RICHARD BALLANTINE RICHARD GRANT

A

v

V8ETKO, POTREBUJEME VEDIEt, ABY SME SVOJ· ·BICYKEL UDRZALI V NAJLEPSOM TECHNICKOM STAVE

co

Obsah
A DORLING KINDERSLEY BOOK

Richard

Ballantine,

Richard Grant

OPRA VY A UDRZBA BICYKLOV
vydaneho

Z anglickehooriginalu Rich~rd's .Bicycle Repair Manu~t nakladatelstvorn Dorling Kindersley. Ltd., Londyn 1994 preloZila Milada Khmova
Zodpovedna redakrorka Hana Lerchova Odborna spolupraca lng. Jozef Fazik Slovenske vydanie prve. CESTY,

Vydala Agentura

nakladatelstvo a vydavateYstvo P. B. 11, posta 412, 143 00 Praha 4, aka svoju 138. publikaciu,
SadzbaIWL Tlac Neografia, a. s. Martin

t;~~
ISBN 80-7181-037-1 80-7181-036-3 (ces) Copyright © 1994 Dorling Kindersley Limited, London Textcopyright©1994 Richard Ballantine &_Richard Grant C'(Ipyright cesMho a slovenskeho vydania © 1995 Agentura CESTY

Uvod 6-7 Anat6mia bicykla 8-11 Vybervhodneho typu a vel'kosti bicykla 12--J5 Naradie na udrzbu a vybavenie dielne 16~19 Brzdy 20-27 Kolesa a pneumatiky 28-37 Prevody 38-57 Loziska 58-67 Bezna udrzba 68-85 Cistenie 70-71 Mazanie 72-73 Priprava na cestu 74-75 Kontrola pred dlhsou jazdou 76-77 Mesacna udrzba 78-79 Rocna udrzba 80-81 Nudzove opravy na ceste 82-85 Poskodenie ramu 86-87 Mozne poruchy a ich odstraiiovanie 88-89 Slovrucek 90-93 Register 94 -96

6. DVOD

DVOD

·7

Uvod
JAZDANABICYKLIjEZABAVA.

."

elm lepsf je technicky stav bicykla,

tyrn vaes! je pozitok z jazdy. Bicykel je mechanickym predlzerum nasho tela. Zvycajne citime, kedy bicykel potrebuje nasu pozornosf - brzdy maknu a vymena prevodov trva dlhsie, Ak pocujeme eudne zvuky mozno sa zadrela.volnobezka alebo refaz sa zachytava za vodftko prehadzovaca, Ak robfme udrzbu svojho bicykla pravidelne, tieto problemy sa nam vyskytnu iba zriedka. Robif udrfbu bicykla sa naucfme Iahko. Kto je mechanik-zaciatocnik, zacina s jednoduchymi ulohami, ako je kontrola nah ustenia pneumank, Iahke mazanie, nastavenie ovladajucichlaniek, brzdovych klatikov, sedadla, riadidiel a poloh ovladajucich paciek, Neskor prejdeme k zlozitejsnn uloham,

ako je udrzbaloztsk a prehadzovaca, Zdokonalime sa rychlo zriedkakedy bude Tobit'problemy. Pravda, taka praca, ako je oprava a vyrovnavanie ramu, si vyzaduje vacsie skusenosti a specialne vybavenie a najlepsie ju mozno urobif v specializovanej dielni (opravovni). Vacsinu udrzby bicykla si vsak mozeme urobif sami, U drziavanie nasho bicykla vo vybornom stave sa nam iste vyplatf a prispeje k este vacsej radosti zjazdy.
a poruchanam

RICHARD

BALLANTINE GRANT

RICHARD

8· ANATOMIA

BICYKLA

ANATOMIA

BICYKLA

·9

Anatomia bicykla
SPEOALIZACIAV pouzfvanf bicyklov viedla k rozsireniu typov bicyklov, V podstate su vsak vsetky bicykle rovnake.I ked' sa ich casti Ifsia dizajnom, hmotnostou, ucelnostcu.a sp6sobom pouzitia. BieykeI sa sklada z ramu, kolies, prehadzovacov, brzd, predstavca, riadidiel a sedadla. Ramy vzdy obsahuju meno vyrobcu, ostatne.diely Skrutko obycajne dodavaju r6zni vyrobcovia, s8dadfopre '. . . re ov lCyasanazyvaskfonu ,. nostoverue Presny " SUPIS di 1 bi k1 specifikacia. Ak sa sami oboznamime s na- Potentna zvoslovfm bieykla, ovela Iahsiesa potom skrulko sf(piko b udeme mocf riadit pokynmi na opravu.
Rukovdte rlod/die! Pdkazadneho Riadidld

txevcau
Hlavova zostova

KOMHiN'OVANY BICYKEL Zobrazeny CailOndaie SH600 je hybndnymodel, ktory v sebe spaja ruzku hmotnosf it rychlosf s},ortov€ho cestneho bicykla s huzevnatosfou, vytrvalostou a vsestrannostou horskeho bicykla. Kornbinovane biey kle sit flexibilne a poskytuju p6zitol"su dokonale, jeden c,iefl su vhodns na jazdu do prace, dmhy.deri.po blatistych cestach su najv hodnejsiebicykle pre vsestrannych cyklisfov.

Strmei'i lanka brzdy Spojovocie lanko ram/en Skrutkal.jchyten/a lanka Romeno cerusfovej brzdy Brzdovy klatik 0toeny copbrzdy

tiol'nobeZne koles6 Upevnovocia skrutko prehadzavaca

oeooeo«

Mbsl1kbiZdy no podpere sedad/a

l.adnY

prehedzo

Kryt

Prer:llljllO

11',1

Boena stene

prehadzovo6

Kotvlooo skrutko lankO Krytzodneho prehbdzqvaca Napfnacf kotU6

pre nosi6bofotiny
O(~kO pre drziak

Mdntd2ne vgenelky .

I)1~1'll1rkaanosica batoz!ny

Pr[ruba n6boja Refaz Lanka zadneho prehadzovac( Puzdro n6bpja .
I

spice Spica

typuPiesta

Ventll

Ciap6cka ventllu

s tmeliacirn alebo plastickym spojivom. Hoci moderne materialy a techno16gie pomahaju pri tvorbe novych ramov. vstavane do vidlice. ako je naprfklad mosadz. Ramy cestnych bicyklov sa vyznacuju strmejsou geometriou. ktore sa musia zvarat). Konstrukteri hliriIkovych ramov sft si vedoHII Wi to skutocnosti. Ich rozne vzajomne zlozenie vytvara velmi odlisne vlastnosti a uroveii vykonnosti bicykla. mnohych rozlicnyth stupnoch akosti a hmotnosti a na svetovom trhu sa predavaju v zostavach podla specifikacie typu bicykla.stale viae pouiiva odpruzenie.10· ANATOMIA BrCYKLA RAM. 41. RAzvOR BICYKLA GEOMETRIA RAMU bizdy Ramyhorskych bicyklov S-Ll uri"ene no na jazdu i mimo.0 em.v ochrannej atmosfere strojovo. Tilcnovy ram horskehoblcyk!a Merlin ----Pevnd zaklodilo pre cerusfove ooQV Po. Na vidlicu cesmych bicyklov posobia rnensie narazy am6iepreto byf pcdstatne Iahsia. cesty a. Hliruksa m6re tiez zvaraf v ochrannej atrnosfere alebo lepif. a preto stavaju ramy z. Hroly Vidiice PREDNA VIDLICA Predna vidlica musf by( maxirnalnepevna.aby sa hmotnost nakladu zadneho nosica rozlozila nad zadnou osou kales a a aby sa zabranilo poraneniu paty cyklistu.pre silne na. NEPRASKNE RAM? Kov sa lame bud' v dosledku narazu.podP<Jf/O) mahanie. kde sa plaste dorykaj-u zeme.riostidcstatocnepevncstne prediI 'WnZOVil11e. dfzkypodpier. k9m za~. ktora ma nizsf bcd taverna ako kovy.('I1iasposobuje oslabenie az prtpadna poruchu maIwi.avsak rovnako ako pri ramoch z hlij)![.arurok s pouii 11m nezele.I10'<y ram zostavatakmertaky dobry akonovy.llL •. Horske bicykle.a stylu jazdy jednotlivych.'I\~ sveje hraruce-unavy.zllyehzliatin. ako napriklad legovana ocel.11 la vychadza z vlastnych skusenostf a instinkzostavovatefa ramu.eodpor vzduchu.(akumulovane namahanie m6ze sposobitpnpadij 1. ak bicykel utrpel nejaku hllVl1l'iu. ktory je uko jeho pevnost.hladiska d lhodobej hezp.az 18 a pol palca. Momentalne sa. nez abysa dahl. abyvydrzalamimoriadnu za(ai a serie narazov 'v nerovnorn terene.ZOSTAVA VySka stredovej zostavy Tamil horskeho bicyklasa pohybuje medzi 11 ai 13. preto kaidy uCinok zafa1. Naikvalitnejsie ramvsa '€ste stile zvaraju rucne. Tvorcovia ramov caste kombinuju [ozne typy fur. tvrdou spajkou (postup spiijar:u.?{."Ilnie:neprekrocf neto hranice. akosu naprfklad karbonove vlakna alebo mnozstvo inych. Hlinik nsma stenoV<. sa daju vyrovnaf. p~i~rokov. Prigeometrii (zahrnujli. koIlecny navrh na vypracovanie a stavbu bieyk- HORNARURA Home rnry horskych bicykloy mavajuobvykle sklon ad rury hlavy k sedlovejrure. aby vytvorili ramy dokonale prisposobene hmotnosri. aby-sa dosiahla vacsia svetlosf na prekonavanie prekazok v terene.6 ~12. je rura sedadIa:horskeho bicykla 03 az 5 palcov (7.stanov(m~ hranice unavy materialu a nezlomia sa. alebo sa spajajli. Ocel' a titan majli.aby dosiahli va:csiu stabilitu. aby ich bolo mozRVRA SEDADLA ne citlivejsie ovladat.pqsridi( ich dlhodoIjjll rvanlivosf. Ocelove ramy.7cm) kratsia ad porovnatelneho ramu. Aby bolo mozne znJZi{ vysku sedadla pre jed nod uchsiu jazdu v tazkom terene a pnjazde z prudstch svahov.Kompozitne ramy sueste "1:dy priUs nove. Malik Razvor bicykla jena bicyklovom rame vzdialenosf medziosami kolies alebo miestami.Stredove zostavy cestnych bicyklov byvaju po!o-zeneniiSiei elm sa znizuj. Kratky razvor a strmsia geometria umoznujecestnym . Predstovec tiOdidiel --1 RU'RYRAMU TECHNIKA SpAJANIA Moderne zliatinv ocele sri vsestranne. Aj i'astopouZivany ocelovy alebo tita.eejuhly ramu. alebo nasledkomunavy Z opakova nSich mensfch namahani. a bud' sa zvaraju.1 prasknutie alebo zlomenie.cyklistov. To umoziru]« ich pohotovejsie ovladanie.dpery refoze DizKA PODPIER SEDADLA Podpery sedadla 'horskych biey klov meraju 16. aby mal jazdec vac~fkomfort a lepsie ovladanie riadenia. STREDOVA .cestneho bicykla pre rovnakeho jazdca. Turisticke bicykle maju podpery sedadla dlhe. em). tOY RA!vl: B1CYKLA SA-SKLADA z viacerych suvisiacich casti. . tim sa spevriuje ram a vytvara vacsfpriestor rnsdzi ramom a cyklistom. alebo z kompozfcie strukturalnych vlakien. DIMie podpery prispievaju kstabilite. titan.bicyklom rychlejsiu reakciu pri riadenf. ale I dinrkovy ram Ilk Zivctnosfhlinikevehoramuje hi II~. Pri pretekarskych bicykloch meraju oct 40 em do 42 em.2-47. palcami (29-33. Horn6n1ra Rury ramu bicykJa sa vyrabaju v. sklon a stopu) sa berie do uvahy pred pokladane pouzivanie a stabilita. Hornerury cestnych bicyklov byvaju vacsinQu vodorovne. ale neostava dosf priesroru pre blatruky a BirQke plaste. Rainy sa vyrabaju z uslachtilych kovov. hlinfk. maju dlhsf razvor ako bicykle cestne. . tj.

12 ·V1BER TYPU A VEI'.m rdhSle dYche/o.nad tam o9az13 em.~!l~il< I sedadla vy. preto je dolezite vytvorif taku polohu.tokie pri fOzontnom S/ieporirtrJoinb v:yuzlf silriejslesvofv stehlen od61nu 60S( cl1rbto. i ked' sa yam spociatku mCizevidief nepohodlna: svaly vasho tela sa coskoro prisposo bia. Nastavte si najprv svoju spravnu polohu. oVfukmvny ~ Ally smodocielili najvyhodnej. rrilis . I VZDIALENOST MEDZI ROZKROKOM A HORNOU R{JROU Bicykel na obrazku je pre jazdca ve. jf' tate vzdialenosfprflis kratka.csfram. rna by!' . aby sme sa J1r'ytofue zranili.obytrJohll tlm/rnalmy zap6stle Jerovne: I'OLOHA Chrb6t uvornenv. Pre bem~ jazdu alebo turistiku.majti. ktory vain najviac vyhovuje. Mensie I'amy. pohodlie a riziko urazu mozu ovplyvnif uz male odchylky (od 6 mm) v polohovani. Pre jazdu v terene-mimo. pokfCe· ne. mensiu hmomosf su pevlIl'j~iea Iepsie ovladatelne.o medZi ko/eS(].l.aby ste zistili.llva( co mozno najmensi vhcdny rant. Spnivnenastavenie must zaistit. Z hladiska bezpecnosti [emensi ram Iahsie ovladatelny a v prlpade zoskoku nad hormiruru sa vvhneme nepnjemnemu zraneniu rozkroku. ~irnzvacSime HHu zaberu pri ~l.4i" polohu pri jazde na pretekarIl~Or.. CykJistovo hmotnosfmo bvt sustreden. zablokujti sa lakte it chrbat sa privelrni flapne.5 em.stlacfbrardcaa Zl11ii sa :u-robna ciill10sfkrvneho obehu.'1m M. Prj urcovaru vel'kosti ramu sa odporuca. Pritazae m6 byf nojSirtio ·cosf chodidlo priomo nod OSOU pedolu.cesty rna byf vzdialenosf medzi jazdcovym rozkrokom a homoururouaspon 8~lOcm. Horske bicykle sa vyrabaju na razantnejazdy.cslu stabilitu prl zjazdoch v klesaru azat\icaJ. Ak ldeme po rovine.. dlZka horne] rury dlZ:ka vysunutia st{pika sedadla pri spravnej vyske sedadla a vzdialenosf medzi nasim rozkrokom ahornou rurou. Pre turistiku je vhodny vii. zisnmesi. aby bolo 5 ai 10 em mensfnez je velkost ramu cestneho bicykla prfslusneho jazdca. pri stupani predsunleme lrup do.KOSTi BICYKLA VYBER TYPU A VEtKOSTI BICYKLA· 13 Vyber typu a vel'kosti bicykla bicykla je ta. . NAJDOLEZITEJSIA VLA5TNOSt so rnd noklon6f dopredli pod uhlomospoti 45°. preto dbame na vhodrui vefkosfbicykla a spravnu polohu jazdca.Adu. aby umozriovala jednoduche ovladanie bicykla a udrziavala rovnovahu.H). 1\ II. aka bicykel vyhovuje jazdcovi.obypn pdhfooe dole predneho koleso zoelanali nobol rfod/dlO Pdiemoj0 byf v lokfoch mieme. sposobi to ohnutie chrbta. Odporucame vyskusaf viacero typov bicykla.t.~lIlnllY. Ak le sedadlo v spravl1l:j vyske.n bicykli.iaparLi. Vykonnost.a pretekanie odporticame IlOII. H[JJdnik H/owd6trJe tOK. drihne trup vpredu.l. NASTAVENTE BICYKLA PREJAZDCA l're horsku turistiku. ctvbat neollybome. . poskytujuci vii. Nfll~RETEKARSKOM BICYKLI. Tieto faktory sa zavisle od typu bicykla a fyzickych danosti jazdca. ci marne v spravne] vzdialenosti riadidla. Aby so n6.l'kY. ze doka:i':urnezosadnaf hez toho.aspoii 2. Dolezilyrni faktormi pri urcovanf velkosti bicyk!asuvySk-a sedadla (pozri str. 1\ j( jc dlha.

ak sedlme na sedad1e a nohe je bruskorn palca nadosou pedalu v dolnej polohe.61. avsak by mali umoznif olaterue pri pade bicykla.o 2. v.5 ~ 7. upravimezarazky podla prirodzeneho postavenia na pedale.3. zatial' co skrutky presne uastavitelriych zamkov (rfal"ej upraVol) sa nastavuju imbusovvm krucom(6 nun). rcili spravnu vysku nasho u sedadla. kymrrezis- %vnice • SEDADLA PREDOZADNA POLOHA Sadneme si na sedadlo s klukami pedalov vo vodorovnej polohe.po druhe ak dfune. abv sme ho uvolnili. Skrutku predsravca pevne pritiahneme. RlAD BRZDY PRETEKARSKYCH BICYKLOV Brzdova paka'pretakarskvch bicy klov Sa montuje rovineako tak. Skrutko upevi'tovacie skrutky. Sirsie riadidla uIahcujU riadenie pri niMej rychlosti (d61eiite pri jazde mime testy. . Iazdime v roznychpolohach. 14· VYBER TYPU A VEEKOSTI IilC'YKLA VYBER TYPU A VEEKOSTI BiCYKLA ·15 Pbkrcene. rime.ajsil:~Oll cas(ou nohv nad 080ll pedaIu.i1iZime mierne spi. abysme sedadlo nasravili do vodorovnejpolohy. noha ma byf mieme pokrcena (vravoJ. Pfedstovec Nif olovnk. Brzdove piky maju mat taku poIohu.. sedadlo je prili5 vysoko a m~li bysme ho znfzif ~ KONTROLA VYSKY 'SEDADLA NASTAVENIE PREDSTAVCA RIADIDIEL q=& Itl . ak chcerne Jepine vyuzit' silu sliapania. Riadidla maju drzaf pevne.vnef PQ\ohy brzdovych pak horskych bicyklov [e d6lezit. az sa spojnica prednej polohy nasho kolenneho klbu astredu 05i pedalu bude kryrs nitou olovnice. .Pri bezsponovych pedaloch poziadame priatela Q pritiahnutie skrutky. v rerene). al. ~( Vyska predstavca ma pri pretekaxskom bicykli drzaf riadidla.e r: . .lifvali silu s!iapania..:sina pre ds tavcov ma znacku . aby sa zarazka rrtohlaposuvaf rak.. akchceme zvysit frekvenciu sliapania. Pouzijerrre olovnicu a pohybujeme sedadlom dopredu.. Oby6JJn)i z6rno~ so skrulkornl a moftcoml Pr. Presvedcme sa 0 spravne] v zdial enosti medzi spickami nasich topanok a sponami pedalov.Jy sa prilis nena.amok: IDLA Sfrka riadidiel horskeho bicykla sa pohybuje v rozmedzf od 21 do 24 pakov {53. U isi:e riadidla su vhodne na preteky aha jazdy v hustej testnej premavke. Predstavec namazsme a dame do spravne] vyilky (va. potrebuieme presneho regu- nosto- Iovafuhol zamku sedadla.mahali rukya prsdlaktie.. .ku sedadla. BRZOY HORSKYCH BICYKLOV Pre ureenie spr'..spicku sedadla prflis vysoko.Skrutky scibycajnym zarn- .. alebo he m6ieme dar 01 az 2 em dozadu. :. Upevnovacie skrutky zarazok uvolrume. ze nase bokysa pri slrapanfkolisu z jednej stranyna drului. ukazovakorn a prostrednfkom.6 em poduroviiou sedadla M) 2. Od tohtobodu m6zerrie'dafsedadlo o 1 em dopredu.urobime toto rychlea jednoduche opatrenie: po prve . pr·i nastavovanfvysky predstavca povolfmeskrutku predstavca.nasa PEoALE '& ~I noha. V tejto polohepotom upevnfme sedadlo. a potom ria predsfavec poklepeme kladivkom cez dreventi dosticku. Akpouzfvame zarazky s drazkou alebo ruiSfapne bezsponove pedale. udavajucu maximalnu hranicu bezpecneho vytiahnutia). pretozenam sanepodari uvolnif nohu z pedala bezposunutia uptnaeej dosticky.Opatrne vyberieme zarazku z drazky von a pritiahneme SKLON SEDADLA Akchcemezmenif aldan sedadla. riskujeme neprljemny tlak na nervy prechadzajuce-rozkrokom a jeho nedokrvenie.<t. Teraz vysknsame-aedadlo.5 aZ 5 em pod sedad10m prl horskom bicykli. Najprv pouzijeme vodovahu (pozr! here). aby sme hospodarne vjf!. Ak sa nedtimepohodlne"z.". Zoriodenie no urcenle spr6vnej vetkdsti romlJ a nostavenio $000010 Kolenoje mleine Aby SIDe. nos"i:\lvllerny sadlovY .sme mali pri riadenf rovne zll pfutie.ktorej cftime najlepsie pohodlie.em) a rna zodpovedat sfrke nasich ramien (sfrka pri cestnych riadidlach je 38 ai 44 em).ito. alebo dozadu. aby. Ak dame. ako sa nataca.. Privelmi znfiemi ~pifkasedadla sposobuje narnahu chodidiel achrbta. Brzdl sa iba if: kouiec paky je 'Z rovnakej spodnacasrobluku riadidiel. & }' Sliapeme vidyn.kom (vpmvo) sa nastavuju maticovymi khidmi.

Niektore nastroje rile 51l specialne eyklisticke. Ak mame zvlostnu retoz. 13mm. 14mm. a hlavne teplu miestnos! s pracovnym dielenskym alebo obycajnym stolom. cistiace prostriedky a mazadla. 12mm. kde ich marne hladaf (050 bi tne imbusove kluce). Imbusove kruce su vermi potrebne. dobre osvetlenu. ktorych prtklady uvadzame dale]: moznosf ctacania zadnym kolesom a klukami nam uYahcl pracu na prevodoch. a rornrn.buderne potrebovof speclolny ncsrrol. obstarame si stojan.strihonii3 'Copikovy kfuc Ie I'ahky a pouZlvo sc.C.16. Tiez sa vyplatf investovaf do praktickeho montazneho stojanana bicykel. Sesf velkostf (2 rnrn 2.cvklstlckenOstroje. potrebne suciastky a diely.e a najdolezitejsie naradie pre nasu domacu dielliu. 11 rnm. nie priliS nakladny stojan. Praca 5 lacnyrni nastrojmi nas neuspokojl (mozu byt' zhotovene z podradnych materialov a pri namahanf sa m6i. Stojal1 zdvihne bicykel do potrebnej vysky tak. Tento nostrol je ddlezltY no no stavovanie o ucrzbu retoze. Motlcove kruce (vprovol vprovo hore) su uzitocnvrn nerodim Obstar6me si ich vo velkosti C\mm.pouztvame vhodne naradie. 3 rnrn. Pre nastyp bicykla. a 15/16mm. SptcoyV krdC so poUZfvo no vvrnenu a ufahovanle splc. 15mm. prenosny a posluzi nam pripadne i na ulozenie bicykla. 13 PM1~ NQL ". ktory drzfbicykel na podperach a umoznuje nastavif mechanizmus prevodov a: vybrat' zadrre koleso. Najdeme si na to pokojnu. ktorym mozno nastavif rozne polohy (pozr: str. . arnm. a preto ieh mozno kupit aj tr zele. velkosf su L1Zitocne 0 tohke Nastavltefne kf(i(.na nom davzpnamene praccvaf ~ Ve!'kY skrutkovaC mofno pouZil' oj aka pcku. Je Iahky. Obstaroms si minlm61ne po ovoch z kazdej vel'kostl.zial·stve alebo v predajni autosuciastok. Naradie a nahradne diely ulozime na stale miesto.u deformovat) a riskujeme poskodenie bicykla. ktore sa moz~ uchytif do zveraka na pracovnom stole.ck so potrebujeme dostof k sire" dovvrn costiom bez odmontovanio klukv. aby stile vzdy vedeli. NARADlE NA UDRZBU NARADlE NA UDRZBU ·17 Naradie na udrzbu NA EFEKTfvNu DImZBU a opravy bicykla je dolezita dobra organizacia prace. Mnohe z tychto nastrojov su pomeme Iahke a mozeme ieh brat i ria dlhsie cesty.4' 0 6' no st61e nosenie. 16mma1Tmm. DOMACA DIELNA je uzitocny kine s nastrckomi 8mm. Nastrckovy killc KlieSte nO. Investujme do kvalitneho naradia. Ak jazdlme v skupine. na ktorom sa bicykel upevnf tak. Ak si chceme pracu maximalne ulahcit.II 0 I~ TROJNOZKA Kestrel trio je jednoduchy. 19). aby sa nedotykal zeme. ktory vlastrume.odpovedaf zovltorn no kruke. vezrneme jednu sadu naradia pre vsetkych.e sa. STOJAN NA DIELENSKY ST6L Vacsinavyrobcov dielenskych stolov vyraba aj stojany podobne typu Kestrel. 5 mm a 6 mm) pokrvla vocsinu noslch potrleb.9mm. lOmm. i. VyvoruJme sa lacnych druhov.e . Sfahov6k kfuky musl z. Rovnako budeme potrebovaf aj montazny stojan. Na obrazkuje zakladn. I(fuce no ufahovanle kuzerov -dye blovne vel'kostl su 13/14 rnrn: .9mm tvoru pfsmefi9Y lonkovccu.5 mm. Bez neho nem6zeme kl'uku stlohnut. nebudeme ho potrebova ( vera a pracuje sa s rum avera lepsre.

