EDCIA

VIE RA

D O

V R E C KA

21

o na to Boh?

Mgia, horoskopy, vetenie, povery...

Jn Vigla

CHCETE POZNA SVOJU BUDCNOS? HADTE SPOAHLIVHO LIEITEA? CHCETE VYLOI SVOJE SNY? TATE HOROSKOPY? UVATE HOMEOPATIK? MGIA A ALTERNATVNA MEDICNA INTENZVNE PRENIKAJ DO NHO IVOTA. AK POSTOJ K NIM ZACHOVA?

db
Praktick prruka pre kadho kresana
cena: 1,50 EUR; cena pre predplatiteov: 1,00 EUR

O autorovi ThLic. Jn Vigla je kaz Banskobystrickej dieczy, rektor Kazskho seminra sv. Frantika Xaverskho v Banskej Bystrici Badne. tudoval na Teologickom intitte v Badne, v St. Patricks College v Maynooth (rsko) a na Ppeskej Gregorovej univerzite v Rme. Od roku 2001 predna morlnu teolgiu na Teologickom intitte v Badne. Je stlym spolupracovnkom Teologickej komisie Subkomisie pre bioetiku KBS.

Relcia Viera do vrecka na Rdiu Lumen Vdy v sobotu od 10.00 do 11.00 hod. Tma z edcie/Profil cirkevnej osobnosti

Jn Vigla: Mgia, horoskopy, vetenie, povery... o na to Boh? vydavatestvo DON BOSCO 2012 Fotografia na oblke stock.xchng Vydalo vydavatestvo DON BOSCO, Miletiova 7, 821 08 Bratislava 2, v roku 2012 ako svoju 329. publikciu. www.donbosco.sk donbosco@donbosco.sk Jazykov redaktorka Jana Zlatohlvkov Nvrh oblky a grafick prava Jn Miko Sadzba vydavatestvo Don Bosco Tla VK, a. s. ISBN 9788080741662

MGIA, HOROSKOPY, VETENIE, POVERY O NA TO BOH? Vetkya hovor: ak vs ndhern budcnos, slena. Zoznmite sa s bohatm muom, vydte sa a narod sa vm rozkon dieatko. Len si dajte pozor, aby to bolo v tomto porad! Hoci ide o art, vyjadruje naozaj vtipne, o najastejie vedie ud k tomu, aby sa uchlili k nejakm magickm praktikm, a preo mgia poda jednch naozaj funguje a poda druhch nefunguje. lovek by rd nazrel do budcnosti, chcel by vedie, o ho ak, ako si me privodi astie alebo sa vyhn neastiu. Predpovede s vemi veobecn (preto to vychdza), ale vdy s niem podmienen (preto to zase vdy nevychdza). A tak tu mme asopisy a noviny aj plne serizne dennky s pravidelnou prlohou s horoskopmi, kontaktn relcie v rdich s astrolgom naivo, televzne vetiarne, ale aj ben spravodajstvo obohaten (asi v rmci objektivity a vyvenosti) o nzory odbornkov z oblasti astrolgie i numerolgie. V knhkupectvch op aj v tch seriznych s sekcie s oznaenm ezoterick literatra, niekedy aj spolu s nboenstvom. Vyrstli nm wellness centr, kde ponkaj najrznejie druhy uvonenia, regenercie a omladenia, ktor maj prinies pocit dokonalej relaxcie tela a mysle. Kpele obohatili svoje procedry o thajsk, japonsk i in uvoujce mase aj s pouitm prrodnch kameov, ktor maj vyrovnva akry, harmonizova prechod energi,

a tm uvdza organizmus do rovnovhy. Pribdaj predajne s ochrannmi predmetmi, lieivmi krytlmi a kamemi, amuletmi a talizmanmi. Nau terminolgiu obohatili pojmy ako aura, karma, akry, energetick drhy a energetick centr, ezoterika, new age, reinkarncia a podobne. Internet ponka neprehadn mnostvo spsobov na odhaovanie zhad, kurzy numerolgie i piritizmu, informcie o amanizme, novch duchovnch cestch, novch nboenstvch, asto s nvratom do pohanskch ritulov a praktk. Osobitn kategriu tvoria lieitelia a odbornci na alternatvnu medicnu. lovek by rd nazrel do budcnosti. Zaruen predpovede s vemi veobecn preto to vychdza, ale vdy s niem podmienen preto to zase vdy nevychdza. Popri mnostve ponk na odhaovanie osobnej budcnosti sa z asu na as objavia rzne predpovede, tkajce sa vvoja celho sveta a dejn. Najm predpovede o konci sveta rady mtaj ud, najbli bude vraj 21. 12. 2012. Aspo poda mayskho kalendra. Hoci nejde o ni nov, takchto predpoved u bolo, predsa sa vdy njde dos ud, ktor tomu uveria, a dos alch, ktor sa k tomu sce otvorene nepriznaj, no v tichosti sa pripravuj, keby predsa len nieo. Vaka masmdim sa niektor sprva me rozri natoko, e aj takto apokalyptick folklr, ktor doteraz ovplyvoval zvyajne len meninov skupiny, sa zrazu stane blznivm masovm fenomnom. A do takej miery, e musia zareagova vedci, ako naprklad esk akadmia vied, ktor v januri 2012 usporiadala osobitn tla-

