RICHARD BALLANTINE RICHARD GRANT

A

v

V8ETKO, POTREBUJEME VEDIEt, ABY SME SVOJ· ·BICYKEL UDRZALI V NAJLEPSOM TECHNICKOM STAVE

co

Obsah
A DORLING KINDERSLEY BOOK

Richard

Ballantine,

Richard Grant

OPRA VY A UDRZBA BICYKLOV
vydaneho

Z anglickehooriginalu Rich~rd's .Bicycle Repair Manu~t nakladatelstvorn Dorling Kindersley. Ltd., Londyn 1994 preloZila Milada Khmova
Zodpovedna redakrorka Hana Lerchova Odborna spolupraca lng. Jozef Fazik Slovenske vydanie prve. CESTY,

Vydala Agentura

nakladatelstvo a vydavateYstvo P. B. 11, posta 412, 143 00 Praha 4, aka svoju 138. publikaciu,
SadzbaIWL Tlac Neografia, a. s. Martin

t;~~
ISBN 80-7181-037-1 80-7181-036-3 (ces) Copyright © 1994 Dorling Kindersley Limited, London Textcopyright©1994 Richard Ballantine &_Richard Grant C'(Ipyright cesMho a slovenskeho vydania © 1995 Agentura CESTY

Uvod 6-7 Anat6mia bicykla 8-11 Vybervhodneho typu a vel'kosti bicykla 12--J5 Naradie na udrzbu a vybavenie dielne 16~19 Brzdy 20-27 Kolesa a pneumatiky 28-37 Prevody 38-57 Loziska 58-67 Bezna udrzba 68-85 Cistenie 70-71 Mazanie 72-73 Priprava na cestu 74-75 Kontrola pred dlhsou jazdou 76-77 Mesacna udrzba 78-79 Rocna udrzba 80-81 Nudzove opravy na ceste 82-85 Poskodenie ramu 86-87 Mozne poruchy a ich odstraiiovanie 88-89 Slovrucek 90-93 Register 94 -96

6. DVOD

DVOD

·7

Uvod
JAZDANABICYKLIjEZABAVA.

."

elm lepsf je technicky stav bicykla,

tyrn vaes! je pozitok z jazdy. Bicykel je mechanickym predlzerum nasho tela. Zvycajne citime, kedy bicykel potrebuje nasu pozornosf - brzdy maknu a vymena prevodov trva dlhsie, Ak pocujeme eudne zvuky mozno sa zadrela.volnobezka alebo refaz sa zachytava za vodftko prehadzovaca, Ak robfme udrzbu svojho bicykla pravidelne, tieto problemy sa nam vyskytnu iba zriedka. Robif udrfbu bicykla sa naucfme Iahko. Kto je mechanik-zaciatocnik, zacina s jednoduchymi ulohami, ako je kontrola nah ustenia pneumank, Iahke mazanie, nastavenie ovladajucichlaniek, brzdovych klatikov, sedadla, riadidiel a poloh ovladajucich paciek, Neskor prejdeme k zlozitejsnn uloham,

ako je udrzbaloztsk a prehadzovaca, Zdokonalime sa rychlo zriedkakedy bude Tobit'problemy. Pravda, taka praca, ako je oprava a vyrovnavanie ramu, si vyzaduje vacsie skusenosti a specialne vybavenie a najlepsie ju mozno urobif v specializovanej dielni (opravovni). Vacsinu udrzby bicykla si vsak mozeme urobif sami, U drziavanie nasho bicykla vo vybornom stave sa nam iste vyplatf a prispeje k este vacsej radosti zjazdy.
a poruchanam

RICHARD

BALLANTINE GRANT

RICHARD

8· ANATOMIA

BICYKLA

ANATOMIA

BICYKLA

·9

Anatomia bicykla
SPEOALIZACIAV pouzfvanf bicyklov viedla k rozsireniu typov bicyklov, V podstate su vsak vsetky bicykle rovnake.I ked' sa ich casti Ifsia dizajnom, hmotnostou, ucelnostcu.a sp6sobom pouzitia. BieykeI sa sklada z ramu, kolies, prehadzovacov, brzd, predstavca, riadidiel a sedadla. Ramy vzdy obsahuju meno vyrobcu, ostatne.diely Skrutko obycajne dodavaju r6zni vyrobcovia, s8dadfopre '. . . re ov lCyasanazyvaskfonu ,. nostoverue Presny " SUPIS di 1 bi k1 specifikacia. Ak sa sami oboznamime s na- Potentna zvoslovfm bieykla, ovela Iahsiesa potom skrulko sf(piko b udeme mocf riadit pokynmi na opravu.
Rukovdte rlod/die! Pdkazadneho Riadidld

txevcau
Hlavova zostova

KOMHiN'OVANY BICYKEL Zobrazeny CailOndaie SH600 je hybndnymodel, ktory v sebe spaja ruzku hmotnosf it rychlosf s},ortov€ho cestneho bicykla s huzevnatosfou, vytrvalostou a vsestrannostou horskeho bicykla. Kornbinovane biey kle sit flexibilne a poskytuju p6zitol"su dokonale, jeden c,iefl su vhodns na jazdu do prace, dmhy.deri.po blatistych cestach su najv hodnejsiebicykle pre vsestrannych cyklisfov.

Strmei'i lanka brzdy Spojovocie lanko ram/en Skrutkal.jchyten/a lanka Romeno cerusfovej brzdy Brzdovy klatik 0toeny copbrzdy

tiol'nobeZne koles6 Upevnovocia skrutko prehadzavaca

oeooeo«

Mbsl1kbiZdy no podpere sedad/a

l.adnY

prehedzo

Kryt

Prer:llljllO

11',1

Boena stene

prehadzovo6

Kotvlooo skrutko lankO Krytzodneho prehbdzqvaca Napfnacf kotU6

pre nosi6bofotiny
O(~kO pre drziak

Mdntd2ne vgenelky .

I)1~1'll1rkaanosica batoz!ny

Pr[ruba n6boja Refaz Lanka zadneho prehadzovac( Puzdro n6bpja .
I

spice Spica

typuPiesta

Ventll

Ciap6cka ventllu

ak bicykel utrpel nejaku hllVl1l'iu.10· ANATOMIA BrCYKLA RAM. Tilcnovy ram horskehoblcyk!a Merlin ----Pevnd zaklodilo pre cerusfove ooQV Po. Ocelove ramy.0 em. Hroly Vidiice PREDNA VIDLICA Predna vidlica musf by( maxirnalnepevna.cyklistov.eodpor vzduchu. Aj i'astopouZivany ocelovy alebo tita. To umoziru]« ich pohotovejsie ovladanie.podP<Jf/O) mahanie.I10'<y ram zostavatakmertaky dobry akonovy.az 18 a pol palca.arurok s pouii 11m nezele. nez abysa dahl.pqsridi( ich dlhodoIjjll rvanlivosf. tOY RA!vl: B1CYKLA SA-SKLADA z viacerych suvisiacich casti. cesty a. alebo nasledkomunavy Z opakova nSich mensfch namahani.1 prasknutie alebo zlomenie. koIlecny navrh na vypracovanie a stavbu bieyk- HORNARURA Home rnry horskych bicykloy mavajuobvykle sklon ad rury hlavy k sedlovejrure. s tmeliacirn alebo plastickym spojivom.dpery refoze DizKA PODPIER SEDADLA Podpery sedadla 'horskych biey klov meraju 16. titan.stale viae pouiiva odpruzenie. Horn6n1ra Rury ramu bicykJa sa vyrabaju v. Predstovec tiOdidiel --1 RU'RYRAMU TECHNIKA SpAJANIA Moderne zliatinv ocele sri vsestranne.Kompozitne ramy sueste "1:dy priUs nove. aby-sa dosiahla vacsia svetlosf na prekonavanie prekazok v terene. Hlinik nsma stenoV<. k9m za~.11 la vychadza z vlastnych skusenostf a instinkzostavovatefa ramu.aby dosiahli va:csiu stabilitu. Ramy cestnych bicyklov sa vyznacuju strmejsou geometriou. Ich rozne vzajomne zlozenie vytvara velmi odlisne vlastnosti a uroveii vykonnosti bicykla. preto kaidy uCinok zafa1. sklon a stopu) sa berie do uvahy pred pokladane pouzivanie a stabilita. Malik Razvor bicykla jena bicyklovom rame vzdialenosf medziosami kolies alebo miestami.a stylu jazdy jednotlivych. tj. a bud' sa zvaraju. hlinfk."Ilnie:neprekrocf neto hranice. dfzkypodpier. STREDOVA . ako je naprfklad mosadz. a preto stavaju ramy z. NEPRASKNE RAM? Kov sa lame bud' v dosledku narazu.bicyklom rychlejsiu reakciu pri riadenf. sa daju vyrovnaf. 41.v ochrannej atmosfere strojovo.Stredove zostavy cestnych bicyklov byvaju po!o-zeneniiSiei elm sa znizuj. . je rura sedadIa:horskeho bicykla 03 az 5 palcov (7. alebo z kompozfcie strukturalnych vlakien.2-47. Tvorcovia ramov caste kombinuju [ozne typy fur. ktory je uko jeho pevnost. tim sa spevriuje ram a vytvara vacsfpriestor rnsdzi ramom a cyklistom. ktore sa musia zvarat). Aby bolo mozne znJZi{ vysku sedadla pre jed nod uchsiu jazdu v tazkom terene a pnjazde z prudstch svahov.?{.pre silne na.stanov(m~ hranice unavy materialu a nezlomia sa. ktora ma nizsf bcd taverna ako kovy. Naikvalitnejsie ramvsa '€ste stile zvaraju rucne. Turisticke bicykle maju podpery sedadla dlhe. ale neostava dosf priesroru pre blatruky a BirQke plaste. Konstrukteri hliriIkovych ramov sft si vedoHII Wi to skutocnosti.avsak rovnako ako pri ramoch z hlij)![.'I\~ sveje hraruce-unavy.cestneho bicykla pre rovnakeho jazdca. RAzvOR BICYKLA GEOMETRIA RAMU bizdy Ramyhorskych bicyklov S-Ll uri"ene no na jazdu i mimo. aby mal jazdec vac~fkomfort a lepsie ovladanie riadenia. kde sa plaste dorykaj-u zeme.hladiska d lhodobej hezp. Na vidlicu cesmych bicyklov posobia rnensie narazy am6iepreto byf pcdstatne Iahsia. aby vytvorili ramy dokonale prisposobene hmotnosri.zllyehzliatin.(akumulovane namahanie m6ze sposobitpnpadij 1. Hornerury cestnych bicyklov byvaju vacsinQu vodorovne. ale I dinrkovy ram Ilk Zivctnosfhlinikevehoramuje hi II~. Prigeometrii (zahrnujli. alebo sa spajajli. Horske bicykle. . em). Ocel' a titan majli. akosu naprfklad karbonove vlakna alebo mnozstvo inych.eejuhly ramu. ako napriklad legovana ocel.ZOSTAVA VySka stredovej zostavy Tamil horskeho bicyklasa pohybuje medzi 11 ai 13. Pri pretekarskych bicykloch meraju oct 40 em do 42 em. Hliruksa m6re tiez zvaraf v ochrannej atrnosfere alebo lepif. palcami (29-33. tvrdou spajkou (postup spiijar:u. Kratky razvor a strmsia geometria umoznujecestnym .llL •. abyvydrzalamimoriadnu za(ai a serie narazov 'v nerovnorn terene. aby ich bolo mozRVRA SEDADLA ne citlivejsie ovladat.riostidcstatocnepevncstne prediI 'WnZOVil11e. Momentalne sa. maju dlhsf razvor ako bicykle cestne. Rainy sa vyrabaju z uslachtilych kovov. p~i~rokov.aby sa hmotnost nakladu zadneho nosica rozlozila nad zadnou osou kales a a aby sa zabranilo poraneniu paty cyklistu.6 ~12. mnohych rozlicnyth stupnoch akosti a hmotnosti a na svetovom trhu sa predavaju v zostavach podla specifikacie typu bicykla. DIMie podpery prispievaju kstabilite. Hoci moderne materialy a techno16gie pomahaju pri tvorbe novych ramov.('I1iasposobuje oslabenie az prtpadna poruchu maIwi. vstavane do vidlice.7cm) kratsia ad porovnatelneho ramu.

KOSTi BICYKLA VYBER TYPU A VEtKOSTI BICYKLA· 13 Vyber typu a vel'kosti bicykla bicykla je ta.iaparLi. . NAJDOLEZITEJSIA VLA5TNOSt so rnd noklon6f dopredli pod uhlomospoti 45°. Ak le sedadlo v spravl1l:j vyske. ktory vain najviac vyhovuje. CykJistovo hmotnosfmo bvt sustreden. preto dbame na vhodrui vefkosfbicykla a spravnu polohu jazdca. preto je dolezite vytvorif taku polohu. dlZka horne] rury dlZ:ka vysunutia st{pika sedadla pri spravnej vyske sedadla a vzdialenosf medzi nasim rozkrokom ahornou rurou. zisnmesi.obytrJohll tlm/rnalmy zap6stle Jerovne: I'OLOHA Chrb6t uvornenv. H[JJdnik H/owd6trJe tOK.l. jf' tate vzdialenosfprflis kratka. Tieto faktory sa zavisle od typu bicykla a fyzickych danosti jazdca. Z hladiska bezpecnosti [emensi ram Iahsie ovladatelny a v prlpade zoskoku nad hormiruru sa vvhneme nepnjemnemu zraneniu rozkroku. Pre bem~ jazdu alebo turistiku. Pritazae m6 byf nojSirtio ·cosf chodidlo priomo nod OSOU pedolu. 1\ II. i ked' sa yam spociatku mCizevidief nepohodlna: svaly vasho tela sa coskoro prisposo bia. Dolezilyrni faktormi pri urcovanf velkosti bicyk!asuvySk-a sedadla (pozri str.majti.5 em. Prj urcovaru vel'kosti ramu sa odporuca. Pre turistiku je vhodny vii. Spnivnenastavenie must zaistit. .n bicykli. Ak ldeme po rovine.Adu. drihne trup vpredu.aby ste zistili.nad tam o9az13 em.m rdhSle dYche/o. zablokujti sa lakte it chrbat sa privelrni flapne.H).llva( co mozno najmensi vhcdny rant. ze doka:i':urnezosadnaf hez toho. ~irnzvacSime HHu zaberu pri ~l. aby umozriovala jednoduche ovladanie bicykla a udrziavala rovnovahu. Nastavte si najprv svoju spravnu polohu. mensiu hmomosf su pevlIl'j~iea Iepsie ovladatelne.stlacfbrardcaa Zl11ii sa :u-robna ciill10sfkrvneho obehu.4i" polohu pri jazde na pretekarIl~Or. Mensie I'amy.. 1\ j( jc dlha.obypn pdhfooe dole predneho koleso zoelanali nobol rfod/dlO Pdiemoj0 byf v lokfoch mieme. NASTAVENTE BICYKLA PREJAZDCA l're horsku turistiku.aspoii 2. Vykonnost.12 ·V1BER TYPU A VEI'. pokfCe· ne.o medZi ko/eS(].cslu stabilitu prl zjazdoch v klesaru azat\icaJ. I VZDIALENOST MEDZI ROZKROKOM A HORNOU R{JROU Bicykel na obrazku je pre jazdca ve. aby sme sa J1r'ytofue zranili. ctvbat neollybome.l'kY. sposobi to ohnutie chrbta. ci marne v spravne] vzdialenosti riadidla. Odporucame vyskusaf viacero typov bicykla.~lIlnllY.'1m M.t.~!l~il< I sedadla vy. oVfukmvny ~ Ally smodocielili najvyhodnej.tokie pri fOzontnom S/ieporirtrJoinb v:yuzlf silriejslesvofv stehlen od61nu 60S( cl1rbto. Aby so n6. pri stupani predsunleme lrup do. Nfll~RETEKARSKOM BICYKLI.csfram. pohodlie a riziko urazu mozu ovplyvnif uz male odchylky (od 6 mm) v polohovani.l.a pretekanie odporticame IlOII. aka bicykel vyhovuje jazdcovi. aby bolo 5 ai 10 em mensfnez je velkost ramu cestneho bicykla prfslusneho jazdca.cesty rna byf vzdialenosf medzi jazdcovym rozkrokom a homoururouaspon 8~lOcm. Horske bicykle sa vyrabaju na razantnejazdy. Pre jazdu v terene-mimo. rrilis .. poskytujuci vii. rna by!' .

ak chcerne Jepine vyuzit' silu sliapania.urobime toto rychlea jednoduche opatrenie: po prve . Ak dame. Teraz vysknsame-aedadlo. abysme sedadlo nasravili do vodorovnejpolohy. Od tohtobodu m6zerrie'dafsedadlo o 1 em dopredu.sme mali pri riadenf rovne zll pfutie. potrebuieme presneho regu- nosto- Iovafuhol zamku sedadla.Pri bezsponovych pedaloch poziadame priatela Q pritiahnutie skrutky.po druhe ak dfune. pr·i nastavovanfvysky predstavca povolfmeskrutku predstavca.e r: . a potom ria predsfavec poklepeme kladivkom cez dreventi dosticku. avsak by mali umoznif olaterue pri pade bicykla.6 em poduroviiou sedadla M) 2. Najprv pouzijeme vodovahu (pozr! here).lifvali silu s!iapania. Brzdove piky maju mat taku poIohu. aby sa zarazka rrtohlaposuvaf rak. Pfedstovec Nif olovnk. V tejto polohepotom upevnfme sedadlo.ito. kymrrezis- %vnice • SEDADLA PREDOZADNA POLOHA Sadneme si na sedadlo s klukami pedalov vo vodorovnej polohe.:sina pre ds tavcov ma znacku .. Privelmi znfiemi ~pifkasedadla sposobuje narnahu chodidiel achrbta. pretozenam sanepodari uvolnif nohu z pedala bezposunutia uptnaeej dosticky. ukazovakorn a prostrednfkom.. v rerene). ~( Vyska predstavca ma pri pretekaxskom bicykli drzaf riadidla.mahali rukya prsdlaktie. zatial' co skrutky presne uastavitelriych zamkov (rfal"ej upraVol) sa nastavuju imbusovvm krucom(6 nun).ktorej cftime najlepsie pohodlie.amok: IDLA Sfrka riadidiel horskeho bicykla sa pohybuje v rozmedzf od 21 do 24 pakov {53. aby sme hospodarne vjf!. Skrutko upevi'tovacie skrutky.". Presvedcme sa 0 spravne] v zdial enosti medzi spickami nasich topanok a sponami pedalov. al. abv sme ho uvolnili. Riadidla maju drzaf pevne. Brzdl sa iba if: kouiec paky je 'Z rovnakej spodnacasrobluku riadidiel. rime.Opatrne vyberieme zarazku z drazky von a pritiahneme SKLON SEDADLA Akchcemezmenif aldan sedadla.5 aZ 5 em pod sedad10m prl horskom bicykli. Iazdime v roznychpolohach. nos"i:\lvllerny sadlovY . 14· VYBER TYPU A VEEKOSTI IilC'YKLA VYBER TYPU A VEEKOSTI BiCYKLA ·15 Pbkrcene. Upevnovacie skrutky zarazok uvolrume. rcili spravnu vysku nasho u sedadla. Pouzijerrre olovnicu a pohybujeme sedadlom dopredu. Sirsie riadidla uIahcujU riadenie pri niMej rychlosti (d61eiite pri jazde mime testy.5 ~ 7. Oby6JJn)i z6rno~ so skrulkornl a moftcoml Pr. aby. noha ma byf mieme pokrcena (vravoJ. Akpouzfvame zarazky s drazkou alebo ruiSfapne bezsponove pedale..o 2. BRZOY HORSKYCH BICYKLOV Pre ureenie spr'. U isi:e riadidla su vhodne na preteky aha jazdy v hustej testnej premavke. alebo dozadu.ajsil:~Oll cas(ou nohv nad 080ll pedaIu. . akchceme zvysit frekvenciu sliapania.<t.. & }' Sliapeme vidyn. sedadlo je prili5 vysoko a m~li bysme ho znfzif ~ KONTROLA VYSKY 'SEDADLA NASTAVENIE PREDSTAVCA RIADIDIEL q=& Itl . :. alebo he m6ieme dar 01 az 2 em dozadu.ak sedlme na sedad1e a nohe je bruskorn palca nadosou pedalu v dolnej polohe. az sa spojnica prednej polohy nasho kolenneho klbu astredu 05i pedalu bude kryrs nitou olovnice. .61.i1iZime mierne spi.Jy sa prilis nena. ako sa nataca.. . Zoriodenie no urcenle spr6vnej vetkdsti romlJ a nostavenio $000010 Kolenoje mleine Aby SIDe. upravimezarazky podla prirodzeneho postavenia na pedale. riskujeme neprljemny tlak na nervy prechadzajuce-rozkrokom a jeho nedokrvenie.ku sedadla..3.. Predstavec namazsme a dame do spravne] vyilky (va.. . v. ze nase bokysa pri slrapanfkolisu z jednej stranyna drului.nasa PEoALE '& ~I noha.vnef PQ\ohy brzdovych pak horskych bicyklov [e d6lezit. Ak sa nedtimepohodlne"z. Skrutku predsravca pevne pritiahneme.kom (vpmvo) sa nastavuju maticovymi khidmi.em) a rna zodpovedat sfrke nasich ramien (sfrka pri cestnych riadidlach je 38 ai 44 em).spicku sedadla prflis vysoko.Skrutky scibycajnym zarn- . udavajucu maximalnu hranicu bezpecneho vytiahnutia). RlAD BRZDY PRETEKARSKYCH BICYKLOV Brzdova paka'pretakarskvch bicy klov Sa montuje rovineako tak.

cistiace prostriedky a mazadla. Na obrazkuje zakladn.zial·stve alebo v predajni autosuciastok. Bez neho nem6zeme kl'uku stlohnut. VyvoruJme sa lacnych druhov.9mm. Tento nostrol je ddlezltY no no stavovanie o ucrzbu retoze.strihonii3 'Copikovy kfuc Ie I'ahky a pouZlvo sc. NARADlE NA UDRZBU NARADlE NA UDRZBU ·17 Naradie na udrzbu NA EFEKTfvNu DImZBU a opravy bicykla je dolezita dobra organizacia prace.buderne potrebovof speclolny ncsrrol. 16mma1Tmm. prenosny a posluzi nam pripadne i na ulozenie bicykla. potrebne suciastky a diely. Najdeme si na to pokojnu. 15mm.e a najdolezitejsie naradie pre nasu domacu dielliu. DOMACA DIELNA je uzitocny kine s nastrckomi 8mm. kde ich marne hladaf (050 bi tne imbusove kluce).u deformovat) a riskujeme poskodenie bicykla.16.e sa.5 mm.cvklstlckenOstroje. Naradie a nahradne diely ulozime na stale miesto. arnm. 13 PM1~ NQL ". vezrneme jednu sadu naradia pre vsetkych. Sesf velkostf (2 rnrn 2. lOmm. . STOJAN NA DIELENSKY ST6L Vacsinavyrobcov dielenskych stolov vyraba aj stojany podobne typu Kestrel. a preto ieh mozno kupit aj tr zele.odpovedaf zovltorn no kruke. Sfahov6k kfuky musl z. a hlavne teplu miestnos! s pracovnym dielenskym alebo obycajnym stolom. Ak si chceme pracu maximalne ulahcit. 19). 11 rnm.9mm tvoru pfsmefi9Y lonkovccu. aby stile vzdy vedeli. velkosf su L1Zitocne 0 tohke Nastavltefne kf(i(. a rornrn. Praca 5 lacnyrni nastrojmi nas neuspokojl (mozu byt' zhotovene z podradnych materialov a pri namahanf sa m6i. a 15/16mm. ktore sa moz~ uchytif do zveraka na pracovnom stole. Mnohe z tychto nastrojov su pomeme Iahke a mozeme ieh brat i ria dlhsie cesty. nebudeme ho potrebova ( vera a pracuje sa s rum avera lepsre. nie priliS nakladny stojan. Obstaroms si minlm61ne po ovoch z kazdej vel'kostl.C.ck so potrebujeme dostof k sire" dovvrn costiom bez odmontovanio klukv.pouztvame vhodne naradie. Motlcove kruce (vprovol vprovo hore) su uzitocnvrn nerodim Obstar6me si ich vo velkosti C\mm. Ak jazdlme v skupine. SptcoyV krdC so poUZfvo no vvrnenu a ufahovanle splc. ktorym mozno nastavif rozne polohy (pozr: str.e . na ktorom sa bicykel upevnf tak. dobre osvetlenu. ktory vlastrume.4' 0 6' no st61e nosenie. 3 rnrn. 13mm. Ak mame zvlostnu retoz.na nom davzpnamene praccvaf ~ Ve!'kY skrutkovaC mofno pouZil' oj aka pcku. Nastrckovy killc KlieSte nO. Je Iahky. I(fuce no ufahovanle kuzerov -dye blovne vel'kostl su 13/14 rnrn: . aby sa nedotykal zeme. i.II 0 I~ TROJNOZKA Kestrel trio je jednoduchy. ktorych prtklady uvadzame dale]: moznosf ctacania zadnym kolesom a klukami nam uYahcl pracu na prevodoch. Niektore nastroje rile 51l specialne eyklisticke. 5 mm a 6 mm) pokrvla vocsinu noslch potrleb. 14mm. Investujme do kvalitneho naradia. Rovnako budeme potrebovaf aj montazny stojan. Imbusove kruce su vermi potrebne. ktory drzfbicykel na podperach a umoznuje nastavif mechanizmus prevodov a: vybrat' zadrre koleso. Pre nastyp bicykla. Stojal1 zdvihne bicykel do potrebnej vysky tak. obstarame si stojan. 12mm. Tiez sa vyplatf investovaf do praktickeho montazneho stojanana bicykel.