Do svorky m6Zeme upnut ktorUkofvek Z rur ramu bicykla. skriZo- . ku ktorym moze d6jsf pocas jazd Y: nostrokoveho kfuea je soda vlocu'eeloVV ncstro] s imbusovvm kfucom. vccrnl .o s imbusovvmi kfUcmi v rozmeroeh3 mrn. Zverck sa upina no qielensky olebo masfvny dreveny st61. Naradie pouifvameopatrne. Koncovko no pripojenle Nastrckovy kJDc k ventl/u duss Kluc no stredove misky • fa Kfuc no hlovavu zostovu a pedale Sfahov6k vofnobezky (hore) must presne zoopovedof n6smu ozubenemu kolesu. stohovok kink. kruc no hlovov(i zostovu o kfUce no stredove misky.stran. pretofe bolo vyrobene na ulahcenie ieh prace. ktoreurnozi'Luju pracovat' na bicykli takmer zo vsetkych uhlov. Ziaf. Rukov6f pumpy Ohvbn6 vzduehov6 /)OdiCO' ---j. toto naradie je dosfdrahe (okrem stahovaka vofncibeiky) a investfcia do neho sa vyplaca iba vredy.specialnym eyklistici<Ym n6rddfm. 4mm. Vzduchcvy vo~c-- ~ ~~J. Toto ~pecialne naradia a pomocky pouzfvaju profesionalni rnechanici bicyklov pre vsetky Cinnosti.5mma6mm. ° stolny zverak -hoci nie je. aby sme nepretiahli.NARADIE NA UORZBU NARAOIE NA UDRZBU ·19 PROFESIONALNE NARADIE Zobrazene naradie je specificke.. nastrcky umoznuju vykonavat vacsinu potrebnych prac.zostavitefne stojany (pozri 9imizok) su idealne na uchytenie bicykla tak.naradia. Su idealnymi nastrojmi do zakladnej cestovnej supravy. kvalitne a z pevnych materialov. Svoj bicykel si nfm neposkOdfme.sfajan Park PC5-1 Kruc no hlavovu zostavu 0 polstne matlee Luxusny sfahov6k klUk so vstovonou rukovofou. ak jazdime casto a radi sa pra:. Kl'uc no polstne motlee a hlovovU zostovu UNIVERZALNE NARADIE Zobrazene specialne cyklisticke kombinovanenastroje S11 Iahke a pevne. [e urcene na velke namahanie a opakovanepouzitie.skrutky a nestrhli zavit. Ie uiltaCriy aj aka upinaef prostrledok pre diely blcyklo.. ie na nom mozeme pracovat zo vsetkych. skrutkovocorn o sodou nostrclek vel1<ostiod 8do14mm vymL plochvrnl skrufko. nqfukule pneumdtiky rychto oefektfvne. krut no dr6zky loflsko. Niekrore stojany maju oloene svorky. SPECIALNE MONTAzNE STOJANY Samostatne. Kroc no polstne matice ·Jednoucelove naredle (zobrazene hore) je pevne odolne. nostrol no retoz.idelne venujeme udrzbe a opra vam nielen svojho bicykla. r6zne driiaky a prfslusne vy 'beratelne vymenna URiverzalny krue Cool Tool obschule imbusove kfuce. Verka purnoo so vzouchcvvrn valcom vaesim aka pri rucnej pumps. I lS. PracbvnV. Inak by ho mohol poskodif.

:n Brzdy ExrSTUJE VEEK:EMNOZsTVO r6znych brzdovych systemov.f ako budeme bt21dy pOu. Zaroveii brzdime 0 moment skor zadnou a potom prednou brzdou. Po uprave brzd vyskilsame prudko zabrzdit. ktore p6sobia v naboji kolesa. ak su poskrabane a zneCisten). 0mst~:ve. im BRZDOVE pAKY Brzdove paky horskych bicyklov sa vyrabaju v dvojprstovorn alebo stvorJirstovom prevederu a su vvbavene orvorom na uchytenie valcovej koncovky-lanka a nastavovacou skrutkou d1zk'Y chodu paky. BRZDY BRZDY . aby smerovali z riadidiel dolu. vratane bubnovych a diskovych.20. aby na nich mohli prsty stale zostaf.z1vat. nariahnute. aby sa kolesa nedostali do smyku a aby sme nepreleteli cez riadidla.eaciine. zatial' CO zapastie zostava.Ci su rafiky spravne vycen :. Predtym. vzdy urobime nasledujucu zakla<fi1:u K0urroru: Najsk6r saptet . Najbeznejsie 5U lankom ovladane celustove brzdy s postrannym alebo centralnym tahom. 3~-30) a v . pritom prenesieme svoju telesnu hmotnost' na pedale a zdvihneme sa zo sedadla dozadu. Vyskytuju sa tiez velmi ilcinne cefusfove brzdy ovladane hydraulicky. Prezrieme lanka a lankovod. 0 . Skontrolujeme opotrebovanie brzdovych klafikQYa. Q¢~stime dx6tenou kefou. Velmi ilcelne su brzdy typu "cantilever" (krosove) alebo tiez ramienkove.odstrcinime vsetky kamienky.0 ane (llozri stt. ci nie su poskodene. Vymenime vsetky stare a poskodene diely. Lankovod qrzdoveho Idnko __ Btzdo ve'!onko Brzdove tanko Voloova koncovko lanka ramend osky brzdy / . Brzdove paky unuestnime tak.

drazkou v tvare pfsrnena. 2.ramene. podfa ty. Dchytnykoniec spojovacieho lanka sa zasunie.U v strrneni a prevlecieme kotviacou skrutkou ria opacnorn. stiahnute v strrneni brzdy.pokia]' nebolo pretiahnute lankovodom brzdoveho STRIHANIE LANKA 3 UPRAVA LANKOVODU Naiskcr nozorn rozrezeme vonkaj~fPVC pov lak tak. ktore byvaju rozne. Lankove systerny u brzd a prehadzovacov sa lfsia odbicykla kbicyklu. Fotomtuto maticu skrutky zatiahneme. apotom ho upravtmetak. (f~ '- KOnC~VkQ O-Ionkb Lorita volcov6 koncovf(o a_-------Lankovod -s-: e brzdoveho lanka lonko KOneovka Ionk-ovodu brzdovena)dnka PRIPOJE~IE ~ANKA NA BRZDOVUPAKU ValCOV(l-kOI1COvku vlozfrne 'do. Nove lanka treba natiahnut a brzdy eSteraznastavi-t' (pozrisiT 25)_ lanka a upevnovacou skrutkou (po odstrihnuti sa koniec lanka moze rozstrapkat'a prevlecenie je potom vefmi faZke).2s)_ PRIPOJENIE SPOJOVACIEHO LANKA . NoV)! typ Shimano (na obrdzku) nevyzaduje. KONCOVKYLANKA RAMENNYCH BRZD R6zne prevedenia ramennych bfzd sa od 'seba li~ia iba v malickostiach.a zapevmme ho v nom (5 natiahnutim lanka. Lahko sa potom prefiahne strmenom a trubickou. Vo vel'kej cash sveta sa pre zadnu brzdu pouzfva prava brzdovapaka (vo Vel'kej Britanii sa bezne lava brzdova pakapouziva pre zadnu brzdu). cazvyNje ucinnosf brzdy. zovreme kliesfami na konci lanka capicku. BRZDY ----------------------------------------------.pu bicykla. ktore su pre nas system vhodne. Prstiahneme lanko malym otvororn v upevnovacej skrutke strmeiia. Vy~a strmeiia menruhol medzispoiovacim Iankom rarnien a brzdovyrni ramenami: tento uhol Oyptyvii. Skrutku stale ruzime 10 rnm klucorn (keby sa skrutka otocila. Upevi'iovocio . ze pri pravidelnej kontrole a vymene sa poskodenie laniek vyskytne iba ojedinele. Koncovku spojovacieho lanka zasunieme do sedla brzdoveho ramena. abyianko mohlo volne preklzavat.ako bolo lanko zatiahnute a jeho zvysok odstrihnuty.do konca brzdoveho ramena.pretiahneme korviacou skrutkou. Potom koniec Ianka. Po tom.tti vyhodu.stao stlacifkonce kliesti. ako v uvedenom kroku B]. Nikdy lanko neprerezavame tak. .obycajne cvikacie klieste.zalorrrif a nasledne prasknuf) a utiahneme zasadne maficu upevncvacej skrutky na strrneni.skrutka strmefio 1 2 skrutko txzov 1111- PRIPOJENIE STRMENA BRZDY Skontrolujeme. aby Ianko brzdy bolo. To urobtme pred pripojemro spojovacieho lanka ramien.ale ich ildrz. predovsetkym u horskych a kombinovanych bicyklov.22. aby sme obnazili kovovy kryt. Brzdove klatiky zaistime V tlaku na rat-a natialmeme lanka pretiahnute kotviacou skrutkou. brzdovej pakya koncovku Iankovodu brzdoveho lanka presne vlozime do nastavovacej skrutky. potom pretiahneme Ianko. Zistfrne. ci su konce lankovodu na svojich miestach.ze autornaticky nastavujeceluste do spravneho uhla. pouzijeme najsilnejsie lanka. Pre brzdy. aby vznikol cisty rez . liZ dolu k srrmenu brzdy. Pretiahneme Iankovodftkami na rame.l Vymena lanka PRE OTLIvEOVLADANIE BICYKLA 511zakladnym ANAT6:M1A Sp6jqvocle lonko rom!8n MONTAi NOVEHO LANKA U RAMENNYCH BRZD predpokladom dobre narnazane. DALSIE SYSTEM:\' . Nadbyto~nelanko nestrihame. Tento system ma.lanka s hladkym chodom.Ianko bv sa mohlo. VHODNE NARADIE Pouzrvajte. ktoi'a do neho vnika.by lanko roztriestili. Silne Janka su pevnejsie a menei nachy lne k predlzeniuamaju Iepsiu ucinnosf.ba je v zasade podobna.------~----------- VYM.ENA LANKA.kvalitne'klieste na lanka .uje charakter brzdenia (pozri str. aby sa zabranilojehc rozpleteruu.

aby bolo mozne brzdy I'Ukami stlacif. Ak su priJiS ruzko na rafe. ktore musfrne udrziavat namazane a ciste. To platt pre akekolvek brzdy. Skrutku nastavfme 2 mm imbusovym klucom. Nastavovanie brzdovych klatikov maze byf pomerne pracne a je treba pocitaf s tazkostami a nepresnostami.. aby sme ramena rnohli vymenit. Pomocou nastavovacich rysiek na montaznom tine klatika nastavime obe rovnako. motu sklznut a poskodit spice. Nastavenie vyskusarne stlacetum brzdovej paky.rafom a zadnyrn okrajorn brzdoveho klatika. . Niektora dlhe cefuSJe sklatikmisii zhotovene do obhika. Briody Shimano sa daju Iahko vycentrovat' malou nastavovacou skrutkou na pravej strane jedneho brzdoveho ramena. az po tvrde synteticke s vysokym trenim. VYCENfROVANIE BnZO Tall ramienkovych bfzd musi by!' rozlozeny na obe brzdove ramena rovnomerne. ceruse s klatikom Scott/Mathlluser rna pornerne malu stykovti plochu. vyhladime ho drotenou kefou R6f __ -b:c. D6LEZITOSt SPRA VNEHO NASTA VENIA NASTAVENIE ANATOMIA Mont6tny tinkl6f1ka CEEUSTI S KLATIKMI PRI RAMENNYCH BRZDAcH 5 KLATIKMI Obidvernatky povolrne kl'ucom tak. Stlacenfm paky brzdy vyskusame a prfpadne este jerrmej~ie nastavime. Vhodnym imbusovym klucom pridrzime celuste pri dotahovanf matiek.. Chybne brzdy mozu viesf k vefmi neprijemnym nasledkom.24· BRZDY BRZDOVE i<LATIKY .. rna byf medzera asi tak 1 mm medzi. rameno posobenfm pruziny mohlo vracaf VYMENA RAMIEN Akonahle spojovacie lanka prestane v brzde spravnefungovaf a znizuje sa tah na brzdove ramen . ak 511 prilis vysoko. Preto sa vyplaca byf co najviac pozorny.eluste Shimann a ScottjMatlm~!se_l' s klarikmi sil vysoko vykonne vo vlhku.25 Brzdove klatiky a dobre udrzovanych brzdiacich ploch klatikov sa nemoze podcenovat. aby sa a smirgfovym papierom. Musi:me to robif opatrne: ak priemer oskyzmen~ime! bude rameno brzdy volne. CEtuSTi 1 SPRAvNE NASTAVENIE Par brzdovYch kldtikov Aztec Klatlk Scoff/Mathauser •superbrake" VYSOKQ tlCINNE BRZDOVE KlATIKY Predvedene brzdove i. preto ich pravidelne _ kontrolujerne. odmontujeme imbusovym klucom skrutky. ale je zhotovena z velmi tvrdej gumy. atym sa znfzi ucjjU1'osfb~zdenia. 2 OBSLUHA BRZD Ramena brzd sa otacajU na navarenych oskach. aby sa brzdove cefuste s klatikmi trochu pootociIi pri uvederu do cinnosti.e je z maksejgumy.:J STYKOV CEL'USTf A PLOCHA BRZDOvYCH Pri uvedenf do cinnosti sa rnusia brzdove ceYuste s klatikmi pritisnnf presne na rat kolesa. motu predrief plast' pneumatiky _ NATUCENIE BRZDOvYCH CEEUSTI SKLATIKMI Mala'vola v ramennom mechanizme pripuMa. Naopak Shimano kompenzuje to. aby zodpovedali tvaru rafu kolesa.. Tyrn by mala byf zaistena ich optimarna poloha. V pnpade potreby nastavenie skrutkou zopakujeme . viicsou plochou styku. TAH PRUZINY OWOn! na brzdovom ramene mo:teme menif fah pruziny na ramene. Ked' sa celny okraj dotkne rafu. Obe i'el'uste natoefme k rafiku kolesa do spravnej polohy. Ak je navarok odrety. i. Pri vymene brzdovych rarnien neu tahujeme skrutky pnlis. vacSi!ah. Nezabudnime vzdy vymenif eely par brzdovych klatikov naraz. [e mozne kupif cehi paletu brzdovych klatikov od tradicnych gumovych.~_. ako ukazuje obrazok. Pre jazdu v blate a v zime pouzfvarne Volbou ... obzvlasf ak jazdfme casto za vlhkeho pocasia a v blate. nastavujemea osetrujeme.

apotom maticu skrutky zatiahnut. Je tu nebezpecie poskodenia. Povolfme zovrete brzdove celuste. Povolime kotviacu skrutku. treba nastavit skrutky v otocnom cape. NASTAVENIE ZBlEHA VOSTI PODLOZKOU Podlozka Zbiehavosf klatikov pri brzdach s bofuym ~ahom nie je mozne nastavif normalne.me vsak pount' prehnu- LANKA Nove Janko namaZeme a prevlecieme ho ockom brzdavej paley a lankovodom. Nie su vhodne pre znacne nalozene turisticke bicykle a bicykle pre beznu dennii potrebu. 44). aby bola celust v kJuci pevne uchopena. povolfmematice a celuste nastavime mierne sikmo pro.26. BRZDY BRZDY CESTNYCHBICYKLOV ·27 Brzdy cestnych bicyklov v Iahkych cestnych bicykloch sa obvykle pouzrvaju cefusfove brzdy s postrannym fahom lanka s jednym alebo dvoma bodmi otacania. AKO BRZDOVE SYSTEMY NASTAVENIE CE~USTt ANATOMIA Obe brzdove cefuste 5 klatikmi sa maju rafu dotknnf sucasne. Brzdy pravidelne rozoberame. s dobrou ucinnostou a efektivne sluzia na Iahkych pretekarskych bicykloch. Aby sme skrutku mohli usadif povotfme poistne matice. a potom ich opatme povolfme. Polohu skrutky zaisttme imbusovym kfucom a dotiahneme malice. preto t€11tO sposob praktizujeme s atom. PrehnutaO podloiko te alebo miskove podlozky pri. nariahnsmeviae lanko a kotviacu skrutku po tom apM unahnsms. 1 VYMENA LANKA BRZO Ak brzdy (akopri types jednym alebo dvoma bodmiotacania) maju vefkiJ v6fu alebo sa nevracaju. skrutky zatiahneme (v smere hodinovych ruciciek]. aby sa zabranilo jeho rozpletaniu. pricom rum mierne otacame. aby sa lank 0 na tiahlo. To vyzaduje. vymerume ho (pozri sir. Tie byvaju vybavene brzdami s centralnym tahom alebo ramennvmi brzdami. 2 J~MNE DOTAHOVANIE NASTAVENlE B. Kotviacu skrutku lanka povoltme. aby sa zmenil uhol. aby bolo zovretie brzd vycentrovane. brzdovu paku stlacime a lanka vyberieme. a potom ruekdlkokratstlacima paku brzdy. l'istime a premazavame.ym tahom map} jednu upevnovaciu skrutku. Podlozku upevrume tak. Ak je lankovod poskodelly alebo roztrhany. zbiehavosti je ruen€ zahnutie cerust! brzdy spesob nastavenia . Dbame. Ci sa ceruste neotacaju pri spatnom dotahovaru poistnych matico Pokialano. M6~e. Pre centrovanie bfzd s jednym otocnyrnbodom treba najprv povolif rnaticu skrutky otocneho bodu a podrzaf brzdov€ celuste v rovnakej vzdialenosti od rafu. Ofoen? cop l CENTROV ANlE BRZD VVMENA LANKA V POSTRANNOM TABU Regulacnu skrutku lanka zaskrutkujeme (v smere hodinovych ruciciek). celuste stlaCfme oproti rafu kolesa a podrzims ich. nastavenie 20pakujeme. ktory zviera cerust s klatikom vod rafu kolesa. Povolime poistntr maticu ki"liCom. Skontrolujeme.RZDOVEJ CEIUSTE A KLATIKA Vsetky brzdy s bocrl. Pre brzdy Shimmw s dvoma otocnymi bodmi sa brzda vycentruje nastavovacou skrutkou podtazobrazenia.montazi skrutiek v brzdovych celustiach. Tieto brzdy spaiaju vyhody nizkej hmotnosti . 2 MONTAl NOVEHO 0 OBVYKLY SPOSOB NASTAVENIA ZBIERA VOSTI Obvykle najefektfvnejsi pomocou francuzskeho kfuca jednym opatrnym pohybom. Lanko prevleciems cez kotviacu skrutku a pevne zatiahneme. Pokiaf je stale velka vofa medzi klatikmi a rafom.Poistna IVI ti smeru otacania. Skontrolujeme cinnost brzdy a ak je to potrebne. Rychloupmaciu kladku cel'ustf uzavrieme. Potom malica-¥ malice dotialmeme naspat.

17menif. Aby sme dosiahli optiFm~ ucinnosfa trvanlivosf p. obvykle z nerezovej ocele.e yefkehbdefektu alebo po~koaenia yehti1u rnohli na @este'\. aby sme)u . Freto sRonttG)lujernekolesa i pneumatiky pred kazdou jaZ~(j).napnklad vyplety s knzenfm cez dva.£<.te~ bicyklovych pl~Mov. aby sme kupili dU6Uso spr.Nikdy nepoQcenujme dolezitosf udrzoy kolies. Na vylet berieme so sebou vZdr jednu rezel''>lI1l.OLESA A RNELJMAT!~Y KOLESA A PNEUMATIKY ·29 Kolesa if 'pneumatiky jednotlive casti maju minimalnu hmotnosf a velkost. . Spica "- '". C:i jeho VerkOS:1 ?odpoveda velkoeti nasich rafov. bicykle. tri alebo cez styri drdty sa pouzrvaju.zebyf pncinou nehody s tragickymi nasledkami. celkovo tvori odolrui konstrukciu. Ked'KU)Ujeme nove alebo nahradne du~e. To's!R6sobujejedtil:tkvacsiu odolnosf a tiez nizsiu lunob:~oSf.28· .v prfpaq. aby zvysili odolnosf kolesa yocNeformacii pri narazoch.I'everulfe 51 pred kupou plasra.'<. obzvIasfpne horsk@. dbame.U du~u.i~rtwn-typom ventilu. co je prave zaklad pevnosti kolesa.u ~ BrCYKEL r ZLQZrrY n SYSTEM. Chybne ko~eso me . . Konstrukcia rafov je odolns. N apnutie spfc. Rozne usporiadanie vypletov."'FIotitlomu vytvorenim duteho prierezu rafu: (princip skrinoveho nosi1ika). tiahne alebo tlacf I'M kolesa dovruitra stredu kolesa. Hoci jeho hASTE A DUSE Matico spice " V sucasnosti [ena trhu dostat?C:n:Yn).

