Historick metrolgia

Historick metrolgia: z grckeho metrom (mera) PVH, ktor zhromauje informcie o dke, hmotnosti a objemovch mierach informcie usporadva do sstavy, hodnot a prevdza na sstavu SI nepatr sem as a vylenen s aj jednotky menovch hodnt (mince) pokusy o vedeck skmanie metrolgie sa zaali neskoro (polovica 19. storoia) vyvstal problm antickch mier Bckh a Hultsch/Hunltsch? (koniec 19. storoia prv syntza, neskr Nissen a Regling? stredovek miery rozdroben ttiky, mnostvo mier a mierok vskum stredovekej metrolgie zaal v 19. storoia zujem o hospodrske dejiny a dejiny miest a dedn von Belov a Puntzel vskum jednotiek hmotnosti, neskr aj dkov a dut miery komplikcie terminolgia a kvantita zameranie na regionlne sstavy a ich nadvznos na starie v sasnosti poiadavky na mnostvo novch mier

Poiatky eskej metrolgie 19./20. storoie zameriavali sa na dejiny ponohospodrstva v 15. a 16. storo a stredovek mest -> Lama, Vacek, Tomek August Sedlek: Pamti a doklady o staroeskch mrch a vhch (1923) -> zklad metrolgie ako pecilnej PVH Krej: Rejstk mrn a vcn k dlu Augusta Sedlka (1933) po 2. svetovej vojne Hladk, Blohlvek, Novotn, Davdek, Roubk, Frantiek: Zemt mrii v echch v 16.-18. stolet novie Hoffman Slovensko Hava, Alexander: Ponohospodrske miery na Slovensku (1972)

Strun prehad vvoja mimo Uhorska nejak metrologick jednotky urite existovali aj v praveku, ale doklady (zachovan psomnosti) o nich mme a zo staroveku Rmska ra stavba vodovodov a inch ininierskych stavieb; Egypt stavba pyramd -> dkazy mier (napr. lake) miery sa vyvjali a odvjali od tela (hlavne dkov) prsty, siahy, dlane, palce, lakte neskr dohovoren miery (napr. prty, povrazce) plon jednotky sa odvjali od ponohospodrskej prce (brzda, zhon) alebo od mnostva vysiateho osiva (korec, merica) rzne miery mohli ma na rznych miestach rznu vekos miery sa museli uri tak, aby ich bolo mon overi dkaz o ciachovan pochdza z Grcka cca 2400 rokov star mramorov doska na ciachovanie s dvoma jednotkami siaha a stopa prv mern sstava cca 2950 pnl. v Babylone zklad tvorila ndoba v tvare kvdra a za stanoven as sa mala naplni vodou -> hmotnos vody (=jednotka hmotnosti); hrana ndoby tvorila jednotku dky sprvnos mier sa overovala hnakou a etalny sa uchovvali v chrme (na starosti ich mal kaz) zvaia kame, bronz a mohli ma tvar velijakch Bb a udlkov Rm rmska mern sstava sa v ri rozrila vade, kde boli Rimania a pretrvala a do ranofeudlnych ttov + ostali v nich vak aj nejak miestne jednotky koncom 8. storoia Karol Vek pokus napravi nejednotnos mier vo svojej ri zaviedol jednotn mern sstavu prevzat z antiky zklad tvorili stopa (dka); libra (hmotnos); modius, sectarius, situla (objem) po rozpade Franskej re sstava zanikla a Eurpa sa v mernch jednotkch op roztrietila Dut miery: Antick jednotky aa 0,0456 l misa sexparius 0,547 l misa urna 13,13 l Dkov: misa amfora 26,26 l palec (dactylos, digitus) 0,0185 m merica (modius) 8,73 l dla (palaiste, palmus) 0,0741 m merica antick 52,53 l stopa (ps, veimepes?) 0,296 m lake (?, cubitus) 0,444 m Hmotnost: krok (?, passus) 1,48 m medenk 0,09 g siaha 1,78 m obolus 0,73 g ma 1480 m drachma 4,36 g unca 27,28 g Plon miery: libra 327,45 g stopa tvorcov 0,878 m2 mna 436,6 g jutro (jugerum) 2523 m2 talent 26,2 kg

Historick metrolgia

Vvoj v eskch krajinch najstarie obdobie chbaj pramene prv zmienky pochdzaj a z 11. storoia pri vstavbe kostolov na Vekej Morave sa mono pouvala karolnska stopa a jej nsobky (len hypotza) Dkov miery zaiatkom 11. storoia sa zana pouva mern systm prameniaci v Antike dka prst, dla, lake hmotnos libra, marka objem merica, korec plocha pole (ager), zem (terra), dedina, popluie (arateum) lake zkladn dkov jednotka (0,59 m = 2 rmska stopa = 3 piade = 10 prstov = 7,5 dlane) 13. storoie rozvoj ponohospodrstva v echch + nrast potu obyvateov -> osdovala sa nov pda, ktor bolo treba vymera vvoj mier sa stabilizoval na princpe nsobkov laka a delenia merice pri plonch mierach nastala pln zmena, ktor mali na svedom nemeck kolonisti delenie pdy na hony (jarn, ozimn, horn) a tie sa alej lenili na lny neboli to kontantn miery ln slil ako zklad na vber renty jednotka drby ponohospodrskej produkcie dal sa vyjadri v mnostve vysiateho obilia v korcov (93,5 l) jutro (jugerum) prvkrt sa v CZ v prameoch objavuje 1178 plocha v tvare obdnika s pomerom strn 3:1; vymeran pomocou meraskho povrazca max. 52 lakov (kratia strana mala 30,75 m) zaiatok 14. storoia prt (virga) 8 eskch lakov = 4,73 m dka meraskho povrazca sa ustlila na 52 lakoch; 1457 to odobril aj snem jutro malo teda 2836,9 m2g ln kolsal od 60-84 jutr; v junch a/alebo zpadnch echch 32-48 jutr -> kvli rodnosti; esk ln = cca 18 ha niekedy sa mohli pouva aj bavorsk miery, ktor boli 2 vie v benej praxi sa mnostvo obilia meralo v Korcoch Korec (modius, mensura) zkladn dut miera lenil sa na tvrtiny (firtle = 23,25 l) zauvalo sa, e v priemernch podmienkach rodnosti sa jeden Korec = jedno jutro a na jeden ln 64-74 Korcov niekedy sa lny merali aj poda potu zhonov (1 ln = 10 zhonov) zhon sa delil na 15 brzd a rozor -> pouvan skr pri dedinskch transakcich Dut miery (such aj mokr) 13./14. storoie zmeny v dutch mierach 1 firtel = 4 meriky = 12 pnt = 48 ajdlkov 2 firtely = vedro; 24 vedier = drajlk (na Slovensku tretinnk) = 12 Hl 15. storoie dotvorenie mier v echch na zklade praskej miery -> unifikcia prv ucelen sstava mier Kronika esk od Vclava Hjka z Liboan (1541) husiti spsobili zmtky, pretoe rozvrtili hospodrstvo, stabilizcia nastala koncom 15. a v 16. storo -> rozvoj ponohospodrstva a podnikanie achty -> otzka mernej sstavy esk snem v rokoch 1607, 1609, 1614, 1615 zakazuje pouva loklne miery Zkladn miery: o dka prask lake o hmotnos libra o plocha kvadrtny povrazec o objem ponechan dvojkoajnos (sypk a tekut miery) Mria Terzia im v rmci centralizcie pokazila rados, lebo chcela prepoji hospodrske systmy -> snaha pretlai dolnorakske miery na Morave sa rakska mern sstava zaala pouva 1758, v echch 1765 do praktickho ivota sa zavdzala problematicky (chbali technick pomcky pre prevod mier, konzervativizmus) 1785 vlda povolila v neradnom styku doasne pouva star esk miery raksky mern systm bol dos nehomognny pri dkovch mierach neplatili nsobky; vedro malo 3 rzne kubatry a pri plonch mierach bol tie nepravideln a nepresn vzah medzi jednotkami rozvoj vrobnch vzahov -> poiadavka o kvalitn mern systm v celoeurpskom meradle chopili sa toho Franczi reforma mier a vh v desiatkovej sstave zkladn jednotky: dka meter (1/10,000,000 zemskho kvadrantu) hmotnos kilogram 1dm3 destilovanej vody 40C teplej objem liter v Eurpe sa 1875 zaviedol metrick systm prijalo ho 18 ttov; podpsalo zmluvu o rade pre miery (aj Vek Britnia a USA; eskoslovensk republika sa po svojom vzniku pripojila tie)

Historick metrolgia

Uhorsko pramene pvodne zachovan miery a pamiatky psomnho charakteru ran feudalizmus z Uhorska nemme zachovan ani jednu objemov mieru najstarm prameom s listiny a mal poet zkonnch opatren a prameov meraskej povahy 13. storoie snahy o unifikciu: 1215 Vek Britnia - vek listina slobd) za Eduarda II. (1324) presn urenie yardu; panielsko (1261) nariadenie kra Alfonsa 10. Raksko Rudolf Habsbursk echy 1249 Vclav I. krovsk miera vrtn echy Pemysl Otakar II. snaha o unifikciu mier a vh maarsk historiografia snaha posun unifikciu mier v Uhorsku do vldy tefana I. tvrdili, e je doloen popluie, ale po odbornej diskusii sa ned tvrdi, e by sa na rovni panovnka vydali dekrty ovplyvujce miery v Uhorsku alie pokusy sa pripisuj Belovi III. poda sspisu v Bakonybelskom optstve premeral Belo III. osobne jeden gbel, poda ktorho sa mali mera dvky; zistilo sa vak, e listina je falzum 13.-14. storoie nezachovali sa daje o zsahu panovnka do metrologickho vvinu nepriamo ale vplvali na tvorbu niektorch mier mensura regalis (krovsk miera) 1.polovica 13. storoia pouvala sa pri urovan orin a lesov (-> plon miera) v doncich sa uvdza, e jutro a popluie s premeriavan krovskou mierou -> existovali loklne aj krovsk miery poda listiny z 1294 od Bratislavskej kapituly malo kad jutro 7212 krovskch mier -> zrejme teritorilne rozren miera v prameoch z 13.-14. storoia to o v 13. storo bola krovsk miera, v 14. storo sa to nazva amplexus regalis (krovsk siaha). ete vie ako jutro bolo popluie (aratrum) plon vmera pdy; poda prameov to bol ustlen poet krovskch jutr, ktor sa premeriavali krovskou siahou, ktor bola naznaen na povrazoch popluie = 150 krovskch jutr krovsk siaha bola zkladn jednotka na vymeriavanie krovskho jutra a krovskho popluia na krovskch pozemkoch loklne miery: Novohradsk stolica toto jutro (jugerum vulgaris) malo 8012 siah 15. storoie okrem krovskej existovali tie aj loklne miery panovnci svojimi nariadeniami neregulovali metrologick vvoj prv zkonn opatrenie 1405 igmund Luxembursk v svislosti s dvoma dekrtmi pre mest; s hospodrskym vzostupom miest vznikla otzka pri trhoch a v zahraninom obchode (nejednotnos mier tvorila prekku) pouvanie loklnych mier ale bolo vhodn pre cirkev a svetskch hodnostrov (-> monos zvyova dvky) v 1. z dekrtov v 1. lnku bolo uveden: tieto opatrenia s na iados podriadench a vetky merania funtov, librou a siahou, merania vna a ponohospodrskych plodn sa maj mera poda budnskych mier alej sa uvdza, e nielen vetky krovsk, ale aj zemepnske mest, dediny, hrady, mestek musia pouva tieto miery sankcia za nedodranie bola konfikcia vetkch vec na meranie a venie existovali vak aj povolen vnimky: duchovn osoby (cirkevn desiatok, dvky pre duchovn osoby at.) na zklade vnimky boli protesty a v 2. dekrte znova vyzva na pouvanie len budnskych mier problm, ktor vak dekrt nerieil bol, e budnske miery neboli presne definovan, a tak si vlastne mohli da vyhotovi aj pomenen budnske miery -> Uhorsko sa nepodarilo metrologicky zjednoti a budnske miery sa podarilo zavies len v niektorch stoliciach (na severe sa povali martinsk miery, v Trnave trnavsk merica, vchodn Slovensko koick miery) potom sa panovnci o miery a vhy nezaujmali Matej pre jeho potreby bola roku 1476 vyhotoven zbierka, ktor obsahovala spsoby ohodnocovania vekost majetkov a bola tu vysvetlen dka krovskej siahy a tm aj krovskho popluia a krovskho jutra daje zo zbierky sa zhoduj s tmi z 13. storoia krovsk siaha bola definovan aj v 14. storo 1311 dka siahy vzdialenos od chodidla po prsty upaenej ruky (cca 180,51 cm) 15. storoie krovsk siaha dka od pty po prsty vzpaenej ruky (cca 212,5 cm) v alom obdob dekrt Ladislava II. (1504) stle bol metrologick chaos, v tomto dekrte o cench sa udva, e pri predaji a kpe ponohospodrskych plodn sa m pouva jednotn (budnska) miera Verbociho tripartitum definitvna kodifikcia uhorskho zvykovho prva pe aj o mierach a vhach pri ohodnocovan majetkov v prvch vydaniach bola seka, ktor ke sa vynsobila 16, tak z nej bola krovsk siaha vydan bolo vak viacero a rozdiely s aj 1 cm1 priom priemer je 18,96 cm krovsk jutro potom lao 7981,38 m2 a krovsk popluie 119 ha, 72 rov a 7 m2 v pomohskom obdob marec 1527 zasadnutie snemu v Budne -> nariadenie, ktor zaviazalo Jna Zposkho vyhotovi jednotn mieru a rozposla ju do stolc a podupani mali miery kontrolova uznesenie v dekrte Rudolfa II (1588) za zvzn povaovalo star budnske miery a konkretizovalo dozor podupanov pri metrolgii zkon sa ale nedodriaval jednotn miery a vhy sa za Ferdinanda II. rznymi vnimkami poruovali zmtok v mernom systme -> brzda hospodrskeho vvoja a centralizovanej habsburskej re nariadenia na zjednotenie 1655, 1659, 1696 daov spisy 1715, 1720 predchdzali daovej reforme -> prleitos na unifikciu

Hava ich dal premera v metrologickom stave a vylo od 18 po 19,1 cm

Historick metrolgia
majetky sa mali vymera jednotnmi mierami; mal to zabezpei dekrt z 1715 od Karola I. miery a vhy sa maj prispsobi bratislavskm a mali by zvzn pre zemepnov aj mest a neumooval iadne vnimky chybou zkona bolo dozor bol delegovan na stolin rady a priama zodpovednos bola na podupanoch neskr prichdzali rzne nariadenia palatna, krovskej rady at. na zavedenie a dodriavanie bratislavskch mier, priom prax pokrivkvala za legislatvou, take tieto pokusy neboli celkom spen 176x nejednotnosti ohadom bratislavskch mier sanosti boli na mericu a okov vzor z 1551 nezodpovedal tomu, o sa deklarovalo, e merica a okov maj ma 64 holieb (merica mala a 74 holieb) problm priiel na krovsk miestodritesk radu a t vyhlsila, e bratislavsk merica je autentick aj ke m 74 holieb a poda nej sa maj upravi vetky merice v Uhorsku 74-holbov merica bola zhodn z dolnorakskou mericou o bolo pragmaticky vyuit na unifikciu mier v celej habsburskej ri 178x bratislavsk merica bola formlne zaveden vo vetkch stoliciach dnenho Slovenska, v praxi sa ale naalej pouvala menia bratislavsk merica, Korce a in miery zaiatkom 19. storoia sa nejednotnos vo vvine prehlbovala, mest sa stle odvolvali na svoje privilgi 1863 v Uhorsku bol unifikan proces v prospech dolnorakskych mier (v tejto dobe u krok sp, existovala u SI) 1876 zaviedol sa u ns metrick systm za nedodriavanie mier (aj loklnych, ktor upravovali mest, stolice at.) boli tresty -> pean, telesn (useknutie ruky...) praktick regulcia v mestch boli osoby, ktor dozerali na sprvne pouvanie mier a vh -> trhov sudca vyberajci trhov poplatky, kontroloval tovar a meradl, prpadne sa kupcom mohli prenajma mestsk vhy pri nedodran mier a vh boli pokuty, aj zhabanie majetku niekde boli na tento el inpektori, lenovia uej a irej mestskej rady 17.-18. storoie stpala frekvencia obchodu viac ud na kontrolu mnoh mest mali na verejnch miestach mestsk vhu vyberanm poplatkov bol poveren vybera vhovch poplatkov (Trenn mal v schove mestsk zvaie a viedol registre venia na vekej mestskej vhe) v Nemecku prax u koncom 15. storoia stava vhov domy, kde boli vek mestsk vhy, ktor mal na starosti vhov majster u ns toto nebolo ben, ale v B. Bystrici vhov dom fungoval od 1/3 16. storoia Trnava 1576 vek mnostvo vh na sypaniny, ktor prenajmali (Trnava obilninov trhy) domci obchodnci mohli ma aj vlastn vhy, ale museli ich nechva premeriava (raz za mesiac, tvrtok..) funkcia trhovch sudcov nepatrila medzi obben, stvali sa niekedy aj terom posmechu a napadnutia mestsk etalny museli ma mestsk znak niektor mest mali vzorov miery priamo na stene radnice vo vinohradnckych mestch na radniciach mali aj nstroje na vymeriavanie vinohradov

Dut miery v Uhorsku Cubulus jedna z najstarch mier na Slovensku (13. storoie) hlavne Liptov, Turiec a okolie Zvolena najstar psomn doklad listina Bela IV. (1257) pas o povinnostiach poddanch na odovzdvanie dvok obilia (za kadch 40 usadlost 20 cubulov ovsa, priom ovos sa m mera kubulom o vekosti 4 piade a 2 prsty) -> problm, ak je objem kubula vek pia (palecmalek) = 23 cm mal pia (palecukazovk) = 19 cm palec = 1,85 2 cm ak by sme brali vek pia a vek prst, tak je to 96 cm Hava pri zisovan objemu cubula narazil na lukno zo 16. storoia (pochdza zo systmu Korca z Poska); objem lukna sa z prameov d vypota (= 156,325 l) Hava dal do plna hypotzu, e s bu podobn alebo dokonca toton z lukna vyrtal, e cubulus by mal ma priemer 46 cm a potom by objem kubula bol 159 l potom by jedna usadlos odovzdvala 79,5 l ovsa Bratislavsk merica (metreta posoniensis) oblas zpadnho Slovenska aj ke absentuj psomn doklady, predpoklad sa od 13. storoia poas 14. storoia s doklady vzcne 1345 doloen jursk merica od pol. 15. storoia sa merica stva benm javom pomer bratislavsk : jursk merica = 3 : 2 objem sa vak z toho nedal uri pomer medzi modiom (mutom) a mericou je 1 : 32 1525 listina kra udovta do Bratislavy posiela protonotra so vzormi budnskych mier, aby si tu vytvorili kpie; miestne miery mohli pouva len dovtedy, km tieto kpie nebud hotov 1548 bratislavsk merica m asi 54,62 l; v doklade z korepondencie Viede-Bratislava sa hovor, e bratislavsk merica sa rovn bratislavskmu okovu ( = 54,3 l) objem bratislavskej merice sa po pol. 16. storoie narstol na 62,39 l v bratislavskom mzeu sa nachdza vzorov miera z roku 1551 (meden tepan ndoba), k nej boli aj polmerica a tvrmerica predpoklad sa, e tto zmena objemu svis so snahou Ferdinanda I. o unifikciu uhorskch mier bratislavsk merica je prispsoben rakskym mieram v pol. 16. storoia v Dolnom Raksku; v 17. storo veobecne pouvanou mierou v Raksku na sypaniny (61,5 l) 1588 Rudolf II. vydva dekrt, v ktorom nakzal v celom Uhorsku obnovi star budnske miery

Historick metrolgia
opravou jednotlivch mier boli poveren podupani stolc december 1590 realizcia dekrtu ete nebola ukonen 1592 Trenianska mestsk rada zmienka o tom, e v Bratislave sa u pouvaj nov miery po 1592 sa op vrtili k merici s objemom 54,3 l

Dut miery na tekutiny Okov bolo ich niekoko rozlinch okovov in nzvy situla, cheber, dber, cobor, cseber, cibrio, ziprio, chibrio, chibrum, tina, tuna, urna castrensis, urna maior, aco, urna, eimer vo vea prpadoch je okov aj nejako lokalizovan (napr. svtojursk), alebo upresnen funkciou (napr. urna montanalis vinohradncky okov) nzov dber slovanskho alebo hornonemeckho pvodu Slovania pod nm chpali dreven ndobu, ale aj mieru od 12. storoia latinsk nzov dber na odvod hrneho a vinohradnckych dvok od 13. storoia okov, od 14. storoia tina, tuna; ete neskr aj urna, eimer objem bol rzny, v zpadoslovenskej vinohradnckej oblasti jursk okov = 5/4 bratislavskho okovu (67,8 l) daj z 1278 4/4 bratislavsk okov v Uhorsku zdomcnel ako budnsky okov a mal by jednotnou mierou od igmunda Luxemburskho (objem 54,3 l) Zempln vplyv jgerskch mier humensk dber (okov) objem 63,6 l delil sa na 5 loklnych gbelov v Trebiove loklny dber 45,2 l merica bratislavsk = 64 holieb = 54,296 l merica via = 74 holieb = 62,3925 l holba = 0,884 l pinta = 2 holby = 1,6968 l okov (dber) = 5/4 bratislavskho okovu = 67,8720 l okov (urna) = 32 pnt = 64 holieb = 54,872 l

Okov (urna) v Bratislave, Rai, Svtom Juri, Pezinku a Trnave sa od 2/2 13. storoia pouvali dva druhy mier na tekutiny okov (dber) odovzdvanie dan z vna v kadodennom ivote, z najstarieho obdobia nemme presn pomenovanie 1325 listina od tch istch vydavateov bratislavsk okov = 2 polokovy = 4 tvrte neskr sa viac pouval nzov urna 13.-14. storoie chbaj pramene pre konkretizciu objemu okovu v inch jednotkch 1405 igmundove opatrenia budnsky okov (urna) podobne ako v Bratislave a Koiciach = 2 polokovy = 4 tvrte uhorsk pramene tieto miery stotouj s rakskou mierou star viedensk okov (eimer), ktor mal pvodne 30 achteringov, od 1372 mal 32 achteringov pre vraz achtering sa v Uhorsku neskr zauval vraz pinta budnsky aj koick okov mali 32 archteringov (pnt) 2/4 15. storoia problm s urenm mier od 1434 zachovan komorsk knihy okov (urna) sa delili na 4 tvrte (kad mala 10 pnt) to trvalo cel 15. storoie zaiatkom 16. storoia raz mal okov 40, inokedy 32 pnt nejednotnos spsobovala problmy pri obchode s vnom udovt II. na iados achty z Bratislavskej stolice nariadil zjednotenie mier v slobodnch krovskch mestch a stoliciach na zklade budnskych mier vyslal do Bratislavy protonotra, aby vytvoril meradl poda tchto mal ma okov 32 pnt nerepektovalo sa to vak dsledne a ete na konci 16. storoia sa pouvali oba (32 aj 40 pintov) okovy aprl 1542 komisia mala rozhodn vo veciach mier a vh za najsprvnejie dala bratislavsk miery (okov = 32 pnt) miery sa nazvali aj bratislavsk miery a mali by zvzn pre cel Uhorsko cel systm bratislavskho okovu mal by toton s budnskymi aj koickmi mierami a vyvinul sa pod vplyvom starch viedenskch mier Pezinsk okov 1295 v tomto obdob je toton s bratislavskm okovom 1548 vyskytuje sa in miera, ktor je zven o 7 holieb takto zven okov mal 60,23 l tento okov vznikol tak, e nejak pn chcel viac vybera, po preetren sa vrtili nasp k pvodnmu okovu Trnavsk okov od 127x dber (5/4-ov okov) 14. storoie pouvali aj bratislavsk okov, ktorho etaln si kadorone obstarvali z Bratislavy trnavsk okov je znmy z 1326 2 trnavsk okovy = 1 bratislavsk okov prvo pouva ich loklny okov posledn raz potvrden 1457 15.-16. storoie boj medzi trnavskm a bratislavskm okovom pol. 16. storoia vyhral bratislavsk okov (urna) Viedensk okov

Historick metrolgia
pouvan u ns v prihraninch oblastiach v starej fze vplval na bratislavsk okov (mal 32 achteringov) 2/2 16. storoia objem bol 35 achteringov = 59,7 l z centralizanmi snahami ho chceli presadi aj v Uhorsku, ale nepodarilo sa ostali tu pri 32 pintovom okove

Dreiling (ternarius, tretink) je naviazan na systm okovu bol to vek sud s objemom 20-24 okovov objavuje sa od 2/4 15. storoia v zpadoslovenskej vinohradnckej oblasti bol dos rozren a zachyten aj v daovch knihch pouvan aj v Raksku, Nemecku, esku a Posku na nae zemie sa dostal prostrednctvom obchodu s Rakskom bola to miera na tekutiny, ale vozila sa v nich aj kapusta, chlieb, peivo, ryby na Slovensku je od pol. 15. storoia a mizne od 16./17. storoia v Trnave sa preho pouval aj termn boka, ktor sa delila na dve polboky obsahoval 20 okovov istho vna (s kvasnicami 21-24 okovov) -> 1086 litrov istho vna Fr (fuder, carrata) 1 ternarius = 2/3 fru fr od 13. storoia vek vozy na vozenie tovaru vo vekch ndobch (sudy a do objemu 32 okovov) fr = 2 polfry = 28-36 okovov zaiatkom 16. storoia aj nzov plaustrum (voz) nachdza sa ete aj v 17. storo v echch voz = 2 polvozy; doloen od 15. storoia 1 fr = 36 okovov = 1950 l bene sa prepravoval v polfroch fry sa pouvali na uskladnenie v pivniciach do 16.-17. storoia otzka je, i existovali tak vek ndoby ete v 19. storo diskusia v Uhorsku na podporu nzoru doloen pramene zo zaiatku 16. storoia (komorsk kniha) fder = sud = 3/2 dreilingu (28-36 okovov) doklad priamo z pramea Dkov miery na vie vzdialenosti Hod kameom (iactus lapidus) slil na urenie vzdialenosti odhadom metrologickou jednotkou sa stal a po dlhom vvine v najstarch prameoch od 12. storoia sa s nm stretneme pri opise cesty do Svtej zeme optom Danielom, ktor tu zachytva vetky svoje zitky a pe o rznych dkovch mierach okolo 1300 sa objavuje aj v poskch prameoch od 13. storoia pomerne dleit funkcia pri obchdzkach majetkoch a vytyovan hranc hod kameom dka, ktor prelet kame hoden dospelm muom v prameoch (1262 vydal rex iunior tefan) urenie hranc ide po ceste alej ako hod kameom od 15. storoia doklady s pomerne vzcne, ostali len v udovej rei udriavaj sa v materiloch pri vypovan ohadom chotrnych sporov, pri odhadoch vzdialenosti dka letu sa d uri na cca 45 m Hod kyjakom (iactus baculi, i. cambucae) objavuje sa 1238 v listine vesprmskeho prepota 14. storoia listiny s tmto termnom s zriedkav, po 15. storo plne vymizli vzdialenos bola asi 30 m Hod sekerou (iactus seculis) star miera doloen 1274 Strelenie pom z luku (iactus sagitae, luenie, Schussweite) v Uhorsku od 13. storoia asi 60-75 m pouvalo sa pri vytyovan hranc od polovice 13. storoia dky poda viacnsobnho strelenia Strelenie z puky (iactus pixidis) svis s rozmhanm sa puiek (hlavne od 16. storoia) doloen v urbri Luovciovcov (z r. 1596) zaiatkom 18. storoia na hlohovskom hradnom panstve asi 100-300 m ?Fusssstute? vzdialenos, ktor prejde lovek za 1 hod (cca 3,8 km) podobne koko prejde lovek na koni za 1 de (1 de cesty) Wegstundesteine v Nemecku boli to kamene na ceste, ktor oznaovali vzdialenos, ktor lovek preiel za 1 hodinu Bansk siaha (lachter)

Historick metrolgia
asi 2,3 m (4 lakte) pouvala sa na vyjadrenie objemu dreva veda seba naloenho Ma britsk = 1,6 km anglick = 1,5 km morsk = 1,8 km nemeck geografick = 7,4 km potov raksko-uhorsk = 7,5 km rmska = 1,2 km Jednotky na potanie papiera zoit (heft) = 10 ks buch (kniha) = 100 ks ball = 10,000 ks ries = mnostvo papiera, ktor me odvies somr (15-30 kg) pack = balenie 15 ball-ov

Kusov miery tucet = 12 ks vetucet = 144 ks kopa = 60 ks mandel (maltel) = 15 ks mass = 123 = 1728 ks

Hmotnostn jednotky uhorsk a budnsky funt = 491 g unca = 1/16 funtu = 32 g lt = 1/32 funtu = 16 g kvintel = 1/128 funtu = asi 4 g Hmotnostn jednotky drahch kameov kart = 0,2 g zrnko (v lekrni) = 0,05 g drachma (v lekrni) = 3,75 g