Martin Homza a Naa Rcov

K vvinu slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

Kapitoly k zkladom slovenskej historiografie

Uebn texty

Bratislava 2010

Martin Homza a Naa Rcov K vvinu slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

Bratislava 2010

Recenzenti: Prof. PhDr. Jozef Baurk, CSc. Prof. PhDr. Jn Lukaka, CSc.

1. vydanie Martin Homza a Naa Rcov, 2010 Vydavatestvo Stimul, Bratislava, 2010 ISBN 978-80-8127-003-1 EAN 9788081270031

Obsah
Martin Homza vod Kapitola 1 Niekoko tz k poiatkom slovenskho etnika Kapitola 2 Ideov koncepty Pribinovcov na zklade spisu O obrten Bavorov a Korutncov Kapitola 3 Svt Metod a jeho prvne pokusy o obhjenie Cyrilo-metodskej misie v Karpatskej kotline Kapitola 4 Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda. Kapitola 5 K vvinu Svtotefanskej a idey v Uhorskom krovstve na zklade Uhorsko-poskej kroniky Kapitola 6 K vvinu a Svtoladislavovskej idey v Uhorskom krovstve na zklade Uhorsko-poskej kroniky Kapitola 7 Hadanie posvtnho korea (beata stirps) Arpdovcov, Hunsk idea uhorskej achty a terie o zaujat vlasti na prklade Uhorsko-poskej kroniky Kapitola 8 Dobyvan a pohostinsk teria o vzniku Uhorskho krovstva Naa Rcov Kapitola 9 K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo 121 101 93 85 75 39 31 21 7 9

Kapitola 10 K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia Zver Zoznam pouitej literatry 189 247 251

Martin Homza vod

Ja som karpatsk zbojnk, ma miluj nrody Eurpy, nahovral svojej Beatrice v Navrvakch ete v osemdesiatych rokoch minulho storoia slovensk Dante Dominik Tatarka a nechtiac tak opakoval to, o doho zasiali jeho pvodne generan sputnci a vtedaj ideov protivnci. Lebo Popolvr u bol vyiel z temnho lesa a zvja(l) ugaou pred ohnivm drakom, ako napsal Vladimr Min roku 1970 v Dchan do pahrieb. Zafan, odstrkovan slovensk pastier, ako homo novus vstupuje do deja rozprvky, aby od draka vyslobodil princezn a tak zachrnil svet pred skazou. Je to tento mylienkov koncept, ktor v tej i onej podobe charakterizuje dnen podobu slovenskej mylienky ako takej. Zjednoduene povedan Slovci tisc rokov trpeli socilny, nrodnostn a politick tlak, aby im v asoch trovcov konene svitla ndej, ktor sa zrelnila vznikom prvej esko-slovenskej republiky a naplnila vznikom novodobej slovenskej ttnosti v roku 1993. Slovensk svet tak ije v zajat presvedenia, e hoci je istm spsobom zaostal, je niem preduren pre budci ivot. Ak u aj nim inm, tak aspo tm, e skutone, ako kontatoval in slovensk myslite druhej polovice 20. storoia ubomr Liptk, Slovci v 20. storo niekokokrt znsobili svoju silu. Slovensk myslenie sa nachdza v zajat ahistorickej redukcie, ktor na om vykonala genercia slovenskch romantikov odchovanch nemeckm protestantskm prostredm 19. storoia, respektve v jeho proletrsko-jnokovskom variante Vladimra Mina z polovice esdesiatych rokov minulho storoia. Vytrhnutie z rmca irch dejn Karpatskej kotliny, ktor boli najm spolonmi uhorskmi dejinami, priviedlo generciu trovcov k novmu bodu nula. tylistick ekvilibrista Vladimr Min u potom len poahky mohol dopsa: Historicky sme plebejci neviem, ktor modern nrod je plebejskej v takej istej podobe ako my? Vtedy najplebejskej-

 slovensk nrod bol preduren k socializmu a komunizmu poda vety: Posledn bud prvmi. Neprekalo to a v asoch relneho socializmu sa najm v podobe umeleckch diel sa prve tto tza alej a hlbie zatepovala do slovenskho vedomia. V roku 1979 v romnovej podobe Tiscron vela u P. Jaroa, vo filmovej u J. Jakubiska. V pozii u M. Rfusa. Ani dnes nikto neme namieta proti sile tejto idey, opretej o Psmo svt, slovensk udov slovesnos a nemeck filozofiu 19. storoia. Je vak nepochybn, e tento slovensk variant nrodnej predurenosti u splnil svoju historick funkciu. (Bohu) ia, i (Bohu) vaka sme toti plne normlny stredoeurpsky, i vbec eurpsky nrod. Naim cieom nebude vytvori nov model, ani napsa encyklopdiu slovenskho myslenia (tento cie by si zasluhoval iriu pozornos a presahuje nae monosti). Dovolme si vak v podobe ucelenejch sond z jednotlivch dejinnch obdob upozorni na bohatos a komplexnos slovenskho myslenia v kontexte stredoeurpskeho i eurpskeho myslenia ako takho.

Kapitola 1 Niekoko tz k poiatkom slovenskho etnika

Odkedy tu s Slovci? Tak ako in svetov etnosy odvtedy, ako sami seba pomenovali. Dali si meno, a tm sa vymedzili oproti inm a tak sa kontituovali. Etnickm menom (etnonymom) Slovkov je meno Slovk. Je to meno odvoden od Slovan (ten, ktor hovor, slov . Ondru a in). Podobne ako etnick meno Maar = mlad mu, aj meno Slovan je zrove antroponymum. Len ako mono pochybova, e Slovania sa vymedzili proti Nemcom tm, ktor s nem, mlia. Proti akm Nemcom sa vak vymedzili? Kedy a kde sa to stalo a za akch okolnost? Ako boli organizovan tto Slovania, ktor sa potrebovali vymedzova, uri si svoje hranice? Predpokladme, e tento proces prvej fzy etnogenzy sa natartoval a vyvrcholil u v 4.5. storo po naroden Krista. V pravom slova zmysle ho spustil tlak obrovskch vojen a etnickch zmien v Karpatskom kotle zaat prchodom Gtov (okolo roku 378), ktor alej akceleroval obsadenm Pannie Hunmi (rok 441). Pokojn obdobie, ke v tomto priestore dominovali zujmy Rmskej re, vystriedalo obdobie kvasu. Prve v tejto nepokojnej, revolunej situcii po stiahnut sa Rmskej re za doln Dunaj, sa nai predkovia sformovali na zklade jazykovej a kultrnej blzkosti do novej politickej jednotky kmea (gens). Pozoruhodn je, e obdobnm procesom, azda len s vou asou indo-irnskeho elementu, sa kontituoval pribline v tom istom obdob, iba o nieo viac na vchod, kme Antov. Vemi podobne, hoci o nieo neskr a o nieo viac na zpad, vznikol naprklad aj kme Bavorov (H. Wolfram). Zkonitosti vzniku takhoto indoeurpskeho gensu formuloval ete v minulom storo nemeck bdate R. Wenskus.1 Radiklne sa od tohto konceptu, ako nie adekvtneho pre etnogenzu Slovanov, odriekol Duan Tetk.2 Nezdieame vak nzor tohto eskho bdatea. Za ist na1 Reinhard Wenskus: Stammesbildung und Verfassung : Das Werden der frhmittelalterichen gentes. Kln : Bhlau, 1961, passim. 2 Duan Tetk: Vznik Velk Moravy : Moravan, echov a stedn Evropa v letech 791-871. Praha : Lidov no-

Kapitola 1

opak pokladme, e podstatn lohu v tomto procese zohrala dobre zorganizovan vojensk elita na ele s vodcom. Pritom pvodn etnicita, i presnejie jazyk takhoto zkeho spoloenstva, nezohrvala pri vzniku gensu a tak podstatn lohu. Dleit bolo, e toto dobre zorganizovan, relatvne zke spoloenstvo dokzalo vtlai svoju pea meno, prv a podstatn identifikan znak istmu iriemu spoloenstvu v istom geografickom priestore. Vojensk spechy (i u vo vojnch koristnckych alebo obrannch) takejto skupiny (vodcu a jeho druiny) poas prvej genercie psobia pre dan spoloenstvo neobyajne integrujco.3 Kontituova sa ako kme teda znamen vytvori pomerne vyspel formu spoloenskej organizcie. Do ela takejto spoloenskej jednotky sa stavia vodca kndz, knz, kniea (germ. kunig) so svojou druinou. Zjednotenie je v kadom prpade istou formou nsilia, ktor vykonvaj profesionlni bojovnci na ostatnom obyvatestve. Deje sa teda meom (gtsky mek). Je to mechanizmus, ktorm sa prevrstvuje akkovek staria forma existencie danho spoloenstva. Obvykle sa obyvatestvo (alebo jeho as) pridva k novej elite, prijma jej meno. Tmto sa jedna jeho identita men na in. V prpade kmea Slovanov na zklade interpretcie sprv Jordanesa predpokladme, e sami seba oznaovali ako Sporov, resp. Venetov. I v tomto starom tdiu vak predkovia Slovanov ili v hierarchicky rozdelenej kmeovej spolonosti. V iadnom prpade nem pravdu P. Urbaczyk, ke mechanicky predpoklad aksi predkmeov, rodov spoloenstvo etnicky uvedomench Slovanov s egalitaristickm (rovnostrskym) charakterom.4 Historickm subjektom sa Slovania stali presne v intencich, typickch pre mohutn telo stromu indoeurpskej roncko-pastierskej civilizcie (zhruba do 10.12. storoia po Kristovi). Kmene Slovanov, Antov, Srbov a Chorvtov, ktor pokladme za najstarch reprezentantov slovanskej civilizcie, pritom vznikli pribline v tom istom ase. Posledn dva zmienen s ete o nieo starie, vzhadom na nejasn etymolgie ich gensovch mien. V kadom prpade vak vznikli poda tch zkonitost, akmi sa kontituovali jednotliv grcviny, 2001, s. 10. 3 Patrick J. Geary: Barbarians and ethnicity. In: Interpreting late antiquity : Essays on the postclassical world. Ed.: Glen W. Bowersock, Peter Brown a Oleg Grabar. Cambridge, Massachusetts a London : The Belknap Press of Harvard university Press, 2001, s. 108. 4 Przemysaw Urbaczyk: Wadza i polityka we wczesnym redniowieczu. Wrocaw : Funna, 2000, s. 89.

10

Niekoko tz k poiatkom slovenskho etnika

ke, italsk, indo-irnske, keltsk, ilrske, germnske, i baltsk kmene alebo vekokmene. Otzka pravlasti vetkch Slovanov ako asnej maternice, ktor v historicky krtkom obdob 6.7. storoia vyprodukovala sttiscov zstupy uvedomelch Slovanov, aby vzpt osdlili dve tretiny Eurpy, je bezpredmetn.5 Nenadiktovala ju toti paradigma modernej historickej vedy, ale biblickej histrie idovskho nroda. Pritom idovsk nrod sa sm uvedomil, teda kontituoval v Egypte, ktor je jeho pravlasou a potom tyridsa rokov putoval po pti, km priiel do Zasbenej zeme.6 Poda tohto vzoru potom postupovali historici (mono by tu bolo presnejie poui termn ideolgovia) Gtov, modelovho gensu ranho stredoveku (Prokopios a Jordanes), neskr Frankov (Gregor z Tours), i Longobardov (Pavol Diakon). Neexistuje teda pravlas Slovanov. Je len miesto, v ktorom prebiehali vyie spomenut gensogenetick procesy, a tm je poda Jordana, najbliieho svedka tchto procesov severo-vchodn as Karpatskho bazna, teda star rmska Dcia (vemi pravdepodobne zasahoval aj as vchodnho Slovenska). Kontituovanie gensu vak automaticky neznamen jeho pretrvanie. lohou elt kadho kmeovho spoloenstva je ideologizova svoju moc nad ostatnou asou obyvatestva. To znamen najprv vymyslie ist systm symbolov a potom sa poksi vtlai ho ostatnej asti obyvatestva. V tomto zmysle, ako tento krt sprvne upozoruje P. Urbaczyk, potrebuje elita svojich ideolgov, ioculatorov, igricov, bsnikov a spevkov s meom na chrbte, ktor plnia tto lohu pred vznikom vlastnej psanej historiografie. Okrem toho existuj aj aksi prirodzen symboly kmea, ktormi s dynastia a druina.7 Druina sama o sebe (pni, vazi, iobagini...) je t dobre iven, dobre obleen a dobre ozbrojen as kmea, ktor mu zaruuje bezpenos pred inou dobre ivenou, dobre obleenou a dobre ozbroje-

5 Pavol Mala: Etnogenza Slovanov v archeolgii. Koice : Slovo, 1995, s. 59. 6 Anthony D. Smith: Myths and Memories of the Nation. Oxford : Oxford University Press, 1999, s. 84. 7 Walter Pohl: Staat und Herschaft im frhen Mittelalter : berlegung zum Forschungstand. In: Staat im

frhen Mittelalter. Forchungen zur Geschichte des Mittelalters, Band 11. Ed.: Stuart Airlie, Walter Pohl, Helmut r eimitz. Wien : sterreichische Akademie der Wissenschaften, 2006, s. 25.

11

Kapitola 1

nou elitou inho kmea. Od svojich pritom nezabda za tto slubu vybera poplatok za mier (tributum pacis, vpaln). Sama tie asto podnik koristncke vpravy k susedom.8 Vldnuca dynastia a jej aktulny predstavite, dan kniea, je pochopitene najvym symbolom kmea. Stelesuje vetky tri jeho sily: plodiv, magick i fyzick, ktor reprezentuj tri sasti indoeurpskych kmeov9 a sprostredkva jeho kontakt s transcendentnom.10 Je preto ven, dokonal, nezomiera, m lieitesk schopnosti, etc.11 Bohuia nie sme informovan, ak dynastia vlastne vldla kmeu Slovanov. Ist indcie, presnejie neskoria tradcia zachovania slvnostnch, zlokovch mien zva zakonench sufixom: mir, mar (Chotimr, Mojmr, Slavomr, etc.), ns vak ved k predpokladu, e tak ako Slovania prevzali nzov pre svojho vldcu kunig kniea z gttiny, mohli od Gtov prevzia i samotn dynastiu. V tomto prpade by sa kontruktrmi slovanskho kmea mohla sta nejak z vedajch lnii legendrnej gtskej dynastie Amalov.12 Pre tto domnienku vak nateraz nemme dostaton oporu v prameoch. Nech u to bolo akokovek, ist je, e kmeov spoloenstvo Slovanov (v 5.6. storo) nemohlo existova bez tchto dvoch symbolov, ktor zrove tvorili jeho mocensk kostru . Vytvorenie prvho stupa identifikanej symboliky spoloenstva, do ktorej, ako sme u povedali, patr meno, posvtnos dynastie a druina, je najpodstatnejou podmienkou pretrvania takhoto spoloenstva v alej genercii. alou tradinou chybou pri uvaovan o etnogenze Slovanov je plon stotoovanie materilnej kultry s predstavitemi nejakho etnosu.13
8 Frantiek Graus: Ran stedovk druiny a jejich vznam pi vzniku stt ve stedn Evrop. In: eskoslovensk asopis historick, ro. 13, 1965, . 1, s. 15. 9 Georges Dumzil: Mty a bohov Indoeuropan. Ed.: Herv Coutau-Bgarie. Trans.: Ivo T. Budil. Praha : Oikoymenh, 1997, 263 s. 10 Jean-Paul Roux: Krl : Mity i symbole. Trans.: Katarzyna Marczewska. Warzawa : Volumen Bellona, 1998, 335 s. (tu passim). 11 Marc Bloch: Krlowie cudotwrcy. Trans.: Jerzy M. Koczowski. Warzawa : Volumen Bellona, 1998, 431 s. (tu passim). 12 Neskoriu tradciu Svtopluka ako potomka gtskeho Ostrojila, brata gtskeho panovnka Totilu zachoval v polovici 12. storoia Pop Dukljanin a jeho Kronika Krovstva Slovanov. Takto datuje tento spis Vladimir Moin vo svojej edcii. Ljetopis Popa Dukljanina. Ed. a trans.: Vladimir Moin. Zagreb : Matica Hrvatska, 1950, 105 s. In edcie: Ljetopis popa Dukljanina : Sclavorum Regnum Grgura Barskog. Ed. a trans.: Eduard Perii. Zagreb : Kranska sadanjost, 1991, 370 s. Duklanin : Historia krlewstwa Sowian czyli latopis popa Duklanina, trans.: Jan Leny. Warszawa : PWN, 1988, 247 s. Citova budeme poda Presbyteri diocleatis Regnum Sclavorum. In: Magnae Moraviae fontes historici (alej MMFH), vol. 15. Ed. a trans.: Lubomr Havlk. Praha a Brno : Sttn pedagogick nakladatelstv, 19661977 (tu o Svtoplukovi vol. 1, s. 241245). 13 Jones Sin: The Archaeology of Ethnicity : Constructing identities in the past and present. London :

12

Niekoko tz k poiatkom slovenskho etnika

V benej interpretcii s potom Slovania identifikovan s praskm typom keramiky, drevenmi polozemankovmi domami, obilnmi jamami, etc. Nie jeden historik si vak vimol prkry rozpor medzi opismi dobre organizovanch slovanskch bojovnkov, ktor od konca prvej tretiny 6. storoia pravidelne vojensky penetruj neskoroantick byzantsk a rmsky svet a touto kultrou. Povedan vemi jednoducho, vyie popsan kultra nezodpoved celej truktre gensu Slovanov, ale len jednej jej asti ronkom. Navye ronci inch, starch kmeov slovanskej civilizcie (Srbov, Chorvtov a Antov) vykazuj podobn kultrne znaky. A nechceme tu u vbec hovori o trochu naivnej predstave o pralivosti takejto rudimentrnej kultry, ktor pohlcujcim (asimilujcim) spsobom psobila v irokch priestranstvch tejto asti sveta,14 ktor nm znova a znova pripomna Herderovsk hadanie idelneho barbara v slovanskom ronkovi 18. storoia. Elita kmea Slovanov sa toti prispsobovala pravidlm mdy vtedajieho sveta, rovnako ako vetky in elity predtm i potom. Musme teda predpoklada, e jej ben predstavite sa svojm obleenm a vzbrojou vemi neodlioval od gtskeho, gepidskho, i longobardskho bojovnka danej doby. Meno novho kmea Slovania, vzhadom na spomnan ast penetrovanie svojho zemia ako prv zapsali v polovici 6. storoia grcki autori, a to vo forme Sklavinoi. Z tejto podoby ho prevzala latinina (Sclavi) a z nej alie romnske (no nielen) jazyky, ale aj arabina. Vaka psobeniu tchto jazykov zvonku, ako aj vaka kultrnemu psobeniu cyrilo-metodskej misie zvntra prijali toto pomenovanie pre seba aj in, kmeu Slovanov vemi podobn kmene, ktor sa i dovtedy vyznaovali len malmi rozdielmi v jazyku a materilnej kultre (naprklad Srbi, Chorvti, alebo hoci aj vchodoslovansk Uliania). Kmeov pomenovanie Slovanov sa tak v priebehu 8.10. storoia stalo nadkmeovm oznaenm, spolonm pre mohutn prd pvodne vemi blzkych, no asom oraz viac od seba sa liacich kultr, usadench od Baltskho mora po Jadran a od mesta Hamburg

Routledge, 1997, s. 115. 14 Walter Pohl: Pocztki Sowian : Kilka spostrzee historicznych. In: Nie-Sowianie o pocztkach Sowian. Ed.: Przemysaw Urbaczyk. Pozna : PTPN, 2006, s. 23.

13

Kapitola 1

po rieku Volgu. Pripomeme si v tejto svislosti, e vemi podobnm spsobom romnske jazyky pomenovali Germnov, a to poda nraznkovho germnskeho kmea Alemanov, sdliaceho na ich hraniciach. U Germnov, Slovanom najblich susedov, sledujeme analogick proces. Spolonm termnom ich oznaovali len rmski a grcki autori a od ias Tacitovej Germnie. Samotn Germni vak ili podobne ako al Indoeurpania v spolonosti gensovej. A omnoho neskr vznik z pvodne niekokch kmeov nrod Nemcov Deuts?cherov (Teutones). Udialo sa tak len vaka stredovekmu Regnum Theutonicorum, teda Krovstvu Teutnov (Nemcov). Bolo to a spolon polytonymum (meno odvodzujce sa od spolonej prslunosti k ttnemu tvaru), ktor dopomohlo zska pvodnm Durnanom, Sasom, Alemanom i Bavorom nov, hoci vo vzahu k pvodnm tmto oznaeniam druhotn, pomenovanie. To vak neznamen, e ono starie, kmeov vedomie potom celkom zaniklo. Naopak, iastone pretrvva dodnes. Uveme ako dobr prklad u spomnanch Bavorov. Oproti tomu, v zvzku keltskch kmeov vedomie spolonej jednoty nikdy nevzniklo. Mono preto, e nikdy neexistoval spolon keltsk tt ani jednotn keltsk knin kultra, ako to bolo u Slovanov. Ako na pecifikum tchto nominlnych Slovanov ako konglomertu rznych kmeov meme na zklade analgie s Germnmi nazera na fakt, e si i pri existencii spolonho nadkmeovho pomenovania nedokzali vytvori spolon tt, a tm aj ideolgiu k nemu. Hoci v niektorch obdobiach dejn Svtoplukova ra, i ra Boleslava I. Chrabrho zaiste nbeh na vznik idelneho Regnum Sclavorum mali. I napriek existencii spolonho nadkmeovho pomenovania si niektor kmene zachovali svoje pvodn kmeov meno naprklad Srbi, Chorvti, ale aj Slovci a Slovinci. Jestvuje teda priame spojenie medzi pvodnm kmeovm vedomm a novm etnickm nrodnm vedomm Slovkov. Etnick meno Slovkov sa toti derivovalo zo starho kmeovho mena. as, kedy sa predkovia Slovkov stotoovali s gensovm menom Slovanov, je dejinne limitovan (od 4.5. do konca 8. storoia). Azda aj toto obdobie

14

Niekoko tz k poiatkom slovenskho etnika

mal na mysli neznmy pannsky autor takzvanej pase O preloen knh,15 ke napsal: Bol jeden jazyk slovnsk: Slovni, ktor sedeli na Dunaji.16 V priebehu prvch niekokch storo svojej existencie vekokme Slovanov preiel znanmi premenami. Predovetkm sa vrazne rozmnoil a presunul sa vaka vojenskej konfrontcii, ale i spoluprci s okolitm civilizovanm (Byzancia a Itlia) i necivilizovanm svetom (Gti, Huni, Gepidi, Longobardi, Bavori, Avari) cez bval rmske provincie Dcia, Mzia, Dalmcia, Macednia, Trcia, ale aj Itlia, Pannia, Norikum a in. Z juhu (zaiatkom 7. storoia) vkroil aj na zemie Moravy a dnenho zapadnho Slovenska (v archeolgii tento proces azda dokumentuje vyspelej druh takzvanho typu podunajskej keramiky). Dialo sa tak pre Slovanov vemi typickm spsobom zemia, ktor raz dobyli ich elity, osdovali ich ronci. Zvyky, i stopy po tomto kmeni tak mono njs na vetkch spomnanch miestach. Pri svojom dejinnom pohybe sa stretol s neskormi tradciami vyspelej grcko-rmskej kultry. Vrazn podiel na jeho transformovan vak zanechali aj germnske (Gti, Gepidi, Longobardi, Bavori), i nomdske vplyvy (Avari).17 Rozhodujci podiel na alom formovan a osudoch slovanskho vekokmea malo dlhodob spoluitie, ale aj konfrontcia s Avarmi (pribline od roku 568), ktor definitvne skonila a expanzia Franskej re do Karpatskej kotliny v rokoch 791803. Okrem priamej kontroly istej asti Slovanov, vina kmea vo forme foedertov, teda spojencov, zostala psobi na junch, zpadnch a severnch okrajoch Franskej re. Tomu zodpovedala aj ich politick truktra, ke sa kedysi jeden vek kme zaal tiepi na niekoko mench s vlastnou politickou reprezentciou, ktor predstavovali kniea a druina (pozri ako prv prklad Slovincov-Korutncov). Do tohto rmca zapad aj Samova ra, ktor sce vznikla ako pokus o aktv15 Aleksej A. achmatov: Skazanije o preloeniji knig na slovenskij jazyk. In: Jagic-Festschrift : Zbornik u slavu Vatroslava Jagica. Ed.: Vatroslav Jagi a Frantiek Pastrnek. Berlin : Weidmann, 1908, 725 s. (tu s. 181). 16 Pozri Poves vremennych et : Podgotovka texta, perevod, staji i komentariji Dmitrija S. Lichaova (alej PVL). Ed.: Valeria P. Adrianova-Peretts. Sankt-Peterburg : Nauka, 1996, s. 16. Najstarsza kronika kyjowska : Powie minionych lat. Trans.: Franciszek Sielicki. Wrocaw : Zakad Narodowy im. Ossoliskich, 2005, s. 5. 17 Lech Tyszkiewicz: Koczownicy turecko-mongolscy a migracje Sowian. In: Wedrwka i etnogeneza w staroytnoci i w redniowieczu. Ed.: Maciej SAlAmon a Jerzy Strzelczyk. Krakw : Instytut Historii UJ, 2004,

s. 193.

15

Kapitola 1

nu rezistenciu proti Avarskmu kagantu, ale nakoniec sa so vetkou pravdepodobnosou tie uspokojila so statusom avarskho spojenca. Poas vpdu Dagobertovch Frankov mohli Avari zatoi na Sama od chrbta, ale neurobili to.18 Vsledkom tohto procesu bola skutonos, e po celom obvode re vznikol z pvodne jednotnho kmea Slovanov reazec mench polonezvislch knieatstiev. Parafrzujc jazyk stredoveku: Slovania, ktor bvali na Dunaji, sa rozili po zemi a nazvali sa menami poda miest, na ktorch sa usadili. Naprklad niektor Slovania, usadiac sa na rieke Morave, nazvali sa poda nej Moravanmi, etc. (Poves vremennych let). V kadom prpade tento systm foedertov (prinajmenom jeho jun as) prevzala aj nov moc, ktor sa zaala etablova v stredo-vchodnej Eurpe Fransk ra. Ako to asi vyzeralo, opisuj oficilne anly Franskej re. Roku 822 na rskom sneme vo Frankfurte popri inch reprezentantoch jednotlivch kmeov na vchodnej hranici re analista nie nhodou po prv raz menuje Moravanov, a popri nich aj echov a Avarov.19 Hoci ich susedia Slovania, ktor sa nazvali poda rieky Nitry (Slavi Nitrienses, ako ich spomna Anonymn notr kra Bela vo svojom diele Skutky Uhrov), v tejto zmienke chbaj, roku 828 (poda Conversia) sa ich knieau Pribinovi ponha vysvti kostol sm salzbursk arcibiskup Adalrm.20 Toto je okamih, ke na scnu dejn vstupujeme ako Slovci. Slovami vedy, dezintegrcia starej politickej truktry (vekokmea Slovanov) viedla pod dlhodobm avarskm tlakom k paralelnej integrcii novch kmeov. Tento proces dozrel poas fransko-avarskch vojen na prelome 8. a 9. storoia. U elity novch politickch truktr ete dlh as pretrvvalo vedomie o pvodnej jednote. Bol jeden jazyk slovnsk: Slovni, ktor sedeli na Dunaji (Poves vremennych let). Alebo My Slovni (z Moravy, Nitry aj Blatnianska) sme prost ud (ivot svtho Kontantna). Okrem toho sa vak v rmci elity (druiny) paralelne spolone s preliatou krvou, novmi ritulmi, ale najm vernosou vlastnej dynastii zaalo upevova aj nov

18 Jn Steinhbel: Nitrianske knieatstvo. Bratislava : Veda, 2004, s. 31. 19 Annales Regni Francorum. In: MMFH 1, s. 50. 20 Die Conversio Bagoariorum et Carantanorum und der Brief des Erzbischofs Theotmar von Salzburg. In: Monumenta Germaniae Historica : Studien und Texte (alej MGH StTex), vol. 16. Ed. a trans.: Fritz Loek. Hannover : Hahnsche Buchhandlung, 1997, 157 s. (tu s. 122 a 123).

16

Niekoko tz k poiatkom slovenskho etnika

vedomie, poda prslunosti k tomu-ktormu kmeu. U naich predkov to bolo nitrianske vedomie. Ke potom roku 833 dochdza k vojenskej konfrontcii Mojmrovch Moravanov a Pribinovch Nitranov, vsledkom musela by alebo fyzick likvidcia tejto elity, alebo jej exodus. Pribina, poda vetkho, zvolil druh variant. Logicky by sme mohli predpoklada aj prenesenie nitrianskeho vedomia do Pribinovho novho centra Blatnohradu. Nestalo sa tak celkom. Povenm Nitrianska na deln knieatstvo pre mladieho z Mojmrovcov vznikli tu toti predpoklady na znovuoivenie tohto vedomia. Navonok ho op reprezentovalo domce deln kniea, viac-menej samostatn zahranin politika, po prchode Kontantna a Metoda azda aj latinsk liturgia (oproti staroslovienskej na vlastnej Morave) a zaiste aj pocit zemnej osobitosti (krajina medzi Tatrami, Tisou a Dunajom, Slanskmi vrchmi a Malmi Karpatmi), no, a to najm, motivujci pocit nekonenej zvisti voi centrlnym oblastiam Moravy. Nech u to znie akokovek udne, Nitriansko, menej bohat a vdy na druhom mieste, bolo asto aj programovo vemi odlin od vlastnej Moravy (naprklad Svtoplukovo uprednostovanie latinskej liturgie poas trvania jeho delu v Nitre). Dialo sa tak i napriek tomu, e okrem Mojmra vetky alie knieat, ktor nakoniec usadli na vekoknieac stolec na Morave, boli najprv nitrianskymi vldcami. Poda nho nzoru to mohla by prve tto inakos poven na ideologick rovinu, ktor nakoniec rozhodujcim spsobom prispela k pdu ttu Moravanov. K pdu ttu, ktor nesie hrd, hoci nepresn, ale zauvan a tm aj funkn nzov Vek Morava. Vekomoravsk obdobie je vbec zaujmavm obdobm slovenskch dejn. D sa poveda, e poas celho, takmer tyri genercie (80 rokov) zasahujceho trvania, Slovci boli tmi druhmi. Jeho vznam pre nae dejiny vak spova v nieom plne inom. Prvom si R. Marsina mysl, e sme si tieto dejiny iastone prisvojili, ke o ne ich legitmni dediia Moravania, neprejavili dostaton zujem a dali prednos eskm dejinm, a tm de facto aj eskej identite. Je to tak. Vekomoravsk dejiny sa vemi postupne od cyklov Svtoplukovskch legiend stredovekch igricov (ioculatores), zachovanch aj v stredovekom uhorskom kronikrstve, ku ktorm sa ete vrti-

17

me podrobne niie, a po vedom prihlsenia sa k nim v vode Benedikta Sliho (Szllsi) k spevnku Cantus Catholici (1655) stvali sasou modernej slovenskej identifikanej symboliky. Okrem vekomoravskej tradcie k nej patrili povedomie slovenskej zemnej osobitosti, symbol krajiny dvojkr, slovensk jazyk, ensk znak Panna Mria alebo Matka Slovkov, etc. Sasou tejto symboliky s dodnes. Dokonca do tej miery, e sa dostali do preambuly naej druhej stavy. Nem teda zmysel pochybova o historickej oprvnenosti prisvojenia si tchto dejn, hoci by sme mohli namieta, e sme predsa len boli tmi, ktorch Moravania (podobne ako inch) anektovali v regulrnej vojne. Neviedlo by to nikam u aj preto, lebo dejiny nie s nim inm ne prve a len systmom symbolov, nad ktorm meme meditova. Vedel to u svt Tom Akvinsk. Vieme to aj my. Preto sa nepokame stroiami zauvan obraz naej histrie rozbja. S vierou v jeho oprvnenos sme toti zskali aj svtch Kontantna a Metoda a zklady celej mohutnej slovanskej vzdelanosti. Vemi na tom nezle, i vbec vierozvestovia na Slovensku boli, ani i na Slovensku jestvuje kontinuita (pripusme len na vchodnom) ich misie. Omnoho dleitejie je, e tu u mnoho storo jestvuje va sa k tmto svtcom a ich dedistvu hlsi a ochota hba nad ich odkazom. Ako sme povedali, tek Pribinu a jeho druiny neznamenal pln preruenie nezvislho nitrianskeho povedomia. Naopak, poas vldy mladieho z Mojmrovcov sa toto povedomie naalej upevnilo a pravdepodobne lo a tak aleko, e kvli vlastnmu presadeniu sa bolo nakoniec ochotn obetova aj spolon zujmy celho vekomoravskho ttu. Pochopitene, e sa tak nestalo z jednho da na druh. Mojmr II. sce ete pacifikoval odbojnho Svtopluka II. a ten musel nasledova Pribinov osud, trpk semeno alieho ponenia ale viedlo stle odbojnch najlepch z Nitranov do koiara novho spojenca. Ke okolo roku 902 posledn panovnk Vekej Moravy uzatvoril spojenectvo s Bavormi, zostali Nitranom u len star Uhri. Cena za definitvne presadenie sa vak bola vysok. Existencia spolonho ttu. Bolo to po prv raz, ale urite nie posledn, ke tba by prvm, hoci aj menej dleitm, bola v rmci naich dejn mocnejia, ne ochota zosta vznamnou sasou vieho celku. Tak s vak nielen nae dejiny,

18

hoci Kontantn Porfyrogenet asi vedel, preo prve nm prisdil star prbeh o troch prtoch.

19

Kapitola 2 Ideov koncepty Pribinovcov na zklade spisu O obrten Bavorov a Korutncov

Ke v poslednch desaroiach 8. storoia Karol, syn uzurptora krovskej hodnosti z rodu Merovejovcov, Pipina, masov vrah a neskor svtec Rmskej re nroda nemeckho riaci evanjelium ohom a meom, analfabet a podporovate vzdelania, vojensk a organizan gnius, po poltvrte storo ndejn adept na titul novho latinskho ceasara etc., jednoducho persona mixta, rozril svoju moc o Bavorsko a Longobardsko, stalo sa otzkou da, kedy sa jeho agresia obrti proti storoiami stuchnutej Avarskej ri. Ke v roku 793 fransk vojsk veden Karolovm synom Pipinom a friulskm markgrfom Erikom zatoili na jej posvtnom a bohatstvom obdarenho kagana sediaceho vo svojom zakzanom hrinku, nikoho to neprekvapilo. Ako napsal majster Einhard vo svojom Vita Caroli Magni: Zo vetkch vojen, ktor on (Karol) viedol okrem vojny saskej, po ktorej toti nasledovala, najvou bola vojna proti Avarom i Hunom.1 Vek bola nielen vojna, ale aj koris, ktor si Frankovia z Pannie odniesli. Jedna vec je vak krajinu doby a druh udra. Nie jeden dobyvate, vrtane tch dnench, by na tto tmu vedel napsa cel traktty. renie kresanstva dvalo legitimitu nielen vbojom Karola Vekho. Celkom logicky sa teda z vle vekho Karola a jeho syna Pipina v lete roku 796 kon na brehoch Dunaja synoda biskupov (bavorskch) a aquilejskho latinskho patriarchu Paulna.2 Po viac-menej anarchistickch pokusoch rokotskch mnchov christianizova re dunajsk oblasti priiel as vykona rozhodn kroky. Nsilie spchan na Sasoch sa neukzalo ako najefektvnej nstroj pri ren viery, a tak sa tu vol pokojn spsob, navye v domcom jazyku. Spolu s tm priiel as jasnho vymedzenie misijnch sfr vplyvu Salzburgu, Pasova a Aquileje. Organizcia je organizcia a biskupsk sprva je or1 Einhardi Vita Karoli Magni. In: MMFH 2, s. 2023 (tu s. 21). 2 Die Conversio Bagoariorum et Carantanorum, s. 110 a 111. Herwig Wolfram: Salzburg Bayern sterreich : Die Conversio Bagoariorum et Carantanorum und die Quellen ihrer Zeit. Wien a Mnchen : R. Oldenbourg Verlag, 1995, 464 s. (tu s. 286).

21

Kapitola 2

ganizciou. Systm je systm a spolu s cirkevnoprvnym usporiadanm nasledovalo zemnosprvne zadelenie a kategorizcia dobytch zem, ako i zem novch foedertov. Plaga orientalis, ako sa novozskan krajiny shrnne zaali v rskej terminolgii vola, boli postaven pred nutnos novho definovania svojho miesta v ri. Prve v tomto obdob Slovensko znovu (po obdob Kvdskeho krovstva, germnskych vojen Marka Aurlia, etc.) vstupuje na scnu dejn. Tento krt ako Nitrianske knieatstvo. A s nm aj jeho elity. Podobne ako susedn Moravsk knieatstvo a alie slovansk knieatstv od Jadranu a po Krkonoe je Nitriansko spojencom a vazalom Re. Vldne mu domca dynastia Pribinovcov. Od zmienenej synody na brehoch Dunaja cirkevno-sprvne podlieha Pasovu, hoci na jeho zemie nie celkom bez zvisti zazeraj i salzbursk arcibiskupi. Slovensk kniea Pribina bol rskym dignitrom na rovni grfa, najviac markgrfa. Jeho status potvrdzuje sob s vznamnou, no poda mena neznmou Bavorkou z rodu Wilhelmovcov.3 Pribina bol pravdepodobne pohan a mono prve nov manelka ho presvedila prija kresanstvo (mulier suadens). V kadom prpade najdleitejm aktom v ase jeho nitrianskeho psobenia bolo vysvtenie kostola svtho Emerma in sua proprietas v Nitre. Stalo sa tak v pamtnom roku 828 v svislosti s protibulharskm aenm Frankov. Slvnostn konsekrciu chrmu nevykonal nikto in ako sm salzbursk arcibiskup Adalrm.4 Pozornos odbornej i laickej verejnosti sa obyajne venuje samotnmu aktu, jeho politickm i prvnym svislostiam, etc. Faktom zostva, e Pribinov kostol je i po viac ako tisc rokoch otzkou politickou (Pribinove slvnosti v roku 1933, i jeho mrne hadanie po roku 1945 a potvrdenie jeho nlezu v komplexe Nitrianskeho hradnho vrchu po roku 1989, respektve 1993). Otzka vak stoj, preo prve svtho Emerma? Svt Emerm (Emmeram/Haimhramnus) bol fransko-bavorsk biskup, ktor il a ako martr umrel v druhej polovici 7. storoia. Podobne ako Kristus

3 Hans Dieter Tnsmeyer: [...] in castro Chezilonis noviter Mosapurc vocato [...] : Die Beziehungen des pannonischen Frsten Kozel zu Bayern und der Beginn der Ethnogenese der Slowaken. In: Zeitschrift fr Bayerische Kirchengeschichte, ro. 76, 2007, s. 4048. 4 Die Conversio Bagoariorum et Carantanorum, s. 122 a 123, 124 a 125.

22

Ideov koncepty Pribinovcov na zklade spisu O obrten Bavorov a Korutncov

cudzolonice, zastal sa i on eny obvinenej z cudzolostva, zao ho zabili. Problm bol len v tom, e dan dma pochdzala z rodu bavorskch knieat, z rodu Agilolfingerovcov. A boli to oni, ktor ho popravili. Rozkvet jeho kultu v Bavorsku sa teda celkom logicky neviae s asom psobenia domcej bavorskej dynastie. Je vak zko prepojen s rskou snahou o tesnejie priptanie Bavorska. Svt Emerm toti nie je len obyajn martr, ale aj symbol antiagilolfingerovskej politiky franskch krov. Inmi slovami, nie je odstredivm, ale dostredivm symbolom Franskej re. Prenesenie (translatio) jeho tela do Regensburgu po roku 740 je teda demontrciou sily franskch krov a umieraikom domcej bavorskej dynastie, a tm i osobitnho postavenia Bavorska v rmci re.5 Skuton rozvoj kultu svtho Emerma zaznamenvame zaiatkom 8. storoia. Je to as, ke sa Bavorsko pod vldou prvch Karolovcov stva najvchodnejm a strategickm predpolm franskej moci. Miestni Karolovci, najm udovt Nemec, Karolman a Arnulf poas celho 9. storoia pouvaj svtho Emerma ako svoju ochrann znaku. Ak vec trochu zjednodume, svt Emerm sa stva pre vchodnch Karolovcov tm, m svt Martin pre Merovejovcov. strednm identifikanm symbolom ich spolonosti, tandardou, pod ktorou sa vychdza do boja. Prenesenie asti jeho ostatkov na Pribinov nitriansky hradn kopec neznamenalo len mocn ideov prepojenie Bavorska (najm vak mocnej Franskej re ako takej) a Nitrianska, ale aj povenie pribinovskej metropoly na hodnos vznamnejch bavorskch centier. Pax Francorum, ktorm Karol Vek definoval vzahy v Karpatskej kotline na alie takmer storoie, mal svoje dejinn medznky. Jednm z nich bolo nsiln vlenenie Nitrianska do ttu Moravanov. Odohralo sa okolo roku 830. Po diplomatickom spechu spred dvoch rokov bol Pribina akciou Mojmra a jeho Moravanov evidentne zaskoen. Hlavn vojsko Nitranov sa ani nepustilo do boja a ponhalo sa dosta vysvetlenie z re. Rodinn priate Ratbod, markgrf susednej Vchodnej marky, prijal Pribinu so vetkou ctou a vybavil mu audienciu u bavorskho vldcu udovta Nemca. Ten sa
5 O funkcii relikvi pozri Arnold Angennendt: Heilige und Reliquien : Die Geschichte ihres Kultes von frhen Christentum bis zum Gegenwart. Mnchen : Nikol Verlag, 1994, 470 s. (tu passim). Proces inkorporcie novozskanch zem Franskej re prostrednctvom renia oficilnych rskych relikvi pozri na prklade Saska Hedwig Rckelein: Reliquientranslationen nach Sachsen im 9. Jahrhundert : ber Kommunikation, Mobilitt und ffentlichkeit im Frhmittelalter. Stuttgart : Jan Thorbecke Verlag, 2002, 484 s. (tu passim).

23

Kapitola 2

Pribinu s jeho najvernejmi nielen ujal, ale na ich poes usporiadal v Treismaueri vek slvnos, pri ktorej nechal Pribinu pokrsti. Ke vak vylo najavo, e udovt nemieni vrti Pribinovi Nitru, ktor medziasom poda vetkho venoval svojmu kamartovi z detstva (?), Mojmrovcovi Rastislavovi (mimochodom najvia z udovtovch chb!), urazen Pribina odchdza do tbora protivnkov vchodofranskho vldcu. Prijmaj ho bulharsk chn Presian i svske kniea Ratimr. Ako rsky hodnostr sa vak Pribina predsa len cti lepie v Ri. Preto, ke je rodinn priate Ratbod ochotn vzda sa asti jemu do sprvy zverenej krajiny okolo rieky Sla (Zala), pristupuje k zmieru s udovtom Nemcom. Roku 840 Pribina dostva ako beneficium, teda do drby, Panniu. O sedem rokov neskr mu ju ako kompenzciu za definitvnu stratu Nitrianska udovt Nemec odovzdva do vlastnctva. V roku 846 urobil udovt Nemec nitrianskeho delnka Rastislava strednm knieaom Moravanov. Po druh raz tm odobril prv moravsk anexiu smerom na vchod. Vsledkom bolo pochopiten vzjomn naptie medzi Rastislavom a Pribinom. Ni lepie si ako vldca, ktor potreboval minimalizova vetky odstrediv sily v krajine, nemohol ela. V takejto kontelcii politickch sl zana Pribina v Zadunajsku svoju budovatesk a ideologick akciu, vaka ktorej sme v stave rekontruova mylienkov svet nitrianskych elt. Jej cieom je integrovanie heterognnej pannskej krajiny, ktor v tom ase, ak mme veri Spisu o obrten Bavorov a Korutncov, obvali pannski Slovania, zvyky Avarov a Bavori.6 Zkladom tejto snahy sa stva celkom pochopitene christianizcia krajiny. Pribina a Koce poda odskanch franskch vzorov buduj vo svojej dave viac okolo 30 kostolov, interaknch centier, ktor obsadzuj, po dohode so salzburskm arcibiskupom a asto i za jeho osobnho dohadu, sebe vernmi kazmi. Spolu s tm zdokonauj infratruktru krajiny budovanm hradov (hradsk), alebo lepie hradnch okruhov. Tmto sa nijako nelia od inch rskych dignitrov, umiestnench na vchodnch hraniciach Franskej re. Pozoruhodn zostva ideov truktra ich plnu, ktor dok-

6 Die Conversio Bagoariorum et Carantanorum, tu naprklad s. 102 a 103.

24

Ideov koncepty Pribinovcov na zklade spisu O obrten Bavorov a Korutncov

eme sasti rekontruova na zklade dochovanch patrocni najdleitejch pribinovskch kostolov. Do dejn slovenskch ide, ale v irom slova zmysle i do dejn ide strednej Eurpy sa Pribinovci zapsali viac ako vznamne. Po prv raz zasvtenm centrlneho chrmu svojho novho knieatstva v Blatnohrade svtej Bohorodike Panne Mrii. lo o prv chrm zasvten Bohorodike v celej Karpatskej kotline.7 Star korutnsko-slovinsk prklad patr do kontextu dejn alpsko-bavorskej oblasti. Z hadiska evolcie marinskej idey, v neskorom obdob jednej z integrujcich ide Uhorska (Regnum Marianum), patr tu Pribinovi (Prvinovi?) primt, prvenstvo. Ide vak o precedens prekraujci karpatsk priestor. Marinske chrmy sa stvaj prvmi centrlnymi chrmami novo vznikajcich kresanskch ttnost Slovanov a neskorieho Uhorska. Nejde o zanedbaten vec. Vo vine prpadov sa prve tieto chrmy stvaj aj miestami poslednho odpoinku, a tm aj korunovci novch dynasti, ktor sa v tchto ttoch etabluj. Naprklad telo svtho Metoda pochovali v hlavnom chrme Moravanov, ktor bol zasvten Bohorodike. Chorvtska ttnos pred rokom 976 buduje baziliku zasvten Bohorodike na Otoku a t sa stva miestom odpoinku a korunovcie chorvtskych krov. Rovnako prv chrm Pemyslovcov, zbudovan Betislavom, bol zasvten marinskemu kultu a veda neho (alebo na om?) vznikol prv sakrlno-memorilny komplex Pemyslovcov; Kyjevskorusk kniea Vladimr Vek (od 13. storoia svt) zasvcuje prv chrm Kyjevskej Rusi, takzvan Desatinn chrm, Bohorodike a nechva sem prenies ostatky svojej baby Ogy-Heleny (neskr spolu s nm vyhlsenej za svt) a o nejak as je tu pochovan i on sm so svojou manelkou, byzantskou princeznou Annou. Nie inak je to v Poznani, jednom z dvoch centier Vekoposka. Na ostrove rieky Varty, nealeko nekropolnho a korunovanho chrmu prvch Piastovcov, kan Dbravka iniciuje postavenie marinskej rotundy. V tomto kontexte neprekvapuje ani iniciatva krovnej Gizely, nasmerovan na vybudovanie veko7 Cel nasledujci text bude vychdza z analzy Spisu o obrten Bavorov a Korutncov. Pozri Die Conversio Bagoariorum et Carantanorum, s. 123134.

25

Kapitola 2

lepho marinskeho chrmu, krovskej nekropoly a miesta korunovcie uhorskch krov v Stolinom Belehrade (Alba Regia/Szkesfhrvr), ktorej cieom je konen legitimizcia postavenia slvneho uhorskho pru. Oprvnene preto meme oakva, e i Pribinu, ktorho zabili Moravania, pochovali v chrme Bohorodiky v Blatnohrade a v tomto chrme potom poda vetkho uviedli do radu aj jeho syna Kocea. Marinske chrmy sa teda stvaj akmisi centrami ideovho ivota novo sa kontituujcich ttnost. Niet sa o udova, ve prve tak to bolo aj v hlavnom meste kresanskho sveta, v Kontantnopole, meste ako inak zasvtenom prve Mrii Theotokos, Boej rodike. Podrobn tanie Spisu o obrten Bavorov a Korutncov, ktor bol spsan pred rokom 873 na objednvku bavorskho episkoptu proti nrokom Metoda na Panniu, pvodn misijn krajiny Bavorov (Salzburg a Pasov), nm alej ukazuje, e druhm najastejm patrocniom pri vysvcovan kostolov v Pribinovej dave bolo patrocnium svtho tefana Prvomuenka (rok 865, Koce). V prpade uvedenia svtotefanskho kultu do Karpatskej kotliny mme do inenia s alm precedensom s rovnako alekosiahlymi dsledkami. Prve svtotefansk kult sa toti stane ideovm vchodiskom hlavnho integrujceho mtu v stredovchodnej Eurpe, originlnym variantom kultu svtch krov. S menom tefan, ktor je odvoden od stefonos z grtiny korunovan, ovenen, sa o 100 rokov stretneme v krovskom Chorvtsku tefana Drislava (969995). Len o mlo neskr to ist meno dostan pri krste zakladatelia uhorskej ttnosti Gejza a jeho syn Vajk. Potrv vak alch viac ako 100 rokov, km uhorsk kr Ladislav I. (svt) a jeho synovec Koloman Knihomo vytvoria z tohto mena hlavn kontrukn ideu uhorskej ttnosti. O nieo neskr, v 13. storo, sa preslvi aj jej pravoslvny variant v podobe srbskho pokusu rodu Nemaniovcov.8 Spolu so svtm tefanom Prvomuenkom sa medzi kostolmi, ktor dali vysvti Pribina s Koceom, dvakrt stretvame s patrocniom svtho Petra. Toto nevyvolva iadne pochybnosti. Oddanos Pribinovcov radu sv8 K Svtotefanskej idei pozri niie.

26

Ideov koncepty Pribinovcov na zklade spisu O obrten Bavorov a Korutncov

tho Petra vyvstala najm v ase, ke Koce zvaoval cirkevnoprvne osamostatnenie svojej davy. Na mysli mme navrtenie Pannie pod bezprostredn sprvu Rma prostrednctvom vysvtenia svtho Metoda za pannskeho arcibiskupa, na prestol svtho Andronika jednho zo sedemdesiatich. S moravsko-pannskym psobenm svtch Kontantna a Metoda sa viae cel komplex ide. Tieto vak budeme skma na inom mieste. alie znme patrocnia kostolov, ktor nechali vysvti Pribinovci v Pannii, s svt Hadrin, svt Jn Krstite, svt Margita Antiochijsk, svt Vavrinec a svt Jn Evanjelista.9 Svt Hadrin a svt Vavrinec poukazuj na svtch martrov, rmskych vojakov a spolu so svtm Michalom (poda vetkho vo Vesprme/Veszprm) s pokladan za vojenskch patrnov, o koreponduje s militrnym a pohraninm charakterom sprvy knieatstva Pribinovcov. Ako rmski vojaci prv dvaja spomenut svtci zrove poukazuj, nakoniec nie inak ako svt Peter, na autoritu apotolskch prahov svtch Petra a Pavla. Oproti tomu svt Margita Antiochijsk a svt Jn Krstite skr svisia s majesttom Novho Rma Kontantnopola, kde boli prechovvan ostatky kadho z nich. Svt Jn Evanjelista upozoruje na misijn charakter zemia po sprvou Pribinovcov. Poslednm patrocniom, ktor si zasluhuje pozornos, je svt Rupert (Hrodobert/Hrodibert/Rbert) na hrade Salapiugin (Zalavr/Zalabr?). Podobne ako pri svtom Emermovi i v tomto prpade ide o typick fransko-bavorsk patrocnium. Svt Rupert pochdzal zo vzneenej franskej rodiny. Pvodne sa stal biskupom vo Wormse. Je pokladan za apotola Bavorov, kee na kresansk vieru konvertoval bavorsk kniea Theoda. Spomedzi vetkch Pribinovskch patrocni je toto azda najviac bavorsk.10 Na jednej strane jeho samotn existencia dokazuje jednoznan vplyv salzburskho arcibiskupstva nad zemm Pannskeho knieatstva, na druhej strane vak jeho umiestnenie mimo centra Pribinovcov poukazuje na mon snahu v Zadunajsku vldnucej dynastie, zmenova vplyv bavorskho episko-

9 Podrobne ku kultu tchto svtcov pozri Lexikn svtcov http://www.heiligenlexikon.de/. 10 Pozri Heiligen Lexikon. Citovan poda internetu http://www.heiligenlexikon.de/BiographienR/Rupert_von_Salzburg.htm.

27

Kapitola 2

ptu vo svojej domne. Takto tendencia je nakoniec itaten aj z Koceovho optovnho vyslania svtho Metoda do Rma po biskupsk plium.11 Koce sa svojho sna o samostatnom biskupstve nevzdal do konca svojho ivota. Ete v roku 873 mu ppe Hadrin pannske biskupstvo potvrdzuje, ke iada Karolmana o Metodovo uznanie.12 Prve tto neposlunos, poda vetkho nakoniec stla Kocea milos na dvore vchofranskho kra udovta Nemca. Po Koceovej smrti v roku 874 nastupuje do radu pannskeho knieaa Arnulf, syn Karolmana. Tto vmena znamen koniec prvho ideovho konceptu Karpatskej kotliny, o ktor sa poksili nitrianski Pribinovci. S Pribinovcami, podobne ako s inmi rskymi hodnostrmi Karpatskej kotliny sa viae ete jeden pozoruhodn moment ideovej povahy. Menovite i oni s zapsan na okraji takzvanho Evanjelira svtho Marka, alebo inak Cividalskho evanjelira.13 Cividale je v skutonosti presunut Aquileia. Druh latinsk patriarcht. Miesto, z ktorho vyarovala sila, a tm i legitimita prvch apotolov. Je nepochybn, e prve toto miesto zohrvalo vznamn lohu pri pretrvan kresanstva v dunajskom priestore (druhm takm miestom, mestom, je Sriemska Mitrovica, antick Sirmium, kde bvalo rmske biskupstvo).14 Synoda bavorskch biskupov bola v zsade eliminciou aquilejskho patriarchu. Pte slovanskch knieat Karpatskej kotliny do Aquileie a ich as na svtosti v podobe zapsania na okraj dvojnsobne svtej knihy znamenaj, e Aquileia ani po roku 796 nestratila vetko zo svojho pvodnho vznamu. Prinajmenom jej zostala integrujca autorita miesta apotolov, s ktorou nemohli speri iadne novovzniknut bavorsk biskupstv. Poksme sa o sumarizciu. V roku 828 salzbursk arcibiskup Adalrm symbolicky zapichol svtoemermovsk bavorsk tandardu Karolovcov v Nitre. To vak nezabrnilo udovtovi Nemcovi usporiada si svoju vchodn hranicu poda vlastnch predstv. V achovej partii, ktor so svo11 itije Mefodija : ivot Metodjv (alej M). Ed. a trans.: kol. In: MMFH 2, s. 134163 (tu s. 147). 12 Richard Marsina: Metodov boj. Bratislava : Obzor, 1985, 123 s. 13 List 4b, 6b a 14b. In: Cividale Evangeliary : Das Evangeliarum von Cividale : Cividalsk evanjelir : Prastar prame k dejinm Slovkov. Faksimiln edcia. Koment.: Drius Rusnk. Bratislava : Ars Antiqua, bez vroenia. 14 Pozri nasledujcu kapitolu.

28

Ideov koncepty Pribinovcov na zklade spisu O obrten Bavorov a Korutncov

jimi vazalmi rozohral, a ktor sa mu nakoniec vymkla z rk, dostali Pribinovci do vlastnctva Panniu. Tu vytvorili pod dozorom, ale i v protiklade so elaniami Regensburgu a Salzburgu, ideov model, ktor sa stal najm zavedenm kultov najsvtejej Bohorodiky a svtho tefana Prvomuenka, vzorom nasledujcich ttnosti v Karpatskej kotline.

29

Kapitola 3 Svt Metod a jeho prvne pokusy o obhjenie Cyrilo-metodskej misie v Karpatskej kotline
Svt Metod vytvra so svojm bratom komplementrnu dvojicu, ktor, ak by dejinne nejestvovala, musela by by vymyslen. To, o darovali (pouvam tu zmerne termn dar ako hlavn leitmotv Proglasu svtho Kontantna, pozri analzu Vladimra Toporova)1 svetu a Slovanom, je toti v modernom jazyku vedy komplexom ide s rznymi funkciami, ktorch aktulnym cieom bolo jedin o najbliie priblenie sa Bohu. Inak povedan, slvny Kontantnov nvrat do rajskho stavu bytia Adama.2 Hlavnm prostriedkom na jeho dosiahnutie mal by nov jazyk a psmo k nemu. Ide teda o ist paradigmu,3 ktor sa podobne ako literrny jazyk, ktor stvorili a vypracovali svt Kontantn a Metod, derivovala do niekokch variantov, v zsade vak na rmsko-latinsk a pravoslvny (Slavia Latina a Slavia Ortodoxa). Osvojenie si prvej a pravej podstaty tohto daru mus by vaka jeho komplexnosti, ale i komplikovanosti, ba i paradoxnosti (pozri k tomu naprklad texty Ihora evenka4) predmetom neustleho bdania. Preto je len ako pochopiten, e ani dnes nemme kritick edcie dvoch zkladnch diel ivota svtho Kontantna a ivota svtho Metoda.5 Najalej vskum v tejto oblasti pokroil v Bulharsku, ktor m svoju Cyrilo-metodsk
1 Vladimir N. Toporov: Svjatos i svjatyje v russkoj duchovnoj kuture, vol. 12. Moskva : Gnozis, 19951998, 874 s. a 863 s. (tu vol. 1, s. 1967). Pozri preklad Vladimir N. Toporov: Slovo a premdros (logosn truktra) : Proglas Kontantna Filozofa. Trans.: Michal Bada a Cyril Dianovsk. In: Proglas, ro. 13 a ro. 1415, 2002 a 2004, s. 214 a s. 313. 2 ivot Kontantna budeme citova poda vydania itije Konstantina : ivot Konstantinv (alej K). Ed. a trans.: kol. In: MMFH 2, s. 57115. Pozri dialg u Chazarov s. 80. 3 Pozri napr. Izabela Lis: wici w kulturze duchowej i ideologii Sowian prawosawnych w redniowieczu (do XV w.). Krakw : Scriptum, 2004, 193 s. 4 Ihor evenko: Three Paradoxes of the Cyrillo-Methodian Mission. In: Slavic Review, ro. 23, 1964, s. 220236. 5 Pozri naprklad Constantinus et Methodius Thesalonicenses. Ed. a trans.: Franciscus Grivec a Franciscus Tomi. In: Fontes, Radovi staroslavenskog instituta, ro. 4. Zagreb : tamparski zavod Ognjen Prica, 1960, 274 s. a vyie citovan text z edcie MMFH. Ani jeden z nich nevyhovuje modernm poiadavkm na kritick analzu pramea. Zostva teda platn, o na tto tmu u napsal V. Vavnek (pozri Vladimr Vavnek: Staroslovnsk ivoty Konstantina a Metodje. In: Rozpravy eskoslovensk akademie vd : ada spoleenskch vd, ro. 73. Praha : Nakladatelstv SAV, 1963, seit 7, 123 s. (tu s. 347). Pozri tie Vladimr Kyas: Problm pvodnho textu ivota Konstantinova a Metodjova. In: Slavia, ro. 54, 1985, s. 174176. Josef Vlek: Staroslovnsk ivot Metodjv jako dlo velkomoravsk literrn koly. In: Slavia, ro. 60, 1991, . 3, s. 300307 a in.

31

Kapitola 3

encyklopdiu.6 Pre mnoh in nrody, hlsiace sa k dedistvu spolupatrnov Eurpy, nie je dedistvo svtch bratov Kontantna a Metoda nim viac, len nutnou, ale nie zaujmavou znakou. Dielo svtch Kontantna (Cyrila) a Metoda u vo svojej prvej, moravskej fze, m dve zkladn etapy. Etapu tvorby, vzniku a etapu obhajoby. Km etapa tvorby sa zakonila mrtm Kontantna Filozofa a jeho skorm akceptovanm do potu svtcov, ako je to zachyten v jeho ivote, zkladn idey obhajoby cyrilo-metodskej misie s zahrnut do textu ivota Metoda.7 U nai predchodcovia kontatovali, e zvltna, paradoxne pravdiv, topica textu a vlenenie o najvieho potu overitench prameov do, m svoje zdvodnenie v obrannej funkcii diela.8 Obhajoba prce svtho Kontantna, lebo priznajme, ide najm o jeho dielo, sa stala po jeho smrti zmyslom a nplou takmer alch dvadsiatich rokov prce jeho brata. Kontantn na smrtenej posteli doslova zarieka svojho brata, aby pokraoval v jeho diele. Svt Kontantn Filozof, ak smieme aspo trochu psychologizova, kee poznal Metodov charakter, mohol tui, e v jeho osobe bude ma jeho doterajia prca najlepieho obrancu. I preto ho pri smrtenej posteli zaviazal slovami: Ve m inm by si mohol by viac spasen.9 A to v ase, ke je dielo na jednom zo svojich vrcholov prijat v Rme a posvten jeho najvymi autoritami. Pre praktickho Metoda, ktorho navye lkal mnsky ivot, sa smrou brata a naplnenm vle jeho rodiny o prevezen tela do Byzantska vec mala a mohla celkom pokojne skoni.10 Prinajmenom iritujco musel psobi na lenov byzantskej misie na ele so svtm Metodom aj pre nich nepriazniv vvoj v Rme a Kontantnopole. V oboch mestch vo vemi krtkom obdob na konci roku 868 a na zaiatku roku 869 stratili najvplyvnejch podporovateov.11

6 Kirilo-Metodievska enciklopedia, vol. 2 : io. Ed.: Petr Nikolov Dinekov. Sofia : Universitetsko izdatelstvo sv. Kliment Ochridski, 1995. Heslo svt Metod s prslunou bibliografiou na s. 632650. 7 M, s. 134163. 8 Naprklad Vladimr Vavnek: Staroslovnsk ivoty Konstantina a Metodje, s. 86. Josef Vlek: Staroslovnsk ivot Metodjv, s. 303304. Podobne al autori. 9 M, s. 147. 10 K, s. 112115 a M, s. 146147. 11 Francis Dvornk: The Missions of Cyril and Methodius. In: Slavic Review, ro. 23, 1964, s. 195211 (tu s. 206207). Podrobnejie staria prca Francis Dvornk: Les lgendes de Constantin et de Mthode vues de Byzance. Hattiesburg (Miss.) : Academic International, 1969, passim.

32

Svt Metod a jeho prvne pokusy o obhjenie Cyrilo-metodskej misie v Karpatskej kotline

Poiatky Metodovho boja, ako umne nazval svoju prcu v roku 1985 Richard Marsina,12 s chaotick. Azda pod vplyvom neakanej bratovej smrti vracia sa na miesta, kde s bratom vetko zaali. M tvrd, e svtho Metoda si po smrti svtho Kontantna vyiadalo pannske kniea Koce a ppe Hadrin II. ho vybavil listom pre Rastislava, Svtopluka a Kocea, bulou Gloria in excelsis Deo.13 Pannske kniea ho indoktrinuje, aby sa vrtil do Rma, aby tu vyil svoje konexie a nechal sa vysvti za biskupa. Cirkevnoprvne ukotvenie misie sa neskr uke ako jedin logick cesta uchovania a zveadenia diela svtho Kontantna. Druh vec je, e zriadenie samostatnho slovanskho biskupstva tie konvenovalo s politikou slovanskch knieat medzi Karpatmi a Alpami. Otzne je, ak boli ich skuton vzjomn politicko-mocensk vzby, respektve nevraivosti. Kontituovanie takho biskupstva sa logicky muselo sta zdrojom kontroverzi s bavorskm episkoptom. Koce i Metod to museli vedie. Nestailo teda zaloi biskupstvo otzka tu samozrejme stoj aj ak a kde? bolo potrebn ho prvne ukotvi. Pokia ilo o chvu, bola skutone prhodn. Rmski biskupi zaali ofenzvu proti nadmernmu vplyvu Franskej re, hadajc nov oporn silu v erstvo konvertovanch krajinch medzi Byzantskou a Franskou rou. Menovite v Bulharsku u knieaa Borisa (859889), v Chorvtsku u knieaa Branimra (879892), v Koceovej Pannii a Rastislavovej, poane Svtoplukovej (870894), Morave. Nie vade tento proces prebehol spene. Len druh menovan, Branimr a Svtopluk sa nakoniec mohli pochvli, e svoje krajiny dostali pod patront svtho Petra. Najvyiu legitimitu, aspo pokia ide o stredovek, vak ponkala sakralita. O blzkom prepojen svtch Kontantna a Metoda s ideami svtho Pavla, najm v svislosti so renm kresanstva k pohanom u bolo povedan vea.14 Diskutovan je tu najm 14. kapitolaM, ktor na svtho Metoda vzahuje slov 2. listu svtho Pavla Korinanom 11, 2627. Menej sa u rozprva o tom, e prve so svtm Metodom sa previazala tradcia svtho
12 Richard Marsina: Metodov boj, passim. 13 M, s. 147149. List v inch odpisoch nejestvuje. Kritick rozbor pozri Richard Marsina: Metodov boj, s. 5255. 14 Viac pozri Vladimr Vavnek: Staroslovnsk ivoty Konstantina a Metodje, s. 101 a 103. Vlek sa domnieva, e autor M sa tu sna o vemi jemn prirovnanie srodencov Kontantna a Metoda k apotolskej dvojici Petra a Pavla. Josef Vlek: Staroslovnsk ivot Metodjv, s. 306, pozn. 17.

33

Kapitola 3

Pavla aj personlne, a to vznikom slovanskho arcibiskupstva, do ktorho malo patri aj star Ilyrikum. V Splite existovala sce nie celkom odvodnen, ale o to ivia tradcia biskupstva, poda ktorej tu mal biskupstvo zaloi sm svt Pavol. Prve na tto tradciu sa odvolva i spis Poves o preloen knh,15 ktor pouil Nestor,16 Kronika Toma zo Splitu,17 ba dokonca i al text z 13. storoia Uhorsko-posk kronika.18 Takto sa svt Metod mal sta druhm svtm Pavlom, alebo lepie svtm Pavlom Slovanov. Ako to zdrazuje posledn z viet opisujca pohreb svtho Metoda, vzahujca na slov z 1. listu svtho Pavla Korinanom 9, 22: ..., ktor sa stal vetkm pre vetkch, aby vetkch zskal.19 Na posilnenie tejto tendencie, rmski prvnici obdarili svtho Metoda formlnym prvom odvodzova svoj titul od starho biskupskho centra zpadnho Ilyrika, rmskeho Sirmia, Sriemu (Sriemskej Mitrovice).20 Pannia mala svojich biskupov u za rmskych ias a tto kresansk tradcia tu dlho pretrvvala. Tradcia rmskeho Ilyrika, poprepletan s tradciami Pannie, sa viazala okrem svtho Pavla k dvom alm osobnostiam. Ponajprv k svtmu Andronikovi, jednmu zo sedemdesiatich apotolov.21 Pripodobnenie svtho Metoda k tomuto svtcovi mono njs na nieko15 Aleksandr A. achmatov: Razyskanija o drevnejich Russkich etopisnych svodach. Sankt-Peterburg : Tipografija M. A. Aleksandrova, 1908, s. 83 a i. 16 Hoci nie priamo na mesto Split, ale na biskupstvo v Panii. Pozri PVL, s. 16. 17 Archidiaconi Spalatanensis Thomae Historia Salonitanorum atque Spalatinorum pontificum. Ed. a trans.: Olga Peri, koment. Mirijana Matijevi Sokol. Split : Knjievni krug, 2003, 530 s. Thomas Archidiaconus: Ecclesiae Spalatensis Historia Salonitana. Ed.: Frao Raki. Zagrabiae : In taberna Libraria eiusdem societas typograficae, 1894, 225 s. Archdeacon Thomas of Split: Historia Salonitanorum atque Spalatinorum pontificum. Ed.: Olga Peri a trans.: Damir Karabi, Mirijana Matijevi Sokol a James Ross Sweeney. Budapest a New York : CEU Press, 2006, 404 s. (citova budeme poda najnovieho vydania, tu s. 12 a 13). 18 Slovensk preklad a komentre Martin Homza a Jana Balegov (ed., trans. a koment.): Uhorsko-posk kronika : Nedocenen prame k dejinm strednej Eurpy. Bratislava : Libri Historiae a Post Scriptum, 2009, 224 s. (tu s. 130131). 19 M, s. 162. Komenttori tohto miesta obyajne upozoruj na jeho topick charakter a ako prklady analogickch postupov uvdzaj panegyrick texty na svtho Gregora z Nazianu, svtho Atanzia, Kypriana, i Bazila. Pozri M, pozn. 162. Podobne Vladimr Vavnek: Staroslovnsk ivoty Konstantina a Metodje, s. 103. O topickom charaktere opisu pohrebu svtho Metoda niet pochb. O starch vzoroch tu bolo u povedan vea. Motv oplakvania budceho svtca vetkmi v neskorej slovanskej hagiografii sa nachdza naprklad i v kontexte pohrebu svtej Ogy. Pozri PVL, s. 32. Pokia vak ide o svtho Metoda, vo svetle vyie naznaenej koncepcie autora M sa domnievame, e prve imitatio sancti Pauli malo by primrnym dvodom, preo bol tento topos na danom mieste pouit. 20 M, s. 150. Francis Dvornik: Byzantine Missions among the Slavs : SS. Constantine-Cyril and Methodius. New Brunswick, N.J. : Rutgers University Press, 1970, 484 s. Ete v tom istom roku vyla kniha i v eskom preklade Frantiek Dvornk: Byzantsk misie u Slovan. Trans.: Vladimr Vavnek. Praha : Vyehrad, 1970, 393 s. Francis Dvornik: Les lgendes de Constantin et de Mthode vues de Byzance. Praha : Orbis, 1933, 443 s. 21 Gyrgy Gyrffy: Das Gterverzeichnis des griechischen Klosters zu Szvaszentdemeter (Sremska Mitrovica) aus dem 12. Jahrhundert. In: Studia Slavica Academiae scientarum Hungaricae, vol. 4, 1958, s. 974.

34

Svt Metod a jeho prvne pokusy o obhjenie Cyrilo-metodskej misie v Karpatskej kotline

kch miestach textov, ktor sa viau k psobeniu svtho Metoda na Morave a v Pannii, ako i v psomnostiach jeho iakov a op v Povesti vremennych et. Najm v Povesti vremennych et, ktor poda starch analz A. A. achmatova erp z moravsko-pannskej Povesti o preloen knh, nachdzame rozvinutie motvu svtho Pavla i svtho Andronika. Svt Metod je nstupcom svtho Andronika a svt Andronik je uiteom slovanskho jazyka. Podobne ako svt Pavol, ktor chodil po Morave i Ilyriku, a tie bol uiteom slovanskho jazyka.22 Druh vznamn osobnos, postava svtca a kresanskho bojovnka sa viae k Sriemskej Mitrovici, starmu rmskemu Sirmiu). Prve tu sa mal narodi svt Dimitrij Solnsky.23 Pripomeme, e tento svtec bol aj hlavnm svtcom mesta Thessalonk (Solna), odkia pochdzali obaja slovansk apotolovia. Poda najnovch vskumov maarskch kolegov (menovite Pter Tth) metropolitn charakter Sriemskej Mitrovice pretrvval ete aj v asoch prvch Arpdovcov, ke miestny kltor svtho Dimitrija Solnskeho bol jednm z najbohatch cirkevnch ustanovizn celho Uhorska (sic!) a miestni mnsi zveaovali cyrilo-metodsk dedistvo, okrem inho, aj prostrednctvom latinskch a staroslovnskch odpisov ivota svtho Dimitrija. O tom, e rieenie rmskych cirkevnch prvnikov, pokia ide o ukotvenie celej zleitosti v dejinch cirkvi, bolo na mieste, niet pochb. Malo svoje historick jadro, irok, prakticky nedefinovan sprvne zemie a preto i perspektvu rozvoja. ako sa vak dalo vzahova aj na zemia samotnho centra Vekej Moravy nad Dunajom. Lepie rieenie ale po ruke nebolo. Rm jednoducho nemohol bez prvneho precedensu zaloi nov dieczu uprostred zem, ktor patrili pod sprvu vtedajch vchodofranskch biskupstiev. Blzkos k svtosti napomohla spenmu doveniu prvej fzy misie svtch Kontantna a Metoda. Dnes niet pochb o tom, e posvtenie staro-

22 PVL, s. 16. 23 Alexander Avenarius: Byzantsk kultra v slovanskom prostred v VI. XII. storoi : K problmu recepcie a transformcie. Bratislava : Veda, 1992, s. 114.

35

Kapitola 3

slovnskch prekladov bohosluobnch knh v Rme zabezpeili ostatky jednho z prvch ppeov, svtho Klementa ( okolo 100), ktor svt bratia nali na Kryme. Svt Klement sa preto stal hlavnm patrnom aj pri obhajobe Pannsko-moravskho arcibiskupstva. K patrnom misie oboch bratov a ich diela patrili aj zzran lekri z Malej zie, rovnako bratia Kozma a Damin. Nepochybujeme o tom, e vznamn lohu v presadzovan sa odkazu byzantskch bratov do ivota musel zohrva aj kult Boej Matky Theothokos. Poet svtcov, ktor mali ma patront, a tm legitimizova moravsko-pannsku misiu, by bolo mon ete rozri o niekoko alch mien. Z hadiska nho textu s vak doteraz menovan rozhodujci. o je podstatn, ani takto argumentcia nemala obst v oiach bavorskho episkoptu, ktor najneskr od ias biskupskej synody na brehoch Dunaja v roku 796 (konala sa v ase jednej z franskch vprav proti Avarskmu kagantu), odvodzoval svoje prvo na Panniu. V roku 864, ke svt bratia prili na Vek Moravu, sa u toto prvo opieralo o iv, najmenej sedemdesiat rokov trvajcu tradciu. Nemono sa preto udova, e kvli tejto kauze vznikol prvny spor, ktor na ist as skonil internciou samotnho svtho Metoda. Mobilizovanie najlepch bavorskch intelektulov viedlo k tomu, e okolo roku 873 vznikol vlune kvli tejto zleitosti cirkevno-prvny text Conversio de Bagoariorum et Carantanorum (Spis o obrten Bavorov a Korutncov), ktor prvo bavorskho episkoptu odvdza od praktickho priebehu dejn. Poda neho korutnski Slovania povolali Bavorov na pomoc proti Avarom a takmto spsobom zskali Korutnci od Bavorov kresanstvo.24 Na jednej strane cirkevno-prvneho sporu o Panniu stla vhajca rmska kria a svt Metod, na strane druhej bavorsk episkopt a vchodofransk panovnci. Jazkom na miskch vh bol postoj vlastnch slovanskch vldcov okolo Dunaja. Koce bavorskmu tlaku ustpil. Svtopluk, hoci sm uprednostoval vhody franskej misie, dval sa na dielo svtho Metoda pragmaticky. Pokia slilo jeho vemocenskm zujmom a ne24 Die Conversio Bagoariorum et Carantanorum, s. 102 a 103, 104 a 105.

36

Svt Metod a jeho prvne pokusy o obhjenie Cyrilo-metodskej misie v Karpatskej kotline

dostvalo ho do konfliktu s nstupcami svtho Petra v Rme, vo veobecnosti ho trpel, a to i napriek tomu, e vytvralo treciu plochu vo vzahoch s bavorskm duchovenstvom. V tomto ohade predstavoval rok 880, kedy Viching zskal nitrianske biskupstvo, nutn kompromis medzi Svtoplukom, Rmom, Metodom i bavorskm episkoptom. Na druhej strane si treba uvedomi, e i svt Metod u za svojho ivota videl slab strnky svojho postavenia na Morave. Prve preto sa vemone snail zaisti kontinuitu svojho a bratovho diela. Za tmto elom v poslednch piatich rokoch ivota vykonal viacer kroky. Obhjil svoje zmery a dielo v Rme (879880),25 i cestoval za svojm starm spojencom Fotiom a novm cisrom Bazilom I. Macednskym (867886) do Kontantnopola (882, resp. 883).26 Pri prleitosti tejto cesty sa mal svt Metod stretn s uhorskm krom (sic!) (poane franskm krom; respektve mono toto miesto vzhadom na jeho geografick umiestnenie rozumie aj ako bulharskm crom).27 Nezvisle od tania textu, vznam stretnutia je ten ist zkostn hadanie garanta alch osudov cyrilo-metodskej misie. Rokovania v Rme skonili kompromisom (vysvtenie Vichinga za nitrianskeho biskupa, pouvanie latininy a aj poda vle vldcu staroslovniny). Perspektva vak nebola dobr. O vsledkoch rokovan v Kontantnopole nevieme, meme sa ale domnieva, e ani tie nedopadli poda oakvan moravskho metropolitu. Nasleduje toti tret, pomerne zfal pokus svtho Metoda, njs politickho garanta v osobe franskho kra alebo ete horie aktulneho vldcu strarouhorskho kmeovho zvzu. Svt Metod si zrejme v poslednch doch svojho ivota dobre uvedomoval, e vo vtedajej geopolitickej situcii cyrilo-metodsk dielo, ktorho bol symbolom, v strednej Eurpe nem ancu na spech. V tomto kontexte je potrebn rozumie i jeho poslednmu kroku pokusu o nie celkom tandardn vymenovanie svojho nstupcu na arcibiskupskom stolci, ktorho naiel v osobe svtho Gorazda, loveka miestneho, znalho latininy, gr-

25 M, s. 157158. 26 M, s. 158159. Viac o motvoch cesty Lubomr E. Havlk: Byzantsk mise a Velk Morava. In: Sbornk Matice moravsk, ro. 82, 1963, 108 s. 27 M, s. 160161. Tu pozri tie komentr. Viac Vladimr Vavnek: Ugrskyi korol dans la vie vieuxslave de saint Mthode. In: Byzantinoslavica, ro. 25, 1963, s. 288301.

37

tiny i staroslovieniny.28 Ani to vak, ako meme dedukova z nasledujcich osudov iakov svtho Metoda, nedopadlo spene. Nech u bol osud cyrilo-metodskho odkazu po smrti svtho Metoda 6. aprla 895 akkovek, faktom zostva, e si toto dielo nakoniec nalo cestu i k tm, ktorm bolo primrne uren, menovite moravskm a nitrianskym Slovanom (Moravanom a Slovkom). A hoci bol tento proces znane komplikovan a zasli si by predmetom samostatnej prce, meme kontatova, e sa tak stalo kvli sile diela samho. Preto obsah prvch verov (911) Evanjelia svtho Jna, ktor boli preloen do staroslovieniny: Prav svetlo, ktor osvecuje kadho loveka, prilo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Priiel do svojho vlastnho, a vlastn ho neprijali.; plat v tomto prpade len iastone.

28 M, s. 162. Shrne pozri ubomr Bosk a Patrik Kka: Svt Gorazd uen mu naej zeme. Bratislava : L, 2004, 343 s.

38

Kapitola 4 Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

iadna in osoba v slovenskej histrii nedosiahla vyiu prest ako tento, pvodne nitriansky a neskr aj vekomoravsk panovnk. Sasn redukcia podoby Svtopluka v slovenskej historiografii1 i vo veobecnom vedom, obyajne na kor jeho strka Rastislava, nielene nezodpoved celkovej celoeurpskej tradcii o tomto panovnkovi, ale ani tej vlastnej, slovenskej.2 o je vak horie, ako vyplva z podrobnej kritickej analzy svekch prameov, nezhoduje sa ani s jeho dobovm historickm obrazom.3 Tto redukcia je len akmsi alm, tentoraz najsasnejm neopodstatnenm stereotypom tohto vldcu. V naej prci pristpime k skmaniu rznych obra1 Vnimku tvoria prce Mat Kuera: O historickom vedom Slovkov v stredoveku. In: Historick asopis (alej H), ro. 25, 1977, s. 217238 (tu s. 227230). Mat Kuera: Postavy vekomoravskej histrie. Bratislava : Perfekt, 2005, 233 s. Podobne Jn Steinhbel: Vekomoravsk historick tradcia zadunajskch Slovkov. In: H, ro. 33, 1990, s. 693705 a Jn Steinhbel: Nitrianske knieatstvo : Poiatky stredovekho Slovenska : Rozprvanie o dejinch nho zemia a okolitch krajn od sahovania nrodov do zaiatku 12. storoia. Bratislava : Veda a Rak, 2004, 575 s. (tu s. 165186). Tie nepublikovan prca Rbert Schmidt: Svtoplukovsk legenda a jej funkcie v stredoveku (Diplomov prca). Bratislava : Katedra slovenskch dejn, 2000, 119 s., ktor tvoria v mnohom vchodiskov bzu naich vah k tejto tme, najm pokia ide o posledne menovan prcu, ktor vznikla pod vedenm Martina Homzu. Novie pozri tie text diplomovej prce Michal Cign: Korene Svtoplukovskej legendy : Komparatvna analza tmy napdprirodzenho skonu panovnka v indoeurpskej tradcii (Diplomov prca). Bratislava 2007, 144 s. 2 Svtoplukovsk tma tvor vznamn sas legitimistickch terii slovenskho historizmu druhej polovice 17. a 18. storoia. Pozri Benedikt Sli: Cantvs Catholici : Psne Katholicke. Latinsk, y Slowensk : Now y Starodawn. Z kterymi Krestian w Pannoygi Na Wron Swtky, Slawnosti, pry Slube Boi, a w ginem obwzlasstnem asu, z pobonosti sw Krestiansk owagi. Nasledug po tem, Psne na Katechismus: O Swtostech Nowho Zkona. Letaye rozline na Wchodi Cyrkewne, a neb Processyge, a Putoway. Z mnoh pilnosti ku potessey Lidu Krestianskmu, znowu zebran, a wbec widan. S. Pawel k Epheskm Cap. 5 v. 19. Naplen budte Duchem Swatm, mluwce samy sobe w almch, a w Chwalch, a w Psnikach duchownch spwagce, a chwlu wzdwagce w srdcch swch Panu. Cum facultate Illustrissimi ac Reverendissimi Domini, Domini Georgii Lippai Archiepiscopi Strigoniensis. Regni Ungariae Primatis. A. M. D. G. B. V. M. & O. SS. H. A. P. R. Leutschoviae : t. V. Brewer, 1655, 320 s. K spracovaniu svtoplukovskej tmy u Martina Svtojnskeho pozri alej Naa Rcov: K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo. Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae. Vindobonae : Typis Joannis Thomae Trattner, 1754, 231 s. Jn Baltazr Magin: Murices Nobilissimae et Novissimae Diaetae Posoniensis Scriptori Sparsi sive Apologia pro inclyto Comitatu Trenchiniensi ejusdemque Nominis Civitate conscripta adversus calumnias, quibus Cervus & Agnus per summam injuriam ab eodem Scriptore sunt onerati. (SkrteneApologia pro inclyto comitatu Trenchiensi ejusdemque Nominis Civitate conscripta). Puchovii : Typis Danielis Chrastina, 1728, 114 s. Slovensk preklad celho diela spolu s vodnmi tdiami pozri Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej a mesta tohoe mena. Ed.: Vincent Sedlk. Trans.: Gapar Sedlk. Martin : Matica slovensk, 2002, 193 s. Najdleitejm dielom je vak nepochybne Georgius Papanek: De regno, Regibusque Slavorum atque cum prisci civilis, et ecclesiastici, tum hujus aevistatu Gentis Slavae. Quinque-Ecclesiis : Typis Joannis Josephi Engel, 1780, 355 s. Georgius Szklenr: Vetustissimus Magnae Moraviae situs et primus in eam Hungarorum ingressus et incursus. Posonii : Typis Ioannis Michaelis Landerer, 1784, 246 s. 3 Pozri v MMFH 5, suma odkazov z mennho registra na Svtopluka a porovnaj s potom dobovch odkazov na tefana I.

39

Kapitola 4

zov (imago) Svtopluka, ale s vedomm, e pri ich skman prsne rozliujeme obraz legendrnej postavy, ktor sa zachoval v neskorch podaniach rozprvacch prameov, od rekontrukcie obrazu Svtopluka ako historickho vldcu. Aj k legendrnemu obrazu kra Svtopluka vak musme pristupova kriticky a systematicky a nezjednoduova ho do jednej, i jedinej podoby. Naprklad tm, e budeme jednu historick narciu uprednostova pred druhou, jeden obraz pred inmi. Len ako prklad takhoto splotenho pohadu uveme tematizovanie negatvneho vzahu medzi krom Svtoplukom a arcibiskupom Metodom.4

Svtopluk ako historick osoba

Pozoruhodn je u samotn meno Svtopluk (staroslov. Svtoplk = vek voj, vek vojsko, svt voj, lat. Zuentepulc, Sfentopulch, Zuentopolc, Zuentibaldus, grc. Sfentoplikos, Sfentoplokos, arab. Sw.n.t.b.l.k., Sw.nt.m.l.k, starosloviensky , starorusky /). Historick Svtopluk bol synom brata (synovcom) knieaa Rastislava (Rastiz), ktor sa poda tradcie volal Svtomr.5 Do dejn vstpil ako Rastislavov spoluvldca (nitrianske deln kniea) okolo roku 869.6 V roku 871 sa stal zvrchovanm vldcom Vekej Moravy. Ako rsky a rmsky hodnostr zskal v polovici osemdesiatych rokov 9. storoia dokonca titul rex kr, ktor bol akceptovan tak ppeom, ako i cisrom.7

4 Lubomr E. Havlk: Svatopluk Velik krl Moravan a Slovan. Brno : Jota, 1994, 131 s. 5 Poda tradcie zachovanej u Popa Dukljanina otec Svtopluka sa volal Svtomr (Svatimirus). Pozri Presbyteri diocleatis Regnum Sclavorum. In: MMFH 1, s. 241. 6 S nitrianskym a moravskm vldcom Svtoplukom sa v historiografii prvkrt stretvame v roku 869, ke bol jeho nitriansky del pustoen franskm vojskom Karolmana, syna vchodofranskho kra udovta (Nemca). Tto zmienka sa nachdza vo Fuldskch anloch a spomnan je tu ako Rastislavov synovec. Tie ist anly oznauj Svtoplukovo zemie za krovstvo. Annales Fuldenses. In: MMFH 1, s. 101: Nec minus Carlmannus regnum Zuentibaldi nepotis Rastizi igne et gladie depopulabatur... Niet najmench pochb, e toto jeho krovstvo sa rozkladalo na Slovensku s monm centrom v Bratislave alebo v Nitre. Vo franskch prameoch predstavuje regnum vdy jasne vymedzen zemie pod vldou jednho panovnka. Pozri k tomu naprklad Mat Kuera: Slovensk dejiny : Od prchodu Slovanov do roku 1526, vol. 1. Bratislava : LIC, 2008, 368 s. (tu s. 79). 7 Takto naprklad Idzi Panic: Ostatnie lata Wielkich Moraw. Katowice : Wydawnictwo Uniwersytetu lskiego 2000, 239 s. (tu s. 36 a alie).

40

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

Poda Letopisu popa Dukljanina vldol Svtopluk v Krovstve Slovanov viac ako 40 rokov.8 Ak Svtopluk zomrel v roku 894, o doklad mnostvo prameov, potom by poiatky jeho vldy v Nitriansku spadali do roku 854. Pravdepodobnejie sa vak zd, e Svtopluk k svojmu nitrianskemu delu priiel u v rmci vekej politickej rody, ktor v roku 846 vykonal udovt Nemec na vchodnch hraniciach svojej re. Pripomeme len, e vaka nej sa stal Rastislav zvrchovanm vldcom Moravy a Pribina do dedinho vlastnctva zskal Zadunajsko.

K metodolgii vskumu Svtoplukovskej legendy9

Otzka, kde kon histria a kde zana sasnos, je jednou z najach otzok nielen pre historikov. Azda rovnako akou ako je t, nakoko meme rekontruova na zklade dochovanch svedectiev autentick beh historickch udalost a skutky ich hrdinov, a odkia sa sami podieame na vytvran dejn, to jest prispievame k ich legendarizcii formulujc alie tmy, ktor nemusia korepondova s histriou ako takou. Celkom inou otzkou je problm tematizcie, nslednej intrumentalizcie a ideologizcie histrie s cieom jej vyuitia na politick, i in ciele indoktrincia. Nezvisle na sil o vyuitie, i zneuitie historickch faktov, fakty sam sa stvaj chtiac-nechtiac rmcom i vchodiskom historickej pamti.10 Podobne ako o inch vldcoch, plat to i o Svtoplukovi. Pam o historickom Svtoplukovi, i u proste podvan stne z generciu na generciu, alebo pam viazan na stnu, i psan formu viazanej rei v podobe bsnickch hrdinsko-epickch cyklov, stva sa na jednej strane zkladom udovho mtu kra Svtopluka, na druhej vchodiskom celho cyklu Svtoplukovskch legiend. Km jadrom Svtoplukovskho mtu sa stane jeho poves vekho a neporazitenho panovnka, psan hrdinsko-epick prbehy o Sv-

8 Presbyteri diocleatis: Regnum Sclavorum, s. 244. Presne 40 rokov a 4 mesiace. 9 Na tomto mieste upozorujeme na z metodologickho pozoruhodn prcu Michal Cign: Korene Svtoplukovskej legendy, passim. 10 tdium pamti ako historickho fenomnu patr v modernej medievistike k vznamnm tmam. Pozri naprklad Mary Jean Carruthers: The Book of Memory : A Study of Memory in Medieval Culture. Cambridge : Cambridge University Press, 2008, 519 s. Otto Gerhard Oexle: Die Gegenwart der Toten. In: Death in the Middle Ages. Ed.: Herman Braet a Werner Verbeke. Leuven : Publisher, 1983, s. 1977.

41

Kapitola 4

toplukovi bud vykazova komplikovanejiu truktru. Preto ich treba deli a kategorizova. Jednm z kritri by mala by otzka, kto bol ich tvorcom, nosiom a odberateom (asto aj objednvateom). Svtoplukovsk mtus sa stal sasou udovej slovesnosti bezprostredne po jeho smrti. Prvom sa vak d predpoklada, e sa zrove stal organickou sasou ideovho sveta vych zloiek obyvatestva. Komplikovanos takhoto rozprvania sa odvjala od kvality samotnej society, ktor bola jeho odberateom. Aj v rmci Svtoplukovskho cyklu tak rozoznvame okruh posluchov rozdelench poda klasickej stredovekej dichotmie medzi miles (vojensk zloky spolonosti na ele so samotnm dvorom/dvormi vldnej dynastie) a sacerdostes (kazov). S touto premisou svis aj funkcia takhoto rozprvania, ktor u vetkch zloiek spolonosti plnila najm identifikan rolu (n vladr). Okrem nej vak, op v zvislosti na odberateovi, mohla plni cel rad alch funkci. Na tomto mieste spomeme naprklad, e Svtopluk ako panovnk, ktor za ivota nepoznal porku, musel by idelnym vzorom pre cel vojensk zloku society. Na druhej strane prve poas jeho ivota sa krajina po prv raz vo svojich dejinch teila pevnej cirkevnej organizcii na ele s arcibiskupom (svtcom) Metodom, o nemohlo zosta bez ohlasu medzi cirkevnou zlokou obyvatestva, ktor bolo priamym dediom tejto tradcie. Je preto pochopiten, e ako tak si toto rozprvanie osvojili nielen vetky slovansk elity vznikajceho Uhorskho krovstva, rozprestierajceho sa najm v Karpatskej kotline, ale ako ete ukeme, aj mimo nej (Kyjevsk Rus, Posko, esko, Pomoransko, etc.). estn miesto pritom patrilo priamym dediom tejto tradcie, to jest nitrianskym elitm. Je zrozumiten, e toto rozprvanie sa stalo sasou ideolgie stredovekho slovenskho etnika v celom Uhorskom krovstve, a to a do tej miery, e sa chtiac-nechtiac stali najvznamnejm znakom ich vlastnej historickej sebaidentifikcie. Je tie prirodzen, e ako tak sa dostali i do najstarej vrstvy vlastnej formujcej sa uhorskej historiografie.11

11 O nadvznosti starieho uhorskho dejepisectva na vekomoravsk tradcie pozri Ryszard Grzesik: Wgry a Sowiaczyzna w najwczenejszym etapie dziejw w wietle sowiaskich i wgierskich rdel narracyjnych epoki redniowiecza. In: Slavia Antiqua, ro. 44, 2003, s. 5365. Martin Homza a Jana Balegov (ed., trans. a koment.): Uhorsko-posk kronika, s. 2889.

42

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

Za alie kritrium kategorizcie Svtoplukovskej legendy mono zvoli asov aspekt. Z jeho hadiska meme na Svtoplukovsk legendu nazera cez prizmu jej stredovekej, novovekej, i aj jej sasnej podoby. Podobne mono za kritrium alieho lenenia legendy zvoli geografick inite, miesto jej pvodu. Pri dkladnejej analze sa potom daj rozozna nasledovn okruhy so svtoplukovskou tradciou: byzantsk, nemeck, starosloviensky, rusk, esk (moravsk), junoslovansk (chorvtsky), posk (pomoransk), uhorsk (zadunajsk a nitriansky), anglick, perzsk a arabsk. Dleit je aj konfesionlne kritrium, ktor del Svtoplukovsk legendu na jej katolcku, ortodoxn i evanjelick formu. Nemenej vne je lenenie Svtoplukovskej legendy poda spoloenskej funkcie, ktor v tom-ktorom obdob zastvala, i u tu lo o spomenut integran mtus uhorskch Slovanov (no najm Slovkov), alebo zklad ttotvornch stredovekch politickch koncepci junch Slovanov i echov. Osobitn miesto si zasluhuje kategorizovanie Svtoplukovskej legendy z hadiska analzy pouitia jednotlivch motvov, ako aj ich evolcie a transformcie. Z hadiska ciea tejto asti prce definova domcu (slovensk) podobu Svtoplukovskej legendy sa jav ako najjednoduchie, rozdeli Svtoplukovsk cyklus na dva okruhy. Okruh rozprvan, ktor vykresuj Svtopluka v negatvnych farbch a okruh pozitvny. Negatvne rozprvanie o Svtoplukovi ozname ako legendu iernu, pozitvne ako bielu legendu.12 Na tomto mieste vak treba podiarknu, e v niektorch prpadoch, ako o nich bude ete podrobnejie re niie, sa negatvne a pozitvne prvky historickej pamti o Svtoplukovi navzjom zmieavaj. Najskr sa poksime vyselektova jednotliv prvky iernej Svtoplukovskej legendy, uri jej evolciu, charakter, a tm aj celkov funkciu v societe, v ktorej psobila. Akokovek, jadrom nho skmania bude z metodologickho hadiska podobne uchopen analza bielej Svtoplukovskej legendy. U na tomto mieste treba poveda, e pozitvny obraz Svtopluka v jednotlivch tradcich zsadne previl nad jeho negatvnym obrazom.

12 ierna a biela legenda s pojmy, ktor boli do problematiky zaveden na zklade starej prce analyzujcej legendu Boleslava II. tedrho (Smelho). Pozri Jacek Banaszkiewicz: Czarna i biaa legenda Bolesawa miaego. In: Kwartalnik Historyczny, ro. 88, 1981, s. 353383.

43

Kapitola 4

ierna Svtoplukovsk legenda

ierna Legenda o Svtoplukovi m viacero verzi. Tie vznikali u aj na zklade niektorch dobovch historickch zznamov (naprklad nekrolg Fuldskch anlov, ale i in). V pravoslvnom prostred sa vyformovala negatvna postava Svtopluka ako dsledok vyhnania iakov svtho arcibiskupa Metoda, v katolckom zasa Svtopluka ako vierolomnho vldcu, ktor nedodral svoj vazalsk sub cisrovi Arnulfovi. No zd sa, e za aleko najrozvinutejiu podobu iernej legendy vame vlastnmu uhorskmu prostrediu. Pre vetky formy iernej Svtoplukovskej legendy je prznan, e s to podoby literrne, zapsan, ale nie stne tradovan. Tento jav m mnoho prin. Jednou z najdleitejch tu bola politick objednvka. Tto, pokia ide o uhorsk, ale i esk prostredie, vyla priamo z jeho najvych politickch kruhov. Presadenie sa iernej Legendy o Svtoplukovi vak nebol nikde jednoduch a tob nie jednorazov historick proces. Pravdepodobne najstarm textom, ktor mono vyhodnoti ako negatvny vo vzahu k Svtoplukovi, je zpis vo Fuldskch anloch k roku 894, kde sa hovor o krovej smrti. Svtopluk je tu vykreslen ako mocichtiv, krvilan netvor nenvidiaci mier, tvorca chaosu a zmtku.13 Tto jednostrann a tendenn charakteristika je dsledkom bojov medzi Svtoplukom a Arnulfom, ktor pre korutnskeho vojvodu, neskorieho vchodofranskho kra a cisra (a po smrti Svtopluka) skonili zva nespechom.14 Zpis vo Fuldskch anloch, ktor dnen odbornci povauj z vekej asti za nekorektn, mono porovna s charakteristikou Svtoplukovho sasnka, opta Regina z Prmu ( 915) v jeho kronike, kde k tomu istmu roku (a udalosti) pe: ...zomrel kr moravskch Slovanov Svtopluk, medzi svojimi povaovan za najrozvnejieho a duchom najbystrejieho...15
13 Annales Fuldenses. In: MMFH 1, s. 120: Zwentibaldus, dux Moravorum et vagina totius perfidiae, cum omnes regiones sibi affines, dolo et astucia perturbando humanum sanguinem siciens circumiret, ultimum hortando suos, ne pacis amatores, sed pocius inimici domesticis persisterent, diem ultimum clausit infeliciter. 14 Gerd Althoff: Zur Bedeutung der Bndnisse Svatopluks von Mhren mit Franken. In: Symposium Methodianum : Beitrge der internazionalen Tagung in Regensburg 1985 zum Gedenken an den 1100 : Todestag des hl. Method. Ed.: Klaus Trost, Ekkehard Vlkl a Erwin Wedel. Selecta Slavica 13. Neuried : Hieronymus, 1988, 727 s. (tu s. 1321). 15 Reginonis abbatis prumiensis chronicon. In: MMFH 1, s. 139140: Circa haec etiam tempora Zuentibolch rex Maharensium Sclavorum, vir inter suos prudentissimus et ingenio callidissimus, diem clausit ex-

44

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

Poatie Svtopluka ako vierolomnho panovnka, ktor poruil svoj vazalsk sub, sa v latinsky pucich krajinch stredovchodnej Eurpy nakoniec ujalo. Nie vak zsluhou fuldskch letopiscov, ale okruhu rozprvaov, ktor na ich odkaz vone nadviazali. Medzi autorov, ktor sa najviac priinili o vznik negatvneho obrazu Svtopluka, patr na poiatku 12. storoia nepochybne Kozmas esk16 i jeho pokraovatelia. Malo to svoj vlastn, hlbok vznam a aj osobit prinu. Pravoslvna podoba iernej Svtoplukovskej legendy sa zrodila o nieo neskr spsanm ivota svtho Klimenta. Jeho grcka verzia vznikla poda Lubomra E. Havlka okolo r. 1100 a bola spracovanm a rozrenm staroslovienskej predlohy. Hoci tento ivot je poplatn dobe, v ktorej bol zostaven, predsa prina mnoho informci nielen o osudoch Klimenta v Bulharsku, ktor z inch zdrojov nepoznme, ale aj o bojoch medzi nasledovnkmi Metoda a prvrencami biskupa Vichinga.17 Legenda farbisto opisuje vyhnanie iakov svtch solnskych bratov z Moravy a podva aj obraz kra Svtopluka. Vldca je tu opsan ako nevzdelan, hlpy mu, ktorho jedinm zmyslom ivota je oddvanie sa vlastnej vni a ktor sa mlo zaujma o veci viery, najm pokia ilo o vieroun spor medzi iakmi Metoda a franskmi kazmi o problm filioque, to jest o otzku vychdzania Svtho Ducha. Zrove vak opisuje aksi Svtoplukov strach z Boha. Ten sa prejavuje zvltnou ctou k Metodovi a jeho iakom. Kr vyriekne nerozvny sd nad nimi a uprednostn vo svojej krajine franskch kazov, ktor boli poda redaktora ivota svtho Klimenta spolonosou bludrov a ktorch povzbudzoval ich otec, od poiatku vrah ud, o sa chvlil svojimi zloinmi....18 ivot Klimenta je prameom, v ktorom sa hovor o prkrom rozpore medzi Svtoplukom a Metodom. In dobov svedectv vak nevedia ni o protivenstvch medzi nimi, pokia

tremum. 16 Cosmae Pragensis Chronica Boemorum. Ed.: Bertold Bretholz. In: Monumenta Germaniae historica : Scriptores rerum Germanicarum Nova Series (alej MGH SRG NS), vol. 2. Berlin : Weidmanische Buchhandlung, 1923, 295 s. (tu s. 32). 17 Pozri ivot Klimenta Bios Klimentos. In: MMFH 1, s. 200234 (tu s. 213214). 18 Tame.

45

Kapitola 4

ide o vntorn alebo zahraninopolitick ciele. Ba naopak v tomto zmysle je zrejm, e medzi nimi panovala vzcna jednota. Metod mal s vekou pravdepodobnosou pripomienky ku tlu ivota Svtopluka a jeho dvora, ktor sa napokon len mlo lil od jeho karolovskch franskch vzorov. Opis kra, ktor tu podva Theofylaktos je vak tendenn. V rozprvan m vynikn svtos Metoda a aj jeho editori v rmci edcie Magnae Moraviae fontes historici uznvaj, e me s o hagiografick topos, ktorho cieom bolo zvrazni Metodovu svtos na kor svetskho vldcu Vekej Moravy, Svtopluka. Theofylaktov ivot Klimenta, hoci na jednej strane negatvne opisuje kra Svtopluka, na strane druhej ho plne zbavuje viny za vyhnanie Metodovch iakov, ke tvrd, e vbec nevedel o ich muen a vyhnan, lebo nebol prve prtomn. Potvrdzuje to dvetkom, e keby bol prtomn, ni tak by sa nebolo stalo.19 Napriek tomu, tento po grcky a po vekej schizme vchodnej a zpadnej Cirkvi napsan ivot Klimenta bol jednm z podnetov k vytvoreniu mylnho presvedenia, e Svtopluk je vinn za zmarenie celej misie svtch bratov Cyrila a Metoda na Vekej Morave, ktor rozvja alia tradcia slovanskho psomnctva. Tretia skupina prameov je pre sledovan problematiku iernej Svtoplukovskej legendy rozhodujca. Je pecifikom uhorskej tradcie, zachovanej v systme najstarch uhorskch kronk. Slovensk historiografia jej doteraz venovala patrin pozornos. Od poiatkov existencie osobitnho slovenskho dejepisectva ponajprv v rmci uhorskej historiografie a neskr i samostatne sa toti prve tto uhorsk ierna legenda stala jadrom sporu s oficilnym trendom uhorskho dejepisectva, v ktorom tvorila integrlnu sas podmaniteskej, panskej, i hunskej terie (pozri niie) terie zdvodujcej pvodne socilnu a neskr i etnick vlunos uhorskej, neskr maarskej achty nad inmi vrstvami, i nrodmi uhorskej spolonosti.20 Po-

19 ivot Klimenta Bios Klimentos. In: MMFH 1, s. 230231. 20 Martin Homza a Jana Balegov (ed., trans. a koment.): Uhorsko-posk kronika, passim.

46

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

zrime sa teraz bliie na evolciu iernej Svtoplukovskej legendy v jej uhorskom variante a poksme sa definova jej jednotliv asti.21 V najstarej v celosti zachovanej uhorskej kronike, nazvanej Gesta Hungarorum (alej GH),22 ktor spsal anonymn autor nazvan P. na dvore uhorskho kra Bela (poda nho nzoru budceho Bela IV.) pred rokom 1235,23 sa meno Svtopluka nespomna. Vo funkcii vldcu Pannie a Bihorska tu vystupuj dvaja vldcovia Salan a Menumort. Vldcom Nitrianska mal by poda tejto kroniky odinakia neznmy esk vojvoda Zobor. V Kronike imona z Kzy, ktor vznikla o pol storoia neskr, Svtopluk u vystupuje vo svojej funkcii vldcu Vekej Moravy. Ak bol Svtoplukov prbeh znmy imonovi z Kzy, musel by znmy aj Anonymnmu tvorcovi GH. Poda toho, o vieme o metde vzniku tejto kroniky, jej autor myselne a cieavedome z uhorskch reli vytesnil vetko, o mohlo nasvedova aj menej slvnemu priebehu takzvanho zaujatia vlasti starouhorskm kmeovm zvzom. Podozriv mlanie o Svtoplukovi teda neznamen, e autorovi GH bola vekomoravsk, i postvekomoravsk rozprvask tradcia neznma. Vedom ignorovanie tradcie slovanskch igricov, jokultorov dokazuje i prbeh o sobi najmladieho Zoltna, jednho zo synov legendrneho Arpda s dcrou potiskho vldcu Menumorta. V tomto akte zrove vidie poiatky psomnho formulovania legitimizmu arpdovskej dynastie na jej vldu v Karpatskej kotline. Druhm motvom, ktor sa neskr stane jadrom iernej Svtoplukovskej legendy, je symbolick dar, ktor prichdzajci Arpd ponkne vldcovi Potisia, Menumortovi a vldcovi

21 Pred niekokmi rokmi sa o to v diplomovej prci pod vedenm Martina Homzu poksil Rbert Schmidt: Svtoplukovsk legenda, passim. 22 Anonimowego notariusza krla Beli Gesta Hungarorum. Ed. a trans.: Aleksandra Kulbicka, Krzysztof Pawowski a Grayna Wodzinowska-Takliska, predhovor a poznmky Ryszard Grzesik. Krakw : Societas Vistulana, 2006, 197 s. Anonymus: Kronika anonymnho notra kra Bela : Gesta Hungarorum. Ed. a trans.: Vincent Mcska. Budmerice : Rak, 2000, 159 s. Dje Uhr mistra P., eenho Anonymus. Ed. a trans.: Richard Prak. In: Legendy a kroniky koruny uhersk. Praha : Vyehrad, 1988, 390 s. (tu s. 169260). Die Gesta Hungarorum des Anonymen Notars : Die lteste Darstellung der ungarischen Geschichte. Ed. a trans.: Gabriel Silgi a Lszl VeSzPrmy. Sigmaringen : Jan Thorbecke, 1991, 190 s. P. Magistri, qui Anonymus dicitur : Gesta Hungarorum. Ed.: Aemilius Jakubovich. In: Scriptores rerum Hungaricarum (alej SSrerHung), vol 12. Ed.: Emericus Szentptery. Budapestini : Academia Litterarum Hungarica atque Societate Historicarum Hungarica; Typographiae Regis Universitetis Litterarum Hungaricae sumptibus, 19371938 (tu vol. 1, s. 13118). Najnovie vydanie Anonymi Bele regis notarii Gesta Hungarorum : The Deeds of the Hungarians. Ed., trans. a pozn.: Lszl Veszprmy. Budapest a New York : CEU Press, 2010, 131 s. 23 Martin Homza a Jana Balegov (ed., trans. a koment.): Uhorsko-posk kronika, passim.

47

Kapitola 4

Pannie, Salanovi. Za obaja vldcovia nevedomky vymenia svoju krajinu, nerozpoznajc pritom symbolick podobu tohto daru.24 Nie nepodobne ako GH Anonymnho notra P. pristupuje k svtoplukovskej tradcii aj druh diea najstarej vrstvy uhorskch kronk, rodn dvoja a do istej miery aj ich ideov protivnk, Uhorsko-posk kronika (alej UPK).25 Tto kronika poda poslednch zisten vznikla na jednom z dvorov Kolomana Haliskho ( 1241), brata Bela IV.26 Jej narcia zachytva dobytie Karpatskej kotliny starouhorskm kmeovm zvzom, podobne ako GH Anonymnho notra P. Ani v tejto kronike nie je Svtopluk zmienen menom. Nachdza sa v nej vak prbeh o vrade slovanskho kra (Kazimra/Kresimira). Prve zavradenie pomazanej a Bohom vyvolenej slovanskej autority je poda jej autora prinou, pre ktor me Atquila (Atila), vodca Uhrov, doby slovansk krajinu (Sclavoniu). Prostriedkom, ktor legitimizuje zskanie tejto krajiny, je sob domcej slovanskej princeznej s Atquilom. Podobne, ako sa Atquila en so Slovankou, maj sa so Slovankami oeni aj jeho vojaci. Slovansk krajina sa tmto inom stva krajinou Uhorskou. Napriek tomu, e sa autor tejto kroniky vyhol spracovaniu Svtoplukovskho cyklu ako takho, nevyhol sa motvom, ktor z neho, i irie z celej vekomoravskej tradcie mohol erpa, a na ktor mono prvom nazera v dvoch rovinch. Prvou je nsiln smr kra Slovanov (poslednho Mojmrovca? Svtopluka II.?, podobne ako v inch neskorch textoch), ktor Bom riadenm umouje Atquilovi obsadi slovansk krajinu. Druhou, podobne ako

24 Pozri SSrerHung 1, s. 54 a 59. 25 Posk edcie Kronika Wgierska na pocztku wieku XII. Kronika Czeska na pocztku wieku XI. W aciskim jzyku pisane: z tomaczeniem na polski jzyk. Tudzie Ziemopismo Bedy wieku VIII. List Popa Jana wieku XIII. Z rkopismow ronych Bibliotek. Ed. a trans.: Hipolit Kownacki. Warszawa 1823, s. 190. Prvm kritickm vydanm diela je Kronika Wgiersko-Polska. Ed.: Stanisaw Pilat. In: Monumenta Poloniae Historica (alej MPH), vol. 16. Ed.: August Bielowski. Lww : W Drukarni Zakadu Narodowego imienia Ossoliskich, 18641893 (tu vol. 1, s. 495513). Wojciech Ktrzyski: O Kronice Wgiersko-Polskiej. In: Rozprawy Akademii Umiejtnoci. Wydzia Historyczno-Filozoficzny, ro. 9, 1897, s. 355392 (edcia kratej verzie tu na s. 365373). Najnov posk preklad Ryszard Grzesik (ed., trans. a koment.): ywot w. Stefana czyli Kronika wgiersko-polska. Warszawa : DiG, 2003, 127 s. (tu s. 748). Uhorsk a maarsk edcie: Chronica Hungarorum. In: Rerum Hungaricarum Monumenta Arpadiana. Ed.: Stephanus Ladislaus Endlicher. Sangalli : Scheitlin & Zollikofer, 1849, 748 s. (tu s. 6082). Vita sancti Stephani e Codice Warsaviensi. In: Historiae Hungaricae Fontes Domestici : Scriptores (alej HhungFD: S), vol. 14. Ed.: Mathias Florianus. Quinque Ecclesiis : Typis Michaelis Taizs, 18811885 (tu vol. 1, s. 7079). Chronicon Hungaro-Polonicum. Ed.: Iosephus Der. In: SSrerHung 2, s. 289320. Martin Homza a Jana Balegov (ed., trans. a koment.): Uhorsko-posk kronika. 26 Ryszard Grzesik: Kronika wgiersko-polska : Z dziejw polsko-wgierskich kontaktw kulturalnych w redniowieczu. Pozna : PTPN, 1999, 244 s. Podobne Martin Homza.

48

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

v GH Anonymnho notra P., je zachovanie tradcie o spolonch mojmrovsko-arpdovskch poiatkoch uhorskej vldnucej dynastie. Ako sme u naznaili, najvym uhorskm spoloenskm vrstvm, vrtane krovskej rodiny, nebola Svtoplukovsk tradcia neznma. Dkazom takhoto tvrdenia je u zmienen kronikrske dielo imona z Kzy, ktor vzniklo na dvore uhorskho kra Ladislava Kumnskeho v osemdesiatych rokoch 13. storoia.27 Jn Steinhbel upozornil, e podanie imona z Kzy obsahuje hne dva varianty Svtoplukovskej legendy bnhidsk a vesprmsky. Poda Bnhidskej legendy Svtopluk, syn Marta (Moravana), kniea pochdzajce z Poska, ktor vldlo Bulharom a Messianom, sa po dobyt Bracty malo po Atilovej smrti sta aj vldcom Pannie. Podobne ako v prpade podania Anonymnho notra P. a jeho GH najprv i tento Svtopluk prijme od prchodzch Uhrov dar, potom sa ale rozhodne bojova a je porazen pri Bnhide, nealeko Tatabnye. Inak prbeh podva vesprmsky variant legendy, poda ktorho Uhri mali njs pri svojom prchode do Karpatskej kotliny na panovnckom poste Marta, ktor bol vak star a odpoval na Vesprmskom hrade, ke sa dopoul o skone svojho syna Svtopluka a prve na tomto hrade potom skonal. Syn tohto Svtopluka mal by v panovan nesksen. Zachovan tradcia v zhustenej podobe podva cel klu informci, ktor doteraz neboli dostatone interpretovan. Predovetkm samotn postava Svtopluka, je v tom najtradinejom slova zmysle postavou kontaminovanou (zloenou) z viacerch historickch osobnost. Odhliadnuc od faktu, e ide o ben spsob zachovania historickej pamti, treba tu zdrazni, e Svtopluk pochdzajci z Poska, rozumej podistm z Nitrianska, ktor za vldy prvch Arpdovcov bolo pod silnm vplyvom poskho ttu, bol uhorskou tradciou pokladan za najvznamnejieho panovnka Karpatskej kotliny od ias legendrneho Atilu a jeho vplyv siahal nielen do Biharska, ale a do Bulharska. Bol to ten ist panovnk, ktor dokonca dobyl zhadn Bractu, ktor, ako priznva editor anglickho prekladu imona z Kzy, Lszl Veszprmy, me ma nieo do inenia so vzdia27 Simonis de Kza Gesta Hungarorum. Ed.: Alexander Domanovszky. In: SSRerHung 1, s. 129194. imon z Kzy: Dje Uhr od imona z Kzy. Ed. a trans.: Richard Prak. In: Legendy a kroniky, s. 304339. alej budeme citova tto kroniku poda vydania Simon of Kza: The Deeds of the Hungarians. Ed. a trans.: Lszl Veszprmy a Frank Schaer. Budapest : CEU Press, 1999, 235 s.

49

Kapitola 4

lenou Baktrijou, inak znmou z dobovch Alexandreid.28 Prepojenie Svtoplukovskej legendy s Alexandreidou by znamenalo, e v rmci Karpatskej kotliny ete na konci 13. storoia prilo k spojeniu najznmejej dobovej hrdinskej piesne s postavou historickho Svtopluka. Pozoruhodn na celom podan v oboch jeho variantoch okrem toho, e pochdzaj z priestoru u v stredoveku do znanej miery obvanho maarsky hovoriacim obyvatestvom a z okruhu ud blzkych krovskej rodine Arpdovcov, je potom skutonos, e celkovo prezrdzaj pozitvne jadro rozprvania o Svtoplukovi. Pokia vak ide o optovn formulovanie mylienky o dare, ktor dostal Svtopluk od novoprchodzch Uhrov, mono kontatova, e toto podanie je tu zmiean s iernou legendou. Navye prve rozprvanie o dare sa v poiatkoch stredovekej uhorskej historiografie stalo jadrom neskorej iernej legendy o Svtoplukovi. Tto sa v plnej miere zaala rozvja a vo Vekej uhorskej kompiltorskej skladbe zo 14. storoia (Uhorsk kompilovan kroniky zo 14. storoia).29 Za vetky na tomto mieste spomeme najm Obrzkov,30 i Dubnick kroniku.31 Pokia ide o obdobie vzniku textov, ktor sa viau k Svtoplukovskej problematike, treba by pri ich datovan opatrn. Aj ke sa veobecne uznva, e samotn podklad pre vek kompilciu vznikol u na konci 11., najneskr v prvch decnich 12. storoia,32 len ako si predstavi, a to aj vzhadom na vyie citovan uhorsk kroniky, e niektor formulcie ohadne osoby Svtopluka, ktor kompilcia obsahuje, existovali u v tejto vrstve. S zjavne mladieho dta a na starie uhorsk formulcie plynulo nadvzuj a rozv-

28 Simon of Kza: The Deeds of the Hungarians, s. 75. 29 Chronici Hungarici compositio saeculi XIV. Ed.: Alexander Domanovszky. In: SsrerHung 1, s. 217506. 30 The Hungarian Illuminated Chronicle : Chronica de gestis Hungarorum. Ed. a trans.: Dezso Dercsnyi. Budapest : Corvina, 1969, 146 s. Obrzkov kronika. Ed. a trans.: Julius Sopko. In: Kroniky stredovekho Slovenska. Budmerice : Rak, 1995, s. 2669. Vdesk obrzkov kronika. Ed. a trans.: Richard Prak. In: Legendy a kroniky, s. 340372. 31 Chronicon Dubnicense. Ed.: Mathias Florianus. In: HhungFD: S 3, s. 1204. Kronika uhorskch krov zvan Dubnick. Ed. a trans.: Jlius Sopko. Budmerice : Rak, 2004, 239 s. 32 Blint Hman: A Szent-Lszl-kori Gesta Ungarorum s a XIIXIII. szzadi leszrmazi. Budapest : Magyar Tudomnyos Akadmia, 1925, 105 s. Porovnaj Richard Marsina: Stredovek uhorsk rozprvacie pramene a slovensk dejiny. In: Zbornk Slovenskho nrodnho mzea, ro. 78 : Sria Histria, ro. 24, 1974, s. 167194. V poslednom obdob Lszl Veszprmy: Megjegyzsek korai elbeszl forrsaink trtnethez. In: Szzadok, ro. 138, 2004, . 2, s. 325347. L. Veszprmy tu uvauje o existencii starch anlov, ktor poslili autorovi pucemu GH pred rokom 1114 na dvore Kolomana Knihomoa. Podobne v krtkom prehade Dniel Bagi: Krlowie wgierscy w Kronice Galla Anonima. In: Rozprawy Wydziau Historyczno-Filozoficznego : Oglnego zbioru, tom 108. Ed.: Maria Michalewicz. Krakw : Polska Akademia Umiejtnoci, 2008, 238 s. (tu s. 3337).

50

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

jaj ich. Poksme sa tu strune vyrozprva obsah svtoplukovskho prbehu, ako je v nich zachyten, definova jeho jednotliv prvky, uri nvum a funkciu tchto prvkov. I v tomto prbehu meme vymedzi dve vznamnejie dejov lnie. Prv opakuje zkladn informcie, obsiahnut u v Kronike imona z Kzy. To potvrdzuje vyie nartnut tzu, e autor kompilcie odpisoval z tohto diela. Druh lnia je vak nov. A preto sa treba domnieva, e je aj neskoria. Je to vlastn invencia autora. Ako sa vak zd, i ona v sebe obsahuje niektor starie prvky. Ako je z rozprvania imona z Kzy jasn, po Atilovi sa stal vldcom Pannie Svtopluk. Tomuto Arpdov vyslanec menom Kusid vysvetlil, preo sa Huni, rozumej Uhri, znovu vrtili. Pannsky vldca, vojvoda Svtopluk z Poska sa tomu ...zaradoval. Nazdval sa toti, e s to ronci, ktor by radi obrba jeho zem. Ako z alieho textu vyplva, Svtopluk im na zklade prva host chcel na vchode svojej krajiny darova as zeme do prenjmu. Ten ist Kusid prina Svtoplukovi ako dar vekho bieleho koa so sedlom pozltenm arabskm zlatom i s pozltenou uzdou. Za tohto chcel vmenou od vojvodu: ...zem, trvu a vodu, ktorch sa mu aj dostalo. Neskr do Pannie vstpil Arpd a jeho siedmi vojvodovia, nie vak u ako hostia, ale ako prav dediia krajiny (z titulu, e boli pokrvnmi prbuznmi Atilu). I napriek tomu (sic!) ale Svtoplukovi posielaj posolstvo nasledujceho znenia: Arpd a jeho udia ti odkazuj, e v tejto krajine, ktor od teba kpili, nem sa u alej zdriava, lebo tvoju krajinu kpili za koa, trvu za uzdu a vodu za sedlo. A ty kvli prenjmu, ie pre nedostatok a chamtivos, prenechal si im zem, trvu a vodu. V nasledujcich riadkoch si Svtopluk uvedomuje svoj omyl. Zostav vojsko a zraz sa s Uhrami vo vojenskej konfrontcii, v ktorej je porazen. Samotnho Svtopluka autor uvedench riadkov nech utopi na teku v Dunaji.33 Je nepochybn, e originalita citovanho podania, ktor sa na sklonku 15. storoia stalo jadrom alieho spracovania svtoplukovskej tmy u Jna z Turca, vyvolvala a vyvolva u jeho odberateov v ktoromkovek obdob mnostvo pochybnost a kontroverzi. Autora podkladu vekej uhor33 Preklad a parafrzy poda Jlius Sopko (ed. a trans.): Kronika uhorskch krov zvan Dubnick, s. 4344.

51

Kapitola 4

skej kronikrskej kompilcie zo 14. storoia toti mono oznai za pravho tvorcu iernej Svtoplukovskej legendy. Jej jadro sa sce objavilo i v starch podaniach, vlastn podstata iernej legendy (nie negatvny obraz, ale vedom a priame znevaovanie historickej osobnosti Svtopluka), je osobitm vkladom autora pri budovan narcie o Svtoplukovi. Kee o autorstve, ako i presnom obdob vzniku tohto diela sa do dnenho da ved nekonen spory, nezostva nm in ne kontatova, e k tomu prilo najskr po roku 1290 na dvore jednho z uhorskch krov. Autor tohto podkladu bol nepochybne oboznmen s ideovm i politickm odkazom predchdzajcich uhorskch kronk, ktor do znanej miery, a na vnimku UPK, zvrazovali podiel predkov dnench Maarov na poiatkoch dejn uhorskej ttnosti, priom moment etnickej vlunosti umocovali pocitom socilnej nadradenosti34 postavenej na hunskej terii. To zna terii, e predkovia Maarov ako dobyvatelia krajiny nielen zskali na u prostrednctvom tohto dobytia prvo, ale aj prvo v nej vldnu ako achtici krajiny. Predkovia dnench Maarov dobjaj Panniu spsobom, ktor nartol u Anonymn notr P. na dvore uhorskho kra Bela (mladieho kra Bela, syna Ondreja II.), a sce ako starozkonn Izraeliti. Za dobytie Zasbenej zeme vak Izraeliti vaili Boej vli a svojmu vojenskmu umeniu. Prbeh o bielom koovi, uzde a sedle a jeho zmene za zem, trvu a vodu je teda aj z teologickho uhla pohadu vlastnou vsuvkou autora, navye vsuvkou vemi vnou, lebo v iadnom z predchdzajcich uhorskch naranch textov o takomto dare, i jeho symbolickej vmene za krajinu nie je re. Autor navye, op celkom prznane, vynechva vetko, o by mohlo akmkovek spsobom korigova jednoznanos jeho podania o zaujat vlasti, najm informciu o sobi domcej predstaviteky moci a predstavitea moci prchodzej, i rovnako krovradu, ktor mala pozbavi Slovanov a Chorvtov prva na vldu v ich krajine a odvodova tak vldu Uhrov. Oproti podaniu imona z Kzy, ktorho Svtopluk hynie hrdinsky v bitke pri Bnhide a ktor o symbolickom dare, za ktor mal Svtopluk vymeni krajinu, nevie ni, rozprvanie Vekej uhorskej kompilcie zo 14. storoia po prv raz zdrazuje v inch stredovekch narcich neznme negatvne vlast34 Peter Ratko: Anonymove Gesta Hungarorum a ich pramenn hodnota. In: H, ro. 31, 1983, . 6, s. 825867.

52

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

nosti vekomoravskho vldcu. Predovetkm Svtoplukovu obmedzenos (nepochopil, e Kusid ho chcel presti), chamtivos (ulakomil sa na bieleho koa), no a v neposlednom rade jeho vojensk neschopnos vzdorova Uhrom (hoci na inom mieste, ktor sa viac prida predlohy, ktorou je Kronika imona z Kzy, predsa len pripomna, e Svtopluk vznamne rozril zemia svojho panstva). Vyvrcholenie celej iernej Svtoplukovskej legende nakoniec dva samotn vykreslenie smrti Svtopluka utopenm v Dunaji. Zastavme sa teraz podrobnejie pri kadom z tchto prvkov. O zskan krajiny prostrednctvom sti, teda spsobom, e prchodz politick subjekt jednoducho oklame svojho protivnka a na zklade vlastnej chytrosti zska novodobyt krajinu, psal svojho asu ete Duan Tetk.35 Nie celkom dostaton pozornos vak venoval motvu daru samotnho, toti bielemu koovi, uzde a sedlu, za ktor mal Svtopluk svoju krajinu vymeni. Pokia ide o symboliku koa, mono o om poveda, e predstavuje bez vnimky kategriu nadradenosti. T, ktor maj koa, s jednoducho hore, s vy, nadraden nad tmi, ktor koa nemaj. Takmto spsobom je to sformulovan u od pradvna (rmski equites, stredovek rytierstvo, uhorsk hunsk teria, v ktorej s Huni, Uhri jednoducho achtici a podobne jej sktsky, i sarmatsk pendant u Poliakov, ale aj Slovkov, etc.). K, a biely k zvl, je vak aj symbolom knieacm a krovskm. Ak prijmeme takto chpanie koa, potom je jasn, e Svtopluk prijal Kusidov dar oprvnene. Ako dar, ktor mal zvrazova jeho vldcovsk hodnotu dignitas. K, nie inak ako kad symbol, zaha v sebe i opan rovinu je nstrojom skazy. Apokalyptick jazdci na kooch rozsievaj smr, trjsky k zosobuje podrobenie Trje Grkmi.36 Poroba a vsmech, spojen so symbolom koa, je ale najvmi stelesnen v prbehu o otroctve Gtov v Britnii, ako ho opisuje Jordanes, neskorormsky dejepisec a autor znmeho spisu O vojne Gtskej. Meno Goth toti malo znamena koa, menovite koa, za ktorho ist zmon mu vykpil Gtov z ich otroctva. Tento prbeh je zaujmav aj z inho dvodu. Ako na inom mieste podva Jordanes, Gti prezva35 Duan Tetk: Pd Velk Moravy. In: Typologie ran feudlnch slovanskch stt. Ed.: Josef emlika. Praha : stav eskoslovenskch a svtovch djin, 1987, s. 2776. 36 Daniela Dvokov: K a lovek v stredoveku : K spoluitiu loveka a koa v Uhorskom krovstve. Budmerice : Rak, 2007, 293 s. K ako krovsk atribt pozri Hans Biedermann: Lexikn symbolov. Trans.: Peter Dobrovodsk a Silvia Varsikov. Bratislava : Obzor, 1992, 373 s. (tu s. 140141).

53

Kapitola 4

li svojich rivalov Gepidmi, o pochdzalo od slova gepanta to jest zaostvajci, leniv. Motivcia takhoto oznaenia pravdepodobne svisela s tm, e na rozdiel od Gtov sa Gepidi zaoberali aj ponohospodrstvom. Zd sa vak, e takto vysvetlenie nestailo, a preto k nemu niekto vymyslel prhodu, ktor op zaznamenva Jordanes. Gepidi dajne kedysi boli Gtmi, ich lo z zie, ktorou sa priplavili do Eurpy, sa vak oproti inm gtskym lodiam oneskorila. Prav dvod pre pomenovanie Gepidov mal by teda takto.37 Cel prbeh sme prerozprvali z prostho dvodu ak Gti mali svoju posmen anekdotu pre Gepidov a Gepidi pre Gtov (otroci vykpen za koa), je pravdepodobn, e v tradcii spolunavania rznych nrodov Karpatskej kotliny existovali podobn vsmen anekdoty i neskr. Uhorsk Slovania, a medzi nimi najm Slovci, takto posmen prbehy na Maarov vdy mali a ako dosveduje neskoria tradcia, mali ich aj Maari. Ak bol Svtopluk jednm z najvznamnejch prvkov sebaidentifikcie Slovanov v Uhorskom krovstve, je zrejm, e der ich spojencov i rivalov musel smerova prve na toto najcitlivejie miesto. Vysmiatie Svtopluka sa preto stalo domcou lohou vrobcov uhorskch dejn na sklonku 13. storoia. Zd sa teda celkom pravdepodobn, e prve za tmto elom neznmy autor iernej Svtoplukovskej legendy aktualizoval prbeh Gtov do podoby svojho podania. Jeho tendencia akmkovek spsobom znehodnoti Svtopluka je zrejm rovnako zo skutonosti, ak smr autori uhorskch kronikrskych narci Svtoplukovi pripravili. Ako je toti z inch textov o inch panovnkoch znme, prve potupn smr kra vo vode, i bahne znamen z hadiska mtotvorby definitvnu smr panovnkovej osoby, inak z titulu svojej sakrlnej dvojjedinosti v zmysle prirodzenej i nadprirodzenej podstaty nesmrtenej.38 Takto smr kra neznamen len koniec panovnkovej osoby, ale aj koniec dynastie, ktor reprezentuje, a tm aj znik sta37 Iordanis De Origine Actibusque Getarum, kapitola 5, ver 38: Quorum mansione prima in Scythiae solo iuxta paludem Meotidem, secundo in Mysiam Thraciamque et Daciam, tertio supra mare Ponticum rursus in Scythia legimus habitasse: nec eorum fabulas alicubi repperimus scriptas, qui eos dicunt in Brittania vel in unaqualibet insularum in servitute redactos et in unius caballi praetio a quodam ereptos. Aut certe si quis eos aliter dixerit in nostro urbe, quam quod nos diximus, fuisse exortos, nobis aliquid obstrepebit: nos enim potius lectioni credimus quam fabulis anilibus consentimus (Citovan poda internetu http://www. thelatinlibrary.com/iordanes1.html#L, da 15. oktbra 2010). 38 K tematike kra pozri Ernst Kantorowicz: The Kings two Bodies : A Study in Medieval Political Theology. Princeton a New Jersey : Princenton University Press, 1957, 568 s. (tu najm kapitola VII. The King never Dies, s. 314317).

54

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

rej a vznik novej kvality. Zd sa, e to mohol by prav dvod pre stvorenie iernej Svtoplukovskej legendy. Ako poukazuj poetn odkazy z uhorskch stredovekch kronk, Jordanovo dielo ich autorom nebolo neznme. Po psoben Gtov a Gepidov v Karpatskej kotline zostala aj stopa v udovej slovesnosti. Ak u v niom inom, zaiste aspo v pomenovan obyvatestva, udu gtskym slovom teut, z ktorho sa v maarine vyvinul pvodn nzov vetkch Slovanov v Karpatskej kotline, neskr pecilne Slovkov. Od tohto mena pochdza aj latinsk termn pre oznaovanie Nemcov Teutnov (Theutones), z oho neskr vzniklo aj modern Deutsch Nemec a Deutschland Nemecko.39 Odmietnutie svtoplukovskej tradcie Arpdovcami v 13. storo bolo teda diktovan ich vou definova teriu diskontinuity legitimity moci v Uhorskom krovstve. Ide pritom o zaujmav vnimku, ak uvime, e vo vetkch okolitch vasnostredovekch ttoch tieto procesy prebiehali inak. Vo veobecnosti 13. storoie, ale najm jeho posledn decni sa v Uhorskom krovstve, tak ako v okolitch krajinch, nes nielen v znamen rozsiahlych socilnych, ekonomickch a politickch zmien, ale i v hadan novej identity, ktor by na alie obdobie zabezpeila krajine prinajmenom z ideovho hadiska pocit jednoty. Zd sa, e svtoplukovsk idea, ktor sa stala v okolitch slovanskch krajinch, ale najm v esku a Chorvtsku, u vo vasnom stredoveku mylienkou do istej miery kontitunou, v Uhorskom krovstve tto lohu plni nemohla. Azda sa tak stalo vaka jej genze a zkemu naviazaniu na slovansk obyvatestvo Uhorskho krovstva, jeho dejiny a tradcie. Jej oficilne kanonizovanie v podobe prijatia niektorej z verzi bielej Svtoplukovskej legendy by toti znamenalo iaston, i pln nivelizciu maarskho podielu na vzniku Uhorskho krovstva a v konenom dsledku by viedlo k jeho ideovej akulturcii. Tto by vak, po spenej akulturcii spoloensko-ekonomickej, ktor u prebehla, znamenala faktick asimilciu predkov dnench Maarov. Tabuizcia tmy Svtopluka (GH Anonymnho notra P. a UPK, pokus o jeho nivelizovanie u imona z Kzy a nsledn kontrukcia iernej Svtoplukovskej legendy) je logickm dsledkom zloitho zpasu o charakter uhorskej ttnosti
39 Herwig Wolfram: Salzburg Bayern sterreich, passim.

55

Kapitola 4

v prvch storoiach existencie Uhorskho krovstva. Tento sboj prebiehal na mnohch rovniach a rovinch a nevyhol sa ani tej, ktor by sme v pravom slova zmysle mohli oznai ako etnick. Napriek oividnmu paradoxu, ostva najvou prednosou maarsky ctiacich intelektulov, ktor sa zdruili okolo dvorov uhorskch panovnkov, e dokzali presadi svoj koncept exkluzivity uhorskch dejn, i svoju predstavu o nich. Jeho funknos a do istej miery aj integrujcu funkciu overilo niekoko storo spolonej uhorsko-slovenskej ttnosti. Jeho obeou sa vak stal Svtopluk. Nestalo sa tak jednorzovo a ani jednoducho. Ako sa ete poksime ukza, prvky Svtoplukovskej legendy sa stali stavebnmi kamemi alch dvoch ideovch konceptov uhorskej ttnosti. Menovite mylienky svtosvoradovskej a svtotefanskej. Je preto prirodzen, e prve rehabilitcia Svtopluka sa stala jednou z najdleitejch loh slovenskej historiografie, a to prakticky od chvle, ke sa zaala vymaova z objatia oficilnych a zaitch konceptov etatistickej uhorskej histrie. Okrem prirodzench pochybnost, ktor vyvolval oficilny uhorsk obraz Svtopluka z iernej legendy, uhorskou historiografiou definitvne kodifikovan vydanm Kroniky Jna z Turca v Brne roku 148840 (jej podanie sa tu nim neli od Vekej kompilcie uhorskch kronk zo 14. storoia), tento obraz naral na ten, ktor o Svtoplukovi zachovali okolit historiografie. Vsledkom je postupn spochybnenie iernej legendy i v rmci oficilnej uhorskej historiografie, o ktor sa priinil Peter Ransanus.41 Tento prbeh o bielom koovi z iernej Svtoplukovskej legendy vbec nespomna. Vynechva tie pas o potupnej smrti Svtopluka utopenm. Naopak poklad ho za mua preslvenho rodom, za mua obdarenho obzvltnou rozvahou, za mua vemi slvneho. Podobn charakteristiku mono njs aj u Antonia Bonfiniho. Treba vak poznamena, e A. Bonfini sa predsa len viac prida zauvanej predlohy, hoci aj v celkovom kontexte ierna legen-

40 Kronika Jna z Turca. Ed. a trans.: Jlius Sopko. In: Kroniky stredovekho Slovenska, s. 114223. Johannes de Thurcz: Chronica Hungarorum, vol. 1. Ed.: Elisabeth Galntai a Julius Krist. Budapestini : Akadmiai Kid, 1985, 331 s. Jnos Thurczy: Chronica Hungarorum. Ed. a trans.: Frank Mantello. Bloomington : Indiana University Press, 1991, 225 s. 41 esk preklad Petra Ransana pozri Vtah z uherskch djin. In: MMFH 1, s. 331.

56

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

da v jeho podan nakoniec pre oficilny uhorsk historick obraz Svtopluka nevyznieva a tak zle.42 Ak by sme sa teda poksili sumarizova, mohli by sme tak urobi slovami, ktor sme pred niekokmi rokmi pomohli zotylizova v magisterskej prci Rberta Schmidta: Dnes vieme, e pokusy uhorskch (maarskch) kronikrov odsdi Svtopluka na povestn damnatio memoriae, ie na pln zabudnutie, neboli spen. Anonymov pokus o tabuizciu Svtopluka bol prli okat a nedveryhodn. Snaha imona z Kzy o nivelizciu navodila skr opan efekt vo vedom jeho odberateov. Pokus neskorch uhorskch kronk o karikatru Svtopluka sa tak stal a prli tendenn. Do istej miery vak splnili svoj el. Dnen maarsk dejepisectvo nevie akceptova nielen historickho, tob legendrneho Svtopluka ako logickho predchodcu Arpdovcov.

Biela Svtoplukovsk legenda

truktra cyklu pozitvnych podan tvoriacich bielu Legendu o Svtoplukovi je oproti iernej legende komplikovanejia. Z mnohch stredovekch i neskorch textov, ktor Svtopluka opisuj v pozitvnom svetle, paradoxne, vrtane niektorch, ktor sme analyzovali v stati o iernej legende, sme vyabstrahovali tyri zkladn podoby pozitvneho rozprvania o Svtoplukovi: Svtopluk ako vek vldca zkonodarca = rex iustus Svtopluk ako christianiztor krajiny kr vyznva = rex confessor Svtopluk ako kajci kr a mnch = rex peccator paenitens et monachus Svtopluk ako ven kr = rex perpetuus43

42 Antonii Bonfinii Rerurum Hungaricarum decades quinque (Libris XLV comprehensae). In: MMFH 1, s. 332335. 43 truktra takto chpanej bielej Svtoplukovskej legendy koreponduje so zkladnm delenm svtch krov, ktor podal Robert Folz. Menovite rex iustus, rex confessor, rex martyrius a rex thaumaturgus = kr zzrakotvorca. Pozri Robert Folz: Les saints rois du moyen ge en Occident (VIe-XIIIe sicles). Bruxelles : Socit des Bollandistes, 1984, 248 s. (tu passim). K funkcii svtho Vclava ako rex perpetuus pozri Duan Tetk: Kosmova kronika : Studie k potkm eskho djepisectv a politickho mylen. Praha : Academia, 1968, 250 s. (tu s. 215233).

57

Kapitola 4

Rex iustus
Kr zkonodarca je jednm z najstarch hagiografickch stereotypov. Jadrom chpania vekho panovnka ako kra zkonodarcu je historick pam o vekom vldcovi, poas ktorho vldy krajina a spoloenstvo, ktormu vldol, dosiahli zenit svojej politickej i spoloenskej preste. Jeho prbeh sa odohrva v mtickch, zlatch asoch danho spoloenstva, v asoch, ke bol v krajine definovan prvny poriadok. V asoch, ke krajina bola rozdelen na jednotliv asti, ke sa urili jej spoloensk vrstvy, etc. Je len logick, e jednotliv spoloenstv sa vracaj do tohto, v pravom slova zmysle mtickho, asu svojho zrodu ako k idelnym koreom, venm, zlatm a nemennm zkladom, ktor oprvuj existenciu danho spoloenskho organizmu a dvaj mu zmysel. Uruj smer jeho budceho vvinu. Nemono sa teda udova, e do tejto kategrie zaraujeme vldcov, akmi boli kyjevskorusk Vladimr, uhorsk tefan, posk Boleslav Chrabr, i v inej asti Eurpy v Anglicku svt Edwin a Oswald (v 7. storo), v Nrsku svt Olaf Trygvasson (v 11. storo), vo vdsku svt Erik,44 nu a v neposlednom rade v susednom Nemecku a Franczsku Karol Vek.45

Rex confessor
S rozprvanm o poiatkoch zkona v krajine zko svis skutonos, e to bol ten ist panovnk, ktor stl aj pri poiatkoch cirkevnej organizcie danho spoloenstva. Preto by sa dal tento hagiografick stereotyp zaradi aj ako pod sbor kategrie rex iustus. Tvorcami kontrukci a nosimi hagiografickch tradci bvali zva uen klerici, zdruen okolo sakrlno-memorilnych komplexov jednotlivch dynasti. Sami, akokovek boli podriaden priamo danej dynastii, boli sasou cirkevnej truktry. Je preto po-

44 Erich Hoffmann: Die heiligen Knige bei den Angelsachsen und den skandinavischen Vlkern. Neumnster : Karl Wachholtz Verlag, 1975, 229 s. 45 Gbor Klaniczay: Holy Rullers and Blessed Princesess : Dynastic Cults in Medieval Central Europe. Trans.: Eva Plmay. Cambridge : Cambridge University Press, 2002, 490 s. (tu najm s. 147154). Pozri tie Robert Folz: The Coronation of Charlemagne : 25 December 800. Trans.: J. E. Anderson. London : Routledge & Kegan Paul, 1974, 278 s.

58

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

chopiten, e draz na vytvorenie obrazu vldcu, ktor sa zaslil o vznik a usporiadanie cirkevnej organizcie v danej krajine je jednm z hlavnch a neodmyslitench motvov obrazu vekho panovnka, ktor tto klerici vytvrali. Ide pritom o popsanie paralelnho procesu, ak sledujeme aj v prpade definovania svetskej organizcie vznikajceho ttu, ibae v tom prpade sa krovi (vldcovi) christianiztorovi danej krajiny pripisuje zaloenie cirkevnej truktry (siete, arcibiskupstiev, biskupstiev, spsob budovania kostolov a fr, i zaloenie prvch, vznamnch kltornch intitci). Neodmyslitenou sasou tohto hagiografickho stereotypu je okrem vlastnej konverzie takhoto vldcu na kresansk vieru, prtomnos inho vznamnho svtca, ktor nielen sm krst, i presvieda na krst danho vldcu, ale svojou autoritou potvrdzuje, a tm i sakralizuje poiatky kresanstva v danej krajine. Uveme op niekoko exemplrnych prkladov takejto konverzie anglo-saskho kra Ethelberta z Kentu za prtomnosti prvho anglickho biskupa, svtho Augustna, prostrednctvom jeho manelky franskej princeznej Berty; i eskho knieaa Boivoja prostrednctvom svtho Metoda, kyjevskoruskho Vladimra prostrednctvom jeho starej mamy, svtice baby Ogy, etc. Do tohto konceptu zapad aj oficilna (nie historick) konverzia prvho uhorskho kra tefana (Vajka) prostrednctvom krstu, ktor mu udelil svt biskup Vojtech-Adalbert.

Rex peccator paenitens et monachus

Tento hagiografick stereotyp nie je a tak rozren v zpadnej hagiografii (azda a na vnimku Britskch ostrovov) a zd sa, e tvor skr ist pecifikum budovania svtej povesti vldcov v stredovchodnej Eurpe, kam sa dostal prostrednctvom Byzantskej re. Tento hagiografick postup mono vymedzi dvoma tzami. Vek vldca po tom, ako ustanov svetsk a cirkevn poriadok vo svojej krajine, stiahne sa do strania kltora, aby tu v pokoji a mieri doil medzi mnchmi svoj ivot. K takmto vldcom, hoci aj nezskali hodnos oficilnej svtosti, patr prv bulharsk cr Boris (Michal), posk kr Boleslav II. tedr (Smel) alebo uhorsk kr alamn. Zd sa, e jadrom tohto stereotypu je op poves o vekom panovnkovi, zakladateovi i podporovateovi cirkevnch intitci. V niektorch prpa-

59

Kapitola 4

doch je jeho nevyhnutnm atribtom vzdelanos, v inch prosto nboensk zpal. V alch, ako to vidme na osudoch poskho kra Boleslava II., jeho nboensk zpal je kompenzciou hrieneho ivota, ktor kon poknm v kltore.

Rex perpetuus
Ven kr alebo vldca, trval patrn tej-ktorej krajiny. Obyajne prv dynastick svtec. Evolcia podmienen kontinuitou jeho kultu vedie k tomu, e v istom ase, po tom, ako sa dan vldca stva osobitnm patrnom vldnuceho rodu, jeho kult prerast do formy venho patrontu nad celou krajinou, v ktorej je uctievan. Klasickmi prkladmi takhoto kultu s dynastick svtci ako svt Olaf (rex perpetuus Norvegiae), tefan I. Uhorsk (rex perpetuus Hungariae) i svt Vclav (rex perpetuus Bohemiae). Za venho vldcu, kra Rakska, sa poklad aj svt vojvoda Leopold V. z rodu Babenbergovcov. Nie vdy ilo o krov v pravom, formlno-prvnom vzname. Krovsk titul im prisudzovala ich svtos a nadasovos. Typologicky je tento znak svtosti blzky inmu hagiografickmu stereotypu, menovite venmu vldcovi, ktor vo vznamnej krze, dejinnej kriovatke spoloenstva a krajiny, prde zachrni jej obyvateov. K takmto patr Fridrich I. Barbarosa i Karol Vek. Typologicky sa tento typ kra vldcu bli k eschatologickmu krovi, Kristovi, ktor na konci svetov prde zamedzi zlu a sdi nrody.

Biela Svtoplukovsk legenda na prklade podania Kroniky echov vyehradskho kanonika Kozmasa
Tohto roku (894) Svtopluk Moravsk, ako sa udovo hovor, zmizol uprostred vojska. A nikto ho u nevidel. Ale v skutonosti sa vtedy nad sebou zamyslel, ke uznal, e proti svojmu pnovi, cisrovi a kmotrovi Arnulfovi, nespravodlivo nepamtajc jeho (Arnulfove) dobrodenia, pozdvihol zbrane a tento (Svtopluk) sebe nielen echy, ale aj in krajiny a k rieke Odra a odtia a do Uhorska, a k rieke Hron podrobil. Pohnut tosou, bez toho, aby ho niekto spozoroval, sadol na koa a preiel svojm tbo-

60

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

rom. Odiiel (potom) na jedno miesto, leiace na strni hory Zobor, na ktorom predtm traja pustovnci vo vekom a uom neprstupnom lese s jeho (Svtoplukovou) podporou a pomocou vystavali kostol. Ke tam priiel, na skrytom mieste v tomto lese zabil svojho koa a svoj me zahrabal do zeme. A ke na svitan nasledujceho da priiel k pustovnkom a oni nevedeli, kto by to (mohol) by, oholili ho a obliekli do pustovnckeho rcha. Pokia il, zostal nikm nepoznan. A ke poznal, e m umrie, nechal sa pustovnkom pozna a hne umrel. Jeho krovstvo ete krtky as, ale menej astne, spravovali jeho synovia. Potom ho sasti Maari (Starouhorsk kmeov zvz), sasti Nemci (Bavori) a sasti Poliaci nepriatesky zniili.46 Nie sme prv, ktor sa podrobne zaoberaj tmto Kozmasovm podanm o Svtoplukovi. U pred nami tak urobil cel rad autorov. Z nich v poslednom obdob azda najpodrobnejie Mat Kuera47 a Jn Steinhbel.48 Naa interpretcia tejto pase sa poksi s trochu inm smerom. Predovetkm, ako je z rozprvania samho Kozmasa zrejm, jeho informtormi boli okolo roku 1099 (v tomto roku bol Kozmas spolu s neskorm praskm biskupom Hermanom v Ostrihome vysvten za kaza) priamo zoborsk benediktni. Len im toti Svtopluk na smrtenej posteli prezradil, km v skutonosti je a ako je z nasledujcich riadkov jasn, prve oni s opatrovatemi aj jeho telesnch ostatkov. Svtopluk je navye, poda tohto istho zdroja, aj zakladateom benediktnskeho kltora na Zobore. Tmto inom sa stal benediktnsky Kltor svtho Hypolita na Zobore zrove memorilnym miestom nielen Svtopluka, ale aj Mojmrovskej dynastie ako takej. Nie e by v inch oblastiach dobovej Eurpy lo o vnimon akt, v naom prpade vak nie je vetko v poriadku. Patrontne prvo nad touto archaickou intitciou toti patrilo uhorskm krom,49 respektve, ako dokazuje Jn Lukaka, aj najvznamnejiemu rodu starho Slovenska, rodu Hont-Poznanovcov.50 V jednom aj druhom prpade by to poukazovalo na uie prepo-

46 Cosmae Pragensis Chronica Boemorum, s. 32. 47 Mat Kuera: O historickom vedom Slovkov v stredoveku, s. 227230. 48 Podobne Jn Steinhbel: Vekomoravsk historick tradcia zadunajskch Slovkov, s. 693705. 49 Dokazuje to naprklad listina Ondreja II. z roku 1206. Pozri Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, vol. 12. Ed.: Richard Marsina. Bratislava : Veda, 19741987 (tu vol. 1, s. 109, . 137). 50 Jn Lukaka: Formovanie vyej achty na zpadnom Slovensku. Bratislava : Minor, 2002, 154 s. (tu s. 2333).

61

Kapitola 4

jenie oboch vznamnch rodov Uhorskho krovstva so svtoplukovskou tradciou, ako sa doteraz veobecne uznvalo. Na takto tvrdenie poukazuje nakoniec cel rad alch indci. Ponajprv sa sstredme na vlastn obsahov analzu Kozmovho variantu bielej Svtoplukovskej legendy. Aj ona sa sklad z niekokch motvov. Poksime sa im venova v poriadku, v akom nasleduj. Predovetkm, ako na to sprvne upozornil Jn Steinhbel v citovanom lnku, Svtopluk poda Kozmovho podania skutone neumiera, ale podobne ako in legendrni krli (J. Steinhbel uvdza naprklad britskho Artua, M. Cign roziruje klu komparatvnu klu o alch indoeurpskych panovnkov51) mizne, rozplva sa akoby v chtnickom prvku. Km u Artua je to voda jazera, u Svtopluka jeho vojsko, ktorm, ako uvdza Kozmas, prenikne nikm nepoznan. Cieom Svtoplukovej cesty je les, pustova a stratenie sa v anonymite. Tieto prvky rozprvania o Svtoplukovi upozoruj na al rozmer postupnej legendarizcie historickej postavy Svtopluka, a sce na jeho premenu z kra a vldcu asnho na venho. Niet pritom pochb, e takto premena vyplva jednak z vlastnej dvojitej povahy kra a vldcu, menovite jeho podstaty ako bytosti na jednej strane plne udskej a historickej, na druhej vak venej sakrlnej;52 jednak z jeho povesti nepremoitenho vldcu. Prehliada na tomto mieste nemono ani skutonos, e v prpade Svtopluka lo o vznamnho lena jednej vasnostredovekej eurpskej dynastie. On sm bol pokrvne i cirkevne napojen na najdleitejiu zpadoeurpsku dynastiu Karolovcov. Zmiznutie Svtopluka uprostred svojho vojska (in medio exercito suorum delituit) a nsledn stratu identity v samote lesnej pustatiny mono vyhodnoti ako prechod z asu historickho do asu sakrlneho. Svtopluk ako in vznamn stredovek, ale nielen stredovek monarchovia, sa tmto spsobom dostva do venej pamti spoloenstva, ktor ho uctieva. Paradoxne toho istho, v ktorom ako historick osoba mizne. V naom prpade, spoloenstva Nitrianskych Slovanov (Slovkov).

51 Michal Cign: Korene Svtoplukovskej legendy, s. 59124. Pozri kapitolu Interkultrne paralely Svtoplukovskej legendy a najm porovnania Svtoplukovho prbehu s Dietrichovskm cyklom. 52 Ernst Kantorowicz: The Kings two Bodies, s. 314317.

62

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

Druhm vznamnm motvom, ktor Kozsmas rozvdza, je Svtoplukova dajn zrada voi Arnulfovi. V skutonosti vak historick Svtopluk skr predznamenval kariru svojho dvojnsobnho prbuznho a a ke tento dosiahol postavenie vchodofranskho kra (886, respektve 887), prilo k ich latentnmu a s neskorm upevnenm Arnulfovej moci v krovstve i k faktickmu, otvorenmu vojenskmu konfliktu. Treba ale poveda, e lo o konflikt dvoch rovnocennch a nie vzjomne si podriadench subjektov, kee, ako je znme, Arnulf sa stal cisrom a v roku (asi 896).53 Na jednej strane to vedie k pekulcim ohadne monho udelenia cisrskeho titulu Svtoplukovi, na strane druhej je to prost historick fakt. Svtoplukova podriadenos Arnulfovi je teda ist historick kontrukcia a ako o takej by sa o nej aj malo uvaova (sasti sa uvauje). iadna tos Svtopluka voi Arnulfovi by nebola na mieste. Nijakho zloinu zlomenia vazalskej prsahy sa toti nedopustil. Pokia vak ide o el tejto mylienky, treba ju chpa ako mylienku politick, ktorej cieom bolo potvrdi legitimitu Pemyslovskch konceptov translatio regni z Moravy do iech.54 Je samozrejm, e v takejto kontrukcii nebolo pre pozitvny obraz Svtopluka vea miesta. V tomto ohade m teda esk politick stredovek doktrna mnoho spolonho s tou uhorskou. Ako vak uhorsk tradcia v podobe Kroniky imona z Kzy nechtiac prezrdza zdroje svojho antikonceptu, rob tak aj Kozmas. Oproti imonovi z Kzy Kozmas predsa len prezrdza viac a to najdleitejie prepojenos medzi bielou Svtoplukovskou legendou a nitrianskymi Arpdovcami. Pravdou je, e tto legendu zachytva na jej samotnom sklonku a navye fragmentrne, pravdou ale tie je, e prve s jej pomocou jasne dokazuje, e ete na konci 11. storoia bola stle iv a funkn. Okrem doteraz analyzovanch prvkov Kozmasovho rozprvania, tto tradcia iste zachovvala aj zemn rozsah Svtoplukovej re. Ako ist paralelu tu mono spomen sentiment poskho kronikra Galla Anonyma, ktor podva rozsah najvieho rozrenia re Boleslava Chrabrho.55 Po53 Gerd Althoff: Zur Bedeutung der Bndnisse Svatopluks von Mhren mit Franken, s. 1321. 54 Duan Tetk: Kosmova kronika, passim. 55 Gall Anonym a jeho rozsah Poskho krovstva za Boleslava Chrabrho. Pozri Galli Anonymi Cronicae et Gesta Ducum sive Principum Polonorum. Ed. Karol Maleczyski. In: Monumenta Poloniae Historica : Nova Series (alej MPH NS), vol. 1 . Krakw a Warszawa 1946 . (tu vol. 2, 198 s.). Gesta Principum Polonorum : The Deeds of the Princes of the Poles. Ed. a trans.: Paul W. Knoll a Frank Schaer. Budapest : CEU Press,

63

Kapitola 4

kia ide o teoretick rozmer rozsahu Svtoplukovej re, ako ho opisuje Kozmas, najm ak do vahy zoberieme opis vchodnej hranice Svtoplukovej re, ktor mal by na Hrone, treba kontatova, e skr zodpoved obzoru eskch politickch zujmov v 10. a 11. storo, ne jej relnemu rozsahu.56 Rozhodujcim prvkom rozprvania eskho kronikra Kozmasa o krovi Svtoplukovi je popis jeho metamorfzy z kra na pustovnka. Sklad sa z dvoch ast. V prvej, ktor vykonva Svtopluk sm, zabja svojho koa a zakopva me. V druhej je prijat ako kajcnik mnchmi na Zobore. Tto ho oholia a prezle do pustovnckeho rcha. Km v prvej asti rozprvania sme svedkami Svtoplukovho vedomho zbavenia sa hlavnch atribtov moci, ktormi k a me nepochybne s, v druhej asti je Svtopluk z vlastnej vle zbaven aj poslednch znakov individulnej identity (aty). Samotn metamorfza kra na kajcneho mncha pokrauje fyziognomickou zmenou osobnosti oholenie (v zmysle oholenia brady, ostrihania a vyholenia tonzry). Akt premeny vldcu na mncha sa dovruje obleenm pustovnckeho rcha. Pozoruhodn je, e Kozmas nehovor ni o spsobe, forme poknia Svtopluka. Ide pravdepodobne o dos dleit detail. Neskoria tradcia toti v okol Zobora ako najvznamnejieho pustovnka zachytva svtho Svorada(Andreja), ktorho poknie naopak legenda popisuje mimoriadne podrobne. Poslednou informciou Kozmovho rozprvania o krovi Svtoplukovi je opis vlastnej smrti vekho vldcu. Dleit pritom nie je len to, e Svtopluk na smrtenej posteli prezrdza tajomstvo svojej identity, ale komu ho prezrdza. Adrestom jeho tajomstva s zoborsk benediktni. Prve zoborsk benediktni s teda t, ktor ho zdelili Kozmasovi. Treba vak predpoklada, e nielen jemu. Nitrianski benediktni boli ete aj na konci 11. storoia ritemi bielej Svtoplukovskej legendy a tm, v pravom slova zmysle, aj jej tvorcami. Oprvoval ich k tomu ten najprostej a najsamozrejmej, a sce, e prve oni mali by, poda obsahu legendy, vlastnkmi telesnch ostatkov

2003, 385 s. 56 Ako bern mincu si ho osvojil naprklad Vclav Chaloupeck, ktor vo svojom diele Star Slovensko prve na podklade Kosmasa uvdza hranice Nitrianska na Hrone. Pozri Vclav Chaloupeck: Star Slovensko : Spisy Filosofick fakulty University Komenskho v Bratislave, . 3. Bratislava : Filosofick Fakulta UK, 1923, 423 s. (tu passim).

64

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

Svtopluka. Pri vzname tohto panovnka pre dejiny celej stredovchodnej Eurpy neme s o zanedbaten skutonos. V tejto svislosti sa nka ete jedna vaha, ktor vyplva z takejto interpretcie Kozmovho rozprvania. Ak toti zoborsk benediktni opatrovali tajomstvo Svtoplukovej identity a k tomu aj jeho telesn pozostatky, poda charakteru jeho poknia pokladan za relikvie svtca, je vemi pravdepodobn, e mohli a museli vedie o alch osudoch mea, ktor Svtopluk zakopal pred svojm vstupom do kltora. Me toti nie je len atribtom fyzickej, ale asto i magickej sily (naprklad v germnskych, i inch hrdinskch piesach). Je zrove symbolom krovskej moci jej legitimity, no najm kontinuity (ako sas krovskch insgni). Zaiste nie je nhoda, e prve vek vldcovia, akmi boli okolo roku 1000 v stredovchodnej Eurpe Boleslav I. Chrabr a uhorsk tefan I., s pokladan za prvch nositeov meov, ktor sa stali odznakmi krovskej moci jednako v Poskom, ako v Uhorskom krovstve. Rovnako zrejme nie je nhoda, e s meom bva spodobovan i vzor krovskej moci vldcov stredovchodnej Eurpy, (svtec) Karol Vek. Je teda logick, e i v naom rozprvan pas o zakopan Svtoplukovho mea pln, a to i napriek svojej skratkovitosti, aj in lohu. Zd sa, e paralelu v tomto prpade mono njs v rozprvan o inom vekom krovi Artuovi. Rozprvanie o mei menom Excalibur je v tejto veobecne znmej narcii jednm z jej kovch motvov. Mlad Artu zska tento me zzranm spsobom vaka svojej predurenosti, sta sa krom. Po tom, ako Artu pomocou Excaliburu nastol jednotu a mier svojho krovstva, sa neporaziten me stva neodmyslitenou sasou a symbolom idelneho asu rytierov okrhleho stola na bjnom hrade Avalon. Po jeho rozvrate a pde zaprinenom, morlnym prehrekom, je v poslednej bitke kr Artu ako ranen. V bezvchodiskovej situcii prikazuje svojmu rytierovi zahodi me do jazera, kde ho prijma jazern vla. Artu, sm ako ranen, je potom naloen na lo.57

57 Sir Thomas Malory: Le Mort dArthur, vol. 12 (citovan poda internetu http://www.gutenberg.org/files/1252/1252-h/1252-h.htm, da 15. oktbra 2010).

65

Kapitola 4

Podobnch rozprvan, v ktorch dochdza k vzjomnmu stotoovaniu idelu krovskej moci a atribtu mea, by sme tu mohli uvies viac. Sn iba ako ist kurizum spomeme, e prve skutie mea Isandrillu zohrva kov lohu vo fantasy prbehu Pn prsteov vekho znalca starogermnskej literatry J. R. R. Tolkiena. Optovn skutie tohto mea a jeho darovanie Aragornovi, synovi Arathorna symbolizuje v tomto rozprvan nov zjednotenie krovstva pod vldou legitmneho kra. Nvrat k jeho pvodnej vekosti. Zrove je to koniec obdobia vldy nelegitmnych sprvcov. Samotn kr Aragorn pritom prichdza z exilu a jeho pravos sa potvrdzuje, okrem inho, vlastnctvom mea Isandrillu. Hoci v tomto prpade nejde o autentick stredovek rozprvanie, akokovek vytvoren na zklade vasnostredovekho pramennho materilu, treba poveda, e prbeh je typick, pokia ide o jeho kontrukciu. Je prost a preto univerzlna. Vek kr jednota krajiny jej idelny stav a zzran, vazn me s v nej navzjom prepojen. Kad z tchto vec opodstatuje vetky ostatn. Vetky dvaj zmysel navzjom. Zakopanie Svtoplukovho mea tak v rozprvan Kozmasa nepln len funkciu definitvneho konca Svtoplukovej re, ale, a to je podstatn, odkazuje na monos, e kto raz zska Svtoplukov me, zska aj hodnos Svtopluka, jeho neporazitenos a s ou i vekos jeho krovstva. Zakopanie mea je teda odkazom budcnosti. akanie na nvrat kra, novho kra. Je to nvrat do venho, ritulneho, idelneho asu.58 Akokovek redukovan je teda Kozmovo rozprvanie, nemono sa pri jeho podrobnej analze ubrni dojmu, e Kozmas prostm prerozprvanm jeho motvov zachoval niektor zo zkladnch prvkov politickej ideolgie nitrianskych vldcov po rozpade Svtoplukovej re. Poksme sa ju teraz na jeho zklade rekontruova. Nitrianski Arpdovci, ako patrni zoborskho Kltora svtho Hypolita, s vlastnkmi relikvi kra Svtopluka. Vlastnctvo tajomstva jeho mea ich preduruje k obnoveniu Svtoplukovej re. Pokia ilo o jej rozsah v Karpatskej kotline, ich cie sa naplnil. Paradoxne, cenou za zjednotenie tohto geopolitickho priestoru bola prve Svtoplukovsk idea biela Svtoplukovsk legenda.

58 Mircea Eliade: Mtus vnho nvratu : Archetypy a opakovn. Trans.: Eva Streibingerov. Praha : Oikmen, 2003, 102 s. (tu passim).

66

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

Vykorenenie bielej Svtoplukovskej legendy vak nebol jednoduch akt, ale dlhodob proces, ktor sa v konenom dsledku, ako sme na to u poukzali, ani nikdy nepodarilo dokoni. A to i napriek tomu, e uhorsk intelektulne prostredie vyvinulo vytvorenm iernej Svtoplukovskej legendy nesmierne silie na jej pln potlaenie. ierna Svtoplukovsk legenda vak stla a na samom konci tohto procesu. Bola to v istom slova zmysle nie tradcia stna, tradovan, ale umelo vytvoren literrna. Vrme sa ale k jednotlivm stupom, ktor mali vies k onomu damnatio memoriae vekho kra Svtopluka v kontexte dejn ide Uhorskho krovstva. Domnievame sa, e kovou lohou v tomto procese je stanovenie vzahu kultu svtho Svorada Pustovnka a kra Svtopluka Pustovnka v Nitriansku. Rodinnm svtcom nitrianskej lnie dynastie Arpdovcov, na zklade zachovanch naranch textov uhorskho pvodu, bol toti svt Svorad (Andrej), a to spolu so svojim iakom svtm Benediktom. Dokazuje to miesto ich pochovania v Bazilike svtho Emerma na Nitrianskom hrade, teda v najhlbom srdci Nitrianskeho delnho knieatstva. O rodinnej cte nitrianskej lnie Arpdovcov k svtmu Svoradovi bezprostredne hovor aj autor ich legendy pkostolsk biskup Maurus (sm neskr svtec): Polovicu tej reaze (z tela svtho Svorada), ktor som (pkostolsk biskup Maurus) od toho opta (Filipa zo Zobora) vyptal a podnes opatroval, dal som najkresanskejiemu vojvodovi Gejzovi, ktorho prosbe, ke ju tobne odo ma iadal, odoprie som nemohol. Nao vak Gejzovi bola polovica reaze z tela svtho Svorada? Reaz je relikvia. A relikvie svtcov, od ias rmskeho cisra Kontantna Vekho, vdy posvcovali, teda legitimizovali svetsk moc a boli a neuveritene mocnmi zbraami v domcej i zahraninej politike eurpskych vldcov.59 Spomeme v tejto svislosti hoci integran vznam relikvi svtho Martina pre Merovejovcov, alebo u zmienenho svtho Emerma pre Karolovcov, i (svtho) Karola Vekho pre Otovcov. Svt reaz z tela svtho Svorada, rovnako ako ostatky oboch svtcov (Svorada a Benedika) v Kostole svtho Emerma na Nitrianskom hrade, mala doda Gejzo59 Arnold Angennendt: Heilige und Reliquien, s. 190206.

67

Kapitola 4

vi presne to, o mu chbalo legitimitu jeho postavenia uhorskho vldcu (Gejza i Ladislav sa na uhorsk trn presadili v konfrontcii s prvoplatnm dediom trnu alamnom). Ke ale tto zskali uhorsk trn, svt Svorad a Benedikt sa stali, popri svtom Vojtechovi-Adalbertovi, oficilne najstarmi uhorskmi svtcami. Kanonizcia, ku ktorej dolo roku 1083, bola len logickm zavenm celho procesu. Nelogicky vyzer v tomto kontexte svtoreenie prvho uhorskho kra tefana. Ale len na prv pohad. Najstariu vrstvu uhorskej hagiografie pred rokom 1083 vytvorili svt Vojtech, Svorad a Benedikt. Vetci pvodom Slovania. Ilo pritom zrove o patrnov Nitrianskeho knieatstva. Svt Vojtech bol od poiatku patrnom Ostrihomskej arcidieczy.60 Svt Svorad a Benedikt boli sce oficilne kanonizovan a v zmienenom roku 1083, avak elevatio vyzdvihnutie, translatio prenesenie ostatkov, spolu s novm slvnostnm pochovanm, napsanie ich legendy,61 uctievanie ich ostatkov a nakoniec aj prv zzraky, teda vetky podstatn znaky svtosti tchto muov, sa hlsia do starieho obdobia. Nao teda ete svtoreenie kra tefana, jeho syna Imricha a biskupa Gerarda? Ve, paradoxne, prve Ladislav I., ako uhorsk kr a budci svtec, sm vyiel z prostredia, v ktorom cta k svtmu Vojtechovi, Svoradovi a Benediktovi bola mimoriadne iv. o bolo vlastnm motvom k tomu, aby pristpil ku kroku, ktorm, jemne povedan, doplnil dovtedaj poet uhorskch (nitrianskych) krajinskch svtcov? Z pragmatickho hadiska ho k tomu viedla snaha o prvnu legitimizciu jeho krovskho titulu (spor legitimity a idoneity). Ladislav I. pochdzal z Michalovej, teda nitrianskej vetvy dynastie Arpdovcov. Jeho dedom bol nitriansky Vazul. Ten ist, ktorho nechal tefan I. oslepi. tefan teda niesol priamu zodpovednos za nsiln spsob odstavenia bratranca Vazula z nslednckej postupnosti na uhorsk trn a rovnako spsobil mnohoron vyhnanstvo Ondreja, Bela a Leventeho, synov Vazula v echch, Posku a na
60 Martin Homza a Jana Balegov (ed., trans. a koment.): Uhorsko-posk kronika, s. 152 a 153. 61 ivot svatch poustevnk Svorada Vyznavae a Benedikta Muednka sepsan blahoslavenm Maurem biskupem ptikostelskm. Ed., trans. a koment.: Richard Prak. In: Legendy a kroniky, s. 5673 (tu s. 61). ivot svtch pustovnkov Svorada vyznvaa a Benedikta muenka. Ed. a trans.: Richard Marsina. In: Legendy stredovekho Slovenska : Idely stredovekho loveka oami cirkevnch spisovateov. Budmerice : Rak, 1997, 409 s. (tu s. 3543). Klasick edcia Legenda SS. Zoerardi et Benedicti. Ed.: Emericus Madzsar. In: SSrerHung 2, s. 347363.

68

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

Kyjevskej Rusi. Svtoreenie tefana, v ten ist rok ako Svorada a Benedikta, je z tohto pohadu nelogick. Pre hlbie pochopenie priny tejto udalosti, ktor z dynastickch a krajinskch svtcov urobila svtcov regionlnych, a do istej miery marginlnych, uveme ete niekoko svislost. Do dnenho da panuj znan nezrovnalosti, pokia ide o edciu oficilneho ivota svtho Svorada a Benedikta. Predpokladme, e to, o sa zachovalo do dnench dn, je len jeho skrten verzia. V rukopisoch, ktor sa zachovali v niekokch odpisoch od 14. do 16. storoia, existuj niektor opomnan, ale o to markantnejie rozdiely. Ide predovetkm o pas zohadujcu nie sedliacky (ex rusticitate) takto okrem jednho vetky neskorie rukopisy, ale krovsk pvod (de stirpe regia) svtho Svorada takto jeho najstar odpis z roku 1340, ktor sa ete v roku 1870 nachdzal v Bratislavskom Kdexe kapitulskej kninice.62 Zmena krovskho pvodu na sedliacky, zaiste neme by pripisovan omylu kopistov. Svt Svorad ije ako kajcnik eremita. Jeho legenda nijako nezdrazuje prinu jeho kajcnosti, dopodrobna vak popisuje jej charakter.63 Svtec sed na pni ako na trne. Dookola je obohnan plotom s tnia. Na hlave m korunu s priviazanmi kamemi, ktor ho v prpade, ak zasp a hlava mu klesne, udr do tvre. Cel obraz asociuje viac postavu kra, sediaceho na trne, ako sedliaka. Protiargument, e imitatio Christi je benm spsobom budovania svtosti kadho svtca neobstoj, lebo sediaci Kristus Kr je Kristus oslven, nie Kristus trpiaci. Svorad ako svtec bol uctievan najm svojimi bratmi v nitrianskom benediktnskom kltore, odkia, ako sme povedali, boli jeho ostatky prenesen do Kostola svtho Emerma na Nitrianskom hrade. Vyie sme si v podobnej svislosti analyzovali in krovsk legendu z prostredia nitrianskeho benediktnskeho optstva bielu Svtoplukovsk legendu, ktor na konci 11. storoia zapsal esk kronikr Kozmas. Jeden i druh prbeh kajcnika spja mo62 Pvodn signatra z kdexu kapitulskej kninice sign. 89, f. 360361. Pozri komentr Richard Prak: ivot svatch poustevnk Svorada Vyznavae a Benedikta Muednka, s. 61 a Richard Marsina: Vyznva a muenk. In: Legendy stredovekho Slovenska, s. 38. Tma by si zaslila osobitn spracovanie. 63 Ako spoahlivo dokzala Marina Miladinov v tomto prpade ide o jednoznane vchodn, menovite srsky spsob poknia. S tm svisia aj otzky akm spsobom sa tento spsob sebatrzne mohol dosta tak aleko na sever. Pozri Marina Miladinov: Margins of Solitude : Eremitism in Central Europe between East and West. Zagreb : Leykam international, 2008, 262 s. (tu kapitola Zoerard and Benedict between the Benedictine Rule and Oriental Ascetic Authority, s. 115127).

69

Kapitola 4

tv kajcneho kra, neskr prtomn aj v uhorskej legende o svtom krovi alamnovi, ale aj v legende o pokn poskho kra Boleslava tedrho, rovnako miesto kultu svtca (nitriansky benediktnsky kltor) i jeho nositelia (nitrianski benediktni). Km biela Svtoplukovsk legenda nehovor ni o pokn kra, Legenda o svtom Svoradovi ho opisuje dopodrobna. Je teda svojm spsobom komplementrna s rozprvanm Kozmasa. Dalo by sa dokonca poveda, e oba texty s navzjom geneticky spojen. Problmom takejto argumentcie je datovanie vzniku oboch legiend. V prpade Kozmasa nie je treba vemi diskutova, pri datovan ivota svtho Svorada vak vznik cel rad nejasnost. Predovetkm, existujce rukopisy s z relatvne neskorho obdobia. Samotn obsah sce odkazuje na prv decni 11. storoia, ale vzhadom na sksenosti s tanm Kristinovho ivota svtho Vclava a jeho baby udmily meme poveda, e podobn autotylizcie spisovateov hagiografickch textov nemusia by vdy pevnmi vodtkami v datovan takchto pamiatok. Suma summarum veobecn viera v datovanie vzniku ivota svtho Svorada a Benedikta, rovnako ako jej aktulny obsah, nemusia zodpoveda historickej skutonosti ako takej, ale vli obstravatea tejto pamiatky a jeho predstave o historickej realite ako takej. Podobne tu nepomu ani daje z prvch ivotov svtho tefana, v ktorch sa taktie zdrazuje, e obaja svtci Svorad i Benedikt, ili v asoch svtho tefana kra. Prve naopak. Jednm z cieov kanonizcie tohto kra bolo zni a nahradi ctu k svtmu Svoradovi. Na zklade analzy podobnosti truktry ivota svtho Svorada s rozprvanm Kozmasa o spsobe poknia kra Svtopluka v pustatinch okolo Zobora, mono vyvodi zver, zaiste s nutnou dvkou opatrnosti, e oba texty nadvzuj na nejak in text, dnes nezachovan literrnu pamiatku ivot svtho kra Svtopluka pustovnka. V tejto svislosti pripomeme ete jednu, doteraz obchdzan a zdanlivo zanedbaten skutonos. Via i Menia legenda tefana kra z konca 11. storoia uvdzaj, e Svorad a Benedikt za ias panovania svtho tefana kra prili z Poska.64 Podobne imon z Kzy na konci 13. storoia nezab64 Legenda S. Stephani regis maior et minor, atque legenda ab Hartvico episcopo conscripta. Ed.: Emma Bartoniek. In: SSRerHung 2, s. 363441. Via legenda svtho tefana kra, Menia legenda svtho tefana kra a Legenda o svtom tefanovi krovi napsan biskupom Hartvikom. Ed. a trans.: Richard Marsina. In: Legendy stredovekho Slovenska, s. 4774, 97124. Vt legenda svatho tpna krle, Men legenda svatho tpna krle, Legenda o svatm tpnu krli sepsan biskupem Hartvkem. Ed. a trans.:

70

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

da pripomen, e Svtopluk bol najprv knieaom v Posku (princeps quidam Polonia).65 Nepochybujeme o tom, e v oboch prpadoch sa pod termnom Posko rozumie Nitriansko, ktor v roku 1001 skutone bolo na niekoko mesiacov okupovan Boleslavom I. Chrabrm a aj po vzjomnej dohode so tefanom I. pri Ostrihome bolo ete dlho chpan ako nevyhranen zemie medzi oboma rodiacimi sa ttmi. Nitriansko ako sas Poska poas vldy Boleslava Chrabrho navye dokladuj najstarie posk kroniky.66 Svtopluk a ani Svorad teda nepochdzali z Poska, ale z Nitrianska, o op potvrdzuje zku previazanos oboch i jednho kultu s Nitrianskom. Kvli pochopeniu procesu zabdania na Svtopluka je ete potrebn, stanovi vzah kultu svtho tefana kra a (svtho) Svtopluka kra. Ako dokzal Gbor Klaniczay, kult svtho tefana kra bol do Uhorskho krovstva umelo zaveden Ladislavom I. poda vzoru rex iustus.67 Pri uvaovan nad vzormi takhoto typu vldcu vak Gbor Klaniczay nezobral do vahy Kroniku Slovanskho krovstva spsan Popom Dukljaninom niekedy v polovici 12. storoia.68 Autor tejto kroniky pravdepodobne na zklade starch predlh, zaradil do svojej polohagiografickej zbierky prvch vldcov Slovanskho krovstva (Regnum Sclavorum) aj Svtopluka. Tomuto panovnkovi priradil vetky znaky kra zkonodarcu. Dukljaninov Svtopluk prijma svtho Kontantna Filozofa a nechva sa nm pokrsti a s nm cel Slovansk krovstvo. Svt tefan I. Kr je pokrsten svtcom Vojtechom a s nm cel Uhorsko. Svtopluk Dukljanina zaklad sprvny systm Slovanskho krovstva, ke ho rozdeuje na jednotliv provincie na ele s bnmi a upanmi. Identicky postupuje tefan I., ktormu jeho hagiografick pamiatky pripisuj stvorenie komittnej sstavy Uhorskho krovstva. Dukljaninov Svtopluk z poverenia ppea tefana a za pomoci jeho vikra Honoria a alch dvoch kardinlov (sic!) organizuje cirkevn sprvu krajiny, ktorej za pomoci uench muov z Rma i Kontantnopolu osobne dva nielen pevn truktru, ale na dvans dn trvajcej syRichard Prak. In: Legendy a kroniky, s. 74117. Testament witego Stefana : Przestrogi i statuty. Ed. a trans.: Elbieta Cygielska a Teresa Worowska. Warszawa : Stowarzyszenie Kulturalne Fronda, 2004, 73 s. 65 Simon of Kza: The Deeds of the Hungarians, s. 74 a 75. 66 Martin Homza: Hranice Nitrianskeho vojvodstva (knieatstva) v poskch stredovekch kronikch. In: Nitra v slovenskch dejinch. Ed.: Richard Marsina. Martin : Matica slovensk, 2002, s. 6578. 67 Gbor Klaniczay: Holy Rullers and Blessed Princesess, s. 114154. 68 Presbyteri diocleatis Regnum Sclavorum. In: MMFH 1, s. 241245.

71

Kapitola 4

node i presn charakter a vntorn obsah. Podobne svt tefan I. organizuje cirkevn truktry Uhorskho krovstva a nechva budova kostoly, ktor vybavuje nutnm inventrom. Dukljaninov Svtopluk prikazuje vysvti dvoch arcibiskupov a alch biskupov, z oho je zrejm, e disponuje apotolskm prvom biskupskej investitry, podobne ako neskor legendrny svt kr tefan. Dukljaninov Svtopluk vak neorganizuje len vntorn poriadok Slovanskho krovstva, ale navonok, zahraninopoliticky svoje Slovansk krovstvo odovzdva ako lno Stolcu svtho Petra.69 To ist rob v legendch svt tefan Kr. Nie je ist, odkia autor kroniky, ktor nesie nzov Dejiny krovstva Slovanov, zobral vzor pre svojho Svtopluka. Ist vak je, e rovnako v prpade svtho Svorada i v prpade obrazu (imaga) svtho tefana kra a kra Svtopluka, zachovanho v opise popa Dukljanina, je mon njs analogick, ak nie priam identick hagiografick motvy. Mono potom poveda, e vetky spomenut obrazy vykazuj podobn, ak nie toton truktru. To samozrejme vedie k otzke, ktor obraz bol vlastne star, respektve, do akej miery tvorcovia jednotlivch obrazov od seba navzjom zviseli? Domnievame sa, e Dukljaninov text je star, aj preto, lebo sa vo svojom opise zkonodarnch aktov kra Svtopluka sa odvolva na al star text. Menovite na slovansk knihu Metodius. Znamenalo by to, e podobne, ako v prpade kontrukcie obrazu svtho Svorada, aj v prpade kontrukcie obrazu svtho tefana kra by ilo o substitciu starieho kultu Svtopluka striktne previazanho so slovanskmi postvekomoravskmi ttnopolitickmi truktrami, viac univerzlnymi obrazmi svtcov, ktor mohli lepie reprezentova cel zloit spektrum tvoriacej sa uhorskej spolonosti, a takto ahie plni funkciu ideovho tmelu, funkciu zjednocujcu, a nie rozdeujcu. Takto substituovanie by v najstarej uhorskej literrnej tradcii nakoniec nebolo nim vnimonm. Sta, ak v tejto svislosti uvime len to, akm spsobom sa so starou svtoplukovskou tradciou vyrovnali autori prvch uhorskch kronk. Nie nhodou ich ponanie vystilo v konenom dsledku do kontrukcie iernej Svtoplukovskej legendy.

69 Duklanin: Historia krlewstwa Sowian, s. 6773. Presbyteri diocleatis Regnum Sclavorum. In: MMFH 1, s. 241245.

72

Poiatky Svtoplukovskej tradcie u Slovkov. ierna a biela Svtoplukovsk legenda

Sumarizova tto as naich vah mono aj takm spsobom, e hoci obraz Svtopluka ako rex iustus a rex confessor, kr zkonodarca a kr vyznva, ktor podva pop Dukljanin, nezodpoved historickej realite ako takej, respektve zodpoved len jej asti, oividn je jeho prbuznos s hagiografickm obrazom prvho uhorskho kra, ktor na objednvku kra Ladislava I. vytvoril anonymn autor prvho oficilneho ivota svtho tefana Legenda maior. Podobne aj idea svtho apotolskho kra Uhrov je mylienkou, ktor nezodpoved historickej realite ako takej, ale vytvra ju. Jej spoloensk dosah ovplyvuje najm budcnos krajiny. Medzi historickm a hagiografmi skontruovanm svtm tefanom krom teda existuje rovnak rozdiel ako medzi historickm Svtoplukom a tm, ktorho stvoril pop Dukljanin. Oba obrazy odraj ideov zbery ich objednvateov. V prvom prpade postvekomoravskch slovanskch elt stredovchodnej Eurpy; v druhom tch elt, ktor prispeli v poslednej tretine 11. storoia k znovuzjednoteniu Uhorskho krovstva. Skutonos, e vina z nich pochdzala z Nitrianska a Biharska, nie vak zo Zadunajska, je paradoxom dejn, ktor mono vysvetli jedine tm, e pochopme logiku vaza. Ladislav I. a jeho udia okrem vlastnej krvi obetovali za znovuzjednoten a siln Uhorsk krovstvo aj as svojej vlastnej tradcie a tradinch identifikanch symbolov. Na druhej strane vytvorili nov systm symbolov na ele s kontrukciou prvho apotolskho kra, svtho tefana. Ako sme videli v prpade uhorskch kronk, ani v prostred uhorskej hagiografie sa odsdenie kra Svtopluka na zabudnutie celkom nepodarilo. Kozmasovo svedectvo toti jednoznane doklad, e ete na konci 11. storoia bol medzi nitrianskymi elitami iv obraz kra Svtopluka ako kra kajcnika a mncha (rex peccator paenitens et monachus). Nitrianski benediktni renm literrnej podoby bielej Legendy o krovi Svtoplukovi, rovnako ako tajomstva jeho ostatkov a jeho mea, pripravovali cestu k znovu obnoveniu vekosti a slve jeho nstupcov. O legendrnych relikvich (svtho) Svtopluka, uloench poda dochovanej tradcie v benediktnskom kltore na nitrianskom Zobore (ak len nebol pod menom svtho Svorada prenesen na Nitriansky hrad, kde spova do dnenho da), by sa potom dalo poveda to ist, o v prpade legendrneho Artua stlo napsan na jeho hrobe Hic

73

jacet Arthurus, Rex quondam, Rexque futurus.70 Dodajme len, e tmto inom nitrianska podoba bielej Svtoplukovskej legendy, doloenej Kozmovm rozprvanm, vytvra z tohto panovnka rex perpetuus ven symbol slovenskej identity, ako to mono sledova poas celho stredoveku v uhorskch kronikch, a s omnoho vou intenzitou v ase, ke zanaj tlaou vychdza prv ideov spisy slovenskch intelektulov. Prinajmenom vak od ias vydania prvho katolckeho spevnka Benedikta Sliho v roku 1655. Svtoplukovsk idea nebola ani zaleka len fundamentom etnickej a politickej identity, typickm pre Slovkov. Ako sme toti ukzali u na prklade Kroniky Slovanov Popa Dukljanina, aj jun Slovania sa poksili postavi na nej ideu svojho zjednotenia a ttnosti. Potvrdzuje to nakoniec aj skutonos, e bjny Svtopluk je zaraden ako jeden z krov Chorvtskeho krovstva. Atraktivitu Svtoplukovskej idey v zmysle akhosi nvratu k vekosti, i neporazitenosti Svtopluka ako legendrneho vldcu Slovanov v inch spoloenstvch Slovanov budujcich ideu svojej ttnosti nakoniec dokumentuje aj pouvanie mena Svtopluk. Toto meno sa toti okolo roku 1000 objavuje v dvoch najdynamickejch dynastich stredovchodnej Eurpy, menovite v dynastii Rurikovcov a Piastovcov. Zaiste nie nhodou sa najstar syn vldcu Kyjevskej Rusi, Vladimra Vekho (neskr svtho), vol Svjatopolk. Tento ako vekokniea panoval nad Kyjevskou Rusou v rokoch 1015 1016 a 10181019. Podobne druh syn zakladatea poskej ttnosti, knieaa Mieka I. a Ody, sa volal Svtopluk (*979992?). Aj v eskej dynastii Pemyslovcov sa s istou pravidelnosou objavuje meno Svtopluk a bude len otzkou hlbieho vskumu, do akej miery sa pouitie prve tohto mena spja s otzkou revitalizcie moravskej ttnej doktrny, odlinej od eskej. Nezanedbaten je tie skutonos, e meno Svtopluk sa vyskytuje aj v Pomoranskom knieatstve. A na tomto mieste u len dodajme, e je to zrove meno poslednho lotrinskho kra a svtca Swentibalda, krstnho syna Svtopluka I., ktorho svt ostatky sa do dnenho da uctievaj v Susterene, v Holandsku.

70 Sir Thomas Malory: Le Mort dArthur, vol. 2, kniha 21, kap. 56.

74

Kapitola 5 K vvinu Svtotefanskej a idey v Uhorskom krovstve na zklade Uhorsko-poskej kroniky

Ako sme sa pokali poukza na inom mieste1 UPK je jedno z kovch diel uhorskho stredovekho dejepisectva. V nasledujcich riadkoch sa nae predchdzajce zvery poksime ete raz prehadne zosumarizova. UPK ako iadny in naran prame uhorskej proveniencie reflektuje hlavn tmy a tendencie uhorskho dejepisectva vbec. Na strnkach UPK meme vidie vu autora vyrovna sa s najstarm a dnes zaniknutm textom uhorskho dejepisectva Gesta Hungarorum vetera (alej GHV) najpravdepodobnejie z konca 11. storoia. Vznamnou mierou sa vak tto kronika zaober hagiografickm cyklom okolo ivota svtho tefana2 a do istej miery i druhho svtho uhorskho kra Ladislava (I.).3 ivot svtho tefana tvor najpodstatatnejiu as textu kroniky. Je tie neodkriepiten, e UPK obsahuje osobitn verziu ivota svtho tefana. V podstate tvrt spracovanie tejto legendy po Vekom a Malom ivote (Vita maior a Vita minor) a po Hartvikovej legende svtho tefana. Ako na to poukzal u objavite a editor kratieho variantu UPK Wojciech Ktrzyski najviac podobnost vykazuje UPK s Hartvikovou legendou svtho tefana. Na tomto zklade potom postavil mylienku, e Hartvik odpisoval z UPK a tmto spsobom datoval vznik kroniky na koniec 11., respektve na zaiatok 12. storoia.4 Ryszard Grzesik vak dokzal, e opak je pravdou.5 To znamen, e autor ivota svtho tefana v UPK vychdzal z Hartvika. ivot svtho te1 Slovensk preklad a komentre Martin Homza a Jana Balegov (ed., trans. a koment.) : Uhorsko-posk kronika, s. 2888. 2 Legenda S. Stephani regis maior et minor, atque legenda ab Hartvico episcopo conscripta. Ed.: Emma Bartoniek. In: SSRerHung 2, s. 363441; Via legenda svtho tefana kra; Menia legenda svtho tefana kra a Legenda o svtom tefanovi krovi napsan biskupom Hartvikom. Ed. a trans.: Richard Marsina. In: Legendy stredovekho Slovenska, s. 4774, 97124. 3 Legenda o svatm Ladislavu krli. Ed. a trans.: Richard Prak. In: Legendy a kroniky, s. 132144; Vita sancti Ladislai regis. Ed.: Emma Bartoniek. In: SSRerHung 2, s. 507528; ivot uhorskho kra svtho Ladislava : Vita sancti Ladislai regis Hungariae. Ed. a trans.: Richard Marsina. In: Legendy stredovekho Slovenska, s. 125138. 4 Wojciech Ktrzyski: O Kronice Wgiersko-Polskiej. In: Rozprawy Akademii Umiejtnoci. Wydzia Historyczno-filozoficzny, ro. 9, 1897, passim. 5 Ryszard Grzesik: Kronika (kniha), s. 2750.

75

Kapitola 5

fana v UPK je oproti Harvikovmu spracovaniu krat. Vyber z neho najhlavnejie motvy. Zd sa, e existovalo niekoko takchto skrtench ivotov, ktor vznikli na zklade Hartvika. Variant UPK vak nielen z Hartvika odpisuje, ale i zaujmavo jeho text inovuje. Dopa ho nielen formlne, ale i obsahovo. Obsah nho variantu ivota svtho tefana sa oproti Harvikovi posva a dopa pouitm niektorch novch motvov. Najvznamnejie z nich s tieto: 1) matka svtho tefana nie je anonymn, ale stva sa ou krakovsk kan Adelaida; 2) rozsiahle zdvodnenie preo posk vldca nedostal a tefan dostal z Rma korunu; 3) spsob ako sa ppestvo angaovalo na zmieren medzi Poskom a Uhorskom po udelen koruny Uhorsku, ale nie Posku; 4) stretnutie tefana s poskm panovnkom Miekom (Boleslavom) v Ostrihome; 5) opis cesty poskho panovnka z Ostrihomu do Krakova cez Jger po rieke Topli k hradu Salis; 6) nielen od Hartvika, ale aj od inch uhorskch kronk, odlin podanie o manelkch a synoch svtca tefana Kra; 7) lieiv schopnosti dotyku rk svtho tefana a in doplnenia charakteru svtosti tefanovej osoby. Hlavnm hrdinom UPK je svt tefan, prv uhorsk kr. Kvli pochopeniu preo je tomu tak je potrebn zamyslie sa nad genzou jeho kultu a jeho funkciou vo vasnostredovekej uhorskej spolonosti hlbie. Svtotefansk idea sa stala u vo vrcholnom stredoveku synonymom vonkajej i vntornej integrity Uhorskho krovstva. Km vak k tomu prilo, prela samotn svojou vntornou evolciou dobre sledovatenou najm na jednotlivch variantoch ivota svtho tefana v porad ako postupne vznikali pribline od roku 1083 po koniec prvej tretiny 13. storoia, teda po obdobie, ke autor UPK na zklade Hartvikovho spracovania nesformuloval jej vlastn, osobit podobu a nevloil ju do svojej literrnej kompozcie. Stredovek Uhorsk krovstvo ako politick organizmus, podobne ako in vasnostredovek eurpske tty, vzhadom na svoju vntorn krehkos a heteregenitu prakticky od svojho vzniku pociovalo potrebu vytvorenia integranej idey postavenej na kulte domceho, najradej dynastickho svtca. V niektorch prpadoch ako to bolo naprklad v prpade svtovclavskej mylienky v echch, i idey svtch Borisa a Gleba na Kyjevskej Rusi sa to podarilo relatvne skoro. V inch prpadoch, ako vidme na prpade Chor-

76

K vvinu Svtotefanskej a idey v Uhorskom krovstve na zklade Uhorsko-poskej kroniky

vtskeho krovstva podobn idea svtho kra Zvonimra, i krovnej Jeleny-Heleny ( 975), regn(i) mater = matka krovstva zostala v latentnej podobe. Inde, ako v Posku vak nedosiahla ani tejto rovne a zostala len v nznaku (legenda o krovi kajcnikovi Boleslavovi tedrom6). Ideu silnho svtho kra tefana uhorsk politick a cirkevn elity sformulovali ku koncu 11. storoia, v ase, ke tento politick tvar stl po niekoko desaronom obdob bratovraednch vojen na rzcest svojho alieho trvania. Jej objednvateom sa stal okolo roku 1083 Ladislav I., vaz tejto vojny. Sm neskorie vyhlsen za svtho.7 Vlastnm zmyslom vytvorenia tohto politickho konceptu bolo zjednoti Uhorsk krovstvo okolo centrlnej mylienky, ideovej osi stelesnenej v predstave prvho svtho kra, kra zjednotitea, zakladatea ttnosti, cirkevnch intitcii, kra vyznvaa. Presadenie tejto mylienky sa na mnoh roky stalo otzkou zmysluplnosti existencie stredovekho Uhorskho krovstva, jeho spoloenskej, politickej i zemnej jednoty. Relatvne neskor tematizovanie ako i akopdne vvanie tohto mylienkovho konceptu do reality je oividn najm zo skutonosti, e v priebehu dvoch troch desaro na rozhran 11. a 12. storoia poas panovania dvoch panovnkov Ladislava I. a Kolomana Knihomoa (10951116) bolo potrebn v prostred uhorskho krovskho dvora vytvori hne tri varianty oficilneho ivota svtho tefana a k nim ete, akoby pre istotu prida na zaiatku 12. storoia aj ivot svtho vojvodu Imricha, jeho syna.8 Tieto problmy s vak pochopiten ak si predstavme, e jednotliv spoloenstv astn na procese budovania uhorskej ttnosti a jeho stabilizcie si poas prvch storo jej existencie zachovali svoje vlastn kultrne a historick tradcie (vyie pozri naprklad svtoplukovsk tradcia u predkov dnench Slovkov a zadunajskch Slovanov), i pretrvvanie osobitho systmu vlastnch identifikanch znakov, k akm zaiste patrila tandarda Nitrianskeho, i Bihorskho knieatstva, pod ktormi vytiahli vojvodovia Gejza a Ladislava do slvnej bitky pri Maar6 Jacek Banaszkiewicz: Czarna i biaa legenda, s. 353383. 7 Gbor Klaniczay: Holy Rullers and Blessed Princesess, s. 173194 (kapitola St Ladislas between East and West). Pozri aj slovensk preklad pozri ivot uhorskho kra svtho Ladislava. Ed. a trans.: Richard Marsina. In: Legendy stredovekho Slovenska, s. 125135. 8 Legenda sancti Emerici ducis. Ed.: Emma Bartoniek. In: SSRerHung 1, s. 441460. Legenda o vojvodovi svtom Imrichovi. Ed. a trans.: Richard Marsina. In: Legendy stredovekho Slovenska, s. 7586.

77

Kapitola 5

de (Mogyord) pri Peti proti alamnovi, legitmnemu uhorskmu krovi.9 Prve pozostatky predchdzajceho historickho vvinu v Karpatskej kotline, vrtane tch, ktor si zachovali predkovia dnench Maarov, nemuseli vdy korepondova a zaiste nekorepondovali s oktrojovanou Svtotefanskou ideou renou prostrednctvom vldnucemu rodu a ttu lojlnej cirkvi. O to vie silie na jej presadenie museli Arpdovci vyvin. Idea prvho apotolskho kra Uhrov svtho tefana Kra vak nevznikla nhle a ani z nioho. Ako sme naznaili, Gbor Klaniczay svojho asu podal jej genzu na zklade irej dobovej komparcie s inmi obdobnmi mylienkovmi konceptmi ponajc od Britskch ostrovov cez kandinviu, Kyjevsk Rus a do iech.10 Na tomto mieste sa poksime zamyslie nad inmi, menej vzdialenmi vzormi. Predovetkm u v naej druhej kapitole o ideovch konceptoch Pribinovcov sme dokzali, e kult svtho tefana Prvomuenka sa dostal do Pannie prve za ich vldy (840874?). Svt tefan Kr, ako dosveduje jeho vita a v om obsiahnut samotn prbeh narodenia svtho tefana Kra, ako ho podal Hartvik, hovor o tom, e meno tefan dostal svt kr prve poda tohto svtca. Kult svtho tefana sa vak zaal v Eurpe ri u za ias theodozinskych cisrovien Eudokie ( 460) a Pulcherie ( 453). Od polovice 10. storoia sa presadil a neobyajnej popularite sa teil aj na dvore Otovcov a vaka tomu vade tam, kam dosiahol vplyv ich re.11 V mene tefan vak bol od samho poiatku skryt ete jeden rozmer navye a to vaka etymolgii mena tefan (stefanos z grtiny korunovan). Menu tefan tak bolo preduren sta sa sakrlnym krovskm menom. Prvm panovnkom s menom tefan v stredovchodnej Eurpe vak nebol uhorsk kr tefan I. ba ani jeho otec Gejza, ktor poda tradcie tie pri krste zskal meno tefan, ale chorvtsky kr tefan Drislav 969995, syn chorvtskej krovnej Heleny/Jeleny ( 975). Svoje krovsk meno nedostal poda kresanskho prvomuenka a apotola tefana nhodou. Katolcka Helena toti za svojho ivota nechala vy9 Obrzkov kronika. Ed. a trans.: Jlius Sopko. In: Kroniky stredovekho Slovenska, s. 4647. Chronici Hungarici compositio saeculi XIV. Ed.: Alexander Domanovszky. In: SSRerHung 1, s. 388389. 10 Gbor Klaniczay: Holy Rullers and Blessed Princesess, s. 130134. 11 Pozri heslo tefan Prvomuenk K. H. Krger: Stephanus, hl., Erzmrtyrer. In: Lexikon des Mittelalters (alej Lexma), tie heslo svt tefan Prvomuenk Ekumenickom lexikne svtcov Stephanus. In: http:// www.heiligenlexikon.de/BiographienS/Stephanus.htm (da 30. janura 2010).

78

K vvinu Svtotefanskej a idey v Uhorskom krovstve na zklade Uhorsko-poskej kroniky

stava v Otoku nealeko Solina sakrlno-memorilny komplex pozostvajci z Baziliky zasvtenej Panne Mrii a z alieho kostola s patrocniom svtho tefana Prvomuenka. Miesto sa stalo centrom, v ktorom sa mali pochovva a korunova chorvtski krli. Meno, ktor chorvtska krovn vybrala pre svojho syna bolo vybrat po dkladnej vahe. Zaiste bol to tie zaujmav precedens. Len ako toti predpoklada, e meno chorvtskeho kra bolo neznmym pre tch, ktor ete za jeho ivota krstili vekokniea Gejzu a jeho syna Vaika. Do akej miery si krovn Helena uvedomila, ak alekosiahle mu by dsledky voby takhoto mena pre alie smerovanie vvoja vldcovskej hagiografie v stredo-vchodnej Eurpe je vak otzne. Prve na prenesen pvodnho vznamu tefana Prvomuenka na korunovan hlavu tefana jej syna zaal vznika model svtosti, ktor s istm asovm odstupom rozvinula uhorsk12 a po nej i srbsk hagiografia.13 Jedna vec je vznik idey a druh jej nsledn rozvoj. Jedna vec je priatie mena a druh vytvorenie preczneho obsahu kultu budceho svtca. Jedno i druh si vyaduje as, priestor i vzdelanch ud ochotnch podiea sa na tomto procese. Pokia ide o prklad svtho tefana Kra zd sa, e po jeho prirodzenej smrti okolnosti nesmerovali priamo k jeho svtoreeniu. Naopak. Meno tefan sa nevyskytlo medzi menami uhorskch krov a do asu tefana II. (11161132), syna Kolomana Knihomoa. Spochybovan bvaj taktie okolnosti vyzdvihnutia jeho ostatkov (elevatio) v auguste roku 1083. Absentuj skorie zzraky krovskho svtca.14 Mono teda poveda, e v prpade svtoreenia uhorskho kra tefana I. nelo o dovenie starieho, spontnneho kultu, ale o kult nov, Ladislavom I. teda ttom zaveden kult. V tejto svislosti je potrebn zamyslie sa nad jeho charakterom. Svt tefan Kr stelesuje vetky kresansk cnosti. Ako sme si povedali, je krom zakladateom ttu i cirkvi (rex iustus a rex confessor). Za jeho vldy Uhorsk krovstvo zaalo by mocnm a vplyvnm ttom stredovchodnej Eu12 Pozri heslo svt tefan Kr a Svt Koruna Gyula Krist: Istvn I. (Szent). In: Korai Magyar trtnety lexikon (9.14. szzad) (alej KTML). Ed.: Gyula Krist. Budapest : Akadmiai Kiad, 1994, 753 s. (tu s. 291292) a Ivn Bertnyi: Szent Korona. In: KTML, s. 634. 13 Smilja Marjanovi-Duani: Vladarska ideologija Nemania. Beograd : Clio, 1997, 350 s. a Tene: Sveti kralj : Kult Stefana Decanskog. Beograd : Balkanoloki institut SANU, 2007, 655 s. 14 Gbor Klaniczay: Holy Rullers and Blessed Princesess, s. 125126. Tame alie argumenty a literatra.

79

Kapitola 5

rpy. Nepochybne ide o nie vemi komplikovan model svtosti. Neskr po roku 1241 naprklad taktie v ase krzy ttnosti a vonkajieho ohrozenia na podobnom zklade vznikne naprklad na Kyjevskej Rusi kult svtho Vladmira Vekho. Ako sme vak poukzali vyie, v mnohom identick znaky svtosti vak vykazuje aj Svtopluk Popa Dukljanina. Zd sa, e i na tomto mieste mono kontatova, e motvom pre vytvorenie prve takhoto typu svtho vldcu je nvrat do vzdialenho, idelneho asu vekosti a neporazitenosti krajiny. Pritom tto predstava je skr projekciou budcnosti, ako ozajstnej minulosti krajiny. Vcelku vak mono aj v prpade svtho tefana Kra poveda, e ide o obraz dos jednoduch, sploujci minulos do niekokch prbehov. Napriek tomu sa vak v konenom dsledku zd, e prve v uvedenej jednoduchosti tkvie aro neskorej pralivosti tohto kultu. Svt tefan Kr vak je aj kresanskm ochrancom celostnosti krajiny, je vazom obianskej vojny, krajinu ochrauje tak proti vntornm ako i vonkajm nepriateom (miles Christi). Tento militrny aspekt uhorskho kra a svtca sa bude opakova aj u druhho svtho kra uhorskej krovskej dynastie. Menovite u svtho Ladislava Kra. Dvod je jednoduch. Obaja krli sa stali v priebehu nasledujceho obdobia hlavnmi patrnmi uhorskho vojska v jeho expanzvnej politike na Balkn i do Podnestria. Prve oni, ako na to poukazuj neskorie texty (vrtane UPK) legitimizuj tento vboj. Na druhej strane, ako na to tie poukeme, prve na tchto dvoch krovskch svtcov sa odvolvaj pri zaisten svojho prvneho postavenia uhorsk krovsk servienti (servientes regis), inak znmi aj ako iobagiones sancti regis poas 13. a alch storo. Nie nepodobne vak i vznikajca stredn a vyia achta (nobiles regis). Jednou vecou je intalcia novho dynastickho svtca, druhou jeho veobecn spoloensk akceptcia. Ako sme naznaili, presadenie mylienky svtho tefana Kra nebolo v prvej chvli jednoznanou zleitosou. O to intenzvnejie silie musela vyvin intitcia uhorskch krov aby nov integrujcu mylienku krovstva uviedla do praxe. Ako inak, npomocn jej v tom bola uhorsk cirkev a jej truktry, ktor svtec taktie do znanej miery stelesoval. O tom, e nelo o jednorazov a jednoduch zlei-

80

K vvinu Svtotefanskej a idey v Uhorskom krovstve na zklade Uhorsko-poskej kroniky

tos sved v prvom rade mnostvo zachovanch variantov legendy o svtom tefanovi Krovi z toho istho, rozumej krovskho prostredia a to z relatvne krtkeho obdobia. Kad nasledujce spracovanie svtho ivota uhorskho kra tefana pritom vznamovo dopalo a obohacovalo to predchdzajce. Naprklad Via legenda neobsahuje pas o ostatkoch tefana a ani jeho zzrakoch. Menia legenda spomna hrob svtho tefana nie vak jeho ostatky. Konene a Hartvikove spracovanie ivota svtho tefana, ktorho od vlastnho svtoreenia delilo viac ako tvrstoroie, rozober otzky okolo slvnostnho otvorenia hrobu svtho tefana a pridva tie okolnosti vyzdvihnutia jeho ostatkov. Napriek maximlnej snahe autora vak nakoniec nie je ani z jeho textu celkom jasn, o vlastne bolo z voavej tekutiny v jeho hrobe vyzdvihnut a o malo by zavinut do purpuru a slvnostne uloen v striebornom relikviri, ke bolo nutn ete za menej jasnch okolnost, ako boli tie, ktor sprevdzali slvnostn elevatio, hada a njs pravicu svtho tefana. Zd sa vak, e Hartvik prve historkou o svtej pravici svtho kra konene tento nedostatok svtca (absenciu autentickch relikvi) definitvne vyrieil. Bol to teda a biskup Hartvik, ktormu sa konene podarilo njs tak psomn formu kultu svtho kra, ktor nielen zodpovedala predstavm vldnuceho rodu, ale aj spolonosti samotnej. Je preto pochopiten, e prve tento variant ivota svtho tefana sa stal pre budcnos svojm spsobom kanonick a e prve od neho odpisoval aj autor UPK. Skutonos, e sa ho jeho autor poksil alej smanticky rozvin dokazuje, e v UPK mal plni svt tefan aj nov, aktualizovan funkciu. V naom prpade u nelo len o integrujci symbol krovstva, ale o vytvorenie takho vzoru kresanskho vldcu, ktor by bol hodn nasledovania. Variant ivota svtho tefana z UPK vznamne obohacuje obraz imago prvho apotolskho kra Uhrov prve tmto smerom. Rob tak v dvoch rovinch. Po prv ete vznamnejie zvrazuje jeho svtos. Naprklad zdrazovanm jeho naozaj svtho pvodu od prapredka Aquilu (Atilu) a k jeho rodiom Yesse (otec Dvida) a Adelaida (alzia na svt meno Otovcov a Karolovcov). Obohacuje tie obraz idelneho vldcu o alie zbon skutky. Naprklad dopodrobna opisuje spsoby jeho askzy (obsiahnu-

81

Kapitola 5

t najm v kapitole 9, ktor nesie titul O zbonch modlitbch kra a o smrti jeho syna Imricha). Kr tefan vak v naom texte uzdravuje aj dotykom rk: A ke tam [v kostole] poul (tefan) stonanie a krik chorho chudka suovanho horkou, prikryl ho rchom, do ktorho bol odet, a vloiac na ruku ihne ho z choroby vylieil. Dotykom rk vak neuzdravuje iaden so svtch vladrov stredovchodnej Eurpy. Na druhej strane to odkazuje skr na zpadoeurpsku prax, kde lieitesk moc dotyku vldcu, patr k zkladnm atribtom nadprirodzenej krovskej moci rex thaumaturgus = kr zzrakotvorca.15 Lieitesk moc prvho uhorskho kra sa navye prejavuje i sprostredkovane: V jeho ivote sa chcela prejavi i Boia moc a milos, lebo vdy, ke sa dopoul o chorobe nejakho loveka, poslal mu ako liek ksok chleba alebo voavho ovocia, ktor mal prve poruke, s prkazom, aby uzdraven vstal. A pretoe jeho slovo sprevdzala Boia milos, [chor] sa hne uzdravil. Autor UPK oproti inm tvorcom ivota svtho tefana kladie na prv pohad prekvapujco draz na jeho individulne choroby, utrpenie, pominutenos i mrnos asnej existencie na tomto svete: Je znme, e aj u blahoslavenho kra sa naplnili on slov: pretoe do Boieho krovstva sa m vojs cez mnoh senia (Sk 14, 21). Boej nprave sa podrobil mnohmi spsobmi. Tri roky bol nepretrite suovan chorobou. Poctil, e na, tak ako na blahoslavenho Jba, so zvolenm Venho Sudcu haj prostrednctvom skky s tajnm zmerom dery [v podobe] smrti jeho synov. (Boh), ktor mu ich dal, mu ich ete v tlom detstve vzal. Druh spsob zdokonaovania obrazu idelneho vldcu spova v dopan predstavy o historickom obraze svtho tefana. UPK najpresnejie zo vetkch zachovanch textov opisuje okolnosti, i spsob korunovcie tefana, ale aj jej nsledky, medzi ktor patr nevypovedan konflikt s poskm vldcom Miekom/Boleslavom a nsledn zmierenie oboch panovnkov na pokyn ppea Leva (Silvestra II.) v Ostrihome a uzavretie venho spojenectva medzi Uhorskom a Poskom. UPK ako jedin podva, akokovek lakonick, opis fyzickej podoby svtho tefana: Kr tefan, odet v posvtnom rchu a korunovan krovskou korunou, iaril ako slnko medzi

15 Pozri Robert Folz: Les saints rois du moyen ge en Occident, passim. Podobne Jean-Paul Roux: Krl. Mity i symbole, passim. Marc Bloch: Krlowie cudotwrcy, passim.

82

K vvinu Svtotefanskej a idey v Uhorskom krovstve na zklade Uhorsko-poskej kroniky

hviezdami a krajc za procesiou od pleca nahor prevyoval vetok ud. Nech u predloha pre tento opis odkiakovek jedno je ist, e tendencia, ktor sledoval anonymn autor UPK pri prezentovan vlastnej predstavy prvho uhorskho vldcu smerovala k vytvoreniu osobnosti skutone dokonalej nielen vo vzname vladrskom, ale udskom, univerzlne kresanskom. Vsledkom u nie je len tefan Kr svtec, rex iustus, zdroj prvnych noriem v Uhorskom krovstve, ale, a to najm zaujmav projekcia vladrskych cnost objednvatea diela, ktor nevyhbajc sa ani odvrtenm strnkam ivota vekho vldcu (choroby, utrpenie a mrnos tohto sveta) priamo koreponduje s extatickou duchovnosou zaiatku 13. storoia poznamenanho nstupom novej frantiknskej duchovnosti. Netreba dodva, e prve takto a nie inak mal vyzera vzor mladho haliskho kra a slavnsko-chorvtskeho vojvodu Kolomana, objednvatea UPK, ktorho Tom Splitsk len pr rokov po jeho smrti charakterizoval tak, e bol skr muom zaujatm vekou pietou a nboenskm citom, ne vecami verejnho ivota.16 Ak by sme chceli niekokmi slovami uzavrie tmu svtho tefana Kra, musme ete raz zdrazni, e jeho kult m na rozdiel od Svtopluka nie spontnny, udov, ale umel charakter. Je oktrojovan uhorskm ttom (Arpdovci a po nich Anjuovci, a al). Je relatvne jednoduch, ako sme si vak povedali, zd sa, e prve v jednoduchosti prbehu svtca tefana Kra tkvie v konenom dsledku jeho sila a tm i konen spech oproti inm kultom.

16 Archdeacon Thomas of Split: Historia Salonitanorum, s. 288 a 289.

83

Kapitola 6 K vvinu a Svtoladislavovskej idey v Uhorskom krovstve na zklade Uhorsko-poskej kroniky

Druhm vznamnm integrujcim symbolom Uhorskho krovstva sa stal na zaiatku 13. storoia vaka Ondrejovi II. (12051235), ktor osobne vznamne rozril jeho kult, svt kr Ladislav. O svtoreenie tohto uhorskho kra sa pritom postaral nikto men ako jeho otec Belo III. (1172 1196). ivot svtho Ladislava vznikol vo Vekom Varadne (Oradea) na konci 12. storoia a od tohto asu zohrval v uhorskom literrnom a tm i kultrnom prostred vznamn lohu. K dnenmu du sa zachovali dva odpisy tohto ivota Vita Maior a Vita Minor teda Via a Menia legenda, ktor sa vak poda nzoru vedeckej obce nijako vznamne vznamovo neodliuj a maj tie spolon jedin vzor. Poznaj tie GHV, a ivoty svtho kra tefana a jeho syna Imricha.1 Pokia ide o charakteristiku Ladislava v jeho oficilnom podan, mono sa zhodn na tom, e je tu podan ako zbon vldca a rex iustus. Ako tefan db i on o zkon, je skromn a ku vetkm spravodliv. Ako tefan je vak Ladislav aj rex confessor, kee nielen hlboko vyznva vieru, modl sa (dokonca pri modlitbe aj levituje), ale aj zaklad biskupstv a obdarva kostoly. Je tie miles Christi. Ako tefan aj on pora Peenehov, navye prve jeho, to jest Ladislava mali poda podania oficilneho vita tohto panovnka vyzva ostatn kresansk vladri Eurpy aby povstal do ela krovej vpravy za oslobodenie Jeruzalema od neveriacich. Prve na tomto mieste azda najsinejie meme pocti projekciu objednvatea diela uhorskho panovnka Bela III., ktor skutone zloil sub s na krov vpravu do Svtej zeme. Podobne Bela III. ctime pri opise fyzickch danost Ladislava, ktor tak ako skuton Belo III. inch ud prevyoval viac ako o hlavu. Z povedanho mono dedukova, ak rola pripadla v skutonosti vovedeniu tohto ivota svtho kra Ladislava priamo v politickom prostred neskorho uhorskho patrimonilneho ttu. Zaisoval
1 ivot uhorskho kra svtho Ladislava : Vita sancti Ladislai regis Hungariae. Ed. a trans.: Richard Marsina, s. 125138.

85

Kapitola 6

potrebn legitimizmus pre samotnho Bela III., ktorho nstup na uhorsk trn sprevdzala podobne ako nstup Ladislava I. dlhodob obianska vojna. Konen motv svtoreenia Ladislava bol teda v mnohch ohadoch podobn tomu, ktor viedol historickho Ladislava k svtoreeniu prvho kra Uhorskho krovstva svtho tefana. Aj truktra tohto vita, ako sme sa snaili naznai, je vemi podobn tej, ktor poznme z legiend o svtom tefanovi krovi. V draz je tu oproti tmto legendm kladen na to, e to bol prve Ladislav, ktor sa mal ako v pravom slova rytiersky kr postavi na elo kresanskch vojsk v kriiackej vprave do Jeruzalema. alou funkciou prve takhoto podania bola legitimizcia zahraninopolitickch cieov Bela III., medzi ktor patrilo naprklad anexia a nsledn katolizcia z pohadu Rma heretickho zemia zpadokyjevskoruskch knieatstiev Haliska a Vladimrska. Je len logick, e Ladislav sa u skoro stal hlavnm identifikanm znakom uhorskej vojenskej hotovosti, ktor sa v tom istom obdob zaali transformova na rytierske feudlne vojsko zpadoeurpskeho typu.2 UPK zaznamenva svojsk verziu asti ivota kra Ladislava, ktor nie celkom koreponduje s tm, o doteraz vieme, i u o historickom, alebo hagiografickom obraze Ladislava I. Ladislavov prbeh je vyvrcholenm dlhieho variantu UPK. Ako nitky sa v om schdzaj predchdzajce motvy z rodinnej histrie rodu Aquilovcov (Arpdovcov) ako ju podva tto kronika. Zopakujme len, e poda tohto prbehu si Ladislav vzal za manelku slovansk princezn z Haliska-Vladimrska a skutkom jeho korunovcie v Stolinom Belehrade (Szksfehrvr) personlnou niou prepojil Uhorsk krovstvo s Halisko-Vladimrskou Rusou. Ladislav sa pritom stal uhorskm krom na iados biskupov a knieat krajiny a to mierovou, nie vojenskou cestou. Korunova sa toti nechal, poda UPK, so shlasom svojho brata alamna (sic!). Dlh variant kroniky sa kon prve korunovciou svtho Ladislava a opisom jeho cnost. itate sa vak neme ubrni dojmu, e ide o nedokonen, alebo nedsledne opsan dielo. Hadanie chbajcich lnkov vak me by zloitou a nie vdy istou zleitosou.
2 Pozri k tomu kapitolu St Ladislas between East and West in: Gbor Klaniczay: Holy Rullers and Blessed Princesess, s. 173194.

86

K vvinu a Svtoladislavovskej idey v Uhorsku na zklade Uhorsko-poskej kroniky

Napriek tomu sa meme domnieva, e ich treba hada mimo uhorskho kultrneho prostredia. Ako prklad uveme obraz kra Ladislava, ktor podva Kronika Galla Anonyma.3 Vystenie rozprvania UPK prve v postave uhorskho kra Ladislava, neskorieho najpopulrnejieho uhorskho svtca zaiste nie je nhodn. Pripomeme, e tento panovnk si poda UPK mal zobra za manelku dcru Mstislava (Mistizlaus) rutnskeho (haliskho) vojvodu, z mesta Hali: Rutnsky vojvoda Mstislav z mesta Halie ho (Ladislava) vak prijal za adoptvneho syna a spolu s dcrou, pretoe mal len ju a bol bez syna, mu odovzdal naveky do vlastnctva Halisk krovstvo a potvrdil to prsahou.4 Mstislav teda Ladislava nielen sobi so svojou dcrou, ale, poda dajov analyzovanej kroniky, ho aj adoptuje za syna a prsahou vyhlasuje za venho dedia Haliskho krovstva. Trojak zdrazovanie prva Arpdovca na halisk krovsk trn je nezvyajnm u na prv pohad. Naznauje vak eminentn zujem objednvatea diela, ktor formuluje takto tvrdenie a zdrazuje tak prve jeho prva na halisk trn. Podiarkujeme pritom, e hoci Mstislav je len haliskm vojvodom, Halisko je tu krovstvom a Ladislav jeho venm vldcom. Tmto sa ale dostvame k jedinmu skutone korunovanmu haliskmu krovi pred rokom 1241 Kolomanovi Haliskmu (1241), bratovi Bela IV. Bol to prve on, ktor viac ako hociktor in len arpdovskej dynastie (predtm i potom) takto historick a svt prva na vldu v Halisku potreboval. Zdrazni pritom treba, e tieto prva si Koloman prostrednctvom textu UPK odvodzoval nie od hocijakho Arpdovca, ale priamo od Ladislava, alieho svtho mua Arpdovskej dynastie. Ladislava je aj poda tejto kroniky zasvten Bohu Deo dedicatus. Za historickou postavou Ladislava teda treba vidie politick
3 Dniel Bagi: Krlowie wgierscy, s. 101115. Pozri tie Svorad Zvarsk: Obraz uhorskho kra sv. Ladislava v kronike Galla Anonyma. In: Medea, ro. 1, 1997, s. 124. 4 tylizcia okolo soba legendrneho Ladislava I. s dcrou rutnskeho knieaa Mstislava Mstislavovia zasa odkazuje na znalos zpadokyjevskoruskch pomerov z prvej tretiny 13. storoia. Autor op celkom nezakryto anticipuje medzinrodnopolitick situciu uhorskho vldcu Ondreja II. po roku 1221, ke bol Ondrej, najmlad syn Ondreja II. zasnben s dcrou rovnomennho vldcu Haliska a Vladimrska a stal sa vojvodom Premyla (Przemyl, Perejemyl), rovnako ako akateom na halisk knieac stolec. Na tento nastpil v roku 1228 za vdatnej podpory otca Ondreja II. i brata Bela. Stalo sa tak vak len na krtky as. V roku 1234 toti Ondrej junior neakane zomrel. Kee UPK o tejto veci ni nevie, mono predpoklada, e vznikla po roku 1221, ke dolo k zmienenej politickej rode Ondreja II. s jeho synmi, ale pred rokom 1234. Ryszard Grzesik: Ksi wgierski onaty z crk Mcisawa Halickiego : Przyczynek do problemu czasu i miejsca powstania Kroniki wgiersko-polskiej. In: Kwartalnik Historyczny, ro. 52, 1995, s. 2335.

87

Kapitola 6

ambcie Kolomana.5 Zdalo by sa, e uen autor UPK viac pre svojho pna v tomto smere ani urobi nemohol. Ladislav sa vak stal nielen panovnkom Haliska, ale aj Slovanskej krajiny (Sclavonie), to jest Uhorska (so Slavnskom, Chorvtskom a Dalmciou): Vojvoda Ladislav ostal v Halisku, jeho brat alamn spravoval Sclavoniu. Po porade s biskupmi a knieatami sa z ustanovenia Boej lskavosti ponhali do rutnskeho mesta Halie a prijali blahoslaven kniea Ladislava za uhorskho kra. [Potom] sa ponhali do krovskho mesta Alba (Stolin Belehrad) a so shlasom jeho brata alamna ho (Ladislava) korunovali za kra. Bohoslubu skrlili zvunmi hudobnmi nstrojmi a takto pri veleben Boha strvili cel de. Zjednotenm Haliska a Uhorska (Sclavonie) pod vldou jedinho panovnka literrny Ladislav z UPK naplnil cie uhorskej zahraninej politiky prvej polovice 13. storoia. Do akej miery si tento program osvojil i mlad Koloman Halisk je otzne. Jeho naplnenm by sa vak stal z Uhorskho krovstva, v ktorom tak i tak Slovania tvorili vinu, najv slovansk tt v Eurpe. Nie je vak celkom jasn, i prve to bolo to, o ijci Arpdovci naozaj chceli. Ist je takmer ostentatvna identifikcia sa mladho Bela, brata Kolomana s maarstvom (hadanie vlasti Maarov, objednvka na GH Anonymnho notr P., pomaarovanie toponmie pri vydvan listn v krovskej kancelrii, pozvanie Kumnov, etc.) zaprinen najsklr okruhom vzdelancov, ktormi sa na svojom dvore v Sedmohradsku obklopil. Na druhej strane celkom oividn je aj slovansk orientcia Kolomana. Tto sa, okrem dikcie UPK prejavovala naprklad v spsobe jeho intitulatry. Prinajmenom formlne zostal i po roku 1221 prve on krom Haliska. Z tohto dvodu sa a do konca svojho ivota nechal nazva rex Ruthenorum (kr Rutnov). V roku 1232 sa sce tituloval len ako dux tocius Sclavoniae (vojvoda celej Sclavonie),6 o rok neskr vak
5 Historick veda okrem nho pozn doteraz dva vklady tejto pase: 1) Ladislav ako Belo I. pozri Daniel Rapant: Drobn tdie k slovenskmu stredoveku. In: Slovensk archivistika, ro. 9, 1974, s. 47 79 (tu s. 56) a Ladislav ako Ondrej (Arpdovec) premysk vojvoda. Pozri Henryk Paszkewicz: Pocztki Rusi. Ed. a trans.: Krzysztof Stopka. Krakw : Polska Akademia Umiejtnoci, 1996, 593 s (tu s. 455) a Ryszard Grzesik: Ksi wgierski, s. 2335. Podobne v inch jeho prcach. Za pravdu posledne menovanmu autorovi vak treba v tom, e uveden opis skutone reflektoval politick situciu pred smrou Ondreja mladieho, najmladieho syna Ondreja II. Tento sa po roku 1221 stal manelom Mrie, dcry Mstislava Mstislavovia a akateom na halisk trn, ktor konene zskal v roku 1226 a dral ho s prestvkami do roku 1233. 6 Codex diplomaticus Regni Croatiae, Dalmatiae et Slavoniae (alej CDCr). Ed.: Tadje Smiiklas, vol. 214. Zagreb 19041916 (tu vol. 3, s. 369, . 323).

88

K vvinu a Svtoladislavovskej idey v Uhorsku na zklade Uhorsko-poskej kroniky

u ako dux ac rex Sclavoniae (vojvoda a taktie kr Sclavinie),7 o akceptoval i jeho brat Belo.8 Ppe Gregor IX. ho vak spoiatku systematicky nazval vojvoda Sclavonie.9 Ku koncu krtkeho, ale intenzvneho ivota Kolomana ho vak ten ist ppe nazval u aj dux et rex Sclavorum (vojvoda a kr Slovanov).10 Ako znaky Kolomanovej slovanskej orientcie mono tie oznai razenie prvch chorvtskych minc s kruhopisom Moneta Regis Pro. Sclavonia, i pokus o odtrhnutie Zhrebskho biskupstva spod jurisdikcie Kaloskho arcibiskupstva a jeho prilenenie k Splitskmu arcibiskupstvu.11 To posledn by znamenalo praktick cirkevn zvrchovanos zem zverench Kolomanovi a tm de facto i politick samostatnos pre jeho vldcu. Vyie spomenut tylizcia UPK by teda mohla by chpan aj ako prejav ambcii kra Kolomana Haliskho a okruhu ud okolo neho zdruench, ktorm akokovek to znie, prihlsenie sa k slovanskm dejinm poslilo ako ideologick pl pre ich politick aktivity. Prinajmenom tak tomu mono rozumie tanm medzi riadkami. Koncept, ktor anonymn autor UPK predostrel vak na druhej strane nemusel by akceptovan samotnm Kolomanom. Znamenal by toti, logick konflikt s jeho bratom Belom. Ladislav sa vak mal sta zjednotiteom Haliska a Uhorska (Sclavonie) poda slov nho kronikra mierovou cestou. Navye osoba Ladislava I. ako uhorskho kra a ako jednho z dvoch hlavnch svtcov a patrnov Uhorskho krovstva takto mylienku poda zmeru autora UPK posvcovala. Pripomeme v tejto svislosti, e prve katedrlny Kostol biskupstva v Zhrebe bol zasvten svtmu Ladislavovi. Navye tento kostol a do dnenho da prechovva ako jednu zo svojich najvzcnejm relikvi korunovan pl tohto svtho kra.

7 Tadje Smiiklas (ed.): CDCr 3, s. 384, . 331 a i. Zaujmav vak je, e od februra roku 1240 sa op vracia k titulu vojvoda Sclavonie, tame 4, s. 102104, . 95 a in. 8 Tadje Smiiklas (ed.): CDCr 4, s. 4849, . 44. Podobne in uhorsk hodnostri uznvali takto titul Kolomana. 9 Dokazuje to korepondencia ppea Gregora IX. a Kolomana Haliskho. Titul vojvoda Sclavonie pouval pre Kolomana aj vtedy, ke ho u nazval svojm synom filius noster a ke Kolomana ako vodcu kriiackej vpravy proti bogomilom v Bosne zobral pod ochranu Stolca svtho Petra. Pozri Tadje Smiiklas (ed.): CDCr 3, s. 417418, . 362 a in. 10 Od 6. jna 1240 ho vak i on nazva titulom rex et dux Sclavorum. Tadje Smiiklas (ed.): CDCr 4, s. 114115, . 106 a s. 131, . 120. 11 Tadje Smiiklas (ed.): CDCr 4, s. 114115, . 106.

89

Kapitola 6

Mylienkou o mierovom zjednoten Haliska s Uhorskom (Sclavoniou), ktor mal zabezpei svt Ladislav, vak odporuje autor UPK nielen zauvanm historickm vkladom uhorskch dejn najskr spsanch na zaiatku poslednej tretiny 11. storoia, ale aj sm sebe. Redakcia O (Codex Vratislaviensis Ossolinianus II. 1944) toti zachytva nasledujci sled udalost: Ke sa Ladislav (I.), ktor vtedy panoval v Uhorsku, s bliacou sa chvou vyhlsenia blahoslavenho kra tefana [za svtca] usiloval po porade s biskupmi a poprednmi mumi Uhorska po nariadenom trojdennom pste vyzdvihn telo svojho deda, nedokzal [ho] iadnym spsobom pohn zo svojho miesta, pretoe svojho brata alamna zadriaval zajatho v alri. No o polnoci, ke ho po modlitbe premohol spnok, hne potom mu bolo prostrednctvom anjela oznmen: Bohu mil Ladislav! Pn Jei Kristus ti dovtedy nedovol zdvihn svt telo, dokia bude svojho brata alamna dra uvznenho v alri, ale boj sa Boha a zutuj sa nad nm. Po tchto slovch Bo posol zmizol. Ke nastalo rno, nariadil vyvies svojho brata alamna zo alra a privies ho k sebe. Ke sa tento pred neho postavil, kr ho povstanc zo svojho [krovskho] stolca poiadal o odpustenie a naliehal, aby sa nad nm zutoval. [alamn] mu odpustil a zvtal sa s nm pozdravom pokoja. Okrem toho, e sme tu op svedkami zauvanej praxe autora UPK po vkladan, skracovan a parafrzovan inch textov (na tomto mieste op Hartvikovho podania o ivote svtho tefana Kra), pisate naej kroniky svoj text op ozvltuje obbenou intervenciou anjela, to jest vyej moci. A nakoniec si neodpustil ani pre neho typick zmierliv rieenie oboch strnok bozkom pokoja (osculum pacis). Toto vak zapad do celkovho obrazu Ladislava ako ho autor UPK vytvoril. Predobrazom objednvatea diela Kolomana Haliskho sa stal mu zasvten Bohu, zjednotite krajiny a rytier obdaren kresanskmi cnosami, ktorho vetci milovali. Slov kroniky tu hovoria sam za seba: Kr bol toti vemi zbon, obozretn pri rozhodovan, starostliv a oddan voi zverenmu stdu, horliv pri orodovan a preslven celkovou poestnosou mravov. Vojaci si ho ctili ako otca a milovali ho najvrcnejou lskou. Na zver tejto asti teda mono kontatova, e popri oficilnej tradcii o svtom Ladislavovi Krovi, ktor kodifikovala jeho legenda, existoval cel rad

90

K vvinu a Svtoladislavovskej idey v Uhorsku na zklade Uhorsko-poskej kroniky

textov paralelnch voi tomuto vkladu. Pritom obraz Ladislava ako Bohu zasvtenho vldcu Uhorska (Sclavonie) a obbenca vojakov, i mierotvorcu, ktor podva UPK je k tomuto obrazu komplementrny. Hoci treba zdrazni, e tento obraz u neslil potrebm Bela III., i jeho syna Ondreja II., ale inmu Arpdovcovi menom Koloman Halisk.

91

Kapitola 7 Hadanie beata stirps (posvtnho korea) Arpdovcov, Hunsk idea uhorskej achty a terie o zaujat vlasti na prklade Uhorsko-poskej kroniky
Beata Stirps Arpdovcov
Ako na to bolo dostatone poukzan v doterajej odbornej literatre UPK podobne ako alie neskorie uhorsk kroniky s vekou pravdepodobnosou nadvzuje na zaniknut GHV, straten pvodiny textov, ktor mali zachytva dejiny prchodu starouhorskho kmeovho zvzu do Karpatskej kotliny a akchsi anlov, ktor opisovali prv storoie uhorskej ttnosti. Tieto GHV poda veobecne zauvanho sudku mali vznikn v ase panovania kra Ladislava I. alebo jeho nasledovnka Kolomana Knihomoa.1 Najprv sa poksime rozobra ako sa autor UPK dva na najstarie dejiny Uhrov a ich prchod do Karpatskej kotliny. Budeme pritom vychdza z tzy o genetickej blzkosti UPK a GH Anonymnho notra P. Poksime sa uveden tzu hlbie rozvies a obe kroniky porovna s ostatnmi uhorskmi kronikami a po Kroniku Jna z Turca. Texty UPK a Anonymovych GH maj u na prv pohad spolonho viac, ako toho, o by ich rozdeovalo. Mohlo by to potvrdzova tzu o tom, e oba texty odpisovali z jednho vzoru, teda GHV. Hoci kad po svojom. Na druhej strane prve spolon asti UPK a GH mu potvrdzova mylienku, e obe kroniky s vsledkom jednej a tej istej, hoci irej ako sa doteraz predpokladalo, diskusie o poiatkoch uhorskej prtomnosti v Karpatskej kotline. Tto, poda nho nzoru prebehla v prvej tretine 13. storoia medzi intelektulnymi pikami Uhorskho krovstva navrtivmi sa zo zpadoeurpskych univerzt. Cieom tchto diskusi bolo vytvorenie textov, v ktorch by ich autori vytvorili vldnucemu rodu Uhorska tak histriu, ktor by bola porovnaten s tmi, ktormi disponovali in vldnuce rody stredovekej Eurpy (hada1 Blint Hman: A Szent Lszl-kori Gesta Ungarorum, 105 s. Porovnaj Richard Marsina: Stredovek uhorsk rozprvacie pramene, s. 167194.

93

Kapitola 7

nie posvtnho korea krovstva stirps regia) a poda pvod a najstarie dejiny Uhrov, to jest definova svoje origo. Funkciou hadania idelneho predka rodu bolo umocnenie vznamu uhorskho vldnuceho rodu. V druhom prpade mali slvne a dvne dejiny Uhrov ako hlavnej vojenskej zloky uhorskho krovstva, legitimizova politick moc rodiaceho sa achtickho natio Hungarica.2 Neprekvapuje teda, e UPK a GH Anonymnho notra P spjaj prve tieto tmy. Pokia ide o hadanie vekho predka vldnuceho uhorskho krovskho rodu, GH ho vid v Arpdovi, poane v lmoovi. UPK definuje ako prapredka rodu Aquilu, respektve Atilu, poda toho, ktor odpis kroniky uprednostnme. Atila sa tie ocitol v rodokmeni Arpdovcov poda GH. Jeho prbeh vak nie je sasou hlavnej epickej lnie textu. V UPK oproti tomu je Aquila (Atila) popri svtom tefanovi a svtom Ladislavovi jednm z hlavnch hrdinov. Atila GH je sekundrnou postavou, prostriedkom legitimizcie nrokov Arpda na Karpatsk kotlinu. Funkciu Aquilu (Atilu) v GH pln Arpd. Ak by sme autora UPK zobrali doslovne, krovsk dynastia v Uhorskom krovstve by sa mala vola Aquilovci, respektve Atilovci. O Atilovi ako predkovi Arpdovcov nepochybuje a imon z Kzy.3 V jeho prpade vak nejde o stotonenie Arpda s Atilom, ale len rozvedenie tzy Anonymnho notra P. o tom, e to bol prve Atila, predok Arpdovcov, ktor dobytm Pannie zabezpeil neskorie prva Uhrov (v jeho prpade u Hunov-Uhrov) na vldu v Karpatskej kotline. Aquila UPK je agensom i vlastnm aktrom udalost, ktor v konenom dsledku viedli k usadeniu sa uhorskho kmeovho zvzu v Karpatskej kotline. Aquila (Atila) UPK nie je len protoplastom vldnuceho rodu v Uhorskom krovstve, ale aj poiatkom uhorskch dejn ako takch. GH oproti tomu posva poiatok dejn Uhrov do hlbej biblickej minulosti odvodzujc Uhrov a ich vldcov od legendrneho Magoga, syna Jafeta, od ktorho mal povsta nrod rovnakho mena, toton s Mogerom. To jest poda Anonyma sami Maari.

2 Porovnaj naprklad s teriou o trjskom pvode Franczov Elizabeth A. R. Brown: Myths Chasing Myth : The Legend of the Trojan Origin of the French and its dismantling. In: The Man of Many Devices, who Wandered full Many Ways... : Festschrift in Honor of Jnos M. Bak. Ed.: Balsz Nagy a Marcell Sebk. Budapest : CEU, 1999, s. 613633. 3 Simon of Kza: The Deeds of the Hungarians, s. 2527. O Atilovi vak komplexnejie niie.

94

Hadanie beata stirps Arpdovcov a zaujatie vlasti v Uhorsko-poskej kronike

Ani UPK ani GH Anonymnho notra P. si ete za predkov dnench Maarov nedovouj poklada Hunov, ale obe jednotne Uhrov (Hungari). Nepriamo vak mono predpoklada, tak ako to robia niektor sasn historici, e i mylienka o hunsko-uhorskej kontinuite v prpade oboch naich kronikrov bola od prvej tretiny 13. storoia medzi uhorskmi intelektulmi predmetom hlbieho uvaovania. Najbliie k jej formulovaniu bol Tom zo Splitu, ktor svoju kroniku psal okolo roku 1268.4

Hunsk idea uhorskej achty

Vlastn hunsk histria, ktor po prepojen dejn uhorskho kmeovho zvzu s legendrnym Atilom, bola u len formlnym krikom, vak zostala inovciou a tm i patentom imona z Kzy. Cel kontrukcia Huni sive Hungari (Huni teda Uhri, rozumej Huni = Uhri), tak dleit pre neskorie uhorsk dejepisectvo vrtane jeho slovenskej vetvy, vak pln ete jednu funkciu, ktor v prpade GH a UPK ete nebola natoko zreten. Tvor legitimizan rmec pre uhorsk achtu, ktor sa ako politick uhorsk nrod (natio Hungarica) definitvne sformovala v druhej polovici 13. storoia. Napriek tomu, e tto teria v sebe obsahuje etnick odtie, ktorm uprednostuje priamych potomkov Hunov, to jest predkov dnench Maarov pred ostatnmi historickmi nrodmi Uhorska, v istom slova zmysle sa prve tto ideov kontrukcia ako v pravom slova zmysle jazdeck, alebo tie pansk teria, stane svojou logikou, e vyie postaven na spoloenskom rebrku s t, ktor s na koni, pralivou aj pre nie maarsk as uhorskej achty. Tto sa pri zdvodovan prv, ktormi disponovala nad ostatnm obyvatestvom Uhorskho krovstva, toti stretala s podobnmi nejasnosami ako jej maarsk as. Smantick truktra Hun = jazdec (ten, ktor sed na koni je hore) = pn = achtic bola teda pre u prijaten prve tak, ako v zpadnej Eurpe bola v tej istej dobe prijaten idea jazdcov, i rytierov. Nie bez zaujmavosti je doda, e druhovo prbuznou sa tejto jazdeckej achtickej idey stane neskr teria o sarmatskom pvode slo-

4 Pozri komentre Lszl Veszprmyho k vydaniu Simon of Kza: The Deeds of the Hungarians, s. 26, pozn. 1. Archdeacon Thomas of Split: Historia Salonitanorum s. 2527.

95

Kapitola 7

vanskej achty, ktor okrem iech, Poska njde svojich zstancov aj u Slovanov Uhorskho krovstva. Zhoda oboch sledovanch textov a vlastne vetkch stredovekch uhorskch kronk panuje aj v tom, e Uhri vyli z vchodu. Rozdielny je vak smer putovania. Len Aquila (Atila) z UPK toti prechdza smerom od severu a postupne vazne prechdza krajinami, o ktorch u bola re, aby nakoniec vkroil do Pannie z juhozpadu. Arpd Anonymnho notra P. prichdza zo severovchodu. Prv hrad, ktor obsad v Karpatskej kotline m by Ung (dnen Uhorod). Od neho Uhri zobrali svoje meno. Aj ostatn kroniky preberaj skr nzor Anonymnho notra P. a to v oboch veciach v smere prchodu i v otzke o pvode mena Uhor Hungarus. UPK oproti tomu tvrd, e Uhri sa volali Uhri u vo svojej starej vlasti vo vchodnom Uhorsku odkia pod tmto menom vyrazili pod vedenm Aquilu (Atilu) na vazn aenie Eurpou. Tom Splitsk oproti tomu za prv meno Uhrov poklad meno Mesagti. Jeho posdenie prchodu Uhrov do Karpatskej kotliny je aleko kratie a jednoduchie.5 Ist rozdiel medzi UPK a GH Anonymnho notra P. panuje aj v spsobe akm obe kroniky nazeraj na spoloensk truktru Uhrov pri ich prchode do Karpatskej kotliny. Anonymn autor UPK okrem vodcu Uhrov nemenuje iadneho z nich po mene. Nepozn teda ani siedmych nelnkov ako GH. GH Anonymnho notra P. navye chpe prchod starouhorskho kmeovho zvzu do Karpatskej kotliny ako putovanie celho a dotvorenho spoloenstva siedmych kmeov. Nie nepodobne 12 idovskm kmeom. V chpan autora UPK s Uhri Hungari jedno vojsko, pozostvajce vlune z muov, jedno telo, ktormu vel samotn Aquila (Atila). Jeho putovanie skr pripomna Anabasis Xenofontovych vojakov z Perzie do Grcka, ete pravdepodobnejie vak aenie Alexandra Macednskeho do Perzie a Indie. aenie Uhrov GH Anonymnho notra P. je aenm 12 idovskch kmeov do Zasbenej zeme. Spojenm aenia Uhrov (Hunov) s aenm 12 izraelskch kmeov vak uhorsk tvoriaca sa politick elita Uhorskho krovstva uhorsk achta (natio Hungarica) zskava ete
5 Archdeacon Thomas of Split: Historia Salonitanorum, s. 62 a 63.

96

Hadanie beata stirps Arpdovcov a zaujatie vlasti v Uhorsko-poskej kronike

al, nie nepodstatn rozmer vlunosti. Aj tento fakt nie je nakoniec zanedbaten, ak uvime ako dopodrobna sa o jednotlivch hunskch predkoch tch-ktorch predstaviteov uhorskch rodov rozpisuje o pol storoia po Anonymovi imon z Kzy.6 UPK nm svojou konzervatvnosou (Uhri, ako hlbie netrukturovan masa bojovnkov) oproti tomu prezrdza okolnosti a as svojho vzniku posledn desaroia patrimonilneho uhorskho krovstva, v ktorom uhorsk kr bol stle jedinou a vsostnou autoritou (od pleca nahor prevyoval vetok ud). Takouto autoritou bol nepochybne Belo III. Zaiste ete aj Ondrej II. So vetkou pravdepodobnosou vak vo svojej asti krovstva sa takejto autorite teil aj Koloman Halisk. Pokia ide o kontinuitu uhorskej kronikrskej tradcie vo veci svojho pvodu skr nadvzuje na Anonymnho notra P., a jeho kontinutora imona z Kzy. Vaka politickej objednvke silnejcej uhorskej achty v neskorch storoiach uhorskho stredoveku, postupne presva aisko z rozprvania o Atilovi, respektve Arpdovi k podaniu o poiatkoch jednotlivch uhorskch achtickch rodov. Prepojenie terie o hunskom pvode uhorskej achty s prirovnanm zaujatia vlasti poda starozkonnho vzoru je formulovanm politickej tzy o supremcii tejto asti uhorskej spolonosti nad inmi. Natio Hungarica dva tmto nielen potrebn legitimitu, ale zabezpeuje jej trvale spoloensk exkluzivitu a tm aj potrebn pralivos pre vetky zloky ostatnho uhorskho obyvatestva bez rozdielu od ich nboenskho, i etnickho ctenia. Istm nebezpeenstvom takto chpanho politickho uhorskho achtickho nroda je jeho previazanos s etnickm pocitom jej maarskch nosiov, o v konenom dsledku znamenalo v ase vzniku modernch nacionalizmov smanticky posun od natio Hungarica, politickho uhorskho nroda k natio Magyarica, politickmu maarskmu nrodu. UPK i GH Anonymnho notra P. popisuj tak zvan zaujatie vlasti.7 V jednom i druhom prpade je draz kladen na spen vojensk oper6 Simon of Kza: The Deeds of the Hungarians, s. 158185. 7 Modern maarsk historiografia, vyklad zskanie vlasti starmi Uhrami najm ich spenmi vojenskmi operciami. Gyrgy Gyrffy: King Saint Stephan of Hungary. Trans.: Peter Doherty. New York : Columbia University Press, 1994, 213 s. (tu s. 25). Gyula Krist: Hungarian History in the Ninth Century. Szeged Kzpkorsz Mtely, 1996, 229 s. (tu s. 176178). Andrs Rna-Ts: A honfoglal Magyar np. Budapest : Balassi Kiad, 1996, 412 s. (tu passim).

97

Kapitola 7

cie starch Uhrov, vaka ktorm dolo k obsadeniu novej krajiny budcej vlasti Uhrov. Pre Anonymnho notra P. je to dokonca hlavn tma. Ako sme povedali, pre autora UPK je vak hlavnou tmou svt tefan Kr. Dobytie Pannie sa poda podania UPK odohr v jedno rzovom akte. V jedinej osemdovej bitke proti Slovanom a Chorvtom. Trochu inak k tejto tme pristupuje Kronika imona z Kzy, ale tie Kompilovan uhorsk kroniky 14. storoia. imon z Kzy pozn udalosti tradovan v Pannii do jeho ias. Ako vldcu Karpatskej kotliny, od ktorho si Uhri museli vybojova svoje miesto na slnku vak spomna Svtopluka, syna Menumorta, ktor ako sme u uviedli, priel z Poska a vldol v Pannii po odchode Atilu, ale pred prchodom Arpda.8 Kee imon z Kzy psal svoju kroniku pribline o pol storoia neskr ako Anonymn notr P. i anonymn autor UPK zrdza oboch poukazujc na skutonos, e ete i na konci 13. storoia bola v Karpatskej kotline iv legenda, respektve legendy o najvznamnejom vekomoravskom panovnkovi. Z uvedenho je potom jasn, e ako tak ju obaja uen autori GH i UPK z tch alebo onch dvodov, v prvom prpade skr vedome, v druhom, verme skr nevedome, obili. Aj alie uhorsk kroniky poznaj prbeh o zaujat vlasti. Kad z nich vone nadvzuje na imona z Kzy. Tendencia pritom smeruje, ako sme povedali v kapitole 3, k vytvoreniu iernej Svtoplukovskej legendy, inak povedan k bjke o mdrom Arpdovi a hlpom Svtoplukovi, ktor sa navye utop v Dunaji. UPK a GH Anonymnho notra P. venuj znan pozornos opisom prostred, v ktorch sa ich tvorcovia a objednvatelia pohybovali. V oboch prpadoch ide o halisko-vladimrske, uhorsk (preddunajsk i zadunajsk, potisk), ako i slavnsko-chorvtske relie. UPK viac reflektuje aj posk, respektve maloposk prostredie. GH zasa sedmohradsk, a do istej miery i srbsk a bulharsk. V jednom aj druhom prpade ide o geopolitick rozmer Uhorskho krovstva, ktor bol vlastn uhorskej zahraninej politike od ias vldy Bela III. Trval vak len do konca prvej polovice 13. storoia. Po tomto dtume sa hlavnm motvom zahraninej politiky Arpdovcov na cel

8 Simon of Kza: The Deeds of the Hungarians, s. 7477. Tu hne tradovanch niekoko textov o Svtoplukovi. Problematika Svtopluka u imona z Kzy je vbec zaujmav tma, ktor si zasli hlbie skmanie.

98

Hadanie beata stirps Arpdovcov a zaujatie vlasti v Uhorsko-poskej kronike

polstoroie stal spor o hegemniu v stredovchodnej Eurpe so susednm eskm krovstvom. Sumrne mono teda poveda, e tak Anonymn notr P. ako i anonymn autor UPK maj tie ist politicko-pragmatick ciele pre spsanie svojich textov (hadanie idelneho predka vldnuceho rodu a hadanie historickoliterrnych a preto prvnych argumentov pre legitimizciu vldy Uhrov v Karpatskej kotline. Robia to v mnohom podobne (pravlas Uhrov vo vchodnom Uhorsku, Atila, ako podstatn, i vchodz lnok genealgie Arpdovcov, vojensk aenie Uhrov smerom na zpad, dobytie novej krajiny vojensky). V nieom k svojim tmam vak pristupuj aj rozdielne (zaradenie Atilu do spomnanej genealgie, smer putovania Uhrov, charakter spoloenstva Uhrov, spsob dobytia novej vlasti). aleko najvznamnejm rozdielom v oboch podaniach je vak skutonos ak tn prisudzuj tak zvanmu zaujatiu vlasti obaja autori. Hoci pre oboch niet pochybnost o tom, e lo o vojensk akt, obaja spomnaj aj uzatvorenie manelstva medzi reprezentantkou miestnych elt s potomkami Arpda, i s Aquilom (Atilom) samotnm. V prpade autora UPK je draz poloen prve na tomto sobnom akte a tmto vo vytvoren podmienok mierovho spolunavania dvoch najvznamnejch politickch i etnickch skupn Karpatskej kotliny. Anonymn autor sa oproti tomu zmienkou o sobi Zoltna (Sultna) s dcrou Menumorta len akoby zabudol. Kee v jeho prpade zaujatia krajiny ide skutone o variovanie rozprvania prchode idov do Zasbenej zeme, mono poveda, e ide o jednoznan uprednostnenie nsilnho zaujatia vlasti. al vvin uhorskho a tm i slovenskho dejepisectva iel pritom a na vnimky skr smerom, ktor udal Anonymn notr P. Mono sa tak stalo i preto, e to bol nakoniec Belo IV. a nie Koloman Halisk, ktorho intelektulny okruh aj po roku 1241 definoval alie smerovanie uhorskho dejepisectva, ktor sa m alej tm viac zaalo upna k svojmu nomdskemu snu o spoloenskej a neskr aj etnickej vyvolenosti.

99

Kapitola 8 Dobyvan a pohostinsk teria o vzniku Uhorskho krovstva

Dobov historici a na vnimky1 nezaznamenali znik Vekej Moravy ako jednorzov akt. Ako tie dokazuj dobov historick zznamy, o nov vlas musel Uhorsk kmeov zvz bojova s Moravanmi a Bavormi. S jednmi i druhmi sa pritom najneskr od zaiatku devdesiatych rokov 9. storoia aj prleitostne spjali ako tretia potencilna sila v Karpatskej kotline.2 Za zodpovedajce historickej realite teda mono oznai, e za svoju trval prtomnos v Karpatskej kotline toto nomdske spoloenstvo va samotnmu vojenskmu aktu a skutonosti, e okrem vojenskch zdatnost vodca (vodcovia) starouhorskho kmeovho zvzu museli s domcim obyvatestvom za tm alebo onm elom uzatvra zmluvn vzahy. Teraz sa poksime nartn akm spsobom sa s tmto historickm procesom vyrovnala uhorsk stredovek historiografia vo svojej kronikrskej podobe. Predovetkm pripomeme v tejto svislosti, e Aquila (Atila), jedna z hlavnch postv z UPK, zskal nov krajinu nielen vaznm aenm, ale, podobne ako Alexander Macednsky, sobom. Tak ako si Alexander Vek vzal za manelku Roxanu, z rodu perzskch vldcov, Aquila (Atila) z UPK sa oenil s bliie neznmou dcrou knieaa Slovanov (a principe Sclavorum filia)3 a to ist prikzal urobi aj svojim vojakom. Z uvedenho vyplva, e Aquila (Atila) z UPK ako literrna, nie ako historick postava, bol vytvoren autorom UPK tak, aby medioval potencilne spory medzi uhorskmi Slovanmi a uhorskmi Maarmi. Aquila (Atila) UPK teda stoj tm v diametrlnom protiklade k postave Arpda, ktorej autorom je pre zmenu Anonymn notr P., ktor cel budce Uhorsk krovstvo zskava nsilnm, vojenskm aenm. Potvrdenie zisku Sclavonie Aquilom (Ati1 Reginonis abbatis Pruniensis chronikon. In: MMFH 1, s. 139140: Ungaris omnia (Moravu) usque ad solum depopulantibus. 2 Duan Tetk: Pd Velk Moravy, s. 2777. 3 Liber Alexandri Magni, die Alexandergeschichte der Handschrift Paris. Ed.: Rudiger Schnell. Mnchen : Artemis Verlag, 1989: Secundum preceptum Darii regis et fecit venire Roxam, filiam eius, et accipiens eam in uxorem fecit eam secum sedere in throno regali, ut adoraretur ab omnibus sicut regina.

101

Kapitola 8

lom) nakoniec prichdza i od najvyej autority Boej Prozretenosti. Vodca Uhrov me zska tto krajinu len vaka tomu, e domci slovansk vemoi zabili svojho kra, ktorho autor UPK nazval Kazimr. Prvo na zaujatie vlasti prichdza teda zhora. Krovsk meno Kazimr sa v historiografii nikdy neobjavuje v svislosti s chorvtskymi panovnkmi.4 Naozaj jestvovalo niekoko chorvtskych Kreimirov. Zavraden bol vak pravdepodobne chorvtsky kr Zvonimir.5 V jeho prpade vak chba akkovek svzanos medzi jeho smrou a obsadenm Chorvtska a Slavnska Uhrami. Tto historick udalos sa stala omnoho neskr a v plne inom historickom kontexte. Svislos s poskou histriou, ktor sa ponka prostrednctvom mena Kazimra (meno poskch knieat a krov), je tie vzdialen. Prv posk Kazimr (1038 1058) sce naozaj musel v 11. storo bojova o svoju krajinu v obianskej vojne s domcimi vemomi, nebol vak zavraden. Zostva teda tretia monos. Nsiln smr panovnka viaza so smrou poslednho panovnka z moravskej dynastie Mojmrovcov. Vodca historickch Uhrov, i u to bol Arpd samotn, alebo niekto in prvo na svoju krajinu zskali po vojenskej konfrontcii s Moravanmi a Bavormi. Vyvstva teda logick otzka, preo autor UPK prilenenie Chorvtska a Slavnska k uhorskej ttnosti teda preniesol do svojho textu? Autor psal svoju UPK niekedy pred rokom 1235. To jest viac ako 300 rokov od poslednej relevantnej zmienky o Vekej Morave. Ani po takomto dlhom ase, ako nm dokazuje prklad Kroniky imona z Kzy, i Kronika popa Dukljanina6 v uhorskej, poane stredoeurpskej historickej pamte (nehovoriac o eskom, i ostatnom slovanskom stredovekom psomnctve) nevymizla stopa po existencii tohto ttneho tvaru, nehovoriac o skutkoch jeho vldcov. Historick pam skoro storon existenciu tohto vznamnho politickho tvaru stredoeurpskych dejn vtesnala do dvoch najvznamnejch udalost. Prchod a psobenie svtch Kontantna a Metoda na Vekej Mo4 Ryszard Grzesik: Kronika, s. 8290. O mene Kazimr pozri Tene: Kazimierz Odnowiciel. In: Wczesna Sowiaszczyzna : Przewodnik po dziejach i literaturze przedmiotu, vol. 1. Ed.: Andrzej Wdzki. Warszawa : Slawistyczny Ordek wydawniczy, 2008, 780 s. (tu s. 240241). 5 Ryszard Grzesik: Kronika, s. 8290 (tu i aliu literatru k tme). 6 Presbyteri diocleatis Regnum Sclavorum. In: MMFH 1, s. 241245.

102

Dobyvan a pohostinsk teria o vzniku Uhorskho krovstva

rave, alebo u Kocea v Zadunajsku a vznik Svtoplukovej re (871894). Misia svtch Kontantna a Metoda nenala ani najmen ohlas v naej kronike. Z popisu udalost okolo Aquilovho (Atilovho) vazstva nad Slovanmi vak vyplva, e osobou Svtopluka, najvieho slovanskho vldcu 9. storoia je nutn, ako sme to ukzali v predchdzajcich kapitolch, sa zaobera. Okrem inch zem bol toti aj zvrchovanm vldcom Zadunajska (882894) a jeho moc pravdepodobne dosiahla a po rieku Svu. V tejto funkcii (ako vldcu celej Pannie, teda budceho Uhorska u po odchode Atilu) si ho pamt aj imon z Kzy a neskorie uhorsk kroniky (uhorsk Anonymus pravdepodobne pod menom Solan.7 imon z Kzy a jeho nasledovnci vak pod vlastnm menom Svtopluk).8 Junoslovansk tradcia v podobe Kroniky popa Dukljanina Svtopluka pamt ako jednho z bjnych slovanskch krov a tmto prepojila vekomoravsk tradciu s tradciou slavnsko-chorvtskej ttnosti.9 V tej i onej podobe teda stredovek historick tradcia stredovchodnej Eurpy, ale nielen stredovchodnej Eurpy spojila znik Vekej Moravy prve s tmto panovnkom.10 Ak uvime, e GH Anonymnho notra P., prirodzen dvoja UPK do funkcie Svtopluka, ako vldcu Pannie dosadzuje Solana, respektve v Bihorsku Menumorota, je jasn, e podobn tendencia, obs, respektve substituova meno vekho panovnka, z tch i onch dvodov neprijatenho pre okruh prvch uhorskch dejepiscov, nemusela by cudzia ani anonymnmu autorovi UPK. Kazimrovi UPK teda treba rozumie obdobne ako Aquilovi (Atilovi). Nie ako historickmu, ale ako literrnemu hrdinovi. Z hadiska logiky vstavby textu autora UPK toti jeden fiktvny hrdina Aquila (Atila) dobja krajinu od nslednkov inho fiktvneho hrdinu Kazimra. V historickom diele, za ak sa UPK, podobne ako GH Anonymnho notra P. vydvaj, sa vak na historick vklad ned rezignova plne. Za oboma literrnymi postavami treba hada postavy a dejiny relne existujce. Ak ale predpokladme, e Aquila (Atila) je Arpd, (pri vetkej pololegendrnosti tejto postavy), potom
7 SSrerHung 1, s. 4883. Takto aj Richard Marsina: Stredovek uhorsk rozprvacie pramene, s. 185. 8 Simon of Kza: The Deeds of the Hungarians, s. 7477. 9 Presbyteri diocleatis Regnum Sclavorum. In: MMFH 1, s. 241245. Duklanin: Historia krlewstwa Sowian s. 6773. Svtopluk tu vystupuje ako mtick kr zkonodarca rex iustus. Pozri vyie kapitolu 3. 10 Podrobne pozri Mat Kuera : O historickom vedom Slovkov v stredoveku, s. 227230. Podobne Jn Steinhbel: Vekomoravsk historick tradcia zadunajskch Slovkov, s. 693705.

103

Kapitola 8

Kazimr me by Mojmr II. a jeho knieat, knieat Kazimra. V prpade Aquilu (Atilu), ale aj v prpade Kazimra je vak zrove potrebn rta s tm, e jeho postava je zrove spojenm viacerch ozajstnch historickch postv. Je to historick kontamincia postv: moravskch Svtopluk I. a Mojmr II.; chorvtskych Kreimir a Zvonimir a poskch Kazimr Obnovite. Tak i onak rieenie tohto problmu ns vedie k tomu aby sme si zrekapitulovali ako sa vyporiadali s otzkou zskania novej vlasti najstarie uhorsk naran pramene a ich dnen vykladai vo veobecnosti. Modern maarsk historiografia, tradine, konzervatvne a takmer vlune chpe zskanie vlasti starmi Uhrami ich spenmi vojenskmi operciami.11 Paradoxne na zklade jedinej dobovej zmienky, o ktorej u nakoniec bola re. Obchdza vak tm vlastn tradciu zachovan rovnako v GH Anonymnho notra P. i UPK. Poda alch signifikantnch uhorskch kronk uhorskho stredoveku star Uhri svoju vlas zskali od poslednho vekomoravskho panovnka sou,12 vojensky,13 a (alebo) sobnym aktom.14 Rozdiel v podan UPK, uhorskej tradcie, ale i modernej maarskej historiografie, je teda viditen u na prv pohad. UPK nehovor ni o zskan krajiny sou, vynechva (alebo o nej vbec nevie) bjku o tom, e vekomoravsk panovnk mal, i mohol preda krajinu vodcovi Uhrov
11 Gyrgy Gyrffy: King, s. 25. Gyula Krist: Hungarian History, s. 176178. Andrs Rna-Ts: A honfoglal, passim. 12 sou pozri Anonymus SSrerHung 1, s. 54 a 59 a Obrzkov kronika SSrerHung 1, s. 288 a 289. imon z Kzy SSrerHung 1, s. 100101. Vklad tohto symbolicko-prvneho aktu v irch relciach pozri v prci Duan Tetk: Pd Velk Moravy, s. 2777. K argumentom tohto autora treba doda, e typ daru, ktor Arpd posiela Salanovi i Menumorotovi, m charakter orientlneho perzsko-arabskho toposu. Takmer toton dar sto uachtilch kon, sto rchlych tiav, sto bielych otrokov, sto milostnc, sto iernych otrokov a sto otrok posiela naprklad kr ahrimn krovi Sulajmnhovi ako svadobn dar, ktorm zrove potvrdzuje ochotu oeni svoju dcru Dunj za Tdalmulka, syna kra ahrimna. Pozri Tisc a jedna noc 2. Ed. a trans.: Jn Pauliny. Bratislava : Tatran, 1989, 381 s. (tu s. 257). 13 Ako sme povedali, vojensk opercie, na zklade prkladu dobytia Zasbenej zeme Izraelitmi zvrazuje najm Anonymn notr P. kra Bela, ke pe, e Arpd krovstvo Slovanov a Panncov vyplienil a po okolie Rby a Rbice. astmi tokmi sa vak dostal a ku korutanskm Slovanom. Pritom vraj star Uhri vyhubili mnoho tisc ud, zniili ich pevnosti a obsadili ich krajinu, ktor dria a dodnes. Pozri imon z Kzy cel vec opisuje prozaickejie. Morotov syn Svtopluk, vldca Pannie, ktorho nalkali predkovia dnench Maarov na aksi dary, padol v bitke pri Bnhide. Star Mort potom zomrel od iau vo Vesprme, ke obdral sprvu o porke a smrti syna. Pozri SSrerHung 1, s. 163164. Na plienenie Pannie sa odvolva aj Obrzkov kronika. Pozri SSrerHung 1, s. 304. Vklad pozri Jn Steinhbel: Vekomoravsk historick tradcia zadunajskch Slovkov, s. 693705. My sa domnievame, e cel opercia nemala ani zaleka tak detruktvny charakter. Znien bola len vlastn Morava. Nitriansko a Zadunajsko oproti tomu boli uetren. 14 Sobny akt medzi domcou predstavitekou bvalej vldnucej dynastie a novoprilm Arpdovcom zostal modernou maarskou historiografiou plne nepovimnut. Poda anonymnho notra P. kra Bela III. star Uhri zskali krajinu aj sobom Arpdovho syna Zoltna s dcrou Menumorota, knieaa Bihorska. SSrerHung 1, s. 101106. Sob medzi Atilom (Aquilom) a dcrou knieaa Slovanov opisuje UPK.

104

Dobyvan a pohostinsk teria o vzniku Uhorskho krovstva

za t alebo on formu symbolickho daru. Aquila (Atila) poda UPK zskava Slovansk krajinu (Sclavoniu) trojako nadprirodzenm Bom riadenm, vaznou bitkou a sobom so slovanskou princeznou. Z uvedenho je jasn, e z hadiska systmu budovania prbehu o trvalom usaden sa Uhrov v ich novej vlasti na prv pohad nedleit a poda mena neznma dcra knieaa Slovanov zohrva v rozprvan anonymnho autora UPK prve tak vznamn lohu, ako zavraden slovansk kr Kazimr a Aquila (Atila) samotn. Kad z tchto troch hrdinov UPK reprezentuje ist druh moci. Aquila (Atila) je dobyvate, to jest fyzick sila. Kazimr reprezentuje silu magick, silu Boej Prozretenosti. Neznma dcra knieaa Slovanov zasa Slovansk krajinu ako tak. Ako ena, manelka a matka Aquilovcov vak reprezentuje aj silu plodiv.15 Spojenie vetkch troch sl vedie nielen k tomu, e Uhri sa nakoniec mierovou cestou usadia v Slovanskej krajine, ale aj k poloeniu novch zkladov, na ktorch vznikne uhorsk ttnos (krovstvo) ako tak.

Spor o Adelaidu
Niekokokrt zmienen sob s prslunkou domceho vldnuceho rodu si teda zasli ete trochu naej pozornosti. Nemono v om vidie len prost opakovanie mtickho manelskho aktu Alexandra Macednskeho a perzskej Roxany. V pravom slova zmysle je to toti aj tandardn vasnostredovek model legitimizcie zemnch vbojov. Spojenie sa s predstavitekou domcej moci, znamen v pohanskch predstavch ovldnutie zeme, krajiny ako takej.16 Je pochopiten, e tento model sa pretransformoval aj do kresanskej podoby.17 Okrem zmierenia sa oboch strn a z toho
15 Georges Dumzil: Mty a bohov Indoeuropan, passim. 16 Historick hunsk Atila si vzal poda legendy za enu dcru porazenho burgunskho kra Hildico/ Ildiko. Pozri Iordanis De Origine Actibusque Getarum, kapitola 69, ver 254255. Longobardsk kr Taton si vzal za manelku Ramitrudu, dcru porazenho kra Herulov Rodulfa. In longobardsk kr Alboin Rosymundu, dcru porazenho gepidskho kra Kunimunda. Pozri Pawe Diakon: Historia rzymska : Historia Longobardw. Ed. a trans.: Ignacy Lewandowski. Warszawa : Instytut Wydawniczy Pax, 1995, 415 s., (tu s. 211, 222). 17 Dnsky Knut Vek si v 11. storo vzal za manelku Emu, manelku porazenho anglickho kra Ethelreda. Situcia sa v prpade Anglicka zopakovala na zaiatku 12. storoia, ke si normansk Henrich I. vzal za manelku Editu (Matildu) z podrobenho rodu sasko-dnskej dynastie. Jo A. McNamara: Imitatio Helenae : Sainthood as an Attribute of Queenship. In: Saints : Studies in Hagiography. Ed.: Sandro Sticca. New York : Medieval and Renessance Texts and Studies, 1996, s. 51 80 (tu s. 73, 77).

105

Kapitola 8

plynceho mieru pre dan krajinu sa uzatvorenm manelstva medzi dobyvateom a symbolom (personifikciou) podrobenej zeme vytvral sm o sebe aj nov, kvalitatvne vy typ vzahu. Okrem inho sa nm menil i status podrobench na rovnch. Inmi slovami, bolo to mysterium charitatis (tajomstvo lsky) medzi muom a enou, ktor poda anonymnho autora UPK Aquilovi (Atila) malo zabezpei prvny podklad na trval obsadenie novej krajiny Sclavonie (repektve usadenie sa v nej). Podobne ako nevesta preber muovo meno, tak na chvlu a slvu Aquilovch vojov i tto krajina zskala nov meno (H)ungaria Uhorsko. Na zklade uvedench informcii je tie mon trochu inakie nartn rekontrukciu zniku Vekej Moravy, ttneho tvaru, ktorho nslednckymi ttmi sa okrem inch stalo i Uhorsk krovstvo.18 Zopakujme vak, e vojensk akcia nepriviedla Uhrov pod vedenm Aquilu (Atilu) k tomu, aby sa v novej krajine usadili natrvalo, ale spolu s Bom riadenm a toto coniunctio domceho a prichdzajceho obyvatestva. Prve ono bolo potom poda autora UPK zkladom trvalejieho consensus gentium obojstranne vyhovujceho rieenia novej etnickej a politickej situcie v Karpatskej kotline. Ak chcel autor naej kroniky podiarknu vznam tohto mieru, musel vytvori postavu Aquilu (Atilu), Kazimra i slovanskej manelky Aquilu (Atilu). I v tomto prpade nejde o vemi komplikovan kontrukciu. Ale o to logickejiu. Neprekvapuje preto, e nepoznajc UPK identick s cieom dosiahnu historicitu, a tm i rovnos, egalitu pre slovensk nrod v rmci Uhorskho krovstva stvorili aj slovensk vzdelanci 17.19. storoia (Martin Sentivni, Jn Baltazr Magin, Samuel Timon a in), ako na to poukeme ete niie. UPK bez ohadu na jej historick platnos je preto prvm, stredovekm variantom terie o zmluvnom prijat starch Uhrov V Karpatskej kotline. Podiarknu azda treba len to, e jej objednvateom bol Arpdovec, Koloman Halisk.

18 Podrobne pozri Martin Homza: Pokus o interpretciu lohy kanej Adelaidy v Uhorsko-poskej kronike. In: Historick asopis, ro. 47, 1999, s. 357382, v skrtenej verzii v knihe Tene: Mulieres suadentes Presviedajce eny : tdie z dejn enskej panovnckej svtosti v strednej a vchodnej Eurpe v 10. 13. storo. Bratislava : L, 2002, s. 127131.

106

Dobyvan a pohostinsk teria o vzniku Uhorskho krovstva

Tret z mtickch potomkov Aquilu (Atilu) m by poda autora UPK Yesse (Gejza). Vekokniea Gejza je zrove prvm lenom rodu Arpdovcov, ktor je preukzaten nielen v uhorskej tradcii, ale aj v inch, vrtane dobovch prameov.19 UPK jeho meno uvdza v podobe Yesse. Samotn tvar mena pokladme op za vedom vznamov posun od jeho pravej podoby. Yesse (Jese) bol toti otcom prvho izraelskho kra Dvida, star otec alamna a tm prv predok vetkch izraelskch krov, v neposlednom rade so samotnm Jeiom Kristom. Pokia ide o systmov pochopenie vskytu prve takejto a nie inej formy vlastnho mena pre prvho historickho uhorskho vldcu nemono mu porozumie osamote, ale len a len v spojen s jeho manelkou. Ich sob zapad do rodinnej tradcie Aquilovcov (Arpdovcov). Yesse (Gejza) si toti berie tie Slovanku hoci aj s pozoruhodne fransko-nemeckm menom Adelaida (Athleita) z Poskej krajiny z mesta Krakov, poda kronikra sestru Mieka. Nebolo by na tom ni udn, keby autor UPK pvod a men maneliek vetkch Aquilovcov (Arpdovcov) uvdzal rovnako preczne. Nerob to vak. Obyajne uvdza len krajinu, z ktorej nevesty prili (v prpade manelky svtho Imricha vak nerob ani to). Nenpadn postava Adelaidy sa tmto inom stva jednou z kovch postv UPK. Z tohto dvodu jej musme venova viac miesta. Zdanlivo nenpadn postava vystupuje pod svojm vlastnm menom v UPK celkom 2 krt. V rmci kontextu kroniky vak 3 krt. Fragment 1: Ten [Yesse/Gejza] si vzal za enu sestru knieaa Mieka menom Adelaida, z Poskej krajiny, mesta Krakova. Bola to vzdelan kresanka naplnen Duchom Svtm, znal Psma a svtch svedectiev. Svojho mua zaala obraca ku Kristovi, privdza ho ku katolckej viere a odvraca od uctievania modiel. Prihovrajc sa mu vemi asto vbivou a lahodnou reou dosiahla, e poznal Krista a uveril, e on je pravm Bohom (1 Jn 5, 20). Lebo je napsan, e mu sa posvt prostrednctvom veriacej eny (1 Kor 7, 14). Fragment 2:
19 Pozri hesl Gyula Krist: Gza. In: KTML, s. 235 a Gyrgy Gyrffy: Gza. In: Lexma

107

Kapitola 8

Okrem toho chcel [Pn] z Boej milosti potei jeho [Gejzovu] manelku Adelaidu, ktor sa blila k produ, takmto videnm. Vo sne sa jej toti zjavil blahoslaven levita a prvomuenk tefan, odet v ate levitu, ktor sa k nej zaal takto prihovra: Dveruj Pnovi ena Adelaida, a bu si ist, e porod syna, ktormu ako prvorodenmu bude patri koruna i krovstvo, a d mu moje meno!. Ke mu ena s divom odpovedala: Kto si pane (Sk 9, 5) a ak je tvoje meno (Sdc 13, 6)?, odvetil: Ja som tefan, prvomuenk, ktor ako prv podstpil muenctvo za Kristovo meno. Po tchto slovch zmizol. Fragment 3: Pn to vak urobil na vau [posk] poctu a slvu, pretoe prostrednctvom jeho [Adelaidy] matky, ktor je sestrou tvojho pna, poskho vojvodu, [a jej] mdreho dohovrania obrtil na kresansk vieru jej mua, uhorsk vojvodu Yesseho (Gejzu) spolu s jeho vojskom a jeho syna dal pod ochranu svtch apotolov Petra a Pavla. Adelaidin prbeh tvor jednu z najpodstatnejch odchlok medzi uhorskou kronikrskou tradciou a UPK. Kardinlnou otzkou podobne ako pri inch postavch UPK je, i Adelaida je skutonou historickou postavou tak, ako ou nesporne je naprklad Ladislav I. i svt tefan, alebo podobne ako Aquila (Atila) je len akmsi udnm, hoci dos logickm prvkom vstavby textu autora UPK. U na tomto mieste meme poveda, e na danej rovni nho poznania sa neopovaujeme vyrieknu jednoznan odpove. Nateraz sa vak uspokojme so spochybnenm tvrdenia: Je teda naim sa navdy rozli s postavou pobonej Piastovny, ktor sa do dnenho da tla po strnkach vedeckej literatry?20 S pobonou Piastovnou sa toti rozli nemono v iadnom prpade u aj preto, lebo, hoci by aj Adelaida nebola postavou historickou v pravom slova zmysle, historickou sa stala tm, e sa stala predmetom skmania historikov. Navye prve na nej od stredoveku stavala as poskej, ale nielen poskej historiografie.

20 Ryszard Grzesik: Kronika (kniha), s. 136.

108

Dobyvan a pohostinsk teria o vzniku Uhorskho krovstva

Skrten prbeh Adelaidy sa teda objavuje aj v inch poskch stredovekch prameoch: (Rocznik Krasiskich,21 Rocznik kamieniecki,22 Rocznik cystersw henrykowskich,23 Rocznik lski kompilowany,24 Kronika ksiat polskich,25 Jn Dlugo26 a in). Odkia sa vzalo meno Adelaidy v poskej historickej tradcii? Najjednoduchie je akceptova tzu Ryszarda Grzesika, e informcia o konverzii uhorskho knieaa Gejzu na katolcku vieru prostrednctvom krakovskej kanej v poskch anloch a neskorch kronikch pochdzala z UPK.27 Je to logick tza. Inakie by sme museli uzna, e tieto pramene potvrdzuj historick existenciu Adelaidy. Musia by teda vetky mladie ako UPK. Tto hypotzu by teoreticky mohol spochybni posk preklad ivota blahoslavenej Adelaidy, presnejie bogosowionej Wodzisawy-Adelajdy, ksiniczki polskiej, pani Wgier.28 Vina bdateov ho vak poklad za neskorie falzum.29 Aj tento mal prehad poukazuje na to, e Adelaide nemono uprie dlhodobo pevn miesto v poskej historiografii. Tendencia v nzoroch modernch historikov sa vak vyvjala smerom od veobecnho uznania jej historicity k popieraniu jej existencie.30 Postava Adelaidy ako ju podva UPK je na prv pohad v rozpore s dobovmi a neskormi informciami o manelke vekoknieaa Gejzu. Modern posk a maarsk historiografia (K. Jasiski,31 R. Grzesik,32 Gy. Gyrffy33) ju preto odstavila na vedajiu koaj ako personu non grata uhorskej his21 Rocznik Krasiskich. Ed.: August Bielowski. In: MPH 3, s. 128. 22 Rocznik kamieniecki. Ed.: August Bielowski. In: MPH 2, s. 777. 23 Rocznik cystersw henrykowskich. Ed.: August Bielowski. In: MPH 3, s. 700. 24 Rocznik lski kompilowany. Ed.: Mieczysaw Baowski. In: MPH 3, s. 669670. 25 Kronika xit polskich. Ed.: Zygmund Wclewski. In: MPH 3, s. 438. 26 Ioannes Dlugossius: Annales seu Cronice incliti Regni Poloniae, vol 12. Ed.: Ioannes Dbrowski a Vanda Semkowicz-Zaremba, Varsaviae : PWN, 1964, s. 177, 182183. 27 Ryszard Grzesik: Adelajda, rzekoma ksiniczka polska na tronie wgierskim, in: Kobieta w kulturze redniowiecznej Europy, ed.: Antoni Gsiorowski. Pozna : PTPN, 1995, s. 5253. Tene: Kronika, s. 18 a passim. 28 Posk preklad tohto dielka pod nzvom: ywot bogosowionej Wodzisawy-Adelajdy, ksiniczki polskiej, pani Wgier vydal a smel interpretciu tohto pramea urobil Jzef Widajewicz: Rodowd Piastowny Adelajdy, trans.: Marcin Makowski a Jzef S. Pietrzak. In: Przegld Zachodni, ro. 9, 1953, s. 5960. Akokovek, latinsk originl tohto pramea mal by poda tohto autora znien poas prvej svetovej vojny. 29 Ryszard Grzesik: Kronika, s. 131, pozn. 533. Tene: Adelajda, s. 5051. 30 V poskej historiografii, na rozdiel od uhorskej, maarskej a slovenskej, existuje v celku rozsiahla literatra na tmu Adelaida. Pozri k tomu prehad doterajch nzorov na Adelaidu v poskej historiografii Ryszard Grzesik: Adelajda, 4753. Tene: Kronika (kniha), s. 131133. Tene: Adelheid, az lltlagos lengyel hercegn a magyar trnon. In: Aetas za rok 1995, z. 3, s. 115119. 31 Kazimierz Jasiski: Rodowd pierwszych Piastw. Warszawa; Wrocaw (bez vroenia), s. 72. 32 Ryszard Grzesik: Adelajda, passim. 33 Pozri naprklad Gyrgy Gyrffy: King, s. 4446. Tene: Kontakty Polski i Wgier w dobie tworzenia si obu pastw. In: Kwartalnik Historyczny, ro. 95, 1988, s. 78.

109

Kapitola 8

trie. Pozrime sa vak bliie na tto rozpornos a zistime i zhodou okolnost nevylva len z argumentcie oponentov historickej existencie Adelaidy. Po prv, neskorie uhorsk kroniky z 13. a 15. storoia uvdzaj ako matku svtho tefana arlotu, dcru sedmohradskho ulu.34 Vklad jej mena m pritom znamena Sar-Aldu Biela lasica.35 Thietmarova kronika, spoahliv prame zo zaiatku 11. storoia, spomna ako Gejzovu enu ist Beleknegini.36 Svislos na zklade asocicie bielej farby medzi obidvoma dmami sa nka takmer okamite. Thietmar o tej istej ene navye pe, e jazdila na koni, pila vye miery a dajne v hneve zabila dokonca aj akhosi mua.37 Podobn opis charakteru Gejzovej manelky zanechal aj priamy nvtevnk uhorskho dvora, neskor svtec Bruno z Querfurtu vo svojom variante ivota svtho Vojtecha.38 Poda neho mal Gejza enu nesmiernej energie, ktor sce obrtila krajinu na kresansk vieru, ale t viera bola skazen, horia od pohanstva. Tto ensk pritom neovldala len svojho manela, ale cel krajinu.39 Rozpornos tchto textov s vyie podanm opisom pobonej a pokornej Adelaidy v UPK je viac ako oividn. Poda uvedench maarskch i poskch autorov by potom dobov opis mal viac sedie arlote, ktor ako polonomdka (s ohnivou povahou pochopitene!) iste vedela jazdi na koni, pila vye miery a o na tom keby v opitosti aj zabila nejakho chlapa?40 Mon historickos Adelaidy dosveduje oproti tomu jej meno. Rozrenos tohto mena na Zpade a priny jeho znanej popularity na jednotlivch eurpskych krovskch dvoroch vyplynuli zo skutonosti, e patri-

34 Prv zmienka o arlote, ako matke svtho tefana, je vak rovnako dos neskorho dta. Pochdza a v diele Anonymnho notra P. kra Bela. SSrerHung 1, s. 69: Geula genuit duas filias quarum una vocabatur Caroldu et altera Saroltu; et Sarolt fuit mater sancti regis Stephani. Takto chpan sa interpretcia matky svtho tefana presadila v uhorskej historiografickej tradcii. Pozri naprklad Kompilovan uhorsk kroniky zo 14. storoia SSrerHung 1, s. 291, 311312. Podobne inde v neskorej uhorskej historickej tradcii. Tu niekde le zaiatok maarskej dogmy o tom, e arlota bola jedinou enou vekoknieaa Gejzu. Tento vraz pouil Szabolcs de Vajay: Grofrst Geysa von Ungarn Familie und Verwandschaft. In: Sdostforschungen, ro. 21, 1962, s. 79, pozn. 32. 35 Jnos Melich: Saroldu. In: Magyar Nyelv, ro. 23, 1927, s. 489494. Tak isto Gyrgy Gyrffy: King, s. 45. 36 Thietmar: Kronika Thietmara. Ed. a trans.: Marian Z. Jedlicki. Pozna : Instytut Zachodni, 1953, s. 584. a 585. 37 Tame. 38 Brunona ywot . Wojciecha. Ed.: August Bielowski. In: MPH 1, s. 211. 39 Tame. 40 Avak, ako sprvne pripomna Grzesik, ani nomdsku povahu arloty nm neskorie uhorsk kroniky nezachovali. Ryszard Grzesik: Adelajda, s. 52.

110

Dobyvan a pohostinsk teria o vzniku Uhorskho krovstva

lo do okruhu mien krovskej dynastie Karolovcov. Bezprostrednejie vak meno krakovskej kanej mohlo nadvzova a poda vetkho aj nadvzovalo na meno manelky cisra Ota I. a matky Ota II., cisrovny Adelaidy ( 999). Tto sa, mimochodom, u za svojho ivota zaskvela svojm prkladnm kresanskm ivotom ako i intenzvnou podporou rskej cirkvi.41 Politick i kultrne naviazanie mladho poskho ttu na otovsk Sasko je viac ako znme.42 V svislosti s tmto menom tie neobstoj ete jeden argument proti existencii historickej uhorskej Adelaidy v 10. storo, e toti toto meno bolo viac populrne na uhorskom dvore, ako na poskom. Samotn R. Grzesik toti spoahlivo poukzal na to, e frekventovanos mena Adelaida v obidvoch formujcich sa ttoch v 11.12. storo bola pribline rovnak.43 Na historick aktulnos mena Adelaida na uhorskom dvore v 11. storo navye poukzal Szabolcs de Vajay, ke dokzal, e Ondrej I. podobne ako Belo I. mali dcry, ktor niesli meno Adelaida.44 Spochybni mono aj argumentciu o svislosti medzi menom Biela Lasica arlota a Thietmarovov Belekneginou. Zhadn Beleknegini, o v slovanskom jazyku zna pekn...45 je toti meno, zloen z dvoch ast biela a kan. V slovanskom a indoeurpskom kontexte me ma vak toto meno aj in vznamy, ne len pekn, ako sa domnieval Thietmar na zklade informcie, ktor mu poskytol bliie nemenovan slovansk informtor z uhorskho dvora. Biela farba sa toti zsadne spja nielen s fyzickou

41 Lothar Bornscheuer: Miseriae regum : Untersuchung zum Krisen- und Todesgedanken in der herrschaftstheologischen Vorstellungen der ottonisch-salischen Zeit. Berlin : Walter de Gruyter & Co., 1968, s. 4868. Gerald Beyreuther: Keiserin Adelheid : Mutter der Knigreiche. In: Herrscherinnen und Nonnen: Frauengestalten von der Ottonerzeit bis zu den Staufern. Ed.: Erika Uitz; Barbara Ptzold a Gerald Beyreuther. Berlin : Deutscher Verlag der Wissenschaften, 1990, s. 4379. Patrick Corbet: Les saints ottoniens: saintet dynastique, saintet royale a saintet fminine autour de lan Mil. Sigmaringen : J. Thorbecke, 1986, 288 s. (tu s. 59111). 42 Dosveduje ho aj prevzatie nemeckho mena Tagino Miekom I. V dokumente ppeskej stolice Dagome iudex, toti tento vystupuje ako Dagome (Tagino). Takto meno bolo v tom ase v Nemecku populrne. August Bielowski uvdza ako prklad magdeburskho arcibiskupa. Pozri Darowizna Gniezna. Ed.: August Bielowski. In: MPH 1, s. 148. Podobnm prkladom je druh meno Bezprema, prvho syna Boleslava Chrabrho a neznmej uhorskej kanej, ktorho nemeck autori nazvaj Otom. O astom pouvan mien ako Oto, Lambert, Matilda, Adelaida, etc. z okruhu saskej dynastie Otovcov na Piastovskom dvore pozri Stanisaw Ktrzyski: Polska XXI wieku. Ed.: Alexander Gieysztor. Warszawa : PWN, 1961, 760 s. (tu s. 593675). 43 Ryszard Grzesik: Adelajda, s. 53, pozn. 41. 44 Szabolcs de Vajay: Grofrst Geysa von Ungarn, s. 54 a s. 8384, pozn. 55 a 56. 45 Thietmar: Kronika, s. 584. a 585.

111

Kapitola 8

krsou, ale aj s duchovnou krsou (nemeck weie) a fyzickou a tm i politickou mocou. Za vetky uveme prklad manelky kra Artua, krovnej Ginevevy. Etymolgia tohto mena sa spja s keltskm gwenhwyfar, teda biely duch.46 Podobne je to aj s menom svtca Adalberta Vojtecha, ktor v skrtenej slovanskej forme dodnes znie ako Belo a tm asociuuje s bielou farbou. Prve od tohto mena je odvoden i meno Belo, jedno z najpopulrnejch mien dynastie Arpdovcov. V tejto situcii nie je zanedbaten aj pomenovanie Ondreja I. Albus et Catholicus Biely a Katolcky.47 Koncom tejto vahy ete uveme, e zaiste nie nhodou politick a kultuv centr moci Slovanov sa volaj Belehrad. S to zrove mest korunovci a pohrebisk vldcov tej ktorej slovanskej society. Za vetky prklady uveme Stolin Belehrad (dnes Szkesfhrvr), Julov Belehrad (Alba Iulia) a chorvtsky Belgrad. Len ako si toti predstavi, e svoje meno zskali od bielych, teda murovanch hradieb, ke samotn meno siaha dvno pred obdobie vybudovania akhokovek systematickho kamennho opevnenia. Aj poda tohto vkladu teda vidme, e v mene Biela kan Beleknegini je ukryt duchovn i politick rozmer jeho nositea. V neposlednom rade to vyplynulo z faktu, e podobne ako Ondrej I. alebo Vojtech-Adalbertus aj ona bola kresankou. Tmto spsobom, akokovek rozporn je jej charakteristika u Thietmara z Merseburgu a Bruna z Qverfurtu, meno, ktor Thietmar pre u zachoval koreponduje so slovanskmi a irie i indoeurspskymi predstavami o vldcovi (vldkyni), ktor (-) z titulu zosobnenia Boej moci je zrove nositeom (-kou) moci svetskej i duchovnej.48 Turkick vznam mena arlota (biela lasica) s vyie ponknutm vkladom nekoreponduje. Treba vak prizna, e takisto aj arlota bola kresankou, hoci vchodnho obradu. Skupinu alch argumentov postavench na rozpornosti dobovch opisov manelky Gejzu a podania obsiahnutho v naom texte mono taktie oznai za postaven na vode. Cieom opisu Adelaidy v UPK vak nebolo
46 Jerzy Gssowski: Mitologia Celtw. Warszawa : Pastwowe Wydawnictwa Artystyczne i Filmowe, 1987, 221 s. (s. 48). 47 SSrerHung 1, s. 344: Iste quidem rex Albus Andreas et Catholicus est vocatus. 48 Nakoniec nelo by o jedin prpad kedy rodiaca sa uhorsk politick moc prosto prevzala od svojej starej predchodkyne nielen politkick rad, ale aj jeho meno. Za vetky uveme titul zpadoslovansk kr (od Karola Vekho) > kirly (ma).

112

Dobyvan a pohostinsk teria o vzniku Uhorskho krovstva

poda historicky pravdiv obraz matky svtho tefana, ale presne poda poiadaviek hagiografickho nru retrospektvne vytvori idelnych rodiov svtca tefana Kra. Vzorom Adelaidy je anonymn matka svtho tefana, ktor vytvoril na zaiatku 12. storoia Hartvik vo svojom spracovan ivota svtho tefana. Staria Via, ale i Menia legenda o ivote svtho tefana kra matku tefana vbec nespomnaj. No a nakoniec rovnak argument o rozpornosti opisu charakteru matky svtho tefana u Hartvika a arloty GH Anonymnho notra P a dobovch prameov by mohol by pouit aj proti samotnej arlote. Dokazovanej protikladnosti vak niet. Energick, dominantn, ambivalentn postava sdobch svedkov a Adelaida UPK me by pokojne tou istou osobou. Vyhradzovanie drsnej, ohnivej povahy len pre nomdky je nielen nie na mieste, ale je aj smiene. Z akho dvodu by slovansk ena nemohla vedie jazdi na koni, pi vye miery a dokonca zabi loveka? Nepripad ani trochu udn takto mysliacim autorom rozprvanie eskho kronikra Kosmasa o Dievenskej vojne, akokovek zasaden do eskej prehistrie?49 Alebo si myslia, e ke Kosmas priradil tieto v pravom slova zmysle amaznske vlastnosti eskm enm, mal na mysli vlastne nomdky, teda Maarky? Rozpornos je naopak jednm zo zkladnch charakterovch vlastnost hrdiniek 10. storoia. esk svtica udmila bola v mladosti zrivou ctitekou pohanskch idolov.50 Jej vnuku Dbravku, pre ktor nemeck Thietmar51 a posk Galus Anonymus52 maj len slov chvly, esk Kosmas opisuje ako neachetn enu pokroilho veku, ktor akoby bola plne blzniv, vzala si za mua posk kniea Mieka.53 Rusk svtica Oga, neskoria matka vetkch ruskch crov54 vo svojej znmej Pomste Drevanom nechala poda Povesti vremennych let vyhladi cel druinu tohto kmea.55 Komu tie preka na svtosti Heleny, matky cisra Kontantna, a ideovho vzoru
49 Cosmae Pragensis Chronica Boemorum, s. 1921. 50 Pozri naprklad Fuit in provincia Bohemorum. Legenda o svat Ludmile z prv polovice X. stolet. Ed.: Vclav Chaloupeck. In: Prameny X. stolet legendy Kristinovy o sv. Vclavu a sv. Ludmile : Svatovclavsk sbornk, vol. 2. Ed.: Vclav Chaloupeck. Praha : Dyrinkova tiskrna, 1939, s. 468. 51 Thietmar: Kronika, s. 218 a 219. 52 The Deeds of the Princes of the Poles, s. 28 a 29. MPH NS 2, s. 1516. 53 Cosmae Pragensis Chronica Boemorum, s. 47. 54 Martin Homza: St. Oga : The Mother of All Princes and Tsars of Rus. In: Byzantinoslavica, ro. 63, 2005, s. 131141. 55 PVL, s. 4043.

113

Kapitola 8

vetkch panovnok do dnenho da, ale i maneliek vysokopostavench politickch predstaviteov, e sa pravdepodobne narodila ako krmrova dcra a ila v neblahej povesti a do asu, ke si ju vzal (zaal s ou i) otec Kontanta Vekho?56 Prve naopak, rozpornos patr v hagiografii k tradinm pilierom vstavby svtosti. Sta tu pripomen prklad vberu apotolov, i prbeh Mrie Magdalny v Novom zkone, i ivot Mrie Alexandrijskej a v podobnch prkladoch by sme mohli alej pokraova. Proti uznaniu Adelaidy ako monej manelky vekoknieaa Gejzu teda niet vnejch argumentov. Napriek tomu nemono celkom vyli ani monos, e (parafrzujc bsnika) ona je niekto in. Autor UPK toti teoreticky naozaj mohol poui ako vzor pre svoju Adelaidu in historick osobu, respektve, takejto historicky doloenej osobe dal meno Adelaida. Inak povedan, do jednho mena Adelaida op zlil svojou typickou stredovekou naranou technikou kontamincie viacero rznych historickch osb. Poet znmych hypotz o tom, kto vlastne bola Adelaida,57 pod vplyvom takhoto chpania jej mena musme rozri ete o alie dve. Doteraz sa predpokladalo, e Adelaida mohla by jedinou manelkou vekoknieaa Gejzu,58 jednou z dvoch maneliek vekoknieaa Gejzu,59 manelkou nitrianskeho knieaa Michala, Gejzovho brata,60 manelkou Belu I., Michalovho vnuka, ktor sa po teku z Uhorska v Posku oenil s dcrou Mieka II.61 Naznaili sme vak, e vzorom pre Adelaidu UPK mohla by aj manelka Ladislava I. (od roku 1077). Bola dcrou nemeckho protikra Rudolfa II.

56 Existovali dokonca domnienky o tom, e bola prostittkou. Pozri heslo Helena. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, vol. 2. Ed.: Alexander P. Kazhdan a i. New York : Oxford University Press, 1991, s. 909. Podrobnejie Jo A. McNamara: Imitatio Helenae, s. 56. Vvoj legendy o svteh Helene pozri Jann W. Drijvers: Helena Augusta : The Mother of Constantine the Great and the Legend of her Finding of the True Cross. Leiden; New York; Kobenhavn and Kln : Brill, 1992, 217 s. (tu s. 95145). 57 Doterajie hypotzy o tom, kto bola Adelaida, zhrnul Ryszard Grzesik: Kronika, s. 131133. Tene: Adelajda, s. 4851. Tene: Adelheid, s. 115119. 58 Za vetkch najvraznejie Jzef Widajewicz: Rodowd Piastowny Adelajdy, s. 5960. 59 Tento prpad zaha tri mon kombincie: Adelaida bola prvou enou Gejzu a matkou tefana. Adelaida bola druhou enou Gejzu a matkou alebo macochou tefana. Oswald Balzer: Genealogia Piastw. Krakw : Akademia Umiejtnoci, 1895, s. 2934. Szabolcs de Vajay: Grofrst Geysa von Ungarn, s. 4951, 53. Stanisaw Ktrzyski: Polska XXI wieku, s. 219220. 60 Szabolcs de Vajay: Grofrst Geysa von Ungarn, s. 5455. Opanm variantom tejto hypotzy je, e bola najprv manelkou Gejzu a macochou tefana. Ke ju vak tento vyhnal, stala sa manelkou Michala a porodila mu deti Bela, Ondreja a Leventeho. Pozri Roman Grodecki: Adelajda. In: Polski sownik biograficzny 1. Krakw : Nakadem PAU, Gebethener i Wolf, 1935, s. 28. 61 Jerzy Dowiat: Bela I wgierski w Polsce (1031/321048). In: Przegld Historyczny, ro. 56, 1965, s. 12. Gerard Labuda: Mieszko II krl Polski (10251034) : Czasy przeomu w dziejach pastwa polskiego. Krakw : PAU, 1992, 212 s. (tu s. 177). Ryszard Grzesik: Kronika, s. 163 a passim.

114

Dobyvan a pohostinsk teria o vzniku Uhorskho krovstva

(nepochdzala sce z Poska, pozitvne vak o nej vieme, e sa volala Adelaida a poda listu, ktor jej roku 1081 napsal ppe Gregor VII.,62 by bolo mon predpokladada, e do znanej miery vyhovovala opisu UPK v svislosti s charakterom zbonosti Adelaidy). Poda nho nzoru vak Adelaidou me by aj Salomea (12121268), dcra krakovskho knieaa Leka Bieleho a manelka Kolomana Haliskho kra a vojvodu celej Sclavonie a Chorvtska. Prve jej historick osudy toti najviac pripomnaj postavu naej literrnej Adelaidy. I ona bola krakovskou kanou, vydala sa za Arpdovca Kolomana (nie nhodou sa takto meno tie vyskytuje medzi menami tyroch predkov svtho tefana63). Jej vydaj bol prostriedkom uzavretia politickho mieru a spojenectva medzi poskm a uhorskm ttom (Ondrej II., otec Kolomana a Leek Biely, otec Salomey).64 V neposlednom rade sa prve ona preslvila svojou zbonosou (bola prvou poskou klariskou a po smrti ju vyhlsili za prv a posledn blahoslaven z rodu Piastovcov). Odkazovanie na svtch predkov navye aj v prpade svtch princezien a kaien malo v 13. storo lohu nutnho toposu.65 Ako sme ale uviedli, viac ako historick existencia, i neexistencia Adelaidy je dleit skutonos, e je ako jedin manelka Aquilovcov (Arpdovcov) spomenut vlastnm menom Adelaida v historickej kronike, koncepte uhorskch dejn, ideovom spise, ktor sa vol UPK. Ak ju toti autor vloil do svojho textu, musel rta s itateom, ktor prve takto typ hrdinky potreboval. Dvody nato mohol ma rzne. Najdleitejm, podobne ako pri stvoren Aquilu (Atilu) bolo doda vldnucej dynastii Arpdovcov prostrednctvom svtho tefana prepotrebn lesk a tm i celoeurpsku prest vylepenm jej svtosti. Navye stredovek vzdelanci dobre chpali, e tt dr najlepie pokope ani nie tak silou zbran a vou jeho panovn62 Diplomata Hungariae antiquissima, vol. 1. Ed.: Georgius Gyrffy. Budapestini : Akadmiai Kiad, 1992, 544 s. (tu s. 227, . 80). Takto teriu podporil aj Carville A. Macartney: The Medieval Hungarian Historians : A Critical and Analytical Guide. Cambridge : University Press, 1953, 189 s. (s. 179). 63 Pozri k tomu Karol Holl: Kan Salomea a uhorsko-posk vzahy v rokoch 12141241. In: Historick asopis, ro. 53, 2005, . 1, s. 327. 64 Salomea bola poda vlastnho vita vydan za Kolomana pod hrozbou, e Ondrej II. zni cel Posko (v zmysle Krakovsko a Sandomiersko). Vita sanctae Salomeae reginae Halicensis. Ed.: Wojciech Ktrzyski. In: MPH 4, s. 770796. redniowieczne yciorysy b. Kingi i b. Salomei, Ed. a trans.: Jerzy A. Wojtczak. Warszawa : Zakad Grafyczny UW, 1999, s. 205232 (tu s. 205). 65 Gbor Klaniczay: The Paradoxes of Roayal Sainthood as Illustrated by Central European Examples. In: Kings and Kingship in Mediaval Europe. Ed.: Anne J. Duggan. London : Centre for Late Antique and Medieval Studies, 1993, s. 351374 (tu s. 370371).

115

Kapitola 8

kov, ako ich svtosou. Uhorsk krovstvo nebolo a ani nechcelo by v tomto vnimkou. o dosiahol autor UPK, ke za rodiov svtho tefana v doslovnom slova zmysle uril Yesseho (predka kra Dvida a tm aj Krista) a Athleitu (Adelaidu)? Dvidovsk asocicia (v prpade Yesseho) je tradinou stredovekou cestou sakralizcie mnohch eurpskych dynasti. Adelaida zasa vaka totonosti znenia svojho mena usvzaovala rod Arpdovcov s dynastiou Karolovcov a Otovcov, a to cestou spiritulnej adopcie. Tto vzbu postaven na stotonen nomen omen (meno znamenie) autor UPK ete umocnil, ke v osobitnej scne zvestovania (s malm z) vykreslil spsob narodenia budceho svtho kra tefana. Krakovsk kan Adelaidu tu toti pripodobnil k Panne Mrii Uhrov (imitatio Mariae). Ako sme povedali, takto okrlenie patrilo k benm prostriedkom odvodzovania svtosti tej-ktorej eurpskej stredovekej dynastie. Sob Aquilu (Atilu) s neznmou slovanskou princeznou teda legitimizoval moc Arpdovcov v Karpatskej kotline. Sob Yesseho (Gejzu) s Adelaidou tto moc v pravom slova zmysle posvcoval. Zrove vak, a to v neposlednom rade, tie legitimizoval a posvcoval aj vlastnch objednvateov diela dvojicu Koloman a Salomea ako chorvtskych i haliskch vldcov. Mono teda prvom predpoklada, e tak ako Aquila (Atila) a princezn Slovanov s rodimi uhorskej ttnosti, Yesse (Gejza) a Adelaida jej posvtnmi koremi, Koloman Halisk a Salomea maj by ich vyvrcholenm. Postava Adelaidy vak v sebe skrva ete cel rad prvkov dobovej hagiografie. Komplexne sme ich analyzovali na inom mieste.66 Zrekapitulujme si len tie najdleitejie. Okrem zmienenho imitatio Marie, ktor sme pripomenuli vyie, je to najm topos mulier suadens, ktor pouil autor UPK v prbehu o pokrsten Yesseho (Gejzu) a tm i celej Uhorskej krajiny. Adelaidu takto zaradil do jednho radu s inmi transitnmi panovnkami svtej povesti a panovnkami svticami z celej Eurpy, ktor sa na konci pohanskej doby zaslili o prijatie kresanstva v tej, ktorej krajine (svt Helena v Rmskej ri, svt Klotilda vo Franskej ri, svt Berta v Anglicku, svt udmila v echch, svt Oga na Kyjevskej Rusi, Dbravka, matka
66 Martin Homza: Mulieres suadentes, passim.

116

Dobyvan a pohostinsk teria o vzniku Uhorskho krovstva

Boleslava Chrabrho v Posku a in). Presviedajcu lohu Adelaidy potom autor UPK zdraznil ete raz slovami, ktor vloil do st ppea Leva (Silvestra II.). Ten vo vyie citovanej ukke (Kap. 6) krakovskmu biskupovi v svislosti s udelenm krovskej koruny pre tefana pripomna, e to bola prve sestra poskho knieaa Mieka a tefanova matka, ktor obrtila manela a jeho druinu na kresansk vieru a syna poddala pod patront svtch apotolov Petra a Pavla. Zvraznenie presviedajcej lohy Adelaidy v svislosti s politicko-prvnym aktom uznania Uhorska za lno svtho Petra a Pavla, okrem vlastnho potvrdenia mimoriadnej dleitosti postavy Adelaidy pri poiatkoch kresanstva v Uhorsku, v sebe zaha niektor alie interpretan monosti, ktorm sa budeme venova niie. V kadom prpade, poda chpania autora UPK, vznam Adelaidy pre obrtenie sa Uhorska na kresanstvo je nepostrdaten.67 Ako sme sa pokali dokza v naich predchdzajcich lnkoch topos mulier suadens pri budovan enskej panovnckej svtosti svis s prvou presviedajcou panovnkou a s najdleitejou enskou svticou panovnkou cisrovnou Helenou. Prve ona mala poda tradcie na kresansk vieru presvedi svojho syna cisra Kontantna. V prpade vytvorenia postavy krakovskej Adelaidy teda mono hovori aj o vyuit imitatio Helenae, i u v priamom alebo v nepriamom slova zmysle. Ak vak prijmeme tto tzu, musme prija i nasledujcu. Byzantsk hagiografia k poiatkom svojich dejn a k ich vznamnm zlomom priradila imitovanie dvoch zakladateov byzantskho kresanstva svtch Helenu a Kontantna rovnch apotolom. Rovnak tendencia priradi k poiatkom svojej ttnosti podobn dvojicu sa takto logicky stala vznamnm stavebnm prvkom pri vytvran vlastnej kresanskej a ttnej tradcie v takmer vetkch vznamnejch eurpskych hagiografickch kolch. Ako sme videli, ani anonymn autor naej kroniky sa vyuitiu tohto prostriedku nevyhol, ke k poiat67 Podobn lohu ako Adelaida na najvyom stupni spoloenskej hierarchie Uhorska vak poda vetkho zohrali aj slovansk eny na jej opanom konci. Boli to toti ony, ktor svojim nomdskym muom sprostredkovali mylienky kresanstva, o sa dodnes prejavuje najm v maarskej lexike, ktor prevzala mnostvo slov nboenskho charakteru prve zo slovanskho jazyka (krst keresztsg, mnch, rehonk bart, barnok brnyka, etc.). Pozri naprklad Stefan Kniezsa: Slawische Bestandteile der ungarischen staatlichen und juridischen Terminologie. In: Studia Slavica Academiae Scientiarium Hungaricae, ro. 1, 1955, s. 363370. Pozri k tomu aj polemiku Jn Pauliny: Zpadoslovansk vpoiky v staromaarskej lexike. In: O poiatkoch slovenskch dejn. Ed.: Peter Ratko. Bratislava : SAV, 1965, s. 190203.

117

Kapitola 8

kom uhorskch dejn poloil enu svtej povesti Adelaidu a jej svtho syna tefana Kra. V pravom slova zmysle pre poiatky uhorskch dejn vyuil topos o rodiovskej dvojici v jeho kresanskej podobe. Tto sa do kresanskej symboliky dostala prostrednctvom starozkonnho modelu Adama a Evy a v podobe Krista Kra a jeho matky Mrie, ale aj ich pozemskch archetypov Kontantna Vekho a jeho matky svtej Heleny. Budovanie hagiografickho modelu svtho tefana a jeho (svtej) matky Adelaidy viac ako vyhovovalo zmeru autora UPK o najviac sakralizova uhorsk vldnucu dynastiu Arpdovcov.68 Na irej rovine idelni rodiia uhorskej ttnosti a uhorskej cirkvi svt tefan a jeho matka Adelaida nie s teda nim inm, ako alm z variantov asto sa v mytologickch systmoch objavujcej archetyplnej syzygie zboujcej musko-enskej dvojice. Op to vak nie je iadna zvltnos uhorskej ttnosti. Poda podobnch princpov sa vyvjal obraz rodiov ttnosti a cirkvi v echch (svt Vclav a jeho babka udmila), i na Kyjevskej Rusi (svt Vladimr a svt Oga) a do istej miery i v Posku (Dbravka a Boleslav I.) a Chorvtsku (krovn Jelena a jej syn tefan Drislav). Uhorsk hagiografia vak na Adelaide, podobne ako posk na Dbravke, i chorvtska na Jelene (Helene) alej nebudovala. Najskr to ovplyvnila skutonos, e rukopis kroniky bol prevezen z Uhorska do Poska. Hoci, ako sme spomenuli a na rozdiel od Dbravky, u ktorej nznaky povesti svtosti je mono sledova aj v naej kronike, v prpade Adelaidy nznaky kultu neskr v Posku naozaj vznikli. Spomeme vyie citovan prklad spsania jej oficilneho ivota vita. Pri pokuse o maximlnu rekontrukciu obrazu (imaga) Adelaidy a urenia funkcie tohto obrazu sa treba ete raz vrti k 6. kapitole UPK. Ppe Lev (Silvester II.) tu krakovskho biskupa Lamberta uteuje, e krovsk korunu udelil nie poskmu, ale uhorskmu panovnkovi. Pripomna mu, e to bola Adelaida, sestra Mieka, ktor obrtila Uhrov na kresansk vieru. Ne68 Autorov mysel vak nemusme vyklada len v isto kresanskch svislostiach. Ako uvdza Carl G. Jung, zboujca projekcia archetypu musko-enskho pru na svojich rodiov je prirodzen udskej psychike. Pozri Carl G. Jung: O archetypu ze zvltnm zetelem k pojmu animy. Ed. a trans.: Eva Boskov; Kristina ern a Jan ern. In: Vbor z dla. Archetypy a nevdom, vol. 2. Ed.: Karel Plocek. Brno : Centa, 1997, 437 s. (tu s. 169177).

118

Dobyvan a pohostinsk teria o vzniku Uhorskho krovstva

bezpeenstvo vojnovho konfliktu medzi Poskom a Uhorskom, ktor z dvodu neudelenia krovskej koruny hrozil (azda aj prebehol),69 tak okrem ppeskej kliatby mala mierni op Adelaida. Ona bola na jednej strane matkou budceho svtca tefana. Na druhej strane vak sestrou poskho vldcu Mieka. Sprostredkovatesk (median) loha je vbec astm atribtom nielen starch svtch cisrovien, krovien,70 ale aj svtch princezien a kaien v 13. storo. Svt Hedviga sliezska, svt Agnea (Aneka) esk, blahoslaven Salomea posk a uhorsk i svt Kunigunda uhorsk a posk, podobne ako Adelaida z UPK vstupovali do dynastickch sporov a vojenskch konfliktov ako sprostredkovateky zmierovateky. V uvedenej situcii naznaenej v UPK teda mono vidie al odkaz na realitu doby, v ktorej tto kronika vznikla. I v prvej tretine 13. storoia toti mon konflikt medzi Uhorskom a Poskom kvli Halisku zmiernila len skutonos, e Koloman, nespen halisk kr, vojvoda celej Sclavonie a pn severovchodnej asti Uhorska (Spi), mal za manelku posk Piastovnu Salomeu (neskoriu prv posk klarisku a blahoslaven).71 O vplyve alebo dokonca o priamej asti krakovskej kanej Salomey na stvoren obrazu Adelaidy v UPK by alej mohol svedi aj vskyt mena Dbravka (Damborouca) v tejto kronike. Bola to toti esk Dbravka, ktor presvedila svojho manela Mieka, aby prijal kresansk vieru (mulier suadens).72 Pritom podobnos prbehu Adelaidy a Dbravky nezostala nepovimnut u v stredoveku.73 Bola to vlastne kan Salomea, ktor tak ako kan Adelaida z UPK bola previazan z Krakovom, pomhala pri prehlbovan viery v Uhorsku (neskr v Posku), a tak zohrala vznamn lohu v uhorsko-poskch vzahoch v prvej polovici 13. storoia.

69 Gallus Anonymus k tomu poznamenva MPH NS 2, s. 16: Numquid non ipse Vngaros frequencius in certamine superavit, totumque terram eorum usque Danubium suo dominio mancipavit. The Deeds of the Princes of the Poles, s. 30 a 31, 32 a 33. Neudelenie koruny poklad za prinu vojny medzi Poskom a Uhorskom Frantiek Hruovsk: Boleslav Chrabr a Slovensko. In: Sbornk na poes Jozefa kulttyho. Ed.: Andrej Mrz. Turiansky sv. Martin : Matica slovensk, 1933, s. 454482. 70 Jo A. McNamara: Imitatio Helenae, s. 5152. 71 redniowieczne yciorysy b. Kingi i b. Salomei, s. 205. 72 The Deeds of the Princes of the Poles, s. 28 a 29. MPH NS 2, s. 1516. Hlbiu analzu pozri Martin Homza: The Role of Saint Ludmila, Doubravka, Saint Olga and Adelaide in the Conversions of their Countries : The Problem of Mulieres Suadentes, Persuading Women. In: Early Christianity in Central and East Europe. Ed.: Przemysaw Urbaczyk. Warszawa : Semper, 1997, 202 s. (tu s. 187202). 73 Pozri kroniku Jna Dlugoa Ioannes Dlugossius: Annales seu Cronice, 12, s. 182183.

119

Z pohadu budovania kompozcie UPK je tie viac ako zaujmav sledova vzbu neznma dcra knieaa Slovanov krakovsk kan Adelaida. Podobne, ako v muskej lnii tejto kroniky, zaradenie prvho lnku reazca (Aquila/Atila), podmieuje zaradenie lnku druhho (svt tefan Kr), odvoduje ho a ospravedluje. Pokia ide o pochopenie enskej lnie UPK u v samotnom prolgu k nemu sa dotame: A tchto [Uhrov] Jei Kristus, ktor je vemohci, nie vo vlastnej krajine [vchodnom Uhorsku], ale v cudzej, ktor sa vol Sclavonia, ril po mnohch nmahch a trapch svojou zzranou prozretenosou povola na katolcku vieru. Nstrojom Boej Prozretenosti sa stala krakovsk kan Adelaida, mulier suadens (presviedajca ena), apotolka Uhrov, ena ktor privedie ku kresanstvu pohanskho Yesseho (Gejzu). Pokia teda princezn Slovanov sobom s Atilom legitimizuje usadenie sa Uhrov v ich novej vlasti, Adelaida a vaka nej prijatie kresanstva v Uhorsku toto usadenie rob zmysluplnm sakralizuje ho. Je to vak t ist ena Adelaida, vaka ktorej nemaj ani Poliaci strati ndej na to, e raz zskaj korunu z Rma, lebo: Pn to vak urobil na vau [posk] poctu a slvu, pretoe prostrednctvom jeho [Adelaidy] matky, ktor je sestrou tvojho pna, poskho vojvodu, [a jej] mdreho dohovrania obrtil na kresansk vieru jej mua, uhorskho vojvodu Yesseho (Gejzu) spolu s jeho vojskom a jeho syna dal pod ochranu svtch apotolov Petra a Pavla. ensk prbeh UPK teda zana slovanskou princeznou (poda kontextu tie kresanskou) a vyvrchouje v oboch variantoch koncov UPK uhorskom i poskom v krakovskej kanej Adelaide, zbonej matke svtho tefana Kra a ndeji pre Poliakov pre zskanie krovskej koruny z Rma.

120

Naa Rcov Kapitola 9 K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

Vea sa dnes hovor o nrode, nrodnej jednote, hrdosti, o pestovan nrodnho vedomia, len zriedka sa vak v tchto vahch podar prekroi hranicu veobecne zauvanch nzorov na tto problematiku smerom k skorm etapm slovenskho nrodoemancipanho procesu. Poznanie hlbch historickch svislost me nielen osvetli podstatu ducha nrodnho spoloenstva Slovkov, ale i jeho komplexnos, tak v minulosti ako i dnes. Za obdobie formovania slovenskho nroda bva povine povaovan a epocha nrodnho obrodenia (vraz pouvame v zauvanom vzname, hoci sa nm nestotoujeme), teda 19. v lepom prpade koniec 18. storoia. Takto chpanie svis nielen s prevldajcou tzou, e modern nrody ako tak s a produktom Franczskej revolcie, ale predovetkm u starch bdateov s presvedenm zkej vntornej previazanosti koncepcie nroda s ekonomickmi initemi. Poda Jna Tibenskho,1 Pavla Horvtha,2 Petra Ratkoa,3 Daniela Rapanta4 i alch meme etnick spoloenstvo v podmienkach feudlnej spolonosti charakterizova skr pojmom nrodnos, presnejie feudlna nrodnos, ktor stoj niekde na polceste medzi kmeom (gens) a skutonm nrodom (natio). Rozhodujcim determinantom pri prechode od nrodnosti k nrodu je pre nich okrem nedostatku politickho silia o vlastn sebarealizciu predovetkm stupe hospodrskeho rozvoja spolonosti, a najm rozdrobenos feudlnej ekonomiky.
1 Jn Tibensk: Predstavy o slovanstve na Slovensku v 17.18. storo. In: Historick asopis, ro. 8, 1960, . 2, s. 198224. Jn Tibensk: Problmy vskumu, vzniku a vvoja slovenskej feudlnej nrodnosti. In: Historick asopis, ro. 9, 1961, . 3, s. 397419. Jn Tibensk: Chvly a obrany slovenskho nroda. Bratislava : Slovensk vydavatestvo krsnej literatry, 1965, 408 s. Jn Tibensk: Formovanie sa ideolgie slovenskej feudlnej nrodnosti a burozneho nroda. In: Historick asopis, ro. 19, 1971, . 4, s. 575590. 2 Pavel Horvth: Slovensk nrodnos v 16. a 17. storo. In: Historick asopis, ro. 28, 1980, . 3, s. 364379. 3 Peter Ratko: Otzky vvoja slovenskej nrodnosti do zaiatku 17. storoia. In: Historick asopis, ro. 20, 1972, . 1, s. 1964. 4 Daniel Rapant: Vvin slovenskho nrodnho povedomia. In: Historick sbornk, asopis Historickho odboru Matice Slovenskej, ro. 5, 1947, . 1, s. 116 (tu najm s. 18).

121

Kapitola 9

A nstup kapitalistickch vrobnch vzahov otvra cestu k jej postupnej premene na nrod.5 In skupina historikov reprezentovan naprklad Jozefom Vozrom6 termn nrodnos sce repektuje, no poklad jeho obsah za nedostatone definovan a hmlist. Preferuje preto u v obdob pred nrodnm obrodenm (prakticky u od stredoveku) pouvanie pojmu nrod, avak s dslednm rozlenm, i ide o nrod feudlny alebo nrod burozny i kapitalistick. V poslednch rokoch sa predovetkm historici starch dejn stle viac ohradzuj proti striktne modernmu chpaniu nroda a presadzuj rozrenie tohto pojmu aj na obdobie stredoveku.7 Ak prijmeme viac subjektvnu definciu nroda ako na jednej strane spoloenstva ud ochotnho zdiea trvale spolon meno,8 ako zkladn atribt svojho vymedzenia sa oproti inm spoloenstvm s inmi menami; na strane druhej ako spoloenstva s meniacim sa, dynamickm systmom sebaidentifikanch symbolov (jazyk, kultra, zemie, nboenstvo, mty, psychika, literatra, etc.), a odhliadneme pritom od skresujceho faktoru hospodrsko-ekonomickho, v skutonosti neexistuje dvod, preo spoloenstvo predobrodeneckho obdobia nenazva nrodom a pouva namiesto toho umel, asto zavdzajcu terminolgiu.9 Nrodn vedomie Slovkov, tak ako inch okolitch historickch nrodov v tomto zmysle mono preukza pomerne skoro. o je dleit, tieto dkazy nepochdzaj od Slovkov samotnch a aj preto ich meme hodnoti

5 Tto koncepcia vznikla predovetkm ako dsledok tzy Jozefa V. Stalina, e nrod je historicky sa tvorivie pevn spoloenstvo jazyka, zemia, hospodrskeho ivota a psychickho ustrojenia, ktor sa prejavuje v spoloenstve kultry, ktor uviedol v diele Marxizmus a nrodnostn otzka (citcia poda Jen Szcs: Nrodnos a nrodn povedomie v stredoveku. K vytvraniu jednotnej terminolgie. In: Historick asopis, ro. 19, 1971, . 4, s. 505.). Do starej defincie nroda tm vniesol prve faktor ekonomickej vyspelosti i stupa hospodrskeho vvoja, v ktorom sa dan spoloenstvo aktulne nachdza, a to ako faktor dominantn. Hoci neskr sa jeho tvrdenie stalo predmetom rozsiahlej diskusie a kritiky mnohch bdateov, dlhodobo formovalo nazeranie na koncepciu nroda, predovetkm v socialistickch historiografich. 6 Jozef Vozr: Nrodnostn zpasy v stredoslovenskch mestch a slovensk nrodn povedomie od 16. do polovice 18. storoia. In: Historick asopis, ro. 28, 1980, . 4, s. 554577. 7 Pozri diskusiu Jen Szcs: Nation und Geschichte : Studien. Budapest : Corvina Kiad, 1985, 243 s. Benedikt Zientara: Struktury narodowe redniowiecza : Prba analizy terminologii przedkapitalistycznych form wiadomoci narodowej. In: Kwartalnik Historyczny, ro. 84, 1977, s. 287309. Mat Kuera: O historickom vedom Slovkov v stredoveku. In: Historick asopis, ro. 25, 1977, s. 217238 a i. 8 Kontakt a stretanie sa s inakosou prirodzene vyvolvali uvedomovanie si vlastnej identity, jej vymedzovanie voi cudziemu elementu a naopak posilovanie vzjomnho vzahu k prslunkom vlastnho spoloenstva. Uvedomovaniu si spolonch vlastnost, tradci a zujmov dochdzalo predovetkm v svislosti s konfrontovanm sa s inmi (Avari, Germni Nemci, predkovia dnench Maarov, esi, ...). 9 Takto chpanie nroda je vsledkom irej diskusie historikov z krku Martina Homzu.

122

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

ako objektvne. Najveavravnejm je v tomto zmysle dkaz, pochdzajci od najvyej autority najstarieho uhorskho (tu maarskho) dejepisectva Anonymnho notra P. v jeho Gesta Hungarorum (iny Uhrov), poda najnovch vskumov napsanom na sedmohradskom dvore mladieho kra Bela (neskorieho kra Bela IV.) pred rokom 1235.10 V nich toti nachdza pas o dobyt Nitry. Pri jej obrane sa okrem echov (Bohemi) vyznamenali aj Slavi Nitrienses, to jest Nitrianski Slovania, Slovci, o ktorch sa anonymn autor najstarej dochovanej uhorskej kroniky dokonca vyjadruje i tak, e ich popredn nie s vdy lojlni uhorskej vlasti.11 Podobne posk stredovek naran texty u od polovice 13. storoia vrazne odliuj Uhrov (poane Hunov) od uhorskch Slovanov (Slovkov), alebo vbec Uhrov pokladaj za Slovanov,12 etc. Inm z najstarch dokumentov, v ktorch Slovci figuruj ako samostatn a rovnocenn inite, je listina benediktnskeho optstva v Hronskom Beadiku vo veci zskavania novch osadnkov na neobhospodarovan kltorn pdu datovan v rozmedz rokov 12441328. Podstatou krovskho rozhodnutia je, aby udia akhokovek nroda, Sasi, Maari, Slovci alebo in, ktor u prili alebo chc prs na zemie patriace kltoru svtho Benedikta nad Hronom, aby sa tam usadili, mali natrvalo tie ist vsady ako nai hostia usaden v Peti, Stolinom Belehrade a Budne a na zklade krovskho privilgia ich natrvalo uvali.13 Podobn, le vo vom mertku
10 Martin Homza a Jana Balegov (ed., trans. a koment.) : Uhorsko-posk kronika : Nedocenen prame k dejinm strednej Eurpy. Bratislava : Libri Historiae a Post Scriptum, 2009, 224 s. (tu passim). 11 Takto Richard Marsina: Stredovek uhorsk rozprvacie pramene a slovensk dejiny. In: Zbornk Slovenskho nrodnho mzea, ro. 78 : Sria Histria, ro. 24, 1974, s. 167194 (tu s. 189190). Najm vak Peter Ratko: Anonymove Gesta Hungarorum a ich pramenn hodnota. In: Historick asopis, ro. 31, 1983, . 6, s. 825867 (tu s. 848849 a i.). Zjednoduene oproti tomu psob vaha Jn Steinhbel: Nitrania Uhri Slovania Slovci. In: Nitrianske knieatstvo. Bratislava : Veda a Rak, 2004, 575 s. (tu 333334). 12 Pozri naprklad Vekoposk kronika. In: Monumenta Poloniae Historica : Nova Series (alej MPH NS), vol. 114. Ed.: Kolektv. Krakw, 19492008 (tu vol. 8. Ed.: Brygida Krbis, s. 7: Item de Hungaris qui et ipsi sunt Slawi...). Slvny posk kronikr z druhej polovice 15. storoia Jn Dlugo taktie rozliuje medzi hunskm, rozumej maarskm a slovanskm (slovenskm) obyvatestvom Uhorska. Poda jeho tvrdenia naprklad svt Vojtech poas svojho pobytu krstil rovnako Maarov, ako Slovkov. Pozri Jan Dugosz: Roczniki czyli Kroniki sawnego krlewstwa Polskiego, vol. 111. Ed. a trans.: Kolektv. Warszawa : PWN, 19612005 (tu vol. 12, s. 281). 13 Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, vol. 12. Ed.: Richard Marsina. Bratislava : Veda, 19741987 (tu vol. 1, s. 178179, . 227: ... presentium atque posterorum no[ticie cla]rescere volumus nos liberalitate regia concessisse, quatenus cuiuscumque nationis homines, Saxones videlicet, Hungarii, Sclaui seu alii ad terram monasterii sancti Benedicti de Goron [commorandi cau]sa iam convenerunt, vel convenire voluerint, prerogativa eiusdem libertatis iure perpetuo gaudeant, que hospites nostri in Pesth, Albe vel Bude commorantes, auctoritatis regi[e privilegio tra]nquillitate perpetua perfruuntur; ...).

123

Kapitola 9

nie jednho panstva, ale celho komittu sa ete koncom 13. storoia udialo na Spii. Albeta Kumnska, matka uhorskho kra Ladislava IV. ako sprvkya a nominlna pani Spia listinou z roku 1280 zrovnoprvnila pri platen desiatkov vetky na Spii ijce nrody na jednej strane domcich Slovkov a Maarov, na strane druhej zas Sasov a Vlachov, aby vetci odovzdvali rovnako desiatu as rody.14 Cudzinci, predovetkm nemecky hovoriaci hostia sa usdzali prevane v mestch a mestekch, kde sa ich privilegovan postavenie stvalo postupne zdrojom napt a nespokojnosti domceho obyvatestva, ktor iadalo rovnoprvny prstup do mestskej samosprvy, radov, pri kpe majetku i v alch oblastiach. Exemplrnym prkladom vzjomnch etnickch napt je stredovek ilina. Tu sperenie nrodov mesta vystilo v roku 1381 do udelenia slvneho privilgia krom udovtom I. Vekm pre obyvateov iliny, znmom ako Privilegium pro Slavis.15 Rozhodnutie sa, spolu s tm od Albety Kumnskej, stalo precedensom a predobrazom neskorch nariaden uhorskch krov, a to i napriek tomu, i mono prve preto, e zo strany privilegovanch host naralo na tvrd odpor. Aj v nasledujcich storoiach boli viacer prevane slovensk mest (Trnava, Krupina, Bansk Bystrica) dejiskom nrodnostne motivovanch konfliktov, ba i ozbrojench potok, do ktorch neraz zasahovali najvy krajinsk predstavitelia (turiansky upan Peter Rewa, i palatn Juraj Turzo), ba i sm panovnk. Vnos situcie dokazuje fakt, e zaiatkom 17. storoia sa situcia v mestch stala aj predmetom rokovania celokrajinskch snemov a dokonca aj sasou Viedenskho mieru habsburskho dvora so tefanom Bokajom. Do uvania volo nariadenie o rovnom prstupe do radov richtra i prsanch, o kupovan i stavbe domov v meste, ale aj o rovnoprvnom pouvan metianskych vsad vetkmi obyvatemi mesta bez ohadu na
14 Zuzana Orsgov: Albeta Kumnska (?1240?1290). In: Historia Scepusii, vol. 1. Ed.: Martin Homza a Stanisaw A. Sroka. Bratislava a Krakw : Katedra slovenskch dejn FiF UK Bratislava a Instytut Historii Uniwersytetu Jagielloskiego Krakw, 2009, s. 313314. 15 Poda privilgia mali polovicu mestskej rady tvori nemeck a polovicu slovensk meania, richtr sa mal voli kad rok striedavo spomedzi obanov mesta oboch nrodnost. Text pozri naprklad Dokumenty slovenskej nrodnej identity a ttnosti, vol. 1. Ed. a trans.: Richard Marsina. Bratislava : Nrodn literrne centrum, 1998, s. 155156. Bliie informcie o privilgiu, jeho analzu i historick kontext pozri Nrodnostn vvoj miest na Slovensku do roku 1918 : K 600. vroiu vydania vsad pre ilinskch Slovkov. Ed.: Richard Marsina. Martin : Osveta, 1984, 272 s.

124

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

ich nrodn prslunos ako zkonn lnok 13/1608 bratislavskho snemu potvrden krom Matejom II. 6. decembra 1608.16 Ani toto vak asto krt nebolo repektovan, o vyvolvalo alie nepokoje, ktor pretrvvali prakticky a do 18. storoia.17 S poslovenovanm miest a celkovho ivota ilo ruka v ruke postupn zavdzanie etiny (chpanej ako oficilny jazyk Slovkov) a neskr sloveniny do administratvy panstiev a miest, korepondencie i nboenskej oblasti. Dialo sa to v zsade dvojakm spsobom prostednctvom prirodzenho kultrneho vyarovania Praskej univerzity (zaloenej Karlom IV.), ktor sa Kutnohorskm dekrtom z roku 1419 stala viac eskou intitciou a praktickm vplyvom husitizmu na Slovensku. Dom 13. decembra 1422 je datovan listina Ctibora zo Ctiborc, nateraz najstaria esk listina z zemia Slovenska. Z roku 1451 zas pochdza najstar slovensk zpis v ilinskej mestskej knihe, ktor je svedectvom pouvania domceho jazyka pri rokovaniach mestskej rady, t.j. nadnreovho pouvania sloveniny v radnom styku.18 Nemono v tomto kontexte nespomen Spisk kzov modlitby z prelomu rokov 1479/1480, ktor rovnako patria k najstarm zachovanm slovenskm jazykovm pamiatkam. Ide o sbor zkladnch modlitieb (Oten, Zdravas), krtkych modlitebnch textov, ako aj prosieb za mtvych, rodiov, dobr poasie i vrchnos, napsanch v dobovej kultrnej slovenine. Vznikli v Spiskej kapitule.19 D sa napospol poveda, e v 15. storo sa slovensk nrodn ivot prejavoval stle otvorenejie a k slovu sa u dostva masov pouvanie etiny (stle silnejie slovakizovanej) na vetkch rovniach spoloenskho ivota a styku od krovskej kancel-

16 Pln znenie celho zkonnho lnku 13/1608 Corpus iuris Hungarici, tom 5 : 16081657. Ed.: Dezs Mrkus. Budapest : Franklin, 1900, s. 1819. Slovensk preklad pozri: Dokumenty slovenskej nrodnej identity, s. 197198. 17 Tma je natoko irok, e sa jej na tomto mieste nemono venova podrobnejie, a ani to nie je zmerom tohto textu. 18 Michal BAdA: Zpisy v ilinskej knihe. In: Z Bardejova do Prepurku : Spolonos, sdnictvo a vzde-

lanos v mestch v obdob stredoveku a ranho novoveku. Ed.: Enik cSukoVicS a Tnde lengyeloV. Bratislava a Preov : Historick stav SAV a Preovsk univerzita v Preove, Filozofick fakulta, 2005, s. 103127.

19 Prepis textu pozri Dokumenty slovenskej nrodnej identity 1, s. 176177, jeho jazykov analzu a pokus o objasnenie historickho kontextu jeho vzniku Jn Stanislav: Modlitby pri kzni zo Spiskej Kapituly. In: Jazykovedn sbornk Slovenskej Akadmie vied a umen, vol. 4. Bratislava : Slovensk Akadmia vied a umen, 1950, s. 141155.

125

Kapitola 9

rie (predovetkm za Mateja Korvna a nsledne panovnkov z rodu Jagelovcov) a kancelri najvznamnejch krajinskch hodnostrov (naprklad esk listy palatna tefana Zposkho) cez niiu achtu a mest (Kemarok, Bardejov) a po vetkch ostatnch litertov, ud, ktor z toho i onoho dvodu pracovali s psomnmi dokumentmi a podieali sa na ich tvorbe. Prejavy slovenskho nrodnho vedomia v 15. a prvej polovici 16. storoia nateraz neboli predmetom pecilnej prce.20 Doteraz sa prejavy slovenskosti hadali prevane v praktickch rovinch (predovetkm rznej administratvnej a prvnej psomnej agende, nanajv sa zdrazoval husitsk vplyv). A na vnimky nie je na tom lepie, prinajmenom pokia ide o spracovanos, ani druh polovica 16., a zaiatok 17. storoia a to i napriek tomu, e uvedench pribline 70 rokov prina v charaktere toho, o mono poklada za stredovek prejavy slovenskosti, kvalitatvny zlom. Spoloensk situcia dospela do tdia, ke nrodn vedomie i intelektulne podhubie bolo dos siln na to, aby pod vplyvom vvoja v okolitch krajinch a nstupom reformcie i rekatolizcie slovensk vzdelanci zaali formulova osobit ideov koncept slovenskosti a slovenskho nroda. Ako prklad tu uveme doteraz v slovenskej historiografii i jazykovede mlo znmy list otca Teofila Kristeka21 S.J. z Kltora pod Znievom svojmu nadriadenmu rektorovi jezuitskho kolgia v ali a najvznamnejiemu predstaviteovi prvho obdobia psobenia jezuitov v Karpatskej kotline, panielskemu jezuitovi, otcovi Alfonsovi Carillovi22. Kvli jeho zvanosti ho uvdzame v celosti a pridvame k nemu n komentr.23

20 Tejto problematike sa v susednch echch venuje Frantiek mahel, pozri napr. jeho dielo Frantiek mahel: Idea nroda v husitskch echch. Praha : Argo, 2000, 345 s. V Posku sa podobnou tmou zaober Pawe Kras: Husyci w pitnastowiecznej Polsce. Lublin : Towarzystwo Naukowe Katolickiego Uniwersytetu

Lubelskiego, 1998, 357 s.

21 Teofil Kristek / Theofyl Cristecus / Teofil Kstek / Teofil Krzysztek vznamn posk jezuita na prelome 16. a 17. storoia psobiaci na Slovensku. Superior znievskho kltora. Pozri Mijo Korade: Veze izmedju Zagrebakog i Trnavskog sveuilita. In: Trnavsk univerzita 16351777. Ed.: Jozef imoni. Trnava : Neumahr, 1996, 403 s. (tu s. 6168). 22 Alfonso Carillo bol panielskym jezuitom poverenm vedenm uhorskej jezuitskej misie v poslednch decnich 16. a zaiatkom 17. storoia. Okrem inho bol aj rektorom jezuitskho kolgia v Kltore pod Znievom a v ali. Neskr provincil v Raksku. 23 Za upozornenie na tento vznamn dokument slovenskch dejn akujeme doc. Ivanovi Mrvovi.

126

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

List Teofila Kristeka Alfonsovi Carillovi o monosti zaloenia jezuitskho kolgia (v Turci?) s vyuovacm slovanskm jazykom24

Pred asom sa ma [Teofil Kristek] Vaa dstojnos [Alfonso Carillo] ptala, i by nemohla by zaloen kola v naom slovanskom jazyku (podobne ako v Indii a Japonsku nai otvorili gymnzi) a ktor z tokch nre tak vemi rozrenho jazyka, by som povaoval za veobecnejie, najm na itok vchodnch nrodov hovoriacich tmto jazykom. A hoci s vchodnmi Slovanmi, pokia si pamtm, som sa nikdy nezhovral, predsa nakoko mem sdi poda etiny a potiny, ktor ovldam dos dobre, a tie poda tohto nho jazyka, ktor teraz pouvam, teda uhroslovanskho [slovenskho] a tie rutnskeho, ktor som niekoko rokov poval ako chlapec v Jaroslavi,25 takisto poda moskovskho [ruskho], srbskho a bulharskho, chorvtskeho, slovinskho a korutnskeho, z ktorch niektor sa mi prihodilo pou astejie, niektor obas (ako naprklad moskovsk); nech je mj sudok v tejto veci akokovek nevznamn, predsa vak urm Vaej dstojnosti [onen jazyk], lebo si tak elala a naliehala na [psomn] odpove. Sdim teda, e je to jazyk chorvtsky. Tento jazyk najviac zudovel medzi Turkami, obzvl na ich dvoroch. Potom sa zd e tento jazyk je matkou a koreom tch ostatnch. Po tretie je zo vetkch najlahodnej na vslovnos, bez hitov, kolzi, drsnch przvukov, at. Po tvrt sa zd, e je zo vetkch najstar, lebo psmen tejto rei, ktor je nazvan aj hlaholskou daroval svt Hieronym a vrav sa, e tento jazyk niektor rmski ppei dipenzovali aby mohol by jazykom posvtnej [liturgie].

24 Epistoli et acta p. Alfonsi Carrillii S.J. (15981618), vol. 2. Ed.: Endre Veress. In: Monumenta Hungariae Historica : Diplomataria, vol. 41. Budapest : Kiadja a Magyar Tudomnyos Acadmia, 1943, 487 s. (tu . 176, s. 277281). Za pomoc pri preklade akujeme Marekovi Vadrnovi. 25 Jaroslav (Jaroslav), mesto na zpadnej Ukrajine. V uvedenom ase sas Poskho krovstva.

127

Kapitola 9

A tie okolo roku Pna 1400 Karol IV., rmsky cisr, predtm nazvan Vclav, toti syn eskho kra Jna, naroden v echch, popri tom ako sa usiloval o mnoh veci, aby svoju esk vlas ozdobil, z celho sveta zhromaoval relikvie svtch a (inch) staroitnost. Chcel teda tejto rei pripravi vlastn domov a v Novej Prahe (ktor vak hrani s tou starou), meste, ktor bol sm zaloil postavil kltor. Tu ustanovil mnchov, ktor spievali vetky knonick hodinky i ostatn posvtn kony konali v onej rei hlaholskej, teda slovanskej. Tento kltor stoj doteraz zachovan v Prahe, v Novom Meste, udovo nazvanom Slowin [Na Slovanech], alebo inm menom, tie udovm Emauzy a je v om kostol s patrocniom svtho Hieronma. Teraz tam nie s iadni mnsi, je tam vak vdy jeden kaz, ktor tento kltor spravuje a m titul opta. Z tchto jeden pn Matthaeus Benessovinus [Matej Beneovsk],26 opt toho kltora mi pred deviatymi rokmi otvoril kltorn sakristiu. Tu som videl mnoho knh v tej rei ozdobench pre tento druh charakteristickm psmom a menovite ak si dobre pamtm, videl som antifonre s notami, tie Martyrolgium a rukopisy rzneho druhu. Trochu neskr, ke sa zmenil vplyv cisrskeho velienstva [Rudolfa II.] a Prask kolgium zostalo bez ochrany (aj teraz tak je) bola tto bibliotka prenesen na hrad Zbirow [Zbiroh],27 ktor je od Prahy vzdialen tri alebo tyri mle, ak sa nemlim. Pripojil som sa k vtedajiemu rektorovi praskho kolgia otcovi Vclavovi Sturmiovi a videli sme tam niekoko kdexov spsanch v tej rei a hlaholskho charakteru. Aj tu v Turci28 som pred rokom videl ivot svtho Hieronma vytlaen v tej rei a v hlaholskch psmench. To dosved aj
26 Matej Beneovsk/Philonomus, Matou (asi 1550 ?), vznamn, ale kontroverzn postava praskho intelektulneho prostredia na konci 16. storoia, esk kazate, prekladate do etiny, opt Emauzskho kltora. Klonil sa ku katolicizmu. 27 Hrad na Kivokltsku asi 58 km od Prahy v ase Rudolfa II. prestavan na renesannom tle. 28 Jezuitsk kolgium v Kltore pod Znievom na mieste starieho premonstrtskeho kltora zaloil

128

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

otec Jn Zani.29 A domnievam sa, e takchto knh je viac, ve aj tu v Turci m v sasnosti otec udovt Lukari30 kniku, v ktorej s hlaholsk psmen. Vytlail ju v Bentkach Andreas de Torresanis de Asula v roku Pna 1527.31 Tu [v Bentkach] v roku 1571 boli vytlaen modlitby (prosby) s psmenami ruskho charakteru [cyrilikou], ale v illrskej rei naimi bratmi Ambrzom Cursom a Jakubom Diebarom, no zd sa, e to neskorie vydanie sa odvrtilo od onoho pvodnho hlaholskho jazyka. A aby ste to ako tak vedeli posdi sami, tu je ver almu 11232 z prvho vydania onej kniky:

Aby nai Slovania, ie esi, Poliaci a Uhroslovania [Slovci], ahko porozumeli jednotliv psmen hlaholskho spsobu psania, pouili sme pero [prepsali sme ho].

v roku 1586 kardinl Drakovi. Rektorom bol Alfonso Carillo. Poda dajov tefana mlika superorom mal by Mikul Donius. Neskr tefan Cassovius (Koian). Koncom 16. storoia tu malo psobi a 24 jezuitov rznych nrodnost. V roku 1598 sa presahovalo do ale. Turianske kolgium poda dajov toho istho autora alej slilo ako jezuitsk rezidencia. 29 Jn Zani / Ivan ani / Johannes Sanitius / Zanitius, prokurtor Turianskej prepozitry, pvodom Chorvt (Illyricus). 30 udovt Lukari / Ludovicus Lucarius / Ljudevit Lukari, chorvtsky jezuita zo Splitu. Pozri Mijo korAde:

32 Ide o ver 3, zo almu 113 (112): Od vchodu slnka a po zpad / nech je oslven meno Pnovo.

Veze izmedju Zagrebakog, s. 61. Spolu s Leonard Klasoviom, Marekom Pitaiom, Vavrincom Critanderom, i tefanom Arator Szantom patril k poprednm osobnostiam turianskeho kltora jezuitov. Jezuitsk misionri v tom ase spene psobili aj vo Zvolenskej stolici, i v Zemplnskej stolici. Bolo to na trase, po ktorej chodievali jezuiti z Viedne do Sedmohradska. (V tejto svislosti je pozoruhodn iados Rudolfa II. z 28. novembra 1603, adresovan turianskym jezuitom, aby poslali niekoho, kto vie slovensky, maarsky a nemecky do Sedmohradska). udovt Lukari viac rokov zastval rad farra vo Vali. Neskr farsk slubu vykonval vo Svtom ure, kde v roku 1599 konal misie. Pozri Emil k rAPkA a Vojtech mikulA: Dejiny Spolonosti Jeiovej na Slovensku. Cambridge (Ontario) : Dobr kniha, 1990, s. 4344 a 206. 31 Alphabeticum et Preces Illyricae, imp. Ven. per Andream de Toressanis de Asula, Venetia 1527.

129

Kapitola 9

Tie niektor slov z neskorieho ruskho [cyrilskho] prepisu vbec nerozumieme, ako naprklad deri, negowo, negowa; niektor slov sa prli preonaili a preto im nemu nai udia ahko rozumie. Ke je hlaholsky napsan nad wsemi, to jest nad vetkmi, vetko ahko rozumieme, ale ke je rutnsky swjemj, to pre ns skr znamen nad ich jazykmi. Tie ahie rozumieme slovo sloncza teda slnka, ako suncza. A tie od wstoka, hoci aj pre ns je zvltne poveda pre vchod, ale rozumieme tomu lepie ako od Istoka. Toti wstociti pre ns znamen kri nahor, alebo ota sa nahor ako koleso. Od toho sa daj tvrni podobn deverbatva. Wstok, teda krenie nahor, alebo vykrcanie dohora. Ale istok m veru aj in vznamy, ale tto vec je nejasn, lebo je to nejak skomolen esk slovo. Avak po uhorskoslovansky [slovensky] je Istok zdrobnenina od mena tefan, i tefanko. Toko o sa tka onch hlaholskch psmen a psomnost. Pochybujem, e vzcne diela latinskch psomnost by sa dali rovnako podva v ktoromkovek slovanskom jazyku, ako to vidme u Poliakov, echov at..., ktor svoje [psomn] pamiatky maj zaznamenan latinskmi literami. Ba dokonca, ako je znme, v onej illrskej, teda chorvtskej rei vydal v roku 1582 Alexander Komulovi zo Splitu katechizmus otca [Petra] Kanzia, vytlaen v latinke a dokonca ani sa nezdrhal ho rozmnoi a ukza v Rme a tento bol v nasledujcom ruku poverenm v najblaenejej pamti ppea Gregora XIII. znovu vytlaen. Napriek tomu je pochybn, i by to prispelo k jednote slovanskch nrodov s Rmom, keby mali vetci rovnak litery [latinku]. Ale toto nech sa hodnot poda rznych okolnost, asov, miest, svojrznych obyaj, i inakosti osb. Sta, ke sa vyjadrm potiato, alej som farboslep. (...) Odporam sa do svtej obeti, ktor kon vaa dstojnos

130

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

V Turci 27. septembra 1599 Pripsan: Dstojnmu v Kristu otcovi Alfonzovi Carillovi, rektorovi jezuitskho kolgia v ali. Citovan text je z pohadu tmy naej prce dleit z viacerch dvodov. Tm najvnejm je, e zachytva stav a truktry vedomia, slovenskho, i na Slovensku psobiaceho intelektula, jezuitu Teofila Kristeka vo veci pouvania pouvania slovanskho jazyka ako innho prostriedku rekatolizcie i potencilnej misie, i nie s vchodnmi pravoslvnymi Slovanmi. Ako je z jeho riadkov itaten, autor je kolen lingvista. Jasne odliuje Uhroslovanov (Slovkov) od ostatnch slovanskch nrodov a o je dleit, celkom zretene vie vypecifikova aj ich re, ku ktorej sa hlsi: ... a tie poda tohto nho jazyka, ktor teraz pouvam, teda uhroslovanskho [slovenskho],... To, e nejde ani zaleka o ben prax doklad in list jeho chorvtskeho kolegu Jna Zania z jla roku 1603. Z toho istho turianskeho kltora. Otec Zani a in sloveninu prosto nazvali lingua Bohemica, teda esk re.33 Motvom listu Teofila Kristeka jeho nadriadenmu Alfonsovi Carillovi je odpove na otzku, ktor samotn Carillo dostal priamo z Rma od samotnho generla jezuitov otca Claudia Aquavivu.34 Otzka znela i je mon, z citovanho textu, nie je vemi jasn kde, ale najskr asi priamo v Turci, zaloi jezuitsk kolgium, ktorho vyuovac jazyk by bol niektor veobecne akceptovaten slovansk dialekt. Druhou otzkou, ktor Carillo Kristekovi musel poloi, o ak jazyk by v takomto prpade malo s. Teofil Kristek po vetkom zven komplikovanosti predovetkm druhej poloenej otzky odpoved, e by to mal by jazyk chorvtsky, ktor tie nazva ilrskym, poda psma, ktor pouva hlaholskm, ale tie vbec slovanskm. Dvody, ktor ho k takmuto sdu viedli mono rozdeli do troch skupn: praktickho, jazykovednho a historickho charakteru.
33 Najvraznejie vak v tvrden, e v Turci nie s iadni Maari, ale vetci tu hovoria po esky. Epistoli et acta p. Alfonsi Carrillii 2, . 236, s. 369377, (tu s. 371). 34 Claudio Aquaviva (15431615), v porad piaty generl rdu jezuitov v Rme.

131

Kapitola 9

K tm prvm patr veobecn rozrenos tohto jazyka najm u junch Slovanov pod tureckm jarmom, ale tie, o je op neskorie dos ast argument zstancov ilrskeho jazyka, skutonos, e prve tento jazyk pouvala tureck slovansk kancelria v Istanbule v kontakte so Slovanmi ako svoj radn jazyk. Z lingvistickch dvodov upozoruje najm na jeho zrozumitenos a to najm v porovnan s inmi variantmi dobovo existujcich slovanskch literrnych, ale aj liturgickch jazykov, najm vak vchodoslovanskch (rutnskych) variantov cirkevnoslovanskho jazyka, o dokumentuje aj drobnm jazykovm okienkom, v ktorom porovnva zrozumitenos nepecifikovanho vchodoslovanskho variantu cirkevnej slovaniny s chorvtskou (hlaholsky psanou) podobou tohto istho vera (alm 113, resp. 112, ver 3). Tento pre istotu podva i po latinsky. K jazykovej rovine v prospech ilrskeho jazyka alej uvdza krtku vahu o rznych spsoboch zaznamenvania tohto jazyka v rznych abecednch systmoch. Najviac negatvne sa vyjadruje o cyrilskom, latinsk oproti tomu nechva na posden itatea svojho listu, podobne ako aj celkov rozhodnutie v tejto veci. Sm Kristek vak pochybuje o tom, i zavedenie jednotnho zapisovania v jedinom psme me by celkovo prospen zujmom naplnenia cieov katolckej cirkvi najm pokia ide o niu s vchodnmi Slovanmi. aleko najzaujmavejia a pokia ide o slovensk zemie aj svojim spsobom inpiratvna, i dokonca smerodatn je historick argumentcia v prospech hlaholsko-ilrsko-chorvtskeho jazyka. Predovetkm, ako uvdza autor listu, je to jazyk najstar (tento argument sa bude neskr viackrt opakova). Poda otca Kristeka to bol sm svt Hieronm (347420), ktor ho kodifikoval vynjdenm hlaholskho psma a prekladom Psma Svtho. Nejde o historicky oprvnen argumentciu. Staroslovieninu a jej prv psmo hlaholiku kodifikoval a svt Kontantn Filozof (14. februra 869). Podstatn je tu funknos tejto historickej kontrukcie, ktor chorvtskej podobe cirkevnej slovaniny psanej v hlaholike, nielen dodvala punc starobylosti, ale aj po stroia chorvtskych benediktnskych mnchov (glagolaov) pouvajcich tento jazyk ochraovala od monho obvinenia z me-

132

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

todinskej herzy. Teofil Kristek teda tento argument pouva v tradinom, vtedy zauvanom zmysle. Nie menej zvanm argumentom v prospech ilrskeho jazyka je ten, e ako jazyk svtej liturgie bol uznan niekokmi ppemi, na o sa dlhodobo nezabdalo ani v samotnom Rme. Svetsk moc, ktor mala legitimizova z historickho hadiska priatie ilrskeho jazyka zasa zastupovala v argumentcii Teofila Kristeka autorita cisra Rmskej re Karola IV. (13551378). Prve tento panovnk toti v roku 1347 pozval chorvtskych glagolaov do Prahy a tam im vystaval slovansk kltor na Emauzech. Dodajme len, e podobn kltor fundovala Hedviga (13841399), dcra udovta Vekho a posk krovn v Krakove na Kleparzy (1390). Hoci sa tento akt nedostal do argumentcie Teofila Kristeka, podstatn je, e jeho historick dosah pravdepodobne nezostal bez vplyvu aj na nae zemie. Ako toti tame v alej asti listu vo vlastnctve jezuitskch otcov z Kltora pod Znievom sa v danom ase nachdzali hlaholsk tlae. Menovite lo o ivot svtho Hieronma a dielko, ktor predstavuje aksi zbierku najdleitejch modlitieb znmu po latinsky ako Alphabeticum et Preces Illyricae. Okrem toho otec T. Kristek informuje svojho nariadenho i o alch slovanskch tlaiach, ktor s vo vlastnctve kltora jezuitov v Turci. O tom, e nelo o jedin texty podobnho charakteru, ktormi jezuiti z Kltora pod Znievom, okrem samotnho Kristeka, disponovali sved aj samotn Alfonso Carrillo vo svojej nasledujce sprve Claudiovi Aquavivovi, generlovi jezuitov v Rme. Spomna v nej dokonca aksi zoznam tchto rukopisov a tla s miestom ich uloenia, ktor mal by k sprve priloen. Ako vak vyplva z edcie tohto listu, tento zaiste vzcny zoznam sa stratil.35 Prve list z 24. janura roku 1600 tie azda najlepie dokumentuje skutonos ak vhu prikladali jezuiti zaloeniu seminra v slovanskom jazyku. Alfonso Carrillo v om do Rma okrem inho pe: Posielam vm [Claudiovi Aquavivovi] sprvu vo veci seminra v ilrskom (slovanskom) jazyku, ako ste mi prikzali, na ktor som nezabudol. Posielam vm vsledok toho, o o som sa po35 Epistoli et acta p. Alfonsi Carrillii 2, . 187, s. 296298 (tu s. 298).

133

Kapitola 9

staral. Konzultoval som to s mnohmi znalcami a vidm, e chorvtsky jazyk je vhodnej ako in dialekty k podpore vchodnch nrodov. Chorvti sa nachdzaj viac v tejto provincii (Uhorskej)...36 Zaiste nelo o prv a ani posledn iniciatvu v tomto smere. U v roku 1553 vzniklo v Boloni jezuitsk Collegium Hungaricum-Illyricum, ktor viedla Zhrebsk kapitula. V roku 1580 potom vzniklo Ilrske kolgium priamo v Rme v Lorete. V roku 1595 op v Rme vznikla aj Akadmia ilrskeho jazyka.37 V roku 1606 potom vzniklo v Zhrebe prv jezuitsk kolgium v Chorvtsku. Zva z iniciatvy jezuitov pvodne z zemia Slovenska.38 Z praktickch dvodov sa na tomto mieste nememe hlbie venova tomu do akej miery v konenom dsledku silie a idey chorvtskych jezuitov ovplyvnili postoje ich slovenskch spolubratov. Celkovo mono poveda, e list Teofila Kristeka je zvanm svedectvom, ktor hodnot vznam hlaholskho (slovanskho) jazyka nielen v minulosti, ale pozer sa i na jeho funknos do budcnosti. Tak i onak na zver u len dodajme, e slovensk uen jezuitsk kruhy zhruba o pdesiat rokov neskr sa u nebli veciam da prav meno a prili s novou svtoplukovsko-cyrilometodskou kontrukciou v podobe ako ju sformuloval Benedikt Sli vo svojich Cantus Catolici v roku 1655, omu sa venujeme niie. o vak na tomto mieste treba spomen, je mon vplyv, ktor kltornoznievsk misia mala na budceho kardinla a ostrihomskho arcibiskupa Petra Pzmaa. Vzhadom na neskor zstoj Petra Pzmaa pri presadzovan sloveniny v praxi uhorskej katolckej cirkvi sa toti zd, e prve v tuianskom uenom prostred je potrebn hada jednu z jeho inpirci.39 Napriek komplikovanm podmienkam nacionlnych i konfesionlnych napt, v ktorch sa rodila a rozvjala slovensk kultra, v priebehu 17. storo36 Tame. 37 Sanja Kneevi: Nazivi chorvatskoga jezika u dopreporodnim gramatikama. In: Croatica et Slavica Iadertina, ro. 3, 2007, s. 4169 (tu s. 42). 38 Mijo Korade: Veze izmedju Zagrebakog, s. 62. 39 Peter Pzma psobil od roku 1601 v alianskom jezuitskom kolgiu, do ktorho sa v roku 1598 presahovalo Znievske kolgium. V Kltore pod Znievom zostala rezidencia. Personlne prepojenie so znievskymi jezuitmi tie dokazuje list generla jezuitov Aquavivu Alfonsovi Carillovi z 13. septembra 1603 Epistoli et acta p. Alfonsi Carrillii 2, . 237, s. 377. Peter Pzma sa po roku 1616 dokonca stal turianskym prepotom.

134

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

ia sa podarilo sformova hne niekoko centier, z ktorch nrodn ivot postupne prenikal do irieho okolia. Medzi najvznamnejie a najreprezentatvnejie nepochybne patrila Trnava a rovnako zemie Spia s dvoma strednmi bodmi na Spiskej Kapitule a v Levoi. Vznam Trnavy vzrstol najm po zriaden jezuitskej univerzity v roku 1635. U vzpt po jej vzniku prve z jej intelektulneho prostredia vzili viacer jazykovedn spisy naprklad dnes nezvestn dielo Mikula Mirisa Curiosum de lingua Slavonica comentariolum. Po roku 1648 zasa latinsko-maarsko-slovensk slovnk. Samuel Timon tu vytvoril prv modern achticko-zemiansku koncepciu dejn slovenskho nroda, z ktorej poznatkov erpala ete slovensk historiografia 18. i 19. storoia. Od konca tyridsiatych rokov 17. storoia mala k dispozcii aj univerzitn tlaiare jednu z najkvalitnejch a viac ako na 100 rokov i najaktvnejiu v celom Uhorskom krovstve. Univerzita psobila v prevane slovenskom prostred a vierohodn sa ukazuje prevaha slovenskho ivlu na nej.40 Psobenm jezuitov a najm s osobnosou Petra Pzma stala sa trnavsk univerzita logickm centrom rekatolizanch snaen. Prepojenie oboch aspektov najlepie vystihuje odporanie arcibiskupa Petra Pzmaa, aby sa rekatolizcia rila v ivom, udovom jazyku nroda, m zrejme okrem vlastnho presvedenia sledoval i odporania ppeskej Kongregcie de propaganda fide, aby sa v slubch katolckej protireformcie pouval u Slovanov jazyk miestneho zafarbenia.41 Mono bez nadszky kontatova, e tu (a zrejme i v irom slovenskom kontexte) rekatolizcia postupovala ruka v ruke so slovakizujcimi tendenciami v oblasti jazykovej. Druhm vznamnm centrom sa stal Spi. Spisk Kapitula zohrala dleit lohu pri rekatolizcii Spia, ke sa v nej usadili jezuiti a zaloili tu aj stredn kolu, gymnzium. Uplatovali v nej svoj vchovn a vyuovac systm, v ktorom vznamn lohu mala aj mimokolsk innos, inkovanie navonok, zskavanie dvery i podpory rodiov iakov a miestneho obyvatestva domcimi slvnosami, akadmiami, verejnmi predstaveniami hier biblickch a historickch, odbavo-

40 Branislav Varsk: Nrodnostn problm trnavskej univerzity. In: Trnavsk univerzita v slovenskch dejinch. Ed.: Viliam iaj. Bratislava : Veda, s. 96107. Istvn Kfer: K dejinm slovenskej predbernolkovskej literatry a jazyka. In: Philologica : Sbornk Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho, ro. 14, 1962, s. 5565. 41 Pavel Horvth: Slovensk nrodnos, s. 368.

135

Kapitola 9

vanch nielen latininou, ale aj ivmi nrodnmi jazykmi (na Spiskej Kapitule sloveninou, resp. slovakizovanou etinou). Dleitou sasou spiskho centra bola dodnes nie celkom docenen tlaiare Vavrinca, neskr Samuela a Jna Brewera (Breuera). Jej tlaou vychdzali vznamn diela ako evanjelickch, tak i katolckych autorov. Diela Davida Frlicha, Jakuba Jakobea, Daniela Sinapia-Horiku, Tobia Masnka a in, vyli prve v tejto tlaiarni. V ase, ke v Brewerovej tlaiarni psobil ako hlavn redaktor Daniel Sinapius, vyiel tu i Komenskho Orbis Pictus s vrazne slovakizujcimi tendenciami. Peknou a najm vstinou ukkou nadkonfesionlneho charakteru tlaiarne je skutonos, e len niekoko rokov potom, o tu v roku 1636 vyiel spevnk nboenskch piesn evanjelickho autora Juraja Tranovskho Cithara Sanctorum, tlaou tej istej tlaiarne vyiel i prv katolcky spevnk autora Benedikta Sliho Cantus Catholici. Podporu tlae slovenskch knh dokazuj i slov Daniela Sinapia-Horiku v Predhovore k jeho katechizmu Perlika dtek Boch. Poda nich Samuel Brewer (v tom ase zrove levosk richtr) sm inicioval a vestranne podporoval vydvanie knh pre Slovkov v ich materinskom jazyku, kee si uvedomil ich vek nedostatok. Doloen s i prepojenia medzi oboma centrami, a to naprklad v osobch jezuitskch ptrov, tudujcich na Trnavskej univerzite a neskr psobiacich v kolgiu na Spiskej Kapitule i v Levoi. Hoci sa osobit vnmanie Slovkov objavilo sporadicky u v predchdzajcom storo napr. v eskej gramatike Jna Blahoslava z roku 1526, za vbec prv definciu slovenskho nrodnho vedomia mono poklada dnes nezvestn spis Jakuba Jakobea Viva gentis Slavonicae delineatio z roku 1642, ktor v om podva dejiny Slovkov, ako aj vznik a vvin ich jazyka. Ete skr vak ako sa k slovu dostali diela slovenskch autorov, ozval sa hlas z tbora uhorskch Nemcov. V roku 1641 vylo v Levoi nkladom znmej Brewerovej tlaiarne dielo geografa a krovskho matematika Davida Frlicha (Frhlich; 15951648) Der Uralte Deutsch-Ungerische, Zipseri-

136

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

sche und Siebenbrgische Landtzmann.42 Hlavnou mylienkou a zmerom levoskho profesora a vydavatea kalendrov bolo presvedivo dokza autochtnnos Nemcov v Uhorsku. Opiera sa v prevanej miere o tvrdenia starch grckych a rmskych autorov, asto sa obracia aj na noviu literatru diela Wolfganga Lazia, Filipa Melanchtona i Martina Kromera. Pojednanie je rozdelen na 25 tz, v ktorch zachytva osudy a cesty Nemcov od rozchodu nrodov pri Babylonskej vei (ich pvod pritom odvodzuje od biblickho Jafeta) a ich usadenia sa v Pannii, na Spii a v Sedmohradsku a po prchod starch Maarov. V dvadsiatej kapitole sa venuje vetkm ostatnm nrodom, ktor sa popri Nemcoch (a pochopitene a po nich) usadili v Pannii. Po idoch, Izraelitoch a Rimanoch tu na treom mieste menuje Slovanov, ktorch stotouje so Slovkmi. Uvdza ich rozlin men Sarmati, Heneti, Slavi, Slavini, Vindi i Vendi. Prv krt sa poda neho objavili v Pannii u za ias cisra Antonia Caracallu (198217), neskr obvali mal as rmskeho zemia za cisra Flavia Valentinina (364375), no definitvne sa tu usadili a za vldy Justinina (527565), a to v Ilrii a Dalmcii, ktor poda nich dostali aj pomenovanie Slavnia, Slavnsko. Hne nato obsadili aj provinciu Raciu, Bosnu, Korutnsko, Chorvtsko a alie. Len neskr sa dostali do severnejch oblast (a k Baltickmu moru), kde sa zaali miea s pvodnm, domcim nemeckm obyvatestvom. Frlich na tomto mieste menovite uvdza oblas Spia, aria, Gemer, Liptov, Oravu, Turiec a Treniansku upu.43 Ned sa tu opomen fakt, e David Frlich narozdiel od viacerch slovenskch vzdelancov tohto obdobia zaujma aj stanovisko k obrazu kieaa Svtopluka, ako ho vykresluj starie pramene, predovetkm kronika Jna z Turca. O to viac, e jeho postoj k tomuto negatvnemu podaniu toposu vtedajej uhorskej historiografie, je jednoznane odmietav. Tvrdenia, e Svtopluk (Zwatapolugo) vymenil cel Panniu (v metaforizovanej podobe flae dunajskej vody, hrsti pannskej zeme a trsu trvy) za koa, se42 David Frlich: Der Uralte Deutsch-Ungerische, Zipserische und Siebenbrgische Landtzmann. Leutschaw : Lorentz Brewer, 1641, 45 s. (AF2). Dielo sa spomna vo viacerch prcach venovanch spiskej historiografii, no vo vine prpadov ide len o krtky popis, asto prebrat zo starej literatry pozri napr. Vendeln Jankovi: Spisk historiografia. In: Spisk mest v stredoveku. Ed.: Richrd Marsina. Koice : Vchodoslovensk vydavatestvo, 1974, s. 159169 (tu s. 161). Najnovie sa jeho analze venuje Martin Homza: Die gelehrten berlieferungen der Zipser Sachsen ber ihre Herkunft. (v tlai) 43 David Frlich: Der Uralte Deutsch-Ungerische, Zipserische und Siebenbrgische Landsmann, E3E 3b.

137

Kapitola 9

dlo a kantr poklad za bjky, vymyslen za elom, aby sa nimi zakrvala skuton pravda.44 Tto pas Frlichovho diela predstavuje kontinuitu a aksi medzistupe na ceste od stredovekch a ranonovovekch naranch prameov k prijatiu svtoplukovskho motvu do argumentanej vbavy slovenskch vzdelancov. V svislosti so Slovanmi spomna tie tzv. Privilgium Alexandra Vekho. Tento panovnk mal Slovanom za ich vernos a odvahu, ako aj za sluby, ktor mu preukzali v boji, na ven asy darova zemie od severu a po jun hranice Itlie, aby sa tu usadili. Ak sa tu aj usad niekto in, m by poddanm Slovanov. Domnel privilgium sa ako dkaz autochtnnosti a starobylosti Slovanov vyskytuje v literatre u od prelomu 15. a 16. storoia, priom jeho tvorcom je s najvou pravdepodobnosou esk kronikr Vclav Hjek z Liboan. List, datovan v Alexandrii nad Nlom v priebehu nasledujcich storo mono njs v prcach viacerch eskch, poskch i chorvtskych historikov.45 V rznych pozmenench podobch sa objavuje dokonca aj v ruskej tradcii, kam sa dostal predovetkm prostrednctvom diel poskch autorov. Skutonos, e Alexander, najslvnej hrdina a vaz, pn sveta na vchode, zpade, severe a juhu dal za preukzan vernos, statonos a bojovnos do rk Slovanom (Hentom) na ven asy zem medzi tyrmi moriami, a tm v podstate spravovanie sveta, mala by dkazom schopnost a slvy celho slovanskho nroda. Privilgium sa stalo jednm z najdleitejch obrannch motvov slovenskho, i vo veobecnosti slovanskho myslenia, kee zakotvovalo superioritu Slovanov nad ostatnmi, nim podrobenmi nrodmi a tak vyvracalo odvodzovanie etymolgie Slovan od sclavus otrok.46 Frlich v tejto svislosti kritizuje Martina Kromera a jeho spis o histrii Poska a Poliakov. Ako najpresvedivej argument, preo toto privilgium treba povaova za falzum,
44 David Frlich: Der Uralte Deutsch-Ungerische, Zipserische und Siebenbrgische Landsmann, E4a: ...wie die Hunnen zum andernmal Pannonien uberkommen / umb ein Pferd Zaum und Sattel / welches sie dem Herzog Zwatapolugo, vor die ihnen ertheilte Flasch Donaw Wassers / handvol Pannonischem Erdreichs und Pschel Grases / im namen ihres Heerfhrers Arpads praesentiret hatten: solches alles halte ich mehr fr Fabeln, denn der warheit geme zu sein. 45 Jn Tibensk: Chvly a obrany slovenskho nroda. Bratislava : Slovensk vydavatestvo krsnej literatry, 1965, s. 45. 46 Rudo Brt: Barokov slavizmus : Porovnvacia tdia z dejn slovanskej slovesnosti. Liptovsk Sv. Mikul : nkladom Spolku Tranoscius, 1939, s. 67.

138

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

uvdza fakt, e meno Slovanov Slavi nebolo znme iadnemu z grckych ani rmskych spisovateov, Alexandrovch sasnkov.47 Spomedzi diel slovenskch autorov sa Alexandrovo privilgium spomna po prv krt v pojednan turianskeho upana a strcu uhorskej koruny Petra de Rewu (Rva, Rvai, Rvay; 15681622) De monarchia et sacra corona regni Hungariae z roku 1659.48 Na jeho zklade sa vraj Slovania a ich jazyk rozrili do celho priestoru medzi Adriatickm a Baltskm morom. Slvu slovanskho jazyka pritom porovnva so slvou jazyka latinskho. Cituje dokonca text privilgia v jeho plnom znen (spolu so svedkami) a dokazuje, e Alexander, rovnako ako jeho otec Filip sa uili slovansk jazyk. Od neho prevzal text Alexandrovho listu Bohuslav Balbn.49 O dvadsa rokov neskr zarad P. Rewu in barokov spisovate, Daniel Sinapius-Horika spolu so svtmi Cyrilom a Metodom, Jnom Husom, Jnom Jeseniom, Vavrincom Benediktom Nedoerskm, niekokmi rmskymi cisrmi, ale i Jurajom Turzom i tefanom Tekelim (Teke, Thkly) do vpotu najslvnejch muov slovanskho sveta.50 A na niekoko vnimiek (Matej Bel, Samuel Timon, ...) sa spomnanm privilgiom hojne argumentuje a do prelomu 18. a 19. storoia (mono ho njs ete aj v diele Juraja Fndlyho). Odpovede sa Frlichovo dielo dokalo u o rok neskr. Dnes nezvestn spis Jakuba Jakobea (Jacobaeus, Jacobaei, Jacobae; 15911645) Viva gentis Slavonicae delineatio51 uzrel svetlo sveta v tej istej levoskej tlaiarni Vavrinca Brewera (vyli tu vetky Jakobeove tlae napsan zaiatkom tyridsiatych rokov, v ase jeho psobenia v Preove). Ide o vbec prv psomn prejav slovenskho nrodnho vedomia (ak nertame slov Vavrinca Benedikta Nedoerskho o potrebe pestovania materinskho jazyka v vode k jeho gramatike). Jakobeus bol eskm utrakvistickm kazom, ktor po bitke na Bie47 David Frlich: Der Uralte Deutsch-Ungerische, Zipserische und Siebenbrgische Landtzmann, E 3b: Da aber solches Diploma nur ein bloses gedicht ist / kan darau erwiesen werden / weil nemblich damals der Slaven Name / bey den Grichen und Lateinern noch nikt bekandt / noch im beruff gewesen : sondern aller erst zu den zeiten Kaysers Justiniani, das ist merer al tausent Jahr nach Alexandro M. auffkommen / ... 48 Peter de Rewa: De Monarchia et Sacra Corona Regni Hungariae Centuriae Septem. Francofurti : Sumptibus Thomae-Matthiae Gtzii, Typis Jacobi Lasch, 1659, 180 s. 49 Rudo Brt: Barokov slavizmus, s. 7071. 50 Daniel Sinapius-Horika: Neo-forum Latino-Slavonicum. Ed. a trans.: Jozef Minrik a Rudolf Brt. Bratislava : Tatran, 1988, s. 42: Taceo Heres nostri Seculi, Petr de Reva Comitem, qvi Scripto illo Historico de Corona Regni Hung. passim orbi erudito inclaruit. 51 Jakub Jakobeus: Viva gentis Slavonicae delineatio. Leutschoviae : Typis Brewerianis, 1642, 24 s.

139

Kapitola 9

lej hore podobne ako mnoho inch nekatolkov bol nten opusti svoj rad a ods do exilu. Usadil sa na Slovensku a posledn roky ivota strvil ako kazate v Preove.52 Ako je znme, o jeho ivom opise slovenskho nroda sa vo svojich prcach zmieuj viacer autori starej literatry, z oho mono usdi, e v priebehu 17. i 18. storoia bol jednm z prameov pre poznanie histrie Slovkov v Uhorsku. Je zaujmav, e figuroval ete i v zozname nemaarskej literatry Rgi Magyar Knyvtr, spsanej pre potreby Budapetianskej akadmie vied koncom 19. storoia (as ani okolnosti straty diela nie s v katalgu nijako uveden).53 Daniel Sinapius-Horika sa zmieuje o Jakobeovom odvodzovan Slovanov (Slovkov) od Noemovho syna Jafeta, hoci ho sm poklad za otzne.54 Upozoruj na i Matej Bel i Jn Samuel Klein.55 Poda vskumov Jozefa Minrika bol traktt napsan v materinskej rei, teda sloveniacej etine, venovan zvolenskmu podupanovi tefanovi Asgthovi, koickmu richtrovi Jnovi Kevickmu, cisrsko-krovskmu radnkovi Jonovi Benedictimu a Danielovi Ascianovi zo iliny. Jakobeus v om podva dejiny Slovkov, ako aj vznik a vvin ich jazyka za nepriaznivch podmienok Uhorskho krovstva. J. Minrik upozoruje, e v porovnan s jeho sasnkmi, ale aj neskormi autormi mono u Jakobea hovori o vemi presne definovanom obsahu pojmu slovenskho nroda a jeho jazyka v etnickom zmysle.56 Cieom tlae nepochybne bolo, osla52 Podrobnejie o Jakobeovch ivotnch osudoch a analzu jeho diel pozri Jozef Minrik: ivot a dielo Jakuba Jakobea. In: Jakub Jakobeus (15911645) : Vber z diela. Ed.: Jozef Minrik a Mria Vyvjalov. Bratislava : Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied, 1963, s. 7189. Novie aj Jakub Jakobeus : ivot, dielo a doba (Zbornk prspevkov zo seminra venovanho 400. vroiu narodenia Jakuba Jakobea, ktor sa konal v Preove 5. decembra 1991). Ed.: Michal Oten a Peter Knya. Preov : Katedra dejn a archvnictva Filozofickej fakulty v Preove Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach, 1993, 129 s. 53 Rgi Magyar Knyvtr, vol. 2 : Az 1473-tl 1711-ig megjelent nem magyar nyelv hazai nyomtatvnyok knyvszeti kziknyve. Ed.: Kroly Szab. Budapest : A M. Tud. Akadmia Knyvkiad, 1885, . RMK II 596. 54 Daniel Sinapius-Horika: Neoforum Latino-Slavonicum, s. 2022: Cui placet hanc Slavorum Japheto deductionem videre, consulat tractatulum Dn. M. Jacobi Jacobaei post Exilium Templo Michael. Archang. Pragens., Eccl. Slavonicae Eperiens. Pastoris, qvem edidit A. 1642. & Leutsch. imprimi curavit, sub titulo Viva gentis Slavonicae delineatio. Hoc interim ex certis rationibus recte supponi potest, gentem hanc & lingvam, aliis post diluvianis, nihilo esse seu antiqvitate, seu puritate & amplitudine postponend, hoc tantum manet dubium, an Cromero Filio Japheti, ut qvidam volunt, an vero ab alio qvopiam, gentis Slavonicae initium sumendum, & qvod fuerit illius nomen diferetiv... 55 Matej Bel: Institutiones linguae Germanicae. Leutschoviae : Typis Brewerianis, 1718, 102 s. Johann Samuel Klein: Nachrichten von den Lebensumstnden und Schriften evangelischer Prediger in allen Gemeinen des kniglichen Ungarn, pars III. Leipzig und Ofen (Buda), 1873, 445 s. 56 Jozef Minrik: ivot a dielo Jakuba Jakobea, s. 126127: Pravda, pre svek dejiny mal Jakobeus vyjasnen obsah pojmu slovenskho kolektvu a jazyka v etnickom zmysle tak presne, ako azda ani jeden z jeho vrstovnkov, ba ani z alch autorov, ako bol naprklad o temer tyridsa rokov neskr Daniel SinapiusHorika (16401688), ktor sa opieral o Jakobea pri obrane slovanskho a slovenskho kolektvu a jeho jazyka v vode k zbierke prslov.... Podobne aj alej na s. 137: Jakobeovo vlastenenctvo m etnick charakter, pretoe pozn ako to vysvit z terminolgie slovensk nrodn kolektv a jeden z jeho znakov: slo-

140

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

vou nrodnej minulosti Slovkov a vyzdvihovanm ich starobylho pvodu a dejn polemizova s dielom Davida Frlicha. Logicky viac poznatkov mono erpa zo zachovanho Jakobeovho textu, latinskej bsne Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota datovanej rovnako do roku 1642,57 hoci autorstvo Jakobeovo je v tomto prpade naozaj relatvne. Jozef Minrik po dkladnej analze zistil, e ide skr o zaktualizovan adaptciu starej eskej bsne z roku 1614 Tempus erat, quo parva quidem sed debita zo zbierky Libellus supplex Vclava Clementa ebrckho, ne o originlny text. J. Jakobeus si spsobom nie celkom benm ani pre dobov bsnick prax, ktor preberanie (asto doslovn) z diel inch autorov bene pripala, privlastnil takmer cel ebrckeho text, do ktorho vsunul len zopr vlastnch verov a urobil niekoko alch, asto mechanickch zsahov parafrzy jednotlivch verov, nahradenie jednho alebo viacerch vrazov inmi i zmena slovosledu. Napriek zdanlivej skromnosti zsahov v Jakobeovom podan dostala pvodn bse nov ideov npl a nrodno-vlasteneck vraz.58 Svoje iale a ponosy (teda slzy, vzdychy a prosby) predklad autor sammu Kristovi a venuje trom prvnym zstupcom a svojim priaznivcom, urodzenm pnom Mikulovi Zborskmu, Martinovi Fejerpatakymu a Martinovi Rotaridesovi, priom hne v vode pripomna starobylos slovenskho nroda.59 V texte ho mono njs pod viacermi menami Natio Slavorum, Slavica gens, Natio Slava, Gens Slavonica i jednoducho Slavi (Slovci) a autor ho vykresuje ako nevek, no zbon nrod, preduren nebu a spse, nrod drah Bohu. Personifikuje ho v osobe eny ubiedenej, bezradnej, trpiacej Matky Slovkov (Jakobeus ou nahradil personifikovan esk cirkev z pvodnej bsne Vclava Klementa
vensk jazyk. A naopak, teritorilne nevymedzuje nijako rozsah nrodnho celku a jazyka, ba nepouva ani nzov pre slovensk zemie, pretoe povauje za samozrejm zalenenie slovenskho etnika do uhorskho krovstva (krlovstv uhersk, Hungaria, reguum Hungariae, superior Hungaria). 57 Povaovan za najlepie Jakobeovo dielo, vyla vo viacerch vydaniach i prekladoch. Pred Najnepremoenejiehho a Najslvnejieho Panovnka Zeme, Mora i Podsvet Pna Jesu Krista... Nroda slovenskho Slzy, vzdychy a prosby, slovom a rukou ponenou predloen skrz M. Jakuba Jakobea... Ed. a trans.: Daniel Zboj Lauek a Ivan Branislav Zoch. Turiansky Svt Martin : Tlaou knhtlaiarskeho astinrskeho spolku, 1885, 40 s. Napriek viacerm nesprvnym tvrdeniam Zochove poznmky predstavovali prv vny pokus o hodnotenie Jakobeovho diela. Nov preklad Jozefa Minrika a Mrie Vyvjalovej pozri Gentis Slavonicae Lacrumae, suspiria et vota. In: Jakub Jakobeus (15911645), s. 287313. 58 Jozef Minrik: ivot a dielo Jakuba Jakobea, s. 127132. 59 Gentis Slavonicae Lacrumae, suspiria et vota. In: Jakub Jakobeus (15911645), s. 292: ... gentis Slavonicae vetustiss praesentes lachrymas, vota et suspiria...

141

Kapitola 9

ebrckeho), ktor vetkmi opusten, v otrhanch atch sed v najzadnejom kte chrmu a plae nad alostnm osudom svojich det. Obviuje Boha z nestlosti a vrtoivosti. Jej potomstvo vemi trp napriek tomu, e mu kedysi prorokoval astie, slvu a svoju ochranu, vetka ndej pominula a ona sama postupne strca svoju vieru. Opisuje svoj nekonen boj so zlom zosobnenm v postave Diabla (Satanas, Draco, rector Averni, Lupus malignus, Sophistes ...), priom vyuva i konkrtne obrazy viauce sa k slovenskm (uhorskm) dejinm njazdy moslimov a krvav boje na pomedz Uhorskho krovstva, vojny (pravdepodobne stavovsk povstania tefana Bokaja, Gabriela Betlena a Juraja I. Rkociho) i plienenie, iveln pohromy, no najm morov epidmiu v Uhorsku, poas ktorej zahynulo mnoho jej statonch synov. Za svedkov svojho utrpenia vol rieky Hornd, Bodrog, Tisu i Dunaj, m teritorilne odkazuje dej bsne na t as zemia Uhorska (v texte ho viackrt menuje i priamo Hungaria, Regnum Hungariae), ktor je politicky toton s zemm Krovskeho Uhorska pod vldou Habsburgovcov, obvan je vak v prevanej miere prve Slovkmi. Monolg utrpenej Matky Slovkov sa ku koncu ete viac dramatizuje, ke sa prosiac Boha o zmilovanie nad jej malikm nrodom pripravuje na smr. V plnom zvere (poslednch 13 verov) sa tn skladby diametrlne men a prechdza do vdneho monolgu Krista, ktor ju ubezpeuje, e hoci i naalej bude bi a tresta jej potomstvo, zrove ho s lskou chov vo svojom nru. Ako odmenu za vytrpen pozemsk strasti subuje jej hojn odmenu v podobe nebeskch slast, vtedy sm Spasite zotiera jej bude slzy z tvre. Vyvolenos Matky Slovkov (a tm i celho slovenskho nroda) odzrkauje jej pripodobovanie k starozkonnm trpiacim, no v konenom dsledku vaznm enm Judite a Ester.60 Obe v neahkej situcii, ke hroz vyhubenie idovskho nroda silnejm nepriateom Peranmi i Babyloncami, s Boou pomocou stvaj sa zchrankyami svojho udu. Poda vzoru biblickch prbehov i Jakobeova bse je vlastne obrazom zpasu dobra so zlom, v ktorom vaz Bohom preduren nrod. Tak sa u Jakuba Jakobea
60 Gentis Slavonicae Lacrumae, suspiria et vota. In: Jakub Jakobeus (15911645), s. 296: Nec Judith et Esther tot tantasque dedit lacrumas, cum Hebraea propages hostibus innumeris graviter jactata trucique jam conscripta neci crudeles aegra ruinas expectat, genus atque suum radice sub ima retur praecisum ...

142

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

idovsk viera vo vyvolenos vlastnho nroda pretavuje v zklady evanjelickho mesianizmu, ktor sa v nasledujcom obdob stane zkladnou ideovou lniou diel takmer vetkch predovetkm nekatolckych autorov. Svoj vrchol dosiahne vo vekch konceptoch slovenskch romantikov 19. storoia (udovt tr a al). Tto predestinciu ete vmi umocuj vere, v ktorch autor Matku Slovkov menuje nevestou, o zabudla na lsku svojho encha i dokonca Krkou, o drukou m nebies by.61 Pokia ide o formlnu analzu diela, Jozef Minrik zisuje, e ani Vclav Clement ebrcky nepracoval celkom bez cudzch vplyvov a vpoiiek. Pri koncipovan svojej bsne (a prostrednctvom neho vlastne i Jakobeus sm) si za tematick i tylistick vzor vzal as klasickej Vergliovej Aeneidy, kde Venua, matka bohmi prenasledovanho hrdinu Aenea narieka nad strasami Trjanov, nao ju Jupiter uteuje a predpoved vek slvu Aeneovch potomkov. U ebrckeho na mieste Venue njdeme trpiacu esk cirkev, u Jakobea Matku Slovkov, priom namiesto Jupitera ju uteuje Kristus. Zrejme prve vplyvom Vergliovm dochdza v oboch dielach (V. K. ebrckeho i J. Jakobea) k vzjomnmu premieavaniu antickch a kresanskch motvov, antick terminolgia asto bva naplnen kresanskm obsahom.62 Pre el nho pojednania nie je natoko dleit formlna podobnos, ako skr zmer, s ktorm Verglius svoju Aeneidu napsal. Monumentlny epos z ias vldy cisra Augusta (29 pred K.14 po K.) zachytvajci osudy legendrneho hrdinu Aenea, ktor ako prapredok budceho cisrskeho rodu zaklad v Latiu mesto Rm, stal sa integrujcim mtom rmskeho nroda. Ak pripustme, e Jakub Jakobeus (hoci aj prostrednctvom Klementa ebrckeho) erpal z Verglia nielen po formlnej strnke, ale s plnm vedomm, o epos o Aeneovi pre Rimanov znamenal, je pravdepodobn, e sm psal svoju bsnick skladbu s podobnm zme-

61 Gentis Slavonicae Lacrumae, suspiria et vota. In: Jakub Jakobeus (15911645), s. 296: ... Regina polo socianda..., na inom mieste (s. 304) pritom ukazuje obraz Krista ako Kra nebies Rex polorum. Viac o symbolike eny a jej lohe v dielach slovenskch autorov 17.19. storoia Martin Homza: Veneensk ako sas konceptu slovenskho mesianizmu. In: Literrny archv, ro. 36/37, 2001/2002, s. 128139. 62 Jozef Minrik: ivot a dielo Jakuba Jakobea, s. 140144.

143

Kapitola 9

rom, a sce, aby slovenskmu nrodu ponkol do jeho truktry identifikanch znakov dovtedy chbajci integrujci mtus.63 Jozef Minrik si ako prv vimol i svis medzi nezvestnm spisom Viva gentis Slavonicae delineatio a bsnickou skladbou Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota. Okrem vonkajej formy a rovnakej typografickej pravy, ktor svedia poda neho o vzjomnej spojitosti oboch diel, jednou z indci je aj ich strnkovanie, ktor naznauje, e latinskej bsni predchdzalo 24 alch strn (zrejme straten historick prza). J. Minrik analogicky vychdza z inho Jakobeovho spisu, v ktorom autor podobnm spsobom formlne spojil kze v etine Anamnisis a latinsk bsnick epilg Elegidion epynikio-onomasticon de quadruplici visitatione gratiosa divinitus facta inclutae urbis Epperiensis. Ako najpresvedivej argument sa vak javia tri ekomi (oslavn bsne) v zvere Jakobeovho latinskho textu, ktor naraj na obsah nezvestnej przy. Jakobeovi priatelia, no najm jeho syn Mikul vyzdvihuj v nich zsluhy autora ako bsnika, no najm dejepisca, ktor spsal histriu starobylho slovenskho nroda.64 Nie je dos dobre mon, aby sa tieto pochvaly viazali vlune na bsnick adaptciu Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota. V nej sce Jakub Jakobeus opisuje vybran historick udalosti, no nezaober sa dejinami Slovkov ako takmi a u vbec nie ich domnelm pvodom i pvodom a vvinom slovenskho jazyka, z oho jasne vyplva, e autorovi priaznivci tu chvlia in, latinskej bsni predchdzajci text.65

63 Podobne Jakobeovu bsnick skladbu (hoci nie priamo v spojitosti s Vergliom) hodnot i Jozef Minrik: ivot a dielo Jakuba Jakobea, s. 132: Bsnick adaptcia, ktor reprezentuje nau prv epizujcu bse, zastupujcu nrodn epos, ...; s. 140: Jakobeova nhrada slovenskho nrodnho eposu, bsnick adaptcia Clementovej bsne, siaha cez Clementa do starormskej literatry. O vytvran a funkcich integrujceho nrodnho mtu pozri viac Ernst Cassirer: Filosofie symbolickch forem, vol. 2 : Mytick mylen. Trans.: Petr Hork. Praha : Oikoymenh, 1996, 299 s. 64 Gentis Slavonicae Lacrumae, suspiria et vota. In: Jakub Jakobeus (15911645), s. 308: Hoc, Jacobaee, tuo studio, quia comprobas ipse, Slavorum gentem linguamque ab origine prima, nec non progressum, lugubri sorte gementem, describens dextra methodo doctaque Minerva... (enkomium Samuela Drnera, rektora preovskej koly); s. 310: Historiam Slavis, patrio sermone loquentem, ex veterum eduxit pervigil historiis... Ite per exemplum, Slavi, historiasque videte Slavorum gentem et tollite ad astra piam... Historicum Slavi Jacobaeum jamque poetam cum teneant, an non jamque perenne vigent? Antea vix unus melius, quo tempore Slavis acciderit, vel quid, qui recitaret, erat! ... (enkomium Jakobeovho syna Mikula). 65 Jozef Minrik: ivot a dielo Jakuba Jakobea, s. 124126.

144

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

Jakub Jakobeus svojim dielom zohral nezastupiten lohu pri definovan charakteru nrodnho vedomia Slovkov v 17.19. storo. Oslavou nrodnej minulosti nielene eliminoval pochybnosti o autochtnnosti Slovkov (David Frlich), ale v mnohom ovplyvnil tmy jazykovch a nrodnch obrn a pojednan. Vplyvom reformcie sa jednou z hlavnch tm vyjadrenia osobitosti tej-ktorej nboenskej komunity (konfesie) stalo pouvanie osobitho jazyka liturgie. Kvli o najplnejiemu porozumeniu evanjeliovho posolstva sa draz kldol najm na zrozumitenos tohto jazyka. Tm vyvstali i nov nroky na pouvanie domcich jazykov smerujce a k ich nslednej kodifikcii v prekladoch Psma svtho poda starieho eskho, poskho, ale najm nemeckho vzoru. Jazyk bohosluby ako lingua sacra sa zrove stval vznamnm identifikanm znakom danej komunity. Je preto logick, e zdvodnenie tohto fenomnu sa stalo predmetom zujmu intelektulnych piiek jednotlivch eurpskych nrodov a ich ideologickch kontrukci, Slovkov z toho nevynmajc. Zdrazova azda ani netreba, e ide o vrazn vznamov posun vo funkcii jazyka. V predchadzajcich obdobiach toti domci jazyk plnil najm komunikatvnu funkciu v miestnej vmene informcii. Slovensko sa v tomto ohade ocitlo v paradoxnej situcii. Na jednej strane o osobitosti uhorskch Slovanov (Slovkov) ako zvltneho nroda Uhorskho krovstva nebolo iadnych pochb, ako sme na to poukzali vyie, na druhej strane tento nrod dokzatene u aj storoie pred reformciou pouval spisovn etinu vo funkcii svojho osobitho nrodnho jazyka. Je preto celkom pochopiten, e reforman poiadavku domceho jazyka liturgie zaal na Slovensku plni prakticky od polovice 16. storoia prve tento jazyk. U iba ako ist kurizum dodajme, e v lohe lingua sacra slovenskch evanjelikov vystupovala etina prakticky a do 20. storoia, a to bez ohadu na vetky pokusy o kodifikciu slovenskho jazyka. Je len prirodzen, e prv preklady textov do domceho jazyka, rozumej etiny, svisiacich s reformciou sa objavili tam, kde tento jazyk bol v praxi uvan a overen aj z dlhodobho hadiska. Medzi takto na zem Slovenska nepochybne patrili najm oblasti s rozvinutejou mestkou civilizciou, najm ari (Bardejov) a Spi.

145

Kapitola 9

iv jazyk a jeho kontinuitu ete pred samotnou jeho kodifikciou napomhali udriava a definova rozlin zbierky piesn, prslov, porekadiel. Nepochybne aj tto lohu splnil prv slovensk tlaen katolcky spevnk Cantus Catholici.66 Kee zostavovate, jezuita Benedikt Sli (Szllsi, pseudonym Rybnick; 16091656), psobil v ase jeho vydania na Spiskej kapitule, o om okrem inho sved i lokcia v vode a venovanie celho diela Jurajovi Soosovi, lektorovi a kanonikovi Spiskej kapituly, vyiel kancionl v znmej Brewerovej tlaiarni v Levoi (hoci v tom ase u svoju innos rozbiehala aj tlaiare jezuitskej univerzity v Trnave). Nie je bez vznamu, e v levoskej tlaiarni Vavrinca Brewera vylo na prelome tridsiatych a tyridsiatych rokov 17. storoia viacero diel evanjelickej inteligencie (okrem inho i vetky spisy Jakuba Jakobea alebo u v roku 1636 i prv slovensk evanjelick spevnk zostavovatea Juraja Tranovskho (Tanowsk, Tranoscius; 15921637) Cithara Sanctorum).67 Je preto mon, e teritorilna blzkos nebola jedinm dvodom, preo sa jezuiti rozhodli tlai na Spii. Hoci neradno Sliho motivciu nijakm spsobom zjednoduova, mohol jeho kancionl predstavova popri vsledku premyslenho ideovho programu, ktor reflektoval aktulne potreby a ktor sa podobnm spsobom realizoval ako v tbore evanjelickom, tak i katolckom, aj aksi formu konfesionlnej odpovede na vyie spomenut diela. Takmer o pdesiat rokov neskr, s malmi zmenami, najm pokia ide o nzov, dedi-

66 Benedikt Sli: Cantvs Catholici : Psne Katholicke. Latinsk, y Slowensk : Now y Starodawn. Z kterymi Krestian w Pannoygi Na Wron Swtky, Slawnosti, pry Slube Boi, a w ginem obwzlasstnem asu, z pobonosti sw Krestiansk owagi. Nasledug po tem, Psne na Katechismus: O Swtostech Nowho Zkona. Letaye rozline na Wchodi Cyrkewne, a neb Processyge, a Putoway. Z mnoh pilnosti ku potessey Lidu Krestianskmu, znowu zebran, a wbec widan. S. Pawel k Epheskm Cap. 5 v. 19. Naplen budte Duchem Swatm, mluwce samy sobe w almch, a w Chwalch, a w Psnikach duchownch spwagce, a chwlu wzdwagce w srdcch swch Panu. Cum facultate Illustrissimi ac Reverendissimi Domini, Domini Georgii Lippai Archiepiscopi Strigoniensis. Regni Ungariae Primatis. A. M. D. G. B. V. M. & O. SS. H. A. P. R. Leutschoviae : t. V. Brewer, 1655, 320 s. Vbec prvm katolckym spevnkom z zemia Uhorska bol maarsko-latinsk Cantus Catholici, ktor vyiel v roku 1651 s podporou jgerskho biskupa Benedikta Kisdiho. Redigoval ho poda vetkho tie Benedikt Sli. Miesto vydania nie je znme, no poda vonkajch znakov a typografickej pravy sa vina bdateov zhoduje na Brewerovej tlaiarni v Levoi. Pozri naprklad Pl Richter: Die ungarischen gedruckten Gesangbcher des 17. Jahrhunderts. In: Cantus Catholici a duchovn piese 17. storoia v strednej Eurpe. Ed.: Ladislav Kaic. Bratislava : Slavistick kabinet SAV, 2002, 115123 (tu s. 116117). Hoci slil ako jeden zo zdrojov, v prpade slovenskho vydania nemono urite hovori o jednoduchom preklade. 67 Prv evanjelick tlaen kancionl bol vydan v Levoi v roku 1636 len rok pred smrou svojho autora, Juraja Tranovskho, ktor pochdzal zo sliezskeho Tena, no neskr psobil ako uite a kaz v Prahe a Valaskom Mezi. Po udalostiach na Bielej Hore podobne ako mnoho inch odiiel na Slovensko. Najnovie o analze jeho diela i kontexte jeho vzniku Cithara Sanctorum 16362006 : Zbornk z vedeckej konferencie konanej 22.23. 11. 2006 v Liptovskom Mikuli a Liptovskom Jne. Ed.: Eva Augustnov a Milo Kovaka. Martin : Slovensk nrodn kninica a Nrodn biografick stav, 2007, 180 s.

146

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

kciu, ale i vber piesn, dokal sa Sliho spevnk v Trnave druhho vydania.68 Dleitej ne samotn almy i piesne je vak z nho hadiska vod k Sliho kancionlu. Vyskytuje sa v om znovuobjaven motv ideolgie slovenskho nroda (ak pravda nefiguroval u v nezvestnom historickom spise Jakuba Jakobea), a sce hlsenie sa k vekomoravskmu a cyrilometodskmu dedistvu. Zostavovate doslovne pe: Chvloreenm a mnohmi dokladmi svojej starobylosti preslven je nrod n pannsky. Ke za vldy kra Svtopluka, ktor mal svoje sdlo v Belehrade, zvestovali mu apotoli Cyril a Metod Kristovu vieru, primkol sa (nrod n) ku Kristovi. Hoci vynikal svojou zbonosou, no predsa len najviac v spievan almov. Je to zrejm poda rozmanitosti, i pre cirkevn slvnosti alebo pre rzne in prleitosti neobyajne vhodne prispsobench piesn. Zjednocujc Pannov s Kristom prostrednctvom svtho krstu kra Svtopluka a zaiste aj Bulharov, Moravanov a Boivoja, kniea esk, u rmskeho pontifika Mikula I. vyie spomenut svt mui vymohli, aby nrody od nich pokrsten, smeli pri slven bohosluieb pouva vlastn jazyk. A hovor sa, e prorockou (boskou) odpoveou bolo to schvlen: Nech kad duch chvli Pna. Je preto hodnovern, e rovnako nrod pannsky kedysi dvno toto privilgium uval a poda zvyku, ktor trv a do tchto naich ias, je povolen jeho ast pouvanie v kostoloch, kde as knonu k oltru sa nesie v rei domcej. A skutone takmer vo vetkch kostoloch Pannie sa v chre Kyrie, Gloria i Credo takmto spsobom spievaj.69
68 Benedikt Sli: Cantus Catholici : Pysne Catholicke. Latinsk, y Slowensk : Now y Starodawne. Z Kterymi Krestian w Pannonygj na Wrone Swatky, Slawnostim pry Slube Boi, a w ginem obzwlastnem as z pobonosti swe Krestianske viwagi. Nasledug po tem, Psne na Katechismus: O Swatostech Nowho Zakona. Letaye rozline na Wychodi Cyrkewne, a neb Processyge, a Ptoway. Z mnohu pilnosti, ku potessey Lidu Krestianskemu, znowu zebrane, a wubec widane. S. Pawel k Epheskm Cap 5. v. 19. Napelen budte Duchem Swatim mluwce samy sobe w elmch, a w Chwalach, a Pysnikach duchownch spwagce, a chwalu wzdawagce w srdcch swch Pnu. Cum facultate Eminentissimi, ac Reverendissimi Principis Leopoldi Cardinalis Kollonicz Archi-Episcopi Strigoniensis & c. & c. O. A. M. D. G. B. M. V. & OO. SS. HH. Trnawa : zkrze Jana Ondrege Hrmanna, 1700, 322 s. 69 Benedikt Sli: Cantvs Catholici, Predhovor. Gens nostra Pannona, multis antiquorum encomiis, & monumentis celebrata. Postquam sub Suatoplugo Rege, Belgradi sedem habente, Viris Apostolicis Cyrillo, & Methodio Christi fidem annuntiantibus, Christo adhaesisset: quamvis in omni genere pietatis, maxime tamen psalmodiae excelluit. Patet id ex variis, tum ad solemnitates Ecclesiasticas, tum ad alia tempora mire accommodatis cantibus, Adunatis Christo per Sacrum baptisma cum Rege Suatoplugo Pannoniis, nec non Bulgaris, Moravis, & Borivojo Bohemiae Duce, a Romano Pontifice, Nicolao Primo praefati viri Sancti impetrant, ut gentibus a se baptizatis, lingva vernacula obire Sacra liceret. Quod divino responso approbatum esse fertur, ut: Omnis spiritus laudaret Dominum. Hinc credibile est, gentem etiam Pannonam hoc privi-

147

Kapitola 9

V texte mono njs viacero zaujmavch motvov, autor ia neuvdza odkia uveden vedomosti erpal. Slovensk nrod oznauje ako nrod pannsky, obyvateov Pannie. Nejde o nov prepojenie, podobn chpanie uhorskch Slovanov mono njs u v stredovekch textoch najm poskho pvodu.70 Nad vznamom tohto termnu sa vak treba zama v kontexte akhosi hadania a formulovania konfesionlnej identity vo vzahu k slovenskmu a k slovenskosti. Jakub Jakobeus prepojil slovenstvo s zemm obvanm Slovkmi pod politickou zvrchovanosou Uhorskho krovstva a Habsburgovcov. Definoval tm aktulny postoj viny evanjelikov v polovici 17. storoia. Benedikt Sli ako zstupca formujcej sa katolckej koncepcie tto nutne potreboval odli vo vzahu k slovenskej mylienke, ako ju predstavil J. Jakobeus. Tm, e stotonil slovensk nrod s pannskym, posunul, medzi riadkami, slovensk dejiny k najstarm psanm dejinm. Menovite k dejinm Rma. Chcel tm zdrazni historicitu slovenskho nroda. Nie zanedbaten je tie alia evolcia a kontinuita tejto mylienky. Teriu o Pannoch ako prvch obyvateoch zemia Karpatskej kotliny a ich slovanskom pvode toti o polstoroie neskr podrobne rozpracuje najvznamnejia intelektulna postava slovenskho ivota (ale nielen slovenskho) sklonku 17. storoia jezuita Martin Szentivnyi. Benedikt Sli vo svojom krtkom vode za prvho kra (Pannov) uril Svtopluka71 a jeho sdlo umiestnil do Belehradu.72 Zrove prve jemu

legio olim usam fuisse: ut ex consuetudine adhuc nostris temporibus, in quibusdam Ecclesiis usitata patet, ubi Canonis pars, lingva vernacula ad altare peragebatur; In choro vero Kyrie, Gloria, Credo, in omnibus fere Pannonicis Ecclesiis defacto peragitur. 70 Azda najvraznejie vo Vekoposkej kronike z konca 13. storoia alebo zaiatku 14. storoia, kde je za prapredka vetkch Slovanov pokladan Pn, Pann a slovansk pravlas Pannia. Pozri MPH NS 8. Ed.: Brygida Krbis, s. 46. 71 Svtopluka skutone nazval krom (hoci bez oficilnej korunovcie) ppe tefan V. v listine z augusta 885, v ktorej ho zrove berie pod ochranu ako svojho duchovnho syna. Intitulcia znie: Stephanus episcopus, servus servorum Dei, Zventopolco regi Sclavorum. tefan V. v nej sasne pouuje Svtopluka vo vierounch otzkach, ustanovuje za biskupa Vichinga, zatracuje Metoda a zakazuje sli bohosluby slovienskym jazykom (hoci pripa vklad evanjelia a epitol prostmu udu). Poda MMFH 3, s. 217225. Slovensk preklad pozri: Dokumenty slovenskej nrodnej identity 1, s. 7576. 72 Rudo Brt ho zmenou prvho psmena identifikuje s Velehradom, pozri: Rudo Brt: Barokov slavizmus, s. 45. Pravdepodobnejou interpretciou je, e tu skutone ilo o Belehrad, nie vak dnen hlavn mesto Srbska, ale o Stolin Belehrad (Alba Regia, Szkesfehrvr), tradin korunovan mesto uhorskch panovnkov.

148

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

prisdil prijatie kresanstva od svtch Kontantna a Metoda.73 Na tomto mieste treba zdrazni, e sa tak stalo v ase, ke stredovek tradcia Svtopluka ako historickho, i legendrneho kra Slovkov na Slovensku takmer upadla do zabudnutia, respektve bola prevrstvovan negatvnym obrazom tohto panovnka systematicky renm oficilnou uhorskou, promaarsky ladenou historiografiou. V rmci budovania podoby slovenskej ideolgie 17. storoia lo nepochybne o fundamentlne formulovan vety. Prvm krom korunovanm v korunovanom meste uhorskch krov nemal by tefan, podobne kresanstvo v Uhorsku bolo prijat skr ako za vldy tohto panovnka. Postava Svtopluka sa tak stva podstatou, na ktorej vyrstli ttne a kresansk tradcie Uhorskho krovstva. Slovci potom fundamentom Uhorskho krovstva a ako prv kresania, ktor prijali kresanstvo od Kontantna a Metoda, ktor navye akceptoval aj samotn ppe, aj zkladom katolckej viery nielen v Uhorskom krovstve, ale aj pre Moravanov, echov a Bulharov. Je nepochybn, e Benedikt Sli vo svojom krtkom vode ponkol irokmu slovenskmu publiku v populrnej podobe tak tmy, z ktorch sa kad neskr stala zkladom alch ideovch konceptov pretrvvajcich v slovenskej historiografii a tm i myslen prakticky dodnes. Okrem spomenutch je to aj tma slovanskho jazyka (staroslovieniny) ako bohosluobnho jazyka (lingua sacra). Hoci v tejto svislosti nesprvne uvdza meno ppea, jednm z najdleitejch odkazov Sliho textu je prve odkaz na schvlenie slvenia bohosluby vo vlastnom slovanskom jazyku.74 Pontifikova odpove Omnis spiritus laudaret Dominum pritom nepo73 V irom slovanskom okruhu, predovetkm v junoslovanskej (benediktn Djordji, frantikn Kai, Kvain), eskej (kontinuitne V. Hjek, J. Dubravius, D. Adam z Veleslavna, jezuita B. Balbn) a poskej (J. Dugo, M. Bielski, J. Wujek, S. Sarnicki, M. Kromer, P. Skarga) spisbe, rezonovala tma slovanskch vierozvestov u od polovice 16. storoia. Cyril a Metod, niekde pod menami Crha a Strachota, uvdzan boli hlavne v svislosti s pokrstenm Slovanov, vynjdenm slovanskej abecedy a psma, zavedenm slovanskho jazyka ako jazyka bohosluobnho, cirkevnoslovanskou spisbou, ale i prekladom Biblie. Rudo Brt: Barokov slavizmus, s. 3947. 74 Pouvanie slovanskho jazyka pri bohoslube povolil bulou Gloria in excelsis ppe Hadrin II. v roku 869 po audiencii Cyrila a Metoda v Rme (kam skutone prili ete na pozvanie predchdzajce ppea Mikula I.), avak len za podmienky, e epitoly a evanjelium sa pri omi bud najprv ta po latinsky. Kto by chcel hanobi slovansk bohosluobn knihy, stihne ho trest exkomunikcie. Slovansk bohoslubu potvrdzuje aj ppe Jn VIII. bulou Industriae tuae z jna 880. Poda Dokumenty slovenskej nrodnej identity a ttnosti, diel I, s. 6364, 7072 a MMFH 3, s. 154155, 197208. Prijatie slovanskho jazyka ako jazyka bohosluby pomerne podrobne opisuje i ivot Kontantna (XVII. kapitola): Ke sa dozvedel o om rmsky

149

Kapitola 9

chybne odkazuje na ver poslednho almu 150, ktor sa v sasnosti interpretuje o osi vonejm prekladom Vetko, o dcha, nech chvli Pna.75 Argument o rovnocennom postaven staroslovieniny s jazykmi ako latinina i grtina, v budcnosti v hojnej miere vyuvan, nielene potvrdil mylienku o vznamnom mieste Slovanov v dejinch a podnecoval v itateovi hrdos na vlastn minulos. Naviac prkladom zo slvnych ias povzbudzoval k pestovaniu materinskho jazyka, trebrs aj pri spievan nboenskch piesn. V zvere citovanho textu autor svoje odporanie przvukuje dokladovanm aktulneho stavu. Aj poda tohto svedectva sa v polovici 17. storoia v katolckych kostoloch pomerne bene pouval pri vysluhovan ome popri latinskom, rovnako slovensk jazyk. B. Sli tto tmu pre vod k slovensko-latinskmu kancionlu s vekou pravdepodobnosou nezvolil nhodne. Jej mylienkov npl plne koreponduje so smerovanm slovenskch rekatolizanch snh, ktor vychdzali z okruhu Trnavskej (jezuitskej) univerzity. Najlepie ich vystihuje odporanie arcibiskupa Petra Pzmaa, aby sa rekatolizcia rila v ivom, udovom jazyku nroda.76 Uveden len potvrdzuje stariu tzu, e rekatolizcia na Slovensku postupovala ruka v ruke so slovakizujcimi tendenciami v jazykovej oblasti. Otzkou alieho hlbieho vskumu vak stle zostva recepcia tejto mylienky v praxi. Podobne vznamn ako zbierka duchovnch piesn s historicky ladenm vodom Benedikta Sliho pre slovenskch katolkov, jav sa zbierka prslov zostavovatea Daniela Sinapia-Horiku (16401688) Neo-forum Latinoppe, poslal po. A ke doiel do Rma, vyiel mu oproti sm apotolsk Hadrin so vetkmi meanmi, so sviekami, lebo svtho Klimenta ostatky prinal, muenka a ppea rmskeho. ... Ke ppe prijal slovienske knihy, posvtil ich a poloil v chrme Svtej Mrie, ktor sa nazva Fatne a spievali nad nimi svt liturgiu. Potom kzal ppe dvom biskupom, Formosovi a Gauderichovi vysvti slovienskych uenkov. A ako ich vysvtil, hne spievali liturgiu v chrme svtho Petra apotola slovienskym jazykom. A v druh de spievali v chrme svtej Petronily. A v tret de spievali v chrme svtho Andreja a potom zas v chrme vekho uitea sveta Pavla apotola a cel noc spievali chvlospevy sloviensky, i rno zas liturgiu nad svtm jeho hrobom a mali na pomoc biskupa Arznia, jednho zo siedmych biskupov a Anastzia bibliotekra. Poda Dokumenty slovenskej nrodnej identity a ttnosti, diel I, s. 68. Starosloviensky text a esk preklad pozri MMFH 2, s. 110111. 75 Uveden citt z Psma svtho tvoril spolu s inm almom 117 Chvte Pna, vetky nrody a jeho nslednm rozvinutm u svtho Pavla (Rm 15, 9-11) nepochybne jeden z leitmotvov misie svtch Kontantna a Metoda na Vekej Morave. Pozri Vladimir N. Toporov: Slovo a premdros (Logosn truktra) : Proglas Kontantna Filozofa. Trans.: Michal Bada. In: Proglas, ro. 13, 2002, s. 39 a ro. 1415, 20032004, s. 313. 76 Istvn Kfer: K dejinm slovenskej predbernolkovskej literatry a jazyka, s. 5658.

150

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

Slavonicum z roku 1678 s rozsiahlym historicko-jazykovednm latinskm vodom pre slovenskch evanjelikov.77 Jeho iniciatva nebola ojedinel. Naopak, zd sa, e op nadviazal na stariu zberatesk tradciu stredo- i junoslovansk.78 Zbierka bola u v priebehu 18. a najm 19. storoia hojne reflektovan zo strany slovenskch i eskch osvietenskch autorov (Bohuslav Tablic, Josef Jungmann). Najvieho ocenenia sa jej dostalo od Jozefa Miloslava Hurbana na strnkach Slovenskch pohadov.79 Vyzdvihuje najm Sinapiovu snahu prostrednctvom slovenskch nrodnch porekadiel pozvihn nrodn ivot a podnieti k pestovaniu slovenskho jazyka, priom ju premyslene pouva ako argument proti svojim sasnkom, zstancom jazykovej jednoty s echmi a naopak ako poukaz, e cesta jazykovej samostatnosti Slovkov siahajca svojimi koremi na prelom 16. a 17. storoia je tou jedinou sprvnou. Jozef M. Hurban alej analyzuje a oceuje i autorov predhovor k zbierke, hoci kriticky poznamenva, e ho mohol napsa radej po slovensky. O prv kritick vydanie Sinapiovho zberateskho diela sa
77 Neo-forum Latino-Slavonicum: Nowy Trh Latinsko-Slowensky, na kterem se nekter do Hospodar-

stwy Slowenskeho potrebn towary prodayne nachazegj: Wistaweny a Ustanoweny od Daniele Sinapiuse, nkdy Sprawcze Cyrkwe Radwansk. Roku Pae 1678. Sinapius nikde neuvdza, kde dielo vytlail, no vina bdateov sa zhoduje, e sa tak stalo v poskom Lene u tlaiara Michala Bucka. Po tom, ako kvli nboenskmu prenasledovaniu a odobratiu kostola opustil Radva a uchlil sa do exilu, stal sa v roku 1677 rektorom gymnzia v Nowom Bojanowe (iba 7 km vzdialenom od Lena). Tto monos sa preto zd by najpravdepodobnejou.

78 U koncom 16. storoia vyla v echch prv zbierka nrodnch prslov M. Jakub Srnec z Varvaova: Dicteria sev Proverbia Bohemica. Praha : t. J. Nigrina, 1582. Zaiatkom 16. storoia sa v podobnej forme objavili slovinsk prslovia Hieronymus Megiser: Paroemiologia Polyglottos, hoc est: Proverbia et Sententiae complurium linguarum. Lipsko 1605. Najdleitejmi vzormi pre Sinapiovo Neo-forum sa nepochybne stali posk zbierky Salomon Rysiski: Proverbiorum Polonicorum A Salomone Rysinio Collectorum Centuriae Decem et Octo. Lublin : t. Jakuba Wirowskeho, 1618. a rozsiahlejia Georgius Cnapius: Thesauri Polono-Latino-Graeci, Georgii Cnapii E Societate Jesu Tomus Tertius. Continens Adagia Polonica Selecta, & Sententias morales ac Dicteria faceta honesta, Latin a Graec reditta. Cracoviae : apud Franciscum typ. S. Cesarii, 1632. Poda Rudo Brt: Barokov slavizmus, s. 29. Pozri tie rozsiahlu analzu asti Sinapiovch prslov, ich pvodu a zdrojov, odkia a akm spsobom boli prevzat Rudo Brt: Danielovo Sinapiovo Horikovo Neo-forum Latino-Slavonicum, Nowy Trh Latinsko-Slowensky 1678. Liptovsk Sv. Mikul : Spolok Tranoscius, 1940, 75 s. Brt v tdii dochdza k zveru, e Sinapius erpal takmer vetky prslovia z Cnapia, no k pvodnmu prameu sa nikde nepriznal. V latinskom predhovore tvrd, e vetky takto zvraty rei sa nauil kedysi ako chlapec, ke sedval po boku najmilovanejej matky. 79 Jozef Miloslav Hurban: Slovensko a jeho ivot literrni. In: Slovenskje pohladi na vedi, umeja a literatru, ro. 1, 1846/47, . 1, zv. 2, s. 67: Najvzcejou ale perlou pre slovensk literatru je spisek Horikou... V tomto veku je Horika (Sinapius) samojedin, ktor smelje zasahuje na podstatu ducha a povolaja nrodjeho;... Horika pruj je do asu Benediktiho, ktor aj na Slovenstvo zrak svoj obriu a menovito tamtim Slovensko prebudi sa usiluvau. Najpr obrme pozornos svoju na samje tje porekadl, a vibereme z jeho sbjerki najme takje, ktorje s isto po slovenski, bez mjeaja eskch forjem a koncovjek, od eho v kihe zpomenutej vitlaeje, abi sa zretedlno videlo, e u Otcovja nai dvni si tak ezhnusuvali sloveninu svoju, ako to sm P. Palkovi rob, ktor sa ehanb samjemu ludu, pre ktor svoje Kalendre pe do o sprostch nadva... Predmluva ke spisu tomuto lainsko-slovenskjemu lainski je spsan je pami hodn pre t hlbokos citu a namhavos rozumu slovenskjeho, chcje prebudi kmen slovensk k povedom nrodjemu, slovanskjemu.

151

Kapitola 9

poksili v roku 1908 Jan V. Novk a Vclav Flajhans.80 V krtkom vode sa venuj predovetkm analze prameov, z ktorch Sinapius erpal pri zostavovan svojho diela (ako najvznamnej a vinov prame hodnotia pritom posk zbierku Georgia Cnapia, vlastn vtvory Sinapiove s zriedkavejie). Posledn vydanie Sinapiovej zbierky spolu s prekladom vodu a pripojenmi tdiami o ivote i diele barokovho spisovatea Daniela Sinapia-Horiku redigoval Jozef Minrik.81 Viac ne samotn prslovia a ich analza i v tomto prpade ns zaujma Sinapiov latinsk predhovor. Dielo zaujmav nielen jazykovo-historizujcim charakterom, ale i pedagogicko-vchovnm podtextom, je venovan achtickej mldei zo starobylch rodov Spiskej, Liptovskej, Turianskej a Oravskej stolice (Radvanskm, Horvth-Staniovcom, Kubniovcom, Rakovskm, Benickovcom, a i.). Tto poklad za ndej vlasti.82 Upozoruje, e hoci slovensk jazyk vynik starobylosou, istotou a rozahlosou (ale i strunosou), v poslednom ase nedb sa o jeho pestovanie a zuachovanie. V protiklade ku skutonosti, ako mlo knh je napsanch v domcom, slovenskom jazyku, poukazuje, ako horlivo si in nrody (Grci, Rimania, Kartginania, v novodobej histrii najm Germni/Nemci) pestuj a zachovvaj svoj rodn jazyk. Hoci viera v predestinciu vlastnho nroda nie je tak silne preniknut celm dielom (ako je mon pozorova naprklad u Jakuba Jakobea), naznauje i Daniel Sinapius, e Slovania by mohli by nrodom budcnosti: Hovorm preto ete o mestekch a mestch, lebo aj krovstv a krajiny podliehaj tejto skaze. Kedysi kvitol Vchod a Asria, Egypt, Judea vynikali zbraami a nadanm. Ten osud priiel do Eurpy. Lipsius, uveden kniha. Grci prekvitali? Po nich Pni, po nich Rimania, po nich Skti a o krtky as, o ja viem, ak nov nrod. o mm veru poveda o naich Slovanoch ...83 Vyzdvihuje cnosti slovanskho nroda a od80 Daniele Sinapiuse Neoforum Latinoslovenicum. Ed.: Jan V. Novk a Vclav Flajhans. Praha : nkladem esk akademie csae Frantika Josefa pro vdy, slovesnost a umn, 1908, 80 s. v edcii Sbrka pramenv ku poznn literrnho ivota v echch, na Morav a v Slezsku, skupina II, . 11. 81 Daniel Sinapius-Horika st.: Neo-forum Latino-Slavonicum : Nov trh latinsko-slovensk. Ed. a trans.: Jozef Minrik. Bratislava : Tatran, 1988, 265 s. 82 Podobn dedikcie mono njs aj v zbierke Cnapiovej, i rukopisnej zbierke Jna Amosa Komenskho Adagiorum Bohemicorum farrago. 83 Daniel Sinapius-Horika st.: Neo-forum Latino-Slavonicum, s. 16: Oppida adhuc loqvor & urbes: sed Regna etiam & Provinciae trahuntur in hanc labem. Olim Oriens floruit & Assyria, Aegyptus, Judea, valu-

152

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

mieta obvinenia o ich nevzdelanosti a oddanosti vojne. Poklad ich sce za jednoduchch stravou i odevom, no zato pohostinnch, znajcich akkovek nmahu a biedu, schopnch a nadanch, scich naui sa hocijak umenie. Zama sa i nad pvodom Slovanov, no odmieta hada ich prvopoiatky pri babylonskej vei alebo ho odvodzova od Adama i Noemovho syna Jafeta, ako to bolo ben medzi jeho sasnkmi (v tejto svislosti priamo kritizuje historick pojednanie Jakuba Jakobea Viva Gentis Slavonicae delineatio). Opierajc sa o sprvy starovekch geografov Plnia Starieho a Klaudia Ptolemaia za pravlas vetkch Slovanov oznauje Sarmatsko, ktor ohraniuje na vchode Meotskm jazerom (Azovsk more) a Tanaidom (rieka Don), na zpade Istulou (rieka Visla), na severe Sarmatskm ocenom (Baltsk more) a na juhu Karpatskmi vrchmi. Poda Aventina posva pouvanie venedskho (slovanskho) jazyka a k toku Svy a Drvy. Slvu, starobylos a rozahlos Slovanov dokazuje aj vyie spomenutm privilgiom Alexandra Vekho. Dokonca cituje jeho doslovn znenie a prame, z ktorho ho prepsal. Nadvzuje i na star stredovek zus zachovan v junoslovanskej kronikrskej tradcii,84 e prv cirkvi slovanskch nrodov treba odvodzova od apotola Pavla a jeho spolupracovnkov, kee Pavol v zhode so veobecnou vierou odiiel do Dalmcie, ktor je krajinou Ilrie i Slavnie. Pokia ide o alie osudy Slovanov, najm pokia ide o obsadenie Germnie, uvdza Horika kvli nestrannosti viacero nzorov, no vraznejie sa neprikla ani k jednmu. Je pravdepodobn, e sa tak stalo za ias Atilu, ke bolo Vandalsko opusten a Germnia spustoen Hunmi. Je tie mon, e osadnkov do kraja medzi Labe a Slou poslal ech, medzitm o Vindov poslal k Baltickmu moru. Do tretice uvdza nzor, e vek as Slovanov do Germnie presahovali Srbi, ktor prili v hojnom mnostve do Luicka, kam preniesli i jazyk svojho nroda (o om svedia zachovan nzvy miest a dedn Drany, Lipsko, Lbeck, Rostock, a i., rovnako ako boh zvyky henetskho i slovanskho osdlenia pri brehoch Labe v Luicku). Z Germnie sa sarmatsk (slovansk) nrod postupne rozril do Burgundska, Valaska, Bulharska, Srbska, Podore armis ingeniisque: Sors ea in Europa transiit, Lipsius d. I. Graeci floruerut? Post hos Afri, post hos Romani, post hos Scythae, & qvi scio anno brevi nova aliqva gens. Qvid vero de Slavis nostris dicam?... 84 Martin Homza a Jana Balegov (ed., trans. a koment.) : Uhorsko-posk kronika, s. 48.

153

Kapitola 9

lia, Chorvtska, do Litvy, Dalmcie, na Moravu, do iech, Sliezska a Ilrie, ba prevahu nadobudol aj v Grcku. Slovansk jazyk (nazvan aj sarmatsk i ilrsky) a jeho nreia sa pouvaj v celej Eurpe aj zii rozprvaj nm Poliaci, esi, Rusi, Moskvania, Moravania, Slezania, Kaubi, Chorvti, Bulhari, Rasci (Rcovia), Srbi aj Ilri, je ben dokonca aj na dvore tureckho panovnka. Odvolvajc sa na echa igmunda Gelenia dokazuje vyspelos slovanskho jazyka jeho komparciou a nachdzanm hlskoslovnch zhd so starmi a vznamnmi jazykmi ako grckym, latinskm alebo germnskym. Dleitos nroda Slovanov doklad i vpotom slvnych muov, ktor pochdzali z jeho radov. Zoznam je naozaj pestr. Junoslovansk inpirciu prezrdza aj tm, e zana (svtm) Hieronmom, ktor mal preloi dalmtskym Slovanom Bibliu do ich jazyka. Pevn ukotvenie v uhorskej cirkevnej tradcii zasa prezrdza uvedenie svtho biskupa Martina z Tours. Okrem niekokch rmskych cisrov Decia, Aurelia, Dioklecina, Augusta, Valentinina, Valensa i Gratina (priom poslednch oznauje za Pannov!)85 zaradil do neho D. Sinapius-Horika Cyrila a Metoda, apotolov vetkch Slovanov, Jna Husa, apotola echov, magistra Jna Jesenia, magistra Vavrinca Benedikta Nedoerskho, ktor napsal esk gramatiku i u spomenutho strcu uhorskej koruny Petra de Rewu. Vpoet kon poctou niekokm svojim sasnkom Zachariovi a Davidovi Lnimu, Eliovi Ladiverovi, grfovi Jurajovi Turzovi (palatnovi Uhorskho krovstva), i tefanovi Tekelimu. Daniel Sinapius sa venuje i kresanskmu nboenstvu Slovanov, najm okolnostiam, za ktorch jednotliv nrody prijali kresansk vieru, priom podotka, e Slovania vo veobecnosti boli medzi prvmi, ktor sa odklonili od ppestva a prijali uenie Martina Luthera. Tm rozvdza ideov kontrukciu, ktor vytvoril u spsanm pantenu slvnych Slovanov, a sce o nadvznosti diela Jna Husa na dielo cyrilo-metodsk. Vnos a dleitos jazyka Slovanov doklad viacermi argumentmi (o om niie). V zvere karh odrodilcov, ktor elovo zapieraj svoj slovensk (i slovansk)
85 Sm autor, ke ete v ase univerzitnch tdi vo Wittenbergu zapoal svoju literrnu innos, sa pod jednu zo svojich prleitostnch bsn podpsal ako Daniel Sinapius Pannonius. Poda Rudo Brt: Daniel Sinapius. In: Neo-forum Latino-Slavonicum, s. 198.

154

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

pvod, priom sledovali len vlastn hmotn vhody. Obracia sa s ndejou predovetkm na mlde, ktor vyzva, aby bola hrd na slvnu minulos svojho nroda a uvedomila si vek vznam a dleitos svojho vlastnho jazyka nielen v minulosti, ale najm pre budci as. Na rozdiel od predchdzajcich autorov D. Sinapius-Horika vemi presne cituje, z ktorch prameov a knh svoje vedomosti erpal od antickch autorov, cez stredovek kroniky a po prce humanistickch a barokovch spisovateov, svojich sasnkov. Poukazuje to na jeho irok rozhadenos. Zrove treba oceni jeho pomerne kritick prstup k prameom, ke odmieta pramenne nepodloen dohady o pvode Slovanov od biblickho Jafeta (oproti tomu tzv. Alexandrovo privilgium napriek upozorneniam Davida Frlicha poklad za prav). V porovnan s analyzovanmi dielami Jakuba Jakobea i Benedikta Sliho, ktor sa pohybovali na teritorilne pomerne jasne vymedzenom Slovkmi obvanom zem, zaal D. Sinapius-Horika s jeho zamieanm za menej jasn a miestami a pekulatvne Slovanstvo. zko slovensk tak postavil na iriu slovansk platformu. Slovensk a slovansk je v sebe navzjom obsiahnut, ako to vyplva i zo samotnho mena Slovan, Slovk, ktor s prakticky synonymn a rozozna ich mono astokrt len vaka kontextu, i po pouit vznam spresujceho adjektva. Je preto pochopiten, e v latinskom texte je niekedy ak rozli, i sa Slavi, Slavonicus, Slavicus vzahuj na Slovkov, slovensk jazyk a podobne alebo vo veobecnosti na Slovanov. alm zmerom autora je s najvou pravdepodobnosou upozorni na fakt, e i Slovci s sasou vekho, starobylho a slvneho slovanskho nroda, ktor ije v rozahlom priestore medzi Baltskm a Jadranskm morom a maj preto dvod by hrd na svoj pvod a svoju minulos. Dkazom slvy Slovanov je tie vyie zmienen panten vznamnch muov, ktor sa po prv krt v naom kultrnom kontexte ukazuje prve v diele Daniela Sinapia (neskr sa stane sasou argumentcie alch autorov). Pozitvne vlastnosti Slovanstva ako celku pohostinnos, skromnos, nadanie, ... transformuje autor na vlastnosti vlastnho slove(a)nskho nroda. Tmto posunom dosahuje vykompenzovanie

155

Kapitola 9

zko vymedzenho chpania slovenskosti v jej konfesionlnom evanjelickom poat, no zrove zavdza ist zmtok a nejasnos, ktor preber i vetci jeho nasledovnci. Hoci Daniel Sinapius poukazuje na vznam slovanskho nroda z viacerch hadsk, do centra svojej pozornosti kladie jeden z jeho dleitch identifikanch znakov jazyk. Jeho cieom bolo pod vplyvom poiadavok reformcie poukza na vek potrebu pestovania domceho jazyka a zrove dokza, e je dostatone vhodn, primeran, bohat, ba porovnaten s latininou.86 Okrem tradinch motvov rozahlosti a starobylosti jazyka Slovanov prv spomedzi slovenskch autorov pouil ako argument Zlat bulu Karola IV., ktorou stami cisra dokazuje jeho rovnocennos s jazykmi ako latinina alebo nemina. Panovnk v nej, poda slov autora, ustanovil, e synovia svetskch kurfirstov sa maj naui nielen po nemecky, latinsky a italsky, ale je potrebn, aby rozprvali aj po slovansky a mohli sa tak dohovori s viacermi nrodmi re. Ako u bolo vyie uveden, za prvho medzi slvnymi slovanskmi mumi menuje Daniel Sinapius (svtho) Hieronma, ktor dajne preloil Psmo pre dalmtskych Slovanov. Kee preklad Biblie vyaduje ist, skutone vysok rove jazyka, odkaz na preklad do jednho zo slovanskch jazykov stva sa presvedivm argumentom o jeho vyspelosti. Je dokonca mon, e pripomenutie tohto prekladu ideovo pripravovalo pdu pre budci preklad Psma svtho do sloveniny a tm i pre kodifikciu niektorej z foriem vtedy povanho slovenskho literrneho jazyka. V neposlednom rade nielen Sinapiov predslov, ale aj i zbierka prslov ako tak, me by (a zrejme i s tmto myslom ju D. Sinapius koncipoval) dokladom bohatosti slovenskho jazyka. Veda seba tu toti stoja ekvivalenty jednotlivch prslov, porekadiel i pranostk v latinine a zrove sloven-

86 Daniel Sinapius-Horika st.: Neo-forum Latino-Slavonicum, s. 48: Prjgdeli mluwiti/ a neb psati/ wolj y obecn lowek k Panj Latine mendikatum gjti/ a od nj ekteru hrstku strowy sobe naebrucze/ leda byl list zplesti/ neli swemu gazyku dosti peknemu a prytreffnmu/ t chwaly doprjti.

156

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

ine (alebo slovakizovanej etine). Dokazuje tm schopnos sloveniny bez zmeny vznamu tlmoi zmysel latinskch sentenci. Daniel Sinapius-Horika svojim dielom a najm jeho rozsiahlym latinskm vodom vniesol do dejn slovenskho myslenia viacero novch, hoci z hadiska argumentcie nie vdy celkom jasnch aspektov, ktor sa postupne stali integrlnou sasou tm rozvjanch slovenskmi intelektulmi nasledujceho obdobia. Ako pozitvne mono hodnoti, e na teoretickej rovni nartol otzku monosti kodifikcie sloveniny. Nebol vak prvm, kto v tomto obdob kladie draz na kultru a kultivciu jazyka. Nadviazal zaiste na starie pokusy slovenskch vzdelancov a predznamenal budci vsostn zujem evanjelikov o otzky jazyka, ktor v 19. storo vyvrcholili jeho spenou kodifikciou. U zaiatkom 17. storoia upozornil na potrebu pestovania a zveaovania domceho jazyka (i vo vzahu k slovenine) Vavrinec Benedikt, rodk z dediny Nedoery na Hornej Nitre (Laurentius Benedictus Nudozerinus; 15551615).87 Jeho hdam najvznamnejm dielom bolo zostavenie prvej sstavnej a systematickej gramatiky eskho jazyka, priom pravidl formuloval na zklade porovnvania prkladov zo ivho jazyka. Podobne ako neskr po om Daniel Sinapius-Horika (ten ako ocenenie Benediktovej prce uvdza ho vo vpote najslvnejch muov spomedzi Slovanov), Jn mos Komensk (Adagiorum Bohemicorum ...) a viacer in venuje svoju prcu uachtilej mldei eskej, moravskej a slovenskej, ako aj mldei ostatnch nrodov, ktor tuduje esk jazyk s ndejou, e pozn, o je sprvne a bude sa viac vin k presnej a istej materine.88 Z hadiska nho zujmu najzvanejou asou Predhovoru i Venovacieho listu Benediktovho gramatickho diela je pas, ktorou sa obracia na Slovkov: Pravda, tu sa mi

87 Po tom, ako osirel, dostal sa k stkovi na Moravu, kde v Jihlave dokonil stredokolsk tdi. Neskr odiiel do Prahy, aby tu pokraoval v tdiu na Karlovej univerzite. Pred jeho definitvnym zavenm a iastone aj po om psobil ako uite a rektor na viacerch eskch kolch (v Uhorskom Brode, Prahe, atci, Havlkovom Brode, ...). V roku 1604 bol prijat za lena profesorskho zboru Filozofickej fakulty Karlovej univerzity, ku koncu ivota sa stal dokonca jej dekanom. Viac o ivote a diele gramatickom, prekladateskom, pedagogickom, ale i hudobnom Vavrinca Benedikta z Nedoier pozri Oto Kolrik: Vavrinec Benedikt Nedoersk. Martin : Matica slovensk, 1965, 61 s. 88 Oto Kolrik: Vavrinec Benedikt Nedoersk, s. 15.

157

Kapitola 9

naozaj zd, e musm napomna najm svojich rodkov Slovkov, medzi ktormi najvia je nedbalos v pestovan svojho jazyka: natoko, e niektor (vravm o daktorch zo sksenosti) vystatuj sa nielen tm, e netaj esk knihy, ale e ani jednu nemaj vo svojich kniniciach. Preto sa stva, e ke im prde o veciach svojim domcim jazykom sa zhovra, pololatinsky musia rozprva.89 I napriek takmuto napomenutiu v alom texte uznva, e nie vetci sa rovnakm spsobom stavaj k rodnej rei, naopak, njdu sa i tak, ktor nezanedbvaj materinsk jazyk a svojich iakov uia sprvnemu pravopisu a cvienm cibria ich re. Menovite tu (pravdepodobne na zklade vlastnej sksenosti) spomna rektora prievidzkej koly, Alberta Husselia, ktor, zd sa, V. Benedikta ovplyvnil v jeho neskorej snahe o uplatnenie materinskho jazyka vo vyuovan na kolch.90 Preto podnecoval i ostatnch, aby pokraovali v tejto ceste, k omu m posli aj jeho skromn prca.91 Azda najzvanejou je vak poznmka, ktor dodva v zvere asti Predhovoru, venovanej slovenskm otzkam: A ani ja ich tu azda nentim k eskmu jazyku, ale nabdam ich k cvieniu a pestovaniu vlastnej rei, najm ke oplvaj kolami nielen v mestekch a mestch, ale aj na dedinch. Nie je celkom bez vznamu ani fakt, e v samotnej gramatickej asti si autor popri rozdieloch medzi spisovnm a udovm jazykom vma aj rozdiely medzi etinou, moravskmi nreiami a sloveninou.92 Z uvedenho vemi jasne vyplva, e u v obdob na prelome 16. a 17. storoia prinajmenom vzdelan udia reflektovali zjavn rozdiely medzi eskm a slovenskm jazykom. A hoci nepochybne etinu, ako sme sa zmienili, ako kultivovanejiu a pestovanejiu prijmali ako jazyk literrny, kul89 M. Lavrentio Benedicto Nudozierino: Grammaticae Bohemicae ad Leges Naturalis Methodi Conformatae, & Notis numerique illustratae ac distinctae, Libri dvo. Pragae : Ex officina Mariana, 1603, Epistola Dedicatoria. 90 Vavrinec Benedikt dlhodobo psobil ako uite i rektor, dverne teda poznal problmy latinskej partikulrnej koly. V roku 1607 ich zhrnul v latinskej verovanej skladbe Penitioris Scholae Structura, spolu s nvrhom viacerch zmien. Zkladom jeho reformy bol vzhadom na zvyklosti vtedajej doby nezvyajn draz na materinsk jazyk. Vychdzajc zo zsad svojej gramatiky, navrhoval psomn cvienia, skladanie verov i rencke prejavy praktizova nielen v latinine, ale i materinskom (eskom) jazyku. Poda Oto Kolrik: Vavrinec Benedikt Nedoersk, s. 3339. 91 M. Lavrentio Benedicto Nudozierino: Grammaticae Bohemicae, Epistola Dedicatoria: A tak ich pre t lsku, ktorou som im povinn, znovu a znovu nabdam k usilovnejiemu taniu eskch knh a k cvieniu sa v rodnom jazyku (kie to dovolia vojnov brky). Ke uvidm, e som im v tej veci touto, hoci aj strunou knikou pomohol, budem sa nazdva, e som dosiahol cie prce, na ktor som sa podujal. 92 Oto Kolrik: Vavrinec Benedikt Nedoersk, s. 20.

158

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

trny, jazyk psomnho styku (listy, listiny) i radnch psomnost (ty, zpisnice, sprvy...) a mnoh (evanjelick okruh) tie ako jazyk liturgick, uvedomovali si jej odlinos od svojho vlastnho materinskho slovenskho jazyka. Vsledkom bolo nielen samovon poslovenovanie, ale aj stle astejie sa objavujce vedom zdrazovanie tejto odlinosti a podnecovanie, prikloni sa ako v rei, tak i psme k jazyku domcemu. Podnety a snaenia Vavrinca Benedikta nenali odozvu medzi slovenskmi vzdelancami bezprostredne po svojom odznen. No v priebehu niekokch desaro sa predovetkm spomedzi evanjelickej inteligencie sformoval okruh autorov (ilo najm o autorov katechizmov, modlitebnch kniiek i nboenskch polemk), ktor si zaali uvedomova, e ak ich diela maj by uren irokej verejnosti a prstupn najm udovm vrstvm, musia by napsan jazykom, im pokia mono najblim. Ako prklad za vetkch uveme u spomnanho Daniela Sinapia-Horiku, Tobia Masnka alebo Jna Simonidesa. V naich analzach odhliadneme od jazykovednho rozboru jednotlivch textov a tak ako v predchdzajcich vahch sa sstredme najm na rozbor hlavnch ide, ktormi jednotliv autori zdvoduj svoje ponanie. Za tmto elom si povimneme najm predhovory k ich nboensko-vzdelvacm spisom. Daniel Sinapius ete v ase exilu, roku 1676 vydal v Dranoch v naem jazyku slovenskm modlitebn kniku Hortulus animae piae Zahrada duiky pobon. Poda jeho vlastnch slov ho k tomu motivovala jaks od prirozen vtpen k nrodu mmu nklonnost a knh slovenskch jin velice potrebnch rdkost. Zdrazuje pritom, o o niekoko rokov neskr vznamne rozri v vodnom pojednan k svojej zbierke prslov, a sce, e starobylosou, rozrenosou, slvou a zmuilosou sa n nrod smelo me rovna inm slvnym nrodom.93 Po nvrate do vlasti v roku 1683 koncipuje a vydva v Levoi, kde sa usadil ako kapln a kazate slovenskej meniny, katechizmus a modlitebn kni93 Jozef Minrik: Barokov spisovate Daniel Sinapius-Horiika st. In: Neo-forum Latino-Slavonicum, s. 215216.

159

Kapitola 9

ku Perlika dtek Boch.94 Podobne ako zbierka prslov Neo-forum Latino-Slavonicum nie je ani zbierka modlitieb vlune Sinapiovou vlastnou prcou. Je skr prepracovanm a doplnenm predlohy, ktor pod rovnakm nzvom vydal v Trenne v roku 1663 prask knhtlaiar Sixtus Palma Moidlansk. Tento raz sa ale D. Horika k originlu prihlsil a v predhovore k jeho novmu vydaniu pridva dokonca informciu, e ho k tomu podnietil Samuel Brewer, majite levoskej knhtlaiarne a v tom ase i richtr mesta s cieom, ponknu slovenskm veriacim chbajce slovensk modlitby.95 Daniel Sinapius Horika tu alej rozvja mylienku (ktorou svojim spsobom nadvzuje na odkaz Vavrinca Benedikta), e hoci aj slovensk jazyk bol dovtedy menej pestovan a rozvjan ako jazyk esk, nemaj sa Slovci za hanbi, ale naopak snai sa jeho neustlym pestovanm a zdokonaovanm pozdvihn jeho rove.96 Nabda v tom nasledova prklad samotnch echov, ale aj in nrody. Majc na zreteli predovetkm itatenos a zrozumitenos svojej prce i pre jednoduch ud, nestaral sa privemi o zloit ortografiu a volil, poda autorovch vlastnch slov, radej jednoduchie, ale slovensk slov ne krajie a vhodnejie, no esk.97 Takto postup odpora aj svojim nasledovnkom. V tomto kontexte hdam najzvanejie vyznieva Sinapiovo vyjadrenie: Obzwlasst ponwad se mnoh Slow w ist Cessin/ tak nm Slowakm gako chodnjk na Tatry neznme nachazegj (kpk: medle/ brzo/ gho/ tluka/ podrobny) proto gako mluwjme/ tak y psati mme/ ne tir/ ale tiry/ ne kt ale krst. 98 Otvra tak

94 Daniel Sinapius: Perlika Dytek Boych/ A neb Pokladnice Duchownj/ Rozlin drah Perly a Kljnoty w sob obsahugjcy. W Lewoczj : Nakladem Samuele Brewera, 1683, nesl. 95 Daniel Sinapius: Perlika Dytek Boych, s. 8: A adostiw se mi k tomu pjleitost pitreffyla/ kdyto ped nkterym asem geho Milost/ V a Sl. Pn/ Samuel Brewer/ Msta nassho Swob. a Kral. na ten as Pan Rychta/ a k tomu Typographus, z t horliw milosti/ kteru m k rozmhanj Slawy Boj/ a z t naklonnosti/ kteru m k Crkwem Slowenskm/ Knch nemnoho magjcym/ ponwad wydl/ kterak se mnozy na Knieku on mal znamu/ newjm od koho z poatku nabon sloen/ gj Titul/ Perlika Djtek Bojch/ doptawali/ proto gakoby se t mohla pjhodn wydati/ ssemnau rozmlauwanj o tom drel. G widce takowuto naklonnost/ a dobrho obcnho ffedrowanj pihodnost/ akolwk tko/ zwlass k cyzy prce oprawowanj/ wssak pedce naposledy k gegj nkteremu rozssjenj sem piwolil a pistupil. 96 Daniel Sinapius: Perlika Dytek Boych, s. 910: Proto gako ten ktery oechy hled/ nehned se dom nawracuge/ gestli z potku na hwyzdaky treffuge/ ale postupuge dal/ a ljsk piklouge: Tak my pro nkterch slow chatrnost/ nemme hndky ruce opusstti/ za gazyk nss se stydti/ ale radg to star usus me genuit, praktikowati. 97 Daniel Sinapius: Perlika Dytek Boych, s. 9: Pjlissnu bdanicy a arky w Ortographij, o kter se mnozy nad mjr w pjsanj staragj/ nehrub gsem nasledowal: slow Slowenskych w zemi nassj obyegnch / sem se dokladal: obzwlasst pak toho coby mohlo slow rozum zacloniti/ pjln sem se warowal/ a k cyli mmu t. zetedlnosti a lechkosti/ w ei nassj newybrusen wssudy sem smowal. 98 Daniel Sinapius: Perlika Dytek Boych, s. 9.

160

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

cestu vedommu slovakizovaniu, i priam pouvaniu slovenskho jazyka ako jazyka literrneho (pokia ide o spisbu populrnu). Dalo by sa dokonca poveda, e tu vlastne u sto rokov pred Bernolkom inmi slovami formuluje jeho zsadu fonetickho pravopisu P, ako pouje. Podobn mylienky njdeme i v predslove inho evanjelickho kaza Tobia Masnka (Masnicius, Masnicenus; 16401697) k dielu Vyvolen Bo Vinice obnoven, ktor vydal pribline v rovnakom ase v nemeckom exile,99 kam sa dostal po tvrdch opatreniach cisra Leopolda I. Prca je venovan pani Katarne Sidnii Rvajovej (Tobi Masnk bol dvornm kazateom Rvajovcov). U samotn jej nzov odkazuje na tendencie typick pre evanjelick koncepciu slovenskej mylienky poda vzoru personifikovanej trpiacej Matky Slovkov, matky vyvolenho nroda Jakuba Jakobea. Motv vyvolenosti, nie vo vzname nroda ako celku, ale jeho evanjelickej asti.100 Ide vlastne o historick dielo pokus spsa dejiny evanjelickej cirkvi od jej vzniku. Svoje opisy autor sstreuje najm na prenasledovanie a boje s katolkmi. V vodnom slove itateom venuje niekoko slov o jazyku svojej prce. Kritizuje nepochopiten zanedbvanie, ba a potupovanie materinskej rei zo strany Slovkov a zama sa nad prinami (ast nepokoje, nezujem, ...), preo sa, a to na kodu ud, v slovenine tla tak mlo knh. Podobne ako Daniel Sinapius uprednostuje radej slovensk slov a formy, aby tak dosiahol o najviu zrozumitenos a prstupnos svojho diela zo strany vetkho udu. V porovnan s D. Sinapiom zachdza vak ideovo ete alej. Slovkov oddeuje od echov a nahliada na nich ako na dva samostatn nrody.101 V zvere ete raz nalieha a pros Nabonych zte-

99 Tobiass mASnicyuS: Wywolena Boj Winnice Obnowena to gest: Prawdiwa Hystoria: kterak Cyrkew

Boj/ Slowem Pan/ skrz D. Lutera obnowena/ wmnohm ssauenj/ Narod se zdwjhnj a wtwrdm prnasledownj/ yako Rue wtrnj, wzrostl a rozssten gest. Dradany : v Krysstofa Baumanna, 1682, 360 s.

100 Tobiass Masnicyus: Wywolena Boj Winnice Obnowena, s. 6: ... wtyto nebezpene asy/ wnich Dbel Satan/ zgewny odprce Boj a vhlawny Nepitel lidskeho Pokolenj/ weda as kratky/ bez pili proti wywolenym Bojm se sazy/ puntugewsteka/ a netoliko zgewn Penasledowanj zdwjha/ ale podwodn a potmessil raddy/ lstiw vklady/ a nebezpena osydla strogi. 101 Tobiass Masnicyus: Wywolena Boj Winnice Obnowena, s. 5: Achtege Narodu swemu y Ceskmu posluiti/ rozdylna mluwenj/ Slowy obecnymi a znamymi gsem pogil/ aby tauce a neb slissce/ y rozumeti y prawdiwymi a podstatnymi dwody/ kiw Naky/ a nepatelsk dtky/ mirn poraeti a odwozowati mohli.

161

Kapitola 9

nar/ aby ge e hlaupa a nevliena/ by y hruba a nedosti zdwoila se zdala/ od tenj neodwratila. Na lniu ideovho zdvodovania slovakizovania etiny nadviazal zaiatkom 18. storoia Jn Simonides (16481708) pri zostavovan alieho evanjelickho katechizmu Vysvtlen kesanskho uen,102 ktor bol vak na synode v Ruomberku v roku 1707 superintendentom J. Zablerom, no najm Danielom Krmanom odsden ako pietistick. Rovnako J. Simonides vo svojich vahch zohadnil, e jeho dielo je uren predovetkm neuenm uom a preto uprednostnil radej sloveninu, i ke neuhladen a nepestovan, no jednoduchiu a zrozumitenejiu. Jeho inpircia Danielom Sinapiom je nepochybn, najm s ohadom na fakt, e svoju snahu a zmer vysvetuje slovami takmer identicky prevzatmi z Perliky dtek boch: Wyznawam y to/ e sem Ortographiam a arky/ o ktere se mnozy w Psanj welice staragi/ hrub nenasledowal. Slowenskych w Zemj nassi obyegnych sem se dokladal/ obzwasst pak toho/ co by mohlo Smysl Slow Zacloniti/ piln sem warowal/ a k cyli memu/ toti k Zetedlnosti a k Snadnosti w ei nassj newybraussene wssudy sem smowal a nezrozumitedlnych Slow eskych wystjhal/ a to/ ponwad mnoha Slowa wiste zesstin se nachazegi nam Slowakum neznama/ proe gako my w vhich zwtssj astky mluwime/ tak y psati mame.103 Sumarizujc postulty z vybranch predhovorov k evanjelickm modlitebnm knikm, polemikm a katechizmom, meme kontatova, e podnety Vavrinca Benedikta z Nedoier, hoci aj s istm asovm odstupom, nali na Slovensku svojich nasledovnkov. Tto svorne nabdaj k vedommu slovakizovaniu, s cieom dosiahnu viu jednoduchos, no najm zrozumitenos jazyka. Nijako nem odrdza fakt, e slovenina, doteraz len mlo pestovan a zanedbvan, zd sa ako jazyk literrny nevhodn. Naopak, treba sa i tmto spsobom poka o jej vybrsenie a skultrnenie.
102 Jan SymonydeS: Wyswtlenj Ketianskeho Venj/ Podle Poadku maleho Katechysmu/ Pedraheho

mue Bojho D. M. Luthera/ Na Otazky a Odpowdj zpoadane/ Swdectwjmi Pisma Swateho potwrzene/ z wykladu S. Katechysmu mnohych slawnych muuw a wybornych y vpimnych viteluw. Zittaw : v Michala Hartmanna, 1704, 795 s.
103 Jan Symonydes: Wyswtlenj Ketianskeho Venj, s. b1.

162

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

Z uvedenho je tie jasn, e Slovci, tak vo svojej evanjelickej, ako i katolckej asti na konci 17. storoia sami na seba nahliadaj ako na samostatn nrod. Hadanie jazyka, ktor by zodpovedal tomuto faktu (podobne ako u inch nrodov strednej Eurpy) sa tak definitvne stva vzarom nrodnho sebavedomia Slovkov. Z praktickho hadiska v snahe o pestovanie udovho jazyka najalej zaiel Tobi Masnk, ke zostavil a v roku 1696 v Levoi vydal jazykov prruku Zprva psma slovenskho.104 Dielko pozostva zo tyroch strn latinskho predhovoru a 26 strn vlastnho textu prruky, ktor obsahuj 25 regl pravidiel sprvneho psania, ako aj asovania, skloovania a sprvneho pouvania slov. V latinskom vode viditene nadviazal na mylienkov postupy Daniela Sinapia-Horiku (pozri vyie analzu Predhovoru k zbierke prslov Neo-forum Latino-Slavonicum) a z jeho zverov vychdza i pokia ide o pouit argumentciu. Aj Tobi Masnk vysoko vyzdvihuje starobylos slovanskho jazyka, kee, ako uvdza, patr popri hebrejine, grtine, latinine, tatrine, arabine a nemeckom, i skr germnskom jazyku medzi sedem pvodnch, teda najstarch. Rovnako vysoko hodnot i fakt, e ho pouva vek mnostvo slovanskch nrodov. V tejto svislosti ich uvdza 60, poda inho pramea (necitovan a odinakadia neznmy dokument zo zbierok praskho Chrmu sv. Vta) dokonca 79 nrodov. Pravdepodobne na zklade informcie Daniela Sinapia uvdza ako jeden z dkazov starobylosti a vekho historickho vznamu slovanskho jazyka Zlat bulu Karola IV. V nej panovnk odpora synom kurfirstov, ktor raz bud spravova rmske (nemeck) cisrstvo, aby sa tomuto jazyku uili. Masnkova polemika oproti jeho predchodcom priniesla aj niekoko novch tm. Predovetkm ako prv zo Slovkov odvdza pomenovanie Slovanov od slvy, m dokazuje ich slvnu minulos a nie od slova otrok, ako to bolo zauvan v dobovej spisbe. Sprvne sa preto poda neho m v latinskch textoch uva Slavi a nie Sclavi. Tto teriu argumentane doklad etymolgiou vybranch
104 Tobiass Masnicyus: Zprwa Pjsma Slowenskho/ gak se ma dobe psati/ jsti/ y tisknauti. W Lewoy : u Samuele Brewera, 1696, 30 s.

163

Kapitola 9

slovanskch mien (Bohuslava, Vratislav). Ako originlny argument pre rozrenos slovanskho jazyka medzi autormi polemickej literatry tohto obdobia spomna aksi krajinu, na ktor vraj narazili Holanania poas svojich objaviteskch plavieb. Prekvit v nej jazyk Hentov, ktor sami ju pomenovali Nova Semla, o zna Nov Zem (Nowa Zem).105 Hoci ho ete ako mono oznai za vedomho zstancu ilrskej terie o pvode Slovanov, ako jeden z prvch naznauje spojitos medzi slovanskm a antickm ilrskym etnikom. S odvolanm sa na sekundrnu historick literatru oznauje za Ilrov, teda Slovanov Aristotela, ba i jeho iaka Alexandra Macednskeho. asto spomnan Alexandrovo privilgium Slovanom pritom ako argument nepouva, ani iadnym spsobom nehodnot jeho hodnovernos. Charakteristick pre cel text je, e Tobi Masnk sa tu pohybuje v rovine neuritho a bliie nedefinovanho slovanskho nroda a jeho jazyka. A hoci oividne odliuje aj slovensk jazyk od eskho (o vyplva nielen z jeho predchdzajcich vrokov, ale aj z jazykovej asti samotnej Zprvy) zrove ich oba, podobne ako ostatn slovansk jazyky, kad osve a vetky zrove stotouje s akmsi veslovanskm. V takomto ponman vzahu slovenskho a slovanskho mono dedukova zrejm vplyv Daniela Sinapia-Horiku.106 Aj v tejto svislosti pravdepodobne nie nhodou vyla jazykov prruka Tobia Masnka nkladom levoskej tlaiarne Samuela Brewera, kde v predchdzajcom desaro psobil ako redaktor a korektor prevane slovenskch knh prve Daniel Sinapius, Masnkov nzorov spojenec vo veci pouvania sloveniny ako literrneho jazyka. Viac ako desaroie, ktor uplynulo, odkedy T. Masnk prezentoval v inom svojom diele Vyvolen Bo Vinice obnoven pohad na pestovanie domceho (slovenskho) jazyka, ako aj jeho literrne vyuitie, vak poznamenalo jeho zsady. A tak prca, ktor (prinajmenom poda nzvu) mohla by alm mnikom na pvodne proklamovanej ceste k rozvjaniu a prpadnej kodifik-

105 Ostrov Novaja Zema v Severnom adovom ocene je dnes sas Ruskej federcie. Novgorodskm Slovanom bol znmy od 11. storoia. Pre zpadn Eurpu ho objavili holandsk moreplavci v polovici 16. storoia. Pvodne bol dleitm bodom v obchode s kouinami. 106 Tobi Masnk na jednom mieste Predhovoru sm odkazuje na jeho polemiku. Tobiass Masnicyus: Zprwa Pjsma Slowenskho, s. A3: ... vide plura in Compendio recitantem Dn. Daniel. Sinapium in Praefat. Fori Slavon.

164

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

cii vlastnho jazyka, stala sa skr prrukou pravopisu a gramatiky eskho jazyka pre Slovkov. Ukzali to vsledky viacerch, najm jazykovednch rozborov. Svoj prklon k etine predznail T. Masnk u v texte Predhovoru, v ktorom vysoko pozitvne hodnot pestovanie a kultivovanie domceho jazyka v eskom nrode, no predovetkm jeho zavdzanie do vuky na nich kolch.107 A hoci ete v duchu svojich predchdzajcich nhadov nabda Slovkov k podobnmu zujmu o vlastn jazyk, ak oceuje v eskom prostred, samotn fakt, na ktor upozoruje Ladislav Bartko a sce, e Zprva je narozdiel od predchdzajcich Masnkovch diel Vezen i vysvobozen kneze Tobie Masniciusa i Vyvolan Bo Vinice obnoven napsan v spisovnej etine, jasne signalizuje alie autorovo smerovanie. Naplno prejavil svoje rozhodnutie pribli vvin literrneho jazyka na Slovensku viac k etine v samotnom texte prruky. Na zklade vsledkov jazykovednch analz Tobi Masnk nielene upozoruje na rozdiely v pouvan jazyka medzi echmi a Slovkmi (prpadne Moravanmi), ale viackrt hodnot ako chybn typicky slovensk jazykov znaky (najm pokia ide o skloovanie podstatnch a prdavnch mien, ako aj pouvanie niektorch hlsok).108 Poda slov samho autora, cel jeho snaha je veden elom zachovania o mono najvej jazykovej blzkosti s echmi.109 Km ete v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 17. storoia vyznval Tobi Masnk i jemu nzorovo blzki predstavitelia evanjelickej inteligencie zsadu zmernho a vedomho slovakizovania literrnych textov, devdesiate

107 Tobiass Masnicyus: Zprwa Pjsma Slowenskho, s. A3: Bohemi, eo nomine feliciores erant, qvia lingvam excoluerunt, & commode in Scholis parvulis juxta regulas, scriptionem & enunciationem insinuabant. Utinam idem apud nos quoque observatum fuisset! Podobne sm Masnk poas svojho uiteskho psobenie v Senici a Ilave, snail sa o uplatnenie nrodnho jazyka v kolch. Ladislav Bartko: Masnkova Zprva psma slovenskho prv jazykov prruka etiny na Slovensku. In: Obdobie protireformcie v dejinch slovenskej kultry z hadiska stredoeurpskeho kontextu : Z prleitosti 300. vroia mrtia Tobia Masnka. Ed.: Jn Dorua. Bratislava : Slavistick kabinet SAV, 1996, s. 142156 (tu s. 142). 108 K hlbej analze takchto a podobnch jazykovch javov pozri Jn Dorua: O jazykovej situcii na Slovensku v obdob protireformcie. In: Obdobie protireformcie, s. 120129. Ladislav Bartko: Pramene a charakter Masnkovej Zprvy psma slovenskho. In: Prce z djin slavistiky 10: Star esk, slovensk a slovansk mluvnice. Ed.: Jaroslav Pork. Praha : Univerzita Karlova, 1985, s. 167177. Ladislav Bartko: Masnkova Zprva psma slovenskho, s. 142153. 109 Tto tzu vyslovuje naprklad pri pojednan o typicky eskej spoluhlske , ktor vo forme etiny pouvanej na literrne ely na Slovensku absentuje. Tobiass Masnicyus: Zprwa Pjsma Slowenskho, s. A8: W slowenskm syce mlauwenj r, se neviwa/ znmost pak geho gest viten k tisknutj Knh/ aby y Cechow/ Pjsem y Knh nassjch vjwati mohli. T pak znmosti ne z Regulj/ ale z Cesk ej a Pjsm mss nadobywati.

165

Kapitola 9

roky znamenali pln obrat. Bol to prv, nie vak posledn odskok od pvodne nekompromisne proklamovanch zsad na kodifikciu novho spisovnho jazyka Slovkov. Vemi podobne sa v osemdesiatych rokoch 19. storoia z pragmatickch dvodov k spisovnej etine vrti i Jozef Miloslav Hurban, jeden z najtvrdch zstancov spisovnej sloveniny. Za optovnm prklonom Tobia Masnka k etine teda stli politick dvody, ktor vyplynuli zo zmenenej situcie po opakovanom zostren rekatolizanch postojov viedenskho dvora cisra Leopolda I. Dsledkom potencilneho ohrozenia viery bolo, e esk jazyk, biblitina, predtm viazan vlune na prostredie kostola a svoju liturgick funkciu v om, sa transformoval na jeden zo symbolov evanjelickej viery. Sasou boja za zachovanie viery sa tak stal i boj za jej zachovanie jazyka.110 Dalo by sa mono polemizova, nakoko bol Tobi Masnk presveden o sprvnosti tohto postupu a do akej miery sa len prispsobil veobecnm tendencim. Jeho prklon k pouvaniu etiny ako jazyka literatry nemono poda nho nhadu v iadnom prpade chpa ako smerovanie k nrodnej jednote echov a Slovkov, ako sa domnieva E. Krasnovsk.111 Neustle pouvanie slovenskch hlsok, ako i slovenskch jazykovch javov, ktor v teoretickej rovine sm hodnotil ako chybn, ale predovetkm podnecovanie k pestovaniu vlastnho jazyka (poda vzoru echov) skr napovedaj, e sa nikdy celkom nevzdal svojich pvodnch nzorov a jazykov jednotu s echmi pokladal len za pragmatick (doasn) rieenie vzniknutej situcie. Nikdy pritom nespochybnil vedomie vlastnej prislunosti k slovenskmu nrodu. Podobn lohu me zohrva i posvanie a prelnanie zko slovenskho (priom mme na mysli slovensk evanjelick prostredie) so iroko koncipovanou slovanskou platformou. Rovnako toto meme v uvedenom kontexte hodnoti ako aksi kompenzciu pocitu vlastnej ohrozenosti vo vekom slovanstve.
110 Liturgick jazyk ako symbol viery pozri Jn Dorua, Elena k rASnoVSk a Peter euch: Dve lnie v

slovenskom jazykovo-historickom vvine alebo slovensko-esk vzahy v predspisovnom obdob. In: XII. medzinrodn zjazd slavistov v Krakove : Prspevky slovenskch slavistov. Ed.: Jn Dorua. Bratislava : Slovensk komitt slavistov a Slavistick kabinet SAV, 1998, s. 6592 (tu s. 6768).

111 Elena Krasnovsk: O jazyku biblickch cittov v diele T. Masnka Vyvolen Bo vinice. In: Obdobie protireformcie, s. 130141 (tu s. 138): ... T. Masnk patril k autorom, ktor pridriavanm sa jazyka Kralickej Biblie vlastne podporovali ideu eskoslovenskej nrodnej jednoty.

166

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

Masnkovo dielko Zprva psma slovenskho sa stalo prvou tlaenou jazykovou prrukou etiny pre pouitie na Slovensku. O polstoroie neskr na jej zsady a zvery nadviae vemi podobne koncipovan prca Pavla Doleala Grammatica Slavico-Bohemica so znmym vodom z pera Mateja Bela. No nebol to len Tobi Masnk, kto tematicky nadviazal na dielo Daniela Sinapia-Horiku. Takmer v rovnakom ase, v novembri 1697 obhajuje na Univerzite vo Wittenbergu tudent filozofie a teolgie, ilinsk rodk, Jn Fischer-Piscatoris (16721720) svoju dizertan prcu s nzvom De Origine, Jure ac Utilitate Linguae Slavonicae,112 ktor napsal pod vedenm profesora Juraja Gapara Kirchmajera.113 Hoci pravdepodobnos, e by Jn Fischer poznal najnovie dielo Tobia Masnka, ktor vylo tlaou len o rok skr ako jeho vedeck dizertcia, navye v niekoko stoviek kilometrov vzdialenej Levoi, je pomerne mal, argumentane sa obe prce na seba npadne ponaj. Obaja autori sa zrejme poda ideovho vzoru Daniela Sinapia-Horiku pohybuj v rovine (ve)slovanskho nroda a jazyka, ktor znovu nijako bliie nepecifikuj. Koncentruj sa na obhajobu jeho hlavnch nrodnch cnost starobylosti, vekosti a rozahlosti. Ako argument obaja pouvaj u spomenut Zlat bulu Karola IV., len s rozdielom, e Jn Fischer v tomto kontexte stotouje slovansk jazyk s jazykom ilrskym.114 Akoby v kontraste s takmto veobecnm slovanskm charakterom diela potom psob krtka pas, v ktorej J. Fischer obhajuje rdzo slovensk rz viacerch miest v Hornom Uhorsku, vychdzajc pri tejto vahe z etymolgie ich nzvu. Ako prklad uvdza Slovensk Pravno/Tot-Prona/Wendisch Pron alebo Slovensk upu/Tot Lipcza/Wendische Lipsch leiacu nealeko Banskej Bystrice. Je zaujmav, e obaja autori pravdepo-

112 Johannes PiScAtoriS : De Origine, Jure ac Utilitate Lingvae Slavonicae. Wittenbergae : Typis Chris-

tiani Schrdteri, Acad. Typ., 1697, 18 s. Prca je rozdelen na dve hlavn asti prv pojednva o pomenovan a pvode Slovanov a ich jazyka, druh o jeho prve a uitonosti.

113 U toho istho Juraja Gapara Kirchmayera (16351700) mal poas svojho dvojronho wittenbergskho pobytu tudova u v roku 1659 in vzdelanec slovenskho pvodu, filozof a fyzik, jeden z prvch zstancov atomizmu u ns, Izk Caban. Rudo Brt: Izk Caban v novom svetle. In: Literrnomzejn letopis, ro. 15, 1981, s. 62. 114 Johannes Fischer: De Origine ..., s. A1: Carolus IV. Anno 1356. ad perpetuam memoriam ac observantiam instituit, consilioque Ordinum inseruit extremo AUREAE BULLAE Capiti: Ut Electorum filii, heredes, ac successores, praeter vernaculam (Germanicam), Latinam & Italicam, simul Illyricam (i. e. Slavonicam) edocerentur Lingvam; ut cum variis communicare gentibus sermonem possent...

167

Kapitola 9

dobne nezvisle na sebe (no zhodne s rozvjajcou sa argumentanou vbavou slovenskch ideolgov) ostro kritizuj odvodzovanie etnomyma Slovania (Slavi, Sclavi, Sclavinae) od slova otrok (Sclavus, ein Sclawe, schiavo, esclavo). J. Fischer-Piscatoris sa zrove poka v dielach starch autorov doptra pvodu tejto etymolgie, ktor poda neho s najvou pravdepodobnosou vznikla v starej Germnii, kde slovom sclavus boli oznaovan zajatci slovanskho pvodu, ktor neskr upadli do otroctva. Obaja potom presadzuj odvodzovanie pomenovania Slovan od slova slva, o malo by odrazom ich slvnej minulosti. Jn Fischer rozvja svoje mylienky v dvoch zkladnch lnich. V prvej sa zaober pvodom Slovanov od Sktov-Keltov, ich rozdeleniu na mnoh nrody115 a nslednmu rozreniu na rozahl zemia Eurpy, ale i zie. Viacer vahy sa nes v duchu hadania a dokazovania prepojenosti slovanskho s ilrskym s tradinm cieom dobovch historiografi poloi historicitu toho-ktorho eurpskeho nroda na antick zklady. Ide najm o geografick vymedzenie zemia Ilrie, ktor poda J. Fischera mala by prechodnm sdlom Slovanov (Vinidov) na ich ceste zo Sktie k rozahlm zemiam Eurzie. Odvolvajc sa na viacer zdroje (napr. Strabna) poklad za Ilriu oblas v okol Balknskych vrchov (Stara planina) na bliom brehu rieky Svy, od jej prameov a potia, kde sa vlieva do Dunaja a alej a po ierne more (Pontus Euxinus). Opisuje ju pritom ako pomerne rozahl, rodn, bohat a hojne zaudnen kraj. Z najvznamnejch miest menuje metropolu Bosny Sarajevo, Klis, Split, i iernohorsk Docleu. Ilria, ktor sused so Sclavniou, dostala dajne svoje pomenovanie poda Cadmiovho syna Ilra. Geografick popis nasleduje rozsiahla pas o ilrskych vojnch. V kontexte dovtedajej historickej spisby, ktor sa o existencii ilrskej a sarmatskej terie o pvode Slovanov zmieuje len okrajovo a vlune informatvne, mono Jna Fischera-Piscatorisa oznai za vbec prvho zstancu ilrskej terie spomedzi slovenskch autorov.

115 Zanajc od juhu menuje tu naprklad Dalmatncov, Macedncov, Bosniakov, Chorvtov, Srbov, Moldavcov, Bulharov, ale i Rusov, Poliakov a echov. O Slovkoch v zmysle samostatnho slovanskho nroda sa vak nezmieuje.

168

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

Ilrsku tmu rozvdza alej i v druhej rovine svojej prce, ktor venuje vahm o jazyku. Pre jazyk Slovanov sa poda neho v literatre zauvalo viacero oznaen, nazva sa reou Vendov (Venedicam, die Wendische), cyrilikou poda Cyrila, vzdelanho mua, s ktorm sa spjaj poiatky slovanskej literatry alebo aj reou ilrskou. Argument dobovej literatry o vekej rozrenosti a pokia ide o monos dorozumenia takmer veobecnej pouitenosti slovanskho jazyka podopiera tvrdenm z pojednania D. Bechera o univerzlnom psme a jazyku, a sce e jazyk Slovanov patr medzi es najpouvanejch, so znalosou ktorch mono precestova cel svet.116 Citujc Duranda Speculatora (celm menom Guillelmus Duranti detto Speculator) vek vznam priklad faktu, e jazyk Slovanov ako jedin popri latinine a grtine bol poven na jazyk bohosluby. So zmerom ete viac podiarknu jeho starobylos, no najm aksi nadprirodzen bosk rozmer, zarauje ilrsky (teda slovansk) jazyk medzi dvadsa prapvodnch, ktorch pouvanie bolo v podobe krstu ohom posvten Duchom sv tm.117 Prnos prce Jna Fischera vak spova nielen v obohaten argumentanej bzy slovenskej apologetickej spisby o niektor nov momenty etymolgia pomenovania Slovanov od slvy (nezvisle na Tobiovi Masnkovi) i zdraznenie ilrskej roviny slovanskch dejn a jazyka. Zastavme sa pri analze diela tohto autora ete pri jednej skutonosti. Exemplr knihy Jna Fischera uchovvan v Szchnyiho kninici v Budapeti (poda vlastnckeho zznamu na titulnom liste pochdzajci od Juraja Ribaya, majitea vzcnej a rozsiahlej kninice, nruivho zberatea rukopisov a starch tla)118 obsahuje na reverze rukopisn dedikciu so
116 Johannes Fischer: De Origine ..., s. B3: Ich wolte mit diesen VI. Sprachen/ als Teutsch/ Lateinisch/ Sclavonisch/ Arabisch/ Malaisch/ und Otaribisch/ die ganze Welt durchkommen. 117 Johannes Fischer: De Origine ..., s. B3: De Illyrica ferendum dignius judicium; cum quidem lingua illa Cardinalis, & tot per orbem habitatum gentibus communis sit. Nec dubitaverim, inter XX. Linguas, SS. Flamine inauguratas Ponticam, Illyricamqve numerandam. Podobne na inom mieste s. B4: Lect. cap. undevicesimo, SS. Flamine simul inauguratam Slavicam in Lingua Pontica... 118 Nie je znme, akou cestou a najm od koho Juraj Ribay toto dielko zskal, no s vekou pravdepodobnosou musel by predolm majiteom ktosi spomedzi priamo dotknutch astnkov banskobystrickch udalost. Pre porovnanie, vtlaok tej istej knihy z fondov Univerzitnej kninice v Bratislave iadne takto venovanie neobsahuje.

169

Kapitola 9

vetkou pravdepodobnosou autora Jnovi Simonidesovi, banskobystrickmu pastorovi a trom sentorom, lenom uej mestskej rady v Banskej Bystrici. J. Simonides neskr osobne vznamne ovplyvn smerovanie slovenskho mylienkovho konceptu. Sentori slovenskho pvodu obhajovali tu poiadavky slovenskch meanov v jednom z najvznamnejch (zaiste najlepie zdokumentovanch) etnickch a nboenskch zpasov Slovkov v 17. storo.119 V tomto ohade je zmienen budapetiansky exemplr knihy De Origine, Jure ac Utilitate Linguae Slavonicae zrove vynikajcim dokladom recepcie a funkcie podobnch ideovo-politicky motivovanch diel slovenskej spisby. Samotn udalosti v Banskej Bystrici od prvch desaro 17. storoia s zrove exemplrnym prpadom pokia ide o monos hlbej charakteristiky konkrtnych prejavov slovenskho ivota v 17. storo. Je preto potrebn sa nimi zaobera trochu podrobnejie. Nrodnostn situcia v Banskej Bystrici bola z pohadu Slovkov bvajcich v meste neuspokojiv u dlh as, no vrazne sa zaala radikalizova a pri vobch v roku 1611, ke nemeck ringbrgeri120 optovne odmietli zohadni zkonn lnky 13/1608 a 44/1609121 schvlen uhorskm snemom. Obe strany sa vo svojom spore dostali a pred palatna Juraja Turzu, ktor nikdy neskrval svoj pozitvny vzah k Slovkom, slovenine a evanjelictvu. Je len pochopiten, e tento nemeckch meanov na schdzke v Bratislave v decembri 1612 dontil k podpsaniu dohd, ktor boli vhodnejie pre slovensk vinu v meste, neskr znmych ako Turzovsk dohody. Tieto, okrem inho obsahovali nariadenia, e richtri a radn pni maj by volen spomedzi zstupcov vetkch nrodov ijcich v meste,122 kad nrod mal dispono119 Johannes Fischer: De Origine ...: Dedicabatur Disputatio haec Johanni Simonidae Pastori, cum tribus Slavicae nationis Senatoribus neosoliensibus. 120 Ringbrgeri obyvatelia domov stojacich okolo nmestia (rnku). Rnok vznikol, ke si bohat aiari (waldbrgeri) postavili ponie mestskho hradu, okolo kriovatky kupeckch a furmanskch ciest postupne 32 gotickch domov. Od tej chvle sa z nich stali obyvatelia nmestia (ringbrgeri). 121 Oba lnky vemi podobnm spsobom nariaovali, e v slobodnch krovskch, banskch i vsadnch mestch a mestekch maj by richtri i radn volen vdy striedavo a alternatvne bez ohadu na nboensk a nrodnostn prslunos. Rovnako m by Nemcom, Maarom, Slovkom i echom bez rozdielu dovolen kupova domy na nmestiach za podmienky, e bud plati vetky dane a dvky, poda toho ako je to zvyajn v prslunom meste. Potom mu uva aj vetky slobody, vsady a imunity spolu s ostatnmi meanmi. 122 Dokumenty slovenskej nrodnej 1, s. 206: ...aby v potu radnch pnv ne jeden toliko nrod aneb natio, ale podle obecnho pnv krajiny ustanoven roku tisceho estistho osmeho veckch slobodnch

170

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

va prvom vo svojom kostole ma as i priestor na vykonanie svojich nboenskch obradov, v ekonomickch zleitostiach sa potom stanovovala kontrola hospodrenia richtra. Dohody akokovek navonok kompromisn vak nemeck mestsk rada odmietla dodriava a ke sa na jej stranu postavil napokon i panovnk, Slovci museli vo svojich poiadavkch ustpi. Nepomohlo ani optovn vystpenie palatna J. Turzu na sde zvolanom priamo do Banskej Bystrice v auguste nasledujceho roku. Spor sa nanovo rozhorel v tyridsiatych rokoch 17. storoia. Nespokojnos slovenskho obyvatestva naplno prepukla v roku 1650, znovu v svislosti s mestskmi vobami. Panovnkom poverenmu palatnovi Pavlovi Plfymu hne po jeho prchode do Banskej Bystrice predloila slovensk obec svoje stanovisko pod nzvom Body alebo poiadavky nroda slovenskho (Puncta seu Postulata...).123 Zohadnila ich i zmluva medzi nemeckm patricitom a slovenskmi meanmi dosiahnut napokon v marci 1650, ktor popri nich vychdzala najm z oboch spomenutch zkonnch lnkov, ako i Turzovskch dohd. Jadrom sa stalo ustanovenie, e vo vntornej rade m by (v prpade neprtomnosti Maarov v meste) polovica lenov slovenskej a druh polovica nemeckej nrodnosti a e rada podobne ako richtr m by volen vdy len na jeden rok.124 Dohody, spoiatku repektovan, sa znovu zaali poruova na prelome osemdesiatych a devdesiatych rokov 17. storoia, ako v rovine nrodnej, tak i nboenskej. V svislosti s preovskm sdom, tzv. preovskmi jatkami generla Antonia Caraffu, a zosilnenmi protireformanmi opatreniami bolo z okolia Banskej Bystrice odvedench niekoko muov, medzi nimi i banskobystrick richtr Melchior Smrtnk obvinen z velezrady a nelojlnosti voi majesttu, no napokon osloboden a po niekokomesanom vzen prepusten. Nsilnosti natartovali aliu vlnu nboenskch i nrodnostnch nepokojov, ktor sa so eleznou pravidelnosou vyhrocovali pri kadoronej vobe richtra a mestmestiech bez pozoru nroduv neb natii a rozdlu nboenstv ponajprve richtri, potom radn pni maj volen bti a jin velijak hodnosti Nemcum, Uhrm a echm neb Slovkom a kdyby na ten as Uhrov nebyli, Nemcm a Slovkm jednostajnm a rovnm spsobem maj odavan bti. Pln znenie dohody spsanej po slovensky pozri Jn Tibensk: Chvly a obrany slovenskho nroda, s. 2833. 123 Pln znenie poiadaviek, ktor predostreli Slovci palatnovi Pavlovi Plfymu pozri Jn Tibensk: Chvly a obrany slovenskho nroda, s. 3539. 124 Jn Tibensk: Chvly a obrany slovenskho nroda, s. 39.

171

Kapitola 9

skej rady. Rozbren situciu sa napokon ako-tak podarilo upokoji kompromisom z janura 1692, ktor integrujc zsady nrodnej, ako i nboenskej parity, stal sa na dlh roky zkladom mestskho zriadenia Banskej Bystrice. V praxi to znamenalo, e zloenie vntornej rady tvorili traja Nemci katolckeho a traja evanjelickho vyznania a rovnako traja Slovci katolckeho a traja evanjelickho vyznania. A hoci v nasledujcich rokoch platil tento princp za veobecne akceptovan, museli Slovci asto krt vyvin nemal silie, aby presadili do mestskej rady tak poty svojich zstupcov, na ak mali oprvnenie.125 Ak zoberieme do vahy opsan situciu a dedikciu prce budapetianskeho exemplra knihy Jna Fischera-Piscatorisa je viac ako pravdepodobn, e autor si tmu svojej dizertcie nevybral nhodne. Poukazovanm na slvnu minulos Slovanov, ich starobylos, hrdinsk iny alebo vek rozrenos ich sdiel mu nelo len o veobecn vzbudenie zujmu i akejsi nrodnej hrdosti, prvoradou bola zrejme snaha ideovo, no najm argumentane podoprie slovenskch meanov v sil o dosiahnutie skutonho zrovnoprvnenia s nemeckm patricitom v Banskej Bystrici (v irch svislostiach aj v alch slovenskch mestch). Pozrime sa ete bliie na spomenut krtku dedikciu. Vieme, e okrem evanjelickho pastora Jna Simonidesa bola prca venovan trom radnm,126 ktor zastupovali slovenskch obanov mesta. Ak vychdzame z predpokladu, e v ase, ke Jn Fischer pripravoval svoju dizertciu, teda niekedy v rozmedz rokov 16961697, uplatoval sa pri vobch do mestskej rady dohovor z roku 1692 (priom nemme informcie, e by to tak nebolo), v mestskej rade malo sedie es slovenskch zstupcov. Prca J. Fischera je vak venovan len trom z nich a navye evanjelickmu pastorovi. Kee sm autor bol slovenskm evanjelikom, je jasn, e to mali by prve slovensk evanjelick radn, ktorm ju dedikoval. Obsah prce a jej venovanie by tak potvrdzovali vyie naznae-

125 Nezhody medzi Slovkmi a Nemcami sprevdzan neustlou nboenskou rivalitou sa tiahnu dejinami Banskej Bystrice hlboko do druhej polovice 18. storoia. Podrobne o nich na zklade vskumu volebnch protokolov informuje Jozef Markov: Nboensk a nrodnostn zpasy v Banskej Bystrici v XVII. a XVIII. storo. In: Historick sbornk, ro. 5, 1947, . 1, s. 16 54; . 2, s. 158212 a . 34, s. 373395. 126 Jn Tibensk: Predstavy o slovanstve na Slovensku, s. 209 dokonca uvdza konkrtne men radnch pnov. Malo s o bvalho richtra Melchiora Smrtnka, Baltazra Beniaka a Andreja Puchona.

172

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

n hypotzu o zkom prepojen konfesionalizmu a nacionalizmu u evanjelickch autorov historickch a jazykovednch pojednan v 17. storo. Jednoducho povedan, podobne ako u Maarov v Sedmohradsku i v zmienenom prpade sme svedkami splvania konfesionlneho a nrodnho. Rozdiel medzi maarskm kalvinizmom a slovenskm luteranizmom je v pouit nrodnho jazyka. Km u prvch zmienench to bol ich vlastn jazyk poven na jazyk liturgie, povaovan za jeden z najvnejch znakov osobitosti a tm i predurenosti pred inmi konfesiami i nrodmi Uhorska, v prpade druhch sa stal jazykom liturgie jazyk cudz, akokovek blzky, tradin a do znanej miery zrozumiten. Spolon bol obom konfisim na jednej strane pocit nboenskej a tm i etnickej vlunosti, na strane druhej vak aj osamotenosti. Kad z konfesi ho rieila svojm osobitnm spsobom. Pre slovenskch evanjelikov sa stala u v 17. storo typick kompenzcia tohto pocitu ako uchopitenm (ve)slovansk kontextom. Tento rozmer Piscatorisovej rozpravy teda mono interpretova aj v zmysle hadania niku zko ohranienho slovenskho evanjelictva (navye v tom ase vystavenho zostrenm opatreniam rekatolizanej misie cisra Leopolda) do bezpeia a istoty irej, i ke nie celkom jasnej slovanskej platformy. V tomto zmysle ide elov pouitie slovanskej mylienky s kompenzanou funkciou.127 Dizertan rozprava Jna Fischera-Piscatorisa a najm jej vemi adresn dedikcia dokazuje, e formujca sa ideolgia slovenskho nroda nebola len otzkou izolovanej skupiny niekokch vzdelancov, ale stvala sa aktvnou sasou politickho boja za dosiahnutie rovnoprvnosti konfesionlnych a nrodnch prv. Podobne to mono kontatova aj o prcach jezuitu Martina Sentivniho (Svtojansk, Szentivanius, Szentivnyi; 16331705), ktor sa ukzali na samom sklonku 17. storoia. Tento vznamn katolcky myslite akoby sym127 Spomeme tu naprklad poznmku Jna Fischera k dovetku k jednmu z prekladov Biblie, kde jeho

autor, Juri Dalmatin vypotava jazyk slovensk (pravdepodobne v zmysle slovinsk), dalmtsky a chorvtsky ako dialekty rozdielneho charakteru, priom tento rozdiel porovnva s rozdielom medzi Teutones a Germanis. Aj tento prklad jasne ukazuje, e si sm (a s nm iste aj mnoh al) vemi dobre uvedomovali rozdielnos slovanskch jazykov i nrodov ako takch.

173

Kapitola 9

bolicky predznamenal nstup alch katolckych vzdelancov (Alexander Maj, Jn Baltazr Magin, Samuel Timon,...), ktor od zaiatku 18. storoia, iste aj v svislosti s rekatolizanmi tendenciami viedenskho dvora, preberaj oraz viu aktivitu pri alom formulovan mylienkovho konceptu slovenskho nroda. Ani Martin Szentivnyi nezanal na zelenej lke a napriek tomu, e jeho predchodcovia boli v prevanej miere evanjelici, s ktormi vo vierounch otzkach tvrdo polemizoval, vo vedeckej rovine si ich zvery poda vetkho vil a niektor z nich si pravdepodobne aj osvojil. Dielo Martina Sentivniho je vnimon nielen svojou rozsiahlosou a nevdanm mnostvom spracovanch tm, ale tie rkou svojho dosahu na pde Trnavskej univerzity, kde psobil ako profesor, cenzor knh i sprvca univerzitnej tlaiarne.128 Nejde nm tu samozrejme o jeho komplexn hodnotenie, ktor prinle inm. Naou snahou je, podobne ako u predchdzajcich autorov, upozorni len na vybran aspekty jeho prc, ktor sa stali sasou slovenskej nrodnej koncepcie v nasledujcom obdob. Najviac takchto mylienok prezentuje na strnkach svojho monumentlneho encyklopedickho diela Curiosa et Selectiora variarum Scientiarum Miscellanea, ktor vychdzali v trnavskej univerzitnej tlaiarni v asovom obdob rokov 16891702. Azda najznmejou a najviac citovanou je Sentivniho teria o pvode Slovkov, ktor s poda neho potomkami starobylho kmea Jazygov Medanskych (Metanskych). Podopiera ju argumentmi nielen geografickmi, ale i etymologickmi. Opierajc sa o antickch spisovateov Ptolemaia, Strabna, Plnia i Tacita usdza starovekch Jazygov do oblasti ohranienej riekami Vh a Dunaj a horami Karpt na severe. Etymolgia ich pomenovania je mu rovnako silnm argumentom, kee obe (Jazygovia i Slovci) odvodzuje od smanticky vemi podobnho zkladu slov jazyk a slovo.

128 Najnovie sa mu vo svojej dizertcii pripravovanej na Slavistickom stave Jna Stanislava SAV venuje Svorad Zavarsk. Bliie k osobe Martina Szentivnyiho a rozboru jeho diela pozri naprklad: Stanislav Jurovsk: Filozofia Martina Szentivnyiho. Martin : Matica slovensk, 1944, 72 s. John Rekem: Martin Szentivnyi, S.J. (16631705) : Slovak Philosopher, Polemicist, Historian. In: Slovakia, ro. 16, 1966, . 39, s. 116123. Anton Vantuch: Martin Szentivnyi prspevok k jeho ivotu a dielu. In: Historick asopis, ro. 27, 1979, . 4, s. 533552.

174

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

Zaujmav a badaten je v tejto svislosti ist vznamov posun, ktor mu umonila nielen latinina ako jazyk vedeckej spisby, ale predovetkm fakt, e v sdobej literatre sa termnom Slavi oznaovali Slovci, ale zrove v irom vzname Slovania. Km toti potomkov Jazygov ich geografickm vymedzenm viac-menej na zemie dnenho Slovenska presne definuje ako Slovkov, ich re (ktor je, ako sm zdrazuje, plne odlin od maarskej rei) opisuje ako nesmierne bohat a rozren po celom svete, m sa posunul do roviny veobecne slovanskej.129 Nie je celkom jasn, i tto zmena nastala uho s presnm zmerom (zakotvi slovensk v irom slovanskom, ako sa o to pokali u Daniel Sinapius-Horika, Jn Fischer-Piscatoris i al vzdelanci z radov evanjelikov) alebo sa len nechal ovplyvni dobovou praxou, ktor s tmto vznamovm posunom narbala niekedy benevolentne, inokedy celkom intencionlne. Tto nestlos a nie celkom striktn pouvanie termnu lingua slavonica sa len potvrdzuje o niekoko strn alej, ke pri opise Uhorskho krovstva a jeho vznamnch miest vyzdvihuje zhorsk Skalicu ako oblas, kde obyvatelia onm jazykom (tu u ale vo vzname jazyka slovenskho) hovoria lepie ako kdekovek inde.130 A v prvej asti tretej dekdy Miscellane sm autor vyjasuje dvojznanos tohto pojmu, ke v stati o nrodoch Uhorskej koruny a ich jazykoch pe, e Slovania v Uhorsku rozprvaj idiomate slavonico, sola dialecto diversa131 slovanskou reou, ibae (jej) rznymi dialektami.

129 Martin Szentivnyi: Curiosa et Selectiora variarum Scientiarum Miscellanea (alej Miscellanea). Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta. Tyrnaviae : Typis Academicis, per Ioan. Adamum Friedl, 1691, s. 126127: Ex his postmodum pars una extendit se Pannonias usque, & ad differentiam aliorum dicti sunt Jazyges Metamastae, eorum autem termini erant: ab Occidente Vagus fluvius & Danubius, Meridie, idem Danubius, & Septemtrione Carpathus mons. Partem quoque illam Pannoniae, quae est inter Tibiscum & Danubium incolebant Jazyges, etiam num Jaz nuncupantur... [] Slavos, Qui Vagum & Carpathicorum montium radices incolunt, existimo eundem esse populum, quos antiqui Jazyges Medanastas vocabant, nam & eosdem terminos & limites habent, quos Strabo & veteres Geographi, Jazygitis Metanastis adscribunt. [] Sed & denominationis utriusque idem est fundamentum. Jazyges enim denominabantur Jazyk hoc est Lingua, & Slavi, Slowo hoc est verbum, quod nimirum Slavonicum idioma, & facile pronunciatu sit, & eloqui possit, ac ingentem habent copiam verborum, & nullum magis idioma per Orbem diffusum sit. Idem Sentio de Jazibus, tractum inter Tibiscum, & Danubium incolentibus, nam & hos, ex Jazygum Medanastarum gentibus fuisse Geographi testantur, a habuisse proprium idioma, ab Hungarico plane diversum, quod utique aliud non erat, quam Slavonicum. 130 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 145: Szakolcza Civitas Libera ac Regia, ad Confinia Moraviae sita est, loco amoeno, aere Salubri, parte ex una colles vitiferos, ex altera vero campos prospiciens. Incolae utuntur lingua Slavonica, sed politiore longe quam alibi ... 131 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis tertiae pars prima, dissertatio prima. Tyrnaviae : Typis Academicis, per Joannem Andream Hrmann, 1702, s. 234.

175

Kapitola 9

V protiklade k Jurajovi Fischerovi-Piscatorisovi, ktor preferoval mylienku ilrskeho pvodu Slovanov, mono Martina Sentivniho oznai ako dslednho zstancu terie sarmatskej (pravdepodobne ako prvho zo slovenskch autorov). Jazygovia, ktor pvodne sdlili na brehoch Azovskho mora a ktorch jedna as sa neskr rozrila a do Pannie, patria poda neho k nrodom sarmatskm. Preto aj pvod Slovkov ako ich potomkov treba hada v Sarmtii. K alm nrodom sarmatskej Eurpy patrili poda neho naprklad Gti i Ostrogti.132 Aj Sentivni vak svoju striktonos v tejto otzke na niekokch miestach Miscelane opa. Pri geografickom opise Uhorskho krovstva, konkrtne jeho slavnskej asti nazva slovansk jazyk reou ilrskou a podobne ako jeho predchodcovia vyzdvihuje jej rozrenos od Jadranskho a po Severn more, poukazuje dokonca na jej pouvanie a vznamn postavenie na tureckom panovnckom dvore.133 Podobne pri chronolgii uhorskch dejn uvdza, e Slovania, i Sklavni prekroili Dunaj a obsadili Ilriu, ktor pomenovali poda seba.134 Maarov poklad poda vtedajieho zu za priamych potomkov Hunov a Avarov. Vetci s poda neho jednm a tm istm nrodom, maj rovnak pvod, len v rozlinch historickch dobch vystupuj pod rozlinmi menami.135 Vbec prv krt sa poda neho Huni (poda jazyka tie Maari)136 objavili v Pannii za ias cisra Flavia Julia Valensa (364378) niekoko rokov potom, o v roku 373 kvli nerode a preudneniu opustili Sktiu

132 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 126: Gotthi & Ostrogotthi, erant populi Sarmatiea Europae... 133 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 149: Incolae utuntur Lingua Sclavonica seu Illyrica, quae hodieque latissime patet, ut quae a mari Adriatico, ad Oceanum Septemtrionalem extendi videatur, quin insuper & in alias Regiones est longe lateque diffusa, nam ea utuntur Istrij, Poloni, Lithuani, Prutheni, Scandinaviae incolae, Dalmatae, Croatae, Bosnenses, Servij, Moravi, Bohemi, Lusaty, Silesij, Russi ac latissime imperantes Moschi, Bulgari, Pannones, multaeque aliae vicinae Regiones, Constantinopolim usque, adeo ut ejus etiam usus inter Turcas sit, & in Aula Turcici Imperatoris, inter Aulicos summos, familiaris, ac in eo pretio, in quo est Italica, apud nostrates Aulae Proceres. 134 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 258. 135 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 126: Hunni, Avares et Hungari, eadem omnino gens fuit. Sed qui primo vocabantur Hunni, postea ab Avare Rege, dicti sunt Avares, ac tandem Hungari. Hi ex Scythia, quae trans Moeotidis paludem jacet, primo in Europam penetrarunt, post vicinis Provincijs Moesia, Thracia, ac Dacia peragratis, ac magna ex parte devastatis, tandem in Pannonia consederunt.[...] Et vero Hungaros constat ex Scythia venisse, & non tantum incolatum Pannoniae sibi usurpasse, sed etiam Dominium illius obtinuisse, & mutato Pannoniae nomine, in Hungariam, se denominasse. 136 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 245: Hunni igitur, post Hungari, & suo idiomate Magyari,...

176

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

a pod vedenm siedmich vojvodov (Bela, Kemeho, Kadicku, Atilu, Keweho, Budu a Bendegucka) vazne preli mnohmi krajinami. Odvolvajc sa na Melchiora Inchofera a Petra Ranzana datuje ich prchod do Pannie do roku 379. U vtedy sa stretli s krajinou do vekej miery multietnickou.137 Povimnutiahodn je, e M. Sentivni pri vymenvan nrodov, ktor v tch asoch obvali Panniu uvdza zvl Jazygov (o ktorch predtm tvrd, e s Slovanmi) a hne za nimi ete raz Slovanov (Slvov), akoby tak chcel drazne rozli predkov Slovkov, za ktorch Jazygov poklad od ostatnch v Pannii ijcich slovanskch nrodov. Do roku 385 Huni ovldli cel krajinu a pvodnch domcich obyvateov sasti vyhnali a sasti si podrobili a neskr pod vedenm kra Atilu podnikali z nej koristncke vpravy do celej zvynej Eurpy. Po smrti Atilu sa jeho krovstvo rozpadlo a Huni z Pannie na viac ako sto rokov odili, len mal as z nich sa usadila v pohrani Sedmohradska, kde prijali meno Sikuli.138 V roku 567 Huni pod vedenm knieaa Avaria optovne (po druh krt) ovldli oblas Pannie a poda neho zaali by nazvan Avarmi.139 Aby zdraznil sprbuznenos a vzjomn kontinuitu Hunov, Avarov a Maarov pri popise ich vbojov v nasledujcich rokoch tituluje M. Sentivni ich vodcu menom Kagan i Chagan knieaom raz jednho, potom zas druhho nroda.140 Po smrti Kagana sa Huni rozptlili vo vojskch inch vojvodov a knieat a Panniu tak pozvona opustili, a km ich v roku 743 nezjednotil kniea Almus a po tret a posledn raz ich nevyviedol zo Sktie a spolu so synom Arpdom ich po vazstvch nad mnohmi nrodmi nanovo nepriviedol do Pannie.141 Ich putovanie pod vedenm siedmych knieat i vojvodcov (Ar137 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 246. 138 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 248256. Odchod Hunov zo Sktie, zskanie Pannie, ako i panovanie Atilu a jeho syna opisuje M. Sentivni rovnako u v prvej asti druhej dekdy Miscelane Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 125. O Sikuloch ako o Hunoch, ktor sa usadili v Transylvnii podobne Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 160. 139 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 259. Druhmu prchodu Hunov i Avarov pod vedenm kra Avaria, rovnako aj panovaniu jeho nasledovnka Kagana sa M. Sentivni venuje u v prvej asti druhej dekdy Miscelane Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 125. 140 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 260: Cangerius, Dux Avarorum, seu Hungarorum, s. 261: Chaganus, seu Cajanus Hunnorum Dux, cum Avaribus [...] Chaganus cum suis Hunnis, seu Avaribus [...] cum Chagano Duce Hunnorum seu Avarum, s. 261: cum Chagano Duce Avarum, seu Hungarorum [...] Chagano, duci Hungarorum 141 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 264. Tret prchod Hunov i Maarov do Pannie nartva M. Sentivni u v prvej asti druhej dekdy Miscelane - Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 125.

177

Kapitola 9

pda, Zabolcza, Gyulu, Kevada, Lehela, Verbuchusa a Ursa) sa a npadne pona na podobn cestu zo Sktie do Pannie, ktor niekoko storo pred Maarmi podnikli i Huni. Dvoj i s malmi odchlkami dokonca trojnsobn pouitie rovnakho toposu ete viac zosiluje koncepciu vntornej prbuzenskej prepojenosti a kontinuitnho ovldania Pannie Maarmi prakticky u od 4. storoia. Obsiahlym rozpracovanm tejto tzy sa Martin Sentivni zaradil do prdu vtedajej oficilnej uhorskej historiografie, ktor v tze o hunsko-uhorskej jednote (sformulovanej imonom z Kzy v osemdesiatych rokoch 13. storoia), neustle zdrazovala dva vznamn aspekty krajinsk patriotizmus a stavovsk vlunos. Najslabm lnkom tejto terie a zrove potencilnym zdrojom naptia s nemaarskmi nrodmi Uhorskho krovstva bolo nepochybn splvanie uhorskho a maarskho. Vyriei tento rozpor bolo lohou slovenskch historikov nasledujceho obdobia. Avak u M. Sentivni sa tu usiloval ponknu veobecne prijaten postoje a kadmu nrodu Koruny svtho tefana v duchu katolckeho univerzalizmu njs dstojn miesto. Svoj postoj v prospech zauvanho a oficilneho vkladu uhorskch dejn na inom mieste vyvil teriou o prvch obyvateoch Pannie Pannoch i Panncoch (Pannones). Cel rmska provincia vraj pvodne dostala meno poda Bannona, ktor pochdzal z biblickho Smovho rodu. Jeho potomkov Grci nazvali menom Paeones, ktor neskr Rimania upravili na Pannones.142 Za jednoznan skutonos poklad, e tto Panni s uritosou uvali slovansk re. Prv obyvatelia Pannie teda boli poda M. Sentivniho Slovanmi.143 A boli to prve oni, ktor po boku Alexandra Vekho statone bojovali proti perzskmu krovi Dreovi, za o si vyslili vsady znme u z predchdzajcej literatry ako tzv. Alexandrovo privilgium Slovanom, ktor uvali, a km sa Pannia za ias cisra Augusta nestala rmskou provinciou.144 Pvodom Pa142 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 124. 143 Martin SzentiVnyi: Miscellanea. Decadis tertiae pars prima, dissertatio prima, s. 234: Primi Inco-

lae Pannoniae, fuere Pannones. Quorum Idoma erat, quod defacto est, nempe Slavonicum.

144 Privilgium, ktorho pravos u v Szentivnyiho asoch bola spochybovan, opisuje on sm na viacerch miestach Miscelane Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 124. Na inom mieste jeho vydanie dokonca presne datuje do roku 1971 po potope sveta Decadis tertiae pars prima, dissertatio prima, s.205.

178

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

nnmi boli okrem niekokch rmskych cisrov Trajana Decia (249251), Aureliana (270275), Valentiniana (264275), Valensa (364378) i Gratiana (375383),145 ktorch za Slovanov poklad u i Daniel Sinapius-Horika, rovnako svt Hieronm i svt Martin z Tours (Sanctus Martinus Pannonius).146 Nie je celkom jasn akmi cestami sa uveden teria dostala k Martinovi Sentivnimu. Ist vak je, e autor takmer doslovne opakuje vek as stredovekej poskej terie o pvode Slovanov v Pannii, ako ju zachytila u Vekoposk kronika z konca 13. i zaiatku 14. storoia (ako o tom bola re u vyie pri analze vodu ku kancionlu Benedikta Sliho). Do znanej miery ju rozvinul navznamnej posk kronikr neskorho stredoveku Jn Dlugo147 a po om al posk dejepisci.148 Treba hdam u len doda, e v ase, v ktorom psal svoje dielo Martin Sentivni bolo oznaovanie Slovkov, i vbec uhorskch Slovanov temnom Pann viac ako populrne. Optovne sa Martin Szentivni vrtil k otzke pvodu nrodov Uhorskej koruny v roku 1702 v spomnanej stati tretej dizertcie svojich Miscelane, desaron rozdiel sa vak podpsal na korekcii pvodnej koncepcie. Aj ke vinu nrodov, ktor od dvna obvali zemie Uhorska, stle poklad za Slovanov (alebo prinajmenom uvajcich niektor z foriem slovanskho jazyka), vznamn posun nastal uho v nazeran na Jazygov, ktorch v predchdzajcich prcach niekokokrt oznail za predkov Slovkov. Svoju prvotn tzu s asovm odstupom z akejsi priny korigoval a hoci Jazygov stle predstavuje ako nrod slovanskho pvodu, zemia, ktor kedysi obvali poda novieho autorovho tvrdenia zabrali Maari a tak zvyky Jazygov a ich potomkovia s najvou pravdepodobnosou hovoria u maarskm jazykom.149
145 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 115. 146 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 248249. 147 Jan Dugosz: Roczniki czyli Kroniki 12, s. 9495. 148 K tomu tie pozri Brygyda Krbis: Ksztatowanie si poj geograficznych o Sowiaszczynie w polskich kronikach przeddugoszowych. In: Slavia Antiqua, ro. 4, 1953, s. 252282. 149 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis tertiae pars prima, dissertatio prima, s. 234: Jaziges, utebanur Slavonico Idiomate, licet nunc utantur Hungarico. Quia fortassis pulsis Jazigibus, Hungari eas ocuparunt partes, quas Jaziges Medanastae olim incolebant.

179

Kapitola 9

Azda najvznamnej prnos, pokia ide o rozvoj jednotlivch tm, ktor sa stali sasou systmu slovenskej identity na sklonku 17., no najm po cel 18. a v nasledujcich storoiach, zaznamenal Martin Sentivni vo svojom hodnoten historickej postavy Svtopluka. Po jezuitovi Benediktovi Slim bol prvm zo slovenskch vzdelancov, ktor sa sna vysporiada s historickou postavou tohto vekomoravskho panovnka, jeho vklad je vak ucelenej. Viac ako zaujmav je kontatovanie, e svtoplukovsk tma, narozdiel od cyrilometodskej, prakticky plne chba v ideovch spisoch slovenskch evanjelikov, ako sme ich analyzovali vyie. Zd sa akoby sa tma Svtopluka, i u ako knieaa alebo kra Moravanov, Pannov alebo jednoducho Slovanov, i Slovkov stvala sasou akhosi konceptu slovenskch dejn, ktor zanaj presadzova slovensk katolci prostrednctvom jezuitskej historografie. Nedostatok vedomost vtedajej historickej vedy, absencia relevantch psomnch prameov, nejednoznan informcie stredovekch kronikrov, ale aj vadeprtomn Sentivniho snaha o politick i etnick korektnos napokon viedli k tomu, e vytvoril hne troch Svtoplukov, z ktorch kad stelesoval in ideov koncept a politick lniu. S prvm z nich sa stretvame v ase tretieho prchodu Maarov do Pannie pod vedenm Arpda, ktor sa mal poda M. Sentivniho udia u okolo roku 746/747. Svtopluk (vystupuje u Martina Sentivniho pod latinizovanou formou mena Swatoplugus alebo Swates) Arpda s celou druinou nezitne a dobromysene prijal a ako hosa ho usadil na svojom zem, kde Arpd s jeho pomocou rchlo nadobudol vznamn postavenie.150 Na malom priestore tu M. Szentivnyi ako prv formuluje zklady tzv. pohostinskej alebo pohostinnej terie o prijat Maarov,151 o ktor sa v nasledujcom storo bud opiera a bud ju rovja apologta Jn Baltazr Magin, ako aj al jezuita, historik Samuel Timon. Pri geografickom opise Uhorskho krovstva v inej asti Miscelane identifikuje ako vtedajie sdlo Svtopluka, ktorho tu tituluje sprvcom Pannie, Budn.152 Ma150 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 265: Arpadus cum reliquis Ducibus, Pannoniam intrat, & ut hospes Swatoplugo (quem alij Swatem appellant,) tunc in Pannonijs Principatum obtinente, benevol suscipitur. 151 Bliie pozri naprklad Martin Homza: K otzke vzniku pohostinskej terie a jej typolgie. In: Studia Academica Slovaca 33. Bratislava : Stimul, 2004, s. 6676. 152 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 131: ... Zvvatopologum Pannoniae Gubernatorem Budae residentem ...

180

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

ari sa vak len nakrtko uspokojili so svojim postavenm host v krajine a obrtili sa proti Svtoplukovi, ktorho v akej bitke kdesi na brehoch Dunaja153 porazili. Svtopluk vidiac svoju prehru a a hrozbu, e padne do ich zajatia, dobrovone si vybral smr, skoil do rieky a utopil sa.154 Toto spracovanie, ako sm uvdza, preber M. Sentivni z Uhorskej Kroniky (Chronica Hungarorum) autora Jna z Turca, ktor vyla tlaou u koncom 15. storoia.155 Celkom in koncept sleduje prbeh druhho Svtopluka, ktor sa pod latinizovanou formou svojho mena Sventopulchrus alebo Zwentebaldus s titulom kniea Moravanov (Dux Moravorum alebo Dux Moraviae) objavuje v Sentivniho chronolgii dejn okolo roku 880 v svislosti s prijatm Metoda. V roku 889, ke si vchodofransk kr Arnulf upevnil postavenie v ri, obrtil sa proti Svtoplukovi s myslom pripoji k nej aj jeho knieatstvo. Svtopluk sa sce statone postavil na odpor, no Arnulf, ktor si privolal na pomoc Maarov, ho spolone s nimi napokon porazil. Posledn zmienka o Svtoplukovi je z roku 894 (o sa a na podiv presne kryje s dtumom smrti skutonho historickho Svtopluka), ke tento ijc dovtedy pustovnckym a utiahnutm ivotom kdesi v kltore v povesti svtosti zomiera.156 Ponmanie Svtopluka ako svtho mua erp M. Sentivni poda vlastnch slov z diela poskho humanistu a historika Martina Kromera,157 ako i z astocitovanho diela Melchiora Inchofera.158 Poves jeho svtosti ete viac vynik v porovnan s obrazom tretieho Svtopluka, jeho syna, ktor tu vystupuje pod menom Swatocopius. Kee bol zrove synom jeho sestry, Arnulf mu ponechal vldu na Morave. Svtopluk i Svatokopius sa vak zachoval vemi bezbone, ke zo svojich majetkov, ktor sa rozkladali aj na vekej asti Pannie, vyhnal svtho Metoda. Po smrti Svatokopia v roku 898 sa Moravsk knieatstvo (Sentivni tu hovor dokonca
153 V asti Miscelane venovanej geografickmu opisu Uhorskho krovstva identifikuje M. Szentivnyi ako miesto, kde sa bitka odohrala oblas v okol Stolinho Belehradu, ktor samotn vak zaloil a svt tefan. Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 128. 154 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 265. 155 Johannes de Thurocz: Chronica Hungarorum, vol. 1. Ed.: Elisabeth Galntai a Julius Krist. Budapest : Akadmiai Kiad, 1985, 332 s. 156 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 277279. O Svtoplukovej smrti pe: Zwendebaldus Dux Moraviae, [] Hoc Anno in Eremo, vitam privatam & sanctam ducens, sanct moritur. 157 Marcin Kromer: Kronika Polska. Trans.: Marcin z Baowa Baowski, vyd. 2. Sanok : Nakad i Druk Karola Pollaka, 1857 (poda Krakw : Drukarnia M. Loba, 1611), 760 s. 158 Melchior Inchofer: Annales ecclesiastici regni Hungariae. Romae : Grigniani, 1644, 442 s.

181

Kapitola 9

o krovstve) rozpadlo a jeho zemie si medzi sebou rozdelili Nemci (Germni), esi, Poliaci a Maari.159 Nepomerne viac informci ako jeho predchodcovia poskytuje Martin Sentivni o svtch Cyrilovi a Metodovi, ktorch oznauje za apotolov Moravanov a Pannov. V zozname ppeskch rozhodnut, ktor sa istm spsobom dotkali Uhorska uvdza, e to bol ppe Hadrin II., ktor Cyrila a Metoda, mnchov rdu svtho Bazila poslal v roku 862, aby hlsali evanjelium obyvateom Moravy a Pannie.160 U v tom ase (a do roku 866, ke zomrel) mal na tomto zem psobi ako legt Svtej stolice pre Moravu a Panniu Harderik, arcibiskup z Lorchu.161 V Sentivniho chronolgii uhorskch dejn sa objavuje Metod (u sm) v roku 879, ke ho ppe Jn obvinil, e bohosluby spievan slovanskm jazykom, tak ako ich on vysluhuje, nie s v slade s rmskym obradom. Po audiencii v Rme, ktor sa uskutonila v nasledujcom roku, Jn slovansk bohoslubu schvlil a naviac vysvtil Metoda za arcibiskupa (neuvdza vak kde presne). Z alieho kontextu ale vyplva, e ho s vekou chvlou ho poslal na Moravu k Svtoplukovi a spolu s nm i Wichinga, ktorho ustanovil za biskupa v Nitre, podriadenho Metodovi.162 Je zaujmav, e nitrianske biskupstvo autor predtm nikde v texte nespomna a nehovor ni ani o okolnostiach jeho zaloenia, akoby v roku 880 bolo u funknou a zavedenou inticiou pre sprvu cirkevnch zleitost v tejto asti Pannie. Spomienka na svtch Cyrila a Metoda sa m poda liturgickho kalendra slvi 9. marca. Celm dielom Sentivniho Miscelane sa tiahne tba do dosiahnut vzjomnej nrodnej znanlivosti a rovnoprvnosti v duchu tolerancie, snaha

159 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 279: 898. Mortuo hoc anno Swatocopio, Regnum Moraviae discerpitur: partem enim illius Germani & Bohemi, partem Poloni, atque Hungari quoque sibi vendicant. 160 Martin SzentiVnyi: Miscellanea. Decadis tertiae pars prima, dissertatio prima, s. 152: S. Cyril-

lus, qui Pannonijs, sed praesertim Istri accolis praedicavit. Methodius ejusdem S. Cyrilli in praedicando Evangelio per Pannoniam socius. Decadis tertiae pars prima, dissertatio prima, s. 178: Anno Christi 862. Hadrianus II. Papa Cyrillum, atque Methodium Monachos S Basilij misit, ad praedicandum Evangelium Moravis, & Pannonijs.

161 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 276. 162 Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars tertia, VII. synopsis, s. 277. Podobne aj Decadis tertiae pars prima, dissertatio prima, s. 178.

182

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

o njdenie primeranho miesta v spolonch uhorskch dejinch pre kad nrod, bez nutnej hegemnie a stavania jednho nroda nad druh. Hoci vrazom tejto snahy o zmierenie potencilneho etnickho a stavovskho naptia mohli niekedy by azda prli kompromisn, i pekulatvne rieenia (ako v prpade troch rznych koncepci postavy a charakteru Svtopluka), najlepie sa odzrkadlila v tendencii interpretova natio Hungarica ako politick nrod uhorsk, zahajci v sebe popri Maaroch rovnako vetky ostatn nrody krovstva.163 Pohad na Szentivnyho nhady na lohu Slovanov a Slovkov medzi nrodmi svtotefanskej Koruny by ale nebol pln, ak by sme nespomenuli malik tridsastranov dielko Consultatio Saluberrima... z roku 1704.164 Je to vlastne nboensk polemika napsan vo forme vah nad plivmi problmami nielen konfesionlnych sporov a nslednch fiktvnych diskusi k nim medzi kalvnom, luternom, katolkom, puritnom, grcko- i rmskokatolkom. Autor sa zama predovetkm nad otzkou celkovej nepokojnej situcie v krajine, ktor u desaroia trpela rznymi spormi, suovali ju stavovsk povstania a vojny. Hlavn prinu vid v rotiepenosti nboenskho vyznania a uvdza prklady, koko tragdi napchala takto nejednotnos v Anglicku i v husitskch echch. Jedinm monm vchodiskom je poda M. Sentivniho intergrcia vetkch obyvateov Uhorska v jednote spolonej viery a nboenstva, pretoe len ak bud jednotn, bud sa vetci spolonmi silami snai o dobro a prospech vlasti. Unitas Religionis, est firmitas Regionis, & varietas Religionum, est perditio Regionum.165 Zaujmav je z nho pohadu spsob, akm chce tto unitas docieli. Autor sm tu vystupuje v lohe jednho z diskutujcich a vyslovuje nzor, e Slovania, ktor s najpoetnejm nrodom Uhorskho krovstva s viac ako in nrody nchylnej a otvorenej prija rmskokatolcku vieru ne ktorkovek in (kalvnsku, luternsku, puritnsku,...). Slovania s preho roz163 Pozri naprklad Martin Szentivnyi: Miscellanea. Decadis secundae pars prima, dissertatio quarta, s. 102. 164 Martin SzentiVnyi: Consultatio saluberrima de Reducenda stabili ac constanti tranquilitate & pace

in Hungaria, per ejusdem adductionem in Unitatem Fidei ac Religionis. Tyrnaviae : Typis Academicis, 1704, 34 s.
165 Martin Szentivnyi: Consultatio saluberrima, s. 10.

183

Kapitola 9

hodujcim prvkom v snahe o nvrat k spoloenstvu jednej viery, rozhodujcim initeom rekatolizcie. Vetky ostatn nrody Koruny by sa poda ich vzoru a pod ich vplyvom mali prikloni ku katolckemu nboenstvu, jedinmu monmu jednotiacemu prvku celho krovstva.166 Tto mylienka nebola celkom nov. Podobn nzor, a toti, e Slovania ahie prijmaj katolcku vieru ako vetky in nrody, zastval u kardinl a ostrihomsk arcibiskup Peter Pzma167 a ako sme naznaili vyie, nala svoj vraz u v vode Benedikta Szlsiho. Je vak mon, e tto koncepcia sa i alej tvrnila prve v prostred ostrihomskho arcibiskupstva, ktor v ase, ke Martin Sentivni psal svoje diela, zastval kardinl Leopold Koloni (Kollonich, Kollonicz, Chollonitsch; 16311707). M. Sentivni a L. Koloni sa vemi dobre poznali u niekoko desaro. V rokoch 16851686 psobil M. Szentivnyi na ostrihomskom arcibiskupskom dvore, ako aj na dvore kardinla L. Kolonia.168 Ten sa o desa rokov neskr sm stal arcibiskupom v Ostrihome a vemone podporoval Sentivniho innos nielen spisovatesk, ale aj vydavatesk. M. Sentivni mu za jeho priaze a dobrodenie akuje v vode prvej asti druhej dekdy Miscelane, ktor kardinlovi Leopoldovi Koloniovi, v tom ase ete kaloskmu arcibiskupovi, venuje a kde ho nazva dokonca svojim otcom. Je znme, e prve v spoluprci s kardinlom L. Koloniom rozvinul M. Sentivni svoju innos aj ako sprvca trnavskej univerzitnej tlaiarne, kde vydval na t dobu pomerne vek nklady katechizmov psanch glagolikou pre potreby Rusnov a uhorskch Srbov. Na Koloniov popud bol na Trnavskej univerzite zriaden aj tzv. ilrsky seminr pre slovansk obyvatestvo osloboden od Turkov (najm katolckych Chorvtov).169 Tto innos naber nov rozmer v kontexte idey Slovanov ako nositeov rekatolizanch mylienok v Uhorskom krovstve, ktor sa, ako sa jav, na prelome 17. a 18. storoia stala sasou oficilnej po-

166 Martin Szentivnyi: Consultatio saluberrima, s. 18: Constat profecto Nationem Slavonicam, potissimam incolarum Hungariae constituere partem, haec autem multo pronior est ad amplectendam, & sequendam Religionem Romano-Catholicam, quam Calvinianam, Puritanam, vel Arianam, aut quamcunque aliam Religionem. Unde deduco; omnes Regni Hungariae Incolas, facilius in hujus Religionis unitatem reduci posse. 167 Anton Vantuch: Martin Szentivnyi, s. 543. 168 Catalogus brevis z roku 1693, s. 165: missionarius in aulis archi-eppiscopi Strigoniensis, ac dein cardinalis a Kollonich 2(annos). Poda Anton Vantuch: Martin Szentivnyi, s. 537. 169 Anton Vantuch: Martin Szentivnyi, s. 542.

184

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

litiky viedenskho dvora Leopolda I.170 Je teda dos dobre mon, e Martin Sentivni nemusel by priamym autorom mylienky, ktor prezentoval v polemickom spise Consultatio Saluberrima, ale skr sprostredkovateom a hlsateom oficilnej koncepcie rekatolizanch sl v Uhorsku, pod vedenm uhorskho prmasa kardinla Leopolda Kolonia. Dielo Martina Sentivniho je nesporne vznamn hne v niekokch ohadoch. Okrem rky novch vedomost, ktor priniesol a kritickho prstupu k svojim prameom treba vyzdvihn predovetkm jeho snahu argumentane ukotvi pokojn spolunavanie vetkch nrodov Uhorskho krovstva a prkladom z dvnych dejn ponknu aksi precedens pre sasnos. Nemenej dleitm faktorom, ktor sa v psomnej podobe po prv krt objavil prve v jeho diele je spojenie rekatolizcie a nrodnho princpu, ktor sa do budcnosti ukzalo ako perspektvny zklad mnohch vnych podujat. Sumarizujc analzu mylienkovch konceptov slovenskch elt v 17. storo mono poveda, e slovensk vzdelanci v priebehu niekokch desaro vytvorili prepracovan argumentan bzu, z ktorej bud vychdza, o ktor sa bud opiera a alej ju obohacova ich nasledovnci nielen v bezprostredne nasledujcom, ale i v alom 19. storo. Hoci vraznejie hlasy z radov slovenskch katolkov (a na vnimku Katolckeho spevnka Benedikta Szliho) sa zanaj vo vej miere ozva a na samom sklonku sledovanho asovho seku, mono u v tomto obdob definova ist konfesionlne motivovan rozdielosti oboch koncepci. Zkladnou lniou v dielach slovenskch evanjelikov, je predovetkm starostlivos o jazyk, jeho pestovanie, kultivciu, rozvjanie a po teoretick prpravu jeho budcej kodifikcie. Pre poukzanie na jeho mimoriadny vznam ho astokrt stotouj s jazykom (ve)slovanskm a vyzdvihuj jeho starobylos, ako i rozsah zemia na ktorom sa (v rznych formch i dialektoch ako s tu prezentovan jazyky jednotlivch slovanskch nrodov) pouva. Ak vo svojej argumentcii siahaj do histrie, je to takmer vlune preto, aby v nej nali d170 Tto mylienka si zasluhuje samostatn pozornos a mienime sa k nej vrti v alch naich prcach.

185

Kapitola 9

kazy podporujce starodvny pvod jazyka. Vnimkou je azda len tzv. Privilgium Alexandra Vekho Slovanom, ktor sa ako argument pouva naprie celm spektrom vtedajej slovenskej inteligencie. Druhou charakteristickou rtou evanjelickej koncepcie slovenskej mylienky 17. storoia s jej mesianizujce tendencie pohad na slovensk (u J. Jakobea) i v irom chpan slovansk (u D. Sinapia-Horiku alebo J. Fischera-Piscatorisa) nrod idelne stelesnen v slovenskch evanjelickch veriacich, ako na vyvolen, ktor sce teraz trp tlakom (u J. Jakobea neustlymi vojnami, u T. Masnka nboenskm prenasledovanm, u J. Fischera-Piscatorisa potlanm obianskych slobd slovenskch meanov nemeckm patricitom), no prve preto s Boou pomocou raz povstane a znovu zska svoju zal slvu. Katolci (v tomto obdob prevane jezuitsk otcovia) stavaj proti tomu na historicite slovenskho nroda, ukotvujc svoje argumenty v starom slovanskom osdlen priestoru Karpatskej kotliny a v osobe kra Svtopluka, ktor pohostinne prijal Maarov, aby prebvali na jeho zem. Od polovice 17. storoia s pre nich ako uhorsk krajinsk svtci akceptovan aj svt Kontantn a Metod, od ktorch zvl pre katolcku vieru nadan uhorsk Slovania (Slovci) prijali kresanstvo. Pochopitene so shlasom Svtej stolice v Rme. Je zaujmav, e km Svtopluka evanjelick vzdelanci obchdzaj (azda pre jeho prippesk politiku?), celkom inak sa stavaj k misii solnskych bratov, Kontantnovi a Metodovi. Dvod mono hada v slovch Jozefa Miloslava Hurbana, predstavitea genercie, ktor z diel vzdelancov 17. storoia erpala inpirciu i vedomosti. Vo svojom historiografickom exkurze v Slovenskch pohadoch mimoriadne vyzdvihuje fakt, e Slovci mali preklad Psma u v dobe, ke iaden in eurpsky nrod ete Psmo v svojom materinskom jazyku netal. V tejto svislosti odkazuje predovetkm na svtho Metoda, ppeom menovanho arcibiskupa krlovstva slovenskjeho, ktor sa zaslil o renie viery ivm spsobom ohlasovanm evanjelia v rei udu.171 Prve tto tzu sa u od ias Martina Luthera snaili napa aj reformovan cirkvi. Mono sa preto oprvnene domieva, e
171 Jozef Miloslav Hurban: Slovensko a jeho ivot literrni. In: Slovenskje pohladi na vedi, umeja a literatru, ro. 1, 1846/47, . 1, zv. 1, s. 26. K odkazu svtch Cyrila a Metoda v dielach slovenskch autorov v predbernolkovskom obdob pozri aj Anton Bagin: Cyrilometodsk tradcia u Slovkov. Bratislava : Slovak Academic Press, 1993, najm s. 715. Jn Tibensk: Funkcia cyrilometodskej a vekomoravskej tradcie v ideolgii slovenskej nrodnosti. In: Historick asopis, ro. 40, 1992, . 5, najm s. 579585.

186

K vvinu slovenskej mylienky v 17. storo

slovensk evanjelici vo svojej koncepcii chpali svtch Kontantna a Metoda ako svojich predchodcov a patrnov. Seba samch potom povaovali za ich jedinch a pravch nasledovnkov. Koncom 17. storoia sa najm pod vplyvom zostrench rekatolizanch opatren z dvora Leopolda I. situcia men. Evanjelici sa v snahe brni svoje postavenie primknaj tesnejie k etine a eskmu nrodu, v ktorom logicky hadaj oporu. Katolci tak v prvej polovici 18. storoia popri prehlbujcom sa systematickom zujme o dejiny Slovkov v rmci Uhorskho krovstva (Samuel Timon Imago antique Hungariae a in), preberaj postupne tafetu aj v oblasti jazykovej. Nastolen kurz sa podpe nielen na vzniku zbierky slovenskch kzn pavlnskeho mncha Alexandra Maja, ale vyvrchol predovetkm prvm ucelenm prekladom Psma svtho do sloveniny v prostred kamaldulskej pustovne svtho Antona v Lechnici.

187

Kapitola 10 K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

Zmeny politickej a nsledne i spoloenskej situcie naznaen u v predchdzajcej kapitole viedli k tomu, e evanjelici, ktor v slade s uenm Martina Lutera v priebehu celho 17. storoia venovali mnoho silia a pozornosti pozdvihnutiu a pestovaniu vlastnho slovenskho jazyka, zanaj na samom jeho sklonku ustupova zo svojich pozci. Neistota, v ktorej sa ocitli po rekatolizanch zsahoch viedenskho dvora v devdesiatych rokoch, ich ntila hada spojenca za hranicami Uhorska. Kee v liturgickej praxi u poldruha storoia pouvali pre slovenskch veriacich zrozumiten etinu Kralickej Biblie, idelnou oporou sa v akej situcii javili prve esk protestanti. Spojenectvo malo za nsledok, e namiesto alieho rozvjania vlastnho jazyka upli sa evanjelici k etine, ktor zaala presahova oblas lingua sacra a postupne prenikala aj do sfr, ktor predtm nleali slovenine (literrna tvorba rzneho charakteru, kolstvo, etc.). Z hadiska dnenho vtedajie iste pragmatick spojenectvo nebolo mono idelnym rieenm. Zakotvenie evanjelikov v etine a budovanie zdanlivej esko-slovenskej jednoty toti viedlo na viac ako sto rokov k stagncii, ba absoltnemu opusteniu snh o pestovanie a rozvoj vlastnho, slovenskho jazyka. Zdanlivo uprzdnen pozcia vak nezostala przdnou nadlho. Katolci, ktor si stle viac uvedomovali vznam jazyka (v prvej fze zrejme predovetkm v praktickej monosti renia mylienok rekatolizcie medzi jednoduchmi umi neznalmi latininy), zaali u koncom 17. storoia vrazne vyuva i tento prostriedok. Ponajprv sa silnejci draz na domci jazyk prejavil pochopitene medzi rehoami, ktor prakticky denne prichdzali do kontaktu s umi rzneho pvodu i vzdelania. U v roku 1693 vyla tlaou Univerzitnej tlaiarne v Trnave prv tlaen modlitebn knika v slovenine z pera frantikna Jna Abrahmfiho (Abrahamffy; 16621728)

189

Kapitola 10

Knika modliteb nbonch.1 J. Abrahmfi bol absolventom filozofie na Trnavskej univerzite, neskr vstpil do frantiknskej rehole. Modlitby inpirovan frantiknskou spiritualitou maj prozaick i verovan charakter a vzahuj sa na rozlin prleitosti. Njdu sa tu kadodenn modlitby omov, modlitby pri konoch kajcnosti, prijman, ale i modlitby uren na rzne sviatky alebo na zvltne prleitosti (choroba, modlitba za poasie i modlitba sudcu pred sdom). V textoch sa objavuj nielen tradin nboensk tmy (smr, sd, nebo a peklo), ale i aktulne spoloensk problmy doby (vojna proti Turkom i stavovsk povstania). Sasou kniky je i verovan dialg na vtedajmi vzdelancami obben tmu sporu due s telom.2 Hoci Abrahmfiho modlitebn kniha obsahovala i predhovor k itateovi, autor sa v om ani slovom nezmieuje o dvodoch a pohntkach, ktor ho viedli k jej vydaniu. Ete pred samm zverom 17. storoia, v roku 1696 vylo tlaou tej istej trnavskej tlaiarne i dielo alieho slovenskho frantikna, Benigna Juraja Smrtnka (16501710) Kunt dobre umrti.3 Ide o zbierku nboenskch vah, ktorch centrlnym motvom je smr, ale i pominutenos a mrnos pozemskho ivota, pre ktor autor nabda svojich itateov, aby viedli prkladn a spravodliv ivot vo viere. Smrtnkove mravoun rozpravy s jednm z prvch tlaench diel slovenskch katolkov vydanch vo vlastnej rei. Napriek konfesionlnym rozporom tto skutonos reflektuje v spomenutom historiografickom exkurze u i Jozef Miloslav Hurban, ke kontatuje: spisuvael u patrno odstupuje od eini, pe na prklad: venej, milujem, najv, astlivej, premilej, preistej, tejto, dobrej atd..4

1 Jn Abrahamffy: Knika modliteb nbonch. Trnava : vyd. nkl. Jakuba Hasska, 1693, 201 s. 2 Vevlad Jozef Gajdo: Frantikni v slovenskej literatre. Cleveland, Ohio : Prv katolcka slovensk jednota, 1979, s. 3133. Podrobnejie pozri Vevlad Jozef Gajdo: ivot a dielo Jna Abrahamffyho. Turiansky Svt Martin : Matica slovensk, 1942, 99 s. 3 Benignus Smrtnk: Kunsst Dobre Vmriti, Aneb: Sskola Duchowny Wnito kad Werci Krestian v se od zleho wystrihati, a dobre initi, aby mohl sstastliwe iwot swug dokonati. Trnava : witisstene skrze Jna Ondrege Hrmanna, 1696, 399 s. (citovan poda Hadrin Radvni: Jazykov slovacik a polyglotn tlae obsahujce sloveninu vydan Trnavskou univerzitou v rokoch 16481777. Bratislava : Univerzitn kninica, 2003, s. 27 a 29.) 4 Jozef Miloslav Hurban: Slovensko a jeho ivot literrni. In: Slovenskje pohladi na vedi, umeja a literatru, ro. 2, 1847, . 1, zv. 2, s. 11. Krtky medailn priniesli pri prleitosti 350. vroia jeho narodenia Katolcke noviny, ro. 115, 2000, . 19. Podrobnejie o om vo svojej starej prci Celestn Lepek: Benignus Smrtnk : ivot a dielo. In: Litteraria historica Slovaca, ro. 12, 1946/47, s. 2550.

190

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

Ned sa v tejto svislosti spomedzi frantiknskych rehonkov nespomen ete jedna vrazn, no dnes takmer zabudnut osobnos. Imrich Terchovi (16551716) psobil ako slovensk kazate vo viacerch frantiknskych kltoroch (Hlohovec, Preov, Skalica, Bardejov, Prusk, Uhersk Hradite), no najm vo vidieckych kostoloch, ktor boli v tom obdob pod sprvou frantiknov. Z jeho kazateskej innosti sa v Literrnom archve Matice Slovenskej dodnes zachoval jeden zvzok rukopisnch slovenskch kzn z obdobia rokov 16931701, priom z predslovu itateovi je zrejm, e ich pripravoval do tlae a e aktulny zvzok nebol jedinm, ale u tvrtm takm v porad. Neopomnajc historick i jazykovedn hodnotu Terchoviovho zachovanho diela ako takho, mimoriadne zaujmav je ryvok z kzne venovanej uhorskmu krovi svtmu tefanovi. Vevlad Gajdo ho cituje v upravenom pravopise: Zanecham ja jine mnohe priklady, zanecham jine krajiny, pohlednu toliko do tejto negdy Slavnej nai krajiny Uherskej, do kterej kdyby byl priel vudce Atila z krajiny Skytie s mnostvim velikym lidu ukrutneho, hned sobje tu obydleni uinil s lidem svym ukrutnym, take zatym a od toho asu nejmenovala se krajina Slovenska, ne Uherska.5 Slov Imricha Terchovia s bezprostrednm dokladom vedomia prinajmenom slovenskej inteligencie, ktor Vekomoravsk ru, resp. Nitriansko v ase prchodu Maarov chpala ako krajinu slovensk, krajinu, ktor obvali a o je dleitejie samostatne spravovali predkovia dnench Slovkov a zrove hlsa ist druh kontinuity medzi slovenskmi dejinami a dejinami uhorskmi. Okrem frantiknskych kltorov aj uprostred alch rehonch spoloenstiev psobili poetn slovensk kazatelia. Prvm, ktor svoje kzne v domcej slovenskej rei vydal i knine a tm nm zachoval nielen obraz vtedajej podoby jazyka, ako ho pouvali slovensk vzdelanci, ale zrove dkaz o existencii a stave slovenskho kazatestva na poiatku 18. storoia, bol pavlnsky mnch Alexander Maj (Maczay, Macsay; 16641722). Jeho dielo Panes Primitiarum aneb Chleby prvotn6 vylo tlaou u spomnanej Univer5 Vevlad Jozef Gajdo: Frantikni v slovenskej literatre, s. 182185. 6 Alexander Maczay: Panes Primitiarum Aneb Chleby Prwotjn, Langjcm Slowa Bojho Dussem Predloen. To jest: Kazne na Neele celeho roku/ wbornmy Concepti z rozlinch Knjh wytaenmy/ k snadnmu pochopenj

191

Kapitola 10

zitnej tlaiarne v Trnave v roku 1718 a je nielen prvotinou autora, ale i prvotinou a poiatkom kzovej literatry tlaenej v slovenine ako takej. Nechceme sa tu zaobera jazykom, analzou motvov jednotlivch homli ani Majovou kazateskou erudciou,7 hoci tieto aspekty by pri celkovom hodnoten jeho diela iste neboli menej vznamn. Z hadiska naej tmy s vak ovea zaujmavejie informcie, ktor autor zapsal mimo hlavnej asti svojej zbierky. Ako prv spomedzi katolckych autorov venuje sa temer vlune otzkam dleitosti pestovania a verejnho prezentovania vlastnho (slovenskho) jazyka azda jedinou vnimkou je len kontatovanie na okraj, e pomenovanie Slovkov pochdza od slvy m definitvne potvrdil nastupujce trendy dominancie katolkov aj v jazykovej oblasti. Dominancie, ktor pretrv po cel nasledujce storoie. Hne na poiatku latinskho Predhovoru k itateovi objasuje svoju motivciu, e sa odhodlal k inu vo vtedajom chpan neobvyklmu, a sce vyda svoje kzne po slovensky. Viedla ho k tomu potreba takejto prruky a stle naliehavejie sa ozvajce hlasy predovetkm mladch nesksench hlsateov Boieho slova, ktor na rozdiel od kazateov okolitch nrodov (Maarov, Nemcov, Chorvtov, echov, Moravanov etc.) nemali k dispozcii iadnu pomcku, o ktor by sa pri svojej prci (a zvl v jej neahkch zaiatkoch) mohli oprie.8 Ukazuje sa, e tu nelo len o aktivitu jednho i niekokch izolovanch slovensky ctiacich kazov. Objednvka na

nlej wyprawen; tak Wpowdmi Pjsma Swatho/ a Wklady gak Swatch Otcw/ tak y Ujtelw Crkwy Swatg/ hogngssy wyswtlen/ a k snadngssy wmlwnostj/ na pomoc Nowotnch Kazatelw/ tak y k Duchownjmu Ujtku/ a Poessenj Lidu Sprostgssyho/ Obssyrngssym Rozmluwnjm w Slowenskm Gazyku ponayprw na Swtlo wydan skrze welebnho P. Fr. Alexandra Maczayho/ du Swatho Pawla Prwnjho Pustewnjka/ Slawng ArcyProwincyi Uherskg Professa/ w Klsstere Marye Thalskem na ten as Kazatela. Tyrnaviae : Typis Academicis, per Fridericum Gall, 1718, 856 s. Knihu uvdza vo svojom spise i Hadrin Radvni: Jazykov slovacik, s. 53. 7 Alexandra Maja ako kazatea predstavuje vo svojej tdii Erika Brtov: Kazatesk metda Alexandra Maja : K jednej z podb barokovej homiletiky. In: Umenie na Slovensku v historickch a kultrnych svislostiach. Turianske Teplice : tlaiare BEN, 2008, s. 7680. 8 Alexander Maczay: Panes Primitiarum, fol. 2v: ...non raro siquidem inaudivi discursus plurimorum, vel maxime Novellorum Concionatorum quaerulantium, tot alias Nationes, Ungaros nempe, Germanos, Croatas, Bohemos, Polonos, Moravos, &c. pro faciliori juvamine ad elocutionem Novellorum, multiplices Idiomatis sui habere Concionum libros, solam vero Nationem Slavonicam (quae, vel ex suomet nomine alias gloriosam s ese prodit) proprio vernaculo suo Idiomate, ne unum habere editum, quo pro faciliori juvamine, Alumni sui uti possent,...

192

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

vydanie takejto prce prila zdola, zo irch radov rehonho i svetskho klru, o poukazuje, obdobne ako u Juraja Fischera-Piscatorisa na vzjomn prepojenos literrnej spisby so skutonmi potrebami vtedajej slovenskej spolonosti. Poet slovenskch kazateov musel by v tomto obdob u pomerne znan, a to nielen v praxi, ale i tzv. alumnov, chovancov (tudentov) teologickch faklt, ktor sa ete len pripravovali na kazsk a kazatesk drhu. I tmto spsobom sa d predpoklada, e vchova klru, ktor rozumie a rozprva reou udu sa po konenej akceptcii udovho jazyka ako jednho z dleitch prostriedkov renia rekatolizanch mylienok stala i sasou oficilnej ostrihomsko-viedenskej politiky. Alexander Maj sa poda vlastnch slov nectil dostatone vhodnm kandidtom na vypracovanie takhoto diela. Nazdval sa, e s uenej a aj tohto jazyka (slovenskho) znalej kazatelia, ktor by toto ist u dvno mohli vykona, a to ovea vycibrenejm spsobom. Kee ja sm som poznal mnohch, ako rehonkov, tak i duchovnch, ktor s natoko vzdelan, a rovnako obratn v slovenskom jazyku, aby preosvietenmi mumi mohli by nazvan slovenskmi Cicernmi, domnievam sa vak, e preukazuj len mlo skutonej horlivosti voi svojmu nrodu, aby urobili nieo potrebn pre spolon dobro novch kazateov.9 Z vyjadren A. Maja, a rovnako aj z informcie o existencii slovenskch kzn Imricha Terchovskho pripravovanch do tlae u koncom 17. storoia meme usudzova, e tento dopyt nevznikol nhle, ale e poiadavka takejto prruky jestvovala u nejak as. Iam pridem (u dvno), ako pe sm autor a doklad tak rozvinut stav slovenskho kazatestva na zaiatku 18. storoia. Vitka, e ani spomedzi tch najvzdelanejch kazateov sa na takto prcu nikto nepodujal, me naznaova, e vek as kucich kazov pouvala sloveninu len z isto praktickch dvodov.

9 Alexander Maczay: Panes Primitiarum, fol. 3v: Non ex eo quidem, quasi vero defuissent, aut actu deessent ea doctrina pollentes, hujusceque Idiomatis tam gnari Concionatores, qui hoc ipsum praestare iam pridem, idque elegantissimo stylo valuissent: siquidem ipsemet ego plerosque, tam Religiosos, quam Ecclesiasticos noverim, qui ea doctrina ac elegantia Idiomatis Slavonici pollebant, ut praeclarissimis Viris Cicerones Slavonicos nuncupari eosdem audiverim: verum arbitror ego id neglectum aut sumptuum, aut fors veri zeli erga nationem suam ostendendi, proque communi bono Concionatorum Novellorum laborandi defectu.

193

Kapitola 10

Naproti tomu Alexander Maj sa v Predslove vyznva zo zmeru, e by tmto svojim dielom chcel vlastn slovensk jazyk (m sa plne otvorene hlsi k slovenskmu pvodu) uvies v hojnejej miere do veobecnho uvania vo verejnosti.10 Neprekvapuje u, e ho dsledne odliuje od jazyka, ktor pouvaj esi, za nov mono povaova jeho vslovn odlenie aj od vemi blzkeho jazyka moravskho. Hoci o do formy boli vtedaj slovensk, esk i moravsk jazyk vemi podobn, rezonovalo v slovenskej spolonosti jasne vedomie, e jazyk, ktor pouvaj je osobitnm jazykom Slovkov, vedomie vlastnej jedinenosti. Pozrime sa ete bliie na dedikciu celho diela, kee tie nie je bez vznamu. Alexander Maj svoju zbierku slovenskch kzn pripsal Adamovi Koloniovi, venmu upanovi ongrdskeho komittu, tajnmu radcovi cisrskeho majesttu, komornkovi, generlovi kavalrie a strcovi uhorskej koruny, ktor bol Majovm patrnom a zrove mecnom v tejto veci, ktor edciu podporil aj finanne. Skutonos, e si vydanie slovenskch kzn zobral pod patront tak vysok krajinsk hodnostr, me naznaova, e nelo len o jeho isto skromn aktivitu, ale e tto podpora vychdzala zo irieho okruhu vysokopostavench ud a niesla sa v intencich oficilnej politiky, ako sme to naznaili u v zvere predchdzajcej kapitoly. Adam Koloni bol navye synovcom u spomnanho ostrihomskho prmasa a predsedu Dvorskej komory, kardinla Leopolda Kolonia, ktor bol, poda dostupnch informci, znmy svojm blzkym vzahom k slovanskm jazykom ako takm, no najm k slovenine. Star maarsk historici mali naho dajne ak srdce, pretoe v rade prmasa potlal maarstvo a poslovenoval cirkev. Nechal vraj preloi do sloveniny maarsk nboensk spevy (hoci vydvanie maarskch spevnkov nepodporoval) a roziroval ich do katolckych cirkevnch obc, m uahil ich poslovenovanie.11 Nebolo to zrejme inak ani s jeho nemenej vznamnm synovcom. Poda slov Alexandra Maja, po svojom obrten na prav (kato10 Alexander Maczay: Panes Primitiarum, fol. 4v: Denique hoc Idiomate Slavonico in publicum prolixiore discursu produxi. 11 Poda Ivan Mrva: Od slavizmu k hungarizmu : Etnick kontext slovenskej achty. In: Zemianstvo na Slovensku v novoveku, vol. 2: Duchovn a hmotn kultra. Ed.: Milo Kovaka, Eva Augustnov a Maro Mauha. Martin : Slovensk nrodn kninica, Nrodn biografick stav, 2010, s. 206224 (tu s. 211).

194

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

lcku) vieru s nevednou dychtivosou naval Boiemu slovu prednanmu z kazatenice. Formulcia pro voluptate habes frequenti lectitatione hujusce Idiomatis Libellos pervolvere naznauje, e sa Adam Koloni asto taval knihy v slovenskej rei. Je teda zrejm, e slovenine nielen rozumel, ale jej rozirovanie (v tomto prpade do liturgickej praxe) aktvne podporoval. Verejn mienku rozbril pribline v rovnakom obdob in spis pochdzajci z trnavskej univerzitnej tlaiarne. Jeho autorom bol zaslil a ven profesor verejnho prva na Trnavskej univerzite, len mestskej rady v Trnave, advokt Ostrihomskej kapituly a Bratislavskej stolice Michal Benk (Bencsik 16901728). Dielo Novissima Diaeta,12 ktor vylo v roku 1722, vydal pri prleitosti promcie svojho syna Mikula za magistra filozofie, ale predovetkm ho adresoval uhorskmu snemu, ktor sa prve v tom ase schdzal v Bratislave. Publikovanie a venovanie takchto spisov pripravovanmu snemu nebolo v jeho dobe nim neobvyklm, prca M. Benka vak na rozdiel od inch, jej podobnch vyvolala veobecn nevu, a to hne z niekokch dvodov. Zaoberal sa toti aj otzkou, i heretici, teda prakticky vetci nekatolci (evanjelici, protestanti, kalvni,...) s plnoprvnymi obyvatemi a obanmi Svtej koruny uhorskho krovstva. Jeho negatvna odpove spsobila nemal pobrenie evanjelickej i kalvnskej achty, ktor sa snemu v Bratislave zastnila v pomerne hojnom pote okrem inho so zmerom riei napt nboensk situciu v krajine. Jej protesty boli tak hlasn, e si poda vetkch indci vymohla jeho verejn odsdenie a znienie. Dvod, preo sa Benkov snemov spis stal impulzom pre napsanie diela Apologia pro inclyto Comitatu Trenchiniensi,13 ktorej autorstvo je dnes u hod12 Michael Bencsk: Novissima Diaeta Nobilissima Principis, Statuumque, & Ordinum inclyti Regni Hungariae partiumque eidem Annexarum, sive Propositiones Academicae lege Nobilitares. De Nobilitate Gentis Hungaricae, ejus Origine, Modis illam acquirendi. Item: De Statibus & Ordinibus Regni, Successione Regia, deque Juribus, Privilegiis, Libertatibus, Proerogativis, ac Concomitantibus. Tyrnaviae : Typis Academ. S. Jesu per Fridericum Gall, 1722, 190 s. Podrobnej opis obsahu diela i bliie informcie o autorovi spisu pozri naprklad Jn Tibensk: Miesto Jna B. Magina a jeho Apolgie v slovenskch dejinch. In: ivot a dielo vrbovskho rodka Jna Baltazra Magina, autora nrodnej obrany Slovkov : Zbornk prspevkov z rovnomennho sympzia, ktor sa uskutonilo 17. septembra 2004 vo Vrbovom. Vrbov : mesto Vrbov, 2004, s. 919 (tu najm s. 1011). 13 Jn Baltazr Magin: Murices Nobilissimae et Novissimae Diaetae Posoniensis Scriptori Sparsi sive Apologia pro

195

Kapitola 10

noverne pripsan vrbovskmu rodkovi a vtedajiemu farrovi v Dubnici Jnovi Baltazrovi Maginovi (16811735),14 nemal zaleka tak celouhorsk rozmer a snem samotn sa nm s vekou pravdepodobnosou ani nezaoberal. O to vie pohorenie vyvolal v radoch trenianskej achty a metianstva. Michal Benk toti vemi dehonestujcim spsobom opisuje mesto i jeho obyvateov, ba o viac, kee Trenn bol v tej dobe mestom takmer isto slovenskm, vzahuj sa jeho znevaujce slov symbolicky na cel slovensk nrod. Z niekokoriadkovej charakteristiky Trenna s najdleitejie nasledovn informcie: Jeho obyvatelia rozprvaj iba po slovensky a s pravdepodobne pozostatkami Svtoplukovho udu, ktor ako panovnk v Pannii zo Sktska dolm Hunom a Maarom predal zem, vodu a trvu za bieleho koa, uzdu a sedlo a bol vyhnan z krajiny. Jeho slovensk ud sa utiahol do hornatch ast krajiny, ktor sa tiahnu smerom k Morave a Sliezsku, aby ho Maari nenali, no napokon sa stal na venos poddan Maarom a njomcom pdy, ktorho 80. zkonn lnok kra Kolomana nazva cudzincom (hosom) ako na nevlastnej zemi pracujceho.15 Emotvne laden predslov Apolgie, ale i niektor alie pase naznauj akho citlivho miesta sa Michal Benk svojimi slovami dotkol. Ke sa teda ete v tom istom roku zili stavy Trenianskej upy pri prleitosti rokovania o inch verejnch zleitostiach v Ilave, rozhodli sa kona i v tejto veci a obrtili sa poda vetkho na Jna Baltazra Magina (ktor sa tu ukrva pod pseudonymom Gnorimednopoliprostatus), aby vetky vhrady, ktor odzneli na margo Benkovch znevaujcich vyjadren, zozbieral do jednho verejnho spisu na obranu ich cti a dobrho mena. Cel dielo sa
inclyto Comitatu Trenchiniensi ejusdemque Nominis Civitate conscripta adversus calumnias, quibus Cervus & Agnus per summam injuriam ab eodem Scriptore sunt onerati. Puchovii : Typis Danielis Chrastina, 1728, 114 s. Slovensk preklad celho diela spolu s vodnmi tdiami pozri Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej a mesta tohoe mena. Ed.: Vincent Sedlk. Trans.: Gapar Sedlk. Martin : Matica slovensk, 2002, 193 s. 14 Mimoriadne obsiahlu tdiu o Jnovi Baltazrovi Maginovi a jeho diele, ktor zasadil do irieho kontextu slovenskej historiografickej literatry tohto obdobia vypracoval Anton Augustn Bank: Jn Baltazr Magin a jeho politick, nrodn i kultrna obrana Slovkov roku 1728. In: Sbornk literrno-vedeckho odboru Spolku sv. Vojtecha, ro. 3, 1936, svzok 12, s. 120295. O rok neskr ponknut analzu ete obohatil o alie poznatky Anton Augustn Bank: Novie daje na poznanie Jna Baltazra Magina, jeho diela a doby. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 1937, 164 s. Z novch prspevkov o jeho ivote a diele pozri naprklad Jozef imoni: Magin, brilantn obranca Slovkov. In: Nrodn kalendr 1998. Martin : Matica slovensk, 1997, s. 5860. Karol Petrovsk: Autor vznamnej Apolgie : Prv nrodnopolitick obrana Slovkov. In: Kultra, ro. 1, 1998, . 3, s. 7. Jn Bbik: Skvel polemik z Vrbovho. In: Slovensk pohady, ro. 124, 2008, . 5, s. 7883. 15 Citovan poda Jn Tibensk: Miesto Jna B. Magina, s. 12.

196

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

zstupcovia stavov, ktor sa na prprave Apolgie podieali a ktorch zmanie tento spis prezentuje, rozhodli venova Jozefovi Ilehzymu (Illehzy, Illshzy), dedinmu upanovi Trenianskej a Liptovskej upy a cisrskemu komornkovi. Rodina Ilehzyovcov sa asto zdriavala vo svojom katieli v Dubnici nad Vhom a prve na jej pozvanie priiel J. B. Magin psobi ako kaz na tamojiu faru. Je pravdepodobn, e upan J. Ilehzy, ktorho autor v predhovore vysoko vyzdvihuje predovetkm pre jeho charakterov vlastnosti a rozvne konanie, bol s obsahom spisu dobre oboznmen a e s nm shlasil. Svojm spsobom mohol by dokonca jednm z jeho inicitorov. Cel dielo, poda datovania predhovorov a dedikcie dokonen najneskr zaiatkom roku 1724, je vystavan na spsob rozhovoru troch priateov, ktor nielene jeden po druhom prediskutuj vetky M. Benkom vysloven invektvy, ale vytvoria do tch ias azda najkomplexnej systm slovenskej nrodnej argumentcie. Literatra, ktor za tmto elom autor pouil, poukazuje na jeho vynikajce znalosti a prehad. Hoci poda dobovch zvyklost predstavuje i preho najvyiu autoritu Psmo Svt, vinu svojich sudkov podopiera dielami starovekch spisovateov, stredovekch kronikrov, humanistickch spisovateov, ale i svojich priamych predchodcov a sasnkov. Ich zoznam je v porovnan s doteraz analyzovanmi autormi ctyhodn. Mono i preto sa niekedy stva, e autor miesto obvyklho zaujatia stanoviska ponkne itateovi viacero nzorov veobecne uznvanch autort a ponech jeho sudku, aby si vybral ten, ktor sa mu najviac pozdva. Sm sa vak neprikla k iadnemu. To mu umouje nazera na analyzovan problematiku z rznych aspektov, m len umocuje mienen efekt. ner klasickho grckeho dialgu mu tak ponka monos prekroi limity historickho spisu. Zrove odahuje prsnu vedeckos textu, im roziruje potencilny okruh svojich itateov. asto krt je re Jna Baltazra Magina symbolick a obrazn.

197

Kapitola 10

V poiatonej scne diela prichdzaj v jeden veer ku Gnorimednopoliprostatovi (J. B. Magin) jeho priatelia Polifilus a Gnorimenes16 a pri skromnom oberstven klobsach, hurkch a vne postupne sa rozprdi debata. vodn as rozpravy je venovan definovaniu sporu, ktor sa stal jej predmetom prostrednctvom symbolov mesta (pokojne sa pasceho barnka) a upy (obdivuhodne krsneho jelea), ktor sa zjavili vo sne jeho priateom a ktor bezdvodne boli napadnut, tak ako Michal Benk vo svojom spise nespravodlivo a bezdvodne napadol Trenn a cel Treniansku upu. Pomerne vek as je potom venovan prve charakteristike mesta, jeho starobylosti a pamtihodnostiam. Z hadiska naich analz s vak zaujmavejie rozsiahle pase, v ktorch sa autor vo svojej argumentcii odptava od samotnho mesta a posva sa na rove nrodn. Urliv vroky Michala Benka o slovenskom nrode podnietili Jna Baltazra Magina, aby sa so svojimi spolubesednkmi pustil do debaty o pvode rznych nrodov. U v Predhovore k itateovi i v neskorom toku debaty upozoruje na to, e hadanie poiatku kmeov a nrodov je nesmierne ak. Akoby si sm dral odstup od nzorov, ktor v nasledujcej diskusii ponkne a zrove upozoroval itatea, e len mlo z nich mono poklada za hodnovern. Kriticky si vma, e vina spisovateov zakrva i u z nevedomosti alebo z hanby pvod svojho nroda rznymi bjkami a odvodzuje ho od bohov alebo inch vzneench bytost. Navye sa men nrodov asto krt menili, preto doptra sa skutonej pravdy je takmer nemon.17 Napriek svojmu u iastone kritickmu prstupu, stva sa, e sm skzne do podobnej argumentcie. Za nepochybn poklad, e vetky kme16 Vincent Sedlk identifikuje vo svojej vahe o Maginovej Apolgii Polifila na zklade jeho latinskho mena ako zstupcu mesta (milujci mesto, i v dnenej rei vstinej vraz loklpatriot) a Gnorimena poda jeho charakteristiky ako vidieckeho achtica, teda zstupcu Trenianskej upy. Bliie pozri Vincent Sedlk: Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej a mesta tohoe mena. In: ivot a dielo vrbovskho rodka Jna Baltazra Magina, s. 3136 (tu s. 33). Jn Tibensk ich dokonca spja s konkrtnymi menami Frantika Tukinskho, ablegta mesta Trenn na u spomnanom sneme (a teda zstupcu mesta) a almi dvoma poslancami za Treniansku upu Kritofom Ugronoviom a Gaparom Hrabovskm (achticmi, zstupcami upy). Bliie pozri Jn Tibensk: Apolgia Jna Baltazra Magina v kontexte slovenskch nrodnch obrn. In: Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 1129 (tu s. 18). 17 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 74: Niet vak sporu aieho a so spletitejmi bludiskami, ako je spor o kmeoch a nrodoch a o ich poiatkoch, lebo kad vid, e ich men, mravy, sdla, obyaje i jazyky sa menili zrove so zmenou pomerov a to o najviac. Preto v tejto veci treba kra po chodnkoch osvedench autorov, najm zbavench pocitu zaujatosti, ke duch ti bez urazenia vstpi do svt nrodov, obyajne tajnch.

198

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

ne a nrody maj svoj pvod u Adama a po potope sveta sa vetky nrody rozplemenili od troch Noemovch synov, Sema, Chama a Jafeta a ich det, na ktorch poes dostali jednotliv kmene aj svoje men. V porovnan s podobnmi pasami u Martina Sentivniho, nesna sa J. B. Magin o bliie asov zaradenie svojich historickch analz ani podrobnejiu chronolgiu dejn. Pokia ide o pvod Maarov, stotouje ich poda dobovho zu s Hunmi, o ktorch tvrd, e boli vemi smel, lebo dokzali vzdorova aj Alexandrovi Macednskemu a prikla sa tie k nzoru, e sa zrodili zo Sktov na sktskej pustatine (na rozdiel od sdobho veobecne prijmanho nzoru o vzjomnej sprbuznenosti, ktor prezentuje naprklad aj M. Sentivni nespomna v tejto svislosti vbec Avarov). U Maarov, ktorch charakterizuje ako kresanskch Hunov, rovnako vyzdvihuje ich hrdinskos a achetnos ducha. Tmito vlastnosami oplvaj poda neho i maarsk eny, medzi ich predkov pota i bojovn amazonky. V ptran po pvode Hunov ponka hne niekoko rznych hypotz, tak ako ich predkladaj rzni dobov spisovatelia. Odmieta tvrdenia tch, ktor hadaj poiatky Hunov a tm i Maarov u Nemrota, ktorho otcom bol Chm a Atilu nazvaj druhm Nemrotom, ktor kral v jeho apajach. Podobne odmietavo predstavuje i presvedenie gtskeho spisovatea Jordana Ravenskho, poda ktorho Huni pochdzaj od Gtov a Sktov zrove. Gtsky kr Filimer, ktor zaloil krovstvo niekde na brehu majotskch moiarov vraj z neho vyhnal arodejn eny, adelruny a tieto bldiac dlho po odahlch pustatinch, spojili sa po ase v manelstve s akmisi umi zo sktskeho kmea. Z ich potomstva vzili potom Huni. Vzcna je v tomto kontexte ojedinel zmienka o dnes u nezvestnom spise slovenskho vzdelanca Mikula Mirisa Curiosum Commentariolum de lingua Slavonica z konca 17. storoia. Zavrhuje vraj, rovnako ako u pred nm Peter de Rewa, Jordanovu teriu o pvode Hunov a zrove vytvra vlastn originlnu koncepciu, ktor nespomna iaden in spisovate. Huni poda M. Mirisa pochdzaj od otca Promtea a matky menom Saga, dobrej arodejnice. Nevieme, ia, viac a ani J. B. Magin to neuvdza, ako Mikul Miris vysvetoval pvod Slovanov.

199

Kapitola 10

Podobne ako pri Maaroch a Hunoch aj pri Slovanoch uvdza Jn Baltazr Magin viacero teri o ich pvode. Na zaiatok pripomna predpoklad Martina Sentivniho, e Slovania pochdzaj od Noemovho syna Sema. Jeden z jeho potomkov Bannon priiel so svojimi umi ako prv obyvate do Pannie a dal celmu kraju svoje meno. Za veobecnejie prijman vak poklad mienku, e vetky eurpske nrody (medzi nimi i Huni a Slovania) pochdzaj od Jafeta, inho Noemovho syna.18 Pomerne vea priestoru venuje nzorom Bartolomeja Paprockho, ako ich prezentuje vo svojom diele Diadochus, t.j. posloupnost knat a krl eskch, biskup a arcibiskup praskch a vech tech stav slavnho krlovstv eskho, to jest panskho, rytskho a mstskho,19 ktor v dovtedajej slovenskej odbornej spisbe bolo temer obchdzan. J. B. Magin tu po prv krt prezentuje jednu z jeho hypotz, e toti Alanus (druh) bol tm Jafetovm prapotomkom, ktor ako prv priiel z zie do Eurpy. Mal tyroch synov, z ktorch najstar bol Vandalus a poda ktorho dostala meno rieka Visla aj kmene, ktor pri nej bvali. Vandalus mal mnoho synov, ktor obsadili echy, Posko, Moravu, Slavnsko, Rusko, Dalmciu, Bosnu, Chorvtsko, Bulharsko a in krajiny. Podobne vraj pu i niektor in esk i posk dejepisci.20 V slade so vtedajou veobecne platnou mienkou tu autor dokazuje, e aj Vandali boli Slovania. Nebola to vak na tomto poli jedin teria, ktor J. B. Magin objavil pre slovensk odborn spisbu. Ako znalec antickej literatry upozoruje na nepovimnut dobov sprvy a opisy zachovan v dielach grckych a rmskych spisovateov, v ktorch vraj naiel korene Pannov a Ilrov opsan tak, ako ich nepodva iaden in spisovate. Doslovne cituje z knihy Appina Alexandrijskho o ilrskych vojnch, e Grci vraj povauj za Ilrov tch, ktorch sdla sa rozkladaj severne od Macednie a Trcie a po rieku Dunaj. Hoci J. B. Magin na jednej strane s nevou had na obostieranie poiatkov nrodov rznymi bjkami, sm jednu z nich o kyklopovi Polyfmovi a Galtee, ktor mali by rodimi synov Celta (praotca Keltov), Ilra (prapredka Ilrov) a Gallusa (praotca Galaanov), pri hadan pvodu Il18 Pozri predchdzajcu kapitolu, sta venovan Martinovi Sentivnimu. 19 Bartolomej Paprock: Diadochus, id est successio, jinak posloupnost knat a krl eskch, biskup a arcibiskup praskch a vech tech stav slavnho krlovstv eskho, to jest panskho, rytskho a mstskho. Praha 1602, 836 s. 20 K tomu tie pozri Brygyda Krbis: Ksztatowanie si poj geograficznych, passim.

200

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

rov ponka. Rimania zas povauj za Ilrov vetky nrody, ktor obvaj prav breh Dunaja a ilrskym zemm nazvaj vetky krajiny od pramea Dunaja a po jeho stie do ierneho mora. K ilrskym nrodom patria i poetn Panni (Pajni), ktor obvaj dlh ps zeme pri Dunaji.21 Po krtkom exkurze z antickch autorov sa i Jn Baltazr Magin vracia k osvedenm motvom rozahlosti a rozrenosti slovanskho nroda: Sotva vak by si naiel ete nejak nrod, ktor by naplnil toko a takch rozahlch krajn a obsadil tak aleko-iroko rozsiahle provincie ako tento slovansk nrod.22 Svoje tvrdenie podopiera i osvedenou autoritou u viackrt spomnanho turianskeho upana Petra de Rewu a jeho cittom o slovanskej rei, v ktorom nielene vysoko vyzdvihuje jej rozrenos po celej Eurpe, ba i zii, ale pokia sa slvy i uvanosti tka, stavia ju na rove dokonca latinine. Navye stotonenm slovanskej a ilrskej rei pomohol J. B. Maginovi prepoji a zaktualizova i odkazy na vroky antickch dejepiscov.23 Rovnoznanos termnov ilrsky a slovansk (znovu vo vzahu k jazyku) pripomna aj na inom mieste, ke odkazuje na dielo Martina Sentivniho (pozri predchdzajcu kapitolu). O dielo Petra de Rewu De Monarchia et Sacra Corona Regni Hungariae Centuriae Septem sa opiera aj pri poukazovan na starobylos a najm statonos a vek vojensk slvu, ktor Slovania kedysi dosiahli (nie meniu ne Huni i Maari). Vracia sa pritom k aliemu z osvedench dokladov argumentanej vbavy slovenskch vzdelancov 17. storoia Privilgiu Alexandra Vekho Slovanom (hoci mu aj pri jeho literrnej rozhadenosti muselo by znme, e viacer dejepisci jeho pravos spochybuj). Cituje najskr jeho pln znenie, tak ako ho do slovenskej li-

21 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 91: Rimania nerozliuj ani tak tchto ako viac Pajnov a iste Raetov, Norikov a Mzov, ktor bvaj v Eurpe a vetky in kmene s tmito susediace, ktor s po plavcov plvajcich po Dunaji po pravej strane. Robia medzi nimi rozdiel ako medzi Helnmi a Grkmi a nazvaj ich kad osve vlastnmi nzvami; ostatne spolonm slovom s vetci povaovan za Ilrov. 22 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 92. 23 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 92: Nech tu op prehovor Peter Rewa. Takto on toti hovor o rei slovanskej a o kmeoch, ktor ju uvaj: Re slovansk alebo ilrska je dnes zo vetkch najrozrenejia; ve sa zd, e siaha od mora Jadranskho a po Severn adov ocen. Lebo uvaj ju Istrijci, Dalmatnci, Chorvti, Bosniaci, esi, Slezania, Luiania, Poliaci, Litovci, Prusi, obyvatelia kandinvie i Rusi, ktor vldnu aleko-iroko, tie Bulhari a mnoh in susedn kraje a skoro po Kontantinopol, take na celom svete je to re slovansk, ktorou je mono prihovori sa k najviacerm kmeom a nrodom, iba zmenenm nre, ktor pre blzkos inch nrodov maj nieo cudzie. Ak sa m slva re odvodzova od upotrebenia, prbuznosti a rozrenosti, re slovansk s latininou uchvti ostatnm palmu vazstva; ve s jej pomocou mono prejs pol Eurpy a ete aj nieo zie.

201

Kapitola 10

teratry vniesol prve Peter de Rewa. Pridva vak pre porovnanie i verziu, na ktor natrafil pri tdiu diela u spomnanho poskho a eskho historika Bartolomeja Paprockho, kee sa od znmeho podania Perta de Rewu uritm spsobom odliuje.24 Podstata darovanch vsad zostva ale nezmenen, tak ako sme sa jej u niekokokrt dotkli v predchdzajcej kapitole. I prijatm tohto argumentu Jn Baltazr Magin, na rozdiel od nastupujcej kritickej historickej koly, reprezentovanej naprklad jezuitom Samuelom Timonom, zostva tradicionalistom a rad sa skr k starej historickej spisbe. Zachdza vo svojej argumentcii dokonca ete o ksok alej, ke tvrd, e Alexander Vek hovoril reou Slovanov (i azda niektorou zo slovanskch re). Vychdza toti z predpokladu, e poda dochovanch sprv rmskych dejepiscov sa Alexander pred bojom prihovral vojakom v ich vlastnej rei, priom Slovania tvorili sas jeho vojska (poda niektorch dokonca Alexandrovu osobn str).25 Jn Baltazr Magin sa vo svojej prci nevyhol ani alej z dovtedajou slovenskou spisbou asto diskutovanch otzok, a tm je pomenovanie Slovanov. Zmieuje, ako je uho zvykom, znovu niekoko verzi. Hne v vode pripomna teriu Martina Sentivniho, poda ktorej Slovania (konkrtne Slovci) pochdzaj od Jazygov, oho dkazom m by aj etymologick prbuznos ich mena. Nzov slovanskho kmea pochdza teda poda neho od vrazu slovo. Sm Magin had pvod ich pomenovania bu u v spomenutom termne slovo (Slovan) alebo slva (Slavus). Nadvzuje tm sce plne na lniu svojich predchodcov, inovatvna je vak jeho argumentcia. Vyuva pri nej znovu dovtedy mlo znme nzory Bartolomeja Paprockho. B. Paprock (stavajc pravdepodobne na nzoroch poskho kronikra Martina Kromera) had pvod pomenovania Slovanov v slove slva, lebo vraj Slovania mali zvun meno medzi ostatnmi kmemi a nazvali sa skvelmi, slvnymi. Dkazom je poda neho i skutonos, e
24 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 7981. 25 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 109: ..., ak Alexander Vek nepovaoval za nedstojn, aby sa ju nauil (ve, ako hovor Peter Rewa, vedel ju). Justinus (v knihe 11) toti pe, e vo vojne proti Dareiovi prehovoril k Ilrom, Trkom, Grkom, Macedncom a k inm kmeom, jednotlivo v rozmanitej rei, ... Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 81: Konene vyznail tento podmanite sveta najvynikajcejiu vernos Slovanov a ich nezlomn silu natoko, e vo vojne proti Dareiovi zveril str svojej osoby nie Macednanom, ale Slovanom agrianskm, ako zaznail okrem inch Jn Herold.

202

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

dodnes toto svoje pomenovanie uvaj vo forme osobnch mien ako Stanislav, Venceslav i Dobroslav. Magin sm tto argumentciu dopa vskutku originlne analgiou vypoianou od uhorskho kronikra Jna z Turca, ktor za podobnm elom analyzuje meno svtho Ladislava, aby toti i etymologicky doloil tohto uhorskho kra ako najslvnejieho a najvieho.26 Mono tu len nahlas uvaova, i J. B. Magin nechcel touto analgiou (ke veda seba postavil men ako Stanislav, ktor poklad za slovansk a Ladislav) upozorni medzi riadkami na fakt, e jeden z najvch uhorskch panovnkov nosil svojim pvodom slovansk meno. Druh monos, a toti odvodzovanie pomenovania Slovanov od termnu slovo doklad podobne nzormi M. Kromera a B. Paprockho, argumentciou starou viac ako poldruha storoia, ktor vak pre slovensk spisbu znamenala nov pohad a obohatenie. Slovania vraj boli znmi tm, e ke niekomu daj svoje slovo, zachovaj ho dobrovone neporuen. Dodnes vraj pokladaj za hanbu, ak sa estnmu loveku vyta, e nehovor pravdu. Debatu o vzniku pomenovania pre Slovanov uzatvra cittom z diela Bartolomeja Paprockho, ktor poda vetkho plne vystihol jeho vlastn mienku: Toto charakteristick meno si teda podrali bu poda tohto, bu poda tejto starej zvyklosti; ale to je jedno, lebo vrazy slva a slovo sa vecne od seba nelia, ak naozaj slva zahrnie toho, o dodr nemenen slovo, dan druhmu.27 I u Jna Baltazra Magina narame na nejasnos v pouvan oznaenia Slovan/Slovk i slovansk/slovensk (a to nielen z hadiska latininy, v ktorej svoju prcu napsal a jej nleitho prekladu). asto krt, predovetkm v pasach, ke hovor o Slovanoch v rmci Uhorskho krovstva, nie je celkom jasn, i m na mysli uhorskch Slovanov veobecne alebo len Slovkov. Je mon, e autor sm si tento problm uvedomoval a sna sa svoj nhad na na niektorch miestach presnejie definova. Vedomie rozdiel-

26 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 97: Na tejto strane zd sa, e stoj aj Jn z Turca, ktor, aby ukzal svtho Ladislava ako najslvnejieho a najvieho kra, z rozboru mena tak uvauje: Bol vek, poda svojho mena najv. Ak sa toti pobavme s etymolgiou jeho mena, Ladislaus znamen toko ako chvla od Boha udu dan. [] Takto hovor Jn z Turca a brs je re len o jednom muovi, predsa ns tto analgia obdivuhodne podpor, ak ju prijmeme. 27 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 98.

203

Kapitola 10

nosti a zrove vzjomnej spriaznenosti jednotlivch slovanskch nrodov tlmo stami kronikra a humanistickho vzdelanca slovenskho pvodu, Jna z Pchova. Za Slovanov poklad poda dobovho zu i Vandalov a Markomanov, ktorch stotouje a Moravanmi. Povimnutiahodn je, e Slovkov menuje v polovici 16. storoia (na rozdiel od mnohch i neskorch spisovateov) ako zvltny nrod slovanskho kmea: Vandali, Moravania ie Markomani, Dalmatnci, Chorvti, Slovci, esi alebo Bohmi, Poliaci, Rusi a in nrody z tchto pochdzajce, s jeden kme.28 Ete lepie sa jeho zmanie ukazuje vzhadom k slovanskej rei. Hoci ju na viacerch miestach prce vyzdvihuje ako slvnu, starobyl a mimoriadne rozren, zrove si uvedomuje a jasne to i formuluje, e nie je skutonm homognnym jazykom, ale skr konglomertom rznych prbuznch a vemi podobnch dialektov.29 Najvej slvy a uznania sa jej dostalo, ke sa po oficilnom schvlen ppeom popri latinine a grtine zaala pouva na posvtn ely, pri vysluhovan ome. Stalo sa to za ias svtho Cyrila a Metoda, ktorch stami Michala Bonbardiho, autora prce Topographia Magni Regni Hungariae menuje slovanskmi apotolmi. Pri otzkach definovania aspektov slovenskho nrodnho vedomia, ktor sa v literatre tm i onm spsobom rieia u od polovice 17. storoia, sleduje Jn Baltazr Magin jezuitami nartnut interpretcie. V otzke ponmania osoby Svtopluka sa vak od nich odkla. Km toti Benedikt Sli celkom otvorene a Martin Sentivni aspo v nznakoch spjaj misiu solnskych bratov, prijatie kresanstva i povenie slovanskho jazyka na jazyk bohosluobn s psobenm kra Svtopluka, J. B. Magin ho v tejto svislosti vbec nespomna. Udalosti, ktor Bene28 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 94. 29 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 94, citt z diela Jna z Pchova: Nrod Lechov alebo Poliakov m re podobn rei slovinskej, vandalskej, bulharskej, srbskej, dalmtskej, chorvtskej, bosnianskej, eskej ie bohmskej, ruskej, moskovskej. Predsa vak kad kme zachovva pri hovoren aksi zvltny spsob vyslovovania. Niektor z tchto nrodov vyslovuj svoju re tvrdo, niektor mkko, jedny lahodne, in drsne, jedny jasne, druh temno. Podobne poda topografickho diela Michala Bonbardiho o Uhorskom krovstve, s. 99: Nebude nemiestne prv, ne by sme prezreli jednotliv ozdoby re (toti slovanskej), zmieni sa hne tu o rozsiahlosti slovanskej rei, ktor sa tie nazva windick i vindick alebo venedick, poda Vindikov alebo Vendov, udovo Wenden (alebo Winden), ktor s toton so Slovanmi, ako u Cluverius. Rozklad sa tak iroko, e rozlen na mnoh dialekty je dorozumievacou reou vye 50 nrodov od mora Jadranskho po ierne, odtia k Severnmu a konene k Baltickmu, ba uva sa aj v palcoch tureckch a moskovskch.

204

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

dikt Sli zasadil do Pannie (v zmysle kontextu slovenskho), Jn Baltazr Magin z nepochopitench dvodov (zrejme pod vplyvom asto citovanho Bartolomeja Paprockho) takmer vernm spsobom prena do iech. I slovanskou bohosluobnou reou (mono aj na zklade reflexie aktulnej situcie slovenskch evanjelikov) mala by poda neho etina: A veru nie bez zzraku dosiahli esi, e sa ich jazyk uval v liturgii. Paprock podva, e sa to stalo takto: Ke udmila, vemi nbon ena, porodila Borivojovi, rovnako nbonmu knieau eskmu, tretieho syna, ktorho vodou svtho krstu pokropil svt Metod, arcibiskup moravsk, a dal mu meno Boleslav, pristpili ku svtmu biskupovi niektor z echov s prosbou, aby im dovolil slvi obetu ome svtej v rodnej rei (lebo len nedvno obrten latininu hlbie nepoznali). Metod, hodlajc sa zapi tomuto mladmu vhonku, poslal rchle o tejto veci do Rma list k ppeovi Mikulovi, ktor il okolo roku Pna 858 a zomrel roku 868. Ke Cyril, ktor sa tie ujal tejto mylienky, vemi horlivo vymhal nielen u ppea, ale aj v celom koncile, aby bolo echom dovolen v slovanskej rei vykonva bohosluby, zdala sa tto mylienka skoro vetkm nov a smiena, kee esi iadali to, o dosia nikdy neiadala iadna krajina, ke prijala krst. Povstalo teda medzi preltmi vek omranie (bolo toti okrem inch preltov 113 biskupov, ako vysvit z aktov tohto koncilu, ktor sa konal roku Pna 865 v meste Rme), ale medzitm, o sa podvali protidvody, pouli vetci z neba hlas, vyznievajci v tieto slov: Kad nech chvli Pna at. a kad jazyk nech ho vyznva. Ke tmto hlasom zastraen v ase vetci mlali, najsvtej ppe dal hne Cyrilovi shlas, aby esi smeli pri bohoslubch pouva slovansk jazyk.30 Jn Baltazr Magin, zd sa, chpe cyrilometodsk a svtoplukovsk odkaz viac izolovane. A zatia o k tomu cyrilometodskmu sa hrdo hlsi (tituluje Metoda moravskm arcibiskupom, ba dokonca spolu s Kontantnom ich vyzdvihuje ako apotolov vetkch Slovanov), k osobe kra Svtopluka sa na prv pohad stavia nie celkom vyhranene. Dvodom by mohol by podobne ako u Martina Sentivniho pretlak oficilneho uhorskho historiz30 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 99100.

205

Kapitola 10

mu nadviazanho na krajinsk patriotizmus slovenskej achty. V svislosti s pvodom Svtopluka J. B. Magin svoju argumentciu dsledne zakladal na citovan z diel veobecne prijmanch autorov, je mon, e nechcel zaujma zvzn stanovisko k otzke, ku ktorej sa zdroje jeho poznatkov vyslovovali vemi rozporuplne. Preto ich radej uvdza vetky a ponka itateovi, aby si konen sudok urobil sm. O Svtoplukovi naprklad hovor, e bol knieaom, pravdepodobne synom istho Marta, il v ase druhho prchodu Hunov do Pannie a ovldal rozsiahle zemia. Jedni vraj v om vidia Sarmata (Antonio Bonfini, Peter Ranzanus), druh Poliaka (Jn z Turca), al Moravana i Slovka. Za ist J. B. Magin poklad, e jeho krovskm sdlom bol Velehrad a vldol zemiam Sarmtie, Pannie, Moravy, iech a inch severskch krajov (tu nie je celkom jasn, ktor krajiny m na mysli). V konenom dsledku vak otzka Svtoplukovho pvodu v oiach autora nie je a tak podstatn. Upozoruje na skutonos, e nzory dejepiscov sa rznia aj pri opise Svtoplukovho ivota, no najm smrti. Poda jednch zahynul Svtopluk v akej bitke s maarskm vojskom, ktor vtrhlo do Pannie. Poda u spomnanho kronikra Jna z Pchova i inch eskch prameov Svtopluk sce tto bitku s Maarmi zviedol a bol v nej porazen, sm vak nezahynul, ale uchlil sa do samoty a il ivotom pustovnka a do svojej smrti, ke konene odhalil svoju totonos. Pritom je zaujmav, e v spracovan o mnskom ivote Svtopluka vynechva poves svtosti, ktor ho (naprklad poda Martina Sentivniho) mala obostiera. Nevieme ktor z verzi autor povaoval za pravdiv i aspo pravdepodobnejiu, pretoe vern svojej korektnosti sa znovu neprikla ani k jednej z nich.31 Na zklade povedanho vyvodzuje mono prekvapiv zver, a toti, e ak bol Svtoplukov ud poda vetkch spomenutch a znalch spisovateov porazen a povraden, nemu ani obyvatelia Trenianskej upy (a v irom kontexte Slovci), by jeho potomkami.32 Tmto tvrdenm (hoci na inch miestach prce znane obrusuje jeho strohos) sa de fac31 Rzne pohady na postavu Svtopluka, ako ich spracoval Jn Baltazr Magin poda jemu dostupnej literatry pozri: Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 112114. 32 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 114115: o z toho vyvodme? i nm toto nevyhnutne uklad veri, e trenianski meania a obyvatelia Trenianskej upy s zvykami Svtoplukovmi? Dozaista, e nie. Ak bol ud Svtoplukov pobit do poslednho poda spisovateov Bonfiniho a Turcia od Hunov, poda Jna z Pchova od cisra Arnulfa, ako mohli tto mtvi splodi tak poetn potomstvo? Ako mohli zanecha potomstvo takho mnostva?

206

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

to vzdva akejkovek kontinuity Slovkov so slovanskm osdlenm pred maarskm prchodom a v draz (ako uvedieme alej) kladie na rovnos sasnch nrodov Slovkov a Maarov v rmci Uhorskho krovstva, ne na historick nroky. In rozmer zana obraz Svtopluka i u Jna Baltazra Magina nadobda v svislosti s narkami Michala Benka o potupnosti jeho dajnho obchodu s Maarmi prduvmi do Pannie zo Sktie. Svtopluk mal nerozumne vldu nad jej zemm, vetky majetky i slobodu svojho udu vymeni za bieleho koa, sedlo a uzdu. Po Davidovi Frlichovi, ktor ete v polovici 17. storoia odmietol tieto nzory ako vymyslen bjky bez historickej pravdy a po Martinovi Sentivnim, ktor sa tejto tmy v krtkosti dotkol a predznail alie smerovanie jej vvoja, je vlastne prvm, kto ju systematicky analyzuje a na zklade argumentov buduje nov teriu, ktor alia historiografia nazve pohostinskou i pohostinnou. Tto teria sa v budcnosti stane dleitou sasou argumentanej vbavy slovenskch vzdelancov. Nespochybuje fakt, e by Svtopluk tak osi urobil, avak nanovo interpretuje skutonos, e prijal Maarov (cudzincov) ako vzcnych host do svojej krajiny, ako prejav jeho milosrdenstva. Je vraj znakom uachtilosti a vekosti jeho ducha, e tak nehodn dar ako je jeden k so sedlom a uzdou vbec vzal a navye za poskytol Maarom to najcennejie, o mal svoju vlastn zem.33 Priznva tu vlastne, e by slovensk a slovansk osdlenie zo Svtoplukovskch ias predsa len mohli spolu svisie. Dokonca sa k nemu otvorene hlsi, o mono dedukova i z u cito33 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 118: Ja vak hovorm, e za to treba Svtopluka zahrn najvou chvlou. Pod strechu pripusti neznmych cudzincov, ak nm bvaj zva podozriv, je zriedkav skutok milosrdenstva. Svtopluk lskavo prijal do svojho pohostinstva Kusida a jeho druhov, cudzch ud, hoci mu neboli nikdy ani len z najmenieho chru znmi. Uveri primne slovm toho, ktorho si nikdy nevidel, ani si ho dlhm rozhovorom nepreskmal, je iarivm znakom ducha uachtilho a bez kladov. [] Neopovrhn darom, ktor je pod tvoju dstojnos, ba ete odplati sa za o najtedrejie, ukazuje na vekodunos Xerxovu, ktor s vdnou tvrou pohliadol na sedliaka, o mu podal vody dlaou, alebo na primn lskavos toho galskho panovnka, ktor za repu od akhosi dedinana bohato zaplatil. Svtopluk za jednho koa, vyzdobenho uzdou a sedlom, dal Maarom do daru najdunejie a najrodnejie polia a najvhodnejie sdlisk. Pocti posla viac, ako vyaduj jeho zsluhy, ba zahrn ho aj darmi, je znakom krovskej dstojnosti. Svtopluk prepustil od seba Kusida, obsypanho darmi o najestnejie. o je tu teda, o by malo hanbou zalia tvr Svtoplukovu alebo nau? Iba ak by sa to azda malo kls za vinu, tomuto neobyajne prvetivmu, zdvorilmu a vdnemu krovi, e najprv bol oklaman skonosou Maarov, potom olpen o svoje krovstvo nsilnm prepadom nepriateskm a to napriek platnm dohodm a ujednaniam. Takto by vak bolo mono chvlami velebi Juda Ikariotskho, ktor zradnm bozkom zapredal Krista idom a samho nho Spasitea by bolo zas mono karha...

207

Kapitola 10

vanej formulcie: o je tu teda, o by malo hanbou zalia tvr Svtoplukovu alebo nau? Na rozdiel od ponmania Svtopluka, ako ho njdeme v dielach Martina Sentivniho, ide o vek krok vpred (i ke mono nie celkom explicitne vypovedan). e s obyvatelia Trenianskej upy predsa len potomkami kra Svtopluka a jeho udu pripa napokon u aj na inom mieste Apolgie, ke pe: Pripusme, e mesto Trenn a obyvatelia upy Trenianskej s pozostal Svtoplukovi. o z toho vyplva? Protivnk mus nutne pripusti, e pozostalmi Svtoplukovmi s nielen obyvatelia Trenna, ale aj Trnavy, Modry, Pezinka, Skalice, ba obyvatelia celch Karpt, ktor sa dlhoiznm hrebeom tiahnu a do Sedmohradska. Slovenskou reou vade sa ozva upa Bratislavsk i Nitrianska, z jednej i z druhej strany tohto vrchu, rozloenho zva a po Nov Mesto pri brehoch Vhu; a tak isto i Trenianska, Oravsk (nehovoriac teraz o inch), Liptovsk, Spisk a in upy, oddelen od Poska Karpatmi, ako je to dobre znme...34 Zachoval nm tak mimoriadne cenn informciu o rozsahu (pribline rovnakom ako je ten dnen) a kompaktnosti slovenskho osdlenia na poiatku 18. storoia. Niet pochybnost, e Slovci si v tomto obdob jasne uvedomovali svoju identitu a tie odlinos od prbuznch nrodov, akmi s esi i Poliaci (naprklad, e od Poska slovensk osdlenie oddeuj Karpaty, ktorch sasou s i Tatry). Navye povedan Maginovmi vlastnmi slovami, je toto vetko dobre znme. Diskusiu o Svtoplukovej iernej legende a jeho obvineniach z ahkomysenej straty krajiny uzatvra Jn Baltazr Magin vahou, e sa na tto tmu vlastne ned poveda ni ist a vetko, o kto povie bud len dohady, pretoe sa o tejto udalosti zachovalo len mlo relevantnch sprv a je vlastn len a len uhorskej historiografii. Upozoruje tak na skutonos, e zatia o Jn z Turca alebo z neho erpajci Antonio Bonfini prhodu povauj za pravdiv, esk, moravsk i posk kronikri sa o nej vbec nezmieuj. J. B. Maginovi sa jav podozriv, e by takto jedinen historick fakt zamlali.

34 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 115.

208

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

Dielo Jna Baltazra Magina je pln rznorodch nmetov a iste by sa o kadom z nich dalo napsa omnoho viac. Jedinen je naprklad rozprava o pit piva, ktor Michal Benk poklad za podradn a hanliv (a pripisuje ho ako charakteristick znak Slovkom), a naopak jedine vno poklad za dstojn npoj. Autor Apolgie vo svojej odpovedi s ahkosou slova v rozsiahlom historickom exkurze ukazuje, e mnoh germnske, sarmatsk i seversk nrody tradine varili a pili npoj z obilia a chmeu, poukazuje na jeho lieiv inky a na zver doklad, e aj na cisrskom dvore i vo viedenskch domoch vznamnch achticov sa pije rovnako vno, ako aj pivo a tie vetky viedensk hostince ponkaj mnoho rznych druhov piva.35 Chceli sme vak poukza predovetkm na tie aspekty Maginovej prce, ktor obohatili slovensk nrodn ideolgiu a vycibrili jej argumentciu. V tejto svislosti treba ete spomen leitmotv, ktor sa tiahne celm spisom Jna Baltazra Magina a tm je rovnos nrodov v Uhorsku. Mono sa oprvnene domnieva, e mu ilo predovetkm o rovnos Slovkov a Maarov. Tento svoj zmysel predznamenva u v Prehovore k itateovi a jeho oprvnenos doklad autoritou Biblie (Deuteronomium 26,19).36 V podobnom duchu zakuuje i cel zloit rozpravu o pvode jednotlivch nrodov. Pripomna, e je nezmyseln hada vnos nroda v jeho mene i pvode a upozoruje, e prve toto nezmyseln dokazovanie a preteky za starobylosou a vou dleitosou ved asto k nrodnostnm konfliktom a neopodstatnenm nevraivostiam.37 Ako azda prv zo slovenskch vzdelancov sa i v teoretickej rovine zaober termnom uhorskho politickho nroda a definuje ho nasledovne: uom, o sa odkdekadia poschdzali, treba tie, aby vystupovali pod tm istm kmeovm menom a tm
35 Cel rozsiahlu rozpravu o pvode piva, spsobe jeho varenia odlinom u jednotlivch nrodov, jeho liivch inkoch a vekom rozren pozri: Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 127132. 36 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 43: Len jedno dodvame a pripomname: Vetky nrody boli stvoren na slvu Boiu. Sprvne preto mieni ist vemi ven spisovate, e z akejsi pchy pochdza to, e rozlin nrody sebou opovrhuj a vzjomne sa znevauj. Zaiste netreba pohda nijakmi nrodmi, kee Kristus ich rovnako miloval, vykpiac vetky svojou krvou. 37 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 101102: V dnenej dobe u sa viacer filozofi a uen muovia vysmievaj tmto zbytonm hdkam o mench a ich pvode. [] Nie je tie chvlyhodn, e niektor trpiaci prepiatou nacionlnou vou z vznamnosti mien alebo z vymyslench poiatkov svojho rodu a kde-odkia zhaj duchaplne, povedal by som, skr nechutne skvel doklady pre slvu svojho rodu a z ich zrok sa potom roznecuj niekedy nezmieriten spory a vznikaj nechutn hdky.

209

Kapitola 10

istm nrodnm nzvom, kee im je t ist zem vlastn a spolon.38 Nepochybne tu m na mysli uhorsk politick nrod, natio Hungarica. V skutonosti prezentuje Jn Baltazr Magin vo svojom diele a prekvapivo obiansky princp rovnos jednotlivcov, obanov, prslunkov natio Hungarica v rmci Uhorskho krovstva bez rozdielu prslunosti k tomu i onomu nrodu. Vrcholnm vyjadrenm tejto mylienky, ktor prestupuje kontinuitne celm spisom je jeden z monolgov priatea Polifila: ... mono dostatone dokza, e vetci Slovania bvajci v Uhorsku maj to ist obianske prvo ako Maari, t ist rodov starobylos i dstojnos, t ist vojensk es svojich predkov, ten ist prstup k vsadm, t ist zem, zdeden po predkoch a aj dnes pevne ovldan: jednako ostva mi ete nieo zvltne, o, ak sa pripomenie, plne zoije sta protivnkove. o je to teda? Hovorm, e uhorsk Slovania s lenmi toho istho nroda ako Maari. [] ..., kto by uprel naim Slovanom, ak mu len rozum sli, meno uhorskho nroda? i sa okrem toho nerod uhorsk Slovan a Maar u ns pod tm istm nebom? Iste. A nebude ten i onen prslunkom toho istho nroda? Ak je nrod poda Festa Gramatika druh ud, ktor sa narodili na spolonej zemi: Ako sa nemaj nazva nask Slovania, naroden v Uhorsku, Uhrami? [] A preto, kee novovek Slovania, bvajci v Uhorsku, sa tam nielen narodili, ale naozaj tam ij ako jeho praobyvatelia, nemohol by nikto Slovanom upiera meno Uhrov, iba ak by nemal rozum.39 as Polifilovej vahy sa a npadne pona na re Kontantna Filozofa, ke v Bentkach pred latinskmi biskupmi a kazmi odvodoval starosloviensku liturgiu: i neprichdza d od Boha na vetkch rovnako? i slnko nesvieti takisto na vetkch? i hdam nedchame na vzduchu vetci rovnako? Tak vy sa nehanbte len tri jazyky spomna a ostatnm nrodom a kmeom prikazova, aby boli slep a hluch?40 Zrejme tu treba hada aj Maginovu

38 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s.135. 39 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 110112. Sprvnejie by azda bolo hovori tu o Slovkoch v Uhorsku, ne o Slovanoch. Jednak to vyplva z celho obsahovho kontextu Apolgie, kde sa autor o ostatnch slovanskch nrodoch ijcich pod Korunou svtho tefana zmieuje len vemi okrajovo, jednak zo znenia originlneho, latinskho textu. Slavus Pannonius/Slavos Pannonios si toti u oddvna uvdzali naprklad tudenti zo Slovenska v radnch zznamoch univerzt, aby sa tak odlili od ostatnch Slovanov. 40 itije Konstantina. In: MMFH 2, s. 57115 (tu dialg s trojjazynkmi, kapitola 16, s. 105110).

210

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

inpirciu pri presadzovan rovnoprvnosti Slovkov a Maarov v rmci uhorskho nroda, Uhorskho krovstva. Na inom mieste zachdza hdam ete alej, ke nadrauje obiansky a stavovsk princp nad akkovek prslunos k nrodu. Vetci obyvatelia a obania Uhorskho krovstva, bez rozdielu nrodnej prslunosti s poda neho rovnakmi poddanmi kra. Niektor z nich s potom poddan vzhadom na zemepnov, na ktorch majetkoch obrbaj pdu. No toto poddanstvo i podriadenos je celkom nezvisl na princpe nrodnom.41 Tto mylienku podporuje originlnym argumentom, ktor sa dovtedy v slovenskej spisbe ete nevyskytol, a toti, e po boji dvoch protivnkov (nrodov), ten porazen spoiatku bva poddanm vaza, no postupne sa stva jeho spojencom a ke sa po jeho boku osved, asto ho vaz optovne obdaruje obianskymi prvami, ba stva sa, e takto kedysi nepriatesk nrody splyn napokon v jeden.42 Doklad navye viacer prklady z antickch dejn a vetko smeruje k zveru, e takto uzmierenie isto podobnm spsobom nastalo aj medzi Maarmi a Slovkmi. Tvrd dokonca, e Slovania (zrejme v zmysle predkov Slovkov) si zskali vojensk zsluhy v Atilovom vojsku, ke bojovali po jeho boku ako spojenci.43 Tma rovnosti a rovnoprvnosti vetkch nrodov spojench pod Korunou svtho tefana (hoci autorovi pravdepodobne ilo najm o Slovkov a Maarov) sa stala nosnou mylienkou diela Jna Baltazra Magina, s ktorou sa na jeho stranch stretvame v rznych obmench, podloench rozlinmi argumentmi. Pristavme sa vak ete pri jednom aspekte Maginovej prce,
41 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 124: Pripam preto i ja, e vetci uhorsk Slovania s poddan so zreteom na kra, alej pripam, e niektor Slovania s poddan vzhadom na pnov, na ktorch majetku bvaj a ho obrbaj. No to je tak spolon vetkm nrodom, bvajcim v Uhorsku, e Nemci, Maari, Slovci, Rusni, Srbi a prslunci ktorhokovek nroda u ns maj rovnak postavenie. 42 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 104: Aby sa nala ahia cesta na dosiahnutie toho, o osnova zmeru diktuje a vyaduje, bude oson pozna obyaj, ktor maj skoro vetky slvne kmene, hoc aj drsn a nevzdelan. Ke narazili na nepriatea mocnho a zbehlho vo vojenstve, v prvom toku vyzrili sa na om ohom a meom. Potom vak, ke zpal hnevu pohasol a sksili, e z premoench protivnkov s pokorn poddan, asto si ich pribrali medzi vojnovch spojencov a prvom nvratnm ich obdarovali obianstvom, ba niekedy dokonca dve strany, len nedvno nepriatesk, splynuli v jeden nrod. 43 Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 108.

211

Kapitola 10

a tm je jej titul. Hoci jeho sasou je i termn apolgia, po podrobnejej analze prce treba poveda, e celkom nezodpoved naznaenmu obrannmu charakteru. Ani pokia ide o jej obsahov as, ktor je viac priamou deklarciou rovnosti egality Slovkov, o do starobylosti, dstojnosti i dejinnho i sasnho vznamu, podporenej pevnmi a ako vyvrtitenmi dokladmi, ne len phou obhajobou ich existencie v rmci Uhorskho krovstva. Podobne to plat aj o jazyku Maginovej prce, ktor sa ani v najmenom nepodob na ner slovenskch obrn ako ich poznme z nasledujceho 19. storoia.44 Naopak, na viacerch miestach vemi elegantnm spsobom autor ako sksen diskutr odpoved na urliv a osoujce vroky, m dosahuje, e Michal Benk sa de facto zosmieuje svojimi vlastnmi slovami. Na viacerch miestach ho J. B. Magin dokonca otvorene ironizuje etymolgiou jeho mena odvodenho od ryby, ktor uprednostuje bahnit a kaln vody pred istmi (a odkazuje tak na jeho charakter, lebo vraj obubuje zahmlievanie viac ne pravdu), ba na viacerch miestach rznymi posmenmi osloveniami: puntikrsky vyklada zkonov, jalov renk, ohovrask prvnik, nespoahliv prekrca zkonov, nactiutha, kriknsky jazynk, ohromne namyslen lovek, premdry doktor i alie in. Navye slov Apologia pro inclyto Comitatu Trenchiniensi ... (Obrana slvnej Trenianskej upy) s len alternatvnym titulom i podnadpisom pvodnho diela. Hlavnm nzvom s Murices nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi (Ostne podsypan autorovi spisu Najnov a najspenej snem v Bratislave), o dodva zauvanej predstave o prvej slovenskej obrane plne opan vznam. Mono to bol A. A. Bank, kto svojimi obsiahlymi a cennmi tdiami dostal do verejnho povedomia prve druh as nzvu diela (a mono sa Maginova Apolgia stala jednoducho pohodlnou skratkou pre inak komplikovan titul). Dsledkom vak je desaroia skreslen pohad nielen na charakter prce Jna Baltazra Magina, ale i na diela celch generci slovenskch vzdelancov predbernolkovskho obdobia.
44 Porovnaj naprklad udovt Matej uhajda: Der Magyarismus in Ungarn in rechtlicher, geschichtlicher und sprachlicher Hinsicht, mit Berichtigung der Vorurtheile, aus denen seine Anmassungen entspringen. Leipzig : typis C. Drobisch, 1834, 78 s. Samuel Hoi: Sollen wir Magyaren werden? : Fnf Briefe geschrieben aus Pesth an einen Freund an der Theis. Karlstadt : typis Johann N. Prettner, 1833, 92 s. Samuel Hoi: Apologie des ungrischen Slawismus. Leipzig : Friedrich Volckmar, 1843, 133 s.

212

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

Dleitm uhlom nazerania na dielo Jna Baltazra Magina je fakt, e nevzniklo ako izolovan vedeck prca i akademick debata, ale podobne, ako to bolo v prpade Jna Fischera-Piscatorisa, je prepojen s relnymi potrebami vtedajej slovenskej spolonosti. Stva sa tak cennm zrkadlom skutonho obrazu uvaovania vzdelancov, ale aj slovensky ctiacej asti uhorskej achty prvej tvrtiny 18. storoia nad slovenskmi tmami. Maginove Murices neboli jedinou sdobou odpoveou na spisok Michala Benka. V Univerzitnej kninici v Budapeti sa poda dajov Jna Tibenskho nachdza in anonymn reakcia, ktor zostala v rukopise, no starostlivo pripravovan poznmkov apart a presn citcie svedia o tom, e pvodne bola zrejme pripravovan do tlae.45 Autorom bol zrejme niektor zo spolubratov jezuitu tefana Kaprinaiho (kee v jeho rukopisnej pozostalosti Collectio Kapriniana sa dielo nachdza), ktor poas svojho ivota psobil najm v Trnave a v Koiciach. Hlavnou tendenciou prce napsanej pribline v rovnakom obdob ako dielo J. B. Magina je podobne mylienka rovnoprvnosti Slovkov (resp. Slovanov) v Uhorsku. Jn Tibensk, ktor toto dielko objavil, ho nazva (zrejme pod vplyvom podtitulu prce J. B. Magina) apolgiou, no vzpt sm dodva, e autor nielen obrauje, ale to na Huno-Skto-Maarov za ich hanliv vroky adresovan slovenskmu nrodu ohadne jeho neznmeho pvodu a neslvnej minulosti. O svojej motivcii autor hovor, e prve to ho podnietilo dokza jasn pvod slovanskho nroda, jednak jeho slvnu minulos a lesk jeho inov a napokon uznanie za jeho hrdinsk skutky.46 Pvod Slovanov had poda zauvanej predstavy a pri Babylonskej vei a za ich praotca oznauje Jafeta, syna Noeho. Jeho potomkovia vraj obsadili Panniu, ktor sa stala prvm a najstarm sdlom Slovanov. Koncepcia, e z Pannie sa potom vydali na juh Eurpy, aby v nasledujcich storoiach osdlili Posko a echy, je zau45 Rukopisn prcu pod oznaenm Anonymn obrana Slovkov zo zaiatku 18. storoia spomna Jn Tibensk, ktor ju poas svojich bdan v Univerzitnej kninici v Budapeti objavil, po prv krt v roku 1960 v u citovanej tdii publikovanej v Historickom asopise Jn Tibensk: Predstavy o slovanstve, s. 213214. V alch svojich dielach sa k nej niekokokrt vracia, v znmej monografii mapujcej vvoj slovenskej mylienky a jej motvov, dokonca uverejuje niekoko krtkych ukok Jn Tibensk: Chvly a obrany, s. 9195. 46 Citovan poda Jn Tibensk: Chvly a obrany, s. 92.

213

Kapitola 10

jmavou kombinciou severnej (sarmatskej) a junej (ilrskej) terie. Mnoho motvov je spolonch, ako anonymnmu spisu, tak i dielu Jna Baltazra Magina. Obaja odvodzuj pomenovanie Slovanov od termnov slva alebo slovo, obaja poukazuj na rozsiahlos zemia obvanho Slovanmi a ich poetnos, obaja reflektuj kmeovitos slovanskho nroda a rznorodos jednotlivch jeho kmeov, ktor porade vymenvaj. Obaja autori sa tie, dokazujc slvnu minulos a hrdinskos Slovanov, argumentuj tzv. Privilgiom Alexandra Vekho, ktor pokladaj za tak vznamn dokument, e jeho text v celosti cituj. Novm motvom, ktor priniesol autor anonymnej obrany, je podiel Slovanov echov (Bohemo-Slavi), predovetkm svtho Vojtecha na pokresanen Maarov. Zrove vyzdvihuje zsluhy Slovkov v Uhorsku na rozvoji cirkevnho ivota, mnskych rdov, ale aj na fungovan ttu. Istm rozdielom oboch paralelne, no poda vetkho nezvisle na sebe pripravovanch prc je znovu nhad na postavu Svtopluka. Anonymn autor sa k nemu vyjadruje v svislosti s oficilnou historiografiou asto predkladanm prbehom o bielom koovi so zlatou uzdou a ndhernm sedlom, ktorho Svtopluk vraj od Maarov prijal ako cenu za pasienky pre stda, ba za cel svoje krovstvo. Neznmy autor tto tzu starieho uhorskho dejepisectva, s ktorou sa boril ete nejeden slovensk historik ostro zamieta. Najslvnej kr Slovkov Svtopluk tento biedny obchod zavrhol a sc vzneen i udatn, rozhodol sa spor riei zbraami. Bez mekania a v krtkom ase mohol poda zvykov panujcich v nrode so slovenskm vojskom odvne vytiahnu proti mnostvu barbarov a priamo nadene sa s nimi stretol v otvorenom boji. Ale astie, potrebn pre boj, od zaiatku klesalo, a napokon slovensk ky, pevne driace zbrane, boli barbarskou presilou Maarov premoen. Nato Svtopluk po prehratej bitke sa v Dunaji utopil. i vak preto mono hovori o om, e bol neestn a zbabel?47 Podobne ako ete v polovici 17. storoia Benedikt Sli (a po istom obdob vysporiadavania sa slovenskho myslenia s kontrastmi medzi zauvanmi predstavami o Svtoplukovi v uhorskom dejepisectve a svedectvom prameov, i tradciou okolitch historiografi), tituluje ho najslvnejm krom Slovkov. Je preto zaujmav, e
47 Citovan poda Jn Tibensk: Chvly a obrany, s. 94.

214

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

napriek tomu, e sa v tomto obdob u pomaly dostvala do povedomia aj monos Svtoplukovej smrti v pustovnckej cele na vrchu Zobor (citovan najm z poskch a eskch zdrojov), anonymn spisovate uprednostnil verziu inpirovan najm Kronikou Jna z Turca o utonut Svtopluka vo vodch Dunaja. Hlavn mysel 11-foliovho rukopisu mono najlepie vyjadri slovami samotnho autora: Kto by pochyboval o tom, e tento nrod aleko prevyuje Maarov v starobylosti a slve vykonanch inov.48 Ned sa v tomto pantene zabudn na jednu z najvznamnejch slovenskch a uhorskch osobnost 18. storoia, polyhistora Mateja Bela (Belius, Funtk; 16841749).49 Nejde nm tu samozrejme, o rozbor celho jeho diela, ktor by poahky zaplnil niekoko takchto prc, ale podobne ako u doteraz dotknutch vzdelancov, o priblenie jeho nzorov na otzky pvodu Slovanov i Slovkov, ich re, zemie a dejiny, skrtka vetky aspekty, ktor shrnne meme charakterizova ako obraz slovenskho myslenia v dielach Mateja Bela. Treba tu poveda, e Matej Bel napriek pozoruhodne vekmu potu svojich knh a napriek vlastnmu slovenskmu pvodu, ku ktormu sa aj hrdo hlsil, nenapsal iaden ucelen spis o Slovkoch a svojich nhadoch na nich. Jeho postrehy s rozptlen na strnkach celho jeho diela. Najviac takchto informci sa nachdza v jeho Predhovore k vlastnej uebnici nemeckej gramatiky Institutiones linguae Germanicae,50 ktor vyla v roku 1718 tlaou Brewerovej tlaiarne v Levoi, vo viacerch zvzkoch Notci (predovetkm tch, ktor opisuj slovensk stolice) a sn v najkoncentrovanejej podobe v jeho Predhovore k dielu Pavla Doleala Grammatica Slavico-Bohemica,51 ktor vyla v Bratislave v roku 1746. Kee prv
48 Citovan poda Jn Tibensk: Chvly a obrany, s. 93. 49 O tejto osobnosti vyla poetn sekundrna literatra i edcie asti jeho diel i korepondencie predovetkm v rokoch okolo tristho vroia jeho narodenia, uvedieme tu preto len najdleitejie diela: Listy Mateja Bela. Ed a trans.: Juraj Pavelek. Martin : Matica slovensk, 1990, 502 s. Jn Tibensk: Matej Bel : ivot a dielo. Bratislava : Osvetov stav, 1984, 151 s. Jn Tibensk: Vek ozdoba Uhorska. Bratislava : Tatran, 1984, 268 s. Matej Bel, slovensk geograf. Ed.: Jn Drdo. Bratislava : Veda, 1984, 207 s. (zaujmav z nho pohadu je tu predovetkm vodn tdia Jn Tibensk: Miesto Mateja Bela vo vvoji slovenskej vedy, myslenia a kultry, s. 1147.) Matej Bel 16481749 : Vberov personlna bibliografia k 300. vroiu narodenia Mateja Bela. Ed.: Blaej Belk a kol. Martin : Matica slovensk, 1984, 198 s. Bratislava Mateja Bela. Ed.: Jn Tibensk. Bratislava : Obzor, 1984, 225 s. Mria Vyvjalov: Matej Bel a idea obianskej spolonosti. Martin : Matica slovensk, 2001, 226 s. Jn Oberu: Matej Bel : Pietista na Slovensku v 18. storo. Bratislava a Bansk Bystrica : Chronos a Univerzita Mateja Bela, 2002, 118 s. 50 Matthias Bel: Institutiones Linguae Germanicae, passim.. 51 Paullus Doleschalius: Grammatica Slavico-Bohemica, in qua praeter alia, ratio accuratae scriptionis & flexio-

215

Kapitola 10

spomenut sa objavila ete pred Murices Jna Baltazra Magina a posledn, Dolealova gramatika viac ako desa rokov po Timovom Obraze starho i novho Uhorska, rozhodli sme sa zaradi analzu Belovch nzorov nie celkom v slade s chronologickm hadiskom do textu medzi ne. Dvodom takhoto rozhodnutia bola okrem snahy vyhn sa roztrietenosti dajov o diele jednho spisovatea predovetkm vedeck metda Mateja Bela. V mnohom sa odliuje od Jna Baltazra Magina. Matej Bel sa ako jeden z prvch neopiera o autoritu Biblie pokia ide o osvetovanie dejn a najm ptranie po pvode jednotlivch nrodov. Rovnako ako jeden z prvch vzdelancov na Slovensku sa (v slade s vtedajmi modernmi eurpskymi trendmi) zana venova zbieraniu a postupnmu kritickmu (ako na svoju dobu) vydvaniu prameov k dejinm Uhorska. Tto jeho snaha sa pretavila do diela zbierky prameov Adparatus ad Historiam Hungariae,52 niektor originlne pramene sa nachdzaj v plnom znen priamo v texte Notci. Vaka poznaniu autentickch zdrojov podarilo sa Matejovi Belovi spresni viacer daje, ktor sa s vekm spechom tradovali v predchdzajcej odbornej spisbe. Napriek svojim snahm nedosahuje vak M. Bel v tomto smere kvality Samuela Timona, ktor povil prcu s originlnym pramennm materilom nad vetky ostatn zdroje informci a stal sa zakladateom kritickej historickej koly v Uhorsku. Analzu jeho diela zaraujeme preto na koniec kapitoly. Ako uhorsk krajinsk vlastenec venoval Matej Bel vo svojom diele pomerne vek pozornos i terim o etnogenze Maarov. Ete v roku 1713 publikoval projekt Dejiny maarskho jazyka, kde vyslovil mylienku o prbuznosti maariny so skttinou a hebrejinou a tie predpoklad o vzjomnej prbuznosti Hunov, Avarov a Maarov. Ako tu u bolo viackrt spomenut, tto tza bola zkladnm kameom vtedajieho uhorskho (nielen maarskho) vedeckho bdania, kee zaruovala Maarom historicitu a tranis, quae in hac linqua magnis difficultatibus laborat, ex genuinis fundamentis demonstratur, ut et discrimen inter dialectum Bohemorum & cultiorum Slavorum in Hungaria insinuatur. Posonii : Typis Royerianis, 1746, 323 s. 52 Adparatus ad Historiam Hungariae sive Collectio Miscella, Monumentorum ineditorum partim, partim editorum, sed fugientium. Ed.: Matthias Bel. Posonii : Typis Joannis Paulli Royer, 1735. Richard Marsina hodnot Adparatus ako vo svojej dobe najviu zbierku prameov k dejinm Uhorska, vydanch navye pomerne vydarenm spsobom. O Matejovi Belovi v lohe editora prameov pozri viac Richard Marsina: Matej Bel ako historik a editor. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo. Ed.: Jn Tibensk. Bratislava : Veda, 1987, s. 238246.

216

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

dciu v osdovan Pannie najneskr od 5. storoia. M. Bel ju alej rozviedol vo svojom nrte prce o starom Uhorsku, ktor rozdelil chronologicky do tyroch knh o Sktoch, o Hunoch, o Avaroch a o treom prchode Huno-Avarov do Pannie (malo sa tak dajne sta u v roku 888). Takto predloen koncepcia jasne vypoved o Belovch nzoroch na tto problematiku a len zvrazuje vzjomn prbuzensk prepojenos Sktov, cez Hunov a Avarov a k Maarom. Napriek tomu, e u za jeho ias sa objavili vsledky bdan Olofa Rudbecka o ugrofnskom pvode Maarov, zotrvval Matej Bel aj po polemike s Rudbeckovmi tzami na svojich pvodnch stanoviskch (a s nm i cel uhorsk historiografia).53 Matej Bel v slade so svojimi predchodcami vysoko vyzdvihuje starobylos a historicitu Slovanov, ktor vraj bez problmov mu speri i s tmi najstarmi kmemi. Ich pvod vak u nehad v biblickch dejinch, ale v dielach antickch spisovateov. Za predkov Slovanov treba poda neho povaova Henetov, kme z Paflagnie (na pobre ierneho mora). Fakt, e Henetov vo svojich dielach spomna aj Homr, dokazuje vek starobylos slovanskho nroda. Tto Heneti s poda Belovej terie toton s Venedmi, ktorch zas vo svojich spisoch spomnaj Plinius, Tacitus a Ptolemaios. Kronikr baltskch Slovanov Helmond ich nazval Winichmi i Winulmi, z oho bolo neskr odvoden nemeck pomenovanie pre Slovanov Wenden alebo Windischen.54 Nov pomenovanie Slovania (Slavi, Slavini) sa zaalo pova a od 6. storoia, no tento prechod bol len pozvon, kee v Jordanovom diele njdeme Slovanov ete pod pvodnm menom Venedi.55 Je zaujmav sledova ako sa nhady Mateja Bela na Slovanov a Slovkov v priebehu rokov menili. Spoiatku bol zjavnm zstancom ilrskej terie o pvode Slovanov, ke v predhovore k svojej nemeckej gramatike tvrdil, e o Slovanoch v Pannii je ist, e ete predtm ako ju obsadili Huni, pri-

53 Jn Tibensk: Matej Bel a uhorsk nrody. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 355363 (tu s. 358359). Richard Marsina: Matej Bel ako historik a editor, s. 238. 54 Paullus Doleschalius: Grammatica Slavico-Bohemica, Praefatio, 2. 55 Paullus Doleschalius: Grammatica Slavico-Bohemica, Praefatio, 3.

217

Kapitola 10

li sem Slovania z Ilrie.56 Skutonosou, e Slovania prili do Pannie ete pred prchodom Hunov tie dokazoval ich autochtnnos (a tm aj Slovkov) na naom zem. Postupne sa vak zaal oraz viac prikla k sarmatskej (severnej) terii o pvode Slovanov, ktor sa uho naplno prejavila v predhovore k u spomnanej gramatike eskho jazyka. Ako vetky nrody, tak i Venedi, potomkovia paflagnskych Henetov (a predkovia Slovanov) vyli z zie a usadili sa na priestore medzi Donom a Dneprom, v Sarmatsku, ktormu dali nzov Slvia a ktor sa stalo prvm sdlom Slovanov v Eurpe. Pre lepiu orientciu uvdza strun charakteristiku sarmatskej krajiny poda nemeckho polyhistora Konrda Samuela Schurtzfleischa: Sarmatsk Slviu nemono chpa prli zene, lebo s v nej zahrnut nielen Poliaci, ale i Litvania a onen ry nrod Rusov alebo Moskvanov. A to je tie dkaz, e tto sarmatsk Slvia siahala a do zie. Odtia sa vraj Slovania rozili na sever a na juhozpad.57 Ako kritick historik sa prejavil Matej Bel vo vzahu k tzv. Privilgiu Alexandra Vekho Slovanom., ktor na rozdiel od Jna Baltazra Magina, no naopak v zhode so Samuelom Timonom poklad za nepravdiv. Pomerne tvrd slov dokonca adresoval Petrovi de Rewa, ktor mal i poda neho vovies privilgium medzi slovenskch vzdelancov a ktor sa vaka nemu stalo na dlh desaroia pevnm kameom slovenskej idey: Avak naozaj nevemi s hodn chvly, naopak hodn o najvej hany, snahy nrodov oslavova sa vybjenmi dokumentmi. Slva slovanskho nroda je omnoho pevnejia, ne aby ju bolo treba pokvrova pochybnmi chvloreami.58 Tak ako vetci vzdelanci jeho obdobia ptra i Matej Bel po pvode nzvu Slovania (Slavi, Slavini). Jeho nzor na tto etymolgiu zostva v podstate

56 Matthias Bel: Institutiones Linguae Germanicae, Praefatio, 1, s. 5: De Slavis certum mihi est & exploratum, eos ante occupatas a Hunnis Pannonias, ex Illyrico huc delatos, ... 57 Paullus doleSchAliuS: Grammatica Slavico-Bohemica, Praefatio, 5. Preklad poda Matej Bel: Pred-

hovor. Trans.: Juraj PAVelek. In: Slovensk re, 49, 1984, . 3, s. 135148 (tu s. 139140). Takto skrtene sarmatsk teriu aj v Matthias Bel: Historia Comitatus Scepusiensis. In: Hungariae antiquae et novae prodromus cum Specimine qvamodo in singvlis operis partibus elaborandis. Norimbergae : Petri Conradi Monath Bibliopolae, 1723, 200 s. (tu s. 69124, konkrtne s. 80).
58 Paullus Doleschalius: Grammatica Slavico-Bohemica, Praefatio, 6. Preklad poda Matej Bel: Predhovor, s. 141.

218

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

nemenn i u v poiatkoch jeho vedeckej kariry alebo takmer na sklonku ivota. V oboch predslovoch, ktor s hlavnm zdrojov naich poznatkov, uvdza toti ako najpravdepodobnejie odvodzovanie totho nzvu od slova slva . V Instiutiones spomna i mon etymolgiu mena Slovanov od termnu slovo,59 tto monos zrejme v priebehu rokov opustil, kee v Dolealovej Gramatike sa u o nej nezmieuje. V oboch predslovoch uvdza ako aliu z alternatv pvod ich nzvu v slove lovek, nijako bliie ju vak neobjasuje.60 Tto tzu naznail vo svojom diele aj Jn Baltazr Magin, no takto interpretcia sa mu zdala vemi nepravdepodobn, pretoe nevedel identifikova iadnu vonkajiu ani vntorn svislos medzi tmito dvoma vrazmi. Pokia ide o slovansk osdlenie na zem dnenho Slovenska vyjadruje sa k nemu Matej Bel predovetkm v Notcich opise viacerch slovenskch stolc. Hlavnou autorovou mylienkou je pritom presvediv dokzania autochtnnosti slovanskho osdlenia tchto oblast. Zvolensk stolica je poda neho Slavorum sedes avita, dedistvom prastarch slovanskch sdiel. Svoje tvrdenia doklad predovetkm slovenskmi nzvami obc a dodva, e ak sa aj niekde njdu inojazyn nzvy, tak len tam, kde sa z nejakch prin vyvinuli.61 O Slovkoch v Turianskej stolici je zasa zaruene ist, e boli oddvna domorodm nrodom v tomto kraji a kto by chcel Turanom tto slvu oda, mal by si uvedomi, e vyhlasuje vojnu sammu nebu.62 Za predkov dnench Slovkov poklad v slade s vtedy u veobecne prijmanm nzorom Martina Sentivniho Jazygov Metanskych (Metanastov), kme sarmatskho pvodu,63 ktor boli poda neho autochtnnymi obyvatemi dnenho zemia Slovenska. Spomna ich osdlenie v Spiskej, Turianskej, Liptovskej i Trenianskej stolici. Svoju teriu
59 Matthias Bel: Institutiones Linguae Germanicae, Praefatio, 3, s. 7. 60 Paullus Doleschalius: Grammatica Slavico-Bohemica, Praefatio, 3: Celebria, immo gloriosa sunt eius vocabuli excordia; siue id demum, ex aliorum sententia a Slwa (Slowk inde sit) deriues; siue, uti volunt quidam a lowk, & huius inusitato plurali, lowcy. Illud, gloriam significat, notatque gentem rerum gestarum fama celebrem: istud hominem, seu virum designat, quadratum, & singulari praeditum virtute. 61 Ctibor Matulay: Zvolensk upa v Notcich Mateja Bela. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 292299 (tu s. 298). 62 Juraj Chovan: Prspevok k Notcim Turianskej stolice. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 341345 (tu s. 341). 63 Niekedy uvdza Jazygov a Sarmatov ako dva rozdielne kmene, nrody.

219

Kapitola 10

o Jazygoch ako predkoch Slovkov Matej Bel formuluje nanovo a predsa len trocha inak ako jeho predchodcovia. Poda nej boli Jazygovia Metanasti pvodnmi a najstarmi obyvatemi celej Pannie (teda i Slovenska), m znovu vierohodne dokazuje autochtnnos slovanskho osdlenia ete pred prvm prchodom Hunov. Jazygov poklad za Slovanov i preto, e ich re bola podobn slovanskej (slovenskej?). Neskr do Pannie postupne prichdzali Markomani, Kvdi, Rugiovia, Heruli, Vandali, Moravania i esi. Pozostatky po ich osdlen sa zachovali v miestnych nzvoch dedn, potokov i hr. Ich vzjomnm mieanm so zvykami sarmatskch Jazygov sa vytvoril aksi udsk substrt, ktorho potomkami sa stali obyvatelia Slovenska Slovci.64 Matej Bel poda vetkho poznal u as originlnych, zrejme naranch prameov k dejinm Vekej Moravy, no zmienky o tomto obdob s uho skr kus. Svoj pohad na osobu kra Svtopluka prezentuje v Notcich Trenianskej stolice (predovetkm v konfrontcii s nzormi Jna Baltazra Magina, z ktorho prce pri opise Trenna i celej upy v mnohom erpal a prostrednctvom neho i s tvrdeniami Michala Benka). Odmieta bjku o bielom koovi, ktor u dlho pred nm a ete i dlho po om predstavovala dleit sas maarskej asti uhorskej historiografie a prekrva ju inou tradciou Svtopluka pustovnka. Ten vraj zabil svojho koa, zriekol sa vetkch pct a vybral sa k eremitom na Zobore pri Nitre, s ktormi zbone preil zvyok ivota a a pred smrou im prezradil, kto v skutonosti bol. Matej Bel toto podanie s najvou pravdepodobnosou erp z kroniky kanonika praskej kapituly Kosmasa, no ako sm dodva takto obraz Svtopluka mal by na okol Nitry v udovej slovesnosti iv ete i za jeho ias. Autor na dvaok dokazuje, e Maari sa za Svtoplukovho ivota nemohli dosta tak hlboko do dnenho slovenskho zemia.65 V svislosti s obdobm prvch slovensko-maarskch dotykov formuluje Matej Bel svoju podobu tzv. pohostinskej (i pohostinnej) terie. Treba pod64 Jozef Watzka: Notitia Trenianskej stolice. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 300308 (tu s. 304). Podobne Michal Eli: Matej Bel a Slovci. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 364373 (tu s. 367). 65 Jn Tibensk: Miesto Jna Baltazra Magina, s. 15.

220

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

iarknu fakt, e sa tak stalo u v roku 1718, teda cel desaroie pred oficilnym tlaenm vydanm diela Jna Baltazra Magina. Potom ako im Slovci preukzali priatesk lskavos a ponkli im, aby osdlili ktorkovek miesto v Uhorsku poda svojej ubovle, zaali sa medzi sebou navzjom sobi a zakrtko splynuli s Maarmi v jeden nrod.66 V podobnom zmysle sa neskr vyjadruje aj na inch miestach svojho rozsiahleho diela. V Notcich Liptovskej stolice prve tak predstavuje jej najstarie dejiny, ktor vystili do vzjomnho splynutia Slovkov s Maarmi. Pvodnmi praobyvatemi aj na Liptove bol poda neho sarmatsk kme Jazygov Metanastov s podobnou reou ako Slovci, ktor sa po prechodnom panstve Germnov stali trvalmi obyvatemi Liptova. Po prchode Maarov sa s nimi zaali miea, kee zviseli od ich vldy. Maari ich postupne prijali do toho istho ttu a toho istho uhorskho nroda.67 Poda opisu Zvolenskej upy sa osi podobn malo sta dokonca u v ase prvho prchodu Hunov do Pannie, ke Huni prijali Slovanov (Slovkov?) do svojich vojenskch oddielov: Slovci ak nie stle, tak iste najdlhie obvaj ptie Karpt, ktor obmva tu Hron, tam Vh. Ke kedysi dvno vpadli do vntra krajiny Huni, podrobili si Slovkov a prijali ich do vojenskho spoloenstva.68 Mono tu len uvaova, i obdobnm spsobom ako sa snaila oficilna historiografia trojitm prchodom Hunov, Avarov a Maarov (asto krt pod vedenm siedmych knieat) potvrdi ich vzjomn spojitos a pravdivos tejto tzy, nepokal sa i Matej Bel akmsi dvojitm obrazom vzjomnho priateskho splvania slovenskho a maarskho elementu (raz s Hunmi, inokedy s Maarmi) umocni relnos takhoto procesu. Aj potom, o Panniu ovldli Huni (o zrejme v tomto kontexte prenesene plat aj pre Maarov), udrali si Slovania ps zemia na severe krajiny. Mono to doloi na zklade rznych pamiatok starobylch hradov a inch opevnench miest, ktor na tomto zem napospol maj isto slo66 Matthias Bel: Institutiones Linguae Germanicae, Praefatio, 3, s. 7: Postea officium fecerunt Slaui, cuiumque loco habiti sunt in Hungaria; quin mutuis connubiis, breui, in vnam quasi gentem cum Hungaris, coaluerunt. 67 Frantiek Sedlk: Notitia Liptovskej stolice. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 312320 (tu s. 316). 68 Michal eli: Matej Bel a Slovci, s. 367. Skrtene aj Matthias Bel: Hungariae antique liber quartus,

Hungaricus. In: Hungariae antiquae et novae prodromus, s. 6062.

221

Kapitola 10

vansk nzvy. Ako prklady tu uvdza Mur (odvoden od mr), upu (odveden od adjektva by), Zvolen (ktor znamen aksi vyvolen, zvolen miesto) a podobne aj Bojnice, Lietavu, Blatnicu, Sklabiu, Likavu i Krsnu Hrku.69 Cyrilo-metodsk misiu zmieuje Matej Bel v predhovore k Dolealovej Gramatike, no zrejme aj s ohadom na predmet tohto textu, ktorm mala by chvla eskej rei, zasadzuje ju do eskch reli. Inpirovan Bohuslavom Balbnom vyzdvihuje uitesk psobenie Metoda medzi echmi, vaka ktormu dosiahlo mimoriadny rozvoj esk psomnctvo. Metod mal poda neho na mnohch miestach zaklada koly, jedna z nich bola zveren kresanskm uiteom v meste Bude, severne od Prahy. Poda tradcie sa prve na tomto mieste mali vzdelva i krovsk synovia Vclav a Boleslav, ako i ostatn esk achta.70 Sn ako prv v naom kultrnom okruhu prina informciu (i ke zatia len vemi strun), e Metod spolu so svtm Cyrilom vynali slovansk psmo. Skoria tradcia, ako sme sa zmienili vyie, s ohadom na mon obvinenie z herzy tto zsluhu pripisovala svtmu Hieronymovi. Vysoko vyzdvihuje, o u jeho predchodcovia, e so shlasom a dovolenm ppea sa slovansk jazyk stal liturgickm a v chrmoch sa v tejto rei vysluhovali Boie tajomstv. A tak sa osvedilo spojenie nboenstva s tmto dokonalm jazykom. Ako to vak zhubne mohlo psobi na nboenstvo, ke bolo pozbaven tohto skvelho jazyka.71 Toto Belovo zasadenie, ktor u v tomto kontexte nevyznieva tak nhodne, apotolskej misie svtho Cyrila a Metoda do eskho prostredia malo oividne evokova, e tmto skvelm slovanskm jazykom bola etina. Liturgickm pouvanm etiny v bohosluobnch obradoch teda evanjelici de facto nadvzuj na tento idelny stav a prve oni (jedin) sa stvaj nositemi pravej cyrilo-metodskej tradcie. Tento aspekt vynik ete viac, ak prijmeme tzu Michala Elia, e Matej Bel poznal prax katolckych vzdelancov,

69 Matthias Bel: Institutiones Linguae Germanicae, Praefatio, 1, s. 5. 70 Paullus Doleschalius: Grammatica Slavico-Bohemica, Praefatio, 11. 71 Paullus Doleschalius: Grammatica Slavico-Bohemica, Praefatio, 11: Tantum est, meliores litteras, in religionis admisisse societatem! quantum ergo fuerit damnum, religionem, bonis litteris orbauisse? Preklad poda Matej Bel: Predhovor, s. 146.

222

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

ktor pouvali uhersk sloveninu72 a ako sme op naznaili, u od konca 16. storoia sa usilovali o presadenie jednej z kultivovanch foriem slovanskho jazyka do bohosluobnej, kolskej, kultrnej i misijnej praxe. Obe tvrdenia s pre ns mimoriadne zaujmav, kee z nich vynik, e v prvej tretine 18. storoia bolo u pouvanie sloveniny medzi katolckym duchovenstvom nielen veobecne prijmanm zom, ale malo u vye storon tradciu. Matej Bel tie ako prv vniesol do slovenskej historickej spisby nov teriu, ktor v pokrivenej tradcii pretrvala a do 20. storoia, a sce, e husitsk vojny a predovetkm tzv. spanil jazdy do okolitch krajn mali sa priaznivo podiea na rozirovan eskho jazyka. Pokia ide o zemie dnenho Slovenska, husitsk vplyv spsobil poda Mateja Bela nielen mimoriadny rozkvet slovenskho jazyka, ale veobecn pozdvihnutie slovenskho nroda: A vskutku, vtedy nastal v Uhorsku tak rozkvet jednak nroda, jednak jazyka slovenskho, nad ktor nemohol by i u bohat alebo vraznej ani v najpoetnejch a od vojny odpoinutch krajinch. Okrem toho, ke boli husiti premoen Matejom Korvnom, mnostvo echov prilkanch rodnosou krajiny po zskan metianskych prv sa usadilo v Uhorsku. A oni zaiste priviedli jazyk domorodch Slovkov k takej vyspelosti lahodnosti, e dnes s u v slovenskom nrode mnoh, ktorch jazyk sa vyrovnva vrodenmu pvabu etiny, ba dokonca v om napreduj a ho zveauj.73 Vek draz kladie Matej Bel na jazyk slovansk, esk i slovensk a vo svojich vahch mu venuje pomerne vea priestoru. U ako charakteristick pre tento druh literatry, meme hodnoti vyzdvihovanie slovanskho jazyka pre jeho starobylos, bohatos rei a dstojnos. Tieto charakteristiky tvoria zkladn argumenty komplexu slovenskej mylienky. al z nich, jeho vek rozrenos doklad M. Bel znmym a asto pouvanm cittom z diela Petra de Rewu o uhorskej korune. Nrody, ktor ho pouva72 Michal Eli: Matej Bel a Slovci, s. 369. 73 Paullus Doleschalius: Grammatica Slavico-Bohemica, Praefatio, 12. Preklad poda Matej Bel: Predhovor, s. 147.

223

Kapitola 10

j sa vraj tiahnu od Jadranskho mora a k Severnmu ocenu. Mono sa nm dohovori vo vekej asti Eurpy, ba i zie, pretoe rzne nrody pouvaj len rzne dialekty tohto spolonho jazyka, ktor sa od seba nemnoho odliuj. V pouvanosti, znmosti a rozrenosti vraj me smelo speri aj s latininou.74 Je zrejm, e kmeovitos slovanskho nroda si udia uvedomovali u dvno, no dielo Mateja Bela je prvm v naom kultrnom priestore, v ktorom mono njs zklady teoretickho systmu rozdelenia slovanskch kmeov a dialektov, tak ako je dnes znmy skr z diela Jna Kollra, Pavla Jozefa afrika i udovta tra. Matej Bel v tejto veci reflektoval nhady moravskho historika Jna Kritofa Jordana, ktor publikoval v dielom De Originibus Slavicis len rok predtm, ako M. Bel psal svoj predslov k Dolealovej Gramatike. Ten pokladal za tyri hlavn slovansk nreia chorvtske, hlaholsk, slovensk (uhersko-slovansk) a esk, k omu pridva alie tyri rusk, posk, slovinsk a dalmtske. Matej Bel shlas s Jnom Kritofom Jordanom, ktor poklad za najistejie a najvypestovanejie nreie to, ktor pouvaj v chorvtskej metropole Zhreb aj v okolitch dedinch a mestch vzdelan udia. Z chorvtskeho nreia sa poda neho dokonca vyvinulo esk, rovnako mimoriadne pestovan. Nanajv chvli echov, ktor svojou vrodenou usilovnosou a uachtilosou zveaovali a pestovali svoj materinsk jazyk. esi boli toti takmi milovnkmi svojho jazyka, e im zvideli okolit nrody. O tom ns dostatone, ba nadovetko presvieda ast a stle zlepovan a vybrsenejie vydvanie Svtho psma, tak isto vydania nespoetnch spisovateov tak cirkevnch, ako aj svetskch, starostlivo pripraven a vypracovan.75 Je mon, e ako dvno pred nm in Slovk, ktor vypracoval gramatiku eskho jazyka, Vavrinec
74 Paullus Doleschalius: Grammatica Slavico-Bohemica, Praefatio, 7: Lingua Slauica, inquit, seu Illyrica, hodie omnium latissime patet, vt pote, quae a mari Adriatico, ad Oceanum vsque septentrionalem, se extendere videatur: nam ea vtuntur Istrii, Dalmatae, Croatae, Bosnenses, Bohemi, Silesii, Lusatii, Poloni, Lithuani, Pruteni, Scandinauiae incolae, & Russi, longe lateque imperantes. Bulgari item, & multae aliae vicinae regiones, Constantinopolim fere vsque: adeo, vt toto orbe terrarum sit lingua Slavica, qua plurimae gentes & nationes alloqui, mutatis tantum dialectis, ob vicinitatem aliorum populorum, aliquid peregrini habentibus, licet, vt si linguarum gloria, ab vsu, familiaritate & latitudine petenda esset, ipsa Slauonica, cum Latina, ceteris palmam eriperet. Cuius adminiculo, prope dimidia Europae pars, nonnulla etiam Asiae peragrari potest. 75 Paullus Doleschalius: Grammatica Slavico-Bohemica, Praefatio, 8. Preklad poda Matej Bel: Predhovor, s. 143.

224

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

Benedikt z Nedoier chcel tmto prkladom povzbudi i Slovkov k pestovaniu vlastnej rei, ktor poda vlastnch slov poklad v Uhorsku za domcu. V zvere pase Matej Bel formuluje vlastn koncepciu kmeovitosti slovanskho nroda. Na rozdiel od J. K. Jordana poklad za hlavn tyri nreia slovanskej rei chorvtske, esko-slovensk (Bohemo-Sluica), posk a moskovsk (zrejme rusk). Vyslovuje tie zaujmav nzor, e slovansk jazyky s si natoko prbuzn, e ak by sa naiel schopn filolg, ktor by dobre poznal najm tie najdleitejie dialekty, mohol by celkom ahko vypracova spolon gramatiku vetkch slovanskch jazykov, i lepie povedan akhosi veslovanskho jazyka.76 Matej Bel vak v iadnom prpade nebol stpencom jednotnho esko-slovenskho nroda. etinu, ktorej vybrsenos a pestovanos na viacerch miestach svojho diela vysoko oceuje, poklad za najvhodnej liturgick (a zrejme i literrny a kultrny) jazyk pre slovenskch evanjelikov. Asi najdleitejm dvodom bolo aksi, prostrednctvom jednotnho jazyka formlne vysloven konfesionlne a ideov spojenectvo s eskmi evanjelikmi. Pokia ide o jazyk samotn, uprednostoval predovetkm slohov sprvnos, istotu a eleganciu etiny, o bolo rozhodujcim argumentom, preo spolone s Danielom Krmanom, superintendentom evanjelickej cirkvi nebol priaznivcom v tom ase neustlenej jednotnej jazykovej normy u Slovkov.77 Jednm z dvodov vak mohla by i skutonos, e medzi katolckym duchovenstvom nachdzalo v tej dobe u do vekej miery uplatnenie i v rmci bohosluieb pouvanie sloveniny (ilo najm o formu kultrnej zpadosloveniny, i jezuitskej sloveniny z prostredia Trnavskej univerzity). Matej Bel vak rozhodne na sloveninu nezanevrel. Ete v roku 1718 ju jasne definoval ako osobitn, samostatn dialekt, ktor sa v mnohom odliuje od toho, akm hovoria Ilri (pravdepodobne tu ilo o junoslovansk jazyky,
76 Paullus Doleschalius: Grammatica Slavico-Bohemica, Praefatio, 8. Takmer o sto rokov neskr sa tejto mylienky ujal jeden z lenov slovenskho krku sstredenho okolo Martina Hamuljaka v Peti, Jn Herke, ke zostavil a v roku 1826 publikoval Elementa universalis linguae Slavicae. 77 Eugen Jna: Belove uebnice nrodnch jazykov Uhorska. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 133139 (tu s. 139).

225

Kapitola 10

zrejme chorvtinu; spojitos je tu vak aj s vtedajm Belovm presvedenm, e predkovia Slovkov prili na nae zemie z juhu, z Ilrie), odliuje sa vak aj od jazyka eskho.78 Slovenina sa poda neho pouva vo vekej asti Uhorska, cel reginy na zpade a severe krajiny, v ktorch je slovenina domcim jazykom vytvraj kompaktn zemie. Takto Matej Bel vymedzil nielen jazykovo, ale i etnicky slovensk as Uhorskho krovstva na 13 stolc, ktor hraniia s Moravou, Sliezskom a Poskom, konkrtne to poda neho boli stolica Bratislavsk, Nitrianska, Trenianska, Oravsk, Liptovsk, Turianska, Tekovsk, Zvolensk, Hontianska, Novohradsk, Gemersk a arisk, priom treba k tomu pripota i slovensk enklvy rozptlen po celom Uhorsku.79 o vak przvukoval, nielen v predhovore k Institutiones linguae Germanicae, ale i pri opise viacerch stolc, bola vek rznorodos dialektov slovenskho jazyka. Ide poda neho predovetkm o hranin reginy, kde slovenina asto krt preber rzne jazykov prvky susednho dialektu (najm moravsk a posk nreia). Z hadiska autentickosti a najvej intaktnosti cudzmi jazykovmi vplyvmi poklad za najistejie slovensk nreia tie zo strednho Slovenska. S ohadom na najviu vycibrenos a kultivovanos jazyka (predovetkm pod vplyvom kultrnej hovorenej etiny) poklad za najistejie nreia Zhorskho okresu, najm z okolia Skalice a Trenna.80 Podobne to formuluje priamo v Notcich Trenianskej stolice, kde pridva alie informcie o rozren pouvania sloveniny mimo hovorov oblas aj do sfry radnej, dokonca vraj na stolin zasadania. Veobecn rozrenie sloveniny vraj viedlo k tomu, e na zasadaniach Trenianskej stolice sa verejn zleitosti prerokvali a vybavovali po slovensky, a to aj s tmi, ktor vedeli po maarsky. Kee stolica bola organizciou achty, znamenalo by to, e i achtick obyvatestvo hovorilo prevane po slovensky. Jozef Watzka sce kontatuje, e Belov daj nemono na zklade vskumu v archve Trenianskej stolice doloi, no po
78 Matthias Bel: Institutiones Linguae Germanicae, Praefatio, 3, s. 7: At enim vero Lingua Slauica, [...] vti peculiarem dialectum, multum ab illa diuersam, qua Illyrii vtuntur; sed a Bohemica etiam haud parum discrepantem, constituit. 79 Matthias Bel: Institutiones Linguae Germanicae, Praefatio, 3, s. 8: Alioquin vsus idiomatis Slauonici late per Hungariam patet, enim vero tota regione illa, quae ad Occidentem & Septentrionem vergit, & Morauiae, Silesiae, Poloniaeque vicina est, adeoque Comitatibus fere XIII, (vt nunc sparsas per vniuersam fere Hungariam colonias, taceam) Posoniensi nimirum, Nitriensi, Trentsiniensi, Aruensi, Liptouiensi, Turociensi, Barsiensi, Zoliensi, Hontensi vtroque, Neogradiensi, Gmriensi & Sarosiensi, frequentatur. 80 Michal Eli: Matej Bel a Slovci, s. 370.

226

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

slovensky sa poda neho rokovalo i zapisovalo na stolinej sedrii.81 daj o slovenskosti trenianskej achty dosveduje Matej Bel aj informciou, e v skromnom archve rodiny Suogovcov naiel slovensk listy adresovan Gaparovi Suogovi z Jesenice, majiteovi Budatna od kra Mateja Korvna, ktorho bol vernm stpencom.82 Tto skutonos potvrdzuje nielen fakt, e achta na zem dnenho Slovenska bene komunikovala slovenskm jazykom, ale a o je nemenej dleit, e slovensk kancelria bola i sasou uhorskho krovskho dvora. Priom treba doda, e skutone esk kancelria bola sasou nielen dvora Mateja Korvna, ktor v nej aj sm psal, ale aj jeho nstupcov z rodu Jagelovcov. Stavu a postaveniu sloveniny sa venuje aj pri opise alch stolc. V Liptove kontatuje, e domcou reou Slovkov bola slovenina; maarinu si vraj niektor osvojuj na Dolnej zemi, no len zriedkavo doma. Je zaujmav, e pri niektorch obciach sa vemi detailne venuje i miestnemu nreiu. Mesteko Bobrovec je vraj povestn svojim hrubm slovenskm dialektom. Jeho obyvatelia mnoho pouvaj dvojhlsky namiesto jednoduchch hlsok, ktor potom plnmi stami nezdobne vyslovuj na vek odpor povajcich (bou som, boua som).83 Ned sa tu vak, ia, jednoznane uri, i tieto vskumy vykonal sm M. Bel alebo i boli dielom niektorho z jeho miestnych spolupracovnkov. Pri Oravskej stolici zas udva, e jej obyvatelia, oravsk Slovci s v jazyku i zvykoch vemi ovplyvnen blzkosou Poska. Tam, kde sa kraj skla k Posku, maj vraj sedliaci skazen re, z jazyka slovenskho a poskho tak utvoren, e nevyhovuje ani jednej, ani druhej strane. M. Bel poda vetkho zko spjal poatie etnicity s jazykom, ale aj s zemm ttu, poda kontatovania Frantika Sedlka toti poklad Matej Bel Goralov zo slovenskej strany Tatier a Oravskej Magury za Slovkov, ktorch re je znane ovplyvnen susednou potinou a naopak Goralov z poskej strany poklad za Poliakov so slovenskmi prvkami v jazyku.84 Povimnutiahodn je tu Belovo pozorovanie jazykovej vybavenosti miestnej achty. Oravsk achta vraj hovor po slovensky a iastone po maarsky. No aj u nej

81 Jozef Watzka: Notitia Trenianskej stolice, s. 304. 82 Jozef Watzka: Notitia Trenianskej stolice, s. 305. 83 Frantiek Sedlk: Notitia Liptovskej stolice, s. 320. 84 Frantiek Sedlk: Notitia Oravskej stolice, s. 323.

227

Kapitola 10

sa zriedka vyskytuj vroden vlohy pre maarsk re, nie vak pre nedostatok nadania. Ide tu viac o zakorenen zvyk hovori po slovensky.85 Slovn spojenie zakorenen zvyk naznauje, e tto situcia nie je nim novm. Vzcnym dokladom slovenskosti achty a zrove nartnutm relneho stavu, ako asi vyzeral v roku 1746 je Belov vpoet achtickch rodn zo stolc, kde bol udomcnen slovensk jazyk (teda zemia dnenho Slovenska), ktor ho pouvali a usilovne pestovali. Rta k nim u spomenutch Suogovcov, Ilehzyovcov, Turzovcov, Ostroiovcov, Zayovcov, Sulyowskch, Szerdahelyovskch, Rvaiovcov, Justhovcov, Otlkovcov, Benickch, Plathiovcov a Podturnianskych. Pridva i zoznam vzdelancov, ktor mali blzko k domcemu slovenskmu jazyku: Hrabeciovci, Hodkovci, Kalinkovci, Masnkovci, Michalidesovci, Krmanovci i Jakobeovci.86 Jazykov vzdelvanie pokladal Matej Bel za mimoriadne dleit aj v rmci kolskho poriadku. Budci vzdelanci sa mali ui rei udu, ktormu bud neskr sami sli ako uitelia i kazatelia. Za tmto elom a v duchu zsad tvorjazynosti vypracoval pre potreby uhorskch protestantskch kl i dva typy latinsko-nemecko-maarsko-eskch slovnkov. Najv poet ekvivalentov pritom takmer vdy tvorila etina, resp. slovenina.87 Na jazykov zklad postavil Matej Bel i otzku vzjomnho repektu a porozumenia nrodov. Za kriepky, zvady, prethanie zvzkov, ktor vysuj do nezhd a asto a prejavov nepriatestva me poda M. Bela do vekej miery jazykov neporozumenie medzi nrodmi. Tento motv sa vyskytuje na viacerch miestach jeho diela a popri dejepisnom i geografickom poznan stal sa jednm z ask Belovej prce. Vek pozornos preto venoval prprave uebnc jazykov Uhorskho krovstva (i u spomenutej neminy, neskr maariny i latininy), zostavovaniu slovnkov, i vahm o jazyku, pretoe to povaoval za formu svojho prispenia k vzjomnmu zbliovaniu a porozumeniu nrodov.

85 Frantiek Sedlk: Notitia Oravskej stolice, s. 323. 86 Paullus Doleschalius: Grammatica Slavico-Bohemica, Praefatio, 12. 87 Matej Bel sa inpiroval pri prprave svojho slovnka podobnm dielom svojho hallskho profesora Kritofa Cellaria-Kellera. Belovo dielo bolo vlastne doplnenm Kellerovho latinsko-nemeckho slovnka. Viac o slovnkovej tvorbe Mateja Bela pozri Izidor Kotuli: Lexikografick dielo Mateja Bela. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 140146.

228

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

Historikom, ktor istm spsobom uzatvra na predchdzajcich strnkach analyzovan pribline storon obdobie a zrove otvra obdobie nasledujce, postaven na celkom novom postoji k prameom, je jezuita Samuel Timon (16751736), ktor bva oznaovan za zakladatea modernej kritickej uhorskej historiografie. Novm prvkom v Timonovom prstupe k psaniu dejn je jeho kritick nhad na dokumenty a sekundrnu literatru ako zdroj informci. Po ukonen tdi na gymnziu v Bratislave vstpil Samuel Timon do Spolonosti Jeiovej. Ete poas novicitu s vekou pravdepodobnosou pomhal svojmu vtedajiemu spolubratovi Gabrielovi Hevenesimu zhromaova a zostavova zbierku prameov k uhorskm (predovetkm cirkevnm) dejinm. Obdobie, poas ktorho sa nauil praktickej prci s diplomatickm pramennm materilom, poznailo cel jeho budcu tvorbu. Prestal sa opiera o bezvhradn autoritu Biblie (predovetkm pri ptran po pvode nrodov), ale kriticky pristupoval aj k dajom, ktor zskal tdiom stredovekch kronk, starej literatry i diel okolitch historiografi. Najdveryhodnejm zdrojom informci sa pre neho stali pvodn diplomatick pramene (svojou prcou sm vznamne prispel k vytvraniu rukopisnej zbierky prameov k dejinm Uhorska), m sa v domcom prostred stal poprednm presadzovateom mylienok tzv. antverpskej koly bollandistov. Pod vplyvom u spomenutho Gabriela Hevenesiho, ale i svojho univerzitnho profesora Martina Sentivniho sa odvil na prehodnotenie a revidovanie dovtedy veobecne platnch nzorov Jna z Turca, Antona Bonfiniho i alch kronikrov a humanistickch spisovateov.88

88 Osobnosti Samuela Timona nebola napriek vekmu vznamu jeho diela pre rozvoj slovenskej historiografie zatia venovan dostaton pozornos a priestor. O ivote Samuela Timona a jeho metde spolu s krtkym prehadom jeho prc pozri Richard Marsina: Samuel Timon a jeho predstavy o najstarch dejinch Slovkov. In: Historick asopis, ro. 28, 1980, . 2, s. 238251. tdia bola publikovan s doplnkami aj v anglickej verzii Richard Marsina: Samuel Timon and his Views on the Early Slovak History. In: Studia Historica Slovaca, ro. 13, 1984, s. 91105. V populrnejej forme prezentoval svoje nhady pri prleitosti vroia vyjdenia Timonovho diela Imago antique Hungariae Richard Marsina: Dva obrazy Uhorska : Pravda o pvodnch obyvateoch poda Samuela Timona. In: Nrodn kalendr 2003. Martin : Matica slovensk, 2002, s. 7475. Pri prleitosti vroia jeho narodenia usporiadala jeho rodn obec Trenianska Turn vedeck konferenciu, ktorej vsledkom bol zbornk nhadov na Timonov ivot a dielo (prispeli do naprklad Jn Tibensk, Richard Marsina, Frantiek Oslansk i Mria Kohtov) Slovensk historik Samuel Timon 16751736. Trenianska Turn : Obecn rad Trenianske Turn, 1995, 102 s.

229

Kapitola 10

Nechceme a nememe sa tu zaobera podrobne celm jeho rozsiahlym dielom, ale tak ako v prpade Martina Sentivniho i Mateja Bela, skr nartn podobu, do akej sa uho pretavila reflexia slovenskej otzky. Zameriame sa teda na tmy, ktor doterajia historiografia rieila len pomenej alebo sa im celkom vyhla. V niektorch prpadoch zastvame in nzor na doteraj vklad a preto ho uvdzame. Jeho nzory k takmto tmam mono njs predovetkm v diele Imago antiquae Hungariae, ktor vylo tlaou v Koiciach v roku 1733.89 Zaal ho poda vlastnch slov psa na popud zo strany svojich priateov a postupne zo zamanho krtkeho spisku vznikla cel kniha. Dvodom bolo, e ke sa snail pozbiera v rznych inch dielach rozptlen daje o dejinch Pannie, jej nrodov i susednch krajn, narazil na skutonos, e star spisovatelia (predovetkm preto, e nemali k dispozcii prce, ktor jemu u boli dostupn v tlaenej podobe) preli mlanm nad mnohmi udalosami, ktor maj vek vznam pre budcnos. Jeho myslom pritom bolo, o najviac sa pribli pravde.90 To bolo vlastne aj impulzom, preo Timonova prca dostala prve tak podobu, v akej ju poznme dnes. Samuel Timon tak ako vetci jeho predchodcovia sa pridal oficilnej uhorskej (i skr maarskej) koncepcie o vzjomnej totonosti Hunov, Avarov a Maarov. Preto i chronologick rmec jeho prce tvoria tri prchody Hunov do Pannie. Maari vak poda neho nie s jedinmi tvorcami uhorskch dejn. Pomedzi ne vyklad dejiny s nimi zviazanch nrodov a krajn. Hne v vodnch riadkoch, podobne ako Jn Baltazr Magin vyznva sa z obtianosti svojho zmeru, rekontruova a oivova star udalosti, o ktorch sa zachovalo len mlo sprv.91 Prca zana opisom dejiska zemia

89 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae repraesentans terras, adventus & res gestas gentis Hunnicae. Cassoviae : Typis Academicis Soc. Jesu per Joan. Henricum Frauenheim, 1733, 409 s. Niekoko vybranch kapitol diela vylo aj v slovenskom preklade Samuel Timon: Obraz starho Uhorska : Imago antique Hungariae : vber. Ed.: Jozef imoni. Trans.: Jn M. Dubovsk. Cambridge (Ontario) : Dobr kniha, 1991, 74 s. Pri niektorch naich slovenskch citcich sme sa opierali o tento preklad. 90 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, Predhovor. 91 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 7: Vetera interpolare, ac emortua ad vitam revocare, eaque denuo fingere, valde quam arduu est.

230

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

Pannie. Autor ponka niekoko monost etymolgie jej nzvu. Za urku poklad nzory antickch spisovateov, ktor vraj odvdzaj nzov Pannie od slova pannus (kus ltky, zdrap, handra), akoby jej obyvatelia boli otrhanci a obliekali sa do handier a odevu uitho zo zdrapov ltky. Neshlas ani s odvodzovanm jej nzvu od starogrckeho boha lesov, lovcov a pastierov Pana. Sm sa skr prikla sa k etymolgii slovanskej, kee Panni, ako alej priblime, hovorili poda neho niektorm zo slovanskch jazykov. Nzov krajiny odvdza (v slade s poskou tradciou, ktor existovala u od ias Vekoposkej kroniky zo 14. storoia) od slova pn. Pripa, ako sa o to snaia niektor, i odvodzovanie jej pomenovania od jej kra Panna, avak tvrd, e v tom prpade od slova pn bolo odvoden jeho meno. Rovnak slovn zklad treba poda S. Timona hada aj za oznaenm predstavench komittov slovom bn, ktor bolo spolon pre vetky slovansk nrody (vzniklo premenou prvej hlsky slova z p na b).92 V podobnom duchu sa Samuel Timon vyslovuje i vo svojom alom diele Imago novae Hungariae, ktor publikoval o rok neskr rovnako v tlaiarni Univerzity v Koiciach. Znovu uvdza, e tituly bn a vajvoda s nepochybne slovanskho pvodu. Avak aj oznaenie palatna v zdanlivo maarskej forme ndor/ndur je v skutonosti len vpoikou zo slovanskch jazykov. Vzniklo poda neho spojenm podstatnho mena a pred nm stojacej predloky na dwur. Zachdza vak ete alej, ke tvrd, e sa nemono udova, e i titul kra si Maari vypoiali a prispsobili na zklade slovanskho oznaenia.93 V prvej knihe diela Imago antique Hungariae okrem rznych nzorov antickch, ale i novovekch autorov na geografiu Pannie, jej rozlohu a geografick polohu, opisuje tu jeden po druhom i nrody, ktor Panniu obvali. Situcia je poda neho o to komplikovanejia, e sa na jej zem striedali

92 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 89. 93 Samuel Timon: Imago novae Hungariae, repraesentans regna, provincias, banatus & comitatus ditionis Hungaricae. Cassoviae : Typis Academicis Soc. Jesu, per Joannem Henricum Frauenheim, 1734, 240 s. (tu s. 7374: Hungaris Palatinus apellatur Ndor (antique Ndur) Ispn. Nadur non est nativum Ungaricum, sed ascititium vocabulum aptum ex duobus (Na dwur) Sclavonicis, significans aulae praefectum, vel, ut cum Curtio loquar, virum super aulam positum. Nec vero id mirum est, quando nomen quoque, quo Regem apellant Ungari Sclavis mutuati sunt. Vajvoda, & Banus sine controversia Sclavonica sunt.). Podobne o tom Richard Marsina: Samuel Timon, s. 243.

231

Kapitola 10

a mieali rzne nrody a ich civilizan vplyvy sa tu navzjom prekrvali (o dobre vidno naprklad na starobylch nzvoch miest, ktor mono len ako identifikova s tmi modernmi). Pomerne rozsiahlu 13. kapitolu venuje Jazygom Metanskym, ktorch zhodne s Martinom Sentivnim i Matejom Belom poklad za predkov obyvateov dnenho zemia Slovenska. Ich pomenovanie, ako to analyzoval u M. Sentivni odvodzuje od slova jazyk. Dodva tie, e prmeno Metansky pochdzalo bu od astho prekraovania Dunaja, ktor tvoril hranicu (meta) Rmskej re alebo od skutonosti, e sdla Jazygov sa rozkladali prve pozd tejto hranice; no napriek tomu, e boli susedmi Rimanov, neboli nimi podroben.94 Opierajc sa predovetkm o diela antickch spisovateov, historikov i geografov, sna sa Samuel Timon identifikova hranice tej asti krajiny, ktor mali obva predkovia Slovkov. Poda Plinia uvdza, e krajina Jazygov susedila s Germniou. Oddeova ich vraj mal rieka Maro (dnes Morava), ktor sa v blzkosti Carnunta vlievala do Dunaja. Pe zrove, e Jazygovia, ktor pvodom patrili k sarmatskm nrodom, obvali predovetkm rovinat oblasti, zatia o vo vrchoch ili zva Dkovia, ktorch Jazygovia vytlaili smerom do Potisia. Samuel Timon sa vak s Pliniovm nzorom celkom nestotouje a prikla sa k pravdivosti opisu hranc, tak ako ich zachytva grcky dejepisec a astronm Klaudius Ptolemaios. Inpirovan nm, Samuel Timon, pe e hranice tchto Jazygov zanaj pri meste Carpis (?) v Dolnej Pannii a pokrauj celm korytom rieky Tisy, Karpatmi, Sarmatskmi vrchmi a konia Dunajom. A doteraz vetci autori, ktorch som tal, pokladali Karpaty a Sarmatsk vrchy za to ist [] Sarmatsk vrchy s teda poda Ptolemaia v Uhorsku Oravsk, Liptovsk, Zvolensk a Tekovsk pohoria, ktor sa tiahnu od Poska a po Dunaj a Vacov. Pri Ruomberku, kde oddeuj Turiec od Liptova, sa nazvaj Fatrou. Na Ptolemaiovej mape Eurpy sa rozprestieraj a k prameu Dunaja. Karpaty vskutku oddeuj Posko, Rusko a Moldavsko od Uhorska a Transylvnie. Znmejie rieky tejto krajiny (Jazygov) boli tie, ktor sa dnes nazvaj
94 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 9798: Jazygibus nomen inditum fuerit ex vocabulo Jazic, quod lingvam valet. Metanastae vero dicti vel ob crebras Danubii trajectiones, vel ob metas, & terminos Romanae ditionis. Nam tametsi vicini fuerunt Romanis, nequaquam tamen ab eis subacti sunt.

232

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

Vh (Vagus) a Hron (Granous, Granus).95 Z citovanej pase celkom jasne vidno, e S. Timon podnieten tanm antickch vzdelancov, bez pochyby stotooval zemie obvan Slovkmi s krajinou starobylch Jazygov (m vlastne len potvrdil ich vzjomn prbuznos). Z juhu ohraniuje tto oblas riekami Dunaj a Tisa a mestom Vc, zo severu Karpatmi, ktor i dnes oddeuj Posko od Slovenska. Ete precznejie definuje toto zemie riekami Vh a Hron, ale i pokusom o lokalizciu niektorch miest, ktor poda jeho vedomost mali kedysi Jazygovia obva. Za vetky uveme naprklad Gormanum, ktor S. Timon na zklade svojich zdrojov umiestuje do oblasti vrchov, ktor obklopuj slobodn krovsk bansk mest (oppida montana), do Spiskho komittu, kdesi na hranice s Poskom.96 Pomerne obsane sa Samuel Timon venuje aj otzke rei, ktor mohli pouva Jazygovia. Svoju vahu zaklad na nzoroch viacerch humanistickch vzdelancov, svojich predchodcov: Mono sa opta, akou reou hovorili Jazygovia Metansky. Ten ist horliv skmate uhorskch staroitnost (Frantiek Otrokocsi z Rimavskej See), vetky sily napna, aby dokzal, e Jazygovia boli prarodimi kmea Hungarov (Maarov). Ako prv za kra Mateja Korvna poukazoval Peter Ranzanus v knihe, ktor m nzov Epitomen rerum Hungaricum, na rozdielnos rei Jazygov a maariny. Ranzanov nasledovnk Jakub Wernher97 v knihe De admirandis Hungariae aquis, ktor vydal, urobil hrub chybu, nazdvajc sa, e tento kme mal germnsky pvod.98 Zd sa teda, e poda Samuela Timona uvali Jazygovia niektor zo slovanskch jazykov. Autor to sce nehovor priamo, ale na zklade jeho viacerch nznakov, jav sa takto vaha celkom oprvnenou. Napovedaj to u citovan riadky, kde vyluuje, e by re Jazygov mohla by toton i u s reou maarskou alebo germnskou. Vzpt poskytuje aliu indciu, ke analyzuje nzvy sdiel v povod riek Bodrog a Tisa, ako i oblasti Maro-

95 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 9899. 96 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 100: Gormanum locat Maginus ad montes, qui montana oppida cingunt. De Gormano generatim dici potest, positum fuisse in confinio Poloniae, ubi dies longissima est sedecim solidarum horarum, ut vult Ptolemaeus; hoc autem in provincia Scepusiensi evenire deberet aut auctor opinione fallitur. 97 Sprvne tu ide o Juraja Wernhera (14971567), ktor zostavil prv systematick opis minerlnych vd a lieivch kpeov v Uhorsku a bva povaovan za otca slovenskej balneolgie. 98 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 101.

233

Kapitola 10

a. Poklad ich s uritosou za odvoden zo slovanskch jazykov, z oho vyvodzuje zver, e cel zem, ktor sa tiahne a k iernemu moru, musela by kedysi osdlen Slovanmi.99 Naznaen u len potvrdzuje vaha o jazyku Pannov. Samuel Timon je presveden, e ich re nebola v iadnom prpade germnskou ani grckou. Vsledkom premania o tejto otzke je jeho zver: Preo by vak Osorovia, ktor s toton s Jazygmi vlastne nemohol hovori reou pannskou? Bola teda i re Pannov reou slovanskou .100 I ke opomenieme fakt, e sce nevieme, na koho S. Timon myslel pod pomenovanm Osorov, jasnm odkazom tchto riadkov je spojitos Jazygov a Pannov. Kee re Pannov bola reou slovanskou, je nepochybn, e ou bola i re Jazygov. Skutonos, e Samuel Timon prbuzensky previazal Jazygov s neskormi Slovkmi a nechal ich obva zemia na sever od Dunaja dvno pred prchodom Hunov do Pannie a oblasti dnenej Eurpy, je silnm argumentom podopierajcim rovnak (ak nie v) historick nrok Slovkov na svoje zemie, ale i podiel pri jeho sprve. Vzjomnm prepojenm Jazygov (a prostrednctvom nich de facto i Slovkov) s Pannmi, bol tento argument postaven na ete hlb historick zklad, m nabral na sile a presvedivosti. Ako u bolo predznaen, pokia ide o pvod Maarov, Samuel Timon plne zostval na pozcich oficilnej historiografie, ktor presadzovala ideu prbuznosti Hunov, Avarov a Maarov, ktor v skutonosti predstavovali jeden a ten ist kme, no v rznych dejinnch svislostiach vystupovali pod rozlinmi nzvami. Pvod Hunov ani poda S. Timona nie je jednoznan. Ponka v tejto otzke viacero v literatre uvdzanch monost niektor spjaj Hunov s Trkmi, niektor ich pokladaj za Aziatov, in zas za Eurpanov. Samuel Timon sm nepoklad ani jednu mienku za natoko presvediv, aby sa k nej priklonil. Za ist vak povauje, e za ias rmskeho cisra Valenta (328378), okolo roku 376 sa Huni spolu s Gtmi usadili v Trcii potom, o prisbili Rmu podporu svojich jednotiek v prpade, e by v budcnosti chcel zasiahnu proti inm barbarom.101 V ase vldy
99 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 103. 100 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 104. 101 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 164: Alaricus & Phritigernus Valente Imp. partem Thra-

234

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

poslednho cisra jednotnej Rmskej re, Theodosia (364395) Gti ovldli Panniu a Dalmciu, zatia o Huni sa usadili v Dcii, odkia podnikali koristncke vpravy nielen do oblasti Eurpy, ale i na vchod, do Armnska. Ich najznmejm vodcom sa stal Atila, ktor sa po smrti svojho otca Mundozucha spolu so svojim bratom Bledom postavil do ela krovstva. Po Bledovej nhlej smrti (neuvdza sa, o bolo jej prinou, ani i bola prirodzen) sa u po dvoch rokoch ujal vldy nad celm krovstvom. Roku 442 Atila so svojim vojskom prekroil Dunaj a vpadol do Pannie, Mzie a Ilrie, pravidelne napdal i in oblasti. Po smrti Atilu sa Huni pod vedenm jeho syna Chabu (ktorho postava bola poda S. Timona zrejme vymyslen) vybrali nasp do Sktie. Poas cesty sa jedna ich as odtrhla a usadila sa v pohrani Transylvnie, kde tto Huni alej ili pod menom Sikulov102 (tto teriu spomna v Miscelanech u Martin Sentivni). Je poda neho pravdepodobn, e as Hunov z Eurpy vbec neodila, ale pridala sa ku Gtom a inm kmeom. Po cel as, ako S. Timon pe o histrii Hunov, nazva ich rovnako Huni (Hunnos) alebo Hungari, Maari (Ugros). Oba termny pouva ako synonym a na jednom mieste v texte dokonca explicitne vyjadruje ich totonos.103 Huni sa objavili v Pannii znovu pribline o sto rokov neskr, a to pod menom Avarov. Samuel Timon je presveden, e je uspokojivo preukzan, e Avari boli hunskm kmeom a nespjaj sa s germnskym, ani so slovanskm, ani akmkovek inm nrodom, ale s Hunmi z Dcie. Ten nrod (kme) sa teda nazva Hunoavari.104 Avari, ktor s vraj sktskeho pvodu, sdlili spoiatku nad Kaukazom. Tu ich vak znepokojovali nealek Turci, a preto sa aj so enami a demi vydali smerom k Bosporu, a po dlhom putovan dosiahli breh Dunaja. Odtia vyslali posolstvo k Justininociae ad habitandum impetraverunt, spondentes subsidio se Romanis futuros adversus incursiones aliorum barbarorum. 102 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 194195: Defuncto Attila, quanquam Hunnorum fortuna depressa fuit, non tamen sic attriti, attenuatique fuerunt, qoud nostras Historici opinati sunt, ut fictus & commentitius quidam Chaba, filius Attilae in Scythiam redierint, triaque duntaxat Siculorum millia in extremis finibus Transilvaniae remanserint. 103 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 161: Nam Chunos & Hunnos, Urgos & Ugros, eandem natione fuisse, affirmare nil vetat Evagrius. 104 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 209: Suffecerit ostendere, Avares fuisse populum Hunnicum, quando neque Germanicae, neque Sclavonicae cuiquam nationi, sed Hunnis Dacicis se se adjunxerunt. Hunnoavares utraque gens vocati, quandoque sine copulatione Avares, vel Hunni; ...

235

Kapitola 10

vi, ktor ich prijal ako host a urobil z nich svojich spojencov.105 Je povimnutiahodn, e zatia o Timonovi predchodcovia pokladali Chagana i Kagana za jedno z avarskch knieat a interpretovali toto oznaenie ako jeho osobn meno, Samuel Timon na zklade kritickej analzy originlnych prameov vemi sprvne identifikuje termny kagan i bajan ako hodnosti avarskch vldcov.106 Celou pasou o Avaroch a ich osudoch dokazuje S. Timon svoju pvodn premisu, e v skutonosti s Avari a Huni tm istm nrodom, a to nielen prostrednctvom tvrden vypoianch z prc rznych dejepiscov, ale i tm, e ich sm nazva raz jednm, inokedy druhm (v synonymickom zmysle) pomenovanm. Na jednom mieste vyslovene hovor: Tak toti t ist udia boli nazvan tu Avarmi a tu zas Hunmi a tak aj krajina, ktor obvali v Noriku a Pannii bola nazvan tu Avariou a tam zas Huniou.107 Tto domnienku potvrdzuje aj faktom, e Huni i Avari mali rovnak pvodn sdla, odkia prili do Pannie.108 Pokia ide o Maarov, ich objavenie sa v Pannii a ich alie osudy v Eurpe opisuje S. Timon v asti pod nzvom De tertio motu Hunnorum sive de Ungaris, o samo osebe naznauje jeho ponmanie Maarov, ako priamych nasledovnkov Hunov. K tomu, akm spsobom a najm preo sa Maari dostali do Pannie, ponka autor viacero teri prevzatch z rznych, aj dobovch naranch prameov, ale aj z vtedajej vedeckej spisby. Za spolon, a preto i hodnovern poklad, e prili na pozvanie franskho cisra Arnulfa, ktor od nich oakval pomoc v boji proti Svtoplukovi.109 Ugri, ktor boli poda svojho jazyka Maari (Magaros, Magyarok), prili poda tradcie veden siedmimi knieatami a vyplnili przdne asti Pannie. Mono sa z kontextu domnieva, e tento przdny priestor vznikol po Avaroch
105 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 210. 106 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 212213: Notatu dignum, principes Abarorum nuncupatos fuisse Chaganos, Chajanos, & Bajanos, sicuti Imperatores Romani communi nomine appellantur Caesares, Turcarum Sultani. 107 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 248. 108 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 212: ... ex una eademque regione Hunnos & Abaros erupisse, atque adeo ejusdem generis ac originis fuisse. 109 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 310: Interfuere conventui Cussalis regis Ungarorum nuncii, adversus pertinacem in sententia Svatebogum omnes fortissimae gentis opes pollicentes. Zretenejie na s. 317: Cum, inquit, Arnulphus apud septentrionales gentes potens imperii Zwentebaldum, Moravorum Principem, affiduo in armorum tractatione versantem pertimesceret, sibique diffideret apertis quibusdam claustris Ungarorum gentem praeferocem, avidissimam praedationis, divinique cultus expertem, auxilio vocavit.

236

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

(m by sa ete viac zviditenila prbuzensk spojitos medzi Avarmi a Maarmi). Autor vak alej tto informciu nerozvdza. Men siedmich knieat (a ich kmeov) podva S. Timon a neskr, v svislosti s delenm krajiny po vaznej bitke v roku 907, po ktorej sa definitvne usadili v Pannii, a to kniea Arpd v kraji Stolinho Belehradu, Verbecius (Verbcz) na zem okolo jazera Balaton, Eursus (Urs) na brehoch rieky Svy, pretoe Cundus (Kund) a Sabolchus (Szabolts) u dvno predtm boli usaden pri Tise, Lehel pri Hlohovci a Jula (Gyula) pri Dunaji.110 Po tomto nutnom exkurze (kvli dobovmu mylienkovmu kontextu) sa vak vrme sp k nhadom Samuela Timona na Slovanov a Slovkov. Pokia ide o ich pvod, pripojil sa k tboru vzdelancov, ktor odmietali ilrsku teriu, teda mienku, e by Ilria bola kolskou vetkch Slovanov a ilrsky jazyk matkou vetkch slovanskch jazykov. A pobrenie uho vyvolal fakt, e niektor sa opovauj napsa, e v roku 700 po Kristu ech, Lech a Rus, synovia kra Dalmcie Salamna vyviedli kolnie do iech, Poska a Ruska.111 Naopak v zhode so svojm bvalm profesorom, Martinom Sentivnim, ktor sa v naom priestore stal azda prvm vzdelancom (okrem Davida Frlicha), pevne presadzujcim presvedenie o sarmatskom pvode Slovanov, pokladal ich i Samuel Timon za Sarmatov. Ve v ase rmskeho panstva vetci lenovia tohto sarmatskho nroda, iroko-aleko osdlen od Dunaja a ierneho mora a na sever nazvali sa Sarmati. No ke sa zaali sahova, boli nazvan Slovanmi.112 Pokia ide o samotnch Slovkov, tch na viacerch miestach menuje potomkami Markomanov a Kvdov.113 echov potom poklad za potomkov Bjov. m sa Samuel Timon vrazne odliuje od svojich predchodcov, je jeho vynikajca znalos originlnych psomnch prameov (ide nm tu najm o pramene k dejinm nho zemia v 6.10. storo) a prca s nimi. Pozn vinu prameov uvedenho obdobia, z ktorch erpaj i dnen histori110 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 342. 111 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 311. 112 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 312. 113 Pozri naprklad Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 260: Sclavi item Marcomanorum, & Quadorum progenies. Podobne s. 308: ... Sclavi, antea Marcomani & Quadi ...

237

Kapitola 10

ci. Pracuje s kronikou franskho mncha Fredegara Historia Francorum, letopisy alieho franskho historika Einharda Annales Fuldenses, sive annales regni Francorum i Conversio Bagoariorum et Carantanorum (hoci ju uvdza pod mylnm nzvom Historia conversionis Bojoariorum & Carantanorum, zrejme v domnen, e tu ilo o Bjov a nie o Bavorov). erp navye i z vatiknskeho archvu a s mu znme listy a listiny, ktor smerovali od Svtej stolice na Vek Moravu. Na zklade tchto informci, ktor jeho predchodcovia jednoducho nemali (a ak no, tak len v sprostredkovanej podobe sekundrnej literatry) je obraz, ktor vytvoril o histrii zemia obvanho Slovkmi, ovea farbistej a najm presnej. Ako prv spomedzi slovenskch dejepiscov uvdza do povedomia postavu Sama, ktorho tituluje krom Slovanov (i poda kontextu skr Slovkov?).114 Spomna ho, erpajc z Fredegarovej kroniky, v svislosti s posolstvom Frankov, na ele ktorho stl ist Sicharius. Kee sa vak pred Samom sprval vemi povenecky, ba pohdavo, napriek tomu, e tento chcel s Frankami nadviaza priatestvo, bol spred jeho tvre odveden bez toho, aby zostal vypout. Tto roztrka dala dvod na vypuknutie konfliktu medzi Frankami a Slovanmi, ktor utrpeli porku pri Vogastiskom hrade (Vogastisburg).115 Samuel Timon pozn a uvdza i alch Samovch nasledovnkov, ktor mali vldnu v Pannii a na susednch zemiach. Prv mal panova okolo roku 690 pod menom Maroth i Maravod (mono ho stotoni s vybjenm slovanskm knieaom, ktor sa pod menom Moravec vyskytuje v Anonymovch Gesta Hungarorum). Druhho kra jedni spisovatelia nazvaj menom Svates, in zas Svato (Svatoss) a mal panova okolo roku 720. Obaja alebo aspo jeden z nich mal ma sdlo a svoj krovsk palc vo Vesprme.116 Podobne ako pred nm M. Sentivni, ktor nechal svojho Svtopluka sdli v Bude, tak i Samuel Timon dokazuje slovansk osdlenie pred prchodom Maarov do Pannie aj na juh od Dunaja, hlboko do tradine ch114 Originl znie ... ad regem Sclavorum, Samo hic rex vocabatur. Latinsk rex Sclavorum mono preklada oboma spsobmi kr Slovanov i kr Slovkov. 115 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 238239. 116 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 243: E quibus primum nomine Marothum sive Maravodum ferunt regnasse circa annum DCXC. alterum, quem alii Svatem, alii Svatossum appellant, circiter annum DCCXX. & ambos hos, aut alterutrum domicilium ac regiam habuisse Vesprimii in Pannonia.

238

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

panho maarskho zemia. K poznaniu tohto Svatoa pridva aj informciu, ktor postrehol pri tan moravskho historika Jna Juraja Stredovia (Stedovskho; 16791713), svojho sasnka. Tento tvrd, e Svatoa, ktorho nazva aj Svatokopom, okolo roku 744 oklamali Maari, ktor prili zo Sktie a skonou sou ho pripravili o zemie, take musel opusti Panniu aj svoju rezidenciu vo Vesprme a uchlil sa na Moravu, kde svojim krovskm sdlom urobil Velehrad, starobyl sdlo markomanskch krov.117 Podvod Maarov a skon zaujatie krajiny pripomna topos o bielom koovi, no ten sa v tejto svislosti nespomna. S. Timon nechva Stedovskho kontrukciu na tomto mieste nedotknut a nijako sa nevyjadruje k jej hodnovernosti, no u o niekoko strn alej rozhodne spochybuje tvrdenia domcich historikov, ktor usudzuj, e Maari (Hungari) mali prs do tej krajiny, ktor aj neskr nazvali poda seba Hungariou, u v roku 744. Svoju skepsu v tejto zleitosti opiera o argument, e takto daj neuvdza ani jeden zo starch spisovateov, stredovekch kronikrov ani novovekch odbornkov na star dejiny.118 Nie sce priamo, no medzi riadkami tu so Stedovskho tzou odmieta i monos, e by sa Svato svojim odchodom na Velehrad mohol sta zakladateom moravskej dynastie, ktor sa neskr prejavila voi Slovkom ako agresor. Napokon tretm Samovm nstupcom mal by Boruthus, ktor u sdlil kdesi v Korutnsku.119 Dvod preo by mal zmeni svoju rezidenciu, prpadne i prs o as svojho zemia tu autor neuvdza. V om vak Samuel Timon predovetkm posunul poznanie slovenskch dejn a tm aj cel slovensk koncepciu na plne nov rove je jeho poznanie a interpretcia vekomoravskej histrie. Mnostvo vedomost o tomto obdob u jeho predchodcov i spsob ich spracovania u Samuela Timona
117 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 243244: ... Svatossum, quem ipsi Svatocopium nuncupant, ab Hungaris circa annum DCCXLIIII. Scythia egressis fraude oppressum deserta Pannonia, & regia Vesprimiensi in Moraviam concessisse, ac Velehradii, ubi veteres Marcomanorum RR. domicilium habebant, sedem locasse. 118 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 249: ... errore domesticorum scriptorum, qui literis mandaverunt, Hungaros advenisse in terram, quae Hungaria dicitur, anno Christi nati DCCXLIIII. Hujus enim rei nullus vetustiorum historicorum mentionem facit; sed neque diligentissimi antiquitatis indagatores, Cardinalis Caesar Baronius, & Henricus Spondanus quidquam de ejus gentis adventu eo anno, vel proximo ex veteru monumentis depromserunt. 119 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 243: Tertium Boruthu nomine in Carnis, vel ut illis temporibus dicebant Carantanis resedisse.

239

Kapitola 10

je neporovnaten, najm vzhadom na skutonos, e S. Timon iiel cestou poznania prameov. Tm posva cel bdan tmu na kvalitatvne nov rove, z ktorej potom vychdzalo slovensk dejepisectvo poas zvyku 18. storoia i v storo nasledujcom. Samuel Timon zrove zostavil celkom nov kontinuitn koncepciu slovenskch dejn 9. storoia, aktulnu prakticky dodnes. Ako prv udalos, zviazan so Slovkmi v tomto obdob, udva vysvtenie kostola, ktor v krajine Slovkov v Nitre postavil ich kniea Pribina (Privina) biskupom Adalrmom, lebo vraj u predtm aj s niektormi svojimi spolonkmi zaal vyznva kresansk vieru. Ten ist Pribina vak u krtko nato bol zo svojej krajiny vyhnan.120 Zanedlho toti Moravania pod vedenm Mojmra vpadli do Nitrianska a podrobili si Slovkov.121 Toto je celkom nov pohad v dovtedajej koncepcii slovenskch dejn, ktor stavia Moravanov na najblich pribline sto rokov do pozcie agresorov. Je zaujmav aj tm, e Samuel Timon u jasne rozliuje Moravanov a Slovkov nielen v svojich sdobch pomeroch, ale aj v podmienkach 9. storoia. Pribina, niekdajie kniea Slovkov sa po svojom vypuden naas ako chrnenec cisra udovta uchlil k Ratbodovi, sprvcovi pridunajskho zemia. Neskr sa aj so svojm synom Hezilonom (ide tu nepochybne o Kocea) zdriaval aj na inch miestach v Bulharsku i Pannii, a km nedostal od udovta darom ist zemia, na ktorch zaloil mesto Mosaburg (Blatnohrad). V roku 840 mu tu biskup Luipram vysvtil kostol, ktor postavil Pribina na poes Bohorodiky a v priebehu nasledujcich rokov i alie kostoly, ktor postavil v okolitch sdlach. Sm Pribina zahynul poda S. Timona v alebo po roku 858, vo vojne, ktor viedol udovtov syn Karolman proti Moravanom.122 Z doteraz napsanho mono vidie, e Timonove vedomosti s pomerne obsiahle. Rovnako v nasledujcich kapitolch relatvne ob120 Informcie tu erpal predovetkm zo Spisu o obrten Bavorov a Korutncov. Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 276: Fuit in comitatu ejus Adalramus Juvaviensis Pontifex; qui magis sacra, quam profana curans, ut narrat Historia Conversionis Carantanorum, transito Danubio Nitravae in ditione Privinae Sclavorum Principis aedem Deo dicavit; qui quidem Princeps brevi gradu dejectus, patriaque multatus apud Ludovicum R. exulavit. [] Non tacendum hoc loco illud, templum Nitriense D. Emerammo Martyri sacrum, Privinae opus esse; qui jam ante cum quibusdam popularibus suis Christum venerari coeperat. 121 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 276: Atque hoc tempore Moravi sub duce Moymiro, vel, ut scriptoribus gentis placet Mogemiro Sclavis finitimis servitutem imposuerint. 122 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 277279.

240

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

siahlo a podrobne opisuje alie osudy Nitrianska pod nadvldou Moravanov, vojny s Franskou rou i vmenu na vladrskych postoch. Vemi presne a chronologicky sprvne identifikuje vetkch panovnkov Vekomoravskej re (vldu Mojmra, ustanovenie Rastislava/Rastica s pomocou udovta Vekho aj jeho oslepenie a zver ivota za mrmi kltora a nsledn nstup Svtopluka). Zaujmav je v tomto kontexte hdam len poznmka, ktor sce celkom nezapad do jeho konceptu, no poukazuje na priblin rozsah Nitrianskeho knieatstva, ako asi vyzeralo v predstave Samuela Timona. Medzi udalosami roku 845 spomna toti al vpd Moravanov na zemie dnenho Slovenska: A tak v roku 845 Moymir, alebo ako pu spisovatelia toho nroda Mojemr (Mogemirus) s napochytro zohnanm vojskom vydobyl pre seba hrady a mestek, leiace blzko Vhu a Dunaja, ktor patrili Brunovi, niekdajiemu nitrianskemu knieau a ktor boli pod ochranou bojskch vojsk.123 V postave Bruna ide nepochybne o skomolen formu mena Pribina. Jeho knieatstvo ohraniil Samuel Timon riekami Dunaj a Vh, m ho de facto lokalizoval na zemie dnenho zpadnho Slovenska, ktor i za Timonovch ias bolo obvan prevane slovenskm obyvatestvom. Preo vak tento tok datuje autor a do roku 845, ke poda inch jeho vyjadren mal Pribina psobi u v Zadunajsku, je otzne. Cel jednu kapitolu (a mimo nej aj alch nemlo pas) venuje S. Timon postave Svtopluka (vystupuje uho pod rznymi menami Sventopulcher, Zventibaldus i Svatoplugus). Je povimnutiahodn, e zatia o Mojmr a Rastislav s poda neho Moravanmi, ktor si uzurpovali vldu nad Slovkmi (a teda stavia sa k nim do istej miery negatvne), Svtopluka nazva u knieaom Slovanov, ktor vldol rovnako aj nad Moravanmi, aj nad ich susedmi (poda vetkho Slovkmi z Nitrianska). Toto najslvnejie kniea Slovanov, syn Boleslava a vnuk Radislava, vldol nad Moravanmi a ich susedmi. Niektor sa domnievali, e v jeho ri boli dokonca aj Slovania, ktor obvali zemia okolo Svy a Drvy. Urite vak bol s nimi zvia-

123 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 283: Anno igitur DCCCXLV. Moymirus, vel, ut gentis scriptores exprimunt Mogemirus tumultuario delectu coacto exercitu castella, & oppida Brunonis quondam Nitriensis reguli, quae Bojorum praesidiis tenebantur, Danubioque & Vago apposita erant, expugnavit.

241

Kapitola 10

zan spojenectvom. Bol to mocn mu, vynikajci a astn. 124 Mono sa pta o spsobilo tto zmenu dikcie a posun v ponman Svtopluka, ktor je zrazu viac n ako jeho predkovia. Odpoveou je zrejme fakt, e postava Svtopluka sa u od Martina Sentivniho (poane Benedikta Sliho) stva integrlnou sasou konceptu slovenskch dejn. Postupne nahrdza hadanie vybjench poiatkov nroda kdesi v biblickch dejinch a presadzuje sa ako jeden z hlavnch argumentov historicity a slvnej minulosti slovenskho nroda, na ktorom bude aj do budcnosti budova svoje nrodn vedomie, hrdos a neskr i vlastn ttnos. Tohto Svtopluka nechva Samuel Timon (na zklade dajov Kroniky Regina z Prmu) zomrie prirodzenou smrou okolo roku 904, priom je zaujmav, e na tomto mieste preber i Reginovu intitulatru Svtopluka za moravskho kra: Pribline v tom ase Svtopluk (Zundibolch), kr moravskch Slovanov, mu medzi svojimi pokladan za vemi mdreho a dvtipnho dovil posledn de svojho ivota. Jeho synovia v tchto neastnch asoch len mlo z jeho krovstva podrali, Maari ho cel zrovnali so zemou.125 Zrejme mnoho protichodnch informci, ktor o Svtoplukovi nazbieral alebo pokus o znsobenie argumentcie v prospech v konenom dsledku pozitvneho obrazu Svtopluka viedol Samuela Timona k tomu, e prebral zo starej tradcie ete jednu postavu s podobnm menom. Malo s o syna pvodnho Vekomoravskho panovnka Svtoboja (Svatobog). Svtoboj, kniea Moravanov bol vraj vychovvan vo vetkej nbonosti a cte, no napriek tomu strvil svoju mlados neviazanm a zhralm ivotom a nebolo ho mon nijakm spsobom privies k uitonm veciam. Citujc Melchiora Inchofera spomna S. Timon aj na inom mieste Svtoboja (tie pod menom Svatokop), ktor vraj bol kresanom, no mal iba mlo bzne pred Bohom a mlo cty voi kazstvu, spsobil svtmu Metodovi nsilie poas slenia ome a bol preto vylen zo spoloenstva nbonch.126 Nhle ho vak ovial Duch Bo, zanechal krovsk dvor a vetky jeho pitky a bez toho, e by to povedal o i len najblim, odobral sa do samoty. V lesoch na vrchu Zobor nad Nitrou naiel troch muov, ktor tu viedli pustovnc124 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 326. 125 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 299. 126 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 344.

242

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

ky ivot a pripojil sa k nim ako spolonk. Iba oni vedeli, kto v skutonosti je. ivot strvil v nbonej modlitbe, jedol len bylinky a lesn plody. Po ptnstich rokoch, v roku 925 zomrel a a vtedy jeho spolonci prezradili jeho skuton totonos. K jeho telu sa vraj zilo vek mnostvo ud vzdvali mu ctu nie ako knieau, ale ako Boiemu sluobnkovi. Pochovan bol vraj v Chrme sv. Emerma v Nitre (aj tu ist symbolika chrm dal postavi Pribina, kniea nitrianskych Slovkov) a jeho pustova sa stala miestom uctievania. Benediktnske Menologium vraj k 5. marcu uchovalo takto zpis: In finibus Ungariae depositio sancti Svatocopii Regis Moraviae. Tm vlastne zaiel ete alej ako M. Sentivni, ktor nechal svojho Svtopluka pustovnka zomrie v povesti svtosti. Cel kapitolu, dleit z hadiska tmy naej prce, venuje rovnako svtm Cyrilovi a Metodovi, ktorch nazva apotolmi Slovanov (Sclavorum Apostolis) a m o nich pomerne presn informcie. Boli vraj nrodnosou Grci, odchovanci cisrskej koly. Poslal ich byzantsk cisr Michal k moravskmu knieau Radislavovi (Rastislavovi), ktor si elal ma takch muov. Kresanskm prikzaniam zaal najprv vyuova Slovanov na Morave a potom aj v Pannii, kde sa po roku 866 tie zaalo so zriaovanm svt a posvtnch intitci.127 Podobnm spsobom na inom mieste znane roziruje zemn psobenie Cyrila s Metodom nielen na Moravu a echy, ale i na Panniu a Ilriu, m (a o bolo iste elom) do sfry ich vplyvu zahrnul i nitrianskych Slovkov: No tto muovia neboli uitemi jedine Moravanov a echov, ako sa niektor domnievaj, ale aj Pannov a Ilrov.128 Takisto pri menovan Metoda za arcibiskupa (niekedy ho spomna ako arcibiskupa moravskho, astejie pannskeho), opierajc sa o list ppea Jna VIII. Karolmanovi, lokalizuje Metodovu jurisdikciu tak, e mal spravova cirkevn zleitosti ako Moravanov, tak i s nimi susediacich Slovkov.129 So svtm Cyrilom a Metodom spja predovetkm zavedenie slovanskej liturgie, ktor si podobne ako u Jna Baltazra Magina (hoci ten tto udalos
127 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 288. 128 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 290: Atque hi viri doctores fuerunt non modo Moravorum & Bohemorum, ut nonnulli existimant, sed Pannoniorum atque Illyricorum. 129 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 294: Fuit igitur Methodius primo Pannoniae Archiepiscopus declaratus, ita tamen, ut etia apud Moravos, eisque vicinos Sclavos sacra curaret.

243

Kapitola 10

lokalizuje na zemie iech) vyiadal ud, impulz k jej zavedeniu mal teda prs zdola: ud, ktor pri posvtnch konoch pouval radej svoj domci jazyk ne latinsk i nemeck, sa hne potom prihlsil k slovanskm uiteom.130 Pomerne vek priestor venuje S. Timon obhajobe slovanskej liturgie u ppea v Rme a bojom so salzburskmi kazmi, ktor chrniac si priestor svojej dvnej jurisdikcie obviovali Cyrila s Metodom z rhania sa. Vek as tejto pase stavia na znalosti ppeskej korepondencie s vekomoravskmi panovnkmi. V tomto obdob i Matej Bej sa zmieuje o svtom Kontantnovi Cyrilovi ako vynlezcovi psmen staroslovienskej abecedy, no Samuel Timon tto informciu rozril jednak o charakteristiku jazyka, ktorho vyjadrenm sa toto psmo stalo a do ktorho boli preloen i liturgick knihy a evanjelium a rovnako o zoznam nrodov, ktor ho vraj pri grckokatolckej bohoslube pouvaj a do Timonovch ias: Cyril i Kontantn, ako ho menuje ppe Jn VIII., vynaiel psmen, ktor nazvaj glagolskmi. Pri bohoslubch ich pouvaj slovansk nrody: Moskovania, Vlasi, Rusi, Srbi (Rascii) a in udia, ktor si uctievaj Boha v grckom rte. No jazyk, do ktorho Cyril preloil posvtn knihy z grtiny, ja tak zhadn a nezvyajn, e dnes ho iaden Slovk neme plne pochopi, pretoe niekedy niektor slovo znie po grcky. A tak t, o chc uom vyklada vznam slov tohto jazyka, uia sa prve tak ako my latininu alebo grtinu.131 Poukazuje tak zrejme na skutonos, e slvenie bohosluieb v slovanskom jazyku pretrvalo kontinuitne od 9. storoia a do jeho ias a slovansk jazyk (teda aj slovenina) je vhodn nielen na takto el, ale aj ako sprostredkovate tajomstiev Psma Svtho. Je zaujmav, e napriek svojmu rehonmu povolaniu spochybnil, e by dvodom schvlenia mohol by tajomn hlas z neba prednajci slov poslednho zo almov Omnis spiritus laudet Dominum, tak ako pretal u moravskho historika Jna Juraja Stredovia. Jeho predchodcovia tento prbeh v rznych obmench a zasaden do rznych prostred s vanosou citovali a odkazovali tak na bosk rozmer celej udalosti. Meme sa len domnieva, e Samuel Timon tmto spochybnenm chcel sn upozorni na prirodzen uvanie a potrebu
130 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 288: Subinde plebs, quam in divinis rebus magis delectabat vernacula, quam Latina, aut Germanica lingva, Sclavis praeceptoribus se addixit. 131 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 290.

244

K aliemu vvoju slovenskej mylienky do polovice 18. storoia

sloveniny (v zastpen neuritho slovanskho jazyka za ias Kontantna a Metoda) v cirkevnej i liturgickej sfre. Na zver Samuel Timon u len pridva citt z Rmskeho kalendra ku du 9. marca, poda ktorho v ten de je na Morave sviatok svtch biskupov Cyrila a Metoda, ktor zskali pre vieru v Krista mnoh nrody v tch krajoch spolu s ich krmi.132 Dalo by sa omnoho viac napsa o nhadoch Samuela Timona, no azda poslednm z tch dleitch je jeho koncepcia tzv. pohostinnej (i pohostinskej) terie. Km jeho predchodcovia Martin Sentivni a Jn Baltazr Magin, ktor toto poatie slovensko-maarskch vzahov zaali rozvja sa obracaj viac do hlbej minulosti a formuluj tto ttu predovetkm v spojitosti s oficilnou historiografiou podporovanou bjkou o bielom koovi, Samuel Timon argumentuje skr ich kadodennm ivotom a spoluitm: A teda t Slovci, o ktorch som psal vyie, prijali Maarov pohostinne. U osemsto rokov znaj spolon osudy v dobrom aj zlom, spolu stoja a spolu padaj.133 Na mnohch alch miestach podobnm spsobom opisuje vestrann spoluprcu Maarov a Slovkov, m zaklad tradciu ich historickho spojenectva (len vemi jemne naznaen u Jna Baltazra Magina i Mateja Bela), asto dokonca namieren proti Moravanom. Podobnm spsobom svoje nzory podva aj na inom mieste, v svislosti s vojenskmi vpravami Maarov na prelome 9. a 10. storoia: Prv ne spustoili a vyplienili vyie uveden krovstv, uzavreli spojenectvo so Slovkmi, ktor obvali zemie pri riekach Morava, Vh, Nitra a ostatnch riekach a po Tisu, ke im dovolili usadi sa, ako hne vysvetlme na rovinatejch krajoch Uhorska, ktor sa rozprestieraj pri Dunaji.134 Okrem dleitej informcie nekonfliktnej spoluprce a neskorieho splvania Maarov a Slovkov, tu Samuel Timon nanovo a vemi jasne definuje hranice zemia obvanho Slovkmi.

132 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 303. 133 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 336: Receperunt itaque Ungaros hospitii Sclavi illi, quos supra descripsi. Octingentis jam annis in utraque fortuna socii utrique populi. Stant una labantque. 134 Samuel Timon: Imago antiquae Hungariae, s. 382: Antequam depopulationem vastitatemque regnis illis intulissent cum Sclavis Moravam, Vagum, Nitram ceterosque amnes usque ad Tibiscum accolentibus societatem coiverunt, acceptis ad habitandum, ut mox docebo, plinioribus Ungariae tractibus, qui ad Danubium pertinent.

245

Samuel Timon, podobne ako jeho predchodcovia bol stpencom nrodnej tolerancie a rovnosti, vyjadrenej dobovo v terii o spolonom uhorskom nrode natio Hungarica.

246

Zver
Predkladan tudijn texty Martina Homzu a Nade Rcovej sa pokaj zmapova zkladn otzky, ktormi sa zaoberalo starie slovensk dejepisectvo do polovice 18. storoia. Robia tak dvojakm spsobom. Martin Homza sa poka analyzova ir stredovek historiografick materil, najm kronikrskej a legendistickej (hagiografickej) povahy, s cieom vyabstrahova z neho tie tmy, ktor tvorili jadro slovenskej mylienky v sledovanom obdob. Poda nzoru Martina Homzu k nim patr problm sebaidentifikcie elt s menom Slovan a jeho nsledn rozrenie; pokus Pribinovcov, prostrednctvom christianizcie Zadunajska integrova svojich obyvateov do jednho celistvho spoloenstva; otzka cyrilo-metodskho dedistva a jeho prvnej kontinuity; Svtoplukovsk legenda ako fundament osobitnho slovenskho nrodnho vedomia vo vasnom i neskorom stredoveku, ale i prirodzen lnok v politickej ideolgii formujceho sa Uhorskho krovstva, ako aj jej vzby na kult svtho Svorada v Nitre a v irom slova zmysle aj na vznik oficilnej Svtotefanskej idey. alej sa autor zama nad otzkou hadania slvneho predka dynastie Arpdovcov (beata stirps krovstva). Od spsobu prchodu starouhorskho kmeovho zvzu do Karpatskej kotliny nsiln, alebo prvny nsledne Martin Homza odvdza dve zkladn stredovek politick terie Uhorskho krovstva, a sce teriu o nsilnom zaujat vlasti a teriu o pohostinnom prijat starouhorskho kmeovho zvzu. Dsledkom terie o nsilnom zaujat vlasti, ktor sa v konenom dsledku presadila v oficilnej, etatistickej uhorskej historiografii, sa napokon stala supreman teria uhorskej achty, znma tie ako Hunsk histria. Od tejto terie uhorsk achta (natio Hungarica) odvodzovala svoje nadraden postavenie v rmci celej spolonosti. Martin Homza svoje texty len poda zmienench tm, priom sa sna nartn nielen ich evolciu v alch stredovekch narcich, ale aj ich funknos v jednotlivch zlokch spolonosti. In prstup k najstarm slovenskm politickm a ideovm textom uprednostnila Naa Rcov. Svoju as prce o najstarch podobch slovenskej

247

mylienky postavila na analze jednotlivch diel a ich autorov do polovice 18. storoia. Takmto spsobom podala systematick prehad vetkch dleitch tm slovenskej politickej a ideovej spisby. Zadefinovala vinu najpodstatnejch znakov, ktor z dlhodobho hadiska patrili medzi zkladn sebaidentifikan symboly slovenskej elity, v irom slova zmysle potom viny obyvatestva, obvajceho zemie dnenho Slovenska. Nie bez zaujmavosti mono tu kontatova ist kontinuitu medzi tmami, ktor rieilo stredovek uhorsk dejepisectvo a jeho modern nslednci. Jednou zo zvanch tz predkladanch textov oboch autorov je zohadnenie vznamu Svtoplukovskej idey pre dejiny Slovkov. Bola to prve tto mylienka, ktor stla na zaiatku ich nrodnch dejn, ako dokazuje Martin Homza a aj v alom obdob plnila lohu integrujceho mtu tohto nrodnho spoloenstva, ako alej pripomna Naa Rcov. Zrove obaja autori kontatuj, e Svtoplukovsk mylienka plnila aj vznamn rozliovaciu funkciu v nhadoch na spolon minulos Slovkov a Maarov v jednotnom Uhorskom krovstve. Pohad na historickho Svtopluka sa logicky stal kontitutvnou tmou slovenskej historickej sebareflexie. Jeho pozitvne hodnotenie na slovenskej strane nakoniec viedlo k etablovaniu osobitnho prdu slovenskho dejepisectva (v rmci dejepisectva uhorskho) a neskr aj k jeho plnmu osamostatneniu. Podobn lohu tu zohral i pohad na vznam cyrilo-metodskej misie u Slovkov. Zo kly analyzovanch tm treba rovnako vyzdvihn otzku osobitnho spisovnho jazyka Slovkov. Km v stredoveku, prinajmenom od ias vyhnania iakov svtch Cyrila a Metoda, nezohrvala tto otzka na zem Slovenska praktick lohu, s nstupom reformcie a nslednej rekatolizcie sa stala jednou z aiskovch tm slovenskch intelektulov, a to rovnako v tbore reformanom, ako i katolckom. V tejto svislosti prina ponkan prca v asti Nade Rcovej niekoko novch vskumov. Menovite list sliezskeho jezuitu Teofila Kristeka, psobiaceho v Turianskom jezuitskom kolgiu, svojmu nadriadenmu Alfonzovi Carillovi z roku 1599, na tmu spolonho spisovnho jazyka Slovanov. V tomto liste Teofil Kristek iroko reflektuje dejiny a osudy cyrilo-metodskej misie v krajinch stredovchod-

248

nej Eurpy v danom obdob. Ako je zrejm z alej korepondencie a ako dokladaj aj poetn odkazy analyzovanch prameov, bola to prve iniciatva k vyuvaniu slovanskho jazyka (oraz viac chpanho ako vlastn slovenina), ktor nakoniec viedla k vzniku prvho plnho prekladu Psma svtho do sloveniny. Predkladan texty si nekldli za lohu zmapova komplexnos slovenskej mylienky od jej poiatkov a do polovice 18. storoia, ale upozorni na jej najdleitejie vvojov tendencie. Postupnm odhaovanm zloitosti a bohatosti tohto procesu sa snaia formulova nzor, e v sledovanom obdob Slovci nijakm spsobom nezaostvali za svojimi inojazynmi, i inak etnicky ctiacimi spoluobanmi Uhorskho krovstva. Naopak, pomerne vek bohatstvo tm, ktor ako nrodn spoloenstvo reflektovali od svojho samho poiatku a neskr i v podobe dostatone rozsiahlej spisby (ktorej as sa stala pramennou bzou ponkanch analz) i asto krt pohotovou reakciou na necitliv, ba a urliv vroky na ich adresu (naprklad spis Dvida Frlicha z roku 1641, na ktor prakticky okamite reagoval Jakub Jakobeus, alebo o takmer storoie neskr Jn Baltazr Magin v podobnej reakcii na spis Michala Benka), dvali pdnu a jasn odpove vetkm, ktor by akmkovek spsobom spochybovali alebo upierali Slovkom tatt legitmneho a historickho nroda Uhorskho krovstva.

249

Zoznam pouitej literatry

Pramene
Alphabeticum et Preces Illyricae, imp. Ven. per Andream de Toressanis de Asula. Venetia 1527. Anonimowego notariusza krla Beli Gesta Hungarorum. Ed. a trans.: Aleksandra Kulbicka, Krzysztof Pawowski a Grayna Wodzinowska-Takliska, predhovor a poznmky Ryszard Grzesik. Krakw : Societas Vistulana, 2006. Anonymi Bele regis notarii Gesta Hungarorum : The Deeds of the Hungarians. Ed., trans. a pozn.: Lszl Veszprmy. Budapest a New York : CEU Press, 2010. Anonymus: Kronika anonymnho notra kra Bela : Gesta Hungarorum. Ed. a trans.: Vincent Mcska. Budmerice : Rak, 2000. Archdeacon Thomas of Split: Historia Salonitanorum atque Spalatinorum pontificum. Ed.: Olga Peri a trans.: Damir Karabi, Mirijana Matijevi Sokol a James Ross Sweeney. Budapest a New York : CEU Press, 2006. Archidiaconi Spalatanensis Thomae Historia Salonitanorum atque Spalatinorum pontificum. Ed. a trans.: Olga Peri, koment. Mirijana Matijevi Sokol. Split : Knjievni krug, 2003. Brunona ywot . Wojciecha. Ed.: August Bielowski. In: MPH 1, s. 189222. Cividale Evangeliary : Das Evangeliarum von Cividale : Cividalsk evanjelir : Prastar prame k dejinm Slovkov. Faksimiln edcia. Koment.: Drius Rusnk. Bratislava : Ars Antiqua, bez vroenia. Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, vol. 12. Ed.: Richard Marsina. Bratislava : Veda, 19741987. Codex diplomaticus Regni Croatiae, Dalmatiae et Slavoniae (alej CDCr). Ed.: Tadje Smiiklas, vol. 214. Zagreb 19041916. Constantinus et Methodius Thesalonicenses. Ed. a trans.: Franciscus Grivec a Franciscus Tomi. In: Fontes, Radovi staroslavenskog instituta, ro. 4. Zagreb : tamparski zavod Ognjen Prica, 1960. Corpus iuris Hungarici, tom 5 : 16081657. Ed.: Dezs Mrkus. Budapest : Franklin, 1900.

251

Cosmae Pragensis Chronica Boemorum. Ed.: Bertold Bretholz. In: Monumenta Germaniae historica : Scriptores rerum Germanicarum Nova Series (alej MGH SRG NS), vol. 2. Berlin : Weidmanische Buchhandlung, 1923. Darowizna Gniezna. Ed.: August Bielowski. In: MPH 1, s. 148149. Dje Uhr mistra P., eenho Anonymus. Ed. a trans.: Richard Prak. In: Legendy a kroniky, s. 169260. Diakon Pawe: Historia rzymska : Historia Longobardw. Ed. a trans.: Ignacy Lewandowski. Warszawa : Instytut Wydawniczy Pax, 1995. Die Gesta Hungarorum des Anonymen Notars : Die lteste Darstellung der ungarischen Geschichte. Ed. a trans.: Gabriel Silgi a Lszl Veszprmy. Sigmaringen : Jan Thorbecke, 1991. Die Conversio Bagoariorum et Carantanorum und der Brief des Erzbischofs Theotmar von Salzburg. In: Monumenta Germaniae Historica : Studien und Texte, vol. 16. Ed. a trans.: Fritz Loek. Hannover : Hahnsche Buchhandlung, 1997. Diplomata Hungariae antiquissima, vol. 1. Ed.: Georgius Gyrffy. Budapestini : Akadmiai Kiad, 1992. Dlugossius Ioannes: Annales seu Cronice incliti Regni Poloniae, vol 12. Ed.: Ioannes Dbrowski a Vanda Semkowicz-Zaremba, Varsaviae : PWN, 1964. Dugosz Jan: Roczniki czyli Kroniki sawnego krlewstwa Polskiego, vol. 111. Ed. a trans.: Kolektv. Warszawa : PWN, 19612005. Dokumenty slovenskej nrodnej identity a ttnosti, vol. 1. Ed. a trans.: Richard Marsina. Bratislava : Nrodn literrne centrum, 1998. Duklanin : Historia krlewstwa Sowian czyli latopis popa Duklanina, trans.: Jan Leny. Warszawa : PWN, 1988. Epistoli et acta p. Alfonsi Carrillii S.J. (15981618), vol. 2. Ed.: Endre Veress. In: Monumenta Hungariae Historica : Diplomataria, vol. 41. Budapest : Kiadja a Magyar Tudomnyos Acadmia, 1943, . 176, s. 277281; . 236, s. 369377 a . 187, s. 296298. Fuit in provincia Bohemorum. Legenda o svat Ludmile z prv polovice X. stolet. Ed.: Vclav Chaloupeck. In: Prameny X. stolet legendy Kristinovy o sv. Vclavu a sv. Ludmile : Svatovclavsk sbornk, vol. 2. Ed.: Vclav Chaloupeck. Praha : Dyrinkova tiskrna, 1939, s. 467481.

252

Gesta Principum Polonorum : The Deeds of the Princes of the Poles. Ed. a trans.: Paul W. Knoll a Frank Schaer. Budapest : CEU Press, 2003. Historiae Hungaricae Fontes Domestici : Scriptores (alej HhungFD: S), vol. 14. Ed.: Mathias Florianus. Quinque Ecclesiis : Typis Michaelis Taizs, 1881 1885. Chronica Hungarorum. In: Rerum Hungaricarum Monumenta Arpadiana. Ed.: Stephanus Ladislaus endlicher. Sangalli : Scheitlin & Zollikofer, 1849, s. 6082. Chronici Hungarici compositio saeculi XIV. Ed.: Alexander domAnoVSzky. In: SsrerHung 1, s. 217506. Chronicon Dubnicense. Ed.: Mathias FloriAnuS. In: HhungFD: S 3, s. 1204. Chronicon Hungaro-Polonicum. Ed.: Iosephus der. In: SSrerHung 2, s. 289320. iordAniS De Origine Actibusque Getarum (Citovan poda internetu http://www. thelatinlibrary.com/iordanes1.html#L, da 15. oktbra 2010). Kronika Jna z Turca. Ed. a trans.: Jlius SoPko. In: Kroniky stredovekho Slovenska, s. 114223. Kronika uhorskch krov zvan Dubnick. Ed. a trans.: Jlius SoPko. Budmerice : Rak, 2004. Kronika Wgierska na pocztku wieku XII. Kronika Czeska na pocztku wieku XI. W aciskim jzyku pisane: z tomaczeniem na polski jzyk. Tudzie Ziemopismo Bedy wieku VIII. List Popa Jana wieku XIII. Z rkopismow ronych Bibliotek. Ed. a trans.: Hipolit kownAcki. Warszawa 1823, s. 190. Kronika Wgiersko-Polska. Ed.: Stanisaw PilAt. In: MPH 1, s. 495513. Kronika xit polskich. Ed.: Zygmund WcleWski. In: MPH 3, s. 423578. Kroniky stredovekho Slovenska. Ed. a trans.: Jlius SoPko. Budmerice : Rak, 1995. Legenda o svatm Ladislavu krli. Ed. a trans.: Richard Prak. In: Legendy a kroniky, s. 132144. Legenda o vojvodovi svtom Imrichovi. Ed. a trans.: Richard mArSinA. In: Legendy stredovekho Slovenska, s. 7586. Legenda S. Stephani regis maior et minor, atque legenda ab Hartvico episcopo conscripta. Ed.: Emma BArtoniek. In: SSRerHung 2, s. 363441. Legenda sancti Emerici ducis. Ed.: Emma BArtoniek. In: SSRerHung 1, s. 441460. Legendy a kroniky koruny uhersk. Ed. a trans.: Richard Prak. Praha : Vyehrad, 1988.

253

Legendy stredovekho Slovenska : Idely stredovekho loveka oami cirkevnch spisovateov. Ed. a trans.: Richard mArSinA. Budmerice : Rak, 1997. Liber Alexandri Magni, die Alexandergeschichte der Handschrift Paris. Ed.: Rudiger Schnell. Mnchen : Artemis Verlag, 1989. Ljetopis popa Dukljanina : Sclavorum Regnum Grgura Barskog. Ed. a trans.: Eduard Perii. Zagreb : Kranska sadanjost, 1991. Ljetopis Popa Dukljanina. Ed. a trans.: Vladimir moin. Zagreb : Matica Hrvatska, 1950. Magnae Moraviae fontes historici, vol. 15. Ed. a trans.: Lubomr hAVlk. Praha a Brno : Sttn pedagogick nakladatelstv, 19661977. mAlory Sir Thomas: Le Mort dArthur, vol. 12 (citovan poda internetu http:// www.gutenberg.org/files/1252/1252-h/1252-h.htm, da 15. oktbra 2010). Monumenta Poloniae Historica (alej MPH), vol. 16. Ed.: August BielowSki. Lww : W Drukarni Zakadu Narodowego imienia Ossoliskich, 18641893. Monumenta Polonie Historica. Nova Series (alej MPH NS), vol. 1. Ed.: Kolektv. Krakw, 19492008. Najstarsza kronika kyjowska : Powie minionych lat. Trans.: Franciszek Sielicki. Wrocaw : Zakad Narodowy im. Ossoliskich, 2005. Obrzkov kronika. Ed. a trans.: Julius SoPko. In: Kroniky stredovekho Slovenska, s. 2669. P. mAgiStri, qui AnonymuS dicitur : Gesta Hungarorum. Ed.: Aemilius JAkuBoVich. In: SSrerHung 1, s. 13118. Poves vremennych et : Podgotovka texta, perevod, staji i komentariji Dmitrija S. Lichaova (alej PVL). Ed.: Valeria P. AdriAnoVA-PerettS. Sankt-Peterburg : Nauka, 1996. Rgi Magyar Knyvtr, vol. 2 : Az 1473-tl 1711-ig megjelent nem magyar nyelv hazai nyomtatvnyok knyvszeti kziknyve. Ed.: Kroly SzAB. Budapest : A M. Tud. Akadmia Knyvkiad, 1885, . RMK II 596. Rocznik cystersw henrykowskich. Ed.: August BielowSki. In: MPH 3, s. 699704. Rocznik kamieniecki. Ed.: August BielowSki. In: MPH 2, s. 776779. Rocznik Krasiskich. Ed.: August BielowSki. In: MPH 3, s. 127133. Rocznik lski kompilowany. Ed. : Mieczysaw Baowski. In: MPH 3, s. 657679. Rocznik Traski. Ed.: August Bielowski. In: MPH 2, s. 826861.

254

Scriptores rerum Hungaricarum (alej SSrerHung), vol 12. Ed.: Emericus Szentptery. Budapestini : Academia Litterarum Hungarica atque Societate Historicarum Hungarica; Typographiae Regis Universitetis Litterarum Hungaricae sumptibus, 19371938. Simon of Kza: The Deeds of the Hungarians. Ed. a trans.: Lszl Veszprmy a Frank Schaer. Budapest : CEU Press, 1999. Simonis de Kza Gesta Hungarorum. Ed.: Alexander Domanovszky. In: SSRerHung 1, s. 129194. redniowieczne yciorysy b. Kingi i b. Salomei, Ed. a trans.: Jerzy A. Wojtczak. Warszawa : Zakad Grafyczny UW, 1999, s. 205232. SS. Zoerardi et Benedicti. Ed.: Emericus Madzsar. In: SSrerHung 2, s. 347 363. imon z Kzy: Dje Uhr od imona z Kzy. Ed. a trans.: Richard Prak. In: Legendy a kroniky, s. 304339. Testament witego Stefana : Przestrogi i statuty. Ed. a trans.: Elbieta Cygielska a Teresa Worowska. Warszawa : Stowarzyszenie Kulturalne Fronda, 2004, 73 s. The Hungarian Illuminated Chronicle : Chronica de gestis Hungarorum. Ed. a trans.: Dezso Dercsnyi. Budapest : Corvina, 1969. Thietmar: Kronika Thietmara. Ed. a trans.: Marian Z. Jedlicki. Pozna : Instytut Zachodni, 1953. Thomas Archidiaconus: Ecclesiae Spalatensis Historia Salonitana. Ed.: Frao Raki. Zagrabiae : In taberna Libraria eiusdem societas typograficae, 1894. Thurocz Johannes de: Chronica Hungarorum, vol. 1. Ed.: Elisabeth Galntai a Julius Krist. Budapest : Akadmiai Kiad, 1985. Thurczy Jnos: Chronica Hungarorum. Ed. a trans.: Frank Mantello. Bloomington : Indiana University Press, 1991. Tisc a jedna noc 2. Ed. a trans.: Jn Pauliny. Bratislava : Tatran, 1989. Uhorsko-posk kronika : Nedocenen prame k dejinm strednej Eurpy. Ed., trans. a koment.: Martin Homza a Jana Balegov. Bratislava : Libri Historiae a Post Scriptum, 2009. Via legenda svtho tefana kra, Menia legenda svtho tefana kra a Legenda o svtom tefanovi krovi napsan biskupom Hartvikom. Ed. a trans.: Richard Marsina. In: Legendy stredovekho Slovenska, s. 4774, 97124.

255

Vt legenda svatho tpna krle, Men legenda svatho tpna krle, Legenda o svatm tpnu krli sepsan biskupem Hartvkem. Ed. a trans.: Richard Prak. In: Legendy a kroniky, s. 74117. Vdesk obrzkov kronika. Ed. a trans.: Richard Prak. In: Legendy a kroniky, s. 340372. Vita sanctae Salomeae reginae Halicensis. Ed.: Wojciech Ktrzyski. In: MPH 4, s. 770796. Vita sancti Ladislai regis. Ed.: Emma Bartoniek. In: SSRerHung 2, s. 507528. Vita sancti Stephani e Codice Warsaviensi. In: HhungFD: S 1, s. 7079. Wojciech Ktrzyski: O Kronice Wgiersko-Polskiej. In: Rozprawy Akademii Umiejtnoci. Wydzia Historyczno-Filozoficzny, ro. 9, 1897, s. 355392 (edcia kratej verzie tu na s. 365373). ywot bogosowionej Wodzisawy-Adelajdy, ksiniczki polskiej, pani Wgier. Ed.: Jzef Widajewicz: Rodowd Piastowny Adelajdy. Trans.: Marcin Makowski a Jzef S. Pietrzak. In: Przegld Zachodni, ro. 9, 1953, s. 5960. ywot w. Stefana czyli Kronika wgiersko-polska. Ed., trans. a koment.: Ryszard Grzesik. Warszawa : DiG, 2003, 127 s. 748. itije Konstantina : ivot Konstantinv. Ed. a trans.: kol. In: MMFH 2, s. 57 115. itije Mefodija : ivot Metodjv. Ed. a trans.: kol. In: MMFH 2, s. 134163. ivot Klimenta Bios Klimentos. Ed. a trans.: kol. In: MMFH 1, s. 200235 (tu s. 230231). ivot svatch poustevnk Svorada Vyznavae a Benedikta Muednka sepsan blahoslavenm Maurem biskupem ptikostelskm. Ed., trans. a koment.: Richard Prak. In: Legendy a kroniky, s. 5673. ivot svtch pustovnkov Svorada vyznvaa a Benedikta muenka. Ed. a trans.: Richard Marsina. In: Legendy stredovekho Slovenska, s. 3543. ivot uhorskho kra svtho Ladislava : Vita sancti Ladislai regis Hungariae. Ed. a trans.: Richard Marsina. In: Legendy stredovekho Slovenska, s. 125138.

256

Zkladn texty so slovenskou tematikou od 16. do polovice 18. storoia

Abrahamffy Jn: Knika modliteb nbonch. Trnava : vyd. nkl. Jakuba Hasska, 1693. Adparatus ad Historiam Hungariae sive Collectio Miscella, Monumentorum ineditorum partim, partim editorum, sed fugientium. Ed.: Matthias Bel. Posonii : Typis Joannis Paulli Royer, 1735. Bel Matej: Institutiones linguae Germanicae. Leutschoviae : Typis Brewerianis, 1718. Bel Matej: Predhovor. Trans.: Juraj Pavelek. In: Slovensk re, 49, 1984, . 3, s. 135148. Bel Matthias: Historia Comitatus Scepusiensis. In: Hungariae antiquae et novae prodromus cum Specimine qvamodo in singvlis operis partibus elaborandis. Norimbergae : Petri Conradi Monath Bibliopolae, 1723. Bencsk Michael: Novissima Diaeta Nobilissima Principis, Statuumque, & Ordinum inclyti Regni Hungariae partiumque eidem Annexarum, sive Propositiones Academicae lege Nobilitares. De Nobilitate Gentis Hungaricae, ejus Origine, Modis illam acquirendi. Item: De Statibus & Ordinibus Regni, Successione Regia, deque Juribus, Privilegiis, Libertatibus, Proerogativis, ac Concomitantibus. Tyrnaviae : Typis Academ. S. Jesu per Fridericum Gall, 1722. Benedicto Nudozierino M. Lavrentio: Grammaticae Bohemicae ad Leges Naturalis Methodi Conformatae, & Notis numerique illustratae ac distinctae, Libri dvo. Pragae : Ex officina Mariana, 1603, Epistola Dedicatoria. Cnapius Georgius: Thesauri Polono-Latino-Graeci, Georgii Cnapii E Societate Jesu Tomus Tertius. Continens Adagia Polonica Selecta, & Sententias morales ac Dicteria faceta honesta, Latin a Graec reditta. Cracoviae : apud Franciscum typ. S. Cesarii, 1632. Daniele Sinapiuse Neoforum Latinoslovenicum. Ed.: Jan V. Novk a Vclav Flajhans. Praha : nkladem esk akademie csae Frantika Josefa pro vdy, slovesnost a umn, 1908. Frlich David: Der Uralte Deutsch-Ungerische, Zipserische und Siebenbrgische Landtzmann. Leutschaw : Lorentz Brewer, 1641.

257

Hoi Samuel: Apologie des ungrischen Slawismus. Leipzig : Friedrich Volckmar, 1843. Hoi Samuel: Sollen wir Magyaren werden? : Fnf Briefe geschrieben aus Pesth an einen Freund an der Theis. Karlstadt : typis Johann N. Prettner, 1833. Horika Daniel Sinapius: Neo-forum Latino-Slavonicum: Nowy Trh Latinsko-Slowensky, na kterem se nekter do Hospodarstwy Slowenskeho potrebn towary prodayne nachazegj: Wistaweny a Ustanoweny od Daniele Sinapiuse, nkdy Sprawcze Cyrkwe Radwansk. Roku Pae 1678. Hurban Jozef Miloslav: Slovensko a jeho ivot literrni. In: Slovenskje pohladi na vedi, umeja a literatru, ro. 2, 1846/1847, . 1, zv. 12. Inchofer Melchior: Annales ecclesiastici regni Hungariae. Romae : Grigniani, 1644. Jakobeus Jakub: Viva gentis Slavonicae delineatio. Leutschoviae : Typis Brewerianis, 1642. Klein Johann Samuel: Nachrichten von den Lebensumstnden und Schriften evangelischer Prediger in allen Gemeinen des kniglichen Ungarn, pars III. Leipzig und Ofen (Buda), 1873. Kromer Marcin: Kronika Polska. Trans.: Marcin z Baowa Baowski, vyd. 2. Sanok : Nakad i Druk Karola Pollaka, 1857 (poda Krakw : Drukarnia M. Loba, 1611). Listy Mateja Bela. Ed a trans.: Juraj Pavelek. Martin : Matica slovensk, 1990. Maczay Alexander: Panes Primitiarum Aneb Chleby Prwotjn, Langjcm Slowa Bojho Dussem Predloen. To jest: Kazne na Neele celeho roku/ wbornmy Concepti z rozlinch Knjh wytaenmy/ k snadnmu pochopenj nlej wyprawen; tak Wpowdmi Pjsma Swatho/ a Wklady gak Swatch Otcw/ tak y Ujtelw Crkwy Swatg/ hogngssy wyswtlen/ a k snadngssy wmlwnostj/ na pomoc Nowotnch Kazatelw/ tak y k Duchownjmu Ujtku/ a Poessenj Lidu Sprostgssyho/ Obssyrngssym Rozmluwnjm w Slowenskm Gazyku ponayprw na Swtlo wydan skrze welebnho P. Fr. Alexandra Maczayho/ du Swatho Pawla Prwnjho Pustewnjka/ Slawng Arcy-Prowincyi Uherskg Professa/ w Klsstere Marye Thalskem na ten as Kazatela. Tyrnaviae : Typis Academicis, per Fridericum Gall, 1718. Magin Jn Baltazr: Murices Nobilissimae et Novissimae Diaetae Posoniensis Scriptori Sparsi sive Apologia pro inclyto Comitatu Trenchiniensi ejusdemque No-

258

minis Civitate conscripta adversus calumnias, quibus Cervus & Agnus per summam injuriam ab eodem Scriptore sunt onerati. Puchovii : Typis Danielis Chrastina, 1728. Magin Jn Baltazr: Obrana slvnej upy Trenianskej a mesta tohoe mena. Ed.: Vincent Sedlk. Trans.: Gapar Sedlk. Martin : Matica slovensk, 2002. mASnicyuS Tobiass: Wywolena Boj Winnice Obnowena to gest: Prawdiwa Hystoria: kterak Cyrkew Boj/ Slowem Pan/ skrz D. Lutera obnowena/ wmnohm ssauenj/ Narod se zdwjhnj a wtwrdm prnasledownj/ yako Rue wtrnj, wzrostl a rozssten gest. Dradany : v Krysstofa Baumanna, 1682. mASnicyuS Tobiass: Zprwa Pjsma Slowenskho/ gak se ma dobe psati/ jsti/ y tisknauti. W Lewoy : u Samuele Brewera, 1696. megiSer Hieronymus: Paroemiologia Polyglottos, hoc est: Proverbia et Sententiae complurium linguarum. Lipsko 1605. PAPAnek Georgius: De regno, Regibusque Slavorum atque cum prisci civilis, et ecclesiastici, tum hujus aevistatu Gentis Slavae. Quinque-Ecclesiis : Typis Joannis Josephi Engel, 1780. PAProck Bartolomej: Diadochus, id est successio, jinak posloupnost knat a krl eskch, biskup a arcibiskup praskch a vech tech stav slavnho krlovstv eskho, to jest panskho, rytskho a mstskho. Praha 1602. PiScAtoriS Johannes: De Origine, Jure ac Utilitate Lingvae Slavonicae. Wittenbergae : Typis Christiani Schrdteri, Acad. Typ., 1697. Pred Najnepremoenejiehho a Najslvnejieho Panovnka Zeme, Mora i Podsvet Pna Jesu Krista... Nroda slovenskho Slzy, vzdychy a prosby, slovom a rukou ponenou predloen skrz M. Jakuba Jakobea... Ed. a trans.: Daniel Zboj lauek a Ivan Branislav zoch. Turiansky Svt Martin : Tlaou knhtlaiarskeho astinrskeho spolku, 1885. rewA Peter de: De Monarchia et Sacra Corona Regni Hungariae Centuriae Septem. Francofurti : Sumptibus Thomae-Matthiae Gtzii, Typis Jacobi Lasch, 1659. rysiski Salomon: Proverbiorum Polonicorum A Salomone Rysinio Collectorum Centuriae Decem et Octo. Lublin : t. Jakuba Wirowskeho, 1618. SinAPiuS Daniel: Perlika Dytek Boych/ A neb Pokladnice Duchownj/ Rozlin drah Perly a Kljnoty w sob obsahugjcy. W Lewoczj : Nakladem Samuele Brewera, 1683.

259

sinaPius-horika Daniel: Neo-forum Latino-Slavonicum. Ed. a trans.: Jozef minrik

a Rudolf Brt. Bratislava : Tatran, 1988.

sinaPius-horika st. Daniel: Neo-forum Latino-Slavonicum : Nov trh latinskoslovensk. Ed. a trans.: Jozef minrik. Bratislava : Tatran, 1988. Smrtnk Benignus: Kunsst Dobre Vmriti, Aneb: Sskola Duchowny Wnito kad Werci Krestian v se od zleho wystrihati, a dobre initi, aby mohl sstastliwe iwot swug dokonati. Trnava : witisstene skrze Jna Ondrege Hrmanna, 1696. Sli Benedikt: Cantus Catholici : Pysne Catholicke. Latinsk, y Slowensk : Now y Starodawne. Z Kterymi Krestian w Pannonygj na Wrone Swatky, Slawnostim pry Slube Boi, a w ginem obzwlastnem as z pobonosti swe Krestianske viwagi. Nasledug po tem, Psne na Katechismus: O Swatostech Nowho Zakona. Letaye rozline na Wychodi Cyrkewne, a neb Processyge, a Ptoway. Z mnohu pilnosti, ku potessey Lidu Krestianskemu, znowu zebrane, a wubec widane. S. Pawel k Epheskm Cap 5. v. 19. Napelen budte Duchem Swatim mluwce samy sobe w elmch, a w Chwalach, a Pysnikach duchownch spwagce, a chwalu wzdawagce w srdcch swch Pnu. Cum facultate Eminentissimi, ac Reverendissimi Principis Leopoldi Cardinalis Kollonicz Archi-Episcopi Strigoniensis & c. & c. O. A. M. D. G. B. M. V. & OO. SS. HH. Trnawa : zkrze Jana Ondrege Hrmanna, 1700. Sli Benedikt: Cantvs Catholici : Psne Katholicke. Latinsk, y Slowensk : Now y Starodawn. Z kterymi Krestian w Pannoygi Na Wron Swtky, Slawnosti, pry Slube Boi, a w ginem obwzlasstnem asu, z pobonosti sw Krestiansk owagi. Nasledug po tem, Psne na Katechismus: O Swtostech Nowho Zkona. Letaye rozline na Wchodi Cyrkewne, a neb Processyge, a Putoway. Z mnoh pilnosti ku potessey Lidu Krestianskmu, znowu zebran, a wbec widan. S. Pawel k Epheskm Cap. 5 v. 19. Naplen budte Duchem Swatm, mluwce samy sobe w almch, a w Chwalch, a w Psnikach duchownch spwagce, a chwlu wzdwagce w srdcch swch Panu. Cum facultate Illustrissimi ac Reverendissimi Domini, Domini Georgii Lippai Archiepiscopi Strigoniensis. Regni Ungariae Primatis. A. M. D. G. B. V. M. & O. SS. H. A. P. R. Leutschoviae : t. V. Brewer, 1655. Srnec z Varvaova M. Jakub: Dicteria sev Proverbia Bohemica. Praha : t. J. Nigrina, 1582.

260

Symonydes Jan: Wyswtlenj Ketianskeho Venj/ Podle Poadku maleho Katechysmu/ Pedraheho mue Bojho D. M. Luthera/ Na Otazky a Odpowdj zpoadane/ Swdectwjmi Pisma Swateho potwrzene/ z wykladu S. Katechysmu mnohych slawnych muuw a wybornych y vpimnych viteluw. Zittaw : v Michala Hartmanna, 1704. Szentivnyi Martin: Consultatio saluberrima de Reducenda stabili ac constanti tranquilitate & pace in Hungaria, per ejusdem adductionem in Unitatem Fidei ac Religionis. Tyrnaviae : Typis Academicis, 1704. Szentivnyi Martin: Curiosa et Selectiora variarum Scientiarum Miscellanea, pars 13. Tyrnaviae : Typis Academicis, per Ioan. Adamum Friedl, 1689 1702. Szklenr Georgius: Vetustissimus Magnae Moraviae situs et primus in eam Hungarorum ingressus et incursus. Posonii : Typis Ioannis Michaelis Landerer, 1784. uhajda udovt Matej: Der Magyarismus in Ungarn in rechtlicher, geschichtlicher und sprachlicher Hinsicht, mit Berichtigung der Vorurtheile, aus denen seine Anmassungen entspringen. Leipzig : typis C. Drobisch, 1834. Timon Samuel: Imago antiquae Hungariae repraesentans terras, adventus & res gestas gentis Hunnicae. Cassoviae : Typis Academicis Soc. Jesu per Joan. Henricum Frauenheim, 1733. Timon Samuel: Imago novae Hungariae, repraesentans regna, provincias, banatus & comitatus ditionis Hungaricae. Cassoviae : Typis Academicis Soc. Jesu, per Joannem Henricum Frauenheim, 1734. Timon Samuel: Obraz starho Uhorska : Imago antique Hungariae : vber. Ed.: Jozef imoni. Trans.: Jn M. Dubovsk. Cambridge (Ontario) : Dobr kniha, 1991.

alia pouit literatra

Althoff Gerd: Zur Bedeutung der Bndnisse Svatopluks von Mhren mit Franken. In: Symposium Methodianum : Beitrge der internazionalen Tagung in Regensburg 1985 zum Gedenken an den 1100 : Todestag des hl. Method. Ed.: Klaus Trost, Ekkehard Vlkl a Erwin Wedel. Selecta Slavica 13. Neuried : Hieronymus, 1988, 727 s. 1321.

261

Angennendt Arnold: Heilige und Reliquien : Die Geschichte ihres Kultes von frhen Christentum bis zum Gegenwart. Mnchen : Nikol Verlag, 1994. Avenarius Alexander: Byzantsk kultra v slovanskom prostred v VI. XII. storoi : K problmu recepcie a transformcie. Bratislava : Veda, 1992. Bbik Jn: Skvel polemik z Vrbovho. In: Slovensk pohady, ro. 124, 2008, . 5, s. 7883. Bada Michal: Zpisy v ilinskej knihe. In: Z Bardejova do Prepurku : Spolonos, sdnictvo a vzdelanos v mestch v obdob stredoveku a ranho novoveku. Ed.: Enik Csukovics a Tnde Lengyelov. Bratislava a Preov : Historick stav SAV a Preovsk univerzita v Preove, Filozofick fakulta, 2005, s. 103127. Bagi Dniel: Krlowie wgierscy w Kronice Galla Anonima. In: Rozprawy Wydziau Historyczno-Filozoficznego : Oglnego zbioru, tom 108. Ed.: Maria Michalewicz. Krakw : Polska Akademia Umiejtnoci, 2008. Bagin Anton: Cyrilometodsk tradcia u Slovkov. Bratislava : Slovak Academic Press, 1993. Balzer Oswald: Genealogia Piastw. Krakw : Akademia Umiejtnoci, 1895. Banaszkiewicz Jacek: Czarna i biaa legenda Bolesawa miaego. In: Kwartalnik Historyczny, ro. 88, 1981, s. 353383. Bank Anton Augustn: Jn Baltazr Magin a jeho politick, nrodn i kultrna obrana Slovkov roku 1728. In: Sbornk literrno-vedeckho odboru Spolku sv. Vojtecha, ro. 3, 1936, svzok 12, s. 120295. Bank Anton Augustn: Novie daje na poznanie Jna Baltazra Magina, jeho diela a doby. Trnava : Spolok svtho Vojtecha, 1937. Bartko Ladislav: Masnkova Zprva psma slovenskho prv jazykov prruka etiny na Slovensku. In: Obdobie protireformcie v dejinch slovenskej kultry z hadiska stredoeurpskeho kontextu : Z prleitosti 300. vroia mrtia Tobia Masnka. Ed.: Jn Dorua. Bratislava : Slavistick kabinet SAV, 1996, s. 142156. Bartko Ladislav: Pramene a charakter Masnkovej Zprvy psma slovenskho. In: Prce z djin slavistiky 10: Star esk, slovensk a slovansk mluvnice. Ed.: Jaroslav Pork. Praha : Univerzita Karlova, 1985, s. 167177. Bertnyi Ivn: Szent Korona. In: KTML, s. 634.

262

Beyreuther Gerald: Keiserin Adelheid : Mutter der Knigreiche. In: Herrscherinnen und Nonnen: Frauengestalten von der Ottonerzeit bis zu den Staufern. Ed.: Erika Uitz; Barbara Ptzold a Gerald Beyreuther. Berlin : Deutscher Verlag der Wissenschaften, 1990, s. 4379. Biedermann Hans: Lexikn symbolov. Trans.: Peter Dobrovodsk a Silvia Varsikov. Bratislava : Obzor, 1992. Bloch Marc: Krlowie cudotwrcy. Trans.: Jerzy M. Koczowski. Warzawa : Volumen Bellona, 1998. Bornscheuer Lothar: Miseriae regum : Untersuchung zum Krisen- und Todesgedanken in der herrschaftstheologischen Vorstellungen der ottonisch-salischen Zeit. Berlin : Walter de Gruyter & Co., 1968, s. 4868. Bosk ubomr a Kka Patrik: Svt Gorazd uen mu naej zeme. Bratislava : L, 2004. Bratislava Mateja Bela. Ed.: Jn Tibensk. Bratislava : Obzor, 1984. Brown Elizabeth A. R.: Myths Chasing Myth : The Legend of the Trojan Origin of the French and its dismantling. In: The Man of Many Devices, who Wandered full Many Ways... : Festschrift in Honor of Jnos M. Bak. Ed.: Balsz Nagy a Marcell Sebk. Budapest : CEU, 1999, s. 613633. Brt Rudo: Barokov slavizmus : Porovnvacia tdia z dejn slovanskej slovesnosti. Liptovsk Sv. Mikul : nkladom Spolku Tranoscius, 1939. Brt Rudo: Danielovo Sinapiovo Horikovo Neo-forum Latino-Slavonicum, Nowy Trh Latinsko-Slowensky 1678. Liptovsk Sv. Mikul : Spolok Tranoscius, 1940. Brt Rudo: Izk Caban v novom svetle. In: Literrnomzejn letopis, ro. 15, 1981. Brtov Erika: Kazatesk metda Alexandra Maja : K jednej z podb barokovej homiletiky. In: Umenie na Slovensku v historickch a kultrnych svislostiach. Turianske Teplice : tlaiare BEN, 2008, s. 7680. Carruthers Mary Jean: The Book of Memory : A Study of Memory in Medieval Culture. Cambridge : Cambridge University Press, 2008. Cassirer Ernst: Filosofie symbolickch forem, vol. 2 : Mytick mylen. Trans.: Petr Hork. Praha : Oikoymenh, 1996.

263

Cign Michal: Korene Svtoplukovskej legendy : Komparatvna analza tmy napdprirodzenho skonu panovnka v indoeurpskej tradcii (Diplomov prca). Bratislava 2007. Cithara Sanctorum 16362006 : Zbornk z vedeckej konferencie konanej 22.23. 11. 2006 v Liptovskom Mikuli a Liptovskom Jne. Ed.: Eva Augustnov a Milo Kovaka. Martin : Slovensk nrodn kninica a Nrodn biografick stav, 2007. Corbet Patrick: Les saints ottoniens: saintet dynastique, saintet royale a saintet fminine autour de lan Mil. Sigmaringen : J. Thorbecke, 1986. Daniel Rapant: Vvin slovenskho nrodnho povedomia. In: Historick sbornk, asopis Historickho odboru Matice Slovenskej, ro. 5, 1947, . 1, s. 116. Daniela Dvokov: K a lovek v stredoveku : K spoluitiu loveka a koa v Uhorskom krovstve. Budmerice : Rak, 2007. Doleschalius Paullus: Grammatica Slavico-Bohemica, in qua praeter alia, ratio accuratae scriptionis & flexionis, quae in hac linqua magnis difficultatibus laborat, ex genuinis fundamentis demonstratur, ut et discrimen inter dialectum Bohemorum & cultiorum Slavorum in Hungaria insinuatur. Posonii : Typis Royerianis, 1746. Dorua Jn, Krasnovsk Elena a euch Peter: Dve lnie v slovenskom jazykovo-historickom vvine alebo slovensko-esk vzahy v predspisovnom obdob. In: XII. medzinrodn zjazd slavistov v Krakove : Prspevky slovenskch slavistov. Ed.: Jn Dorua. Bratislava : Slovensk komitt slavistov a Slavistick kabinet SAV, 1998, s. 6592. Dorua Jn: O jazykovej situcii na Slovensku v obdob protireformcie. In: Obdobie protireformcie, s. 120129. Dowiat Jerzy: Bela I wgierski w Polsce (1031/321048). In: Przegld Historyczny, ro. 56, 1965, s. 123. Drijvers Jann W.: Helena Augusta : The Mother of Constantine the Great and the Legend of her Finding of the True Cross. Leiden; New York; Kobenhavn a Kln : Brill, 1992. Dumzil Georges: Mty a bohov Indoeuropan. Ed.: Herv Coutau-Bgarie. Trans.: Ivo T. Budil. Praha : Oikoymenh, 1997. Dvornik Francis: Byzantine Missions among the Slavs : SS. Constantine-Cyril and Methodius. New Brunswick, N.J. : Rutgers University Press, 1970.

264

Dvornk Francis: Les lgendes de Constantin et de Mthode vues de Byzance. Hattiesburg (Miss.) : Academic International, 1969. Dvornk Francis: The Missions of Cyril and Methodius. In: Slavic Review, ro. 23, 1964, s. 195211. Eliade Mircea: Mtus vnho nvratu : Archetypy a opakovn. Trans.: Eva Streibingerov. Praha : Oikmen, 2003. Eli Michal: Matej Bel a Slovci. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 364373. Folz Robert: Les saints rois du moyen ge en Occident (VIeXIIIe siecles). Bruxelles : Socit des Bollandistes, 1984. Folz Robert: The Coronation of Charlemagne : 25 December 800. Trans.: J. E. Anderson. London : Routledge & Kegan Paul, 1974. Gajdo Jozef: Frantikni v slovenskej literatre. Cleveland, Ohio : Prv katolcka slovensk jednota, 1979. Gajdo Vevlad Jozef: ivot a dielo Jna Abrahamffyho. Turiansky Svt Martin : Matica slovensk, 1942. Gssowski Jerzy: Mitologia Celtw. Warszawa : Pastwowe Wydawnictwa Artystyczne i Filmowe, 1987. Geary Patrick J.: Barbarians and ethnicity. In: Interpreting late antiquity : Essays on the postclassical world. Ed.: Glen W. Bowersock, Peter Brown a Oleg Grabar. Cambridge, Massachusetts a London : The Belknap Press of Harvard university Press, 2001, s. 107129. Graus Frantiek: Ran stedovk druiny a jejich vznam pi vzniku stt ve stedn Evrop. In: eskoslovensk asopis historick, ro. 13, 1965, . 1, s. 118. Grodecki Roman: Adelajda. In: Polski sownik biograficzny 1. Krakw : Nakadem PAU, Gebethener i Wolf, 1935, s. 28. Grzesik Ryszard: Adelajda, rzekoma ksiniczka polska na tronie wgierskim, in: Kobieta w kulturze redniowiecznej Europy, ed.: Antoni Gsiorowski. Pozna : PTPN, 1995, s. 5253. Grzesik Ryszard: Adelheid, az lltlagos lengyel hercegn a magyar trnon. In: Aetas za rok 1995, z. 3, s. 115119. Grzesik Ryszard: Kazimierz Odnowiciel. In: Wczesna Sowiaszczyzna : Przewodnik po dziejach i literaturze przedmiotu, vol. 1. Ed.: Andrzej Wdzki. Warszawa : Slawistyczny Ordek wydawniczy, 2008, s. 240241.

265

Grzesik Ryszard: Kronika wgiersko-polska : Z dziejw polsko-wgierskich kontaktw kulturalnych w redniowieczu. Pozna : PTPN, 1999. Grzesik Ryszard: Wgry a Sowiaczyzna w najwczenejszym etapie dziejw w wietle sowiaskich i wgierskich rdel narracyjnych epoki redniowiecza. In: Slavia Antiqua, ro. 44, 2003, s. 5365. Gyrffy Gyrgy: Das Gterverzeichnis des griechischen Klosters zu Szvaszentdemeter (Sremska Mitrovica) aus dem 12. Jahrhundert. In: Studia Slavica Academiae scientarum Hungaricae, vol. 4, 1958, s. 974. Gyrffy Gyrgy: King Saint Stephan of Hungary. Trans.: Peter Doherty. New York : Columbia University Press, 1994. Gyrffy Gyrgy: Kontakty Polski i Wgier w dobie tworzenia si obu pastw. In: Kwartalnik Historyczny, ro. 95, 1988, s. 119. Havlk Lubomr E.: Byzantsk mise a Velk Morava. In: Sbornk Matice moravsk, ro. 82, 1963. Havlk Lubomr E.: Svatopluk Velik krl Moravan a Slovan. Brno : Jota, 1994. Historia Scepusii, vol. 1. Ed.: Martin Homza a Stanisaw A. Sroka. Bratislava a Krakw : Katedra slovenskch dejn FiF UK Bratislava a Instytut Historii Uniwersytetu Jagielloskiego Krakw, 2009. Hoffmann Erich: Die heiligen Knige bei den Angelsachsen und den skandinavischen Vlkern. Neumnster : Karl Wachholtz Verlag, 1975. Holl Karol: Kan Salomea a uhorsko-posk vzahy v rokoch 12141241. In: Historick asopis, ro. 53, 2005, . 1, s. 327. Hman Blint: A Szent-Lszl-kori Gesta Ungarorum s a XIIXIII. szzadi leXIII. XIII. szrmazi. Budapest : Magyar Tudomnyos Akadmia, 1925. Homza Martin : Mulieres suadentes Presviedajce eny : tdie z dejn enskej panovnckej svtosti v strednej a vchodnej Eurpe v 10. 13. storo. Bratislava : L, 2002. Homza Martin: Veneensk ako sas konceptu slovenskho mesianizmu. In: Literrny archv, ro. 36/37, 2001/2002, s. 128139. Homza Martin: Die gelehrten berlieferungen der Zipser Sachsen ber ihre Herkunft (v tlai). Homza Martin: Hranice Nitrianskeho vojvodstva (knieatstva) v poskch stredovekch kronikch. In: Nitra v slovenskch dejinch. Ed.: Richard Marsina. Martin : Matica slovensk, 2002, s. 6578.

266

Homza Martin: K otzke vzniku pohostinskej terie a jej typolgie. In: Studia Academica Slovaca 33. Bratislava : Stimul, 2004, s. 6676. Homza Martin: Pokus o interpretciu lohy kanej Adelaidy v Uhorskoposkej kronike. In: Historick asopis, ro. 47, 1999, s. 357382. Homza Martin: St. Oga : The Mother of All Princes and Tsars of Rus. In: Byzantinoslavica, ro. 63, 2005, s. 131141. Homza Martin: The Role of Saint Ludmila, Doubravka, Saint Olga and Adelaide in the Conversions of their Countries : The Problem of Mulieres Suadentes, Persuading Women. In: Early Christianity in Central and East Europe. Ed.: Przemysaw Urbaczyk. Warszawa : Semper, 1997, s. 187202. Horvth Pavel: Slovensk nrodnos v 16. a 17. storo. In: Historick asopis, ro. 28, 1980, . 3, s. 364379. Hruovsk Frantiek: Boleslav Chrabr a Slovensko. In: Sbornk na poes Jozefa kulttyho. Ed.: Andrej Mrz. Turiansky sv. Martin : Matica slovensk, 1933, s. 454482. Chaloupeck Vclav: Star Slovensko : Spisy Filosofick fakulty University Komenskho v Bratislave, . 3. Bratislava : Filosofick Fakulta UK, 1923. Chovan Juraj: Prspevok k Notcim Turianskej stolice. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 341345. Jakub Jakobeus : ivot, dielo a doba (Zbornk prspevkov zo seminra venovanho 400. vroiu narodenia Jakuba Jakobea, ktor sa konal v Preove 5. decembra 1991). Ed.: Michal Oten a Peter Knya. Preov : Katedra dejn a archvnictva Filozofickej fakulty v Preove Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach, 1993. Jn Tibensk: Funkcia cyrilometodskej a vekomoravskej tradcie v ideolgii slovenskej nrodnosti. In: Historick asopis, ro. 40, 1992, . 5, najm s. 579585. Jankovi Vendeln: Spisk historiografia. In: Spisk mest v stredoveku, s. 159169. Jasiski Kazimierz : Rodowd pierwszych Piastw. Warszawa; Wrocaw : PWN, (bez vroenia). Jen Szcs: Nation und Geschichte : Studien. Budapest : Corvina Kiad, 1985. Jna Eugen: Belove uebnice nrodnch jazykov Uhorska. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 133139.

267

Jung Carl G.: O archetypu ze zvltnm zetelem k pojmu animy. Ed. a trans.: Eva Boskov; Kristina ern a Jan ern. In: Vbor z dla. Archetypy a nevdom, vol. 2. Ed.: Karel Plocek. Brno : Centa, 1997. Jurovsk Stanislav: Filozofia Martina Szentivnyiho. Martin : Matica slovensk, 1944. Kantorowicz Ernst: The Kings two Bodies : A Study in Medieval Political Theology. Princeton a New Jersey : Princenton University Press, 1957. Kfer Istvn: K dejinm slovenskej predbernolkovskej literatry a jazyka. In: Philologica : Sbornk Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho, ro. 14, 1962, s. 5565. Ktrzyski Stanisaw: Polska XXI wieku. Ed.: Alexander Gieysztor. Warszawa : PWN, 1961. Kirilo-Metodievska enciklopedia, vol. 2 : io. Ed.: Petur Nikolov Dinekov. Sofia : Universitetsko izdatelstvo sv. Kliment Ochridski, 1995. Klaniczay Gbor: Holy Rullers and Blessed Princesess : Dynastic Cults in Medieval Central Europe. Trans.: Eva Plmay. Cambridge : Cambridge University Press, 2002. Klaniczay Gbor: The Paradoxes of Roayal Sainthood as Illustrated by Central European Examples. In: Kings and Kingship in Mediaval Europe. Ed.: Anne J. Duggan. London : Centre for Late Antique and Medieval Studies, 1993, s. 351374. Kneevi Sanja: Nazivi chorvatskoga jezika u dopreporodnim gramatikama. In: Croatica et Slavica Iadertina, ro. 3, 2007, s. 4169. Kniezsa Stefan: Slawische Bestandteile der ungarischen staatlichen und juridischen Terminologie. In: Studia Slavica Academiae Scientiarium Hungaricae, ro. 1, 1955, s. 363370. Kolrik Oto: Vavrinec Benedikt Nedoersk. Martin : Matica slovensk, 1965. Korade Mijo: Veze izmedju Zagrebakog i Trnavskog sveuilita. In: Trnavsk univerzita 16351777. Ed.: Jozef imoni. Trnava : Neumahr, 1996, s. 6168. Korai Magyar trtnety lexikon (9.14. szzad) (alej KTML). Ed.: Gyula Krist. Budapest : Akadmiai Kiad, 1994. Kotuli Izidor: Lexikografick dielo Mateja Bela. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 140146.

268

Krapka Emil a Mikula Vojtech: Dejiny Spolonosti Jeiovej na Slovensku. Cambridge (Ontario) : Dobr kniha, 1990. Kras Pawe: Husyci w pitnastowiecznej Polsce. Lublin : Towarzystwo Naukowe Katolickiego Uniwersytetu Lubelskiego, 1998. Krasnovsk Elena: O jazyku biblickch cittov v diele T. Masnka Vyvolen Bo vinice. In: Obdobie protireformcie, s. 130141. Krist Gyula: Gza. In: KTML, s. 235. Krist Gyula: Hungarian History in the Ninth Century. Szeged Kzpkorsz Mtely, 1996, 229. Krist Gyula: Istvn I. (Szent). In: KTML, s. 291292. Kuera Mat: O historickom vedom Slovkov v stredoveku. In: Historick asopis, ro. 25, 1977, s. 217238. Kuera Mat: Slovensk dejiny : Od prchodu Slovanov do roku 1526, vol. 1. Bratislava : LIC, 2008. Krbis Brygyda: Ksztatowanie si poj geograficznych o Sowiaszczynie w polskich kronikach przeddugoszowych. In: Slavia Antiqua, ro. 4, 1953, s. 252282. Kyas Vladimr: Problm pvodnho textu ivota Konstantinova a Metodjova. In: Slavia, ro. 54, 1985, s. 174176. Labuda Gerard: Mieszko II krl Polski (10251034) : Czasy przeomu w dziejach pastwa polskiego. Krakw : PAU, 1992. Lepek Celestn: Benignus Smrtnk : ivot a dielo. In: Litteraria historica Slovaca, ro. 12, 1946/47, s. 2550. Lis Izabela: wici w kulturze duchowej i ideologii Sowian prawosawnych w redniowieczu (do XV w.). Krakw : Scriptum, 2004. Lukaka Jn: Formovanie vyej achty na zpadnom Slovensku. Bratislava : Minor, 2002. Macartney Carville A.: The Medieval Hungarian Historians : A Critical and Analytical Guide. Cambridge : University Press, 1953. Mala Pavol: Etnogenza Slovanov v archeolgii. Koice : Slovo, 1995. Marjanovi-Duani Smilja: Vladarska ideologija Nemania. Beograd : Clio, 1997. Marjanovi-Duani Smilja: Sveti kralj : Kult Stefana Decanskog. Beograd : Balkanoloki institut SANU, 2007

269

Markov Jozef: Nboensk a nrodnostn zpasy v Banskej Bystrici v XVII. a XVIII. storo. In: Historick sbornk, ro. 5, 1947, . 1, s. 16 54; . 2, s. 158212 a . 34, s. 373395. Marsina Richard: Dva obrazy Uhorska : Pravda o pvodnch obyvateoch poda Samuela Timona. In: Nrodn kalendr 2003. Martin : Matica slovensk, 2002, s. 7475. Marsina Richard: Samuel Timon a jeho predstavy o najstarch dejinch Slovkov. In: Historick asopis, ro. 28, 1980, . 2, s. 238251. Marsina Richard: Samuel Timon and his Views on the Early Slovak History. In: Studia Historica Slovaca, ro. 13, 1984, s. 91105. Marsina Richard: Stredovek uhorsk rozprvacie pramene a slovensk dejiny. In: Zbornk Slovenskho nrodnho mzea, ro. 78 : Sria Histria, ro. 24, 1974, s. 167194. Matej Bel 16481749 : Vberov personlna bibliografia k 300. vroiu narodenia Mateja Bela. Ed.: Blaej Belk a kol. Martin : Matica slovensk, 1984. Matej Bel, slovensk geograf. Ed.: Jn Drdo. Bratislava : Veda, 1984. Matulay Ctibor: Zvolensk upa v Notcich Mateja Bela. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 292299. McNamara Jo A.: Imitatio Helenae : Sainthood as an Attribute of Queenship. In: Saints : Studies in Hagiography. Ed.: Sandro Sticca. New York : Medieval and Renessance Texts and Studies, 1996, s. 5180. Melich Jnos: Saroldu. In: Magyar Nyelv, ro. 23, 1927, s. 489494. Miladinov Marina: Margins of Solitude : Eremitism in Central Europe between East and West. Zagreb : Leykam international, 2008. Minrik Jozef: ivot a dielo Jakuba Jakobea. In: Jakub Jakobeus (15911645) : Vber z diela. Ed.: Jozef Minrik a Mria Vyvjalov. Bratislava : Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied, 1963, s. 7189. Mrva Ivan: Od slavizmu k hungarizmu : Etnick kontext slovenskej achty. In: Zemianstvo na Slovensku v novoveku, vol. 2: Duchovn a hmotn kultra. Ed.: Milo Kovaka, Eva Augustnov a Maro Mauha. Martin : Slovensk nrodn kninica, Nrodn biografick stav, 2010, s. 206224. Nrodnostn vvoj miest na Slovensku do roku 1918 : K 600. vroiu vydania vsad pre ilinskch Slovkov. Ed.: Richard Marsina. Martin : Osveta, 1984.

270

Obdobie protireformcie v dejinch slovenskej kultry z hadiska stredoeurpskeho kontextu : Z prleitosti 300. vroia mrtia Tobia Masnka. Ed.: Jn Dorua. Bratislava : Slavistick kabinet SAV, 1996. Oberu Jn: Matej Bel : Pietista na Slovensku v 18. storo. Bratislava a Bansk Bystrica : Chronos a Univerzita Mateja Bela, 2002. Oexle Otto Gerhard: Die Gegenwart der Toten. In: Death in the Middle Ages. Ed.: Herman Braet a Werner Verbeke. Leuven : Publisher, 1983. Orsgov Zuzana: Albeta Kumnska (?1240?1290). In: Historia Scepusii 1, s. 313314. Panic Idzi: Ostatnie lata Wielkich Moraw. Katowice : Wydawnictwo Uniwersytetu lskiego 2000. Paszkewicz Henryk: Pocztki Rusi. Ed. a trans.: Krzysztof Stopka. Krakw : Polska Akademia Umiejtnoci, 1996. Pauliny Jn: Zpadoslovansk vpoiky v staromaarskej lexike. In: O poiatkoch slovenskch dejn. Ed.: Peter Ratko. Bratislava : SAV, 1965, s. 190203. Petrovsk Karol: Autor vznamnej Apolgie : Prv nrodnopolitick obrana Slovkov. In: Kultra, ro. 1, 1998, . 3, s. 7. Pohl Walter: Pocztki Sowian : Kilka spostrzee historicznych. In: NieSowianie o pocztkach Sowian. Ed.: Przemysaw Urbaczyk. Pozna : PTPN, 2006, s. 1127. Pohl Walter: Staat und Herschaft im frhen Mittelalter : berlegung zum Forschungstand. In: Staat im frhen Mittelalter. Forchungen zur Geschichte des Mittelalters, Band 11. Ed.: Stuart Airlie, Walter Pohl, Helmut Reimitz. Wien : sterreichische Akademie der Wissenschaften, 2006, s. 179195. Radvni Hadrin: Jazykov slovacik a polyglotn tlae obsahujce sloveninu vydan Trnavskou univerzitou v rokoch 16481777. Bratislava : Univerzitn kninica, 2003. Rapant Daniel: Drobn tdie k slovenskmu stredoveku. In: Slovensk archivistika, ro. 9, 1974, s. 4779. Ratko Peter: Anonymove Gesta Hungarorum a ich pramenn hodnota. In: Historick asopis, ro. 31, 1983, . 6, s. 825867. Ratko Peter: Anonymove Gesta Hungarorum a ich pramenn hodnota. In: Historick asopis, ro. 31, 1983, . 6, s. 825867.

271

Ratko Peter: Otzky vvoja slovenskej nrodnosti do zaiatku 17. storoia. In: Historick asopis, ro. 20, 1972, . 1, s. 1964. Rekem John: Martin Szentivnyi, S.J. (16631705) : Slovak Philosopher, Polemicist, Historian. In: Slovakia, ro. 16, 1966, . 39, s. 116123. Richard Marsina: Matej Bel ako historik a editor. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo. Ed.: Jn Tibensk. Bratislava : Veda, 1987, s. 238246. Richard Marsina: Metodov boj. Bratislava : Obzor, 1985. Richter Pl: Die ungarischen gedruckten Gesangbcher des 17. Jahrhunderts. In: Cantus Catholici a duchovn piese 17. storoia v strednej Eurpe. Ed.: Ladislav Kaic. Bratislava : Slavistick kabinet SAV, 2002, s. 115123. Rckelein Hedwig: Reliquientranslationen nach Sachsen im 9. Jahrhundert : ber Kommunikation, Mobilitt und ffentlichkeit im Frhmittelalter. Stuttgart : Jan Thorbecke Verlag, 2002. Rna-Ts Andrs: A honfoglal Magyar np. Budapest : Balassi Kiad, 1996. Roux Jean-Paul: Krl : Mity i symbole. Trans.: Katarzyna Marczewska. Warzawa : Volumen Bellona, 1998, 335 s. Sedlk Frantiek: Notitia Liptovskej stolice. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 312320. Sedlk Vincent: Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej a mesta tohoe mena. In: ivot a dielo vrbovskho rodka Jna Baltazra Magina, s. 3136. Schmidt Rbert: Svtoplukovsk legenda a jej funkcie v stredoveku (Diplomov prca). Bratislava : Katedra slovenskch dejn, 2000. Sin Jones: The Archaeology of Ethnicity : Constructing identities in the past and present. London : Routledge, 1997. Slovensk historik Samuel Timon 16751736. Trenianska Turn : Obecn rad Trenianske Turn, 1995, 102 s. Smith Anthony D.: Myths and Memories of the Nation. Oxford : Oxford University Press, 1999. Spisk mest v stredoveku. Ed.: Richrd Marsina. Koice : Vchodoslovensk vydavatestvo, 1974. Stanislav Jn: Modlitby pri kzni zo Spiskej Kapituly. In: Jazykovedn sbornk Slovenskej Akadmie vied a umen, vol. 4. Bratislava : Slovensk Akadmia vied a umen, 1950, s. 141155.

272

Steinhbel Jn: Nitrania Uhri Slovania Slovci. In: Nitrianske knieatstvo. Bratislava : Veda a Rak, 2004, s. 333334. Steinhbel Jn: Nitrianske knieatstvo : Poiatky stredovekho Slovenska : Rozprvanie o dejinch nho zemia a okolitch krajn od sahovania nrodov do zaiatku 12. storoia. Bratislava : Veda a Rak, 2004. Szcs Jen: Nrodnos a nrodn povedomie v stredoveku : K vytvraniu jednotnej terminolgie. In: Historick asopis, ro. 19, 1971, . 4, s. 495547. achmatov Aleksej A.: Skazanije o preloeniji knig na slovenskij jazyk. In: Jagic-Festschrift : Zbornik u slavu Vatroslava Jagica. Ed.: Vatroslav Jagi a Frantiek Pastrnek. Berlin : Weidmann, 1908. evenko Ihor: Three Paradoxes of the Cyrillo-Methodian Mission. In: Slavic Review, ro. 23, 1964, s. 220236. imoni Jozef: Magin, brilantn obranca Slovkov. In: Nrodn kalendr 1998. Martin : Matica slovensk, 1997, s. 5860. mahel Frantiek: Idea nroda v husitskch echch. Praha : Argo, 2000. Tibensk Jn: Apolgia Jna Baltazra Magina v kontexte slovenskch nrodnch obrn. In: Jn Baltazr Magin: Obrana slvnej upy Trenianskej, s. 1129. Tibensk Jn: Formovanie sa ideolgie slovenskej feudlnej nrodnosti a burozneho nroda. In: Historick asopis, ro. 19, 1971, . 4, s. 575590. Tibensk Jn: Chvly a obrany slovenskho nroda. Bratislava : Slovensk vydavatestvo krsnej literatry, 1965. Tibensk Jn: Chvly a obrany slovenskho nroda. Bratislava : Slovensk vydavatestvo krsnej literatry, 1965, 408 s. Tibensk Jn: Matej Bel : ivot a dielo. Bratislava : Osvetov stav, 1984. Tibensk Jn: Matej Bel a uhorsk nrody. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 355363. Tibensk Jn: Miesto Jna B. Magina a jeho Apolgie v slovenskch dejinch. In: ivot a dielo vrbovskho rodka Jna Baltazra Magina, autora nrodnej obrany Slovkov : Zbornk prspevkov z rovnomennho sympzia, ktor sa uskutonilo 17. septembra 2004 vo Vrbovom. Vrbov : mesto Vrbov, 2004, s. 919. Tibensk Jn: Miesto Mateja Bela vo vvoji slovenskej vedy, myslenia a kultry. In: Matej Bel, slovensk geograf, s. 1147.

273

Tibensk Jn: Predstavy o slovanstve na Slovensku v 17.18. storo. In: Historick asopis, ro. 8, 1960, . 2, s. 198224. Tibensk Jn: Problmy vskumu, vzniku a vvoja slovenskej feudlnej nrodnosti. In: Historick asopis, ro. 9, 1961, . 3, s. 397419. Tibensk Jn: Vek ozdoba Uhorska. Bratislava : Tatran, 1984. Tnsmeyer Hans Dieter: [...] in castro Chezilonis noviter Mosapurc vocato [...] : Die Beziehungen des pannonischen Frsten Kozel zu Bayern und der Beginn der Ethnogenese der Slowaken. In: Zeitschrift fr Bayerische Kirchengeschichte, ro. 76, 2007, s. 3777. Toporov Vladimir N.: Slovo a premdros (logosn truktra) : Proglas Kontantna Filozofa. Trans.: Michal Bada a Cyril Dianovsk. In: Proglas, ro. 13 a ro. 1415, 2002 a 2004, s. 214 a s. 313. Toporov Vladimir N.: Svjatos i svjatyje v russkoj duchovnoj kuture, vol. 12. Moskva : Gnozis, 19951998. Tetk Duan: Kosmova kronika : Studie k potkm eskho djepisectv a politickho mylen. Praha : Academia, 1968. Tetk Duan: Pd Velk Moravy. In: Typologie ran feudlnch slovanskch stt. Ed.: Josef emlika. Praha : stav eskoslovenskch a svtovch djin, 1987, s. 2776. Tetk Duan: Vznik Velk Moravy : Moravan, echov a stedn Evropa v letech 791871. Praha : Lidov noviny, 2001. Tyszkiewicz Lech: Koczownicy turecko-mongolscy a migracje Sowian. In: Wedrwka i etnogeneza w staroytnoci i w redniowieczu. Ed.: Maciej Salamon a Jerzy Strzelczyk. Krakw : Instytut Historii UJ, 2004, s. 179195. Urbaczyk Przemysaw: Wadza i polityka we wczesnym redniowieczu. Wrocaw : Funna, 2000. Vajay Szabolcs de: Grofrst Geysa von Ungarn Familie und Verwandfrst schaft. In: Sdostforschungen, ro. 21, 1962, s. 45101. Vantuch Anton: Martin Szentivnyi prspevok k jeho ivotu a dielu. In: Historick asopis, ro. 27, 1979, . 4, s. 533552. Varsk Branislav: Nrodnostn problm trnavskej univerzity. In: Trnavsk univerzita v slovenskch dejinch. Ed.: Viliam iaj. Bratislava : Veda, s. 96107.

274

Vavnek Vladimr: Staroslovnsk ivoty Konstantina a Metodje. In: Rozpravy eskoslovensk akademie vd : ada spoleenskch vd, ro. 73. Praha : Nakladatelstv SAV, 1963, seit 7, 123 s. Vavnek Vladimr: Ugrskyi korol dans la vie vieux-slave de saint Mthode. In: Byzantinoslavica, ro. 25, 1963, s. 288301. Veszprmy Lszl: Megjegyzsek korai elbeszl forrsaink trtnethez. In: Szzadok, ro. 138, 2004, . 2, s. 325347. Vlek Josef: Staroslovnsk ivot Metodjv jako dlo velkomoravsk literrn koly. In: Slavia, ro. 60, 1991, . 3, s. 300307. Vozr Jozef: Nrodnostn zpasy v stredoslovenskch mestch a slovensk nrodn povedomie od 16. do polovice 18. storoia. In: Historick asopis, ro. 28, 1980, . 4, s. 554577. Vyvjalov Mria: Matej Bel a idea obianskej spolonosti. Martin : Matica slovensk, 2001. Watzka Jozef: Notitia Trenianskej stolice. In: Matej Bel : Doba, ivot, dielo, s. 300308. Wenskus Reinhard: Stammesbildung und Verfassung : Das Werden der frhmittelalterichen gentes. Kln : Bhlau, 1961. Wolfram Herwig: Salzburg Bayern sterreich : Die Conversio Bagoariorum et Carantanorum und die Quellen ihrer Zeit. Wien a Mnchen : R. Oldenbourg Verlag, 1995. Zvarsk Svorad: Obraz uhorskho kra sv. Ladislava v kronike Galla Anonyma. In: Medea, ro. 1, 1997, s. 124. Zientara Benedikt: Struktury narodowe redniowiecza : Prba analizy terminologii przedkapitalistycznych form wiadomoci narodowej. In: Kwartalnik Historyczny, ro. 84, 1977, s. 287309.

275