uprostred. Diskqve kO/esc.Rracuju.a chot prev lecieme na jeho pozfciu.zosilnenev koncoeh a nezosilnene. Zosilnene su v koncoch hrubsie aka . FIne diskove kolesa sa pouzivaju iba vzadu. Vycentrovanie vykonarne postupne tak. Pokial'koniec zarovnarne ho pilnfkom. KO{Tlpakme ka/esa I . odskrutkujeme. ale zostalcely. I. Hoci su tie to kolesa l'a1:sie. pretoze spice sa montuju striedavo hlavou zvonku a znutra prfruby naboja. znrzila ich hmotnost. galvanizovane. bicykle s nimi su rychlejsie. Pre znfzerue tohto odporu bQ~6vynaidene diskove koleso. maticu ilpice a vyberieme dr6t z pdruby naboja. ktore rna.mal by sa daf ohnut Iahko. ANIE dn5tu presahuje dovnurra rafu. Zavitovy 3 NA?TAVENlE DROTU TAHU . droru. KOLESA A PNEUMATlKY SPICE A CENTROVANIE KOLESA ·31 Spice a centrovanie kolesa KOLESA BICYKLOVMAJV OBVYKLE v 32 alebo 36 S:pie spi- ANATOMIA Matico Spice l6vit HlodkY kolibrovany drat v radialnom alebo castejsie v tangencialnom usporiadanf.__. H/mdca spice ______ 2 ~RISKRUTKOVANIE SPICE NOVE' por. Marien spice i priliehajuci zavitspice namazeme mazivom. Kompakme kolesa s vyrezmi v disku maju aerodynamicky tvar a tieto kolesa sa pOuZi\raju tak vpredu ako i vzadu. Ak je dr6t spice poskodeny. kde su Mums aerodynamicky chranene nohami cyklistu a ramovymi rurami. tim je koleso Iahsie a pruznejsie.si. aby sa v ohybe a hlave spice usadila. dr6tu ale podla druhej spice (dr6ty \ striedavo . pretoze pri vyMej rychlqsti vyzadujii menej energie. Maticou utiahneme drot na priblizne rovnake napnutie ako ostatne dr6ty v kolese. Novu spicu -prevlei'. Vyberieme rafovu vlozku. pokialje pouzlta. Spica sa must vlozit k rafu kolesa z opacne] strany. nizsf aerodvnamicky od- 'Vsimneme. spice viria vzduch. pricom sa riadime nie lahnutie podla susednej spice v pnrube. pochromovane alebo poniklovane.1<1~usenej spicenarusi centrovaniekolesa. nerne otvorom v nile a POt0l11 k nej prilozfme maticu spice. a V tangencialnom vyplete sa droty spfc vzajomne krizuju (pozri obr.ieme koncorn sozavitom cez 1 KOLESA VJmerta poskodej alebo 1.cirn vznika aerodynamicky odpor. kladie minimalny odpor vzduchu. takze je tocivy moment pri zrychlovaru alebo spomalovaru lepsie prenasany. Na dr6t priliS \~ . nehrdzavejuce alebo nerezove. Ak je drat zlomeny vyberieme obidve casti drotu. Hlavu drctu spravne usadime v prirube. netlacfme .Skrutkovacompriskrutkuieme maticu spice ku koncu. kde dr6ty smeruju priamo od naboia k rafu: taketo koleso je vsak Iahsie . v rovnakom vypiete). Najprv zisttme ako je koleso rozcenrrovane ace je nutne urobir na jeho opravu.30.). A vsakked'ss koIeso toci. 4 CENTROV VYMENA POSKODENE} ALEBO ZLOMENEJSPICE VLOZENIE NOVEJ SPICE Najprv demontujeme plaM i dusu z kolesa. s vynalozenim len mierneho tlaku. ako su dr6ty spice vzajornne jed en k druhernu plekrfzene v sulade S ich rangencialnym usporiadanfrn. Vpredu byp6sobili ako plachta a znacne by stazovali ovladaniebicykla. koniec spice pretiah- carni v radialnom vyplere. . Spice su zhotovene z pevnej ocele. Menej caste je prevedenieso . 32-33. HRUSKA SPiCE Dr6ty spice sa vyrabaju v dvoch vyhotoveniach: .. aby sa prirubu naboja.po. .kaZdy druh)' . ako koIesa so spicami. BEZSPICOvE KOLESA Kblesa sa vyrabaju so spicami. ako jeopisane na sir.

povolujerne a utahu- NAPNUTIE spic eoe ~').rafu vioiimenov(l vlozku. kde je znacka. opa( skontrolujeme hadzanie a esteupravtme napnutie drotov na miestach. 1- Ziska! rovnake napnutie spfc jepri prednom kolese YahSieaka pri zadnom kolese. Spice predneho kolesa musia zniet vsetky rovnako.lehylky si oznacime tak."'~Il_ ~ i. 1':1 riadidla 5U kolmo na plochu ramu. aby sme v urovni oci mali vrcholyplasfe. OZNACENlE r<OLESA Miesta najva~~ich vychyIiek (miesto. vyhladame a odpflime vsetky vycnievajuce dr6tyapic. Centrovacie stolice majunastavitelne ukazovadla.dotyk ina zvuk rovnaky . preto znovu nastavimevsetky z oblasti oZllaM1t) kriedou.e budeme kriedu drzafnad hornou castou rafu a otacat-ntm. ktors'vedu k opaenei strane prfruby.ktore nie su vsulade S ostatnymi..ako ostatne dt6ty rill tej iste] waneNASTA VENIE STOPY SPRA VNEJ . prejdeme k dalsej znacke.ktorti drztme opretu 0 kostru stolice.tOLESA A PNEUMATlKY SP ICE A CENTf{()V ANIE KOLESA . Presvedctme sa. Povolfme droty.rieme. avsak na stred su~tu &frky naboja spolu s volriobezkou.t:yrn krokom pri kentrole kolies nasho bicykla je kontrola stopy. D61eZi. ktore maitu posudif horizontalnu i vertikainu polohu (tzv. Iednoducho to znarnena zakryt kolies za seba podla dotycnice prelotenej vrcholmi plastov. ovenme. Kaidy drot. Rovnake napnutie drntu vyskUsame brnkantm v strede kazdej spice a po6'i:vame jej zvuk. povcltme ho takabybo! mi. :l>:ea mu to s .. Kdesu vygie nuesta. Na zadnom kolese su dr6tyna strane volnobezky viae n. ktore vedu k prftube na tej strane. '. aby sme skontrclovali vysledok svojej prace. takZe na kazde] strane koiesamaju droty iny u1101a V"ytvAraju nepr-avidalny diskovy tvar. Ked' odstranime. ________ Centrovocf 1 CfJntrovocio stoliccr Ukozovodlo boeneho vychYl!anie(osmlcko) ---1. kde je to potrebne.nie .Ochrannu vlozku vrriitra rafu vybe.ne. Bicykel obratime a postavime.33 KONTROLA KOLIES KONTROLA VYCENTROV ANIA KOLIES CENTROV ANIE KOLESA CENTROVACIA STOLICA Centrovanie . kde je'potrebne.. i. Potom do.kolies je viae umenim ako vedou a zaciarocnfk by nemal ocakavat. Na kontrolu.je potrebne skontrolovat. centrovaciu stolieu. Priruba na strane vclnobezky rue je na okraji naboja._ Vertikalne oo. Zatocfme kolesom. V pokfaku zajednymz kolies tak.s nastavovanfm zacar: Je dolezite.az sa dorkne miest najvacsieho vybocenia. .32. hare by mohli dusu prepichnut. kde je koleso v naivacsej miere rozcentrovane) si oznacime kriedou alebo fixkon.najvacsiu odchylku. a pritiahneme tie.Pomalypriblizujeme kriedu k rafu. apnute ako na opacnej stra.£1 bicykli.ho na sedadlo a riadidla. zatial' CD sa koleso otaca. Pracuieme precfzne a rnatice spie utahujeme rovnomerne na 'oboch stranach.. v nizsfdl rniestach dr6ty povollme.hned' pri prvom pokuse podarl. osmicku a vajce). pretoze Tab vsetkych drotov je rovnaky. aby boli v~etky droty rovnomernenapnute. 86). Rafyzadneho kolesa su tiez centrovane na stred. Ak je niektory drot napnuty viae. pretoze dr6ty sptc po Ob0Ch stranach predneho kolesa zvieraju rovnaky uhol s osou naboja. aby bola nasapraca presna.na vy~ku. pokial' mozno. 3 VERTIKALNE CENTROVANIE 4 Po skoncenib_ocne JEMNE DOCENTRovANIE jeme matice spie na protifahlych stranach rafu 0 rovnaku vzdialenosf . . centrevania. dr6ty pritialmeme v skupine po s:tyroch. IJkozbvadlo vertlkdlneho . vYCh"?jenio(vojes) 2 HORlZONTALNE CENTROVANIE Inotko !friedou ukozuje bocne vvchYle. Aby smedocielili revnaky fah na raJ. ci rue je ohnu ty alebo prasknuty.a presne centrovartie Kobes pouzrvame.Nejdlhsia znacka kriedou udava miesto. Dosiahnerne tak lepsie vysledky nez pri centrovani nahrubo priamo 11. Ci sli kolesa v zakryte (pozri tieZ'st·r. Postup opakujeme ai do vyrovnania.

.. ~ ~\. Najbeznejsia velkosf plastov horskych bicyklov je priemer 26 palcov prisfrke dezenu 1 a..:-. Vyberieme dusu. UVO'ENENIE PLAsi' A Boky plasra stlacime k sebe postupne po celom obvode ram. Ci je (:ista.. -.~'{ . Plaste horskych bicyklov sa najcastejsie meraju v palcoch. vyberieme si ten. .~ P-... zakryjeme ho uspon niekolkymi vrstvami vlozky ram. .. '_ • t--.- -:. 2 zaobstarame zasobu rezervnych duBi. .~:~. [e vhodnv pr€ pevne povrchy v terene.. Vhodne rozostavane vystupky sa Iahkozbavuju blata a kamienkov.- ''C: ~ \.c.34 ·IWLESA A PNEUMATIKY PL..~ '~l £..\ • ec.. aby sa pata pMMa uvolnila od rafu.'. Ak je priliS tuhy. . Pla$t sa takto od okraja rafu Iahko odde1i.. .: . ~asr . Nepreklzuje aniza vlhkeho pocasia.automobilovli pumpu. urnoznuje pohodlnu jazdu s minimalnym valivym odporom a nizkou hlucnostou plaiita . Pre nahustenie duse s ventilom Schraeder moierne pouzif .~. m6Zu byfuzitocne pre biey kle dennej potreby. vytiahneme ventil tak.STE A DUSE ·35 Plaste a duse PLASTE A DUSE VYMENA DU5E ZA DVE MINUTY ANATOM1A Vzorka dezenu vyberame podla podmienok.- - ~--~--rt. ktory je zhodny s raforn nasho bicykla..--. AI<ho nemozeme odpflit..._ "-.. Hladky phisf vyborne prilne na asfalt a beton. 37.~.. Larexove duse $11velmi Iahke a rozsirene na pretekarske pouzitie. VYBRATIE DUSE Cez ONOI' rafu opatme.~:. Priventile SdJraedel' zatlacime venti! dovmitra obratenou ciapoekou alebo nejakou malou pom6ckou. prezrieme ju. ale i metricky..~ t? . Viacricelovy plaM Nimbus je Iahky s vsestrannou pouzitelnostou. pretiahneme rukou jednu jeho stranu. sucha a Ci maspravnu velkost...... -. ~i. '. ~. Ak vyberame plaste v obchode. avsak nie v blare. ~._ I. . Ak vkladame novti dusu. moze byE pricinou vycnievajuci koniec drotu spice. Potoni. "neprepichnutefne" duse su plnene syntetickvm kvapalnym trnelom a hod sa zdaja byf tazke a nie prflis vhodne pre jazdu. ci su obe paty plast'a po oboch stranach od rafu. cez okraj rafu. Bez ohladu na ich malu hmotnosf su vefmi pruzne a prekvapivo odolns \lOCi prepichnunu.-. Tlacime silne k sebe tak. zatial' co vodiace pasy v stredeplasfa zabezpecujti potrabnu prifna vost pri akceleracii. Pred tym aka zalozune )lOVU.:. 1>'. .-~.. ~ . Ak je dusa prepichnuta zo strany rafu. pokiaf jednu celu stranu plaMa nestiahneme...II"?- ..~ ~. Venrilu Presta uvol'nime ciapoeku a zatlacirneju._ • R6zNE VZORKY DEZENU Tri predvedene typy dezenov plastov horskych biefklov sa najcasrejsie pOuiivajii pre rozne terenne-podmienky. Ak ju potrebujeme opravif postupujeme podra str.7 palca. overime..... - - HladkY p!6Sf .. aby sme neposkodili dusu. Taktiez si l UVOtNENIE VENTILU Vyskrutkujme Ciapoeku a poistnu maticu ventilu. '.z2. ~ -. 3 4 Zodn~ pl6M s hrub9m dezenom I· Ventll Presto VENTILY VentilSchfOeder Pred nahusremm duse s ventilorn Presta uvofnirne hlavicku po volerum zavitu. opatrne.oddelene.~~\/i!l:JI.~. 'I~' f. alebo opravemi dusu.-_ -.".~~. Hruba vzorka je konstruovana pre lillie podmienky v terene. Oriek ventilu prestrefme otvorom v rafe. W ': ~~..__~ j ~ -. ~ :i__~ ~. \ VlacuceloyY pl6sf Nimbus ~\ 2 J. ~~~ ~ - . aby SIne vypustili vsetokvzduch.. aby sa neposkodil zavit na drieku ventilu.' . DUSE Okrem zobrazenej obycajnej butylovej duse n-iozeme dostaf dalsie typy dust Tzv.~. odstranime vse-tky cudzie telesa z pIMt'a.....A. \ . STIAHNUTIE PLAstA Ked' je phis! uvolneny.. ". Ventl' __ --1El PoIstn6 matice tJ 5 Ciapoeka KONTROLA PLAstA Prstami prehmatame vnutormi a vonkajsiu plasta. pouzijeme montaznu paku. ~ I j.\~ !.. Pokracujeme v pretahovaru cez okraj rafu po celom obvode. za ktorych bicykel najcastejsie pouzrvame.

Zdrsnena plocha musf byf'vac~ia 1 aby dusa neboia nikde pncviknuta medzi patu plasfa a raf. 3 . galusky. Patu plasra pretiah- ci je val" (napr. QPRAVADUSE Na opravudilSepotrebujeme a tubu lepidla. skontrolujeme vnutorrui i von- PLASTA CEZ RAF Prstami pretlaeame boky piail(a.ze nam rovnako pOSlUZl! ajdrsnarovna plocha kamena alebobetonu.tvareoOtacame nou. nahustlme [u a prilozfrne do blfz~05ti . DUBU potom este raz dokladne OCistfme . sir. Pocas tejto doby nesmie pnstnatreta plocha do styku s necistotou.PRELEPENIE DlERKY Zo zaplaty sriahneme foliu a dame pozor.. pokial' nebude maf matny lesk. aby sme zistili miesto. Po tom sa s nou lepsie pracuje a lahsle sa zabrani jej pretoi"eniu. smirgfovy papier.la preklzovaf Pokrok v beznych prevedeniach pneumatfk sposobil. ze to ide vel'mi (azko. PRETIAHNUTIE 8 2 kajsiu stranu plasfa a odstranime pncinu defektu (pozri krok 5 l1a.36· KOLESA A. miestojevob- ako plccha. Cyklisti nechavaju galusky vysychat na spravnu konzistenciu. prflis vyschnuta by sa moh. ab)'. Plasf galusky je vyrobenyz bavlny alebo hodvabu alebo rucne. ktore maju minimalnu hmotnosr a vysoky tlak v pneumatike. Najkritickejsie lasti ventilu. ponorfrne nahustenu tiUBU do vody a prj otacaru z6platana a stlacanf duse zistfme. Aby sme na dust nash prepichnute miesto. Driek ventilu zatlaCfme od plasra aZ po potstrui maticu. oorovu duse sa ziadna necistota nedostala.na dusu. _. 36). dusu utrieme a okolie dierky odmastfme benzinom a zdrsrume smirglovym papierom.a pritlacame od stredu k okrajom. z6platana. zmackaniu alebo zacviknutiu prizakladant plaMa. Plasfstlacama z oboeh stran tak. Lepidlo nechamezaschnrit podla navodu alebo do do by. pnlis vIhka by mohla Jepit' na seba kamienky a prepichnur sa. aby srne ho. 7 NASADENIE Dusu opatrne rUSTA vsunieme neme cez okra] rafu dovnutra. aby sme nestrhli ajzaplatu.. . Medzitym odlozime dU5U nab ok. Dusa je vlepena v plasti a pneumatika je potom prilepena-na raf. Ked' necitime ani nepocuieme. P6topl6sfo . PNEUMATTKY PLAsTE A DUSE ·37 VYMENA DUSE (pokracovanie] VLOZENIE DUSE Novu alebo opravenudusu ciastocne nahustfme. Zdrsnenie pomeze lepsiemu uchyteniu lepidla na gume. Musfrne vsak daf pozor. Skontrolujerne. a5). mo. Nakoniec silno stlacfme pIaM a zatiahnerne tak.zaplaty. a dezen je navulkanizovany (za tepla)strojom aby sme sa nedotkli obnazenejlepiacej plochy. opravuduSe PRiPRAV A DUSE Ked' sa nam podarilo zistif miesto defektu. Dbame. Potomciastoene naskru tkujeme poistnn maticu aleba kruzok na tela ventilu. Skontrolujeme. i"i je'ventil zasunuty v rafe rovno.. aby nam nikde nevyakocil. GALUSKY Profesionalni cyklisti pouzivajil. cela rovnomerne rozlozena po obvode rafu.Mr. ci sa d LIsa niekde nepricvikla medzi plM! a raf a potom ju uplne nahustime. prevenme. zeby vzduch unikal. a!?y sme vytlacili vzduch aj prebytocne Jepidlo.rieme medzi prstami. Ked' ani tak dierku neOkruhla najdenle. Potom dusu uplne vypustime. a potom nanesieme na zdrsnenu plochu duse vrstvicku lepidla. aj ked'citfme. 4 ZAVERECNA KONTROLA Zaplatu nechame niekclko miruit zaschnuf. U drzujeme staly tlak na boky plasl'a.cez raf. Ak si pri montazi kolesa zaspirume Inky! ocistlme si ic~. Dusu vlozime do ph'iMa a driek veruilu prestrcime cez otvor v rafe.. kde cftime unikanie vzduchu.calypretiahli cez rat. ktora je nanesena na dusu. Ak nemame po ruke . ze dnes sa klasicke galusky na pretekarskych bicykloch pouzivaju menej ako predtym. odmasfopapier a kried~. Nakoniec vloznne dusu do rafu a nasadfme piasl' (pozri. Smirglovym papierom obrusime trochakriedy a tymtopraskom posypemezvysne lepidlo okolo zaplaty. aby sme odstranili celofanovn toliu z povrchu. smirglovy ~P~s: Obdfinlkovo '11ejoprave je dokonala prfprava a udrziavanie eistory pn praC\. DuSU uplne nahustime a skontrolujeme prilnutie zaplaty. ~(ICOm k zaplaty Lepldlo nagumu 6 medzi phiS( araf a zistfme. benzfn). dobre usadenie pJaMa v zliabku rafu. odkiaf unikaju vzduchove bublinky.u lepidla. na podozrivom mieste dusu naslirume. NA ESENIE LEPJDLA Najprv si ocistfrne ruky. Zaplatu potom silno pritlaorne na vrsn. II Dusu spolu so zaplarou prehnerne a zov.

v otocnom call!'!aie pod stalym posoberum PrnZiny. ich KJ!u:ky' sa neprestarui otacat.ehlostny mbde19turmey Archer. prehadzuje [u nil zv'ol~y~'revodnik. ked' jazdec prestane sliapat.k telu prehadzovaca prich)"tene nt0nt<'ifu6u skrutkou ada z dvoch hlavnych casH: upevnuje na nabo] kolesa. Ten rna dva d'iuky~"'Vnti. prevodntk. pokym bicy kel rtezast.prehorske bicykle je najbeznejSia cllika 170 mm a pre cestne bicykle 17511un. aKO aj spravnu dlzku. takmer vsetky dnes vyrabane bicykle sri vybavene p-.t leso. I je ako puzdro nasunuta na Ivnutornu cas!'.DNY PREHA:DZ@~A!C / Prehadzovac sa sklada z kOV0V&0 voditka. Na rozdiel. Lanka vedu od pacok k .J:'H "! zvolene zadne volnobezne dove ozubene koleso. Tento system tvorf bezne vybav'enie hqrskych a cestny& b cyklov. j$. tyIn je vacsi. Lonkovod Kotvioeo skrutko lanka PRI. ktore majri iba jeden p :eyed a jeden pevny pastorok bez volnobehu na zadnom kolese. a ked' su uvedene docmnosti.pfnaci)ottu:. vedie rclaim).~lilbenych koliesok.lf.'.€ha~zovacfm mechanizmom (okrem drahovych pretekarskych '?).rli:(az neustals napfnana.!6ene kOliesk6 . pretopwi'buje pravidelne cistenie. Vacsina bicyklov rna dries viae prevodov.tory zahrna predne i zadne pr€ ody. Cim je vilesi prevodnfk. KWKY A RETAZ Priecny pohyb ramek s klietkou je vymedzenynastavovaofmi skrutkami.@v-o®:ve s~!3bf>my bY. onkajsia castvolnobezkv ma drazky a vystupky. cez vodttkapostranne na retaz a l-'l~:"V'''-Yt. aby mala optirilaIn)ii ilCitmosf pri preradovani. Kruky byvajti dlhe 165 mm at 180 nun. a vonkajssj. Niek cov maju dvojitu packu pre tlaceg. Vcdnko sapohybuje prieene voci prevodmkom. Ovladacie pa~ky prehadzovacov m6zu by! namonrovane na dolnej alebo hornej rure ramu. Na refazi. ktore umoznujti velky rozsah prevodovych pomeroy.' ._Prevodnfkov Refaz mustrnat .sa vefmi rychlo usadzuju necistoty.y'kQ le zahrnajti paku prehadzovaca.od ozubenych koliesok volnobezky.tornyprevod na zadnom naboji (najznamejsfm je trojry. na ktore sti cez pera nasunure ozubene kolieska zadneho prevodu. Er. Rameno s klietkou espee kladkv. ~ 0' .leo:m PACKYPRBHADZOVACOV hanie ukazovakom.chanizinus-menenia G. a tfm{ :1Ie -tlaN postranne na retaz. predstavei alebo na riadidlach (palcove paeky 511 iba na riadidlach). ozubeI\ift. dzovacorn.cyklova specialnych bicyklov na casovku.a tak musjtazdec stale pohybovat pedalmi. ktore vzajomne p6sobia na prenasanie sily cyklistu pri sliapanf na bicykli pomocou sustavy ozubenych kolies a refaze.38 • PRE'VODY Prevody Nxzov PREYOD znamena stihrn mechanickych castt bicykla. 1 . PREVODNIKY . nastavene ozu1lene prevodp\'e ozovoca Te/opreho- Zadne oZI.otom najpouzfvanejsf vonkajsi.1 ~ l. pbuZivany pri cestnych bicyklocli: la'.:ivi). aby bbla. pricom. aby zapadala ~ volnobeznych koliesok. k. plynule do spra nu sirku.edle ozubenyeh prevodovych od koliesokeez vodiaci na.l1:'O'pa.prevodovy stupen.. skrutka lonka '1- Kotvtoca / ladny' prehadzovac Refaz ZAD~f'_REHADZOV~C Refaz 'II1. VychyriJvacigeapy vodltka udrzuju str ¥ voditka v subezne] poloh~rovinqu prevodnfka.

zahaf co modernejsic tyl'Y sa mozu rozpojit. Pokial'je pritom vidiet [eden zub prevod:nika na celt 1 vysku. ktora zamedzi uplnemu vytlaceniu nitu mimo clankay. Potom sa presvedrfme. Necharnesi poradi+od odborruka. pretoze kvalita vzajomne posobiacich suciastok maze byf rozna. pri pouzivanf standardneho nitovaca otacarne packou pomaly. 2 VYTLACENIE NITU . a tak vzdy jeden z nich vozime vo svojej zakladnej vybave (pozri str. maze by! az 98 % (pozri 5 ir.refaze zvacsuju otvory v dostickach clankov. Nova retaz by na opotreoovanych kolieskach a pre- vodnfkoch zle fungovala. Pracujeme pozorne. Retaz vymenime sucasne s prevodrukmi a ozubenymi kolieskami. Dalej otocny tin vycentrujeme presne oproti nitu refaze o pornaly otacarne packou nitovaca. N ecistota a opotrebovanie sposobuje.40· PREVODY RET Azll .I . v kroromkolvek rnieste ich Reraz vlozfme do nitovaca presne medzi opierky refaze. ze nova refaz je vhodna pre miS rozsah prevodov. aleje zdrziavany vonkajsou spojovacou platnickou. Starsie retaze na ozubene kolesa bez prehadzovaca sa rozpojovali v spoiovacom danku. ze niry. 16-17). TYPy RETAZf Pre rozne typy bicyklov a rozne pouzitia boli vyvi- Rafoz Sh/mono HyperGllde PRASKNUTIE Akje na sta~iu RETAZE nute r6zne druhy refazi.38 mm POUZITIE NITOV ACA Rozpojovanie a spajanie refaze je Iahke. ANATOMIA Rafoz MONT Ai A DEMONT At 'RET AZE 0 Puzdro WlI~_ spojovocia plotn/eke Oplerka refaze Vmrlorno _"------ Vonkojslo spojovocio plotn/eke Stondardny nltovoc rafaze Stondordn6 refoz Sedis 2-. ze ju na velkom prevodniku nadvihneme. 42). m6Ze sa star. Standardne nitovace (pozri obr) maiu neobmedzeny chad vytlacovacej skrutky. obzvlasf ph horskych bicykloch. M6zu maf taktiez dlhsiu packu. I VWZENIE RETAZE dlzky pcrnoccu.38rrim Ziata refaz Sedls 2. Nakladnejsie typy maju nastavltelrru skrutku. retaz vyvinuty prt1j~ velky tlak. Packou nitovaca musfrne ot061' sest az sesfapolknH.akonahle uz ziskame urcitu sknsenost: nacvicfme si tonajprv so starou retazou. Retaze. retaz je opotrebovana. Nit sa potom nachadza. Clfmkyrecaze sa zle spAjafu. aby sme nit prflis nevytlacili. Piit alebo §esfj:>revodove bicykle budd mat sirsiu refaz ako sedem alebo osemprevodove.mlmo vnutomej spojovacej plochy. Uistfme sa. aby sme nit uplne vytlacili. MIERA OPOTREBENIA Opotrebenie retazs skontrolujeme tak. ze niektory clanak praskne. sa casto rychlo opotrebovavaju. 71-72).specialueho nastroja. Ak retaz vyzaduje castu opravu. Pri vymene retaze vymenfme i prevodnfky a kolieska: nova retaz sa od poskodeneho ozubenia znehodnocuje. aby bolo moine lepsie vyuzit vynalozenu silu (tialej pozri krok 3 na sir. Na opravu potrebujerne nitovac alebo vytlacac nitov. I'i je vnutorna spojovacia platnickaclanku opreta otelo nastroja. ak sa nit uplne vytiahne.41 Refaze UCINNOST CrSTE] do bre narnazanej retaze. radsej ju vymennne. refaz sa predlzi a prestane presne zapadar do zubov prevodrtikov a koliesok volnobezky a zacne pri pouzitt vacsej sily preskakovat' po ozubenych kolieskacha prevodrukoch.

