P. 1
Opravy a Udrzba Bicyklov

Opravy a Udrzba Bicyklov

|Views: 1,035|Likes:

More info:

Published by: Lukáš Dombi Dombrovský on Jul 27, 2012
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

07/19/2013

pdf

text

original

RICHARD BALLANTINE RICHARD GRANT

A

v

V8ETKO, POTREBUJEME VEDIEt, ABY SME SVOJ· ·BICYKEL UDRZALI V NAJLEPSOM TECHNICKOM STAVE

co

Obsah
A DORLING KINDERSLEY BOOK

Richard

Ballantine,

Richard Grant

OPRA VY A UDRZBA BICYKLOV
vydaneho

Z anglickehooriginalu Rich~rd's .Bicycle Repair Manu~t nakladatelstvorn Dorling Kindersley. Ltd., Londyn 1994 preloZila Milada Khmova
Zodpovedna redakrorka Hana Lerchova Odborna spolupraca lng. Jozef Fazik Slovenske vydanie prve. CESTY,

Vydala Agentura

nakladatelstvo a vydavateYstvo P. B. 11, posta 412, 143 00 Praha 4, aka svoju 138. publikaciu,
SadzbaIWL Tlac Neografia, a. s. Martin

t;~~
ISBN 80-7181-037-1 80-7181-036-3 (ces) Copyright © 1994 Dorling Kindersley Limited, London Textcopyright©1994 Richard Ballantine &_Richard Grant C'(Ipyright cesMho a slovenskeho vydania © 1995 Agentura CESTY

Uvod 6-7 Anat6mia bicykla 8-11 Vybervhodneho typu a vel'kosti bicykla 12--J5 Naradie na udrzbu a vybavenie dielne 16~19 Brzdy 20-27 Kolesa a pneumatiky 28-37 Prevody 38-57 Loziska 58-67 Bezna udrzba 68-85 Cistenie 70-71 Mazanie 72-73 Priprava na cestu 74-75 Kontrola pred dlhsou jazdou 76-77 Mesacna udrzba 78-79 Rocna udrzba 80-81 Nudzove opravy na ceste 82-85 Poskodenie ramu 86-87 Mozne poruchy a ich odstraiiovanie 88-89 Slovrucek 90-93 Register 94 -96

6. DVOD

DVOD

·7

Uvod
JAZDANABICYKLIjEZABAVA.

."

elm lepsf je technicky stav bicykla,

tyrn vaes! je pozitok z jazdy. Bicykel je mechanickym predlzerum nasho tela. Zvycajne citime, kedy bicykel potrebuje nasu pozornosf - brzdy maknu a vymena prevodov trva dlhsie, Ak pocujeme eudne zvuky mozno sa zadrela.volnobezka alebo refaz sa zachytava za vodftko prehadzovaca, Ak robfme udrzbu svojho bicykla pravidelne, tieto problemy sa nam vyskytnu iba zriedka. Robif udrfbu bicykla sa naucfme Iahko. Kto je mechanik-zaciatocnik, zacina s jednoduchymi ulohami, ako je kontrola nah ustenia pneumank, Iahke mazanie, nastavenie ovladajucichlaniek, brzdovych klatikov, sedadla, riadidiel a poloh ovladajucich paciek, Neskor prejdeme k zlozitejsnn uloham,

ako je udrzbaloztsk a prehadzovaca, Zdokonalime sa rychlo zriedkakedy bude Tobit'problemy. Pravda, taka praca, ako je oprava a vyrovnavanie ramu, si vyzaduje vacsie skusenosti a specialne vybavenie a najlepsie ju mozno urobif v specializovanej dielni (opravovni). Vacsinu udrzby bicykla si vsak mozeme urobif sami, U drziavanie nasho bicykla vo vybornom stave sa nam iste vyplatf a prispeje k este vacsej radosti zjazdy.
a poruchanam

RICHARD

BALLANTINE GRANT

RICHARD

8· ANATOMIA

BICYKLA

ANATOMIA

BICYKLA

·9

Anatomia bicykla
SPEOALIZACIAV pouzfvanf bicyklov viedla k rozsireniu typov bicyklov, V podstate su vsak vsetky bicykle rovnake.I ked' sa ich casti Ifsia dizajnom, hmotnostou, ucelnostcu.a sp6sobom pouzitia. BieykeI sa sklada z ramu, kolies, prehadzovacov, brzd, predstavca, riadidiel a sedadla. Ramy vzdy obsahuju meno vyrobcu, ostatne.diely Skrutko obycajne dodavaju r6zni vyrobcovia, s8dadfopre '. . . re ov lCyasanazyvaskfonu ,. nostoverue Presny " SUPIS di 1 bi k1 specifikacia. Ak sa sami oboznamime s na- Potentna zvoslovfm bieykla, ovela Iahsiesa potom skrulko sf(piko b udeme mocf riadit pokynmi na opravu.
Rukovdte rlod/die! Pdkazadneho Riadidld

txevcau
Hlavova zostova

KOMHiN'OVANY BICYKEL Zobrazeny CailOndaie SH600 je hybndnymodel, ktory v sebe spaja ruzku hmotnosf it rychlosf s},ortov€ho cestneho bicykla s huzevnatosfou, vytrvalostou a vsestrannostou horskeho bicykla. Kornbinovane biey kle sit flexibilne a poskytuju p6zitol"su dokonale, jeden c,iefl su vhodns na jazdu do prace, dmhy.deri.po blatistych cestach su najv hodnejsiebicykle pre vsestrannych cyklisfov.

Strmei'i lanka brzdy Spojovocie lanko ram/en Skrutkal.jchyten/a lanka Romeno cerusfovej brzdy Brzdovy klatik 0toeny copbrzdy

tiol'nobeZne koles6 Upevnovocia skrutko prehadzavaca

oeooeo«

Mbsl1kbiZdy no podpere sedad/a

l.adnY

prehedzo

Kryt

Prer:llljllO

11',1

Boena stene

prehadzovo6

Kotvlooo skrutko lankO Krytzodneho prehbdzqvaca Napfnacf kotU6

pre nosi6bofotiny
O(~kO pre drziak

Mdntd2ne vgenelky .

I)1~1'll1rkaanosica batoz!ny

Pr[ruba n6boja Refaz Lanka zadneho prehadzovac( Puzdro n6bpja .
I

spice Spica

typuPiesta

Ventll

Ciap6cka ventllu

Hroly Vidiice PREDNA VIDLICA Predna vidlica musf by( maxirnalnepevna. Momentalne sa. k9m za~. tvrdou spajkou (postup spiijar:u. abyvydrzalamimoriadnu za(ai a serie narazov 'v nerovnorn terene. To umoziru]« ich pohotovejsie ovladanie.pre silne na. tOY RA!vl: B1CYKLA SA-SKLADA z viacerych suvisiacich casti. ktora ma nizsf bcd taverna ako kovy.podP<Jf/O) mahanie. mnohych rozlicnyth stupnoch akosti a hmotnosti a na svetovom trhu sa predavaju v zostavach podla specifikacie typu bicykla.hladiska d lhodobej hezp.?{. em).0 em.bicyklom rychlejsiu reakciu pri riadenf. STREDOVA . akosu naprfklad karbonove vlakna alebo mnozstvo inych. tj. alebo z kompozfcie strukturalnych vlakien.pqsridi( ich dlhodoIjjll rvanlivosf.7cm) kratsia ad porovnatelneho ramu. palcami (29-33. Prigeometrii (zahrnujli.aby dosiahli va:csiu stabilitu. p~i~rokov.llL •. Ich rozne vzajomne zlozenie vytvara velmi odlisne vlastnosti a uroveii vykonnosti bicykla.stanov(m~ hranice unavy materialu a nezlomia sa.dpery refoze DizKA PODPIER SEDADLA Podpery sedadla 'horskych biey klov meraju 16. 41. titan. alebo sa spajajli.'I\~ sveje hraruce-unavy. s tmeliacirn alebo plastickym spojivom. Hoci moderne materialy a techno16gie pomahaju pri tvorbe novych ramov.a stylu jazdy jednotlivych. NEPRASKNE RAM? Kov sa lame bud' v dosledku narazu.az 18 a pol palca. ale I dinrkovy ram Ilk Zivctnosfhlinikevehoramuje hi II~. je rura sedadIa:horskeho bicykla 03 az 5 palcov (7.cyklistov. kde sa plaste dorykaj-u zeme. aby mal jazdec vac~fkomfort a lepsie ovladanie riadenia.riostidcstatocnepevncstne prediI 'WnZOVil11e. Ocelove ramy. . dfzkypodpier.cestneho bicykla pre rovnakeho jazdca. Na vidlicu cesmych bicyklov posobia rnensie narazy am6iepreto byf pcdstatne Iahsia. cesty a. ako napriklad legovana ocel. a bud' sa zvaraju. Hlinik nsma stenoV<.('I1iasposobuje oslabenie az prtpadna poruchu maIwi. tim sa spevriuje ram a vytvara vacsfpriestor rnsdzi ramom a cyklistom.zllyehzliatin. Horske bicykle. a preto stavaju ramy z. hlinfk. Predstovec tiOdidiel --1 RU'RYRAMU TECHNIKA SpAJANIA Moderne zliatinv ocele sri vsestranne. ktore sa musia zvarat). aby ich bolo mozRVRA SEDADLA ne citlivejsie ovladat.1 prasknutie alebo zlomenie. ktory je uko jeho pevnost.stale viae pouiiva odpruzenie. aby vytvorili ramy dokonale prisposobene hmotnosri. koIlecny navrh na vypracovanie a stavbu bieyk- HORNARURA Home rnry horskych bicykloy mavajuobvykle sklon ad rury hlavy k sedlovejrure. Turisticke bicykle maju podpery sedadla dlhe. Tilcnovy ram horskehoblcyk!a Merlin ----Pevnd zaklodilo pre cerusfove ooQV Po. DIMie podpery prispievaju kstabilite. Naikvalitnejsie ramvsa '€ste stile zvaraju rucne. .ZOSTAVA VySka stredovej zostavy Tamil horskeho bicyklasa pohybuje medzi 11 ai 13.eodpor vzduchu. alebo nasledkomunavy Z opakova nSich mensfch namahani. Hliruksa m6re tiez zvaraf v ochrannej atrnosfere alebo lepif.Kompozitne ramy sueste "1:dy priUs nove.v ochrannej atmosfere strojovo.arurok s pouii 11m nezele. maju dlhsf razvor ako bicykle cestne.avsak rovnako ako pri ramoch z hlij)![.I10'<y ram zostavatakmertaky dobry akonovy. Horn6n1ra Rury ramu bicykJa sa vyrabaju v.Stredove zostavy cestnych bicyklov byvaju po!o-zeneniiSiei elm sa znizuj. ale neostava dosf priesroru pre blatruky a BirQke plaste.(akumulovane namahanie m6ze sposobitpnpadij 1. Pri pretekarskych bicykloch meraju oct 40 em do 42 em. Konstrukteri hliriIkovych ramov sft si vedoHII Wi to skutocnosti. Aj i'astopouZivany ocelovy alebo tita. vstavane do vidlice. Ramy cestnych bicyklov sa vyznacuju strmejsou geometriou. Aby bolo mozne znJZi{ vysku sedadla pre jed nod uchsiu jazdu v tazkom terene a pnjazde z prudstch svahov."Ilnie:neprekrocf neto hranice.11 la vychadza z vlastnych skusenostf a instinkzostavovatefa ramu. Tvorcovia ramov caste kombinuju [ozne typy fur. nez abysa dahl. preto kaidy uCinok zafa1. aby-sa dosiahla vacsia svetlosf na prekonavanie prekazok v terene. sa daju vyrovnaf.10· ANATOMIA BrCYKLA RAM. Kratky razvor a strmsia geometria umoznujecestnym . Hornerury cestnych bicyklov byvaju vacsinQu vodorovne. sklon a stopu) sa berie do uvahy pred pokladane pouzivanie a stabilita.eejuhly ramu. ako je naprfklad mosadz. RAzvOR BICYKLA GEOMETRIA RAMU bizdy Ramyhorskych bicyklov S-Ll uri"ene no na jazdu i mimo.6 ~12.aby sa hmotnost nakladu zadneho nosica rozlozila nad zadnou osou kales a a aby sa zabranilo poraneniu paty cyklistu. Malik Razvor bicykla jena bicyklovom rame vzdialenosf medziosami kolies alebo miestami. Ocel' a titan majli.2-47. Rainy sa vyrabaju z uslachtilych kovov. ak bicykel utrpel nejaku hllVl1l'iu.

zablokujti sa lakte it chrbat sa privelrni flapne.m rdhSle dYche/o. Vykonnost. Pre bem~ jazdu alebo turistiku.stlacfbrardcaa Zl11ii sa :u-robna ciill10sfkrvneho obehu. 1\ j( jc dlha.llva( co mozno najmensi vhcdny rant. NAJDOLEZITEJSIA VLA5TNOSt so rnd noklon6f dopredli pod uhlomospoti 45°..n bicykli.obypn pdhfooe dole predneho koleso zoelanali nobol rfod/dlO Pdiemoj0 byf v lokfoch mieme.nad tam o9az13 em. ktory vain najviac vyhovuje.cslu stabilitu prl zjazdoch v klesaru azat\icaJ. ctvbat neollybome. Prj urcovaru vel'kosti ramu sa odporuca. ci marne v spravne] vzdialenosti riadidla. Dolezilyrni faktormi pri urcovanf velkosti bicyk!asuvySk-a sedadla (pozri str. preto dbame na vhodrui vefkosfbicykla a spravnu polohu jazdca.~!l~il< I sedadla vy.KOSTi BICYKLA VYBER TYPU A VEtKOSTI BICYKLA· 13 Vyber typu a vel'kosti bicykla bicykla je ta.H).'1m M. rrilis .l'kY. Pre jazdu v terene-mimo.l.. ze doka:i':urnezosadnaf hez toho. Ak le sedadlo v spravl1l:j vyske. . Mensie I'amy.Adu. dlZka horne] rury dlZ:ka vysunutia st{pika sedadla pri spravnej vyske sedadla a vzdialenosf medzi nasim rozkrokom ahornou rurou. jf' tate vzdialenosfprflis kratka. pohodlie a riziko urazu mozu ovplyvnif uz male odchylky (od 6 mm) v polohovani. aby sme sa J1r'ytofue zranili. Nfll~RETEKARSKOM BICYKLI. Horske bicykle sa vyrabaju na razantnejazdy. 1\ II. Pre turistiku je vhodny vii.csfram. i ked' sa yam spociatku mCizevidief nepohodlna: svaly vasho tela sa coskoro prisposo bia. Z hladiska bezpecnosti [emensi ram Iahsie ovladatelny a v prlpade zoskoku nad hormiruru sa vvhneme nepnjemnemu zraneniu rozkroku. Aby so n6. pokfCe· ne. aby umozriovala jednoduche ovladanie bicykla a udrziavala rovnovahu.12 ·V1BER TYPU A VEI'. mensiu hmomosf su pevlIl'j~iea Iepsie ovladatelne. oVfukmvny ~ Ally smodocielili najvyhodnej.tokie pri fOzontnom S/ieporirtrJoinb v:yuzlf silriejslesvofv stehlen od61nu 60S( cl1rbto.~lIlnllY. I VZDIALENOST MEDZI ROZKROKOM A HORNOU R{JROU Bicykel na obrazku je pre jazdca ve. Ak ldeme po rovine. Odporucame vyskusaf viacero typov bicykla. Nastavte si najprv svoju spravnu polohu.t. preto je dolezite vytvorif taku polohu. . aby bolo 5 ai 10 em mensfnez je velkost ramu cestneho bicykla prfslusneho jazdca. H[JJdnik H/owd6trJe tOK.cesty rna byf vzdialenosf medzi jazdcovym rozkrokom a homoururouaspon 8~lOcm. Tieto faktory sa zavisle od typu bicykla a fyzickych danosti jazdca. drihne trup vpredu.majti. Spnivnenastavenie must zaistit. ~irnzvacSime HHu zaberu pri ~l.obytrJohll tlm/rnalmy zap6stle Jerovne: I'OLOHA Chrb6t uvornenv. NASTAVENTE BICYKLA PREJAZDCA l're horsku turistiku.iaparLi.aby ste zistili.o medZi ko/eS(]. sposobi to ohnutie chrbta.aspoii 2.4i" polohu pri jazde na pretekarIl~Or. rna by!' . pri stupani predsunleme lrup do. aka bicykel vyhovuje jazdcovi. CykJistovo hmotnosfmo bvt sustreden.l. Pritazae m6 byf nojSirtio ·cosf chodidlo priomo nod OSOU pedolu.5 em.a pretekanie odporticame IlOII. poskytujuci vii. zisnmesi.

a potom ria predsfavec poklepeme kladivkom cez dreventi dosticku..6 em poduroviiou sedadla M) 2. Pouzijerrre olovnicu a pohybujeme sedadlom dopredu.sme mali pri riadenf rovne zll pfutie. udavajucu maximalnu hranicu bezpecneho vytiahnutia). v rerene). Privelmi znfiemi ~pifkasedadla sposobuje narnahu chodidiel achrbta.mahali rukya prsdlaktie.po druhe ak dfune. Akpouzfvame zarazky s drazkou alebo ruiSfapne bezsponove pedale.<t.3.vnef PQ\ohy brzdovych pak horskych bicyklov [e d6lezit.o 2.Skrutky scibycajnym zarn- .i1iZime mierne spi. Iazdime v roznychpolohach. zatial' co skrutky presne uastavitelriych zamkov (rfal"ej upraVol) sa nastavuju imbusovvm krucom(6 nun).ak sedlme na sedad1e a nohe je bruskorn palca nadosou pedalu v dolnej polohe. ako sa nataca. Riadidla maju drzaf pevne. ze nase bokysa pri slrapanfkolisu z jednej stranyna drului. aby. 14· VYBER TYPU A VEEKOSTI IilC'YKLA VYBER TYPU A VEEKOSTI BiCYKLA ·15 Pbkrcene. .. ukazovakorn a prostrednfkom.kom (vpmvo) sa nastavuju maticovymi khidmi. BRZOY HORSKYCH BICYKLOV Pre ureenie spr'. rime. avsak by mali umoznif olaterue pri pade bicykla. Oby6JJn)i z6rno~ so skrulkornl a moftcoml Pr. v. pretozenam sanepodari uvolnif nohu z pedala bezposunutia uptnaeej dosticky.:sina pre ds tavcov ma znacku . pr·i nastavovanfvysky predstavca povolfmeskrutku predstavca. riskujeme neprljemny tlak na nervy prechadzajuce-rozkrokom a jeho nedokrvenie.urobime toto rychlea jednoduche opatrenie: po prve . potrebuieme presneho regu- nosto- Iovafuhol zamku sedadla. Sirsie riadidla uIahcujU riadenie pri niMej rychlosti (d61eiite pri jazde mime testy.ito.5 ~ 7.spicku sedadla prflis vysoko. nos"i:\lvllerny sadlovY .e r: . al. Presvedcme sa 0 spravne] v zdial enosti medzi spickami nasich topanok a sponami pedalov.Pri bezsponovych pedaloch poziadame priatela Q pritiahnutie skrutky. Teraz vysknsame-aedadlo. az sa spojnica prednej polohy nasho kolenneho klbu astredu 05i pedalu bude kryrs nitou olovnice. Ak dame.. ~( Vyska predstavca ma pri pretekaxskom bicykli drzaf riadidla. ak chcerne Jepine vyuzit' silu sliapania. aby sme hospodarne vjf!.61. sedadlo je prili5 vysoko a m~li bysme ho znfzif ~ KONTROLA VYSKY 'SEDADLA NASTAVENIE PREDSTAVCA RIADIDIEL q=& Itl .nasa PEoALE '& ~I noha. upravimezarazky podla prirodzeneho postavenia na pedale. kymrrezis- %vnice • SEDADLA PREDOZADNA POLOHA Sadneme si na sedadlo s klukami pedalov vo vodorovnej polohe.. V tejto polohepotom upevnfme sedadlo. abv sme ho uvolnili.. Predstavec namazsme a dame do spravne] vyilky (va. Brzdl sa iba if: kouiec paky je 'Z rovnakej spodnacasrobluku riadidiel. .em) a rna zodpovedat sfrke nasich ramien (sfrka pri cestnych riadidlach je 38 ai 44 em). rcili spravnu vysku nasho u sedadla.. Ak sa nedtimepohodlne"z. noha ma byf mieme pokrcena (vravoJ.ajsil:~Oll cas(ou nohv nad 080ll pedaIu. Zoriodenie no urcenle spr6vnej vetkdsti romlJ a nostavenio $000010 Kolenoje mleine Aby SIDe. :. Pfedstovec Nif olovnk. .5 aZ 5 em pod sedad10m prl horskom bicykli. Skrutko upevi'tovacie skrutky.Opatrne vyberieme zarazku z drazky von a pritiahneme SKLON SEDADLA Akchcemezmenif aldan sedadla. aby sa zarazka rrtohlaposuvaf rak. alebo he m6ieme dar 01 az 2 em dozadu.ktorej cftime najlepsie pohodlie.Jy sa prilis nena. alebo dozadu. Od tohtobodu m6zerrie'dafsedadlo o 1 em dopredu.. akchceme zvysit frekvenciu sliapania. Najprv pouzijeme vodovahu (pozr! here).amok: IDLA Sfrka riadidiel horskeho bicykla sa pohybuje v rozmedzf od 21 do 24 pakov {53.lifvali silu s!iapania. U isi:e riadidla su vhodne na preteky aha jazdy v hustej testnej premavke. RlAD BRZDY PRETEKARSKYCH BICYKLOV Brzdova paka'pretakarskvch bicy klov Sa montuje rovineako tak. .". abysme sedadlo nasravili do vodorovnejpolohy. Brzdove piky maju mat taku poIohu. Upevnovacie skrutky zarazok uvolrume. & }' Sliapeme vidyn.. Skrutku predsravca pevne pritiahneme.ku sedadla.

prenosny a posluzi nam pripadne i na ulozenie bicykla.ck so potrebujeme dostof k sire" dovvrn costiom bez odmontovanio klukv.zial·stve alebo v predajni autosuciastok. aby stile vzdy vedeli. SptcoyV krdC so poUZfvo no vvrnenu a ufahovanle splc. a 15/16mm. 3 rnrn. 12mm. I(fuce no ufahovanle kuzerov -dye blovne vel'kostl su 13/14 rnrn: . DOMACA DIELNA je uzitocny kine s nastrckomi 8mm. dobre osvetlenu. Stojal1 zdvihne bicykel do potrebnej vysky tak. .buderne potrebovof speclolny ncsrrol. Motlcove kruce (vprovol vprovo hore) su uzitocnvrn nerodim Obstar6me si ich vo velkosti C\mm.5 mm. 15mm. ktore sa moz~ uchytif do zveraka na pracovnom stole. cistiace prostriedky a mazadla. Niektore nastroje rile 51l specialne eyklisticke. 5 mm a 6 mm) pokrvla vocsinu noslch potrleb.e a najdolezitejsie naradie pre nasu domacu dielliu. i.pouztvame vhodne naradie. arnm. Ak si chceme pracu maximalne ulahcit. na ktorom sa bicykel upevnf tak. nebudeme ho potrebova ( vera a pracuje sa s rum avera lepsre.4' 0 6' no st61e nosenie. Tiez sa vyplatf investovaf do praktickeho montazneho stojanana bicykel.9mm tvoru pfsmefi9Y lonkovccu. Tento nostrol je ddlezltY no no stavovanie o ucrzbu retoze. Investujme do kvalitneho naradia. kde ich marne hladaf (050 bi tne imbusove kluce). Imbusove kruce su vermi potrebne. STOJAN NA DIELENSKY ST6L Vacsinavyrobcov dielenskych stolov vyraba aj stojany podobne typu Kestrel. 13mm. NARADlE NA UDRZBU NARADlE NA UDRZBU ·17 Naradie na udrzbu NA EFEKTfvNu DImZBU a opravy bicykla je dolezita dobra organizacia prace. Obstaroms si minlm61ne po ovoch z kazdej vel'kostl.16.9mm.na nom davzpnamene praccvaf ~ Ve!'kY skrutkovaC mofno pouZil' oj aka pcku. 11 rnm. 13 PM1~ NQL ". ktorym mozno nastavif rozne polohy (pozr: str. lOmm. Ak mame zvlostnu retoz. ktorych prtklady uvadzame dale]: moznosf ctacania zadnym kolesom a klukami nam uYahcl pracu na prevodoch. a preto ieh mozno kupit aj tr zele. Sesf velkostf (2 rnrn 2. Nastrckovy killc KlieSte nO. 14mm.C.strihonii3 'Copikovy kfuc Ie I'ahky a pouZlvo sc. 19). 16mma1Tmm. ktory vlastrume.odpovedaf zovltorn no kruke. Sfahov6k kfuky musl z. Rovnako budeme potrebovaf aj montazny stojan. Na obrazkuje zakladn. vezrneme jednu sadu naradia pre vsetkych. Najdeme si na to pokojnu. Naradie a nahradne diely ulozime na stale miesto.e . aby sa nedotykal zeme. velkosf su L1Zitocne 0 tohke Nastavltefne kf(i(. potrebne suciastky a diely. Ak jazdlme v skupine. VyvoruJme sa lacnych druhov. nie priliS nakladny stojan. obstarame si stojan. Bez neho nem6zeme kl'uku stlohnut. Praca 5 lacnyrni nastrojmi nas neuspokojl (mozu byt' zhotovene z podradnych materialov a pri namahanf sa m6i. a hlavne teplu miestnos! s pracovnym dielenskym alebo obycajnym stolom. ktory drzfbicykel na podperach a umoznuje nastavif mechanizmus prevodov a: vybrat' zadrre koleso. Je Iahky. Pre nastyp bicykla.e sa.u deformovat) a riskujeme poskodenie bicykla.cvklstlckenOstroje. Mnohe z tychto nastrojov su pomeme Iahke a mozeme ieh brat i ria dlhsie cesty.II 0 I~ TROJNOZKA Kestrel trio je jednoduchy. a rornrn.

r6zne driiaky a prfslusne vy 'beratelne vymenna URiverzalny krue Cool Tool obschule imbusove kfuce. Naradie pouifvameopatrne. kvalitne a z pevnych materialov. Verka purnoo so vzouchcvvrn valcom vaesim aka pri rucnej pumps..zostavitefne stojany (pozri 9imizok) su idealne na uchytenie bicykla tak. Su idealnymi nastrojmi do zakladnej cestovnej supravy. ku ktorym moze d6jsf pocas jazd Y: nostrokoveho kfuea je soda vlocu'eeloVV ncstro] s imbusovvm kfucom. [e urcene na velke namahanie a opakovanepouzitie. skrutkovocorn o sodou nostrclek vel1<ostiod 8do14mm vymL plochvrnl skrufko.naradia.stran. Ziaf. Ie uiltaCriy aj aka upinaef prostrledok pre diely blcyklo. Do svorky m6Zeme upnut ktorUkofvek Z rur ramu bicykla.o s imbusovvmi kfUcmi v rozmeroeh3 mrn. SPECIALNE MONTAzNE STOJANY Samostatne. Kl'uc no polstne motlee a hlovovU zostovu UNIVERZALNE NARADIE Zobrazene specialne cyklisticke kombinovanenastroje S11 Iahke a pevne. 4mm. Svoj bicykel si nfm neposkOdfme. ktoreurnozi'Luju pracovat' na bicykli takmer zo vsetkych uhlov.idelne venujeme udrzbe a opra vam nielen svojho bicykla. pretofe bolo vyrobene na ulahcenie ieh prace. stohovok kink. nqfukule pneumdtiky rychto oefektfvne. kruc no hlovov(i zostovu o kfUce no stredove misky. Zverck sa upina no qielensky olebo masfvny dreveny st61. nostrol no retoz. nastrcky umoznuju vykonavat vacsinu potrebnych prac.. Rukov6f pumpy Ohvbn6 vzduehov6 /)OdiCO' ---j.5mma6mm. skriZo- . Koncovko no pripojenle Nastrckovy kJDc k ventl/u duss Kluc no stredove misky • fa Kfuc no hlovavu zostovu a pedale Sfahov6k vofnobezky (hore) must presne zoopovedof n6smu ozubenemu kolesu. ie na nom mozeme pracovat zo vsetkych. ak jazdime casto a radi sa pra:.sfajan Park PC5-1 Kruc no hlavovu zostavu 0 polstne matlee Luxusny sfahov6k klUk so vstovonou rukovofou. Vzduchcvy vo~c-- ~ ~~J. Inak by ho mohol poskodif.skrutky a nestrhli zavit. PracbvnV. vccrnl . krut no dr6zky loflsko. Kroc no polstne matice ·Jednoucelove naredle (zobrazene hore) je pevne odolne.NARADIE NA UORZBU NARAOIE NA UDRZBU ·19 PROFESIONALNE NARADIE Zobrazene naradie je specificke. aby sme nepretiahli. Toto ~pecialne naradia a pomocky pouzfvaju profesionalni rnechanici bicyklov pre vsetky Cinnosti.specialnym eyklistici<Ym n6rddfm. Niekrore stojany maju oloene svorky. I lS. toto naradie je dosfdrahe (okrem stahovaka vofncibeiky) a investfcia do neho sa vyplaca iba vredy. ° stolny zverak -hoci nie je.

pritom prenesieme svoju telesnu hmotnost' na pedale a zdvihneme sa zo sedadla dozadu. nariahnute.0 ane (llozri stt. BRZDY BRZDY . 3~-30) a v . zatial' CO zapastie zostava. Vyskytuju sa tiez velmi ilcinne cefusfove brzdy ovladane hydraulicky. 0 . Lankovod qrzdoveho Idnko __ Btzdo ve'!onko Brzdove tanko Voloova koncovko lanka ramend osky brzdy / .20. Velmi ilcelne su brzdy typu "cantilever" (krosove) alebo tiez ramienkove.odstrcinime vsetky kamienky. im BRZDOVE pAKY Brzdove paky horskych bicyklov sa vyrabaju v dvojprstovorn alebo stvorJirstovom prevederu a su vvbavene orvorom na uchytenie valcovej koncovky-lanka a nastavovacou skrutkou d1zk'Y chodu paky. Skontrolujeme opotrebovanie brzdovych klafikQYa.Ci su rafiky spravne vycen :. Vymenime vsetky stare a poskodene diely. Po uprave brzd vyskilsame prudko zabrzdit. ak su poskrabane a zneCisten). Q¢~stime dx6tenou kefou. Prezrieme lanka a lankovod. vratane bubnovych a diskovych. Predtym.:n Brzdy ExrSTUJE VEEK:EMNOZsTVO r6znych brzdovych systemov. 0mst~:ve.f ako budeme bt21dy pOu. ktore p6sobia v naboji kolesa. aby smerovali z riadidiel dolu. Najbeznejsie 5U lankom ovladane celustove brzdy s postrannym alebo centralnym tahom. vzdy urobime nasledujucu zakla<fi1:u K0urroru: Najsk6r saptet .z1vat. ci nie su poskodene. aby na nich mohli prsty stale zostaf.eaciine. Brzdove paky unuestnime tak. aby sa kolesa nedostali do smyku a aby sme nepreleteli cez riadidla. Zaroveii brzdime 0 moment skor zadnou a potom prednou brzdou.

tti vyhodu. Vy~a strmeiia menruhol medzispoiovacim Iankom rarnien a brzdovyrni ramenami: tento uhol Oyptyvii.2s)_ PRIPOJENIE SPOJOVACIEHO LANKA . aby Ianko brzdy bolo. Brzdove klatiky zaistime V tlaku na rat-a natialmeme lanka pretiahnute kotviacou skrutkou.zalorrrif a nasledne prasknuf) a utiahneme zasadne maficu upevncvacej skrutky na strrneni. stiahnute v strrneni brzdy. Koncovku spojovacieho lanka zasunieme do sedla brzdoveho ramena. BRZDY ----------------------------------------------. Nikdy lanko neprerezavame tak.kvalitne'klieste na lanka . Pre brzdy. apotom ho upravtmetak. podfa ty. Prstiahneme lanko malym otvororn v upevnovacej skrutke strmeiia. ktoi'a do neho vnika.l Vymena lanka PRE OTLIvEOVLADANIE BICYKLA 511zakladnym ANAT6:M1A Sp6jqvocle lonko rom!8n MONTAi NOVEHO LANKA U RAMENNYCH BRZD predpokladom dobre narnazane.U v strrneni a prevlecieme kotviacou skrutkou ria opacnorn. cazvyNje ucinnosf brzdy.pretiahneme korviacou skrutkou.a zapevmme ho v nom (5 natiahnutim lanka. brzdovej pakya koncovku Iankovodu brzdoveho lanka presne vlozime do nastavovacej skrutky.22. 2.ale ich ildrz.ako bolo lanko zatiahnute a jeho zvysok odstrihnuty. Pretiahneme Iankovodftkami na rame.by lanko roztriestili. DALSIE SYSTEM:\' . potom pretiahneme Ianko.ba je v zasade podobna. Nove lanka treba natiahnut a brzdy eSteraznastavi-t' (pozrisiT 25)_ lanka a upevnovacou skrutkou (po odstrihnuti sa koniec lanka moze rozstrapkat'a prevlecenie je potom vefmi faZke). abyianko mohlo volne preklzavat.lanka s hladkym chodom.obycajne cvikacie klieste. Potom koniec Ianka. . Upevi'iovocio . pouzijeme najsilnejsie lanka. aby vznikol cisty rez . aby sme obnazili kovovy kryt. Lankove systerny u brzd a prehadzovacov sa lfsia odbicykla kbicyklu. liZ dolu k srrmenu brzdy.ENA LANKA. (f~ '- KOnC~VkQ O-Ionkb Lorita volcov6 koncovf(o a_-------Lankovod -s-: e brzdoveho lanka lonko KOneovka Ionk-ovodu brzdovena)dnka PRIPOJE~IE ~ANKA NA BRZDOVUPAKU ValCOV(l-kOI1COvku vlozfrne 'do. zovreme kliesfami na konci lanka capicku.ramene. Tento system ma.skrutka strmefio 1 2 skrutko txzov 1111- PRIPOJENIE STRMENA BRZDY Skontrolujeme. Fotomtuto maticu skrutky zatiahneme. NoV)! typ Shimano (na obrdzku) nevyzaduje. aby sa zabranilojehc rozpleteruu. ktore byvaju rozne. ktore su pre nas system vhodne.pokia]' nebolo pretiahnute lankovodom brzdoveho STRIHANIE LANKA 3 UPRAVA LANKOVODU Naiskcr nozorn rozrezeme vonkaj~fPVC pov lak tak.Ianko bv sa mohlo.ze autornaticky nastavujeceluste do spravneho uhla. ze pri pravidelnej kontrole a vymene sa poskodenie laniek vyskytne iba ojedinele. KONCOVKYLANKA RAMENNYCH BRZD R6zne prevedenia ramennych bfzd sa od 'seba li~ia iba v malickostiach. Lahko sa potom prefiahne strmenom a trubickou.pu bicykla.uje charakter brzdenia (pozri str. Skrutku stale ruzime 10 rnm klucorn (keby sa skrutka otocila. Nadbyto~nelanko nestrihame. Dchytnykoniec spojovacieho lanka sa zasunie. Po tom.do konca brzdoveho ramena. To urobtme pred pripojemro spojovacieho lanka ramien.stao stlacifkonce kliesti. ako v uvedenom kroku B].------~----------- VYM. Silne Janka su pevnejsie a menei nachy lne k predlzeniuamaju Iepsiu ucinnosf. Zistfrne. Vo vel'kej cash sveta sa pre zadnu brzdu pouzfva prava brzdovapaka (vo Vel'kej Britanii sa bezne lava brzdova pakapouziva pre zadnu brzdu).drazkou v tvare pfsrnena. predovsetkym u horskych a kombinovanych bicyklov. VHODNE NARADIE Pouzrvajte. ci su konce lankovodu na svojich miestach.

Preto sa vyplaca byf co najviac pozorny. Stlacenfm paky brzdy vyskusame a prfpadne este jerrmej~ie nastavime. ak 511 prilis vysoko. CEtuSTi 1 SPRAvNE NASTAVENIE Par brzdovYch kldtikov Aztec Klatlk Scoff/Mathauser •superbrake" VYSOKQ tlCINNE BRZDOVE KlATIKY Predvedene brzdove i. rameno posobenfm pruziny mohlo vracaf VYMENA RAMIEN Akonahle spojovacie lanka prestane v brzde spravnefungovaf a znizuje sa tah na brzdove ramen . Nastavovanie brzdovych klatikov maze byf pomerne pracne a je treba pocitaf s tazkostami a nepresnostami. [e mozne kupif cehi paletu brzdovych klatikov od tradicnych gumovych. nastavujemea osetrujeme. Obe i'el'uste natoefme k rafiku kolesa do spravnej polohy. preto ich pravidelne _ kontrolujerne.eluste Shimann a ScottjMatlm~!se_l' s klarikmi sil vysoko vykonne vo vlhku. VYCENfROVANIE BnZO Tall ramienkovych bfzd musi by!' rozlozeny na obe brzdove ramena rovnomerne. Ked' sa celny okraj dotkne rafu. aby sa brzdove cefuste s klatikmi trochu pootociIi pri uvederu do cinnosti.:J STYKOV CEL'USTf A PLOCHA BRZDOvYCH Pri uvedenf do cinnosti sa rnusia brzdove ceYuste s klatikmi pritisnnf presne na rat kolesa...e je z maksejgumy.. Pri vymene brzdovych rarnien neu tahujeme skrutky pnlis. rna byf medzera asi tak 1 mm medzi. 2 OBSLUHA BRZD Ramena brzd sa otacajU na navarenych oskach. Nezabudnime vzdy vymenif eely par brzdovych klatikov naraz. Niektora dlhe cefuSJe sklatikmisii zhotovene do obhika. Ak je navarok odrety. TAH PRUZINY OWOn! na brzdovom ramene mo:teme menif fah pruziny na ramene. V pnpade potreby nastavenie skrutkou zopakujeme .rafom a zadnyrn okrajorn brzdoveho klatika. obzvlasf ak jazdfme casto za vlhkeho pocasia a v blate. Nastavenie vyskusarne stlacetum brzdovej paky. Naopak Shimano kompenzuje to. Vhodnym imbusovym klucom pridrzime celuste pri dotahovanf matiek. To platt pre akekolvek brzdy. ktore musfrne udrziavat namazane a ciste. odmontujeme imbusovym klucom skrutky.. Briody Shimano sa daju Iahko vycentrovat' malou nastavovacou skrutkou na pravej strane jedneho brzdoveho ramena. aby zodpovedali tvaru rafu kolesa. Skrutku nastavfme 2 mm imbusovym klucom. vyhladime ho drotenou kefou R6f __ -b:c. vacSi!ah. . ale je zhotovena z velmi tvrdej gumy. Ak su priJiS ruzko na rafe.. ceruse s klatikom Scott/Mathlluser rna pornerne malu stykovti plochu. Pomocou nastavovacich rysiek na montaznom tine klatika nastavime obe rovnako. aby sa a smirgfovym papierom. Pre jazdu v blate a v zime pouzfvarne Volbou . motu sklznut a poskodit spice.24· BRZDY BRZDOVE i<LATIKY . aby sme ramena rnohli vymenit. ako ukazuje obrazok. az po tvrde synteticke s vysokym trenim. D6LEZITOSt SPRA VNEHO NASTA VENIA NASTAVENIE ANATOMIA Mont6tny tinkl6f1ka CEEUSTI S KLATIKMI PRI RAMENNYCH BRZDAcH 5 KLATIKMI Obidvernatky povolrne kl'ucom tak.25 Brzdove klatiky a dobre udrzovanych brzdiacich ploch klatikov sa nemoze podcenovat.aby bolo mozne brzdy I'Ukami stlacif. motu predrief plast' pneumatiky _ NATUCENIE BRZDOvYCH CEEUSTI SKLATIKMI Mala'vola v ramennom mechanizme pripuMa. i. atym sa znfzi ucjjU1'osfb~zdenia..~_. Musi:me to robif opatrne: ak priemer oskyzmen~ime! bude rameno brzdy volne. Tyrn by mala byf zaistena ich optimarna poloha. Chybne brzdy mozu viesf k vefmi neprijemnym nasledkom. viicsou plochou styku.

Povolime poistntr maticu ki"liCom. zbiehavosti je ruen€ zahnutie cerust! brzdy spesob nastavenia . Povolime kotviacu skrutku. Aby sme skrutku mohli usadif povotfme poistne matice. M6~e.me vsak pount' prehnu- LANKA Nove Janko namaZeme a prevlecieme ho ockom brzdavej paley a lankovodom. Lanko prevleciems cez kotviacu skrutku a pevne zatiahneme. ktory zviera cerust s klatikom vod rafu kolesa. Povolfme zovrete brzdove celuste. l'istime a premazavame.ym tahom map} jednu upevnovaciu skrutku. To vyzaduje. Kotviacu skrutku lanka povoltme.26. aby sa zabranilo jeho rozpletaniu. Ak je lankovod poskodelly alebo roztrhany. Tie byvaju vybavene brzdami s centralnym tahom alebo ramennvmi brzdami. celuste stlaCfme oproti rafu kolesa a podrzims ich. 1 VYMENA LANKA BRZO Ak brzdy (akopri types jednym alebo dvoma bodmiotacania) maju vefkiJ v6fu alebo sa nevracaju. Skontrolujeme cinnost brzdy a ak je to potrebne. povolfmematice a celuste nastavime mierne sikmo pro. Ofoen? cop l CENTROV ANlE BRZD VVMENA LANKA V POSTRANNOM TABU Regulacnu skrutku lanka zaskrutkujeme (v smere hodinovych ruciciek). vymerume ho (pozri sir. PrehnutaO podloiko te alebo miskove podlozky pri. Skontrolujeme. Brzdy pravidelne rozoberame. pricom rum mierne otacame. Pokiaf je stale velka vofa medzi klatikmi a rafom. treba nastavit skrutky v otocnom cape. Pre centrovanie bfzd s jednym otocnyrnbodom treba najprv povolif rnaticu skrutky otocneho bodu a podrzaf brzdov€ celuste v rovnakej vzdialenosti od rafu. Podlozku upevrume tak. Potom malica-¥ malice dotialmeme naspat. Nie su vhodne pre znacne nalozene turisticke bicykle a bicykle pre beznu dennii potrebu. Dbame.RZDOVEJ CEIUSTE A KLATIKA Vsetky brzdy s bocrl. a potom ruekdlkokratstlacima paku brzdy. Tieto brzdy spaiaju vyhody nizkej hmotnosti . 44). skrutky zatiahneme (v smere hodinovych ruciciek]. AKO BRZDOVE SYSTEMY NASTAVENIE CE~USTt ANATOMIA Obe brzdove cefuste 5 klatikmi sa maju rafu dotknnf sucasne. BRZDY BRZDY CESTNYCHBICYKLOV ·27 Brzdy cestnych bicyklov v Iahkych cestnych bicykloch sa obvykle pouzrvaju cefusfove brzdy s postrannym fahom lanka s jednym alebo dvoma bodmi otacania. apotom maticu skrutky zatiahnut. a potom ich opatme povolfme. aby bolo zovretie brzd vycentrovane. Rychloupmaciu kladku cel'ustf uzavrieme. s dobrou ucinnostou a efektivne sluzia na Iahkych pretekarskych bicykloch. 2 MONTAl NOVEHO 0 OBVYKLY SPOSOB NASTAVENIA ZBIERA VOSTI Obvykle najefektfvnejsi pomocou francuzskeho kfuca jednym opatrnym pohybom. Je tu nebezpecie poskodenia. preto t€11tO sposob praktizujeme s atom. aby sa zmenil uhol. brzdovu paku stlacime a lanka vyberieme. nariahnsmeviae lanko a kotviacu skrutku po tom apM unahnsms. NASTAVENIE ZBlEHA VOSTI PODLOZKOU Podlozka Zbiehavosf klatikov pri brzdach s bofuym ~ahom nie je mozne nastavif normalne. aby sa lank 0 na tiahlo.montazi skrutiek v brzdovych celustiach. aby bola celust v kJuci pevne uchopena. Polohu skrutky zaisttme imbusovym kfucom a dotiahneme malice. Pre brzdy Shimmw s dvoma otocnymi bodmi sa brzda vycentruje nastavovacou skrutkou podtazobrazenia.Poistna IVI ti smeru otacania. nastavenie 20pakujeme. Ci sa ceruste neotacaju pri spatnom dotahovaru poistnych matico Pokialano. 2 J~MNE DOTAHOVANIE NASTAVENlE B.

aby sme kupili dU6Uso spr.'<. tri alebo cez styri drdty sa pouzrvaju. obzvIasfpne horsk@.OLESA A RNELJMAT!~Y KOLESA A PNEUMATIKY ·29 Kolesa if 'pneumatiky jednotlive casti maju minimalnu hmotnosf a velkost. Freto sRonttG)lujernekolesa i pneumatiky pred kazdou jaZ~(j).i~rtwn-typom ventilu.te~ bicyklovych pl~Mov. Konstrukcia rafov je odolns.zebyf pncinou nehody s tragickymi nasledkami.v prfpaq.u ~ BrCYKEL r ZLQZrrY n SYSTEM. aby zvysili odolnosf kolesa yocNeformacii pri narazoch. ."'FIotitlomu vytvorenim duteho prierezu rafu: (princip skrinoveho nosi1ika). Chybne ko~eso me . .17menif. tiahne alebo tlacf I'M kolesa dovruitra stredu kolesa. N apnutie spfc. To's!R6sobujejedtil:tkvacsiu odolnosf a tiez nizsiu lunob:~oSf.28· .£<. Hoci jeho hASTE A DUSE Matico spice " V sucasnosti [ena trhu dostat?C:n:Yn).U du~u. aby sme)u . Rozne usporiadanie vypletov.napnklad vyplety s knzenfm cez dva.Nikdy nepoQcenujme dolezitosf udrzoy kolies.I'everulfe 51 pred kupou plasra. obvykle z nerezovej ocele. Aby sme dosiahli optiFm~ ucinnosfa trvanlivosf p. C:i jeho VerkOS:1 ?odpoveda velkoeti nasich rafov.e yefkehbdefektu alebo po~koaenia yehti1u rnohli na @este'\. Na vylet berieme so sebou vZdr jednu rezel''>lI1l. Spica "- '". Ked'KU)Ujeme nove alebo nahradne du~e. co je prave zaklad pevnosti kolesa. bicykle. dbame. celkovo tvori odolrui konstrukciu.

ako koIesa so spicami. ANIE dn5tu presahuje dovnurra rafu. takze je tocivy moment pri zrychlovaru alebo spomalovaru lepsie prenasany. a V tangencialnom vyplete sa droty spfc vzajomne krizuju (pozri obr. .zosilnenev koncoeh a nezosilnene. aby sa v ohybe a hlave spice usadila.. kde su Mums aerodynamicky chranene nohami cyklistu a ramovymi rurami.kaZdy druh)' .a chot prev lecieme na jeho pozfciu. FIne diskove kolesa sa pouzivaju iba vzadu. ako su dr6ty spice vzajornne jed en k druhernu plekrfzene v sulade S ich rangencialnym usporiadanfrn. dr6tu ale podla druhej spice (dr6ty \ striedavo . Zavitovy 3 NA?TAVENlE DROTU TAHU . pretoze pri vyMej rychlqsti vyzadujii menej energie. tim je koleso Iahsie a pruznejsie. Pre znfzerue tohto odporu bQ~6vynaidene diskove koleso. Vycentrovanie vykonarne postupne tak.po. odskrutkujeme. pretoze spice sa montuju striedavo hlavou zvonku a znutra prfruby naboja.__. H/mdca spice ______ 2 ~RISKRUTKOVANIE SPICE NOVE' por. A vsakked'ss koIeso toci. Diskqve kO/esc. s vynalozenim len mierneho tlaku. Hlavu drctu spravne usadime v prirube. Pokial'koniec zarovnarne ho pilnfkom. v rovnakom vypiete). ktore rna. . pricom sa riadime nie lahnutie podla susednej spice v pnrube.mal by sa daf ohnut Iahko. KO{Tlpakme ka/esa I . droru.si.Skrutkovacompriskrutkuieme maticu spice ku koncu. spice viria vzduch. Najprv zisttme ako je koleso rozcenrrovane ace je nutne urobir na jeho opravu. netlacfme . KOLESA A PNEUMATlKY SPICE A CENTROVANIE KOLESA ·31 Spice a centrovanie kolesa KOLESA BICYKLOVMAJV OBVYKLE v 32 alebo 36 S:pie spi- ANATOMIA Matico Spice l6vit HlodkY kolibrovany drat v radialnom alebo castejsie v tangencialnom usporiadanf. Ak je dr6t spice poskodeny.1<1~usenej spicenarusi centrovaniekolesa. BEZSPICOvE KOLESA Kblesa sa vyrabaju so spicami. ako jeopisane na sir. Vyberieme rafovu vlozku.cirn vznika aerodynamicky odpor. znrzila ich hmotnost. pochromovane alebo poniklovane. Maticou utiahneme drot na priblizne rovnake napnutie ako ostatne dr6ty v kolese. nizsf aerodvnamicky od- 'Vsimneme. Kompakme kolesa s vyrezmi v disku maju aerodynamicky tvar a tieto kolesa sa pOuZi\raju tak vpredu ako i vzadu. nehrdzavejuce alebo nerezove.30. Novu spicu -prevlei'. Zosilnene su v koncoch hrubsie aka . Ak je drat zlomeny vyberieme obidve casti drotu. koniec spice pretiah- carni v radialnom vyplere. 4 CENTROV VYMENA POSKODENE} ALEBO ZLOMENEJSPICE VLOZENIE NOVEJ SPICE Najprv demontujeme plaM i dusu z kolesa. Marien spice i priliehajuci zavitspice namazeme mazivom. ale zostalcely. kde dr6ty smeruju priamo od naboia k rafu: taketo koleso je vsak Iahsie . Na dr6t priliS \~ . maticu ilpice a vyberieme dr6t z pdruby naboja. bicykle s nimi su rychlejsie.ieme koncorn sozavitom cez 1 KOLESA VJmerta poskodej alebo 1. Menej caste je prevedenieso . HRUSKA SPiCE Dr6ty spice sa vyrabaju v dvoch vyhotoveniach: . I. galvanizovane. Vpredu byp6sobili ako plachta a znacne by stazovali ovladaniebicykla. kladie minimalny odpor vzduchu. pokialje pouzlta. aby sa prirubu naboja. 32-33. nerne otvorom v nile a POt0l11 k nej prilozfme maticu spice.Rracuju. Spice su zhotovene z pevnej ocele. Spica sa must vlozit k rafu kolesa z opacne] strany.). Hoci su tie to kolesa l'a1:sie.uprostred.

vyhladame a odpflime vsetky vycnievajuce dr6tyapic. preto znovu nastavimevsetky z oblasti oZllaM1t) kriedou. Rafyzadneho kolesa su tiez centrovane na stred. kde je'potrebne.rafu vioiimenov(l vlozku. Ci sli kolesa v zakryte (pozri tieZ'st·r.t:yrn krokom pri kentrole kolies nasho bicykla je kontrola stopy."'~Il_ ~ i. Rovnake napnutie drntu vyskUsame brnkantm v strede kazdej spice a po6'i:vame jej zvuk. :l>:ea mu to s . ktors'vedu k opaenei strane prfruby.. pretoze Tab vsetkych drotov je rovnaky. povolujerne a utahu- NAPNUTIE spic eoe ~').Nejdlhsia znacka kriedou udava miesto. Centrovacie stolice majunastavitelne ukazovadla. V pokfaku zajednymz kolies tak. a pritiahneme tie._ Vertikalne oo.az sa dorkne miest najvacsieho vybocenia. aby sme skontrclovali vysledok svojej prace. apnute ako na opacnej stra. Potom do. Povolfme droty. ovenme.Pomalypriblizujeme kriedu k rafu.£1 bicykli. '. Presvedctme sa.ktore nie su vsulade S ostatnymi.32. Spice predneho kolesa musia zniet vsetky rovnako.hned' pri prvom pokuse podarl. dr6ty pritialmeme v skupine po s:tyroch. 86). Na zadnom kolese su dr6tyna strane volnobezky viae n. . kde je znacka.e budeme kriedu drzafnad hornou castou rafu a otacat-ntm.s nastavovanfm zacar: Je dolezite. takZe na kazde] strane koiesamaju droty iny u1101a V"ytvAraju nepr-avidalny diskovy tvar. Bicykel obratime a postavime.Ochrannu vlozku vrriitra rafu vybe.ktorti drztme opretu 0 kostru stolice. vYCh"?jenio(vojes) 2 HORlZONTALNE CENTROVANIE Inotko !friedou ukozuje bocne vvchYle. Ak je niektory drot napnuty viae. ktore maitu posudif horizontalnu i vertikainu polohu (tzv. povcltme ho takabybo! mi. Na kontrolu. Kdesu vygie nuesta.rieme. pokial' mozno. v nizsfdl rniestach dr6ty povollme. i. centrevania.dotyk ina zvuk rovnaky . centrovaciu stolieu. Postup opakujeme ai do vyrovnania.ako ostatne dt6ty rill tej iste] waneNASTA VENIE STOPY SPRA VNEJ . ________ Centrovocf 1 CfJntrovocio stoliccr Ukozovodlo boeneho vychYl!anie(osmlcko) ---1.ne. Iednoducho to znarnena zakryt kolies za seba podla dotycnice prelotenej vrcholmi plastov. osmicku a vajce). Ked' odstranime.33 KONTROLA KOLIES KONTROLA VYCENTROV ANIA KOLIES CENTROV ANIE KOLESA CENTROVACIA STOLICA Centrovanie .. prejdeme k dalsej znacke. Priruba na strane vclnobezky rue je na okraji naboja. avsak na stred su~tu &frky naboja spolu s volriobezkou.tOLESA A PNEUMATlKY SP ICE A CENTf{()V ANIE KOLESA . 3 VERTIKALNE CENTROVANIE 4 Po skoncenib_ocne JEMNE DOCENTRovANIE jeme matice spie na protifahlych stranach rafu 0 rovnaku vzdialenosf . 1- Ziska! rovnake napnutie spfc jepri prednom kolese YahSieaka pri zadnom kolese. pretoze dr6ty sptc po Ob0Ch stranach predneho kolesa zvieraju rovnaky uhol s osou naboja. . ci rue je ohnu ty alebo prasknuty. aby boli v~etky droty rovnomernenapnute.a presne centrovartie Kobes pouzrvame. 1':1 riadidla 5U kolmo na plochu ramu.najvacsiu odchylku.nie . aby bola nasapraca presna. Aby smedocielili revnaky fah na raJ. kde je koleso v naivacsej miere rozcentrovane) si oznacime kriedou alebo fixkon. IJkozbvadlo vertlkdlneho . Zatocfme kolesom..lehylky si oznacime tak.ho na sedadlo a riadidla.na vy~ku.kolies je viae umenim ako vedou a zaciarocnfk by nemal ocakavat.je potrebne skontrolovat. aby sme v urovni oci mali vrcholyplasfe. OZNACENlE r<OLESA Miesta najva~~ich vychyIiek (miesto. Kaidy drot. ktore vedu k prftube na tej strane.. D61eZi. Dosiahnerne tak lepsie vysledky nez pri centrovani nahrubo priamo 11. zatial' CD sa koleso otaca. hare by mohli dusu prepichnut. opa( skontrolujeme hadzanie a esteupravtme napnutie drotov na miestach. Pracuieme precfzne a rnatice spie utahujeme rovnomerne na 'oboch stranach. kde je to potrebne.

vyberieme si ten. '_ • t--. prezrieme ju. .. Pokracujeme v pretahovaru cez okraj rafu po celom obvode. Najbeznejsia velkosf plastov horskych bicyklov je priemer 26 palcov prisfrke dezenu 1 a. vytiahneme ventil tak. sucha a Ci maspravnu velkost. DUSE Okrem zobrazenej obycajnej butylovej duse n-iozeme dostaf dalsie typy dust Tzv.-_ -.~ ~.:.. ~. ~ ~\. moze byE pricinou vycnievajuci koniec drotu spice. -.. Larexove duse $11velmi Iahke a rozsirene na pretekarske pouzitie... . Oriek ventilu prestrefme otvorom v rafe. 'I~' f. ~i.. .' .\~ !. UVO'ENENIE PLAsi' A Boky plasra stlacime k sebe postupne po celom obvode ram.- ''C: ~ \.-. 2 zaobstarame zasobu rezervnych duBi.'. aby sa neposkodil zavit na drieku ventilu. 3 4 Zodn~ pl6M s hrub9m dezenom I· Ventll Presto VENTILY VentilSchfOeder Pred nahusremm duse s ventilorn Presta uvofnirne hlavicku po volerum zavitu. Priventile SdJraedel' zatlacime venti! dovmitra obratenou ciapoekou alebo nejakou malou pom6ckou.. Hruba vzorka je konstruovana pre lillie podmienky v terene..-~. urnoznuje pohodlnu jazdu s minimalnym valivym odporom a nizkou hlucnostou plaiita . Plaste horskych bicyklov sa najcastejsie meraju v palcoch.7 palca. 37._ • R6zNE VZORKY DEZENU Tri predvedene typy dezenov plastov horskych biefklov sa najcasrejsie pOuiivajii pre rozne terenne-podmienky.~~.z2. ~asr .: .:-. Ventl' __ --1El PoIstn6 matice tJ 5 Ciapoeka KONTROLA PLAstA Prstami prehmatame vnutormi a vonkajsiu plasta. odstranime vse-tky cudzie telesa z pIMt'a. opatrne.. AI<ho nemozeme odpflit.A. VYBRATIE DUSE Cez ONOI' rafu opatme. Ci je (:ista. Venrilu Presta uvol'nime ciapoeku a zatlacirneju. pouzijeme montaznu paku. ".. \ . pokiaf jednu celu stranu plaMa nestiahneme.c. Ak ju potrebujeme opravif postupujeme podra str.. pretiahneme rukou jednu jeho stranu.... ci su obe paty plast'a po oboch stranach od rafu..oddelene. "neprepichnutefne" duse su plnene syntetickvm kvapalnym trnelom a hod sa zdaja byf tazke a nie prflis vhodne pre jazdu. alebo opravemi dusu.". - - HladkY p!6Sf ._ "-... ~.~:. W ': ~~... Viacricelovy plaM Nimbus je Iahky s vsestrannou pouzitelnostou. avsak nie v blare... ktory je zhodny s raforn nasho bicykla. STIAHNUTIE PLAstA Ked' je phis! uvolneny.~ P-..~.34 ·IWLESA A PNEUMATIKY PL. ale i metricky. overime. za ktorych bicykel najcastejsie pouzrvame. cez okraj rafu...~. Potoni. zatial' co vodiace pasy v stredeplasfa zabezpecujti potrabnu prifna vost pri akceleracii. Taktiez si l UVOtNENIE VENTILU Vyskrutkujme Ciapoeku a poistnu maticu ventilu. ~ .. zakryjeme ho uspon niekolkymi vrstvami vlozky ram. Pred tym aka zalozune )lOVU. aby sme neposkodili dusu. ~ I j. ~~~ ~ - . .~:~.. m6Zu byfuzitocne pre biey kle dennej potreby.. Nepreklzuje aniza vlhkeho pocasia.~ t? .- - ~--~--rt. ..II"?- . Pre nahustenie duse s ventilom Schraeder moierne pouzif ..~.. -.. '. aby SIne vypustili vsetokvzduch. ~ :i__~ ~. Vyberieme dusu.. '. \ VlacuceloyY pl6sf Nimbus ~\ 2 J.\ • ec.automobilovli pumpu. aby sa pata pMMa uvolnila od rafu. [e vhodnv pr€ pevne povrchy v terene....__~ j ~ -..--. Ak je dusa prepichnuta zo strany rafu. Ak vyberame plaste v obchode.. Pla$t sa takto od okraja rafu Iahko odde1i..STE A DUSE ·35 Plaste a duse PLASTE A DUSE VYMENA DU5E ZA DVE MINUTY ANATOM1A Vzorka dezenu vyberame podla podmienok. Vhodne rozostavane vystupky sa Iahkozbavuju blata a kamienkov. Ak vkladame novti dusu.~'{ . 1>'.~ '~l £. Bez ohladu na ich malu hmotnosf su vefmi pruzne a prekvapivo odolns \lOCi prepichnunu._ I. Tlacime silne k sebe tak. ~ -. . Ak je priliS tuhy. Hladky phisf vyborne prilne na asfalt a beton..~~\/i!l:JI.- -:.~.. .

smirgfovy papier.36· KOLESA A. Medzitym odlozime dU5U nab ok. opravuduSe PRiPRAV A DUSE Ked' sa nam podarilo zistif miesto defektu. Aby sme na dust nash prepichnute miesto. pnlis vIhka by mohla Jepit' na seba kamienky a prepichnur sa. oorovu duse sa ziadna necistota nedostala.calypretiahli cez rat. a potom nanesieme na zdrsnenu plochu duse vrstvicku lepidla. Plasfstlacama z oboeh stran tak. Lepidlo nechamezaschnrit podla navodu alebo do do by.a pritlacame od stredu k okrajom. QPRAVADUSE Na opravudilSepotrebujeme a tubu lepidla. P6topl6sfo .. kde cftime unikanie vzduchu. nahustlme [u a prilozfrne do blfz~05ti . mo.la preklzovaf Pokrok v beznych prevedeniach pneumatfk sposobil. Driek ventilu zatlaCfme od plasra aZ po potstrui maticu. Cyklisti nechavaju galusky vysychat na spravnu konzistenciu. PNEUMATTKY PLAsTE A DUSE ·37 VYMENA DUSE (pokracovanie] VLOZENIE DUSE Novu alebo opravenudusu ciastocne nahustfme.zaplaty..cez raf. galusky. . prflis vyschnuta by sa moh. Zaplatu potom silno pritlaorne na vrsn.PRELEPENIE DlERKY Zo zaplaty sriahneme foliu a dame pozor. Plasf galusky je vyrobenyz bavlny alebo hodvabu alebo rucne. dobre usadenie pJaMa v zliabku rafu. a dezen je navulkanizovany (za tepla)strojom aby sme sa nedotkli obnazenejlepiacej plochy. Dusu vlozime do ph'iMa a driek veruilu prestrcime cez otvor v rafe. 3 . zmackaniu alebo zacviknutiu prizakladant plaMa. 7 NASADENIE Dusu opatrne rUSTA vsunieme neme cez okra] rafu dovnutra. miestojevob- ako plccha. aby sme zistili miesto. a5). 36). Ak nemame po ruke . ci sa d LIsa niekde nepricvikla medzi plM! a raf a potom ju uplne nahustime. aj ked'citfme. Skontrolujerne.ze nam rovnako pOSlUZl! ajdrsnarovna plocha kamena alebobetonu. ktora je nanesena na dusu. benzfn).. pokial' nebude maf matny lesk. ponorfrne nahustenu tiUBU do vody a prj otacaru z6platana a stlacanf duse zistfme. GALUSKY Profesionalni cyklisti pouzivajil. z6platana. DUBU potom este raz dokladne OCistfme . Zdrsnenie pomeze lepsiemu uchyteniu lepidla na gume. Nakoniec vloznne dusu do rafu a nasadfme piasl' (pozri. odmasfopapier a kried~. Po tom sa s nou lepsie pracuje a lahsle sa zabrani jej pretoi"eniu. Patu plasra pretiah- ci je val" (napr. ze to ide vel'mi (azko. DuSU uplne nahustime a skontrolujeme prilnutie zaplaty. U drzujeme staly tlak na boky plasl'a. Ak si pri montazi kolesa zaspirume Inky! ocistlme si ic~.na dusu. Nakoniec silno stlacfme pIaM a zatiahnerne tak. skontrolujeme vnutorrui i von- PLASTA CEZ RAF Prstami pretlaeame boky piail(a. ktore maju minimalnu hmotnosr a vysoky tlak v pneumatike. 4 ZAVERECNA KONTROLA Zaplatu nechame niekclko miruit zaschnuf. sir. zeby vzduch unikal. ab)'. Ked' necitime ani nepocuieme. dusu utrieme a okolie dierky odmastfme benzinom a zdrsrume smirglovym papierom. Musfrne vsak daf pozor. NA ESENIE LEPJDLA Najprv si ocistfrne ruky. ~(ICOm k zaplaty Lepldlo nagumu 6 medzi phiS( araf a zistfme. prevenme. smirglovy ~P~s: Obdfinlkovo '11ejoprave je dokonala prfprava a udrziavanie eistory pn praC\.tvareoOtacame nou. _. i"i je'ventil zasunuty v rafe rovno.u lepidla. aby nam nikde nevyakocil. Potomciastoene naskru tkujeme poistnn maticu aleba kruzok na tela ventilu. Ked' ani tak dierku neOkruhla najdenle.rieme medzi prstami. odkiaf unikaju vzduchove bublinky.. cela rovnomerne rozlozena po obvode rafu. Najkritickejsie lasti ventilu. Potom dusu uplne vypustime.Mr. Zdrsnena plocha musf byf'vac~ia 1 aby dusa neboia nikde pncviknuta medzi patu plasfa a raf. Pocas tejto doby nesmie pnstnatreta plocha do styku s necistotou. Dbame. Dusa je vlepena v plasti a pneumatika je potom prilepena-na raf. aby sme odstranili celofanovn toliu z povrchu. Smirglovym papierom obrusime trochakriedy a tymtopraskom posypemezvysne lepidlo okolo zaplaty. ze dnes sa klasicke galusky na pretekarskych bicykloch pouzivaju menej ako predtym. PRETIAHNUTIE 8 2 kajsiu stranu plasfa a odstranime pncinu defektu (pozri krok 5 l1a. na podozrivom mieste dusu naslirume. aby sme nestrhli ajzaplatu. Skontrolujeme. II Dusu spolu so zaplarou prehnerne a zov. aby srne ho. a!?y sme vytlacili vzduch aj prebytocne Jepidlo.

prehadzuje [u nil zv'ol~y~'revodnik. na ktore sti cez pera nasunure ozubene kolieska zadneho prevodu. pricom. pbuZivany pri cestnych bicyklocli: la'. takmer vsetky dnes vyrabane bicykle sri vybavene p-. cez vodttkapostranne na retaz a l-'l~:"V'''-Yt.otom najpouzfvanejsf vonkajsi. onkajsia castvolnobezkv ma drazky a vystupky.rli:(az neustals napfnana. Rameno s klietkou espee kladkv. skrutka lonka '1- Kotvtoca / ladny' prehadzovac Refaz ZAD~f'_REHADZOV~C Refaz 'II1. Ovladacie pa~ky prehadzovacov m6zu by! namonrovane na dolnej alebo hornej rure ramu.leo:m PACKYPRBHADZOVACOV hanie ukazovakom. ktore umoznujti velky rozsah prevodovych pomeroy.a tak musjtazdec stale pohybovat pedalmi. Na rozdiel.cyklova specialnych bicyklov na casovku.' . ked' jazdec prestane sliapat. k.sa vefmi rychlo usadzuju necistoty. a vonkajssj.38 • PRE'VODY Prevody Nxzov PREYOD znamena stihrn mechanickych castt bicykla. Lanka vedu od pacok k .od ozubenych koliesok volnobezky. ozubeI\ift._Prevodnfkov Refaz mustrnat . Niek cov maju dvojitu packu pre tlaceg.edle ozubenyeh prevodovych od koliesokeez vodiaci na. Vcdnko sapohybuje prieene voci prevodmkom. plynule do spra nu sirku.t leso.l1:'O'pa. vedie rclaim).!6ene kOliesk6 . prevodntk.DNY PREHA:DZ@~A!C / Prehadzovac sa sklada z kOV0V&0 voditka. Tento system tvorf bezne vybav'enie hqrskych a cestny& b cyklov. PREVODNIKY . a tfm{ :1Ie -tlaN postranne na retaz.y'kQ le zahrnajti paku prehadzovaca.lf.. nastavene ozu1lene prevodp\'e ozovoca Te/opreho- Zadne oZI. Na refazi.'.prehorske bicykle je najbeznejSia cllika 170 mm a pre cestne bicykle 17511un.@v-o®:ve s~!3bf>my bY. Cim je vilesi prevodnfk. ktore majri iba jeden p :eyed a jeden pevny pastorok bez volnobehu na zadnom kolese.J:'H "! zvolene zadne volnobezne dove ozubene koleso.€ha~zovacfm mechanizmom (okrem drahovych pretekarskych '?). aKO aj spravnu dlzku.ehlostny mbde19turmey Archer. Ten rna dva d'iuky~"'Vnti.1 ~ l. 1 . KWKY A RETAZ Priecny pohyb ramek s klietkou je vymedzenynastavovaofmi skrutkami. predstavei alebo na riadidlach (palcove paeky 511 iba na riadidlach).chanizinus-menenia G. pretopwi'buje pravidelne cistenie. Lonkovod Kotvioeo skrutko lanka PRI. Kruky byvajti dlhe 165 mm at 180 nun. pokym bicy kel rtezast. Er.tornyprevod na zadnom naboji (najznamejsfm je trojry. I je ako puzdro nasunuta na Ivnutornu cas!'.pfnaci)ottu:. ~ 0' .k telu prehadzovaca prich)"tene nt0nt<'ifu6u skrutkou ada z dvoch hlavnych casH: upevnuje na nabo] kolesa. aby bbla.~lilbenych koliesok. ich KJ!u:ky' sa neprestarui otacat. a ked' su uvedene docmnosti. VychyriJvacigeapy vodltka udrzuju str ¥ voditka v subezne] poloh~rovinqu prevodnfka.:ivi). aby zapadala ~ volnobeznych koliesok. Vacsina bicyklov rna dries viae prevodov. j$.prevodovy stupen. v otocnom call!'!aie pod stalym posoberum PrnZiny. aby mala optirilaIn)ii ilCitmosf pri preradovani. ktore vzajomne p6sobia na prenasanie sily cyklistu pri sliapanf na bicykli pomocou sustavy ozubenych kolies a refaze. dzovacorn. tyIn je vacsi.tory zahrna predne i zadne pr€ ody.

specialueho nastroja. Nit sa potom nachadza. Necharnesi poradi+od odborruka. ze ju na velkom prevodniku nadvihneme. ANATOMIA Rafoz MONT Ai A DEMONT At 'RET AZE 0 Puzdro WlI~_ spojovocia plotn/eke Oplerka refaze Vmrlorno _"------ Vonkojslo spojovocio plotn/eke Stondardny nltovoc rafaze Stondordn6 refoz Sedis 2-. Piit alebo §esfj:>revodove bicykle budd mat sirsiu refaz ako sedem alebo osemprevodove. Clfmkyrecaze sa zle spAjafu. I'i je vnutorna spojovacia platnickaclanku opreta otelo nastroja. 2 VYTLACENIE NITU . I VWZENIE RETAZE dlzky pcrnoccu. aby bolo moine lepsie vyuzit vynalozenu silu (tialej pozri krok 3 na sir. v kroromkolvek rnieste ich Reraz vlozfme do nitovaca presne medzi opierky refaze. Pokial'je pritom vidiet [eden zub prevod:nika na celt 1 vysku. ktora zamedzi uplnemu vytlaceniu nitu mimo clankay. ze nova refaz je vhodna pre miS rozsah prevodov.38rrim Ziata refaz Sedls 2. Starsie retaze na ozubene kolesa bez prehadzovaca sa rozpojovali v spoiovacom danku. Standardne nitovace (pozri obr) maiu neobmedzeny chad vytlacovacej skrutky.40· PREVODY RET Azll . pri pouzivanf standardneho nitovaca otacarne packou pomaly. N ecistota a opotrebovanie sposobuje. MIERA OPOTREBENIA Opotrebenie retazs skontrolujeme tak. aby sme nit uplne vytlacili.akonahle uz ziskame urcitu sknsenost: nacvicfme si tonajprv so starou retazou.refaze zvacsuju otvory v dostickach clankov. Pracujeme pozorne. Uistfme sa. 71-72). Retaze. obzvlasf ph horskych bicykloch.38 mm POUZITIE NITOV ACA Rozpojovanie a spajanie refaze je Iahke. M6zu maf taktiez dlhsiu packu.41 Refaze UCINNOST CrSTE] do bre narnazanej retaze. Nakladnejsie typy maju nastavltelrru skrutku.mlmo vnutomej spojovacej plochy. Pri vymene retaze vymenfme i prevodnfky a kolieska: nova retaz sa od poskodeneho ozubenia znehodnocuje. Na opravu potrebujerne nitovac alebo vytlacac nitov. maze by! az 98 % (pozri 5 ir. Retaz vymenime sucasne s prevodrukmi a ozubenymi kolieskami. refaz sa predlzi a prestane presne zapadar do zubov prevodrtikov a koliesok volnobezky a zacne pri pouzitt vacsej sily preskakovat' po ozubenych kolieskacha prevodrukoch. ze niektory clanak praskne. aby sme nit prflis nevytlacili.I . aleje zdrziavany vonkajsou spojovacou platnickou. Ak retaz vyzaduje castu opravu. a tak vzdy jeden z nich vozime vo svojej zakladnej vybave (pozri str. 42). zahaf co modernejsic tyl'Y sa mozu rozpojit. radsej ju vymennne. ze niry. Nova retaz by na opotreoovanych kolieskach a pre- vodnfkoch zle fungovala. pretoze kvalita vzajomne posobiacich suciastok maze byf rozna. retaz je opotrebovana. 16-17). Potom sa presvedrfme. ak sa nit uplne vytiahne. Dalej otocny tin vycentrujeme presne oproti nitu refaze o pornaly otacarne packou nitovaca. TYPy RETAZf Pre rozne typy bicyklov a rozne pouzitia boli vyvi- Rafoz Sh/mono HyperGllde PRASKNUTIE Akje na sta~iu RETAZE nute r6zne druhy refazi. retaz vyvinuty prt1j~ velky tlak. Packou nitovaca musfrne ot061' sest az sesfapolknH. m6Ze sa star. sa casto rychlo opotrebovavaju.

