Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

aprl 2013

Obsah

1 2

Priority Nrodnho programu reforiem SR......................................................... Odpoet plnenia opatren NPR 2012.................................................................. 2.1 2.2 Hodnotenie plnenia opatren poda jednotlivch pecifickch odporan alie realizovan opatrenia....................................................................

3 4 5

Makroekonomick rmec a strednodob prognza............................................ Fiklna politika a verejn financie.................................................................... Opatrenia NPR SR.............................................................................................. 5.1 Vzdelvanie, veda a inovcie................................................................... 5.1.1 Regionlne kolstvo............................................................................... 5.1.2 Vysok kolstvo a veda......................................................................... 5.1.3 alie vzdelvanie................................................................................. 5.1.4 Inovcie................................................................................................. 5.2 Zamestnanos a socilna inklzia............................................................. 5.2.1 Zamestnanos....................................................................................... 5.2.2 Socilna inklzia.................................................................................... 5.3 Podnikatesk prostredie.......................................................................... 5.4 Dopravn a telekomunikan infratruktra............................................ 5.5 Modernizcia verejnej sprvy................................................................... 5.6 Transparentn prostredie a vymoitenos prva..................................... 5.7 Zdravie..................................................................................................... 5.8 Environmentlna udratenos a energetika.............................................

6 7

Politika sdrnosti E v programovom obdob 2014 - 2020............................... Intitucionlne zabezpeenie stratgie Eurpa 2020 v SR.................................

Prloha . 1 Nrodn ciele stratgie Eurpa 2020............................................

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

vod
Slovensko sa nachdza v piatom roku krzy. Sasn ekonomick situcia sa vyznauje pretrvvajcim nzkym rastom hospodrstva a s tm svisiacim poklesom zamestnanosti. Stav alej zhoruje potreba fiklnej konsolidcie nielen doma, ale aj u naich najvch obchodnch partnerov. Vlda preto el neahkej situcii, v ktorej je nevyhnutn na jednej strane dodriava fiklnu disciplnu potrebn pre stabilitu a prosperitu krajiny, na strane druhej o najrchlejie odvrti hospodrsku stagnciu a jej negatvne nsledky. Zrove vak nezabda na potrebu vytvori tak podmienky, ktor umonia Slovensku dlhodobo napredova a dobieha vyspel ekonomiky zpadnej Eurpy. Vlda zaala prijma rieenia okamite po svojom nstupe a v uplynulom roku zmenila viacero kovch politk vrtane balka dodatonch opatren nevyhnutnch na dodranie stanovenho deficitu verejnej sprvy u v roku 2012. Boli prijat aj reformn zmeny v dchodkovom systme, ktor vznamne zlepuj jeho dlhodob udratenos. V oblasti zamestnanosti sa schvlili opatrenia na podporu zamestnanosti mladch a zvenie efektvnosti aktvnych politk trhu prce. Zmeny v kolstve sa sstredili na zvenie kvality a lepie prepojenie vzdelvania s potrebami praxe. Nrodn program reforiem (NPR) SR predstavuje sbor politk, ktorch cieom je prekona sasn krzu a podpori rast hospodrstva a zamestnanosti. trukturlne opatrenia s odpoveou na potrebu oivenia ekonomiky. Krtkodob nstroje zabrnia strate kapact priemyslu a stavu, kedy prevajce podniky nemu investova do zvyovania vlastnej konkurencieschopnosti. Rovnako je nevyhnutn zabrni strate zrunost pracovnej sily udranm zamestnanosti a zvyovanm kvalifikcie obanov, ktor maj problm njs si prcu. Vlda si uvedomuje limity spsoben potrebou ozdravenia verejnch financi. Mnoh krtkodob vdavkov politiky preto zrove trvalo posiluj nau ekonomiku. Patr sem naprklad vzdelvanie nezamestnanch alebo budovanie dopravnej infratruktry. Identifikcia potrebnch politk je zaloen na analze najvznamnejch prekok rastu, prioritn oblasti s vak zvolen aj po zohadnen niektorch alch faktorov. Nemusia nevyhnutne zvyova HDP, ale prispievaj k vyej kvalite ivota. Prioritami Slovenska pre dosiahnutie udratenho rozvoja s fiklna politika a verejn financie, vzdelvanie, veda a inovcie, zamestnanos a socilna inklzia, podnikatesk prostredie, dopravn a telekomunikan infratruktra, modern a efektvna verejn sprva, zdravie, environmentlna udratenos a energetika. NPR sumarizuje aj konsolidan opatrenia, aiskovm dokumentom vldy v tomto smere je vak Program stability. Konsolidcia verejnch financi umon krajine vytvori udraten rozpoet a splni pravidl Eurpskej nie, ktor sme sa zaviazali dodriava. Vber nstrojov odra cie o najmenieho negatvneho vplyvu na ekonomick rast a obyvatestvo a snahu ochrni vdavky, ktor zvyuj produktivitu a konkurencieschopnos Slovenska. Financovanie ostatnch opatren NPR bude zabezpeen v rmci stanovench limitov vdavkov rozpotovch kapitol. Je teda v slade s konsolidanm silm vldy. 3

Politika sdrnosti bude hra pri financovan trukturlnych politk dleit lohu. V roku 2013 preto vlda po dohode s Eurpskou komisiou pristpila k vraznejiemu vyuitiu fondov E na rozvoj zkladnej infratruktry a podporu zamestnanosti. V sasnosti prebieha diskusia o podobe politiky sdrnosti v alom programovacom obdob. Zmerom vldy SR je zefektvni vyuitie tchto prostriedkov, predovetkm koncentrciou na kov oblasti a priority hospodrskej politiky SR. Vo vej miere sa bude vyuva nvratn forma pomoci. spora a vyia innos vynaloench financi sa dosiahne aj obmedzenm tradinch nenvratnch prspevkov na prpady, kde sa vytvra verejn statok, a kde z dvodu vzniku pozitvnych externalt, teda neschopnosti internalizova cel zisk dochdza k zlyhaniam trhu. Verejn zdroje podporia takto aktivity tak, aby sa ich rove priblila spoloenskmu optimu. NPR je hlavnm strategickm dokumentom vldy SR v oblasti ekonomickho rozvoja a trukturlnych politk. Predstavuje nrodn opatrenia na dosiahnutie trvalo udratenho hospodrskeho rastu, rastu zamestnanosti a zlepenia kvality ivota. Na medzinrodnej rovni predstavuje tento materil opatrenia na naplnenie cieov obsiahnutch v stratgii Eurpa 2020 a v prioritch Ronho prieskumu rastu 2013. NPR spolu s Programom stability stanovuj priority vldy SR na nadchdzajce obdobie v hospodrskej a fiklnej politike.

Vchodisk NPR v kontexte koordincie politk E Krza odhalila zsadn problmy a neudraten trendy v mnohch eurpskych krajinch a poukzala na vysok prepojenos ekonomk lenskch ttov. Vyia miera koordincie hospodrskej politiky v celej E, vyjadren v rmci stratgie Eurpa 2020, by mala prispie k rieeniu uvedench problmov, podpore ekonomickho rastu, tvorbe pracovnch miest v budcnosti a celkovmu zvyovaniu kvality ivota. Posilnenie Eurpskeho semestra o Procedru makroekonomickch nerovnovh ete viac posiln koordinciu makroekonomickch, fiklnych a trukturlnych politk lenskch krajn E. Vzhadom na vysok prepojenos ekonomk E je efektvnejie, pokia je konanie vetkch lenskch krajn v trukturlnych politikch koordinovan na rovni E, napriek tomu, e patria do kompetencie jednotlivch lenskch ttov. lensk tty sa taktie mu inpirova prkladmi spench krajn. V rmci E existuje konsenzus o veobecnom smerovan hospodrskych politk a politk zamestnanosti lenskch krajn. Proces koordincie stratgie E2020, tzv. Eurpsky semester, zana Ronm prieskumom rastu (AGS), ktor obsahuje analzu ekonomiky E a stanovuje kov priority reforiem v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti, ako aj reforiem trhu prce. lensk tty premietnu priority AGS vo vlastnch strategickch materiloch obsahujcich konkrtne opatrenia pre rozvoj ekonomiky Nrodnch programoch reforiem. Eurpska komisia zhodnot priebeh reforiem v krajinch, navrhovan opatrenia NPR a Program stability a na zklade svojich zisten vyd pre lensk tty pecifick odporania reformnch opatren, m zakon Eurpsky semester. Rmcovo je semester asovo zhodn s obdobm prvho polroka. Vzhadom na to, e mnoh problmy v eurpskej ekonomike stle pretrvvaj,

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 priority ronho prieskumu v predchdzajcom roku. S to: rastu na rok 2013 s rovnak ako

Diferencovan fiklna konsolidcia podporujca rast Obnovenie normlneho poskytovania verov v ekonomike Rast a konkurencieschopnos teraz a v budcnosti Boj s nezamestnanosou a socilnymi dopadmi krzy Modernizcia verejnej sprvy

Na dosiahnutie dlhodobch cieov vytench v stratgi Eurpa 2020 a naplnenie eurpskych priort AGS je nevyhnutn, aby Slovensk republika prijala trukturlne reformy, ktor prines udraten rozvoj hospodrstva a rast zamestnanosti. Nrodn program reforiem preto analyticky hodnot vvoj a stav slovenskej ekonomiky s drazom na identifikciu prioritnch oblast, ktor vychdzaj z priort AGS a zohaduj pecifik Slovenska. Predloen opatrenia umonia napredova v tchto oblastiach a pribli sa k cieom stratgie E2020.

1 Priority Nrodnho programu reforiem SR

Hospodrsky rozvoj meran rastom HDP a zvyovanie kvality ivota s navzjom prepojen ciele, pretoe ekonomick rast je predpokladom aj pre nematerilne trvalo udraten napredovanie krajn. Preto bola identifikcia priort NPR uskutonen prevane na zklade porovnania dekompozcie HDP medzi Slovenskom a priemerom krajn E15. Na druhej strane vak existuje mnoho alch aspektov ivota, ktor s pre blahobyt na Slovensku dleit a je mon ich verejnou politikou ovplyvni. Priority teda zohaduj aj alie faktory, ktor nemusia nevyhnutne zvyova HDP, ale prispievaj k vyej kvalite ivota. Urenie problmovch oblast tvorby HDP nie je mon bez vykonania dekompozcie produkcie SR. V tomto smere vychdzame z databzy EK, ktor rozdeuje HDP na obyvatea na jeho tri zkladn zloky: (1) produktivitu prce, (2) trh prce a (3) demografiu. Trh prce sa len aj na alie zloky. Celkovo tak meme identifikova 8 komponentov HDP. Na zklade ich porovnania s vyspelmi krajinami E identifikujeme, v ktorch faktoroch produkcie ekonomika najviac zaostva a ktor preto predstavuj najv potencil pre budci rast HDP na Slovensku. Nzke HDP na obyvatea oproti E15 je do vekej miery zaprinen niou produktivitou prce v SR (64 % rovne E15). Podobne ako v ostatnch novch lenskch ttoch rozdiel v produktivite prce reflektuje niiu zsobu kapitlu na pracovnka a niiu rove celkovej produktivity vrobnch faktorov. Druh negatvny prspevok k HDP na hlavu tvor trh prce, aj ke v menej miere ako produktivita prce (91 % rovne E15). Demografick zloka prispieva k celkovmu HDP na obyvatea v porovnan s E pozitvne (107 % E15).
Rozklad HDP na obyvatea (SR voi E15, 2011)

Zdroj: EK, MF SR

Na zklade uvedenej dekompozcie sme identifikovali 4 zloky, ktor predstavuj najv potencil pre rast HDP na obyvatea na Slovensku: Produktivita prce, vrtane, od roku 2001 najviac prispela k hospodrskemu rastu na Slovensku. Napriek tomu je stle jednoznane najvznamnejm 6

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2012

faktorom vplvajcim na nzkuTransparent. rove HDP na obyvate a v SR. K rastu prostredie a Zdravie Dopravn? a telekom. infra?trukt?ra el?vanie, VaV a inov?cie Zamestnanos? a soci?lna inkl?zia Modern? verejn? spr?va Podnikate?sk? prostredie produktivity najviac prispieva tvorba kapitlupr?va a zvyovanie produktivity vymo?ite?nos?

kapitlu. V rmci trhu prce si vyaduj pozornos dve zloky. Prvou je miera zamestnanosti mladch, ktor sa medzi rokmi 2001 a 20011 vrazne znila a ete viac sa vzdialila priemeru E15. Je vak viac ako kompenzovan rastom participcie na vysokokolskom vzdelan, o bude ma v budcnosti pozitvny vplyv na produktivitu prce. Druhou dleitou zlokou je miera zamestnanosti starch, ktor sa v dsledku zvenia veku odchodu do dchodku zvila, ale stle vrazne zaostva za priemerom E15. Treou zlokou je miera nezamestnanosti, ktor je napriek vraznmu zneniu v poslednch rokoch stle relatvne vysok. Vznam demografickej zloky je vznamn v dlhodobom horizonte, ke zane klesa podiel populcie v produktvnom veku, o bude ma negatvny vplyv na celkov ekonomick rast. Preto je nevyhnutn zohadova problmy svisiace naprklad s fiklnou udratenosou systmu dchodkovho zabezpeenia. V sasnosti je podiel populcie v produktvnom veku v SR v ako v E15, o znamen, e demografick zloka neprispieva negatvne k relatvne niiemu HDP na obyvatea v SR.

Prstup k zveniu kvality ivota v SR

Zsobu a produktivitu kapitlu doteraz najviac zvyovali priame zahranin investcie a s tm spojen import technolgi. Ich priama podpora ale deformuje trh a vytvra za na ttny rozpoet. Nrast vdavkov ttu spojen s podporou skromnch investci okrem toho zvyuje dlh ttu. Ten m vemi prsny strop, ktor okrem trhov uruje E a zkon o rozpotovej zodpovednosti. Nrast dlhu sa v stredno- a dlhodobom horizonte prejav bu na nich vdavkoch ttu alebo vyom daovom zaaen. Dlhodob a udraten ekonomick rast je mon dosiahnu systematickmi trukturlnymi zmenami v ekonomike, ktor sa prejavia najm v strednoa dlhodobom horizonte. Pri snahe zvi rove HDP sa preto vlda zameriava najm na produkn strnku ekonomiky. Vlda SR bude hada aj spsoby, ako zvi rast v krtkodobom horizonte stimulciou domceho dopytu bez ohrozenia konsolidanch cieov, ku ktorm sa Slovensko zaviazalo. Limitujcim faktorom takchto opatren je fakt, e Slovensko je mal otvoren ekonomika, rast HDP 7

preto krtkodobo najviac zvis od zahraninho dopytu. Zo strednodobho a dlhodobho hadiska s pre rast produktivity prce a zsoby kapitlu najdleitejie trukturlne opatrenia, ktor zlepuj podnikatesk prostredie a tm aj produktivitu a vnosnos vetkch ekonomickch aktivt. alm prspevkom k rastu HDP je dopravn a telekomunikan infratruktra, ktor zvyuje produktivitu investovanho kapitlu. Rovnakm spsobom ovplyvuje produktivitu aj kvalita verejnch intitci, naprklad schopnos elektronickej komunikcie, nklady a dka obchodnch sdnych sporov a predpovedatenos a transparentnos rozhodovania ttnych radov. V dlhodobom horizonte s zdroje rastu produktivity prce odlin. Vzhadom na vhad stratgie Eurpa 2020 s vak rovnako dleit. Technologick pokrok je spsoben aplikciou vsledkov vedy, vskumu a vvoja. udsk kapitl ovplyvuje najm vzdelanie. Pre rast je preto vemi dleit zefektvnenie vskumu a vvoja a zlepenie prenosu teoretickch poznatkov do praxe. Na Slovensku neustle stpa poet vysokokolsky vzdelanch ud. Krajina by pri sasnej miere podielu absolventov nemala ma problm splni svoje ciele podielu vysokokolsky vzdelanej populcie. Prioritou vldy je preto predovetkm skvalitnenie vzdelvania, vedy, vskumu a inovci. V oblasti zadlenosti ttu je dleit dlhodob udratenos verejnch financi. Opatrenia, ktor prijala vlda v roku 2012, vrazne znili budce nklady vyplvajce zo systmu dchodkovho zabezpeenia. Vzhadom na negatvny vvoj v minulosti ako aj nepriazniv demografick trendy bude potrebn alej ozdravova verejn financie trvalm a udratenm zvenm efektvnosti zdravotnctva a systmu dlhodobej starostlivosti. Vzdelanie a produktivita obyvatestva nepriamo vplva aj na zamestnanos. Ponuku pracovnej sily je vak mon zlepi aj zsahom sluieb zamestnanosti, naprklad cez poradenstvo, vzdelvanie alebo absolventsk prax. tt me alej zasahova do fungovania trhu prce cez zkonnk prce, tvorbu miezd i cielen motivcie na podporu znevhodnench skupn. Tieto opatrenia zaraujeme pod jednotn prioritu zamestnanosti. HDP je dleitm indiktorom kvality ivota, avak k jej rastu prispievaj aj alie vemi dleit faktory. Priority v tejto oblasti boli uren na zklade vskumu v ekonmii blahobytu a subjektvnom vnman blahobytu. Ekonmia blahobytu m najviac praktickch aplikci vo vzdelan a zdrav. Kvalitn vzdelanie teda vyplva nielen z materilnych indiktorov, ale aj z potreby rovnosti anc. Rovnako potreba zvyova dveru v ekonomike, zabezpei vymoitenos sdnej ochrany prva a zniova korupciu, ktor zlepuje efektvna a transparentn verejn sprva, si zasluhuje mimoriadnu pozornos aj pri subjektvnom vnman blahobytu. Kvalita ivota je alej zko spojen so zdravm, zamestnanosou alebo socilnymi vzahmi. Km v prvch dvoch oblastiach je loha hospodrskej politiky zrejm, v prpade rodiny m len limitovan priestor. Pri trukturlnych politikch sa asto zabda na niektor ohranienia, ktor mus verejn politika repektova. Preto je potrebn poukza na nutnos bra pri snahch o zvyovanie kvality ivota do vahy dlhodob udratenos, okrem u spomnanej fiklnej aj environmentlnu a socilnu. Environmentlna udratenos sa spja najastejie s globlnym otepovanm a znenm energetickej nronosti hospodrstva. Dleitos kvality ivotnho prostredia sa zvyuje, a preto je dleit, aby hospodrska politika, najm pri vekch 8

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2012 projektoch, brala viac do vahy aj environmentlne nklady. Socilna udratenos svis najm s prjmovmi nerovnosami, kde sa Slovensko spolu s eskom a Slovinskom rad medzi najrovnostrskejie tty Eurpskej nie. Preto je potrebn zamera sa skr na efektvnos a innos redistribunch politk najm pri rieen problmov marginalizovanch socilnych skupn. Najinnejm prostriedkom na zabezpeenie rastu prjmov obyvatestva je zvyovanie zamestnanosti, preto je oblas socilnej inklzie a zniovania chudoby zalenen do priority zamestnanos a socilna inklzia.
Vsledkov ukazatele Fiklna politika a verejn financie Ukazovate dlhodobej 1 udratenosti (GAP) 2 Efektvnos vberu DPH Vzdelvanie, veda a inovcie 3 PISA E Predasn ukonenie kolskej 4 dochdzky 5 Citcie E Miera vysokokolsky 6 vzdelanej populcie E 7 Vdavky na vedu a vskum 8 High-tech export Gestor MF SR MF SR MVVa SR MVVa SR MVVa SR MVVa SR MVVa SR, MH SR MH SR, MVVa SR

Zamestnanos a socilna inklzia Miera dlhodobej 9 MPSVR SR nezamestnanosti E 1 Miera zamestnanosti MPSVR SR 0 E 1 Populcia ohrozen chudobou MPSVR SR, MV SR, rad vldy SR, 1 a vylenm MDVRR SR Podnikatesk prostredie 1 Doing Business MH SR, MS SR, MF SR 2 1 Index regulcie trhu MH SR, MF SR, MZ SR, MDVRR SR 3 produktov Modernizcia verejnej sprvy 1 E-government index MF SR, MV SR 4 Transparentn prostredie a vymoitenos prva 1 Korupcia MS SR 5 Zdravie 1 Roky zdravho ivota MZ SR 6 Environmentlna udratenos E 1 Emisie sklenkovch plynov MP SR, MH SR, MDVRR SR, MPaRV 7 mimo ETS SR E 1 Podiel OZE na hrubej MH SR, MP SR 8 konenej spotrebe E 1 Konen energetick MH SR, MDVRR SR, MPaRV SR 9 spotreba

2 Trend EPI 0

MP SR

10

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

2 Odpoet plnenia opatren NPR 2012

Jednou z kovch loh, ktor vlda SR splnila v uplynulom roku, bola konsolidcia verejnch financi. Vzhadom na nepriazniv vvoj daovch prjmov bolo nevyhnutn prija dodaton opatrenia v objeme viac ako 2,5 miliardy eur. Rozpoet verejnej sprvy pota v roku 2013 s deficitom 2,9 % HDP, o znamen splnenie ciea E. Vlda rozbehla silie na boj proti daovm nikom, ktor podpor prebiehajcu konsolidciu. Implementcia konkrtnych opatren u prebieha. S cieom zvi spravodlivos daovo-odvodovho systmu a zamedzi stratm odvodovch prjmov prijala vlda zmeny v zkonoch o socilnom a zdravotnom poisten, ktor zrovnoprvuj odvodov zaaenie prjmov z dohd a prjmov SZO s prjmami zo zamestnania. Zvila sa dlhodob udratenos dchodkovho zabezpeenia. Prijat zmeny v univerzlnom dchodkovom systme zosladili vek odchodu do dchodku so strednou dkou ivota, zvili solidaritu a prispsobili valorizciu penzi spotrebnmu kou dchodcov. V priebenom dchodkovom pilieri sa bud postupne zniova budce nklady na vyplcanie dchodkov. Rada pre rozpotov zodpovednos zvolenm jej lenov zaala svoje psobenie. Bol prijat akn pln pre mlde. Zmeny v aktvnych politikch trhu prce zameran na zlepenie ich efektvnosti a innosti zabezpeia lepie zaleovanie znevhodnench uchdzaov na trh prce s efektvnejm vyuitm existujcich prostriedkov a vytvraj dobr podmienky na podporu zamestnania dlhodobo nezamestnanch cez rekvalifikciu a poradenstvo. Finanne najvm opatrenm na podporu zamestnanosti mladch je projekt poskytovania finannho prspevku na novovytvoren pracovn miesta pre mladch. V systme socilnych dvok boli prijat zmeny v dvke v hmotnej ndzi zniujce administratvnu nronos a obmedzujce zneuvanie pomoci v hmotnej ndzi. Realizuje sa stratgia pre integrciu Rmov do roku 2020, ktor je zaloen na potrebe prechodu od pasvnej starostlivosti ttnych a samosprvnych orgnov smerom k aktivizujcej pomoci. Vzahuje sa na oblasti vzdelvania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, bvania, prstupu k finannm slubm, nediskrimincie a vnmania vinovou spolonosou. Novela zkona o vysokch kolch zlepuje vntorn systm na zabezpeenie kvality vzdelvania, zavdza zmeny v externom tdiu, sprsuje pravidl pre zskavanie docentskch a profesorskch titulov a posiluje motivcie vysokch kl spolupracova s kvalitnmi vysokmi kolami v zahrani. Zmeny v odbornom vzdelvan posiluj nstroje koordincie odbornho vzdelvania a prpravy s cieom prispsobi odborn vzdelvanie a prpravu poiadavkm trhu prce. Verejn sprva prejde vznamnou reformou zameranou na zlepenie sluieb obanom a zefektvnenie jej fungovania. Jej prv fza prehodnotila sasn truktru orgnov ttnej sprvy. V rmci integrcie psobnosti pecializovanej ttnej sprvy do jednotnho ttneho radu dolo k zrueniu 64 pecializovanch krajskch radov. Na niektorch ministerstvch vznikli nov analytick tvary. 11

2.1.1 Hodnotenie plnenia opatren poda jednotlivch pecifickch odporan

1. Konsolidcia verejnch financi (CSR1) Prija dodaton opatrenia v roku 2012 a pecifikova potrebn opatrenia v roku 2013 na npravu nadmernho deficitu udratenm spsobom a zabezpei silie o trukturlnu pravu poda odporan Rady v rmci postupu pri nadmernom deficite. Realizova cielen znenie vdavkov pri zabezpeen vdavkov podporujcich rast a zintenzvni silie na zlepenie efektvnosti verejnch vdavkov. alej zabezpei primeran silie o trukturlnu pravu na dosiahnutie dostatonho pokroku smerom k strednodobmu cieu vrtane splnenia referennej hodnoty pre rast vdavkov. Urchli vytvorenie fiklnej rady a prija pravidl pre vdavkov stropy. Hlavn fiklny cie vldy na rok 2012 bol stanoven v rmci rozpotu verejnej sprvy na roky 2012 a 2014 v podobe deficitu verejnej sprvy vo vke 4,64 % HDP. Vzhadom na nepriazniv vvoj v oblasti daovch prjmov musela vlda SR na dosiahnutie rozpotovanho ciea v roku 2012 prija dodaton opatrenia, ktor pozostvaj z retriktvnych opatren v ttnom rozpote a prehodnoten niektorch vdavkovch titulov. Okrem toho sa v roku 2012 prejavila aj schvlen legislatva (najm novela zkona o socilnom poisten, zkon o osobitnom odvode vybranch finannch intitcii, zkon o osobitnom odvode z podnikania v regulovanch odvetviach, zkon o sprvnych poplatkoch). Do silia vldy udra deficit verejnej sprvy pod stanovenm cieom do vekej miery vstpil aj neoakvane nepriazniv makroekonomick vvoj. Vlda svoj fiklny cie na rok 2012 splnila, na o musela prija dodaton konsolidan opatrenia vo vke viac ne 1 % HDP. Jednou z kovch loh vldy SR je konsolidova verejn financie tak, aby deficit verejnch financi bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP (cieov hodnota deficitu bola stanoven vo vke 2,9 % HDP). Splnenie tejto lohy v oblasti konsolidcie verejnch financi je zkladnm predpokladom pre udraten rozvoj Slovenska. Vlda SR sa zameriava na tak opatrenia, ktor v snahe o znenie deficitu verejnch financi bud o najmenej psobi na spomalenie ekonomickej aktivity a hospodrskeho rastu Slovenska a nebud predstavova nemerne vek dopad na najzranitenejie vrstvy spolonosti. Snahu zni dopady konsolidcie odra aj prioritizcia produktvnych vdavkov v ttnom rozpote. V roku 2013 je na rozvoj infratruktry alokovan najvyia suma v histrii, a to najm vaka vekmu balku zdrojov z E. Zdroje na vstavbu dianic a rchlostnch ciest medzi rokmi 2012 a 2013 rast o viac ako 300 % a zdroje na vstavbu a obnovu cestnej siete rast o 75 %. Porast aj vdavky na vzdelvanie. Platy uiteov zkladnch a strednch kl narast o 5 percent. Vo vysokom kolstve predstavuje medziron nrast vdavkov na iaka 2,6 %. Vdavky ministerstva kolstva na vedu a techniku vzrstli o takmer tvrtinu. Rast vdavkov sa prejavil najm vo zven mzdovch vdavkov na pedagogickch zamestnancov V, ktorch pracovnou nplou je aj vedeck innos. Zvila sa podpora doktorandov z kapitol Ministerstva kolstva vedy vskumu a portu (MVVa) a Slovenskej akadmie vied (SAV).