najmensom ozubenom koliesku boIIkoniceprehadzovaca vo vertikalnej lfnii. spono UVGtNENTE CLANKU Retaz vlozfrne do nitovaeej strbiny (priestor medzi dvojicou opierok).aby pri najviicsom prevodruku a.rae· siu driku nez je potrebna pre nH prevod. ktory viae vycrueva. upravime otvory clankov oproti sebe a znovu zatlacfms na nit. akonahls sa na~hadza na iirovru vll.uzinovej spaN na spojovace] platnicke a vytiahnutim hlavneho'telieska platnicky. 3 VYMENA NITOV Pri spajaru urniestnime reraz do nitovaca ako pri rozpajanf (pozrikrok 1sir: 41). utiahneme packbu. z protiYahlej vonkaisej platniCky. Ci retaz ostava napnuta. Povytiahnuty nit leif oproti vytiacaciemi. ale je potrebny . povolime.jime. Hlavne teliesko 6 Nltovoc reralOV HyperGiide Refaz HyperGlide Bicykle vybavene supravou Shimano mavaju obvykle refaz typu HyperGlide. j ked' je. stiahnutfm pr. REtAZ NA BICYKLE BEZ 7 5 PREHADZOVACA 0 ROZMERE·lj8 PALCA.nou spojovacou platniCkou. Otoctme ju vzdy asi 0 1/3 otacky tak.utornej spojovacej pIahncky Cla:nku. Pracujeme opatme. Spicaty koniec noveho nitu roztlacfme nitovacorn a. PRESNE UMIESTNENTE NITU Nit prestanerne zatlacat. PREVODY RET AZE ·43 MONT At A DEMONT Ai RETAZE [pokracovanta) ROZPOjENIE CLANKOV Retaz ohnerne a susedne clanky rozpo.na najmensom prevodruku a ozubenorn koliesku. ale este stale vycnieva . Nity 8U vymenitelne.e rozpajar dvakrat na tom istom mieste.42. SPECIALNE REtAZE A.. takze vyrlacovany tin je oproti koncu nitu. Pri spiijanf rna uzavrety Pruilnova koniec pruzinove] spony smerovaf v srnere jazdy.zvysok odstipneme kliesfami. Dlzku refaze spravne nastavfme tak. Nitrefaze HyperGlide . znovu musfrne pouzit' nitovac. Rozobera sa jednoducho. Tento typ retaze sa speja spoiovacfrn clankom (spojkou). Tym by sme mali zfskaf potrebnu pohybbvost medzi vnntor.aby sa nit zasunul dale] . gpecialny rritovac. 4 (JPRAVA DtZKY RET AZE Df:~kanovo kupenej retaze rna obvykle . Skonrrolujeme. NARADIA -- PRIPOJENIE NITU Retaz HyperGlide nie je mozr!. Ked' crtime velk]' odpor. Mieme. vonkajsou spojovacou platnickou a puzdrom. linu.nebol dostatocna vytlaceny. aby nit ostaI zachytenyvo vonkajsej spojovacej platniCke. Pri pouzitiimlis velkej sily by sme mohli retaz alebo nit zdeforrnovaf. Packou ufahujeme silnejsie. aby sme nit dokonale zatlacili. packou otacame pomaly. Ak nit. a roztvoril clanok.mala by stacH asi 1/3 otaCky.

.uje mazanie lanka tak. PREVO])):" LANKA·45 Lanka LANKA PREVODQv existuju v r6znych dlzkach. mozeme ho vytiahnuf NAJNOV5IE PREHADZOV ACE I:. ci je lankovod presne usadeny v nastavovacej skrutke avo vodttkach: ~] Koncovka ~. Pokialje lanko este volne.--Lanko VYMrnNALANffiKPREHADZOVACOV 1 DEMONTAZ LANKA Povohme maticu kotviacejskrutky lanka prehailzovaca. Lanko napneme a skrutku utiahneme. Ak su po skrateni lankovodu kence rozstrapkane.Pri type Rapid Fire ov lada palec. co ham umoznf mierne zahnutie medzi vederum. koliesko a lanko prestrctme kotviacou skrutkou prehadzovaca. roznych sirkiich a r6znych typoch koncoviek.44. vzhladom na to. Rapid Fire Plus prehadzuje retaz na vacsie koliesko alebo prevodnfk zatlacerum packypalcom smerom dopredu ana mensiepritiahnutim dvojitej packy ukazovakom spat. Nie je ho preto treba vytiahmit' a narusif indexovanie ukazovatela nastaveneho kolieska. PRIPOJENIE LANKA Refaz nasadtme na najmensf prevodnik. I I: Poskodene lankovody -a rozpletene larlkti co najsk6r vymentms. Je potrebne pouziva(vidy lanka zodpovedajticej velkosti a typu. obzvlast pre skokovy sp6sob ovladania. nie je spravne prerad'ovanie mozne .a stare lanka vytiahneme. Akonahle Ianko odpojime od prehadzovaca.obid ve pMky. Lanka objednavama bud' podla vyrobcu svojhobicykla.iba vyberierne nastavovaciu skrutku a nove lanko prevlecierne cez lankovod).. aby sme neskor umoznili doladenie. zv laSt' medzi riadidlarni a ramom. Nove lanka namastfme a navlecieme. Skontrolujeme. To umo:l:il. ANAT6MIA . zarovname ich pilnfkorn. ie stupen skoku paky musi byf presne preneseny na prehadzovac. Ak lanko alebo lankovod pruzia alebo sa zmrstuju. .alebo vezmeme so sebou bicykel alebostare lanka. To umoznr raMi pohyb lanka vo vnutri lankovodu.r-Iankovodu VEDENIE LANKA Na niektorych bicy kloch su uchytky vedenia lanka. LANKOVODY (BOVDENy) Mieme zdhnlJfle lanka ShimanoRapid Fire a jeho nastapca. --Valcova koncovka Lankovod 1&packa sa nemust rozoberaf . Pre pnpad poruchy marne stale' v rezerve jednu sadu laniek. N astavime spravne prevody (pozri str.Raprd Fire Plus su najnovsie vyni. Pri vymene lanka prehadzovaca nesrnieme zabudmif povolif nastavovaciu skrutku. 2 . vhodne pre dany typ prehadzovaca. alebo su nerovne. Uvofnime ovladaciu packu na upevnova- ccj objfmke. ako radenie vyMich stupnov tak i ra-denie nizsfch stupnov ptevodu. upravtme ho nastavovacou skrutkou. Lankovod prestrihneme sikrno. VYMENALANKA'PRI PREHADZOVACOCH TYPU RAPID FIRE Vymerta lanka pri prehadzovacoch lypu Rapid Fire je pomerne jednoducha. Lanka prehadzovacovrnusia by! dobrej kvality. aby sa Iahko posuvalo v Iankovode. Paku namontujeme na r6vodnemiesto (niektore prehadzovace sil tak<a.bane prehadzovace. 46-51).

aby retaz bezala hladko. Prehadzovac sa m6ze poskcdif pri naraze alebopade z bicykla. Aby srne mohli rozobrafvoditko. I· 2 DEMONTAz PREHADZOV ACA Vyskrutkujeme upevriovaciu . fu bude vodiaci i napinaci kotuc prehadzovaca v j'edneJ lfnii s najmensfm ozube. aby bcli vcdiaci i napfnacf kotue s Iiajvai'Min ozubenym kolieskom v jedne] linii. ale musia byf presne 11astavene.ci je vodftko retaze rovnobezne . 0BMEDZENIE BOCNEHOPOHYBUNA N AJV ACSOMKOLIESKU P5.a skrutku otocneho capu nastavirrie tak. ktore cyklista nastavoval rucne. clOSkmtkd nopinookJ NaslovoVQciOskrutko nojni&ielw prevodli Retaz prehodfme na najvacsf prevodruk 'a najmensie koliesko. ze sa posravfma za bicykel a pohladom . MONTA. 0 kolko sa skrutka 6toCi. Packu prehadzovaca zatiahnams tal<. aby sa reraz prehodila na najmerisie koliesko anajvaesf prevodruk. Potom ju v smere hedinovych ruciciekzaskl"utkuJeme spat rak. Namazeme otocne ('"apyprehadzovaca.akc je umiestnena pruzina prehadzovaca. U vai"slny prehadzovacov sa i:noZe napnutie pruziny nastavovat premiestnenfrn jei konca do ineho Z otvorov v tele prehadzDvac. zeza •• lozlme refaz za napinacf kotuc a zaskr utk UJ erne. ale nedotyka sa ho. . . FRI 2MENE PREVOD?vYCHSTUPNOV ANAT6MIA «xreno NditavoWj. NoslovOvoCia s!<ruli:o lanko NASTA VENIE VACSIEHO POHYBU PREHADZOV A~ CAS UKAzOVATEEOM OBMEDZENIE BOCNERO POHYBU NA NAJMENSOM KOLIESi<U . a kedje na bicykli i reraz.Bieykel je napracovnom stojana l alebo upevnenv. Pri prehadzovant skontrolujeme.47' Prehad~ovac s ukazovateYom nastavt prehadzovac pr:esne:zvolene koliesko tak. Otieame klukami . Mali by slue si ho nechaf urobif v specialnej opravovni bicyklov.ZbvATEEOM . Niekedy musime uvolnif vodiaci kotUc. ci sa vodiaci kotcic nedotkolziadneho ozubeneho. [ednoduchukontrolu urobfme tak.fUie ku kolesu.a napfnacf kotuc vhcdnym mazacnn tukom (str. Nastavovaciu. PREVODY PREH ADZOV AC S UKA. zloztme napinaciu klietku tak. abysa retaz prehodila na najvacsie. Vsimneme si. sleduieme.ljmensi~ mu koliesku.il. ho skrutku.naci kotuc bl.je' . 46. je prenich sucasne moine zvolif krokove ovladanio. I ked mnohe systemy stale zachovavajti tentoprincip. Krajne polohy musia by! obmedzenet aby sazabranilo'spadnutiu refaze z krajnych ozubenych koliesok. nyrn kolieskom (pri pohlade 1180 bicykel priamo zozadu). Povodne prehadzovacssa ovladali jednoduchymi trecirni napfnanvmi pack ami.Z PREHADZOVACA Aby sme mohli namontovatprehadzovac bez roz • pojenia retaze. ze sa vodtaci kotuct'o. vymontujeme na pmaci i vodiaci kofat..oz.. pokial'necttirna ziadny odpor. Ked' oddelfmeramena vodfrka. 3 NASTAVENIE OTOCNEHO CAPU MONTAZ PREHADZOVACA.pckial' necftirna ziadny od- por. vyskrutkujeme spojovaciu klietku voditka (ktora .najviac pribhzi k n. Teraz budevcdiaci i napf.Potom opat otacame kYukami a refaz prehodfmena najmel'lSl prevodruk a najVac~ie koliesko.so zadnym kolesorn. Vyrovnanie zavesu vyzadu]e specialne naradie a velku odbomost. odpojfme lanko od kotviace] skrutky.72-73). zistime.cku prehadzovata zatlacfme tak.. skrutkuprehadzovaca.. Modeme prehadzovacs sa Iahko ovladaju. brani jeho rozobratiu) a odclelime JeJ casti. Hornu nastavovaeiu skrutku povolime. nastavovaciu skrutku povoltme. Nastavenie v prfpade potreby opakujeme.kolieska.uben" 'koliesko a najmeniii prevodnik Dolnu Aby prehadzovac dobre pracoval.skrurku utiahnsme tak. potom vycistfme a namazerne vodiaci. musia byt'ltroty ~adnej vidlice v jedne] ~()vine so zavesom prehadzovaca a mUS13 byt rovnobeznes osou bicykla.

packami indexovane kroky. Potom otocime skrutkou spiit avsakiba tolko.Z kym sa retaz nepresurue na druhe ozubene koliesko (a bude zodpovedaf polohe zvoleneho kolieska). zatiaf co s11casne presystemy su p'iicsa indexovane. Nostavovacio skrutko lanka .48· PREVODY PREHA DZOV A C S UKAZ6v ATEEOM ·49 NASTAVENIE PREVODOV PRI KROKOVOM OVLADANf Bicykel upevnfme na montazny stojan alebo na in1i zariadenie tak. aby sa urnoznilo hesko~'~ie dodatocne jemne doladenie. 1 PlUPRAVA BICYKLA. To je d61ezite. 2 NAPNUTIE LANKA PALCOVE Starsie nemali vodove novane pACKY PREHADZOV ACOV systemy prevodov s palcovymi. (proti smeru hodinovych ruciciek). at kym sarefaz nezacne prehadeovat na tretie keliesko. a potom zacneme rucne tocit' klukami (najprvsa prehadzovac nebude hybat). aby sme dosiahli spolahlive prehadzovanie 3 ZAVERECNA Pokracujemev KONTROLA otacani nastavovacou skrutkou pri na v!letky ozubene kolieska. VERSUS Preplnoe lmeny z krokovel?o no plynulY spOsob prehodzovonio STARE NOVE Toto starsie dvojfunkcne vyhotovenie palcovej packy umoznuje eyklistovi. Takto preskusame prehadzovanie medzi vsetkymi kolieskanu.dolu. Packou prehadzovaca preradfrne . ota~ani klukami a. a taktiez pre jemne doladcvanie pol6h prehadzovaca pocasjazdy. Najnovsie plne indexovane. ei111 je zaisrena presna a spolahliva zmena prevodov. vyhotovenia nam poruikaju este hladsiu zmenu prevodov a viii'sie pohodlie. Cielom je. abyprepinal medzi krokovym a plYllulym ovladanim. Lanko prehadzovaca povohme uplnym povolenim nasta vovacej skrutky lanka na ovladacej paeke (v smere hodinovych ruciciek). ale nemozu dosiahnut spolahlivosf svojichpredchodccv. To iste opakujeme s nastavovacou skrutkou na prehadzovaci. aby zadne koleso nestalo na zerni. Kombisystemy s11zlatou strednou cestou. abyprestalo jej zachytavanie. ale po skonceru urobfme dye otackv spiit. Lanko prehadzovaca zacneme napfnat' otacarum nastavovacej skrutky lanka na prehadzovac. V prfpade potreby urobnne jemne doladenie tak. S refazou na prostrednom prevodmku preradtme na najmensie zadne koIiesko. Dobre nastaveny krokovy sposob ovladania by mal zaistif tiche zrneny prevodov. ked' sa krokovy system rozladi. aby indexovane polohy nit ukazovateli paky presne zodpovedalinastavenym ozubenym kolieskam. Pokracuiems v olacani nastavovacou skrutkou.

Dosko jimku upevnfmea znovu skonrrolujeme rovnobeznost voditka s prevodnikni. aby bol prevod efektrvny. skrutkynastavfme vnutorne rameno vodftka co. Mensia svetlost je vhodna pre uzsie dvojite prevodnfky a viicsia svetlosf pre viae prevodrukov. lanko [e vedene pozdlzhorne] nuy a dolu vedlarury sedadla. rna byr refaz na najmensom ozubenom koliesku. VyskMame.i. Vnutorne ivonksisierameno vodftka. koliesku. PokiaI nastavujeme predny prehaPREHADZOVAC P~EHAD~UJE REtAZ NASTAVENIE KRAJNYCH po. treba znovu nastavifprehadzova. • Prehadzovacso spodnym tahom prtsposobeny nanastavenie s hornyrn rahom: lanko sa prevlecie lankovym vodttkom pripevnen. ked' sm~ na stojane urobili zakladne nastavenie.aby sa lankovod ptipevnil k vodftku. Lankoje potom u pevnene skrutkou k sedlovej trtibke nad stredom (pozri obrJ Tak je zaehovana normalna cimlOS( lanka. bez r toho aby sa jej dotykala. i ked'bol nastaveny zadny prehadzovac.ym k ramienku prehadzovaca. uvolnnne montaznu skrutku prehadzovaca a vonkajsie rameno. aby sine zabranili zosmyknutiu .m medii vnutornym rameIi. Ked'je prehadzovac na. Refaz dame na vel'kyprevodm1c a male ozubene koliesko. kedkluka smeruje dolu rovnobezne. a prinuti ramienko prehadzovaca. Ze ~jviicSf prevodrukje najblizsie k plocham voditka prehadzovaca. pokial je retaz na velkom prevodruku.PREHADZOVACOM A KtUKAMI .'ovanie medzi prevodnfkmi nepresne alebo hlucne.zostane stat) abysa pohlo. Nastavovanie prehadzovacov je tiez zakladnou ulohou.lankorrie je voIne a v prfpade potreby utiahneme nastavovaciu skrutku lanka. Ze sa lanko nezanasa bahnom. Ak je prerad. d.lJ trojiteho prevodu dolnou nastavovacou skrutkou nastavfrne svetlostl-2ni.cim sa ~lln:ozni.OI11 vodlrka aretazou. rna ii.---- Vonkajifie rameno voo/tko Skrutko romien vodftko POLOHA PREDNEHO PREHADZOVACA VZDlALENOST MEDZI .naivacsom prevodnfku. co byvahlavnou nevyhodou !aniekvedenych pod stredom spodnou rnrou. nastavujeme ich. dzovac s retazou na najmensom prevodruku. takze sa prevod meni tym.musf by( rovnobezne s prevodnfkmi. abysa jej nedotykala .Pri systeme Shiman» STI dame l'et'az na prostredny prevodnfk a vefke ozubene koliesko a pomocou nastavovacej sknitky napacke prehadzovaca nasravime vnutorne ramene voditka tesne kretazt. .hcmym fahorn: ramienko prehadzovaca. Dalsie jemnedoladenie je nutne urobitpred jazdou.l-ii. mal by by! vzadu na najvacsom ozubenom 2 VYMEDZENIE POiIYBU VPRAVO romeno voditko ~.c.Z~ie·kefazi. najblizsiek retazi tak.i. . 1 me najprv skrutku upevnovacej objimky. ktoru uskutocnfme vtedy...L6H PREDNEHO PREHADZOVACA ANAT6MIA Upinocia objimko 1 VYMEDZENIE POHYSU VEAVO . definltrvne pririahne- a potom po:wrnevyrbvname umiestneniemechanlzmu. U dvojiteho prevodu umiestni- 'mevruitorrie rarnenovodttka conajbl. lebo mechanizrnusje pod stalym tahom ad lanka prehadzovaca. Pomocou horne] nastavovacej .s rU\"QU se~ dadlatak. Ulohou oboch prehadzovacov je vzajomne spolupracovat.vodftka vvsunieme do vzdialenosti 1-3 mm pred prevodnfk.50. VyhodbU tohto svstemu je to. Ak st'i rovnobezne. Pokial [e reraz na velkorn prevodruku.llY preha• Prehadzovac s. KONTROLA VYSKY POLQHY VODiTJ:(A NAD PREVODNiKMI danvch lankami prevlecenymi stredovou rurkou jestvuju aj d'alsie sysl-eI. Skrutku upev. . .sa natahuje mora. Db-: vodftko Provddnlkv DALSIE SYSTEMY PREHADZOVACA Okrem najbeinej§ich mechanizmov dzovaca: ovla- 1.ovacej objnnky uvoInfme. Refaz darnena maly prevodnik a velke ozubene koliesko. Ak jen:as bicykel vybaveny prevodmi Biopace. Po spravriom nastavenf prehadzovaca kluka tesne nUnaf vonkarsierameno voditka. PREVQDY PREONY PREHA DZOV AC ·51 Predny prehadzovac medzi prevodrukrni. ZEl Iankovod . vlastne klze po lanku (ktore.

Pnpadne vyrovnaniemozeme urobit' pomocou dlheho. To umoznuji_!.pridvoch alebc.. Odlomene zuby sii vidief zboku. Prevodnik Pravidelne. To._P_R_E_V~O~.ces zmenyprevodu bude v kazdomsmere pomalsf a nie .zlepsit zmenu prevodov: Prevody Shimllno HvperDrive (vravo) majn mnoz- Nll!fzub stvo kratsich niMich zubovna dvoch vnutornych prevodrukoch. DOTIAHNlJfIE?KRUTIEl< PREVODNIKOV Prejdeme po kruhu a utiahneme k<izduskrutku na prevodru- vac~i- .zostavy prevodrukov 010re) svelkym rozdielorrrpriernerov. aby retaz hladko zapadla a zvlastne vodiace zuby na bokoch pomaha!u. ~(' ~ __ PREVODNiKY A KLUICY ·53 Prevodniky a kl'uky 6 rue su poskodene ich zuby. Ci sti prevodruky v rovine.ri jazde su znamkou.stranovsho kluca. ato tak. 0 KONTROLAI(tUK Horske bicykle pouZivaf(1 . aby sme skrutkam nestrhli zavit. Pokiaf sme ich niekolkokrat dotiahli a skrutky "sedia". moh10 sposobif ze pro.D~Y~. vyhnute zvrchu. :0 I \ I'RmAHNUTIE PREVODN1KOV _ ANATOMIA o taz. Aksu skrutky z duralovej zliatiny. nesmieme ich pretocit.Jtdro Skripave zvuky p. To by naopak. vymene kYuk pozri str.NTROL. iba dotiahnuf kaz- Skrutka prevodnika durovnomemou silou. ako. . al e Die priM nasilne. UTiAHNUTI E KI:UK Prava kruka Zlozfme protipraSny kryt a utiahneme klukove skrutky.t! I '0 nou f mm. Ak sii skrutky pi1!is volne. co umo. ze zlozfme rePREVODNIKY ~ONTRQLUJEME PRA VIDELNE. Pri novych klukach kontrolujemedotiahnutie po kazdych 40 krn pri prvych 300 km. tal. PROBLEMY SO ZMENOU . .KRlJfIEK PREVODNIKOV o @ jv-. Najlepsie je vsak tuto operaciu nechat'urobif v odbornej dielni. dotiahneme-ieh. To ovplyvnile konstrukciu prevodnikov a sposobilo tiez niektore problemy pri zmene prevodu. MODIFIKOV ANEl PREVEDENill Niektorl vy}obcovia vyvinuli sposoby.wuje SirU rozsah prevodovych porneroy.pou. 62'-63. Protiprosnj? kryt k(ukovej skriJlky l. lahky.kontrolujeme zatialmutie prevodrukovych skrutiek: rOllZljeme spravmi veikosf imbusoveho kfuca .ako u cestnych bicyklov.v zachytenf'refaze..PREVODU Z6ititove .nastavtme ich do vndorovnej polohy a potom oba pedale s(lcasne rukami zatlacime k zemi. zaisnme ich za vitov)iJit trnelom.~52~.A S. Skontrolujeme tiez. zesu uvolnene klukv. Oto'cfme o 180 11 potomria pedale tlactme ZI10VU.troch prevodrukoch 1 2 KO. posunierne za prevodnlkya otacame nimi.r~" DimancnCi vlozka koch rovnakou silou._'.iijeme najprv k utiahnutiu ocelove skrufky it potom ich nahradime povodnyrru duralovymi. Utiahnutie musf byt pevne.vsak vyzaduje dlhsie retaze a prehadzovacie vodttka. Pobar sa jedna alebo obidve klukypohnu. peddio pi. jetreba skrutky kl'ukopar pritiahnuf. Pravidelnekontrolujeme dotialmutie klukovych skrutiek (pozri niHie). PREVODY HDRSKYCH BICYKLOV Zavedenie horskych bicyklova ich pouzfvarue v r6zne exponovanvch podmienkach terenu nutne viedlo kpotrebe viae dimenzo- vanych prevodovych pomerov. Aby sme ich vyskusali.

Pri SKRUTKY A DRAZKY Existuju dva zakladne typy volnobeziek: zavitova volnobezka . osku nasadrme sfahovak voYnobe:tky a naskrutkujeme naspaf koncovu maticu kolesa alebo tesne zatiahneme rychloupinac.cameproti smeru hodinovych rudCiek.priskrutkuje so.no. pokial' sa volnobezka neuvolru. moiu v d6s1edku tejto namahy i zlomit. ZLOMENE ZUBY KOLIESOK Ozubenia koliesok je velrni namahane. 2 a UVOENENIE VOtNOBEZKY . 71-72). obzvlasf pri sliapanf do strmeho svahu.prevodovy pomer je teda 1:1: Prevod 52/13 zubov je faZky a umoznuje rychlu jazdu.I PREVODOVE MoJy prevodoyY pamer Grallcky rozloiena vo(~ nobezko S ozubenYmI koileskaml zyva DI§tanone POMERY ktory meru otaCavy'moment na kolese. zatial' ~oprevod 28/28 zubov je fahkya umoznuje zdolavanie kopeov i ked' pomalou I rychlostou. VVMENA VOENOBEZKY NA.poistnym kruzkom. VOLNOBEZKUTVORIADVE HLAVNECASTI. Pri opotreberu okamZite vymenime prfslusne ozubene koliesko alebo vsetky.pripevnfsa na nabo] i S ozubenymi kolieskami nasununm do drazok vonkajilej casti a upevnf so.KA VOENOBEZKY Odskrutkujeme koncove matice kolesa. . pruzm a capfkov. VelkY prevodoyV pemer S prevodrukom s 52 zubmi a s kolieskom s 13 zubrni sa paras jedneho orocenia kfukou koleso oroci styrikrat. Pri spatnom nasadzovanmamazerne z~\Jity naboja. Prevodnfk s 28 zubmi a koliesko s 28 zubmi otocfkoleso jedenkrat . [e dolezite udrziavaf vsetko ciste a premazane (pozri str. Vo vruitri voYnobezky je zlozit)' labyrint malych zapadok. gulockovych 1021sk.zveraka ot<!. prevodovym pomerom.a kazetova volnobezka .naboj kornpletne i s ozubenyrru kolieskami . sf AHOV A. Vnutorrui cast naskrutkujeme alebo nasunieme na naboj kolesa. p6sobf nit ostatne eilte va~sie namahanis. prevodovy pamer [e teda 4:1. bicykloch je prevodovy pomer ill" ceny pomernymi velkosfami prevodnfkov klukovej sustavy a OZUbenych koliesok zadnehokolesa. Hodnota zmeny prevodu sa naPrevod [e prostriedkom. Zuby koliesok so. potrebujeme conajskor urobif opravu volnobezky alebo jej vymenu. Pri oprave stale pocuvame chad vofnobezky: ked' sa pravidelne cvrcanie zmeni alebo nie je pravldelne. AkonahIe sa'jeden zub zlomf. aby 5l!ahov~k ~vne drzal. potrebujeme zverak a stahovak. zcdpoveda- ANAT6MIA Polslny kru!!:ok volhobeiky Zostova volnobe2nych ooubenych kollesok juci nasmu typu. Na vonkajsiu stranu sa upevnuju ozubelie kolieska. aby sa zapadky neprilepili a nezasekli.STROJE Rozdiely vovyhotovenf volnobezky predurcujuilpecificke nastroje pre pnslusny typo Aby sme mohli volnobefku bez poskodenia stiahnut. UCHITENIE 1 Na Sfahovakupneme do.54. PREVODY VOEN08EZKY A OZUBENE KOLESA ·55 Volriobezky a ozubene kolesa vzajomne na sebe nasunute. stahovaka volnobezku s nabojom. Vytiahneme koncovu maticu.

Ci nie je "Ytiaruwte alebo poskodene a podla potreby vykoname opravu alebo vymenu. ktory automaticky menf prevodovy pomer podla zmeny tlaku na pedaloch a rychlosti otacania. Riadiace cidl<i su ulozene v naboji. POPULARNOUALTERNATfvou prevodoveho NASTAVENIE PREVODOVKY V ZADNOM NABOJI KONTROLA LANKA Ak nastane akykolvek problern s tymto systemom. ko/Jesko netradicnych vozidlach pohahanych Iudskou SitOH (pozri Slwnfcek). Systemy to mechanizmus nevyzadus vruitornymi preradovacmi poskytujli. na iiii!lq~1 t. ktory nepotrebuje mazanie. Pokial rue. ako pri sliapanf na pedale bezneho bicykla. 1 2 MAZANIE skontrolujeme.. akonahrada reJaz. vai'siu vykonnost a: Minje velku udrzbu. pouzi[erne nastavovac.ite " niaktorych typoch skladacich bicvklov. Hoci su tie to syscom. tri. aby bola retaz krytovana. su velrni spolahlive a maiujednooskou zadnehc naboja. Alternativy k tradicnemu retazovemu prenosu predstavuiu taktiez pasovy alebo torzny pohon. ktora prechadza dutou temy rnechantcky vysoko narocne. Niektore mechanizmv majii vo vnutn naboja zabudovanu bubnovu brzdu.i. ktory rna rozsah CESTNY BICYKEL dve. PreVa:C~illa r. Rsmenove prevody. SLIAPAClE POHONY Sliapaci:epohony sa wfmi spopularizovali linearny a rue kruhovy. par az sedem rychlosti.presunie elektricky ovladany mechanizmus zadne koliesko na d'alSi stupeit a zmeni tak prevodovy pamer. okrern obnost. pretozehnacf pohyb je . Tenduchs ovladanie i udrzbu. Ovl6docio retiozko {prfpojujesaklonku) 'Ozubene. ANAT6MIA Bubnov6 txzdo Prtrubo Osko so zoVltm! Prevodovy meChonizmus' Pri dosiahnuti urcite] rychlosti . najprv skontrolujeme lanka a jeho vedenie. ako napr. Ci sa ovladacia tyaa a prvy clanok retiazky pri druhom prevodovom stupni presne kryju. PREVODY A L TERN A TivNE SYSTEMY PREVODOV ·57 Alternativne systemy prevodov systemu s preradovacom je vnutorny mechanizmus V zadnom naboji. System je prakticky uzavretva Ul11ozi'tuje.56. Tunke (hare).izitkovyChbicyklov. viedol k mnohym pokusom s prevodom klinovymi rerneruni. REMENOVE PREVODY Poziadav ka Iahsieho. ale vyzaduju viicsiu casneho namazania anastaskussnosr pd demontazi a montazi. venia lanka. tichsieho a Cistej~jeho prevodu. boli pouz. Potom niekolkokrat potocime klukami v-obochsmeroch. 3 NASTAVENIE otvors osky VO vstupnom Prevodovy mechon!zmus vnlitr! zOdneho nobOja POHtADY DO BUDUCNOSTI Vyvqj v technologii prenosu sfl I I prevodmi zahrnuje poCftacom riadeny system.ii Otvor dutej oskV 7~ :r" TROJSTUPNOvY PREVODOVY MECHANIZMUS V ZADNOM NABOTI Vyhodou vmitorneho preradovaca v zadnom naboji je mensi pocet poskoditelnyoh dielov umiestnenych na bicykli. rna Itadime pouzivany vnutorny meriadidlach. vod sa meru packou prerad'ovaca na aka tento cestny bicykel. . Pomocou lanka sa pochanizmus menenia prevodov suva ovladacia tycka s unasav zadnom naboji. Prezrieme. Po urcitej dobe kvapneme do mazacich i:'apov a na ovladaciu retiazku niekolko kvapiek stredne husteho oleja.

~'< '\ .stale rovnake.· Osko predneho n6bojo ~'" Sfraaoll6 osko ~ .v€ lozlska. ktore Btl nenarocne na udrzbu.. moine si zaktipif 5 nastavitelnyrni v"".Zil7L8 ~epsi..: :$. ak hlavne ioziska (v hlavovej zostave z do fanl:l~~ener~n~ opravu. Iel:\vyhodou je..I I I I -§8 • L9~ISKA LOZJ5KA ·59 Loziska male ko.. -~E~~~ :r11a"y0~a zostava bicyklovje skori~truovana tak.k6nus).!~ az neuver. aby odolala velkemu rnnozstvu narazov.ziV0p1e d€)l~tit pTe energeticky -qspen1\Y a ryeahly chod bicykla.. "'. MttTProgresivnikonatrukteii pouzivaju valcekove loZiska (miesto guf6ckovych)."" (r /"yr ~~..e sa zatatenie rozklada na Vii. ''<dlm. I Osko pedala so zov/tom Teloped6/O ~ H~A:'"vOW4ZOSTAVA Nastovovocla mlsko o o Telo vofnobehu Venceky Io&ko sgurOckomi Venceky IoiIsko sgurOckomi Prfrubo S oivormfpre. Fazitok z jazdy na malo alebo zle udrziavanom bicyk1i sa vl9ra. Z.~~i:UF11o. kfuzok "'V· I.. robko~ pr~s\eho stroja:stva.~~HI"'suciastky sil. Nadalej sa vsak u vacsiny spice hlavo:vY:chzostav pouZivaju konvencne guro&p...m]!onenty veYnu dolezite . V!Arn8rlliternyrnizapuzdrenymi . Lozi~ka su vyrobene z nerezovej ocele a su dokonalym vy- ~Jorn6casf lozlsko ---_r. dIU. :Z.ak~ m6zu ~y(tak Lozsxx v PODSTATE P6S0BIA AKO OPORA medzi dvoma mechanickymi dielmi (miska a kuzel' loziska .uzdrenych) lozfsk. ktore sa jeden na druhom otacaju.: hlovovej zostavv a.teWch (zar.. lebo ich vyroha je ' jednMti¢'Mia.. Rychloupfnocio p6cko BICYKLOV bicyklov sa do istej miery lisi. '..tJ::e6vej SPQj~) a loziska naboja predneho a zadneho kolesa Polstny..···.<nx..iteYne.We mfixlmaInu UClllnQ~fl'ncyk1a. V sucasnej dobe sa uz pouzfvaju typy u~av.·. Dobre usa{den~·aflamaZaJ'le ' ziska sUHtesvoj :tttin~mal:ry:0dFtJl' a volu naotlij.

stky naspat tak. Tie sa rnusia pohybovaf veYmi Iahko.. Ak hlavova zostava potrebuje vymenu.. • Po vycisteni suciastok si srarostlivo umyjeme ruky. Aby sme zistili pnpadne ehyby. • Vymontujeme nastavitelrui hornu misku. NASTAVENIE HLAVOVEJ ZOSTAVY ANATOMIA ttL ~. Nie je roc neobvykle. Dbame na to. maze sa rychlo a nenavratne poskodit. ze su loziskii priliil utiahnute alebo rue SD...15). Povolime skrutku predstavca riadidiel a lahko nimi otacame.. • Vsetky suciastky vycishme v rozpustadle a utrieme pevne kuzely..ekfucom horne] misky. • Vencek (guf6£:ky) vlozfrne na spravne miesto a zatlacime ho do tuku. znamena to.. aby SI11e zabranili prflisnemu utiahnutiu hlavovej zostavy a jej zadreniu. Potom pridame d'aISi tuk.ko Nostavitemdhom6 tntu«: TeSflehie -.. 1 UVOtNENIE POISTN'EJ MATICE 2 NASTAVENIE HORNET MISKY Vencekloiisko sgur6ckami Horny pevny kuler Tesnenie OBLAst VEEKEHO ZAtAZENIA Hlavova rura musf vydrza - Dolny pevny kuler mnozstvo narazov prenasanych pcmerne malo" plochou. a preto je potrebne robit pra.. . vybeneme cely vencek. musfrne byt opatrni. ci marne spravny kfttc.. ked' sa hlavova zostava r Hlavova zostava je pri jazde vystavena namahaniu. poistmi maticu i podlozku. Potom miskupootccfme spat asi 0 1/8a:1:1/4 ot<ICky..'--__. pre niektore horske bicykle kIuc 36 mm. premazaf a opiifzloZif • Vymontujeme predstavec riadidiel (pozr! str. !tore) i spodny pevny kuzel'tuhou vodovzdornou vazelfnou. vyberieme ich a spocframe. Nakoniec lozisko nastavfme ako pri kroku 2 (hare). Pritom nezabudneme gufoCky spodtat'. ie poistnou maticou budeme opatrne stredne velkou silou ota("ar klucorn poistnej rnatice v smerehodinovych ruciciek. aby sme Iahsie zistili. aby pokryI vsetky guf6C'ky. bi nie su ohnute a poknirene. Uvolnene Ioziska musfme limed' opravif. Nevhodne kl'uce m6zu poskodif poistnu maticu a.. :.. v ktorot'n je predstovec __ __. Mozeme taktiez vyskusat v6Yu hlavovej zostavy (vpravo dole). K oprave budeme potrebovaf vhodny kYtic. loziska SUv dobrom stave. I ...sk. narazom a p6sobeniu nedstoty. zodvihneme predne. Akonahle sa ozve skripot alebo sa vidlica v niektotej polohe zachytava.koleso a jednyrn prstom otacame riadidlami. Ak zacftime cvakuntie. Hormi misku Iahko otacame v srnere hodinovych rudciek tak. Hlayov6 nuo mavsebe krkvidlice.. RoeNA umUIIA uvolru. aby tuku nebolo privela. zverfme trite pracu radsej odborrukom.Pevne stlacime prednu orzdu it potom zatlacfme koleso vpred a vzapati tahame spat.otacanie prednej vidlice V hlavovej rure.- . pretoze hlavova zostava je silno namahana a pokial by bola uvolnena.V tejto polohe ju po driin. • Opatrne vloznrte vidlicu a ostatne SilCia.. I SKOSI<A VOLE . Skontroluierne. Poismu maticu uvolrumeotacanfm kr(ica proti smeru otacania hodinovych ruCiCiek (poistne matice s vruhkami alebo tie. Pri nastavovanf nedotahujeme vzdy az do konca. pre vacsinu bicyklov je to kIUc 32 mm. Misku v tejto polohe potom zaistfrne tal.l10zutiez deformovaf plochy lozf. ktore su uzposkodene. aby sme ich zavity nestrh1i. je mozne uvolnit malym sekacikom). Kuzele loziska polozfme na rovmi plochu.to. Dotykoveplochy loZisk musia by( ad guTdCiekrovnomerne zafarbene. Teraz jednoducho rukou uvofnime hornu misku. Ak 8U komponenty hlavovej zostavy z duralovej zliatiny. Vidlicu priviazeme k nimu spagatom alebo ju vtejto polohejednou rukou podrzime. _-'_. potom Iozisko potrebuje nastavenie alebo premazanie. ti nie 56 tlakom guf6Ciek poskodene. aby sme ich zbavili tuku a necistot.li1 Hlavova zostava HLAvovAzOSTAVA UMOZNuJE. ked' to ide prills tuho..e liZ prstami nepojde d'alej utiahnuf. musfme ju teda rninimalne raz za rok TOzobraf vyCistif.VideIne kontroly.J. Nadmerne mnozstvo tuku absorbuje prach a vytvara s nfm bnrsnu pastu. Ked' zistfme. zostarui v hornej casti hlavy a muslme ich teda vybrat. dostatocne prernazane. - 'J - Najprv skontrolujeme./' '~~~~' 0 - ' - SUbor homeho !oiiska Polstnd matico PoistnOpodlot.::l...60· LOZISKA HLAvovA ZOSTAVA . aby sa ziadna gu1'6Cka nestrailia. Ak $U guf6Cky lozlsk volne. Porom pomaly vytiahneme vidlicu z hlavovej rurky Ak S'U gu1'6cky spodneho loziska volne. aIebo upevnovacia skrutka brzdy. Pokial zostarui ulozene vo venceku. znamena. ze .. Misky loziska a kuzele loziske musia by( hladkea bez vytlacen)'ch jamiek.. Iahko vymazeme vnutome home nastavitelne misky (poui obI'. ze je uvolnena hlavova zostava I" I I&::.. i.

Potom to6me klukami.62· LOZISKA STREDO. Refaz zloztme z prevodruka a poloznne ju na stredovu spojku. Pri beznom pcuzfvanf vydrzf asi tak dva roky. Kluka je z duralovej zliatiny a pri velkomusilf by sa mohol strhnuf zavit. Zatiahneme kfucom na poisrne malice. vyskru tknjeme ich vhodnym krucom. Stredova zostava s nastavitefnymi loziskami rna obycajne pevmi rnisku (bez poistneho kruzku) na pravej strane a nastavitelrui rnisku s otvormi a poistny kruzok na Iavej strane.ze na nu budeme klepaf cez drevenu podlozku.NENIE KEUKY SKRUI'KY krytu a vvberieme Po vybratf protiprasneho upevnovacie skrurky kl'Uk pomocou krliea alebo sfahovaka kluky. priblizne [eden rok pri narocnejsorn pouzfvanf.63 Stredova zostava OSKA STREDOVEJ ZOSTAVY vo vnutri stredovej rury. Presvedcfme sa.ov6 nastovovaclo mlsko Veneel< 10Zlska sgurockaml 4 KONTROLA LOZISKA Stredov6 aska a spar.i volu. rnustme darnontovaf klukyo Zlozime protiprasny kryt. ktora sa sfahuje velmi obl'azne vvberieme pomoeou kladiva a priebojnika. o o 2 vyskrutkujame 1:. Niektore puzdra sunastavitelne. Kluku. namazaf utiahnuta pevna miska na strane prevodnikov: aby srne sa tam dostali. Potom juntoctme asi 0 1/ 8 otacky spaf.i8ka. potreonu pre prf- 1 'r'It'f:"_--- Kuierove z60b/enle 5 NASTAVENIE Skontrolu_ieme. ine nie. Akonahle kluka zacne povofovaf.I Gur6ckove loilsko padne pootocenie pri. Cvakave zvuky znamenaju.FAG. Prav6pevn6 mlska UVOf. ci je dostatocne LOZISKA 1 I' .' PoIstn6 mOtlca STIAHNUTIE KtUKY STAHOVAKOM Vnutornou skrutkou v srahovaku kluku otacame proti smeru hodinovych ruciciek tak dlho.dobre zatiahnute. pritiahneme viae skrutku. odmontujeme kluku i s hviezdicou. ale nepotrebuje udrzbu a je jednorazova. kde nie je retaz.Pri montaii skrutiek kluk sa Zapuzdrena stredova zostava je relatfvne draha. Puzdro sfahovaka (ktoo re je naskrutkovane zvnutra) zaskrutkuieme pevne do zavitu kfuky. ktore rna vo vnutri suciastky loziska je z tvr. VYTAHOVAK PUZDlER ZAPUZDRENA STREDOV A ZOSTAVA presvedcime. Osku stredovej zostavy a 102. Pokial sa nam nedar! kluku stiahnuf pomaly zvysujeme tah stahovaka. zeloziska su uvolnene. Ked' sa stredove zlozenie zadrhava alebo ide t'azko. Skontrolu_ieme.) Vyobrazeny sesthranny vytahovacmastroj Shima no je UIceny ~pecialne na vytahovanie loziskovych puzdier Shimano zo stredovych osiek. Pozor na zavity. Ci maju 10Zisk. sn Ioziska prflis uriahnute alebo potrebuju znova V6fii loziska vyskusarne tak. ze klukami silno zakyvame tam ROZOBRA TIE STREDOVEJ ZOSTA VY VYBRATIE PROTI· PRASNEHO KRYTU Aby sme mohli nastavit alebo vybraf stredove lozisktt a vycist(f ich. ~isir. pokym ned time vilCAI dpor. "1 sa otaca v loziskach ~} C ANATOMIA ~. m6zeme ho vylupnur. Miska rna favy zavit a ufahuje sa proti srneru hodinovych ruciciek.deho nylonoveho plastu. je potrebne cistit aspen raz rocne. Pozname dva zakladne typystredovych zostav: nastavitelne (kde sa miska a kuzele skrutkuju do naboja) a zapuzdrene (kde oska a loziska tvoria kompletmi jednotlai umiestnerni vo vnutri naboja). Opatrne uiahujeme vnutorrur 3 skrutku v smere hodinovych ruciciek. Vyberieme ju tak..utahovanf poistnej matiCe. Ak rna skrutku S vnutorrrym sesthranom alebo zarezmi. 0 ZAPUZDRENY STRED TYPU FAG Na obrazku je typicky priklad zapuzdreneho stredu typu . otacame nastavovacou rniskou a rukou _iusilno utiahneme. ktory je uzavrety a nieje ho moznenastavovaf Povrch puzdra. (Klukove skrutky potrebuju Castej§iu kontrolu. Pokial rna hladky povrch. . Na oracoej strane.v A ZOST AV A . ~ivo vnutri neostala ziadna podlozka.

tzv. Loziska sa maju pravidelns kontrolovat. Potom vytiahnemepuzdro. Misky naplrume vazelinou Nastavovacikuier 2 Loziskove gurocky a guI6cky de nich zatlacnne. potorn dame nove rozperky a pritiahneme nastavovaciu skrutku. sn loziska uvolnene (rnajd velku volu). Pri zakladaru novych puzdier pouzijeme zavitovy tmel. Aby sme mohli v-y-brat rozperku na oske.I KONTROLA OTAcANIA Vyberieme koleso z vidlice. dokazuje to. Predny n6OO) Ro-zperko LoZiskovepuzdro I Loziskovepuzdro PtIrubb S otvolTni pre spiCe Zadnoosko . aby mali co najmensi odpor. musime najprv zlozif. Moderne zapuzdrene Ioziska by sa mali taktiez kontrolovaf. PO dotiahnutf kolesa na vidlici rychloupfnacom alebo rnaticou urobfme opa( kontrolu. Tieto loziska su nesporne odolnejsie a mali by vydrzat asi dva roky. NASTA VENIE KUZELOV Pri bicykloch s volnymi nabojmi sa presveddme.nastavif kuzele 10zfsk vzadnorn naboji. kuzela [konusu). gul'6Ckoveho loziska a mazadla. 55). Ak pri zakyvanf pocujems cvakanie. Pri vyberanf spocitame loziskove gurtfcky_ Vsetky suciastky vycistnne. aj vyrnenit. Su to nenastavitelnejednotkv zlozene z puzdra. Koncove matice no oske prffioiJnute v tuotcct: zbdniCiI vidlice ZAPUZDRENE LOZISK4. nastavovanie opakujemc. vyberierne pbdlczky. "vyldanie" a kuzele (k6nusy) potrebnju nastavij. zdamontujeme kuzele a vyberieme osku. Ak cfti- o O' OSETRENIE A NASTAVENIE NABOJOV ANAT6MIA POistna matico 1 DEMONTAi VOt 0BEZNEHO KOLIESKA Ak chceme.naskrutkovanu Podlozko volnobezku alebo kazetove SI1imlll1Q HyperGlide (pozri sir. Dvomi kl. odmastime a vysuslme. LOZISKA BEZNVrn NABOJOV SU . ze lotishi 3t1 prilis utiahnu Ii a kuzela (konusy) porrebuju nastavenis. umoznuju rozoberanie. pritiahnutie alebo povolenie. ~i su kuzelea poistne malice na pravej strane dotiahnute. Zapuzdrene alsbo kazetove 10ziska 811 "beiiidrtbovou" odpovedou v otazke loztsk nabojov. Ai. je potrebne cele puzdroloziska vymerut.65 Naboje nastavitelne na kuzefovezaoblenie osky (k6nusy)..64. Obzvlasf casto by sme mali Ioziska cistit' a premazavat po jazde v mokrvch a blatistych podmienkach.Ak je topotrebne. a vratime asi 0 1/8 otacky naspaf. KONTROLA VOLE Osko Zadne koleso je vo vidlici a matice na oske 'su pritiahnuts (dofahovanie matic alebo rychJoupinacov zlahka dorahuje i loziska). Mali by sme to rob it' i vtedy. ak su Ioziska v poriadku. Ked'sa objavt vOra alebo suloZiska vybehane. vyskrutkujeme nastavovaciu skrurku. porem dotiahneme poistrui maticu.(u'rni na kuzele vyskrutkujeme maticu a kuzef ria favej strane (nevysypte guI6i'ky z loziska!: Kuter pritiahnerne tesne k 10ZlS- 3 me akekolvek trenie alebo otacania. DEMONTAi NABO]A Povolime poistne matice. tak samozrejme i mazaf.LOZ1SKA NA:BOJE . Ak je to potrebne. chytfme ho do natiahnutvch ruk a zatocfme rum.a ak je treba. nastavovaracistit. nerovnomernos( ku.