ov konferenciu. Znmy esk astronm a populariztor vedy Ji Grygar vysvetuje, e u museli na tto hlpos reagova: udia predpovede o konci sveta ber vne, a to hrubo zneuvaj fovia siekt, pretoe ober ud o majetok, ktor vraj pre skazu aj tak nepotrebuj. Ak teda tate tento text aj po roku 2012, mte tu al dkaz o spoahlivosti predpoved budcnosti a o tom, e aj tento koniec sveta preiel tak, ako tie ostatn pred nm ie normlne. Niektor veci sa vak naozaj daj s istotou predpoveda. Naprklad to, e urite sa objav al dtum konca sveta, podloen dvnymi prorokmi, prastarmi nrodmi, Sibylou, Nostradamom, vetcami, mdiami alebo hviezdami. Naivita nezomrela a nevymrie ani s udmi, ktor sa stali obeou vetkch tchto alebo podobnch podvodov a omylov. Mgia, vetenie, horoskopy, poveriv kony, alchmia a ary nie s samy osebe nim seriznym. Ale to, e tomu toko ud ver a al na tom zarbaj, je mimoriadne vny a znepokojujci fakt. Preo udia tomu veria? Preo sa opakovane nechaj obalamuti a okrda? Preo akoby rezignovali na zdrav rozum alebo priam chceli na rezignova? V hre je toti dua loveka a jej najhlbie tby. A to, ako sa lovek sprva, je ovplyvnen predovetkm tm, ak je jeho predstava o Bohu, svete, loveku, dui a spse.

o nie je mgia? Mgiou urite nie s vystpenia kzelnkov a kaukliarov, aj ke s niekedy prezentovan ako mgia. Zvl vtedy, ke s ich protagonisti obleen do tmavho odevu, vyuvaj prtmie a sveteln efekty a navodzuj dojem

nieoho tajomnho. Niektor aktri tohto druhu umenia a zbavy sami odmietaj oznaenie mg alebo arodejnk a radej pouvaj oznaenie iluzionista. O to v podstate aj ide vytvori ilziu, zdanie nieoho, o zmysly sce nepostrehn, ale o m prirodzen vysvetlenie. Iste, m s ich vystpenia efektnejie, tm s ohromujcejie a niekedy mu navodi aj pocity strachu. Nejde vak o mgiu. Iluzionisti s vlastne vemi estn udia povedia, e ns oklam, a svoj prsub aj dodria. Splia bankovku a potom ju vytiahnu z vrecka (naprklad aj nho), vznaj sa nm pred oami, rozplia svoju pvabn asistentku, nechaj zmizn vek i znme objekty Netreba hne strai dmonmi. Je to hra so zmyslami, pozornosou a emciami. Nie je to vak mgia. Kzelnci, kaukliari a iluzionisti s estn udia povedia, e ns oklam, a svoj prsub aj dodria. Zahrvaj sa s naimi zmyslami, pozornosou a emciami. Nie je to vak mgia. Mgiou nie s ani nboensk obrady. Sviatosti, poehnania, obradn gest nie s magick kony ani praktiky. Bez sviatostnej moci a bez viery s neinn. Je pravda, e naivn prstup niektorch veriacich je skr poverivosou (ktor potrebuje vonkajie vnmaten gest) ako vierou a prispieva ku karikatre kresanskej viery. Neznalos prvd a nezaujmanie sa o tajomstv viery znamenaj jej nesprvne chpanie a pomlen prevanie, ktor m bliie k mgii ne k dvere v Boha. Jednm z takch prkladov je aj znma kzelncka formulka hkus-pkus, ktor pochdza zo skomoleniny latinskch

slov vyslovovanch kazom pri svtej omi. Ke sa svt oma slila iba v latinine, slov premenenia zneli: Hoc est enim corpus meum quod pro vobis tradetur (Toto je moje telo, ktor sa obetuje za vs). Vyslovovan hokest-(enim)-korpus si udia, ktor latinsky nerozumeli a na oltr nevideli ako my dnes, skomolili do podoby hkus-pkus. A niektor aj premenu chleba a vna na Kristovo telo a krv prirovnvali k posvtnm arom.

o je mgia? Slovo mgia pochdza z grckeho vrazu magheia a znamen vedu, mdros. Ete skr vak, ako toto slovo prelo do grtiny, boli slovom Magoi Mgovia oznaen potomkovia jednho zo iestich kmeov, ktor tvorili starobyl nrod Mdov. Tento nrod okolo roku 1000 pred Kristom dobyl mesto Ninive na severe dnenho Irnu a vytvoril vek ru, ktor v roku 550 pred Kristom podahla zase Perzskej ri. Vrazom mgovia boli potom oznaen antick perzsk kazi. Tmto slovom oznauje aj Matovo evanjelium mudrcov od vchodu, ktor sa prili pokloni do Betlehema novonarodenmu idovskmu krovi Jeiovi Kristovi (porov. Mt 2, 1 12). Katechizmus Katolckej cirkvi definuje mgiu ako praktiky, ktormi si lovek chce podmani skryt mocnosti, aby ich postavil do svojich sluieb a dosiahol nadprirodzen moc nad blnym hoci aj preto, aby mu zskal zdravie (KKC 2117). Aj in slovnky a encyklopdie sa zhoduj v tom, e mgia je abstraktn systm, ktorm chce lovek ovlda svet prrody, vrtane predmetov, udalost, ud a psychologickch javov pomocou paranor-

mlnych, tajomnch alebo nadprirodzench prostriedkov. V mnohch kultrach koncept mgie stoj v protiklade k vedeckmu alebo nboenskmu pohadu na svet. Pojmy mgia, magick sa asto kryj s pojmami okultn (skryt) alebo ezoterick (vntorn). V tomto prpade sa pod mgiu zarauj iastkov nuky s aspektom tajomna, naprklad alchmia, astrolgia alebo mesmerizmus (niekedy oznaovan ako magnetizmus, prrodn magnetizmus, biomagnetizmus alebo aj hypnotizmus). Ezoterika alebo ezoterizmus pochdza z grckeho slova esotrikos, o znamen vntorn kruh, to, na o potrebujeme zasvtenie, aby sme to pochopili. Je to shrnn pomenovanie pre spiritulne nuky a praktiky. lovek je dajne veden k pravmu poznaniu, ktor je vak vdy prtomn v om. Naproti tomu zjavenie, v ktorom sa Boh ukazuje loveku zvonku, je ezoterickmu mysleniu cudzie. Okultizmus pochdza z latinskho slova occultus, o znamen skryt, tajomn, tajn nuka. Pod okultizmom sa rozumej nuky a praktiky, prostrednctvom ktorch me lovek dajne zska moc nad svojm osudom, nad hmotou a nad svojm okolm. Medzi okultn praktiky patria naprklad kyvadl, vetenie zo sklenenej gule, astrolgia a jasnovidectvo. Dnes sa skr pouva vraz ezoterika, obe slov s vak chpan ako synonym. Ezoterika alebo ezoterizmus teda had prav poznanie, okultizmus a mgia hadaj nstroje na zskanie moci. Niektor z tch, o sa zaoberaj takmito praktikami a ria ich, rozliuj tieto dva vrazy. Radej pouvaj iba pojem ezoterika, lebo na rozdiel od okultizmu ezoterika neznie tak negatvne, ale skr tajomne. In skupiny s zrove ezoterick i okultn a netaja sa tm, e im ide o jedno i druh, priom sa aj okultn praktiky

usiluj vysvetli pozitvne ako poznanie a mdros, na ktor udstvo prilo u pred stroiami. V kadom prpade ide o tbu loveka sta sa boskm. Samotn tba ete nie je zl, t vloil do srdca loveka sm Boh. Problmom je spsob, ako ju chce lovek realizova vlastnmi silami, nezvisle od Boha a niekedy aj otvorene odmietanm Boha. Katechizmus Katolckej cirkvi preto zarauje mgiu medzi hriechy proti prvmu Boiemu prikzaniu, ktor zakazuje uctievanie inch bohov okrem jedinho Pna. Ja som Pn, tvoj Boh, ktor a vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebude ma inch bohov okrem ma. Neurob si modlu, ani nijak podobu toho, o je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou. Nebude sa im klaa, ani ich uctieva! (Ex 20, 2 5). Poda Katechizmu Katolckej cirkvi vetky takto praktiky vne odporuj nosti nbonosti. S ete odsdeniahodnejie, ke s spojen s myslom kodi druhmu, alebo ke sa pri nich uchyuje k zsahu zlch duchov (KKC 2117).

PREJAVY POVERY udia bene pod poverou rozumej neopodstatnen obavy z nejakch nhodnch udalost (naprklad ke prebehne ierna maka cez cestu, alebo ke padne dtum 13. na piatok), alebo nejak naivn kony, ktormi sa lovek chrni pred neastm i zlmi silami. Neveriaci zase nerozliuj vemi medzi vierou a poverou, lebo pre nich viera v nadprirodzen sily alebo bytosti je nieo naivn a nerozumn a veria iba tomu, o mu zmyslami vnma a o je podloen prrodnmi vednmi odbormi. Pre ns kresanov je vak podstatn rozlenie medzi vierou v nadprirodzen osobn bytosti, nad ktormi stoj Boh (ktor vetko nielen nekonene prevyuje, ale najm nekonene miluje), a vierou v aksi neosobn nadprirodzen sily i energie. Poda Katechizmu Katolckej cirkvi je povera vyboenie nboenskho ctenia a konov, ktor ono uklad. Me vplva aj na kult, ktor vzdvame pravmu Bohu, naprklad ke sa pripisuje takmer magick dleitos uritm, in oprvnenm alebo potrebnm praktikm. Pripisova innos modlitieb alebo sviatostnch znakov iba ich materilnej strnke bez ohadu na vntorn dispozcie, ktor vyaduj, znamen upadn do povery (KKC 2111). Povera je falon, prevrten viera (pa-viera), ale aj neprav postoj viery. Predpoklad magick obraz sveta a prijatie nevysvetlitench sl v snahe nakloni si ich magickmi konmi. Povera je teda ir pojem ako mgia. Pozrime sa teda na jej rzne prejavy.

Neusporiadan kult pravmu Bohu S neusporiadanm alebo neadekvtnym kultom pravmu Bohu sa meme stretn aj v kostoloch pri liturgii. M dve formy prehnan konzervativizmus a prehnan progresivizmus. Odtia pramen aj naptie medzi zstancami tradinej liturgie (najm latinskej, zvanej aj tridentskej) a zstancami obnovenej, reformovanej liturgie. Nesprvne s krajnosti. Jedni lipn prehnane na vonkajch formch, gestch a tradinch rchach, no vntro, ktor sa m prejavi najm lskou k loveku, akoby chbalo. Namiesto neho je len povenos, odmeranos, chlad a predpisy. Druh zase pristupuj k liturgii S neusporiadanm alebo neadekvtnym kultom pravmu Bohu sa meme stretn aj v kostoloch pri liturgii. tak, akoby vetko vonkajie (gest, rcha, sakrlny priestor) bolo nepodstatn. Liturgia je skr odbaven ne slven, asto vemi rchlo. Na kritiku zvykn odpoveda, e podstatn je vntorn postoj, nie vonkaj prejav, a najdleitejie je to, aby bol vzah k Bohu prejaven vzahom k loveku. Treba vak op zdrazni, e kritika smeruje ku krajnostiam, lebo prav liturgia doke erpa duchovn bohatstvo a krsu zo svojej dvetiscronej tradcie. Nestrca zmysel pre posvtno, ale ho prehlbuje, repektuje smernice cirkevnej autority, nestavia na jej miesto svoj sudok a svoje zuby a vie oslovi aj modernho loveka.

OBSAH MGIA, HOROSKOPY, VETENIE, POVERY O NA TO BOH? ...................................................1 o nie je mgia? .................................................. 3 o je mgia? ........................................................ 5 PREJAVY POVERY ............................................. 8 Neusporiadan kult pravmu Bohu ................... 9 Falon kult pravmu Bohu ............................... 10 Falon kult falonmu bohu ............................. 10 Priznvanie nezaslenej dleitosti stvorenm veciam ................................................ 11 POVERY A MGIA V NAOM IVOTE ............15 Prienik mgie do viery a myslenia ..................... 16 Rozdiel medzi mgiou a kresanstvom .............. 18 Nelogickos povery a mgie ................................ 21 Mu hviezdy klama? ........................................ 21 PREO UDIA VERIA MGII ........................... 25 Nebezpeenstvo mgie ........................................ 27 OTZNA HOMEOPATIA .................................... 30 Neobhjiten zklad ...........................................30 o na to Katolcka cirkev? .................................. 32 MGIA V BIBLII ................................................. 35 ODPORANIA NA ZVER .............................. 38