spono UVGtNENTE CLANKU Retaz vlozfrne do nitovaeej strbiny (priestor medzi dvojicou opierok). Tento typ retaze sa speja spoiovacfrn clankom (spojkou). Rozobera sa jednoducho. Dlzku refaze spravne nastavfme tak. Pri spiijanf rna uzavrety Pruilnova koniec pruzinove] spony smerovaf v srnere jazdy.mala by stacH asi 1/3 otaCky. aby sme nit dokonale zatlacili.nebol dostatocna vytlaceny. REtAZ NA BICYKLE BEZ 7 5 PREHADZOVACA 0 ROZMERE·lj8 PALCA. j ked' je. Spicaty koniec noveho nitu roztlacfme nitovacorn a. upravime otvory clankov oproti sebe a znovu zatlacfms na nit.aby pri najviicsom prevodruku a. Tym by sme mali zfskaf potrebnu pohybbvost medzi vnntor. SPECIALNE REtAZE A. Skonrrolujeme. Mieme. Otoctme ju vzdy asi 0 1/3 otacky tak. Nity 8U vymenitelne.42. Pri pouzitiimlis velkej sily by sme mohli retaz alebo nit zdeforrnovaf. packou otacame pomaly. Povytiahnuty nit leif oproti vytiacaciemi. ktory viae vycrueva. takze vyrlacovany tin je oproti koncu nitu. linu. utiahneme packbu. a roztvoril clanok. Nitrefaze HyperGlide .jime. vonkajsou spojovacou platnickou a puzdrom. stiahnutfm pr. znovu musfrne pouzit' nitovac. Packou ufahujeme silnejsie. PREVODY RET AZE ·43 MONT At A DEMONT Ai RETAZE [pokracovanta) ROZPOjENIE CLANKOV Retaz ohnerne a susedne clanky rozpo.aby sa nit zasunul dale] .na najmensom prevodruku a ozubenorn koliesku. ale este stale vycnieva . Pracujeme opatme.rae· siu driku nez je potrebna pre nH prevod. 4 (JPRAVA DtZKY RET AZE Df:~kanovo kupenej retaze rna obvykle . povolime. najmensom ozubenom koliesku boIIkoniceprehadzovaca vo vertikalnej lfnii. 3 VYMENA NITOV Pri spajaru urniestnime reraz do nitovaca ako pri rozpajanf (pozrikrok 1sir: 41).nou spojovacou platniCkou. NARADIA -- PRIPOJENIE NITU Retaz HyperGlide nie je mozr!.zvysok odstipneme kliesfami. Ked' crtime velk]' odpor. ale je potrebny .uzinovej spaN na spojovace] platnicke a vytiahnutim hlavneho'telieska platnicky. Hlavne teliesko 6 Nltovoc reralOV HyperGiide Refaz HyperGlide Bicykle vybavene supravou Shimano mavaju obvykle refaz typu HyperGlide..utornej spojovacej pIahncky Cla:nku. akonahls sa na~hadza na iirovru vll. z protiYahlej vonkaisej platniCky. Ci retaz ostava napnuta. Ak nit. aby nit ostaI zachytenyvo vonkajsej spojovacej platniCke. PRESNE UMIESTNENTE NITU Nit prestanerne zatlacat.e rozpajar dvakrat na tom istom mieste. gpecialny rritovac.

Paku namontujeme na r6vodnemiesto (niektore prehadzovace sil tak<a. To umoznr raMi pohyb lanka vo vnutri lankovodu. Pokialje lanko este volne. koliesko a lanko prestrctme kotviacou skrutkou prehadzovaca. nie je spravne prerad'ovanie mozne .r-Iankovodu VEDENIE LANKA Na niektorych bicy kloch su uchytky vedenia lanka. ci je lankovod presne usadeny v nastavovacej skrutke avo vodttkach: ~] Koncovka ~. aby sme neskor umoznili doladenie. 2 . co ham umoznf mierne zahnutie medzi vederum.44. Lanka prehadzovacovrnusia by! dobrej kvality. LANKOVODY (BOVDENy) Mieme zdhnlJfle lanka ShimanoRapid Fire a jeho nastapca. PREVO])):" LANKA·45 Lanka LANKA PREVODQv existuju v r6znych dlzkach. roznych sirkiich a r6znych typoch koncoviek. obzvlast pre skokovy sp6sob ovladania. PRIPOJENIE LANKA Refaz nasadtme na najmensf prevodnik. I I: Poskodene lankovody -a rozpletene larlkti co najsk6r vymentms. Lanka objednavama bud' podla vyrobcu svojhobicykla. Skontrolujeme. alebo su nerovne. vhodne pre dany typ prehadzovaca. zarovname ich pilnfkorn. Akonahle Ianko odpojime od prehadzovaca. Uvofnime ovladaciu packu na upevnova- ccj objfmke. ako radenie vyMich stupnov tak i ra-denie nizsfch stupnov ptevodu. Nie je ho preto treba vytiahmit' a narusif indexovanie ukazovatela nastaveneho kolieska. mozeme ho vytiahnuf NAJNOV5IE PREHADZOV ACE I:. --Valcova koncovka Lankovod 1&packa sa nemust rozoberaf . N astavime spravne prevody (pozri str. Lankovod prestrihneme sikrno..alebo vezmeme so sebou bicykel alebostare lanka. Lanko napneme a skrutku utiahneme. To umo:l:il.Pri type Rapid Fire ov lada palec.--Lanko VYMrnNALANffiKPREHADZOVACOV 1 DEMONTAZ LANKA Povohme maticu kotviacejskrutky lanka prehailzovaca. vzhladom na to. 46-51). aby sa Iahko posuvalo v Iankovode.Raprd Fire Plus su najnovsie vyni. ANAT6MIA . Ak lanko alebo lankovod pruzia alebo sa zmrstuju. upravtme ho nastavovacou skrutkou.uje mazanie lanka tak.a stare lanka vytiahneme. zv laSt' medzi riadidlarni a ramom.. Pri vymene lanka prehadzovaca nesrnieme zabudmif povolif nastavovaciu skrutku. Ak su po skrateni lankovodu kence rozstrapkane.bane prehadzovace. ie stupen skoku paky musi byf presne preneseny na prehadzovac. . Pre pnpad poruchy marne stale' v rezerve jednu sadu laniek. Nove lanka namastfme a navlecieme. Je potrebne pouziva(vidy lanka zodpovedajticej velkosti a typu. VYMENALANKA'PRI PREHADZOVACOCH TYPU RAPID FIRE Vymerta lanka pri prehadzovacoch lypu Rapid Fire je pomerne jednoducha.iba vyberierne nastavovaciu skrutku a nove lanko prevlecierne cez lankovod).obid ve pMky. Rapid Fire Plus prehadzuje retaz na vacsie koliesko alebo prevodnfk zatlacerum packypalcom smerom dopredu ana mensiepritiahnutim dvojitej packy ukazovakom spat.

Vsimneme si. Ked' oddelfmeramena vodfrka. Teraz budevcdiaci i napf. je prenich sucasne moine zvolif krokove ovladanio. brani jeho rozobratiu) a odclelime JeJ casti.il. abysa retaz prehodila na najvacsie. aby bcli vcdiaci i napfnacf kotue s Iiajvai'Min ozubenym kolieskom v jedne] linii.akc je umiestnena pruzina prehadzovaca. Packu prehadzovaca zatiahnams tal<. pokial'necttirna ziadny odpor. ze sa posravfma za bicykel a pohladom . 46. Krajne polohy musia by! obmedzenet aby sazabranilo'spadnutiu refaze z krajnych ozubenych koliesok. [ednoduchukontrolu urobfme tak.najviac pribhzi k n. clOSkmtkd nopinookJ NaslovoVQciOskrutko nojni&ielw prevodli Retaz prehodfme na najvacsf prevodruk 'a najmensie koliesko.Bieykel je napracovnom stojana l alebo upevnenv. Niekedy musime uvolnif vodiaci kotUc.Potom opat otacame kYukami a refaz prehodfmena najmel'lSl prevodruk a najVac~ie koliesko. ci sa vodiaci kotcic nedotkolziadneho ozubeneho.so zadnym kolesorn.. fu bude vodiaci i napinaci kotuc prehadzovaca v j'edneJ lfnii s najmensfm ozube.kolieska.. MONTA. skrutkuprehadzovaca. odpojfme lanko od kotviace] skrutky. ale nedotyka sa ho. ktore cyklista nastavoval rucne. 0 kolko sa skrutka 6toCi.ci je vodftko retaze rovnobezne . Hornu nastavovaeiu skrutku povolime.naci kotuc bl.uben" 'koliesko a najmeniii prevodnik Dolnu Aby prehadzovac dobre pracoval. ze sa vodtaci kotuct'o. U vai"slny prehadzovacov sa i:noZe napnutie pruziny nastavovat premiestnenfrn jei konca do ineho Z otvorov v tele prehadzDvac. Otieame klukami .ljmensi~ mu koliesku. Nastavenie v prfpade potreby opakujeme.47' Prehad~ovac s ukazovateYom nastavt prehadzovac pr:esne:zvolene koliesko tak. 3 NASTAVENIE OTOCNEHO CAPU MONTAZ PREHADZOVACA. aby sa reraz prehodila na najmerisie koliesko anajvaesf prevodruk. NoslovOvoCia s!<ruli:o lanko NASTA VENIE VACSIEHO POHYBU PREHADZOV A~ CAS UKAzOVATEEOM OBMEDZENIE BOCNERO POHYBU NA NAJMENSOM KOLIESi<U . Povodne prehadzovacssa ovladali jednoduchymi trecirni napfnanvmi pack ami. ale musia byf presne 11astavene. zloztme napinaciu klietku tak.cku prehadzovata zatlacfme tak. FRI 2MENE PREVOD?vYCHSTUPNOV ANAT6MIA «xreno NditavoWj. Prehadzovac sa m6ze poskcdif pri naraze alebopade z bicykla.oz. I· 2 DEMONTAz PREHADZOV ACA Vyskrutkujeme upevriovaciu . I ked mnohe systemy stale zachovavajti tentoprincip.a napfnacf kotuc vhcdnym mazacnn tukom (str. 0BMEDZENIE BOCNEHOPOHYBUNA N AJV ACSOMKOLIESKU P5.pckial' necftirna ziadny od- por. sleduieme. a kedje na bicykli i reraz. Aby srne mohli rozobrafvoditko. nyrn kolieskom (pri pohlade 1180 bicykel priamo zozadu). zeza •• lozlme refaz za napinacf kotuc a zaskr utk UJ erne. ho skrutku. Vyrovnanie zavesu vyzadu]e specialne naradie a velku odbomost. vymontujeme na pmaci i vodiaci kofat...je' . PREVODY PREH ADZOV AC S UKA. Namazeme otocne ('"apyprehadzovaca.a skrutku otocneho capu nastavirrie tak. Pri prehadzovant skontrolujeme.72-73).fUie ku kolesu.Z PREHADZOVACA Aby sme mohli namontovatprehadzovac bez roz • pojenia retaze. Modeme prehadzovacs sa Iahko ovladaju. . musia byt'ltroty ~adnej vidlice v jedne] ~()vine so zavesom prehadzovaca a mUS13 byt rovnobeznes osou bicykla. potom vycistfme a namazerne vodiaci. Potom ju v smere hedinovych ruciciekzaskl"utkuJeme spat rak.skrurku utiahnsme tak. Mali by slue si ho nechaf urobif v specialnej opravovni bicyklov. . vyskrutkujeme spojovaciu klietku voditka (ktora . zistime. nastavovaciu skrutku povoltme. aby retaz bezala hladko. Nastavovaciu.ZbvATEEOM .

ale nemozu dosiahnut spolahlivosf svojichpredchodccv. Lanko prehadzovaca zacneme napfnat' otacarum nastavovacej skrutky lanka na prehadzovac. a taktiez pre jemne doladcvanie pol6h prehadzovaca pocasjazdy. Lanko prehadzovaca povohme uplnym povolenim nasta vovacej skrutky lanka na ovladacej paeke (v smere hodinovych ruciciek). at kym sarefaz nezacne prehadeovat na tretie keliesko. Packou prehadzovaca preradfrne . abyprestalo jej zachytavanie. V prfpade potreby urobnne jemne doladenie tak. ked' sa krokovy system rozladi. VERSUS Preplnoe lmeny z krokovel?o no plynulY spOsob prehodzovonio STARE NOVE Toto starsie dvojfunkcne vyhotovenie palcovej packy umoznuje eyklistovi.Z kym sa retaz nepresurue na druhe ozubene koliesko (a bude zodpovedaf polohe zvoleneho kolieska). Najnovsie plne indexovane. Potom otocime skrutkou spiit avsakiba tolko. Pokracuiems v olacani nastavovacou skrutkou. Nostavovacio skrutko lanka . ota~ani klukami a. aby sme dosiahli spolahlive prehadzovanie 3 ZAVERECNA Pokracujemev KONTROLA otacani nastavovacou skrutkou pri na v!letky ozubene kolieska. (proti smeru hodinovych ruciciek). ei111 je zaisrena presna a spolahliva zmena prevodov.dolu. To je d61ezite. aby indexovane polohy nit ukazovateli paky presne zodpovedalinastavenym ozubenym kolieskam. a potom zacneme rucne tocit' klukami (najprvsa prehadzovac nebude hybat). aby sa urnoznilo hesko~'~ie dodatocne jemne doladenie. 1 PlUPRAVA BICYKLA. abyprepinal medzi krokovym a plYllulym ovladanim. To iste opakujeme s nastavovacou skrutkou na prehadzovaci.48· PREVODY PREHA DZOV A C S UKAZ6v ATEEOM ·49 NASTAVENIE PREVODOV PRI KROKOVOM OVLADANf Bicykel upevnfme na montazny stojan alebo na in1i zariadenie tak. 2 NAPNUTIE LANKA PALCOVE Starsie nemali vodove novane pACKY PREHADZOV ACOV systemy prevodov s palcovymi. Takto preskusame prehadzovanie medzi vsetkymi kolieskanu. aby zadne koleso nestalo na zerni. zatiaf co s11casne presystemy su p'iicsa indexovane. Dobre nastaveny krokovy sposob ovladania by mal zaistif tiche zrneny prevodov.packami indexovane kroky. Cielom je. Kombisystemy s11zlatou strednou cestou. vyhotovenia nam poruikaju este hladsiu zmenu prevodov a viii'sie pohodlie. ale po skonceru urobfme dye otackv spiit. S refazou na prostrednom prevodmku preradtme na najmensie zadne koIiesko.

i. Ze ~jviicSf prevodrukje najblizsie k plocham voditka prehadzovaca.cim sa ~lln:ozni. Mensia svetlost je vhodna pre uzsie dvojite prevodnfky a viicsia svetlosf pre viae prevodrukov.ym k ramienku prehadzovaca. Db-: vodftko Provddnlkv DALSIE SYSTEMY PREHADZOVACA Okrem najbeinej§ich mechanizmov dzovaca: ovla- 1. co byvahlavnou nevyhodou !aniekvedenych pod stredom spodnou rnrou.ovacej objnnky uvoInfme.c.musf by( rovnobezne s prevodnfkmi.Pri systeme Shiman» STI dame l'et'az na prostredny prevodnfk a vefke ozubene koliesko a pomocou nastavovacej sknitky napacke prehadzovaca nasravime vnutorne ramene voditka tesne kretazt. Ak st'i rovnobezne. Ak jen:as bicykel vybaveny prevodmi Biopace.hcmym fahorn: ramienko prehadzovaca. Skrutku upev.i. . Nastavovanie prehadzovacov je tiez zakladnou ulohou. rna ii. Vnutorne ivonksisierameno vodftka. Ked'je prehadzovac na.---- Vonkajifie rameno voo/tko Skrutko romien vodftko POLOHA PREDNEHO PREHADZOVACA VZDlALENOST MEDZI . Dosko jimku upevnfmea znovu skonrrolujeme rovnobeznost voditka s prevodnikni. Pomocou horne] nastavovacej . najblizsiek retazi tak. . PREVQDY PREONY PREHA DZOV AC ·51 Predny prehadzovac medzi prevodrukrni. Ak je prerad. bez r toho aby sa jej dotykala. lebo mechanizrnusje pod stalym tahom ad lanka prehadzovaca. dzovac s retazou na najmensom prevodruku.. VyskMame.llY preha• Prehadzovac s.zostane stat) abysa pohlo. aby bol prevod efektrvny. takze sa prevod meni tym. definltrvne pririahne- a potom po:wrnevyrbvname umiestneniemechanlzmu. Lankoje potom u pevnene skrutkou k sedlovej trtibke nad stredom (pozri obrJ Tak je zaehovana normalna cimlOS( lanka. KONTROLA VYSKY POLQHY VODiTJ:(A NAD PREVODNiKMI danvch lankami prevlecenymi stredovou rurkou jestvuju aj d'alsie sysl-eI. kedkluka smeruje dolu rovnobezne. uvolnnne montaznu skrutku prehadzovaca a vonkajsie rameno.s rU\"QU se~ dadlatak.. U dvojiteho prevodu umiestni- 'mevruitorrie rarnenovodttka conajbl. a prinuti ramienko prehadzovaca.L6H PREDNEHO PREHADZOVACA ANAT6MIA Upinocia objimko 1 VYMEDZENIE POHYSU VEAVO . Ze sa lanko nezanasa bahnom.lankorrie je voIne a v prfpade potreby utiahneme nastavovaciu skrutku lanka. ktoru uskutocnfme vtedy. koliesku. ked' sm~ na stojane urobili zakladne nastavenie.vodftka vvsunieme do vzdialenosti 1-3 mm pred prevodnfk.naivacsom prevodnfku.50. lanko [e vedene pozdlzhorne] nuy a dolu vedlarury sedadla. .lJ trojiteho prevodu dolnou nastavovacou skrutkou nastavfrne svetlostl-2ni. 1 me najprv skrutku upevnovacej objimky. • Prehadzovacso spodnym tahom prtsposobeny nanastavenie s hornyrn rahom: lanko sa prevlecie lankovym vodttkom pripevnen. Dalsie jemnedoladenie je nutne urobitpred jazdou. vlastne klze po lanku (ktore. pokial je retaz na velkom prevodruku. skrutkynastavfme vnutorne rameno vodftka co.aby sa lankovod ptipevnil k vodftku.OI11 vodlrka aretazou. Refaz dame na vel'kyprevodm1c a male ozubene koliesko. Pokial [e reraz na velkorn prevodruku. . Refaz darnena maly prevodnik a velke ozubene koliesko. Ulohou oboch prehadzovacov je vzajomne spolupracovat. rna byr refaz na najmensom ozubenom koliesku.'ovanie medzi prevodnfkmi nepresne alebo hlucne. nastavujeme ich. ZEl Iankovod . i ked'bol nastaveny zadny prehadzovac.l-ii.sa natahuje mora. treba znovu nastavifprehadzova.m medii vnutornym rameIi. d. abysa jej nedotykala . Po spravriom nastavenf prehadzovaca kluka tesne nUnaf vonkarsierameno voditka.Z~ie·kefazi. mal by by! vzadu na najvacsom ozubenom 2 VYMEDZENIE POiIYBU VPRAVO romeno voditko ~. aby sine zabranili zosmyknutiu . PokiaI nastavujeme predny prehaPREHADZOVAC P~EHAD~UJE REtAZ NASTAVENIE KRAJNYCH po.PREHADZOVACOM A KtUKAMI . VyhodbU tohto svstemu je to.

_'. jetreba skrutky kl'ukopar pritiahnuf. lahky. Aby sme ich vyskusali.v zachytenf'refaze._P_R_E_V~O~.pridvoch alebc.~52~.. Ci sti prevodruky v rovine. Protiprosnj? kryt k(ukovej skriJlky l. aby sme skrutkam nestrhli zavit. UTiAHNUTI E KI:UK Prava kruka Zlozfme protipraSny kryt a utiahneme klukove skrutky. peddio pi.zlepsit zmenu prevodov: Prevody Shimllno HvperDrive (vravo) majn mnoz- Nll!fzub stvo kratsich niMich zubovna dvoch vnutornych prevodrukoch.NTROL. :0 I \ I'RmAHNUTIE PREVODN1KOV _ ANATOMIA o taz.kontrolujeme zatialmutie prevodrukovych skrutiek: rOllZljeme spravmi veikosf imbusoveho kfuca . Pokiaf sme ich niekolkokrat dotiahli a skrutky "sedia". PROBLEMY SO ZMENOU . al e Die priM nasilne.stranovsho kluca. aby retaz hladko zapadla a zvlastne vodiace zuby na bokoch pomaha!u. Odlomene zuby sii vidief zboku.KRlJfIEK PREVODNIKOV o @ jv-. Prevodnik Pravidelne. ato tak.r~" DimancnCi vlozka koch rovnakou silou. To ovplyvnile konstrukciu prevodnikov a sposobilo tiez niektore problemy pri zmene prevodu.ces zmenyprevodu bude v kazdomsmere pomalsf a nie .troch prevodrukoch 1 2 KO. MODIFIKOV ANEl PREVEDENill Niektorl vy}obcovia vyvinuli sposoby. moh10 sposobif ze pro. To by naopak.iijeme najprv k utiahnutiu ocelove skrufky it potom ich nahradime povodnyrru duralovymi. Najlepsie je vsak tuto operaciu nechat'urobif v odbornej dielni. posunierne za prevodnlkya otacame nimi. iba dotiahnuf kaz- Skrutka prevodnika durovnomemou silou. Utiahnutie musf byt pevne. ~(' ~ __ PREVODNiKY A KLUICY ·53 Prevodniky a kl'uky 6 rue su poskodene ich zuby.vsak vyzaduje dlhsie retaze a prehadzovacie vodttka. To. dotiahneme-ieh. .zostavy prevodrukov 010re) svelkym rozdielorrrpriernerov.ako u cestnych bicyklov.D~Y~. . Pobar sa jedna alebo obidve klukypohnu. vymene kYuk pozri str.Jtdro Skripave zvuky p. To umoznuji_!. Pravidelnekontrolujeme dotialmutie klukovych skrutiek (pozri niHie).wuje SirU rozsah prevodovych porneroy. Pnpadne vyrovnaniemozeme urobit' pomocou dlheho.PREVODU Z6ititove . Pri novych klukach kontrolujemedotiahnutie po kazdych 40 krn pri prvych 300 km.t! I '0 nou f mm. Oto'cfme o 180 11 potomria pedale tlactme ZI10VU. zaisnme ich za vitov)iJit trnelom. ze zlozfme rePREVODNIKY ~ONTRQLUJEME PRA VIDELNE. Ak sii skrutky pi1!is volne. zesu uvolnene klukv. Aksu skrutky z duralovej zliatiny. DOTIAHNlJfIE?KRUTIEl< PREVODNIKOV Prejdeme po kruhu a utiahneme k<izduskrutku na prevodru- vac~i- . PREVODY HDRSKYCH BICYKLOV Zavedenie horskych bicyklova ich pouzfvarue v r6zne exponovanvch podmienkach terenu nutne viedlo kpotrebe viae dimenzo- vanych prevodovych pomerov.A S. tal. Skontrolujeme tiez.pou. co umo.ri jazde su znamkou. vyhnute zvrchu.. nesmieme ich pretocit. ako.nastavtme ich do vndorovnej polohy a potom oba pedale s(lcasne rukami zatlacime k zemi. 0 KONTROLAI(tUK Horske bicykle pouZivaf(1 . 62'-63.

naboj kornpletne i s ozubenyrru kolieskami .zveraka ot<!. . Hodnota zmeny prevodu sa naPrevod [e prostriedkom. aby 5l!ahov~k ~vne drzal. ZLOMENE ZUBY KOLIESOK Ozubenia koliesok je velrni namahane. [e dolezite udrziavaf vsetko ciste a premazane (pozri str. obzvlasf pri sliapanf do strmeho svahu. bicykloch je prevodovy pomer ill" ceny pomernymi velkosfami prevodnfkov klukovej sustavy a OZUbenych koliesok zadnehokolesa. Vytiahneme koncovu maticu. potrebujeme zverak a stahovak. Pri oprave stale pocuvame chad vofnobezky: ked' sa pravidelne cvrcanie zmeni alebo nie je pravldelne. gulockovych 1021sk. prevodovym pomerom. Vo vruitri voYnobezky je zlozit)' labyrint malych zapadok. VOLNOBEZKUTVORIADVE HLAVNECASTI. potrebujeme conajskor urobif opravu volnobezky alebo jej vymenu. Pri opotreberu okamZite vymenime prfslusne ozubene koliesko alebo vsetky. moiu v d6s1edku tejto namahy i zlomit.STROJE Rozdiely vovyhotovenf volnobezky predurcujuilpecificke nastroje pre pnslusny typo Aby sme mohli volnobefku bez poskodenia stiahnut.a kazetova volnobezka . stahovaka volnobezku s nabojom. pokial' sa volnobezka neuvolru. AkonahIe sa'jeden zub zlomf. 71-72). Pri SKRUTKY A DRAZKY Existuju dva zakladne typy volnobeziek: zavitova volnobezka . zcdpoveda- ANAT6MIA Polslny kru!!:ok volhobeiky Zostova volnobe2nych ooubenych kollesok juci nasmu typu. p6sobf nit ostatne eilte va~sie namahanis. Prevodnfk s 28 zubmi a koliesko s 28 zubmi otocfkoleso jedenkrat . osku nasadrme sfahovak voYnobe:tky a naskrutkujeme naspaf koncovu maticu kolesa alebo tesne zatiahneme rychloupinac. aby sa zapadky neprilepili a nezasekli.prevodovy pomer je teda 1:1: Prevod 52/13 zubov je faZky a umoznuje rychlu jazdu.I PREVODOVE MoJy prevodoyY pamer Grallcky rozloiena vo(~ nobezko S ozubenYmI koileskaml zyva DI§tanone POMERY ktory meru otaCavy'moment na kolese.poistnym kruzkom. prevodovy pamer [e teda 4:1.no. sf AHOV A. pruzm a capfkov. Pri spatnom nasadzovanmamazerne z~\Jity naboja.pripevnfsa na nabo] i S ozubenymi kolieskami nasununm do drazok vonkajilej casti a upevnf so.KA VOENOBEZKY Odskrutkujeme koncove matice kolesa. PREVODY VOEN08EZKY A OZUBENE KOLESA ·55 Volriobezky a ozubene kolesa vzajomne na sebe nasunute. zatial' ~oprevod 28/28 zubov je fahkya umoznuje zdolavanie kopeov i ked' pomalou I rychlostou.cameproti smeru hodinovych rudCiek. Vnutorrui cast naskrutkujeme alebo nasunieme na naboj kolesa.54.priskrutkuje so. VelkY prevodoyV pemer S prevodrukom s 52 zubmi a s kolieskom s 13 zubrni sa paras jedneho orocenia kfukou koleso oroci styrikrat. 2 a UVOENENIE VOtNOBEZKY . VVMENA VOENOBEZKY NA. UCHITENIE 1 Na Sfahovakupneme do. Zuby koliesok so. Na vonkajsiu stranu sa upevnuju ozubelie kolieska.

ale vyzaduju viicsiu casneho namazania anastaskussnosr pd demontazi a montazi. 3 NASTAVENIE otvors osky VO vstupnom Prevodovy mechon!zmus vnlitr! zOdneho nobOja POHtADY DO BUDUCNOSTI Vyvqj v technologii prenosu sfl I I prevodmi zahrnuje poCftacom riadeny system. Ovl6docio retiozko {prfpojujesaklonku) 'Ozubene. Ci nie je "Ytiaruwte alebo poskodene a podla potreby vykoname opravu alebo vymenu. ktora prechadza dutou temy rnechantcky vysoko narocne. System je prakticky uzavretva Ul11ozi'tuje. Hoci su tie to syscom.izitkovyChbicyklov. Po urcitej dobe kvapneme do mazacich i:'apov a na ovladaciu retiazku niekolko kvapiek stredne husteho oleja.ii Otvor dutej oskV 7~ :r" TROJSTUPNOvY PREVODOVY MECHANIZMUS V ZADNOM NABOTI Vyhodou vmitorneho preradovaca v zadnom naboji je mensi pocet poskoditelnyoh dielov umiestnenych na bicykli. Alternativy k tradicnemu retazovemu prenosu predstavuiu taktiez pasovy alebo torzny pohon. par az sedem rychlosti. Pokial rue. okrern obnost. Potom niekolkokrat potocime klukami v-obochsmeroch. ako pri sliapanf na pedale bezneho bicykla. Niektore mechanizmv majii vo vnutn naboja zabudovanu bubnovu brzdu. najprv skontrolujeme lanka a jeho vedenie. venia lanka. ako napr. PREVODY A L TERN A TivNE SYSTEMY PREVODOV ·57 Alternativne systemy prevodov systemu s preradovacom je vnutorny mechanizmus V zadnom naboji. na iiii!lq~1 t. pouzi[erne nastavovac.presunie elektricky ovladany mechanizmus zadne koliesko na d'alSi stupeit a zmeni tak prevodovy pamer. aby bola retaz krytovana. boli pouz. POPULARNOUALTERNATfvou prevodoveho NASTAVENIE PREVODOVKY V ZADNOM NABOJI KONTROLA LANKA Ak nastane akykolvek problern s tymto systemom. 1 2 MAZANIE skontrolujeme.56. REMENOVE PREVODY Poziadav ka Iahsieho. Ci sa ovladacia tyaa a prvy clanok retiazky pri druhom prevodovom stupni presne kryju. ktory rna rozsah CESTNY BICYKEL dve. ANAT6MIA Bubnov6 txzdo Prtrubo Osko so zoVltm! Prevodovy meChonizmus' Pri dosiahnuti urcite] rychlosti . vod sa meru packou prerad'ovaca na aka tento cestny bicykel.ite " niaktorych typoch skladacich bicvklov. pretozehnacf pohyb je . rna Itadime pouzivany vnutorny meriadidlach.i. ktory nepotrebuje mazanie. Pomocou lanka sa pochanizmus menenia prevodov suva ovladacia tycka s unasav zadnom naboji. ko/Jesko netradicnych vozidlach pohahanych Iudskou SitOH (pozri Slwnfcek). ktory automaticky menf prevodovy pomer podla zmeny tlaku na pedaloch a rychlosti otacania. Tunke (hare). su velrni spolahlive a maiujednooskou zadnehc naboja. Rsmenove prevody. PreVa:C~illa r. Tenduchs ovladanie i udrzbu. akonahrada reJaz. tri. . tichsieho a Cistej~jeho prevodu. Riadiace cidl<i su ulozene v naboji.. vai'siu vykonnost a: Minje velku udrzbu. SLIAPAClE POHONY Sliapaci:epohony sa wfmi spopularizovali linearny a rue kruhovy. Prezrieme. Systemy to mechanizmus nevyzadus vruitornymi preradovacmi poskytujli. viedol k mnohym pokusom s prevodom klinovymi rerneruni.

-~E~~~ :r11a"y0~a zostava bicyklovje skori~truovana tak.. ak hlavne ioziska (v hlavovej zostave z do fanl:l~~ener~n~ opravu. :Z.uzdrenych) lozfsk..v€ lozlska. kfuzok "'V· I.. Nadalej sa vsak u vacsiny spice hlavo:vY:chzostav pouZivaju konvencne guro&p. '.·.e sa zatatenie rozklada na Vii.~~HI"'suciastky sil. ''<dlm.. Rychloupfnocio p6cko BICYKLOV bicyklov sa do istej miery lisi.. Iel:\vyhodou je.I I I I -§8 • L9~ISKA LOZJ5KA ·59 Loziska male ko.. ktore sa jeden na druhom otacaju.k6nus). Z.iteYne.ziV0p1e d€)l~tit pTe energeticky -qspen1\Y a ryeahly chod bicykla. Lozi~ka su vyrobene z nerezovej ocele a su dokonalym vy- ~Jorn6casf lozlsko ---_r..m]!onenty veYnu dolezite .!~ az neuver.teWch (zar. lebo ich vyroha je ' jednMti¢'Mia.. Fazitok z jazdy na malo alebo zle udrziavanom bicyk1i sa vl9ra. dIU.···. ~'< '\ ...<nx. I Osko pedala so zov/tom Teloped6/O ~ H~A:'"vOW4ZOSTAVA Nastovovocla mlsko o o Telo vofnobehu Venceky Io&ko sgurOckomi Venceky IoiIsko sgurOckomi Prfrubo S oivormfpre. V sucasnej dobe sa uz pouzfvaju typy u~av.: hlovovej zostavv a.Zil7L8 ~epsi.. moine si zaktipif 5 nastavitelnyrni v"".tJ::e6vej SPQj~) a loziska naboja predneho a zadneho kolesa Polstny.We mfixlmaInu UClllnQ~fl'ncyk1a. ktore Btl nenarocne na udrzbu...: :$. MttTProgresivnikonatrukteii pouzivaju valcekove loZiska (miesto guf6ckovych). "'. V!Arn8rlliternyrnizapuzdrenymi .· Osko predneho n6bojo ~'" Sfraaoll6 osko ~ . Dobre usa{den~·aflamaZaJ'le ' ziska sUHtesvoj :tttin~mal:ry:0dFtJl' a volu naotlij.."" (r /"yr ~~.ak~ m6zu ~y(tak Lozsxx v PODSTATE P6S0BIA AKO OPORA medzi dvoma mechanickymi dielmi (miska a kuzel' loziska . robko~ pr~s\eho stroja:stva.~~i:UF11o.stale rovnake. aby odolala velkemu rnnozstvu narazov.

ze su loziskii priliil utiahnute alebo rue SD. vybeneme cely vencek. zostarui v hornej casti hlavy a muslme ich teda vybrat. Misky loziska a kuzele loziske musia by( hladkea bez vytlacen)'ch jamiek. Poismu maticu uvolrumeotacanfm kr(ica proti smeru otacania hodinovych ruCiCiek (poistne matice s vruhkami alebo tie. Aby sme zistili pnpadne ehyby.. • Opatrne vloznrte vidlicu a ostatne SilCia. Ak hlavova zostava potrebuje vymenu. • Po vycisteni suciastok si srarostlivo umyjeme ruky. je mozne uvolnit malym sekacikom). _-'_. • Vencek (guf6£:ky) vlozfrne na spravne miesto a zatlacime ho do tuku. Pritom nezabudneme gufoCky spodtat'. Mozeme taktiez vyskusat v6Yu hlavovej zostavy (vpravo dole).. aby sa ziadna gu1'6Cka nestrailia. aIebo upevnovacia skrutka brzdy. Misku v tejto polohe potom zaistfrne tal.- . NASTAVENIE HLAVOVEJ ZOSTAVY ANATOMIA ttL ~.sk..l10zutiez deformovaf plochy lozf. ie poistnou maticou budeme opatrne stredne velkou silou ota("ar klucorn poistnej rnatice v smerehodinovych ruciciek. Ak zacftime cvakuntie. Vidlicu priviazeme k nimu spagatom alebo ju vtejto polohejednou rukou podrzime.. musfrne byt opatrni. znamena.'--__. ked' to ide prills tuho. pretoze hlavova zostava je silno namahana a pokial by bola uvolnena. narazom a p6sobeniu nedstoty. RoeNA umUIIA uvolru... Nakoniec lozisko nastavfme ako pri kroku 2 (hare). I SKOSI<A VOLE ...stky naspat tak. aby SI11e zabranili prflisnemu utiahnutiu hlavovej zostavy a jej zadreniu. Teraz jednoducho rukou uvofnime hornu misku.ko Nostavitemdhom6 tntu«: TeSflehie -.. zodvihneme predne. maze sa rychlo a nenavratne poskodit.. bi nie su ohnute a poknirene. Nevhodne kl'uce m6zu poskodif poistnu maticu a./' '~~~~' 0 - ' - SUbor homeho !oiiska Polstnd matico PoistnOpodlot... Ak $U guf6Cky lozlsk volne. Hormi misku Iahko otacame v srnere hodinovych rudciek tak. aby tuku nebolo privela. Dotykoveplochy loZisk musia by( ad guTdCiekrovnomerne zafarbene..::l. K oprave budeme potrebovaf vhodny kYtic. Kuzele loziska polozfme na rovmi plochu.60· LOZISKA HLAvovA ZOSTAVA .V tejto polohe ju po driin. 1 UVOtNENIE POISTN'EJ MATICE 2 NASTAVENIE HORNET MISKY Vencekloiisko sgur6ckami Horny pevny kuler Tesnenie OBLAst VEEKEHO ZAtAZENIA Hlavova rura musf vydrza - Dolny pevny kuler mnozstvo narazov prenasanych pcmerne malo" plochou.koleso a jednyrn prstom otacame riadidlami..li1 Hlavova zostava HLAvovAzOSTAVA UMOZNuJE.VideIne kontroly. vyberieme ich a spocframe. • Vsetky suciastky vycishme v rozpustadle a utrieme pevne kuzely. pre vacsinu bicyklov je to kIUc 32 mm.Pevne stlacime prednu orzdu it potom zatlacfme koleso vpred a vzapati tahame spat. aby sme ich zbavili tuku a necistot.. • Vymontujeme nastavitelrui hornu misku. Potom pridame d'aISi tuk. Nadmerne mnozstvo tuku absorbuje prach a vytvara s nfm bnrsnu pastu. ze . Pokial zostarui ulozene vo venceku. potom Iozisko potrebuje nastavenie alebo premazanie. Ked' zistfme.ekfucom horne] misky.e liZ prstami nepojde d'alej utiahnuf. ked' sa hlavova zostava r Hlavova zostava je pri jazde vystavena namahaniu. I .. ti nie 56 tlakom guf6Ciek poskodene..15). Uvolnene Ioziska musfme limed' opravif. Porom pomaly vytiahneme vidlicu z hlavovej rurky Ak S'U gu1'6cky spodneho loziska volne. zverfme trite pracu radsej odborrukom. Potom miskupootccfme spat asi 0 1/8a:1:1/4 ot<ICky. a preto je potrebne robit pra. :. Hlayov6 nuo mavsebe krkvidlice. i.J. Dbame na to. Ak 8U komponenty hlavovej zostavy z duralovej zliatiny. Pri nastavovanf nedotahujeme vzdy az do konca. ktore su uzposkodene. aby sme Iahsie zistili. poistmi maticu i podlozku. !tore) i spodny pevny kuzel'tuhou vodovzdornou vazelfnou. musfme ju teda rninimalne raz za rok TOzobraf vyCistif. Akonahle sa ozve skripot alebo sa vidlica v niektotej polohe zachytava. Iahko vymazeme vnutome home nastavitelne misky (poui obI'. Povolime skrutku predstavca riadidiel a lahko nimi otacame. znamena to. dostatocne prernazane. v ktorot'n je predstovec __ __. Skontroluierne... premazaf a opiifzloZif • Vymontujeme predstavec riadidiel (pozr! str. loziska SUv dobrom stave.. pre niektore horske bicykle kIuc 36 mm.otacanie prednej vidlice V hlavovej rure. Nie je roc neobvykle. - 'J - Najprv skontrolujeme. aby sme ich zavity nestrh1i.. aby pokryI vsetky guf6C'ky... Tie sa rnusia pohybovaf veYmi Iahko. ci marne spravny kfttc. .to. ze je uvolnena hlavova zostava I" I I&::.

ktore rna vo vnutri suciastky loziska je z tvr.ze na nu budeme klepaf cez drevenu podlozku. VYTAHOVAK PUZDlER ZAPUZDRENA STREDOV A ZOSTAVA presvedcime. Niektore puzdra sunastavitelne. m6zeme ho vylupnur. sn Ioziska prflis uriahnute alebo potrebuju znova V6fii loziska vyskusarne tak. Akonahle kluka zacne povofovaf. Pokial rna hladky povrch.i volu. Osku stredovej zostavy a 102. (Klukove skrutky potrebuju Castej§iu kontrolu. Pokial sa nam nedar! kluku stiahnuf pomaly zvysujeme tah stahovaka. Ci maju 10Zisk.ov6 nastovovaclo mlsko Veneel< 10Zlska sgurockaml 4 KONTROLA LOZISKA Stredov6 aska a spar. Stredova zostava s nastavitefnymi loziskami rna obycajne pevmi rnisku (bez poistneho kruzku) na pravej strane a nastavitelrui rnisku s otvormi a poistny kruzok na Iavej strane. ci je dostatocne LOZISKA 1 I' .62· LOZISKA STREDO.I Gur6ckove loilsko padne pootocenie pri. vyskru tknjeme ich vhodnym krucom. rnustme darnontovaf klukyo Zlozime protiprasny kryt. priblizne [eden rok pri narocnejsorn pouzfvanf. ~isir.NENIE KEUKY SKRUI'KY krytu a vvberieme Po vybratf protiprasneho upevnovacie skrurky kl'Uk pomocou krliea alebo sfahovaka kluky. Vyberieme ju tak. Skontrolu_ieme. ine nie. Na oracoej strane. 0 ZAPUZDRENY STRED TYPU FAG Na obrazku je typicky priklad zapuzdreneho stredu typu . je potrebne cistit aspen raz rocne. "1 sa otaca v loziskach ~} C ANATOMIA ~. namazaf utiahnuta pevna miska na strane prevodnikov: aby srne sa tam dostali. pokym ned time vilCAI dpor. odmontujeme kluku i s hviezdicou. Pozname dva zakladne typystredovych zostav: nastavitelne (kde sa miska a kuzele skrutkuju do naboja) a zapuzdrene (kde oska a loziska tvoria kompletmi jednotlai umiestnerni vo vnutri naboja). Potom to6me klukami. o o 2 vyskrutkujame 1:.utahovanf poistnej matiCe. ktora sa sfahuje velmi obl'azne vvberieme pomoeou kladiva a priebojnika. kde nie je retaz. ze klukami silno zakyvame tam ROZOBRA TIE STREDOVEJ ZOSTA VY VYBRATIE PROTI· PRASNEHO KRYTU Aby sme mohli nastavit alebo vybraf stredove lozisktt a vycist(f ich.FAG.v A ZOST AV A . Ked' sa stredove zlozenie zadrhava alebo ide t'azko. ktory je uzavrety a nieje ho moznenastavovaf Povrch puzdra. Zatiahneme kfucom na poisrne malice. Pri beznom pcuzfvanf vydrzf asi tak dva roky. otacame nastavovacou rniskou a rukou _iusilno utiahneme. Refaz zloztme z prevodruka a poloznne ju na stredovu spojku. Kluka je z duralovej zliatiny a pri velkomusilf by sa mohol strhnuf zavit.63 Stredova zostava OSKA STREDOVEJ ZOSTAVY vo vnutri stredovej rury. Prav6pevn6 mlska UVOf. zeloziska su uvolnene. Presvedcfme sa. Kluku. Pozor na zavity. .. Puzdro sfahovaka (ktoo re je naskrutkovane zvnutra) zaskrutkuieme pevne do zavitu kfuky.' PoIstn6 mOtlca STIAHNUTIE KtUKY STAHOVAKOM Vnutornou skrutkou v srahovaku kluku otacame proti smeru hodinovych ruciciek tak dlho.) Vyobrazeny sesthranny vytahovacmastroj Shima no je UIceny ~pecialne na vytahovanie loziskovych puzdier Shimano zo stredovych osiek. ~ivo vnutri neostala ziadna podlozka.i8ka. pritiahneme viae skrutku.dobre zatiahnute. potreonu pre prf- 1 'r'It'f:"_--- Kuierove z60b/enle 5 NASTAVENIE Skontrolu_ieme.Pri montaii skrutiek kluk sa Zapuzdrena stredova zostava je relatfvne draha. Potom juntoctme asi 0 1/ 8 otacky spaf.deho nylonoveho plastu. Cvakave zvuky znamenaju. Ak rna skrutku S vnutorrrym sesthranom alebo zarezmi. Opatrne uiahujeme vnutorrur 3 skrutku v smere hodinovych ruciciek. Miska rna favy zavit a ufahuje sa proti srneru hodinovych ruciciek. ale nepotrebuje udrzbu a je jednorazova.

aby mali co najmensi odpor. Dvomi kl. Potom vytiahnemepuzdro. Zapuzdrene alsbo kazetove 10ziska 811 "beiiidrtbovou" odpovedou v otazke loztsk nabojov. je potrebne cele puzdroloziska vymerut. Loziska sa maju pravidelns kontrolovat. zdamontujeme kuzele a vyberieme osku. Koncove matice no oske prffioiJnute v tuotcct: zbdniCiI vidlice ZAPUZDRENE LOZISK4. Predny n6OO) Ro-zperko LoZiskovepuzdro I Loziskovepuzdro PtIrubb S otvolTni pre spiCe Zadnoosko . sn loziska uvolnene (rnajd velku volu). Ked'sa objavt vOra alebo suloZiska vybehane. chytfme ho do natiahnutvch ruk a zatocfme rum. ze lotishi 3t1 prilis utiahnu Ii a kuzela (konusy) porrebuju nastavenis. aj vyrnenit. nerovnomernos( ku.Ak je topotrebne. tak samozrejme i mazaf.I KONTROLA OTAcANIA Vyberieme koleso z vidlice. vyberierne pbdlczky. PO dotiahnutf kolesa na vidlici rychloupfnacom alebo rnaticou urobfme opa( kontrolu. Mali by sme to rob it' i vtedy. ak su Ioziska v poriadku. 55). Pri vyberanf spocitame loziskove gurtfcky_ Vsetky suciastky vycistnne.. Misky naplrume vazelinou Nastavovacikuier 2 Loziskove gurocky a guI6cky de nich zatlacnne. pritiahnutie alebo povolenie. Moderne zapuzdrene Ioziska by sa mali taktiez kontrolovaf. NASTA VENIE KUZELOV Pri bicykloch s volnymi nabojmi sa presveddme.LOZ1SKA NA:BOJE . potorn dame nove rozperky a pritiahneme nastavovaciu skrutku. Ai. a vratime asi 0 1/8 otacky naspaf. LOZISKA BEZNVrn NABOJOV SU . odmastime a vysuslme. kuzela [konusu). Pri zakladaru novych puzdier pouzijeme zavitovy tmel.nastavif kuzele 10zfsk vzadnorn naboji.64. Ak pri zakyvanf pocujems cvakanie. musime najprv zlozif.(u'rni na kuzele vyskrutkujeme maticu a kuzef ria favej strane (nevysypte guI6i'ky z loziska!: Kuter pritiahnerne tesne k 10ZlS- 3 me akekolvek trenie alebo otacania. nastavovanie opakujemc. ~i su kuzelea poistne malice na pravej strane dotiahnute. umoznuju rozoberanie. dokazuje to. Obzvlasf casto by sme mali Ioziska cistit' a premazavat po jazde v mokrvch a blatistych podmienkach.65 Naboje nastavitelne na kuzefovezaoblenie osky (k6nusy).naskrutkovanu Podlozko volnobezku alebo kazetove SI1imlll1Q HyperGlide (pozri sir. nastavovaracistit. DEMONTAi NABO]A Povolime poistne matice. Su to nenastavitelnejednotkv zlozene z puzdra. Ak je to potrebne. Ak cfti- o O' OSETRENIE A NASTAVENIE NABOJOV ANAT6MIA POistna matico 1 DEMONTAi VOt 0BEZNEHO KOLIESKA Ak chceme. Aby sme mohli v-y-brat rozperku na oske. tzv. KONTROLA VOLE Osko Zadne koleso je vo vidlici a matice na oske 'su pritiahnuts (dofahovanie matic alebo rychJoupinacov zlahka dorahuje i loziska). "vyldanie" a kuzele (k6nusy) potrebnju nastavij. gul'6Ckoveho loziska a mazadla.a ak je treba. vyskrutkujeme nastavovaciu skrurku. Tieto loziska su nesporne odolnejsie a mali by vydrzat asi dva roky. porem dotiahneme poistrui maticu.

ZatoCfJneped1!om. prirodzene.skonrrolujeme 01/8 otMky.inkach Mechooizmus upihojUcidOstickv OSko. Pedale na pravej strane rnajn pravyzavit NAstAPNE PEDALE Ielo pedolo Gur6Cky loilsim ta. . Loziska motu vydrzatdva a viae rokov bez osetreniaale potom je treba specialnynastroj.a klipsne.. Vse:tky sliCiastky ocistfme. Kvalitne. Na- spat a.HOVEHO matici. 6 sa neklzu. tesu lozisk~ vorne: Potorn zatocfrne pedalom.bene uchytky (d~ticky). lebo nemaiu zavito[emozne ich oparme vylupnuf tenkym skrufkovacom.akiJ Shin'!tlIlO. Nlektoxeprotiprachovekryty z plastickych hlnot n. prete.funkrny celok.ich vyskrutkujeme hancuzskym kYUcom alebo.si koniec nasadime naspaf protiprachovykryr.y vyklopml'c von it spocftame ich. AI<:to [de tuho alebo sazadrhava. DEMONTAZ PEDALOV Oba pedale vyrnontujeme z: kluk plochym kfueOln. Gul'6&.LE ·67 PedaIe volnych guYOCiek alebo kompaktnym loziskom. aby ich opravovali.iiska. Pedale s nastavitelnyrni loziskami sa maju eistit a rnazat minimalneraz za pol roka.alebo behaf vclne dobne uvolnena rnatica na oske alebo Ioziskove puzdro.speeialnyrn nastrojom. Matku dotiahneme nastaveriie. Vera Iudi si s tym nerobi starosti. vydrzia dlhsie. Potom nasunieme podlozku a naskrutkujeme poistnu rnaticu. Ak pocuieme alebo cltime cvaknutie. Tah tohto rnechanizmu je mozne nastavit nastavovacou skrutkou umrestnenou na pedals vzadu alebo zospodu. V prvom prfpade su pridrziavane nastavitefnvm kuzelom. '1-- Pevnv kulsr KO"MPONENTY Osky naslapnych pedatov majD. Potom potiahneme pedal dozadu a dopredu.e je treba vyskrutkova{. aby saguf6cky usadiii. chodif. radsej ieh vymenia cele nez. jepravdepo- Z6vitnaoSi<s.vreteno Puzdro ~k() ped% a vyskrutkuju sa proti smeru hodinovych r:uCiciek.kuzel' prstarni z celej sily dotiahne- . Qskcso zdvifom Podloi'ko *' Nostoviterny kuZ. ~ IT .klipsne.er ROZOBRATIE PEDALA Pedal na strane IdllkypodrLime krucom a vyskrutkujerne poistnu maticu a nastaviterny ku:ier lo.Do misiek naiprv dame vazelinu a guJ'6cky do nej me.I KONTROLA PEDALOV Aby sme mohiiskontrolovaf pedalove Ioziska. PEDALE Z LJDRZBA PEDALOV ANAT6MIA PfotiprachovY kryt sn VYEA VENELOZISKOM 1 DEMONT KRYTU A'1 PROTIPRAC. ntechanizmus [u autrrmaticky zaklapne. Akpouzivame . Proliprdcllovy kry1 I'rotiprachovy krvtrna ehranit pred vodou a pra- chom.. uchopime jednou rukou pedala druhou kluku. OBOJSTRANNE PEDA. vp'ravo). Ak sa ci"tceme dostaf k poistnej g () Poistno matico musfrne tento kryt vybraf. W ~:. Ze sLfioZisk. Ked' cyklista naSliapnedosticku na tretry do pedala.i potom ho pootocfme a. v druhom su zatlacene do tela pedala. Vyberieme osku a gurocky zo srrany Uuky vykloplme aspocftame. "Ak pedal cvaka. Zivotnostpedalov zavisi na ich kvalite adobe pouzfvania. znamena to. 6 nie su prasknute. takze cyklista moe i. ze pedal na lavej strane m<i ray)' zavit a vyskrutkuje sa vsmere hodinovych fuCi~iek.66.y zavit no oskeped61a N Mfapny alebo bezklipsnovy pedal tvort spolu so zodpovedajucou uchytkou (dostickou) jedfC. Akonahle zacrui ichstare pedale skripaf alebo trier. Niektore zapuzdrene loziska mozeme nastavovaf. Pedal nasunieme spiif na oskua. zapuzdrene IDzisko...'l1. Utiahueme kuzef 10Ziska it 2 Guf6Cky loilsko vtlactme naspat.SPD su urcene ~pecial(le-pre j azd u v terene.a naskrutkujeme pedal spa~do kl'uky. ine nie. LOZISKA PEDA. Duralove protiprathov~kry'lymaju zavit. skontrolujeme.LE Obojstranne pedale (poMi obI'.e v tychto top. Skontrolujeme remienky. Pri niektorych pedaloch je moille pouzif imbusovy Hue nasadeny naosku pedala prikruke: Nezabudajme. znamena to. namazeme zavit na oske.topanka rna vyhl. Zodpovedajuca. prflisutiahnute.

opOb:ebovame jednotlivych casH bicykla.r:avjrl'elti.ttoGhu casu.ifzy ~l maZernevzdy k :vyc:rsf~:li. ze si bieykel podrobnc preskusame BIcYKLE CISTENIE Na Gistenie bicyk:l<t:pouZivame sadu. A tak&1:Y bicykel je vyhcdny i 2 ekonomickeho hladiska.sbic. Nahromadeny prach p6sobr ako bnisna pasta a' zva:cS:uje.pnY"m B'ICYKLOV Delll/rAeI MEoitl:\N:II< MAil:ANIE Pri p. ale n~.BEZNA UDR:ltlA .MilJ. Latku pouzrvame na zotretie maziva a osuserue bicykla. B. tyrn skor si budeme vediet dat rady a pomocf si pri rieseru skutocnych problemov. speciaJiz6Vantlt1fiem:u.69 Bezna udrzba su STROJE.i.od.h. namazany a pravidelne kontrolovanv.Qasl.ul1:litne sa ta:klieZ MvS:!:fv.f qj.piilda. . To maze pri svojom bicykli dosiahnut kazdy cyklista. V zasade je bezna udrzba preventivnym opatrenim.c~m".adu alebo lJ.SRe. 1 mechanickv stay. pokial'bicykeludrzuje v cistom stave.l1~ pro£esionab~\1l!'.2\:.F0 ."nrunbude sluzif a nas.sobnik prdfesionalneho vyhotovenio rrn:echanikoh~je 'tTe~ithf uspokojt1jtice.5i~sI4:t1:r.p.! ~:Zuje treru€.y ~ a'le~Q. N~n19jme'Preh11laNe aU1b[cie.ii.ky pred ua~etiIDiin a (.:aI~i!.GJ1'l "I'11\"z<tnin.OC Stat saschCl.. ktorvch najlepsia funkcia je zaistena pri dokonalorn nastaveni a udrzbe. dml.f €0t deI. ZvlMJ dobre suvyradene kefky na zuby. V onkaj1(ie cistcnie je velrni dolezite. ale ~ pl'Qtl hmlZ.. tyro le"psie I ~.kief H dlhyrni nasadarni.0m. ales:tsjO:o takti~:Z. ROvnicaje celkom jednoducha: eim viae budeme bievklu rozumiet. aby sme pochopili ako funguje. Lepsie je predisf problemom tym. elm viac casu stravime s bicyklom. ktore dosiahn tI i k zle pristupnym sllCia:stkllill. a pozname skutocny Rome cisliace vybovenle Prfstro)no rnczorte ozO.ni su.i~~ budebiqykel dlhiie ale.

aby sme sa dostall do dutfn okolo prsvodoveim mechanizmu (hore) ana 'vile!ky ostatne miesta. ktore su vysoko agresivne. aby boli suciastkv v dobrom stave a dlhsie vydrzali.70· BEZNA UDRZBA CISTENIE ·71 Cistenie STAROSTLIVost OBICYKELBa nas stane ovela prfjemnejsou a rapre dostnejsou pracou. starostlivo ho umyjeme vysok6tlakovou striekacou hadicou. Po umyti bicykel vzdy osusfrne a namazeme. spongiu a kefu.th =otaoo). ktore by mohli zn. je dobre kupif napr.necisro+u. Tlak vcdy z hadice odnesie vserku spinu. KEFA NA VOtNOBEZKU Vycistenie volnobezky nie je rahke. ze sa k suciastkam svojho bicykla lahsie dostaneme a lepsie sa nam s rum bude pracovaf. Vodu nestriekame priamo do loztsk. Ul\-1YVANIE VODY Pln)DOM v DET AILNE CISTENIE Nesmieme zabudnuf starostlivo ocistir rafy a pneumatiky (vravo). Retaz navlecieme medzi kefy vo vanicke a pomaly oracame klukami. Pokial' nas bicykel nepotrebuje uplne umyvanie utrieme ho vlhkym kusom Iatky.Aby sme odstranili vsetku mastrni. To znamena. aby sme odstranili nahromadene mazadlo pred tyro.iii( ui'umoslbrzdenia. akoju umyjeme normalnou kefou. blata a lravy medzi ozubenymi kolieskami pouzijeme ilpecialny tuhy plastikovy hrebei't (hare). obsahuje jemne Ciastacky. musfme vsak dat v niektorvch pnpadoch pozor na lak. Ovela jednoduchsie potom budeme schopnf riesit' mechanicke problemy.odstranili vsetky necistoty. Predtym ako budeme retaz rnazat. Zacfname umyvarum ramu a polom prejderne na zlozitejsie casti bieyk!a. ak poutijeme rozpus(~dlo amazadlo odtoho isteho vyrobcu. Po umyti pomocou droterre] kefy odstranime vsetkozbytocns mazadlo. je dobre potit. Najlepsie je vypracovat si vlastny metodickv postup k celkovemu umyvaniu. s UMYVANIE SAPONATOM . Vsetky casti potom oplachneme vodou. ze ju rozpojime a ponornne do rozpustadla. Kefu pouzfvame tiet nato. m6zeme ju vysusif 'v rure na pecenie. aby sme. Aby sme sa dostali k zmesi necistot z mazacieho tuku. Najlepst vvslsdok dosiahneme.inou pripad horskeho bicykla. kde sa hromadi necistota. SPECIALNE VYBAVENIE NA CISTENIE BICYKLA Aby sme mohli vycrsti:i vsetky zlozite casti nasho bicykla. Preto pravidelne Cistenie bicykla po jazde napomaha tomu. Kuchynsk6 keto sdlh0n \ / n6sadcom V ANICKA UCinnym NA RET AZE sp6sobolli na vycistenie r~t'a'zeje pouzitie vanicky s kefkou (Park QW11'1 Ba. p retoze ti na to eitli ve. . Spina. pokrytybahnom. specialny cistiaci pripravok na retaz. co je vacs. Pckial'je nas bicykel silno. ak sme bicykel najprv dokladne vycistili. aby sme predisli korozii. Samozrejrne m6teme vycistif spinavu retaz i tak. aby sme si ruky vzdy udrzali ciste.ir najprv vodu s odmastovactm prostriedkom. obzvlast bahno a prach.

pouifvame Iahke alebo stredne tuhe mazadla. Vazelfna sa vyraba bud' na zaklademineralnvrh olejov alebo syntetickych mazadiel zmiesanych s tuzidlom a dalsfmi komponentmi. ale coskoro zacne absorbovaf necistory a naviac sa Iahko zmyje vodou. uvofnime 1a1""I1(0 a lankovody z uchytiek. Aby srne nekvapkali mazivo priamodo ~uciastky. ktore byvaju obycajne zhotovene z bronzu. nikdy. Vsetko nadbytocn4mazadlo zotriems z vonkajsfch ploch cIiinkov tak. _ sedadla je obvykle z hlinfku a sedadlova rura spravidla Z ocele). co sme vsetky sudastky rozmontovali. ako stlpik sedadla zasurueme do sedadlovej rury. kolfky otccnych capov vprehadzovaci (vravo). mazanv olejom. Finish Line. zotrieme prebytocny tuk a starostlivo utrieme svoj bicykel. pouzfvamenadobkn so spongrou a vsetko nadbytocne mazivo zotrierne. STREDNE TU}IE MAZADLA Stredne tube mazadla potlzivame ria puzdra (pozri Slolln(cek). pretoze nekompatibilne zlozky ich mdzu. preroze to sposobuje koroziu a zniienie vykonnosti. Striekacku naplnfme mazadlom. su to napr. Treba vsak postupne prehadzovar retaz na kazde koliesko.improvizacia . Ovela lepsou volbou su specialne cyklisticke mazadla sosyntetickymi zlozkami. ked mazanie skoncnne. MAZACI PRlSTROJ DIY Lacnou a takisto ucinnou altemanvou pre specialne mazanie je tate . Mazadlo vzdy pouzfvame setrne a presne iba tam. ktore v znacnej miere zvysuju trvanlivosf a odolnosf proti vode (ako napr. aby lanko v klzalo do lankovodu. v stredovej zostave a nabojoch) mazeme potom. BEZNA UDRZBA MAZANIE ·73 Mazanie TRADICNE MAZADLO (mineralny olej) posobf dobre pri prvom pouzitt. tAl-IKE MAZADLA Na namazanie refaze. mazeme vnutro lankovodu. Pre tuto pracu je najlepsiepouzif specialnemazacie pristroje (vpravo). ktora umozru. Guf6i'ky lozisk vzdy zatlacfrne do mazadla. Superspray a Pedros Synlube). Pokial' nas bicykel nema lankove vedel/ie so strbinou. Najrychiejslm a najkvalitneisfrn sposoborn aplikacie Iahkeho rnazadla je forma aerosoloveho postreku. 1e1-'0 tu sa sty-kajd dva roznorode materialy (stlpik. vyzaduje stale cistenie a opatovne mazanie. vodiace kolieska a vsetky dCliaky napmactch prvkov.ich nemiesarne. kdejepotrebne.72. T11topracu robfrne aspon raz za wk. Pri mazani refaze narnaieme za chodu aj koiieska volnobezky. Mazanie sedadla je dolezite. zavitov pri nastavovanikomponentov. [e d61ezite zmuedzif vnikaniu necist6t do puzdra. aby boli suche. . MAZANTE SEDADLA SedadIo vyberieme (vfavo)a mazadlo vofne nanesieme rra vnutornu cast' rury predtyrn. Nech pouzfvame akekolvek mazadla. ktore zvysuju jej ueinnosr. vvcistili v rozpustadle a'odstranili vsetky stopy stareho mazadla. Pri striekani refaze (vpmvo). Rovnako postupujeme pri predstavci riadidiel skor nez ho dame opaf do hlavovej fury. Yerke mnozstvo mazadla alebo vazelfnv prikryje necistotu a zvysuje opotrebovanie suciastok. otacame klukami dozadu a sprej namierime na pohybujiicu sa ret'az.zbavif ucinnosti. Bicykel. volnobeznych koliesok. Vzdy. namazeme ich a namontujeme naspat. ktore vytlacame piestom.plastikova injekcna striekacka. LOZISKA Lozlska (hlavove. MAZANfE LANKA Ohern laniek potiahnutych teflonovou vrstvou.

__ K'ioliln6 pri/boje potrebn6 pre okUko(vekjozdu Standordne tafiky zovesene nOlodnom nosici Predny notlc }9 umlestneny iok: oby vaky moll fazlsko v osi a koleso bolo/epsie ov/6dotefne ~ ~. TZV. krem Mont62ne poky no pl6Ste 5 COl Tf ktori prepadli " vyssej" cyklistike. T. • Nosice tasiek: pri vybere sledujeme. ohern. Plnenie prebieha ryehlo (asi 2 sekundy). • Blatnfky: mozu sa zdaf nernoderne. ked' si vezmeme zakladnu mechanicku vybavu a lekarnicku pre poskytnutie prvej pomoci.74· BEZNA UDRZBA PRfpRAVA NA CESTU . OO~ 00 R6my spolovocr materl61 CESTOVNA VYBAVA Cestovnti vybavu vozime vtdy so sebou. ZOOny blatnik a noslc vokov Bombicka s CO2 a tryskou Zodn6taska . Pre turistickn [azdu rrumo cesty i po cestach horse] kvality 5U neprekonateln:ehorsks bicykle. mozu nastaf problemy.a napltle Turlsticky bicykel pre jozdu fzv .. Presvedcfme sa. Odporucame niekolko vrstiev oblecenia Zafv6racle spendflky a prilbu na hlavu. zesa daju Iahko skladaf z nosica . je vyborne pri pretekoch a pri nepriaznivom pocasf. Pre cvkloturistiku je mozne kupif si specialny bicykel. VSETKO POTREBNE SO SEBOU . J. Ak ideme na Zlnkoxidov6 dlhsiu cestu je dobre dalsie specialnoplosf Obv6zy ne vybavenie. ktoryje zosta--:eny pre .e"61'Y ~~~troJ votove tomp6ny Antisepticky Moly (froncUzsky) kfuc CE5TOVN A LEKARNICKA Lekamicku vozIme vzdy so sebou. CE5TOVNE PRIStuSENSTVO • RaSa na pitie: voztme. K~ikafras.komlortmi jazdu. ale viicsinu bicyklov." A TAZKO". pri dlhsfch cestach v horuca ve musfme dar pazar na dehydrataciu organizmu. • Kvalitne tasky: investujme do nakupu vakov ktore su kvalitne. Ci molnosic dostatocrui vzdialenosf od kolesa. . BOMBICKA Supravono opravuduSa . W ~wans(W turisticky bicykel je moderny horsky bicvkel. aby umoznila prepravu (azkych batohov vpredu i vzadu na velke vzdialenosti . Ci marne oblecenie zodpovedajllce dlzke cesty a predpokladanemu pocasiu. m6tu na miesto pumpy pouzit bombicku s CO2. kolko nase tela vyzaduje. niektorych cestnych. i ked'sa pnlis nevzdalujeme od civilizacie..• no faZko" Izolqcna p6ska Predny blatnik a nosle taSlek ~J. v 0.. Na vsetky eventuality budeme pripraveru. Pumpo 0000 CYKLOTURISTIKA. Suprava naradia rna by{ vzdy mala a lahka. pevne an~prep:ust'aju vodu: presvedcfme sa..ibatolko.L.. . ale budeme za ne vefrni v(faCnf.).75 Priprava na cestu AJ KED SME REUTfVNE PRIPRAVENI a neg bicykel je v najlepsom stave. BombiCky nie s).-. je moine pT~ he to uceIy vvbavif. Geometna ramu je starostlivo vypocttana tak. maf Predn6 taSka premoceny chrbat i zadok je velrni neprijemne. ked' pojdeme dlhsie ako jeden den v neutfchajucom dazdi. Poranenie sa musf vzdy okarnzite osetrit. Zobrazeny F.. aby sa vmestila do taSticky alebo do plecniaka. .vhodn~ pre cykloturistiku.

kde sa spodna rarnova rura spaja 5 ceh10lL Popraskana farba roM. bezel a pa- • RAn 'Skorrtrolujeme. Skontrolujerne opotrebcvanie prevodnfkov.e. pokial objavfme problem. 1'1rue 56 boky plas(a prerezane alebo rue Set v nich zadrete kamienkv alebo sklo. Skontrolujame. '--=::::::::::"--':. -LANKA. SKRUTKY Vyskusame. abv sme skontrolovali sulad zvoleneho prevcidu a nastavenia packy. Pochopitelne Dude to dlhsie trvat. kedy so. aby drzala prija. mali by sme pocut rovnomerny zvuk S rychlym cvakanim. Ak je to potrebne. Musia byf dostatocne zanahnute.KtUl<OVE . aby lanko dobra drzalo. ze sa pokusime pohybaf sedadlom. lanka nie su poskrucanc alebo rozstrapkane. . • SEDLOVKA A SEDADtO reVlle dotiahneme zamok sedadlai sedlovu skrutku. VlDLlCE Skontrolujeme vyrovnanie ramu E vsetkych jeho rur. tak. pevne utia1U1u~e. i'i na nich nie su stopy po narazoch a odreniny. hod v skutocnosti je stale votna: skontrolujeme ju. aku volu. Tato casto vvzera ako unahnuta. BEZNA UDRZBA I<ONTROLA FREDOLHSQU JAZDOU .SKRUTKY BRZDOvYCHKtAnKOV Upsvnovacie skrutky pevnezatiahnem:.PNEUM<\TIKY Skontrolujeme tlak v dusiach i ojazdenosf dezenu plasra. 5Ll Vyskll~am. Ak je nas bicykel v poriadku. Optimalny tlak sa vpneumatikach meni podla hmotnosti a podmienok: pri. Duralove skrutky najprv nahradtme ocelovymi. V pripade potreby ho nastavfme a zaisttme nastavovactmi skrutkami.rychlo olacat kiukami pri vsetkych prevodoch.jazdnevlastnosti najlepsie. Potorn ich vyskrutkujeme. . Ci s:Uniektore zu by poskodene. Pevne utiahnerne upsviiovacie skrutky ria pravodrukcch. Po ziskanf skusenosti spozname sk6r.ZADNYPREHADZOVAC Pevne utiahneme u peviiovaciu skrutku prehadzovaca. Ak nie 56 pneumatiky dostatocne nahustene.'ohli pri naraz:.RAMA vacich.Tlak live deny na boku pneumatiky [e iba orisntacnym udajom: pneumatika nahustena na dvoinasoboktohto tlaku drzi stale na rafe. celu ret":" namazeme. nastavime skrutku chodu paky. .na spojoch hlimkovych alebo kompozirnych ramoch m6ie by( sposobeny porusenfrn lepidla. mit stredove lozisko alebo Ci nema hlh(1 valivosf. Ocer~ve ~k~utky ~otiaIUleme'pevne. " Vysk-(j~ame s akoupresnostou dosadaju klatiky na rafik. Odfnrbenv kruzok. ale aby sa pohla pri pade. I'rehliadneme loziska nabojov kolies a dotiahneme koncove rnatice na oskach alebo r)'chloupinacie pakyo Skontrolujeme hlavove loziska a v pripade potreby ich dotiahneme. ci sa pohybuju ztahka a nepreklzavaju v miestach uchytenia. • VOtNOBEZKA Ked' nie je volnobezka v zabere. ocelovom rae me znakom strukturalneho narusenia. pevne utiahneme. podrziine predne koleso a kolenami zakrutime riadidlami Tak isto dotiahneme skrutky u pevno- TLAK V PNEUMATIKAcH Pneumatikynalmstilne na spravny tlak. maju vyssi od pOl' a zaroven sazvysuje aj nebezpccie poranenia. .BRZDOVE PAKY A lCH UPEVNENIE Upinacie skrutky objfrnok.ze budeme. rovnako ako loziskav pedaloch.SKRUTKAPREDSTAVCA Skrutka musi by( dostatocne utiahnuta.objtmok-pak cok prehadzovacov.tlaku 34. hadzovaea.zde. . "ysku~ame' tak.SrfCE . Podla potreby ho nastavtme. ci su vsetky lankovody neporusene. skontrolujeme miesto. Ak sa paka zda byf volna (prflis tuha). Ci dreSty spfc nie ohnute alebo prasknute a presvedcfrne sao ich rovnomernej napnutosti. c) 511 rMy ciste a bez stop po narazoch. Je vsak lepsie vyriesit ho ihnecf.tme.kont:rolujeme. . ~isa. ktofe pevne dotiahnerne. Vyskusame Ianko a preradujerne prevody tak. Vyskusame vidlice.. Zuby koliesok nesmia by!' zlornene aleboohnute. kde je prfcina problemu. V tesnej blfzkosti rafu pridrzfrne nejaky predrnet a zatoom€ kolesom.PREDNY PR'EHADZOV AC Aby sme skonrrolovali funkclu a umiestncnie pacok pre- • RETAZ A PREVODY btacame ktukami dozadu a sledujeme. Ci niektory Ciantik refaze nie jestuhnuty. ale aby s~ l. Kotviace skrutky dotiahneme do tej mieI)'.e by( na. Viae nez 3 nun bocneho alebo vertikalneho pohybu znaci velku nerovnost. PRED KAWOU JAZDOU • LOZ1SKA. merume pri otai'anikfUk prevody a doladime nastavovaciu skrutku lanka prehadzovaca.76.77 Kontrola pred dlhsou ·azdou na dlhsiu vzdialenosf je vefmi dolezita podrobna a systernaticka kontrola celeho bicykla. . L -' . ale skru tka Janko neposkodzovala. Pri zadnom kolese maju bye spice bliiSie u prehadzovaca a menej utiahnute nez na strane protilahlej. "by zostali pri jazde na mieste. dame opaf duralove a S citom dotiahnerne.5kl'a az 69 kPa vysk(lS. ako improvizovaf na ceste. bu deme skoro hotovi. Potom skontrolujeme. :-. Aby sme ju vyskusali.ei su rovne.

• Skontrolujernea vycisume. .a I'LAsTE A DUSE PIID. podIa potreby ich pritiahneme alebo povolfme. • Namazemevolnobezkua ozubene kolieskaa skontrolujeme ich • Skontrolujeme. • Skontrohijeme priecny pohyb predneho a zadneho preba:dwitaca "podra'pbtreby ichl1astavime. '. pretoze potom sa nam budu ostatne prace Iahsie robif .kotvtacou skrutkou lanka. Odstranime z mel"! kaZdy zadrety karnienok.wvacaa vlletky ~to~ne-capy" puzdra namazeme. - '" . • V~etk)' kanuenky '<1. tinje su prasknure Podla porreby ich vymenime. ci zostava stredu nerna pnlis verki:i volu alebo.. STREDOVA ZOSTAVA KOLEsA: .• Skontrolujeme. Viae ako 3 rnm boenealehovertikillne vychylkyvyiad"j([ certtrovanie • Vyi'islirrie riify. podla potre by povolfme alebo u tiahneme.e a vysldiSanlev~etky lanka. • Prevodruk y vy6stime.. Vsetko vybavenie na cistenie a mazanie marne vzdy po ruke. . . .Skontrolujeme sulad mdexov ukazovatela na odadatej packe 'iL ozubencllo\<olieska a podla polwby nastavime napllulie lanka' nastavovacou skrutkou alebo. i.isoty"z dezenu odstrarume.LE • Skontroiujemespravny tlak v pneurnarikach. d su rafy-rovne a-spice roVnomemenapnute. • VY¢. • Skontrolujeme.akuzeYmi (k6nusy).zlomenezuby.p .. 1'. . najprv jm)(istime_ 1 I' • Prezrierne. • HhlVOVUzostavu namazeme. .. i'i retaz nieje nadmerne opotrebena alebo .i niektory jej ci>l. Ci su vsetky skru tky a rna lice utiahnure obzvJa~t' tam. ~ .Skontroiujeme. akbola znecisrena. Vsetky potre lonerna rice. ako. . • Podla polreby.presne sa clotykajd kMtiky s rMom a ti sti spravne natocene. t • Duse. • Skontwiuj. Ak miime lM.poskodena. s6 lanka na pnute a Ci plioit Iadaru pr(slusnych prvkov nepreklza"aju (brzdy a'preYody)...nok nie je stuhnuty. .eme. • Skon trol ujeme.78· BEZN. • Namazeme skrutky brzdovych capo\' a podla potreby kh dotiahnerne. rychlouplna& na oskach lllilioja-pritiah!"leme. ktore boli casto optavovane alebosu riedke.eme v)7pfnaciu silu niisJ'apn)'c hpedalov. bicykla mozu preriahnu tim .~. ti srirovne a nemaj u_ opo trebene'alebo zl 0 mene zllby..Sko!ltrDiujeme. • Skontrolujeme upevn0vacie skrutky brzdovychcelustr. • Skontrolujeme upevDovacle skrutkyklatikov. utiabneme ich V ktuke. podta potreby ichpritiphneme alebo povolime. Skrutky dotahujeme sa vhodnym .a skontrolujeme. nastrojorn a s dio[fi.itene: Podla po lreby ich vymerume. • Kon~ov''_'''[lalice.tuhosf. • Skqntl"(lIujeme-gebmetriu ramu asrav jeho rurok. i'i nie su poskodenepcmarazoch aleboei rue soupretlacene.SkGntroiujeme..nastavenie.Skontrolujerne loziska pedalov a podfa potreby nastavfrne.Podla potreby ich vymerume. vymenfme. ze bicykel d6kladne ocistime. -p: nie st1 na kolieskach volnobezky oporrebovane aleqo. I'i nie suposkodene kLipsne a praskuute remienky.istlnievodftka prehad. -ce Cy~ ~.l. .akosilutiaimuMkJuky na oske stredovej zostavy.. NAso]s • Skontrelujeme.)e votne.. .. ~i zostava hlavy nerna prili!frt6 vorualebo ruliost..dezena. VilEOBECNE RETAZ • Skontroiujeme..prezrieme [eho opotrebenie. duralovesucasti po!ikoair. " . PREBllDZOVACE oporrebovani e. LANlcA 00 • Vyskusame. • Skontroluj "me. brzd a kotviacich skrutiek. . • Vyi'istlrn. ci nie suposkodene lankovody. ti mesu rozstrapkane alebo pokro. ped. . ti lofbkii predneho a zadrullio ruiboja nemij6 p.ne<'.nanesieme voskalebo mazadla. kde-sme nepouzili zavitovy tmel. • Vktkispic" yYskMame.. 6 tela pedalov nie su prasknute.isln\ s n'adst:Witernymimiskami '1\ kuz"fmi (k6nusmiJ." . Prezrierne. • Skonll'<llUj. Zacneme tym.laniek. skontrolujeme. z Iahkeho mazaniaa nastavovania. . • Ak s1.rlliS ve)'k(ivolu ale be ruhosf Akmame lo~i_sldi nadstavitelnymi s miskami._Namazeme zodpovedaiticirn mazadlom. • SkontrCiiujeme. .A UDRZBA ME SACN A :OD RZ BA • 79 Mesacna udrzba lv1EsACNA UbR2:BA l'ozOSTA VA Z jednod PREVQDOV"iSYSTlTh-f uchych kontrol opotre bovania. HLAVovA 2:0STAVA BRZDY • Skontrolujeme opotrebenie brzdovych klankov.

i centrovanie. nechame kolesa odbome vycentrovat.edneho . vcifnobelliove.ne a navleciemeich do Iankovod t. JEDENKRAT DO PREVOI. vymerume poskodene alebo opotrebovane.¢ Iankovody.volnobezk . poskodene 3." pedalove lo2iskll. (Iankcvody nero· fiahnute teA on om narnazeme).hodnyli1 mazadlom..r a skontrolujeme.VA .tzn. ci nie su rurky ohnute _ alebo inaksie vrozpustudle.1<01 ieska. Potom retaz vystlslme a namazerne v.. • Ak je to.ntrova t. {li-rrie sil ROKA opotrebovane.. aIBP" vertikalne vychylky vyzadujo. dalsfmesiac prehadzovacov atd. Podla • Utiahneme koncove nabojov kolies. f0 ~as ri. • bemontujeme sedadlo. Rozoberieme vsetky suciastky.sklljetr)e rtlm a. d~lgie su:l'iastl<y (Okr. vsetk y potreby vymenime a namazeme guratkovEHo!iisJd. Ak zadrha va: PREHADWVACE • . maticealebo rychleupinace na vsetkychoskach ' • Sko"trOluj~. • Skontrolujeme. prtpadrteejopotrebovane zapuzdrene loziska. y a prevodruky. alebo venceky Ioziska. VyCi5 time.Vacsina tychto ukonov sa vsak mozeurobits pornocou jednoducheho naradia. spravne l.lOoShipe.nutne. podla Vymenime nastavovacjch sknttiek. ktore je dostaf iba v specializovanych predajniach. • Brzdy zlo~fme nasp". Vymerume. I' LANKA • Nahradtms poSko.DI. ~' • Sl<.AYOVA ZOS'TA.natiahnuta.Rozoberieme I II tel~ avodltka prednaho j' zadneho prehadzovaca.stfpik sedadla a skrutku predstavca. VSefky cash vyC:istitne anamazerne.potreby vymenfme a namazeme. vytlstlme vsetky ichcas'\i. • Retaz rozpojime. . alebo prasknute. !i:l'"ty je narazeny alebo hie je a zadneho naboja. • Zlozimes(rCiastl<y podla navodu. • Lanka p.d overfrne Jeh~'nasta v.d~. .80 • B EZN A (LORZ SA ROCNA ODRZBA ·81 Rocna udrzba by sme mali nas bicykel uplne rozobrat. pro blemov. Utiahnerne kotviace skrutky Ianiek lak.dezenu odstranima. vycistime ich. Skontrolujeme.na. ti retaz nema stuhnute clanky. • Podlapotreby vyrnenlme brzdova klMiky. • Navo. Vymenlme . zdemontcjemeju a namazeme. i oporrebovane zapuzdrene loziska (ak maju.JOVY SYSnlM • Skontrol ujeme ozubene .funguje: bez o:Jei. Vymentrne. klipsne alebopretrhnute REtAZ ..ZObel ieme hornu a d"lntfila. ktore bolrcasto cpravovane alebo siiriedke.Ci ~u rqvne·nify a. Niektore suciastky.Retaz.Qntn.enll'Mu kOliesj: .tky. vyzaduju specialne naradie. Porum vyskusarne chod.atocene: HI. Viae ako3 nun !:>ocru..Rozoberierne • Vymerume ich vymemme a namazeme. vymennne moine h 0 liyc. Ak je ich pctrebne'vymenitrpotom vyinerume naraz v~etky prevodruky.opotrebovany vod iaci a narmad ko tu~ik.' ". PLASTE A D"USE • Vs"tl<y kamienky a n""isl6ty z.. • PIMte. kaZdy.Skontrolujeme. PWJi:E • Vymenfme praskn u fe tela pedalov . HRZDY • Namap.me.'emit~e_. krora j" nadmeme opoll'"bovana.s( loziska . presne • RO. nastavfme priecnjl"pohyb. Ci saklatiky dOlfkaju rafikov a i'i $\. vymerume. i'i votno bezka.as.su nadmemeopotrebovane alebo poskodene vymenfrne.alebo.stredoee] oske.enie .sp'i~ maji\ rovnomerne pnu Lie.a. . ako stredova zostavaa Ioziska nabojov. prlpadne remlenky.emebtzdo"e~apy. '.ilujeme. jeden mesiac oprava pedalov. -rd J"!<iS1apnych ruechanizmus \rSEOBEtNE ped<iloih vy'asHme a namazeme upina. ako s)i utlahnute kluky. Pnpadne pouzijeme vanickus kefkami. • Skonh'olujeme spravny tlak v pneumatikach. d'alMmesiac btzd.Janka.ktore.ko1ieska-" refaz.hlavovej zostavy a vse tky casri vyi'is time .podfa.(S8. zlozfme azbavtme ju lWGSlot a mazadla • Skontrolujeme gecmetriu po~kodene: ramu. NABOr~ KOU!JS • Rozlofirne loZiskii.. • Zmontujemevsetky st'iel. rozpletene alebo pokriirene Janka. vymerurne. potom vsetko namazeme a starostli vo skompletizujerrie. aby sa lanka neposkodzovali a jemne nastavlme lanka pomocou SrrtEDOllAZ05TA VA • S tredovuzos tavu row berieme. KOLEsA / • Vycisnme rilfy. nanrazeme. Rocnu udrzbu je dobre napriklad rozdelif do jednotlivych mesiacov .p.Ci droty splc nie 8U ohnute potreby tch vymemme. vycistfme vsetky casti.pi:esnu polohu jlfelmdzov'lcov riav~etkyQh prevodech.pnlis vefkti-v6I'u).a namazeme gu:fUky. skentrolujernespravnestfunkcie a podfapotreby nastavime.Predne a zadne brzdy rozmoruujeme it "yciSthxV'. .

mozeme ide nahradit.NAImADA DUSE KaZcly cyklista by mal matpumpu._SNE ZAPLATY Moderne rlMt'" maju tenke sjeny.. aby napfnaci kat-lie ria vvstretom ramene napmal refaz . • PRETRHNUTE SPOJOV AClE LANKO BRZDY Ked"sa nam rozpl elie alebo pretr hne spojovacieIankobrzdy. ktoreho sakatdy cyklista obava.om otame ich lntleou a previazeme. Skusime by! trochu vynaliezavf .i kuskom pevnej SHUrY_ • PORUI'REHADZOVACA Pri poskodeni rnA prehadzovaca dame re taz na prostredne koliesko a pTehadzovac zviazeme snurkou tak.• 8J Nudzove opravy na ceste MOMENT. 1 . Ak sa otvorom d..riesenie mdze by! blizsie.ink!ivetiticku alebo dr6t a previazerne paskou alebo pruzkom oska zlonu. ze ju nername prave vtedy ked' ju naiviac potrebujeme. :.Aby k tomu nedoslo. .PRETRHUTA REtAZ •. Vyzaduje iba trochu predstavivo.si. • BRZDOV A pACKA Ked' sanarrrzlomi brzdova paCk a.. V n~jhor§om prfpadeplasr vypchame travou. narnotame eliisticku alebo izolac1111paS. ako. Zoznam dobrych napadov. 11~ m zo sedadla zos tanu iba ~. na viazeme kus dreva na klinec. BEiNA UDRZBA NUDZOVE OPRA VY N A CESTE .iaslku. • PNEUMA TlKY Ak sme si zabudli supravu na lepenie alebo zaplata nedrzi. Ak nam ~. Potomvloznnespaf dusu a nah usnme] u. alebo tie ~asti lanka. I I • ]'REDNY PREHADZOV At Ked' sa rozlomi.KU okolo lankovodu tak.VY Aky ~a1'Unerii~ . • LOZISKA HLAVY I'd jazde. ale vadinou zistime.Rovnako mo>:eme pouzif pasku na stiahnutie.. je to situacia velrni neprjjemna. v Ak je pcskodene-uchytenie a vedenie Janka vovladacej packea lankcvcd vyskakuje. To lE TEN . Dusupotom vlozfme spar. abydrzal v uchyteni.alebo i.82. tenkymi prnZriymi prutikrrii. . Asi po pol hcdine budems musief opravu opakovat. bahnitymterenom alebo vodnym tokom chrarume 10iisM tyro.v d'alSej"jazde. • ZAPLATANY 'PEDAL .alebo sveter a priviazerne knskorn !lmCii:ky. .I '" l -~ • POSKODENIE SEDADLA Ak narn na ceste dosluzila vypchavka sedadla. latky. rreba diem podloztf nejak}'mtenkym materialom: kuskorn kartonu. navlecieme kus vhodnej rtirky nazvysny pallyr a pripevnfrne paskriu. m6ieme menst defekropravit nasledovne: dusu opatrne vyberieme z: ploiSia. nasadime retaz na prostredny prevodnfk. Cez vii(~iu dieru v plasti sa mM:e vytlacifna povrch i nafukana dusa. Sme naceste a zrazu sa bez akehokolvek varovania pokazt dolezita suciastka.. odstranime lanka ill cely mechanizmus arucne .Aha vam zni~l pedal.\ ~l'dadLa nii' nezostalo alebo nl"I~ moine ho opravir.sti: vacsina zavad sa da opravif improvizaciou s vecami. aka si pomocf pri nepredvidanej udalosti je nekonecny. • DO~A. te navlecieme knsok duse cez hornu a dohur.. pornocou ktorejupevrume su'. . Ak sme na horskom bicykli d'aleko od civilizacie. namotaroe okolo ssdadlakoselu. ale oska \7y drzi't mOZ:eliie ho nastavi i Ked'stratlme spojku retaze..casfhlavovej zostavy..starymi novinami. .myslfme a pomerne jednoduche. starou dusou aleboi obalomod zuvacky. vyl:ierlumc i sedadloa ideme v stoji.. lfstfrn. ale pomoze nam to aspoft trochu.l'llASRNUTE SEDADLO III.a poskodene mies to omotame knskomizolacnej pasky.---. do pneurfiatiky. ktorenie sn kryte v lankovode.. ktore rname po ruke . prestrtfme drotom alebo kusom dreva.

dlhsiu casc pouzfvame ako nasadu kfL\~~. Pasky mozeme vozi t na r6znych castiarh bicykla . PLASTICKE sf AHOV ACIE PASKY Vzdyje dobre so sebou vozif niekolko obzvlasf ku pevneniu niektorych cash k r<imu v prfpade. napr. mozerne drotu. zlozfrne pneumatiku a spice nastaviskrutkovacom. aby vnutorny zavit stredovejosky mohol v drew vyre~af zavit ria zaskrutkovanie. susednych l:l(ljva~M odstup. zeponed.Ictorou chceme pootoci(.7-<1f nahrad II za skrutky'alebo iue sMiilstky.84 • BEZNA UDRZBA NUOZDVE OF'HAVYNA CESTE . Drevena UpBVhovacia skrulka kluky musl by! zhotovena 0 trochu viii:ilia. Napr. prtpevnene k sedadlu. Ak nell1~me Cfm centrovat. Takll nahrada skrutky drif lepsie. lebo imic by mohol drdt uviaznuf v priestore medzi kolieskarni. me tie: . Drevena skrutka ma samozrejme nizsiu pevnost.nam spadne reraza srratime nit. Centrovacim krucom utiahnerne volne spice.odstrihnerne tak. Na raf zatladme talc silno. bez ktorehb by S\I Ziad_riycyklista nemal vybrat na cestu do terenu. k opore nosira alebo zastrcene do sta hovactch pasok. Turo. Hlsok pevnej han dry alebo podrazky. ked'praskne objfmka.v okolf najdeme.85 IMPROVIZACNY KEOC Aby sme nudzovo nahradili kf0<::. Spodok pridrztmena zemi nohou.ai:ne presah na kazdej strane asi 2. 5u vefmi pevne a uzitocne.aby sa koleso co najviac vyrovnalo. priviazeme. (Pouzitefnyje drot z ramienka vesiaka na ~aty_) Retazpresunieme na koliesko. a obrarene. stlpika sedadla. 1<tory je pmzny a moze drzaf nastavenu polohu. ak chceme povolovat. ale mala by ntis do_viezfai domov.came v srnere hodinovych 1"ln>iiCiek. Kratsiu cast dosticky oprieme 0 maticu a druhu .kusoksnurky alebodrotu kplochej do§bcke. na tyCkll. Ak lanka nemozerne priv lazar. QrM VA LANIEK Roztrhnutc lanka rn6ieme ruidzovo spojif tak. slip alebo inu pevnu oporu. 6alej potom pokracujerne pomaly a opatrveJ'mi pomaly. blvor ncrupevnenlekmko DR6T AKO NIT RETAZE Ked.obycajne Ii rvare Z€mia- koveho lupienka. alebo sa strati upevnovacia shu tka. aby presielmedzi vidlicou abrzdami. Z dreva !}l6teme vyre. zekoleso vyberieme a uchoplrne do ruk tak.napr.ota. OSMl(~KA Po kohzii alebo naraze m6ie bid:l cyklista skoncifs deformovanym kolesom. staruplechovleu.zavadu napravtme tak. aby najviac zahnutecasti rafu boli hore a dole. preroze Sa pretrhlo prlliil bhzko ov ladace] paky. Ze ho vyrovnarneaspon tak. Drot zasunierne do prazdneho otvoru a potom clankyretaze provizorne spojif kuskom ho. tak.~-cm Konce drotu potom zahnenrepozdlz refaze dozadu voci pohybu retaze a pritiahneme ich paskou. . ak chceme zatahovat. DREVRNA SKRUTKA P(miijeme vreckovynoz.inej suciastky.o strom. Koleso oprieme.. mozsme skusif iny postup. ze lanka priviazeme na Kosik 'frase na rame alebo na iny vhodny predmet. ktore.. Pouiijeme na to kusok tvrdeho dreva. ze konce naviazeme na nejaky predmet. Sruirku ovinierne okolomatice alebo. ktore rna od .

po:zri str.je vsak velrni zriedkava. alebo spojky ramu. Presknsame. Kazda takato oprava vsakvyzaduje specializovane dielenske vybavenie. je nepochybnymznamerum.by sme rnali nechat ihned opravif. Mensie U"\ozujednotlivo vymiei\at. kym ich skontroluje odbornik. BEZNA UDRZHA POSKODENIE RAMU • 87 Poskodenie faIDU K PoSKODENIU RAMU BrCYKLAmoze dojst' bud' v dosledku narazu alebo jednoducho z unavy materialu opotrebovanim alebo kombinaciou oboeh. pretoze sa rilly daju vybrat a. Lepene hlirukove ramy sa tiez Iahko upravuju na rozdiel od zvaranych. PRASKLINA RAMU Praskliny ramu maju rendenciu vyskytovaf sa naima okolo ramovych spojov a bj'lvaju dosledkom staroby ramu alebo nerovnomerneho ohrevu pri jeho vyrobe. Najfahsie sa opravuju ocelove ramy. ktore sa deformovali. potencialne poskodzuju ram. vezmeme doodbornej cyklistickej dielne.alebo sa zachytil 0 vyplet kolesa (v dosledku zleho nastavenia prlecneho pohybu . To mote vawe narusifzmsnu prevodov. Pri zobrazenom rame relanvne pevne vidlice odolali. [e zlomenie ramu . Aby sme skontrolovali vyrovnanie ramu. ktore umoziiuje [azda na horskom bicy kli. pretoze opakovane ohrievanie povodne tepeIne spracovanej strulsrury sp6sobuje narusenie skladby kovu.86. Skontrolujeme. 6 rue su INE POSKODENIA JAZDA V. Strhnute zavity v stredovej rure sa tiez m6zu znova vyrezat v odbornej dielni. aby tietovzdialenostiboli rovnake. Niektore zdanlivo mensie poskodenia mozu vie sf neskor k daleko zavaznejsej poruche. ohnute vidlice alebo prasknute zvary rurok. obzvlas! IIkrokovych svsternov. Ocelove rury sa KONTROLA RAMU Ob{azmi ovladatelnosr brcykla byva c:asto sposobena ohnutun ramu. Ci je struna napnuta. ktora by mohla sposobit vazne poranenie. upevrume dlhu strunu na hroty zadnej vidlicea vpredu jedenkrar otoctme okolo Tilly hlavy a potom ju natiahneme k druhemu hrotu zadnej vidlice. Poruchy ramu.NAROCNOM TERENE Skoky a <falsie akrobaticke kusky. Hlinik vyzadujena jeho zvaranie odbormka. Skusenf jazdti tlmia narazy rukarni a nohami. aby sa nerozsirovali d'alej. Ocelove ramy maze odborruk bezne. aspen dovtedy. Niektore hlinfkove ramy maju vymenne zsvesy r~r. ~oby mohlo byfnebezpefue. Rozdiel had 3 nun medzi oboma stranami nazna- rame spojky . ze prehadzovadnarazil do zeme. Pravitkom zrneriame vzdialenost na oboch stranach od sedadlovej rury Idealne by bolo. ze ram nie je v poriadku. ak ram je inak celkom v poriadku. Vsetkym poskodeniam ramu venujeme teda pozornost. Avsak opakovana jazda bez vacsiny vyrobcov nechcu takto vzniknute poruchy ~. Bicykel vyrovnat. Mnohe poskodenia vznikaju z opakovaneho namahania. ale vyplaca saiba vtedy. Nemusime si nutne vsimnuf kazde poskodenie nateru.NARAZ Vazny celny naraz nemusi vobec ohnuf prednu vidlicu. StreOOVQ SpojkO CELNY. sa [edina porucha. ak SIl na praskliny na povrchu mozu na tvrdo zvarat. 46). ktore vyvadza koleso zo stopy. ze sa bicykel neda dobre riadit. OHNu-rY ZAVES PREHADZOV ACA Tato porucha moZe by( sposobena tym. a preta je dolezite pravidelne kontrolovat. takie bicykel to1'ko netrpi.vratit spar do povodnehc tvaru. svoju dan na rame a zaruky tychto skusenosti si vezme cujevylmutie ramu. aby sme ho nechali . Tento drub poskodenia nie je neopraviteIny. ale naraz sa preniesol na hornu a dolnu rtiru. ale to. ale seriove bicykle maju povolenu odchylku do 3 nun.vyrnenit. ci nedoslo k poskodeniu. .

>ti(brzciove klatiky alebo (M • Vymenit'brzdove klariky • Orra". BICYKEL PRIZNAK Klepa nie-a chv enie PRAVDEPODOBNA P RICIN A • Porucha v nastaveru bl'~i\ • Uvolriena predna vidlica.:i S a lebo v lhke _ Brzdoveklatikysu Ie opo tre OOvane .alebe f.inne nev rncajti. PRiONA • Hlavovazosrava je uvolriena alebo sruhnuta .34-35 prehadzovaca • Lanka prehadzovacov zadrhivajL' (su vyfahan".M pedalov pI)lis utiahnute • Reta z poskodzuje prehadzovace • lCo.' Vyrfj.klankov • Pritiahnuf upevitovacie Relazkfze • Retaz je 01'0 tre bovana • Stuhnu ty clanok retaze • Zuby.55 41-43 ifymeni. a aka shim komurukovat.Nespra vne na ~oc_enie brzdovych kMti.poslednom prepieh• D u.raf . vymenir VOI'J.:pst~-W)J • Nasiavif streciovii zostavu • Nastavif osku loziska pedalov • N"mazata rpihy. ktore vytvaraju typicky celok.y pohyb.34-35 . • Pedla-moznosti vyrovnaf • Nastavif alebo vymenif . Vsetky bicykle pri jazde rozpravaju stalou melodiou sumu... Skont'ffilova{ nastavenie sto py a nedra t vyrovnat nim ·6()"':61 Koleso mavolu • Uvotnene loziska 'Y nabojoch .' PIM. .nabojoch • ~ozcentrovane_ ko!es~· • Hlavova zostavasazadrhava "Cvaka.1oh!'iku .52-53 ·66-67 _ 40-43 • Utiahnut hlavovu • Vyoentrovaniekolesa aI ebo od bOI:i1a oprava • Dotiahnutieskrutky • Vy6Sti t .-Vi f hi ii"ov6 .34~35 .11af zubv alebo ·52-53 .nastavenie brzd • Brzdove pAky Sa priocn. tym viaeejsi budeme uvedomovaf technicky stav nasho bicykla.) .62-63/ 66-67 .1 ria tQi'errie brzdovych. Zu by prevodufka sir ohnure alebo zlomene • PO!'u~er".~aje s fa ra alebo chy bna .40--43 ciiuwk . Nastevif loztska v.'e(aze prj brzdem • Vy:rojr[i~ni.ve" zvukv pri sliaparu • 'Oska stredovej zostavy uvolnena .Uvolnene brzdove ramena skrutky Caste prepichnutia • Prflis nizky rlak -v pneumatikach • Dr6t spicepresaheje do rafu • PIaU po.StUhi1Ury • v}.e 13fzdalebo nas ti.beine kolieska) . eim viae jazdtme. namazat alebo vymenif lanka . Tento supis l:JYnarn mal pomocf pri hladaruprfciny poruchy nasho bicykla. rozhybaf alebo vymenit' • Vymenif:Preyt>dhik.hrzdove • Nanfiarne rafu alebo jeho rozcentrovanie • Uvclnenie upevnovacej skrutky brzd • Loziska stredovej zostavy priM utialmut'.55 .a namazaf kotuce • UJlirhri.• 48'-49 n1m ozubenym kolieskom • 50-51/ • Naruadi' spraynym typom v olnobe:z1:.IieM • Z1.6-49 • Nemazaranastavlt • 44--45 alebo vymenit lanka • 'Nastavif indexovanie s prtslus.dlicu~bi<wkel ne:cha i odborne vywvria_.Pr. vlhk~ alebo nec.clhltroval'Kolesa • N asl. cvakania a sycania.a volne .sla • Vymenlf 1'1£( • Vymenir' d'u~u Nedokonale prevodov zaradovanie cas.kIatWy '.Vyci.erua brzdovych zosravu klatikov • Uvofnena kluka • Oli.e nastavene 4.<l.Jl8' BE:?: NA OD~ZBi\. su rozstrapkane alebo inak poskodene • KI at.51 .bafrefaz ·64-65 io 32-33 • 6Q--61 RIBSENIE STRANA .. Qo. prevodruka alebo volriobeznych.br3dove klMil<y a.Vymerllt osku .24-25 ·66-67 ....25 • Nekomparibilna retaz (prevodruk. volnobeznekolieska "arelaz • Poradte sa v odbome] predajni 'ale bo dielni .edaia· . brzdove paky • Brzdove klatiky (rlif) su mastne.mm:a.40-43 -40-43 . Nepresne nastavenie indexovaneho manenia prevodov "nechodi" . vorl1o.prehadzovaca . pokial' je vsetko v poriadku. .st4 -zvclnobeznych koliesck alebo z prevodnikov Refaz vyskakujc • Prevodnik je uVOrrieny • Krivy prevodnfk • Narusene nastavenie priee' ne ho pohy bu prehadzovaca •.53. Musime pocu va it hladaf a skumat neobvykle zvuky a musfme hladat prfCinu ich vzniku.Vymerijt.f-p'revodnik nepohybuj ti Brzdypri pouzitf plskaj''( a vfzgaj(J • Brroove klali ky (!ill) sti ne.tveniic n.\iahnufkfU'1$6v" skrutky . MOZNE rORUCI-IY A lCH ODSTRANOVANIE ·89 Moine poruchy a ich odstrariovanie JE D'i. nadmerne opotrebov an" .rmta Drltnutie pri sliapanf na pedale . akoho vyladit..io<. .'NAMIO<YM predlzenjm nasho tela. ~y brzd SU opotre• Brzd 0 ve lankasa bovane • Vyllisti't'.kcliesok '. nevhodny pre dany raf nutrnebol skorarelovany • Opo trebovarw d ezen . • NasbviHoii$kii pedalov refaze • Nasta:vicvoditl\a Brzdv nepracuju 6i.(nasta vil).L..a pritiahnu ( hlavovu zostavu • V.tAkprob~em pi'efrva va. VyCisll.riadenia PRIZNAK Ob(llzne riadenie PRAVDEPODOBNA RIBSENIE STRANi\. • Zapadka (pozri Slovrucek] zakli. Nauctme sa.Oska loziska pedalov uvolnena .• Nastavif brzdy • N itsta vi.I<ov .tMe prehadzovaca su Iipina ve (zadr Mvajti) • Na$tavi(lDiisk<l.Predn~ vidlice je ohnuta • Zhi stopa kol esa • Nasta vit.46.52' oska stredovej zostevy.ufspiijovacie shutky . 2':ianok si • Vvmeni!refaz namazat.?~i(.Upravi(tlak pneum"tlk • Qdpilifpresahuj1:ku • Odstranif ostry predmet z piJ.

moZe sa . Zatiahnunm na brzdove lanko vyvolava kliesrovity zvieraci pohyb.ramu. ocelovych rur s pouzitnn nezeleznych zliatin. prehadzuje retaz medzi prevodnfkmi (stredove ozubene kolesa).ch ramien sjednym otocnym «apo). Technicky vzate je i bkykelHPV. Kazetove L()ziSko pozri Zapuzdrene.cez paky ovladane nohami. hnacom. • •••• •• . Preradovac Mechanizmus menenia prevudov (obvykle ovladany lankom).OVNICEK SLOVNICEK ·91 Slovrucek A Aerodynamicky odpor Odpor vzduchu proti pohybu nejakeho telesajekombinaciou a) tlakovehoodporu . rozstrapkavaniu pri styku s lankovym vodftkom privarenym na rame. • ~ J . Optimalna Frekvencia sliapania ukazovateli ovladacej pacley.noh je nelinearny. mosadz.kolese vytvarajiicipohyb cyklista. u horskych 'bicyklov byva sklonena dozadu.rlo ktorej sa skrutkuju konce drotov (spicov). cel'usfove brzdy obvyk Ie S centralnym tahom. ai 85 oITii'okj min . Napina dr6! vo vztahu 1< rafu kolesa. Uhol hlavovej rurv ovplyvi'l1. ltd rozdiel od hornym a spodnym koncom hlavovej r(ny: Obsahujeloziska. N k jemnernu nastavovaniu laniek. ofai'af v srnere hodinovych.sa brzdove klatiky prit!<icajti. Aby system pracoval spolahlivo.ktora sposobuie otacanie. Praktickysa tentonazov 'pouzfva iba preakekclvek ine vozidlo s Iudskyrn pohonom. . PrJ utahovanf sa pouzivaju centrovaciekluce (cenjrakluce).Cefust Cel'us( pozn. Predny prehadzovat prevbdov'(obvykle Mechanizmus menenia ovladany lankorru.Pre to K Kaliber'Hrubka alebo priemer. . Koncovka lankovndu Suciastka z kovu. Hlavova zostava je urniestnena medzi KI'uka Paka spajajuca pedal. ako napr. ktorym. p Fajkovame Proces spajania dvochkusov B eelustfbrzdy na. okrem bicykla. Kovovyalebo tvrdo-plastovv nosruk s gumovou alebo plastovou trecou plcchcu. Prevodovy pomer Zmena velkosti sily alebo pracev hnace] casti syst€mu k velkosti sily 00 .aby prenasal hnaciu. aby cyklistovi poskyrla viacej priestoru. Predstavee Spaja riadidla polohu s krkorn prednej riadidiel. ktorou prechadza lanko. ako spajane kovy.tjne vodorovna.lozisko Nipl dr6tu Podlhovasra rna ticka. bubnova) Zariadenie. zostavy: nastavenie prehadzovaca. striebro. packach menicov prevcdov. zosilnene a kolesa sviacucelovymiplastrai. .silu. na nich supacky bfzd aprehadzovacov.je riaditelnost bicykla. vyzadujepresne umiestnene na brzdovvch packach. J e UJ~eM ich smeru.rafe.ruciciek alebo proti I Indexovany system Lankom ovladany krokovysposcb zmeny prevodov. Nastavovacie skrutky su F Rychlost sliaparua merana poctorn otacok za rninutu. Prevod System mechanickeho prenosu energie od operatora (cykliMu) na krutiaci moment na Cel'tls(pva brzda Sklada sa z dvoch oto61y. Kufor pozri Uchylna dostrcka .l.SL. H Hlavova nita Rura. ktore rnaju nlZsf raviaci bod.Uchytna dosticka Prehadzovae pozri Zadny prehadzovsc alebo Predny prehadzovac. v ktorom prevod stihlasi s indexom vyznacenym na Nastavovacia skrutka Dutaskrutka vtvare valca.9O. Brzdovy klatik Brzda v aaboji (tzv. prevodnik o Odpor pozri Aerodynamtcky od por a stredovu osku. U prerekarskych bicyklov byva ·obyc.Human PowerVehicle Vozidlo s Iudskyrn pohonom. vidlicev rame hlavy. pedale KYuk0vY prevod opisuju kruhy. Velkost predstavca urcuje predozadnu Krufiaci moment Sila alebo energia. here brzdfkoleso v naboji.ktora spolu s brzdnym povrchom rafu kolesa p6sobia prizastavovant bicvkla Bubnova brzda pozri Brzd a v naboji Horna rura Rota spaiajuca hlavu so sedlovou rurou.ktory Kombinovany bicykel Nazov pouZity pre bicykel. ktora rna na konri lankovodu zamedzif jeho vzduchu po povrchu teresa.Hroty vidlice Zavesyna predne] a zadnej vidlici. cestneho a turistickeho bicykla: rayne riadidla. v ktorych sa otacakrk prednejvidlice.. HPV .ichdruhuje 95az 130 otacok/min. v ktorej sa otaca krk prednej vi dl ice (predna vidlica) v Ioziskach hlavovej zostavy. na ktore sa upevnuju osky kolies bicykla. ktory spaja vlastnosti horskeho. prehadzovaci alebo preradovaci.obtekanie .hodnota je 55 pretehrske disciphny podla. Pohyb. ktory preraduje stu pne zosta vy unas a~ ov vnutri na boja zadneho kolesa.11.bicykel. System zostrojeny rak. na rarkolesa. .cdpor zo z6ny podtlaku za relesom: b) trecieho odporu . niekedy: toCivy moment.

Lanko prechadza strmenorn. na ktorornje ukotvenc lanka brzdy.znacka " . Kazetysu jednorazove a nepotrebuju ziadnu udrzbu. tym krarsia je stopa. takze obe ramienka sucasne sa otacaju v capoch sa z dvoch s Spodna rdra Rura spajajLlca hlavovu rum v uzle stredovej rtirky so sedlovou rurou a retazovou podperou (cast' zadnej vidlice). Cisty. Spolocnv nazov pre kluky a ozubene kolieska ria strede i vzadu. ale najrna zosilnuju spojenie tym. niekedy i so zarezmi pre zvysenie trerua (klinovy remen) na prenos krutiaceho mornentu. cestne 'a turisticke vsustave metrickej. aby mohli byf zavarene alebo zlepene.r. Zostava rarnovych ruruk. UrOZORNENIE Cy klisticke kon vencie urcuju. ktore sa meraju 'if milimetroch aj pri horskych bicykloch.napr.. V6Ya. v ktorej sa nachadzajedna alebo. ramienkovych brzd. Zvaranie v ochrannej atmosfere Typ zvaracieho procesu. Puzdro Uzavreta objimka alebo rurka.casti bicykla. Razvor Vzd ialenosf medzi osami kolies bicykla alebo miestami. Prfruba Kruhova obruba. v oboclr ramienkach brzdys centralnym tahom.nosicov tasiek na vidliciach.2. Refazovy subor . ktory prehadzuje refaz medzi ozubenymi kolieskami votnobezky na zadnom kolese.koleso alebo sedadlosadvojitym pohybom Iahko a rychlo montuju a demontuju. krore presne spajaju. ked)' sa kovove rury zohreju az na bod tavenia a potom sa spajaju dohromady. ie. na ktorej su namontovane kl'uky). vyi'nell<y Pevne montazne body na rame bicykla pre pnpcvnenie dalsfch sLtcastf. Vynimky z toho tvoria klukv. v Vodttko lanka Navarene alebo priskrutkovane ocko alebo zliabok k ramu bicykla. ktora je pripsvnena 11a. J e to mala do§ticka z kOVL1 alebo plastu.pohybe cvakavyrni zvukmi. S razvororn suvist stopa (vzdialenost medzi bodorn doty ku prednej pneumatiky so zemou a bcdom. podrazke topanky.viac suN~tok obycajne vo vztahu k osiarn otacarua. Kratsia stopa znamena menej citlive ovladanie. z oboch stran naboja kolesa S otvonni. kosfka na flasu s VOdOLI. ie sa horske bicykla meraju v palcovej sustave (palec . R Ramienkova brzda Sklada oddelenych rarnien. riabojoch kolies a pedaloch.navanie stopy Vzajomne vyrovnavanie predneho a zadneho kolesa bicyklu do zakrytu. 'ktore vedie lanka v miestach. nadbytocna v6YaNazov pouzivany pre vvjadrenie uvolneniav loziskovych zostavach. Priecny pohyb prehazovaca sa vymedzuje nastavovacfrni skrutkami. ktore uchytenych k ramu. 54 em). 1"imocouspojovacieho 1'. Priecny pohyb Nazov oznacujuci rozsah kolrno na rovinu bicykla. . M6Zu sa pouzir v stredovej zostave. vychadzajuca SITedova rurka Cas~ramu bicykla.hrotov vidlice od osi hlavovej niry). hare vytvaraju ram bicykla. radiacich pacok na spodnej TW'e. ze upinane. kde prechadzaju pozdlz rur a zabranuju volnemu pohybu lankovodu pri zatiahnutf lanka. kde je IIlo.ktorych sa vkladaju hlavicky 5pic.cas! systernu prevodu.7 em (38 ai 44"). Pri beznych bicykloch byva v rozsahu 96. Spojovacie Ianko Kratkc lanko. u Uchyty.cel'us((kufor) Vystupok preuchytenie cyl<listickej topanky do naslapnehopedala. Pri bicykli: 1 ohicka prevodnfka so 48 zubami sposobr 4 atacky kolieska s 12 zubami (prevodovy pomer je 4:1). ktory je stale usmerfiovany na zvarovany spoj. lanka na obe brzdove vyrov. pumpy a pod. z Zadny prehadzovac Mechanizmus menerua prevodov (vacsinoll ovladany lankom). Pri zatiahnuti lanka brzdy sa tato sila rovnomerne r0210zi prithicaj(1 brzdove klatiky na I'Mkolesa. Uchyti~ do sticka . Zapuzdrene loztsko [kazetove lczisko} Uzavreta jednotka obsahujuca uzavrete gnr6&ovealebo valcekove loziska. do.:zvaCSujlt plochu spoja a prispievaju k rozlozeniu sil v rame.6 az 111. pohybu ale lepsiu stabilitu a drzanie srneru jazdy (stopy bicykla) Rychl oupmacia packa Pouzfva sa namiesto koncovej matice kolesa alebosedadla tak. I 111 icnka. rurky do vzajornnej polohy. Spojky posobia dekorattvne.ena stredova zostava (nastavitelne ~l rcdove loziska alebo zapuzdrene loZiska " oska. kde sa. Spojovacie lanko spaia ohe ramienka a (all lanka je sustredeny do strmeiia. ukotvene. ale menej ucinny a drahsi nez refazovy prenos. Cim val'S] je ohyb. Spojky ramu (mufny) Tvarovane objimky. Neziaducemu vplyvu oxidaeieje zamedzene inertnym plynom. Remenovy prenos Pas rernena vyuzivajuci trenie.Strbcr vsetkych rurok.92· SLOVNICEK SLOVNjCEK • 93 alebo prace v hnanej casti systemu. kde predlzena oska hla vovej rurky pretne rovinu zerne a ohybvidlice (vzdialeuost.plaste dotykaju zeme. charakrerizovaneho pri otacavol11.

31. 46-47. 91 kontrola S? kontrola pred [azdou 7'7 prachovka 62 skrutky 62. 21 77. 44..40.78.75.naboj 56.93 ruidzove opravy 85 rafiky 28. zadny.90 aerodynamickv wadI. 34-37 dezen34 duse 29. 76 spice 28. 83 mechanizmus zadneho naboja 56-57 pa. 64-65.cky prehadzovaca 44.. 84 lankovody 44 kontrola pred jazdou 76 mazanie73 prevody 44-45. 93 nrlr.3 . 81 zuhy52 priecny pohyb 93 prilby 74. 30-33. 48-49.86.92 nastavenie 25-27.SlO anatomia bicykla 8. 51.83 iidrzba 78.92 prevodove pomeq 55. 80 v6fa89 refaze 39..90 B H hlavova rora 60 poskodenie 88 hlavova zostava 91 loziska 59.91 zaves87 predstavec 15.8. 65.92 kazetova 62.18 .91 ramienkove 23 spojovacie lanko 83.90 .86. 93 udrzba 25. 91 prevody38.ie72 n81 .11 sposoby umyvania 71}-71 F tlasa na pitie 75 frekvencia 99 koncovka lankovodu 91 kontrola 74-77 sedenia 12-13 predjazdou 76-77 terenu87 1'ljmova87 H(flhovacia 62-63 IhJrzba 79..prehadzovac 38.83 kontrola pred jazdou 77 mazanie73 naboje kolies 59. 91 horske bicykle 53 koritrola pred jazdou 77 prevodnik Biopace 50 prevodove pomery 55 Shimano HyperDrive 53 skrutky53 .61. 77 utiahnutie 52 vzdialenosfSI kombinovane bicykle 8-9. 52. 32-33 deformovany 85 loziska nabojov 59. mufna 10.75 kontrola pred jazdou 76 konstrukcia a materialy 10~l1. 44 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 nudzove opravy 82-83 ohnuty zaves prehazovaca 87 predny prehadzovac 39. vzorky dezenu 34 prasklina ramu 87 predna vidlica 11 geometria 11}-11. udrzba 79. 77 K kefa na volnobezku 71 kliestena strihanie lankovodu 17 krucna poistne matice hlavovej zostavy 60 kruce17. 50-51.87 bema iidrzba 68-89 mesacna 78-79 roena80-81 brzdy20~27 brzdova pileka 15.92 kontrola 47.34-37.94 • REGISTER REGISTER·95 Register A aerodynamicky odpor 30.22-23. 63 caplkovy k!ile 17.50-53..83 brzdove klatiky 24-25. 21.26.1bo Jt! po~ri ko Iesa nriradie 16-19 ccstovQe74 ~pecialneJ8 univerzalne 19 I iastavenie spravnej stopy "~2.89 .80 ventilky 34 .22-23. 78. 25.92 problemy s vymenou prevodov horskych bicyklov 53 Shimano S11 system 51 trojrychlostny Starmey Archer 39. 93 centrovanie 31.93 .80 galusky36 hladke34 konrrola pred [azdou 76.32.90-91 ramenove 21. 66-67 stredova zostava 58. 53..92 zapuzdrena (kazetova) 63. 81 N II L lanka brzdy 20. 75 92 R rafiky pozri kolesa ramy 10-11 razvor sl razvor kolesa 11. 28 cistenie 69 Nimbus (viacucetovy pl<iilt)34 nudzove opravy 82-83 tlak 77 udrzba 78. 83. 48-49. 81 vymena66 plaste 29. improvizovane 84 kfuky:38-39. 62-'63. 66-67 miSfapne pedale 67 nudzove opravy 82 obojstranne pedale 67 prachovka67 stiahnutie 66 udrzba 67. 15. 73 mozne poruchy 88. n:astavenie stopy 32. 27.63 v6fa64. 91. alternatrvne systemy prenosu 56-87 automatizovane 57 indexovane systemy 89 lanka 44-45.trcl<ovykYuc 17 nlple drat 92-93 nosice 75 I urdzove opravy 82-85 rutovac 17. 63 nastavovacia 62 loziska 58. 92 mazanie73 prehadzovac 38. 23. 83 nastavenie 60-61 rocna 6ddba 61 udrzba 79.77. pretekarske bicykle 13. 79. 72-73 maznickv 69.64-65 pedale 58. 26. 45. 92 c cestovne prfslusenstvo cy kloturistika 75 75 M mazanie 69..77. 80 . 87. 90 lekarnicka 74 Ioziska 58-67 hlavcvazostava 59~61.40-43 kontrola pred jazdou 77 mazan. 15 prevodruky 38-39. 76 udrzba 78.. 77. 80 vedenie lanka 44.81 horske bicykle 10-13. 41-43 p pasrorky pozri volnobezky pedalelf demontaz S? kontrola66 loziska 58.91 l1dtzb~ 81 79. 86 poskodenie 86-87 prasknutie 87 rurkyll.. 51. lanka 20.

54-55 dernontaz 55. univerzalny krill" Cool 19 v vanicka na refaze 71 volnobezky 38. 92 vjber typu a velkos+i bicykla 12-15 vyrnenne nastrckove kril~e 19 s sedJa13. 84 prasknutieAO pripojenie trna 43 Shimano HyperOrive 40.horna 10.55 kf(lk17.63 stojany 16. typy40 udrzba 78. 18. 93 ~pice pozri kolesa T Twike57 . 43 . 77 predstavca 77 prevodruka 53 sfahovak 18. 57. 91 . 13.14 kontrola pred jazdou 77 nudzove opravy 82~83 sedlovka sliapade'pahany 56. 19~33 stolny zverak 18 meranie opotrebenia 40 montaz a demontaz 41-43 nudzov€ opravy 82.96 • REGISTER REGISTER (pokracovanie) kcntrola pred jazdou 77 mazanie73 skrutka predstavca 77 skrutkv brzdovych klatikov 77 improvizovans 85 klukove 62. 65 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 pastorky 54 vozidla pohariane ludskou silou 57.80 uprava dfzky 43 riadidla 13. 93 sedlova 10 spodna 91 u uruverzalny kfUC19 ..15 nirky hlavova 60.

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->