Vera Iudi si s tym nerobi starosti. prirodzene.. namazeme zavit na oske. 6 sa neklzu. Akonahle zacrui ichstare pedale skripaf alebo trier.e v tychto top. '1-- Pevnv kulsr KO"MPONENTY Osky naslapnych pedatov majD. Loziska motu vydrzatdva a viae rokov bez osetreniaale potom je treba specialnynastroj.66.a naskrutkujeme pedal spa~do kl'uky. ine nie.SPD su urcene ~pecial(le-pre j azd u v terene.bene uchytky (d~ticky). Ak pocuieme alebo cltime cvaknutie. Akpouzivame . Pedal nasunieme spiif na oskua.i potom ho pootocfme a. Skontrolujeme remienky. prete.alebo behaf vclne dobne uvolnena rnatica na oske alebo Ioziskove puzdro.topanka rna vyhl.speeialnyrn nastrojom. ~ IT . Niektore zapuzdrene loziska mozeme nastavovaf. . Pedale s nastavitelnyrni loziskami sa maju eistit a rnazat minimalneraz za pol roka. takze cyklista moe i. Ked' cyklista naSliapnedosticku na tretry do pedala.kuzel' prstarni z celej sily dotiahne- . jepravdepo- Z6vitnaoSi<s. Ze sLfioZisk. Kvalitne.vreteno Puzdro ~k() ped% a vyskrutkuju sa proti smeru hodinovych r:uCiciek. znamena to.I KONTROLA PEDALOV Aby sme mohiiskontrolovaf pedalove Ioziska.y vyklopml'c von it spocftame ich. ze pedal na lavej strane m<i ray)' zavit a vyskrutkuje sa vsmere hodinovych fuCi~iek. Proliprdcllovy kry1 I'rotiprachovy krvtrna ehranit pred vodou a pra- chom.y zavit no oskeped61a N Mfapny alebo bezklipsnovy pedal tvort spolu so zodpovedajucou uchytkou (dostickou) jedfC. ntechanizmus [u autrrmaticky zaklapne. W ~:. Vyberieme osku a gurocky zo srrany Uuky vykloplme aspocftame. tesu lozisk~ vorne: Potorn zatocfrne pedalom.LE Obojstranne pedale (poMi obI'. "Ak pedal cvaka.si koniec nasadime naspaf protiprachovykryr.LE ·67 PedaIe volnych guYOCiek alebo kompaktnym loziskom. prflisutiahnute. PEDALE Z LJDRZBA PEDALOV ANAT6MIA PfotiprachovY kryt sn VYEA VENELOZISKOM 1 DEMONT KRYTU A'1 PROTIPRAC. chodif.iiska. OBOJSTRANNE PEDA.e je treba vyskrutkova{. Gul'6&. Vse:tky sliCiastky ocistfme..klipsne. ZatoCfJneped1!om. skontrolujeme..funkrny celok. radsej ieh vymenia cele nez. Zodpovedajuca.er ROZOBRATIE PEDALA Pedal na strane IdllkypodrLime krucom a vyskrutkujerne poistnu maticu a nastaviterny ku:ier lo. Tah tohto rnechanizmu je mozne nastavit nastavovacou skrutkou umrestnenou na pedals vzadu alebo zospodu. zapuzdrene IDzisko. Zivotnostpedalov zavisi na ich kvalite adobe pouzfvania. Utiahueme kuzef 10Ziska it 2 Guf6Cky loilsko vtlactme naspat. Pri niektorych pedaloch je moille pouzif imbusovy Hue nasadeny naosku pedala prikruke: Nezabudajme.'l1. aby ich opravovali. lebo nemaiu zavito[emozne ich oparme vylupnuf tenkym skrufkovacom. DEMONTAZ PEDALOV Oba pedale vyrnontujeme z: kluk plochym kfueOln. Nlektoxeprotiprachovekryty z plastickych hlnot n. AI<:to [de tuho alebo sazadrhava.ich vyskrutkujeme hancuzskym kYUcom alebo. Na- spat a.skonrrolujeme 01/8 otMky. Ak sa ci"tceme dostaf k poistnej g () Poistno matico musfrne tento kryt vybraf. V prvom prfpade su pridrziavane nastavitefnvm kuzelom.a klipsne. aby saguf6cky usadiii. v druhom su zatlacene do tela pedala. Matku dotiahneme nastaveriie.HOVEHO matici. vydrzia dlhsie.. uchopime jednou rukou pedala druhou kluku. Duralove protiprathov~kry'lymaju zavit. Potom nasunieme podlozku a naskrutkujeme poistnu rnaticu.inkach Mechooizmus upihojUcidOstickv OSko. znamena to. Pedale na pravej strane rnajn pravyzavit NAstAPNE PEDALE Ielo pedolo Gur6Cky loilsim ta. vp'ravo).akiJ Shin'!tlIlO. 6 nie su prasknute.Do misiek naiprv dame vazelinu a guJ'6cky do nej me. LOZISKA PEDA. Potom potiahneme pedal dozadu a dopredu. Qskcso zdvifom Podloi'ko *' Nostoviterny kuZ.

F0 .ifzy ~l maZernevzdy k :vyc:rsf~:li. ze si bieykel podrobnc preskusame BIcYKLE CISTENIE Na Gistenie bicyk:l<t:pouZivame sadu. ROvnicaje celkom jednoducha: eim viae budeme bievklu rozumiet. 1 mechanickv stay.BEZNA UDR:ltlA . V onkaj1(ie cistcnie je velrni dolezite. ale ~ pl'Qtl hmlZ. .ttoGhu casu. To maze pri svojom bicykli dosiahnut kazdy cyklista.c~m".pnY"m B'ICYKLOV Delll/rAeI MEoitl:\N:II< MAil:ANIE Pri p.kief H dlhyrni nasadarni. aby sme pochopili ako funguje.i~~ budebiqykel dlhiie ale. A tak&1:Y bicykel je vyhcdny i 2 ekonomickeho hladiska.adu alebo lJ.h. ale n~. ZvlMJ dobre suvyradene kefky na zuby. B.OC Stat saschCl.! ~:Zuje treru€. tyrn skor si budeme vediet dat rady a pomocf si pri rieseru skutocnych problemov.p.ky pred ua~etiIDiin a (.GJ1'l "I'11\"z<tnin.y ~ a'le~Q.r:avjrl'elti.0m.f €0t deI. speciaJiz6Vantlt1fiem:u.:aI~i!.69 Bezna udrzba su STROJE.Qasl.ni su. V zasade je bezna udrzba preventivnym opatrenim.piilda.ul1:litne sa ta:klieZ MvS:!:fv.. Lepsie je predisf problemom tym.od.opOb:ebovame jednotlivych casH bicykla.sobnik prdfesionalneho vyhotovenio rrn:echanikoh~je 'tTe~ithf uspokojt1jtice. ktore dosiahn tI i k zle pristupnym sllCia:stkllill. N~n19jme'Preh11laNe aU1b[cie. tyro le"psie I ~."nrunbude sluzif a nas.i. pokial'bicykeludrzuje v cistom stave.ii. ktorvch najlepsia funkcia je zaistena pri dokonalorn nastaveni a udrzbe.2\:.. a pozname skutocny Rome cisliace vybovenle Prfstro)no rnczorte ozO. dml. ales:tsjO:o takti~:Z.5i~sI4:t1:r.MilJ. Latku pouzrvame na zotretie maziva a osuserue bicykla.SRe. Nahromadeny prach p6sobr ako bnisna pasta a' zva:cS:uje. namazany a pravidelne kontrolovanv.l1~ pro£esionab~\1l!'. elm viac casu stravime s bicyklom.f qj.sbic.

aby sme odstranili nahromadene mazadlo pred tyro.70· BEZNA UDRZBA CISTENIE ·71 Cistenie STAROSTLIVost OBICYKELBa nas stane ovela prfjemnejsou a rapre dostnejsou pracou. Pokial' nas bicykel nepotrebuje uplne umyvanie utrieme ho vlhkym kusom Iatky. aby sme si ruky vzdy udrzali ciste. Kuchynsk6 keto sdlh0n \ / n6sadcom V ANICKA UCinnym NA RET AZE sp6sobolli na vycistenie r~t'a'zeje pouzitie vanicky s kefkou (Park QW11'1 Ba. je dobre potit. musfme vsak dat v niektorvch pnpadoch pozor na lak. Ovela jednoduchsie potom budeme schopnf riesit' mechanicke problemy. Vodu nestriekame priamo do loztsk. Samozrejrne m6teme vycistif spinavu retaz i tak. Preto pravidelne Cistenie bicykla po jazde napomaha tomu. spongiu a kefu. Spina.Aby sme odstranili vsetku mastrni.iii( ui'umoslbrzdenia. ze ju rozpojime a ponornne do rozpustadla. pokrytybahnom. je dobre kupif napr. akoju umyjeme normalnou kefou. Kefu pouzfvame tiet nato. Predtym ako budeme retaz rnazat. To znamena. co je vacs. blata a lravy medzi ozubenymi kolieskami pouzijeme ilpecialny tuhy plastikovy hrebei't (hare). Ul\-1YVANIE VODY Pln)DOM v DET AILNE CISTENIE Nesmieme zabudnuf starostlivo ocistir rafy a pneumatiky (vravo). aby boli suciastkv v dobrom stave a dlhsie vydrzali. Pckial'je nas bicykel silno. ak sme bicykel najprv dokladne vycistili.inou pripad horskeho bicykla. m6zeme ju vysusif 'v rure na pecenie. Vsetky casti potom oplachneme vodou. starostlivo ho umyjeme vysok6tlakovou striekacou hadicou.odstranili vsetky necistoty. KEFA NA VOtNOBEZKU Vycistenie volnobezky nie je rahke. Po umyti bicykel vzdy osusfrne a namazeme. Zacfname umyvarum ramu a polom prejderne na zlozitejsie casti bieyk!a. aby sme predisli korozii. obsahuje jemne Ciastacky.th =otaoo).ir najprv vodu s odmastovactm prostriedkom. ze sa k suciastkam svojho bicykla lahsie dostaneme a lepsie sa nam s rum bude pracovaf. ktore by mohli zn. specialny cistiaci pripravok na retaz. Retaz navlecieme medzi kefy vo vanicke a pomaly oracame klukami. aby sme. Najlepsie je vypracovat si vlastny metodickv postup k celkovemu umyvaniu. . aby sme sa dostall do dutfn okolo prsvodoveim mechanizmu (hore) ana 'vile!ky ostatne miesta. p retoze ti na to eitli ve. ktore su vysoko agresivne. Aby sme sa dostali k zmesi necistot z mazacieho tuku. kde sa hromadi necistota. ak poutijeme rozpus(~dlo amazadlo odtoho isteho vyrobcu. Tlak vcdy z hadice odnesie vserku spinu. Najlepst vvslsdok dosiahneme.necisro+u. obzvlast bahno a prach. Po umyti pomocou droterre] kefy odstranime vsetkozbytocns mazadlo. s UMYVANIE SAPONATOM . SPECIALNE VYBAVENIE NA CISTENIE BICYKLA Aby sme mohli vycrsti:i vsetky zlozite casti nasho bicykla.

Bicykel. vodiace kolieska a vsetky dCliaky napmactch prvkov. v stredovej zostave a nabojoch) mazeme potom. nikdy.72. Rovnako postupujeme pri predstavci riadidiel skor nez ho dame opaf do hlavovej fury. Superspray a Pedros Synlube). volnobeznych koliesok. . aby boli suche. Ovela lepsou volbou su specialne cyklisticke mazadla sosyntetickymi zlozkami. Nech pouzfvame akekolvek mazadla. Vsetko nadbytocn4mazadlo zotriems z vonkajsfch ploch cIiinkov tak. zotrieme prebytocny tuk a starostlivo utrieme svoj bicykel. preroze to sposobuje koroziu a zniienie vykonnosti. su to napr. _ sedadla je obvykle z hlinfku a sedadlova rura spravidla Z ocele). namazeme ich a namontujeme naspat. kolfky otccnych capov vprehadzovaci (vravo). pouifvame Iahke alebo stredne tuhe mazadla. co sme vsetky sudastky rozmontovali. ktore zvysuju jej ueinnosr. Pri striekani refaze (vpmvo). MAZACI PRlSTROJ DIY Lacnou a takisto ucinnou altemanvou pre specialne mazanie je tate . Pri mazani refaze narnaieme za chodu aj koiieska volnobezky. Treba vsak postupne prehadzovar retaz na kazde koliesko. kdejepotrebne. Najrychiejslm a najkvalitneisfrn sposoborn aplikacie Iahkeho rnazadla je forma aerosoloveho postreku.ich nemiesarne. Aby srne nekvapkali mazivo priamodo ~uciastky. vvcistili v rozpustadle a'odstranili vsetky stopy stareho mazadla. 1e1-'0 tu sa sty-kajd dva roznorode materialy (stlpik. Finish Line. aby lanko v klzalo do lankovodu. ale coskoro zacne absorbovaf necistory a naviac sa Iahko zmyje vodou. ktora umozru. Pre tuto pracu je najlepsiepouzif specialnemazacie pristroje (vpravo). Vzdy. zavitov pri nastavovanikomponentov. Striekacku naplnfme mazadlom. ked mazanie skoncnne. T11topracu robfrne aspon raz za wk. Pokial' nas bicykel nema lankove vedel/ie so strbinou. pretoze nekompatibilne zlozky ich mdzu. otacame klukami dozadu a sprej namierime na pohybujiicu sa ret'az. BEZNA UDRZBA MAZANIE ·73 Mazanie TRADICNE MAZADLO (mineralny olej) posobf dobre pri prvom pouzitt. Mazanie sedadla je dolezite. MAZANTE SEDADLA SedadIo vyberieme (vfavo)a mazadlo vofne nanesieme rra vnutornu cast' rury predtyrn. tAl-IKE MAZADLA Na namazanie refaze. Mazadlo vzdy pouzfvame setrne a presne iba tam. uvofnime 1a1""I1(0 a lankovody z uchytiek. STREDNE TU}IE MAZADLA Stredne tube mazadla potlzivame ria puzdra (pozri Slolln(cek). mazanv olejom. pouzfvamenadobkn so spongrou a vsetko nadbytocne mazivo zotrierne. Yerke mnozstvo mazadla alebo vazelfnv prikryje necistotu a zvysuje opotrebovanie suciastok.improvizacia .plastikova injekcna striekacka. Guf6i'ky lozisk vzdy zatlacfrne do mazadla. vyzaduje stale cistenie a opatovne mazanie. MAZANfE LANKA Ohern laniek potiahnutych teflonovou vrstvou. ktore v znacnej miere zvysuju trvanlivosf a odolnosf proti vode (ako napr. Vazelfna sa vyraba bud' na zaklademineralnvrh olejov alebo syntetickych mazadiel zmiesanych s tuzidlom a dalsfmi komponentmi. LOZISKA Lozlska (hlavove.zbavif ucinnosti. [e d61ezite zmuedzif vnikaniu necist6t do puzdra. ktore vytlacame piestom. ktore byvaju obycajne zhotovene z bronzu. ako stlpik sedadla zasurueme do sedadlovej rury. mazeme vnutro lankovodu.

Pre cvkloturistiku je mozne kupif si specialny bicykel.ibatolko. ohern. i ked'sa pnlis nevzdalujeme od civilizacie... . Na vsetky eventuality budeme pripraveru.. • Nosice tasiek: pri vybere sledujeme. zesa daju Iahko skladaf z nosica . je vyborne pri pretekoch a pri nepriaznivom pocasf. Ci marne oblecenie zodpovedajllce dlzke cesty a predpokladanemu pocasiu. niektorych cestnych. ale budeme za ne vefrni v(faCnf. maf Predn6 taSka premoceny chrbat i zadok je velrni neprijemne. Pre turistickn [azdu rrumo cesty i po cestach horse] kvality 5U neprekonateln:ehorsks bicykle. . K~ikafras..L. Zobrazeny F. • Blatnfky: mozu sa zdaf nernoderne.74· BEZNA UDRZBA PRfpRAVA NA CESTU . aby umoznila prepravu (azkych batohov vpredu i vzadu na velke vzdialenosti . Pumpo 0000 CYKLOTURISTIKA. BombiCky nie s). • Kvalitne tasky: investujme do nakupu vakov ktore su kvalitne. T. je moine pT~ he to uceIy vvbavif. Presvedcfme sa." A TAZKO".• no faZko" Izolqcna p6ska Predny blatnik a nosle taSlek ~J. J.).-. Geometna ramu je starostlivo vypocttana tak. Ci molnosic dostatocrui vzdialenosf od kolesa. TZV.. W ~wans(W turisticky bicykel je moderny horsky bicvkel.__ K'ioliln6 pri/boje potrebn6 pre okUko(vekjozdu Standordne tafiky zovesene nOlodnom nosici Predny notlc }9 umlestneny iok: oby vaky moll fazlsko v osi a koleso bolo/epsie ov/6dotefne ~ ~. Poranenie sa musf vzdy okarnzite osetrit. mozu nastaf problemy.a napltle Turlsticky bicykel pre jozdu fzv . m6tu na miesto pumpy pouzit bombicku s CO2. ked' si vezmeme zakladnu mechanicku vybavu a lekarnicku pre poskytnutie prvej pomoci. ale viicsinu bicyklov.komlortmi jazdu. BOMBICKA Supravono opravuduSa . kolko nase tela vyzaduje. ZOOny blatnik a noslc vokov Bombicka s CO2 a tryskou Zodn6taska . . VSETKO POTREBNE SO SEBOU .vhodn~ pre cykloturistiku. OO~ 00 R6my spolovocr materl61 CESTOVNA VYBAVA Cestovnti vybavu vozime vtdy so sebou. v 0.. Plnenie prebieha ryehlo (asi 2 sekundy). pevne an~prep:ust'aju vodu: presvedcfme sa. pri dlhsfch cestach v horuca ve musfme dar pazar na dehydrataciu organizmu. aby sa vmestila do taSticky alebo do plecniaka. Suprava naradia rna by{ vzdy mala a lahka. Odporucame niekolko vrstiev oblecenia Zafv6racle spendflky a prilbu na hlavu. Ak ideme na Zlnkoxidov6 dlhsiu cestu je dobre dalsie specialnoplosf Obv6zy ne vybavenie.e"61'Y ~~~troJ votove tomp6ny Antisepticky Moly (froncUzsky) kfuc CE5TOVN A LEKARNICKA Lekamicku vozIme vzdy so sebou. CE5TOVNE PRIStuSENSTVO • RaSa na pitie: voztme. ktoryje zosta--:eny pre .75 Priprava na cestu AJ KED SME REUTfVNE PRIPRAVENI a neg bicykel je v najlepsom stave. krem Mont62ne poky no pl6Ste 5 COl Tf ktori prepadli " vyssej" cyklistike. ked' pojdeme dlhsie ako jeden den v neutfchajucom dazdi.

1'1rue 56 boky plas(a prerezane alebo rue Set v nich zadrete kamienkv alebo sklo. aby lanko dobra drzalo. celu ret":" namazeme. dame opaf duralove a S citom dotiahnerne. kde sa spodna rarnova rura spaja 5 ceh10lL Popraskana farba roM. ale aby s~ l. Ak nie 56 pneumatiky dostatocne nahustene. :-. SKRUTKY Vyskusame. kedy so. '--=::::::::::"--':. . Pochopitelne Dude to dlhsie trvat. aby drzala prija. . Viae nez 3 nun bocneho alebo vertikalneho pohybu znaci velku nerovnost.e.PNEUM<\TIKY Skontrolujeme tlak v dusiach i ojazdenosf dezenu plasra. . hadzovaea.5kl'a az 69 kPa vysk(lS. I'rehliadneme loziska nabojov kolies a dotiahneme koncove rnatice na oskach alebo r)'chloupinacie pakyo Skontrolujeme hlavove loziska a v pripade potreby ich dotiahneme. Tato casto vvzera ako unahnuta. ci su vsetky lankovody neporusene. ocelovom rae me znakom strukturalneho narusenia.SKRUTKY BRZDOvYCHKtAnKOV Upsvnovacie skrutky pevnezatiahnem:. V pripade potreby ho nastavfme a zaisttme nastavovactmi skrutkami. bezel a pa- • RAn 'Skorrtrolujeme.kont:rolujeme. . Potorn ich vyskrutkujeme.ei su rovne. BEZNA UDRZBA I<ONTROLA FREDOLHSQU JAZDOU . . Kotviace skrutky dotiahneme do tej mieI)'. Ocer~ve ~k~utky ~otiaIUleme'pevne. ktofe pevne dotiahnerne. bu deme skoro hotovi.PREDNY PR'EHADZOV AC Aby sme skonrrolovali funkclu a umiestncnie pacok pre- • RETAZ A PREVODY btacame ktukami dozadu a sledujeme.na spojoch hlimkovych alebo kompozirnych ramoch m6ie by( sposobeny porusenfrn lepidla. podrziine predne koleso a kolenami zakrutime riadidlami Tak isto dotiahneme skrutky u pevno- TLAK V PNEUMATIKAcH Pneumatikynalmstilne na spravny tlak.Tlak live deny na boku pneumatiky [e iba orisntacnym udajom: pneumatika nahustena na dvoinasoboktohto tlaku drzi stale na rafe. hod v skutocnosti je stale votna: skontrolujeme ju. Optimalny tlak sa vpneumatikach meni podla hmotnosti a podmienok: pri. Po ziskanf skusenosti spozname sk6r.jazdnevlastnosti najlepsie.rychlo olacat kiukami pri vsetkych prevodoch. Pri zadnom kolese maju bye spice bliiSie u prehadzovaca a menej utiahnute nez na strane protilahlej. 5Ll Vyskll~am.SKRUTKAPREDSTAVCA Skrutka musi by( dostatocne utiahnuta. mali by sme pocut rovnomerny zvuk S rychlym cvakanim. kde je prfcina problemu. pokial objavfme problem. • SEDLOVKA A SEDADtO reVlle dotiahneme zamok sedadlai sedlovu skrutku. Musia byf dostatocne zanahnute. PRED KAWOU JAZDOU • LOZ1SKA. merume pri otai'anikfUk prevody a doladime nastavovaciu skrutku lanka prehadzovaca. Odfnrbenv kruzok.zde.RAMA vacich. Ak je to potrebne. skontrolujeme miesto. L -' . Ci dreSty spfc nie ohnute alebo prasknute a presvedcfrne sao ich rovnomernej napnutosti.objtmok-pak cok prehadzovacov. pevne utia1U1u~e. " Vysk-(j~ame s akoupresnostou dosadaju klatiky na rafik. -LANKA.ZADNYPREHADZOVAC Pevne utiahneme u peviiovaciu skrutku prehadzovaca.ze budeme. .tme. "ysku~ame' tak. c) 511 rMy ciste a bez stop po narazoch. ale aby sa pohla pri pade. Zuby koliesok nesmia by!' zlornene aleboohnute. ze sa pokusime pohybaf sedadlom. ~isa. rovnako ako loziskav pedaloch.tlaku 34. tak.e by( na. Aby sme ju vyskusali. Skontrolujame. V tesnej blfzkosti rafu pridrzfrne nejaky predrnet a zatoom€ kolesom. lanka nie su poskrucanc alebo rozstrapkane. .77 Kontrola pred dlhsou ·azdou na dlhsiu vzdialenosf je vefmi dolezita podrobna a systernaticka kontrola celeho bicykla.76.'ohli pri naraz:. Potom skontrolujeme. Pevne utiahnerne upsviiovacie skrutky ria pravodrukcch. nastavime skrutku chodu paky.BRZDOVE PAKY A lCH UPEVNENIE Upinacie skrutky objfrnok. • VOtNOBEZKA Ked' nie je volnobezka v zabere. ako improvizovaf na ceste. Ci niektory Ciantik refaze nie jestuhnuty.SrfCE . pevne utiahneme. "by zostali pri jazde na mieste. abv sme skontrolovali sulad zvoleneho prevcidu a nastavenia packy. Podla potreby ho nastavtme. Ak je nas bicykel v poriadku. Ak sa paka zda byf volna (prflis tuha). aku volu. Duralove skrutky najprv nahradtme ocelovymi. ale skru tka Janko neposkodzovala. Ci s:Uniektore zu by poskodene.KtUl<OVE . Skontrolujerne opotrebcvanie prevodnfkov. Je vsak lepsie vyriesit ho ihnecf. ci sa pohybuju ztahka a nepreklzavaju v miestach uchytenia. i'i na nich nie su stopy po narazoch a odreniny. Vyskusame Ianko a preradujerne prevody tak. Vyskusame vidlice.. maju vyssi od pOl' a zaroven sazvysuje aj nebezpccie poranenia. mit stredove lozisko alebo Ci nema hlh(1 valivosf. VlDLlCE Skontrolujeme vyrovnanie ramu E vsetkych jeho rur.

. najprv jm)(istime_ 1 I' • Prezrierne. ti mesu rozstrapkane alebo pokro. '. .kotvtacou skrutkou lanka. z Iahkeho mazaniaa nastavovania.rlliS ve)'k(ivolu ale be ruhosf Akmame lo~i_sldi nadstavitelnymi s miskami. NAso]s • Skontrelujeme. LANlcA 00 • Vyskusame. • Prevodruk y vy6stime.Skontrolujerne loziska pedalov a podfa potreby nastavfrne. Ak miime lM. • Skonll'<llUj..A UDRZBA ME SACN A :OD RZ BA • 79 Mesacna udrzba lv1EsACNA UbR2:BA l'ozOSTA VA Z jednod PREVQDOV"iSYSTlTh-f uchych kontrol opotre bovania. . ako. • Skontrolujeme..akuzeYmi (k6nusy). -ce Cy~ ~.itene: Podla po lreby ich vymerume. ped. bicykla mozu preriahnu tim .a skontrolujeme. STREDOVA ZOSTAVA KOLEsA: .isln\ s n'adst:Witernymimiskami '1\ kuz"fmi (k6nusmiJ.ne<'. • SkontrCiiujeme. • Skontrohijeme priecny pohyb predneho a zadneho preba:dwitaca "podra'pbtreby ichl1astavime. • HhlVOVUzostavu namazeme. VilEOBECNE RETAZ • Skontroiujeme. tinje su prasknure Podla porreby ich vymenime.istlnievodftka prehad.78· BEZN. • Skontrolujeme upevDovacle skrutkyklatikov.Skontrolujeme sulad mdexov ukazovatela na odadatej packe 'iL ozubencllo\<olieska a podla polwby nastavime napllulie lanka' nastavovacou skrutkou alebo.tuhosf. ci nie suposkodene lankovody..e a vysldiSanlev~etky lanka. .SkGntroiujeme. rychlouplna& na oskach lllilioja-pritiah!"leme.eme.prezrieme [eho opotrebenie. vymenfme. • Skontrolujeme upevn0vacie skrutky brzdovychcelustr. kde-sme nepouzili zavitovy tmel. duralovesucasti po!ikoair. i'i nie su poskodenepcmarazoch aleboei rue soupretlacene. ti lofbkii predneho a zadrullio ruiboja nemij6 p. Vsetky potre lonerna rice. • VY¢.. t • Duse.akosilutiaimuMkJuky na oske stredovej zostavy. . nastrojorn a s dio[fi. • Kon~ov''_'''[lalice.eme v)7pfnaciu silu niisJ'apn)'c hpedalov. s6 lanka na pnute a Ci plioit Iadaru pr(slusnych prvkov nepreklza"aju (brzdy a'preYody). • V~etk)' kanuenky '<1. . ..._Namazeme zodpovedaiticirn mazadlom. • Vktkispic" yYskMame.nok nie je stuhnuty. podIa potreby ich pritiahneme alebo povolfme. • Skontrolujernea vycisume.presne sa clotykajd kMtiky s rMom a ti sti spravne natocene.p .• Skontrolujeme. . I'i nie suposkodene kLipsne a praskuute remienky. Ci su vsetky skru tky a rna lice utiahnure obzvJa~t' tam." . i. brzd a kotviacich skrutiek. • Podla polreby.. - '" .. " . ci zostava stredu nerna pnlis verki:i volu alebo. • Skqntl"(lIujeme-gebmetriu ramu asrav jeho rurok. Skrutky dotahujeme sa vhodnym . PREBllDZOVACE oporrebovani e.i niektory jej ci>l. • Namazeme skrutky brzdovych capo\' a podla potreby kh dotiahnerne. . akbola znecisrena. podta potreby ichpritiphneme alebo povolime. • Namazemevolnobezkua ozubene kolieskaa skontrolujeme ich • Skontrolujeme.. -p: nie st1 na kolieskach volnobezky oporrebovane aleqo. Viae ako 3 rnm boenealehovertikillne vychylkyvyiad"j([ certtrovanie • Vyi'islirrie riify.dezena. podla potre by povolfme alebo u tiahneme.Skontroiujeme. • Vyi'istlrn. • Ak s1. Vsetko vybavenie na cistenie a mazanie marne vzdy po ruke.. d su rafy-rovne a-spice roVnomemenapnute.Sko!ltrDiujeme. ~ . • Skontroluj "me. ti srirovne a nemaj u_ opo trebene'alebo zl 0 mene zllby. skontrolujeme.laniek. Zacneme tym.nastavenie. Odstranime z mel"! kaZdy zadrety karnienok. utiabneme ich V ktuke.zlomenezuby.wvacaa vlletky ~to~ne-capy" puzdra namazeme. ~i zostava hlavy nerna prili!frt6 vorualebo ruliost. 6 tela pedalov nie su prasknute.. .LE • Skontroiujemespravny tlak v pneurnarikach. 1'. ..a I'LAsTE A DUSE PIID. Prezrierne.isoty"z dezenu odstrarume. HLAVovA 2:0STAVA BRZDY • Skontrolujeme opotrebenie brzdovych klankov. ktore boli casto optavovane alebosu riedke.Podla potreby ich vymerume. . ze bicykel d6kladne ocistime.. • Skontwiuj. . . i'i retaz nieje nadmerne opotrebena alebo . pretoze potom sa nam budu ostatne prace Iahsie robif .~.poskodena.nanesieme voskalebo mazadla.l. . • Skon trol ujeme.)e votne.

f0 ~as ri. vymerurne. Porum vyskusarne chod. Ak je ich pctrebne'vymenitrpotom vyinerume naraz v~etky prevodruky. • PIMte. Potom retaz vystlslme a namazerne v.ne a navleciemeich do Iankovod t. • Zlozimes(rCiastl<y podla navodu. nanrazeme. • Skonh'olujeme spravny tlak v pneumatikach.Rozoberierne • Vymerume ich vymemme a namazeme. alebo prasknute. vyzaduju specialne naradie. ti retaz nema stuhnute clanky. • Zmontujemevsetky st'iel.ktore. '. • Podlapotreby vyrnenlme brzdova klMiky.d~.hodnyli1 mazadlom.' ".atocene: HI.Janka. prlpadne remlenky. d'alMmesiac btzd.enll'Mu kOliesj: . Rozoberieme vsetky suciastky. ktore je dostaf iba v specializovanych predajniach. zlozfme azbavtme ju lWGSlot a mazadla • Skontrolujeme gecmetriu po~kodene: ramu. prtpadrteejopotrebovane zapuzdrene loziska.¢ Iankovody.nutne. !i:l'"ty je narazeny alebo hie je a zadneho naboja.enie . VSefky cash vyC:istitne anamazerne.. vcifnobelliove. PWJi:E • Vymenfme praskn u fe tela pedalov . kaZdy. spravne l.lOoShipe.tzn. podla Vymenime nastavovacjch sknttiek.s( loziska . HRZDY • Namap. zdemontcjemeju a namazeme. Ak zadrha va: PREHADWVACE • . I' LANKA • Nahradtms poSko.d overfrne Jeh~'nasta v. Pnpadne pouzijeme vanickus kefkami. JEDENKRAT DO PREVOI.1<01 ieska.edneho .DI. Podla • Utiahneme koncove nabojov kolies. klipsne alebopretrhnute REtAZ . -rd J"!<iS1apnych ruechanizmus \rSEOBEtNE ped<iloih vy'asHme a namazeme upina.funguje: bez o:Jei.Rozoberieme I II tel~ avodltka prednaho j' zadneho prehadzovaca. vymennne moine h 0 liyc.as.. • Lanka p. Vymentrne.hlavovej zostavy a vse tky casri vyi'is time . • Retaz rozpojime. {li-rrie sil ROKA opotrebovane." pedalove lo2iskll.sklljetr)e rtlm a. Viae ako3 nun !:>ocru.r a skontrolujeme. vycistfme vsetky casti.sp'i~ maji\ rovnomerne pnu Lie. rozpletene alebo pokriirene Janka. Vymenlme .. NABOr~ KOU!JS • Rozlofirne loZiskii.a.me. d~lgie su:l'iastl<y (Okr. aby sa lanka neposkodzovali a jemne nastavlme lanka pomocou SrrtEDOllAZ05TA VA • S tredovuzos tavu row berieme. • Ak je to. ako s)i utlahnute kluky. PLASTE A D"USE • Vs"tl<y kamienky a n""isl6ty z.Retaz. Skontrolujeme.emebtzdo"e~apy. • Brzdy zlo~fme nasp".JOVY SYSnlM • Skontrol ujeme ozubene .. ako stredova zostavaa Ioziska nabojov.dezenu odstranima. vsetk y potreby vymenime a namazeme guratkovEHo!iisJd.Skontrolujeme. Ci saklatiky dOlfkaju rafikov a i'i $\. ~' • Sl<.ilujeme.ko1ieska-" refaz. Niektore suciastky. (Iankcvody nero· fiahnute teA on om narnazeme). pro blemov. skentrolujernespravnestfunkcie a podfapotreby nastavime. Rocnu udrzbu je dobre napriklad rozdelif do jednotlivych mesiacov .potreby vymenfme a namazeme. Vymerume.podfa.AYOVA ZOS'TA.tky. maticealebo rychleupinace na vsetkychoskach ' • Sko"trOluj~.a namazeme gu:fUky.Ci droty splc nie 8U ohnute potreby tch vymemme.Vacsina tychto ukonov sa vsak mozeurobits pornocou jednoducheho naradia. poskodene 3. .alebo.p. i'i votno bezka. Utiahnerne kotviace skrutky Ianiek lak. ci nie su rurky ohnute _ alebo inaksie vrozpustudle.pi:esnu polohu jlfelmdzov'lcov riav~etkyQh prevodech. • Navo. • bemontujeme sedadlo. vycistime ich. nastavfme priecnjl"pohyb. vymerume.stredoee] oske..ntrova t..Ci ~u rqvne·nify a. dalsfmesiac prehadzovacov atd.natiahnuta.Predne a zadne brzdy rozmoruujeme it "yciSthxV'.i centrovanie. vymerume poskodene alebo opotrebovane.volnobezk .(S8. VyCi5 time. KOLEsA / • Vycisnme rilfy. ktore bolrcasto cpravovane alebo siiriedke. potom vsetko namazeme a starostli vo skompletizujerrie. y a prevodruky. krora j" nadmeme opoll'"bovana.ZObel ieme hornu a d"lntfila.su nadmemeopotrebovane alebo poskodene vymenfrne. presne • RO. .na.opotrebovany vod iaci a narmad ko tu~ik. .80 • B EZN A (LORZ SA ROCNA ODRZBA ·81 Rocna udrzba by sme mali nas bicykel uplne rozobrat. nechame kolesa odbome vycentrovat. vytlstlme vsetky ichcas'\i. jeden mesiac oprava pedalov. i oporrebovane zapuzdrene loziska (ak maju. • Skontrolujeme.. aIBP" vertikalne vychylky vyzadujo.'emit~e_.pnlis vefkti-v6I'u).VA . .stfpik sedadla a skrutku predstavca. alebo venceky Ioziska.Qntn.

om otame ich lntleou a previazeme.iaslku. Ak nam ~.VY Aky ~a1'Unerii~ . v Ak je pcskodene-uchytenie a vedenie Janka vovladacej packea lankcvcd vyskakuje. odstranime lanka ill cely mechanizmus arucne ..riesenie mdze by! blizsie. ktorenie sn kryte v lankovode.Aby k tomu nedoslo. Skusime by! trochu vynaliezavf . te navlecieme knsok duse cez hornu a dohur.PRETRHUTA REtAZ •. To lE TEN . abydrzal v uchyteni. • PRETRHNUTE SPOJOV AClE LANKO BRZDY Ked"sa nam rozpl elie alebo pretr hne spojovacieIankobrzdy. • LOZISKA HLAVY I'd jazde. lfstfrn. I I • ]'REDNY PREHADZOV At Ked' sa rozlomi.si.Rovnako mo>:eme pouzif pasku na stiahnutie..alebo i. ktore rname po ruke .KU okolo lankovodu tak. ale pomoze nam to aspoft trochu. aby napfnaci kat-lie ria vvstretom ramene napmal refaz .\ ~l'dadLa nii' nezostalo alebo nl"I~ moine ho opravir. .---. mozeme ide nahradit. prestrtfme drotom alebo kusom dreva.sti: vacsina zavad sa da opravif improvizaciou s vecami. m6ieme menst defekropravit nasledovne: dusu opatrne vyberieme z: ploiSia. Zoznam dobrych napadov. vyl:ierlumc i sedadloa ideme v stoji.Aha vam zni~l pedal. V n~jhor§om prfpadeplasr vypchame travou.. pornocou ktorejupevrume su'.. ako. Ak sme na horskom bicykli d'aleko od civilizacie.l'llASRNUTE SEDADLO III.v d'alSej"jazde. ze ju nername prave vtedy ked' ju naiviac potrebujeme.casfhlavovej zostavy. narnotame eliisticku alebo izolac1111paS.. Potomvloznnespaf dusu a nah usnme] u..ink!ivetiticku alebo dr6t a previazerne paskou alebo pruzkom oska zlonu. . tenkymi prnZriymi prutikrrii. alebo tie ~asti lanka. Dusupotom vlozfme spar. • PNEUMA TlKY Ak sme si zabudli supravu na lepenie alebo zaplata nedrzi. ale oska \7y drzi't mOZ:eliie ho nastavi i Ked'stratlme spojku retaze. Vyzaduje iba trochu predstavivo.i kuskom pevnej SHUrY_ • PORUI'REHADZOVACA Pri poskodeni rnA prehadzovaca dame re taz na prostredne koliesko a pTehadzovac zviazeme snurkou tak. 1 . aka si pomocf pri nepredvidanej udalosti je nekonecny. je to situacia velrni neprjjemna. . navlecieme kus vhodnej rtirky nazvysny pallyr a pripevnfrne paskriu. Sme naceste a zrazu sa bez akehokolvek varovania pokazt dolezita suciastka.alebo sveter a priviazerne knskorn !lmCii:ky.• 8J Nudzove opravy na ceste MOMENT. Ak sa otvorom d. ale vadinou zistime. 11~ m zo sedadla zos tanu iba ~.. Cez vii(~iu dieru v plasti sa mM:e vytlacifna povrch i nafukana dusa. latky.. na viazeme kus dreva na klinec. • DO~A. starou dusou aleboi obalomod zuvacky. ._SNE ZAPLATY Moderne rlMt'" maju tenke sjeny. Asi po pol hcdine budems musief opravu opakovat.NAImADA DUSE KaZcly cyklista by mal matpumpu.a poskodene mies to omotame knskomizolacnej pasky. .myslfme a pomerne jednoduche.I '" l -~ • POSKODENIE SEDADLA Ak narn na ceste dosluzila vypchavka sedadla.. rreba diem podloztf nejak}'mtenkym materialom: kuskorn kartonu. nasadime retaz na prostredny prevodnfk. :. • ZAPLATANY 'PEDAL . do pneurfiatiky.. namotaroe okolo ssdadlakoselu. ktoreho sakatdy cyklista obava. BEiNA UDRZBA NUDZOVE OPRA VY N A CESTE .starymi novinami. • BRZDOV A pACKA Ked' sanarrrzlomi brzdova paCk a.82. bahnitymterenom alebo vodnym tokom chrarume 10iisM tyro.

.o strom. ze lanka priviazeme na Kosik 'frase na rame alebo na iny vhodny predmet. prtpevnene k sedadlu.. Takll nahrada skrutky drif lepsie. bez ktorehb by S\I Ziad_riycyklista nemal vybrat na cestu do terenu. Koleso oprieme.nam spadne reraza srratime nit.came v srnere hodinovych 1"ln>iiCiek. aby presielmedzi vidlicou abrzdami. Ze ho vyrovnarneaspon tak. Drevena skrutka ma samozrejme nizsiu pevnost. aby najviac zahnutecasti rafu boli hore a dole. lebo imic by mohol drdt uviaznuf v priestore medzi kolieskarni. Pasky mozeme vozi t na r6znych castiarh bicykla .84 • BEZNA UDRZBA NUOZDVE OF'HAVYNA CESTE . slip alebo inu pevnu oporu. Pouiijeme na to kusok tvrdeho dreva. ked'praskne objfmka. OSMl(~KA Po kohzii alebo naraze m6ie bid:l cyklista skoncifs deformovanym kolesom.7-<1f nahrad II za skrutky'alebo iue sMiilstky.Ictorou chceme pootoci(. a obrarene. na tyCkll.odstrihnerne tak. k opore nosira alebo zastrcene do sta hovactch pasok.dlhsiu casc pouzfvame ako nasadu kfL\~~. ak chceme povolovat. aby vnutorny zavit stredovejosky mohol v drew vyre~af zavit ria zaskrutkovanie. tak. 1<tory je pmzny a moze drzaf nastavenu polohu. Ak nell1~me Cfm centrovat. Sruirku ovinierne okolomatice alebo. ale mala by ntis do_viezfai domov. ktore. ze konce naviazeme na nejaky predmet. staruplechovleu. zeponed.85 IMPROVIZACNY KEOC Aby sme nudzovo nahradili kf0<::. Spodok pridrztmena zemi nohou. ktore rna od .kusoksnurky alebodrotu kplochej do§bcke.ai:ne presah na kazdej strane asi 2. Z dreva !}l6teme vyre. PLASTICKE sf AHOV ACIE PASKY Vzdyje dobre so sebou vozif niekolko obzvlasf ku pevneniu niektorych cash k r<imu v prfpade. napr. zlozfrne pneumatiku a spice nastaviskrutkovacom. blvor ncrupevnenlekmko DR6T AKO NIT RETAZE Ked. preroze Sa pretrhlo prlliil bhzko ov ladace] paky. Drevena UpBVhovacia skrulka kluky musl by! zhotovena 0 trochu viii:ilia. (Pouzitefnyje drot z ramienka vesiaka na ~aty_) Retazpresunieme na koliesko. stlpika sedadla. mozsme skusif iny postup.~-cm Konce drotu potom zahnenrepozdlz refaze dozadu voci pohybu retaze a pritiahneme ich paskou. Ak lanka nemozerne priv lazar. . me tie: .obycajne Ii rvare Z€mia- koveho lupienka. ak chceme zatahovat. Centrovacim krucom utiahnerne volne spice. DREVRNA SKRUTKA P(miijeme vreckovynoz. QrM VA LANIEK Roztrhnutc lanka rn6ieme ruidzovo spojif tak. mozerne drotu.inej suciastky. susednych l:l(ljva~M odstup.ota. Kratsiu cast dosticky oprieme 0 maticu a druhu .napr.zavadu napravtme tak. Drot zasunierne do prazdneho otvoru a potom clankyretaze provizorne spojif kuskom ho. Na raf zatladme talc silno. priviazeme. zekoleso vyberieme a uchoplrne do ruk tak. 5u vefmi pevne a uzitocne. 6alej potom pokracujerne pomaly a opatrveJ'mi pomaly. Napr. Turo. Hlsok pevnej han dry alebo podrazky.v okolf najdeme. alebo sa strati upevnovacia shu tka.aby sa koleso co najviac vyrovnalo.

Poruchy ramu.86. ~oby mohlo byfnebezpefue.vratit spar do povodnehc tvaru. pretoze sa rilly daju vybrat a.by sme rnali nechat ihned opravif. 6 rue su INE POSKODENIA JAZDA V. Mensie U"\ozujednotlivo vymiei\at. Hlinik vyzadujena jeho zvaranie odbormka. vezmeme doodbornej cyklistickej dielne.NARAZ Vazny celny naraz nemusi vobec ohnuf prednu vidlicu. aby sa nerozsirovali d'alej. je nepochybnymznamerum. pretoze opakovane ohrievanie povodne tepeIne spracovanej strulsrury sp6sobuje narusenie skladby kovu. Tento drub poskodenia nie je neopraviteIny. ale to. obzvlas! IIkrokovych svsternov. Lepene hlirukove ramy sa tiez Iahko upravuju na rozdiel od zvaranych. Rozdiel had 3 nun medzi oboma stranami nazna- rame spojky . OHNu-rY ZAVES PREHADZOV ACA Tato porucha moZe by( sposobena tym. svoju dan na rame a zaruky tychto skusenosti si vezme cujevylmutie ramu. [e zlomenie ramu . ktore umoziiuje [azda na horskom bicy kli.je vsak velrni zriedkava.NAROCNOM TERENE Skoky a <falsie akrobaticke kusky. Mnohe poskodenia vznikaju z opakovaneho namahania. StreOOVQ SpojkO CELNY. ze ram nie je v poriadku. PRASKLINA RAMU Praskliny ramu maju rendenciu vyskytovaf sa naima okolo ramovych spojov a bj'lvaju dosledkom staroby ramu alebo nerovnomerneho ohrevu pri jeho vyrobe. Niektore zdanlivo mensie poskodenia mozu vie sf neskor k daleko zavaznejsej poruche. ale vyplaca saiba vtedy. Skusenf jazdti tlmia narazy rukarni a nohami. Pravitkom zrneriame vzdialenost na oboch stranach od sedadlovej rury Idealne by bolo. Ci je struna napnuta. ak SIl na praskliny na povrchu mozu na tvrdo zvarat. potencialne poskodzuju ram.alebo sa zachytil 0 vyplet kolesa (v dosledku zleho nastavenia prlecneho pohybu . . ktora by mohla sposobit vazne poranenie. Aby sme skontrolovali vyrovnanie ramu. ktore vyvadza koleso zo stopy. Presknsame. Bicykel vyrovnat. ak ram je inak celkom v poriadku.po:zri str.vyrnenit. ze sa bicykel neda dobre riadit. ktore sa deformovali. 46). Ocelove rury sa KONTROLA RAMU Ob{azmi ovladatelnosr brcykla byva c:asto sposobena ohnutun ramu. takie bicykel to1'ko netrpi. aby sme ho nechali . ale naraz sa preniesol na hornu a dolnu rtiru. upevrume dlhu strunu na hroty zadnej vidlicea vpredu jedenkrar otoctme okolo Tilly hlavy a potom ju natiahneme k druhemu hrotu zadnej vidlice. aspen dovtedy. aby tietovzdialenostiboli rovnake. Vsetkym poskodeniam ramu venujeme teda pozornost. Pri zobrazenom rame relanvne pevne vidlice odolali. Skontrolujeme. ale seriove bicykle maju povolenu odchylku do 3 nun. ze prehadzovadnarazil do zeme. Niektore hlinfkove ramy maju vymenne zsvesy r~r. To mote vawe narusifzmsnu prevodov. sa [edina porucha. Ocelove ramy maze odborruk bezne. BEZNA UDRZHA POSKODENIE RAMU • 87 Poskodenie faIDU K PoSKODENIU RAMU BrCYKLAmoze dojst' bud' v dosledku narazu alebo jednoducho z unavy materialu opotrebovanim alebo kombinaciou oboeh. a preta je dolezite pravidelne kontrolovat. kym ich skontroluje odbornik. Strhnute zavity v stredovej rure sa tiez m6zu znova vyrezat v odbornej dielni. Kazda takato oprava vsakvyzaduje specializovane dielenske vybavenie. Nemusime si nutne vsimnuf kazde poskodenie nateru. ci nedoslo k poskodeniu. ohnute vidlice alebo prasknute zvary rurok. alebo spojky ramu. Avsak opakovana jazda bez vacsiny vyrobcov nechcu takto vzniknute poruchy ~. Najfahsie sa opravuju ocelove ramy.

