RICHARD BALLANTINE RICHARD GRANT

A

v

V8ETKO, POTREBUJEME VEDIEt, ABY SME SVOJ· ·BICYKEL UDRZALI V NAJLEPSOM TECHNICKOM STAVE

co

Obsah
A DORLING KINDERSLEY BOOK

Richard

Ballantine,

Richard Grant

OPRA VY A UDRZBA BICYKLOV
vydaneho

Z anglickehooriginalu Rich~rd's .Bicycle Repair Manu~t nakladatelstvorn Dorling Kindersley. Ltd., Londyn 1994 preloZila Milada Khmova
Zodpovedna redakrorka Hana Lerchova Odborna spolupraca lng. Jozef Fazik Slovenske vydanie prve. CESTY,

Vydala Agentura

nakladatelstvo a vydavateYstvo P. B. 11, posta 412, 143 00 Praha 4, aka svoju 138. publikaciu,
SadzbaIWL Tlac Neografia, a. s. Martin

t;~~
ISBN 80-7181-037-1 80-7181-036-3 (ces) Copyright © 1994 Dorling Kindersley Limited, London Textcopyright©1994 Richard Ballantine &_Richard Grant C'(Ipyright cesMho a slovenskeho vydania © 1995 Agentura CESTY

Uvod 6-7 Anat6mia bicykla 8-11 Vybervhodneho typu a vel'kosti bicykla 12--J5 Naradie na udrzbu a vybavenie dielne 16~19 Brzdy 20-27 Kolesa a pneumatiky 28-37 Prevody 38-57 Loziska 58-67 Bezna udrzba 68-85 Cistenie 70-71 Mazanie 72-73 Priprava na cestu 74-75 Kontrola pred dlhsou jazdou 76-77 Mesacna udrzba 78-79 Rocna udrzba 80-81 Nudzove opravy na ceste 82-85 Poskodenie ramu 86-87 Mozne poruchy a ich odstraiiovanie 88-89 Slovrucek 90-93 Register 94 -96

6. DVOD

DVOD

·7

Uvod
JAZDANABICYKLIjEZABAVA.

."

elm lepsf je technicky stav bicykla,

tyrn vaes! je pozitok z jazdy. Bicykel je mechanickym predlzerum nasho tela. Zvycajne citime, kedy bicykel potrebuje nasu pozornosf - brzdy maknu a vymena prevodov trva dlhsie, Ak pocujeme eudne zvuky mozno sa zadrela.volnobezka alebo refaz sa zachytava za vodftko prehadzovaca, Ak robfme udrzbu svojho bicykla pravidelne, tieto problemy sa nam vyskytnu iba zriedka. Robif udrfbu bicykla sa naucfme Iahko. Kto je mechanik-zaciatocnik, zacina s jednoduchymi ulohami, ako je kontrola nah ustenia pneumank, Iahke mazanie, nastavenie ovladajucichlaniek, brzdovych klatikov, sedadla, riadidiel a poloh ovladajucich paciek, Neskor prejdeme k zlozitejsnn uloham,

ako je udrzbaloztsk a prehadzovaca, Zdokonalime sa rychlo zriedkakedy bude Tobit'problemy. Pravda, taka praca, ako je oprava a vyrovnavanie ramu, si vyzaduje vacsie skusenosti a specialne vybavenie a najlepsie ju mozno urobif v specializovanej dielni (opravovni). Vacsinu udrzby bicykla si vsak mozeme urobif sami, U drziavanie nasho bicykla vo vybornom stave sa nam iste vyplatf a prispeje k este vacsej radosti zjazdy.
a poruchanam

RICHARD

BALLANTINE GRANT

RICHARD

8· ANATOMIA

BICYKLA

ANATOMIA

BICYKLA

·9

Anatomia bicykla
SPEOALIZACIAV pouzfvanf bicyklov viedla k rozsireniu typov bicyklov, V podstate su vsak vsetky bicykle rovnake.I ked' sa ich casti Ifsia dizajnom, hmotnostou, ucelnostcu.a sp6sobom pouzitia. BieykeI sa sklada z ramu, kolies, prehadzovacov, brzd, predstavca, riadidiel a sedadla. Ramy vzdy obsahuju meno vyrobcu, ostatne.diely Skrutko obycajne dodavaju r6zni vyrobcovia, s8dadfopre '. . . re ov lCyasanazyvaskfonu ,. nostoverue Presny " SUPIS di 1 bi k1 specifikacia. Ak sa sami oboznamime s na- Potentna zvoslovfm bieykla, ovela Iahsiesa potom skrulko sf(piko b udeme mocf riadit pokynmi na opravu.
Rukovdte rlod/die! Pdkazadneho Riadidld

txevcau
Hlavova zostova

KOMHiN'OVANY BICYKEL Zobrazeny CailOndaie SH600 je hybndnymodel, ktory v sebe spaja ruzku hmotnosf it rychlosf s},ortov€ho cestneho bicykla s huzevnatosfou, vytrvalostou a vsestrannostou horskeho bicykla. Kornbinovane biey kle sit flexibilne a poskytuju p6zitol"su dokonale, jeden c,iefl su vhodns na jazdu do prace, dmhy.deri.po blatistych cestach su najv hodnejsiebicykle pre vsestrannych cyklisfov.

Strmei'i lanka brzdy Spojovocie lanko ram/en Skrutkal.jchyten/a lanka Romeno cerusfovej brzdy Brzdovy klatik 0toeny copbrzdy

tiol'nobeZne koles6 Upevnovocia skrutko prehadzavaca

oeooeo«

Mbsl1kbiZdy no podpere sedad/a

l.adnY

prehedzo

Kryt

Prer:llljllO

11',1

Boena stene

prehadzovo6

Kotvlooo skrutko lankO Krytzodneho prehbdzqvaca Napfnacf kotU6

pre nosi6bofotiny
O(~kO pre drziak

Mdntd2ne vgenelky .

I)1~1'll1rkaanosica batoz!ny

Pr[ruba n6boja Refaz Lanka zadneho prehadzovac( Puzdro n6bpja .
I

spice Spica

typuPiesta

Ventll

Ciap6cka ventllu

arurok s pouii 11m nezele. Rainy sa vyrabaju z uslachtilych kovov.1 prasknutie alebo zlomenie. Horske bicykle. em).a stylu jazdy jednotlivych. Aj i'astopouZivany ocelovy alebo tita. kde sa plaste dorykaj-u zeme. Ich rozne vzajomne zlozenie vytvara velmi odlisne vlastnosti a uroveii vykonnosti bicykla. Tilcnovy ram horskehoblcyk!a Merlin ----Pevnd zaklodilo pre cerusfove ooQV Po. Hlinik nsma stenoV<. Na vidlicu cesmych bicyklov posobia rnensie narazy am6iepreto byf pcdstatne Iahsia. Ramy cestnych bicyklov sa vyznacuju strmejsou geometriou. maju dlhsf razvor ako bicykle cestne.7cm) kratsia ad porovnatelneho ramu.11 la vychadza z vlastnych skusenostf a instinkzostavovatefa ramu. Pri pretekarskych bicykloch meraju oct 40 em do 42 em. aby mal jazdec vac~fkomfort a lepsie ovladanie riadenia.v ochrannej atmosfere strojovo. alebo z kompozfcie strukturalnych vlakien. RAzvOR BICYKLA GEOMETRIA RAMU bizdy Ramyhorskych bicyklov S-Ll uri"ene no na jazdu i mimo. nez abysa dahl. . akosu naprfklad karbonove vlakna alebo mnozstvo inych. Konstrukteri hliriIkovych ramov sft si vedoHII Wi to skutocnosti. Kratky razvor a strmsia geometria umoznujecestnym . DIMie podpery prispievaju kstabilite. Hliruksa m6re tiez zvaraf v ochrannej atrnosfere alebo lepif. ale I dinrkovy ram Ilk Zivctnosfhlinikevehoramuje hi II~. Hroly Vidiice PREDNA VIDLICA Predna vidlica musf by( maxirnalnepevna.hladiska d lhodobej hezp. ale neostava dosf priesroru pre blatruky a BirQke plaste. vstavane do vidlice.aby sa hmotnost nakladu zadneho nosica rozlozila nad zadnou osou kales a a aby sa zabranilo poraneniu paty cyklistu. Horn6n1ra Rury ramu bicykJa sa vyrabaju v. aby vytvorili ramy dokonale prisposobene hmotnosri. Hornerury cestnych bicyklov byvaju vacsinQu vodorovne. ktora ma nizsf bcd taverna ako kovy.stanov(m~ hranice unavy materialu a nezlomia sa.eejuhly ramu.10· ANATOMIA BrCYKLA RAM.avsak rovnako ako pri ramoch z hlij)![. ako napriklad legovana ocel. preto kaidy uCinok zafa1. ak bicykel utrpel nejaku hllVl1l'iu.Kompozitne ramy sueste "1:dy priUs nove.pre silne na. titan. alebo sa spajajli. Malik Razvor bicykla jena bicyklovom rame vzdialenosf medziosami kolies alebo miestami. Momentalne sa.0 em. Naikvalitnejsie ramvsa '€ste stile zvaraju rucne. je rura sedadIa:horskeho bicykla 03 az 5 palcov (7. Ocel' a titan majli. Hoci moderne materialy a techno16gie pomahaju pri tvorbe novych ramov. ktore sa musia zvarat).pqsridi( ich dlhodoIjjll rvanlivosf. NEPRASKNE RAM? Kov sa lame bud' v dosledku narazu.I10'<y ram zostavatakmertaky dobry akonovy.ZOSTAVA VySka stredovej zostavy Tamil horskeho bicyklasa pohybuje medzi 11 ai 13.(akumulovane namahanie m6ze sposobitpnpadij 1. sklon a stopu) sa berie do uvahy pred pokladane pouzivanie a stabilita. Tvorcovia ramov caste kombinuju [ozne typy fur.'I\~ sveje hraruce-unavy. cesty a.cyklistov.zllyehzliatin. tvrdou spajkou (postup spiijar:u.aby dosiahli va:csiu stabilitu. aby ich bolo mozRVRA SEDADLA ne citlivejsie ovladat.?{. Ocelove ramy.2-47.bicyklom rychlejsiu reakciu pri riadenf. tj. koIlecny navrh na vypracovanie a stavbu bieyk- HORNARURA Home rnry horskych bicykloy mavajuobvykle sklon ad rury hlavy k sedlovejrure. Predstovec tiOdidiel --1 RU'RYRAMU TECHNIKA SpAJANIA Moderne zliatinv ocele sri vsestranne. sa daju vyrovnaf. mnohych rozlicnyth stupnoch akosti a hmotnosti a na svetovom trhu sa predavaju v zostavach podla specifikacie typu bicykla. ako je naprfklad mosadz.dpery refoze DizKA PODPIER SEDADLA Podpery sedadla 'horskych biey klov meraju 16. palcami (29-33. tim sa spevriuje ram a vytvara vacsfpriestor rnsdzi ramom a cyklistom. abyvydrzalamimoriadnu za(ai a serie narazov 'v nerovnorn terene. a bud' sa zvaraju. Aby bolo mozne znJZi{ vysku sedadla pre jed nod uchsiu jazdu v tazkom terene a pnjazde z prudstch svahov. k9m za~. hlinfk. .Stredove zostavy cestnych bicyklov byvaju po!o-zeneniiSiei elm sa znizuj. ktory je uko jeho pevnost. alebo nasledkomunavy Z opakova nSich mensfch namahani. a preto stavaju ramy z.6 ~12. aby-sa dosiahla vacsia svetlosf na prekonavanie prekazok v terene.eodpor vzduchu. dfzkypodpier. To umoziru]« ich pohotovejsie ovladanie. s tmeliacirn alebo plastickym spojivom.riostidcstatocnepevncstne prediI 'WnZOVil11e.az 18 a pol palca. STREDOVA . tOY RA!vl: B1CYKLA SA-SKLADA z viacerych suvisiacich casti. Prigeometrii (zahrnujli. 41.stale viae pouiiva odpruzenie.llL •."Ilnie:neprekrocf neto hranice.cestneho bicykla pre rovnakeho jazdca.('I1iasposobuje oslabenie az prtpadna poruchu maIwi. Turisticke bicykle maju podpery sedadla dlhe. p~i~rokov.podP<Jf/O) mahanie.

12 ·V1BER TYPU A VEI'. ktory vain najviac vyhovuje.'1m M.iaparLi.l. Pre turistiku je vhodny vii. Mensie I'amy. ctvbat neollybome.n bicykli.obytrJohll tlm/rnalmy zap6stle Jerovne: I'OLOHA Chrb6t uvornenv. Horske bicykle sa vyrabaju na razantnejazdy. 1\ II. Z hladiska bezpecnosti [emensi ram Iahsie ovladatelny a v prlpade zoskoku nad hormiruru sa vvhneme nepnjemnemu zraneniu rozkroku.tokie pri fOzontnom S/ieporirtrJoinb v:yuzlf silriejslesvofv stehlen od61nu 60S( cl1rbto. jf' tate vzdialenosfprflis kratka. aka bicykel vyhovuje jazdcovi.l. Nastavte si najprv svoju spravnu polohu. drihne trup vpredu.cslu stabilitu prl zjazdoch v klesaru azat\icaJ. rna by!' .~!l~il< I sedadla vy.majti. . Ak ldeme po rovine. pohodlie a riziko urazu mozu ovplyvnif uz male odchylky (od 6 mm) v polohovani. Nfll~RETEKARSKOM BICYKLI.~lIlnllY. Dolezilyrni faktormi pri urcovanf velkosti bicyk!asuvySk-a sedadla (pozri str. Ak le sedadlo v spravl1l:j vyske. I VZDIALENOST MEDZI ROZKROKOM A HORNOU R{JROU Bicykel na obrazku je pre jazdca ve.l'kY.a pretekanie odporticame IlOII. Pritazae m6 byf nojSirtio ·cosf chodidlo priomo nod OSOU pedolu.4i" polohu pri jazde na pretekarIl~Or. i ked' sa yam spociatku mCizevidief nepohodlna: svaly vasho tela sa coskoro prisposo bia.. Tieto faktory sa zavisle od typu bicykla a fyzickych danosti jazdca. preto dbame na vhodrui vefkosfbicykla a spravnu polohu jazdca.stlacfbrardcaa Zl11ii sa :u-robna ciill10sfkrvneho obehu.H).KOSTi BICYKLA VYBER TYPU A VEtKOSTI BICYKLA· 13 Vyber typu a vel'kosti bicykla bicykla je ta. NASTAVENTE BICYKLA PREJAZDCA l're horsku turistiku. oVfukmvny ~ Ally smodocielili najvyhodnej. Pre bem~ jazdu alebo turistiku. aby umozriovala jednoduche ovladanie bicykla a udrziavala rovnovahu.llva( co mozno najmensi vhcdny rant.. aby bolo 5 ai 10 em mensfnez je velkost ramu cestneho bicykla prfslusneho jazdca. preto je dolezite vytvorif taku polohu. zablokujti sa lakte it chrbat sa privelrni flapne. Spnivnenastavenie must zaistit. dlZka horne] rury dlZ:ka vysunutia st{pika sedadla pri spravnej vyske sedadla a vzdialenosf medzi nasim rozkrokom ahornou rurou. poskytujuci vii. H[JJdnik H/owd6trJe tOK. Odporucame vyskusaf viacero typov bicykla.aby ste zistili.Adu. aby sme sa J1r'ytofue zranili.nad tam o9az13 em. Pre jazdu v terene-mimo.t. Prj urcovaru vel'kosti ramu sa odporuca. Vykonnost. Aby so n6.5 em. zisnmesi. 1\ j( jc dlha. mensiu hmomosf su pevlIl'j~iea Iepsie ovladatelne.m rdhSle dYche/o. CykJistovo hmotnosfmo bvt sustreden.cesty rna byf vzdialenosf medzi jazdcovym rozkrokom a homoururouaspon 8~lOcm. ze doka:i':urnezosadnaf hez toho.aspoii 2. ~irnzvacSime HHu zaberu pri ~l. sposobi to ohnutie chrbta.obypn pdhfooe dole predneho koleso zoelanali nobol rfod/dlO Pdiemoj0 byf v lokfoch mieme. rrilis .csfram. pri stupani predsunleme lrup do. NAJDOLEZITEJSIA VLA5TNOSt so rnd noklon6f dopredli pod uhlomospoti 45°. .o medZi ko/eS(]. ci marne v spravne] vzdialenosti riadidla. pokfCe· ne.

Ak dame. .Jy sa prilis nena. Pouzijerrre olovnicu a pohybujeme sedadlom dopredu... udavajucu maximalnu hranicu bezpecneho vytiahnutia). pr·i nastavovanfvysky predstavca povolfmeskrutku predstavca.. Brzdl sa iba if: kouiec paky je 'Z rovnakej spodnacasrobluku riadidiel.. . Privelmi znfiemi ~pifkasedadla sposobuje narnahu chodidiel achrbta. ak chcerne Jepine vyuzit' silu sliapania.ak sedlme na sedad1e a nohe je bruskorn palca nadosou pedalu v dolnej polohe. Ak sa nedtimepohodlne"z. v.e r: . . Skrutku predsravca pevne pritiahneme.kom (vpmvo) sa nastavuju maticovymi khidmi.<t.Opatrne vyberieme zarazku z drazky von a pritiahneme SKLON SEDADLA Akchcemezmenif aldan sedadla. Sirsie riadidla uIahcujU riadenie pri niMej rychlosti (d61eiite pri jazde mime testy.ku sedadla.amok: IDLA Sfrka riadidiel horskeho bicykla sa pohybuje v rozmedzf od 21 do 24 pakov {53. Presvedcme sa 0 spravne] v zdial enosti medzi spickami nasich topanok a sponami pedalov. abv sme ho uvolnili.. Brzdove piky maju mat taku poIohu. RlAD BRZDY PRETEKARSKYCH BICYKLOV Brzdova paka'pretakarskvch bicy klov Sa montuje rovineako tak.Pri bezsponovych pedaloch poziadame priatela Q pritiahnutie skrutky.urobime toto rychlea jednoduche opatrenie: po prve . akchceme zvysit frekvenciu sliapania. Predstavec namazsme a dame do spravne] vyilky (va. V tejto polohepotom upevnfme sedadlo. ukazovakorn a prostrednfkom.5 aZ 5 em pod sedad10m prl horskom bicykli.3. sedadlo je prili5 vysoko a m~li bysme ho znfzif ~ KONTROLA VYSKY 'SEDADLA NASTAVENIE PREDSTAVCA RIADIDIEL q=& Itl . :. alebo dozadu.i1iZime mierne spi. aby sa zarazka rrtohlaposuvaf rak.ktorej cftime najlepsie pohodlie.em) a rna zodpovedat sfrke nasich ramien (sfrka pri cestnych riadidlach je 38 ai 44 em). & }' Sliapeme vidyn.. Od tohtobodu m6zerrie'dafsedadlo o 1 em dopredu. U isi:e riadidla su vhodne na preteky aha jazdy v hustej testnej premavke.Skrutky scibycajnym zarn- . rcili spravnu vysku nasho u sedadla. Akpouzfvame zarazky s drazkou alebo ruiSfapne bezsponove pedale. Zoriodenie no urcenle spr6vnej vetkdsti romlJ a nostavenio $000010 Kolenoje mleine Aby SIDe. zatial' co skrutky presne uastavitelriych zamkov (rfal"ej upraVol) sa nastavuju imbusovvm krucom(6 nun). Iazdime v roznychpolohach. noha ma byf mieme pokrcena (vravoJ. . Oby6JJn)i z6rno~ so skrulkornl a moftcoml Pr.:sina pre ds tavcov ma znacku . avsak by mali umoznif olaterue pri pade bicykla. 14· VYBER TYPU A VEEKOSTI IilC'YKLA VYBER TYPU A VEEKOSTI BiCYKLA ·15 Pbkrcene. ~( Vyska predstavca ma pri pretekaxskom bicykli drzaf riadidla.ajsil:~Oll cas(ou nohv nad 080ll pedaIu.5 ~ 7. ze nase bokysa pri slrapanfkolisu z jednej stranyna drului. upravimezarazky podla prirodzeneho postavenia na pedale. aby. rime.o 2. ako sa nataca.spicku sedadla prflis vysoko.vnef PQ\ohy brzdovych pak horskych bicyklov [e d6lezit. potrebuieme presneho regu- nosto- Iovafuhol zamku sedadla. Pfedstovec Nif olovnk.po druhe ak dfune. abysme sedadlo nasravili do vodorovnejpolohy. az sa spojnica prednej polohy nasho kolenneho klbu astredu 05i pedalu bude kryrs nitou olovnice.61.mahali rukya prsdlaktie. BRZOY HORSKYCH BICYKLOV Pre ureenie spr'.". v rerene). alebo he m6ieme dar 01 az 2 em dozadu. Teraz vysknsame-aedadlo. Skrutko upevi'tovacie skrutky. nos"i:\lvllerny sadlovY . Najprv pouzijeme vodovahu (pozr! here). kymrrezis- %vnice • SEDADLA PREDOZADNA POLOHA Sadneme si na sedadlo s klukami pedalov vo vodorovnej polohe. riskujeme neprljemny tlak na nervy prechadzajuce-rozkrokom a jeho nedokrvenie.. Upevnovacie skrutky zarazok uvolrume. aby sme hospodarne vjf!.lifvali silu s!iapania.nasa PEoALE '& ~I noha..ito. pretozenam sanepodari uvolnif nohu z pedala bezposunutia uptnaeej dosticky. a potom ria predsfavec poklepeme kladivkom cez dreventi dosticku.sme mali pri riadenf rovne zll pfutie. al. Riadidla maju drzaf pevne.6 em poduroviiou sedadla M) 2.

obstarame si stojan. prenosny a posluzi nam pripadne i na ulozenie bicykla. nie priliS nakladny stojan.e a najdolezitejsie naradie pre nasu domacu dielliu. na ktorom sa bicykel upevnf tak. Imbusove kruce su vermi potrebne. 5 mm a 6 mm) pokrvla vocsinu noslch potrleb. Obstaroms si minlm61ne po ovoch z kazdej vel'kostl.e sa. I(fuce no ufahovanle kuzerov -dye blovne vel'kostl su 13/14 rnrn: .strihonii3 'Copikovy kfuc Ie I'ahky a pouZlvo sc. 11 rnm. Bez neho nem6zeme kl'uku stlohnut. Na obrazkuje zakladn.9mm tvoru pfsmefi9Y lonkovccu.buderne potrebovof speclolny ncsrrol.zial·stve alebo v predajni autosuciastok.16. lOmm.II 0 I~ TROJNOZKA Kestrel trio je jednoduchy. 13 PM1~ NQL ". Pre nastyp bicykla. a preto ieh mozno kupit aj tr zele. 13mm. ktore sa moz~ uchytif do zveraka na pracovnom stole.C.odpovedaf zovltorn no kruke. VyvoruJme sa lacnych druhov. Investujme do kvalitneho naradia. cistiace prostriedky a mazadla. kde ich marne hladaf (050 bi tne imbusove kluce). Sesf velkostf (2 rnrn 2. velkosf su L1Zitocne 0 tohke Nastavltefne kf(i(. aby stile vzdy vedeli. potrebne suciastky a diely. Motlcove kruce (vprovol vprovo hore) su uzitocnvrn nerodim Obstar6me si ich vo velkosti C\mm.9mm. i. dobre osvetlenu. 19). 15mm.na nom davzpnamene praccvaf ~ Ve!'kY skrutkovaC mofno pouZil' oj aka pcku. . Praca 5 lacnyrni nastrojmi nas neuspokojl (mozu byt' zhotovene z podradnych materialov a pri namahanf sa m6i. SptcoyV krdC so poUZfvo no vvrnenu a ufahovanle splc. nebudeme ho potrebova ( vera a pracuje sa s rum avera lepsre.cvklstlckenOstroje. Tento nostrol je ddlezltY no no stavovanie o ucrzbu retoze. aby sa nedotykal zeme. 14mm. 16mma1Tmm. ktorym mozno nastavif rozne polohy (pozr: str. DOMACA DIELNA je uzitocny kine s nastrckomi 8mm. 3 rnrn. STOJAN NA DIELENSKY ST6L Vacsinavyrobcov dielenskych stolov vyraba aj stojany podobne typu Kestrel.pouztvame vhodne naradie. Tiez sa vyplatf investovaf do praktickeho montazneho stojanana bicykel. a 15/16mm.5 mm. a hlavne teplu miestnos! s pracovnym dielenskym alebo obycajnym stolom. ktory vlastrume. arnm. Ak mame zvlostnu retoz.e .4' 0 6' no st61e nosenie. ktorych prtklady uvadzame dale]: moznosf ctacania zadnym kolesom a klukami nam uYahcl pracu na prevodoch. Najdeme si na to pokojnu. Nastrckovy killc KlieSte nO. ktory drzfbicykel na podperach a umoznuje nastavif mechanizmus prevodov a: vybrat' zadrre koleso. vezrneme jednu sadu naradia pre vsetkych. Niektore nastroje rile 51l specialne eyklisticke.ck so potrebujeme dostof k sire" dovvrn costiom bez odmontovanio klukv. Stojal1 zdvihne bicykel do potrebnej vysky tak. 12mm. Mnohe z tychto nastrojov su pomeme Iahke a mozeme ieh brat i ria dlhsie cesty. Ak jazdlme v skupine. Rovnako budeme potrebovaf aj montazny stojan.u deformovat) a riskujeme poskodenie bicykla. a rornrn. Je Iahky. Naradie a nahradne diely ulozime na stale miesto. NARADlE NA UDRZBU NARADlE NA UDRZBU ·17 Naradie na udrzbu NA EFEKTfvNu DImZBU a opravy bicykla je dolezita dobra organizacia prace. Sfahov6k kfuky musl z. Ak si chceme pracu maximalne ulahcit.

skriZo- . Kl'uc no polstne motlee a hlovovU zostovu UNIVERZALNE NARADIE Zobrazene specialne cyklisticke kombinovanenastroje S11 Iahke a pevne. toto naradie je dosfdrahe (okrem stahovaka vofncibeiky) a investfcia do neho sa vyplaca iba vredy.stran. Vzduchcvy vo~c-- ~ ~~J. Rukov6f pumpy Ohvbn6 vzduehov6 /)OdiCO' ---j. Toto ~pecialne naradia a pomocky pouzfvaju profesionalni rnechanici bicyklov pre vsetky Cinnosti. pretofe bolo vyrobene na ulahcenie ieh prace. aby sme nepretiahli. Svoj bicykel si nfm neposkOdfme. Niekrore stojany maju oloene svorky.. Inak by ho mohol poskodif.o s imbusovvmi kfUcmi v rozmeroeh3 mrn. Naradie pouifvameopatrne. Do svorky m6Zeme upnut ktorUkofvek Z rur ramu bicykla. ktoreurnozi'Luju pracovat' na bicykli takmer zo vsetkych uhlov. r6zne driiaky a prfslusne vy 'beratelne vymenna URiverzalny krue Cool Tool obschule imbusove kfuce. Ie uiltaCriy aj aka upinaef prostrledok pre diely blcyklo. SPECIALNE MONTAzNE STOJANY Samostatne.NARADIE NA UORZBU NARAOIE NA UDRZBU ·19 PROFESIONALNE NARADIE Zobrazene naradie je specificke. skrutkovocorn o sodou nostrclek vel1<ostiod 8do14mm vymL plochvrnl skrufko. Su idealnymi nastrojmi do zakladnej cestovnej supravy. Verka purnoo so vzouchcvvrn valcom vaesim aka pri rucnej pumps.. Kroc no polstne matice ·Jednoucelove naredle (zobrazene hore) je pevne odolne. krut no dr6zky loflsko. nqfukule pneumdtiky rychto oefektfvne.5mma6mm. PracbvnV. ie na nom mozeme pracovat zo vsetkych. ak jazdime casto a radi sa pra:. 4mm.skrutky a nestrhli zavit.zostavitefne stojany (pozri 9imizok) su idealne na uchytenie bicykla tak. nastrcky umoznuju vykonavat vacsinu potrebnych prac. Zverck sa upina no qielensky olebo masfvny dreveny st61. nostrol no retoz. Koncovko no pripojenle Nastrckovy kJDc k ventl/u duss Kluc no stredove misky • fa Kfuc no hlovavu zostovu a pedale Sfahov6k vofnobezky (hore) must presne zoopovedof n6smu ozubenemu kolesu. I lS. kruc no hlovov(i zostovu o kfUce no stredove misky.naradia. stohovok kink. ku ktorym moze d6jsf pocas jazd Y: nostrokoveho kfuea je soda vlocu'eeloVV ncstro] s imbusovvm kfucom. vccrnl .specialnym eyklistici<Ym n6rddfm.sfajan Park PC5-1 Kruc no hlavovu zostavu 0 polstne matlee Luxusny sfahov6k klUk so vstovonou rukovofou. kvalitne a z pevnych materialov. [e urcene na velke namahanie a opakovanepouzitie. Ziaf. ° stolny zverak -hoci nie je.idelne venujeme udrzbe a opra vam nielen svojho bicykla.

vzdy urobime nasledujucu zakla<fi1:u K0urroru: Najsk6r saptet .f ako budeme bt21dy pOu. Po uprave brzd vyskilsame prudko zabrzdit. ktore p6sobia v naboji kolesa.Ci su rafiky spravne vycen :.eaciine. Najbeznejsie 5U lankom ovladane celustove brzdy s postrannym alebo centralnym tahom. nariahnute. aby na nich mohli prsty stale zostaf.z1vat. 0mst~:ve. Vymenime vsetky stare a poskodene diely. Vyskytuju sa tiez velmi ilcinne cefusfove brzdy ovladane hydraulicky. zatial' CO zapastie zostava. Zaroveii brzdime 0 moment skor zadnou a potom prednou brzdou. Skontrolujeme opotrebovanie brzdovych klafikQYa. aby sa kolesa nedostali do smyku a aby sme nepreleteli cez riadidla. ci nie su poskodene. Q¢~stime dx6tenou kefou. aby smerovali z riadidiel dolu. im BRZDOVE pAKY Brzdove paky horskych bicyklov sa vyrabaju v dvojprstovorn alebo stvorJirstovom prevederu a su vvbavene orvorom na uchytenie valcovej koncovky-lanka a nastavovacou skrutkou d1zk'Y chodu paky.0 ane (llozri stt. Lankovod qrzdoveho Idnko __ Btzdo ve'!onko Brzdove tanko Voloova koncovko lanka ramend osky brzdy / . vratane bubnovych a diskovych. BRZDY BRZDY .odstrcinime vsetky kamienky. 3~-30) a v .:n Brzdy ExrSTUJE VEEK:EMNOZsTVO r6znych brzdovych systemov. Predtym.20. Brzdove paky unuestnime tak. ak su poskrabane a zneCisten). 0 . Velmi ilcelne su brzdy typu "cantilever" (krosove) alebo tiez ramienkove. Prezrieme lanka a lankovod. pritom prenesieme svoju telesnu hmotnost' na pedale a zdvihneme sa zo sedadla dozadu.

ako v uvedenom kroku B]. aby sa zabranilojehc rozpleteruu. .l Vymena lanka PRE OTLIvEOVLADANIE BICYKLA 511zakladnym ANAT6:M1A Sp6jqvocle lonko rom!8n MONTAi NOVEHO LANKA U RAMENNYCH BRZD predpokladom dobre narnazane. Pre brzdy. 2. predovsetkym u horskych a kombinovanych bicyklov.------~----------- VYM. cazvyNje ucinnosf brzdy.uje charakter brzdenia (pozri str.zalorrrif a nasledne prasknuf) a utiahneme zasadne maficu upevncvacej skrutky na strrneni.pokia]' nebolo pretiahnute lankovodom brzdoveho STRIHANIE LANKA 3 UPRAVA LANKOVODU Naiskcr nozorn rozrezeme vonkaj~fPVC pov lak tak.drazkou v tvare pfsrnena. Pretiahneme Iankovodftkami na rame. NoV)! typ Shimano (na obrdzku) nevyzaduje. Lankove systerny u brzd a prehadzovacov sa lfsia odbicykla kbicyklu. ci su konce lankovodu na svojich miestach. Skrutku stale ruzime 10 rnm klucorn (keby sa skrutka otocila.skrutka strmefio 1 2 skrutko txzov 1111- PRIPOJENIE STRMENA BRZDY Skontrolujeme. Zistfrne. VHODNE NARADIE Pouzrvajte. aby Ianko brzdy bolo. podfa ty. Nove lanka treba natiahnut a brzdy eSteraznastavi-t' (pozrisiT 25)_ lanka a upevnovacou skrutkou (po odstrihnuti sa koniec lanka moze rozstrapkat'a prevlecenie je potom vefmi faZke). Prstiahneme lanko malym otvororn v upevnovacej skrutke strmeiia.tti vyhodu. zovreme kliesfami na konci lanka capicku. Koncovku spojovacieho lanka zasunieme do sedla brzdoveho ramena.Ianko bv sa mohlo.ramene. Upevi'iovocio . To urobtme pred pripojemro spojovacieho lanka ramien. BRZDY ----------------------------------------------.by lanko roztriestili.lanka s hladkym chodom. Po tom. abyianko mohlo volne preklzavat.ENA LANKA. KONCOVKYLANKA RAMENNYCH BRZD R6zne prevedenia ramennych bfzd sa od 'seba li~ia iba v malickostiach. Potom koniec Ianka.do konca brzdoveho ramena.ale ich ildrz. aby vznikol cisty rez . ktore byvaju rozne.22. aby sme obnazili kovovy kryt. stiahnute v strrneni brzdy.stao stlacifkonce kliesti.pu bicykla. ze pri pravidelnej kontrole a vymene sa poskodenie laniek vyskytne iba ojedinele. brzdovej pakya koncovku Iankovodu brzdoveho lanka presne vlozime do nastavovacej skrutky.ze autornaticky nastavujeceluste do spravneho uhla. ktoi'a do neho vnika.U v strrneni a prevlecieme kotviacou skrutkou ria opacnorn.2s)_ PRIPOJENIE SPOJOVACIEHO LANKA . Nikdy lanko neprerezavame tak. Silne Janka su pevnejsie a menei nachy lne k predlzeniuamaju Iepsiu ucinnosf.ako bolo lanko zatiahnute a jeho zvysok odstrihnuty. Dchytnykoniec spojovacieho lanka sa zasunie. pouzijeme najsilnejsie lanka.a zapevmme ho v nom (5 natiahnutim lanka. liZ dolu k srrmenu brzdy. apotom ho upravtmetak. potom pretiahneme Ianko.ba je v zasade podobna. Nadbyto~nelanko nestrihame.pretiahneme korviacou skrutkou. Vy~a strmeiia menruhol medzispoiovacim Iankom rarnien a brzdovyrni ramenami: tento uhol Oyptyvii. ktore su pre nas system vhodne. Tento system ma. Lahko sa potom prefiahne strmenom a trubickou. Brzdove klatiky zaistime V tlaku na rat-a natialmeme lanka pretiahnute kotviacou skrutkou. Fotomtuto maticu skrutky zatiahneme. (f~ '- KOnC~VkQ O-Ionkb Lorita volcov6 koncovf(o a_-------Lankovod -s-: e brzdoveho lanka lonko KOneovka Ionk-ovodu brzdovena)dnka PRIPOJE~IE ~ANKA NA BRZDOVUPAKU ValCOV(l-kOI1COvku vlozfrne 'do.obycajne cvikacie klieste.kvalitne'klieste na lanka . DALSIE SYSTEM:\' . Vo vel'kej cash sveta sa pre zadnu brzdu pouzfva prava brzdovapaka (vo Vel'kej Britanii sa bezne lava brzdova pakapouziva pre zadnu brzdu).

D6LEZITOSt SPRA VNEHO NASTA VENIA NASTAVENIE ANATOMIA Mont6tny tinkl6f1ka CEEUSTI S KLATIKMI PRI RAMENNYCH BRZDAcH 5 KLATIKMI Obidvernatky povolrne kl'ucom tak. motu sklznut a poskodit spice. ktore musfrne udrziavat namazane a ciste. VYCENfROVANIE BnZO Tall ramienkovych bfzd musi by!' rozlozeny na obe brzdove ramena rovnomerne. motu predrief plast' pneumatiky _ NATUCENIE BRZDOvYCH CEEUSTI SKLATIKMI Mala'vola v ramennom mechanizme pripuMa.. aby sme ramena rnohli vymenit.. . preto ich pravidelne _ kontrolujerne. Chybne brzdy mozu viesf k vefmi neprijemnym nasledkom. rna byf medzera asi tak 1 mm medzi. Pri vymene brzdovych rarnien neu tahujeme skrutky pnlis. vyhladime ho drotenou kefou R6f __ -b:c. Niektora dlhe cefuSJe sklatikmisii zhotovene do obhika. odmontujeme imbusovym klucom skrutky. Musi:me to robif opatrne: ak priemer oskyzmen~ime! bude rameno brzdy volne.e je z maksejgumy.~_. aby sa a smirgfovym papierom. Briody Shimano sa daju Iahko vycentrovat' malou nastavovacou skrutkou na pravej strane jedneho brzdoveho ramena. rameno posobenfm pruziny mohlo vracaf VYMENA RAMIEN Akonahle spojovacie lanka prestane v brzde spravnefungovaf a znizuje sa tah na brzdove ramen .rafom a zadnyrn okrajorn brzdoveho klatika. viicsou plochou styku. ale je zhotovena z velmi tvrdej gumy. Ked' sa celny okraj dotkne rafu. Preto sa vyplaca byf co najviac pozorny. 2 OBSLUHA BRZD Ramena brzd sa otacajU na navarenych oskach. i. Tyrn by mala byf zaistena ich optimarna poloha. Nastavenie vyskusarne stlacetum brzdovej paky. ako ukazuje obrazok. Vhodnym imbusovym klucom pridrzime celuste pri dotahovanf matiek. aby zodpovedali tvaru rafu kolesa. To platt pre akekolvek brzdy. Ak su priJiS ruzko na rafe. Skrutku nastavfme 2 mm imbusovym klucom. Stlacenfm paky brzdy vyskusame a prfpadne este jerrmej~ie nastavime. ak 511 prilis vysoko.24· BRZDY BRZDOVE i<LATIKY . ceruse s klatikom Scott/Mathlluser rna pornerne malu stykovti plochu. nastavujemea osetrujeme. az po tvrde synteticke s vysokym trenim. atym sa znfzi ucjjU1'osfb~zdenia.. Ak je navarok odrety.25 Brzdove klatiky a dobre udrzovanych brzdiacich ploch klatikov sa nemoze podcenovat. Pre jazdu v blate a v zime pouzfvarne Volbou . TAH PRUZINY OWOn! na brzdovom ramene mo:teme menif fah pruziny na ramene. [e mozne kupif cehi paletu brzdovych klatikov od tradicnych gumovych. CEtuSTi 1 SPRAvNE NASTAVENIE Par brzdovYch kldtikov Aztec Klatlk Scoff/Mathauser •superbrake" VYSOKQ tlCINNE BRZDOVE KlATIKY Predvedene brzdove i. V pnpade potreby nastavenie skrutkou zopakujeme . Nezabudnime vzdy vymenif eely par brzdovych klatikov naraz. Naopak Shimano kompenzuje to. aby sa brzdove cefuste s klatikmi trochu pootociIi pri uvederu do cinnosti. Nastavovanie brzdovych klatikov maze byf pomerne pracne a je treba pocitaf s tazkostami a nepresnostami.aby bolo mozne brzdy I'Ukami stlacif.:J STYKOV CEL'USTf A PLOCHA BRZDOvYCH Pri uvedenf do cinnosti sa rnusia brzdove ceYuste s klatikmi pritisnnf presne na rat kolesa. vacSi!ah. Obe i'el'uste natoefme k rafiku kolesa do spravnej polohy... Pomocou nastavovacich rysiek na montaznom tine klatika nastavime obe rovnako. obzvlasf ak jazdfme casto za vlhkeho pocasia a v blate.eluste Shimann a ScottjMatlm~!se_l' s klarikmi sil vysoko vykonne vo vlhku..

aby sa lank 0 na tiahlo. vymerume ho (pozri sir. aby bolo zovretie brzd vycentrovane. Nie su vhodne pre znacne nalozene turisticke bicykle a bicykle pre beznu dennii potrebu. Povolime poistntr maticu ki"liCom.RZDOVEJ CEIUSTE A KLATIKA Vsetky brzdy s bocrl. 44). zbiehavosti je ruen€ zahnutie cerust! brzdy spesob nastavenia . Rychloupmaciu kladku cel'ustf uzavrieme. PrehnutaO podloiko te alebo miskove podlozky pri. pricom rum mierne otacame. Tie byvaju vybavene brzdami s centralnym tahom alebo ramennvmi brzdami. Ak je lankovod poskodelly alebo roztrhany. 1 VYMENA LANKA BRZO Ak brzdy (akopri types jednym alebo dvoma bodmiotacania) maju vefkiJ v6fu alebo sa nevracaju. celuste stlaCfme oproti rafu kolesa a podrzims ich. ktory zviera cerust s klatikom vod rafu kolesa. nariahnsmeviae lanko a kotviacu skrutku po tom apM unahnsms. aby bola celust v kJuci pevne uchopena. Povolime kotviacu skrutku. Pokiaf je stale velka vofa medzi klatikmi a rafom. To vyzaduje. Skontrolujeme cinnost brzdy a ak je to potrebne. aby sa zmenil uhol. Tieto brzdy spaiaju vyhody nizkej hmotnosti . Lanko prevleciems cez kotviacu skrutku a pevne zatiahneme. Brzdy pravidelne rozoberame. povolfmematice a celuste nastavime mierne sikmo pro. Dbame. NASTAVENIE ZBlEHA VOSTI PODLOZKOU Podlozka Zbiehavosf klatikov pri brzdach s bofuym ~ahom nie je mozne nastavif normalne. a potom ich opatme povolfme. Skontrolujeme.Poistna IVI ti smeru otacania. skrutky zatiahneme (v smere hodinovych ruciciek].montazi skrutiek v brzdovych celustiach. Aby sme skrutku mohli usadif povotfme poistne matice. Polohu skrutky zaisttme imbusovym kfucom a dotiahneme malice. treba nastavit skrutky v otocnom cape.ym tahom map} jednu upevnovaciu skrutku. Ofoen? cop l CENTROV ANlE BRZD VVMENA LANKA V POSTRANNOM TABU Regulacnu skrutku lanka zaskrutkujeme (v smere hodinovych ruciciek). apotom maticu skrutky zatiahnut. Potom malica-¥ malice dotialmeme naspat. Pre centrovanie bfzd s jednym otocnyrnbodom treba najprv povolif rnaticu skrutky otocneho bodu a podrzaf brzdov€ celuste v rovnakej vzdialenosti od rafu. M6~e. Kotviacu skrutku lanka povoltme. Podlozku upevrume tak. a potom ruekdlkokratstlacima paku brzdy.26. s dobrou ucinnostou a efektivne sluzia na Iahkych pretekarskych bicykloch. 2 MONTAl NOVEHO 0 OBVYKLY SPOSOB NASTAVENIA ZBIERA VOSTI Obvykle najefektfvnejsi pomocou francuzskeho kfuca jednym opatrnym pohybom. Pre brzdy Shimmw s dvoma otocnymi bodmi sa brzda vycentruje nastavovacou skrutkou podtazobrazenia. preto t€11tO sposob praktizujeme s atom. Je tu nebezpecie poskodenia. brzdovu paku stlacime a lanka vyberieme. AKO BRZDOVE SYSTEMY NASTAVENIE CE~USTt ANATOMIA Obe brzdove cefuste 5 klatikmi sa maju rafu dotknnf sucasne. nastavenie 20pakujeme. l'istime a premazavame. Povolfme zovrete brzdove celuste. aby sa zabranilo jeho rozpletaniu.me vsak pount' prehnu- LANKA Nove Janko namaZeme a prevlecieme ho ockom brzdavej paley a lankovodom. BRZDY BRZDY CESTNYCHBICYKLOV ·27 Brzdy cestnych bicyklov v Iahkych cestnych bicykloch sa obvykle pouzrvaju cefusfove brzdy s postrannym fahom lanka s jednym alebo dvoma bodmi otacania. Ci sa ceruste neotacaju pri spatnom dotahovaru poistnych matico Pokialano. 2 J~MNE DOTAHOVANIE NASTAVENlE B.

i~rtwn-typom ventilu. obvykle z nerezovej ocele. dbame.OLESA A RNELJMAT!~Y KOLESA A PNEUMATIKY ·29 Kolesa if 'pneumatiky jednotlive casti maju minimalnu hmotnosf a velkost. Na vylet berieme so sebou vZdr jednu rezel''>lI1l. . Freto sRonttG)lujernekolesa i pneumatiky pred kazdou jaZ~(j).napnklad vyplety s knzenfm cez dva. celkovo tvori odolrui konstrukciu. N apnutie spfc. Konstrukcia rafov je odolns. aby sme kupili dU6Uso spr. Hoci jeho hASTE A DUSE Matico spice " V sucasnosti [ena trhu dostat?C:n:Yn). aby sme)u . Aby sme dosiahli optiFm~ ucinnosfa trvanlivosf p.te~ bicyklovych pl~Mov.e yefkehbdefektu alebo po~koaenia yehti1u rnohli na @este'\.'<.£<. Spica "- '". Ked'KU)Ujeme nove alebo nahradne du~e. tiahne alebo tlacf I'M kolesa dovruitra stredu kolesa.Nikdy nepoQcenujme dolezitosf udrzoy kolies.v prfpaq.17menif. bicykle.I'everulfe 51 pred kupou plasra. Rozne usporiadanie vypletov. C:i jeho VerkOS:1 ?odpoveda velkoeti nasich rafov.u ~ BrCYKEL r ZLQZrrY n SYSTEM. tri alebo cez styri drdty sa pouzrvaju. obzvIasfpne horsk@. .U du~u.28· . co je prave zaklad pevnosti kolesa.zebyf pncinou nehody s tragickymi nasledkami."'FIotitlomu vytvorenim duteho prierezu rafu: (princip skrinoveho nosi1ika). To's!R6sobujejedtil:tkvacsiu odolnosf a tiez nizsiu lunob:~oSf. Chybne ko~eso me . aby zvysili odolnosf kolesa yocNeformacii pri narazoch.

Na dr6t priliS \~ . v rovnakom vypiete). Marien spice i priliehajuci zavitspice namazeme mazivom.zosilnenev koncoeh a nezosilnene. kde dr6ty smeruju priamo od naboia k rafu: taketo koleso je vsak Iahsie .si. Menej caste je prevedenieso .). nehrdzavejuce alebo nerezove. Novu spicu -prevlei'.Rracuju. droru. Maticou utiahneme drot na priblizne rovnake napnutie ako ostatne dr6ty v kolese. Diskqve kO/esc. galvanizovane. Zavitovy 3 NA?TAVENlE DROTU TAHU . kladie minimalny odpor vzduchu. Spica sa must vlozit k rafu kolesa z opacne] strany.1<1~usenej spicenarusi centrovaniekolesa. dr6tu ale podla druhej spice (dr6ty \ striedavo . . pretoze spice sa montuju striedavo hlavou zvonku a znutra prfruby naboja. takze je tocivy moment pri zrychlovaru alebo spomalovaru lepsie prenasany. ANIE dn5tu presahuje dovnurra rafu. ako su dr6ty spice vzajornne jed en k druhernu plekrfzene v sulade S ich rangencialnym usporiadanfrn. Pre znfzerue tohto odporu bQ~6vynaidene diskove koleso. Pokial'koniec zarovnarne ho pilnfkom.ieme koncorn sozavitom cez 1 KOLESA VJmerta poskodej alebo 1. aby sa prirubu naboja. Vycentrovanie vykonarne postupne tak. KO{Tlpakme ka/esa I . HRUSKA SPiCE Dr6ty spice sa vyrabaju v dvoch vyhotoveniach: . Vpredu byp6sobili ako plachta a znacne by stazovali ovladaniebicykla. Ak je drat zlomeny vyberieme obidve casti drotu. koniec spice pretiah- carni v radialnom vyplere.cirn vznika aerodynamicky odpor. 4 CENTROV VYMENA POSKODENE} ALEBO ZLOMENEJSPICE VLOZENIE NOVEJ SPICE Najprv demontujeme plaM i dusu z kolesa.po. . Spice su zhotovene z pevnej ocele.uprostred. ako koIesa so spicami. tim je koleso Iahsie a pruznejsie. Hoci su tie to kolesa l'a1:sie. Vyberieme rafovu vlozku. nizsf aerodvnamicky od- 'Vsimneme. bicykle s nimi su rychlejsie. BEZSPICOvE KOLESA Kblesa sa vyrabaju so spicami. pricom sa riadime nie lahnutie podla susednej spice v pnrube. ale zostalcely. aby sa v ohybe a hlave spice usadila. netlacfme . Ak je dr6t spice poskodeny. pokialje pouzlta. ako jeopisane na sir.a chot prev lecieme na jeho pozfciu. odskrutkujeme. I..__.30. pochromovane alebo poniklovane. 32-33. H/mdca spice ______ 2 ~RISKRUTKOVANIE SPICE NOVE' por. Najprv zisttme ako je koleso rozcenrrovane ace je nutne urobir na jeho opravu.kaZdy druh)' . Hlavu drctu spravne usadime v prirube.mal by sa daf ohnut Iahko. a V tangencialnom vyplete sa droty spfc vzajomne krizuju (pozri obr. maticu ilpice a vyberieme dr6t z pdruby naboja. ktore rna. kde su Mums aerodynamicky chranene nohami cyklistu a ramovymi rurami. znrzila ich hmotnost. s vynalozenim len mierneho tlaku. nerne otvorom v nile a POt0l11 k nej prilozfme maticu spice. FIne diskove kolesa sa pouzivaju iba vzadu.Skrutkovacompriskrutkuieme maticu spice ku koncu. Zosilnene su v koncoch hrubsie aka . KOLESA A PNEUMATlKY SPICE A CENTROVANIE KOLESA ·31 Spice a centrovanie kolesa KOLESA BICYKLOVMAJV OBVYKLE v 32 alebo 36 S:pie spi- ANATOMIA Matico Spice l6vit HlodkY kolibrovany drat v radialnom alebo castejsie v tangencialnom usporiadanf. pretoze pri vyMej rychlqsti vyzadujii menej energie. A vsakked'ss koIeso toci. spice viria vzduch. Kompakme kolesa s vyrezmi v disku maju aerodynamicky tvar a tieto kolesa sa pOuZi\raju tak vpredu ako i vzadu.

Kaidy drot. zatial' CD sa koleso otaca. kde je koleso v naivacsej miere rozcentrovane) si oznacime kriedou alebo fixkon. kde je'potrebne. . OZNACENlE r<OLESA Miesta najva~~ich vychyIiek (miesto. aby boli v~etky droty rovnomernenapnute. apnute ako na opacnej stra. a pritiahneme tie. ktors'vedu k opaenei strane prfruby. ________ Centrovocf 1 CfJntrovocio stoliccr Ukozovodlo boeneho vychYl!anie(osmlcko) ---1. kde je to potrebne. Zatocfme kolesom.. vYCh"?jenio(vojes) 2 HORlZONTALNE CENTROVANIE Inotko !friedou ukozuje bocne vvchYle.s nastavovanfm zacar: Je dolezite. aby bola nasapraca presna. pokial' mozno. . dr6ty pritialmeme v skupine po s:tyroch. Presvedctme sa.ktorti drztme opretu 0 kostru stolice.t:yrn krokom pri kentrole kolies nasho bicykla je kontrola stopy. povcltme ho takabybo! mi. Dosiahnerne tak lepsie vysledky nez pri centrovani nahrubo priamo 11. Kdesu vygie nuesta.nie .lehylky si oznacime tak.Pomalypriblizujeme kriedu k rafu.dotyk ina zvuk rovnaky . D61eZi. '. ktore maitu posudif horizontalnu i vertikainu polohu (tzv.. Priruba na strane vclnobezky rue je na okraji naboja. takZe na kazde] strane koiesamaju droty iny u1101a V"ytvAraju nepr-avidalny diskovy tvar.32.rieme. Ci sli kolesa v zakryte (pozri tieZ'st·r.kolies je viae umenim ako vedou a zaciarocnfk by nemal ocakavat.najvacsiu odchylku.£1 bicykli. pretoze Tab vsetkych drotov je rovnaky.ho na sedadlo a riadidla. preto znovu nastavimevsetky z oblasti oZllaM1t) kriedou. Bicykel obratime a postavime. prejdeme k dalsej znacke. 86).hned' pri prvom pokuse podarl. Centrovacie stolice majunastavitelne ukazovadla. Potom do.je potrebne skontrolovat. Rafyzadneho kolesa su tiez centrovane na stred. i.33 KONTROLA KOLIES KONTROLA VYCENTROV ANIA KOLIES CENTROV ANIE KOLESA CENTROVACIA STOLICA Centrovanie . v nizsfdl rniestach dr6ty povollme.a presne centrovartie Kobes pouzrvame. IJkozbvadlo vertlkdlneho ."'~Il_ ~ i. Ak je niektory drot napnuty viae. vyhladame a odpflime vsetky vycnievajuce dr6tyapic. centrovaciu stolieu. Aby smedocielili revnaky fah na raJ. 1':1 riadidla 5U kolmo na plochu ramu.az sa dorkne miest najvacsieho vybocenia.. Spice predneho kolesa musia zniet vsetky rovnako.e budeme kriedu drzafnad hornou castou rafu a otacat-ntm. aby sme v urovni oci mali vrcholyplasfe. :l>:ea mu to s .na vy~ku.rafu vioiimenov(l vlozku. 1- Ziska! rovnake napnutie spfc jepri prednom kolese YahSieaka pri zadnom kolese. aby sme skontrclovali vysledok svojej prace.. Povolfme droty. avsak na stred su~tu &frky naboja spolu s volriobezkou.tOLESA A PNEUMATlKY SP ICE A CENTf{()V ANIE KOLESA . kde je znacka. Na zadnom kolese su dr6tyna strane volnobezky viae n._ Vertikalne oo. Ked' odstranime. Postup opakujeme ai do vyrovnania. hare by mohli dusu prepichnut. pretoze dr6ty sptc po Ob0Ch stranach predneho kolesa zvieraju rovnaky uhol s osou naboja.Ochrannu vlozku vrriitra rafu vybe. 3 VERTIKALNE CENTROVANIE 4 Po skoncenib_ocne JEMNE DOCENTRovANIE jeme matice spie na protifahlych stranach rafu 0 rovnaku vzdialenosf .ne.ktore nie su vsulade S ostatnymi.ako ostatne dt6ty rill tej iste] waneNASTA VENIE STOPY SPRA VNEJ . ktore vedu k prftube na tej strane. Rovnake napnutie drntu vyskUsame brnkantm v strede kazdej spice a po6'i:vame jej zvuk. ovenme. osmicku a vajce). opa( skontrolujeme hadzanie a esteupravtme napnutie drotov na miestach. Iednoducho to znarnena zakryt kolies za seba podla dotycnice prelotenej vrcholmi plastov. ci rue je ohnu ty alebo prasknuty. Na kontrolu. Pracuieme precfzne a rnatice spie utahujeme rovnomerne na 'oboch stranach. V pokfaku zajednymz kolies tak.Nejdlhsia znacka kriedou udava miesto. centrevania. povolujerne a utahu- NAPNUTIE spic eoe ~').

ci su obe paty plast'a po oboch stranach od rafu._ • R6zNE VZORKY DEZENU Tri predvedene typy dezenov plastov horskych biefklov sa najcasrejsie pOuiivajii pre rozne terenne-podmienky.. sucha a Ci maspravnu velkost.~. ~ . ~. Pre nahustenie duse s ventilom Schraeder moierne pouzif .' . prezrieme ju. VYBRATIE DUSE Cez ONOI' rafu opatme. Pred tym aka zalozune )lOVU. zatial' co vodiace pasy v stredeplasfa zabezpecujti potrabnu prifna vost pri akceleracii. m6Zu byfuzitocne pre biey kle dennej potreby.automobilovli pumpu. DUSE Okrem zobrazenej obycajnej butylovej duse n-iozeme dostaf dalsie typy dust Tzv. 37. zakryjeme ho uspon niekolkymi vrstvami vlozky ram.- -:.~~.. Venrilu Presta uvol'nime ciapoeku a zatlacirneju. Ak vyberame plaste v obchode. . '... Hruba vzorka je konstruovana pre lillie podmienky v terene.~'{ ... Bez ohladu na ich malu hmotnosf su vefmi pruzne a prekvapivo odolns \lOCi prepichnunu.: .- ''C: ~ \.oddelene. Ak vkladame novti dusu.. Tlacime silne k sebe tak... Vyberieme dusu. UVO'ENENIE PLAsi' A Boky plasra stlacime k sebe postupne po celom obvode ram.~ '~l £. '.~.z2. aby sa neposkodil zavit na drieku ventilu. vyberieme si ten. -.. Larexove duse $11velmi Iahke a rozsirene na pretekarske pouzitie.. . Ventl' __ --1El PoIstn6 matice tJ 5 Ciapoeka KONTROLA PLAstA Prstami prehmatame vnutormi a vonkajsiu plasta.STE A DUSE ·35 Plaste a duse PLASTE A DUSE VYMENA DU5E ZA DVE MINUTY ANATOM1A Vzorka dezenu vyberame podla podmienok. opatrne.\~ !.. Pokracujeme v pretahovaru cez okraj rafu po celom obvode. Ak ju potrebujeme opravif postupujeme podra str... ~ -. Plaste horskych bicyklov sa najcastejsie meraju v palcoch. avsak nie v blare.. -.. Priventile SdJraedel' zatlacime venti! dovmitra obratenou ciapoekou alebo nejakou malou pom6ckou. . ~ I j..-~. pouzijeme montaznu paku.-. W ': ~~.7 palca...~ t? .. vytiahneme ventil tak.:-. moze byE pricinou vycnievajuci koniec drotu spice. 'I~' f. cez okraj rafu. ~i... alebo opravemi dusu. ~ ~\.__~ j ~ -... 1>'. Oriek ventilu prestrefme otvorom v rafe.~ P-.. \ VlacuceloyY pl6sf Nimbus ~\ 2 J. Pla$t sa takto od okraja rafu Iahko odde1i. pokiaf jednu celu stranu plaMa nestiahneme.. Vhodne rozostavane vystupky sa Iahkozbavuju blata a kamienkov. aby sa pata pMMa uvolnila od rafu. ... ~~~ ~ - . AI<ho nemozeme odpflit.. Najbeznejsia velkosf plastov horskych bicyklov je priemer 26 palcov prisfrke dezenu 1 a. '_ • t--..:.--.34 ·IWLESA A PNEUMATIKY PL. Ci je (:ista. Taktiez si l UVOtNENIE VENTILU Vyskrutkujme Ciapoeku a poistnu maticu ventilu._ "-. . ~.. Viacricelovy plaM Nimbus je Iahky s vsestrannou pouzitelnostou.II"?- . Potoni.~:.... odstranime vse-tky cudzie telesa z pIMt'a.~:~. .~ ~. pretiahneme rukou jednu jeho stranu.-_ -. - - HladkY p!6Sf . 2 zaobstarame zasobu rezervnych duBi. Nepreklzuje aniza vlhkeho pocasia.. ale i metricky. ~asr .\ • ec.". aby sme neposkodili dusu.~.'. ". ktory je zhodny s raforn nasho bicykla. [e vhodnv pr€ pevne povrchy v terene. Hladky phisf vyborne prilne na asfalt a beton. overime.A. ~ :i__~ ~.~~\/i!l:JI. Ak je priliS tuhy._ I..- - ~--~--rt.. aby SIne vypustili vsetokvzduch. STIAHNUTIE PLAstA Ked' je phis! uvolneny. "neprepichnutefne" duse su plnene syntetickvm kvapalnym trnelom a hod sa zdaja byf tazke a nie prflis vhodne pre jazdu. Ak je dusa prepichnuta zo strany rafu.~. 3 4 Zodn~ pl6M s hrub9m dezenom I· Ventll Presto VENTILY VentilSchfOeder Pred nahusremm duse s ventilorn Presta uvofnirne hlavicku po volerum zavitu. . \ . urnoznuje pohodlnu jazdu s minimalnym valivym odporom a nizkou hlucnostou plaiita .. za ktorych bicykel najcastejsie pouzrvame...c.

prevenme. ab)'. Musfrne vsak daf pozor. kde cftime unikanie vzduchu. Nakoniec vloznne dusu do rafu a nasadfme piasl' (pozri. Zdrsnenie pomeze lepsiemu uchyteniu lepidla na gume.ze nam rovnako pOSlUZl! ajdrsnarovna plocha kamena alebobetonu.. i"i je'ventil zasunuty v rafe rovno. Ked' necitime ani nepocuieme. skontrolujeme vnutorrui i von- PLASTA CEZ RAF Prstami pretlaeame boky piail(a. odmasfopapier a kried~. Zaplatu potom silno pritlaorne na vrsn. a!?y sme vytlacili vzduch aj prebytocne Jepidlo. ~(ICOm k zaplaty Lepldlo nagumu 6 medzi phiS( araf a zistfme. Dusa je vlepena v plasti a pneumatika je potom prilepena-na raf. miestojevob- ako plccha. galusky. _. zmackaniu alebo zacviknutiu prizakladant plaMa. Medzitym odlozime dU5U nab ok. pnlis vIhka by mohla Jepit' na seba kamienky a prepichnur sa. a potom nanesieme na zdrsnenu plochu duse vrstvicku lepidla. ze to ide vel'mi (azko. aby sme nestrhli ajzaplatu. pokial' nebude maf matny lesk. Pocas tejto doby nesmie pnstnatreta plocha do styku s necistotou.PRELEPENIE DlERKY Zo zaplaty sriahneme foliu a dame pozor. 4 ZAVERECNA KONTROLA Zaplatu nechame niekclko miruit zaschnuf. QPRAVADUSE Na opravudilSepotrebujeme a tubu lepidla. PRETIAHNUTIE 8 2 kajsiu stranu plasfa a odstranime pncinu defektu (pozri krok 5 l1a. DUBU potom este raz dokladne OCistfme .. PNEUMATTKY PLAsTE A DUSE ·37 VYMENA DUSE (pokracovanie] VLOZENIE DUSE Novu alebo opravenudusu ciastocne nahustfme. Ak nemame po ruke .na dusu. odkiaf unikaju vzduchove bublinky. Ked' ani tak dierku neOkruhla najdenle. P6topl6sfo .zaplaty. Potom dusu uplne vypustime. Zdrsnena plocha musf byf'vac~ia 1 aby dusa neboia nikde pncviknuta medzi patu plasfa a raf. Najkritickejsie lasti ventilu.cez raf. dobre usadenie pJaMa v zliabku rafu.. opravuduSe PRiPRAV A DUSE Ked' sa nam podarilo zistif miesto defektu. II Dusu spolu so zaplarou prehnerne a zov. GALUSKY Profesionalni cyklisti pouzivajil. ze dnes sa klasicke galusky na pretekarskych bicykloch pouzivaju menej ako predtym. Potomciastoene naskru tkujeme poistnn maticu aleba kruzok na tela ventilu. Cyklisti nechavaju galusky vysychat na spravnu konzistenciu. oorovu duse sa ziadna necistota nedostala. ponorfrne nahustenu tiUBU do vody a prj otacaru z6platana a stlacanf duse zistfme. ktore maju minimalnu hmotnosr a vysoky tlak v pneumatike. a5). benzfn). Aby sme na dust nash prepichnute miesto. na podozrivom mieste dusu naslirume. NA ESENIE LEPJDLA Najprv si ocistfrne ruky. Lepidlo nechamezaschnrit podla navodu alebo do do by. 3 . dusu utrieme a okolie dierky odmastfme benzinom a zdrsrume smirglovym papierom. Ak si pri montazi kolesa zaspirume Inky! ocistlme si ic~. smirgfovy papier. sir. Smirglovym papierom obrusime trochakriedy a tymtopraskom posypemezvysne lepidlo okolo zaplaty. aby sme odstranili celofanovn toliu z povrchu.36· KOLESA A.a pritlacame od stredu k okrajom. aj ked'citfme. zeby vzduch unikal.u lepidla. prflis vyschnuta by sa moh. z6platana. aby sme zistili miesto. Driek ventilu zatlaCfme od plasra aZ po potstrui maticu. . Plasf galusky je vyrobenyz bavlny alebo hodvabu alebo rucne. smirglovy ~P~s: Obdfinlkovo '11ejoprave je dokonala prfprava a udrziavanie eistory pn praC\. mo.calypretiahli cez rat. DuSU uplne nahustime a skontrolujeme prilnutie zaplaty.. Dusu vlozime do ph'iMa a driek veruilu prestrcime cez otvor v rafe.Mr. Po tom sa s nou lepsie pracuje a lahsle sa zabrani jej pretoi"eniu. cela rovnomerne rozlozena po obvode rafu. nahustlme [u a prilozfrne do blfz~05ti . Plasfstlacama z oboeh stran tak. ci sa d LIsa niekde nepricvikla medzi plM! a raf a potom ju uplne nahustime. Patu plasra pretiah- ci je val" (napr. 36).rieme medzi prstami. U drzujeme staly tlak na boky plasl'a. a dezen je navulkanizovany (za tepla)strojom aby sme sa nedotkli obnazenejlepiacej plochy. aby nam nikde nevyakocil. 7 NASADENIE Dusu opatrne rUSTA vsunieme neme cez okra] rafu dovnutra.tvareoOtacame nou. Skontrolujeme. Skontrolujerne. ktora je nanesena na dusu. Dbame. aby srne ho. Nakoniec silno stlacfme pIaM a zatiahnerne tak.la preklzovaf Pokrok v beznych prevedeniach pneumatfk sposobil.

aby mala optirilaIn)ii ilCitmosf pri preradovani. Niek cov maju dvojitu packu pre tlaceg. j$.:ivi). Ten rna dva d'iuky~"'Vnti.edle ozubenyeh prevodovych od koliesokeez vodiaci na.tory zahrna predne i zadne pr€ ody. PREVODNIKY . pbuZivany pri cestnych bicyklocli: la'.lf. ozubeI\ift. a tfm{ :1Ie -tlaN postranne na retaz.€ha~zovacfm mechanizmom (okrem drahovych pretekarskych '?). Kruky byvajti dlhe 165 mm at 180 nun. 1 .otom najpouzfvanejsf vonkajsi.leo:m PACKYPRBHADZOVACOV hanie ukazovakom. Cim je vilesi prevodnfk. I je ako puzdro nasunuta na Ivnutornu cas!'.1 ~ l. na ktore sti cez pera nasunure ozubene kolieska zadneho prevodu.@v-o®:ve s~!3bf>my bY.rli:(az neustals napfnana. skrutka lonka '1- Kotvtoca / ladny' prehadzovac Refaz ZAD~f'_REHADZOV~C Refaz 'II1. takmer vsetky dnes vyrabane bicykle sri vybavene p-.k telu prehadzovaca prich)"tene nt0nt<'ifu6u skrutkou ada z dvoch hlavnych casH: upevnuje na nabo] kolesa. ked' jazdec prestane sliapat. k.~lilbenych koliesok.!6ene kOliesk6 . Vacsina bicyklov rna dries viae prevodov.od ozubenych koliesok volnobezky. aKO aj spravnu dlzku. v otocnom call!'!aie pod stalym posoberum PrnZiny. dzovacorn.'. cez vodttkapostranne na retaz a l-'l~:"V'''-Yt..J:'H "! zvolene zadne volnobezne dove ozubene koleso. plynule do spra nu sirku.t leso. aby zapadala ~ volnobeznych koliesok. prevodntk.y'kQ le zahrnajti paku prehadzovaca. onkajsia castvolnobezkv ma drazky a vystupky.a tak musjtazdec stale pohybovat pedalmi.38 • PRE'VODY Prevody Nxzov PREYOD znamena stihrn mechanickych castt bicykla.prevodovy stupen.cyklova specialnych bicyklov na casovku. ich KJ!u:ky' sa neprestarui otacat. pokym bicy kel rtezast. KWKY A RETAZ Priecny pohyb ramek s klietkou je vymedzenynastavovaofmi skrutkami. Rameno s klietkou espee kladkv.sa vefmi rychlo usadzuju necistoty. Er.ehlostny mbde19turmey Archer. Vcdnko sapohybuje prieene voci prevodmkom.l1:'O'pa. ktore umoznujti velky rozsah prevodovych pomeroy. predstavei alebo na riadidlach (palcove paeky 511 iba na riadidlach). ~ 0' . Na refazi. aby bbla.' .tornyprevod na zadnom naboji (najznamejsfm je trojry. vedie rclaim). Lanka vedu od pacok k . tyIn je vacsi. nastavene ozu1lene prevodp\'e ozovoca Te/opreho- Zadne oZI. Tento system tvorf bezne vybav'enie hqrskych a cestny& b cyklov. ktore majri iba jeden p :eyed a jeden pevny pastorok bez volnobehu na zadnom kolese. Ovladacie pa~ky prehadzovacov m6zu by! namonrovane na dolnej alebo hornej rure ramu.pfnaci)ottu:. VychyriJvacigeapy vodltka udrzuju str ¥ voditka v subezne] poloh~rovinqu prevodnfka. Na rozdiel. a vonkajssj._Prevodnfkov Refaz mustrnat .prehorske bicykle je najbeznejSia cllika 170 mm a pre cestne bicykle 17511un. pricom. Lonkovod Kotvioeo skrutko lanka PRI.DNY PREHA:DZ@~A!C / Prehadzovac sa sklada z kOV0V&0 voditka. prehadzuje [u nil zv'ol~y~'revodnik.chanizinus-menenia G. a ked' su uvedene docmnosti. ktore vzajomne p6sobia na prenasanie sily cyklistu pri sliapanf na bicykli pomocou sustavy ozubenych kolies a refaze. pretopwi'buje pravidelne cistenie.

2 VYTLACENIE NITU . pri pouzivanf standardneho nitovaca otacarne packou pomaly.I . Dalej otocny tin vycentrujeme presne oproti nitu refaze o pornaly otacarne packou nitovaca. I VWZENIE RETAZE dlzky pcrnoccu. zahaf co modernejsic tyl'Y sa mozu rozpojit.40· PREVODY RET Azll . aby bolo moine lepsie vyuzit vynalozenu silu (tialej pozri krok 3 na sir.38 mm POUZITIE NITOV ACA Rozpojovanie a spajanie refaze je Iahke. M6zu maf taktiez dlhsiu packu. N ecistota a opotrebovanie sposobuje. pretoze kvalita vzajomne posobiacich suciastok maze byf rozna. 16-17). sa casto rychlo opotrebovavaju. Starsie retaze na ozubene kolesa bez prehadzovaca sa rozpojovali v spoiovacom danku. ze nova refaz je vhodna pre miS rozsah prevodov. ze niektory clanak praskne. retaz je opotrebovana. ktora zamedzi uplnemu vytlaceniu nitu mimo clankay. Clfmkyrecaze sa zle spAjafu. Pracujeme pozorne. ze ju na velkom prevodniku nadvihneme. MIERA OPOTREBENIA Opotrebenie retazs skontrolujeme tak.38rrim Ziata refaz Sedls 2. aleje zdrziavany vonkajsou spojovacou platnickou. 71-72).refaze zvacsuju otvory v dostickach clankov. aby sme nit prflis nevytlacili. Retaz vymenime sucasne s prevodrukmi a ozubenymi kolieskami. 42). Potom sa presvedrfme. v kroromkolvek rnieste ich Reraz vlozfme do nitovaca presne medzi opierky refaze. obzvlasf ph horskych bicykloch. radsej ju vymennne. ANATOMIA Rafoz MONT Ai A DEMONT At 'RET AZE 0 Puzdro WlI~_ spojovocia plotn/eke Oplerka refaze Vmrlorno _"------ Vonkojslo spojovocio plotn/eke Stondardny nltovoc rafaze Stondordn6 refoz Sedis 2-. Piit alebo §esfj:>revodove bicykle budd mat sirsiu refaz ako sedem alebo osemprevodove. Nit sa potom nachadza. Necharnesi poradi+od odborruka. Nova retaz by na opotreoovanych kolieskach a pre- vodnfkoch zle fungovala. maze by! az 98 % (pozri 5 ir. Retaze. m6Ze sa star.akonahle uz ziskame urcitu sknsenost: nacvicfme si tonajprv so starou retazou.41 Refaze UCINNOST CrSTE] do bre narnazanej retaze. Ak retaz vyzaduje castu opravu. a tak vzdy jeden z nich vozime vo svojej zakladnej vybave (pozri str. refaz sa predlzi a prestane presne zapadar do zubov prevodrtikov a koliesok volnobezky a zacne pri pouzitt vacsej sily preskakovat' po ozubenych kolieskacha prevodrukoch. Pokial'je pritom vidiet [eden zub prevod:nika na celt 1 vysku. aby sme nit uplne vytlacili. Nakladnejsie typy maju nastavltelrru skrutku. ze niry.specialueho nastroja.mlmo vnutomej spojovacej plochy. Na opravu potrebujerne nitovac alebo vytlacac nitov. Packou nitovaca musfrne ot061' sest az sesfapolknH. retaz vyvinuty prt1j~ velky tlak. Uistfme sa. Pri vymene retaze vymenfme i prevodnfky a kolieska: nova retaz sa od poskodeneho ozubenia znehodnocuje. I'i je vnutorna spojovacia platnickaclanku opreta otelo nastroja. Standardne nitovace (pozri obr) maiu neobmedzeny chad vytlacovacej skrutky. ak sa nit uplne vytiahne. TYPy RETAZf Pre rozne typy bicyklov a rozne pouzitia boli vyvi- Rafoz Sh/mono HyperGllde PRASKNUTIE Akje na sta~iu RETAZE nute r6zne druhy refazi.

utiahneme packbu. Ci retaz ostava napnuta.na najmensom prevodruku a ozubenorn koliesku.mala by stacH asi 1/3 otaCky. Spicaty koniec noveho nitu roztlacfme nitovacorn a. Nitrefaze HyperGlide . z protiYahlej vonkaisej platniCky. akonahls sa na~hadza na iirovru vll. Ked' crtime velk]' odpor. Tento typ retaze sa speja spoiovacfrn clankom (spojkou). j ked' je. aby sme nit dokonale zatlacili. Pri pouzitiimlis velkej sily by sme mohli retaz alebo nit zdeforrnovaf. ktory viae vycrueva. Skonrrolujeme. vonkajsou spojovacou platnickou a puzdrom.. SPECIALNE REtAZE A. REtAZ NA BICYKLE BEZ 7 5 PREHADZOVACA 0 ROZMERE·lj8 PALCA. aby nit ostaI zachytenyvo vonkajsej spojovacej platniCke. packou otacame pomaly. upravime otvory clankov oproti sebe a znovu zatlacfms na nit. povolime. ale este stale vycnieva . Rozobera sa jednoducho. Ak nit.jime. takze vyrlacovany tin je oproti koncu nitu. gpecialny rritovac.nou spojovacou platniCkou.42.utornej spojovacej pIahncky Cla:nku.uzinovej spaN na spojovace] platnicke a vytiahnutim hlavneho'telieska platnicky. Otoctme ju vzdy asi 0 1/3 otacky tak. Povytiahnuty nit leif oproti vytiacaciemi.nebol dostatocna vytlaceny. a roztvoril clanok. Packou ufahujeme silnejsie.aby pri najviicsom prevodruku a. najmensom ozubenom koliesku boIIkoniceprehadzovaca vo vertikalnej lfnii.rae· siu driku nez je potrebna pre nH prevod. Pracujeme opatme. NARADIA -- PRIPOJENIE NITU Retaz HyperGlide nie je mozr!. Nity 8U vymenitelne.aby sa nit zasunul dale] . PRESNE UMIESTNENTE NITU Nit prestanerne zatlacat. Tym by sme mali zfskaf potrebnu pohybbvost medzi vnntor. ale je potrebny . Pri spiijanf rna uzavrety Pruilnova koniec pruzinove] spony smerovaf v srnere jazdy.zvysok odstipneme kliesfami. Mieme. spono UVGtNENTE CLANKU Retaz vlozfrne do nitovaeej strbiny (priestor medzi dvojicou opierok).e rozpajar dvakrat na tom istom mieste. Dlzku refaze spravne nastavfme tak. znovu musfrne pouzit' nitovac. 4 (JPRAVA DtZKY RET AZE Df:~kanovo kupenej retaze rna obvykle . PREVODY RET AZE ·43 MONT At A DEMONT Ai RETAZE [pokracovanta) ROZPOjENIE CLANKOV Retaz ohnerne a susedne clanky rozpo. 3 VYMENA NITOV Pri spajaru urniestnime reraz do nitovaca ako pri rozpajanf (pozrikrok 1sir: 41). Hlavne teliesko 6 Nltovoc reralOV HyperGiide Refaz HyperGlide Bicykle vybavene supravou Shimano mavaju obvykle refaz typu HyperGlide. stiahnutfm pr. linu.

r-Iankovodu VEDENIE LANKA Na niektorych bicy kloch su uchytky vedenia lanka. Lanko napneme a skrutku utiahneme. 2 .. mozeme ho vytiahnuf NAJNOV5IE PREHADZOV ACE I:. N astavime spravne prevody (pozri str. ako radenie vyMich stupnov tak i ra-denie nizsfch stupnov ptevodu. Lanka prehadzovacovrnusia by! dobrej kvality. Ak su po skrateni lankovodu kence rozstrapkane. obzvlast pre skokovy sp6sob ovladania. Rapid Fire Plus prehadzuje retaz na vacsie koliesko alebo prevodnfk zatlacerum packypalcom smerom dopredu ana mensiepritiahnutim dvojitej packy ukazovakom spat. Uvofnime ovladaciu packu na upevnova- ccj objfmke. co ham umoznf mierne zahnutie medzi vederum. Pri vymene lanka prehadzovaca nesrnieme zabudmif povolif nastavovaciu skrutku. zv laSt' medzi riadidlarni a ramom.obid ve pMky. aby sme neskor umoznili doladenie. vzhladom na to. Nove lanka namastfme a navlecieme. Lanka objednavama bud' podla vyrobcu svojhobicykla. nie je spravne prerad'ovanie mozne . PREVO])):" LANKA·45 Lanka LANKA PREVODQv existuju v r6znych dlzkach. roznych sirkiich a r6znych typoch koncoviek.--Lanko VYMrnNALANffiKPREHADZOVACOV 1 DEMONTAZ LANKA Povohme maticu kotviacejskrutky lanka prehailzovaca. koliesko a lanko prestrctme kotviacou skrutkou prehadzovaca. 46-51). ci je lankovod presne usadeny v nastavovacej skrutke avo vodttkach: ~] Koncovka ~. LANKOVODY (BOVDENy) Mieme zdhnlJfle lanka ShimanoRapid Fire a jeho nastapca. VYMENALANKA'PRI PREHADZOVACOCH TYPU RAPID FIRE Vymerta lanka pri prehadzovacoch lypu Rapid Fire je pomerne jednoducha. Nie je ho preto treba vytiahmit' a narusif indexovanie ukazovatela nastaveneho kolieska.Raprd Fire Plus su najnovsie vyni.Pri type Rapid Fire ov lada palec.a stare lanka vytiahneme. To umoznr raMi pohyb lanka vo vnutri lankovodu. vhodne pre dany typ prehadzovaca.iba vyberierne nastavovaciu skrutku a nove lanko prevlecierne cez lankovod). Akonahle Ianko odpojime od prehadzovaca. ie stupen skoku paky musi byf presne preneseny na prehadzovac. Ak lanko alebo lankovod pruzia alebo sa zmrstuju. upravtme ho nastavovacou skrutkou.. aby sa Iahko posuvalo v Iankovode. Pokialje lanko este volne. alebo su nerovne. Paku namontujeme na r6vodnemiesto (niektore prehadzovace sil tak<a.alebo vezmeme so sebou bicykel alebostare lanka. zarovname ich pilnfkorn. PRIPOJENIE LANKA Refaz nasadtme na najmensf prevodnik. To umo:l:il. ANAT6MIA . Skontrolujeme. Pre pnpad poruchy marne stale' v rezerve jednu sadu laniek. --Valcova koncovka Lankovod 1&packa sa nemust rozoberaf .bane prehadzovace. . I I: Poskodene lankovody -a rozpletene larlkti co najsk6r vymentms.uje mazanie lanka tak. Lankovod prestrihneme sikrno.44. Je potrebne pouziva(vidy lanka zodpovedajticej velkosti a typu.

odpojfme lanko od kotviace] skrutky..il. Hornu nastavovaeiu skrutku povolime. ktore cyklista nastavoval rucne.47' Prehad~ovac s ukazovateYom nastavt prehadzovac pr:esne:zvolene koliesko tak. pokial'necttirna ziadny odpor. aby retaz bezala hladko. Prehadzovac sa m6ze poskcdif pri naraze alebopade z bicykla.oz. ho skrutku.so zadnym kolesorn. Mali by slue si ho nechaf urobif v specialnej opravovni bicyklov.pckial' necftirna ziadny od- por.. MONTA. Vyrovnanie zavesu vyzadu]e specialne naradie a velku odbomost. je prenich sucasne moine zvolif krokove ovladanio. Vsimneme si.akc je umiestnena pruzina prehadzovaca.uben" 'koliesko a najmeniii prevodnik Dolnu Aby prehadzovac dobre pracoval. I ked mnohe systemy stale zachovavajti tentoprincip. ze sa vodtaci kotuct'o.Bieykel je napracovnom stojana l alebo upevnenv. ci sa vodiaci kotcic nedotkolziadneho ozubeneho. ale musia byf presne 11astavene. U vai"slny prehadzovacov sa i:noZe napnutie pruziny nastavovat premiestnenfrn jei konca do ineho Z otvorov v tele prehadzDvac. . 3 NASTAVENIE OTOCNEHO CAPU MONTAZ PREHADZOVACA. 0BMEDZENIE BOCNEHOPOHYBUNA N AJV ACSOMKOLIESKU P5.kolieska. aby sa reraz prehodila na najmerisie koliesko anajvaesf prevodruk. musia byt'ltroty ~adnej vidlice v jedne] ~()vine so zavesom prehadzovaca a mUS13 byt rovnobeznes osou bicykla.ZbvATEEOM . PREVODY PREH ADZOV AC S UKA. Nastavenie v prfpade potreby opakujeme.Z PREHADZOVACA Aby sme mohli namontovatprehadzovac bez roz • pojenia retaze. ale nedotyka sa ho. zistime. 0 kolko sa skrutka 6toCi. clOSkmtkd nopinookJ NaslovoVQciOskrutko nojni&ielw prevodli Retaz prehodfme na najvacsf prevodruk 'a najmensie koliesko.72-73). I· 2 DEMONTAz PREHADZOV ACA Vyskrutkujeme upevriovaciu . brani jeho rozobratiu) a odclelime JeJ casti. nastavovaciu skrutku povoltme. Pri prehadzovant skontrolujeme. a kedje na bicykli i reraz.a napfnacf kotuc vhcdnym mazacnn tukom (str. abysa retaz prehodila na najvacsie. Niekedy musime uvolnif vodiaci kotUc. nyrn kolieskom (pri pohlade 1180 bicykel priamo zozadu).Potom opat otacame kYukami a refaz prehodfmena najmel'lSl prevodruk a najVac~ie koliesko.naci kotuc bl. Aby srne mohli rozobrafvoditko. FRI 2MENE PREVOD?vYCHSTUPNOV ANAT6MIA «xreno NditavoWj. Ked' oddelfmeramena vodfrka. zeza •• lozlme refaz za napinacf kotuc a zaskr utk UJ erne. Namazeme otocne ('"apyprehadzovaca.. zloztme napinaciu klietku tak.ci je vodftko retaze rovnobezne . Potom ju v smere hedinovych ruciciekzaskl"utkuJeme spat rak. Otieame klukami . vyskrutkujeme spojovaciu klietku voditka (ktora .a skrutku otocneho capu nastavirrie tak.najviac pribhzi k n. ze sa posravfma za bicykel a pohladom . Krajne polohy musia by! obmedzenet aby sazabranilo'spadnutiu refaze z krajnych ozubenych koliesok. NoslovOvoCia s!<ruli:o lanko NASTA VENIE VACSIEHO POHYBU PREHADZOV A~ CAS UKAzOVATEEOM OBMEDZENIE BOCNERO POHYBU NA NAJMENSOM KOLIESi<U .je' . Povodne prehadzovacssa ovladali jednoduchymi trecirni napfnanvmi pack ami. . sleduieme. vymontujeme na pmaci i vodiaci kofat. Modeme prehadzovacs sa Iahko ovladaju. skrutkuprehadzovaca. potom vycistfme a namazerne vodiaci..skrurku utiahnsme tak. Teraz budevcdiaci i napf. fu bude vodiaci i napinaci kotuc prehadzovaca v j'edneJ lfnii s najmensfm ozube. 46.cku prehadzovata zatlacfme tak. Packu prehadzovaca zatiahnams tal<. [ednoduchukontrolu urobfme tak. Nastavovaciu.fUie ku kolesu. aby bcli vcdiaci i napfnacf kotue s Iiajvai'Min ozubenym kolieskom v jedne] linii.ljmensi~ mu koliesku.

48· PREVODY PREHA DZOV A C S UKAZ6v ATEEOM ·49 NASTAVENIE PREVODOV PRI KROKOVOM OVLADANf Bicykel upevnfme na montazny stojan alebo na in1i zariadenie tak. ei111 je zaisrena presna a spolahliva zmena prevodov. Lanko prehadzovaca povohme uplnym povolenim nasta vovacej skrutky lanka na ovladacej paeke (v smere hodinovych ruciciek). ked' sa krokovy system rozladi. Najnovsie plne indexovane. 1 PlUPRAVA BICYKLA. ale po skonceru urobfme dye otackv spiit.Z kym sa retaz nepresurue na druhe ozubene koliesko (a bude zodpovedaf polohe zvoleneho kolieska). To iste opakujeme s nastavovacou skrutkou na prehadzovaci. abyprestalo jej zachytavanie. Pokracuiems v olacani nastavovacou skrutkou. ota~ani klukami a.packami indexovane kroky. a potom zacneme rucne tocit' klukami (najprvsa prehadzovac nebude hybat). Cielom je. Potom otocime skrutkou spiit avsakiba tolko. aby sa urnoznilo hesko~'~ie dodatocne jemne doladenie. Dobre nastaveny krokovy sposob ovladania by mal zaistif tiche zrneny prevodov. aby indexovane polohy nit ukazovateli paky presne zodpovedalinastavenym ozubenym kolieskam. V prfpade potreby urobnne jemne doladenie tak. ale nemozu dosiahnut spolahlivosf svojichpredchodccv. vyhotovenia nam poruikaju este hladsiu zmenu prevodov a viii'sie pohodlie. zatiaf co s11casne presystemy su p'iicsa indexovane. a taktiez pre jemne doladcvanie pol6h prehadzovaca pocasjazdy. Lanko prehadzovaca zacneme napfnat' otacarum nastavovacej skrutky lanka na prehadzovac.dolu. VERSUS Preplnoe lmeny z krokovel?o no plynulY spOsob prehodzovonio STARE NOVE Toto starsie dvojfunkcne vyhotovenie palcovej packy umoznuje eyklistovi. Nostavovacio skrutko lanka . aby sme dosiahli spolahlive prehadzovanie 3 ZAVERECNA Pokracujemev KONTROLA otacani nastavovacou skrutkou pri na v!letky ozubene kolieska. (proti smeru hodinovych ruciciek). Kombisystemy s11zlatou strednou cestou. S refazou na prostrednom prevodmku preradtme na najmensie zadne koIiesko. abyprepinal medzi krokovym a plYllulym ovladanim. at kym sarefaz nezacne prehadeovat na tretie keliesko. Takto preskusame prehadzovanie medzi vsetkymi kolieskanu. 2 NAPNUTIE LANKA PALCOVE Starsie nemali vodove novane pACKY PREHADZOV ACOV systemy prevodov s palcovymi. Packou prehadzovaca preradfrne . aby zadne koleso nestalo na zerni. To je d61ezite.

koliesku. Lankoje potom u pevnene skrutkou k sedlovej trtibke nad stredom (pozri obrJ Tak je zaehovana normalna cimlOS( lanka.vodftka vvsunieme do vzdialenosti 1-3 mm pred prevodnfk. Ze ~jviicSf prevodrukje najblizsie k plocham voditka prehadzovaca. Ak st'i rovnobezne. dzovac s retazou na najmensom prevodruku. ZEl Iankovod . nastavujeme ich.50.lankorrie je voIne a v prfpade potreby utiahneme nastavovaciu skrutku lanka. VyskMame. 1 me najprv skrutku upevnovacej objimky. i ked'bol nastaveny zadny prehadzovac.l-ii. lebo mechanizrnusje pod stalym tahom ad lanka prehadzovaca. Mensia svetlost je vhodna pre uzsie dvojite prevodnfky a viicsia svetlosf pre viae prevodrukov.naivacsom prevodnfku. co byvahlavnou nevyhodou !aniekvedenych pod stredom spodnou rnrou. najblizsiek retazi tak.Z~ie·kefazi. Refaz dame na vel'kyprevodm1c a male ozubene koliesko.'ovanie medzi prevodnfkmi nepresne alebo hlucne.cim sa ~lln:ozni.llY preha• Prehadzovac s. Nastavovanie prehadzovacov je tiez zakladnou ulohou. .i. Refaz darnena maly prevodnik a velke ozubene koliesko.L6H PREDNEHO PREHADZOVACA ANAT6MIA Upinocia objimko 1 VYMEDZENIE POHYSU VEAVO . rna ii. ked' sm~ na stojane urobili zakladne nastavenie.s rU\"QU se~ dadlatak. a prinuti ramienko prehadzovaca. PREVQDY PREONY PREHA DZOV AC ·51 Predny prehadzovac medzi prevodrukrni. ktoru uskutocnfme vtedy. vlastne klze po lanku (ktore. Ked'je prehadzovac na. . . Skrutku upev. Po spravriom nastavenf prehadzovaca kluka tesne nUnaf vonkarsierameno voditka. definltrvne pririahne- a potom po:wrnevyrbvname umiestneniemechanlzmu. PokiaI nastavujeme predny prehaPREHADZOVAC P~EHAD~UJE REtAZ NASTAVENIE KRAJNYCH po. VyhodbU tohto svstemu je to. abysa jej nedotykala .ym k ramienku prehadzovaca.aby sa lankovod ptipevnil k vodftku. Dalsie jemnedoladenie je nutne urobitpred jazdou. Ulohou oboch prehadzovacov je vzajomne spolupracovat. kedkluka smeruje dolu rovnobezne. Pokial [e reraz na velkorn prevodruku. .Pri systeme Shiman» STI dame l'et'az na prostredny prevodnfk a vefke ozubene koliesko a pomocou nastavovacej sknitky napacke prehadzovaca nasravime vnutorne ramene voditka tesne kretazt. U dvojiteho prevodu umiestni- 'mevruitorrie rarnenovodttka conajbl.m medii vnutornym rameIi.. pokial je retaz na velkom prevodruku. mal by by! vzadu na najvacsom ozubenom 2 VYMEDZENIE POiIYBU VPRAVO romeno voditko ~.musf by( rovnobezne s prevodnfkmi. Vnutorne ivonksisierameno vodftka.OI11 vodlrka aretazou. skrutkynastavfme vnutorne rameno vodftka co..c. uvolnnne montaznu skrutku prehadzovaca a vonkajsie rameno.ovacej objnnky uvoInfme.sa natahuje mora. Ak je prerad. aby bol prevod efektrvny.zostane stat) abysa pohlo. • Prehadzovacso spodnym tahom prtsposobeny nanastavenie s hornyrn rahom: lanko sa prevlecie lankovym vodttkom pripevnen.i. takze sa prevod meni tym. Dosko jimku upevnfmea znovu skonrrolujeme rovnobeznost voditka s prevodnikni. bez r toho aby sa jej dotykala. Ze sa lanko nezanasa bahnom. KONTROLA VYSKY POLQHY VODiTJ:(A NAD PREVODNiKMI danvch lankami prevlecenymi stredovou rurkou jestvuju aj d'alsie sysl-eI. Ak jen:as bicykel vybaveny prevodmi Biopace. treba znovu nastavifprehadzova.hcmym fahorn: ramienko prehadzovaca.lJ trojiteho prevodu dolnou nastavovacou skrutkou nastavfrne svetlostl-2ni.PREHADZOVACOM A KtUKAMI . Db-: vodftko Provddnlkv DALSIE SYSTEMY PREHADZOVACA Okrem najbeinej§ich mechanizmov dzovaca: ovla- 1. lanko [e vedene pozdlzhorne] nuy a dolu vedlarury sedadla.---- Vonkajifie rameno voo/tko Skrutko romien vodftko POLOHA PREDNEHO PREHADZOVACA VZDlALENOST MEDZI . d. rna byr refaz na najmensom ozubenom koliesku. Pomocou horne] nastavovacej . aby sine zabranili zosmyknutiu .

0 KONTROLAI(tUK Horske bicykle pouZivaf(1 . Pokiaf sme ich niekolkokrat dotiahli a skrutky "sedia". Aksu skrutky z duralovej zliatiny. al e Die priM nasilne.. dotiahneme-ieh. Pravidelnekontrolujeme dotialmutie klukovych skrutiek (pozri niHie).troch prevodrukoch 1 2 KO. vymene kYuk pozri str. Odlomene zuby sii vidief zboku. peddio pi. 62'-63._'. .stranovsho kluca.vsak vyzaduje dlhsie retaze a prehadzovacie vodttka.Jtdro Skripave zvuky p.ces zmenyprevodu bude v kazdomsmere pomalsf a nie . PROBLEMY SO ZMENOU . ze zlozfme rePREVODNIKY ~ONTRQLUJEME PRA VIDELNE.KRlJfIEK PREVODNIKOV o @ jv-. Pnpadne vyrovnaniemozeme urobit' pomocou dlheho. vyhnute zvrchu. Pobar sa jedna alebo obidve klukypohnu. :0 I \ I'RmAHNUTIE PREVODN1KOV _ ANATOMIA o taz.t! I '0 nou f mm. moh10 sposobif ze pro. ako.pridvoch alebc. zesu uvolnene klukv. To by naopak.A S. aby retaz hladko zapadla a zvlastne vodiace zuby na bokoch pomaha!u. nesmieme ich pretocit. aby sme skrutkam nestrhli zavit. To umoznuji_!. Ci sti prevodruky v rovine. zaisnme ich za vitov)iJit trnelom.PREVODU Z6ititove . Aby sme ich vyskusali.ri jazde su znamkou. Skontrolujeme tiez. Pri novych klukach kontrolujemedotiahnutie po kazdych 40 krn pri prvych 300 km. MODIFIKOV ANEl PREVEDENill Niektorl vy}obcovia vyvinuli sposoby.nastavtme ich do vndorovnej polohy a potom oba pedale s(lcasne rukami zatlacime k zemi. co umo._P_R_E_V~O~. Protiprosnj? kryt k(ukovej skriJlky l. PREVODY HDRSKYCH BICYKLOV Zavedenie horskych bicyklova ich pouzfvarue v r6zne exponovanvch podmienkach terenu nutne viedlo kpotrebe viae dimenzo- vanych prevodovych pomerov.iijeme najprv k utiahnutiu ocelove skrufky it potom ich nahradime povodnyrru duralovymi. Ak sii skrutky pi1!is volne.ako u cestnych bicyklov. ato tak. jetreba skrutky kl'ukopar pritiahnuf.NTROL. ~(' ~ __ PREVODNiKY A KLUICY ·53 Prevodniky a kl'uky 6 rue su poskodene ich zuby.pou. Oto'cfme o 180 11 potomria pedale tlactme ZI10VU.~52~.zlepsit zmenu prevodov: Prevody Shimllno HvperDrive (vravo) majn mnoz- Nll!fzub stvo kratsich niMich zubovna dvoch vnutornych prevodrukoch.wuje SirU rozsah prevodovych porneroy.D~Y~.r~" DimancnCi vlozka koch rovnakou silou. tal. UTiAHNUTI E KI:UK Prava kruka Zlozfme protipraSny kryt a utiahneme klukove skrutky. To ovplyvnile konstrukciu prevodnikov a sposobilo tiez niektore problemy pri zmene prevodu. posunierne za prevodnlkya otacame nimi. Najlepsie je vsak tuto operaciu nechat'urobif v odbornej dielni. lahky. .kontrolujeme zatialmutie prevodrukovych skrutiek: rOllZljeme spravmi veikosf imbusoveho kfuca . Prevodnik Pravidelne. iba dotiahnuf kaz- Skrutka prevodnika durovnomemou silou.zostavy prevodrukov 010re) svelkym rozdielorrrpriernerov. Utiahnutie musf byt pevne. DOTIAHNlJfIE?KRUTIEl< PREVODNIKOV Prejdeme po kruhu a utiahneme k<izduskrutku na prevodru- vac~i- . To.v zachytenf'refaze..

71-72). sf AHOV A. Prevodnfk s 28 zubmi a koliesko s 28 zubmi otocfkoleso jedenkrat . prevodovym pomerom.I PREVODOVE MoJy prevodoyY pamer Grallcky rozloiena vo(~ nobezko S ozubenYmI koileskaml zyva DI§tanone POMERY ktory meru otaCavy'moment na kolese. potrebujeme conajskor urobif opravu volnobezky alebo jej vymenu. ZLOMENE ZUBY KOLIESOK Ozubenia koliesok je velrni namahane.zveraka ot<!. potrebujeme zverak a stahovak. [e dolezite udrziavaf vsetko ciste a premazane (pozri str. 2 a UVOENENIE VOtNOBEZKY .pripevnfsa na nabo] i S ozubenymi kolieskami nasununm do drazok vonkajilej casti a upevnf so. zatial' ~oprevod 28/28 zubov je fahkya umoznuje zdolavanie kopeov i ked' pomalou I rychlostou. moiu v d6s1edku tejto namahy i zlomit.naboj kornpletne i s ozubenyrru kolieskami . obzvlasf pri sliapanf do strmeho svahu. Na vonkajsiu stranu sa upevnuju ozubelie kolieska. Vytiahneme koncovu maticu. pokial' sa volnobezka neuvolru. stahovaka volnobezku s nabojom. Hodnota zmeny prevodu sa naPrevod [e prostriedkom.no. p6sobf nit ostatne eilte va~sie namahanis.KA VOENOBEZKY Odskrutkujeme koncove matice kolesa.cameproti smeru hodinovych rudCiek. osku nasadrme sfahovak voYnobe:tky a naskrutkujeme naspaf koncovu maticu kolesa alebo tesne zatiahneme rychloupinac. Pri spatnom nasadzovanmamazerne z~\Jity naboja. . Pri SKRUTKY A DRAZKY Existuju dva zakladne typy volnobeziek: zavitova volnobezka .poistnym kruzkom. pruzm a capfkov. aby 5l!ahov~k ~vne drzal. gulockovych 1021sk. VelkY prevodoyV pemer S prevodrukom s 52 zubmi a s kolieskom s 13 zubrni sa paras jedneho orocenia kfukou koleso oroci styrikrat. Zuby koliesok so. Pri opotreberu okamZite vymenime prfslusne ozubene koliesko alebo vsetky. VVMENA VOENOBEZKY NA. AkonahIe sa'jeden zub zlomf. Pri oprave stale pocuvame chad vofnobezky: ked' sa pravidelne cvrcanie zmeni alebo nie je pravldelne.54. prevodovy pamer [e teda 4:1. UCHITENIE 1 Na Sfahovakupneme do. aby sa zapadky neprilepili a nezasekli.a kazetova volnobezka . bicykloch je prevodovy pomer ill" ceny pomernymi velkosfami prevodnfkov klukovej sustavy a OZUbenych koliesok zadnehokolesa. Vnutorrui cast naskrutkujeme alebo nasunieme na naboj kolesa. zcdpoveda- ANAT6MIA Polslny kru!!:ok volhobeiky Zostova volnobe2nych ooubenych kollesok juci nasmu typu. VOLNOBEZKUTVORIADVE HLAVNECASTI.STROJE Rozdiely vovyhotovenf volnobezky predurcujuilpecificke nastroje pre pnslusny typo Aby sme mohli volnobefku bez poskodenia stiahnut. PREVODY VOEN08EZKY A OZUBENE KOLESA ·55 Volriobezky a ozubene kolesa vzajomne na sebe nasunute. Vo vruitri voYnobezky je zlozit)' labyrint malych zapadok.priskrutkuje so.prevodovy pomer je teda 1:1: Prevod 52/13 zubov je faZky a umoznuje rychlu jazdu.

ako napr. 3 NASTAVENIE otvors osky VO vstupnom Prevodovy mechon!zmus vnlitr! zOdneho nobOja POHtADY DO BUDUCNOSTI Vyvqj v technologii prenosu sfl I I prevodmi zahrnuje poCftacom riadeny system. vod sa meru packou prerad'ovaca na aka tento cestny bicykel. Tenduchs ovladanie i udrzbu. Riadiace cidl<i su ulozene v naboji. najprv skontrolujeme lanka a jeho vedenie. akonahrada reJaz. PreVa:C~illa r. ktory automaticky menf prevodovy pomer podla zmeny tlaku na pedaloch a rychlosti otacania.presunie elektricky ovladany mechanizmus zadne koliesko na d'alSi stupeit a zmeni tak prevodovy pamer. Ci sa ovladacia tyaa a prvy clanok retiazky pri druhom prevodovom stupni presne kryju. par az sedem rychlosti. 1 2 MAZANIE skontrolujeme. boli pouz. ako pri sliapanf na pedale bezneho bicykla. . Ci nie je "Ytiaruwte alebo poskodene a podla potreby vykoname opravu alebo vymenu. Potom niekolkokrat potocime klukami v-obochsmeroch. Niektore mechanizmv majii vo vnutn naboja zabudovanu bubnovu brzdu. Ovl6docio retiozko {prfpojujesaklonku) 'Ozubene. venia lanka. ktory nepotrebuje mazanie. tri. okrern obnost. Hoci su tie to syscom. Pokial rue. ko/Jesko netradicnych vozidlach pohahanych Iudskou SitOH (pozri Slwnfcek).izitkovyChbicyklov. Rsmenove prevody. Alternativy k tradicnemu retazovemu prenosu predstavuiu taktiez pasovy alebo torzny pohon. pouzi[erne nastavovac. su velrni spolahlive a maiujednooskou zadnehc naboja. Pomocou lanka sa pochanizmus menenia prevodov suva ovladacia tycka s unasav zadnom naboji. na iiii!lq~1 t. Tunke (hare). aby bola retaz krytovana.ii Otvor dutej oskV 7~ :r" TROJSTUPNOvY PREVODOVY MECHANIZMUS V ZADNOM NABOTI Vyhodou vmitorneho preradovaca v zadnom naboji je mensi pocet poskoditelnyoh dielov umiestnenych na bicykli. ANAT6MIA Bubnov6 txzdo Prtrubo Osko so zoVltm! Prevodovy meChonizmus' Pri dosiahnuti urcite] rychlosti . System je prakticky uzavretva Ul11ozi'tuje. PREVODY A L TERN A TivNE SYSTEMY PREVODOV ·57 Alternativne systemy prevodov systemu s preradovacom je vnutorny mechanizmus V zadnom naboji. pretozehnacf pohyb je . POPULARNOUALTERNATfvou prevodoveho NASTAVENIE PREVODOVKY V ZADNOM NABOJI KONTROLA LANKA Ak nastane akykolvek problern s tymto systemom.ite " niaktorych typoch skladacich bicvklov. REMENOVE PREVODY Poziadav ka Iahsieho.56. SLIAPAClE POHONY Sliapaci:epohony sa wfmi spopularizovali linearny a rue kruhovy. Prezrieme. vai'siu vykonnost a: Minje velku udrzbu.i. ktora prechadza dutou temy rnechantcky vysoko narocne.. tichsieho a Cistej~jeho prevodu. Systemy to mechanizmus nevyzadus vruitornymi preradovacmi poskytujli. viedol k mnohym pokusom s prevodom klinovymi rerneruni. Po urcitej dobe kvapneme do mazacich i:'apov a na ovladaciu retiazku niekolko kvapiek stredne husteho oleja. ktory rna rozsah CESTNY BICYKEL dve. ale vyzaduju viicsiu casneho namazania anastaskussnosr pd demontazi a montazi. rna Itadime pouzivany vnutorny meriadidlach.

e sa zatatenie rozklada na Vii. kfuzok "'V· I. Dobre usa{den~·aflamaZaJ'le ' ziska sUHtesvoj :tttin~mal:ry:0dFtJl' a volu naotlij.· Osko predneho n6bojo ~'" Sfraaoll6 osko ~ . Fazitok z jazdy na malo alebo zle udrziavanom bicyk1i sa vl9ra.!~ az neuver.ziV0p1e d€)l~tit pTe energeticky -qspen1\Y a ryeahly chod bicykla.stale rovnake..We mfixlmaInu UClllnQ~fl'ncyk1a.ak~ m6zu ~y(tak Lozsxx v PODSTATE P6S0BIA AKO OPORA medzi dvoma mechanickymi dielmi (miska a kuzel' loziska . MttTProgresivnikonatrukteii pouzivaju valcekove loZiska (miesto guf6ckovych). "'. aby odolala velkemu rnnozstvu narazov.iteYne.. Lozi~ka su vyrobene z nerezovej ocele a su dokonalym vy- ~Jorn6casf lozlsko ---_r."" (r /"yr ~~.m]!onenty veYnu dolezite .···. :Z..: hlovovej zostavv a. I Osko pedala so zov/tom Teloped6/O ~ H~A:'"vOW4ZOSTAVA Nastovovocla mlsko o o Telo vofnobehu Venceky Io&ko sgurOckomi Venceky IoiIsko sgurOckomi Prfrubo S oivormfpre.I I I I -§8 • L9~ISKA LOZJ5KA ·59 Loziska male ko. V!Arn8rlliternyrnizapuzdrenymi . '. lebo ich vyroha je ' jednMti¢'Mia.~~HI"'suciastky sil. robko~ pr~s\eho stroja:stva.. ktore sa jeden na druhom otacaju. Iel:\vyhodou je..tJ::e6vej SPQj~) a loziska naboja predneho a zadneho kolesa Polstny.... ktore Btl nenarocne na udrzbu.<nx.uzdrenych) lozfsk.. Rychloupfnocio p6cko BICYKLOV bicyklov sa do istej miery lisi..·. V sucasnej dobe sa uz pouzfvaju typy u~av. ak hlavne ioziska (v hlavovej zostave z do fanl:l~~ener~n~ opravu.Zil7L8 ~epsi. ~'< '\ . Z.~~i:UF11o... moine si zaktipif 5 nastavitelnyrni v"". ''<dlm..teWch (zar..k6nus).v€ lozlska. -~E~~~ :r11a"y0~a zostava bicyklovje skori~truovana tak.: :$. dIU. Nadalej sa vsak u vacsiny spice hlavo:vY:chzostav pouZivaju konvencne guro&p.

to.. • Vsetky suciastky vycishme v rozpustadle a utrieme pevne kuzely.::l.. Mozeme taktiez vyskusat v6Yu hlavovej zostavy (vpravo dole). pre niektore horske bicykle kIuc 36 mm. • Vencek (guf6£:ky) vlozfrne na spravne miesto a zatlacime ho do tuku. • Po vycisteni suciastok si srarostlivo umyjeme ruky.. ze su loziskii priliil utiahnute alebo rue SD. Ak hlavova zostava potrebuje vymenu. :. loziska SUv dobrom stave.. Uvolnene Ioziska musfme limed' opravif.60· LOZISKA HLAvovA ZOSTAVA . ti nie 56 tlakom guf6Ciek poskodene. Dotykoveplochy loZisk musia by( ad guTdCiekrovnomerne zafarbene.ko Nostavitemdhom6 tntu«: TeSflehie -. Teraz jednoducho rukou uvofnime hornu misku. - 'J - Najprv skontrolujeme.- . Ak 8U komponenty hlavovej zostavy z duralovej zliatiny. • Vymontujeme nastavitelrui hornu misku. je mozne uvolnit malym sekacikom). Hormi misku Iahko otacame v srnere hodinovych rudciek tak. ze . • Opatrne vloznrte vidlicu a ostatne SilCia. poistmi maticu i podlozku. Iahko vymazeme vnutome home nastavitelne misky (poui obI'.. aby tuku nebolo privela.sk. Misku v tejto polohe potom zaistfrne tal.VideIne kontroly.l10zutiez deformovaf plochy lozf.. Pokial zostarui ulozene vo venceku. Ak $U guf6Cky lozlsk volne. a preto je potrebne robit pra. Porom pomaly vytiahneme vidlicu z hlavovej rurky Ak S'U gu1'6cky spodneho loziska volne. I SKOSI<A VOLE . aby SI11e zabranili prflisnemu utiahnutiu hlavovej zostavy a jej zadreniu. Nakoniec lozisko nastavfme ako pri kroku 2 (hare). musfrne byt opatrni. zverfme trite pracu radsej odborrukom.'--__. maze sa rychlo a nenavratne poskodit. aIebo upevnovacia skrutka brzdy.15). Dbame na to.. Potom pridame d'aISi tuk. Poismu maticu uvolrumeotacanfm kr(ica proti smeru otacania hodinovych ruCiCiek (poistne matice s vruhkami alebo tie. Vidlicu priviazeme k nimu spagatom alebo ju vtejto polohejednou rukou podrzime.. pretoze hlavova zostava je silno namahana a pokial by bola uvolnena. K oprave budeme potrebovaf vhodny kYtic. ked' sa hlavova zostava r Hlavova zostava je pri jazde vystavena namahaniu. znamena to.. NASTAVENIE HLAVOVEJ ZOSTAVY ANATOMIA ttL ~.koleso a jednyrn prstom otacame riadidlami. Pritom nezabudneme gufoCky spodtat'.Pevne stlacime prednu orzdu it potom zatlacfme koleso vpred a vzapati tahame spat.. Akonahle sa ozve skripot alebo sa vidlica v niektotej polohe zachytava.otacanie prednej vidlice V hlavovej rure..J. ie poistnou maticou budeme opatrne stredne velkou silou ota("ar klucorn poistnej rnatice v smerehodinovych ruciciek.stky naspat tak. Ak zacftime cvakuntie. aby sme Iahsie zistili. aby pokryI vsetky guf6C'ky. pre vacsinu bicyklov je to kIUc 32 mm. Hlayov6 nuo mavsebe krkvidlice.. RoeNA umUIIA uvolru. Povolime skrutku predstavca riadidiel a lahko nimi otacame. Tie sa rnusia pohybovaf veYmi Iahko. vybeneme cely vencek. ze je uvolnena hlavova zostava I" I I&::. aby sme ich zavity nestrh1i. vyberieme ich a spocframe... Potom miskupootccfme spat asi 0 1/8a:1:1/4 ot<ICky. Kuzele loziska polozfme na rovmi plochu. . zostarui v hornej casti hlavy a muslme ich teda vybrat. zodvihneme predne. dostatocne prernazane. Ked' zistfme. _-'_./' '~~~~' 0 - ' - SUbor homeho !oiiska Polstnd matico PoistnOpodlot. ked' to ide prills tuho. 1 UVOtNENIE POISTN'EJ MATICE 2 NASTAVENIE HORNET MISKY Vencekloiisko sgur6ckami Horny pevny kuler Tesnenie OBLAst VEEKEHO ZAtAZENIA Hlavova rura musf vydrza - Dolny pevny kuler mnozstvo narazov prenasanych pcmerne malo" plochou.. Nevhodne kl'uce m6zu poskodif poistnu maticu a. aby sa ziadna gu1'6Cka nestrailia. ktore su uzposkodene. i.. Nadmerne mnozstvo tuku absorbuje prach a vytvara s nfm bnrsnu pastu. bi nie su ohnute a poknirene. !tore) i spodny pevny kuzel'tuhou vodovzdornou vazelfnou. Aby sme zistili pnpadne ehyby.. potom Iozisko potrebuje nastavenie alebo premazanie.V tejto polohe ju po driin.. aby sme ich zbavili tuku a necistot. znamena. premazaf a opiifzloZif • Vymontujeme predstavec riadidiel (pozr! str.ekfucom horne] misky. Skontroluierne. Pri nastavovanf nedotahujeme vzdy az do konca.e liZ prstami nepojde d'alej utiahnuf. Misky loziska a kuzele loziske musia by( hladkea bez vytlacen)'ch jamiek.. ci marne spravny kfttc.li1 Hlavova zostava HLAvovAzOSTAVA UMOZNuJE... I .. musfme ju teda rninimalne raz za rok TOzobraf vyCistif. narazom a p6sobeniu nedstoty.. v ktorot'n je predstovec __ __. Nie je roc neobvykle.

Presvedcfme sa. Pozname dva zakladne typystredovych zostav: nastavitelne (kde sa miska a kuzele skrutkuju do naboja) a zapuzdrene (kde oska a loziska tvoria kompletmi jednotlai umiestnerni vo vnutri naboja). ktory je uzavrety a nieje ho moznenastavovaf Povrch puzdra. Niektore puzdra sunastavitelne.ov6 nastovovaclo mlsko Veneel< 10Zlska sgurockaml 4 KONTROLA LOZISKA Stredov6 aska a spar. zeloziska su uvolnene. Pokial sa nam nedar! kluku stiahnuf pomaly zvysujeme tah stahovaka. ze klukami silno zakyvame tam ROZOBRA TIE STREDOVEJ ZOSTA VY VYBRATIE PROTI· PRASNEHO KRYTU Aby sme mohli nastavit alebo vybraf stredove lozisktt a vycist(f ich. o o 2 vyskrutkujame 1:. Pozor na zavity. ktore rna vo vnutri suciastky loziska je z tvr.FAG. Zatiahneme kfucom na poisrne malice. ktora sa sfahuje velmi obl'azne vvberieme pomoeou kladiva a priebojnika. Ak rna skrutku S vnutorrrym sesthranom alebo zarezmi.utahovanf poistnej matiCe. Stredova zostava s nastavitefnymi loziskami rna obycajne pevmi rnisku (bez poistneho kruzku) na pravej strane a nastavitelrui rnisku s otvormi a poistny kruzok na Iavej strane.i8ka. potreonu pre prf- 1 'r'It'f:"_--- Kuierove z60b/enle 5 NASTAVENIE Skontrolu_ieme. priblizne [eden rok pri narocnejsorn pouzfvanf.NENIE KEUKY SKRUI'KY krytu a vvberieme Po vybratf protiprasneho upevnovacie skrurky kl'Uk pomocou krliea alebo sfahovaka kluky. Opatrne uiahujeme vnutorrur 3 skrutku v smere hodinovych ruciciek. Prav6pevn6 mlska UVOf.63 Stredova zostava OSKA STREDOVEJ ZOSTAVY vo vnutri stredovej rury. ale nepotrebuje udrzbu a je jednorazova. Akonahle kluka zacne povofovaf.) Vyobrazeny sesthranny vytahovacmastroj Shima no je UIceny ~pecialne na vytahovanie loziskovych puzdier Shimano zo stredovych osiek. sn Ioziska prflis uriahnute alebo potrebuju znova V6fii loziska vyskusarne tak. Pokial rna hladky povrch.i volu. kde nie je retaz.Pri montaii skrutiek kluk sa Zapuzdrena stredova zostava je relatfvne draha.' PoIstn6 mOtlca STIAHNUTIE KtUKY STAHOVAKOM Vnutornou skrutkou v srahovaku kluku otacame proti smeru hodinovych ruciciek tak dlho. namazaf utiahnuta pevna miska na strane prevodnikov: aby srne sa tam dostali. Ci maju 10Zisk. Miska rna favy zavit a ufahuje sa proti srneru hodinovych ruciciek. ci je dostatocne LOZISKA 1 I' . Puzdro sfahovaka (ktoo re je naskrutkovane zvnutra) zaskrutkuieme pevne do zavitu kfuky. Vyberieme ju tak. Potom juntoctme asi 0 1/ 8 otacky spaf. Na oracoej strane. Pri beznom pcuzfvanf vydrzf asi tak dva roky. odmontujeme kluku i s hviezdicou. m6zeme ho vylupnur. Skontrolu_ieme. ~ivo vnutri neostala ziadna podlozka. otacame nastavovacou rniskou a rukou _iusilno utiahneme. je potrebne cistit aspen raz rocne.. Kluku. vyskru tknjeme ich vhodnym krucom. Potom to6me klukami.ze na nu budeme klepaf cez drevenu podlozku. "1 sa otaca v loziskach ~} C ANATOMIA ~.62· LOZISKA STREDO. VYTAHOVAK PUZDlER ZAPUZDRENA STREDOV A ZOSTAVA presvedcime. pritiahneme viae skrutku. Kluka je z duralovej zliatiny a pri velkomusilf by sa mohol strhnuf zavit. ine nie. rnustme darnontovaf klukyo Zlozime protiprasny kryt. Refaz zloztme z prevodruka a poloznne ju na stredovu spojku. (Klukove skrutky potrebuju Castej§iu kontrolu.deho nylonoveho plastu. ~isir. 0 ZAPUZDRENY STRED TYPU FAG Na obrazku je typicky priklad zapuzdreneho stredu typu .I Gur6ckove loilsko padne pootocenie pri.v A ZOST AV A . Ked' sa stredove zlozenie zadrhava alebo ide t'azko. pokym ned time vilCAI dpor. .dobre zatiahnute. Cvakave zvuky znamenaju. Osku stredovej zostavy a 102.

PO dotiahnutf kolesa na vidlici rychloupfnacom alebo rnaticou urobfme opa( kontrolu. Aby sme mohli v-y-brat rozperku na oske.. Koncove matice no oske prffioiJnute v tuotcct: zbdniCiI vidlice ZAPUZDRENE LOZISK4. porem dotiahneme poistrui maticu. Potom vytiahnemepuzdro.a ak je treba. "vyldanie" a kuzele (k6nusy) potrebnju nastavij.(u'rni na kuzele vyskrutkujeme maticu a kuzef ria favej strane (nevysypte guI6i'ky z loziska!: Kuter pritiahnerne tesne k 10ZlS- 3 me akekolvek trenie alebo otacania. kuzela [konusu). umoznuju rozoberanie. sn loziska uvolnene (rnajd velku volu). nerovnomernos( ku. Pri vyberanf spocitame loziskove gurtfcky_ Vsetky suciastky vycistnne.naskrutkovanu Podlozko volnobezku alebo kazetove SI1imlll1Q HyperGlide (pozri sir. Obzvlasf casto by sme mali Ioziska cistit' a premazavat po jazde v mokrvch a blatistych podmienkach. pritiahnutie alebo povolenie. NASTA VENIE KUZELOV Pri bicykloch s volnymi nabojmi sa presveddme. Su to nenastavitelnejednotkv zlozene z puzdra. potorn dame nove rozperky a pritiahneme nastavovaciu skrutku. aby mali co najmensi odpor. KONTROLA VOLE Osko Zadne koleso je vo vidlici a matice na oske 'su pritiahnuts (dofahovanie matic alebo rychJoupinacov zlahka dorahuje i loziska). DEMONTAi NABO]A Povolime poistne matice. vyberierne pbdlczky. Misky naplrume vazelinou Nastavovacikuier 2 Loziskove gurocky a guI6cky de nich zatlacnne. nastavovanie opakujemc. a vratime asi 0 1/8 otacky naspaf. Ked'sa objavt vOra alebo suloZiska vybehane. musime najprv zlozif. dokazuje to. ~i su kuzelea poistne malice na pravej strane dotiahnute. 55). Dvomi kl. gul'6Ckoveho loziska a mazadla. Zapuzdrene alsbo kazetove 10ziska 811 "beiiidrtbovou" odpovedou v otazke loztsk nabojov. Ak pri zakyvanf pocujems cvakanie. zdamontujeme kuzele a vyberieme osku. tzv.LOZ1SKA NA:BOJE .I KONTROLA OTAcANIA Vyberieme koleso z vidlice. chytfme ho do natiahnutvch ruk a zatocfme rum. odmastime a vysuslme. Pri zakladaru novych puzdier pouzijeme zavitovy tmel. Ai. Ak je to potrebne. Tieto loziska su nesporne odolnejsie a mali by vydrzat asi dva roky. ze lotishi 3t1 prilis utiahnu Ii a kuzela (konusy) porrebuju nastavenis. Ak cfti- o O' OSETRENIE A NASTAVENIE NABOJOV ANAT6MIA POistna matico 1 DEMONTAi VOt 0BEZNEHO KOLIESKA Ak chceme. vyskrutkujeme nastavovaciu skrurku.Ak je topotrebne. Predny n6OO) Ro-zperko LoZiskovepuzdro I Loziskovepuzdro PtIrubb S otvolTni pre spiCe Zadnoosko .nastavif kuzele 10zfsk vzadnorn naboji. LOZISKA BEZNVrn NABOJOV SU . Moderne zapuzdrene Ioziska by sa mali taktiez kontrolovaf. ak su Ioziska v poriadku. Loziska sa maju pravidelns kontrolovat. Mali by sme to rob it' i vtedy. aj vyrnenit.65 Naboje nastavitelne na kuzefovezaoblenie osky (k6nusy).64. je potrebne cele puzdroloziska vymerut. nastavovaracistit. tak samozrejme i mazaf.

Ak sa ci"tceme dostaf k poistnej g () Poistno matico musfrne tento kryt vybraf.a klipsne.i potom ho pootocfme a. Utiahueme kuzef 10Ziska it 2 Guf6Cky loilsko vtlactme naspat. Pedal nasunieme spiif na oskua. prirodzene. Qskcso zdvifom Podloi'ko *' Nostoviterny kuZ.klipsne.'l1.. Pedale s nastavitelnyrni loziskami sa maju eistit a rnazat minimalneraz za pol roka. Skontrolujeme remienky. vp'ravo). W ~:.a naskrutkujeme pedal spa~do kl'uky.topanka rna vyhl. Akpouzivame . 6 sa neklzu. uchopime jednou rukou pedala druhou kluku. Zodpovedajuca. Kvalitne.I KONTROLA PEDALOV Aby sme mohiiskontrolovaf pedalove Ioziska.skonrrolujeme 01/8 otMky. Akonahle zacrui ichstare pedale skripaf alebo trier. Vera Iudi si s tym nerobi starosti. ntechanizmus [u autrrmaticky zaklapne. DEMONTAZ PEDALOV Oba pedale vyrnontujeme z: kluk plochym kfueOln. Pri niektorych pedaloch je moille pouzif imbusovy Hue nasadeny naosku pedala prikruke: Nezabudajme. Na- spat a. v druhom su zatlacene do tela pedala. radsej ieh vymenia cele nez. Vse:tky sliCiastky ocistfme.HOVEHO matici. Ze sLfioZisk. ze pedal na lavej strane m<i ray)' zavit a vyskrutkuje sa vsmere hodinovych fuCi~iek. ~ IT . Potom potiahneme pedal dozadu a dopredu. prflisutiahnute. AI<:to [de tuho alebo sazadrhava. Tah tohto rnechanizmu je mozne nastavit nastavovacou skrutkou umrestnenou na pedals vzadu alebo zospodu.inkach Mechooizmus upihojUcidOstickv OSko.LE Obojstranne pedale (poMi obI'.akiJ Shin'!tlIlO. Gul'6&. Loziska motu vydrzatdva a viae rokov bez osetreniaale potom je treba specialnynastroj. Pedale na pravej strane rnajn pravyzavit NAstAPNE PEDALE Ielo pedolo Gur6Cky loilsim ta. znamena to. 6 nie su prasknute.y zavit no oskeped61a N Mfapny alebo bezklipsnovy pedal tvort spolu so zodpovedajucou uchytkou (dostickou) jedfC. Zivotnostpedalov zavisi na ich kvalite adobe pouzfvania. "Ak pedal cvaka.e v tychto top.LE ·67 PedaIe volnych guYOCiek alebo kompaktnym loziskom. V prvom prfpade su pridrziavane nastavitefnvm kuzelom. takze cyklista moe i. Duralove protiprathov~kry'lymaju zavit. '1-- Pevnv kulsr KO"MPONENTY Osky naslapnych pedatov majD.speeialnyrn nastrojom.alebo behaf vclne dobne uvolnena rnatica na oske alebo Ioziskove puzdro. .funkrny celok. aby saguf6cky usadiii. tesu lozisk~ vorne: Potorn zatocfrne pedalom. aby ich opravovali. skontrolujeme.bene uchytky (d~ticky). Potom nasunieme podlozku a naskrutkujeme poistnu rnaticu. vydrzia dlhsie.er ROZOBRATIE PEDALA Pedal na strane IdllkypodrLime krucom a vyskrutkujerne poistnu maticu a nastaviterny ku:ier lo. lebo nemaiu zavito[emozne ich oparme vylupnuf tenkym skrufkovacom. ine nie. Ak pocuieme alebo cltime cvaknutie.kuzel' prstarni z celej sily dotiahne- . Vyberieme osku a gurocky zo srrany Uuky vykloplme aspocftame.. Matku dotiahneme nastaveriie. prete. chodif.SPD su urcene ~pecial(le-pre j azd u v terene. OBOJSTRANNE PEDA.y vyklopml'c von it spocftame ich. Proliprdcllovy kry1 I'rotiprachovy krvtrna ehranit pred vodou a pra- chom. namazeme zavit na oske. znamena to. LOZISKA PEDA.Do misiek naiprv dame vazelinu a guJ'6cky do nej me. ZatoCfJneped1!om..ich vyskrutkujeme hancuzskym kYUcom alebo. Ked' cyklista naSliapnedosticku na tretry do pedala.iiska. Nlektoxeprotiprachovekryty z plastickych hlnot n. PEDALE Z LJDRZBA PEDALOV ANAT6MIA PfotiprachovY kryt sn VYEA VENELOZISKOM 1 DEMONT KRYTU A'1 PROTIPRAC.e je treba vyskrutkova{. zapuzdrene IDzisko. jepravdepo- Z6vitnaoSi<s.si koniec nasadime naspaf protiprachovykryr. Niektore zapuzdrene loziska mozeme nastavovaf..66.vreteno Puzdro ~k() ped% a vyskrutkuju sa proti smeru hodinovych r:uCiciek.

.69 Bezna udrzba su STROJE. B.BEZNA UDR:ltlA .GJ1'l "I'11\"z<tnin.. ale ~ pl'Qtl hmlZ.f qj. ktorvch najlepsia funkcia je zaistena pri dokonalorn nastaveni a udrzbe. V zasade je bezna udrzba preventivnym opatrenim.sbic. a pozname skutocny Rome cisliace vybovenle Prfstro)no rnczorte ozO. dml.0m.f €0t deI. tyro le"psie I ~. To maze pri svojom bicykli dosiahnut kazdy cyklista. speciaJiz6Vantlt1fiem:u."nrunbude sluzif a nas. ktore dosiahn tI i k zle pristupnym sllCia:stkllill.SRe. ales:tsjO:o takti~:Z. Latku pouzrvame na zotretie maziva a osuserue bicykla. namazany a pravidelne kontrolovanv.i~~ budebiqykel dlhiie ale. .y ~ a'le~Q. pokial'bicykeludrzuje v cistom stave. aby sme pochopili ako funguje.sobnik prdfesionalneho vyhotovenio rrn:echanikoh~je 'tTe~ithf uspokojt1jtice.ifzy ~l maZernevzdy k :vyc:rsf~:li. A tak&1:Y bicykel je vyhcdny i 2 ekonomickeho hladiska.od.2\:.h.! ~:Zuje treru€.MilJ.:aI~i!.ni su.c~m". 1 mechanickv stay.F0 .ttoGhu casu.i. tyrn skor si budeme vediet dat rady a pomocf si pri rieseru skutocnych problemov. Nahromadeny prach p6sobr ako bnisna pasta a' zva:cS:uje.adu alebo lJ. N~n19jme'Preh11laNe aU1b[cie. elm viac casu stravime s bicyklom. ROvnicaje celkom jednoducha: eim viae budeme bievklu rozumiet. V onkaj1(ie cistcnie je velrni dolezite.pnY"m B'ICYKLOV Delll/rAeI MEoitl:\N:II< MAil:ANIE Pri p.p.opOb:ebovame jednotlivych casH bicykla.kief H dlhyrni nasadarni.5i~sI4:t1:r. ze si bieykel podrobnc preskusame BIcYKLE CISTENIE Na Gistenie bicyk:l<t:pouZivame sadu.piilda.ii.r:avjrl'elti.Qasl.OC Stat saschCl. ale n~.ky pred ua~etiIDiin a (. Lepsie je predisf problemom tym.l1~ pro£esionab~\1l!'. ZvlMJ dobre suvyradene kefky na zuby.ul1:litne sa ta:klieZ MvS:!:fv.

aby sme sa dostall do dutfn okolo prsvodoveim mechanizmu (hore) ana 'vile!ky ostatne miesta.necisro+u. p retoze ti na to eitli ve. spongiu a kefu.Aby sme odstranili vsetku mastrni. Najlepsie je vypracovat si vlastny metodickv postup k celkovemu umyvaniu. Ovela jednoduchsie potom budeme schopnf riesit' mechanicke problemy. Pokial' nas bicykel nepotrebuje uplne umyvanie utrieme ho vlhkym kusom Iatky. ak poutijeme rozpus(~dlo amazadlo odtoho isteho vyrobcu. obzvlast bahno a prach. m6zeme ju vysusif 'v rure na pecenie. Najlepst vvslsdok dosiahneme. aby boli suciastkv v dobrom stave a dlhsie vydrzali. akoju umyjeme normalnou kefou. ak sme bicykel najprv dokladne vycistili. aby sme odstranili nahromadene mazadlo pred tyro.odstranili vsetky necistoty. musfme vsak dat v niektorvch pnpadoch pozor na lak. KEFA NA VOtNOBEZKU Vycistenie volnobezky nie je rahke. Zacfname umyvarum ramu a polom prejderne na zlozitejsie casti bieyk!a. je dobre potit. blata a lravy medzi ozubenymi kolieskami pouzijeme ilpecialny tuhy plastikovy hrebei't (hare). Vsetky casti potom oplachneme vodou. Pckial'je nas bicykel silno.70· BEZNA UDRZBA CISTENIE ·71 Cistenie STAROSTLIVost OBICYKELBa nas stane ovela prfjemnejsou a rapre dostnejsou pracou. Preto pravidelne Cistenie bicykla po jazde napomaha tomu. . Samozrejrne m6teme vycistif spinavu retaz i tak. s UMYVANIE SAPONATOM .ir najprv vodu s odmastovactm prostriedkom. Spina. To znamena. ze sa k suciastkam svojho bicykla lahsie dostaneme a lepsie sa nam s rum bude pracovaf. Tlak vcdy z hadice odnesie vserku spinu. Kefu pouzfvame tiet nato. ktore su vysoko agresivne. specialny cistiaci pripravok na retaz. je dobre kupif napr. Ul\-1YVANIE VODY Pln)DOM v DET AILNE CISTENIE Nesmieme zabudnuf starostlivo ocistir rafy a pneumatiky (vravo). aby sme predisli korozii. Predtym ako budeme retaz rnazat. kde sa hromadi necistota. ze ju rozpojime a ponornne do rozpustadla. obsahuje jemne Ciastacky. Po umyti pomocou droterre] kefy odstranime vsetkozbytocns mazadlo.iii( ui'umoslbrzdenia. aby sme. SPECIALNE VYBAVENIE NA CISTENIE BICYKLA Aby sme mohli vycrsti:i vsetky zlozite casti nasho bicykla.th =otaoo). aby sme si ruky vzdy udrzali ciste. starostlivo ho umyjeme vysok6tlakovou striekacou hadicou. Kuchynsk6 keto sdlh0n \ / n6sadcom V ANICKA UCinnym NA RET AZE sp6sobolli na vycistenie r~t'a'zeje pouzitie vanicky s kefkou (Park QW11'1 Ba. co je vacs. Po umyti bicykel vzdy osusfrne a namazeme. Aby sme sa dostali k zmesi necistot z mazacieho tuku. ktore by mohli zn. Vodu nestriekame priamo do loztsk.inou pripad horskeho bicykla. pokrytybahnom. Retaz navlecieme medzi kefy vo vanicke a pomaly oracame klukami.

STREDNE TU}IE MAZADLA Stredne tube mazadla potlzivame ria puzdra (pozri Slolln(cek). uvofnime 1a1""I1(0 a lankovody z uchytiek. ako stlpik sedadla zasurueme do sedadlovej rury. Striekacku naplnfme mazadlom. _ sedadla je obvykle z hlinfku a sedadlova rura spravidla Z ocele). v stredovej zostave a nabojoch) mazeme potom. Yerke mnozstvo mazadla alebo vazelfnv prikryje necistotu a zvysuje opotrebovanie suciastok. Aby srne nekvapkali mazivo priamodo ~uciastky. namazeme ich a namontujeme naspat. aby boli suche. Pokial' nas bicykel nema lankove vedel/ie so strbinou.ich nemiesarne. co sme vsetky sudastky rozmontovali. vodiace kolieska a vsetky dCliaky napmactch prvkov. vvcistili v rozpustadle a'odstranili vsetky stopy stareho mazadla. Guf6i'ky lozisk vzdy zatlacfrne do mazadla. T11topracu robfrne aspon raz za wk. MAZACI PRlSTROJ DIY Lacnou a takisto ucinnou altemanvou pre specialne mazanie je tate . kdejepotrebne. ale coskoro zacne absorbovaf necistory a naviac sa Iahko zmyje vodou. ktora umozru. Vsetko nadbytocn4mazadlo zotriems z vonkajsfch ploch cIiinkov tak. Mazanie sedadla je dolezite. vyzaduje stale cistenie a opatovne mazanie.improvizacia . Pri striekani refaze (vpmvo). ktore zvysuju jej ueinnosr. preroze to sposobuje koroziu a zniienie vykonnosti. Rovnako postupujeme pri predstavci riadidiel skor nez ho dame opaf do hlavovej fury. volnobeznych koliesok. MAZANfE LANKA Ohern laniek potiahnutych teflonovou vrstvou. kolfky otccnych capov vprehadzovaci (vravo). aby lanko v klzalo do lankovodu.zbavif ucinnosti.72. ktore byvaju obycajne zhotovene z bronzu. Superspray a Pedros Synlube). MAZANTE SEDADLA SedadIo vyberieme (vfavo)a mazadlo vofne nanesieme rra vnutornu cast' rury predtyrn. otacame klukami dozadu a sprej namierime na pohybujiicu sa ret'az. LOZISKA Lozlska (hlavove. ked mazanie skoncnne. ktore v znacnej miere zvysuju trvanlivosf a odolnosf proti vode (ako napr. pretoze nekompatibilne zlozky ich mdzu. 1e1-'0 tu sa sty-kajd dva roznorode materialy (stlpik. zotrieme prebytocny tuk a starostlivo utrieme svoj bicykel. . Vazelfna sa vyraba bud' na zaklademineralnvrh olejov alebo syntetickych mazadiel zmiesanych s tuzidlom a dalsfmi komponentmi. pouifvame Iahke alebo stredne tuhe mazadla. su to napr. Bicykel. Nech pouzfvame akekolvek mazadla. zavitov pri nastavovanikomponentov. nikdy. Treba vsak postupne prehadzovar retaz na kazde koliesko. Mazadlo vzdy pouzfvame setrne a presne iba tam. Ovela lepsou volbou su specialne cyklisticke mazadla sosyntetickymi zlozkami. ktore vytlacame piestom. mazeme vnutro lankovodu. Vzdy. pouzfvamenadobkn so spongrou a vsetko nadbytocne mazivo zotrierne. BEZNA UDRZBA MAZANIE ·73 Mazanie TRADICNE MAZADLO (mineralny olej) posobf dobre pri prvom pouzitt. Finish Line. tAl-IKE MAZADLA Na namazanie refaze. Najrychiejslm a najkvalitneisfrn sposoborn aplikacie Iahkeho rnazadla je forma aerosoloveho postreku. [e d61ezite zmuedzif vnikaniu necist6t do puzdra. mazanv olejom. Pri mazani refaze narnaieme za chodu aj koiieska volnobezky.plastikova injekcna striekacka. Pre tuto pracu je najlepsiepouzif specialnemazacie pristroje (vpravo).

. VSETKO POTREBNE SO SEBOU . • Nosice tasiek: pri vybere sledujeme. K~ikafras. .. Pumpo 0000 CYKLOTURISTIKA. kolko nase tela vyzaduje. Poranenie sa musf vzdy okarnzite osetrit. v 0..L.komlortmi jazdu.__ K'ioliln6 pri/boje potrebn6 pre okUko(vekjozdu Standordne tafiky zovesene nOlodnom nosici Predny notlc }9 umlestneny iok: oby vaky moll fazlsko v osi a koleso bolo/epsie ov/6dotefne ~ ~.74· BEZNA UDRZBA PRfpRAVA NA CESTU . • Blatnfky: mozu sa zdaf nernoderne. Plnenie prebieha ryehlo (asi 2 sekundy).ibatolko. maf Predn6 taSka premoceny chrbat i zadok je velrni neprijemne. • Kvalitne tasky: investujme do nakupu vakov ktore su kvalitne. . Ak ideme na Zlnkoxidov6 dlhsiu cestu je dobre dalsie specialnoplosf Obv6zy ne vybavenie. Geometna ramu je starostlivo vypocttana tak. pevne an~prep:ust'aju vodu: presvedcfme sa.-.• no faZko" Izolqcna p6ska Predny blatnik a nosle taSlek ~J. i ked'sa pnlis nevzdalujeme od civilizacie. ale viicsinu bicyklov. ale budeme za ne vefrni v(faCnf. ktoryje zosta--:eny pre .). pri dlhsfch cestach v horuca ve musfme dar pazar na dehydrataciu organizmu. TZV... aby sa vmestila do taSticky alebo do plecniaka. Odporucame niekolko vrstiev oblecenia Zafv6racle spendflky a prilbu na hlavu. ZOOny blatnik a noslc vokov Bombicka s CO2 a tryskou Zodn6taska . zesa daju Iahko skladaf z nosica . Ci molnosic dostatocrui vzdialenosf od kolesa. Zobrazeny F. BombiCky nie s). J. CE5TOVNE PRIStuSENSTVO • RaSa na pitie: voztme. je moine pT~ he to uceIy vvbavif. OO~ 00 R6my spolovocr materl61 CESTOVNA VYBAVA Cestovnti vybavu vozime vtdy so sebou.. krem Mont62ne poky no pl6Ste 5 COl Tf ktori prepadli " vyssej" cyklistike. Pre cvkloturistiku je mozne kupif si specialny bicykel. mozu nastaf problemy. Presvedcfme sa. BOMBICKA Supravono opravuduSa . ked' pojdeme dlhsie ako jeden den v neutfchajucom dazdi..75 Priprava na cestu AJ KED SME REUTfVNE PRIPRAVENI a neg bicykel je v najlepsom stave. Ci marne oblecenie zodpovedajllce dlzke cesty a predpokladanemu pocasiu. m6tu na miesto pumpy pouzit bombicku s CO2. je vyborne pri pretekoch a pri nepriaznivom pocasf. T. aby umoznila prepravu (azkych batohov vpredu i vzadu na velke vzdialenosti ." A TAZKO". Na vsetky eventuality budeme pripraveru. Suprava naradia rna by{ vzdy mala a lahka. Pre turistickn [azdu rrumo cesty i po cestach horse] kvality 5U neprekonateln:ehorsks bicykle. W ~wans(W turisticky bicykel je moderny horsky bicvkel.e"61'Y ~~~troJ votove tomp6ny Antisepticky Moly (froncUzsky) kfuc CE5TOVN A LEKARNICKA Lekamicku vozIme vzdy so sebou.vhodn~ pre cykloturistiku. niektorych cestnych. ohern.a napltle Turlsticky bicykel pre jozdu fzv . ked' si vezmeme zakladnu mechanicku vybavu a lekarnicku pre poskytnutie prvej pomoci.

V pripade potreby ho nastavfme a zaisttme nastavovactmi skrutkami. -LANKA. " Vysk-(j~ame s akoupresnostou dosadaju klatiky na rafik. pevne utia1U1u~e. abv sme skontrolovali sulad zvoleneho prevcidu a nastavenia packy. :-. Ak je to potrebne. pokial objavfme problem.ei su rovne. c) 511 rMy ciste a bez stop po narazoch. Tato casto vvzera ako unahnuta. Ak je nas bicykel v poriadku. PRED KAWOU JAZDOU • LOZ1SKA. ci su vsetky lankovody neporusene. hod v skutocnosti je stale votna: skontrolujeme ju. Potom skontrolujeme.kont:rolujeme. Podla potreby ho nastavtme. Ci niektory Ciantik refaze nie jestuhnuty. ~isa.e.SKRUTKY BRZDOvYCHKtAnKOV Upsvnovacie skrutky pevnezatiahnem:. Optimalny tlak sa vpneumatikach meni podla hmotnosti a podmienok: pri. L -' . Pevne utiahnerne upsviiovacie skrutky ria pravodrukcch. aby lanko dobra drzalo. '--=::::::::::"--':. pevne utiahneme. nastavime skrutku chodu paky. Duralove skrutky najprv nahradtme ocelovymi. maju vyssi od pOl' a zaroven sazvysuje aj nebezpccie poranenia. ocelovom rae me znakom strukturalneho narusenia. dame opaf duralove a S citom dotiahnerne. kde je prfcina problemu. Pri zadnom kolese maju bye spice bliiSie u prehadzovaca a menej utiahnute nez na strane protilahlej. Musia byf dostatocne zanahnute.. kde sa spodna rarnova rura spaja 5 ceh10lL Popraskana farba roM. lanka nie su poskrucanc alebo rozstrapkane. merume pri otai'anikfUk prevody a doladime nastavovaciu skrutku lanka prehadzovaca.rychlo olacat kiukami pri vsetkych prevodoch. ale skru tka Janko neposkodzovala. ktofe pevne dotiahnerne. skontrolujeme miesto. Skontrolujerne opotrebcvanie prevodnfkov. kedy so. "ysku~ame' tak. BEZNA UDRZBA I<ONTROLA FREDOLHSQU JAZDOU . Ak nie 56 pneumatiky dostatocne nahustene. Ak sa paka zda byf volna (prflis tuha).Tlak live deny na boku pneumatiky [e iba orisntacnym udajom: pneumatika nahustena na dvoinasoboktohto tlaku drzi stale na rafe. I'rehliadneme loziska nabojov kolies a dotiahneme koncove rnatice na oskach alebo r)'chloupinacie pakyo Skontrolujeme hlavove loziska a v pripade potreby ich dotiahneme. • VOtNOBEZKA Ked' nie je volnobezka v zabere. Kotviace skrutky dotiahneme do tej mieI)'. hadzovaea. Je vsak lepsie vyriesit ho ihnecf.zde. "by zostali pri jazde na mieste.jazdnevlastnosti najlepsie. . ze sa pokusime pohybaf sedadlom. bu deme skoro hotovi.SKRUTKAPREDSTAVCA Skrutka musi by( dostatocne utiahnuta.PREDNY PR'EHADZOV AC Aby sme skonrrolovali funkclu a umiestncnie pacok pre- • RETAZ A PREVODY btacame ktukami dozadu a sledujeme.BRZDOVE PAKY A lCH UPEVNENIE Upinacie skrutky objfrnok.tlaku 34.PNEUM<\TIKY Skontrolujeme tlak v dusiach i ojazdenosf dezenu plasra. Skontrolujame.77 Kontrola pred dlhsou ·azdou na dlhsiu vzdialenosf je vefmi dolezita podrobna a systernaticka kontrola celeho bicykla. 1'1rue 56 boky plas(a prerezane alebo rue Set v nich zadrete kamienkv alebo sklo. i'i na nich nie su stopy po narazoch a odreniny. ako improvizovaf na ceste. Ocer~ve ~k~utky ~otiaIUleme'pevne. mali by sme pocut rovnomerny zvuk S rychlym cvakanim.ZADNYPREHADZOVAC Pevne utiahneme u peviiovaciu skrutku prehadzovaca.RAMA vacich. aku volu. 5Ll Vyskll~am.e by( na. . tak. ci sa pohybuju ztahka a nepreklzavaju v miestach uchytenia. mit stredove lozisko alebo Ci nema hlh(1 valivosf.SrfCE .tme. Vyskusame Ianko a preradujerne prevody tak.KtUl<OVE . Potorn ich vyskrutkujeme. • SEDLOVKA A SEDADtO reVlle dotiahneme zamok sedadlai sedlovu skrutku. SKRUTKY Vyskusame.5kl'a az 69 kPa vysk(lS. .76. . ale aby sa pohla pri pade. Ci s:Uniektore zu by poskodene. Aby sme ju vyskusali. podrziine predne koleso a kolenami zakrutime riadidlami Tak isto dotiahneme skrutky u pevno- TLAK V PNEUMATIKAcH Pneumatikynalmstilne na spravny tlak. celu ret":" namazeme.ze budeme. Po ziskanf skusenosti spozname sk6r.objtmok-pak cok prehadzovacov. Vyskusame vidlice. aby drzala prija. Zuby koliesok nesmia by!' zlornene aleboohnute. . Odfnrbenv kruzok. Viae nez 3 nun bocneho alebo vertikalneho pohybu znaci velku nerovnost.na spojoch hlimkovych alebo kompozirnych ramoch m6ie by( sposobeny porusenfrn lepidla. V tesnej blfzkosti rafu pridrzfrne nejaky predrnet a zatoom€ kolesom. . . VlDLlCE Skontrolujeme vyrovnanie ramu E vsetkych jeho rur. ale aby s~ l. Ci dreSty spfc nie ohnute alebo prasknute a presvedcfrne sao ich rovnomernej napnutosti.'ohli pri naraz:. bezel a pa- • RAn 'Skorrtrolujeme. Pochopitelne Dude to dlhsie trvat. rovnako ako loziskav pedaloch.

)e votne. • HhlVOVUzostavu namazeme. • Skontrolujernea vycisume. i'i retaz nieje nadmerne opotrebena alebo .presne sa clotykajd kMtiky s rMom a ti sti spravne natocene. • Skqntl"(lIujeme-gebmetriu ramu asrav jeho rurok. Skrutky dotahujeme sa vhodnym . bicykla mozu preriahnu tim . • Ak s1. podIa potreby ich pritiahneme alebo povolfme. rychlouplna& na oskach lllilioja-pritiah!"leme. Prezrierne. pretoze potom sa nam budu ostatne prace Iahsie robif . - '" . Odstranime z mel"! kaZdy zadrety karnienok. • Skontroluj "me.i niektory jej ci>l. ti srirovne a nemaj u_ opo trebene'alebo zl 0 mene zllby. . tinje su prasknure Podla porreby ich vymenime.SkGntroiujeme.. • Prevodruk y vy6stime. . • Vyi'istlrn.. • Namazeme skrutky brzdovych capo\' a podla potreby kh dotiahnerne.isln\ s n'adst:Witernymimiskami '1\ kuz"fmi (k6nusmiJ. • VY¢. Vsetko vybavenie na cistenie a mazanie marne vzdy po ruke. STREDOVA ZOSTAVA KOLEsA: ..akuzeYmi (k6nusy).isoty"z dezenu odstrarume. . • Skon trol ujeme.. ~i zostava hlavy nerna prili!frt6 vorualebo ruliost.Podla potreby ich vymerume.l. Zacneme tym. ako. • Kon~ov''_'''[lalice.. d su rafy-rovne a-spice roVnomemenapnute." . ci nie suposkodene lankovody. skontrolujeme. LANlcA 00 • Vyskusame.Skontrolujeme sulad mdexov ukazovatela na odadatej packe 'iL ozubencllo\<olieska a podla polwby nastavime napllulie lanka' nastavovacou skrutkou alebo. ped. • Namazemevolnobezkua ozubene kolieskaa skontrolujeme ich • Skontrolujeme. HLAVovA 2:0STAVA BRZDY • Skontrolujeme opotrebenie brzdovych klankov. • Podla polreby.istlnievodftka prehad. 1'. nastrojorn a s dio[fi.A UDRZBA ME SACN A :OD RZ BA • 79 Mesacna udrzba lv1EsACNA UbR2:BA l'ozOSTA VA Z jednod PREVQDOV"iSYSTlTh-f uchych kontrol opotre bovania..a I'LAsTE A DUSE PIID. Ci su vsetky skru tky a rna lice utiahnure obzvJa~t' tam.akosilutiaimuMkJuky na oske stredovej zostavy.Skontrolujerne loziska pedalov a podfa potreby nastavfrne. ze bicykel d6kladne ocistime.rlliS ve)'k(ivolu ale be ruhosf Akmame lo~i_sldi nadstavitelnymi s miskami. . podla potre by povolfme alebo u tiahneme. I'i nie suposkodene kLipsne a praskuute remienky. • Skontrohijeme priecny pohyb predneho a zadneho preba:dwitaca "podra'pbtreby ichl1astavime.a skontrolujeme. • SkontrCiiujeme. brzd a kotviacich skrutiek. akbola znecisrena.eme.prezrieme [eho opotrebenie. .itene: Podla po lreby ich vymerume. .~.nastavenie.tuhosf. • Skontrolujeme upevDovacle skrutkyklatikov.Skontroiujeme._Namazeme zodpovedaiticirn mazadlom. ci zostava stredu nerna pnlis verki:i volu alebo.nok nie je stuhnuty... i'i nie su poskodenepcmarazoch aleboei rue soupretlacene. PREBllDZOVACE oporrebovani e. • Skontwiuj. • Skonll'<llUj. utiabneme ich V ktuke. . vymenfme.wvacaa vlletky ~to~ne-capy" puzdra namazeme. i.LE • Skontroiujemespravny tlak v pneurnarikach. Ak miime lM. . • Vktkispic" yYskMame. • Skontrolujeme upevn0vacie skrutky brzdovychcelustr.Sko!ltrDiujeme. z Iahkeho mazaniaa nastavovania. • V~etk)' kanuenky '<1. ~ .78· BEZN. ktore boli casto optavovane alebosu riedke. '. najprv jm)(istime_ 1 I' • Prezrierne. . .. " .laniek. kde-sme nepouzili zavitovy tmel.ne<'. .p . podta potreby ichpritiphneme alebo povolime. s6 lanka na pnute a Ci plioit Iadaru pr(slusnych prvkov nepreklza"aju (brzdy a'preYody).. . VilEOBECNE RETAZ • Skontroiujeme.e a vysldiSanlev~etky lanka.zlomenezuby. .. duralovesucasti po!ikoair.nanesieme voskalebo mazadla.dezena..kotvtacou skrutkou lanka.. t • Duse.eme v)7pfnaciu silu niisJ'apn)'c hpedalov. -p: nie st1 na kolieskach volnobezky oporrebovane aleqo.• Skontrolujeme. Viae ako 3 rnm boenealehovertikillne vychylkyvyiad"j([ certtrovanie • Vyi'islirrie riify. ti mesu rozstrapkane alebo pokro. Vsetky potre lonerna rice. NAso]s • Skontrelujeme. -ce Cy~ ~. ti lofbkii predneho a zadrullio ruiboja nemij6 p.poskodena. . 6 tela pedalov nie su prasknute.. • Skontrolujeme.

natiahnuta. {li-rrie sil ROKA opotrebovane.ZObel ieme hornu a d"lntfila. • Skonh'olujeme spravny tlak v pneumatikach.sp'i~ maji\ rovnomerne pnu Lie.AYOVA ZOS'TA.volnobezk . • Zmontujemevsetky st'iel. • Retaz rozpojime. i'i votno bezka.s( loziska . . -rd J"!<iS1apnych ruechanizmus \rSEOBEtNE ped<iloih vy'asHme a namazeme upina.Qntn.Retaz. vytlstlme vsetky ichcas'\i.ktore. ktore je dostaf iba v specializovanych predajniach.VA .r a skontrolujeme.. VSefky cash vyC:istitne anamazerne." pedalove lo2iskll. krora j" nadmeme opoll'"bovana. Rozoberieme vsetky suciastky.d overfrne Jeh~'nasta v. Pnpadne pouzijeme vanickus kefkami. PLASTE A D"USE • Vs"tl<y kamienky a n""isl6ty z. .stfpik sedadla a skrutku predstavca.' ". nastavfme priecnjl"pohyb.ntrova t.Janka. aIBP" vertikalne vychylky vyzadujo. spravne l. maticealebo rychleupinace na vsetkychoskach ' • Sko"trOluj~.(S8.ne a navleciemeich do Iankovod t. Ak zadrha va: PREHADWVACE • .¢ Iankovody. vsetk y potreby vymenime a namazeme guratkovEHo!iisJd.ilujeme. JEDENKRAT DO PREVOI. . Ci saklatiky dOlfkaju rafikov a i'i $\.JOVY SYSnlM • Skontrol ujeme ozubene .. vymerurne. (Iankcvody nero· fiahnute teA on om narnazeme). ~' • Sl<. VyCi5 time. vymennne moine h 0 liyc.Ci ~u rqvne·nify a.80 • B EZN A (LORZ SA ROCNA ODRZBA ·81 Rocna udrzba by sme mali nas bicykel uplne rozobrat. d~lgie su:l'iastl<y (Okr.lOoShipe. klipsne alebopretrhnute REtAZ .pi:esnu polohu jlfelmdzov'lcov riav~etkyQh prevodech.. • Lanka p. vyzaduju specialne naradie. ti retaz nema stuhnute clanky. y a prevodruky. prlpadne remlenky.. potom vsetko namazeme a starostli vo skompletizujerrie. Vymerume. Utiahnerne kotviace skrutky Ianiek lak. • Navo.enie . dalsfmesiac prehadzovacov atd.Rozoberieme I II tel~ avodltka prednaho j' zadneho prehadzovaca.'emit~e_.atocene: HI.tky. kaZdy. jeden mesiac oprava pedalov. Ak je ich pctrebne'vymenitrpotom vyinerume naraz v~etky prevodruky. alebo prasknute.d~..alebo. Viae ako3 nun !:>ocru. alebo venceky Ioziska. zlozfme azbavtme ju lWGSlot a mazadla • Skontrolujeme gecmetriu po~kodene: ramu. presne • RO.. vcifnobelliove. HRZDY • Namap. ako stredova zostavaa Ioziska nabojov. vycistime ich.dezenu odstranima.pnlis vefkti-v6I'u). vymerume poskodene alebo opotrebovane. KOLEsA / • Vycisnme rilfy.Ci droty splc nie 8U ohnute potreby tch vymemme. • Zlozimes(rCiastl<y podla navodu. poskodene 3.hlavovej zostavy a vse tky casri vyi'is time . !i:l'"ty je narazeny alebo hie je a zadneho naboja. rozpletene alebo pokriirene Janka.edneho . prtpadrteejopotrebovane zapuzdrene loziska. • PIMte.Rozoberierne • Vymerume ich vymemme a namazeme. nanrazeme. skentrolujernespravnestfunkcie a podfapotreby nastavime.i centrovanie. PWJi:E • Vymenfme praskn u fe tela pedalov .ko1ieska-" refaz. i oporrebovane zapuzdrene loziska (ak maju.a namazeme gu:fUky. • Brzdy zlo~fme nasp".funguje: bez o:Jei.na.p.sklljetr)e rtlm a. NABOr~ KOU!JS • Rozlofirne loZiskii. Niektore suciastky. Skontrolujeme. f0 ~as ri. Potom retaz vystlslme a namazerne v. • bemontujeme sedadlo.Predne a zadne brzdy rozmoruujeme it "yciSthxV'.stredoee] oske.emebtzdo"e~apy. pro blemov.potreby vymenfme a namazeme. d'alMmesiac btzd.Vacsina tychto ukonov sa vsak mozeurobits pornocou jednoducheho naradia. Porum vyskusarne chod. ako s)i utlahnute kluky. • Skontrolujeme.nutne.1<01 ieska. • Podlapotreby vyrnenlme brzdova klMiky. I' LANKA • Nahradtms poSko.a. Vymenlme . nechame kolesa odbome vycentrovat.Skontrolujeme.opotrebovany vod iaci a narmad ko tu~ik.DI. aby sa lanka neposkodzovali a jemne nastavlme lanka pomocou SrrtEDOllAZ05TA VA • S tredovuzos tavu row berieme. podla Vymenime nastavovacjch sknttiek. '.tzn. ci nie su rurky ohnute _ alebo inaksie vrozpustudle.enll'Mu kOliesj: . vycistfme vsetky casti. Rocnu udrzbu je dobre napriklad rozdelif do jednotlivych mesiacov .podfa. vymerume.hodnyli1 mazadlom.me.. • Ak je to. Vymentrne.su nadmemeopotrebovane alebo poskodene vymenfrne. .as. Podla • Utiahneme koncove nabojov kolies. zdemontcjemeju a namazeme. ktore bolrcasto cpravovane alebo siiriedke.

rreba diem podloztf nejak}'mtenkym materialom: kuskorn kartonu. aby napfnaci kat-lie ria vvstretom ramene napmal refaz . vyl:ierlumc i sedadloa ideme v stoji. Sme naceste a zrazu sa bez akehokolvek varovania pokazt dolezita suciastka.\ ~l'dadLa nii' nezostalo alebo nl"I~ moine ho opravir. prestrtfme drotom alebo kusom dreva. aka si pomocf pri nepredvidanej udalosti je nekonecny. ale oska \7y drzi't mOZ:eliie ho nastavi i Ked'stratlme spojku retaze. nasadime retaz na prostredny prevodnfk.casfhlavovej zostavy. Vyzaduje iba trochu predstavivo.. To lE TEN . .Rovnako mo>:eme pouzif pasku na stiahnutie. . tenkymi prnZriymi prutikrrii. . navlecieme kus vhodnej rtirky nazvysny pallyr a pripevnfrne paskriu.riesenie mdze by! blizsie..alebo i. BEiNA UDRZBA NUDZOVE OPRA VY N A CESTE . • PRETRHNUTE SPOJOV AClE LANKO BRZDY Ked"sa nam rozpl elie alebo pretr hne spojovacieIankobrzdy. ale pomoze nam to aspoft trochu.om otame ich lntleou a previazeme.alebo sveter a priviazerne knskorn !lmCii:ky. Ak nam ~. Cez vii(~iu dieru v plasti sa mM:e vytlacifna povrch i nafukana dusa.si. Potomvloznnespaf dusu a nah usnme] u. lfstfrn.. ako. • DO~A. 11~ m zo sedadla zos tanu iba ~. v Ak je pcskodene-uchytenie a vedenie Janka vovladacej packea lankcvcd vyskakuje.myslfme a pomerne jednoduche. narnotame eliisticku alebo izolac1111paS. odstranime lanka ill cely mechanizmus arucne .l'llASRNUTE SEDADLO III._SNE ZAPLATY Moderne rlMt'" maju tenke sjeny. bahnitymterenom alebo vodnym tokom chrarume 10iisM tyro. mozeme ide nahradit. ...sti: vacsina zavad sa da opravif improvizaciou s vecami. na viazeme kus dreva na klinec.NAImADA DUSE KaZcly cyklista by mal matpumpu. • ZAPLATANY 'PEDAL . ze ju nername prave vtedy ked' ju naiviac potrebujeme. ale vadinou zistime. • PNEUMA TlKY Ak sme si zabudli supravu na lepenie alebo zaplata nedrzi.Aby k tomu nedoslo. :.a poskodene mies to omotame knskomizolacnej pasky.82.• 8J Nudzove opravy na ceste MOMENT. m6ieme menst defekropravit nasledovne: dusu opatrne vyberieme z: ploiSia. pornocou ktorejupevrume su'. Ak sa otvorom d. ..Aha vam zni~l pedal. do pneurfiatiky.KU okolo lankovodu tak.PRETRHUTA REtAZ •. Zoznam dobrych napadov.. Ak sme na horskom bicykli d'aleko od civilizacie. alebo tie ~asti lanka. • BRZDOV A pACKA Ked' sanarrrzlomi brzdova paCk a. ktoreho sakatdy cyklista obava. 1 . • LOZISKA HLAVY I'd jazde.v d'alSej"jazde. je to situacia velrni neprjjemna.iaslku.I '" l -~ • POSKODENIE SEDADLA Ak narn na ceste dosluzila vypchavka sedadla. starou dusou aleboi obalomod zuvacky. namotaroe okolo ssdadlakoselu.ink!ivetiticku alebo dr6t a previazerne paskou alebo pruzkom oska zlonu.---.i kuskom pevnej SHUrY_ • PORUI'REHADZOVACA Pri poskodeni rnA prehadzovaca dame re taz na prostredne koliesko a pTehadzovac zviazeme snurkou tak. V n~jhor§om prfpadeplasr vypchame travou. Dusupotom vlozfme spar. te navlecieme knsok duse cez hornu a dohur. ktore rname po ruke . ktorenie sn kryte v lankovode.. Skusime by! trochu vynaliezavf . latky. abydrzal v uchyteni.VY Aky ~a1'Unerii~ .. Asi po pol hcdine budems musief opravu opakovat.. I I • ]'REDNY PREHADZOV At Ked' sa rozlomi.starymi novinami.

dlhsiu casc pouzfvame ako nasadu kfL\~~. QrM VA LANIEK Roztrhnutc lanka rn6ieme ruidzovo spojif tak. bez ktorehb by S\I Ziad_riycyklista nemal vybrat na cestu do terenu. ak chceme zatahovat.84 • BEZNA UDRZBA NUOZDVE OF'HAVYNA CESTE . Z dreva !}l6teme vyre. mozsme skusif iny postup. Napr. ktore rna od . (Pouzitefnyje drot z ramienka vesiaka na ~aty_) Retazpresunieme na koliesko. 1<tory je pmzny a moze drzaf nastavenu polohu.o strom. Drevena UpBVhovacia skrulka kluky musl by! zhotovena 0 trochu viii:ilia. Drot zasunierne do prazdneho otvoru a potom clankyretaze provizorne spojif kuskom ho. Na raf zatladme talc silno. Pasky mozeme vozi t na r6znych castiarh bicykla . staruplechovleu.. tak.. zeponed. na tyCkll. OSMl(~KA Po kohzii alebo naraze m6ie bid:l cyklista skoncifs deformovanym kolesom. mozerne drotu. ak chceme povolovat.Ictorou chceme pootoci(. DREVRNA SKRUTKA P(miijeme vreckovynoz. Ak lanka nemozerne priv lazar. ked'praskne objfmka. Pouiijeme na to kusok tvrdeho dreva. Centrovacim krucom utiahnerne volne spice.v okolf najdeme. .ai:ne presah na kazdej strane asi 2. Ze ho vyrovnarneaspon tak. Ak nell1~me Cfm centrovat. blvor ncrupevnenlekmko DR6T AKO NIT RETAZE Ked.inej suciastky. ze lanka priviazeme na Kosik 'frase na rame alebo na iny vhodny predmet.zavadu napravtme tak. zlozfrne pneumatiku a spice nastaviskrutkovacom. priviazeme. PLASTICKE sf AHOV ACIE PASKY Vzdyje dobre so sebou vozif niekolko obzvlasf ku pevneniu niektorych cash k r<imu v prfpade.napr. aby presielmedzi vidlicou abrzdami.odstrihnerne tak. lebo imic by mohol drdt uviaznuf v priestore medzi kolieskarni. a obrarene. me tie: . Kratsiu cast dosticky oprieme 0 maticu a druhu . 5u vefmi pevne a uzitocne.kusoksnurky alebodrotu kplochej do§bcke. zekoleso vyberieme a uchoplrne do ruk tak.came v srnere hodinovych 1"ln>iiCiek. k opore nosira alebo zastrcene do sta hovactch pasok. susednych l:l(ljva~M odstup.ota. ze konce naviazeme na nejaky predmet.aby sa koleso co najviac vyrovnalo.obycajne Ii rvare Z€mia- koveho lupienka. ale mala by ntis do_viezfai domov. Sruirku ovinierne okolomatice alebo. Spodok pridrztmena zemi nohou. ktore. napr. 6alej potom pokracujerne pomaly a opatrveJ'mi pomaly. Hlsok pevnej han dry alebo podrazky. aby vnutorny zavit stredovejosky mohol v drew vyre~af zavit ria zaskrutkovanie.7-<1f nahrad II za skrutky'alebo iue sMiilstky.85 IMPROVIZACNY KEOC Aby sme nudzovo nahradili kf0<::. prtpevnene k sedadlu. preroze Sa pretrhlo prlliil bhzko ov ladace] paky. Turo. aby najviac zahnutecasti rafu boli hore a dole.~-cm Konce drotu potom zahnenrepozdlz refaze dozadu voci pohybu retaze a pritiahneme ich paskou. slip alebo inu pevnu oporu. Takll nahrada skrutky drif lepsie.nam spadne reraza srratime nit. alebo sa strati upevnovacia shu tka. stlpika sedadla. Koleso oprieme. Drevena skrutka ma samozrejme nizsiu pevnost.

. aby tietovzdialenostiboli rovnake. Rozdiel had 3 nun medzi oboma stranami nazna- rame spojky . takie bicykel to1'ko netrpi. Skusenf jazdti tlmia narazy rukarni a nohami. Nemusime si nutne vsimnuf kazde poskodenie nateru. obzvlas! IIkrokovych svsternov. ale to. aby sa nerozsirovali d'alej.alebo sa zachytil 0 vyplet kolesa (v dosledku zleho nastavenia prlecneho pohybu . ze sa bicykel neda dobre riadit. upevrume dlhu strunu na hroty zadnej vidlicea vpredu jedenkrar otoctme okolo Tilly hlavy a potom ju natiahneme k druhemu hrotu zadnej vidlice. ak ram je inak celkom v poriadku. kym ich skontroluje odbornik. Aby sme skontrolovali vyrovnanie ramu. Skontrolujeme. ak SIl na praskliny na povrchu mozu na tvrdo zvarat. aspen dovtedy.NAROCNOM TERENE Skoky a <falsie akrobaticke kusky. Hlinik vyzadujena jeho zvaranie odbormka. 46).je vsak velrni zriedkava. To mote vawe narusifzmsnu prevodov. Avsak opakovana jazda bez vacsiny vyrobcov nechcu takto vzniknute poruchy ~. 6 rue su INE POSKODENIA JAZDA V. BEZNA UDRZHA POSKODENIE RAMU • 87 Poskodenie faIDU K PoSKODENIU RAMU BrCYKLAmoze dojst' bud' v dosledku narazu alebo jednoducho z unavy materialu opotrebovanim alebo kombinaciou oboeh. Vsetkym poskodeniam ramu venujeme teda pozornost. Poruchy ramu. alebo spojky ramu. pretoze opakovane ohrievanie povodne tepeIne spracovanej strulsrury sp6sobuje narusenie skladby kovu. ze ram nie je v poriadku. ze prehadzovadnarazil do zeme. je nepochybnymznamerum. OHNu-rY ZAVES PREHADZOV ACA Tato porucha moZe by( sposobena tym. aby sme ho nechali . vezmeme doodbornej cyklistickej dielne. a preta je dolezite pravidelne kontrolovat. sa [edina porucha.by sme rnali nechat ihned opravif. Mensie U"\ozujednotlivo vymiei\at. ale seriove bicykle maju povolenu odchylku do 3 nun.vyrnenit. ale naraz sa preniesol na hornu a dolnu rtiru. svoju dan na rame a zaruky tychto skusenosti si vezme cujevylmutie ramu. ktore vyvadza koleso zo stopy. potencialne poskodzuju ram. ktore sa deformovali. ohnute vidlice alebo prasknute zvary rurok. Pri zobrazenom rame relanvne pevne vidlice odolali. Ci je struna napnuta. Presknsame. Najfahsie sa opravuju ocelove ramy. pretoze sa rilly daju vybrat a. ~oby mohlo byfnebezpefue.NARAZ Vazny celny naraz nemusi vobec ohnuf prednu vidlicu. Bicykel vyrovnat.86. Kazda takato oprava vsakvyzaduje specializovane dielenske vybavenie.po:zri str. Ocelove rury sa KONTROLA RAMU Ob{azmi ovladatelnosr brcykla byva c:asto sposobena ohnutun ramu. Niektore hlinfkove ramy maju vymenne zsvesy r~r. Pravitkom zrneriame vzdialenost na oboch stranach od sedadlovej rury Idealne by bolo. PRASKLINA RAMU Praskliny ramu maju rendenciu vyskytovaf sa naima okolo ramovych spojov a bj'lvaju dosledkom staroby ramu alebo nerovnomerneho ohrevu pri jeho vyrobe. Niektore zdanlivo mensie poskodenia mozu vie sf neskor k daleko zavaznejsej poruche. [e zlomenie ramu . Lepene hlirukove ramy sa tiez Iahko upravuju na rozdiel od zvaranych. Tento drub poskodenia nie je neopraviteIny. StreOOVQ SpojkO CELNY. ktora by mohla sposobit vazne poranenie. Mnohe poskodenia vznikaju z opakovaneho namahania. Ocelove ramy maze odborruk bezne. ci nedoslo k poskodeniu.vratit spar do povodnehc tvaru. Strhnute zavity v stredovej rure sa tiez m6zu znova vyrezat v odbornej dielni. ktore umoziiuje [azda na horskom bicy kli. ale vyplaca saiba vtedy.

24-25 ·66-67 .\iahnufkfU'1$6v" skrutky ..>ti(brzciove klatiky alebo (M • Vymenit'brzdove klariky • Orra".Predn~ vidlice je ohnuta • Zhi stopa kol esa • Nasta vit..rmta Drltnutie pri sliapanf na pedale . Musime pocu va it hladaf a skumat neobvykle zvuky a musfme hladat prfCinu ich vzniku. brzdove paky • Brzdove klatiky (rlif) su mastne.6-49 • Nemazaranastavlt • 44--45 alebo vymenit lanka • 'Nastavif indexovanie s prtslus.:i S a lebo v lhke _ Brzdoveklatikysu Ie opo tre OOvane . Tento supis l:JYnarn mal pomocf pri hladaruprfciny poruchy nasho bicykla. Zu by prevodufka sir ohnure alebo zlomene • PO!'u~er".Pr.25 • Nekomparibilna retaz (prevodruk.51 .I<ov .'e(aze prj brzdem • Vy:rojr[i~ni.' Vyrfj.y pohyb.klankov • Pritiahnuf upevitovacie Relazkfze • Retaz je 01'0 tre bovana • Stuhnu ty clanok retaze • Zuby.nabojoch • ~ozcentrovane_ ko!es~· • Hlavova zostavasazadrhava "Cvaka. Nastevif loztska v. vlhk~ alebo nec.alebe f. akoho vyladit.Jl8' BE:?: NA OD~ZBi\. • Zapadka (pozri Slovrucek] zakli.StUhi1Ury • v}. • NasbviHoii$kii pedalov refaze • Nasta:vicvoditl\a Brzdv nepracuju 6i. volnobeznekolieska "arelaz • Poradte sa v odbome] predajni 'ale bo dielni .Vyci.L.ufspiijovacie shutky .• 48'-49 n1m ozubenym kolieskom • 50-51/ • Naruadi' spraynym typom v olnobe:z1:.sla • Vymenlf 1'1£( • Vymenir' d'u~u Nedokonale prevodov zaradovanie cas. Qo.st4 -zvclnobeznych koliesck alebo z prevodnikov Refaz vyskakujc • Prevodnik je uVOrrieny • Krivy prevodnfk • Narusene nastavenie priee' ne ho pohy bu prehadzovaca •. rozhybaf alebo vymenit' • Vymenif:Preyt>dhik. VyCisll.a volne .40-43 -40-43 . 2':ianok si • Vvmeni!refaz namazat...a namazaf kotuce • UJlirhri...prehadzovaca .52' oska stredovej zostevy.(nasta vil). • Pedla-moznosti vyrovnaf • Nastavif alebo vymenif .' PIM.40--43 ciiuwk .tveniic n. tym viaeejsi budeme uvedomovaf technicky stav nasho bicykla. Vsetky bicykle pri jazde rozpravaju stalou melodiou sumu.11af zubv alebo ·52-53 .M pedalov pI)lis utiahnute • Reta z poskodzuje prehadzovace • lCo. nadmerne opotrebov an" . Nauctme sa.riadenia PRIZNAK Ob(llzne riadenie PRAVDEPODOBNA RIBSENIE STRANi\.kcliesok '.62-63/ 66-67 .edaia· .'NAMIO<YM predlzenjm nasho tela.:pst~-W)J • Nasiavif streciovii zostavu • Nastavif osku loziska pedalov • N"mazata rpihy.e 13fzdalebo nas ti.-Vi f hi ii"ov6 .?~i(.a pritiahnu ( hlavovu zostavu • V.Vymerijt. .Upravi(tlak pneum"tlk • Qdpilifpresahuj1:ku • Odstranif ostry predmet z piJ.) .34-35 prehadzovaca • Lanka prehadzovacov zadrhivajL' (su vyfahan".e nastavene 4. Skont'ffilova{ nastavenie sto py a nedra t vyrovnat nim ·6()"':61 Koleso mavolu • Uvotnene loziska 'Y nabojoch .Oska loziska pedalov uvolnena .br3dove klMil<y a.bafrefaz ·64-65 io 32-33 • 6Q--61 RIBSENIE STRANA .kIatWy '. MOZNE rORUCI-IY A lCH ODSTRANOVANIE ·89 Moine poruchy a ich odstrariovanie JE D'i.raf .ve" zvukv pri sliaparu • 'Oska stredovej zostavy uvolnena . Nepresne nastavenie indexovaneho manenia prevodov "nechodi" .Uvolnene brzdove ramena skrutky Caste prepichnutia • Prflis nizky rlak -v pneumatikach • Dr6t spicepresaheje do rafu • PIaU po. BICYKEL PRIZNAK Klepa nie-a chv enie PRAVDEPODOBNA P RICIN A • Porucha v nastaveru bl'~i\ • Uvolriena predna vidlica.IieM • Z1. ktore vytvaraju typicky celok.mm:a. vymenir VOI'J.55 41-43 ifymeni.55 .nastavenie brzd • Brzdove pAky Sa priocn.34-35 .inne nev rncajti.hrzdove • Nanfiarne rafu alebo jeho rozcentrovanie • Uvclnenie upevnovacej skrutky brzd • Loziska stredovej zostavy priM utialmut'. PRiONA • Hlavovazosrava je uvolriena alebo sruhnuta . ~y brzd SU opotre• Brzd 0 ve lankasa bovane • Vyllisti't'. nevhodny pre dany raf nutrnebol skorarelovany • Opo trebovarw d ezen . cvakania a sycania. vorl1o.clhltroval'Kolesa • N asl. .34~35 .. a aka shim komurukovat. .erua brzdovych zosravu klatikov • Uvofnena kluka • Oli.<l.tAkprob~em pi'efrva va.1oh!'iku .tMe prehadzovaca su Iipina ve (zadr Mvajti) • Na$tavi(lDiisk<l.1 ria tQi'errie brzdovych.~aje s fa ra alebo chy bna ..io<.53.52-53 ·66-67 _ 40-43 • Utiahnut hlavovu • Vyoentrovaniekolesa aI ebo od bOI:i1a oprava • Dotiahnutieskrutky • Vy6Sti t .• Nastavif brzdy • N itsta vi. prevodruka alebo volriobeznych.dlicu~bi<wkel ne:cha i odborne vywvria_.poslednom prepieh• D u. su rozstrapkane alebo inak poskodene • KI at.46. eim viae jazdtme.Nespra vne na ~oc_enie brzdovych kMti.Vymerllt osku . namazat alebo vymenif lanka .beine kolieska) .f-p'revodnik nepohybuj ti Brzdypri pouzitf plskaj''( a vfzgaj(J • Brroove klali ky (!ill) sti ne. pokial' je vsetko v poriadku.

. zostavy: nastavenie prehadzovaca. ktory spaja vlastnosti horskeho. Velkost predstavca urcuje predozadnu Krufiaci moment Sila alebo energia. • ~ J .ichdruhuje 95az 130 otacok/min. rozstrapkavaniu pri styku s lankovym vodftkom privarenym na rame. hnacom. J e UJ~eM ich smeru. ako spajane kovy. Prevodovy pomer Zmena velkosti sily alebo pracev hnace] casti syst€mu k velkosti sily 00 . Aby system pracoval spolahlivo. ofai'af v srnere hodinovych.obtekanie . ocelovych rur s pouzitnn nezeleznych zliatin. . ai 85 oITii'okj min .aby prenasal hnaciu.9O. packach menicov prevcdov. prehadzuje retaz medzi prevodnfkmi (stredove ozubene kolesa). Predny prehadzovat prevbdov'(obvykle Mechanizmus menenia ovladany lankorru. ktory preraduje stu pne zosta vy unas a~ ov vnutri na boja zadneho kolesa. here brzdfkoleso v naboji.hodnota je 55 pretehrske disciphny podla.ramu. u horskych 'bicyklov byva sklonena dozadu.11.Cefust Cel'us( pozn. .ruciciek alebo proti I Indexovany system Lankom ovladany krokovysposcb zmeny prevodov. Kovovyalebo tvrdo-plastovv nosruk s gumovou alebo plastovou trecou plcchcu.OVNICEK SLOVNICEK ·91 Slovrucek A Aerodynamicky odpor Odpor vzduchu proti pohybu nejakeho telesajekombinaciou a) tlakovehoodporu . v ktorej sa otaca krk prednej vi dl ice (predna vidlica) v Ioziskach hlavovej zostavy.je riaditelnost bicykla.Uchytna dosticka Prehadzovae pozri Zadny prehadzovsc alebo Predny prehadzovac. prehadzovaci alebo preradovaci. ktorym. Prevod System mechanickeho prenosu energie od operatora (cykliMu) na krutiaci moment na Cel'tls(pva brzda Sklada sa z dvoch oto61y. cestneho a turistickeho bicykla: rayne riadidla. .. Optimalna Frekvencia sliapania ukazovateli ovladacej pacley. Hlavova zostava je urniestnena medzi KI'uka Paka spajajuca pedal. Nastavovacie skrutky su F Rychlost sliaparua merana poctorn otacok za rninutu. Uhol hlavovej rurv ovplyvi'l1.rafe. na ktore sa upevnuju osky kolies bicykla. v ktorom prevod stihlasi s indexom vyznacenym na Nastavovacia skrutka Dutaskrutka vtvare valca.ktora spolu s brzdnym povrchom rafu kolesa p6sobia prizastavovant bicvkla Bubnova brzda pozri Brzd a v naboji Horna rura Rota spaiajuca hlavu so sedlovou rurou. p Fajkovame Proces spajania dvochkusov B eelustfbrzdy na.l.sa brzdove klatiky prit!<icajti.noh je nelinearny. ktore rnaju nlZsf raviaci bod.cdpor zo z6ny podtlaku za relesom: b) trecieho odporu . pedale KYuk0vY prevod opisuju kruhy. ktorou prechadza lanko.silu. cel'usfove brzdy obvyk Ie S centralnym tahom. Pohyb. bubnova) Zariadenie. prevodnik o Odpor pozri Aerodynamtcky od por a stredovu osku.bicykel.SL.cez paky ovladane nohami.lozisko Nipl dr6tu Podlhovasra rna ticka. ako napr. PrJ utahovanf sa pouzivaju centrovaciekluce (cenjrakluce). ktora rna na konri lankovodu zamedzif jeho vzduchu po povrchu teresa. okrem bicykla. v ktorych sa otacakrk prednejvidlice.tjne vodorovna. N k jemnernu nastavovaniu laniek. ltd rozdiel od hornym a spodnym koncom hlavovej r(ny: Obsahujeloziska. H Hlavova nita Rura. Technicky vzate je i bkykelHPV. mosadz.kolese vytvarajiicipohyb cyklista. Predstavee Spaja riadidla polohu s krkorn prednej riadidiel. Praktickysa tentonazov 'pouzfva iba preakekclvek ine vozidlo s Iudskyrn pohonom. Napina dr6! vo vztahu 1< rafu kolesa. na rarkolesa.ch ramien sjednym otocnym «apo). System zostrojeny rak.ktory Kombinovany bicykel Nazov pouZity pre bicykel.rlo ktorej sa skrutkuju konce drotov (spicov). zosilnene a kolesa sviacucelovymiplastrai. niekedy: toCivy moment.Human PowerVehicle Vozidlo s Iudskyrn pohonom.ktora sposobuie otacanie. HPV . vidlicev rame hlavy. aby cyklistovi poskyrla viacej priestoru. Preradovac Mechanizmus menenia prevudov (obvykle ovladany lankom). U prerekarskych bicyklov byva ·obyc. na nich supacky bfzd aprehadzovacov. Koncovka lankovndu Suciastka z kovu.Pre to K Kaliber'Hrubka alebo priemer. moZe sa . striebro. Brzdovy klatik Brzda v aaboji (tzv. vyzadujepresne umiestnene na brzdovvch packach. Zatiahnunm na brzdove lanko vyvolava kliesrovity zvieraci pohyb. • •••• •• .Hroty vidlice Zavesyna predne] a zadnej vidlici. Kazetove L()ziSko pozri Zapuzdrene. Kufor pozri Uchylna dostrcka .

lanka na obe brzdove vyrov. I 111 icnka. Zostava rarnovych ruruk. niekedy i so zarezmi pre zvysenie trerua (klinovy remen) na prenos krutiaceho mornentu. Priecny pohyb Nazov oznacujuci rozsah kolrno na rovinu bicykla. v ktorej sa nachadzajedna alebo. ale menej ucinny a drahsi nez refazovy prenos. Refazovy subor . M6Zu sa pouzir v stredovej zostave. pumpy a pod. radiacich pacok na spodnej TW'e. krore presne spajaju.plaste dotykaju zeme.napr. ie. 54 em).:zvaCSujlt plochu spoja a prispievaju k rozlozeniu sil v rame.nosicov tasiek na vidliciach.pohybe cvakavyrni zvukmi. Pri zatiahnuti lanka brzdy sa tato sila rovnomerne r0210zi prithicaj(1 brzdove klatiky na I'Mkolesa.6 az 111. u Uchyty. kde sa. Kazetysu jednorazove a nepotrebuju ziadnu udrzbu.navanie stopy Vzajomne vyrovnavanie predneho a zadneho kolesa bicyklu do zakrytu. ktore sa meraju 'if milimetroch aj pri horskych bicykloch. podrazke topanky.znacka " .Strbcr vsetkych rurok.. Spojky ramu (mufny) Tvarovane objimky. ked)' sa kovove rury zohreju az na bod tavenia a potom sa spajaju dohromady. Zapuzdrene loztsko [kazetove lczisko} Uzavreta jednotka obsahujuca uzavrete gnr6&ovealebo valcekove loziska. ale najrna zosilnuju spojenie tym. Remenovy prenos Pas rernena vyuzivajuci trenie.hrotov vidlice od osi hlavovej niry).viac suN~tok obycajne vo vztahu k osiarn otacarua. ktory prehadzuje refaz medzi ozubenymi kolieskami votnobezky na zadnom kolese.7 em (38 ai 44").koleso alebo sedadlosadvojitym pohybom Iahko a rychlo montuju a demontuju. ktora je pripsvnena 11a. V6Ya. vyi'nell<y Pevne montazne body na rame bicykla pre pnpcvnenie dalsfch sLtcastf.casti bicykla. ukotvene. z Zadny prehadzovac Mechanizmus menerua prevodov (vacsinoll ovladany lankom). v Vodttko lanka Navarene alebo priskrutkovane ocko alebo zliabok k ramu bicykla. Cisty. Cim val'S] je ohyb. Razvor Vzd ialenosf medzi osami kolies bicykla alebo miestami. J e to mala do§ticka z kOVL1 alebo plastu. v oboclr ramienkach brzdys centralnym tahom. Uchyti~ do sticka . ze upinane. Neziaducemu vplyvu oxidaeieje zamedzene inertnym plynom. Kratsia stopa znamena menej citlive ovladanie.ktorych sa vkladaju hlavicky 5pic. ktore uchytenych k ramu. . do. ie sa horske bicykla meraju v palcovej sustave (palec . nadbytocna v6YaNazov pouzivany pre vvjadrenie uvolneniav loziskovych zostavach. kde prechadzaju pozdlz rur a zabranuju volnemu pohybu lankovodu pri zatiahnutf lanka.92· SLOVNICEK SLOVNjCEK • 93 alebo prace v hnanej casti systemu. rurky do vzajornnej polohy. S razvororn suvist stopa (vzdialenost medzi bodorn doty ku prednej pneumatiky so zemou a bcdom. Pri bicykli: 1 ohicka prevodnfka so 48 zubami sposobr 4 atacky kolieska s 12 zubami (prevodovy pomer je 4:1). kde je IIlo. 'ktore vedie lanka v miestach. Vynimky z toho tvoria klukv. hare vytvaraju ram bicykla. na ktorej su namontovane kl'uky). aby mohli byf zavarene alebo zlepene. Zvaranie v ochrannej atmosfere Typ zvaracieho procesu. pohybu ale lepsiu stabilitu a drzanie srneru jazdy (stopy bicykla) Rychl oupmacia packa Pouzfva sa namiesto koncovej matice kolesa alebosedadla tak. Spojky posobia dekorattvne.ena stredova zostava (nastavitelne ~l rcdove loziska alebo zapuzdrene loZiska " oska. Spojovacie lanko spaia ohe ramienka a (all lanka je sustredeny do strmeiia. takze obe ramienka sucasne sa otacaju v capoch sa z dvoch s Spodna rdra Rura spajajLlca hlavovu rum v uzle stredovej rtirky so sedlovou rurou a retazovou podperou (cast' zadnej vidlice). Lanko prechadza strmenorn. 1"imocouspojovacieho 1'. Spojovacie Ianko Kratkc lanko. ramienkovych brzd. riabojoch kolies a pedaloch. z oboch stran naboja kolesa S otvonni. Priecny pohyb prehazovaca sa vymedzuje nastavovacfrni skrutkami.cas! systernu prevodu. Prfruba Kruhova obruba. kosfka na flasu s VOdOLI. ktory je stale usmerfiovany na zvarovany spoj.2. kde predlzena oska hla vovej rurky pretne rovinu zerne a ohybvidlice (vzdialeuost. charakrerizovaneho pri otacavol11.cel'us((kufor) Vystupok preuchytenie cyl<listickej topanky do naslapnehopedala. R Ramienkova brzda Sklada oddelenych rarnien. vychadzajuca SITedova rurka Cas~ramu bicykla. tym krarsia je stopa. cestne 'a turisticke vsustave metrickej. UrOZORNENIE Cy klisticke kon vencie urcuju. na ktorornje ukotvenc lanka brzdy. Puzdro Uzavreta objimka alebo rurka.r. Pri beznych bicykloch byva v rozsahu 96. Spolocnv nazov pre kluky a ozubene kolieska ria strede i vzadu.

90-91 ramenove 21. 52.86. 41-43 p pasrorky pozri volnobezky pedalelf demontaz S? kontrola66 loziska 58.80 ventilky 34 .3 . 34-37 dezen34 duse 29.trcl<ovykYuc 17 nlple drat 92-93 nosice 75 I urdzove opravy 82-85 rutovac 17. 80 . pretekarske bicykle 13. 81 N II L lanka brzdy 20. 50-51. 91.93 ruidzove opravy 85 rafiky 28. 25.. 76 udrzba 78. 92 c cestovne prfslusenstvo cy kloturistika 75 75 M mazanie 69. 81 zuhy52 priecny pohyb 93 prilby 74. 93 centrovanie 31. 73 mozne poruchy 88. udrzba 79. 90 lekarnicka 74 Ioziska 58-67 hlavcvazostava 59~61.77. 53. n:astavenie stopy 32. 51.80 galusky36 hladke34 konrrola pred [azdou 76.92 kazetova 62.32. 32-33 deformovany 85 loziska nabojov 59.. 27.75. 93 udrzba 25. 15 prevodruky 38-39. 87. 28 cistenie 69 Nimbus (viacucetovy pl<iilt)34 nudzove opravy 82-83 tlak 77 udrzba 78.83 iidrzba 78. 21.90 B H hlavova rora 60 poskodenie 88 hlavova zostava 91 loziska 59.22-23. 79.83 kontrola pred jazdou 77 mazanie73 naboje kolies 59.cky prehadzovaca 44.83 brzdove klatiky 24-25. mufna 10. 80 v6fa89 refaze 39.77.61.90 ..prehadzovac 38.89 .18 .91 zaves87 predstavec 15. 80 vedenie lanka 44.91 l1dtzb~ 81 79. 77 utiahnutie 52 vzdialenosfSI kombinovane bicykle 8-9. 66-67 stredova zostava 58.. alternatrvne systemy prenosu 56-87 automatizovane 57 indexovane systemy 89 lanka 44-45. 84 lankovody 44 kontrola pred jazdou 76 mazanie73 prevody 44-45.22-23.40-43 kontrola pred jazdou 77 mazan. 77. 92 mazanie73 prehadzovac 38.92 problemy s vymenou prevodov horskych bicyklov 53 Shimano S11 system 51 trojrychlostny Starmey Archer 39.40.. vzorky dezenu 34 prasklina ramu 87 predna vidlica 11 geometria 11}-11. 83 nastavenie 60-61 rocna 6ddba 61 udrzba 79.78.93 . 81 vymena66 plaste 29. 45.81 horske bicykle 10-13.34-37.91 ramienkove 23 spojovacie lanko 83. 72-73 maznickv 69. 75 92 R rafiky pozri kolesa ramy 10-11 razvor sl razvor kolesa 11. 30-33.SlO anatomia bicykla 8. 48-49.26.. lanka 20.naboj 56. 21 77. 46-47. 93 nrlr. 48-49.92 kontrola 47. 86 poskodenie 86-87 prasknutie 87 rurkyll.. 83.75 kontrola pred jazdou 76 konstrukcia a materialy 10~l1. 63 nastavovacia 62 loziska 58. zadny. 65. 66-67 miSfapne pedale 67 nudzove opravy 82 obojstranne pedale 67 prachovka67 stiahnutie 66 udrzba 67.92 zapuzdrena (kazetova) 63.ie72 n81 . 76 spice 28.87 bema iidrzba 68-89 mesacna 78-79 roena80-81 brzdy20~27 brzdova pileka 15. 23. 91 horske bicykle 53 koritrola pred jazdou 77 prevodnik Biopace 50 prevodove pomery 55 Shimano HyperDrive 53 skrutky53 . 64-65. 15.90 aerodynamickv wadI.1bo Jt! po~ri ko Iesa nriradie 16-19 ccstovQe74 ~pecialneJ8 univerzalne 19 I iastavenie spravnej stopy "~2.. 31.64-65 pedale 58.11 sposoby umyvania 71}-71 F tlasa na pitie 75 frekvencia 99 koncovka lankovodu 91 kontrola 74-77 sedenia 12-13 predjazdou 76-77 terenu87 1'ljmova87 H(flhovacia 62-63 IhJrzba 79.. 26.92 prevodove pomeq 55. 78. 63 caplkovy k!ile 17.63 v6fa64. 44.86. 83 mechanizmus zadneho naboja 56-57 pa.94 • REGISTER REGISTER·95 Register A aerodynamicky odpor 30. improvizovane 84 kfuky:38-39.92 nastavenie 25-27. 91 prevody38.50-53. 77 K kefa na volnobezku 71 kliestena strihanie lankovodu 17 krucna poistne matice hlavovej zostavy 60 kruce17.8. 44 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 nudzove opravy 82-83 ohnuty zaves prehazovaca 87 predny prehadzovac 39. 62-'63. 91 kontrola S? kontrola pred [azdou 7'7 prachovka 62 skrutky 62. 51.

92 vjber typu a velkos+i bicykla 12-15 vyrnenne nastrckove kril~e 19 s sedJa13. 93 ~pice pozri kolesa T Twike57 . 93 sedlova 10 spodna 91 u uruverzalny kfUC19 . 54-55 dernontaz 55. 13. 57.63 stojany 16.15 nirky hlavova 60. 43 ..80 uprava dfzky 43 riadidla 13. 65 kontrola pred jazdou 77 mazanie72 pastorky 54 vozidla pohariane ludskou silou 57. 19~33 stolny zverak 18 meranie opotrebenia 40 montaz a demontaz 41-43 nudzov€ opravy 82. 84 prasknutieAO pripojenie trna 43 Shimano HyperOrive 40. 77 predstavca 77 prevodruka 53 sfahovak 18.horna 10.55 kf(lk17. 91 . univerzalny krill" Cool 19 v vanicka na refaze 71 volnobezky 38. typy40 udrzba 78.14 kontrola pred jazdou 77 nudzove opravy 82~83 sedlovka sliapade'pahany 56. 18.96 • REGISTER REGISTER (pokracovanie) kcntrola pred jazdou 77 mazanie73 skrutka predstavca 77 skrutkv brzdovych klatikov 77 improvizovans 85 klukove 62.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful