RICHARD BALLANTINE RICHARD GRANT

A

v

V8ETKO, POTREBUJEME VEDIEt, ABY SME SVOJ· ·BICYKEL UDRZALI V NAJLEPSOM TECHNICKOM STAVE

co

Obsah
A DORLING KINDERSLEY BOOK

Richard

Ballantine,

Richard Grant

OPRA VY A UDRZBA BICYKLOV
vydaneho

Z anglickehooriginalu Rich~rd's .Bicycle Repair Manu~t nakladatelstvorn Dorling Kindersley. Ltd., Londyn 1994 preloZila Milada Khmova
Zodpovedna redakrorka Hana Lerchova Odborna spolupraca lng. Jozef Fazik Slovenske vydanie prve. CESTY,

Vydala Agentura

nakladatelstvo a vydavateYstvo P. B. 11, posta 412, 143 00 Praha 4, aka svoju 138. publikaciu,
SadzbaIWL Tlac Neografia, a. s. Martin

t;~~
ISBN 80-7181-037-1 80-7181-036-3 (ces) Copyright © 1994 Dorling Kindersley Limited, London Textcopyright©1994 Richard Ballantine &_Richard Grant C'(Ipyright cesMho a slovenskeho vydania © 1995 Agentura CESTY

Uvod 6-7 Anat6mia bicykla 8-11 Vybervhodneho typu a vel'kosti bicykla 12--J5 Naradie na udrzbu a vybavenie dielne 16~19 Brzdy 20-27 Kolesa a pneumatiky 28-37 Prevody 38-57 Loziska 58-67 Bezna udrzba 68-85 Cistenie 70-71 Mazanie 72-73 Priprava na cestu 74-75 Kontrola pred dlhsou jazdou 76-77 Mesacna udrzba 78-79 Rocna udrzba 80-81 Nudzove opravy na ceste 82-85 Poskodenie ramu 86-87 Mozne poruchy a ich odstraiiovanie 88-89 Slovrucek 90-93 Register 94 -96

6. DVOD

DVOD

·7

Uvod
JAZDANABICYKLIjEZABAVA.

."

elm lepsf je technicky stav bicykla,

tyrn vaes! je pozitok z jazdy. Bicykel je mechanickym predlzerum nasho tela. Zvycajne citime, kedy bicykel potrebuje nasu pozornosf - brzdy maknu a vymena prevodov trva dlhsie, Ak pocujeme eudne zvuky mozno sa zadrela.volnobezka alebo refaz sa zachytava za vodftko prehadzovaca, Ak robfme udrzbu svojho bicykla pravidelne, tieto problemy sa nam vyskytnu iba zriedka. Robif udrfbu bicykla sa naucfme Iahko. Kto je mechanik-zaciatocnik, zacina s jednoduchymi ulohami, ako je kontrola nah ustenia pneumank, Iahke mazanie, nastavenie ovladajucichlaniek, brzdovych klatikov, sedadla, riadidiel a poloh ovladajucich paciek, Neskor prejdeme k zlozitejsnn uloham,

ako je udrzbaloztsk a prehadzovaca, Zdokonalime sa rychlo zriedkakedy bude Tobit'problemy. Pravda, taka praca, ako je oprava a vyrovnavanie ramu, si vyzaduje vacsie skusenosti a specialne vybavenie a najlepsie ju mozno urobif v specializovanej dielni (opravovni). Vacsinu udrzby bicykla si vsak mozeme urobif sami, U drziavanie nasho bicykla vo vybornom stave sa nam iste vyplatf a prispeje k este vacsej radosti zjazdy.
a poruchanam

RICHARD

BALLANTINE GRANT

RICHARD

8· ANATOMIA

BICYKLA

ANATOMIA

BICYKLA

·9

Anatomia bicykla
SPEOALIZACIAV pouzfvanf bicyklov viedla k rozsireniu typov bicyklov, V podstate su vsak vsetky bicykle rovnake.I ked' sa ich casti Ifsia dizajnom, hmotnostou, ucelnostcu.a sp6sobom pouzitia. BieykeI sa sklada z ramu, kolies, prehadzovacov, brzd, predstavca, riadidiel a sedadla. Ramy vzdy obsahuju meno vyrobcu, ostatne.diely Skrutko obycajne dodavaju r6zni vyrobcovia, s8dadfopre '. . . re ov lCyasanazyvaskfonu ,. nostoverue Presny " SUPIS di 1 bi k1 specifikacia. Ak sa sami oboznamime s na- Potentna zvoslovfm bieykla, ovela Iahsiesa potom skrulko sf(piko b udeme mocf riadit pokynmi na opravu.
Rukovdte rlod/die! Pdkazadneho Riadidld

txevcau
Hlavova zostova

KOMHiN'OVANY BICYKEL Zobrazeny CailOndaie SH600 je hybndnymodel, ktory v sebe spaja ruzku hmotnosf it rychlosf s},ortov€ho cestneho bicykla s huzevnatosfou, vytrvalostou a vsestrannostou horskeho bicykla. Kornbinovane biey kle sit flexibilne a poskytuju p6zitol"su dokonale, jeden c,iefl su vhodns na jazdu do prace, dmhy.deri.po blatistych cestach su najv hodnejsiebicykle pre vsestrannych cyklisfov.

Strmei'i lanka brzdy Spojovocie lanko ram/en Skrutkal.jchyten/a lanka Romeno cerusfovej brzdy Brzdovy klatik 0toeny copbrzdy

tiol'nobeZne koles6 Upevnovocia skrutko prehadzavaca

oeooeo«

Mbsl1kbiZdy no podpere sedad/a

l.adnY

prehedzo

Kryt

Prer:llljllO

11',1

Boena stene

prehadzovo6

Kotvlooo skrutko lankO Krytzodneho prehbdzqvaca Napfnacf kotU6

pre nosi6bofotiny
O(~kO pre drziak

Mdntd2ne vgenelky .

I)1~1'll1rkaanosica batoz!ny

Pr[ruba n6boja Refaz Lanka zadneho prehadzovac( Puzdro n6bpja .
I

spice Spica

typuPiesta

Ventll

Ciap6cka ventllu

.Kompozitne ramy sueste "1:dy priUs nove. Horn6n1ra Rury ramu bicykJa sa vyrabaju v.az 18 a pol palca. Hroly Vidiice PREDNA VIDLICA Predna vidlica musf by( maxirnalnepevna. a bud' sa zvaraju. koIlecny navrh na vypracovanie a stavbu bieyk- HORNARURA Home rnry horskych bicykloy mavajuobvykle sklon ad rury hlavy k sedlovejrure. alebo sa spajajli. Prigeometrii (zahrnujli. NEPRASKNE RAM? Kov sa lame bud' v dosledku narazu.a stylu jazdy jednotlivych. ktora ma nizsf bcd taverna ako kovy. a preto stavaju ramy z. sklon a stopu) sa berie do uvahy pred pokladane pouzivanie a stabilita. ale neostava dosf priesroru pre blatruky a BirQke plaste. Na vidlicu cesmych bicyklov posobia rnensie narazy am6iepreto byf pcdstatne Iahsia. To umoziru]« ich pohotovejsie ovladanie.v ochrannej atmosfere strojovo. hlinfk. preto kaidy uCinok zafa1.stanov(m~ hranice unavy materialu a nezlomia sa.eejuhly ramu. Aj i'astopouZivany ocelovy alebo tita. aby-sa dosiahla vacsia svetlosf na prekonavanie prekazok v terene.Stredove zostavy cestnych bicyklov byvaju po!o-zeneniiSiei elm sa znizuj. alebo z kompozfcie strukturalnych vlakien.(akumulovane namahanie m6ze sposobitpnpadij 1.'I\~ sveje hraruce-unavy. ako je naprfklad mosadz. em). mnohych rozlicnyth stupnoch akosti a hmotnosti a na svetovom trhu sa predavaju v zostavach podla specifikacie typu bicykla. STREDOVA .aby sa hmotnost nakladu zadneho nosica rozlozila nad zadnou osou kales a a aby sa zabranilo poraneniu paty cyklistu.riostidcstatocnepevncstne prediI 'WnZOVil11e. tvrdou spajkou (postup spiijar:u. Tvorcovia ramov caste kombinuju [ozne typy fur. Pri pretekarskych bicykloch meraju oct 40 em do 42 em. Malik Razvor bicykla jena bicyklovom rame vzdialenosf medziosami kolies alebo miestami.podP<Jf/O) mahanie. s tmeliacirn alebo plastickym spojivom. tj. Hornerury cestnych bicyklov byvaju vacsinQu vodorovne. Hoci moderne materialy a techno16gie pomahaju pri tvorbe novych ramov. cesty a. Naikvalitnejsie ramvsa '€ste stile zvaraju rucne.7cm) kratsia ad porovnatelneho ramu. aby mal jazdec vac~fkomfort a lepsie ovladanie riadenia. Kratky razvor a strmsia geometria umoznujecestnym . sa daju vyrovnaf. tOY RA!vl: B1CYKLA SA-SKLADA z viacerych suvisiacich casti. ako napriklad legovana ocel. abyvydrzalamimoriadnu za(ai a serie narazov 'v nerovnorn terene. 41. vstavane do vidlice. .0 em. ak bicykel utrpel nejaku hllVl1l'iu. Ocelove ramy.avsak rovnako ako pri ramoch z hlij)![.ZOSTAVA VySka stredovej zostavy Tamil horskeho bicyklasa pohybuje medzi 11 ai 13. kde sa plaste dorykaj-u zeme. aby ich bolo mozRVRA SEDADLA ne citlivejsie ovladat.10· ANATOMIA BrCYKLA RAM. ale I dinrkovy ram Ilk Zivctnosfhlinikevehoramuje hi II~. k9m za~.cyklistov. Ocel' a titan majli. Konstrukteri hliriIkovych ramov sft si vedoHII Wi to skutocnosti. Momentalne sa. Tilcnovy ram horskehoblcyk!a Merlin ----Pevnd zaklodilo pre cerusfove ooQV Po. nez abysa dahl. Ich rozne vzajomne zlozenie vytvara velmi odlisne vlastnosti a uroveii vykonnosti bicykla.bicyklom rychlejsiu reakciu pri riadenf. titan. Rainy sa vyrabaju z uslachtilych kovov. Hlinik nsma stenoV<. akosu naprfklad karbonove vlakna alebo mnozstvo inych.pqsridi( ich dlhodoIjjll rvanlivosf. RAzvOR BICYKLA GEOMETRIA RAMU bizdy Ramyhorskych bicyklov S-Ll uri"ene no na jazdu i mimo. Horske bicykle.llL •."Ilnie:neprekrocf neto hranice. Aby bolo mozne znJZi{ vysku sedadla pre jed nod uchsiu jazdu v tazkom terene a pnjazde z prudstch svahov.zllyehzliatin. Hliruksa m6re tiez zvaraf v ochrannej atrnosfere alebo lepif. p~i~rokov.pre silne na. dfzkypodpier. Turisticke bicykle maju podpery sedadla dlhe. Ramy cestnych bicyklov sa vyznacuju strmejsou geometriou.6 ~12.eodpor vzduchu.arurok s pouii 11m nezele.dpery refoze DizKA PODPIER SEDADLA Podpery sedadla 'horskych biey klov meraju 16. alebo nasledkomunavy Z opakova nSich mensfch namahani.hladiska d lhodobej hezp.2-47. tim sa spevriuje ram a vytvara vacsfpriestor rnsdzi ramom a cyklistom.?{.aby dosiahli va:csiu stabilitu.('I1iasposobuje oslabenie az prtpadna poruchu maIwi.11 la vychadza z vlastnych skusenostf a instinkzostavovatefa ramu.stale viae pouiiva odpruzenie.1 prasknutie alebo zlomenie. aby vytvorili ramy dokonale prisposobene hmotnosri. Predstovec tiOdidiel --1 RU'RYRAMU TECHNIKA SpAJANIA Moderne zliatinv ocele sri vsestranne.cestneho bicykla pre rovnakeho jazdca. ktory je uko jeho pevnost.I10'<y ram zostavatakmertaky dobry akonovy. ktore sa musia zvarat). palcami (29-33. je rura sedadIa:horskeho bicykla 03 az 5 palcov (7. maju dlhsf razvor ako bicykle cestne. DIMie podpery prispievaju kstabilite.

Tieto faktory sa zavisle od typu bicykla a fyzickych danosti jazdca.stlacfbrardcaa Zl11ii sa :u-robna ciill10sfkrvneho obehu.t. zablokujti sa lakte it chrbat sa privelrni flapne. ktory vain najviac vyhovuje. i ked' sa yam spociatku mCizevidief nepohodlna: svaly vasho tela sa coskoro prisposo bia.iaparLi.l'kY. aby sme sa J1r'ytofue zranili.aspoii 2.12 ·V1BER TYPU A VEI'. ze doka:i':urnezosadnaf hez toho.obypn pdhfooe dole predneho koleso zoelanali nobol rfod/dlO Pdiemoj0 byf v lokfoch mieme.n bicykli. Nfll~RETEKARSKOM BICYKLI.cesty rna byf vzdialenosf medzi jazdcovym rozkrokom a homoururouaspon 8~lOcm.KOSTi BICYKLA VYBER TYPU A VEtKOSTI BICYKLA· 13 Vyber typu a vel'kosti bicykla bicykla je ta.tokie pri fOzontnom S/ieporirtrJoinb v:yuzlf silriejslesvofv stehlen od61nu 60S( cl1rbto. Dolezilyrni faktormi pri urcovanf velkosti bicyk!asuvySk-a sedadla (pozri str.nad tam o9az13 em. Horske bicykle sa vyrabaju na razantnejazdy.aby ste zistili. rna by!' . zisnmesi. preto dbame na vhodrui vefkosfbicykla a spravnu polohu jazdca. Prj urcovaru vel'kosti ramu sa odporuca. 1\ j( jc dlha.o medZi ko/eS(].m rdhSle dYche/o.a pretekanie odporticame IlOII. pohodlie a riziko urazu mozu ovplyvnif uz male odchylky (od 6 mm) v polohovani..l. drihne trup vpredu.5 em. Odporucame vyskusaf viacero typov bicykla.~lIlnllY. Mensie I'amy. Ak ldeme po rovine. oVfukmvny ~ Ally smodocielili najvyhodnej. NAJDOLEZITEJSIA VLA5TNOSt so rnd noklon6f dopredli pod uhlomospoti 45°. aka bicykel vyhovuje jazdcovi. pokfCe· ne.H).~!l~il< I sedadla vy. rrilis . pri stupani predsunleme lrup do. dlZka horne] rury dlZ:ka vysunutia st{pika sedadla pri spravnej vyske sedadla a vzdialenosf medzi nasim rozkrokom ahornou rurou. sposobi to ohnutie chrbta.. H[JJdnik H/owd6trJe tOK. aby bolo 5 ai 10 em mensfnez je velkost ramu cestneho bicykla prfslusneho jazdca. Vykonnost. ctvbat neollybome.cslu stabilitu prl zjazdoch v klesaru azat\icaJ.4i" polohu pri jazde na pretekarIl~Or.llva( co mozno najmensi vhcdny rant. aby umozriovala jednoduche ovladanie bicykla a udrziavala rovnovahu. Spnivnenastavenie must zaistit.Adu. 1\ II.csfram.obytrJohll tlm/rnalmy zap6stle Jerovne: I'OLOHA Chrb6t uvornenv. Aby so n6. Ak le sedadlo v spravl1l:j vyske. Pre jazdu v terene-mimo. ~irnzvacSime HHu zaberu pri ~l.'1m M. jf' tate vzdialenosfprflis kratka. Pritazae m6 byf nojSirtio ·cosf chodidlo priomo nod OSOU pedolu. preto je dolezite vytvorif taku polohu. CykJistovo hmotnosfmo bvt sustreden. Z hladiska bezpecnosti [emensi ram Iahsie ovladatelny a v prlpade zoskoku nad hormiruru sa vvhneme nepnjemnemu zraneniu rozkroku.l. . . Nastavte si najprv svoju spravnu polohu. poskytujuci vii. Pre turistiku je vhodny vii. mensiu hmomosf su pevlIl'j~iea Iepsie ovladatelne.majti. Pre bem~ jazdu alebo turistiku. I VZDIALENOST MEDZI ROZKROKOM A HORNOU R{JROU Bicykel na obrazku je pre jazdca ve. ci marne v spravne] vzdialenosti riadidla. NASTAVENTE BICYKLA PREJAZDCA l're horsku turistiku.

Skrutku predsravca pevne pritiahneme. ako sa nataca.ajsil:~Oll cas(ou nohv nad 080ll pedaIu. sedadlo je prili5 vysoko a m~li bysme ho znfzif ~ KONTROLA VYSKY 'SEDADLA NASTAVENIE PREDSTAVCA RIADIDIEL q=& Itl . alebo he m6ieme dar 01 az 2 em dozadu.:sina pre ds tavcov ma znacku . aby sme hospodarne vjf!. Brzdove piky maju mat taku poIohu. a potom ria predsfavec poklepeme kladivkom cez dreventi dosticku. RlAD BRZDY PRETEKARSKYCH BICYKLOV Brzdova paka'pretakarskvch bicy klov Sa montuje rovineako tak. Riadidla maju drzaf pevne. v rerene). Od tohtobodu m6zerrie'dafsedadlo o 1 em dopredu.. Sirsie riadidla uIahcujU riadenie pri niMej rychlosti (d61eiite pri jazde mime testy.vnef PQ\ohy brzdovych pak horskych bicyklov [e d6lezit. pretozenam sanepodari uvolnif nohu z pedala bezposunutia uptnaeej dosticky. Iazdime v roznychpolohach.amok: IDLA Sfrka riadidiel horskeho bicykla sa pohybuje v rozmedzf od 21 do 24 pakov {53. . al. . . upravimezarazky podla prirodzeneho postavenia na pedale. az sa spojnica prednej polohy nasho kolenneho klbu astredu 05i pedalu bude kryrs nitou olovnice.. ~( Vyska predstavca ma pri pretekaxskom bicykli drzaf riadidla. 14· VYBER TYPU A VEEKOSTI IilC'YKLA VYBER TYPU A VEEKOSTI BiCYKLA ·15 Pbkrcene.o 2. rcili spravnu vysku nasho u sedadla. V tejto polohepotom upevnfme sedadlo. Zoriodenie no urcenle spr6vnej vetkdsti romlJ a nostavenio $000010 Kolenoje mleine Aby SIDe.e r: .kom (vpmvo) sa nastavuju maticovymi khidmi.. Upevnovacie skrutky zarazok uvolrume. pr·i nastavovanfvysky predstavca povolfmeskrutku predstavca. U isi:e riadidla su vhodne na preteky aha jazdy v hustej testnej premavke.em) a rna zodpovedat sfrke nasich ramien (sfrka pri cestnych riadidlach je 38 ai 44 em). potrebuieme presneho regu- nosto- Iovafuhol zamku sedadla. Privelmi znfiemi ~pifkasedadla sposobuje narnahu chodidiel achrbta. nos"i:\lvllerny sadlovY .. Akpouzfvame zarazky s drazkou alebo ruiSfapne bezsponove pedale.<t. . zatial' co skrutky presne uastavitelriych zamkov (rfal"ej upraVol) sa nastavuju imbusovvm krucom(6 nun).ito.. riskujeme neprljemny tlak na nervy prechadzajuce-rozkrokom a jeho nedokrvenie. abysme sedadlo nasravili do vodorovnejpolohy. Oby6JJn)i z6rno~ so skrulkornl a moftcoml Pr. aby sa zarazka rrtohlaposuvaf rak. BRZOY HORSKYCH BICYKLOV Pre ureenie spr'.ak sedlme na sedad1e a nohe je bruskorn palca nadosou pedalu v dolnej polohe. & }' Sliapeme vidyn.Skrutky scibycajnym zarn- .Pri bezsponovych pedaloch poziadame priatela Q pritiahnutie skrutky. Ak sa nedtimepohodlne"z. Pouzijerrre olovnicu a pohybujeme sedadlom dopredu. alebo dozadu.6 em poduroviiou sedadla M) 2.spicku sedadla prflis vysoko. ak chcerne Jepine vyuzit' silu sliapania. aby. udavajucu maximalnu hranicu bezpecneho vytiahnutia). Teraz vysknsame-aedadlo.. rime. Skrutko upevi'tovacie skrutky.urobime toto rychlea jednoduche opatrenie: po prve .ku sedadla..5 ~ 7. :. kymrrezis- %vnice • SEDADLA PREDOZADNA POLOHA Sadneme si na sedadlo s klukami pedalov vo vodorovnej polohe. Presvedcme sa 0 spravne] v zdial enosti medzi spickami nasich topanok a sponami pedalov.ktorej cftime najlepsie pohodlie.sme mali pri riadenf rovne zll pfutie.5 aZ 5 em pod sedad10m prl horskom bicykli. avsak by mali umoznif olaterue pri pade bicykla. Ak dame. Predstavec namazsme a dame do spravne] vyilky (va. ze nase bokysa pri slrapanfkolisu z jednej stranyna drului. Najprv pouzijeme vodovahu (pozr! here).mahali rukya prsdlaktie. ukazovakorn a prostrednfkom..po druhe ak dfune.Jy sa prilis nena. v. noha ma byf mieme pokrcena (vravoJ.61. akchceme zvysit frekvenciu sliapania. abv sme ho uvolnili.3.lifvali silu s!iapania. Pfedstovec Nif olovnk.Opatrne vyberieme zarazku z drazky von a pritiahneme SKLON SEDADLA Akchcemezmenif aldan sedadla.nasa PEoALE '& ~I noha.i1iZime mierne spi. Brzdl sa iba if: kouiec paky je 'Z rovnakej spodnacasrobluku riadidiel.".

19). Pre nastyp bicykla.e sa. aby stile vzdy vedeli. Ak si chceme pracu maximalne ulahcit. Je Iahky.buderne potrebovof speclolny ncsrrol. dobre osvetlenu. kde ich marne hladaf (050 bi tne imbusove kluce).ck so potrebujeme dostof k sire" dovvrn costiom bez odmontovanio klukv.C. lOmm. prenosny a posluzi nam pripadne i na ulozenie bicykla.4' 0 6' no st61e nosenie. a 15/16mm. Najdeme si na to pokojnu. 14mm. DOMACA DIELNA je uzitocny kine s nastrckomi 8mm. Ak jazdlme v skupine. Sfahov6k kfuky musl z. cistiace prostriedky a mazadla. Tento nostrol je ddlezltY no no stavovanie o ucrzbu retoze. obstarame si stojan.zial·stve alebo v predajni autosuciastok. Sesf velkostf (2 rnrn 2.e a najdolezitejsie naradie pre nasu domacu dielliu.na nom davzpnamene praccvaf ~ Ve!'kY skrutkovaC mofno pouZil' oj aka pcku. ktorych prtklady uvadzame dale]: moznosf ctacania zadnym kolesom a klukami nam uYahcl pracu na prevodoch. 16mma1Tmm.9mm. aby sa nedotykal zeme. Rovnako budeme potrebovaf aj montazny stojan. Ak mame zvlostnu retoz. I(fuce no ufahovanle kuzerov -dye blovne vel'kostl su 13/14 rnrn: .9mm tvoru pfsmefi9Y lonkovccu. SptcoyV krdC so poUZfvo no vvrnenu a ufahovanle splc. a preto ieh mozno kupit aj tr zele. 11 rnm. ktorym mozno nastavif rozne polohy (pozr: str. Imbusove kruce su vermi potrebne. . Stojal1 zdvihne bicykel do potrebnej vysky tak. vezrneme jednu sadu naradia pre vsetkych. 15mm. a rornrn. NARADlE NA UDRZBU NARADlE NA UDRZBU ·17 Naradie na udrzbu NA EFEKTfvNu DImZBU a opravy bicykla je dolezita dobra organizacia prace. Nastrckovy killc KlieSte nO. STOJAN NA DIELENSKY ST6L Vacsinavyrobcov dielenskych stolov vyraba aj stojany podobne typu Kestrel. Niektore nastroje rile 51l specialne eyklisticke. Bez neho nem6zeme kl'uku stlohnut. Mnohe z tychto nastrojov su pomeme Iahke a mozeme ieh brat i ria dlhsie cesty. 5 mm a 6 mm) pokrvla vocsinu noslch potrleb. Praca 5 lacnyrni nastrojmi nas neuspokojl (mozu byt' zhotovene z podradnych materialov a pri namahanf sa m6i. 13 PM1~ NQL ". i. Motlcove kruce (vprovol vprovo hore) su uzitocnvrn nerodim Obstar6me si ich vo velkosti C\mm.5 mm. Investujme do kvalitneho naradia.cvklstlckenOstroje. Tiez sa vyplatf investovaf do praktickeho montazneho stojanana bicykel.pouztvame vhodne naradie. Obstaroms si minlm61ne po ovoch z kazdej vel'kostl. nie priliS nakladny stojan. na ktorom sa bicykel upevnf tak. arnm. ktory drzfbicykel na podperach a umoznuje nastavif mechanizmus prevodov a: vybrat' zadrre koleso. Naradie a nahradne diely ulozime na stale miesto.strihonii3 'Copikovy kfuc Ie I'ahky a pouZlvo sc. potrebne suciastky a diely.II 0 I~ TROJNOZKA Kestrel trio je jednoduchy. ktory vlastrume.e . nebudeme ho potrebova ( vera a pracuje sa s rum avera lepsre. a hlavne teplu miestnos! s pracovnym dielenskym alebo obycajnym stolom. velkosf su L1Zitocne 0 tohke Nastavltefne kf(i(. VyvoruJme sa lacnych druhov. 3 rnrn. ktore sa moz~ uchytif do zveraka na pracovnom stole. Na obrazkuje zakladn. 12mm.odpovedaf zovltorn no kruke. 13mm.16.u deformovat) a riskujeme poskodenie bicykla.

PracbvnV.5mma6mm. r6zne driiaky a prfslusne vy 'beratelne vymenna URiverzalny krue Cool Tool obschule imbusove kfuce. pretofe bolo vyrobene na ulahcenie ieh prace. kruc no hlovov(i zostovu o kfUce no stredove misky. [e urcene na velke namahanie a opakovanepouzitie.NARADIE NA UORZBU NARAOIE NA UDRZBU ·19 PROFESIONALNE NARADIE Zobrazene naradie je specificke. aby sme nepretiahli. ku ktorym moze d6jsf pocas jazd Y: nostrokoveho kfuea je soda vlocu'eeloVV ncstro] s imbusovvm kfucom.naradia. Svoj bicykel si nfm neposkOdfme.stran. Rukov6f pumpy Ohvbn6 vzduehov6 /)OdiCO' ---j.zostavitefne stojany (pozri 9imizok) su idealne na uchytenie bicykla tak. toto naradie je dosfdrahe (okrem stahovaka vofncibeiky) a investfcia do neho sa vyplaca iba vredy. Su idealnymi nastrojmi do zakladnej cestovnej supravy.o s imbusovvmi kfUcmi v rozmeroeh3 mrn.sfajan Park PC5-1 Kruc no hlavovu zostavu 0 polstne matlee Luxusny sfahov6k klUk so vstovonou rukovofou. Naradie pouifvameopatrne. ie na nom mozeme pracovat zo vsetkych. Kroc no polstne matice ·Jednoucelove naredle (zobrazene hore) je pevne odolne. Inak by ho mohol poskodif. Toto ~pecialne naradia a pomocky pouzfvaju profesionalni rnechanici bicyklov pre vsetky Cinnosti.idelne venujeme udrzbe a opra vam nielen svojho bicykla.. ak jazdime casto a radi sa pra:. nastrcky umoznuju vykonavat vacsinu potrebnych prac. Niekrore stojany maju oloene svorky. vccrnl . I lS. ktoreurnozi'Luju pracovat' na bicykli takmer zo vsetkych uhlov.specialnym eyklistici<Ym n6rddfm. skriZo- . stohovok kink. kvalitne a z pevnych materialov. skrutkovocorn o sodou nostrclek vel1<ostiod 8do14mm vymL plochvrnl skrufko. 4mm. Koncovko no pripojenle Nastrckovy kJDc k ventl/u duss Kluc no stredove misky • fa Kfuc no hlovavu zostovu a pedale Sfahov6k vofnobezky (hore) must presne zoopovedof n6smu ozubenemu kolesu. SPECIALNE MONTAzNE STOJANY Samostatne. Kl'uc no polstne motlee a hlovovU zostovu UNIVERZALNE NARADIE Zobrazene specialne cyklisticke kombinovanenastroje S11 Iahke a pevne. Vzduchcvy vo~c-- ~ ~~J. Do svorky m6Zeme upnut ktorUkofvek Z rur ramu bicykla. Zverck sa upina no qielensky olebo masfvny dreveny st61. nostrol no retoz. nqfukule pneumdtiky rychto oefektfvne.. Ie uiltaCriy aj aka upinaef prostrledok pre diely blcyklo.skrutky a nestrhli zavit. krut no dr6zky loflsko. ° stolny zverak -hoci nie je. Verka purnoo so vzouchcvvrn valcom vaesim aka pri rucnej pumps. Ziaf.

im BRZDOVE pAKY Brzdove paky horskych bicyklov sa vyrabaju v dvojprstovorn alebo stvorJirstovom prevederu a su vvbavene orvorom na uchytenie valcovej koncovky-lanka a nastavovacou skrutkou d1zk'Y chodu paky.eaciine. aby sa kolesa nedostali do smyku a aby sme nepreleteli cez riadidla. ci nie su poskodene. zatial' CO zapastie zostava. Skontrolujeme opotrebovanie brzdovych klafikQYa.z1vat. 0mst~:ve. Zaroveii brzdime 0 moment skor zadnou a potom prednou brzdou. Prezrieme lanka a lankovod. nariahnute. Brzdove paky unuestnime tak. vratane bubnovych a diskovych. vzdy urobime nasledujucu zakla<fi1:u K0urroru: Najsk6r saptet .Ci su rafiky spravne vycen :. Vyskytuju sa tiez velmi ilcinne cefusfove brzdy ovladane hydraulicky.0 ane (llozri stt. aby smerovali z riadidiel dolu.:n Brzdy ExrSTUJE VEEK:EMNOZsTVO r6znych brzdovych systemov.20. Q¢~stime dx6tenou kefou. aby na nich mohli prsty stale zostaf. Po uprave brzd vyskilsame prudko zabrzdit. Predtym. Vymenime vsetky stare a poskodene diely.odstrcinime vsetky kamienky. ktore p6sobia v naboji kolesa. 0 . Velmi ilcelne su brzdy typu "cantilever" (krosove) alebo tiez ramienkove. ak su poskrabane a zneCisten). 3~-30) a v . Lankovod qrzdoveho Idnko __ Btzdo ve'!onko Brzdove tanko Voloova koncovko lanka ramend osky brzdy / . BRZDY BRZDY . pritom prenesieme svoju telesnu hmotnost' na pedale a zdvihneme sa zo sedadla dozadu.f ako budeme bt21dy pOu. Najbeznejsie 5U lankom ovladane celustove brzdy s postrannym alebo centralnym tahom.

ako bolo lanko zatiahnute a jeho zvysok odstrihnuty. cazvyNje ucinnosf brzdy. zovreme kliesfami na konci lanka capicku. aby Ianko brzdy bolo.l Vymena lanka PRE OTLIvEOVLADANIE BICYKLA 511zakladnym ANAT6:M1A Sp6jqvocle lonko rom!8n MONTAi NOVEHO LANKA U RAMENNYCH BRZD predpokladom dobre narnazane.a zapevmme ho v nom (5 natiahnutim lanka. DALSIE SYSTEM:\' .stao stlacifkonce kliesti.do konca brzdoveho ramena.------~----------- VYM. ako v uvedenom kroku B].U v strrneni a prevlecieme kotviacou skrutkou ria opacnorn. abyianko mohlo volne preklzavat.drazkou v tvare pfsrnena. Silne Janka su pevnejsie a menei nachy lne k predlzeniuamaju Iepsiu ucinnosf. Pretiahneme Iankovodftkami na rame. Vy~a strmeiia menruhol medzispoiovacim Iankom rarnien a brzdovyrni ramenami: tento uhol Oyptyvii. Nadbyto~nelanko nestrihame.22.pokia]' nebolo pretiahnute lankovodom brzdoveho STRIHANIE LANKA 3 UPRAVA LANKOVODU Naiskcr nozorn rozrezeme vonkaj~fPVC pov lak tak. Tento system ma. Lankove systerny u brzd a prehadzovacov sa lfsia odbicykla kbicyklu.Ianko bv sa mohlo.ze autornaticky nastavujeceluste do spravneho uhla. aby sme obnazili kovovy kryt. Prstiahneme lanko malym otvororn v upevnovacej skrutke strmeiia. Dchytnykoniec spojovacieho lanka sa zasunie. Fotomtuto maticu skrutky zatiahneme. Nikdy lanko neprerezavame tak. Nove lanka treba natiahnut a brzdy eSteraznastavi-t' (pozrisiT 25)_ lanka a upevnovacou skrutkou (po odstrihnuti sa koniec lanka moze rozstrapkat'a prevlecenie je potom vefmi faZke).ba je v zasade podobna. ze pri pravidelnej kontrole a vymene sa poskodenie laniek vyskytne iba ojedinele. ci su konce lankovodu na svojich miestach. VHODNE NARADIE Pouzrvajte. Po tom.ramene.pu bicykla. ktore su pre nas system vhodne.pretiahneme korviacou skrutkou.kvalitne'klieste na lanka . KONCOVKYLANKA RAMENNYCH BRZD R6zne prevedenia ramennych bfzd sa od 'seba li~ia iba v malickostiach.ale ich ildrz. . pouzijeme najsilnejsie lanka. NoV)! typ Shimano (na obrdzku) nevyzaduje.tti vyhodu.by lanko roztriestili.uje charakter brzdenia (pozri str. Upevi'iovocio . Skrutku stale ruzime 10 rnm klucorn (keby sa skrutka otocila. To urobtme pred pripojemro spojovacieho lanka ramien. Vo vel'kej cash sveta sa pre zadnu brzdu pouzfva prava brzdovapaka (vo Vel'kej Britanii sa bezne lava brzdova pakapouziva pre zadnu brzdu). Potom koniec Ianka.zalorrrif a nasledne prasknuf) a utiahneme zasadne maficu upevncvacej skrutky na strrneni. aby vznikol cisty rez . ktore byvaju rozne. Lahko sa potom prefiahne strmenom a trubickou. predovsetkym u horskych a kombinovanych bicyklov.obycajne cvikacie klieste. Brzdove klatiky zaistime V tlaku na rat-a natialmeme lanka pretiahnute kotviacou skrutkou. ktoi'a do neho vnika.lanka s hladkym chodom. Pre brzdy. (f~ '- KOnC~VkQ O-Ionkb Lorita volcov6 koncovf(o a_-------Lankovod -s-: e brzdoveho lanka lonko KOneovka Ionk-ovodu brzdovena)dnka PRIPOJE~IE ~ANKA NA BRZDOVUPAKU ValCOV(l-kOI1COvku vlozfrne 'do. apotom ho upravtmetak. Koncovku spojovacieho lanka zasunieme do sedla brzdoveho ramena. brzdovej pakya koncovku Iankovodu brzdoveho lanka presne vlozime do nastavovacej skrutky. 2. aby sa zabranilojehc rozpleteruu. liZ dolu k srrmenu brzdy. Zistfrne. potom pretiahneme Ianko.2s)_ PRIPOJENIE SPOJOVACIEHO LANKA . BRZDY ----------------------------------------------. podfa ty.skrutka strmefio 1 2 skrutko txzov 1111- PRIPOJENIE STRMENA BRZDY Skontrolujeme.ENA LANKA. stiahnute v strrneni brzdy.

Musi:me to robif opatrne: ak priemer oskyzmen~ime! bude rameno brzdy volne. atym sa znfzi ucjjU1'osfb~zdenia. vacSi!ah. rameno posobenfm pruziny mohlo vracaf VYMENA RAMIEN Akonahle spojovacie lanka prestane v brzde spravnefungovaf a znizuje sa tah na brzdove ramen . aby sme ramena rnohli vymenit. motu predrief plast' pneumatiky _ NATUCENIE BRZDOvYCH CEEUSTI SKLATIKMI Mala'vola v ramennom mechanizme pripuMa. Preto sa vyplaca byf co najviac pozorny. aby zodpovedali tvaru rafu kolesa.. obzvlasf ak jazdfme casto za vlhkeho pocasia a v blate. ak 511 prilis vysoko. Pri vymene brzdovych rarnien neu tahujeme skrutky pnlis.. Chybne brzdy mozu viesf k vefmi neprijemnym nasledkom. Pomocou nastavovacich rysiek na montaznom tine klatika nastavime obe rovnako. . i. Ak su priJiS ruzko na rafe. preto ich pravidelne _ kontrolujerne. rna byf medzera asi tak 1 mm medzi.rafom a zadnyrn okrajorn brzdoveho klatika. TAH PRUZINY OWOn! na brzdovom ramene mo:teme menif fah pruziny na ramene. Stlacenfm paky brzdy vyskusame a prfpadne este jerrmej~ie nastavime. CEtuSTi 1 SPRAvNE NASTAVENIE Par brzdovYch kldtikov Aztec Klatlk Scoff/Mathauser •superbrake" VYSOKQ tlCINNE BRZDOVE KlATIKY Predvedene brzdove i. D6LEZITOSt SPRA VNEHO NASTA VENIA NASTAVENIE ANATOMIA Mont6tny tinkl6f1ka CEEUSTI S KLATIKMI PRI RAMENNYCH BRZDAcH 5 KLATIKMI Obidvernatky povolrne kl'ucom tak.eluste Shimann a ScottjMatlm~!se_l' s klarikmi sil vysoko vykonne vo vlhku. ceruse s klatikom Scott/Mathlluser rna pornerne malu stykovti plochu. Tyrn by mala byf zaistena ich optimarna poloha. Nastavenie vyskusarne stlacetum brzdovej paky. Ked' sa celny okraj dotkne rafu. VYCENfROVANIE BnZO Tall ramienkovych bfzd musi by!' rozlozeny na obe brzdove ramena rovnomerne. Vhodnym imbusovym klucom pridrzime celuste pri dotahovanf matiek..:J STYKOV CEL'USTf A PLOCHA BRZDOvYCH Pri uvedenf do cinnosti sa rnusia brzdove ceYuste s klatikmi pritisnnf presne na rat kolesa..24· BRZDY BRZDOVE i<LATIKY . viicsou plochou styku. Niektora dlhe cefuSJe sklatikmisii zhotovene do obhika. 2 OBSLUHA BRZD Ramena brzd sa otacajU na navarenych oskach. Naopak Shimano kompenzuje to. aby sa brzdove cefuste s klatikmi trochu pootociIi pri uvederu do cinnosti. Obe i'el'uste natoefme k rafiku kolesa do spravnej polohy. motu sklznut a poskodit spice. To platt pre akekolvek brzdy. Pre jazdu v blate a v zime pouzfvarne Volbou . ale je zhotovena z velmi tvrdej gumy. odmontujeme imbusovym klucom skrutky. ktore musfrne udrziavat namazane a ciste. Ak je navarok odrety.25 Brzdove klatiky a dobre udrzovanych brzdiacich ploch klatikov sa nemoze podcenovat.~_. aby sa a smirgfovym papierom.. V pnpade potreby nastavenie skrutkou zopakujeme . Briody Shimano sa daju Iahko vycentrovat' malou nastavovacou skrutkou na pravej strane jedneho brzdoveho ramena. nastavujemea osetrujeme. vyhladime ho drotenou kefou R6f __ -b:c. Nastavovanie brzdovych klatikov maze byf pomerne pracne a je treba pocitaf s tazkostami a nepresnostami.aby bolo mozne brzdy I'Ukami stlacif. [e mozne kupif cehi paletu brzdovych klatikov od tradicnych gumovych. az po tvrde synteticke s vysokym trenim. Nezabudnime vzdy vymenif eely par brzdovych klatikov naraz. ako ukazuje obrazok.. Skrutku nastavfme 2 mm imbusovym klucom.e je z maksejgumy.

Je tu nebezpecie poskodenia. 2 MONTAl NOVEHO 0 OBVYKLY SPOSOB NASTAVENIA ZBIERA VOSTI Obvykle najefektfvnejsi pomocou francuzskeho kfuca jednym opatrnym pohybom. NASTAVENIE ZBlEHA VOSTI PODLOZKOU Podlozka Zbiehavosf klatikov pri brzdach s bofuym ~ahom nie je mozne nastavif normalne. Pre centrovanie bfzd s jednym otocnyrnbodom treba najprv povolif rnaticu skrutky otocneho bodu a podrzaf brzdov€ celuste v rovnakej vzdialenosti od rafu. Ofoen? cop l CENTROV ANlE BRZD VVMENA LANKA V POSTRANNOM TABU Regulacnu skrutku lanka zaskrutkujeme (v smere hodinovych ruciciek). PrehnutaO podloiko te alebo miskove podlozky pri.ym tahom map} jednu upevnovaciu skrutku.montazi skrutiek v brzdovych celustiach. 44). a potom ruekdlkokratstlacima paku brzdy. Ak je lankovod poskodelly alebo roztrhany.RZDOVEJ CEIUSTE A KLATIKA Vsetky brzdy s bocrl.Poistna IVI ti smeru otacania. Kotviacu skrutku lanka povoltme. To vyzaduje. l'istime a premazavame. Rychloupmaciu kladku cel'ustf uzavrieme. aby sa lank 0 na tiahlo. Polohu skrutky zaisttme imbusovym kfucom a dotiahneme malice. Potom malica-¥ malice dotialmeme naspat. Ci sa ceruste neotacaju pri spatnom dotahovaru poistnych matico Pokialano. Povolime poistntr maticu ki"liCom. aby sa zabranilo jeho rozpletaniu. treba nastavit skrutky v otocnom cape. 2 J~MNE DOTAHOVANIE NASTAVENlE B. Skontrolujeme. Povolfme zovrete brzdove celuste. M6~e. povolfmematice a celuste nastavime mierne sikmo pro. Pokiaf je stale velka vofa medzi klatikmi a rafom. nariahnsmeviae lanko a kotviacu skrutku po tom apM unahnsms. nastavenie 20pakujeme. zbiehavosti je ruen€ zahnutie cerust! brzdy spesob nastavenia .26. s dobrou ucinnostou a efektivne sluzia na Iahkych pretekarskych bicykloch. Tieto brzdy spaiaju vyhody nizkej hmotnosti . celuste stlaCfme oproti rafu kolesa a podrzims ich. vymerume ho (pozri sir. AKO BRZDOVE SYSTEMY NASTAVENIE CE~USTt ANATOMIA Obe brzdove cefuste 5 klatikmi sa maju rafu dotknnf sucasne. skrutky zatiahneme (v smere hodinovych ruciciek]. Lanko prevleciems cez kotviacu skrutku a pevne zatiahneme. Dbame. aby bola celust v kJuci pevne uchopena. Tie byvaju vybavene brzdami s centralnym tahom alebo ramennvmi brzdami. pricom rum mierne otacame. ktory zviera cerust s klatikom vod rafu kolesa. Nie su vhodne pre znacne nalozene turisticke bicykle a bicykle pre beznu dennii potrebu. Skontrolujeme cinnost brzdy a ak je to potrebne. Brzdy pravidelne rozoberame. Podlozku upevrume tak. apotom maticu skrutky zatiahnut. brzdovu paku stlacime a lanka vyberieme.me vsak pount' prehnu- LANKA Nove Janko namaZeme a prevlecieme ho ockom brzdavej paley a lankovodom. 1 VYMENA LANKA BRZO Ak brzdy (akopri types jednym alebo dvoma bodmiotacania) maju vefkiJ v6fu alebo sa nevracaju. aby bolo zovretie brzd vycentrovane. preto t€11tO sposob praktizujeme s atom. BRZDY BRZDY CESTNYCHBICYKLOV ·27 Brzdy cestnych bicyklov v Iahkych cestnych bicykloch sa obvykle pouzrvaju cefusfove brzdy s postrannym fahom lanka s jednym alebo dvoma bodmi otacania. a potom ich opatme povolfme. Pre brzdy Shimmw s dvoma otocnymi bodmi sa brzda vycentruje nastavovacou skrutkou podtazobrazenia. Povolime kotviacu skrutku. Aby sme skrutku mohli usadif povotfme poistne matice. aby sa zmenil uhol.

Chybne ko~eso me .U du~u. . N apnutie spfc. aby sme)u . Freto sRonttG)lujernekolesa i pneumatiky pred kazdou jaZ~(j).Nikdy nepoQcenujme dolezitosf udrzoy kolies. aby zvysili odolnosf kolesa yocNeformacii pri narazoch.£<. Spica "- '". Konstrukcia rafov je odolns.i~rtwn-typom ventilu. . Ked'KU)Ujeme nove alebo nahradne du~e.napnklad vyplety s knzenfm cez dva. celkovo tvori odolrui konstrukciu.u ~ BrCYKEL r ZLQZrrY n SYSTEM. To's!R6sobujejedtil:tkvacsiu odolnosf a tiez nizsiu lunob:~oSf.e yefkehbdefektu alebo po~koaenia yehti1u rnohli na @este'\.zebyf pncinou nehody s tragickymi nasledkami. Rozne usporiadanie vypletov.17menif. bicykle.28· . obzvIasfpne horsk@. tri alebo cez styri drdty sa pouzrvaju.'<. dbame.OLESA A RNELJMAT!~Y KOLESA A PNEUMATIKY ·29 Kolesa if 'pneumatiky jednotlive casti maju minimalnu hmotnosf a velkost."'FIotitlomu vytvorenim duteho prierezu rafu: (princip skrinoveho nosi1ika). Na vylet berieme so sebou vZdr jednu rezel''>lI1l.te~ bicyklovych pl~Mov.v prfpaq. Hoci jeho hASTE A DUSE Matico spice " V sucasnosti [ena trhu dostat?C:n:Yn). tiahne alebo tlacf I'M kolesa dovruitra stredu kolesa.I'everulfe 51 pred kupou plasra. aby sme kupili dU6Uso spr. Aby sme dosiahli optiFm~ ucinnosfa trvanlivosf p. obvykle z nerezovej ocele. C:i jeho VerkOS:1 ?odpoveda velkoeti nasich rafov. co je prave zaklad pevnosti kolesa.

ktore rna. H/mdca spice ______ 2 ~RISKRUTKOVANIE SPICE NOVE' por. Spice su zhotovene z pevnej ocele. Ak je dr6t spice poskodeny. dr6tu ale podla druhej spice (dr6ty \ striedavo . . ako koIesa so spicami. Zosilnene su v koncoch hrubsie aka . nerne otvorom v nile a POt0l11 k nej prilozfme maticu spice. Pokial'koniec zarovnarne ho pilnfkom.mal by sa daf ohnut Iahko. FIne diskove kolesa sa pouzivaju iba vzadu. droru. s vynalozenim len mierneho tlaku. pochromovane alebo poniklovane. pretoze spice sa montuju striedavo hlavou zvonku a znutra prfruby naboja. Hlavu drctu spravne usadime v prirube.ieme koncorn sozavitom cez 1 KOLESA VJmerta poskodej alebo 1.. Marien spice i priliehajuci zavitspice namazeme mazivom. kde su Mums aerodynamicky chranene nohami cyklistu a ramovymi rurami.si. galvanizovane. Novu spicu -prevlei'. Vpredu byp6sobili ako plachta a znacne by stazovali ovladaniebicykla.Rracuju. kde dr6ty smeruju priamo od naboia k rafu: taketo koleso je vsak Iahsie . KO{Tlpakme ka/esa I . ako jeopisane na sir. Hoci su tie to kolesa l'a1:sie. Vycentrovanie vykonarne postupne tak. spice viria vzduch. Kompakme kolesa s vyrezmi v disku maju aerodynamicky tvar a tieto kolesa sa pOuZi\raju tak vpredu ako i vzadu. HRUSKA SPiCE Dr6ty spice sa vyrabaju v dvoch vyhotoveniach: . v rovnakom vypiete).zosilnenev koncoeh a nezosilnene. kladie minimalny odpor vzduchu. Ak je drat zlomeny vyberieme obidve casti drotu. Menej caste je prevedenieso . ANIE dn5tu presahuje dovnurra rafu.kaZdy druh)' . pretoze pri vyMej rychlqsti vyzadujii menej energie. odskrutkujeme. nehrdzavejuce alebo nerezove. aby sa v ohybe a hlave spice usadila. netlacfme . maticu ilpice a vyberieme dr6t z pdruby naboja.1<1~usenej spicenarusi centrovaniekolesa. pricom sa riadime nie lahnutie podla susednej spice v pnrube.cirn vznika aerodynamicky odpor. tim je koleso Iahsie a pruznejsie. takze je tocivy moment pri zrychlovaru alebo spomalovaru lepsie prenasany. ako su dr6ty spice vzajornne jed en k druhernu plekrfzene v sulade S ich rangencialnym usporiadanfrn. 4 CENTROV VYMENA POSKODENE} ALEBO ZLOMENEJSPICE VLOZENIE NOVEJ SPICE Najprv demontujeme plaM i dusu z kolesa. Spica sa must vlozit k rafu kolesa z opacne] strany.uprostred. Pre znfzerue tohto odporu bQ~6vynaidene diskove koleso.Skrutkovacompriskrutkuieme maticu spice ku koncu.). Maticou utiahneme drot na priblizne rovnake napnutie ako ostatne dr6ty v kolese. nizsf aerodvnamicky od- 'Vsimneme. Najprv zisttme ako je koleso rozcenrrovane ace je nutne urobir na jeho opravu. Na dr6t priliS \~ . .a chot prev lecieme na jeho pozfciu. koniec spice pretiah- carni v radialnom vyplere. 32-33.po. aby sa prirubu naboja. I. a V tangencialnom vyplete sa droty spfc vzajomne krizuju (pozri obr. Zavitovy 3 NA?TAVENlE DROTU TAHU . pokialje pouzlta. Vyberieme rafovu vlozku.__. ale zostalcely. znrzila ich hmotnost. BEZSPICOvE KOLESA Kblesa sa vyrabaju so spicami. bicykle s nimi su rychlejsie.30. A vsakked'ss koIeso toci. KOLESA A PNEUMATlKY SPICE A CENTROVANIE KOLESA ·31 Spice a centrovanie kolesa KOLESA BICYKLOVMAJV OBVYKLE v 32 alebo 36 S:pie spi- ANATOMIA Matico Spice l6vit HlodkY kolibrovany drat v radialnom alebo castejsie v tangencialnom usporiadanf. Diskqve kO/esc.

aby bola nasapraca presna. Na kontrolu. pretoze dr6ty sptc po Ob0Ch stranach predneho kolesa zvieraju rovnaky uhol s osou naboja..na vy~ku.je potrebne skontrolovat. D61eZi.rieme. kde je'potrebne. Kdesu vygie nuesta. ktore maitu posudif horizontalnu i vertikainu polohu (tzv.kolies je viae umenim ako vedou a zaciarocnfk by nemal ocakavat. Postup opakujeme ai do vyrovnania. .hned' pri prvom pokuse podarl. Priruba na strane vclnobezky rue je na okraji naboja. Ci sli kolesa v zakryte (pozri tieZ'st·r. '.az sa dorkne miest najvacsieho vybocenia. Ak je niektory drot napnuty viae. 3 VERTIKALNE CENTROVANIE 4 Po skoncenib_ocne JEMNE DOCENTRovANIE jeme matice spie na protifahlych stranach rafu 0 rovnaku vzdialenosf .. kde je znacka. 1':1 riadidla 5U kolmo na plochu ramu.s nastavovanfm zacar: Je dolezite."'~Il_ ~ i. ktore vedu k prftube na tej strane. aby boli v~etky droty rovnomernenapnute.a presne centrovartie Kobes pouzrvame. vYCh"?jenio(vojes) 2 HORlZONTALNE CENTROVANIE Inotko !friedou ukozuje bocne vvchYle.Pomalypriblizujeme kriedu k rafu.ho na sedadlo a riadidla. Rovnake napnutie drntu vyskUsame brnkantm v strede kazdej spice a po6'i:vame jej zvuk.dotyk ina zvuk rovnaky .33 KONTROLA KOLIES KONTROLA VYCENTROV ANIA KOLIES CENTROV ANIE KOLESA CENTROVACIA STOLICA Centrovanie . avsak na stred su~tu &frky naboja spolu s volriobezkou.nie . kde je to potrebne.ktorti drztme opretu 0 kostru stolice.32._ Vertikalne oo. Potom do.ktore nie su vsulade S ostatnymi.lehylky si oznacime tak.rafu vioiimenov(l vlozku. i. pokial' mozno. a pritiahneme tie. kde je koleso v naivacsej miere rozcentrovane) si oznacime kriedou alebo fixkon. ________ Centrovocf 1 CfJntrovocio stoliccr Ukozovodlo boeneho vychYl!anie(osmlcko) ---1.Ochrannu vlozku vrriitra rafu vybe. :l>:ea mu to s . ci rue je ohnu ty alebo prasknuty. aby sme skontrclovali vysledok svojej prace. osmicku a vajce). v nizsfdl rniestach dr6ty povollme. takZe na kazde] strane koiesamaju droty iny u1101a V"ytvAraju nepr-avidalny diskovy tvar.najvacsiu odchylku. pretoze Tab vsetkych drotov je rovnaky. centrevania. Centrovacie stolice majunastavitelne ukazovadla. OZNACENlE r<OLESA Miesta najva~~ich vychyIiek (miesto. Pracuieme precfzne a rnatice spie utahujeme rovnomerne na 'oboch stranach. . aby sme v urovni oci mali vrcholyplasfe. Rafyzadneho kolesa su tiez centrovane na stred. Bicykel obratime a postavime.Nejdlhsia znacka kriedou udava miesto. vyhladame a odpflime vsetky vycnievajuce dr6tyapic. ovenme.. Aby smedocielili revnaky fah na raJ. Spice predneho kolesa musia zniet vsetky rovnako. prejdeme k dalsej znacke.e budeme kriedu drzafnad hornou castou rafu a otacat-ntm. hare by mohli dusu prepichnut. Kaidy drot.. Dosiahnerne tak lepsie vysledky nez pri centrovani nahrubo priamo 11. 1- Ziska! rovnake napnutie spfc jepri prednom kolese YahSieaka pri zadnom kolese. Presvedctme sa.£1 bicykli. Povolfme droty. povcltme ho takabybo! mi. centrovaciu stolieu. Ked' odstranime.ne. Na zadnom kolese su dr6tyna strane volnobezky viae n.ako ostatne dt6ty rill tej iste] waneNASTA VENIE STOPY SPRA VNEJ .t:yrn krokom pri kentrole kolies nasho bicykla je kontrola stopy. V pokfaku zajednymz kolies tak. zatial' CD sa koleso otaca. povolujerne a utahu- NAPNUTIE spic eoe ~'). 86). IJkozbvadlo vertlkdlneho .tOLESA A PNEUMATlKY SP ICE A CENTf{()V ANIE KOLESA . preto znovu nastavimevsetky z oblasti oZllaM1t) kriedou. ktors'vedu k opaenei strane prfruby. Iednoducho to znarnena zakryt kolies za seba podla dotycnice prelotenej vrcholmi plastov. dr6ty pritialmeme v skupine po s:tyroch. Zatocfme kolesom. apnute ako na opacnej stra. opa( skontrolujeme hadzanie a esteupravtme napnutie drotov na miestach.

Pokracujeme v pretahovaru cez okraj rafu po celom obvode.._ "-. Vyberieme dusu.~ '~l £. pouzijeme montaznu paku. overime.. moze byE pricinou vycnievajuci koniec drotu spice.\ • ec. aby SIne vypustili vsetokvzduch. ~ I j. Plaste horskych bicyklov sa najcastejsie meraju v palcoch. VYBRATIE DUSE Cez ONOI' rafu opatme. . zatial' co vodiace pasy v stredeplasfa zabezpecujti potrabnu prifna vost pri akceleracii. STIAHNUTIE PLAstA Ked' je phis! uvolneny.:..-_ -.. Taktiez si l UVOtNENIE VENTILU Vyskrutkujme Ciapoeku a poistnu maticu ventilu. Pla$t sa takto od okraja rafu Iahko odde1i. zakryjeme ho uspon niekolkymi vrstvami vlozky ram.~. . Hladky phisf vyborne prilne na asfalt a beton... aby sa neposkodil zavit na drieku ventilu. Hruba vzorka je konstruovana pre lillie podmienky v terene... ~ -. sucha a Ci maspravnu velkost.- -:.II"?- ... ~asr ..~.~. Pred tym aka zalozune )lOVU. za ktorych bicykel najcastejsie pouzrvame. ". urnoznuje pohodlnu jazdu s minimalnym valivym odporom a nizkou hlucnostou plaiita . Tlacime silne k sebe tak.. -. W ': ~~.oddelene.". ~. . Viacricelovy plaM Nimbus je Iahky s vsestrannou pouzitelnostou.~:. aby sme neposkodili dusu.~ P-.c. cez okraj rafu.~ t? ....~:~.34 ·IWLESA A PNEUMATIKY PL.. Ci je (:ista. Bez ohladu na ich malu hmotnosf su vefmi pruzne a prekvapivo odolns \lOCi prepichnunu.- ''C: ~ \. DUSE Okrem zobrazenej obycajnej butylovej duse n-iozeme dostaf dalsie typy dust Tzv.STE A DUSE ·35 Plaste a duse PLASTE A DUSE VYMENA DU5E ZA DVE MINUTY ANATOM1A Vzorka dezenu vyberame podla podmienok.~ ~.__~ j ~ -. ~ :i__~ ~. prezrieme ju.. Ak ju potrebujeme opravif postupujeme podra str. Ak je dusa prepichnuta zo strany rafu.. ktory je zhodny s raforn nasho bicykla. 37. Nepreklzuje aniza vlhkeho pocasia. - - HladkY p!6Sf .~~\/i!l:JI.. Ak vkladame novti dusu.:-. opatrne.' . . '.. 'I~' f. avsak nie v blare. Najbeznejsia velkosf plastov horskych bicyklov je priemer 26 palcov prisfrke dezenu 1 a. Priventile SdJraedel' zatlacime venti! dovmitra obratenou ciapoekou alebo nejakou malou pom6ckou.. pokiaf jednu celu stranu plaMa nestiahneme.. ~ ~\.\~ !.. m6Zu byfuzitocne pre biey kle dennej potreby.'.. ~~~ ~ - . pretiahneme rukou jednu jeho stranu. [e vhodnv pr€ pevne povrchy v terene. "neprepichnutefne" duse su plnene syntetickvm kvapalnym trnelom a hod sa zdaja byf tazke a nie prflis vhodne pre jazdu..-.--.. alebo opravemi dusu.. 2 zaobstarame zasobu rezervnych duBi... Oriek ventilu prestrefme otvorom v rafe._ • R6zNE VZORKY DEZENU Tri predvedene typy dezenov plastov horskych biefklov sa najcasrejsie pOuiivajii pre rozne terenne-podmienky.: ..~..automobilovli pumpu. ~.. odstranime vse-tky cudzie telesa z pIMt'a. Larexove duse $11velmi Iahke a rozsirene na pretekarske pouzitie.. . 1>'.- - ~--~--rt.. ci su obe paty plast'a po oboch stranach od rafu. ~ . ~i. '_ • t--. . Venrilu Presta uvol'nime ciapoeku a zatlacirneju. Ak vyberame plaste v obchode. Ventl' __ --1El PoIstn6 matice tJ 5 Ciapoeka KONTROLA PLAstA Prstami prehmatame vnutormi a vonkajsiu plasta.. Pre nahustenie duse s ventilom Schraeder moierne pouzif . -. Vhodne rozostavane vystupky sa Iahkozbavuju blata a kamienkov. vyberieme si ten. Ak je priliS tuhy. UVO'ENENIE PLAsi' A Boky plasra stlacime k sebe postupne po celom obvode ram. AI<ho nemozeme odpflit. ale i metricky. 3 4 Zodn~ pl6M s hrub9m dezenom I· Ventll Presto VENTILY VentilSchfOeder Pred nahusremm duse s ventilorn Presta uvofnirne hlavicku po volerum zavitu.7 palca.. \ VlacuceloyY pl6sf Nimbus ~\ 2 J.-~. \ .A... aby sa pata pMMa uvolnila od rafu. vytiahneme ventil tak. Potoni.~'{ . '.~~.. .._ I.z2.

. mo. aby sme zistili miesto. na podozrivom mieste dusu naslirume. ze to ide vel'mi (azko. Zdrsnena plocha musf byf'vac~ia 1 aby dusa neboia nikde pncviknuta medzi patu plasfa a raf. Medzitym odlozime dU5U nab ok. Skontrolujerne. PRETIAHNUTIE 8 2 kajsiu stranu plasfa a odstranime pncinu defektu (pozri krok 5 l1a. opravuduSe PRiPRAV A DUSE Ked' sa nam podarilo zistif miesto defektu. DUBU potom este raz dokladne OCistfme . ponorfrne nahustenu tiUBU do vody a prj otacaru z6platana a stlacanf duse zistfme. sir. aby srne ho. a5). dobre usadenie pJaMa v zliabku rafu. 3 . DuSU uplne nahustime a skontrolujeme prilnutie zaplaty. P6topl6sfo . prflis vyschnuta by sa moh. Potom dusu uplne vypustime.. Zdrsnenie pomeze lepsiemu uchyteniu lepidla na gume. . z6platana. a potom nanesieme na zdrsnenu plochu duse vrstvicku lepidla. QPRAVADUSE Na opravudilSepotrebujeme a tubu lepidla. Dusu vlozime do ph'iMa a driek veruilu prestrcime cez otvor v rafe. Ak si pri montazi kolesa zaspirume Inky! ocistlme si ic~. U drzujeme staly tlak na boky plasl'a. pokial' nebude maf matny lesk. aby sme odstranili celofanovn toliu z povrchu. zmackaniu alebo zacviknutiu prizakladant plaMa. Dbame.tvareoOtacame nou. Dusa je vlepena v plasti a pneumatika je potom prilepena-na raf. aby sme nestrhli ajzaplatu. _. PNEUMATTKY PLAsTE A DUSE ·37 VYMENA DUSE (pokracovanie] VLOZENIE DUSE Novu alebo opravenudusu ciastocne nahustfme. prevenme. Ked' necitime ani nepocuieme. smirgfovy papier. benzfn).ze nam rovnako pOSlUZl! ajdrsnarovna plocha kamena alebobetonu. Zaplatu potom silno pritlaorne na vrsn. 36). Nakoniec silno stlacfme pIaM a zatiahnerne tak. Najkritickejsie lasti ventilu. Musfrne vsak daf pozor. a dezen je navulkanizovany (za tepla)strojom aby sme sa nedotkli obnazenejlepiacej plochy. ab)'.la preklzovaf Pokrok v beznych prevedeniach pneumatfk sposobil. cela rovnomerne rozlozena po obvode rafu. Cyklisti nechavaju galusky vysychat na spravnu konzistenciu. odmasfopapier a kried~. Po tom sa s nou lepsie pracuje a lahsle sa zabrani jej pretoi"eniu. Lepidlo nechamezaschnrit podla navodu alebo do do by. Aby sme na dust nash prepichnute miesto. Potomciastoene naskru tkujeme poistnn maticu aleba kruzok na tela ventilu.rieme medzi prstami. aj ked'citfme. pnlis vIhka by mohla Jepit' na seba kamienky a prepichnur sa. Ak nemame po ruke . Driek ventilu zatlaCfme od plasra aZ po potstrui maticu. ~(ICOm k zaplaty Lepldlo nagumu 6 medzi phiS( araf a zistfme.calypretiahli cez rat. oorovu duse sa ziadna necistota nedostala.cez raf.. 7 NASADENIE Dusu opatrne rUSTA vsunieme neme cez okra] rafu dovnutra. nahustlme [u a prilozfrne do blfz~05ti . ktora je nanesena na dusu. a!?y sme vytlacili vzduch aj prebytocne Jepidlo.Mr.36· KOLESA A.PRELEPENIE DlERKY Zo zaplaty sriahneme foliu a dame pozor. Ked' ani tak dierku neOkruhla najdenle. Smirglovym papierom obrusime trochakriedy a tymtopraskom posypemezvysne lepidlo okolo zaplaty. Skontrolujeme. ze dnes sa klasicke galusky na pretekarskych bicykloch pouzivaju menej ako predtym.zaplaty. Pocas tejto doby nesmie pnstnatreta plocha do styku s necistotou. skontrolujeme vnutorrui i von- PLASTA CEZ RAF Prstami pretlaeame boky piail(a. i"i je'ventil zasunuty v rafe rovno. 4 ZAVERECNA KONTROLA Zaplatu nechame niekclko miruit zaschnuf. smirglovy ~P~s: Obdfinlkovo '11ejoprave je dokonala prfprava a udrziavanie eistory pn praC\. Nakoniec vloznne dusu do rafu a nasadfme piasl' (pozri.. Patu plasra pretiah- ci je val" (napr. ktore maju minimalnu hmotnosr a vysoky tlak v pneumatike. Plasf galusky je vyrobenyz bavlny alebo hodvabu alebo rucne. miestojevob- ako plccha. Plasfstlacama z oboeh stran tak. ci sa d LIsa niekde nepricvikla medzi plM! a raf a potom ju uplne nahustime. aby nam nikde nevyakocil. kde cftime unikanie vzduchu.u lepidla. zeby vzduch unikal. GALUSKY Profesionalni cyklisti pouzivajil. galusky.a pritlacame od stredu k okrajom.na dusu. II Dusu spolu so zaplarou prehnerne a zov. NA ESENIE LEPJDLA Najprv si ocistfrne ruky. odkiaf unikaju vzduchove bublinky. dusu utrieme a okolie dierky odmastfme benzinom a zdrsrume smirglovym papierom.

k telu prehadzovaca prich)"tene nt0nt<'ifu6u skrutkou ada z dvoch hlavnych casH: upevnuje na nabo] kolesa. k. Kruky byvajti dlhe 165 mm at 180 nun.prehorske bicykle je najbeznejSia cllika 170 mm a pre cestne bicykle 17511un. predstavei alebo na riadidlach (palcove paeky 511 iba na riadidlach). aKO aj spravnu dlzku. na ktore sti cez pera nasunure ozubene kolieska zadneho prevodu. Ten rna dva d'iuky~"'Vnti. ktore umoznujti velky rozsah prevodovych pomeroy. cez vodttkapostranne na retaz a l-'l~:"V'''-Yt. a ked' su uvedene docmnosti. I je ako puzdro nasunuta na Ivnutornu cas!'.38 • PRE'VODY Prevody Nxzov PREYOD znamena stihrn mechanickych castt bicykla.' . Ovladacie pa~ky prehadzovacov m6zu by! namonrovane na dolnej alebo hornej rure ramu.J:'H "! zvolene zadne volnobezne dove ozubene koleso.ehlostny mbde19turmey Archer. Er. plynule do spra nu sirku. ktore vzajomne p6sobia na prenasanie sily cyklistu pri sliapanf na bicykli pomocou sustavy ozubenych kolies a refaze. Lonkovod Kotvioeo skrutko lanka PRI.tory zahrna predne i zadne pr€ ody.l1:'O'pa.~lilbenych koliesok.leo:m PACKYPRBHADZOVACOV hanie ukazovakom. ked' jazdec prestane sliapat.!6ene kOliesk6 . Vacsina bicyklov rna dries viae prevodov. aby bbla. j$. dzovacorn. tyIn je vacsi. aby zapadala ~ volnobeznych koliesok.y'kQ le zahrnajti paku prehadzovaca. Na rozdiel. v otocnom call!'!aie pod stalym posoberum PrnZiny. ktore majri iba jeden p :eyed a jeden pevny pastorok bez volnobehu na zadnom kolese.pfnaci)ottu:. nastavene ozu1lene prevodp\'e ozovoca Te/opreho- Zadne oZI. ich KJ!u:ky' sa neprestarui otacat. KWKY A RETAZ Priecny pohyb ramek s klietkou je vymedzenynastavovaofmi skrutkami. a vonkajssj. Rameno s klietkou espee kladkv.otom najpouzfvanejsf vonkajsi.t leso.a tak musjtazdec stale pohybovat pedalmi.€ha~zovacfm mechanizmom (okrem drahovych pretekarskych '?). pbuZivany pri cestnych bicyklocli: la'. takmer vsetky dnes vyrabane bicykle sri vybavene p-. Na refazi.sa vefmi rychlo usadzuju necistoty. skrutka lonka '1- Kotvtoca / ladny' prehadzovac Refaz ZAD~f'_REHADZOV~C Refaz 'II1. prevodntk.rli:(az neustals napfnana.@v-o®:ve s~!3bf>my bY. prehadzuje [u nil zv'ol~y~'revodnik. Niek cov maju dvojitu packu pre tlaceg. Lanka vedu od pacok k . Tento system tvorf bezne vybav'enie hqrskych a cestny& b cyklov.edle ozubenyeh prevodovych od koliesokeez vodiaci na.cyklova specialnych bicyklov na casovku. a tfm{ :1Ie -tlaN postranne na retaz. ozubeI\ift. ~ 0' .chanizinus-menenia G.DNY PREHA:DZ@~A!C / Prehadzovac sa sklada z kOV0V&0 voditka.1 ~ l. PREVODNIKY .:ivi). vedie rclaim).od ozubenych koliesok volnobezky. VychyriJvacigeapy vodltka udrzuju str ¥ voditka v subezne] poloh~rovinqu prevodnfka.'. pokym bicy kel rtezast. Cim je vilesi prevodnfk. pretopwi'buje pravidelne cistenie. pricom. aby mala optirilaIn)ii ilCitmosf pri preradovani. onkajsia castvolnobezkv ma drazky a vystupky. 1 . Vcdnko sapohybuje prieene voci prevodmkom.lf.tornyprevod na zadnom naboji (najznamejsfm je trojry._Prevodnfkov Refaz mustrnat .prevodovy stupen..

TYPy RETAZf Pre rozne typy bicyklov a rozne pouzitia boli vyvi- Rafoz Sh/mono HyperGllde PRASKNUTIE Akje na sta~iu RETAZE nute r6zne druhy refazi. MIERA OPOTREBENIA Opotrebenie retazs skontrolujeme tak.I . 71-72). ze nova refaz je vhodna pre miS rozsah prevodov. ak sa nit uplne vytiahne. aby bolo moine lepsie vyuzit vynalozenu silu (tialej pozri krok 3 na sir.41 Refaze UCINNOST CrSTE] do bre narnazanej retaze. refaz sa predlzi a prestane presne zapadar do zubov prevodrtikov a koliesok volnobezky a zacne pri pouzitt vacsej sily preskakovat' po ozubenych kolieskacha prevodrukoch. ze niektory clanak praskne. Starsie retaze na ozubene kolesa bez prehadzovaca sa rozpojovali v spoiovacom danku. Dalej otocny tin vycentrujeme presne oproti nitu refaze o pornaly otacarne packou nitovaca. ze ju na velkom prevodniku nadvihneme.38rrim Ziata refaz Sedls 2.38 mm POUZITIE NITOV ACA Rozpojovanie a spajanie refaze je Iahke. 16-17).akonahle uz ziskame urcitu sknsenost: nacvicfme si tonajprv so starou retazou. a tak vzdy jeden z nich vozime vo svojej zakladnej vybave (pozri str. Necharnesi poradi+od odborruka. Nit sa potom nachadza. Na opravu potrebujerne nitovac alebo vytlacac nitov. 42). Retaz vymenime sucasne s prevodrukmi a ozubenymi kolieskami. M6zu maf taktiez dlhsiu packu. I'i je vnutorna spojovacia platnickaclanku opreta otelo nastroja. retaz je opotrebovana.refaze zvacsuju otvory v dostickach clankov.specialueho nastroja. Retaze. Packou nitovaca musfrne ot061' sest az sesfapolknH. pretoze kvalita vzajomne posobiacich suciastok maze byf rozna. N ecistota a opotrebovanie sposobuje. Piit alebo §esfj:>revodove bicykle budd mat sirsiu refaz ako sedem alebo osemprevodove. Nakladnejsie typy maju nastavltelrru skrutku. obzvlasf ph horskych bicykloch. Potom sa presvedrfme. Nova retaz by na opotreoovanych kolieskach a pre- vodnfkoch zle fungovala. aby sme nit prflis nevytlacili. 2 VYTLACENIE NITU . Pokial'je pritom vidiet [eden zub prevod:nika na celt 1 vysku. ze niry. Uistfme sa. sa casto rychlo opotrebovavaju. m6Ze sa star. Clfmkyrecaze sa zle spAjafu.mlmo vnutomej spojovacej plochy. pri pouzivanf standardneho nitovaca otacarne packou pomaly. Standardne nitovace (pozri obr) maiu neobmedzeny chad vytlacovacej skrutky. I VWZENIE RETAZE dlzky pcrnoccu.40· PREVODY RET Azll . retaz vyvinuty prt1j~ velky tlak. ANATOMIA Rafoz MONT Ai A DEMONT At 'RET AZE 0 Puzdro WlI~_ spojovocia plotn/eke Oplerka refaze Vmrlorno _"------ Vonkojslo spojovocio plotn/eke Stondardny nltovoc rafaze Stondordn6 refoz Sedis 2-. Pracujeme pozorne. Pri vymene retaze vymenfme i prevodnfky a kolieska: nova retaz sa od poskodeneho ozubenia znehodnocuje. radsej ju vymennne. ktora zamedzi uplnemu vytlaceniu nitu mimo clankay. v kroromkolvek rnieste ich Reraz vlozfme do nitovaca presne medzi opierky refaze. Ak retaz vyzaduje castu opravu. aleje zdrziavany vonkajsou spojovacou platnickou. zahaf co modernejsic tyl'Y sa mozu rozpojit. aby sme nit uplne vytlacili. maze by! az 98 % (pozri 5 ir.

Spicaty koniec noveho nitu roztlacfme nitovacorn a. SPECIALNE REtAZE A. Tym by sme mali zfskaf potrebnu pohybbvost medzi vnntor. Nitrefaze HyperGlide . packou otacame pomaly.uzinovej spaN na spojovace] platnicke a vytiahnutim hlavneho'telieska platnicky. z protiYahlej vonkaisej platniCky. NARADIA -- PRIPOJENIE NITU Retaz HyperGlide nie je mozr!. linu. takze vyrlacovany tin je oproti koncu nitu. Packou ufahujeme silnejsie. Tento typ retaze sa speja spoiovacfrn clankom (spojkou). akonahls sa na~hadza na iirovru vll. Povytiahnuty nit leif oproti vytiacaciemi. spono UVGtNENTE CLANKU Retaz vlozfrne do nitovaeej strbiny (priestor medzi dvojicou opierok). utiahneme packbu.aby pri najviicsom prevodruku a.zvysok odstipneme kliesfami. upravime otvory clankov oproti sebe a znovu zatlacfms na nit. PREVODY RET AZE ·43 MONT At A DEMONT Ai RETAZE [pokracovanta) ROZPOjENIE CLANKOV Retaz ohnerne a susedne clanky rozpo. povolime. Pri spiijanf rna uzavrety Pruilnova koniec pruzinove] spony smerovaf v srnere jazdy. a roztvoril clanok. j ked' je. aby nit ostaI zachytenyvo vonkajsej spojovacej platniCke. Hlavne teliesko 6 Nltovoc reralOV HyperGiide Refaz HyperGlide Bicykle vybavene supravou Shimano mavaju obvykle refaz typu HyperGlide. 4 (JPRAVA DtZKY RET AZE Df:~kanovo kupenej retaze rna obvykle . Skonrrolujeme. Pri pouzitiimlis velkej sily by sme mohli retaz alebo nit zdeforrnovaf.mala by stacH asi 1/3 otaCky. Mieme.jime.nebol dostatocna vytlaceny. vonkajsou spojovacou platnickou a puzdrom.nou spojovacou platniCkou. REtAZ NA BICYKLE BEZ 7 5 PREHADZOVACA 0 ROZMERE·lj8 PALCA. 3 VYMENA NITOV Pri spajaru urniestnime reraz do nitovaca ako pri rozpajanf (pozrikrok 1sir: 41). Pracujeme opatme. Ci retaz ostava napnuta. PRESNE UMIESTNENTE NITU Nit prestanerne zatlacat. aby sme nit dokonale zatlacili.rae· siu driku nez je potrebna pre nH prevod.na najmensom prevodruku a ozubenorn koliesku. Nity 8U vymenitelne. gpecialny rritovac.. Ak nit. stiahnutfm pr. Rozobera sa jednoducho.utornej spojovacej pIahncky Cla:nku.aby sa nit zasunul dale] . Ked' crtime velk]' odpor. ktory viae vycrueva. znovu musfrne pouzit' nitovac. ale je potrebny . ale este stale vycnieva .e rozpajar dvakrat na tom istom mieste. Dlzku refaze spravne nastavfme tak. najmensom ozubenom koliesku boIIkoniceprehadzovaca vo vertikalnej lfnii.42. Otoctme ju vzdy asi 0 1/3 otacky tak.

alebo su nerovne. zv laSt' medzi riadidlarni a ramom.--Lanko VYMrnNALANffiKPREHADZOVACOV 1 DEMONTAZ LANKA Povohme maticu kotviacejskrutky lanka prehailzovaca. PREVO])):" LANKA·45 Lanka LANKA PREVODQv existuju v r6znych dlzkach.44.iba vyberierne nastavovaciu skrutku a nove lanko prevlecierne cez lankovod)..Pri type Rapid Fire ov lada palec. Skontrolujeme. Lanka objednavama bud' podla vyrobcu svojhobicykla. I I: Poskodene lankovody -a rozpletene larlkti co najsk6r vymentms. upravtme ho nastavovacou skrutkou. vzhladom na to. nie je spravne prerad'ovanie mozne . To umo:l:il.obid ve pMky. ci je lankovod presne usadeny v nastavovacej skrutke avo vodttkach: ~] Koncovka ~. Lanka prehadzovacovrnusia by! dobrej kvality. Je potrebne pouziva(vidy lanka zodpovedajticej velkosti a typu.alebo vezmeme so sebou bicykel alebostare lanka. co ham umoznf mierne zahnutie medzi vederum. . Ak su po skrateni lankovodu kence rozstrapkane. obzvlast pre skokovy sp6sob ovladania. Paku namontujeme na r6vodnemiesto (niektore prehadzovace sil tak<a. Nove lanka namastfme a navlecieme. Pokialje lanko este volne. mozeme ho vytiahnuf NAJNOV5IE PREHADZOV ACE I:.a stare lanka vytiahneme. Pre pnpad poruchy marne stale' v rezerve jednu sadu laniek. zarovname ich pilnfkorn. Uvofnime ovladaciu packu na upevnova- ccj objfmke. LANKOVODY (BOVDENy) Mieme zdhnlJfle lanka ShimanoRapid Fire a jeho nastapca. To umoznr raMi pohyb lanka vo vnutri lankovodu.bane prehadzovace. ako radenie vyMich stupnov tak i ra-denie nizsfch stupnov ptevodu. Lankovod prestrihneme sikrno. ANAT6MIA . roznych sirkiich a r6znych typoch koncoviek. Rapid Fire Plus prehadzuje retaz na vacsie koliesko alebo prevodnfk zatlacerum packypalcom smerom dopredu ana mensiepritiahnutim dvojitej packy ukazovakom spat. vhodne pre dany typ prehadzovaca. Nie je ho preto treba vytiahmit' a narusif indexovanie ukazovatela nastaveneho kolieska. aby sa Iahko posuvalo v Iankovode. Pri vymene lanka prehadzovaca nesrnieme zabudmif povolif nastavovaciu skrutku.. 46-51). ie stupen skoku paky musi byf presne preneseny na prehadzovac. koliesko a lanko prestrctme kotviacou skrutkou prehadzovaca. VYMENALANKA'PRI PREHADZOVACOCH TYPU RAPID FIRE Vymerta lanka pri prehadzovacoch lypu Rapid Fire je pomerne jednoducha. N astavime spravne prevody (pozri str. Ak lanko alebo lankovod pruzia alebo sa zmrstuju. Akonahle Ianko odpojime od prehadzovaca. Lanko napneme a skrutku utiahneme. aby sme neskor umoznili doladenie.r-Iankovodu VEDENIE LANKA Na niektorych bicy kloch su uchytky vedenia lanka. 2 . --Valcova koncovka Lankovod 1&packa sa nemust rozoberaf . PRIPOJENIE LANKA Refaz nasadtme na najmensf prevodnik.uje mazanie lanka tak.Raprd Fire Plus su najnovsie vyni.

0 kolko sa skrutka 6toCi. FRI 2MENE PREVOD?vYCHSTUPNOV ANAT6MIA «xreno NditavoWj. musia byt'ltroty ~adnej vidlice v jedne] ~()vine so zavesom prehadzovaca a mUS13 byt rovnobeznes osou bicykla. Pri prehadzovant skontrolujeme. Mali by slue si ho nechaf urobif v specialnej opravovni bicyklov.Bieykel je napracovnom stojana l alebo upevnenv. Vsimneme si. Hornu nastavovaeiu skrutku povolime.ci je vodftko retaze rovnobezne . PREVODY PREH ADZOV AC S UKA. odpojfme lanko od kotviace] skrutky. I ked mnohe systemy stale zachovavajti tentoprincip.akc je umiestnena pruzina prehadzovaca. a kedje na bicykli i reraz.ZbvATEEOM . fu bude vodiaci i napinaci kotuc prehadzovaca v j'edneJ lfnii s najmensfm ozube. Namazeme otocne ('"apyprehadzovaca.. ho skrutku.72-73).a napfnacf kotuc vhcdnym mazacnn tukom (str. Modeme prehadzovacs sa Iahko ovladaju. ale nedotyka sa ho. 3 NASTAVENIE OTOCNEHO CAPU MONTAZ PREHADZOVACA.. sleduieme. pokial'necttirna ziadny odpor. U vai"slny prehadzovacov sa i:noZe napnutie pruziny nastavovat premiestnenfrn jei konca do ineho Z otvorov v tele prehadzDvac. ze sa posravfma za bicykel a pohladom .je' . vyskrutkujeme spojovaciu klietku voditka (ktora .skrurku utiahnsme tak. ci sa vodiaci kotcic nedotkolziadneho ozubeneho.. Niekedy musime uvolnif vodiaci kotUc. skrutkuprehadzovaca. je prenich sucasne moine zvolif krokove ovladanio. . ktore cyklista nastavoval rucne. I· 2 DEMONTAz PREHADZOV ACA Vyskrutkujeme upevriovaciu . Prehadzovac sa m6ze poskcdif pri naraze alebopade z bicykla. Nastavenie v prfpade potreby opakujeme. Vyrovnanie zavesu vyzadu]e specialne naradie a velku odbomost. Ked' oddelfmeramena vodfrka. potom vycistfme a namazerne vodiaci. nyrn kolieskom (pri pohlade 1180 bicykel priamo zozadu). NoslovOvoCia s!<ruli:o lanko NASTA VENIE VACSIEHO POHYBU PREHADZOV A~ CAS UKAzOVATEEOM OBMEDZENIE BOCNERO POHYBU NA NAJMENSOM KOLIESi<U .oz. Nastavovaciu. 0BMEDZENIE BOCNEHOPOHYBUNA N AJV ACSOMKOLIESKU P5. ze sa vodtaci kotuct'o. zloztme napinaciu klietku tak. [ednoduchukontrolu urobfme tak..a skrutku otocneho capu nastavirrie tak. nastavovaciu skrutku povoltme. brani jeho rozobratiu) a odclelime JeJ casti.ljmensi~ mu koliesku. . Povodne prehadzovacssa ovladali jednoduchymi trecirni napfnanvmi pack ami.naci kotuc bl. Aby srne mohli rozobrafvoditko.pckial' necftirna ziadny od- por. zeza •• lozlme refaz za napinacf kotuc a zaskr utk UJ erne. MONTA.fUie ku kolesu. aby bcli vcdiaci i napfnacf kotue s Iiajvai'Min ozubenym kolieskom v jedne] linii. zistime. aby sa reraz prehodila na najmerisie koliesko anajvaesf prevodruk. abysa retaz prehodila na najvacsie.kolieska. Krajne polohy musia by! obmedzenet aby sazabranilo'spadnutiu refaze z krajnych ozubenych koliesok. ale musia byf presne 11astavene.so zadnym kolesorn.uben" 'koliesko a najmeniii prevodnik Dolnu Aby prehadzovac dobre pracoval. Teraz budevcdiaci i napf. aby retaz bezala hladko. Otieame klukami .najviac pribhzi k n.il. Potom ju v smere hedinovych ruciciekzaskl"utkuJeme spat rak. 46.cku prehadzovata zatlacfme tak. Packu prehadzovaca zatiahnams tal<. vymontujeme na pmaci i vodiaci kofat.47' Prehad~ovac s ukazovateYom nastavt prehadzovac pr:esne:zvolene koliesko tak.Potom opat otacame kYukami a refaz prehodfmena najmel'lSl prevodruk a najVac~ie koliesko.Z PREHADZOVACA Aby sme mohli namontovatprehadzovac bez roz • pojenia retaze. clOSkmtkd nopinookJ NaslovoVQciOskrutko nojni&ielw prevodli Retaz prehodfme na najvacsf prevodruk 'a najmensie koliesko.

Dobre nastaveny krokovy sposob ovladania by mal zaistif tiche zrneny prevodov. at kym sarefaz nezacne prehadeovat na tretie keliesko. 1 PlUPRAVA BICYKLA. ota~ani klukami a. S refazou na prostrednom prevodmku preradtme na najmensie zadne koIiesko. Najnovsie plne indexovane. aby zadne koleso nestalo na zerni.Z kym sa retaz nepresurue na druhe ozubene koliesko (a bude zodpovedaf polohe zvoleneho kolieska). vyhotovenia nam poruikaju este hladsiu zmenu prevodov a viii'sie pohodlie. a taktiez pre jemne doladcvanie pol6h prehadzovaca pocasjazdy. a potom zacneme rucne tocit' klukami (najprvsa prehadzovac nebude hybat). V prfpade potreby urobnne jemne doladenie tak. 2 NAPNUTIE LANKA PALCOVE Starsie nemali vodove novane pACKY PREHADZOV ACOV systemy prevodov s palcovymi. abyprestalo jej zachytavanie. Lanko prehadzovaca zacneme napfnat' otacarum nastavovacej skrutky lanka na prehadzovac. aby indexovane polohy nit ukazovateli paky presne zodpovedalinastavenym ozubenym kolieskam. zatiaf co s11casne presystemy su p'iicsa indexovane. aby sme dosiahli spolahlive prehadzovanie 3 ZAVERECNA Pokracujemev KONTROLA otacani nastavovacou skrutkou pri na v!letky ozubene kolieska. Kombisystemy s11zlatou strednou cestou.dolu. Pokracuiems v olacani nastavovacou skrutkou. ale po skonceru urobfme dye otackv spiit. ked' sa krokovy system rozladi. (proti smeru hodinovych ruciciek). Nostavovacio skrutko lanka . Cielom je. aby sa urnoznilo hesko~'~ie dodatocne jemne doladenie.48· PREVODY PREHA DZOV A C S UKAZ6v ATEEOM ·49 NASTAVENIE PREVODOV PRI KROKOVOM OVLADANf Bicykel upevnfme na montazny stojan alebo na in1i zariadenie tak. abyprepinal medzi krokovym a plYllulym ovladanim. To je d61ezite. ei111 je zaisrena presna a spolahliva zmena prevodov. Lanko prehadzovaca povohme uplnym povolenim nasta vovacej skrutky lanka na ovladacej paeke (v smere hodinovych ruciciek). Takto preskusame prehadzovanie medzi vsetkymi kolieskanu. ale nemozu dosiahnut spolahlivosf svojichpredchodccv.packami indexovane kroky. To iste opakujeme s nastavovacou skrutkou na prehadzovaci. VERSUS Preplnoe lmeny z krokovel?o no plynulY spOsob prehodzovonio STARE NOVE Toto starsie dvojfunkcne vyhotovenie palcovej packy umoznuje eyklistovi. Packou prehadzovaca preradfrne . Potom otocime skrutkou spiit avsakiba tolko.

aby bol prevod efektrvny.m medii vnutornym rameIi. treba znovu nastavifprehadzova.naivacsom prevodnfku. Pomocou horne] nastavovacej . . .ovacej objnnky uvoInfme.l-ii. definltrvne pririahne- a potom po:wrnevyrbvname umiestneniemechanlzmu.s rU\"QU se~ dadlatak. ked' sm~ na stojane urobili zakladne nastavenie.i. ktoru uskutocnfme vtedy.Pri systeme Shiman» STI dame l'et'az na prostredny prevodnfk a vefke ozubene koliesko a pomocou nastavovacej sknitky napacke prehadzovaca nasravime vnutorne ramene voditka tesne kretazt. PokiaI nastavujeme predny prehaPREHADZOVAC P~EHAD~UJE REtAZ NASTAVENIE KRAJNYCH po. Ked'je prehadzovac na. rna ii.50. Refaz dame na vel'kyprevodm1c a male ozubene koliesko. Mensia svetlost je vhodna pre uzsie dvojite prevodnfky a viicsia svetlosf pre viae prevodrukov. nastavujeme ich. . Ak jen:as bicykel vybaveny prevodmi Biopace. uvolnnne montaznu skrutku prehadzovaca a vonkajsie rameno. Pokial [e reraz na velkorn prevodruku. rna byr refaz na najmensom ozubenom koliesku. Ze sa lanko nezanasa bahnom.llY preha• Prehadzovac s. dzovac s retazou na najmensom prevodruku. VyskMame.cim sa ~lln:ozni.vodftka vvsunieme do vzdialenosti 1-3 mm pred prevodnfk. abysa jej nedotykala . bez r toho aby sa jej dotykala. U dvojiteho prevodu umiestni- 'mevruitorrie rarnenovodttka conajbl. Ulohou oboch prehadzovacov je vzajomne spolupracovat. lebo mechanizrnusje pod stalym tahom ad lanka prehadzovaca. PREVQDY PREONY PREHA DZOV AC ·51 Predny prehadzovac medzi prevodrukrni.zostane stat) abysa pohlo. aby sine zabranili zosmyknutiu . Ak je prerad. mal by by! vzadu na najvacsom ozubenom 2 VYMEDZENIE POiIYBU VPRAVO romeno voditko ~.i.aby sa lankovod ptipevnil k vodftku. najblizsiek retazi tak.PREHADZOVACOM A KtUKAMI . Db-: vodftko Provddnlkv DALSIE SYSTEMY PREHADZOVACA Okrem najbeinej§ich mechanizmov dzovaca: ovla- 1.musf by( rovnobezne s prevodnfkmi. Vnutorne ivonksisierameno vodftka. Dosko jimku upevnfmea znovu skonrrolujeme rovnobeznost voditka s prevodnikni. • Prehadzovacso spodnym tahom prtsposobeny nanastavenie s hornyrn rahom: lanko sa prevlecie lankovym vodttkom pripevnen. co byvahlavnou nevyhodou !aniekvedenych pod stredom spodnou rnrou.ym k ramienku prehadzovaca. Po spravriom nastavenf prehadzovaca kluka tesne nUnaf vonkarsierameno voditka. VyhodbU tohto svstemu je to. vlastne klze po lanku (ktore. KONTROLA VYSKY POLQHY VODiTJ:(A NAD PREVODNiKMI danvch lankami prevlecenymi stredovou rurkou jestvuju aj d'alsie sysl-eI.L6H PREDNEHO PREHADZOVACA ANAT6MIA Upinocia objimko 1 VYMEDZENIE POHYSU VEAVO . pokial je retaz na velkom prevodruku. Ak st'i rovnobezne. kedkluka smeruje dolu rovnobezne. 1 me najprv skrutku upevnovacej objimky.Z~ie·kefazi. Nastavovanie prehadzovacov je tiez zakladnou ulohou. Lankoje potom u pevnene skrutkou k sedlovej trtibke nad stredom (pozri obrJ Tak je zaehovana normalna cimlOS( lanka. ZEl Iankovod . . i ked'bol nastaveny zadny prehadzovac. koliesku.sa natahuje mora.. Skrutku upev. d. lanko [e vedene pozdlzhorne] nuy a dolu vedlarury sedadla. Ze ~jviicSf prevodrukje najblizsie k plocham voditka prehadzovaca. Refaz darnena maly prevodnik a velke ozubene koliesko.hcmym fahorn: ramienko prehadzovaca.lankorrie je voIne a v prfpade potreby utiahneme nastavovaciu skrutku lanka.c.. takze sa prevod meni tym.lJ trojiteho prevodu dolnou nastavovacou skrutkou nastavfrne svetlostl-2ni. skrutkynastavfme vnutorne rameno vodftka co.OI11 vodlrka aretazou. Dalsie jemnedoladenie je nutne urobitpred jazdou.---- Vonkajifie rameno voo/tko Skrutko romien vodftko POLOHA PREDNEHO PREHADZOVACA VZDlALENOST MEDZI .'ovanie medzi prevodnfkmi nepresne alebo hlucne. a prinuti ramienko prehadzovaca.

KRlJfIEK PREVODNIKOV o @ jv-. lahky. dotiahneme-ieh. ~(' ~ __ PREVODNiKY A KLUICY ·53 Prevodniky a kl'uky 6 rue su poskodene ich zuby.troch prevodrukoch 1 2 KO.t! I '0 nou f mm._'. zaisnme ich za vitov)iJit trnelom. Utiahnutie musf byt pevne. Oto'cfme o 180 11 potomria pedale tlactme ZI10VU. 62'-63. Odlomene zuby sii vidief zboku. Aksu skrutky z duralovej zliatiny. Ci sti prevodruky v rovine.. iba dotiahnuf kaz- Skrutka prevodnika durovnomemou silou. MODIFIKOV ANEl PREVEDENill Niektorl vy}obcovia vyvinuli sposoby. DOTIAHNlJfIE?KRUTIEl< PREVODNIKOV Prejdeme po kruhu a utiahneme k<izduskrutku na prevodru- vac~i- .wuje SirU rozsah prevodovych porneroy. To umoznuji_!. Pobar sa jedna alebo obidve klukypohnu. aby sme skrutkam nestrhli zavit. aby retaz hladko zapadla a zvlastne vodiace zuby na bokoch pomaha!u. Prevodnik Pravidelne.A S.PREVODU Z6ititove . moh10 sposobif ze pro. . posunierne za prevodnlkya otacame nimi. To by naopak. Protiprosnj? kryt k(ukovej skriJlky l. Pravidelnekontrolujeme dotialmutie klukovych skrutiek (pozri niHie). nesmieme ich pretocit.. peddio pi. To.Jtdro Skripave zvuky p.zlepsit zmenu prevodov: Prevody Shimllno HvperDrive (vravo) majn mnoz- Nll!fzub stvo kratsich niMich zubovna dvoch vnutornych prevodrukoch. co umo. 0 KONTROLAI(tUK Horske bicykle pouZivaf(1 . Pokiaf sme ich niekolkokrat dotiahli a skrutky "sedia". :0 I \ I'RmAHNUTIE PREVODN1KOV _ ANATOMIA o taz. . PREVODY HDRSKYCH BICYKLOV Zavedenie horskych bicyklova ich pouzfvarue v r6zne exponovanvch podmienkach terenu nutne viedlo kpotrebe viae dimenzo- vanych prevodovych pomerov.nastavtme ich do vndorovnej polohy a potom oba pedale s(lcasne rukami zatlacime k zemi. tal.kontrolujeme zatialmutie prevodrukovych skrutiek: rOllZljeme spravmi veikosf imbusoveho kfuca . vymene kYuk pozri str.zostavy prevodrukov 010re) svelkym rozdielorrrpriernerov. Pri novych klukach kontrolujemedotiahnutie po kazdych 40 krn pri prvych 300 km.iijeme najprv k utiahnutiu ocelove skrufky it potom ich nahradime povodnyrru duralovymi. Najlepsie je vsak tuto operaciu nechat'urobif v odbornej dielni.ri jazde su znamkou.pou.pridvoch alebc. Pnpadne vyrovnaniemozeme urobit' pomocou dlheho.D~Y~. Aby sme ich vyskusali. Skontrolujeme tiez. Ak sii skrutky pi1!is volne. ako.NTROL.r~" DimancnCi vlozka koch rovnakou silou. zesu uvolnene klukv. PROBLEMY SO ZMENOU ._P_R_E_V~O~.ako u cestnych bicyklov. ato tak.stranovsho kluca. UTiAHNUTI E KI:UK Prava kruka Zlozfme protipraSny kryt a utiahneme klukove skrutky.v zachytenf'refaze. ze zlozfme rePREVODNIKY ~ONTRQLUJEME PRA VIDELNE.~52~. al e Die priM nasilne.vsak vyzaduje dlhsie retaze a prehadzovacie vodttka. vyhnute zvrchu.ces zmenyprevodu bude v kazdomsmere pomalsf a nie . To ovplyvnile konstrukciu prevodnikov a sposobilo tiez niektore problemy pri zmene prevodu. jetreba skrutky kl'ukopar pritiahnuf.

KA VOENOBEZKY Odskrutkujeme koncove matice kolesa.a kazetova volnobezka . 71-72). zcdpoveda- ANAT6MIA Polslny kru!!:ok volhobeiky Zostova volnobe2nych ooubenych kollesok juci nasmu typu. Pri SKRUTKY A DRAZKY Existuju dva zakladne typy volnobeziek: zavitova volnobezka . Pri oprave stale pocuvame chad vofnobezky: ked' sa pravidelne cvrcanie zmeni alebo nie je pravldelne. Hodnota zmeny prevodu sa naPrevod [e prostriedkom.prevodovy pomer je teda 1:1: Prevod 52/13 zubov je faZky a umoznuje rychlu jazdu. bicykloch je prevodovy pomer ill" ceny pomernymi velkosfami prevodnfkov klukovej sustavy a OZUbenych koliesok zadnehokolesa. potrebujeme conajskor urobif opravu volnobezky alebo jej vymenu. Vytiahneme koncovu maticu.54.pripevnfsa na nabo] i S ozubenymi kolieskami nasununm do drazok vonkajilej casti a upevnf so. .priskrutkuje so. zatial' ~oprevod 28/28 zubov je fahkya umoznuje zdolavanie kopeov i ked' pomalou I rychlostou. VelkY prevodoyV pemer S prevodrukom s 52 zubmi a s kolieskom s 13 zubrni sa paras jedneho orocenia kfukou koleso oroci styrikrat. 2 a UVOENENIE VOtNOBEZKY . aby sa zapadky neprilepili a nezasekli. [e dolezite udrziavaf vsetko ciste a premazane (pozri str. Pri spatnom nasadzovanmamazerne z~\Jity naboja. Prevodnfk s 28 zubmi a koliesko s 28 zubmi otocfkoleso jedenkrat . PREVODY VOEN08EZKY A OZUBENE KOLESA ·55 Volriobezky a ozubene kolesa vzajomne na sebe nasunute. Vnutorrui cast naskrutkujeme alebo nasunieme na naboj kolesa. VOLNOBEZKUTVORIADVE HLAVNECASTI. prevodovym pomerom. UCHITENIE 1 Na Sfahovakupneme do. Zuby koliesok so.I PREVODOVE MoJy prevodoyY pamer Grallcky rozloiena vo(~ nobezko S ozubenYmI koileskaml zyva DI§tanone POMERY ktory meru otaCavy'moment na kolese.naboj kornpletne i s ozubenyrru kolieskami . AkonahIe sa'jeden zub zlomf.no. Na vonkajsiu stranu sa upevnuju ozubelie kolieska.cameproti smeru hodinovych rudCiek.poistnym kruzkom. p6sobf nit ostatne eilte va~sie namahanis. aby 5l!ahov~k ~vne drzal. gulockovych 1021sk. potrebujeme zverak a stahovak.STROJE Rozdiely vovyhotovenf volnobezky predurcujuilpecificke nastroje pre pnslusny typo Aby sme mohli volnobefku bez poskodenia stiahnut. Vo vruitri voYnobezky je zlozit)' labyrint malych zapadok. pokial' sa volnobezka neuvolru. ZLOMENE ZUBY KOLIESOK Ozubenia koliesok je velrni namahane. sf AHOV A. stahovaka volnobezku s nabojom. moiu v d6s1edku tejto namahy i zlomit. VVMENA VOENOBEZKY NA. pruzm a capfkov. osku nasadrme sfahovak voYnobe:tky a naskrutkujeme naspaf koncovu maticu kolesa alebo tesne zatiahneme rychloupinac. obzvlasf pri sliapanf do strmeho svahu.zveraka ot<!. Pri opotreberu okamZite vymenime prfslusne ozubene koliesko alebo vsetky. prevodovy pamer [e teda 4:1.

Hoci su tie to syscom. Ci nie je "Ytiaruwte alebo poskodene a podla potreby vykoname opravu alebo vymenu. ko/Jesko netradicnych vozidlach pohahanych Iudskou SitOH (pozri Slwnfcek). Rsmenove prevody. ANAT6MIA Bubnov6 txzdo Prtrubo Osko so zoVltm! Prevodovy meChonizmus' Pri dosiahnuti urcite] rychlosti . okrern obnost. ako pri sliapanf na pedale bezneho bicykla. Riadiace cidl<i su ulozene v naboji. ktory nepotrebuje mazanie. tichsieho a Cistej~jeho prevodu. Tunke (hare). Tenduchs ovladanie i udrzbu. vod sa meru packou prerad'ovaca na aka tento cestny bicykel. Systemy to mechanizmus nevyzadus vruitornymi preradovacmi poskytujli. SLIAPAClE POHONY Sliapaci:epohony sa wfmi spopularizovali linearny a rue kruhovy.56. pouzi[erne nastavovac. Potom niekolkokrat potocime klukami v-obochsmeroch. su velrni spolahlive a maiujednooskou zadnehc naboja. . Prezrieme. PreVa:C~illa r. aby bola retaz krytovana. ale vyzaduju viicsiu casneho namazania anastaskussnosr pd demontazi a montazi. viedol k mnohym pokusom s prevodom klinovymi rerneruni. rna Itadime pouzivany vnutorny meriadidlach. akonahrada reJaz. venia lanka. Ci sa ovladacia tyaa a prvy clanok retiazky pri druhom prevodovom stupni presne kryju. POPULARNOUALTERNATfvou prevodoveho NASTAVENIE PREVODOVKY V ZADNOM NABOJI KONTROLA LANKA Ak nastane akykolvek problern s tymto systemom.ii Otvor dutej oskV 7~ :r" TROJSTUPNOvY PREVODOVY MECHANIZMUS V ZADNOM NABOTI Vyhodou vmitorneho preradovaca v zadnom naboji je mensi pocet poskoditelnyoh dielov umiestnenych na bicykli. ktory automaticky menf prevodovy pomer podla zmeny tlaku na pedaloch a rychlosti otacania. Po urcitej dobe kvapneme do mazacich i:'apov a na ovladaciu retiazku niekolko kvapiek stredne husteho oleja. REMENOVE PREVODY Poziadav ka Iahsieho. boli pouz. Pomocou lanka sa pochanizmus menenia prevodov suva ovladacia tycka s unasav zadnom naboji. System je prakticky uzavretva Ul11ozi'tuje. vai'siu vykonnost a: Minje velku udrzbu.i. Pokial rue.presunie elektricky ovladany mechanizmus zadne koliesko na d'alSi stupeit a zmeni tak prevodovy pamer. Alternativy k tradicnemu retazovemu prenosu predstavuiu taktiez pasovy alebo torzny pohon. pretozehnacf pohyb je . ako napr. 1 2 MAZANIE skontrolujeme. ktory rna rozsah CESTNY BICYKEL dve. ktora prechadza dutou temy rnechantcky vysoko narocne. na iiii!lq~1 t. najprv skontrolujeme lanka a jeho vedenie..izitkovyChbicyklov. PREVODY A L TERN A TivNE SYSTEMY PREVODOV ·57 Alternativne systemy prevodov systemu s preradovacom je vnutorny mechanizmus V zadnom naboji. 3 NASTAVENIE otvors osky VO vstupnom Prevodovy mechon!zmus vnlitr! zOdneho nobOja POHtADY DO BUDUCNOSTI Vyvqj v technologii prenosu sfl I I prevodmi zahrnuje poCftacom riadeny system. tri.ite " niaktorych typoch skladacich bicvklov. par az sedem rychlosti. Niektore mechanizmv majii vo vnutn naboja zabudovanu bubnovu brzdu. Ovl6docio retiozko {prfpojujesaklonku) 'Ozubene.

.k6nus)..~~HI"'suciastky sil. lebo ich vyroha je ' jednMti¢'Mia.···.We mfixlmaInu UClllnQ~fl'ncyk1a.ziV0p1e d€)l~tit pTe energeticky -qspen1\Y a ryeahly chod bicykla.stale rovnake. moine si zaktipif 5 nastavitelnyrni v"".teWch (zar.·... MttTProgresivnikonatrukteii pouzivaju valcekove loZiska (miesto guf6ckovych)..tJ::e6vej SPQj~) a loziska naboja predneho a zadneho kolesa Polstny. -~E~~~ :r11a"y0~a zostava bicyklovje skori~truovana tak. ''<dlm. :Z. "'.iteYne.."" (r /"yr ~~.. Fazitok z jazdy na malo alebo zle udrziavanom bicyk1i sa vl9ra. aby odolala velkemu rnnozstvu narazov. ak hlavne ioziska (v hlavovej zostave z do fanl:l~~ener~n~ opravu.<nx. ktore sa jeden na druhom otacaju. ktore Btl nenarocne na udrzbu.. I Osko pedala so zov/tom Teloped6/O ~ H~A:'"vOW4ZOSTAVA Nastovovocla mlsko o o Telo vofnobehu Venceky Io&ko sgurOckomi Venceky IoiIsko sgurOckomi Prfrubo S oivormfpre. kfuzok "'V· I.ak~ m6zu ~y(tak Lozsxx v PODSTATE P6S0BIA AKO OPORA medzi dvoma mechanickymi dielmi (miska a kuzel' loziska . V sucasnej dobe sa uz pouzfvaju typy u~av. Iel:\vyhodou je..Zil7L8 ~epsi. robko~ pr~s\eho stroja:stva.m]!onenty veYnu dolezite .. Nadalej sa vsak u vacsiny spice hlavo:vY:chzostav pouZivaju konvencne guro&p. Lozi~ka su vyrobene z nerezovej ocele a su dokonalym vy- ~Jorn6casf lozlsko ---_r.v€ lozlska.· Osko predneho n6bojo ~'" Sfraaoll6 osko ~ . dIU.e sa zatatenie rozklada na Vii. Dobre usa{den~·aflamaZaJ'le ' ziska sUHtesvoj :tttin~mal:ry:0dFtJl' a volu naotlij. ~'< '\ .: hlovovej zostavv a.. Z..I I I I -§8 • L9~ISKA LOZJ5KA ·59 Loziska male ko.. Rychloupfnocio p6cko BICYKLOV bicyklov sa do istej miery lisi.. V!Arn8rlliternyrnizapuzdrenymi .uzdrenych) lozfsk.!~ az neuver.: :$.~~i:UF11o. '.

ze su loziskii priliil utiahnute alebo rue SD. aby pokryI vsetky guf6C'ky. Vidlicu priviazeme k nimu spagatom alebo ju vtejto polohejednou rukou podrzime.60· LOZISKA HLAvovA ZOSTAVA . Potom pridame d'aISi tuk.. K oprave budeme potrebovaf vhodny kYtic. Poismu maticu uvolrumeotacanfm kr(ica proti smeru otacania hodinovych ruCiCiek (poistne matice s vruhkami alebo tie.l10zutiez deformovaf plochy lozf. znamena to.. dostatocne prernazane. je mozne uvolnit malym sekacikom).. ked' sa hlavova zostava r Hlavova zostava je pri jazde vystavena namahaniu..otacanie prednej vidlice V hlavovej rure. Ak hlavova zostava potrebuje vymenu. Pritom nezabudneme gufoCky spodtat'..ekfucom horne] misky. Pri nastavovanf nedotahujeme vzdy az do konca../' '~~~~' 0 - ' - SUbor homeho !oiiska Polstnd matico PoistnOpodlot. Uvolnene Ioziska musfme limed' opravif.e liZ prstami nepojde d'alej utiahnuf.- . I SKOSI<A VOLE . ze . Misku v tejto polohe potom zaistfrne tal... Potom miskupootccfme spat asi 0 1/8a:1:1/4 ot<ICky. ked' to ide prills tuho. pre vacsinu bicyklov je to kIUc 32 mm. narazom a p6sobeniu nedstoty. • Vencek (guf6£:ky) vlozfrne na spravne miesto a zatlacime ho do tuku. pre niektore horske bicykle kIuc 36 mm. ti nie 56 tlakom guf6Ciek poskodene. Dbame na to. bi nie su ohnute a poknirene. • Vymontujeme nastavitelrui hornu misku. aby sa ziadna gu1'6Cka nestrailia. aby sme ich zavity nestrh1i... Iahko vymazeme vnutome home nastavitelne misky (poui obI'. • Po vycisteni suciastok si srarostlivo umyjeme ruky. loziska SUv dobrom stave. premazaf a opiifzloZif • Vymontujeme predstavec riadidiel (pozr! str. - 'J - Najprv skontrolujeme. Ak $U guf6Cky lozlsk volne. Ked' zistfme.VideIne kontroly. 1 UVOtNENIE POISTN'EJ MATICE 2 NASTAVENIE HORNET MISKY Vencekloiisko sgur6ckami Horny pevny kuler Tesnenie OBLAst VEEKEHO ZAtAZENIA Hlavova rura musf vydrza - Dolny pevny kuler mnozstvo narazov prenasanych pcmerne malo" plochou. NASTAVENIE HLAVOVEJ ZOSTAVY ANATOMIA ttL ~. ie poistnou maticou budeme opatrne stredne velkou silou ota("ar klucorn poistnej rnatice v smerehodinovych ruciciek... aby sme ich zbavili tuku a necistot. Ak 8U komponenty hlavovej zostavy z duralovej zliatiny.. potom Iozisko potrebuje nastavenie alebo premazanie.stky naspat tak.. Nakoniec lozisko nastavfme ako pri kroku 2 (hare). a preto je potrebne robit pra. Kuzele loziska polozfme na rovmi plochu. Teraz jednoducho rukou uvofnime hornu misku. Aby sme zistili pnpadne ehyby. !tore) i spodny pevny kuzel'tuhou vodovzdornou vazelfnou. Tie sa rnusia pohybovaf veYmi Iahko. zostarui v hornej casti hlavy a muslme ich teda vybrat.sk. :. ci marne spravny kfttc. • Vsetky suciastky vycishme v rozpustadle a utrieme pevne kuzely. Hormi misku Iahko otacame v srnere hodinovych rudciek tak. • Opatrne vloznrte vidlicu a ostatne SilCia. Skontroluierne. I . Akonahle sa ozve skripot alebo sa vidlica v niektotej polohe zachytava. Nadmerne mnozstvo tuku absorbuje prach a vytvara s nfm bnrsnu pastu.to. zverfme trite pracu radsej odborrukom.. Porom pomaly vytiahneme vidlicu z hlavovej rurky Ak S'U gu1'6cky spodneho loziska volne. ze je uvolnena hlavova zostava I" I I&::.. _-'_. poistmi maticu i podlozku.15). aby sme Iahsie zistili.. Ak zacftime cvakuntie. Dotykoveplochy loZisk musia by( ad guTdCiekrovnomerne zafarbene.. Misky loziska a kuzele loziske musia by( hladkea bez vytlacen)'ch jamiek. pretoze hlavova zostava je silno namahana a pokial by bola uvolnena. Pokial zostarui ulozene vo venceku. zodvihneme predne. Povolime skrutku predstavca riadidiel a lahko nimi otacame. RoeNA umUIIA uvolru. musfrne byt opatrni.Pevne stlacime prednu orzdu it potom zatlacfme koleso vpred a vzapati tahame spat.::l. aby SI11e zabranili prflisnemu utiahnutiu hlavovej zostavy a jej zadreniu.'--__. Nie je roc neobvykle. vyberieme ich a spocframe. i.. aIebo upevnovacia skrutka brzdy. Nevhodne kl'uce m6zu poskodif poistnu maticu a. maze sa rychlo a nenavratne poskodit. Mozeme taktiez vyskusat v6Yu hlavovej zostavy (vpravo dole).koleso a jednyrn prstom otacame riadidlami.V tejto polohe ju po driin. aby tuku nebolo privela.J...li1 Hlavova zostava HLAvovAzOSTAVA UMOZNuJE. v ktorot'n je predstovec __ __. musfme ju teda rninimalne raz za rok TOzobraf vyCistif..ko Nostavitemdhom6 tntu«: TeSflehie -. .. ktore su uzposkodene. Hlayov6 nuo mavsebe krkvidlice. vybeneme cely vencek. znamena.

v A ZOST AV A .utahovanf poistnej matiCe. Stredova zostava s nastavitefnymi loziskami rna obycajne pevmi rnisku (bez poistneho kruzku) na pravej strane a nastavitelrui rnisku s otvormi a poistny kruzok na Iavej strane. Opatrne uiahujeme vnutorrur 3 skrutku v smere hodinovych ruciciek. ci je dostatocne LOZISKA 1 I' .FAG.i8ka. o o 2 vyskrutkujame 1:. potreonu pre prf- 1 'r'It'f:"_--- Kuierove z60b/enle 5 NASTAVENIE Skontrolu_ieme. Ci maju 10Zisk. Pozor na zavity. Niektore puzdra sunastavitelne. Puzdro sfahovaka (ktoo re je naskrutkovane zvnutra) zaskrutkuieme pevne do zavitu kfuky.. je potrebne cistit aspen raz rocne. Cvakave zvuky znamenaju. Vyberieme ju tak. Miska rna favy zavit a ufahuje sa proti srneru hodinovych ruciciek.63 Stredova zostava OSKA STREDOVEJ ZOSTAVY vo vnutri stredovej rury. . ktory je uzavrety a nieje ho moznenastavovaf Povrch puzdra. vyskru tknjeme ich vhodnym krucom. m6zeme ho vylupnur. Kluku. otacame nastavovacou rniskou a rukou _iusilno utiahneme.Pri montaii skrutiek kluk sa Zapuzdrena stredova zostava je relatfvne draha. kde nie je retaz. Potom juntoctme asi 0 1/ 8 otacky spaf.deho nylonoveho plastu.dobre zatiahnute. ~isir. Akonahle kluka zacne povofovaf. priblizne [eden rok pri narocnejsorn pouzfvanf. sn Ioziska prflis uriahnute alebo potrebuju znova V6fii loziska vyskusarne tak. Ak rna skrutku S vnutorrrym sesthranom alebo zarezmi. VYTAHOVAK PUZDlER ZAPUZDRENA STREDOV A ZOSTAVA presvedcime. ~ivo vnutri neostala ziadna podlozka. Pokial sa nam nedar! kluku stiahnuf pomaly zvysujeme tah stahovaka. pokym ned time vilCAI dpor. Kluka je z duralovej zliatiny a pri velkomusilf by sa mohol strhnuf zavit. Pokial rna hladky povrch. ine nie.) Vyobrazeny sesthranny vytahovacmastroj Shima no je UIceny ~pecialne na vytahovanie loziskovych puzdier Shimano zo stredovych osiek. Prav6pevn6 mlska UVOf. ale nepotrebuje udrzbu a je jednorazova. (Klukove skrutky potrebuju Castej§iu kontrolu. pritiahneme viae skrutku. rnustme darnontovaf klukyo Zlozime protiprasny kryt. namazaf utiahnuta pevna miska na strane prevodnikov: aby srne sa tam dostali. Pri beznom pcuzfvanf vydrzf asi tak dva roky.NENIE KEUKY SKRUI'KY krytu a vvberieme Po vybratf protiprasneho upevnovacie skrurky kl'Uk pomocou krliea alebo sfahovaka kluky. "1 sa otaca v loziskach ~} C ANATOMIA ~. zeloziska su uvolnene. ze klukami silno zakyvame tam ROZOBRA TIE STREDOVEJ ZOSTA VY VYBRATIE PROTI· PRASNEHO KRYTU Aby sme mohli nastavit alebo vybraf stredove lozisktt a vycist(f ich. Na oracoej strane. Zatiahneme kfucom na poisrne malice. Potom to6me klukami. Refaz zloztme z prevodruka a poloznne ju na stredovu spojku. ktore rna vo vnutri suciastky loziska je z tvr.62· LOZISKA STREDO.i volu. Pozname dva zakladne typystredovych zostav: nastavitelne (kde sa miska a kuzele skrutkuju do naboja) a zapuzdrene (kde oska a loziska tvoria kompletmi jednotlai umiestnerni vo vnutri naboja). odmontujeme kluku i s hviezdicou. Skontrolu_ieme.I Gur6ckove loilsko padne pootocenie pri.ze na nu budeme klepaf cez drevenu podlozku. 0 ZAPUZDRENY STRED TYPU FAG Na obrazku je typicky priklad zapuzdreneho stredu typu . Presvedcfme sa. Osku stredovej zostavy a 102. Ked' sa stredove zlozenie zadrhava alebo ide t'azko.' PoIstn6 mOtlca STIAHNUTIE KtUKY STAHOVAKOM Vnutornou skrutkou v srahovaku kluku otacame proti smeru hodinovych ruciciek tak dlho. ktora sa sfahuje velmi obl'azne vvberieme pomoeou kladiva a priebojnika.ov6 nastovovaclo mlsko Veneel< 10Zlska sgurockaml 4 KONTROLA LOZISKA Stredov6 aska a spar.

tak samozrejme i mazaf. vyberierne pbdlczky. Aby sme mohli v-y-brat rozperku na oske. kuzela [konusu). odmastime a vysuslme. nastavovaracistit. Ak cfti- o O' OSETRENIE A NASTAVENIE NABOJOV ANAT6MIA POistna matico 1 DEMONTAi VOt 0BEZNEHO KOLIESKA Ak chceme. dokazuje to. Pri vyberanf spocitame loziskove gurtfcky_ Vsetky suciastky vycistnne. Pri zakladaru novych puzdier pouzijeme zavitovy tmel. Mali by sme to rob it' i vtedy.nastavif kuzele 10zfsk vzadnorn naboji. Ak pri zakyvanf pocujems cvakanie. Ak je to potrebne. Su to nenastavitelnejednotkv zlozene z puzdra. LOZISKA BEZNVrn NABOJOV SU .a ak je treba. ak su Ioziska v poriadku.(u'rni na kuzele vyskrutkujeme maticu a kuzef ria favej strane (nevysypte guI6i'ky z loziska!: Kuter pritiahnerne tesne k 10ZlS- 3 me akekolvek trenie alebo otacania. gul'6Ckoveho loziska a mazadla. chytfme ho do natiahnutvch ruk a zatocfme rum. Predny n6OO) Ro-zperko LoZiskovepuzdro I Loziskovepuzdro PtIrubb S otvolTni pre spiCe Zadnoosko . Obzvlasf casto by sme mali Ioziska cistit' a premazavat po jazde v mokrvch a blatistych podmienkach. je potrebne cele puzdroloziska vymerut.LOZ1SKA NA:BOJE .65 Naboje nastavitelne na kuzefovezaoblenie osky (k6nusy). porem dotiahneme poistrui maticu. musime najprv zlozif. Ai. pritiahnutie alebo povolenie. a vratime asi 0 1/8 otacky naspaf. PO dotiahnutf kolesa na vidlici rychloupfnacom alebo rnaticou urobfme opa( kontrolu. potorn dame nove rozperky a pritiahneme nastavovaciu skrutku. ze lotishi 3t1 prilis utiahnu Ii a kuzela (konusy) porrebuju nastavenis.Ak je topotrebne. Ked'sa objavt vOra alebo suloZiska vybehane. zdamontujeme kuzele a vyberieme osku. ~i su kuzelea poistne malice na pravej strane dotiahnute. nastavovanie opakujemc. aj vyrnenit. Koncove matice no oske prffioiJnute v tuotcct: zbdniCiI vidlice ZAPUZDRENE LOZISK4. "vyldanie" a kuzele (k6nusy) potrebnju nastavij. NASTA VENIE KUZELOV Pri bicykloch s volnymi nabojmi sa presveddme. nerovnomernos( ku. Loziska sa maju pravidelns kontrolovat. DEMONTAi NABO]A Povolime poistne matice.I KONTROLA OTAcANIA Vyberieme koleso z vidlice. tzv.. Zapuzdrene alsbo kazetove 10ziska 811 "beiiidrtbovou" odpovedou v otazke loztsk nabojov. vyskrutkujeme nastavovaciu skrurku. Tieto loziska su nesporne odolnejsie a mali by vydrzat asi dva roky.64. KONTROLA VOLE Osko Zadne koleso je vo vidlici a matice na oske 'su pritiahnuts (dofahovanie matic alebo rychJoupinacov zlahka dorahuje i loziska). 55).naskrutkovanu Podlozko volnobezku alebo kazetove SI1imlll1Q HyperGlide (pozri sir. Misky naplrume vazelinou Nastavovacikuier 2 Loziskove gurocky a guI6cky de nich zatlacnne. Moderne zapuzdrene Ioziska by sa mali taktiez kontrolovaf. Potom vytiahnemepuzdro. aby mali co najmensi odpor. Dvomi kl. umoznuju rozoberanie. sn loziska uvolnene (rnajd velku volu).

~ IT .a naskrutkujeme pedal spa~do kl'uky.skonrrolujeme 01/8 otMky. v druhom su zatlacene do tela pedala. ZatoCfJneped1!om. Qskcso zdvifom Podloi'ko *' Nostoviterny kuZ. Ak pocuieme alebo cltime cvaknutie.. Proliprdcllovy kry1 I'rotiprachovy krvtrna ehranit pred vodou a pra- chom. AI<:to [de tuho alebo sazadrhava. jepravdepo- Z6vitnaoSi<s.speeialnyrn nastrojom.iiska. . '1-- Pevnv kulsr KO"MPONENTY Osky naslapnych pedatov majD.66. Matku dotiahneme nastaveriie. W ~:.. vydrzia dlhsie. uchopime jednou rukou pedala druhou kluku. Duralove protiprathov~kry'lymaju zavit. Potom nasunieme podlozku a naskrutkujeme poistnu rnaticu. prirodzene.. ze pedal na lavej strane m<i ray)' zavit a vyskrutkuje sa vsmere hodinovych fuCi~iek. Na- spat a.'l1. Loziska motu vydrzatdva a viae rokov bez osetreniaale potom je treba specialnynastroj. prflisutiahnute. Vera Iudi si s tym nerobi starosti. "Ak pedal cvaka. tesu lozisk~ vorne: Potorn zatocfrne pedalom. Pri niektorych pedaloch je moille pouzif imbusovy Hue nasadeny naosku pedala prikruke: Nezabudajme. Zodpovedajuca. Akpouzivame .HOVEHO matici. radsej ieh vymenia cele nez. Vyberieme osku a gurocky zo srrany Uuky vykloplme aspocftame. Pedale s nastavitelnyrni loziskami sa maju eistit a rnazat minimalneraz za pol roka.ich vyskrutkujeme hancuzskym kYUcom alebo. chodif. LOZISKA PEDA.topanka rna vyhl. vp'ravo).alebo behaf vclne dobne uvolnena rnatica na oske alebo Ioziskove puzdro. 6 nie su prasknute.I KONTROLA PEDALOV Aby sme mohiiskontrolovaf pedalove Ioziska. Kvalitne. Akonahle zacrui ichstare pedale skripaf alebo trier.akiJ Shin'!tlIlO. Niektore zapuzdrene loziska mozeme nastavovaf. Nlektoxeprotiprachovekryty z plastickych hlnot n. Gul'6&. Zivotnostpedalov zavisi na ich kvalite adobe pouzfvania. Vse:tky sliCiastky ocistfme. takze cyklista moe i. Ked' cyklista naSliapnedosticku na tretry do pedala. znamena to. ine nie. PEDALE Z LJDRZBA PEDALOV ANAT6MIA PfotiprachovY kryt sn VYEA VENELOZISKOM 1 DEMONT KRYTU A'1 PROTIPRAC. 6 sa neklzu. lebo nemaiu zavito[emozne ich oparme vylupnuf tenkym skrufkovacom.klipsne.i potom ho pootocfme a..a klipsne. zapuzdrene IDzisko.bene uchytky (d~ticky). skontrolujeme. Pedale na pravej strane rnajn pravyzavit NAstAPNE PEDALE Ielo pedolo Gur6Cky loilsim ta.Do misiek naiprv dame vazelinu a guJ'6cky do nej me.y zavit no oskeped61a N Mfapny alebo bezklipsnovy pedal tvort spolu so zodpovedajucou uchytkou (dostickou) jedfC. namazeme zavit na oske. Pedal nasunieme spiif na oskua. aby saguf6cky usadiii.inkach Mechooizmus upihojUcidOstickv OSko. Ze sLfioZisk. Tah tohto rnechanizmu je mozne nastavit nastavovacou skrutkou umrestnenou na pedals vzadu alebo zospodu.y vyklopml'c von it spocftame ich. Utiahueme kuzef 10Ziska it 2 Guf6Cky loilsko vtlactme naspat. Potom potiahneme pedal dozadu a dopredu. znamena to. Skontrolujeme remienky. V prvom prfpade su pridrziavane nastavitefnvm kuzelom.funkrny celok.e v tychto top.vreteno Puzdro ~k() ped% a vyskrutkuju sa proti smeru hodinovych r:uCiciek. prete. aby ich opravovali.LE Obojstranne pedale (poMi obI'.si koniec nasadime naspaf protiprachovykryr.er ROZOBRATIE PEDALA Pedal na strane IdllkypodrLime krucom a vyskrutkujerne poistnu maticu a nastaviterny ku:ier lo.e je treba vyskrutkova{.SPD su urcene ~pecial(le-pre j azd u v terene. Ak sa ci"tceme dostaf k poistnej g () Poistno matico musfrne tento kryt vybraf.kuzel' prstarni z celej sily dotiahne- . ntechanizmus [u autrrmaticky zaklapne. OBOJSTRANNE PEDA. DEMONTAZ PEDALOV Oba pedale vyrnontujeme z: kluk plochym kfueOln.LE ·67 PedaIe volnych guYOCiek alebo kompaktnym loziskom.

V onkaj1(ie cistcnie je velrni dolezite.2\:.h. Latku pouzrvame na zotretie maziva a osuserue bicykla.y ~ a'le~Q.GJ1'l "I'11\"z<tnin."nrunbude sluzif a nas.i~~ budebiqykel dlhiie ale. ale n~.opOb:ebovame jednotlivych casH bicykla.ifzy ~l maZernevzdy k :vyc:rsf~:li. ktore dosiahn tI i k zle pristupnym sllCia:stkllill. elm viac casu stravime s bicyklom.pnY"m B'ICYKLOV Delll/rAeI MEoitl:\N:II< MAil:ANIE Pri p.:aI~i!. a pozname skutocny Rome cisliace vybovenle Prfstro)no rnczorte ozO. speciaJiz6Vantlt1fiem:u. ze si bieykel podrobnc preskusame BIcYKLE CISTENIE Na Gistenie bicyk:l<t:pouZivame sadu. ZvlMJ dobre suvyradene kefky na zuby. aby sme pochopili ako funguje.ky pred ua~etiIDiin a (.0m. To maze pri svojom bicykli dosiahnut kazdy cyklista. Lepsie je predisf problemom tym.adu alebo lJ. ales:tsjO:o takti~:Z.f qj. A tak&1:Y bicykel je vyhcdny i 2 ekonomickeho hladiska.MilJ.i.piilda.ul1:litne sa ta:klieZ MvS:!:fv. .Qasl. B. ROvnicaje celkom jednoducha: eim viae budeme bievklu rozumiet.F0 .c~m".. V zasade je bezna udrzba preventivnym opatrenim.5i~sI4:t1:r.f €0t deI.BEZNA UDR:ltlA .od. dml. ale ~ pl'Qtl hmlZ.sbic.p.sobnik prdfesionalneho vyhotovenio rrn:echanikoh~je 'tTe~ithf uspokojt1jtice.kief H dlhyrni nasadarni. N~n19jme'Preh11laNe aU1b[cie.OC Stat saschCl.ni su.l1~ pro£esionab~\1l!'. tyro le"psie I ~.69 Bezna udrzba su STROJE. 1 mechanickv stay..SRe. Nahromadeny prach p6sobr ako bnisna pasta a' zva:cS:uje. tyrn skor si budeme vediet dat rady a pomocf si pri rieseru skutocnych problemov. pokial'bicykeludrzuje v cistom stave. namazany a pravidelne kontrolovanv. ktorvch najlepsia funkcia je zaistena pri dokonalorn nastaveni a udrzbe.ttoGhu casu.ii.! ~:Zuje treru€.r:avjrl'elti.

Pckial'je nas bicykel silno. Predtym ako budeme retaz rnazat. aby sme odstranili nahromadene mazadlo pred tyro. aby sme. Ovela jednoduchsie potom budeme schopnf riesit' mechanicke problemy. kde sa hromadi necistota.ir najprv vodu s odmastovactm prostriedkom. ktore su vysoko agresivne.necisro+u. Po umyti bicykel vzdy osusfrne a namazeme. s UMYVANIE SAPONATOM . Zacfname umyvarum ramu a polom prejderne na zlozitejsie casti bieyk!a. Tlak vcdy z hadice odnesie vserku spinu. specialny cistiaci pripravok na retaz.70· BEZNA UDRZBA CISTENIE ·71 Cistenie STAROSTLIVost OBICYKELBa nas stane ovela prfjemnejsou a rapre dostnejsou pracou. p retoze ti na to eitli ve. Najlepsie je vypracovat si vlastny metodickv postup k celkovemu umyvaniu. Kefu pouzfvame tiet nato. Vodu nestriekame priamo do loztsk.iii( ui'umoslbrzdenia. Samozrejrne m6teme vycistif spinavu retaz i tak. ze sa k suciastkam svojho bicykla lahsie dostaneme a lepsie sa nam s rum bude pracovaf. Aby sme sa dostali k zmesi necistot z mazacieho tuku. blata a lravy medzi ozubenymi kolieskami pouzijeme ilpecialny tuhy plastikovy hrebei't (hare). m6zeme ju vysusif 'v rure na pecenie. Ul\-1YVANIE VODY Pln)DOM v DET AILNE CISTENIE Nesmieme zabudnuf starostlivo ocistir rafy a pneumatiky (vravo). Spina. aby sme si ruky vzdy udrzali ciste. obsahuje jemne Ciastacky. Kuchynsk6 keto sdlh0n \ / n6sadcom V ANICKA UCinnym NA RET AZE sp6sobolli na vycistenie r~t'a'zeje pouzitie vanicky s kefkou (Park QW11'1 Ba. To znamena. Pokial' nas bicykel nepotrebuje uplne umyvanie utrieme ho vlhkym kusom Iatky. spongiu a kefu.inou pripad horskeho bicykla. Najlepst vvslsdok dosiahneme. pokrytybahnom. aby boli suciastkv v dobrom stave a dlhsie vydrzali. Preto pravidelne Cistenie bicykla po jazde napomaha tomu.Aby sme odstranili vsetku mastrni. musfme vsak dat v niektorvch pnpadoch pozor na lak. obzvlast bahno a prach. KEFA NA VOtNOBEZKU Vycistenie volnobezky nie je rahke. Po umyti pomocou droterre] kefy odstranime vsetkozbytocns mazadlo. ak poutijeme rozpus(~dlo amazadlo odtoho isteho vyrobcu.th =otaoo). Vsetky casti potom oplachneme vodou. ze ju rozpojime a ponornne do rozpustadla. SPECIALNE VYBAVENIE NA CISTENIE BICYKLA Aby sme mohli vycrsti:i vsetky zlozite casti nasho bicykla.odstranili vsetky necistoty. aby sme sa dostall do dutfn okolo prsvodoveim mechanizmu (hore) ana 'vile!ky ostatne miesta. akoju umyjeme normalnou kefou. co je vacs. ak sme bicykel najprv dokladne vycistili. je dobre kupif napr. starostlivo ho umyjeme vysok6tlakovou striekacou hadicou. Retaz navlecieme medzi kefy vo vanicke a pomaly oracame klukami. je dobre potit. aby sme predisli korozii. ktore by mohli zn. .

Striekacku naplnfme mazadlom. preroze to sposobuje koroziu a zniienie vykonnosti. LOZISKA Lozlska (hlavove. ale coskoro zacne absorbovaf necistory a naviac sa Iahko zmyje vodou. su to napr. Superspray a Pedros Synlube). ked mazanie skoncnne. _ sedadla je obvykle z hlinfku a sedadlova rura spravidla Z ocele). kdejepotrebne. namazeme ich a namontujeme naspat. ktore byvaju obycajne zhotovene z bronzu. Vzdy. vvcistili v rozpustadle a'odstranili vsetky stopy stareho mazadla. Rovnako postupujeme pri predstavci riadidiel skor nez ho dame opaf do hlavovej fury. ktore vytlacame piestom. Nech pouzfvame akekolvek mazadla. Najrychiejslm a najkvalitneisfrn sposoborn aplikacie Iahkeho rnazadla je forma aerosoloveho postreku. otacame klukami dozadu a sprej namierime na pohybujiicu sa ret'az. [e d61ezite zmuedzif vnikaniu necist6t do puzdra. Bicykel. Vazelfna sa vyraba bud' na zaklademineralnvrh olejov alebo syntetickych mazadiel zmiesanych s tuzidlom a dalsfmi komponentmi. Pri mazani refaze narnaieme za chodu aj koiieska volnobezky. ako stlpik sedadla zasurueme do sedadlovej rury. T11topracu robfrne aspon raz za wk. MAZANfE LANKA Ohern laniek potiahnutych teflonovou vrstvou. pouzfvamenadobkn so spongrou a vsetko nadbytocne mazivo zotrierne.72. MAZANTE SEDADLA SedadIo vyberieme (vfavo)a mazadlo vofne nanesieme rra vnutornu cast' rury predtyrn. 1e1-'0 tu sa sty-kajd dva roznorode materialy (stlpik. Aby srne nekvapkali mazivo priamodo ~uciastky. pretoze nekompatibilne zlozky ich mdzu. zavitov pri nastavovanikomponentov. vodiace kolieska a vsetky dCliaky napmactch prvkov.improvizacia . MAZACI PRlSTROJ DIY Lacnou a takisto ucinnou altemanvou pre specialne mazanie je tate . Mazanie sedadla je dolezite. ktore v znacnej miere zvysuju trvanlivosf a odolnosf proti vode (ako napr. Pri striekani refaze (vpmvo). mazanv olejom. . uvofnime 1a1""I1(0 a lankovody z uchytiek. mazeme vnutro lankovodu. vyzaduje stale cistenie a opatovne mazanie. Ovela lepsou volbou su specialne cyklisticke mazadla sosyntetickymi zlozkami.plastikova injekcna striekacka. Pre tuto pracu je najlepsiepouzif specialnemazacie pristroje (vpravo). volnobeznych koliesok. Treba vsak postupne prehadzovar retaz na kazde koliesko. Guf6i'ky lozisk vzdy zatlacfrne do mazadla. Finish Line. BEZNA UDRZBA MAZANIE ·73 Mazanie TRADICNE MAZADLO (mineralny olej) posobf dobre pri prvom pouzitt. Mazadlo vzdy pouzfvame setrne a presne iba tam. STREDNE TU}IE MAZADLA Stredne tube mazadla potlzivame ria puzdra (pozri Slolln(cek).zbavif ucinnosti. aby lanko v klzalo do lankovodu. pouifvame Iahke alebo stredne tuhe mazadla. aby boli suche. Vsetko nadbytocn4mazadlo zotriems z vonkajsfch ploch cIiinkov tak. ktora umozru. co sme vsetky sudastky rozmontovali. v stredovej zostave a nabojoch) mazeme potom. nikdy. Pokial' nas bicykel nema lankove vedel/ie so strbinou. tAl-IKE MAZADLA Na namazanie refaze. zotrieme prebytocny tuk a starostlivo utrieme svoj bicykel. kolfky otccnych capov vprehadzovaci (vravo). Yerke mnozstvo mazadla alebo vazelfnv prikryje necistotu a zvysuje opotrebovanie suciastok.ich nemiesarne. ktore zvysuju jej ueinnosr.

Zobrazeny F. kolko nase tela vyzaduje...__ K'ioliln6 pri/boje potrebn6 pre okUko(vekjozdu Standordne tafiky zovesene nOlodnom nosici Predny notlc }9 umlestneny iok: oby vaky moll fazlsko v osi a koleso bolo/epsie ov/6dotefne ~ ~. CE5TOVNE PRIStuSENSTVO • RaSa na pitie: voztme. Presvedcfme sa. Ci molnosic dostatocrui vzdialenosf od kolesa. Odporucame niekolko vrstiev oblecenia Zafv6racle spendflky a prilbu na hlavu. • Kvalitne tasky: investujme do nakupu vakov ktore su kvalitne. Plnenie prebieha ryehlo (asi 2 sekundy). pevne an~prep:ust'aju vodu: presvedcfme sa. niektorych cestnych. ale viicsinu bicyklov. W ~wans(W turisticky bicykel je moderny horsky bicvkel. maf Predn6 taSka premoceny chrbat i zadok je velrni neprijemne. OO~ 00 R6my spolovocr materl61 CESTOVNA VYBAVA Cestovnti vybavu vozime vtdy so sebou.. Poranenie sa musf vzdy okarnzite osetrit. aby umoznila prepravu (azkych batohov vpredu i vzadu na velke vzdialenosti . krem Mont62ne poky no pl6Ste 5 COl Tf ktori prepadli " vyssej" cyklistike. T. Pre cvkloturistiku je mozne kupif si specialny bicykel. zesa daju Iahko skladaf z nosica . v 0. .komlortmi jazdu." A TAZKO". Ci marne oblecenie zodpovedajllce dlzke cesty a predpokladanemu pocasiu. mozu nastaf problemy. aby sa vmestila do taSticky alebo do plecniaka. • Nosice tasiek: pri vybere sledujeme. pri dlhsfch cestach v horuca ve musfme dar pazar na dehydrataciu organizmu. . ZOOny blatnik a noslc vokov Bombicka s CO2 a tryskou Zodn6taska . Na vsetky eventuality budeme pripraveru. BOMBICKA Supravono opravuduSa .75 Priprava na cestu AJ KED SME REUTfVNE PRIPRAVENI a neg bicykel je v najlepsom stave. VSETKO POTREBNE SO SEBOU .vhodn~ pre cykloturistiku.). Pre turistickn [azdu rrumo cesty i po cestach horse] kvality 5U neprekonateln:ehorsks bicykle.• no faZko" Izolqcna p6ska Predny blatnik a nosle taSlek ~J.ibatolko. je moine pT~ he to uceIy vvbavif. • Blatnfky: mozu sa zdaf nernoderne. ktoryje zosta--:eny pre . Pumpo 0000 CYKLOTURISTIKA. Suprava naradia rna by{ vzdy mala a lahka... ohern. J. Ak ideme na Zlnkoxidov6 dlhsiu cestu je dobre dalsie specialnoplosf Obv6zy ne vybavenie. ked' pojdeme dlhsie ako jeden den v neutfchajucom dazdi. i ked'sa pnlis nevzdalujeme od civilizacie.L.74· BEZNA UDRZBA PRfpRAVA NA CESTU .-.a napltle Turlsticky bicykel pre jozdu fzv .e"61'Y ~~~troJ votove tomp6ny Antisepticky Moly (froncUzsky) kfuc CE5TOVN A LEKARNICKA Lekamicku vozIme vzdy so sebou. ked' si vezmeme zakladnu mechanicku vybavu a lekarnicku pre poskytnutie prvej pomoci. ale budeme za ne vefrni v(faCnf. je vyborne pri pretekoch a pri nepriaznivom pocasf. Geometna ramu je starostlivo vypocttana tak. m6tu na miesto pumpy pouzit bombicku s CO2. . K~ikafras. TZV. BombiCky nie s)..

PRED KAWOU JAZDOU • LOZ1SKA. ktofe pevne dotiahnerne. 1'1rue 56 boky plas(a prerezane alebo rue Set v nich zadrete kamienkv alebo sklo. Pevne utiahnerne upsviiovacie skrutky ria pravodrukcch. kde sa spodna rarnova rura spaja 5 ceh10lL Popraskana farba roM. Vyskusame vidlice. tak.'ohli pri naraz:. kedy so.e. Podla potreby ho nastavtme. . Musia byf dostatocne zanahnute. ci su vsetky lankovody neporusene.rychlo olacat kiukami pri vsetkych prevodoch. c) 511 rMy ciste a bez stop po narazoch.kont:rolujeme. ale skru tka Janko neposkodzovala.ZADNYPREHADZOVAC Pevne utiahneme u peviiovaciu skrutku prehadzovaca. pevne utia1U1u~e.SKRUTKY BRZDOvYCHKtAnKOV Upsvnovacie skrutky pevnezatiahnem:.Tlak live deny na boku pneumatiky [e iba orisntacnym udajom: pneumatika nahustena na dvoinasoboktohto tlaku drzi stale na rafe. Pochopitelne Dude to dlhsie trvat. ze sa pokusime pohybaf sedadlom. nastavime skrutku chodu paky. dame opaf duralove a S citom dotiahnerne.5kl'a az 69 kPa vysk(lS. Zuby koliesok nesmia by!' zlornene aleboohnute. Ci s:Uniektore zu by poskodene. hadzovaea. "ysku~ame' tak.tme. rovnako ako loziskav pedaloch. mali by sme pocut rovnomerny zvuk S rychlym cvakanim.KtUl<OVE .ze budeme. SKRUTKY Vyskusame.RAMA vacich.e by( na. ale aby sa pohla pri pade. . -LANKA. VlDLlCE Skontrolujeme vyrovnanie ramu E vsetkych jeho rur. V pripade potreby ho nastavfme a zaisttme nastavovactmi skrutkami. • VOtNOBEZKA Ked' nie je volnobezka v zabere. Tato casto vvzera ako unahnuta. pokial objavfme problem. ale aby s~ l. kde je prfcina problemu. mit stredove lozisko alebo Ci nema hlh(1 valivosf.. ~isa.ei su rovne. ci sa pohybuju ztahka a nepreklzavaju v miestach uchytenia.PREDNY PR'EHADZOV AC Aby sme skonrrolovali funkclu a umiestncnie pacok pre- • RETAZ A PREVODY btacame ktukami dozadu a sledujeme. abv sme skontrolovali sulad zvoleneho prevcidu a nastavenia packy. aby lanko dobra drzalo. . :-. Potom skontrolujeme. L -' . Ci niektory Ciantik refaze nie jestuhnuty. Pri zadnom kolese maju bye spice bliiSie u prehadzovaca a menej utiahnute nez na strane protilahlej. BEZNA UDRZBA I<ONTROLA FREDOLHSQU JAZDOU . • SEDLOVKA A SEDADtO reVlle dotiahneme zamok sedadlai sedlovu skrutku. V tesnej blfzkosti rafu pridrzfrne nejaky predrnet a zatoom€ kolesom.na spojoch hlimkovych alebo kompozirnych ramoch m6ie by( sposobeny porusenfrn lepidla. celu ret":" namazeme. Ocer~ve ~k~utky ~otiaIUleme'pevne. lanka nie su poskrucanc alebo rozstrapkane. podrziine predne koleso a kolenami zakrutime riadidlami Tak isto dotiahneme skrutky u pevno- TLAK V PNEUMATIKAcH Pneumatikynalmstilne na spravny tlak. Ci dreSty spfc nie ohnute alebo prasknute a presvedcfrne sao ich rovnomernej napnutosti. "by zostali pri jazde na mieste. Vyskusame Ianko a preradujerne prevody tak. Ak sa paka zda byf volna (prflis tuha). " Vysk-(j~ame s akoupresnostou dosadaju klatiky na rafik. Je vsak lepsie vyriesit ho ihnecf. Viae nez 3 nun bocneho alebo vertikalneho pohybu znaci velku nerovnost. Kotviace skrutky dotiahneme do tej mieI)'.SKRUTKAPREDSTAVCA Skrutka musi by( dostatocne utiahnuta. aby drzala prija. bezel a pa- • RAn 'Skorrtrolujeme. ako improvizovaf na ceste. bu deme skoro hotovi.77 Kontrola pred dlhsou ·azdou na dlhsiu vzdialenosf je vefmi dolezita podrobna a systernaticka kontrola celeho bicykla. aku volu. I'rehliadneme loziska nabojov kolies a dotiahneme koncove rnatice na oskach alebo r)'chloupinacie pakyo Skontrolujeme hlavove loziska a v pripade potreby ich dotiahneme. . pevne utiahneme. Skontrolujame.BRZDOVE PAKY A lCH UPEVNENIE Upinacie skrutky objfrnok. Aby sme ju vyskusali. hod v skutocnosti je stale votna: skontrolujeme ju. '--=::::::::::"--':.76. Ak je nas bicykel v poriadku. Skontrolujerne opotrebcvanie prevodnfkov.jazdnevlastnosti najlepsie.tlaku 34. 5Ll Vyskll~am. Po ziskanf skusenosti spozname sk6r. Optimalny tlak sa vpneumatikach meni podla hmotnosti a podmienok: pri. ocelovom rae me znakom strukturalneho narusenia. . merume pri otai'anikfUk prevody a doladime nastavovaciu skrutku lanka prehadzovaca. Odfnrbenv kruzok. .objtmok-pak cok prehadzovacov. Duralove skrutky najprv nahradtme ocelovymi. Potorn ich vyskrutkujeme. maju vyssi od pOl' a zaroven sazvysuje aj nebezpccie poranenia. .PNEUM<\TIKY Skontrolujeme tlak v dusiach i ojazdenosf dezenu plasra.SrfCE . i'i na nich nie su stopy po narazoch a odreniny. skontrolujeme miesto. Ak nie 56 pneumatiky dostatocne nahustene.zde. Ak je to potrebne.

bicykla mozu preriahnu tim . Zacneme tym. Ak miime lM. .presne sa clotykajd kMtiky s rMom a ti sti spravne natocene.• Skontrolujeme.a I'LAsTE A DUSE PIID. Skrutky dotahujeme sa vhodnym .Skontrolujerne loziska pedalov a podfa potreby nastavfrne.rlliS ve)'k(ivolu ale be ruhosf Akmame lo~i_sldi nadstavitelnymi s miskami.. duralovesucasti po!ikoair. .~. ped. pretoze potom sa nam budu ostatne prace Iahsie robif . • VY¢.ne<'. ktore boli casto optavovane alebosu riedke. ti lofbkii predneho a zadrullio ruiboja nemij6 p.i niektory jej ci>l. . akbola znecisrena. • Namazeme skrutky brzdovych capo\' a podla potreby kh dotiahnerne. z Iahkeho mazaniaa nastavovania. -ce Cy~ ~." .. • Skon trol ujeme. podta potreby ichpritiphneme alebo povolime.. Ci su vsetky skru tky a rna lice utiahnure obzvJa~t' tam. " .poskodena.Skontroiujeme.. • Skontrolujeme upevn0vacie skrutky brzdovychcelustr.Podla potreby ich vymerume. .nanesieme voskalebo mazadla. '. ze bicykel d6kladne ocistime.itene: Podla po lreby ich vymerume. . ti mesu rozstrapkane alebo pokro. • Skontrohijeme priecny pohyb predneho a zadneho preba:dwitaca "podra'pbtreby ichl1astavime.laniek.. I'i nie suposkodene kLipsne a praskuute remienky. • Kon~ov''_'''[lalice. podIa potreby ich pritiahneme alebo povolfme. i.eme v)7pfnaciu silu niisJ'apn)'c hpedalov. utiabneme ich V ktuke. • Skqntl"(lIujeme-gebmetriu ramu asrav jeho rurok.LE • Skontroiujemespravny tlak v pneurnarikach. Vsetko vybavenie na cistenie a mazanie marne vzdy po ruke.isoty"z dezenu odstrarume.. • Namazemevolnobezkua ozubene kolieskaa skontrolujeme ich • Skontrolujeme..wvacaa vlletky ~to~ne-capy" puzdra namazeme.a skontrolujeme. ako.78· BEZN. • Skonll'<llUj. Prezrierne. . skontrolujeme. NAso]s • Skontrelujeme.)e votne. ~ .tuhosf. • Vktkispic" yYskMame. rychlouplna& na oskach lllilioja-pritiah!"leme. • Skontrolujeme.prezrieme [eho opotrebenie. • Vyi'istlrn. • V~etk)' kanuenky '<1.A UDRZBA ME SACN A :OD RZ BA • 79 Mesacna udrzba lv1EsACNA UbR2:BA l'ozOSTA VA Z jednod PREVQDOV"iSYSTlTh-f uchych kontrol opotre bovania. . tinje su prasknure Podla porreby ich vymenime. i'i nie su poskodenepcmarazoch aleboei rue soupretlacene. nastrojorn a s dio[fi. vymenfme. -p: nie st1 na kolieskach volnobezky oporrebovane aleqo.Sko!ltrDiujeme. . • SkontrCiiujeme. PREBllDZOVACE oporrebovani e. ~i zostava hlavy nerna prili!frt6 vorualebo ruliost. ti srirovne a nemaj u_ opo trebene'alebo zl 0 mene zllby. . • Podla polreby.l. 6 tela pedalov nie su prasknute. • HhlVOVUzostavu namazeme..akuzeYmi (k6nusy).e a vysldiSanlev~etky lanka..nastavenie.akosilutiaimuMkJuky na oske stredovej zostavy. ci nie suposkodene lankovody.zlomenezuby. LANlcA 00 • Vyskusame. ci zostava stredu nerna pnlis verki:i volu alebo.. t • Duse. Odstranime z mel"! kaZdy zadrety karnienok. najprv jm)(istime_ 1 I' • Prezrierne.p . • Skontwiuj. . STREDOVA ZOSTAVA KOLEsA: . s6 lanka na pnute a Ci plioit Iadaru pr(slusnych prvkov nepreklza"aju (brzdy a'preYody). d su rafy-rovne a-spice roVnomemenapnute.Skontrolujeme sulad mdexov ukazovatela na odadatej packe 'iL ozubencllo\<olieska a podla polwby nastavime napllulie lanka' nastavovacou skrutkou alebo. • Prevodruk y vy6stime. .kotvtacou skrutkou lanka. brzd a kotviacich skrutiek.nok nie je stuhnuty. i'i retaz nieje nadmerne opotrebena alebo . - '" .istlnievodftka prehad. • Skontrolujernea vycisume. kde-sme nepouzili zavitovy tmel. Viae ako 3 rnm boenealehovertikillne vychylkyvyiad"j([ certtrovanie • Vyi'islirrie riify. • Skontroluj "me._Namazeme zodpovedaiticirn mazadlom. • Skontrolujeme upevDovacle skrutkyklatikov. • Ak s1. . VilEOBECNE RETAZ • Skontroiujeme.. .SkGntroiujeme.isln\ s n'adst:Witernymimiskami '1\ kuz"fmi (k6nusmiJ... podla potre by povolfme alebo u tiahneme. HLAVovA 2:0STAVA BRZDY • Skontrolujeme opotrebenie brzdovych klankov.dezena..eme. 1'. . Vsetky potre lonerna rice.

pnlis vefkti-v6I'u).Predne a zadne brzdy rozmoruujeme it "yciSthxV'. PWJi:E • Vymenfme praskn u fe tela pedalov .sp'i~ maji\ rovnomerne pnu Lie. • Lanka p.Ci ~u rqvne·nify a. potom vsetko namazeme a starostli vo skompletizujerrie.Rozoberieme I II tel~ avodltka prednaho j' zadneho prehadzovaca. vymerume.' ". zlozfme azbavtme ju lWGSlot a mazadla • Skontrolujeme gecmetriu po~kodene: ramu. podla Vymenime nastavovacjch sknttiek. nastavfme priecnjl"pohyb.su nadmemeopotrebovane alebo poskodene vymenfrne. • Navo.opotrebovany vod iaci a narmad ko tu~ik. . • Retaz rozpojime. nanrazeme.potreby vymenfme a namazeme.pi:esnu polohu jlfelmdzov'lcov riav~etkyQh prevodech.ntrova t.atocene: HI. ktore je dostaf iba v specializovanych predajniach. i'i votno bezka. VSefky cash vyC:istitne anamazerne..Skontrolujeme. aby sa lanka neposkodzovali a jemne nastavlme lanka pomocou SrrtEDOllAZ05TA VA • S tredovuzos tavu row berieme. NABOr~ KOU!JS • Rozlofirne loZiskii." pedalove lo2iskll. vycistfme vsetky casti. ci nie su rurky ohnute _ alebo inaksie vrozpustudle.ne a navleciemeich do Iankovod t.nutne.Rozoberierne • Vymerume ich vymemme a namazeme. vcifnobelliove. ..emebtzdo"e~apy.me. Vymentrne. f0 ~as ri.d overfrne Jeh~'nasta v. vymennne moine h 0 liyc. !i:l'"ty je narazeny alebo hie je a zadneho naboja.1<01 ieska. Skontrolujeme.lOoShipe. kaZdy. maticealebo rychleupinace na vsetkychoskach ' • Sko"trOluj~. jeden mesiac oprava pedalov. Vymerume. prlpadne remlenky. ti retaz nema stuhnute clanky.hodnyli1 mazadlom. zdemontcjemeju a namazeme. skentrolujernespravnestfunkcie a podfapotreby nastavime. (Iankcvody nero· fiahnute teA on om narnazeme).80 • B EZN A (LORZ SA ROCNA ODRZBA ·81 Rocna udrzba by sme mali nas bicykel uplne rozobrat. vsetk y potreby vymenime a namazeme guratkovEHo!iisJd. • Zlozimes(rCiastl<y podla navodu. ako s)i utlahnute kluky.r a skontrolujeme.natiahnuta. ako stredova zostavaa Ioziska nabojov. • Podlapotreby vyrnenlme brzdova klMiky. Niektore suciastky.VA . .ZObel ieme hornu a d"lntfila. pro blemov.Retaz...JOVY SYSnlM • Skontrol ujeme ozubene . klipsne alebopretrhnute REtAZ .DI.alebo. • Ak je to. • Zmontujemevsetky st'iel..p. nechame kolesa odbome vycentrovat.podfa. Podla • Utiahneme koncove nabojov kolies.funguje: bez o:Jei. VyCi5 time. Vymenlme . • Brzdy zlo~fme nasp".edneho . Ak zadrha va: PREHADWVACE • . y a prevodruky.tky. Ci saklatiky dOlfkaju rafikov a i'i $\. vymerurne. Viae ako3 nun !:>ocru.dezenu odstranima.i centrovanie. d~lgie su:l'iastl<y (Okr. d'alMmesiac btzd.Janka. i oporrebovane zapuzdrene loziska (ak maju. poskodene 3. vyzaduju specialne naradie. • PIMte. dalsfmesiac prehadzovacov atd.volnobezk ..enie . Utiahnerne kotviace skrutky Ianiek lak.tzn. alebo prasknute. I' LANKA • Nahradtms poSko. HRZDY • Namap. JEDENKRAT DO PREVOI.sklljetr)e rtlm a. • Skontrolujeme. vytlstlme vsetky ichcas'\i. vycistime ich. • Skonh'olujeme spravny tlak v pneumatikach. ~' • Sl<. Ak je ich pctrebne'vymenitrpotom vyinerume naraz v~etky prevodruky.na.a namazeme gu:fUky.enll'Mu kOliesj: .(S8. '.hlavovej zostavy a vse tky casri vyi'is time .Ci droty splc nie 8U ohnute potreby tch vymemme..'emit~e_. KOLEsA / • Vycisnme rilfy. {li-rrie sil ROKA opotrebovane.ko1ieska-" refaz.stredoee] oske.a. krora j" nadmeme opoll'"bovana. Pnpadne pouzijeme vanickus kefkami.d~. Potom retaz vystlslme a namazerne v. vymerume poskodene alebo opotrebovane.s( loziska . Porum vyskusarne chod.¢ Iankovody. ktore bolrcasto cpravovane alebo siiriedke.ilujeme. • bemontujeme sedadlo. aIBP" vertikalne vychylky vyzadujo.Vacsina tychto ukonov sa vsak mozeurobits pornocou jednoducheho naradia.stfpik sedadla a skrutku predstavca. rozpletene alebo pokriirene Janka. PLASTE A D"USE • Vs"tl<y kamienky a n""isl6ty z. Rocnu udrzbu je dobre napriklad rozdelif do jednotlivych mesiacov .AYOVA ZOS'TA. alebo venceky Ioziska. presne • RO. Rozoberieme vsetky suciastky.as. prtpadrteejopotrebovane zapuzdrene loziska.Qntn.ktore. . -rd J"!<iS1apnych ruechanizmus \rSEOBEtNE ped<iloih vy'asHme a namazeme upina. spravne l.

. mozeme ide nahradit. . starou dusou aleboi obalomod zuvacky. odstranime lanka ill cely mechanizmus arucne .ink!ivetiticku alebo dr6t a previazerne paskou alebo pruzkom oska zlonu.• 8J Nudzove opravy na ceste MOMENT.l'llASRNUTE SEDADLO III. • DO~A.PRETRHUTA REtAZ •. Sme naceste a zrazu sa bez akehokolvek varovania pokazt dolezita suciastka. ale vadinou zistime. Vyzaduje iba trochu predstavivo. Ak sa otvorom d. .myslfme a pomerne jednoduche.... pornocou ktorejupevrume su'. Ak sme na horskom bicykli d'aleko od civilizacie..sti: vacsina zavad sa da opravif improvizaciou s vecami. rreba diem podloztf nejak}'mtenkym materialom: kuskorn kartonu._SNE ZAPLATY Moderne rlMt'" maju tenke sjeny. ze ju nername prave vtedy ked' ju naiviac potrebujeme. • PRETRHNUTE SPOJOV AClE LANKO BRZDY Ked"sa nam rozpl elie alebo pretr hne spojovacieIankobrzdy. 1 . Asi po pol hcdine budems musief opravu opakovat. 11~ m zo sedadla zos tanu iba ~.Rovnako mo>:eme pouzif pasku na stiahnutie. • PNEUMA TlKY Ak sme si zabudli supravu na lepenie alebo zaplata nedrzi.NAImADA DUSE KaZcly cyklista by mal matpumpu. aby napfnaci kat-lie ria vvstretom ramene napmal refaz . ako.KU okolo lankovodu tak. navlecieme kus vhodnej rtirky nazvysny pallyr a pripevnfrne paskriu.. v Ak je pcskodene-uchytenie a vedenie Janka vovladacej packea lankcvcd vyskakuje. :. je to situacia velrni neprjjemna. • ZAPLATANY 'PEDAL .alebo sveter a priviazerne knskorn !lmCii:ky.starymi novinami... prestrtfme drotom alebo kusom dreva.Aha vam zni~l pedal. ktore rname po ruke . Cez vii(~iu dieru v plasti sa mM:e vytlacifna povrch i nafukana dusa.iaslku. tenkymi prnZriymi prutikrrii. . . • LOZISKA HLAVY I'd jazde.\ ~l'dadLa nii' nezostalo alebo nl"I~ moine ho opravir. V n~jhor§om prfpadeplasr vypchame travou. te navlecieme knsok duse cez hornu a dohur. ktorenie sn kryte v lankovode. I I • ]'REDNY PREHADZOV At Ked' sa rozlomi. Skusime by! trochu vynaliezavf . Dusupotom vlozfme spar.v d'alSej"jazde.si. do pneurfiatiky.om otame ich lntleou a previazeme. nasadime retaz na prostredny prevodnfk. vyl:ierlumc i sedadloa ideme v stoji. ale pomoze nam to aspoft trochu. bahnitymterenom alebo vodnym tokom chrarume 10iisM tyro.VY Aky ~a1'Unerii~ . abydrzal v uchyteni. • BRZDOV A pACKA Ked' sanarrrzlomi brzdova paCk a.I '" l -~ • POSKODENIE SEDADLA Ak narn na ceste dosluzila vypchavka sedadla. namotaroe okolo ssdadlakoselu. Potomvloznnespaf dusu a nah usnme] u.riesenie mdze by! blizsie. Ak nam ~.casfhlavovej zostavy.a poskodene mies to omotame knskomizolacnej pasky..alebo i.Aby k tomu nedoslo. na viazeme kus dreva na klinec. lfstfrn. latky. m6ieme menst defekropravit nasledovne: dusu opatrne vyberieme z: ploiSia. To lE TEN . alebo tie ~asti lanka.82. ktoreho sakatdy cyklista obava. Zoznam dobrych napadov. narnotame eliisticku alebo izolac1111paS. aka si pomocf pri nepredvidanej udalosti je nekonecny.i kuskom pevnej SHUrY_ • PORUI'REHADZOVACA Pri poskodeni rnA prehadzovaca dame re taz na prostredne koliesko a pTehadzovac zviazeme snurkou tak. BEiNA UDRZBA NUDZOVE OPRA VY N A CESTE . ale oska \7y drzi't mOZ:eliie ho nastavi i Ked'stratlme spojku retaze..---. .

bez ktorehb by S\I Ziad_riycyklista nemal vybrat na cestu do terenu. (Pouzitefnyje drot z ramienka vesiaka na ~aty_) Retazpresunieme na koliesko. preroze Sa pretrhlo prlliil bhzko ov ladace] paky. ktore.v okolf najdeme.zavadu napravtme tak.inej suciastky. Turo. ze lanka priviazeme na Kosik 'frase na rame alebo na iny vhodny predmet. ale mala by ntis do_viezfai domov.came v srnere hodinovych 1"ln>iiCiek. ktore rna od .obycajne Ii rvare Z€mia- koveho lupienka. tak.Ictorou chceme pootoci(. Koleso oprieme. Pouiijeme na to kusok tvrdeho dreva. PLASTICKE sf AHOV ACIE PASKY Vzdyje dobre so sebou vozif niekolko obzvlasf ku pevneniu niektorych cash k r<imu v prfpade. Sruirku ovinierne okolomatice alebo. Centrovacim krucom utiahnerne volne spice. Na raf zatladme talc silno. ak chceme povolovat. Pasky mozeme vozi t na r6znych castiarh bicykla . priviazeme.odstrihnerne tak. Kratsiu cast dosticky oprieme 0 maticu a druhu . slip alebo inu pevnu oporu. Ak lanka nemozerne priv lazar. mozerne drotu. aby najviac zahnutecasti rafu boli hore a dole.. zlozfrne pneumatiku a spice nastaviskrutkovacom.. mozsme skusif iny postup. alebo sa strati upevnovacia shu tka. me tie: .napr. Drot zasunierne do prazdneho otvoru a potom clankyretaze provizorne spojif kuskom ho. susednych l:l(ljva~M odstup. Drevena UpBVhovacia skrulka kluky musl by! zhotovena 0 trochu viii:ilia.ai:ne presah na kazdej strane asi 2. prtpevnene k sedadlu. ze konce naviazeme na nejaky predmet. Drevena skrutka ma samozrejme nizsiu pevnost. staruplechovleu. DREVRNA SKRUTKA P(miijeme vreckovynoz. aby presielmedzi vidlicou abrzdami. ked'praskne objfmka.7-<1f nahrad II za skrutky'alebo iue sMiilstky.dlhsiu casc pouzfvame ako nasadu kfL\~~. k opore nosira alebo zastrcene do sta hovactch pasok. zeponed. aby vnutorny zavit stredovejosky mohol v drew vyre~af zavit ria zaskrutkovanie.84 • BEZNA UDRZBA NUOZDVE OF'HAVYNA CESTE . zekoleso vyberieme a uchoplrne do ruk tak.o strom. Takll nahrada skrutky drif lepsie. na tyCkll.kusoksnurky alebodrotu kplochej do§bcke. OSMl(~KA Po kohzii alebo naraze m6ie bid:l cyklista skoncifs deformovanym kolesom. Napr.aby sa koleso co najviac vyrovnalo. Ze ho vyrovnarneaspon tak.nam spadne reraza srratime nit. QrM VA LANIEK Roztrhnutc lanka rn6ieme ruidzovo spojif tak. blvor ncrupevnenlekmko DR6T AKO NIT RETAZE Ked.~-cm Konce drotu potom zahnenrepozdlz refaze dozadu voci pohybu retaze a pritiahneme ich paskou. Ak nell1~me Cfm centrovat. 6alej potom pokracujerne pomaly a opatrveJ'mi pomaly. . Spodok pridrztmena zemi nohou. a obrarene. napr. 5u vefmi pevne a uzitocne.85 IMPROVIZACNY KEOC Aby sme nudzovo nahradili kf0<::. Hlsok pevnej han dry alebo podrazky.ota. stlpika sedadla. 1<tory je pmzny a moze drzaf nastavenu polohu. Z dreva !}l6teme vyre. lebo imic by mohol drdt uviaznuf v priestore medzi kolieskarni. ak chceme zatahovat.

ktore sa deformovali.vratit spar do povodnehc tvaru. kym ich skontroluje odbornik. ze prehadzovadnarazil do zeme. Kazda takato oprava vsakvyzaduje specializovane dielenske vybavenie. Avsak opakovana jazda bez vacsiny vyrobcov nechcu takto vzniknute poruchy ~. ~oby mohlo byfnebezpefue. Nemusime si nutne vsimnuf kazde poskodenie nateru. ale to. To mote vawe narusifzmsnu prevodov. aby sme ho nechali . ci nedoslo k poskodeniu. ze sa bicykel neda dobre riadit.vyrnenit.alebo sa zachytil 0 vyplet kolesa (v dosledku zleho nastavenia prlecneho pohybu . Poruchy ramu. pretoze sa rilly daju vybrat a. 46). ale vyplaca saiba vtedy. Mnohe poskodenia vznikaju z opakovaneho namahania. Hlinik vyzadujena jeho zvaranie odbormka. a preta je dolezite pravidelne kontrolovat. Skusenf jazdti tlmia narazy rukarni a nohami. StreOOVQ SpojkO CELNY. aby sa nerozsirovali d'alej.86. ktora by mohla sposobit vazne poranenie. Niektore zdanlivo mensie poskodenia mozu vie sf neskor k daleko zavaznejsej poruche.by sme rnali nechat ihned opravif. pretoze opakovane ohrievanie povodne tepeIne spracovanej strulsrury sp6sobuje narusenie skladby kovu. svoju dan na rame a zaruky tychto skusenosti si vezme cujevylmutie ramu.NAROCNOM TERENE Skoky a <falsie akrobaticke kusky. alebo spojky ramu. ale seriove bicykle maju povolenu odchylku do 3 nun. vezmeme doodbornej cyklistickej dielne. Strhnute zavity v stredovej rure sa tiez m6zu znova vyrezat v odbornej dielni. obzvlas! IIkrokovych svsternov. Ocelove ramy maze odborruk bezne. . aspen dovtedy. Bicykel vyrovnat. ktore umoziiuje [azda na horskom bicy kli. [e zlomenie ramu . takie bicykel to1'ko netrpi. ak SIl na praskliny na povrchu mozu na tvrdo zvarat. ale naraz sa preniesol na hornu a dolnu rtiru. Mensie U"\ozujednotlivo vymiei\at. Najfahsie sa opravuju ocelove ramy.je vsak velrni zriedkava. aby tietovzdialenostiboli rovnake. BEZNA UDRZHA POSKODENIE RAMU • 87 Poskodenie faIDU K PoSKODENIU RAMU BrCYKLAmoze dojst' bud' v dosledku narazu alebo jednoducho z unavy materialu opotrebovanim alebo kombinaciou oboeh. Tento drub poskodenia nie je neopraviteIny. potencialne poskodzuju ram.NARAZ Vazny celny naraz nemusi vobec ohnuf prednu vidlicu. Lepene hlirukove ramy sa tiez Iahko upravuju na rozdiel od zvaranych. 6 rue su INE POSKODENIA JAZDA V. Ocelove rury sa KONTROLA RAMU Ob{azmi ovladatelnosr brcykla byva c:asto sposobena ohnutun ramu. PRASKLINA RAMU Praskliny ramu maju rendenciu vyskytovaf sa naima okolo ramovych spojov a bj'lvaju dosledkom staroby ramu alebo nerovnomerneho ohrevu pri jeho vyrobe. ze ram nie je v poriadku. Vsetkym poskodeniam ramu venujeme teda pozornost. Presknsame. Rozdiel had 3 nun medzi oboma stranami nazna- rame spojky . je nepochybnymznamerum.po:zri str. OHNu-rY ZAVES PREHADZOV ACA Tato porucha moZe by( sposobena tym. Skontrolujeme. sa [edina porucha. Ci je struna napnuta. upevrume dlhu strunu na hroty zadnej vidlicea vpredu jedenkrar otoctme okolo Tilly hlavy a potom ju natiahneme k druhemu hrotu zadnej vidlice. ohnute vidlice alebo prasknute zvary rurok. ktore vyvadza koleso zo stopy. Pravitkom zrneriame vzdialenost na oboch stranach od sedadlovej rury Idealne by bolo. Pri zobrazenom rame relanvne pevne vidlice odolali. ak ram je inak celkom v poriadku. Niektore hlinfkove ramy maju vymenne zsvesy r~r. Aby sme skontrolovali vyrovnanie ramu.

. ~y brzd SU opotre• Brzd 0 ve lankasa bovane • Vyllisti't'.dlicu~bi<wkel ne:cha i odborne vywvria_. a aka shim komurukovat.<l. volnobeznekolieska "arelaz • Poradte sa v odbome] predajni 'ale bo dielni . Tento supis l:JYnarn mal pomocf pri hladaruprfciny poruchy nasho bicykla.\iahnufkfU'1$6v" skrutky .:pst~-W)J • Nasiavif streciovii zostavu • Nastavif osku loziska pedalov • N"mazata rpihy.beine kolieska) .46.52-53 ·66-67 _ 40-43 • Utiahnut hlavovu • Vyoentrovaniekolesa aI ebo od bOI:i1a oprava • Dotiahnutieskrutky • Vy6Sti t .nabojoch • ~ozcentrovane_ ko!es~· • Hlavova zostavasazadrhava "Cvaka. .'e(aze prj brzdem • Vy:rojr[i~ni.' PIM.br3dove klMil<y a.I<ov .e 13fzdalebo nas ti.e nastavene 4.• 48'-49 n1m ozubenym kolieskom • 50-51/ • Naruadi' spraynym typom v olnobe:z1:.' Vyrfj.Upravi(tlak pneum"tlk • Qdpilifpresahuj1:ku • Odstranif ostry predmet z piJ..y pohyb.a pritiahnu ( hlavovu zostavu • V.edaia· . • Pedla-moznosti vyrovnaf • Nastavif alebo vymenif .a volne .poslednom prepieh• D u.Uvolnene brzdove ramena skrutky Caste prepichnutia • Prflis nizky rlak -v pneumatikach • Dr6t spicepresaheje do rafu • PIaU po. Vsetky bicykle pri jazde rozpravaju stalou melodiou sumu..1 ria tQi'errie brzdovych. BICYKEL PRIZNAK Klepa nie-a chv enie PRAVDEPODOBNA P RICIN A • Porucha v nastaveru bl'~i\ • Uvolriena predna vidlica.ufspiijovacie shutky .M pedalov pI)lis utiahnute • Reta z poskodzuje prehadzovace • lCo.34-35 prehadzovaca • Lanka prehadzovacov zadrhivajL' (su vyfahan".tveniic n. nadmerne opotrebov an" . Musime pocu va it hladaf a skumat neobvykle zvuky a musfme hladat prfCinu ich vzniku.nastavenie brzd • Brzdove pAky Sa priocn.riadenia PRIZNAK Ob(llzne riadenie PRAVDEPODOBNA RIBSENIE STRANi\.55 41-43 ifymeni. Zu by prevodufka sir ohnure alebo zlomene • PO!'u~er".clhltroval'Kolesa • N asl. 2':ianok si • Vvmeni!refaz namazat.~aje s fa ra alebo chy bna .'NAMIO<YM predlzenjm nasho tela. tym viaeejsi budeme uvedomovaf technicky stav nasho bicykla. .kcliesok '..) . Nauctme sa. su rozstrapkane alebo inak poskodene • KI at.55 .st4 -zvclnobeznych koliesck alebo z prevodnikov Refaz vyskakujc • Prevodnik je uVOrrieny • Krivy prevodnfk • Narusene nastavenie priee' ne ho pohy bu prehadzovaca •. brzdove paky • Brzdove klatiky (rlif) su mastne.Pr. nevhodny pre dany raf nutrnebol skorarelovany • Opo trebovarw d ezen .53.kIatWy '.erua brzdovych zosravu klatikov • Uvofnena kluka • Oli.6-49 • Nemazaranastavlt • 44--45 alebo vymenit lanka • 'Nastavif indexovanie s prtslus. Nepresne nastavenie indexovaneho manenia prevodov "nechodi" .>ti(brzciove klatiky alebo (M • Vymenit'brzdove klariky • Orra".Oska loziska pedalov uvolnena . PRiONA • Hlavovazosrava je uvolriena alebo sruhnuta .raf .24-25 ·66-67 . vorl1o. Skont'ffilova{ nastavenie sto py a nedra t vyrovnat nim ·6()"':61 Koleso mavolu • Uvotnene loziska 'Y nabojoch . akoho vyladit.62-63/ 66-67 .rmta Drltnutie pri sliapanf na pedale .sla • Vymenlf 1'1£( • Vymenir' d'u~u Nedokonale prevodov zaradovanie cas..IieM • Z1.. rozhybaf alebo vymenit' • Vymenif:Preyt>dhik.Predn~ vidlice je ohnuta • Zhi stopa kol esa • Nasta vit. eim viae jazdtme.40-43 -40-43 .tAkprob~em pi'efrva va..:i S a lebo v lhke _ Brzdoveklatikysu Ie opo tre OOvane .a namazaf kotuce • UJlirhri.alebe f.Vymerllt osku . pokial' je vsetko v poriadku.?~i(. .tMe prehadzovaca su Iipina ve (zadr Mvajti) • Na$tavi(lDiisk<l.StUhi1Ury • v}.mm:a.1oh!'iku .io<. namazat alebo vymenif lanka .-Vi f hi ii"ov6 .f-p'revodnik nepohybuj ti Brzdypri pouzitf plskaj''( a vfzgaj(J • Brroove klali ky (!ill) sti ne.prehadzovaca . MOZNE rORUCI-IY A lCH ODSTRANOVANIE ·89 Moine poruchy a ich odstrariovanie JE D'i. • NasbviHoii$kii pedalov refaze • Nasta:vicvoditl\a Brzdv nepracuju 6i. prevodruka alebo volriobeznych.L. ktore vytvaraju typicky celok.inne nev rncajti.ve" zvukv pri sliaparu • 'Oska stredovej zostavy uvolnena .bafrefaz ·64-65 io 32-33 • 6Q--61 RIBSENIE STRANA . vlhk~ alebo nec.hrzdove • Nanfiarne rafu alebo jeho rozcentrovanie • Uvclnenie upevnovacej skrutky brzd • Loziska stredovej zostavy priM utialmut'.(nasta vil). cvakania a sycania. Nastevif loztska v. Qo.34-35 .34~35 .52' oska stredovej zostevy. • Zapadka (pozri Slovrucek] zakli. vymenir VOI'J.Jl8' BE:?: NA OD~ZBi\.Nespra vne na ~oc_enie brzdovych kMti.11af zubv alebo ·52-53 ..40--43 ciiuwk .51 .klankov • Pritiahnuf upevitovacie Relazkfze • Retaz je 01'0 tre bovana • Stuhnu ty clanok retaze • Zuby.Vyci.25 • Nekomparibilna retaz (prevodruk.• Nastavif brzdy • N itsta vi. VyCisll.Vymerijt.

.ch ramien sjednym otocnym «apo). zosilnene a kolesa sviacucelovymiplastrai. niekedy: toCivy moment. prehadzuje retaz medzi prevodnfkmi (stredove ozubene kolesa). moZe sa . ktora rna na konri lankovodu zamedzif jeho vzduchu po povrchu teresa.noh je nelinearny. Predny prehadzovat prevbdov'(obvykle Mechanizmus menenia ovladany lankorru. Kazetove L()ziSko pozri Zapuzdrene. • ~ J .hodnota je 55 pretehrske disciphny podla. Brzdovy klatik Brzda v aaboji (tzv. ktorym. Velkost predstavca urcuje predozadnu Krufiaci moment Sila alebo energia. Aby system pracoval spolahlivo. HPV . • •••• •• . na nich supacky bfzd aprehadzovacov. vidlicev rame hlavy. ako napr.Human PowerVehicle Vozidlo s Iudskyrn pohonom. pedale KYuk0vY prevod opisuju kruhy. . Zatiahnunm na brzdove lanko vyvolava kliesrovity zvieraci pohyb.je riaditelnost bicykla. rozstrapkavaniu pri styku s lankovym vodftkom privarenym na rame. packach menicov prevcdov. v ktorej sa otaca krk prednej vi dl ice (predna vidlica) v Ioziskach hlavovej zostavy. U prerekarskych bicyklov byva ·obyc. u horskych 'bicyklov byva sklonena dozadu.OVNICEK SLOVNICEK ·91 Slovrucek A Aerodynamicky odpor Odpor vzduchu proti pohybu nejakeho telesajekombinaciou a) tlakovehoodporu . ako spajane kovy. zostavy: nastavenie prehadzovaca.lozisko Nipl dr6tu Podlhovasra rna ticka. prevodnik o Odpor pozri Aerodynamtcky od por a stredovu osku. Predstavee Spaja riadidla polohu s krkorn prednej riadidiel. Technicky vzate je i bkykelHPV.Cefust Cel'us( pozn. ofai'af v srnere hodinovych. na ktore sa upevnuju osky kolies bicykla. ktory spaja vlastnosti horskeho. Optimalna Frekvencia sliapania ukazovateli ovladacej pacley.SL.rlo ktorej sa skrutkuju konce drotov (spicov). na rarkolesa.bicykel. vyzadujepresne umiestnene na brzdovvch packach.ktora sposobuie otacanie. Prevodovy pomer Zmena velkosti sily alebo pracev hnace] casti syst€mu k velkosti sily 00 . System zostrojeny rak. . ocelovych rur s pouzitnn nezeleznych zliatin. mosadz.tjne vodorovna. Uhol hlavovej rurv ovplyvi'l1.silu.cez paky ovladane nohami.aby prenasal hnaciu.11.obtekanie .ktora spolu s brzdnym povrchom rafu kolesa p6sobia prizastavovant bicvkla Bubnova brzda pozri Brzd a v naboji Horna rura Rota spaiajuca hlavu so sedlovou rurou. prehadzovaci alebo preradovaci. ai 85 oITii'okj min .kolese vytvarajiicipohyb cyklista.Uchytna dosticka Prehadzovae pozri Zadny prehadzovsc alebo Predny prehadzovac. striebro.Pre to K Kaliber'Hrubka alebo priemer. J e UJ~eM ich smeru. Praktickysa tentonazov 'pouzfva iba preakekclvek ine vozidlo s Iudskyrn pohonom.cdpor zo z6ny podtlaku za relesom: b) trecieho odporu . okrem bicykla.9O.ramu.sa brzdove klatiky prit!<icajti. bubnova) Zariadenie..ruciciek alebo proti I Indexovany system Lankom ovladany krokovysposcb zmeny prevodov.ichdruhuje 95az 130 otacok/min. Kovovyalebo tvrdo-plastovv nosruk s gumovou alebo plastovou trecou plcchcu. Kufor pozri Uchylna dostrcka .l. v ktorom prevod stihlasi s indexom vyznacenym na Nastavovacia skrutka Dutaskrutka vtvare valca. hnacom.rafe. ktorou prechadza lanko. Preradovac Mechanizmus menenia prevudov (obvykle ovladany lankom). Hlavova zostava je urniestnena medzi KI'uka Paka spajajuca pedal. ktory preraduje stu pne zosta vy unas a~ ov vnutri na boja zadneho kolesa.ktory Kombinovany bicykel Nazov pouZity pre bicykel. PrJ utahovanf sa pouzivaju centrovaciekluce (cenjrakluce). Prevod System mechanickeho prenosu energie od operatora (cykliMu) na krutiaci moment na Cel'tls(pva brzda Sklada sa z dvoch oto61y. v ktorych sa otacakrk prednejvidlice. N k jemnernu nastavovaniu laniek. Koncovka lankovndu Suciastka z kovu. aby cyklistovi poskyrla viacej priestoru. H Hlavova nita Rura.Hroty vidlice Zavesyna predne] a zadnej vidlici. p Fajkovame Proces spajania dvochkusov B eelustfbrzdy na. ktore rnaju nlZsf raviaci bod. cestneho a turistickeho bicykla: rayne riadidla. here brzdfkoleso v naboji. ltd rozdiel od hornym a spodnym koncom hlavovej r(ny: Obsahujeloziska. cel'usfove brzdy obvyk Ie S centralnym tahom. Pohyb. . Napina dr6! vo vztahu 1< rafu kolesa. Nastavovacie skrutky su F Rychlost sliaparua merana poctorn otacok za rninutu.

kde je IIlo.Strbcr vsetkych rurok. ukotvene. z Zadny prehadzovac Mechanizmus menerua prevodov (vacsinoll ovladany lankom). niekedy i so zarezmi pre zvysenie trerua (klinovy remen) na prenos krutiaceho mornentu. z oboch stran naboja kolesa S otvonni.6 az 111. Spojky posobia dekorattvne.:zvaCSujlt plochu spoja a prispievaju k rozlozeniu sil v rame. tym krarsia je stopa.plaste dotykaju zeme. ktore sa meraju 'if milimetroch aj pri horskych bicykloch.7 em (38 ai 44"). ale menej ucinny a drahsi nez refazovy prenos. lanka na obe brzdove vyrov. Zapuzdrene loztsko [kazetove lczisko} Uzavreta jednotka obsahujuca uzavrete gnr6&ovealebo valcekove loziska. Priecny pohyb Nazov oznacujuci rozsah kolrno na rovinu bicykla.viac suN~tok obycajne vo vztahu k osiarn otacarua. v oboclr ramienkach brzdys centralnym tahom. Pri zatiahnuti lanka brzdy sa tato sila rovnomerne r0210zi prithicaj(1 brzdove klatiky na I'Mkolesa.navanie stopy Vzajomne vyrovnavanie predneho a zadneho kolesa bicyklu do zakrytu.ktorych sa vkladaju hlavicky 5pic. Zvaranie v ochrannej atmosfere Typ zvaracieho procesu. Prfruba Kruhova obruba. Uchyti~ do sticka . Kazetysu jednorazove a nepotrebuju ziadnu udrzbu. ktory je stale usmerfiovany na zvarovany spoj. Lanko prechadza strmenorn. cestne 'a turisticke vsustave metrickej. ked)' sa kovove rury zohreju az na bod tavenia a potom sa spajaju dohromady. 'ktore vedie lanka v miestach. Cisty. J e to mala do§ticka z kOVL1 alebo plastu. ie sa horske bicykla meraju v palcovej sustave (palec .r. kde prechadzaju pozdlz rur a zabranuju volnemu pohybu lankovodu pri zatiahnutf lanka. Spolocnv nazov pre kluky a ozubene kolieska ria strede i vzadu. Razvor Vzd ialenosf medzi osami kolies bicykla alebo miestami.92· SLOVNICEK SLOVNjCEK • 93 alebo prace v hnanej casti systemu.napr. kde sa. do. u Uchyty.2. na ktorornje ukotvenc lanka brzdy. R Ramienkova brzda Sklada oddelenych rarnien.. radiacich pacok na spodnej TW'e. Cim val'S] je ohyb. rurky do vzajornnej polohy. v ktorej sa nachadzajedna alebo. ktory prehadzuje refaz medzi ozubenymi kolieskami votnobezky na zadnom kolese. . vyi'nell<y Pevne montazne body na rame bicykla pre pnpcvnenie dalsfch sLtcastf. 54 em).cas! systernu prevodu. Priecny pohyb prehazovaca sa vymedzuje nastavovacfrni skrutkami. 1"imocouspojovacieho 1'. Vynimky z toho tvoria klukv. krore presne spajaju. na ktorej su namontovane kl'uky). pumpy a pod. V6Ya. kosfka na flasu s VOdOLI.nosicov tasiek na vidliciach. Pri bicykli: 1 ohicka prevodnfka so 48 zubami sposobr 4 atacky kolieska s 12 zubami (prevodovy pomer je 4:1). podrazke topanky.ena stredova zostava (nastavitelne ~l rcdove loziska alebo zapuzdrene loZiska " oska. aby mohli byf zavarene alebo zlepene. Spojky ramu (mufny) Tvarovane objimky.cel'us((kufor) Vystupok preuchytenie cyl<listickej topanky do naslapnehopedala. ramienkovych brzd.hrotov vidlice od osi hlavovej niry). ale najrna zosilnuju spojenie tym. Refazovy subor . charakrerizovaneho pri otacavol11. Kratsia stopa znamena menej citlive ovladanie. Spojovacie lanko spaia ohe ramienka a (all lanka je sustredeny do strmeiia. ze upinane. takze obe ramienka sucasne sa otacaju v capoch sa z dvoch s Spodna rdra Rura spajajLlca hlavovu rum v uzle stredovej rtirky so sedlovou rurou a retazovou podperou (cast' zadnej vidlice). riabojoch kolies a pedaloch. ie. ktore uchytenych k ramu. M6Zu sa pouzir v stredovej zostave. kde predlzena oska hla vovej rurky pretne rovinu zerne a ohybvidlice (vzdialeuost.koleso alebo sedadlosadvojitym pohybom Iahko a rychlo montuju a demontuju. pohybu ale lepsiu stabilitu a drzanie srneru jazdy (stopy bicykla) Rychl oupmacia packa Pouzfva sa namiesto koncovej matice kolesa alebosedadla tak. v Vodttko lanka Navarene alebo priskrutkovane ocko alebo zliabok k ramu bicykla. Pri beznych bicykloch byva v rozsahu 96. Neziaducemu vplyvu oxidaeieje zamedzene inertnym plynom. Spojovacie Ianko Kratkc lanko.pohybe cvakavyrni zvukmi. UrOZORNENIE Cy klisticke kon vencie urcuju. S razvororn suvist stopa (vzdialenost medzi bodorn doty ku prednej pneumatiky so zemou a bcdom. nadbytocna v6YaNazov pouzivany pre vvjadrenie uvolneniav loziskovych zostavach. Zostava rarnovych ruruk. Puzdro Uzavreta objimka alebo rurka.casti bicykla. I 111 icnka. vychadzajuca SITedova rurka Cas~ramu bicykla. ktora je pripsvnena 11a.znacka " . hare vytvaraju ram bicykla. Remenovy prenos Pas rernena vyuzivajuci trenie.

lanka 20. 81 N II L lanka brzdy 20. 83 mechanizmus zadneho naboja 56-57 pa. 48-49. alternatrvne systemy prenosu 56-87 automatizovane 57 indexovane systemy 89 lanka 44-45... 81 vymena66 plaste 29.64-65 pedale 58.32. improvizovane 84 kfuky:38-39.prehadzovac 38. 72-73 maznickv 69.91 l1dtzb~ 81 79. 44.1bo Jt! po~ri ko Iesa nriradie 16-19 ccstovQe74 ~pecialneJ8 univerzalne 19 I iastavenie spravnej stopy "~2. 93 udrzba 25.81 horske bicykle 10-13.93 .63 v6fa64. n:astavenie stopy 32.80 galusky36 hladke34 konrrola pred [azdou 76. 83 nastavenie 60-61 rocna 6ddba 61 udrzba 79. 80 vedenie lanka 44. 91 prevody38.ie72 n81 . 32-33 deformovany 85 loziska nabojov 59. 41-43 p pasrorky pozri volnobezky pedalelf demontaz S? kontrola66 loziska 58. 92 c cestovne prfslusenstvo cy kloturistika 75 75 M mazanie 69.8. 25. 77 K kefa na volnobezku 71 kliestena strihanie lankovodu 17 krucna poistne matice hlavovej zostavy 60 kruce17.87 bema iidrzba 68-89 mesacna 78-79 roena80-81 brzdy20~27 brzdova pileka 15. 21.80 ventilky 34 .83 kontrola pred jazdou 77 mazanie73 naboje kolies 59. 15.. 87..92 kazetova 62. 86 poskodenie 86-87 prasknutie 87 rurkyll..92 zapuzdrena (kazetova) 63..trcl<ovykYuc 17 nlple drat 92-93 nosice 75 I urdzove opravy 82-85 rutovac 17..22-23. 76 spice 28. 15 prevodruky 38-39.90 B H hlavova rora 60 poskodenie 88 hlavova zostava 91 loziska 59..92 problemy s vymenou prevodov horskych bicyklov 53 Shimano S11 system 51 trojrychlostny Starmey Archer 39. 79.78. 73 mozne poruchy 88. 91 kontrola S? kontrola pred [azdou 7'7 prachovka 62 skrutky 62.. 30-33.86. 66-67 miSfapne pedale 67 nudzove opravy 82 obojstranne pedale 67 prachovka67 stiahnutie 66 udrzba 67. 66-67 stredova zostava 58.90 . 65. 31.75. vzorky dezenu 34 prasklina ramu 87 predna vidlica 11 geometria 11}-11. zadny. 91.89 . udrzba 79. 63 caplkovy k!ile 17.3 . 80 . 48-49.40. 50-51. pretekarske bicykle 13.92 prevodove pomeq 55.77.34-37. 34-37 dezen34 duse 29. mufna 10.90-91 ramenove 21. 76 udrzba 78. 62-'63. 46-47. 77 utiahnutie 52 vzdialenosfSI kombinovane bicykle 8-9. 93 centrovanie 31.75 kontrola pred jazdou 76 konstrukcia a materialy 10~l1.SlO anatomia bicykla 8. 51.86. 28 cistenie 69 Nimbus (viacucetovy pl<iilt)34 nudzove opravy 82-83 tlak 77 udrzba 78. 23.92 nastavenie 25-27.18 .91 ramienkove 23 spojovacie lanko 83. 80 v6fa89 refaze 39. 21 77.77.83 brzdove klatiky 24-25.83 iidrzba 78.93 ruidzove opravy 85 rafiky 28. 90 lekarnicka 74 Ioziska 58-67 hlavcvazostava 59~61.61. 78.26.naboj 56. 81 zuhy52 priecny pohyb 93 prilby 74. 75 92 R rafiky pozri kolesa ramy 10-11 razvor sl razvor kolesa 11. 44 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 nudzove opravy 82-83 ohnuty zaves prehazovaca 87 predny prehadzovac 39. 92 mazanie73 prehadzovac 38.11 sposoby umyvania 71}-71 F tlasa na pitie 75 frekvencia 99 koncovka lankovodu 91 kontrola 74-77 sedenia 12-13 predjazdou 76-77 terenu87 1'ljmova87 H(flhovacia 62-63 IhJrzba 79. 91 horske bicykle 53 koritrola pred jazdou 77 prevodnik Biopace 50 prevodove pomery 55 Shimano HyperDrive 53 skrutky53 .40-43 kontrola pred jazdou 77 mazan. 51.22-23.50-53. 26. 84 lankovody 44 kontrola pred jazdou 76 mazanie73 prevody 44-45. 52. 83. 93 nrlr.90 aerodynamickv wadI. 27. 64-65. 63 nastavovacia 62 loziska 58. 53. 77.94 • REGISTER REGISTER·95 Register A aerodynamicky odpor 30.cky prehadzovaca 44.92 kontrola 47. 45.91 zaves87 predstavec 15.

57. 54-55 dernontaz 55. 91 . 84 prasknutieAO pripojenie trna 43 Shimano HyperOrive 40. 13. 77 predstavca 77 prevodruka 53 sfahovak 18.96 • REGISTER REGISTER (pokracovanie) kcntrola pred jazdou 77 mazanie73 skrutka predstavca 77 skrutkv brzdovych klatikov 77 improvizovans 85 klukove 62. 18. 93 ~pice pozri kolesa T Twike57 .80 uprava dfzky 43 riadidla 13. 92 vjber typu a velkos+i bicykla 12-15 vyrnenne nastrckove kril~e 19 s sedJa13.55 kf(lk17.63 stojany 16.. univerzalny krill" Cool 19 v vanicka na refaze 71 volnobezky 38.14 kontrola pred jazdou 77 nudzove opravy 82~83 sedlovka sliapade'pahany 56.15 nirky hlavova 60. 93 sedlova 10 spodna 91 u uruverzalny kfUC19 . typy40 udrzba 78. 19~33 stolny zverak 18 meranie opotrebenia 40 montaz a demontaz 41-43 nudzov€ opravy 82. 43 .horna 10. 65 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 pastorky 54 vozidla pohariane ludskou silou 57.