erua brzdovych zosravu klatikov • Uvofnena kluka • Oli.clhltroval'Kolesa • N asl. su rozstrapkane alebo inak poskodene • KI at.?~i(.Nespra vne na ~oc_enie brzdovych kMti.tveniic n.io<.25 • Nekomparibilna retaz (prevodruk.I<ov .a volne . pokial' je vsetko v poriadku.Pr.'NAMIO<YM predlzenjm nasho tela.-Vi f hi ii"ov6 . . BICYKEL PRIZNAK Klepa nie-a chv enie PRAVDEPODOBNA P RICIN A • Porucha v nastaveru bl'~i\ • Uvolriena predna vidlica.Oska loziska pedalov uvolnena ..11af zubv alebo ·52-53 .34-35 prehadzovaca • Lanka prehadzovacov zadrhivajL' (su vyfahan".nabojoch • ~ozcentrovane_ ko!es~· • Hlavova zostavasazadrhava "Cvaka. nadmerne opotrebov an" .(nasta vil).prehadzovaca .24-25 ·66-67 .~aje s fa ra alebo chy bna .40-43 -40-43 .alebe f..) .34~35 .'e(aze prj brzdem • Vy:rojr[i~ni. cvakania a sycania.f-p'revodnik nepohybuj ti Brzdypri pouzitf plskaj''( a vfzgaj(J • Brroove klali ky (!ill) sti ne. prevodruka alebo volriobeznych.ufspiijovacie shutky . rozhybaf alebo vymenit' • Vymenif:Preyt>dhik.kcliesok '. vorl1o.40--43 ciiuwk .62-63/ 66-67 .br3dove klMil<y a.. ~y brzd SU opotre• Brzd 0 ve lankasa bovane • Vyllisti't'. . namazat alebo vymenif lanka .raf .55 41-43 ifymeni.Upravi(tlak pneum"tlk • Qdpilifpresahuj1:ku • Odstranif ostry predmet z piJ.dlicu~bi<wkel ne:cha i odborne vywvria_. vlhk~ alebo nec.ve" zvukv pri sliaparu • 'Oska stredovej zostavy uvolnena .hrzdove • Nanfiarne rafu alebo jeho rozcentrovanie • Uvclnenie upevnovacej skrutky brzd • Loziska stredovej zostavy priM utialmut'. Skont'ffilova{ nastavenie sto py a nedra t vyrovnat nim ·6()"':61 Koleso mavolu • Uvotnene loziska 'Y nabojoch .• Nastavif brzdy • N itsta vi. Nepresne nastavenie indexovaneho manenia prevodov "nechodi" . Nauctme sa.IieM • Z1.1 ria tQi'errie brzdovych. brzdove paky • Brzdove klatiky (rlif) su mastne. volnobeznekolieska "arelaz • Poradte sa v odbome] predajni 'ale bo dielni . VyCisll.tMe prehadzovaca su Iipina ve (zadr Mvajti) • Na$tavi(lDiisk<l..a pritiahnu ( hlavovu zostavu • V. Nastevif loztska v. nevhodny pre dany raf nutrnebol skorarelovany • Opo trebovarw d ezen .Uvolnene brzdove ramena skrutky Caste prepichnutia • Prflis nizky rlak -v pneumatikach • Dr6t spicepresaheje do rafu • PIaU po.' PIM. PRiONA • Hlavovazosrava je uvolriena alebo sruhnuta .. Musime pocu va it hladaf a skumat neobvykle zvuky a musfme hladat prfCinu ich vzniku.mm:a. • Zapadka (pozri Slovrucek] zakli. • NasbviHoii$kii pedalov refaze • Nasta:vicvoditl\a Brzdv nepracuju 6i.rmta Drltnutie pri sliapanf na pedale .st4 -zvclnobeznych koliesck alebo z prevodnikov Refaz vyskakujc • Prevodnik je uVOrrieny • Krivy prevodnfk • Narusene nastavenie priee' ne ho pohy bu prehadzovaca •.46.a namazaf kotuce • UJlirhri.bafrefaz ·64-65 io 32-33 • 6Q--61 RIBSENIE STRANA .>ti(brzciove klatiky alebo (M • Vymenit'brzdove klariky • Orra". Qo.34-35 .e nastavene 4.<l. .edaia· . Zu by prevodufka sir ohnure alebo zlomene • PO!'u~er".:i S a lebo v lhke _ Brzdoveklatikysu Ie opo tre OOvane .e 13fzdalebo nas ti.53.M pedalov pI)lis utiahnute • Reta z poskodzuje prehadzovace • lCo.6-49 • Nemazaranastavlt • 44--45 alebo vymenit lanka • 'Nastavif indexovanie s prtslus.' Vyrfj. a aka shim komurukovat.Vymerijt.55 . akoho vyladit.Vyci.L.y pohyb. Tento supis l:JYnarn mal pomocf pri hladaruprfciny poruchy nasho bicykla. Vsetky bicykle pri jazde rozpravaju stalou melodiou sumu.klankov • Pritiahnuf upevitovacie Relazkfze • Retaz je 01'0 tre bovana • Stuhnu ty clanok retaze • Zuby. tym viaeejsi budeme uvedomovaf technicky stav nasho bicykla.beine kolieska) .riadenia PRIZNAK Ob(llzne riadenie PRAVDEPODOBNA RIBSENIE STRANi\. • Pedla-moznosti vyrovnaf • Nastavif alebo vymenif .51 ..Predn~ vidlice je ohnuta • Zhi stopa kol esa • Nasta vit.• 48'-49 n1m ozubenym kolieskom • 50-51/ • Naruadi' spraynym typom v olnobe:z1:. ktore vytvaraju typicky celok.StUhi1Ury • v}.kIatWy '.\iahnufkfU'1$6v" skrutky .Vymerllt osku .tAkprob~em pi'efrva va..inne nev rncajti.:pst~-W)J • Nasiavif streciovii zostavu • Nastavif osku loziska pedalov • N"mazata rpihy.52-53 ·66-67 _ 40-43 • Utiahnut hlavovu • Vyoentrovaniekolesa aI ebo od bOI:i1a oprava • Dotiahnutieskrutky • Vy6Sti t . eim viae jazdtme. 2':ianok si • Vvmeni!refaz namazat..1oh!'iku .sla • Vymenlf 1'1£( • Vymenir' d'u~u Nedokonale prevodov zaradovanie cas.Jl8' BE:?: NA OD~ZBi\. vymenir VOI'J.poslednom prepieh• D u. MOZNE rORUCI-IY A lCH ODSTRANOVANIE ·89 Moine poruchy a ich odstrariovanie JE D'i.52' oska stredovej zostevy.nastavenie brzd • Brzdove pAky Sa priocn.

bicykel. U prerekarskych bicyklov byva ·obyc.11.. ofai'af v srnere hodinovych.cdpor zo z6ny podtlaku za relesom: b) trecieho odporu . Preradovac Mechanizmus menenia prevudov (obvykle ovladany lankom). Kazetove L()ziSko pozri Zapuzdrene.ichdruhuje 95az 130 otacok/min. Technicky vzate je i bkykelHPV. ocelovych rur s pouzitnn nezeleznych zliatin. hnacom. Nastavovacie skrutky su F Rychlost sliaparua merana poctorn otacok za rninutu. System zostrojeny rak. HPV . Predstavee Spaja riadidla polohu s krkorn prednej riadidiel.Uchytna dosticka Prehadzovae pozri Zadny prehadzovsc alebo Predny prehadzovac.noh je nelinearny. Pohyb.rafe. Aby system pracoval spolahlivo. rozstrapkavaniu pri styku s lankovym vodftkom privarenym na rame.ruciciek alebo proti I Indexovany system Lankom ovladany krokovysposcb zmeny prevodov. v ktorych sa otacakrk prednejvidlice. prehadzovaci alebo preradovaci.lozisko Nipl dr6tu Podlhovasra rna ticka. Praktickysa tentonazov 'pouzfva iba preakekclvek ine vozidlo s Iudskyrn pohonom.ch ramien sjednym otocnym «apo). v ktorej sa otaca krk prednej vi dl ice (predna vidlica) v Ioziskach hlavovej zostavy.SL. ktore rnaju nlZsf raviaci bod. Kufor pozri Uchylna dostrcka .9O. ai 85 oITii'okj min . aby cyklistovi poskyrla viacej priestoru. na ktore sa upevnuju osky kolies bicykla. ako spajane kovy.Human PowerVehicle Vozidlo s Iudskyrn pohonom.Cefust Cel'us( pozn. PrJ utahovanf sa pouzivaju centrovaciekluce (cenjrakluce). . Napina dr6! vo vztahu 1< rafu kolesa. packach menicov prevcdov. Koncovka lankovndu Suciastka z kovu. vyzadujepresne umiestnene na brzdovvch packach.cez paky ovladane nohami.ramu. u horskych 'bicyklov byva sklonena dozadu.tjne vodorovna. Zatiahnunm na brzdove lanko vyvolava kliesrovity zvieraci pohyb.ktora spolu s brzdnym povrchom rafu kolesa p6sobia prizastavovant bicvkla Bubnova brzda pozri Brzd a v naboji Horna rura Rota spaiajuca hlavu so sedlovou rurou. v ktorom prevod stihlasi s indexom vyznacenym na Nastavovacia skrutka Dutaskrutka vtvare valca. N k jemnernu nastavovaniu laniek. Velkost predstavca urcuje predozadnu Krufiaci moment Sila alebo energia. cel'usfove brzdy obvyk Ie S centralnym tahom. here brzdfkoleso v naboji.ktory Kombinovany bicykel Nazov pouZity pre bicykel.l. bubnova) Zariadenie. moZe sa . H Hlavova nita Rura. okrem bicykla. pedale KYuk0vY prevod opisuju kruhy. zostavy: nastavenie prehadzovaca. . niekedy: toCivy moment.ktora sposobuie otacanie. striebro. ktorym.rlo ktorej sa skrutkuju konce drotov (spicov). ltd rozdiel od hornym a spodnym koncom hlavovej r(ny: Obsahujeloziska. Kovovyalebo tvrdo-plastovv nosruk s gumovou alebo plastovou trecou plcchcu. vidlicev rame hlavy. Uhol hlavovej rurv ovplyvi'l1. ako napr. • •••• •• . J e UJ~eM ich smeru.obtekanie .Pre to K Kaliber'Hrubka alebo priemer. Brzdovy klatik Brzda v aaboji (tzv.aby prenasal hnaciu. mosadz.kolese vytvarajiicipohyb cyklista.Hroty vidlice Zavesyna predne] a zadnej vidlici. prehadzuje retaz medzi prevodnfkmi (stredove ozubene kolesa). na rarkolesa.hodnota je 55 pretehrske disciphny podla. ktora rna na konri lankovodu zamedzif jeho vzduchu po povrchu teresa. ktory spaja vlastnosti horskeho. cestneho a turistickeho bicykla: rayne riadidla. • ~ J . Prevodovy pomer Zmena velkosti sily alebo pracev hnace] casti syst€mu k velkosti sily 00 . .silu. . ktory preraduje stu pne zosta vy unas a~ ov vnutri na boja zadneho kolesa.OVNICEK SLOVNICEK ·91 Slovrucek A Aerodynamicky odpor Odpor vzduchu proti pohybu nejakeho telesajekombinaciou a) tlakovehoodporu .sa brzdove klatiky prit!<icajti. Optimalna Frekvencia sliapania ukazovateli ovladacej pacley. prevodnik o Odpor pozri Aerodynamtcky od por a stredovu osku. ktorou prechadza lanko. na nich supacky bfzd aprehadzovacov. Prevod System mechanickeho prenosu energie od operatora (cykliMu) na krutiaci moment na Cel'tls(pva brzda Sklada sa z dvoch oto61y. p Fajkovame Proces spajania dvochkusov B eelustfbrzdy na.je riaditelnost bicykla. zosilnene a kolesa sviacucelovymiplastrai. Hlavova zostava je urniestnena medzi KI'uka Paka spajajuca pedal. Predny prehadzovat prevbdov'(obvykle Mechanizmus menenia ovladany lankorru.

Puzdro Uzavreta objimka alebo rurka. kde prechadzaju pozdlz rur a zabranuju volnemu pohybu lankovodu pri zatiahnutf lanka. riabojoch kolies a pedaloch.navanie stopy Vzajomne vyrovnavanie predneho a zadneho kolesa bicyklu do zakrytu. radiacich pacok na spodnej TW'e. M6Zu sa pouzir v stredovej zostave. Spojky posobia dekorattvne. u Uchyty. Uchyti~ do sticka . charakrerizovaneho pri otacavol11.nosicov tasiek na vidliciach. vychadzajuca SITedova rurka Cas~ramu bicykla. V6Ya. 'ktore vedie lanka v miestach.cel'us((kufor) Vystupok preuchytenie cyl<listickej topanky do naslapnehopedala. Zvaranie v ochrannej atmosfere Typ zvaracieho procesu. na ktorornje ukotvenc lanka brzdy. ktory je stale usmerfiovany na zvarovany spoj.znacka " . .casti bicykla. z oboch stran naboja kolesa S otvonni. ktory prehadzuje refaz medzi ozubenymi kolieskami votnobezky na zadnom kolese. Priecny pohyb Nazov oznacujuci rozsah kolrno na rovinu bicykla. 1"imocouspojovacieho 1'. ie sa horske bicykla meraju v palcovej sustave (palec . Refazovy subor . Razvor Vzd ialenosf medzi osami kolies bicykla alebo miestami. Kratsia stopa znamena menej citlive ovladanie. Zapuzdrene loztsko [kazetove lczisko} Uzavreta jednotka obsahujuca uzavrete gnr6&ovealebo valcekove loziska. Spolocnv nazov pre kluky a ozubene kolieska ria strede i vzadu. kde sa. kosfka na flasu s VOdOLI. takze obe ramienka sucasne sa otacaju v capoch sa z dvoch s Spodna rdra Rura spajajLlca hlavovu rum v uzle stredovej rtirky so sedlovou rurou a retazovou podperou (cast' zadnej vidlice).2.6 az 111. 54 em). z Zadny prehadzovac Mechanizmus menerua prevodov (vacsinoll ovladany lankom). Remenovy prenos Pas rernena vyuzivajuci trenie.:zvaCSujlt plochu spoja a prispievaju k rozlozeniu sil v rame. Spojovacie lanko spaia ohe ramienka a (all lanka je sustredeny do strmeiia. R Ramienkova brzda Sklada oddelenych rarnien. J e to mala do§ticka z kOVL1 alebo plastu. nadbytocna v6YaNazov pouzivany pre vvjadrenie uvolneniav loziskovych zostavach.plaste dotykaju zeme.r. pumpy a pod. ramienkovych brzd. Spojovacie Ianko Kratkc lanko. S razvororn suvist stopa (vzdialenost medzi bodorn doty ku prednej pneumatiky so zemou a bcdom. pohybu ale lepsiu stabilitu a drzanie srneru jazdy (stopy bicykla) Rychl oupmacia packa Pouzfva sa namiesto koncovej matice kolesa alebosedadla tak. ze upinane. v ktorej sa nachadzajedna alebo. Pri zatiahnuti lanka brzdy sa tato sila rovnomerne r0210zi prithicaj(1 brzdove klatiky na I'Mkolesa.. kde predlzena oska hla vovej rurky pretne rovinu zerne a ohybvidlice (vzdialeuost. lanka na obe brzdove vyrov. ked)' sa kovove rury zohreju az na bod tavenia a potom sa spajaju dohromady. aby mohli byf zavarene alebo zlepene. hare vytvaraju ram bicykla. Pri bicykli: 1 ohicka prevodnfka so 48 zubami sposobr 4 atacky kolieska s 12 zubami (prevodovy pomer je 4:1).koleso alebo sedadlosadvojitym pohybom Iahko a rychlo montuju a demontuju. Zostava rarnovych ruruk.ktorych sa vkladaju hlavicky 5pic. Cisty. ale menej ucinny a drahsi nez refazovy prenos. Pri beznych bicykloch byva v rozsahu 96. Lanko prechadza strmenorn. v oboclr ramienkach brzdys centralnym tahom. ale najrna zosilnuju spojenie tym. ktora je pripsvnena 11a.napr. tym krarsia je stopa.viac suN~tok obycajne vo vztahu k osiarn otacarua. vyi'nell<y Pevne montazne body na rame bicykla pre pnpcvnenie dalsfch sLtcastf. ktore sa meraju 'if milimetroch aj pri horskych bicykloch. Neziaducemu vplyvu oxidaeieje zamedzene inertnym plynom. Prfruba Kruhova obruba.hrotov vidlice od osi hlavovej niry). na ktorej su namontovane kl'uky). ukotvene. kde je IIlo. Vynimky z toho tvoria klukv. ktore uchytenych k ramu.cas! systernu prevodu. Cim val'S] je ohyb.pohybe cvakavyrni zvukmi. do. v Vodttko lanka Navarene alebo priskrutkovane ocko alebo zliabok k ramu bicykla. krore presne spajaju. cestne 'a turisticke vsustave metrickej. Spojky ramu (mufny) Tvarovane objimky.ena stredova zostava (nastavitelne ~l rcdove loziska alebo zapuzdrene loZiska " oska.92· SLOVNICEK SLOVNjCEK • 93 alebo prace v hnanej casti systemu. podrazke topanky. I 111 icnka. rurky do vzajornnej polohy. Priecny pohyb prehazovaca sa vymedzuje nastavovacfrni skrutkami.Strbcr vsetkych rurok. Kazetysu jednorazove a nepotrebuju ziadnu udrzbu. UrOZORNENIE Cy klisticke kon vencie urcuju. ie. niekedy i so zarezmi pre zvysenie trerua (klinovy remen) na prenos krutiaceho mornentu.7 em (38 ai 44").

vzorky dezenu 34 prasklina ramu 87 predna vidlica 11 geometria 11}-11. mufna 10.93 ruidzove opravy 85 rafiky 28. 76 udrzba 78. 79.63 v6fa64.86. 65.90 aerodynamickv wadI. 51. 21 77. 53. 91 prevody38..83 brzdove klatiky 24-25. 75 92 R rafiky pozri kolesa ramy 10-11 razvor sl razvor kolesa 11. 87. zadny.90-91 ramenove 21. udrzba 79. pretekarske bicykle 13. 51. 64-65. 46-47. lanka 20. 91 kontrola S? kontrola pred [azdou 7'7 prachovka 62 skrutky 62.77.1bo Jt! po~ri ko Iesa nriradie 16-19 ccstovQe74 ~pecialneJ8 univerzalne 19 I iastavenie spravnej stopy "~2.75. 66-67 miSfapne pedale 67 nudzove opravy 82 obojstranne pedale 67 prachovka67 stiahnutie 66 udrzba 67.. 31. 83. 84 lankovody 44 kontrola pred jazdou 76 mazanie73 prevody 44-45. alternatrvne systemy prenosu 56-87 automatizovane 57 indexovane systemy 89 lanka 44-45. 62-'63.32.92 prevodove pomeq 55. 34-37 dezen34 duse 29. 63 caplkovy k!ile 17. 28 cistenie 69 Nimbus (viacucetovy pl<iilt)34 nudzove opravy 82-83 tlak 77 udrzba 78. 83 mechanizmus zadneho naboja 56-57 pa.91 ramienkove 23 spojovacie lanko 83.92 problemy s vymenou prevodov horskych bicyklov 53 Shimano S11 system 51 trojrychlostny Starmey Archer 39.77.. 77 utiahnutie 52 vzdialenosfSI kombinovane bicykle 8-9. improvizovane 84 kfuky:38-39.naboj 56. 91. 27. 15 prevodruky 38-39.trcl<ovykYuc 17 nlple drat 92-93 nosice 75 I urdzove opravy 82-85 rutovac 17.26.92 nastavenie 25-27. 44 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 nudzove opravy 82-83 ohnuty zaves prehazovaca 87 predny prehadzovac 39. 48-49.22-23.80 ventilky 34 .75 kontrola pred jazdou 76 konstrukcia a materialy 10~l1.91 zaves87 predstavec 15. 48-49. 81 vymena66 plaste 29. 93 udrzba 25.89 ..34-37.11 sposoby umyvania 71}-71 F tlasa na pitie 75 frekvencia 99 koncovka lankovodu 91 kontrola 74-77 sedenia 12-13 predjazdou 76-77 terenu87 1'ljmova87 H(flhovacia 62-63 IhJrzba 79.3 . 80 . 23. 26. 78. 76 spice 28.61.83 iidrzba 78..92 zapuzdrena (kazetova) 63. 83 nastavenie 60-61 rocna 6ddba 61 udrzba 79. 81 zuhy52 priecny pohyb 93 prilby 74.64-65 pedale 58. n:astavenie stopy 32.78.81 horske bicykle 10-13. 66-67 stredova zostava 58. 30-33.. 91 horske bicykle 53 koritrola pred jazdou 77 prevodnik Biopace 50 prevodove pomery 55 Shimano HyperDrive 53 skrutky53 .86.. 92 c cestovne prfslusenstvo cy kloturistika 75 75 M mazanie 69. 15.92 kontrola 47.8.. 21. 41-43 p pasrorky pozri volnobezky pedalelf demontaz S? kontrola66 loziska 58. 80 vedenie lanka 44. 86 poskodenie 86-87 prasknutie 87 rurkyll.18 . 93 nrlr.ie72 n81 . 93 centrovanie 31.SlO anatomia bicykla 8.50-53.22-23.87 bema iidrzba 68-89 mesacna 78-79 roena80-81 brzdy20~27 brzdova pileka 15. 90 lekarnicka 74 Ioziska 58-67 hlavcvazostava 59~61. 63 nastavovacia 62 loziska 58. 80 v6fa89 refaze 39.90 .91 l1dtzb~ 81 79. 32-33 deformovany 85 loziska nabojov 59.94 • REGISTER REGISTER·95 Register A aerodynamicky odpor 30.40. 77. 52. 92 mazanie73 prehadzovac 38. 77 K kefa na volnobezku 71 kliestena strihanie lankovodu 17 krucna poistne matice hlavovej zostavy 60 kruce17. 45. 72-73 maznickv 69.93 . 50-51. 73 mozne poruchy 88.cky prehadzovaca 44.prehadzovac 38..92 kazetova 62.80 galusky36 hladke34 konrrola pred [azdou 76. 44. 81 N II L lanka brzdy 20.90 B H hlavova rora 60 poskodenie 88 hlavova zostava 91 loziska 59. 25.40-43 kontrola pred jazdou 77 mazan.83 kontrola pred jazdou 77 mazanie73 naboje kolies 59.

96 • REGISTER REGISTER (pokracovanie) kcntrola pred jazdou 77 mazanie73 skrutka predstavca 77 skrutkv brzdovych klatikov 77 improvizovans 85 klukove 62. 91 ..80 uprava dfzky 43 riadidla 13. 57.14 kontrola pred jazdou 77 nudzove opravy 82~83 sedlovka sliapade'pahany 56. 93 ~pice pozri kolesa T Twike57 . 18. 65 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 pastorky 54 vozidla pohariane ludskou silou 57. univerzalny krill" Cool 19 v vanicka na refaze 71 volnobezky 38. 92 vjber typu a velkos+i bicykla 12-15 vyrnenne nastrckove kril~e 19 s sedJa13.63 stojany 16.55 kf(lk17. 84 prasknutieAO pripojenie trna 43 Shimano HyperOrive 40.15 nirky hlavova 60. 54-55 dernontaz 55. typy40 udrzba 78. 43 . 13. 19~33 stolny zverak 18 meranie opotrebenia 40 montaz a demontaz 41-43 nudzov€ opravy 82. 93 sedlova 10 spodna 91 u uruverzalny kfUC19 .horna 10. 77 predstavca 77 prevodruka 53 sfahovak 18.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful