Kodex 2007

SLOVENSK FARMACEUTICK KDEX 2007
CODEX PHARMACEUTICUS SLOVACUS

MMVII
Bratislava 2007
OBSAH
VEOBECN AS .................................................................................................... Zoznam lnkov PECILNA STA ...................................................................................................... 1. Lieky ........................................................................................................................... 2. Parenterlne lieky (infzne roztoky) ........................................................................... 3. Lieiv a pomocn ltky ............................................................................................. 4. Rastlinn drogy ........................................................................................................... 5. ajoviny ...................................................................................................................... 4 6 10 11 136 159 189 348
REAGENCIE ................................................................................................................. 360 TABUKY ..................................................................................................................... Tabuka I: Omamn ltky a psychotropn ltky ........................................................ Tabuka II: Zvislos relatvnej hustoty od obsahu etanolu (liehov tabuka) ........... Tabuka III: Izotonizcia vodnch roztokov lieiv pripravovanch v lekrach ......... Tabuka IV: Nzvy pomocnch ltok .......................................................................... Tabuka V: Objem, teplota, koncentrcia .................................................................... Tabuka VI: Sit ............................................................................................................ Tabuka VII: Tabuka nhodnch sel a postup pri jej pouvan ............................... Tabuka VIII: Odporan terapeutick dvky lieiv pre dospelch .............................. Tabuka IX: Odporan terapeutick dvky lieiv pre deti ....................................... 410 411 413 437 444 454 456 459 463 560
INDEX NZVOV .......................................................................................................... 596 Lieky, lieiv a pomocn ltky ........................................................................................ 596 Rastlinn drogy, ajoviny ................................................................................................ 602
VEOBECN AS
Slovensk farmaceutick kdex 2007 (SFK 2007) je sbor pecifickch lnkov (monografi) liekov pripravovanch a vydvanch vo verejnch a nemocninch lekrach (magistraliter), lnkov rastlinnch drog a ajovn, lieiv, pomocnch ltok a infznych roztokov. lnky s uren na hodnotenie kvality tchto liekov za elom ich pouitia v terapeutickej praxi. Podrobnosti o prprave, kontrole a vdaji pripravovanch liekov vo verejnch a nemocninch lekrach ustanovuje Vyhlka . 198/2001 o poiadavkch na sprvnu lekrensk prax, ktor vydalo Ministerstvo zdravotnctva Slovenskej republiky v slade s 35 o osobitnch podmienkach poskytovania lekrenskej starostlivosti zkona . 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotnckych pomckach. lnky pripravovanch liekov s dosia obsahom najm eskoslovenskho liekopisu, 4. vydanie, 3. zvzok (SL 4, 1987), Doplnku 1991 a Praescriptiones Pharmaceuticae 92, prpadne inch receptrov, ktor sa zachovali dodnes. Po rozhodnut Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky pripravi a vyda Slovensk liekopis 1 (SL 1) sme vinu lnkov na farmaceutick ltky zaradench v SL 4 museli prevzia z Eurpskeho liekopisu (Ph. Eur.). Ukzala sa potreba vyriei platnos neprevzatch lnkov z SL 4 najm tch liekov, ktor sa v praxi ete pouvaj. Problematikou harmonizcie nrodnch lnkov liekov a ich prpadnho zaraovania do Eurpskeho liekopisu sa zaoberala aj Eurpska liekopisn komisia. Na zklade prieskumu situcie v jednotlivch lenskch krajinch dospela k rozhodnutiu, aby sa lnky liekov do Ph. Eur. nezaraovali, nakoko by sa cielen harmonizcia poiadaviek na kvalitu nedosiahla pre rznorodos zloenia a pecifk jednho lieku. Preto komisia na svojom 98. zasadan v jni 1997 odporuila lenskm krajinm zabezpei kvalitu tchto liekov poda ich nrodnch liekopisnch noriem vydvanch v zauvanej tradcii. Z tchto dvodov sa ttny stav pre kontrolu lieiv s podporou poradnho orgnu Slovenskej liekopisnej komisie rozhodol prevzia z SL 4 a inch starch zdrojov tie lnky liekov, ktor sa v sasnej preskripcii pouvaj. Veden snahou v najvej dostupnej miere harmonizova kontroln postupy v lnkoch so Slovenskm liekopisom, a pritom uprednostni menej nron metdy, ttny stav pristpil k revzii tchto liekov za elom ich zaradenia do alieho vydania Slovenskho farmaceutickho kdexu. Prca spovala v plnej revzii vybranch lnkov z SL 4 ponc technologickou prpravou vzoriek liekov cez ich skanie a po stabilitn skky. Boli vybrat aj starie receptry magistraliter pripravovanch liekov, ktor okrem defincie, prpravy a pouitia neuvdzali iadne kontroln postupy ani kritri pre kvalitu. Neexistujce analytick postupy sa museli navrhn na zklade dostupnch literrnych dajov a validova na vzorkch pripravench liekov. Vsledky analytickej kontroly liekov s tatisticky spracovan a dokumentovan. pecilna sta SFK 2007 je rozdelen na tyri asti, ktor obsahuj: 1. 61 lnkov liekov a 7 lnkov infznych roztokov; 2. 17 lnkov lieiv a pomocnch ltok, z ktorch sa uveden lieky pripravuj. Do tejto state s zaraden z toho dvodu, e nemaj zaraden lnok ani v Slovenskom liekopise ani v Eurpskom liekopise. Lieiv a pomocn ltky, ktor maj v asti Prprava u jednotlivch monografi v hranatej ztvorke uveden odkaz na prslun liekopis (Slovensk liekopis, Eurpsky liekopis, skratka. SL, Ph. Eur.), nie s v tejto stati zaraden;
3. 83 lnkov rastlinnch drog a 6 lnkov ajovn. Z pvodne publikovanch lnkov rastlinnch drog v Slovenskom farmaceutickom kdexe, Vydanie prv, z roku 1997 (SFK 1) s v tomto vydan zaraden len tie, ktor nemaj lnok v Slovenskom liekopise ani v Eurpskom liekopise. Kontroln postupy skok na istotu a stanovenie obsahu s harmonizovan so Slovenskm liekopisom. Niektor lieiv a pomocn ltky pouit na prpravu liekov maj v ztvorke uveden rmsku slicu, ktorou sa oznauje slo sita ako miera vekosti astc ltok. Podobne sa oznauje aj stupe rozdrobenia rastlinnch drog. (pozri SL, 2.9.12. Stanovenie vekosti astc prkov na sstave st a tabuku VI: Sit, Stanovenie stupa rozdrobenia rastlinnch drog). Skratka KTJ uveden v skke na mikrobiologick istotu znamen Kolnie tvoriace jednotku sledovanch mikroorganizmov. isten voda (Aqua purificata) sa pouva na prpravu liekov, na ktor sa nevzahuje poiadavka sterility a apyrogenity, ak nie je uren inak. Pripravuje sa destilciou, vmenou inov alebo inou vhodnou metdou z vody, ktor vyhovuje predpisom na pitn vodu. Poiadavky na kvalitu istenej vody s uveden v lnku Slovenskho liekopisu a Eurpskeho liekopisu. Okrem pecilnej state Slovensk farmaceutick kdex 2007 obsahuje aj uiton informcie pre lekrnikov pri poskytovan lekrenskej starostlivosti vo verejnch a nemocninch lekrach. Obsah dopa 9 tabuliek s informciami a dajmi prevzatmi z liekopisov a manulov alebo vypracovanmi na zklade dostupnch zdrojov. Zmienku si zasluhuj aj obaly, v ktorch sa pripravovan lieky adjustuj a uchovvaj, nakoko s v priamom kontakte s liekom a vznamnm spsobom mu ovplyvni jeho kvalitu. Preto musia spa poiadavky na tvar, ochranu lieku a kvalitu materilu, z ktorho s vyroben. V praxi sa na adjustciu liekov uvedench v pecilnej asti pouvaj sklenen obaly alebo plastov obaly. Sklenen obaly na farmaceutick pouitie maj poiadavky na kvalitu skla uveden vo veobecnom lnku Eurpskeho liekopisu a v Slovenskom liekopise v kapitole 3.2.1. Poiadavkm na odolnos vntornch povrchov sklenench ndob proti vode venuje pozornos aj medzinrodn norma ISO 4802-1: 1988 a ISO 4802-2: 1988. Sasou obalov s aj uzvery. V Bratislave, september 2007
ZOZNAM LNKOV lnky liekov Aqua conservans Cera Horsley Cremor acidi borici 3 % Cremor alcoholis cetylici Cremor aluminii acetotartratis Cremor anionicus Cremor cum acido lactico Cremor cum urea Cremor Holt Cremor hydrargyri amidochloridi Cremor nonionicus Cremor Volko Emulsio contra combustionem Ethanolum 60 % Ethanolum 80 % Infusio Darrowi Infusio glucosi Infusio Hartmanni Infusio mannitoli Infusio natrii chloridi isotonica Infusio natrii lactatis concentrata Infusio Ringeri Instillatio argenti diacetyltannas albuminatus Pasta cum olei iecoris aselli Pasta ichthammoli 5 % Pasta pix Pasta sulfuris praecipitati Pasta sulfuris praecipitati 10 % Pasta zinci oxidi cum acido salicylico Pasta zinci oxidi Salia pro solutione ad rehydratationem Sapo kalinus Solutio argenti nitratis aquosa 1 % Solutio boraxati glycerolica 3 % Solutio Castellani Solutio Chlumsky Solutio Galli-Valerio Solutio hydrogenii peroxidi 3 % Solutio iodi aquosa Solutio iodi ethanolica Solutio iodi glycerolica Solutio Jarisch Solutio kalii iodidi 3 % Solutio methylrosanilinii chloridi 1 % Solutio rivanoli Solutio tetracaini hydrochloridum 1 %
Suppositorium glyceroli Suppositorium ichthammoli Suppositorium metronidazoli (0,5 g pro adultis) Suspensio Vinevski cum balsamo peruviano Suspensio Vinevski cum pice liquida Suspensio zinci oxidi Suspensio zinci oxidi cum mentholo 1 % Tinctura gallarum Tinctura gingivalis Unguentum acidi borici 10 % Unguentum acidi salicylici 2 % Unguentum acidi salicylici 5 % Unguentum acidi salicylici concentratum Unguentum argenti nitratis compositum Unguentum eucalypti Unguentum glyceroli Unguentum hydrargyri praecipitati 1 % Unguentum leniens Unguentum macrogoli Unguentum ophthalmicum emulsificans Unguentum pix Unguentum saloxyli lnky lieiv a pomocnch ltok Acidum peraceticum 35 % Argenti diacetyltannas albuminatus Bismuthi tribromphenolas basicum Cacao oleum Cetaceum Geranii aetheroleum Hydrargyri amidochloridum Magma bentoniti Phenolum liquefactum Pix fagi Pix lithanthracis Polyderman Solutio aluminii acetotartratis Solutio calcii chloridi hexahydrici Unguentum alcoholis cetylici Unguentum emulsificans anionicum Unguentum emulsificans nonionicum lnky rastlinnch drog a ajovn Alchemillae folium Angelicae fructus Anserinae herba Arnicae flos cum calyce Arnicae flos sine calyce Artemisiae herba Asperulae herba 7
Avellanae folium Bardanae radix Basilici herba Bellidis flos Bistortae rhizoma Bucco folium Bursae pastoris herba Calami rhizoma Calcatrippae flos Calendulae flos cum calyce Calendulae flos sine calyce Callunae flos Callunae herba Cardui benedicti herba Cardui mariae fructus Cichorii herba Cichorii radix Condurango cortex Crataegi flos Crataegi folium Cyani flos cum calyce Cyani flos sine calyce Cynarae folium Cynosbati fructus Epilobii herba Euphrasiae herba Farfarae flos Farfarae folium Filipendulae flos Foenugraeci semen Fragariae folium Fucus vesiculosus Galegae herba Galeopsidis herba Herniariae herba Iridis rhizoma Juglandis folium Lamii albi flos Linariae herba Lupuli strobilus Malvae arboreae flos cum calyce Malvae flos Malvae folium Manna Menthae piperitae herba Millefolii flos Myrtilli folium Myrtilli fructus Petroselini fructus Phaseoli fructus sine semine Populi gemma Primulae flos 8
Pruni spinosae flos Pulmonariae folium Ribis nigri folium Robiniae flos Rubi fruticosi folium Rubi idaei folium Sambuci fructus Sanguisorbae radix Saponariae rubrae radix Sorbi fructus Species carminativae Species cholagogae Species diureticae Species laxantes Species pectorales Species stomachicae Stoechados flos Taraxaci radix cum herba Tropaeoli fructus Urticae herba Veronicae herba Violae tricoloris herba Vicsi albi herba Vitis idaeae folium
PECILNA STA
10
1. LIEKY
AQUA CONSERVANS Konzervan voda
Defincia Konzervan voda je vodn roztok metylparabenu (C8H8O3) a propylparabenu (C10H12O3). Obsahuje najmenej 0,085 % a najviac 0,115 % celkovho mnostva metylparabenu a propylparabenu. Prprava Methylis parahydroxybenzoas Propylis parahydroxybenzoas Aqua purificata [SL] [SL] [SL] 0,67 g 0,33 g 999,00 g
Metylparaben a propylparaben sa rozpust v asti vriacej istenej vody. Roztok sa ochlad, zriedi sa istenou vodou na 1 000 g a prefiltruje sa. Vlastnosti ra bezfarebn kvapalina takmer bez pachu. Na lakmusov papier reaguje neutrlne. Skky totonosti A. 0,5 ml sa krtko zahreje pri teplote varu na vodnom kpeli s 2 ml inidla Millonovho R. Vznikne erven zafarbenie (parabeny). B. Hodnotia sa chromatogramy zo skky Parabeny (pozri Skky na istotu). Skky na istotu Parabeny. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) TLCplatne so silikaglom F254 R. Skan roztok. Skan kvapalina. Referenn roztok (a). 0,67 mg metylparabenu CRS sa rozpust v 1,0 ml metanolu R. Referenn roztok (b). 0,33 mg propylparabenu CRS sa rozpust v 1,0 ml metanolu R. Na platu sa oddelene nanes 2 l z kadho roztoku. Vyvja sa v nenastenej komore zmesou chloroformu R a kyseliny octovej, adovej R (19 obj. + 1 obj.) do vzdialenosti 12 cm. Plata sa vysu na vzduchu a pozoruje sa v UF iaren pri 254 nm. Hlavn kvrny na chromatograme skanho roztoku sa polohou a intenzitou zhania fluorescencie zhoduj s hlavnmi kvrnami na chromatograme referennho roztoku (a) a referennho roztoku (b). 11
Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu 25,00 ml sa v banke so sklenenou zabrsenou ztkou zmiea s 1,0 ml hydroxidu sodnho, koncentrovanho roztoku R a zmes sa 15 min zahrieva na vodnom kpeli. Po ochladen sa prid 25,0 ml brominanu draselnho 0,0167 mol/l VS, 2,5 g bromidu draselnho R a 15,0 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN. Banka sa rchlo uzavrie a nech sa za obasnho premieania 15 min st na tmavom mieste. Prid sa 1,0 g jodidu draselnho R a 10 ml chloroformu R. Banka sa znova rchlo uzavrie, obsah sa premiea a nech sa 3 min st na tmavom mieste. Potom sa znova titruje tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS do bledoltho zafarbenia a po pridan 2,0 ml krobu, roztoku R sa pokrauje v titrcii do odfarbenia. 1 ml brominanu draselnho 0,0167 mol/l VS zodpoved 0,002692 g zmesi C8H8O3 a C10H12O3. Uchovvanie Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch pri teplote 25 C 2 C, chrnench pred svetlom. as pouitenosti 4 mesiace
12
CERA HORSLEY Horsleyov vosk

Horsleyov vosk mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam. Defincia Horsleyov vosk je suspenzn tyinka s kyselinou salicylovou (C7H6O3; Mr 138,1) v masovom zklade. Obsahuje najmenej 95,0 % a najviac 105,0 % kyseliny salicylovej v 1 tyinke. Prprava Acidum salicylicum Olivae oleum virginale Cera alba [SL] [SL] [SL] 10,0 g 10,0 g 50,0 g
Biely vosk sa zahrieva na vodnom kpeli. Do roztopenho vosku sa primiea kyselina salicylov a olivov olej. Homognna zmes sa vylieva do apkovej formy na hmotnos 1 g a nech sa stuhn. Vlastnosti Biela tyinka torpdovitho tvaru s hladkm neporuenm povrchom. Skka totonosti A. 0,5 g sa rozpust v 10 ml etanolu 96 % R a prid sa 0,1 ml chloridu elezitho, roztoku R1. Vznikne fialov zafarbenie (kyselina salicylov). Skky na istotu a kvalitu Hmotnostn rovnorodos (SL, 2.9.5). Dvadsa nhodne vybranch tyiniek sa oddelene odvi a stanov sa priemern hmotnos. Najviac dve z jednotlivch hmotnost sa mu odchyova od priemernej hmotnosti viac ako o 5 % a iadna sa nesmie odchyova viac ako o 10 %. as plnej deformcie lipofilnch apkov (SL, 2.9.22): najviac 30 min. Ska sa prstrojom A. Rovnomernos disperzie lieiva. Najmenej 10 tyiniek sa presne v polovici preree kolmo k pozdnej osi a osobitne sa odvia asti so pikou (q1) a asti s kruhovou zkladou (q2) s presnosou na 1 mg. Stanov sa celkov obsah lieiva v astiach so pikou (m1) a v astiach s kruhovou zkladou (m2). Obsah lieiva v percentch (x) sa vypota osobitne pre asti so pikou (x1) a pre asti s kruhovou zkladou (x2) poda vzorcov:
13
x1 =
100 m1 , q1
. q2 Z obidvoch vsledkov (x1 a x2) sa vypota priemern obsah lieiva v celch tyinkch v percentch:
x= x1 + x2 . 2
x2 =
100 m2
Obsah lieiva v astiach so pikou sa nesmie odchyova od vypotanho priemernho obsahu lieiva v celch tyinkch viac ako o 10 %.
Sterilita (SL, 2.6.1). Mus vyhovova skke na sterilitu. Stanovenie obsahu
A. Fotometrick metda. 0,350 g zhomogenizovanej zmesi sa odvi do 50-ml kadiky, prid sa 20 ml zmesi pripravenej z 10 ml etanolu 96 % R a 90 ml vody R a mierne sa zahrieva na teplote varu. Po ochladen v adovej vode sa zmes prefiltruje cez ksok vaty do 100-ml odmernej banky. K zvyku v kadike sa prid vata z lievika, prid sa 20 ml zmesi pripravenej z 10 ml etanolu 96 % R a 90 ml vody R a znova sa zahrieva na teplote varu. Tento postup sa vykon celkove 4-krt. Spojen filtrty v 100-ml odmernej banke sa zriedia zmesou 10 ml etanolu 96 % R a 90 ml vody R na 100,0 ml a zmes sa dkladne premiea. K 5,0 ml tohto roztoku sa prid 0,2 ml roztoku sranu amnno-elezitho RN, zmes sa zriedi vodou R na 100,0 ml a premiea sa. Meria sa absorbancia tohto roztoku pri 525 nm oproti vode ako kompenzanej kvapaline. Sasne sa 0,050 g kyseliny salicylovej CRS v 100-ml odmernej banke rozpust v 10 ml etanolu 96 % R, zriedi sa vodou R na 100,0 ml a premiea sa. K 5,0 ml tohto roztoku sa prid 0,2 ml roztoku sranu amnno-elezitho RN, zmes sa zriedi vodou R na 100,0 ml a premiea sa. Meria sa absorbancia tohto roztoku pri 525 nm oproti vode ako kompenzanej kvapaline. B. Analytick metda. Najmenej 10 tyiniek sa zhomogenizuje a odvi sa potrebn mnostvo (q) na stanovenie obsahu kyseliny salicylovej. Obsah kyseliny salicylovej (x) vyjadren v percentch predpsanho mnostva lieiva vzahujci sa na priemern hmotnos jednej tyinky sa vypota poda vzorca:
x= m . z . 100 , q.d
kde
m z q d
= = = =
zisten obsah kyseliny salicylivej v nvaku homognnej zmesi v gramoch, priemern hmotnos jednej tyinky v gramoch, nvaok homognnej zmesi v gramoch, predpsan obsah kyseliny salicylovej v jednej tyinke v gramoch.
Ak nie je uveden inak, zisten obsah kyseliny salicylovej sa pri tyinkch s mnostvom lieiva vm ako 0,1 g nesmie odchyova od predpsanho obsahu viac ako o 5 %.
14
Uchovvanie
Uchovvaj sa jednotlivo obalen v celofnovej, hlinkovej alebo plastovej flii v tgliku na suchom mieste pri teplote 8 C a 15 C, chrnen pred mrazom.
as pouitenosti
2 mesiace
15
CREMOR ACIDI BORICI 3 % Krm s kyselinou boritou 3 %

Krm s kyselinou boritou 3 % mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Krm s kyselinou boritou 3 % (H3BO3; Mr 61,83) je oleokrm. Obsahuje najmenej 2,7 % a najviac 3,3 % kyseliny boritej a najmenej 38 % a najviac 45 % vody (H2O; Mr 18,02).
Prprava
Acidum boricum Polyderman (Synderman CH) Adeps lanae Aqua purificata
[SL] [SL] [SL]
3,0 g 47,0 g 10,0 g 40,0 g
Predpsan mnostvo kyseliny boritej sa za tepla rozpust v istenej vode. Po ochladen na teplotu 50 C 1 C sa roztok pridva do vopred premieanej zmesi Polydermanu (Syndermanu CH) a vosku z ovej vlny. Miea sa do vychladnutia homognneho krmu.
Vlastnosti
ltkast krm. Na povrchu nesm by viditen kvapky ani svisl vrstva vody. Krm m schopnos absorbova len obmedzen mnostvo vody.
Skky totonosti
A. Na dve hodinov sklka sa nanesie asi 2-mm vrstva krmu. Na jednu vrstvu sa kvapne 1 kvapka roztoku sudanu III RN v parafne tekutom R 10 g/l a na druh vrstvu 1 kvapka roztoku modrej metylnovej RN. Po 2 min sa vrstvy oplchnu vodou a vyhodnotia sa. Skan krm sa roztokom sudanu III zafarb na erveno a roztokom modrej metylnovej sa nezafarb (oleokrm). B. 1 g sa v porcelnovej miske rozotrie s 3 ml etanolu 96 % R a 0,5 ml kyseliny srovej R. Etanolov vluh hor plameom so zelenm okrajom (kyselina borit).
Skky na istotu slo kyslosti (SL, 2.5.1): najviac 5,0, stanoven v 5,0 g. Peroxidov slo (SL, 2.5.5): najviac 10,0. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobak-
16
tri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13).
Stanovenie obsahu
1,000 g sa v 200-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou pretrepva s 20 ml petrolteru R do rozpustenia. Prid sa 20 ml erstvo pripravenho roztoku sorbitolu R 100 g/l, vopred zneutralizovanho hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS po pridan 0,5 ml roztoku modrej tymolovej RN do modrho zafarbenia. Titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS za intenzvneho pretrepvania do vzniku modrho zafarbenia. 1 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,006183 g H3BO3.
Voda (SL, 2.2.13). Stanovuje sa destilciou v 5,000 g. Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch chrnench pred svetlom.

as pouitenosti
6 mesiacov
17
CREMOR ALCOHOLIS CETYLICI Cetanolov krm

Synonyma: Cremor cetylicus, Unguentum cetylicum hydrosum Cetanolov krm mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Cetanolov krm je oleokrm s cetylalkoholom. Obsahuje najmenej 37,5 % a najviac 42,5 % vody (H2O; Mr 18,02).
Prprava
Unguentum alcoholis cetylici Aqua purificata
[SL]
60,0 g 40,0 g
Do mkkej alebo roztopenej cetanolovej masti sa po astiach vmiea isten voda s rovnakou teplotou a zmes sa miea do vychladnutia homognneho krmu.
Vlastnosti
Biely krm bez pachu. Na povrchu nesm by viditen kvapky ani svisl vrstva vody. Vo vode sa nerozpa. Krm m schopnos prija len obmedzen mnostvo vody.
Skky totonosti
A. Na dve hodinov sklka sa nanesie asi 2-mm vrstva krmu. Na jednu vrstvu sa kvapne 1 kvapka roztoku sudanu III RN v parafne tekutom R 10 g/l a na druh vrstvu 1 kvapka roztoku modrej metylnovej RN. Po 2 min sa vrstvy oplchnu vodou a vyhodnotia sa. Skan krm sa roztokom sudanu III zafarb na erveno a roztokom modrej metylnovej sa nezafarb (oleokrm). B. 1 g sa trepanm rozpust v 5 ml chloroformu R. Zmes sa opatrne navrstv na 2 ml kyseliny srovej R. Na rozhran obidvoch kvapaln sa do 5 min vytvor ervenohned prstenec a horn vrstva sa zafarb na svetlozeleno a tmavozeleno (cholesterol).
Skky na istotu slo kyslosti (SL, 2.5.1): najviac 5,0, stanoven v 10,0 g. slo peroxidov (SL, 2.5.5): najviac 10,0, stanoven v 5,00 g. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13).
18
Stanovenie obsahu Voda (SL, 2.2.13). Stanovuje sa destilciou v 5,000 g skanej ltky. Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch pri teplote 8 C a 15 C, chrnench pred svetlom a mrazom.
as pouitenosti
2 mesiace
19
CREMOR ALUMINII ACETOTARTRATIS Krm s octanom a vnanom hlinitm

Synonymum: Octanov krm Krm s octanom a vnanom hlinitm mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Krm s octanom a vnanom hlinitm je oleokrm. Obsahuje najmenej 0,12 % a najviac 0,16 % hlinka (Al; Ar 26,98) a najmenej 16,0 % a najviac 20,0 % vody (H2O; Mr 18,02).
Prprava
Solutio aluminii acetotartratis 20 % Adeps lanae [SL] Vaselinum flavum [SL] Aqua purificata [SL]
70,0 g 200,0 g 600,0 g 130,0 g
Vosk z ovej vlny a lt vazelna sa zahrej na teplotu 60 C 1 C a k zmesi sa postupne pridva isten voda a roztok octanu a vnanu hlinitho zahriate na rovnak teplotu. Zmes sa dkladne miea do vychladnutia krmu.
Vlastnosti
ltkast krm so slabm pachom po kyseline octovej. Vo vode sa nerozpa. Krm m schopnos absorbova len obmedzen mnostvo vody.
Skky totonosti
A. Na dve hodinov sklka sa nanesie asi 2-mm vrstva masti. Na jednu vrstvu sa kvapne 1 kvapka roztoku sudanu III RN v parafne tekutom R 10 g/l a na druh vrstvu 1 kvapka roztoku modrej metylnovej RN. Po 2 min sa vrstvy oplchnu vodou a vyhodnotia sa. Skan krm sa roztokom sudanu III zafarb na erveno a roztokom modrej metylnovej sa nezafarb (oleomas). B. 5 g sa rozpust v 10 ml vody R a za stleho mieania sa zahreje na teplotu varu. Po ochladen sa vodn vrstva prefiltruje cez navlhen filtran papier. Filtrt sa rozdel na tri asti a pouije sa pri Skke totonosti C a D, zvyok krmovho zkladu pri Skke totonosti E. K prvej asti filtrtu sa prid 10 kvapiek kyseliny octovej, zriedenej 6 % R, 1 ml roztoku hydrogenfosforenanu sodnho R 50 g/l a zahreje sa na teplotu varu. Vznikne biela zrazenina, ktor je rozpustn v kyseline chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN (hlink). C. K druhej asti filtrtu (pozri Skku totonosti B) sa pridaj 2 ml etanolu 96 % R, 2 ml kyseliny srovej R a zmes sa mierne zahreje. Vyvja sa zpach po etyacette (kyselina octov).
20
D. K tretej asti filtrtu (pozri Skku totonosti B) sa prid 1 kvapka roztoku manganistanu draselnho 0,1 mol/l, 2 kvapky kyseliny srovej, zriedenej R a mierne sa zahreje. Roztok sa odfarb (kyselina vnna). E. 1 g krmovho zkladu (pozri Skku totonosti B) sa rozpust pretrepanm s 5 ml chloroformu R. Zmes sa opatrne navrstv na 2 ml kyseliny srovej R. Na rozhran obidvoch kvapaln sa vytvor hnedoerven prstenec a vrstva kyseliny srovej po chvli fluoreskuje zeleno.
Skka na istotu Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Hlink. 10,000 g sa prenesie do 250-ml banky so sklenenou zabrsenou ztkou, prid sa 2,0 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l VS, 15 ml etylacettu R, 25,0 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l a zmes sa 15 min mierne zahrieva pri teplote varu pod sptnm chladiom. Chladi sa preplchne asi 20 ml vody R, prid sa 5,0 g hexametylntetramnu R a asi 0,04 g orane xylenolovej s dusinanom draselnm RN. Ete tepl zmes sa za intenzvneho pretrepvania titruje odmernm roztokom dusinanu olovnatho 0,05 mol/l do zmeny zo ltho do trvalho fialovoervenho zafarbenia vodnej vrstvy.
1 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l zodpoved 0,001349 g Al.

Voda (SL, 2.2.13). Stanovuje sa destilciou v 5,000 g skanej ltky. Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch chrnench pred svetlom a mrazom.

as pouitenosti
6 mesiacov
21
CREMOR ANIONICUS Aninov krm

Synonymum: Unguentum emulsificans hydrosum Aninov krm mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Aninov krm je hydrokrm stabilizovan antimikrobilnou prsadou. Obsahuje najmenej 0,66 % a najviac 1,10 % alkylsulftov, vyjadrench ako ntriumcetylsulft (C16H33NaO4S; Mr 344,48) a najmenej 67 % a najviac 73 % vody (H2O; Mr 18,02).
Prprava
Unguentum emulsificans anionicum Aqua purificata Methylis parahydroxybenzoas Propylis parahydroxybenzoas
[SL] [SL] [SL]
30,0 g 70,0 g 0,06 g 0,03 g
K aninovej emulgujcej masti roztopenej na vodnom kpeli pri teplote 70 C 1 C sa prid roztok parabenov v istenej vode rovnakej teploty a miea sa do vychladnutia. K vychladnutmu krmu sa primiea isten voda do celkovej hmotnosti krmu 100,0 g.
Vlastnosti
Biely krm bez pachu. Na povrchu nesmie by stvrdnut a nesm by na om viditen kvapky ani svisl vrstva kvapaliny. S vodou je mieaten v neobmedzenom mnostve. Pri miean s etanolom, terom a chloroformom sa poru truktra krmu.
Skky totonosti
A. Na dve hodinov sklka sa nanesie asi 2-mm vrstva krmu. Na jednu vrstvu sa kvapne 1 kvapka roztoku sudanu III RN v parafne tekutom R 10 g/l a na druh vrstvu 1 kvapka roztoku modrej metylnovej RN. Po 2 min sa vrstvy oplchnu vodou a vyhodnotia sa. Krm sa roztokom modrej metylnovej zafarb na modro a roztokom sudanu III sa nezafarb (hydrokrm). B. 3 g sa v porcelnovom tgliku splia a vyhaj. Zvyok sa miernym zahriatm rozpust v 2 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN, 2 ml vody R a prefiltruje sa. Filtrt sa pouije aj na Skku totonosti C. K 2 ml filtrtu sa prid roztok chloridu brnatho RN; vznikne biela zrazenina, nerozpustn v kyseline chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN (alkylsulfty). C. K zvyku filtrtu zo Skky totonosti B sa prid 6 ml roztoku uhliitanu draselnho RN a zahreje sa. Roztok je ry. Pridaj sa 4 ml hexahydroxoantimoninanu draselnho, roztoku R a znova sa zahreje. Po ochladen sa vyluuje biela krytalick zrazenina, ktorej vznik sa urchli trenm sklenenou tyinkou o stenu skmavky (sodk).
22
D. K 1 g sa prid 5 ml vody R, 0,2 ml inidla Millonovho R a asi 30 s sa zahrieva pri teplote varu. Zmes sa po chvli zafarb na erveno (parabeny).
Skka na istotu Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Alkylsulfty. 3,000 g sa v knickej banke so sklenenou zabrsenou ztkou zmiea za mierneho zahriatia s 25 ml chloroformu R. Po ochladen sa prid 20 ml vody R, 5 ml kyseliny srovej, zriedenej R a 0,1 ml roztoku lte dimetylovej RN a pretrepe sa. Titruje sa za silnho pretrepvania odmernm roztokom karbetopendecniumbromidu 0,01 mol/l z ervenho do ltho zafarbenia chloroformovej vrstvy.
1 ml odmernho roztoku karbetopendecniumbromidu 0,01 mol/l zodpoved 0,003445 g C16H33NaO4S.

Voda (SL, 2.5.12). Stanovuje sa semi-mikro metdou na stanovenie vody postupom A v 5,000 g skanej ltky. Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch pri teplote 25 C 2 C, chrnench pred svetlom a mrazom.
as pouitenosti
3 mesiace
23
CREMOR CUM ACIDO LACTICO Krm s kyselinou mlienou

Krm s kyselinou mlienou mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Krm s kyselinou mlienou je oleokrm s kyselinou mlienou (C3H6O3; Mr 90,1) a glycerolom 85 % (C3H8O6; Mr 92,09). Obsahuje najmenej 0,81 % a najviac 0,99 % kyseliny mlienej a najmenej 7,96 % a najviac 9,25 % glycerolu 85 %.
Prprava
Acidum lacticum Glycerolum 85 % Aqua purificata Polyderman (Synderman CH)
[SL] [SL] [SL] ad
0,5 g 5,0 g 5,0 g 50,0 g
Do Polydermanu sa vmiea glycerol 85 % a pridva sa kyselina mliena zmiean s istenou vodou. Zmes sa homogenizuje na hladk oleokrm.
Vlastnosti
Svetlolt mkk, homognny krm.

Skky totonosti
A. K 2 g krmu sa prid 5 ml vody R a mierne sa zahreje. Po ochladen sa prefiltruje. Filtrt sa pouije aj na Skku totonosti B. K 2 ml filtrtu sa prid 1 ml jdu 0,05 mol/l, 1 ml hydroxidu sodnho 1mol/l VS; vyvja sa zpach po jodoforme a vyluuje sa bledolt zrazenina, ktorej vznik sa urchli trenm sklenenou tyinkou o stenu skmavky (laktty). B. 1 ml filtrtu zo Skky totonosti A sa zmiea s 0,5 ml kyseliny dusinej R a opatrne sa navrstv 0,5 ml dichrmanu draselnho, roztoku R. Na rozhran kvapaln vznikne modr prstenec (glycerol). C. Typ krmu. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Krm sa rozpa v chloroforme, vo vode sa nerozpa (oleokrm).
Skka na istotu Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13).
24
Stanovenie obsahu Glycerol. 2,000 g sa rozpust v 200-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou v 50,0 ml vody R a zahrieva sa do rozpustenia masovho zkladu. Po ochladen sa prid 6 kvapiek roztoku ervene brmkrezolovej RN a uprav sa hodnota pH hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS zo ltho do fialovoervenho zafarbenia. Prid sa 1,5 g jodistanu sodnho R, banka sa uzavrie a obsah sa premiea. Po 5 min od rozpustenia jodistanu sodnho sa prid 1,5 g propylnglykolu RN. Titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS do fialovoervenho zafarbenia. Pred koncom titrcie sa pridaj 2 kvapky roztoku ervene brmkrezolovej RN. Sasne sa vykon slep titrcia.
1 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,009209 g C3H8O3.

Kyselina mliena. 5,000 g sa v banke so sklenenou zabrsenou ztkou rozpust v 30 ml petrolteru R, prid sa 10,0 ml etanolu 96 % R vopred zneutralizovanho na 0,5 ml fenolftalenu, roztoku R. Zmes sa premiea a prid sa 20,0 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS. Premiea sa a nech sa 30 min st. Titruje sa kyselinou chlorovodkovou 0,1 mol/l VS za intenzvneho mieania do plnho vymiznutia ruovho zafarbenia. Sasne sa vykon slep titrcia.

Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch pri teplote 25 C 2 C, chrnench pred svetlom.

as pouitenosti
3 mesiace
25
CREMOR CUM UREA Krm s moovinou

Krm s moovinou mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Krm s moovinou je hydrokrm. Obsahuje najmenej 53,5 % a najviac 59,2 % vody (H2O; Mr 18,02).
Prprava
Ureum Aqua purificata Neoaquasorbi cremor
[SL] [SL] ad
4,0 g 30,0 g 100,0 g
Zloenie Neoaquasorbi cremor: 50 % Neoaquasorbu, 10 % glycerolu 85 % a 40 % konzervanej vody. Moovina sa rozpust v istenej vode. Pripraven vodn roztok sa postupne primiea do neoaquasorbovho krmu. Miea sa do vytvorenia homognneho krmu.
Vlastnosti
Biely krm bez pachu.

Skky totonosti
A. Na dve hodinov sklka sa nanesie asi 2-mm vrstva krmu. Na jednu vrstvu sa kvapne 1 kvapka roztoku sudanu III RN v parafne tekutom R 10 g/l a na druh vrstvu 1 kvapka roztoku modrej metylnovej RN. Po 2 min sa vrstvy oplchnu vodou a vyhodnotia sa. Skan krm sa roztokom modrej metylnovej zafarb na modro; roztokom sudanu III sa nezafarb (hydrokrm). B. 2,5 g sa dkladne premiea s 5 ml etanolu 96 % R a prefiltruje sa. Filtrt sa odpar a zvyok sa zahrieva na vodnom kpeli, km sa uvouj pary amoniaku, ktor zafarbia navlhen papier lakmusov modr R na erveno (moovina). C. K 1 g sa prid 5 ml vody R, 0,5 ml inidla Millonovho R a 5 min sa zahrieva na vodnom kpeli. Zmes sa po chvli zafarb na erveno (parabeny).
26
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch, pri teplote 8 C a 15 C.

as pouitenosti
3 mesiace
27
CREMOR HOLT Holtov krm

Holtov krm mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Holtov krm je hydrokrm stabilizovan antioxidanou a antimikrobilnou prsadou. Obsahuje najmenej 60,0 % a najviac 66,0 % vody (H2O; Mr 18,02).
Prprava
Borax [SL] Kalii carbonas [SL] Tritici amylum [SL] Adeps lanae [SL] Glycerolum 85 % [SL] Acidum stearicum [SL] Aqua conservans Mentholum racemicum [SL] Geranii aetheroleum Tinctura carbonis detergens *
0,4 g 0,8 g 1,0 g 4,0 g 6,0 g 20,0 g 61,5 g 0,1 g 0,2 g 6,0 g
V malom objeme konzervanej vody sa nech napua penin krob, z ktorho sa zahrievanm priprav krobov hydrogl. V zvynom objeme konzervanej vody sa rozpust brax a uhliitan draseln, prid sa kyselina sterov, vosk z ovej vlny a zmes sa nech 30 min zmydelova pri teplote 70 C 1 C. Zmes sa ochlad a postupne sa primiea glycerol 85 %, krobov hydrogl, roztok mentolu v tinktre z kamennouhonho dechtu a geraniov silica. Zmes sa miea do vytvorenia homognneho krmu. * Tinktra z kamennouhonho dechtu obsahuje 20 % kamennouhonho dechtu a 5 % polysorbtu 80 [SL] v etanole 96 % [SL].
Vlastnosti
Bledohned, rovnorod krm polotuhej konzistencie s charakteristickm pachom po dechte. Na povrchu nesm by viditen kvapky vody ani jej svisl vrstva.
Skky totonosti
A. Farb plame na lto (sodk). B. 5 g sa zahreje do varu a krtko sa zahrieva na teplote varu v 20 ml vody R a 5 ml etanolu 96 % R. Pridaj sa 2 kvapky kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN a premiea sa. Po ochladen sa 2-krt prefiltruje. Na prv filtrciu sa pouije filtran papier s ervenou pskou a na druh filtrciu s modrou pskou. Filtrt sa pouije aj na Skku totonosti C. Zvyok filtrtu sa pozoruje v UF iaren pri 365 nm. Filtrt intenzvne fluoreskuje (decht). 28
C. 1 ml filtrtu zo Skky totonosti B sa zriedi 2 ml vody R, prid sa 0,5 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN a 1 ml roztoku ntriumtetrafenylbortu RN. Vznikne zkal (draslk). D. 2 g sa zahrej s 10 ml vody R do varu. Po ochladen sa pridaj 1 a 2 kvapky jdu 0,05 mol/l a roztok sa pretrepe. Vznikne sivomodr zafarbenie (krob). E. 0,5 g sa rozpust v 5 ml chloroformu R a prefiltruje sa. K filtrtu sa prid 1 ml acetanhydridu R, 2 kvapky kyseliny srovej R a zmes sa opatrne premiea. Vznikne stozelen zafarbenie (cholesterol). F. 0,5 g sa pomaly zahrieva s 2 g hydrogensranu sodnho R. Zmes uhonatie a vyvja sa zpach po akrolene (glycerol). G. 1 g sa asi 30 s intenzvne pretrepva s 5 ml vody R a 2 ml etanolu 96 % R. Po pridan 1 kvapky chloridu elezitho, roztoku R1 vznikne slab ervenooranov zafarbenie (parabeny).
Skka na istotu Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Voda (SL, 2.2.13). Stanovuje sa destilciou v 5,000 g skanej ltky. Uchovvanie

as pouitenosti
6 mesiacov
29
CREMOR CUM HYDRARGYRI AMIDOCHLORIDI Krm s amidochloridom ortunatm

Krm s amidochloridom ortunatm mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Krm s amidochloridom ortunatm (HgNH2Cl; Mr 252,07) je oleomas. Obsahuje najmenej 4,6 % a najviac 5,4 % amidochloridu ortunatho.
Prprava
Hydrargyri amidochloridum Paraffinum liquidum Phenolum liquefactum Vaselinum album
[SL] [Ph. Eur.] ad
5,0 g 5,0 g 0,5 g 100,0 g
Amidochlorid ortunat sa dkladne rozotrie s tekutm parafnom a po astiach sa primiea biela vazelna a tekut fenol. Krm sa miea do vychladnutia.
Vlastnosti
Biely krm bez pachu.

Skky totonosti
A. 4 g sa rozpustia v 10 ml kyseliny octovej R a zmes sa zahrieva na vodnom kpeli. Po ochladen sa kvapalina prefiltruje. Filtrt sa pouije aj na Skku totonosti B a C. K filtrtu sa prid hydroxid sodn, zrieden roztok R do vzniku silne alkalickej reakcie (SL, 2.2.4). Vznikne lt zrazenina (ortunat soli). B. Filtrt zo Skky totonosti A sa okysl kyselinou dusinou zriedenou R, prid sa 0,4 ml dusinanu striebornho, roztoku R1 a pretrepe sa. Vznikne biela zrazenina, ahko rozpustn v amoniaku R (chloridy). C. K filtrtu zo Skky totonosti A sa prid nadbytok roztoku hydroxidu sodnho RN. Zahrievanm sa uvouj pary, ktor zmenia zafarbenie navlhenho papiera lakmusovho ervenho R na modr (amniov soli).
Skka na kvalitu Vekos astc. Najviac 80 % astc vch ako 40 m, 18 % vch ako 60 m a 2 % vch ako 80 m. Prpadn zhluky astc nesm by vie ako 150 m. Skka sa vykon s tromi vzorkami. Vzorky sa odoberaj z rznych miest jednho balenia. Asi 0,01 g skanho krmu sa pomocou krycieho sklka rozotrie na podlonom sklku tak, aby sa vo vzniknutom ntere mohli astice dobre zmera. V zornom poli mikroskopu pri 150a 250-nsobnom zven sa zmeria vdy najvia astica a 10 najblich astc. Vekos
30
astc sa meria v ich najvom rozmere v troch zornch poliach nteru, z ktorch jedno je v strede hornej polovice nteru, druh uprostred a tretie v strede dolnej polovice nteru.
Stanovenie obsahu
2,000 g sa odvi do 250-ml knickej banky, prid sa 10 ml kyseliny chlorovodkovej R1 a zmes sa zahrieva do teploty varu. Po dosiahnut teploty varu sa 2 min udruje na tejto teplote. Banka sa intenzvne pretrepe a chlad sa pod tecou vodou, km masov zklad nestuhne. Kvapalina sa neutralizuje roztokom hydroxidu sodnho RN s pouitm 2 kvapiek roztoku orane metylovej RN, prid sa 100 ml vody R, 25,0 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l, 15,0 ml roztoku tlmivho s chloridom amnnym s pH 10,0 R a asi 0,1 g erne eriochrmovej T s chloridom sodnm R. Titruje sa odmernm roztokom sranu horenatho 0,05 mol/l z modrho do ervenofialovho zafarbenia. 1 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l zodpoved 0,01260 g HgNH2Cl.
Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch, pri teplote 25 C 2 C, chrnench pred svetlom.

as pouitenosti
2 mesiace (POZNMKA: Krm nesmie prs do styku s kovom!)
31
CREMOR NONIONICUS Neinov krm

Neinov krm mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Neinov krm je neinov hydrofiln krm stabilizovan antimikrobilnou prsadou. Obsahuje najmenej 48,5 % a najviac 52,5 % vody (H2O; Mr 18,02).
Prprava
Unguentum emulsificans nonionicum Propylenglycolum Aqua purificata Methylis parahydroxybenzoas Propylis parahydroxybenzoas
[SL] [SL] [SL] [SL]
40,0 g 10,0 g 50,0 g 0,1 g 0,05 g
K emulgujcej neinovej masti roztopenej na vodnom kpeli pri teplote 70 C 1 C sa prid vopred pripraven roztok parabenov v zmesi propylnglykolu a istenej vody zahriaty na rovnak teplotu. Zmes sa miea do vychladnutia. K vychladnutmu krmu sa primiea isten voda do celkovej hmotnosti krmu 100,0 g.
Vlastnosti
Biely krm bez pachu. Na povrchu nesmie by stvrdnut a nesm by na om viditen kvapky ani svisl vrstva kvapaliny. S vodou je mieaten v neobmedzenom mnostve. Pri miean s etanolom, terom a chloroformom sa poru truktra krmu.
Skky totonosti
A. Na dve hodinov sklka sa nanesie asi 2-mm vrstva krmu. Na jednu vrstvu sa kvapne 1 kvapka roztoku sudanu III RN v parafne tekutom R 10 g/l a na druh vrstvu 1 kvapka roztoku modrej metylnovej RN. Po 2 min sa vrstvy oplchnu vodou a vyhodnotia sa. Skan krm sa roztokom modrej metylnovej zafarb na modro; roztokom sudanu III sa nezafarb (hydrokrm). B. 2 g sa pretrep s 10 ml inidla kobaltotiokyanatovho RN, prid sa 10 ml chloroformu R a pretrepe sa. Spodn chloroformov vrstva sa zafarb na modro (sorbimakrogol). C. K 1 g sa prid 5 ml vody R, 0,2 ml inidla Millonovho R a 30 s sa zahrieva pri teplote varu. Zmes sa po chvli zafarb na erveno (parabeny).
Skky na istotu Ionognne ltky. K 1,00 g v knickej banke so sklenenou zabrsenou ztkou sa prid 20,0 ml vody R, 5,0 ml kyseliny srovej, zriedenej R, 25 ml chloroformu R a 0,1 ml roztoku lte dimetylovej RN. Po dkladnom pretrepan sa chloroformov vrstva zafarb na lto alebo na erveno.
32
lt zafarbenie chloroformovej vrstvy sa po pridan najviac 10 kvapiek odmernho roztoku ntriumlaurylsulftu 0,01 mol/l zmen na erven. erven zafarbenie chloroformovej vrstvy sa pridanm najviac 10 kvapiek odmernho roztoku karbetopendecniumbromidu 0,01 mol/l zmen na lt.
Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Voda (SL, 2.2.13). Stanovuje sa destilciou v 5,000 g skanej ltky. Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch, pri teplote 25 C 2 C, chrnench pred svetlom a mrazom.
as pouitenosti
3 mesiace (POZNMKA: Neinov krm je inkompatibiln s fenolmi, trieslovinami a kamennouhonm dechtom. Inaktivuje antibiotik.)
33
CREMOR VOLKO Volkov krm

Volkov krm mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Volkov krm je oleokrm. Obsahuje najmenej 22,0 % a najviac 25,0 % vody (H2O; Mr 18,02).
Prprava
(Polyderman) Synderman CH Adeps lanae Olivae oleum virginale Cera alba Cetaceum Helianthi annui oleum raffinatum Ricini oleum virginale Aqua purificata Geranii aetheroleum
[SL] [SL] [SL] [SL] [SL] [SL]
25,00 g 18,75 g 12,50 g 1,75 g 2,25 g 14,75 g 1,25 g 23,70 g 0,05 g
Zloky olejovej fzy sa zahrej na teplotu 70 C 1 C a k zmesi sa postupne pridva isten voda zahriata na rovnak teplotu. Zmes sa za stleho mieania ochlad na teplotu 35 C 1 C a primiea sa geraniov silica.
Vlastnosti
Slabolt krm charakteristickej vne po geraniovej silici. Na povrchu nesm by viditen kvapky ani svisl vrstva vody.
Skka totonosti
Na dve hodinov sklka sa nanesie asi 2-mm vrstva krmu. Na jednu vrstvu sa kvapne 1 kvapka roztoku sudanu III RN v parafne tekutom R 10 g/l a na druh vrstvu 1 kvapka roztoku modrej metylnovej RN. Po 2 min sa vrstvy oplchnu vodou a vyhodnotia sa. Skan krm sa roztokom sudanu III zafarb na erveno a roztokom modrej metylnovej sa nezafarb (oleokrm).
Skky na istotu slo kyslosti (SL, 2.5.1): najviac 5,0. Peroxidov slo (SL, 2.5.5): najviac 10,0. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobak-
34

as pouitenosti
6 mesiacov
35
EMULSIO CONTRA COMBUSTIONEM Emulzia na popleniny s etakridnom

Synonymum: Emulzia na popleniny Emulzia na popleniny s etakridnom mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Emulzia na popleniny s etakridnom je emulzia o/v. Obsahuje najmenej 0,085 % a najviac 0,115 % monohydrtu etakridniumlakttu (C18H21N3O4).
Prprava
Ethacridini lactas monohydricus Cera alba Paraffinum perliquidum Aqua ad iniectabilia
[Ph. Eur.] [SL] [SL] [SL] ad
0,1 g 4,5 g 75,0 g 100,0 g
Biely vosk sa roztop v ahkom tekutom parafne pri teplote 70 C 1 C a prid sa vopred pripraven roztok etakridniumlakttu vo vode na injekciu rovnakej teploty. Emulzia sa miea do vychladnutia.
Vlastnosti
lt nepriehadn, po pretrepan homognna emulzia.

Skky totonosti
A. K 0,3 g sa prid 0,2 g sry na vonkajie pouitie R a zahrieva sa pri teplote varu. Vyvja sa zpach po srovodku (kvapaln uhovodky). B. 2 g sa zahrievaj pri teplote varu s 5 ml vody R. Zmes sa po ochladen prefiltruje. Filtrt vyhovuje skke na primrne aromatick amny (SL, 2.3.1). C. 2 g sa zahrievaj pri teplote varu s 5 ml vody R. Po ochladen sa prefiltruje a k filtrtu sa pridaj 2 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l VS; vyluuje sa lt zrazenina, ktorej vznik sa urchli trenm sklenenou tyinkou o stenu skmavky (etakridn). Kvapalina sa prefiltruje, k remu filtrtu sa pridaj 2 ml kyseliny srovej, zriedenej R a premiea sa. 0,5 ml tohto roztoku sa 2 min zahrieva na vodnom kpeli s 1 ml kyseliny srovej R a po ochladen sa pridaj 2 kvapky guajakolu, roztoku RN. Vznikne erven zafarbenie (laktty). D. 2 g sa rozpustia v 100 ml vody R. Roztok sa zahrieva pri teplote varu a ochlad sa. 10 ml tohto roztoku vykazuje v UF iaren pri 365 nm zelen fluorescenciu, ktor sa po pridan 5 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l nezmen (etakridn).
36
Skka na istotu Sterilita (SL, 2.6.1). Mus vyhovova skke na sterilitu. Stanovenie obsahu
3,000 g sa v 50-ml kadike zahrieva pri teplote varu 4-krt vdy s 10 ml vody R. Po dkladnom ochladen v adovom kpeli sa kad vodn podiel kvantitatvne prenesie do 50-ml odmernej banky a zriedi sa vodou R na 50,0 ml. K 10,0 ml tohto roztoku sa prid 1,0 ml kyseliny chlorovodkovej R 10 %, 1,0 ml erstvo pripravenho roztoku dusitanu sodnho RN. Po premiean sa zriedi vodou R na 25,0 ml, znova sa premiea a meria sa absorbancia (SL, 2.2.25) tohto roztoku pri 515 nm oproti vode R v 1-cm kyvete. Sasne a za tch istch podmienok sa priprav referenn roztok. 0,100 g etakridniumlakttu CRS sa rozpust vo vode R a po ochladen sa zriedi vodou R na 100,0 ml. 3,0 ml tohto roztoku sa zriedia vodou R na 50,0 ml. K 10,0 ml tohto roztoku sa prid 1,0 ml kyseliny chlorovodkovej R a 1,0 ml erstvo pripravenho roztoku dusitanu sodnho RN. Po premiean sa zriedi vodou R na 25,0 ml, znova sa premiea a meria sa absorbancia (SL, 2.2.25) tohto roztoku pri 515 nm oproti vode R v 1-cm kyvete. Obsah etakridniumlakttu v percentch sa vypota poda vzorca:
Avz mt 100 , At mvz
kde
Avz mt At mvz
= = = =
absorbancia skanho roztoku, nvaok etakridniumlakttu CRS v gramoch/10 ml roztoku, absorbancia referennho roztoku, nvaok vzorky v gramoch/10 ml roztoku.
Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch pri teplote 25 C 2 C.

as pouitenosti
3 mesiace
37
ETHANOLUM 60 % Zrieden etanol 60 %

Synonyma: Spiritus dilutus, Lieh 60 %
Defincia
Obsahuje najmenej 58,5 % [66,3 % (V/V)] a najviac 61,5 % [69,2 % (V/V)] C2H6O.
Prprava
Ethanolum 96 % Aqua purificata
[SL] [SL]
63,16 g 36,84 g
K predpsanmu mnostvu etanolu 96 % sa prid zodpovedajce mnostvo istenej vody a roztok sa premiea.
Vlastnosti
ra bezfarebn kvapalina s charakteristickm pachom.

Skky totonosti
A. Relatvna hustota (SL, 2.2.5): 0,896 a 0,889. B. 2 ml sa zmieaj s 1 ml kyseliny octovej, adovej R a 2 ml kyseliny srovej R. Vyvja sa zpach po etylacette. C. 10 kvapiek sa zmiea s ochladenou zmesou 3 ml roztoku dichrmanu draselnho RN a 1 ml kyseliny srovej R. Vznikne zelen zafarbenie a vyvja sa zpach po acetaldehyde.
Stanovenie obsahu Etanol. Obsah etanolu sa ur z relatvnej hustoty (pozri Skku totonosti A) poda Liehovej tabuky. Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch. Je horavinou I. triedy.
38
ETHANOLUM 85 % Etanol 85 %
Synonyma: Spiritus concentratus, Koncentrovan lieh, Lieh 85 %
Defincia
Obsahuje najmenej 83,5 % [88,3 % (V/V)] a najviac 86,5 % [90,7 % (V/V)] C2H6O.
Prprava
Ethanolum 96 % Aqua purificata
[SL] [SL]
90,50 g 9,50 g
K predpsanmu mnostvu etanolu 96 % sa prid zodpovedajce mnostvo istenej vody a roztok sa premiea.
Vlastnosti
ra bezfarebn kvapalina s charakteristickm pachom.

Skky totonosti
A. Relatvna hustota (SL, 2.2.5): 0,836 a 0,828. B. 2 ml sa zmieaj s 1 ml kyseliny octovej, adovej R a 2 ml kyseliny srovej R. Vyvja sa zpach po etylacette. C. 10 kvapiek sa zmiea s ochladenou zmesou 3 ml roztoku dichrmanu draselnho RN a 1 ml kyseliny srovej R. Vznikne zelen zafarbenie a vyvja sa zpach po acetaldehyde.
Stanovenie obsahu Etanol. Obsah etanolu sa ur z relatvnej hustoty (pozri Skku totonosti A) poda Liehovej tabuky. Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch. Je horavinou I. triedy.
39
INSTILLATIO ARGENTI DIACETYLTANNAS ALBUMINATUS Instilcia s diacetyltaninoalbumintom striebra

Synonymum: Instillatio targesini Instilcia s diacetyltaninoalbumintom striebra mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL On lieky (1163) a nasledujcim skkam.
Defincia
Instilcia s diacetyltaninoalbumintom striebra je vodn roztok (komplexn zlenina proteintu striebornho s diacetyltannom). Obsahuje najmenej 2,78 % a najviac 3,23 % diacetyltaninoalbumintu striebra.
Prprava
Argenti diacetyltannas albuminatus Aqua ad iniectabilia
[SL]
ad
3,0 g 100,0 g
Diacetyltaninoalbumint striebra sa rozpust vo vode na injekciu.

Vlastnosti
ltohned kvapalina bez pachu.

Skky totonosti
A. 1 ml sa ha v tgliku pri teplote 650 C a 700 C. K vyhanmu sivobielemu zvyku sa prid 2 ml kyseliny dusinej zriedenej R. Zmes sa zahreje a prefiltruje sa. K filtrtu sa prid niekoko kvapiek kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN; vyluuje sa amorfn zrazenina, ahko rozpustn po pridan 3 ml amoniaku zriedenho R1 a nerozpustn v kyseline dusinej R (striebro). B. K 0,5 ml skanho roztoku sa prid 10 ml vody R a 0,5 ml chloridu elezitho, roztoku R1. Roztok sa pomaly farb nazeleno a zakal sa. Po dlhom stt sa vyluuje sivozelen amorfn zrazenina (diacetyltann).
Skka na istotu Sterilita (SL, 2.6.1). Mus vyhovova skke na sterilitu. Stanovenie obsahu
2,000 g sa odvi do vopred vysuenej a odvenej porcelnovej misky. Roztok sa odpar na vodnom kpeli do sucha. Odparovacia miska sa ochlad v exsiktore a odvi sa.
Uchovvanie
40
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch pri teplote 8 C a 15 C, chrnench pred svetlom.

as pouitenosti
Najviac 1 mesiac
41
PASTA CUM OLEI IECORIS ASELLI Pasta s rybm olejom

Pasta s rybm olejom mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Obsahuje najmenej 23,8 % a najviac 26,3 % oxidu zinonatho (ZnO; Mr 81,38).

Prprava
Zinci oxidum (VII) Iecoris aselli oleum Adeps lanae Vaselinum flavum
[SL] [SL] [SL] [SL]
25,0 g 25,0 g 25,0 g 25,0 g
Preosiaty oxid zinonat sa vmiea do zmknutej predmieanej zmesi ltej vazelny a vosku z ovej vlny; do vychladnutej zmesi sa primiea ryb olej.
Vlastnosti
Biela a bledolt rovnorod pasta polotuhej konzistencie s charakteristickm pachom po rybom oleji. Pri teplote tela je dobre rozotieraten. Vo vode sa nerozpa.
Skky totonosti
A. 2 g sa 5 min zahrievaj v porcelnovej miske na vodnom kpeli za stleho mieania s 10 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN. Vzniknut kvapalina sa ihne zriedi 10 ml vody R, premiea sa a prefiltruje. Filtrt vyhovuje skke na zinok (SL, 2.3.1). B. 1 g sa rozpust v 5 ml chloroformu R a roztok sa prefiltruje. K 2 ml filtrtu sa prid 0,2 chloridu antimonitho R a roztok sa pretrepva. Vznikne sivo-modro-zelen zafarbenie, v ktorom postupne prevldnu hned odtiene (vitamn A).
Skky na istotu a kvalitu Vekos astc. Najviac 2 % astc vch ako 80 m, 18 % astc vch ako 60 m a najmenej 80 % astc do 60 m. Asi 0,01 g vzorky sa rozotrie na podlonom sklku krycm sklkom tak, aby sa vo vzniknutom ntere dali astice dobre mera. Potom sa v zornom poli vhodnho mikroskopu zmeraj vdy najvie astice a ete alch 10 najblich astc pri 150 250-nsobnom zven. Vekos astc sa meria v ich najvom rozmere a to v troch zornch poliach nteru, z ktorch jedno je v strede hornej polovice nteru, druh uprostred a tretie v strede dolnej polovice nteru. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobak-
42
Stanovenie obsahu Oxid zinonat. K 0,300 g v 250-ml banke sa prid 5 ml kyseliny chlorovodkovej R1. Do hrdla banky sa vlo lievik a krtko sa zahrieva do vyrenia vrstvy pasty. Prid sa 100 ml vody R, 0,05 g modrej metyltymolovej s dusinanom draselnm RN a tak objem hydroxidu sodnho 1 mol/l VS, aby sa kvapalina zafarbila na modrofialovo. Prid sa 1,0 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l VS a 1,0 g hexametylntetramnu R. Titruje sa odmernm roztokom dintriumedettu 0,05 mol/l do ltho zafarbenia.
1 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l zodpoved 0,004069 g ZnO.

Uchovvanie

as pouitenosti
6 mesiacov
43
PASTA ICHTHAMMOLI 5 % Pasta s ichtamolom 5 %

Pasta s ichtamolom 5 % mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Pasta s ichtamolom 5 % je pasta obsahujca ichtamol a oxid zinonat (ZnO; Mr 81,38). Obsahuje najmenej 19,0 % a najviac 21,0 % oxidu zinonatho a najmenej 0,38 % sry (S; Ar 32,06).
Prprava
Ichthammolum Zinci oxidum (VII) Talcum (VII) Adeps lanae Vaselinum flavum
[SL] [SL] [SL] [SL] [SL]
5,0 g 20,0 g 20,0 g 27,5 g 27,5 g
Oxid zinonat a mastenec sa zmieaj. Ichtamol sa zmiea s roztopenm voskom z ovej vlny a zmes sa primiea k prkovm zlokm. K zmesi sa postupne pridva lt vazelna pri izbovej teplote.
Vlastnosti
Svetlohned, rovnorod pasta s charakteristickm pachom po ichtamole.

Skky totonosti
A. 2 g sa za stleho mieania 5 min zahrievaj na vodnom kpeli s 10 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN. Kvapalina sa ihne zriedi s 10 ml vody R, premiea sa a po ochladen sa prefiltruje. Filtrt vyhovuje skke na zinok (SL, 2.3.1). B. 5 g sa zmiea s 30 ml vriacej vody R a zahrieva sa na vodnom kpeli, km sa vrstva pasty nevyri. Po ochladen sa oddel vodn vrstva. Zvyok sa pouije na Skku totonosti C. Oddelen vodn vrstva sa odpar na vodnom kpeli do sucha. Zvyok sa rozpust v 10 ml vody R, prid sa hydroxid sodn 1 mol/l VS a zahreje sa. Uvouj sa pary amoniaku, ktor zmenia zafarbenie navlhenho papiera lakmusovho ervenho R na modr. Roztok sa odpar, spli a k zuhonatenmu zvyku sa prid kyselina chlorovodkov, zrieden 11 % RN; vyvja sa H2S (srovodk). C. 0,1 g zvyku zo Skky totonosti B sa rozpust v 5 ml chloroformu R, prid sa 1 ml acetanhydridu R, 2 kvapky kyseliny srovej R a zmes sa opatrne premiea. Po chvli sa roztok zafarb na stozeleno (cholesterol).
Skky na istotu a kvalitu
44
Vekos astc. Najviac 80 % astc vch ako 40 m, 18 % vch ako 60 m a 2 % vch ako 80 m. Prpadn zhluky astc nesm by vie ako 150 m. Skka sa vykon s tromi vzorkami. Vzorky sa odoberaj z rznych miest jednho balenia. Pasta sa uprav tekutm parafnom alebo ltou vazelnou v pomere 1:5. Asi 0,01 g skanej pasty sa pomocou krycieho sklka rozotrie na podlonom sklku tak, aby sa vo vzniknutom ntere mohli astice dobre zmera. V zornom poli mikroskopu pri 150- a 250-nsobnom zven sa zmeria vdy najvia astica a 10 najblich astc. Vekos astc sa meria v ich najvom rozmere v troch zornch poliach nteru, z ktorch jedno je v strede hornej polovice nteru, druh uprostred a tretie v strede dolnej polovice nteru. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Oxid zinonat. 0,300 g sa prenesie do 250-ml banky, prid sa 5 ml kyseliny chlorovodkovej R1. Do hrdla banky sa vlo lievik a krtko sa zahrieva pri teplote varu do vyrenia pasty. Prid sa 100 ml vody R, 0,05 g modrej metyltymolovej s dusinanom draselnm RN a tak objem hydroxidu sodnho 1 mol/l VS, aby sa kvapalina zafarbila na modrofialovo. Prid sa 1,0 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l VS a 2,0 g hexametylntetramnu R. Titruje sa odmernm rozto-kom dintriumedettu 0,05 mol/l do ltho zafarbenia.
1 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/ zodpoved 0,004069 g ZnO.

Sra. 4,000 g sa v porcelnovom tgliku zmieaj s 2,0 g uhliitanu sodnho, bezvodho R a 1,5 g dusinanu draselnho R. Zmes sa opatrne spli a ha, km nevznikne biely zvyok. Po ochladen sa tavenina extrahuje horcou vodou R a prefiltruje sa. Porcelnov tglik a zrazenina na filtri sa premyj malm mnostvom horcej vody R. Spojen filtrty sa zriedia vodou R na 200 ml a okysl sa 25 ml kyseliny chlorovodkovej R1. Roztok sa zahrieva pri teplote varu do skonenia tvorby oxidu uhliitho. Prid sa 30 ml horceho chloridu brnatho, roztoku R1 a 30 min sa zahrieva na vodnom kpeli. Nech sa st cez noc. Zrazenina sa zachyt kvantitatvnym filtranm papierom a premyje sa horcou vodou do vymiznutia chloridovch inov. Filtran papier s ltkou sa vysu, vyha do kontantnej hmotnosti a po ochladen v exsiktore sa odvi.
1,0 g zvyku (sranu brnatho) zodpoved 0,1373 g celkovej sry.

Uchovvanie

as pouitenosti
3 mesiace
45
PASTA PIX Dechtov pasta

Dechtov pasta mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Dechtov pasta je hydrofbna pasta s oxidom zinonatm (ZnO; Mr 81,38), mastencom [Mg3Si4O10(OH)2; Mr 379,27] a kamennouhonm dechtom. Obsahuje najmenej 19,0 % a najviac 21,0 % oxidu zinonatho a najmenej 19,0 % a najviac 21,0 % mastenca.
Prprava
Pix lithanthracis Zinci oxidum (VII) Talcum (VII) Adeps lanae Vaselinum flavum
[SL] [SL] [SL] [SL]
5,0 g 20,0 g 20,0 g 27,5 g 27,5 g
Oxid zinonat sa zmiea s mastencom, prid sa kamennouhon decht dispergovan v roztopenom vosku z ovej vlny a zmes sa premiea. K zmesi sa po astiach pridva lt vazelna.
Vlastnosti
Hnedoierna homognna pasta s charakteristickm zpachom po kamennouhonom dechte.

Skky totonosti
A. 0,5 g sa za stleho mieania mierne zahreje s 10 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN. Kvapalina sa ihne zriedi 10 ml vody R, premiea sa a po ochladen sa prefiltruje. Filtrt vyhovuje skke na zinok (SL, 2.3.1). B. 0,5 g sa zmiea s 5 ml etanolu 96 % R a zahrieva sa pri teplote varu. Po ochladen sa prefiltruje. Roztok vykazuje v UF iaren pri 366 nm modr fluorescenciu (kamennouhon decht). C. 1 g sa zahrieva s 10 ml vody R. Zmes sa pretrepe, ochlad a prefiltruje. Filtrt reaguje na lakmusov papier neutrlne alebo len slabo zsadito; m charakteristick zpach po naftalne (kamennouhon decht). D. 0,5 g sa rozpust v chloroforme R. Hned zakalen roztok sa navrstv na 3 ml kyseliny srovej R. Na rozhran kvapaln sa po chvli vytvor hnedoerven prstenec (cholesterol).
46
Vekos astc. Najviac 2 % astc vch ako 80 m, 18 % astc vch ako 60 m a najmenej 80 % astc do 60 m. Asi 0,01 g vzorky sa rozotrie na podlonom sklku krycm sklkom tak, aby sa vo vzniknutom ntere dali astice dobre mera. Potom sa v zornom poli vhodnho mikroskopu zmeraj vdy najvie astice a ete alch 10 najblich astc pri 150 250-nsobnom zven. Vekos astc sa meria v ich najvom rozmere a to v troch zornch poliach nteru, z ktorch jedno je v strede hornej polovice nteru, druh uprostred a tretie v strede dolnej polovice nteru. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Oxid zinonat. 0,500 g sa v porcelnovom tgliku spauje do vzniku bieleho zvyku. Po ochladen v exsiktore sa zvyok odvi (pouije sa na vpoet pri skke Mastenec). Biely zvyok sa prenesie s 10 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN do 250-ml banky a mierne sa zahreje. Po ochladen sa prid 100 ml vody R, 0,10 g modrej metyltymolovej s dusinanom draselnm RN a tak objem hydroxidu sodnho 1 mol/l VS, aby sa kvapalina zafarbila na modrofialovo. Prid sa 1,0 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l VS a 2,0 g hexametylntetramnu R. Titruje sa dintriumedettom 0,1 mol/l VS do ltho zafarbenia.
1 ml dintriumedettu 0,1 mol/ VS zodpoved 0,00814 g ZnO.

Mastenec. Od hmotnosti zvyku po splen zo skky Oxid zinonat (potan na 100 g pasty, oxid zinonat a mastenec) sa odta zisten obsah oxidu zinonatho zo skky Oxid zinonat. Rozdiel udva obsah mastenca v paste. Uchovvanie

as pouitenosti
3 mesiace
47
PASTA SULFURIS PRAECIPITATI Pasta so zranou srou

Pasta so zranou srou mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Pasta so zranou srou je hydrofbna pasta obsahujca sru (S; Ar 32,06) a oxid zinonat (ZnO; Mr 81,38). Obsahuje najmenej 9,2 % a najviac 10,8 % sry a najmenej 19,0 % a najviac 21,0 % oxidu zinonatho.
Prprava
Sulfur ad usum externum Zinci oxidum (VII) Talcum (VII) Vaselinum flavum
[SL] [SL] [SL] [SL]
10,0 g 20,0 g 20,0 g 50,0 g
Zran sra, oxid zinonat a mastenec sa zmieaj. K zmesi sa pridva roztopen lt vazelna a miea sa do vychladnutia.
Vlastnosti
Svetlolt homognna pasta.

Skky totonosti
A. 2,5 g sa zmiea s 5 ml acetnu R, prid sa 0,25 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l VS; vznikne zelenomodr zafarbenie (sra). B. 1 g sa zahrieva pri teplote varu s 5 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN. Do hrdla banky sa vlo lievik a zahrieva sa pri teplote varu do vyrenia pasty. Prid sa 5 ml vody R a prefiltruje sa. Filtrt vyhovuje skke na zinok (SL, 2.3.1).
Skky na istotu a kvalitu Vekos astc. Najviac 2 % astc vch ako 80 m, 18 % astc vch ako 60 m a najmenej 80 % astc do 60 m. Asi 0,01 g vzorky sa rozotrie na podlonom sklku krycm sklkom tak, aby sa vo vzniknutom ntere dali astice dobre mera. Potom sa v zornom poli vhodnho mikroskopu zmeraj vdy najvie astice a ete alch 10 najblich astc pri 150 250-nsobnom zven. Vekos astc sa meria v ich najvom rozmere a to v troch zornch poliach nteru, z ktorch jedno je v strede hornej polovice nteru, druh uprostred a tretie v strede dolnej polovice nteru.
48
Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Sra. 0,550 g sa v 500-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou pretrepva s 15 ml chloroformu R do rozpustenia pastovho zkladu. Prid sa 20 ml roztoku siriitanu sodnho R 100 g/l a premiea sa. Po pridan 30 ml etanolu 96 % R sa za obasnho premieania nech 10 min st. Prid sa 10 ml formaldehydu, roztoku R a nech sa za obasnho premieania alch 5 min st. Roztok sa okysl 10 ml kyseliny octovej R a prid sa 250 ml vody R. Titruje sa jdom 0,05 mol/l VS po pridan 5 ml krobu, roztoku R do modrho zafarbenia. Sasne sa vykon slep titrcia.
1 ml jdu 0,05 mol/l VS zodpoved 0,003206 g S.

Oxid zinonat. 0,200 g sa odvi do 250-ml banky so sklenenou zabrsenou ztkou, prid sa 5 ml chloroformu R a pretrepva sa do rozpustenia pastovho zkladu. Prid sa 10 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN a 5 min sa mierne zahrieva pri teplote varu pod sptnm chladiom. Chladi sa premyje 10 ml vody R, prid sa 100 ml vody R, 0,1 g modrej metyltymolovej s dusinanom draselnm RN a tak objem hydroxidu sodnho 1 mol/l VS, aby sa kvapalina zafarbila na modrofialovo. Prid sa 1,0 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l VS a 1,0 g hexametylntetramnu R. Titruje sa odmernm roztokom dintriumedettu 0,05 mol/l do ltho zafarbenia.

Uchovvanie

as pouitenosti
Najviac 3 mesiace
49
PASTA SULFURIS PRAECIPITATI 10 % Pasta so zranou srou 10 %

Pasta so zranou srou 10 % mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Pasta so zranou srou 10 % je hydrofbna pasta obsahujca sru (S; Ar 32,06) a oxid zinonat (ZnO; Mr 81,38). Obsahuje najmenej 9,2 % a najviac 10,8 % sry a najmenej 19,9 % a najviac 22,1 % oxidu zinonatho.
Prprava
Sulfur ad usum externum Paraffinum liquidum Pasta zinci oxidi
[SL] [SL] ad
10,0 g 6,0 g 100,0 g
Zran sra sa rozotrie s tekutm parafnom a po astiach sa primiea zinkov pasta.

Vlastnosti
Svetlolt homognna pasta.

Skky totonosti
A. 2,5 g sa zmiea s 5 ml acetnu R a prid sa 0,25 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l VS; vznikne zelenomodr zafarbenie (sra). B. 1 g sa v banke s 5 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN zahrieva pri teplote varu. Do hrdla banky sa vlo lievik a zahrieva sa pri teplote varu do vyrenia pasty. Prid sa 5 ml vody R a prefiltruje sa. Filtrt vyhovuje skke na zinok (SL, 2.3.1).
Skky na istotu a kvalitu Vekos astc. Najviac 2 % astc vch ako 80 m, 18 % astc vch ako 60 m a najmenej 80 % astc do 60 m. Asi 0,01 g vzorky sa rozotrie na podlonom sklku krycm sklkom tak, aby sa vo vzniknutom ntere dali astice dobre mera. Potom sa v zornom poli vhodnho mikroskopu zmeraj vdy najvie astice a ete alch 10 najblich astc pri 150 250-nsobnom zven. Vekos astc sa meria v ich najvom rozmere a to v troch zornch poliach nteru, z ktorch jedno je v strede hornej polovice nteru, druh uprostred a tretie v strede dolnej polovice nteru. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobak-
50
Stanovenie obsahu Sra. 0,550 g sa v 500-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou pretrepva s 15 ml chloroformu R do rozpustenia pastovho zkladu. Prid sa 20 ml roztoku siriitanu sodnho R 100 g/l a premiea sa. Po pridan 30 ml etanolu 96 % R sa za obasnho premieania nech 10 min st. Prid sa 10 ml formaldehydu, roztoku R a nech sa za obasnho premieania alch 5 min st. Roztok sa okysl 10 ml kyseliny octovej R a prid sa 250 ml vody R. Titruje sa jdom 0,05 mol/l VS po pridan 5 ml krobu, roztoku R do modrho zafarbenia. Sasne sa vykon slep titrcia.
1 ml jdu 0,05 mol/l VS zodpoved 0,003206 g sry.

Uchovvanie

as pouitenosti
Najviac 3 mesiace
51
PASTA ZINCI OXIDI CUM ACIDO SALICYLICO Zinkov pasta s kyselinou salicylovou
Synonyma: Pasta zinci oxydati cum acido salicylico, Pasta zinci salicylata Zinkov pasta s kyselinou salicylovou mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Zinkov pasta s kyselinou salicylovou je suspenzn oleopasta s oxidom zinonatm (ZnO; Mr 81,38) a kyselinou salicylovou (C7H6O3; Mr 138,12). Obsahuje najmenej 1,8 % a najviac 2,2 % kyseliny salicylovej a najmenej 22,8 % a najviac 25,2 % oxidu zinonatho.
Prprava
Acidum salicylicum Vaselinum flavum Pasta zinci oxidi
[SL] [SL]
20,0 g 20,0 g 960,0 g
Kyselina salicylov sa dkladne rozotrie so ltou vazelnou a k zmesi sa po astiach primiea zinkov pasta.
Vlastnosti
Biela a ltkast homognna pasta takmer bez pachu, nerozpustn vo vode, neabsorbuje vodu.
Skky totonosti
A. 0,5 g sa rozpust v 10 ml vody R a zahrieva sa pri teplote varu. Po ochladen sa kvapalina prefiltruje. Filtrt dva na papier lakmusov erven R kysl reakciu. Po pridan 1 kvapky chloridu elezitho, roztoku R1 vznikne ervenofialov zafarbenie (kyselina salicylov). B. 2 g sa 5 min zahrievaj v porcelnovej miske na vodnom kpeli za stleho mieania s 10 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN. Kvapalina sa ihne zriedi 10 ml vody R, premiea sa, zleje a prefiltruje. Filtrt vyhovuje skke na zinok (SL, 2.3.1). C. 0,5 g sa zahrieva pri teplote varu s 10 ml vody R a po ochladen sa kvapalina zleje. K 5 ml kvapaliny sa pridaj 2 kvapky jdu 0,05 mol/l; vznikne tmavomodr zafarbenie (krob).
Skky na istotu a kvalitu Vekos astc. Najviac 2 % astc vch ako 80 m, 18 % astc vch ako 60 m a najmenej 80 % astc do 60 m. Asi 0,01 g vzorky sa rozotrie na podlonom sklku krycm sklkom tak, aby sa vo vzniknutom ntere dali astice dobre mera. Potom sa v zornom poli vhodnho mikroskopu zmeraj
52
vdy najvie astice a ete alch 10 najblich astc pri 150 250-nsobnom zven. Vekos astc sa meria v ich najvom rozmere a to v troch zornch poliach nteru, z ktorch jedno je v strede hornej polovice nteru, druh uprostred a tretie v strede dolnej polovice nteru.
Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Kyselina salicylov. 5,000 g sa v 100-ml banke pretrepva miernym zahriatm na vodnom kpeli s 20 ml petrolteru R a do rozpustenia pastovho zkladu. K zmesi sa prid 20 ml etanolu 96 % R, ktor sa vopred zneutralizoval hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS s pouitm fenolftalenu, roztoku R1. Zmes sa dkladne premiea a prefiltruje cez vopred navlhen filtran papier. Banka a filter sa premyj asi 50 ml neutralizovanho teplho etanolu 96 % R. K spojenm filtrtom sa prid 10 kvapiek fenolftalenu, roztoku R1 a zmes sa titruje hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS do slaboervenho zafarbenia.

Oxid zinonat. 0,300 g sa odvi do 250-ml banky, prid sa 5 ml kyseliny chlorovodkovej R1. Do hrdla banky sa vlo lievik a obsah banky sa krtko zahrieva pri teplote varu do vyrenia vrstvy pasty. Prid sa 100 ml vody R, 0,05 g modrej metyltymolovej s dusinanom draselnm RN a tak objem hydroxidu sodnho 1 mol/l VS, aby sa kvapalina zafarbila na modrofialovo. Prid sa 1,0 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l VS a 1,0 g hexametylntetramnu R. Titruje sa odmernm roztokom dintriumedettu 0,05 mol/l do ltho zafarbenia.

Uchovvanie

as pouitenosti
4 mesiace
53
PASTA ZINCI OXIDI Pasta s oxidom zinonatm

Synonyma: Pasta zinci oxydati, Zinkov pasta Pasta s oxidom zinonatm mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Pasta s oxidom zinonatm je hydrofbna pasta s oxidom zinonatm (ZnO; Mr 81,38). Obsahuje najmenej 23,8 % a najviac 26,3 % oxidu zinonatho.
Prprava
Zinci oxidum (VII) Tritici amylum (VII) Vaselinum flavum
[SL] [SL] [SL]
250,0 g 250,0 g 500,0 g
Zmes vysuenho oxidu zinonatho a peninho krobu sa preoseje a dkladne rozotrie v zahriatej miske z nehrdzavejcej ocele s vopred roztopenou ltou vazelnou. Miea sa do vychladnutia pasty.
Vlastnosti
Biela a ltkast homognna pasta takmer bez pachu, nerozpustn vo vode.

Skky totonosti
A. 1 g sa 5 min zahrieva v porcelnovom tgliku na vodnom kpeli za stleho mieania s 5 ml kyseliny chlorovodkovej 3 mol/l. Kvapalina sa ihne zriedi 5 ml vody R, premiea sa, zleje a prefiltruje. Filtrt dva reakciu na zinok (SL, 2.3.1). B. 0,5 g sa zahrieva pri teplote varu s 10 ml vody R. Po ochladen sa kvapalina zleje. K 5 ml sa prid 0,1 ml jdu, roztoku R1. Vznikne tmavomodr zafarbenie (krob).
Skky na istotu a kvalitu Vekos astc. Najviac 2 % astc vch ako 80 m, 18 % astc vch ako 60 m a najmenej 80 % astc do 60 m. Asi 0,01 g vzorky sa rozotrie na podlonom sklku krycm sklkom tak, aby sa vo vzniknutom ntere dali astice dobre mera. Potom sa v zornom poli vhodnho mikroskopu zmeraj vdy najvie astice a ete alch 10 najblich astc pri 150 250-nsobnom zven. Vekos astc sa meria v ich najvom rozmere a to v troch zornch poliach nteru, z ktorch jedno je v strede hornej polovice nteru, druh uprostred a tretie v strede dolnej polovice nteru.
54
Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Oxid zinonat. 0,300 g sa prenesie do 250-ml banky, prid sa 5 ml kyseliny chlorovodkovej R1. Do hrdla banky sa vlo mal lievik a zmes sa zahrieva do vyrenia vrstvy pasty. Prid sa 100 ml vody R a vykon sa komplexometrick titrcia zinku (SL, 2.5.11).
1 ml dintriumedettu 0,1 mol/l VS zodpoved 0,00814 g ZnO.

Uchovvanie
Uchovva sa vo vzduchotesne uzavretch obaloch pri teplote 25 C 2 C, chrnench pred svetlom.

as pouitenosti
4 mesiace
55
SALIA PRO SOLUTIONE AD REHYDRATATIONEM Soli na rehydratan roztok

Synonymum: WHO soli Soli na rehydratan roztok musia vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Perorlne kvapaln lieky (0672) a nasledujcim skkam.
Defincia
Soli na rehydratan roztok s zmesou sol na prpravu roztoku. Obsahuj najmenej 1,23 g a najviac 1,37 g chloridu sodnho (NaCl; Mr 58,44), najmenej 0,69 g a najviac 0,81 g chloridu draselnho (KCl; Mr 74,6), najmenej 1,37 g a najviac 1,52 g trintriumcitrtu (C6H5Na3O7 . 2 H2O; Mr 294,1) a najmenej 6,41 g a najviac 7,10 g bezvodej glukzy (C6H12O6; Mr 180,2).
Prprava
Natrii chloridum Kalii chloridum Natrii citras Glucosum anhydricum
[SL] [SL] [SL] [SL]
1,3 g 0,75 g 1,45 g 6,75 g
Predpsan mnostvo chloridu sodnho, chloridu draselnho, trintriumcitrtu a bezvodej glukzy sa zmieaj na rovnorod prkov zmes. Zmes sol sa pred pouitm zriedi istenou vodou a premiea sa. Uveden mnostvo je uren na prpravu 500 ml roztoku.
Vlastnosti
Biely, sypk krytalick prok bez pachu. Pripraven roztok: ra bezfarebn alebo bledolt kvapalina.
Skky totonosti
A. 0,5 g sa rozpust v 1 ml vody R. Prid sa 1 ml kyseliny octovej, zriedenej R a 1 ml hexanitrokobaltitanu sodnho, roztoku R; ihne vznikne lt a oranovolt zrazenina (draslk). B. 0,05 g sa navlh kyselinou chlorovodkovou R1. Na platinov drtik sa prenesie zmes a zahrieva sa v nesvietivom plameni. Plame sa zafarb na lto (sodk). C. 1 g sa rozpust v 2 ml vody R. Pridaj sa 2 ml roztoku uhliitanu draselnho R 150 g/l a zahreje sa na teplotu varu; roztok sa zafarb na hnedo a nevznikne lt zrazenina. Po pridan 4 ml hexahydroxoantimoninanu draselnho, roztoku R sa zahreje na teplotu varu. Zmes sa ochlad v adovej vode a ak treba, vyvol sa krytalizcia trenm sklenenou tyinkou o stenu skmavky (sodk).
56
D. 0,4 g sa rozpust v 2,5 ml vody R, okysl sa niekokmi kvapkami kyseliny dusinej zriedenej R a prid sa 1 ml dusinanu striebornho, roztoku R2. Vznikne biela zrazenina, ktor je ahko rozpustn v amoniaku zriedenom R1 a nerozpustn v kyseline dusinej R (chloridy). E. 0,3 g sa rozpustia v 5 ml vody R, prid sa 5 ml kuprum(II)-tartartu, roztoku R a zmes sa zahreje na teplotu varu. Po chvli sa vyluuje oranovoerven prkovit zrazenina (glukza). F. 1,4 g sa rozpustia v 2,5 ml vody R, pridaj sa 2 ml roztoku chloridu vpenatho R 100 g/l. Roztok je ry. Po zahriat sa vytvor biela krytalick zrazenina, ktor je nerozpustn v roztoku hydroxidu sodnho RN a rozpustn v kyseline chlorovodkovej 11 % RN (citrty).
Skka na istotu Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 103 KTJ baktri a 102 KTJ hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Mus vyhovova skke Escherichia coli (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Chlorid draseln. 0,500 g sa rozpust v 100 ml vody R, prid sa 1 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN, 30 ml roztoku ntriumtetrafenylbortu RN a zmes sa premiea. Po 10 min sa vzniknut zrazenina prefiltruje cez vopred vysuen a odven sklenen filtran tglik (S 4) a 5-krt sa premyje, vdy s 5 ml zmesi 1 objemu roztoku tetrafenylboritanu sodnho RN a 9 objemov vody R. Zvyok na filtri sa ete 2-krt premyje, vdy s 2 ml vody R a 1 h sa su v suiarni pri teplote 105 C 2 C. Po ochladen v exsiktore sa odvi.
1 g vysuenej zrazeniny zodpoved 0,2081 g KCl.

Chlorid sodn. Stanovuje sa nepriamo ako rozdiel celkovch chloridov a chloridu draselnho. Celkov chloridy. 0,500 g sa rozpust v 30,0 ml vody R a prid sa 5,0 ml kyseliny dusinej zriedenej R. Titruje sa dusinanom striebornm 0,1 mol/l VS za potenciometrickej indikcie (SL, 2.2.20) ekvivalennho bodu s pouitm striebornej/nastenej kalomelovej elektrdy.
1 ml dusinanu striebornho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,003545 g Cl . Obsah chloridu sodnho v g (x) sa vypota poda vzorca: x = 1,648 (y 0,4756 c), kde y = celkov obsah chloridov a vypota sa poda vzorca:
y= n 0,003545 10,25 , m
kde
n = m = c =
spotreba dusinanu striebornho 0,1 mol/l VS v mililitroch, nvaok skanej vzorky v gramoch, obsah chloridu draselnho v gramoch.
Glukza. 0,200 g sa prenesie do banky so sklenenou zabrsenou ztkou a rozpust sa v 45 ml vody R. Prid sa 30,0 ml jdu 0,05 mol/l VS a 15 ml uhliitanu sodnho, roztoku R. Banka sa
57
uzavrie a nech sa za obasnho premieania 20 min st na tmavom mieste. Prid sa 15 ml kyseliny srovej, zriedenej R a titruje sa tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS do bledoltho zafarbenia. Pridaj sa 2 ml krobu, roztoku R a pokrauje sa v titrcii do odfarbenia. Sasne sa vykon slep titrcia. 1 ml tiosranu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,009008 g C6H12O6.
Uchovvanie
Uchovva sa vo vzduchotesnch obaloch chrnench pred svetlom.
58
SAPO KALINUS Draseln mydlo

Sapo kalinus mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Rektlne lieky (1145) a nasledujcim skkam.
Defincia
Draseln mydlo je zmes draselnch sol vych alifatickch kyseln anovho oleja. Obsahuje najmenej 44,0 % a najviac 48,0 % vych alifatickch kyseln.
Prprava
Lini oleum virginale Kalii hydroxidum Ethanolum 96 % Voda bez oxidu uhliitho R Aqua purificata
[Ph. Eur.] [SL] [SL] [SL]
508,0 g q. s. 75,0 g q. s. 206,0 g
Priprav sa roztok hydroxidu draselnho 400 g/l vo vode bez oxidu uhliitho R. K 230,0 g tohto roztoku sa primiea anov olej, etanol 96 % a isten voda. Zmes sa za mierneho mieania zahrieva pri teplote 50 C a 55 C do vymiznutia olejovch kvapiek (asi 2 h). Ete tepl zmes sa adjustuje do vhodnch obalov a nech sa 24 h st.
Vlastnosti
Vzhad: bledolt a bledohned mkk priesvitn hygroskopick hmota slabho charakteristickho zpachu. Rozpustnos: ahko rozpustn vo vode a v etanole 96 %; roztoky po pretrepan penia.
Skky totonosti
A. Jdov slo (SL, 2.5.4): 90 a 110, stanoven v 0,150 g v zmesi 5 ml kyseliny octovej, adovej R a 10 ml chloroformu R. B. Asi 1 g sa rozpust v 10 ml horcej vody R a ete k horcemu roztoku sa pridaj 3 ml kyseliny chlorovodkovej R1; vznikne biely zkal. Zahrievanm na vodnom kpeli sa kvapalina vyri a na povrchu sa oddel olejovit vrstva vych mastnch kyseln. C. 0,5 g sa zahriatm rozpust v 5 ml vody R, prid sa 5 ml kyseliny octovej, zriedenej R a 2 min sa pretrepva s 20 ml chloroformu R. Po oddelen vrstiev sa horn vrstva prefiltruje alebo centrifuguje a bez pridania 1 ml kyseliny octovej, zriedenej R vyhovuje skke (b) na draslk (SL, 2.3.1).
Skky na istotu
59
Roztok S. 5,00 g sa rozpust za opatrnho mieania v 20,0 ml etanolu 96 % R, ktor sa vopred zneutralizuje s pouitm 1,0 ml fenolftalenu, roztoku R a odmernho roztoku hydroxidu sodnho 0,05 mol/l do svetloruovho zafarbenia. Ltky nerozpustn v etanole. Roztok S sa prefiltruje cez odven sklenen filtran tglik (S 4). Filtrt sa pouije pri skke Kyslos alebo zsaditos. Zvyok na filtri sa po astiach premyje, vdy 10 ml horceho etanolu 96 % R a su sa v suiarni pri teplote 105 C 2 C. Hmotnos zvyku me by najviac 10 mg. Kyslos alebo zsaditos. Filtrt zo skky Ltky nerozpustn v etanole je erven alebo bezfarebn. V prpade, e je zafarbenie erven, 10,0 ml filtrtu sa odfarb pridanm najviac 1,0 ml kyseliny chlorovodkovej 0,1 mol/l VS a ak je filtrt bezfarebn, 10,0 ml filtrtu sa zafarb na bledoruovo pridanm najviac 0,3 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS. Stanovenie obsahu
2,500 g sa rozpust v 50 ml vody R, prid sa 5 ml kyseliny chlorovodkovej R1 a po premiean sa zahrieva na vodnom kpeli do vyrenia hornej vrstvy. Ete tepl zmes sa kvantitatvne prenesie do oddeovacieho lievika a po vychladnut sa pretrepva 3-krt, vdy 10 ml petrolteru R. Spojen petrolterov vrstvy sa premyj 2-krt, vdy 5 ml vody R, vysuia sa pretrepanm s asi 3 g sranu sodnho bezvodho R a po 30 min sa prefiltruj cez vatu do vopred odvenej odparovacej misky. Oddeovac lievik a filter sa premyj 2-krt, vdy 5 ml petrolteru R a spojen vrstvy sa odparia na vodnom kpeli do sucha. Odparok sa vysu v suiarni pri teplote 105 C 2 C do kontantnej hmotnosti a po vychladnut v exsiktore sa odvi. Hmotnos zvyku prepotan na 100 g skanho prpravku udva obsah vych mastnch kyseln.
Uchovvanie
Uchovva sa v uzavretch obaloch chrnench pred svetlom.
60
SOLUTIO ARGENTI NITRATIS AQUOSA 1 % Roztok dusinanu striebornho 1 %

Synonymum: Solutio argenti nitrici 1 % Roztok dusinanu striebornho 1 % mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Roztok dusinanu striebornho 1 % je vodn roztok dusinanu striebornho (AgNO3; Mr 169,9). Obsahuje najmenej 0,90 % a najviac 1,10 % dusinanu striebornho.
Prprava
Argenti nitras Aqua purificata
[SL] [SL]
1,0 g 99,0 g
Dusinan strieborn sa rozpust v istenej vode.

Vlastnosti
ra bezfarebn kvapalina bez pachu.

Skky totonosti
A. 2 ml skanho roztoku sa zmieaj s 0,3 ml kyseliny chlorovodkovej R1. Vznikne biela amorfn zrazenina, ahko rozpustn po pridan 3 ml amoniaku zriedenho R1 (striebro). B. K zmesi 0,15 ml nitrobenznu R a 0,3 ml kyseliny srovej R sa pridaj 4 ml skanho roztoku. Po 5 min sttia sa zmes ochlad v adovej vode a za stleho mieania sa pridaj 3 ml vody R, 3 ml hydroxidu sodnho, koncentrovanho roztoku R a 3 ml acetnu R. Zmes sa po dkladnom pretrepan nech st. Horn vrstva sa zafarb na tmavofialovo (dusinany).
Skka na istotu Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu
K 8,000 g sa prid 20,0 ml vody R, 3,0 ml kyseliny dusinej R a 3,0 ml sranu amnnoelezitho, roztoku R2. Titruje sa odmernm roztokom tiokyanatanu amnneho 0,05 mol/l do ervenoltho zafarbenia.
61
1 ml odmernho roztoku tiokyanatanu amnneho 0,05 mol/l zodpoved 0,008495 g AgNO3.

Uchovvanie
Uchovva sa v nekovovch dobre uzavretch obaloch pri teplote 25 C 2 C, chrnench pred svetlom.
Vydvanie
Bez lekrskeho predpisu sa nesmie vyda. Roztoky sa vydvaj v liekovkch z tmavho skla.
as pouitenosti
3 mesiace
62
SOLUTIO BORAXATI GLYCEROLICA 3 % Glycerolov roztok braxu 3 %

Synonymum: Solutio natrii tetraborici glycerolica Glycerolov roztok braxu 3 % mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Glycerolov roztok braxu 3 % je roztok braxu (Na2B4O7 . 10 H2O; Mr 381,37) a glycerolu 85 % (C3H8O3; Mr 92,09). Obsahuje najmenej 2,70 g a najviac 3,30 g braxu a najmenej 78,85 g a najviac 87,15 g glycerolu 85 %.
Prprava
Borax Glycerolum 85 %
[SL] [SL]
ad
3,0 g 100,0 g
Odven mnostvo braxu sa prid k prslunmu mnostvu glycerolu 85 %. Zmes sa zahrieva za stleho mieanido rozpustenia braxu. Vzniknut hust roztok sa adjustuje.
Vlastnosti
ra bezfarebn sirupovit kvapalina.

Skky totonosti
A. K 0,2 ml sa pridaj 2 ml hexahydroxoantimoninanu draselnho, roztoku R a zmes sa premiea. Vznikne biela krytalick zrazenia (sodk). B. 1 ml sa zmiea s 0,5 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN. Roztokom navlhen papier kurkumov RN sa zafarb na hnedoerveno; po pridan 1 kvapky hydroxidu sodnho, zriedenho roztoku R sa papier kurkumov RN zafarb na sivozeleno (kyselina borit). C. 1 ml sa zmiea s 1 ml kyseliny dusinej R. Na zmes sa opatrne navrstv 1 ml dichrmanu draselnho, roztoku R. Na rozhran kvapaln vznikne fialovoerven prstenec (glycerol).
63
Brax. 13,500 g sa zriedi 25,0 ml vody R a prid sa 0,05 ml zelene brmkrezolovej, roztoku R. Titruje sa kyselinou chlorovodkovou 0,1 mol/l VS z modrho do ltho zafarbenia. Kvapalina sa pouije na skku Glycerol.
1 ml kyseliny chlorovodkovej 0,1 mol/l VS zodpoved 0,01907 g Na2B4O7 . 10 H2O.

Glycerol. Kvapalina zo skky Brax sa prenesie do 100-ml odmernej banky a zriedi sa vodou R na 100,0 ml. 2,0 ml tohto roztoku sa prenesie do banky so sklenenou zabrsenou ztkou a zriedi sa vodou R na 50,0 ml. Pridaj sa 2,0 ml roztoku ervene brmkrezolovej RN a uprav sa hodnota pH roztoku hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS na zmenu zafarbenia zo ltho do fialovoervenho. Prid sa 1,5 g jodistanu sodnho R, banka sa zaztkuje a obas sa premiea. 5 min po rozpusten jodistanu sodnho sa prid 1,5 ml propylnglykolu RN a titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS do fialovoervenho zafarbenia. Pred koncom titrcie sa prid 0,05 ml roztoku ervene brmkrezolovej RN. Sasne sa vykon slep titrcia.

Uchovvanie

as pouitenosti
4 mesiace
64
SOLUTIO CASTELLANI Castellanov roztok s fuksnom

Castellanov roztok s fuksnom mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Castellanov roztok s fuksnom je roztok zsaditho fuksnu, kyseliny boritej (H3BO3; Mr 61,83), fenolu (C6H6O; Mr 94,11) a rezorcinolu (C6H6O2; Mr 110,11) v zmesi acetnu, etanolu 96 % a istenej vody. Obsahuje najmenej 0,74 % a najviac 0,86 % kyseliny boritej, najmenej 3,70 % a najviac 4,30 % fenolu a zsaditho fuksnu, vyjadren ako fenol (C6H6O2) a najmenej 7,74 % a najviac 8,56 % rezorcinolu.
Prprava
Fuchsinum basicum Acidum boricum Phenolum liquefactum Resorcinolum Acetonum Ethanolum 96 % Aqua purificata
0,8 g 0,8 g 4,0 g 8,0 g 4,0 g 7,4 g 75,0 g
Zsadit fuksn sa rozpust v etanole 96 %, prid sa acetn, fenol, rezorcinol a roztok kyseliny boritej. Kvapalina sa prefiltruje a adjustuje v hnedch sklenench liekovkch. (POZNMKA: Castellanov roztok sa me pripravi aj bez fuksnu. V tom prpade sa mus stabilizova pridanm 0,03 % dintriumedettu. Ozna sa ako Castellani solutio sine fuchsino.)
Vlastnosti
ra tmavofialov kvapalina s charakteristickm zpachom po fenole.

Skky totonosti
A. Do porcelnovej misky sa prenes 3 ml skanho roztoku, 10 ml metanolu R a zmes sa premiea. Po zaplen roztok na okrajoch farb plame na zeleno (kyselina borit). B. 5 ml sa odpar do sucha. K odparku sa prid 20 ml teru R a pretrepe sa. terov vrstva sa prefiltruje a filtrt sa odpar do sucha. Odparok sa rozpust v 1 ml vody R. 1 kvapka tohto roztoku sa zriedi 2 ml vody R, pridaj sa 2 kvapky hydroxidu sodnho, zriedenho roztoku R a 6 kvapiek chloroformu R. Po zahriat sa roztok zafarb na ruovoerveno. Po pridan 3 kvapiek kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN sa roztok zafarb na svetlolto (rezorcinol). C. 10 ml sa zmiea s 1 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN a zmes sa destiluje. Destilt s charakteristickm zpachom po fenole sa pouije na Skku totonosti E. 0,1 ml desti65
ltu sa zmiea s 0,1 ml inidla kyseliny srovej-formaldehydu R. Vznikne ervenofialov zafarbenie (fenol). D. K 0,05 ml sa prid 5 ml vody R a 1 ml kyseliny chlorovodkovej R. Roztok sa zafarb na hnedolto. Po pridan 1 ml amoniaku zriedenho R1 vznikne fialovoerven zafarbenie, ktor po pridan amoniaku zriedenho R2 vybledne (fuksn). E. 5 ml destiltu zo Skky totonosti C sa zmiea s 10 ml hydroxidu sodnho, koncentrovanho roztoku R, 10 ml chloroformu R a zmes sa pretrepe. Chloroformov vrstva sa prefiltruje cez sran sodn bezvod R a pouije sa aj na Skku totonosti F. K 3 ml chloroformovej vrstvy sa prid 1 ml hydroxidu sodnho, zriedenho roztoku R a 5 kvapiek pentakyano-nitrozylelezitanu sodnho, roztoku RN. Po premiean sa ihne okysl 0,5 ml kyseliny octovej, adovej R. Chloroformov vrstva sa zafarb na ervenohnedo (acetn). F. K 5 ml chloroformovej vrstvy zo Skky totonosti E sa pridaj 2 ml kyseliny srovej, zriedenej R, 0,1 ml dichrmanu draselnho, roztoku R a premiea sa. Kvapalina sa 3 min zahrieva na vodnom kpeli. Vodn vrstva sa zafarb na zeleno a vyvja sa charakteristick zpach po acetaldehyde (etanol).
Stanovenie obsahu Kyselina borit. 6,000 g sa zriedi vodou R na 40 ml. Titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS za potenciometrickej indikcie (SL, 2.2.20) ekvivalennho bodu s pouitm sklenenej/ nastenej kalomelovej elektrdy. Spotreba hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS je asi 1,0 ml. K roztoku sa prid 8,0 g sorbitolu R a pokrauje sa v titrcii hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS za potenciometrickej indikcie. Spotreba po druhej titrcii sa koriguje vsledkom slepej titrcie.
1 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,006183 g H3BO3.

Rezorcinol. 0,400 g sa rozpust v 5 ml vody R a odpar sa na vodnom kpeli na polovicu alebo tretinu pvodnho objemu. Prid sa 45,0 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS a premiea sa. Titruje sa jdom 0,05 mol/l VS za potenciometrickej indikcie (SL, 2.2.20) ekvivalennho bodu s pouitm platinovej a nastenej kalomelovej elektrdy.
1 ml jdu 0,05 mol/l VS zodpoved 0,001835 g C6H6O2.

Fenol a zsadit fuksn. 2,000 g sa prenesie do 100-ml odmernej banky, zriedi sa vodou R na 100,0 ml a premiea sa. 10,0 ml tohto roztoku sa prenesie do 250-ml banky so sklenenou zabrsenou ztkou, prid sa 25,0 ml brominanu draselnho 0,0167 mol/l VS, 1,5 g bromidu draselnho R a 20 ml kyseliny srovej, zriedenej R. Banka sa ihne uzavrie, obsah sa dobre premiea a nech sa za obasnho pretrepania 15 min st na tmavom mieste. Rchlo sa prid 2,0 g jodidu draselnho R, banka sa uzavrie, obsah sa premiea a nech sa za obasnho pretrepania 10 min st na tmavom mieste. Pridaj sa 2 ml krobu, roztoku R, 100 ml vody R a titruje sa tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS do zmeny z fialovoiernohnedho do fialovho zafarbenia, ktor sa po pridan odmernho roztoku nezmen. Pred oakvanm koncom sa titrcia 2- a 3-krt preru, banka sa uzavrie a obsah sa intenzvne pretrepe.
1 ml brominanu draselnho 0,0167 mol/l VS zodpoved 0,001569 g C6H6O a zsaditho fuksnu potan ako C6H6O. Percentulny obsah fenolu a zsaditho fuksnu vyjadren ako fenol sa vypota poda vzorca: 66
3,9225 0,855 pm 0,1569 n , m
kde p = percentulny obsah rezorcinolu pri stanoven Rezorcinolu, n = spotreba tiosranu sodnho 0,1 mol/l VS v mililitroch, m = 1/10 nvaku vzorky pri stanoven Fenolu a zsaditho fuksnu v gramoch.
Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch sklenench obaloch pri teplote 8 C a 15 C, chrnench pred svetlom.
Vydvanie
Bez lekrskeho predpisu sa nesmie vyda.

as pouitenosti
6 mesiacov
67
SOLUTIO CHLUMSKY Chlumskho roztok

Synonymum: Solutio phenoli camphorata
Defincia
Chlumskho roztok je etanolov roztok fenolu (C6H6O; Mr 94,11) a gfru (C10H16O; Mr 152,24). Obsahuje najmenej 28,5 % a najviac 31,5 % fenolu a najmenej 57,0 % a najviac 63,0 % gfru.
Prprava
Camphora racemica Phenolum Ethanolum 96 %
[SL] [SL] [SL]
30,0 g 15,0 g 5,0 g
Fenol a gfor sa zmieaj za vzniku kvapalnej eutektickej zmesi a prid sa etanol 96 %.

Vlastnosti
ra bezfarebn alebo svetloerven kvapalina s charakteristickm zpachom po fenole a gfri.

Skky totonosti
A. 2 ml sa zmieaj s 5 ml vody R a 5 kvapkami chloridu elezitho, roztoku R1. Po pretrepan sa spodn vodn vrstva zafarb na fialovo (fenol). B. 2 ml sa zmieaj s 5 ml hydroxidu sodnho, zriedenho roztoku R. Vznikne biela zrazenina, ktor sa prefiltruje, premyje a vysu. M charakteristick pach po gfri.
Skky na istotu Relatvna hustota (SL, 2.2.5): 0,973 a 0,976. Index lomu (SL, 2.2.6): 1,483 a 1,486. Stanovenie obsahu Fenol. K 1,000 g sa prid 6 ml hydroxidu sodnho, zriedenho roztoku R, 25 ml vody R, obsah sa premiea a prefiltruje do 100-ml odmernej banky. Filter sa niekokokrt premyje vodou R a zriedi sa vodou R na 100,0 ml. 10,0 ml tohto roztoku sa prenesie do 250-ml banky so sklenenou zabrsenou ztkou, prid sa 25,0 ml bromid-brominanu draselnho 0,0167 mol/l VS a 30 ml roztoku kyseliny srovej R 25 %. Banka sa ihne uzavrie, obsah sa premiea a nech sa 15 min st na tmavom mieste. Prid sa 2,0 g jodidu draselnho R, banka sa uzavrie a nech sa
68
za obasnho pretrepania 10 min st na tmavom mieste. Po pridan 2 ml krobu, roztoku R sa titruje tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS do odfarbenia. 1 ml bromid-brominanu draselnho 0,0167 mol/l VS zodpoved 0,001569 g C6H6O.
Gfor. 0,500 g sa prenesie do 250-ml banky so sptnm chladiom. Prid sa 20 ml etanolu 96 % R, 75 ml dinitrofenylhydrazniumsulftu, roztoku R a zmes sa 4 h zahrieva vo vodnom kpeli pod sptnm chladiom. Po ochladen sa prid 200 ml roztoku kyseliny srovej R 2 % a nech sa 24 h st na tmavom a chladnom nieste. Kvapalina sa prefiltruje cez vopred vysuen a odven sklenen filtran tglik (S 4). Oranov zrazenina sa ete niekokokrt premyje 5 ml studenej vody R do neutrlnej reakcie filtrtu. Sklenen filter sa vysu pri teplote 80 C 2 C do kontantnej hmotnosti a odvi sa.
1 g zrazeniny zodpoved 0,4580 g C10H16O.

Uchovvanie

as pouitenosti
3 mesiace
69
SOLUTIO GALLI-VALERIO Galli-Valeriov roztok

Defincia
Galli-Valeriov roztok je roztok fenolu (C6H6O; Mr 94,11), braxu (Na2B4O7 . 10 H2O; Mr 381,37) a formaldehydu (CH2O; Mr 30,03) v zmesi glycerolu 85 % a vody. Obsahuje najmenej 0,45 % a najviac 0,55 % fenolu, najmenej 1,35 % a najviac 1,65 % braxu a najmenej 0,82 % a najviac 1,00 % formaldehydu.
Prprava
Phenolum Glycerolum 85 % Borax Formaldehydi solutio 35 % Aqua purificata
ad
5,0 g 15,0 g 15,0 g 25,0 g 1 000,0 g
Predpsan mnostvo braxu sa rozpust v asti objemu istenej vody, prid sa glycerol 85 % a roztok formaldehydu. Fenol sa rozpust v druhej asti objemu istenej vody zahriatej na teplotu 40 C 1 C. Obidva roztoky sa zmieaj a zmes sa dopln istenou vodou do 1 000,0 g, premiea sa a prefiltruje.
Vlastnosti
ra bezfarebn alebo nanajv slabo erven kvapalina s charakteristickm zpachom po fenole a formaldehyde.
Skky totonosti
A. K 1 ml sa prid 0,1 ml fenolftalenu, roztoku R1 a zneutralizuje sa kyselinou chlorovodkovou 0,1 mol/l. Prid sa 0,1 ml chloridu elezitho, roztoku R1; vznikne hnedofialov zafarbenie (fenol). B. K 1 ml sa prid 1 ml vody R, 1 ml sranu menatho, roztoku R a 2 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l VS; kvapalina sa zafarb na tmavomodro (glycerol). C. 5 ml sa mierne okysl kyselinou chlorovodkovou, zriedenou 11 % RN. Tmto roztokom sa navlh papier kurkumov RN, ktor sa po vysuen zafarb na hnedoerveno; toto zafarbenie sa po pridan amoniaku zriedenho R1 zmen na sivomodr (kyselina borit). D. K 3 ml sa pridaj 2 ml dusinanu striebornho, amoniaklneho roztoku R a kvapalina sa zahreje; vyluuje sa kovov striebro (formaldehyd). E. Relatvna hustota (SL, 2.2.5): 1,012 a 1,015.
Stanovenie obsahu
70
Fenol. 5,000 g sa v 200-ml knickej banke so sklenenou zabrsenou ztkou zmiea s 25,0 ml brominanu draselnho 0,0167 mol/l VS, prid sa 1,0 g bromidu draselnho R a 30 ml kyseliny srovej, zriedenej R. Banka sa ihne uzavrie, obsah sa dobre premiea a nech sa za obasnho pretrepania 15 min st na tmavom mieste. Prid sa 2,0 g jodidu draselnho R, banka sa uzavrie a nech sa za obasnho pretrepania 10 min st na tmavom mieste. Prid sa 25 ml chloroformu R a uvonen jd sa titruje tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS do slaboltho zafarbenia. Po pridan 3 ml krobu, roztoku R sa pokrauje v titrcii do odfarbenia.
1 ml brominanu draselnho 0,0167 mol/l VS zodpoved 0,001569 g C6H6O.

Brax. K 10,000 g sa prid 0,1 ml roztoku orane metylovej RN a titruje sa kyselinou chlorovodkovou 0,1 mol/l VS do zmeny zo ltho do oranovoervenho zafarbenia. Roztok sa po skonen titrcie pouije na stanovenie Formaldehydu.
1 ml kyseliny chlorovodkovej 0,1 mol/l VS zodpoved 0,01907 g Na2B4O7 . 10 H2O.

Formaldehyd. K roztoku po stanoven Braxu sa prid 10 ml peroxidu vodka, koncentrovanho roztoku R, 20,0 ml odmernho roztoku hydroxidu sodnho 0,5 mol/l, mierne sa zahreje na vodnom kpeli a nech sa za obasnho premieania 1 h st. Prid sa 10 kvapiek roztoku modrej brmtymolovej RN a pokrauje sa v titrcii odmernm roztokom kyseliny chlorovodkovej 0,5 mol/l do zmeny zafarbenia z modrho do ltho. Sasne sa vykon slep titrcia.
1 ml odmernho roztoku hydroxidu sodnho 0,5 mol/l zodpoved 0,01501 g CH2O.

Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch sklenench obaloch pri teplote 25 C 2 C, chrnench pred svetlom.
Vydvanie

as pouitenosti
3 mesiace
71
SOLUTIO HYDROGENII PEROXIDI 3 % Roztok peroxidu vodka zrieden

Synonyma: Hydrogenii peroxidum solutio diluta, Hydrogenium peroxydatum solutum, Solutio hydrogenii peroxydati diluta
Defincia
Roztok peroxidu vodka zrieden je vodn roztok. Obsahuje najmenej 2,8 % a najviac 3,2 % peroxidu vodka (H2O2).
Prprava
Hydrogenii peroxidum 30 % Aqua purificata
[SL] [SL]
10,0 g 90,0 g
Zmiea sa koncentrovan roztok peroxidu vodka s istenou vodou v predpsanom pomere.

Hydrogenii peroxidum 30 % (Roztok peroxidu vodka koncentrovan) je roztok peroxidu vodka stabilizovan prsadou difosforenanu sodnho (Na4P2O7; Mr 265,90) a kyseliny benzoovej alebo kyseliny salicylovej, v celkovom mnostve do 0,1 %, alebo inm vhodnm stabiliztorom. Mus obsahova najmenej 28,0 % a najviac 32,0 % H2O2. Skka totonosti
A. 0,2 ml sa zriedia 2 ml vody R, prid sa 1 ml kyseliny srovej, zriedenej R, 2 ml teru R a niekoko kvapiek roztoku dichrmanu draselnho RN; po pretrepan sa terov vrstva zafarb na modro (peroxid).
Stanovenie obsahu
1,000 g sa rozpust vo vode R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 100,0 ml. K 10,0 ml tohto roztoku sa prid 20 ml vody R a 5 ml kyseliny srovej, zriedenej R. Titruje sa manganistanom draselnm 0,02 mol/l VS do ervenho zafarbenia. 1 ml manganistanu draselnho 0,02 mol/l VS zodpoved 0,001701 g H2O2.
Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch sklenench obaloch chrnench pred svetlom.

as pouitenosti
6 mesiacov
72
SOLUTIO IODI AQUOSA Vodn roztok jdu

Synonymum: Solutio Lugol Vodn roztok jdu mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Vodn roztok jdu je roztok s prsadou jodidu draselnho. Obsahuje najmenej 0,90 % a najviac 1,10 % vonho jdu (I; Ar 126,90) a najmenej 2,4 % a najviac 2,6 % jodidu draselnho (KI; Mr 166,00).
Prprava
Iodum Kalii iodidum Aqua purificata
[SL] [SL] [SL]
10,0 g 25,0 g 965,0 g
Jodid draseln sa rozpust v 25 ml istenej vody a prid sa jd. Po rozpusten sa roztok zriedi vodou na 1 000,0 g a prefiltruje sa.
Vlastnosti
Tmav ervenohned kvapalina s charakteristickm pachom.

Skky totonosti
A. 1 kvapka sa zriedi 10 ml vody R a prid sa 1 ml krobu, roztoku R; kvapalina sa zafarb na tmavomodro. Zahriatm roztoku modr zafarbenie vymizne a po ochladen sa kvapalina znova zafarb na modro (jd). B. 5 ml sa odpar na vodnom kpeli do sucha. Zvyok sa opatrne ha, km sa vyvjaj fialov pary. Biely zvyok sa po vychladnut rozpust v 5 ml vody R. Roztok sa pouije aj na Skku totonosti C. K 1 ml tohto roztoku sa prid 1 kvapka chloridu elezitho, roztoku R1 a 1 ml chloroformu R. Po pretrepan sa chloroformov vrstva zafarb na fialovo (jodidy). C. K 3 ml roztoku zo Skky totonosti B sa pridaj 4 kvapky hexanitrokobaltitanu sodnho, roztoku R; vyluuje sa lt zrazenina (draslk).
Stanovenie obsahu Von jd. 2,500 g sa zriedi 20 ml vody R. Titruje sa tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS do slabo ltho zafarbenia. Prid sa 1 ml krobu, roztoku R a pokrauje sa v titrcii do odfarbenia.
1 ml tiosranu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,01269 g I.
73
Jodid draseln. 5,000 g sa zriedi 40 ml vody R a prid sa 5 ml kyseliny srovej, zriedenej R. Titruje sa dusinanom striebornm 0,1 mol/l VS za potenciometrickej indikcie (SL, 2.2.20) ekvivalennho bodu s pouitm striebornej a nastenej kalomelovej elektrdy.
1 ml dusinanu striebornho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,01660 g KI.

Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch so sklenenou zabrsenou ztkou pri teplote 25 C 2 C, chrnench pred svetlom.
as pouitenosti
4 mesiace
74
SOLUTIO IODI ETHANOLICA Etanolov roztok jdu

Synonyma: Tinctura iodi, Jdov tinktra, Liehov roztok jdu Etanolov roztok jdu mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Etanolov roztok jdu je roztok s prsadou jodidu draselnho. Obsahuje najmenej 6,4 % a najviac 6,6 % vonho jdu (I; Ar 126,90) a najmenej 2,4 % a najviac 2,6 % jodidu draselnho (KI; Mr 166,00).
Prprava
Iodum Kalii iodidum Aqua purificata Ethanolum 96 %
[SL] [SL] [SL] [SL]
65,0 g 25,0 g 84,0 g 826,0 g
Jodid draseln sa rozpust v istenej vode, prid sa jd a as objemu etanolu 96 %. Jd sa za obasnho pretrepvania rozpust a prid sa zvyn objem etanolu 96 %.
Vlastnosti
Tmav ervenohned kvapalina s charakteristickm pachom.

Skky totonosti
A. 1 kvapka sa zriedi 10 ml vody R a prid sa 1 ml krobu, roztoku R; kvapalina sa zafarb na tmavomodro. Zahriatm modr zafarbenie vymizne a po ochladen sa kvapalina znova zafarb na modro (jd). B. 5 ml sa odpar na vodnom kpeli do sucha. Zvyok sa opatrne vyha, km sa vyvjaj fialov pary. Biely zvyok sa po vychladnut rozpust v 5 ml vody R. Roztok sa pouije aj na Skku totonosti C. K 1 ml tohto roztoku sa prid 1 kvapka chloridu elezitho, roztoku R1 a 1 ml chloroformu R. Po pretrepan sa chloroformov vrstva zafarb na fialovo (jodidy). C. K 3 ml roztoku zo Skky totonosti B sa pridaj 4 kvapky hexanitrokobaltitanu sodnho, roztoku R; vyluuje sa lt zrazenina (draslk).
Stanovenie obsahu Von jd. 3,500 g sa zriedi 20 ml vody R. Titruje sa tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS do slabo ltho zafarbenia. Prid sa 1 ml krobu, roztoku R a pokrauje sa v titrcii do odfarbenia.
1 ml tiosranu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,01269 g I. 75

Uchovvanie
Vydvanie

as pouitenosti
2 mesiace
76
SOLUTIO IODI GLYCEROLICA Glycerolov roztok jdu

Synonymum: Iodoglycerinum Glycerolov roztok jdu mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Nosov lieky (0676) a nasledujcim skkam.
Defincia
Glycerolov roztok jdu je roztok s prsadou jodidu draselnho. Obsahuje najmenej 0,90 % a najviac 1,10 % vonho jdu (I; Ar 126,90) a najmenej 9,25 % a najviac 10,75 % jodidu draselnho (KI; Mr 166,00).
Prprava
Iodum Kalii iodidum Aqua purificata Glycerolum 85 %
[SL] [SL] [SL] [SL]
10,0 g 100,0 g 100,0 g 790,0 g
Jodid draseln sa rozpust v istenej vode a prid sa jd. Po rozpusten jdu sa primiea glycerol 85 % a prefiltruje sa.
Vlastnosti
Tmav ervenohned sirupovit kvapalina s charakteristickm pachom.

Skky totonosti
A. 1 kvapka sa zriedi 10 ml vody R a prid sa 1 ml krobu, roztoku R; kvapalina sa zafarb na tmavomodro. Zahriatm modr zafarbenie vymizne a po ochladen sa kvapalina znova zafarb na modro (jd). B. 2 ml sa opatrne zahrej v porcelnovom tgliku. Zvyok sa opatrne vyha, km sa vyvjaj fialov pary. Zvyok sa po vychladnut rozpust v 5 ml vody R a roztok sa prefiltruje. Filtrt sa pouije aj na Skku totonosti C. K 2 ml filtrtu sa prid 1 kvapka chloridu elezitho, roztok R1 a 1 ml chloroformu R. Po pretrepan sa chloroformov vrstva zafarb na fialovo (jodidy). C. K 3 ml roztoku zo Skky totonosti B sa pridaj 4 kvapky hexanitrokobaltitanu sodnho, roztoku R; vyluuje sa lt zrazenina (draslk). D. 0,5 ml sa zriedi vodou R na 5 ml a pridaj sa 1 a 2 kvapky roztoku tiosranu sodnho R 200 g/l; roztok sa odfarb. Po pridan 10 kvapiek hydroxidu sodnho 1 mol/l VS a 6 kvapiek sranu menatho, roztoku R sa roztok zafarb na fialovomodro (glycerol).
Stanovenie obsahu
77
Von jd. 5,000 g sa zriedi 20 ml vody R. Titruje sa tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS do slabo ltho zafarbenia. Prid sa 1 ml krobu, roztoku R a pokrauje sa v titrcii do odfarbenia.
1 ml tiosranu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,01269 g I.


Uchovvanie
as pouitenosti
4 mesiace
78
SOLUTIO JARISCH Jarischov roztok

Jarischov roztok mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Jarischov roztok je vodn roztok kyseliny boritej (H3BO3; Mr 61,83) a glycerolu 85 % (C3H8O3; Mr 92,09). Obsahuje najmenej 1,85 % a najviac 2,15 % kyseliny boritej a najmenej 3,16 % a najviac 3,68 % glycerolu 85 %.
Prprava
Acidum boricum Glycerolum 85 % Aqua purificata
[SL] [SL] [SL]
20,0 g 40,0 g 940,0 g
Kyselina borit sa za tepla rozpust v istenej vode. Po ochladen sa prid glycerol 85 % a dopln sa istenou vodou do 1 000,0 g. Kvapalina sa prefiltruje.
Vlastnosti
ra bezfarebn kvapalina bez pachu. Na lakmusov papier reaguje slabo kyslo.

Skky totonosti
A. 5 ml sa odpar v porcelnovej miske na vodnom kpeli do sucha. Zvyok sa rozpust v 3 ml etanolu 96 % R, prid sa 10 kvapiek kyseliny srovej R a premiea sa. Po zaplen roztok na okrajoch farb plame na zeleno (kyselina borit). B. 1 ml sa zmiea s 1 ml kyseliny dusinej R. Na kvapalinu sa navrstv 1 ml roztoku dichrmanu draselnho RN. Na rozhran kvapaln vznikne fialovomodr prstenec (glycerol).
Skky na istotu ros a farba roztoku. Roztok je ry (SL, 2.2.1) a bezfarebn (SL, 2.2.2, metda B). Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Kyselina borit. 3,500 g sa zmiea s 10 ml erstvo pripravenho roztoku sorbitolu R 20 % (m/V) vopred zneutralizovanho hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS po pridan 10 kvapiek rozto-
79
ku modrej tymolovej RN do zelenomodrho zafarbenia. Titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS do zelenomodrho zafarbenia. 1 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,006183 g H3BO3.
Glycerol. 5,000 g sa v banke so sklenenou zabrsenou ztkou zmiea s 50 ml vody R, prid sa 8 kvapiek ervene brmkrezolovej, roztoku R a neutralizuje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS do fialovho zafarbenia. Prid sa 1,5 g jodistanu sodnho R, banka sa uzavrie a obas sa premiea. Po 5 min od rozpustenia jodistanu sodnho sa prid 1,5 ml propylnglykolu RN. Titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS do fialovho zafarbenia. Sasne sa vykon slep titrcia.

Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch.

as pouitenosti
6 mesiacov
80
SOLUTIO KALII IODIDI 3 % Roztok jodidu draselnho 3 %

Synonymum: Solutio kalii iodati 3 % Roztok jodidu draselnho mus vyhovova poiadavkm uvedenm vo veobecnom lnku SL Perorlne kvapaln lieky (0672) a nasledujcim skkam.
Defincia
Roztok jodidu draselnho 3 % je vodn roztok. Obsahuje najmenej 2,85 % a najviac 3,15 % jodidu draselnho (KI; Mr 166,0).
Prprava
Kalii iodidum Aqua purificata
[SL] [SL]
ad
3,0 g 100,0 g
Jodid draseln sa rozpust v istenej vode. Vzniknut roztok sa adjustuje do tmavch sklenench alebo vhodnch plastovch liekoviek.
Vlastnosti

Skky totonosti
A. K 3 ml sa prid 1 ml uhliitanu sodnho, roztoku R a zahreje sa. K horcemu roztoku sa prid 0,05 ml sulfidu sodnho, roztoku R; nevznikne zrazenina. Roztok sa ochlad v adovej vode, pridaj sa 2 ml roztoku kyseliny vnnej R 150 g/l a nech sa st. Vznikne biela krytalick zrazenina (draslk). B. K 5 ml sa prid 1 ml kyseliny octovej, zriedenej R a 1 ml erstvo pripravenho hexanitrokobaltitanu sodnho, roztoku R. Ihne vznikne lt a ltooranov zrazenina (draslk). C. K 5 ml sa prid 0,5 ml kyseliny srovej, zriedenej R, 1 ml dichrmanu draselnho, roztoku R a 2 ml chloroformu R. Zmes sa niekoko seknd pretrepva a nech sa st. Chloroformov vrstva sa zafarb na fialovo alebo na fialovoerveno (jodidy). D. K 1 ml sa prid niekoko kvapiek dusinanu striebornho, roztoku R2; vyluuje sa lt amorfn zrazenina, nerozpustn v kyseline dusinej R a v amoniaku koncentrovanom R. Po pridan amoniaku koncentrovanho R zrazenina zbelie (jodidy).
Skka na istotu Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 103 KTJ baktri a 102 KTJ hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Mus vyhovova skke Escherichia coli (SL, 2.6.13).
81
Stanovenie obsahu
K 4,000 g sa prid 40,0 ml vody R a 5,0 ml kyseliny dusinej zriedenej R. Titruje sa dusinanom striebornm 0,1 mol/l VS za potenciometrickej indikcie (SL, 2.2.20) ekvivalennho bodu s pouitm striebornej a nastenej kalomelovej elektrdy. 1 ml dusinanu striebornho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,01660 g KI.
Uchovvanie

as pouitenosti
2 mesiace
82
SOLUTIO METHYLROSANILINII CHLORIDI 1 % Roztok metylrozanilniumchloridu 1 %

Roztok metylrozanilniumchloridu 1 % mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Roztok metylrozanilniumchloridu 1 % je roztok metylrozanilniumchloridu (C25H30CIN3; Mr 407,99) s prsadou etanolu 96 % (C2H6O; Mr 46,07). Obsahuje najmenej 0,85 % a najviac 1,05 % metylrozanilniumchloridu.
Prprava
Methylrosanilinii chloridum Ethanolum 96 % Aqua purificata
[Ph. Eur.] [SL] [SL] ad
1,0 g 7,5 g 100,0 g
Metylrozanilniumchlorid sa rozpust v etanole 96 %, prid sa isten voda, roztok sa premiea a prefiltruje.

Vlastnosti
Tmavofialov kvapalina so slabm charakteristickm pachom.

Skky totonosti
A. 2 kvapky sa zriedia 5 ml vody R, prid sa 1 kvapka kyseliny chlorovodkovej R1 a premiea sa. Fialov zafarbenie roztoku sa zmen na modr a po pridan 5 kvapiek kyseliny chlorovodkovej R1 sa zmen na zelen. Po pridan 5 ml kyseliny chlorovodkovej R1 sa zafarbenie roztoku zmen na hnedolt (metylrozanilniumchlorid). B. 5 ml sa zmiea s 1 ml kyseliny octovej, adovej R a 2 ml kyseliny srovej R. Po chvli sa vyvja zpach po acetaldehyde (etanol).
Stanovenie obsahu
5,000 g sa odvi do vopred odvenej a vysuenej odparovacej misky. Roztok sa odpar na vodnom kpeli do sucha a su sa 2 h v suiarni pri teplote 105 C 2 C. Po ochladen v exsiktore sa odvi. Percentulny obsah metylrozanilniumchloridu sa vypota poda vzorca:
A 100 , m
kde
A = hmotnos odparku v gramoch, m = nvaok skanej vzorky v gramoch. 83
Uchovvanie

as pouitenosti
6 mesiacov
84
SOLUTIO RIVANOLI Roztok rivanolu

Synonymum: Solutio ethacridinii lactici Roztok rivanolu mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Roztok rivanolu je vodn roztok monohydrtu 2-etoxy-6,9-diaminoakridniumlakttu. Obsahuje najmenej 0,085 % a najviac 0,115 % monohydrtu etakridniumlakttu (C18H21N3O4).
Prprava
Ethacridini lactas monohydricus Aqua purificata
[Ph. Eur.] [SL]
ad
0,1 g 100,0 g
Monohydrt etakridniumlakttu sa rozpust v istenej vode.

Vlastnosti
ra lt, ltozeleno fluoreskujca kvapalina bez pachu.

Skky totonosti
A. 5 ml skanho roztoku vyhovuje skke na primrne aromatick amny (SL, 2.3.1). B. K 5 ml sa prid 1 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l VS; vyluuje sa lt zrazenina (etakridn). Kvapalina sa prefiltruje a k bezfarebnmu filtrtu sa pridaj 2 ml kyseliny srovej, zriedenej R. 0,5 ml tohto roztoku sa 2 min zahrieva na vodnom kpeli s 1 ml kyseliny srovej R a po ochladen sa pridaj 2 kvapky guajakolu, roztoku RN. Roztok sa po chvli zafarb na svetloerveno (laktt).
Skan roztok. 1,000 g sa rozpust v 2,5 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN, prid sa 2,5 ml roztoku dusitanu sodnho RN a zriedi sa vodou bez oxidu uhliitho R na 50,0 ml. Sasne a za rovnakch podmienok sa priprav referenn roztok. 85
0,100 g etakridniumlakttu CRS sa miernym zahriatm rozpust vo vode bez oxidu uhliitho R a po ochladen sa zriedi vodou bez oxidu uhliitho R na 100,0 ml. K 1,0 ml tohto roztoku sa prid 2,5 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN, 2,5 ml roztoku dusitanu sodnho RN a zmes sa zriedi vodou bez oxidu uhliitho R na 50,0 ml. Roztok sa premiea a meria sa absorbancia (SL, 2.2.25) pri 515 nm oproti vode R v 1-cm kyvete. Obsah etakridinniumlakttu v percentch sa vypota z nameranch hodnt absorbanci a koncentrci roztokov poda vzorca:
A mr 100 , Ar m
kde
A Ar m mr
= = = =
absorbancia skanho roztoku, absorbancia referennho roztoku, hmotnos skanej ltky v skanom roztoku, hmotnos referennej ltky v referennom roztoku.
Uchovvanie

as pouitenosti
4 mesiace
86
SOLUTIO TETRACAINI HYDROCHLORIDI 1 % Roztok tetrakaniumchloridu 1 %

Roztok tetrakaniumchloridu 1 % mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Roztok tetrakaniumchloridu 1 % je vodn roztok tetrakaniumchloridu (C15H25CIN2O2; Mr 300,83). Obsahuje najmenej 0,90 % a najviac 1,10 % tetrakaniumchloridu.
Prprava
Tetracaini hydrochloridum Aqua purificata
[SL] [SL]
ad
0,5 g 50,0 g
Tetrakaniumchlorid sa rozpust v istenej vode.

Vlastnosti

Skky totonosti
A. K 5 ml sa prid 5 kvapiek kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN, 5 kvapiek dusitanu sodnho, roztoku R a po kvapkch 2-naftol, roztok R; vyluuje sa oranovolt zrazenina (na rozdiel od prokanu vznikne erven zrazenina). B. K 5 ml sa pridaj 3 kvapky kyseliny srovej, zriedenej R a 5 kvapiek roztoku manganistanu draselnho R 1,0 g/l; roztok sa rchlo odfarbuje (na rozdiel od cinchokanu, ktor odfarbuje roztok manganistanu draselnho a po niekokch mintach a od kokanu, ktor neodfarbuje roztok manganistanu draselnho ani do 30 mint). C. K 5 ml skanho roztoku sa prid niekoko kvapiek amoniaku zriedenho R1. Zrazenina sa prefiltruje. Filtrt sa okysl kyselinou dusinou zriedenou R a prid sa dusinan strieborn, roztok R2; vznikne biela amorfn zrazenina, ahko rozpustn v amoniaku zriedenom R1 a nerozpustn v kyseline dusinej R (chloridy).
Skky na istotu ros a farba roztoku. Roztok je ry (SL, 2.2.1) a bezfarebn (SL, 2.2.2, metda B). Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13).
87
Stanovenie obsahu Tetrakaniumchlorid. 5,000 g sa odpar na vodnom kpeli do sucha a su sa v suiarni pri teplote 105 C 2 C do kontantnej hmotnosti. Prid sa 15 ml kyseliny octovej, bezvodej R, 5 ml acetanhydridu R a zmes sa zahreje na teplotu varu. Po ochladen sa prid 5 ml octanu ortunatho, roztoku R a 1 kvapka violeti krytlovej, roztoku R. Titruje sa odmernm roztokom kyseliny chloristej 0,025 mol/l do zmeny zafarbenia z fialovho na modr. Vykon sa slep titrcia.
1 ml odmernho roztoku kyseliny chloristej 0,025 mol/l zodpoved 0,00752 g C15H25CIN2O2.

Uchovvanie

as pouitenosti
2 mesiace
88
SUPPOSITORIUM GLYCEROLI Glycerolov apk

Synonymum: Suppositorium glycerini Glycerolov apk mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Rektlne lieky (1145) a nasledujcim skkam.
Defincia
Glycerolov apk je hydrofiln apk, ktor obsahuje sodn mydlo s glycerolom 85 % (C3H8O3; Mr 92,09). Obsahuje najmenej 84,0 % a najviac 87,0 % glycerolu 85 %.
Prprava
Natrii carbonas decahydricus Acidum stearicum Glycerolum 85 % Aqua purificata
[SL] [SL] [SL] [SL]
5,0 g 9,0 g 100,0 g q. s.
Uhliitan sodn sa rozpust v glycerole 85 %, prid sa kyselina sterov a zahrieva sa na vodnom kpeli do plnho zmydelnenia, ktor sa prejav vyrenm a odpenenm zmesi. (Poas zmydelovania je potrebn zabrni prstupu vodnej pary do zahrievanej zmesi.) Hmotnos apkovej zmesi sa uprav na 100,0 g odparenm alebo pridanm istenej vody. Homognna apkov zmes sa vylieva do apkovej formy a nech sa stuhn.
Vlastnosti
Vzhad: bezfarebn a bledolt, priehadn alebo slabo opalizujci apk hladkho neporuenho povrchu a torpdovitho tvaru. Je hygroskopick. Rozpustnos: ahko rozpustn vo vode zahriatej na teplotu 60 C a 70 C a v etanole 96 % rovnakej teploty; vo vode zahriatej na teplotu 37 C 1 C sa v priebehu 1 h za obasnho mieania rozpust asi 10 % apkovej hmoty.
Skky totonosti
A. 2 g sa rozpustia v 8 ml vody R zahriatej na teplotu 60 C a 70 C. Pridaj sa 2 ml roztoku uhliitanu draselnho RN a zmes sa zahreje. Roztok je ry. Pridaj sa 4 ml hexahydroxoantimoninanu draselnho, roztoku R a zmes sa znova zahreje. Vyluuje sa biela zrazenina, ktorej vznik sa urchli trenm sklenenou tyinkou o stenu skmavky (sodk). B. 0,5 g sa rozpust v 5 ml vody R zahriatej na teplotu 60 C a 70 C. Kvapalina pri zahrievan pen a po pridan 1 ml kyseliny chlorovodkovej R1 sa vyluuje biela krytalick zrazenina (mydlo). C. 0,5 g sa v tgliku zahrieva s 1 g hydrogensranu draselnho R. Zmes uhonatie a vyvja sa prenikav zpach po akrolene (glycerol). 89
Skky na istotu a kvalitu ros a farba roztoku (SL, 2.2.1). 1 g sa rozpust v 5 ml etanolu 96 % R zahriatom na teplotu 60 C a 70 C. Kvapalina me vykazova len slab opalescenciu. Tto kvapalina sa pouije na skku Zsaditos. Zsaditos. Ku kvapaline zo skky ros a farba roztoku sa pridaj 2 kvapky fenolftalenu, roztoku R1. Kvapalina sa nesmie zafarbi. Hmotnostn rovnorodos (SL, 2.9.5). Dvadsa nhodne vybranch apkov sa odvi oddelene a stanov sa priemern hmotnos. Najviac dve z jednotlivch hmotnost sa mu odchyova od priemernej hmotnosti viac ako o 5 % a iadna sa nesmie odchyova viac ako o 10 %. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 103 KTJ baktri a 102 KTJ hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Mus vyhovova skke Escherichia coli (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu
2,000 g apkovej hmoty sa prenesie do 200-ml odmernej banky a rozpust sa zahriatm v 100 ml vody R. Prid sa 20,0 ml kyseliny srovej, zriedenej R a po ochladen sa zriedi vodou R na 200,0 ml. Zmes sa premiea a prefiltruje a prvch 20 ml filtrtu sa odstrni. K 20,0 ml alieho filtrtu sa prid 20 ml vody R a krtko sa zahreje na teplotu varu. Po ochladen sa pridaj 3 kvapky roztoku ervene fenolovej RN a po kvapkch sa titruje hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS do fialovoervenho zafarbenia. Roztok sa prenesie do 100-ml odmernej banky a zriedi sa vodou R na 100,0 ml. K 50,0 ml tohto roztoku sa v banke so sklenenou zabrsenou ztkou prid 50,0 ml roztoku jodistanu sodnho R 15 g/l. Banka sa uzavrie, premiea a nech 30 min st. Prid sa 25,0 ml propylnglykolu RN, 2 kvapky roztoku ervene fenolovej RN. Titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS, do zmeny zo ltho zafarbenia na erven. Sasne sa vykon slep titrcia. 1 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,009209 g C3H8O3. Obsah glycerolu 85 % v percentch sa vypota poda vzorca:
n 0,009209 2 000 , m
kde
n = spotreba hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS korigovan slepm pokusom, m = nvaok apkovej hmoty v gramoch.
Uchovvanie
Uchovvaj sa jednotlivo balen v celofnovej, kovovej alebo plastovej flii v tgliku na suchom mieste pri teplote 8 C a 15 C, chrnen pred mrazom.
as pouitenosti
3 mesiace
90
SUPPOSITORIUM ICHTHAMMOLI apk s ichtamolom

apk s ichtamolom mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Rektlne lieky (1145) a nasledujcim skkam.
Defincia
apk s ichtamolom obsahuje ichtamol v hydrofbnom masovom zklade. Obsahuje najmenej 0,0135 g celkovej sry (S; Mr 32,06).
Prprava
Ichthammolum Silica colloidalis anhydrica Adeps solidus
[SL] [SL] [SL]
0,2 g 1,0 % q. s.
apkov zklad sa zahrieva na vodnom kpeli pri teplote neprevyujcej 40 C 1 C do roztopenia. Do zkladu sa vmiea koloidn oxid kremiit (v mnostve najviac 1 % celkovej hmotnosti apka). K zmesi sa postupne pridva ichtamol. Homognna apkov hmota sa vylieva do apkovej formy a nech sa stuhn.
Vlastnosti
Tmavohned apk torpdovitho tvaru, s hladkm neporuenm povrchom a charakteristickm pachom.

Skky totonosti
A. Mnostvo apkovej hmoty zodpovedajce asi 1 g ichtamolu sa zmiea s 10 ml vody R a zmes sa zahrieva do roztopenia apkovho zkladu. Po premiean a vychladnut sa vodn vrstva rozdel na dve asti. K prvej asti vodnej vrstvy sa pridva hydroxid sodn 1 mol/l VS do zsaditej reakcie. Zmes sa zahreje na teplotu varu, priom sa uvouj pary amoniaku, ktor zmenia zafarbenie navlhenho papiera lakmusovho ervenho R na modr. Kvapalina sa nech odpari a odparok sa spli. K zuhonatenmu zvyku sa prid kyselina chlorovodkov, zrieden 11 % RN; vyvjaj sa pary H2S (srovodka). Druh as vodnej vrstvy sa pouije na Skku totonosti B. B. K druhej asti vodnej vrstvy zo Skky totonosti A sa po kvapkch pridva kyselina dusin R, km nevznikne tmav a ierny zkal. Kvapalina sa prefiltruje a k remu filtrtu sa prid chlorid brnat, roztok R1; vyluuje sa biela zrazenina, ktor je nerozpustn v kyseline chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN (srany).
Skky na istotu a kvalitu Hmotnostn rovnorodos (SL, 2.9.5). Dvadsa nhodne vybranch apkov sa oddelene odvi a stanov sa priemern hmotnos. Najviac dve z jednotlivch hmotnost sa mu odchyova od priemernej hmotnosti viac ako o 5 % a iadna sa nesmie odchyova viac ako o 10 %.
91
as plnej deformcie lipofilnch apkov (SL, 2.9.22): najviac 30 min. Ska sa prstrojom A. Rovnomernos disperzie lieiva. Najmenej 10 apkov sa preree presne v polovici kolmo k pozdnej osi a osobitne sa odvia asti so pikou (q1) a asti s kruhovou zkladou (q2) s presnosou na 1 mg. Stanov sa celkov obsah lieiva v astiach so pikou (m1) a v astiach s kruhovou zkladou (m2).
Obsah lieiva v percentch (x) sa vypota osobitne pre asti so pikou (x1) a pre asti s kruhovou zkladou (x2) poda vzorcov:
x1 = 100 m1 , q1
x2 =
100 m2 q2
Z obidvoch vsledkov (x1 a x2) sa vypota priemern obsah lieiva v celch apkoch v percentch:
x= x1 + x 2
2
Obsah lieiva v astiach so pikou sa nesmie odchyova od vypotanho priemernho obsahu lieiva v celch apkoch viac ako o 10 %.
Zvyok po han: najviac 2,0 %. 2,000 g apkovej hmoty sa spli a vyha do kontantnej hmotnosti. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 103 KTJ baktri a 102 KTJ hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Mus vyhovova skke Escherichia coli (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu
10 apkov sa rozdrob a dkladne premiesi na rovnorod hmotu. Z hmoty sa odvi mnostvo zodpovedajce asi 0,500 g ichtamolu do porcelnovej misky, prid sa 4,0 g uhliitanu sodnho, bezvodho R a 3 ml chloroformu R. Zmes sa za obasnho mieania zahrieva na vodnom kpeli do odparenia chloroformu. Prid sa 10,0 g dusinanu menatho R, dkladne sa premiea a zmes sa opatrne spauje a do plnho sernania hmoty. Po ochladen sa obsah v miske postupne rozpust v 30 ml kyseliny chlorovodkovej R1 a kvantitatvne sa prenesie do kadiky, ktor obsahuje 100 ml vody R. Zmes sa zahreje na teplotu varu a po ochladen sa prefiltruje. Filtrt sa zriedi vodou R na 400 ml, zahreje sa na teplotu varu a prid sa 20 ml horceho roztoku chloridu brnatho RN. Roztok so zrazeninou sa nech niekoko hodn st (najlepie cez noc). Potom sa prefiltruje cez kvantitatvny filter a zrazenina na filtri sa premva vodou R dovtedy, km u filtrt nedva pozitvnu reakciu na chloridy. Filter so zrazeninou sa prenesie do vopred vyhanho a odvenho tglika, vysu sa, opatrne spli a ha do kontantnej hmotnosti. Po vychladnut v exsiktore sa odvi.
92
1,0 g zvyku zodpoved 0,1374 g celkovej sry.

Uchovvanie
Uchovvaj sa jednotlivo balen v celofnovej, kovovej alebo plastovej flii v tgliku na suchom mieste pri teplote 25 C 2 C, chrnen pred mrazom.
as pouitenosti
3 mesiace
93
SUPPOSITORIUM METRONIDAZOLI (0,5 g PRO ADULTIS) apk s metronidazolom 0,5 g

apk s metronidazolom 0,5 g mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Rektlne lieky (1145) a nasledujcim skkam.
Defincia
apk s metronidazolom 0,5 g obsahuje metronidazol (C6H9N3O3; Mr 171,16) v masovom zklade. Obsahuje najmenej 0,475 g a najviac 0,525 g metronidazolu.
Prprava
Metronidazolum Adeps solidus
[SL] [SL]
0,5 g q. s.
Preosiaty metronidazol (najviac VII) sa zmiea s asou apkovho zkladu zahriateho na teplotu 37 C 1 C. Postupne sa pridva zvyok apkovho zkladu. Homognna apkov hmota sa vylieva do apkovej formy a nech sa stuhn.
Vlastnosti
Svetlolt apk torpdovitho tvaru s hladkm neporuenm povrchom.

Skky totonosti
A. K 0,3 g apkovej hmoty sa prid 0,1 g zinku, prku R, 3 ml vody R a 2 ml kyseliny chloro vodkovej, zriedenej 7 % R. Zmes sa 5 min zahrieva vo vodnom kpeli a ochlad sa. Roztok dva reakciu na primrne aromatick amny (SL, 2.3.1). B. 0,5 g apkovej hmoty sa zahreje s 2 ml hydroxidu sodnho, zriedenho roztoku R. Vznikne erven zafarbenie. C. Do 100-ml odmernej banky sa prenesie 0,250 g apkovej hmoty, prid sa 80 ml kyseliny chlorovodkovej 0,1 mol/l VS a 2 h sa mierne extrahuje na vodnom kpeli. Po ochladen sa zriedi kyselinou chlorovodkovou 0,1 mol/l VS na 100 ml a 20 ml zmesi sa prefiltruje cez hust filtran papier. 5 ml tohto filtrtu sa rozpust v kyseline chlorovodkovej 0,1 mol/l VS a zriedi sa tou istou kyselinou na 100 ml. Meria sa absorbancia (SL, 2.2.25) v rozsahu 230 nm a 350 nm; roztok vykazuje maximum pri 277 nm a minimum pri 242 nm.
Skky na istotu a kvalitu Hmotnostn rovnorodos (SL, 2.9.5). Dvadsa nhodne vybranch apkov sa oddelene odvi a stanov sa priemern hmotnos. Najviac dve z jednotlivch hmotnost sa mu odchyova od priemernej hmotnosti viac ako o 5 % a iadna sa nesmie odchyova viac ako o 10 %.
94
as plnej deformcie lipofilnch apkov (SL, 2.9.22): najviac 30 min. Ska sa prstrojom A. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 103 KTJ baktri a 102 KTJ hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Mus vyhovova skke Escherichia coli (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu
5 apkov sa zhomogenizuje v roztierake. Do piatich knickch baniek sa prenesie 0,600 g apkovej hmoty, ktor sa miernym zahriatm na vodnom kpeli rozpust v 5 ml kyseliny octovej, bezvodej R. Po ochladen sa prid 20 ml acetanhydridu R, 10 ml tolunu R a 3 kvapky zelene malachitovej, roztoku R. Titruje sa kyselinou chloristou 0,1 mol/l VS zo zelenho do ltho zafarbenia. Vykon sa slep titrcia. (POZNMKA: Odmeria sa a zaznamen teplota kyseliny chloristej 0,1 mol/l VS, ktor sa pouila na titrciu, s presnosou na 0,1 C a teplota pri stanoven titra. Zisten spotreba sa koriguje na teplotn rozdiel vpotom poda vzorca uvedenho v SL, sta Reagencie, odsek Kyselina chlorist 0,1 mol/l VS. 3003900, potom korigovanho objemu Vc.) 1 ml kyseliny chloristej 0,1 mol/l VS zodpoved 0,01712 g C6H9N3O3.
Uchovvanie
Uchovvaj sa jednotlivo balen v celofnovej, kovovej alebo plastovej flii v tgliku na suchom mieste pri teplote 8 C a 15 C, chrnen pred mrazom.
as pouitenosti
3 mesiace
95
SUSPENSIO VINEVSKI CUM BALSAMO PERUVIANO Vinevskho suspenzia s perunskym balzamom

Synonymum: Xeroformov olej s perubalzamom Vinevskho suspenzia s perunskym balzamom mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Vinevskho suspenzia s perunskym balzamom je suspenzia bizmutum(III)-dihydroxid(2,4,6-tribrmfenoltu) (C6H4O3Br3Bi; Mr 572,84) v ricnovom oleji a perunskom balzame. Obsahuje najmenej 2,43 % a najviac 2,82 % oxidu bizmutitho (Bi2O3; Mr 465,96).
Prprava
Bismuthi tribromphenolas basicum Balsamum peruvianum Ricini oleum virginale
[SL] [SL]
ad
5,0 g 20,0 g 100,0 g
Zsadit tribrmfenolt bizmutit sa rozotrie s perunskym balzamom a postupne sa primiea ricnov olej.
Vlastnosti
Hned hust suspenzia s charakteristickm zpachom, ktor po dlhom stt sedimentuje.

Skky totonosti
A. 0,1 g sa rozpust v 5 ml etanolu 96 % R, prid sa 5 kvapiek chloridu elezitho, roztoku R1. Po pretrepan vznikne olivovozelen zafarbenie (perunsky balzam). B. 5 g sa opatrne zahreje na teplotu varu s 10 ml vody R a ete tepl roztok sa prefiltruje. K filtrtu sa prid 5 kvapiek manganistanu draselnho, roztoku R a zahreje sa. Vyvja sa zpach po benzaldehyde (perunsky balzam). C. 1 g sa v porcelnovom tgliku opatrne spli a vyha. K bledoltmu zvyku sa pridaj 4 kvapky kyseliny dusinej R a 4 kvapky kyseliny chlorovodkovej R. Zmes sa opatrne zahreje a zriedi vodou R. Po dostatonom zrieden vznikne jemn biela zrazenina, ktor sa po pridan niekokch kvapiek sulfidu sodnho, roztoku R zafarb na iernohnedo (bizmut).
Stanovenie obsahu Oxid bizmutit. Do 100-ml banky sa vlo lievik so suchm filtranm papierom, na ktor sa odvi 3,000 g zhomogenizovanej vzorky. Odven vzorka sa 5-krt opatrne premyje 5 ml chloroformu R, km sa nerozpust a nevymyje vetok ricnov olej. Filtran papier so zvykom vzorky sa nech vyschn. Such filtran papier sa vlo do 250-ml banky, pridaj sa 3 ml kyseliny dusinej R a po premiean sa pomaly prid 5 ml peroxidu vodka, koncentrova-
96
nho roztoku R. Do hrdla banky sa vlo lievik a opatrne sa zahrieva do rozpadnutia filtranho papiera. Po ochladen sa prid 200 ml vody R a 0,05 g orane xylenolovej s dusinanom draselnm RN. Titruje sa odmernm roztokom dintriumedettu 0,05 mol/l z ervenho do ltho zafarbenia. 1 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l zodpoved 0,01165 g Bi2O3.
Uchovvanie

Vydvanie
Na oznaen obalu mus by upozornenie: Pred pouitm pretrepa!

as pouitenosti
3 mesiace
97
SUSPENSIO VINEVSKI CUM PICE LIQUIDA Vinevskho suspenzia s dechtom

Synonymum: Xeroformov olej Vinevskho suspenzia s dechtom mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Vinevskho suspenzia s dechtom je suspenzia bizmutum(III)-dihydroxid-(2,4,6-tribrmfenoltu) (C6H4O3Br3Bi; Mr 572,84) v ricnovom oleji a v bukovom alebo kamennouhonom dechte. Obsahuje najmenej 1,42 % a najviac 1,73 % oxidu bizmutitho (Bi2O3; Mr 465,96).
Prprava
Bismuthi tribromphenolas basicum Pix fagi seu pix lithanthracis Ricini oleum virginale
[SL]
ad
3,0 g 5,0 g 100,0 g
Zsadit tribrmfenolt bizmutit sa rozotrie s bukovm (kamennouhonm) dechtom a postupne sa primiea ricnov olej.
Vlastnosti
Hned hust suspenzia s charakteristickm zpachom, ktor po dlhom stt sedimentuje.

Skky totonosti
A. 2 g sa 10 min pretrepvaj s 10 ml vody R vo valci so sklenenou zabrsenou ztkou a zmes sa prefiltruje. Bledolt filtrt reaguje na lakmusov papier slabo kyslo. Po pridan 4 kvapiek chloridu elezitho, roztoku R1 sa zafarb na hnedo (bukov decht). B. 1 g sa v porcelnovom tgliku opatrne spli a vyha. K bledoltmu zvyku sa pridaj 4 kvapky kyseliny dusinej R a 4 kvapky kyseliny chlorovodkovej R. Zmes sa opatrne zahreje a zriedi vodou R. Po dostatonom zrieden vznikne jemn biela zrazenina, ktor sa po pridan niekokch kvapiek sulfidu sodnho, roztoku R zafarb na iernohnedo (bizmut). C. K 1 g sa prid 9 ml vody R, 10 min sa pretrepva a kvapalina sa prefiltruje. Takmer ry filtrt reaguje na lakmusov papier neutrlne alebo len slabo zsadito; m charakteristick zpach po naftalne (kamennouhon decht).
Stanovenie obsahu Oxid bizmutit. Do 100-ml banky sa vlo lievik so suchm filtranm papierom, na ktor sa odvi 3,000 g zhomogenizovanej vzorky. Odven vzorka sa 5-krt opatrne premyje 5 ml chloroformu R, km sa nerozpust a nevymyje vetok ricnov olej. Filtran papier so zvy-
98
kom vzorky sa nech vyschn. Such filtran papier sa vlo do 250-ml banky, pridaj sa 3 ml kyseliny dusinej R a po premiean sa pomaly prid 5 ml peroxidu vodka, koncentrovanho roztoku R. Do hrdla banky sa vlo lievik a opatrne sa zahrieva do rozpadnutia filtranho papiera. Po ochladen sa prid 200 ml vody R a 0,05 g orane xylenolovej s dusinanom draselnm RN. Titruje sa odmernm roztokom dintriumedettu 0,05 mol/l z ervenho do ltho zafarbenia. 1 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l zodpoved 0,01165 g Bi2O3.
Uchovvanie

Vydvanie
Na oznaen obalu mus by upozornenie: Pred pouitm pretrepa!

as pouitenosti
3 mesiace
99
SUSPENSIO ZINCI OXIDI Suspenzia oxidu zinonatho

Synonyma: Suspensio zinci oxydati, Tekut zsyp Suspenzia oxidu zinonatho mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Suspenzia oxidu zinonatho je suspenzia oxidu zinonatho (ZnO; Mr 81,38) a mastenca (Mg3Si4O10(OH)2; Mr 379,27) v zmesi glycerolu 85 % (C3H8O3; Mr 92,09) a bentonitovej magmy. Obsahuje najmenej 23,8 % a najviac 26,3 % oxidu zinonatho, najmenej 19,9 % a najviac 22,8 % glycerolu 85 % a najmenej 23,7 % a najviac 27,6 % mastenca a bentonitu.
Prprava
Zinci oxidum (VII) Talcum (VII) Glycerolum 85 % Magma bentoniti
[SL] [SL] [SL]
25,0 g 25,0 g 25,0 g 25,0 g
Oxid zinonat a mastenec sa dkladne rozotrie s glycerolom 85 % a s bentonitovou magmou.

Vlastnosti
Biela hust homognna suspenzia takmer bez pachu.

Skky totonosti
A. 1 g sa v tgliku odpar, spli a vyha. K zvyku sa prid 5 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN a 5 min sa zahrieva na vodnom kpeli. Prid sa 5 ml vody R, premiea a prefiltruje. Zvyok na filtri sa pouije na Skku totonosti B. Filtrt vyhovuje skke na zinok (SL, 2.3.1). B. Zvyok na filtri zo Skky totonosti A sa vysu, v platinovom tgliku sa zmiea s 0,5 g uhliitanu draselnho R a 0,5 g uhliitanu sodnho, bezvodho R a vyha sa. Tavenina sa extrahuje s 30 ml horcej vody R. Po ochladen sa ku kvapaline po astiach pridva kyselina chlorovodkov R1 do skonenia umenia a potom ete asi 10 ml navye. Kvapalina sa odpar na vodnom kpeli do sucha. K zvyku sa prid 20 ml vody R, zahrieva sa na teplote varu a po ochladen sa prefiltruje. Filtrt vyhovuje skke na hork (SL, 2.3.1). C. 0,5 g sa postupne zahrieva s 0,5 g hydrogensranu draselnho R. Zmes uhonatie a vyvja sa prenikav zpach po akrolene (glycerol).
100
Vekos astc. Viac ako 50 % astc s priemerom do 50 m, t. j. pod 13 dielikov, najviac 2 % astc s priemerom 60 m 100 m, t. j. 26 16 dielikov; astice s priemerom vm ako 100 m, t.j. nad 26 dielikov, nesm by prtomn. 1,0 g sa dkladne rozotrie s 15 ml vody R. Vzorka sa rovnomerne rozotrie na 4 podlon sklka po celej ploche. Pri 10-nsobnom zven objektvu a 16-nsobnom zven okulru sa postupne pozoruj cel nanesen plochy bez otania stupnice okulrovho meradla. Vekos astice sa zmeria v mieste, kde ju stupnica pretna v smere pozorovania prepartu, teda nie v jej najvom rozmere (tzv. Martinsovom priemere). Pri uvedenom zven 100-dielov stupnica zodpoved vekosti 380 m. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Oxid zinonat. 0,200 g sa v 200-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou zmiea s 10 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN a mierne sa zahreje na vodnom kpeli. Prid sa 100 ml vody R, 0,05 g modrej metyltymolovej s dusinanom draselnm RN a tak objem hydroxidu sodnho 1 mol/l VS, aby sa kvapalina zafarbila na modrofialovo. Prid sa 1,0 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l VS a 1,0 g hexametylntetramnu R. Titruje sa odmernm roztokom dintriumedettu 0,05 mol/l do ltho zafarbenia.

Glycerol. 2,000 g sa rozpust vo vode R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 50,0 ml. 5,0 ml tohto roztoku sa prefiltruje cez navlhen hust filtran papier a zvyok na filtri sa premyje vodou R. Spojen filtrty sa prenes do banky so sklenenou zabrsenou ztkou a prid sa 50 ml roztoku jodistanu sodnho R 6,68 g/l. Banka sa uzavrie a nech sa 15 min na tmavom mieste st. Pridaj sa 3 ml propylnglykolu RN, premiea sa a nech sa 5 min st. Potom sa prid niekoko kvapiek fenolftalenu, roztoku R1 a titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/ VS do ervenho zafarbenia. Sasne sa vykon slep titrcia.

Mastenec a bentonit. 1,000 g sa vo vopred vyhanom a odvenom tgliku odpar, opatrne spli a vyha do kontantnej hmotnosti. Po ochladen v exsiktore sa odvi. Od hmotnosti zvyku, prepotan na 100 g suspenzie, sa odta zisten obsah oxidu zinonatho. Rozdiel udva obsah mastenca a bentonitu v suspenzii. Uchovvanie
Oznaovanie
Na oznaen obalu sa uvedie upozornenie Pred pouitm pretrepa.

as pouitenosti
101
6 mesiacov
102
SUSPENSIO ZINCI OXIDI CUM MENTHOLO 1 % Suspenzia oxidu zinonatho s 1 % mentolu

Synonymum: Tekut zsyp s mentolom Suspenzia oxidu zinonatho s 1 % mentolu mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne kvapaln lieky (0927) a nasledujcim skkam.
Defincia
Suspenzia oxidu zinonatho s 1 % mentolu je suspenzia oxidu zinonatho (ZnO; Mr 81,38) a mastenca (Mg3Si4O10(OH)2; Mr 379,27) v zmesi glycerolu 85 % (C3H8O3; Mr 92,09), etanolu 96 % a bentonitovej magmy. Obsahuje najmenej 23,8 % a najviac 26,3 % ZnO, najmenej 19,9 % a najviac 22,8 % C3H8O3 a najmenej 23,7 % a najviac 27,6 % Mg3Si4O10(OH)2 a bentonitu.
Prprava
Mentholum racemicum Zinci oxidum (VII) Talcum (VII) Ethanolum 96 % Glycerolum 85 % Magma bentoniti
1,0 g 25,0 g 25,0 g 1,0 g 24,0 g 24,0 g
Oxid zinonat a mastenec sa dkladne rozotr s glycerolom 85 % a s bentonitovou magmou. Mentol sa rozpust v etanole 96 % a primiea sa k suspenzii.
Vlastnosti
Biela hust homognna suspenzia s charakteristickou vou po mentole.

Skky totonosti
A. 1 g sa v tgliku odpar, spli a vyha. K zvyku sa prid 5 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN a 5 min sa zahrieva na vodnom kpeli. Prid sa 5 ml vody R, premiea a prefiltruje. Zvyok na filtri sa pouije na Skku totonosti B. Filtrt vyhovuje skke na zinok (SL, 2.3.1). B. Zvyok na filtri zo Skky totonosti A sa vysu, v platinovom tgliku sa zmiea s 0,5 g uhliitanu draselnho R a 0,5 g uhliitanu sodnho, bezvodho R a vyha sa. Tavenina sa extrahuje s 30 ml horcej vody R. Po ochladen sa ku kvapaline po astiach pridva kyselina chlorovodkov R1 do skonenia umenia a potom ete asi 10 ml navye. Kvapalina sa odpar na vodnom kpeli do sucha. K zvyku sa prid 20 ml vody R, zahrieva sa na teplote varu a po ochladen sa prefiltruje. Filtrt vyhovuje skke na hork (SL, 2.3.1). C. 0,5 g sa postupne zahrieva s 0,5 g hydrogensranu draselnho R. Zmes uhonatie a vyvja sa prenikav zpach po akrolene (glycerol).
103
D. K 0,5 g sa pridaj 2 ml kyseliny srovej R a 2 ml roztoku vanilnu RN. Vznikne zelen zafarbenie, ktor sa po pridan 2 ml vody R zmen na fialov (mentol).
Skky na istotu a kvalitu Vekos astc. Viac ako 50 % astc s priemerom do 50 m, najviac 2 % astc s priemerom 60 m 100 m; astice s priemerom vm ako 100 m nesm by prtomn. 1,0 g sa dkladne rozotrie s 15 ml vody R. Vzorka sa rovnomerne rozotrie na 4 podlon sklka po celej ploche. Pri 10-nsobnom zven objektvu a 16-nsobnom zven okulru sa postupne pozoruj cel nanesen plochy bez otania stupnice okulrovho meradla. Vekos astice sa zmeria v mieste, kde ju stupnica pretna v smere pozorovania prepartu, teda nie v jej najvom rozmere (tzv. Martinsovom priemere). Pri uvedenom zven 100-dielov stupnica zodpoved vekosti 380 m. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Oxid zinonat. 0,200 g sa v 200-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou zmiea s 10 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN a mierne sa zahreje na vodnom kpeli. Prid sa 100 ml vody R, 0,05 g modrej metyltymolovej s dusinanom draselnm RN a tak objem hydroxidu sodnho 1 mol/l VS, aby sa kvapalina zafarbila na modrofialovo. Prid sa 1,0 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l VS a 1,0 g hexametylntetramnu R. Titruje sa odmernm roztokom dintriumedettu 0,05 mol/l do ltho zafarbenia.

Glycerol. 2,000 g sa rozpust vo vode R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 50,0 ml. 5,0 ml tohto roztoku sa prefiltruje cez navlhen hust filtran papier a zvyok na filtri sa premyje vodou R. Spojen filtrty sa prenes do banky so sklenenou zabrsenou ztkou a prid sa 50 ml roztoku jodistanu sodnho R 6,68 g/l. Banka sa uzavrie a nech sa 15 min st na tmavom mieste. Pridaj sa 3 ml propylnglykolu RN, premiea sa a nech sa 5 min st. Potom sa prid niekoko kvapiek fenolftalenu, roztoku R1 a titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/ VS do ervenho zafarbenia. Sasne sa vykon slep titrcia.

Mastenec a bentonit. 1,000 g sa vo vopred vyhanom a odvenom tgliku odpar, opatrne spli, vyha do kontantnej hmotnosti a po ochladen v exsiktore sa odvi. Od hmotnosti zvyku, prepotan na 100 g suspenzie, sa odta zisten obsah oxidu zinonatho. Rozdiel udva obsah mastenca a bentonitu v suspenzii. Uchovvanie

as pouitenosti
6 mesiacov 104
TINCTURA GALLARUM Dubienkov tinktra

Synonymum: Gallarum tinctura Dubienkov tinktra mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Extrakty (0765) a nasledujcim skkam.
Defincia
Tinktra pripraven z dubienky. Obsahuje najmenej 3,0 % polyfenolov, z toho najmenej 1,5 % trieslovn, vyjadren ako pyrogalol (C6H6O3; Mr 126,1).
Prprava
Dubienkov tinktra sa pripravuje macerciou dubienok spsobom uvedenm v lnku SL Tinktry s tm, e sa pouije 1 diel rozdrobenej drogy a 6 dielov etanolu 60 %. Maceruje sa 3 dni pri izbovej teplote. Pomer vchodiskovej drogy k hotovmu lieku je 1:5.
Vlastnosti
Takmer ra ltohned kvapalina, silno zvieravej chuti.

Skky totonosti
A. 0,05 ml tinktry sa zriedi 5,0 ml vody R. Prid sa 0,2 ml chloridu elezitho, roztoku R1. Vznikne fialov zafarbenie. B. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) TLCplatne so silikaglom H R. Skan roztok. 4 ml tinktry sa zriedia etanolom 60 % na 10 ml. Referenn roztok. 30 mg tannu R a 10 mg kyseliny galovej R sa rozpust v 10 ml acetnu R. Na platu sa oddelene do psov nanesie 20 l z kadho roztoku. Vyvja sa zmesou kyseliny mravej, bezvodej R, vody R a etylacettu R (10 obj. + 10 obj. + 80 obj.) do vzdialenost 15 cm. Plata sa su v prde horceho vzduchu a ete horca sa postrieka roztokom difenylboryloxyetylamnu R 10 g/l v metanole R. Pozoruje sa v UF iaren pri 365 nm. Na chromatograme referennho roztoku s dve modr kvrny, v dolnej asti (tann) a v hornej asti (kyselina galov). Na chromatograme skanho roztoku je viacero modrch kvn: v dolnej asti chromatogramu s dve kvrny, ktor polohou zodpovedaj kvrne tannu na chromatograme referennho roztoku a v hornej asti chromatogramu alie dve kvrny, z ktorch jedna zodpoved polohou a farbou kvrne kyseliny galovej na chromatograme referennho roztoku a tesne nad ou je alia modr kvrna.
Skky na istotu
105
Relatvna hustota (SL, 2.2.5): 0,941 a 0,951. Obsah etanolu (SL, 2.9.10): 45 % (V/V) a 55 % (V/V). Metanol a propn-2-ol (SL, 2.9.11): najviac 0,05 % (V/V) metanolu a najviac 0,05 % (V/V) propn-2-olu. Suina (SL, 2.8.16): 10,0 % a 14,0 %. Stanovenie obsahu
Vetky postupy a riedenia sa vykonvaj bez prstupu svetla. 1,000 g sa zriedi vodou R na 250,0 ml. Roztok sa prefilruje cez filtran papier s priemerom 12 cm. Prvch 50 ml filtrtu sa odstrni a zvyok sa pouije na stanovenie. Celkov polyfenoly. 5,0 ml filtrtu sa zriedi vodou R na 25,0 ml. 5,0 ml tohto roztoku sa zmiea s 1,0 ml kyseliny fosfovolfrmovej, roztoku R a zriedi sa roztokom uhliitanu sodnho R 150 g/l na 50,0 ml. Presne po 2 min od pridania poslednho roztoku sa meria absorbancia (SL, 2.2.25) v maxime pri 715 nm (A1) s pouitm vody R ako kompenzanej kvapaliny. Polyfenoly neadsorbovan konm prkom. K 10,0 ml filtrtu sa prid 0,10 g konho prku CRS a 60 min sa dkladne pretrepva. Zmes sa prefiltruje a 5,0 ml filtrtu sa zriedi vodou R na 25,0 ml. 5,0 ml tohto roztoku sa zmiea s 1,0 ml kyseliny fosfovolfrmovej, roztoku R a zriedi sa roztokom uhliitanu sodnho R 150 g/l na 50,0 ml. Presne 2 min od pridania poslednho roztoku sa meria absorbancia (SL, 2.2.25) pri 715 nm (A2) s pouitm vody R ako kompenzanej kvapaliny. Referenn roztok. 50,0 mg pyrogalolu R sa rozpust vo vode R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 100,0 ml. 5,0 ml tohto roztoku sa zriedi vodou R na 100,0 ml. 5,0 ml tohto roztoku sa zmiea s 1,0 ml kyseliny fosfovolfrmovej, roztoku R a zriedi sa roztokom uhliitanu sodnho R 150 g/l na 50,0 ml. Presne 2 min od pridania poslednho roztoku a do 15 min od rozpustenia pyrogalolu sa meria absorbancia (SL, 2.2.25) v maxime pri 715 nm (A3) s pouitm vody R ako kompenzanej kvapaliny. Percentulny obsah trieslovn, vyjadren ako pyrogalol, sa vypota poda vzorca: 62,5 ( A1 A2 ) m2 A3 m1 kde m1 = nvaok skanej vzorky v gramoch, m2 = nvaok pyrogalolu R v gramoch. ,
Percentulny obsah polyfenolov sa vypota poda vzorca:

62,5 A1 m2 A3 m1 ,
kde
m1 = nvaok skanej vzorky v gramoch, m2 = nvaok pyrogalolu R v gramoch. 106
Uchovvanie

as pouitenosti
3 mesiace
107
TINCTURA GINGIVALIS Tinktra na asn

Tinktra na asn mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Extrakty (0765) a nasledujcim skkam.
Defincia
Tinktra na asn je zmes myrhovej tinktry, rataovej tinktry a dubienkovej tinktry. Obsahuje najmenej 6,4 % suiny.
Prprava
Myrrhae tinctura Ratanhiae tinctura Gallarum tinctura
[Ph. Eur.] [Ph. Eur.] aa 10,0 g
Predpsan tinktry sa zmieaj v rovnakom pomere. Zmes sa dkladne premiea.

Vlastnosti
ra tmavohned kvapalina s charakteristickm pachom, horkastej a zvieravej chuti.

Skky totonosti
A. K 1 ml sa prid 1 ml roztoku vanilnu R 10 g/l v etanole 96 % R a 0,5 ml kyseliny chlorovodkovej R1. Po chvli vznikne erven a ervenofialov zafarbenie (myrhov tinktra). B. K 6 ml etanolu 96 % R sa pridaj 4 ml vody R a 3 kvapky tinktry. Zmes sa rozdel na dve asti. K jednej asti sa prid 1 kvapka chloridu elezitho, roztoku R1; vznikne modrofialov zafarbenie (dubienkov tinktra). Druh as zmesi sa pouije na Skku totonosti C. C. K druhej asti zmesi zo Skky totonosti B sa pridaj 2 kvapky roztoku manganistanu draselnho RN; vznikne hnedoerven zrazenina (rataov tinktra). D. 3 kvapky tinktry sa zriedia 5 ml vody R; vznikne zkal, ktor sa po pridan 1 ml amoniaku koncentrovanho R zafarb na erveno (rataov tinktra).
Skka na istotu Relatvna hustota (SL, 2.2.5): 0,888 a 0,898. Stanovenie obsahu Suina (SL, 2.8.16). Do vopred vysuenej a odvenej odparovacej misky sa rchlo odvi 2,000 g tinktry. Odpar sa na vodnom kpeli do sucha a 3 h sa su v suiarni pri teplote 105 C 2 C. Po ochladen v exsiktore sa odvi.
108
Uchovvanie

as pouitenosti
3 mesiace
109
UNGUENTUM ACIDI BORICI 10 % Mas s kyselinou boritou 10 %

Synonymum: Brov mas 10 % Mas s kyselinou boritou 10 % mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Mas s kyselinou boritou 10 % je suspenzn oleomas. Obsahuje najmenej 9,0 % a najviac 11,0 % kyseliny boritej (H3BO3; Mr 61,83).
Prprava
Acidum boricum Vaselinum album seu flavum
[SL] [Ph. Eur., SL]
100,0 g 900,0 g
K predpsanmu odvenmu mnostvu kyseliny boritej sa za stleho roztierania po astiach pridva biela vazelna alebo lt vazelna do vzniku homognnej suspenznej masti.
Vlastnosti
Biela a ltkast priehadn mas bez pachu.

Skky totonosti
A. 1 g sa zmiea s 2 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN. Prok papiera kurkumovho RN sa navlh zskanm vluhom a po vysuen sa zafarb na hnedoerveno. Po pridan amoniaku zriedenho R1 sa zafarbenie zmen na modr a sivomodr (kyselina borit). B. 1 g sa v porcelnovej miske rozotrie s 3 ml etanolu 96 % R a 0,5 ml kyseliny srovej R. Etanolov vluh sa zapli; plame m zelen okraj (kyselina borit). C. Typ masti. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Mas sa rozpa v chloroforme, vo vode sa nerozpa (oleomas).
1,000 g sa v 200-ml knickej banke so sklenenou zabrsenou ztkou pretrepva s 20 ml petrolteru R dovtedy, km sa vazelna nerozpust. Prid sa 20 ml erstvo pripravenho roztoku 110
sorbitolu R 100 g/l, vopred zneutralizovanho hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS po pridan 10 kvapiek roztoku modrej tymolovej RN do vzniku zelenho zafarbenia. Titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS za intenzvneho pretrepvania do zelenho zafarbenia. 1 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,006183 g H3BO3.
Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch, pri teplote 25 C 2 C, chrnench pred svetlom.

Vydvanie
Ak lekr predpe Unguentum acidi borici bez uvedenia koncentrcie, vydva sa mas 3 %. Na dosiahnutie tejto koncentrcie sa mas uprav bielou vazelnou alebo ltou vazelnou.
as pouitenosti
4 mesiace (POZNMKA: Mas nie je vhodn pre deti do 10 rokov. Nesmie sa aplikova na v povrch koe.)
111
UNGUENTUM ACIDI SALICYLICI 2 % Mas s kyselinou salicylovou 2 %

Mas s kyselinou salicylovou 2 % mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Mas s kyselinou salicylovou 2 % je oleomas. Obsahuje najmenej 1,8 % a najviac 2,2 % kyseliny salicylovej (C7H6O3; Mr 138,12).
Prprava
Acidum salicylicum Paraffinum liquidum Vaselinum flavum
[SL] [SL] [SL]
20,0 g 10,0 g 970,0 g
Kyselina salicylov sa rozotrie s tekutm parafnom a po astiach sa pridva lt vazelna. Prprava sa vykon za izbovej teploty.
Vlastnosti
Svetlolt, homognna mas takmer bez pachu.

Skky totonosti
A. 0,5 g sa zahreje s 10 ml vody R do varu. Po ochladen sa kvapalina prefiltruje. Filtrt reaguje na papier lakmusov modr R kyslo a po pridan 1 kvapky chloridu elezitho, roztoku R1 sa zafarb na ervenofialovo (kyselina salicylov). B. Typ masti. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Mas sa rozpa v chloroforme, vo vode sa nerozpa (oleomas).
Skka na kvalitu Vekos astc. Viac ako 77 % astc s vekosou 0 40 m, t.j. 0 10 dielikov, najviac 15 % astc s vekosou 41 100 m, t.j. 11 26 dielikov, najviac 5 % astc s vekosou 101 150 m, t.j. 27 40 dielikov a najviac 3 % astc vch ako 150 m, t.j. nad 40 dielikov. Na podlon sklko sa nanesie asi 0,01 0,03 g masti a rovnomerne sa rozotrie na plochu 2 2 cm. Pri rozotieran masti sa mus po prvom ahu urobi ah opanm smerom, aby sa zamedzilo odsvaniu najvch krytlov na okraj nteru. Pripravuj sa vdy 3 ntery masti, priom kad nter sa priprav z inho odberovho miesta. Vekos astc sa meria pri okulrovom zven 16 a objektvovom zven 10. Pri uvedenom zven 100 dielikov stupnica odpoved vekosti 380 m. Stanovenie sa vykon v 3 rznych reprezentatvnych poliach kadho nteru. V danom zornom poli sa vyhad najvia astica. Natoenm okulrovho meradla sa zmeria jej vekos v jej najvom rozmere. Takmto spsobom sa zmeria alch 10 najblich astc.
112
Kad prepart sa vyhodnot zvl. Ako vsledok skky sa uvedie priemer z troch meran nterov.
Stanovenie obsahu Kyselina salicylov. 5,000 g sa v 100-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou pretrepva s 20 ml petrolteru R do rozpustenia. K roztoku sa prid 10 ml etanolu 96 % R, ktor sa vopred zneutralizoval hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS po pridan 10 kvapiek fenolftalenu, roztoku R1 do svetloervenho zafarbenia. Titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS za intenzvneho pretrepvania do svetloervenho zafarbenia.

Uchovvanie

as pouitenosti
6 mesiacov
113
UNGUENTUM ACIDI SALICYLICI 5 % Mas s kyselinou salicylovou 5 %

Mas s kyselinou salicylovou 5 % mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Mas s kyselinou salicylovou 5 % je suspenzn oleomas. Obsahuje najmenej 4,5 % a najviac 5,5 % kyseliny salicylovej (C7H6O3; Mr 138,12).
Prprava
SL] [SL] [SL]
50,0 g 25,0 g 925,0 g
Kyselina salicylov sa rozotrie s tekutm parafnom a po astiach sa pridva lt vazelna. Prprava sa vykon za izbovej teploty.
Vlastnosti

Skky totonosti
A. 0,5 g sa zahreje s 10 ml vody R na teplotu varu. Po ochladen sa kvapalina prefiltruje. Filtrt reaguje na papier lakmusov modr R kyslo a po pridan 1 kvapky chloridu elezitho, roztoku R1 sa zafarb na ervenofialovo (kyselina salicylov). B. Typ masti. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Mas sa rozpa v chloroforme, vo vode sa nerozpa (oleomas).
Skka na kvalitu Vekos astc. Viac ako 77 % astc s vekosou 0 40 m, t.j. 0 10 dielikov, najviac 15 % astc s vekosou 41 100 m, t.j. 11 26 dielikov, najviac 5 % astc s vekosou 101 150 m, t.j. 27 40 dielikov a najviac 3 % astc vch ako 150 m, t.j. nad 40 dielikov. Na podlon sklko sa nanesie asi 0,01 0,03 g masti a rovnomerne sa rozotrie na plochu 2 2 cm. Pri rozotieran masti sa mus po prvom ahu urobi ah opanm smerom, aby sa zamedzilo odsvaniu najvch krytlov na okraj nteru. Pripravuj sa vdy 3 ntery masti, priom kad nter sa priprav z inho odberovho miesta. Vekos astc sa meria pri okulrovom zven 16 a objektvovom zven 10. Pri uvedenom zven 100 dielikov stupnica odpoved vekosti 380 m. Stanovenie sa vykon v 3 rznych reprezentatvnych poliach kadho nteru. V danom zornom poli sa vyhad najvia astica. Natoenm okulrovho meradla sa zmeria jej vekos v jej najvom rozmere. Takmto spsobom sa zmeria alch 10 najblich astc.
114
Kad prepart sa vyhodnot zvl. Ako vsledok skky sa uvedie priemer z troch meran nterov.
Stanovenie obsahu Kyselina salicylov. 2,000 g sa v 100-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou pretrepva s 20 ml petrolteru R do rozpustenia. K roztoku sa prid 10 ml etanolu 96 % R, ktor sa vopred zneutralizoval hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS po pridan 10 kvapiek fenolftalenu, roztoku R1 do svetloervenho zafarbenia. Titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS za intenzvneho pretrepvania do svetloervenho zafarbenia.

Uchovvanie

as pouitenosti
6 mesiacov
115
UNGUENTUM ACIDI SALICYLICI CONCENTRATUM Mas s kyselinou salicylovou koncentrovan

Synonymum: Koncentrovan salicylov mas Mas s kyselinou salicylovou koncentrovan mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Mas s kyselinou salicylovou koncentrovan je suspenzn oleomas. Obsahuje najmenej 9,2 % a najviac 10,8 % kyseliny salicylovej (C7H6O3; Mr 138,2).
Prprava
[SL] [SL] [SL]
100,0 g 50,0 g 850,0 g
Kyselina salicylov sa rozotrie s tekutm parafnom a malou asou ltej vazelny. K tejto zmesi sa po astiach pridva zvyok ltej vazelny. V prpade potreby sa mas zhomogenizuje na vhodnom zariaden. Prprava sa vykon za izbovej teploty.
Vlastnosti

Skky totonosti
A. 0,5 g sa zahreje s 10 ml vody R do varu. Po ochladen sa kvapalina prefiltruje. Filtrt reaguje na papier lakmusov modr R kyslo a po pridan 1 kvapky chloridu elezitho, roztoku R1 sa zafarb na ervenofialovo (kyselina salicylov). B. Typ masti. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Mas sa rozpa v chloroforme, vo vode sa nerozpa (oleomas).
Skka na kvalitu Vekos astc. Viac ako 77 % astc s vekosou 0 40 m, t.j. 0 10 dielikov, najviac 15 % astc s vekosou 41 100 m, t.j. 11 26 dielikov, najviac 5 % astc s vekosou 101 150 m, t.j. 27 40 dielikov a najviac 3 % astc vch ako 150 m, t.j. nad 40 dielikov. Na podlon sklko sa nanesie asi 0,01 0,03 g masti a rovnomerne sa rozotrie na plochu 2 2 cm. Pri rozotieran masti sa mus po prvom ahu urobi ah opanm smerom, aby sa zamedzilo odsvaniu najvch krytlov na okraj nteru. Pripravuj sa vdy 3 ntery masti, priom kad nter sa priprav z inho odberovho miesta. Vekos astc sa meria pri okulrovom zven 16 a objektvovom zven 10. Pri uvedenom zven 100 dielikov stupnica odpoved vekosti 380 m. Stanovenie sa vykon v 3 rznych reprezentatvnych poliach kadho nteru. V danom zornom poli sa vyhad najvia astica. Natoenm okulrovho me-
116
radla sa zmeria jej vekos v jej najvom rozmere. Takmto spsobom sa zmeria alch 10 najblich astc. Kad prepart sa vyhodnot zvl. Ako vsledok skky sa uvedie priemer z troch meran nterov.
Stanovenie obsahu
1,000 g sa v 100-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou pretrepva s 20 ml petrolteru R do rozpustenia. K roztoku sa prid 10 ml etanolu 96 % R, ktor sa vopred zneutralizoval hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS po pridan 10 kvapiek fenolftalenu, roztoku R1 do svetloervenho zafarbenia. Titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS za intenzvneho pretrepvania do svetloervenho zafarbenia. 1 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,01381 g C7H6O3.
Uchovvanie

Vydvanie
Mas s kyselinou salicylovou koncentrovan sa uprav ltou vazelnou na niiu koncentrciu.

as pouitenosti
6 mesiacov
117
UNGUENTUM ARGENTI NITRATIS COMPOSITUM Zloen mas s dusinanom striebornm

Synonyma: Unguentum Billrothi, Unguentum Mikuli Zloen mas s dusinanom striebornm mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Zloen mas s dusinanom striebornm je oleomas s dusinanom striebornm a perunskym balzamom. Obsahuje najmenej 0,90 % a najviac 1,10 % dusinanu striebornho (AgNO3; Mr 169,87).
Prprava
Argenti nitras Aqua purificata Adeps lanae Balsamum peruvianum Vaselinum flavum
1,0 g 1,0 g 3,0 g 10,0 g 85,0 g
Dusinan strieborn sa rozpust v istenej vode a za mieania sa pridva k vosku z ovej vlny. K rozmieanej zmesi sa postupne pridva lt vazelna. Po zhomogenizovan sa nakoniec prid perunsky balzam a miea sa do vzniku homognnej masti.
Vlastnosti
Tmavohned mkk homognna mas s miernym pachom po perunskom balzame.

Skky totonosti
A. Typ masti. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Mas sa rozpa v chloroforme, vo vode sa nerozpa. (oleomas). Zakalen roztok sa pouije na Skku totonosti B. B. Zakalen roztok zo Skky totonosti A sa prefiltruje. K filtrtu sa prid 1 ml acetanhydridu R, 0,1 ml kyseliny srovej R a opatrne sa premiea. Vznikne tmavozelen zafarbenie (cholesterol). C. 10 g sa zahrieva pri teplote varu s 10 ml vody R a po ochladen sa prefiltruje. Filtrt sa pouije aj na Skku totonosti D a E. K 1 ml filtrtu sa prid kyselina chlorovodkov, zrieden 11 % RN. Vznikne biela zrazenina, ktor sa ahko rozpa pridanm 3 ml amoniaku zriedenho R1 a nerozpa sa v kyseline dusinej R (striebro). D. K 1 ml filtrtu zo Skky totonosti C sa pridaj 2 ml kyseliny srovej R a premiea sa. Po ochladen sa na kvapalinu opatrne navrstvia 3 ml roztoku sranu eleznatho RN. Na rozhran oboch kvapaln vznikne tmav prstenec (dusinany). 118
E. K 3 ml filtrtu zo Skky totonosti C sa prid 0,5 ml roztoku manganistanu draselnho RN a zahreje sa. Vyvja sa zpach po benzaldehyde (kyselina koricov).
2,500 g sa opatrne spli v porcelnovom tgliku. K zvyku, ktor obsahuje astice uhlka sa prid 5,0 ml kyseliny dusinej zriedenej R a 20 min sa zahrieva na vodnom kpeli. Po ochladen sa obsah tglika prenesie pomocou 50,0 ml vody R do kadiky. Titruje sa odmernm roztokom tiokyanatanu amnneho 0,02 mol/l za potenciometrickej indikcie (SL, 2.2.20) ekvivalennho bodu. Pouije sa strieborn a nasten kalomelov elektrda. 1 ml odmernho roztoku tiokyanatanu amnneho 0,02 mol/l zodpoved 0,003397 g AgNO3.
Uchovvanie

Vydvanie
Ak lekr predpe Unguentum argenti nitrici cum balsamo peruviano alebo Unguentum Billrothi alebo Unguentum Mikuli, vyd sa Argenti nitratis unguentum compositum.
as pouitenosti
3 mesiace
119
UNGUENTUM EUCALYPTI Eukalyptov mas

Eukalyptov mas mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Eukalyptov mas je mas s eukalyptovou silicou.

Prprava
Eucalypti aetheroleum Paraffinum perliquidum Vaselinum album
[Ph. Eur.] [SL] [Ph. Eur.]
ad
1,0 g 10,0 g 100,0 g
K rozmieanej bielej vazelne sa po astiach pridva zmes eukalyptovej silice v ahkom tekutom parafne.
Vlastnosti
Biela priehadn mas charakteristickej vne po eukalyptovej silici.

Skky totonosti
A. K 2 g sa prid 0,2 g sry na vonkajie pouitie R a zahreje sa pri teplote varu. Uvouj sa pary srovodka, ktor zafarbia navlhen papier s octanom olovnatm R na tmavosivo (uhovodky). B. Typ masti. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Mas sa rozpa v chloroforme, vo vode sa nerozpa (oleomas). C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) TLCplatne so silikaglom F254 R. Skan roztok. 1,0 g skanej masti sa zahreje pri teplote varu s 2,0 ml etanolu 96 % R. Po ochladen sa prefiltruje. Referenn roztok. 0,1 g cineolu R sa rozpust v etanole 96 % R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 10,0 ml. Na platu sa oddelene v psoch nanesie 20 l skanho roztoku a 5 l referennho roztoku. Vyvja sa zmesou benznu R a etylacettu R (90 obj. + 10 obj.) do vzdialenosti 12 cm. Plata sa vysu na vzduchu a postrieka sa roztokom vanilnu R 1 % v kyseline fosforenej R 50 %. Zahrieva sa pri teplote 105 C 2 C do objavenia kvn. Hlavn kvrna na chromatograme skanho roztoku sa polohou, farbou a vekosou zhoduje s hlavnou kvrnou na chromatograme referennho roztoku.
Skka na istotu
120
Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Uchovvanie
Uchovva sa v plne naplnench, dobre uzavretch obaloch pri teplote 25 C 2 C, chrnench pred svetlom.
as pouitenosti
3 mesiace
121
UNGUENTUM GLYCEROLI Glycerolov mas

Synonymum: Unguentum glycerini Glycerolov mas mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Glycerolov mas je krobov glycerogl stabilizovan antimikrobilnou prsadou. Obsahuje najmenej 74,6 % a najviac 79,3 % glycerolu 85 % (C3H8O3; Mr 92,09).
Prprava
Glycerolum 85 % Methylis parahydroxybenzoas Tritici amylum Aqua purificata
[SL] [SL] [SL] [SL]
90,0 g 0,2 g 10,0 g 15,0 g
Glycerol 85 % sa zahrieva s metylparabenom na vodnom kpeli do rozpustenia metylparabenu. Do horcej zmesi sa prid penin krob dispergovan v istenej vode a zmes sa za stleho mieania zahrieva na vodnom kpeli do odparenia vody (do hmotnosti 100 g) za vytvorenia reho hustho glu.
Vlastnosti
Biely priehadn rsolovit gl takmer bez pachu.

Skky totonosti
A. 10 g sa pretrepva s 10 ml vlanej vody R dovtedy, km nevznikne rovnomerne zakalen kvapalina, ktor sa pouije aj na Skku totonosti B a C. K 5 ml tejto kvapaliny sa prid 1 kvapka roztoku orane metylovej RN, 0,1 g kyseliny boritej R a zmes sa pretrepe. lt zafarbenie sa zmen na oranov (glycerol). B. 10 kvapiek kvapaliny zo Skky totonosti A sa zriedi 10 ml vody R a pridaj sa 2 kvapky jdu 0,05 mol/l. Vznikne tmavomodr zafarbenie (krob). C. 2 ml kvapaliny zo Skky totonosti A sa 30 s zahrievaj pri teplote varu s 0,2 ml erstvo pripravenho inidla Millonovho RN. Vznikne erven zafarbenie (metylparaben).
Skky na istotu a kvalitu Rozloen alebo nesprvne pripraven gl. 1 g sa rozotrie na Petriho misku zahriatu na teplotu 37 C 1 C. Me by cti nanajv slab charakteristick pach.
122
Von zsady a kyseliny. 8,0 ml kvapaliny zo Skky totonosti A sa zriedi 15,0 ml vody R a pridaj sa 3 kvapky fenolftalenu, roztoku R1. Kvapalina je bezfarebn (von alklie). Po pridan najviac 0,2 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l sa zmes zafarb na erveno (von kyseliny). Zvyok po han: najviac 0,1 %. 2,000 g sa splia na miernom plameni. Zvyok sa 2 h ha pri teplote 800 C 2 C. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu
0,200 g sa odvi na malej sklenenej podloke, ktor sa aj s nvakom vlo do 250-ml banky so sklenenou zabrsenou ztkou. Prid sa 50 ml vody R a 3 kvapky roztoku ervene fenolovej RN. Zmes sa pretrepe a prid sa niekoko kvapiek hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS do fialovoervenho zafarbenia. Prid sa 1,5 g jodistanu sodnho R, banka sa uzavrie a krivm pohybom sa obas premiea. Po 5 min od rozpustenia jodistanu sodnho sa prid 1,5 ml propylnglykolu RN a zmes sa premiea. Titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS zo ltho do fialovho zafarbenia. Sasne sa vykon slep titrcia. 1 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,009209 g C3H8O3.
Uchovvanie

Vydvanie
Pred vydanm sa glycerolov mas dobre premiea.
123
UNGUENTUM HYDRARGYRI PRAECIPITATI 1 % Mas s amidochloridom ortunatm 1 %

Mas s amidochloridom ortunatm 1 % mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Mas s amidochloridom ortunatm 1 % je oleomas. Obsahuje najmenej 0,9 % a najviac 1,1 % amidochloridu ortunatho (HgNH2Cl; Mr 252,07).
Prprava
Hydrargyri amidochloridum Paraffinum liquidum Vaselinum album
[SL] [Ph. Eur.]
ad
1,0 g 1,0 g 100,0 g
Amidochlorid ortunat sa dkladne rozotrie s tekutm parafnom a po astiach sa primiea biela vazelna.
Vlastnosti
Biela mas bez pachu.

Skky totonosti
A. 4 g sa rozpustia v 10 ml kyseliny octovej R a zmes sa zahrieva na vodnom kpeli. Po ochladen sa kvapalina prefiltruje. Filtrt sa pouije aj na Skku totonosti B a C. K filtrtu sa prid hydroxid sodn, zrieden roztok R do alkalickej reakcie (SL, 2.2.4). Vznikne lt zrazenina (ortunat soli). B. Filtrt zo Skky totonosti A sa okysl kyselinou dusinou zriedenou R, prid sa 0,4 ml dusinanu striebornho, roztoku R1 a pretrepe sa. Vznikne biela zrazenina, ktor je ahko rozpustn v amoniaku R (chloridy). C. K filtrtu zo Skky totonosti A sa prid nadbytok roztoku hydroxidu sodnho RN a zmes sa zahrieva na teplotu varu. Uvouj sa pary, ktor zmenia farbu navlhenho papiera lakmusovho ervenho R na modro (amniov soli).
Skka na kvalitu Vekos astc. Najviac 80 % astc vch ako 40 m, 18 % vch ako 60 m a 2 % vch ako 80 m. Prpadn zhluky astc nesm by vie ako 150 m. Skka sa vykon s tromi vzorkami. Vzorky sa odoberaj z rznych miest jednho balenia. Asi 0,01 g skanej masti sa pomocou krycieho sklka rozotrie na podlonom sklku tak, aby sa vo vzniknutom ntere mohli astice dobre zmera. V zornom poli mikroskopu pri 150- a 250-nsobnom zven sa zmeria vdy najvia astica a 10 najblich astc. Vekos astc
124
sa meria v ich najvom rozmere v troch zornch poliach nteru, z ktorch jedno je v strede hornej polovice nteru, druh uprostred a tretie v strede dolnej polovice nteru.
Stanovenie obsahu
5,000 g sa odvi do 250-ml knickej banky, prid sa 10 ml kyseliny chlorovodkovej R1, zahreje sa do varu a 2 min sa udruje na teplote varu. Banka sa intenzvne pretrepe a chlad sa pod tecou vodou, km masov zklad nestuhne. Kvapalina sa neutralizuje hydroxidom sodnm, zriedenm roztokom R s pouitm 2 kvapiek roztoku orane metylovej RN, prid sa 100 ml vody R, 25,0 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l, 15,0 ml tlmivho roztoku s chloridom amnnym s pH 10,0 R a asi 0,1 g erne eriochrmovej T s chloridom sodnm R. Titruje sa odmernm roztokom sranu horenatho 0,05 mol/l z modrho do ervenofialovho zafarbenia. 1 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l zodpoved 0,01260 g HgNH2Cl.
Uchovvanie

as pouitenosti
3 mesiace (POZNMKA: Mas nesmie prs do styku s kovom!)
125
UNGUENTUM LENIENS Zmkujca mas

Zmkujca mas mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Zmkujca mas obsahuje najmenej 18 % vody (H2O; Mr 18,02).

Prprava
Cera alba Cetaceum Helianthi annui oleum raffinatum Ricini oleum virginale Borax Aqua purificata Geranii aetheroleum
8,00 g 15,00 g 50,00 g 10,00 g 0,50 g 16,45 g 0,05 g
Zloky olejovej fzy (biely vosk, vorvaovina, slnenicov olej rafinovan a ricnov olej panensk) sa zahrej na teplotu 70 C 1 C. Brax sa rozpust v zahriatej istenej vode a postupne sa pridva do olejovej fzy. Zmes sa za stleho mieania ochlad na teplotu 35 C 1 C a primiea sa geraniov silica.
Vlastnosti
Biela mas s charakteristickou vou po geraniovej silici, so schopnosou absorbova len obmedzen mnostvo vody. Vo vode sa nerozpa.
Skka totonosti
A. Na dve hodinov sklka sa nanesie asi 2-mm vrstva masti. Na jednu vrstvu sa kvapne jedna kvapka roztoku sudanu III RN v parafne tekutom R 10 g/l a na druh vrstvu jedna kvapka roztoku modrej metylnovej RN. Po 2 min sa vrstvy oplchnu vodou a vyhodnotia sa. Skan krm sa roztokom sudanu III zafarb na erveno a roztokom modrej metylnovej sa nezafarb (oleomas).
Skka na istotu Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13). Stanovenie obsahu Voda (SL, 2.2.13). Stanovuje sa destilciou v 5,000 g skanej ltky.
126
Uchovvanie
as pouitenosti
6 mesiacov
127
UNGUENTUM MACROGOLI Makrogolov mas

Makrogolov mas mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Makrogolov mas je hydrofiln masov zklad.

Prprava
Macrogolum 300 Macrogolum 1 500
[SL] [SL]
470,0 g 530,0 g
Predpsan druhy makrogolu sa roztopia pri teplote 70 C 1 C a mieaj sa do vychladnutia. Vznikne dobre roztieraten mas s vyhovujcou konzistenciou (ako biela vazelna). V prpade potreby sa predpsan pomer makrogolov me navzjom meni a o 10 %.
Vlastnosti
Vzhad: biela leskl alebo slabolt mas, v 1-mm a 2-mm vrstve priehadn, so slabm charakteristickm pachom. Rozpustnos: rozpustn vo vode a v chloroforme, nerozpustn v parafne a v olejoch.
Skky totonosti
A. 1 g sa za pretrepvania v skmavke opatrne zahreje s 2 a 3 kvapkami kyseliny srovej R. Unikajce pary sa zachytvaj do inej skmavky s obsahom 1 ml chloridu ortunatho, roztoku R pomocou vstupnej zahnutej dobre utesnenej sklenenej rrky, ktor siaha na dno skmavky. Po chvli sa vyluuje biela krytalick zrazenina (makrogol). B. Typ masti. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo masti sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Mas sa rozpa v chloroforme aj vo vode (makrogolov mas).
Skky na istotu a kvalitu Viskozita (SL, 2.2.49): 25 = 16 mPa.s a 21 mPa.s, stanoven v 50 % (m/m) vodnho roztoku. slo kyslosti (SL, 2.5.1): najviac 1,0. Hydroxylov slo (SL, 2.5.3, metda A): 198 a 253. Mikrobiologick istota. Celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 KTJ baktri a hb na gram, stanoven platovou metdou (SL, 2.6.12). Najviac 101 KTJ enterobaktri a inch gramnegatvnych baktri; mus vyhovova skke na Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus (SL, 2.6.13).
128
Uchovvanie

as pouitenosti
4 mesiace (POZNMKA: Makrogolov mas nem obsahova viac ako 10 % vody. Je inkompatibiln s inmi akch kovov, jdom, jodidmi a fenolmi. Inaktivuje bacitracn.)
129
UNGUENTUM OPHTHALMICUM EMULSIFICANS Emulgujca on mas

Synonyma: Oculentum simplex, Unguentum ophthalmicum simplex, Jednoduch on mas, Jednoduch okulent Emulgujca on mas mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL On lieky (1163) a nasledujcim skkam.
Defincia
Emulgujca on mas je oleofiln emulgujci masov zklad uren na prpravu onch mast.
Prprava
Adeps lanae Paraffinum liquidum Vaselinum album
[SL] [SL] [Ph. Eur.]
10,0 g 10,0 g 80,0 g
Vosk z ovej vlny, tekut parafn a biela vazelna sa za tepla roztop a prefiltruje sa cez tri vrstvy hydrofilnej gzy. Tavenina sa napln do vhodnch obalov a 2 h sa sterilizuje pri teplote 160 C 1 C (SL, 5.1.1). Takmer vychladnut a vysterilizovan mas sa v priestoroch istoty A premiea a adjustuje do vhodnch obalov.
Vlastnosti
Svetlolt mkk mas s charakteristickm pachom, so schopnosou absorbova vodu.

Skky totonosti
A. 0,5 g sa rozpust v 5 ml chloroformu R, prid sa 1 ml acetanhydridu R, 0,1 ml kyseliny srovej R a opatrne sa premiea. Roztok sa zafarb na stozeleno (cholesterol). B. K 5 g sa po astiach vmiea 5 ml vody R; vznikne homognny oleokrm (emulgujca mas). C. Typ masti. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Mas sa rozpa v chloroforme, vo vode sa nerozpa (oleomas).
Skky na istotu Teplota topenia (SL, 2.2.15): 37 C a 50 C. Naplnen sklenen kapilry so skanou masou sa nechaj 24 h st pri teplote neprevyujcej 10 C 1 C alebo sa nechaj 2 h st na ade. Peroxidov slo (SL, 2.5.5): najviac 10,0.
(POZNMKA: Metda v skke sa vykon poda SL s tm rozdielom, e po pridan rozpadla 30 ml zmesi 3 objemov kyseliny octovej, adovej R a 2 objemov chloroformu R sa zmes krtko 130
zahreje na horcom kpeli, alebo sa na jej rozpustenie pouije 50 ml zmesi 3 objemov kyseliny octovej, adovej R a 2 objemov chloroformu R.)
Sterilita (SL, 2.6.1). Mus vyhovova skke na sterilitu. Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch pri teplote 8 C a 15 C, chrnench pred svetlom a mrazom.
as pouitenosti
3 mesiace
131
UNGUENTUM PIX Dechtov mas

Dechtov mas mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Dechtov mas je mas s kyselinou salicylovou (C7H6O3; Mr 138,12) a kamennouhonm dechtom. Obsahuje najmenej 4,62 % a najviac 5,37 % kyseliny salicylovej.
Prprava
Pix lithanthracis Acidum salicylicum Vaselinum flavum
[SL] [SL]
ad
5,0 g 5,0 g 100,0 g
Kyselina salicylov sa dkladne rozotrie s asou ltej vazelny. Kamennouhon decht sa rozotrie so zvykom ltej vazelny. Obe asti sa spolu zmieaj a homogenizuj.
Vlastnosti
ierna homognna mas s charakteristickm zpachom po naftalne.

Skky totonosti
A. 1 g sa zahreje s 10 ml vody R na teplotu varu a po ochladen sa prefiltruje. Filtrt m charakteristick zpach po naftalne; po pridan 1 kvapky chloridu elezitho, roztoku R1 vznikne ervenofialov zafarbenie (kyselina salicylov). B. 1 g sa zahrieva s 5 ml etanolu 96 % R na vodnom kpeli. Zmes sa premiea, ochlad a prefiltruje. lt filtrt vykazuje v UF iaren pri 366 nm modrozelen fluorescenciu (kamennouhon decht). C. 1 g sa zahrieva s 10 ml vody R. Zmes sa pretrepe, ochlad a prefiltruje. Filtrt reaguje na lakmusov papier neutrlne alebo len slabo zsadito; m charakteristick zpach po naftalne (kamennouhon decht). D. Typ masti. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Mas sa rozpa v chloroforme, vo vode sa nerozpa (oleomas).
132
Stanovenie obsahu
2,000 g sa v 100-ml kadike rozpust v 50 ml teru R, zahrieva sa na vodnom kpeli pri teplote 40 C 1 C a intenzvne sa pretrepe. Po ochladen sa obsah prenesie do oddeovacieho lievika a 5-krt sa pretrepe, vdy s 10 ml roztoku hydrogenuhliitanu sodnho R 10 g/l. Spojen vodn vrstvy sa prenes do inho oddeovacieho lievika, okyslia sa kyselinou chlorovodkovou R1 do kyslej reakcie na papier lakmusov erven R a pretrepvaj sa 4-krt, vdy s 25 ml teru R. terov vrstvy sa prefiltruj cez filtran papier do knickej banky a filter sa premyje 5 ml teru R. Spojen terov vrstvy sa odparia na vodnom kpeli do sucha pri teplote 40 C 1 C. K 15 ml etanolu 96 % R sa prid 10 kvapiek ervene fenolovej, roztoku R a zmes sa neutralizuje hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS zo ltho zafarbenia do ervenofialovho. Zneutralizovan zmes sa prid k odparenmu zvyku a vznikne lt zafarbenie. Titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS do ervenofialovho zafarbenia. 1 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,01381 g C7H6O3.
Uchovvanie

as pouitenosti
3 mesiace
133
UNGUENTUM SALOXYLI Saloxylov mas

Saloxylov mas mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Saloxylov mas je mas s kyselinou salicylovou (C7H6O3; Mr 138,12) a ichtamolom. Obsahuje najmenej 9,2 % a najviac 10,8 % kyseliny salicylovej.
Prprava
Acidum salicylicum Paraffinum liquidum Ichthammolum Vaselinum flavum
[SL] [SL] [SL] [SL]
10,0 g 10,0 g 10,0 g 70,0 g
Kyselina salicylov sa rozotrie s tekutm parafnom a po astiach sa pridva ichtamol a lt vazelna.

Vlastnosti
Tmavohned homognna mas s charakteristickm pachom.

Skky totonosti
A. 5 g sa zahreje s 10 ml vody R na teplotu varu. Po ochladen sa kvapalina prefiltruje. Filtrt dva na papier lakmusov erven R kysl reakciu. Po pridan 0,1 ml chloridu elezitho, roztoku R1 vznikne fialov zafarbenie, ktor sa po pridan 0,1 ml kyseliny octovej R nemen (kyselina salicylov). B. K 2 g sa prid 0,2 g sry na vonkajie pouitie R a rchlo sa zahreje do varu. Uvouj sa pary srovodka, ktor zmenia farbu navlhenho papiera s octanom olovnatm R na hnedo (uhovodky). C. K 15 g sa prid 15 ml vody R a zahrieva sa na vodnom kpeli tak dlho, km sa vrstva rozpustenej masti nevyri. Po ochladen sa vodn vrstva prefiltruje a filtrt sa pouije na Skku totonosti D a E. D. K 2 ml filtrtu zo Skky totonosti C sa pridaj 2 ml kyseliny chlorovodkovej R. Vznikne ivicov zrazenina, ktor sa po usaden zleje. Zrazenina je iastone rozpustn v teri (ichtamol). E. K 2 ml filtrtu zo Skky totonosti C sa pridaj 2 ml hydroxidu sodnho, zriedenho roztoku R do vzniku zsaditej reakcie. Po zahriat sa uvouj pary amoniaku, ktor zmenia navlhen papier lakmusov erven R na modro (amniov soli). Roztok sa odpar, odparok sa spli a k zuhonatenmu zvyku sa prid 5 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 7 % R; vyvja sa 134
H2S (srovodk). Kvapalina sa prefiltruje a k filtrtu sa prid 1 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 7 % R a 1 ml chloridu brnatho, roztoku R1. Vznikne biela zrazenina (srany). F. Typ masti. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Mas sa rozpa v chloroforme, vo vode sa nerozpa (oleomas).
Stanovenie obsahu Kyselina salicylov. 0,500 g sa prenesie do oddeovacieho lievika a rozpust sa v 20 ml chloroformu R. Prid sa 20 ml roztoku kyseliny chlorovodkovej 3 % a intenzvne sa pretrepva. Oddelen chloroformov vrstva sa prenesie do 250-ml banky. Vodn vrstva sa v oddeovacom lieviku 3-krt pretrepe, vdy s 20 ml chloroformu R. Spojen chloroformov vrstvy sa odparia na vodnom kpeli do sucha. K hnedmu odparku sa prid 20 ml etanolu 96 % R, ktor sa vopred zneutralizoval 0,5 ml roztoku ervene fenolovej RN a zahrieva sa do rozpustenia. Titruje sa hydroxidom sodnm 0,1 mol/l VS do zmeny z hnedoltho do fialovoervenho zafarbenia.

Uchovvanie

as pouitenosti
3 mesiace
135
2. PARENTERLNE LIEKY
INFUNDIBILIA Lieky na infziu
Defincia
Lieky na infziu s kvapaln lieky uren na parenterlne podanie vch objemov kvapaln vhodnm zariadenm, spsobom vntroilnej kvapkovej infzie. S to steriln vodn roztoky (infzne roztoky) alebo emulzie s vodou ako spojitou vonkajou fzou o/v. Infzne roztoky sa mu pripravi v ase potreby rozpustenm tuhch ltok vo vode na injekciu priamo v obaloch urench na aplikciu alebo riedenm koncentrovanho roztoku na predpsan objem. Nemusia by izoacidn ani izotonick s krvou, ale musia by apyrognne. Lieky na infziu musia vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Parenterlne lieky (0520) a nasledujcim skkam.
Prprava
Lieky na infziu sa pripravuj z lieiv a pomocnch ltok za podmienok, ktor musia zabezpei poadovan kvalitu parenterlnych liekov.
Priestory pre prpravu lieku musia by vybaven tak, aby vyhovovali poadovanmu stupu istoty prostredia pre jednotliv opercie. Prprava a adjustcia liekov, ktor sa nesterilizuj, sa vykonva v prostred prvho stupa istoty. V ostatnch prpadoch je nutn dodra aspo druh stupe istoty prostredia. Zariadenia a prstroje, ktor prdu v ktoromkovek vrobnom tdiu do styku s liekom musia by zhotoven z materilu, ktor sa d dobre isti a ktor nemen kvalitatvne znaky lieku; pred pouitm sa dkladne vyist a sterilizuje. Obaly. Obaly a uzvery pouvan na prpravu, adjustciu a uchovvanie liekov musia by z materilu, ktor neovplyvn inok ani chemick a fyziklnu stabilitu lieku. Me by zo skla alebo z polymrov. Obaly zo skla musia vyhovova poiadavkm veobecnho lnku SL, 3.2.1 Sklenen obaly na farmaceutick pouitie (typ I a III). Obaly, ztky a tesniace vloky z polymrov musia vyhovova poiadavkm veobecnho lnku SL, 3.2.2 Plastov obaly a uzvery na farmaceutick pouitie. Obaly musia by bezfarebn a priehadn, ak nie je uveden inak. Vntorn povrch obalov a as prichdzajca do styku s liekom sa me pokry ochrannou vrstvou z vhodnho sterilizovatenho polymru alebo upravi tak, aby vyhovoval predpsanm poiadavkm. Korkov ztky ako uzvery sa nesm pouva. Gumov uzvery musia vyhovova poiadavkm veobecnho lnku SL, 3.2.9 Gumov uzvery na obaly na vodn produkty na parenterlne pouitie. Obaly uren na adjustciu a uchovvanie liekov na infziu sa musia vyisti premytm, zbavi zvykov istiacich prostriedkov a vysterilizova. Ak sa liek sterilizuje v autoklve, objem obalu mus by najmenej o 10 % v ako je objem adjustovanho lieku.
136
Pomocn ltky. Ako rozpadlo alebo disperzn prostredie na prpravu liekov na infziu sa pouva Voda na injekciu. Hypotonick lieky na infziu sa vdy upravuj na izotonick pomocou vhodnch izotonizanch prsad poda zloenia a vlastnosti lieku.
Na pravu hodnoty pH na izoacdny alebo euacdny liek sa pouije, ak je to mon, zloka, ktor u je v lieku prtomn: pre udranie hodnoty pH je mon poui vhodn tlmiv prsady. Na zabezpeenie chemickej a fyziklnej stability liekov na infziu je povolen pridva vhodn stabilizan prsady, napr.: antioxidanty, komplexotvorn ltky, apod. Nesmie sa poui kyselina borit, brax a draseln soli.
Antimikrobilna prsada. Na zabezpeenie mikrobiologickej istoty liekov na infziu sa nesm pridva iadne antimikrobilne prsady. Vlastnosti
Lieky na infziu s kvapaliny, ktorch ros zvis od druhu a povahy disperznej sstavy. Okrem koloidnch roztokov musia by re, nesm by neprpustne zafarben a nesm obsahova cudzie mechanick neistoty.
Skky totonosti
Jednotliv zloky liekov na infziu sa dokazuj niie uvedenmi postupmi.

Draslk. K 5 ml alebo k predpsanmu mnostvu odparenmu na vodnom kpeli na objem asi 5 ml sa pridaj 2 ml roztoku octanu sodnho RN a 2 ml hexanitrokobaltitanu sodnho, roztoku R. Vyluuje sa lt zrazenina (K+). Hork. K 5 ml alebo k predpsanmu mnostvu odparenmu na vodnom kpeli na objem asi 5 ml sa prid 1 ml lte titnovej, roztoku R a 5 kvapiek roztoku hydroxidu sodnho R 42 g/l; vznikne erven zafarbenie (Mg2+). Sodk. K 5 ml sa prid 0,2 g oxidu horenatho R. Zmes sa krtko zahrieva na teplote varu a prefiltruje sa. K filtrtu sa prid roztok octanu uranylo-zinonatho RN. Vyluuje sa ltkast mikrokrytalick zrazenina (Na+). Vpnik. K 5 ml alebo k predpsanmu mnostvu odparenmu na vodnom kpeli na objem 5 ml sa prid niekoko kvapiek amoniaku zriedenho R1, 10 kvapiek chloridu amnneho, roztoku R a 1 ml amniumoxaltu, roztoku R; po chvli sa vyluuje biela zrazenina rozpustn v kyseline chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN, nerozpustn v amoniaku zriedenom R1 a v kyseline octovej, adovej R (Ca2+). Chloridy. 5 ml sa okysl 1 ml kyseliny dusinej zriedenej R, prid sa 1 ml dusinanu striebornho, roztoku R2. Vyluuje sa biela chuchvalcovit zrazenina, ahko rozpustn v amoniaku zriedenom R1 a nerozpustn v kyseline dusinej R (Cl ). Hydrogenuhliitany. K 5 ml sa pridaj 3 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN; umenm unik oxid uhliit. K alm 5 ml sa prid niekoko kvapiek chloridu ortunatho, roztoku R; roztok sa me najviac zakali na bielo (HCO3 ).
137
Laktty. K 5 ml sa pridaj 2 ml jdu 0,05 mol/l VS a 2 ml roztoku hydroxidu sodnho R 42 g/l; po chvli je cti zpach jodoformu, prpadne sa vyluuje lt zrazenina. Disiriitany. K 5 ml sa prid 1 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN a niekoko kvapiek peroxidu vodka, koncentrovanho roztoku R. Po dkladnom pretrepan sa prid 1 ml roztoku chloridu brnatho RN. Vyluuje sa biela zrazenina (S2O52-). Glukza. 5 ml sa zahrieva na teplote varu s rovnakm objemom kuprum(II)-tartartu, roztoku R. Vyluuje sa oranovoerven prkovit zrazenina. Roztok je opticky aktvny, pravotoiv. Manitol a sorbitol. 3 ml a 5 ml sa v banke so sklenenou zabrsenou ztkou odparia na vodnom kpeli do vzniku sirupovitej konzistencie. K zvyku sa prid 5 ml acetanhydridu R, 1 ml pyridnu R a zmes sa 20 min zahrieva na teplote varu pod sptnm chladiom. Prid sa 20 ml vody R, pretrepe sa a banka sa vlo do chladiacej zmesi vody, adu a chloridu sodnho. Vylen krytly acetylderivtu sa (odsaj) prefiltruj a premyj etanolom 96 % R. Po rekrytalizcii etanolom 96 % R sa krytly topia (2.2.14) pri teplote 119 C a 124 C (manitol) a pri teplote 96 C a 101 C (sorbitol). Skky na istotu a kvalitu ros roztoku (SL, 2.2.1). Faa s liekom na infziu sa pozoruje vonm okom zo vzdialenosti 30 cm a 35 cm oproti matnmu bielemu a iernemu pozadiu vo svetle 100 W iarovky. Roztok s vnimkou koloidnho roztoku mus by ry. V roztoku nesm by prtomn nerozpustn astice ani in mechanick neistoty. Farba roztoku (SL, 2.2.2, metda B). Liek na infziu mus by bezfarebn, ak nie je uveden inak. Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom (SL, 2.9.19). Mus vyhovova skke Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom. Vzduchotesnos uzverov naplnench flia. Faa s liekom na infziu sa obrti dolu hrdlom a pozoruje sa vonm okom vo svetle 100 W iarovky oproti matnmu iernemu pozadiu. Okolo uzveru nesm vnika do lieku vzduchov bubliny. Roztoky sterilizovan v autoklve sa skaj po sterilizcii a po ochladen na teplotu najmenej 40 C 1 C. Vyuiten objem parenterlnych liekov (SL, 2.9.17). Vyuiten objem lieku v jednotkovom obale nesmie by men ako deklarovan objem na obale. Sterilita (SL, 2.6.1). Mus vyhovova skke Sterilita. Bakterilne endotoxny (SL, 2.6.14). Mus vyhovova skke Bakterilne endotoxny. Pyrogny (SL, 2.6.8). Prednostne sa vykon skka Bakterilne endotoxny, ale ak je to odvodnen a povolen, mus vyhovova skke Pyrogny. Aplikuje sa 10,0 ml na kilogram telesnej hmotnosti krlika, ak nie je uveden inak. Stanovenie obsahu
Jednotliv zloky liekov na infziu sa stanovuj tmito spsobmi:
138
Chlorid draseln Spsob I. Predpsan objem lieku na infziu sa zriedi vodou R asi na 30 ml a prid sa 5,0 ml kyseliny dusinej zriedenej R. Titruje sa dusinanom striebornm 0,1 mol/l VS za potenciometrickej indikcie (SL, 2.2.20) ekvivalennho bodu s pouitm striebornej/nastenej kalomelovej elektrdy.
1 ml dusinanu striebornho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,007456 g KCl.

Spsob II. K predpsanmu objemu lieku na infziu sa prid 1,0 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN, 30,0 ml roztoku ntriumtetrafenylbortu R 6 g/l a premiea sa. Po 10 min sa zrazenina zachyt na vopred vysuen a odven sklenen filtran tglik (S 4), premyje sa 5-krt, vdy s 5,0 ml zmesi 1 objemu roztoku ntriumtetrafenylbortu R 6 g/l a 9 objemov vody R a ete 2-krt vdy s 2,0 ml vody R. Su sa 1 h pri teplote 105 C 2 C a po ochladen sa odvi.
1 g vysuenej zrazeniny zodpoved 0,2081 g KCl.

Chlorid vpenat
Predpsan objem lieku na infziu sa zriedi vodou R asi na 100 ml, prid sa 5,0 ml roztoku hydroxidu sodnho R 42 g/l a asi 0,05 g modrej metyltymolovej s dusinanom draselnm RN. Titruje sa odmernm roztokom dintriumedettu 0,01 mol/l do zmeny zafarbenia z modrho na bledosiv. 1 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,01 mol/l zodpoved 0,002191 g CaCl2 . 6 H2O.
Chlorid horenat
Predpsan objem lieku na infziu sa zriedi vodou R asi na 100 ml, prid sa 15,0 ml tlmivho roztoku s chloridom amnnym s pH 10,0 R a asi 0,1 g erne eriochrmovej T s chloridom sodnm R. Titruje sa odmernm roztokom dintriumedettu 0,01 mol/l do zmeny zafarbenia z fialovoervenho na modr. 1 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,01 mol/l zodpoved 0,002033 g MgCl2 . 6 H2O. (POZNMKA: Ak liek na infziu obsahuje aj chlorid vpenat, spotreba dintriumedettu pri titrcii chloridu vpenatho sa odta od zistenej spotreby dintriumedettu pri tejto titrcii (spotreby sa musia vzahova na rovnak objem lieku na infziu). Rozdiel spotrieb v mililitroch sa pouije na vpoet obsahu chloridu horenatho.)
Chlorid sodn Spsob I. Predpsan objem lieku na infziu sa zriedi vodou R asi na 30 ml a prid sa 5 ml kyseliny dusinej zriedenej R. Titruje sa dusinanom striebornm 0,1 mol/l VS za potenciometrickej indikcie (SL, 2.2.20) ekvivalennho bodu s pouitm striebornej/nastenej kalomelovej elektrdy.
1 ml dusinanu striebornho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,005844 g NaCl.

Spsob II. Chlorid sodn za prtomnosti chloridu draselnho, chloridu vpenatho, alebo chloridu horenatho. Titruje sa celkov obsah chloridov Spsobom I.
139
1 ml dusinanu striebornho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,003545 g Cl . Obsah chloridu sodnho x v g/l sa vypota poda vzorca:
x = 1,648 ( y 0,4756 m 0,3237 n 0,3487 o),
kde y = celkov obsah chloridov v g/l a vypota sa poda vzorca:
y=
a v m n o
a 0,03545 1 000 , v
= spotreba dusinanu striebornho 0,1 mol/l VS v mililitroch, = objem titrovanho lieku na infziu v mililitroch, = obsah chloridu draselnho v g/l, stanoven pri skke Chlorid draseln, = obsah hexahydrtu chloridu vpenatho v g/l, stanoven pri skke Chlorid vpenat, = obsah hexahydrtu chloridu horenatho v g/l, stanoven pri skke Chlorid horenat.
(POZNMKA: Ak liek na infziu neobsahuje vetky z uvedench chloridov, pota sa iba s chloridmi v roztoku obsiahnutmi.)
Hydrogenuhliitan sodn. K predpsanmu objemu lieku na infziu sa prid 0,8 ml a 1,0 ml roztoku modrej tymolovej RN. Titruje sa kyselinou chlorovodkovou 1 mol/l VS do zmeny zafarbenia zo ltho na erven. Roztok sa krtko zahreje na teplote varu. Ak sa roztok zafarb na lto alebo ltozeleno, po ochladen sa pokrauje v titrcii kyselinou chlorovodkovou 1 mol/l VS.
1 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l VS zodpoved 0,08401 g NaHCO3.

Ntriumlaktt Spsob I. Predpsan objem lieku na infziu sa v banke so sklenenou zabrsenou ztkou odpar na vodnom kpeli do sucha a su sa 15 min pri teplote 105 C 2 C. Zvyok sa miernym zahriatm rozpust v 20 ml kyseliny octovej, bezvodej R, ochlad sa a prid sa 0,1 ml violete krytlovej, roztoku R. Titruje sa kyselinou chloristou 0,05 mol/l VS do zmeny zafarbenia z fialovho na zelenomodr. Sasne sa vykon slep titrcia.
1 ml kyseliny chloristej 0,05 mol/l VS zodpoved 0,005603 g C3H5NaO3.

Spsob II. Obsah sa stanov Spsobom I s tm rozdielom, e zvyok sa miernym zahriatm rozpust v 5 ml kyseliny octovej, bezvodej R pri teplote 25 C a 40 C a po ochladen sa prid najviac 20 ml benznu R. Glukza Spsob I. K predpsanmu objemu lieku na infziu v banke so sklenenou zabrsenou ztkou sa prid 30,0 ml jdu 0,05 mol/l VS, 15,0 ml roztoku uhliitanu sodnho RN a zriedi sa vodou R asi na 90 ml. Banka sa uzavrie, obsah sa premiea a nech sa 20 min st v tme. Prid sa 15 ml kyseliny srovej, zriedenej R a titruje sa tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS do bledoltho zafarbenia. Pridaj sa 2 ml krobu, roztoku R a pokrauje sa v titrcii do odfarbenia. Sasne sa vykon slep titrcia.
140
1 ml tiosranu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,009008 g C6H12O6.

Spsob II. K 50,0 ml lieku na infziu alebo k 50,0 ml zriedenho lieku na infziu sa prid 1 kvapka amoniaku zriedenho R1. Po 5 min sa meria optick otavos (SL, 2.2.7) v hrbke vrstvy 2 dm. Vypota sa obsah glukzy c v g/l poda vzorca uvedenho niie a pomocou nameranch
20 hodnt [ ]D pre roztoky rznych koncentrci, ktor s uveden v tejto tabuke.
c=
1 000 1 . []20 D
kde
[ ]20 D
= uhol otoenia v stupoch odtanch pri teplote 20 C 0,5 C, 1 = dka polarimetrickej trubice v decimetroch, = pecifick optick otavos glukzy,
20 Tabuka. Hodnoty [ ]D zmeranch roztokov rznych koncentrcii.
Koncentrcia glukzy (g/l) 13 25 33 50 100 200 400
[ ]20 D
v stupoch
20 []546,1
+ 52,53 + 52,56 + 52,58 + 52,62 + 52,74 + 53,04 + 53,76
+ 62,09 + 62,14 + 62,17 + 62,24 + 62,46 + 62,88 + 63,74
Manitol a sorbitol. K predpsanmu objemu lieku na infziu v knickej banke so sklenenou zabrsenou ztkou sa prid 25,0 ml roztoku jodistanu sodnho RN, 20 ml kyseliny srovej, zriedenej R a 15 min sa zahrieva vo vodnom kpeli. Po ochladen sa prid 100 ml vody R a 1,0 g jodidu draselnho R. Banka sa uzavrie, premiea a nech sa 10 min st v tme. Titruje sa tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS do bledoltho zafarbenia. Pridaj sa 3 ml krobu, roztoku R a pokrauje sa v titrcii do odfarbenia. Sasne sa vykon slep titrcia. Z rozdielu spotrieb sa vypota obsah manitolu alebo sorbitolu.

Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch infznych faiach chrnench pred mrazom, ak nie je predpsan inak.
Vydvanie

Oznaovanie
141
ttok na obale udva obsah lieiv v hmotnostnej (g/l) alebo v ltkovej koncentrcii (mol/l), osmotick tlak v (Pa), ak treba, energetick hodnotu v (J/l), ak treba.
142
INFUSIO DARROWI Darrowov infzny roztok

Synonymum: Solutio Darrowi infundibilis
Defincia
Darrowov infzny roztok je vodn roztok chloridu sodnho (NaCl; Mr 58,44), chloridu draselnho (KCl; Mr 74,55) a ntriumlakttu (C3H5NaO3; Mr 112,06). Obsahuje 121,3 mmol/l Na+, 35,8 mmol/l K+, 104,2 mmol/l Cl- a 52,9 mmol/l C3H5O3-. Osmotick tlak: 695 kPa. Mus obsahova najmenej 3,80 g/l a najviac 4,20 g/l NaCl, najmenej 2,50 g/l a najviac 2,80 g/l KCl a najmenej 5,30 g/l a najviac 6,60 g/l C3H5NaO3.
Prprava
Natrii chloridum Kalii chloridum Infusio natrii lactatis concentrata Aqua ad iniectabilia
[SL] [SL] [SL] ad
4,00 g 2,67 g 53,0 ml 1 000,0 ml
Chlorid sodn a chlorid draseln sa rozpust asi v 300 ml vody na injekciu. Prid sa koncentrovan infzny roztok ntriumlakttu, zriedi sa vodou na injekciu na 1 000,0 ml a prefiltruje sa. ry filtrt sa adjustuje do vhodnch ndob a sterilizuje sa.
Vlastnosti
ra bezfarebn kvapalina.
Skky totonosti
A. Mus vyhovova skke Draslk (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia). B. Mus vyhovova skke Sodk (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia). C. Mus vyhovova skke Chloridy (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia). D. Mus vyhovova skke Laktty (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia).
Skky na istotu a kvalitu ros roztoku. Mus vyhovova skke ros roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Farba roztoku. Mus vyhovova skke Farba roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia).
143
Hodnota pH (SL, 2.2.3): 4,8 a 6,5. Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom. Mus vyhovova skke Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Sterilita. Mus vyhovova skke Sterilita (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Bakterilne endotoxny. Mus vyhovova skke Bakterilne endotoxny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Me obsahova najviac 0,25 I. U. endotoxnov na mililiter. Pyrogny. Ak je to odvodnen a povolen, namiesto skky Bakterilne endotoxny sa me vykona skka Pyrogny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Vzduchotesnos uzverov naplnench flia. Mus vyhovova skke Vzduchotesnos uzverov naplnench flia (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Vyuiten objem parenterlnych liekov. Mus vyhovova skke Vyuiten objem parenterlnych liekov (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Stanovenie obsahu Chlorid draseln. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu chloridu draselnho spsobom II vo veobecnom lnku Infundibilia s pouitm 10,0 ml skanho roztoku. Chlorid sodn. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu chloridu sodnho spsobom II vo veobecnom lnku Infundibilia s pouitm 5,0 ml skanho roztoku. Ntriumlaktt. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu ntriumlakttu spsobom II vo veobecnom lnku Infundibilia s pouitm 5,0 ml skanho roztoku. Uchovvanie
Pozri Uchovvanie vo veobecnom lnku Infundibilia.

Vydvanie
Pozri Vydvanie vo veobecnom lnku Infundibilia.

Oznaovanie
Pozri Oznaovanie vo veobecnom lnku Infundibilia.
144
INFUSIO GLUCOSI Infzny roztok glukzy

Synonymum: Solutio glucosi infundibilis
Defincia
Infzny roztok glukzy je vodn roztok glukzy (C6H12O6; Mr 180,16), ktor obsahuje stabilizan prsady. Mus obsahova najmenej 95,0 % a najviac 105,0 % nominlneho obsahu C6H12O6 v g/l. Osmotick tlak: 50 g/l = 670 kPa; 100 g/l = 1 342 kPa; 200 g/l = 2 684 kPa; 400 g/l = 5 369 kPa. Energetick hodnota: 50 g/l = 858 kJ/l; 100 g/l = 1 716 kJ/l; 200 g/l = 3 432kJ/l a 400 g/l = 6 864 kJ/l.
Prprava Koncentrcia roztoku v g/l Glucosum anhydricum [SL] Acidum citricum monohydricum [SL] Natrii metabisulfis [SL] Aqua ad iniectabilia [SL] ad 50 50,0 g 100 100,0 g 200 200,0 g (0,050 g) 400 400,0 g 0,10 g
1 000,0 ml
1 000,0 ml
(0,050 g) 1 000,0 ml
0,10 g 1 000,0 ml
Predpsan mnostvo bezvodej glukzy sa rozpust v potrebnom mnostve vody na injekciu, pri roztokoch 100 g/l a 200 g/l vopred zahriatej na teplotu 50 C a 60 C. Po ochladen na teplotu 20 C 1 C a prpadnom pridan monohydrtu kyseliny citrnovej a disiriitanu sodnho sa roztok zriedi vodou na injekciu na 1 000,0 ml a prefiltruje sa. ry filtrt sa adjustuje do vhodnch obalov a sterilizuje sa. (POZNMKA: Ak sa po sterilizcii neme poui urchlen chladenie autoklvu, na stabilizciu roztoku sa aj do roztoku glukzy 200 g/l pridva monohydrt kyseliny citrnovej a disiriitan sodn.)
Vlastnosti
ra bezfarebn alebo slabolt kvapalina.

Skky totonosti
A. Mus vyhovova skke Glukza (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia). B. Roztoky 400 g/l a 200 g/l musia vyhovova skke Disiriitany (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia).
145
ros roztoku. Mus vyhovova skke ros roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Farba roztoku. Mus vyhovova skke Farba roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Infzny roztok 50 g/l nesmie by intenzvnejie zafarben ako porovnvac roztok H7; roztok 100 g/l nesmie by intenzvnejie zafarben ako porovnvac roztok H7; roztok 200 g/l nesmie by intenzvnejie zafarben ako porovnvac roztok H6 a roztok 400 g/l nesmie by intenzvnejie zafarben ako porovnvac roztok H6. Hodnota pH (SL, 2.2.3): Hodnota pH roztoku 50 g/l a 100 g/l je 3,5 a 6,0; hodnota pH nestabilizovanho roztoku 200 g/l je 3,3 a 6,0, hodnota pH stabilizovanho roztoku je 3,2 a 5,0 a hodnota pH roztoku 400 g/l je 3,0 a 5,0. Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom. Mus vyhovova skke Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). 5-hydroxymetylfurfural. Infzny roztok sa zriedi vodou R na koncentrciu 4 g/l. Absorbancia (SL, 2.2.25) roztoku meran pri 284 nm je najviac 0,25. Sterilita. Mus vyhovova skke Sterilita (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Bakterilne endotoxny. Mus vyhovova skke Bakterilne endotoxny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Me obsahova najviac 0,25 I. U. endotoxnov na mililiter. Infzny roztok sa zriedi vodou R na koncentrciu 5 % (m/V). Pyrogny. Ak je to odvodnen a povolen, namiesto skky Bakterilne endotoxny sa me vykona skka Pyrogny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Ak sa vykon skka na pyrogny, aplikuje sa intravenzne 10,0 ml skanho roztoku (50 g/l a 100 g/l) alebo sa pomaly aplikuje 5,0 ml skanho roztoku (200 g/l a 400 g/l) na kilogram telesnej hmotnosti krlika. Vzduchotesnos uzverov naplnench flia. Mus vyhovova skke Vzduchotesnos uzverov naplnench flia (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Vyuiten objem parenterlnych liekov. Mus vyhovova skke Vyuiten objem parenterlnych liekov (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Stanovenie obsahu Glukza. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu glukzy spsobom II vo veobecnom lnku Infundibilia s pouitm 50,0 ml skanho roztoku. Uchovvanie

Vydvanie
Pozri Vydvanie vo veobecnom lnku Infundibilia. 146
Oznaovanie
147
INFUSIO HARTMANNI Hartmannov infzny roztok

Synonymum: Solutio Hartmanni infundibilis
Defincia
Hartmannov infzny roztok je vodn roztok chloridu sodnho (NaCl; Mr 58,44), chloridu draselnho (KCl; Mr 74,55), chloridu vpenatho (CaCl2 . 6 H2O; Mr 219,08), chloridu horenatho (MgCl2 . 6H2O; Mr 203,30) a ntriumlakttu (C3H5NaO3; Mr 112,06). Obsahuje 129,7 mmol/l Na+; 5,4 mmol/l K+; 0,9 mmol/l Ca2+; 1,0 mmol/l Mg2+; 111,8 mmol/l Cl a 27,0 mmol/l C3H5O3 . Osmotick tlak: 611 kPa. Mus obsahova najmenej 5,70 g/l a najviac 6,30 g/l NaCl, najmenej 0,36 g/l a najviac 0,44 g/l KCl, najmenej 0,175 g/l a najviac 0,225 g/l CaCl2 . 6 H2O, najmenej 0,175 g/l a najviac 0,225 g/l MgCl2 . 6 H2O, najmenej 2,79 g/l a najviac 3,41 g/l C3H5NaO3.
Prprava
Natrii chloridum Kalii chloridum Solutio calcii chloridi hexahydrici Magnesii chloridum hexahydricum Infusio natrii lactatis concentrata Aqua ad iniectabilia
[SL] [SL] [SL] [SL] ad
6,00 g 0,40 g 0,40 g 0,20 g 27,00 ml 1 000,0 ml
Chlorid sodn, chlorid draseln a chlorid horenat sa rozpust asi v 300 ml vody na injekciu. Prid sa roztok chloridu vpenatho, koncentrovan infzny roztok ntriumlakttu a zriedi sa vodou na injekciu na 1 000,0 ml (namiesto substancie chloridu horenatho sa me poui dvojnsobn mnostvo 50 % roztoku). Roztok sa prefiltruje a ry filtrt sa adjustuje do vhodnch ndob a sterilizuje sa.
Vlastnosti
Skky totonosti
A. Mus vyhovova skke Draslk (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia). 20 ml infzneho roztoku sa odpar na vodnom kpeli na objem asi 5 ml. B. Mus vyhovova skke Hork (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia). C. Mus vyhovova skke Sodk (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia).
lnok je zaraden v stati 2. Lieiv a pomocn ltky.
148
D. Mus vyhovova skke Vpnik (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia). E. Mus vyhovova skke Chloridy (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia). F. Mus vyhovova skke Laktty (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia).
Skky na istotu a kvalitu ros roztoku. Mus vyhovova skke ros roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Farba roztoku. Mus vyhovova skke Farba roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Hodnota pH (SL, 2.2.3): 4,8 a 7,0. Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom. Mus vyhovova skke Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Sterilita. Mus vyhovova skke Sterilita (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Bakterilne endotoxny. Mus vyhovova skke Bakterilne endotoxny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Me obsahova najviac 0,25 I. U. endotoxnov na mililiter. Pyrogny. Ak je to odvodnen a povolen, namiesto skky Bakterilne endotoxny sa me vykona skka Pyrogny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Vzduchotesnos uzverov naplnench flia. Mus vyhovova skke Vzduchotesnos uzverov naplnench flia (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Vyuiten objem parenterlnych liekov. Mus vyhovova skke Vyuiten objem parenterlnych liekov (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Stanovenie obsahu Chlorid draseln. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu chloridu draselnho spsobom II vo veobecnom lnku Infundibilia s pouitm 50,0 ml skanho roztoku. Chlorid vpenat. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu chloridu vpenatho vo veobecnom lnku Infundibilia s pouitm 50,0 ml skanho roztoku. Chlorid horenat. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu chloridu horenatho vo veobecnom lnku Infundibilia s 50,0 ml skanho roztoku.
149
Chlorid sodn. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu chloridu sodnho spsobom II vo veobecnom lnku Infundibilia s pouitm 5,0 ml skanho roztoku. Ntriumlaktt. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu ntriumlakttu spsobom II vo veobecnom lnku Infundibilia s pouitm 10,0 ml skanho roztoku. Uchovvanie

Vydvanie

Oznaovanie
150
INFUSIO MANNITOLI Infzny roztok manitolu

Synonymum: Solutio mannitoli infundibilis
Defincia
Infzny roztok manitolu je vodn roztok manitolu (C6H14O6; Mr 182,17). Osmotick tlak: 100 g/l = 1 327 kPa; 200 g/l = 2 655 kPa. Mus obsahova najmenej 95,0 % a najviac 105,0 % nominlneho mnostva C6H14O6.
Prprava Koncentrcie roztoku v g/l Mannitolum [SL] Aqua ad iniectabilia [SL] 100 100,0 g 1 000,0 ml 200 200,0 g 1 000,0 ml
ad
Manitol sa rozpust v potrebnom mnostve vody na injekciu vopred zahriatej na teplotu 50 C a 60 C. Roztok 100 g/l sa ochlad na teplotu 20 C 1 C, zriedi sa vodou na injekciu na 1 000,0 ml a prefiltruje sa. ry filtrt sa adjustuje do vhodnch ndob a sterilizuje sa. Roztok 200 g/l sa ochlad na 40 C 1 C a pri tejto teplote sa udruje poas riedenia a filtrcie (na prpravu roztoku sa pouije ndoba s kalibrciou upravenou na 40 C 1 C, prpadne sa na tto teplotu urob korekcia objemu pripravenho infzneho roztoku). Sterilizuje sa ako roztok 100 g/l.
Vlastnosti
ra bezfarebn alebo slabolt kvapalina.

Skka totonosti
A. Mus vyhovova skke Manitol (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia).
Skky na istotu a kvalitu ros roztoku. Mus vyhovova skke ros roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Farba roztoku. Mus vyhovova skke Farba roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Infzny roztok 100 g/l nesmie by intenzvnejie zafarben ako porovnvac roztok H7 a roztok 200 g/l nesmie by intenzvnejie zafarben ako porovnvac roztok H6. Hodnota pH (SL, 2.2.3): 4,0 a 7,0.
151
Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom. Mus vyhovova skke Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Sterilita. Mus vyhovova skke Sterilita (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Bakterilne endotoxny. Mus vyhovova skke Bakterilne endotoxny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Me obsahova najviac 0,5 I. U. endotoxnov na mililiter pre obidve koncentrcie infzneho roztoku. Pyrogny. Ak je to odvodnen a povolen, namiesto skky Bakterilne endotoxny sa me vykona skka Pyrogny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Vzduchotesnos uzverov naplnench flia. Mus vyhovova skke Vzduchotesnos uzverov naplnench flia (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Vyuiten objem parenterlnych liekov. Mus vyhovova skke Vyuiten objem parenterlnych liekov (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Stanovenie obsahu Manitol. 5,0 ml infzneho roztoku 100 g/l, alebo 2,50 ml infzneho roztoku 200 g/l sa zriedi vodou R v odmernej banke na 250,0 ml. Pokrauje sa postupm uvedenm v skke Stanovenie obsahu manitolu vo veobecnom lnku Infundibilia s pouitm 5,0 ml skanho roztoku. Uchovvanie

Vydvanie

Oznaovanie
152
INFUSIO NATRII CHLORIDI ISOTONICA Izotonick infzny roztok chloridu sodnho

Synonyma: Infusio natrii chlorati isotonica, Solutio natrii chlorati isotonica infundibilis
Defincia
Izotonick infzny roztok chloridu sodnho je izotonick vodn roztok chloridu sodnho + 0,9 % (m/V) (NaCl; Mr 58,44). Obsahuje 154,0 mmol/l Na a 154,0 mmol/l Cl . Osmotick tlak: 676 kPa. Mus obsahova najmenej 8,55 g/l a najviac 9,45 g/l NaCl.
Prprava
Natrii chloridum Aqua ad iniectabilia
[SL] [SL]
ad
9,00 g 1 000,0 ml
Chlorid sodn sa rozpust asi v 300 ml vody na injekciu a zriedi sa tm istm rozpadlom na 1 000,0 ml. Prefiltruje sa a ry filtrt sa adjustuje do vhodnch ndob a sterilizuje sa.
Vlastnosti
Skky totonosti
A. Mus vyhovova skke Sodk (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia). B. Mus vyhovova skke Chloridy (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia).
Skky na istotu a kvalitu ros roztoku. Mus vyhovova skke ros roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Farba roztoku. Mus vyhovova skke Farba roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Hodnota pH (SL, 2.2.3): 4,5 a 7,0. Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom. Mus vyhovova skke Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Sterilita. Mus vyhovova skke Sterilita (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia).
153
Bakterilne endotoxny. Mus vyhovova skke Bakterilne endotoxny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Me obsahova najviac 0,25 I. U. endotoxnov na mililiter. Pyrogny. Ak je to odvodnen a povolen, namiesto skky Bakterilne endotoxny sa me vykona skka Pyrogny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Vzduchotesnos uzverov naplnench flia. Mus vyhovova skke Vzduchotesnos uzverov naplnench flia (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Vyuiten objem parenterlnych liekov. Mus vyhovova skke Vyuiten objem parenterlnych liekov (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Stanovenie obsahu Chlorid sodn. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu chloridu sodnho spsobom I vo veobecnom lnku Infundibilia s pouitm 5,0 ml skanho roztoku. Uchovvanie

Vydvanie

Oznaovanie
154
INFUSIO NATRII LACTATIS CONCENTRATA Koncentrovan infzny roztok ntriumlakttu

Synonyma: Infusio natrii lactici concentrata, Solutio natrii lactici molaris
Defincia
Koncentrovan infzny roztok ntriumlakttu je vodn roztok ntriumlakttu (C3H5NaO3; + Mr 112,06). Obsahuje 1 000 mmol/l Na a 1 000 mmol/l C3H5O3 . Osmotick tlak: 4 836 kPa. Mus obsahova najmenej 106,0 g/l a najviac 118,0 g/l C3H5NaO3.
Prprava
Acidum lacticum Natrii hydroxidum Aqua ad iniectabilia
[SL] [SL] [SL]
ad
90,0 g 40,0 g 1 000,0 ml
Hydroxid sodn sa rozpust asi v 300 ml vody na injekciu, prid sa kyselina mliena zrieden asi 150 ml vody na injekciu a zriedi sa vodou na injekciu na 1 000,0 ml. Roztok sa 3 h zahrieva na teplote varu alebo sa napln do vhodnch ndob a zahrieva sa 60 min v autoklve pri teplote 105 C a 110 C. V obidvoch prpadoch sa po ochladen uprav hodnota pH na 5,5 a 6,5 kyselinou chlorovodkovou 0,1 mol/l alebo hydroxidom sodnm 0,1 mol/l. Roztok sa prefiltruje a ry filtrt sa adjustuje do vhodnch ndob a sterilizuje sa.
Vlastnosti
Skky totonosti
A. Mus vyhovova skke Sodk (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia). B. Mus vyhovova skke Laktty (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia).
Skky na istotu a kvalitu ros roztoku. Mus vyhovova skke ros roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Farba roztoku. Mus vyhovova skke Farba roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Hodnota pH (SL, 2.2.3): 5,5 a 6,8.
155
Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom. Mus vyhovova skke Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Sterilita. Mus vyhovova skke Sterilita (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Bakterilne endotoxny. Mus vyhovova skke Bakterilne endotoxny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Me obsahova najviac 0,25 I. U. endotoxnov na mililiter. Pyrogny. Ak je to odvodnen a povolen, namiesto skky Bakterilne endotoxny sa me vykona skka Pyrogny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Ak sa vykon skka na pyrogny, aplikuje sa intravenzne 5,0 ml zmesi 1,0 ml skanho roztoku a 5,0 ml vody na injekciu R na kilogram telesnej hmotnosti krlika. Vzduchotesnos uzverov naplnench flia. Mus vyhovova skke Vzduchotesnos uzverov naplnench flia (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Vyuiten objem parenterlnych liekov. Mus vyhovova skke Vyuiten objem parenterlnych liekov (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Stanovenie obsahu Ntriumlaktt. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu ntriumlakttu spsobom II poda veobecnho lnku Infundibilia s pouitm 1,0 ml skanho roztoku. Uchovvanie

Vydvanie

Oznaovanie
156
INFUSIO RINGERI Ringerov infzny roztok

Synonymum: Solutio Ringeri infundibilis
Defincia
Ringerov infzny roztok je vodn roztok chloridu sodnho (NaCl; Mr 58,44), chloridu draselnho (KCl; Mr 74,55) a chloridu vpenatho (CaCl2 . 6 H2O; Mr 219,08). Obsahuje 147,1 mmol/l Na+; 4,0 mmol/l K+; 2,3 mmol/l Ca2+ a 155,6 mmol/l Cl . Osmotick tlak: 676 kPa. Mus obsahova najmenej 8,17 g/l a najviac 9,03 g/l NaCl, najmenej 0,27 g/l a najviac 0,33 g/l KCl a najmenej 0,48 g/l a najviac 0,52 g/l CaCl2 . 6 H2O.
Prprava
Natrii chloridum Kalii chloridum Solutio calcii chloridi hexahydrici Aqua ad iniectabilia
[SL] [SL] [SL] ad
8,60 g 0,30 g 1,00 g 1 000,0 ml
Chlorid sodn a chlorid draseln sa rozpust asi v 300 ml vody na injekciu, prid sa roztok hexahydrtu chloridu vpenatho a zriedi sa vodou na injekciu na 1 000,0 ml. Roztok sa prefiltruje a ry filtrt sa adjustuje do vhodnch ndob a sterilizuje sa.
Vlastnosti
Skky totonosti
A. Mus vyhovova skke Draslk (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia). 20,0 ml infzneho roztoku sa odpar na vodnom kpeli na objem asi 5 ml. B. Mus vyhovova skke Sodk (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia). C. Mus vyhovova skke Vpnik (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia). D. Mus vyhovova skke Chloridy (pozri Skky totonosti vo veobecnom lnku Infundibilia).
Skky na istotu a kvalitu ros roztoku. Mus vyhovova skke ros roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia).
lnok je zaraden v stati 2. Lieiv a pomocn ltky.
157
Farba roztoku. Mus vyhovova skke Farba roztoku (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Hodnota pH (SL, 2.2.3): 5,0 a 7,0. Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom. Mus vyhovova skke Kontamincia asticami: astice neviditen vonm okom (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Sterilita. Mus vyhovova skke Sterilita (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Bakterilne endotoxny. Mus vyhovova skke Bakterilne endotoxny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Me obsahova najviac 0,25 I. U. endotoxnov na mililiter. Pyrogny. Ak je to odvodnen a povolen, namiesto skky Bakterilne endotoxny sa me vykona skka Pyrogny (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Vzduchotesnos uzverov naplnench flia. Mus vyhovova skke Vzduchotesnos uzverov naplnench flia (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Vyuiten objem parenterlnych liekov. Mus vyhovova skke Vyuiten objem parenterlnych liekov (pozri Skky na istotu vo veobecnom lnku Infundibilia). Stanovenie obsahu Chlorid draseln. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu chloridu draselnho spsobom II vo veobecnom lnku Infundibilia s pouitm 50,0 ml skanho roztoku. Chlorid vpenat. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu chloridu vpenatho vo veobecnom lnku Infundibilia s pouitm 50,0 ml skanho roztoku. Chlorid sodn. Stanov sa postupom uvedenm v skke Stanovenie obsahu chloridu sodnho spsobom II vo veobecnom lnku Infundibilia s pouitm 10,0 ml skanho roztoku. Uchovvanie

Vydvanie

Oznaovanie
158
3. LIEIV A POMOCN LTKY

ACIDUM PERACETICUM 35 % Kyselina peroctov 35 %
CH3COOOH C2H4O3
Defincia
Mr 76,05
Kyselina peroctov je roztok kyseliny peroxyoctovej, ktor obsahuje vchodiskov zloky kyselinu octov (C2H4O2; Mr 60,05) a peroxid vodka (H2O2; Mr 34,01) a mal mnostvo kyseliny srovej (H2SO4; Mr 98,07) a vhodnho stabiliztora. Obsahuje 32,0 % a 36 % kyseliny peroxyoctovej a 5,0 % a 12,0 % peroxidu vodka.
Vlastnosti
Vzhad: ra bezfarebn, a slabo lt kvapalina s pichavo kyslm pachom. Pary s horav, m leptav vlastnosti. Psobenm inov akch kovov a oxidovatench organickch ltok sa rozklad za vvoja kyslka u pri izbovej teplote.
Skky totonosti
A. 1 g sa zriedi vodou R na 100 ml. Roztok sa pouije pri Skke totonosti B. K 5 ml tohto roztoku sa prid 0,5 ml kyseliny srovej, zriedenej R a za stleho pretrepvania po kvapkch manganistan draseln 0,02 mol/l VS. Pritom sa vyvja kyslk a pridvan roztok sa odfarbuje (peroxid). V pridvan roztoku sa pokrauje do slabo ervenho zafarbenia, ktor rchlo prechdza do hnedoervenho zkalu a roztok sa postupne zafarb na ervenofialovo (kyselina peroctov). B. K 5 ml roztoku zo Skky totonosti A sa prid 0,5 ml kyseliny srovej, zriedenej R, 2 ml teru R a 0,05 ml dichrmanu draselnho, roztoku R. Po pretrepan sa terov vrstva zafarb na modro (peroxid).
Skky na istotu ros a farba roztoku. Kvapalina je ra (SL, 2.2.1) a nie je intenzvnejie zafarben ako porovnvac roztok H9 (SL, 2.2.2, metda B). Kyselina srov: najviac 1,0 %. 1,000 g sa zriedi 50 ml vody R a zahreje sa na teplotu varu. Prid sa 16 ml horceho roztoku chloridu brnatho RN a 1 h sa zahrieva za mieania na vodnom kpeli. Vznikne zrazenina, ktor sa zachyt kvantitatvnym filtrom alebo do filtranho tglika a premva sa horcou vodou R do vymiznutia chloridovch inov. ha sa do kontantnej hmotnosti a po ochladen sa odvi. 1 g zvyku zodpoved 0,4198 g H2SO4.
159
Stanovenie obsahu Peroxid vodka. Do 50-ml odmernej banky, ktor obsahuje 25 ml vody R ochladenej na teplotu 1 C a 5 C sa odvi asi 1,000 g skanej kvapaliny a zriedi sa vodou R rovnakej teploty na 50,0 ml. 5,0 ml tohto roztoku sa ihne prenesie do 100-ml knickej banky so sklenenou zabrsenou ztkou, prid sa 25 ml zmesi kyseliny srovej, zriedenej R a vody R (1 obj. + 1 obj.) ochladenej na teplotu 0 C a 5 C. Titruje sa manganistanom draselnm 0,02 mol/l VS do bledo ruovho zafarbenia. Stitrovan roztok sa ihne pouije na stanovenie kyseliny peroctovej.
1 ml manganistanu draselnho 0,02 mol/l VS zodpoved 0,001701 g H2O2.

Kyselina peroctov. K stitrovanmu roztoku zo skky Peroxid vodka sa ihne prid 2,0 ml jodidu draselnho, roztoku R a 0,05 ml molybdnanu hexaamnneho, roztoku R. Banka sa uzavrie a premiea. Po 5 min sa vylen jd titruje tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS do bledoltho zafarbenia. Potom sa prid 1 ml krobu, roztoku R a pokrauje sa v titrcii do odfarbenia.

Uchovvanie
Uchovva sa v plastovch ndobch naplnench najviac do 90 % obsahu s uzverom, ktor je upraven na uvonenie pretlaku, pri teplote 1 C a 5 C chrnen pred svetlom. Je to ieravina a horavina III. triedy, pary s vbun. Pre uchovvanie a manipulciu platia prslun predpisy.
Vydvanie
Vydvaj sa roztoky vhodne zrieden, ktor sa uchovvaj pri teplote 5 C a 15 C, chrnen pred svetlom a musia sa spotrebova najneskr do 7 dn od prpravy. Poadovan koncentrcia sa vzahuje na obsah kyseliny peroxyoctovej.
160
ARGENTI DIACETYLTANNAS ALBUMINATUS Diacetyltaninoalbumint striebra

Defincia
Diacetyltaninoalbumint striebra je komplexn zlenina proteintu striebornho s diacetyltannom. Obsahuje najmenej 5,6 % a najviac 6,5 % organicky viazanho striebra (Ag; Ar 107,87), potan na vysuen ltku. Obsahuje prsadu braxu.
Vlastnosti
Vzhad: tmavohned sypk prok alebo kovovo leskl, v dopadajcom svetle ervenohned krytly, hygroskopick. M slab zpach po kyseline octovej. Rozpustnos: prakticky nerozpustn v etanole 96 %. Vo vode tvor koloidn roztoky.
Skky totonosti
A. 25 mg sa v tgliku ha; vyvja sa zpach po splenej rohovine (bielkoviny). Po vyhan zostane sivobiely zvyok, ku ktormu sa prid 1,5 ml kyseliny dusinej zriedenej R; zmes sa zahreje, premiea sa a prefiltruje. Filtrt sa zriedi vodou R na 10 ml; roztok dva reakciu na striebro (SL, 2.3.1). B. K 0,2 ml roztoku S (pozri Skky na istotu) sa pridaj 2 ml vody R a 1 ml chloridu elezitho, roztoku R1. Roztok sa pomaly zafarb na zeleno a zakal sa. Po dlhom stt sa vyluuje sivozelen chumovit zrazenina (diacetyltann). C. K 1 g sa prid 0,2 ml kyseliny srovej R a 5 ml metanolu R. Zmes sa zapli; plame sa zafarb na zeleno (br).
Skky na istotu Roztok S. 2,5 g sa v malch dvkach nasype za opatrnho mieania (naklanm a krenm ndoby) do 40 ml vody R a nech sa rozpusti. Po rozpusten sa roztok zriedi vodou R na 50,0 ml. ros a farba roztoku. Roztok S je ry tmavohned a v dopadajcom svetle nesmie fluoreskova na zeleno. Hodnota pH (SL, 2.2.3): hodnota pH roztoku S je 5,0 a 7,5. Elektrolytick citlivos. K 10,0 ml roztoku S sa prid 5,0 ml roztoku chloridu sodnho R 100 g/l; netvor sa ihne zrazenina. Von tann. 5,0 ml roztoku S sa pretrepe s 0,3 g kyanidu draselnho R za vzniku hnedoltho roztoku. Vzniknut pena sa nesmie zafarbi na erveno.
161
Von striebro. 0,5 g sa 1 min pretrepva s 5,0 ml etanolu 96 % R a zmes sa prefiltruje. K filtrtu sa prid 5 kvapiek kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 7 % R. Roztok ihne po prprave neopalizuje viac ako porovnvacia suspenzia II (SL, 2.2.1). Filtrovatelnos. 10,0 ml roztoku S sa prefiltruje cez membrnov filter s vekosou prov 0,22 m a s priemerom 26 mm. Cel objem roztoku prejde filtrom. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 15 %, stanoven v 1,000 g suenm 2 h v suiarni pri teplote 105 C 2 C. Stanovenie obsahu
1,200 g sa rozpust v 20 ml vody R. K roztoku sa opatrne prid 20 ml kyseliny srovej R a v malch mnostvch sa pridva 2,0 g jemne prkovanho manganistanu draselnho R. Zmes sa nech st. Po 15 min sa opatrne zahrieva na teplotu varu do odfarbenia. Roztok sa ochlad a zriedi asi 100 ml vody R. Titruje sa tiokyanatanom amnnym 0,1 mol/l VS za potenciometrickej indikcie (SL, 2.2.20) ekvivalennho bodu s pouitm striebornej a nastenej kalomelovej elektrdy. 1 ml tiokyanatanu amnneho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,01079 g Ag.
Uchovvanie
162
BISMUTHI TRIBROMPHENOLAS BASICUM Zsadit tribrmfenolt bizmutit

Defincia
Zsadit tribrmfenolt bizmutit bizmutum(III)-dihydroxid-(2,4,6-tribrmfenolt) mus obsahova najmenej 50,0 % a najviac 55,0 % oxidu bizmutitho C6H4O3Br3Bi (Ar 572,84).
Vlastnosti
Vzhad: lt alebo bledosiv amorfn prok bez pachu. Rozpustnos: nerozpustn vo vode a v organickch rozpadlch.
Skky totonosti
A. 0,1 g sa ha do zuhonatenia. Zvyok sa navlh 1 kvapkou kyseliny dusinej R, prid sa niekoko kvapiek kyseliny chlorovodkovej R1 a zmes sa zahreje do rozpustenia. Roztok sa zriedi vodou R; vyluuje sa biela zrazenina. Prid sa niekoko kvapiek sulfidu sodnho, roztoku R. Vznikne iernohned zrazenina (bizmut). B. 0,4 g sa zahrievaj pri teplote varu s 2 g roztoku hydroxidu draselnho R 15 % a 4 g vody R a zmes sa prefiltruje. ry filtrt sa okysl kyselinou chlorovodkovou R1. Vznikne biela chumovit zrazenina, ktor sa po premyt vodou R vysu nad kyselinou srovou R. Teplota topenia (SL, 2.2.14) je 92 C a 95 C.
Skky na istotu Kyseliny a zsady. Po pridan skanej ltky na papier lakmusov erven R a papier lakmusov modr R navlhen vodou R sa zafarbenie nezmen. Von tribrmfenol. 0,5 g sa pretrepe s 5,0 g etanolu 96 % R a zmes sa prefiltruje. K 1 g filtrtu sa prid 15,0 g vody R; nevznikne chumovit zrazenina. Bizmutum(III)-galt-dihydroxid. K 0,2 g sa prid 5,0 g roztoku hydroxidu draselnho R 15 % a pretrepe sa. Zmes sa nesmie zafarbi na erveno. 1,0 g tohto roztoku sa v porcelnovom tgliku opatrne spli a vyha. Zvyok sa rozpust v 3,5 g kyseliny dusinej R a zahrieva sa, dokia unikaj ervenohned pary. K roztoku sa prid 17,0 g vody R. Roztok sa pouije na alie skky. Olovnat soli. K 5,0 g roztoku zo skky Bizmutum(III)-galt-dihydroxid sa prid 5,0 g roztoku hydroxidu draselnho R 15 %, zmes sa pretrepe a prefiltruje. Filtrt sa okysl kyselinou octovou, bezvodou R, prid sa dichrman draseln, roztok R1. Roztok sa do 5 min nezakal. Menat soli. K 5,0 g roztoku zo skky Bizmutum(III)-galt-dihydroxid sa prid amoniak zrieden R1 za vzniku silno zsaditej reakcie. Zmes sa dkladne pretrepe a prefiltruje. Filtrt sa nezafarb na bledomodro.
163
Brnat soli. K 5,0 g roztoku zo skky Bizmutum(III)-galt-dihydroxid sa prid roztok kyseliny srovej R 14,5 %. Roztok sa do 15 min nezakal. Soli alkli a alkalickch zemn. K 5,0 g roztoku zo skky Bizmutum(III)-galt-dihydroxid sa prid 3,0 g chloridu amnneho, roztoku R a 2,0 g amoniaku zriedenho R1. Zmes sa intenzvne pretrepe a prefiltruje. 4,0 g reho filtrtu sa odparia do sucha a odparok sa vyha. Zvyok nesmie by viten. Arzn, seln a telr. 1,0 g roztoku zo skky Bizmutum(III)-galt-dihydroxid sa zahreje pri teplote varu s 5,0 g kyseliny chlorovodkovej R1 a zmes sa nech st. 3,0 g reho roztoku sa zmiea so 7,0 g roztoku chloridu cnatho RN. Roztok sa do 1 h nesmie tmavie zafarbi. Stanovenie obsahu
K 0,5 g sa prid 5,0 g roztoku hydroxidu draselnho R 15 %, 5,0 g vody R a mierne sa 10 min zahrieva pri teplote varu. Prid sa 30,0 g vody R, premiea sa a nech sa st. ra kvapalina sa zleje cez kvantitatvny filter a zrazenina sa premva vodou R, dokia filtrt reaguje na lakmusov papier zsadito. Filter so zrazeninou sa v porcelnovom tgliku vysu, spli a vyha. Zvyok sa rozpust v 0,5 g kyseliny dusinej R, odpar sa na vodnom kpeli do sucha a vyha sa do kontantnej hmotnosti. (POZNMKA: Mnostvo oxidu bizmutitho, potan na 0,5 g skanej ltky nesmie by menie ako 0,250 g, o zodpoved 50,0 %, a vie ako 0,275 g, o zodpoved 55,0 % oxidu bizmutitho.)
164
CACAO OLEUM Kakaov olej

Synonyma: Butyrum cacao, Kakaov maslo, Oleum cacao
Defincia
Kakaov olej je filtrovan alebo odstreden tuk zskan za tepla lisovanm praench olpanch a klkov zbavench semien druhu Theobroma cacao L. kakaovnk prav (Sterculiaceae).
Vlastnosti
Vzhad: bledolt mastn, krehk hmota s nevraznm kakaovm pachom. Rozpustnos: vemi ahko rozpustn v petrolteri, ako rozpustn v etanole 96 %. V UF iaren pri 365 nm je inaktvny, vykazuje len vemi nevrazn fluorescenciu.
Skky totonosti Teplota topenia (SL, 2.2.15): 31 C a 35 C. 50 g sa zahriatm roztop na vodnom kpeli pri teplote 50 C a 60 C a za stleho mieania sa pomaly ochlad na vodnom kpeli na teplotu 32 C a 33 C. Nech sa 24 h st pri teplote 20 C a 22 C. Ur sa teplota topenia v otvorenej kapilre; od 20 C do 30 C sa teplota zvyuje najviac o 1 C/min a nad 30 C najviac o 0,2 C/min. Skky na istotu ros a farba roztoku. 3,0 g sa rozpust v 9 ml teru R. Roztok je ry (SL, 2.2.1). Index lomu (SL, 2.2.6): 1,456 a 1,459, stanoven pri teplote 40 C 1 C. slo kyslosti (SL, 2.5.1): najviac 3,0. 5,0 g roztopenej vzorky sa zahriatm rozpust v 25,0 ml predpsanej zmesi rozpadiel na vodnom kpeli pod sptnm chladiom. Jdov slo (SL, 2.5.4): 33 a 42. Peroxidov slo (SL, 2.5.5): najviac 3,0. slo zmydelnenia (SL, 2.5.6): 192 a 198. Nezmydelniten ltky (SL, 2.5.7): najviac 0,3, stanoven v 5,0 g. Bielen alebo skazen oleje. 1,0 g sa v skmavke 1 min pretrepva s 1 ml kyseliny chlorovodkovej R1. Prid sa 1 ml roztoku rezorcinolu v benzne RN a zmes sa 5 s pretrepva. Po 5 min sttia vodn vrstva nie je intenzvnejie zafarben (SL, 2.2.2) ako 1 ml porovnvacieho roztoku pripravenho zmieanm 0,05 ml odmernho roztoku manganistanu draselnho 0,002 mol/l a
165
9,95 ml vody R.
Uchovvanie
166
CETACEUM Vorvaovina
Defincia
Vorvaovina je vyisten tuh podiel tukovito-voskovej zmesi, ktor sa nachdza v dutinch hlavy vorvaa druhu Physeter catodin L. vorva tuponos (Physeteridae).
Vlastnosti
Vzhad: biela, hrubo lstkovito krytalick, perleovo leskl, na dotyk mastn hmota s charakteristickm pachom. Rozpustnos: prakticky nerozpustn vo vode a v etanole 96 %, ahko rozpustn v chloroforme, siliciach, v olejoch a vo vriacom etanole 96 %.
Skka totonosti Teplota topenia (SL, 2.2.15): 43 C a 52 C. Ltka sa pred vloenm do kapilr opatrne roztop na vodnom kpeli. Kapilry sa nechaj 24 h st pri teplote neprevyujcej 10 C 1 C alebo 2 h pri teplote 0 C. Skky na istotu slo kyslosti (SL, 2.5.1): najviac 2,0, stanoven v 10,0 g. Jdov slo (SL, 2.5.4): najviac 8,0. slo zmydelnenia (SL, 2.5.6): 114 a 132, stanoven v 2,0 g. Mechanick neistoty, cudz pach. 15,0 g sa v skmavke zahreje na vodnom kpeli; top sa na najviac slabo opalizujcu bezfarebn kvapalinu, ktor nesmie by zatuchnut. Parafny. 0,25 g sa 1 min zahrieva pri teplote varu s 5 ml hydroxidu draselnho, liehovho roztoku 2 mol/l R. K horcej kvapaline sa pridaj 3 ml vody R zahriatej na teplotu 15 C 1 C. Nesmie ihne vznikn zkal. Kyselina sterov. 1,0 g sa zahreje s 10 ml amoniaku zriedenho R1 a prefiltruje sa. Filtrt sa po ochladen nesmie mliene zakali a po okyslen kyselinou chlorovodkovou R1 sa nesmie vyli chumovit zrazenina. Uchovvanie
167
GERANII AETHEROLEUM Geraniov silica

Defincia
Geraniov silica sa zskava z listov rznych druhov rodu Pelargonium destilciou s vodnou parou. Mus obsahova najmenej 65,0 % a najviac 75,0 % alkoholu, potan ako geraniol (C10H18O; Mr 154,25).
Vlastnosti
Vzhad: ra bezfarebn, bledolt alebo zelenkast kvapalina s charakteristickou vou. Rozpustnos: vemi ako rozpustn vo vode, mieaten s etanolom a s olejmi.
Skky totonosti
A. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) TLCplatne so silikaglom R. Skan roztok. 0,1 g skanej ltky sa rozpust v etanole 96 % R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 10 ml. Referenn roztok. 50 mg geraniolu R sa rozpust v etanole 96 % R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 10 ml. Na platu sa oddelene do psov nanesie 10 l z kadho roztoku. Vyvja sa zmesou etylacettu R a tolunu R (5 obj. + 95 obj.) do vzdialenosti 12 cm. Plata sa vysu na vzduchu a postrieka sa anzaldehydom, roztokom R. Plata sa pri pozorovan 5 min a 10 min zahrieva pri teplote 105 C 2 C. Pozoruje sa pri dennom svetle. Hlavn kvrna na chromatograme skanho roztoku sa polohou a farbou zhoduje so kvrnami na chromatograme referennho roztoku. Na chromatograme skanho roztoku mu by aj alie menej intenzvne kvrny.
Skky na istotu Relatvna hustota (SL, 2.2.5): 0,885 a 0,906. Index lomu (SL, 2.2.6): 1,462 a 1,474. Optick otavos (SL, 2.2.7). Uhol optickej otavosti je 5 a 14. slo kyslosti (SL, 2.5.1): najviac 5,0, stanoven v 5,0 g rozpustench v 50,0 ml predpsanej zmesi rozpadiel. Voda v siliciach (SL, 2.8.5). Mus vyhovova skke Voda v siliciach. Mastn oleje a zoivinaten silice v siliciach (SL, 2.8.7). Mus vyhovova skke Mastn oleje a zoivinaten silice v siliciach. Zpach a chu silc (SL, 2.8.8). Mus vyhovova skke Zpach a chu silc.
168
Zvyok po odparen silc (SL, 2.8.9): najviac 3,0 % (0,03 g); 1,0 g sa 2 h zahrieva na vodnom kpeli. Rozpustnos silc v etanole (SL, 2.8.10). Rozpa sa v 3 objemoch etanolu 70 % (V/V) R. Stanovenie obsahu
5,0 ml sa v acetylanej banke zmiea so 7,5 ml acetanhydridu R, 1,0 g octanu sodnho, bezvodho R a zmes sa 2 h zahrieva pri teplote varu. Prid sa 20 ml vody R a 15 min sa zahrieva pod sptnm chladiom za obasnho pretrepania. Po ochladen sa acetylovan silica prenesie do oddeovacieho lievika a vodn vrstva sa odstrni. Acetylovan silica sa pretrepva vodou R dovtedy, km vodn vrstva reaguje na navlhen papier lakmusov modr R na slabo kyslo. Vodn vrstva sa vdy odstrni. Acetylovan silica sa vysu nad sranom sodnm bezvodm R a prefiltruje. 1,500 g acetylovanej silice sa zmiea s 3 ml etanolu 96 % R a 0,1 ml fenolftalenu, roztoku R a po kvapkch sa pridva hydroxid draseln, liehov roztok 0,5 mol/l VS do trvalho zafarbenia. Prid sa 20 ml hydroxidu draselnho, liehovho roztoku 0,5 mol/l VS a zmes sa 2 h zahrieva pri teplote varu pod sptnm chladiom. Po ochladen sa prid 0,5 ml fenolftalenu, roztoku R a titruje sa odmernm roztokom kyseliny chlorovodkovej 0,5 mol/l do zmeny zafarbenia. Vykon sa slep titrcia. Vypota sa percentulny obsah acetylovatench zloiek, vyjadren ako geraniol (C10H18O) poda vzorca: a 7,712 = , m a 0,021 kde a = rozdiel spotreby hydroxidu draselnho, liehovho roztoku 0,5 mol/l VS pri skanom roztoku a slepej titrcii v mililitroch, m = nvaok acetylovanej silice v gramoch.
Uchovvanie
Uchovva sa v dobre naplnench vzduchotesnch obaloch chrnench pred svetlom.
169
HYDRARGYRI AMIDOCHLORIDUM Amidochlorid ortunat

Synonyma: Hydrargyrum bichloratum ammoniatum, Biely precipitt HgNH2Cl
Defincia
Mr 252,07
Amidochlorid ortunat mus obsahova najmenej 98,0 % a najviac 100,5 % HgNH2Cl.

Vlastnosti
Vzhad: biely amorfn prok, niekedy hrudkovit, bez pachu, na svetle tmavne a rozklad sa. Rozpustnos: prakticky nerozpustn vo vode a v etanole 96 %, rozpustn v minerlnych kyselinch a v kyseline octovej.
Skky totonosti
A. K 0,5 g sa prid 5 ml roztoku hydroxidu sodnho R 42 g/l a zahrieva sa pri teplote varu; unikajce pary amoniaku zmenia farbu navlhenho papiera lakmusovho ervenho R na modro (amid) a ltka sa zafarb na lto (ortunat soli). Po ochladen sa zrazenina prefiltruje a filtrt sa pouije pri Skke totonosti B. B. Filtrt zo Skky totonosti A sa okysl kyselinou dusinou R a prid sa 1 ml dusinanu striebornho, roztoku R2; vyluuje sa biela amorfn zrazenina, ahko rozpustn v amoniaku zriedenom R1 (chloridy).
Skky na istotu Nerozpustn prmesi, uhliitany. 0,200 g v 10,0 ml kyseliny octovej R zahriatej na teplotu 70 C 1 C sa mus do 5 min plne rozpusti bez umenia. Taviten precipitt [HgCl2(NH3)2]. 0,500 g sa opatrne zahrieva v tgliku; skan ltka sa nesmie topi. Zvyok sa pouije pri skke Zvyok po han. Zvyok po han: najviac 0,20 %; zvyok zo skky Taviten precipitt sa vyha v digestore. Stanovenie obsahu
0,200 g sa v 100-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou pretrepva s roztokom, ktor sa priprav rozpustenm 2,0 g jodidu draselnho R v 5,0 ml vody R. Prid sa 35 ml vody R, 0,5 ml roztoku orane metylovej RN a titruje sa kyselinou chlorovodkovou 0,1 mol/l VS do zmeny zafarbenia zo ltho do oranovho. 1 ml kyseliny chlorovodkovej 0,1 mol/l VS zodpoved 0,01260 g HgNH2Cl.
170
Uchovvanie
171
MAGMA BENTONITI Bentonitov magma

Defincia
Bentonitov magma je vodn koloidn disperzia bentonitu, uren na prpravu dermlnej suspenzie.
Prprava
Bentonitum Aqua purificata Acidum peraceticum 35 %
[SL] [SL]
5,0 g 95,5 g 0,01 g
Bentonit sa po astiach nasype na povrch istenej vody zahriatej na teplotu 80 C 1 C. Kvapalina sa premiea a po ochladen sa prid kyselina peroctov. Za obasnho premieania sa nech 24 h st.
Vlastnosti
Polotuh, po pretrepan teca zakalen, ltobiela a ltkast rovnorod hmota.

Skky na istotu Rovnorodos disperzie. Neobsahuje vonm okom viditen napuan astice a klky. Zvyok po odparen. 10,0 g sa odpar na vodnom kpeli do sucha. Zvyok sa su pri teplote 105 C 2 C do kontantnej hmotnosti a po ochladen v exsiktore nad oxidom fosforenm R sa odvi. Hmotnos zvyku je 0,42 g a 0,51 g. Uchovvanie
Uchovva sa v sterilnch a vzduchotesne uzavretch obaloch. POZNMKA: Bentonitov magma sa pouva na prpravu Suspenzie oxidu zinonatho.
172
PHENOLUM LIQUEFACTUM Tekut fenol

Tekut fenol mus obsahova 10 % vody. Obsahuje najmenej 88,0 % a najviac 92,0 % fenolu (C6H6O; Mr 94,11).
Prprava
Phenolum Aqua purificata
[SL] [SL]
900,0 g 100,0 g
Fenol sa roztop na vodnom kpeli a k zmesi sa postupne pridva isten voda. Zmes sa miea do vychladnutia.
Vlastnosti
ra bezfarebn, bledolt alebo bledoerven kvapalina s charakteristickm zpachom, ktor tuhne pri teplote 0 C na krytalick hmotu. Na svetle a vzduchu sa zafarb na erveno. Je mieaten s etanolom 96 % a glycerolom v kadom pomere.
Skky totonosti
A. 0,5 g sa rozpust v 2 ml amoniaku koncentrovanho R a zriedi sa vodou R na 100 ml. K 2 ml tohto roztoku sa prid 0,05 ml chlrnanu sodnho, roztoku R. Vznikne modr zafarbenie, ktor sa postupne zintenzvni. B. K 1 ml roztoku S (pozri Skky na istotu) sa prid 10 ml vody R a 0,1 ml chloridu elezitho, roztoku R1. Vznikne fialov zafarbenie, ktor po pridan 5 ml propn-2-olu R vymizne. C. K 1 ml roztoku S (pozri Skky na istotu) sa prid 10 ml vody R a 1 ml brmovej vody R. Vznikne bledolt zrazenina.
Skky na istotu Roztok S. 1,1 g sa rozpust vo vode R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 15 ml. ros a farba roztoku. Roztok S je ry (SL, 2.2.1) a nie je intenzvnejie zafarben ako porovnvac roztok H6 (SL, 2.2.2, metda B). Kyslos. K 2,0 ml roztoku S sa prid 0,05 ml orane metylovej, roztoku R. Roztok je lt. Relatvna hustota (SL, 2.2.5): 1,065 a 1,068. Zvyok po odparen: najviac 0,05 %, stanoven v 5,000 g odparenm na vodnom kpeli do sucha. Zvyok sa 1 h su pri teplote 105 C 2 C. Stanovenie obsahu
173
2,200 g sa rozpust vo vode R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 1 000,0 ml. 25,0 ml tohto roztoku sa prenesie do banky so sklenenou zabrsenou ztkou, prid sa 50,0 ml bromidbrominanu draselnho 0,0167 mol/l VS a 5 ml kyseliny chlorovodkovej R. Banka sa uzavrie, nech sa za obasnho premieania 30 min st a potom sa nech alch 15 min st. Prid sa 5 ml roztoku jodidu draselnho R 200 g/l, pretrepe sa a titruje sa tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS do trvalho bledoltho zafarbenia. Prid sa 0,5 ml krobu, roztoku R, 10 ml chloroformu R a pokrauje sa v titrcii za intenzvneho trepania. Sasne sa vykon slep titrcia. 1 ml bromid-brominanu draselnho 0,0167 mol/l VS zodpoved 0,001569 g C6H6O.
Uchovvanie
Uchovva sa vo vzduchotesnch obaloch chrnench pred svetlom. Pri uchovvan pri teplote pod 4 C me obsahova krytly, ktor sa musia pred pouitm roztopi. (POZNMKA: Pri pouit v zmesi s koldiom, netuhncimi olejmi, minerlnymi olejmi a parafnom sa pouije fenol, nepouije sa tekut fenol.)
174
PIX FAGI Bukov decht

Defincia
Pix fagi je decht zskan suchou destilciou dreva druhu Fagus sylvatica L. buk lesn (Fagaceae).
Vlastnosti
Vzhad: hnedoerven viskzna kvapalina s charakteristickm zpachom po kreozote. Rozpustnos: prakticky nerozpustn vo vode, mierne rozpustn v etanole 96 % a v chloroforme, mieaten s vazelnou a s tukmi, nemiea sa s glycerolom.
Skky totonosti Roztok S. K 1 g sa prid 20 ml vody R, 10 min sa pretrepva a kvapalina sa prefiltruje.
A. Roztok S reaguje na lakmusov papier kyslo (rozdiel od kamennouhonho dechtu). B. K 5 ml roztoku S sa po kvapkch pridva roztok chloridu elezitho R 1 g/l. Vznikne prechodn hnedoerven zafarbenie (rozdiel od brezovho dechtu). C. K 5 ml roztoku S sa prid 0,1 ml brmovej vody R. Vznikne zkal (fenoly). D. K 5 ml roztoku S sa pridaj 4 ml kuprum(II)-tartartu, roztoku R a zmes sa krtko zahrieva pri teplote varu. Vznikne oranov zrazenina (redukujce ltky).
Skky na istotu Relatvna hustota (SL, 2.2.5): 1,102 a 1,222. Decht z dreva ihlinanov. 1,0 g sa rozpust v 15 ml petrolteru R, 5 min sa intenzvne pretrepva a prefiltruje sa. K 10 ml filtrtu sa prid 5 ml roztoku octanu menatho R 1 g/l a 5 min sa pretrepva. Horn vrstva sa nezafarb na zeleno a ani po pridan 10 ml teru R sa zafarbenie nemen. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 0,3 %, stanoven v 1,00 g. Uchovvanie
Uchovva sa v obaloch chrnench pred svetlom.
175
PIX LITHANTHRACIS Kamennouhon decht

Defincia
Kamennouhon decht je decht zskan suchou destilciou kamennho uhlia, zbaven mechanickch neistt a vody.
Vlastnosti
Vzhad: hnedoerven a ierna leskl, viskzna kvapalina s charakteristickm zpachom po naftalne. Na vzduchu tvrdne. Hor ervenm svietivm plameom. Rozpustnos: je prakticky nerozpustn vo vode, mieaten s tukmi a s olejmi.
Skky totonosti Roztok S. K 1 g sa prid 9 ml vody R, 10 min sa pretrepva a kvapalina sa prefiltruje.
A. Roztok S reaguje na lakmusov papier neutrlne alebo len slabo zsadito (rozdiel od drevnch dechtov). M zpach po naftalne. B. K 5 ml roztoku S sa prid niekoko kvapiek brmovej vody R. Vznikne slabolt zkal (fenoly). C. 0,1 g sa rozpust v 5 ml etanolu 96 % R, 5 min sa pretrepva a prefiltruje sa. lt filtrt fluoreskuje v UF iaren pri 365 nm svetlomodro.
Skky na istotu Relatvna hustota (SL, 2.2.5): 1,142 a 1,252. Voda (SL, 2.5.12): najviac 3,0 %, stanoven v 1,000 g semi-mikro metdou na stanovenie vody. Celkov popol (SL, 2.4.6): najviac 0,3 %. Uchovvanie
Uchovva sa v obaloch chrnench pred svetlom.
176
POLYDERMAN Polyderman
Defincia
Polyderman je masov zklad s emulganm inkom.

Prprava
Vaselinum flavum Adeps lanae Paraffinum liquidum Paraffinum solidum Cera alba Glyceroli monostearas 40 55 Cholesterolum Aqua purificata
[SL] [SL] [SL] [SL] [SL] [SL] [SL] [SL]
420,0 g 150,0 g 295,0 g 40,0 g 10,0 g 5,0 g 30,0 g 50,0 g
lt vazelna, vosk z ovej vlny, tekut parafn, tuh parafn, biely vosk, monostearoylglycerol 40 45 a cholesterol sa zahrej na teplotu 70 C 1 C; postupne sa pridva isten voda rovnakej teploty. Zmes sa za stleho mieania ochlad na teplotu 25 C 1 C.
Vlastnosti
lt a ltohned mas s charakteristickm pachom po lanolne.

Skky totonosti
A. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) TLCplatne so silikaglom F254 R. Skan roztok. 1,0 g skanej ltky sa pretrepe s 10 ml teru R a nech sa st. Referenn roztok. 30 mg cholesterolu CRS sa rozpust v teri R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 10,0 ml. Na platu sa na tart nanesie v psovch nankach 5 l z kadho roztoku. Vyvja sa zmesou tolunu R a acetnu R (9 obj. + 1 obj.) do vzdialenosti 15 cm. Plata sa vysu na vzduchu, postrieka sa kyselinou srovou R a mierne sa zahreje a do objavenia ervench kvn. Hlavn kvrna na chromatograme skanho roztoku sa polohou, farbou a Rf hodnotou (asi 0,5 zodpoved cholesterolu) zhoduje s hlavnou kvrnou na chromatograme referennho roztoku.
177
Stanovenie obsahu Emulgan schopnos. K 10,0 g v roztierake sa pri izbovej teplote vmiea po malch mnostvch 15,0 ml vody R. Vytvoren emulzia nesmie poas 48 hodn vyli kvapky vody. V prpade, e sa as vody vyli, cel skka sa opakuje s 10,0 ml vody R. Uchovvanie

as pouitenosti
6 mesiacov (POZNMKA: Pouva sa na prpravu mast a krmov.)
178
SOLUTIO ALUMINII ACETOTARTRATIS Roztok s octanom a vnanom hlinitm

Defincia
Roztok s octanom a vnanom hlinitm je vodn roztok. Obsahuje najmenej 1,30 % a najviac 1,50 % hlinka (Al; Mr 26,98).
Prprava
Aluminii sulfas Calcii carbonas Acidum aceticum anhydricum Aqua purificata Acidum tartaricum
[SL] [SL] [SL] [SL]
240,0 g 105,0 g 88,0 g 1 520,0 g q. s.
Sran hlinit sa rozpust v istenej vode, prid sa uhliitan vpenat a kyselina octov, bezvod. Po premiean a vyumen sa zmes nech 48 h st, prefiltruje sa a na kadch 100,0 g filtrtu sa prid 3,5 g kyseliny vnnej.
Vlastnosti
ra bezfarebn alebo ltkast kvapalina s miernym pachom po kyseline octovej. Na lakmusov papier reaguje kyslo.
Skky totonosti
A. 1 ml sa zriedi vodou R na 5 ml. Prid sa roztok chloridu amnneho R 100 g/l a amoniak zrieden R1. Vznikne biela zrazenina, ktor je nerozpustn v nadbytku amoniaku zriedenho R1 a rozpustn v nadbytku roztoku hydroxidu sodnho R 42 g/l (hlinitany). B. K 1 ml sa prid 1 ml etanolu 96 % R a 1,0 ml kyseliny srovej R. Po zahriat je cti zpach po etylacette (kyselina octov). C. 1 ml sa prid k zmesi 5 ml manganistanu draselnho 0,02 mol/l a 2 ml kyseliny srovej, zriedenej R. Miernym zahriatm sa kvapalina odfarb (kyselina vnna). D. Relatvna hustota (SL, 2.2.5): 1,055 a 1,062.
Stanovenie obsahu
1,000 g sa zmiea s 2 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l VS a 50 ml vody R. Prid sa 30,0 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l, 0,1 ml roztoku ervene metylovej RN a po kvapkch sa pridva roztok hydroxidu sodnho R 42 g/l do trvalho oranovoltho zafarbenia. Kvapalina sa zahreje do teploty varu a nech sa 10 min st na vodnom kpeli. Rchlo sa ochlad a prid sa 30 mg a 50 mg orane xylenolovej s dusinanom draselnm RN a 5 mg hexametylntetramnu R. Titruje sa odmernm roztokom dusinanu olovnatho 0,05 mol/l do zmeny zafarbenia zo ltho do trvalho ervenho.
179
1 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l zodpoved 0,001349 g Al.

Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch chrnench pred mrazom.
180
SOLUTIO CALCII CHLORIDI HEXAHYDRICI Roztok hexahydrtu chloridu vpenatho

Synonymum: Solutio calcii chlorati
Defincia
Roztok hexahydrtu chloridu vpenatho je vodn roztok hexahydrtu chloridu vpenatho (CaCl2 . 6 H2O; Mr 219,08). Mus obsahova najmenej 48,5 % a najviac 51,0 % CaCl2 . 6 H2O.
Prprava
Calcii chloridum hexahydricum Aqua ad iniectabilia
[SL] [SL]
500,0 g 500,0 g
Hexahydrt chloridu vpenatho sa rozpust vo vode na injekciu, premiea sa a prefiltruje.

Vlastnosti
Skky totonosti
A. Asi 1 ml sa zriedi vodou R na 10 ml. Roztok sa pouije taktie na skku B. K jednej polovici roztoku sa prid amniumoxalt, roztok R: vyluuje sa biela zrazenina nerozpustn v kyseline octovej, adovej R a v amoniaku zriedenom R1. Dobre sa rozpa v kyseline chlorovodkovej R1. B. K druhej polovici roztoku zo skky A sa prid dusinan strieborn, roztok R2: vyluuje sa biela chuchvalcovit zrazenina ahko rozpustn v amoniaku zriedenom R1. Nerozpa sa v kyseline dusinej R.
Skky na istotu Relatvna hustota (SL, 2.2.5): 1,226 a 1,236. Kyslos alebo zsaditos. 6,0 ml roztoku sa zriedi vodou bez oxidu uhliitho R na 20,0 ml. K 10,0 ml erstvo pripravenho roztoku sa prid 0,1 ml fenolftalenu, roztoku R. Ak je roztok erven, na zmenu farby indiktora sa me spotrebova najviac 0,2 ml kyseliny chlorovodkovej 0,01 mol/l VS; ak je roztok bezfarebn, na zmenu farby indiktora sa me spotrebova najviac 0,2 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS. Stanovenie obsahu
0,400 g sa rozpust v 100 ml vody R, prid sa 4,0 ml roztoku hydroxidu sodnho R 42 g/l, asi 0,02 g modrej metyltymolovej s dusinanom draselnm RN. Titruje sa odmernm roztokom dintriumedettu 0,05 mol/l do zmeny zafarbenia z modrho na siv.
181
1 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l zodpoved 0,01095 g CaCl2 . 6 H2O.

Uchovvanie
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch, chrnench pred mrazom, ak nie je uveden inak.
182
UNGUENTUM ALCOHOLIS CETYLICI Cetanolov mas

Synonymum: Unguentum cetylicum Cetanolov mas mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Cetanolov mas je emulgujca oleomas s cetylalkoholom.

Prprava
Alcohol cetylicus Adeps lanae Vaselinum album
20,0 g 150,0 g 830,0 g
Cetylalkohol, vosk z ovej vlny a biela vazelna sa roztop na vodnom kpeli alebo pod infralampou. Zmes sa miea do vychladnutia a vytvorenia homognnej masti.
Vlastnosti
Biela a ltkast mas takmer bez pachu. V 1-mm a 2-mm vrstve je priehadn; m nzku schopnosou absorbova vodu.
Skky totonosti
A. 1 g sa trepanm rozpust v 5 ml chloroformu R. Roztok sa opatrne navrstv na 3 ml kyseliny srovej R. Na rozhran oboch kvapaln vznikne hnedoerven prstenec a vrstva kyseliny srovej po chvli zeleno fluoreskuje (cholesterol). B. Typ masti. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Mas sa rozpa v chloroforme, vo vode sa nerozpa (oleomas).
Skky na istotu slo kyslosti (SL, 2.5.1): najviac 5,0. (POZNMKA: Skan mas sa zahriatm plne rozpust na vodnom kpeli.) Vodn slo: najmenej 60. Do 25,0 g zmknutho alebo pri najniej monej teplote roztopenho masovho zkladu alebo masti sa v odvenej roztierake s roztieradlom postupne pridva po astiach voda R rovnakej teploty tak dlho, km ju masov zklad viae, a miea sa do vychladnutia. Vzniknut zmes sa nech 24 h st pri izbovej teplote. Oddelen voda sa odstrni, zmes sa opatrne rozotrie po stench roztieraky a kvapky vody sa odsaj filtranm papierom. Vzniknut krm v roztierake s roztieradlom sa odvi a vodn slo sa vypota z priemeru troch stanoven.
183
Vodn slo sa vypota poda vzorca:

A 100 , m
kde
A = obsah vody v gramoch zisten diferennm venm, m = nvaok skanej masti v gramoch.

as pouitenosti
3 mesiace (POZNMKA: Mas sa pouva na prpravu Cetanolovho krmu.)
184
UNGUENTUM EMULSIFICANS ANIONICUM Aninov emulgujca mas

Synonyma: Unguentum emulsificans, Emulgujca aninov mas Emulgujca mas aninov mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Emulgujca mas aninov je emulgujca oleomas s aninovm emulgtorom, uren na prpravu hydrokrmu. Obsahuje najmenej 2,2 % a najviac 3,2 % alkylsulftov, potanch ako ntriumcetylsulft (C16H33NaO4S; Mr 344,5).
Prprava
Alcohol cetylicus et stearylicus emulsificans * Paraffinum liquidum Vaselinum album
300,0 g 200,0 g 500,0 g
Emulgujci cetylalkohol a stearylalkohol, tekut parafn a biela vazelna sa na vodnom kpeli roztopia a zmes sa miea do vychladnutia. * Alcohol cetylicus et stearylicus emulsificans mus obsahova 90,0 % cetylalkoholu a stearylalkoholu a 10,0 % ntriumlaurylsulftu alebo ntriumcetylsulftu. Priprav sa vmieanm ntriumlaurylsulftu alebo ntriumcetylsulftu do roztopenho cetylalhoholu a stearylalkoholu a prid sa 5,0 % vriacej istenej vody. Zmes sa zahrieva na vodnom kpeli do odparenia vody.
Vlastnosti
Biela a priehadn homognna hmota so slabm charakteristickm pachom, so schopnosou absorbova vodu. Po nanesen tenkej vrstvy na sklenen podloku vykazuje v UF iaren pri 366 nm bledomodr fluorescenciu. Teplota tuhnutia (SL, 2.2.18): 57 C a 59 C.
Skky totonosti
A. 1 g sa v porcelnovom tgliku spli a vyha. Zvyok sa miernym zahriatm rozpust v 2 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN a 2 ml vody R a prefiltruje sa. K 2 ml filtrtu sa prid roztok chloridu brnatho RN. Vyluuje sa biela zrazenina, nerozpustn v kyseline chlorovodkovej, zriedenej 11 % RN (alkylsulft). Zvyok filtrtu sa pouije na Skku totonosti B. B. Platinov drt sa navlh filtrtom zo Skky totonosti A a zahrieva sa v nesvietivom plameni. Plame sa zafarb na lto (sodk).
185
C. Typ masti. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo masti sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Mas sa rozpa v chloroforme, vo vode sa nerozpa (oleomas).
2,000 g sa v banke so sklenenou zabrsenou ztkou miernym zahriatm rozpust v 25 ml chloroformu R. Po ochladen sa prid 20 ml vody R, 5 ml kyseliny srovej, zriedenej R a 4 a 5 kvapiek roztoku lte dimetylovej RN. Titruje sa odmernm roztokom karbetopendecniumbromidu 0,01 mol/l za silnho pretrepvania do zmeny zafarbenia chloroformovej vrstvy z ervenho na lt. 1 ml odmernho roztoku karbetopendecniumbromidu 0,01 mol/l zodpoved 0,003445 g (C16H33NaO4S).
Uchovvanie

as pouitenosti
3 mesiace (POZNMKA: Mas sa pouva na prpravu Aninovho krmu.)
186
UNGUENTUM EMULSIFICANS NONIONICUM Neinov emulgujca mas

Synonymum: Emulgujca neinov mas Emulgujca mas neinov mus vyhovova poiadavkm predpsanm vo veobecnom lnku SL Dermlne polotuh lieky (0132) a nasledujcim skkam.
Defincia
Emulgujca mas neinov je emulgujca oleomas s neinovm emulgtorom, uren na prpravu hydrokrmu.
Prprava
Polysorbatum 60 Alcohol cetylicus et stearylicus Paraffinum liquidum Vaselinum album
[SL] [SL] [SL] [Ph. Eur.]
100,0 g 300,0 g 100,0 g 500,0 g
Polysorbt 60 a tekut parafn sa za tepla zmieaj s roztopenm cetylalkoholom a stearylalkoholom a bielou vazelnou. Zmes sa miea do vychladnutia.
Vlastnosti
Biela mas so slabm charakteristickm pachom, so schopnosou absorbova vodu.

Skky totonosti
A. 1 g sa pretrepva s 25 ml vody R zahriatej na teplotu 50 C a 60 C dovtedy, km nevznikne emulzia. Po ochladen sa prid 10 ml inidla kobaltotiokyanatovho RN, 10 ml chloroformu R a zmes sa pretrepe. Chloroformov vrstva sa zafarb na modro (sorbimakrogol). B. 3 g sa roztopia v porcelnovom tgliku, prid sa 7 ml vody R zahriatej na teplotu 70 C 1 C a miea sa do vychladnutia; vznikne krm, ktor po primiean alch 15 ml vody R tvor homognnu emulziu typu o/v (hydrokrmov mas). C. Typ masti. 1 g sa v kadike miea s 5 g chloroformu R a rovnak mnostvo sa v inej kadike miea s 5 g vody R. Mas sa rozpa v chloroforme, vo vode R sa nerozpa (oleomas).
Skky na istotu Ionognne ltky. K 1,000 g sa v 250-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou prid 20 ml vody R, 5 ml kyseliny srovej, zriedenej R, 25 ml chloroformu R a 3 a 4 kvapky roztoku lte dimetylovej RN. Po rozpusten a dkladnom pretrepan sa chloroformov vrstva zafarb na lto alebo na erveno. lt zafarbenie chloroformovej vrstvy sa po pridan 10 kvapiek odmernho roztoku ntriumlaurylsulftu 0,01 mol/l zmen na erven. erven zafarbenie chloroformovej
187
vrstvy sa po pridan 10 kvapiek odmernho roztoku karbetopendecniumbromidu 0,01 mol/l zmen na lt.

as pouitenosti
3 mesiace (POZNMKA: Mas sa pouva na prpravu Neinovho krmu.)
188
4. RASTLINN DROGY
ALCHEMILLAE FOLIUM Alchemilkov list
Synonymum: Folium alchemillae
Defincia
Usuen list rznych druhov rodu Alchemilla L., najm Alchemilla acutiloba Opiz alchemilka konistolalon (Rosaceae ruovit).
Vlastnosti
Droga takmer bez pachu, mierne horkej, sahujcej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Listy przemnej ruice, dlaovito 7- a 9-dielne, zriedkavo a 11-dielne. Listy byle 5- a 9-dielne, krtkostopkat, a sediace, drobnozbkat. Mlad listy s leskl, striebristochlpat, starie listy na hornej strane hol. B. Na oboch stranch listu pokoku tvoria bunky s poprehbanmi stenami a vpadnutmi prieduchmi. Na hornej strane ojedinel, na spodnej strane hlavne na okraji listu poetn jednobunkov trichmy, dlh a 1 mm, zahroten, so zhrubnutou pokokou, na bze hrubo bodkovanou. List bifacilny. Palisdov parenchm obyajne jednoradov. Cievne zvzky kolaterlne so sklerenchymatickou povou. V hubovitom parenchme a v okol cievnych zvzkov drzy aveanu vpenatho. C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R. Skan roztok. 0,5 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 5 min extrahuje s 5 ml metanolu R na vodnom kpeli pri teplote 65 C 1 C za sasnho pretrepvania. Po ochladen sa extrakt prefiltruje. Referenn roztok. Roztok kyseliny chlorogenovej R v metanole R 0,1 mg/ml. Na platu sa na tart nanesie v psovch nankach (20 mm 3 mm) 20 l z kadho roztoku. Vyvja sa zmesou etylacettu R, kyseliny mravej, bezvodej R a vody R (21 obj.+ 2 obj.+ 2 obj.) do vzdialenosti asi 10 cm. Plata sa vysu na vzduchu a potom sa 5 min su v suiarni pri teplote 100 C a 105 C. Ete tepl plata sa postrieka roztokom aminoetyldifenylbortu R v metanole R 10 g/l a pozoruje sa v UF iaren pri 366 nm. Na chromatograme skanho roztoku je viditen intenzvne lt a ltohned fluoreskujca kvrna, ktor polohou zodpoved svetlomodro fluoreskujcej kvrne na chromatograme referennho roztoku. Nad touto kvrnou sa nachdza takmer rovnako intenzvna zelen a 189
zelenolt fluoreskujca kvrna. Na chromatograme skanho roztoku mu by prtomn aj alie modravo fluoreskujce kvrny. Tesne nad tartom je viditen svetlolto-siv fluoreskujca kvrna.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 3,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 5,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 9,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Uchovvanie
Uchovva sa v uzavretch obaloch, chrnench pred svetlom.

Vydvanie Terapeutick dvky. Jednotliv vo forme zparu perorlne: 1,5 g vo forme zparu loklne: 5,0 a 10,0 g Indikan skupina
Fytofarmak (adstringenci, stomachik)
190
ANGELICAE FRUCTUS Archangelikov plod

Synonymum: Fructus angelicae
Defincia
Usuen zrel plod (dvojnaka) druhu Archangelica officinalis Hoffm. archangelika lekrska (Apiaceae mrkvovit). Obsahuje najmenej 0,8 % (V/m) silice.
Vlastnosti
Droga so silne korenistm pachom, ostro korenistej a horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Naka irokovajcovit, a 9 mm dlh, 3 a 5 mm irok, z chrbtovej strany stlaen, ltohned, 3-rebrov, po bokoch s dvoma krdlatmi rebrami. Povrch hol, leskl, zvraten. B. Pokoka oplodia hladk, z pomerne vekch parenchymatickch buniek so stenami viditene hrubmi ako hypodermlne pletivo. Pod ou svisle prebiehajca vrstva pozdne poprehbanch silinch kanlikov, ahko sa oddeujca od zkladnho parenchmu a tesne priliehajca k osemeniu. Silin kanliky s priemerom 70 m a 80 m irok. Cievne zvzky pod rebrami tvaru polmesiaca obrtenho dovntra so sitkovicami vo vonkajom oblku. Endokarp hrubostenn, jednoradov. Osemenie zke, nekolabujce.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 2,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,5 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 10,0 %. Stanovenie obsahu
10,0 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.12. Stanovenie obsahu silc v rastlinnch drogch.
Uchovvanie
191

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme zparu perorlne: 1,0 g Indikan skupina
Fytofarmak (stomachik)
192
ANSERINAE HERBA Ntrnkov va

Synonymum: Herba anserinae
Defincia
Usuen kvitnca nadzemn as druhu Potentilla anserina L. ntrnk hus (Rosaceae ruovit).
Vlastnosti
Droga bez pachu a chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Drogu tvoria listy a kvety. Listy na hornej strane sivozelen, na spodnej strane obyajne bledoplstnat so striedavo jarmovmi, perovito zloenmi listami z podlhovasto vajcovitch, hlboko plkovitch lstkov, 1 cm a 3 cm dlhch, na vrchnej strane hol alebo riedko chlpat, na spodnej strane bled hodvbovito plstnat. Ppoetn kvety na dlhch stopkch, s priemerom a 2 cm, s kalichom a kalkom. Korunn lupienky 2-krt dlhie ako kalich, farby ltej. B. Pokoka listu na vrchnej strane z buniek so stenami mierne vlnitmi a poprehbanmi. Prieduchy len ojedinele. Krycie trichmy jednobunkov, rovn, krtko ohroten, roztrsen. Na spodnej strane listu bunky so stenami vlnovite poprehbanmi, poetn prieduchy bez vedajch buniek. Krycie trichmy poetn, jednobunkov, vemi dlh, vinou biovito prehnut, vzjomne spleten. Zriedkavo aznat trichmy s dvojbunkovou nohou a jednobunkovou hlavikou. List bifacilny, v mezofyle drzy aveanu vpenatho. Cievne zvzky kolaterlne so sklerenchymatickou povou. Peov zrn s tenkou exinou a tromi klnymi prmi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). In asti materskej rastliny a in zafarben droga: najviac 6,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 3,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 10,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %. Uchovvanie
193

Fytofarmak (adstringenci, spazmolytik)
194
ARNICAE FLOS CUM CALYCE Arnikov kvet so zkrovom

Synonymum: Flos arnicae cum calyce
Defincia
Usuen bor druhu Arnica montana L. arnika horsk (Asteraceae astrovit).

Vlastnosti
Droga so slabm aromatickm pachom, horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. bory s priemerom 60 mm a 80 mm, s priamou aznatou, chlpatou byou, nie dlhou ako 10 mm. Zkrov pologuovit, listene kopijovit, dvojradov. Lko vypukl, chlpat. Rrkovit kvety tmavolt, obojpohlavn, samiie dvoj- a trojzub. Naky 6 mm a 9 mm dlh, rebrovit, s chocholcom. Trichmy jednoradov, bledolt. B. Pri oboch typoch kvetov charakteristick aznat trichmy a 100 m dlh (typ Asteraceae) a jednoradov a osembunkov krycie trichmy so zhrubnutou stenou a zahrotenou koncovou bunkou, a 1 200 m dlh a na bze a 40 m irok. Semennk s poetnmi aznatmi trichmami (typ Asteraceae) a s podvojnmi zahrotenmi krycmi trichmami, ktor s spolu zrasten bodkovanou stenou, na hrotoch von, a 400 m dlh. Pod podlhovastmi bunkami pokoky tmavohned a ierna hmota fytomelannu. Dlh ostne chpkov tvoria zvzky spolu zrastench trichmov s hrotmi dookola krtko odstvajcimi. Oblkovite nazad ohnut blizny na konci s dlhmi trichmami, po stranch psik jemnch papl. Konektv penc pretiahnut do trojhrannho lalika. Peov zrn guovit, s priemerom 35 m a 40 m so zhrubnutou exinou a tromi klnymi prmi. Kvetn lko tvoren hviezdicovitm parenchmom, pokoka s poetnmi dvoj- a pbunkovmi krycmi trichmami, 340 m a 850 m dlhmi. C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R. Skan roztok. 1 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 5 min extrahuje s 10 ml metanolu R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom pri teplote varu. Po ochladen sa prefiltruje. Referenn roztok (a). Roztok rutnu R v metanole R 0,25 mg/ml. Referenn roztok (b). Roztok kyseliny dihydroxykoricovej R v metanole R 0,10 mg/ml. Na platu sa na tart oddelene nanesie 30 l skanho roztoku, 10 l referennho roztoku (a) a 10 l referennho roztoku (b). Vyvja sa zmesou kyseliny mravej, bezvodej R, vody R, metyletylketnu R a etylacettu R (1 obj.+ 1 obj. + 3 obj.+ 5 obj.) do vzdialenosti asi 15 cm. Plata sa vysu na vzduchu a rovnomerne sa postrieka roztokom aminoetyldifenylbortu R v metanole R 10 g/l. Pozoruje sa v UF iaren pri 366 nm. 195
Na chromatograme skanho roztoku je viditen kvrna, ktor polohou a farbou zodpoved kvrne na chromatograme referennho roztoku (b). Nad touto kvrnou s viditen tri lt alebo oranov fluoreskujce kvrny, z ktorch prostredn nebva vdy dobre viditen. Nad nimi je alia zelenomodr fluoreskujca kvrna. Medzi kvrnou zodpovedajcou kvrne rutnu na chromatograme referennho roztoku (a) a kvrnou zodpovedajcou kvrne kyseliny dihydroxykoricovej na chromatograme referennho roztoku (b) s viditen dve intenzvne tyrkysovomodro fluoreskujce kvrny, z ktorch spodn kvrna je via. Chromatogram sa pouije pri skke Cudzie ltky.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Prekvitnut kvety so zrelmi nakami a chpkami: najviac 40,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 3,0 %. Inak zafarben droga: najviac 10,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %.
Kvety rastln rodu Calendula a Heterotheca sa vylia chromatograficky. Na chromatograme skanho roztoku zo Skky totonosti C nesm by viditen iadne ltozelen, lt ani oranov fluoreskujce kvrny medzi tartom a kvrnou rutnu na chromatograme referennho roztoku (a) alebo polohou zodpovedajce kvrne na chromatograme referennho roztoku (a).
Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 10,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 3,0 %. Uchovvanie

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme zparu loklne: 2,0 g Indikan skupina
Fytofarmak (antiflogistik, adstringenci)
196
ARNICAE FLOS SINE CALYCE Arnikov kvet bez zkrovu

Synonymum: Flos arnicae sine calyce
Defincia
Usuen jazykovit a rrkovit kvety druhu Arnica montana L. arnika horsk (Asteraceae astrovit).
Vlastnosti
Droga so slabm aromatickm pachom, horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Pomaranovolt, jazykovit piestikov kvety s plochou korunou, na konci trojzbkatou, prostredn zbok obyajne najv. Kvety charakteristick 7 a 15 paralelne prebiehajcimi ilkami. Spodn as kvetu rrkovit, chlpat. Semennk takmer valcovit, v dolnej asti zen, jemne chlpat, len dolu hol, hore ovenen jednoradovmi, krtko brvitmi, sivobielymi a bledoltmi chpkami. Rrkovit, obojpohlavn kvety so ltkastou a hnedastou pcpou korunou, so zubami mierne ohnutmi. Tyinky zrasten, dvojramenn blizna vynieva z kvetu. Semennk a chpky s svojou stavbou toton s jazykovitmi kvetmi. B. Pri oboch typoch kvetov aznat trichmy a 100 m dlh (typ Asteraceae) a jednoradov a osembunkov krycie trichmy so silnou stenou a zahrotenou dlhou koncovou bunkou, a 1 200 m dlh a na bze a 40 m irok. Semennk s poetnmi aznatmi trichmami (typ Asteraceae) a s podvojnmi zahrotenmi krycmi trichmami, ktor s spolu zrasten bohato bodkovanou stenou, na hrotoch von, a 400 m dlh. Pod pretiahnutmi bunkami pokoky tmavohned a ierna hmota fytomelannu. Dlh ostne chpkov tvoria vdy zvzok spolu zrastench trichmov s hrotmi dookola krtko odstvajcimi. Oblkovite nazad ohnut blizny na konci s dlhmi trichmami, po stranch psik jemnch papl. Konektv penc pretiahnut do trojhrannho lalika. Peov zrn guovit, s priemerom 35 m a 40 m, s hrubo ostnitou exinou a tromi klnymi prmi. C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R. Skan roztok. 1 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 5 min extrahuje s 10 ml metanolu R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom pri teplote varu. Po ochladen sa prefiltruje. Referenn roztok (a). Roztok rutnu R v metanole R 0,25 mg/ml. Referenn roztok (b). Roztok kyseliny dihydroxykoricovej R v metanole R 0,10 mg/ml. Na platu sa na tart nanesie 30 l skanho roztoku, 10 l referennho roztoku (a) a 10 l referennho roztoku (b). Vyvja sa zmesou kyseliny mravej, bezvodej R, vody R, mety197
letylketnu R a etylacettu R (1 obj.+ 1 obj. + 3 obj.+ 5 obj.) do vzdialenosti asi 15 cm. Plata sa vysu na vzduchu a rovnomerne sa postrieka roztokom aminoetyldifenylbortu R v metanole R 10 g/l. Pozoruje sa v UF iaren pri 366 nm. Na chromatograme skanho roztoku je viditen kvrna, ktor polohou a farbou zodpoved kvrne na chromatograme referennho roztoku (b). Nad touto kvrnou s viditen tri lt alebo oranov fluoreskujce kvrny, z ktorch prostredn nebva vdy dobre viditen. Nad nimi je alia zelenomodr fluoreskujca kvrna. Medzi kvrnou zodpovedajcou kvrne rutnu na chromatograme referennho roztoku (a) a kvrnou zodpovedajcou kvrne kyseliny dihydroxykoricovej na chromatograme referennho roztoku (b) s viditen dve intenzvne tyrkysovomodr fluoreskujce kvrny, z ktorch spodn je via. Chromatogram sa pouije pri skke Cudzie ltky.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Prekvitnut kvety so zrelmi nakami a chpkami: najviac 25,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 3,0 %. Inak zafarben droga: najviac 10,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %.
Kvety rastln rodu Calendula a Heterotheca sa vylia chromatograficky. Na chromatograme skanho roztoku zo Skky totonosti C nesm by viditen iadne ltozelen, lt ani oranov fluoreskujce kvrny medzi tartom a kvrnou rutnu na chromatograme referennho roztoku (a) alebo polohou zodpovedajce kvrne na chromatograme referennho roztoku (a).
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch, chrnench pred svetlom.

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme zparu loklne: 2,0 g Indikan skupina
Fytofarmak (antiflogistik, adstringenci)
198
ARTEMISIAE HERBA Palinov va

Synonymum: Herba artemisiae
Defincia
Usuen listy a kvitnce vrcholky druhu Artemisia vulgaris L. palina obyajn (Asteraceae astrovit). Obsahuje najmenej 0,1 % (V/m) silice.
Vlastnosti
Droga s prjemne aromatickm pachom, korenistej, mierne horkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka hranat, rozprestret, pperist, tvrd a niekedy ervenkast. Listy striedav, lrovito perovitodielne, doln krtkostopkat 5 cm a 10 cm dlh s koncovm dielom vekm a troj- a plalonatm, ostatn listy s sediace, dvojito perovitozrezov, horn iba perovitozrezov, 3 mm a 6 mm irok. Listy na hornej strane tmavozelen, slabo ilkovan, na spodnej strane bieloplstnat. Hust listnat metliny s zloen z drobnch krtko stopkatch borov rrkovitch kvetov ltkastch a ervenohnedch na bezplievkatom lku a s plstnatm zkrovom. Kvety s ppoetn, ilkovan, naky nemaj chocholce. B. List bifacilny s jedno- a dvojradovm (vzcne trojradovm) palisdovm parenchmom a s vemi riedkym hubovitm parenchmom. Na spodnej strane listu prieduchy spolu so liazkami typu Asteraceae a trichmy s krtkou mnohobunkovou nohou a dlhou, uprostred biovito prehnutou bunkou v tvare psmena T. Rovnak trichmy na zkrovnch listeoch. V listoch a zkrovnch listeoch drzy aveanu vpenatho. Na stonke aznat trichmy typu Asteraceae a trichmy tvaru psmena T. Rebr stonky vystuen kolenchmom. Zkladn pletivo vonkajch vrstiev s obsahom chlorofylu. Nad cievnymi zvzkami 10 m a 30 m irok silin kanliky. Endodermis jedno- a dvojvrstvov z buniek obsahujcich krob. krobov zrn jednoduch, guovit. Peov zrn s priemerom 20 m a 30 m.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Stonky silnejie ako 5 mm: najviac 5,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 3,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 9,0 %.
199
Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Stanovenie obsahu
50,0 g erstvo rezanej drogy (I) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.12. Stanovenie obsahu silc v rastlinnch drogch. Stanovuje sa v 2 000-ml banke v 600 ml vody R.
Uchovvanie

200
ASPERULAE HERBA Lipkavcov va

Synonymum: Herba asperulae
Defincia
Usuen kvitnca va druhu Galium odoratum (L.) Scop. lipkavec marinkov (Rubiaceae marenovit).
Vlastnosti
Droga s charakteristickm pachom, mierne korenistej, horkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka tvorhrann, s hranami silne vystpenmi, hol sivo- a tmavozelen, na uzlinch s venekom trichmov. Listy s vajcovito kopijovit v es- a devpoetnch praslenoch, celistvookrajov, hol, na okraji drsn, konist a zahroten. Biele kvety s vo vrcholkovch pavidlicovch metlinch, obojpohlavn, pravideln. Kalich je zakrpaten, koruna lievikovit, tvorcpa s rrkou. Listene s drobn. B. Pokoka na oboch stranch z buniek so stenami vlnito poprehbanmi, bunky na spodnej strane menie, so stenami hlbie prehnutmi. Prieduchy obyajne len na spodnej strane listov, s 2 a 3 paralelne uloenmi vedajmi bunkami. Na okraji listu zriedkavo na spodnej strane hlavnej ilky krtke, vzpriamen, jednobunkov hrubostenn trichmy, smerom k listovmu hrotu ohnut. Palisdov parenchm krtky, jednoradov, hubovit parenchm dvoj- a trojradov, s a 400 m dlhmi zvzkami rafidov aveanu vpenatho, orientovanmi rovnobene s listovou epeou.
201

Fytofarmak (diuretik, spazmolytik)
202
AVELLANAE FOLIUM Lieskov list

Synonymum: Folium avellanae
Defincia
Usuen list druhu Corylus avellana L. lieska obyajn (Corylaceae lieskovit).

Vlastnosti
Droga bez pachu, mierne zvieravej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. List so stopkou 5 mm a 15 mm dlhou, aznatou, epe tmavozelen, iroko vajcovit, okrhla, na bze srdcovit, drsn, roztrsene chlpat, okraj 2-krt plkovit, s konistm vrcholom, niekedy vpredu trojlalonat. B. Pokokov bunky na vrchnej strane pretiahnut, mnohohrann s mierne prehnutmi stenami, naspodu so stenami vlnite poprehbanmi. Prieduchy len na spodnej strane. Trichmy jednobunkov, hrubostenn s bodkovanou nohou. V hornej asti stena zhrubnut takmer a do vymiznutia lmenu, v spodnej asti lmen ir. aznat trichmy mal, jednobunkov, valcovit s malou zrazenou hlavikou. Na stopke a na spodnej asti hlavnej ilky ete tzv. stopkat liazky, s dlhou mnohobunkovou nohou a mnohobunkovou hlavikou, asto viditenou vonm okom. Palisdov parenchm dvojradov, hubovit parenchm dvoj- a trojradov z ramenovito vzprieench buniek, s najspodnejou radou palisdovou. V mezofyle a 70 m vek drzy aveanu vpenatho. V kolenchymatickom pletive iliek kolaterlne cievne zvzky.
Uchovva sa v uzavretch obaloch, chrnench pred svetlom. 203
Vydvanie Terapeutick dvky. Jednotliv vo forme zparu perorlne: 1,5 g vo forme zparu loklne: 5 g Indikan skupina
Fytofarmak (adstringenci)
204
BARDANAE RADIX Lopchov kore

Synonymum: Radix bardanae
Defincia
Usuen kore s podzemkom bez vedajch korienkov a zvykov nadzemnch ast druhov Arctium lappa L.- lopch v, Arctium minus (Hill) Bernh. lopch men a Arctium tomentosum Mill. lopch plstnat (Asteraceae astrovit).
Vlastnosti
Droga m po rozotret slab pach, pri uvan mkne a m najskr sladkast, neskr hork a slizovit chu. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Vemi tvrd, rohovit kusy korea so sivohnedm a ervenohnedm, pozdne vrskavm povrchom (korok). Na lome belav a svetlohned kra, tmav kambium, radilne prkovan, svetlohned drevo, asto trbinovite roztrhan dre. Pri starch koreoch siahaj trhliny asto a ku kre, v sekundrnej kre lt vlkna. Pri mladch koreoch pod lupou vo vonkajej kre kruh hnedch sekrench ndriek. B. Mlad korene pokryt pokokou. V kre nad zachovanou epidermis veniec sekrench ndriek. Skupiny lyka bez sprievodnch vlkien. Kambium zreten. Cievy v riedkych, radilne usporiadanch radoch. Dreov le irok. Starie korene s vrstvou korku. Endodermis nezreten, vinou zatlaen sekrenmi ndrkami. V kre zvzky ltch lykovch vlkien. Parenchymatick dre s poetnmi dlhmi trhlinami. V parenchme korea vek mnostvo amorfnho inulnu (v etanolovch prepartoch sfrokrytly). krob a avean vpenat nesm by prtomn.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Cudzie organick ltky: najviac 0,5 %. Droga pri mikroskopickom pozorovan nesmie obsahova krob ani avean vpenat vo forme pieskovch buniek, drz alebo krytlov (Belladonnae radix). Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 9,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,5 %.
205
Uchovvanie

Vydvanie Terapeutick dvky. Jednotliv vo forme zparu perorlne: 2,0 g vo forme odvaru loklne: 5,0 g Indikan skupina
Fytofarmak (diuretik, dermatologik)
206
BASILICI HERBA Bazalkov va

Synonymum: Herba basilici
Defincia
Usuen kvitnca va druhu Ocimum basilicum L. bazalka prav (Lamiaceae hluchavkovit).

Vlastnosti
Droga s prjemne aromatickm pachom, ostro korenistej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka tvorhrann, hol alebo chlpat, priamo rozkonren. List stopkat, vajcovit, na bze celistvookrajov, obyajne vrbkovan alebo plkovit a zbkat, listene erven. Klasy eskvetch nepravch praslenov krtkostopkatch, smernch a zretene dvojpyskatch kvetov. Chlpat kalich m horn pysk prilbicovit, doln tvorzub, erven alebo ltobiela koruna, krat horn pysk, klinovit, doln tvorzub. Tyinky tyri. B. Pokoka listu z pomerne vekch tenkostennch buniek so stenami silne vlnitmi, s prieduchmi na oboch stranch. Roztrsen troj- a esbunkov, hrubostenn trichmy so irokou bzou, smerom hore sa zuujcou s tupou koncovou bunkou a s vrskavou kutikulou. Rovnak trichmy aj na stonke. Na okraji, na ilkch a na stopkch mal dvoj- a trojbunkov, hore zahnut, hrubostenn trichmy s vekou bazlnou bunkou so zahrotenou koncovou bunkou a jemne zrnitou kutikulou. Hnedav, aznat osembunkov trichmy (typ Lamiaceae), poetn najm na spodnej strane listu. Mal aznat trichmy s krtkou nohou a guovitou vertiklne delenou dvojbunkovou hlavikou. Na okraji listeov v kvetenstve zahroten trichmy s hrubo bradavinatou kutikulou. Na kalichu a korune poetn, iastone kolabovan troj- a devbunkov, lnkovit trichmy so zahrotenou koncovou bunkou. Maj tenie steny a s uie ako trichmy na listoch. Na kalichu aznat trichmy (typ Lamiaceae) a mal aznat trichmy vinou s jednobunkovou elipsovitou hlavikou. Vetky krycie trichmy maj v lmene mal ihliky aveanu vpenatho jednotliv alebo v zhlukoch. lt guat penice maj v stene vlknitch buniek vdy mal drzu aveanu vpenatho. Peov zrn 60 m vek, guat a iroko elipsovit so sieovou exinou.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 4,0 %. asti zdrevnatench stoniek silnejch ako 5 mm: najviac 3,0 %. In asti materskej rastliny (plody iernohned tvrdky): najviac 5,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %.
207
Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 13,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %. Stanovenie obsahu
20,0 g erstvo rezanej drogy (III) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.12. Stanovenie obsahu silc v rastlinnch drogch.
Uchovvanie

208
BELLIDIS FLOS Sedmokrskov kvet

Synonymum: Flos bellidis
Defincia
Usuen bor druhu Bellis perennis L. sedmokrska obyajn (Asteraceae astrovit).

Vlastnosti
Droga s prjemne korenistm pachom, ostrej chuti. Makroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A.
Skky totonosti
A. bor s priemerom 15 mm a 30 mm, so zvykom stonky nie dlhej ako 10 mm. Zkrov dvojradov, valcovit a kueovit. Listene vo dvoch radch, sivozelen, rovnako dlh, podlhovast, tup. Lko bezplievkat. Ter s priemerom 4 mm a 5 mm, s obojpohlavnmi, rrkovitmi, ltmi kvetmi. Jazykovit piestikov kvety biele alebo ruov.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). bory so stonkou dlhou ako 1 cm a in zafarben droga: najviac 10,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 10,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %. Uchovvanie

Fytofarmak (diuretik)
209
BISTORTAE RHIZOMA Hadovnkov podzemok

Synonymum: Rhizoma bistortae
Defincia
Usuen, koreov zbaven podzemok druhu Bistorta major Gray hadovnk v, syn. Polygonum bistorta L. stavikrv had kore (Polygonaceae stavikrvovit). Obsahuje najmenej 8,0 % trieslovn.
Vlastnosti
Droga bez pachu, vemi sahujcej, trpkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. iastone sploten, tvrd a 10 cm dlh a 2 cm irok, vlnovite poprehban podzemok. Je jemne krkovite zvraten, na spodnej strane viditen jazvy po koreoch. Zvonka tmavohned, na vntornej strane hnedoerven. Lom zrnit. Na hladkom prienom reze viditene zka vrstva korku a kry, poetn cievne zvzky, drobn, svetlejie zafarben, usporiadan kruhovito, dre irok. B. Niekokovrstvov zky korok z dotikovitch buniek, vyplnench hnedou hmotou. Krov as parenchymatick, s roztrsenmi vekmi intercelulrami, s bunkami obsahujcimi jednoduch, ovlne alebo podlhovasto vajcovit krobov zrn 6 m a 12 m vek, drzy aveanu vpenatho a flobafny. Kolaterlne cievne zvzky sprevdzan sklerenchymatickmi vlknami. Cievy pirlovite zhrubnut s dvojbodkovmi stenami. Dreov le a dre z hrubostennho parenchmu. C. 0,5 g prkovanej drogy (IV) sa zmiea s 5 ml etanolu 96 % R a za astho pretrepvania sa nech 2 h st. Kvapalina sa prefiltruje a filtrt sa pouije aj na Skku totonosti D. Dve kvapky filtrtu sa zriedia 10 ml etanolu 96 % R a pridaj sa dve kvapky chloridu elezitho, roztoku R1. Roztok sa zafarb na zelenomodro (triesloviny). D. K 1 ml filtrtu zo Skky totonosti C sa prid 10 ml vody R a 2 ml amoniaku koncentrovanho R. Roztok sa zafarb zretene na ervenohnedo (oxidan produkty trieslovn).
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 10,0 %. Droga nedostatone ist, nezbaven koreov: najviac 5,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %.
210
0,500 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.14. Stanovenie trieslovn v rastlinnch drogch.
Uchovvanie

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme odvaru perorlne: 1,5 g Indikan skupina
211
BUCCO FOLIUM Bukov list

Synonymum: Folium bucco
Defincia
Usuen list druhov Barosma betulina Bartl. et Wend. buko brezov, Barosma crenulata Hook. buko vrbkovan a Barosma serratifolia (Curtis.) Willd. buko plkovit (Rutaceae rutovit). Obsahuje najmenej 1,2 % (V/m) silice.
Vlastnosti
Droga s ostrm aromatickm pachom a chuou. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Leskl, tvrd, krehk, ltozelen listy, krtkostopkat, na okraji drobnoplkovit, a drobnozbkat, na zvratenej spodnej strane aznato bodkovan. Nervatra na spodnej strane aznato bodkovan, mierne vystpen. Listy prvch dvoch typov s a 2,5 cm dlh a 1,2 cm irok, podlhovasto vajcovit, zahroten alebo tup. Listy druhu Barosma serratifolia s a 4,0 cm dlh a a 0,4 cm irok, kopijovit. B. Pokoka z buniek mnohohrannch, na spodnej strane mench, pokryt silnou kutikulou. Trichmy jednobunkov, kueovit, a 100 m dlh, pri druhu Barosma serratifolia so stenou zhrubnutou, bradavinatou. Prieduchy (typ Ranunculaceae) len na spodnej strane listu. Pod pokokou vrazn slizov vrstva s ihlikovitmi krytlmi a malmi drzami diosmnu. Palisdov parenchm jednoradov, nevrazn. V mezofyle drzy aveanu vpenatho. Schizognne a schizolyzygnne silin kanliky a 250 m vek. Cievne zvzky kolaterlne.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). In asti materskej rastliny: najviac 8,0 %. Inak zafarben droga: najviac 2,5 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 5,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 0,6 %.
212
Stanovenie obsahu
5,0 g erstvo rezanej drogy (I) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.12. Stanovenie obsahu silc v rastlinnch drogch.
Uchovvanie

Fytofarmak (diuretik, antiseptik)
213
BURSAE PASTORIS HERBA Va kapsiky pastierskej

Synonymum: Herba bursae pastoris
Defincia
Usuen kvitnca va s przemnou ruicou listov druhu Capsella bursa-pastoris (L.) Medik. kapsika pastierska (Brassicaceae kapustovit).
Vlastnosti
Droga s mierne neprjemnm pachom, mierne ostrej, horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka jednoduch, zriedkavo rozkonren, jemne ryhovan, sivozelen, len dolu roztrseno chlpat. Przemn listy ruice stopkatch, gracovitch alebo perovito strihanch listov s objmavmi, kopijovitmi stopkovmi listami. Strapce s z drobnch, pravidelnch kvetov s obalmi dvojpoetnch kruhov, lstkov, bielej koruny zo tyroch lupienkov, so iestimi alebo desiatimi tyinkami a vrchnm semennkom. Plody, tzv. euky trojuholnkov, hol. B. Pokoka na vrchnej strane z buniek so stenami slabo vlnitmi, na spodnej strane z buniek so stenami silno vlnitmi a s prieduchmi sprevdzanmi tromi menmi vedajmi bunkami. Na oboch stranch jednobunkov, kueovit, zahroten hrubostenn, a 500 m dlh trichmy s jemne zrnitou kutikulou. Na spodnej strane rozvetven, troj- a plovit hrubostenn trichmy, hviezdicovit s bradavinatou kutikulou, priliehajcou tesne k pokoke. List bifacilny. Palisdov parenchm jedno- a dvojradov, hubovit parenchm z guatch buniek, v spodnej asti splotench. Vie cievne zvzky s kolenchymatickou povou, menie bez nej. Kvety bez zvltnych znakov. Peov zrn a 25 m vek s tromi klnymi prmi a hladkou exinou. Exokarp plodov z buniek s vlnitmi stenami, prieduchy s tromi menmi vedajmi bunkami. Mezokarp z okrhlych buniek, endokarp z zkych, vemi dlhch, mierne zhrubnutch vlknitch buniek, usporiadanch rovnobene s pozdnou osou semena. Osemenie z buniek vemi jemnch, pod nimi vrstva vch, v tvare psmena U zhrubnutch buniek obsahujcich hned farbivo.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). In asti materskej rastliny (plody): najviac 3,0 %. Inak zafarben droga: najviac 2,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg.
214
Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 10,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Uchovvanie

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme vodnho vluhu za studena, perorlne: 1,5 g vo forme vodnho vluhu za studena, loklne: 1,5 g Indikan skupina
Fytofarmak (gynekologik, dermatologik)
215
CALAMI RHIZOMA Pukvorcov podzemok

Synonymum: Rhizoma calami
Defincia
Usuen podzemok zbaven koreov druhu Acorus calamus L. pukvorec obyajn (Araceae arnovit). Obsahuje najmenej 2,0 % (V/m) silice.
Vlastnosti
Droga s aromatickm pachom, ostro aromatickej, korenistej, horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Podzemky svetlohned, a takmer belav, niekedy ervenkastohned, na vrchnej strane tmavie a 1,5 cm hrub, ahk, takmer valcovit, obyajne slabo sploten, pozdne vrskav. Na vrchnej strane tmavie, striedav, ostro klinovit a podzemok obopnajce jazvy po listoch, medzi nimi pozdne zvraten interndia. Na spodnej strane mal, kruhovit, na obvode vyven vpadnut jazvy po koreoch. Po bokoch podzemku viditen jazvy po odrezanch stonkch. Lom zrnit. Pod lupou viditen poetn, jemn pry. B. Pokoka z drobnch tvorhrannch buniek, pokryt pomerne hrubou kutikulou. Hypodermis kolenchymatick. zka vrstva korku len nad jazvami. Zkladn pletivo podzemku aerenchm (retiazkov parenchm). Obvykle na stynch miestach retiazkovho parenchmu vie silin bunky so skorkovatenou stenou, vyplnen bezfarebnou a ltkastou silicou alebo hnedou hmotou reagujcou pozitvne na triesloviny. V irokej vrstve kry roztrsen kolaterlne cievne zvzky, obklopen sklerenchymatickou povou, ku ktorej sa asto prikladaj rady buniek, obsahujcich jednoduch krytliky aveanu vpenatho. V kre zriedkavo samostatn zvzoky sklerenchymatickch vlkien. Pod endodermis, ktorej bunky neobsahuj krob, mnostvo leptocentrickch cievnych zvzkov, cievy skrutkovite alebo rebrkovite zhrubnut. Sklerenchymatick vlkna chbaj. Ojedinele kolaterlne cievne zvzky alebo ich prechodn tdi ku zvzkom koncentrickm. Jednoduch, guat krobov zrn 3 m a 6 m vek, takmer vo vetkch bunkch parenchmu. C. Prkovan droga (IV) sa jdom 0,05 mol/l zafarb na tmavomodro (krob).
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %.
216
Uchovvanie

Fytofarmak (amra)
217
CALCATRIPPAE FLOS Ostrkov kvet

Synonymum: Flos calcatrippae
Defincia
Usuen kvet druhu Consolida regalis Gray ostrka pon (Ranunculaceae iskernkovit).
Vlastnosti
Droga so slabm medovm pachom, sladkastej, mierne slizovitej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Kalich modr, a 1,5 cm dlh, ostroha kolmo postaven a 2,5 cm dlh. Kvety smern, obojpohlavn, ppoetn s modrou ostrohovitou korunou, premenenou na trojlalonat, modr alebo ltkast ploch nektrie. B. Pokoka na vrchnej strane kalicha z buniek so stenami lalonatmi, poetnmi prieduchmi a jednobunkovmi, zahrotenmi, zhrubnutmi trichmami s jemne bradavinatou kutikulou. Prieduchy a poetn trichmy hlavne pozdne hlavnej ilky. Na okrajoch kalicha bunky s kutikulou pozdne zvrsnenou. Pokoka na vntornej strane z buniek so stenami vlnovito poprehbanmi, papilzne vybiehavmi, s kutikulou jemne lovite vrskavou. Nektria na povrchu z buniek so stenami silne vlnovite poprehbanmi, hrubou kutikulou, bazlne bunky mnohohrann, s kutikulou sieovitou. Penice s roztrsenmi jednobunkovmi trichmami na povrchu hladkmi, gombkovitho alebo prstovitho tvaru. Peov zrn 30 m a 40 m vek, guovit s tromi ekvatorilnymi klnymi prmi a hladkou exinou.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 3,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 8,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Uchovvanie
218

Vydvanie Len ako zloka ajovn. Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme zparu perorlne: 0,5 g Indikan skupina
Fytofarmak (expektoranci)
219
CALENDULAE FLOS CUM CALYCE Nechtkov kvet so zkrovom

Synonymum: Flos calendulae cum calyce
Defincia
Usuen bor druhu Calendula officinalis L. nechtk lekrsky (Asteraceae astrovit).

Vlastnosti
Droga s nevraznm pachom, horkastej, trpkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. bor s priemerom 2 cm a 5 cm, zkrov iroko pologuovit, listene zahroten, husto chlpat, lko ploch, bezplievkat. Pomaranov a ervenopomaranov jazykovit kvety 2-krt dlhie ako zkrov. Rrkovit kvety len ojedinele. B. Zkrovn listene s prieduchmi, sprevdzan tromi a piatimi vedajmi bunkami len na vrchnej strane. Cievne zvzky zo silne zhrubnutch sklerenchymatickch buniek tvoriacich povu. Pokokov bunky lka so stenami mierne zhrubnutmi. Pokokov bunky jazykovitch kvetov papilzne vystpen, s vrskavou kutikulou. Pokoka rrkovitch kvetov na vntornej strane s drzami aveanu vpenatho. Obidva typy kvetov s guovitmi chromoplastmi, aznatmi trichmami (typ Asteraceae) a krycmi trichmami s jednobunkovou alebo viacbunkovou nohou a zahrotenou a vajcovitou koncovou bunkou. Pokokov bunky semennkov pretiahnut. Peov zrn 40 m vek, mierne zaoblene trojhrann s ostnatou exinou. C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R. Skan roztok. 5 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 5 min zahrieva s 20 ml metanolu R v banke so sklenenou zabrsenou ztoku pod sptnm chladiom. Po ochladen sa zmes prefiltruje. Referenn roztok (a). Roztok rutnu R v metanole R 0,25 mg/ml. Referenn roztok (b). Roztok hyperozidu R v metanole R 0,25 mg/ml. Na platu sa na tart nanesie v psovch nankach (20 mm 3 mm) 30 l skanho roztoku, 10 l referennho roztoku (a) a 10 l referennho roztoku (b). Vyvja sa v nastenej komore zmesou etylacettu R, kyseliny mravej, bezvodej R a vody R (13 obj. + 3 obj.+ 4 obj.) do vzdialenosti asi 15 cm. Plata sa vysu na vzduchu a rovnomerne sa postrieka roztokom aminoetyldifenylbortu R v metanole R 10 g/l. Pozoruje sa v UF iaren pri 366 nm. Na chromatograme skanho roztoku s viditen tieto kvrny: ltozelen fluoreskujca kvrna, ktor polohou zodpoved miestu medzi tartom a kvrnou na chromatograme referennho roztoku (a) (izoramnetnrutinoramnozid), 220
vrazne ltozelen fluoreskujca kvrna, ktor polohou zodpoved miestu nad kvrnou na chromatograme referennho roztoku (a) (izoramnetn-3-0-rutinozid), menej vrazn fluoreskujca kvrna, ktor polohou zodpoved miestu nad kvrnou na chromatograme referennho roztoku (b), (izoramnetn-3-0-glykozid). Okrem tchto kvn mu by na chromatograme skanho roztoku prtomn alie menej vrazn kvrny.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). In asti materskej rastliny: najviac 3,0 %. Inak zafarben droga: najviac 3,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 13,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %. Uchovvanie

Vydvanie Terapeutick dvky. Jednotliv vo forme zparu perorlne: 3,0 g loklne: 4 g a 10 g drogy v 100 g masti Indikan skupina
Fytofarmak (cholagog, spazmolytik, antiflogistik)
221
CALENDULAE FLOS SINE CALYCE Nechtkov kvet bez zkrovu

Synonymum: Flos calendulae sine calyce
Defincia
Usuen jazykovit kvet druhu Calendula officinalis L. nechtk lekrsky (Asteraceae astrovit).
Vlastnosti
Droga s nevraznm pachom, horkastej, trpkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Pomaranov a ervenopomaranov jazykovit kvet, 30 mm a 40 mm dlh, 3 mm a 5 mm irok. B. Pokokov bunky jazykovitch kvetov papilzne vystpen, s vrskavou kutikulou, s guovitmi chromoplastami, aznatmi trichmami (typ Asteraceae) a krycmi trichmami s jednobunkovou alebo viacbunkovou nohou a zahrotenou a vajcovitou koncovou bunkou. Pokokov bunky semennka pretiahnut. Peov zrn 40 m vek, mierne zaoblen, trojhrann, s hrubou ostnatou exinou. C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R. Skan roztok. 5 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 5 min zahrieva s 20 ml metanolu R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom. Po ochladen sa zmes prefiltruje. Referenn roztok (a). Roztok rutnu R v metanole R 0,25 mg/ml. Referenn roztok (b). Roztok hyperozidu R v metanole R 0,25 mg/ml. Na platu sa na tart nanesie v psovch nankach (20 mm 3 mm) 30 l skanho roztoku, 10 l referennho roztoku (a) a 10 l referennho roztoku (b). Vyvja sa v nastenej komore zmesou etylacettu R, kyseliny mravej, bezvodej R a vody R (13 obj. + 3 obj.+ 4 obj.) do vzdialenosti asi 15 cm. Po vybrat z komory sa plata vone vysu na vzduchu do odparenia rozpadiel. Plata sa rovnomerne postrieka roztokom aminoetyldifenylbortu R v metanole R 10 g/l a pozoruje sa v UF iaren pri 366 nm. Na chromatograme skanho roztoku s viditen tieto kvrny: ltozelen fluoreskujca kvrna, ktor polohou zodpoved miestu medzi tartom a kvrnou na chromatograme referennho roztoku (a) (izoramnetnrutinoramnozid), vrazne ltozelen fluoreskujca kvrna, ktor polohou zodpoved miestu nad kvrnou na chromatograme referennho roztoku (a) (izoramnetn-3-0-rutinozid), 222
menej vrazn fluoreskujca kvrna, ktor polohou zodpoved miestu nad kvrnou na chromatograme referennho roztoku (b), (izoramnetn-3-0-glykozid). Okrem tchto kvn mu by na chromatograme skanho roztoku prtomn alie menej vrazn kvrny.

Vydvanie Terapeutick dvky. Jednotliv vo forme zparu perorlne: 1,5 g v 100 g vody loklne: vluh z 2 g a 5 g drogy v 100 g masti Indikan skupina
Fytofarmak (cholagog, spazmolytik, antiflogistik)
223
CALLUNAE FLOS Vresov kvet

Synonymum: Flos callunae
Defincia
Usuen kvet druhu Calluna vulgaris (L.) Hull vres obyajn (Ericaceae vresovcovit).
Vlastnosti
Droga bez pachu, trpko horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Kvety tvorpoetn, krtkostopkat. Pod kvetom 6 a 8 listeov, z ktorch tyri tvoria kalok. Kalich ruovofialov, neopadav, 4 mm dlh. Koruna o polovicu kratia ako kalich. Penice na spodnej strane s dvoma prveskami. B. Kalich na okraji s jednobunkovmi, zahrotenmi, silne zhrubnutmi, priamo odstvajcimi trichmami, na povrchu hladkmi. Pokoka koruny s bunkami papilzne vystpenmi. Peov zrn 35 m a 45 m vek, trojpoetn s hladkou exinou.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 3,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 13,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 3,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 5,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 3,0 %. Uchovvanie

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme zparu perorlne: 2,0 g
224
Indikan skupina
225
CALLUNAE HERBA Vresov va

Synonymum: Herba callunae
Defincia
Usuen kvitnca va Calluna vulgaris (L.) Hull vres obyajn (Ericaceae vresovcovit).
Vlastnosti
Droga bez pachu, trpko horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Vetviky bohato listnat, so striedavmi listami, ktor sa na bonch konrikoch strechovito kryj. S iarkovito ihlicovit, vrazne podvinut. Na bze maj dve ostrohovit uk. Skvetie utvra strapce, jednostrann 5 cm a 15 cm dlh s mnostvom listeov. Kvety ovisnut, fialovoruov s krtkymi stopkami. Kalich je tvordielny, ruovkast, blanit, leskl asi 4 mm dlh, tyri listene tvoria kalok. Korunn lupienky s asi o polovicu menie ako kalich. V kvete je osem tyiniek, ktorch penice maj dva vrastky. B. Na vrchnej strane listu pokoka s bunkami liabkovitmi, s prieduchmi. Na okrajoch listu poetn jednobunkov, silne zhrubnut, mierne poprehban trichmy. Na spodnej strane listu bunky pokoky pomerne vek, pozdne pretiahnut, pokryt hrubou vrstvou kutikuly. Prieduchy chbaj. List bifacilny. Palisdov parenchm vinou jednoradov, hubovit parenchm s vekmi drzami aveanu vpenatho. Cievny zvzok kolaterlny, sprevdzan psom sklerenchymatickho pletiva. Kalich na okraji s jednobunkovmi, silne zhrubnutmi, zahrotenmi priamo odstvajcimi trichmami, na povrchu hladkmi. Pokoka koruny s bunkami papilzne pretiahnutmi. Peov zrn 35 m a 45 m vek, trojpoetn s hladkou exinou.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 3,0 %. asti stoniek silnejie ako 3 mm: najviac 5,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 3,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 4,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,5 %.
226
Uchovvanie

227
CARDUI BENEDICTI HERBA Va benedikta lekrskeho

Synonymum: Herba cardui benedicti
Defincia
Usuen listy a kvitnce vrcholky druhu Cnicus benedictus L. benedikt lekrsky (Asteraceae astrovit). Mus obsahova tak mnostvo horn, aby extrakt drogy v predpsanch riedeniach vyhovoval skke slo horkosti.
Vlastnosti
Droga takmer bez pachu, horkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka phrann, iastone fialkast, v dolnej asti tetinat, v hornej asti pavuinovito vlnat. Listy striedav, a 30 cm dlh, podlhovasto kopijovit, tenko koovit, ostnato drobnozbkat, na spodnej asti s vystpenou ilnatinou. Doln listy ruice prisadnut, perovito strihan, ostatn menie prisadnut, poloobjmav, zbkovit, najvyie vajcovito kopijovit, ostnat. bory a 4 cm dlh a 2 cm irok, jednotliv, najvymi listami obalen. Zkrovn vajcovit listene striekovito, vajcovito kopijovit vytvraj striekovit zkrov, ktorho vntorn listene asto vybiehaj do dolnch rozkonrench tov. Lko s poetnmi, tetinovitmi, lesklmi plievkami. Vntorn samiie kvety lt, okrajov, vemi mal, neplodn. Naky 6 cm a 8 cm dlh, hnedast, so zbkovitou korunkou a dvojradovm chocholcom z desiatich vonkajch, dlhch tetiniek a desiatich vntornch kratch brvitch tetiniek. B. Pokoka stonky z buniek pozdne pretiahnutch, so stenami vlnovito poprehbanmi, s roztrsenmi prieduchmi, krycmi a aznatmi trichmami. Hypodermis kolenchymatick, v rohoch zhrubnut, smerom k stredu prechdza do parenchmu. Sekren kanliky s hnedm obsahom krovito usporiadan. Endodermis zreten hlavne v zdrevnatench stonkch. Kolaterlne cievne zvzky so sklerenchymatickou povou. Pokoka listu z buniek so stenami vlnovito poprehbanmi. Prieduchy na oboch stranch. List bifacilny. Palisdov parenchm dvoj- a trojradov, nevrazn, hubovit parenchm mohutn s krytlmi aveanu vpenatho. Krycie trichmy troch typov: vek, jednoradov a tridsabunkov, s koncovou bunkou zahrotenou, mal, jednoradov a dvansbunkov, s koncovou bunkou okrhlou a vemi dlh, vzjomne spleten, jednoradov trichmy s koncovou bunkou bikovitho tvaru. aznat trichmy (typ Asteraceae). Pokoka a hypodermis kalicha z buniek zhrubnutch, silne pozdne pretiahnutch. Mezofyl z buniek vekch, tenkostennch s krytlmi aveanu vpenatho. Bunky lka okrhle, mierne zhrubnut. Plievky tvoren mnohoradovmi zvzkami zkych, silne pretiahnutch buniek s nevrazne zhrubnutmi stenami. Trichmy podobn plievkam. Vonkajie tetinky s jednobunkovmi jemnmi trichmami, vntorn tetinky s dlhmi, jednobunkovmi krycmi a dvojradovmi aznatmi trichmami. Peov zrn okrhle, s tromi klnymi prmi a bradavinatou exinou.
228
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 3,0 %. asti stoniek silnejie ako 8 mm: najviac 8,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 12,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Stanovenie obsahu
Obsah horn sa stanovuje postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.15. slo horkosti.
Uchovvanie

229
CARDUI MARIAE FRUCTUS Plod pestreca marinskeho

Synonymum: Fructus cardui mariae
Defincia
Usuen plod druhu Silybum marianum (L.) P. Gaertn. pestrec marinsky (Asteraceae astrovit). Obsahuje najmenej 1,0 % silymarnu, potanho ako silybn (C25H22O10, Mr 482,4).
Vlastnosti
Droga takmer bez pachu, oplodie horkej, semeno olejovitej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. ikmo vajcovito podlhovast, mierne sploten 6 mm a 7 mm dlh a 1,5 mm hrub plod (naka) na hornej asti s vynievajcim, chrupavkovitm, lesklo ltkastm okrajom, na bze s ryhovanm pupkom. Oplodie leskl, hnedoerven alebo matn, sivohned, tmavo- alebo sivobielo iarkovan, obklopujce rovn embryo s dvoma hrubmi splotenmi delohami, ktor obsahuj tuk a aleurnov zrn. B. Pokoka oplodia z takmer bezfarebnch, palisdovo pretiahnutch buniek, so silne zhrubnutmi vonkajmi stenami, s fakovitm, ostro zakonenm lmenom. Subepidermlna vrstva z nezdrevnatench, tenkostennch, vlknitch, vzjomne sa kriacich buniek s obsahom fytomelannu. Bezfarebn bunky a skupiny buniek sa striedaj s bunkami pigmentovmi, ktorch poet kole (vzorkovan vzhad oplodia). Mezokarp a osemradov z parenchymatickch, bodkovanch, v smere pozdnej osi plodu pretiahnutch buniek. Endokarp niekedy kolabovan, s obsahom vekch alebo monoklnovch, hranolovitch krytlov aveanu vpenatho. Pokoka osemenia z vekch, citrnovoltch, palisdovito pretiahnutch buniek. zky lmen na koncoch buniek slabo rozren. Bunkov steny s npadnm vrstvenm. Subepidermlne vrstvy z charakteristicky bodkovanch buniek so zdrevnatenmi stenami z zko priliehajcich sieovch buniek. Pod nimi jednoradov vrstva buniek so silnmi "napuanmi" stenami a lipofilnm obsahom (zvyky endospermu). Embryo z tenkostennch buniek s malmi drzami aveanu vpenatho a olejovmi kvapkami. krob chba. C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R. Skan roztok. 1 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 5 min extrahuje s 10 ml metanolu R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom na vodnom kpeli pri teplote 65 C. Po ochladen sa extrakt prefiltruje a za znenho tlaku sa odpar do sucha. Odparok sa rozpust v 1 ml metanolu R. Referenn roztok. Roztok kyseliny dihydroxykoricovej R v metanole R 0,1 mg/ml.
230
Na platu sa na tart nanesie v psovch nankach (20 mm 3 mm) 30 l skanho roztoku a 10 l referennho roztoku. Vyvja sa zmesou chloroformu R, acetnu R a kyseliny mravej, bezvodej R (75 obj.+ 16,5 obj.+ 8,5 obj.) 2-krt vdy do vzdialenosti asi 10 cm. Plata sa vysu na vzduchu a potom v suiarni pri teplote 100 C a 105 C. Ete tepl plata sa rovnomerne postrieka roztokom aminoetyldifenylbortu R v metanole R 10 g/l a pozoruje sa v UF iaren pri 366 nm. Na chromatograme skanho roztoku je viditen najintenzvnejie fluoreskujca ltozelen kvrna (silybn), ktor polohou zodpoved svetlomodrej fluoreskujcej kvrne na chromatograme referennho roztoku. Nad touto kvrnou sa vyskytuje vie mnostvo menej vrazne fluoreskujcich kvn a pod ou a k tartu sa nachdzaj alie, zretene fluoreskujce kvrny (silydiann, silychristn, taxifoln a i.). Taxifoln fluoreskuje hnedolto. Prv kvrna pod silybnom (silydiann) me fluoreskova intenzvnejie ako silybn.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). In asti materskej rastliny: najviac 2,5 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,5 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 5,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Stanovenie obsahu
5,000 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa v Soxhletovom prstroji 4 h extrahuje petrolterom R. Zskan extrakt sa odstrni a droga sa vysu na vzduchu pri obyajnej teplote do odparenia petrolteru. Droga sa znova vlo do Soxhletovho prstroja a 5 h sa extrahuje metanolom R. Metanolov extrakt sa za znenho tlaku odpar na objem 25,0 ml, kvantitatvne sa prenesie do 50-ml odmernej banky a dopln sa metanolom R po znaku (skan roztok). 1,0 ml skanho roztoku sa v 10-ml odmernej banke zmiea s 2 ml dinitrofenylhydrazniumsulftu, roztoku R, banka sa uzavrie a 50 min sa zahrieva pri teplote 50 C. Po ochladen sa obsah banky dopln roztokom hydroxidu draselnho R v metanole R 100 g/l po znaku a premiea sa. Po 2 min sa 1,0 ml tohto roztoku prenesie do centrifuganej skmavky, prid sa 20 ml metanolu R a 5 min sa odstreuje pri 2 000 ot./min. ra supernatantn kvapalina sa zleje do 50-ml odmernej banky, zrazenina sa dkladne premiea s 20 ml metanolu R a znova sa odstred. ra supernatantn kvapalina sa zleje do tej istej odmernej banky a zriedi sa metanolom R na 50,0 ml. Meria sa absorbancia tohto roztoku v 1 cm vrstve pri 499 nm oproti slepmu pokusu. Slep pokus sa priprav tm istm spsobom ako skan roztok s tm rozdielom, e namiesto skanho roztoku sa pouije 1,0 ml metanolu R. Obsah silymarnu v percentch (x), potan ako silybn, sa vypota poda tohto vzorca so 1% pecifickm absorpnm koeficientom A1cm = 585:
231
x=
A
1% A1cm
.l
. D,
kde
A D l
= = =
absorbancia skanho roztoku, V , kde V je konen objem meranho roztoku vzahujci konen riedenie m sa na nvaok m skanej drogy, hrbka absorbujcej vrstvy v centimetroch.
Uchovvanie

Vydvanie
Pouva sa len ako vchodiskov droga na prpravu liekov.

Indikan skupina
Fytofarmak (hepatoprotektva)
232
CICHORII HERBA akankov va

Synonymum: Herba cichorii
Defincia
Usuen kvitnca va druhu Cichorium intybus L. akanka obyajn (Cichoriaceae akankovit).

Vlastnosti
Droga bez pachu, horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka rozkonren, v dolnej asti riedko srstnat, zelen a sivozelen. Doln listy gracovito delen, horn kopijovit. bory s jednotliv, zloen z ppoetnch, jazykovitch kvetov s piatimi tyinkami zrastenmi s korunkou. Vonkajie listene zkrovu irokokopijovit, vntorn listene vrazne dlhie, uie, priame. Kvety jasnomodr, zriedkavo ruov alebo biele, suenm bledn. B. List na oboch stranch s poetnmi prieduchmi. Na okraji listu a v blzkosti hlavnej ilky roztrsen trichmy s niekokoradovou, mnohobunkovou nohou a mnohobunkovou hlavikou alebo s koncovou bunkou tupo zakonenou. Pokokov bunky, z ktorch vyrastaj trichmy, s charakteristicky zhrubnut. List bifacilny, mohutn palisdov parenchm jedno- a dvojradov, cievne zvzky sprevdzan mlienicami. avean vpenat chba.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 4,0 %. asti stoniek silnejch ako 5 mm: najviac 5,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 8,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Uchovvanie
233
Fytofarmak (stomachik, cholagog)
234
CICHORII RADIX akankov kore

Synonymum: Radix cichorii
Defincia
Usuen kore druhu Cichorium intybus L. akanka obyajn (Cichoriaceae akankovit).

Vlastnosti
Droga s charakteristickm pachom, horkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Kore vretenovit a takmer valcovit, jednoduch alebo rozkonren, a 15 mm hrub, jednohlavov alebo viachlavov. Na vrchole niekedy stopy po nadzemnch astiach rastliny. Na povrchu zbrzden, svetlo hned. Lom rohovit. Na lome viditen pomerne irok, hnedkast kra a lt lovit drevo. B. Niekokovrstvov korok z tenkoblannch buniek s hnedmi stenami. V zkej primrnej kre zreten medzibunkov priestory a roztrsen mlienice. Sekundrna kra irok s dvoj- a trojradovmi dreovmi lmi z radilne pretiahnutch buniek. V krovej asti poetn zvzky sitkovc a anastomozujcich mlienic. Lykov vlkna chbaj. Drevo parenchymatick, cievy krtko lenen, asto uzlovit alebo zakriven, sieovito zhrubnut, priene bodkovan 20 m a 50 m irok, zriedkavo samotn, vinou radilne usporiadan alebo spojen do zvzkov. Sprevdzan drevnmi vlknami so slabo zhrubnutmi stenami a riedko sa vyskytujcimi ikmmi trbinami. Dreov le dvoj- a trojradov, z buniek s hrubo bodkovanmi stenami. krob nie je prtomn. Parenchm korea s poetnmi bezfarebnmi sfritmi inulnu.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. Droga so zvykami nadzemnch ast materskej rastliny: najviac 4,0 %. Anorganick ltky: najviac 2,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 8,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %. Uchovvanie
235

Fytofarmak (stomachik, diuretik)
236
CONDURANGO CORTEX Kondurangov kra

Synonymum: Cortex condurango
Defincia
Usuen kra kmeov a konrov druhu Marsdenia condurango Reichenb. fil. marzdnia kondurangov (Asclepiadaceae glejovkovit). Obsahuje najmenej 15,0 % ltok extrahovatench etanolom 25 % (V/V) R.
Vlastnosti
Droga s charakteristickm pachom, horkastej, mierne krabavej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Rozmanito dlh kusy kmeov a konrov, 2 mm a 5 mm hrub, rrkovito- alebo liabkovitozvinut, asto zakriven. Na vrchnej strane sivohned a hned, pozdne brzden s vraznmi vekmi, okrhlymi alebo priene pretiahnutmi lenticelami. Na vntornej strane svetlosivohned, pozdne rhovan. Lom zrnit, pri mladej kre na vonkajej strane ojedinele vlknit. Kra na prienom reze na vonkajej strane ltohnedo bodkovan, a kvrnit, na vntornej strane lovit. B. Niekokovrstvov korok z buniek tenkostennch, dotikovitch, v niekokovrstvovom feloderme, takmer v kadej bunke krytl aveanu vpenatho. Vrstva kolenchmu prechdza do parenchmu primrnej kry s bunkami obsahujcimi krobov zrn a drzy aveanu vpenatho. Mlienice ojedinel, nelnkovan, na prienom reze okrhle s tmavm zrnitm obsahom. Na vntornej strane primrnej kry ojedinele alebo vo zvzkoch v jednom a dvoch pozdnych radoch dlh, leskl lykov vlkna so silne zhrubnutmi, nezdrevnatenmi stenami, s priemerom a 45 m. Sekundrna kra irok, s bunkami obsahujcimi drzy aveanu vpenatho a vek mnostvo krobu, dreov le jedno- a dvojradov s drzami aveanu vpenatho, viacer mlienice, skupiny lto zafarbench kamennch buniek s bohato bodkovanmi, zdrevnatenmi stenami, pri starej kre v niekokch riedkych, pozdne pretiahnutch radch. C. 2,0 g prkovanej drogy (IV) sa 1 h extrahuje s 10 ml vody R a prefiltruje sa. Po zahriat sa ry extrakt zakal, po ochladen zkal zmizne (kondurangn).
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %.
237
Obsah extrahovatench ltok etanolom 25 % (V/V) R sa stanovuje uvedenm postupom. K 5,000 g vzorky zo stanovenia Celkovho popola (SL, 2.4.16) sa v 200-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou po astiach prid 50,0 g etanolu 25 % (V/V) R. Banka s obsahom sa odvi a v priebehu 24 h sa asto pretrepva. Banka sa znova odvi, ak treba, dopln sa odparen mnostvo etanolu, obsah sa pretrepe a rchlo sa prefiltruje cez such filter do suchej banky. Filtrcia sa me vykona aj za znenho tlaku. Do odvenej sklenenej navaovaky sa odvi 25,0 g reho filtrtu, etanol sa odpar na vodnom kpeli a odparok sa 1 h su pri teplote 105 C. Navaovaka sa vlo do exsiktora a po vychladnut sa uzavret viekom odvi. Mnostvo extrahovatench ltok v percentch (x) sa vypota poda vzorca:
x= 100 50 a , m 25 a
kde
a = mnostvo extraktu zskanho z 25,0 g vluhu, m = nvaok skanej drogy v gramoch.
Uchovvanie

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme vluhu perorlne: 2,0 g
Vluh sa pripravuje 30 min varom a filtruje sa a po vychladnut.

Indikan skupina
238
CRATAEGI FLOS Hlohov kvet

Synonymum: Flos crataegi
Defincia
Usuen kvet bielo kvitncich taxnov z okruhu druhov Crataegus laevigata (Poir.) DC. hloh obyajn a Crataegus monogyna Jacq. hloh jednosemenn (Rosaceae ruovit). Obsahuje najmenej 0,7 % flavonoidov, potan ako hyperozid (C21H20O12; Mr 464,4).
Vlastnosti
Droga s charakteristickm pachom, sladkastej a horkastej, mierne zvieravej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Kvety obojpohlavn, ppoetn, usporiadan do priamych vrcholkov. Kalich je ppoetn, kalin cpy irokotrojuholnkovit a kopijovit, tup a pretiahnut, zahroten, celokrajn, na vrchnej strane niekedy hodvbovito plstnat. Korunn lupienky biele a ltobiele, okrhle a irokovajcovit, kalin lstky dlhie. Tyinky s ervenmi penicami zoraden do dvoch a troch kruhov, semennk je zrasten s iakou, spodn z jednho a piatich plodolistov. B. Pokoka korunnch lupienkov z hrubostennch, guatch a mnohohrannch buniek so zretene kutikulrnym zvrsnenm. V mezofyle, hlavne na bze a v blzkosti cievnych zvzkov mal drzy, zriedkavo krytly taveanu vpenatho. nelka a blizna z pretiahnutch papilznych buniek. Peov zrn a 45 m vek, zaguaten, trojhrann a ovlne, s hladkou exinou a s tromi klnymi prmi. C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R. Skan roztok. 0,5 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 10 min extrahuje s 10 ml etanolu 96 % R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom na vodnom kpeli za astho premieania. Po ochladen sa obsah banky prefiltruje. Referenn roztok (a). Roztok rutnu R v metanole R 0,25 mg/ml. Referenn roztok (b). Roztok hyperozidu R v metanole R 0,25 mg/ml. Na platu sa na tart nanesie po 10 l z kadho roztoku. Vyvja sa 2-krt vrchnou nevodnou fzou zmesi etylacett R, kyselina mravia, bezvod R a voda R (67 obj.+ 7 obj.+ 26 obj.) bez predchdzajceho stenia komory do vzdialenosti asi 12 cm. Plata sa vysu na vzduchu, rovnomerne sa postrieka zmesou 15 ml roztoku kyseliny boritej R 40 g/l a 5 ml roztoku kyseliny aveovej R 50 g/l a 10 min sa su v suiarni pri teplote 105 C. Po ochladen sa pozoruje v UF iaren pri 366 nm.
239
Na chromatograme skanho roztoku je viditen ltozelen fluoreskujca kvrna, ktor polohou zodpoved kvrne na chromatograme referennho roztoku (b) a modrozelen fluoreskujca kvrna vitexn-ramnozidu, ktor polohou pribline zodpoved kvrne rutnu na chromatograme referennho roztoku (a). Okrem uvedench kvn mu by na chromatograme skanho roztoku viditen ete alie kvrny, z ktorch pre drogu s charakteristick tri modrosiv fluoreskujce kvrny: jedna pod kvrnou hyperozidu (kyselina chlorogenov) a dve nad kvrnou hyperozidu.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 10,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 4,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 9,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Stanovenie obsahu
0,600 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 30 min extrahuje zmesou 1 ml roztoku hexametylntetramnu R 5 g/l, 20 ml acetnu R a 1 ml kyseliny chlorovodkovej R1 v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom na vodnom kpeli. Po ochladen sa extrakt prefiltruje cez vatu do 100-ml odmernej banky tak, aby droga zostala v banke. Extrahovan droga i vata sa v tej istej banke asi 10 min extrahuje tm istm spsobom ete 2-krt s 20 ml acetnu R. Po ochladen sa jednotliv extrakty prefiltruj do tej istej odmernej banky, jej obsah sa dopln acetnom R po znaku a dobre sa premiea (roztok A). 20,0 ml roztoku A sa v oddeovacom lieviku zmiea s 20,0 ml vody R a postupne sa extrahuje najskr s 15 ml a potom 3-krt vdy s 10 ml etylacettu R. Spojen extrakty sa v oddeovacom lieviku 2-krt premyj s 50 ml vody R, prenes sa do 50-ml odmernej banky a doplnia sa etylacettom po znaku (roztok B). 10,0 ml roztoku B sa prenesie do 25-ml odmernej banky, prid sa 1 ml roztoku chloridu hlinitho R 20 g/l v zmesi kyseliny octovej, adovej R a metanolu R (1 obj.+ 19 obj.), dopln sa tou istou zmesou po znaku a dkladne sa premiea. Po 30 min sa zmeria absorbancia tohto roztoku v 1 cm vrstve pri 425 nm oproti porovnvaciemu roztoku, ktor sa priprav z 10,0 ml roztoku B v 25-ml odmernej banke a dopln zmesou kyseliny octovej, adovej R a metanolu R (1 obj.+ 19 obj.) po znaku. Obsah flavonoidov v percentch (x), potan ako hyperozid, sa vypota poda tohto vzorca 1% so pecifickm absorpnm koeficientom pre hyperozid A1cm = 500:
x= A
1% A1cm
.l
.D,
kde
A = absorbancia roztoku skanej drogy,
240
D = konen riedenie
V , kde V je konen objem meranho roztoku, vzahujci sa m na nvaok m skanej drogy,
= hrbka absorbujcej vrstvy v centimetroch.
Uchovvanie

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo fome zparu perorlne: 2,0 g Indikan skupina
Fytofarmak (antihypertenzva)
241
CRATAEGI FOLIUM Hlohov list

Synonymum: Folium crataegi
Defincia
Usuen list bielo kvitncich taxnov z okruhu druhov Crataegus laevigata (Poir.) DC. hloh obyajn, Crataegus monogyna Jacq. hloh jednosemenn (Rosaceae ruovit). Obsahuje najmenej 0,5 % flavonoidov, potan ako hyperozid (C21H20O12; Mr 464,4).
Vlastnosti
Droga s charakteristickm pachom, sladkastej a horkastej, mierne zvieravej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Krtkostopkat 1,5 cm a 6 cm dlh a 1 cm a 5 cm irok list, pri druhu Crataegus laevigata obrtene vajcovit, nedelen alebo v hornej polovici troj- a plalonat, na vrchole zaokrhlen alebo tup, na bze klinovito zen, na okraji tupo a vrbkovane zbkat, bylinn a polokoovit, vinou hol. Na vrchnej strane olivovo- a tmavozelen, na spodnej strane svetlo- a hnedohrdzavo-zelen, na oboch stranch s dobre viditenou ilnatinou, laloky krtke, priamo smerujce. Pri druhu Crataegus monogyna list irokovajcovit, kosotvorcov alebo a okrhly, perovito strihan a perovitodielny s tromi a siedmimi krojkami, na okraji jemne a husto plkovit, tenk a slabo koovit, hol alebo riedko chlpat. Na vrchnej strane stozelen, slabo leskl, na spodnej strane len trochu svetlej, matn, na oboch stranch s dobre viditenou ilnatinou. krojky irokovajcovit, na vrchole zahroten. B. Pokoka na vrchnej strane z nepravidelne mnohohrannch buniek so zretene vlnitou kutikulou a malm mnostvom prieduchov. Bunky pokoky na spodnej strane ovlne, mnohohrann, miestami so slabm kutikulrnym vrsnenm, s vekm mnostvom vekch, npadnch prieduchov so tyrmi a siedmimi vedajmi bunkami. Krycie trichmy jednobunkov, hrubostenn so irokm lmenom. S takmer priame alebo len mierne zakriven a stoen, tup alebo zahroten, na bze bodkovan. Najastejie v okol ilnatiny. List bifacilny. Dvojradov palisdov parenchm z buniek npadne zkych, splotench, zko k sebe priliehajcich. V hubovitom parenchme drzy, zriedkavo aj krytly aveanu vpenatho. C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R. Skan roztok. 0,5 g prkovanej drogy (IV) sa 10 min extrahuje s 10 ml etanolu 96 % R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom na vodnom kpeli za astho premieania. Po ochladen sa obsah banky prefiltruje. Referenn roztok (a). Roztok rutnu R v metanole R 0,25 mg/ml. Referenn roztok (b). Roztok hyperozidu R v metanole R 0,25 mg/ml. 242
Na platu sa na tart nanesie po 10 l z kadho roztoku. Vyvja sa vrchnou nevodnou fzou zmesi etylacett R, kyselina mravia, bezvod R a voda R (67 obj.+ 7 obj.+ 26 obj.) bez predchdzajceho stenia komory do vzdialenosti asi 12 cm. Plata sa vysu na vzduchu, rovnomerne sa postrieka zmesou 15 ml roztoku kyseliny boritej R 40 g/l a 5 ml roztoku kyseliny avelovej R 50 g/l a 10 min sa su v suiarni pri teplote 105 C. Po ochladen sa pozoruje v UF iaren pri 366 nm. Na chromatograme skanho roztoku je viditen ltozelen fluoreskujca kvrna, ktor polohou zodpoved krvne na chromatograme referennho roztoku (b) a modrozelen fluoreskujca kvrna vitexn-ramnozidu, ktor polohou pribline zodpoved kvrne rutnu na chromatograme referennho roztoku (a). Okrem uvedench kvn mu by na chromatograme skanho roztoku viditen ete alie kvrny, z ktorch pre drogu s charakteristick tri modrosiv fluoreskujce kvrny: jedna pod kvrnou hyperozidu (kyselina chlorogenov) a dve nad kvrnou hyperozidu.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). In asti materskej rastliny: najviac 4,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 6,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Stanovenie obsahu
1,000 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 30 min extrahuje zmesou 1 ml roztoku hexametylntetramnu R 5 g/l, 20 ml acetnu R a 1 ml kyseliny chlorovodkovej R1 v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom na vodnom kpeli. Po ochladen sa extrakt prefiltruje cez vatu do 100-ml odmernej banky tak, aby droga zostala v banke. Extrahovan droga i vata sa v tej istej banke asi 10 min extrahuje tm istm spsobom ete 2-krt s 20 ml acetnu R. Po ochladen sa jednotliv extrakty prefiltruj do tej istej odmernej banky, jej obsah sa dopln acetnom R po znaku a dobre sa premiea (roztok A). 20,0 ml roztoku A sa v oddeovacom lieviku zmiea s 20,0 ml vody R a postupne sa extrahuje najskr s 15 ml a potom 3-krt vdy s 10 ml etylacettu R. Spojen extrakty sa v oddeovacom lieviku 2-krt premyj s 50 ml vody R, prenes sa do 50-ml odmernej banky a doplnia sa etylacettom po znaku (roztok B). 10,0 ml roztoku B sa prenesie do 25-ml odmernej banky, prid sa 1 ml roztoku chloridu hlinitho R 20 g/l v zmesi kyseliny octovej, adovej R a metanolu R (1 obj.+ 19 obj.), dopln sa tou istou zmesou po znaku a dkladne sa premiea. Po 30 min sa zmeria absorbancia tohto roztoku v 1 cm vrstve pri 425 nm oproti porovnvaciemu roztoku, ktor sa priprav z 10,0 ml roztoku B v 25-ml odmernej banke a dopln zmesou kyseliny octovej, adovej R a metanolu R (1 obj.+ 19 obj.) po znaku.
243
Obsah flavonoidov v percentch (x), potan ako hyperozid, sa vypota poda tohto vzorca 1% so pecifickm absorpnm koeficientom pre hyperozid A1cm = 500:
x= A
1% A1cm . l
.D,
kde
A = absorbancia roztoku skanej drogy, V , kde V je konen objem meranho roztoku, vzahujci D = konen riedenie m sa na nvaok m skanej drogy, l = hrbka absorbujcej vrstvy v centimetroch.
Uchovvanie
Uchovva s v uzavretch obaloch, chrnench pred svetlom.

244
CYANI FLOS CUM CALYCE Nevdzov kvet so zkrovom

Synonymum: Flos cyani cum calyce
Defincia
Usuen bor druhu Cyanus segetum Hill nevdza pon (Asteraceae astrovit).
Vlastnosti
Droga bez pachu, nevraznej chuti. Makroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A.
Skka totonosti
A. bor so stopkou nie dlhou ako 10 mm. Zkrov guato vajcovit, sivozelen, s priemerom 12 mm a 13 mm. Prvesky zkrovnch listeov zko zbiehav, hned, zkrov striebristobiely. Ter boru tvoria obojpohlavn, tmavofialov, lovit samie modr kvety so es- a osemklannmi trojhrannmi lalokmi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). In asti materskej rastliny: najviac 3,0 %. Inak zafarben droga: najviac 10,0%. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 10,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Uchovvanie

245
CYANI FLOS SINE CALYCE Nevdzov kvet bez zkrovu

Synonymum: Flos cyani sine calyce
Defincia
Usuen okrajov lovit kvet druhu Cyanus segetum Hill nevdza pon (Asteraceae astrovit).
Vlastnosti
Droga bez pachu, nevraznej chuti. Makroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A.
Skka totonosti
A. Okrajov, tmavomodr, zriedkavo tmavofialov kvety s niovitou rrkou, ktor sa roziruje v ikmo lievikovit as s nepravidelnmi, es- a osemklannmi trojhrannmi lalokmi.

246
CYNARAE FOLIUM Artiokov list

Synonymum: Folium cynarae
Defincia
Usuen list druhu Cynara scolymus L. artioka zeleninov (Asteraceae astrovit).

Vlastnosti
Droga bez pachu, horkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Listy iroko vajcovit, perovitozrezov, krtkoostnat, tmavozelen, na spodnej strane sivoplstnat, krojky vajcovit a kopijovit, bez ostov, doln listy krtkostopkat, horn sediace. B. Pokoka na vrchnej strane z mnohohrannch buniek, prieduchy zriedkav, viacbunkov krycie trichmy rzneho tvaru s koncovou bunkou vdy vlknito pretiahnutou, liazkat trichmy s krtkou stopkou, viacbunkov s vekou koncovou bunkou. Pokoka na spodnej strane z buniek mench s lalonato poprehbanmi stenami, prieduchy poetn, trichmy rovnak ako na vrchnej strane. List bifacilny. Palisdov parenchm trojradov, hubov parenchm troj- a tvorradov. V hlavnej ilke vdy niekoko cievnych zvzkov.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 3,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 9,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,5 %. Uchovvanie

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme zparu perorlne: 2,0 g
247
Indikan skupina
Fytofarmak (choleretik)
248
CYNOSBATI FRUCTUS Plod rue povej

Synonymum: Fructus cynosbati
Defincia
Usuen plod druhu Rosa canina L. rua pov (Rosaceae ruovit).

Vlastnosti
Droga s mierne kyslm pachom, sladkokyslej a zvieravej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Msit, vajcovit, guovit a vretenovit, leskl, tmavo- a svetloervenohned, zvraten pka, na vrchole niekedy so zvykami kalicha. Zvntra pln tetinovch chpkov s mnohmi ltohnedmi tvrdmi nakami. B. Ter plodstva. Pokoka na vrchnej strane z buniek vrazne zhrubnutch, krytch hrubou kutikulou. Mal skupinky buniek vdy oddelen silne zhrubnutou stenou. Bunky pokoky a subepidermlne vrstvy vyplnen hnedou amorfnou hmotou (flobafny). Niekokoradov parenchm z buniek drobnch, zhrubnutch, smerom do stredu sa zvujcich, s drzami alebo krytlmi aveanu vpenatho. Na vntornej strane pokoka z drobnch tenkostennch buniek. Poetn jednobunkov, zahroten trichmy so stenami silne zhrubnutmi. Plodstvo. Pokoka na vrchnej strane z buniek mnohohrannch, okrhlych a pozdne pretiahnutch, so stenami hladkmi, pokryt vrstvou kutikuly. Prieduchy s tromi a piatimi sprievodnmi bunkami. Pod pokokou tri a p vrstiev guatch a ovlnych buniek so stenami zhrubnutmi a pomerne vekm lmenom. Pod nimi siln vrstva okrhlych alebo podlhovasto pretiahnutch kamennch buniek bohato bodkovanch s krytlmi alebo drzami aveanu vpenatho. Nasledujce vrstvy z pozdne pretiahnutch buniek, ktor medzi kamennmi bunkami zasahuj takmer a k vrchnej pokoke. Na vntornej strane trichmy dlh, ostro zahroten alebo tupo zakonen, so stenami silno zhrubnutmi. Naky. Oplodie z niekokch vrstiev okrhlych a pozdne pretiahnutch, tyinkovitch kamennch buniek s roztrsenmi krytlmi aveanu vpenatho. Osemenie dvojvrstvov, z vekch buniek. V bunkch endospermu a klkov aleurnov zrn a tukov kvapky.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Tmav, priplen plody: najviac 15,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 2,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 0,5 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %.
249
Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 4,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,5 %. Uchovvanie

Fytofarmak (diaforetik, diuretik)
250
EPILOBII HERBA Vbovkov va

Synonymum: Herba epilobii
Defincia
Usuen kvitnca va druhov Epilobium parviflorum Schreb. vbovka malokvet, Epilobium montanum L. vbovka horsk, Epilobium collinum C.C. Gmel. vbovka kopcov, Epilobium roseum Schreb. vbovka ruov (Oeonotheraceae pupalkovit). Obsahuje najmenej 1,0 % flavonoidov.
Vlastnosti
Droga s smierne aromatickm pachom, horkastej, zvieravej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Epilobium parviflorum. Stonka okrhla, aznat a ochlpen, miestami ervenkast. V dolnej asti listy protistojn, v hornej striedav, podlhovast, kopijovit, irokou bzou prisadnut, mierne zbkat, mierne tup, mkko chlpat. vorpoetn kvety v pazuchch hornch listov jednotliv, piky guovito vajcovit, krtko zahroten. Koruna jasne fialov s priemerom 8 mm a 12 mm, korunn lupienky trojuhl, obrtene srdcovit, o jednu tretinu dlhie ako kalich. Blizna tvordielna, tobolka iarkovit, po bokoch hol. Poetn semen 1 mm vek, obrtene vajcovit, s mkkmi trichmami na vrchole. Epilobium montanum. Stonka okrhla, v hornej asti slabo rozprestret s dvoma radmi chpkov, hore ochlpen s roztrsenmi liazkami. Vetky listy protistojn, krtko stopkat, iroko a zko vajcovit, na bze zaokrhlen, nerovnomerne plkovit, zahroten, na oboch stranch na ilnatine ochlpen. Koruna ervenoruov s priemerom 6 mm a 10 mm, lupienky klinovito obrtene vajcovit, ostro vykrojen, tmavo ilkovan, 2-krt dlhie ako kalich. Blizna najskr okrhla, neskr rozloene tvordielna. Tobolka ochlpen, poetn semen 1 mm vek, obrtene vajcovit s mkkmi trichmami na vrchole. Epilobium collinum. Stonky na bze rozkonren, pperist, v pazuchch listov krtke vetviky, v dolnej asti listy protistojn, horn striedavo vajcovit a zko vajcovit, krtko stopkat, nepravidelne ostro plkovit, horn vajcovito kopijovit. Zahroten kvety v pazuchch hornch listeov jednotliv, kvetn pupene tup. Koruna ruovoerven s priemerom 5 mm. Blizny tvordielne. Tobolky mkko chlpat. Semen poetn, 1 mm vek, obrtene vajcovit s mkkmi trichmami. Epilobium roseum. Stonky rozkonren, obyajne plstnat, dole tvorhrann a lys, hore valcovit, len so tyrmi pruhmi trichmov. Vajcovito kopijovit listy s protistojn, stopkat, plkovit. Kvety v pazuchch hornch listeov jednotliv s korunou nepatrne dlhou ako kalich. Lupienky s ruovkast, s priemerom 5 mm. Blizna je kyjovit. Tobolka sivoplstnat, roztrsene aznat, poetn semen 1 mm vek, vajcovit, na povrchu bradavinat, s mkkmi trichmami na vrchole. B. Stonka na prienom reze s vraznou primrnou krou a asto len naznaenm alebo celkom uzavretm kruhom lyka, cievy nevrazn. irok drevn as s jednoradovmi dreovmi l251
mi uzatvra interxylrne lyko a dre. V kre a v dreni rafidy aveanu vpenatho. List bifacilny, s pokokou na oboch stranch z buniek zvlneno tvarovanch. Anomocytick prieduchy na spodnej strane listu, pri druhu Epilobium collinum na oboch stranch, naspodku hojnejie. aznat trichmy guovit s hladkou kutikulou na oboch stranch. Palisdov parenchm jedno- a trojradov, cievne zvzky bikolaterlne. V mezofyle poetn slizov bunky, 100 m a 150 m dlh, plne alebo iastone vyplnen rafidmi aveanu vpenatho. Charakteristickm rozliovacm znakom jednotlivch druhov je tvar, vekos a umiestnenie trichmov. Epilobium parviflorum. Na oboch stranch listu poetn trichmy, priame, zahroten na bze golierikovito zhrubnut, 250 m a 500 m dlh, s hladkou alebo len nevrazne bradavinatou kutikulou. Hadicovit trichmy 80 m a 300 m dlh, pri starch listoch chbaj. aznat trichmy chbaj. Epilobium montanum. Na okraji a nad ilnatinou na oboch stranch listu trichmy priame alebo prehnut, zahroten, 150 m a 200 m dlh, kutikula bradavinat. Hadicovit trichmy 100 m a 200 m dlh. Epilobium collinum. Na oboch stranch listu trichmy koskovite zahnut, zahroten, 80 m a 150 m dlh, kutikula vrskav a bradavinat. Hadicovit trichmy 60 m a 100 m dlh. Epilobium roseum. Na oboch stranch listu trichmy na bze ohnut, zahroten, 200 m a 300 m dlh, s vrazne bradavinatou kutikulou. Hadicovit trichmy zriedkav. C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R. Skan roztok. 1,0 g prkovanej drogy (IV) sa 5 min extrahuje s 10 ml etanolu 60 % (V/V) R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom. Po ochladen sa obsah banky prefiltruje. Referenn roztok (a). Roztok kyseliny chlorogenovej R 0,1 mg/ml v metanole R. Referenn roztok (b). Roztok hyperozidu R v metanole R 0,25 mg/ml. Referenn roztok (c). Roztok kvercitrnu R v metanole R 0,25 mg/ml. Na platu sa na tart nanesie 10 l z kadho roztoku. Vyvja sa zmesou etylacettu R, kyseliny mravej, bezvodej R a vody R (8 obj.+ 1 obj.+ 1 obj.) do vzdialenosti asi 12 cm. Plata sa vysu na vzduchu a rovnomerne sa postrieka roztokom aminoetyldifenylbortu R v metanole R 10 g/l. Pozoruje sa v UF iaren pri 366 nm. Na chromatograme skanho roztoku s viditen tieto kvrny: dve modr fluoreskujce kvrny, z ktorch jedna polohou zodpoved miestu tesne nad kvrnou a druh miestu tesne pod kvrnou na chromatograme referennho roztoku (a), oranovolt fluoreskujca kvrna, ktor polohou a farbou fluorescencie zodpoved kvrne na chromatograme referennho roztoku (b), tesne nad touto kvrnou je ete alia lt fluoreskujca kvrna a nad ou je kvrna, ktor polohou a farbou fluorescencie zodpoved kvrne na chromatograme referennho roztoku (c), okrem tchto kvn mu by na chromatograme skanho roztoku alie menej vrazn kvrny. Na chromatograme skanho roztoku nesmie by viditen iadna vrazne oranov fluoreskujca kvrna, ktor polohou zodpoved kvrne na chromatograme referennho roztoku (a) alebo sa nachdza tesne nad ou. D. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R.
252
Skan roztok. 1,0 g prkovanej drogy (IV) sa 5 min extrahuje s 10 ml chloroformu R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom. Po ochladen sa obsah banky prefiltruje. Referenn roztok. Roztok -sitosterolu R v chloroforme R 10 mg/ml. Na platu sa na tart nanesie v psovch nankach (20 mm 3 mm) 20 l skanho roztoku a 5 l referennho roztoku. Vyvja sa zmesou chloroformu R a etylacettu R (9 obj.+ 1 obj.) do vzdialenosti asi 12 cm. Plata sa vysu na vzduchu, rovnomerne sa postrieka kyselinou srovou 50 % (V/V) R a 10 min sa zahrieva pri teplote 105 C. Na chromatograme skanho roztoku je viditen ervenofialov kvrna, ktor polohou a farbou zodpoved kvrne na chromatograme referennho roztoku. Pod ou je viditen alia vrazn ervenofialov kvrna. Na chromatograme skanho roztoku mu by viditen alie menej vrazn kvrny.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. Plody a semen: najviac 2,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 5,0 %.
Nesm by prtomn listy na vrchnej strane tmavozelen, na spodnej strane siv, nezretene zbkat, vrazne ilnat so slizovmi bunkami usporiadanmi sbene so ilnatinou (Chamaerion angustifolium (L). Holub kyprina zkolist) a listy ostro plkovit, aznat, chlpat, trichmy a 100 m dlh, s hladkou kutikulou (Epilobium hirsutum L. vbovka chlpat).
0,600 g erstvo prkovanej drogy (V) sa 30 min extrahuje zmesou 1 ml roztoku hexametylntetramnu R 5 g/l, 20 ml acetnu R a 1 ml kyseliny chlorovodkovej R1 v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom na vodnom kpeli. Po ochladen sa extrakt prefiltruje cez vatu do 100-ml odmernej banky tak, aby droga zostala v banke. Extrahovan droga i vata sa v tej istej banke asi 10 min extrahuje tm istm spsobom ete 2-krt s 20 ml acetnu R. Po ochladen sa jednotliv extrakty prefiltruj do tej istej odmernej banky, jej obsah sa dopln acetnom R po znaku a dobre sa premiea (roztok A). 20,0 ml roztoku A sa v oddeovacom lieviku zmiea s 20,0 ml vody R a postupne sa extrahuje najskr s 15 ml a potom 3-krt vdy s 10 ml etylacettu R. Spojen extrakty sa v oddeovacom lieviku 2-krt premyj s 50 ml vody R, prenes sa do 50-ml odmernej banky a doplnia sa etylacettom R po znaku (roztok B). 10,0 ml roztoku B sa prenesie do 25-ml odmernej banky, prid sa 1 ml roztoku chloridu hlinitho R 20 g/l v zmesi kyseliny octovej, adovej R a metanolu R (1 obj.+ 19 obj.), dopln sa
253
tou istou zmesou po znaku a dkladne sa premiea. Po 30 min sa zmeria absorbancia tohto roztoku v 1 cm vrstve pri 425 nm oproti porovnvaciemu roztoku, ktor sa priprav z 10,0 ml roztoku B a dopln zmesou kyseliny octovej, adovej R a metanolu R (1 obj.+ 19 obj.) po znaku. Obsah flavonoidov v percentch (x), potan ako hyperozid, sa vypota poda tohto vzorca % so pecifickm absorpnm koeficientom pre hyperozid A1cm = 500: 1
x= A
1% A1cm
.l
.D,
kde
A = absorbancia roztoku skanej drogy, V D = konen riedenie , kde V je konen objem meranho roztoku, vzahujci sa m na nvaok m skanej drogy, l
= hrbka absorbujcej vrstvy v centimetroch.
Uchovvanie

Fytofarmak (adstringenci, diuretik)
254
EUPHRASIAE HERBA Oiankov va

Synonymum: Herba euphrasiae
Defincia
Usuen kvitnca va rznych druhov rodu Euphrasia L. oianka (Scrophulariaceae krtinkovit).

Vlastnosti
Droga bez pachu, horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka jednoduch alebo rozkonren, hol a husto pperist, s listami protistojnmi, vajcovitmi, hrubo zbkatmi, so tyrmi a siedmimi prmi zahrotench listovch okrajov. Listy hol, tetinato chlpat alebo aznat, ilnatina na spodnej strane vystpen. Listene s listovit, chlpat, na okrajoch stopkat, liazkovit. Koncov strapce zo smernch obojpohlavnch kvetov so zvonkovitmi kalichmi, dvojpyskovitmi, lievikovitmi, bielymi alebo svetloervenofialovmi korunami s plochmi spodnmi pyskami, z troch lupienkov a plkovitmi vrchnmi pyskami, zrastenmi z dvoch lupienkov. Vrchn pysk je nasp ohnut, doln pysk je podstatne v a v strede m vrazne lt kvrnu. tyri tyinky s dvojdom, semennk vrchn. B. Pokoka listu z vlnitch buniek so stenami poprehbanmi a chobotnatmi. Krycie trichmy jedno- a dvojbunkov, mierne zakriven so zhrubnutmi stenami, zretene vrskavmi a vemi dlh jednobunkov, bikovite prehnut. Na okraji listu vemi krtke, zahroten trichmy. aznat trichmy s dvoj- a pbunkovou nohou a jednobunkovou hlavikou. Pokoka korunnch lstkov z buniek hrubo papilznych. Penice s roztrsenmi, dlhmi, hrboatmi trichmami so zrnitou kutikulou. Peov zrn guat, a 40 m vek, s tromi klnymi prmi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 3,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 12,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %.
255
Uchovvanie

Fytofarmak (oftalmologik, adstringenci)
256
FARFARAE FLOS Podbeov kvet

Synonymum: Flos farfarae
Defincia
Usuen kvet druhu Tussilago farfara L. podbe lieiv (Asteraceae astrovit). Mus obsahova tak mnostvo slizu, ktor zodpoved slu napuiavania najmenej 8,0.
Vlastnosti
Droga so slabou medovou vou a slizovitou, mierne horkastou chuou. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. bor s priemerom 10 mm a 15 mm, s krtkym zvykom stonky. Listene zkrovu jednoradov, iarkovito kopijovit, tup, blanito lemovan, plstnat, asto ervenkast. Lko vypukl, hol. Samie rrkovit kvety nepoetn, lt. Samiie okrajov, zko jazykovit, viacradov, lt, dlhie ako zkrov. Semennk krtky, chpky viacradov. B. Pokoka zkrovnch listeov na spodnej strane z buniek pozdne pretiahnutch, so stenami rovnmi a vlnitmi. Poetn anomocytick prieduchy usporiadan pozdne s osou listea. Trichmy a 250 m dlh, nepravidelne stoen, vzjomne spleten, noha trichmu troj- a esbunkov, koncov bunka dlh, kolabovan, asto pirlovit. V spodnej asti trichmy s jedno- a trojbunkovou nohou a viacbunkovou fialovou hlavikou, na hornom okraji zvzok dlhch, jednobunkovch zakrivench trichmov. Niekokoradov, hrubostenn mezofyl vyvinut len v strednej asti listea. Pokoka kvetov z pozdne pretiahnutch buniek s jemne zvrsnenou kutikulou. Peov zrn zaokrhlene trojhrann, 40 m a 60 m vek, s hrubo ostnatou, medzi ostami jemne bodkovanou exinou a tromi klnymi prmi. aznat trichmy (typ Asteraceae) na bore chbaj.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Prekvitnut bory: najviac 12,0 %. Inak zafarben droga: najviac 6,0 %. bory so stonkou dlhou ako 1 cm: najviac 5,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 3,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 10,0 %.
257
1,000 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.4. slo napuiavania.
Uchovvanie

258
FARFARAE FOLIUM Podbeov list

Synonymum: Folium farfarae
Defincia
Usuen list druhu Tussilago farfara L. podbe lieiv (Asteraceae astrovit). Mus obsahova tak mnostvo slizu, ktor zodpoved slu napuiavania najmenej 10,0.
Vlastnosti
Droga s charakteristickou slabo medovou vou a slizovitou, mierne horkastou chuou. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Droga v celku. Dlhostopkat listy s kruhovitou irokou epeou, dosahujcou v priemere rku a 20 cm. Jej tvar je vajcovit a srdcovit, s tupm zkladnm lalokom. Mlad listy s na obidvoch stranch ochlpen, starie s na lci ltkasto a sto zeleno zafarben, matn. Na rube s vlnovito sivobielo plstnat, vrtane dlaovitej nervatry, ktor je na lci mierne ponoren, na rube vrazn. Listov okraj je hlboko lalonato zbkat, v lalokoch s tmavmi chrupavkovitmi zbkami. Okraje epele a nervy bvaj asto ervenofialov.
Rezan droga. ltozelen a stozelen listov lomky na lci lys, na rube sivobielo vlnovito plstnat. Nervatra je na lci ponoren, na rube vrazn. Jednotliv listov lomky k sebe navzjom priliehaj a pri stlaen v dlani je mon rezan drogu tvarova. alej s prtomn tmavie lomky stopky s riedkym ochlpenm. Prkovan droga. Sivozelen plstnat prok.
B. Droga vcelku. Pokokov bunky listovho lca s polygonlne a slabo vlnovito lalonat, tenkostenn. Kutikula vykazuje zretene radilne vrsnenie. V mezofyle je charakteristick 3a 4-radov palisdov parenchm, ktorho najvrchnej rad je zloen z krtkych, tesne k sebe priliehajcich buniek. alie rady palisdovho parenchmu maj bunky pretiahnut, oddelen od seba zkymi medzibunkovmi priestormi. Hubov parenchm tvor niekoko radov polygonlnych buniek obklopujcich vek vzduchov priestory (aerenchm). V celom mezofyle sa nachdzaj chumikovit alebo lovit sfrokrytly inulnu. Pokoku listovho rubu tvoria menie bunky, vemi vlnovito lalonat, s vekm mnostvom prieduchov a radilnym kutikulrnym vrsnenm. Npadn s trichmy 100 m a 250 m dlh a 10 m a 12 m irok. S zloen zo stopky tvorenej 6 krtkymi, tenkostennmi, asto kolabovanmi bunkami a jednou dlhou terminlnou bunkou na bze nezhrubnutou, na vrchole guovito nepravidelne stoenou. Jej kutikula sa vyznauje obas viditenou tenkou, skrutkovite stoenou trhlinou. Na pokoke lcnej strany listu sa vyskytuj vinou len trichmov bzy.
Prkovan droga (IV). Mnostvo trichmov s dlhou nepravidelne stoenou terminlnou bunkou. lomky pokoky lcnej strany listu s tenkostennmi polygonlnymi bunkami a zretene
259
lovitm kutikulrnym vrsnenm. Rozdrven mezofyl so sfrokrytlmi inulnu a vekmi vzduchovmi priestormi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 2,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 19,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 4,0 %. Stanovenie obsahu
1,000 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa prevlh 1 ml acetnu R a ska sa postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.4. slo napuiavania.
Uchovvanie

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme zparu alebo odvaru perorlne: 1,5 g Indikan skupina
260
FILIPENDULAE FLOS Tobnkov kvet

Synonymum: Flos filipendulae
Defincia
Usuen kvet druhu Filipendula ulmaria (L.) Maxim. tobnk brestovit (Rosaceae ruovit). Droga so slabm pachom po metylesteri kyseliny salicylovej, horkej, zvieravej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Kvet ppoetn, kalin lstky drobn, trojhrann, vajcovit, nazad obrten. Korunn lstky biele a ltobiele, obrtene vajcovit, 2 mm a 5 mm dlh. Poetn tyinky dlhie ako koruna. Piestikov es a dvans. Zelen lomky materskch a dcrskych stoniek kvetenstva. B. Kalich. Pokoka z mnohohrannch buniek, na vrchnej strane hol, bez prieduchov, na spodnej strane s poetnmi prieduchmi bez vedajch buniek. Poetn jednobunkov trichmy 50 m a 150 m dlh, poprehban so zhrubnutmi stenami. Koruna. Pokoka na vrchnej strane papilzna, z buniek vlnovito poprehbanch, na spodnej strane prieduchy zriedkavo s tromi a iestimi vedajmi bunkami. Mezofyl kalicha i koruny s drzami aveanu vpenatho. Semennk. Pokoka z buniek mnohohrannch, pod ou vrstva drobnch parenchymatickch buniek s poetnmi malmi drzami aveanu vpenatho (krytalick vrstva) a dve vrstvy zkych, silne pretiahnutch, tenkostennch buniek, vzjomne kolmo orientovanch. Peov zrn guat 16 m a 20 m vek, s hladkou exinou a tromi klnymi prmi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 6,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Uchovvanie

Vydvanie
261
Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme zparu perorlne: 3,0 g Indikan skupina
262
FOENUGRAECI SEMEN Semeno senovky grckej

Synonymum: Semen foenugraeci
Defincia
Usuen semeno druhu Trigonella foenum-graecum L. senovka grcka (Fabaceae bbovit). Mus obsahova tak mnostvo slizu, ktor zodpoved slu napuiavania najmenej 6,0.
Vlastnosti
Droga s prenikavm korenistm pachom, horkej, slizovitej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Semeno nepravidelnho, premenlivho tvaru. Je nerovnomerne hranat, tvorhrann, mierne sploten, 3 mm a 5 mm dlh a 2 mm a 3 mm irok, vemi tvrd, hol, svetloltohned a ervenkast. Pod lupou je semeno bodkovano zrnit. Asi nad polovicou ostrejie vkov hrany semena, mierne prehben hlum, od ktorho prebieha smerne na obidve strany takmer uhlopriekovite plytk, pri niektorch semench aj hlbok ryha, ktor del semeno na dve nerovnak asti. Vo vej z nich uloen svetlolt klky a v menej korienok. B. Pokoka osemenia zo 60 m a 70 m dlhch a 10 m a 15 m irokch palisdovch sklered, na vrchnej strane zoslizovatench, je pokryt pomerne silnou vrstvou kutikuly, ktor zasahuje medzi bunky pokoky. Sklereidy nepravidelne zhrubnut, lmen takmer fakovitho tvaru. Bunkami pokoky prebieha priene svisl svetl ps. Vrstva pohrikovitch buniek obyajne tvoren pomerne krtkymi a irokmi bunkami tvaru kuea, v hornej asti vrstvy vek medzibunkov priestory. Bunky po oboch stranch vystuen radilne prebiehajcimi zhrubnutmi psmi. Niekokovrstvov parenchm vntornej asti osemenia niekedy kolabovan. Vonkajia vrstva endospermu z drobnch, jednoradovo usporiadanch buniek so zhrubnutmi stenami obsahuje aleurnov zrn. Vntorn vrstvy endospermu z vekch buniek s vemi tenkou primrnou stenou, sekundrna stena irok, slizovit, vodou silne napuiava. Klok prevane z buniek malch, izodiametrickch obsahuje mastn olej, aleurnov zrn a mal mnostvo krobovch zn mench ako 10 m.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 10,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 3,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 11,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg.
263
Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 5,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Stanovenie obsahu
1,000 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.4. slo napuiavania.
Uchovvanie
Uchovva sa v uzavretch obaloch na chladnom mieste, chrnench pred svetlom.

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme vluhu perorlne: 1,5 g
Pouva sa iba semeno v ase potreby potlen alebo hrubo prkovan (IV).
Indikan skupina
Fytofarmak (mucilaginza, antiflogistik)
264
FRAGARIAE FOLIUM Jahodov list

Synonymum: Folium fragariae
Defincia
Usuen list druhu Fragaria vesca L. jahoda obyajn (Rosaceae ruovit). Obsahuje najmenej 7,0 % trieslovn.
Vlastnosti
Droga bez pachu, trpkej, mierne slizovitej, horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. List stopkat, na vrchnej strane tmavozelen, na spodnej strane striebristoleskl. Listy vajcovit, prisadnut, hrubo plkovit, na vrchnej strane roztrsene chlpat, na spodnej len slabo chlpat, so iestimi a deviatimi prmi iliek koniacich v zuboch listu. Zuby so svetlou, ruovou, jednu tretinu rky zubu zaberajcou hydatdou. Prostredn lstok na bze klinovit, terminlny zub dlh ako ostatn. B. Pokoka na vrchnej strane z mnohohrannch buniek s rovnmi stenami, bez prieduchov. Pokoka na spodnej strane z buniek s mierne zvlnenmi stenami a poetnmi prieduchmi s tromi a tyrmi vedajmi bunkami. Trichmy dlh, jednobunkov so zhrubnutmi stenami, poetn hlavne na spodnej strane listu, hlavne pri ilnatine. aznat trichmy s trojbunkovou nohou a jednobunkovou hlavikou len na spodnej strane. List bifacilny. Palisdov parenchm dvoj- a trojradov, hubovit parenchm s poetnmi intercelulrami. Cievne zvzky kolaterlne, sprevdzan dvoma psmi sklerenchmu. V mezofyle, najm v okol iliek, drzy aveanu vpenatho.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). In asti materskej rastliny: najviac 6,0 %. Inak zafarben droga: najviac 6,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 9,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,5 %.
265
Stanovenie obsahu
1,250 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.14. Stanovenie trieslovn v rastlinnch drogch.
Uchovvanie

266
FUCUS VESICULOSUS Chaluha bublinat

Defincia
Usuen stielka druhu Fucus vesiculosus L. chaluha bublinat (Fucaceae chaluhovit). Obsahuje najmenej 0,05 % jdu (I2, Mr 253,8) a tak mnostvo slizu, ktor zodpoved slu napuiavania najmenej 7,0.
Vlastnosti
Droga s charakteristickm pachom, slanej, slizovitej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stielka hned a ervenohned, ploch, celistvookrajov, s vraznm strednm rebrom. V jeho blzkosti s jednotlivo alebo v pre usporiadan ovlne asi 1 cm dlh mechriky. Povrch hladk, nevrazne bradavinat. Za sucha lmav, po navlhen vodou slizovit. B. Na prienom reze krov vrstva s bunkami obsahujcimi hnedo zafarben chromatofry. Dre svetlejia, tvoren spleou vlkien z buniek so silnmi rsolovitmi stenami a malm lmenom. V niektorch bunkch ete mal jadr.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 11,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 20,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 5,0 %. Stanovenie obsahu slo napuiavania. 1,000 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.4. slo napuiavania. Jd. 2,000 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa v porcelnovej miske zmiea s 1,0 g uhliitanu sodnho, bezvodho R a 3 ml roztoku hydroxidu sodnho R 60 g/l. Zmes sa zahrieva dovtedy, km nesernie a 15 min sa ha pri teplote 880 C a 900 C. Po ochladen sa k vyhanmu zvyku prid 10 ml vody R, opatrne sa zahreje na teplotu varu a roztok sa prefiltruje. Tento postup sa opakuje ete 6-krt vdy s 10 ml vody R. Porcelnov miska a filter sa premyj s 30 ml vriacej vody R. K spojenm vodnm roztokom sa pridaj 3 kvapky roztoku orane metylovej
267
RN a po kvapkch roztok kyseliny srovej R 30 % do vzniku ruovho zafarbenia. Potom sa pridaj ete 2 kvapky roztoku kyseliny srovej R 30 %, 1 ml brmovej vody R a zmes sa dkladne premiea. Banka sa uzavrie a nech sa 5 min st. Prid sa 0,5 ml erstvo pripravenho roztoku fenolu R 100 g/l, 5 ml roztoku kyseliny fosforenej R 35 % a 0,2 g jodidu draselnho R. Po rozpusten sa zmes nech v uzavretej banke 5 min st na tmavom mieste. Pridaj sa 2 ml krobu, roztoku R a titruje sa z mikrobyrety tiosranom sodnm 0,01 mol/l VS do zmeny zafarbenia.
1 ml tiosranu sodnho 0,01 mol/l VS zodpoved 0,002115 g I2.
Uchovvanie

Fytofarmak (lieky ovplyvujce trviaci trakt a metabolizmus)
268
GALEGAE HERBA Jastrabinov va

Synonymum: Herba galegae
Defincia
Usuen kvitnca va druhu Galega officinalis L. jastrabina lekrska (Fabaceae bbovit).

Vlastnosti
Droga takmer bez pachu, mierne trpkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka priama, nerozkonren. Listy s striedav, neprnoperovito zloen s prlistkami, tvor- a osemjarmov s krtkostopkatmi, elipsovitmi a kopijovitmi tetinatobrvitmi lstkami. Pazun strapce kvetov s na dlhej stopke, smern, ppoetn so zvonkovitm kalichom, bielou korunou a fialovomodrastou striekou, 10 mm a 15 mm dlhou, s dvoma obrtene vajcovitmi krdlami a dvoma lnkovitmi lupienkami, desa jednozvzkovch tyiniek, vrchn semennk. B. Pokoka lstkov na vrchnej strane z buniek mnohohrannch s krytlmi aveanu vpenatho, na spodnej strane bunky so stenami vlnovito formovanmi. Na oboch stranch lstkov poetn prieduchy a zriedkavejie sa vyskytujce trojbunkov zhrubnut trichmy s bazlnou bunkou zhrubnutou takmer do vymiznutia lmenu, so strednou bunkou vemi krtkou a s koncovou bunkou dlhou. Trichmy poetnejie na okrajoch lstkov. List bifacilny. Palisdov parenchm pomerne zky, dvojradov, hubovit parenchm vemi riedky. Cievne zvzky sprevdzan radmi buniek s krytlmi aveanu vpenatho. Stavba kalicha podobn stavbe lstkov. Na vrchnej strane aznat trichmy s trojbunkovou nohou a viacbunkovou hlavikou, na brvitch lstkoch drobn trojbunkov trichmy s ovlnou alebo vakovitou koncovou bunkou. Koruna bez vraznch znakov. Blizna na povrchu s dlhmi, zahnutmi trichmami. Peov zrn guat, a 30 m vek, s jemnou hladkou exinou.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 6,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,5 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 10,0 %.
269
Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Uchovvanie

Fytofarmak (antidiabetik, laktagog)
270
GALEOPSIDIS HERBA Konopnicov va

Synonymum: Herba galeopsidis
Defincia
Usuen kvitnca va rznych druhov rodu Galeopsis L. konopnica (Lamiaceae hluchavkovit).

Vlastnosti
Droga s nevraznm pachom a slanohorkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka rozkonren, tupo tvorhrann, pod uzlinami prepadnut, hol, a tetinat, zelen, niekedy fialkast. Listy vajcovit a vajcovito kopijovit, hrubo zbkovan, pperist alebo tetinato chlpat. Pazun prasleny so tyrmi a estnstimi prisadnutmi kvetmi, kalich krtky, pzub, ostnat, aznatochlpat. Koruna lt, smotanovobiela alebo ervenofialov, dvojpyskat, s hornm pyskom vyklenutm, dolnm trojlalonm. Tyinky s tyri a semennk vrchn. B. Pokoka stonky z buniek pozdne pretiahnutch. Na bradavinato vyklenut pokoku nasadaj jedno- a trojbunkov trichmy, npadn hlavne na hranch stonky. aznat trichmy (typ Lamiaceae) ojedinel. Hypodermis kolenchymatick, v hranch stonky a desavrstvov. Parenchm primrnej kry z vekch okrhlych buniek, so zretenmi intercelulrami. Stredn valec asto lalonat, kruh cievnych zvzkov preruovan psmi parenchmu. Kambium dvoja tvorvrstvov. Bodkovan a skrutkovito zhrubnut cievy usporiadan do jednoradovch lov, striedaj sa s jedno- a dvojradovmi parenchymatickmi dreovmi lmi. Stred stonky vyplnen parenchymatickou dreou. Pokoka listu na vrchnej strane z buniek vlnovito sformovanch. Trichmy jedno- a trojbunkov, zhrubnut, na povrchu bradavinat, na bze niekedy obklopen vencom pokokovch buniek. Na spodnej strane bunky so stenami vlnovito sformovanmi. Poetn prieduchy s tromi a piatimi vedajmi bunkami. Trichmy rovnak ako na vrchnej strane. Okrem nich trichmy s jednobunkovou nohou a dvoj- a tvorbunkovou hlavikou, aznat trichmy (typ Lamiaceae) a trichmy s mnohoradovou nohou a estns- a tridsadvabunkovou msitou hlavikou. List bifacilny. Palisdov parenchm dvoj- a trojradov, vrstva hubovitho parenchmu zka. V mezofyle mnoh krytly aveanu vpenatho. Kalich stavbou podobn listu. Pokoka koruny na pyskoch papilzna. Trichmy jednobunkov, tenkostenn, mnohobunkov trichmy rovnak ako pri liste, aznat trichmy zriedkavo. Peov zrn guat, s priemerom asi 40 m, s tenkou, jemne zrnitou exinou a tromi klnymi prmi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 2,0 %. Stonky silnejie ako 5 mm: najviac 5,0 %.
271
Cudzie organick ltky: najviac 5,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %.


272
HERNIARIAE HERBA Prietrnkov va

Synonymum: Herba herniariae
Defincia
Usuen kvitnca va druhu Herniaria glabra L. prietrnk hol a Herniaria hirsuta L. prietrnk chlpat (Paronychiaceae striebrenkovit).
Vlastnosti
Droga bez pachu (Herniaria glabra) alebo s prjemnm pachom po kumarne (Herniaria hirsuta), mierne horkastej, krabavej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka rozkonren, hol alebo riedko ochlpen, pri druhu Herniaria hirsuta chlpat. Listy drobn, striedav, protistojn, podlhovast, hol, pri druhu Herniaria hirsuta sivo chlpat, brvit. S celistvookrajov, krtkostopkat, a prisadnut, ltozelen. Prlistky mal, pritisnut k stonke, kvety v pazunch, kbovitch vidliciach, v pazuchch listeov takmer sediace, obojpohlavn, pravideln, ltozelen. Kalich hol, delen, pri druhu Herniaria hirsuta husto chlpat. Tyinky krtke, s guatmi penicami a vrchnm semennkom. B. Pokokov bunky na oboch stranch listu so stenami vlnovito formovanmi. Prieduchy na oboch stranch listu. Krycie trichmy a 250 m dlh, jednobunkov, kueovito zahroten, hruboblann, so zrnitou kutikulou. Na okraji listu trichmy dlhie, zahnut. Palisdov parenchm viacradov. V mezofyle 30 m a 40 m vek drzy aveanu vpenatho. Prlistky s trichmami jednobunkovmi, kueovito zahrotenmi, hladkmi. Trichmy kalicha rovnak ako pri listoch, len pri druhu Herniaria hirsuta pretiahnutejie. Pokokov bunky koruny so stenami zvlnenmi, s jemne vrskavou kutikulou, na vrchole papilznou. V zkladnom pletive korunnho lupienka drzy aveanu vpenatho. Pokokov bunky semennka s kutikulou psikovou s krtkymi kueovitmi papilami. Bunky endotcia s kruhovitmi vystuovacmi litami. Peov zrn asi 15 m vek, hladk s tromi klnymi prmi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). In asti materskej rastliny: najviac 5,0 %. Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 3,0 %. Anorganick ltky: najviac 2,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg.
273

274
IRIDIS RHIZOMA Kosatcov podzemok

Synonymum: Rhizoma iridis
Defincia
Usuen, olpan podzemok rznych druhov rodu Iris L., hlavne Iris germanica L. kosatec nemeck, Iris florentina L. kosatec florentsk a Iris pallida Lam. kosatec bled (Iridaceae kosatcovit). Obsahuje najmenej 0,1 % (V/m) silice.
Vlastnosti
Droga s prjemnm fialkovm pachom, mnatej, mierne korenistej, mierne krabavej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Podzemok biely alebo takmer biely, vemi tvrd, obyajne lnkovit, zbrzden, vidlicovito rozkonren, tvoren jednm alebo viacermi lnkami. lnky huzovit, slabo preliaen, na zadnom konci zen, a 4 cm irok. Na vrchnej, mierne vypuklej strane niekedy viditen listov jazvy, so zretenmi prienymi psmi jemnch bodiek (cievne zvzky). Na spodnej strane okrhle, hnedast jazvy po koreoch. B. Parenchm zvyku krovej a celej drevnej asti podzemku z vekch okrhlych buniek so stenami zhrubnutmi a hrubo bodkovanmi, s poetnmi, dobre viditenmi intercelulrami. Bunky s vekm mnostvom vekozrnnho krobu. krobov zrn a 50 m dlh a 25 m irok, jednoduch, podlhovast, vajcovit alebo vajcovito kueovit, niekedy nepravidelne zahnut a kyjovit, na jednom konci preliaen, na druhom konci s excentrickm jadrom, z ktorho asto vybiehaj dve mierne oblkovito zahnut trbiny, smerujce po oboch okrajoch zrna k opanmu splotenmu koncu. Niektor bunky parenchmu vyplnen hnedastou hmotou. V parenchme poetn pozdne, rovnobene s pozdnou osou uloen skorkovaten bunky, obsahujce vdy jeden vek, a 500 m dlh krytl aveanu vpenatho. Cievne zvzky prevane leptocentrick, niekedy tie kolaterlne, spolu s prechodnmi formami oboch typov. Cievy prevane schodovite zhrubnut. Korkov bunky len ojedinele. Kamenn bunky nesm by prtomn. C. lomok podzemku sa niekokmi kvapkami jdu 0,05 mol/l zafarb na modro (krob). D. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R.
Skan roztok. Silica zskan pri Stanoven obsahu sa prenesie do skmavky, ktor obsahuje asi 2 g sranu sodnho bezvodho R. Chladi a mern trubica prstroja na stanovenie silc sa niekokokrt premyj malm objemom tolunu R (celkove asi 5 ml), ktor sa spoj so silicou v skmavke. Obsah skmavky sa nech za obasnho pretrepvania 30 min st a prefiltruje sa cez such filter. Skmavka a filter sa 2-krt premyj s 1 ml tolunu R. Roztok mus by ry.
275
Referenn roztok. Roztok anzaldehydu R v metanole R 1 mg/ml.

Na platu sa na tart nanesie 20 l skanho roztoku a 10 l referennho roztoku. Vyvja sa zmesou tolunu R a etylacettu R (97 obj.+ 3 obj.) do vzdialenosti asi 15 cm. Plata sa vysu na vzduchu, rovnomerne sa postrieka roztokom vanilnu RN a su sa v suiarni pri teplote 105 C do objavenia kvn. Na chromatograme skanho roztoku je vrazn modrosiv kvrna, ktor polohou pribline zodpoved kvrne na chromatograme referennho roztoku. Na chromatograme skanho roztoku mu by viditen alie menej vrazne zafarben kvrny (fialov, siv, svetloerven, ruov).
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Vpenat soli pouvan na bielenie. 2 g prkovanej drogy (IV) sa extrahuj v skmavke s 10 ml kyseliny octovej, zriedenej RN a extrakt sa prefiltruje. K filtrtu sa prid 10 kvapiek kyseliny srovej, zriedenej R, 3 ml etanolu 96 % R a zmes sa pretrepva. Do 5 min sa roztok nesmie zakali, ani vznikn zrazenina. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 3,5 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 0,5 %. Stanovenie obsahu
50,0 g erstvo rezanej drogy (I) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.12. Stanovenie obsahu silc v rastlinnch drogch. Stanovuje sa v 2 000-ml banke v 600 ml vody R.
Uchovvanie

276
JUGLANDIS FOLIUM Orechov list

Synonymum: Folium juglandis
Defincia
Usuen list druhu Juglans regia L. orech krovsk (Juglandaceae orechovit).

Vlastnosti
Droga s mierne korenistm pachom, mierne krabavej, zvieravej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. List tmavozelen, krehk, stopkat, neprnoperovito zloen s dvoma a tyrmi jarmami celistvookrajovch, podlhovasto vajcovitch, zahrotench, takmer holch lstkov. B. Pokoka na vrchnej strane z izodiametrickch buniek, mierne papilznych, bez prieduchov. Na spodnej strane pokoka z buniek mench so zvlnenmi stenami, nie vak vlnovito chobotnatmi. Prieduchy obklopen tromi a piatimi vedajmi bunkami. Na oboch stranch listu rovnak typy trichmov. Krycie trichmy jednobunkov, hrubostenn, zdruen obyajne do troj- a ppoetnch zvzkov, aznat trichmy s jedno- a dvoj-, vzcne esbunkovou nohou a dvoj- a tvorbunkovou hlavikou, aznat trichmy s vemi premenlivm potom sekrench buniek. List bifacilny. Palisdov parenchm dvoj- a trojradov, z vemi zkych buniek, v hornej asti vzjomnej tesne priliehajcich, v spodnej asti s medzibunkovmi priestormi. V kadej bunke vek drza aveanu vpenatho. Hubovit parenchm obyajne a trojradov, z buniek hviezdicovitch, zriedka obsahujcich drzy aveanu vpenatho. Hlavn ilka na vrchnej strane s a pradovou, na spodnej strane dvojradovou vrstvou kolenchmu.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 8,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 3,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 10,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Uchovvanie
277

Vydvanie Terapeutick dvky. Jednotliv vo forme zparu perorlne: 1,0 g vo forme odvaru loklne: 3,0 g Indikan skupina
278
LAMII ALBI FLOS Hluchavkov kvet

Synonymum: Flos lamii albi
Defincia
Usuen koruna druhu Lamium album L. hluchavka biela (Lamiaceae hluchavkovit).

Vlastnosti
Droga so slabm medovm pachom, horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Biela a slabolt, smern, dvojpyskov, a 20 mm dlh koruna. Korunn rrka zakriven, nad bzou nadut, vntri s vencom chpkov. Horn pysk vyklenut, celistvookrajov alebo vrbkovan, postrann cpy dvoj- a trojzbkat, doln pysk hlboko prepadnut, pranky dvojmocn, chlpat, tmavohned. Semennk je vrchn, s dlhou nelkou. Men sa na tyri tvrdky. B. Koruna s 300 m a 500 m dlhmi, dvoj- a trojbunkovmi trichmami, s hrubo zrnitou kutikulou, s 450 m dlhmi, jednobunkovmi, na hrote zhrubnutmi zvzkovitmi trichmami, s krtkymi, zahrotenmi, zbkovitmi trichmami so silne zhrubnutm hrotom a so aznatmi trichmami s krtkou nohou a guovitou jedno- a tvorbunkovou hlavikou. Na tyinkch dlh, psovit, asto do hrotu stoen pretiahnut trichmy, na povrchu jemne bradavinat. Peov zrn okrhlo trojhrann, hladk, asi 30 m vek, s tromi klnymi prmi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 10,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 1,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 11,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Uchovvanie
279
Fytofarmak (expektoranci; gynekologik)
280
LINARIAE HERBA Pytekov va

Synonymum: Herba linariae
Defincia
Usuen kvitnca va druhu Linaria vulgaris Mill. pytek obyajn (Scrophulariaceae krtinkovit).
Vlastnosti
Droga bez pachu, horkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka jednoduch, iba na bze rozkonren, hol, len v hornej asti plstnat, obl. Listy striedav, sediace, iarkovit alebo zko kopijovit, celistvookrajov, vinou jednoilov, hust, podvinut, sivozelen. Kvety v pazuchch podpornch listeov, podobnch listom, dlho stopkat, tvoriace koncov strapec. Kalich je hlboko strihan, pzub, aznato plstnat. Koruna ltch kvetov s ostrohou, dvojzubm hornm a trojzubm dolnm, na hrbolci pomaranovm pyskom, so tyrmi dvojmocnmi tyinkami a vrchnm semennkom. B. Pokokov bunky listov s vlnitmi stenami, na vrchnej strane s ojedinelmi, na spodnej strane s poetnmi prieduchmi. Menej sa vyskytuj krycie trichmy 150 m a 200 m dlh, s jedno- a tvorbunkovou nohou a s jedno- a dvojbunkovou guovitou, obrtene vajcovitou hlavikou. List bifacilny. Palisdov parenchm dvoj- a tvorradov z krtkych buniek. Pokokov bunky kalicha mnohohrann alebo so stenami chobotnato sformovanmi, na okrajoch kalicha nevrazn alebo ostro kueovit papily. Trichmy rovnak ako pri listoch. Pokokov bunky koruny mnohohrann z vlnovito poprehbanch alebo chobotnatch stien, na koncoch pysku tupo kueovit papily s vrskavou kutikulou. Na vrchnej strane hornho pysku vbeky s trichmami ako na listoch. Na ostrohe spodnho pysku jednobunkov, tenkostenn, tupo kueovit, vinou kolabovan trichmy, 200 m a 300 m dlh, s vrskavou kutikulou. V mieste stia koruny na spodnom pysku trichmy 600 m a 1000 m dlh, jednobunkov, valcovit, na vrchole zaguaten, tenkostenn, so silne vrskavou kutikulou, iastone s obsahom oranovoltho farbiva. Peov zrn hladk, guovit, s tromi kosotvorcovmi klnymi prmi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 3,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg.
281

Fytofarmak (diuretik, stomachik)
282
LUPULI STROBILUS Chmeov itica

Synonymum: Strobilus lupuli
Defincia
Usuen samiie skvetie druhu Humulus lupulus L. chme obyajn (Cannabaceae konopovit). Obsahuje najmenej 0,4 % silice (V/m).
Vlastnosti
Droga so silne korenistm pachom a horkej, krabavej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Krtko stopkat iticovit kvetenstvo, 2 cm a 5 cm dlh. Striekovito sa prekrvajce listene zelenav a ltkastozelen, vajcovit, na koncoch zahroten, celistvookrajov, jemne aznato chlpat. Piestikov kvety s nepatrnm pohrikovitm zelenm okvetm v pazuchch listeov. Jednotliv asti kvetenstva s poetnmi zlatoltmi lupulnovmi liazkami. Ojedinele mu by prtomn drobn, vajcovit, z oboch strn sploten naky, uzavret do vytrvalho okvetia. B. Pokoka listeov z buniek takmer hviezdicovitch, so stenami chobotnatmi, pokokov bunky listenca so stenami menej vrazne poprehbanmi. Prieduchy len na vntornej strane. Listene a listence s rzne dlhmi, zhrubnutmi, asto zahnutmi krycmi trichmami. aznat trichmy s dvojradovou nohou a dvoj- a osembunkovou hlavikou. Pohrikovit lupulnov liazky s priemerom 150 m a 250 m tvoren jednoradovou vrstvou mnohohrannch buniek. V zvislosti na vvojovom tdiu je kutikula na vrchnej strane buniek viac i menej vyklenut vyluovanm sekrtom. V mezofyle listeov a listencov poetn drzy aveanu vpenatho. C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R.
Skan roztok. 1 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 15 min pretrepva s 10 ml metanolu R a prefiltruje sa. Referenn roztok (a). Roztok rutnu R v metanole R 0,25 mg/ml. Referenn roztok (b). Roztok kyseliny chlorogenovej R v metanole R 0,10 mg/ml. Referenn roztok (c). Roztok hyperozidu R v metanole R 0,25 mg/ml.
Na platu sa na tart nanesie v psovch nankach (20 mm 3 mm) 20 l skanho roztoku a po 10 l referennch roztokov (a), (b) a (c). Vyvja sa zmesou etylacettu R, kyseliny mravej, bezvodej R, kyseliny octovej, adovej R a vody R (100 obj.+ 11 obj.+ 11 obj.+ 27 obj.)
283
do vzdialenosti asi 15 cm. Plata sa vysu na vzduchu a postrieka sa roztokom aminodifenylbortu R v metanole R 10 g/l. Pozoruje sa v UF iaren pri 366 nm. Na chromatograme skanho roztoku s viditen vrazn kvrny, ktor polohou a farbou fluorescencie zodpovedaj kvrnm na chromatogramoch referennho roztoku (a), (b) a (c). Na chromatograme skanho roztoku je nad kvrnou hyperozidu vrazn ltozeleno flureskujca kvrna. Na chromatograme skanho roztoku mu by alie, menej vrazne fluoreskujce kvrny.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 10,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 9,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Oxid siriit: najviac 0,4 %. 10,000 g erstvo rezanej drogy (I) sa v 1000-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou preleje 250 ml vody R, prid sa 10 ml kyseliny fosforenej R a 30 min sa destiluje. Destilt sa zachytva do banky, ktor obsahuje asi 50 ml absorpnho roztoku RN, do ktorho je ponoren stie predlohy. Zskan kvapalina sa kvantitatvne prenesie do 200-ml odmernej banky a dopln sa absorpnm roztokom RN po znaku. K 1,0 ml tohto roztoku sa prid 14 ml absorpnho roztoku RN a 10 ml inidla fuchsn-formaldehydovho RN. Po 20 min sa zmeria absorbancia tohto roztoku v 1 cm vrstve pri 590 nm oproti porovnvaciemu roztoku, ktor sa priprav z 15 ml absorpnho roztoku RN a 10 ml inidla fuchsn-formaldehydovho RN.
Obsah oxidu siriitho (SO2; Mr 63,06) sa vypota z kalibranej krivky.
Kalibran krivka. 0,1094 g siriitanu sodnho R sa v 500-ml odmernej banke rozpust v absorpnom roztoku RN a dopln sa tm istm roztokom po znaku. 1 ml tohto roztoku obsahuje 100 g oxidu siriitho. Z tohto roztoku sa do tyroch 100-ml baniek odmeria 6,0, 9,0, 12,0, 15,0 ml a dopln sa absorpnm roztokom RN po znaku. K 1,0 ml tohto roztoku sa prid 14 ml absorpnho roztoku RN a 10 ml inidla fuchsn-formaldehydovho RN. Po 20 min sa zmeria absorbancia roztokov za tch istch podmienok, ak sa uvdzaj vyie. Kalibran krivka sa zostroj nanesenm hodnt obsahu oxidu siriitho oproti absorbancii.
Stanovenie obsahu
Uchovvanie
284

Fytofarmak (sedatva)
285
MALVAE ARBOREAE FLOS CUM CALYCE Topoovkov kvet so zkrovom

Synonymum: Flos malvae arboreae cum calyce
Defincia
Usuen kvet s kalichom druhu Alcea rosea L. topoovka ruov (Malvaceae slezovit).
Vlastnosti
Droga so slabm aromatickm pachom, slizovitej, trpkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Kvety s priemerom a 10 cm. Kalok zo iestich, zriedkavo siedmich listeov, na bze zrastench, listene trojuhl, kopijovit. Kalich sivozelen, kalin hroty chlpat, trojuhl, zahroten. Koruna iernofialov, korunn lupienky ppoetn, obrtene vajcovit, vpredu nepatrne vykrojen, poetn jednozvzkov tyinky zrasten do phrannej, holej trbky, semennk vrchn. B. Pokoka kalicha i kalka z izodiametrickch buniek, na oboch stranch s prieduchmi. Jednobunkov krycie trichmy dlh a 2000 m, zvzkovit trichmy na bze bodkovan, s hrubou kutikulou, nasadajce na viacbunkov kueovit vychlpeniny pokoky (hlavne na okraji), ojedinel poschodovit trichmy (typ Malvaceae). Na vntornej strane pokoka z buniek vlnovitch, prieduchy poetnejie. Krtke jednobunkov trichmy len ojedinele, mnohobunkov mnohonsobne zakriven a zvinut bikov trichmy poetn. Parenchymatick mezofyl s poetnmi slizovitmi bunkami. Drzy a krytly aveanu vpenatho hlavne v okol iliek. Pokoka koruny z izodiametrickch buniek, iastone pozdne pretiahnutch, so zhrubnutou stenou, s postrannmi vlnovitmi stenami, len na bze a nad ilkami bunky rovnostenn. Na bze koruny bikovit trichmy, kratie ako pri kalichu. Nitky tyiniek s mnostvom zvzkovitch trichmov a poschodovitch trichmov (typ Malvaceae). Bunky endotcia s typickmi vystuovacmi litami. Peov zrn 140 m a 170 m vek, s hrubo ostnatou exinou a kruhovitmi klnymi prmi medzi ostami.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 10,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 2,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 14,0 %.
286
Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,5 %. Uchovvanie

287
MALVAE FLOS Slezov kvet

Synonymum: Flos malvae
Defincia
Usuen kvet druhu Malva mauritiana L. slez maursk (Malvaceae slezovit). Mus obsahova tak mnostvo slizu, ktor zodpoved slu napuiavania najmenej 15,0.
Vlastnosti
Droga bez pachu, mierne slizovitej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Kvet s priemerom a 5 cm, s pcpym kalichom a trojlistm kalkom. Listene kalka vajcovito tup. Koruna ppoetn, korunn lupienky 2 cm a 3 cm dlh, 3- a 4-krt dlhie ako kalich, iroko obrtene vajcovit, zen, tmavo ilkovan, v dolnej asti plstnat, fialov. Zvzkov tyinky maj nitky hniezdicovito chlpat. Vrchn semennk okrhly, niekoko puzdrov, vybiehajci do jednoduchej nelky, ukonenej desiatimi fialovmi, nitkovitmi bliznami. B. Pokoka kalka na oboch stranch so zvzkovitmi krycmi trichmami dvoj- zriedkavejie a niekokolovitmi a so aznatmi niekokobunkovmi trichmami (typ Malvaceae). Poetn prieduchy, hlavne na vrchnej strane, sprevdzan tromi a tyrmi vedajmi bunkami. V mezofyle bezfarebn, okrhle slizov bunky a v blzkosti ilnatiny roztrsen drzy aveanu vpenatho. Kalich m rovnak znaky ako kalok. Na vntornej strane pokoky poetn jednobunkov, vlnovite poprehban krycie trichmy. Pokoka koruny z buniek so stenami vlnovite formovanmi a s poetnmi aznatmi trichmami (typ Malvaceae), na bze jednobunkov krycie trichmy. Mezofyl s pozdne pretiahnutmi, slizovmi bunkami a drzami aveanu vpenatho. Rrka zrastench nitiek tyiniek s poetnmi zvzkovitmi trichmami. Peov zrn hrubo ostnat, s priemerom 110 m a 160 m, s poetnmi klnymi prmi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 3,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %.
Droga nesmie obsahova kvety s listeami kalka do jednej polovice zrastenmi, vajcovito zahrotenmi, kratmi ako kalich, s kalinmi cpami 12 mm dlhmi, trojuholnkovitmi, zahrotenmi, s korunou svetloervenou, tmavoilkovanou, 3- a 4-krt dlhou ako kalich, s korunnmi lupienkami obrtene vajcovitmi, hlboko vykrojenmi, s penicami ltmi (Lavathera thuringiaca L. slezovec durnsky).
288
Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 12,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %. Stanovenie obsahu
0,200 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa navlh 1 ml acetnu R a ska sa postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.4. slo napuiavania.
Uchovvanie

289
MALVAE FOLIUM Slezov list

Synonymum: Folium malvae
Defincia
Usuen list druhu Malva sylvestris L. slez lesn, Malva neglecta Wallr. slez nebadan a Malva mauritiana L. slez maursk (Malvaceae slezovit). Mus obsahova tak mnostvo slizu, ktor zodpoved slu napuiavania najmenej 8,0.
Vlastnosti
Droga bez pachu, slizovitej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. List dlho stopkat, svieo zelen, krehk s epeou oblikovitou, a okrhlo srdcovitou so ilnatinou na vrchnej strane ahko, na spodnej strane silne vraznou. Malva sylvestris. Stopka chlpat, epe dlaovito troj- a sedemlalonat, laloky vajcovito trojuhl a podlhovast, zbkovan. List na ilnatine aznat. Malva neglecta. epe a do jednej tretiny dlaovito p- a sedemlalonat, laloky tup, zbkat. List na vrchnej strane hol, na spodnej strane chlpat a aznat. Malva mauritiana. Stopka len na vrchnej strane plstnat. epe plalonat, laloky tup, zbkat. List vek, hol. B. Pokoka listu na vrchnej strane z buniek mnohohrannch, a pozdne pretiahnutch, na spodnej strane z buniek vlnovito poprehbanch. Niektor bunky pokoky vyplnen slizom. Na oboch stranch listu prieduchy s tromi, zriedkavo tyrmi vedajmi bunkami, z ktorch jedna je obyajne menia ako ostatn. Krycie trichmy jednobunkov so zhrubnutmi stenami a bodkovanou bzou, vyskytuj sa alebo jednotlivo (hlavne pri Malva neglecta) alebo vo zvzkoch po dva a sedem (hlavne pri Malva sylvestris). aznat trichmy (typ Malvaceae) s krtkou nohou a viacbunkovou hlavikou. List bifacilny. Palisdov parenchm nanajv dvojradov, hubovit parenchm s poetnmi intercelulrami a okrhlymi slizovmi bunkami. V mezofyle drzy aveanu vpenatho. Kolaterlne cievne zvzky s sprevdzan dvoma psmi kolenchmu.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 3,0 %. Listy napadnut hrdzou Puccinia malvacearum MONTAGNE: najviac 1,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %.
290
1,000 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa navlh 1 ml acetnu R a ska sa postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.4. slo napuiavania.
Uchovvanie

291
MANNA Manna
Defincia
Zaschnut ava zskan narezvanm kmeovej kry druhu Fraxinus ornus L. jase mannov (Oleaceae olivovit). Obsahuje najmenej 75,0 % D-manitolu (C6H14O6; Mr 182,17).
Vlastnosti
Droga so slabm medovm pachom, mdlej sladkej, mierne trpkastej chuti. Makroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A. Rozpustnos. Dobre rozpustn vo vode, ahko rozpustn vo vriacej vode, kde zanechva nepatrn zvyok.
Skky totonosti
A. Ploch alebo liabkovit kusy, zaokrhlen, rozmanitej vekosti, na lome takmer biele. Lom krytalick, vrstvovit. B. 1 g prkovanej drogy (IV) sa rozpust v 5 ml vody R, prid sa 1 ml uhliitanu sodnho, roztoku R a 3 ml roztoku manganistanu draselnho RN. Zmes sa 2 min zahrieva na vodnom kpeli a prefiltruje sa. K filtrtu sa prid rovnak objem kuprum(II)-tartartu, roztoku R a krtko sa zahrieva pri teplote varu. Vyluuje sa oranovoerven zrazenina (redukujci cukor).
Skky na istotu Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 8,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 2,0 %. Stanovenie obsahu
2,000 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 1 h extrahuje s 2,0 g vody R a 40,0 g etanolu 96 % R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom na vodnom kpeli pri teplote varu. Ete horci roztok sa prefiltruje cez chumik vaty do vopred vysuenej a odvenej sklenenej navaovaky. Lievik a vata sa premyj s 15 ml horceho etanolu 96 % R, filtrty sa prelej do tej istej navaovaky, odparia sa na vodnom kpeli do sucha a suia sa 1 h pri teplote 105 C. Navaovaka sa vlo do exsiktora a po vychladnut sa uzavret viekom odvi. Obsah D-manitolu v percentch (x) sa vypota poda vzorca:
x =
A 100 , m
292
kde
A = hmotnos odparku v gramoch, m = nvaok skanej drogy v gramoch.
Uchovvanie

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv perorlne: 20,0 g Indikan skupina
Fytofarmak (laxatva)
293
MENTHAE PIPERITAE HERBA Va mty piepornej

Synonymum: Herba menthae piperitae
Defincia
Usuen kvitnca va krencov druhu Mentha x piperita L. mta pieporn (Lamiaceae hluchavkovit). Obsahuje najmenej 0,80 % (V/m) silice.
Vlastnosti
Droga m po rozdrven siln mentolov pach, chu spoiatku silne korenist, neskr chladiv. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skkach totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Droga vcelku. Hnedozelen tvorhrann stonka, asto fialov, na lome sivozelen, s krmo protistojnmi listami. Kvety s usporiadan v papraslenoch a utvraj koncov hrub valcovit klasy. Tenk a krehk, na lci tmav, na rube svetlozelen, krtko stopkat, a 7 cm dlh a a 3 cm irok list. Je picat, podlhovasto vajcovit a kopijovit, nerovnako ostro plkovit a na bze asto takmer celistvookrajov. Listov epe je takmer hol alebo riedko chlpat, aznato bodkovan. Hlavn a sekundrne oblkovoben ilky vynievaj na rube.
Rezan droga. Tenk, krehk, takmer hol, aznato bodkovan, stoen alebo preloen ksky listu s vraznou ilnatinou na rube, ksky listovej stopky spravidla fialkast, ksky listovej epele s ostro plkovitm okrajom a aznatm bodkovanm a mnoh tvorhrann, asto fialov a karmnov ksky stonky, na ktorej s niekedy asti stopky krmo protistojnch listov. Prkovan droga. Zelen a hnedozelen prok.
B. Droga vcelku. Pokokov bunky obidvoch listovch strn maj steny vlnito chobotnat. Prieduchy na lci zriedkav, astejie na rube, s sprevdzan dvomi vedajmi bunkami obkolesujcimi ich ply (typ Caryophyllaceae). Trichmy najm na pokoke rubu, a to najviac pozd iliek. S to 1- a 8-bunkov, spravidla vak 3- a 4-bunkov, lnkovan trichmy, ktor maj tu a tam jemne bradavinat alebo krtko iarkovan kutikulu, ako aj trichmy krtke, pevn, iroko kueovit, kutikulrno-bradavinat, nachdzajce sa najm na okraji listu. Zo aznatch trichmov s prtomn vo vekom mnostve trichmy s jednobunkovou hlavikou a 1- a 2-bunkovou stopkou a liazky typick pre Lamiaceae, spravidla s 8 sekrenmi bunkami. List je dorziventrlny s jednm radom palisdovch buniek a a 6 radmi buniek hubovitho parenchmu, s kolaterlnymi cievnymi zvzkami a vlknami pri hrubch zvzkoch. Pokoka stonky z buniek mnohohrannch, prieduchy zriedkav, trichmy podobn listovm, kutikula bradavinat. Prierez tvorhrannou stonkou vykazuje viac alebo menej izodiametrick pokokov bunky s bradavinatou kutikulou, kolenchymatickou podkokou a vrazne vyvinutm kolenchmom v rohoch stonky, zkou krou z parenchmu, endodermis, flom, kambium, xylm a stre. L
294
drevnej asti cievnych zvzkov zloen z bodkovanch a skrutkovitch ciev, trached a libriformu; radilne usporiadan strov le jednovrstvov. irok stre je tvoren parenchmom, ktor obsahuje drobn krytliky aveanu vpenatho. Peov zrn s sferoidn, hladk. Prkovan droga. Prok charakteristick hlavne lomkami listovej pokoky s vlnito chobotnatmi bunkami a liazkami typickmi pre Lamiaceae, lomky listovho mezofylu, krycch a aznatch trichmov, lomky cievnych zvzkov, obyajne bez vlkien, lomky sklerenchymatickch vlkien stonky, parenchymatickch buniek stra a bodkovanch a skrutkovitch ciev vch rozmerov. C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R.
Skan roztok. Silica zskan pri Stanoven obsahu sa prenesie do skmavky obsahujcej asi 2 g sranu sodnho bezvodho R. Chladi a mern trubica prstroja na stanovenie silice sa premyj malmi mnostvami tolunu R (celkove asi 5 ml), ktor sa spoja so silicou v skmavke. Skmavka sa nech za obasnho pretrepvania 30 min st a potom sa prefiltruje cez mal such filter. Skmavka a filter sa 2-krt premyj, vdy 1 ml tolunu R a spojen filtrty sa doplnia tolunom R na 10,0 ml. Vsledn roztok je ry. Referenn roztok (a). Roztok mentolu R v etanole 96 % R 5 mg/ml. Referenn roztok (b). Roztok cineolu R v etanole 96 % R 2 l/ml. Referenn roztok (c). Roztok karvnu R v etanole 96 % R 2 l/ml.
Na platu sa na tart nanesie 10 l skanho roztoku a po 5 l referennho roztoku (a), referennho roztoku (b) a referennho roztoku (c). Vyvja sa zmesou chloroformu R a benznu R (3 obj. + 1 obj.) do vzdialenosti asi 12 cm. Plata sa vysu na vzduchu do vyprchania rozpadiel a postrieka sa roztokom vanilnu RN. Su sa v suiarni pri teplote 105 C 2 C do objavenia kvn. Na chromatograme skanho roztoku s viditen kvrny, ktor polohou a farbou zodpovedaj kvrnm na chromatograme referennho roztoku (a) a (b); medzi kvrnou mentolu a cineolu je prtomn ete alia fialovoerven kvrna a okrem nej mu by na chromatograme skanho roztoku prtomn aj alie kvrny. Chromatogramy skanho roztoku a referennho roztoku (c) sa pouij aj pri skke Cudzie ltky.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Zhnednut droga: najviac 10,0 %. asti stoniek silnejch ako 5 mm: najviac 5,0 %. asti drogy napadnutej hrdzou Puccinia menthae: najviac 3,0 %. Cudzie organick prmesi: najviac 3,0 %. In druhy mty: na chromatograme skanho roztoku prpadn kvrna karvnu nie je via a intenzvnejia ako kvrna na chromatograme referennho roztoku (c). Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg.
295
Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 12,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %. Stanovenie obsahu
10,0 g erstvo rezanej drogy (II) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.12. Stanovenie obsahu silc v rastlinnch drogch.
Uchovvanie

Fytofarmak (karminatva, choleretik)
296
MILLEFOLII FLOS Rebrkov kvet

Synonymum: Flos millefolii
Defincia
Usuen skvetie zdruenho druhu Achillea millefolium L. rebrek obyajn (Asteraceae astrovit). Obsahuje najmenej 0,2 % (V/m) silice.
Vlastnosti
Droga s korenistm aromatickm pachom, horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Drobn, a 5 mm vek bory usporiadan do chocholkovej metliny. Zkrovn listene podlhovasto vajcovit, s hnedastmi okrajmi, striekovito sa prekrvajcimi. Jazykovit kvety biele, ltobiele alebo slabo ruovkast so irokou trojcpou korunou. Rrkovit kvety usporiadan radilne, s pcpou, hore rozrenou korunou. Spodn semennk jazykovitch a rrkovitch kvetov pretiahnut, bez ochlpenia. B. Pokoka zkrovnch listeov z rovnostennch, pozdne pretiahnutch buniek bez prieduchov. Na zkrovnch listeoch krycie trichmy so tvor- a esbunkovou nohou a vemi dlhou, hrubostennou zahnutou koncovou bunkou rozdelenou zriedka jednou a tromi prienymi priehradkami a aznat trichmy typu Asteraceae. Pokoka koruny s tupo kueovitmi, mierne pretiahnutmi papilami a poetnmi drzami aveanu vpenatho, nachdzajcimi sa i v semennku. Na kvetoch len aznat trichmy typu Asteraceae. Peov zrn zaoblene trojhrann s tromi klnymi prmi a hrubo zrnitou exinou. C. 0,5 g prkovanej drogy (IV) sa 5 min extrahuje s 15 ml chloroformu R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou. Chloroformov extrakt sa prefiltruje cez chumik vaty a filtrt sa odpar na vodnom kpeli asi na 1 ml. K odparku sa prid 5 ml dimetylamnobenzaldehydu, roztoku R8. Zmes sa 5 min zahrieva na vodnom kpeli. Po ochladen sa pretrepe v malom oddeovacom lieviku s 5 ml petrolteru R. Spodn vrstva sa zafarb na modro alebo modrozeleno (azulnognne ltky). D. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R.
Skan roztok. Silica zskan pri Stanoven obsahu sa prenesie do skmavky, ktor obsahuje asi 2 g sranu sodnho bezvodho R. Chladi a mern trubica prstroja na stanovenie silc sa preplchnu malm objemom tolunu R (celkom asi 5 ml), ktor sa spoj so silicou v skmavke. Obsah skmavky sa nech 30 min za obasnho pretrepvania st a prefiltruje sa cez mal such filter. Skmavka a filter sa 2-krt premyj s 1 ml tolunu R a spojen filtrty sa doplnia tolunom R do 10,0 ml. Roztok mus by ry.
297
Referenn roztok (a). Roztok tujnu R v tolune R 10 l/ml. Referenn roztok (b). Roztok guajazulnu R v tolune R 50 g/ml.
Na platu sa na tart nanesie 10 l z kadho roztoku. Vyvja sa zmesou chloroformu R a benznu R (3 obj. + 1 obj.) do vzdialenosti asi 12 cm. Plata sa vysu na vzduchu, rovnomerne sa postrieka anzaldehydom, roztokom R a su sa v suiarni pri teplote 105 C do objavenia kvn. Na chromatograme skanho roztoku s viditen kvrny, ktor polohou, vekosou a intenzitou zafarbenia zodpovedaj kvrnm na chromatograme referennho roztoku (a) a referennho roztoku (b). Okrem uvedench kvn mu by na chromatograme skanho roztoku prtomn ete alie menej vrazn kvrny.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 3,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 3,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 8,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,5 %. Stanovenie obsahu
25,0 g erstvo rezanej drogy (II) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.12. Stanovenie obsahu silc v rastlinnch drogch.
Uchovvanie

Fytofarmak (stomachik, antiflogistik)
298
MYRTILLI FOLIUM uoriedkov list

Synonymum: Folium myrtilli
Defincia
Usuen list druhu Vaccinium myrtillus L. brusnica uoriedkov (Vacciniaceae brusnicovit). Obsahuje najmenej 1,0 % arbutnu (C12H16O7; Mr 272,26).
Vlastnosti
Droga bez pachu, horkej, mierne zvieravej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. List vajcovit, na bze zaokrhlen, zahroten, krtkostopkat, na okraji plkovit, hol. ilnatina na spodnej strane vystpen. Na konci kadho zbka stopkovit liazka. epe hnedastozelen, leskl, tenk, lmav. B. Pokokov bunky na vrchnej strane vlnovito poprehban s jemne vrskavou kutikulou, na spodnej strane bunky vrazne chobotnat. Prieduchy vinou len na spodnej strane, sprevdzan dvoma vedajmi bunkami. V plkovitch zuboch hydatzy. Nad ilkami krtke, jednobunkov, niekedy zakriven, hrubostenn, a 50 m dlh trichmy s bradavinatou kutikulou a kyjovit liazky a 300 m dlh, s dvojradovou nohou a niekokobunkovou hlavikou, vyskytuj sa aj na zuboch. List bifacilny, silnejie ilky obklopen hlavne na spodnej strane sklerenchymatickmi vlknami a komrkovmi vlknami s krytlmi aveanu vpenatho.
Skku na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 6,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 6,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Stanovenie obsahu
0,400 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 30 min extrahuje s 30,0 ml vody R a 0,1 g uhliitanu vpenatho R v 100-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom pri 299
teplote varu na miernom plameni. Po ochladen sa extrakt prefiltruje do 100-ml odmernej banky tak, aby droga zostala v banke. Zvyky drogy zachyten na filtri sa premyj s 30 ml vody R sp do banky a zmes sa znova 30 min extrahuje pri teplote varu. Po ochladen sa extrakt prefiltruje cez ten ist filter do tej istej odmernej banky. Zvyky drogy na filtri a v banke sa 3-krt premyj vdy s 10 ml vriacej vody R. K spojenm filtrtom sa prid 2,0 ml octanu olovnatho, roztoku R a kvapalina sa premiea. Po ochladen sa obsah odmernej banky dopln vodou R po znaku a prefiltruje sa cez such filter. K filtrtu sa pridaj 0,2 g hydrogenfosforenanu sodnho, dodekahydrtu R a po dkladnom pretrepan sa obsah znova prefiltruje cez such filter. K 10,0 ml filtrtu sa v 50-ml banke prid 10,0 ml amoniaku zriedenho R1 a za stleho mieania 5,0 ml kyseliny sulfanilovej diazotovanej, roztoku R tak, aby roztok nestekal po stench banky. Po 20 min sa zmeria absorbancia tohto roztoku v 1 cm vrstve pri 530 nm oproti porovnvaciemu roztoku, ktor sa priprav z 10,0 ml vody R, 10,0 ml amoniaku zriedenho R1 a 5,0 ml kyseliny sulfanilovej diazotovanej, roztoku R. Obsah arbutnu (C12H16O7) sa vypota z kalibranej krivky.
Kalibran krivka. 0,0533 g arbutnu R sa v 500-ml odmernej banke rozpust vo vode R a dopln sa vodou R po znaku. 1 ml tohto roztoku obsahuje 0,1 mg arbutnu (C12H16O7). Z tohto roztoku sa do piatich 50-ml baniek odmeria 2,0, 4,0, 6,0, 8,0, 10,0 ml a dopln sa vodou R do 10,0 ml. Do kadej banky sa prid 10,0 ml amoniaku zriedenho R1 a za stleho mieania 5,0 ml kyseliny sulfanilovej diazotovanej, roztoku R tak, aby roztok nestekal po stench banky. Po 20 min sa zmeria absorbancia jednotlivch roztokov za takch istch podmienok. Kalibran krivka sa zostroj nanesenm hodnt obsahu arbutnu do grafu oproti absorbancii.
Uchovvanie

300
MYRTILLI FRUCTUS uoriedkov plod

Synonymum: Fructus myrtilli
Defincia
Usuen zrel plod (bobua) druhu Vaccinium myrtillus L. brusnica uoriedkov (Vacciniaceae brusnicovit). Obsahuje najmenej 40,0 % vodou extrahovatench ltok.
Vlastnosti
Droga bez pachu, mierne zvieravej, kyslasto sladkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Mkk, modroierna bobua, zvrskaven, hrubo zriasen, asto krtko stopkat. Na temene s zkym okrajom kalicha, s malm prehbenm terom uprostred. Bobua tvor- a ppriehradkov m v modrofialovej duine uloen poetn asi 1 mm vek, ikmo vajcovit, leskl hnedoerven a vemi jemne vrskav polmesiaikovit semen. B. Pokoka exokarpu z malch buniek s modrm obsahom, s prieduchmi len na temene plodu. Mezokarp z vekobunkovho riedkeho parenchmu s fialovm obsahom a niekedy s malmi drzami aveanu vpenatho, miestami ojedinel skupiny kamennch buniek. Endokarp z vrstvy vekch, stupovito sklerotizovanch buniek, rozmanitho tvaru, a 140 m dlhch a a 45 m irokch. Pokokov bunky osemenia podkovovito zhrubnut, a 240 m dlh a 40 m a 80 m irok. Ostatn pletivo osemenia z hruboblanitho parenchmu zrastenho s endospermom.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). In asti materskej rastliny: najviac 0,25 %. Nezrel a splen plody: najviac 1,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 17,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 3,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 0,6 %. Stanovenie obsahu
301
Obsah extrahovatench ltok vodou sa stanovuje uvedenm postupom. K 5,000 g vzorky zo stanovenia Celkovho popola (SL, 2.4.16) sa v 200-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou po astiach prid 100,0 g vriacej vody R. Banka s obsahom sa odvi a v priebehu 24 h sa asto pretrepva. Banka sa znova odvi, ak treba, dopln sa odparen mnostvo vody, obsah sa pretrepe a rchlo sa prefiltruje cez such filter do suchej banky. Filtrcia sa me vykona aj za znenho tlaku. Do odvenej sklenenej navaovaky sa odvi 25,0 g reho filtrtu, voda sa odpar na vodnom kpeli a odparok sa 1 h su pri teplote 105 C 2 C. Navaovaka sa vlo do exsiktora a po vychladnut sa uzavret viekom odvi. Mnostvo extrahovatench ltok v percentch (x) sa vypota poda vzorca:
x= 100 100 a , m 25 2 a
kde
Uchovvanie

302
PETROSELINI FRUCTUS Petrlenov plod

Synonymum: Fructus petroselini
Defincia
Usuen, zrel, cel alebo iastone rozpadnut plod (dvojnaka) druhu Petroselinum crispum (Mill.) A.W.Hill petrlen zhradn (Apiaceae mrkvovit). Obsahuje najmenej 2,0 % (V/m) silice.
Vlastnosti
Droga s charakteristickm korenistm pachom a sladkastej, mierne ostrej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Plod vajcovit, po stranch mierne potlaen, 2,5 mm a 3 mm dlh a 1 mm a 1,5 mm irok, sivozelen alebo zelenohned. Na vrcholku mal stylopdium s nelkami. Stredov plocha zka. Naka koskovite prehnut, s piatimi hlavnmi, slamovoltmi, tupo vraznmi, oblmi, rovnako vekmi rebrami. Vedajie rebr s slabo vyklenut. Povrch hol, hladk, matne leskl. B. Pokoka z zkych, pretiahnutch, tenkostennch, plochch, nekolabujcich buniek krytch silnou kutikulou. Mezokarp irok, a devradov, z tenkostennch, nekolabujcich buniek. V hlavnch rebrch drobn cievne zvzky s dvoma skupinami sitkovc hore a jednou dolu, sprevdzan na vrchnej strane sklerenchymatickmi vlknami. Pod vedajmi rebrami vdy jeden, v strede dva pretiahnut silin kanliky, s priemerom 180 m a 220 m, s zkym, ltm epitelilnym prstencom. Nad cievnymi zvzkami mal silin ndrky, s priemerom 25 m a 35 m obklopen radom zkych, tenkostennch hraninch buniek. Endokarp zky, jednoradov, z tenkostennch, obdnikovch, pozdne silne pretiahnutch, nekolabujcich buniek. Osemenie jednoradov, 2-krt irie ako endokarp, z buniek tenkostennch, mierne pozdne pretiahnutch. Endosperm irok, z mnohohrannch, tenkostennch buniek s aleurnovmi zrnami, olejovmi kvapkami a drzami aveanu vpenatho.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Cudzie organick ltky: najviac 3,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 7,0 %.
303
5,000 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.12. Stanovenie obsahu silc v rastlinnch drogch.
Uchovvanie
Uchovva s v uzavretch obaloch, chrnench pred svetlom.

Vydvanie Terapeutick dvky. Jednotliv vo forme zparu perorlne: 1,0 g Indikan skupina
304
PHASEOLI FRUCTUS SINE SEMINE Fazuov plod bez semien

Synonymum: Fructus phaseoli sine semine
Defincia
Usuen, semien zbaven oplodie druhu Phaseolus vulgaris L. fazua obyajn (Fabaceae bbovit).
Vlastnosti
Droga bez pachu, mierne slizovitej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Struky oplodia po vylskan semien. asto slabo skrutkovite stoen, a 15 cm dlh a a 2 cm irok, rovn, na oboch koncoch krtko zobkovite zahnut, na spodnej asti so zvykami plodovej stopky. Na vrchnej strane ltkast, vo vntri lesklo biele s ahko sa odlupujcou blankou. B. Pokoka exokarpu z mnohohrannch, rovnostennch buniek s jazvami po trichmoch a s okrhlymi prieduchmi bez vedajch buniek, so silne vrskavou kutikulou. Mezokarp z niekokch vrstiev hrubostennch, slabo pretiahnutch, vretenovitch, silne zhrubnutch vlknitch buniek, niekokch vrstiev parenchmu, obas s malmi krytlmi aveanu vpenatho a s poetnmi anastomozujcimi cievnymi zvzkami. Vie cievne zvzky nad lykovou asou s povou z hrubo bodkovanch vlkien, so irokm lmenom. Pokoka endokarpu z hrubostennch, ltch, pozdne pretiahnutch buniek s ojedinelmi, slabo vpadnutmi prieduchmi, ahko sa oddeuje od oplodia.
305

Fytofarmak (diuretik, antidiabetik)
306
POPULI GEMMA Topoov pupe

Synonymum: Gemma populi
Defincia
Usuen, nerozvit, jarn pupe rznych druhov rodu Populus L., najm Populus nigra L. topo ierny, Populus balsamifera L. topo balzamov a Populus x canadensis Moench topo kanadsk (Salicaceae vbovit).
Vlastnosti
Droga s aromatickm balzamovm pachom, korenistej, horkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Ostro picat alebo kueovit, a 3 cm dlh, uzavret listov pupene, na povrchu s lepkavm, balzamovitm povlakom, na spodnej asti a 7 mm hrub, tvoren tyrmi a iestimi lesklo ltohnedmi a hnedmi, lnkovitmi, picatmi, koovitmi, strechovito sa kryjcimi upinami, vo vntri zklady listov. Na bze upiny krtke, iroko vajcovit, smerom do stredu sa zuuj a predluj. B. Pokoka na vrchnej strane z buniek drobnch, silne zhrubnutch. Na vntornej strane pozdny, hned, jednoradov ps palisdovite pretiahnutch sekrench buniek, ktor s vrazne vyie ako ostatn bunky pokoky. Pod nm vrstva drobnch buniek s hnedm obsahom, pod pokokou s bunky bezfarebn, nenpadn. Mezofyl z malch, okrhlych buniek s mierne zhrubnutmi stenami. Cievne zvzky poetn, cievy zke, pirlovite zhrubnut. Poetn skupiny zdrevnatench, bohato bodkovanch kamennch buniek sprevdzanch komrkovmi vlknami a krytlmi aveanu vpenatho.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 2,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 15,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 4,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %. Uchovvanie
307

308
PRIMULAE FLOS Prvosienkov kvet

Synonymum: Flos primulae
Defincia
Usuen kvet druhu Primula elatior (L). Hill prvosienka vyia a Primula veris L. prvosienka jarn (Primulaceae prvosienkovit).
Vlastnosti
Droga so slabm medovm pachom, sladkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Kvety silne zvraten, kvetn stopka a 2 cm dlh. Primula elatior - kalich ochlpen, 6 mm a 15 mm dlh, ltkastozelen, s piatimi vraznmi rebrami a trojuholnkovmi kopijovitmi lupemi. Koruna srovolt, v hrdle oranovo zafarben, rrka rovnako dlh ako kalich, s desiatimi nervami. Kvety s pravideln, ppoetn a zrasteno obalov. Primula veris - kalich ochlpen, 10 mm a 20 mm dlh, slabo nafknut, zvonkovit, od koruny odstpen, bledozelen s piatimi vraznmi rebrami, hlboko rozoklan do iroko trojuholnkovitch picatch lupeov. Koruna tkovolt, v hrdle s oranovmi kvrnami, rrka dlhia ako kalich. Kvety s pravideln, obojpohlavn a zrasteno obalov. B. Pokoka kalicha z buniek so stenami vlnovito chobotnatmi, s vrskavou kutikulou. Jednoradov, dvoj- a tvorbunkov krycie trichmy s koncovou bunkou hrutikovitho tvaru, poetn na vrchnej strane. Pokoka korunnej rrky a bzy z buniek silne pretiahnutch, so stenami zvlnenmi, jemne uzlovito zhrubnutmi s vrskavou kutikulou. Ostatn asti koruny maj pokokov bunky krtke, mnohohrann s kueovitmi (Primula elatior) alebo tupo kueovitmi papilami (Primula veris). V mezofyle poetn, smerom hore sa zvujce medzibunkov priestory. Jednoradov dvoj- a trojbunkov trichmy s koncovou bunkou hrutikovitho tvaru v strednej a v hornej asti koruny poetn, v dolnej asti koruny chbaj. Blizna s palcovitmi papilami, s kutikulou miestami puzgierikovito odchlopenou. Bunky endotcia s hrubmi vystuovacmi listami. Peov zrn guovit, s priemerom 18 m a 25 m a s priemerom 30 m a 35 m s jemne zrnitou exinou. C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R.
Skan roztok. 1 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 10 min extrahuje s 10 ml metanolu R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom na vodnom kpeli pri teplote varu. Po ochladen sa roztok prefiltruje. Referenn roztok. Roztok rutnu R v metanole R 0,25 mg/ml.
309
Na platu sa na tart nanesie v psovch nankach (20 mm 3 mm) 20 l skanho roztoku a 10 l referennho roztoku. Vyvja sa zmesou etylacettu R, kyseliny mravej, bezvodej R, kyseliny octovej R a vody R (100 obj.+ 11 obj.+ 11 obj.+ 27 obj.) do vzdialenosti asi 15 cm. Plata sa vysu na vzduchu a rovnomerne sa postrieka roztokom aminoetyldifenylbortu R v metanole R 10 g/l. Pozoruje sa v UF iaren pri 366 nm. Na chromatograme skanho roztoku je viditen ltooranovo fluoreskujca kvrna, ktor polohou a farbou zodpoved kvrne na chromatograme referennho roztoku. V blzkosti nad ou sa nachdza lto fluoreskujca kvrna. Medzi tartom a kvrnou, ktor polohou zodpoved kvrne rutnu, s alie ltooranovo a lto fluoreskujce kvrny.

310
PRUNI SPINOSAE FLOS Trnkov kvet

Synonymum: Flos pruni spinosae
Defincia
Usuen kvet druhu Prunus spinosa L. slivka trnkov, trnka (Rosaceae ruovit).
Vlastnosti
Droga bez pachu, horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Drobn, krtko stopkat, ppoetn kvet. iaka mal, hned, hol, na okraji s 2 mm dlhmi, iroko kopijovitmi, celistvookrajovmi kalinmi lstkami. Korunn lupienky ltkast a ltobiele, vajcovit. Tyinky poetn s dlhmi nitkami. B. Pokoka iaky na vrchnej strane z mnohohrannch buniek, so zretene vrskavou kutikulou, prieduchy s piatimi a desiatimi vedajmi bunkami. V mezofyle krytly a drzy aveanu vpenatho. V iake pokoka z buniek mnohohrannch alebo so stenami vlnovitmi, s vrazne vrskavou kutikulou. Prieduchy zriedkavo s piatimi a smimi vedajmi bunkami. Pokoka kalicha na spodnej strane z buniek mnohohrannch alebo so stenami slabo vlnovitmi, s kutikulou len miestami vrskavou. Poetn prieduchy so tyrmi a iestimi vedajmi bunkami. Na vrchnej strane bunky so stenami vlnovito poprehbanmi, bodkovanmi. Na bazlnom okraji jednobunkov, odstpen, a 150 m dlh trichmy, na lupeoch viacradov, zbkat vrastky. Mezofyl z okrhlych, tenkostennch buniek, s drzami aveanu vpenatho. Pokoka koruny na oboch stranch z buniek so stenami niekokokrt lomenmi. ilnatina hlavne v hornej asti lstkov bohato rozkonren. Peov zrn guovit, s priemerom 38 m a 48 m, s hladkou tenkou exinou a tromi klnymi prmi.
311

312
PULMONARIAE FOLIUM Pcnikov list

Synonymum: Folium pulmonariae
Defincia
Usuen list druhov Pulmonaria officinalis L. pcnik lekrsky a Pulmonaria obscura Dumort. pcnik tmav (Boraginaceae borkovit).
Vlastnosti
Droga bez pachu, mierne slizovitej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Przemn list dlhostopkat, a 12 cm dlh, 3 cm a 5 cm irok, na stonke list sediaci, s epeou vajcovitou a vajcovito konistou, na bze uatou. epe celistvookrajov, srstnato chlpat, na vrchnej strane tmavozelen, niekedy s bielymi kvrnami, na spodnej strane svetlejia. B. Pokoka na oboch stranch z buniek so stenami vlnovito poprehbanmi, zhrubnutmi. Trichmy jednobunkov, iroko kueovit, 100 m a 200 m dlh, so zhrubnutou, bradavinatou stenou, na bze niekedy s cystolitom. Jednobunkov, zahroten a 2000 m dlh trichmy so silne zhrubnutou, bradavinatou stenou, na bze s priemerom 150 m a 175 m s cystolitom. aznat trichmy s troj- a tvorbunkovou nohou a guovitou hlavikou. List bifacilny. Palisdov parenchm jednoradov, vrstva hubovitho parenchmu hrub, bunky pozdne pretiahnut, rovnoben s pozdnou osou listu.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 8,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 5,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): 14,0 % a 17,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 4,0 %. Uchovvanie
313

314
RIBIS NIGRI FOLIUM List rbezle iernej

Synonymum: Folium ribis nigri
Defincia
Usuen list druhu Ribes nigrum L. rbeza ierna (Grossulariaceae egreovit).

Vlastnosti
Droga bez pachu, mierne zvieravej, kyslastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. List dlho stopkat s epeou troj- a plalonatou, s krojkami trojbokmi, zahrotenmi, s dvojito plkovitm okrajom, epe na vrchnej strane tmavozelen, hol s vpadnutou ilnatinou, na spodnej strane so ltmi liazkami s vystpenou ilnatinou, svetlejia. B. Pokoka na oboch stranch listu z malch buniek s vlnovitmi stenami. Na spodnej strane poetn prieduchy so tyrmi a piatimi vedajmi bunkami. V okol ilnatiny jednobunkov zahnut trichmy so zhrubnutmi stenami a zrnitou kutikulou. aznat trichmy s priemerom 150 m a 250 m, s krtkou nohou a tanierikovite rozrenou jednoradovou vrstvou buniek, kutikula pretiahnut vyluovanm sekrtom. List bifacilny. Palisdov parenchm jednoradov, vrstva hubovitho parenchmu zka. V bunkch mezofylu poetn drzy aveanu vpenatho.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. Hrdzou napadnut listy: najviac 5,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 2,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 10,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Uchovvanie
315
Fytofarmak (diuretik, diaforetik)
316
ROBINIAE FLOS Agtov kvet

Synonymum: Flos robiniae
Defincia
Usuen kvet druhu Robinia pseudo-acacia L. agt biely (Fabaceae bbovit).

Vlastnosti
Droga so sladkm medovm pachom, takmer bez chuti. Makroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A.
Skky totonosti
A. Kvet 15 mm a 20 mm dlh, krtko stopkat. Kalich irok, zvonkovit, svetlozelen, roztrsene chlpat s krtkymi lupemi, koruna biela alebo svetloltkast, strieka vek, okrhla, uprostred so zelenkastou kvrnou. Krdla podlhovast, obrtene vajcovit, lnok irok, tup. Desa tyiniek, blizna hore ohnut, kartikovite chlpat. B. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R.
Skan roztok. 1,0 g prkovanej drogy (IV) sa 5 min extrahuje s 10 ml metanolu R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou na vodnom kpeli pri teplote 65 C 1 C. Po ochladen sa zmes prefiltruje. Referenn roztok. Roztok rutnu R v metanole R 0,25 mg/ml.
Na platu sa na tart nanesie 20 l skanho roztoku a 10 l referennho roztoku. Vyvja sa zmesou etylacettu R, kyseliny mravej, bezvodej R, kyseliny octovej R a vody R (100 obj.+ 11 obj.+ 11 obj.+ 27 obj.) do vzdialenosti asi 15 cm. Plata sa vysu na vzduchu a rovnomerne sa postrieka roztokom aminoetyldifenylbortu R v metanole R 10 g/l a pozoruje sa v UF iaren pri 366 nm. Na chromatograme skanho roztoku je viditen oranovolt kvrna, ktor polohou a farbou zodpoved kvrne rutnu na chromatograme referennho roztoku. Medzi tartom a kvrnou rutnu je vrazne zelenolto fluoreskujca kvrna (robinn) a tesne nad kvrnou rutnu alia zelenolto fluoreskujca kvrna (acacetn-7-0-rutinozid). Na chromatograme skanho roztoku mu by prtomn alie menej vrazne fluoreskujce kvrny. V hornej polovici chromatogramu vak nesm by prtomn intenzvne lto fluoreskujce kvrny.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 10,0 %. In asti materskej rastliny: najviac 3,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %.
317

318
RUBI FRUTICOSI FOLIUM Ostruinov list

Synonymum: Folium rubi fruticosi
Defincia
Usuen list sbornho druhu Rubus fruticosus L. agg. ostruina ernicov, ernica (Rosaceae ruovit).
Vlastnosti
Droga s nevraznm pachom, mierne zvieravej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. List troj- a ppoetn, stredn lstok krtko stopkat. Lstky iroko vajcovit, 1- a 2-krt plkovit, zahroten, na vrchnej strane hol a roztrsene chlpat, zelen, na spodnej strane svetlejie, roztrsene chlpat a chlpat s vystpenou ilnatinou. Hlavn ilka a stonka s poetnmi dozadu ohnutmi tmi. B. Pokoka na vrchnej strane z buniek so stenami zvlnenmi, bez prieduchov. Jednobunkov krycie trichmy so zhrubnutmi skrutkovitmi stenami. Bazlne bunky drobn, vrazne zhrubnut. Na spodnej strane pokoka z malch buniek so stenami zvlnenmi, poetn prieduchy s tromi a iestimi vedajmi bunkami. Trichmy rovnak ako na vrchnej strane, okrem nich zvzkovit, dvoj- a sedembunkov, nepravidelne poprehban trichmy, v okol ilnatiny mnohobunkov aznat trichmy s jednoradovou, mnohobunkovou, vinou ohnutou nohou a mnohobunkovou hlavikou. List bifacilny. Palisdov parenchm dvojradov, zky. V poetnch bunkch palisdovho parenchmu drzy aveanu vpenatho. Hubovit parenchm z okrhlych buniek, s drobnmi krytlmi aveanu vpenatho. C. Ska sa chromatografiou na tenkej vrstve (SL, 2.2.27) silikaglu G R.
Skan roztok. 1,0 g prkovanej drogy (IV) sa 15 min extrahuje s 10 ml metanolu R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou pri teplote 50 C. Po ochladen sa zmes prefiltruje. Referenn roztok. Roztok hyperozidu R v metanole R 0,25 mg/ml.
Na platu sa na tart nanesie v psovch nankach (20 mm 3 mm) 20 l skanho roztoku a 10 l referennho roztoku. Vyvja sa zmesou etylacettu R, kyseliny mravej, bezvodej R a vody R (80 obj.+ 8 obj.+ 12 obj.) do vzdialenosti asi 15 cm. Plata sa vysu na vzduchu a rovnomerne sa postrieka roztokom aminoetyldifenylbortu R v metanole R 10 g/l a pozoruje sa v UF iaren pri 366 nm. Na chromatograme skanho roztoku je viditen vrazne ltooranovo fluoreskujca kvrna, ktor polohou a farbou zodpoved kvrne na chromatograme referennho roztoku. Okrem tejto kvrny musia by v dolnej asti chromatogramu alie vrazne lto fluoreskujce 319
kvrny. Na chromatograme skanho roztoku mu by prtomn menej vrazn modro fluoreskujce kvrny.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). In asti materskej rastliny: najviac 2,0 %. Inak zafarben droga: najviac 4,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 8,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Uchovvanie

320
RUBI IDAEI FOLIUM Malinov list

Synonymum: Folium rubi idaei
Defincia
Usuen list druhu Rubus idaeus L. ostruina malinov, malina (Rosaceae ruovit).
Vlastnosti
Droga s charakteristickm pachom, horkastej, mierne trpkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. List troj- a ppoetn, stredn lstok krtkostopkat. Lstky vajcovit alebo podlhovast, 1- a 2-krt plkovit, niekedy slabo lalonat, krtko zahroten, na vrchnej strane tmavozelen, hol, na spodnej strane plstnat s vystpenou ilnatinou. Stopka a bazlna as hlavnch iliek niekedy s riedkymi jemnmi ostami. B. Pokoka na vrchnej strane z buniek mnohohrannch alebo so stenami zvlnenmi. Jednobunkov krycie trichmy a 500 m dlh, so zhrubnutmi skrutkovitmi stenami. Na spodnej strane pokoka z buniek so stenami zvlnenmi, poetn prieduchy s piatimi a siedmimi vedajmi bunkami. Trichmy rovnak ako na vrchnej strane listu, na bze obklopen iestimi a deviatimi lovite usporiadanmi bunkami. Okrem nich vemi poetn, bikovite ohnut, vzjomne poprepletan trichmy, na bze 10 m irok. Zriedkavo aznat trichmy s dvojbunkovou nohou a mnohobunkovou hlavikou. List bifacilny. Palisdov parenchm jedno- a dvojradov, s poetnmi drzami aveanu vpenatho. Hubovit parenchm troj- a tvorradov.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). In asti materskej rastliny: najviac 2,0 %. Inak zafarben droga: najviac 4,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 8,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,0 %. Uchovvanie
321

322
SAMBUCI FRUCTUS Bazov plod

Synonymum: Fructus sambuci
Defincia
Usuen plod druhu Sambucus nigra L. baza ierna (Caprifoliaceae zemolezovit).

Vlastnosti
Droga bez pachu, sladkej, slizovitej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Silne scvrknut, hrubo riasnato zvraten, duinat, trojsemenn, iernofialov, guovit kstkovica. B. Exokarp z npadnch, ahko pretiahnutch buniek s jemno bodkovanmi stenami, s vrazne vrskavou kutikulou. Prieduchy ojedinel. Mezokarp z buniek nepravidelne zhrubnutch, s iastone zoslizovatenmi stenami, obsahuje farbivo. Endokarp niekoko vrstvov. Pod vrstvou drobnch, parenchymatickch buniek silne zhrubnut, vzjomne zaklnen, nerovnako vysok palisdovit sklereidy, pod nimi jedna a dve vrstvy zhrubnutch, bodkovanch vlkien orientovanch rovnobene s pozdnou osou semena, nasledujce dve vrstvy uloen kolmo. Osemenie niekoko vrstvov, z hnedastch kolabovanch buniek. V endosperme kvapky oleja a aleurnov zrn.

Vydvanie
323
Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme odvaru perorlne: 2,0 g Indikan skupina
Fytofarmak (laxanci)
324
SANGUISORBAE RADIX Krvavcov kore

Synonymum: Radix sanguisorbae
Defincia
Usuen podzemok s koremi druhu Sanguisorba officinalis L. krvavec lekrsky (Rosaceae ruovit). Obsahuje najmenej 14,0 % trieslovn.
Vlastnosti
Droga bez pachu, silne zvieravej, mierne trpkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Podzemok valcovit alebo vretenovit, a 1,5 cm hrub, priamy alebo rzne zakriven, len mlo rozvetven, asto pozdne rozrezan, tvrd. Na vrchnej strane vrskav a hrboat, s jazvami po koreoch a stonkch. Korene hladk, len zriedkavo pozdne zvrskaven, tvrd. Podzemok i kore na vrchnej strane tmavohned a takmer ervenohned, na nepravidelnom lome ltkast a ltohned. B. Korok niekokovrstvov, zky. Kra irok, z okrhlych parenchymatickch buniek s poetnmi intercelulrami. Poetn dreov le priame, jednoradov. Kra oddelen od drevnej asti dobre viditenm kambilnym kruhom. Sklerenchymatick vlkna v dreve usporiadan v malch skupinch sprevdzajcich cievy alebo tvoria uzavret kruh v blzkosti kambia. Parenchymatick dre niekedy s rexignnymi dutinami vypluje viu as podzemku. V parenchme krobov zrn s priemerom 5 m a 7 m a vek drzy aveanu vpenatho. Kore sa li od podzemku poprehbanmi dreovmi lmi a neprtomnosou drene. C. 0,5 g prkovanej drogy (IV) sa zmiea s 5 ml etanolu 96 % R a za astho pretrepvania sa zmes nech 2 h st. Kvapalina sa prefiltruje. Dve kvapky filtrtu sa zriedia 10 ml etanolu 96 % R a pridaj sa dve kvapky chloridu elezitho, roztoku R1. Roztok sa zafarb na zelenomodro (triesloviny). D. 0,1 g prkovanej drogy (IV) sa zmiea s 10 ml vody R a zmes sa za obasnho pretrepvania nech 1 h st. Kvapalina sa prefiltruje a k filtrtu sa pridaj 2 ml roztoku sranu amnnoeleznatho R 100 g/l. Vznikne zkal a tmavosiv zafarbenie. Po dlhom stt sa usadzuje ierna zrazenina a supernatantn kvapalina sa zafarb na modrozeleno (katechnov triesloviny).
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %.
325
0,500 g erstvo prkovanej drogy (355) sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.14. Stanovenie trieslovn v rastlinnch drogch.
Uchovvanie

326
SAPONARIAE RUBRAE RADIX Kore mydlice lekrskej

Synonymum: Radix saponariae rubrae
Defincia
Usuen kore druhu Saponaria officinalis L. mydlica lekrska (Silenaceae silenkovit).

Vlastnosti
Droga bez pachu, najskr horkej, neskr trvalo krabavej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Kore dlh, tenk, kolovit, s priemerom 6 mm, krehk, asto s jemnmi vedajmi korienkami. Na vrchnej strane ervenohned, jemne pozdne vrskav, so zvykami nadzemnch ast a jazvami po vbekoch. Na hladkom, rovnom lome viditen zka belav kra a irok lt drevo. B. Korok mnohovrstvov, z tenkostennch, pozdne pretiahnutch buniek. Pod nm niekoko vrstiev kolenchmu. Kra na obvode z vekch, okrhlych parenchymatickch buniek, ktor sa smerom k stredu zmenuj a s lovite usporiadan, bez intercelulr. V kre roztrsen hrudky saponnu. Kambium zretene vyvinut. Zdrevnaten parenchymatick bunky dreva sa smerom k stredu zvuj. Zdrevnaten cievy sieovito alebo skrutkovito zhrubnut, s priemerom 15 m a 60 m, v strednej asti roztrsen, na obvode lovite usporiadan. V parenchme kry a dreva drzy aveanu vpenatho, s priemerom 30 m a 100 m alebo pieskov bunky. krob chba.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Zvyky nadzemnch ast: najviac 4,0 %. Zle oisten korene: najviac 3,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 7,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %. Uchovvanie
327

328
SORBI FRUCTUS Jarabinov plod

Synonymum: Fructus sorbi
Defincia
Usuen plod druhu Sorbus aucuparia L. jarabina vtia (Rosaceae ruovit).

Vlastnosti
Droga s trpkm jablkovm pachom, horkasto trpkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Oranovoerven, guovit a ovlny plod - malvica, s priemerom 5 mm a 7 mm, hol, zvraten, na vrchole so zvykom kalicha. V oranovoervenej duine tri blanovit puzdr, kad so svetlohnedm kvapkovitm semenom, 3 mm a 4 mm dlhm. B. Pokoka exokarpu z buniek rovnomerne zhrubnutch, s priemerom 20 m a 30 m, kutikula tenk. Mezokarp z tenkostennch, okrhlych a pretiahnutch buniek s ihlicovitmi a zko ovlnymi chromoplastami. Miestami mierne zhrubnut provit bunky. Trieslovinov bunky chbaj. Endokarp koovit, bunky na vntornej strane s provito zhrubnutmi stenami, sklereidy predene pretiahnut, v bunkch poetn krytly aveanu vpenatho. Na vntornej strane endokarpu jednobunkov, zhrubnut, pokrten trichmy. Osemenie z krtkohranolovitch buniek, vyplnench vrstvami slizu. V kadej bunke jeden a dva ervovit tvary, prikladajce sa k vntornej stene, vntorn lamela skrkovan. Pod slizovmi bunkami niekoko vrstiev zhrubnutch, pretiahnutch buniek. Vntorn as osemenia kolabovan.
Uchovva sa v uzavretch obaloch, chrnench pred svetlom. 329
Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme vluhu pripravenho za studena, perorlne: 1,5 g Indikan skupina
Fytofarmak (laxanci)
330
STOECHADOS FLOS Slamihov kvet

Synonymum: Flos stoechados
Defincia
Usuen skvetie druhu Helichrysum arenarium (L.) Moench slamiha pieson (Asteraceae astrovit).
Vlastnosti
Droga s charakteristickm pachom, korenisto horkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Drobn bory s priemerom 4 mm a 5 mm, usporiadan v hustch chocholkoch. Zkrov pologuovit, lt, pomaranov a leskl. Listene zko kopijovit a iarkovit, vntorn vrazne dlhie ako vonkajie. Kvetn lko bezplievkat. Viacradov zkrov z listeov. Kvety lt, rrkovit, vntorn, obojpohlavn, obvodov samie. Kvetn stopky sivozelen, vlnat. B. Pokoka listeov na oboch stranch z buniek zko pretiahnutch, na oboch koncoch ostro alebo ikmo ukonench. Krycie trichmy bikovit, s dvoma a tromi krtkymi bazlnymi bunkami a s vemi dlhou, mnohonsobne stoenou koncovou bunkou, aznat trichmy (typ Asteraceae) len na strednej asti listea, nad mezofylom. Stredn ilka len zriedkavo rozkonren, sprevdzan sklerenchymatickmi vlknami. Zvzok vzjomne zrastench trichmov, ktorch koncov bunky odstvaj v rznej vke. Pokoka koruny na bze z buniek takmer tvorcovch, ostatn bunky pretiahnut, so stenami mierne zvlnenmi. Na okrajoch koruny zriedkavo aznat trichmy (typ Asteraceae), s kutikulou silne vyklenutou. Semennk s poetnmi trichmami, na bze s jednoradovm vencom kamennch buniek a s jednobunkovmi 50 m a 60 m dlhmi, kyjakovitmi, na bze silne ohnutmi trichmami. Peov zrn guovit, s priemerom 20 m a 25 m, s krtkou ostnatou exinou a tromi klnymi prmi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). bory so stopkou dlhou ako 2 cm: najviac 10,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %. Anorganick ltky: najviac 0,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 8,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %.
331
Uchovvanie

Fytofarmak (cholagog, choleretik)
332
TARAXACI RADIX CUM HERBA Ppavov kore s vatou

Synonymum: Radix taraxaci cum herba
Defincia
Usuen kore, podzemok, list a nerozvinut kvetn bor druhu Taraxacum officinale L. ppava lekrska (Asteraceae astrovit).
Vlastnosti
Droga so slabm charakteristickm pachom a horkou chuou. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Droga vcelku. Niekokohlavov krtky priene krkovan podzemok prechdza v asi 10 cm a 20 cm dlh a 0,5 cm a 2 cm hrub vretenovit kolovit kore, ktor je len mlo rozkonren. Na povrchu je sivohned a ervenohned, pozdne hrubo brzdovit, tvrd, krehk, na lome hladk. Na prienom reze je npadne zke, lt, jemne porzne drevo bez radilnej truktry a irok belav a svetlo hnedast kra s mnohmi jemnmi do hneda zafarbenmi koncentrickmi kruhmi mlienic. Listy s kopijovit, gracovito lalonat, smerom k stopke zen, so stopkou svetlo fialovou. Koncov lalok m trojuholnkov tvar. S lys alebo jemne vlnovito ochlpen. Na rube je npadn mohutn belav a fialovo hnedast hlavn nerv. Nerozvinut bory s na konci dutch bezlistch stoniek. Ich zkrov tvoria iarkovito kopijovit, na vrchole asto tmavie listene. lt jazykovit kvety maj krtko stopkat chocholec z jednoduchch, najviac krtko zubkatch chpkov.
Rezan droga. Podlhovasto hrub vrskovit lomky koreov, na prienom reze so irokou sivobielou a hnedastou krou. V nej s markantn koncentrick kruhy hnedch mlienic. Na niektorch lomkoch je npadn porzne, lto zafarben drevo bez radilnej stavby. Poetn lomky listov lys alebo mierne ochlpen s npadnm hlavnm nervom na rube, asti fialkastch stopiek, lomky dutch stoniek a asti nerozvinutch kvetnch borov, aj jednotliv lt jazykovit kvety s bielym chocholcom. Prkovan droga. Sivozelen prok.
B. Droga vcelku. Korene s pokryt zkym hnedm niekokovrstvovm korkom. irok sekundrna kra je tvoren parenchymatickm pletivom, v ktorom s uloen v kadej vrstve sitkovc tangencilne do koncentrickch kruhov usporiadan skupiny lnkovitch mlienic s zkym luminom, obsahujce ltohned zrnit hmotu. Mlienice s vzjomne spojen anastomzami a na tangencilnom pozdnom reze je viditen ich sieovit truktra. Na rozhran kry a dreva prebieha tmavo zafarben kambium. V zkom dreve s v tenkostennom drevnom parenchme uloen mnoh nepravidelne roztrsen a 70 m irok cievy sprevdzan nhradnmi vlknami. V parenchymatickch bunkch sa nachdza inuln. Ani drevo, ani kra korea neobsahuj sklerenchymatick vlkna. Listov pokoka dorziventrlno stavanch listov je tvoren tenkostennmi, vlnovito sprehbanmi bunkami. Na obidvoch pokokch s dlh lnkovit trichmy zloen z pretiahnu-
333
tch tenkostennch, vinou kolabovanch buniek. Tieto trichmy mu najm v okol nervov vyrasta z jednoradovej, zriedkavo dvojradovej stopky, tvorenej 6 a 8 krtkymi, irokmi obyajne nekolabovanmi bunkami. Obas bvaj tieto stopky zakonen jednou roztiepenou terminlnou bunkou, vemi vzcne bvaj zakonen dvojbunkovou hlavikou. Palisdov parenchm je riedky, dvojradov, z krtkych buniek. Pokokov bunky stonky s rovnostenn s ryhovanou kutikulou. V stonke prebieha paralelne vek mnostvo cievnych zvzkov bez vlkien a medzi nimi sa nachdza mnostvo lnkovitch mlienic. Pokokov bunky zkrovnch listeov s pretiahnut, na tmavej pike s hrubostenn, iroko papilzne. Na vonkajej strane listea s do radov usporiadan prieduchy. V mezofyle je mnostvo cievnych zvzkov len s 1 a 3 pirlovito vystuenmi cievami a mnohmi sieovito anastomozujcimi mlienicami. Jazykovit kvety maj pokoku z polygonlnych buniek hore papilzne vypuklch. V strednej a spodnej asti kvetov s viditen dlh 3- a 6-bunkov, asto zahnut lnkovit trichmy niekedy kolabovan. Peov zrn maj vrazn sieovit truktru, s guovit, 30 m a 40 m v priemere, s jemnou ostnatou exinou. Chpky chocholca s zloen z mnohch hrubostennch vlknitch buniek, ktor k sebe na vntornej strane hladko priliehaj, zatia o hroty perifrnych buniek s navonok zbkato zahnut. Vetky asti jazykovitch kvetov obsahuj mnostvo olejovito lto sfarbench kvapok.
Prkovan droga. Pozdne lomky koreovej kry s bezfarebnmi tenkostennmi parenchymatickmi bunkami a sieovito anastomozujcimi mlienicami. asti drevnho parenchmu so sieovitmi cievami a tenkostennmi nhradnmi vlknami, hnedast lomky korku. lomky listovej pokoky s mnohobunkovmi lnkovitmi kolabovanmi trichmami. asti kvetov so ltmi olejovitmi kvapkami a papilznou pokokou, lomky vlknitch chpkov chocholca so pikou navonok zahnutou, peov zrn s vraznou sieovitou truktrou a 3 klnymi prmi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Zhnednut droga: najviac 8,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Anorganick ltky: najviac 2,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 11,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 12,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %. Uchovvanie

334
Fytofarmak (choleretik)
335
TROPAEOLI FRUCTUS Kapucnkov plod

Synonymum: Fructus tropaeoli
Defincia
Usuen zrel plod druhu Tropaeolum majus L. kapucnka via (Tropaeolaceae kapucnkovit). Obsahuje najmenej 14,0 mg tiokyanatanu benzylnatho (C8H7NS; Mr 149,2) v 1 g drogy.
Vlastnosti
Droga s charakteristickm zemitm pachom, najskr bez chuti, neskr ostro plivej chuti. Makroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A.
Skky totonosti
A. Trojpuzdrov guovit, rozpadnut tobolka nepravidelnho tvaru, s priemerom 4 mm a 8 mm. Oplodie sivolt a sivohned, skorkovaten. Tvrd hladk semen pokryt iernohnedm osemenm. Endosperm sivobiely a sivozelen. B. 1,0 g hrubo roztrenej drogy sa prevlh vodou R. Vyvja sa zpach tiokyanatanu benzylnatho.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga a nezrel plody: najviac 10,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 9,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %. Stanovenie obsahu
K 5,000 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa v 1 000-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou prid 100 ml vody R, banka sa uzavrie a za obasnho pretrepvania sa nech 24 h st. Prid sa 30 ml etanolu 96 % R a 150 ml vody R a oddestiluje sa asi 200 ml. Destilt sa zachytva do 250-ml odmernej banky s obsahom 10,0 ml amoniaku zriedenho R1, do ktorho je ponoren stie chladia. Po skonen destilcie sa chladi a nstavec premyj asi 20 ml vody R, ktor sa prid k roztoku v odmernej banke. Prid sa 25,0 ml dusinanu striebornho 0,1 mol/l VS a zmes sa asi 1 h zahrieva na vodnom kpeli (roztok mus by ry). Po ochladen sa dopln vodou R po znaku. Roztok sa prefiltruje a prvch 10,0 ml filtrtu sa odstrni. K 50,0 ml zvynho 336
filtrtu sa prid 6,0 ml kyseliny dusinej zriedenej R, 3,0 ml sranu amnno-elezitho, roztoku R2 a titruje sa tiokyanatanom amnnym 0,1 mol/l VS do trvalho ervenohnedho zafarbenia. 1 ml dusinanu striebornho 0,1 mol/l VS zodpoved 7,46 mg C8H7NS. Obsah tiokyanatanu benzylnatho (x) vyjadren v mg/g sa vypota poda vzorca:
x= (n1 5n2 ) . 7,46 , m
kde
m = nvaok skanej drogy v gramoch, n1 = spotreba dusinanu striebornho 0,1 mol/l VS v mililitroch, n2 = spotreba tiokyanatanu amnneho 0,1 mol/l VS v mililitroch.
Uchovvanie

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme prku perorlne: 1,0 g Indikan skupina
Fytofarmak (diuretik, dezinficienci)
337
URTICAE HERBA Phavov va

Synonymum: Herba urticae
Defincia
Usuen kvitnca va druhu Urtica dioica L. phava dvojdom a Urtica urens L. phava mal (Urticaceae phavovit).
Vlastnosti
Droga s charakteristickm pachom, mierne horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka tvorhrann, zelen a hned, s poetnmi phavmi a brvitmi trichmami. Listy protistojn. Prlistky tyri, von, podlhovasto kopijovit, konist. Listy dlhostopkat, vajcovit alebo kopijovit, na bze srdcovit alebo klinovit, na okraji plkovit a hrubo plkovit, pri druhu Urtica dioica konist. Tmavozelen, krehk, silne vrskav, na dolnej strane so ilnatinou silne vraznou, na oboch stranch s poetnmi phavmi a brvitmi trichmami. Kvetenstv metlinovit, samie skvetia s priame s krtkymi konrikmi, zelenolt, pri druhu Urtica dioica dlhie, samiie skvetie m kvety so zelenm okvetm, tetinato phavo chlpatm. Pri druhu Urtica dioica kvetenstvo dlhie ako stopka podpornho listu. B. Pokoka listu na vrchnej strane z buniek mnohohrannch, na spodnej strane z buniek so stenami vlnovito poprehbanmi a s poetnmi, a 30 m vekmi prieduchmi. Na oboch stranch listu brvit trichmy, a 700 m dlh, priame alebo ahko zahnut, na bze npadne rozren, na konci konist, so zhrubnutmi stenami obsahujcimi oxid kremiit (poetnejie pri druhu Urtica dioica), hlavikovit trichmy 35 m a 60 m dlh, s jednobunkovou nohou a okrhlou, kolmo delenou dvoj- a tvorbunkovou hlavikou, phav trichmy 1 000 m a 2 000 m dlh, s mnohobunkovou nohou, na bze npadne rozrenou, so irokou koncovou bunkou a ovlnou, ikmo postavenou, ahko sa odlamujcou hlavikou. Steny buniek zhrubnut, obsahujce oxid kremiit (poetnejie pri druhu Urtica dioica). List bifacilny. Poetn bunky pokoky zven, mechrikovit, do mezofylu vrasten vo vntri a so 70 m dlhmi, vrstvovitmi, na povrchu jemne bradavinatmi, krtkostopkatmi cystolitmi tvaru jahody (pri druhu Urtica dioica vinou len na vrchnej strane listu). Palisdov parenchm jednoradov, z buniek podlhovasto obdnikovitch. Hubovit parenchm dvoj- a tvorradov.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Stonky silnejie ako 5 mm: najviac 5,0 %. Inak zafarben droga: najviac 8,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 0,5 %.
338

Fytofarmak (diuretik; metabolik)
339
VERONICAE HERBA Veronikov va

Synonymum: Herba veronicae
Defincia
Usuen kvitnca va druhu Veronica officinalis L. veronika lekrska (Scrophulariaceae krtinkovit).

Vlastnosti
Droga bez pachu, mierne horkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka poliehav, zakoreujca, okrhla, zelen a nahnedl. Listy protistojn, klinovito zen do krtkej stopky, vajcovit a zaokrhlen, krtkochlpat, na okrajoch plytko zbkat. Kvety s usporiadan v hustch aznatch strapcoch, ktor vyrastaj vzpriameno z pazch listov, s obojpohlavn, pravideln. Kalich je tvorzub, aznat s kopijovitmi zubami, kvety s priemerom 3 mm a 10 mm, zrasteno lupienkov, koruna svetlomodrofialov, zriedkavo biela alebo stomodr, zvonekovito kolovit. Dve tyinky dlhie ako koruna. Plod je brvit tobolka, svetlozelen s vytrvvajcim kalichom. B. Pokoka listu na oboch stranch so stenami vlnovito poprehbanmi, uzlinovito zhrubnutmi, s prieduchmi. Krycie trichmy tvor- a pbunkov, so stenami vrazne zhrubnutmi, aznat trichmy s jednobunkovou nohou a dvojbunkovou hlavikou. List nezretene bifacilny. Palisdov parenchm dvojradov, z buniek takmer tvorcovch, hubovit parenchm hust. Na kvetnch stopkch kalichu a plodoch krycie trichmy s ovlnou a guatou koncovou bunkou. Pokoka koruny prechdza do tupo kueovitch papl s vrskavou kutikulou. Krycie trichmy jednobunkov, kueovit, s tenkmi stenami. Peov zrn guat, hladk, s priemerom 35 m, s tromi kosotvorcovmi klnymi prmi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 4,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 10,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,5 %.
340
Uchovvanie

341
VIOLAE TRICOLORIS HERBA Va fialky trojfarebnej

Synonymum: Herba violae tricoloris
Defincia
Usuen kvitnca va druhu Viola tricolor L. fialka trojfarebn (Violaceae fialkovit).

Vlastnosti
Droga bez pachu, mierne sladkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka hol alebo krtko chlpat, dole s krtkymi, hore s dlhmi lnkami. Prlistky hlboko perovitodielne, terminlny segment v, kopijovit, celistvookrajov, alebo vrbkovan. epe dolnch listov srdcovit a vajcovit, vrbkovan, tup, epe hornch listov vajcovit a kopijovit, na bze klinovit, vrbkovan, tupo konist. Kvety jednotliv, vyrastajce z pazch listov na dlhch stopkch, 2- a 3-krt dlhie ako listy. Kalin lstky konist, kopijovit, s okrhlym prveskom. Koruna s priemerom 10 mm a 30 mm, modrofialov so ltou kvrnou a konistou ostrohou, 3 mm a 5 mm dlh, mlo presahujca prvesky kalinch lstkov. B. Pokoka prlistku a listu na oboch stranch z buniek so stenami vlnovito poprehbanmi. Prieduchy s jednou a dvoma drobnmi vedajmi bunkami. Jednotliv zven bunky pokoky obsahuj sliz. Krycie trichmy jednobunkov, iroko kueovit, mierne zhrubnut, na bze s priemerom 50 m, 50 m a 90 m dlh, nad ilnatinou vrazne dlhie (a 300 m), kutikula pozdne alebo priene zvrsnen. Na okraji epele vek hrukovit alebo guat aznat trichmy. Prilstok a list bifacilny. Palisdov parenchm jedno- a dvojradov. V hubovitom parenchme avean vpenat vo forme jednotlivch krytlov a poetnch a 45 m vekch drz. Kalich rovnakej stavby ako list. Pokoka koruny s papilami ostro kueovitmi, v strednej asti korunnch lupienkov poetn jednobunkov, pohrikovit trichmy. Na ostrohe okrem toho jednobunkov, priene zakrcovan trichmy. Peov zrn hladk, tvor- a phrann, so tvor- a pklnymi prmi.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 4,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 3,0 %. Anorganick ltky: najviac 1,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg.
342

Vydvanie Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme zparu perorlne: 1,5 g vo forme zparu loklne: 1,5 g Indikan skupina
Fytofarmak (expektoranci, dermatologik)
343
VISCI ALBI HERBA Imelov va

Synonymum: Herba visci albi
Defincia
Usuen va druhu Viscum album L. imelo biele a Viscum laxum Boiss. et Reuter imelo ihlinat (Loranthaceae imelovcovit). Obsahuje najmenej 20,0 % extrahovatench ltok etanolom 45 % (V/V) R.
Vlastnosti
Droga s charakteristickm pachom, horkej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. Stonka vidlicovito rozkonren, obl, sivozelen, silne vrskav, lmav. Listy protistojn, sediace, klinovito podlhovast, tup, celistvookrajov, hol, koovit, ltkastozelen, silne vrskav so sbenou ilnatinou. Kvety drobn, ltozelen, tvorpoetn, zoskupen po troch v rzsochch. B. Pokoka stonky z buniek mnohohrannch, papilzne pretiahnutch, s vrazne kutinizovanou stranou. Prieduchy poetn, a 70 m dlh, vpadnut, iastone kryt dvoma vedajmi bunkami. Parenchm kry nepravidelne zhrubnut, vonkajie vrstvy buniek obsahuj chlorofyl, krob chba. Vntorn vrstvy kry, dreov le a dre s poetnmi podlhovastmi a 15 m dlhmi, asto ahko zahnutmi krobovmi zrnami. Kolaterlne cievne zvzky kruhovito usporiadan. Dre z buniek zhrubnutch, bodkovanch. Okrem krobu obsahuje avean vpenat vo vetkch formch (drzy, krytly, hrub piesok). Pokoka listu rovnakej stavby ako pokoka stonky. Prieduchy na oboch stranch. Mezofyl takmer homognny, z vekch okrhlych, zhrubnutch buniek s drzami aveanu vpenatho.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). Inak zafarben droga: najviac 5,0 %. Zdrevnaten asti stoniek hrubch ako 5 mm: najviac 8,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 1,0 %.
Droga nesmie obsahova obl, hned stonky, krtkostopkat, obrtene vajcovit, tup, opadav listy, kvety v riedkych klasovitch strapcoch. Pri mikroskopickom pozorovan nesm by prtomn skupiny kamennch buniek obklopen bunkami do tvaru psmena U a obsahujcimi krytly aveanu vpenatho (Loranthus europaeus Jacq. imelovec eurpsky).
Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 11,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg.
344
Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 10,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,5 %. Ltky extrahovaten etanolom 45 % (V/V) R. Obsah extrahovatench ltok etanolom 45 % (V/V) R sa stanovuje uvedenm postupom.
K 5,000 g vzorky zo stanovenia Celkovho popola sa v 200-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou po astiach prid 50,0 g etanolu 45 % (V/V) R. Banka s obsahom sa odvi a v priebehu 24 h sa asto pretrepva. Banka sa znova odvi, ak treba, dopln sa odparen mnostvo etanolu, obsah sa pretrepe a rchlo sa prefiltruje cez such filter do suchej banky. Filtrcia sa me vykona aj za znenho tlaku. Do odvenej sklenenej navaovaky sa odvi 25,0 g reho filtrtu, etanol sa odpar na vodnom kpeli a odparok sa 1 h su pri teplote 105 C 2 C. Navaovaka sa vlo do exsiktora a po vychladnut sa uzavret viekom odvi. Mnostvo extrahovatench ltok v percentch (x) sa vypota poda vzorca:
x= 100 50 a , m 25 a
kde
Uchovvanie

345
VITIS IDAEAE FOLIUM Brusnicov list

Synonymum: Folium vitis idaeae
Defincia
Usuen list druhu Vaccinium vitis-idaea L. brusnica obyajn (Vacciniaceae vresovcovit). Obsahuje najmenej 4,0 % arbutnu (C12H16O7; Mr 272,26).
Vlastnosti
Droga bez pachu, zvieravej, horkastej chuti. Makroskopick a mikroskopick vlastnosti sa opisuj v Skke totonosti A a B.
Skky totonosti
A. List koovit, krtkostopkat, vajcovit, irokoovlny, celistvookrajov, tup, na okraji podvinut. Na vrchnej strane tmavozelen, leskl s vpadnutou ilnatinou, s postrannmi ilkami oblkovito spojenmi, na spodnej strane sivozelen s poetnmi hnedmi bodkovanmi liazkami a s vraznou ilnatinou. Bazlna as epele vrazne zhrubnut. B. Pokoka listu na vrchnej strane z drobnch, mnohohrannch buniek, na spodnej strane z buniek vlnovite poprehbanch a s poetnmi prieduchami, na oboch stranch kryt hrubou, hladkou kutikulou. Na spodnej strane listu hned, aznat trichmy, a 300 m dlh, s dvojradovou nohou a mnohobunkovou kyjovitou hlavikou, v okol ilnatiny jednobunkov, zhrubnut, vinou ohnut krycie trichmy s kutikulou zrnitou. List bifacilny. Palisdov parenchm trojradov, z buniek nerovnako dlhch. Hubovit parenchm s poetnmi vekmi intercelulrami. Kolaterlne cievne zvzky sprevdzan psmi sklerenchmu a bunkami s krytlmi aveanu vpenatho. Na okraji epele ps sklerenchmu.
Skky na istotu Cudzie ltky (SL, 2.8.2). In asti materskej rastliny: najviac 3,0 %. Inak zafarben droga: najviac 6,0 %. Cudzie organick ltky: najviac 2,0 %.
lomok listu sa vlo do roztoku vanilnu R v kyseline chlorovodkovej R1 1,0 g/l; zafarb sa na sto erveno (Vaccinium myrtillus L. brusnica uoriedkov a Buxus sempervirens L. krupn vdyzelen s takmer bezfarebn).
Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 10,0 %, stanoven v 2,000 g drogy (II) suenm v suiarni pri teplote 105 C 2 C tak dlho, km je rozdiel medzi dvoma po sebe idcimi veniami v ako 2,0 mg. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 4,0 %.
346
0,080 g erstvo prkovanej drogy (IV) sa 30 min extrahuje s 30,0 ml vody R a 0,1 g uhliitanu vpenatho R v 100-ml banke so sklenenou zabrsenou ztkou pod sptnm chladiom na miernom plameni pri teplote varu. Po ochladen sa extrakt prefiltruje do 100-ml odmernej banky tak, aby droga zostala v banke. Zvyky drogy zachyten na filtri sa premyj s 30 ml vody R sp do banky a zmes sa znova 30 min extrahuje pri teplote varu. Po ochladen sa extrakt prefiltruje cez ten ist filter do tej istej odmernej banky. Zvyky drogy na filtri a v banke sa 3-krt premyj vdy s 10 ml vriacej vody R. K spojenm filtrtom sa prid 2,0 ml octanu olovnatho, roztoku R a kvapalina sa premiea. Po ochladen sa obsah odmernej banky dopln vodou R po znaku a prefiltruje sa cez such filter. K filtrtu sa pridaj 0,2 g hydrogenfosforenanu sodnho, dodekahydrtu R a po dkladnom pretrepan sa obsah znova prefiltruje cez such filter. K 10,0 ml filtrtu sa v 50-ml banke prid 10,0 ml amoniaku, zriedenho R1 a za stleho mieania 5,0 ml kyseliny sulfanilovej diazotovanej, roztoku R tak, aby roztok nestekal po stench banky. Po 20 min sa zmeria absorbancia tohto roztoku v 1 cm vrstve pri 530 nm oproti porovnvaciemu roztoku, ktor sa priprav z 10,0 ml vody R, 10,0 ml amoniaku zriedenho R1 a 5,0 ml kyseliny sulfanilovej diazotovanej, roztoku R. Obsah arbutnu (C12H16O7) sa vypota z kalibranej krivky.
Kalibran krivka. 0,0533 g arbutnu R sa v 500-ml odmernej banke rozpust vo vode R a dopln sa vodou R po znaku. 1 ml tohto roztoku obsahuje 0,1 mg arbutnu (C12H16O7). Z tohto roztoku sa do piatich 50-ml baniek odmeria 2,0, 4,0, 6,0, 8,0 a 10,0 ml a dopln sa vodou R do 10,0 ml. Do kadej banky sa prid 10,0 ml amoniaku zriedenho R1 a za stleho mieania 5,0 ml kyseliny sulfanilovej diazotovanej, roztoku R tak, aby roztok nestekal po stench banky. Po 20 min sa zmeria absorbancia jednotlivch roztokov za takch istch podmienok. Kalibran krivka sa zostroj nanesenm hodnt obsahu arbutnu do grafu oproti absorbancii.
Uchovvanie

Vydvanie Mu sa vydva a spracovva len listy rezan (I). Terapeutick dvka. Jednotliv vo forme odvaru perorlne: 1,5 g Indikan skupina
347
5. AJOVINY
Defincia
ajoviny s zmesi rastlinnch drog rozdrobnench na predpsan stupe, niekedy s prsadou tuhch lieiv. Slia najastejie na prpravu vodnch zparov alebo odvarov.
Prprava
Pripravuj sa zmieanm rastlinnch drog rozdrobnench na predpsan stupe v individulnom lnku. Pri miean sa postupuje tak, e sa rastlinn drogy (okrem plodov a semien) mieaj postupne v porad poda hmotnosti jednotlivch zloiek, a to ponajc tmi, ktor s predpsan v najvom mnostve; plody a semen sa pridvaj nakoniec. Ak s predpsan prsady rozpustnch lieiv, prevlhia sa najskr prslun mnostv uritch drog vodnmi roztokmi tchto ltok. Prevlhen rastlinn drogy sa suia v tenkej vrstve pri vhodnej teplote a po vysuen sa zmieaj s ostatnmi zlokami ajoviny. Na prevlhenie sa volia tak rastlinn drogy, ktormi roztok lieiv dobre prenik a ktor poas suenia nepodliehaj zmenm vzhadu, prp. obsahu lieiv. Hotov ajoviny sa zbavia prachu preosiatm cez sito . V a znova sa premieaj. erstvo pripraven ajoviny sa nesm miea so zvykami starej zsoby. aje uren na obklady sa pripravuj z rastlinnch drog hrubo prkovanch a vydvaj sa s oznaenm Zvonka na obklady.
Vlastnosti
Zmes rozdrobnench rastlinnch drog, v ktorej s makroskopicky viditen lomky, astice, plody ai., jednotlivch zloiek; m charakteristick pach po rastlinnch drogch v nej obsiahnutch. Podrobn makroskopick opis jednotlivch zloiek sa uvdza v individulnych lnkoch rastlinnch drog zaradench v prslunej asti.
Skky
A. Stanovenie zloiek ajoviny. Poda charakteru a stupa rozdrobnenia rastlinnch drog sa odvi z dobre premieanej vzorky 5,0 g a 10,0 g zmesi. Jej jednotliv zloky sa oddelia (ak treba, pomocou lupy) a kad sa zvl odvi. Hmotnostn odchlka jednotlivch zloiek vyjadren v percentch z ich predpsanej hmotnosti je najviac 10 %, priom u dvoch zloiek me by a 25 % a u jednej zloky a 30 %. B. Totonos zloiek ajoviny oddelench pri Skke A sa zisuje spsobmi uvedenmi v skkach totonosti v individulnych lnkoch prslunch rastlinnch drog.
Uchovvanie
Uchovvaj sa v dobre uzavretch obaloch, na suchch miestach, chrnench pred svetlom.

Vydvanie
ajoviny sa pred odberom vydvanho mnostva dobre premieaj. 348
Terapeutick dvky. Dvkovanie ajovn sa vykonva pomocou ajovch alebo polievkovch lyc. Ak nie je predpsan inak, z ajovn obsahujcich prevane listy, vate alebo kvety sa berie jedna polievkov lyica (asi 3 g); z tch, ktor obsahuj prevane korene, podzemky, kry alebo plody, sa berie jedna ajov lyika (asi 1,5 g) na pohr vody (asi 200 ml).
349
SPECIES CARMINATIVAE Vetrov ajovina

Defincia
Zmes rastlinnch drog, ktor psobia proti nadvaniu. Obsahuje najmenej 0,60 % (V/m) silc.
Prprava
Menthae piperitae herba (II) Chamomillae flos Foeniculi fructus Althaeae radix (I) Liquiritiae radix (I)
[SL] [SL] [SL] [Ph. Eur.] [SL]
250 g 250 g 100 g 200 g 200 g
Z uvedench zloiek sa priprav ajovina spsobom uvedenm vo veobecnom lnku ajoviny.

Vlastnosti
Zmes rastlinnch drog, ktor stupom rozdrobnenia zodpovedaj predpsanmu situ, s aromatickm pachom po mte piepornej a rumaneku a sladkastho pachu po sladkovkovom koreni. S v nej viditen kvetn bory rumaneka, plody feniklu, biele a ltkast ksky ibiovho a sladkovkovho korea a tmavozelen ksky listov a ervenkastch stoniek vate mty piepornej.
Skky totonosti
Totonos rastlinnch drog v ajovine oddelench pri Skke A vo veobecnom lnku ajoviny sa zisuje postupmi uvedenmi v skkach totonosti v individulnych lnkoch rastlinnch drog.
Skky na istotu Podiel prechdzajci sitom IV: najviac 8,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 11,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,5 %. Stanovenie obsahu Zloky ajoviny. Mus vyhovova Skke A vo veobecnom lnku ajoviny. Silice. Stanovia sa postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.12. Stanovenie obsahu silc v rastlinnch drogch. Uchovvanie a vydvanie
350
Pozri veobecn lnok ajoviny.
351
SPECIES CHOLAGOGAE lopudn ajovina

Defincia
Zmes rastlinnch drog so lopudnm a mierne spazmolytickm inkom.

Prprava
Agrimoniae herba (I) Marrubii herba (I) Taraxaci radix cum herba (I) Rhei radix (III) Menthae piperitae herba (I) Chamomillae flos
[Ph. Eur.] [Ph. Eur.] [SL] [SL]
250 g 200 g 250 g 100 g 100 g 100 g

Vlastnosti
Zmes rastlinnch drog, ktor stupom rozdrobnenia zodpovedaj predpsanmu situ, s charakteristickm pachom po silinch drogch. S v nej viditen kvetn bory rumaneka a ppavy, lomky rebarborovho a ppavovho korea a ksky repkovej a jablnkovej vate a vate mty piepornej.
Skky totonosti
Skky na istotu Podiel prechdzajci sitom IV: najviac 6,5 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 9,0 %. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 9,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %. Stanovenie obsahu Zloky ajoviny. Mus vyhovova Skke A vo veobecnom lnku ajoviny. Uchovvanie a vydvanie
352
SPECIES DIURETICAE Moopudn ajovina

Defincia
Zmes rastlinnch drog s moopudnm inkom. Obsahuje najmenej 0,30 % (V/m) silc.
Prprava
Ononidis radix (I) Levistici radix (I) Betulae folium (I) Iuniperi pseudo-fructus Liquiritiae radix (I)
[Ph. Eur.] [SL] [Ph. Eur.] [SL] [SL]
200 g 200 g 200 g 200 g 200 g

Vlastnosti
Zmes rastlinnch drog, ktor stupom rozdrobnenia zodpovedaj predpsanmu situ, s charakteristickm pachom po ligurekovom koreni a borievkovch plodoch. S v nej viditen borievkov plody, lt lomky sladkovkovho korea, ltohned lomky ligurekovho korea, astice korea ihlice tnitej a tmavozelen ksky brezovho listu.
Skky totonosti
Skky na istotu Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 13,0 %. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 6,5 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 1,5 %. Stanovenie obsahu Zloky ajoviny. Mus vyhovova Skke A vo veobecnom lnku ajoviny. Silice. Stanovia sa postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.12. Stanovenie obsahu silc v rastlinnch drogch. Uchovvanie a vydvanie
353
SPECIES LAXANTES Prehacia ajovina

Defincia
Zmes rastlinnch drog s prehacm inkom, zvenm prtomnosou tartartov. Obsahuje najmenej 1,4 % celkovch antracnovch derivtov, potan ako 1,6,8-trihydroxy-3-metylantrachinn (C15H10O5; Mr 270,24), z toho najviac vo forme redukovanch derivtov.
Prprava
Frangulae cortex (II) Kalii natrii tartras tetrahydricus Acidum tartaricum Aqua Foeniculi fructus Tiliae flos (I) Sambuci flos
[SL] [Ph. Eur.] [SL] [SL] [SL] [SL]
400 g 60 g 40 g 100 g 100 g 200 g 200 g
Klium-ntrium tartart, tetrahydrt sa rozpust v 60 g teplej vody a tmto roztokom sa rovnomerne prevlh 250 g kruinovej kry. Zvynch 150 g kruinovej kry sa rovnakm spsobom prevlh roztokom 40 g kyseliny vnnej v 40 g vody. Oba podiely kruinovej kry sa zvl suia v tenkej vrstve pri teplote 60 C a 80 C a obas sa opatrne obrtia. Vysuen nasten kra sa zmiea s ostatnmi zlokami spsobom uvedenm vo veobecnom lnku ajoviny.
Vlastnosti
Zmes rastlinnch drog, ktor stupom rozdrobnenia zodpovedaj predpsanmu situ, so slabm pachom po feniklovom plode a kruinovej kre, zvieravo kyslej chuti. S v nej viditen feniklov plody, ksky kruinovej kry, lipovho kvetu a bazovho kvetu.
Skky totonosti
Skky na istotu Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,5 %. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 7,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 0,8 %. Stanovenie obsahu Zloky ajoviny. Mus vyhovova Skke A vo veobecnom lnku ajoviny.
354
Uchovvanie a vydvanie
355
SPECIES PECTORALES Priedukov ajovina

Defincia
Zmes rastlinnch drog s expektoranm inkom. Obsahuje tak mnostvo slizu, ktor zodpoved slu napuiavania najmenej 6,5.
Prprava
Lichen islandicus (I) Althaeae radix (I) Liquiritiae radix (I) Thymi herba (III) Anisi vulgaris fructus Farfarae folium (I) Verbasci flos (I) Althaeae folium (I)
[SL] [Ph. Eur.] [SL] [SL] [SL] [SL] [Ph. Eur.]
50 g 200 g 100 g 100 g 100 g 100 g 100 g 250 g

Vlastnosti
Zmes rastlinnch drog, ktor stupom rozdrobnenia zodpovedaj predpsanmu situ, s charakteristickm pachom po silinch drogch. S v nej viditen biele a ltkast lomky ibiovho a sladkovkovho korea, plod anzu a lomky stielok islandskho liajnka. alej s prtomn lt astice divozelovho kvetu a ksky tyminovej vate, ibiovho a podbeovho listu.
Skky totonosti
Skky na istotu Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 12,0 %. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 12,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,5 %. Stanovenie obsahu Zloky ajoviny. Mus vyhovova Skke A vo veobecnom lnku ajoviny. Slizy. 1,000 g prkovanej ajoviny (IV) sa prevlh 1 ml acetnu R a ska sa postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.4. slo napuiavania.
356
Uchovvanie a vydvanie
357
SPECIES STOMACHICAE aldkov ajovina

Defincia
Zmes rastlinnch drog s obsahom horn a drog so spazmolyticko-karminatvnym a antiflogistickm inkom. Obsahuje najmenej 0,50 % (V/m) silc a tak mnostvo horn, aby vluh ajoviny v predpsanch riedeniach vyhovoval skke na horkos.
Prprava
Absinthii herba (II) Millefolii herba (II) Menthae piperitae herba (I) Levistici radix (I) Hyperici herba (III) Foeniculi fructus Liquiritiae radix (I)
[Ph. Eur.] [SL] [SL] [Ph. Eur.] [SL] [SL]
200 g 200 g 200 g 100 g 100 g 100 g 100 g

Vlastnosti
Zmes rastlinnch drog, ktor stupom rozdrobnenia zodpovedaj predpsanmu situ, s charakteristickm pachom po silinch drogch, korenistej horkej chuti. S v nej viditen lt lomky sladkovkovho korea a ltohned lomky ligurekovho korea, feniklov plody a ksky palinovej a ubovnkovej vate a vate myieho chvosta.
Skky totonosti
Skky na istotu Podiel prechdzajci sitom . IV: najviac 7,0 %. Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 11,0 %. Celkov popol (SL, 2.4.16): najviac 10,0 %. Popol nerozpustn v kyseline chlorovodkovej (SL, 2.8.1): najviac 2,0 %. Stanovenie obsahu Zloky ajoviny. Musia vyhovova Skke A vo veobecnom lnku ajoviny. Silice. Stanovia sa postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.12. Stanovenie obsahu silc v rastlinnch drogch.
358
Horny. 2,000 g prkovanej ajoviny (IV) sa v banke prelej 500 ml pitnej vody a zahreje sa pod sptnm chladiom na teplotu varu, ktor sa udruje 30 min. Po ochladen sa vluh prefiltruje a prvch 30 ml filtrtu sa odstrni. alch 10,0 ml filtrtu sa zriedi 10,0 ml pitnej vody. Zrieden vluh sa ska postupom uvedenm vo veobecnom lnku SL, 2.8.15. slo horkosti. Uchovvanie a vydvanie
359
REAGENCIE
V tejto stati s zaraden reagencie z SL 1 (pvodne z Eurpskeho liekopisu) a z SL 4, ktor sa pouili pri analytickej kontrole liekov, lieiv a pomocnch ltok uvedench v pecilnej stati. Nakoko vina tchto liekov a lieiv pochdza z SL 4, bolo potrebn do zoznamu zaradi aj reagencie pouit v kontrolnch postupoch SL 4 a chbajce v SL 1. Reagencie prevzat z SL 1 s oznaen psmenom R za nzvom ltky alebo roztoku. Reagencie prevzat z SL 4 sa odliuj od predchdzajcich skratkou RN za nzvom. Odmern roztoky prevzat z SL 1 s oznaen skratkou VS, ktor je prevzat z Eurpskeho liekopisu. Odmern roztoky prevzat z SL 4 sa odliuj od predchdzajcich slovnm spojenm odmern roztok za nzvom. Niektor reagencie uveden v tomto zozname s toxick ltky, a preto sa s nimi mus zaobchdza poda zsad sprvnej laboratrnej praxe. Reagencie a ich roztoky sa musia uchovva v dobre uzavretch obaloch. Oznaovanie mus zodpoveda prslunm medzinrodnm a nrodnm predpisom.
Absorpn roztok RN.

Do 1 000-ml odmernej banky sa prenesie 8,0 g hydroxidu sodnho R, prid sa 50,0 g glycerolu 85 % R a zriedi sa vodou R na 1 000,0 ml.
Acetanhydrid R. C4H6O3 (Mr 102,1). 1000500 [108-24-7]. Anhydrid kyseliny octovej.

Mus obsahova najmenej 97,0 % (m/m) C4H6O3. ra bezfarebn kvapalina.
TV: 136 C a 142 C. Stanovenie obsahu. 2,000 g sa zmiea v banke so sklenenou zabrsenou ztkou s 50,0 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l VS a zmes sa 1 h zahrieva pri teplote varu pod sptnm chladiom. Prid sa 0,5 ml fenolftalenu, roztoku R a titruje sa kyselinou chlorovodkovou 1 mol/l VS. Vypota sa spotreba hydroxidu sodnho 1 mol/l VS na 1 g ltky (n1) v mililitroch.
2,000 g sa zmiea v banke so sklenenou zabrsenou ztkou s 20 ml cyklohexnu R. K tomuto roztoku sa za chladenia v adovom kpeli prid 10 ml anilnu R a 20 ml cyklohexnu R. Zmes sa zahrieva pri teplote varu 1 h pod sptnm chladiom. Prid sa 50,0 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l VS a zmes sa intenzvne pretrepe. Po pridan 0,5 ml fenolftalenu, roztoku R sa titruje kyselinou chlorovodkovou 1 mol/l VS. Vypota sa spotreba hydroxidu sodnho 1 mol/l VS na 1 g ltky (n2) v mililitroch. Obsah C4H6O3 v percentch sa vypota poda vzorca: 10,2 (n1 n2).
360
Acetn R. 1000600 [67-64-1].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Acetonum (0872).
Acetonitril R. C2H3N (Mr 41,05). 1000700 [75-05-8]. Etnnitril. Metylkyanid.

ra bezfarebn kvapalina, mieaten s vodou, s acetnom a s metanolom. Roztok 100 g/l mus by neutrlny na lakmusov papier.
20 d 20 : asi 0,78. 20 nD : asi 1,344. Destilan rozmedzie (SL, 2.2.11): najmenej 95 % predestiluje v rozmedz teplt 80 C a 82 C.
Acetonitril pouvan na spektrofotometriu mus vyhovova tejto doplujcej skke: Priepustnos (SL, 2.2.25): najmenej 98 % pri 255 nm a 420 nm oproti vode R ako kompenzanej kvapaline.
Aminoetyldifenylbort R. C14H16BNO (Mr 225,1). 1032400 [524-95-8].

2-Aminoetyldifenylbort. Biely alebo ltkast krytalick prok, prakticky nerozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 %.
TT: asi 193 C.
Amoniak R. 1004701.
Mus obsahova 170 g/l a 180 g/l NH3 (Mr 17,03). 67 g amoniaku koncentrovanho R sa zriedi vodou R na 100,0 ml.
20 d 20 : 0,931 a 0,934.
Ak sa pouije na limitn skku na elezo, mus vyhovova tejto doplujcej skke: 5,0 ml sa odpar na vodnom kpeli do sucha a zvyok sa rozpust v 10 ml vody R. Po pridan 2,0 ml roztoku kyseliny citrnovej R 200 g/l a 0,1 ml kyseliny tioglykolovej R sa roztok zalkalizuje pridanm amoniaku R a zriedi sa vodou R na 20,0 ml. Nesmie vznikn ruov zafarbenie. Uchovva sa pri teplote niej ako 20 C chrnen pred oxidom uhliitm.
Amoniak koncentrovan R. 1004700.

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Ammoniae solutio concentrata (0877).
Amoniak zrieden R1. 1004702.
361
Mus obsahova najmenej 100 g/l a najviac 104 g/l NH3 (Mr 17,3). 41,0 g amoniaku koncentrovanho R sa zriedi vodou R na 100,0 ml.
Amoniak zrieden R2. 1004703.

Mus obsahova najmenej 33 g/l a najviac 35 g/l NH3 (Mr 17,03). 14,0 g amoniaku koncentrovanho R sa zriedi vodou R na 100,0 ml.
Amniumoxalt R. C2H8N2O4 . H2O (Mr 142,1). 1005900 [6009-70-7].

Diamniumetndiot. Bezfarebn krytly, dobre rozpustn vo vode.
Amniumoxalt, roztok R. 1005901.

Roztok 40 g/l.
Aniln R. C6H7N (Mr 93,1). 1007100 [62-53-3].

Benznamn. Bezfarebn a svetlolt kvapalina, dobre rozpustn vo vode, mieaten s etanolom 96 %.
TV: 183 C a 186 C. 20 d 20 : asi 1,02.

Uchovva sa chrnen pred svetlom.
Anzaldehyd R. C8H8O2 (Mr 136,1). 1007300 [123-11-5].

4-Metoxybenzaldehyd. 4-Metoxybenznkarbaldehyd. Olejovit kvapalina, vemi ako rozpustn vo vode, mieaten s etanolom 96 %.
TV: asi 248 C. Anzaldehyd pouvan na plynov chromatografiu mus vyhovova tejto doplujcej skke: Stanovenie obsahu. Ska sa plynovou chromatografiou (2.2.28) postupom uvedenm v lnku Anisi aetheroleum (0804) s pouitm skanej ltky ako skanho roztoku.
Plocha hlavnho pku tvor najmenej 99,0 % plochy vetkch pkov na zskanom chromatograme.
Anzaldehyd, roztok R. 1007301.

0,5 ml anzaldehydu R sa zmiea v uvedenom porad s 10 ml kyseliny octovej, adovej R, 85 ml metanolu R a 5 ml kyseliny srovej R.
362
Arbutn R. C12H16O7 (Mr 272,3). 1008100 [497-76-7]. Arbutozid. 4-hydroxyfenyl--D-glukopyranozid.

Biele jemn, leskl ihliky, ahko rozpustn vo vode, vemi ahko rozpustn vo vriacej vode, dobre rozpustn v etanole 96 %.
[ ]20 : D
TT:
asi 64, meria sa roztok 20 g/l. asi 200 C.
Benzn R. C6H6 (Mr 78,1). 1009800 [71-43-2].

ra bezfarebn horav kvapalina, prakticky nerozpustn vo vode, mieaten s etanolom 96 %.
TV: asi 80 C.
Brm R. Br2 (Mr 159,8). 1012400 [7726-95-6].

Hnedoerven dymiaca kvapalina, ako rozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 %.
20 d 20 : asi 3,1.
Brominan draseln R. KBrO3 (Mr 167,0). 1068700 [7758-01-2].

Zrnit prok alebo biele krytly, dobre rozpustn vo vode, ako rozpustn v etanole 96 %.
Bromid draseln R. 1068800 [7758-02-3].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Kalii bromidum (0184).
Pri pouit pre I spektrofotometriu (SL, 2.2.24) mus vyhovova tejto doplujcej poiadavke:
2 mm hrub vlisok skanej ltky suen 1 h pri teplote 250 C m takmer rovn zkladn lniu v oblasti od 4 000 cm-1 do 620 cm-1. Nesmie vykazova iadne maximum absorbancie vyie ako 0,02 nad zkladnou lniou s vnimkou maxima pri 3 440 cm-1 a 1 630 cm-1 (voda).
Bromid jodn R. IBr (Mr 206,8). 1045900 [7789-33-5].

Modroierne alebo hnedoierne krytly, ahko rozpustn vo vode, v etanole 96 % a v kyseline octovej, adovej.
TT: asi 40 C. TV: asi 116 C.

Uchovva sa na chladnom mieste chrnen pred svetlom.
Brmov voda R. 1012402.

363
3,0 ml brmu R sa pretrepva do nastenia so 100 ml vody R. Uchovva sa s prebytkom brmu R chrnen pred svetlom.
Brucn R. C23H26N2O4 . 2 H2O (Mr 430,5). 1013100 [357-57-3]. 2,3-Dimetoxystrychnidn-10-n, dihydrt.

Bezfarebn krytly, ako rozpustn vo vode, ahko rozpustn v etanole 96 %.
TT: asi 178 C.
Cyklohexn R. C6H12 (Mr 84,2). 1023900 [110-82-7].

ra bezfarebn horav kvapalina, praktick nerozpustn vo vode, mieaten s organickmi rozpadlami.
TV: asi 80,5 C. 20 d 20 : asi 0,78. Pri pouit pre spektrofotometriu mus vyhovova tmto doplujcim poiadavkm: Priepustnos (SL, 2.2.25). Nameran oproti vode R mus by najmenej:
45 % 70 % 90 % 98 % pri 220 nm, pri 235 nm, pri 240 nm, pri 250 nm.
er eriochrmov T R. C20H12N3NaO7S (Mr 461,4). 1056800 [1787-61-7].
Colour Index 14645, Schultz 241. Ntrium-3-hydroxy-4-(1-hydroxy-2-naftyldiazenyl)-7-nitronaftaln-1-sulfont. Hnedoierny prok, dobre rozpustn vo vode a v etanole 96 %. Uchovva sa vo vzduchotesnch obaloch chrnench pred svetlom.
er eriochrmov T s chloridom sodnm R. 1056801.

1 g erne eriochrmovej T R sa zmiea s 99 g chloridu sodnho R.
Skka citlivosti. 50 mg sa rozpust v 100 ml vody R. Roztok je hnedofialov. Po pridan 0,3 ml amoniaku, zriedenho roztoku R1 sa roztok zafarb na modro. Po pridan 0,1 ml roztoku sranu horenatho R 10 g/l sa roztok zafarb na fialovo.
erve brmkrezolov R. C21H16Br2O5S (Mr 540,2). 1012700 [115-40-2]. 4,4-(3H-Benzo[c]1,2-oxatiol-3,3-diyl)bis(2-brm-6-metylfenol)-S,S-dioxid.
364
Ruovoerven prok, prakticky nerozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 % a v zriedench roztokoch alkalickch hydroxidov.
erve brmkrezolov, roztok R. 1012701.

50 mg ervene brmkrezolovej R sa rozpust v zmesi 0,92 ml roztoku hydroxidu sodnho 0,1 mol/l a 20 ml etanolu 96 % R, a zriedi sa vodou R na 100,0 ml.
Skka citlivosti. K 0,2 ml ervene brmkrezolovej, roztoku R sa prid 100 ml vody bez oxidu uhliitho R a 0,05 ml hydroxidu sodnho 0,02 mol/l VS. Roztok mus by modrofialov. Na zmenu farby do lta sa me spotrebova najviac 0,2 ml kyseliny chlorovodkovej 0,02 mol/l VS. Farebn prechod: pH 5,2 (lt) a pH 6,8 (modrofialov).
erve fenolov R. 1063600 [143-74-8].

Jasne erven alebo tmavoerven krytalick prok, vemi ako rozpustn vo vode, ako rozpustn v etanole 96 %. Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Phenolsulfophthaleinum (0242).
erve fenolov, roztok R. 1063601.

0,1 g ervene fenolovej R sa rozpust v zmesi 2,82 ml roztoku hydroxidu sodnho 0,1 mol/l a 20 ml etanolu 96 % R. Roztok sa zriedi vodou R na 100,0 ml.
Skka citlivosti. K 0,1 ml ervene fenolovej, roztoku R sa prid 100 ml vody bez oxidu uhliitho R. Roztok je lt a po pridan najviac 0,1 ml hydroxidu sodnho 0,02 mol/l VS sa roztok zafarb na ervenofialovo. Farebn prechod: pH 6,8 (lt) a pH 8,4 (ervenofialov).
erve metylov R. C15H15N3O2 (Mr 269,3). 1055100 [493-52-7].
Colour Index 13 020, Schultz 250. Kyselina 2-[4-(dimetylamino)fenyldiazenyl]benznkarboxylov. Metylerve. Tmavoerven prok alebo fialov krytly, prakticky nerozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 %.
erve metylov, roztok R. 1055102.

0,1 g ervene metylovej R sa rozpust v zmesi 1,86 ml roztoku hydroxidu sodnho 0,1 mol/l a 50 ml etanolu 96 % R. Roztok sa zriedi vodou R na 100,0 ml.
Skka citlivosti. Zmes 0,1 ml ervene metylovej, roztoku R a 100 ml vody bez oxidu uhliitho R a 0,05 ml kyseliny chlorovodkovej 0,02 mol/l VS sa mus zafarbi na erveno. Po pridan najviac 0,1 ml hydroxidu sodnho 0,02 mol/l VS sa mus zafarbi na lto. Farebn prechod: pH 4,4 (erven) a pH 6,0 (lt).
inidlo fuksn-formaldehydov RN.

365
10 objemov fuksnu, liehovho roztoku RN sa zmiea s 1 objemom roztoku formaldehydu R 0,2 % RN.
Pripravuje sa v ase potreby.
inidlo kobaltotiokyanatanov RN.

3,75 g dusinanu kobaltnatho R a 15,0 g tiokyanatanu amnneho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 100,0 ml.
inidlo kyselina srov-formaldehyd R. 1086805.

2 ml formaldehydu, roztoku R sa zmiea so 100 ml kyseliny srovej R.
inidlo Millonovo R. 1052801.

(Roztok dusinanu ortunatho). 3 ml ortuti R sa opatrne rozpust v 27 ml kyseliny dusinej dymiacej R. Roztok sa opatrne zriedi za chladenia tm istm objemom vody R. Uchovva sa chrnen pred svetlom.
Roztok sa me pouva najdlhie 2 mesiace od prpravy.
inidlo Millonovo RN.

10,0 g ortuti R sa rozpust za chladenia v 7,0 ml kyseliny dusinej dymiacej R a prid sa 20,0 ml vody R. Roztok sa premiea a prefiltruje.
inidlo nitrochrmanov R. 1059100.

0,7 g dichrmanu draselnho R sa rozpust v kyseline dusinej R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 100,0 ml.
Difenylbenzidn R. C24H20N2 (Mr 336,4). 1032300 [531-91-9].

N,N-Difenylbifenyl-4,4-diamn.
Biely alebo svetlosiv krytalick prok, prakticky nerozpustn vo vode, ako rozpustn v acetne a v etanole 96 %.
TT: asi 248 C. Dusinany. 8 mg sa rozpust v chladenej zmesi 45 ml kyseliny srovej bez dusinanov R a 5 ml vody R. Roztok mus by bezfarebn alebo modrast. Sranov popol (2.4.14): najviac 0,1 %.
366
Difenylboryloxyetylamn R. C14H16BNO (Mr 225,1). 1032400 [524-95-8].

2-(Difenylboryloxy)etylamn. 2-(Difenylboryloxy)etylazn. Biely alebo svetlolt krytalick prok, prakticky nerozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 %.
TT: asi 193 C.
Dihydrogenfosforenan sodn R. 1080100 [13472-35-0].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Natrii dihydrogenophosphas dihydricus (0194).
Dichlrmetn R. CH2Cl2 (Mr 84,9). 1055900 [75-09-2].

Metylnchlorid. Bezfarebn kvapalina, mierne rozpustn vo vode, mieaten s etanolom 96 %.
TV: 39 C a 42 C. Dichlrmetn pouvan pri fluorimetrii mus vyhovova tejto skke: Fluorimetria (SL, 2.2.21). Fluorescencia ltky pri budiacom iaren 365 nm, meran pri 460 nm v 1-cm vrstve, nesmie by via ako fluorescencia roztoku obsahujceho 0,002 ppm chinnu R v roztoku kyseliny srovej 0,5 mol/l.
Dichrman draseln R. K2Cr2O7 (Mr 294,2). 1069500 [7778-50-9].

Oranovoerven krytly, dobre rozpustn vo vode, prakticky nerozpustn v etanole 96 %.
Dichrman draseln, ktor sa pouva na kalibrciu spektrofotometrov (2.2.25), mus obsahova najmenej 99,9 % K2Cr2O7, potan na ltku vysuen pri teplote 130 C. Stanovenie obsahu. 1,000 g dichrmanu draselnho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 250,0 ml. Do 500-ml banky sa prenesie 50,0 ml tohto roztoku a prid sa erstvo pripraven roztok obsahujci 4 g jodidu draselnho R, 2 g hydrogenuhliitanu sodnho R a 6 ml kyseliny chlorovodkovej R v 100 ml vody R. Banka sa uzavrie a nech sa 5 min st chrnen pred svetlom. Uvonen jd sa titruje tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS po pridan 1 ml krobu, roztoku bez jodidov R.
1 ml tiosranu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 4,903 mg K2Cr2O7.
Dichrman draseln, roztok R. 1069501.

Roztok 106 g/l.
Dichrman draseln, roztok R1. 1069502.

Roztok 5 g/l. 367
4-Dimetylaminobenzaldehyd.
Dimetylaminobenzaldehyd R. C9H11NO (Mr 149,2). 1029800 [100-10-7].

Biele alebo svetlolt krytly, dobre rozpustn v etanole 96 % a v zriedench kyselinch.
TT: asi 74 C.
Dimetylaminobenzaldehyd, roztok R8. 1029805.

0,25 g dimetylaminobenzaldehydu R sa rozpust v zmesi 5 g kyseliny fosforenej R, 45 g vody R a 50 g kyseliny octovej, bezvodej R.
Dintriumedett R. 1080600 [6381-92-6].

Chelaton 3. Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Dinatrii edetas (0232).
Dinitrofenylhydrazn R. C6H6N4O4 (Mr 198,1). 1031500 [119-26-6].

2,4-Dinitrofenylhydrazn. 2,4-Dinitrofenyldiazn. Oranovoerven krytly, vemi ako rozpustn vo vode, ako rozpustn v etanole 96 %.
TT: asi 203 C (okamit metda).
Dinitrofenylhydrazniumsulft, roztok R. 1031503.

1,5 g dinitrofenylhydraznu R sa rozpust v 50 ml roztoku kyseliny srovej R 20 % (V/V).
Ditizn R. C13H12N4S (Mr 256,3). 1033900 [60-10-6].

1,5-Difenyltiokarbazn. Modroierny, hnedoierny alebo ierny prok, prakticky nerozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 %. Uchovva sa chrnen pred svetlom.
Dusinan draseln R. KNO3 (Mr 101,1). 1070700 [7757-79-1].

Bezfarebn krytly, vemi ahko rozpustn vo vode.
Dusinan kobaltnat R. Co(NO3)2 . 6 H2O (Mr 291,0). 1021700 [10026-22-9].

Hexahydrt dusinanu kobaltnatho. Mal grantovoerven krytly, vemi ahko rozpustn vo vode.
Dusinan menat R. Cu(NO3)2 . 3 H2O (Mr 241,6). 1022400 [10031-43-3].

368
Trihydrt dusinanu menatho. Tmavomodr krytly, hygroskopick, vemi ahko rozpustn vo vode, ahko rozpustn v etanole 96 % a v zriedenej kyseline dusinej. Vodn roztok reaguje silne kyslo. Uchovva sa vo vzduchotesnch obaloch.
Dusinan olovnat R. Pb(NO3)2 (Mr 331,2). 1048300 [10099-74-8].

Biely krytalick prok alebo bezfarebn krytly, ahko rozpustn vo vode.
Dusinan strieborn R. 1078300 [7761-88-8].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Argenti nitras (0009).
Dusinan strieborn, roztok R1. 1078301.

Roztok 42,5 g/l. Uchovva sa chrnen pred svetlom.
Dusinan strieborn, roztok R2. 1078302.

Roztok 17 g/l. Uchovva sa chrnen pred svetlom.
Dusinan strieborn, amoniaklny roztok R. 1078303.

2,5 g dusinanu striebornho R sa rozpust v 80 ml vody R. K tomuto roztoku sa po kvapkch pridva amoniak zrieden R1 a do rozpustenia vzniknutej zrazeniny. Roztok sa zriedi vodou R na 100,0 ml.
Dusitan sodn R. NaNO2 (Mr 69,0). 1082500 [7632-00-0].

Mus obsahova najmenej 97,0 % NaNO2. Biely zrnit prok alebo slabolt krytalick prok, ahko rozpustn vo vode. Stanovenie obsahu. 0,100 g sa rozpust v 50 ml vody R. Prid sa 50,0 ml manganistanu draselnho 0,02 mol/l VS a 15 ml kyseliny srovej, zriedenej R. Pridaj sa 3 g jodidu draselnho R. Titruje sa tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS s pouitm 1,0 ml krobu, roztoku R ako indiktora pridanho ku koncu titrcie. 1 ml manganistanu draselnho 0,02 mol/l VS zodpoved 3,450 mg NaNO2.
Dusitan sodn, roztok R. 1082501.

Roztok 100 g/l.
369
Etanol R. C2H6O (Mr 46,07). 1034800 [64-17-5].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Ethanolum anhydricum (1318).
Etanol 96 % R. C2H6O (Mr 46,07). 1002500 [64-17-5].

Lieh. Etylalkohol. Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Ethanolum (96 per centum) (1317).
Etanol 96 % bez aldehydov R. 1002501.

1 200 ml etanolu 96 % R sa zmiea s 5 ml roztoku dusinanu striebornho R 400 g/l. Prid sa 10 ml ochladenho roztoku hydroxidu draselnho R 500 g/l. Pretrepe sa a nech sa niekoko dn st. Pred pouitm sa prefiltruje a predestiluje.
Etanol % (V/V) R. 1002502.

Zmieaj sa vhodn objemy vody R a etanolu 96 % R s prihliadnutm na zahriatie a zmenenie objemu pri prprave tejto zmesi tak, aby konen obsah etanolu v roztoku zodpovedal hodnote .
ter R. C4H10O (Mr 74,1). 1035000 [60-29-7].

Dietylter. 3-Oxapentn. ra bezfarebn, prchav a vemi pohybliv kvapalina, ahko zpaln, hygroskopick, dobre rozpustn vo vode, mieaten s etanolom 96 %.
TV: 34 C a 35 C. 20 d 20 : 0,713 a 0,715.

Ak nevyhovuje skke na peroxidy, nesmie sa destilova.
Peroxidy. 8 ml krobu s jodidom draselnm, roztoku R sa prenesie do 12-ml valca so sklenenou zabrsenou ztkou s priemerom asi 1,5 ml. Dopln sa skanou ltkou do 12 ml, silne sa pretrepe a nech sa 30 min st na tmavom mieste. Nesmie vznikn iadne zafarbenie.
Etylacett R. C4H8O2 (Mr 88,1). 1035300 [141-78-6].

Etyletanot. ra bezfarebn kvapalina, dobre rozpustn vo vode, mieaten s etanolom 96 %.
TV: 76 C a 78 C. 20 d 20 : 0,901 a 0,904.
Fenol R. 1063500 [108-95-2].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Phenolum (0631). 370
Fenolftalen R. C20H14O4 (Mr 318,3). 1063700 [77-09-8].

3,3-Bis(4-hydroxyfenyl)ftalid. Biely alebo ltkastobiely prok, prakticky nerozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 %.
Fenolftalen, roztok R. 1063702.

0,1 g fenolftalenu R sa rozpust v 80 ml etanolu 96 % R a zriedi sa vodou R na 100,0 ml. Skka citlivosti. K 0,1 ml fenolftalenu, roztoku R sa prid 100,0 ml vody bez oxidu uhliitho R. Roztok mus by bezfarebn a pridanm najviac 0,20 ml roztoku hydroxidu sodnho 0,02 mol/l vznikne ruov zafarbenie.
Farebn prechod: pH 8,2 (bezfarebn) a pH 10,0 (erven).
Fenolftalen, roztok R1. 1063703.

Roztok 10 g/l v etanole 96 % R.
Formaldehyd, roztok R. 1039101.

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Formaldehydi solutio 35 % (0826).
Fuksn, zsadit R. 1039400. [632-99-5]. Zmes 4-[bis(4-aminofenyl)metylidn]-2-metylcyklohexa-2,5-din-1-ylidnamniumchloridu a 4-[bis(4-aminofenyl)metylidn]cyklohexa-2,5-din-1-ylidnamniumchloridu.

Zmes rozanilniumchloridu (C20H20ClN3; Mr 337,9; Colour Index 42510; Schultz 780) a para-rozanilniumchloridu (C19H18ClN3; Mr 323,8; Colour Index 42500; Schultz 779). V prpade potreby sa ist tmto spsobom: 1 g ltky sa rozpust v 250 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 7 % R. Roztok sa nech 2 h st pri izbovej teplote. Prefiltruje sa, filtrt sa zneutralizuje hydroxidom sodnm, zriedenm roztokom R a prid sa 1 ml a 2 ml toho istho roztoku v nadbytku. Zrazenina sa prefiltruje cez sklenen sintrovan filter (40) a premyje sa vodou R. Zrazenina sa rozpust v 70 ml metanolu R vopred zohriateho na teplotu varu a prid sa 300 ml vody R zohriatej na teplotu 80 C. Ochlad sa na izbov teplotu. Krytly sa prefiltruj a vysuia vo vkuu. Bronzovozelen leskl krytly, dobre rozpustn vo vode a v etanole 96 %. Uchovva sa chrnen pred svetlom.
Fuksn, liehov roztok RN.

0,48 g fuksnu, zsaditho R sa rozpust v 16,0 ml etanolu 96 % R, prid sa 44,0 ml kyseliny srovej R a 735 ml vody R. Po 3 a 4 doch sa prefiltruje.
Geraniol R. C10H18O (Mr 154,26). 1135900 [106-24-1].

(E)-3,7-Dimetyl-2,6-oktadin-1-ol.
371
Olejovit kvapalina, slabej vne po ruiach, prakticky nerozpustn vo vode, mieaten s etanolom 96 %.
20 d 20 : asi 0,890. 20 nD : asi 1,477. TV: 229 C a 230 C.
Glycerol R. 1040500 [56-81-5].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Glycerolum (0496).
Glycerol 85 % R. 1040600.
Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Glycerolum 85 % (0497). 2-Metoxyfenol.
Guajakol RN. C7H8O2 (Mr 124,14).
Bezfarebn slabo lt alebo ervenkast krytly s charakteristickm pachom, mierne rozpustn vo vode, ahko rozpustn v etanole 96 % a v chloroforme.
TT: 29 C a 29 C. Sranov popol: najviac 0,1 %.
Guajakol, roztok RN.

0,50 g guajakolu RN sa rozpust v etanole 96 % R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 10,0 ml.
Guajazuln R. C15H18 (Mr 198,3). 1041500 [489-84-9].

7-Izopropyl-1,4-dimetylazuln. Tmavomodr krytly alebo modr kvapalina, vemi ako rozpustn vo vode, mieaten s mastnmi a terickmi olejmi a s tekutm parafnom, mierne rozpustn v etanole 96 %, dobre rozpustn v kyseline srovej 500 g/l a v kyseline fosforenej 80 % (m/m), priom vznik bezfarebn roztok.
TT: asi 30 C.
Hexahydroxoantimoninan draseln R. K[Sb(OH)6] (Mr 262,9). 1071300 [12208-13-8].

Biele krytly alebo biely krytalick prok, mierne rozpustn vo vode.
Hexahydroxoantimoninan draseln, roztok R. 1071301.

372
2 g hexahydroxoantimoninanu draselnho R sa rozpustia v 95 ml horcej vody R. Rchlo sa ochlad a prid sa 50 ml roztoku hydroxidu draselnho R 50 g/l a 1 ml hydroxidu sodnho, zriedenho roztoku R. Nech sa st 24 h. Prefiltruje sa a zriedi vodou R na 150,0 ml.
Hexametylntetramn R. C6H12N4 (Mr 140,19). 1042500 [100-97-0].

1,3,5,7-Tetraazatricyklo[3.3.1.13,7]dekn. Metnamn. Bezfarebn krytalick prok, vemi ahko rozpustn vo vode.
Hexanitrokobaltitan sodn R. Na3[Co(NO2)6] (Mr 403,9). 1079700 [13600-98-1].

Hexanitritokobaltitan sodn. ltooranov prok, ahko rozpustn vo vode, ako rozpustn v etanole 96 %.
Hexanitrokobaltitan sodn, roztok R. 1079701.

Roztok 100 g/l.
Hydrogenfosforenan sodn, dodekahydrt R. 1033300 [10039-32-4].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Dinatrii phosphas dodecahydricus (0118).
Hydrogensran draseln R. KHSO4 (Mr 136,2). 1070100 [7646-93-7].

Bezfarebn priesvitn, hygroskopick krytly, ahko rozpustn vo vode. Vodn roztok je silne kysl. Uchovva sa vo vzduchotesnch obaloch.
Hydrogensran sodn R. NaHSO4 (Mr 120,1). 1131900 [7681-38-1].

ahko rozpustn vo vode, vemi ahko rozpustn vo vode zohriatej na teplotu varu. V etanole 96 % sa rozklad na sran sodn a von kyselinu srov.
TT: asi 315 C.
Hydrogenuhliitan sodn R. 1081300 [144-55-8].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Natrii hydrogenocarbonas (0195).
Hydroxid draseln R. KOH (Mr 56,11). 1070300 [1310-58-3].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Kalii hydroxidum (0840).
Hydroxid draseln, liehov roztok R. 1070303.
373
3 g hydroxidu draselnho R sa rozpustia v 5 ml vody R a roztok sa zriedi etanolom 96 % bez aldehydov R na 100 ml. ry roztok sa dekantuje. Roztok m by takmer bezfarebn.
Hydroxid draseln, liehov roztok 2 mol/l R. 1070301.

12 g hydroxidu draselnho R sa rozpust v 10 ml vody R a zriedi sa etanolom 96 % R na 100 ml.
Hydroxid sodn R. NaOH (Mr 40,0). 1081400 [1310-73-2].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Natrii hydroxidum (0677).
Hydroxid sodn, koncentrovan roztok R. 1081404.

42 g hydroxidu sodnho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 100,0 ml.
Hydroxid sodn, roztok bez uhliitanov R. 1081406.

Hydroxid sodn R sa rozpust vo vode bez oxidu uhliitho R v mnostve zodpovedajcom koncentrcii 500 g/l a roztok sa nech st. ry supernatant sa opatrne dekantuje tak, aby sa predilo vniknutiu oxidu uhliitho.
Hydroxid sodn, zrieden roztok R. 1081402.

8,5 g hydroxidu sodnho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 100,0 ml.
Hydroxylamniumchlorid R. NH4ClO (Mr 69,5). 1044300 [5470-11-1].

Chlorid hydroxylamnny. Biely krytalick prok, vemi ahko rozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 %.
Hyperozid R. C21H20O12 (Mr 464,4). 1045000.
2-(3,4-Dihydroxyfenyl)-3--D-galaktopyranozyloxy-5,7-dihydroxy-4H-chromn-4-n. Slabolt ihliky, dobre rozpustn v metanole.
TT:
[ ]20 : 8,3, stanoven v roztoku pyridnu R 2 g/l. D

Roztok v metanole R vykazuje dve absorpn maxim (2.2.25), pri 259 nm a pri 364 nm.
asi 240 C pri rozklade.
Chinn R. C20H24N2O2 (Mr 324,4). 1074100 [130-95-0].

(8S,9R)-6-Metoxycinchonn-9-ol. Biely mikrokrytalick prok, vemi ako rozpustn vo vode, ako rozpustn vo vode zohriatej na teplotu varu, vemi ahko rozpustn v etanole.
TT:
[ ]
asi 175 C. asi 167, meria sa v roztoku etanolu R 10 g/l.
20 D :
374
Chlorid amnny R. 1005300 [12125-02-9].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Ammonii chloridum (0007).
Chlorid amnny, roztok R. 1005301.

Roztok 107 g/l.
Chlorid antimonit R. SbCl3 (Mr 228,1). 1007700 [10025-91-9].

Bezfarebn krytly alebo priesvitn krytalick, hygroskopick hmota, ahko rozpustn v etanole. Ltka hydrolyzuje s vodou.
Chlorid antimonit, roztok R. 1007701.

30 g sa 2-krt rchlo premyje, vdy s 15 ml chloroformu bez etanolu R. Premvacia kvapalina sa plne dekantuje a premyt krytly sa ihne rozpustia miernym zahriatm v 100 ml chloroformu bez etanolu R. Uchovva sa nad malm mnostvom sranu sodnho bezvodho R.
Chlorid brnat R. BaCl2 . 2 H2O (Mr 244,3). 1009300 [10326-27-9].

Dihydrt chloridu brnatho. Bezfarebn krytly, ahko rozpustn vo vode, ako rozpustn v etanole 96 %.
Chlorid brnat, roztok R1. 1009301.

Roztok 61 g/l.
Chlorid cnat R. SnCl2 . 2 H2O (Mr 225,6). 1085000 [10025-69-1].

Dihydrt chloridu cnatho. Mus obsahova najmenej 97,0 % SnCl2 . 2 H2O. Bezfarebn krytly, vemi ahko rozpustn vo vode, ahko rozpustn v etanole 96 %, v adovej kyseline octovej a v zriedenej a koncentrovanej kyseline chlorovodkovej.
Stanovenie obsahu. Do banky so sklenenou zabrsenou ztkou sa odvi 0,500 g chloridu cnatho R a rozpust sa v 15 ml kyseliny chlorovodkovej R. Prid sa 10 ml vody R a 5 ml chloroformu R. Ihne sa titruje jodinanom draselnm 0,05 mol/l VS do odfarbenia chloroformovej vrstvy.
1 ml jodinanu draselnho 0,05 mol/l VS zodpoved 22,56 mg SnCl2 . 2 H2O.
Chlorid hlinit R. AlCl3 . 6 H2O (Mr 241,4). 1002700 [7784-13-6]. Chlorid hlinit, hexahydrt.
Mus obsahova najmenej 98,0 % AlCl3 . 6 H2O. 375
Biely a svetlolt krytalick prok, hygroskopick, ahko rozpustn vo vode a v etanole 96 %. Uchovva sa vo vzduchotesnch obaloch.
Chlorid ortunat R. 1052200 [7487-94-7].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Hydrargyri dichloridum (0120).
Chlorid ortunat, roztok R. 1052201.

Roztok 54 g/l.
Chlorid sodn R. 1079500 [7647-14-5].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Natrii chloridum (0193).
Chlorid elezit R. FeCl3 . 6 H2O (Mr 270,3). 1037800 [10025-77-1]. Hexahydrt chloridu elezitho.
ltooranov alebo hnedast krytalick, roztekajca sa hmota, vemi ahko rozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 %. Vplyvom svetla sa ltka a jej roztoky iastone redukuj. Uchovva sa vo vzduchotesnch obaloch.
Chlorid elezit, roztok R1. 1037801.

Roztok 105 g/l.
Chlrnan sodn, roztok R. 1081600.

Mus obsahova 25 g/l a 30 g/l aktvneho chlru. Svetlolt roztok alkalickej reakcie.
Stanovenie obsahu. 10,0 ml sa zriedi vodou R na 100,0 ml. 10,0 ml tohto roztoku sa prenesie do knickej banky obsahujcej 50 ml vody R, 1 g jodidu draselnho R a 12,5 ml kyseliny octovej, zriedenej R. Uvonen jd sa titruje tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS po pridan 1 ml krobu, roztoku R.
1 ml tiosranu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 3,546 mg aktvneho chlru. Uchovva sa chrnen pred svetlom. Trichlrmetn.
Chloroform R. CHCl3 (Mr 119,4). 1018600 [67-66-3].

ra bezfarebn kvapalina, ako rozpustn vo vode, mieaten s etanolom 96 %.
TV: asi 60 C.
376
20 d 20 : asi 1,475 a 1,481.
Obsahuje 0,4 % (m/m) a 1,0 % (m/m) etanolu.
Etanol. K 1,000 g v knickej banke so sklenenou zabrsenou ztkou sa prid 15,0 ml inidla nitro-chrmanovho R. Banka sa uzavrie a jej obsah sa intenzvne 2 min pretrepva. Nech sa 15 min st. Prid sa 100 ml vody R a 5 ml roztoku jodidu draselnho R 200 g/l. Po 2 min sa titruje tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS po pridan 1 ml krobu, roztoku R do vzniku svetlozelenho zafarbenia (spotreba n1 ml tiosranu sodnho 0,1 mol/l VS). Sasne sa priprav a titruje slep roztok (spotreba n2 ml tiosranu sodnho 0,1 mol/l VS).
Obsah etanolu v percentch sa vypota poda vzorca:
( n 2 n1 ) 0,115 , m
kde
m = nvaok skanej ltky v gramoch.
Chloroform bez etanolu R. 1018602.

200 ml chloroformu R sa 4-krt pretrepva, vdy so 100 ml vody R. Su sa 24 h nad 20 g sranu sodnho bezvodho R a prefiltruje sa. Filtrt sa destiluje nad 10 g sranu sodnho bezvodho R. Prvch 20 ml destiltu sa odstrni.
Chloroform bezvod RN.

Chloroform R sa pretrepe so sranom sodnm bezvodm R a prefiltruje sa alebo sa me predestilova.
Jd R. 1045800 [7553-56-2].
Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Iodum (0031).
Jd, roztok R1. 1045801.

K 10,0 ml jdu 0,05 mol/l VS sa prid 0,6 g jodidu draselnho R a zriedi sa vodou R na 100,0 ml.
Jd, roztok R2. 1045802.

K 10,0 ml jdu 0,05 mol/l VS sa prid 0,6 g jodidu draselnho R a zriedi sa vodou R na 1 000,0 ml.
Jodinan draseln R. KIO3 (Mr 214,0) 1070400 [7758-05-6].

377
Biely krytalick prok, dobre rozpustn vo vode.
Jodid draseln R. 1070500 [7681-11-0].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Kalii iodidum (0186).
Jodid draseln, roztok R. 1070502.

Roztok 166 g/l.
Jodid ortunat R. HgI2 (Mr 454,4). 1052300 [7774-29-0].

erven ak krytalick prok, ako rozpustn vo vode, mierne rozpustn v acetne a v etanole 96 %, dobre rozpustn v nadbytku jodidu draselnho, roztoku R. Uchovva sa chrnen pred svetlom.
Jodistan sodn R. NaIO4 (Mr 213,9). 1083200 [7790-28-5].

Mus obsahova najmenej 99,0 % NaIO4. Biely krytalick prok alebo biele krytly dobre rozpustn vo vode a v minerlnych kyselinch. Hydrognftalan draseln.
Kliumhydrognftalt R. C8H5KO4 (Mr 204,2). 1070000 [877-24-7].

Biele krytly, dobre rozpustn vo vode, ako rozpustn v etanole 96 %.
Klium-ntriumtartart R. C4H4KNaO6 . 4 H2O (Mr 282,2). 1083500 [6381-59-5].

Klium-ntrium-(2R,3R,)-2,3-dihydroxybutndiot, tetrahydrt. Bezfarebn hranolovit krytly, vemi ahko rozpustn vo vode.
Kuprum(II)-tartart, roztok R. 1023300.

Fehlingov roztok.
Roztok (a). 34,6 g sranu menatho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 500 ml. Roztok (b). 173,0 g klium-ntriumtartartu R a 50,0 g hydroxidu sodnho R sa rozpust v 400 ml vody R. Roztok sa zahreje na teplotu varu, nech sa vychladn a zriedi sa vodou bez oxidu uhliitho R na 500 ml. V ase potreby sa zmieaj rovnak objemy obidvoch roztokov.
Kvercitrn R. C21H20O11 (Mr 448,4). 1138200 [522-12-3].
Kvercetn-3-L-ramnopyranozid. 3-[(6-deoxy--L-manopyranozyl)oxy]-2-(3,4-dihydroxyfenyl)-5,7-dihydroxy-4H-1-benzopyran-4-n. Kvercitrozid. lt krytly, prakticky nerozpustn v studenej vode, dobre rozpustn v etanole 96 %.
378
TT: 176 C a 179 C.

Uchovva sa pri teplote 2 C a 8 C.
Kyanid draseln R. KCN (Mr 65,1). 1069400 [151-50-8].

Biely krytalick prok, biela hmota alebo biele zrnk, ahko rozpustn vo vode, ako rozpustn v etanole 96 %.
Kyselina benzoov R. 1010100 [65-85-0].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Acidum benzoicum (0066).
Kyselina borit R. 1011800 [10043-35-3].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Acidum boricum (0001).
Kyselina citrnov R. 1021000 [5949-29-1].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Acidum citricum monohydricum (0456).
Pri pouit pre limitn skku na elezo mus vyhovova tejto doplujcej skke. elezo. 0,5 g sa rozpust v 10 ml vody R. Prid sa 0,1 ml kyseliny tioglykolovej R, premiea sa a zalkalizuje roztokom amoniaku R. Zriedi sa vodou R na 20,0 ml. Nesmie vznikn ruov zafarbenie.
Kyselina dihydroxykoricov R. C9H8O4 (Mr 180,2). 1014300 [331-39-5]. Kyselina 3-(3,4-dihydroxyfenyl)propnov. Kyselina kvov.
Biele alebo takmer biele krytly alebo lstky, ahko rozpustn v horcej vode a v etanole 96 %, mierne rozpustn v studenej vode.
TT: asi 225 C pri rozklade.

erstvo pripraven roztok s hodnotou pH 7,6 vykazuje absorpn maxim (2.2.25) pri 293 nm a pri 329 nm.
Kyselina dusin R. HNO3 (Mr 63,0). 1058400 [7697-37-2].

Mus obsahova 63,0 % a 70,0 % (m/m) HNO3. ra, takmer bezfarebn kvapalina, mieaten s vodou.
20 d 20 : 1,384 a 1,416.
Roztok 10 g/l je silne kysl a dva reakciu na dusinany (SL, 2.3.1).
ros a farba roztoku. Roztok mus by ry (SL, 2.2.1) a nesmie by intenzvnejie zafarben ako porovnvac roztok 6 (SL, 2.2.2, metda B).
379
Chloridy (SL, 2.4.4): najviac 0,5 ppm. K 5 g sa prid 10 ml vody R a 0,3 ml dusinanu striebornho, roztoku R2. Nech sa 2 min st chrnen pred svetlom. Opalescencia tohto roztoku nesmie by intenzvnejia ako opalescencia referennho roztoku pripravenho zmieanm 13 ml vody R, 0,5 ml kyseliny dusinej R, 0,5 ml roztoku chloridov (5 ppm Cl ) R a 0,3 ml dusinanu striebornho, roztoku R2. Roztok mus vyhovova limitnej skke na chloridy. Srany (SL, 2.4.13): najviac 2 ppm. K 10 g sa prid 0,2 g uhliitanu sodnho R. Odpar sa do sucha a zvyok sa rozpust v 15 ml destilovanej vody R. Na prpravu referennho roztoku sa pouij 2 ml roztoku sranov (10 ppm SO42-) R zriedenho s 13 ml vody R. Roztok mus vyhovova limitnej skke na srany. Arzn (SL, 2.4.2): najviac 0,02 ppm. 50 g sa opatrne zahrieva s 0,5 ml kyseliny srovej R do vzniku bielych pr. K zvyku sa prid 1 ml roztoku hydroxylamniumchloridu R 100 g/l a zriedi sa vodou R na 2 ml. Na prpravu referennho roztoku sa pouije 1,0 ml roztoku arznu (1 ppm As) R. Roztok mus vyhovova limitnej skke A na arzn. ak kovy (SL, 2.4.8): najviac 2 ppm. 10 ml roztoku z limitnej skky na elezo sa zriedi vodou R na 20,0 ml. Na prpravu referennho roztoku sa pouije roztok olova (2 ppm Pb) R. 12 ml skanho roztoku mus vyhovova limitnej skke A na ak kovy.. elezo (SL, 2.4.9): najviac 1 ppm. Zvyok zo skky Sranov popol sa rozpust v 1 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 7 % R a zriedi sa vodou R na 50,0 ml. 5,0 ml tohto roztoku zrieden vodou R na 10 ml mus vyhovova limitnej skke na elezo. Sranov popol (SL, 2.4.14): najviac 0,001 %. 100 g sa opatrne odpar do sucha. Zvyok sa navlh niekokmi kvapkami kyseliny srovej R a ha sa do tmavoervenej farby. Stanovenie obsahu. K 1,50 g sa prid 50,0 ml vody R. Titruje sa hydroxidom sodnm 1 mol/l VS po pridan 0,1 ml ervene metylovej, roztoku R ako indiktora.
1 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l VS zodpoved 63,0 mg HNO3. Uchovva sa chrnen pred svetlom.
Kyselina dusin dymiaca R. 1058500 [52583-42-3].

ra alebo svetlolt kvapalina, na vzduchu dymiaca.
20 d 20 : asi 1,5.
Kyselina dusin zrieden R. 1058402.

Mus obsahova asi 125 g/l HNO3 (Mr 63,0). 20 g kyseliny dusinej R sa zriedi vodou R na 100 ml. 380
Kyselina fosforen R. 1065100 [7664-38-2].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Acidum phosphoricum concentratum (0004).
Kyselina fosfovolfrmov, roztok R. 1065200.

Zmes 10 g volfrmanu sodnho R, 8 ml kyseliny fosforenej R a 75 ml vody R sa 3 h zahrieva pod sptnm chladiom. Ochlad sa a zriedi sa vodou R na 100 ml.
Kyselina galov R. C7H6O5 . H2O (Mr 188,1). 1039800 [5995-86-8]. Kyselina 3,4,5-trihydroxybenznkarboxylov, monohydrt.
Krytalick prok alebo bezfarebn alebo ltkast dlh ihliky, dobre rozpustn vo vode, ahko rozpustn v horcej vode, v etanole 96 % a v glycerole. Pri teplote 120 C strca vodu a top sa pri teplote asi 260 C pri rozklade. Chromatografia na tenkej vrstve (2.2.27). Ska sa postupom uvedenm v lnku Uvae ursi folium (1054); na chromatograme je viditen len jedna hlavn kvrna.
Kyselina chlorist R. HClO4 (Mr 100,5). 1062900 [7601-90-3].

Mus obsahova 70,0 % a 73,0 % (m/m) HClO4. ra bezfarebn kvapalina, mieaten s vodou.
20 d 20 : asi 1,7.
Stanovenie obsahu. 2,500 g sa rozpust v 50 ml vody R. Po pridan 0,1 ml ervene metylovej, roztoku R sa titruje hydroxidom sodnm 1 mol/l VS.
Kyselina chlorogenov R. C16H18O9 (Mr 354,3) 1104700 [327-97-9].
Kyselina (1S,3R,4R,5R)-3-(3,4-dihydroxycinamoyloxy)-1,4,5-trihydroxycyklohexnkarboxylov. Biely krytalick prok alebo ihliky, ahko rozpustn vo vriacej vode, v acetne a v etano-
le.
TT:
[ ]
asi 208 C. : asi 35,2.
26 D
Chromatografia na tenkej vrstve (2.2.27). Ska sa postupom uvedenm v Skke totonosti A v lnku Belladonnae folii extractum siccum normatum (1294); chromatogram vykazuje len jednu hlavn kvrnu.
Kyselina chlorovodkov R. HCl (Mr 36,46). 1043500 [7647-01-0].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Acidum hydrochloridum concentratum (0002). 381
Kyselina chlorovodkov R1. 1043501.

Mus obsahova 250 g/l kyseliny chlorovodkovej R. 70 g kyseliny chlorovodkovej R sa zriedi vodou R na 100 ml.
Kyselina chlorovodkov, zrieden 11 % RN.

Mus obsahova 109 g/l kyseliny chlorovodkovej R (asi 3 mol/l). 44,0 ml kyseliny chlorovodkovej R 1 sa zriedi vodou R na 100,0 ml.
Kyselina chlorovodkov, zrieden 7 % R. 1043503.

Mus obsahova 73 g/l kyseliny chlorovodkovej R. 20 g kyseliny chlorovodkovej R sa zriedi vodou R na 100 ml.
Kyselina kalkonkarboxylov R. C21H14N2O7S . 3 H2O (Mr 492,5). 1015300 [3737-95-9]. Kyselina 3-hydroxy-4-(2-hydroxy-4-sulfo-1-naftyldiazenyl)naftaln-2-karboxylov.
Hnedoierny prok, ako rozpustn vo vode, vemi ako rozpustn v acetne a v etanole 96 %, mierne rozpustn v zriedench roztokoch hydroxidu sodnho.
Kyselina mravia, bezvod R. CH2O2 (Mr 46,03). 1039300 [64-18-6].

Kyselina metnov. Mus obsahova najmenej 98,0 % CH2O2. Bezfarebn ierav kvapalina, mieaten s vodou a s etanolom 96 %.
20 d 20 : asi 1,22.
Stanovenie obsahu. Knick banka obsahujca 10 ml vody R sa presne odvi. Ihne sa prid asi 1 ml skanej ltky a znova sa odvi. Roztok sa zriedi 50 ml vody R a titruje sa hydroxidom sodnm 1 mol/l VS po pridan 0,5 ml fenolftalenu, roztoku R.
1 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l VS zodpoved 46,03 mg CH2O2.
Kyselina octov, bezvod R. C2H4O2 (Mr 60,1). 1000300 [64-19-7].

Kyselina etnov. Mus obsahova najmenej 99,6 % (m/m) C2H4O2. Bezfarebn kvapalina, mieaten s vodou, s etanolom 96 %, s glycerolom 85 % a s vinou terickch a mastnch olejov. Me tvori aj biele, leskl, papraovit krytly, vemi ahko rozpustn v tch istch rozpadlch.
382
Roztok 100 g/l je silne kysl (SL, 2.2.4) a roztok 5 g/l neutralizovan amoniakom zriedenm R2 dva reakciu (b) na acetty (SL, 2.3.1).
TV: 117 C a 119 C. 20 d 20 :1,052 a 1,053. Teplota tuhnutia (SL, 2.2.18): najmenej 15,8 C. Voda (SL, 2.5.12): najviac 0,4 %. Ak je obsah vody vy ako 0,4 %, pridanm vypotanho mnostva acetanhydridu R sa me zni.
Kyselina octov, adov R. C2H4O2 (Mr 60,1). 1000400 [64-19-7].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Acidum aceticum glaciale (0590).
Kyselina octov R. 1000401.

Mus obsahova najmenej 290 g/l a najviac 310 g/l C2H4O2 (Mr 60,1). 30 g kyseliny octovej, adovej R sa zriedi vodou R na 100 ml.
Kyselina octov, zrieden R. 1000402.

Kyselina octov, zrieden 6 % RN.

Kyselina srov R. H2SO4 (Mr 98,1). 1086800 [7664-93-9].

Mus obsahova 95,0 % (m/m) a 97,0 % (m/m) H2SO4. Bezfarebn olejovit ierav kvapalina, silne hygroskopick; mieaten s vodou a s etanolom 96 % za intenzvneho uvoovania tepla.
20 d 20 : 1,834 a 1,837.
Roztok 10 g/l reaguje silne kyslo a dva reakciu na srany (SL, 2.3.1).
ros a farba roztoku. Ltka mus by ra (SL, 2.2.1), bezfarebn (SL, 2.2.2, metda B). Oxidovaten ltky. 20 g sa opatrne za chladenia vleje do 40 ml vody R a prid sa 0,5 ml manganistanu draselnho 0,002 mol/l VS. Fialov zafarbenie pretrvva najmenej 5 mint.
383
Chloridy: najviac 0,5 ppm. 10 g sa opatrne a za chladenia prid do 10 ml vody R a zmes sa zriedi vodou R na 20,0 ml. Po ochladen sa prid 0,5 ml dusinanu striebornho, roztoku R2 a nech sa st na tmavom mieste. Po 2 min nesmie by skan roztok intenzvnejie zakalen ako referenn roztok pripraven sasne z 1 ml roztoku chloridov (5 ppm Cl-) R, 19 ml vody R a 0,5 ml dusinanu striebornho, roztoku R2. Dusinany: najviac 0,5 ppm. 50 g alebo 27,2 ml sa za chladenia prid do 15 ml vody R. Prid sa 0,2 ml erstvo pripravenho roztoku brucnu R 50 g/l v kyseline octovej, adovej R. erven zafarbenie skanho roztoku nesmie by po 5 min intenzvnejie ako referenn roztok pripraven sasne z 12,5 ml vody R, 50 g kyseliny srovej bez duska R, 2,5 ml roztoku dusinanov (10 ppm NO3-) R a 0,2 ml roztoku brucnu R 50 g/l v kyseline octovej, adovej R. Amnium: najviac 2 ppm. 2,5 g sa opatrne a za chladenia prid do vody R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 20,0 ml. Po ochladen sa po kvapkch prid 10 ml roztoku hydroxidu sodnho R 200 g/l a 1 ml tetrajodoortunatanu draselnho, zsaditho roztoku R. Roztok sa nesmie zafarbi intenzvnejie ako zmes 5 ml roztoku amoniaku (1 ppm NH4+) R, 15 ml vody R, 10 ml roztoku hydroxidu sodnho R 200 g/l a 1 ml tetrajodoortunatanu draselnho, zsaditho roztoku R. Arzn (SL, 2.4.2): najviac 0,02 ppm. 50 g sa po pridan 3 ml kyseliny dusinej R opatrne odpar asi na 10 ml. Po ochladen sa prid 20 ml vody R a odpar sa na 5 ml. Roztok mus vyhovova limitnej skke A na arzn. Na prpravu referennho roztoku sa pouije 1,0 ml roztoku arznu (1 ppm As) R. elezo (SL, 2.4.9): najviac 1 ppm. Popol zo skky Zvyok po splen sa za mierneho zahriatia rozpust v 1 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 7 % R a zriedi sa vodou R na 50,0 ml. 5 ml tohto roztoku zriedenho vodou R na 10,0 ml mus vyhovova limitnej skke na elezo. ak kovy (SL, 2.4.8): najviac 2 ppm. 10 ml roztoku z limitnej skky na elezo sa zriedi vodou R na 20,0 ml. 12 ml tohto roztoku mus vyhovova limitnej skke A na ak kovy. Na prpravu referennho roztoku sa pouije roztok olova (2 ppm Pb) R. Zvyok po splen: najviac 0,001 %. 100 g sa opatrne odpar v tgliku a zvyok sa zahreje do ervenho iaru. Stanovenie obsahu. 30 ml vody R sa odvi v banke so sklenenou zabrsenou ztkou. Prid sa 0,8 ml skanej ltky a po ochladen sa znova presne odvi. Po pridan 0,1 ml ervene metylovej, roztoku R sa titruje hydroxidom sodnm 1 mol/l VS.
1 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l VS zodpoved 49,04 mg H2SO4. Uchovva v sklenench obaloch so sklenenou zabrsenou ztkou alebo v obaloch z inch materilov odolnch proti kyseline srovej.
Kyselina srov bez duska R. 1086806.
384
Mus vyhovova poiadavkm na Kyselinu srov R a tejto doplujcej skke: Dusinany. K 5 ml vody R sa opatrne prid 45 ml kyseliny srovej R. Po ochladen na teplotu 40 C sa prid 8 mg difenylbenzidnu R. Roztok sa me zafarbi len na svetloruovo alebo na svetlomodro.
Kyselina srov, zrieden R. 1086804.

Mus obsahova 98 g/l H2SO4. K 60 ml vody R sa prid 5,5 ml kyseliny srovej R. Po ochladen sa zriedi vodou R na 100 ml.
Stanovenie obsahu. K 30 ml vody R v banke so sklenenou zabrsenou ztkou sa prid 10,0 ml skanej ltky. Po pridan 0,1 ml ervene metylovej, roztoku R sa titruje hydroxidom sodnm 1 mol/l VS.
1 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l VS zodpoved 49,04 mg H2SO4.
Kyselina sulfanilov R. C6H7NO3S (Mr 173,2). 1086200 [121-57-3]. Kyselina 4-aminobenznsulfnov.

Bezfarebn krytly, mierne rozpustn vo vode, prakticky nerozpustn v etanole 96 %.
Kyselina sulfanilov - diazotovan, roztok R. 1086200.

0,9 g kyseliny sulfanilovej R sa zahrievanm rozpust v 9 ml kyseliny chlorovodkovej R a zriedi sa vodou R na 100 ml. 10 ml tohto roztoku sa ochlad v adovej vode a prid sa 10 ml adovo studenho roztoku dusitanu sodnho R 4,5 % (m/V). Nech sa 15 min st pri teplote 0 C (ak sa uchovva pri tejto teplote, roztok je stly 3 dni); tesne pred pouitm sa prid 20 ml roztoku uhliitanu sodnho R 10 % (m/V).
Kyselina aveov R. C2H2O4 . 2 H2O (Mr 126,1). 1061400 [6153-56-6]. Kyselina etndiov, dihydrt.
Biele krytly, dobre rozpustn vo vode, ahko rozpustn v etanole 96 %.
Kyselina tioglykolov R. C2H4O2S (Mr 92,1). 1089700 [68-11-1].

Kyselina sulfanyloctov. Bezfarebn kvapalina, mieaten s vodou, dobre rozpustn v etanole 96 %.
Lakmus R. 1049300 [1393-92-6].

Schultz 1386. Rozkladn produkty indigovomodrch farbv zskanch z rznych druhov liajnkov, naprklad Roccella, Lecanora a i. S dobre rozpustn vo vode a prakticky nerozpustn v etanole 96 %.
Farebn prechod: pH 5 (erven) a pH 8 (modr).
385
Lieh 96 % R. C2H6O (Mr 46,07). 1002500 [64-17-5].

Etylalkohol. Pozri Etanol 96 % R.
Lieh 96 % bez aldehydov R. 1002501.

Pozri Etanol 96 % bez aldehydov R.
Lieh % (V/V) R. 1002502.

Pozri Etanol % (V/V) R.
Manganistan draseln R. 1070900 [7722-64-7].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Kalii permanganas (0121).
Manganistan draseln, roztok R. 1070902.

Roztok 30 g/l.
Metanol R. CH4O (Mr 32,04). 1053200 [67-56-1].

ra bezfarebn horav kvapalina, mieaten s vodou a s etanolom 96 %.
TV: 64 C a 65 C. 20 d 20 : 0,791 a 0,793.
Metyletylketn R. C4H8O (Mr 72,1). 1054100 [78-93-3].

Etylmetylketn. Butann. ra bezfarebn horav kvapalina, vemi ahko rozpustn vo vode, mieaten s etanolom 96 %.
TV: 79 C a 80 C. 20 d 20 : asi 0,81.
Modr brmtymolov R. C27H28Br2O5S (Mr 624). 1012900 [76-59-5].
4,4-(3H-Benzo[c]1,2-oxatiol-3,3-diyl)bis(2-brm-6-izopropyl-3-metylfenol)-S,S-dioxid.
Ruovoerven a hnedast prok, prakticky nerozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 % a v zriedench roztokoch alkalickch hydroxidov.
Modr brmtymolov, roztok R1. 1012901.

50 mg modrej brmtymolovej R sa rozpust v zmesi 4 ml roztoku hydroxidu sodnho 0,02 mol/l a 20 ml etanolu 96 % R. Roztok sa zriedi vodou R na 100 ml.
386
Skka citlivosti. Zmes 0,3 ml modrej brmtymolovej, roztoku R1 a 100 ml vody bez oxidu uhliitho R sa mus by zafarbi na lto. Na zmenu farby roztoku na modr sa nesmie spotrebova viac ako 0,1 ml hydroxidu sodnho 0,02 mol/l VS. Farebn prechod: pH 5,8 (lt) a 7,4 (modr).
Modr metylnov R. C16H18ClN3S . H2O (Mr 319,9, bezvod ltka). 1055800 [7220-79-3]. Colour Index 52015, Schultz 1038. 7-Dimetylamino-10-dehydro-3H-fenotiazn-3-dimetylimniumchlorid. Metyltionniumchlorid.
Ltka sa dodva v rznych hydrtovanch formch a me obsahova a 22 % vody. Tmavozelen a bronzovo zafarben krytalick prok, ahko rozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 %.
Modr metylnov, roztok RN.

Roztok 1,0 g/l.
Modr metyltymolov RN. C37H40N2Na4O13S (Mr 844,75).
Tetrasodn so 3,3-bis[N,N-di(karboxymetyl)aminometyl]tymolsulfnftalenu. Tmavo fialov a ierny, jemne krytalick prok, dobre rozpustn vo vode.
Sranov popol: najviac 28 %. Farebn prechod: pH 6,5 (lt) a 8,5 (svetlomodr); pH 10,7 (svetlomodr) a pH 11,5 (ed); pH 12,2 (ed) a nad pH 12,2 (tmavomodr).
Modr metyltymolov s dusinanom draselnm RN.

0,10 g modrej metyltymolovej RN sa rozotrie a zmiea s 9,90 g dusinanu draselnho R. Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch chrnench pred svetlom.
Modr tymolov R. C27H30O5S (Mr 466,6). 1090600 [76-61-9]. Tymolsulfoftalen. 4,4-(3H-Benzo[c]1,2-oxatiol-3,3-diyl)bis(2-isopropyl-5-metylfenol)-S,S-dioxid.

Zelenomodr a zelenohned krytalick prok, ako rozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 % a v zriedench roztokoch alkalickch hydroxidov.
Modr tymolov, roztok R. 1090601.

0,1 g modrej tymolovej R sa rozpust v zmesi 2,15 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS a 20 ml etanole 96 % R. Roztok sa zriedi vodou R na 100 ml.
Skka citlivosti. Zmes 0,1 ml modrej tymolovej, roztoku R 100 ml vody bez oxidu uhliitho R a 0,2 ml hydroxidu sodnho 0,02 mol/l VS sa mus zafarbi na modro. Na zmenu farby roztoku na lt sa nesmie spotrebova viac ako 0,15 ml kyseliny chlorovodkovej 0,02 mol/l VS. Farebn prechod: pH 1,2 (erven) a pH 2,8 (lt); pH 8,0 (olivovozelen) a pH 9,6 (modr).
387
Molybdnan hexaamnny R. (NH4)6Mo7O24 . 4 H2O (Mr 1236). 1005700 [12054-85-2]. Tetrahydrt heptamolybdnanu hexaamnnho.
Bezfarebn a svetlolt alebo zelenkast krytly, dobre rozpustn vo vode, prakticky nerozpustn v etanole 96 %.
Molybdnan hexaamnny, roztok R. 1005702.

Roztok 100 g/l.
2-Naftol R. C10H8O (Mr 144,2). 1057400 [135-19-3].

-Naftol. Naftaln-2-ol.
Biele a svetloruov krytly alebo lstky, vemi ako rozpustn vo vode, vemi ahko rozpustn v etanole 96 %.
TT: asi 122 C.

2-Naftol, roztok R. 1057401.

5 g erstvo prekrytalizovanho 2-naftolu R sa rozpust v 40 ml hydroxidu sodnho, zriedenho roztoku R. Roztok sa zriedi vodou R na 100 ml.
Ntriumlaurylsulft R. 1081900 [151-21-3].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Natrii laurilsulfas (0098).
Ntriumtetrafenylbort R. NaB(C6H5)4 (Mr 342,2). 1084400 [143-66-8].

Biely a svetlolt objemn prok, ahko rozpustn vo vode a v acetne.
Nitrobenzn R. C6H5NO2 (Mr 123,1). 1058800 [98-95-3].

Bezfarebn alebo svetlolt kvapalina, prakticky nerozpustn vo vode, mieaten s etanolom 96 %.
TV: asi 211 C. Dinitrobenzn. K 0,1 ml sa prid 5 ml acetnu R, 5 ml vody R a 5 ml hydroxidu sodnho, koncentrovanho roztoku R. Po premiean sa nech st. Vrchn vrstva mus by takmer bezfarebn.
Octan menat R. C4H6CuO4 . H2O (Mr 199,7). 1022200 [142-71-2]. Kuprum(II)-acett, monohydrt.
388
Modrozelen krytly alebo prok, ahko rozpustn vo vode zohriatej na teplotu varu, dobre rozpustn vo vode a v etanole 96 %, ako rozpustn v teri a v glycerole 85 %.
Octan olovnat R. C4H6O4Pb . 3 H2O (Mr 379,3). 1048100 [6080-56-4].

Plumbum(II)-acett, trihydrt. Bezfarebn na vzduchu zvetrvajce krytly, ahko rozpustn vo vode, rozpustn v etanole 96 %.
Octan olovnat, roztok R. 1048103.

Roztok 95 g/l vo vode bez oxidu uhliitho R.
Octan ortunat R. C4H6HgO4 (Mr 318,7). 1052000 [1600-27-7].

Hydrargyrum(II)-acett. Biele krytly, ahko rozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 %.
Octan ortunat, roztok R. 1052001.

3,19 g octanu ortunatho R sa rozpust v kyseline octovej, bezvodej R a zriedi sa kyselinou octovou, bezvodou R na 100 ml. V prpade potreby sa roztok neutralizuje kyselinou chloristou 0,1 mol/l po pridan 0,05 ml violete krytlovej, roztoku R.
Octan sodn R. 1078600 [6131-90-4].

Mus vyhovova poiadavkm lnku Natrii acetas (0411).
Octan sodn, bezvod R. C2H3NaO2 (Mr 82,0). 1078700 [127-09-3].

Ntriumacett. Bezfarebn krytly alebo zrnk, vemi ahko rozpustn vo vode, mierne rozpustn v etanole 96 %.
Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 2,0 %, stanoven po vysuen v suiarni pri teplote 100 C a 105 C do kontantnej hmotnosti.
Octan uranylo-zinonaty RN. C12H18O16U2Zn . 7 H2O (Mr 1 085,81).

lt krytly, ahko rozpustn vo vode. Ltky nerozpustn vo vode: najviac 0,01 %. Chloridy: najviac 0,01 %. Srany: najviac 0,02 %. Zsady najviac 0,3 %.
Oran metylov, roztok R. 1054802.

0,1 g orane metylovej, sodnej soli R sa rozpust v 80 ml vody R a zriedi sa etanolom 96 % R na 100 ml.
389
Skka citlivosti. Zmes 0,10 ml orane metylovej, roztoku R a 100 ml vody bez oxidu uhliitho R mus ma lt zafarbenie, ktor sa pridanm najviac 0,1 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l VS zmen na erven. Farebn prechod: pH 3,0 (erven) a pH 4,4 (lt).
Oran metylov, sodn so R. C14H14N3NaO3S (Mr 327,3). 1054800 [547-58-0].
Colour Index 13025,Schultz 176. Ntrium-4-[4-(dimetylamino)fenyldiazenyl]benznsulfont. Metyloran. Oranovolt krytalick prok, ako rozpustn vo vode, prakticky nerozpustn v etanole 96 %.
Oran xylenolov R. C31H28N2Na4O13S (Mr 761). 1096300 [3618-43-7]. Tetrantrium-N,N-[3,3-(3H-benzo[c]1,2-oxatiol-3,3-diyl)bis(6-hydroxy-5-metylbenzyl)]bis(iminodiacett)-S,S-dioxid.

ervenohned krytalick prok, dobre rozpustn vo vode.
Oran xylenolov s dusinanom draselnm RN.

0,10 g orane xylenolovej R sa rozotrie s 10,0 g dusinanu draselnho R. Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch chrnench pred svetlom.
Ortu R. Hg (Ar 200,6). 1052800 [7439-97-6].

Striebrobiela kvapalina, ktor sa pri rozotren na papieri rozdel na mal guky a nezanechva iadnu kovov stopu.
TV: asi 357 C. 20 d 20 : asi 13,5.
Oxid fosforen R. P2O5 (Mr 141,9). 1032900 [1314-56-3].

Biely amorfn, roztekajci sa prok. Reaguje s vodou pri sasnom uvoovan tepla. Uchovva sa vo vzduchotesnch obaloch.
Oxid horenat R. 1049900 [1309-48-4].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Magnesii oxidum leve (0040).
Oxid uhliit R. 1015600 [124-38-9].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Carbonei dioxidum (0375).
Papaverniumchlorid R. 1061800 [61-25-6].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Papaverini hydrochloridum (0102). 390
Papier kurkumov RN.

Prok papiera asi 10 mm irok. S hydroxidom sodnm 0,0005 mol/l mus reagova zmenou farby zo ltej na ervenohned.
Papier lakmusov erven R. 1049302.

K vluhu zskanho v odseku Papier lakmusov modr R sa po kvapkch pridva kyselina chlorovodkov, zrieden 7 % R do vzniku ervenho zafarbenia. Psy filtranho papiera sa nastia tmto roztokom a nechaj sa vysui.
Skka citlivosti. Ps papiera s rozmermi 10 mm x 60 mm sa ponor do zmesi 10 ml roztoku hydroxidu sodnho 0,02 mol/l a 90 ml vody R. Zafarbenie papiera sa do 45 s za stleho mieania mus zmeni na modr.
Papier lakmusov modr R. 1049301.

10 objemovch dielov hrubo prkovanho lakmusu R sa 1 h zahrieva pri teplote varu so 100 objemovmi dielmi etanolu 96 % R. Etanol sa odstrni a k zvyku sa prid zmes etanolu 96 % R a vody R (45 obj. + 55 obj.). Zmes sa nech 2 dni st a ra kvapalina sa dekantuje. Psy filtranho papiera sa nastia tmto vluhom a nechaj sa vysui.
Skka citlivosti. Ps papiera s rozmermi 10 mm 60 mm sa ponor do zmesi 10 ml roztoku kyseliny chlorovodkovej 0,02 mol/l a 90 ml vody R. Zafarbenie papiera sa do 45 s za stleho mieania mus zmeni na erven.
Papier s octanom olovnatm R. 1048102.

Biely filtran papier (80 g/m2) sa ponor do zmesi 1 objemu kyseliny octovej, zriedenej R a 10 objemov octanu olovnatho, roztoku R. Po vysuen sa papier nastrih na mal psy s rozmermi 15 mm 40 mm.
Parafn biely, mkk R pozri Vazelna biela R. Pentakyano-nitrozylelezitan sodn R. Na2[Fe(CN)5NO] . 2 H2O (Mr 298,0). 1082600
[13755-38-9]. Nitroprusid sodn.
ervenohned prok alebo krytly ahko rozpustn vo vode, ako rozpustn v etanole 96 %.
Pentakyano-nitrozylelezitan sodn, roztok RN.

Roztok 50 g/l.
Peroxid vodka, koncentrovan roztok R. 1043900 [7722-84-1].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Hydrogenii peroxidum 30 % (0396). 391
Petrolter R. 1063100 [8032-32-4].

ra bezfarebn, horav nefluoreskujca kvapalina, prakticky nerozpustn vo vode, mieaten s etanolom 96 %.
20 d 20 : 0,661 a 0,664. Destilan rozmedzie (SL, 2.2.11): 50 C a 70 C.
Petrolter R1. 1063101.

Mus vyhovova poiadavkm na Petrolter R a tmto doplujcim poiadavkm: 20 d 20 : 0,630 a 0,656.
Destilan rozmedzie (SL, 2.2.11): 40 C a 60 C. Kvapalina sa nesmie zakali pri teplote 0 C.

Izopropylalkohol.
Propn-2-ol R. C3H8O (Mr 60,1). 1072100 [67-63-0].

ra bezfarebn, horav kvapalina, mieaten s vodou a s etanolom 96 %.
TV: 81 C a 83 C. 20 d 20 : asi 0,785.
Propylnglykol RN. C3H8O2 (Mr 76,10).

Propn-1,2-diol. ra bezfarebn sirupovit kvapalina, ahko rozpustn vo vode, v etanole 96 % a v chloroforme.
Pyridn R. C5H5N (Mr 79,1). 1073200 [110-86-1].

Azn. ra bezfarebn kvapalina, hygroskopick, mieaten s vodou a s etanolom 96 %.
TV: asi 115 C.

Uchovva sa vo vzduchotesnch obaloch.
Rezorcinol R. 1074800 [108-46-3].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Resorcinolum (0290).
Roztok ervene brmkrezolovej RN.

0,1 g ervene brmkrezolovej R sa rozpust v 18,5 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l a zriedi sa vodou R na 100 ml.
Roztok ervene fenolovej RN.

392
0,1 g ervene fenolovej R sa miernym zahriatm rozpust v 25,0 ml etanolu 96 % R a zriedi sa vodou R na 100 ml.
Roztok ervene metylovej RN.

0,1 g ervene metylovej R sa rozpust v 120 ml etanolu 96 % R a zriedi sa vodou R na 200 ml.
Roztok dichrmanu draselnho RN.

Roztok 50 g/l.
Roztok ditiznu RN.

10,0 mg ditiznu R sa rozpust v chloroforme R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 100,0 ml. Roztok je stly dva tdne. 5,0 ml tohto roztoku sa v ase potreby zriedi chloroformom R na 50,0 ml.
Roztok dusitanu sodnho RN.

Roztok 10 g/l.
Roztok formaldehydu 0,2 % RN.

0,5 ml formaldehydu, roztoku R sa rozpust vo vode R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 100,0 ml.
Roztok hydrogenfosforenanu sodnho RN.

5,0 g hydrogenfosforenanu sodnho, dodekahydrtu R sa rozpust vo vode R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 100 ml.
Roztok hydrogenuhliitanu sodnho RN.

Roztok 50 g/l.
Roztok hydroxidu sodnho RN.

Roztok 120 g/l.
Roztok chloridu brnatho RN.

Roztok 100 g/l.
Roztok chloridu cnatho RN.

100 g chloridu cnatho R sa rozotrie s 20 g kyseliny chlorovodkovej R a zmes sa nasti plynnou kyselinou chlorovodkovou R. Roztok sa po usaden prefiltruje. 393
Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch.
Roztok jodistanu sodnho RN.

Roztok 2,67 g/l (asi 0,0125 mol/l). Pripravuje sa v ase potreby.
Roztok manganistanu draselnho RN.

Roztok 50 g/l.
Roztok modrej brmtymolovej RN.

Roztok 0,4 g/l v etanole 96 % R.
Roztok modrej metylnovej RN.

Roztok 1,0 g/l.
Roztok modrej tymolovej RN.

0,1 g modrej tymolovej R sa rozpust v 21,5 ml hydroxidu sodnho 0,01 mol/l VS a zriedi sa vodou R na 100 ml.
Roztok ntriumtetrafenylbortu RN.

Roztok 6,0 g/l.
V prpade potreby sa pred pouitm prefiltruje. Pripravuje sa v ase potreby.
Roztok octanu sodnho RN.

Roztok 100 g/l.
Roztok octanu-uranylo zinonatho RN.

Nasten roztok octanu-uranylo zinonatho RN v zriedenej kyseline octovej 6 % RN. Na zvenie citlivosti sa prid niekoko kvapiek roztoku chloridu sodnho 0,1 mol/l. Po 24 h sa roztok prefiltruje.
Roztok orane metylovej RN.

0,1 g orane metylovej, sodnej soli R sa rozpust v horcej vode R a po ochladen sa zriedi vodou R na 100 ml.
Roztok rezorcinolu v benzne RN.

Za studena nasten roztok rezorcinolu R 1,5 g/l v benzne R.
394
Roztok sranu amnno-elezitho RN.

10,0 g sranu amnno-elezitho R sa rozpust v 70,0 ml vody R a v 20,0 ml kyseliny dusinej zriedenej R.
Roztok sranu eleznatho RN.

Roztok 250 g/l.
Roztok sulfidu sodnho RN.

5,0 g sulfidu sodnho R sa rozpust v 10,0 ml vody R a prid sa 30,0 ml glycerolu 85 % R.
Roztok uhliitanu draselnho RN.

Roztok 100 g/l.
Roztok uhliitanu sodnho RN.

Roztok 100 g/l.
Roztok vanilnu RN.

1,0 g vanilnu R sa rozpust v kyseline srovej R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 100 ml.
Roztok lte dimetylovej RN.

Roztok 1,0 g/l v chloroforme bezvodom RN.
Rutn R. C27H30O16 . 3 H2O (Mr 665). 1075300 [153-18-4].
3{[6-O-(6-Deoxy--L-manopyranozyl)--D-glukopyranozyl]oxy}-2-(3,4-dihydroxyfenyl)-5,7-dihydroxy-4H-1-benzopyrn-4-n, trihydrt.
lt krytalick prok, na svetle hnedne, vemi ako rozpustn vo vode, dobre rozpustn asi v 400 objemoch vody zohriatej na teplotu varu, ako rozpustn v etanole 96 %, dobre rozpustn v roztokoch alkalickch hydroxidov a v amoniaku.
TT: asi 210 C pri rozklade.

Roztok v etanole 96 % R vykazuje dve absorpn maxim (2.2.25) pri 259 nm a 362 nm. Uchovva sa chrnen pred svetlom.
Sra na vonkajie pouitie R.
395
Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Sulfur ad usum externum (0953).
Sran amnno-elezit R. Fe(NH4)(SO4)2 . 12 H2O (Mr 482,2). 1037700 [7783-83-7]. Dodekahydrt sranu amnno-elezitho.
Svetlofialov krytly, zvetrvajce, vemi ahko rozpustn vo vode, prakticky nerozpustn v etanole 96 %.
Sran amnno-elezit, roztok R2. 1037702.

Roztok 100 g/l.
V prpade potreby sa pred pouitm prefiltruje.
Sran amnno-eleznat R. Fe(NH4)2(SO4)2 . 6 H2O (Mr 392,2). 1038200 [7783-85-9].

Hexahydrt sranu amnno-eleznatho. Svetlomodrozelen krytly alebo zrn, ahko rozpustn vo vode, prakticky nerozpustn v etanole 96 %. Uchovva sa chrnen pred svetlom.
Sran horenat R. 1050200 [10034-99-8].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Magnesii sulfas heptahydricus (0044).
Sran eleznat R. 103830 [7782-63-0].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Ferrosi sulfas heptahydricus (0083).
Sran menat R. CuSO4 . 5 H2O (Mr 249,7). 1022500 [7758-99-8].

Pentahydrt sranu menatho. Modr prok alebo tmavomodr krytly, pomaly zvetrvajce, vemi ahko rozpustn vo vode, ako rozpustn v etanole 96 %.
Sran menat, roztok R. 1022501.

Roztok 125 g/l.
Sran sodn bezvod R. 1083800 [7757-82-6].

Sran sodn vyhan pri teplote 600 C a 700 C, mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Natrii sulfas anhydricus (0099) a tejto doplujcej skke:
Strata suenm (SL, 2.2.32): najviac 0,5 %, stanoven suenm v suiarni pri teplote 130 C.
-Sitosterol R. C29H50O (Mr 414,7). 1140200 [83-46-5]. Stigmast-5-n-3-ol. 22,23-Dihydrostigmasterol.
396
Biely prok, prakticky nerozpustn vo vode, mierne rozpustn v tetrahydrofurne. Mus obsahova najmenej 75,0 % (m/m) C29H50O, potan na vysuen ltku.
Stanovenie obsahu. Ska sa plynovou chromatografiou (2.2.28) postupom uvedenm v lnku Phytosterolum (1911). Skan roztok. 0,100 g sa rozpust v tetrahydrofurne R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 10,0 ml. 100 l tohto roztoku sa prenesie do vhodnej 3-ml fatiky a odpar sa v prostred duska R do sucha. K zvyku po odparen sa prid 100 l erstvo pripravenej zmesi 50 l 1-metylimidazolu R a 1,0 ml heptafluoro-N-metyl-N-(trimetylsilyl)butnamidu R. Fatika sa tesne uzavrie a zahrieva sa 15 min pri teplote 100 C. Po ochladen sa dvkuje 1 l skanho roztoku.
Sorbitol R. 1084800 [50-70-4].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Sorbitolum (0435).
Sudan III RN. C22H16N4O (Mr 352,39). Colour Index 26 100.

1-[4-(Fenyldiazenyl)fenyldiazenyl]-2-naftol. Hnedoerven prok, prakticky nerozpustn vo vode, dobre rozpustn v chloroforme a kyseline octovej, adovej, mierne rozpustn v etanole 96 %, v acetne a v tukoch.
TT: asi 170 C.
Sulfid sodn R. Na2S . 9 H2O (Mr 240,2). 1083900 [1313-84-4].

Nonahydrt sulfidu sodnho. Bezfarebn rchlo ltnce, roztekajce sa krytly, vemi ahko rozpustn vo vode. Uchovva sa vo vzduchotesnch obaloch.
Sulfid sodn, roztok R. 1083901.

12 g sa zahrievanm rozpust v 45 ml zmesi 10 objemov vody R a 29 objemov glycerolu 85 % R. Po ochladen sa zriedi tou istou zmesou na 100 ml. Roztok mus by bezfarebn.
krob rozpustn R. 1085100 [9005-84-9].

Biely prok. Roztok v horcej vode R 20 g/l me by najviac slabo opalizujci a po ochladen mus zosta tekut.
krob, roztok R. 1085103.

1,0 g krobu rozpustnho R sa rozmiea v 5 ml vody R a zmes sa za mieania zahrieva pri teplote varu so 100 ml vody R obsahujcej 10 mg jodidu ortunatho R.
Skka citlivosti. Zmes 1 ml krobu, roztoku R, 20 ml vody R, asi 50 mg jodidu draselnho R a 0,05 ml jdu, roztoku R1 sa mus zafarbi na modro.
397
Skka sa vykon pred kadm pouitm.
krob, roztok bez jodidov R. 1085104.

Roztok sa pripravuje postupom uvedenm v odseku krob, roztok R, ale bez pridania jodidu ortunatho R.
krob s jodidom draselnm, roztok R. 1070501.

0,75 g jodidu draselnho R sa rozpust v 100,0 ml vody R. Zahreje sa na teplotu varu, za mieania sa prid 0,5 g krobu rozpustnho R v 35 ml vody R. Zahrieva sa 2 min pri teplote varu a ochlad sa.
Skka citlivosti. K 15,0 ml krobu s jodidom draselnm, roztokom R sa prid 0,05 ml kyseliny octovej, adovej R a 0,3 ml jdu, roztoku R2. Roztok sa mus zafarbi na modro.
Tann R. 1087100 [1401-55-4].

Zmes esterov D-glukzy s kyselinou galovou a kyselinou galoylgalovou. ltkast a svetlohned amorfn prok alebo leskl lstky, vemi ahko rozpustn vo vode, ahko rozpustn v etanole 96 %, dobre rozpustn v acetne. Uchovva sa chrnen pred svetlom.
Tekut parafn R. 1062000 [8042-47-5].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Paraffinum liquidum (0239).
Tolun R. C7H8 (Mr 92,1). 1091300 [108-88-3].

Metylbenzn. ra bezfarebn horav kvapalina, vemi ako rozpustn vo vode, mieaten s etanolom 96 %.
TV: asi 110 C. 20 d 20 : 0,865 a 0,870.
Tetrajodoortunatan draseln, roztok R. 1071500.

1,35 g chloridu ortunatho R sa rozpust v 50 ml vody R. Prid sa 5,0 g jodidu draselnho R a zriedi sa vodou R na 100 ml.
Tiokyanatan amnny R. NH4SCN (Mr 76,1). 1006700 [1762-95-4].

Bezfarebn roztekajce sa krytly, vemi ahko rozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 %. Uchovva sa vo vzduchotesnch obaloch.
398
Tiosran sodn R. 1084600 [10102-17-7].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Natrii thiosulfas (0414).
Tujn R. C10H16O (Mr152,2). 1116500 [546-80-5].

1-Izopropyl-4-metylbicyklo[3.1.0]hexn-3-n. Bezfarebn alebo takmer bezfarebn kvapalina, prakticky nerozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 % a v mnohch inch organickch rozpadlch.
TV: asi 200 C. 20 d 20 : asi 0,925.
[ ]20 : 15. D
20 nD : asi 1,455.
Tymolftalen R. C28H30O4 (Mr 430,5). 1090700 [125-20-2].

4,4-(Ftalid-3,3-diyl)bis(2-izopropyl-5-metylfenol). Biely a svetlolt prok, prakticky nerozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 % a v zriedench roztokoch alkalickch hydroxidov.
Tymolftalen, roztok R. 1090701.

Roztok 1 g/l v etanole 96 % R.
Skka citlivosti. K 0,2 ml tymolftalenu, roztoku R sa prid 100 ml vody bez oxidu uhliitho R. Roztok mus zosta bezfarebn. Na zmenu farby indiktora do modra sa nesmie spotrebova viac ako 0,05 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS. Farebn prechod: pH 9,3 (bezfarebn) a pH 10,5 (modr).
Uhliitan draseln R. K2CO3 (Mr 138,2). 1068900 [584-08-7].

Biely zrnit hygroskopick prok, vemi ahko rozpustn vo vode, prakticky nerozpustn v etanole. Uchovva sa vo vzduchotesnch obaloch.
Uhliitan sodn R. 1079200 [6132-02-1].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Natrii carbonas decahydricus (0191).
Uhliitan sodn, bezvod R. Na2CO3 (Mr 106,0). 1079300 [497-19-8].

Biely hygroskopick prok, ahko rozpustn vo vode. Po zohriat na teplotu asi 300 C me by bytok hmotnosti najviac 1 %. Uchovva sa vo vzduchotesnch obaloch.
399
Uhliitan sodn, roztok R. 1079301.

Roztok uhliitanu sodnho, bezvodho R 106 g/l.
Uhliitan vpenat R. 1014500 [471-34-1].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Calcii carbonas (0014).
Vaniln R. 1095300 [121-33-5].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Vanillinum (0747).
Vazelna biela R. 1062100.

Bielen polotuh zmes uhovodkov z nafty, prakticky nerozpustn vo vode a v etanole 96 %, dobre rozpustn v petrolteri R1. Roztoky niekedy prejavuj miernu opalescenciu.
Viole krytlov R. C25H30ClN3 (Mr 408,0). 1022900 [548-62-9]. Colour Index 42555, Schultz 78. 4-[Bis(4-dimetylaminofenyl)metylidn]-N,N-dimetylcyklohexa-2,5-din-1-ylidnamniumchlorid. Hexametyl-p-rozanilniumchlorid.
Tmavozelen prok alebo krytly, dobre rozpustn vo vode a v etanole 96 %.
Viole krytlov, roztok R. 1022901.

0,5 g violete krytlovej R sa rozpust v kyseline octovej, bezvodej R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 100 ml.
Voda R. 1095500 [7732-18-5].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Aqua purificata (0008).
Voda bez oxidu uhliitho R. 1095502 [7732-18-5].

Voda R sa niekoko mint zahrieva na teplote varu, ochlad sa bez prstupu vzduchu a uchovva sa v tch istch podmienkach. Skka citlivosti. K 50 ml kyseliny octovej, bezvodej R sa prid 0,1 ml violete krytlovej, roztoku R. Roztok mus by fialov. Na zmenu farby indiktora na modrozelen sa nesmie spotrebova viac ako 0,1 ml kyseliny chloristej 0,1 mol/l VS.
Voda destilovan R. 1095504 [7732-18-5].

Pripravuje sa destilciou vody R.
Voda na injekciu R. 1095505 [7732-18-5].

Mus vyhovova poiadavkm uvedenm v lnku Aqua ad iniectabilia (0169).
400
Volfrman sodn R. Na2WO4 . 2 H2O (Mr 329,9). 1084700 [10213-10-2].

Dihydrt volfrmanu sodnho. Biely krytalick prok alebo bezfarebn krytly, ahko rozpustn vo vode na ry roztok. Prakticky nerozpustn v etanole 96 %.
Zele brmkrezolov R. C21H14Br4O5S (Mr 698). 1012600 [76-60-8].
4,4-(3H-Benzo[c]1,2-oxatiol-3,3-diyl)bis(2,6-dibrm-3-metylfenol)-S,S-dioxid.
Svetlohned prok, ako rozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 % a v zriedench roztokoch alkalickch hydroxidov.
Zele brmkrezolov, roztok R. 1012601.

50 mg zelene brmkrezolovej R sa rozpust v 0,72 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS a v 20 ml etanole 96 % R. Roztok sa zriedi vodou R na 100 ml.
Skka citlivosti. Zmes 0,2 ml zelene brmkrezolovej, roztoku R a 100 ml vody bez oxidu uhliitho R sa mus zafarbi na modro. Na zmenu farby indiktora na lt sa nesmie spotrebova viac ako 0,2 ml kyseliny chlorovodkovej 0,02 mol/l VS. Farebn prechod: pH 3,6 (lt) a 5,2 (modr).
Colour Index 42000, Schultz 754. N,N-Dimetyl{4-[(4-dimetylaminofenyl)fenylmetylidn]cyklohexa-2,5-din-1-ylidn}amniumchlorid. Zelen krytly s kovovm leskom, vemi ahko rozpustn vo vode na roztok modrozelenej farby, dobre rozpustn v etanole 96 % a v metanole. Roztok 0,01 g/l v etanole 96 % R vykazuje absorpn maximum (2.2.25) pri 617 nm.
Zele malachitov R. C23H25ClN2 (Mr 364,9). 1050500 [123333-61-9].
Zele malachitov, roztok R. 1050501.

Roztok v kyseline octovej, bezvodej R 5 g/l.
Zinok R. Zn (Ar 65,4). 1096500 [7440-66-6].

Mus obsahova najmenej 99,5 % Zn. Striebrobiele granuly, pastilky alebo piliny s modrm leskom.
Arzn (2.4.2). 5,0 g mus vyhovova limitnej skke A na arzn (0,2 ppm). Ltka sa rozpust v predpsanej zmesi 15 ml kyseliny chlorovodkovej R a 25 ml vody R.
Zinok, prok R. 1096800 [7440-66-6].

Mus obsahova najmenej 90,0 % Zn (Ar 65,4). Vemi jemn siv prok, dobre rozpustn v kyseline chlorovodkovej, zriedenej 7 % R.
401
l dimetylov RN. C14H15N3 (Mr 225,29).
Colour Index 11020. 4-Dimetylaminodiazenylbenzn. lt krytly, prakticky rozpustn vo vode, dobre rozpustn v etanole 96 %, chloroforme a v zriedench minerlnych kyselinch.
TT: 114 C a 117 C. Farebn prechod: pH 3,4 (erven) a pH 4,2 (lt).
l titnov R. C28H19N5Na2O6S4 (Mr 696,0). 1090900 [1829-00-1].
Colour Index 19540, Schultz 280. Dintrium-2,2-[4,4-(triazn-1,3-diyl)difenyl]bis(6-metylbenzo[d]1,3-tiazol-7-sulfont). Tiazolov l. ltohned prok, ahko rozpustn vo vode a v etanole 96 %.
l titnov, roztok R. 1090902.

Roztok 0,5 g/l.
Skka citlivosti. K 0,1 ml sa prid 10 ml vody R, 0,2 ml roztoku horka (10 ppm Mg) R a 1,0 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l VS. Zmes sa zafarb zretene na ruovo v porovnan so slepm roztokom pripravenm sasne bez pridania roztoku horka (10 ppm Mg) R.
TLMIV ROZTOKY
Roztok tlmiv fosforenanov s pH 2,8 R. 4010600.

7,8 g dihydrogenfosforenanu sodnho R sa rozpust v 900 ml vody R. Hodnota pH (SL, 2.2.3) sa uprav kyselinou fosforenou R na 2,8 a zriedi sa vodou R na 1 000 ml.
Roztok tlmiv s chloridom amnnym s pH 10,0 R. 4007300.

5,4 g chloridu amnneho R sa rozpust v 20 ml vody R, prid sa 35,0 ml amoniaku R a zriedi sa vodou R na 100,0 ml.
ODMERN ANALZA
ZKLADN LTKY NA ODMERN ROZTOKY
Brominan draseln RV. KBrO3 (Mr 167,0). 2000300 [7758-01-2].

Pripravuje sa rekrytalizciou brominanu draselnho R z vody R zohriatej na teplotu varu a nslednm vysuenm pri teplote 180 C 2 C do kontantnej hmotnosti.
402
Chlorid sodn RV. NaCl (Mr 58,44). 2000600 [7647-14-5].

Na 1 objem nastenho roztoku chloridu sodnho R sa pridaj 2 objemy kyseliny chlorovodkovej R. Vylen krytly sa premyj kyselinou chlorovodkovou R1.. Kyselina chlorovodkov sa odstrni zahrievanm na vodnom kpeli. Krytly sa vysuia pri teplote 300 C 2 C do kontantnej hmotnosti.
Kliumhydrognftalt RV. C8H5KO4 (Mr 204,2). 2000400 [877-24-7].

Pripravuje sa rekrytalizciou kliumhydrognftaltu R z vody R zohriatej na teplotu varu; krytly sa vylia pri teplote nad 35 C. Vysuia sa pri teplote 110 C 2 C do kontantnej hmotnosti.
Karbetopendecniumbromid RV (N). C21H44BrNO2 (Mr 422,49). [10567-02-9].

Karbetopendecniumbromid (100 %) sa vysu pri teplote 105 C 2 C do kontantnej hmotnosti.
Kyselina benzoov RV. C7H6O2 (Mr 122,1). 2000200 [65-85-0].

Pripravuje sa sublimciou kyseliny benzoovej R vo vhodnom prstroji.
Kyselina sulfanilov RV. C6H7NO3S (Mr 173,2). 2000700 [121-57-3].

Pripravuje sa rekrytalizciou kyseliny sulfanilovej R z vody R zohriatej na teplotu varu. Prefiltruje sa a vysu sa pri teplote 105 C 2 C do kontantnej hmotnosti.
Uhliitan sodn RV. Na2CO3 (Mr 106,0). 2000500 [497-19-8].

Nasten roztok uhliitanu sodnho R sa prefiltruje pri izbovej teplote, do filtrtu sa pomaly zavdza plynn oxid uhliit R a miea sa do vychladnutia. Po 2 h sa vytvoren zrazenina prefiltruje cez sklenen sintrovan filter a premva sa adovou vodou R, ktor obsahuje oxid uhliit. Po vysuen pri teplote 105 C 2 C sa zahrieva za obasnho premieania pri teplote 270 C a 300 C do kontantnej hmotnosti.
Zinok RV. Zn (Ar 65,4). 2000800 [7440-66-6].

Mus obsahova najmenej 99,0 % Zn.
ODMERN ROZTOKY
Bromid jdny 0,1 mol/l odmern roztok.

21 g bromidu jdneho R sa rozpust v 800 ml kyseliny octovej, adovej R a zriedi sa vodou R na 1 000 ml.
Titer sa nestanovuje. Pouvaj sa hodnoty slepej titrcie.
403
Uchovva sa za znenej teploty chrnen pred svetlom.
Brominan draseln 0,033 mol/l VS. 3004200.

5,5670 g brominanu draselnho RV sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 1000,0 ml.
Brominan draseln 0,0167 mol/l VS. 3004400.

Pripravuje sa zriedenm brominanu draselnho 0,033 mol/l VS.
Bromid-brominan draseln 0,0167 mol/l VS. 3001000.

2,7835 g brominanu draselnho RV a 13,0 g bromidu draselnho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 1 000,0 ml.
Dintriumedett 0,1 mol/l VS. 3005900.

37,5 g dintriumedettu R sa rozpust v 500 ml vody R, prid sa 100 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l VS a zriedi sa vodou R na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. 0,120 g zinku RV sa rozpust v 4 ml kyseliny chlorovodkovej R1 a prid sa 0,1 ml brmovej vody R. Zahrievanm na teplotu varu sa odstrni nadbyton brm. Roztok sa uprav hydroxidom sodnm, zriedenm roztokom R do slabo kyslej alebo neutrlnej reakcie. Obsah zinku sa stanov komplexometricky (SL, 2.5.11).
1 ml dintriumedettu 0,1 mol/l VS zodpoved 6,54 mg Zn. Uchovva sa v polyetylnovch obaloch.
Dintriumedett 0,05 mol/l odmern roztok.

Pripravuje sa zriedenm dintriumedettu 0,1 mol/l VS.
Dintriumedett 0,01 mol/l odmern roztok.

Pripravuje sa v ase potreby zriedenm odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l.
Dusinan olovnat 0,1 mol/l VS. 3003100.

33,0 g dusinanu olovnatho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. Obsah olova sa stanov v 20,0 ml roztoku dusinanu olovnatho komplexometricky (SL, 2.5.11).
Dusinan olovnat 0,05 mol/l odmern roztok.

50,0 ml dusinanu olovnatho 0,1 mol/l VS sa zriedi vodou R na 100,0 ml.
Dusinan strieborn 0,1 mol/l VS. 3005600.
404
17,0 g dusinanu striebornho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. 0,100 g chloridu sodnho RV sa rozpust v 30 ml vody R a titruje sa roztokom dusinanu striebornho za potenciometrickej indikcie ekvivalennho bodu (SL, 2.2.20).
1 ml dusinanu striebornho 0,1 mol/l VS zodpoved 5,844 mg NaCl. Uchovva sa chrnen pred svetlom.
Dusitan sodn 0,1 mol/l VS. 3007200.

7,5 g dusitanu sodnho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. 0,300 g kyseliny sulfanilovej RV sa rozpust v 50 ml kyseliny chlorovodkovej, zriedenej 7 % R a stanov sa dusk postupom uvedenm v Stanoven primrnych aromatickch amnov (SL, 2.5.8) elektrometricky roztokom dusitanu sodnho. Titer sa stanovuje v ase potreby.
1 ml dusitanu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 17,32 mg C6H7NO3S.
Hydroxid draseln, liehov roztok 0,5 mol/l VS. 3005000.

3,0 g hydroxidu draselnho R sa rozpust v 5,0 ml vody R a zriedi sa etanolom 96 % bez aldehydov R na 100,0 ml.
Stanovenie titra. 20,0 ml hydroxidu draselnho, liehovho roztoku R sa titruje kyselinou chlorovodkovou 0,5 mol/l VS po pridan 0,5 ml fenolftalenu, roztoku R ako indiktora.
Hydroxid sodn 1 mol/l VS. 3006300.

42,0 g hydroxidu sodnho R sa rozpust vo vode bez oxidu uhliitho R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. 20,0 ml roztoku hydroxidu sodnho R sa titruje kyselinou chlorovodkovou 1 mol/l VS po pridan vhodnho indiktora na titrciu.
Ak je predpsan roztok hydroxidu sodnho bez uhliitanov, priprav sa tmto spsobom: Hydroxid sodn R sa rozpust vo vode R na roztok 400 g/l a 600 g/l a nech sa st. ra supernatantn kvapalina sa zleje, priom sa chrni pred oxidom uhliitm a zriedi sa vodou bez oxidu uhliitho R na poadovan molaritu. Roztok mus vyhovova tejto skke: 20,0 ml roztoku hydroxidu sodnho sa titruje kyselinou chlorovodkovou zodpovedajcej molarity po pridan 0,5 ml fenolftalenu, roztoku R do vymiznutia ruovho zafarbenia. Objem tohto roztoku sa varom odpar asi na 20 ml a ruov zafarbenie roztoku vzniknut varom sa odfarb pridanm kyseliny chlorovodkovej zodpovedajcej molarity; alm varom nesmie vznikn ruov zafarbenie. Mnostvo pridanej kyseliny chlorovodkovej nesmie by vie ako 0,1 ml. Uchovva sa v obaloch odolnch proti alklim, dobre uzavretch gumovou alebo plastovou ztkou, chrnen pred oxidom uhliitm. Titer sa mus asto kontrolova.
405
Hydroxid sodn 0,5 mol/l odmern roztok.

500,0 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l sa zriedi vodou bez oxidu uhliitho R na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. Stanov sa spsobom predpsanm pre Hydroxid sodn 1 mol/l VS s kyselinou chlorovodkovou 0,1 mol/l VS.
Hydroxid sodn 0,1 mol/l VS. 3006600.

100,0 ml hydroxidu sodnho 1 mol/l sa zriedi vodou bez oxidu uhliitho R na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. Stanov sa spsobom predpsanm pre Hydroxid sodn 1 mol/l VS s kyselinou chlorovodkovou 0,1 mol/l VS. Stanovenie titra (pre pouitie v stanoven obsahu halogenidovch sol v organickch zsadch). 0,100 g kyseliny benzoovej RV sa rozpust v zmesi 5 ml kyseliny chlorovodkovej 0,01 mol/l VS a 50 ml etanolu 96 % R. Vykon sa titrcia (SL, 2.2.20) s pouitm roztoku hydroxidu sodnho. Zaznamen sa pridan objem medzi dvoma bodmi inflexie.
1 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 12,21 mg C7H6O2.
Hydroxid sodn, liehov roztok 0,1 mol/l VS. 3007000.

K 250,0 ml etanolu R sa pridaj 3,3 g hydroxidu sodnho, koncentrovanho roztoku R.
Stanovenie titra. 0,100 g kyseliny benzoovej RV sa rozpust v zmesi 2 ml vody R a 10 ml etanolu 96 % R. Titruje sa hydroxidom sodnm, liehovm roztokom po pridan 0,2 ml tymolftalenu, roztoku R ako indiktora. Titer sa stanovuje v ase potreby.
1 ml hydroxidu sodnho, liehovho roztoku 0,1 mol/l VS zodpoved 12,21 mg C7H6O2.
Jd 0,05 mol/l VS. 3002700.

12,7 g jdu R a 20,0 g jodidu draselnho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. K 20,0 ml pripravenho roztoku jdu sa prid 1 ml kyseliny octovej, zriedenej R a 30 ml vody R. Titruje sa tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS s poitm krobu, roztoku R ako indiktora.
Uchovva sa chrnen pre svetlom.
Jodinan draseln 0,05 mol/l VS. 3005200.

10,70 g jodinanu draselnho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. 25,0 ml jodinanu draselnho 0,05 mol/l VS sa zriedi vodou R na 100,0 ml. K 20,0 ml tohto roztoku sa pridaj 2 g jodidu draselnho R a 10 ml kyseliny srovej, zriedenej R. Titruje sa tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS po pridan 1 ml krobu, roztoku R, ktor sa prid pred koncom titrcie.
406
1 ml tiosranu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 3,566 mg KIO3.
Karbetopendecniubromid 0,01 mol/l odmern roztok.

4,225 g karbetopendecniumbromidu sa rozpust vo vode R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 1 000,0 ml.
Kyselina chlorist 0,1 mol/l VS. 3003900.

K 900,0 ml kyseliny octovej, adovej R sa v odmernej banke za mieania prid 8,5 ml kyseliny chloristej R, 30,0 ml acetanhydridu R a zriedi sa kyselinou octovou, adovou R na 1 000,0 ml. Zmes sa po premiean nech 24 h st. Stanov sa obsah vody metdou (SL, 2.5.12) bez pridania metanolu, a ak treba, obsah vody sa uprav na 0,1 % a 0,2 % pridanm acetanhydridu R alebo vody R. Znova sa nech 24 h st.
Stanovenie titra. 0,350 g kliumhydrognftaltu RV sa ak treba, za mierneho zahrievania rozpust v 50 ml kyseliny octovej, bezvodej R. Po ochladen, pri ktorom sa mus roztok chrni pred vplyvom vzduchu, sa titruje roztokom kyseliny chloristej po pridan 0,05 ml violete krytlovej, roztoku R. V priebehu stanovenia titra sa mus sledova teplota roztoku kyseliny chloristej. Ak je teplota pri stanoven obsahu odlin ako teplota pri stanoven titra kyseliny chloristej R, objem kyseliny chloristej pouit na stanovenie obsahu sa koriguje pomocou vzorca: Vc = V [1 + (t1 t2) 0,0011],
kde
t1 = t2 = Vc = V =
teplota pri stanoven titra, teplota pri stanoven obsahu, korigovan objem, zisten objem pri stanoven obsahu.
1 ml kyseliny chloristej 0,1 mol/l VS zodpoved 20,42 mg C8H5KO4.
Kyselina chlorist 0,05 mol/l VS. 3004000.

50,0 ml kyseliny chloristej 0,1 mol/l VS sa zriedi kyselinou octovou, bezvodou R na 100,0 ml. Uchovva sa ako Kyselina chlorist 0,1 mol/l VS.
Kyselina chlorist 0,025 mol/l odmern roztok.

Pripravuje sa zriedenm kyseliny chloristej 0,1 mol/l VS kyselinou octovou, bezvodou R. Uchovva sa ako Kyselina chlorist 0,1 mol/l VS.
Kyselina chlorovodkov 1 mol/l VS. 3001800.

103,0 g kyseliny chlorovodkovej R sa zriedi vodou R na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. 1,000 g uhliitanu sodnho RV sa rozpust v 50 ml vody R, prid sa 0,1 ml orane metylovej, roztoku R a titruje sa kyselinou chlorovodkovou do zmeny zafarbenia na
407
ltoerven. Zahrieva sa 2 min pri teplote varu, roztok znova zoltne. Po ochladen sa pokrauje v titrcii do ltoervenho zafarbenia. 1 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/ l VS zodpoved 53,00 mg Na2CO3.
Kyselina chlorovodkov 0,5 mol/l odmern roztok.

Pripravuje sa zriedenm kyseliny chlorovodkovej 0,1 mol/ VS. 500,0 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l VS sa zriedi vodou R na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. Stanov sa spsobom predpsanm pre Kyselinu chlorovodkov 1 mol/l VS s nvakom 0,500 g uhliitanu sodnho RV, ktor sa rozpust v 25 ml vody R.
1 ml kyseliny chlorovodkovej 0,5 mol/l VS zodpoved 26,5 mg Na2CO3.
Kyselina chlorovodkov 0,1 mol/l VS. 3002100.

100,0 ml kyseliny chlorovodkovej 1 mol/l VS sa zriedi vodou R na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. Stanov sa spsobom predpsanm pre Kyselinu chlorovodkov 1 mol/l VS s nvakom 0,100 g uhliitanu sodnho RV, ktor sa rozpust v 20 ml vody R.
1 ml kyseliny chlorovodkovej 0,1 mol/l VS zodpoved 5,30 mg Na2CO3.
Kyselina chlorovodkov 0,01 mol/l odmern roztok.

Pripravuje sa v ase potreby zriedenm kyseliny chlorovodkove 0,1 mol/l VS.
Manganistan draseln 0,02 mol/l VS. 3005300.

3,2 g manganistanu draselnho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 1 000,0 ml. Roztok sa 1 h zahrieva na vodnom kpeli, nech sa vychladn a prefiltruje sa cez sklenen sintrovan filter.
Stanovenie titra. K 20,0 ml manganistanu draselnho 0,02 mol/l VS sa pridaj 2 g jodidu draselnho R a 10 ml kyseliny srovej, zriedenej R. Titruje sa tiosranom sodnm 0,1 mol/l VS po pridan 1 ml krobu, roztoku R ako indiktora pred koncom titrcie.
1 ml tiosranu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 3,161 mg KMnO4.
Titer sa stanovuje v ase potreby.

Manganistan draseln 0,002 mol/l odmern roztok.

Pripravuje sa v ase potreby zriedenm manganistanu draselnho 0,02 mol/l VS.
Ntriumlaurylsulft 0,01 mol/l odmern roztok.
408
3,000 g ntriumlaurylsulftu R sa rozpust vo vode R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 1 000 ml.
Stanovenie titra. 0,0280 g papaverniumchloridu R sa rozpust v 20 ml vody R, prid sa 5 ml kyseliny srovej, zriedenej R, 25 ml chloroformu R, 2 a 3 kvapky roztoku lte dimetylovej RN. Titruje sa roztokom ntriumlaurylsulftu za intenzvneho pretrepvania do ervenooranovho zafarbenia chloroformovej vrstvy. Sasne sa vykon slep titrcia.
1 ml ntriumlaurylsulftu 0,01 mol/l VS zodpoved 3,759 mg C20H22ClNO4.
Sran horenat 0,05 mol/l odmern roztok.

12,50 g heptahydrtu sranu horenatho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 1000,0 ml.
Stanovenie titra. K 20,0 ml dintriumedettu 0,05 mol/l VS sa prid 60 ml vody R, 5,0 ml roztoku tlmivho s chloridom amnnym s pH 10,0 R a er eriochrmov T s chloridom sodnm R za vzniku modrho zafarbenia. Titruje sa odmernm roztokom sranu horenatho do fialovoervenho zafarbenia.
Tiokyanatan amnny 0,1 mol/l VS. 3000500.

7,612 g tiokyanatanu amnneho R sa rozpust vo vode R a zriedi sa vodou R na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. K 20,0 ml dusinanu striebornho 0,1 mol/l VS sa prid 25 ml vody R, 2 ml kyseliny dusinej zriedenej R. Titruje sa roztokom tiokyanatanu amnneho po pridan 2 ml sranu amnno-elezitho, roztoku R2 do ltoervenho zafarbenia.
Tiokyanatan amnny 0,05 mol/l odmern roztok.

Pripravuje sa zriedenm tiokyanatanu amnneho 0,1 mol/ VS.
Tiokyanatan amnny 0,02 mol/l odmern roztok.

Pripravuje sa zriedenm tiokyanatanu amnneho 0,1 mol/ VS.
Tiosran sodn 0,1 mol/l VS. 3007300.

25,0 g tiosranu sodnho R a 0,2 g uhliitanu sodnho R sa rozpust vo vode bez oxidu uhliitho R a zriedi sa tm istm rozpadlom na 1 000,0 ml.
Stanovenie titra. K 10,0 ml brominanu draselnho 0,033 mol/l VS sa prid 40 ml vody R, 10 ml jodidu draselnho, roztoku R a 5 ml kyseliny chlorovodkovej R1. Titruje sa roztokom tiosranu sodnho po pridan 1 ml krobu, roztoku R, ako indiktora pred koncom titrcie.
Tiosran sodn 0,01 mol/l odmern roztok.

Pripravuje sa v ase potreby zriedenm tiosranu sodnho 0,1 mol/ VS.
409
TABUKY
410
Tabuka I : Omamn ltky a psychotropn ltky

Tabuka I. uvdza liekopisn inn ltky zaraden do Eurpskeho liekopisu a Slovenskho liekopisu, ktor podliehaj ustanoveniam zkona . 139/1998 Z. z. o omamnch ltkach, psychotropnch ltkach a prpravkoch v znen neskorch predpisov (13/2004). Zaobchdzanie s omamnmi ltkami a psychotropnmi ltkami zaradenmi do II. a III. skupiny v zmysle uvedenho zkona je pestovanie, vroba, dovoz, vvoz, tranzit, vekodistribcia, vdaj, vskumn, vubov a expertzna innos, ktor sa vykonva na ely zdravotnej starostlivosti alebo na ely veterinrnej starostlivosti. Omamn ltky a psychotropn ltky II. skupiny uveden v prlohe . 1 k zkonu . 13/2004 Z. z. a lieky s ich obsahom sa uchovvaj v trezoroch zabezpeench proti odcudzeniu, uloench v miestnostiach so zdvojenm uzamykanm na dverch a s mreami na oknch. Omamn ltky a psychotropn ltky III. skupiny uveden v prlohe . 1 k zkonu . 13/2004 Z. z. a lieky s ich obsahom sa uchovvaj ako ostatn lieky. Prloha . 1 k zkonu . 13/2004 Z. z. Liekopisn omamn ltky zaraden do II. skupiny Alfentanili hydrochloridum Cocaini hydrochloridum Buprenorphini hydrochloridum Buprenorphinum Dextromoramidi tartras Diphenoxylati hydrochloridum Fentanyli citras Fentanylum Hydromorphoni hydrochloridum Methadoni hydrochloridum Morphini hydrochloridum Morphini sulfas Opium crudum Oxycodoni hydrochloridum Pethidini hydrochloridum Sufentanili citras Sufentanilum Tilidini hydrochloridum hemihydricum Liekopisn psychotropn ltky zaraden do II. skupiny Amfetamini sulfas Methaqualonum Liekopisn omamn ltky zaraden do III. skupiny Codeini hydrochloridum dihydricum Codeini phosphas hemihydricus Codeini phosphas sesquihydricus Dextropropoxypheni hydrochloridum
411
Dihydrocodeini hydrogenotartras Ethylmorphini hydrochloridum Liekopisn psychotropn ltky zaraden do III. skupiny Alprazolamum Amobarbitalum Barbitalum Bromazepamum Clobazamum Clonazepamum Diazepamum Flunitrazepamum Flurazepami monohydrochloridum Chlordiazepoxidi hydrochloridum Chlordiazepoxidum Lorazepamum Meprobamatum Methylphenobarbitalum Midazolamum Nitrazepamum Oxazepamum Pentazocini hydrochloridum Pentobarbitalum Pentobarbitalum natricum Phenobarbitalum Phenobarbitalum natricum Prazepamum Temazepamum Tetrazepamum Zolpidemi tartras
412
Tabuka II : Zvislos relatvnej hustoty od obsahu etanolu

20 Liehov tabuka pre relatvnu hustotu etanolu pri teplote 20C (d 20 )
20 d 20
1,0000 0,9998 0,9996 0,9994 0,9992 0,9990 0,9988 0,9986 0,9984 0,9982 0,9980 0,9978 0,9976 0,9974 0,9972 0,9970 0,9968 0,9966 0,9964 0,9962 0,9960 0,9958 0,9956 0,9954 0,9952 0,9950 0,9948 0,9946 0,9944 0,9942 0,9940 0,9938 0,9936 0,9934 0,9932 0,9930 0,9928 0,9926
Hmotnostn % Objemov % etanolu 0,00 0,00 0,11 0,13 0,21 0,27 0,32 0,40 0,43 0,54 0,53 0,67 0,64 0,81 0,75 0,94 0,86 1,08 0,96 1,21 1,07 1,35 1,18 1,49 1,29 1,62 1,40 1,76 1,50 1,90 1,61 2,03 1,72 2,17 1,83 2,31 1,94 2,44 2,05 2,58 2,16 2,72 2,28 2,86 2,39 3,00 2,50 3,15 2,61 3,29 2,72 3,43 2,84 3,57 2,95 3,71 3,06 3,85 3,18 4,00 3,30 4,14 3,41 4,29 3,53 4,43 3,64 4,58 3,76 4,72 3,88 4,87 3,99 5,01 4,12 5,16
Koncentrcia g/l 0,0 1,0 2,1 3,2 4,2 5,3 6,4 7,4 8,5 9,6 10,6 11,7 12,8 13,9 15,0 16,0 17,1 18,2 19,3 20,4 21,5 22,6 23,7 24,8 25,9 27,0 28,2 29,3 30,4 31,6 32,7 33,8 35,0 36,1 37,3 38,4 39,6 40,8
413
0,9924 0,9922 0,9920 0,9918 0,9916 0,9914 0,9912 0,9910 0,9908 0,9906 0,9904 0,9902 0,9900 0,9898 0,9896 0,9894 0,9892 0,9890 0,9888 0,9886 0,9884 0,9882 0,9880 0,9878 0,9876 0,9874 0,9872 0,9870 0,9868 0,9866 0,9864 0,9862 0,9860 0,9858 0,9856 0,9854 0,9852 0,9850 0,9848 0,9846 0,9844 0,9842 0,9840 0,9838 0,9836
4,24 4,36 4,48 4,60 4,72 4,84 4,96 5,09 5,21 5,34 5,46 5,59 5,72 5,84 5,97 6,10 6,23 6,36 6,49 6,62 6,75 6,88 7,01 7,15 7,28 7,42 7,55 7,68 7,82 7,59 8,09 8,22 8,36 8,49 8,63 8,76 8,90 9,03 9,17 9,31 9,45 9,59 9,73 9,87 10,01
5,32 5,47 5,62 5,72 5,92 6,07 6,22 6,38 6,53 6,69 6,84 7,00 7,16 7,31 7,47 7,63 7,79 7,95 8,12 8,28 8,44 8,60 8,76 8,93 9,10 9,26 9,43 9,59 9,76 9,92 10,09 10,26 10,42 10,59 10,76 10,92 11,09 11,26 11,43 11,60 11,77 11,94 12,11 12,28 12,45
42,0 43,1 44,3 45,5 46,7 47,9 49,1 50,3 51,6 52,8 54,0 55,2 56,5 57,7 59,0 60,2 61,5 62,8 64,0 65,3 66,6 67,9 69,2 70,5 71,8 73,1 74.4 75,7 77,0 78,3 79,6 80,9 82,2 83,6 84,9 86,2 87,5 88,8 90,2 91,5 92,9 94,2 95,6 96,9 98,2
414
0,9834 0,9832 0,9830 0,9828 0,9826 0,9824 0,9822 0,9820 0,9818 0,9816 0,9814 0,9812 0,9810 0,9808 0,9806 0,9804 0,9802 0,9800 0,9798 0,9796 0,9794 0,9792 0,9790 0,9788 0,9786 0,9784 0,9782 0,9780 0,9778 0,9776 0,9774 0,9772 0,9770 0,9768 0,9766 0,9764 0,9762 0,9760 0,9758 0,9756 0,9754 0,9752 0,9750 0,9748 0,9746
10,15 10,29 10,44 10,58 10,72 10,87 11,01 11,15 11,30 11,44 11,59 11,74 11,88 12,03 12,18 12,32 12,47 12,62 12,76 12,91 13,06 13,21 13,36 13,52 13,67 13,82 13,97 14,12 14,28 14,43 14,59 14,74 14,90 15,06 15,21 15,37 15,53 15,68 15,84 16,00 16,16 16,31 16,47 16,62 16,78
12,62 12,80 12,97 13,15 13,32 13,50 13,67 13,85 14,03 14,21 14,39 14,56 14,74 14,92 15,10 15,28 15,46 15,64 15,82 16,00 16,18 16,36 16,55 16,73 16,91 17,10 17,28 17,47 17,66 17,85 18,03 18,22 18,41 18,60 18,79 18,98 19,17 19,36 19,55 19,74 19,93 20,12 20,31 20,50 20,68
99,6 101,0 102,4 103,8 105,2 106,5 107,9 109,3 110,7 112,1 113,5 114,9 116,4 117,8 119,2 120,6 122,0 123,4 124,8 126,2 127,7 129,1 130,6 132,0 133,5 134,9 136,4 137,9 139,34 140,8 142,3 143,8 145,3 146,8 148,3 149,8 151,3 152,8 154,3 155,8 157,3 158,8 160,3 161,8 163,2
415
0,9744 0,9742 0,9740 0,9738 0,9736 0,9734 0,9732 0,9730 0,9728 0,9726 0,9724 0,9722 0,9720 0,9718 0,9716 0,9714 0,9712 0,9710 0,9708 0,9706 0,9704 0,9702 0,9700 0,9698 0,9696 0,9694 0,9692 0,9690 0,9688 0,9686 0,9684 0,9682 0,9680 0,9678 0,9676 0,9674 0,9672 0,9670 0,9668 0,9666 0,9664 0,9662 0,9660 0,9658 0,9656
16,94 17,09 17,24 17,40 17,55 17,70 17,85 18,01 18,16 18,31 18,46 18,61 18,76 18,92 19,07 19,22 19,37 19,52 19,67 19,82 19,97 20,12 20,27 20,41 20,56 20,71 20,86 21,01 21,15 21,30 21,44 21,59 21,73 21,88 22,02 22,16 22,31 22,45 22,60 22,74 22,88 23,03 23,17 23,31 23,45
20,87 21,06 21,24 21,42 21,61 21,79 21,98 22,16 22,34 22,52 22,70 22,89 23,07 23,25 23,43 23,61 23,79 23,97 24,15 24,33 24,51 24,69 24,86 25,04 25,22 25,39 25,57 25,74 25,92 26,09 26,26 26,43 26,60 26,78 26,95 27,12 27,29 27,46 27,63 27,80 27,97 28,14 28,31 28,47 28,64
164,7 166,2 167,6 169,1 170,6 172,0 173,4 174,9 176,3 170,8 179,2 180,6 182,1 183,5 184,9 186,3 187,8 189,2 190,6 192,0 193,4 194,8 196,2 197,6 199,0 200,4 201,8 203,2 204,5 205,9 207,3 208,6 210,0 211,3 212,7 214,0 215,4 216,7 218,1 219,4 220,8 222,1 223,4 224,7 226,1
416
0,9654 0,9652 0,9650 0,9648 0,9646 0,9644 0,9642 0,9640 0,9638 0,9636 0,9634 0,9632 0,9630 0,9628 0,9626 0,9624 0,9622 0,9620 0,9618 0,9616 0,9614 0,9612 0,9610 0,9608 0,9606 0,9604 0,9602 0,9600 0,9598 0,9596 0,9594 0,9592 0,9590 0,9588 0,9586 0,9584 0,9582 0,9580 0,9578 0,9576 0,9574 0,9572 0,9570 0,9568 0,9566
23,60 23,74 23,88 24,02 24,16 24,30 24,44 24,58 24,72 24,85 24,99 25,13 25,26 25,40 25,53 25,66 25,80 25,93 26,06 26,20 26,33 26,46 26,59 26,72 26,85 26,98 27,11 27,24 27,36 27,49 27,62 27,74 27,87 28,00 28,12 28,25 28,37 28,94 28,62 28,74 28,86 28,99 29,11 29,23 29,35
28,81 28,98 29,14 29,31 29,47 29,64 29,80 29,96 30,13 30,29 30,45 30,61 30,77 30,92 31,08 31,24 31,40 31,55 31,71 31,86 32,01 32,16 32,32 32,47 32,62 32,77 32,92 33,07 33,22 33,36 33,51 33,66 33,81 33,95 34,10 34,24 34,38 34,52 34,66 34,81 34,95 35,09 35,23 35,37 35,50
227,4 228,7 230,0 231,3 232,6 233,9 235,2 236,5 237,8 239,1 240,3 241,6 242,8 244,1 245,3 246,6 247,8 249,0 250,2 251,4 252,6 253,8 255,0 256,2 257,4 258,6 259,8 261,0 262,2 263,3 264,5 265,6 266,8 268,0 269,1 270,2 271,4 272,5 273,6 274,7 275,8 277,0 278,0 279,1 280,2
417
0,9564 0,9562 0,9560 0,9558 0,9556 0,9554 0,9552 0,9550 0,9548 0,9546 0,9544 0,9542 0,9540 0,9538 0,9536 0,9534 0,9532 0,9530 0,9528 0,9526 0,9524 0,9522 0,9520 0,9518 0,9516 0,9514 0,9512 0,9510 0,9508 0,9506 0,9504 0,9502 0,9500 0,9498 0,9496 0,9494 0,9492 0,9490 0,9488 0,9486 0,9484 0,9482 0,9480 0,9478 0,9476
29,47 29,59 29,71 29,83 29,95 30,06 30,18 30,30 30,42 30,54 30,65 30,77 30,89 31,01 31,12 31,24 31,35 31,36 31,58 31,70 31,81 31,92 32,04 32,15 32,26 32,37 32,49 32,60 32,71 32,82 32,93 33,04 33,15 33,26 33,38 33,49 33,60 33,71 33,82 33,93 34,04 34,15 34,26 34,36 34,47
35,64 35,78 35,92 36,05 36,19 36,33 36,46 36,60 36,73 36,86 37,00 37,13 37,27 37,40 37,53 37,66 37,79 37,92 38,06 38,19 38,32 38,45 38,58 38,70 38,83 38,95 39,08 39,21 39,33 39,46 39,59 39,71 39,84 39,96 40,08 40,21 40,33 40,46 40,58 40,70 40,83 40,95 41,07 41,19 41,31
281,3 282,4 283,5 284,6 285,6 286,7 287,8 288,8 289,9 291,0 292,0 293,1 294,1 295,2 296,2 297,3 298,3 299,3 300,4 301,4 302,4 303,4 304,5 305,5 306,5 307,5 308,5 309,4 310,4 311,4 312,4 313,4 314,4 315,4 316,4 317,3 318,3 319,3 320,3 321,3 322,2 323,2 324,2 325,1 326,1
418
0,9474 0,9472 0,9470 0,9468 0,9466 0,9464 0,9462 0,9460 0,9458 0,9456 0,9454 0,9452 0,9450 0,9448 0,9446 0,9444 0,9442 0,9440 0,9438 0,9436 0,9434 0,9432 0,3430 0,9428 0,9426 0,9424 0,9422 0,9420 0,9418 0,9416 0,9414 0,9412 0,9410 0,9408 0,9406 0,9404 0,9402 0,9400 0,9398 0,9396 0,9394 0,9392 0,9390 0,9388 0,9386
34,58 34,69 34,80 34,91 35,02 35,12 35,23 35,33 35,44 35,54 35,65 35,75 35,86 35,96 36,07 36,17 36,27 36,38 36,48 36,58 36,69 36,79 36,90 37,00 37,10 37,20 37,31 37,41 37,51 37,61 37,71 37,82 37,92 38,02 38,12 38,22 38,32 38,42 38,52 38,62 38,72 38,82 38,92 39,02 39,12
41,44 41,56 41,68 41,80 41,92 42,04 42,16 42,27 42,39 42,51 42,62 42,74 42,86 42,97 43,09 43,20 43,32 43,43 43,55 43,66 43,78 43,89 44,00 44,12 44,23 44,34 44,46 44,57 44,68 44,79 44,90 45,02 45,13 45,24 45,35 45,46 45,57 45,68 45,79 45,90 46,01 46,12 46,23 46,34 46,44
327,0 328,0 329,0 329,9 330,9 331,8 332,7 333,6 334,6 335,5 336,4 337,3 338,2 339,2 340,1 341,0 341,9 342,8 343,7 344,6 345,5 346,4 347,3 348,2 349,1 350,0 350.9 351,8 352,6 353,5 354,4 355,3 356,2 357,0 357,9 358,3 359,6 360,5 361,4 362,2 363,1 364,0 364,8 365,7 366,6
419
0,9384 0,9382 0,9380 0,9378 0,9376 0,9374 0,9372 0,9370 0,9368 0,9366 0,9364 0,9362 0,9360 0,9358 0,9356 0,9354 0,9352 0,9350 0,9348 0,9346 0,9344 0,9342 0,9340 0,9338 0,9336 0,9334 0,9332 0,9330 0,9328 0,9326 0,9324 0,9322 0,9320 0,9318 0,9316 0,3914 0,9312 0,9310 0,9308 0,9306 0,9304 0,9302 0,9300 0,9298 0,9296
39,22 39,32 39,42 39,52 39,62 39,72 39,82 39,92 40,02 40,12 40,22 40,31 40,41 40,51 40,61 40,70 40,80 40,90 41,00 41,10 41,19 41,29 41,39 41,48 41,58 41,68 41,77 47,87 41,97 42,06 42,16 42,25 42,35 42,44 42,54 42,64 42,73 42,83 42,92 43,02 43,11 43,21 43,30 43,40 43,49
46,55 46,66 46,77 46,88 46,98 47,09 47,20 47,31 47,42 47,52 47,63 47,73 47,84 47,94 48,05 48,16 48,26 48,37 48,47 48,58 48,68 48,78 48,89 48,99 49,10 49,20 49,30 49,41 49,51 49,61 49,71 49,82 49,92 50,02 50,12 50,22 50,33 50,43 50,53 50,63 50,73 50,83 50,93 51,03 51,13
367,4 368,3 369,1 370,0 370,8 371,7 372,5 373,4 374,2 375,1 375,9 376,7 377,6 378,4 379,2 380,1 380,9 381,8 382,6 383,4 384,2 385,0 385,8 386,7 387,5 388,3 389,1 389,9 390,8 391,6 392,4 393,2 394,0 394,8 395,6 396,4 397,2 398,0 398,8 399,6 400,4 401,2 402,0 402,8 403,6
420
0,9294 0,9292 0,9290 0,9288 0,9286 0,9284 0,9282 0,9280 0,9278 0,9276 0,9274 0,9272 0,9270 0,9268 0,9266 0,9264 0,9262 0,9260 0,9258 0,9256 0,9254 0,9252 0,9250 0,9248 0,9246 0,9244 0,9242 0,9240 0,9238 0,9236 0,9234 0,9232 0,9230 0,9228 0,9226 0,9224 0,9222 0,9220 0,9218 0,9216 0,9214 0,9212 0,9210 0,9208 0,9206
43,58 43,68 43,77 43,87 43,96 44,06 44,15 44,24 44,34 44,43 44,53 44,62 44,71 44,81 44,90 44,99 45,09 45,18 45,27 45,37 45,46 45,55 45,65 45,74 45,83 45,93 46,02 46,11 46,20 46,29 46,39 46,48 46,57 46,66 46,75 46,84 46,94 47,03 47,12 47,21 47,30 47,39 47,48 47,57 47,67
51,23 51,33 51,43 51,53 51,63 51,73 51,83 51,93 52,03 52,13 52,22 52,32 52,42 52,52 52,62 52,72 52,82 52,91 53,01 53,11 53,21 53,30 53,40 53,50 53,60 53,69 53,79 53,89 53,98 54,08 54,17 54,27 54,36 54,46 54,55 54,65 54,74 54,84 54,93 55,03 55,12 55,22 55,31 55,40 55,50
404,4 405,1 405,9 406,7 407,5 408,3 409,1 409,8 410,6 411,4 412,2 413,0 413,7 414,5 415,3 416,1 416,9 417,6 418,4 419,2 419,9 420,7 421,5 422,2 423,0 423,8 424,5 425,3 426,0 426,8 427,6 428,3 429,1 429,8 430,6 431,3 432,1 432,8 433,6 434,3 435,1 435,8 436,5 437,3 438,0
421
0,9204 0,9202 0,9200 0,9198 0,9196 0,9194 0,9192 0,9190 0,9188 0,9186 0,9184 0,9182 0,9180 0,9178 0,9176 0,9174 0,9172 0,9170 0,9168 0,9166 0,9164 0,9162 0,9160 0,9158 0,9156 0,9154 0,9152 0,9150 0,9148 0,9146 0,9144 0,9142 0,9140 0,9138 0,9136 0,9134 0,9132 0,9130 0,9128 0,9126 0,9124 0,9122 0,9120 0,9118 0,9116
47,76 47,85 47,94 48,03 48,12 48,21 48,30 48,39 48,48 48,57 48,66 48,75 48,84 48,93 49,03 49,12 49,21 49,30 49,39 49,48 49,57 49,66 49,75 49,84 49,93 50,02 50,11 50,20 50,29 50,38 50,46 50,55 50,64 50,73 50,82 50,91 51,00 51,09 51,18 51,27 51,36 51,45 51,54 51,63 51,72
55,59 55,69 55,78 55,88 55,97 56,06 56,15 56,25 56,34 56,43 56,53 56,62 56,71 56,81 56,90 56,99 57,08 57,18 57,26 57,36 57,45 57,54 57,63 57,72 57,82 57,91 58,00 58,09 58,18 58,27 58,36 58,45 58,55 58,64 58,73 58,82 58,91 59,00 59,09 59,18 59,27 59,36 59,45 59,54 59,63
438,8 439,5 440,3 441,0 441,7 442,5 443,2 443,9 444,7 445,4 446,1 446,9 447,6 448,3 449,1 449,8 450,5 451,2 452,0 452,7 453,4 454,1 454,9 455,6 456,3 457,1 457,8 458,5 459,2 459,9 460,6 461,4 462,1 462,8 463,5 464,2 464,9 465,7 466,4 467,1 467,8 468,5 469,2 469,9 470,6
422
0,9114 0,9112 0,9110 0,9108 0,9106 0,9104 0,9102 0,9100 0,9098 0,9096 0,9094 0,9092 0,9090 0,9088 0,9086 0,9084 0,9082 0,9080 0,9078 0,9076 0,9074 0,9072 0,9070 0,9068 0,9066 0,9064 0,9062 0,8060 0,9058 0,9056 0,9054 0,9052 0,9050 0,9048 0,9046 0,9044 0,9042 0,9040 0,9038 0,9036 0,9034 0,9032 0,9030 0,9028 0,9026
51,81 51,90 51,98 52,07 52,16 52,25 52,34 52,43 52,52 52,61 52,70 52,78 52,87 52,96 53,05 53,14 53,23 53,31 53,40 53,49 53,58 53,66 53,75 53,84 53,93 54,02 54,10 54,19 54,28 54,37 54,45 54,54 54,63 54,72 54,80 54,89 54,98 55,07 55,16 55,24 55,33 55,42 55,51 55,59 55,68
59,72 59,81 59,90 59,99 60,08 60,16 60,25 60,34 60,43 60,52 60,61 60,70 60,79 60,88 60,96 61,05 61,14 61,23 61,31 61,40 61,49 61,57 61,66 61,75 61,84 61,92 62,01 62,10 62,18 62,27 62,36 62,44 62,53 62,62 62,70 62,79 62,88 62,96 63,05 63,13 63,22 63,31 63,39 63,48 63,57
471,3 472,0 472,7 473,4 474,2 474,9 475,6 476,3 477,0 477,7 478,4 479,1 479,8 480,5 481,2 481,9 482,5 483,2 483,9 484,6 485,3 486,0 486,7 487,4 488,1 488,7 489,4 490,1 490,8 491,5 492,2 492,8 493,5 494,2 494,9 495,6 496,3 496,9 497,6 498,3 499,0 499,7 500,3 501,0 501,7
423
0,9024 0,9022 0,9020 0,9018 0,9016 0,9014 0,9012 0,9010 0,9008 0,9006 0,9004 0,9002 0,9000 0,8998 0,8996 0,8994 0,8992 0,8990 0,8988 0,8986 0,8984 0,8982 0,8980 0,8978 0,8976 0,8974 0,8972 0,8970 0,8968 0,8966 0,8964 0,8962 0,8960 0,8958 0,8956 0,8954 0,8952 0,8950 0,8948 0,8946 0,8944 0,8942 0,8940 0,8938 0,8936
55,77 55,86 55,95 56,03 56,12 56,21 56,29 56,38 56,47 56,56 56,64 56,73 56,82 56,90 56,99 57,08 57,16 57,25 57,34 57,43 57,51 57,60 57,69 57,77 57,86 57,95 58,03 58,12 58,21 58,29 58,38 58,47 58,55 58,64 58,73 58,81 58,90 58,99 59,07 59,16 59,25 59,33 59,42 59,51 59,59
63,65 63,74 63,82 63,91 63,99 64,08 64,16 64,25 64,33 64,42 64,50 64,59 64,67 64,76 64,84 64,93 65,01 65,10 65,18 65,26 65,35 65,43 65,52 65,60 65,68 65,77 65,85 65,94 66,02 66,10 66,19 66,27 66,35 66,44 66,52 66,60 66,69 66,77 66,85 66,94 67,02 67,10 67,18 67,27 67,35
502,4 503,1 503,7 504,3 505,1 505,7 506,4 507,1 507,8 508,4 509,1 509,8 510,4 511,1 511,8 512,4 513,1 513,8 514,4 515,1 515,8 516,4 517,1 517,8 518,4 519,1 519,7 520,4 521,1 521,7 522,4 523,0 523,7 524,4 525,0 525,7 526,3 527,0 527,6 528,3 528,9 529,6 530,3 530,9 531,6
424
0,8934 0,8932 0,8930 0,8928 0,8926 0,8924 0,8922 0,8920 0,8918 0,8916 0,8914 0,8912 0,8910 0,8908 0,8906 0,8904 0,8902 0,8900 0,8898 0,8896 0,8894 0,8892 0,8890 0,8888 0,8886 0,8884 0,8882 0,8880 0,8878 0,8876 0,8874 0,8872 0,8870 0,8868 0,8866 0,8864 0,8862 0,8860 0,8858 0,8856 0,8854 0,8852 0,8850 0,8848 0,8846
59,68 59,77 59,85 59,94 60,02 60,11 60,20 60,28 60,37 60,46 60,54 60,63 60,71 60,80 60,89 60,97 61,06 61,14 61,23 61,31 61,40 61,49 61,57 61,66 61,74 61,83 61,91 62,00 62,08 62,17 62,26 62,34 62,43 62,51 62,60 62,69 62,77 62,86 62,94 63,03 63,11 63,20 63,29 63,37 63,46
67,43 67,51 67,60 67,68 67,76 67,85 67,93 68,01 68,09 68,17 68,25 68,34 68,42 68,50 68,58 68,66 68,74 68,83 68,91 68,99 69,07 69,15 69,23 69,31 69,39 69,47 69,55 69,63 69,71 69,79 69,87 69,95 70,03 70,11 70,19 70,27 70,35 70,44 70,52 70,60 70,68 70,75 70,84 70,92 70,99
532,2 532,9 533,5 534,2 534,8 535,5 536,1 536,8 537,4 538,1 538,7 539,4 540,0 540,6 541,3 541,9 542,6 543,2 543,8 544,5 545,1 545,8 546,4 547,0 547,7 548,3 548,9 549,6 550,2 550,8 551,5 552,1 552,7 553,4 554,0 554,6 555,3 555,9 556,6 557,2 557,8 558,4 559,1 559,7 560,3
425
0,8844 0,8842 0,8840 0,8838 0,8836 0,8834 0,8832 0,8830 0,8828 0,8826 0,8824 0,8822 0,8820 0,8818 0,8816 0,8814 0,8812 0,8810 0,8808 0,8806 0,8804 0,8802 0,8800 0,8798 0,8796 0,8794 0,8792 0,8790 0,8788 0,8786 0,8784 0,8782 0,8780 0,8778 0,8776 0,8774 0,8772 0,8770 0,8768 0,8766 0,8764 0,8762 0,8760 0,8758 0,8756
63,54 63,63 63,71 63,80 63,88 63,97 64,05 64,14 64,23 64,31 64,40 64,48 64,57 64,65 64,74 64,82 64,91 64,99 65,08 65,17 65,25 65,34 65,42 65,51 65,59 65,68 65,76 65,85 65,93 66,02 66,10 66,18 66,27 66,35 66,44 66,52 66,61 66,69 66,78 66,86 66,94 67,03 67,11 67,20 67,28
71,07 71,15 71,23 71,31 71,39 71,47 71,55 71,63 71,71 71,79 71,87 71,95 72,03 72,11 72,18 72,26 72,34 72,42 72,50 72,58 72,66 72,73 72,81 72,89 72,97 73,05 73,12 73,20 73,28 73,36 73,43 73,51 73,59 73,67 73,74 73,82 73,90 73,97 74,05 74,13 74,20 74,28 74,36 74,43 74,51
561,0 561,6 562,2 562,8 563,5 564,1 564,7 565,4 566,0 566,6 567,2 567,8 568,5 569,1 569,7 570,3 571,0 571,6 572,2 572,8 573,4 574,0 574,7 575,3 575,9 576,5 577,1 577,8 578,4 579,0 579,6 580,2 580,8 581,4 582,0 582,6 583,2 583,8 584,4 585,0 585,7 586,3 586,9 587,5 588,1
426
0,8754 0,8752 0,8750 0,8748 0,8746 0,8744 0,8742 0,8740 0,8738 0,8736 0,8734 0,8732 0,8730 0,8728 0,8726 0,8724 0,8722 0,8720 0,8718 0,8716 0,8714 0,8712 0,8710 0,8708 0,8706 0,8704 0,8702 0,8700 0,8698 0,8696 0,8694 0,8692 0,8690 0,8688 0,8686 0,8684 0,8682 0,8680 0,8678 0,8676 0,8674 0,8672 0,8670 0,8668 0,8666
67,37 67,45 67,54 67,62 67,71 67,74 67,88 67,96 68,05 68,13 68,21 68,30 68,38 68,47 68,55 68,64 68,72 68,81 68,89 68,97 69,06 69,14 69,23 69,31 69,40 69,48 69,56 69,65 69,73 69,82 69,90 69,99 70,07 70,15 70,24 70,32 70,40 70,49 70,57 70,66 70,74 70,82 70,91 70,99 71,07
74,59 74,66 74,74 74,82 74,89 74,97 75,05 75,12 75,20 75,28 75,35 75,43 75,50 75,58 75,66 75,73 75,81 75,88 75,96 76,03 76,11 76,19 76,26 76,34 76,41 76,49 76,56 76,64 76,61 76,79 76,86 76,94 77,01 77,09 77,16 77,23 77,31 77,38 77,46 77,53 77,60 77,68 77,75 77,83 77,90
588,7 589,3 589,9 590,5 591,1 591,7 592,3 592,9 593,5 594,1 594,7 595,3 595,9 596,5 597,1 597,7 598,3 598,9 599,5 600,1 600,7 601,3 601,9 602,5 603,1 603,7 604,3 604,9 605,5 606,1 606,6 607,2 607,8 608,4 609,0 609,6 610,2 610,8 611,3 611,9 612,5 613,1 613,7 614,3 614,8
427
0,8664 0,8662 0,8660 0,8658 0,8656 0,8654 0,8652 0,8650 0,8648 0,8646 0,8644 0,8642 0,8640 0,8638 0,8636 0,8634 0,8632 0,8630 0,8628 0,8626 0,8624 0,8622 0,8620 0,8618 0,8616 0,8614 0,8612 0,8610 0,8608 0,8606 0,8604 0,8602 0,8600 0,8598 0,8596 0,8594 0,8592 0,8590 0,8588 0,8586 0,8584 0,8582 0,8580 0,8578 0,8576
71,16 71,24 71,33 71,41 71,49 71,58 71,66 71,74 71,83 71,91 71,99 72,08 72,16 72,25 72,33 72,41 72,50 72,58 72,66 72,75 72,83 72,91 73,00 73,08 73,17 73,25 73,33 73,41 73,50 73,58 73,66 73,75 73,83 73,91 74,00 74,08 74,16 74,24 74,33 74,41 74,49 74,58 74,66 74,74 74,83
77,97 78,05 78,12 78,19 78,27 78,34 78,41 78,49 78,56 78,64 78,71 78,78 78,86 78,93 79,00 79,07 79,15 79,22 79,29 79,37 79,44 79,51 79,59 79,66 79,73 79,80 79,87 79,94 80,02 80,09 80,16 80,23 80,30 80,37 80,45 80,52 80,59 80,66 80,73 80,80 80,87 80,94 81,02 81,09 81,16
615,4 616,0 616,6 617,2 617,7 618,3 618,9 619,5 620,1 620,6 621,2 621,8 622,4 623,0 623,5 624,1 624,7 625,3 625,8 626,4 627,0 627,6 628,1 628,7 629,3 629,8 630,4 631,0 631,5 632,1 632,7 633,2 633,8 634,4 634,9 635,5 636,1 636,6 637,2 637,7 638,3 638,9 639,4 640,0 640,6
428
0,8574 0,8572 0,8570 0,8568 0,8566 0,8564 0,8562 0,8560 0,8558 0,8556 0,8554 0,8552 0,8550 0,8548 0,8546 0,8544 0,8542 0,8540 0,8538 0,8536 0,8534 0,8532 0,8530 0,8528 0,8526 0,8524 0,8522 0,8520 0,8518 0,8516 0,8514 0,8512 0,8510 0,8508 0,8506 0,8504 0,8502 0,8500 0,8498 0,8496 0,8494 0,8492 0,8490 0,8488 0,8486
74,91 74,99 75,07 75,16 75,24 75,32 75,40 75,49 75,57 75,65 75,73 75,81 75,90 75,98 76,06 76,14 76,23 76,31 76,39 76,47 76,56 76,64 76,72 76,80 76,88 76,97 77,05 77,13 77,21 77,30 77,38 77,46 77,54 77,62 77,70 77,79 77,87 77,95 78,03 78,11 78,20 78,28 78,36 78,44 78,52
81,23 81,30 81,37 81,44 81,51 81,58 81,65 81,72 81,79 81,86 81,93 82,00 82,07 82,14 82,21 82,28 82,35 82,42 82,49 82,56 82,63 82,70 82,77 82,84 82,91 82,98 83,04 83,11 83,18 83,25 83,32 83,39 83,46 83,53 98,59 83,66 83,73 83,80 83,87 83,94 84,00 84,07 84,14 84,21 84,28
641,1 641,7 642,2 642,8 643,3 643,9 644,4 645,0 645,6 646,1 646,7 647,2 647,8 648,3 648,9 649,4 650,0 650,5 651,1 651,6 652,2 652,7 653,2 653,8 654,3 654,9 655,4 656,0 656,5 657,1 657,6 658,2 658,7 659,2 659,8 660,3 660,9 661,4 662,0 662,5 663,0 663,6 664,1 664,6 665,2
429
0,8484 0,8482 0,8480 0,8478 0,8476 0,8474 0,8472 0,8470 0,8468 0,8466 0,8464 0,8462 0,8460 0,8458 0,8456 0,8454 0,8452 0,8450 0,8448 0,8446 0,8444 0,8442 0,8440 0,8438 0,8436 0,8434 0,8432 0,8430 0,8428 0,8426 0,8424 0,8422 0,8420 0,8418 0,8416 0,8414 0,8412 0,8410 0,8408 0,8406 0,8404 0,8402 0,8400 0,8398 0,8396
78,60 78,69 78,77 78,85 78,93 79,01 79,09 79,17 79,26 79,34 79,42 79,50 79,58 79,66 79,74 79,83 79,91 79,99 80,07 80,15 80,23 80,31 80,39 80,47 80,55 80,63 80,71 80,79 80,87 80,96 81,04 81,12 81,20 81,28 81,36 81,44 81,51 81,60 81,68 81,76 81,84 81,92 82,00 82,08 82,16
84,34 84,41 84,48 84,55 84,61 84,68 84,75 84,81 84,88 84,95 85,02 85,08 85,15 85,22 85,28 85,35 85,42 85,48 85,55 85,61 85,68 85,75 85,81 85,88 85,94 86,01 86,07 86,14 86,21 86,27 86,34 86,40 86,47 86,53 86,60 86,66 86,73 86,79 86,86 86,92 86,99 87,05 87,12 87,18 87,24
665,7 666,2 666,8 667,3 667,8 668,4 668,9 669,4 669,9 670,5 671,0 671,5 672,0 672,6 673,1 673,6 674,2 674,7 675,2 675,7 676,2 676,8 677,3 677,8 678,3 678,8 679,4 679,9 680,4 680,9 681,4 681,9 682,5 683,0 683,5 684,0 684,5 685,0 685,5 686,0 686,5 687,1 687,6 688,1 688,6
430
0,8394 0,8392 0,8390 0,8388 0,8386 0,8384 0,8382 0,8380 0,8378 0,8376 0,8374 0,8372 0,8370 0,8368 0,8366 0,8364 0,8362 0,8360 0,8358 0,8356 0,8354 0,8352 0,8350 0,8348 0,8346 0,8344 0,8342 0,8340 0,8338 0,8336 0,8334 0,8332 0,8330 0,8328 0,8326 0,8324 0,8322 0,8320 0,8318 0,8316 0,8314 0,8312 0,8310 0,8308 0,8306
82,24 82,32 82,40 82,48 82,56 82,64 82,72 82,80 82,88 82,96 83,04 83,12 83,19 83,27 83,35 83,43 83,51 83,59 83,67 83,75 83,83 83,91 83,99 84,07 84,15 84,22 84,30 84,38 84,46 84,54 84,62 84,69 84,77 84,85 84,93 85,01 85,08 85,16 85,24 85,32 85,40 85,48 85,55 85,63 85,71
87,31 87,37 87,43 87,50 87,56 87,62 87,69 87,75 87,82 87,88 87,94 88,00 88,07 88,13 88,19 88,26 88,32 88,38 88,45 88,51 88,57 88,63 88,70 88,76 88,82 88,88 88,94 89,00 89,06 89,13 89,19 89,25 89,31 89,37 89,43 89,49 89,55 89,61 89,68 89,74 89,80 89,86 89,92 89,98 90,04
689,1 689,6 690,1 690,6 691,1 691,6 692,1 692,6 693,1 693,6 694,1 694,6 695,1 695,6 696,1 696,6 697,1 697,6 698,1 698,6 699,1 699,6 700,1 700,5 701,0 701,5 702,0 702,5 703,0 703,4 703,9 704,4 704,9 705,4 705,9 706,3 706,8 707,3 707,8 708,3 708,7 709,2 709,7 710,2 710,6
431
0,8304 0,8302 0,8300 0,8298 0,8296 0,8294 0,8292 0,8290 0,8288 0,8286 0,8284 0,8282 0,8280 0,8278 0,8276 0,8274 0,8272 0,8270 0,8268 0,8266 0,8264 0,8262 0,8260 0,8258 0,8256 0,8254 0,8252 0,8250 0,8248 0,8246 0,8244 0,8242 0,8240 0,8238 0,8236 0,8234 0,8232 0,8230 0,8228 0,8226 0,8224 0,8222 0,8220 0,8218 0,8216
85,79 85,87 85,95 86,02 86,10 86,18 86,26 86,33 86,41 86,49 86,57 86,64 86,72 86,80 86,88 86,95 87,03 87,11 87,18 87,26 87,34 87,42 87,49 87,57 87,65 87,72 87,80 87,88 87,95 88,03 88,11 88,18 88,26 88,34 88,41 88,49 88,56 88,64 88,72 88,79 88,87 88,95 89,02 89,10 89,17
90,10 90,16 90,22 90,28 90,34 90,40 90,46 90,52 90,58 90,64 90,69 90,75 90,81 90,87 90,93 90,99 91,05 91,11 91,17 91,23 91,28 91,34 91,40 91,46 91,52 91,58 91,63 91,69 91,75 91,81 91,86 91,92 91,98 92,04 92,09 92,15 92,21 92,26 92,32 92,38 92,44 92,49 92,55 92,61 92,66
711,1 711,6 712,1 712,5 713,0 713,5 713,9 714,4 714,9 715,4 715,8 716,3 716,8 717,2 717,7 718,2 718,6 719,1 719,5 720,0 720,6 720,9 721,4 721,9 722,3 722,8 723,2 723,7 724,1 724,6 725,1 725,5 726,0 726,4 726,9 727,3 727,8 728,2 728,7 729,1 729,6 730,0 730,5 730,9 731,3
432
0,8214 0,8212 0,8210 0,8208 0,8206 0,8204 0,8202 0,8200 0,8198 0,8196 0,8194 0,8192 0,8190 0,8188 0,8186 0,8184 0,8182 0,8180 0,8178 0,8176 0,8174 0,8172 0,8170 0,8168 0,8166 0,8164 0,8162 0,8160 0,8158 0,8156 0,8154 0,8152 0,8150 0,8148 0,8146 0,8144 0,8142 0,8140 0,8138 0,8136 0,8134 0,8132 0,8130 0,8128 0,8126
89,25 89,32 89,40 89,47 89,55 89,62 89,70 89,77 89,85 89,92 90,00 90,07 90,15 90,22 90,30 90,37 90,45 90,52 90,60 90,67 90,75 90,82 90,90 90,97 91,04 91,12 91,19 91,26 91,34 91,41 91,48 91,56 91,63 91,70 91,78 91,85 91,92 92,00 92,07 92,14 92,21 92,29 92,36 92,43 92,51
92,72 92,77 92,83 92,88 92,94 92,99 93,05 93,10 93,16 93,21 93,27 93,32 93,38 93,43 93,49 93,54 93,60 93,65 93,70 93,76 93,81 93,87 93,92 93,98 94,03 94,08 94,13 94,19 94,24 94,29 94,34 94,40 94,45 94,50 94,55 94,61 94,66 94,71 94,76 94,81 94,86 94,92 94,97 95,02 95,07
731,8 732,2 732,6 733,1 733,5 734,0 734,4 734,8 735,3 735,7 736,2 736,6 737,0 737,4 737,9 738,3 738,7 739,1 739,6 740,0 740,4 740,9 741,3 741,7 742,1 742,5 743,0 743,4 743,8 744,2 744,6 745,0 745,4 745,9 746,3 746,7 747,1 747,5 747,9 748,3 748,7 749,1 749,5 749,9 750,4
433
0,8124 0,8122 0,8120 0,8118 0,8116 0,8114 0,8112 0,8110 0,8108 0,8106 0,8104 0,8102 0,8100 0,8098 0,8096 0,8094 0,8092 0,8090 0,8088 0,8086 0,8084 0,8082 0,8080 0,8078 0,8076 0,8074 0,8072 0,8070 0,8068 0,8066 0,8064 0,8062 0,8060 0,8058 0,8056 0,8054 0,8052 0,8050 0,8048 0,8046 0,8044 0,8042 0,8040 0,8038 0,8036
92,58 92,65 92,72 92,80 92,87 92,94 93,01 93,09 93,16 93,23 93,30 93,34 93,44 93,52 93,59 93,66 93,73 93,80 93,87 93,95 94,02 94,09 94,16 94,23 94,30 94,37 94,44 94,51 94,59 94,66 94,73 94,80 94,87 94,94 95,01 95,08 95,15 95,22 95,29 95,36 95,43 95,50 95,57 95,64 95,70
95,12 95,17 95,22 95,28 95,33 95,38 95,43 95,48 95,53 95,58 95,63 95,68 95,73 95,78 95,83 95,88 95,93 95,98 96,03 96,08 96,13 96,17 96,22 96,27 96,32 96,37 96,42 96,47 96,51 96,56 96,61 96,66 96,71 96,76 96,80 96,85 96,90 96,94 96,99 97,04 97,08 97,13 97,18 97,22 97,27
750,8 751,2 751,6 752,0 752,4 752,8 753,2 753,6 754,0 754,4 754,8 755,2 755,5 755,9 756,3 756,7 757,1 757,5 757,9 758,3 758,7 759,1 759,5 759,8 760,2 760,6 761,0 761,4 761,7 762,1 762,5 762,9 763,3 763,7 764,0 764,4 764,8 765,1 765,5 765,9 766,2 766,6 767,0 767,3 767,7
434
0,8034 0,8032 0,8030 0,8028 0,8026 0,8024 0,8022 0,8020 0,8018 0,8016 0,8014 0,8012 0,8010 0,8008 0,8006 0,8004 0,8002 0,8000 0,7998 0,7996 0,7994 0,7992 0,7990 0,7988 0,7986 0,7984 0,7982 0,7980 0,7978 0,7976 0,7974 0,7972 0,7970 0,7968 0,7966 0,7964 0,7962 0,7960 0,7958 0,7956 0,7954 0,7952 0,7950 0,7948 0,7946
95,77 95,84 95,91 95,98 96,05 96,12 96,19 96,26 96,33 96,39 96,46 96,53 96,60 96,67 96,74 96,80 96,87 96,94 97,01 97,08 97,14 97,21 97,28 97,34 97,41 97,48 97,55 97,61 97,68 97,75 97,81 97,88 97,95 98,01 98,08 98,14 98,22 98,28 98,34 98,41 98,47 98,54 98,61 98,67 98,74
97,32 97,36 97,41 97,45 97,50 97,54 97,59 97,63 97,68 97,72 97,77 97,81 97,86 97,90 97,95 97,99 98,04 98,08 98,13 98,17 98,22 98,26 98,30 98,34 98,39 98,43 98,47 98,51 98,56 98,60 98,64 98,69 98,73 98,77 98,81 98,85 98,90 98,94 98,98 99,02 99,06 99,10 99,14 99,18 99,23
768,1 768,4 768,8 769,2 769,5 769,9 770,2 770,6 771,0 771,3 771,7 772,0 772,4 772,7 773,1 773,4 773,8 774,1 774,5 774,8 775,2 775,5 775,9 776,2 776,5 776,9 777,2 777,5 777,9 778,2 778,6 778,9 779,2 779,6 779,9 780,2 780,5 780,9 781,2 781,5 781,9 782,2 782,5 782,8 783,2
435
0,7944 0,7942 0,7940 0,7938 0,7936 0,7934 0,7932 0,7930 0,7928 0,7926 0,7924 0,7922 0,7920 0,7918 0,7916 0,7914 0,7912 0,7910 0,7909 0,7908 0,7907 0,79067
98,80 98,87 98,93 99,00 99,06 99,13 99,19 99,26 99,32 99,38 99,45 99,51 99,58 99,64 99,70 99,77 99,83 99,89 99,93 99,96 99,99 100,00
99,27 99,31 99,35 99,39 99,43 99,47 99,51 99,55 99,59 99,62 99,66 99,70 99,74 99,78 99,82 99,86 99,90 99,94 99,96 99,97 99,99 100,00
783,5 783,8 784,1 784,5 784,8 785,1 785,4 785,7 786,0 786,3 786,6 786,9 787,2 787,5 787,8 788,1 788,4 788,8 789,0 789,1 789,2 789,27
436
Tabuka III : Izotonizcia vodnch roztokov lieiv pripravovanch v lekrach

Uveden veobecn odporania s zameran hlavne na prpravu liekov v lekrach. vod Izotonick roztoky ltok s roztoky, ktor pri vzjomnom porovnvan maj rovnak koligatvne vlastnosti (osmotick tlak, znenie teploty tuhnutia, zvenie teploty varu, osmolalitu a in). Za izotonick (izoosmotick) s udskou krvou, slzami a tkanivovm mokom sa povauje vodn roztok chloridu sodnho s koncentrciou 9,0 g/l, ktorho znenie teploty tuhnutia (kryoskopick hodnota) vzhadom na vodu je 0,520 C, a in roztoky, ktor sa zhoduj kryoskopickou hodnotou. Hypotonick roztoky maj tieto hodnoty niie, hypertonick zasa vyie. Izotonizuj sa roztoky hypotonick. Na izotonizciu sa pouije vhodn izotonizan prsada, naprklad chlorid sodn, dusinan draseln, manitol, ktor nesmie chemicky reagova a ani inak meni inok iadnej zloky roztoku. Na vpoet mnostva izotonizanej prsady sa odpora poui predovetkm experimentlne kryoskopick hodnoty uveden v tabuke . 1 spsob A. Vpoet pomocou molrnych koncentrci spsob B je menej presn ako spsob A, pretoe je vo vpote zanedban vekos tzv. osmotickho koeficientu (pri zriedench roztokoch sa bli 1). Spsob A V tabuke . 1 Kryoskopick hodnoty roztokov ltok sa vyhad k predpsanej koncentrcii lieiva prslun znenie teploty tuhnutia 1. Tto hodnota, prpadne set hodnt pre niekoko predpsanch ltok (1) sa odta od hodnoty 0,520 C a k vypotanmu rozdielu (2), ktor je kryoskopickou hodnotou izotonizanej prsady, sa vyhad zodpovedajce mnostvo izotonizanej prsady v percentch. Naprklad pre chlorid sodn pozri tabuku .2. Ak vodn roztok, ktor sa m izotonizova, nem vyiu koncentrciu ako 0,005 mol/l, sta, ak sa prslun lieivo rozpust v izotonickom roztoku prslunej izotonizanej prsady. Prklad 1. M sa pripravi 20 g 1 % roztoku pilokarpniumchloridu izotonizovanho chloridom sodnm. Na stanovenie kryoskopickej hodnoty roztoku pilokarpniumchloridu sa pouije tabuka . 1 a odtia 1 = 0,128. Vypotan 2 = 0,520 C 0,128 C = 0,392 C (kryoskopick hodnota pre chlorid sodn NaCl). V tabuke . 2 sa potom zist koncentrcia izotonizanej prsady zodpovedajca 2. Hodnota 0,673 g zodpoved 100 g roztoku, pre 20 g je to 0,133 g (prpadne zaokrhlene 0,13 g). Spsob B Ak pre poadovan lieivo nie s k dispozcii experimentlne kryoskopick hodnoty, potom pre roztok obsahujci jedno lieivo plat postup uveden v bodoch 1 a 3; ak je v roztoku viac lieiv, postupuje sa poda bodu 4.
437
1. Znenie teploty tuhnutia 1 vodnho roztoku obsahujceho jedno lieivo (oproti vode) je dan vzorcom (1) 1 = 1
K m1 1 000 M1 m
(1)
kde n1 = poet inov, na ktor sa predpsan lieivo pri rozpan rozpad; K = kryoskopick kontanta vodnho roztoku obsahujceho 1 mol/l nedisociovanej ltky je 1,86, m1 = hmotnos lieiva v gramoch; M1 = relatvna molekulov hmotnos lieiva; m = hmotnos roztoku v gramoch (set hmotnost rozpadla a lieiva). 2. Ak je roztok hypotonick, je potrebn prida izotonizan prsadu v mnostve, ak dopln znenie teploty tuhnutia na 0,520 C. 2 = 0,520 1 (2)
3. Hmotnos m2 zodpovedajca izotonizanej prsade s relatvnou molekulovou hmotnosou M2 sa vypota poda vzorca (3): m2 =
2 M 2 m , n2 K 1 000
(3)
kde n2 = poet inov, na ktor izotonizan prsada disociuje. 4. Ak roztok obsahuje viac lieiv, je potrebn vykona vpoty znenia teploty tuhnutia pre jednotliv lieiv. Vsledn hodnota 1 sa rovn stu vetkch znen teplt tuhnutia. Pri vpote sa pouije hodnota m zodpovedajca stu hmotnost vetkch zloiek prtomnch v roztoku. alej sa postupuje tak, ako je uveden v bodoch 2 a 3. Prklad 2. M sa pripravi 1 000 g 1 % roztoku mooviny (M1 = 60,06) izotonizovanho prsadou glukzy (M2 = 180,16). Moovina a glukza nie s elektrolyty (n1 a n2 = 1). 1. Znenie teploty tuhnutia 1% roztoku mooviny je poda vzorca (1): 1 = 1
1,86 10 1 000 = 0,310 C. 60,06 1 000
2. 2 = 0,520 C 0,310 C = 0,210 C. 3. Vypotanmu zneniu teploty tuhnutia 0,210 C zodpoved poda vzorca (3):
m2 =
0,210 180,16 1 000 = 20,34 g glukzy. 1 . 1,86 1 000
438
Tabuka 1. Kryoskopick hodnoty roztokov niektorch ltok Koncentrcia (* alebo **) Izotonick koncentrcia (* alebo **)
7,0 7,5 8,0 8,5 9,0 9,5 10,0
Ltka
Koncentrcia ltky v 100 g (*) alebo v 100 ml (**) roztoku
0,25 0,5 0,75 1,0 1,25 1,5 1,75 2,0 2,25 2,5
3,0
3,5
4,0
4,5
5,0
5,5
6,0
6,5
Znenie teploty tuhnutia (1)
Acidum ascorbicum Acidum boricum Adrenalini tartas Alcohol benzylicus Argenti diacetyltannas albuminatus Argenti nitras Atropini sulfas Calcii chloridum hexahydricum Chlorbutanolum Cocaini hydrochloridum
** * * **
0,026 0,053 0,080 0,106 0,132 0,158 0,183 0,209 0,235 0,260 0,311 0,362 0,413 0,464 0,515 0,082 0,161 0,238 0,314 0,389 0,464 0,025 0,050 0,074 0,099 0,122 0,144 0,167 0,190 0,213 0,235 0,281 0,326 0,370 0,414 0,459 0,503 0,031 0,056 0,080 0,103 0,127 0,150 0,172 0,191 0,213 0,231 0,265
5,05 1,69 5,7
* * * **
0,024 0,047 0,071 0,095 0,118 0,141 0,165 0,189 0,213 0,236 0,283 0,330 0,378 0,424 0,472 0,520 0,046 0,094 0,142 0,190 0,238 0,285 0,333 0,380 0,427 0,474 0,020 0,039 0,057 0,073 0,089 0,105 0,121 0,136 0,152 0,166 0,196 0,225 0,253 0,283 0,311 0,339 0,366 0,393 0,421 0,448 0,475 0,502 0,048 0,097
5,50 2,74
8,8
0,148 0,200 0,254 0,307 0,360 0,413 0,467 0,520
2,50 6,33
** *
0,037 0,074 0,109 0,144 0,024 0,047 0,069 0,090 0,113 0,133 0,154 0,174 0,195 0,215 0,256 0,296 0,336 0,376 0,415 0,455 0,494
439
Tabuka 2. Koncentrcia chloridu sodnho pri rznych hodnotch znenia teploty tuhnutia (2) jeho roztokov 2 (C) 0,00 0,01 0,02 0,03 0,04 0,05 0,06 0,07 0,08 0,09 0,10 0,11 0,12 0,13 0,14 0,15 0,16 0,17 0,18 0,19 0,20 0,21 0,22 0,23 0,24 0,25 0,26 0,27 0,28 0,29 0,30 0,31 0,32 0,33 0,34 0,35 0,36 0,37 0,38 0,39 0,40 0,..0 0,000 0,015 0,031 0,048 0,064 0,081 0,097 0,114, 0,131 0,148 0,165 0,182 0,199 0,216 0,233 0,250 0,267 0,285 0,302 0,319 0,336 0,354 0,371 0,388 0,406 0,423 0,441 0,458 0,476 0,493 0,511 0,528 0,546 0,563 0,581 0,599 0,616 0,634 0,651 0,669 0,687 0,..1 0,001 0,017 0,033 0,049 0,066 0,082 0,100 0,116 0,132 0,149 0,166 0,183 0,200 0,218 0,235 0,252 0,269 0,286 0,303 0,321 0,338 0,355 0,373 0,390 0,408 0,425 0,442 0,460 0,477 0,495 0,512 0,530 0,547 0,565 0,583 0,600 0,618 0,636 0,653 0,671 0,689 0,..3 0,..4 0,..5 0,..6 0,..7 Koncentrcia chloridu sodnho (g/100 g) 0,003 0,004 0,006 0,008 0,009 0,011 0,018 0,020 0,022 0,023 0,025 0,027 0,035 0,036 0,038 0,039 0,041 0,043 0,051 0,053 0,054 0,056 0,057 0,059 0,067 0,069 0,071 0,072 0,074 0,076 0,084 0,086 0,087 0,089 0,091 0,092 0,101 0,102 0,104 0,106 0,107 0,109 0,117 0,119 0,121 0,122 0,124 0,126 0,134 0,136 0,138 0,139 0,141 0,142 0,151 0,153 0,154 0,156 0,158 0,160 0,168 0,170 0,172 0,173 0,175 0,177 0,185 0,187 0,189 0,190 0,192 0,193 0,202 0,203 0,206 0,207 0,209 0,211 0,219 0,221 0,223 0,224 0,226 0,228 0,236 0,238 0,240 0,242 0,243 0,245 0,254 0,255 0,257 0,259 0,260 0,262 0,271 0,272 0,274 0,276 0,278 0,279 0.288 0,289 0,291 0,293 0,295 0,297 0,305 0,307 0,309 0,310 0,312 0,314 0,323 0,324 0,326 0,328 0,329 0,331 0,340 0,342 0,343 0,345 0,347 0,348 0,357 0,359 0,361 0,362 0,364 0,366 0,375 0,376 0,378 0,380 0,381 0,383 0,392 0,394 0,395 0,397 0,399 0,401 0,409 0,411 0,413 0,415 0,416 0,418 0,427 0,428 0,430 0,432 0,434 0,435 0,444 0,446 0,448 0,449 0,451 0,453 0,462 0,463 0,465 0,467 0,469 0,470 0,479 0,481 0,482 0,484 0,486 0,488 0,497 0,498 0,500 0,502 0,504 0,505 0,514 0,516 0,518 0,519 0,521 0,523 0,532 0,534 0,535 0,537 0,539 0,541 0,549 0,551 0,553 0,555 0,556 0,558 0,567 0,569 0,570 0,572 0,574 0,576 0,585 0,586 0,588 0,590 0,592 0,593 0,602 0,604 0,605 0,607 0,609 0,611 0,619 0,621 0,623 0,625 0,627 0,629 0,637 0,639 0,641 0,643 0,644 0,646 0,655 0,657 0,659 0,660 0,662 0,664 0,673 0,674 00,676 0,678 0,680 0,682 0,690 0,692 0,694 0,696 0,697 0,699 0,..2 0,..8 0,012 0,028 0,044 0,061 0,077 0,094 0,111 0,128 0,144 0,161 0,178 0,195 0,212 0,230 0,247 0,264 0,281 0,298 0,316 0,333 0,350 0,368 0,385 0,402 0,420 0,437 0,455 0,472 0,490 0,507 0,525 0,542 0,560 0,577 0,595 0,613 0,630 0,648 0,666 0,683 0,701 0,..9 0,014 0,030 0,046 0,062 0,079 0,096 0,112 0,129 0,146 0,163 0,180 0,197 0,214 0,231 0,248 0,265 0,283 0,300 0,317 0,335 0,352 0,369 0,387 0,404 0,422 0,439 0,456 0,474 0,491 0,509 0,526 0,544 0,562 0,579 0,597 0,614 0,632 0,650 0,667 0,685 0,703
442
2 (C) 0,41 0,42 0,43 0,44 0,45 0,46 0,47 0,48 0,49 0,50 0,51 0,52
0,..0 0,705 0,722 0,740 0,758 0,775 0,793 0,811 0,829 0,847 0,864 0,882 0,900
0,..1 0,706 0,724 0,742 0,759 0,777 0,795 0,813 0,831 0,848 0,866, 0,884
0,..2 0,708 0,726 0,743 0,761 0,779 0,797 0,815 0,832 0,850 0,868 0,886
0,..3 0,710 0,728 0,745 0,763 0,781 0,799 0,816 0,834 0,852 0,870 0,887
0,..4 0,712 0,729 0,747 0,765 0,783 0,800 0,818 0,836 0,854 0,871 0,889
0,..5 0,713 0,731 0,749 0,767 0,784 0,802 0,820 0,838 0,855 0,873 0,891
0,..6 0,715 0,733 0,751 0,768 0,786 0,804 0,822 0,839 0,857 0,875 0,893
0,..7 0,717 0,735 0,752 0,770 0,788 0,806 0,823 0,841 0,859 0,877 0,895
0,..8 0,719 0,736 0,754 0,772 0,790 0,807 0,825 0,843 0,861 0,879 0,896
0,..9 0,720 0,738 0,756 0,774 0,791 0,809 0,827 0,845 0,863 0,880 0,898
Koncentrcia chloridu sodnho (g/100 g)
443
Tabuka IV : Nzvy pomocnch ltok

Latinsk nzov Slovensk nzov Rzne nzvy
A
acidum aceticum glaciale adov kyselina octov acidum peraceticum kyselina peroctov acidum edeticum kyselina edetov acidum aceticum concentratum acetic acid, glacial peracetic acid edetic acid edetic acid and edetates kyselina edetov a edetty EDTA chelaton 2 fumaric acid malic acid stearic acid acidum stearinicum stearn octadecanoic acid et hexadecanoic acid mixtum anhydrous lanolin cera lanae lanolinum anhydricum wool fat adeps lanae hydrosus cera lanae hydrosa lanolin wool fat, hydrous hydrous lanolin adeps neutralis neutrlny tuk hard fat lard stabilised lard petrolejov ter petroleum, light alcoholes lanae lanalcolum lanolin alcohols wool alcohols wool wax alcohols cetyl alcohol 444
acidum fumaricum kyselina fumrov acidum malicum kyselina jabln acidum stearicum kyselina sterov
adeps lanae vosk z ovej vlny
adeps lanae cum aqua lanoln
adeps solidus tuh tuk adeps suillus bravov tuk adeps suillus stabilisatus bravov tuk, stabilizovan aether petrolei petrolter alcoholes adipis lanae lanalkol
alcohol cetylicus
cetylalkohol alcohol cetylicus et stearylicus cetylalkohol a stearylalkohol alcohol cetylstearylicus cum cetomacrogolo cetomakrogolov emulgujci vosk
alcohol isopropylicus izopropylalkohol alcohol phenylethylicus fenyletylalkohol alcohol polyvinylicus polyvinylalkohol alumen dodekahydrt sranu draselno-hlinitho aluminii magnesii silicas kremiitan hlinito-horenat amylum pregelificatum hydrolyzt krobu
amylum solubile rozpustn krob aqua ad iniectabilia voda na injekciu
cetanol hexadecylalcohol cetostearyl alcohol cetostearylalkohol alcohol cetylstearylicus cetomacrogol emulsifying wax cetostearyl alcohol et cetomacrogol emulsifing wax emulgujci vosk isopropyl alcohol isopropanol isopropanolum phenethyl alcohol phenylethylalcohol polyvinyl alcohol PVA aluminium kalium sulfuricum aluminii kalii sulfas aluminium magnesium silicate heavy,light pregelatinised starch compressible starch starch, pregelatinised krob predelatinovan krob nabobtnan suen soluble starch aqua pro iniectione aqua sterilisata sterilizovan voda water for injections water free from pyrogenes peanut oil arachis oil butylhydroxybenzoate butyl parahydroxybenzoate butylparabenum oleum cacao theobroma oil butyrum cacao kakaov maslo calcium carbonate zran uhliitan vpenat dicalcium phosphas 445
aqua apyrogenata voda nepyrognna arachidis oleum podzemnicov olej
B
butylis parahydroxybenzoas butylparaben
C
cacao oleum kakaov olej
calcii carbonas uhliitan vpenat calcii hydrogenophosphas anhydricus
bezvod hydrogenfosforenan vpenat calcii sulfas hemihydricus sran vpenat carbethopendecinii bromidum karbetopendecniumbromid carbethopendecinii chloridum karbetopendecniumchlorid carbo activatus aktvne (adsorpn uhlie)
carmellosum natricum sodn so karmelzy
carmellosum natricum substitutum humile sodn so karmelzy, iastone substituovan cellulosi acetas phthalas celaceft
dibasic calcium phosphate calcium hydrogen phosphate, anhydrous dried calcium sulphate calcium sulfate hemihydrate plen sdra carbethopendecinium bromide bromid karbetopendecnia carbethopendecinium chloride chlorid karbetopendecnia carbo adsorbens carbo medicinalis charcoal, activated E 153 carboxymethylcellulosum natricum carboxymethylcellulosum solubile carmellose sodium E 466 carmellose sodium, low substituted cellulose acetate phthalate cellacephatum cellacephate celophtalum microcristalline wax spermaceti cetyl esters wax cetylovan vosk cetomacrogol cetomakrogol cetylter makrogolu dichlorotetrafluoroethane cryofluorane tetraflurdichlretn plyn 114 diethylene glycol monoethyl ether dichlorodifluoromethane plyn 12 diolamine diethanolamine dimeticone polydimetylsiloxn sillicone silikn
cera microcristallina mikrokrytalick vosk cetaceum vorvaovina cetaceum artificiale umel vorvaovina cetomacrogolum cetomakrogolmonoter cryofluoranum kryofluran
D
diethylenglycoli monoethylicum aetherum dietylnglykolmonoetylter dichlorodifluoromethanum diflurdichlrmetn diolaminum dietanolamn dimeticonum dimetikn
446
dinatrii edetas dintriumedett
polysiloxanes E 900 edetate disodium dinatrii edetas disodium edetate (dihydrate) chelaton 3 sorbitan fatty acid esters E 491 E 495 ethanol anhydrous (99,5 %) ethylalcoholum lieh 96 % alcohol 96 % lieh 85 % spiritus concentratus lieh 60 % spiritus dilutus ethylene glycol monopalmitostearate ethylene glycol monostearate ethylenglycoli monostearas ethyl parahydroxybenzoate ethylparabenum ethyl paraben etylparaben E 214 colouring agents () colores amaranth E 123 anthocyanes E 163 azorubine E 122 beta-apo-8-carotenal (C 30) apo-8-D-karotent E 160 e beetroot red, betanin E 162 patent blue V caeruleum patent V E 131 calcium (carbonate DE) E 170 canthaxantin E 161 g 447
E
estery vych alifatickch (mastnch) kyseln so sorbitnom ethanolum anhydricum bezvod etanol ethanolum (96 per centum) etanol 96 % ethanolum (85 per centum) koncentrovan etanol ethanolum (60 per centum) zrieden etanol 60% ethylenglycoli monopalmitostearas monopalmitostearoyletylnglykol ethylis parahydroxybenzoas etylparahydroxybenzot
F
farbiv amaranthum amarant anthocyanae antokyanny azorubinum azorubn betaapocarotenalum betaapokarotenal beta-apo-8-karotenal (C 30) betaninum, rubor betae betann (cviklov farbivo) caeruleum protectum V modr patentn calcii carbonas uhliitan vpenat cantaxanthinum kantaxantn
carbon vegetabilis rastlinn (lieiv) uhlie carotenae zmiean karotny
carotenoida mixta karotenoidy
capsanthinum, capsorubinum kapsantn, kapsorubn coccionella, acidum carminicum koenila, kyselina karmnov, karmn crypthoxanthinum kryptoxantn curcuminum kurkumn erythrosinum erytrozn estery vych alifatickch (mastnch) kyseln so sorbittom ethylis betaapocarotenoas etyl-betaapokarotent etylester kyseliny beta-apo-8-karotnovej (C 30) flavoxanthinum flavoxantn flavum orangeatum oranov l
flavum quinolini l chinolnov chlorophylla et chlorophyllina chlorofyly a chlorofylny chlorophyllum chlorofyl luteinum luten lycopenum lykopn nigrum nitens NB er brilantn BN 448
vegetable carbon E 153 carotene -, - et -carotnes -, -, -karotny E 160 a carotenoides mixed carotenoids zmes karotnu, lutenu a lykopnu E 160 capsanthin, capsorubin capsanteine, capsorubine E 160 c cochineal, carminic acid, carmin E 120 cryptoxanthin E 161 c curcumin E 100 erythrosine E 127 sorbitan fatty acid esters E 491- E 495 beta-apo-8-carotenoic acid, ethyl ester (C 30) etyl-apo-8-D-karotent E 160 f flavoxanthin E 161 a orange yellow S sunset yellow FCF l SY pomaranovolt S flavum SY E 110 quinoline yellow E 104 chlorophylls and chlorophyllins E 140 (I) a E 140 (II) chlorophyll E 140 lutein E 161 b lycopene E 160 d brilliant black BN nigrum BN
oxidy a hydroxidy eleza rubor ponceau 4R ponceau 4R rubor ponceau 6R ponceau 6R rhodoxanthinum rodoxantn riboflavinum riboflavn rubinoxanthinum rubixantn saccharum tostum karamel tartrazinum tartrazn titanii dioxidum oxid titaniit titanov beloba violoxanthinum violoxantn viride S zele S xanthophylla xantofyly
briliantov er E 151 fer (oxydes et hydroxydes de) E 172 koenilov erve A rouge cochenille A E 124 ponceau 6R E 126 rhodoxanthin E 161 f riboflavin laktoflavn E 101 rubixanthin E 161 d caramel kulr E 150 a tartrazine E 102 titanium dioxide E 171 violoxanthin E 161 e greens S E 142 xanthophylles E 161 dried yeast fructose levulose dextrose (anhydrous, monohydrate) glucose corn sugar
F
faex medicinalis siccata lieiv kvasnice fructosum fruktza
G
glucosum glukza glucosum anhydricum bezvod glukza glucosum monohydricum monohydrt glukzy glycerolum (85 per centum) glycerol 85 % glycofurolum glykofurol 449
glycern glycerinum E 422 glycofurol
H
hyetellosum hyetelza hymetellosum hymetelza methylhydroxyethylcellulosum methylhydroxyetylcelulza hyprolosum hyprolza hydroxypropylcellulosum hydroxypropylcelulza hypromellosi phthalas ftalt hypromelzy hypromelosum hypromelza
hyetellose hydroxyethylcellulose hydroxyethylcellulosum hymetellose hydroxyethylmethylcellulose methylhydroxyethylcellulose hydroxyethylmethylcellulosum hydroxyetylmetylcelulza hyprolose hydroxypropylcellulose HPC, E 463 hypromellose phtalate hydroxypropylmethylcellulose-phthalate HPMCP hypromellose hydroxypropylmethylcellulose hydroxypropylmethylcellulosum hydroxypropylmetylcelulza HPMC, E 464 isopropyl myristate isopropylmyristas isopropyl palmitate isopropylpalmitas potassium polacriline amberlite IRP 64, 88 kaolin, heavy, light bolus alba, biela hlinka schellack E 904 lecithin E 322 lycopodium
I
isopropylis myristas izopropylmyristt isopropylis palmitas izopropylpalmitt
K
kalii polacrilinum drasen so polakrilnu kaolinum ponderosum, leve kaoln ak, ahk
L
lacca elak lecithinum lecitn lycopodium plavov vtrusy
M
macrogolglyceroli ricinoleas ricnoleoylmakrogol-glycerol macrogoli alkylphenylether makrogolalkylfenylter macrogolum makrogol polyoxyethylene castor oil polyoxy castor oil macrogolglycerol ricinoleate polyoxyethylene alkylphenyl ether macrogol alkyl phenyl ether polyethylenglycoli alkylphenylether polyethylene glycol polyethylenglycolum PEG 450
macrogol
N
natrii ascorbas ntriumaskorbt natrii calcii edetas dintrium-kalciumedett natrii docusas ntriumdokust natrii hydrogenocarbonas hydrogenuhliitan sodn natrii laurilsulfas ntriumlaurylsulft natrii metabisulfis disiriitan sodn sodium ascorbate edetate calcium disodium sodium calcium edetate EDTA, sodno-vpenat so docusate sodium dioctylnatrium sulfosuccinas dioctylsodium sulphosuccinate sodium hydrogen carbonate sodium bicarbonate sodium laurilsulfate sodium lauryl sulphate dodecyl sodium sulfate natrii disulfis natrium pyrosulfurosum natrium metabisulfurosum sodium disulfite sodium pyrosulphite sodium metabisulphite E 223 sodium sulphite natrium sulfurosum monoetanolamine etanolamine olamine oil for injection
natrii sulfis anhydricus bezvod siriitan sodn
O
olaminum etanolamn oleum pro iniectione olej na injekciu
P
paraffinum liquidum tekut parafn paraffinum perliquidum ahk tekut parafn paraffinum solidum tuh parafn pektinum pektn poloxamera poloxamry polysorbata 20, 60, 80, 300 polysorbty 20, 60, 80, 300 povidonum povidn 451 paraffin, liquid oleum paraffini paraffin, light liquid paraffin, hard paraffinum durum paraffin pektin E 440 poloxamers pluronic (R)F-68 poloxalkol polysorbate polyoxyethylene sorbitan fatty acids esters povidone polyvinylpyrrolidone
propylenglycoli alginas propylnglykolalgint
polyvinylpyrolidn PVP, E1201 propylene glycol alginate (hydroxypropyl)algint E 405 sacharin benzosulfimidum E 954 saccharin sodium saccharinum natricum solubile ntriumsacharint natrium benzosulfimidicum sucrose saccharosum sugar refined cukor rafinovan sugar compressible cukor lisovaten potassium soap medicinal soap
S
saccharinum sacharn saccharinum natricum sodn so sacharnu
saccharum sacharza
sapo kalinus draseln mydlo sapo medicinalis lieiv mydlo
T
triacetinum triacetn glyceroli triacetas glycerolitriacett triacetin triacetylglycerol trichlorofluoromethane trichloromonofluoromethane trichlrflurmetn trolamine triethanolamine trietanolamn vazeln biely white soft paraffin parafn biely, mkk white petrolatum white petroleum jelly vazeln lt yellow soft paraffin yellow petrolatum yellow petroleum jelly zein
trichlorofluoromethanum flurtrichlrmetn trolaminum trolamn
V
vaselinum album biela vazelna
vaselinum flavum lt vazelna
Z
zeinum zen 452
(*)
Farbiv pouvan pri vrobe liekov sa reguluj prslunmi predpismi Potravinovho kdexu
453
Tabuka V : Objem, teplota, koncentrcia

Objem Meranie objemu sa vykonva pomocou odmernho skla a riadi sa tmi istmi zsadami o presnosti a odchlkach ako meranie hmotnosti. Meranie objemu s presnosou a na stotiny mililitra sa vyaduje najm pri skkach na istotu a stanoven obsahu. Z praktickch dvodov s pri odmernom skle (pipety, byrety, odmern banky, valce) normovan urit podmienky a tolerancie. Odmern sklo sa poda elu del na: radne overen uren pre arbitrne analzy, rozhodovacie a vetky analzy, pri ktorch sa vyaduje najvyia presnos; b) triedy A uren pre ben analytick prce; c) triedy B uren pre orientan analzy. Pri analzach vykonvanch poda liekopisu sa pouva odmern sklo triedy A alebo radne overen. Ak nie je uveden inak, objem sa meria pri teplote 20,0 C; vsledky merania pri inej teplote sa na teplotu 20,0 C koriguj. Korekciu nie je zvyajne treba vykonva, ak sa dodr teplota 0,5 C pri analytickch meraniach a 5 C pri technickch meraniach. Na meranie objemu sa m poui tak druh odmernho skla, ktor zaruuje poadovan presnos merania. Prklady sa uvdzaj v tabuke 1. Tabuka 1. Meranie objemu Meran objem (ml) 5,00 5,0 0,1 l 100 l asi 10 ml asi 0,05 ml Pouit odmern sklo pipety pipeta alebo odmern valec delen a nedelen mikropipety odmern valec v rozmedz 10 % od udanej hodnoty, t. j. 9 11 ml 1 kvapka a)
Pri pouvan pipiet a byriet mus by asov interval do odtania pred vypustenm kvapaliny a po om rovnak. Pipetu na vyliatie je nutn pri vyprzdovan dra ikmo, priom koniec pipety sa mus dotka steny ndoby. Po vypusten kvapaliny sa pok 15 s (dokia sa nezhromad zvyok kvapaliny) a koniec pipety sa otrie o stenu ndoby. Teplota Teplota sa meria overenmi teplomermi alebo teplomermi kontrolovanmi pomocou overench teplomerov; ich stupnica je delen v stupoch Celzia (C). Meranie teploty sa riadi tmi istmi zsadami o presnosti a odchlkach ako meranie hmotnosti. Napr.: Ak je predpsan teplota 20 C, znamen to, e teplota me by v rozmedz 5 C od udanej hodnoty, daj 20,0 C pripa odchlku najviac 0,5 C. Ak je teplota vyjadren slovne, rozumej sa jednotlivmi pojmami tieto teplotn rozmedzia:
454
Tabuka 2. Teplotn pojmy a ich rozmedzie v stupoch Celzia Pojmy izbov teplota mierne tepl (vlan) tepl horci ochladenie mierne zahriatie zahriatie siln zahriatie Rozmedzie teploty v C nad 15 do 25 nad 25 do 40 nad 40 do 75 nad 75 uvedenie na izbov teplotu zahrievanie pri teplote od 25 do 40 zahrievanie pri teplote nad 40 do 75 zahrievanie pri teplote nad 75
Ak nie je daj o teplote uveden, rozumie sa tm izbov teplota. Vodnm kpeom sa rozumie kpe s vriacou vodou, ak nie je uveden inak. Digesciou sa rozumie vylhovanie alebo rozpanie pri mierne zvenej teplote, zvyajne 40 C a 50 C, ak nie je uveden inak. Koncentrcia, percent Obsah zloky v zmesi sa uvdza ako koncentrcia alebo v percentch. Koncentrcia udva mnostvo zloky v objeme 1 litra: Tabuka 3. Vyjadrenie koncentrci Jednotka mol/l g/l l/l Koncentrcia ltkov koncentrcia hmotnostn koncentrcia objemov koncentrcia Defincia pomer ltkovho mnostva uritej zloky k objemu roztoku alebo zmesi pomer hmotnosti uritej zloky k objemu roztoku alebo zmesi pomer objemu uritej zloky k objemu roztoku alebo zmesi
Percent udvaj pomer mnostva uritej zloky k mnostvu zmesi (vzorky) nsoben 100. Rozoznvaj sa: % (m/m) % (V/V) % (m/V) % (V/m) hmotnostn percent objemov percent hmotnostne objemov percent objemovo hmotnostn percent poet gramov uritej zloky v 100 g danej zmesi (ltky, lieku), t. j. hmotnostn zlomok g/g nsoben 100 poet mililitrov v 100 ml roztoku poet gramov v 100 ml roztoku poet mililitrov v 100 g roztoku
Symbolom % bez bliieho oznaenia sa rozumej vdy hmotnostn percent. Rovnako obsah etanolu sa udva v hmotnostnch percentch, ak nie je uveden inak.
455
Tabuka VI : Sit
Vekos astc je jednou zo zkladnch vlastnost tuhch prkovch ltok, ktor treba pozna pri formulovan, prprave a vrobe liekov. Vekos astc a tm aj povrch tuhch ltok v liekoch vrazne ovplyvuje ich chemick, ale najm fyziklne, mechanick a biofarmaceutick vlastnosti (hustota, prinavos zsypov, tokov vlastnosti, rchlos rozpania tuhch lieiv a ou ovplyvnen rchlos ich uvoovania z liekovch foriem, biologick dostupnos lieiv). Vekos astc ako miera rozdrobenia ltok sa v SL udva slom sita, t.j. vekosou otvorov (dka strany oka) v m v ztvorke za nzvom ltky (SL, 2.1.4.). V SL 4 (1. diel, str. 45) s sit oznaen rmskymi slami, ktorm prislcha uren dka strany oka. Miera rozdrobenia ltok a rastlinnch drog sa oznauje slami prslunho sita uvedenmi v ztvorke za nzvom ltky (I VII). Nasledujca tabuka uvdza porovnanie vekosti otvorov jednotlivch st poda oboch pouvanch noriem. Zhodn vekosti otvorov s vyznaen sivou farbou. slo sita Nominlna vekos otvoru v m SL 4 SL 1 11 200 8 000 6 300 (I) 5 600 4 000 3 150 (II) 2 800 2 000 (III) 2 000 1 400 1 000 800 (IV) 710 500 425 355 250 (V) 125 (VI) 80 (VII) 63 45 38 250 180 125 90
456
Na opis prkovch ltok poda SL sa pouvaj tieto termny (SL, 2.9.12): Hrub prok: najmenej 95 % ltky mus prejs sitom . 1 400 a najviac 40 % mus prejs sitom . 355. Stredne jemn prok: najmenej 95 % ltky mus prejs sitom . 355 a najviac 40 % mus prejs sitom . 180. Jemn prok najmenej 95 % ltky mus prejs sitom . 180 a najviac 40 % mus prejs sitom . 125. Vemi jemn prok najmenej 95 % ltky mus prejs sitom . 125 a najviac 40 % mus prejs sitom . 90. Na opis rozdrobench rastlinnch drog sa pouvaj tieto termny: Rezan rastlinn drogy (I) Jemne rezan rastlinn drogy (II) Vemi jemne rezan rastlinn drogy (III) Hrubo prkovan rastlinn drogy (IV) Jemne prkovan rastlinn drogy (V) Vemi jemne prkovan rastlinn drogy (VI)
Stanovenie stupa rozdrobenia rastlinnch drog Stupe rozdrobenia rastlinnej drogy sa predpisuje poda jej charakteru a elu pouitia. Udva sa slom sita (rmska slica v ztvorkch), ktorm mus prejs najmenej 50 % rastlinnej drogy, ak nie je predpsan inak. Prachov podiel prechdzajci sitom IV nesmie pri rezanch rastlinnch drogch presiahnu 5 % (Absinthii herba a Millefolii herba 10 %). Pri prkovanch rastlinnch drogch m predpsanm sitom prejs najmenej 80 % a zvyn podiel mus prejs sitom o stupe hrubm. Ak nie je uveden inak, rastlinn drogy maj by upraven na tento stupe rozdrobenia: rezan rastlinn drogy (I): kvety, listy, kry; jemne rezan rastlinn drogy (II): vate; vemi jemne rezan rastlinn drogy (III): korene, plody, semen. Vnimkou s niie uveden rastlinn drogy, ktor sa upravuj takto: rezan rastlinn drogy (I): Marrubii herba, Salviae herba, Lichen islandicus, Aurantii pericarpium dulce, Althaeae radix, Belladonnae radix, Levistici radix, Liquiritiae radix, Ononidis radix, Petroselini, radix; jemne rezan rastlinn drogy (II): Strychni semen; vemi jemne rezan rastlinn drogy (III): Chinae cortex, Centaurii herba, Hyperici herba, Thymi herba.
457
Rastlinn drogy Tiliae flos a Agrimoniae herba sa upravia tak, aby najmenej 40 % prelo sitom I, Crataegi folium cum flore tak, aby 35 % prelo sitom I, Absinthii herba a Millefolii herba tak, aby najmenej 40 % prelo sitom II a Rhei radix prelo sitom III. Postup Najmenej 50,0 g rastlinnej drogy (pri koreovch a krovch drogch najmenej 100,0 g vzorky) sa preosieva kontrolnmi sitami. Postupuje sa od najjemnejieho sita k najhrubiemu a preosievanie sa vykonva kruhovm pohybom tak dlho, km je prepad jednotlivch astc len ojedinel. Preosievanie sa mus vykonva opatrne, aby sa skan vzorka ete viac nerozdrobila. Na stanovenie sa me poui aj mechanick kruhov sada so vzostupnm usporiadanm st pri frekvenci 200 ot./min poas 2 min.
458
Tabuka VII : Tabuka nhodnch sel a postup pri jej pouvan

Prloha k vnosu . 451/2003-100 Tabuka nhodnch sel a postup pri jej pouvan 1. Tabuka celch sel rovnomerne rozdelench obsahuje 32 riadkov, 32 stpcov a 8 blokov. Pre jednoduchie pouvanie v kadom bloku s uveden sla v tyroch stpcoch a s zoskupen po dvoch . 2. Na stanovenie radu nhodnch sel je nutn predovetkm zvoli nhodnm spsobom poiatok odpotu, ktorm je slo na priesenku sla riadku a sla stpca v tabuke. V priesenku riadku a stpca s v bloku tvormiestne sla. Od zvolenho poiatku sa vypu za sebou zava doprava sla z tabuky, najprv v jednom riadku, potom alej v nasledujcich riadkoch. Poiatok odpotu sa stanov nhodne zvolenm slom riadku a slom stpca, napr. pomocou rebovacch lstkov s slami 1 a 32. Postupne sa vylosuje slo riadku, potom slo stpca v tabuke, alebo poiatok odpotu sa ur naslepo tukou oznaenm miesta v tabuke. 3. Na zostavenie radu nhodnch sel treba najprv uri poet jednotiek v ari N (vekos are) a poet jednotiek na odber (rozsah vberu n). Jednotky v ari sa osluj alebo sa im priradia poradov sla inak. V zvislosti od vekosti are sa stanov rad nhodnch sel, ktor nemaj viac miest ako je vekos are (poet jednotiek). Pre stanovenie radu nhodnch sel v intervale a) b) c) d) od 0 do 9 sa pouij v nhodne urenom riadku (alej len riadok) po poriadku jedenkrt jednomiestne sla; v intervale od 1 do 10, slo 0 sa povauje za slo 10, od 0 do 99 sa pouij v riadku dvojmiestne sla tak, e sa zluuj po dve za sebou nasledujce sla v riadku; v intervale od 1 do 100 sa slo 00 povauje za slo 100, od 0 do 999 sa pouij v riadku trojmiestne sla tak, e sa zluuj tri za sebou nasledujce sla v riadku; v intervale od 1 do 1000 sa slo 000 povauje za slo 1000, od 0 do 9999 sa pouij v riadku tvormiestne sla tak, e sa zluuj tyri za sebou nasledujce sla v riadku; v intervale od 1 do 10000 sa slo 0000 povauje za slo 10000.
4. Z vytvorenho radu nhodnch sel sa vyiarknu sla vie ako je poet jednotiek v ari a vyiarknu sa opakovania danch sel. 5. V zvolenom smere z vytvorenho radu nhodnch sel sa vyberie toko nhodnch sel, ak je poet jednotiek v rozsahu vberu n. 6. Ak je potrebn vytvori rad pmiestnych alebo esmiestnych nhodnch sel, pouije sa metda zloenho vberu z dvojmiestnych a trojmiestnych podskupn. Podskupiny sa musia vybera samostatne. Pre kad podskupinu treba uri rzny poiatok odpotu a potom prslun podskupiny napsa veda seba.
STN 01 0220 Aplikovan tatistika. Rovnomerne rozdelen nhodn sla.
459
Schma pouitia tabuky nhodnch sel

Nhodne vybran riadok a stpec z tabuky: riadok 11, stpec 2
Hranica intervalu
1 10 1 100 1 1000 1 10000
14 50 08
58 68 01
9 12 73 49
13 16 89 23
17 20 00 39
21 24 16 67
25 28 32 82
29 30 84 55
Zostavenie radu nhodnch sel 10, 10, 8, 6, 8, 10,1, ... 100, 86, 80, 17, 34, ... 008, 680, 173, 498, 923, ... 0086, 8017, 3498, 9230, 0391, ...
Prklad postupu: a) Rozsah are N = 75 (poet jednotiek v ari), rozsah vberu n = 5 (poet jednotiek, ktor treba odobra), b) Jednotkm v ari sa pomyselne priradia poradov sla od 1 do 75, c) Zvolen poiatok odpotu v tabuke: priesenk jedensteho riadku a druhho stpca (0), je uren nhodne vylosovanm sla riadku a stpca, urenm poiatku tukou naslepo alebo inm spsobom, d) Vyberaj sa iba dvojmiestne nhodn sla (00, 86, 80, 17, 34, 98 at.) menie alebo rovn 75, e) Zvolen smer: zava doprava v riadku od urenho poiatku a alej v alch riadkoch, f) V zvolenom smere je vybranch tchto p dvojmiestnych sel: 17, 34, 30, 03, 66, g) Odobrat bud jednotky (balenia) s priradenmi poradovmi slami: 3, 17, 30, 34, 66. Na obrzku je schma oslovania jednotiek (balen) v ari poradovmi slami poda miesta uloenia. Rozsah are N je 75 jednotiek a s uloen priestorovo v jednotlivch vrstvch.
460
Tabuky nhodnch sel

slo riadku 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 slo stpca 14 39 98 56 04 49 69 11 57 80 43 55 54 46 44 51 15 20 23 56 52 50 08 07 03 11 25 32 96 75 57 90 37 77 72 01 44 11 50 23 38 05 52 39 47 42 16 59 30 35 08 21 56 38 98 33 80 58 09 29 61 42 60 90 72 51 43 32 79 96 99 66 42 51 34 00 62 11 68 01 60 05 07 44 63 50 81 03 51 21 49 41 23 36 35 29 97 78 87 11 40 51 45 93 10 96 38 56 62 58 40 42 41 21 9 12 61 00 64 22 57 80 02 09 03 77 31 86 22 16 28 16 53 80 38 24 73 49 81 53 80 84 15 40 18 89 39 82 64 07 29 51 29 35 88 85 56 61 80 99 62 71 08 24 15 02 58 84 71 18 82 41 1316 44 20 32 47 01 07 57 62 33 92 22 41 27 97 51 62 28 33 59 45 89 23 38 08 03 58 07 10 32 92 05 48 04 51 29 75 37 04 79 73 85 11 88 45 07 33 52 93 23 16 49 63 02 87 88 08 1720 58 51 94 14 07 07 70 78 85 47 64 59 05 01 23 20 52 51 00 10 00 39 99 91 16 47 23 52 20 37 58 67 82 74 03 96 25 66 52 29 08 43 09 89 30 29 83 11 19 45 65 71 70 27 74 01 2124 29 46 53 82 39 29 64 05 49 73 53 94 54 44 75 85 14 61 23 11 16 67 00 73 03 27 54 17 84 05 28 34 76 60 22 68 55 97 65 69 13 99 37 72 36 50 91 27 18 63 22 98 55 85 18 06 2528 74 94 28 16 28 29 93 73 46 44 76 15 75 97 27 61 68 35 60 76 32 82 01 43 34 97 33 00 01 83 39 23 81 02 05 41 88 98 87 79 86 21 82 86 90 35 40 25 23 71 07 91 21 02 23 29 2932 77 07 57 93 85 07 18 92 06 52 89 92 71 27 45 89 76 18 75 38 84 55 13 05 47 63 37 58 75 17 07 16 52 92 11 76 72 59 83 33 02 38 11 86 39 65 58 03 67 15 42 20 93 57 33 26
461
29 30 31 32
42 90 85 85 95 80 27 35
51 95 64 61 45 98 49 14
24 13 61 02 58 02 64 18
93 56 74 98 76 50 67 88
72 49 66 50 53 62 37 26
45 85 06 53 92 40 15 65
99 81 71 51 74 41 19 28
75 55 97 46 97 88 41 93
462
Tabuka VIII : Odporan terapeutick dvky lieiv pre dospelch

Tabuka obsahuje odporan terapeutick dvky lieiv, odvodench z klinickch tdi a zo sksenost z klinickej praxe. Uvdzaj sa jednotliv terapeutick dvky podvan jednorazovo alebo denn terapeutick dvky, a pokia boli stanoven, aj maximlne jednotliv dvky a maximlne denn dvky. Terapeutick dvky sa uvdzaj pre orientciu lekra a lekrnika. Lekr uruje dvku niekedy odlin poda poadovanho terapeutickho inku, vnmavosti chorho, jeho telesnej hmotnosti, celkovho stavu, trvania lieby, at. Zvyajn terapeutick dvky uveden v tabuke zodpovedaj priemernmu dvkovaniu. Maximlne jednotliv dvky a maximlne denn dvky lieiv pre loveka s maximlne povolen dvky, ktor nesmie lekrnik pri vydvan lieku prekroi, pokia to lekr zretene neoznail v predpise. Vyie dvky ako maximlne me lekr poda len vnimone a mus si by vedom svojho zmeru. Ak lekr myselne prekro z terapeutickho dvodu vo svojom predpise stanoven maximlnu dvku, mus ju na predpise vypsa aj slovami a k selnmu vyjadreniu dvky uvies vkrink (!). Ak je v predpise prekroen maximlna dvka a toto prekroenie nie je lekrom riadne oznaen vkrinkom a vypsanm dvky slovami, lekrnik poiada prslunho lekra o doplnenie. V prpade, e lekr nie je v dosahu, lekrnik oprav dvku na zvyajn terapeutick, pravu potvrd svojm podpisom a dodatone lekrovi zmenu oznmi. Ak lekr predpe liek obsahujci silne inn lieivo, pre ktor je stanoven maximlna dvka, uvedie na predpise spsob pouitia lieku a jeho presn nvod, ktor umouje vpoet jednotlivch a dennch dvok pri predpsanom pouit. Pre vpoet dvok liekov uvanch po lyikch apod. plat toto ustanovenie, ak nie je uveden inak: 1 kvapka 1 ajov alebo kvov lyika 1 dezertn alebo detsk lyika 1 polievkov lyica 0,05 ml 5 ml 10 ml 15 ml
Maximlne dvky uveden v tabuke s stanoven poda klinickch sksenost a ich elom je zabrni otravm, ku ktorm by mohlo djs prepsanm alebo inm omylom. Nie s to hranin hodnoty, po prekroen ktorch by nutne musela nasta otrava, a nemaj teda obmedzova lekra v jeho uvenom dvkovan. Naprklad pri antagonizovan inku niektorch jedov sa bene prekrauj maximlne dvky antidot (atropn pri otravch organofosftmi, a in).
Pouit skratky v tabukch dvok lieiv

cervic. D. L. d. max. d. max. p. d. d. max. s. d. pro die d. proph. d. sing. cerviklne dvka smrten dvka maximlna maximlna dvka denn maximlna dvka jednotliv dvka denn dvka profylaktick dvka jednotliv
463
d. therap. d. tox. dosis inj. i. m. implant. i. p. i. v. inf. inhal. intraart. intraartic. intracard. intracavern. intracor. intraderm. intales. intramam. intranas. intraocul. intrapleur. intrathec. intrauter. intravesic. loc. nasogastr. nebul. p. o. p. rect. s. c. subling. transderm. vagin. G5 F1/1
dvka terapeutick dvka toxick dvka injekne, injekn intramuskulrne implantt intraperitonelne intravenzne infziou inhalane intraarterilne intraartikulrne intrakardilne intrakavernzne intrakoronrne intradermlne intralezionlne intramamrne intranazlne intraokulrne intrapleurlne intrateklne intrauterinne intravezikulrne loklne nazogastrlne roztok na rozpraovanie perorlne rektlne subkutnne sublingvlne transdermlne vaginlne infzny roztok glukzy 5 % izotonick infzny roztok chloridu sodnho
464
Nzov lieiva
Spsob aplikcie p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. i. m., i. v. s. c., i. m. p. o. inhal. i. v. inf. p. o. p. o. loc. i. v.
Jednotliv dvka 1,0 1,5 0,025 0,050 0,2 0,4 0,1 0,25 0,25 0,05 0,1 0,2 0,4 0,05 0,15/kg 0,2 0,3 mg 0,2 0,8 0,25 0,5/m2
ABSINTHII HERBA ACAMPROSATUM CALCICUM ACARBOSUM ACEBUTOLOLI HYDROCHLORIDUM ACECLOFENACUM ACESULFAMUM KALICUM ACETAZOLAMIDUM ACETYLCHOLINI CHLORIDUM
Jednotliv dvky (g) (ak nie je uveden inak) Maximlna Denn dvka jednotliv dvka 2,0 4,5 1,33 1,99 0,075 0,15 0,4 1,2 0,015/kg 0,75 0,5 0,05 0,2 0,6 1,6 0,2
Maximlna denn dvka
Poznmka
v troch rozdelench dvkach 0,6
0,5 0,5 0,2 1,0 2,0
1,0 1,0 0,4 1,0 10,0
ACETYLCYSTEINUM
otrava paracetamolom: poiaton dvka 0,15 g/kg v 200 ml G 5/15 min, alej 0,05 g/kg v 500 ml G 5/4 h, alej 0,1 g/kg v 1,0 l G 5/16 h
ACETYLDIGOXINUM BETA ACICLOVIRUM
0,4 mg 1,0 4,0 0,75 1,5/m2 5 % mas, 5 6 denne, 5 10 dn aplikuje sa pomaly
465
p. rect. ACIDUM ACETYLSALICYLICUM ACIDUM 4-AMINOBENZOICUM p. o.
0,5 1,0 0,5 1,0
a 4,0 a 4,0 0,08 0,325 12,0 1,0 6,0 niie dvky analgeticko-antipyretick, vyie dvky antireumatick; pri vych dvkach sa sleduje hladina v krvi antiagregan dvka 5 % lieky vodn dvka pokraovanie dvok (po 1 h) aplikova pomaly profylakticky terapeuticky aplikova pomaly 6 % mas, zvyajne s 3 % kyseliny salicylovej 1,6 1,7 % on instilcia, 3 10 % mas 2 denne; obzni pacienti a 0,02 g/kg denne
p. o. p. o. loc. p. o. ACIDUM AMINOCAPROICUM i. v. inf. i. v. ACIDUM ASCORBICUM p. o.
2,0 4,0 5,0 1,0 1,25 4,0 5,0
16,0 8,0 10,0 0,05 0,1 0,5 1,0 0,5 1,0
30,0 30,0
0,1 0,5 i. v. loc. loc. p. o. p. o. i. v. p. o. i. m. p. o. i. v. inf. loc. 0,05 0,15 0,05 0,01 0,005 0,005 0,5 0,5
ACIDUM BENZOICUM ACIDUM BORICUM ACIDUM CHENODEOXYCHOLICUM ACIDUM ETACRYNICUM ACIDUM FOLICUM ACIDUM FUSIDICUM HEMIHYDRICUM
0,01 0,018/kg 0,05 0,4 0,02 0,01 0,01 1,5 1,5
1,5 0,4 0,1 0,05 0,01 0,02
vodn dvka udriavacia dvka, kad druh de
vo forme sodnej soli alebo dietanolamnu 2 % liekov formy
466
ACIDUM IOTALAMICUM
inj.
ACIDUM IOXAGLICUM ACIDUM LACTICUM ACIDUM MEFENAMICUM ACIDUM NALIDIXICUM ACIDUM NICOTINICUM ACIDUM OXOLINICUM ACIDUM PIPEMIDICUM TRIHYDRICUM ACIDUM SALICYLICUM ACIDUM TIAPROFENICUM ACIDUM THIOCTICUM ACIDUM TOLFENAMICUM ACIDUM TRANEXAMICUM ACIDUM UNDECYLENICUM
inj. loc. p. o. p. o. p. o. inj. p. o. p. o. loc. p. o. p. rect. p.o., i.v. p. o. i.v., i.m. p. o. loc. 0,2 0,3 0,3 0,2 0,4 0,1 0,2 0,5 1,0 1,0 1,5 0,6 0,6 0,3 0,6 0,3 0,6 1,0 3,0 2,0 6,0 0,6
0,5 1,0 0,1 1,0 0,05 0,5 0,75 0,4
1,5 4,0 0,3 3,0 0,2 1,5 0,8 2,0
2,0
na diagnostick ely ako 80 % roztok, roztok ntriumjotalamtu alebo 60 % roztok meglumnjotalamtu; dvky poda typu vyetrenia na diagnostick ely vo forme roztoku; dvka a koncentrcia roztoku zvis od typu procedry pena, 5 10 % mas neodpora sa uva dlhie ne 7 dn dvky postupne zvyova, max. 6,0 g/denne, liekov formy s riadenm uvoovanm do 2,0 g/denne 0,5 g kadch 8 h alebo 0,75 g kadch 12 h vo forme trihydrtu; podva sa rno a veer, nie dlhie ako 10 dn liekov formy do 3 % psobia keratoplasticky, nad 10 % keratolyticky
6,0
vemi pomal i. v. aplikcia (5 10 min) 5 % mas
467
ACIDUM URSODEOXYCHOLICUM ACIDUM VALPROICUM ACITRETINUM ADENINUM ADENOSINUM
p. o. p. o. p. o. p. o. i. v.
0,015 0,03 0,003 0,012
0,008 0,012/kg 1,0 1,5 0,025 0,050 0,15
2 denne; obzni pacienti a 0,015 g/kg denne 0,075 0,3 poiaton dvka 0,025 0,030 g mono poda ako bolus max. v 3 dvkach: 1. dvka 0,003, 2. dvka 0,006, 3. dvka 0,012 g vo forme liekov; neodpora sa dlhodob podvanie vych dvok * pri mentruanom syndrme jednorazovo alebo opakovane poda diagnzy 5 % roztok, aplikova rchlosou 1 2 ml/min 20 25 % roztok, aplikova rchlosou 1 ml/min inok trv 20 30 min
0,06 0,012
AGNI CASTI FRUCTUS AGRIMONIAE HERBA ALBENDAZOLUM
p. o. p. o. loc. p. o. i. v.
20 mg 1,5 1,5 3,0 0,4
40 mg (240 mg)* 3,0 4,5 0,4 500 ml 100 ml 0,8
ALBUMINI HUMANI SOLUTIO ALCURONII CHLORIDUM ALCHEMILLAE HERBA i. v. p. o. loc. i. v. 0,0002/kg 1,5 1,5 3,0 0,0005 ALFENTANILI HYDROCHLORIDUM 0,03 0,05 mg/kg 0,05 mg/kg
5,0 10,0 poas 30 s pri spontnnej respircii, alebo alch 0,00025 g pri riadenom dchan ako bolus; udriavacia infzia 0,0005 0,001 mg/kg/min
inf.
468
ALFUZOSINI HYDROCHLORIDUM ALGEDRATUM ALII SATIVI BULBUS PULVERATUM ALLOPURINOLUM ALMAGATUM ALOE BARBADENSIS ALOE CAPENSIS ALOES EXTRACTUM SICCUM NORMATUM ALOXIPRINUM ALPRAZOLAMUM ALPRENOLOLI HYDROCHLORIDUM ALPROSTADILUM
p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. i. v. inf. intracavern. i. v. inf.
0,0025 0,25 1,0 0,5 1,0 2,0 4,0 0,1 0,2 1,0 1,5 35 105 mg 10 30 mg 35 105 mg 10 30 mg 35 105 mg 10 30 mg 0,4 0,8 0,00025 0,0005 0,05 0,1 0,025 0,2 mg 0,005 0,02 mg
0,01 1,0 0,5 1,0 6,0 12,0 0,2 0,6 70 105 mg 20 30 mg 70 105 mg 20 30 mg 70 105 mg 20 30 mg 1,2 2,4 0,00075 0,0015 0,2 0,8 0,05 0,2 mg 0,005 0,02 mg 0,1 podva sa 14 28 dn, 1 2 denne v 2 h inf. 0,06 mg titrcia dvky od 0,0025 mg infarkt myokardu: 0,015 g/l 2 min, alej inf. 0,05 g/30 min a alej 0,035 g/1 h pcna emblia: 0,01 g/1 2 min, alej 0,09 g/2h infekcie hornch dchacch ciest 0,3 0,8 podva nanajv 2 tdne vyjadren ako bezvod alon podva nanajv 2 tdne vyjadren ako bezvod alon podva nanajv 2 tdne vyjadren ako bezvod alon 4,0 0,004 na tlmenie panickch stavov vnimone a 0,01 g (!) denne
ALTEPLASUM AD INIECTABILE
469
ALTHAEAE FOLIUM ALTHAEAE RADIX ALUMINII SULFAS HYDRICUS AMANTADINI HYDROCHLORIDUM
p. o. p. o. p. o. loc. p. o. p. o.
1,5 2,0 0,5 3,0 3,0 5,0
5,0 15,0 6,0 15,0 zpaly hornch dchacch ciest zpaly GIT 20 % roztok
0,1 0,2 0,03
0,2 0,4 0,06 0,09 0,075 0,06 0,09 0,045 0,09 0,06 0,18 0,005 0,02 0,02 1 3denne; matke na profylaxiu SIDS inf. 1,0 g/500 ml/4 h 1 denne pomocou inhaltora alebo rozpraovaa v objeme 2 3 ml, 1 2 denne je potrebn individualizovanie dvok raz denne (alebo v 2 3 rozdelench dvkach po 8 12 h), zvyajn dka terapie 7 10 dn, pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje poda sledovanch hladn v sre 0,03 2 3 denne s riadenm uvoovanm liekovej formy 1denne
AMBROXOLI HYDROCHLORIDUM
p. rect. 0,015 0,03 0,0075 i. v., i.m., s.c. 0,015 inhal. 0,015 0,022
AMFETAMINI SULFAS
p. o., 0,005 0,01 i.m., i.v.
AMIKACINUM
i.m., inf.
0,01 0,015/kg
AMILORIDI HYDROCHLORIDUM DIHYDRICUM AMINOGLUTETHIMIDUM AMINOPHENAZONUM
p. o. p. o. p.o., i.v.
0,005 0,01 0,25 0,3 0,45
0,005 0,015 1,0 0,3 0,9 0,5
2,0
470
p. o. AMINOPHYLLINUM HYDRICUM i. v. inf. p. o. AMIODARONI HYDROCHLORIDUM i. v. inf. p. o. i. m. p. o. i. m. p. o. p. o. i. v. inf. p. o. p. o. i. m., s. c. p. o. i.v. inf. AMPHOTERICINUM B i.v. inf.
0,1 0,3 0,175 0,7 0,25 a 0,5 0,2 0,4 0,005/kg 0,05 0,2 0,1 0,2 0,025 0,05 0,01 0,03 0,005 0,01 0,3 1,0
0,3 1,2 0,35 1,4 0,25 1,5 0,2 1,2 0,6 0,8 0,4 0,8 0,2 0,4 0,8 0,15 0,2 0,04 0,12 0,005 0,01 2,0
0,5 0,7
1,5 1,4
1,2
liekov formy s neriadenm uvoovanm liekov formy s riadenm uvoovanm na i.v. inf. 0,005 g/kg/30 min nadvzuje infzia rchlosou 0,0004 0,0006 g/kg/h, sledovanie hladn teofylnu je potrebn individualizovanie dvok poiaton dvka 0,15 g poas 10 min, alej 0,36/6 h, 0,54/18 h a udriavacia inf. 0,0005/min (v G 5) schizofrnia depresia
AMISULPIRIDUM AMITRIPTYLINI HYDROCHLORIDUM AMLOPIDINI BESILAS AMMONII CHLORIDUM AMOBARBITALUM AMOBARBITALUM NATRICUM
1,2
vyjadren ako amlopidn 2,0 6,0 max. 1 2 % roztok vo F1/l, 5 ml/min, dvkovanie poda stupa alkalzy
0,05 0,1 0,05 0,1 0,05 0,5
0,2 0,2
0,2 0,3
0,4 0,5 na noc dvkov interval 8 12 h; 3,0 jednorazovo pri liebe kvapavky; 2,0 ako profylaxia infeknej endokarditdy 1 h pred zkrokom; vyjadren ako amoxiciln 30 min infzia v dvkovacom intervale 8 h poiaton dvka od 0,0001 g/kg/de sa postupne zvyuje
AMOXICILLINUM NATRICUM
0,25 1,0 0,5 0,875
0,75 3,0
4,5
0,001/kg 471
0,0015/kg
AMPICILLINUM NATRICUM ANGELICAE RADIX ANISI STELLATI AETHEROLEUM ANISI STELLATI FRUCTUS ANTAZOLINI HYDROCHLORIDUM
p. o. i.v., i.m. p. o. p. o. p. o. intranas. intraocul. loc. i. v.
0,25 0,5 0,5 1,5 0,05 0,2* 0,75
2,0 6,0 2,0 6,0 4,5 0,3 3,0
4,0
14,0
po 6 h, 30 min pred alebo 2 h po jedle po 6 h * ml zodpoved 0,3 ml silice 0,5 % roztok 0,5 % roztok 1,8 % krm aktna trombza a predoperan profylaxia poda stavu a diagnzy kbov nhrada 2 h pred operciou kbov nhrada 5 dn po opercii
ANTITHROMBINUM III HUMANUM DENSATUM
3 tis. I. U. 3 tis. I. U. 2 tis. I. U./de 0,005 0,005 0,01 0,005 0,01
APOMORPHINI HYDROCHLORIDUM HEMIHYDRICUM
s. c.
emetikum
p. o. i. v.
0,002 10 tis. I. U. 1 2 mil. I. U./15 min.
0,006
lieba erektilnej dysfunkcie testovacia dvka vodn dvka pred kardiovaskulrnou operciou spolu 1 2 mil. I. U. do pumpy celkov dvka mimotelovho obehu, nasleduje udriavacia 7 mil. I. U. dvka 250 500 tis. I. U./h do skonenia opercie vodn dvka pri liebe hyperfibrinolytickho krvcania v prodnctve, nasleduje dvka 200 tis. I. U. kad hodinu 472
APROTININI SOLUTIO CONCENTRATA
i. v. inf. 1 mil. I. U.
ARGENTI DIACETYLTANNAS ALBUMINATUS ARGENTI NITRAS
intraocul. intranas. loc. 30,0 i. v. inf. 10,0 loc. loc. 2,0
1 % on instilcia 3 % nosov instilcia 0,5 % roztoky, 1,0 % on instilcie; a 10 % masti alebo roztoky na chemick kauterizciu diagnostick test: 10 % roztok, poas 30 min pri forsrovanej diurze poda deficitu bz, a 10 % roztok, poas 30 min na obklady rieden v pomere 1:35; na vplachy st rieden v pomere 1:10; pouva sa 23 denne; iba na zdrav, neporuen sliznicu/pokoku 4 % roztok s adrenalnom na infiltran, zvodn a povrchov anestziu; a 30 ml 2 % roztoku bez adrenalnu na epidurlnu anestziu
ARGININI HYDROCHLORIDUM ARNICAE FLOS ARNICAE TINCTURA
ARTICAINI HYDROCHLORIDUM ASTEMIZOLUM ATENOLOLUM ATRACURII BESILAS
inj. p. o. p. o. i. v. i.v. inf. 0,01 0,05 0,1
0,007/kg
0,05 0,1 0,005 0,0003 0,0006 g/kg
poas 5 min, prp. alch 0,005 g po 10 min opakovan dvky 0,0001 0,0002 g/kg kadch 1525 min
473
loc. p. o. ATROPINI SULFAS MONOHYDRICUS s.c., i.m. i. v. loc. p. o. ATROPINUM s.c., i.m. AURANTII AMARI FLOS AURANTII AMARI PERICARPII TINCTURA AURANTII AMARI PERICARPIUM AZATHIOPRINUM i. v. p. o. p. o. p. o. p. o., i. v. 1,5 0,00025 0,001 0,0003 0,0006 1,0 0,001 0,001 3,0 2,0 3,0 6,0 0,001 0,005/kg 0,001 0,0025/kg 0,001 0,001 0,003 0,003 0,002 0,00025 0,001 0,00025 0,0005 0,0004 0,001 0,001 0,001 0,001 0,001 0,003 0,002
0,5 1,0 % on instilcia
pri otrave organofosftmi: opakovane 2 mg (!) v 5 min intervaloch do odstrnenia muskarnovch prejavov 0,5 1,0 % on instilcia
0,006 intratrachelne
imunosupresvum antireumatikum 0,05 % on instilcia * 2 denne do kadho nosovho prieduchu 0,008 0,016
AZELASTINI HYDROCHLORIDUM AZITHROMYCINUM BACAMPICILLINI HYDROCHLORIDUM
loc. intranas. 0,00028* 0,0012 p. o. 0,001 0,002 0,002 0,004 p. o. 0,5 1,0 2,0 i.v. inf. 0,5 0,5 p. o. 0,4 0,6 0,8 1,6 474
2 3 denne po 8 12 h
BACITRACINUM BACLOFENUM BALLOTAE NIGRAE HERBA BALSAMUM PERUVIANUM BALSAMUM TOLUTANUM BAMBUTEROLI HYDROCHLORIDUM BARBITALUM BARII SULFAS
loc. p. o. p. o. p. o. loc. p. o. p. o. p. o. p. o. p. rect. 0,3 0,5 20 000 I. U. 0,005 0,015 2,0 0,2 80 000 I. U. 0,03 0,075 4,0 0,6 0,01 0,02 mg/kg 0,5 30 000 I. U.
250 400 I. U./l g masti 250 I. U./1 ml v onch instilcich po 6 h 120 000 I. U. 0,08 5 20 % v lieku
0,5
1,5 vodn suspenzia 3 : 1, vyetrenie aldka a reva, suspenzia 1 : 1 irigoskopick vyetrenie, suspenzia 1 : 3
BECLOMETASONI DIPROPIONAS BELLADONNAE FOLII EXTRACTUM SICCUM NORMATUM BELLADONNAE FOLII TINCTURA NORMATA BELLADONNAE FOLIUM BELLADONNAE PULVIS NORMATUS BENDROFLUMETHIAZIDUM BENFLUOREXI HYDROCHLORIDUM
0,0004 inhal. 0,0006 0,0008 0,01 0,03 0,03 0,03 0,0025 0,005 0,15 0,03 0,1 0,1 0,1 0,01 0,45 475 0,03 0,1 0,1 0,1
0,001 alebo 10 inhalci
rozdelen do 2 dvok poiaton dvka
p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o.
0,1 0,3 0,3 0,3 max. 0,2 0,6 max. 0,2 0,6
s jedlom
BENPERIDOLUM BENSERAZIDI HYDROCHLORIDUM BENZALKONII CHLORIDI SOLUTIO BENZATHINI BENZYLPENICILLINUM BENZBROMARONUM BENZETHONII CHLORIDUM BENZOCAINUM BENZOE TONKINENSIS BENZOIS TONKINENSIS TINCTURA BENZYLIS BENZOAS BENZYLPENICILLINUM KALICUM BETACAROTENUM BETAHISTINI DIMESILAS BETAMETHASONI ACETAS BETAMETHASONI DIPROPIONAS BETAMETHASONI NATRII PHOSPHAS BETAMETHASONI VALERAS BETAMETHASONUM
p. o. p. o. loc. intravesic. i. m. p. o. loc. loc. p. o. loc. loc. i .v. inf. p. o. p. o. p. o. inhal. i. v., i. m. loc. p. o.
0,001 0,006 0,1 0,2
0,04 podva sa s levodopou v pomere 1 : 4 0,01 0,1 % roztok 0,005 % roztok
1,2 mil. I. U. 1/14 18 dn 2,4 mil. I. U. kadch 7 dn poas 3 tdov 0,05 0,1
prevencia streptokokovch infekci vasn syfilis nepodva pri znenej funkcii obliiek 0,5 % roztok max. 20 % liekovej formy riedenie v pomere a 1:1; dezinficiens, antiseptikum, konzervans 25 % liekovej formy v 4 6 rozdelench dvkach po 6 4 h 40 mil. I. U. poda zvanosti ochorenia; megadvky 10 mil. I. U./1 h kadch 8 h
0,05 g
0,5 g
25 100 tis. I. U./kg 0,03 0,3 0,006 0,012 0,024 0,048 0,001 0,005 0,0001 0,0003 0,0006 0,0008 0,004 0,005 0,008
0,009 0,0008 0,001
0,025 0,1 % liekov formy 0,0015 476 0,001 0,004
BETAXOLOLI HYDROCHLORIDUM BETULAE FOLIUM BEZAFIBRATUM BIFONAZOLUM BIPERIDENI HYDROCHLORIDUM BISACODYLUM BISMUTHI SUBGALLAS BISMUTHI SUBNITRAS PONDEROSUS BISMUTHI SUBSALICYLAS
p. o. loc. p. o. p. o. loc. p. o. p. o. p. rect. loc. p. o. p. o. i. m., i. v., s. c. p. o. loc.
0,01 2,0 3,0 0,2
0,01 0,02 0,5 % on instilcia 6,0 9,0 0,6 pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje 1 % liekov formy; nana sa 1 denne (veer) a niekoko mesiacov 0,002 0,016 0,02 0,02 loklne v kombinovanch liekoch
0,001 0,005 0,01 0,05 0,2 0,35 0,3 0,6
0,002 0,01 0,01 0,2 1,0
0,9 1,8
4,8
podva sa najdlhie 8 tdov, znova mono po 3 mesiacoch celkov dvka by nemala prekroi 400 I. U. alebo 5 I. U./tde, udriavacia dvka pri Hodgkinovej chorobe podva najviac 4 tdne 3 10 % roztok 2 denne; atopick dermatitdy v rozdelench dvkach; atopick dermatitdy reumatick artritda; dvka zodpoved 1,4 g kyseliny -linolnovej; podva po jedle v troch rozdelench dvkach 2 % on instilcia
BLEOMYCINI SULFAS BOLDO FOLIUM
0,25 0,5 I. U./kg 1 2 tdenne 1 I. U. 1,0 2,0 5,0
BORAGINIS OLEUM RAFFINATUM
p. o. p. o.
23 67 0,6 1,2
BORAX
vagin. loc.
477
BROMAZEPAMUM BROMHEXINI HYDROCHLORIDUM
p. o. p. o. i. m.
0,003 0,018 0,004 0,016 0,012 0,048 0,004 0,008 0,012 0,00125 0,0025 0,005 0,0075 0,02 0,03 0,01 0,04 0,04
u starch pacientov max. polovicu dvky
hyperprolaktinmia (dvkovanie je prsne individulne) akromegalia (dvkovanie prsne individulne) Parkinsonova choroba vyjadren ako bromperidol, kad 4 tdne
BROMOCRIPTINI MESILAS
p. o.
0,00125 0,01 0,00125 0,01 0,05 0,3
BROMPERIDOLI DECANOAS BROMPERIDOLUM
i. m.
p. o. p. o. 0,004 0,008 BROMPHENIRAMINI MALEAS s.c., 0,005 0,02 i.m., i.v. BROTIZOLAMUM p. o. inhal. BUDESONIDUM inhal. intranas. loc. p. o. loc. i. m. i. v. inf. p. o. 0,125 mg 0,0002 0,0005 0,002 0,0001
0,005 0,05 0,016
0,05 0,04
starm pacientom len polovicu dvky 3 4 denne kadch 6 12 h pri poruche funkcie peene a obliiek sa dvka zniuje aerosl nebul.
0,250 mg 0,0004 0,0016 0,001 0,004 0,0002 0,003 0,009
0,500 mg
0,500 mg 0,0016
0,0008
do kadho nosovho priechodu 0,025 % mas 5 % krm
BUFEXAMACUM BUFLOMEDILI HYDROCHLORIDUM
0,05 0,1 0,15
0,15 0,2 0,3 0,6 478
podva pomaly (10 min)
p. o. BUMETANIDUM i. v., i. m. s. c. i. m., i. v. subling. s. c. BUSERELINUM intranas. BUSPIRONI HYDROCHLORIDUM p. o.
0,0005 0,002 0,0005 0,001 2 4 ml 0,0003 0,0006 0,0002 0,0004 0,0002 0,0005 0,0004 0,00015 5 10 mg 10 40 ml 0,0012 0,0016 0,175
0,01 0,01 mono zopakova o 2 3 h 0,25 0,75 % roztoky (prp. s adrenalnom 1 : 200 000), opakova najskr za 3 h; 0,5 % roztok bez adrenalnu tie na spinlnu anestziu po 6 8 h po 6 8 h karcinm prostaty endometriosis 20 30 mg 0,06 mg/kg (0,004 0,008) 0,001 0,003 10 mg 60 mg indukn lieba chronickej myeloidnej leukmie udriavacia lieba kadch 6 h poas 4 dn pred transplantciou kostnej drene 0,03 0,08 (depotn tbl. 0,1) 0,008 479 0,004 0,016 3 4 denne u geriatrickch pacientov zni na polovin dvku
BUPIVACAINI HYDROCHLORIDUM
0,4
BUPRENORPHINUM
p. o. BUSULFANUM i. v. inf. 0,8 mg/kg/2 h BUTAMIRATI CITRAS BUTYLAMINI PERINDOPRILUM p. o. p. o. 0,01 0,02 (depotn tbl. 0,05) 0,002 0,004
BUTYLSCOPOLAMINI BROMIDUM CABERGOLINUM CALCIFEDIOLUM MONOHYDRICUM CALCII CARBONAS CALCII CHLORIDUM HEXAHYDRICUM CALCII DOBESILAS MONOHYDRICUS
i.v., i.m. 0,02 p. o. 0,02 p. o. 0,25 1,0 mg p. o. p. o. i. v. inf. p. o. loc. i. v. inf. 0,5 0,5 1,0 0,25
0,08 10 mg 0,05 0,5 mg 3,0 6,0 1,0 1,5 1,0 0,5 1,0 1,0
mono opakova po 30 min 4 denne alie podvanie za 7 30 dn hypokalcinmia osteoporza podva pomaly (0,5 1 ml/min) 4 % liekov formy po vekch dvkach metotrextu (alej i. m. 4 0,012 g po 6 h), predvkovanie antagonistami kyseliny listovej (ak otrava) 4 dvky po 6 h miernejia otrava 0,1 0,015 0,06 po podan fluorouracilu, poas 5 dn (v intervale 21 28 dn) 24 h po podan metotrextu, alej p. o.
0,075/12 h
CALCII FOLINAS HYDRICUS
i. m. 0,006 0,012 0,024 0,048 i.v., i.v. 0,015/12 0,06 inf., i.m. 24 h 0,015 0,06 p. o. i. v. p. o. i. m. i. v. p. o. i. v. p. o. p. o. 0,2/m2 0,015 0,001 1,1 2,2 5,0 1,0 1,0 4,0 5,0 480
anmia
CALCII GLUCOHEPTONAS CALCII GLUCONAS CALCII GLUCONAS PRO INIECTIONE CALCII GLYCEROPHOSPHAS CALCII LACTAS ANHYDRICUS
1,1 1,0 0,5 1,0 0,5 1,0 1,0
2,0 2 3 denne
CALCII LEVOFOLINAS PENTAHYDRICUS CALCII PANTOTHENAS CALCII HYDROGENOPHOSPHAS ANHYDRICUS CALCIPOTRIOLUM ANHYDRICUM, CALCIPOTRIOLUM MONOHYDRICUM
i. v. inf. loc. p. o.
0,004/12 h 5 % liekovej formy 0,5 1,0 4,0 0,005 % mas; vyjadren ako kalcipotriol, max. 100 g masti/tde, podva najviac 4 tdne 100 I. U. 400 I. U. 1 200 1 600 I. U. 0,0005 0,003 mg 4,0 8,0 400 I. U. nervov kompresie, postmenopauzlna osteoporza (spolu s kalciom), Pagetova choroba (a 50 I. U. 3 tdenne) hyperkalcinmia vrazne individulne 2,0 5,0 % v masti max. 25 % v liekoch 0,3 0,4 0,4 0,8 0,020,05 % kapsaicnu (polotuh liekov formy); 0,0050,01 % (kvapaln liekov formy); 1040 g (na cm2 nplasti); max. 2 dni, medzi aplikciami pauza 14 dn; pokodenie nervovch zakonen pri opakovanom podan do jednho miesta 0,00625 0,025 0,05 481 0,05 0,15 2 3 denne
loc.
CALCITONINUM SALMONIS
s. c., i. m. p. o., i. v. p. o. loc. loc. s. c. 0,00025 0,003 mg 1,0 2,0 2,0 3,0 0,1 0,2
CALCITRIOLUM CALENDULAE FLOS CAMPHORA RACEMICA
CAPSICI FRUCTUS
loc.
CAPTOPRILUM
p. o.
CARBACHOLUM CARBAMAZEPINUM CARBASALATUM CALCICUM CARBETHOPENDECINII BROMIDUM CARBIDOPUM MONOHYDRICUM CARBIMAZOLUM CARBO ACTIVATUS CARBOCISTEINUM CARBOPLATINUM CARBOPROSTUM TROMETAMOLUM CARISOPRODOLUM CARMUSTINUM CARTEOLOLI HYDROCHLORIDUM CARVEDILOLUM CARVI AETHEROLEUM CARVI FRUCTUS
loc. intraocul. p. o. p. o. loc. p. o. p. o. p. o. p. o. i. v. inf. i. m. p.o. i. v. inf. loc. p. o. p. o. p. o. p. o.
0,75 3 % on instilcia 0,4 0,5 ml 0,01 % roztoku na intraokulrnu instilciu 0,1 0,3 0,25 1,0 0,5 2,0 0,8 1,2 1,2 4,0 analgetikum, antipyretikum pri svalovch a kbovch bolestiach 0,2 % mas, 0,5 % zsyp, 1 % roztok, 0,55 % nosov instilcia, 0,1 % on mas, 0,2 % on instilcia podva sa s levodopou v pomere 1 : 4 1 : 10 v 4 rozdelench dvkach 1,0 5,0 0,002 0,012 1,4 0,15 0,2/m2 kad 4 tdne potrat, poprodn krvcanie; vodn dvka 250 g, alej 250 500 g do max. 2 12 mg/de dvky zni u starch pacientov dvku mono prpadne rozdeli na dve dvky (0,075 0,1/m2) a podva 2 dni za sebou; mono opakova po 4 6 tdoch 1 2 % on instilcia, 2 denne 1 denne pri hypertenzii angina pectoris, arytmie 1 2 denne; poiaton nzku dvku mono pomaly zvyova
0,01 0,025 0,005 0,01 0,25 0,75 0,3 0,4/m2 250 g 0,35
0,075 0,1 0,01 0,03 1,2 12,0 2,25
0,2
0,0025 0,01 0,01 0,04 0,003 0,006 0,012 0,025 1 2 kvapky 1,5 3 6 kvapiek 6,0 482
0,06 0,05
CARYOPHYLLI FLORIS AETHEROLEUM CARYOPHYLLI FLOS CEFACLORUM MONOHYDRICUM CEFADROXILUM MONOHYDRICUM CEFALEXINUM MONOHYDRICUM CEFALOTINUM NATRICUM CEFAMANDOLI NAFAS CEFAPIRINUM NATRICUM CEFATRIZINUM PROPYLENGLYCOLUM CEFAZOLINUM NATRICUM CEFIXIMUM TRIHYDRICUM CEFOPERAZONUM NATRICUM CEFOTAXIMUM NATRICUM CEFOXITINUM NATRICUM CEFRADINUM
loc. loc. p. o. p. o. p. o. i.m., i.v. inf. i. v. inf., i. m. i.v., i.m. p. o. i. m., i. v. inf. p. o. i. v. inf., i. m. i. m., i. v. inf. i. v. inf. p. o. i. m., i. v. inf. 0,25 0,5 0,5 1,0 0,25 1,0 0,5 2,0 0,5 2,0 0,5 1,0 0,5 1,0 1,0 6,0 0,4 1,0 2,0 1,0 2,0 1,0 2,0 0,25 0,5 0,5 1,0 2,0 4,0 3,0 6,0 3,0 6,0 1,0 2,0 2,0 4,0 483 16,0 12,0 12,0 4,0 12,0 0,75 4,0 1,0 2,0 1,0 2,0 4,0 12,0 2,0 6,0 4,0 12,0 12,0 12,0 4,0
1,0 5,0 % lieky mnostvo drogy zodpovedajce 1,0 5,0 % silice v liekoch po 8 h po 12 h po 6 8 h po 4 6 h po 6 h podva sa po 4 6 h, prednostne i. v.; pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje
kadch 8 h 1 denne kadch 12 h kadch 8 h po 8 h kadch 6 h kadch 6 h
CEFTAZIDIMUM PENTAHYDRICUM
i. m., i. v. inf.
1,0 2,0
2,0 6,0 1,0 2,0 2,25 4,5 0,2 0,6 6,0 1,8 0,005 0,01
9,0 4,0 6,0
CEFTRIAXONUM NATRICUM i.m., i.v. 1,0 2,0 CEFUROXIMUM AXETILI p. o. 0,5 CEFUROXIMUM NATRICUM i.m., i.v. 0,75 1,5 CELIPROLOLI p. o. 0,2 0,6 HYDROCHLORIDUM CENTAURII HERBA p. o. 1,0 2,0 CENTELLAE ASIATICAE p. o. 0,3 0,6 HERBA CETIRIZINI p. o. 0,005 0,01 DIHYDROCHLORIDUM CETRIMIDUM CHAMOMILLAE ROMANAE FLOS CHELIDONII HERBA CHITOSANI HYDROCHLORIDUM CHLORALI HYDRAS CHLORAMBUCILUM loc. p. o. loc. p. o. p. o. loc. p. o., p. rect. p. o. 1,5 30,0/l 1,2 0,5 1,0 0,25 0,001 0,002 0,5 1,0
v rozdelench dvkach po 8 alebo 12 h; vyjadren ako anhydrt; u osb starch ako 80 rokov max. 3,0 g/de, pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje po 24 h kadch 8 12 h po 8 h pri poruchch funkcie obliiek zni dvku a na 0,1/de
0,01 0,1 1,0 % roztok, 0,5 % krm, 1 3 % ampn
6,0 12 30 mg vyjadren ako chelidonn 2 denne pri zlyhan obliiek 0,45 g 3 denne 1 % roztok podva max. 4 denne hypnotikum, pred spanm sedatvum, 3 denne poas 4 8 tdov kadch 6 8 h
2,0 0,004 0,01 3,0 4,0 (0,05 0,1/kg) 0,004 0,01 4,0
CHLORAMPHENICOLI NATRII i. v. inf. SUCCINAS
484
CHLORAMPHENICOLI PALMITAS CHLORAMPHENICOLUM CHLORCYCLIZINI HYDROCHLORIDUM CHLORDIAZEPOXIDUM CHLORHEXIDINI DIGLUCONATIS SOLUTIO
p. o. p. o. loc. p. o.
0,5 1,0 0,25 0,5 0,05 1,0
0,025 0,05/kg 1,5 2,0
1,5 1,0
4,0 4,0
kadch 6 h 1,0 % on mas, 0,5 % on instilcia 1 2 denne
p. o. 0,005 0,025 i.m., i.v. 0,05 0,1 loc.
0,015 0,1 0,3 0,5 % liehov roztok; 0,05 0,5 % vodn roztok, 1 % krm ambiza: 1 g/de poas 2 dn, potom 0,5 g/de poas 2 3 tdov; lieba malrie: vodn dvka 1 g, alia dvka 0,5 g za 6 8 h a alej 0,5 g denne poas 2 dn; supresia malrie: 0,5 g tdenne (2 tdne pred a 8 tdov po pobyte v endem. oblasti) lieba malrie: v niekokch infzich poas 30 32 h; ambiza: 0,2 g/de poas 10 12 dn; vyjadren ako bza diuretikum antihypertenzvum
p. o. CHLOROQUINI PHOSPHAS i. m., i. v. inf., s. c. CHLOROTHIAZIDUM p. o. i. v. p. o. CHLORPHENAMINI MALEAS i. m., s.c., i.v.
0,25 0,5
0,25 1,0
1,0
0,01/kg 0,25 1,0 0,5 2,0 0,125 0,5 0,5 1,0 0,004 0,016 0,024 0,008 0,012 0,016 0,024 0,01 0,02 2,0
liekov formy s riadenm uvoovanm 0,04
485
p. o. CHLORPROMAZINI HYDROCHLORIDUM CHLORPROPAMIDUM CHLORPROTHIXENI HYDROCHLORIDUM CHLORTALIDONUM CHLORTETRACYCLINI HYDROCHLORIDUM i. m., i. v. inf. p. rect. p. o. p. o. i. m. p. o. p. o. intraocul. loc.
0,01 0,025 0,025 0,05 0,1 0,125 0,25 0,025 0,05 0,025 0,05 0,015 0,05 0,25 0,5
0,04 0,4 0,05 0,5 0,4 0,125 0,5 0,075 0,6 0,075 0,2 0,015 0,12 1,0 2,0
0,1 0,1
0,5 0,5 0,4 0,6
pri chronickej liebe mono dvky postupne zvyova pomaly i. v. (1 mg/min)
kadch 6 h 1 % on mas, 3 6 denne 3 % krm, mas, 3 4 denne
CHOLECALCIFEROLUM
p. o.
0,01 mg (400 I. U.) do 0,001 (40 tis. I. U.) do 0,005 (200 tis. I. U.) 0,4 0,8 1,2 1,2 1,2
prevencia malabsorpcia hypokalcinmia pri hypoparatyreoidizme podva 2 3 mes., potom 3 mes. pauza 10 I. U./g zsypu, nana sa kad druh de, prp. 1 tdenne 30 I. U./ml
CHONDROITINI NATRII SULFAS
p. o. loc.
CHYMOTRYPSINUM
CICLOPIROX OLAMINUM
intraocul. p. o. i. m. loc.
40 120 kat 120 360 kat 20 kat 1 % krm, roztok; 1 2 denne
486
0,010 0,015/kg p. o. CICLOSPORINUM 0,005 0,01/kg 0,002 0,004/kg 0,003 0,005/kg 0,5 0,0025 0,005 0,2 0,4 0,2 0,0025 0,005 1,0 1,6 0,6 1,2 4,0
4 12 h pred transplantciou udriavacia dvka po transplantcii (poda sledovanch hladn) udriavacia dvka v reumatologickch indikcich 12 h pred a 2 tdne po transplantcii, alej individulne kadch 6 8 h v kombincii s imipenemom 1 : 1, vyjadren ako bezvod cilastatn 1 denne, vodn dvka len 0,001 2,4 2,4 bolus, alej v infzii (0,3 g kadch 6 8h) 0,5 % 1,0 % liekovej formy
i. v. CILASTATINUM NATRICUM CILAZAPRILUM MONOHYDRICUM CIMETIDINUM CINCHOCAINI HYDROCHLORIDUM CINCHONAE CORTEX CINCHONAE EXTRACTUM FLUIDUM NORMATUM CINEOLUM CINNAMOMI CASSIAE AETHEROLEUM CINNAMOMI ZEYLANICI CORTICIS AETHEROLEUM CINNAMOMI ZEYLANICI FOLII AETHEROLEUM CINNAMOMI CORTEX i. m., i. v. inf. p. o. p. o. i. v. inf. loc. p. o. p. o. p. o. loc. inhal. p. o. p. o. p. o. p. o. 0,5 1,0 0,15 0,2
1,0 3,0 0,6 vo forme lieku s obsahom 15 20 % alkaloidov 15 % kvapky natrie na hrudnk a chrbt 15 % kvapky; 2 3 denne
0,02 0,03 0,02 0,03 0,02 0,03 2,0
0,05 0,2 0,05 0,2 0,05 0,2 4,0 487
CINNAMOMI CORTICIS TINCTURA CINNARIZINUM CIPROFIBRATUM CIPROFLOXACINI HYDROCHLORIDUM CISAPRIDUM MONOHYDRICUM CISPLATINUM CITRI AETHEROLEUM CLARITHROMYCINUM CLEBOPRIDI MALAS CLEMASTINI FUMARAS CLENBUTEROLI HYDROCHLORIDUM CLINDAMYCINI DIHYDROGENOPHOSPHAS
p. o. p. o. p. o. p. o. i. v. inf. p. o.
1,0 1,5 0,025 0,075 0,1 0,5 0,75 0,2 0,4 0,005 0,01
2,0 4,0 0,05 0,225 0,1 1,0 1,5 0,4 0,8 0,015 0,06 0,05 0,12/m2 0,015 0,02/m2 0,2 0,5 2,0 0,0015 0,002 0,02 0,04 mg 0,04 0,08 mg 1,2 2,7 4,8 0,006 0,006 1,5 1 denne kadch 12 h kadch 12 h 15 30 min pred jedlom ndory ovaria; 1 kad 3 4 tdne ndory testes; 5 dn v 3-tdennom cykle pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje 3 denne 2 denne pri profylaxii 0,002 g i. v. krtkodobo mono dvky zdvojnsobi
i. v. p. o. p. o. p.o., i.v. 0,04 0,2 0,5
0,0005 0,001 p. o. 0,001 i.m., i.v. 0,002 0,004 0,01 inhal. 0,02 mg 0,02 p. o. 0,04 mg i. m., 0,3 0,6 i. v. inf.
kadch 8 h, max. rchlosou 0,6 g/30 min
488
p. o. CLINDAMYCINI HYDROCHLORIDUM CLIOQUINOLUM CLOBAZAMUM CLOBETASOLI PROPIONAS CLOBETASONI BUTYRAS CLOFAZIMINUM CLOFIBRATUM CLOMIFENI CITRAS CLOMIPRAMINI HYDROCHLORIDUM loc., vagin. loc.
0,15 0,45
0,6 1,8
po 6 h 1 % gl, roztok, 2 % vagin. krm 3 % lieky
0,02 0,08 p. o. 0,02 0,03 loc. loc. p. o. p. o. p. o. p. o. i. m. i. v. 0,025 0,075 0,0005 0,001 0,001 0,002 0,05 0,1 0,025 0,075 0,05
0,08 0,03
0,05 1,5 2,0 (0,02 0,03/kg) 0,05 0,1 0,05 0,15 0,025 0,15
0,3* 2,0
anxiolytikum; u geriatrickch pacientov zni na polovin dvku pri epilepsii 0,05 % mas, krm; 12 denne, potom 1 za 24 dni, max. 50 g masti/tde 0,05 % krm, mas * v vodnej fze lieby lepry; s 0,6 g rifampicnu 1 za mesiac v 2 3 rozdelench dvkach
poiaton nzke dvky len pozvone zvyova poas 1,5 3 h vodn dvka
CLONAZEPAMUM
p. o. i. v. inf.
0,003 0,006 0,001 0,004
0,004* 0,02** 0,01
* antianxizna;** antikonvulzvna postupne titrovan udriavacia dvka max. 0,5 mg/min
489
p. o. CLONIDINI HYDROCHLORIDUM transderm. i. v. inf. p.o. loc. CLOTRIMAZOLUM vagin. p. o. i. m. i. v. i. m. p. o. loc. p. o.
0,05 0,1 mg 0,1 0,3 mg
0,1 0,2 mg 0,2 0,6 mg 0,1 0,3 mg tdenne 0,75
vodn dvka; zvyuje sa poda odozvy po 2 3 doch udriavacia dvka
CLOROXINUM
0,15 mg 0,25 0,01
0,1 0,2 0,5 0,25 0,5 0,25 0,5 0,012 0,012 0,05
CLOXACILLINUM NATRICUM
CLOZAPINUM COCAINI HYDROCHLORIDUM CODEINUM CODEINI PHOSPHAS HEMIHYDRICUS, SESQUIHYDRICUS CODEINI HYDROCHLORIDUM DIHYDRICUM
1,0 2,0 1,0 0,5 1,0 0,15 0,2 0,4 0,1 0,1 0,05
1,0 1,0 1,0
6,0 2,0 2,0 0,3 0,9 0,4 0,12
pomal podvanie leiacemu pacientovi nepodva dlhie ako 1 tde 1 % krm, roztok, zsyp; aplikova 2 3 denne poas 2 4 tdov 6 7 dn 3 dni v 1 dvke 4 denne po 6 h
dvkovanie sa postupne zvyuje udriavacia dvka, zvyajne na noc * v 1 4 % roztoku; max. aplikcia na sliznicu 0,001 0,0015/kg 1 mg bezvodej bzy zodpoved 1,36 mg hemihydrtu alebo 1,42 mg seskvihydrtu kodeniumfosftu potan na bezvod ltku
0,1 0,06
0,01 0,02
p. o.
0,01 0,03
0,06
0,24
p. o.
0,02 0,06
0,06 0,12
490
CODERGOCRINI MESILAS COFFEINUM COLAE SEMEN COLCHICINUM
p. o. p. o. p. o. p. o. i. v.
0,0005 0,0015 0,05 0,25 1,0 3,0 0,001 0,0005 0,002 4,0 1,5 3 mil. I. U. 1 mil. I. U. 1,5 mil. I. U.
0,0015 0,0045 0,2 0,5 2,0 6,0
0,002 0,5 0,002
0,006 1,5 0,006
podva 3 4 tdne
COLESTYRAMINUM COLISTIMETHATUM NATRICUM
p. o. p. o. i. m., i. v. inf. p. o.
0,001 do 0,004 8,0 16,0* 4,5 9 mil. I. U.
24,0
vodn dvka, alej 0,0005 po 2 3 h profylaxia zchvatu dny profylaxia zchvatu dny vodn dvka, alej 0,0005 po 6 h * v niekokch rozdelench dvkach
kadch 8 h 100 150 tis. I. U./kg kadch 8 h 1 % liekov formy, asto v kombincii s bacitracnom, neomycnom i s glukokortikoidmi
COLISTINI SULFAS loc. CORIANDRI AETHEROLEUM CORIANDRI FRUCTUS CORTISONI ACETAS CRATAEGI FOLII CUM FLORE EXTRACTUM FLUIDUM QUANTIFICATUM CRATAEGI FOLII CUM FLORE EXTRACTUM SICCUM p. o. p. o. p. o., i.m., loc. p. o. 0,1 1,0 0,025 0,3 2,0 3,0 0,1 0,1 0,4
dvkovanie prsne individulne liehovodn extrakty (4 7:1) vo forme liekov s definovanm obsahom 160 900 mg flavonoidov 0,16 0,90, potan ako oligoprokyanidy alebo flavonoidy
p. o.
491
CRATAEGI FOLIUM CUM FLORE CRATAEGI FRUCTUS CROTAMITONUM CUPRI SULFAS PENTAHYDRICUS CURCUMAE XANTHORRHIZAE RHIZOMA CYAMOPSIDIS SEMINIS PULVIS CYANOCOBALAMINUM CYCLIZINI HYDROCHLORIDUM CYCLOPHOSPHAMIDUM CYNARAE FOLIUM CYNOSBATI FRUCTUS CYPROHEPTADINI HYDROCHLORIDUM
p. o. p. o. loc. p. o. p. o. p. o. i. m. p. o. i. v. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o.
2,0 2,0
6,0 4,0 6,0 10 % krm, locin; 1 denne poas 2 dn 0,0005 0,0015
0,5 1,0 5,0
1,5 3,0 15,0 0,0003 0,001 3 denne pred jedlom
0,05
0,2 0,02 0,04/kg 0,01 0,015/kg 0,05 0,2 6,0 12,0 18,0 0,004 0,032
0,2 kadch 10 20 dn kadch 2 5 dn udriavacia terapia vo forme zparov a liehovodnch extraktov dvkovanie je individulne sexulna devicia u muov karcinm prostaty pubertas praecox sexulna devicia karcinm prostaty
1,5 3,0
CYPROTERONI ACETAS i. m.
0,025 0,1 0,1 0,05
0,05 0,3 0,1 0,3 0,05 0,3 0,6 1/14 dn 0,3 1/14 dn
492
CYTARABINUM DACARBAZINUM
i. v. i. v. s. c. 2 500 I. U. 35 I. U./kg 13 I. U./kg/h 750 anti-Xa j. 0,05 0,2
0,1/m2 2,0 4,0/m

2 2
1 2 denne poas 5 dn aktna leukmia poas 5 dn (mono opakova po 3 4 tdoch) 1 2 h pred vkonom, rizikov stavy po 12 h
0,2 0,25/m
DALTEPARINUM NATRICUM
i. v. i. v. inf. s. c. p. o. i. v. p. o. i.v. (s.c.) i. m. inf. p. o.
DANAPAROIDUM NATRICUM DAPSONUM DAUNORUBICINI HYDROCHLORIDUM
1 500 anti-Xa j. 0,05 0,2 0,04 0,06/m2
750 anti-Xa j.
1 500 anti-Xa j. 1. 3. de kry, v alch krach o 3 4 tdne len 1. a 2. de; celkov kumulatvna dvka 0,55/m2 aktna otrava elezom, vodn dvka po 3 12 h, pokraovanie chronick otrava elezom poas 12 h infekcia: v 2 4 rozdelench dvkach po 12 6 h (1 h pred alebo 2 h po jedle) chronick hyponatrmia: vodn dvka chronick hyponatrmia: udriavacia dvka v aktnom tdiu rozpusti v stach kad 2 3 h, neskr podva za 8 h
DEFEROXAMINI MESILAS
5,0 10,0 1,0 2,0 0,5 1,0 1,5 4,0 0,6 0,9 0,9 1,2 0,6 0,9 0,00015 0,00025 0,025 0,3 0,025 0,002
DEMECLOCYCLINI HYDROCHLORIDUM DEQUALINII CHLORIDUM DESIPRAMINI HYDROCHLORIDUM DESLANOSIDUM
subling. p. o. i. m. i. v., i. m.
0,1 0,3 0,05 0,1 rchla digitalizcia; d. max. s. 0,8 mg, d. max. p. d. 1,6 mg 493
DESMOPRESSINUM
i.v., i.m., 0,001 0,002 0,001 0,004 s.c. mg mg inf. 0,0003 mg/kg intranas. 0,01 0,04 mg 50 150 g 0,125 0,5 10 mg 0,0005 0,009 0,0005 0,009 50 150 g 150 g 150 g
diabetes insipidus predoperane u pacientov s hemofliou A 0,01 % roztoky (instilcia, nosov aerodisperzia) do kadho nosovho priechodu na 8 12 mesiacov
DESOGESTRELUM DESOXYCORTONI ACETAS DEXAMETHASONI ISONICOTINAS
p. o. s.c. implantt p. o. p. o.
dvkovanie je prsne individulne pri oku a 20 mg jednorazovo i. v. a nsledne 3 mg/kg/24 h v i. v. infzii 0,05 0,1 % on instilcia, 0,1 % dermatologik aerosl, 3 4 denne
DEXAMETHASONUM
i. v., i. m. loc. inhal. 0,00025 0,004 0,006
0,0012 0,024 0,25 0,5
DEXCHLORPHENIRAMINI MALEAS DEXPANTHENOLUM DEXTRANUM 1 PRO INIECTIONE DEXTRANUM 40 PRO INIECTIONE
p. o. i. m., i. v. inf. loc. i. v.
3,0 10 20 ml/kg
2 % roztok, mas, krm zvyajne 20 ml roztoku s obsahom 0,15/ml; podva sa 1 2 min pred podanm vysokomolekulovho dextrnu ok: pomaly poas 24 h, a poas 5 dn profylaxia tromboemblie
i. v. inf.
400 1 000 ml 494
DEXTRANUM 70 PRO INIECTIONE DEXTROMETHORPHANI HYDROBROMIDUM DEXTROMORAMIDI TARTRAS DEXTROPROPOXYPHENI HYDROCHLORIDUM DIAZEPAMUM
4 ml/kg i. v. inf. 500 ml p. o. p.o., i.m., s.c. p. rect. p. o. 0,015 0,03 0,005 0,01 0,03 0,06 0,09 0,24 0,004 0,04 0,03 0,04 0,15 0,5 0,01 0,02 0,25 0,04 0,06 0,015/kg 1,2 0,05 0,1 0,05 0,15 0,075 0,15 0,5 1,0 0,16 0,25 0,4 0,1 0,1 0,15 0,15 0,15 0,06 0,12 0,007 0,12 0,028
na rchlu volumexpanziu, alej Infusio Ringeri profylaxia pcnej emblie, ilov trombzy: poas 4 6 h
p. o. 0,002 0,01 i.v., i.m. 0,002 0,02 p. o. 0,05 0,075 0,001 0,003/kg 0,025 0,05 0,025 0,05 0,075 0,125 0,25 0,01 0,02 0,02 0,125 0,2
dvkovanie je individulne a 0,008 g/kg/de, v 2 3 rozdelench dvkach po 12 alebo 8 h opakovane v 5 15 min intervaloch tablety s riadenm uvoovanm: 75 100 mg 1denne max. poas 2 dn 1 % liekov formy
DIAZOXIDUM i. v. DICLOFENACUM KALICUM DICLOFENACUM NATRICUM DICLOXACILLINUM NATRICUM DICYCLOVERINI HYDROCHLORIDUM DIDANOSINUM DIENESTROLUM p. o. p. o., p. rect. i. m. loc. p. o. p. o. i. m. p. o. loc.
3 4 denne 4denne po 12 h 0,01 % krm
495
DIETHYLCARBAMAZINI CITRAS
p. o. p. o.
0,002/kg 0,0025 0,003 0,0005 0,001
0,006/kg 0,0075 0,02 0,001 0,003 0,015 0,0005
0,72 karcinm prsnka karcinm prostaty bu kad druh de, alebo 2tdenne 1 2 tdne 0,3 1,2 saturan dvky, max. celkov dvka 0,0016 udriavacie dvky, 1denne saturan dvky 0,001 0,002 udriavacie dvky; dvkovanie je prsne individulne na rchlu digitalizciu 3denne; pri ach poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje
DIETHYLSTILBESTROLUM
p. o. i. m. vagin.
DIFLUNISALUM DIGITALIS PURPUREAE FOLIUM DIGITOXINUM
p. o. p. o.
0,25 1,0 0,05 0,1 0,0002 0,0006
0,5 1,5 0,3 0,6 0,0004 0,0012 0,05 mg 0,3 mg 0,000125 0,001125 0,005 mg/kg 0,083 mg 0,75 mg
p. o.
p. o. DIGOXINUM i. v. DIHYDRALAZINI SULFAS HYDRICUS DIHYDROCODEINI HYDROGENOTARTRAS p. o., i. m., i. v. inf. p. o.
0,000125 0,00075 0,005 mg/kg 0,083 mg 0,5 mg 0,025 0,05
0,03 0,01 0,03 s.c., i.m. 0,05 i. v. 0,025 0,05
0,12 0,18 0,03 0,09 0,2 0,3
0,24 0,24
na analgziu antitusikum v dentlnej chirurgii
496
DIHYDROERGOCRISTINI MESILAS DIHYDROERGOTAMINI MESILAS DIHYDROTACHYSTEROLOUM DILTIAZEMI HYDROCHLORIDUM DIMENHYDRINATUM
p. o. p. o. i. m. i. v. p. o. p. o. p. o., i.m., i.v. i. m. p. o. p. o. inhal.
0,0005 0,0015 0,00032 0,0016 0,001 0,0005 0,2 1,5 mg 0,06 0,24 0,05 0,1 0,15 (0,003 0,005/kg)
0,0015 0,0045 0,00096 0,0048 0,003 0,002 0,5 2 mg 0,12 0,36 0,1 0,3
0,002 0,004
0,006 0,01 v 1 h intervaloch
2 mg
2,5 mg 0,36
DIMERCAPROLUM DIMETINDENI MALEAS DIMETICONUM DINATRII CROMOGLICAS
0,8
0,2
1,2 0,008 0,4
DINATRII ETIDRONAS DINATRII EDETAS DINATRII PAMIDRONAS PENTAHYDRICUS
nebul. p. o. p. o. i. v. i. v. inf. i.v. inf.
0,001 0,002 0,003 0,006 0,04 0,8 0,16 0,4 0,002 a 0,008 0,02 0,02 v 2 ml 0,8
0,1
1. a 2. de 6denne; 3. de 4denne; 4. de a alie dni 2denne; dvkovanie je individulne, zvis od typu kovu a stavu pacienta 3denne (alebo 0,0025 2denne) 2 4denne aerosl, a 4denne prkov formy, 4denne 4denne v 2 4 rozdelench dvkach 5 20 mg/kg/de 7,5 mg/kg/de po 3 4 tdoch
0,07/kg/de 30 90 mg
497
i. v. inf. p. o. DINOPROSTONUM vagin. loc., cervic. DINOPROSTUM TROMETAMOLUM DIOSMINUM DIPHENHYDRAMINI HYDROCHLORIDUM DIPHENOXYLATI HYDROCHLORIDUM DIPROPHYLLINUM DIPYRIDAMOLUM DIRITHROMYCINUM DISOPYRAMIDUM DISULFIRAMUM DITHRANOLUM DOBUTAMINI HYDROCHLORIDUM DOCUSATUM NATRICUM i. v. inf. p. o. p. o. i. v., i. m. loc. p. o. p. o. i. m. p. o. i. v. inf. p. o. p. o. p. o. loc. i. v. inf. p. rect.
0,0005 0,001 0,0005 0,003 0,0005 0,002 0,0005 0,001 0,45 0,025 0,05 0,01 0,05 0,003
0,0015
rchlos infzie 0,003 0,0045 mg/min, v 1 h intervaloch v 1 h intervaloch celkov dvka 0,006, aliu dvku mono poda a po 6 8 h gl; veer
0,0015 1 2denne 0,075 0,2 a 0,3 0,1 0,4 1 2 % lieky
0,005 0,015/kg 0,5 0,25 0,5 0,01 0,5 0,15 0,3
0,005 0,02 max. 0,06/kg
0,02 po 6 h vodn dvka udriavacia dvka (po 6 h) v rozdelench dvkach pred jedlom dvku mono opakova po 30 min 1denne dvkovanie je individulne 1 denne, prv 2 3 dni udriavacia dvka po niekokch mesiacoch 0,1 1 % mas (krtkodobo a 5 %) v zvislosti od srdcovej innosti a krvnho tlaku
0,3 0,6
0,45 0,6 0,4 1,2 0,2 0,4 0,4 2/tde
0,8
0,001 0,005 mg/kg/min 0,05 0,1 498
DOMPERIDONUM DOPAMINI HYDROCHLORIDUM DOSULEPINI HYDROCHLORIDUM
0,01 0,02 0,03 0,06 0,002 0,005 mg/kg/min i. v. inf. 0,02 0,05 mg/kg/min p. o. i. v. 0,01 0,15 0,0005 0,0015/kg 0,001 0,003/min 0,002 0,005/min 4 mg 0,025 0,05
p. o. p. rect.
0,3 0,12 0,18 0,36 vodn rchlos, postupne zvyova pokraovanie 0,025 0,45 0,004/kg 0,004/kg poiaton dvka 8 mg 0,075 0,06 0,075/m2 0,02/m2 8 mg 16 mg 0,3 poas 3 tdov; celkov dvka max. 0,55g/m2 3 dni, po 3 4 tdoch 1 2 denne, po 12 h; * pri aktnej gonokokovej infekcii vyjadren ako doxazosn poas 30 s, mono opakova v 1 h intervale
DOXAPRAMI HYDROCHLORIDUM
i. v. inf. p. o. p. o. i. v. p. o., i. v. p. o.
DOXAZOSINI MESILAS DOXEPINI HYDROCHLORIDUM DOXORUBICINI HYDROCHLORIDUM DOXYCYCLINUM MONOHYDRICUM DOXYLAMINI HYDROGENOSUCCINAS
0,05 0,1 0,02 0,05
0,1 0,2 0,075
0,3
0,6* 0,15
499
p. o. i. m.
0,005 0,02 0,01 0,005 0,015 0,015 0,02 0,00125 0,0025 0,0025 0,01 0,0025 0,005 0,001 0,01 0,001 0,003/h 0,01 0,02 1,0 1,0 0,05 0,2 0,05 0,15 0,6 3,0 3,0 0,15
psychza (poda potreby poas 4 8 h) psychza (poda potreby poas 4 6 h) neuroleptanalgzia, vod do celkovej anestzie udriavacia dvka premedikcia regionlna anestzia, prevencia pooperanho zvracania chemoterapia
i. v. DROPERIDOLUM i. m. i. m., i. v. inf. EBASTINUM ECHINACEAE ANGUSTIFOLIE RADIX ECHINACEAE PALLIDAE RADIX ECONAZOLI NITRAS p. o. p. o. p. o. loc. vagin. vagin. i. v. loc. EDROPHONII CHLORIDUM ELEUTHEROCOCCI RADIX EMEDASTINI DIFUMARAS
pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje max. 8 tdov max. 8 tdov 1 % roztok, krm,gl 15 dn 0,05 g alebo 3 dni 0,15 g pri pcnej aspergilze 1 % lieky; 1 2denne poas 1 2 mesiacov 0,04 2,0 3,0 0,005 % roztok, vyjadren ako emedastn; 1 kvapka a 4denne 500
ECONAZOLUM
i. v. 0,002 0,01 i.m., s.c. 0,01 p. o. 1,5 loc.
EMETINI HYDROCHLORIDUM ENALAPRILI MALEAS
i. m., s. c. p. o.
0,02 0,03 0,0025 0,02 0,02 0,04
0,04 0,02 0,04 0,02 0,04 0,002/kg 0,0375 0,075
0,04
0,06 0,04
zvyajne poas 5 dn, max. 10 pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje profylaxia (7 10 dn) profylaxia (7 10 dn), rizikov pacienti pri terapii ilovej trombzy (2denne, poda vsledkov skok krvnej zranlivosti), nestabilnej angine pectoris, pred hemodialzou
ENOXAPARINUM NATRICUM
s. c. 0,001/kg 0,0125 0,025 0,025 0,05
p. o. EPHEDRINUM i. m., s. c. loc. i. v. i. m. s. c. EPINEPHRINI TARTRAS/ ADRENALINI TARTRAS inj. i. v. inf. loc. EPIRUBICINI HYDROCHLORIDUM EQUISETI HERBA i. v. inf. p. o. loc.
0,05 0,05
0,2 0,15 0,5 % nosov instilcia, aerodisperzia mono opakova kad 3 4 min poda potreby a do max. celkovej dvky 0,03 g
EPHEDRINI HYDROCHLORIDUM
0,003 0,006 0,015 0,03 0,0001 0,0005 0,0005 0,001 0,06 0,09/m2 2,0 4,0 10,0/l
0,009
0,001
0,001
0,003
dvku mono opakova za 10 20 min, najviac 3 vazokonstrikn prsada v roztokoch v roztokoch 1 : 10 000 na kardiopulmonlnu resuscitciu 0,5 % a 1 % on instilcie jednorazovo po 3 tdoch v 1 alebo v 2 dvkach alebo 0,02 g/tde, celkov kumulatvna dvka 0,9 1,0 g/m2
6,0
501
ERGOCALCIFEROLUM
p. o. i. m. i. m., s. c. i. v. p. o. p. o. p. rect.
300 tis. I. U. 3 5 tis. I. U. 300 tis. I. U. 0,00025 0,0001 0,0002 0,0004 0,001 0,002 0,00036 0,25 0,8 0,1 0,3 0,6 0,25 0,5 0,25 0,5 1,0 4,0 0,3 0,6 0,015 0,02/kg 1,0 1,0 2,0 50 100 I. U./kg 3 tdenne 0,004 0,013* 0,00075 0,0005 0,0006 0,001 0,003 0,0005 0,001
prevencia osteoporzy; 300 tis. I. U./6 mes. pri nedostatku vitamnu D 1 za 2 4 tdne
ERGOMETRINI MALEAS
0,001 0,002
0,002 0,006 0,004 6 inhalci (0,00216) 4,0 2,0 4,0 4,0 4,0 po 30 min na zaiatku ataku migrny (1 za 1 h) na zaiatku ataku migrny, mono opakova v 5 min intervaloch, max. 15 inhalci za tde kadch 6 h, vyjadren ako erytromycn po 6 h, ak infekcie a 4,0 g/de kadch 6 h, vyjadren ako erytromycn v 4 dvkach po 6 h, ak infekcie a 4,0 g/de 0,5 4 % liekov formy
ERGOTAMINI TARTRAS inhal. ERYTHROMYCINI ETHYLSUCCINAS ERYTHROMYCINI LACTOBIONAS ERYTHROMYCINI STEARAS ERYTHROMYCINUM ERYTHOPOIETINI SOLUTIO CONCENTRATA p. o. i. m. i. v. inf. p. o. p. o., i. v. loc. i. v., s. c. i. m. ESKETAMINI HYDROCHLORIDUM i. v. i. v. inf. 0,0005 0,004* 0,0002 0,00075* 5 20** 502
* g/kg * g/kg
0,0005*
* g/kg/min ** g/kg/min
loc. ESTRADIOLI BENZOAS i. m. p. o. loc. s. c. implant. p. o. ESTRIOLUM vagin. 0,0003 0,00125 0,25 0,5 0,25 0,5 0,01
0,05 0,1 mg 0,0002 0,0004 0,025 mg
2 tdenne 0,01 % vagin. krm: denne poas 2 tdov, alej 2tdenne vagin. tablety: denne poas 2 tdov, alej 2 tdenne 7. de cyklu, 17. de cyklu v kombincii s progesternom, lieba hypogonadizmu vagin. tablety alebo 0,01 % krm 0,025 0,1 g sa uvouje 4 8 mesiacov
0,001 0,002 0,025 mg
ESTRADIOLI VALERAS
0,0005 0,003 0,00025 0,002
krtkodob lieba podva sa v cykle, mono podva v kombincii s almi estrognmi 0,01 % 0,1 % vagin. krm, pesar s obsahom 0,0005, vaginlne guky 0,0005 a 0,0035 podva sa 21 dn, potajc 5. dom cyklu, 7 dn pauza; vhodn kombinova s progesternom alebo progestnmi 4denne pri krvcan
ESTROGENA CONIUGATA
p. o. p. o. i. v., i. m. loc. p. o.
0,0003 0,0025
ETAMSYLATUM ETHACRIDINI LACTAS MONOHYDRICUS ETHAMBUTOLI HYDROCHLORIDUM
1,0 0,1 2 % roztoky 0,015 0,025/kg 2,5
503
0,02 mg 0,05 mg 0,05 mg ETHINYLESTRADIOLUM p. o. 0,01 mg 0,05 mg
0,02 mg 0,05 mg 0,15 mg poas 14 dn 0,01 mg 0,15 mg 0,001 tdenne
hormonlna antikoncepcia substitun lieba (opakova po 4 tdoch) menopauza rakovina prsnka u ien po menopauze; paliatvna lieba karcinmu prostaty 1,0
ETHIONAMIDUM ETHOSUXIMIDUM ETHYLMORPHINI HYDROCHLORIDUM ETILEFRINI HYDROCHLORIDUM ETODOLACUM ETOFENAMATUM
p. o. p. o. p. o. p. o. i. m. p. o. loc. i. m. p. o. i. v. inf., i. m. i. v. i. v. inf. p. o. 0,2 0,5 0,01 0,05 0,01 0,005 0,01 0,2 0,4
0,015 0,02/kg/de 0,5 1,5 0,06 0,09 0,1
0,3 2 3denne
0,4 0,6
1,2 5 10 % gl, 10 % krm, omvadlo, aerodisperzia; nana sa 3 4denne zvyajne jedin injekcia 0,4 1,0
1,0 0,5 0,16 0,48
ETOFYLLINUM ETOMIDATUM ETOPOSIDUM
0,00015 0,0003/kg 0,05 0,12/m2 0,1 0,24/m2
0,06 30 60 min poas 5 dn poas 5 dn
504
EUCALYPTI AETHEROLEUM EUCALYPTI FOLIUM EUGENOLUM FACTOR VIII COAGULATIONIS HUMANUS (ADNr)
p. o. loc., inhal. p. o. p. o., loc.
0,15 0,6 1,5
0,3 0,5 1,8 4,0 6,0 0,0025/kg
i. v.
FAGOPYRI HERBA FAMOTIDINUM FELODIPINUM FENBUFENUM FENOFIBRATUM
p. o. p. o. i. v. p. o. p. o. p. o. inhal.
10,0 15,0 I. U./kg 15 25 I. U./kg 20 25 I. U./kg 1,5 0,02 0,04 0,02 0,005 0,01
pri potrebe zvi plazmatick koncentrcie faktora VIII o 20 % 30 % normy pri potrebe zvi plazmatick koncentrcie faktora VIII o 30 % 50 % normy pri potrebe zvi plazmatick koncentrcie faktora VIII o 80 % 100 % normy 4,5 0,02 0,04 0,04 0,05 0,02 0,9 0,2 0,4 0,0003 0,0009
0,02 rozdelene v 2 dvkach 8 0,0001
FENOTEROLI HYDROBROMIDUM
0,0001 0,0002 0,0005 0,002 0,005 nebul. 0,00125 i. v. inf. 0,0005 0,003 mg/min
505
i. m., i. v. FENTANYLI CITRAS i. v.
0,05 mg 0,1 mg 0,1 mg 0,2 mg 0,05 mg 0,1 mg
0,0005
premedikcia titrcia analgetickej dvky od 0,002 mg/kg do 0,02 mg/kg len pri riadenom dchan; celkov anestetick dvka a 0,05 mg/kg pokraovanie anestzie, kadch 30 45 min
FENTANYLUM FENTICONAZOLI NITRAS FERROSI FUMARAS FERROSI GLUCONAS FERROSI SULFAS HEPTAHYDRICUS FINASTERIDUM FLECAINIDI ACETAS FLUBENDAZOLUM
transderm. loc. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. i. v. p. o. p. o., i. m. i. v. inf. intraartic. intrapleur. p. o. i. v. 0,2 0,3 0,2 0,05 0,1 0,002/kg 0,1 0,25 0,25 1,0
0,025 0,1 mg/h
nplas sa ponechva na koi zvyajne 72 h 2 % krm, omvadlo, aerodisperzia, vagin. krm; 1 2denne
0,6 0,9 0,6 0,005 0,1 0,2 0,1 0,2 1,0 4,0 0,25 0,5 0,25 0,05 0,15/kg 0,1 0,2/kg 506
0,5 0,5
1,5 1,0 0,4 0,15
2denne 0,1 g jednorazovo, opakova po 2 3 tdoch alebo 2 denne po 0,1 g 3 dni kadch 6 h kadch 6 h
FLUCLOXACILLINUM NATRICUM
FLUCYTOSINUM
v 4 rozdelench dvkach po 6 h v 4 rozdelench dvkach po 6 h
FLUDARABINI PHOSPHAS FLUDROCORTISONI ACETAS FLUMAZENILUM FLUMEQUINUM FLUMETASONI PIVALAS FLUNARIZINI DIHYDROCHLORIDUM
i. v. p. o. i. v. p. o. loc. p. o. p. o. p. o.
0,025/m2 0,05 0,2 mg 0,05 0,2 mg 0,0002 0,4 1,2 0,01 0,02 0,03 0,0005 0,002 0,001 0,002 0,001 0,002 0,04 mg/kg/h 0,03 0,06 0,15
0,001
pri otrave benzodiazepnmi a 0,002/de 0,02 % krm, mas; 2 3denne nad 65 rokov 0,005/de epilepsia; v piatich rozdelench dvkach
FLUNITRAZEPAMUM
i. m. i. v. inf.
FLUOCINOLONI ACETONIDUM FLUOCORTOLONI PIVALAS FLUORESCEINUM NATRICUM
loc. loc. intraocul. i. v. i. v. loc. p. o. 0,02 0,06 0,003 0,009 0,003 0,018 0,001 0,003 0,08
vod do celkovej anestzie; poas 0,5 1 min pokraovanie 0,025 0,2 % krmy, 0,025 % masti, 0,01 % roztoky 2 4denne 0,1 % krm, mas 1 2 % roztok, v onej diagnostike
0,5 0,5/m2 0,8 5-dov kra 1 5 % krmy, roztoky; 2denne poas niekokch tdov depresia bulimia nervosa psychza mierne depresie, anxieta: zana sa dvkou 0,001/de, po tdni mono zvi na 0,002 0,003/de; v rozdelench dvkach
FLUOROURACILUM FLUOXETINI HYDROCHLORIDUM FLUPENTIXOLI DIHYDROCHLORIDUM
p. o.
507
FLUPHENAZINI DIHYDROCHLORIDUM FLUPHENAZINI ENANTAS FLURAZEPAMI HYDROCHLORIDUM
p. o. i. m. p. o. 0,015 0,03 0,05 0,1 0,04
0,0025 0,01 0,001 0,005 0,0125 0,025 0,0125 0,1
0,02
0,1
v 2 3 v rozdelench dvkach udriavacie dvky vodn dvka pokraovacia dvka, kad 2 tdne udriavacia dvka, kad 2 4 tdne na noc
p. o., p. rect. FLURBIPROFENUM transderm. FLUSPIRILENUM i. m. FLUTAMIDUM p. o. inhal. intraFLUTICASONI PROPIONAS nasal. loc. FLUTRIMAZOLUM loc. p. o. FOENICULI AMARI FRUCTUS FOENICULI DULCIS FRUCTUS p. o. FORMOTEROLI FUMARAS inhal. DIHYDRICUS FOSCARNETUM NATRICUM HEXAHYDRICUM FOSFOMYCINUM CALCICUM FOSFOMYCINUM NATRICUM FOSFOMYCINUM TROMETAMOLUM i. v. inf. p. o. i. m., i. v. p. o.
0,1 0,2 0,08
0,3
2 3denne; formy s oneskorenm uvoovanm (0,2 g) 1denne vo forme nplasti
0,002 0,01 0,25 0,75 0,00010,001 0,001 0,002 0,0001
0,02*
* tdenne
do kadho nosovho prieduchu 1denne 0,005 % a 0,05 % lieky 1 % liekov formy
1,5 1,5 12 g
5,0 7,0 5,0 7,0 24 g 0,09 0,12/kg 12 g 24 g zane sa s 0,02 g/kg kontinulnou infziou, alej kadch 8 h 0,06 g/kg, poda clearence kreatinnu vyjadren ako fosfomycn, 3 4denne vyjadren ako fosfomycn, 3 4denne; vo vnimonch prpadoch a 16,0 g/de 3,0 508 1denne, vyjadren ako fosfomycn
1,0 1,0
3,0 4,0 3,0 4,0 3,0
FRAMYCETINI SULFAS FRANGULAE CORTEX FRANGULAE CORTICIS EXTRACTUM SICCUM NORMATUM FRAXINI FOLIUM FUCUS FUMARIAE HERBA FUROSEMIDUM GALLAMINI TRIETHIODIDUM GEMFIBROZILUM
p. o. p. o.
p. o.
p. o. p. o. p. o. p. o. i. v., inf. i. v. p. o. i. m., i. v. inf. loc. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o.
1,0 0,22 0,36 15,0 25,0 mg 0,22 0,36 15,0 25,0 mg 0,4 1,0 1,5 0,02 0,08 0,02 0,08 0,02 0,04 0,6 0,06 0,08
4,0 0,22 0,36 15,0 25,0 mg 0,22 0,36 15,0 25,0 mg 1,2 2,0 3,0 6,0 0,16 0,12 0,5 0,08 1,2 0,18 0,24 (0,003 0,005/kg) 0,3 4,0 3,0 2,5 1,0 2,0 0,00125 0,02 0,04 0,32 4 mg 509 0,16 0,6 2,0
2 3 dni predoperane neuva dlhie ne 14 dn vyjadren ako glukofranguln A neuva dlhie ne 14 dn vyjadren ako glukofranguln A
vo forme zparov a liehovodnch extraktov
GENTAMICINI SULFAS
1denne alebo v 2 3 rozdelench dvkach po 8 12 h; pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje poda sledovanch hladn v sre 0,1 % masti, krmy, 3 4denne
GENTIANAE RADIX GENTIANAE TINCTURA GINKGO FOLIUM GINSENG RADIX GLIBENCLAMIDUM GLICLAZIDUM GLIMEPIRIDUM
0,1 1,0 1,0 1,5 0,8 1,0 0,00125 0,005 0,04 0,08 1 4 mg
treba podva dlhodobo treba podva dlhodobo vrazne individulne 4 mg 0,32 8 mg
GLIPIZIDUM GLUCAGONUM HUMANUM GLUTATHIONUM GLYCEROLI TRINITRATIS GLYCEROLUM
GONADORELINI ACETAS
p. o. 0,005 0,015 s. c., 0,0005 i. m., 0,001 i. v. i.m., i.v. 1,5/m2 0,6 inhal. subling. 0,05 p. o. 1 1,5/kg p. rect. 3,0 0,0001 s. c., 0,005 0,02 i. v. mg/min intranas. 0,0002 5 10 tis.
0,005 0,04 0,002 0,001
0,04 0,002 2,55,0/m2 1,2 0,4
vrazne individulne opakova po 20 min
0,1
vyjadren ako 1 % roztok v 50 75 % roztoku pre diagnostick ely hypogonadotropn hypogonadizmus: kadch 90 min poas 6 mesiacov; 3denne do kadho nosovho priechodu indukcia ovulcie u ien
GONADOTROPINUM CHORIONICUM
i. m.
500 4 000 I. U. 2 3 tdenne 3 000 I. U. 500 1 500 I. U. 2tdenne 0,0036 1,5 0,001 1,0 2,0 0,125 0,25 0,2 0,4 1,0 2,0 6,0 9,0 2,0 2,0 2,4
hypogonadotropn hypogonadizmus, kryptorchizmus oligospermia oneskoren puberta, hypogonadizmus depotn inj. na 7 21 dn
GOSERELINUM GRAMINIS RHIZOMA GRANISETRONI HYDROCHLORIDUM GRISEOFULVINUM GUAIFENESINUM
s. c. p. o. i. v. p. o. p. o. p. o. i. v.
0,5 1,0 0,6 2,0
0,4
po 4 h vG5
510
GUANETHIDINI MONOSULFAS HALOFANTRINI HYDROCHLORIDUM HALOPERIDOLUM
p. o. i. m. loc. p. o. p. o. i. m. 0,01 0,02
0,01 0,025 0,05
0,3
poiaton dvka udriavacia dvka 1 5 % on instilcia
0,5 0,0005 0,005 0,002 0,01
1,5 0,001 0,015 0,0005 0,002 0,05 0,1 0,3/mesiac 0,1* 0,1
po tdni opakova psychza, 2 3denne; * ak stavy po 4 8 h antiemetikum zvyajne 1 za 4 tdne; vyjadren ako haloperidol 5,0 10,0 % v liekoch
HALOPERIDOLI DECANOAS HAMAMELIDIS FOLIUM HARPAGOPHYTI RADIX HEPARINA MASSAE MOLECULARIS MINORIS HEPARINUM CALCICUM
i. m. p. o. loc. p. o. s. c. s. c. i. v. inf. s. c., i. v. p. o. loc. loc. loc. p. o. 2,0 3,0 5,0 10,0 1,5 100 450 I. U./kg 5 10 tis. I. U. 10 tis. I. U. 1 500 I. U./h 5 10 tis. I. U. 0,3
6,0 9,0 15,0 30,0 4,5 100 450 I. U./kg 20 30 tis. I. U. 30 tis. I. U. 20 30 tis. I. U. 0,6 60 tis. I. U.
vrazne individulne, po 8 12 h po 4 6 h
HEPARINUM NATRICUM HEPTAMINOLI HYDROCHLORIDUM HEXACHLOROPHENUM HEXAMIDINI DIISETIONAS HEXETIDINUM HEXOBARBITALUM
3 % emulzia (2 3denne), 0,4 % 0,1 % roztok, 0,25 % krm 0,1 % stna voda, 0,2 % aerodisperzia 0,1 0,25 0,25 0,5 511 0,6 0,6
HIBISCI SABDARIFFAE FLOS HISTAMINI DIHYDROCHLORIDUM HOMATROPINI HYDROBROMIDUM HYALURONIDASUM
p. o. s. c. i. v. inf. loc. s. c., i. m. p. o.
4,0 0,01 mg/kg
8,0 0,001 0,024 mg/kg 0,001 0,002 1 % roztok, diagnostikum Mnirova choroba, tinnitus 1 4 % on instilcia
135 270 I. U. 0,01 0,05 0,005 0,04 0,0002 0,0003/min 0,0125 0,1 0,02 0,01 0,015 0,5 0,005 0,05
135 270 I. U. 0,04 0,2 4denne; pri rchlych acetyltoroch vyie dvky mono opakova po 20 30 min
HYDRALAZINI HYDROCHLORIDUM
i. v., i. m. i. v. inf.
HYDRASTIDIS RADIX HYDROCHLOROTHIAZIDUM
p. o. p. o. p. o.
0,7 2,0 0,0125 0,2 0,03 0,24 0,3 2,0
1,0 0,1
4,9 0,2 rno neskoro odpoludnia individulne dvky poda diagnzy a stavu chorho
HYDROCORTISONUM
i. .m., i. v. intraartic. loc. s.c., i.m.
0,2 % 2,5 % krm, mas, locin 0,001 0,002* 0,002 0,004* 0,003* 0,02 0,03/kg * po 4 6 h * po 4 6 h * po 6 8 h alebo 0,08/kg kad 3. de
HYDROMORPHONI HYDROCHLORIDUM
p. o. p. rect.
HYDROXYCARBAMIDUM
p. o.
512
HYDROXYETHYLIS SALICYLAS HYDROXYZINI DIHYDROCHLORIDUM HYMECROMONUM HYOSCIAMINI SULFAS HYPERICI HERBA IBUPROFENUM
loc. p. o. i. m. p. o. subling. p. o. i. m. p. o. p. o. p. rect. loc. i. m. loc. i. v. inf. i. v. inf., 0,5 i. m. p. o., 0,025 0,05 i. m. i. v. 0,0015** 0,02 0,06/kg 1,0 2,0 0,075 0,15 0,0100,030* 0,1 0,05 0,1 0,025 0,05 0,1 0,05 0,1 0,025 0,1 0,4 0,000125 0,000375 0,00025 1,5 0,3 0,5 0,6 0,4 0,2 0,4 0,075 0,1
1 % emulzia, 10 % mas zkos, 4denne pruritus predoperan alebo pooperan sedatvum zkos, alej po 4 6 h ostatn diagnzy 0,0005 0,0005 0,0005 0,6 0,6 0,001 0,001 0,0005 1,8 1,2 5 % krm, gl; 3 4denne po 1 2 dvkach sa prejde na p. o. podanie 5 % roztok, 0,1 0,5 % on mas; kad 4h podva sa 5 dn, opakuje sa po 2 4 tdoch, max. 4 % roztoky podva sa v kombincii s cilastatnom 4,0 (0,05/kg) v pomere 1 : 1; kadch 6 8 h 0,3 individulna titrcia dvky * g/kg pre konsk imunoglobuln ** g/kg pre krli imunoglobuln
1,2 0,0005 0,00075 0,0005 2,0 4,0 1,2 1,2 0,8
lieky s riadenm uvoovanm
IDOXURIDINUM IFOSFAMIDUM IMIPENEMUM MONOHYDRICUM IMIPRAMINI HYDROCHLORIDUM IMMUNOGLOBULINUM ANTI-T LYMPHOCYTORUM EX ANIMALE AD USUM HUMANUM
513
IMMUNOGLOBULINUM HUMANUM HEPATITIDIS B AD USUM INTRAVENOSUM INDAPAMIDUM INDOMETACINUM INSULINI BIPHASICI INIECTIO INSULINUM ASPARTUM INSULINUM HUMANUM
i. v. p. o. p. o. p. rect. loc. s. c., i. m., i. v. s. c. i. m., s. c., i. v.
6 I. U./kg 0,00125 0,005 0,025 0,05 0,1
10 I. U./kg 0,00125 0,005 0,05 0,15 0,2 0,5 1,0 I. U./kg 0,5 1,0 I. U./kg 5 100 I. U. 3 mil. I. U.
0,2 0,2 1 % gl vrazne individulne dvky vrazne individulne dvky vrazne individulne dvky leukmia vlasatch buniek (do zlepenia alebo 24 tdov) alej udriavacie dvky Kaposiho sarkm, rovnak dvka sa potom podva 3 tdenne poas 4 10 tdov chronick granulocytrna leukmia (8 tdov) karcinm obliiek (10 12 tdov)
INTERFERONI ALFA-2 SOLUTIO CONCENTRATA
s. c., i. m.
3 mil. I. U. 3/tde 36 mil. I. U. 9 mil. I. U. 3/tde 3 36 mil. I.U. 3/tde
i. m.
514
s. c. s. c., i. m. s. c. intrales. loc. intra6,0 12,5 ml thec. i. a. 5 60 ml intra5 15 ml thec. i. a., i. v. 8 80 ml p. o. 40 100 ml p. o. p. o. 0,05 0,05
2 mil. I. U./m2 30 mil. I. U./m2 4 5 mil. I. U./m2 3 mil. I. U./m2 1 mil. I. U.
leukmia vlasatch buniek, alej rovnak dvka 3tdenne Kaposiho sarkm chronick granulocytrna leukmia (8 tdov) mnohopoetn myelm v remisii kondylomata acuminata; poas 3 tdov 6,5 % tinktra, 1 % Lugolov roztok diagnostikum: 8 % roztok (zodpoved 0,24 g jdu/ml) diagnostikum: 40,8 % roztok (zodpoved 0,2 g jdu/ml) 75,5 % roztok (zodpoved 0,37 g jdu/ml) 61,2 % roztok (zodpoved 0,3 g jdu/ml)
INTERFERONI GAMMA-1b SOLUTIO CONCENTRATA
IODUM IOHEXOLUM
IOPAMIDOLUM IPECACUANHAE EXTRACTUM FLUIDUM NORMATUM IPECACUANHAE PULVIS NORMATUS IPECACUANHAE RADIX IPECACUANHAE TINCTURA IPRATROPII BROMIDUM ISOCONAZOLUM ISOFLURANUM ISONIAZIDUM
0,15 0,15
2,0 2,0 2,0 20,0
4,0 4,0 4,0 40,0
vyjadren ako emetn vyjadren ako emetn vyjadren ako emetn vyjadren ako emetn 1 2 % krm vaginlne guky 0,1 0,6 % zmes so vzduchom pri dvkovan 2tdenne: 15 mg/kg
p. o. 0,05 0,15 p. o. 0,5 1,5 inhal. 0,02 0,04 mg 0,06 0,16 mg loc. 0,6 vagin. inhal. p. o. 0,05 0,15 0,005/kg 515
0,3
1,0
ISOPRENALINI HYDROCHLORIDUM
i. v. inf. 0,0002 0,01 s. c., 0,0002 i. m. p. o. 0,03 subling. 0,01 0,02 inhal. 0,00013 inhal. subling. p. o. 0,08 mg 0,005 0,01 0,005 0,04
prava dvky poda tepovej frekvencie 0,09 0,24 0,03 0,06 0,08 0,24 mg 0,02 0,03
0,08 0,1 % roztok, max. 5 dvok/de po 3 4 h 1 inhalciu mono opakova za 2 5 min a alej po 4 6 h (max. 8/de) 0,015 0,04 0,12 kadch 6 h; liekov formy s riadenm uvoovanm 0,04 0,08 kadch 8 12 h
ISOPRENALINI SULFAS DIHYDRICUS
ISOSORBIDI DINITRAS DILUTUS ISOSORBIDI MONONITRAS DILUTUS ISOTRETINOINUM ISOXSUPRINI HYDROCHLORIDUM ISRADIPINUM ITRACONAZOLUM IVERMECTINUM JOSAMYCINUM JUNIPERI AETHEROLEUM JUNIPERI FRUCTUS
0,002 0,01/h subling. 0,001 0,005 i. v. p. o. p. o. i. v. inf. i. m. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. 0,0002 0,0003/min 0,01 0,04 0,08 0,0025 0,005 0,01 0,02 0,1 0,4 0,003 0,012 12 0,1 10,0 516 0,01 0,02 jednorazovo, 0,015 mg/kg po 8 h podva najviac 4 tdne 0,02 0,04 0,0001 0,001/kg 0,12 0,002/kg lieky s riadenm uvoovanm 0,03 0,06 1denne
prvch 24 h po 3 h, alch 48 h po 4 6 h profylaxia
0,5 1 0,02 2,0
KALII CHLORIDUM KALII CLAVULANAS TRITURATUS KALII HYDROGENOASPARTAS HEMIHYDRICUS
p. o. p. o. i. v.
0,5 1,0 0,125 0,075 0,350 1,0 50 200 g
2,0 4,0 0,250 0,375
dvkovanie prsne individulne poda diagnzy, stavu chorho a plazmat. hladn spolu s antibiotikom na inhibciu -laktamz, potan ako kyselina dvkovanie individulne, poda miery deplcie draslka
KALII HYDROGENOTARTRAS p. rect.
50 200 g 0,13 0,2 0,6 0,015/kg 0,5 1,0
KALII IODIDUM KALII PERCHLORAS KALII PERMANGANAS
p. o. 0,13 0,2 0,5 0,001 0,0045/kg 0,0065 0,013/kg 0,005 0,01 0,005 0,0075 0,0025 0,003 g/h
terapia chorb z nedostatku jdu (vyjadren ako elementrny jd) krtkodobo na zablokovanie ttnej azy pri radianch havrich 0,01 % roztok po 12 h, pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje 0,5 % on instilcia, on mas na udranie anestzie sa mu aplikova alie dvky
p. o. loc. i. m., KANAMYCINI MONOSULFAS i. v. inf. loc. KETAMINI HYDROCHLORIDUM i. v. i. m. p. o.
0,0045/kg 0,013/kg 0,04 0,12 0,02 0,03
KETOBEMIDONI HYDROCHLORIDUM
i. m. i. v. i. v. inf.
pri pooperanch bolestiach, dvka sa postupne zniuje na 0,00075 g/h
517
KETOCONAZOLUM
KETOPROFENUM
KETOROLACUM TROMETAMOLUM KETOTIFENI HYDROGENOFUMARAS LABETALOLI HYDROCHLORIDUM LACTITOLUM MONOHYDRICUM LACTULOSUM LAMIVUDINUM LAVANDULAE AETHEROLEUM LAVANDULAE FLOS LEUPRORELINUM LEVAMISOLI HYDROCHLOIDUM LEVISTICI RADIX
p. o. vagin. loc. p. o. p. rect. i. m. loc. i. v. i. m. p. o. p. o. p. o. i. v. inf. i. v. bolus p. o. p. o. p. o. p. o. loc. p. o. loc. s. c. i. m. p. o. p. o.
0,2 0,4 0,4 0,05 0,1 0,1 0,05 0,1 0,03 0,03 0,03
0,2 0,4 0,4 2 % krm, ampn 0,1 0,3 0,1 0,2 2,5 % gl 0,120 0,120 0,06 0,1 0,2 0,120 0,4
0,001 0,002 0,002 0,004 0,1 0,2 0,002/min 0,05 10,0 20,0 0,1 0,02 1,0/l 1,0 1,5 1,0 10,0/l 10,0 30,0 0,1 0,3 0,08 5,0/l 4,5 24,0/l 0,001 0,00375 0,0075 0,1 0,3 4,0 8,0 518 0,3 pri poruche funkcie obliiek sa dvka zniuje 0,4 0,2 0,6 do celkovej dvky 0,3 alebo opakova po 15 min do celkovej dvky 0,3
na kpele depotn lieky, poas 4 tdov 0,3/m2
0,05 0,3 2,0
LEVOCABASTINI HYDROCHLORIDUM LEVOCARNITINUM LEVODOPUM LEVODROPROPIZINUM LEVOMEPROMAZINI HYDROCHLORIDUM
loc. p. o. i. v. p. o. p. o. p. o. i. m. 0,05 0,25 0,06 0,05 0,15 0,025 0,05 0,0125 0,025 0,025 0,05 0,75 mg 0,05 0,15 mg 100 200 g 200 500 g 100 200 g 1,0 1,0 3,0 25 100 mg/kg/de 0,4 1,5 0,18 0,05 0,6 0,05 0,25 0,0125 0,075 0,025 0,35 0,05 0,15 mg 100 200 g
0,05 % on instilcia, nosov aerodisperzia
dvkovanie je individulne psychza analgetikum antiemetikum aktna psychza postkoitlna antikoncepcia hormonlna antikoncepcia na zaiatku terapie 50 100 g, dvky sa postupne zvyuj myxedmov kma alie dni (ak nenastane zlepenie)
LEVONORGESTRELUM
p. o. p. o. i. v., i. m.
LEVOTHYROXINUM NATRICUM
519
loc. loc. inj. inj. LIDOCAINUM inj. inj. inj. i. v. inf. i. m. LICHEN ISLANDICUS LINCOMYCINI HYDROCHLORIDUM LINDANUM LINI SEMEN LIOTHYRONINUM NATRICUM p. o. p. o. i. m. i. v. inf. loc. p. o. loc. p. o. i. v.
0,1 0,25 0,08 0,12 0,05 0,3 0,02 0,1 0,12 0,2 0,2 0,3 0,075 0,1 0,001 0,004/min 0,003 0,005/kg 1,5 0,5 0,6 0,6 5,0 30,0 50,0 0,005 0,02 mg 0,005 0,05 mg
0,6 0,003/kg 0,5 (s adrenalnom); 0,3 (bez adrenalnu)
povrchov anestzia (mas, 2 % gl, 2 % roztok, nplas 1,0/10 cm2) endotrachelne (4 % roztok) infiltran anestzia (0,5 1 % roztok) zvodn anestzia (1 2 % roztok s adrenalnom 1 : 50 000 1 : 100 000) retrobulblna blokda (4 % roztok) epidurlna anestzia (0,5 2 % roztok) spinlna anestzia (5 % roztok so 7,5 % glukzy)
0,3/h 0,3 4,0 6,0 1,5 2,0 0,6 1,2 1,2 1,8 15,0 0,025 0,1 mg
antiarytmikum, po vodnej dvke 0,001/kg i. v. antiarytmikum po 8 6 h najmenej v 100 ml rozpadla 0,3 1 % lieky
dvkovanie je individulne
520
LIQUIRITIAE EXTRACTUM FLUIDUM ETHANOLICUM NORMATUM LIQUIRITIAE RADIX LISINOPRILUM DIHYDRICUM
p. o.
1,5
5,0 15,0 200 800 mg
nepodva dlhie ako 4 6 tdov vyjadren ako glycyrizn nepodva dlhie ako 4 6 tdov vyjadren ako glycyrizn 0,08 0,6 2,4 dvkovanie vdy prsne individulne poda plazmat. hladn Li+; liek. formy s oneskorenm uvoovanm 2denne, ostatn 3 4denne aktny zchvat mnie pravy dvkovania poda krvnho obrazu 0,016 0,01 0,004 0,004 0,01 zkos nespavos premedikcia premedikcia status epilepticus (rchlos infzie 2 mg/min) 0,08 1,2 forma uvacch tabliet
p. o. p. o.
1,5 0,005 0,04 0,3 0,6
5,0 15,0 200 800 mg 0,005 0,04 0,9 1,2
LITHII CITRAS
p. o.
LOMUSTINUM LOPERAMIDI
LORAZEPAMUM
1,5 2,0 0,13/m2 raz za p. o. 6 tdov p. o. 0,002 0,004 0,006 0,008 0,0005 0,001 0,004 p. o., 0,001 subling. 0,001 0,004 0,002 0,004 i. m., 0,05 mg/kg i. v. i. v. inf. 0,004 0,01 0,04 0,5 0,4 2,0 4,0 1,6 0,02 0,04 1,0 2,0 0,8 6,0 12,0 6,0
LOVASTATINUM LUPULI FLOS LYMECYCLINUM LYTHRI HERBA MAGALDRATUM
p. o. p. o. p. o. p. o. p. o.
521
MAGNESII ACETAS TETRAHYDRICUS MAGNESII ASPARTAS DIHYDRICUS MAGNESII HYDROXIDUM MAGNESII CHLORIDUM HEXAHYDRICUM MAGNESII LACTAS DIHYDRICUS MAGNESII OXIDUM LEVE MAGNESII SUBCARBONAS LEVIS MAGNESII SULFAS HEPTAHYDRICUS MAGNESII TRISILICAS MALATHIONUM MALVAE SYLVESTRIS FLOS
p. o. p. o., i. v., i. m. p. o. inj.
0,5 1,0
1,0 3,0
poda plazmatickch hladn horka dvkovanie je vdy individulne poda diagnzy, stavu chorho a plazmatickch hladn Mg2+ antacidum dvkovanie je vdy individulne poda diagnzy, stavu chorho a plazmatickch hladn Mg2+ 8,33 g zodpoved 1,0 horka
a 2,0
p. o. p. o.
0,5 5,0 10,0 max. 30,0 a 6,0 0,5 2,0 40,0
antacidum
i. v. inf. 0,1 1,0/min i. m. p. o. p. o. loc. p. o. 1,0
10 20 % roztok; pri normlnej funkcii obliiek, dvkovanie je vdy individulne 50 % roztok; mono opakova po 6 h laxans 0,5 % locin
1,5 0,2/kg
5,0 50,0 100,0 200,0 6,0/kg 0,075 0,15 4,5 522 10 20 % roztoky ako osmotick diuretikum edm mozgu; opakova po 4 12 h
MANNITOLUM
i. v.
1,0/kg v priebehu 20 min 0,025 0,05 1,5
MAPROTILINI HYDROCHLORIDUM MARRUBII HERBA
p. o., i. v. p. o.
MATRICARIAE EXTRACTUM FLUIDUM MATRICARIAE FLOS MEBENDAZOLUM MEDOSULEPINI HYDROCHLORIDUM
p. o. loc. p. o. loc. p. o. i. v. inf.
4,5 9,0 18,0/l 1,5 3,0 0,1 0,025
13,5 18,0 18,0 36,0/l 7,5 12,0 0,2 0,05 0,05/tde alebo 0,1/ 2 tdne 0,15 poas 3 mesiacov 0,4 1,0 1/tde 0,4 1/mesiac 0,5 1 2/tde 0,0025 0,01 endometriza poas 3 mesiacov dlhodob antikoncepcia paliatvna lieba rakoviny endometria po stabilizcii stavu karcinm prostaty disfunkn krvcanie (5 10 dn), zaiatok medzi 16. 21. dom cyklu endometriza karcinm endometria karcinm prsnka karcinm prostaty 1tdenne pri profylaxii terapia malrie 5,0 3,0 10,0 % v liekoch dvkovacie schmy zvisia od vyvolvajceho agensu
i. m. MEDROXYPROGESTERONI ACETAS
p. o.
0,01
0,03 0,2 0,6 0,4 1,5 0,1 0,5 1,0
MEFLOQUINI HYDROCHLORIDUM
p. o.
0,25 0,010,02 /kg
523
0,04 p. o. MEGESTROLI ACETAS s. c. MELALEUCAE AETHEROLEUM MELILOTI HERBA MELISSAE FOLIUM MENTHAE ARVENSIS AETHEROLEUM PARTIM MENTHOLUM DEPLETUM MENTHAE PIPERITAE AETHEROLEUM MENTHAE PIPERITAE FOLIUM MEPIVACAINI HYDROCHLORIDUM MEPROBAMATUM MEPYRAMINI MALEAS MERCAPTOPURINUM MONOHYDRICUM MESALAZINUM loc. p. o. p. o. p. o. p. o. loc. p. o. inj. p. o. p. o. p. o. p. o. p. rect. i. v. p. o. p. o. 0,4 0,25 1,0 1,5 1,5 3,0 0,1 0,2 0,4 0,1 0,2 1,5 3,0 0,05 0,4 0,4 0,1
0,04 0,32 0,16 1,6 0,8 0,015 1/mesiac
karcinm endometria karcinm prsnka poas 1 mesiaca pri ovarilnom adenokarcinme, potom 0,4 g denne kontracepcia (s 5 mg estradiolvalertu) 5,0 % v liekoch
4,5 6,0 9,0 0,3 0,6 1,2 4,5 9,0 0,4 0,4 2,0 1,0 zvodn anestzia (1 2 % roztok) infiltran anestzia (0,5 1 % roztok) v liekoch na inhalciu
0,8 0,3 0,0025 0,005/kg 1,2 4,0 0,75 3,0
0,8
dvky s individulne, zvisia aj od kombincie cytostatk
MESNUM MESTEROLONUM
prevencia hemoragickej cystitdy navodenej liebou cytostatikami (i. v. 20 % dvky cytostatika, potom 2-krt p. o. 40 % dvky cytostatika) 0,05 0,1 524
0,05 mg MESTRANOLUM p. o.
METAMIZOLUM NATRICUM METFORMINI HYDROCHLORIDUM METHADONI HYDROCHLORIDUM METHAQUALONUM METHENAMINUM METHIONINUM
p. o. i. m., i. v. p. o. p. o., i. m., s. c. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o., i. m., i. v.
0,5 1,0 0,5 2,0 0,5 0,85 0,0025 0,01
0,1 mg 1,5 mg alej 0,05 mg (spolu s progestnom) 1,0 4,0 1,0 6,0 1,0 2,5 0,005 0,02 0,015 0,06 0,02 2,5 0,12
sekundrna amenorea, 1. 14. de cyklu 1 tde
0,15 0,3 1,0 0,05 0,075 2,5
lieba zvislosti morfnovho typu; dvkovanie je individulne na noc
4,0 0,15 0,225 10,0 0,015 0,03/m2 1 2 tdenne 0,012/m2 1 tdenne 0,015 0,03 0,015 0,02
pri otrave paracetamolom udriavacia lieba pri remisii aktnej lymfoblastickej leukmie meningelna leukmia soldne tumory, v 3 5 krach (5 dn) poas 1 tda (spolu s leukovornom) psoriza; 1 tdenne 0,5 % 2 % roztok v oftalmolgii
METHOTREXATUM
intrathec. p. o., i.m., i.v. p. o. loc.
METHYLATROPINI BROMIDUM
525
METHYLATROPINI NITRAS METHYLCELLULOSUM METHYLDOPUM METHYLIS SALICYLAS METHYLPHENOBARBITALUM
p. o. p. o. intraocul. p. o. loc. p. o. p. o. i. m. intraartic. i. v. inf. i. v. inf. loc. p. o. i. v. p. o. p. o. i. v., i. m. inf.
0,001
0,004 1,0 6,0
0,002
0,006 0,5 1 % roztok
0,25 0,5
0,5 2,0
3,0 mas, linimentum, roztok 25 % 50 %; 5 mg/m2
0,05 0,1
0,2 0,006 0,096 0,04 0,06 max. 0,08
0,15
0,6 depotn formy
METHYLPREDNISOLONUM
0,03/kg 0,02 0,04 0,02 po 2 h
lieba okovch stavov status asthmaticus vodn dvka pokraovanie 1,2 1,6 % krm, 0,5 2 % roztok
METHYLROSANILINII CHLORIDUM METHYLTESTOSTERONUM METHYLTHIONINII CHLORIDUM METIXENI HYDROCHLORIDUM METOCLOPRAMIDI HYDROCHLORIDUM
0,01 0,05 0,1 0,0025 0,01 0,01 0,015 0,01 0,001 0,004/kg
0,01 0,05 0,05 0,2 0,3 0,0075 0,03 0,04 0,06 0,04 0,01/kg 0,2 0,6 0,06
u muov paliatvna lieba rakoviny prsnka u ien
gastroezofagelny reflux diabetick gastroparza antiemetikum
526
METOPROLOLI TARTRAS METRIFONATUM
p. o. p. o. p. o. p. rect.
0,05 0,1
METRONIDAZOLUM
i. v. loc. vagin.
0,4 0,8 1,0 0,5 (0,025/min)
0,1 0,45 0,0075 0,01/kg 1,2 2,4 3,0 1,5
lieba schistozomizy, asi 2 tdne 4,0 po 8 h po 8 h po 8 h 0,75 % gl vagin. tabl. na noc poas 10 dn ako doplnkov terapia trichomonizy saturan dvka pokraovanie 0,5 do vymiznutia arytmie vodn dvka zvyajne inn dvka 2 % krm 100 mg poas 7 dn alebo 200 mg 400 mg poas 3 dn v zubnom lekrstve vod do anestzie premedikcia insomnia
0,5 0,4 0,05 0,2 0,25 0,01/min 0,03 0,04 0,03 0,09 0,1 0,4 0,125 0,25 0,0025 0,0075 0,2 0,3 mg/kg 0,005 (0,07 0,1 mg/kg) 0,0075 0,015 0,5 1,0
MEXILETINI HYDROCHLORIDUM MIANSERINI HYDROCHLORIDUM MICONAZOLUM
p. o. i. v. inf. p. o. loc. vagin. p. o. i. v. i. v.
MIDAZOLAMUM i. m. p. o.
527
MILLEFOLII HERBA MINOCYCLINI HYDROCHLORIDUM MINOXIDILUM MISOPROSTOLUM MITOMYCINUM MITOXANTRONI HYDROCHLOIDUM MOLGRAMOSTIMI SOLUTIO CONCENTRATA
p. o. loc. p. o., i. v. p. o. loc. p. o. i.v. i. v.
1,5 5,0/l 0,05 0,2 0,005 0,04 1 ml 100 200 g 10 20 mg/m2 0,01 0,014/m2
4,5 6,0 0,1 0,2 2 ml 800 g 0,01 0,014/m2 5,0 g/kg* 5,0 10,0 g/kg* 400 g 800 g vodn dvka, alej za 6 8 tdov 3 dni, 1 za 3 tdne * 60 000 I. U./kg vodn dvka (1. de po chemoterapii) * 60 000 110 000 I. U./kg; udrovacia dvka (7 10 dn) 0,1 % liekov formy; nana sa 1 denne, neskorie za 2 4 dni; najviac 100 g alebo 100 ml 0,1 % lieku tdenne 0,02 0,1 0,06 0,4 dvkovanie je individulne, kad 4 h kad 4 h; liekov formy s riadenm uvoovanm 1 2denne kad 4 h pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje 2 % mas, krm; 3denne profylaxia odhojenia pri transplantcii peene, srdca a obliiek 0,4 0,1 alopcia; 2 % alebo 5 % roztok po 12 h
s. c.
MOMETASONI FUROAS
loc. s.c., i. m., i. v. p. o. p. rect.
MORPHINI HYDROCHLORIDUM MORPHINI SULFAS
0,005 0,02 0,01 0,03 0,01 0,03 0,0002 0,0003 1 1,5 1 1,5 0,02
0,01 0,04 0,06 0,1
MOXONIDINUM MUPIROCINUM MYCOPHENOLAS MOFETIL MYRISTICAE AETHEROLEUM
p. o. loc. i. v. p. o. p. o.
0,0004 2,0 3,0 2,0 3,0 0,08 528
0,0004
0,0006
MYRRHAE TINCTURA MYRTILLI FRUCTUS RECENS MYRTILLI FRUCTUS SICCUS NABUMETONUM NADOLOLUM
loc. p. o. p. o. p.o. p. o.
5,0 25,0 3,0 1,0 0,04 0,24
10,0 480,0 20,0 60,0 1,0 0,04 0,24 3075 I. U.
2,0 profylaxia ilnho tromboembolizmu, 7 dn rizikov pacienti (12 h predoperane, alej pooperane 3 dni) celkom 10 dn lieba tromboemblie, 10 dn (po 12 h)
NADROPARINUM CALCICUM
s. c.
41 I. U./kg potom 61,5 I. U./kg 200 I. U./kg 0,6 0,4 0,6 0,0004 0,002 0,025 0,1 0,025 0,1
p. o. NAFTIDROFURYLI HYDROGENOOXALAS NALOXONI HYDROCHLORIDUM DIHYDRICUM NALTREXONI HYDROCHLORIDUM NANDROLONI DECANOAS NAPHAZOLINI HYDROCHLORIDUM NAPROXENUM NATRII ALENDRONAS i. v. inf. i. v. i. v., i. m., s. c. p. o. i. m. loc. p. o. p. o.
100 I. U./kg 0,1 0,3 0,2
10-denn lieba aktnej centrlnej mozgovej prhody na dg. predvkovanie morfnu a do 10 mg dvky individulne eny: 0,1 0,5 za tde mui: 0,1 0,2 za tde 0,025 0,03 % on roztok, 0,05 0,1 % roztok do nosa (nepouva dlhodobo)
0,25 0,75 0,01
0,5 1,0 0,01
1,25 vyjadren ako kyselina alendrnov
529
NATRII AMINOSALICYLAS DIHYDRICUS NATRII ASCORBAS NATRII AUROTHIOMALAS NATRII CALCII EDETAS NATRII CHLORIDUM NATRII CITRAS NATRII FLUORIDUM NATRII HYDROGENOCARBONAS NATRII NITRIS NATRII NITROPRUSSIAS NATRII PICOSULFAS NATRII PROPIONAS NATRII SALICYLAS NATRII SELENIS PENTAHYDRICUS NATRII SULFAS
p. rect. p. o. p. o. i. m. i. v. inf. p. o. i. v. p. o. p. o. p. o. i. v. p. o. i. v.
2,0 4,0 12,0 0,075 0,5
prok na prpravu rektlneho roztoku; na noc; 2 4 tdne
50 mg/1 2 za tde na cel liebu: 1,6 2 0,02/kg 0,04/kg 1,0 2,0 (a 12,0) 15,0 0,02 0,04 0,04 0,08 100 200 mmol 300 mmol 1,0 5,0 2,0 4,0 poda diagnzy a stavu chorho v rozdelench dvkach; poda diagnzy a stavu chorho terapia osteoporzy korekcia stredne akej metabolickej acidzy korekcia aktnej metabolickej acidzy antacidum rchlos infzie sa upravuje poda stavu pacienta 5 % lieky antireumatikum; analgeticko-antipyretick dvky len do 4 g/de * g Se/de; poda potreby selnu osmotick laxatvum ak hyperkalcinmia; 3,9 % roztok 530
19,5 10 g/kg/min
0,3 0,5 8 i. v. inf. g/kg/min p. o. 0,0025 0,01 loc. p. o. p.o., i.v. p. o. i. v. inf. 7,5 15,0 v 300 ml vody 0,3 0,6 a 5,4 50 70* 2,0
12,0
NATRII THIOSULFAS PENTAHYDRICUS
i. v.
50 100 mg/kg
10,0 15,0 0,6 1,0 2,0 (0,02 0,03/kg) vodn dvka (v rozdelench dvkach) celkov udriavacia dvka, prsne individulna vodn dvka; mono zvyova a na 2,5/de predoperan prprava alebo pri peeovej encefalopatii 0,5 % roztok, mas, alebo v kombincii s almi antibiotikami
p. o. NATRII VALPROAS i. v., inf. p. o. NEOMYCINI SULFAS loc. NEOSTIGMINI BROMIDUM NEOSTIGMINI METILSULFAS p. o. i. m., i. v., s. c. i. m., inf. p. o. p. o. i. m. inf. p. o. p. o. s. c., i. m. 0,2 0,015 0,03 0,00025 0,002 0,01/kg 1,0
6,0
12,0
0,03 0,15 do 0,005
0,03 0,001
0,15 0,0025 v jednej dvke alebo v 2 3 rozdelench dvkach po 12 8 h, pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje poda sledovanch hladn v sre 0,4 0,06 pri poruchch funkcie obliiek a u geriatrickch pacientov sa dvka zniuje rno nalano
NETILMICINI SULFAS NEVIRAPINUM ANHYDRICUM NICERGOLINUM NICLOSAMIDUM NICOTINAMIDUM
4 6 mg/kg
0,2 0,4
0,005 0,03 0,01 0,06 0,002 0,004 0,004 0,008 0,004 0,008 2,0 2,0 0,1 0,3 0,1 0,2
0,5
1,0
531
loc. NICOTINUM
0,001 0,002
0,008 0,04 0,06 0,03 0,09 0,8 0,2 0,1 0,3 0,03 0,18
subling. 0,002 0,004 NIFEDIPINUM NIFUROXAZIDUM NIMESULIDUM NIMODIPINUM NITRAZEPAMUM NITRENDIPINUM NITROFURALUM NITROFURANTOINUM NITROGENII OXIDUM NIZATIDINUM NOMEGESTROLI ACETAS NONOXINOLUM 9 NOREPINEPHRINI HYDROCHLORIDUM/ NORADRENALINI HYDROCHLORIDUM p. o. p. o. p. o., p. rect. p. o. i. v. inf. p. o. p. o. loc. p. o. vagin. loc. inhal. p. o. i. v. inf. p. o. vagin. vagin. i. v. inf. 0,075 0,002 0,012 mg/min 532 0,075 0,01 0,2 0,1 0,03 0,06 0,001 0,002/h 0,005 0,01 0,01 0,02 0,05 0,1 0,1
vo forme nplast alebo nosovej aerodisperzie; dvkovanie je individulne vo forme uvacej gumy; uveden mnostv zodpovedaj bze nikotnu lieky s riadenm uvoovanm 1denne 30 90 mg max. 7 dn
0,02 0,01 0,04 0,2 0,4 0,2 0,6 0,2 % liekov formy po 6 h 0,5 % liekov formy 20 70 % pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje podva sa od 16. do 25. da cyklu 5 % krm, 12 % pena; podva sa 10 min pred stykom podva sa v globulch, psob najviac 2 h dvkovanie poda stavu pacienta, prsne i. v.
0,15 0,3 0,1 0,2 0,005
0,3 0,6 0,3 0,005
0,0025 0,01 0,5 1 mg NORETHISTERONUM p. o. 0,35 mg 0,06 0,015 p. o. NORFLOXACINUM NORGESTRELUM NORTRIPTYLINI HYDROCHLORIDUM NOSCAPINI HYDROCHLORIDUM NYSTATINUM intraocul. p. o. p. o. p. o. p. o. vagin. loc. p. o. p. o., i. v. inf. p. o. p. o. p. o. 2,0 3,0 0,2 0,4 7,0 8,0 0,5 1,0 0,02 0,04 0,4 0,8 21,0 28,0 1,0 3,0 0,02 0,08 533 0,01 0,025 0,05 0,5 1 mil. I. U. 0,4 0,4 0,8 1,2
abnormlne krvcanie (pri endometrize a 0,015/de) antikoncepcia (v kombincii) antikoncepcia (monoterapia) karcinm prsnka prementruan syndrm po 12 h; pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje 0,3 % on instilcia
0,3 0,75 mg 0,02 0,1 0,15 1,5 3 mil. I. U. 200 000 I. U. 4 mil. I. U. 100 000 I. U./g masti atopick dermatitdy; 2 denne; dvka zodpoved 160 240 mg kyseliny -linolnovej po 12 h; pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje 0,15
OENOTHERAE OLEUM RAFFINATUM OFLOXACINUM OLEAE FOLIUM OLSALAZINUM NATRICUM OMEPRAZOLUM
pri Zollinger-Ellisonovom syndrme a 360 mg/de
ONDANSETRONI HYDROCHLORIDUM DIHYDRICUM ONONIDIS RADIX OPII PULVIS NORMATUS OPIUM CRUDUM ORCIPRENALINI SULFAS
i. v., inf. i. m. p. o. p. rect. p. o. p. o. p. o. i. m., s. c., i. v. p.o., loc. p. o., i. v. vagin. p. o.
0,01 0,01 0,008 0,01 0,016 2,0 2,5 0,05 0,01 0,02 0,0005 1,5 2,0 0,5 1,0 0,1 12,0 0,20 0,04 0,12 0,0005 0,001 4,0 6,0 1,0 2,0 0,5 0,2
0,04 0,02 0,02 pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje
0,15
0,50
ORIGANI HERBA ORNIDAZOLUM
zpar na kloktanie, na vplachy stnej dutiny po 12 h; dvky zvisia od vyvolvajceho agens na noc
ORPHENADRINI CITRAS i. m., i. v. p. o., i. m., i. v. inf. p. o. i. v. p. o. 0,06 0,05 0,1 2,0 3,0 0,0001 0,0002 0,5 1,0 0,06 0,12 0,15 0,2 6,0 12,0
ORPHENADRINI HYDROCHLORIDUM ORTHOSIPHONIS FOLIUM OUABAINUM OXACILLINUM NATRICUM MONOHYDRICUM
2,0 4,0 534
vyjadren ako oxaciln
OXALIPLATINUM OXAZEPAMUM OXELADINI HYDROGENOCITRAS OXPRENOLOLI HYDROCHLORIDUM OXYBUPROCAINI HYDROCHLORIDUM OXYBUTYNINI HYDROCHLORIDUM OXYCODONI HYDROCHLORIDUM OXYMETAZOLINI HYDROCHLORIDUM OXYTETRACYCLINUM OXYTOCINUM
inf. p. o. p. o. p. o. intraocul. p. o. p. o. p. rect. intranas. p. o. i. m. i. v., inf.
0,085 0,13* 0,01 0,03 0,04 0,02 0,24 0,04 0,12 0,12 0,04 0,48 0,48 0,06 0,18
* v g/m2 telesnho povrchu; v G 5
0,4 % roztok 0,005 0,005 0,01 0,02 0,015 0,02 0,03 0,03 0,08 0,05 % roztok 0,25 0,5 0,1 0,25 5 j. 0,02 0,1 mg/kg 0,01 0,02 mg/kg 0,05 0,1 0,03 0,12 1,0 1,0 2,0 0,25 0,5 5 20 j. 0,4 0,5 kadch 6 h na zastavenie krvcania po prode, na indukciu produ; rchlos 0,5 5 milijednotiek/min vodn dvka pokraovacia dvka 0,12 0,6 0,06 0,24 3,0 4,0 0,2 0,6 v geriatrii 2denne 0,003 zvyajn vodn dvka, dvky individulne
PANCURONII BROMIDUM
i. v. p. o. i. v., i. m. p. o.
PAPAVERINI HYDROCHLORIDUM PAPAVERIS RHOEADOS FLOS
535
PARACETAMOLUM PARAFFINUM LIQUIDUM PARALDEHYDUM PARNAPARINUM NATRICUM PAROXETINI HYDROCHLORIDUM HEMIHYDRICUM PASSIFLORAE EXTRACTUM SICCUM PASSIFLORAE HERBA PEFLOXACINI MESILAS DIHYDRICUS PENBUTOLOLI SULFAS PENICILLAMINUM PENTAERITHRITYLI TETRANITRAS DILUTUS PENTAMIDINI DIISETIONAS PENTAZOCINI LACTAS PENTAZOCINUM
p. o., p. rect. p. o. i. m., p. rect. s. c. p. o. p. o. p. o. i. v. inf., p. o. p. o. p. o. p. o. i. v. inf., i. m. p. o. i.m., s.c., i.v. p. o. i. m. i. v.
0,5 1,0 15,0 30,0 5 10 ml
2,0 4,0
4,0
20 ml
3 000 6 000 3 000 6 000 I. U. I. U. 0,01 0,03 0,5 0,5 2,0 0,4 0,01 0,04 0,15 0,5 0,01 0,02 0,004/kg 4,0 6,0 8,0 0,8 0,01 0,08 0,3 2,0 0,03 0,16 0,005/kg 0,6 0,03 0,09 0,1 0,15 0,2 0,1 0,18 0,36 0,2 0,4 0,2 0,5 536 0,36 kad 4 h sedatvne dvky s 10 niie 3,0 vzhadom na lieivo 2 h infzia 1denne poas 2 3 tdov po 12 h poiaton dvka je 0,02 raz za de; prava dvky po 2 tdoch lieby 0,06 pri poruchch funkcie peene a obliiek a u geriatrickch pacientov sa dvka zniuje; prepotan na bzu vo forme liekov
PENTOBARBITALUM
p. o. PENTOXIFYLLINUM PENTOXYVERINI HYDROGENOCITRAS PEPSINI PULVIS PERGOLIDI MESILAS PERINDOPRILUM ERBUMINUM i. v. intraart. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. PERPHENAZINUM i. m. i. v. p. o. i. m., s. c. i. v. p. o. loc. p. o. p. o. i. m., i. v., s. c. p. o.
0,1 0,2 0,4 0,6 0,1 0,3 0,1 0,3 0,02 0,05 0,012 0,04 0,0005 0,002 0,004 0,004 0,016 0,005 0,01 0,005 0,05 0,15 0,025 0,1 0,025 0,05 0,15 0,015 0,03 0,03 0,12 0,03 0,2 0,1 0,2
0,3 0,6 0,8 1,2 0,2 0,6 0,12 0,04 0,12 0,001 0,003 0,008 0,024* 0,064** 0,015* 0,03** 0,03 0,3 0,9 0,15 0,6 0,05 0,15 0,9 0,03 0,15 0,1 0,,3 0,03 0,12* 0,1 0,3** 0,1 0,2 0,3 0,1 0,5 0,3 2,0 0,004 0,005 0,016
liekov formy s riadenm uvoovanm
zana sa 50 g, po 3 doch sa zvyuje o 100 g 250 g a na 3 mg denne; vyjadren ako pergolid u geriatrickch pacientov sa dvka zniuje * ambulantn, ** hospitalizovan pacienti * ambulantn, ** hospitalizovan pacienti; alia dvka po 6 h
0,005 po 4 h
PETHIDINI HYDROCHLORIDUM PHENAZONUM PHENIRAMINI MALEAS PHENOBARBITALUM PHENOBARBITALUM NATRICUM PHENOLPHTHALEINUM
5 % un instilcia 0,2 0,4 0,6 * sedatvna dvka; ** hypnotick dvka; dvka pri status epilepticus 10 20 mg/kg podva sa zvyajne veer
537
PHENOLSULFONPHTHALEINUM PHENOLUM PHENOXYETHANOLUM PHENOXYMETHYLPENICILLINUM PHENTOLAMINI MESILAS PHENYLALANINUM
i. v. loc. loc. p. o. i. m., i. v. p. o. p. o.
0,1
sledova funkciu obliiek 0,5 1 % roztok; antiseptikum, loklne anesteticum 2 2,2 %
400 800 tis. I. U. 0,005 0,01 do 0,1/kg 0,1 0,2
1,6 3,2 mil. I. U.
kadch 6 h pred operciou s UF iarenm pri vitiligo neodpora sa kombincia s chlorochinom; pri dlhotrvajcej liebe je nutn sledova krvn obraz zvyajn udriavacie dvky postupne sa zniuje na polovicu, alej sa aplikuje kad druh de alebo 2/tde 2,5 % a 10 % on instilcia; 1 kvapka 0,5 1 h pred chir. zkrokom 0,25 0,5 % lieky
0,3 0,6 0,1 0,2 0,25 0,5 0,006 0,12/kg
PHENYLBUTAZONUM
p. rect. i. m. loc.
0,25 0,5
PHENYLEPHRINUM
PHENYLPROPANOLAMINI HYDROCHLORIDUM
intranas. s. c., 0,001 i. m. 0,01 i. v. 0,1 0,5 mg 1 : 20 000 inhal. 0,24 mg 0,025 p. o. 0,05
hypotenzvne stavy prsada do loklnych anestetk 0,075 0,1 0,1
lieky s riadenm uvoovanm
538
p. o. PHENYTOINUM NATRICUM i. v.
0,1 0,01 0,015/kg 0,0035 0,005/kg 0,08 0,15 0,005 0,02 0,015 0,025/kg 0,0005 0,001 0,0005 0,002 0,001/min
0,3 0,4
udriavacia denn dvka rchlos 0,05/min; status epilepticus 100 mg kadch 6 8 h otrava nprstnkom
PHLOROGLUCINOLUM ANHYDRICUM, PHLOROGLUCINOLUM DIHYDRICUM PHOLCODINUM PHTHALYLSULFATHIAZOLUM PHYSOSTIGMINI SALICYLAS
p. o. p. o. p. o. s. c., i. m., i. v. loc. i. m., s. c. i. v. loc.
0,48 0,015 0,06 0,1/kg 0,002
0,15
vyjadren ako floroglucinol
2,0
8,0 0,004 rchlos i. v. dvky do 1 mg/min 0,25 % on instilcia
0,001 0,004 0,25 0,5 % on instilcia, 0,25 % on mas
PHYSOSTIGMINI SULFAS
PHYTOMENADIONUM PICOTAMIDUM MONOHYDRICUM PILOCARPINI HYDROCHLORIDUM
i. m., i. v. p. o. p. o. p. o. i. m., s. c.
0,002 0,025 0,005 0,015
0,005 0,03 0,005 0,03 0,3 1,2
0,005 0,001
0,01
0,02 0,002
0,04
539
PILOCARPINI NITRAS PIMOBENDANUM PIMOZIDUM PINDOLOLUM PIRACETAMUM
loc. s. c. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. i. m. i. v. i. m., i. v. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. i. m. p. rect. loc. p. o. p. o. p. o.
0,5 4 % on instilcia 0,001 0,005 0,005 0,001 0,01 0,005 0,01 0,005 0,02 0,002 0,008 0,01 0,045 7,2 3,0 12,0 9,0 6,0 16,0 4,0 2,0 4,0 2,0 4,0 0,1 0,15 0,006 0,012 0,01 0,04 0,02 jednorazovo alebo v dvoch rozdelench dvkach 24,0 kadch 6 8 h; pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje 0,02 0,04 v dvoch rozdelench dvkach 0,02 0,06 20,0 pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje
0,005 0,01 0,8 2,4 1,0 3,0 4,0 2,0 4,0 1,0 2,0 2,0 4,0 2,0 4,0 0,05
PIPERACILLINUM PIPERAZINI ADIPAS PIPERAZINI CITRAS PIPERAZINUM HYDRICUM PIRENZEPINI DIHYDROCHLORIDUM MONOHYDRICUM PIRETANIDUM PIROXICAMUM PIVAMPICILLINUM PIVMECILLINAMI HYDROCHLORIDUM PLANTAGINIS FOLIUM
0,01 0,02 0,02 0,02 0,5 1,0 0,4 0,8 1,0 2,0
0,04
1,0 2,0 1,6 2,4 3,0 6,0
0,5 % gl; 3 4denne po 8 12 h; 1,5 2,0 g pri kvapavke po 8 6 h; pri salmonelovch infekcich a 2,4 g denne zpar alebo odvar na kloktanie; na vplachy, na omvanie
loc. 540
PLANTAGINIS OVATAE SEMEN POLYGALAE RADIX POLYGONI AVICULARIS HERBA POLYMYXINI B SULFAS
p. o. p. o. p. o. p. o. loc. i. v. inf., i. m. loc. vagin. p. o. p. o. p. o. loc. i. v. i. m. intraartic. p. o. p. rect. loc.
0,5 1,0 1,5 2,0
7,0 30,0 40,0 1,5 3,0 4,0 6,0
laxatvum, 1denne antidiarhoikum zpar alebo odvar 0,1 % roztok, mas
1,5 2,5 mg/kg
1,5 2,5 mg/kg 1 % roztok na vplach st, inak 4 10 % roztok vaginlne guky vyia dvka sa podva na noc 0,075/kg 0,02 0,25 % liekov formy; max. 100 g alebo 100 ml/tde; max. 3 tdne
POVIDONUM IODINATUM PRAZEPAMUM PRAZIQUANTELUM PRAZOSINI HYDROCHLORIDUM PREDNICARBATUM
0,2 0,01 0,02 0,015 0,04/kg 0,0005 0,005
0,03 0,06 0,015 0,075/kg 0,006 0,02
0,002 0,03 0,005 0,025 0,005 0,03 0,02
0,004 0,06 25 100 mg; 2tdenne vo forme acettu 0,005 0,06 0,5 1,0 % on instilcia, 0,5 % on mas vo forme acettu 0,005 0,06 0,05 0,2 541
PREDNISOLONUM
PREDNISONUM
p. o. p. rect.
inj. PRILOCAINUM i. v. inf. loc. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. i. v. inf. i. m.
0,04 0,08 0,003/kg 0,015 0,1 0,25 0,2 0,5 0,25 0,5 0,25 0,5 1,5 0,1 0,6 3 mil. I. U. 0,1 1,5 0,5 1,5 0,5 2,0 1,5 3,0 2,0 4,5 1,0 0,6 3 mil. I. U.
0,008/kg (poas 2 h)
0,6
PRIMAQUINI DIPHOSPHAS PRIMIDONUM PRIMULAE RADIX PROBENECIDUM PROCAINAMIDI HYDROCHLORIDUM PROCAINI BENZYLPENICILLINUM MONOHYDRICUM PROCAINI HYDROCHLORIDUM
4 % roztok na infiltran a zvodn anestziu (prp. s adrenalnom 1 : 200 000) 0,5 % infzny roztok; poas 5 min 5 % krm poas 14 dn alebo 0,045 1tdenne; vyjadren ako bza
3,0 kadch 4 6 h liekov formy s riadenm uvoovanm 0,25 2,0 mg/min, poas 5 min udriavacia dvka 0,002 0,006/min
inj. i. v. p. o.
0,35 0,6 0,05 0,1 0,005 0,01 0,005 0,03 0,025 0,005 0,02 0,005 0,01 0,05 0,1 0,015 0,04 0,015 0,15 0,05 0,04 0,16 0,04 0,005 0,01 0,01
0,25 0,5 % roztok (s adrenalnom 1 : 200 000) na infiltran anestziu; 0,5 2 % roztok na zvodn anestziu (s adrenalnom 1 : 100 000 200 000) 0,04 0,15 antiemetikum neuroleptikum antiemetikum max. 5 mg/min; * antiemetikum; ** neuroleptikum poas 6 dn alebo 100 150 mg jednorazovo
PROCHLORPERAZINI MALEAS
p. rect. i. m. i. v., inf. i. m.
0,04* 0,2**
PROGESTERONUM
542
PROGUANILI HYDROCHLORIDUM PROMAZINI HYDROCHLORIDUM
p. o. p. o. i. m. p. o.
0,2 0,025 0,2 0,05 0,0125 0,05 0,025 0,0125 0,025 0,025 0,025 0,05 0,0125 0,025 1,0 2,0 0,15 0,1 0,8 0,2 0,4 0,05 0,05
0,4 1,0 0,15
1denne; pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje niie dvky ako antiemetikum, vyie ako antipsychotikum hypersenzitvne reakcie kinetzy, antiemetikum sedatvum
PROMETHAZINI HYDROCHLORIDUM i. m., i. v. PROPACETAMOLI HYDROCHLORIDUM PROPAFENONI HYDROCHLORIDUM PROPANTHELINI BROMIDUM i. m., i. v. p. o.
0,05 0,05 0,025 0,05 2,0 8,0 0,45 0,3
0,15
hypersenzitvne reakcie pred- a pooperan sedatvum (v prodnctve a 0,075) antiemetikum
0,9 0,56 * vodn dvka, pokraova inf. 1 mg/min
i.v., inf. 1 2 mg/kg* p. o. i. v. 0,015 0,03 0,002 0,0025/kg 0,006 0,012/kg/h 0,075 0,12
PROPOFOLUM i. v., inf.
individulne dvky; kardiaci, star a neurochirurgick pacienti len 1 1,5 mg/kg udriavacia anestetick dvka, star len 3 6 mg/kg/h; sedatvum 1,5 3 mg/kg/h)
543
PROPRANOLOLI HYDROCHLORIDUM
p. o.
0,04 0,12 0,04 0,16 0,01 0,03 0,06 0,12 0,04
0,12 0,24 0,08 0,32 0,03 0,12 0,18 0,24 0,16 0,24 0,08 0,12
0,64
i. v. PROPYLTHIOURACILUM PROPYPHENAZONUM PROTAMINI SULFAS PROTROMBINUM MULTIPLEX HUMANUM PROTIRELINUM PROXYPHYLLINUM PRUNI AFRICANAE CORTEX PSEUDOEPHEDRINI HYDROCHLORIDUM PSYLLII SEMEN PYRANTELI EMBONAS p. o. p. o. i. v. i. v. i. v. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o.
0,001 0,003 0,001 0,005 0,05 0,2 0,15 0,3 0,15 0,6 0,45 0,75 0,3 1,2 0,9
hypertenzia angina pectoris arytmia infarkt myokardu profylaxia migrny tremor rchlos 1 mg/min; alej za 2 min a potom za 4 h
dvka zvis od predchdzajcej dvky heparnu (1 mg neutralizuje asi 100 j. 0,05/10 min heparnu alebo 1 mg enoxaparnu) 200 600 I. U. 0,0002 0,0005 0,15 0,3 0,25 0,03 0,06 5,0
0,45 0,9 1,0 0,06 0,24 10,0 30,0 40,0
1,2
2,4 0,24 laxatvum antidiarhoikum vyjadren ako pyrantel; 2,9 mg pyranteliumembontu zodpoved asi 1 mg bzy 3,0
2,5 20 mg/kg 2,5 20 mg/kg 1,5 2,5 (0,015 0,03/kg) 544
PYRAZINAMIDUM
p. o.
0,5 1,0
PYRIDOSTIGMINII BROMIDUM PYRIDOXINI HYDROCHLORIDUM PYRIMETHAMINUM QUERCUS CORTEX QUINIDINI SULFAS QUININI HYDROCHLORIDUM RAMIPRILUM
s. c., 0,001 0,002 i. m. p. o. 0,02 0,06 p. o., 0,02 0,1 i.m., i.v. p. o. p. o. 1,0 1,5 loc. 5,0/l p. o. p. o. i. v. inf. p. o. p. o. i. m., i. v. i. v. inf. 0,2 0,4 0,6 0,02/kg 0,01/kg
0,3 1,2 0,05 0,3 0,05 0,075 3,0 20,0/l 0,4 1,2 1,8 0,03/kg 0,4 0,5 2,0 2,0 v kombincii so sulfonamidmi
0,0025 0,01 0,0025 0,01 0,15 0,3 0,05 0,25 0,5 mg/kg/h 0,3 0,6 0,4
antiarytmikum; liekov formy s riadenm uvoovanm 2 denne; vyjadren ako bza antimalarikum (P. falciparum ); 7 dn po 8 h vodn dvka v 4 h infzii udriavacia dvka, po 8 h pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje po 6 h
RANITIDINI HYDROCHLORIDUM
RATANHIAE RADIX RATANHIAE TINCTURA REPAGLINIDUM RESERPINUM RESORCINOLUM RHAMNI PURSHIANAE CORTEX
loc. loc. p. o. p. o. loc. p. o. 0,4 0,6 20 30 mg 0,4 0,6 20 30 mg 545 5 10 gtt 0,0005 0,001 0,002 0,05 0,25 mg 10 30 gtt 0,0016 0,0016 0,1 1 mg
najviac 10 % v liekoch, podva najviac 2 tdne priamo na asn alebo riedi vodou glykozylovan hemoglobn ni ako 8 % glykozylovan hemoglobn vy ako 8 %
1 5 % roztok max. 2 tdne potan ako kaskarozid A
RHEI RADIX RIBAVIRINUM RIBOFLAVINUM RICINI OLEUM VIRGINALE RIFABUTINUM RIFAMPICINUM RIFAMYCINUM NATRICUM RILMENIDINI DIHYDROGENOPHOSPHAS RISPERIDONUM ROCURONII BROMIDUM ROSMARINI AETHEROLEUM ROSMARINI FOLIUM ROXITHROMYCINUM RUSCI RADIX RUTOSIDUM TRIHYDRICUM
p. o. p. o. p. o., i. m. p. o. p. o. p. o. i. v., inf. p. o. p. o.
0,7 1,4 15 30 mg 0,4 0,6 0,01 15 ml 0,15 0,6 0,45 0,6 0,5 0,001
0,7 1,4 15 30 mg 0,8 1,2 0,01 0,03 0,3 0,6 0,45 0,6 1,5 0,002 0,016 0,003
max. 2 tdne potan ako rhen
pri otravch a 50 ml dvka poda hmotnosti, po 12 24 h 1,2 2,0 vyjadren ako bza mlad pacienti star pacienti bolus 0,15 mg/kg; inf. 5 6 g/kg/min 6,0 10,0 % v liekoch
0,001 0,003 0,002 0,006 0,0005 0,001 i.v., inf. 0,6 mg/kg loc. p. o. 0,5 1,0 p. o. 1,0 2,0 4,0 loc. 20,0 50,0 p. o. 0,15 0,3 0,3 0,6 p. o. 0,05 0,3 p. o. 0,05 0,15 0,15 0,45 inhal. 0,01 0,02 inhal. 0,1 0,2 mg 0,8 mg s. c., 0,5 mg 1 3 mg i.m., i.v. i. v. 0,25 mg inf. 3 20 g/min inf. 10 45 g/min p. o. 0,004 0,012 0,016 546
na vaov kpe po 12 24 h 0,9 vyjadren ako bza na rozpraovanie; v rozdelench dvkach druh dvka najskr za 5 min, alia za 3 h po 4 h status asthmaticus (vodn dvka) pokraovanie zstava predasnho produ zstava predasnho produ
SALBUTAMOLUM
p. o. 1,5 loc. SALMETEROLI XINAFOAS inhal. 50 g* p. o. 1,0 1,5 SALVIAE OFFICINALIS FOLIUM loc. 2,5 SALVIAE TINCTURA p. o. p. o. 1,0 1,5 SALVIAE TRILOBAE FOLIUM loc. 2,5 2,0 3,0 SAMBUCI NIGRAE FLOS p. o. i.v., s.c., 0,2 0,6 mg i.m. SCOPOLAMINI SALICIS CORTEX HYDROBROMIDUM SCOPOLAMINUM SELEGILINI HYDROCHLORIDUM SELENII DISULFIDUM SENNAE ACUTIFOLIAE FRUCTUS SENNAE ANGUSTIFOLIAE FRUCTUS SENNAE FOLII EXTRACTUM SICCUM NORMATUM SENNAE FOLIUM SERENOAE FRUCTUS p. o. loc. i.m., i.v. s. c. p. o. loc. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. 0,3 mg 20 40 mg 20 40 mg 0,005 0,6 1,2 15,0 30,0 mg 0,6 1,2 15,0 30,0 mg 0,6 1,2 15,0 30,0 mg 0,6 1,2 15,0 30,0 mg
3,0 9,0 9,0 100 g 1,5 4,5 5,0 7,5 2,5 7,5 1,5 4,5 5,0 7,5 10,0 15,0
na kpe * po 12 h na kloktanie a na vplach stnej dutiny
na kloktanie a na vplach stnej dutiny premedikcia
0,9 mg
0,001
0,003 100 mg 100 mg
antiemetikum, 30 min pred cestou, alej po 6h 0,25 % on roztok; max. 1 3 mg
0,01 0,6 1,2 15,0 30,0 mg 0,6 1,2 15,0 30,0 mg 0,6 1,2 15,0 30,0 mg 0,6 1,2 15,0 30,0 mg
pri atypickch depresich a 30 mg denne 2,5 % roztok, 1 % ampn podva najviac 2 tdne vyjadren ako sennozid B podva najviac 2 tdne vyjadren ako sennozid B podva najviac 2 tdne vyjadren ako sennozid B podva najviac 2 tdne vyjadren ako sennozid B 12 g zodpovedaj 0,320 lipofilnho extraktu
547
SERPYLLI HERBA SILYBI MARIANI FRUCTUS SILYMARINUM SIMETICONUM SIMVASTATINUM SOLIDAGINIS HERBA SOLIDAGINIS VIRGAUREAE HERBA
p. o. loc. p. o. p. o. i. v. inf. p. o. p. o. p. o. p. o. i. v.
1,5 2,0 4,0 5,0 0,07 0,15 0,35 0,7 0,04 0,08 0,01 0,04 2,0 2,0 3,0 250 g 4 g/kg/h 125 g/h
4,5 10,0 12,0 15,0* 0,15 0,45 2,0 0,01 0,04 10,0 12,0 6,0 12,0 vodn dvka pri aktnom krvcan z paerkovch varixov udriavacia dvka pri pooperanch bolestiach 0,06 mg alebo 0,16 I. U./kg; 3tdenne zpar na kloktanie, na vplachy, do kpea * zodpoved 0,2 0,4 silymarnu; vyjadren ako silibinn
0,08
SOMATOSTATINUM
SOMATROPINUM SORBITOLUM SOTALOLI HYDROCHLORIDUM SPECTINOMYCINI DIHYDROCHLORIDUM PENTAHYDRICUM SPIRAMYCINUM
i. v. inf. epidurlne s. c., i. m. p. o., p. rect. p. o. i. v. i. m. p. o. i.v., inf.
20,0 50,0 0,08 0,16 0,02 0,04 2,0 4,0 1,0 2,0 0,5 2,0 4,0 1,5 548 7,0 3,0 po 12 8 h; 1 g zodpoved pribline 3 mil. I. U. podva sa v G 5 kadch 8 h 0,16 0,32 0,48 v prpade potreby mono opakova do celkovej dvky 1,5 mg/kg
SPIRAPRILI HYDROCHLORIDUM MONOHYDRICUM SPIRONOLACTONUM STANOZOLOLUM STAVUDINUM STRAMONII FOLII PULVIS NORMATUS STRAMONII FOLIUM
p. o. p. o. p. o. i. m. p. o. p. o.
0,0015 0,006 0,025 0,05 0,05 0,3 0,6 0,15 0,025 0,1 0,002 0,01 0,6 1,2 0,45 0,45 0,6 0,6 3 mil. I. U.* 1,8 1,8 0,4
pri poruchch funkcie obliiek zni na polovin dvku
podva sa kad 2 3 tdne
p. o. 0,15 i. v. inf. 1,5 mil. I. U.* intra20 tis. I. U. cor. 2 tis. I. U./min STREPTOKINASI SOLUTIO AD 250 tis. PRAEPARATIONEM I. U./0,5 h i. v. inf. 100 tis. I. U./h STREPTOMYCINI SULFAS SUFENTANILI CITRAS SUFENTANILUM SULBACTAMUM NATRICUM SULFACETAMIDUM NATRICUM i. m. i. v. 0,5 1,0 2 50 g/kg
1,0
1,5
po 1 h; aktny infarkt myokardu vodn dvka po 1 h; pokraovacia dvka pcna emblia, hlbok iln trombza, arterilna trombza alebo emblia; vodn dvka; v F 1/1 alebo G 5 udriavacia dvka poas 2 3 dni po 12 h; ako antituberkulotikum v kombincii s almi liekmi 1 g 1denne, neskr 2 3 tdenne poda stavu pacienta a dky trvania opercie;
i. v. 0,5 20 g/kg s. c. 0,006 intranas. 0,01 0,02 i.v., i.m. 0,5 1,0 loc.
0,012 2,0 4,0 1,0 4,0 vyjadren ako sulbaktam 10 % on instilcia alebo mas
549
SULFADIAZINUM SULFADIMIDINUM SULFADOXINUM SULFAFURAZOLUM SULFAGUANIDINUM SULFAMETHIZOLUM SULFAMETHOXAZOLUM SULFASALAZINUM SULFATHIAZOLUM SULFINPYRAZONUM SULFUR AD USUM EXTERNUM SULINDACUM SULPIRIDUM SULTAMICILLINUM, SULTAMICILLINI TOSILAS DIHYDRICUS* SUMATRIPTANI SUCCINAS
loc. p. o. i. v. i. v., i.m., p.o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. rect. loc. p. o. loc. p. o. p. o. i. m. p. o. p. o. s. c. intranas. i. v. inf. i. m.
1,0 3,0 1,5 1,5 1,0 2,0 2,0 3,0 0,5 1,0 0,8 1,0 1,0 2,0 1,0 0,1 0,2
2,0 4,0 2,0 3,0 6,0 1,5 6,0 8,0 8,0 12,0 1,5 4,0 1,6 2,0 4,0 8,0 2,0 3,0 0,2 0,8
6,0
1 % krm kadch 6 h vodn dvka udriavacia dvka; po 6 h 1tdenne po 4 6 h po 6 h po 6 8 h po 12 h; v kombincii s trimetoprimom
2 5 % krm alebo mas; 1 % on mas a 10 % krmy, masti 0,1 0,2 0,2 0,4 0,2 1,0 0,4 2,4 0,2 0,8 0,75 1,5 0,3 0,012 2,25** 0,3 0,012 0,04 0,1 0,1 0,2 % roztok 0,15 550 * vyjadren ako sultamiciln; ** s 1 g probenecidu na liebu kvapavky
0,375 0,75 0,05 0,1 0,006 0,01 0,02 0,02 0,08 2,5 4,0 mg/min 2,5 4,0 mg/kg
SUXAMETHONII CHLORIDUM DIHYDRICUM
SUXIBUZONUM TAMOXIFENI CITRAS TANACETI PARTHENII HERBA TEMAZEPAMUM TENOXICAMUM TERBINAFINI HYDROCHLORIDUM
loc. p. o. p. o. p. o. p. o., p. rect. p. o. loc. inhal.
7 % lieky 0,01 0,02 0,1 0,2 0,01 0,03 0,01 0,02 0,02 0,04 0,2 0,6 0,01 0,06 0,01 0,02 0,250 0,002 0,015 0,02 0,250 g denne poas 6 12 tdov 1 % krm; 2denne asthma bronchiale podva dlhodobo
TERBUTALINI SULFAS
1 2 inhalcie (po 0,25 mg) 0,0025 0,0075 p. o. 0,005 0,015 s. c., 0,00025 0,001 0,002 i.m., i.v. 0,0005 inf. 10 g/min 0,04 0,08 0,06 0,12 0,05 0,4 poas 2 4 tdov 0,01 0,05 0,04 0,12 0,02 0,005 0,015 0,015 25 g/min
TERCONAZOLUM TERFENADINUM TESTOSTERONI ENANTAS TESTOSTERONI PROPIONAS TESTOSTERONUM TETRACAINI HYDROCHLORIDUM
loc. p. o. i. m. i. m. i. m. p. o. loc. inj.
hroziaci predasn prod; po 10 min mono zvi o 5 g/min do zastavenia kontrakci 0,8 % krm, vagin. guky
0,05
2 3 tdenne 1denne alebo kad druh de 1denne 0,5 1 % krm, 0,5 % mas, 0,25 0,5 % roztok, 0,5 % on instilcia, povrchov anestzia (na sliznicu) 0,5 % 1 % roztok, na spinlnu anestziu
551
i. m., s.c., i.v. TETRACOSACTIDUM i. m. (depot)
0,25 mg 0,001 0,001 poas 2 3 dn 0,5 mg poas 2 3 dn alebo 0,001/tde
diagnostika funkcie nadobliiek terapia po stupe prznakov udriavacia dvka 4,0 po 6 h 3 % mas rozdelene za 24 h 0,05 0,1 % roztok
TETRACYCLINUM TETRAZEPAMUM TETRYZOLINI HYDROCHLORIDUM THEOBROMINUM
p. o. loc. i. m. p. o. loc. p. o. p. o.
0,25 1,0
0,025 0,05
0,3 0,05 0,2
0,4
0,25 0,06 0,25 0,0003 0,0007/kg/h
THEOPHYLLINUM i. v. inf. THIAMAZOLUM THIAMINI HYDROCHLORIDUM THIAMINI NITRAS THIAMPHENICOLUM THIOPENTALUM NATRICUM ET NATRII CARBONAS p. o. i. v. p. o. i. m., s. c. p. o. p. o., i.m., i.v. i. v.
0,75 0,3 0,6 (0,01 0,016/kg) 0,0075/kg/ 30 min 0,005 0,060
1,0
v dvkovch intervaloch poda uvolovania z liekovej formy a poda sledovanch srovch hladn po vodnej bolusovej dvke 0,0046/kg/ 30 min tyreotoxick krza
0,04 0,08 0,025 0,1 0,025 0,1 0,03 0,5 0,075 0,25
0,12 0,32
0,03 0,3 0,1 a 0,3 2,0 2,5 1,0 552 2,0 po 8 h; pri znenej funkcii obliiek sa dvka zniuje na 0,5 1,0 g denne v 2,5 5 % roztoku
THIORIDAZINI HYDROCHLORIDUM THYMI AETHEROLEUM THYMI HERBA TIABENDAZOLUM TIANEPTINUM NATRICUM TIAPRIDI HYDROCHLORIDUM TICARCILLINUM NATRICUM TICLOPIDINI HYDROCHLORIDUM TILIAE FLOS
p. o. p. o. p. o. loc. p. o. p. o. i. v., i. m. p. o. i. v., i. m. p. o.
0,01 0,05 0,05 0,2 0,1 1,0 2,0 50,0/l 0,025/kg 0,0125 0,1 0,15 0,1 2,0 3,0 0,25
0,02 0,2 0,05 0,6 6,0 0,05/kg 0,0375 0,2 1,8 0,3 0,4 15,0 20,0 0,5 6,0 0,2 0,4 0,3 0,03 0,06 1,5 2,0 0,8 3 500 I. U. (50 I. U./kg)
0,2 0,8
sedatvum antipsychotikum
3,0 pri poruchch funkcie obliiek a u geriatrickch pacientov sa dvka zniuje 0,2 0,4 v gerontolgii; 0,3 1,2 pri chronickom alkoholizme; 1,6 1,8 pri delriu tremens (potan ako tiaprid) 24,0 po 4 6 h
p. o. 1,5 p. o. 0,05 TILIDINI HYDROCHLORIDUM i.v., i.m., HEMIHYDRICUM s. c. p. rect. 0,075 loc. TIMOLOLI MALEAS p. o. 0,005 0,01 p. o. TINIDAZOLUM i. v. TINZAPARINUM NATRICUM TIOCONAZOLUM s. c. loc.
0,4
pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje na polovicu 0,25 0,5 % on instilcia, glaukm lieba hypertenzie 0,2 % roztok 2 h pred zkrokom; udriavacia dvka 1denne 1 % 28 % lieky na loklne pouitie; antifunglne inky
553
TOBRAMYCINUM TOCOFEROLUM ALFA TOLBUTAMIDUM TOLNAFTATUM TORASEMIDUM ANHYDRICUM TORMENTILLAE RHIZOMA TORMENTILLAE TINCTURA TRAMADOLI HYDROCHLORIDUM TRAMAZOLINI HYDROCHLORIDUM MONOHYDRICUM TRANDOLAPRILUM TRAPIDILUM TRETINOINUM
i. v. inf., i. m. loc. p. o., i. m. p. o. loc. i. v. p. o. p. o. loc. p. o., i. m., p. rect. intranas. 0,01 0,02 0,0025 0,01 1,5 0,5 1,0 0,05 0,1
0,003 0,005/kg 0,3 1,0 2,0 0,25 2,0 3,0 0,1 0,2 0,1 0,2
po 8 h; pri normlnej funkcii obliiek mono podva aj 1denne 0,3 % kvapky alebo mas 1denne vodn dvka udriavacia dvka 1 % liekov formy (roztok, krm, zsyp)
0,02 4,0 6,0
0,2 0,4
0,4
120 g
360 480 g
720 g * 2 denne pri akej hypertenzii; pri poruchch funkcie peene a obliiek sa dvka zniuje 1 2denne 0,0025 0,1 % liekov formy
p. o. p. o. loc. p. o.
0,5 2,0 mg 0,1 0,2
1 4 mg 0,2 0,6 0,02 0,06 alebo 0,045/m2
4 mg*
8 mg
v dvoch rozdelench dvkach
554
TRIAMCINOLONUM
p. o. i. m. intraartic. loc. inhal.
0,004 0,048 0,04 do 0,03 0,04 0,0004 (nosov aerosl) 0,0016 0,3 psychzy; v 2 rozdelench dvkach aktne psychotick stavy, po 4 6 h antiemetikum 0,1 % krmy, masti, lociny, nosov aerosl/suspenzie 3 4denne
0,2 mg 0,025 0,1 0,4 0,002 0,005
do 0,0012 0,025 0,1
TRIAMTERENUM TRIBENOSIDUM TRIFLUOPERAZINI HYDROCHLORIDUM TRIFLUSALUM TRIFOLII FIBRINI FOLIUM TRIGONELLAE FOENUGRAECI SEMEN TRIHEXYPHENIDYLI HYDROCHLORIDUM
p. o. p. o. p. o. i. m. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. loc. inj. i. v. inf.
0,8 0,004 0,04 0,001 0,006 0,001 0,002 0,002 0,004 0,3 0,9 0,5 1,5 3,0 2,0 6,0 0,005 0,015
0,01
0,015 1 2 % roztok; 2 % gl; povrchov anestzia 0,5 1,0 % roztok; infiltran anestzia 1 2 % roztok (max. 10 ml roztoku s adrenalnom 1 : 50 000); zvodn anestzia 1 % roztok; komorov arytmie, vodn dvka komorov arytmie, pokraovanie
TRIMECAINI HYDROCHLORIDUM
0,1 0,002 0,004/min 555
TRIMETAZIDINI DIHYDROCHLORIDUM TRIMETHADIONUM TRIMETHOPRIMUM TRIMIPRAMINI MALEAS TROLAMINUM TROMETAMOLUM
p. o. p. o. p. o. i. v. p. o. intraauric. i. v. inf.
0,02 0,1 0,2 0,15 0,25
0,04 0,06 0,9* 0,2 0,4 0,3 0,5 0,05 0,075 0,075 0,2 2,4 0,6 * vodn dvka, zvyova o 0,3/tde po 12 h vodn dvka udriavacia dvka 10 % un instilcia 30,0 roztok 0,3 mol/l; lieba metabolickej acidzy, dvkovanie individulne poda stavu pacienta 0,5 % roztok; vyvolanie mydrizy 1 % roztok; vyvolanie cykloplgie, opakova za 5 min alebo za alch 20 30 min * po 12 h * 5 denne rozdeli do niekokch dvok vodn dvka v chirurgii; individulne dvky udriavacia dvka po 3 5 min niekokokrt denne rozpusti v stach 0,5 1,5/kg 2,0/kg
0,3
TROPICAMIDUM
loc. i. v. p. o. p. rect. p. o. p. o. i. v. subling. i. v. s. c., i. m.
1 2 kvapky 1 2 kvapky 0,0025 0,01 0,02* 0,001* 0,3 0,006 0,009 0,003 0,0005 0,001 75 150 I. U.
TROSPII CHLORIDUM TROXERUTINUM TRYPTOPHANUM TUBOCURARINI CHLORIDUM TYROTHRICINUM UREA UROFOLLITROPINUM
0,04 0,005 0,3 0,6 3,0 6,0
556
i. v. inf.
4,4 tis. I. U./kg 4,4 tis. I. U./kg
pcna emblia, vodn dvka poas 10 min pcna emblia, pokraovacia dvka behom 12 h aktny infarkt myokardu; * za 2 h, ** za 45 90 min
UROKINASUM
URTICAE FOLIUM UVAE URSI FOLIUM VALERIANAE RADIX VANCOMYCINI HYDROCHLORIDUM VECURONII BROMIDUM VENLAFAXINUM HYDROCHLORIDUM VERAPAMILI HYDROCHLORIDUM VERBASCI FLOS VINBLASTINI SULFAS
6 tis. I. U./min* intraalebo cor. 2 3 mil. I. U.** 0,4 0,6 mil. I. U. i. v. inf. 0,1 0,15 mil. I. U.* p. o. 1,5 p. o. 3,0 p. o. 2,0 3,0 i. v. p. o. 0,5 1,0 0,125 0,25 80 100 g/kg 0,037 0,075 p. o. i. v. p. o. i. v. 0,04 0,24 0,005 0,01 1,5 0,1 0,3 mg/kg
arterilna trombza, vodn dvka arterilna trombza, pokraovacia dvka, * za 1 h 12,0 12,0 6,0 9,0 1,0 2,0 0,75 150 300 g/kg 0,075* 0,24 0,48 0,075 0,375 0,48 za 2 min, opakova po 30 min 3,0 4,5 1tdenne 557 * v 2 3 rozdelench dvkach; vyjadern ako venlafaxn 2,0 max. 2 tdne po 6 12 h; pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje poda sledovanch hladn v sre kolitda (nevstrebva sa)
VINCRISTINI SULFAS VINDESINI SULFAS
0,025 0,075 mg/kg i. v., inf. 3 mg/m2 i. v. 25 30 mg/m2 tdenne 1,5 4,5 100 tis. I. U. 10 50 tis. I. U. 100 tis. I. U. 50 tis. I. U. 0,01
1tdenne 1tdenne vyjadren ako vinorelbn; 1,385 mg vinorelbniumditartartu pribline zodpoved 1 mg bzy; pri nemalobunenom karcinme pc sa me zvi a na 80 mg/m2 tdenne nrazov dvka udriavacia dvka nrazov dvka udriavacia dvka prv 2 dni udriavacia dvka (dvkovanie poda laboratrnych testov krvnej zranlivosti) 0,1 % roztok 0,05 % roztok
VINORELBINI DITARTRAS
i.v. inf.
VIOLAE HERBA CUM FLORE
p. o. p. o.
VITAMINUM A i. m.
WARFARINUM NATRICUM XANTINOLI NICOTINAS XYLOMETAZOLINI HYDROCHLORIDUM XYLOSUM ZIDOVUDINUM ZINCI ACETAS DIHYDRICUS
p. o. p. o. intranas. intraocul. p. o. p. o. i. v. inf. i. v. inf. loc. 0,15 0,4
0,003 0,009 0,5 1,5
5,0 25,0 0,2 0,3 0,005
1 5 % roztok; diagnostika malabsorpcie 0,5 1,8 0,0025/kg HIV symptomatick pacienti; po dobu 4 h ako sas infznych roztokov 1 % roztok
558
ZINCI SULFAS HEPTAHYDRICUS ZINCI SULFAS HEXAHYDRICUS ZINCI UNDECYLENAS ZINGIBERIS RHIZOMA ZOLPIDEMI TARTRAS ZOPICLONUM ZUCLOPENTHIXOLI DECANOAS
p. o. p. o. i. v. loc. p. o. p. o. p. o. i. m.
do 0,22 0,21
do 0,66 0,65 0,027 1 20 % mas, krm, zsyp 2,0 4,0 0,02
0,2 0,5 0,005 0,01 3,75 15,0 mg
0,2 0,4*
0,6**
* po 2 4 tdnoch; ** za tde
559
Tabuka IX : Odporan terapeutick dvky lieiv pre deti

Dvkovanie liekov u det vo veku do 15 rokov nie je mon vzhadom na rozdiely vo farmakokinetike plne spoahlivo odvodi z dvok pre dospelch jedincov iba na zklade linernych prepotov poda veku, ani asto pouvanm prepotom poda hmotnosti. Dleitmi initemi na urenie detskch dvok lieiv s donosenos, vlastn vvin funkcie jednotlivch orgnov dieaa, individulna vnmavos, zdravotn stav a in okolnosti. Z hadiska farmakoterapie je mon detsk vek rozdeli do nasledujcich skupn: Nedonosen novorodenci Donosen novorodenci Dojat a mal deti Deti Adolescenti Dospel naroden pred 37 tdom gravidity 0 27 dn 28 dn a 24 mesiacov 2 11 rokov 12 17 rokov nad 18 rokov
daje o dvkach liekov pre deti poskytuj vrobcovia v shrne charakteristickch vlastnost lieku a v psomnej informcii pre pouvateov na zklade vsledkov klinickch tdii u det. Vyjadren s bu prepotom na kg hmotnosti alebo s udan dvky (rozmedzie dvok) pre jednotliv vekov skupiny. U skupiny liekov je dvka uren na m2. Iba v prpade, e prslun daje chbaj, me sa dvka uri z dvky pre dospelch odhadom poda niektorch metd zaloench na hmotnosti alebo povrchu tela dieaa. Ako je znme, dvky viny lieiv nie s jednoduchou funkciou telesnej hmotnosti alebo veku. Zvl u obznych det me by vypotan dvka via, ne v skutonosti potrebn. Sksenos ukzala, e u mnohch lieiv je uia korelcia dvok s povrchom tela ako s vekom alebo hmotnosou dieaa, a preto sa povrch tela povauje za vhodnejiu a presnejiu hodnotu, na ktor by sa mohli vzahova dvky lieiv pre deti. Vpotom zskan priblin dvka je len orientan. Na prepoet dvky z povrchu tela sa me poui vzorec:
priblin dvka pre deti =
povrch tela dietata v m 2 dvka pre dospelch 1,73
Povrch tela dieaa v m2 sa me vypota bu pomocou nomogramov (z telesnej vky a hmotnosti dieaa) alebo pomocou empirickch vzorcov: povrch tela dieaa v m2 = alebo povrch tela dieaa v m2 = Spojenm dvoch vzorcov dostaneme:
4 hmotnost dietata + 4 hmotnost dietata + 90
vka (cm) hmotnost (kg) 3 600
priblin dvka pre deti = 0,00963391 vka (cm) hmotnost (kg) dvka pre dospelch
560
priblin dvka pre deti =
4 hmotnost dietata + 4 dvka pre dospelch 1,73 (hmotnost dietata + 90)
Zskan hodnoty zodpovedaj pribline dajom v tejto tabuke:

Dievat Chlapci Plocha (m ) Vka (cm) Hmotnos (kg) Vka (cm) Hmotnos (kg) Dievat Chlapci 0 50 3,3 51 3,4 0,21 0,22 0,5 67 7,5 69 8 0,37 0,39 1 75 10 77 10,3 0,46 0,47 2 86 12 88 13 0,54 0,56 3 95 14,5 96 15 0,62 0,63 4 103 17 104 17 0,70 0,70 5 110 19 111 19 0,76 0,77 6 116 21 117 21 0,82 0,83 7 121 23 122 23 0,88 0,88 8 127 26 128 26 0,96 0,96 9 132 28 133 29 1,01 1,04 10 138 32 138 32 1,11 1,11 11 144 36 143 35 1,20 1,18 12 151 41 149 39 1,31 1,27 13 156 46 155 44 1,41 1,38 14 160 51 162 49 1,51 1,48 15 162 54 169 57 1,56 1,64 16 163 56 173 62 1,59 1,73 17 163 57 175 65 1,61 1,78 18 163 58 176 67 1,62 1,81 Vka a hmotnos poda Lipkovej a Grunta, 1981 Vek (roky)
2
Nsobok dvky dospelho Dievat Chlapci 0,12 0,13 0,22 0,23 0,26 0,27 0,31 0,33 0,36 0,37 0,40 0,41 0,44 0,44 0,48 0,48 0,51 0,51 0,55 0,56 0,59 0,60 0,64 0,64 0,69 0,68 0,76 0,73 0,82 0,80 0,87 0,86 0,90 0,95 0,92 1,00 0,93 0,94
Nasledujca tabuka dvok pre deti obsahuje odporan terapeutick dvky pre deti bene pouvanch oficinlnych lieiv. Pri ich urovan sa prihliadalo na povrch tela a hmotnos, boli vak zostaven do troch vekovch skupn, nakoko vek je najjednoduchm ukazovateom, ktor me lekrnik zisti z lekrskeho predpisu. Dvky s vyjadren v gramoch (g) alebo v medzinrodnch jednotkch (I. U.) a vzahuj sa na deti do veku 15 rokov; od tohto veku mono udsk organizmus povaova z farmakologickho a klinickho hadiska za u dospel. V kadej vekovej skupine najniia dvka zodpoved najniiemu veku a najvyia dvka najvyiemu veku; dvky pre jednotliv roky prslunch vekovch skupn sa vypotaj interpolciou. U lieiv, ktor nie s v tejto tabuke uveden, sa detsk dvky vypotaj z dvok pre dospelch poda u uvedench vzahov. Dennou dvkou sa rozumie 3-nsobok jednotlivej dvky, ak nie je uveden inak. Dvky lieiv pre deti uveden v tabukch alebo vypotan uvedenm spsobom s smerodajn pre predpisovanie a vydvanie liekov; ich prekroenie lekr vyzna na predpise vypsanm prslunej dvky slovami a vkrinkom (!) podobne ako pri maximlnych dvkach. Ak nie je prekroenie detskej dvky riadne oznaen, lekrnik poiada prslunho lekra o doplnenie lekrskeho predpisu. Ak to nie je mon, lekrnik oprav dvku na terapeutick, pravu potvrd svojm podpisom a dodatone upovedom lekra o zmene.
561
Nzov lieiva ACETAZOLAMIDUM ACETYLCYSTEINUM
Spsob Denn dvka aplik(g/kg) cie p. o. 0,008 0,03 p. o. i. v. 0,0015 0,03 (0,751,5/m 2) 0,02
Jednotliv dvky poda veku (g) (ak nie je uveden inak) 6 15 rokov 0 1 rok 1 6 rokov 0,2* 0,001/kg 0,05 0,15 * 0,2 0,4 0,2** 0,8 0,2**
Poznmka
* do 2 rokov, 1 denne; ** 2 7 rokov
2 denne 3 denne po 8 h Herpes virus hominis: * do 2 rokov, ** od 2 rokov, 5 denne poas 5 dn 4 denne poas 5 dn len vnimone, * v 5 6 rozdelench dvkach; od 3 mes., 3 denne; kontraindikovan deom mladm ako 12 rokov pri horkovitch ochoreniach vrusovho pvodu od 6 mesiacov star ako 2 roky, poda potreby mono zvyova o 0,025 g/de, max. na 0,1 g/de 0,75 3 denne po 8 h; vo forme sodnej soli na diagnostick ely ako 80 % roztok ntriumjotalamtu alebo 60 % roztok meglumniumjotalamtu; dvky poda typu vyetren 0,15 g/de* * 2 5 rokov; ** 5 9 rokov; *** 9 12 0,2 g/de*** rokov; antipyretikum v 4 rozdelench dvkach dlhodob podvanie
ACICLOVIRUM p. o.
ACIDUM ACETYLSALICYLICUM ACIDUM ALGINICUM ACIDUM 4-AMINOBENZOICUM ACIDUM ETACRYNICUM ACIDUM FUSIDICUM
p. o. p. o. p. o. p. o. p. o.
0,03/kg/de*
0,25 0,5
0,025 0,2 0,025 0,01 0,03 0,05/kg/de 0,25
ACIDUM IOTALAMICUM ACIDUM MEFENAMICUM ACIDUM NALIDIXICUM
i. v. inf. p. o. p. o.
0,25/m2/8h 0,025 0,05 0,055 0,03 0,033 0,1 g/de*
562
ACIDUM OXOLINICUM ACIDUM TIAPROFENICUM ACIDUM TRANEXAMICUM ACIDUM VALPROICUM ACITRETINUM ADENOSINUM ALBENDAZOLUM ALCURONII CHLORIDUM
p. o. p. o. p. rect. p. o. i. v. p. o. p. o. i. v. p. o. i. v. inf.
0,05 0,01 0,025/dvku 0,01/dvku 0,02 0,03 0,005 0,0005 0,001 0,0375 0,25 mg 0,015 0,0002 0,05 0,1 mg 0,0005 0,001 mg/kg/min 0,03 0,05 mg 0,01
0,1 0,3
0,6
2 denne od 10 rokov 2 3 denne do 12 rokov inicilna dvka max. 0,035 g/de
od 2 rokov; 1enne inok trv 20 30 min bolus poda stavu pacienta pri riadenom dchan; alebo mono poda alch 0,015 mg/kg 1 denne analgetikum, antipyretikum len vnimone, kontraindikovan deom mladm ako 12 rokov pri horkovitch ochoreniach vrusovho pvodu febris rheumatica rchlos infzie sa postupne zniuje na polovicu a tvrtinu
ALFENTANILI HYDROCHLORIDUM ALLOPURINOLUM
i. v. p. o.
0,15
0,3
ALOXIPRINUM
p. o.
0,03 0,1 0,01 0,05 g/kg/min
ALPROSTADILUM
i. v. inf.
563
p. o. AMBROXOLI HYDROCHLORIDUM p. rect. i. v., i. m. inhal. AMIKACINUM AMINOPHYLLINUM HYDRICUM AMITRIPTILINI HYDROCHLORIDUM AMOXICILLINUM NATRICUM AMPHOTERICINUM B AMPICILLINUM NATRICUM APOMORPHINI HYDROCHLORIDUM ARGENTI DIACETYLTANNAS ALBUMINATUS ARGENTI NITRAS i. m., i. v. p. o. p. rect. p. o. p. o. i. v. p. o. i. m., i. v. s. c. intranas. intraocul. 0,02 0,05 0,00025 0,025 0,1 0,01 0,015 0,012 0,024 0,015
0,0075 *
0,0075 **
0,015*** 0,015
* do 2 rokov, 2 denne ** 2 5 rokov; *** 5 12 rokov; 3 denne
0,0015/kg 0,015 0,015 0,0255 1 2 denne pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje poiaton dvky po 2 tdoch od podvania poiatonch dvok 0,01 0,02 0,025 0,05 do 10 rokov: na noc, max. 3 mesiace do 11 rokov: na noc, max. 3 mesiace v rozdelench dvkach po 8 h 4 denne po 6 h
0,25 0,75
0,75 1,5 0,05/kg
1,5 3,0
0,03 0,1 mg
max. jednotliv dvka 0,005 g 1 3 % roztok 2 kvapky 0,5 1,0 % roztok; do kadho onho vaku; u novorodencov
564
inf. p. o. ARGININI HYDROCHLORIDUM i. v. inf. p. o. i. v. i. m. ATROPINI SULFAS i. m. AZELASTINI HYDROCHLORIDUM loc. i. m. p. o. p. o. AZITHROMYCINUM BACAMPICILLINI HYDROCHLORIDUM BACLOFENUM BAMBUTEROLI HYDROCHLORIDUM BECLOMETASONI DIPROPIONAS BENDROFLUMETHIAZIDUM i. v. p. o. p. o. p. o. inhal. p. o.
0,5 0,5 2,0 0,2 0,8 g/kg/dvku 0,2 0,8 0,0003 0,0006/kg* 0,01 0,02 mg 0,00001 0,00002 1 kvapka 0,1 mg * 0,0001* 0,0003 0,0006/kg 0,2 mg ** 0,0002** 0,000548 0,004* 0,010 0,030 0,5* 0,025 0,05 0,00075 0,0025 0,0008 0,0015 mg 0,01 0,02 mg 400 g* 0,4 mg 0,05 0,1 mg 0,01 0,02 0,02 0,03 0,03 0,06 0,005 0,0003 0,0006/kg 0,3 mg *** 0,0003*** 0,000548 0,002 0,008
v diagnostike hyperamonmia hyperamonmia, vodn dvka hyperamonmia, udriavacia dvka 1 denne * od 3. mes.; opakovan dvky 0,0001 0,0002 g/kg mono poda po 1525 min premedikcia v anesteziolgii: * do 3 kg; ** 7 9 kg; *** 12 16 kg * do 3 kg; ** do 7 9 kg; *** 12 16 kg 2 denne; 0,05 % on instilcia 5 11 rokov * 5 6 rokov od 6 mesiacov * jednotliv denn dvka bez vzahu k hmotnosti; od 6 mesiacov od 5 rokov, v 3 rozdelench dvkach po 8 h do 10 rokov 4 a 12 rokov, v 2 rozdelench dvkach od 12 rokov, v 2 rozdelench dvkach * jednotliv denn dvka bez vzahu k hmotnosti; rozdelene do 2 4 dvok vodn dvka udriavacia dvka
ASTEMIZOLUM ATRACURII BESILAS
565
BENZATHINI BENZYLPENICILLINUM BENZETHONII CHLORIDUM BENZYLPENICILLINUM KALICUM BETACAROTENUM BETAMETHASONUM BISACODYLUM BORAGINIS OLEUM RAFFINATUM BROMHEXINI HYDROCHLORIDUM BROMPHENIRAMINI MALEAS
i. m. loc. i. v., i. m. p .o. p. o., i. m. p .o., p. rect. loc. p .o. p .o. inhal. 0,0004 0,001
0,45 0,675 *
0,1 0,03 0,15 0,0175* 0,125** mg 0,005 0,5 ml 0,001 0,002 * 0,004 **
* do 30 kg; na profylaxiu reumatickej horky, 1,2 mil. j. kad 2 3 tdne 0,02 0,5 % od 1 mesiaca do 12 rokov: v 4 rozdelench dvkach po 6 h profylaktick denn dvka len 0,006 0,015 * dreov nedostatonos nadobliiek; ** zpal s imunosupresiou; po 6 8 h 4 a 10 rokov seboroick dermatitda; 2 denne na pokoku do vymiznutia lzi, potom 23 tdenne do 67 mesiacov 0,004 0,008 * do 3 rokov; ** 3 a 6 rokov 2 denne do 3 rokov, v 4 rozdelench dvkach
BUDESONIDUM BUFEXAMACUM BUPRENORPHINUM BUSPIRONI HYDROCHLORIDUM BUSULFANUM CALCII CARBONAS
nebul. loc. i. m., i. v. p. o. p .o. p. o. 0,06 mg 0,003 0,006 mg/kg/6 8 h
0,001 0,002 0,002 0,004 0,05 0,4 0,0005 0,001 0,00025 0,0005
od 3 rokov; 3 4 denne 2 denne vodn dvka, 2 denne, od 3 mesiacov udriavacia dvka, 2 denne, od 3 mesiacov 5 % krm, od 6 rokov od 6 mesiaca; dvku mono zvi a na 0,009 mg/kg, 3 4denne; 16 25 kg 0,1 mg; 25 37,5 kg 0,1 0,2 mg, 37,5 50 kg 0,2 0,3 mg 0,005 3 denne; max. 0,045/de 1 denne
0,25 0,3/de 0,25 1,0/de uveden v mnostve ionizovatenho vpnika
566
CALCII CHLORIDUM DIHYDRICUM
p. o. i. v. p .o. 0,25/de
0,25 0,3/de 0,25 1,0/de uveden v mnostve ionizovatenho vpnika 0,25 0,5/de 0,5 1,0/de
0,25 0,3/de 0,25 1,0/de uveden v mnostve ionizovatenho vpnika 0,096 0,192/de 0,025 0,05/de 0,192 0,48/de 0,05 0,125/de 0,48 0,96/de 0,125 0,25/de uveden v mnostve ionizovatenho vpnika zvyajne v 2 4 rozdelench dvkach v rozdelench dvkach 0,3 1,2 0,0625 0,125* 0,15 0,2 m 2/6 tdov 0,25 0,35 revn dezinficiens: od 3 rokov, 2 5 denne od 2 rokov veku, * 3 4 denne od 12 rokov, 3 denne u det je zven nebezpeenstvo pneumotoxicity do 1 roka: 1 2 kvapky; 1 4 roky: 2 4 kvapky od 1 mesiaca, 3 denne po 8 h, max. 1,0 g/de do 1 roka, v rozdelench dvkach 0,25 0,5 2 denne po 12 h v 4 rozdelench dvkach po 6 h, max. 4,0 g/de ak infekcie a 0,12 g/kg/de v 4 6 rozdelench dvkach po 6 4 h
CALCII GLUCONAS i. v. CARBAMAZEPINUM CARBENICILLINUM NATRICUM CARBO ACTIVATUS CARBOCISTEINUM CARISOPRODOLUM CARMUSTINUM CARVI AETHEROLEUM CEFACLORUM CEFADROXILUM MONOHYDRICUM CEFALEXINUM MONOHYDRICUM CEFALOTINUM NATRICUM p .o. i. m. i. v. p .o. p. o. p. o. i. v. p. o. p. o. p. o. p. o. i. m. i. v. 0,02 0,04 0,025 0,01 0,02 0,05 0,1 0,25 0,4
0,0625
0,125
0,25
0,025 0,10 0,03 0,05 0,08 0,16
567
CEFAMANDOLI NAFAS CEFAPIRINUM NATRICUM CEFAZOLINUM NATRICUM CEFIXIMUM
i. v. inf. i. v. i. m., i. v. p. o.
0,05 0,1 0,04 0,08 0,025 0,05 0,008 0,05 0,2 0,05 0,15 0,08 0,16 0,025 0,05 0,05 0,1 0,03 0,1 0,025 0,06 g/kg/de* 0,02 0,05 g/kg/de*
od 1 mesiaca; ak infekcie a 0,15 g/kg/de v 4 jednotlivch dvkach, najdlhie 10 dn; pri poruchch funkcie obliiek sa dvka zniuje v 2 4 rozdelench dvkach po 12 6 h, pri akch infekcich a 0,1 g/kg/de v 2 rozdelench dvkach po 12 h v 2 3 rozdelench dvkach po 12 8 h; pri akch infekcich a 0,3 g/kg/de v 2 4 rozdelench dvkach po 12 6 h, pri akch infekcich a 0,2 od 4. tda; v 3 4 rozdelench dvkach po 86h v 2 4 rozdelench dvkach po 12 6 h ak infekcie a 0,3 v 2 3 rozdelench dvkach po 12 8 h, max. 6,0 g/de * novorodenci a deti do 2 mesiacov 1 denne, ak infekcie a 0,08 g/kg/de, max. 2,0 g/de; dvky vie ako 0,05 len i. v. inf. * novorodenci meningitda, v 2 rozdelench dvkach po 12 h; max. 4,0 g/de v 2 rozdelench dvkach po 12 h, od 3 mesiacov veku v 3 4 rozdelench dvkach po 8 6 h, ak infekcie 0,1 g/kg/de max. jednotliv dvka 1,0 (hypnotikum)
CEFOPERAZONUM NATRICUM i. v. inf. CEFOTAXIMUM NATRICUM CEFOXITINUM NATRICUM CEFRADINUM i. m., i. v. i. m., i. v. p. o. i. m., i. v. i.v., i.v. inf.
CEFTAZIDIMUM
CEFTRIAXONUM NATRICUM
i. m., i. v., i. v. 0,05 0,075 inf. i. v. 0,1 0,01 0,02 0,03 0,06 0,030 0,05
CEFUROXIMUM AXETILI CEFUROXIMUM NATRICUM CHLORALI HYDRAS
p. o. i. m. p. rect.
568
CHLORAMPHENICOLI NATRII SUCCINAS CHLORAMPHENICOLUM CHLORDIAZEPOXIDUM
i. v. p. o. p. o.
0,025 0,05 0,025 0,05 0,01 0,03/de 0,025 poas 3 dn 0,005/tde 0,006 0,003 0,035 0,025 0,001 0,001 0,002 0,002 0,003 0,0015 0,002 0,04/de 0,075/de 0,015 0,03 0,005 kad 2. de 0,002 kad 2. de 0,05 kad 2. de
vyjadren ako cloramfenikol bza, len vnimone v rozdelench dvkach po 6 h, len vnimone v 3 rozdelench dvkach, od 6 rokov malria aktny zchvat malria profylaxia ambov hepatitda, max. 0,3/de, poas 2 3 tdov (vyjadren ako bza chlorochnu) systmov lupus erytematozus do 6 mesiacov, v 2 rozdelench dvkach od 6 mesiacov, v 2 rozdelench dvkach 1 2 roky, 2 denne 2 5 rokov, po 4 6 h, max. 0,006 g/de po 4 6 h, max. 0,012 g/de
CHLOROQUINI PHOSPHAS
p. o.
CHLOROTHIAZIDUM CHLORPHENAMINI MALEAS CHLORPROMAZINI HYDROCHLORIDUM CHLORPROTHIXENI HYDROCHLORIDUM
p. o.
p. o. p. o. i. m. p. o. p. o.
3 4 denne do 10 kg telesnej hmotnosti od 10 kg telesnej hmotnosti, do 5 rokov
CHLORTALIDONUM
p. o. p. o.
CICLOPIROX OLAMINUM
loc.
0,05 0,1 nad 5 rokov kad 2. de 1 % krm, roztok; 1 2 denne
569
CIMETIDINUM CINEOLUM
p. o., i. v. p. o. inhal. p. o.
0,02 0,03 0,1 0,2 0,015 0,0075 0,015
v 3 4 rozdelench dvkach do 10 rokov 3 0,1; od 10 rokov 3 0,2 15 % kvapky; inhalova 2 3 denne kinetza: od 5 rokov, 2 h pred cestou kinetza: od 5 rokov, po 8 h poas cesty vertigo, vestibulrne poruchy: od 5 rokov, 3 denne * mg/kg, od 6 mesiacov; max. 1,0/de v dvoch rozdelench dvkach (po 12 h)
CINNARIZINUM
CLARITHROMYCINUM CLEBOPRIDI MALAS CLEMASTINI FUMARAS CLENBUTEROLI HYDROCHLORIDUM
p. o. p. o., i. v. p. o.
0,015 0,015 0,02 mg 0,025 mg 0,0008 0,0015 mg 0,01 0,02 mg 0,003 0,006
0,015*
0,015*
0,015*
0,0005
0,0005 0,001
2 denne, neodpora sa deom do 1 roka 6 12 rokov, v 2 3 rozdelench dvkach od 12 rokov v rozdelench dvkach po 6 h mlad ako 1 rok alebo s telesnou hmotnosou do 10 kg, po 8 h, vyjadren ako klindamycn novorodenci, vyjadren ako klindamycn od 1 mesiaca anxiolytikum; * od 3 rokov
p. o.
CLINDAMYCINI HYDROCHLORIDUM
p. o. 0,015 0,02
0,0375
CLINDAMYCINI PHOSPHAS
i. m., i. v. inf. p. o.
0,015 0,04 0,0005 0,015* 0,0005 0,071
CLOBAZAMUM p. o.
0,0005 0,001*
pri epilepsii; * od 1 tda do14 mesiacov
570
CLOBETASOLI PROPIONAS CLOFAZIMINUM
loc. p. o. 0,001/kg/de 0,01 0,03 mg/kg/d 0,00025/ de 0,001 0,003/de 0,0005/de 0,003 0,006/de 0,004 0,008/de 0,1 0,2
od 12 rokov; 0,05 % mas, krm; 50 g masti/tde, kontrola stavu po tdni lieba lepry vodn dvka; v 3 4 rozdelench dvkach udriavacie dvky, do 12 rokov; v 3 4 rozdelench dvkach udriavacia dvka, od 12 rokov; v 3 4 rozdelench dvkach status epilepticus, vetky vekov skupiny 3 denne analgetikum: 4 6 denne 0,005 0,01 antitusikum od 2 rokov: 3 4 denne v 3 rozdelench dvkach po 8 h * do 15 kg; ** do 30 kg; 3 denne v 3 rozdelench dvkach po 8 h 6 10 rokov 6 12 rokov; po 6 8 h od 12 rokov; po 4 6 h, max. 0,2 g/de vodn dvka udriavacia dvka lieba nefrotickho syndrmu
CLONAZEPAMUM
p. o. max. 0,0002 i. v. inf.
0,0005 0,001/de
0,0005 0,05 0,05 0,1 0,0005/kg 0,003
CLOROXINUM CODEINI PHOSPHAS SESQUIHYDRICUS COLESTYRAMINUM COLISTIMETHATUM NATRICUM
p. o. p. o. 0,24/kg i.m., i.v., 50 000 inf. 150 000 I. U. 250 000* p. o. 1500 000** I. U. 100 150 tis. p. o. I. U. p. o. 0,02 mg 0,003 p. o. i.v., p.o. 0,002 0,008 0,002 0,005 2/tde p. o. 0,0025 0,003
150 000 I. U.
COLISTINI SULFAS CUPRI SULFAS CYCLIZINI HYDROCHLORIDUM
0,025 0,05
CYCLOPHOSPHAMIDUM
571
CYPROHEPTADINI HYDROCHLORIDUM
p. o. 0,002 0,006 mg (0,1 0,2 mg/m2) 0,001 0,0015 i.v., i.m., mg/kg 2 s. c. tdenne i. v. 0,001/kg i. v. inf. i. m. 0,025 0,06/m2
0,002
0,004
od 2 rokov, 2 6 rokov, max. 0,012 g/de, 6 15 rokov, max. 0,016 g/de, 2 3 denne vodn dvka, poas 5 27 dn, alia za 7 14 dn udriavacia dvka do 2 rokov celkov kumulatvna dvka do 0,3/m2
CYTARABINUM
DAUNORUBICINI HYDROCHLORIDUM
0,05/kg 0,08 0,02 0,05 0,006 0,012
DEFEROXAMINI MESILAS DEMECLOCYCLINI HYDROCHLORIDUM DESMOPRESSINUM
i. v. inf. s. c. p. o. intranas. p. o. p. o.
od 3 rokov; po 6 h pokraovanie po 3 12 h; max. 6,0/de H201 0,015/kg/h, po 4 6 h zni v 2 rozdelench dvkach
0,0002 mg *od 5 rokov 0,0004 mg* 0,002 mg * od 5 rokov 0,004 mg* od 6 rokov; zvan stavy a 2 mg/kg/de od 6 rokov; zvan stavy 16 40 mg/m2, vo forme fosftu od 2 rokov, v rozdelench dvkach po 46h
0,03 0,15 mg 0,2 0,5 mg 0,0005 (max. 0,006/de)
DEXAMETHASONUM i. v. DEXCHLORPHENIRAMINI MALEAS p. o.
0,001 (max. 0,012/de)
572
DEXTRANUM 1 PRO INIECTIONE DEXTRANUM 40 PRO INIECTIONE DEXTROMETHORPHANI HYDROBROMIDUM DEXTROMORAMIDI TARTRAS
i. v. i. v.
0,05 5 ml/kg 10 ml/kg 0,005 0,01 0,0025 0,005 (max. 0,12/de) 0,0075 (max. 0,015 (max. 0,03/de) 0,06/de) 0,08 mg 0,12 0,8 mg/kg 0,0002 0,00025 0,0005 0,003 0,005 0,008 0,015 0,001 0,003 0,0125 0,025 0,005 0,01 * 0,1/m2* 0,01** 0,12/m2** 0,12/m2 0,0002 0,0005 0,001
zvyajne 0,3 ml/kg roztoku s obsahom 0,15/ml; podva sa 1 2 min pred podanm vysokomolekulovho dextrnu
po 4 h po 6 8 h
p. o.
p. o. DIAZEPAMUM i. v. p. rect. DIAZOXIDUM DICLOFENACUM NATRICUM DICLOXACILLINUM NATRICUM DICYCLOVERINI HYDROCHLORIDUM DIDANOSINUM p. o. p. o., p. rect. p. o. p. o. p. o.
v 3 4 rozdelench dvkach; od 6 mesiacov svalov spazmy; od 1 mesiaca; pomaly aplikova od 6 mesiacov vodn dvka udriavacia dvka, v 2 3 rozdelench dvkach v rozdelench dvkach v rozdelench dvkach po 6 h * 6 mesiacov a 2 roky, 3 4 denne ** 2 a 12 rokov, 3 denne * do 8 mes.; ** od 8 mes.; po 12 h
573
DIGITOXINUM
p.o.
p. o. DIGOXINUM i. v. DIHYDROCODEINI HYDROGENOTARTRAS p. o. i.v., i.m.
0,02 0,04 mg/kg/48 h 0,002 0,004 mg/kg 0,04 0,08 mg/kg/48 h 0,016 0,08 mg/kg 0,027 0,053 mg/kg/48 h 0,0005 0,0005*
0,21 0,32 *mg 0,021 0,032 *mg 0,43 0,65 *mg 0,08 0,13 *mg 0,29 0,43 *mg
0,32 0,6 *mg 0,032 0,06 *mg 0,65 0,9 *mg 0,12 0,26 *mg 0,43 0,6 *mg 0,0075 0,0015*
0,65 0,9 *mg 0,065 0,09 *mg 0,9 2,6 *mg 0,26 0,5 *mg 0,6 1,8 *mg 0,015 0,030
* saturan dvky na 48 h, rozdelen dvky po 6 h * denn udriavacie dvky * saturan dvky na 48 h, rozdelen dvky po 6 h * denn udriavacie dvky * saturan dvky na 48 h * od 4 rokov
DIHYDROERGOTAMINI MESILAS
p. o.
DIHYDROTACHYSTEROLUM DIMENHYDRINATUM DIMERCAPROLUM DINATRII CROMOGLYCAS DINATRII EDETAS DIPHENHYDRAMINI HYDROCHLORIDUM DIPHENOXYLATI HYDROCHLORIDUM
p. o. p. o. i. m. p. o. inf. p. o. p o.
0,05 0,1 mg*
1 5 mg**
0,025 0,06 0,005
0,75 2,5 mg*** 0,0125 0,025 0,025 0,05
* od 4 rokov; rozdelene po 4 6 h od 6 rokov v 3 rozdelench dvkach; zaa najniou dvkou, postupne zvyova 9 21 gtt/de o 1 gtt/de; podva 2 3 tdne, potom zniova a na poiaton dvku (1 ml = 25 gtt. = 0,002) * denn dvka; ** poas 4 dn, potom 0,1 0,5 mg; *** poas 4 dn, potom 0,2 1 mg 0,025 0,05 od 2 rokov, 3 4 denne 0,05 0,1 od 2 rokov, v 4 6 rozdelench dvkach
0,4/de
max. 0,3/de 0,0025 * 0,0025 ** 0,005 * 4 8 rokov 3 denne; ** 9 12 rokov 4 denne od 12 rokov, 3 denne
574
DISOPYRAMIDI PHOSPHAS
p. o. p. o. p. rect. p. o. p. rect.
0,01 0,03 0,01 0,02 0,01 0,015 0,006 0,015 0,2/de 0,05 0,1 0,0002 0,0004 0,004 0,0015 0,025 0,075 0,004 * 0,002 ** 0,0002 0,0003 0,0002 0,0005 0,0003 0,0006 0,02 0,075 mg 0,005
do 1 roku 1 4 roky 4 12 rokov 12 18 rokov veku od 3 rokov v rozdelench dvkach po 4 8 h 3 6 rokov 1 denne, na noc ak hypertenzia 1 4 mg/de od 8 rokov; * 1. de, ** 2. a al de, v 2 rozdelench dvkach neuroleptanalgzia
DOCUSATUM NATRICUM DOMPERIDONUM DOSULEPINI HYDROCHLORIDUM DOXAZOSINI MESILAS DOXYCYCLINUM MONOHYDRICUM
p. o. p. o. p. o. i. v. i.m.
DROPERIDOLUM p. o. i. m., i. v. p. o. loc. i. v. i. m. loc.
premedikcia
antiemetikum 1 % liek; 1 2 denne
EBASTINUM ECONAZOLUM EDROPHONII CHLORIDUM EMEDASTINI DIFUMARAS
100 g/kg 2 5 mg 2 mg do hmotnosti 34 kg; 5 mg od hmotnosti 34 kg 0,05 % on instilcia, vyjadren ako emedastn; od 3 rokov: 1 kvapka 2 denne
575
EMETINI HYDROCHLORIDUM HEPTAHYDRICUM EPHEDRINI HYDROCHLORIDUM
s. c., i. m. p. o., s. c. i. v., i. m. i. v.
0,001 0,003 0,2 0,3 mg/ kg/dvku 0,01 mg/kg/ dvku 0,1 mg/kg/ dvku 0,01 mg/kg/ dvku
0,01/de *
0,02/de **
* do 8 rokov; ** od 8 rokov;
v 2 rozdelench dvkach, poas 5 dn v 4 rozdelench dvkach kadch 4 6 h poiaton dvka nasleduje po poiatonej dvke, po 3 5 min astmatick zchvat, (max. 0,0003), kad 4h
EPINEPHRINI TARTRAS/ ADRENALINI TARTRAS
s. c. ERGOCALCIFEROLUM ERYTHROMYCINI ETHYLSUCCINAS ERYTHROMYCINI LACTOBIONAS ERYTHROMYCINUM ERYTHROPOIETINI SOLUTIO CONCENTRATA ESKETAMINI HYDROCHLORIDUM p. o.
0,00025 0,0005/de (10 tis. 20 tis. I. U.) 0,0075 (300 tis. I. U.) na mesiac jednorazovo v 4 rozdelench dvkach po 6 h rozdelen dvky po 6 h, vemi ak infekcie a 4,0 g/de * do 2 rokov, ** 2 8 rokov
* 3 tdenne * od 16 mesiacov * od 16 mesiacov
p. o. i. v. p. o. i. v., s. c. i. m. i. v. p. o. i. m., i. v.
0,03 0,05 0,015 0,02 0,024 0,04 25 300 I. U.* 0,004 0,013* 0,0005 0,0045* 0,05 0,5 * 1,0 **
0,25 0,75/de
v 3 rozdelench dvkach od 3 rokov 0,01/kg po 6 h
ETAMSYLATUM
576
ETHIONAMIDUM ETHOSUXIMIDUM ETOMIDATUM FENOTEROLI HYDROBROMIDUM
p. o. p. o. i. v. inhal. transderm.
0,015 0,02 0,005
0,0004
v 1 dvke, max. 1,0 g/de, TBC v 1 dvke, max. 1,0 g/de, lepra 0,25/de (max. 0,5/de (max. postupne zvyova po 0,25 (4 7 dn) a na 1,0/de) 1,5/de) max. dvky u det mladch ako 15 rokov je zvyajn dvka pre dospelch a o 30 % vyia 0,0001 3 denne, max. 0,0008 g/de max. 0,0004 spontnne dchanie, v prpade potreby mono prida 0,001 mg/kg asistovan dchanie lieba anmi profylaxia 0,006 0,01/de * 0,01/de ** 0,1 0,2 0,00625/kg * 0,125 0,25 ** 0,0001/de 0,02 % krm, mas, od 2 rokov
* do 3 rokov; ** 4 a 15 rokov; suplementcia
0,015 mg/kg 0,003 0,005 mg/kg 0,015 mg/kg 0,0025 0,000625 0,00125
FENTANYLUM i. v. FERROSI FUMARAS FERROSI GLUCONAS p. o.
FLUBENDAZOLUM FLUCLOXACILLINUM NATRICUM FLUDARABINI PHOSPHAS FLUDROCORTISONI ACETAS FLUMETASONI PIVALAS
p. o. p. o., i. m., i. v. inf. i. v. p. o. loc.
0,1 jednorazovo, opakova po 2 3 tdoch alebo 2 0,1 poas 3 dn

* do 1/2 roku, ** do 12 rokov; po 6 h
0,025/m2
aktna myeloidn leukmia
577
FLUNARIZINI DIHYDROCHLORIDUM
p. o. inhal.
0,005 0,01 0,0001 0,001* 0,05 mg*
do 40 kg; na liebu migrny * od 4 rokov * od 4 rokov; do kadho nosovho prieduchu raz denne 0,05 mg 0,005 % a 0,05 % lieky 1 % liekov formy, 2 3 denne, od 10 rokov 2,0 1 denne, od 5 rokov, vyjadren ako fosfomycn
FLUTICASONI PROPIONAS
intranas. loc.
FLUTRIMAZOLUM FOSFOMYCINUM TROMETAMOLUM FORMOTEROLI FUMARAS DIHYDRICUS FUROSEMIDUM GALLAMINI TRIETHIODIDUM GENTAMICINI SULFAS GONADOTROPINUM CHORIONICUM GRANISETRONI HYDROCHLORIDUM GRISEOFULVINUM GUAIFENESINUM GUANETHIDINI MONOSULFAS HALOFANTRINI HYDROCHLORIDUM HALOPERIDOLUM
loc. p. o. inhal. p. o. i. v. i. v. p. o., i. m. i. m. i. v. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. 0,01 0,05 0,1 0,0002 0,024 0,025 0,050 mg 0,1 0,2 0,001 0,003 0,0005 0,0015 0,0015 0,003 0,005/12 h 0,002/8 h 250 I. U.* 500 I. U.*
12 g/12 h* * od 5 rokov 0,006/kg 0,006/kg novorodenci 0,0006 g/kg predasne naroden novorodenci od 2. tda 1000 I. U.*
* 2 tdenne poas 5 tdov; existuj aj in
dvkovacie reimy
10 40 g/kg* 10 40 g/kg * od 2 rokov po 4 h v 3 rozdelench dvkach od 3 rokov; v 2 rozdelench dvkach, max. 0,15 mg/kg/de
578
HEPARINUM
50 I.U./kg/dvku i. v. inf. 50 150 I. U./kg/4 h loc.
poiaton dvka udriavacia dvka 0,1 % stna voda od 6 rokov 2 3 denne klokta 15 ml po 15 s, 0,2 % aerodisperzia od 10 rokov 3 denne 3 4 dvky
HEXETIDINUM HISTAMINI DIHYDROCHLORIDUM HYDROCHLOROTHIAZIDUM HYDROCORTISONI HYDROGENOSUCCINAS
s. c. p. o. i. m. i. v. p. o.
0,002/10 kg 0,001 0,002 0,25 mg 5 mg/kg/d 0,001 0,005 0,05 mg/kg/ 6h 0,15 mg/kg/ 46h 0,0006 0,001 0,02 0,04 0,015 0,025 mg/kg/6 h 0,05/de 1 4 mg/ 4 6 h* 1 2 mg/ 4 6 h* 0,05 0,1/de
na diagnzu v 0,1 % roztoku v 1 2 rozdelench dvkach 0,007 0,02 0,02 0,05 0,05 0,1 v 1 2 rozdelench dvkach v 3 rozdelench dvkach; individulne dvkovanie poda indikcie a klinickho stavu * od 12 rokov * od 12 rokov v rozdelench dvkach v rozdelench dvkach; od jednho roka; max. 0,5 g/de max. 2,0 g/de, od 3 mesiacov
HYDROMORPHONI HYDROCHLORIDUM
i.v., i.m., s. c. p. o. i. m. p. o. i. v. inf.
HYDROXYZINI DIHYDROCHLORIDUM IBUPROFENUM IMIPENEMUM MONOHYDRICUM
579
IMIPRAMINI HYDROCHLORIDUM IMMUNOGLOBULINUM HUMANUM HEPATITIS B AD USUM INTRAVENOSUM
p. o.
0,0015 0,005
20 I. U./kg i. v.
200 I. U.
0,03 0,04/de 0,025 0,075 300 I. U. 500 I. U.
antidepresvum v 2 rozdelench dvkach na noc, lieba enuresis jednorazovo od 10 rokov
inhal. IPRATROPII BROMIDUM nebul. ISONIAZIDUM IVERMECTINUM KALII CLAVULANAS p.o., 0,005 0,010 i.m., s.c., i.v. p. o. p. o. 0,00015 0,0625 0,25 mg*
0,02 0,04 mg*, * profylaxia, 3 denne; 0,04 0,12 mg ** astmatick zchvat ** * 1 mesiac a 3 roky; ** 3 a 14 rokov; 0,0001 0,00025** 3 denne od 2 mesiacov; max. 0,3 g/de jednorazovo od 5 rokov (min. 15 kg telesnej hmotnosti) od 12 rokov spolu s antibiotikami na inhibciu -laktamz; potan ako kyselina do 2 rokov (30 60 min pred podanm 0,2
99m
0,125 0,1
Tc)
KALII PERCHLORAS
p. o. i. m., i. v. p. o. i. v. i. m.
2 12 rokov (30 60 min pred podanm 99m Tc)
KANAMYCINI MONOSULFAS KETOCONAZOLUM KETOROLACUM TROMETAMOLUM
0,015 0,003 0,008 0,05/de 0,0005 g/kg* 0,001 g/kg* 0,1/de * 2 16 rokov; max. 0,015 v jednej dvke * 2 16 rokov; max. 0,03 v jednej dvke
580
KETOTIFENI HYDROGENOFUMARAS LACTITOLUM MONOHYDRICUM LACTULOSUM LAMIVUDINUM LEVAMISOLI HYDROCHLORIDUM LEVOCABASTINI HYDROCHLORIDUM LEVOCARNITINUM LEVODROPROPIZINUM
p. o. p. o. p. o. p. o. 0,25 0,5 2,0 2,5 5,0 3,0
0,001 5,0 10,0 7,0
od 3 rokov; 2 denne v 4 rozdelench dvkach 1 2 denne v zvislosti od veku a indikcie lieba HIV: 3 mes. 12 rokov: 0,008 g/kg/de, max. 0,3/de; lieba hepatitdy B: od 2 rokov: 0,003 g/kg/de, max. 0,1/de jednorazovo 0,05 % roztok 1 gtt. do spojovkovho vaku 2 denne; 1 dvka do kadho nosovho prieduchu 2 denne
p. o. loc. i. v., p. o. p. o.
0,003
0,01 0,1 0,003 8 10 g/kg/de 68 g/kg/de 56 g/kg/de 45 g/kg/de 25 50 g/de 50 75 g/de 0,075 0,1 mg/de 0,1 0,15 mg/de v rozdelench dvkach najmenej po 6 h (max. 60 mg) do 6 mesiacov 6 12 mesiacov 1 5 rokov 6 12 rokov
LEVOTHYROXINUM NATRICUM
p. o.
581
i. v. LIDOCAINI HYDROCHLORIDUM i. v. inf. LINCOMYCINI HYDROCHLORIDUM p. o. i. m., inf. p. o.
3 mg/kg v 0,25 0,5 % 0,5 1 mg/kg (max. 3 5 mg/kg) 10 50 g/kg/min 0,03 0,06 0,01 0,02
regionlna i. v. anestzia antiarytmikum, vodn dvka antiarytmikum, pokraovanie u starch ako 1 mesiac, v 3 rozdelench dvkach po 8 h u starch ako 1 mesiac, v 2 rozdelench dvkach od 6 rokov, poda liekovej formy s riadenm uvoovanm, v 2 4 rozdelench dvkach, dvkovanie je individulne poda hladiny Li+ v plazme jednorazovo do 0,003/de do 0,004/de 1. de, 2 5 rokov, v rozdelench dvkach 1. de, 5 8 rokov, v rozdelench dvkach do 0,006/de 1. de, 8 12 rokov, v rozdelench dvkach alie dni (max. dvka ako 1. de) 2 15 rokov, antiemetick premedikcia max. 0,002 status epilepticus 0,5 % omvadlo 0,1/jednorazovo star ne 2 roky, enterobiasis 0,2/de 3 dni star ne 2 roky, ostatn diagnzy 0,015 0,03 1 2 denne
LITHII CARBONAS
0,032 0,063 0,12 0,13/m2 0,08 0,24 mg/kg 0,0001 50 g/kg 50 g/kg
LOMUSTINUM LOPERAMIDI HYDROCHLORIDUM LORAZEPAMUM MALATHIONUM MEBENDAZOLUM MEDOSULEPINI HYDROCHLORIDUM
p. o.
p. o. i. v., p. o. loc. p. o. i. v.
0,007 0,014
582
MEFLOQUINI HYDROCHLORIDUM MEPIVACAINI HYDROCHLORIDUM MEPROBAMATUM MERCAPTOPURINUM MESALAZINUM MESNUM MESTRANOLUM METAMIZOLUM NATRICUM METHIONINUM METHOTREXATUM METHYLDOPUM METHYLPARABENUM NATRICUM METOCLOPRAMIDI HYDROCHLORIDUM
p. o.
0,0046 mg/kg/tde 0,016 0,03 max. 0,005 0,006 0,025 0,0025 0,02 0,015 0,025
0,062*
0,125** 0,187***
inj. p. o. p. o. p. o. i. v. p. o. i. m., i. v. p. o. intra-tec. p. o. i. v.
0,1 0,3 0,025 0,055 0,001 0,002* 0,055 0,1
1tdenne pri profylaxii malrie, pre deti od 2 rokov a hmotnosti 15 19 kg *, 20 30 kg ** a 31 45 kg *** lieba malrie pre deti od 3 rokov v koncentrcii niej ako 2% od 6 rokov, v 2 3 rozdelench dvkach 1 denne
0,002 0,004 * od 4 rokov prevencia hemoragickej cystitdy navodenej liebou cytostatikami (i. v. 20 % dvky cytostatika) a 3 denne v 3 4 rozdelench dvkach
0,05 mg 0,008 0,06 2,0/de 0,006 0,01 0,02 0,04 0,008 0,012 0,125 4,0/de
pri otrave paracetamolom
0,012 0,015 v intervale 2 5 dn 0,25 najvyia denn dvka pre deti 60 mg/kg
p. o., p. rect.
0,0002
0,002/de
0,002 0,0075/de
0,0075 0,015/de
583
METRONIDAZOLUM
MICONAZOLUM MIDAZOLAMUM MINOCYCLINI HYDROCHLORIDUM MINOXIDILUM MORPHINI HYDROCHLORIDUM MORPHINI SULFAS
p. o., p. rect., i. v. vagin. i. v. inf. p. o. i. v. p. o. p. o. s. c., i. m. p. o.
0,02
0,1 0,2/de
0,2 0,3/de
0,3 1,0/de v rozdelench dvkach po 8 h 0,5
0,015 0,04 0,005 0,05 0,2 mg/kg 0,004 0,0002 0,0002/kg/ dvku 0,0006 0,0016 max. 0,006 max. 0,01 4 denne od 6 mesiacov, v rozdelench dvkach poda indikcie star ako 8 rokov; rozdelen dvky po 12 h mono zvyova o 100 g/kg/3 dni (a do 1 mg/kg) od 6 mesiacov; pri opakovanom podvan sa prechdza na p. o. aplikciu v rozdelench dvkach po 4 h (neretardovan liek. formy) alebo 12 h (liek. formy s riadenm uvoovanm) dvky v g pre povrch tela 0,6/m2 po 12 h; 0,75/1,251,5 m 2 po 12 h; 1,0/viac ako 1,5 m 2 po 12 h 0,01 mg/kg/dvku dvku je mon opakova a do celkovej dvky 0,1 mg/kg 2 13 rokov: 0,025 0,05 alebo 0,4 mg/kg kad 3 4 tdne 0,05 0,08 mg 0,08 0,1 mg v 0,5 % roztoku na sliznicu 0,01 1 mg/kg* v 2 rozdelench dvkach * max. 50 mg/tde
MYCOPHENOLAS MOFETIL
p. o. i. v., i. m., s. c. i. m. loc. p. o. i. m.
NALOXONI HYDROCHLORIDUM NANDROLONI DECANOAS NAPHAZOLINI NITRAS NAPROXENUM NATRII AUROTHIOMALAS
584
NATRII CALCII EDETAS
i. v. (i. m.) p. o. i. v. p. o. i. v. p. o. p. o. p. o. i. m., i. v. 0,4 0,005 0,02 0,03 0,05 0,1 0,002 0,004 0,006 0,0045 0,01
0,02/kg/ de
NATRII FLUORIDUM NATRII NITRIS NATRII PICOSULFAS NATRII THIOSULFAS NATRII VALPROAS NEOMYCINI SULFAS NEOSTIGMINI BROMIDUM NETILMICINI SULFAS
0,04/kg/ de 0,55 mg/de 1,1 mg/de 1,7 mg/de 2,2 mg/de 0,001 0,0025 0,0025 0,005
do 2 rokov, prevencia zubnho kazu 2 3 roky 3 4 roky nad 4 roky 1 denne (na noc) vod terapie pokraovacie dvky v 4 rozdelench dvkach, podva najviac 3 tdne v jednej dvke alebo v 2 3 rozdelench dvkach po 12 8 h; novovrodenci a 7,5 9 mg/kg/de, v 3 rozdelench dvkach po 8h 2 mes. 8 rokov: 4 mg/kg/de poas 2 tdov, a do dvky 7 mg/kg 2 denne 8 16 rokov: 4 8 mg/kg/de, max. 400 mg/de jednorazovo * od 2 do 30 mesiacov; max. poas 7 dn v 3 rozdelench dvkach 1 denne (pred spanm) nepodva kojencom do veku 3 mesiacov
0,1 0,15
0,15 0,3 15 90 mg/de
0,3 0,8
NEVIRAPINUM ANHYDRICUM NICLOSAMIDUM NIFUROXAZIDUM NIMESULIDUM NITRAZEPAMUM NITROFURANTOINUM
p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. p. o. 0,5 0,1 0,2* 0,005 0,0003 0,001 0,002 0,007 0,00125 0,0025 0,017 0,02 0,0025 0,005 0,02 0,04 0,005 0,04 0,1 1,0 0,2 1,5 0,2
585
NORADRENALINI TARTRAS/ NOREPINEPHRINI TARTRAS NORTRIPTYLINI HYDROCHLORIDUM NYSTATINUM OENOTHERAE OLEUM RAFFINATUM ONDANSETRONI HYDROCHLORIDUM DIHYDRICUM ORCIPRENALINI SULFAS
i. v. inf.
0,05 0,3 g/kg/min 0,001 0,003 400 tis. I. U./de 1 2* 0,0001* 0,004 0,008* 1 dvka 0,025 0,04 0,02 0,03 0,04 0,05 0,025 0,02 40 120 mg/kg 0,01 0,025 v 2 3 rozdelench dvkach, od 6 rokov v 4 rozdelench dvkach * 1 12 rokov; atopick dermatitdy * od 2 rokov * od 4 rokov 2 3 dvky kad 3 4 h (1 dvka = 0,65 mg) (od 12 rokov) ambiza, 1 denne poas 5 10 dn ambov dyzentria ambov peeov absces, 3 6 dn giardza, jednorazovo trichomoniza anaerbne infekcie, v 2 dvkach po 12 h deti do 40 kg: 0,05 0,1 g/kg, v rozdelench dvkach; vyjadren ako oxaciln 0,0025 2 3 denne 0,005 kontraindikovan do 8 rokov; v rozdelench dvkach po 6 h
p. o. p. o. p. o. i. v. p. o. inhal. p. o. p. o. i. v. p. o. p. o. i. v. p. o. i.m., i.v.
ORNIDAZOLUM
OXACILLINUM NATRICUM MONOHYDRICUM OXYBUTYNINI HYDROCHLORIDUM OXYTETRACYCLINUM DIHYDRICUM
p. o.
0,025 0,04
586
20 g/kg PANCURONII BROMIDUM PAPAVERINI HYDROCHLORIDUM PARACETAMOLUM PENICILLAMINUM PENTAZOCINI LACTAS PENTAZOCINUM i. v. 40 100 g/kg p. o. s. c. p. o., p. rect. p. o. p. o. p. o. PENTOXYVERINI CITRAS p. rect. PETHIDINI HYDROCHLORIDUM PHENIRAMINI MALEAS PHENOBARBITALUM PHENOBARBITALUM NATRICUM PHENOXYMETHYLPENICILLINUM KALICUM PHENYLEPHRINI HYDROCHLORIDUM p. o., i. m., 0,001 0,002 s.c., i.v. p. o. p. o. i. v., i. m. p. o. s. c., i. m. 0,001 0,006 0,001 0,006 25 tis. 80 tis. 80 tis. 100 tis. 100 tis. 250 tis. I. U. I. U. I. U. 0,0001 0,0005 0,001 * 0,001 0,002 ** 0,02 0,06/de 0,01 0,04/de 0,005 0,01 0,003 0,004 0,0024 1,5/m2 0,01 0,04 0,001 0,015 0,007 0,01 0,04 0,08 0,015 0,03 0,01 0,02 0,12 0,25 0,03 0,08 0,03 0,04 0,25 0,5
novorodenci vodn testovacia dvka; alie dvkovanie je individulne od 1 mesiaca; alie dvkovanie je individulne
v rozdelench dvkach po 4 6 h
v 1 4 rozdelench dvkach 0,025 po 3 4 h 0,008 0,03 od 6 rokov 0,06 0,15/de 0,04 0,1/de 0,01 0,03 0,006 po 3 4 h, max. 100 mg 2 4 denne pri hyperbilirubinmii novorodencov 5 10 mg/kg/denne 1 3 mg/kg i. m. ako sedatvum pred operciou, 15 20 mg/kg/15 min i. v. pri status epilepticus * 4 mes. 5 rokov; ** 6 14 rokov; v rozdelench dvkach
250 tis. 600 v 4 rozdelench dvkach po 6 h tis. I. U.
587
PHENYTOINUM PHOLCODINUM PHYTOMENADIONUM PIPERACILLINUM
p. o. p. o. p. o., i. m. i. m., i. v.
0,004 0,007 0,004 0,005 0,002 0,003/de 0,1 0,2 0,12/kg (max. 3,5 g) 50 75 mg/ kg/de 0,75/de 1,5/de 3,3 0,005/de 0,01/de 0,015/de 0,02/de 0,02 0,04 0,02* 0,04** 0,0015 0,002/kg/ de 0,2 0,6 mg/kg/de 0,003 0,005/de 0,005 0,01 0,005 0,01/de
v 2 3 dvkach; u kojencov sa podva a od 2. mesiaca ivota
v 3 4 rozdelench dvkach po 8 6 h; mono poui u det starch ako 2 mesiace krkavka mra (do 2 rokov) mra (2 4 roky) mra (5 12 rokov) u dyslektickch det do 15 kg 16 25 kg 26 45 kg nad 45 kg pri salmonelovch infekcich a 60 mg/kg/de * od 8 rokov; ** od 14 rokov; zvyajne na noc dvkovanie je individulne poda charakteru a zvanosti ochorenia, v 4 dvkach nrazov a vodn dvka udriavacia dvka 14 dn
PIPERAZINI CITRAS
p. o.
PIRACETAMUM PIROXICAMUM PIVMECILLINAMI HYDROCHLORIDUM PRAVASTATINUM NATRICUM
p. o. p. o.
0,05 0,1
p. o. p. o.
0,001 0,002 PREDNISONUM p. o.
0,003 0,004/kg/ de 0,3 1,5 mg/kg/de
0,002 0,003/kg/ de 1 mg/kg/de
PRIMAQUINI DIPHOSPHAS
p. o.
0,0002 0,0003
588
PROBENECIDUM PROCAINAMIDI HYDROCHLORIDUM PROCAINI BENZYLPENICILLINUM PROCAINI HYDROCHLORIDUM PROCHLORPERAZINI MALEAS PROGUANILI HYDROCHLORIDUM PROMAZINI HYDROCHLORIDUM PROMETHAZINI HYDROCHLORIDUM PROPAFENONI HYDROCHLORIDUM PROPOFOLUM
p. o. p. o. i. m. s. c., i. m., i. v. p. o. p. o. i. m. p. o., i. m., i. v. p. o. i. v. i. v. inf.
0,025 0,01/kg 6 h 0,04 0,06 50 000 100 000 I. U. 0,003 0,005 0,0075 0,02 0,003 0,0007 0,0005 0,002 0,008 0,01 0,002 0,0025 0,006 0,012/kg/h 0,0005 0,004 0,025 0,05 0,1
star ako 2 roky a do hmotnosti 50 kg (vodn dvka) udriavacia dvka v 4 rozdelench dvkach
max. 15 mg/kg v 0,5 % roztoku loklneho anestetika 0,015 0,025 nepodva pri hmotnosti do 10 kg 0,15 0,2 1 denne
0,01 0,025 na premedikciu, od 12 rokov od 2 rokov v 3 4 rozdelench dvkach, mono zvi na 20 mg/kg/de nepodva sa deom mladm ako 3 roky
PROPRANOLOLI HYDROCHLORIDUM PROPYLTHIOURACILUM
p. o. p. o.
v 2 4 dvkach 0,05 6 10 rokov (vodn dvka) 0,15/de 0,05 0,3/de nad 10 rokov (vodn dvka)
589
PSEUDOEPHEDRINI HYDROCHLORIDUM PYRAZINAMIDUM PYRIDOSTIGMINII BROMIDUM PYRIDOXINI HYDROCHLORIDUM PYRIMETHAMINUM QUININI HYDROCHLORIDUM RIBAVIRINUM RIBOFLAVINUM RIFAMPICINUM RIFAMYCINUM NATRICUM ROCURONII BROMIDUM ROXITHROMYCINUM SALBUTAMOLUM SALMETEROLI XINAFOAS SCOPOLAMINI HYDROBROMIDUM SCOPOLAMINUM
p. o. p. o. p. o. p. o., i. m., i. v. p. o. p. o. p.o. inhal. p. o. p. o. i. v., inf. i.v., inf. p. o. inhal. p. o. inhal. i. m., i. v., s. c. i. m.
0,004 do 0,035 0,007
0,015
deti starie ako 2 roky, v 4 rozdelench dvkach 1,5/de do 50 kg nad 50 kg, * max. 3 g/kad druh de alebo max. 2,0/de* 4 g pri dvkovan 2 tdenne lieba novorodeneckej myastnie 50 150 g/kg i. m. po 4 6 h 0,03 na profylaxiu len 1 mg denne p. o.
0,01 0,05 0,00125 0,03 0,4 0,8/de
v 3 rozdelench dvkach v dvoch rozdelench dvkach v aerosle 12 18 h expozcie pri priemernej koncentrcii 190 g ribavirnu na 1 liter vzduchu 0,01 0,03 max. 0,6/de max. 0,6/de bolus 0,15 mg/kg; inf. 5 6 g/kg/min v 2 rozdelench dvkach po 12 h v 3 4 rozdelench dvkach 0,001 0,002 50 g* 3 4 denne * od 4 rokov; po 12 h 4 10 rokov; prevencia kinetz, 75 150 g v 4 rozdelench dvkach 150 300 g nad 10 rokov 47 mes.: 0,1 mg; 7 mes. 3 roky: 0,15 mg; 3 8 rokov: 0,2 mg; 8 12 rokov: 0,3 mg 0,002 50 g*
0,01 0,02 0,01 0,6 mg/kg 0,005 0,01 0,3 0,8 mg/de
1,8 mg/kg
0,024 mg/kg
590
SILYMARINUM SIMETICONUM
p. o. p. o. i. m.
0,005 0,02 * 0,04 ** 0,8 I. U./kg alebo 20 I. U./m2 alebo 20 I. U./m2 0,05 0,0015 0,003 0,001/de 0,002 1 000 I. U./kg/h 0,01 0,02 0,03 10 25 g/kg 0,1 0,2 0,075 0,15 (max. 6,0/de) 0,05 0,1 0,025 0,05 0,06 (max. 0,075) 0,025 0,03/kg 0,002/de 0,04 0,08 4 denne; * do 2 rokov, ** nad 2 roky 3 dvky/tde 6 7 dvok/tde 2 dvky; po 12 h
SOMATROPINUM s. c. SPIRAMYCINUM SPIRONOLACTONUM p. o. p. o.
STANOZOLOLUM p. o. STAVUDINUM p. o. STREPTOKINASI SOLUTIO AD i. v., inf. PRAEPARATIONEM STREPTOMYCINI SULFAS SUFENTANILUM SULBACTAMUM NATRICUM i. m. i. v. i.v., inf. p. o. SULFADIAZINUM i. v. SULFADOXINUM SULFAMETHOXAZOLUM p. o. p. o.
novorodenci kojenci a starie deti, v 1 4 dvkach, max. 1,0 g/d od 2 rokov vyjadren ako sulbaktam od 2 mes.; vodn dvka pokraovanie dvky; v 4 rozdelench dvkach vodn dvka; od 2 mesiacov pokraovanie dvky, v 4 rozdelench dvkach star ako 2 mesiace od 2 mesiacov, vodn dvka pokraovanie dvky, kadch 12 h
591
SULFASALAZINUM SULPIRIDUM SUXAMETHONII CHLORIDUM TEMAZEPAMUM TERBINAFINI HYDROCHLORIDUM
p. o. p. o. i. v. p. o. loc. inhal. p. o.
0,04 0,06 0,02 0,03 0,003 0,005 0,001 0,002 0,001
od 2 mesiacov, v 4 rozdelench dvkach po 6 h ako vodn terapia v 4 rozdelench dvkach po 6 h v remisii
TERBUTALINI SULFAS s. c.
TERFENADINUM
p. o. i. v. 250 g/ 1,73 m2
0,25 0,5 mg 0,075 mg/kg (do 12 rokov), 2,5 mg (od 12 rokov) 5 10 g/kg (do 12 rokov), 0,25 mg (od 12 rokov) 0,015 0,06 0,06/de 0,09/de
od 3 rokov: dvkova poda hmotnosti, od 12 rokov: 1 % krm; podva 1 tde a 4 denne; 4 12 rokov 3 denne (max. 5 mg denne vo veku 6 12 rokov)
najviac 2 3 po 20 min (max. 0,4 mg vo veku 6 12 rokov)
diagnostick test 0,125 mg *, 0,25 0,5 mg ** 0,25 1 mg

* do 2 rokov, ** nad 2 roky
TETRACOSACTIDUM i. m. TETRACYCLINI HYDROCHLORIDUM THIAMAZOLUM THIAMINI HYDROCHLORIDUM p. o. p. o. p. o., i. m.
0,025 0,05 0,0004 0,0125 0,025/de
deti starie ako 8 rokov, v 4 rozdelench dvkach po 6 h vodn dvka
592
THIAMPHENICOLUM THIORIDAZINI HYDROCHLORIDUM TIAPRIDI HYDROCHLORIDUM TICARCILLINUM NATRICUM TILIDINI HYDROCHLORIDUM HEMIHYDRICUM TINIDAZOLUM TRAMADOLI HYDROCHLORIDUM TRIAMCINOLONUM TRIAMTERENUM TRIFLUOPERAZINI HYDROCHLORIDUM TRIMETHOPRIMUM TROSPII CHLORIDUM
p. o., i. m., i. v. p. o. p. o. i. v., i. m. p. o. p. o. p. o., i. m. p. o. p. o. p. o. i. m.
0,025 0,03 0,001 0,0015 0,05 0,3 0,0035 0,014 0,05 0,06 1,0 0,0007 0,002 0,0001 0,0017 0,002 0,004 0,001 0,002 0,001 0,1 0,1 0,50,75 mg* 0,75 mg** 0,0003 0,0005 0,0002 0,00025 0,75 mg*** 0,014 0,026 0,01 0,025 0,01 0,05 0,05
v 3 rozdelench dvkach po 8 h od 2 rokov, 2 3 denne 2 3 denne v 4 rozdelench dvkach po 6 h a 4 denne (ambiza, 4 mesiace a 11 rokov) jednorazovo (trichomoniza, 6 13 rokov) max. dvka 5,6 mg/kg/de poda indikcie v jednej i viacerch rozdelench dvkach od 6 rokov, 1 2 denne 1 2 denne 2 denne po 12 h dlhodob profylaxia mo. infekci od 12 rokov, 1 denne veer * 1 2 roky, 2 denne; ** 2 6 rokov 3 denne; *** 4 denne
0,006 p. o. p. rect.
0,025
0,05
TUBOCURARINI CHLORIDUM
i. v.
nedonosen novorodenci
593
TYROTHRICINUM UREA
subling. i. v. inf. 1,0 1,5 0,04 (max. 0,06) 0,015 i. v. 0,01 0,02
0,0005 0,001
rozpusti v stach niekokokrt denne a 30 % roztok v G 5 (5 ml/min) v 2 rozdelench dvkach po 12 h vodn dvka novorodenci alie dvky: novorodenci do 1 tda ivota 2 denne po 12 h, od 1 tda do 1 mes. 3 denne po 8 h, od 1 mes. do 12 rokov 20 mg kadch 12 h 10 20 g/kg; pokraova inf.
VANCOMYCINI HYDROCHLORIDUM
0,02
VECURONII BROMIDUM VERAPAMILI HYDROCHLORIDUM VINBLASTINI SULFAS VINCRISTINI SULFAS VINDESINI SULFAS
i.v., inf. i. v. p. o. i. v. i. v. i. v. p. o. i. m. 100 000 I. U./de 50 000 I. U./de 200 000 I. U./de 2 000 I. U. (do 3 rokov) 100 000 I. U./de 2 500 I. U. 3 500 I. U. (4 6 rokov) 0,0001 0,0003 0,004 0,008 0,002 0,005 0,04 0,08 0,36/de 0,06/de 2,5 7,5 mg/m2/tde 1,5 2 mg/m2/tde 4 5 mg/m2/tde
supraventrikulrna tachyarytmia
lieba xeroftalmie poas 2 dn 1 mesane (do 1 roka) lieba xeroftalmie (do 1 roka) lieba xeroftalmie poas 2 dn 1 mesane lieba xeroftalmie profylaxia xeroftalmie
VITAMINUM A
p. o. i. m. p. o.
594
XYLOMETAZOLINI HYDROCHLORIDUM
intranas. p. o. i. v. inf. 2 mg/kg 1,5 mg/kg/ 30 min 0,36 0,72/m 2 0,36 0,48/m 2 0,21
ZIDOVUDINUM
p. o. i. v.
od 2 rokov, 0,05 % roztok, 1 2 gtt. do kadho nosovho prieduchu po 8 h, najdlhie 3 5 dn profylaxia prenosu HIV infekcie u novorodencov do 6 tdov, 4 denne 3 a 12 rokov, v 4 rozdelench dvkach (max. 0,2 g) po 6 h 3 a 12 rokov, v 4 rozdelench dvkach (max. 0,16 g) po 6 h od 3 rokov
ZINCI SULFAS HEXAHYDRICUS

ak nie je uveden inak
p. o.
595
INDEX
Latinsk, slovensk a synonymick nzvy lnkov liekov, lieiv a pomocnch ltok
A Acidum peraceticum 35 % ................................................................................................... Amidochlorid ortunat ....................................................................................................... Aninov emulgujca mas ................................................................................................. Aninov krm .................................................................................................................... Aqua conservans .................................................................................................................. Argenti diacetyltannas albuminatus .................................................................................... B Bentonitov magma ............................................................................................................. Biely precipitt .................................................................................................................... Bismuthi tribromphenolas basicum ..................................................................................... Brov mas 10 % ............................................................................................................... Bukov decht ....................................................................................................................... Butyrum cacao ..................................................................................................................... C Cacao oleum ........................................................................................................................ Castellanov roztok s fuksnom ............................................................................................. Cera Horsley ........................................................................................................................ Cetaceum ............................................................................................................................. Cetanolov mas .................................................................................................................. Cetanolov krm .................................................................................................................. Cremor acidi borici 3 %....................................................................................................... Cremor alcoholis cetylici ..................................................................................................... Cremor aluminii acetotartratis ............................................................................................ Cremor anionicus ................................................................................................................ Cremor cetylicus .................................................................................................................. Cremor cum acido lactico .................................................................................................... Cremor cum hydrargyri amidochloridum ........................................................................... Cremor cum urea ................................................................................................................. Cremor Holt ......................................................................................................................... Cremor nonionicus .............................................................................................................. Cremor Volko ...................................................................................................................... apk s ichtamolom ............................................................................................................. 91 apk s metronidazolom 0,5 g ............................................................................................. 94 165 65 13 167 183 18 16 18 20 22 18 24 30 26 28 32 34 172 170 163 110 175 165 159 170 185 22 11 161
596
D Darrowov infzny roztok ..................................................................................................... 143 Dechtov mas ..................................................................................................................... 132 Dechtov pasta ..................................................................................................................... 46 Diacetyltaninoalbumint striebra ......................................................................................... 161 Draseln mydlo .................................................................................................................... 59 Dubienkov tinktra ............................................................................................................. 105 E Emulgujca aninov mas ................................................................................................ Emulgujca neinov mas ................................................................................................. Emulgujca on mas ........................................................................................................ Emulsio contra combustionem ............................................................................................ Emulzia na popleniny ........................................................................................................ Emulzia na popleniny s etakridnom ................................................................................. Etanol 60 % ......................................................................................................................... Etanol 85 % ......................................................................................................................... Etanolov roztok jdu ......................................................................................................... Ethanolum 60 % .................................................................................................................. Ethanolum 85 % .................................................................................................................. Eukalyptov mas ................................................................................................................ G Gallarum tinctura ................................................................................................................. 105 Galli-Valeriov roztok ........................................................................................................... 70 Geranii aetheroleum ............................................................................................................ 168 Geraniov silica ................................................................................................................... 168 Glycerolov mas ................................................................................................................ 122 Glycerolov apk ............................................................................................................... 89 Glycerolov roztok braxu 3 % .......................................................................................... 63 Glycerolov roztok jdu ...................................................................................................... 77 H Hartmannov infzny roztok ................................................................................................. 148 Holtov krm .......................................................................................................................... 28 Horsleyov vosk ..................................................................................................................... 13 Hydrargyri amidochloridum ................................................................................................ 170 Hydrargyrum bichloratum ammoniatum ............................................................................. 170 Hydrogenii peroxidum solutio diluta ................................................................................... 72 Hydrogenium peroxydatum solutum .................................................................................... 72 185 187 130 36 36 36 38 39 75 38 39 120
597
CH Chlumskho roztok .............................................................................................................. 68 I Infusio Darrowi ................................................................................................................... Infusio glucosi ...................................................................................................................... Infusio Hartmanni ................................................................................................................ Infusio mannitoli .................................................................................................................. Infusio natrii chlorati isotonica ........................................................................................... Infusio natrii chloridi isotonica ........................................................................................... Infusio natrii lactatis concentrata ....................................................................................... Infusio natrii lactici concentrata ......................................................................................... Infusio Ringeri ..................................................................................................................... Infzny roztok glukzy ........................................................................................................ Infzny roztok manitolu ...................................................................................................... Instilcia s diacetyltaninoalbumintom striebra .................................................................. Instillatio argenti diacetyltannas albuminatus .................................................................... Instillatio targesini .............................................................................................................. Iodoglycerinum .................................................................................................................... Izotonick infzny roztok chloridu sodnho ....................................................................... J Jarischov roztok ................................................................................................................... Jednoduch on mas ........................................................................................................ Jednoduch okulent ............................................................................................................. Jdov tinktra ..................................................................................................................... K Kakaov maslo .................................................................................................................... Kakaov olej ....................................................................................................................... Kamennouhon decht ........................................................................................................ Koncentrovan salicylov mas .......................................................................................... Koncentrovan infzny roztok ntriumlakttu ................................................................... Koncentrovan lieh ............................................................................................................. Konzervan voda ............................................................................................................... Krm s amidochloridom ortunatm ................................................................................... Krm s kyselinou boritou 3 % ............................................................................................. Krm s kyselinou mlienou ................................................................................................. Krm s moovinou .............................................................................................................. Krm s octanom a vnanom hlinitm .................................................................................. Kyselina peroctov 35 % ..................................................................................................... 165 165 176 116 155 39 11 30 16 24 26 20 159 79 130 130 75 143 145 148 151 153 153 155 155 157 145 151 40 40 40 77 153
598
L Lieh 60 % ............................................................................................................................ Lieh 85 % ............................................................................................................................ Liehov roztok jdu ............................................................................................................ M Magma bentoniti .................................................................................................................. Makrogolov mas ............................................................................................................... Mas s amidochloridom ortunatm 1 % ............................................................................ Mas s kyselinou boritou 10 % ........................................................................................... Mas s kyselinou salicylovou 2 % ....................................................................................... Mas s kyselinou salicylovou 5 % ....................................................................................... Mas s kyselinou salicylovou koncentrovan ..................................................................... N Neinov emulgujca mas ................................................................................................ 187 Neinov krm .................................................................................................................... 32 O Octanov krm .................................................................................................................... 20 Oculentum simplex .............................................................................................................. 130 Oleum cacao ........................................................................................................................ 165 P Pasta cum olei iecoris aselli ................................................................................................ Pasta pix .............................................................................................................................. Pasta ichthammoli 5 % ........................................................................................................ Pasta s ichtamolom 5 % ....................................................................................................... Pasta s oxidom zinonatm ................................................................................................. Pasta s rybm olejom ............................................................................................................ Pasta so zranou srou ........................................................................................................ Pasta so zranou srou 10 % .............................................................................................. Pasta sulfuris praecipitati ................................................................................................... Pasta sulfuris praecipitati 10 % .......................................................................................... Pasta zinci oxidi ................................................................................................................... Pasta zinci oxidi cum acido salicylico ................................................................................. Pasta zinci oxydati ............................................................................................................... Pasta zinci oxydati cum acido salicylico ............................................................................. Pasta zinci salicylata ........................................................................................................... Phenolum liquefactum ......................................................................................................... Pix fagi ................................................................................................................................. Pix lithanthracis .................................................................................................................. 42 46 44 44 54 42 48 50 48 50 54 52 54 52 52 173 175 176 172 128 124 110 112 114 116 38 39 75
599
Polyderman .......................................................................................................................... 177 Polyderman .......................................................................................................................... 177 R Ringerov infzny roztok ...................................................................................................... Roztok dusinanu striebornho 1 % .................................................................................... Roztok hexahydrtu chloridu vpenatho ........................................................................... Roztok jodidu draselnho 3 % ............................................................................................. Roztok metylrozanilniumchloridu 1 % .............................................................................. Roztok peroxidu vodka zrieden ........................................................................................ Roztok rivanolu ................................................................................................................... Roztok s octanom a vnanom hlinitm ................................................................................ Roztok tetrakaniumchloridu 1 % ........................................................................................ S Salia pro solutione ad rehydratationem .............................................................................. Sapo kalinus ......................................................................................................................... Saloxylov mas .................................................................................................................. Soli na rehydratan roztok ................................................................................................. Solutio aluminii acetotartratis ............................................................................................. Solutio argenti nitratis aquosa 1 % ..................................................................................... Solutio argenti nitrici 1 % ................................................................................................... Solutio boraxati glycerolica 3 % ......................................................................................... Solutio calcii chloridi hexahydrici ...................................................................................... Solutio calcii chlorati .......................................................................................................... Solutio Castellani ................................................................................................................ Solutio Chlumsky ................................................................................................................. Solutio Darrowi infundibilis ................................................................................................ Solutio ethacridinii lactici ................................................................................................... Solutio Galli-Valerio ........................................................................................................... Solutio glucosi infundibilis .................................................................................................. Solutio Hartmanni infundibilis ............................................................................................ Solutio hydrogenii peroxidi 3 % .......................................................................................... Solutio hydrogenii peroxydati diluta ................................................................................... Solutio iodi aquosa .............................................................................................................. Solutio iodi ethanolica ......................................................................................................... Solutio iodi glycerolica ........................................................................................................ Solutio Jarisch ..................................................................................................................... Solutio kalii iodati 3 % ........................................................................................................ Solutio kalii iodidi 3 % ........................................................................................................ Solutio Lugol ........................................................................................................................ Solutio mannitoli infundibilis ............................................................................................... Solutio methylrosanilinii chloridi 1 % ................................................................................. Solutio natrii chlorati isotonica infundibilis ....................................................................... Solutio natrii lactici molaris ............................................................................................... 56 59 134 56 179 61 61 63 181 181 65 68 143 85 70 145 148 72 72 73 75 77 79 81 81 73 151 83 153 155 157 61 181 81 83 72 85 179 87
600
Solutio natrii tetraborici glycerolica ................................................................................... 63 Solutio phenoli camphorata ................................................................................................. 68 Solutio Ringeri infundibilis .................................................................................................. 157 Solutio rivanoli .................................................................................................................... 85 Solutio tetracaini hydrochloridi 1 % ................................................................................... 87 Spiritus concentratus ........................................................................................................... 39 Spiritus dilutus ..................................................................................................................... 38 Suppositorium glycerini ....................................................................................................... 89 Suppositorium glyceroli ....................................................................................................... 89 Suppositorium ichthammoli ................................................................................................. 91 Suppositorium metronidazoli (0,5 g pro adultis) ................................................................. 94 Suspensio Vinevski cum balsamo peruviano ...................................................................... 96 Suspensio Vinevski cum pice liquida ................................................................................... 98 Suspensio zinci oxidi ............................................................................................................ 100 Suspensio zinci oxidi cum mentholo 1 % ............................................................................. 103 Suspensio zinci oxydati ........................................................................................................ 100 Suspenzia oxidu zinonatho ............................................................................................... 100 Suspenzia oxidu zinonatho s 1 % mentolu ....................................................................... 103 T Tekut fenol ......................................................................................................................... Tekut zsyp ........................................................................................................................ Tekut zsyp s mentolom .................................................................................................... Tinctura gallarum ............................................................................................................... Tinctura gingivalis ............................................................................................................... Tinctura iodi ........................................................................................................................ Tinktra na asn ................................................................................................................ U Unguentum acidi borici 10 % .............................................................................................. Unguentum acidi salicylici 2 % ........................................................................................... Unguentum acidi salicylici 5 % ........................................................................................... Unguentum acidi salicylici concentratum ........................................................................... Unguentum alcoholis cetylici .............................................................................................. Unguentum argenti nitratis compositum ............................................................................. Unguentum Billrothi ............................................................................................................ Unguentum cetylicum .......................................................................................................... Unguentum cetylicum hydrosum ......................................................................................... Unguentum emulsificans ...................................................................................................... Unguentum emulsificans anionicum .................................................................................... Unguentum emulsificans hydrosum ..................................................................................... Unguentum emulsificans nonionicum .................................................................................. Unguentum eucalypti ........................................................................................................... Unguentum glycerini ........................................................................................................... Unguentum glyceroli ........................................................................................................... 110 112 114 116 183 118 118 183 18 185 185 22 187 120 122 122 173 100 103 105 108 75 108
601
Unguentum hydrargyri praecipitati 1 % ............................................................................. Unguentum leniens .............................................................................................................. Unguentum macrogoli ......................................................................................................... Unguentum Mikuli ............................................................................................................. Unguentum ophthalmicum emulsificans .............................................................................. Unguentum ophthalmicum simplex ..................................................................................... Unguentum pix ..................................................................................................................... Unguentum saloxyli ............................................................................................................. V Vinevskho suspenzia s dechtom ....................................................................................... Vinevskho suspenzia s perunskym balzamom ............................................................... Vodn roztok jdu ............................................................................................................... Volkov krm ........................................................................................................................ Vorvaovina ........................................................................................................................ W
124 126 128 118 130 130 132 134
98 96 73 34 167
WHO soli ............................................................................................................................. 56 X Xeroformov olej ................................................................................................................ Xeroformov olej s perubalzamom ..................................................................................... Z Zsadit tribrmfenolt bizmutit ....................................................................................... Zinkov pasta ....................................................................................................................... Zinkov pasta s kyselinou salicylovou ................................................................................ Zloen mas s dusinanom striebornm ............................................................................ Zmkujca mas ................................................................................................................ Zrieden etanol 60 % ........................................................................................................... 163 54 52 118 126 38 98 96
Latinsk, slovensk a synonymick nzvy lnkov rastlinnch drog a ajovn

A Agtov kvet ........................................................................................................................ Alchemillae folium ............................................................................................................... Alchemilkov list ................................................................................................................. Angelicae fructus ................................................................................................................. Anserinae herba ................................................................................................................... 317 189 189 191 193
602
Archangelikov plod ........................................................................................................... Arnicae flos cum calyce ....................................................................................................... Arnicae flos sine calyce ....................................................................................................... Arnikov kvet bez zkrovu ................................................................................................. Arnikov kvet so zkrovom ................................................................................................ Artemisiae herba ................................................................................................................. Artiokov list ..................................................................................................................... Asperulae herba ................................................................................................................... Avellanae folium .................................................................................................................. B Bardanae radix .................................................................................................................... Basilici herba ....................................................................................................................... Bazalkov va .................................................................................................................... Bazov plod ......................................................................................................................... Bellidis flos .......................................................................................................................... Bistortae rhizoma ................................................................................................................ Brusnicov list ..................................................................................................................... Bucco folium ........................................................................................................................ Bukov list ........................................................................................................................... Bursae pastoris herba .......................................................................................................... C Calami rhizoma ................................................................................................................... Calcatrippae flos ................................................................................................................. Calendulae flos cum calyce ................................................................................................. Calendulae flos sine calyce ................................................................................................. Callunae flos ........................................................................................................................ Callunae herba .................................................................................................................... Cardui benedicti herba ........................................................................................................ Cardui mariae fructus ......................................................................................................... Cichorii herba ..................................................................................................................... Cichorii radix ...................................................................................................................... Condurango cortex .............................................................................................................. Cortex condurango .............................................................................................................. Crataegi flos ........................................................................................................................ Crataegi folium .................................................................................................................... Cyani flos cum calyce .......................................................................................................... Cyani flos sine calyce .......................................................................................................... Cynarae folium .................................................................................................................... Cynosbati fructus .................................................................................................................
191 195 197 197 195 199 247 201 203
205 207 207 323 209 210 346 212 212 214
216 218 220 222 224 226 228 230 233 235 237 237 239 242 245 246 247 249
akankov va ................................................................................................................... 233
603
akankov kore ................................................................................................................. 235 uoriedkov list ................................................................................................................. 299 uoriedkov plod ............................................................................................................... 301 E Epilobii herba ....................................................................................................................... 251 Euphrasiae herba ................................................................................................................. 255 F Farfarae flos ........................................................................................................................ Farfarae folium .................................................................................................................... Fazuov plod bez semien ................................................................................................... Filipendulae flos .................................................................................................................. Flos arnicae cum calyce ...................................................................................................... Flos arnicae sine calyce ...................................................................................................... Flos bellidis ......................................................................................................................... Flos calcatrippae ................................................................................................................. Flos calendulae cum calyce ................................................................................................. Flos calendulae sine calyce ................................................................................................. Flos callunae ....................................................................................................................... Flos crataegi ........................................................................................................................ Flos cyani cum calyce ......................................................................................................... Flos cyani sine calyce .......................................................................................................... Flos farfarae ........................................................................................................................ Flos filipendulae .................................................................................................................. Flos lamii albi ...................................................................................................................... Flos malvae .......................................................................................................................... Flos malvae arboreae cum calyce ....................................................................................... Flos millefolii ....................................................................................................................... Flos primulae ....................................................................................................................... Flos pruni spinosae ............................................................................................................. Flos robiniae ....................................................................................................................... Flos stoechados ................................................................................................................... Foenugraeci semen ............................................................................................................. Folium alchemillae ............................................................................................................. Folium avellanae ................................................................................................................ Folium bucco ...................................................................................................................... Folium crataegi .................................................................................................................. Folium cynarae .................................................................................................................. Folium farfarae ................................................................................................................... Folium fragariae ................................................................................................................. Folium juglandis ................................................................................................................. Folium malvae .................................................................................................................... Folium myrtilli .................................................................................................................... Folium pulmonariae ............................................................................................................ 257 259 305 261 195 197 209 218 220 222 224 239 245 246 257 261 279 288 286 297 309 311 317 331 263 189 203 212 242 247 259 265 277 290 299 313
604
Folium ribis nigri ................................................................................................................ Folium rubi fruticosi ........................................................................................................... Folium rubi idaei ................................................................................................................ Folium vitis idaeae ............................................................................................................. Fragariae folium ................................................................................................................ Fructus angelicae ............................................................................................................... Fructus cardui mariae ........................................................................................................ Fructus cynosbati ............................................................................................................... Fructus myrtilli ................................................................................................................... Fructus petroselini .............................................................................................................. Fructus phaseoli sine semine ............................................................................................. . Fructus sambuci ................................................................................................................ Fructus sorbi ....................................................................................................................... Fructus tropaeoli ................................................................................................................. Fucus vesiculosus ................................................................................................................ G
315 319 321 346 265 191 230 249 301 303 305 323 329 336 267
Galegae herba ...................................................................................................................... 269 Galeopsidis herba ................................................................................................................ 271 Gemma populi ..................................................................................................................... 307 H Hadovnkov podzemok ...................................................................................................... Herba anserinae .................................................................................................................. Herba artemisiae ................................................................................................................. Herba asperulae .................................................................................................................. Herba basilici ...................................................................................................................... Herba bursae pastoris ......................................................................................................... Herba callunae .................................................................................................................... Herba cardui benedicti ....................................................................................................... Herba cichorii ..................................................................................................................... Herba epilobii ..................................................................................................................... Herba euphrasiae ................................................................................................................ Herba galegae ..................................................................................................................... Herba galeopsidis ................................................................................................................ Herba herniariae ................................................................................................................. Herba linariae ..................................................................................................................... Herba menthae piperitae ..................................................................................................... Herba urticae ....................................................................................................................... Herba veronicae .................................................................................................................. Herba violae tricoloris ........................................................................................................ Herba visci albi ................................................................................................................... Herniariae herba ................................................................................................................. Hlohov kvet ....................................................................................................................... Hlohov list ......................................................................................................................... 210 193 199 201 207 214 226 228 233 251 255 269 271 273 281 294 338 340 342 344 273 239 242
605
Hluchavkov kvet ................................................................................................................ 279 CH Chaluha bublinat ................................................................................................................ 267 Chmeov itica ................................................................................................................. 283 I Imelov va ....................................................................................................................... 344 Iridis rhizoma ...................................................................................................................... 275
J Jahodov list ........................................................................................................................ Jarabinov plod ................................................................................................................... Jastrabinov va ................................................................................................................. Juglandis folium .................................................................................................................. K Kapucnkov plod ................................................................................................................ Kondurangov kra .............................................................................................................. Konopnicov va ............................................................................................................... Kore mydlice lekrskej ...................................................................................................... Kosatcov podzemok ........................................................................................................... Krvavcov kore .................................................................................................................. L Lamii albi flos ...................................................................................................................... Lieskov list ........................................................................................................................ Linariae herba ..................................................................................................................... Lipkavcov va .................................................................................................................. List rbezle iernej ............................................................................................................... Lopchov kore ................................................................................................................. Lupuli strobilus .................................................................................................................... M Malinov list ........................................................................................................................ Malvae arboreae flos cum calyce ........................................................................................ Malvae flos .......................................................................................................................... Malvae folium ...................................................................................................................... Manna .................................................................................................................................. Manna .................................................................................................................................. 321 286 288 290 292 292 279 203 281 201 315 205 283 336 237 271 327 275 325 265 329 269 277
606
Menthae piperitae herba ..................................................................................................... Millefolii flos ........................................................................................................................ Moopudn ajovina ............................................................................................................ Myrtilli folium ...................................................................................................................... Myrtilli fructus ..................................................................................................................... N Ntrnkov va ................................................................................................................. Nechtkov kvet bez zkrovu .............................................................................................. Nechtkov kvet so zkrovom ............................................................................................. Nevdzov kvet bez zkrovu ............................................................................................... Nevdzov kvet so zkrovom ............................................................................................. O Oiankov va ................................................................................................................... Orechov list ....................................................................................................................... Ostrkov kvet ................................................................................................................... Ostruinov list ................................................................................................................... P Palinov va ....................................................................................................................... Petroselini fructus ................................................................................................................ Petrlenov plod .................................................................................................................. Phaseoli fructus sine semine ................................................................................................ Plod pestreca marinskeho ................................................................................................... Plod rue povej .................................................................................................................. Pcnikov list ..................................................................................................................... Podbeov kvet .................................................................................................................... Podbeov list ...................................................................................................................... Populi gemma ...................................................................................................................... Prehacia ajovina ............................................................................................................. Priedukov ajovina ........................................................................................................... Prietrnkov va ............................................................................................................... Primulae flos ....................................................................................................................... Prvosienkov kvet ............................................................................................................... Pruni spinosae flos .............................................................................................................. Phavov va .................................................................................................................... Pulmonariae folium ............................................................................................................. Pukvorcov podzemok ....................................................................................................... Ppavov kore s vaou .................................................................................................... Pytekov va ....................................................................................................................
294 297 353 299 301
193 222 220 246 245
255 277 218 319
199 303 303 305 230 249 313 257 259 307 354 356 273 309 309 311 338 313 216 333 281
607
R Radix bardanae ................................................................................................................... Radix cichorii ...................................................................................................................... Radix sanguisorbae ............................................................................................................. Radix saponariae rubrae ..................................................................................................... Radix taraxaci cum herba ................................................................................................... Rebrkov kvet ................................................................................................................... Rhizoma bistortae ................................................................................................................ Rhizoma calami ................................................................................................................... Rhizoma iridis ...................................................................................................................... Ribis nigri folium ................................................................................................................. Robiniae flos ........................................................................................................................ Rubi fruticosi folium ............................................................................................................ Rubi idaei folium ................................................................................................................. S Sambuci fructus ................................................................................................................... Sanguisorbae radix .............................................................................................................. Saponariae rubrae radix ..................................................................................................... Sedmokrskov kvet ........................................................................................................... Semen foenugraeci ............................................................................................................... Semeno senovky grckej ..................................................................................................... Slamihov kvet .................................................................................................................... Slezov kvet ........................................................................................................................ Slezov list .......................................................................................................................... Sorbi fructus ........................................................................................................................ Species carminative ............................................................................................................. Species cholagogae ............................................................................................................. Species diureticae ................................................................................................................ Species laxantes ................................................................................................................. Species pectorales .............................................................................................................. Species stomachicae ........................................................................................................... Stoechados flos ................................................................................................................... Strobilus lupuli ................................................................................................................... T Taraxaci radix cum herba ................................................................................................... Topoovkov kvet so zkrovom ......................................................................................... Topoov pupe .................................................................................................................. Trnkov kvet ....................................................................................................................... Tropaeoli fructus ................................................................................................................. Tobnkov kvet ................................................................................................................ 333 286 307 311 336 261 323 325 327 209 263 263 331 288 290 329 350 352 353 354 356 358 331 283 205 235 325 327 333 297 210 216 275 315 317 319 321
608
U Urticae herba ...................................................................................................................... 338 V Veronicae herba .................................................................................................................. Veronikov va ................................................................................................................. Vetrov ajovina ................................................................................................................. Violae tricoloris herba ......................................................................................................... Visci albi herba .................................................................................................................... Vitis idaeae folium ............................................................................................................... Va benedikta lekrskeho .................................................................................................. Va fialky trojfarebnej ....................................................................................................... Va kapsiky pastierskej .................................................................................................... Va mty piepornej ............................................................................................................ Vbovkov va ................................................................................................................... Vresov va ....................................................................................................................... Vresov kvet ........................................................................................................................ aldkov ajovina .............................................................................................................. 358 lopudn ajovina .............................................................................................................. 352 340 340 350 342 344 346 228 342 214 294 251 226 224
609

Kodex 2007

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Kodex 2007

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

SLOVENSK FARMACEUTICK KDEX 2007

CODEX PHARMACEUTICUS SLOVACUS

CERA HORSLEY Horsleyov vosk

CREMOR ACIDI BORICI 3 % Krm s kyselinou boritou 3 %

Acidum boricum Polyderman (Synderman CH) Adeps lanae Aqua purificata

[SL] [SL] [SL]

3,0 g 47,0 g 10,0 g 40,0 g

Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch chrnench pred svetlom.

CREMOR ALCOHOLIS CETYLICI Cetanolov krm

Unguentum alcoholis cetylici Aqua purificata

CREMOR ALUMINII ACETOTARTRATIS Krm s octanom a vnanom hlinitm

70,0 g 200,0 g 600,0 g 130,0 g

1 ml odmernho roztoku dintriumedettu 0,05 mol/l zodpoved 0,001349 g Al.

Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch chrnench pred svetlom a mrazom.

CREMOR ANIONICUS Aninov krm

Unguentum emulsificans anionicum Aqua purificata Methylis parahydroxybenzoas Propylis parahydroxybenzoas

[SL] [SL] [SL]

30,0 g 70,0 g 0,06 g 0,03 g

1 ml odmernho roztoku karbetopendecniumbromidu 0,01 mol/l zodpoved 0,003445 g C16H33NaO4S.

CREMOR CUM ACIDO LACTICO Krm s kyselinou mlienou

Acidum lacticum Glycerolum 85 % Aqua purificata Polyderman (Synderman CH)

[SL] [SL] [SL] ad

0,5 g 5,0 g 5,0 g 50,0 g

Svetlolt mkk, homognny krm.

1 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,009209 g C3H8O3.

1 ml hydroxidu sodnho 0,1 mol/l VS zodpoved 0,00901 g C3H6O3.

Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch pri teplote 25 C 2 C, chrnench pred svetlom.

CREMOR CUM UREA Krm s moovinou

Ureum Aqua purificata Neoaquasorbi cremor

4,0 g 30,0 g 100,0 g

Biely krm bez pachu.

Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch, pri teplote 8 C a 15 C.

CREMOR HOLT Holtov krm

Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch chrnench pred svetlom a mrazom.

CREMOR CUM HYDRARGYRI AMIDOCHLORIDI Krm s amidochloridom ortunatm

Hydrargyri amidochloridum Paraffinum liquidum Phenolum liquefactum Vaselinum album

[SL] [Ph. Eur.] ad

5,0 g 5,0 g 0,5 g 100,0 g

Biely krm bez pachu.

Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch, pri teplote 25 C 2 C, chrnench pred svetlom.

2 mesiace (POZNMKA: Krm nesmie prs do styku s kovom!)

CREMOR NONIONICUS Neinov krm

[SL] [SL] [SL] [SL]

40,0 g 10,0 g 50,0 g 0,1 g 0,05 g

CREMOR VOLKO Volkov krm

[SL] [SL] [SL] [SL] [SL] [SL]

25,00 g 18,75 g 12,50 g 1,75 g 2,25 g 14,75 g 1,25 g 23,70 g 0,05 g

Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch chrnench pred svetlom a mrazom.

EMULSIO CONTRA COMBUSTIONEM Emulzia na popleniny s etakridnom

Ethacridini lactas monohydricus Cera alba Paraffinum perliquidum Aqua ad iniectabilia

[Ph. Eur.] [SL] [SL] [SL] ad

0,1 g 4,5 g 75,0 g 100,0 g

lt nepriehadn, po pretrepan homognna emulzia.

Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch pri teplote 25 C 2 C.

ETHANOLUM 60 % Zrieden etanol 60 %

Ethanolum 96 % Aqua purificata

ra bezfarebn kvapalina s charakteristickm pachom.

Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch. Je horavinou I. triedy.

Ethanolum 96 % Aqua purificata

ra bezfarebn kvapalina s charakteristickm pachom.

Uchovva sa v dobre uzavretch obaloch. Je horavinou I. triedy.

INSTILLATIO ARGENTI DIACETYLTANNAS ALBUMINATUS Instilcia s diacetyltaninoalbumintom striebra

Argenti diacetyltannas albuminatus Aqua ad iniectabilia