12

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 Rada pre rozpotov zodpovednos (RRZ) vznikla v roku 2012 ako nezvisl orgn monitorovania a hodnotenia vvoja hospodrenia SR najm z hadiska dlhodobej udratenosti a hodnotenia plnenia pravidiel rozpotovej zodpovednosti. Prostrednctvom profesionlnej prce a na zklade modernch analytickch nstrojov by rada mala nastavova zrkadlo vlde, zlepi informovanos verejnosti v oblasti verejnch financi a umoni kvalitnejie rozhodovanie pre Nrodn radu SR. Ako jeden zo svojich prvch vstupov pripravila RRZ hodnotiacu sprvu k Nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015, ktor bol predloen vldou na rokovanie Nrodnej rady SR. K plneniu odporania prispej aj alie opatrenia detailnejie opsan v kapitole 4 a aknom plne. 2. Zvenie daovej disciplny a daov politika (CSR2) Zvi daov disciplnu, a to predovetkm zlepenm efektvnosti vberu DPH; zni nezrovnalosti v zdaovan prce v rmci odlinch typov zamestnania, a to aj obmedzenm daovch odpotov; prepoji zdaovanie nehnutenost s trhovou hodnotou majetku; viacej vyuva environmentlne dane. Vlda SR v mji 2012 prijala Akn pln boja proti daovm podvodom, ktor obsahuje 50 konkrtnych opatren zameranch hlavne na zvenie vberu dane z pridanej hodnoty a schvlila niekoko novelizci svisiacich zkonov. Akn pln je rozvrhnut do troch fz realizcie. V rmci prvej fzy aknho plnu boli zruen registrcie nekomunikujcich a nekontaktnch osb v registri platiteov a spolon a nerozdielne ruenie za da. Novelou zkona bola zaveden povinnos sklada finann zbezpeku rizikovmi osobami pri registrcii DPH a ruenie registrcie DPH osobm, ktor s nekontaktn, nekomunikuj so sprvcom dane, alebo si neplnia zkonn povinnosti. Zaviedla sa podmienka zakladania novch spolonost a prevodu vinovho obchodnho podielu v spolonosti z pohadu daovej spoahlivosti a na zklade potvrdenia sprvcu dane. Boli definovan nov trestn iny daovho podvodu a marenia vkonu sprvy dan. Medzi alie hlavn opatrenia, ktor boli zrealizovan v rmci aknho plnu patria zavedenie povinnosti bezhotovostnej platby v obchodnom styku nad urit limit so zmerom zabrni fiktvnemu vystavovaniu prjmovch a vdavkovch pokladninch dokladov bez relneho toku finannch prostriedkov. Zvila sa pecializcia sdov v oblasti daovej trestnej innosti a Finann riaditestvo spustilo program boja proti korupcii vo finannej sprve s cieom eliminova korupn sprvanie vo vntri finannej sprvy. Bola zriaden Daov kobra, pecilna jednotka na rieenie zvanej daovej trestnej innosti a zmenila sa organizan truktra policajnho zboru s cieom vytvorenia pecializovanch pracovsk pre boj so zvanou hospodrskou trestnou innosou. U schvlen novely zkonov o socilnom a zdravotnom poisten zrovnoprvuj odvodov zaaenie prjmov z dohd a prjmov SZO s prjmami zo zamestnania. Vnimkou v odvodovom zaaen prjmov z dohd bud aj naalej iaci strednch kl a tudenti dennho tdia vysokej koly, ktorch prjem u jednho zamestnvatea za mesiac nepresiahne 155 eur (resp. 66 eur do 18 rokov). iaston vnimky v odvodovom zaaen prjmov z dohd zostan aj u poberateov starobnch a invalidnch dchodcov, ktor bud okrem inho osloboden aj od platenia zdravotnch odvodov. V prpade SZO sa schvlili 13

pravy pri vpote vymeriavacch zkladov pre platenie odvodov, ktor rovnako prispej k zrovnoprvneniu zaaenia prjmov z prce. Uveden zmeny spolu s pravou minimlneho vymeriavacieho zkladu (tka sa cca 87 % SZO) prispej k zveniu ich budcich dchodkovch nrokov. Novelou zkona o dani z prjmov sa tie zaviedli stropy pre uplatovanie paulnych vdavkov. Zavies zdaovanie nehnutenost na zklade trhovej hodnoty sa momentlne pripravuje. Slovensku chba dostaton dtov infratruktra a dnen neformlne cenov mapy s nedostaton. Pripravuje sa vytvorenie mechanizmu, ktor umon uri hodnotu nehnutenosti. Uvauje sa, e pri zpisoch v katastri sa bude zbiera viac dajov o nehnutenostiach, naprklad ich predajn ceny. Rchlejou alternatvou je, aby udia podvali daov priznanie k nehnutenosti, kde bud zaznamenan aj jej charakteristiky. Mon je aj kombincia obidvoch prstupov. Zavedenie registranej dane na automobily zvilo podiel majetkovch dan na daovom mixe. Kee vka poplatku je naviazan na vkon automobilu a teda aj vo vine prpadov na jeho emisie, da m iastone aj environmentlnu funkciu. V rmci Eurpskej schmy obchodovania s emisiami sa uskutonili prv aukcie emisnch kvt pre zapojen intalcie. SR na rozdiel od niektorch novch lenskch krajn nepristpila k monosti alej alokova vek as povoleniek pre energetick sektor zadarmo. Od roku 2013 tak bude vina kvt aukciovan, m sa de-facto spoplatnia emisie CO2 v ETS. MF SR uskutonilo v roku 2012 analzu monosti zavedenia tzv. uhlkovej dane (dane zaloenej na mnostve emitovanho CO2), ako aj zvenia podielu environmentlnych dan na daovom mixe SR, ktor je s 1,9 % HDP v SR ni oproti 2,37 % HDP v E. Z jej vsledkov vyplva, e, aj vzhadom na nzku rove zdanenia energi v SR v medzinrodnom porovnan, by uhlkov da prispela k vyej efektvnosti a spravodlivosti daovho systmu a podporila motivciu spotrebiteov zmeni spotrebn nvyky s ohadom na emisie oxidu uhliitho. V sasnosti vak praktick problm predstavuje regresivita vdavkov slovenskch domcnost na energie a otzka cenovej konkurencieschopnosti pohonnch ltok vo vzahu k okolitm krajinm. Uhlkov komponent do ceny pohonnch ltok je preto nevyhnutn zavdza v sinnosti s ostatnmi krajinami E. K plneniu odporania prispej aj alie opatrenia detailnejie opsan v kapitole 4 a aknom plne. 3. Dchodkov systm (CSR3) alej upravi priebene financovan dchodkov pilier, najm zmenou mechanizmu indexcie, priamym prepojenm zkonnho veku odchodu do dchodku so strednou dkou ivota a zavedenm faktora udratenosti do vzorca na vpoet dchodku, v ktorom sa premietne demografick zmena. Zabezpei stabilitu a ivotaschopnos plne kapitalizanho piliera. Prijat zmeny v dchodkovom systme zvili jeho dlhodob udratenos. V priebenom pilieri sa zaviedlo zvyovanie dchodkov o pevn sumu, ktor sa od roku 2018 nahrad indexciou o dchodcovsk inflciu. Od roku 2017 sa bude zrove dchodkov vek automaticky upravova o prrastky strednej dky ivota. 14

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 Zrove bola mierne posilnen solidarita pri priznvan dchodkovch dvok z priebenho piliera vaka prave koeficientov solidarity. Tmto opatrenm sa nzke dchodky mierne zvyuj a vyie dchodky naopak mierne redukuj. prava vzorca na vpoet novopriznanho dchodku, v ktorom by sa priamo zohadnil demografick vvoj, nebola prijat, v budcnosti vak bude pravdepodobne potrebn. Poda novch pravidiel je sadzba povinnch prspevkov do kapitalizanho piliera 4 % z vymeriavacieho zkladu, priom od roku 2017 do roku 2024 postupne vzrastie na konench 6 %. Sporitelia mu do schmy dobrovone prispieva v akejkovek vke, priom tt poskytne na tieto prspevky obmedzen daov zvhodnenie. Vstup do kapitalizanho piliera pre novch pracujcich sa zrove stal dobrovonm, priom do veku 35 rokov m kad monos rozhodn sa o vstupe. Zil sa poet povinne spravovanch garantovanch fondov kapitalizanho piliera na dva. Sprvcovsk spolonosti zskali monos flexibilne vytvra a spravova akkovek alie dchodkov fondy. Vlda iniciovala diskusiu s politickou opozciou o stabilizcii podstatnch charakteristk penzijnho systmu vo forme stavnho zkona. K plneniu odporania prispej aj alie opatrenia detailnejie opsan v kapitole 4 a aknom plne. 4. Zamestnanos a trh prce (CSR4) Zvi administratvnu kapacitu verejnch sluieb zamestnanosti s cieom zlepi zameranie, navrhovanie a hodnotenie aktvnych politk trhu prce na zabezpeenie individualizovanejch sluieb zamestnanosti pre mlde, dlhodobo nezamestnanch, starch pracovnkov a eny. Zabezpei poskytovanie zariaden starostlivosti o deti. Zni daovo-odvodov zaaenie pre zamestnancov s nzkymi mzdami a upravi systm dvok. Novela zkona o slubch zamestnanosti je v tdiu prerokvania Nrodnou radou SR. Vrazne sa zni poet aktvnych opatren trhu prce (APTP). Zru sa 12 opatren a alch osem APTP strat prvnu nrokovatenos. Odstrnia sa predovetkm opatrenia s negatvnym alebo malm spoloenskm prnosom. Uvonen administratvna kapacita sa vyuije na individualizciu odbornch a poradenskch sluieb pre znevhodnench uchdzaov (mlde, dlhodobo nezamestnan, at.) a zlepenie navrhovania a hodnotenia aktvnych politk trhu prce. APTP bud adresnejie, v draz sa bude kls na podporu zamestnvania. V rmci prvej fzy pravy systmu dvok je od janura 2013 v platnosti novela zkona o pomoci v hmotnej ndzi, ktor odstrauje aplikan nedostatky sasnej legislatvy. Zrove zniuje administratvnu nronos a obmedzuje zneuvanie pomoci v hmotnej ndzi. K plneniu odporania prispej aj alie opatrenia detailnejie opsan v kapitole 5.2 a aknom plne.
BOX Reforma aktvnych politk trhu prce (APTP) Novela zkona zlepuje efektvnos a innos APTP. Systm sa obmedzenm potu

15

nstrojov zjednodu (novelou sa ru 12 zva duplicitnch nstrojov) a zni sa administratvna nronos pri impementcii APTP. Zvyuje sa draz na znevhodnen skupiny uchdzaov o zamestnanie, s cieom zvit zamestnanos mladch uchdzaov do 29 rokov, nzko kvalifikovanch dlhodobo nezamestnanch, starch a zdravotne postihnutch. Zrove sa nahrdza 7 obligatrnych, prvne nrokovatench prspevkov APTP, fakultatvnymi, prvne nenrokovatenmi. Zmerom opatrenia je zlepenie efektvnosti zaloenej na relnom vyuvan a zabrnenie zneuvaniu tchto nstrojov. Nstroje APTP sa na Slovensku zameriavaj na tieto okruhy: Podpora na samostatn zrobkov innos (Stimuly k tartu, Integrcia postihnutch) Podpora zamestnvania znevhodnench uchdzaov (Podnety k zamestnaniu, Integrcia postihnutch) Absolventsk prax (Podnety k zamestnaniu) Informan a poradensk sluby, odborn poradensk sluby Vzdelvanie a prprava na trh prce (Vzdelvanie) Projekty a programy (Podnety k zamestnaniu) Na financovanie APTP sa oakva vyie vyuitie fondov E. Plnovan rozpoet na programy APTP, zahajci zdroje ttneho rozpotu a ESF na rok 2013, predstavuje poda nvrhu novely zkona o slubch zamestnanosti pribloine 166 milinov eur. Novela takisto predpoklad zlepenie plnovania a vykazovania oakvanch vdavkov na jednotliv programy v lenen na zdroje z fondov E a R. Vdavky na APTP v mil. eur truktra vdavkov APTP, % z celkovch vdavkov

16

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

Zdroj: PSVR, MPSVR (nvrh novely zkona) Zdroj: PSVR, MPSVR (nvrh novely zkona), Eurostat (bez Vekej Britnie)

Slovensko vynaklad na APTP zhruba 0,23 % HDP, priom priemern vdavky E na tto oblas tvorili v roku 2010 pribline 0,7 % HDP. K najviac financovanm nstrojom APTP v E a OECD (v priemere viac ako tretina vdavkov v krajinch E) patria vzdelvacie programy a aktivity, a zrove vrazne prispievaj k nvratu nezamestnanch do pracovnho procesu. Slovensko vynaklad na tento okruh nstrojov menej ako 10 % z celkovch vdavkov na nstroje APTP. V strednodobom horizonte sa preto odpora zvi podiel vzdelvacch programov a zabezpei ich innos v slade s odporaniami OECD. K dosiahnutiu vyej efektivity je zrove potrebn zlepi prepojenie vzdelvania s potrebami miestnych zamestnvateov a monitorova a prognzova miestny dopyt po vzdelan.

5. Kvalitn vzdelanie a uplatnenie na trhu prce pre mladch (CSR5) Prija a vykona akn pln pre mlde, najm pokia ide o kvalitu a vznam vzdelvania a odbornho vzdelvania pre trh prce, a to aj prostrednctvom zavedenia systmu uovskho vzdelvania. Zlepi kvalitu vyieho vzdelvania posilnenm zabezpeenia kvality a orientcie na vsledky. V novembri 2012 stredie prce, socilnych vec a rodiny zverejnilo prv vzvu na predkladanie iadost o poskytnutie finannho prspevku na podporu vytvrania pracovnch miest. Pracovn miesta pre uchdzaov o zamestnanie do 29 rokov bud musie by preukzatene nov. Draz bude kladen na podporu pracovnch miest v reginoch s najvyou nezamestnanosou. Projekt je financovan zo trukturlnych fondov E. MPSVR SR v spoluprci s MVVA SR pripravilo Akn pln pre mlde (APM). Obsahuje 7 opatren zameranch najm na kvalitu a vznam vzdelvania vrtane odbornho vzdelvania a prpravy. Prioritnmi aktivitami s najm odborn vzdelvanie a prprava v podnikoch, identifikcia sektorovej potreby zrunost na trhu prce a transfer opisu zrunost do obsahu odbornho vzdelvania a prpravy. APM ete nepreiel legislatvnym procesom. V rmci reformy APTP bude modifikovan aj absolventsk prax. Prax by mala nadvzova na povolania, pre ktor sa absolventi vo vzdelvacom systme pripravovali. Zavedenm tohto princpu sa odhaduje zvenie innosti tohto nstroja aj posilnenie prvkov odbornej prpravy. Uchdzaom bude umonen individulne sa vzdelva a pripravova pre trh prce v oblastiach, ktor PSVR neme zabezpei. Nklady (maximlne 600 eur) na individulne vzdelvanie a prpravu pre trh prce, ktor si uchdza o zamestnanie zabezpeil z vlastnej iniciatvy, mu by uhraden, ak na jej zklade zskal pracovn miesto. Novela obsahuje vytvorenie legislatvneho rmca na zriaovanie sektorovch rd za asti profesijnch a odbornch zdruen, vzdelvacch intitci, orgnov ttnej sprvy, samosprvy a socilnych partnerov. Ich cieom je identifikcia sektorovej potreby zrunost a dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile. V septembri 2012 bola v NR SR schvlen novela zkona o odbornch kolch, ktorej cieom je posilnenie nstrojov koordincie odbornho vzdelvania a prpravy s cieom prispsobi odborn vzdelvanie a prpravu poiadavkm trhu 17

prce. Novela zavdza nov mechanizmus urovania potu tried prvch ronkov strednch kl, ktor bude urova primrne samosprvny kraj. S innosou od 1.9.2014 sa tie zavdzaj nov podmienky pre prijatie iaka do prvho ronka tvorronho vzdelvacieho programu gymnzia, bilingvlneho tdia a plnho strednho odbornho vzdelvania. Jednou z podmienok prijatia bude dosiahnutie niieho priemeru znmok v poslednch dvoch ronkoch zkladnej koly ne je stanoven hranica. Od 1. janura 2013 je v platnosti novela zkona o vysokch kolch. Predmetom novely je najm vytvorenie legislatvnych predpokladov na podporu rieenia aktulnych problmov kvality vysokch kl. Ide v prvom rade o vntorn systm na zabezpeovanie kvality vzdelvania, problematiku externho tdia, zvenie kvality vysokokolskch uiteov a posilnenie motivcie vysokch kl spolupracova s kvalitnmi vysokmi kolami v zahrani.

Box Novela zkona o vysokch kolch Vysokm kolm bola od roku 2013 uloen povinnos vypracova a implementova vntorn systm zabezpeovania kvality poskytovanho vysokokolskho vzdelvania. Tento systm kvality maj vysok koly vypracova na zklade noriem a smernc na zabezpeovanie kvality v Eurpskom priestore vysokokolskho vzdelvania. Cieom je zdraznenie lohy samotnej vysokej koly pri zabezpeovan kvality vzdelvania tak, aby bola zabezpeen v slade s formalizovanmi pravidlami a vopred urenmi postupmi. Systmy kvality a ich implementciu bude posudzova Akreditan komisia v rmci nadchdzajcich komplexnch akreditci innost vysokch kl. S cieom skvalitnenia externej formy vysokokolskho tdia, novela zkona o vysokch kolch zmenila pohad na denn a extern formu tak, aby lepie zodpovedala bene pouvanm oznaeniam v zahrani full-time a part-time study. Od 1.1.2013 tak mu predklada iadosti o akreditciu tudijnch programov v externej forme len v podobe zodpovedajcej novmu zloeniu kreditov, ktor vyaduje ni ron poet kreditov, a teda predluje tandardn dku tdia. tudentovi maj vysok koly poskytova vzdelanie v externej forme v rovnakom rozsahu ako v prpade tudentov v dennej forme s tm rozdielom, e rozloenie tdia je uroben tak, aby z hadiska asovej nronosti umonilo tudentovi externho tdiu aj prcu v tandardnom zamestnan. S otzkou kvality svis aj posilnenie medzinrodnho rozmeru psobenia vysokch kl. Okrem prav ustanoven o spolonch tudijnch programoch sa prejavuje aj v zaveden monosti verejnch vysokch kl poadova koln za poskytovanie programov v inom ako ttnom jazyku. Oakva sa, e vysok koly v tomto smere vyuij prleitos a vykonaj potrebn kroky na svoju propagciu smerom do zahraniia a na zskanie tak vysokokolskch uiteov zo zahraniia, ako aj tudentov cudzincov.

K plneniu odporania prispej aj alie v kapitolch 5.1.1, 5.1.2 a aknom plne. 6. Socilna inklzia a alie vzdelvanie

opatrenia

detailnejie

opsan

(CSR6) Prija aktvne opatrenia, aby mali zraniten skupiny vrtane Rmov lep prstup ku kolskmu a predkolskmu vzdelvaniu lepej kvality. Zabezpei optovn zalenenie dospelch na trhu prce prostrednctvom aktivanch opatren a cielench sluieb zamestnanosti, druhej ance na vzdelvanie a krtkodobho odbornho 18

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 vzdelvania. Uahenie prstupu dospelch k nadobudnutiu novej kvalifikcie na zklade predolej praxe alebo absolvovania vzdelvacch programov alieho vzdelvania by mala prinies novela zkona o celoivotnom vzdelvan, ktor bola schvlen v NR SR v septembri 2012. Novela roziruje alie vzdelvanie aj o monos samostatnho tdia fyzickej osoby a aktivity zamestnvateov, ako napr. zakoovanie, ktorho sa zastuje zamestnanec, a ktorho cieom je zskanie odbornej spsobilosti na vkon pracovnej innosti. S cieom zabezpei vyiu odbornos odbornch garantov a lektorov boli upraven podmienky a proces ich vberu. alm dleitm krokom bolo rozrenie okruhu oprvnench intitci o profesijn organizcie a stavovsk organizcie, ktor bud disponova oprvnenm na vykonvanie skky na overenie odbornej spsobilosti. Novela zkona taktie zavdza prepojenie medzi zkonom o celoivotnom vzdelvan a zkonom o ivnostenskom podnikan prostrednctvom prechodnho ustanovenia. Prostrednctvom tohto ustanovenia bud mc obania, ktor zskali osvedenie o vykonan kvalifikanej skky poda ivnostenskho zkona, ale nestihli absolvova poadovan prax alebo in povinn nleitosti, poiada o udelenie ivnostenskho oprvnenia, nakoko osvedenia o vykonan kvalifikanej skky sa bud povaova za osvedenia o iastonej kvalifikcii alebo osvedenia o plnej kvalifikcii poda zkona o celoivotnom vzdelvan. Vyie spomenut novela zkona o slubch zamestnanosti, ktor je v legislatvnom procese, vytvra podmienky na efektvne krtkodob odborn vzdelvanie. Zoslauje vzdelvanie a prpravu pre trh prce s alm vzdelvanm poda zkona o celoivotnom vzdelvan. Okrem toho zvyuje draz na poradenstvo. V rmci integrcie marginalizovanch komunt fond socilneho rozvoja implementuje nrodn projekt zameran na ternnu socilnu prcu v obciach, cieom ktorho je podpora socilnej inklzie prostrednctvom zvyovania dostupnosti, kvality a efektivity sluieb starostlivosti pre osoby ohrozen socilnym vylenm alebo vylen osoby so zameranm na zvyovanie ich zamestnatenosti. V januri 2012 bola vldou SR prijat Stratgia pre integrciu Rmov do roku 2020. Predloen stratgia je zaloen na potrebe prechodu od pasvnej starostlivosti ttnych a samosprvnych orgnov smerom k aktivizujcej pomoci. Stratgia je zaloen na snahe minimalizova vplyv jednotlivch typov vylenia vo vzahu k rmskym komunitm a rozvin politiku integrcie. Vzahuje sa na oblasti vzdelvania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, bvania, prstupu k finannm slubm, nediskrimincie a vnmania vinovou spolonosou. Postupnmi krokmi sa vytvra celodenn vchovn systm, ktor by mal ui iaka, ako strvi von as. Od kolskho roku 2012/2013 sa celodenn vchovn systm overuje v 200 zkladnch kolch zapojench do projektu. Jeho cieom je odbremeni rodiov od pomoci pri prprave dieaa na vyuovanie, intenzvne vzdelvanie det zo socilne znevhodnenho prostredia a v konenom dsledku aj ich prospech, sprvanie i dochdzka. Pre podporu zamestnanosti ien a inklziu marginalizovanch komunt sa priebene, v zvislosti od finannch monost zriaovateov, rozrili kapacity 19

materskch kl, najm pre deti jeden rok pred plnenm povinnej kolskej dochdzky. Oproti kolskmu roku 2011/2012 sa zvil poet tried v materskch kolch zo 7 277 na 7 395. Poet tried v materskch kolch vzrstol o 118. Za elom vzdelvania marginalizovanch skupn sa tie priebene realizuj opatrenia ako vydvanie uebnc v slovenskom a rmskom jazyku a vzdelvanie uiteov pomocou akreditovanch programov za elom rozvjania komunikanch a pedagogickch schopnost potrebnch k inklzi marginalizovanch komunt. K plneniu odporania prispej aj alie v kapitolch 5.1.1, 5.1.3, 5.2 a aknom plne. opatrenia detailnejie opsan

7. Efektvna, spoahliv a otvoren verejn sprva (CSR7) Posilni kvalitu a efektvnos verejnej sluby, najm zlepenm riadenia udskch zdrojov a posilnenm analytickch kapact. Ete viac skrti dku sdnych konan a posilni lohu radu pre verejn obstarvanie ako nezvislho orgnu. Program ESO (efektvna, spoahliv a otvoren ttna sprva) bol schvlen vldou SR v aprli 2012. Realizciou Programu ESO sa m pre fyzick a prvnick osoby zjednodui vybavovanie zleitost zabezpeovanch ttom. ttna sprva m by z pohadu obana a podnikateskch subjektov jednoduch, prehadn a dostupn, m fungova udratene, transparentne a s efektvne vynakladanmi finannmi prostriedkami. Piliermi pre dosiahnutie tohto ciea s: racionalizcia truktry a infratruktry ttnej sprvy, integrcia a optimalizcia procesov vkonu verejnej moci, ako aj fungovania subjektov ttnej sprvy, kontaktn administratvne miesta obanov. V rmci prvej etapy programu ESO sa prehodnotila sasn truktra orgnov ttnej sprvy s cieom zefektvni ich innos a prispie k zniovaniu vdavkov vynakladanch na ich innos. V rmci integrcie psobnosti tzv. pecializovanej ttnej sprvy do jednotnho ttneho radu dolo k zrueniu 64 radov, a to krajskch kolskch radov, krajskch stavebnch radov a zemnch vojenskch sprv. Kompetencie tchto radov preli od zaiatku roku 2013 na existujce obvodn rady v sdle kraja v psobnosti MV SR. Tmto spsobom sa obmedz poet subjektov, ktor doteraz nakladaj s majetkom ttu, vykonvaj verejn obstarvanie a rozhoduj o personlnych otzkach. Toto opatrenie m antikorupn charakter, stransparentn sa riadenie a kontrola verejnch prostriedkov. Znamen tie znenie vdavkov - centralizciou podpornch innost prierezovho alebo obslunho charakteru. S cieom posilni analytick kapacity sa na kovch rezortoch zaali vytvra analytick tvary. Okrem u existujceho Intittu finannej politiky na Ministerstve financi vznikli jednotky aj na Ministerstve ivotnho prostredia (Odbor ekonomickch nstrojov a analz), Ministerstve prce, socilnych vec a rodiny (analytick centrum), Ministerstve dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja (Intitt stratgie), Ministerstve zdravotnctva (Intitt zdravotnej politiky), Ministerstve vntra a na Ministerstve kolstva, vedy, vskumu a portu (Intitt vzdelvacej politiky). MS SR vytvorilo Pracovn skupinu pre Exekun poriadok, ktorej lohou je alej 20

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 skrti dku sdnych konan. Priprav novelu Exekunho poriadku a vytvor Rekodifikan komisiu pre obianske prvo procesn, ktorej lohou je navrhn rekodifikciu Obianskeho sdneho poriadku. Do Plnu legislatvnych loh na rok 2013 (aktulne v MPK) bol zaraden legislatvny zmer novho Obianskeho sdneho poriadku (marec 2013). K plneniu odporania prispej aj v kapitolch 5.5, 5.6 a aknom plne. alie opatrenia detailnejie opsan

2.1.2alie realizovan opatrenia

Podnikatesk prostredie Opatrenia na zlepenie podnikateskho prostredia boli zameran na minimalizciu barir pri vstupe do podnikania skrtenm lehoty registrovho sdu na zpis spolonosti do obchodnho registra z piatich dn na dva dni a lehotu pri vydan ivnosti z piatich dn na tri dni. Z prijatch 94 opatren bolo ku koncu roku 2012 splnench 53 a iastone splnen boli tri opatrenia. Na zklade realizcie navrhovanch opatren sa podarilo odbra administratvnu za vo vke 64,5 mil. eur, o predstavuje pribline 60 % meranej zae v rokoch 2009-2011 (109 mil. eur). Zdravie Doplnenm parametra chorobnosti prostrednctvom zaraovania poistencov do farmaceuticko-nkladovch skupn (PCG) bol rozren systm kompenzcie rizika vo verejnom zdravotnom poisten. Od druhej polovice roku 2012 tak prjmy poisovn spravodlivejie nasleduj relne nklady na liebu ich poistencov. Environmentlna udratenos a energetika Komisia pre koordinciu politiky zmeny klmy (KPZK) na rovni ttnych tajomnkov zaala svoju innos. Skupina sa zaoberala predovetkm monitorovanm plnenia prijatch medzinrodnch zvzkov SR v oblasti politiky zmeny klmy, zefektvnenm spoluprce ministerstiev pri inventarizci emisi sklenkovch plynov v jednotlivch sektoroch a zabezpeenm kvalitnejch vstupnch dajov pre prpravu inventarizcie v sektore energetiky. V rmci KPZK bola vytvoren pracovn skupina, ktorej cieom bude prprava a koordincia Stratgie adaptcie SR na nepriazniv dsledky zmeny klmy a Nzko-uhlkovej stratgie rozvoja SR do roku 2030. Vlda okrem toho prijala Stratgiu redukcie PM10, ktor navrhla konkrtne opatrenia na monitorovanie a zniovanie koncentrci prachovch astc v oblastiach loklneho vykurovania, dopravy a zaobchdzania s pdou a krajinou. Stratgia zrove navrhuje opatrenia na znenie dopadov PM10 na zdravie obyvatestva. Medzirezortn pracovn skupina vytvorila sadu indiktorov zelenho rastu. Ukazovatele umonia sledova pokrok smerom k zelenmu rastu, predovetkm politick opatrenia a ekonomick nstroje, ich vplyv na dosiahnutie environmentlnej a zdrojovej produktivity, na zachovanie prrodnho kapitlu a sledovanie environmentlneho rozmeru kvality ivota. Novely zkona o energetike a zkona o regulcii v sieovch odvetviach zabezpeili implementciu 3. energetickho balka E do nrodnej legislatvy. Medzi najdleitejie opatrenia zkona o energetike patr pln oddelenie 21

vlastnctva vroby a dodvky elektriny od prenosu elektriny a oddelenie vroby a dodvky plynu od prepravy plynu vyuitm modelu nezvislho prevdzkovatea prepravnej siete. Taktie boli posilnen prva odberatea elektriny a odberatea plynu. Odberate m monos bezplatne zmeni dodvatea elektriny a plynu v priebehu troch tdov a tie prvo na konen vytovanie do tyroch tdov po zmene dodvatea ako aj na relevantn daje o spotrebe elektriny a plynu. Bol zjednoduen prstup spolonost z inch ttov EHP na trh dodvky elektriny a plynu. Zkon o regulcii v sieovch odvetviach ustanovil viacer povinnosti, ktor musia sujekty na energetickom trhu spa, a posilnil prvomoci a nezvislos regulanho radu. Transparentnos zvilo aj nastavenie legislatvneho rmca pre jednotliv typy regulcie a postupov regulovanch subjektov a RSO. Zkon vytvoril podmienky pre spoluprcu RSO s regulanmi orgnmi lenskch ttov prostrednctvom vmeny informci za elom vej integrcie energetickch systmov.

22

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

3 Makroekonomick prognza

rmec

a strednodob

Stabiln makroekonomick a fiklnu politiku povauje vlda SR za zkladn predpoklad zdravho vvoja ekonomiky a rastu kvality ivota. Nasledujca kapitola obsahuje zkladn makroekonomick rmec, ktor je nevyhnutn pre zabezpeenie zdravho vvoja hospodrstva SR. Ekonomick vvoj na Slovensku v roku 2012 Slovensk ekonomika v roku 2012 napriek nepriaznivej hospodrskej situcii v eurozne zaznamenala rast na rovni 2 %. Slovensko tak bolo spolu s Poskom tvrtou najrchlejie rastcou ekonomikou v rmci krajn E. Hlavnm dvodom pozitvneho vvoja bolo rozbehnutie novej vroby v automobilovom priemysle. Nov investcie a spustenie novej vroby malo vrazn vplyv na rast priemyselnej produkcie a exportu v prvej polovici roku. Slovensk automobilov priemysel zvyoval svoje trhov podiely na existujcich eurpskych trhoch a zrove sa v prvej polovici roku vrazne zvyoval export do Ruska a ny. Bez impulzu automobilovho priemyslu by ekonomika vzhadom na nzky zahranin dopyt pravdepodobne stagnovala. Pozitvny vvoj exportne orientovanej asti ekonomiky vak nebol dostaton, aby sa odzrkadlil na vvoji domceho dopytu. Prspevok domceho dopytu k ekonomickmu rastu bol v roku 2012 zporn. Rast produkcie v exportne orientovanch odvetviach sa zvyoval skr produktivitou prce ako prijmanm novch pracovnkov. Celkov zamestnanos v roku 2012 stagnovala a ku koncu roku zaala narasta nezamestnanos. Miera nezamestnanosti (poda metodiky VZPS) stpla na 14 % a Slovensko sa naalej zarauje medzi krajiny s najvyou mierou nezamestnanosti v E. Navye alej pretrvval problm dlhodobej nezamestnanosti, jej podiel na celkovej nezamestnanosti bol v roku 2012 skoro 64 %. Vvoj relnych miezd bol u druh rok po sebe zporn. Nepriazniv vvoj na trhu prce, spolu s celkovou neistotou okolo vvoja dlhovej krzy v eurozne, psobil negatvne na spotrebu domcnost. Investcie v roku 2012 nepriniesli podobn impulz ako v roku 2011, kedy dochdzalo k vraznm investcim do automobilovho priemyslu. Celkov investcie tak v roku 2012 poklesli, kee boli aj tlmen neistotou okolo vvoja dlhovej krzy. Vvoj cien bol na Slovensku miernej ako v predchdzajcom roku. Inflcia dosiahla rove 3,7 % (HICP) a v porovnan s priemerom krajn eurozny (2,4 %) bola relatvne vyia. Na rovni cien sa prejavil predovetkm rast cien komodt na svetovch trhoch v druhej polovici roku.
Rast relneho HDP v roku 2012 v E (%) Prspevky k rastu HDP na Slovensku, 2010 - 2016

23

Zdroj: Eurostat

Zdroj: Eurostat

Strednodob prognza vvoja ekonomiky pre roky 2013 - 2016 Posledn oficilna prognza MF SR z janura 2013, ktor je pouit pri nvrhu vchodsk rozpotu na roky 2014 2016, odra oakvan zhorenie vvoja externho prostredia. V porovnan s predchdzajcim rokom sa v roku 2013 oakva pomal rast HDP na rovni 1,2 %, predovetkm v dsledku spomalenia ekonomickho rastu naich obchodnch partnerov. Rast vak bude naalej ahan prevane zahraninm dopytom spolu s investciami. Spotreba domcnost by mala naalej mierne klesa kvli nepriaznivej situcii na trhu prce, zatia o znenie deficitu verejnch financi o plnovanch 3,3 p.b. HDP povedie k poklesu vdavkov vo verejnej sprve. V nasledujcich rokoch by mal rast HDP postupne zrchli a na 3,6 %, priom k rastu zane prispieva vo vyej miere aj domci dopyt. Podobne ako v roku 2012, aj v budcom roku bude hospodrsky rast sprevdzan poklesom zamestnanosti. Poet pracujcich by mal v roku 2013 klesn o 0,5 %. Vraznej rast zamestnanosti by mal prs a spolu s rchlejm rastom HDP v roku 2014. Pokraovanie rastu zamestnanosti v alch rokoch by malo pribli poet pracujcich na Slovensku v roku 2016 k predkrzovm rovniam. Miera nezamestnanosti by mala v roku 2013 stpnu nad 14 %, ale v nasledujcich rokoch by vaka rastu zamestnanosti mala postupne klesn k rovni 12 % v 2016. Priemern nominlna mzda by v tomto roku mala dosiahnu 823 eur, o je nrast o 2,3 % (18,8 eura) oproti roku 2012. Vaka vrazne pomaliemu rastu cien by u relna mzda v tomto roku klesa nemala. S oakvanm poklesom nezamestnanosti by v nasledujcich rokoch mal vvoj miezd v skromnom sektore vo vraznejej miere odra rast produktivity prce. V roku 2016 by mal rast relnej mzdy presiahnu 2 %. 24

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 Rast cenovej hladiny bude v tomto roku vrazne ni ako v roku 2012. Predpokladan medziron rast spotrebiteskch cien je na rovni 2,3 %. Pod spomalenie inflcie sa podpe viacero faktorov slab domci dopyt znamen niiu ist inflciu, km stabilizcia cien na svetovch trhoch spsob pomal rast regulovanch cien a cien potravn. Vhad na nasledujce roky 2014 - 2016 je pozitvny a priemern rast spotrebiteskch cien bude vrazne ni ne poas minulch dvoch rokov.

4 Fiklna politika a verejn financie

Zkladnm cieom fiklnej politiky Slovenska na rok 2013 je udratenm spsobom zni deficit verejnej sprvy na 2,9 % HDP, o je zkladnm predpokladom ukonenia procedry nadmernho deficitu. Pri zostavovan rozpotu a nvrhu konsolidanch opatren na rok 2013 sa vychdzalo z vvoja verejnch financi za predpokladu nezmenench politk. V takomto prpade by deficit verejnej sprvy dosiahol hodnotu 6,3 % HDP. Rozdiel voi cieu predstavuje 3,3 % HDP, o vymedzilo rozsah opatren potrebnch na splnenie rozpotovho ciea (daje bud aktualizovan po MPK a zosladen s Programom stability SR). Vzhadom na relatvne ni okamit priestor na spory vdavkov (jednoduch opatrenia na strane vdavkov boli prijat u v minulch rokoch a podiel verejnch financi na ekonomike patr k najnim v E) je konsolidcia orientovan viac na prjmov strnku. Najvie zmeny sa uskutonili v priamych daniach a odvodoch, kde dolo k zvyovaniu sadzieb u dane z prjmov prvnickch osb, zveniu daovho zaaenia finannch intitci a podnikov v regulovanch odvetviach a zavedeniu druhej sadzby dane z prjmov fyzickch osb. V prpade odvodov sa znila vekos druhho piliera dchodkovho systmu, zvili a zjednotili sa maximlne vymeriavacie zklady pre platenie odvodov bez zvenia nrokov na dvky a odstrnili sa urit vnimky tkajce sa zdaovania samostatne zrobkovo innch osb a prjmov z dohd. Na strane vdavkov ide najm o zmrazenie osobnch a prevdzkovch vdavkov ttneho rozpotu, priom sa predpoklad, e ku konsolidcii prispeje aj samosprva. Sasne sa uskutonila aj dchodkov reforma, ktor celkovo vrazne znila budce nklady spojen so starnutm populcie. Okrem zmien v druhom pilieri dchodkovho systmu (znenie sadzby odvodu a jeho doasn otvorenie), ktor mali okamit pozitvne vplyvy na verejn financie na kor budcich spor vdavkov, dolo k vznamnm zmenm ovplyvujcim prv pilier dchodkovho systmu. Ide najm o naviazanie veku odchodu do dchodku na stredn dku ivota a spomalenie tempa valorizcie dchodkov, ktor v budcnosti vrazne spomalia nrast vdavkov verejnej sprvy na dchodky. V priebehu roku 2013 sa plnuje aj doplnenie fiklnych pravidiel, a to prostrednctvom implementovania ustanoven Zmluvy o stabilite, koordincii a sprve v Hospodrskej a menovej nii (tzv. fiklny kompakt, ktor definuje pravidlo o trukturlnom salde) do nrodnej legislatvy. K posilneniu fiklnej disciplny by malo prispie aj zavedenie vdavkovch limitov, ktor by mali sli ako operatvny nstroj plnenia vetkch fiklnych pravidiel, ktormi sa fiklna politika Slovenska riadi (limit dlhu verejnej sprvy, fiklny kompakt a pravidl na rovni E). Sasne sa plnuje aj alie sprsnenie pravidiel pre samosprvy 25

prostrednctvom odstupovania sankci pri prekroen istej hranice dlhu, podobne ako je to v prpade limitov dlhu verejnej sprvy v stavnom zkone o rozpotovej zodpovednosti. Konsolidcia verejnch financi by mala pokraova aj po roku 2013 v slade s pravidlami Paktu stability a rastu a nrodnmi pravidlami, a to tak, aby vlda splnila svoj strednodob rozpotov cie v podobe trukturlneho deficitu vo vke 0,5 % HDP. Dosiahnutie tejto hodnoty by umonilo vytvori podmienky pre dlhodob udratenos verejnch financi, o by prispievalo k makroekonomickej stabilite slovenskej ekonomiky.
Vsledkov indiktory pre fiklnu politiku a verejn financie 20 04 Ukazovate dlhodobej SK udratenosti (GAP) (% HDP) E Efektvnos vberu DPH (%) SK E 22 20 05 20 06 20 07 20 08 20 09 20 10 Cie 20 11 20 20 0 72 -

9,5 9,2 6,8

74, 69, 64, 65, 57, 56, 57, 8 7 1 1 9 7 8 71, 72, 71, 66, 66, 73 66 4 9 1 9 9

Efektvnos vberu dan Jednou z hlavnch priort vldy SR je konsolidcia verejnch financi. Kvli vysokm nikom patr boj proti daovm podvodom k systmovo najvhodnejm rieeniam pre naplnenie konsolidanch cieov. V druhej a tretej fze Aknho plnu boja proti daovm podvodom sa zavedie povinnos predklada daje o tuzemskch dodvkach tovarov a sluieb sprvcovi dane elektronickou formou (shrnn vkaz). Toto rieenie umon efektvnej vber dan prostrednctvom analzy detailnch dajov z podnikateskej sfry v relnom ase a cielenejch daovch kontrol. Pribudne povinn rating daovch subjektov informujci o ich finannej stabilite a daovej spoahlivosti. Finann riaditestvo (FR) zabezpe prepojenie svojich databz so systmami bnk, stavebnch radov, registrami motorovch vozidiel a obyvateov, a mtnym systmom a nsledne vykon identifikciu a analzu rizk v sprve dan a vberu subjektov na daov kontrolu. Napriek tomu, e vetky opatrenia Aknho plnu boja proti daovm podvodom na roky 2012 2016 sa plnia v zmysle stanovenho harmonogramu, nemono povaova silie smerujce na boj proti podvodom za ukonen. Ambciou MF SR a FR SR v sasnosti je postupn rozirovanie u schvlench opatren na boj proti podvodom o nov tak, ako ich prijatie vyaduj zistenia z aplikanej praxe. Slovensko sa doteraz zsadnejie nevenovalo rieeniu problematiky ochrany vntrottneho zkladu dane pred erziou spsobenou cezhraninm agresvnym daovm plnovanm. V sasnosti sa analyzuje, ktor nstroje by boli pre Slovensko najuitonejie (agenda daovch rajov) a pripravuje sa prslun legislatva s predpokladanou innosou od roku 2014 a organizan zmeny platn u v priebehu roku 2013. Dleit je aj koncepcia v oblasti medzinrodnho zdaovania. Prostrednctvom zmeny organizanej truktry vo Finannej sprve SR sa posiln personlne vybavenie, ktor zabezpe plnohodnotn vkon sasnch kompetenci FR SR v tejto oblasti. Opatrenia dopln analza monost zabezpeenia automatickho 26

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 nahlasovania informci zo strany finannch intitci v SR finannej sprve o vykonanch transakcich nad urit hodnotu plyncich do inch krajn. Vlda SR priprav aj alie zmeny na zvenie efektvnosti vberu dan. Poskytovanie informci fyzickm osobm a prvnickm osobm je jednm zo strategickch cieov Finannej sprvy SR, ktor prispeje k zlepeniu plnenia povinnost fyzickch osb a prvnickch osb vyplvajcich z daovch a colnch predpisov. Zvi sa monos daovej amnestie. Tak, ako je uskutoovan v niektorch ttoch nie, by mohla prinies zven prjmy do ttneho rozpotu, vies k nvratu kapitlu zo zahraniia a odhaleniu zdrojov prjmov, ktor boli doteraz daovej sprve neznme. Opatrenm by sa predchdzalo krteniu dan v budcnosti a zvila by sa ochrana konkurencieschopnosti estnch podnikateov. Vlda SR tie spust vhern lotriu pokladninch dokladov, s cieom zvi motivciu zkaznkov poadova za svoje platby doklad z elektronickej registranej pokladne a tm predchdza daovm nikom. Lotriu bude organizova ttna lotriov spolonos Tipos, a.s. prostrednctvom svojej siete a osvedench komunikanch kanlov. Finann sprva a MF SR realizuj kampa na zainteresovanie vetkch zamestnancov ttu a verejnej sprvy, aby pomhali pri zlepovan vberu dan, od ktorho bude zvisie aj rast ich miezd. Efektvnos verejnch vdavkov Existuj verejn vdavky, ktor v plnej miere neprispievaj k napaniu cieov, na ktor s uren, a k zlepovaniu trvalo udratenho hospodrskeho rastu. Neefektvne vynaloen prostriedky zbytone zvyuj vdavky ttneho rozpotu, o je citen predovetkm v obdob prebiehajcej konsolidcie. Vlda preto s cieom zefektvni verejn vdavky a podpori tak rast v rmci existujcej oblky identifikuje vdavky, ktor v plnej miere nespaj ciele, na ktor s uren. Zhodnot sa skuton potreba financovania tchto titulov, o sa odraz aj v rozpote verejnej sprvy na rok 2014. Na systematick hodnotenie vkonnosti verejnej sprvy je nevyhnutn uri presn a jednoznan ukazovatele pre verejn sprvu, ktor umonia hodnoti vsledky a spenos nielen prierezovch cieov vldy SR, ale aj innost ministerstiev a vetkch ostatnch kapitol verejnch financi. Vlda zlep monitoring vytvorenm sboru takchto ukazovateov. V prvom kroku sa uria indiktory pre ministerstv, ktor bud zodpovedn za zber, sledovanie a publikciu tchto dajov. Sledovanie vsledkov sa neskr rozri aj na ostatn organizcie a subjekty verejnej sprvy. Indiktory bud zrove pravidelne zverejovan a bud sasou hodnotenia efektvnosti verejnej sprvy a kovch dokumentov ako s rozpoet verejnej sprvy i NPR. Vlda v roku 2013 schvli pravidl pre vdavkov stropy a implementuje pravidl v slade s ustanoveniami Zmluvy o stabilite, koordincii a sprve v hospodrskej a menovej nii (fiklny kompakt). Zjednotenie vberu dan cie a odvodov Vychdzajc z Koncepcie reformy daovej a colnej sprvy prijatej vldou v roku 2008 rozbehol program UNITAS aktivity v oblasti zjednotenia vberu dan a ciel na technologickej, organizanej aj procesnej rovni (UNITAS I). Organizan zmeny potrebn pre zjednotenie dan a cie boli zaven na zaiatku roku 2012 27

zlenm Colnho riaditestva a Finannho riaditestva pod Finann sprvu. Na efektvnej vber dan dohliada Kriminlny rad finannej sprvy. V rmci projektu bude do polovice roku 2014 spusten skobn prevdzka integrovanho informanho systmu Finannej sprvy. Systm by mal riadne fungova od roku 2015. Komunikciu s verejnosou a podnikateskmi subjektmi vrazne zefektvnia vzjomne prepojen elektronick portly Colnho riaditestva (Centrlny elektronick prieinok) a Finannho riaditestva (Portl Finannej sprvy). V oblasti zjednotenia odvodov (druh etapa programu UNITAS II.) sa v sinnosti so vetkmi astnkmi, predovetkm Socilnou poisovou, aktulne pripravuj harmonogramy prc a aktivt. Zdaovanie nehnutenost Jednou z vziev v rmci daovho systmu je reforma zdaovania nehnutenost, ktor by viedla k spravodlivejiemu zdaneniu a zrove by umonila zvi daov prjmy verejnej sprvy. Vzhadom na sksenosti v okolitch krajinch, ich minimlnemu negatvnemu vplyvu na ekonomick rast, vysokej efektivite vberu a malmu priestoru na vyhbanie sa daovej povinnosti, by mohli zohrva v rmci daovho systmu vznamnejiu lohu ako tomu je v sasnosti. Dane z nehnutenost na Slovensku v porovnan s ostatnmi krajinami OECD alebo E predstavuj takmer bezvznamn as daovch prjmov samosprv a administratvne nklady na sprvu tchto dan s zrejme asto len mierne niie ako samotn daov vnosy. Sasn nastavenie systmu (sadzba dane v eur. poda rozlohy obytnej plochy) je vak nespravodliv, pretoe zklad dane neodzrkaduje skuton hodnotu nehnutenosti (definovan polohou nehnutenosti, vekom, prsluenstvom prislchajcim k nehnutenosti a almi charakteristikami), ale iba vmeru. Z toho nsledne vychdza rzne efektvne daov zaaenie jednotlivch nehnutenost (podiel zaplatenej dane voi cene nehnutenosti) a regresivita systmu. Z pohadu daovej spravodlivosti je optimlnym rieenm nastavi systm tak, aby bol zklad dane naviazan na trhov hodnotu nehnutenosti. Takto nastaven systm by zabezpeil, e daov zklada by sa menila spolu s trhovou cenou nehnutenosti a efektvne zdanenie pri nezmenenej sadzbe by bolo kontantn. Ministerstvo financi v sasnosti analyzuje mon alternatvy nastavenia systmu zdaovania, ktor by bol zaloen na trhovej hodnote nehnutenost. Konkrtne nvrhy bud hotov v priebehu roka 2013.

5 Opatrenia v trukturlnych prioritch

5.1.1Vzdelvanie, veda a inovcie
Vsledkov indiktory pre vzdelvanie, vedu a inovcie 20 04 PISA (priemer dosiahnutch bodov) SK OEC 20 05 20 06 48 2 49 20 07 20 08 20 09 48 8 49 20 10 Cie 20 11 20 20 50 5 -

28

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

D Predasn ukonenie SK kolskej dochdzky (% vo vekovej skupine 18 - 24 E rokov) Citcie SK (%, 100 = priemer E) E Miera vysokokolsky SK vzdelanej populcie (% vo vekovej skupine 30 - 34 E rokov) Vdavky na vedu a vskum (% HDP) High-tech export (% na celkovom exporte) SK E SK E 6 6,8 16 35 12, 9 26, 9 0,5 1 1,8 3 4,7 18, 5 6,3 15, 8 33 14, 3 28 0,5 1 1,8 2 6,4 02 18, 74 6,6 6,5 15, 5 40 14, 4 28, 9 0,4 9 1,8 5 5,8 6 6 4,9 4,7 14, 1 34 22, 1 33, 5 0,6 3 2,0 1 5 13, 5 39 23, 4 34, 6 0,6 8 2,0 3 6 10 70 40 40 1 3 14 -

15, 14, 14, 1 9 4 38 41 37 14, 15, 17, 8 8 6 32, 30 31 2 0,4 0,4 0,4 6 7 8 1,8 1,9 2,0 5 2 2 5

5,2 5,9 6,6 6,6

16, 16, 15, 17, 16, 15, 6 1 4 1 1 4

Kvalita a produktivita udskho kapitlu je dleitm faktorom vplvajcim na ekonomick rast viacermi kanlmi. Vzdelan pracovn sila zvyuje produktivitu prce a vie sa prunejie prispsobova oraz rchlejie sa zvyujcim pracovnm nrokom. Zrove je vak okrem veobecnch vedomost potrebn rozirova aj pecifick zrunosti a kvalifikcie potrebn pre trh prce. Veda, vskum a inovcie nielen roziruj okruh veobecnch vedomost, ale aj zvyuj produktivitu prinanm novch objavov, vynlezov a technolgi. Km zkladn koly a gymnzia zvyuj najm veobecn vzdelanostn rove, vysok koly, popri cielenej vchove najkvalifikovanejch udskch zdrojov nevyhnutnch pre fungovanie a rozvoj krajiny, spolu so strednm odbornm kolstvom, pomhaj najm zvyova praktick schopnosti budcich zamestnancov a zavdza do praxe existujce technolgie. Investova do vzdelvania pre podporu zvenia hospodrskeho rastu a zamestnanosti v strednodobom horizonte je jednou z nosnch tm sasnej hospodrskej politiky. Vdavky na vzdelvanie na Slovensku patria medzi najniie v E. Je potrebn zabezpei primeran financovanie kolstva ako aj efektvne vyuvanie finannch prostriedkov v kolstve. Slovensk kolstvo m poda medzinrodnch prieskumov vzhadom na objem vynaloench finannch prostriedkov dobr efektvnos a jeho al rozvoj si vyaduje aj zvenie finannch prostriedkov. Je potrebn vak zdrazni, e zvenie finannch prostriedkov mus by zabezpeen efektvnym spsobom. Poda kvantitatvnych ukazovateov je Slovensko na tom v porovnan s priemerom E dobre. Miera predasne ukonenej kolskej dochdzky je vemi nzka a podiel mladch ud s ukonenm vzdelanm tretieho stupa sa rchlo pribliuje priemeru E. Zaostvanie je ale evidentn v kvalite vzdelvania. Podpriemern vsledky v testovan PISA svedia o nedostatonej kvalite zkladnho kolstva, nzky poet citci zase vysokho kolstva. Vzdelvac systm nedostatone reaguje na potreby trhu prce, o sa ukazuje ako jeden z dvodov vysokej trukturlnej nezamestnanosti. Navye trh prce bude oraz vo vej miere vyadova zrunosti vyieho stupa, k omu bude potrebn o najviac spruni vzdelvac systm.

29

Vdavky na vzdelvanie ako % z HDP

Vdavky na vzdelvanie (v mil. eur)

Zdroj: Eurostat, SR

Zdroj: Rozpoet VS - MF SR, IFP

Veda, vskum a inovcie s preto jednm z pilierov pre rast konkurencieschopnosti SR, nakoko v dlhodobom horizonte u nebude mon zvyova produktivitu len importom technolgi zo zahraniia. Pre udraten rast a zabezpeenie medzinrodnej konkurencieschopnosti je potrebn neustle prina a zavdza do praxe nov poznatky, postupy a technolgie. V minulosti sa rchly nrast vdavkov Slovenska na vedu a vskum oproti krajinm V3 najviac prejavil na u tak relatvne vysokom pote vskumnkov, avak vsledky nezodpovedaj nrastu vstupov. Vstupy bdania vo forme vedeckch publikci a citci v porovnan s priemerom naich susedov klesaj a high-tech export ako ukazovate inovanej vkonnosti je stle vrazne pod priemerom E.
Vstupy a vstupy priemeru V3 R&D ako % Financovanie vedy a vskumu v rozpote VS (mil. )

Zdroj: Eurostat, Web of Knowledge, IFP

Zdroj: Rozpoet verejnej sprvy na rok 2013 2015

trukturlne zmeny v oblasti kolstva sa zameriavaj na podporu zaleovania marginalizovanch komunt od predprimrneho vzdelvania a po alie vzdelvanie, prepojenie odbornho vzdelania s praxou, zmeny vo vntornej organizcii vysokho kolstva za elom zvenia kvality a tie skvalitnenie pedagogickch pracovnkov. Opatrenia na zlepenie vedy vskumu a inovcii by mali stabilizova vdavky ttu a zvi efektvnos vyuvania tchto 30

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 prostriedkov. K dosiahnutiu ciea stratgie Eurpa 2020 by mal vraznou mierou prispie nrast skromnch vdavkov na R&D.

5.1.1.1Regionlne kolstvo
Zalenenie det z marginalizovanch komunt Slovensk vzdelvac systm prehlbuje pvodn nerovnosti iakov skorou selekciou det do vzdelvacch prdov rznej kvality a prispieva k autoreprodukcii vzdelvania, tzn. e deti kopruj dosiahnut rove vzdelania rodiov. V takomto kolskom systme maj deti zo socilne slabch skupn, zvl z marginalizovanch komunt, nzku ancu zska vzdelanie, lebo s znevhodnen kvli svojej kultrnej a jazykovej odlinosti, umocnenej zlou socioekonomickou situciou. V roku 2013 sa bud alej plni lohy vyplvajce z Revidovanho nrodnho aknho plnu a Stratgie pre zaleovanie rmskej populcie. S cieom zvi integrciu marginalizovanch rmskych komunt a taktie as ien na trhu prce bude vlda SR podporova predprimrne vzdelvanie v materskch kolch rozirovanm existujcich foriem vchovy a vzdelvania. V nasledujcich rokoch sa bud prijma systmov opatrenia tak, aby sa postupne, do roku 2020, dosiahla 95 % as det od 4 rokov na predprimrnom vzdelvan v materskej kole.1 Rozria sa najm existujce formy vchovy a vzdelvania o prpravn triedy materskej koly. V spoluprci so zriaovatemi materskch kl sa bud naalej upravova kapacity materskch kl tak, aby naplnili vyie uveden cie. Financovanie materskch kl je vo vekej asti zabezpeovan obcami. Zriaovatelia sa snaia nepriazniv situciu pri prijman det riei rozirovanm kapact u existujcich materskch kl, prpadne adaptciou vhodnch priestorov na triedy materskch kl. V zujme zvyovania efektivity je vhodn, aby bolo v kompetencii riaditea materskej koly povoli za stanovench podmienok prekroi sasn horn limity potu det v triede. Pozcia uiteov V kolstve povauje vlda za rozhodujce zabezpeenie vraznejej lohy a postavenia uiteov vetkch stupov vzdelvania. Prtomnos kvalitnch uiteov v kolstve je podmienen dvoma okolnosami. Prvou z nich je prprava pred nstupom na miesto uitea a monosti na alie zdokonaovanie sa poas vkonu povolania. Druh okolnos predstavuje ochota pracova v kolstve, ktor zvis od atraktvnosti povolania uitea danej v prvom rade finannm ocenenm, ale aj pracovnm prostredm a spoloenskm uznanm. Pre skvalitnenie uiteov a ich prpravy sa vber uchdzaov o uitesk povolanie bude orientova na najkvalitnejch absolventov strednch kl. Vypracuj sa profesijn tandardy zanajcich uiteov zameran na prpravu na uitesk povolanie (prava opisov prslunch tudijnch odborov) a bude zabezpeen v objem praktickho vyuovania pri prprave budcich uiteov (pedagogick prax by mala tvori 20 40 % tdia). K monostiam zlepovania
1
Na vykonanie opatren pre monos uzkonenia bezplatnho predprimrneho vzdelvania od 4 rokov veku det, aby sa postupne do roku 2020 dosiahla 95 % as det od 4 rokov na predprimrnom vzdelvan v materskej kole je potrebn kadorone uvaova so sumou viac ako 8 mil. eur. alie finann prostriedky by zrove boli potrebn na rozirovanie kapact materskch kl vytvranm novch tried v priestoroch spajcich priestorov, hygienick a materilno-technick poiadavky. Tto iastka by predbene predstavovala sumu 50 mil. eur.

31

finannho ohodnotenia prispeje aj sprvne nastavenie potu uiteov v regionlnom kolstve tak, aby prunejie reagoval na vvoj demografie. Hodnotenie kl Vlda SR bude pokraova v zavdzan systmu internho aj externho hodnotenia kvality vzdelvania v zkladnch a strednch kolch. Venuje sa mu nrodn projekt realizovan z prostriedkov ESF v objeme 24,2 mil. eur, ktor je zameran na extern hodnotenie. Taktie ttna kolsk inpekcia (I) od roku 2009 realizuje v rmci projektov E vznamn nrodn projekt v celkovom objeme 750 000 eur s nzvom: Extern hodnotenie kvality kl podporujce sebahodnotiace procesy a rozvoj kl. Projekt m niekoko fz a potrv do roku 2013. Monitorovanie a hodnotenie kvality vchovy a vzdelvania sa neuskutouje len zvonka, ale aj z vntra t. j. sebahodnotenm alebo autoevaluciou. Na zklade medzinrodnch sksenost je pre rast kvality vzdelvacieho systmu mechanizmus kvalitnej autoevalucie kl podstatne efektvnej ako mechanizmus externej evalucie. Dleit je, aby monitorovanie a hodnotenie kvality vchovy a vzdelvania bolo sptnou vzbou pre zodpovednch, t. j. pre samotnch uiteov, manament koly, zriaovatea a po ministerstvo. MVVa SR bude podporova zdieanie najlepch inovci v regionlnom kolstve (napr. metodick dni uiteov) a kontinulnym vzdelvanm pedagogickch zamestnancov a vedcich pedagogickch zamestnancov v kolstve. Uebnice V kompetencii vldy prechodne zostane prvomoc posdi a potvrdi slad obsahu uebnc so ttnymi vzdelvacmi programami a vedenie Nrodnho registra uebnc. Prioritou v roku 2013 bude aj zabezpeenie alch licenci na sprstupnenie digitlnych rozmnoenn novch reformnch uebnc a tie zabezpeenie elektronickch verzi alch novch reformnch uebnc pre slabozrakch a nevidiacich iakov. Vlda zvi postupn uvonenie trhu s uebnicami a ponechanie vberu uebnc na koly s drazom na efektvne vyuvanie pridelench finannch prostriedkov. V strednodobom horizonte sa posdi presun kompetencie posudzovania sladu pouvanch uebnc, uebnch textov a pracovnch zoitov s ciemi a princpmi vchovy a vzdelvania a ttnymi vzdelvacmi programami na riaditeov kl. Vytvor sa centrlny archv digitlneho vzdelvacieho obsahu a zlepia sa podmienky tvorby a vyuvania digitlneho obsahu. Odborn koly Vlda SR bude v roku 2013 pokraova v snahe zabezpei uie prepojenie odbornch kl s praxou a posilni nstroje koordincie pre podporu a zabezpeenie kvality tdia v tudijnch a uebnch odboroch, ktor s poadovan trhom prce, a to aj formou motivanch tipendi na podporu tdia v preferovanch tudijnch odboroch. Vlda SR bude podporova, aby iaci odbornch kl zskavali kov kompetencie, praktick sksenosti a podnikatesk zrunosti potrebn pre dobr uplatnenie sa vo svete prce. Sasou podpory bud tie vzdelvacie programy pre doplnenie niieho strednho vzdelania pre iakov, ktor ukonili zkladn kolu v niom ako 9. ronku, alebo 9. ronk ukonili nespene. 32

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 Vlda SR bude pokraova v zlepovan zapojenia zamestnvateov a zamestnvateskch zvzov do systmu odbornho vzdelvania a prpravy. Hlavnm cieom je, aby sa odborn prax vo vej miere vykonvala priamo v podnikoch. Zstupcovia stavovskch a profesijnch organizci sa bud zastova na tvorbe profilov absolventov odbornho vzdelvania a na urovan poadovanch vedomost, zrunost, schopnost a pracovnch nvykov. Okrem toho by sa vak mali podiea aj na materilno-technickom zabezpeen vyuovania a na vkone skok. Vlda tie bude podporova vyuvanie modernch technolgi inovanm spsobom, s cieom zvi efektivitu poskytovanch vzdelvacch sluieb a s ohadom na trendy vo vyspelch krajinch. Financovanie Zkladnm nedostatkom systmu financovania je, e nevytvra tlak na optimalizciu siete kl z hadiska efektvnosti pouitia finannch prostriedkov. Na rovni zkladnch kl sa tento problm prejavuje pretrvvajcou existenciou vysokho percenta kl s nzkym potom iakov. Na rovni strednch kl ide o otzky truktry siete z hadiska druhov kl (gymnzi, rzne typy odbornch kl). Za systmov nedostatok pouitho matematickho modelu (formuly) mono povaova aj skutonos, e systm pri prideovan finannch prostriedkov nezohaduje objektvne potrebn poet tried, ale len poet iakov. alm problmom je, e sasn systm motivuje koly sai o o najvy poet iakov bez toho, aby poskytoval nstroje proti zneuitiu tejto sae. Vlda SR preto uprav systm financovania a odstrni uveden nedostatky. Pri financovan sa bude zohadova aj uplatnenie absolventov na trhu prce. Prehodnot sa taktie financovanie zujmovho vzdelvania (vzdelvacie poukazy) a zaktualizuje sa vka normatvov a osobitnm zameranm na primeran zohadnenie vyej ekonomickej nronosti praktickej asti odbornho vzdelvania a prpravy.

5.1.1.2Vysok kolstvo a veda

Financovanie Bude sa pokraova v prave financovania vysokch kl s vm drazom na kvalitatvne vsledky tak, aby vysok koly neboli motivovan k udriavaniu nekvalitnch tudentov. Nov koncepcia alieho rozvoja vysokho kolstva Na zklade sprvy o plnen Koncepcie alieho rozvoja vysokho kolstva na Slovensku pre 21. storoie bude pripraven nov koncepcia pre vysok kolstvo na roky 2013 2020 za asti orgnov reprezentcie vysokch kl, ako aj zstupcov odborov. Tto koncepcia sa m dotka piatich oblast rozvoja (i) poskytovatelia vysokokolskho vzdelvania, (ii) systm vysokokolskho vzdelvania a prstup k vysokokolskmu vzdelvaniu, internacionalizcia vzdelvania, (iii) zamestnanci vysokch kl, tvoriv innos na vysokch kolch, akademick prva a slobody, akademick etika, (iv) systm zabezpeovania kvality, financovanie vysokch kl, informan systmy v oblasti vysokho kolstva a (v) internacionalizcia ako prierezov oblas, ostatn podporn oblasti, oblasti osobitnho zujmu. Koncepcia v podobe, v akej bude prerokovan vldou SR, bude vchodiskom pre tvorbu novho zkona o vysokch 33

kolch. Koncepcia bude obsahova najm reformu akreditcie vysokch kl a zvenie kvality akademickch piiek. Akreditan komisia bude vraznejie motivovan, aby skmala relny vkon a kvalitu garantujceho tmu namiesto ich titulov. Garantovanie tdia u nebude viazan na jednu osobu, ale na kolektv vysokokolskch uiteov spajcich stanoven kritri. Cieom je stabilizcia situcie a zabrnenie stavu, kedy sa vypadnutm jednho loveka (garanta) mu znefunkni kvalitn tudijn programy. Zrove to zvi objektvnos ako aj nronos akreditcie, kee nebude stai kpi jednho profesora. Akreditcia tudijnho programu (v sasnosti ich je takmer 8000) sa zmen na akreditciu tudijnho odboru (v sasnosti 364), vaka omu bude mc vysok kola prune otvra nov tudijn programy v rmci akreditovanho tudijnho odboru. Sasne to bude znamena vrazn znenie informanej nerovnosti a prehbenie konkurencie. Pre akreditciu bude rozhodujce, aby lenovia garantujceho tmu boli z vedeckho hadiska medzinrodne repektovanmi osobnosami. Bude sa skma cez porovnvanie (benchmarkovanie) publikanch a citanch kritri s medzinrodnmi tandardmi v danom odbore. Na zskanie vedecko-pedagogickch titulov profesor a docent bude potrebn splni nronejie, najm publikan kritri, odvjajce sa od medzinrodnho tandardu v danom odbore. Zrove sa vytvoria mechanizmy, aby excelentn akademici spajci tieto kritri mohli s o najmenmi prekkami obsadi funkn miesta profesorov alebo docentov. Odpojenm priameho napojenia akreditcie na tituly sa strat motivcia vyrba umelo profesorov a docentov len pre ely akreditcie, o nepriamo posiln ich kvalitu. Akreditan komisia bude vraznejie motivovan, aby skmala relny vkon a kvalitu garantujceho tmu namiesto ich titulov. Veda a vskum Kee oblas vedy, vskumu a inovci organizane spad pod viacero rezortov, z hadiska efektvneho vyuvania prostriedkov je nevyhnutn, aby existovala koordincia agendy a politk na nadrezortnej rovni. V nastvajcom obdob bude tto lohu plni Rada vldy SR pre vedu, techniku a inovcie. Okrem toho funguje exekutvna medzirezortn skupina, ktor koordinuje a aktvne napomha kvalitnej implementcii jednotlivch stratgi na kadodennej, operatvnej rovni. Novelizciou zkona o stimuloch pre vskum a vvoj a zkona o organizcii ttnej podpory vskumu a vvoja prejde grantov a podporn systm komplexnou zmenou, ktor vytvor nstroje na systematick podporu kadej fzy vedeckho bdania (zkladn vskum, aplikovan vskum, experimentlny vvoj v rmci univerzt aj firiem). Vytvoria sa jasn, predvdaten a rovnoprvne podmienky financovania aplikovanho vskumu a vvoja vo verejnch organizcich, vrtane SAV, aj skromnch firmch. Model financovania verejnch vskumnch intitci sa prehodnot s drazom na zvenie motivcie tchto organizci zlepova spoluprcu so skromnm sektorom a pritiahnu najkvalitnejch vskumnkov. Nov systm zabezpe koncentrciu prostriedkov do nronch kvalitnch projektov a povinn zapojenie kvalitnch zahraninch hodnotiteov do rozhodovania o nich. Efektvne vyuvanie trukturlnych fondov E na financovanie vedy, vskumu a inovci nie je mon bez vraznho znenia administratvnej zae ich 34

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 erpania. Proces evalucie sasnho programovacieho obdobia a prprava alieho sa prehodnot tak, aby administrcia trukturlnych fondov nebola neprimeranou zaou pre vedeck tmy erpajce eurpsku podporu. Pre rast konkurencieschopnosti Slovenska je nevyhnutn, aby efektvne fungoval prenos vedomost a vedeckch objavov z verejnch intitci (univerzity a SAV) do skromnho sektora. Vlda preto zabezpe stabiln systmov prostredie na podporu transferu vedomost do praxe. Vytvoria sa pracovisk, ktor administratvne zabezpeia kontakt vedecko-vskumnch intitci s firmami a vmenu informci. V stredno- a dlhodobom horizonte vlda podpor fyzick a virtulne (tematick aj regionlne) sstredenie vedeckch a vskumnch intitci. Univerzitn vedeck parky zdruia vskumn pracovisk najlepch slovenskch univerzt, resp. SAV, v ktorch sa realizuje pikov aplikovan vskum a vskum v konkrtnych vybranch tmach. Podporia vzjomn interakciu medzi pracoviskami univerzity, resp. SAV navzjom a s ustlenmi aj novmi inovatvnymi firmami. Uah sa tak prenos poznatkov z akademickej sfry do hospodrskej a spoloenskej praxe prostrednctvom transferu technolgi (licencie, spin-off, alebo in formy spracovania poznatkov). Akademick centra naopak koncentruj vedu a zkladn vskum. Zdruia pikov vskumn tmy, ktor v centrch okrem jednoduchej vmeny poznatkov s domcimi a zahraninmi vskumnkmi zskaj prstup k prstrojovmu vybaveniu, ktor by pri vej disagregcii nebolo mon zabezpei. Vlda priprav pilotn projekt Nrodnho technologickho intittu, ktor bude uskutoova vskum a vvoj s priamou vzbou na aplikcie do praxe pre zvyovanie konkurencieschopnosti domcej ekonomiky. Intitt bude ma formu medzinrodnho podniku - obchodnej spolonosti s asou ttu (spolon podnik SR a Spolkovej republiky Nemecko), priom financovanie jeho aktivt bud tvori v pomere 1/3, 1/3, 1/3 vlastn zdroje, prostriedky ttneho rozpotu SR a zmluvn zkazky a granty. Okrem intitucionlneho zabezpeenia bude potrebn vytvori legislatvne podmienky, ktor umonia lepiu finann, organizan aj udsko-kapitlov spoluprcu skromnho sektora a verejnch vskumnch organizci cez partnerstv, joint ventures a dlhodob kontrakty. Prehodnotia sa pravidl a postupy ochrany duevnho vlastnctva s drazom na ich efektivitu a predvdatenos. Legislatva sa uprav tak, aby zjednoduila a jednoznane upravila ochranu duevnho vlastnctva v prostred akademickch intitci a verejnch intitci vskumu a vvoja. Predovetkm by sa takmto organizcim malo umoni vlastni a licencova patenty a itkov vzory, vklada ich do samostatnch prvnych subjektov, v ktorch maj majetkov as, a neobmedzene z nich tvori zisk.

5.1.1.3alie vzdelvanie
Na jednotlivcov na trhu prce s v sasnosti neustle kladen poiadavky na zvyovanie, prehlbovanie, inovovanie i zmenu svojho odbornho zamerania (vedomost, zrunost a spsobilost). Prostriedkom zmeny je v tomto prpade prve fungujci systm celoivotnho vzdelvania a poradenstva, t. j. systm, ktor predovetkm poskytne jednotlivcom vzdelvacie programy, ktor poved k ich lepej uplatnitenosti na trhu prce. Cesta k dosiahnutiu tohto stavu vedie cez definovanie poiadaviek na jednotliv vzdelvacie programy, na lektorov 35

a manarov alieho vzdelvania ako aj na samotn intitcie. Sasne je potrebn informova o ponuke vzdelvacch programov, o vzdelvacch intitcich, ktor ich ponkaj, ako aj o monch vstupoch z tchto vzdelvacch programov, aby sa jednotlivci vedeli v ponuke orientova, prpadne aby mali monos zska poradenstvo v tejto oblasti. Vznamnm zdrojom informci pre zvyovanie sladu medzi vzdelvanm a trhom prce prines historicky prv a medzinrodne porovnaten vsledky prieskumu kompetenci dospelch obanov PIAAC2. Nrodn projekt s nzvom alie vzdelvanie a poradenstvo pre dospelch ako nstroj lepej uplatnitenosti na trhu prce, ktorho realizcia zane v druhom tvrroku 2013, prispeje k zveniu asti dospelch na alom vzdelvan rozvojom systmu alieho vzdelvania a poradenstva pre dospelch tm, e plnuje zabezpei kvalitu vzdelvacch programov alieho vzdelvania (cie, obsah, forma, metdy vzdelvacch programov), kvalitu vzdelvacch intitci (personlne, materilno technick a priestorov zabezpeenie a pod.), vytvori sie poradenskch intitci a predovetkm zabezpei as zamestnvateov na alom vzdelvan a poradenstve pre dospelch, m sa zvi ich dvera k systmu alieho vzdelvania, k zamestnvaniu osb, ktor absolvovali vzdelvacie programy v rmci alieho vzdelvania a tm i dvera osb zastujcich sa na aktivitch v rmci alieho vzdelvania k tomuto systmu. Celkov rozpoet nrodnho projektu je vo vke 27,5 mil. eur. Bude sa tie pokraova v legislatvnych pravch uznvania vsledkov neformlneho vzdelvania tak, aby sa uahil prstup dospelch k nadobudnutiu novej kvalifikcie na zklade predolej praxe alebo absolvovania vzdelvacch programov alieho vzdelvania.

5.1.1.4Inovcie
Hlavnm cieom inovanch aktivt je zvyovanie konkurencieschopnosti vrobkov, vrobnch a logistickch postupov alebo sluieb zavdzanm novch poznatkov s vyuitm vsledkov domceho alebo medzinrodnho vskumu. Proces inovcie je komplexn a iastone alebo plne zaha mnoho innost od vskumu a vvoja produktov a procesov, cez vznik novch firiem, a po rozvoj existujceho podnikania. Vlda preto priprav Inovan stratgiu SR na roky 2014 2020, ktor na zklade analzy stavu a potrieb hospodrstva vytvor sadu navzjom sa dopajcich opatren na podporu inovci a inovanho procesu. Stratgia bude v slade so truktrou a prioritami operanch programov trukturlnych fondov E na roky 2014 a 2020. Inovan stratgia zlep prostredie pre vznik a rozvoj inovatvnych podnikov. Zabezpe sa kvalitn administratvna a technick podpora podnikania, exportu a transferu technolgi z verejnch intitci vedy a vskumu v podnikateskch inkubtoroch. Vznikn pri univerzitnch vedeckch parkoch, vybranch verejnch intitcich vedy a vskumu a pri klastroch firiem. Inkubtory bud poda monost zapojen do medzinrodnch siet. Podpor sa tie vznik a fungovanie high-tech klastrov, a to nie len finanne formou nvratnho prspevku, ale aj zjednoduenm administratvy (stavebn povolenia, zemn plnovanie). Cez medzinrodne spen a v mnohch krajinch implementovan programom podpory malch firiem (v USA nazvanho program SBIR) sa umon experimentlny vvoj a realizcia inovatvnych rieen. Tento program poskytne
2 asto oznaovanho ako PISA pre dospelch.

36

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 zanajcim podnikom granty pre vypracovanie tdie uskutonitenosti (proof of concept) a nzkoroen finann prostriedky na vvoj prototypu. Vlda pripravila v spoluprci s Eurpskym investinm fondom holdingov fond JEREMIE. Hlavnm cieom iniciatvy je poskytnutie rizikovho kapitlu inovatvnym malm a strednm podnikom (MSP) s dobrm podnikateskm plnom a inovanou mylienkou s komernm potencilom. Implementcia JEREMIE v SR zaha dlhov nstroje (bankov zruky a very) a kapitlov nstroje (rizikov kapitl). Celkov kapitl fondu v objeme 100 mil. eur bude pouit prostrednctvom vybranch finannch sprostredkovateov (komern banky, manari fondov rizikovho kapitlu). Nstroje rizikovho kapitlu sa primrne zameriavaj na podporu aplikovanho vskumu a vvoja a prenosu technologickch poznatkov do praxe. MH SR plnuje navi prspevok OP KaHR v iniciatve JEREMIE o dodatonch 25 mil. eur. Aby sa zvil sklon podnikov inovova, je dleit zapoji firmy vo vej miere do vskumu a vvoja. Vlda preto implementuje schmu inovanch voucherov, ktor bud mc mal a stredn podniky vymeni za urit mnostvo vskumnch a vvojovch aktivt v ttnych vskumnch intitcich. Nstroj bude firmy motivova nadviaza prvotn kontakt so ttnymi vedeckovskumnmi organizciami a zhodnoti inovan monosti vlastnho podnikania. V rmci reformy financovania vskumu a vvoja sa vytvoria podmienky pre rovnocenn zapojenie skromnho sektora ako iadatea do schm podpory projektov vskumu a vvoja. Vlda podpor rozvoj technicky zameranej pracovnej sily, ktor je nevyhnutn pre rast inovatvnych a high-tech podnikov. Vzhadom na to, e na Slovensku je relatvne vea absolventov technickch odborov vysokch kl, aktivity sa zameraj predovetkm na zvenie kvality tchto odborov a adekvtne technick vybavenie.

5.1.2Zamestnanos a socilna inklzia

Vsledkov indiktory pre zamestnanos a socilnu inklziu 20 04 Miera dlhodobej nezamestnanosti (% aktvneho obyvatestva nad 15 rokov) S K E S Miera zamestnanosti K (% vo vekovej skupine 20 - 64 E rokov) Populcia ohrozen chudobou S a vylenm K (% populcie) E 20 05 20 06 20 07 20 08 20 09 20 10 Cie 20 201 202 11 2* 0 8,9 65 3 72 75 17,2 19,4

11, 11, 10, 8,3 6,7 6,5 9,3 9,2 9 8 3 4,3 4,1 3,7 3,1 2,6 63, 64, 7 5 67, 68 4 67, 2 69, 69 9 26, 21, 32 7 3 25, 25, 24, 66 3 3,9 4,1 68, 66, 64, 65, 8 4 6 1 70, 68, 68, 69 3 6 6 20, 19, 20, 20, 6 6 6 6 23, 23, 23, 24,

37

Poznmka: * aritmetick priemer z kvartlnych hodnt za rok 2012

Dlhodob nezamestnanos na Slovensku patr s takmer 9 % medzi najvyie v E a je spolu s neaktivitou jednm z hlavnch trukturlnych problmov slovenskej ekonomiky. Vyplva hlavne z vysokej nezamestnanosti medzi mladmi a dlhodobej nezamestnanosti nzko kvalifikovanej pracovnej sily. V oboch ukazovateoch patr Slovensko medzi negatvne prklady v krajinch E. Nezamestnanos mladch na Slovensku je jedna z najvych v E, ke miera nezamestnanosti tejto skupiny v roku 2012 dosiahla viac ako 34 %. Po zohadnen potu mladch ud vo vzdelvacom procese, miera neaktivity ud pod 25 rokov predstavuje na Slovensku takmer 14 %, o vak stle, aj ke s menej vraznm rozdielom, predstavuje hodnotu nad priemerom E27 a krajn V3 (12,9 % a 11,1 %). Veobecne je stav nezamestnanosti medzi mladmi ovplyvnen nesladom zrunost a potrebami trhu prce, a momentlne tie nedostatonm dopytom po pracovnej sile. Okrem toho m Slovensko relatvne nzku mieru zamestnanosti starch ud, ktor tie predstavuj jednu z cieovch skupn politk zamestnanosti.
Miera nezamestnanosti 15 - 24-ron v% NEET ukazovate (15 - 24 ron mimo pracovnho alebo vzdelvacieho procesu) v %

Zdroj: Eurostat

Poznmka: NEET not in employment, education and training Zdroj: Eurostat

Slovensko by do roku 2020 chcelo zvi mieru zamestnanosti z hodnoty 65 % na 72 %. Rieenie problmu nezamestnanosti a nsledn rast zamestnanosti by mal okrem pozitvneho socilneho rozmeru aj dleit vplyv na vkonnos ekonomiky cez zvyovanie asti pracovnej sily a produktivity.
Vdavky na socilne vylenie (v % HDP) Vdavky na podporu rodiny a det (v % HDP)

38

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

Poznmka: od roku 2011 skuton a rozpotovan vdavky zahaj odhad vecnch dvok v oblasti socilneho vylenia Zdroj: ESSPROS

Poznmka: od roku 2011 skuton a rozpotovan vdavky nezahaj vecn dvky obc pre rodiny s demi a socilne sluby organizovan mestami a obcami Zdroj: ESSPROS

S dlhodobou nezamestnanosou sa spja zvan spoloensk problm, ktorm je chudoba. Na Slovensku je vye 20 % populcie ohrozench chudobou a socilnym vylenm, o predstavuje hodnotu pod priemerom E27. Vlda sa zavzuje naalej zniova tento podiel k hranici 17 % do roku 2020. Slovensko vynaklad na socilne dvky v oblasti socilneho vylenia a podpory rodn s demi porovnaten finann prostriedky v pomere k HDP ako susediace krajiny V3, ale vrazne menej ako priemer krajn E27. Napriek vke vdavkov na tto oblas, hlavnou iniciatvou v tejto oblasti ostva potreba zvi adresnos a efektvnos systmu socilnych dvok a tak nastavenie aktvnych a pasvnych dvok, ktor bude motivova ud zamestna sa. Medzi opatreniami v zamestnanosti a socilnej inklzii s reforma v systme socilnych dvok, administratvna implementcia novely zkona o slubch zamestnanosti s cieom efektvnejej a innejej podpory ud ohrozench dlhodobou nezamestnanosou, tzv. znevhodnench uchdzaov. Vlda podpor ekonomick a socilnu inklziu rmskych marginalizovanch komunt a novou legislatvou zvi dostupnos a kvalitu socilnych sluieb. Finannmi nstrojmi ttnej politiky bvania sa podpor udratenos bvania pre nzkoprjmov domcnosti. Podobne sa novm finannm nstrojom Fondom socilnych fondov rozvojovho kapitlu podpor zamestnanos a socilna inklzia kombinovanou formou nvratnej a nenvratnej finannej podpory podnikania znevhodnench skupn. Bli opis fondu sa nachdza v asti 5.3 Podnikatesk prostredie.

5.1.2.1Zamestnanos
Aktvne politiky trhu prce APTP preli novelizciou zkona o slubch zamestnanosti vznamnou reformou. Zmena zkona je vak len jednm z krokov, ktor vlda v tejto oblasti realizuje. Nsledne bude potrebn interne zjednoti organizan truktry radov prce, socilnych vec a rodiny (rady PSVR), a tm aj poskytovanie sluieb v rmci celho Slovenska. Zefektvnenie personlnych kapact radov umon cielen individualizovan sluby uchdzaom o zamestnanie v rznych formch. Zmeny obligatrnych prspevkov APTP na fakultatvne si vyiada nov proces ich schvaovania. Vlda prjme zsady pouitia finannch prostriedkov na uplatovanie aktvnych opatren na trhu prce, na ktor nie je prvny nrok. 39

Bud obsahova aj kontrolu ich dodriavania, mechanizmy kontroly poskytovania prostriedkov a usmernenia k povinnosti zverejova informcie o schvlench a neschvlench prspevkoch poda zkona vrtane odvodnenia na webovch sdlach radov. Schvaovanie poskytovania prspevkov bud zabezpeova novovzniknut vbory pre otzky zamestnanosti. Pre alie zefektvovanie APTP bude nevyhnutn hlbie analyzova jednotliv programy. MPSVR a stredie prce, socilnych vec a rodiny (PSVR) ich bude na zklade vstupov od jednotlivch radov PSVR vyhodnocova a pravidelne pripravova sprvu o ich fungovan. K plneniu tejto lohy bude zabezpeen prstup k individualizovanej centrlnej databze. V sasnosti je dleitou tmou prepojenie databzy uchdzaov o zamestnanie a poberateov socilnych dvok, ako je stanoven v novele zkona a slubch zamestnanosti. pln zjednotenie tchto databz prebehne v rmci nasadenia novho informanho systmu riadenia socilnych dvok. Podpora zamestnanosti mladch Slovensko ako jedna z krajn s najniou zamestnanosou mladch prelo v roku 2012 hodnotenm EK, ktorho cieom bola realokcia fondov E na rieenie zamestnanosti mladch. Okrem alch nstrojov APTP s sasou systmu dva projekty financovan z ESF zameran pecilne na podporu vzniku pracovnch miest pre uchdzaov do 29 rokov. Podpora sa realizuje financovanm asti nkladov zamestnvatea na odvody zamestnancov. Projekty boli spusten v novembri 2012 a bud pokraova aj v roku 2013. Do augusta 2015 sa pota so zdrojmi vo vke 70 milinov eur z ESF. Okrem mladch bude v alch rokoch podporen zamestnvanie aj starch (nad 50 rokov) znevhodnench uchdzaov. Nstroje APTP a projekty na podporu zamestnanosti mladch bud tvori sas pripravovanho systmu zruk pre mladch ud do 25 rokov. Cieom opatrenia je zabezpei, aby vetci mlad udia vo veku do 25 rokov dostali kvalitn ponuku zamestnania, alieho vzdelvania, uovskej prpravy alebo ste do tyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukonen formlneho vzdelania. Na dosiahnutie tohto ciea bud zabezpeen finann prostriedky prostrednctvom trukturlnych fondov v novom programovom obdob na roky 2014 - 2020. Kov aktivity implementcie systmu zruk bud zameran na odborn poradensk sluby radov PSVR, vytvranie lepie cielench a individualizovanch innost a na ich zklade identifikovanie najm tch mladch ud, ktorm hroz, e si nenjdu zamestnanie ani monos alieho vzdelvania. Pjde o zabezpeenie vetkch informci o dostupnch slubch zamestnanosti a formch podpory, ako naprklad propagovanie, poskytovanie informci a rd o monostiach zabezpeenia absolvovania prpravy na zaatie prevdzkovania samostatnej zrobkovej innosti. Pripravia sa projekty, ktorch zmerom bude zlepenie kvality absolventskej praxe. Zavedie sa aktulny prehad o pridelench finannch prostriedkoch na realizciu systmu zruk pre mladch a samostatn informan zloka v rmci webovho sdla PSVR. Dlhodob nezamestnanos Dlhodob nezamestnanos sa po relatvne spenom poklese v predkrzovch rokoch vrtila na takmer 10 % rove. Je jednou z najvych v E a predstavuje jeden zo zsadnch problmov slovenskej ekonomiky. Medzi hlavn prekky pre zlepenie situcie patr neslad vzdelvania s potrebami trhu prce a odvodov 40

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 zaaenie nzkoprjmovch pracujcich. Prv problm adresuje, okrem opatren definovanch v asti vzdelvanie, nrodn sstava povolan, ktor predstavuje opatrenie na vytvorenie trvalo udratenho systmu monitorovania a prognzovania potrieb trhu prce, pretavenie poiadaviek zamestnvateov do celoivotnho vzdelvania a prpravy pre trh prce za aktvnej asti socilnych partnerov. Vysok odvodov zaaenie nzkoprjmovch zamestnancov adresuj programy APTP, ktor dotuj cenu prce skromnm zamestnvateom alebo samosprvam, ak zamestnaj znevhodnench uchdzaov na novovytvoren pracovn miesto. Problm vysokch odvodov sasti cieli aj prspevok na samostatn zrobkov innos, ktor podnecuje k samozamestnvaniu znevhodnench uchdzaov. Vraznejie znenie odvodov nzkoprjmovch zamestnancov (prostrednctvom zruenia zdravotnch odvodov alebo odpustenia zdravotnch odvodov nzkoprjmovm zamestnancom) by malo pozitvny vplyv na zamestnanos, no vznamn negatvny vplyv na verejn financie. V prpade, e by nedolo ku kompenzcii vpadku inmi daami, bolo by to hlavnou prekkou pre zsadnejie kroky v tejto oblasti. Vlda bude tieto monosti naalej skma a hada spsoby aktivcie dlhodobo nezamestnanch a motivcie zamestnvateov prijma takchto uchdzaov o prcu.

5.1.2.2Socilna inklzia
Reforma socilnych dvok S cieom alieho zvyovania adresnosti socilnych dvok a vytvrania pozitvnych motivci pre poberateov zastova sa na trhu prce bude vlda priebene analyzova monosti lepieho a efektvnejieho cielenia socilnych dvok. Hlavnou tmou v tejto oblasti je v sasnosti najm zvyovanie adresnosti systmu ttnych socilnych dvok na podporu rodn s demi, ktor sa z vekej asti netestuj na prjem. Systm prejde komplexnou revziou s cieom zjednodui ttnu socilnu podporu z hadiska potu dvok a administratvnej nronosti so zachovanm adresnosti. V sasnosti vlda analyzuje monosti zavedenia testovania prjmu za elom ich vyplcania. Bude predloen novela zkona o pomoci v hmotnej ndzi, ktorho cieom je zabezpei lepiu adresnos, zsluhovos a odmeovanie tch, ktor sa snaia zamestna aj za nzku mzdu alebo sa aktivuj. Zmerom reformy je vytvori systm, ktor by v spojitosti s APTP posilnil efekt motivcie poberateov socilnych dvok njs si zamestnanie. Zrove novela zabezpe efektvnejie pokrytie najnich prjmovch skupn obyvatestva. Systm pomoci v hmotnej ndzi bude prepojen a harmonizovan so zmenami v oblasti aktvnych opatren trhu prce, socilneho poistenia a ostatnch ttnych socilnych dvok. Rovnovha medzi zamestnanm a starostlivosou o deti Prspevok na starostlivos o diea financovan prevane z prostriedkov ESF sa optovne zarad na alie programov obdobie 2014 - 2020. Prspevkom tt 41

prispieva rodiovi alebo fyzickej osobe, ktorej je diea zveren do starostlivosti, na vdavky na starostlivos poas zrobkovej innosti alebo tdia. Zvi sa suma prspevku a vekov hranica pre poskytovanie z troch na maximlne p rokov dieaa. Znia sa administratvne nklady pre rodiov aj platiteov, a zrove sa zoslad poskytovanie rodiovskho prspevku s prspevkom na starostlivos. Sbene je nevyhnutn vytvori podmienky na zvenie dostupnosti kvalitnch, udratench a cenovo dostupnch zariaden sluieb v starostlivosti o deti, najm jasl a klok, s cieom rozri okruh poskytovateov starostlivosti o deti. Bliie pecifikovanie podmienok poskytovania finannch prostriedkov zo trukturlnych fondov na dosiahnutie uvedenho ciea bude uveden v novch pripravovanch operanch programoch. Podpora marginalizovanch komunt Podporou komunitnch centier sa vytvoria irie predpoklady pre zlepenie prstupu zranitench skupn, vrtane rmskych komunt, ku kvalitnmu predkolskmu a kolskmu vzdelvaniu. Bude sa pokraova v nrodnom projekte Marginalizovan rmske komunity matersk koly a v prprave tvorby a vydvania uebnc v rmskom jazyku. Zlep sa finann gramotnos marginalizovanch rmskych skupn a ich prstup tchto skupn k finannm slubm. Zvi sa ochrana pred innosou ernkov a neleglnymi praktikami verovch spolonost a podpor sa rozvoj mikrofinannch programov v marginalizovanch oblastiach. Plnohodnotn ekonomick a socilna inklzia Rmov si vyaduje zmenu postojov viny obyvatestva aj rmskych komunt. alie iniciatvy maj ambciu odstraova stigmatizciu rmskeho obyvatestva jeho cielenm zaleovanm do spolonosti. Osvetou a vchovou majoritnej populcie m zrove prispie k objektvnemu spoznvaniu rmskej populcie a nsledne aj ich prijatiu. Vytvor sa prvne prostredie na zastavenie nrastu potu rmskych marginalizovanch komunt a postupn integrciu do spolonosti na zklade princpov zsluhovosti a individulnej zodpovednosti. Zrove sa bud vytvra prvne podmienky pre eliminovanie generanej reprodukcie socilneho vylenia. Rozvoj ivotnch podmienok osb so zdravotnm postihnutm Bude vypracovan nov Nrodn program rozvoja ivotnch podmienok osb so zdravotnm postihnutm. Nrodn program sa orientuje na zabezpeenie maximlnej rovne socilnej inklzie osb so zdravotnm postihnutm a ich rodn prostrednctvom uplatovania prv takchto osb, vytvrania podmienok pre uplatovanie rovnosti prleitost, prijmania opatren na prevenciu a prekonvanie znevhodnen a boja proti diskrimincii na zklade zdravotnho postihnutia. Dostupnos a kvalita socilnych sluieb Kvalita a dostupnos socilnych sluieb sa zlep zefektvnenm viaczdrojovho financovania socilnych sluieb a objektvnym hodnotenm kvality poskytovanej socilnej sluby. Naalej sa bud plni opatrenia Stratgie deintitucionalizcie systmu socilnych sluieb a nhradnej starostlivosti. Zmerom stratgie je 42

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 nhrada intitucionlnej izolcie a segregcie ud v pecializovanch zariadeniach alternatvnym modelom siete spolupracujcich a navzjom prepojench socilnych sluieb poskytovanch v integrovanch domcich podmienkach miestnych komunt. Novm zkonom sa komplexne uprav socilna prca tak, aby bola vyuiten vo vetkch oblastiach, v ktorch sa vykonva. Stanovia sa podmienky vykonvania socilnej prce a vytvoria sa podmienky pre profesijn zabezpeenie vkonu socilnej prce. Udratenos bvania pre chudobnch V svislosti s budovanm njomnho bvania sa legislatvnou pravou priamo finanne podporia nzkoprjmov domcnosti za elom znenia chudoby a socilneho vylenia. Rmcov zmery bytovej politiky ttu, ako aj konkrtne lohy v oblasti rozvoja bvania na obdobie do roku 2015, uruje Koncepcia ttnej bytovej politiky do roku 2015. Zavedenie nstroja je mon len v prpade podpory budovania njomnch bytov a zabezpeenia finannej podpory prostrednctvom trukturlnych fondov. Plnenie bytovej politiky prebieha cez ttny fond rozvoja bvania, ktor disponuje rozpotom na rok 2013 vo vke 176,7 mil. eur (vlastn prjmy) a predpokladanm transferom zo R v sume 66,4 mil. eur, a cez nstroj Vstavba a obnova bytovho fondu s rozpotom 25 mil. eur na rok 2013. Zvenie dostupnosti bvania pre ohrozen skupiny je mon dosiahnu aj zlepenm adresnosti inch typov podpory bvania. Vlda posdi monos zohadnenia prjmu pri pridelovan ttnej prmie, podobne ako pri niektorch socilnych dvkach. Vlda bude tie vanalyzova monosti zvenia adresnosti alch nstrojov ttnej podpory bvania ako s bonifikcia hypotk pre mladch a programy ttneho fondu rozvoja bvania.

5.1.3Podnikatesk prostredie
Vsledkov indiktor pre podnikatesk prostredie 20 04 S K (poradie v rebrku Svetovej E banky) Doing Business 20 05 20 06 20 07 20 08 20 09 40 37, 5 20 10 43 37, 2 20 20 11 12 46 40, 3 46 40, 1 Cie 20 20 15 -

Kvalitn a transparentn podnikatesk prostredie je dleitm predpokladom pre stabiln a konkurencieschopn trh, vznik novch firiem a prlev investci. Opatrenia prispievajce k zlepeniu podnikateskho prostredia maj v konenom dsledku pozitvny dopad na zamestnanos, mzdy, ekonomick rast a celkov prosperitu krajiny. Slovensko kles v hodnoten rebrka Svetovej banky Doing business u niekoko rokov po sebe. Aktulne 46. miesto ns zarauje pod priemern umiestnenie krajn E (40). Je preto nevyhnutn prija opatrenia na znenie administratvneho zaaenia, uvonenie regulcie a zlepenie informovanosti firiem. Zlep sa posudzovanie 43

vplyvov novej aj existujcej legislatvy na podnikatesk prostredie. Vlda zjednodu zskanie stavebnho povolenia a zni bariry vstupu v tradine monopolnch sektoroch a slobodnch povolaniach. K vyej transparentnosti prispeje zavedenie insolvennho registra a registra diskvalifikovanch osb. Rozvoju podnikateskho prostredia napomha aj elektronizcia sluieb vldy, budovanie infratruktry a skvalitovanie verejnej sprvy. Financovanie rozvoja podnikania Slovensk fond na podporu rastu posli primrne na poskytovanie verov na financovanie novch strategickch investcii, najm v oblasti infratruktry a ivotnho prostredia. elom fondu je znsobi efekt verejnch investci z fondov E prostrednctvom tzv. pkovho efektu kad euro priameho kapitlovho vkladu z operanch programov do fondu by na seba naviazalo pribline 5 eur zo zdrojov domcich i zahraninch skromnch investorov. Slovensk fond na podporu rastu bude patri mimo sektora verejnej sprvy a nebude podlieha priamej politickej kontrole, kee tt bude jeho meninovm akcionrom. Fond socilnych fondov rozvojovho kapitlu by sa mal zamera na segment ekonomickch aktivt, ktor nie s stratov, ale neprinaj komerne zaujmav rove zisku, a preto o ne ben investori dlhodobo nejavia zujem. Obzvl sa zameria na aktivity produkujce trhovo neocenen spoloensk prospech (pozitvnu externalitu). ttna podpora tomuto segmentu aktivt me vyplni medzeru na trhu a vytvori ivotaschopn podniky, ktor by po poiatonej podpore u boli schopn fungova nezvisle, m by sa zvil hospodrsky rast i zamestnanos. Podobne ako v prpade inch opatren, zkladom intitcie by mali by prostriedky z fondov E, ktor by boli pkovm efektom znsoben skromnmi financiami. Fond by mal poskytova kombinovan podporu v podobe grantu spojenho s pikou najm mikropodnikom so saenmi prstupom na kreditn trh, so zvltnym zameranm na spoloensky prospen podnikanie. Intitcia m potencil vrazne podpori rast zamestnanosti najm v zaostalejch reginoch Slovenska, ktor dlhodobo trpia nzkym zujmom investorov. V nasledujcom programovom obdob 2014 2020 sa predpoklad vraznejia as Slovenskej zrunej a rozvojovej banky, a. s. (SZRB) pri spravovan nstrojov nvratnej pomoci pre mal a stredn podniky. SZRB by mala priamo k dispozcii urit objem zdrojov, ktor by vyuvala na poskytovanie verov a zruk pre MSP v rmci iniciatvy JEREMIE. V prpade vyuitia zdrojov v rmci iniciatvy JESSICA by SZRB financovala aj projekty miest a obc. Tmto spsobom sa zo SZRB vybuduje bankov finann intitcia, ktor doke inne plni ciele ttu v oblasti hospodrskej politiky. Administratvne zaaenie Slovensko potrebuje uskutoni opatrenia smerujce k zlepeniu podnikateskho prostredia. V tomto smere sa zameria na alie posilnenie transparentnosti a znenie administratvneho zaaenia. Umon sa vydvanie elektronickch vpisov z listu vlastnctva a zabezpe sa rozrenie obsahu katastra nehnutenost o daje o cench nehnutenost uvdzanch vo verejnch a inch listinch predloench na zpis do katastra. Vlda okrem toho zjednodu administratvne vykazovanie podnikov vytvorenm komplexnho portlovho rieenia umoujceho elektronick hlsenie vetkch nleitost vyadovanch 44

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 od podnikateskch subjektov. Proces registrcie majetku sa zlacn a zrchli znenm potu konov. Vlda aktualizuje metodiku posudzovania vplyvov legislatvy na podnikatesk prostredie najm vyuitm prkladov dobrej praxe uplatovanch v inch krajinch vrtane zavedenia systmu RIA (Regulatory Impact Assessment) do procesu hodnotenia vplyvov prijmanej legislatvy. Dobudovanm analytickch kapact sa alej zlep kvalita predkladanch zkonov. Vlda sa zameria aj na existujcu legislatvu. Prehodnotia sa transpozcie vybranch eurpskych prvnych aktov, ktor zavdzaj zmeny s cieom zni administratvne zaaenie eurpskej legislatvy. Ministerstvo hospodrstva okrem toho spust verejne dostupn portl pre nahlasovanie duplicitnch informanch povinnost vyplvajcich podnikateom z legislatvy. V roku 2014 vlda znovu vyhodnot nklady administratvnej zae na Slovensku. Regulcia Vo viacerch odvetviach, ktor boli tradine monopoln, sa v poslednom obdob zana objavova konkurencia. Vraznej nstup konkurencie bude pomha zvyova kvalitu sluieb a tlai na zniovanie cien v porovnan s cenami monopolnch subjektov. Vlda vykon analzu potreby znenia regulanho zaaenia a liberalizcie tchto trhov. Ide naprklad o dodvku plynu, elektriny, telekomunikanch sluieb, vrtane internetu a kblovej televzie, ale aj elezninej dopravy alebo potovch sluieb. V prpade potreby sa pravou legislatvy alej znia bariry pre vstup novch subjektov na tieto trhy. A naopak, tam, kde sa konkurenn prostredie nedoke vytvori, bude vlda SR presadzova siln a kvalitn regulciu zo strany ttu. T by mala zamedzi monopolnm podnikom zneuva svoje dominantn postavenie na danom trhu na kor ostatnch podnikateov a spotrebiteov. Slobodn povolania s v sasnosti relatvne prsne regulovan, o v niektorch prpadoch deformuje konkurenciu medzi poskytovatemi tchto sluieb. Je preto dleit identifikova a odstrni tie neprimeran regulcie, ktor predstavuj zbyton bariru rozvoja hospodrskej sae, o negatvne vplva na cenu a kvalitu poskytovanch sluieb. Tam, kde je to vhodn, je potrebn preskma monosti obmedzenia povinnho lenstva v profesijnch komorch. Pri uvoovan pravidiel sa bude dba na zachovanie poadovanch kvalifikanch tandardov, na zabezpeenie kontroly kvality vykonvanch innost a na ochranu prvom chrnench zujmov. Transparentnos podnikateskho prostredia Zavedie sa elektronick insolvenn register, m sa proces uspokojovania majetkovch nrokov veriteov, medzi ktormi je v nezanedbatenej miere pravidelne tt a jeho intitcie, vrazne zefektvni, sprehadn a v neposlednom rade sa zabezpe takmer pln publicita informci o celom procese a priebehu konkurznho konania. Vsledkom zavedenia registra v zahrani bolo spravidla zvenie vanosti konkurznch konan. Novou prvnou pravou sa zaved tie predvdaten a transparentn procesy s ukonenm podnikania a spresn sa zodpovednos lenov tatutrnych orgnov obchodnch spolonost, ktor zanikaj. Sasou tejto iniciatvy bude zvenie zavedenia registra diskvalifikovanch osb, kee z dlhodobho hadiska sa ukazuje sasn rieenie zodpovednosti 45

tatutrnych orgnov, lenov tatutrnych a dozornch orgnov spolonost ako nedostaton, najm vzhadom na trendy znenej dvery v intitt zkladnho imania, ktor m plni lohy vo vzahu k ochrane veriteov podnikateskch subjektov. Pri vytvran registra diskvalifikcii sa bude vychdza vlune z objektvnych informci, a to tak, aby sa zamedzilo monosti, e register postihne aj slunch podnikateov. Vlda zabezpe novelizciu prslunch vykonvacch predpisov k zkonu o investinej pomoci. Ich zmerom bude prostrednctvom rozrenia povinnch vstupnch dajov vytvori nstroj, prostrednctvom ktorho sa vka ttnej pomoci stane predvdatenejia v zvislosti od objektvnych a vopred znmych vstupnch hodnt. Stransparentnenie a zjednoduenie pravidiel umon okrem inho zrchli proces schvlenia pomoci. Takto postup zni riziko potencilnych investorov a dosiahne tak rovnak efektvnos podpory pri nich nkladoch. Stavebn zkon Nov stavebn zkon bude komplexne riei cel problematiku zemnho plnovania a stavebnho poriadku. Djde k zjednodueniu a urchleniu povoovacch procesov pri zachovan kvality povoovanch a realizovanch stavieb. Najvznamnejou zmenou v zemnom plnovan bude povinnos obc ma zemn pln bez ohadu na poet obyvateov a vekos obce.

5.1.4Dopravn a telekomunikan infratruktra

Dynamika rozvoja ekonomiky na Slovensku vyaduje zodpovedajci pokrok v budovan dopravnej infratruktry. Jej al rozvoj predstavuje vznamn potencil pre zniovanie medziregionlnych dispart, a tm aj rast a rozvoj zamestnanosti, najm vo vchodnch reginoch krajiny. Dobr stav cestnej a elezninej siete je dleit pre zlepenie asovej dostupnosti hospodrskych centier a sdel. Tento faktor je kov pre al rozvoj hospodrstva, kee do znanej miery ovplyvuje aj monosti zlepenia konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Pri raste intenzity v cestnej doprave je potrebn sa venova otzke bezpenosti a komfortu v osobnej doprave. Vzvou pre vldu SR je taktie rieenie negatvnej externality cestnej dopravy dopad na ivotn prostredie a zdravie obanov, najm v prpadoch, kde dleit dopravn ahy prechdzaj zemiami obc. Dosiahnutie tchto cieov si vyiada objektivizciu procesu urovania priort vstavby a v tlak na efektvnos v celom procese investinej prpravy a zabezpeenie efektvnejej sae medzi zhotovitemi v procese transparentnho obstarvania. Hlavnmi opatreniami v infratruktre je pokraovanie v budovan dianic a rchlostnch ciest, rekontrukcia ciest I. triedy, zlepovanie alch cestnch parametrov s cieom zlepi bezpenos a komfort cestnej dopravy, modernizcia a optimalizcia elezninej siete a jej zosladenie s cestnou dopravou. Do popredia by sa mali dosta aj otzky trvalo udratenej mestskej mobility. V ostatnej infratruktre s najdleitejmi opatreniami stransparentnenie regulovanch trhov a spoplatnenie vyuvania frekvennch psiem v telekomunikanch slubch. 46

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 Cestn infratruktra

Vdavky na cestn infratruktru (v mil. eur) a el. Rozpoet pre cestn infratruktru (v mil. eur)

Zdroj: MF SR, IFP

Zdroj: Rozpoet VS - MF SR, IFP

S postupom asu zskava oraz dominantnejiu a dleitejiu pozciu na Slovensku prve cestn doprava, o sa odra v raste zdrojov na jej budci rozvoj. Na rok 2013 je na cestn dopravu v rozpote alokovan najvyia suma v histri, a to aj vaka markantnmu podielu eurofondov. Hlavn oblasti sstredenia nrastu zdrojov zodpovedaj prioritnm problmom v cestnej doprave - okrem vstavby dianic a rchlostnch ciest a modernizcie a vstavby ciest prvej triedy s situovan aj do modernizcie a rekontrukcie kritickch a potencilne nebezpench sekov cestnej siete (napr. mostov, obchvatov a kriovatiek).
Vstavba dianic a RC Cesty I. triedy

dhgt251685888fLayoutInCell1fAllow Overlap1fBehindDocument1fHidden 0fLayoutInCell1

Zdroj: MF SR, IFP, MDVRR SR

Zdroj: IFP, SSC, MDVRR SR

V sasnosti je rozostavanch 60 km dianic a rchlostnch ciest (seky hlavnho dianinho ahu D1 a rchlocesty R4). V rokoch 2013 a 2014 sa plnuje rozbehn vstavba takmer 160 km najpotrebnejch sekov dianic a rchlostnch ciest. Dokonench by malo by v tchto dvoch rokoch takmer 50 47

km dianic a rchlostnch ciest, v roku 2015 by malo pribudn alch 75 km. Vina stavieb je lokalizovanch v reginoch s niou ekonomickou vkonnosou a vysokou nezamestnanosou. Viu pozornos, ako doteraz, je potrebn venova cestm prvej triedy s cieom zabezpei ich obnovu aj rozvoj, nakoko sa od roku 2000 zvil podiel komunikci v nevyhovujcom stave 2,5 nsobne. Z hodnotiacich dajov Slovenskej sprvy ciest z roku 2012 vyplva, e 44 % ciest prvej triedy je v nevyhovujcom stave. V havarijnom stave je alch 5 %. Cesty I. triedy obsluhuj takmer polovicu vetkej dopravy na Slovensku. Spolu m by v priebehu rokov 2011 a 2016 obnoven viac ako tvrtina siete ciest I. triedy. Z cieom zvi bezpenos a komfort cestnej prepravy je tie potrebn zamera sa na zlepovanie alch parametrov cestnej infratruktry ako budovanie obchvatov miest a obc, vstavbu preloiek, okrunch kriovatiek, prestavbu kriovatiek (postupn budovanie prdavnch pruhov) a mostov a na odstraovanie nebezpench miest tzv. kritickch nehodovch lokalt. Podobne sa bud upravova rkov parametre, polomery, rozhadov pomery s cieom homogenity trasy, ako aj alej budova protihlukov opatrenia ciest a protipovodov opatrenia mostov a ciest. eleznin infratruktra Je potrebn posilni kvalitu a kapacitu elezninej dopravy, ktor zaostva za cestnou dopravou. Poet eleznicami prepravench cestujcich na 1000 obyvateov sa u ns pohybuje v 10-nsobne nich hodnotch ako priemer E. SR si uvedomuje, e za elom zvenia efektivity vynakladanch zdrojov, znenia negatvnych dopadov dopravy na ivotn prostredie a odaeniu cestnch komunikci, je potrebn zvi vhu eleznc v sektore dopravy. V slade zo zmermi eurpskej politiky zmierni preaenie cestnej infratruktry presunom dopravnch vkonov na eleznice, pokrauj rozsiahle investcie do modernizcie elezninch koridorov. Projekt s podporou eurpskych fondov na obnovu vozidlovho parku, ktor zaal v roku 2010, by mal skoni tento rok. Vymen sa spolu ptina sprav v regionlnej a prmestskej elezninej osobnej doprave. V nasledujcich troch rokoch by malo by zmodernizovanch 60 km elezninch trat, rozbehn sa m modernizcia alch 67 km. MDVRR SR vypracovalo podrobn analzu vyuitia jednotlivch sekov elezninej prepravy, ktor mala za lohu identifikova neefektvne seky. Vsledky poskytn priestor na stanovenie priort v elezninej doprave a racionalizciu elezninej siete. Verejn osobn doprava a mestsk mobilita Vlda SR zvi efektvnos verejnej osobnej dopravy a zlep obsluhy zemia SR verejnou osobnou dopravou odstrnenm sbehov medzi prmestskou autobusovou a elezninou regionlnou osobnou dopravou a posilnenm nadvznost autobusov na eleznin dopravu - vzjomnm previazanm obidvoch mdov do jednotnho systmu. Vlda SR uvauje nad zavedenm zkona o dopravnej autorite, ktor bude zabezpeova plynul, funkn a hospodrne strategick plnovanie dopravy v rmci SR. Rozpoet na takto opatrenie ete nie je vyslen, ale predpoklad sa financovanie na princpe poplatkov od astnkov trhu. V rmci podpory nemotorovej dopravy pripravuje vlda SR stratgiu rozvoja cyklodopravy, ktorej opatrenia zahaj vybudovanie 1000 km cyklotrs do roku 48

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 2020, zmeny noriem a technickch predpisov a vytvorenie trvalho finannho mechanizmu z eurpskych fondov a samosprv. Rozpoet je na roky 2014 2016 tvor pribline 45 mil. eur. Telekomunikan infratruktra Na Slovensku sa v roku 2011 po prv krt zaviedlo spoplatnenie vyuvania frekvennch psiem, ktor s nevyhnutn pre poskytovanie sluieb elektronickch komunikci. Spoplatnenie vyuvania frekvenci je v rozvinutch krajinch benm javom. Telekomunikan rad, ako nezvisl nrodn regultor a cenov orgn v oblasti elektronickch komunikci uskuton elektronick aukciu na pridelenie frekvenci v psmach 800 MHz, 1800 MHz a 2,6 GHz. Tento krok bude okrem pozitvneho vplyvu na ttny rozpoet znamena aj vytvorenie podmienok pre posilnenie konkurencie v tomto sektore, kee uah vstup alm opertorom na slovensk trh. Transparentnos regulovanch trhov Existujce telekomunikan trhy s charakterizovan nzkou mierou transparentnosti, vraznmi informanmi asymetriami a vysokm stupom monopolistickej konkurencie, ktor umouje subjektom na strane ponuky extrahova vysok ekonomick renty. Vlda sa preto bude zaobera spsobom, akm by mali firmy zbiera, spracovva a sprstupova informcie o kvalite, poplatkoch, celkovch nkladoch a jednotkovch cench telekomunikanch produktov. Iniciatva sa bude tka aj ostatnch regulovanch trhov, najm energetiky a zdravotnctva.

5.1.5Modernizcia verejnej sprvy

Vsledkov indiktor pre modernizciu verejnej sprvy 20 04 E-government index (%) SK E 25, 5 20 05 20 06 37, 3 47 20 07 42, 3 52, 9 20 08 20 09 58, 6 61, 4 20 10 62 69, 1 Cie 20 11 20 20 90 -

Kvalita verejnej sprvy ostva dleitou tmou pre al rozvoj Slovenska. Cieom vldy je kontinulne a systematicky budova transparentn a efektvnu verejn sprvu. Odhliadnuc od vekosti ttu je pre spen krajiny dleit draz na efektvnos systmov. Modernizcia verejnej sprvy prebehne reformou ESO zameranou na optimalizciu radov, o prinesie sporu verejnch financi, zefektvni innosti a prinesie lepie sluby obanom a podnikateom. Jednm z nstrojov je elektronizcia a posilova sa bud analytick kapacity v ttnej sprve. Pokraovanie ESO Efektvna, spoahliv a otvoren verejn sprva Vlda SR bude naalej prehodnocova sasn truktru orgnov ttnej sprvy s cieom zefektvni ich innos a prispie k zniovaniu vdavkov vynakladanch na ich innos. V tejto oblasti sa odhaduje spora v rokoch 2013 - 2016 vo 49

verejnej sprve na 513 mil. eur, z toho v roku 2013 v hodnote 130 mil. eur, a najvraznejia v roku 2014 v hodnote 173 mil. eur. Za obdobie rokov 2013 a 2014 sa zni poet radov pecializovanej ttnej sprvy a inpekci o 483, z toho 244 rozpotovch organizci ttu. V rmci 2. etapy programu ESO vlda komplexne retrukturalizuje vybran rady ttnej sprvy. Do konca roku 2013 djde k zrueniu a nslednej integrcii psobnosti subjektov pecializovanej miestnej ttnej sprvy do jednho radu miestnej ttnej sprvy. Dleitm cieom je nielen zachovanie, ale aj zlepenie funkci ttu. Spjanie radov teda nebude znamena len odstrnenie multiplict pri vkone innost. Nov truktra zachov odborn a personlne riadenie a zodpovednos odvetvovch strednch orgnov ttnej sprvy. Zjednodu sa kontakt vybudovanm kontaktnch administratvnych miest obanov, kde obania aj podnikatelia vybavia vetky pecializovan procedry na jednom mieste jednoducho a s minimlnymi nkladmi. V alej etape prebehne fza optimalizcie procesov vkonu verejnej moci a proces optimalizcie podpornch procesov v rmci integrovanej miestnej ttnej sprvy. Djde k racionalizcii sprvy majetku ttu, integrovan rady a kontaktn miesta obanov sa umiestnia do budov vo vhradnom vlastnctve ttu. Na zklade auditu verejnej sprvy vlda prehodnot aktulny model prenesenho vkonu funkci ttu na ostatn zloky spolonosti. Vlda SR jasne zadefinuje ciele, vziu a misiu pre ttnu slubu ako celku, ako aj pre jednotliv ministerstv. Dobr prax zo zahraniia ponka viacer prklady: redizajn existujcich procesov s drazom na meratenos, zavedenie indiktorov vkonnosti, centrlne najmanie, umonenie flexibilnej pracovnej doby a miesta, i strategickho rozvjania talentov formou kvalitnho internho vzdelvania.

Analytick kapacity Jednm z pozitvnych efektov reformy ttnej sprvy by malo by, e sa stane atraktvnym miestom pre prcu pre najlepch odbornkov na Slovensku. S cieom posilni analytick kapacity ttu a zvi kvalitu fungovania verejnej sprvy je potrebn, aby v ttnej sprve pracovalo niekoko desiatok najlepch odbornkov. Jednm z krokov tmto smerom s analytick tvary, ktor sa zaali vytvra na kovch rezortoch. Ich lohou je rozpracovanie navrhnutch opatren a ich prepojenie na rozpoet, monitoring a hodnotenie. Mali by existova minimlne na vetkch ekonomickch a socilnych ministerstvch. Vlda bude pokraova v posilovan existujcich tvarov a budovan alch aj na ostatnch ministerstvch. Pre potreby systematickho budovania kapact v ttnej sprve sa zavedie tipendijn program, ktor finanne podpor tdium na renomovanch zahraninch univerzitch vybranm uchdzaom. Ako protihodnotu sa absolventi na ist as zaviau pracova vo verejnej sprve, o v konenom dsledku posiln vysokokvalifikovan odborn kapacity. K skvalitovaniu analytickch jednotiek prispeje aj monos odbornch kurzov a st financovanch z fondov E. Elektronick verejn sprva 50

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 Elektronick verejn sprva umouje obanom a podnikateom prstup k informcim a slubm, priom najvraznejm prnosom je zefektvnenie vkonu verejnej sprvy, znenie administratvneho zaaenia jednotlivcov a podnikateov pri komunikcii s verejnou sprvou a zvyovanie transparentnosti verejnej sprvy. Dleitou lohou sasnho obdobia je vytvorenie legislatvneho rmca a zadefinovanie podmienok pre veobecn elektronick prstup k zkladnm verejnm slubm s navzjom prepojenmi registrami verejnej sprvy a umonenie plnej elektronickej vmeny dajov medzi obanmi, verejnm a skromnm sektorom. Bude prijat zkon o elektronickej verejnej sprve a o registroch verejnej sprvy, ktor ustanov veobecn prvnu pravu spsobu vkonu verejnej moci elektronickou cestou. Tm umon realizciu elektronickch sluieb orgnov verejnej moci jednotnm spsobom. Primeran pozornos bude venovan zabezpeeniu informanej bezpenosti. Medzi najcitlivejie oblasti patria oblasti sektorov kritickej infratruktry, bankovnctva, energetiky, dopravy, zdravotnctva, elektronickch komunikci a verejnej sprvy. Cieom je preto zvi rove ochrany voi incidentom, rizikm a hrozbm v oblasti sieovej a informanej bezpenosti v SR. Nvrh zkona o informanej bezpenosti zjednot poiadavky a kompetencie, ktor sa tkaj bezpenosti informano-komunikanch technolgi. Prjmu sa opatrenia prispievajce k efektvnemu budovaniu integrovanho informanho systmu verejnej sprvy a zlepeniu sinnosti jeho sluieb. Z hadiska vzjomnej koopercie informanch systmov je potrebn zefektvni a zjednodui prepjanie informanch systmov jednotlivch sekov verejnej sprvy na rovni ttnej sprvy aj samosprvy. Implementovan tandardy vytvraj v irom kontexte priazniv dopad na obyvateov v zmysle zvenej rovne kvality ivota a umouj efektvnejie riadenie informatizcie spolonosti. Verejn sluby bud dostupn viacermi elektronickmi kanlmi, podporen bude najm rozvoj funkcionalt strednho portlu verejnej sprvy. Posilnia sa aktivity v oblasti elektronickej ttnej sprvy, elektronickej kultry, elektronickho vzdelvania, elektronickej inklzie a elektronickho zdravotnctva. Pri implementcii elektronickch sluieb poskytovanch jednotlivmi orgnmi verejnej sprvy sa bude postupova v slade s prioritami a harmonogramom Operanho programu informatizcia spolonosti. Uvedie sa do prevdzky informan systm Integrovanch obslunch miest (IOM), ktor umon vyuvanie elektronickch sluieb verejnej sprvy s dostupnosou pre minimlne 85 % obyvateov SR. K hlavnm slubm, ktor bud IOM zabezpeova, bude patri zabezpeenie prstupu k elektronickm slubm verejnej sprvy povinnch osb (najm podvanie nvrhov, iadost a inch podan) a zskanie vstupu zo spracovania podania, prpadne inch dokumentov, potvrden alebo informci. Tento rok sa rozbieha projekt elektronizcie stavebnho poriadku, zemnho plnovania a regionlneho rozvoja (e-STAK). Cieom je pripravi a uvies do praxe program elektronizcie innosti stavebnch radov, druhostupovch odvolacch orgnov a MDVRR SR tak, aby obania a podnikatelia vybavili elektronickou formou cel proces od podania iadosti a po vydanie prvoplatnho rozhodnutia poda stavebnho zkona. 51

5.1.6Transparentn prostredie a vymoitenos prva

Vsledkov indiktor pre transparentn prostredie a vymoitenos prva

Korupcia (%)

SK E

Cie 200 200 200 200 200 200 201 201 202 4 5 6 7 8 9 0 1 0 59 59 61 56 80 67 78 80 77 -

Transparentn a nekorupn prostredie posiluje efektvnos, hospodrsky rast, prispieva k rovnosti anc v ekonomike a v konenom dsledku zvyuje blahobyt. Efektvny boj s korupciou si vyaduje zvenie transparentnosti a zenie priestoru pre nekal aktivity pri akomkovek nakladan s majetkom ttu, verejnch intitci a samosprv, resp. pri verejnom obstarvan. Zrove je nevyhnutn zvi efektvnos sdov. Prispie by k tomu mala elektronizcia sdnictva a novelizcia Exekunho poriadku a Obianskeho sdneho poriadku. Vvoj korupcie na Slovensku, ia, nasledoval opan trend ako v ostatnch krajinch E, od roku 2005 sme sa v tomto ukazovateli transparentnosti mierne zhorili. Vdavky na slovensk sdnictvo boli v roku 2012 so 45 eurami na jednho obyvatea zhruba na rovnakej rovni, ak v priemere dosiahli krajiny V3. Na roky 2013 a 2015 je na sdy rozpotovan kontinulny nrast zdrojov. S cieom dosahova rove vnmania korupcie pribliujcu sa priemeru krajn E bude vlda SR pokraova v implementcii a prijman alch opatren smerujcich k zniovaniu korupcie, zvyovaniu efektvnosti sdov a k o najvraznejiemu zjednodueniu a uaheniu procesov v oblasti vymoitenosti prva prostrednctvom elektronizcie. Vlda SR priprav pravidl, ktor prispej k urchleniu sdneho konania a zefektvneniu prce sdov tak, aby sa udia mohli domc svojich prv v primeranom ase a na sprvnom mieste. Konkrtne pjde o podstatn revziu Obianskeho sdneho poriadku, ktorej sasou bude aj vytvorenie osobitnch pravidiel pre nesporov agendu a precizovanie pravy sdneho preskmavania rozhodnut sprvnych orgnov. K urchleniu sdnych konan, okrem schvlench zmien v procesnch kdexoch, prispeje aj elektronizcia sdnictva, ktor sa priebene realizuje a pozostva z viacerch podprojektov. Niektor projekty s financovan z rozpotovch prostriedkov, zvyok bude financovan z prostriedkov vajiarskeho finannho mechanizmu. V slade s harmonogramom bude pokraova prprava prvne zvznej elektronickej podoby Zbierky zkonov Slovenskej republiky ako oficilneho zdroja prva na Slovensku a prprava pre zavedenie elektronickho sdneho spisu. Okrem elektronizcie poda plnu prebehne aj novelizcia Exekunho poriadku spolu s Obianskym sdnym poriadkom. Zrove bude vlda dozera a vyhodnocova uplatnenie novely zkona o verejnom obstarvan v praxi.

52

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

5.1.7Zdravie
Vsledkov indiktor pre zdravie 20 04 Roky zdravho ivota (oakvan naroden) poet rokov S K pri E Cie 20 11 20 20 55, 54, 55, 52, 52, 52, 52, 60 9 5 8 3 5 3 2 61, 62, 62, 61, 61, 62, 61, 8 1 1 6 6 1 8 20 05 20 06 20 07 20 08 20 09 20 10

Zdravotn stav obyvatestva ovplyvuje rovnos anc a produktivitu v krajine, je preto dleit udriava systm poskytovania zdravotnej starostlivosti na takej rovni, aby o najlepie napal svoju funkciu. Verejn zdroje v slovenskom zdravotnctve boli v roku 2011 vo vke 760 eur na jednho obyvatea, teda pribline 6 % HDP. Vdavky ttu boli zhruba o polovicu niie oproti priemeru krajn E, no mierne prevyovali priemer V3. V uplynulch rokoch rstli vdavky podstatne rchlejie ne v krajinch s podobnou rovou HDP na obyvatea. EK oakva, e Slovensko bude medzi krajinami s najvraznejm rastom starnutia populcie, o bude alej zvyova nklady na zdravotnctvo. Rchly rast zdrojov sa neprejavil na vsledkoch zdravotnctva v dostatonej miere. Zatia o krajiny V3 dokzali v poslednch rokoch takmer vymaza nskok krajn E v pote rokov zdravho ivota, Slovensko stle zaostva s takmer desaronm rozdielom za E a V3.
Vdavky na zdravotnctvo (v % HDP) Priemern ron rast vdavkov 1998 - 2010

Zdroj: Eurostat

Zdroj: MF SR

Rchly rast vdavkov na zdravotn starostlivos v spojitosti s relatvne pomalm rastom oakvanej dky ivota obyvateov SR znamen zniujcu sa efektvnos vynakladania zdrojov v zdravotnctve. Zatia o Slovensko sa zhruba do roku 2003 pohybovalo na rovni priemernej efektvnosti krajn OECD, po tomto roku nastal jej vrazn pokles. V sasnosti by sa obyvatestvo Slovenskej republiky mohlo pri nezmenenej vke vdavkov dova a o dva roky dlhie.
Efektvnos slovenskho zdravotnctva

53

Zdroj: IFP, OECD

Vlda SR preto prijme opatrenia dosiahnutie o najvyej efektvnosti bez ohrozenia dostupnosti a kvality lieby. Hlavnmi vzvami s zastavenie zadlovania zdravotnctva, optimalizcia siete poskytovateov, investcie do aktnych nemocnc a lepia spoluprca so sektorom socilnych sluieb pri komplexnej starostlivosti o starch. Zavedie sa prsnejia kontrola hospodrenia nemocnc, zvi transparentnos zaraovania poistencov na akacie listiny a skrti sa doba akania na plnovan zdravotn starostlivos. Informovanos starostlivosti pacientov o kvalite poskytovateov zdravotnej

Vlda SR bude podporova zvyovanie kvality v zdravotnctve prostrednctvom zavedenia zrozumitenho systmu merania kvality a akreditcie poskytovateov vrtane nemocnc. Prijme nov rozren zoznam indiktorov kvality a zadefinuje ich aj pre alie medicnske odbory a terapeutick a diagnostick vkony. Hodnoty indiktorov kvality poskytovateov zdravotnej starostlivosti bud nastaven tak, aby na rozdiel od sasnho stavu skutone a zmysluplne diferencovali poskytovateov. Hodnoty indiktorov ako aj rebrky kvality poskytovateov zdravotnej starostlivosti bud zverejnen minimlne raz rone v uvatesky prijatenej podobe s cieom zvi informovanos pacientov. Raz za tri roky bude zoznam indiktorov revidovan. Liekov politika Po schvlen liekovej reformy, ktor zavdza najm generick preskripciu, sprsuje tvorbu cien liekov a definuje zsady transparentnosti orgnov liekovej politiky, bude vlda skma a vyhodnocova innos prijatch opatren. Djde k revzii sasne hradench liekov na zklade farmakoekonomickch kritri. alej sa posiln transparentnos pri stanoven vky hrad zdravotnch poisovn a doplatku pacienta. Umon sa odmietnu hradu z verejnho zdravotnho poistenia liekom, ktorch innos nebola v dostatonej miere podloen vsledkami klinickch skok. Nov originlne lieky, ktor nie s registrovan v iadnom lenskom tte bud kategorizovan doasne na 2 roky, pre ich alie zotrvanie na trhu bude vak potrebn predloi a posdi daje o ich pouvan, nkladoch na ne, a nimi dosiahnutch vsledkoch. 54

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 Vlda SR alej zvi transparentnos v procese kategorizcie zverejovanm odbornch odporan prijatch poradnmi orgnmi na webovom sdle MZ SR. Zkonom a prslunmi vykonvacmi predpismi sa stanovia presn pravidl kategorizcie, ktor v o mono najvyej miere zamedzia subjektvnemu rozhodovaniu v procese kategorizcie liekov, zdravotnckych pomcok a dietetickch potravn. S cieom zefektvni nkup liekov, zdravotnckych pomcok a dietetickch potravn vlda SR posiln intitt verejnho obstarvania v ttnych zdravotnckych zariadeniach. Zavedenie platieb za diagnostick skupinu (DRG) Zavedenie platieb poda diagnostickch skupn (DRG) umon identifikova vntorn rezervy zdrojov verejnho zdravotnho poistenia, zvi transparentnos vzahov medzi poisovami a nemocnicami a umon ich zmyslupln a efektvne riadenie. Systm DRG pridel kadmu prpadu hospitalizcie dopredu stanoven podiel financi na zklade diagnzy, poskytnutch vkonov, veku, pohlavia, prtomnosti inch ochoren i komplikci, a alch pozorovatench kritri. Kad nemocnica tak bude dostva za rovnak tandardn vkon s rovnakou kvalitou pri rovnakej diagnze rovnak objem peaz od zdravotnej poisovne. Platbou za diagnzu sa zavedie transparentn systm financovania zdravotnej starostlivosti pre lkov zdravotncke zariadenia, m sa pristpi k spravodlivejiemu financovaniu u jednotlivch poskytovateov zdravotnej starostlivosti. Vytvorenm jednotnej platformy financovania poskytovanch nemocninch sluieb formou DRG systmu sa prispeje k monosti porovnvania poskytovanej zdravotnej starostlivosti v jednotlivch zdravotnckych zariadeniach a zska sa ir rozsah informci pre rozhodovanie a kontrolu. Predpokladan zaiatok vykazovania poda DRG a zverejovania vsledkov je jese roku 2013, ako platobn mechanizmus by mal DRG zaa sli od janura 2016. Zavedenie unitrneho systmu verejnho zdravotnho poistenia Sasn nastavenie systmu, medzi plmi monopolu a konkurennho prostredia, nie je z hadiska trhovej truktry optimlne. Oligopoln truktra trhu verejnho zdravotnho poistenia na Slovensku podnecuje zdravotn poisovne k sprvaniu, ktor nie je v slade s maximalizciou efektvnosti vyuvania zdrojov. Zavedenie unitrneho systmu je jednm z opatren, ktor maj potencil vrazne zvi efektvnos vynakladania zdrojov v zdravotnctve. Investcie do novch nemocnc poskytujcich aktnu starostlivos Po prijat opatren na zastavenie zadlovania nemocnc sa bud nasledovne realizova investcie do oblasti aktnych lkovch zariaden. Zrove bude vlda systematicky podporova vytvorenie siete rehabilitanch zariaden a zariaden dlhodobej starostlivosti. Investcie do vstavby novch a rekontrukcie existujcich zariaden bud realizovan bez dodatonho vplyvu na verejn financie. Zjednotenie lieebnch postupov Rozdiely v postupoch lieby pacienta negatvne vplvaj na chod systmu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Rznymi postupmi sa strca prehadnos v procese lieby, o zvyuje nronos posudzovania prpadov revznymi lekrmi a spsobuje za pre zdravotn poisovne pri rozhodovan o platbch. Nejednotn postupy rovnako sauj plnovanie vyuitia kapact lieebnch 55

zariaden, m prispievaj k vzniku neefektvnosti v systme. Jednotn lieebn postupy vyuvajce najlepiu prax s benou rukovou pracovnkov v zdravotnch systmoch rozvinutch krajn. Zjednotenie nebude negatvne vplva na preberanie inovatvnych lieebnch postupov a ostane zachovan priestor pre experimentlnu liebu. Zlepenie finannho riadenia a hospodrenia poskytovateov Finann riadenie nemocnc je potrebn nastavi tak, aby bol odmeovan vkon a zvyovanie efektvnosti. Pred naviazanm odmeovania riadiacich zamestnancov na vkonnos vak bude nutn zabezpei systematick zber, sledovanie a vyhodnocovanie prslunch ukazovateov. Sprvne nastaven finann riadenie nemocnc me vrazne prispie k zastaveniu ich zadlovania a teda zlepeniu efektvnosti vynakladanch zdrojov. spory pri obstarvan energetickch surovn, materilov, sluieb a ostatnch nemocnicami vyuvanch vstupov s dosiahnuten centralizciou nkupu na rove riaditestva nemocnice. Zavedenie centrlneho obstarvania prinesie monos efektvnejie vynaklada finann prostriedky nemocnc bez ohrozenia lieby pacienta. Riadenie nemocnc sa tie zameria na prevdzkov spory obmedzenm procesnch a personlnych duplict.

5.1.8Environmentlna udratenos a energetika

Vsledkov indiktory pre environmentlnu udratenos a energetiku 20 04 Emisie sklenkovch mimo ETS (%, zmena voi roku 2005) plynov S K 20 05 20 06 20 07 20 08 20 09 12, 6 10, 4 11, 7 6,3 4,6 66, 6 Cie 20 11 20 20 9,5 -13 6,0 * 20 10 9,8 12, 5 6,1 11, 3* 14 20

1,8 6,0 4,6 -

E Podiel OZE na hrubej konenej S spotrebe K E (%) S Konen energetick spotreba K (%, zmena voi priemeru rokov E 2001- 2005) S Trend EPI K E * Odhad.

6,1 6,2 6,6 8,2 8,4 8,1 8,5 9 9,9 10, 5

1,2 0,9 2,3 2,3 0,0 0,7

64, 64, 66, 66, 0 8 1 3 -

-11 1,0 1,2 5,3 66, 68, 6 3 -

Je dleit, aby politiky na podporu ekonomickho rastu boli dlhodobo udraten, a to nielen finanne a socilne, ale aj environmentlne. Slovensko vak nie je izolovan od okolitho prostredia. Analzy renomovanch vedeckch intitci, najm Medzivldneho panelu pre zmenu klmy, potvrdzuj, e sa globlne otepovanie nezastavilo, naopak stle sa zvyujca koncentrcia 56

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 sklenkovch plynov v atmosfre v dsledku udskej innosti vedie k zvyovaniu priemernej teploty zemskho povrchu, topeniu adovcov a zvyovaniu hladn ocenov spolu so zvyovanm ich kyslosti. Zrove sa men frekvencia a intenzita extrmnych vkyvov poasia s priamymi negatvnymi socilno-ekonomickmi dsledkami. SR patr ku krajinm, ktorm sa od roku 1990 podarilo vznamne zni emisie sklenkovch plynov. Zrove doteraz spene dosahujeme tzv. decoupling oddelenie hospodrskeho rastu od rastu emisi. Slovensku sa tento cie doteraz dar napa vznamnou zmenou truktry spotreby foslnych palv spojenou s technologickou retrukturalizciou v priemysle. K poklesu emisi prispieva aj nrast podielu sluieb na tvorbe HDP. Limity tejto transformcie s vak obmedzen a vlda bude preto musie v budcnosti hada monosti alieho nkladovo-efektvneho zniovania emisi najm v oblasti budov, domcnost, dopravy a v ponohospodrstve.
Rast emisi a HDP (index 1995 = 100) Zhodnocovanie odpadov (%)

Zdroj:

Zdroj: Eurostat, IFP

Kvalita ivotnho prostredia na Slovensku je v porovnan s mnohmi ostatnmi krajinami vemi dobr. Tento fakt vyjadruje aj kompozitn ukazovate EPI, v rmci ktorho je SR dvansta spomedzi hodnotench krajn. Vvoj zhodnocovania odpadov je ale, naopak, vemi negatvny. Zatia o vyspel krajiny zvyuj podiel zhodnotenia, Slovensko sa z dobrej poiatonej rovne za posledn roky prepadlo. V nadchdzajcom obdob preto bude nevyhnutn systematicky podpori recyklciu odpadov. Problematick zostva aj vysok zneistenie prachovmi asticami, omu sa venuje u prijat Stratgia redukcie PM10. Tma ivotnho prostredia je nadrezortn, pokrva vetky oblasti hospodrstva. Vlda preto posiln koordinciu environmentlnej politiky. Vytvor sa Environmentlna stratgia Slovenskej republiky, ktor bude reflektova sasn trendy a stav ivotnho prostredia a hospodrstva. Stratgia bude vypracovan v zkej spoluprci s rezortmi, aby bolo mon dosiahnu synergick efekty navrhovanch opatren, ktor bud ma prorastov charakter a zrove bud dlhodobo environmentlne udraten. Zelen rast ako celospoloensk tma sa zalenen do vetkch politk. Kov bude zosladenie a koordincia rznych sektorovch politk na dosiahnutie spolonho (synergickho) efektu a uplatovanie nie rezortnho prstupu, ale prstupu na zklade tmy. Emisie sklenkovch plynov, ovzduie Pribline 50 % celkovch emisi v roku 2010 bolo produkovanch firmami v schme obchodovania s emisnmi kvtami sklenkovch plynov (ETS). V rmci plnenia nrodnch cieov zniovania emisi sklenkovch plynov do roku 2020 57

bude SR naalej kontrolova tvorbu emisi sklenkovch plynov v prevdzkach zaradench do E ETS smerom k definovanmu cieu znenia o 21 % v porovnan s rokom 2005. Vlda bude zrove podporova stabiln a riadne fungovanie schmy na rovni celej nie. V sektoroch ETS mono vaka princpom obchodovania s emisnmi kvtami oakva ich alie zniovanie nkladovoefektvnym spsobom. Od roku 2013 bud prevdzkovatelia povinn takmer polovicu emisnch kvt nakpi na aukcii emisnch kvt, priom vnos z draieb je prjmom SR. Na plnenie ambiciznych cieov E nebud stai redukcie emisi sklenkovch plynov v schme ETS. Od roku 2013 m SR presne stanoven emisn trajektriu do roku 2020 aj pre sektory mimo schmy obchodovania s ronou cieovou hodnotou vypustench emisi. Na jej plnenie bude nevyhnutn realizova vznamn redukn opatrenia aj v alch sektoroch, najm dopravy, ponohospodrstva a budov. Prehad reduknho potencilu rznych opatren a odhadovanch nkladov na ich realizciu bude obsahova Nzko-uhlkov stratgia rozvoja do roku 2030 vrtane dopadovej tdie. Opatrenia bud zaha modernizciu verejnho osvetlenia, zvyovanie energetickej nronosti budov vrtane strednho vykurovania, podporu dopravnej infratruktry, ako aj intermodlnej dopravy, hromadnej prepravy osb a cyklistickej dopravy, recyklciu a energetick zhodnocovanie odpadov. Medzi zkladn podkladov analzy pre prpravu Nzko-uhlkovej stratgie bud okrem citlivostnej analzy pre vybran parametre (ceny palv, investin nronos) a projekci emisi sklenkovch plynov aj krivky marginlnych nkladov zniovania emisi. Tie pomu pri vbere nkladovo najefektvnejch reduknch opatren. Sksenosti z inch krajn naznauj, e medzi najlacnejie opatrenia (resp. opatrenia, ktor predstavuj ist prnos) patr pouvanie spornch iaroviek i zatepovanie verejnch a skromnch budov. Na druhej strane, medzi najdrahie opatrenia patr pouvanie hybridnch automobilov alebo vyuvanie biomasy. V nadvznosti na dokument Eurpskej komisie Prprava rmca pre klmu a energetiku v roku 2030 priprav vlda analzu monost plnenia prsnejch reduknch cieov do roku 2030. Analza posdi na zklade vstupnch dajov vyplvajcich z makroekonomickch projekci a z kriviek marginlnych nkladov zniovania emisi dopady rznych reduknch cieov na hospodrstvo SR do roku 2050 pri optimlnom nastaven politk. Vzhadom na oakvan dsledky zmeny klmy je nevyhnutn pripravi opatrenia na znenie ich dopadov. Ministerstvo ivotnho prostredia preto v spoluprci s ostatnmi zainteresovanmi rezortmi priprav Stratgiu adaptcie SR na nepriazniv dsledky zmeny klmy. Materil navrhne na zklade objektvnej analzy nepriaznivch dsledkov zmeny klmy princpy a nstroje na minimalizovanie negatvnych dopadov zmeny klmy na ekosystmy, socilnu a hospodrsku oblas. Energetika a obnoviten zdroje energie Vlda SR bude realizova alie kroky na eliminciu zvyovania koncovch cien elektrickej energie v dsledku silnej finannej podpory obnovitench zdrojov energie (OZE) a kombinovanej vroby elektrickej energie a tepla (KVET). Doteraz prijat opatrenia sprsnili pravidl pre vyplcanie doplatku na takto vyroben elektrinu. V tejto snahe sa bude pokraova novm nastavenm podpory OZE, m 58

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 sa zabezpe dosiahnutie vytench cieov nkladovo-efektvnym spsobom a zrove sa zabrni nemernmu zvyovaniu cien elektrickej energie. Vkupn ceny by mali zvisie od potencilu rozvoja jednotlivch typov OZE a mali by by nastaven ako doplnok k ostatnm environmentlnym opatreniam, ktor mu ma vplyv na rozvoj OZE (dotcie, ETS), aby nedochdzalo k prekrvaniu nstrojov. Vkupn ceny by takisto mali by dostatone flexibiln, aby reagovali na aktulny trhov vvoj, avak aj dostatone stabiln na prilkanie novch investci. To sa dosiahne jasnmi pravidlami pre zmeny vkupnch cien. Tempo podpory plnenia cieov sa zmen tak, aby bola vina podpory najm na vrobu elektriny cielen bliie k roku 2020. Zavedie sa jednotn vkupca podporovanej elektriny z OZE a KVET, o stransparentn vyuvanie tejto elektriny a umon lepie nastavenie verejnej podpory. Z pohadu ciea zniovania emisi z energetiky je potrebn prehodnoti subvenciu aby uhlia. Na Slovensku sa podporuje vroba elektriny z domceho uhlia od roku 2005. Podporuje sa kompenzciou nkladov na vrobu zahrnutej v cene tarify za dodvku elektriny, ktor platia odberatelia. V roku 2011 takto spotrebitelia zaplatili navye takmer 71 mil. eur. aba a spotreba uhlia pritom pokodzuj zdravie obanov a vytvraj nemern za na ivotn prostredie. Vlda SR bude preto hada optimlne spsoby zniovania aby uhlia na Slovensku do budcnosti s cieom minimalizova dosahy na cenu elektriny pre domcnosti, podnikateov a ivotn prostredie. Slovensko implementuje smernicu E o energetickej efektvnosti, ktorej cieom je dosiahnu do roku 2020 znenie konenej spotreby o 20 %. spora sa bude tka verejnch budov, domcnost aj priemyslu. Zlepi by sa mala aj informovanos obanov o svojej spotrebe energie. Vypracuje sa Akn pln energetickej efektvnosti na roky 2014 - 2016 a tepeln mapa SR. Ministerstvo hospodrstva bude v rmci prpravy Nzko-uhlkovej stratgie SR spolu s MP pracova na analze potencilu spor energie z vysoko innej kombinovanej vroby elektriny a tepla a efektvneho centrlneho zsobovania teplom.

Podpora OZE a KVET cez ceny elektriny na Slovensku (mil. eur)

Zdroj: MH SR, IFP

Na podporu projektov zlepenia energetickej efektvnosti existujcich bytovch domov v mestskch oblastiach bude zriaden monotematick fond energetickej efektvnosti. Prostrednctvom iniciatvy JESSICA bud implementovan finann 59

prostriedky z eurpskych trukturlnych a investinch fondov v objeme 11,529 mil. eur v programovom obdob 2007 2013. Schvlen projekty bud financovan prostrednctvom verovch produktov. Z fondu energetickej efektvnosti bud poskytovan zvhodnen very na projekty v kombincii s vlastnmi zdrojmi prijmatea, resp. verom z komernej banky. Predpoklad sa, e tmto pilotnm prstupom sa z prostriedkov trukturlnych fondov E podpor zlepenie energetickej efektvnosti pribline 1000 bytovch jednotiek. Sprvcom fondu bude ttny fond rozvoja bvania. Kontinuita iniciatvy bude zabezpeen aj v novom programovom obdob 2014 2020, sasne djde v rmci jej implementcie k posilneniu lohy SZRB. Efektvne vyuvanie zdrojov Slovensko je vaka rozmanitosti svojho povrchu a miernej klme relatvne bohat na prrodn zdroje. Neustle zvyovanie nrokov hospodrstva a tlak spsoben zmenami klmy vak znamenaj, e je nevyhnutn zlepi ich ochranu a zvi efektvnos ich vyuitia. Vlda priprav do roku 2016 reformu odpadovho hospodrstva. V prpade komunlneho odpadu djde k prechodu od skldkovania k zhodnocovaniu odpadov energetickmu i materilovmu. Vyuij sa ekonomick nstroje na stimulciu obyvatestva zniova produkciu odpadu a recyklova. V oblasti vodnho hospodrstva sa vytvor stratgia vodnho hospodrstva.

60

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

6 Politika sdrnosti E v programovom obdob 2014 - 2020

Politika sdrnosti E patr medzi kov nstroje socilno-ekonomickho rozvoja SR. V tejto svislosti je preto rozhodujca dsledn implementcia legislatvnych predpisov E pre politiku sdrnosti E, najm s ohadom na nov prvky zaveden pre programov obdobie 2014 2020. Efektvne vyerpanie fondov E v tomto programovom obdob a prprava novho programovho obdobia 2014 2020 s najvmi prioritami vldy Slovenskej republiky v oblasti politiky sdrnosti E. V roku 2012 bola zriaden Rady vldy pre prpravu Partnerskej dohody SR 2014 2020, ktor vedie predseda vldy SR a ktorej lenmi je cel spektrum zstupcov verejnej sprvy a partnerov. Hlavnm cieom programovho obdobia 2014 2020 je zvi efektivitu plnenia obmedzenho potu cieov definovanch na rovni E vychdzajcich zo stratgie Eurpa 2020. K plneniu tohto ciea prispej aj jeho nov prvky, ktormi s aj: viacfondov prstup - monos financovania jednho operanho programu z viacerch fondov spolonho strategickho rmca. To znamen monos ma v rmci operanch programov osobitn prioritn osi pre Eurpsky fond regionlneho rozvoja, Eurpsky socilny fond a Kohzny fond. mechanizmus tematickej koncentrcie povinn vylenenie minimlneho podielu fondov E na presne uren oblasti podpory s ohadom na stanoven kategrie reginov s cieom zabezpei dostaton financovanie hlavnch priort stratgie Eurpa 2020. integrovan prstup k stratgii zemnho rozvoja podpora miestneho rozvoja prostrednctvom fondov spolonho strategickho rmca.

V nasledujcom obdob bude potrebn nasmerova fondy E na financovanie priort s najvm potencilom rastu, viac vyuva nvratn finann zdroje a nrodn financovanie. Podpora by mala by smerovan do oblast, ktor mobilizuj ekonomick rast a zamestnanos pri zohadnen potrieb a pecifk reginov integrovanm spsobom. Verejn zdroje podporia takto aktivity tak, aby sa ich rove priblila spoloenskmu optimu. SR bude v zujme zabezpeenia innejej implementcie politiky sdrnosti E uplatova vyiu flexibilitu v oblasti podpory rznych kategri reginov, ako aj pri financovan operci oprvnench na podporu z inho fondu a mimo oprvnenho zemia operanho programu. Inovatvne finann nstroje (vyuitie verejnch zdrojov na naviazanie skromnch zdrojov) v rmci fondov E sa vyuvaj od programovho obdobia 1994-1999, ale ich relatvny vznam stpol a v terajom programovom obdob 2007-2013. V rmci programovho obdobia 2014-2020 Eurpska komisia navrhuje dodatone rozri a posilni lohu inovatvnych finannch nstrojov, umon viu flexibilitu ich pouitia (na vetky tematick ciele, pre vetkch konench prjemcov a v kombincii s inmi formami podpory, ako s napr. granty). Vyuitie rznych finannch intrumentov pri erpan zdrojov z fondov E m oproti nenvratnm finannm prspevkom v podobe grantov niekoko vhod. Kee sa pri vyuit finannch intrumentov jedn o nvratn pomoc, tieto zdroje je neskr znova mon vyui na stanoven ciele; to ist sa tka prpadnho zisku, ktor by sa podarilo pri ich vyuit dosiahnu. Dan zdroje je 61

mon znsobi prostrednctvom pritahnutia zdrojov skromnho sektora. Dodaton expertza a motivcia skromnho sektora zaistia efektvnejie alokovanie prostriedkov a lepiu finann disciplnu na rovni projektov. V prpade, e sa m jedna o podporu samostatne ivotaschopnch projektov, predstavuje nvratn pomoc vhodnejiu formu podpory, ktor nedeformuje hospodrsku sa a trhov prostredie. Uveden prvky sa z pohadu SR premietnu do obmedzenho potu operanch programov, ktor bud zameran na vymedzen okruh oblast podpory, ktor bud tvori vchodiskov zkladu pri vypracovan Partnerskej dohody SR a operanch programov na roky 2014 - 2020: Zkladn infratruktra, udsk zdroje, zamestnanos a socilna inklzia, Veda, vskum a inovcie s drazom na zelen rast.

Eurpska komisia predstavila svoj pohad na identifikciu hlavnch rozvojovch potrieb a vber tematickch cieov a priort, ktor by mali by financovan v rmci jednotlivch fondov E v podmienkach SR v Pozinom dokumente k Partnerskej dohode SR a operanm programom na roky 2014 2020. V tomto dokumente definovala p prioritnch oblast, ktor by SR mala z Eurpskych trukturlnych a investinch fondov3 podporova: podnikatesk prostredie priazniv pre inovcie, infratruktra pre hospodrsky rast a zamestnanos, rozvoj udskho kapitlu a zlepenie asti na trhu prce, trvalo udraten a efektvne vyuvanie prrodnch zdrojov, modern a profesionlna verejn sprva. V programovom obdob 2014 2020 je potrebn uie zapoji zemn samosprvu do procesu implementcie Eurpskych trukturlnych a investinch fondov prostrednctvom integrovanch zemnch nstrojov. Na zklade analzy plnov jednotlivch rezortov, analzy nvrhov nariaden E a sksenost z obdobia 2007 2013 bol uren zoznam piatich tematickch indikatvnych oblast podpory a jedna integrovan oblas podpory pre reginy v podmienkach SR: Vskum a inovcie, Integrovan infratruktra, udsk zdroje zamestnanos a inklzia, Kvalita ivotnho prostredia, Efektvna verejn sprva, Integrovan regionlny operan program. Samostatn oblasti podpory s vyadovan pre Technick pomoc, Rozvoj vidieka, Rybn hospodrstvo a Eurpsku zemn spoluprcu, ktor s riaden na zklade pecifickch usmernen Eurpskej komisie. Uveden tematick indikatvne oblasti podpory z fondov E, ktor si Slovensk republika stanovila, sa zhoduj s poiadavkami Eurpskej komisie o tom, na o sa m podpora z fondov E zamera v rokoch 2014 - 2020. Na druhej strane, Eurpska komisia zrove otvorene identifikovala nasledovn oblasti podpory, ktor u alej neodpora financova z prostriedkov E: veobecn kolsk infratruktra, infratruktra v zdravotnctve, miestne komunikcie, drba ciest, verejn osvetlenie, komern zariadenia cestovnho
3
Eurpske trukturlne a investin fondy (pvodne fondy Spolonho strategickho rmca E) - Eurpsky fond regionlneho rozvoja, Eurpsky socilny fond, Kohzny fond, Eurpsky ponohospodrsky fond pre rozvoj vidieka a Eurpsky fond pre nmorn otzky a rybn hospodrstvo.

62

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 ruchu (hotely, penziny, aquaparky at.). Oprvnenos podpory pre tieto oblasti bude predmetom alch rokovan medzi Eurpskou komisiou a Slovenskou republikou. V sasnosti u prebiehaj neformlne vyjednvania s Eurpskou komisiou k jednotlivm prioritnm oblastiam. Aktivity v oblasti politiky sdrnosti v SR boli v uplynulom roku zameran na prpravu Partnerskej dohody SR na roky 2014 - 2020, ktor predstavuje zkladn strategick dokument na nrodnej rovni pre integrovan vyuitie Eurpskych trukturlnych a investinch fondov. Dleitm vchodiskom pre proces prpravy Partnerskej dohody SR je materil Spsob uplatnenia ex ante kondicionalt pri prprave implementanho mechanizmu politiky sdrnosti E po roku 2013 v podmienkach Slovenskej republiky, ktor bol schvlen uznesenm vldy SR . 305 z 27. jna 2012. Predmetn materil informuje o spsobe uplatnenia ex ante kondicionalt ako podmienok na spen a inn vyuvanie fondov E v budcom programovom obdob. Podkladom na vypracovanie Partnerskej dohody SR je aj materil Nvrh zkladnch princpov na prpravu Partnerskej dohody SR na programov obdobie 2014 2020 schvlen uznesenm vldy SR . 657 z 28. novembri 2012. Materil hodnot doterajie sksenost z procesu implementcie politiky sdrnosti E, politiky rozvoja vidieka a politiky rybnho hospodrstva v sasnom programovom obdob a definuje strategick prstup v nvrhoch prvnych predpisov E pre politiku sdrnosti. Obsahom materilu je aj informcia o prprave Partnerskej dohody SR na programov obdobie 2014 2020, opis zkladnch princpov programovania, ako aj prehad a vber tematickch cieov a investinch priort pre Partnersk dohodu SR na roky 2014 2020. Jeho sasou je aj priemet zkladnch princpov vo vzahu k cieu Eurpska zemn spoluprca a k horizontlnym princpom.

63

7 Intitucionlne zabezpeenie stratgie Eurpa 2020 v SR

Vlda SR reflektovala vvoj v koordincii hospodrskych politk lenskch ttov na rovni E posilnenm agendy trukturlnych reforiem. Koordintormi stratgie Eurpa 2020 v podmienkach Slovenskej republiky s predseda vldy SR a podpredseda vldy a minister financi. Do prpravy a realizcie Nrodnho programu reforiem SR s primrne zapojen ministri zodpovedn za ekonomick a socilnu agendu ako trh prce, socilna inklzia, vzdelvanie, podnikatesk prostredie, energetika, ivotn prostredie, zdravotnctvo, doprava, regionlny rozvoj, verejn sprva, at. Ostatn ministri, splnomocnenci vldy, zstupcovia ostatnch orgnov ttnej sprvy, samosprv, akademickej obce, podnikateskho sektoru a tretieho sektoru sa podieaj na plnen stratgie v rmci spoluprce vo vybranch oblastiach. Mnostvo programovch priort vldy v tejto oblasti vyaduje zku spoluprcu dvoch a viacerch ministerstiev. Preto bol pre niektor kov agendy zriaden post splnomocnenca vldy. Splnomocnenec vldy pre vedomostn ekonomiku koordinuje tvorbu a realizciu politk orgnov verejnej sprvy, ktor vplvaj na celkov rozvoj vedomostnej ekonomiky. Splnomocnenec vldy pre rmske komunity navrhuje, koordinuje a kontroluje innosti smerujce k rieeniu problmov rmskej meniny a po odshlasen vldou SR realizuje systmov rieenia na dosiahnutie rovnoprvneho postavenia obanov patriacich k rmskej menine v spolonosti. Na pracovnej rovni koordinuje prpravu a realizciu opatren NPR pracovn skupina ttnych tajomnkov zainteresovanch ministerstiev. V rmci verejnho medzirezortnho pripomienkov konania, ktor je v SR tandardnm krokom pri prijman vldnych materilov, sa k NPR maj monos vyjadri vetky zainteresovan subjekty vrtane verejnosti. Na najvyej politickej rovni prebieha diskusia o najdleitejch opatreniach vldy s partnermi prostrednctvom Rady solidarity a rozvoja, ktor je platformou pre diskusiu, hadanie rieen a dohody medzi zstupcami vldy SR a predstavitemi socilnych partnerov, cirkv a odbornch intitci pri prprave dleitch rozhodnut, ktor sa tkaj rozvoja celej spolonosti. Rada zasad pod vedenm predsedu vldy SR, jej almi stlymi lenmi za vldu s minister financi a minister prce, socilnych vec a rodiny. Na rokovania s prizvan poda potreby a zamerania prerokovvanej problematiky aj al lenovia vldy. Partneri s zapojen do procesu aj prostrednctvom rznych neformlnych fr, ako s konferencie a odborn tematick seminre. Vlda povauje za dleit, aby dialg pokraoval nepretrite ako predpoklad kvalitnej implementcie navrhovanch zmien. NPR bude prerokovan aj na Hospodrskej a socilnej rade a vo vboroch Nrodnej rady SR pre eurpske zleitosti a rozpoet, financie a menu.

64

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

Prloha . 1 Nrodn ciele stratgie Eurpa 2020

Ukazovatele
200 200 200 200 200 200 201 201 4 5 6 7 8 9 0 1 20 12 Cie 2020

Fiklna politika a verejn financie Ukazovate dlhodobej 1 udratenosti (GAP) (% HDP) 2 Efektvnos vberu DPH (%) Vzdelvanie, veda a inovcie 3 PISA (priemer dosiahnutch bodov) E Predasn ukonenie kolskej dochdzky (% vo vekovej skupine 18 - 24 rokov) 5 Citcie (%, 100 = priemer E) Miera vysokokolsky 6 vzdelanej populcie (% vo vekovej skupine 30 - 34 rokov) 4 7 Vdavky na vedu a vskum (% HDP) 8 High-tech export (% na celkovom exporte) Zamestnanos a socilna inklzia Miera dlhodobej 9 nezamestnanosti (% aktvneho obyvatestva nad 15 rokov) E 1 Miera zamestnanosti 0 (% vo vekovej skupine 20 - 64 rokov) E 1 Populcia ohrozen chudobou 1 a vylenm (% populcie) Podnikatesk prostredie 1 Doing Business 2 (poradie v rebrku banky) 1 Index regulcie trhu

SK E SK E2 2 SK OEC D SK E SK E SK E SK E SK E

74, 8 71, 4 6,3 15, 8 33 14, 3 28 0,5 1 1,8 2 6,4 02 18, 74 11, 8 4,1 64, 5 68 32 25, 6 -

69, 7 72, 9 48 2 49 6 6,6 15, 5 40 14, 4 28, 9 0,4 9 1,8 5 5,8 16, 6 10, 3 3,7 66 69 26, 7 25, 2 -

64, 1 73

65, 1 71, 1 6 14, 9 41 15, 8 31 0,4 7 1,9 2 5,2 15, 4 6,7 2,6 68, 8 70, 3 20, 6 23, 6 1,5

9,5 57, 9 66 48 8 49 6 4,9 14, 4 37 17, 6 32, 2 0,4 8 2,0 2 5,9 17, 1 6,5 3 66, 4 69 19, 6 23, 1 40 37, 5 -

9,2 56, 7 66, 9 4,7 14, 1 34 22, 1 33, 5 0,6 3 2,0 1 6,6 16, 1 9,3 3,9 64, 6 68, 6 20, 6 23, 6 43 37, 2 -

6,8 57, 8 66, 9 5 13, 5 39 23, 4 34, 6 0,6 8 2,0 3 6,6 15, 4

0 72 -

6,8 16 35 12, 9 26, 9 0,5 1 1,8 3 4,7 18, 5 11, 9 4,3 63, 7 67, 4 -

6,5 15, 1 38 14, 8 30 0,4 6 1,8 5 5 16, 1 8,3 3,1 67, 2 69, 9 21, 3 24, 4 -

505 6 10 70 40 40 1 3 14 -

SK E SK E SK E

9,2 8,9 4,1 -

3 72 75 17,2 19,4

65, 65, 1 0 68, 6 20, 6 24, 2 46 46

SK Svetovej E SK

15 1,2

40, 40, 3 1 -

65

3 produktov OEC (bodov hodnotenie) D Dopravn a telekomunikan infratruktra Modernizcia verejnej sprvy 1 25, E-government index SK 4 5 (%) E -

4 1,3 5

37, 3 47

42, 3 52, 9 59 78 55, 8 62, 1 6,0 8,2 9,9 2,3 0,0 66, 1 -

58, 6 61, 4 61 80 52, 5 61, 6 12, 6 10, 4 11, 7 6,3 4,6 66, 6 -

62 69, 1 52, 3 62, 1 6,0 9,8 12, 5 6,1 1,2 66, 6 -

90 -

Transparentn prostredie a vymoitenos prva 1 Korupcia SK 59 5 (%) E 67 Zdravie 1 55, Roky zdravho ivota SK 6 9 (oakvan poet rokov pri 61, E naroden) 8 Environmentlna udratenos E E 1 Emisie sklenkovch plynov 7 mimo ETS SK 6,1 8,1 6,2 8,5 64, 0 -

54, 5 62, 1 1,8 6,6 9 0,9 2,3 64, 8 -

52, 3 61, 6 4,6 8,4 10, 5 1,2 0,7 66, 3 -

56 77 52, 2 61, 8 9,5 11, 3 1,0 5,3 -

80 60 -

-13 14 20 -11 68,3

(%, zmena voi roku 2005) E 1 Podiel OZE na hrubej konenej SK 8 spotrebe (%) E

1 Konen energetick spotreba SK 9 (%, zmena voi priemeru rokov E 2001- 2005) 2 Trend EPI SK 0 E

66

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013 Nrodn ciele stratgie Eurpa 2020 predstavuj sbor trukturlnych indiktorov, ktor si vlda SR urila na sledovanie pokroku v trukturlnych politikch. Sbor pozostva z ukazovateov E2020, ktor zadefinovala Eurpska komisia pre vetky lensk tty, doplnench o niektor alie ukazovatele, ktor pokrvaj vetky priority vldy SR. V roku 2015 bude ich vvoj a doteraj pokrok smerom k plneniu cieov stanovench na rok 2020 predmetom hodnotenia vldy SR.

Nzov ukazovatea Ukazovate dlhodobej udratenosti (GAP)

Defincia a zdroj Ukazovate dlhodobej udratenosti je rozdiel medzi aktulnou hodnotou a dlhodobo udratenou hodnotou trukturlneho primrneho salda. Dlhodobo udraten hodnota sa uruje na zklade aktulnej legislatvy a dlhodobch demografickch a ekonomickch prognz ovplyvujcich prjmy a vdavky verejnej sprvy (implicitn zvzky), priom do vahy sa ber aj podmienen zvzky (napr. PPP projekty) Zdroj: OECD / Eurostat, vpoet MF SR Efektvnos vberu DPH = vber DPH / [(konen spotreba domcnost + tvorba hrubho fixnho kapitlu verejnej sprvy + medzispotreba verejnej sprvy vber DPH) * (zkladn sadzba DPH / 100)] Tento index porovnva skuton vber DPH s potencilnym vberom DPH. m via je hodnota indiktora, tm efektvnej je vber DPH. Potencilny vber DPH ukazuje, koko sa doke vybra DPH z makroekonomickej zkladne pri zdanen zkladnou sadzbou DPH. Zdroj: OECD / Eurostat, vpoet MF SR Index environmentlnej vkonnosti zostavuje kad dva roky Yale a Columbia University v spoluprci so Svetovm ekonomickm from a Eurpskou komisiou. Ide o kompozitn indiktor zloen z 22 vsledkovch subindiktorov, ktor porovnva 132 krajn v desiatich zkladnch oblastiach environmentlnej vkonnosti. Zdroj: http://epi.yale.edu/ Emisie sklenkovch plynov mimo ETS ako CO2 ekvivalent vyjadruj percentulnu zmenu voi roku 2005). Indiktor vyjadruje trendy agregovanch antropognnych emisi CO2, NO2, CH4, HFC, PFC a SF6 shrnne nazvanch sklenkov plyny a vyjadren ako CO 2 ekvivalent. Celkov mnostvo nezaha emisie z vyuvania krajiny a lesov (LULUCF). Zdroj: Eurostat Podiel konenej energetickej spotreby z obnovitench zdrojov energie a hrubej konenej energetickej spotreby. Konen energetick spotreba z obnovitench zdrojov sa vypota ako set hrubej konenej spotreby elektriny z obnovitench zdrojov energie, hrubej konenej energetickej spotreby z obnovitench zdrojov energie urenej na vrobu tepla a chladu a konenej energetickej spotreby z obnovitench zdrojov energie v doprave.Zdroj: Eurostat Konen energetick spotreba je rozdiel konenej spotreby a konenej neenergetickej spotreby. Konen neenergetick spotreba s energetick produkty pouit ako surovina v rznych odvetviach; tzn. nespotrebovan ako palivo alebo netransformovan na in palivo. Konen spotreba sa vypota ako hrub domca spotreba transformcia (vstup) + transformcia (vstup) + reklasifikcia a sptn toky spotreba energetickho odvetvia straty pri prenose a v rozvodoch. Zdroj: vlastn vpoet MF SR zo zdrojov SR

Efektvnos vberu DPH

Trend EPI

Emisie sklenkovch plynov mimo ETS

Podiel OZE na hrubej konenej spotrebe

Konen energetick spotreba

67

Predasn ukonenie kolskej dochdzky

Podiel populcie vo veku 18-24 rokov s najnim vzdelanm (ISCED 0, 1, 2, 3C), ktor nepokrauje v alom vzdelvan. iak nepokrauje vo vzdelvan, ak sa poas poslednch tyroch tdov pred uskutonenm prieskumu nezastnil iadneho typu vzdelvania, priom sa nezohaduje relevantnos vzdelvania pre sasn alebo budcu prcu respondenta. Zdroj: Eurostat Medzinrodn tandardizovan hodnotenie vedomost a zrunost ptnsronch iakov. Hodnot iakov v troch oblastiach: v matematike, tan a prrodnch vedch. Index je aritmetickm priemerom hodnoten v jednotlivch oblastiach. Zdroj: OECD Podiel absolventov vysokokolskho tdia vo veku 30-34 rokov pripadajci na celkov poet obyvateov rovnakej vekovej skupiny. Stupe vysokokolskho alebo doktorandskho tdia zodpoved rovni ISCED 5-6. Zdroj: Eurostat Podiel potu citci v renomovanch medzinrodnch asopisoch (SCImago Journal & Country Rank) na poet vskumnkov v krajine (Eurostat). Ukazovate je vyjadren relatvne k priemernej hodnote krajn Eurpskej nie. Zdroj: http://www.scimagojr.com/, Eurostat, vpoty MF SR Percentulny podiel celkovch vdavkov na vskum a vvoj na HDP. Zdroj: Eurostat Podiel high-tech exportov na celkovom vvoze krajiny. Produkty high-tech s vybran produkty nasledovnch odvetv: leteck priemysel, potae a kancelrske stroje, elektronick telekomunikan zariadenia, farmaceutick priemysel, vedeck prstroje, elektrick stroje, chemick priemysel, neelekronick prstroje, zbrojn priemysel. Zdroj: Eurostat Podiel zamestnanej populcie vo veku 20-64 rokov na celkovej populcii rovnakej vekovej skupiny. Ukazovate zaha celkov populciu ijcu v samostatnch domcnostiach, nezaha kolektvne domcnosti ani obyvateov penzinov, i ubytovn a interntov, ani hospitalizovanch v zdravotnckych zariadeniach. Zamestnan populcia pozostva z tch osb, ktor poas danho tda vykonvali hocijak prcu za mzdu alebo zrobok po dobu aspo jednej hodiny, resp. nepracovali, ale mali zamestnanie, v ktorom boli doasne neprtomn. Zdroj: Eurostat Podiel populcie nezamestnanej dlhie ako dvans mesiacov napriek tomu, e si aktvne had prcu, na aktvnej populcii vo veku nad ptns rokov, neijcej v kolektvnej domcnosti. Zdroj: Eurostat Indiktor predstavuje set ud, ktor s v riziku chudoby (po socilnych transferoch) a/alebo s materilne deprivovan a/alebo ij v domcnostiach s vemi nzkou intenzitou prce vyjadren percentulne na celkovej populcii. Riziko chudoby predstavuje poet osb s ekvivalentnm disponibilnm prjmom nim ako 60 % medinu nrodnho ekvivalentnho disponibilnho prjmu (po socilnych transferoch). Materilna deprivcia predstavuje podiel ud, ktor si z nasledujcich deviatich poloiek nemu aspo dovoli aspo tyri: i) plati njom a nklady na bvanie, ii) udra v dome teplo, iii) elia neoakvanm vdavkom, iv) jes mso, rybu alebo ekvivalentn mnostvo bielkovn kad druh de, v) tdov dovolenku mimo domova, vi) auto, vii) prku, viii) farebn televzor, alebo ix) telefn. udia v domcnosti bez prce s osoby vo veku 0 59 rokov ijce v domcnosti, kde dospel pracuj menej ako 20 % z celkovho monho asu poas predchdzajceho roku. Zdroj: Eurostat/EU-SILC

PISA

Miera vysokokolsky vzdelanej populcie Citcie na vskumnka

Vdavky na vskum a vvoj High-tech export

Miera zamestnanosti

Miera dlhodobej nezamestnano sti Populcia ohrozen chudobou a socilnym vylenm

68

Nrodn program reforiem Slovenskej republiky 2013

Doing Business Poradie krajiny v rebrku Doing Business, ktor meria regulciu domcich malch a strednch firiem poas deviatich fz ich ivotnho cyklu: zaiatok podnikania, vybavovanie stavebnho povolenia, registrcia vlastnctva, zskanie veru, ochrana investorov, platenie dan, obchodovanie za hranicami, vymhanie zmlv a ukonenie podnikania. Dta s zaloen prevane na domcich zkonoch, rznych inch regulcich a administratvnych poiadavkch. Zdroj: Svetov banka Hodnotenie krajiny v Indexe regulcie trhu produktov (Product Market Regulation Index). Meria regulciu a bariry v troch oblastiach: ttna kontrola, bariry v podnikan a bariry pre obchod a investcie (kad s tretinovou vhou). Index regulcie trhu produktov sa nezameriava len na podnikatesk innos bench podnikov, ale meria iriu regulciu (napr. regulcia sieovch odvetv). Zdroj: OECD Index sa pre dan krajinu vypota ako ven priemer nasledujcich troch indiktorov: dostupnos e-governmentu (vha 50 %), vyuitie e-governmentu jednotlivcami (25 %) a vyuitie e-governmentu podnikmi (vha 25 %). Dostupnos e-governmentu meria ponuku dvadsiatich zkladnch sluieb egovernmentu. Indiktor udva podiel sluieb dostupnch prostrednctvom internetu z definovanch dvadsiatich verejnch sluieb. Aby bola sluba povaovan za dostupn, mus dosahova urit stupe sofistikcie. Vyuitie e-governmentu jednotlivcami, resp. podnikmi meraj koko percent ud, resp. podnikov vyuilo v poslednch troch mesiacoch internet na komunikciu s verejnmi intitciami (zskanie informcii z web strnky, stiahnutie oficilneho formulra alebo zaslanie vyplnenho formulra). Zdroj: Eurostat, vpoty MF SR Ukazovate Korupcia je zostaven ako priemer dvoch indexov zameriavajcich sa na rzne druhy korupcie: Sksenos s korupciou medzi benou populciou - prieskum Eurobarometra. Zameriava sa na jednotliv sektory, ako napr. polcia, coln sprva, sdy, nrodn politici, regionlni politici, miestni politici, tendre, stavebn povolenia, podnikatesk oprvnenia, zdravotnctvo, kolstvo, inpekcia. Index vnmania korupcie (CPI) - Transparency International, meria vnmanie korupcie na zklade 5-10 zdrojovch prieskumov podnikateov a expertov pre kad krajinu. Na Slovensku je zahrnutch osem prieskumov o vnman korupcie, 50 % vhy s nzory podnikateov, a 50 % nzory expertov. Zdroj: Transparency International, Eurobarometer, vpoty MF SR Poet rokov preitch v dobrom zdravotnom stave, ktor je mon oakva pri naroden. Ukazovate kombinuje daje o mortalite a morbidite v danej krajine. Dobr zdravotn stav je definovan neprtomnosou invalidity alebo obmedzen v kadodennom ivote. Nazva sa aj roky ivota bez hendikepu (disability-free life years, DFLY). Zdroj: Eurostat

Index regulcie trhu produktov

E-Government Index

Korupcia

Roky zdravho ivota

69