NARADIE NA UORZBU NARAOIE NA UDRZBU ·19 PROFESIONALNE NARADIE Zobrazene naradie je specificke. Inak by ho mohol poskodif.5mma6mm. ak jazdime casto a radi sa pra:.idelne venujeme udrzbe a opra vam nielen svojho bicykla.naradia. [e urcene na velke namahanie a opakovanepouzitie.zostavitefne stojany (pozri 9imizok) su idealne na uchytenie bicykla tak. Zverck sa upina no qielensky olebo masfvny dreveny st61. ktoreurnozi'Luju pracovat' na bicykli takmer zo vsetkych uhlov. Su idealnymi nastrojmi do zakladnej cestovnej supravy. Naradie pouifvameopatrne. Kroc no polstne matice ·Jednoucelove naredle (zobrazene hore) je pevne odolne. Koncovko no pripojenle Nastrckovy kJDc k ventl/u duss Kluc no stredove misky • fa Kfuc no hlovavu zostovu a pedale Sfahov6k vofnobezky (hore) must presne zoopovedof n6smu ozubenemu kolesu. aby sme nepretiahli. kruc no hlovov(i zostovu o kfUce no stredove misky. nastrcky umoznuju vykonavat vacsinu potrebnych prac. ie na nom mozeme pracovat zo vsetkych. kvalitne a z pevnych materialov. Vzduchcvy vo~c-- ~ ~~J. ku ktorym moze d6jsf pocas jazd Y: nostrokoveho kfuea je soda vlocu'eeloVV ncstro] s imbusovvm kfucom. Verka purnoo so vzouchcvvrn valcom vaesim aka pri rucnej pumps.. Toto ~pecialne naradia a pomocky pouzfvaju profesionalni rnechanici bicyklov pre vsetky Cinnosti.o s imbusovvmi kfUcmi v rozmeroeh3 mrn. 4mm.specialnym eyklistici<Ym n6rddfm.stran. skrutkovocorn o sodou nostrclek vel1<ostiod 8do14mm vymL plochvrnl skrufko. krut no dr6zky loflsko. toto naradie je dosfdrahe (okrem stahovaka vofncibeiky) a investfcia do neho sa vyplaca iba vredy. Ziaf. Ie uiltaCriy aj aka upinaef prostrledok pre diely blcyklo. vccrnl . Svoj bicykel si nfm neposkOdfme.sfajan Park PC5-1 Kruc no hlavovu zostavu 0 polstne matlee Luxusny sfahov6k klUk so vstovonou rukovofou. Niekrore stojany maju oloene svorky. nostrol no retoz.. SPECIALNE MONTAzNE STOJANY Samostatne. Do svorky m6Zeme upnut ktorUkofvek Z rur ramu bicykla. stohovok kink.skrutky a nestrhli zavit. pretofe bolo vyrobene na ulahcenie ieh prace. I lS. PracbvnV. Rukov6f pumpy Ohvbn6 vzduehov6 /)OdiCO' ---j. skriZo- . ° stolny zverak -hoci nie je. nqfukule pneumdtiky rychto oefektfvne. Kl'uc no polstne motlee a hlovovU zostovu UNIVERZALNE NARADIE Zobrazene specialne cyklisticke kombinovanenastroje S11 Iahke a pevne. r6zne driiaky a prfslusne vy 'beratelne vymenna URiverzalny krue Cool Tool obschule imbusove kfuce.

0 .Ci su rafiky spravne vycen :.z1vat. vratane bubnovych a diskovych.0 ane (llozri stt. 3~-30) a v . aby sa kolesa nedostali do smyku a aby sme nepreleteli cez riadidla. Velmi ilcelne su brzdy typu "cantilever" (krosove) alebo tiez ramienkove. vzdy urobime nasledujucu zakla<fi1:u K0urroru: Najsk6r saptet . Vyskytuju sa tiez velmi ilcinne cefusfove brzdy ovladane hydraulicky. Po uprave brzd vyskilsame prudko zabrzdit. aby na nich mohli prsty stale zostaf. pritom prenesieme svoju telesnu hmotnost' na pedale a zdvihneme sa zo sedadla dozadu. nariahnute. ak su poskrabane a zneCisten). zatial' CO zapastie zostava. ktore p6sobia v naboji kolesa. aby smerovali z riadidiel dolu.odstrcinime vsetky kamienky.20. Zaroveii brzdime 0 moment skor zadnou a potom prednou brzdou. ci nie su poskodene. 0mst~:ve. BRZDY BRZDY . Najbeznejsie 5U lankom ovladane celustove brzdy s postrannym alebo centralnym tahom. Prezrieme lanka a lankovod. Skontrolujeme opotrebovanie brzdovych klafikQYa. Lankovod qrzdoveho Idnko __ Btzdo ve'!onko Brzdove tanko Voloova koncovko lanka ramend osky brzdy / . Brzdove paky unuestnime tak. Q¢~stime dx6tenou kefou. im BRZDOVE pAKY Brzdove paky horskych bicyklov sa vyrabaju v dvojprstovorn alebo stvorJirstovom prevederu a su vvbavene orvorom na uchytenie valcovej koncovky-lanka a nastavovacou skrutkou d1zk'Y chodu paky. Predtym.:n Brzdy ExrSTUJE VEEK:EMNOZsTVO r6znych brzdovych systemov. Vymenime vsetky stare a poskodene diely.eaciine.f ako budeme bt21dy pOu.

ze autornaticky nastavujeceluste do spravneho uhla.drazkou v tvare pfsrnena.pu bicykla. ako v uvedenom kroku B].pretiahneme korviacou skrutkou. ci su konce lankovodu na svojich miestach. Nikdy lanko neprerezavame tak. abyianko mohlo volne preklzavat.ba je v zasade podobna.lanka s hladkym chodom. liZ dolu k srrmenu brzdy.a zapevmme ho v nom (5 natiahnutim lanka. Nadbyto~nelanko nestrihame. Zistfrne. ktoi'a do neho vnika.ako bolo lanko zatiahnute a jeho zvysok odstrihnuty. aby vznikol cisty rez .pokia]' nebolo pretiahnute lankovodom brzdoveho STRIHANIE LANKA 3 UPRAVA LANKOVODU Naiskcr nozorn rozrezeme vonkaj~fPVC pov lak tak.l Vymena lanka PRE OTLIvEOVLADANIE BICYKLA 511zakladnym ANAT6:M1A Sp6jqvocle lonko rom!8n MONTAi NOVEHO LANKA U RAMENNYCH BRZD predpokladom dobre narnazane. NoV)! typ Shimano (na obrdzku) nevyzaduje.by lanko roztriestili. pouzijeme najsilnejsie lanka.ale ich ildrz. Lankove systerny u brzd a prehadzovacov sa lfsia odbicykla kbicyklu. ktore su pre nas system vhodne. aby Ianko brzdy bolo.kvalitne'klieste na lanka .U v strrneni a prevlecieme kotviacou skrutkou ria opacnorn. 2.2s)_ PRIPOJENIE SPOJOVACIEHO LANKA . apotom ho upravtmetak. Po tom. DALSIE SYSTEM:\' . To urobtme pred pripojemro spojovacieho lanka ramien. Skrutku stale ruzime 10 rnm klucorn (keby sa skrutka otocila.tti vyhodu. Vy~a strmeiia menruhol medzispoiovacim Iankom rarnien a brzdovyrni ramenami: tento uhol Oyptyvii. Fotomtuto maticu skrutky zatiahneme. aby sa zabranilojehc rozpleteruu. podfa ty. Brzdove klatiky zaistime V tlaku na rat-a natialmeme lanka pretiahnute kotviacou skrutkou. .------~----------- VYM. VHODNE NARADIE Pouzrvajte. zovreme kliesfami na konci lanka capicku. Vo vel'kej cash sveta sa pre zadnu brzdu pouzfva prava brzdovapaka (vo Vel'kej Britanii sa bezne lava brzdova pakapouziva pre zadnu brzdu). Silne Janka su pevnejsie a menei nachy lne k predlzeniuamaju Iepsiu ucinnosf.22. brzdovej pakya koncovku Iankovodu brzdoveho lanka presne vlozime do nastavovacej skrutky. Dchytnykoniec spojovacieho lanka sa zasunie. cazvyNje ucinnosf brzdy. Lahko sa potom prefiahne strmenom a trubickou.ENA LANKA. Potom koniec Ianka. (f~ '- KOnC~VkQ O-Ionkb Lorita volcov6 koncovf(o a_-------Lankovod -s-: e brzdoveho lanka lonko KOneovka Ionk-ovodu brzdovena)dnka PRIPOJE~IE ~ANKA NA BRZDOVUPAKU ValCOV(l-kOI1COvku vlozfrne 'do. ktore byvaju rozne.obycajne cvikacie klieste. Upevi'iovocio . Tento system ma. Nove lanka treba natiahnut a brzdy eSteraznastavi-t' (pozrisiT 25)_ lanka a upevnovacou skrutkou (po odstrihnuti sa koniec lanka moze rozstrapkat'a prevlecenie je potom vefmi faZke). Pre brzdy. BRZDY ----------------------------------------------. Koncovku spojovacieho lanka zasunieme do sedla brzdoveho ramena. stiahnute v strrneni brzdy.ramene. ze pri pravidelnej kontrole a vymene sa poskodenie laniek vyskytne iba ojedinele. potom pretiahneme Ianko.stao stlacifkonce kliesti. Pretiahneme Iankovodftkami na rame. predovsetkym u horskych a kombinovanych bicyklov. Prstiahneme lanko malym otvororn v upevnovacej skrutke strmeiia. aby sme obnazili kovovy kryt.uje charakter brzdenia (pozri str.Ianko bv sa mohlo. KONCOVKYLANKA RAMENNYCH BRZD R6zne prevedenia ramennych bfzd sa od 'seba li~ia iba v malickostiach.zalorrrif a nasledne prasknuf) a utiahneme zasadne maficu upevncvacej skrutky na strrneni.skrutka strmefio 1 2 skrutko txzov 1111- PRIPOJENIE STRMENA BRZDY Skontrolujeme.do konca brzdoveho ramena.

Nezabudnime vzdy vymenif eely par brzdovych klatikov naraz..eluste Shimann a ScottjMatlm~!se_l' s klarikmi sil vysoko vykonne vo vlhku. . CEtuSTi 1 SPRAvNE NASTAVENIE Par brzdovYch kldtikov Aztec Klatlk Scoff/Mathauser •superbrake" VYSOKQ tlCINNE BRZDOVE KlATIKY Predvedene brzdove i. atym sa znfzi ucjjU1'osfb~zdenia. aby sa a smirgfovym papierom. [e mozne kupif cehi paletu brzdovych klatikov od tradicnych gumovych.. Stlacenfm paky brzdy vyskusame a prfpadne este jerrmej~ie nastavime. odmontujeme imbusovym klucom skrutky. Pomocou nastavovacich rysiek na montaznom tine klatika nastavime obe rovnako. ale je zhotovena z velmi tvrdej gumy. 2 OBSLUHA BRZD Ramena brzd sa otacajU na navarenych oskach. ceruse s klatikom Scott/Mathlluser rna pornerne malu stykovti plochu. D6LEZITOSt SPRA VNEHO NASTA VENIA NASTAVENIE ANATOMIA Mont6tny tinkl6f1ka CEEUSTI S KLATIKMI PRI RAMENNYCH BRZDAcH 5 KLATIKMI Obidvernatky povolrne kl'ucom tak.~_. Nastavenie vyskusarne stlacetum brzdovej paky. Niektora dlhe cefuSJe sklatikmisii zhotovene do obhika. ak 511 prilis vysoko. ktore musfrne udrziavat namazane a ciste. Ked' sa celny okraj dotkne rafu. nastavujemea osetrujeme. rna byf medzera asi tak 1 mm medzi.. Ak su priJiS ruzko na rafe. Nastavovanie brzdovych klatikov maze byf pomerne pracne a je treba pocitaf s tazkostami a nepresnostami. viicsou plochou styku. aby sme ramena rnohli vymenit. aby sa brzdove cefuste s klatikmi trochu pootociIi pri uvederu do cinnosti. rameno posobenfm pruziny mohlo vracaf VYMENA RAMIEN Akonahle spojovacie lanka prestane v brzde spravnefungovaf a znizuje sa tah na brzdove ramen . Musi:me to robif opatrne: ak priemer oskyzmen~ime! bude rameno brzdy volne. Briody Shimano sa daju Iahko vycentrovat' malou nastavovacou skrutkou na pravej strane jedneho brzdoveho ramena.e je z maksejgumy. vyhladime ho drotenou kefou R6f __ -b:c. preto ich pravidelne _ kontrolujerne. VYCENfROVANIE BnZO Tall ramienkovych bfzd musi by!' rozlozeny na obe brzdove ramena rovnomerne. obzvlasf ak jazdfme casto za vlhkeho pocasia a v blate. Preto sa vyplaca byf co najviac pozorny. Pri vymene brzdovych rarnien neu tahujeme skrutky pnlis.. Ak je navarok odrety. V pnpade potreby nastavenie skrutkou zopakujeme .:J STYKOV CEL'USTf A PLOCHA BRZDOvYCH Pri uvedenf do cinnosti sa rnusia brzdove ceYuste s klatikmi pritisnnf presne na rat kolesa. i.25 Brzdove klatiky a dobre udrzovanych brzdiacich ploch klatikov sa nemoze podcenovat. ako ukazuje obrazok. Pre jazdu v blate a v zime pouzfvarne Volbou . Vhodnym imbusovym klucom pridrzime celuste pri dotahovanf matiek.. Tyrn by mala byf zaistena ich optimarna poloha. Naopak Shimano kompenzuje to. Chybne brzdy mozu viesf k vefmi neprijemnym nasledkom. motu sklznut a poskodit spice. aby zodpovedali tvaru rafu kolesa. az po tvrde synteticke s vysokym trenim.rafom a zadnyrn okrajorn brzdoveho klatika. Obe i'el'uste natoefme k rafiku kolesa do spravnej polohy. TAH PRUZINY OWOn! na brzdovom ramene mo:teme menif fah pruziny na ramene.aby bolo mozne brzdy I'Ukami stlacif. vacSi!ah. motu predrief plast' pneumatiky _ NATUCENIE BRZDOvYCH CEEUSTI SKLATIKMI Mala'vola v ramennom mechanizme pripuMa.. To platt pre akekolvek brzdy.24· BRZDY BRZDOVE i<LATIKY . Skrutku nastavfme 2 mm imbusovym klucom.

ktory zviera cerust s klatikom vod rafu kolesa. povolfmematice a celuste nastavime mierne sikmo pro. Povolime poistntr maticu ki"liCom. BRZDY BRZDY CESTNYCHBICYKLOV ·27 Brzdy cestnych bicyklov v Iahkych cestnych bicykloch sa obvykle pouzrvaju cefusfove brzdy s postrannym fahom lanka s jednym alebo dvoma bodmi otacania. aby sa zabranilo jeho rozpletaniu. Rychloupmaciu kladku cel'ustf uzavrieme. Tieto brzdy spaiaju vyhody nizkej hmotnosti . a potom ich opatme povolfme. Ofoen? cop l CENTROV ANlE BRZD VVMENA LANKA V POSTRANNOM TABU Regulacnu skrutku lanka zaskrutkujeme (v smere hodinovych ruciciek). 2 J~MNE DOTAHOVANIE NASTAVENlE B. Aby sme skrutku mohli usadif povotfme poistne matice. l'istime a premazavame. Pre brzdy Shimmw s dvoma otocnymi bodmi sa brzda vycentruje nastavovacou skrutkou podtazobrazenia. Ci sa ceruste neotacaju pri spatnom dotahovaru poistnych matico Pokialano. Kotviacu skrutku lanka povoltme. aby bola celust v kJuci pevne uchopena. M6~e. Pokiaf je stale velka vofa medzi klatikmi a rafom. Brzdy pravidelne rozoberame. a potom ruekdlkokratstlacima paku brzdy. zbiehavosti je ruen€ zahnutie cerust! brzdy spesob nastavenia .Poistna IVI ti smeru otacania. vymerume ho (pozri sir. Pre centrovanie bfzd s jednym otocnyrnbodom treba najprv povolif rnaticu skrutky otocneho bodu a podrzaf brzdov€ celuste v rovnakej vzdialenosti od rafu. aby sa zmenil uhol.me vsak pount' prehnu- LANKA Nove Janko namaZeme a prevlecieme ho ockom brzdavej paley a lankovodom.montazi skrutiek v brzdovych celustiach.26. Dbame. brzdovu paku stlacime a lanka vyberieme. 2 MONTAl NOVEHO 0 OBVYKLY SPOSOB NASTAVENIA ZBIERA VOSTI Obvykle najefektfvnejsi pomocou francuzskeho kfuca jednym opatrnym pohybom. Podlozku upevrume tak. celuste stlaCfme oproti rafu kolesa a podrzims ich. Tie byvaju vybavene brzdami s centralnym tahom alebo ramennvmi brzdami. pricom rum mierne otacame. treba nastavit skrutky v otocnom cape. Polohu skrutky zaisttme imbusovym kfucom a dotiahneme malice. Nie su vhodne pre znacne nalozene turisticke bicykle a bicykle pre beznu dennii potrebu. nariahnsmeviae lanko a kotviacu skrutku po tom apM unahnsms.ym tahom map} jednu upevnovaciu skrutku. s dobrou ucinnostou a efektivne sluzia na Iahkych pretekarskych bicykloch. Skontrolujeme cinnost brzdy a ak je to potrebne. Povolime kotviacu skrutku. aby bolo zovretie brzd vycentrovane. preto t€11tO sposob praktizujeme s atom. nastavenie 20pakujeme. Je tu nebezpecie poskodenia. Ak je lankovod poskodelly alebo roztrhany. skrutky zatiahneme (v smere hodinovych ruciciek]. NASTAVENIE ZBlEHA VOSTI PODLOZKOU Podlozka Zbiehavosf klatikov pri brzdach s bofuym ~ahom nie je mozne nastavif normalne. Potom malica-¥ malice dotialmeme naspat. Skontrolujeme. AKO BRZDOVE SYSTEMY NASTAVENIE CE~USTt ANATOMIA Obe brzdove cefuste 5 klatikmi sa maju rafu dotknnf sucasne. Povolfme zovrete brzdove celuste. 1 VYMENA LANKA BRZO Ak brzdy (akopri types jednym alebo dvoma bodmiotacania) maju vefkiJ v6fu alebo sa nevracaju. PrehnutaO podloiko te alebo miskove podlozky pri. aby sa lank 0 na tiahlo.RZDOVEJ CEIUSTE A KLATIKA Vsetky brzdy s bocrl. To vyzaduje. Lanko prevleciems cez kotviacu skrutku a pevne zatiahneme. 44). apotom maticu skrutky zatiahnut.

tri alebo cez styri drdty sa pouzrvaju.napnklad vyplety s knzenfm cez dva. To's!R6sobujejedtil:tkvacsiu odolnosf a tiez nizsiu lunob:~oSf. Rozne usporiadanie vypletov.u ~ BrCYKEL r ZLQZrrY n SYSTEM. co je prave zaklad pevnosti kolesa.v prfpaq. obvykle z nerezovej ocele.te~ bicyklovych pl~Mov. obzvIasfpne horsk@. C:i jeho VerkOS:1 ?odpoveda velkoeti nasich rafov.17menif. Ked'KU)Ujeme nove alebo nahradne du~e. aby sme)u . aby sme kupili dU6Uso spr. bicykle.zebyf pncinou nehody s tragickymi nasledkami.28· ."'FIotitlomu vytvorenim duteho prierezu rafu: (princip skrinoveho nosi1ika). . Konstrukcia rafov je odolns.Nikdy nepoQcenujme dolezitosf udrzoy kolies. Aby sme dosiahli optiFm~ ucinnosfa trvanlivosf p. Hoci jeho hASTE A DUSE Matico spice " V sucasnosti [ena trhu dostat?C:n:Yn).i~rtwn-typom ventilu.£<.e yefkehbdefektu alebo po~koaenia yehti1u rnohli na @este'\.'<. Freto sRonttG)lujernekolesa i pneumatiky pred kazdou jaZ~(j).I'everulfe 51 pred kupou plasra. .U du~u. Spica "- '". tiahne alebo tlacf I'M kolesa dovruitra stredu kolesa. Na vylet berieme so sebou vZdr jednu rezel''>lI1l. aby zvysili odolnosf kolesa yocNeformacii pri narazoch. Chybne ko~eso me . dbame. celkovo tvori odolrui konstrukciu.OLESA A RNELJMAT!~Y KOLESA A PNEUMATIKY ·29 Kolesa if 'pneumatiky jednotlive casti maju minimalnu hmotnosf a velkost. N apnutie spfc.

nehrdzavejuce alebo nerezove. ANIE dn5tu presahuje dovnurra rafu. Zosilnene su v koncoch hrubsie aka . pricom sa riadime nie lahnutie podla susednej spice v pnrube. ale zostalcely. pretoze pri vyMej rychlqsti vyzadujii menej energie.. bicykle s nimi su rychlejsie. Diskqve kO/esc. Vycentrovanie vykonarne postupne tak. 32-33.po. a V tangencialnom vyplete sa droty spfc vzajomne krizuju (pozri obr. maticu ilpice a vyberieme dr6t z pdruby naboja. Ak je drat zlomeny vyberieme obidve casti drotu. Marien spice i priliehajuci zavitspice namazeme mazivom. 4 CENTROV VYMENA POSKODENE} ALEBO ZLOMENEJSPICE VLOZENIE NOVEJ SPICE Najprv demontujeme plaM i dusu z kolesa. Hoci su tie to kolesa l'a1:sie.__.). aby sa prirubu naboja. . takze je tocivy moment pri zrychlovaru alebo spomalovaru lepsie prenasany. A vsakked'ss koIeso toci. Pokial'koniec zarovnarne ho pilnfkom.a chot prev lecieme na jeho pozfciu. Ak je dr6t spice poskodeny. kde dr6ty smeruju priamo od naboia k rafu: taketo koleso je vsak Iahsie . Hlavu drctu spravne usadime v prirube.Skrutkovacompriskrutkuieme maticu spice ku koncu. Zavitovy 3 NA?TAVENlE DROTU TAHU . ako koIesa so spicami. Novu spicu -prevlei'.mal by sa daf ohnut Iahko. ako su dr6ty spice vzajornne jed en k druhernu plekrfzene v sulade S ich rangencialnym usporiadanfrn. FIne diskove kolesa sa pouzivaju iba vzadu. v rovnakom vypiete).1<1~usenej spicenarusi centrovaniekolesa. pochromovane alebo poniklovane. I. Maticou utiahneme drot na priblizne rovnake napnutie ako ostatne dr6ty v kolese.si. droru. koniec spice pretiah- carni v radialnom vyplere. Menej caste je prevedenieso . odskrutkujeme. nerne otvorom v nile a POt0l11 k nej prilozfme maticu spice. KO{Tlpakme ka/esa I .ieme koncorn sozavitom cez 1 KOLESA VJmerta poskodej alebo 1.uprostred. KOLESA A PNEUMATlKY SPICE A CENTROVANIE KOLESA ·31 Spice a centrovanie kolesa KOLESA BICYKLOVMAJV OBVYKLE v 32 alebo 36 S:pie spi- ANATOMIA Matico Spice l6vit HlodkY kolibrovany drat v radialnom alebo castejsie v tangencialnom usporiadanf. galvanizovane. HRUSKA SPiCE Dr6ty spice sa vyrabaju v dvoch vyhotoveniach: . aby sa v ohybe a hlave spice usadila. H/mdca spice ______ 2 ~RISKRUTKOVANIE SPICE NOVE' por. Vyberieme rafovu vlozku. nizsf aerodvnamicky od- 'Vsimneme.30. netlacfme . Vpredu byp6sobili ako plachta a znacne by stazovali ovladaniebicykla. Spice su zhotovene z pevnej ocele. spice viria vzduch. znrzila ich hmotnost. kde su Mums aerodynamicky chranene nohami cyklistu a ramovymi rurami. Najprv zisttme ako je koleso rozcenrrovane ace je nutne urobir na jeho opravu.Rracuju. . ktore rna. pretoze spice sa montuju striedavo hlavou zvonku a znutra prfruby naboja. BEZSPICOvE KOLESA Kblesa sa vyrabaju so spicami.cirn vznika aerodynamicky odpor. tim je koleso Iahsie a pruznejsie. Pre znfzerue tohto odporu bQ~6vynaidene diskove koleso. Na dr6t priliS \~ . s vynalozenim len mierneho tlaku. ako jeopisane na sir. pokialje pouzlta. dr6tu ale podla druhej spice (dr6ty \ striedavo .kaZdy druh)' . Spica sa must vlozit k rafu kolesa z opacne] strany. kladie minimalny odpor vzduchu.zosilnenev koncoeh a nezosilnene. Kompakme kolesa s vyrezmi v disku maju aerodynamicky tvar a tieto kolesa sa pOuZi\raju tak vpredu ako i vzadu.

Na kontrolu. ktors'vedu k opaenei strane prfruby.£1 bicykli. Centrovacie stolice majunastavitelne ukazovadla. Potom do. apnute ako na opacnej stra. V pokfaku zajednymz kolies tak. a pritiahneme tie. Spice predneho kolesa musia zniet vsetky rovnako. kde je koleso v naivacsej miere rozcentrovane) si oznacime kriedou alebo fixkon. Presvedctme sa.ako ostatne dt6ty rill tej iste] waneNASTA VENIE STOPY SPRA VNEJ .t:yrn krokom pri kentrole kolies nasho bicykla je kontrola stopy.Ochrannu vlozku vrriitra rafu vybe. Postup opakujeme ai do vyrovnania. . Na zadnom kolese su dr6tyna strane volnobezky viae n. Kdesu vygie nuesta.e budeme kriedu drzafnad hornou castou rafu a otacat-ntm.nie . aby sme skontrclovali vysledok svojej prace. hare by mohli dusu prepichnut. ci rue je ohnu ty alebo prasknuty. kde je to potrebne. ktore maitu posudif horizontalnu i vertikainu polohu (tzv.. zatial' CD sa koleso otaca. IJkozbvadlo vertlkdlneho . D61eZi. 86).._ Vertikalne oo.je potrebne skontrolovat. Rovnake napnutie drntu vyskUsame brnkantm v strede kazdej spice a po6'i:vame jej zvuk.ktorti drztme opretu 0 kostru stolice. OZNACENlE r<OLESA Miesta najva~~ich vychyIiek (miesto. 1':1 riadidla 5U kolmo na plochu ramu. pokial' mozno. ."'~Il_ ~ i. vyhladame a odpflime vsetky vycnievajuce dr6tyapic.Pomalypriblizujeme kriedu k rafu. Ak je niektory drot napnuty viae.. preto znovu nastavimevsetky z oblasti oZllaM1t) kriedou.rafu vioiimenov(l vlozku. vYCh"?jenio(vojes) 2 HORlZONTALNE CENTROVANIE Inotko !friedou ukozuje bocne vvchYle. aby sme v urovni oci mali vrcholyplasfe. 3 VERTIKALNE CENTROVANIE 4 Po skoncenib_ocne JEMNE DOCENTRovANIE jeme matice spie na protifahlych stranach rafu 0 rovnaku vzdialenosf . Iednoducho to znarnena zakryt kolies za seba podla dotycnice prelotenej vrcholmi plastov.a presne centrovartie Kobes pouzrvame. v nizsfdl rniestach dr6ty povollme.na vy~ku.ne. centrovaciu stolieu. Priruba na strane vclnobezky rue je na okraji naboja. dr6ty pritialmeme v skupine po s:tyroch. i.najvacsiu odchylku.ho na sedadlo a riadidla. Ci sli kolesa v zakryte (pozri tieZ'st·r. Kaidy drot. aby boli v~etky droty rovnomernenapnute. prejdeme k dalsej znacke.lehylky si oznacime tak. Aby smedocielili revnaky fah na raJ. ________ Centrovocf 1 CfJntrovocio stoliccr Ukozovodlo boeneho vychYl!anie(osmlcko) ---1. Dosiahnerne tak lepsie vysledky nez pri centrovani nahrubo priamo 11..32. osmicku a vajce). :l>:ea mu to s .33 KONTROLA KOLIES KONTROLA VYCENTROV ANIA KOLIES CENTROV ANIE KOLESA CENTROVACIA STOLICA Centrovanie .dotyk ina zvuk rovnaky . povolujerne a utahu- NAPNUTIE spic eoe ~'). '.s nastavovanfm zacar: Je dolezite.tOLESA A PNEUMATlKY SP ICE A CENTf{()V ANIE KOLESA . Zatocfme kolesom.az sa dorkne miest najvacsieho vybocenia. kde je znacka. avsak na stred su~tu &frky naboja spolu s volriobezkou.rieme.kolies je viae umenim ako vedou a zaciarocnfk by nemal ocakavat. opa( skontrolujeme hadzanie a esteupravtme napnutie drotov na miestach. ovenme. takZe na kazde] strane koiesamaju droty iny u1101a V"ytvAraju nepr-avidalny diskovy tvar. centrevania.hned' pri prvom pokuse podarl. ktore vedu k prftube na tej strane. kde je'potrebne.ktore nie su vsulade S ostatnymi.Nejdlhsia znacka kriedou udava miesto. pretoze Tab vsetkych drotov je rovnaky. pretoze dr6ty sptc po Ob0Ch stranach predneho kolesa zvieraju rovnaky uhol s osou naboja. Povolfme droty. Rafyzadneho kolesa su tiez centrovane na stred. Pracuieme precfzne a rnatice spie utahujeme rovnomerne na 'oboch stranach. Ked' odstranime. Bicykel obratime a postavime. aby bola nasapraca presna. 1- Ziska! rovnake napnutie spfc jepri prednom kolese YahSieaka pri zadnom kolese. povcltme ho takabybo! mi.

... [e vhodnv pr€ pevne povrchy v terene.~~. 2 zaobstarame zasobu rezervnych duBi. Nepreklzuje aniza vlhkeho pocasia. 3 4 Zodn~ pl6M s hrub9m dezenom I· Ventll Presto VENTILY VentilSchfOeder Pred nahusremm duse s ventilorn Presta uvofnirne hlavicku po volerum zavitu.~~\/i!l:JI. overime. zakryjeme ho uspon niekolkymi vrstvami vlozky ram..oddelene._ I.- ''C: ~ \. Taktiez si l UVOtNENIE VENTILU Vyskrutkujme Ciapoeku a poistnu maticu ventilu. urnoznuje pohodlnu jazdu s minimalnym valivym odporom a nizkou hlucnostou plaiita . STIAHNUTIE PLAstA Ked' je phis! uvolneny. DUSE Okrem zobrazenej obycajnej butylovej duse n-iozeme dostaf dalsie typy dust Tzv. ktory je zhodny s raforn nasho bicykla. avsak nie v blare.~. Potoni.--.~'{ . odstranime vse-tky cudzie telesa z pIMt'a.. opatrne. Ak vkladame novti dusu. Larexove duse $11velmi Iahke a rozsirene na pretekarske pouzitie.".A... -. ~. ci su obe paty plast'a po oboch stranach od rafu. Pred tym aka zalozune )lOVU. Oriek ventilu prestrefme otvorom v rafe.-..- - ~--~--rt. -. ".__~ j ~ -... .. \ VlacuceloyY pl6sf Nimbus ~\ 2 J.:. ~ I j. za ktorych bicykel najcastejsie pouzrvame. pretiahneme rukou jednu jeho stranu. ale i metricky...-_ -...\ • ec. ~ . 'I~' f. ~ -. VYBRATIE DUSE Cez ONOI' rafu opatme.z2. - - HladkY p!6Sf . Bez ohladu na ich malu hmotnosf su vefmi pruzne a prekvapivo odolns \lOCi prepichnunu. .~ t? . pokiaf jednu celu stranu plaMa nestiahneme.. Ak je priliS tuhy..~.~.... Ak je dusa prepichnuta zo strany rafu. ~ ~\. ~.~ '~l £.~:~. aby sme neposkodili dusu. ~i. Ventl' __ --1El PoIstn6 matice tJ 5 Ciapoeka KONTROLA PLAstA Prstami prehmatame vnutormi a vonkajsiu plasta. cez okraj rafu. '.. Pla$t sa takto od okraja rafu Iahko odde1i. . '_ • t--.STE A DUSE ·35 Plaste a duse PLASTE A DUSE VYMENA DU5E ZA DVE MINUTY ANATOM1A Vzorka dezenu vyberame podla podmienok.c. Vhodne rozostavane vystupky sa Iahkozbavuju blata a kamienkov.~ P-. Ak ju potrebujeme opravif postupujeme podra str. .automobilovli pumpu. Ci je (:ista..~ ~.' . ~asr ... Plaste horskych bicyklov sa najcastejsie meraju v palcoch.- -:.:-. Najbeznejsia velkosf plastov horskych bicyklov je priemer 26 palcov prisfrke dezenu 1 a.. W ': ~~.. Pokracujeme v pretahovaru cez okraj rafu po celom obvode._ "-.: . pouzijeme montaznu paku. \ . Tlacime silne k sebe tak... sucha a Ci maspravnu velkost. Venrilu Presta uvol'nime ciapoeku a zatlacirneju. UVO'ENENIE PLAsi' A Boky plasra stlacime k sebe postupne po celom obvode ram. moze byE pricinou vycnievajuci koniec drotu spice.. 37. .~.\~ !.7 palca.. Viacricelovy plaM Nimbus je Iahky s vsestrannou pouzitelnostou. vyberieme si ten... m6Zu byfuzitocne pre biey kle dennej potreby...II"?- . prezrieme ju.~:. .-~. '. Hladky phisf vyborne prilne na asfalt a beton. aby sa neposkodil zavit na drieku ventilu._ • R6zNE VZORKY DEZENU Tri predvedene typy dezenov plastov horskych biefklov sa najcasrejsie pOuiivajii pre rozne terenne-podmienky. . 1>'.34 ·IWLESA A PNEUMATIKY PL.. Ak vyberame plaste v obchode.. ~~~ ~ - . aby SIne vypustili vsetokvzduch. Priventile SdJraedel' zatlacime venti! dovmitra obratenou ciapoekou alebo nejakou malou pom6ckou.. Hruba vzorka je konstruovana pre lillie podmienky v terene. vytiahneme ventil tak.'... AI<ho nemozeme odpflit. "neprepichnutefne" duse su plnene syntetickvm kvapalnym trnelom a hod sa zdaja byf tazke a nie prflis vhodne pre jazdu. ~ :i__~ ~. zatial' co vodiace pasy v stredeplasfa zabezpecujti potrabnu prifna vost pri akceleracii. Vyberieme dusu. alebo opravemi dusu.. aby sa pata pMMa uvolnila od rafu. Pre nahustenie duse s ventilom Schraeder moierne pouzif .

z6platana. Skontrolujeme. zmackaniu alebo zacviknutiu prizakladant plaMa. aby nam nikde nevyakocil.na dusu. Zaplatu potom silno pritlaorne na vrsn.zaplaty. pnlis vIhka by mohla Jepit' na seba kamienky a prepichnur sa. Zdrsnena plocha musf byf'vac~ia 1 aby dusa neboia nikde pncviknuta medzi patu plasfa a raf. 4 ZAVERECNA KONTROLA Zaplatu nechame niekclko miruit zaschnuf. II Dusu spolu so zaplarou prehnerne a zov. cela rovnomerne rozlozena po obvode rafu. NA ESENIE LEPJDLA Najprv si ocistfrne ruky. skontrolujeme vnutorrui i von- PLASTA CEZ RAF Prstami pretlaeame boky piail(a. opravuduSe PRiPRAV A DUSE Ked' sa nam podarilo zistif miesto defektu. ktore maju minimalnu hmotnosr a vysoky tlak v pneumatike. odkiaf unikaju vzduchove bublinky. 36). galusky. kde cftime unikanie vzduchu. a5). a!?y sme vytlacili vzduch aj prebytocne Jepidlo. Ked' ani tak dierku neOkruhla najdenle. P6topl6sfo . Dbame. prflis vyschnuta by sa moh.rieme medzi prstami. Nakoniec vloznne dusu do rafu a nasadfme piasl' (pozri. Dusa je vlepena v plasti a pneumatika je potom prilepena-na raf. ze to ide vel'mi (azko.a pritlacame od stredu k okrajom. na podozrivom mieste dusu naslirume. benzfn). aby sme odstranili celofanovn toliu z povrchu. PNEUMATTKY PLAsTE A DUSE ·37 VYMENA DUSE (pokracovanie] VLOZENIE DUSE Novu alebo opravenudusu ciastocne nahustfme. odmasfopapier a kried~. mo. Ak nemame po ruke . Nakoniec silno stlacfme pIaM a zatiahnerne tak.. dobre usadenie pJaMa v zliabku rafu. Pocas tejto doby nesmie pnstnatreta plocha do styku s necistotou. aby sme nestrhli ajzaplatu. i"i je'ventil zasunuty v rafe rovno.la preklzovaf Pokrok v beznych prevedeniach pneumatfk sposobil. Medzitym odlozime dU5U nab ok. ~(ICOm k zaplaty Lepldlo nagumu 6 medzi phiS( araf a zistfme. sir. pokial' nebude maf matny lesk. Ak si pri montazi kolesa zaspirume Inky! ocistlme si ic~. Driek ventilu zatlaCfme od plasra aZ po potstrui maticu. Dusu vlozime do ph'iMa a driek veruilu prestrcime cez otvor v rafe. Zdrsnenie pomeze lepsiemu uchyteniu lepidla na gume. ktora je nanesena na dusu. Lepidlo nechamezaschnrit podla navodu alebo do do by. ponorfrne nahustenu tiUBU do vody a prj otacaru z6platana a stlacanf duse zistfme.PRELEPENIE DlERKY Zo zaplaty sriahneme foliu a dame pozor. ab)'. Potomciastoene naskru tkujeme poistnn maticu aleba kruzok na tela ventilu. nahustlme [u a prilozfrne do blfz~05ti . _. U drzujeme staly tlak na boky plasl'a. aby srne ho. Plasf galusky je vyrobenyz bavlny alebo hodvabu alebo rucne. . smirglovy ~P~s: Obdfinlkovo '11ejoprave je dokonala prfprava a udrziavanie eistory pn praC\. miestojevob- ako plccha. QPRAVADUSE Na opravudilSepotrebujeme a tubu lepidla. PRETIAHNUTIE 8 2 kajsiu stranu plasfa a odstranime pncinu defektu (pozri krok 5 l1a. 7 NASADENIE Dusu opatrne rUSTA vsunieme neme cez okra] rafu dovnutra. ci sa d LIsa niekde nepricvikla medzi plM! a raf a potom ju uplne nahustime. Plasfstlacama z oboeh stran tak. Cyklisti nechavaju galusky vysychat na spravnu konzistenciu. aby sme zistili miesto. DuSU uplne nahustime a skontrolujeme prilnutie zaplaty. aj ked'citfme. GALUSKY Profesionalni cyklisti pouzivajil. a potom nanesieme na zdrsnenu plochu duse vrstvicku lepidla. Po tom sa s nou lepsie pracuje a lahsle sa zabrani jej pretoi"eniu. Patu plasra pretiah- ci je val" (napr. Potom dusu uplne vypustime. Smirglovym papierom obrusime trochakriedy a tymtopraskom posypemezvysne lepidlo okolo zaplaty.u lepidla. prevenme. oorovu duse sa ziadna necistota nedostala. smirgfovy papier.36· KOLESA A.cez raf. Aby sme na dust nash prepichnute miesto.calypretiahli cez rat. zeby vzduch unikal...Mr. DUBU potom este raz dokladne OCistfme . dusu utrieme a okolie dierky odmastfme benzinom a zdrsrume smirglovym papierom.ze nam rovnako pOSlUZl! ajdrsnarovna plocha kamena alebobetonu. Musfrne vsak daf pozor.. Skontrolujerne. a dezen je navulkanizovany (za tepla)strojom aby sme sa nedotkli obnazenejlepiacej plochy. ze dnes sa klasicke galusky na pretekarskych bicykloch pouzivaju menej ako predtym. Ked' necitime ani nepocuieme. 3 . Najkritickejsie lasti ventilu.tvareoOtacame nou.

€ha~zovacfm mechanizmom (okrem drahovych pretekarskych '?). dzovacorn.t leso. prevodntk. aKO aj spravnu dlzku. 1 . ich KJ!u:ky' sa neprestarui otacat.. pricom.tory zahrna predne i zadne pr€ ody. ked' jazdec prestane sliapat. prehadzuje [u nil zv'ol~y~'revodnik. onkajsia castvolnobezkv ma drazky a vystupky.ehlostny mbde19turmey Archer.od ozubenych koliesok volnobezky. ktore majri iba jeden p :eyed a jeden pevny pastorok bez volnobehu na zadnom kolese. predstavei alebo na riadidlach (palcove paeky 511 iba na riadidlach). Rameno s klietkou espee kladkv.'. Vcdnko sapohybuje prieene voci prevodmkom. takmer vsetky dnes vyrabane bicykle sri vybavene p-. ktore vzajomne p6sobia na prenasanie sily cyklistu pri sliapanf na bicykli pomocou sustavy ozubenych kolies a refaze. Na refazi. KWKY A RETAZ Priecny pohyb ramek s klietkou je vymedzenynastavovaofmi skrutkami. v otocnom call!'!aie pod stalym posoberum PrnZiny.l1:'O'pa.:ivi).chanizinus-menenia G. plynule do spra nu sirku. pbuZivany pri cestnych bicyklocli: la'.rli:(az neustals napfnana.@v-o®:ve s~!3bf>my bY.leo:m PACKYPRBHADZOVACOV hanie ukazovakom. pretopwi'buje pravidelne cistenie. aby zapadala ~ volnobeznych koliesok.a tak musjtazdec stale pohybovat pedalmi. Niek cov maju dvojitu packu pre tlaceg.pfnaci)ottu:.sa vefmi rychlo usadzuju necistoty. ktore umoznujti velky rozsah prevodovych pomeroy.otom najpouzfvanejsf vonkajsi. j$. ~ 0' .1 ~ l. a vonkajssj. Ovladacie pa~ky prehadzovacov m6zu by! namonrovane na dolnej alebo hornej rure ramu. cez vodttkapostranne na retaz a l-'l~:"V'''-Yt. a ked' su uvedene docmnosti. Tento system tvorf bezne vybav'enie hqrskych a cestny& b cyklov. a tfm{ :1Ie -tlaN postranne na retaz.k telu prehadzovaca prich)"tene nt0nt<'ifu6u skrutkou ada z dvoch hlavnych casH: upevnuje na nabo] kolesa. VychyriJvacigeapy vodltka udrzuju str ¥ voditka v subezne] poloh~rovinqu prevodnfka. Lonkovod Kotvioeo skrutko lanka PRI. Na rozdiel._Prevodnfkov Refaz mustrnat . nastavene ozu1lene prevodp\'e ozovoca Te/opreho- Zadne oZI. na ktore sti cez pera nasunure ozubene kolieska zadneho prevodu. PREVODNIKY . aby bbla. Er. ozubeI\ift. Ten rna dva d'iuky~"'Vnti.~lilbenych koliesok. Lanka vedu od pacok k .prehorske bicykle je najbeznejSia cllika 170 mm a pre cestne bicykle 17511un. I je ako puzdro nasunuta na Ivnutornu cas!'.prevodovy stupen. vedie rclaim). Vacsina bicyklov rna dries viae prevodov.cyklova specialnych bicyklov na casovku. aby mala optirilaIn)ii ilCitmosf pri preradovani.' . skrutka lonka '1- Kotvtoca / ladny' prehadzovac Refaz ZAD~f'_REHADZOV~C Refaz 'II1. k.tornyprevod na zadnom naboji (najznamejsfm je trojry.lf. tyIn je vacsi.38 • PRE'VODY Prevody Nxzov PREYOD znamena stihrn mechanickych castt bicykla.J:'H "! zvolene zadne volnobezne dove ozubene koleso.y'kQ le zahrnajti paku prehadzovaca.!6ene kOliesk6 .DNY PREHA:DZ@~A!C / Prehadzovac sa sklada z kOV0V&0 voditka.edle ozubenyeh prevodovych od koliesokeez vodiaci na. pokym bicy kel rtezast. Cim je vilesi prevodnfk. Kruky byvajti dlhe 165 mm at 180 nun.

I VWZENIE RETAZE dlzky pcrnoccu.akonahle uz ziskame urcitu sknsenost: nacvicfme si tonajprv so starou retazou.refaze zvacsuju otvory v dostickach clankov. Retaze. Standardne nitovace (pozri obr) maiu neobmedzeny chad vytlacovacej skrutky. 42). Potom sa presvedrfme. ktora zamedzi uplnemu vytlaceniu nitu mimo clankay. obzvlasf ph horskych bicykloch. ze ju na velkom prevodniku nadvihneme. radsej ju vymennne. Pokial'je pritom vidiet [eden zub prevod:nika na celt 1 vysku. Pracujeme pozorne. 2 VYTLACENIE NITU . aby bolo moine lepsie vyuzit vynalozenu silu (tialej pozri krok 3 na sir. TYPy RETAZf Pre rozne typy bicyklov a rozne pouzitia boli vyvi- Rafoz Sh/mono HyperGllde PRASKNUTIE Akje na sta~iu RETAZE nute r6zne druhy refazi. Pri vymene retaze vymenfme i prevodnfky a kolieska: nova retaz sa od poskodeneho ozubenia znehodnocuje. retaz je opotrebovana. M6zu maf taktiez dlhsiu packu. Nova retaz by na opotreoovanych kolieskach a pre- vodnfkoch zle fungovala. N ecistota a opotrebovanie sposobuje. ze niektory clanak praskne. Uistfme sa. refaz sa predlzi a prestane presne zapadar do zubov prevodrtikov a koliesok volnobezky a zacne pri pouzitt vacsej sily preskakovat' po ozubenych kolieskacha prevodrukoch. retaz vyvinuty prt1j~ velky tlak. 71-72). v kroromkolvek rnieste ich Reraz vlozfme do nitovaca presne medzi opierky refaze. aby sme nit prflis nevytlacili. Necharnesi poradi+od odborruka. pri pouzivanf standardneho nitovaca otacarne packou pomaly. aby sme nit uplne vytlacili. Ak retaz vyzaduje castu opravu. a tak vzdy jeden z nich vozime vo svojej zakladnej vybave (pozri str.mlmo vnutomej spojovacej plochy.41 Refaze UCINNOST CrSTE] do bre narnazanej retaze. aleje zdrziavany vonkajsou spojovacou platnickou. m6Ze sa star.38 mm POUZITIE NITOV ACA Rozpojovanie a spajanie refaze je Iahke. pretoze kvalita vzajomne posobiacich suciastok maze byf rozna. zahaf co modernejsic tyl'Y sa mozu rozpojit. Starsie retaze na ozubene kolesa bez prehadzovaca sa rozpojovali v spoiovacom danku. Retaz vymenime sucasne s prevodrukmi a ozubenymi kolieskami. I'i je vnutorna spojovacia platnickaclanku opreta otelo nastroja. Clfmkyrecaze sa zle spAjafu. sa casto rychlo opotrebovavaju. Na opravu potrebujerne nitovac alebo vytlacac nitov. ak sa nit uplne vytiahne. Nit sa potom nachadza. ANATOMIA Rafoz MONT Ai A DEMONT At 'RET AZE 0 Puzdro WlI~_ spojovocia plotn/eke Oplerka refaze Vmrlorno _"------ Vonkojslo spojovocio plotn/eke Stondardny nltovoc rafaze Stondordn6 refoz Sedis 2-. Packou nitovaca musfrne ot061' sest az sesfapolknH. Dalej otocny tin vycentrujeme presne oproti nitu refaze o pornaly otacarne packou nitovaca.I . Nakladnejsie typy maju nastavltelrru skrutku. 16-17).specialueho nastroja.40· PREVODY RET Azll . ze niry.38rrim Ziata refaz Sedls 2. ze nova refaz je vhodna pre miS rozsah prevodov. maze by! az 98 % (pozri 5 ir. Piit alebo §esfj:>revodove bicykle budd mat sirsiu refaz ako sedem alebo osemprevodove. MIERA OPOTREBENIA Opotrebenie retazs skontrolujeme tak.

jime. Tym by sme mali zfskaf potrebnu pohybbvost medzi vnntor. a roztvoril clanok. Pri spiijanf rna uzavrety Pruilnova koniec pruzinove] spony smerovaf v srnere jazdy.nou spojovacou platniCkou. Nity 8U vymenitelne. upravime otvory clankov oproti sebe a znovu zatlacfms na nit. vonkajsou spojovacou platnickou a puzdrom. Pracujeme opatme. PRESNE UMIESTNENTE NITU Nit prestanerne zatlacat. Tento typ retaze sa speja spoiovacfrn clankom (spojkou). Dlzku refaze spravne nastavfme tak. Ak nit. z protiYahlej vonkaisej platniCky. Skonrrolujeme. Otoctme ju vzdy asi 0 1/3 otacky tak. Spicaty koniec noveho nitu roztlacfme nitovacorn a. 3 VYMENA NITOV Pri spajaru urniestnime reraz do nitovaca ako pri rozpajanf (pozrikrok 1sir: 41). takze vyrlacovany tin je oproti koncu nitu.na najmensom prevodruku a ozubenorn koliesku. Packou ufahujeme silnejsie. 4 (JPRAVA DtZKY RET AZE Df:~kanovo kupenej retaze rna obvykle .mala by stacH asi 1/3 otaCky.nebol dostatocna vytlaceny. gpecialny rritovac.aby pri najviicsom prevodruku a. j ked' je. linu. Ked' crtime velk]' odpor. najmensom ozubenom koliesku boIIkoniceprehadzovaca vo vertikalnej lfnii. NARADIA -- PRIPOJENIE NITU Retaz HyperGlide nie je mozr!. Hlavne teliesko 6 Nltovoc reralOV HyperGiide Refaz HyperGlide Bicykle vybavene supravou Shimano mavaju obvykle refaz typu HyperGlide. stiahnutfm pr..42. utiahneme packbu. povolime. ktory viae vycrueva. packou otacame pomaly. Povytiahnuty nit leif oproti vytiacaciemi. ale este stale vycnieva . Pri pouzitiimlis velkej sily by sme mohli retaz alebo nit zdeforrnovaf. PREVODY RET AZE ·43 MONT At A DEMONT Ai RETAZE [pokracovanta) ROZPOjENIE CLANKOV Retaz ohnerne a susedne clanky rozpo. ale je potrebny . aby nit ostaI zachytenyvo vonkajsej spojovacej platniCke. SPECIALNE REtAZE A. aby sme nit dokonale zatlacili. akonahls sa na~hadza na iirovru vll. Ci retaz ostava napnuta.uzinovej spaN na spojovace] platnicke a vytiahnutim hlavneho'telieska platnicky. znovu musfrne pouzit' nitovac.zvysok odstipneme kliesfami. Nitrefaze HyperGlide .aby sa nit zasunul dale] . Rozobera sa jednoducho.rae· siu driku nez je potrebna pre nH prevod.utornej spojovacej pIahncky Cla:nku.e rozpajar dvakrat na tom istom mieste. REtAZ NA BICYKLE BEZ 7 5 PREHADZOVACA 0 ROZMERE·lj8 PALCA. spono UVGtNENTE CLANKU Retaz vlozfrne do nitovaeej strbiny (priestor medzi dvojicou opierok). Mieme.

Lanka prehadzovacovrnusia by! dobrej kvality. ie stupen skoku paky musi byf presne preneseny na prehadzovac. PREVO])):" LANKA·45 Lanka LANKA PREVODQv existuju v r6znych dlzkach. Pri vymene lanka prehadzovaca nesrnieme zabudmif povolif nastavovaciu skrutku. Ak lanko alebo lankovod pruzia alebo sa zmrstuju. Lanka objednavama bud' podla vyrobcu svojhobicykla.44.. Uvofnime ovladaciu packu na upevnova- ccj objfmke.alebo vezmeme so sebou bicykel alebostare lanka. obzvlast pre skokovy sp6sob ovladania. zv laSt' medzi riadidlarni a ramom. 46-51). Lankovod prestrihneme sikrno.iba vyberierne nastavovaciu skrutku a nove lanko prevlecierne cez lankovod).bane prehadzovace. nie je spravne prerad'ovanie mozne . ci je lankovod presne usadeny v nastavovacej skrutke avo vodttkach: ~] Koncovka ~. ako radenie vyMich stupnov tak i ra-denie nizsfch stupnov ptevodu. To umoznr raMi pohyb lanka vo vnutri lankovodu. koliesko a lanko prestrctme kotviacou skrutkou prehadzovaca. I I: Poskodene lankovody -a rozpletene larlkti co najsk6r vymentms. Rapid Fire Plus prehadzuje retaz na vacsie koliesko alebo prevodnfk zatlacerum packypalcom smerom dopredu ana mensiepritiahnutim dvojitej packy ukazovakom spat. Pokialje lanko este volne. aby sa Iahko posuvalo v Iankovode. aby sme neskor umoznili doladenie.uje mazanie lanka tak. LANKOVODY (BOVDENy) Mieme zdhnlJfle lanka ShimanoRapid Fire a jeho nastapca.obid ve pMky. Paku namontujeme na r6vodnemiesto (niektore prehadzovace sil tak<a. vhodne pre dany typ prehadzovaca. ..Pri type Rapid Fire ov lada palec. To umo:l:il. Skontrolujeme.--Lanko VYMrnNALANffiKPREHADZOVACOV 1 DEMONTAZ LANKA Povohme maticu kotviacejskrutky lanka prehailzovaca. upravtme ho nastavovacou skrutkou. VYMENALANKA'PRI PREHADZOVACOCH TYPU RAPID FIRE Vymerta lanka pri prehadzovacoch lypu Rapid Fire je pomerne jednoducha. ANAT6MIA .a stare lanka vytiahneme. Nie je ho preto treba vytiahmit' a narusif indexovanie ukazovatela nastaveneho kolieska. Pre pnpad poruchy marne stale' v rezerve jednu sadu laniek.r-Iankovodu VEDENIE LANKA Na niektorych bicy kloch su uchytky vedenia lanka. Ak su po skrateni lankovodu kence rozstrapkane. Nove lanka namastfme a navlecieme. vzhladom na to. N astavime spravne prevody (pozri str. roznych sirkiich a r6znych typoch koncoviek. Lanko napneme a skrutku utiahneme. PRIPOJENIE LANKA Refaz nasadtme na najmensf prevodnik. alebo su nerovne. co ham umoznf mierne zahnutie medzi vederum. Akonahle Ianko odpojime od prehadzovaca.Raprd Fire Plus su najnovsie vyni. 2 . mozeme ho vytiahnuf NAJNOV5IE PREHADZOV ACE I:. Je potrebne pouziva(vidy lanka zodpovedajticej velkosti a typu. zarovname ich pilnfkorn. --Valcova koncovka Lankovod 1&packa sa nemust rozoberaf .

Nastavovaciu.ZbvATEEOM . U vai"slny prehadzovacov sa i:noZe napnutie pruziny nastavovat premiestnenfrn jei konca do ineho Z otvorov v tele prehadzDvac. clOSkmtkd nopinookJ NaslovoVQciOskrutko nojni&ielw prevodli Retaz prehodfme na najvacsf prevodruk 'a najmensie koliesko. ale musia byf presne 11astavene. ho skrutku. zistime. Teraz budevcdiaci i napf.je' .a skrutku otocneho capu nastavirrie tak. vymontujeme na pmaci i vodiaci kofat. Pri prehadzovant skontrolujeme. Potom ju v smere hedinovych ruciciekzaskl"utkuJeme spat rak. PREVODY PREH ADZOV AC S UKA.pckial' necftirna ziadny od- por. pokial'necttirna ziadny odpor. je prenich sucasne moine zvolif krokove ovladanio. Prehadzovac sa m6ze poskcdif pri naraze alebopade z bicykla. MONTA. 0BMEDZENIE BOCNEHOPOHYBUNA N AJV ACSOMKOLIESKU P5. [ednoduchukontrolu urobfme tak.. Niekedy musime uvolnif vodiaci kotUc. nastavovaciu skrutku povoltme. skrutkuprehadzovaca.so zadnym kolesorn. ze sa posravfma za bicykel a pohladom . Namazeme otocne ('"apyprehadzovaca. Krajne polohy musia by! obmedzenet aby sazabranilo'spadnutiu refaze z krajnych ozubenych koliesok. aby retaz bezala hladko.. I· 2 DEMONTAz PREHADZOV ACA Vyskrutkujeme upevriovaciu .Z PREHADZOVACA Aby sme mohli namontovatprehadzovac bez roz • pojenia retaze. Otieame klukami . . sleduieme.a napfnacf kotuc vhcdnym mazacnn tukom (str. brani jeho rozobratiu) a odclelime JeJ casti. Modeme prehadzovacs sa Iahko ovladaju. Hornu nastavovaeiu skrutku povolime. NoslovOvoCia s!<ruli:o lanko NASTA VENIE VACSIEHO POHYBU PREHADZOV A~ CAS UKAzOVATEEOM OBMEDZENIE BOCNERO POHYBU NA NAJMENSOM KOLIESi<U . 46.najviac pribhzi k n. Mali by slue si ho nechaf urobif v specialnej opravovni bicyklov. aby sa reraz prehodila na najmerisie koliesko anajvaesf prevodruk. 0 kolko sa skrutka 6toCi.72-73). Vyrovnanie zavesu vyzadu]e specialne naradie a velku odbomost. musia byt'ltroty ~adnej vidlice v jedne] ~()vine so zavesom prehadzovaca a mUS13 byt rovnobeznes osou bicykla. Aby srne mohli rozobrafvoditko. fu bude vodiaci i napinaci kotuc prehadzovaca v j'edneJ lfnii s najmensfm ozube.skrurku utiahnsme tak. Packu prehadzovaca zatiahnams tal<.oz. vyskrutkujeme spojovaciu klietku voditka (ktora .. potom vycistfme a namazerne vodiaci. I ked mnohe systemy stale zachovavajti tentoprincip. . aby bcli vcdiaci i napfnacf kotue s Iiajvai'Min ozubenym kolieskom v jedne] linii. Povodne prehadzovacssa ovladali jednoduchymi trecirni napfnanvmi pack ami.akc je umiestnena pruzina prehadzovaca. 3 NASTAVENIE OTOCNEHO CAPU MONTAZ PREHADZOVACA.. ze sa vodtaci kotuct'o. Ked' oddelfmeramena vodfrka.naci kotuc bl.ljmensi~ mu koliesku.il. nyrn kolieskom (pri pohlade 1180 bicykel priamo zozadu). odpojfme lanko od kotviace] skrutky.ci je vodftko retaze rovnobezne .Bieykel je napracovnom stojana l alebo upevnenv.47' Prehad~ovac s ukazovateYom nastavt prehadzovac pr:esne:zvolene koliesko tak.fUie ku kolesu. ale nedotyka sa ho.kolieska.cku prehadzovata zatlacfme tak. zeza •• lozlme refaz za napinacf kotuc a zaskr utk UJ erne. ktore cyklista nastavoval rucne.Potom opat otacame kYukami a refaz prehodfmena najmel'lSl prevodruk a najVac~ie koliesko. Vsimneme si. FRI 2MENE PREVOD?vYCHSTUPNOV ANAT6MIA «xreno NditavoWj. ci sa vodiaci kotcic nedotkolziadneho ozubeneho.uben" 'koliesko a najmeniii prevodnik Dolnu Aby prehadzovac dobre pracoval. abysa retaz prehodila na najvacsie. zloztme napinaciu klietku tak. Nastavenie v prfpade potreby opakujeme. a kedje na bicykli i reraz.

Kombisystemy s11zlatou strednou cestou. Potom otocime skrutkou spiit avsakiba tolko. Packou prehadzovaca preradfrne . To iste opakujeme s nastavovacou skrutkou na prehadzovaci. Lanko prehadzovaca povohme uplnym povolenim nasta vovacej skrutky lanka na ovladacej paeke (v smere hodinovych ruciciek). aby sme dosiahli spolahlive prehadzovanie 3 ZAVERECNA Pokracujemev KONTROLA otacani nastavovacou skrutkou pri na v!letky ozubene kolieska. aby indexovane polohy nit ukazovateli paky presne zodpovedalinastavenym ozubenym kolieskam. at kym sarefaz nezacne prehadeovat na tretie keliesko. ei111 je zaisrena presna a spolahliva zmena prevodov. Nostavovacio skrutko lanka . ale po skonceru urobfme dye otackv spiit. zatiaf co s11casne presystemy su p'iicsa indexovane. S refazou na prostrednom prevodmku preradtme na najmensie zadne koIiesko. a taktiez pre jemne doladcvanie pol6h prehadzovaca pocasjazdy. Cielom je. a potom zacneme rucne tocit' klukami (najprvsa prehadzovac nebude hybat). aby sa urnoznilo hesko~'~ie dodatocne jemne doladenie.Z kym sa retaz nepresurue na druhe ozubene koliesko (a bude zodpovedaf polohe zvoleneho kolieska). Takto preskusame prehadzovanie medzi vsetkymi kolieskanu.packami indexovane kroky. (proti smeru hodinovych ruciciek). V prfpade potreby urobnne jemne doladenie tak. vyhotovenia nam poruikaju este hladsiu zmenu prevodov a viii'sie pohodlie. abyprepinal medzi krokovym a plYllulym ovladanim. abyprestalo jej zachytavanie.48· PREVODY PREHA DZOV A C S UKAZ6v ATEEOM ·49 NASTAVENIE PREVODOV PRI KROKOVOM OVLADANf Bicykel upevnfme na montazny stojan alebo na in1i zariadenie tak. Najnovsie plne indexovane. ale nemozu dosiahnut spolahlivosf svojichpredchodccv. 2 NAPNUTIE LANKA PALCOVE Starsie nemali vodove novane pACKY PREHADZOV ACOV systemy prevodov s palcovymi. To je d61ezite. VERSUS Preplnoe lmeny z krokovel?o no plynulY spOsob prehodzovonio STARE NOVE Toto starsie dvojfunkcne vyhotovenie palcovej packy umoznuje eyklistovi. aby zadne koleso nestalo na zerni. ota~ani klukami a. Dobre nastaveny krokovy sposob ovladania by mal zaistif tiche zrneny prevodov.dolu. Lanko prehadzovaca zacneme napfnat' otacarum nastavovacej skrutky lanka na prehadzovac. Pokracuiems v olacani nastavovacou skrutkou. 1 PlUPRAVA BICYKLA. ked' sa krokovy system rozladi.

aby sa lankovod ptipevnil k vodftku.cim sa ~lln:ozni. vlastne klze po lanku (ktore. Pomocou horne] nastavovacej . 1 me najprv skrutku upevnovacej objimky. kedkluka smeruje dolu rovnobezne. Refaz dame na vel'kyprevodm1c a male ozubene koliesko. . a prinuti ramienko prehadzovaca. .---- Vonkajifie rameno voo/tko Skrutko romien vodftko POLOHA PREDNEHO PREHADZOVACA VZDlALENOST MEDZI . uvolnnne montaznu skrutku prehadzovaca a vonkajsie rameno. Dalsie jemnedoladenie je nutne urobitpred jazdou. takze sa prevod meni tym. najblizsiek retazi tak.i.L6H PREDNEHO PREHADZOVACA ANAT6MIA Upinocia objimko 1 VYMEDZENIE POHYSU VEAVO . Ze sa lanko nezanasa bahnom. . lebo mechanizrnusje pod stalym tahom ad lanka prehadzovaca. d. Db-: vodftko Provddnlkv DALSIE SYSTEMY PREHADZOVACA Okrem najbeinej§ich mechanizmov dzovaca: ovla- 1.'ovanie medzi prevodnfkmi nepresne alebo hlucne. PREVQDY PREONY PREHA DZOV AC ·51 Predny prehadzovac medzi prevodrukrni. Ze ~jviicSf prevodrukje najblizsie k plocham voditka prehadzovaca. treba znovu nastavifprehadzova. Ak je prerad. VyskMame. aby sine zabranili zosmyknutiu . skrutkynastavfme vnutorne rameno vodftka co. Skrutku upev.PREHADZOVACOM A KtUKAMI . Pokial [e reraz na velkorn prevodruku. Mensia svetlost je vhodna pre uzsie dvojite prevodnfky a viicsia svetlosf pre viae prevodrukov. dzovac s retazou na najmensom prevodruku. lanko [e vedene pozdlzhorne] nuy a dolu vedlarury sedadla. Ked'je prehadzovac na.ovacej objnnky uvoInfme. Refaz darnena maly prevodnik a velke ozubene koliesko.lankorrie je voIne a v prfpade potreby utiahneme nastavovaciu skrutku lanka. co byvahlavnou nevyhodou !aniekvedenych pod stredom spodnou rnrou.ym k ramienku prehadzovaca. Lankoje potom u pevnene skrutkou k sedlovej trtibke nad stredom (pozri obrJ Tak je zaehovana normalna cimlOS( lanka. U dvojiteho prevodu umiestni- 'mevruitorrie rarnenovodttka conajbl.m medii vnutornym rameIi. ktoru uskutocnfme vtedy.s rU\"QU se~ dadlatak.OI11 vodlrka aretazou.hcmym fahorn: ramienko prehadzovaca. mal by by! vzadu na najvacsom ozubenom 2 VYMEDZENIE POiIYBU VPRAVO romeno voditko ~.c.50.sa natahuje mora. KONTROLA VYSKY POLQHY VODiTJ:(A NAD PREVODNiKMI danvch lankami prevlecenymi stredovou rurkou jestvuju aj d'alsie sysl-eI.i.llY preha• Prehadzovac s. Ak st'i rovnobezne.Pri systeme Shiman» STI dame l'et'az na prostredny prevodnfk a vefke ozubene koliesko a pomocou nastavovacej sknitky napacke prehadzovaca nasravime vnutorne ramene voditka tesne kretazt.l-ii. rna byr refaz na najmensom ozubenom koliesku. Ulohou oboch prehadzovacov je vzajomne spolupracovat. aby bol prevod efektrvny. ked' sm~ na stojane urobili zakladne nastavenie. koliesku. VyhodbU tohto svstemu je to. Nastavovanie prehadzovacov je tiez zakladnou ulohou. ZEl Iankovod .naivacsom prevodnfku. • Prehadzovacso spodnym tahom prtsposobeny nanastavenie s hornyrn rahom: lanko sa prevlecie lankovym vodttkom pripevnen.zostane stat) abysa pohlo. i ked'bol nastaveny zadny prehadzovac. Po spravriom nastavenf prehadzovaca kluka tesne nUnaf vonkarsierameno voditka.Z~ie·kefazi. rna ii. abysa jej nedotykala . definltrvne pririahne- a potom po:wrnevyrbvname umiestneniemechanlzmu.vodftka vvsunieme do vzdialenosti 1-3 mm pred prevodnfk.. nastavujeme ich. bez r toho aby sa jej dotykala. PokiaI nastavujeme predny prehaPREHADZOVAC P~EHAD~UJE REtAZ NASTAVENIE KRAJNYCH po. pokial je retaz na velkom prevodruku.. Dosko jimku upevnfmea znovu skonrrolujeme rovnobeznost voditka s prevodnikni. .lJ trojiteho prevodu dolnou nastavovacou skrutkou nastavfrne svetlostl-2ni.musf by( rovnobezne s prevodnfkmi. Vnutorne ivonksisierameno vodftka. Ak jen:as bicykel vybaveny prevodmi Biopace.

Pobar sa jedna alebo obidve klukypohnu. peddio pi. tal. Prevodnik Pravidelne. vyhnute zvrchu. Oto'cfme o 180 11 potomria pedale tlactme ZI10VU._P_R_E_V~O~.iijeme najprv k utiahnutiu ocelove skrufky it potom ich nahradime povodnyrru duralovymi.NTROL.t! I '0 nou f mm.pou. Najlepsie je vsak tuto operaciu nechat'urobif v odbornej dielni.~52~. co umo.ri jazde su znamkou. aby sme skrutkam nestrhli zavit. ~(' ~ __ PREVODNiKY A KLUICY ·53 Prevodniky a kl'uky 6 rue su poskodene ich zuby. Protiprosnj? kryt k(ukovej skriJlky l.PREVODU Z6ititove . ako. Pnpadne vyrovnaniemozeme urobit' pomocou dlheho. To ovplyvnile konstrukciu prevodnikov a sposobilo tiez niektore problemy pri zmene prevodu. al e Die priM nasilne..zlepsit zmenu prevodov: Prevody Shimllno HvperDrive (vravo) majn mnoz- Nll!fzub stvo kratsich niMich zubovna dvoch vnutornych prevodrukoch. zaisnme ich za vitov)iJit trnelom. nesmieme ich pretocit. . zesu uvolnene klukv. Aksu skrutky z duralovej zliatiny.zostavy prevodrukov 010re) svelkym rozdielorrrpriernerov.Jtdro Skripave zvuky p.wuje SirU rozsah prevodovych porneroy. lahky. Ak sii skrutky pi1!is volne. Aby sme ich vyskusali. Pokiaf sme ich niekolkokrat dotiahli a skrutky "sedia". Skontrolujeme tiez. Pravidelnekontrolujeme dotialmutie klukovych skrutiek (pozri niHie). MODIFIKOV ANEl PREVEDENill Niektorl vy}obcovia vyvinuli sposoby.nastavtme ich do vndorovnej polohy a potom oba pedale s(lcasne rukami zatlacime k zemi. UTiAHNUTI E KI:UK Prava kruka Zlozfme protipraSny kryt a utiahneme klukove skrutky.v zachytenf'refaze. 0 KONTROLAI(tUK Horske bicykle pouZivaf(1 .ako u cestnych bicyklov.vsak vyzaduje dlhsie retaze a prehadzovacie vodttka._'. Utiahnutie musf byt pevne.KRlJfIEK PREVODNIKOV o @ jv-. Ci sti prevodruky v rovine. DOTIAHNlJfIE?KRUTIEl< PREVODNIKOV Prejdeme po kruhu a utiahneme k<izduskrutku na prevodru- vac~i- . posunierne za prevodnlkya otacame nimi.stranovsho kluca. PREVODY HDRSKYCH BICYKLOV Zavedenie horskych bicyklova ich pouzfvarue v r6zne exponovanvch podmienkach terenu nutne viedlo kpotrebe viae dimenzo- vanych prevodovych pomerov. jetreba skrutky kl'ukopar pritiahnuf.kontrolujeme zatialmutie prevodrukovych skrutiek: rOllZljeme spravmi veikosf imbusoveho kfuca . To. moh10 sposobif ze pro. PROBLEMY SO ZMENOU . Pri novych klukach kontrolujemedotiahnutie po kazdych 40 krn pri prvych 300 km. :0 I \ I'RmAHNUTIE PREVODN1KOV _ ANATOMIA o taz. To umoznuji_!.r~" DimancnCi vlozka koch rovnakou silou.. ze zlozfme rePREVODNIKY ~ONTRQLUJEME PRA VIDELNE.ces zmenyprevodu bude v kazdomsmere pomalsf a nie .troch prevodrukoch 1 2 KO. To by naopak.pridvoch alebc.A S. . ato tak. vymene kYuk pozri str. dotiahneme-ieh. aby retaz hladko zapadla a zvlastne vodiace zuby na bokoch pomaha!u. Odlomene zuby sii vidief zboku. iba dotiahnuf kaz- Skrutka prevodnika durovnomemou silou. 62'-63.D~Y~.

stahovaka volnobezku s nabojom. Zuby koliesok so. potrebujeme conajskor urobif opravu volnobezky alebo jej vymenu.priskrutkuje so. 71-72). UCHITENIE 1 Na Sfahovakupneme do. obzvlasf pri sliapanf do strmeho svahu. Vnutorrui cast naskrutkujeme alebo nasunieme na naboj kolesa. Pri opotreberu okamZite vymenime prfslusne ozubene koliesko alebo vsetky. p6sobf nit ostatne eilte va~sie namahanis. aby sa zapadky neprilepili a nezasekli. aby 5l!ahov~k ~vne drzal. VVMENA VOENOBEZKY NA. ZLOMENE ZUBY KOLIESOK Ozubenia koliesok je velrni namahane. Na vonkajsiu stranu sa upevnuju ozubelie kolieska. moiu v d6s1edku tejto namahy i zlomit.STROJE Rozdiely vovyhotovenf volnobezky predurcujuilpecificke nastroje pre pnslusny typo Aby sme mohli volnobefku bez poskodenia stiahnut. sf AHOV A. prevodovy pamer [e teda 4:1.pripevnfsa na nabo] i S ozubenymi kolieskami nasununm do drazok vonkajilej casti a upevnf so. Pri oprave stale pocuvame chad vofnobezky: ked' sa pravidelne cvrcanie zmeni alebo nie je pravldelne.KA VOENOBEZKY Odskrutkujeme koncove matice kolesa.I PREVODOVE MoJy prevodoyY pamer Grallcky rozloiena vo(~ nobezko S ozubenYmI koileskaml zyva DI§tanone POMERY ktory meru otaCavy'moment na kolese. osku nasadrme sfahovak voYnobe:tky a naskrutkujeme naspaf koncovu maticu kolesa alebo tesne zatiahneme rychloupinac. gulockovych 1021sk. Prevodnfk s 28 zubmi a koliesko s 28 zubmi otocfkoleso jedenkrat . Vo vruitri voYnobezky je zlozit)' labyrint malych zapadok.poistnym kruzkom. VOLNOBEZKUTVORIADVE HLAVNECASTI. PREVODY VOEN08EZKY A OZUBENE KOLESA ·55 Volriobezky a ozubene kolesa vzajomne na sebe nasunute. Hodnota zmeny prevodu sa naPrevod [e prostriedkom. potrebujeme zverak a stahovak.prevodovy pomer je teda 1:1: Prevod 52/13 zubov je faZky a umoznuje rychlu jazdu.no. AkonahIe sa'jeden zub zlomf. bicykloch je prevodovy pomer ill" ceny pomernymi velkosfami prevodnfkov klukovej sustavy a OZUbenych koliesok zadnehokolesa. VelkY prevodoyV pemer S prevodrukom s 52 zubmi a s kolieskom s 13 zubrni sa paras jedneho orocenia kfukou koleso oroci styrikrat.a kazetova volnobezka . zatial' ~oprevod 28/28 zubov je fahkya umoznuje zdolavanie kopeov i ked' pomalou I rychlostou.54. 2 a UVOENENIE VOtNOBEZKY . Vytiahneme koncovu maticu. [e dolezite udrziavaf vsetko ciste a premazane (pozri str. Pri spatnom nasadzovanmamazerne z~\Jity naboja. Pri SKRUTKY A DRAZKY Existuju dva zakladne typy volnobeziek: zavitova volnobezka .zveraka ot<!. . pruzm a capfkov. zcdpoveda- ANAT6MIA Polslny kru!!:ok volhobeiky Zostova volnobe2nych ooubenych kollesok juci nasmu typu.cameproti smeru hodinovych rudCiek. pokial' sa volnobezka neuvolru.naboj kornpletne i s ozubenyrru kolieskami . prevodovym pomerom.

ii Otvor dutej oskV 7~ :r" TROJSTUPNOvY PREVODOVY MECHANIZMUS V ZADNOM NABOTI Vyhodou vmitorneho preradovaca v zadnom naboji je mensi pocet poskoditelnyoh dielov umiestnenych na bicykli. Ci nie je "Ytiaruwte alebo poskodene a podla potreby vykoname opravu alebo vymenu. najprv skontrolujeme lanka a jeho vedenie. na iiii!lq~1 t. ktora prechadza dutou temy rnechantcky vysoko narocne. POPULARNOUALTERNATfvou prevodoveho NASTAVENIE PREVODOVKY V ZADNOM NABOJI KONTROLA LANKA Ak nastane akykolvek problern s tymto systemom. ktory nepotrebuje mazanie. Rsmenove prevody. ko/Jesko netradicnych vozidlach pohahanych Iudskou SitOH (pozri Slwnfcek). ktory automaticky menf prevodovy pomer podla zmeny tlaku na pedaloch a rychlosti otacania. Po urcitej dobe kvapneme do mazacich i:'apov a na ovladaciu retiazku niekolko kvapiek stredne husteho oleja. Tenduchs ovladanie i udrzbu. ako napr. par az sedem rychlosti. PREVODY A L TERN A TivNE SYSTEMY PREVODOV ·57 Alternativne systemy prevodov systemu s preradovacom je vnutorny mechanizmus V zadnom naboji. Pomocou lanka sa pochanizmus menenia prevodov suva ovladacia tycka s unasav zadnom naboji. vai'siu vykonnost a: Minje velku udrzbu. SLIAPAClE POHONY Sliapaci:epohony sa wfmi spopularizovali linearny a rue kruhovy. Potom niekolkokrat potocime klukami v-obochsmeroch. . pouzi[erne nastavovac. boli pouz.presunie elektricky ovladany mechanizmus zadne koliesko na d'alSi stupeit a zmeni tak prevodovy pamer. 3 NASTAVENIE otvors osky VO vstupnom Prevodovy mechon!zmus vnlitr! zOdneho nobOja POHtADY DO BUDUCNOSTI Vyvqj v technologii prenosu sfl I I prevodmi zahrnuje poCftacom riadeny system. akonahrada reJaz. venia lanka.i. Alternativy k tradicnemu retazovemu prenosu predstavuiu taktiez pasovy alebo torzny pohon. PreVa:C~illa r. REMENOVE PREVODY Poziadav ka Iahsieho.izitkovyChbicyklov. tri. Ovl6docio retiozko {prfpojujesaklonku) 'Ozubene. ANAT6MIA Bubnov6 txzdo Prtrubo Osko so zoVltm! Prevodovy meChonizmus' Pri dosiahnuti urcite] rychlosti . okrern obnost. Hoci su tie to syscom. Riadiace cidl<i su ulozene v naboji. Systemy to mechanizmus nevyzadus vruitornymi preradovacmi poskytujli. 1 2 MAZANIE skontrolujeme. Prezrieme. ale vyzaduju viicsiu casneho namazania anastaskussnosr pd demontazi a montazi. aby bola retaz krytovana. Niektore mechanizmv majii vo vnutn naboja zabudovanu bubnovu brzdu.56.ite " niaktorych typoch skladacich bicvklov. System je prakticky uzavretva Ul11ozi'tuje. tichsieho a Cistej~jeho prevodu. su velrni spolahlive a maiujednooskou zadnehc naboja. Ci sa ovladacia tyaa a prvy clanok retiazky pri druhom prevodovom stupni presne kryju. rna Itadime pouzivany vnutorny meriadidlach. Tunke (hare). ako pri sliapanf na pedale bezneho bicykla. ktory rna rozsah CESTNY BICYKEL dve. viedol k mnohym pokusom s prevodom klinovymi rerneruni.. pretozehnacf pohyb je . vod sa meru packou prerad'ovaca na aka tento cestny bicykel. Pokial rue.

Iel:\vyhodou je.. aby odolala velkemu rnnozstvu narazov.<nx.: hlovovej zostavv a.. ak hlavne ioziska (v hlavovej zostave z do fanl:l~~ener~n~ opravu.·. I Osko pedala so zov/tom Teloped6/O ~ H~A:'"vOW4ZOSTAVA Nastovovocla mlsko o o Telo vofnobehu Venceky Io&ko sgurOckomi Venceky IoiIsko sgurOckomi Prfrubo S oivormfpre. Lozi~ka su vyrobene z nerezovej ocele a su dokonalym vy- ~Jorn6casf lozlsko ---_r. Dobre usa{den~·aflamaZaJ'le ' ziska sUHtesvoj :tttin~mal:ry:0dFtJl' a volu naotlij.~~HI"'suciastky sil. Rychloupfnocio p6cko BICYKLOV bicyklov sa do istej miery lisi.. "'.. lebo ich vyroha je ' jednMti¢'Mia..v€ lozlska..iteYne.We mfixlmaInu UClllnQ~fl'ncyk1a.stale rovnake. V!Arn8rlliternyrnizapuzdrenymi . robko~ pr~s\eho stroja:stva.· Osko predneho n6bojo ~'" Sfraaoll6 osko ~ .···.I I I I -§8 • L9~ISKA LOZJ5KA ·59 Loziska male ko. dIU.m]!onenty veYnu dolezite ...Zil7L8 ~epsi. Nadalej sa vsak u vacsiny spice hlavo:vY:chzostav pouZivaju konvencne guro&p. ktore sa jeden na druhom otacaju."" (r /"yr ~~.. ~'< '\ .. moine si zaktipif 5 nastavitelnyrni v"". Z.uzdrenych) lozfsk.~~i:UF11o.ziV0p1e d€)l~tit pTe energeticky -qspen1\Y a ryeahly chod bicykla.ak~ m6zu ~y(tak Lozsxx v PODSTATE P6S0BIA AKO OPORA medzi dvoma mechanickymi dielmi (miska a kuzel' loziska .: :$.. -~E~~~ :r11a"y0~a zostava bicyklovje skori~truovana tak.. V sucasnej dobe sa uz pouzfvaju typy u~av.e sa zatatenie rozklada na Vii. '. :Z. ktore Btl nenarocne na udrzbu.. Fazitok z jazdy na malo alebo zle udrziavanom bicyk1i sa vl9ra. kfuzok "'V· I.tJ::e6vej SPQj~) a loziska naboja predneho a zadneho kolesa Polstny.. MttTProgresivnikonatrukteii pouzivaju valcekove loZiska (miesto guf6ckovych).!~ az neuver.teWch (zar. ''<dlm.k6nus).

• Opatrne vloznrte vidlicu a ostatne SilCia...'--__.. loziska SUv dobrom stave. 1 UVOtNENIE POISTN'EJ MATICE 2 NASTAVENIE HORNET MISKY Vencekloiisko sgur6ckami Horny pevny kuler Tesnenie OBLAst VEEKEHO ZAtAZENIA Hlavova rura musf vydrza - Dolny pevny kuler mnozstvo narazov prenasanych pcmerne malo" plochou. Uvolnene Ioziska musfme limed' opravif... Nakoniec lozisko nastavfme ako pri kroku 2 (hare). pretoze hlavova zostava je silno namahana a pokial by bola uvolnena.J. ie poistnou maticou budeme opatrne stredne velkou silou ota("ar klucorn poistnej rnatice v smerehodinovych ruciciek.. K oprave budeme potrebovaf vhodny kYtic.- . aby sme ich zavity nestrh1i. Misky loziska a kuzele loziske musia by( hladkea bez vytlacen)'ch jamiek.koleso a jednyrn prstom otacame riadidlami. !tore) i spodny pevny kuzel'tuhou vodovzdornou vazelfnou. musfme ju teda rninimalne raz za rok TOzobraf vyCistif. zverfme trite pracu radsej odborrukom. • Vencek (guf6£:ky) vlozfrne na spravne miesto a zatlacime ho do tuku.. i. je mozne uvolnit malym sekacikom). pre niektore horske bicykle kIuc 36 mm. NASTAVENIE HLAVOVEJ ZOSTAVY ANATOMIA ttL ~. Ak zacftime cvakuntie. Teraz jednoducho rukou uvofnime hornu misku. Dotykoveplochy loZisk musia by( ad guTdCiekrovnomerne zafarbene. I . Poismu maticu uvolrumeotacanfm kr(ica proti smeru otacania hodinovych ruCiCiek (poistne matice s vruhkami alebo tie.otacanie prednej vidlice V hlavovej rure. Nevhodne kl'uce m6zu poskodif poistnu maticu a. Tie sa rnusia pohybovaf veYmi Iahko. ti nie 56 tlakom guf6Ciek poskodene. bi nie su ohnute a poknirene. Dbame na to. Skontroluierne. Ak $U guf6Cky lozlsk volne. • Po vycisteni suciastok si srarostlivo umyjeme ruky. Kuzele loziska polozfme na rovmi plochu.V tejto polohe ju po driin. musfrne byt opatrni. Potom miskupootccfme spat asi 0 1/8a:1:1/4 ot<ICky. Aby sme zistili pnpadne ehyby. • Vymontujeme nastavitelrui hornu misku. narazom a p6sobeniu nedstoty./' '~~~~' 0 - ' - SUbor homeho !oiiska Polstnd matico PoistnOpodlot.Pevne stlacime prednu orzdu it potom zatlacfme koleso vpred a vzapati tahame spat. Nadmerne mnozstvo tuku absorbuje prach a vytvara s nfm bnrsnu pastu.VideIne kontroly. Ak hlavova zostava potrebuje vymenu. :. aby SI11e zabranili prflisnemu utiahnutiu hlavovej zostavy a jej zadreniu. Iahko vymazeme vnutome home nastavitelne misky (poui obI'.60· LOZISKA HLAvovA ZOSTAVA ..::l. aby sa ziadna gu1'6Cka nestrailia. RoeNA umUIIA uvolru. Pri nastavovanf nedotahujeme vzdy az do konca. ked' to ide prills tuho.stky naspat tak... znamena. ked' sa hlavova zostava r Hlavova zostava je pri jazde vystavena namahaniu. znamena to. zostarui v hornej casti hlavy a muslme ich teda vybrat. Porom pomaly vytiahneme vidlicu z hlavovej rurky Ak S'U gu1'6cky spodneho loziska volne. Ak 8U komponenty hlavovej zostavy z duralovej zliatiny. premazaf a opiifzloZif • Vymontujeme predstavec riadidiel (pozr! str. . Potom pridame d'aISi tuk. • Vsetky suciastky vycishme v rozpustadle a utrieme pevne kuzely. I SKOSI<A VOLE .. potom Iozisko potrebuje nastavenie alebo premazanie. maze sa rychlo a nenavratne poskodit.... Pokial zostarui ulozene vo venceku. Misku v tejto polohe potom zaistfrne tal. Vidlicu priviazeme k nimu spagatom alebo ju vtejto polohejednou rukou podrzime. Pritom nezabudneme gufoCky spodtat'. Nie je roc neobvykle. ci marne spravny kfttc. aby sme ich zbavili tuku a necistot. - 'J - Najprv skontrolujeme.. Hlayov6 nuo mavsebe krkvidlice..l10zutiez deformovaf plochy lozf. ze . _-'_. ktore su uzposkodene.e liZ prstami nepojde d'alej utiahnuf. aby tuku nebolo privela. Ked' zistfme.. vyberieme ich a spocframe. aIebo upevnovacia skrutka brzdy. Mozeme taktiez vyskusat v6Yu hlavovej zostavy (vpravo dole).15). a preto je potrebne robit pra.ko Nostavitemdhom6 tntu«: TeSflehie -. aby sme Iahsie zistili.. Akonahle sa ozve skripot alebo sa vidlica v niektotej polohe zachytava.ekfucom horne] misky. ze su loziskii priliil utiahnute alebo rue SD.. zodvihneme predne.to. poistmi maticu i podlozku... Hormi misku Iahko otacame v srnere hodinovych rudciek tak. ze je uvolnena hlavova zostava I" I I&::. v ktorot'n je predstovec __ __..sk. aby pokryI vsetky guf6C'ky..li1 Hlavova zostava HLAvovAzOSTAVA UMOZNuJE. vybeneme cely vencek. Povolime skrutku predstavca riadidiel a lahko nimi otacame. dostatocne prernazane. pre vacsinu bicyklov je to kIUc 32 mm.

ci je dostatocne LOZISKA 1 I' .I Gur6ckove loilsko padne pootocenie pri. ktore rna vo vnutri suciastky loziska je z tvr. Osku stredovej zostavy a 102. Puzdro sfahovaka (ktoo re je naskrutkovane zvnutra) zaskrutkuieme pevne do zavitu kfuky.dobre zatiahnute.' PoIstn6 mOtlca STIAHNUTIE KtUKY STAHOVAKOM Vnutornou skrutkou v srahovaku kluku otacame proti smeru hodinovych ruciciek tak dlho. namazaf utiahnuta pevna miska na strane prevodnikov: aby srne sa tam dostali. zeloziska su uvolnene. ktory je uzavrety a nieje ho moznenastavovaf Povrch puzdra.FAG.i volu. priblizne [eden rok pri narocnejsorn pouzfvanf.NENIE KEUKY SKRUI'KY krytu a vvberieme Po vybratf protiprasneho upevnovacie skrurky kl'Uk pomocou krliea alebo sfahovaka kluky. je potrebne cistit aspen raz rocne. Stredova zostava s nastavitefnymi loziskami rna obycajne pevmi rnisku (bez poistneho kruzku) na pravej strane a nastavitelrui rnisku s otvormi a poistny kruzok na Iavej strane. Kluka je z duralovej zliatiny a pri velkomusilf by sa mohol strhnuf zavit. odmontujeme kluku i s hviezdicou. Zatiahneme kfucom na poisrne malice. Potom to6me klukami.Pri montaii skrutiek kluk sa Zapuzdrena stredova zostava je relatfvne draha.utahovanf poistnej matiCe. ~isir. . rnustme darnontovaf klukyo Zlozime protiprasny kryt. m6zeme ho vylupnur.i8ka. Opatrne uiahujeme vnutorrur 3 skrutku v smere hodinovych ruciciek. ale nepotrebuje udrzbu a je jednorazova.62· LOZISKA STREDO. VYTAHOVAK PUZDlER ZAPUZDRENA STREDOV A ZOSTAVA presvedcime. otacame nastavovacou rniskou a rukou _iusilno utiahneme. ze klukami silno zakyvame tam ROZOBRA TIE STREDOVEJ ZOSTA VY VYBRATIE PROTI· PRASNEHO KRYTU Aby sme mohli nastavit alebo vybraf stredove lozisktt a vycist(f ich. Akonahle kluka zacne povofovaf. ~ivo vnutri neostala ziadna podlozka. ine nie. Ked' sa stredove zlozenie zadrhava alebo ide t'azko. Kluku. vyskru tknjeme ich vhodnym krucom. Refaz zloztme z prevodruka a poloznne ju na stredovu spojku. Pozname dva zakladne typystredovych zostav: nastavitelne (kde sa miska a kuzele skrutkuju do naboja) a zapuzdrene (kde oska a loziska tvoria kompletmi jednotlai umiestnerni vo vnutri naboja). Vyberieme ju tak. Skontrolu_ieme.ov6 nastovovaclo mlsko Veneel< 10Zlska sgurockaml 4 KONTROLA LOZISKA Stredov6 aska a spar. Miska rna favy zavit a ufahuje sa proti srneru hodinovych ruciciek. potreonu pre prf- 1 'r'It'f:"_--- Kuierove z60b/enle 5 NASTAVENIE Skontrolu_ieme. Pri beznom pcuzfvanf vydrzf asi tak dva roky. Ak rna skrutku S vnutorrrym sesthranom alebo zarezmi. o o 2 vyskrutkujame 1:.63 Stredova zostava OSKA STREDOVEJ ZOSTAVY vo vnutri stredovej rury. pritiahneme viae skrutku. Ci maju 10Zisk. Cvakave zvuky znamenaju. 0 ZAPUZDRENY STRED TYPU FAG Na obrazku je typicky priklad zapuzdreneho stredu typu .) Vyobrazeny sesthranny vytahovacmastroj Shima no je UIceny ~pecialne na vytahovanie loziskovych puzdier Shimano zo stredovych osiek.v A ZOST AV A . (Klukove skrutky potrebuju Castej§iu kontrolu. Pozor na zavity. kde nie je retaz. Niektore puzdra sunastavitelne. Prav6pevn6 mlska UVOf. pokym ned time vilCAI dpor. Potom juntoctme asi 0 1/ 8 otacky spaf. Na oracoej strane.. sn Ioziska prflis uriahnute alebo potrebuju znova V6fii loziska vyskusarne tak.ze na nu budeme klepaf cez drevenu podlozku. Pokial sa nam nedar! kluku stiahnuf pomaly zvysujeme tah stahovaka. Pokial rna hladky povrch. Presvedcfme sa.deho nylonoveho plastu. ktora sa sfahuje velmi obl'azne vvberieme pomoeou kladiva a priebojnika. "1 sa otaca v loziskach ~} C ANATOMIA ~.

a vratime asi 0 1/8 otacky naspaf. Ak pri zakyvanf pocujems cvakanie. chytfme ho do natiahnutvch ruk a zatocfme rum. tzv. Tieto loziska su nesporne odolnejsie a mali by vydrzat asi dva roky. Su to nenastavitelnejednotkv zlozene z puzdra. ak su Ioziska v poriadku. Pri vyberanf spocitame loziskove gurtfcky_ Vsetky suciastky vycistnne. Misky naplrume vazelinou Nastavovacikuier 2 Loziskove gurocky a guI6cky de nich zatlacnne. DEMONTAi NABO]A Povolime poistne matice. Mali by sme to rob it' i vtedy. odmastime a vysuslme. vyberierne pbdlczky. Predny n6OO) Ro-zperko LoZiskovepuzdro I Loziskovepuzdro PtIrubb S otvolTni pre spiCe Zadnoosko . aby mali co najmensi odpor. Obzvlasf casto by sme mali Ioziska cistit' a premazavat po jazde v mokrvch a blatistych podmienkach. Pri zakladaru novych puzdier pouzijeme zavitovy tmel. nerovnomernos( ku.64. Potom vytiahnemepuzdro. Koncove matice no oske prffioiJnute v tuotcct: zbdniCiI vidlice ZAPUZDRENE LOZISK4. NASTA VENIE KUZELOV Pri bicykloch s volnymi nabojmi sa presveddme.Ak je topotrebne. Ak je to potrebne. KONTROLA VOLE Osko Zadne koleso je vo vidlici a matice na oske 'su pritiahnuts (dofahovanie matic alebo rychJoupinacov zlahka dorahuje i loziska).65 Naboje nastavitelne na kuzefovezaoblenie osky (k6nusy). nastavovaracistit. umoznuju rozoberanie. ze lotishi 3t1 prilis utiahnu Ii a kuzela (konusy) porrebuju nastavenis. "vyldanie" a kuzele (k6nusy) potrebnju nastavij.I KONTROLA OTAcANIA Vyberieme koleso z vidlice. potorn dame nove rozperky a pritiahneme nastavovaciu skrutku. Dvomi kl. kuzela [konusu). Moderne zapuzdrene Ioziska by sa mali taktiez kontrolovaf. Aby sme mohli v-y-brat rozperku na oske. aj vyrnenit.a ak je treba. pritiahnutie alebo povolenie.LOZ1SKA NA:BOJE . sn loziska uvolnene (rnajd velku volu).(u'rni na kuzele vyskrutkujeme maticu a kuzef ria favej strane (nevysypte guI6i'ky z loziska!: Kuter pritiahnerne tesne k 10ZlS- 3 me akekolvek trenie alebo otacania. Ak cfti- o O' OSETRENIE A NASTAVENIE NABOJOV ANAT6MIA POistna matico 1 DEMONTAi VOt 0BEZNEHO KOLIESKA Ak chceme. 55). musime najprv zlozif. Zapuzdrene alsbo kazetove 10ziska 811 "beiiidrtbovou" odpovedou v otazke loztsk nabojov. dokazuje to. tak samozrejme i mazaf. je potrebne cele puzdroloziska vymerut. zdamontujeme kuzele a vyberieme osku. vyskrutkujeme nastavovaciu skrurku. porem dotiahneme poistrui maticu. Ai. nastavovanie opakujemc.nastavif kuzele 10zfsk vzadnorn naboji. gul'6Ckoveho loziska a mazadla. Loziska sa maju pravidelns kontrolovat.. LOZISKA BEZNVrn NABOJOV SU . PO dotiahnutf kolesa na vidlici rychloupfnacom alebo rnaticou urobfme opa( kontrolu. ~i su kuzelea poistne malice na pravej strane dotiahnute. Ked'sa objavt vOra alebo suloZiska vybehane.naskrutkovanu Podlozko volnobezku alebo kazetove SI1imlll1Q HyperGlide (pozri sir.

V prvom prfpade su pridrziavane nastavitefnvm kuzelom. Qskcso zdvifom Podloi'ko *' Nostoviterny kuZ. Potom nasunieme podlozku a naskrutkujeme poistnu rnaticu. Ak pocuieme alebo cltime cvaknutie.SPD su urcene ~pecial(le-pre j azd u v terene. Duralove protiprathov~kry'lymaju zavit. Pedale s nastavitelnyrni loziskami sa maju eistit a rnazat minimalneraz za pol roka.HOVEHO matici. Zodpovedajuca. znamena to.bene uchytky (d~ticky). Niektore zapuzdrene loziska mozeme nastavovaf... lebo nemaiu zavito[emozne ich oparme vylupnuf tenkym skrufkovacom. Proliprdcllovy kry1 I'rotiprachovy krvtrna ehranit pred vodou a pra- chom.Do misiek naiprv dame vazelinu a guJ'6cky do nej me. . DEMONTAZ PEDALOV Oba pedale vyrnontujeme z: kluk plochym kfueOln. prflisutiahnute. OBOJSTRANNE PEDA. v druhom su zatlacene do tela pedala. Zivotnostpedalov zavisi na ich kvalite adobe pouzfvania. ~ IT . "Ak pedal cvaka.kuzel' prstarni z celej sily dotiahne- . Kvalitne. tesu lozisk~ vorne: Potorn zatocfrne pedalom. Matku dotiahneme nastaveriie.inkach Mechooizmus upihojUcidOstickv OSko. Tah tohto rnechanizmu je mozne nastavit nastavovacou skrutkou umrestnenou na pedals vzadu alebo zospodu. ze pedal na lavej strane m<i ray)' zavit a vyskrutkuje sa vsmere hodinovych fuCi~iek.LE ·67 PedaIe volnych guYOCiek alebo kompaktnym loziskom.e v tychto top. Vyberieme osku a gurocky zo srrany Uuky vykloplme aspocftame.klipsne. vp'ravo).vreteno Puzdro ~k() ped% a vyskrutkuju sa proti smeru hodinovych r:uCiciek. ZatoCfJneped1!om. Ked' cyklista naSliapnedosticku na tretry do pedala. Ze sLfioZisk. Loziska motu vydrzatdva a viae rokov bez osetreniaale potom je treba specialnynastroj. Potom potiahneme pedal dozadu a dopredu.a naskrutkujeme pedal spa~do kl'uky.LE Obojstranne pedale (poMi obI'. znamena to. uchopime jednou rukou pedala druhou kluku. Na- spat a. jepravdepo- Z6vitnaoSi<s.. Akpouzivame . namazeme zavit na oske.topanka rna vyhl. Akonahle zacrui ichstare pedale skripaf alebo trier. takze cyklista moe i.a klipsne.skonrrolujeme 01/8 otMky.alebo behaf vclne dobne uvolnena rnatica na oske alebo Ioziskove puzdro. '1-- Pevnv kulsr KO"MPONENTY Osky naslapnych pedatov majD.y zavit no oskeped61a N Mfapny alebo bezklipsnovy pedal tvort spolu so zodpovedajucou uchytkou (dostickou) jedfC.. 6 nie su prasknute. AI<:to [de tuho alebo sazadrhava. radsej ieh vymenia cele nez.66. LOZISKA PEDA.er ROZOBRATIE PEDALA Pedal na strane IdllkypodrLime krucom a vyskrutkujerne poistnu maticu a nastaviterny ku:ier lo. Gul'6&. Pri niektorych pedaloch je moille pouzif imbusovy Hue nasadeny naosku pedala prikruke: Nezabudajme. chodif. Vera Iudi si s tym nerobi starosti. prete.e je treba vyskrutkova{. Ak sa ci"tceme dostaf k poistnej g () Poistno matico musfrne tento kryt vybraf.funkrny celok. Skontrolujeme remienky. ine nie.y vyklopml'c von it spocftame ich. PEDALE Z LJDRZBA PEDALOV ANAT6MIA PfotiprachovY kryt sn VYEA VENELOZISKOM 1 DEMONT KRYTU A'1 PROTIPRAC. Utiahueme kuzef 10Ziska it 2 Guf6Cky loilsko vtlactme naspat. Pedal nasunieme spiif na oskua. aby saguf6cky usadiii. aby ich opravovali.I KONTROLA PEDALOV Aby sme mohiiskontrolovaf pedalove Ioziska.'l1. vydrzia dlhsie. skontrolujeme.iiska.speeialnyrn nastrojom.i potom ho pootocfme a. ntechanizmus [u autrrmaticky zaklapne. prirodzene. zapuzdrene IDzisko. W ~:.si koniec nasadime naspaf protiprachovykryr. Nlektoxeprotiprachovekryty z plastickych hlnot n.ich vyskrutkujeme hancuzskym kYUcom alebo. Vse:tky sliCiastky ocistfme.akiJ Shin'!tlIlO. 6 sa neklzu. Pedale na pravej strane rnajn pravyzavit NAstAPNE PEDALE Ielo pedolo Gur6Cky loilsim ta.

ROvnicaje celkom jednoducha: eim viae budeme bievklu rozumiet. speciaJiz6Vantlt1fiem:u.sobnik prdfesionalneho vyhotovenio rrn:echanikoh~je 'tTe~ithf uspokojt1jtice.opOb:ebovame jednotlivych casH bicykla.i.h.ttoGhu casu.69 Bezna udrzba su STROJE.2\:. ktorvch najlepsia funkcia je zaistena pri dokonalorn nastaveni a udrzbe."nrunbude sluzif a nas.p.:aI~i!. 1 mechanickv stay.f qj. A tak&1:Y bicykel je vyhcdny i 2 ekonomickeho hladiska.OC Stat saschCl.c~m". Latku pouzrvame na zotretie maziva a osuserue bicykla. tyro le"psie I ~.F0 .l1~ pro£esionab~\1l!'. ZvlMJ dobre suvyradene kefky na zuby.y ~ a'le~Q.sbic. ze si bieykel podrobnc preskusame BIcYKLE CISTENIE Na Gistenie bicyk:l<t:pouZivame sadu.BEZNA UDR:ltlA . V zasade je bezna udrzba preventivnym opatrenim. elm viac casu stravime s bicyklom. ale n~. To maze pri svojom bicykli dosiahnut kazdy cyklista. N~n19jme'Preh11laNe aU1b[cie.piilda.pnY"m B'ICYKLOV Delll/rAeI MEoitl:\N:II< MAil:ANIE Pri p.ifzy ~l maZernevzdy k :vyc:rsf~:li.0m. aby sme pochopili ako funguje.f €0t deI.ul1:litne sa ta:klieZ MvS:!:fv. Nahromadeny prach p6sobr ako bnisna pasta a' zva:cS:uje..GJ1'l "I'11\"z<tnin.5i~sI4:t1:r. .kief H dlhyrni nasadarni. dml. a pozname skutocny Rome cisliace vybovenle Prfstro)no rnczorte ozO.adu alebo lJ. namazany a pravidelne kontrolovanv.ni su. ales:tsjO:o takti~:Z.! ~:Zuje treru€.ii. pokial'bicykeludrzuje v cistom stave. V onkaj1(ie cistcnie je velrni dolezite.Qasl. tyrn skor si budeme vediet dat rady a pomocf si pri rieseru skutocnych problemov.ky pred ua~etiIDiin a (. ale ~ pl'Qtl hmlZ.r:avjrl'elti. ktore dosiahn tI i k zle pristupnym sllCia:stkllill.MilJ. Lepsie je predisf problemom tym..i~~ budebiqykel dlhiie ale.od. B.SRe.

ze ju rozpojime a ponornne do rozpustadla. Najlepst vvslsdok dosiahneme. aby boli suciastkv v dobrom stave a dlhsie vydrzali. obzvlast bahno a prach. musfme vsak dat v niektorvch pnpadoch pozor na lak. Spina. aby sme si ruky vzdy udrzali ciste. Kefu pouzfvame tiet nato. Zacfname umyvarum ramu a polom prejderne na zlozitejsie casti bieyk!a. Aby sme sa dostali k zmesi necistot z mazacieho tuku. ktore by mohli zn. Po umyti bicykel vzdy osusfrne a namazeme. ktore su vysoko agresivne. Najlepsie je vypracovat si vlastny metodickv postup k celkovemu umyvaniu.iii( ui'umoslbrzdenia. ak sme bicykel najprv dokladne vycistili. ak poutijeme rozpus(~dlo amazadlo odtoho isteho vyrobcu. Pokial' nas bicykel nepotrebuje uplne umyvanie utrieme ho vlhkym kusom Iatky.70· BEZNA UDRZBA CISTENIE ·71 Cistenie STAROSTLIVost OBICYKELBa nas stane ovela prfjemnejsou a rapre dostnejsou pracou.Aby sme odstranili vsetku mastrni. Vsetky casti potom oplachneme vodou. Retaz navlecieme medzi kefy vo vanicke a pomaly oracame klukami. To znamena. aby sme. aby sme predisli korozii. aby sme sa dostall do dutfn okolo prsvodoveim mechanizmu (hore) ana 'vile!ky ostatne miesta.inou pripad horskeho bicykla. SPECIALNE VYBAVENIE NA CISTENIE BICYKLA Aby sme mohli vycrsti:i vsetky zlozite casti nasho bicykla. ze sa k suciastkam svojho bicykla lahsie dostaneme a lepsie sa nam s rum bude pracovaf.ir najprv vodu s odmastovactm prostriedkom. Kuchynsk6 keto sdlh0n \ / n6sadcom V ANICKA UCinnym NA RET AZE sp6sobolli na vycistenie r~t'a'zeje pouzitie vanicky s kefkou (Park QW11'1 Ba. s UMYVANIE SAPONATOM . Vodu nestriekame priamo do loztsk.th =otaoo). kde sa hromadi necistota. KEFA NA VOtNOBEZKU Vycistenie volnobezky nie je rahke. Samozrejrne m6teme vycistif spinavu retaz i tak. co je vacs. Predtym ako budeme retaz rnazat. Tlak vcdy z hadice odnesie vserku spinu. Ovela jednoduchsie potom budeme schopnf riesit' mechanicke problemy. aby sme odstranili nahromadene mazadlo pred tyro. Preto pravidelne Cistenie bicykla po jazde napomaha tomu. obsahuje jemne Ciastacky. spongiu a kefu. m6zeme ju vysusif 'v rure na pecenie. Po umyti pomocou droterre] kefy odstranime vsetkozbytocns mazadlo. pokrytybahnom. je dobre kupif napr. . Ul\-1YVANIE VODY Pln)DOM v DET AILNE CISTENIE Nesmieme zabudnuf starostlivo ocistir rafy a pneumatiky (vravo).odstranili vsetky necistoty. je dobre potit. p retoze ti na to eitli ve. akoju umyjeme normalnou kefou. starostlivo ho umyjeme vysok6tlakovou striekacou hadicou. specialny cistiaci pripravok na retaz. Pckial'je nas bicykel silno.necisro+u. blata a lravy medzi ozubenymi kolieskami pouzijeme ilpecialny tuhy plastikovy hrebei't (hare).

Mazadlo vzdy pouzfvame setrne a presne iba tam. vyzaduje stale cistenie a opatovne mazanie. uvofnime 1a1""I1(0 a lankovody z uchytiek. pouzfvamenadobkn so spongrou a vsetko nadbytocne mazivo zotrierne. kdejepotrebne. kolfky otccnych capov vprehadzovaci (vravo). Pre tuto pracu je najlepsiepouzif specialnemazacie pristroje (vpravo). ktore zvysuju jej ueinnosr. Nech pouzfvame akekolvek mazadla. vodiace kolieska a vsetky dCliaky napmactch prvkov. aby lanko v klzalo do lankovodu. mazanv olejom. preroze to sposobuje koroziu a zniienie vykonnosti. Ovela lepsou volbou su specialne cyklisticke mazadla sosyntetickymi zlozkami.plastikova injekcna striekacka. Bicykel. namazeme ich a namontujeme naspat. nikdy. Guf6i'ky lozisk vzdy zatlacfrne do mazadla. Aby srne nekvapkali mazivo priamodo ~uciastky.zbavif ucinnosti. Striekacku naplnfme mazadlom. Pri striekani refaze (vpmvo). ktore vytlacame piestom.improvizacia . ktore v znacnej miere zvysuju trvanlivosf a odolnosf proti vode (ako napr. Pri mazani refaze narnaieme za chodu aj koiieska volnobezky. ktore byvaju obycajne zhotovene z bronzu. ked mazanie skoncnne.72. Vsetko nadbytocn4mazadlo zotriems z vonkajsfch ploch cIiinkov tak. Finish Line. v stredovej zostave a nabojoch) mazeme potom. Pokial' nas bicykel nema lankove vedel/ie so strbinou. Vzdy. Mazanie sedadla je dolezite. . MAZACI PRlSTROJ DIY Lacnou a takisto ucinnou altemanvou pre specialne mazanie je tate . Rovnako postupujeme pri predstavci riadidiel skor nez ho dame opaf do hlavovej fury. Vazelfna sa vyraba bud' na zaklademineralnvrh olejov alebo syntetickych mazadiel zmiesanych s tuzidlom a dalsfmi komponentmi. Yerke mnozstvo mazadla alebo vazelfnv prikryje necistotu a zvysuje opotrebovanie suciastok. zavitov pri nastavovanikomponentov. volnobeznych koliesok. pretoze nekompatibilne zlozky ich mdzu. MAZANfE LANKA Ohern laniek potiahnutych teflonovou vrstvou. pouifvame Iahke alebo stredne tuhe mazadla. Treba vsak postupne prehadzovar retaz na kazde koliesko. ale coskoro zacne absorbovaf necistory a naviac sa Iahko zmyje vodou. STREDNE TU}IE MAZADLA Stredne tube mazadla potlzivame ria puzdra (pozri Slolln(cek). _ sedadla je obvykle z hlinfku a sedadlova rura spravidla Z ocele). BEZNA UDRZBA MAZANIE ·73 Mazanie TRADICNE MAZADLO (mineralny olej) posobf dobre pri prvom pouzitt. LOZISKA Lozlska (hlavove.ich nemiesarne. tAl-IKE MAZADLA Na namazanie refaze. otacame klukami dozadu a sprej namierime na pohybujiicu sa ret'az. Superspray a Pedros Synlube). su to napr. aby boli suche. 1e1-'0 tu sa sty-kajd dva roznorode materialy (stlpik. ako stlpik sedadla zasurueme do sedadlovej rury. co sme vsetky sudastky rozmontovali. ktora umozru. Najrychiejslm a najkvalitneisfrn sposoborn aplikacie Iahkeho rnazadla je forma aerosoloveho postreku. zotrieme prebytocny tuk a starostlivo utrieme svoj bicykel. mazeme vnutro lankovodu. T11topracu robfrne aspon raz za wk. MAZANTE SEDADLA SedadIo vyberieme (vfavo)a mazadlo vofne nanesieme rra vnutornu cast' rury predtyrn. vvcistili v rozpustadle a'odstranili vsetky stopy stareho mazadla. [e d61ezite zmuedzif vnikaniu necist6t do puzdra.

OO~ 00 R6my spolovocr materl61 CESTOVNA VYBAVA Cestovnti vybavu vozime vtdy so sebou. Na vsetky eventuality budeme pripraveru. ked' pojdeme dlhsie ako jeden den v neutfchajucom dazdi. Ci marne oblecenie zodpovedajllce dlzke cesty a predpokladanemu pocasiu. W ~wans(W turisticky bicykel je moderny horsky bicvkel. ZOOny blatnik a noslc vokov Bombicka s CO2 a tryskou Zodn6taska . VSETKO POTREBNE SO SEBOU . Zobrazeny F. Presvedcfme sa. i ked'sa pnlis nevzdalujeme od civilizacie. v 0.-. TZV. Ci molnosic dostatocrui vzdialenosf od kolesa.e"61'Y ~~~troJ votove tomp6ny Antisepticky Moly (froncUzsky) kfuc CE5TOVN A LEKARNICKA Lekamicku vozIme vzdy so sebou. T. Poranenie sa musf vzdy okarnzite osetrit. Geometna ramu je starostlivo vypocttana tak.. . pri dlhsfch cestach v horuca ve musfme dar pazar na dehydrataciu organizmu. ohern." A TAZKO". Pre turistickn [azdu rrumo cesty i po cestach horse] kvality 5U neprekonateln:ehorsks bicykle. Plnenie prebieha ryehlo (asi 2 sekundy).. Suprava naradia rna by{ vzdy mala a lahka. • Nosice tasiek: pri vybere sledujeme. zesa daju Iahko skladaf z nosica . pevne an~prep:ust'aju vodu: presvedcfme sa.__ K'ioliln6 pri/boje potrebn6 pre okUko(vekjozdu Standordne tafiky zovesene nOlodnom nosici Predny notlc }9 umlestneny iok: oby vaky moll fazlsko v osi a koleso bolo/epsie ov/6dotefne ~ ~. .L. je vyborne pri pretekoch a pri nepriaznivom pocasf. m6tu na miesto pumpy pouzit bombicku s CO2. maf Predn6 taSka premoceny chrbat i zadok je velrni neprijemne. je moine pT~ he to uceIy vvbavif. ked' si vezmeme zakladnu mechanicku vybavu a lekarnicku pre poskytnutie prvej pomoci..74· BEZNA UDRZBA PRfpRAVA NA CESTU . BombiCky nie s). Ak ideme na Zlnkoxidov6 dlhsiu cestu je dobre dalsie specialnoplosf Obv6zy ne vybavenie.vhodn~ pre cykloturistiku. ktoryje zosta--:eny pre .. Pre cvkloturistiku je mozne kupif si specialny bicykel.).75 Priprava na cestu AJ KED SME REUTfVNE PRIPRAVENI a neg bicykel je v najlepsom stave. Pumpo 0000 CYKLOTURISTIKA. BOMBICKA Supravono opravuduSa . niektorych cestnych. K~ikafras.a napltle Turlsticky bicykel pre jozdu fzv . • Kvalitne tasky: investujme do nakupu vakov ktore su kvalitne. krem Mont62ne poky no pl6Ste 5 COl Tf ktori prepadli " vyssej" cyklistike. ale budeme za ne vefrni v(faCnf. J.komlortmi jazdu. . aby umoznila prepravu (azkych batohov vpredu i vzadu na velke vzdialenosti ..• no faZko" Izolqcna p6ska Predny blatnik a nosle taSlek ~J. Odporucame niekolko vrstiev oblecenia Zafv6racle spendflky a prilbu na hlavu. • Blatnfky: mozu sa zdaf nernoderne. mozu nastaf problemy. ale viicsinu bicyklov.. kolko nase tela vyzaduje.ibatolko. aby sa vmestila do taSticky alebo do plecniaka. CE5TOVNE PRIStuSENSTVO • RaSa na pitie: voztme.

pokial objavfme problem. Potorn ich vyskrutkujeme. Ak je to potrebne. BEZNA UDRZBA I<ONTROLA FREDOLHSQU JAZDOU .. Musia byf dostatocne zanahnute. pevne utiahneme. pevne utia1U1u~e. ocelovom rae me znakom strukturalneho narusenia. L -' . ci sa pohybuju ztahka a nepreklzavaju v miestach uchytenia. aku volu.e. aby drzala prija. skontrolujeme miesto. Pri zadnom kolese maju bye spice bliiSie u prehadzovaca a menej utiahnute nez na strane protilahlej. kde sa spodna rarnova rura spaja 5 ceh10lL Popraskana farba roM.tme. Ocer~ve ~k~utky ~otiaIUleme'pevne. Aby sme ju vyskusali. • VOtNOBEZKA Ked' nie je volnobezka v zabere. Pochopitelne Dude to dlhsie trvat. Skontrolujerne opotrebcvanie prevodnfkov. I'rehliadneme loziska nabojov kolies a dotiahneme koncove rnatice na oskach alebo r)'chloupinacie pakyo Skontrolujeme hlavove loziska a v pripade potreby ich dotiahneme. kde je prfcina problemu. ale aby sa pohla pri pade. Zuby koliesok nesmia by!' zlornene aleboohnute.zde.SKRUTKY BRZDOvYCHKtAnKOV Upsvnovacie skrutky pevnezatiahnem:. abv sme skontrolovali sulad zvoleneho prevcidu a nastavenia packy. mali by sme pocut rovnomerny zvuk S rychlym cvakanim.ei su rovne. Skontrolujame. hod v skutocnosti je stale votna: skontrolujeme ju.kont:rolujeme. ze sa pokusime pohybaf sedadlom. • SEDLOVKA A SEDADtO reVlle dotiahneme zamok sedadlai sedlovu skrutku. Tato casto vvzera ako unahnuta. podrziine predne koleso a kolenami zakrutime riadidlami Tak isto dotiahneme skrutky u pevno- TLAK V PNEUMATIKAcH Pneumatikynalmstilne na spravny tlak. dame opaf duralove a S citom dotiahnerne. Optimalny tlak sa vpneumatikach meni podla hmotnosti a podmienok: pri. " Vysk-(j~ame s akoupresnostou dosadaju klatiky na rafik.e by( na.objtmok-pak cok prehadzovacov. Vyskusame vidlice.Tlak live deny na boku pneumatiky [e iba orisntacnym udajom: pneumatika nahustena na dvoinasoboktohto tlaku drzi stale na rafe. rovnako ako loziskav pedaloch. Ak sa paka zda byf volna (prflis tuha).BRZDOVE PAKY A lCH UPEVNENIE Upinacie skrutky objfrnok. tak. Pevne utiahnerne upsviiovacie skrutky ria pravodrukcch. aby lanko dobra drzalo. Ci s:Uniektore zu by poskodene.'ohli pri naraz:. Po ziskanf skusenosti spozname sk6r.SKRUTKAPREDSTAVCA Skrutka musi by( dostatocne utiahnuta. . Vyskusame Ianko a preradujerne prevody tak.PNEUM<\TIKY Skontrolujeme tlak v dusiach i ojazdenosf dezenu plasra. bezel a pa- • RAn 'Skorrtrolujeme.76. -LANKA.PREDNY PR'EHADZOV AC Aby sme skonrrolovali funkclu a umiestncnie pacok pre- • RETAZ A PREVODY btacame ktukami dozadu a sledujeme.KtUl<OVE . Ci dreSty spfc nie ohnute alebo prasknute a presvedcfrne sao ich rovnomernej napnutosti. V pripade potreby ho nastavfme a zaisttme nastavovactmi skrutkami. . "by zostali pri jazde na mieste. i'i na nich nie su stopy po narazoch a odreniny. ale skru tka Janko neposkodzovala. c) 511 rMy ciste a bez stop po narazoch. ktofe pevne dotiahnerne. Duralove skrutky najprv nahradtme ocelovymi. :-. Je vsak lepsie vyriesit ho ihnecf.SrfCE . Podla potreby ho nastavtme. ale aby s~ l. . SKRUTKY Vyskusame.na spojoch hlimkovych alebo kompozirnych ramoch m6ie by( sposobeny porusenfrn lepidla.ze budeme.jazdnevlastnosti najlepsie. ~isa. Viae nez 3 nun bocneho alebo vertikalneho pohybu znaci velku nerovnost. mit stredove lozisko alebo Ci nema hlh(1 valivosf. ako improvizovaf na ceste. ci su vsetky lankovody neporusene. '--=::::::::::"--':. Ak je nas bicykel v poriadku. . VlDLlCE Skontrolujeme vyrovnanie ramu E vsetkych jeho rur. bu deme skoro hotovi. . celu ret":" namazeme. lanka nie su poskrucanc alebo rozstrapkane. merume pri otai'anikfUk prevody a doladime nastavovaciu skrutku lanka prehadzovaca.5kl'a az 69 kPa vysk(lS. Kotviace skrutky dotiahneme do tej mieI)'. kedy so. Odfnrbenv kruzok. V tesnej blfzkosti rafu pridrzfrne nejaky predrnet a zatoom€ kolesom. Ak nie 56 pneumatiky dostatocne nahustene. 1'1rue 56 boky plas(a prerezane alebo rue Set v nich zadrete kamienkv alebo sklo. Ci niektory Ciantik refaze nie jestuhnuty.RAMA vacich.77 Kontrola pred dlhsou ·azdou na dlhsiu vzdialenosf je vefmi dolezita podrobna a systernaticka kontrola celeho bicykla. hadzovaea. "ysku~ame' tak. maju vyssi od pOl' a zaroven sazvysuje aj nebezpccie poranenia. 5Ll Vyskll~am. .ZADNYPREHADZOVAC Pevne utiahneme u peviiovaciu skrutku prehadzovaca.rychlo olacat kiukami pri vsetkych prevodoch. Potom skontrolujeme. PRED KAWOU JAZDOU • LOZ1SKA.tlaku 34. . nastavime skrutku chodu paky.

Vsetko vybavenie na cistenie a mazanie marne vzdy po ruke. • Vktkispic" yYskMame. 6 tela pedalov nie su prasknute. . ped.kotvtacou skrutkou lanka.itene: Podla po lreby ich vymerume... ako. • V~etk)' kanuenky '<1. kde-sme nepouzili zavitovy tmel. skontrolujeme. z Iahkeho mazaniaa nastavovania. • SkontrCiiujeme. ~ . -p: nie st1 na kolieskach volnobezky oporrebovane aleqo. • Skontwiuj.)e votne. ci zostava stredu nerna pnlis verki:i volu alebo. ci nie suposkodene lankovody.eme v)7pfnaciu silu niisJ'apn)'c hpedalov. .rlliS ve)'k(ivolu ale be ruhosf Akmame lo~i_sldi nadstavitelnymi s miskami.A UDRZBA ME SACN A :OD RZ BA • 79 Mesacna udrzba lv1EsACNA UbR2:BA l'ozOSTA VA Z jednod PREVQDOV"iSYSTlTh-f uchych kontrol opotre bovania. PREBllDZOVACE oporrebovani e.. . . d su rafy-rovne a-spice roVnomemenapnute.. " . • Kon~ov''_'''[lalice. • Podla polreby. utiabneme ich V ktuke. ti mesu rozstrapkane alebo pokro.~.l. podIa potreby ich pritiahneme alebo povolfme. t • Duse.nok nie je stuhnuty.Skontrolujerne loziska pedalov a podfa potreby nastavfrne.isln\ s n'adst:Witernymimiskami '1\ kuz"fmi (k6nusmiJ.a skontrolujeme. rychlouplna& na oskach lllilioja-pritiah!"leme. ti lofbkii predneho a zadrullio ruiboja nemij6 p. LANlcA 00 • Vyskusame. -ce Cy~ ~. Viae ako 3 rnm boenealehovertikillne vychylkyvyiad"j([ certtrovanie • Vyi'islirrie riify.prezrieme [eho opotrebenie._Namazeme zodpovedaiticirn mazadlom. i. Ci su vsetky skru tky a rna lice utiahnure obzvJa~t' tam. • Namazemevolnobezkua ozubene kolieskaa skontrolujeme ich • Skontrolujeme.LE • Skontroiujemespravny tlak v pneurnarikach.. Skrutky dotahujeme sa vhodnym . ze bicykel d6kladne ocistime. • Skontrolujernea vycisume. HLAVovA 2:0STAVA BRZDY • Skontrolujeme opotrebenie brzdovych klankov.ne<'.p . Zacneme tym. • Ak s1. • Skqntl"(lIujeme-gebmetriu ramu asrav jeho rurok. - '" .akosilutiaimuMkJuky na oske stredovej zostavy. bicykla mozu preriahnu tim . duralovesucasti po!ikoair. . nastrojorn a s dio[fi. • Namazeme skrutky brzdovych capo\' a podla potreby kh dotiahnerne. • Prevodruk y vy6stime.SkGntroiujeme. vymenfme. • Skontrolujeme upevDovacle skrutkyklatikov. 1'.istlnievodftka prehad. STREDOVA ZOSTAVA KOLEsA: . ." . ti srirovne a nemaj u_ opo trebene'alebo zl 0 mene zllby.wvacaa vlletky ~to~ne-capy" puzdra namazeme. '. i'i nie su poskodenepcmarazoch aleboei rue soupretlacene.i niektory jej ci>l. • VY¢.eme..a I'LAsTE A DUSE PIID.nanesieme voskalebo mazadla.e a vysldiSanlev~etky lanka.. Vsetky potre lonerna rice.isoty"z dezenu odstrarume. najprv jm)(istime_ 1 I' • Prezrierne. • Skontrohijeme priecny pohyb predneho a zadneho preba:dwitaca "podra'pbtreby ichl1astavime. • Skontrolujeme. . .. • Skonll'<llUj.akuzeYmi (k6nusy). • Skontroluj "me.Skontrolujeme sulad mdexov ukazovatela na odadatej packe 'iL ozubencllo\<olieska a podla polwby nastavime napllulie lanka' nastavovacou skrutkou alebo. Odstranime z mel"! kaZdy zadrety karnienok. • HhlVOVUzostavu namazeme.. brzd a kotviacich skrutiek.. • Skontrolujeme upevn0vacie skrutky brzdovychcelustr.poskodena. Prezrierne. akbola znecisrena.presne sa clotykajd kMtiky s rMom a ti sti spravne natocene.zlomenezuby. .. . ~i zostava hlavy nerna prili!frt6 vorualebo ruliost. NAso]s • Skontrelujeme.nastavenie.Skontroiujeme.78· BEZN.. Ak miime lM.dezena.. podla potre by povolfme alebo u tiahneme. • Vyi'istlrn.tuhosf. • Skon trol ujeme. pretoze potom sa nam budu ostatne prace Iahsie robif . . tinje su prasknure Podla porreby ich vymenime.laniek. s6 lanka na pnute a Ci plioit Iadaru pr(slusnych prvkov nepreklza"aju (brzdy a'preYody). podta potreby ichpritiphneme alebo povolime. ..Podla potreby ich vymerume. VilEOBECNE RETAZ • Skontroiujeme. .Sko!ltrDiujeme. i'i retaz nieje nadmerne opotrebena alebo . ktore boli casto optavovane alebosu riedke. I'i nie suposkodene kLipsne a praskuute remienky. .• Skontrolujeme.

PWJi:E • Vymenfme praskn u fe tela pedalov .Qntn. • Brzdy zlo~fme nasp". JEDENKRAT DO PREVOI. vsetk y potreby vymenime a namazeme guratkovEHo!iisJd.hodnyli1 mazadlom.sklljetr)e rtlm a. krora j" nadmeme opoll'"bovana. maticealebo rychleupinace na vsetkychoskach ' • Sko"trOluj~.a namazeme gu:fUky. pro blemov.Janka. I' LANKA • Nahradtms poSko. vycistfme vsetky casti. • Podlapotreby vyrnenlme brzdova klMiky.pnlis vefkti-v6I'u).ko1ieska-" refaz. • Skonh'olujeme spravny tlak v pneumatikach. d~lgie su:l'iastl<y (Okr. PLASTE A D"USE • Vs"tl<y kamienky a n""isl6ty z. zdemontcjemeju a namazeme.Retaz. vymerurne. • Navo. !i:l'"ty je narazeny alebo hie je a zadneho naboja..podfa.. potom vsetko namazeme a starostli vo skompletizujerrie.'emit~e_. klipsne alebopretrhnute REtAZ . presne • RO.JOVY SYSnlM • Skontrol ujeme ozubene . dalsfmesiac prehadzovacov atd.ntrova t. Niektore suciastky. ako s)i utlahnute kluky. ako stredova zostavaa Ioziska nabojov. • Zlozimes(rCiastl<y podla navodu. Ci saklatiky dOlfkaju rafikov a i'i $\.opotrebovany vod iaci a narmad ko tu~ik. f0 ~as ri.hlavovej zostavy a vse tky casri vyi'is time . aby sa lanka neposkodzovali a jemne nastavlme lanka pomocou SrrtEDOllAZ05TA VA • S tredovuzos tavu row berieme..d~.pi:esnu polohu jlfelmdzov'lcov riav~etkyQh prevodech.DI.tzn.ne a navleciemeich do Iankovod t.p.r a skontrolujeme.volnobezk . prlpadne remlenky.80 • B EZN A (LORZ SA ROCNA ODRZBA ·81 Rocna udrzba by sme mali nas bicykel uplne rozobrat. -rd J"!<iS1apnych ruechanizmus \rSEOBEtNE ped<iloih vy'asHme a namazeme upina.¢ Iankovody.emebtzdo"e~apy. {li-rrie sil ROKA opotrebovane.Ci droty splc nie 8U ohnute potreby tch vymemme.Skontrolujeme. vymerume.. vyzaduju specialne naradie. rozpletene alebo pokriirene Janka. • Lanka p.funguje: bez o:Jei.VA . Skontrolujeme. i'i votno bezka. .Vacsina tychto ukonov sa vsak mozeurobits pornocou jednoducheho naradia.1<01 ieska. nanrazeme.sp'i~ maji\ rovnomerne pnu Lie.(S8. aIBP" vertikalne vychylky vyzadujo. zlozfme azbavtme ju lWGSlot a mazadla • Skontrolujeme gecmetriu po~kodene: ramu. '.Predne a zadne brzdy rozmoruujeme it "yciSthxV'. ci nie su rurky ohnute _ alebo inaksie vrozpustudle. nechame kolesa odbome vycentrovat. prtpadrteejopotrebovane zapuzdrene loziska. Ak je ich pctrebne'vymenitrpotom vyinerume naraz v~etky prevodruky. VyCi5 time.atocene: HI.Rozoberierne • Vymerume ich vymemme a namazeme. Pnpadne pouzijeme vanickus kefkami.d overfrne Jeh~'nasta v. Podla • Utiahneme koncove nabojov kolies. • Skontrolujeme.ZObel ieme hornu a d"lntfila.tky. skentrolujernespravnestfunkcie a podfapotreby nastavime. Vymerume. podla Vymenime nastavovacjch sknttiek.su nadmemeopotrebovane alebo poskodene vymenfrne. vycistime ich.AYOVA ZOS'TA. vcifnobelliove. . alebo venceky Ioziska.nutne.Rozoberieme I II tel~ avodltka prednaho j' zadneho prehadzovaca. (Iankcvody nero· fiahnute teA on om narnazeme). Potom retaz vystlslme a namazerne v. i oporrebovane zapuzdrene loziska (ak maju.. nastavfme priecnjl"pohyb..enie . • bemontujeme sedadlo. ti retaz nema stuhnute clanky. vymerume poskodene alebo opotrebovane.edneho . y a prevodruky.ilujeme.na.a. ~' • Sl<.potreby vymenfme a namazeme. Viae ako3 nun !:>ocru. Ak zadrha va: PREHADWVACE • . spravne l. • PIMte.stfpik sedadla a skrutku predstavca. . VSefky cash vyC:istitne anamazerne. vytlstlme vsetky ichcas'\i.enll'Mu kOliesj: .Ci ~u rqvne·nify a. poskodene 3..alebo. KOLEsA / • Vycisnme rilfy.dezenu odstranima. • Ak je to. Rocnu udrzbu je dobre napriklad rozdelif do jednotlivych mesiacov . Utiahnerne kotviace skrutky Ianiek lak. Vymentrne. ktore bolrcasto cpravovane alebo siiriedke. Vymenlme .' ". HRZDY • Namap. Rozoberieme vsetky suciastky.ktore. vymennne moine h 0 liyc. alebo prasknute.natiahnuta.s( loziska . Porum vyskusarne chod.as. ktore je dostaf iba v specializovanych predajniach. kaZdy. NABOr~ KOU!JS • Rozlofirne loZiskii.stredoee] oske. • Retaz rozpojime.i centrovanie." pedalove lo2iskll. jeden mesiac oprava pedalov. d'alMmesiac btzd.lOoShipe.me. • Zmontujemevsetky st'iel. .

_SNE ZAPLATY Moderne rlMt'" maju tenke sjeny. lfstfrn. je to situacia velrni neprjjemna. rreba diem podloztf nejak}'mtenkym materialom: kuskorn kartonu.a poskodene mies to omotame knskomizolacnej pasky. namotaroe okolo ssdadlakoselu. ktore rname po ruke .om otame ich lntleou a previazeme.sti: vacsina zavad sa da opravif improvizaciou s vecami. • DO~A. . I I • ]'REDNY PREHADZOV At Ked' sa rozlomi. pornocou ktorejupevrume su'. te navlecieme knsok duse cez hornu a dohur. do pneurfiatiky.si. aby napfnaci kat-lie ria vvstretom ramene napmal refaz .ink!ivetiticku alebo dr6t a previazerne paskou alebo pruzkom oska zlonu. To lE TEN ..I '" l -~ • POSKODENIE SEDADLA Ak narn na ceste dosluzila vypchavka sedadla.riesenie mdze by! blizsie. • PNEUMA TlKY Ak sme si zabudli supravu na lepenie alebo zaplata nedrzi. • PRETRHNUTE SPOJOV AClE LANKO BRZDY Ked"sa nam rozpl elie alebo pretr hne spojovacieIankobrzdy. bahnitymterenom alebo vodnym tokom chrarume 10iisM tyro. Dusupotom vlozfme spar..---.alebo i.. aka si pomocf pri nepredvidanej udalosti je nekonecny.Rovnako mo>:eme pouzif pasku na stiahnutie. Vyzaduje iba trochu predstavivo. tenkymi prnZriymi prutikrrii. na viazeme kus dreva na klinec.VY Aky ~a1'Unerii~ . :.\ ~l'dadLa nii' nezostalo alebo nl"I~ moine ho opravir. • BRZDOV A pACKA Ked' sanarrrzlomi brzdova paCk a. Sme naceste a zrazu sa bez akehokolvek varovania pokazt dolezita suciastka. mozeme ide nahradit. Zoznam dobrych napadov. ze ju nername prave vtedy ked' ju naiviac potrebujeme.v d'alSej"jazde. • ZAPLATANY 'PEDAL .i kuskom pevnej SHUrY_ • PORUI'REHADZOVACA Pri poskodeni rnA prehadzovaca dame re taz na prostredne koliesko a pTehadzovac zviazeme snurkou tak.starymi novinami. .82. • LOZISKA HLAVY I'd jazde. starou dusou aleboi obalomod zuvacky. ale pomoze nam to aspoft trochu.myslfme a pomerne jednoduche.PRETRHUTA REtAZ •. odstranime lanka ill cely mechanizmus arucne .. Ak sme na horskom bicykli d'aleko od civilizacie. 1 . v Ak je pcskodene-uchytenie a vedenie Janka vovladacej packea lankcvcd vyskakuje. ... vyl:ierlumc i sedadloa ideme v stoji. prestrtfme drotom alebo kusom dreva.Aha vam zni~l pedal. V n~jhor§om prfpadeplasr vypchame travou..KU okolo lankovodu tak.. ale oska \7y drzi't mOZ:eliie ho nastavi i Ked'stratlme spojku retaze. m6ieme menst defekropravit nasledovne: dusu opatrne vyberieme z: ploiSia. alebo tie ~asti lanka. abydrzal v uchyteni..• 8J Nudzove opravy na ceste MOMENT. ale vadinou zistime. . 11~ m zo sedadla zos tanu iba ~. Skusime by! trochu vynaliezavf . narnotame eliisticku alebo izolac1111paS. ktoreho sakatdy cyklista obava.Aby k tomu nedoslo.l'llASRNUTE SEDADLO III.alebo sveter a priviazerne knskorn !lmCii:ky. BEiNA UDRZBA NUDZOVE OPRA VY N A CESTE . .NAImADA DUSE KaZcly cyklista by mal matpumpu. latky.casfhlavovej zostavy. Ak sa otvorom d. ako. Asi po pol hcdine budems musief opravu opakovat. Potomvloznnespaf dusu a nah usnme] u. Ak nam ~.iaslku. ktorenie sn kryte v lankovode.. nasadime retaz na prostredny prevodnfk. Cez vii(~iu dieru v plasti sa mM:e vytlacifna povrch i nafukana dusa. navlecieme kus vhodnej rtirky nazvysny pallyr a pripevnfrne paskriu.

(Pouzitefnyje drot z ramienka vesiaka na ~aty_) Retazpresunieme na koliesko. Hlsok pevnej han dry alebo podrazky. k opore nosira alebo zastrcene do sta hovactch pasok. Spodok pridrztmena zemi nohou.kusoksnurky alebodrotu kplochej do§bcke. aby najviac zahnutecasti rafu boli hore a dole. Napr. blvor ncrupevnenlekmko DR6T AKO NIT RETAZE Ked. aby vnutorny zavit stredovejosky mohol v drew vyre~af zavit ria zaskrutkovanie. ale mala by ntis do_viezfai domov. 1<tory je pmzny a moze drzaf nastavenu polohu.7-<1f nahrad II za skrutky'alebo iue sMiilstky. Z dreva !}l6teme vyre. ak chceme zatahovat. slip alebo inu pevnu oporu. me tie: .o strom.obycajne Ii rvare Z€mia- koveho lupienka. mozerne drotu.odstrihnerne tak. bez ktorehb by S\I Ziad_riycyklista nemal vybrat na cestu do terenu. zekoleso vyberieme a uchoplrne do ruk tak. susednych l:l(ljva~M odstup.ai:ne presah na kazdej strane asi 2. Kratsiu cast dosticky oprieme 0 maticu a druhu . DREVRNA SKRUTKA P(miijeme vreckovynoz. Pouiijeme na to kusok tvrdeho dreva. 5u vefmi pevne a uzitocne. na tyCkll. ktore.85 IMPROVIZACNY KEOC Aby sme nudzovo nahradili kf0<::. Turo. zlozfrne pneumatiku a spice nastaviskrutkovacom.inej suciastky.ota. 6alej potom pokracujerne pomaly a opatrveJ'mi pomaly. mozsme skusif iny postup. ktore rna od .dlhsiu casc pouzfvame ako nasadu kfL\~~.~-cm Konce drotu potom zahnenrepozdlz refaze dozadu voci pohybu retaze a pritiahneme ich paskou. ze konce naviazeme na nejaky predmet. Drevena skrutka ma samozrejme nizsiu pevnost. stlpika sedadla. Centrovacim krucom utiahnerne volne spice. . Koleso oprieme.napr. staruplechovleu. tak. OSMl(~KA Po kohzii alebo naraze m6ie bid:l cyklista skoncifs deformovanym kolesom.. Ze ho vyrovnarneaspon tak. alebo sa strati upevnovacia shu tka. prtpevnene k sedadlu. QrM VA LANIEK Roztrhnutc lanka rn6ieme ruidzovo spojif tak.84 • BEZNA UDRZBA NUOZDVE OF'HAVYNA CESTE . aby presielmedzi vidlicou abrzdami.aby sa koleso co najviac vyrovnalo. Pasky mozeme vozi t na r6znych castiarh bicykla . ked'praskne objfmka. Ak lanka nemozerne priv lazar. preroze Sa pretrhlo prlliil bhzko ov ladace] paky. lebo imic by mohol drdt uviaznuf v priestore medzi kolieskarni.came v srnere hodinovych 1"ln>iiCiek. priviazeme. Takll nahrada skrutky drif lepsie.. Ak nell1~me Cfm centrovat. napr.zavadu napravtme tak. Drevena UpBVhovacia skrulka kluky musl by! zhotovena 0 trochu viii:ilia.Ictorou chceme pootoci(.v okolf najdeme. ak chceme povolovat. Na raf zatladme talc silno. ze lanka priviazeme na Kosik 'frase na rame alebo na iny vhodny predmet. Sruirku ovinierne okolomatice alebo. Drot zasunierne do prazdneho otvoru a potom clankyretaze provizorne spojif kuskom ho.nam spadne reraza srratime nit. zeponed. PLASTICKE sf AHOV ACIE PASKY Vzdyje dobre so sebou vozif niekolko obzvlasf ku pevneniu niektorych cash k r<imu v prfpade. a obrarene.

Ocelove ramy maze odborruk bezne. Bicykel vyrovnat.vyrnenit.je vsak velrni zriedkava. [e zlomenie ramu . Presknsame. ze prehadzovadnarazil do zeme.86.po:zri str. Tento drub poskodenia nie je neopraviteIny. Niektore zdanlivo mensie poskodenia mozu vie sf neskor k daleko zavaznejsej poruche. Najfahsie sa opravuju ocelove ramy. Ci je struna napnuta. sa [edina porucha. ktore sa deformovali. Skontrolujeme. pretoze opakovane ohrievanie povodne tepeIne spracovanej strulsrury sp6sobuje narusenie skladby kovu. aby sme ho nechali . BEZNA UDRZHA POSKODENIE RAMU • 87 Poskodenie faIDU K PoSKODENIU RAMU BrCYKLAmoze dojst' bud' v dosledku narazu alebo jednoducho z unavy materialu opotrebovanim alebo kombinaciou oboeh. Skusenf jazdti tlmia narazy rukarni a nohami. ktore umoziiuje [azda na horskom bicy kli. ale to. .by sme rnali nechat ihned opravif. ci nedoslo k poskodeniu. PRASKLINA RAMU Praskliny ramu maju rendenciu vyskytovaf sa naima okolo ramovych spojov a bj'lvaju dosledkom staroby ramu alebo nerovnomerneho ohrevu pri jeho vyrobe. Mensie U"\ozujednotlivo vymiei\at. ak SIl na praskliny na povrchu mozu na tvrdo zvarat. ze ram nie je v poriadku. a preta je dolezite pravidelne kontrolovat. 6 rue su INE POSKODENIA JAZDA V.NAROCNOM TERENE Skoky a <falsie akrobaticke kusky. aby sa nerozsirovali d'alej. Ocelove rury sa KONTROLA RAMU Ob{azmi ovladatelnosr brcykla byva c:asto sposobena ohnutun ramu. OHNu-rY ZAVES PREHADZOV ACA Tato porucha moZe by( sposobena tym. ze sa bicykel neda dobre riadit. takie bicykel to1'ko netrpi. Rozdiel had 3 nun medzi oboma stranami nazna- rame spojky . je nepochybnymznamerum. aspen dovtedy. upevrume dlhu strunu na hroty zadnej vidlicea vpredu jedenkrar otoctme okolo Tilly hlavy a potom ju natiahneme k druhemu hrotu zadnej vidlice. Lepene hlirukove ramy sa tiez Iahko upravuju na rozdiel od zvaranych.vratit spar do povodnehc tvaru. ak ram je inak celkom v poriadku. Avsak opakovana jazda bez vacsiny vyrobcov nechcu takto vzniknute poruchy ~. ale vyplaca saiba vtedy. ~oby mohlo byfnebezpefue. svoju dan na rame a zaruky tychto skusenosti si vezme cujevylmutie ramu. Aby sme skontrolovali vyrovnanie ramu. Strhnute zavity v stredovej rure sa tiez m6zu znova vyrezat v odbornej dielni. Pri zobrazenom rame relanvne pevne vidlice odolali.NARAZ Vazny celny naraz nemusi vobec ohnuf prednu vidlicu. Kazda takato oprava vsakvyzaduje specializovane dielenske vybavenie. alebo spojky ramu. To mote vawe narusifzmsnu prevodov. Hlinik vyzadujena jeho zvaranie odbormka. Poruchy ramu. Vsetkym poskodeniam ramu venujeme teda pozornost. Pravitkom zrneriame vzdialenost na oboch stranach od sedadlovej rury Idealne by bolo. 46). ktore vyvadza koleso zo stopy. potencialne poskodzuju ram. vezmeme doodbornej cyklistickej dielne. Nemusime si nutne vsimnuf kazde poskodenie nateru. Mnohe poskodenia vznikaju z opakovaneho namahania. pretoze sa rilly daju vybrat a. ale naraz sa preniesol na hornu a dolnu rtiru. obzvlas! IIkrokovych svsternov. StreOOVQ SpojkO CELNY. Niektore hlinfkove ramy maju vymenne zsvesy r~r.alebo sa zachytil 0 vyplet kolesa (v dosledku zleho nastavenia prlecneho pohybu . aby tietovzdialenostiboli rovnake. ohnute vidlice alebo prasknute zvary rurok. ale seriove bicykle maju povolenu odchylku do 3 nun. ktora by mohla sposobit vazne poranenie. kym ich skontroluje odbornik.

.Upravi(tlak pneum"tlk • Qdpilifpresahuj1:ku • Odstranif ostry predmet z piJ.mm:a. ktore vytvaraju typicky celok. vymenir VOI'J. vlhk~ alebo nec. • NasbviHoii$kii pedalov refaze • Nasta:vicvoditl\a Brzdv nepracuju 6i.) .62-63/ 66-67 .f-p'revodnik nepohybuj ti Brzdypri pouzitf plskaj''( a vfzgaj(J • Brroove klali ky (!ill) sti ne.. Nepresne nastavenie indexovaneho manenia prevodov "nechodi" .:i S a lebo v lhke _ Brzdoveklatikysu Ie opo tre OOvane .a pritiahnu ( hlavovu zostavu • V.inne nev rncajti.ve" zvukv pri sliaparu • 'Oska stredovej zostavy uvolnena .55 . MOZNE rORUCI-IY A lCH ODSTRANOVANIE ·89 Moine poruchy a ich odstrariovanie JE D'i. Skont'ffilova{ nastavenie sto py a nedra t vyrovnat nim ·6()"':61 Koleso mavolu • Uvotnene loziska 'Y nabojoch . eim viae jazdtme. rozhybaf alebo vymenit' • Vymenif:Preyt>dhik.6-49 • Nemazaranastavlt • 44--45 alebo vymenit lanka • 'Nastavif indexovanie s prtslus.Oska loziska pedalov uvolnena .poslednom prepieh• D u.:pst~-W)J • Nasiavif streciovii zostavu • Nastavif osku loziska pedalov • N"mazata rpihy. BICYKEL PRIZNAK Klepa nie-a chv enie PRAVDEPODOBNA P RICIN A • Porucha v nastaveru bl'~i\ • Uvolriena predna vidlica. Vsetky bicykle pri jazde rozpravaju stalou melodiou sumu.sla • Vymenlf 1'1£( • Vymenir' d'u~u Nedokonale prevodov zaradovanie cas. tym viaeejsi budeme uvedomovaf technicky stav nasho bicykla.ufspiijovacie shutky .kIatWy '.' Vyrfj.br3dove klMil<y a.IieM • Z1..53. Nauctme sa.nabojoch • ~ozcentrovane_ ko!es~· • Hlavova zostavasazadrhava "Cvaka.kcliesok '. Nastevif loztska v.bafrefaz ·64-65 io 32-33 • 6Q--61 RIBSENIE STRANA .L.Vymerllt osku . ..hrzdove • Nanfiarne rafu alebo jeho rozcentrovanie • Uvclnenie upevnovacej skrutky brzd • Loziska stredovej zostavy priM utialmut'.Vymerijt.raf .Predn~ vidlice je ohnuta • Zhi stopa kol esa • Nasta vit.a namazaf kotuce • UJlirhri. cvakania a sycania.Jl8' BE:?: NA OD~ZBi\. volnobeznekolieska "arelaz • Poradte sa v odbome] predajni 'ale bo dielni .dlicu~bi<wkel ne:cha i odborne vywvria_. .rmta Drltnutie pri sliapanf na pedale . . su rozstrapkane alebo inak poskodene • KI at.beine kolieska) .34-35 .40-43 -40-43 . PRiONA • Hlavovazosrava je uvolriena alebo sruhnuta .'NAMIO<YM predlzenjm nasho tela.Uvolnene brzdove ramena skrutky Caste prepichnutia • Prflis nizky rlak -v pneumatikach • Dr6t spicepresaheje do rafu • PIaU po.Vyci.24-25 ·66-67 .. brzdove paky • Brzdove klatiky (rlif) su mastne.11af zubv alebo ·52-53 .StUhi1Ury • v}.25 • Nekomparibilna retaz (prevodruk. pokial' je vsetko v poriadku..' PIM..I<ov . ~y brzd SU opotre• Brzd 0 ve lankasa bovane • Vyllisti't'.a volne .\iahnufkfU'1$6v" skrutky .?~i(.prehadzovaca .>ti(brzciove klatiky alebo (M • Vymenit'brzdove klariky • Orra". nevhodny pre dany raf nutrnebol skorarelovany • Opo trebovarw d ezen .~aje s fa ra alebo chy bna .tAkprob~em pi'efrva va.clhltroval'Kolesa • N asl. akoho vyladit.io<.34-35 prehadzovaca • Lanka prehadzovacov zadrhivajL' (su vyfahan".klankov • Pritiahnuf upevitovacie Relazkfze • Retaz je 01'0 tre bovana • Stuhnu ty clanok retaze • Zuby.• 48'-49 n1m ozubenym kolieskom • 50-51/ • Naruadi' spraynym typom v olnobe:z1:.1oh!'iku .st4 -zvclnobeznych koliesck alebo z prevodnikov Refaz vyskakujc • Prevodnik je uVOrrieny • Krivy prevodnfk • Narusene nastavenie priee' ne ho pohy bu prehadzovaca •.'e(aze prj brzdem • Vy:rojr[i~ni.51 .-Vi f hi ii"ov6 .tveniic n. 2':ianok si • Vvmeni!refaz namazat.<l.(nasta vil). Qo.nastavenie brzd • Brzdove pAky Sa priocn.. Zu by prevodufka sir ohnure alebo zlomene • PO!'u~er".• Nastavif brzdy • N itsta vi.52' oska stredovej zostevy.e nastavene 4.55 41-43 ifymeni. VyCisll. namazat alebo vymenif lanka .1 ria tQi'errie brzdovych.erua brzdovych zosravu klatikov • Uvofnena kluka • Oli. Musime pocu va it hladaf a skumat neobvykle zvuky a musfme hladat prfCinu ich vzniku.edaia· .alebe f. • Zapadka (pozri Slovrucek] zakli.52-53 ·66-67 _ 40-43 • Utiahnut hlavovu • Vyoentrovaniekolesa aI ebo od bOI:i1a oprava • Dotiahnutieskrutky • Vy6Sti t . prevodruka alebo volriobeznych. Tento supis l:JYnarn mal pomocf pri hladaruprfciny poruchy nasho bicykla.46. vorl1o. nadmerne opotrebov an" .tMe prehadzovaca su Iipina ve (zadr Mvajti) • Na$tavi(lDiisk<l.Nespra vne na ~oc_enie brzdovych kMti. a aka shim komurukovat.riadenia PRIZNAK Ob(llzne riadenie PRAVDEPODOBNA RIBSENIE STRANi\.40--43 ciiuwk .y pohyb. • Pedla-moznosti vyrovnaf • Nastavif alebo vymenif .34~35 .M pedalov pI)lis utiahnute • Reta z poskodzuje prehadzovace • lCo.Pr.e 13fzdalebo nas ti.

zostavy: nastavenie prehadzovaca.Hroty vidlice Zavesyna predne] a zadnej vidlici. ofai'af v srnere hodinovych.Cefust Cel'us( pozn. • •••• •• . Predny prehadzovat prevbdov'(obvykle Mechanizmus menenia ovladany lankorru.rlo ktorej sa skrutkuju konce drotov (spicov). mosadz. Velkost predstavca urcuje predozadnu Krufiaci moment Sila alebo energia. HPV . prehadzovaci alebo preradovaci. Kazetove L()ziSko pozri Zapuzdrene. ltd rozdiel od hornym a spodnym koncom hlavovej r(ny: Obsahujeloziska.Pre to K Kaliber'Hrubka alebo priemer. cel'usfove brzdy obvyk Ie S centralnym tahom.je riaditelnost bicykla. v ktorom prevod stihlasi s indexom vyznacenym na Nastavovacia skrutka Dutaskrutka vtvare valca. ktorou prechadza lanko.Uchytna dosticka Prehadzovae pozri Zadny prehadzovsc alebo Predny prehadzovac.11.9O. pedale KYuk0vY prevod opisuju kruhy. vidlicev rame hlavy. ktory preraduje stu pne zosta vy unas a~ ov vnutri na boja zadneho kolesa.cdpor zo z6ny podtlaku za relesom: b) trecieho odporu . cestneho a turistickeho bicykla: rayne riadidla. H Hlavova nita Rura.silu.cez paky ovladane nohami. ako napr. bubnova) Zariadenie. hnacom. ocelovych rur s pouzitnn nezeleznych zliatin. Aby system pracoval spolahlivo.ramu.hodnota je 55 pretehrske disciphny podla.ruciciek alebo proti I Indexovany system Lankom ovladany krokovysposcb zmeny prevodov. okrem bicykla. U prerekarskych bicyklov byva ·obyc. Predstavee Spaja riadidla polohu s krkorn prednej riadidiel. ktorym.ktora sposobuie otacanie.ktora spolu s brzdnym povrchom rafu kolesa p6sobia prizastavovant bicvkla Bubnova brzda pozri Brzd a v naboji Horna rura Rota spaiajuca hlavu so sedlovou rurou. moZe sa . ktora rna na konri lankovodu zamedzif jeho vzduchu po povrchu teresa. ktore rnaju nlZsf raviaci bod. vyzadujepresne umiestnene na brzdovvch packach. Brzdovy klatik Brzda v aaboji (tzv. u horskych 'bicyklov byva sklonena dozadu. Napina dr6! vo vztahu 1< rafu kolesa. prevodnik o Odpor pozri Aerodynamtcky od por a stredovu osku. v ktorej sa otaca krk prednej vi dl ice (predna vidlica) v Ioziskach hlavovej zostavy. .rafe. ako spajane kovy. J e UJ~eM ich smeru. na nich supacky bfzd aprehadzovacov.l.lozisko Nipl dr6tu Podlhovasra rna ticka.noh je nelinearny. prehadzuje retaz medzi prevodnfkmi (stredove ozubene kolesa). PrJ utahovanf sa pouzivaju centrovaciekluce (cenjrakluce)..Human PowerVehicle Vozidlo s Iudskyrn pohonom. Prevod System mechanickeho prenosu energie od operatora (cykliMu) na krutiaci moment na Cel'tls(pva brzda Sklada sa z dvoch oto61y. v ktorych sa otacakrk prednejvidlice. Pohyb. Uhol hlavovej rurv ovplyvi'l1. na ktore sa upevnuju osky kolies bicykla.ichdruhuje 95az 130 otacok/min. • ~ J . System zostrojeny rak. Praktickysa tentonazov 'pouzfva iba preakekclvek ine vozidlo s Iudskyrn pohonom. Koncovka lankovndu Suciastka z kovu. packach menicov prevcdov. Zatiahnunm na brzdove lanko vyvolava kliesrovity zvieraci pohyb.sa brzdove klatiky prit!<icajti.tjne vodorovna.obtekanie . Kovovyalebo tvrdo-plastovv nosruk s gumovou alebo plastovou trecou plcchcu.SL. niekedy: toCivy moment. na rarkolesa. Nastavovacie skrutky su F Rychlost sliaparua merana poctorn otacok za rninutu. Kufor pozri Uchylna dostrcka . Prevodovy pomer Zmena velkosti sily alebo pracev hnace] casti syst€mu k velkosti sily 00 . striebro. here brzdfkoleso v naboji. Optimalna Frekvencia sliapania ukazovateli ovladacej pacley.ktory Kombinovany bicykel Nazov pouZity pre bicykel. p Fajkovame Proces spajania dvochkusov B eelustfbrzdy na. ai 85 oITii'okj min . . Technicky vzate je i bkykelHPV. aby cyklistovi poskyrla viacej priestoru.OVNICEK SLOVNICEK ·91 Slovrucek A Aerodynamicky odpor Odpor vzduchu proti pohybu nejakeho telesajekombinaciou a) tlakovehoodporu .aby prenasal hnaciu. zosilnene a kolesa sviacucelovymiplastrai. .kolese vytvarajiicipohyb cyklista.ch ramien sjednym otocnym «apo). . ktory spaja vlastnosti horskeho. rozstrapkavaniu pri styku s lankovym vodftkom privarenym na rame. Preradovac Mechanizmus menenia prevudov (obvykle ovladany lankom). Hlavova zostava je urniestnena medzi KI'uka Paka spajajuca pedal.bicykel. N k jemnernu nastavovaniu laniek.

kde sa. ktory je stale usmerfiovany na zvarovany spoj. ktore uchytenych k ramu. kde predlzena oska hla vovej rurky pretne rovinu zerne a ohybvidlice (vzdialeuost.hrotov vidlice od osi hlavovej niry). Uchyti~ do sticka . takze obe ramienka sucasne sa otacaju v capoch sa z dvoch s Spodna rdra Rura spajajLlca hlavovu rum v uzle stredovej rtirky so sedlovou rurou a retazovou podperou (cast' zadnej vidlice). ktora je pripsvnena 11a. cestne 'a turisticke vsustave metrickej.ktorych sa vkladaju hlavicky 5pic. 'ktore vedie lanka v miestach. ze upinane. kde prechadzaju pozdlz rur a zabranuju volnemu pohybu lankovodu pri zatiahnutf lanka.7 em (38 ai 44"). ie. UrOZORNENIE Cy klisticke kon vencie urcuju. pohybu ale lepsiu stabilitu a drzanie srneru jazdy (stopy bicykla) Rychl oupmacia packa Pouzfva sa namiesto koncovej matice kolesa alebosedadla tak. podrazke topanky. ale menej ucinny a drahsi nez refazovy prenos. z Zadny prehadzovac Mechanizmus menerua prevodov (vacsinoll ovladany lankom). ramienkovych brzd. I 111 icnka. charakrerizovaneho pri otacavol11. Vynimky z toho tvoria klukv. kosfka na flasu s VOdOLI. M6Zu sa pouzir v stredovej zostave. .ena stredova zostava (nastavitelne ~l rcdove loziska alebo zapuzdrene loZiska " oska.Strbcr vsetkych rurok.2. ukotvene. ie sa horske bicykla meraju v palcovej sustave (palec .koleso alebo sedadlosadvojitym pohybom Iahko a rychlo montuju a demontuju. Spojovacie Ianko Kratkc lanko. radiacich pacok na spodnej TW'e. Puzdro Uzavreta objimka alebo rurka. Spojky posobia dekorattvne. V6Ya. Spojky ramu (mufny) Tvarovane objimky. hare vytvaraju ram bicykla. nadbytocna v6YaNazov pouzivany pre vvjadrenie uvolneniav loziskovych zostavach. Cisty. Kazetysu jednorazove a nepotrebuju ziadnu udrzbu.cas! systernu prevodu. rurky do vzajornnej polohy. ktory prehadzuje refaz medzi ozubenymi kolieskami votnobezky na zadnom kolese.pohybe cvakavyrni zvukmi.r. v Vodttko lanka Navarene alebo priskrutkovane ocko alebo zliabok k ramu bicykla.cel'us((kufor) Vystupok preuchytenie cyl<listickej topanky do naslapnehopedala.napr. Priecny pohyb Nazov oznacujuci rozsah kolrno na rovinu bicykla. Spojovacie lanko spaia ohe ramienka a (all lanka je sustredeny do strmeiia. Zapuzdrene loztsko [kazetove lczisko} Uzavreta jednotka obsahujuca uzavrete gnr6&ovealebo valcekove loziska. aby mohli byf zavarene alebo zlepene.6 az 111. Remenovy prenos Pas rernena vyuzivajuci trenie. krore presne spajaju. Prfruba Kruhova obruba.casti bicykla. ked)' sa kovove rury zohreju az na bod tavenia a potom sa spajaju dohromady.znacka " . kde je IIlo. Lanko prechadza strmenorn. Cim val'S] je ohyb.nosicov tasiek na vidliciach. do. Zvaranie v ochrannej atmosfere Typ zvaracieho procesu. R Ramienkova brzda Sklada oddelenych rarnien. tym krarsia je stopa. riabojoch kolies a pedaloch. Priecny pohyb prehazovaca sa vymedzuje nastavovacfrni skrutkami. pumpy a pod. Kratsia stopa znamena menej citlive ovladanie. Pri zatiahnuti lanka brzdy sa tato sila rovnomerne r0210zi prithicaj(1 brzdove klatiky na I'Mkolesa. na ktorej su namontovane kl'uky). ale najrna zosilnuju spojenie tym. Zostava rarnovych ruruk. vychadzajuca SITedova rurka Cas~ramu bicykla.. v ktorej sa nachadzajedna alebo. 1"imocouspojovacieho 1'. Razvor Vzd ialenosf medzi osami kolies bicykla alebo miestami. u Uchyty. S razvororn suvist stopa (vzdialenost medzi bodorn doty ku prednej pneumatiky so zemou a bcdom. Spolocnv nazov pre kluky a ozubene kolieska ria strede i vzadu. Neziaducemu vplyvu oxidaeieje zamedzene inertnym plynom. vyi'nell<y Pevne montazne body na rame bicykla pre pnpcvnenie dalsfch sLtcastf.:zvaCSujlt plochu spoja a prispievaju k rozlozeniu sil v rame. na ktorornje ukotvenc lanka brzdy. lanka na obe brzdove vyrov.plaste dotykaju zeme. v oboclr ramienkach brzdys centralnym tahom. 54 em).navanie stopy Vzajomne vyrovnavanie predneho a zadneho kolesa bicyklu do zakrytu. Pri beznych bicykloch byva v rozsahu 96.viac suN~tok obycajne vo vztahu k osiarn otacarua. J e to mala do§ticka z kOVL1 alebo plastu. z oboch stran naboja kolesa S otvonni. niekedy i so zarezmi pre zvysenie trerua (klinovy remen) na prenos krutiaceho mornentu. Refazovy subor . ktore sa meraju 'if milimetroch aj pri horskych bicykloch.92· SLOVNICEK SLOVNjCEK • 93 alebo prace v hnanej casti systemu. Pri bicykli: 1 ohicka prevodnfka so 48 zubami sposobr 4 atacky kolieska s 12 zubami (prevodovy pomer je 4:1).

94 • REGISTER REGISTER·95 Register A aerodynamicky odpor 30. 48-49. 21.. 21 77. 80 v6fa89 refaze 39.prehadzovac 38. 52.ie72 n81 . lanka 20.64-65 pedale 58. 77.89 .22-23. 51.. 30-33.78.50-53.61.77.86. 77 utiahnutie 52 vzdialenosfSI kombinovane bicykle 8-9.93 ruidzove opravy 85 rafiky 28. 46-47.92 zapuzdrena (kazetova) 63.34-37. vzorky dezenu 34 prasklina ramu 87 predna vidlica 11 geometria 11}-11.90 aerodynamickv wadI. 45. 23. 25. 63 nastavovacia 62 loziska 58. improvizovane 84 kfuky:38-39. 80 vedenie lanka 44. 15. 31. 92 c cestovne prfslusenstvo cy kloturistika 75 75 M mazanie 69.26. 80 . 81 N II L lanka brzdy 20.90 .SlO anatomia bicykla 8.. 72-73 maznickv 69. 83 mechanizmus zadneho naboja 56-57 pa. mufna 10. 53.92 nastavenie 25-27. 81 vymena66 plaste 29.. 66-67 miSfapne pedale 67 nudzove opravy 82 obojstranne pedale 67 prachovka67 stiahnutie 66 udrzba 67. 51. pretekarske bicykle 13. 93 nrlr. zadny. 87. 75 92 R rafiky pozri kolesa ramy 10-11 razvor sl razvor kolesa 11. 73 mozne poruchy 88.92 kontrola 47. 34-37 dezen34 duse 29.18 . 48-49. 62-'63.90-91 ramenove 21. 90 lekarnicka 74 Ioziska 58-67 hlavcvazostava 59~61.93 .11 sposoby umyvania 71}-71 F tlasa na pitie 75 frekvencia 99 koncovka lankovodu 91 kontrola 74-77 sedenia 12-13 predjazdou 76-77 terenu87 1'ljmova87 H(flhovacia 62-63 IhJrzba 79.8. 28 cistenie 69 Nimbus (viacucetovy pl<iilt)34 nudzove opravy 82-83 tlak 77 udrzba 78. 27.80 ventilky 34 . 84 lankovody 44 kontrola pred jazdou 76 mazanie73 prevody 44-45.91 ramienkove 23 spojovacie lanko 83. 86 poskodenie 86-87 prasknutie 87 rurkyll. 83.83 kontrola pred jazdou 77 mazanie73 naboje kolies 59. 76 spice 28.87 bema iidrzba 68-89 mesacna 78-79 roena80-81 brzdy20~27 brzdova pileka 15. 92 mazanie73 prehadzovac 38. 65.40-43 kontrola pred jazdou 77 mazan. 44 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 nudzove opravy 82-83 ohnuty zaves prehazovaca 87 predny prehadzovac 39. 81 zuhy52 priecny pohyb 93 prilby 74. 78..91 l1dtzb~ 81 79.80 galusky36 hladke34 konrrola pred [azdou 76..81 horske bicykle 10-13. 76 udrzba 78.22-23. 15 prevodruky 38-39. 63 caplkovy k!ile 17.77. n:astavenie stopy 32. 91 horske bicykle 53 koritrola pred jazdou 77 prevodnik Biopace 50 prevodove pomery 55 Shimano HyperDrive 53 skrutky53 . 44.83 brzdove klatiky 24-25.90 B H hlavova rora 60 poskodenie 88 hlavova zostava 91 loziska 59. 91 prevody38. 79.40.75 kontrola pred jazdou 76 konstrukcia a materialy 10~l1. alternatrvne systemy prenosu 56-87 automatizovane 57 indexovane systemy 89 lanka 44-45.32.3 .83 iidrzba 78. 93 centrovanie 31.1bo Jt! po~ri ko Iesa nriradie 16-19 ccstovQe74 ~pecialneJ8 univerzalne 19 I iastavenie spravnej stopy "~2.92 kazetova 62. 91. 26.cky prehadzovaca 44.75.. 66-67 stredova zostava 58.63 v6fa64. 32-33 deformovany 85 loziska nabojov 59. 91 kontrola S? kontrola pred [azdou 7'7 prachovka 62 skrutky 62. 93 udrzba 25. 77 K kefa na volnobezku 71 kliestena strihanie lankovodu 17 krucna poistne matice hlavovej zostavy 60 kruce17..trcl<ovykYuc 17 nlple drat 92-93 nosice 75 I urdzove opravy 82-85 rutovac 17. 41-43 p pasrorky pozri volnobezky pedalelf demontaz S? kontrola66 loziska 58. 83 nastavenie 60-61 rocna 6ddba 61 udrzba 79. udrzba 79.91 zaves87 predstavec 15.86. 64-65..naboj 56. 50-51.92 prevodove pomeq 55.92 problemy s vymenou prevodov horskych bicyklov 53 Shimano S11 system 51 trojrychlostny Starmey Archer 39.

55 kf(lk17. 84 prasknutieAO pripojenie trna 43 Shimano HyperOrive 40. 43 .14 kontrola pred jazdou 77 nudzove opravy 82~83 sedlovka sliapade'pahany 56. 92 vjber typu a velkos+i bicykla 12-15 vyrnenne nastrckove kril~e 19 s sedJa13..horna 10.15 nirky hlavova 60. 77 predstavca 77 prevodruka 53 sfahovak 18. 93 ~pice pozri kolesa T Twike57 . typy40 udrzba 78. 19~33 stolny zverak 18 meranie opotrebenia 40 montaz a demontaz 41-43 nudzov€ opravy 82. 54-55 dernontaz 55. 93 sedlova 10 spodna 91 u uruverzalny kfUC19 .96 • REGISTER REGISTER (pokracovanie) kcntrola pred jazdou 77 mazanie73 skrutka predstavca 77 skrutkv brzdovych klatikov 77 improvizovans 85 klukove 62.63 stojany 16. 13.80 uprava dfzky 43 riadidla 13. 18. 91 . 57. 65 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 pastorky 54 vozidla pohariane ludskou silou 57. univerzalny krill" Cool 19 v vanicka na refaze 71 volnobezky 38.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful