia yehti1u rnohli na @este'\.28· . Rozne usporiadanie vypletov. bicykle. Chybne ko~eso me .v prfpaq.

koniec spice pretiah- carni v radialnom vyplere. Najprv zisttme ako je koleso rozcenrrovane ace je nutne urobir na jeho opravu. a V tangencialnom vyplete sa droty spfc vzajomne krizuju (pozri obr.Skrutkovacompriskrutkuieme maticu spice ku koncu. kde su Mums aerodynamicky chranene nohami cyklistu a ramovymi rurami.__. znrzila ich hmotnost. Spice su zhotovene z pevnej ocele. FIne diskove kolesa sa pouzivaju iba vzadu. Maticou utiahneme drot na priblizne rovnake napnutie ako ostatne dr6ty v kolese.zosilnenev koncoeh a nezosilnene. ANIE dn5tu presahuje dovnurra rafu.a chot prev lecieme na jeho pozfciu. Vycentrovanie vykonarne postupne tak. Vyberieme rafovu vlozku. .).. Pokial'koniec zarovnarne ho pilnfkom. aby sa prirubu naboja. nehrdzavejuce alebo nerezove. Marien spice i priliehajuci zavitspice namazeme mazivom. pretoze spice sa montuju striedavo hlavou zvonku a znutra prfruby naboja. takze je tocivy moment pri zrychlovaru alebo spomalovaru lepsie prenasany. KO{Tlpakme ka/esa I . pochromovane alebo poniklovane. Hoci su tie to kolesa l'a1:sie.kaZdy druh)' .cirn vznika aerodynamicky odpor. Menej caste je prevedenieso . pokialje pouzlta. kde dr6ty smeruju priamo od naboia k rafu: taketo koleso je vsak Iahsie .uprostred. Pre znfzerue tohto odporu bQ~6vynaidene diskove koleso. 4 CENTROV VYMENA POSKODENE} ALEBO ZLOMENEJSPICE VLOZENIE NOVEJ SPICE Najprv demontujeme plaM i dusu z kolesa. KOLESA A PNEUMATlKY SPICE A CENTROVANIE KOLESA ·31 Spice a centrovanie kolesa KOLESA BICYKLOVMAJV OBVYKLE v 32 alebo 36 S:pie spi- ANATOMIA Matico Spice l6vit HlodkY kolibrovany drat v radialnom alebo castejsie v tangencialnom usporiadanf. nerne otvorom v nile a POt0l11 k nej prilozfme maticu spice. pretoze pri vyMej rychlqsti vyzadujii menej energie. . bicykle s nimi su rychlejsie.po. 32-33. netlacfme . ktore rna.Rracuju.ieme koncorn sozavitom cez 1 KOLESA VJmerta poskodej alebo 1. v rovnakom vypiete).mal by sa daf ohnut Iahko. A vsakked'ss koIeso toci. Ak je dr6t spice poskodeny.si. maticu ilpice a vyberieme dr6t z pdruby naboja. galvanizovane. HRUSKA SPiCE Dr6ty spice sa vyrabaju v dvoch vyhotoveniach: .1<1~usenej spicenarusi centrovaniekolesa. dr6tu ale podla druhej spice (dr6ty \ striedavo . ale zostalcely. ako su dr6ty spice vzajornne jed en k druhernu plekrfzene v sulade S ich rangencialnym usporiadanfrn. odskrutkujeme.30. Na dr6t priliS \~ . tim je koleso Iahsie a pruznejsie. ako jeopisane na sir. droru. Zosilnene su v koncoch hrubsie aka . Kompakme kolesa s vyrezmi v disku maju aerodynamicky tvar a tieto kolesa sa pOuZi\raju tak vpredu ako i vzadu. Hlavu drctu spravne usadime v prirube. s vynalozenim len mierneho tlaku. Spica sa must vlozit k rafu kolesa z opacne] strany. I. ako koIesa so spicami. Ak je drat zlomeny vyberieme obidve casti drotu. pricom sa riadime nie lahnutie podla susednej spice v pnrube. Diskqve kO/esc. Zavitovy 3 NA?TAVENlE DROTU TAHU . Novu spicu -prevlei'. H/mdca spice ______ 2 ~RISKRUTKOVANIE SPICE NOVE' por. aby sa v ohybe a hlave spice usadila. nizsf aerodvnamicky od- 'Vsimneme. kladie minimalny odpor vzduchu. BEZSPICOvE KOLESA Kblesa sa vyrabaju so spicami. spice viria vzduch. Vpredu byp6sobili ako plachta a znacne by stazovali ovladaniebicykla.

ktors'vedu k opaenei strane prfruby.t:yrn krokom pri kentrole kolies nasho bicykla je kontrola stopy.rafu vioiimenov(l vlozku. Rafyzadneho kolesa su tiez centrovane na stred.na vy~ku. Priruba na strane vclnobezky rue je na okraji naboja. '. Aby smedocielili revnaky fah na raJ. Na kontrolu. centrevania.33 KONTROLA KOLIES KONTROLA VYCENTROV ANIA KOLIES CENTROV ANIE KOLESA CENTROVACIA STOLICA Centrovanie .ne."'~Il_ ~ i. vyhladame a odpflime vsetky vycnievajuce dr6tyapic. apnute ako na opacnej stra. Spice predneho kolesa musia zniet vsetky rovnako. hare by mohli dusu prepichnut. a pritiahneme tie. v nizsfdl rniestach dr6ty povollme. osmicku a vajce). preto znovu nastavimevsetky z oblasti oZllaM1t) kriedou. takZe na kazde] strane koiesamaju droty iny u1101a V"ytvAraju nepr-avidalny diskovy tvar.£1 bicykli. aby bola nasapraca presna.a presne centrovartie Kobes pouzrvame.hned' pri prvom pokuse podarl. ktore maitu posudif horizontalnu i vertikainu polohu (tzv.tOLESA A PNEUMATlKY SP ICE A CENTf{()V ANIE KOLESA .az sa dorkne miest najvacsieho vybocenia. i. pretoze Tab vsetkych drotov je rovnaky. Potom do..kolies je viae umenim ako vedou a zaciarocnfk by nemal ocakavat. opa( skontrolujeme hadzanie a esteupravtme napnutie drotov na miestach. ci rue je ohnu ty alebo prasknuty. Centrovacie stolice majunastavitelne ukazovadla. prejdeme k dalsej znacke. Ked' odstranime.e budeme kriedu drzafnad hornou castou rafu a otacat-ntm. dr6ty pritialmeme v skupine po s:tyroch. 1':1 riadidla 5U kolmo na plochu ramu. Bicykel obratime a postavime. ktore vedu k prftube na tej strane.Ochrannu vlozku vrriitra rafu vybe. Iednoducho to znarnena zakryt kolies za seba podla dotycnice prelotenej vrcholmi plastov.ktore nie su vsulade S ostatnymi. centrovaciu stolieu. Dosiahnerne tak lepsie vysledky nez pri centrovani nahrubo priamo 11.nie . Povolfme droty.32. OZNACENlE r<OLESA Miesta najva~~ich vychyIiek (miesto. aby boli v~etky droty rovnomernenapnute. kde je koleso v naivacsej miere rozcentrovane) si oznacime kriedou alebo fixkon. 86).dotyk ina zvuk rovnaky .je potrebne skontrolovat. pokial' mozno. kde je'potrebne.Nejdlhsia znacka kriedou udava miesto. vYCh"?jenio(vojes) 2 HORlZONTALNE CENTROVANIE Inotko !friedou ukozuje bocne vvchYle. ._ Vertikalne oo. Kdesu vygie nuesta. pretoze dr6ty sptc po Ob0Ch stranach predneho kolesa zvieraju rovnaky uhol s osou naboja. Presvedctme sa. Postup opakujeme ai do vyrovnania. ________ Centrovocf 1 CfJntrovocio stoliccr Ukozovodlo boeneho vychYl!anie(osmlcko) ---1. Rovnake napnutie drntu vyskUsame brnkantm v strede kazdej spice a po6'i:vame jej zvuk. . ovenme.. povcltme ho takabybo! mi. V pokfaku zajednymz kolies tak. :l>:ea mu to s . Kaidy drot. D61eZi. avsak na stred su~tu &frky naboja spolu s volriobezkou.lehylky si oznacime tak. IJkozbvadlo vertlkdlneho . 3 VERTIKALNE CENTROVANIE 4 Po skoncenib_ocne JEMNE DOCENTRovANIE jeme matice spie na protifahlych stranach rafu 0 rovnaku vzdialenosf . aby sme skontrclovali vysledok svojej prace.. Ci sli kolesa v zakryte (pozri tieZ'st·r. zatial' CD sa koleso otaca. Ak je niektory drot napnuty viae.ktorti drztme opretu 0 kostru stolice.Pomalypriblizujeme kriedu k rafu. Na zadnom kolese su dr6tyna strane volnobezky viae n. aby sme v urovni oci mali vrcholyplasfe. kde je to potrebne. Zatocfme kolesom. 1- Ziska! rovnake napnutie spfc jepri prednom kolese YahSieaka pri zadnom kolese. Pracuieme precfzne a rnatice spie utahujeme rovnomerne na 'oboch stranach. povolujerne a utahu- NAPNUTIE spic eoe ~').s nastavovanfm zacar: Je dolezite. kde je znacka.ako ostatne dt6ty rill tej iste] waneNASTA VENIE STOPY SPRA VNEJ .ho na sedadlo a riadidla.rieme.najvacsiu odchylku..

2 zaobstarame zasobu rezervnych duBi.z2. ~asr ..~~. aby SIne vypustili vsetokvzduch. Ak ju potrebujeme opravif postupujeme podra str.~ ~. Pokracujeme v pretahovaru cez okraj rafu po celom obvode..c. '_ • t--.A.. Taktiez si l UVOtNENIE VENTILU Vyskrutkujme Ciapoeku a poistnu maticu ventilu. -. Tlacime silne k sebe tak. aby sme neposkodili dusu.. urnoznuje pohodlnu jazdu s minimalnym valivym odporom a nizkou hlucnostou plaiita .-~.. ~ I j. W ': ~~... DUSE Okrem zobrazenej obycajnej butylovej duse n-iozeme dostaf dalsie typy dust Tzv. ci su obe paty plast'a po oboch stranach od rafu. Venrilu Presta uvol'nime ciapoeku a zatlacirneju.. ~ ~\. odstranime vse-tky cudzie telesa z pIMt'a. ~.~:. overime. pretiahneme rukou jednu jeho stranu. Ventl' __ --1El PoIstn6 matice tJ 5 Ciapoeka KONTROLA PLAstA Prstami prehmatame vnutormi a vonkajsiu plasta.. . ~ -.~ '~l £. 37... ~. avsak nie v blare.:-. AI<ho nemozeme odpflit. \ VlacuceloyY pl6sf Nimbus ~\ 2 J. ~ . UVO'ENENIE PLAsi' A Boky plasra stlacime k sebe postupne po celom obvode ram..7 palca. Ak vkladame novti dusu.._ I. Ak je priliS tuhy..~.~'{ .- -:. Pred tym aka zalozune )lOVU. aby sa pata pMMa uvolnila od rafu.. moze byE pricinou vycnievajuci koniec drotu spice.. m6Zu byfuzitocne pre biey kle dennej potreby.. STIAHNUTIE PLAstA Ked' je phis! uvolneny.. Bez ohladu na ich malu hmotnosf su vefmi pruzne a prekvapivo odolns \lOCi prepichnunu. Hruba vzorka je konstruovana pre lillie podmienky v terene. Viacricelovy plaM Nimbus je Iahky s vsestrannou pouzitelnostou. Pla$t sa takto od okraja rafu Iahko odde1i.~. vytiahneme ventil tak.__~ j ~ -.-_ -. .. VYBRATIE DUSE Cez ONOI' rafu opatme. ~i.: . . pokiaf jednu celu stranu plaMa nestiahneme.oddelene. Hladky phisf vyborne prilne na asfalt a beton. . zakryjeme ho uspon niekolkymi vrstvami vlozky ram.. . opatrne. za ktorych bicykel najcastejsie pouzrvame. Plaste horskych bicyklov sa najcastejsie meraju v palcoch.~~\/i!l:JI. ~~~ ~ - .STE A DUSE ·35 Plaste a duse PLASTE A DUSE VYMENA DU5E ZA DVE MINUTY ANATOM1A Vzorka dezenu vyberame podla podmienok..\~ !. . sucha a Ci maspravnu velkost. ~ :i__~ ~. 3 4 Zodn~ pl6M s hrub9m dezenom I· Ventll Presto VENTILY VentilSchfOeder Pred nahusremm duse s ventilorn Presta uvofnirne hlavicku po volerum zavitu. Vhodne rozostavane vystupky sa Iahkozbavuju blata a kamienkov. .~. Ak vyberame plaste v obchode._ • R6zNE VZORKY DEZENU Tri predvedene typy dezenov plastov horskych biefklov sa najcasrejsie pOuiivajii pre rozne terenne-podmienky. alebo opravemi dusu.~. cez okraj rafu.... aby sa neposkodil zavit na drieku ventilu. 1>'.~ t? ....- - ~--~--rt. Ci je (:ista. Nepreklzuje aniza vlhkeho pocasia.\ • ec. Najbeznejsia velkosf plastov horskych bicyklov je priemer 26 palcov prisfrke dezenu 1 a.' .:... Oriek ventilu prestrefme otvorom v rafe.- ''C: ~ \._ "-. Larexove duse $11velmi Iahke a rozsirene na pretekarske pouzitie. Vyberieme dusu. vyberieme si ten. Priventile SdJraedel' zatlacime venti! dovmitra obratenou ciapoekou alebo nejakou malou pom6ckou.. '..34 ·IWLESA A PNEUMATIKY PL.'.--. zatial' co vodiace pasy v stredeplasfa zabezpecujti potrabnu prifna vost pri akceleracii. \ ... Ak je dusa prepichnuta zo strany rafu. "neprepichnutefne" duse su plnene syntetickvm kvapalnym trnelom a hod sa zdaja byf tazke a nie prflis vhodne pre jazdu.. Pre nahustenie duse s ventilom Schraeder moierne pouzif .. ale i metricky. [e vhodnv pr€ pevne povrchy v terene. ".~:~. - - HladkY p!6Sf ."... ktory je zhodny s raforn nasho bicykla. pouzijeme montaznu paku.II"?- .-. '..automobilovli pumpu.~ P-... 'I~' f. prezrieme ju. -. Potoni.

Zdrsnena plocha musf byf'vac~ia 1 aby dusa neboia nikde pncviknuta medzi patu plasfa a raf. smirgfovy papier.u lepidla. Dbame. aby sme odstranili celofanovn toliu z povrchu. prflis vyschnuta by sa moh.a pritlacame od stredu k okrajom. Zaplatu potom silno pritlaorne na vrsn. a5). II Dusu spolu so zaplarou prehnerne a zov. Pocas tejto doby nesmie pnstnatreta plocha do styku s necistotou. Najkritickejsie lasti ventilu. aby sme zistili miesto. odkiaf unikaju vzduchove bublinky. prevenme. Nakoniec silno stlacfme pIaM a zatiahnerne tak. nahustlme [u a prilozfrne do blfz~05ti . zeby vzduch unikal. Patu plasra pretiah- ci je val" (napr. ab)'. Cyklisti nechavaju galusky vysychat na spravnu konzistenciu.Mr. smirglovy ~P~s: Obdfinlkovo '11ejoprave je dokonala prfprava a udrziavanie eistory pn praC\. ktore maju minimalnu hmotnosr a vysoky tlak v pneumatike. ~(ICOm k zaplaty Lepldlo nagumu 6 medzi phiS( araf a zistfme. pnlis vIhka by mohla Jepit' na seba kamienky a prepichnur sa. aby nam nikde nevyakocil. aby sme nestrhli ajzaplatu. skontrolujeme vnutorrui i von- PLASTA CEZ RAF Prstami pretlaeame boky piail(a. mo. Nakoniec vloznne dusu do rafu a nasadfme piasl' (pozri. QPRAVADUSE Na opravudilSepotrebujeme a tubu lepidla. Ak nemame po ruke .PRELEPENIE DlERKY Zo zaplaty sriahneme foliu a dame pozor. 36). ponorfrne nahustenu tiUBU do vody a prj otacaru z6platana a stlacanf duse zistfme. DUBU potom este raz dokladne OCistfme . Medzitym odlozime dU5U nab ok. Po tom sa s nou lepsie pracuje a lahsle sa zabrani jej pretoi"eniu.na dusu.calypretiahli cez rat. Lepidlo nechamezaschnrit podla navodu alebo do do by.ze nam rovnako pOSlUZl! ajdrsnarovna plocha kamena alebobetonu. ci sa d LIsa niekde nepricvikla medzi plM! a raf a potom ju uplne nahustime. z6platana. a potom nanesieme na zdrsnenu plochu duse vrstvicku lepidla. galusky. Ked' ani tak dierku neOkruhla najdenle. ze dnes sa klasicke galusky na pretekarskych bicykloch pouzivaju menej ako predtym. Skontrolujeme. 7 NASADENIE Dusu opatrne rUSTA vsunieme neme cez okra] rafu dovnutra. opravuduSe PRiPRAV A DUSE Ked' sa nam podarilo zistif miesto defektu. Musfrne vsak daf pozor. .36· KOLESA A. Potom dusu uplne vypustime. benzfn). Plasf galusky je vyrobenyz bavlny alebo hodvabu alebo rucne. PRETIAHNUTIE 8 2 kajsiu stranu plasfa a odstranime pncinu defektu (pozri krok 5 l1a.. Smirglovym papierom obrusime trochakriedy a tymtopraskom posypemezvysne lepidlo okolo zaplaty.zaplaty. odmasfopapier a kried~. Plasfstlacama z oboeh stran tak. ze to ide vel'mi (azko. Driek ventilu zatlaCfme od plasra aZ po potstrui maticu. i"i je'ventil zasunuty v rafe rovno. na podozrivom mieste dusu naslirume. Skontrolujerne. Zdrsnenie pomeze lepsiemu uchyteniu lepidla na gume. Dusu vlozime do ph'iMa a driek veruilu prestrcime cez otvor v rafe. DuSU uplne nahustime a skontrolujeme prilnutie zaplaty. oorovu duse sa ziadna necistota nedostala.la preklzovaf Pokrok v beznych prevedeniach pneumatfk sposobil. U drzujeme staly tlak na boky plasl'a. dobre usadenie pJaMa v zliabku rafu. ktora je nanesena na dusu. dusu utrieme a okolie dierky odmastfme benzinom a zdrsrume smirglovym papierom. cela rovnomerne rozlozena po obvode rafu. miestojevob- ako plccha. zmackaniu alebo zacviknutiu prizakladant plaMa.rieme medzi prstami. aj ked'citfme. Dusa je vlepena v plasti a pneumatika je potom prilepena-na raf. NA ESENIE LEPJDLA Najprv si ocistfrne ruky. PNEUMATTKY PLAsTE A DUSE ·37 VYMENA DUSE (pokracovanie] VLOZENIE DUSE Novu alebo opravenudusu ciastocne nahustfme. Ak si pri montazi kolesa zaspirume Inky! ocistlme si ic~.cez raf. Potomciastoene naskru tkujeme poistnn maticu aleba kruzok na tela ventilu.. a dezen je navulkanizovany (za tepla)strojom aby sme sa nedotkli obnazenejlepiacej plochy. pokial' nebude maf matny lesk. 3 . aby srne ho. _. P6topl6sfo .. GALUSKY Profesionalni cyklisti pouzivajil.tvareoOtacame nou. sir. Ked' necitime ani nepocuieme. 4 ZAVERECNA KONTROLA Zaplatu nechame niekclko miruit zaschnuf. kde cftime unikanie vzduchu. Aby sme na dust nash prepichnute miesto. a!?y sme vytlacili vzduch aj prebytocne Jepidlo..

skrutka lonka '1- Kotvtoca / ladny' prehadzovac Refaz ZAD~f'_REHADZOV~C Refaz 'II1. PREVODNIKY .ehlostny mbde19turmey Archer. nastavene ozu1lene prevodp\'e ozovoca Te/opreho- Zadne oZI.otom najpouzfvanejsf vonkajsi. Rameno s klietkou espee kladkv.@v-o®:ve s~!3bf>my bY.edle ozubenyeh prevodovych od koliesokeez vodiaci na.€ha~zovacfm mechanizmom (okrem drahovych pretekarskych '?). Vcdnko sapohybuje prieene voci prevodmkom.lf. k.y'kQ le zahrnajti paku prehadzovaca. prehadzuje [u nil zv'ol~y~'revodnik. pricom. a ked' su uvedene docmnosti. plynule do spra nu sirku. pbuZivany pri cestnych bicyklocli: la'.od ozubenych koliesok volnobezky.rli:(az neustals napfnana. tyIn je vacsi. Kruky byvajti dlhe 165 mm at 180 nun. j$. a vonkajssj.pfnaci)ottu:. aby zapadala ~ volnobeznych koliesok. aby bbla. a tfm{ :1Ie -tlaN postranne na retaz.:ivi). KWKY A RETAZ Priecny pohyb ramek s klietkou je vymedzenynastavovaofmi skrutkami. aKO aj spravnu dlzku. ich KJ!u:ky' sa neprestarui otacat. Niek cov maju dvojitu packu pre tlaceg. Vacsina bicyklov rna dries viae prevodov. ~ 0' . ozubeI\ift. vedie rclaim).a tak musjtazdec stale pohybovat pedalmi. ked' jazdec prestane sliapat.leo:m PACKYPRBHADZOVACOV hanie ukazovakom. ktore vzajomne p6sobia na prenasanie sily cyklistu pri sliapanf na bicykli pomocou sustavy ozubenych kolies a refaze.~lilbenych koliesok.t leso. Lonkovod Kotvioeo skrutko lanka PRI. cez vodttkapostranne na retaz a l-'l~:"V'''-Yt. Ovladacie pa~ky prehadzovacov m6zu by! namonrovane na dolnej alebo hornej rure ramu.prevodovy stupen. v otocnom call!'!aie pod stalym posoberum PrnZiny.l1:'O'pa.DNY PREHA:DZ@~A!C / Prehadzovac sa sklada z kOV0V&0 voditka. na ktore sti cez pera nasunure ozubene kolieska zadneho prevodu. Lanka vedu od pacok k . pokym bicy kel rtezast. Ten rna dva d'iuky~"'Vnti. dzovacorn. Na rozdiel.!6ene kOliesk6 .' .1 ~ l. predstavei alebo na riadidlach (palcove paeky 511 iba na riadidlach). ktore majri iba jeden p :eyed a jeden pevny pastorok bez volnobehu na zadnom kolese.chanizinus-menenia G. Er. VychyriJvacigeapy vodltka udrzuju str ¥ voditka v subezne] poloh~rovinqu prevodnfka.cyklova specialnych bicyklov na casovku. Na refazi.tornyprevod na zadnom naboji (najznamejsfm je trojry. aby mala optirilaIn)ii ilCitmosf pri preradovani. Tento system tvorf bezne vybav'enie hqrskych a cestny& b cyklov._Prevodnfkov Refaz mustrnat . Cim je vilesi prevodnfk.sa vefmi rychlo usadzuju necistoty. 1 . takmer vsetky dnes vyrabane bicykle sri vybavene p-. pretopwi'buje pravidelne cistenie. I je ako puzdro nasunuta na Ivnutornu cas!'.prehorske bicykle je najbeznejSia cllika 170 mm a pre cestne bicykle 17511un. onkajsia castvolnobezkv ma drazky a vystupky. ktore umoznujti velky rozsah prevodovych pomeroy.k telu prehadzovaca prich)"tene nt0nt<'ifu6u skrutkou ada z dvoch hlavnych casH: upevnuje na nabo] kolesa.J:'H "! zvolene zadne volnobezne dove ozubene koleso. prevodntk.'..38 • PRE'VODY Prevody Nxzov PREYOD znamena stihrn mechanickych castt bicykla.tory zahrna predne i zadne pr€ ody.

Piit alebo §esfj:>revodove bicykle budd mat sirsiu refaz ako sedem alebo osemprevodove. I'i je vnutorna spojovacia platnickaclanku opreta otelo nastroja. ak sa nit uplne vytiahne. 42). Nakladnejsie typy maju nastavltelrru skrutku. aby sme nit prflis nevytlacili. Dalej otocny tin vycentrujeme presne oproti nitu refaze o pornaly otacarne packou nitovaca.38 mm POUZITIE NITOV ACA Rozpojovanie a spajanie refaze je Iahke. Ak retaz vyzaduje castu opravu. m6Ze sa star. retaz vyvinuty prt1j~ velky tlak.40· PREVODY RET Azll . Nova retaz by na opotreoovanych kolieskach a pre- vodnfkoch zle fungovala.41 Refaze UCINNOST CrSTE] do bre narnazanej retaze. aleje zdrziavany vonkajsou spojovacou platnickou. Retaze. aby bolo moine lepsie vyuzit vynalozenu silu (tialej pozri krok 3 na sir. Uistfme sa. MIERA OPOTREBENIA Opotrebenie retazs skontrolujeme tak. N ecistota a opotrebovanie sposobuje. sa casto rychlo opotrebovavaju. Starsie retaze na ozubene kolesa bez prehadzovaca sa rozpojovali v spoiovacom danku.38rrim Ziata refaz Sedls 2. pretoze kvalita vzajomne posobiacich suciastok maze byf rozna. Retaz vymenime sucasne s prevodrukmi a ozubenymi kolieskami. TYPy RETAZf Pre rozne typy bicyklov a rozne pouzitia boli vyvi- Rafoz Sh/mono HyperGllde PRASKNUTIE Akje na sta~iu RETAZE nute r6zne druhy refazi. 16-17).specialueho nastroja. 2 VYTLACENIE NITU . maze by! az 98 % (pozri 5 ir. M6zu maf taktiez dlhsiu packu.refaze zvacsuju otvory v dostickach clankov. Potom sa presvedrfme. radsej ju vymennne. ANATOMIA Rafoz MONT Ai A DEMONT At 'RET AZE 0 Puzdro WlI~_ spojovocia plotn/eke Oplerka refaze Vmrlorno _"------ Vonkojslo spojovocio plotn/eke Stondardny nltovoc rafaze Stondordn6 refoz Sedis 2-. ze ju na velkom prevodniku nadvihneme. Pracujeme pozorne.akonahle uz ziskame urcitu sknsenost: nacvicfme si tonajprv so starou retazou. Standardne nitovace (pozri obr) maiu neobmedzeny chad vytlacovacej skrutky. Necharnesi poradi+od odborruka. obzvlasf ph horskych bicykloch. Clfmkyrecaze sa zle spAjafu. aby sme nit uplne vytlacili. 71-72).mlmo vnutomej spojovacej plochy. Na opravu potrebujerne nitovac alebo vytlacac nitov. refaz sa predlzi a prestane presne zapadar do zubov prevodrtikov a koliesok volnobezky a zacne pri pouzitt vacsej sily preskakovat' po ozubenych kolieskacha prevodrukoch. zahaf co modernejsic tyl'Y sa mozu rozpojit. ze nova refaz je vhodna pre miS rozsah prevodov. ze niektory clanak praskne. v kroromkolvek rnieste ich Reraz vlozfme do nitovaca presne medzi opierky refaze. Packou nitovaca musfrne ot061' sest az sesfapolknH.I . Pokial'je pritom vidiet [eden zub prevod:nika na celt 1 vysku. ktora zamedzi uplnemu vytlaceniu nitu mimo clankay. pri pouzivanf standardneho nitovaca otacarne packou pomaly. Nit sa potom nachadza. ze niry. a tak vzdy jeden z nich vozime vo svojej zakladnej vybave (pozri str. retaz je opotrebovana. Pri vymene retaze vymenfme i prevodnfky a kolieska: nova retaz sa od poskodeneho ozubenia znehodnocuje. I VWZENIE RETAZE dlzky pcrnoccu.

REtAZ NA BICYKLE BEZ 7 5 PREHADZOVACA 0 ROZMERE·lj8 PALCA. Skonrrolujeme. Nitrefaze HyperGlide .utornej spojovacej pIahncky Cla:nku.42. Nity 8U vymenitelne. stiahnutfm pr.nou spojovacou platniCkou. Ak nit.na najmensom prevodruku a ozubenorn koliesku. a roztvoril clanok. Tym by sme mali zfskaf potrebnu pohybbvost medzi vnntor. akonahls sa na~hadza na iirovru vll.e rozpajar dvakrat na tom istom mieste.zvysok odstipneme kliesfami. Pracujeme opatme. takze vyrlacovany tin je oproti koncu nitu.aby sa nit zasunul dale] . ale je potrebny .aby pri najviicsom prevodruku a. aby nit ostaI zachytenyvo vonkajsej spojovacej platniCke.jime. povolime.uzinovej spaN na spojovace] platnicke a vytiahnutim hlavneho'telieska platnicky. PRESNE UMIESTNENTE NITU Nit prestanerne zatlacat. Povytiahnuty nit leif oproti vytiacaciemi. NARADIA -- PRIPOJENIE NITU Retaz HyperGlide nie je mozr!. 3 VYMENA NITOV Pri spajaru urniestnime reraz do nitovaca ako pri rozpajanf (pozrikrok 1sir: 41).nebol dostatocna vytlaceny. vonkajsou spojovacou platnickou a puzdrom. 4 (JPRAVA DtZKY RET AZE Df:~kanovo kupenej retaze rna obvykle . ale este stale vycnieva . Ked' crtime velk]' odpor. gpecialny rritovac. Ci retaz ostava napnuta. spono UVGtNENTE CLANKU Retaz vlozfrne do nitovaeej strbiny (priestor medzi dvojicou opierok). Pri spiijanf rna uzavrety Pruilnova koniec pruzinove] spony smerovaf v srnere jazdy. Rozobera sa jednoducho. ktory viae vycrueva. Dlzku refaze spravne nastavfme tak. Hlavne teliesko 6 Nltovoc reralOV HyperGiide Refaz HyperGlide Bicykle vybavene supravou Shimano mavaju obvykle refaz typu HyperGlide. SPECIALNE REtAZE A. j ked' je. PREVODY RET AZE ·43 MONT At A DEMONT Ai RETAZE [pokracovanta) ROZPOjENIE CLANKOV Retaz ohnerne a susedne clanky rozpo. utiahneme packbu. najmensom ozubenom koliesku boIIkoniceprehadzovaca vo vertikalnej lfnii.mala by stacH asi 1/3 otaCky. aby sme nit dokonale zatlacili.rae· siu driku nez je potrebna pre nH prevod. upravime otvory clankov oproti sebe a znovu zatlacfms na nit. z protiYahlej vonkaisej platniCky. Packou ufahujeme silnejsie. Pri pouzitiimlis velkej sily by sme mohli retaz alebo nit zdeforrnovaf.. znovu musfrne pouzit' nitovac. Tento typ retaze sa speja spoiovacfrn clankom (spojkou). Otoctme ju vzdy asi 0 1/3 otacky tak. linu. Mieme. packou otacame pomaly. Spicaty koniec noveho nitu roztlacfme nitovacorn a.

nie je spravne prerad'ovanie mozne . ako radenie vyMich stupnov tak i ra-denie nizsfch stupnov ptevodu. Ak lanko alebo lankovod pruzia alebo sa zmrstuju. mozeme ho vytiahnuf NAJNOV5IE PREHADZOV ACE I:.alebo vezmeme so sebou bicykel alebostare lanka. Rapid Fire Plus prehadzuje retaz na vacsie koliesko alebo prevodnfk zatlacerum packypalcom smerom dopredu ana mensiepritiahnutim dvojitej packy ukazovakom spat. Paku namontujeme na r6vodnemiesto (niektore prehadzovace sil tak<a. Lanka objednavama bud' podla vyrobcu svojhobicykla. koliesko a lanko prestrctme kotviacou skrutkou prehadzovaca. Nie je ho preto treba vytiahmit' a narusif indexovanie ukazovatela nastaveneho kolieska.r-Iankovodu VEDENIE LANKA Na niektorych bicy kloch su uchytky vedenia lanka. ANAT6MIA .uje mazanie lanka tak. roznych sirkiich a r6znych typoch koncoviek. 46-51). N astavime spravne prevody (pozri str. alebo su nerovne.iba vyberierne nastavovaciu skrutku a nove lanko prevlecierne cez lankovod). Lanka prehadzovacovrnusia by! dobrej kvality. To umo:l:il. zv laSt' medzi riadidlarni a ramom. vhodne pre dany typ prehadzovaca. PRIPOJENIE LANKA Refaz nasadtme na najmensf prevodnik. Skontrolujeme. --Valcova koncovka Lankovod 1&packa sa nemust rozoberaf .bane prehadzovace. Pokialje lanko este volne. To umoznr raMi pohyb lanka vo vnutri lankovodu.. aby sa Iahko posuvalo v Iankovode. I I: Poskodene lankovody -a rozpletene larlkti co najsk6r vymentms. Nove lanka namastfme a navlecieme. Pre pnpad poruchy marne stale' v rezerve jednu sadu laniek.44.Pri type Rapid Fire ov lada palec. .a stare lanka vytiahneme. Lankovod prestrihneme sikrno. zarovname ich pilnfkorn. Pri vymene lanka prehadzovaca nesrnieme zabudmif povolif nastavovaciu skrutku. Je potrebne pouziva(vidy lanka zodpovedajticej velkosti a typu. PREVO])):" LANKA·45 Lanka LANKA PREVODQv existuju v r6znych dlzkach. aby sme neskor umoznili doladenie. Ak su po skrateni lankovodu kence rozstrapkane. 2 . Uvofnime ovladaciu packu na upevnova- ccj objfmke. upravtme ho nastavovacou skrutkou. Lanko napneme a skrutku utiahneme. Akonahle Ianko odpojime od prehadzovaca. ci je lankovod presne usadeny v nastavovacej skrutke avo vodttkach: ~] Koncovka ~. obzvlast pre skokovy sp6sob ovladania. LANKOVODY (BOVDENy) Mieme zdhnlJfle lanka ShimanoRapid Fire a jeho nastapca. ie stupen skoku paky musi byf presne preneseny na prehadzovac..--Lanko VYMrnNALANffiKPREHADZOVACOV 1 DEMONTAZ LANKA Povohme maticu kotviacejskrutky lanka prehailzovaca.Raprd Fire Plus su najnovsie vyni. vzhladom na to. co ham umoznf mierne zahnutie medzi vederum. VYMENALANKA'PRI PREHADZOVACOCH TYPU RAPID FIRE Vymerta lanka pri prehadzovacoch lypu Rapid Fire je pomerne jednoducha.obid ve pMky.

fu bude vodiaci i napinaci kotuc prehadzovaca v j'edneJ lfnii s najmensfm ozube. Otieame klukami .il.. pokial'necttirna ziadny odpor. [ednoduchukontrolu urobfme tak. Niekedy musime uvolnif vodiaci kotUc. Prehadzovac sa m6ze poskcdif pri naraze alebopade z bicykla. ho skrutku.najviac pribhzi k n.Potom opat otacame kYukami a refaz prehodfmena najmel'lSl prevodruk a najVac~ie koliesko. ktore cyklista nastavoval rucne. Teraz budevcdiaci i napf.so zadnym kolesorn. . aby retaz bezala hladko. vyskrutkujeme spojovaciu klietku voditka (ktora ..oz. clOSkmtkd nopinookJ NaslovoVQciOskrutko nojni&ielw prevodli Retaz prehodfme na najvacsf prevodruk 'a najmensie koliesko.fUie ku kolesu. FRI 2MENE PREVOD?vYCHSTUPNOV ANAT6MIA «xreno NditavoWj. Modeme prehadzovacs sa Iahko ovladaju. zeza •• lozlme refaz za napinacf kotuc a zaskr utk UJ erne. skrutkuprehadzovaca. brani jeho rozobratiu) a odclelime JeJ casti. Aby srne mohli rozobrafvoditko. MONTA.je' . 3 NASTAVENIE OTOCNEHO CAPU MONTAZ PREHADZOVACA. ale musia byf presne 11astavene. sleduieme. aby bcli vcdiaci i napfnacf kotue s Iiajvai'Min ozubenym kolieskom v jedne] linii. Potom ju v smere hedinovych ruciciekzaskl"utkuJeme spat rak. U vai"slny prehadzovacov sa i:noZe napnutie pruziny nastavovat premiestnenfrn jei konca do ineho Z otvorov v tele prehadzDvac.naci kotuc bl.47' Prehad~ovac s ukazovateYom nastavt prehadzovac pr:esne:zvolene koliesko tak. Povodne prehadzovacssa ovladali jednoduchymi trecirni napfnanvmi pack ami. a kedje na bicykli i reraz. Packu prehadzovaca zatiahnams tal<. zistime. ze sa posravfma za bicykel a pohladom .pckial' necftirna ziadny od- por. potom vycistfme a namazerne vodiaci. Namazeme otocne ('"apyprehadzovaca. musia byt'ltroty ~adnej vidlice v jedne] ~()vine so zavesom prehadzovaca a mUS13 byt rovnobeznes osou bicykla.Z PREHADZOVACA Aby sme mohli namontovatprehadzovac bez roz • pojenia retaze. Vsimneme si. NoslovOvoCia s!<ruli:o lanko NASTA VENIE VACSIEHO POHYBU PREHADZOV A~ CAS UKAzOVATEEOM OBMEDZENIE BOCNERO POHYBU NA NAJMENSOM KOLIESi<U . vymontujeme na pmaci i vodiaci kofat.ljmensi~ mu koliesku. zloztme napinaciu klietku tak. nyrn kolieskom (pri pohlade 1180 bicykel priamo zozadu).Bieykel je napracovnom stojana l alebo upevnenv. 46.ZbvATEEOM . I· 2 DEMONTAz PREHADZOV ACA Vyskrutkujeme upevriovaciu . odpojfme lanko od kotviace] skrutky. I ked mnohe systemy stale zachovavajti tentoprincip.. 0 kolko sa skrutka 6toCi. abysa retaz prehodila na najvacsie.cku prehadzovata zatlacfme tak. Krajne polohy musia by! obmedzenet aby sazabranilo'spadnutiu refaze z krajnych ozubenych koliesok. Hornu nastavovaeiu skrutku povolime. Pri prehadzovant skontrolujeme. ale nedotyka sa ho. Vyrovnanie zavesu vyzadu]e specialne naradie a velku odbomost. ci sa vodiaci kotcic nedotkolziadneho ozubeneho.skrurku utiahnsme tak. PREVODY PREH ADZOV AC S UKA..a napfnacf kotuc vhcdnym mazacnn tukom (str. . 0BMEDZENIE BOCNEHOPOHYBUNA N AJV ACSOMKOLIESKU P5. nastavovaciu skrutku povoltme.a skrutku otocneho capu nastavirrie tak. ze sa vodtaci kotuct'o.kolieska.72-73). Mali by slue si ho nechaf urobif v specialnej opravovni bicyklov. Nastavovaciu. aby sa reraz prehodila na najmerisie koliesko anajvaesf prevodruk. Ked' oddelfmeramena vodfrka.ci je vodftko retaze rovnobezne .akc je umiestnena pruzina prehadzovaca. Nastavenie v prfpade potreby opakujeme.uben" 'koliesko a najmeniii prevodnik Dolnu Aby prehadzovac dobre pracoval. je prenich sucasne moine zvolif krokove ovladanio.

dolu. S refazou na prostrednom prevodmku preradtme na najmensie zadne koIiesko. ale nemozu dosiahnut spolahlivosf svojichpredchodccv.48· PREVODY PREHA DZOV A C S UKAZ6v ATEEOM ·49 NASTAVENIE PREVODOV PRI KROKOVOM OVLADANf Bicykel upevnfme na montazny stojan alebo na in1i zariadenie tak. vyhotovenia nam poruikaju este hladsiu zmenu prevodov a viii'sie pohodlie. abyprestalo jej zachytavanie. (proti smeru hodinovych ruciciek). ked' sa krokovy system rozladi. 1 PlUPRAVA BICYKLA. zatiaf co s11casne presystemy su p'iicsa indexovane. at kym sarefaz nezacne prehadeovat na tretie keliesko. aby sme dosiahli spolahlive prehadzovanie 3 ZAVERECNA Pokracujemev KONTROLA otacani nastavovacou skrutkou pri na v!letky ozubene kolieska. Kombisystemy s11zlatou strednou cestou. To iste opakujeme s nastavovacou skrutkou na prehadzovaci. Lanko prehadzovaca zacneme napfnat' otacarum nastavovacej skrutky lanka na prehadzovac. Lanko prehadzovaca povohme uplnym povolenim nasta vovacej skrutky lanka na ovladacej paeke (v smere hodinovych ruciciek). Potom otocime skrutkou spiit avsakiba tolko. 2 NAPNUTIE LANKA PALCOVE Starsie nemali vodove novane pACKY PREHADZOV ACOV systemy prevodov s palcovymi.Z kym sa retaz nepresurue na druhe ozubene koliesko (a bude zodpovedaf polohe zvoleneho kolieska). aby indexovane polohy nit ukazovateli paky presne zodpovedalinastavenym ozubenym kolieskam. VERSUS Preplnoe lmeny z krokovel?o no plynulY spOsob prehodzovonio STARE NOVE Toto starsie dvojfunkcne vyhotovenie palcovej packy umoznuje eyklistovi. Pokracuiems v olacani nastavovacou skrutkou. Cielom je. a potom zacneme rucne tocit' klukami (najprvsa prehadzovac nebude hybat). Packou prehadzovaca preradfrne . ei111 je zaisrena presna a spolahliva zmena prevodov. aby zadne koleso nestalo na zerni. abyprepinal medzi krokovym a plYllulym ovladanim. aby sa urnoznilo hesko~'~ie dodatocne jemne doladenie. Takto preskusame prehadzovanie medzi vsetkymi kolieskanu. ota~ani klukami a. V prfpade potreby urobnne jemne doladenie tak. Nostavovacio skrutko lanka . Dobre nastaveny krokovy sposob ovladania by mal zaistif tiche zrneny prevodov.packami indexovane kroky. ale po skonceru urobfme dye otackv spiit. To je d61ezite. Najnovsie plne indexovane. a taktiez pre jemne doladcvanie pol6h prehadzovaca pocasjazdy.

aby sa lankovod ptipevnil k vodftku.. a prinuti ramienko prehadzovaca.OI11 vodlrka aretazou. Ked'je prehadzovac na.naivacsom prevodnfku.i.PREHADZOVACOM A KtUKAMI . nastavujeme ich.vodftka vvsunieme do vzdialenosti 1-3 mm pred prevodnfk. lebo mechanizrnusje pod stalym tahom ad lanka prehadzovaca. Po spravriom nastavenf prehadzovaca kluka tesne nUnaf vonkarsierameno voditka. Lankoje potom u pevnene skrutkou k sedlovej trtibke nad stredom (pozri obrJ Tak je zaehovana normalna cimlOS( lanka.hcmym fahorn: ramienko prehadzovaca. Dalsie jemnedoladenie je nutne urobitpred jazdou. lanko [e vedene pozdlzhorne] nuy a dolu vedlarury sedadla.c. Ak je prerad. Nastavovanie prehadzovacov je tiez zakladnou ulohou. Ze sa lanko nezanasa bahnom. Skrutku upev.s rU\"QU se~ dadlatak. abysa jej nedotykala . najblizsiek retazi tak. vlastne klze po lanku (ktore.cim sa ~lln:ozni.ym k ramienku prehadzovaca. Vnutorne ivonksisierameno vodftka. Pomocou horne] nastavovacej . rna ii.musf by( rovnobezne s prevodnfkmi.i. i ked'bol nastaveny zadny prehadzovac. d. ked' sm~ na stojane urobili zakladne nastavenie.Z~ie·kefazi.Pri systeme Shiman» STI dame l'et'az na prostredny prevodnfk a vefke ozubene koliesko a pomocou nastavovacej sknitky napacke prehadzovaca nasravime vnutorne ramene voditka tesne kretazt. ktoru uskutocnfme vtedy. definltrvne pririahne- a potom po:wrnevyrbvname umiestneniemechanlzmu. .lankorrie je voIne a v prfpade potreby utiahneme nastavovaciu skrutku lanka.l-ii.L6H PREDNEHO PREHADZOVACA ANAT6MIA Upinocia objimko 1 VYMEDZENIE POHYSU VEAVO .m medii vnutornym rameIi. VyhodbU tohto svstemu je to. U dvojiteho prevodu umiestni- 'mevruitorrie rarnenovodttka conajbl.llY preha• Prehadzovac s.sa natahuje mora.'ovanie medzi prevodnfkmi nepresne alebo hlucne. takze sa prevod meni tym. PokiaI nastavujeme predny prehaPREHADZOVAC P~EHAD~UJE REtAZ NASTAVENIE KRAJNYCH po.50. Ulohou oboch prehadzovacov je vzajomne spolupracovat. 1 me najprv skrutku upevnovacej objimky. Mensia svetlost je vhodna pre uzsie dvojite prevodnfky a viicsia svetlosf pre viae prevodrukov. rna byr refaz na najmensom ozubenom koliesku. . Ze ~jviicSf prevodrukje najblizsie k plocham voditka prehadzovaca. skrutkynastavfme vnutorne rameno vodftka co.ovacej objnnky uvoInfme. KONTROLA VYSKY POLQHY VODiTJ:(A NAD PREVODNiKMI danvch lankami prevlecenymi stredovou rurkou jestvuju aj d'alsie sysl-eI. . dzovac s retazou na najmensom prevodruku. Refaz dame na vel'kyprevodm1c a male ozubene koliesko. PREVQDY PREONY PREHA DZOV AC ·51 Predny prehadzovac medzi prevodrukrni. bez r toho aby sa jej dotykala. Dosko jimku upevnfmea znovu skonrrolujeme rovnobeznost voditka s prevodnikni. mal by by! vzadu na najvacsom ozubenom 2 VYMEDZENIE POiIYBU VPRAVO romeno voditko ~. VyskMame.. Db-: vodftko Provddnlkv DALSIE SYSTEMY PREHADZOVACA Okrem najbeinej§ich mechanizmov dzovaca: ovla- 1.---- Vonkajifie rameno voo/tko Skrutko romien vodftko POLOHA PREDNEHO PREHADZOVACA VZDlALENOST MEDZI . Ak jen:as bicykel vybaveny prevodmi Biopace. aby sine zabranili zosmyknutiu . treba znovu nastavifprehadzova.zostane stat) abysa pohlo. aby bol prevod efektrvny. Ak st'i rovnobezne. uvolnnne montaznu skrutku prehadzovaca a vonkajsie rameno. ZEl Iankovod .lJ trojiteho prevodu dolnou nastavovacou skrutkou nastavfrne svetlostl-2ni. Pokial [e reraz na velkorn prevodruku. kedkluka smeruje dolu rovnobezne. pokial je retaz na velkom prevodruku. co byvahlavnou nevyhodou !aniekvedenych pod stredom spodnou rnrou. koliesku. • Prehadzovacso spodnym tahom prtsposobeny nanastavenie s hornyrn rahom: lanko sa prevlecie lankovym vodttkom pripevnen. . Refaz darnena maly prevodnik a velke ozubene koliesko.

. jetreba skrutky kl'ukopar pritiahnuf.zostavy prevodrukov 010re) svelkym rozdielorrrpriernerov. Pri novych klukach kontrolujemedotiahnutie po kazdych 40 krn pri prvych 300 km. ze zlozfme rePREVODNIKY ~ONTRQLUJEME PRA VIDELNE.KRlJfIEK PREVODNIKOV o @ jv-. 62'-63. Pravidelnekontrolujeme dotialmutie klukovych skrutiek (pozri niHie). iba dotiahnuf kaz- Skrutka prevodnika durovnomemou silou. Prevodnik Pravidelne. Skontrolujeme tiez. Aby sme ich vyskusali. Protiprosnj? kryt k(ukovej skriJlky l. dotiahneme-ieh.~52~.v zachytenf'refaze. ako.pou.PREVODU Z6ititove . MODIFIKOV ANEl PREVEDENill Niektorl vy}obcovia vyvinuli sposoby. nesmieme ich pretocit. vyhnute zvrchu.A S.wuje SirU rozsah prevodovych porneroy. :0 I \ I'RmAHNUTIE PREVODN1KOV _ ANATOMIA o taz. DOTIAHNlJfIE?KRUTIEl< PREVODNIKOV Prejdeme po kruhu a utiahneme k<izduskrutku na prevodru- vac~i- ._'. moh10 sposobif ze pro. UTiAHNUTI E KI:UK Prava kruka Zlozfme protipraSny kryt a utiahneme klukove skrutky.ri jazde su znamkou.zlepsit zmenu prevodov: Prevody Shimllno HvperDrive (vravo) majn mnoz- Nll!fzub stvo kratsich niMich zubovna dvoch vnutornych prevodrukoch. lahky. aby sme skrutkam nestrhli zavit. To ovplyvnile konstrukciu prevodnikov a sposobilo tiez niektore problemy pri zmene prevodu. . tal. PREVODY HDRSKYCH BICYKLOV Zavedenie horskych bicyklova ich pouzfvarue v r6zne exponovanvch podmienkach terenu nutne viedlo kpotrebe viae dimenzo- vanych prevodovych pomerov.pridvoch alebc. Oto'cfme o 180 11 potomria pedale tlactme ZI10VU. Aksu skrutky z duralovej zliatiny.iijeme najprv k utiahnutiu ocelove skrufky it potom ich nahradime povodnyrru duralovymi. .Jtdro Skripave zvuky p.. vymene kYuk pozri str.stranovsho kluca._P_R_E_V~O~.ako u cestnych bicyklov. Utiahnutie musf byt pevne. 0 KONTROLAI(tUK Horske bicykle pouZivaf(1 . To by naopak. co umo. Ci sti prevodruky v rovine.ces zmenyprevodu bude v kazdomsmere pomalsf a nie .r~" DimancnCi vlozka koch rovnakou silou.nastavtme ich do vndorovnej polohy a potom oba pedale s(lcasne rukami zatlacime k zemi.kontrolujeme zatialmutie prevodrukovych skrutiek: rOllZljeme spravmi veikosf imbusoveho kfuca . peddio pi. al e Die priM nasilne. ato tak. zesu uvolnene klukv.troch prevodrukoch 1 2 KO. PROBLEMY SO ZMENOU . Odlomene zuby sii vidief zboku. Pnpadne vyrovnaniemozeme urobit' pomocou dlheho. Pokiaf sme ich niekolkokrat dotiahli a skrutky "sedia". To umoznuji_!. Najlepsie je vsak tuto operaciu nechat'urobif v odbornej dielni.vsak vyzaduje dlhsie retaze a prehadzovacie vodttka. aby retaz hladko zapadla a zvlastne vodiace zuby na bokoch pomaha!u. Ak sii skrutky pi1!is volne. To.t! I '0 nou f mm.NTROL. posunierne za prevodnlkya otacame nimi. Pobar sa jedna alebo obidve klukypohnu.D~Y~. zaisnme ich za vitov)iJit trnelom. ~(' ~ __ PREVODNiKY A KLUICY ·53 Prevodniky a kl'uky 6 rue su poskodene ich zuby.

VOLNOBEZKUTVORIADVE HLAVNECASTI. VelkY prevodoyV pemer S prevodrukom s 52 zubmi a s kolieskom s 13 zubrni sa paras jedneho orocenia kfukou koleso oroci styrikrat. potrebujeme conajskor urobif opravu volnobezky alebo jej vymenu. ZLOMENE ZUBY KOLIESOK Ozubenia koliesok je velrni namahane. Zuby koliesok so. Pri SKRUTKY A DRAZKY Existuju dva zakladne typy volnobeziek: zavitova volnobezka .zveraka ot<!. gulockovych 1021sk. pokial' sa volnobezka neuvolru. prevodovym pomerom. aby sa zapadky neprilepili a nezasekli. stahovaka volnobezku s nabojom. osku nasadrme sfahovak voYnobe:tky a naskrutkujeme naspaf koncovu maticu kolesa alebo tesne zatiahneme rychloupinac. [e dolezite udrziavaf vsetko ciste a premazane (pozri str. PREVODY VOEN08EZKY A OZUBENE KOLESA ·55 Volriobezky a ozubene kolesa vzajomne na sebe nasunute.pripevnfsa na nabo] i S ozubenymi kolieskami nasununm do drazok vonkajilej casti a upevnf so. 2 a UVOENENIE VOtNOBEZKY . pruzm a capfkov.cameproti smeru hodinovych rudCiek. sf AHOV A.poistnym kruzkom. 71-72).no. VVMENA VOENOBEZKY NA. . Pri oprave stale pocuvame chad vofnobezky: ked' sa pravidelne cvrcanie zmeni alebo nie je pravldelne. Vo vruitri voYnobezky je zlozit)' labyrint malych zapadok. Pri spatnom nasadzovanmamazerne z~\Jity naboja.KA VOENOBEZKY Odskrutkujeme koncove matice kolesa. UCHITENIE 1 Na Sfahovakupneme do. AkonahIe sa'jeden zub zlomf.I PREVODOVE MoJy prevodoyY pamer Grallcky rozloiena vo(~ nobezko S ozubenYmI koileskaml zyva DI§tanone POMERY ktory meru otaCavy'moment na kolese. aby 5l!ahov~k ~vne drzal.prevodovy pomer je teda 1:1: Prevod 52/13 zubov je faZky a umoznuje rychlu jazdu. zcdpoveda- ANAT6MIA Polslny kru!!:ok volhobeiky Zostova volnobe2nych ooubenych kollesok juci nasmu typu. Pri opotreberu okamZite vymenime prfslusne ozubene koliesko alebo vsetky. Hodnota zmeny prevodu sa naPrevod [e prostriedkom. potrebujeme zverak a stahovak. obzvlasf pri sliapanf do strmeho svahu.a kazetova volnobezka .naboj kornpletne i s ozubenyrru kolieskami . prevodovy pamer [e teda 4:1.54. bicykloch je prevodovy pomer ill" ceny pomernymi velkosfami prevodnfkov klukovej sustavy a OZUbenych koliesok zadnehokolesa. Na vonkajsiu stranu sa upevnuju ozubelie kolieska. moiu v d6s1edku tejto namahy i zlomit.priskrutkuje so. Vnutorrui cast naskrutkujeme alebo nasunieme na naboj kolesa. Prevodnfk s 28 zubmi a koliesko s 28 zubmi otocfkoleso jedenkrat . p6sobf nit ostatne eilte va~sie namahanis. Vytiahneme koncovu maticu.STROJE Rozdiely vovyhotovenf volnobezky predurcujuilpecificke nastroje pre pnslusny typo Aby sme mohli volnobefku bez poskodenia stiahnut. zatial' ~oprevod 28/28 zubov je fahkya umoznuje zdolavanie kopeov i ked' pomalou I rychlostou.

Potom niekolkokrat potocime klukami v-obochsmeroch.presunie elektricky ovladany mechanizmus zadne koliesko na d'alSi stupeit a zmeni tak prevodovy pamer. ko/Jesko netradicnych vozidlach pohahanych Iudskou SitOH (pozri Slwnfcek). Pokial rue. Hoci su tie to syscom. boli pouz. ale vyzaduju viicsiu casneho namazania anastaskussnosr pd demontazi a montazi. Pomocou lanka sa pochanizmus menenia prevodov suva ovladacia tycka s unasav zadnom naboji. Tunke (hare). Ci nie je "Ytiaruwte alebo poskodene a podla potreby vykoname opravu alebo vymenu. rna Itadime pouzivany vnutorny meriadidlach. ktory nepotrebuje mazanie. 3 NASTAVENIE otvors osky VO vstupnom Prevodovy mechon!zmus vnlitr! zOdneho nobOja POHtADY DO BUDUCNOSTI Vyvqj v technologii prenosu sfl I I prevodmi zahrnuje poCftacom riadeny system. System je prakticky uzavretva Ul11ozi'tuje.56. ako pri sliapanf na pedale bezneho bicykla.ite " niaktorych typoch skladacich bicvklov. okrern obnost. venia lanka. ako napr.ii Otvor dutej oskV 7~ :r" TROJSTUPNOvY PREVODOVY MECHANIZMUS V ZADNOM NABOTI Vyhodou vmitorneho preradovaca v zadnom naboji je mensi pocet poskoditelnyoh dielov umiestnenych na bicykli. 1 2 MAZANIE skontrolujeme. su velrni spolahlive a maiujednooskou zadnehc naboja. najprv skontrolujeme lanka a jeho vedenie. akonahrada reJaz. ktory rna rozsah CESTNY BICYKEL dve. Po urcitej dobe kvapneme do mazacich i:'apov a na ovladaciu retiazku niekolko kvapiek stredne husteho oleja. pretozehnacf pohyb je . vod sa meru packou prerad'ovaca na aka tento cestny bicykel. Ovl6docio retiozko {prfpojujesaklonku) 'Ozubene. REMENOVE PREVODY Poziadav ka Iahsieho. POPULARNOUALTERNATfvou prevodoveho NASTAVENIE PREVODOVKY V ZADNOM NABOJI KONTROLA LANKA Ak nastane akykolvek problern s tymto systemom. Niektore mechanizmv majii vo vnutn naboja zabudovanu bubnovu brzdu. Prezrieme. Ci sa ovladacia tyaa a prvy clanok retiazky pri druhom prevodovom stupni presne kryju. aby bola retaz krytovana. PREVODY A L TERN A TivNE SYSTEMY PREVODOV ·57 Alternativne systemy prevodov systemu s preradovacom je vnutorny mechanizmus V zadnom naboji. Systemy to mechanizmus nevyzadus vruitornymi preradovacmi poskytujli. vai'siu vykonnost a: Minje velku udrzbu. SLIAPAClE POHONY Sliapaci:epohony sa wfmi spopularizovali linearny a rue kruhovy. Alternativy k tradicnemu retazovemu prenosu predstavuiu taktiez pasovy alebo torzny pohon. tri..i. Rsmenove prevody. Riadiace cidl<i su ulozene v naboji. ktory automaticky menf prevodovy pomer podla zmeny tlaku na pedaloch a rychlosti otacania. pouzi[erne nastavovac. na iiii!lq~1 t. PreVa:C~illa r. viedol k mnohym pokusom s prevodom klinovymi rerneruni.izitkovyChbicyklov. par az sedem rychlosti. Tenduchs ovladanie i udrzbu. . tichsieho a Cistej~jeho prevodu. ktora prechadza dutou temy rnechantcky vysoko narocne. ANAT6MIA Bubnov6 txzdo Prtrubo Osko so zoVltm! Prevodovy meChonizmus' Pri dosiahnuti urcite] rychlosti .

Z. Rychloupfnocio p6cko BICYKLOV bicyklov sa do istej miery lisi.~~HI"'suciastky sil. kfuzok "'V· I..: hlovovej zostavv a.·.ak~ m6zu ~y(tak Lozsxx v PODSTATE P6S0BIA AKO OPORA medzi dvoma mechanickymi dielmi (miska a kuzel' loziska .···. I Osko pedala so zov/tom Teloped6/O ~ H~A:'"vOW4ZOSTAVA Nastovovocla mlsko o o Telo vofnobehu Venceky Io&ko sgurOckomi Venceky IoiIsko sgurOckomi Prfrubo S oivormfpre..: :$. robko~ pr~s\eho stroja:stva.teWch (zar. Dobre usa{den~·aflamaZaJ'le ' ziska sUHtesvoj :tttin~mal:ry:0dFtJl' a volu naotlij.m]!onenty veYnu dolezite .. Lozi~ka su vyrobene z nerezovej ocele a su dokonalym vy- ~Jorn6casf lozlsko ---_r. aby odolala velkemu rnnozstvu narazov.Zil7L8 ~epsi.uzdrenych) lozfsk.. Fazitok z jazdy na malo alebo zle udrziavanom bicyk1i sa vl9ra. -~E~~~ :r11a"y0~a zostava bicyklovje skori~truovana tak.!~ az neuver.k6nus). '.. "'. V sucasnej dobe sa uz pouzfvaju typy u~av.iteYne. Iel:\vyhodou je. ~'< '\ . lebo ich vyroha je ' jednMti¢'Mia.~~i:UF11o. :Z.ziV0p1e d€)l~tit pTe energeticky -qspen1\Y a ryeahly chod bicykla.. V!Arn8rlliternyrnizapuzdrenymi ."" (r /"yr ~~. ktore sa jeden na druhom otacaju.. Nadalej sa vsak u vacsiny spice hlavo:vY:chzostav pouZivaju konvencne guro&p.· Osko predneho n6bojo ~'" Sfraaoll6 osko ~ . moine si zaktipif 5 nastavitelnyrni v"".tJ::e6vej SPQj~) a loziska naboja predneho a zadneho kolesa Polstny.. ak hlavne ioziska (v hlavovej zostave z do fanl:l~~ener~n~ opravu..e sa zatatenie rozklada na Vii.stale rovnake..We mfixlmaInu UClllnQ~fl'ncyk1a. ''<dlm.<nx.v€ lozlska. ktore Btl nenarocne na udrzbu. dIU. MttTProgresivnikonatrukteii pouzivaju valcekove loZiska (miesto guf6ckovych)..I I I I -§8 • L9~ISKA LOZJ5KA ·59 Loziska male ko....

otacanie prednej vidlice V hlavovej rure.ekfucom horne] misky.... Akonahle sa ozve skripot alebo sa vidlica v niektotej polohe zachytava. Hormi misku Iahko otacame v srnere hodinovych rudciek tak. musfme ju teda rninimalne raz za rok TOzobraf vyCistif.. Potom pridame d'aISi tuk. loziska SUv dobrom stave. znamena. Dbame na to. ci marne spravny kfttc. Vidlicu priviazeme k nimu spagatom alebo ju vtejto polohejednou rukou podrzime..J.15). Misku v tejto polohe potom zaistfrne tal. I SKOSI<A VOLE . premazaf a opiifzloZif • Vymontujeme predstavec riadidiel (pozr! str. Skontroluierne. vybeneme cely vencek. bi nie su ohnute a poknirene. Hlayov6 nuo mavsebe krkvidlice. a preto je potrebne robit pra.. !tore) i spodny pevny kuzel'tuhou vodovzdornou vazelfnou. aby pokryI vsetky guf6C'ky. ze su loziskii priliil utiahnute alebo rue SD. 1 UVOtNENIE POISTN'EJ MATICE 2 NASTAVENIE HORNET MISKY Vencekloiisko sgur6ckami Horny pevny kuler Tesnenie OBLAst VEEKEHO ZAtAZENIA Hlavova rura musf vydrza - Dolny pevny kuler mnozstvo narazov prenasanych pcmerne malo" plochou.60· LOZISKA HLAvovA ZOSTAVA .. dostatocne prernazane. ked' sa hlavova zostava r Hlavova zostava je pri jazde vystavena namahaniu. aby sa ziadna gu1'6Cka nestrailia. Uvolnene Ioziska musfme limed' opravif.ko Nostavitemdhom6 tntu«: TeSflehie -. • Vsetky suciastky vycishme v rozpustadle a utrieme pevne kuzely.Pevne stlacime prednu orzdu it potom zatlacfme koleso vpred a vzapati tahame spat.. maze sa rychlo a nenavratne poskodit. pre niektore horske bicykle kIuc 36 mm. aby SI11e zabranili prflisnemu utiahnutiu hlavovej zostavy a jej zadreniu. Porom pomaly vytiahneme vidlicu z hlavovej rurky Ak S'U gu1'6cky spodneho loziska volne.. aby sme ich zavity nestrh1i. Nakoniec lozisko nastavfme ako pri kroku 2 (hare).. Ak zacftime cvakuntie..VideIne kontroly. Ak $U guf6Cky lozlsk volne. poistmi maticu i podlozku. Nie je roc neobvykle. Pokial zostarui ulozene vo venceku. • Po vycisteni suciastok si srarostlivo umyjeme ruky. Tie sa rnusia pohybovaf veYmi Iahko. ti nie 56 tlakom guf6Ciek poskodene. _-'_. zodvihneme predne. . Ak hlavova zostava potrebuje vymenu. Ak 8U komponenty hlavovej zostavy z duralovej zliatiny.. ze je uvolnena hlavova zostava I" I I&::. pre vacsinu bicyklov je to kIUc 32 mm.stky naspat tak. Mozeme taktiez vyskusat v6Yu hlavovej zostavy (vpravo dole). vyberieme ich a spocframe. aby sme Iahsie zistili. RoeNA umUIIA uvolru./' '~~~~' 0 - ' - SUbor homeho !oiiska Polstnd matico PoistnOpodlot. ze . Pritom nezabudneme gufoCky spodtat'. • Vymontujeme nastavitelrui hornu misku.. Misky loziska a kuzele loziske musia by( hladkea bez vytlacen)'ch jamiek.'--__. musfrne byt opatrni. - 'J - Najprv skontrolujeme. ie poistnou maticou budeme opatrne stredne velkou silou ota("ar klucorn poistnej rnatice v smerehodinovych ruciciek. zostarui v hornej casti hlavy a muslme ich teda vybrat. ked' to ide prills tuho..koleso a jednyrn prstom otacame riadidlami. Teraz jednoducho rukou uvofnime hornu misku. Potom miskupootccfme spat asi 0 1/8a:1:1/4 ot<ICky... Poismu maticu uvolrumeotacanfm kr(ica proti smeru otacania hodinovych ruCiCiek (poistne matice s vruhkami alebo tie. narazom a p6sobeniu nedstoty...e liZ prstami nepojde d'alej utiahnuf. I . NASTAVENIE HLAVOVEJ ZOSTAVY ANATOMIA ttL ~.::l.l10zutiez deformovaf plochy lozf. znamena to. potom Iozisko potrebuje nastavenie alebo premazanie.li1 Hlavova zostava HLAvovAzOSTAVA UMOZNuJE. Nevhodne kl'uce m6zu poskodif poistnu maticu a.... Iahko vymazeme vnutome home nastavitelne misky (poui obI'. zverfme trite pracu radsej odborrukom. aby sme ich zbavili tuku a necistot.. je mozne uvolnit malym sekacikom). ktore su uzposkodene. Povolime skrutku predstavca riadidiel a lahko nimi otacame. Ked' zistfme.. Aby sme zistili pnpadne ehyby. • Opatrne vloznrte vidlicu a ostatne SilCia. :. Dotykoveplochy loZisk musia by( ad guTdCiekrovnomerne zafarbene. i. Kuzele loziska polozfme na rovmi plochu. Pri nastavovanf nedotahujeme vzdy az do konca. • Vencek (guf6£:ky) vlozfrne na spravne miesto a zatlacime ho do tuku. aIebo upevnovacia skrutka brzdy.- . pretoze hlavova zostava je silno namahana a pokial by bola uvolnena.sk. Nadmerne mnozstvo tuku absorbuje prach a vytvara s nfm bnrsnu pastu. K oprave budeme potrebovaf vhodny kYtic. aby tuku nebolo privela.to.V tejto polohe ju po driin. v ktorot'n je predstovec __ __.

62· LOZISKA STREDO.ze na nu budeme klepaf cez drevenu podlozku. (Klukove skrutky potrebuju Castej§iu kontrolu. Niektore puzdra sunastavitelne.I Gur6ckove loilsko padne pootocenie pri..i8ka. ktory je uzavrety a nieje ho moznenastavovaf Povrch puzdra.NENIE KEUKY SKRUI'KY krytu a vvberieme Po vybratf protiprasneho upevnovacie skrurky kl'Uk pomocou krliea alebo sfahovaka kluky.) Vyobrazeny sesthranny vytahovacmastroj Shima no je UIceny ~pecialne na vytahovanie loziskovych puzdier Shimano zo stredovych osiek.63 Stredova zostava OSKA STREDOVEJ ZOSTAVY vo vnutri stredovej rury. ktore rna vo vnutri suciastky loziska je z tvr.deho nylonoveho plastu. Miska rna favy zavit a ufahuje sa proti srneru hodinovych ruciciek. Pokial rna hladky povrch. Kluka je z duralovej zliatiny a pri velkomusilf by sa mohol strhnuf zavit. Osku stredovej zostavy a 102. Opatrne uiahujeme vnutorrur 3 skrutku v smere hodinovych ruciciek. otacame nastavovacou rniskou a rukou _iusilno utiahneme.v A ZOST AV A . Pozname dva zakladne typystredovych zostav: nastavitelne (kde sa miska a kuzele skrutkuju do naboja) a zapuzdrene (kde oska a loziska tvoria kompletmi jednotlai umiestnerni vo vnutri naboja). Potom juntoctme asi 0 1/ 8 otacky spaf. Presvedcfme sa. ci je dostatocne LOZISKA 1 I' . . o o 2 vyskrutkujame 1:. vyskru tknjeme ich vhodnym krucom.i volu. "1 sa otaca v loziskach ~} C ANATOMIA ~.' PoIstn6 mOtlca STIAHNUTIE KtUKY STAHOVAKOM Vnutornou skrutkou v srahovaku kluku otacame proti smeru hodinovych ruciciek tak dlho. Cvakave zvuky znamenaju. ktora sa sfahuje velmi obl'azne vvberieme pomoeou kladiva a priebojnika.ov6 nastovovaclo mlsko Veneel< 10Zlska sgurockaml 4 KONTROLA LOZISKA Stredov6 aska a spar. ine nie. zeloziska su uvolnene. kde nie je retaz.utahovanf poistnej matiCe. pokym ned time vilCAI dpor. Ci maju 10Zisk. ze klukami silno zakyvame tam ROZOBRA TIE STREDOVEJ ZOSTA VY VYBRATIE PROTI· PRASNEHO KRYTU Aby sme mohli nastavit alebo vybraf stredove lozisktt a vycist(f ich. Stredova zostava s nastavitefnymi loziskami rna obycajne pevmi rnisku (bez poistneho kruzku) na pravej strane a nastavitelrui rnisku s otvormi a poistny kruzok na Iavej strane. 0 ZAPUZDRENY STRED TYPU FAG Na obrazku je typicky priklad zapuzdreneho stredu typu . Pri beznom pcuzfvanf vydrzf asi tak dva roky. Zatiahneme kfucom na poisrne malice. Na oracoej strane. ~ivo vnutri neostala ziadna podlozka. Akonahle kluka zacne povofovaf. Prav6pevn6 mlska UVOf. Skontrolu_ieme. Pokial sa nam nedar! kluku stiahnuf pomaly zvysujeme tah stahovaka. ale nepotrebuje udrzbu a je jednorazova. rnustme darnontovaf klukyo Zlozime protiprasny kryt. Ked' sa stredove zlozenie zadrhava alebo ide t'azko. pritiahneme viae skrutku. priblizne [eden rok pri narocnejsorn pouzfvanf. ~isir. potreonu pre prf- 1 'r'It'f:"_--- Kuierove z60b/enle 5 NASTAVENIE Skontrolu_ieme.Pri montaii skrutiek kluk sa Zapuzdrena stredova zostava je relatfvne draha. odmontujeme kluku i s hviezdicou. Refaz zloztme z prevodruka a poloznne ju na stredovu spojku.dobre zatiahnute. VYTAHOVAK PUZDlER ZAPUZDRENA STREDOV A ZOSTAVA presvedcime. namazaf utiahnuta pevna miska na strane prevodnikov: aby srne sa tam dostali. je potrebne cistit aspen raz rocne. Ak rna skrutku S vnutorrrym sesthranom alebo zarezmi. Kluku. Potom to6me klukami. m6zeme ho vylupnur.FAG. Vyberieme ju tak. Puzdro sfahovaka (ktoo re je naskrutkovane zvnutra) zaskrutkuieme pevne do zavitu kfuky. sn Ioziska prflis uriahnute alebo potrebuju znova V6fii loziska vyskusarne tak. Pozor na zavity.

musime najprv zlozif. a vratime asi 0 1/8 otacky naspaf. ze lotishi 3t1 prilis utiahnu Ii a kuzela (konusy) porrebuju nastavenis. nastavovaracistit. Moderne zapuzdrene Ioziska by sa mali taktiez kontrolovaf. Obzvlasf casto by sme mali Ioziska cistit' a premazavat po jazde v mokrvch a blatistych podmienkach. potorn dame nove rozperky a pritiahneme nastavovaciu skrutku. "vyldanie" a kuzele (k6nusy) potrebnju nastavij. pritiahnutie alebo povolenie. tzv. vyskrutkujeme nastavovaciu skrurku.65 Naboje nastavitelne na kuzefovezaoblenie osky (k6nusy). aj vyrnenit. Ai.nastavif kuzele 10zfsk vzadnorn naboji.Ak je topotrebne. 55). Koncove matice no oske prffioiJnute v tuotcct: zbdniCiI vidlice ZAPUZDRENE LOZISK4.naskrutkovanu Podlozko volnobezku alebo kazetove SI1imlll1Q HyperGlide (pozri sir. Ak cfti- o O' OSETRENIE A NASTAVENIE NABOJOV ANAT6MIA POistna matico 1 DEMONTAi VOt 0BEZNEHO KOLIESKA Ak chceme.I KONTROLA OTAcANIA Vyberieme koleso z vidlice. nastavovanie opakujemc. umoznuju rozoberanie.LOZ1SKA NA:BOJE . Tieto loziska su nesporne odolnejsie a mali by vydrzat asi dva roky. Zapuzdrene alsbo kazetove 10ziska 811 "beiiidrtbovou" odpovedou v otazke loztsk nabojov. Ak je to potrebne. Ak pri zakyvanf pocujems cvakanie. Pri vyberanf spocitame loziskove gurtfcky_ Vsetky suciastky vycistnne. Ked'sa objavt vOra alebo suloZiska vybehane. tak samozrejme i mazaf. Dvomi kl. PO dotiahnutf kolesa na vidlici rychloupfnacom alebo rnaticou urobfme opa( kontrolu. zdamontujeme kuzele a vyberieme osku. Potom vytiahnemepuzdro. ~i su kuzelea poistne malice na pravej strane dotiahnute. NASTA VENIE KUZELOV Pri bicykloch s volnymi nabojmi sa presveddme. nerovnomernos( ku. je potrebne cele puzdroloziska vymerut. ak su Ioziska v poriadku. Loziska sa maju pravidelns kontrolovat.(u'rni na kuzele vyskrutkujeme maticu a kuzef ria favej strane (nevysypte guI6i'ky z loziska!: Kuter pritiahnerne tesne k 10ZlS- 3 me akekolvek trenie alebo otacania. Su to nenastavitelnejednotkv zlozene z puzdra. LOZISKA BEZNVrn NABOJOV SU . chytfme ho do natiahnutvch ruk a zatocfme rum. porem dotiahneme poistrui maticu. gul'6Ckoveho loziska a mazadla. Aby sme mohli v-y-brat rozperku na oske. vyberierne pbdlczky. sn loziska uvolnene (rnajd velku volu). Predny n6OO) Ro-zperko LoZiskovepuzdro I Loziskovepuzdro PtIrubb S otvolTni pre spiCe Zadnoosko . Misky naplrume vazelinou Nastavovacikuier 2 Loziskove gurocky a guI6cky de nich zatlacnne.a ak je treba. dokazuje to.64. odmastime a vysuslme. KONTROLA VOLE Osko Zadne koleso je vo vidlici a matice na oske 'su pritiahnuts (dofahovanie matic alebo rychJoupinacov zlahka dorahuje i loziska).. kuzela [konusu). Pri zakladaru novych puzdier pouzijeme zavitovy tmel. DEMONTAi NABO]A Povolime poistne matice. aby mali co najmensi odpor. Mali by sme to rob it' i vtedy.

er ROZOBRATIE PEDALA Pedal na strane IdllkypodrLime krucom a vyskrutkujerne poistnu maticu a nastaviterny ku:ier lo. Tah tohto rnechanizmu je mozne nastavit nastavovacou skrutkou umrestnenou na pedals vzadu alebo zospodu.LE ·67 PedaIe volnych guYOCiek alebo kompaktnym loziskom. lebo nemaiu zavito[emozne ich oparme vylupnuf tenkym skrufkovacom. prirodzene. skontrolujeme. Akonahle zacrui ichstare pedale skripaf alebo trier.alebo behaf vclne dobne uvolnena rnatica na oske alebo Ioziskove puzdro. Ak pocuieme alebo cltime cvaknutie. . Vyberieme osku a gurocky zo srrany Uuky vykloplme aspocftame. Potom potiahneme pedal dozadu a dopredu. vydrzia dlhsie. Nlektoxeprotiprachovekryty z plastickych hlnot n. znamena to. Pedal nasunieme spiif na oskua. Akpouzivame .si koniec nasadime naspaf protiprachovykryr. prete.e je treba vyskrutkova{. Vera Iudi si s tym nerobi starosti.funkrny celok. ~ IT .klipsne.LE Obojstranne pedale (poMi obI'. Niektore zapuzdrene loziska mozeme nastavovaf.i potom ho pootocfme a. Loziska motu vydrzatdva a viae rokov bez osetreniaale potom je treba specialnynastroj.topanka rna vyhl.a naskrutkujeme pedal spa~do kl'uky. 6 sa neklzu. Kvalitne. Zivotnostpedalov zavisi na ich kvalite adobe pouzfvania. tesu lozisk~ vorne: Potorn zatocfrne pedalom. LOZISKA PEDA.y zavit no oskeped61a N Mfapny alebo bezklipsnovy pedal tvort spolu so zodpovedajucou uchytkou (dostickou) jedfC. ze pedal na lavej strane m<i ray)' zavit a vyskrutkuje sa vsmere hodinovych fuCi~iek. Utiahueme kuzef 10Ziska it 2 Guf6Cky loilsko vtlactme naspat. ZatoCfJneped1!om.speeialnyrn nastrojom. Ze sLfioZisk. ine nie. ntechanizmus [u autrrmaticky zaklapne. Potom nasunieme podlozku a naskrutkujeme poistnu rnaticu.HOVEHO matici.skonrrolujeme 01/8 otMky. vp'ravo).'l1. Duralove protiprathov~kry'lymaju zavit. Proliprdcllovy kry1 I'rotiprachovy krvtrna ehranit pred vodou a pra- chom. namazeme zavit na oske. chodif. Skontrolujeme remienky. aby ich opravovali. '1-- Pevnv kulsr KO"MPONENTY Osky naslapnych pedatov majD. Pedale na pravej strane rnajn pravyzavit NAstAPNE PEDALE Ielo pedolo Gur6Cky loilsim ta. Gul'6&... Zodpovedajuca. W ~:.iiska. aby saguf6cky usadiii.Do misiek naiprv dame vazelinu a guJ'6cky do nej me. Na- spat a.akiJ Shin'!tlIlO. uchopime jednou rukou pedala druhou kluku. Pri niektorych pedaloch je moille pouzif imbusovy Hue nasadeny naosku pedala prikruke: Nezabudajme. V prvom prfpade su pridrziavane nastavitefnvm kuzelom. Ak sa ci"tceme dostaf k poistnej g () Poistno matico musfrne tento kryt vybraf. Vse:tky sliCiastky ocistfme. Pedale s nastavitelnyrni loziskami sa maju eistit a rnazat minimalneraz za pol roka. radsej ieh vymenia cele nez.bene uchytky (d~ticky). v druhom su zatlacene do tela pedala. PEDALE Z LJDRZBA PEDALOV ANAT6MIA PfotiprachovY kryt sn VYEA VENELOZISKOM 1 DEMONT KRYTU A'1 PROTIPRAC. Qskcso zdvifom Podloi'ko *' Nostoviterny kuZ. 6 nie su prasknute. OBOJSTRANNE PEDA. jepravdepo- Z6vitnaoSi<s.inkach Mechooizmus upihojUcidOstickv OSko. zapuzdrene IDzisko.. znamena to.kuzel' prstarni z celej sily dotiahne- .SPD su urcene ~pecial(le-pre j azd u v terene.vreteno Puzdro ~k() ped% a vyskrutkuju sa proti smeru hodinovych r:uCiciek. DEMONTAZ PEDALOV Oba pedale vyrnontujeme z: kluk plochym kfueOln.y vyklopml'c von it spocftame ich. Matku dotiahneme nastaveriie. AI<:to [de tuho alebo sazadrhava.I KONTROLA PEDALOV Aby sme mohiiskontrolovaf pedalove Ioziska. takze cyklista moe i.66.ich vyskrutkujeme hancuzskym kYUcom alebo.a klipsne.e v tychto top. "Ak pedal cvaka.. prflisutiahnute. Ked' cyklista naSliapnedosticku na tretry do pedala.

f €0t deI.MilJ. tyrn skor si budeme vediet dat rady a pomocf si pri rieseru skutocnych problemov.opOb:ebovame jednotlivych casH bicykla.! ~:Zuje treru€. V zasade je bezna udrzba preventivnym opatrenim.ky pred ua~etiIDiin a (.i~~ budebiqykel dlhiie ale. . B.ni su.69 Bezna udrzba su STROJE."nrunbude sluzif a nas.Qasl. ktorvch najlepsia funkcia je zaistena pri dokonalorn nastaveni a udrzbe.OC Stat saschCl.c~m". ze si bieykel podrobnc preskusame BIcYKLE CISTENIE Na Gistenie bicyk:l<t:pouZivame sadu. Lepsie je predisf problemom tym..p. ROvnicaje celkom jednoducha: eim viae budeme bievklu rozumiet. speciaJiz6Vantlt1fiem:u.5i~sI4:t1:r.0m. ZvlMJ dobre suvyradene kefky na zuby. 1 mechanickv stay.:aI~i!.i.SRe.od. ale ~ pl'Qtl hmlZ.ifzy ~l maZernevzdy k :vyc:rsf~:li.ttoGhu casu. ktore dosiahn tI i k zle pristupnym sllCia:stkllill. ale n~.kief H dlhyrni nasadarni. elm viac casu stravime s bicyklom. Nahromadeny prach p6sobr ako bnisna pasta a' zva:cS:uje.BEZNA UDR:ltlA . pokial'bicykeludrzuje v cistom stave.y ~ a'le~Q. V onkaj1(ie cistcnie je velrni dolezite.ul1:litne sa ta:klieZ MvS:!:fv. N~n19jme'Preh11laNe aU1b[cie.r:avjrl'elti. A tak&1:Y bicykel je vyhcdny i 2 ekonomickeho hladiska. a pozname skutocny Rome cisliace vybovenle Prfstro)no rnczorte ozO.sbic.GJ1'l "I'11\"z<tnin.sobnik prdfesionalneho vyhotovenio rrn:echanikoh~je 'tTe~ithf uspokojt1jtice.h..f qj. aby sme pochopili ako funguje. Latku pouzrvame na zotretie maziva a osuserue bicykla.l1~ pro£esionab~\1l!'. ales:tsjO:o takti~:Z.ii. To maze pri svojom bicykli dosiahnut kazdy cyklista.piilda. namazany a pravidelne kontrolovanv. tyro le"psie I ~.2\:.adu alebo lJ. dml.pnY"m B'ICYKLOV Delll/rAeI MEoitl:\N:II< MAil:ANIE Pri p.F0 .

je dobre potit. Vodu nestriekame priamo do loztsk. kde sa hromadi necistota. starostlivo ho umyjeme vysok6tlakovou striekacou hadicou.Aby sme odstranili vsetku mastrni. KEFA NA VOtNOBEZKU Vycistenie volnobezky nie je rahke. Tlak vcdy z hadice odnesie vserku spinu. Samozrejrne m6teme vycistif spinavu retaz i tak. aby sme sa dostall do dutfn okolo prsvodoveim mechanizmu (hore) ana 'vile!ky ostatne miesta. Spina.inou pripad horskeho bicykla. s UMYVANIE SAPONATOM . Ul\-1YVANIE VODY Pln)DOM v DET AILNE CISTENIE Nesmieme zabudnuf starostlivo ocistir rafy a pneumatiky (vravo). blata a lravy medzi ozubenymi kolieskami pouzijeme ilpecialny tuhy plastikovy hrebei't (hare). ze sa k suciastkam svojho bicykla lahsie dostaneme a lepsie sa nam s rum bude pracovaf. Aby sme sa dostali k zmesi necistot z mazacieho tuku.necisro+u. obsahuje jemne Ciastacky. Retaz navlecieme medzi kefy vo vanicke a pomaly oracame klukami. Vsetky casti potom oplachneme vodou. To znamena. specialny cistiaci pripravok na retaz. akoju umyjeme normalnou kefou. co je vacs. Predtym ako budeme retaz rnazat. ktore by mohli zn. Ovela jednoduchsie potom budeme schopnf riesit' mechanicke problemy. p retoze ti na to eitli ve. aby sme predisli korozii. ak poutijeme rozpus(~dlo amazadlo odtoho isteho vyrobcu. Kefu pouzfvame tiet nato. Po umyti pomocou droterre] kefy odstranime vsetkozbytocns mazadlo. Zacfname umyvarum ramu a polom prejderne na zlozitejsie casti bieyk!a.odstranili vsetky necistoty. ktore su vysoko agresivne. Najlepst vvslsdok dosiahneme. aby boli suciastkv v dobrom stave a dlhsie vydrzali.th =otaoo). ak sme bicykel najprv dokladne vycistili. obzvlast bahno a prach. aby sme. aby sme odstranili nahromadene mazadlo pred tyro.ir najprv vodu s odmastovactm prostriedkom. Pckial'je nas bicykel silno. ze ju rozpojime a ponornne do rozpustadla.70· BEZNA UDRZBA CISTENIE ·71 Cistenie STAROSTLIVost OBICYKELBa nas stane ovela prfjemnejsou a rapre dostnejsou pracou. Preto pravidelne Cistenie bicykla po jazde napomaha tomu. spongiu a kefu. je dobre kupif napr. aby sme si ruky vzdy udrzali ciste.iii( ui'umoslbrzdenia. Po umyti bicykel vzdy osusfrne a namazeme. Pokial' nas bicykel nepotrebuje uplne umyvanie utrieme ho vlhkym kusom Iatky. . SPECIALNE VYBAVENIE NA CISTENIE BICYKLA Aby sme mohli vycrsti:i vsetky zlozite casti nasho bicykla. Najlepsie je vypracovat si vlastny metodickv postup k celkovemu umyvaniu. m6zeme ju vysusif 'v rure na pecenie. Kuchynsk6 keto sdlh0n \ / n6sadcom V ANICKA UCinnym NA RET AZE sp6sobolli na vycistenie r~t'a'zeje pouzitie vanicky s kefkou (Park QW11'1 Ba. pokrytybahnom. musfme vsak dat v niektorvch pnpadoch pozor na lak.

Pokial' nas bicykel nema lankove vedel/ie so strbinou. kolfky otccnych capov vprehadzovaci (vravo). Mazanie sedadla je dolezite. ktore v znacnej miere zvysuju trvanlivosf a odolnosf proti vode (ako napr. Pri striekani refaze (vpmvo). vvcistili v rozpustadle a'odstranili vsetky stopy stareho mazadla. ktore byvaju obycajne zhotovene z bronzu.ich nemiesarne. ktora umozru. vodiace kolieska a vsetky dCliaky napmactch prvkov. T11topracu robfrne aspon raz za wk. zotrieme prebytocny tuk a starostlivo utrieme svoj bicykel. Superspray a Pedros Synlube). pretoze nekompatibilne zlozky ich mdzu. pouifvame Iahke alebo stredne tuhe mazadla. Striekacku naplnfme mazadlom. 1e1-'0 tu sa sty-kajd dva roznorode materialy (stlpik. Nech pouzfvame akekolvek mazadla. tAl-IKE MAZADLA Na namazanie refaze. kdejepotrebne. co sme vsetky sudastky rozmontovali. MAZANfE LANKA Ohern laniek potiahnutych teflonovou vrstvou. Rovnako postupujeme pri predstavci riadidiel skor nez ho dame opaf do hlavovej fury. mazanv olejom. preroze to sposobuje koroziu a zniienie vykonnosti. mazeme vnutro lankovodu. BEZNA UDRZBA MAZANIE ·73 Mazanie TRADICNE MAZADLO (mineralny olej) posobf dobre pri prvom pouzitt. MAZACI PRlSTROJ DIY Lacnou a takisto ucinnou altemanvou pre specialne mazanie je tate . aby boli suche. ale coskoro zacne absorbovaf necistory a naviac sa Iahko zmyje vodou. Pri mazani refaze narnaieme za chodu aj koiieska volnobezky. ktore vytlacame piestom. aby lanko v klzalo do lankovodu. Vazelfna sa vyraba bud' na zaklademineralnvrh olejov alebo syntetickych mazadiel zmiesanych s tuzidlom a dalsfmi komponentmi. su to napr. ako stlpik sedadla zasurueme do sedadlovej rury. MAZANTE SEDADLA SedadIo vyberieme (vfavo)a mazadlo vofne nanesieme rra vnutornu cast' rury predtyrn. Yerke mnozstvo mazadla alebo vazelfnv prikryje necistotu a zvysuje opotrebovanie suciastok. Mazadlo vzdy pouzfvame setrne a presne iba tam. ktore zvysuju jej ueinnosr.plastikova injekcna striekacka. Aby srne nekvapkali mazivo priamodo ~uciastky. Finish Line. zavitov pri nastavovanikomponentov. Vzdy. Bicykel. Guf6i'ky lozisk vzdy zatlacfrne do mazadla. ked mazanie skoncnne. Treba vsak postupne prehadzovar retaz na kazde koliesko.zbavif ucinnosti. v stredovej zostave a nabojoch) mazeme potom.improvizacia . nikdy. Najrychiejslm a najkvalitneisfrn sposoborn aplikacie Iahkeho rnazadla je forma aerosoloveho postreku. LOZISKA Lozlska (hlavove. Ovela lepsou volbou su specialne cyklisticke mazadla sosyntetickymi zlozkami. . STREDNE TU}IE MAZADLA Stredne tube mazadla potlzivame ria puzdra (pozri Slolln(cek). uvofnime 1a1""I1(0 a lankovody z uchytiek.72. Vsetko nadbytocn4mazadlo zotriems z vonkajsfch ploch cIiinkov tak. pouzfvamenadobkn so spongrou a vsetko nadbytocne mazivo zotrierne. [e d61ezite zmuedzif vnikaniu necist6t do puzdra. otacame klukami dozadu a sprej namierime na pohybujiicu sa ret'az. vyzaduje stale cistenie a opatovne mazanie. volnobeznych koliesok. namazeme ich a namontujeme naspat. Pre tuto pracu je najlepsiepouzif specialnemazacie pristroje (vpravo). _ sedadla je obvykle z hlinfku a sedadlova rura spravidla Z ocele).

aby sa vmestila do taSticky alebo do plecniaka.L. ale budeme za ne vefrni v(faCnf. OO~ 00 R6my spolovocr materl61 CESTOVNA VYBAVA Cestovnti vybavu vozime vtdy so sebou. • Kvalitne tasky: investujme do nakupu vakov ktore su kvalitne.vhodn~ pre cykloturistiku. ale viicsinu bicyklov.. Odporucame niekolko vrstiev oblecenia Zafv6racle spendflky a prilbu na hlavu. aby umoznila prepravu (azkych batohov vpredu i vzadu na velke vzdialenosti . .__ K'ioliln6 pri/boje potrebn6 pre okUko(vekjozdu Standordne tafiky zovesene nOlodnom nosici Predny notlc }9 umlestneny iok: oby vaky moll fazlsko v osi a koleso bolo/epsie ov/6dotefne ~ ~. • Nosice tasiek: pri vybere sledujeme. .• no faZko" Izolqcna p6ska Predny blatnik a nosle taSlek ~J. Ci marne oblecenie zodpovedajllce dlzke cesty a predpokladanemu pocasiu. Pre turistickn [azdu rrumo cesty i po cestach horse] kvality 5U neprekonateln:ehorsks bicykle. maf Predn6 taSka premoceny chrbat i zadok je velrni neprijemne.. je vyborne pri pretekoch a pri nepriaznivom pocasf. Ci molnosic dostatocrui vzdialenosf od kolesa. kolko nase tela vyzaduje.. . m6tu na miesto pumpy pouzit bombicku s CO2.ibatolko. T. • Blatnfky: mozu sa zdaf nernoderne. CE5TOVNE PRIStuSENSTVO • RaSa na pitie: voztme. Suprava naradia rna by{ vzdy mala a lahka.).. Plnenie prebieha ryehlo (asi 2 sekundy).74· BEZNA UDRZBA PRfpRAVA NA CESTU . ohern. ZOOny blatnik a noslc vokov Bombicka s CO2 a tryskou Zodn6taska ." A TAZKO". ked' pojdeme dlhsie ako jeden den v neutfchajucom dazdi.-. v 0. TZV. mozu nastaf problemy. niektorych cestnych. i ked'sa pnlis nevzdalujeme od civilizacie. Ak ideme na Zlnkoxidov6 dlhsiu cestu je dobre dalsie specialnoplosf Obv6zy ne vybavenie.e"61'Y ~~~troJ votove tomp6ny Antisepticky Moly (froncUzsky) kfuc CE5TOVN A LEKARNICKA Lekamicku vozIme vzdy so sebou.a napltle Turlsticky bicykel pre jozdu fzv . Poranenie sa musf vzdy okarnzite osetrit. J. krem Mont62ne poky no pl6Ste 5 COl Tf ktori prepadli " vyssej" cyklistike. VSETKO POTREBNE SO SEBOU .komlortmi jazdu. Presvedcfme sa. je moine pT~ he to uceIy vvbavif. BOMBICKA Supravono opravuduSa . K~ikafras. pevne an~prep:ust'aju vodu: presvedcfme sa. Pre cvkloturistiku je mozne kupif si specialny bicykel. ked' si vezmeme zakladnu mechanicku vybavu a lekarnicku pre poskytnutie prvej pomoci. ktoryje zosta--:eny pre . pri dlhsfch cestach v horuca ve musfme dar pazar na dehydrataciu organizmu. W ~wans(W turisticky bicykel je moderny horsky bicvkel... Pumpo 0000 CYKLOTURISTIKA. Na vsetky eventuality budeme pripraveru.75 Priprava na cestu AJ KED SME REUTfVNE PRIPRAVENI a neg bicykel je v najlepsom stave. BombiCky nie s). zesa daju Iahko skladaf z nosica . Zobrazeny F. Geometna ramu je starostlivo vypocttana tak.

bezel a pa- • RAn 'Skorrtrolujeme. Pri zadnom kolese maju bye spice bliiSie u prehadzovaca a menej utiahnute nez na strane protilahlej. V tesnej blfzkosti rafu pridrzfrne nejaky predrnet a zatoom€ kolesom. ci su vsetky lankovody neporusene. aby lanko dobra drzalo.BRZDOVE PAKY A lCH UPEVNENIE Upinacie skrutky objfrnok. • SEDLOVKA A SEDADtO reVlle dotiahneme zamok sedadlai sedlovu skrutku. Pochopitelne Dude to dlhsie trvat. kde je prfcina problemu. mali by sme pocut rovnomerny zvuk S rychlym cvakanim. Ocer~ve ~k~utky ~otiaIUleme'pevne.PREDNY PR'EHADZOV AC Aby sme skonrrolovali funkclu a umiestncnie pacok pre- • RETAZ A PREVODY btacame ktukami dozadu a sledujeme. 5Ll Vyskll~am. pevne utiahneme. Optimalny tlak sa vpneumatikach meni podla hmotnosti a podmienok: pri. Podla potreby ho nastavtme. Viae nez 3 nun bocneho alebo vertikalneho pohybu znaci velku nerovnost. aku volu. VlDLlCE Skontrolujeme vyrovnanie ramu E vsetkych jeho rur. Po ziskanf skusenosti spozname sk6r. Ak je nas bicykel v poriadku. Tato casto vvzera ako unahnuta. lanka nie su poskrucanc alebo rozstrapkane.jazdnevlastnosti najlepsie. ze sa pokusime pohybaf sedadlom. "by zostali pri jazde na mieste. . Kotviace skrutky dotiahneme do tej mieI)'. kedy so. aby drzala prija. .5kl'a az 69 kPa vysk(lS. ocelovom rae me znakom strukturalneho narusenia.SrfCE . • VOtNOBEZKA Ked' nie je volnobezka v zabere.Tlak live deny na boku pneumatiky [e iba orisntacnym udajom: pneumatika nahustena na dvoinasoboktohto tlaku drzi stale na rafe. ale aby s~ l. Ak nie 56 pneumatiky dostatocne nahustene. "ysku~ame' tak. Duralove skrutky najprv nahradtme ocelovymi. hadzovaea. celu ret":" namazeme.SKRUTKY BRZDOvYCHKtAnKOV Upsvnovacie skrutky pevnezatiahnem:.na spojoch hlimkovych alebo kompozirnych ramoch m6ie by( sposobeny porusenfrn lepidla. Vyskusame Ianko a preradujerne prevody tak. ale skru tka Janko neposkodzovala. Odfnrbenv kruzok. c) 511 rMy ciste a bez stop po narazoch.tme.'ohli pri naraz:.kont:rolujeme. Skontrolujerne opotrebcvanie prevodnfkov. BEZNA UDRZBA I<ONTROLA FREDOLHSQU JAZDOU .. Potom skontrolujeme. kde sa spodna rarnova rura spaja 5 ceh10lL Popraskana farba roM. hod v skutocnosti je stale votna: skontrolujeme ju. podrziine predne koleso a kolenami zakrutime riadidlami Tak isto dotiahneme skrutky u pevno- TLAK V PNEUMATIKAcH Pneumatikynalmstilne na spravny tlak. nastavime skrutku chodu paky. Potorn ich vyskrutkujeme. ako improvizovaf na ceste.KtUl<OVE .tlaku 34. abv sme skontrolovali sulad zvoleneho prevcidu a nastavenia packy. pokial objavfme problem. . Ak sa paka zda byf volna (prflis tuha). dame opaf duralove a S citom dotiahnerne. SKRUTKY Vyskusame.zde.objtmok-pak cok prehadzovacov. Ak je to potrebne. bu deme skoro hotovi.SKRUTKAPREDSTAVCA Skrutka musi by( dostatocne utiahnuta.ZADNYPREHADZOVAC Pevne utiahneme u peviiovaciu skrutku prehadzovaca. mit stredove lozisko alebo Ci nema hlh(1 valivosf. rovnako ako loziskav pedaloch. ktofe pevne dotiahnerne. V pripade potreby ho nastavfme a zaisttme nastavovactmi skrutkami. PRED KAWOU JAZDOU • LOZ1SKA. Ci dreSty spfc nie ohnute alebo prasknute a presvedcfrne sao ich rovnomernej napnutosti. Aby sme ju vyskusali. pevne utia1U1u~e.e by( na. i'i na nich nie su stopy po narazoch a odreniny.rychlo olacat kiukami pri vsetkych prevodoch. . . Musia byf dostatocne zanahnute.76.77 Kontrola pred dlhsou ·azdou na dlhsiu vzdialenosf je vefmi dolezita podrobna a systernaticka kontrola celeho bicykla. skontrolujeme miesto. " Vysk-(j~ame s akoupresnostou dosadaju klatiky na rafik. Pevne utiahnerne upsviiovacie skrutky ria pravodrukcch.RAMA vacich. merume pri otai'anikfUk prevody a doladime nastavovaciu skrutku lanka prehadzovaca. . Ci s:Uniektore zu by poskodene. '--=::::::::::"--':. Je vsak lepsie vyriesit ho ihnecf. L -' . maju vyssi od pOl' a zaroven sazvysuje aj nebezpccie poranenia.PNEUM<\TIKY Skontrolujeme tlak v dusiach i ojazdenosf dezenu plasra.ei su rovne. ale aby sa pohla pri pade.ze budeme. :-. Skontrolujame. Vyskusame vidlice. 1'1rue 56 boky plas(a prerezane alebo rue Set v nich zadrete kamienkv alebo sklo. Zuby koliesok nesmia by!' zlornene aleboohnute. ci sa pohybuju ztahka a nepreklzavaju v miestach uchytenia. tak.e. -LANKA. I'rehliadneme loziska nabojov kolies a dotiahneme koncove rnatice na oskach alebo r)'chloupinacie pakyo Skontrolujeme hlavove loziska a v pripade potreby ich dotiahneme. ~isa. Ci niektory Ciantik refaze nie jestuhnuty. .

PREBllDZOVACE oporrebovani e.isoty"z dezenu odstrarume. .p . • VY¢. Vsetky potre lonerna rice. • Skontrolujernea vycisume.. . • Skqntl"(lIujeme-gebmetriu ramu asrav jeho rurok. Ak miime lM.kotvtacou skrutkou lanka. i'i retaz nieje nadmerne opotrebena alebo . bicykla mozu preriahnu tim . vymenfme. ako. • Ak s1.presne sa clotykajd kMtiky s rMom a ti sti spravne natocene. skontrolujeme. • Podla polreby. . • HhlVOVUzostavu namazeme.Sko!ltrDiujeme. duralovesucasti po!ikoair. • Skontrohijeme priecny pohyb predneho a zadneho preba:dwitaca "podra'pbtreby ichl1astavime.prezrieme [eho opotrebenie..Skontroiujeme.A UDRZBA ME SACN A :OD RZ BA • 79 Mesacna udrzba lv1EsACNA UbR2:BA l'ozOSTA VA Z jednod PREVQDOV"iSYSTlTh-f uchych kontrol opotre bovania.SkGntroiujeme. ti lofbkii predneho a zadrullio ruiboja nemij6 p. Prezrierne.akuzeYmi (k6nusy). • SkontrCiiujeme. • Skontroluj "me. . . brzd a kotviacich skrutiek. 6 tela pedalov nie su prasknute. akbola znecisrena. • Namazemevolnobezkua ozubene kolieskaa skontrolujeme ich • Skontrolujeme. • Skontwiuj. • Skontrolujeme upevn0vacie skrutky brzdovychcelustr.zlomenezuby.Podla potreby ich vymerume. • V~etk)' kanuenky '<1.itene: Podla po lreby ich vymerume. i. rychlouplna& na oskach lllilioja-pritiah!"leme. ci zostava stredu nerna pnlis verki:i volu alebo.e a vysldiSanlev~etky lanka. utiabneme ich V ktuke. .wvacaa vlletky ~to~ne-capy" puzdra namazeme. I'i nie suposkodene kLipsne a praskuute remienky. HLAVovA 2:0STAVA BRZDY • Skontrolujeme opotrebenie brzdovych klankov. podla potre by povolfme alebo u tiahneme. .eme v)7pfnaciu silu niisJ'apn)'c hpedalov. VilEOBECNE RETAZ • Skontroiujeme. LANlcA 00 • Vyskusame. Odstranime z mel"! kaZdy zadrety karnienok.l.)e votne. STREDOVA ZOSTAVA KOLEsA: . .nanesieme voskalebo mazadla. tinje su prasknure Podla porreby ich vymenime. NAso]s • Skontrelujeme. podIa potreby ich pritiahneme alebo povolfme.ne<'.tuhosf. ktore boli casto optavovane alebosu riedke.. • Skontrolujeme upevDovacle skrutkyklatikov. ~i zostava hlavy nerna prili!frt6 vorualebo ruliost..i niektory jej ci>l. t • Duse. i'i nie su poskodenepcmarazoch aleboei rue soupretlacene.nastavenie. Skrutky dotahujeme sa vhodnym . Zacneme tym. 1'. ped. Viae ako 3 rnm boenealehovertikillne vychylkyvyiad"j([ certtrovanie • Vyi'islirrie riify._Namazeme zodpovedaiticirn mazadlom.laniek.. ..poskodena.. -ce Cy~ ~. • Namazeme skrutky brzdovych capo\' a podla potreby kh dotiahnerne. - '" . ti mesu rozstrapkane alebo pokro. z Iahkeho mazaniaa nastavovania. nastrojorn a s dio[fi.a skontrolujeme. Vsetko vybavenie na cistenie a mazanie marne vzdy po ruke.. d su rafy-rovne a-spice roVnomemenapnute. -p: nie st1 na kolieskach volnobezky oporrebovane aleqo. • Kon~ov''_'''[lalice." .. s6 lanka na pnute a Ci plioit Iadaru pr(slusnych prvkov nepreklza"aju (brzdy a'preYody).akosilutiaimuMkJuky na oske stredovej zostavy. ci nie suposkodene lankovody.. pretoze potom sa nam budu ostatne prace Iahsie robif .rlliS ve)'k(ivolu ale be ruhosf Akmame lo~i_sldi nadstavitelnymi s miskami. • Vyi'istlrn.LE • Skontroiujemespravny tlak v pneurnarikach. • Vktkispic" yYskMame.a I'LAsTE A DUSE PIID. • Skon trol ujeme. podta potreby ichpritiphneme alebo povolime. ze bicykel d6kladne ocistime. ti srirovne a nemaj u_ opo trebene'alebo zl 0 mene zllby.Skontrolujerne loziska pedalov a podfa potreby nastavfrne.dezena.nok nie je stuhnuty.Skontrolujeme sulad mdexov ukazovatela na odadatej packe 'iL ozubencllo\<olieska a podla polwby nastavime napllulie lanka' nastavovacou skrutkou alebo.. . " . Ci su vsetky skru tky a rna lice utiahnure obzvJa~t' tam. .isln\ s n'adst:Witernymimiskami '1\ kuz"fmi (k6nusmiJ. • Prevodruk y vy6stime. • Skonll'<llUj. najprv jm)(istime_ 1 I' • Prezrierne.~. .. .istlnievodftka prehad. • Skontrolujeme.. . kde-sme nepouzili zavitovy tmel.. '.• Skontrolujeme.eme.78· BEZN. ~ .

kaZdy. Viae ako3 nun !:>ocru.Ci droty splc nie 8U ohnute potreby tch vymemme. .VA . potom vsetko namazeme a starostli vo skompletizujerrie. Vymenlme . dalsfmesiac prehadzovacov atd.hlavovej zostavy a vse tky casri vyi'is time . !i:l'"ty je narazeny alebo hie je a zadneho naboja.d overfrne Jeh~'nasta v. Vymentrne.podfa. . zlozfme azbavtme ju lWGSlot a mazadla • Skontrolujeme gecmetriu po~kodene: ramu.me.Retaz." pedalove lo2iskll.Vacsina tychto ukonov sa vsak mozeurobits pornocou jednoducheho naradia. • Retaz rozpojime.80 • B EZN A (LORZ SA ROCNA ODRZBA ·81 Rocna udrzba by sme mali nas bicykel uplne rozobrat.tky. Ci saklatiky dOlfkaju rafikov a i'i $\.Rozoberierne • Vymerume ich vymemme a namazeme. {li-rrie sil ROKA opotrebovane. vycistime ich. vymennne moine h 0 liyc. vymerurne. ako stredova zostavaa Ioziska nabojov. klipsne alebopretrhnute REtAZ . • Podlapotreby vyrnenlme brzdova klMiky.ne a navleciemeich do Iankovod t. PWJi:E • Vymenfme praskn u fe tela pedalov . Pnpadne pouzijeme vanickus kefkami. rozpletene alebo pokriirene Janka..sklljetr)e rtlm a.Ci ~u rqvne·nify a.i centrovanie. • Lanka p. i oporrebovane zapuzdrene loziska (ak maju.Predne a zadne brzdy rozmoruujeme it "yciSthxV'. Niektore suciastky. NABOr~ KOU!JS • Rozlofirne loZiskii. spravne l. .volnobezk . • bemontujeme sedadlo.lOoShipe.tzn. alebo venceky Ioziska. JEDENKRAT DO PREVOI. VyCi5 time.p. Potom retaz vystlslme a namazerne v. ktore bolrcasto cpravovane alebo siiriedke.. Vymerume.sp'i~ maji\ rovnomerne pnu Lie.stfpik sedadla a skrutku predstavca. poskodene 3.ZObel ieme hornu a d"lntfila. d'alMmesiac btzd.'emit~e_. pro blemov.(S8. vycistfme vsetky casti.stredoee] oske. • Skonh'olujeme spravny tlak v pneumatikach. aby sa lanka neposkodzovali a jemne nastavlme lanka pomocou SrrtEDOllAZ05TA VA • S tredovuzos tavu row berieme. Skontrolujeme.ilujeme. Ak zadrha va: PREHADWVACE • . HRZDY • Namap.atocene: HI.dezenu odstranima.. prtpadrteejopotrebovane zapuzdrene loziska.ntrova t.ko1ieska-" refaz. Rozoberieme vsetky suciastky. ci nie su rurky ohnute _ alebo inaksie vrozpustudle.emebtzdo"e~apy. vymerume.hodnyli1 mazadlom.Qntn.AYOVA ZOS'TA. Ak je ich pctrebne'vymenitrpotom vyinerume naraz v~etky prevodruky. maticealebo rychleupinace na vsetkychoskach ' • Sko"trOluj~. vsetk y potreby vymenime a namazeme guratkovEHo!iisJd.' ".su nadmemeopotrebovane alebo poskodene vymenfrne..Skontrolujeme. • Ak je to.. presne • RO. vyzaduju specialne naradie. podla Vymenime nastavovacjch sknttiek. VSefky cash vyC:istitne anamazerne.Rozoberieme I II tel~ avodltka prednaho j' zadneho prehadzovaca. I' LANKA • Nahradtms poSko.enie .ktore.as. f0 ~as ri. • Skontrolujeme. Porum vyskusarne chod. krora j" nadmeme opoll'"bovana.r a skontrolujeme.alebo. vytlstlme vsetky ichcas'\i.JOVY SYSnlM • Skontrol ujeme ozubene .pnlis vefkti-v6I'u). ~' • Sl<.edneho .1<01 ieska. • Navo. y a prevodruky. KOLEsA / • Vycisnme rilfy.nutne. PLASTE A D"USE • Vs"tl<y kamienky a n""isl6ty z. '. ti retaz nema stuhnute clanky. Podla • Utiahneme koncove nabojov kolies.Janka.d~.funguje: bez o:Jei. vcifnobelliove. Utiahnerne kotviace skrutky Ianiek lak. aIBP" vertikalne vychylky vyzadujo. ktore je dostaf iba v specializovanych predajniach. • Brzdy zlo~fme nasp". vymerume poskodene alebo opotrebovane. . • Zlozimes(rCiastl<y podla navodu..opotrebovany vod iaci a narmad ko tu~ik. jeden mesiac oprava pedalov.¢ Iankovody. d~lgie su:l'iastl<y (Okr. • PIMte. alebo prasknute. nastavfme priecnjl"pohyb. ako s)i utlahnute kluky.s( loziska . • Zmontujemevsetky st'iel.DI. zdemontcjemeju a namazeme. -rd J"!<iS1apnych ruechanizmus \rSEOBEtNE ped<iloih vy'asHme a namazeme upina. i'i votno bezka. nanrazeme.potreby vymenfme a namazeme.. nechame kolesa odbome vycentrovat. prlpadne remlenky. (Iankcvody nero· fiahnute teA on om narnazeme).na.natiahnuta.a namazeme gu:fUky.enll'Mu kOliesj: . Rocnu udrzbu je dobre napriklad rozdelif do jednotlivych mesiacov . skentrolujernespravnestfunkcie a podfapotreby nastavime.pi:esnu polohu jlfelmdzov'lcov riav~etkyQh prevodech.a.

82. ktore rname po ruke . v Ak je pcskodene-uchytenie a vedenie Janka vovladacej packea lankcvcd vyskakuje.Rovnako mo>:eme pouzif pasku na stiahnutie.KU okolo lankovodu tak. pornocou ktorejupevrume su'. I I • ]'REDNY PREHADZOV At Ked' sa rozlomi. • BRZDOV A pACKA Ked' sanarrrzlomi brzdova paCk a. ale pomoze nam to aspoft trochu.riesenie mdze by! blizsie. lfstfrn. aby napfnaci kat-lie ria vvstretom ramene napmal refaz .. • LOZISKA HLAVY I'd jazde. namotaroe okolo ssdadlakoselu.\ ~l'dadLa nii' nezostalo alebo nl"I~ moine ho opravir. • ZAPLATANY 'PEDAL . • PRETRHNUTE SPOJOV AClE LANKO BRZDY Ked"sa nam rozpl elie alebo pretr hne spojovacieIankobrzdy.l'llASRNUTE SEDADLO III..I '" l -~ • POSKODENIE SEDADLA Ak narn na ceste dosluzila vypchavka sedadla. tenkymi prnZriymi prutikrrii.. • DO~A. mozeme ide nahradit. ._SNE ZAPLATY Moderne rlMt'" maju tenke sjeny.. .alebo i. navlecieme kus vhodnej rtirky nazvysny pallyr a pripevnfrne paskriu. Ak sme na horskom bicykli d'aleko od civilizacie. ktorenie sn kryte v lankovode.alebo sveter a priviazerne knskorn !lmCii:ky..i kuskom pevnej SHUrY_ • PORUI'REHADZOVACA Pri poskodeni rnA prehadzovaca dame re taz na prostredne koliesko a pTehadzovac zviazeme snurkou tak.---. rreba diem podloztf nejak}'mtenkym materialom: kuskorn kartonu. nasadime retaz na prostredny prevodnfk. m6ieme menst defekropravit nasledovne: dusu opatrne vyberieme z: ploiSia. ze ju nername prave vtedy ked' ju naiviac potrebujeme.a poskodene mies to omotame knskomizolacnej pasky.myslfme a pomerne jednoduche. abydrzal v uchyteni. Cez vii(~iu dieru v plasti sa mM:e vytlacifna povrch i nafukana dusa.. prestrtfme drotom alebo kusom dreva.Aha vam zni~l pedal.iaslku. odstranime lanka ill cely mechanizmus arucne . ale oska \7y drzi't mOZ:eliie ho nastavi i Ked'stratlme spojku retaze. vyl:ierlumc i sedadloa ideme v stoji. Skusime by! trochu vynaliezavf . • PNEUMA TlKY Ak sme si zabudli supravu na lepenie alebo zaplata nedrzi. bahnitymterenom alebo vodnym tokom chrarume 10iisM tyro. Vyzaduje iba trochu predstavivo.. 11~ m zo sedadla zos tanu iba ~.om otame ich lntleou a previazeme.• 8J Nudzove opravy na ceste MOMENT. aka si pomocf pri nepredvidanej udalosti je nekonecny. Ak nam ~. 1 . . . :.sti: vacsina zavad sa da opravif improvizaciou s vecami. starou dusou aleboi obalomod zuvacky. Potomvloznnespaf dusu a nah usnme] u. To lE TEN . Dusupotom vlozfme spar. ale vadinou zistime.NAImADA DUSE KaZcly cyklista by mal matpumpu. te navlecieme knsok duse cez hornu a dohur.ink!ivetiticku alebo dr6t a previazerne paskou alebo pruzkom oska zlonu.starymi novinami. .v d'alSej"jazde.Aby k tomu nedoslo.VY Aky ~a1'Unerii~ . Ak sa otvorom d. alebo tie ~asti lanka. Sme naceste a zrazu sa bez akehokolvek varovania pokazt dolezita suciastka. do pneurfiatiky.... Asi po pol hcdine budems musief opravu opakovat.PRETRHUTA REtAZ •.si. ako.casfhlavovej zostavy. ktoreho sakatdy cyklista obava. BEiNA UDRZBA NUDZOVE OPRA VY N A CESTE . Zoznam dobrych napadov. je to situacia velrni neprjjemna. V n~jhor§om prfpadeplasr vypchame travou. narnotame eliisticku alebo izolac1111paS. na viazeme kus dreva na klinec. latky.

5u vefmi pevne a uzitocne. ze konce naviazeme na nejaky predmet. QrM VA LANIEK Roztrhnutc lanka rn6ieme ruidzovo spojif tak.~-cm Konce drotu potom zahnenrepozdlz refaze dozadu voci pohybu retaze a pritiahneme ich paskou. a obrarene.aby sa koleso co najviac vyrovnalo. Hlsok pevnej han dry alebo podrazky. Na raf zatladme talc silno. aby vnutorny zavit stredovejosky mohol v drew vyre~af zavit ria zaskrutkovanie. stlpika sedadla. ked'praskne objfmka. Ze ho vyrovnarneaspon tak. k opore nosira alebo zastrcene do sta hovactch pasok. Koleso oprieme.ota.inej suciastky. zekoleso vyberieme a uchoplrne do ruk tak. slip alebo inu pevnu oporu. blvor ncrupevnenlekmko DR6T AKO NIT RETAZE Ked. Takll nahrada skrutky drif lepsie. Pasky mozeme vozi t na r6znych castiarh bicykla . Drevena UpBVhovacia skrulka kluky musl by! zhotovena 0 trochu viii:ilia. Drot zasunierne do prazdneho otvoru a potom clankyretaze provizorne spojif kuskom ho. Centrovacim krucom utiahnerne volne spice. ak chceme povolovat. staruplechovleu. ze lanka priviazeme na Kosik 'frase na rame alebo na iny vhodny predmet. mozsme skusif iny postup.napr. me tie: . Napr.odstrihnerne tak. ale mala by ntis do_viezfai domov. 1<tory je pmzny a moze drzaf nastavenu polohu.kusoksnurky alebodrotu kplochej do§bcke. (Pouzitefnyje drot z ramienka vesiaka na ~aty_) Retazpresunieme na koliesko. Pouiijeme na to kusok tvrdeho dreva. aby najviac zahnutecasti rafu boli hore a dole. Drevena skrutka ma samozrejme nizsiu pevnost. na tyCkll. Z dreva !}l6teme vyre. ak chceme zatahovat. Sruirku ovinierne okolomatice alebo. Spodok pridrztmena zemi nohou. mozerne drotu.came v srnere hodinovych 1"ln>iiCiek.dlhsiu casc pouzfvame ako nasadu kfL\~~. bez ktorehb by S\I Ziad_riycyklista nemal vybrat na cestu do terenu. Kratsiu cast dosticky oprieme 0 maticu a druhu . napr. Ak lanka nemozerne priv lazar. ktore. . aby presielmedzi vidlicou abrzdami. zlozfrne pneumatiku a spice nastaviskrutkovacom. susednych l:l(ljva~M odstup. Ak nell1~me Cfm centrovat. DREVRNA SKRUTKA P(miijeme vreckovynoz.obycajne Ii rvare Z€mia- koveho lupienka. tak.ai:ne presah na kazdej strane asi 2. alebo sa strati upevnovacia shu tka. 6alej potom pokracujerne pomaly a opatrveJ'mi pomaly.zavadu napravtme tak.o strom.v okolf najdeme. lebo imic by mohol drdt uviaznuf v priestore medzi kolieskarni. ktore rna od ..nam spadne reraza srratime nit.85 IMPROVIZACNY KEOC Aby sme nudzovo nahradili kf0<::.7-<1f nahrad II za skrutky'alebo iue sMiilstky. preroze Sa pretrhlo prlliil bhzko ov ladace] paky.84 • BEZNA UDRZBA NUOZDVE OF'HAVYNA CESTE . zeponed. priviazeme.Ictorou chceme pootoci(. PLASTICKE sf AHOV ACIE PASKY Vzdyje dobre so sebou vozif niekolko obzvlasf ku pevneniu niektorych cash k r<imu v prfpade. OSMl(~KA Po kohzii alebo naraze m6ie bid:l cyklista skoncifs deformovanym kolesom. prtpevnene k sedadlu.. Turo.

Lepene hlirukove ramy sa tiez Iahko upravuju na rozdiel od zvaranych. aby tietovzdialenostiboli rovnake. ale to. ale seriove bicykle maju povolenu odchylku do 3 nun. [e zlomenie ramu . Bicykel vyrovnat. alebo spojky ramu. Mensie U"\ozujednotlivo vymiei\at. Mnohe poskodenia vznikaju z opakovaneho namahania. .je vsak velrni zriedkava. Poruchy ramu. ktore vyvadza koleso zo stopy. ~oby mohlo byfnebezpefue. Tento drub poskodenia nie je neopraviteIny. ze prehadzovadnarazil do zeme. Kazda takato oprava vsakvyzaduje specializovane dielenske vybavenie. aby sa nerozsirovali d'alej. Pravitkom zrneriame vzdialenost na oboch stranach od sedadlovej rury Idealne by bolo. ktora by mohla sposobit vazne poranenie.NAROCNOM TERENE Skoky a <falsie akrobaticke kusky.NARAZ Vazny celny naraz nemusi vobec ohnuf prednu vidlicu. To mote vawe narusifzmsnu prevodov.vratit spar do povodnehc tvaru. Ocelove rury sa KONTROLA RAMU Ob{azmi ovladatelnosr brcykla byva c:asto sposobena ohnutun ramu. Niektore hlinfkove ramy maju vymenne zsvesy r~r. ze ram nie je v poriadku. ale naraz sa preniesol na hornu a dolnu rtiru. Niektore zdanlivo mensie poskodenia mozu vie sf neskor k daleko zavaznejsej poruche. ktore umoziiuje [azda na horskom bicy kli.alebo sa zachytil 0 vyplet kolesa (v dosledku zleho nastavenia prlecneho pohybu . Ocelove ramy maze odborruk bezne. ci nedoslo k poskodeniu. Nemusime si nutne vsimnuf kazde poskodenie nateru. aspen dovtedy. pretoze opakovane ohrievanie povodne tepeIne spracovanej strulsrury sp6sobuje narusenie skladby kovu. OHNu-rY ZAVES PREHADZOV ACA Tato porucha moZe by( sposobena tym. Strhnute zavity v stredovej rure sa tiez m6zu znova vyrezat v odbornej dielni. Rozdiel had 3 nun medzi oboma stranami nazna- rame spojky . ohnute vidlice alebo prasknute zvary rurok. kym ich skontroluje odbornik. aby sme ho nechali . a preta je dolezite pravidelne kontrolovat. vezmeme doodbornej cyklistickej dielne.vyrnenit. StreOOVQ SpojkO CELNY. Vsetkym poskodeniam ramu venujeme teda pozornost. Avsak opakovana jazda bez vacsiny vyrobcov nechcu takto vzniknute poruchy ~. takie bicykel to1'ko netrpi. Aby sme skontrolovali vyrovnanie ramu. BEZNA UDRZHA POSKODENIE RAMU • 87 Poskodenie faIDU K PoSKODENIU RAMU BrCYKLAmoze dojst' bud' v dosledku narazu alebo jednoducho z unavy materialu opotrebovanim alebo kombinaciou oboeh. sa [edina porucha. 46). obzvlas! IIkrokovych svsternov. ktore sa deformovali. ze sa bicykel neda dobre riadit.po:zri str. ale vyplaca saiba vtedy.86. 6 rue su INE POSKODENIA JAZDA V. Ci je struna napnuta.by sme rnali nechat ihned opravif. Presknsame. je nepochybnymznamerum. ak SIl na praskliny na povrchu mozu na tvrdo zvarat. Hlinik vyzadujena jeho zvaranie odbormka. Pri zobrazenom rame relanvne pevne vidlice odolali. potencialne poskodzuju ram. Skontrolujeme. Skusenf jazdti tlmia narazy rukarni a nohami. Najfahsie sa opravuju ocelove ramy. upevrume dlhu strunu na hroty zadnej vidlicea vpredu jedenkrar otoctme okolo Tilly hlavy a potom ju natiahneme k druhemu hrotu zadnej vidlice. svoju dan na rame a zaruky tychto skusenosti si vezme cujevylmutie ramu. PRASKLINA RAMU Praskliny ramu maju rendenciu vyskytovaf sa naima okolo ramovych spojov a bj'lvaju dosledkom staroby ramu alebo nerovnomerneho ohrevu pri jeho vyrobe. pretoze sa rilly daju vybrat a. ak ram je inak celkom v poriadku.

namazat alebo vymenif lanka . vlhk~ alebo nec.:pst~-W)J • Nasiavif streciovii zostavu • Nastavif osku loziska pedalov • N"mazata rpihy.I<ov .Vymerllt osku . akoho vyladit.34-35 prehadzovaca • Lanka prehadzovacov zadrhivajL' (su vyfahan".M pedalov pI)lis utiahnute • Reta z poskodzuje prehadzovace • lCo..\iahnufkfU'1$6v" skrutky ..Pr. MOZNE rORUCI-IY A lCH ODSTRANOVANIE ·89 Moine poruchy a ich odstrariovanie JE D'i.sla • Vymenlf 1'1£( • Vymenir' d'u~u Nedokonale prevodov zaradovanie cas. Zu by prevodufka sir ohnure alebo zlomene • PO!'u~er".46.1 ria tQi'errie brzdovych. .34-35 .>ti(brzciove klatiky alebo (M • Vymenit'brzdove klariky • Orra".52-53 ·66-67 _ 40-43 • Utiahnut hlavovu • Vyoentrovaniekolesa aI ebo od bOI:i1a oprava • Dotiahnutieskrutky • Vy6Sti t . ktore vytvaraju typicky celok. nevhodny pre dany raf nutrnebol skorarelovany • Opo trebovarw d ezen . VyCisll.f-p'revodnik nepohybuj ti Brzdypri pouzitf plskaj''( a vfzgaj(J • Brroove klali ky (!ill) sti ne.40-43 -40-43 . Nauctme sa. Vsetky bicykle pri jazde rozpravaju stalou melodiou sumu. eim viae jazdtme.1oh!'iku .e nastavene 4.erua brzdovych zosravu klatikov • Uvofnena kluka • Oli.ve" zvukv pri sliaparu • 'Oska stredovej zostavy uvolnena .Oska loziska pedalov uvolnena .tMe prehadzovaca su Iipina ve (zadr Mvajti) • Na$tavi(lDiisk<l.a pritiahnu ( hlavovu zostavu • V. prevodruka alebo volriobeznych.inne nev rncajti.• 48'-49 n1m ozubenym kolieskom • 50-51/ • Naruadi' spraynym typom v olnobe:z1:.25 • Nekomparibilna retaz (prevodruk. Musime pocu va it hladaf a skumat neobvykle zvuky a musfme hladat prfCinu ich vzniku.11af zubv alebo ·52-53 . Qo.) . Nastevif loztska v..klankov • Pritiahnuf upevitovacie Relazkfze • Retaz je 01'0 tre bovana • Stuhnu ty clanok retaze • Zuby.53.51 . a aka shim komurukovat.<l. volnobeznekolieska "arelaz • Poradte sa v odbome] predajni 'ale bo dielni .br3dove klMil<y a.• Nastavif brzdy • N itsta vi.' Vyrfj.y pohyb. Skont'ffilova{ nastavenie sto py a nedra t vyrovnat nim ·6()"':61 Koleso mavolu • Uvotnene loziska 'Y nabojoch .raf . rozhybaf alebo vymenit' • Vymenif:Preyt>dhik.alebe f.62-63/ 66-67 . Tento supis l:JYnarn mal pomocf pri hladaruprfciny poruchy nasho bicykla.~aje s fa ra alebo chy bna .6-49 • Nemazaranastavlt • 44--45 alebo vymenit lanka • 'Nastavif indexovanie s prtslus.poslednom prepieh• D u.nabojoch • ~ozcentrovane_ ko!es~· • Hlavova zostavasazadrhava "Cvaka.Vyci.st4 -zvclnobeznych koliesck alebo z prevodnikov Refaz vyskakujc • Prevodnik je uVOrrieny • Krivy prevodnfk • Narusene nastavenie priee' ne ho pohy bu prehadzovaca •.Vymerijt. BICYKEL PRIZNAK Klepa nie-a chv enie PRAVDEPODOBNA P RICIN A • Porucha v nastaveru bl'~i\ • Uvolriena predna vidlica..Nespra vne na ~oc_enie brzdovych kMti.(nasta vil)..a volne . ~y brzd SU opotre• Brzd 0 ve lankasa bovane • Vyllisti't'.. • Pedla-moznosti vyrovnaf • Nastavif alebo vymenif .kIatWy '.mm:a.Uvolnene brzdove ramena skrutky Caste prepichnutia • Prflis nizky rlak -v pneumatikach • Dr6t spicepresaheje do rafu • PIaU po.'NAMIO<YM predlzenjm nasho tela. su rozstrapkane alebo inak poskodene • KI at. . • NasbviHoii$kii pedalov refaze • Nasta:vicvoditl\a Brzdv nepracuju 6i. .prehadzovaca .52' oska stredovej zostevy.io<. Nepresne nastavenie indexovaneho manenia prevodov "nechodi" .34~35 .IieM • Z1.. brzdove paky • Brzdove klatiky (rlif) su mastne.55 .dlicu~bi<wkel ne:cha i odborne vywvria_.?~i(. PRiONA • Hlavovazosrava je uvolriena alebo sruhnuta .riadenia PRIZNAK Ob(llzne riadenie PRAVDEPODOBNA RIBSENIE STRANi\.tveniic n.' PIM.:i S a lebo v lhke _ Brzdoveklatikysu Ie opo tre OOvane . pokial' je vsetko v poriadku. nadmerne opotrebov an" .'e(aze prj brzdem • Vy:rojr[i~ni. vymenir VOI'J.24-25 ·66-67 .tAkprob~em pi'efrva va.bafrefaz ·64-65 io 32-33 • 6Q--61 RIBSENIE STRANA ..L.55 41-43 ifymeni. vorl1o.Jl8' BE:?: NA OD~ZBi\.e 13fzdalebo nas ti.40--43 ciiuwk .nastavenie brzd • Brzdove pAky Sa priocn.rmta Drltnutie pri sliapanf na pedale .Upravi(tlak pneum"tlk • Qdpilifpresahuj1:ku • Odstranif ostry predmet z piJ.hrzdove • Nanfiarne rafu alebo jeho rozcentrovanie • Uvclnenie upevnovacej skrutky brzd • Loziska stredovej zostavy priM utialmut'.clhltroval'Kolesa • N asl.StUhi1Ury • v}.beine kolieska) .Predn~ vidlice je ohnuta • Zhi stopa kol esa • Nasta vit.a namazaf kotuce • UJlirhri.kcliesok '. cvakania a sycania.ufspiijovacie shutky .edaia· . 2':ianok si • Vvmeni!refaz namazat. tym viaeejsi budeme uvedomovaf technicky stav nasho bicykla. • Zapadka (pozri Slovrucek] zakli.-Vi f hi ii"ov6 .

cestneho a turistickeho bicykla: rayne riadidla. u horskych 'bicyklov byva sklonena dozadu. Velkost predstavca urcuje predozadnu Krufiaci moment Sila alebo energia. PrJ utahovanf sa pouzivaju centrovaciekluce (cenjrakluce). U prerekarskych bicyklov byva ·obyc.aby prenasal hnaciu. niekedy: toCivy moment. Napina dr6! vo vztahu 1< rafu kolesa. Nastavovacie skrutky su F Rychlost sliaparua merana poctorn otacok za rninutu. .ruciciek alebo proti I Indexovany system Lankom ovladany krokovysposcb zmeny prevodov.ktora sposobuie otacanie.. Kazetove L()ziSko pozri Zapuzdrene. na nich supacky bfzd aprehadzovacov. here brzdfkoleso v naboji.sa brzdove klatiky prit!<icajti. Predstavee Spaja riadidla polohu s krkorn prednej riadidiel. Brzdovy klatik Brzda v aaboji (tzv. H Hlavova nita Rura. Uhol hlavovej rurv ovplyvi'l1. System zostrojeny rak. ktory spaja vlastnosti horskeho. ocelovych rur s pouzitnn nezeleznych zliatin.bicykel.ramu. ktorym. na ktore sa upevnuju osky kolies bicykla. Aby system pracoval spolahlivo. v ktorej sa otaca krk prednej vi dl ice (predna vidlica) v Ioziskach hlavovej zostavy. na rarkolesa.SL.ktory Kombinovany bicykel Nazov pouZity pre bicykel.Pre to K Kaliber'Hrubka alebo priemer.11. v ktorom prevod stihlasi s indexom vyznacenym na Nastavovacia skrutka Dutaskrutka vtvare valca. striebro. Koncovka lankovndu Suciastka z kovu.Uchytna dosticka Prehadzovae pozri Zadny prehadzovsc alebo Predny prehadzovac.silu. ai 85 oITii'okj min . ako spajane kovy. Predny prehadzovat prevbdov'(obvykle Mechanizmus menenia ovladany lankorru.noh je nelinearny. .kolese vytvarajiicipohyb cyklista. prehadzuje retaz medzi prevodnfkmi (stredove ozubene kolesa).hodnota je 55 pretehrske disciphny podla. Pohyb. Prevodovy pomer Zmena velkosti sily alebo pracev hnace] casti syst€mu k velkosti sily 00 . Technicky vzate je i bkykelHPV. J e UJ~eM ich smeru. ktore rnaju nlZsf raviaci bod. ltd rozdiel od hornym a spodnym koncom hlavovej r(ny: Obsahujeloziska. pedale KYuk0vY prevod opisuju kruhy.cez paky ovladane nohami. bubnova) Zariadenie. N k jemnernu nastavovaniu laniek. vidlicev rame hlavy. cel'usfove brzdy obvyk Ie S centralnym tahom. Prevod System mechanickeho prenosu energie od operatora (cykliMu) na krutiaci moment na Cel'tls(pva brzda Sklada sa z dvoch oto61y.Human PowerVehicle Vozidlo s Iudskyrn pohonom. Optimalna Frekvencia sliapania ukazovateli ovladacej pacley.ktora spolu s brzdnym povrchom rafu kolesa p6sobia prizastavovant bicvkla Bubnova brzda pozri Brzd a v naboji Horna rura Rota spaiajuca hlavu so sedlovou rurou.Cefust Cel'us( pozn.ichdruhuje 95az 130 otacok/min. mosadz.rafe.lozisko Nipl dr6tu Podlhovasra rna ticka. . ktorou prechadza lanko. packach menicov prevcdov. .cdpor zo z6ny podtlaku za relesom: b) trecieho odporu . v ktorych sa otacakrk prednejvidlice.je riaditelnost bicykla. okrem bicykla.9O. Kufor pozri Uchylna dostrcka . Zatiahnunm na brzdove lanko vyvolava kliesrovity zvieraci pohyb.rlo ktorej sa skrutkuju konce drotov (spicov). aby cyklistovi poskyrla viacej priestoru.Hroty vidlice Zavesyna predne] a zadnej vidlici.l. moZe sa . Preradovac Mechanizmus menenia prevudov (obvykle ovladany lankom). Praktickysa tentonazov 'pouzfva iba preakekclvek ine vozidlo s Iudskyrn pohonom. zosilnene a kolesa sviacucelovymiplastrai.OVNICEK SLOVNICEK ·91 Slovrucek A Aerodynamicky odpor Odpor vzduchu proti pohybu nejakeho telesajekombinaciou a) tlakovehoodporu . rozstrapkavaniu pri styku s lankovym vodftkom privarenym na rame. zostavy: nastavenie prehadzovaca. prevodnik o Odpor pozri Aerodynamtcky od por a stredovu osku. Hlavova zostava je urniestnena medzi KI'uka Paka spajajuca pedal.tjne vodorovna. • ~ J . p Fajkovame Proces spajania dvochkusov B eelustfbrzdy na. prehadzovaci alebo preradovaci. ako napr. vyzadujepresne umiestnene na brzdovvch packach. HPV . hnacom. ofai'af v srnere hodinovych. ktora rna na konri lankovodu zamedzif jeho vzduchu po povrchu teresa.ch ramien sjednym otocnym «apo). ktory preraduje stu pne zosta vy unas a~ ov vnutri na boja zadneho kolesa. Kovovyalebo tvrdo-plastovv nosruk s gumovou alebo plastovou trecou plcchcu. • •••• •• .obtekanie .

na ktorornje ukotvenc lanka brzdy. kde sa.navanie stopy Vzajomne vyrovnavanie predneho a zadneho kolesa bicyklu do zakrytu.ena stredova zostava (nastavitelne ~l rcdove loziska alebo zapuzdrene loZiska " oska.6 az 111. Vynimky z toho tvoria klukv. niekedy i so zarezmi pre zvysenie trerua (klinovy remen) na prenos krutiaceho mornentu. Remenovy prenos Pas rernena vyuzivajuci trenie. Pri zatiahnuti lanka brzdy sa tato sila rovnomerne r0210zi prithicaj(1 brzdove klatiky na I'Mkolesa. vyi'nell<y Pevne montazne body na rame bicykla pre pnpcvnenie dalsfch sLtcastf. R Ramienkova brzda Sklada oddelenych rarnien. pumpy a pod.pohybe cvakavyrni zvukmi. Pri bicykli: 1 ohicka prevodnfka so 48 zubami sposobr 4 atacky kolieska s 12 zubami (prevodovy pomer je 4:1). Razvor Vzd ialenosf medzi osami kolies bicykla alebo miestami. Zostava rarnovych ruruk. z Zadny prehadzovac Mechanizmus menerua prevodov (vacsinoll ovladany lankom). tym krarsia je stopa. rurky do vzajornnej polohy. Prfruba Kruhova obruba. v ktorej sa nachadzajedna alebo. Priecny pohyb prehazovaca sa vymedzuje nastavovacfrni skrutkami. vychadzajuca SITedova rurka Cas~ramu bicykla. kde prechadzaju pozdlz rur a zabranuju volnemu pohybu lankovodu pri zatiahnutf lanka.2. charakrerizovaneho pri otacavol11.:zvaCSujlt plochu spoja a prispievaju k rozlozeniu sil v rame.viac suN~tok obycajne vo vztahu k osiarn otacarua.. ked)' sa kovove rury zohreju az na bod tavenia a potom sa spajaju dohromady. Lanko prechadza strmenorn. Refazovy subor . 'ktore vedie lanka v miestach.Strbcr vsetkych rurok. krore presne spajaju. cestne 'a turisticke vsustave metrickej. nadbytocna v6YaNazov pouzivany pre vvjadrenie uvolneniav loziskovych zostavach. ukotvene. lanka na obe brzdove vyrov. S razvororn suvist stopa (vzdialenost medzi bodorn doty ku prednej pneumatiky so zemou a bcdom. riabojoch kolies a pedaloch.cel'us((kufor) Vystupok preuchytenie cyl<listickej topanky do naslapnehopedala. kde predlzena oska hla vovej rurky pretne rovinu zerne a ohybvidlice (vzdialeuost.napr. Cim val'S] je ohyb. Spolocnv nazov pre kluky a ozubene kolieska ria strede i vzadu. Neziaducemu vplyvu oxidaeieje zamedzene inertnym plynom. ale menej ucinny a drahsi nez refazovy prenos.nosicov tasiek na vidliciach. Zvaranie v ochrannej atmosfere Typ zvaracieho procesu. UrOZORNENIE Cy klisticke kon vencie urcuju. kde je IIlo. ale najrna zosilnuju spojenie tym. Pri beznych bicykloch byva v rozsahu 96. V6Ya. radiacich pacok na spodnej TW'e.92· SLOVNICEK SLOVNjCEK • 93 alebo prace v hnanej casti systemu. Kratsia stopa znamena menej citlive ovladanie. ktory prehadzuje refaz medzi ozubenymi kolieskami votnobezky na zadnom kolese.koleso alebo sedadlosadvojitym pohybom Iahko a rychlo montuju a demontuju.r. Uchyti~ do sticka . z oboch stran naboja kolesa S otvonni. I 111 icnka. . kosfka na flasu s VOdOLI. 1"imocouspojovacieho 1'. Priecny pohyb Nazov oznacujuci rozsah kolrno na rovinu bicykla. u Uchyty. Zapuzdrene loztsko [kazetove lczisko} Uzavreta jednotka obsahujuca uzavrete gnr6&ovealebo valcekove loziska.ktorych sa vkladaju hlavicky 5pic. podrazke topanky. Spojovacie Ianko Kratkc lanko. pohybu ale lepsiu stabilitu a drzanie srneru jazdy (stopy bicykla) Rychl oupmacia packa Pouzfva sa namiesto koncovej matice kolesa alebosedadla tak. ktora je pripsvnena 11a. Cisty. ie sa horske bicykla meraju v palcovej sustave (palec . Kazetysu jednorazove a nepotrebuju ziadnu udrzbu. ie. ze upinane. M6Zu sa pouzir v stredovej zostave.cas! systernu prevodu. J e to mala do§ticka z kOVL1 alebo plastu. Spojky ramu (mufny) Tvarovane objimky. ktore uchytenych k ramu. v oboclr ramienkach brzdys centralnym tahom. na ktorej su namontovane kl'uky).znacka " . Spojovacie lanko spaia ohe ramienka a (all lanka je sustredeny do strmeiia.hrotov vidlice od osi hlavovej niry). takze obe ramienka sucasne sa otacaju v capoch sa z dvoch s Spodna rdra Rura spajajLlca hlavovu rum v uzle stredovej rtirky so sedlovou rurou a retazovou podperou (cast' zadnej vidlice). v Vodttko lanka Navarene alebo priskrutkovane ocko alebo zliabok k ramu bicykla. ramienkovych brzd. 54 em).7 em (38 ai 44"). ktory je stale usmerfiovany na zvarovany spoj. do. aby mohli byf zavarene alebo zlepene.casti bicykla. Spojky posobia dekorattvne. hare vytvaraju ram bicykla. Puzdro Uzavreta objimka alebo rurka. ktore sa meraju 'if milimetroch aj pri horskych bicykloch.plaste dotykaju zeme.

77 K kefa na volnobezku 71 kliestena strihanie lankovodu 17 krucna poistne matice hlavovej zostavy 60 kruce17. 93 udrzba 25.91 ramienkove 23 spojovacie lanko 83.92 zapuzdrena (kazetova) 63. 21.92 problemy s vymenou prevodov horskych bicyklov 53 Shimano S11 system 51 trojrychlostny Starmey Archer 39...90 .92 kontrola 47. zadny. 30-33.11 sposoby umyvania 71}-71 F tlasa na pitie 75 frekvencia 99 koncovka lankovodu 91 kontrola 74-77 sedenia 12-13 predjazdou 76-77 terenu87 1'ljmova87 H(flhovacia 62-63 IhJrzba 79.91 l1dtzb~ 81 79. 86 poskodenie 86-87 prasknutie 87 rurkyll..naboj 56. 27. 51.. 46-47.86.32. n:astavenie stopy 32. improvizovane 84 kfuky:38-39. 83 mechanizmus zadneho naboja 56-57 pa. 93 nrlr.ie72 n81 . 80 v6fa89 refaze 39.81 horske bicykle 10-13.87 bema iidrzba 68-89 mesacna 78-79 roena80-81 brzdy20~27 brzdova pileka 15.86. 73 mozne poruchy 88. lanka 20.63 v6fa64. 44 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 nudzove opravy 82-83 ohnuty zaves prehazovaca 87 predny prehadzovac 39. 48-49.40.91 zaves87 predstavec 15. 48-49. 52.83 iidrzba 78. 76 spice 28. 64-65. 79.SlO anatomia bicykla 8. 41-43 p pasrorky pozri volnobezky pedalelf demontaz S? kontrola66 loziska 58.90 aerodynamickv wadI. 53. 63 nastavovacia 62 loziska 58. 80 vedenie lanka 44.75 kontrola pred jazdou 76 konstrukcia a materialy 10~l1. 72-73 maznickv 69.93 ruidzove opravy 85 rafiky 28.90 B H hlavova rora 60 poskodenie 88 hlavova zostava 91 loziska 59.. 80 . alternatrvne systemy prenosu 56-87 automatizovane 57 indexovane systemy 89 lanka 44-45. 51. 66-67 stredova zostava 58.92 kazetova 62. 63 caplkovy k!ile 17.80 galusky36 hladke34 konrrola pred [azdou 76.75. 31.18 .94 • REGISTER REGISTER·95 Register A aerodynamicky odpor 30. 78..22-23. vzorky dezenu 34 prasklina ramu 87 predna vidlica 11 geometria 11}-11. 62-'63.prehadzovac 38. pretekarske bicykle 13.93 . 90 lekarnicka 74 Ioziska 58-67 hlavcvazostava 59~61. 81 vymena66 plaste 29.26. 76 udrzba 78. 81 zuhy52 priecny pohyb 93 prilby 74.1bo Jt! po~ri ko Iesa nriradie 16-19 ccstovQe74 ~pecialneJ8 univerzalne 19 I iastavenie spravnej stopy "~2. 26. 45.83 brzdove klatiky 24-25. 91. 83 nastavenie 60-61 rocna 6ddba 61 udrzba 79. 66-67 miSfapne pedale 67 nudzove opravy 82 obojstranne pedale 67 prachovka67 stiahnutie 66 udrzba 67. 50-51. 93 centrovanie 31.trcl<ovykYuc 17 nlple drat 92-93 nosice 75 I urdzove opravy 82-85 rutovac 17..8.61.80 ventilky 34 . 28 cistenie 69 Nimbus (viacucetovy pl<iilt)34 nudzove opravy 82-83 tlak 77 udrzba 78.89 . 21 77. 91 prevody38.64-65 pedale 58. 92 mazanie73 prehadzovac 38. 83.3 . 65. 92 c cestovne prfslusenstvo cy kloturistika 75 75 M mazanie 69.92 prevodove pomeq 55. 34-37 dezen34 duse 29. 84 lankovody 44 kontrola pred jazdou 76 mazanie73 prevody 44-45.. 23. 25. udrzba 79. 87. 15.cky prehadzovaca 44. 75 92 R rafiky pozri kolesa ramy 10-11 razvor sl razvor kolesa 11.77. 32-33 deformovany 85 loziska nabojov 59.92 nastavenie 25-27. 81 N II L lanka brzdy 20. mufna 10. 91 kontrola S? kontrola pred [azdou 7'7 prachovka 62 skrutky 62.77.90-91 ramenove 21.50-53.83 kontrola pred jazdou 77 mazanie73 naboje kolies 59.. 77.78.22-23. 91 horske bicykle 53 koritrola pred jazdou 77 prevodnik Biopace 50 prevodove pomery 55 Shimano HyperDrive 53 skrutky53 . 77 utiahnutie 52 vzdialenosfSI kombinovane bicykle 8-9.40-43 kontrola pred jazdou 77 mazan. 15 prevodruky 38-39.34-37. 44.

15 nirky hlavova 60. 54-55 dernontaz 55.80 uprava dfzky 43 riadidla 13.14 kontrola pred jazdou 77 nudzove opravy 82~83 sedlovka sliapade'pahany 56. 91 . 93 sedlova 10 spodna 91 u uruverzalny kfUC19 . 43 . 18. univerzalny krill" Cool 19 v vanicka na refaze 71 volnobezky 38. 93 ~pice pozri kolesa T Twike57 . 65 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 pastorky 54 vozidla pohariane ludskou silou 57. typy40 udrzba 78.horna 10.55 kf(lk17.96 • REGISTER REGISTER (pokracovanie) kcntrola pred jazdou 77 mazanie73 skrutka predstavca 77 skrutkv brzdovych klatikov 77 improvizovans 85 klukove 62. 92 vjber typu a velkos+i bicykla 12-15 vyrnenne nastrckove kril~e 19 s sedJa13. 84 prasknutieAO pripojenie trna 43 Shimano HyperOrive 40. 57. 19~33 stolny zverak 18 meranie opotrebenia 40 montaz a demontaz 41-43 nudzov€ opravy 82..63 stojany 16. 13. 77 predstavca 77 prevodruka 53 sfahovak 18.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful